Hlas ludu 12/2019 by NVU Hlas ľudu

V silbašskom sade Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 23. 3. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4847/



Z obsahu

Občiansky protest 1 z 5 miliónov mal 9. pokračovanie v Novom Sade v piatok 15. marca. Pred Srbským národným divadlom odzneli výzvy adresované občanom, aby sa zapojili do akcie boja proti násiliu, kriminalite a korupcii formou protestných pochodov. Niekoľko stovák metrov dlhá kolóna účastníkov protestu potom tiahla novosadskými ulicami, dovolávajúc sa o. i. slobody médií. J. Bartoš

Na výročnom zhromaždení Divadla VHV Petrovec vo štvrtok 14. marca v divadelnom klube bolo počuť, že čoskoro bude premiéra detskej inscenácie Traja zhavranelí bratia v réžii Svetlany Gaškovej. Druhým predstavením petrovských divadelníkov v roku 2019 by mal byť Proces Franza Kafku v réžii Petra Butka. J. Čiep

V sobotu 16. marca v Jánošíku bolo výročné a volebné zasadnutie zhromaždenia Asociácie slovenských spolkov žien, na ktorom sa zúčastnili predstaviteľky 16 spolkov žien. Okrem schválených správ a plánov tiež bolo zvolené staronové vedenie ASSŽ na nadchádzajúce štvorročné obdobie. A. Chalupová

23. 3. 2019 | 12 /4847/

Uzávierka čísla: 20. 3. 2019

V pondelok 18. marca v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec prebiehala premiéra novej jazykovej príručky Anny Horvátovej vo vydaní NVU Hlas ľudu. Slovenčina a jej podoba v srbskom prostredí autorku inšpirovala na ďalšie, tretie pokračovanie knižky Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov. D. Vŕbová

Integrovaná produkcia v poľnohospodárstve je systém pestovania, pri ktorom sa využíva mierna aplikácia agrotechnických opatrení pri dodržiavaní všetkých faktorov. Cieľom tejto výroby je znížiť znečistenie pôdy, vody a vzduchu, čo znamená zachovanie životného prostredia, úrodnosť pôdy, ako aj podnet k zachovaniu biodiverzity. Obšírnejšie v prílohe Poľnohospodárske rozhľady. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Aby sa už nikdy nezopakovalo

a bomby to vo vtedajšej Zväzovej republike Juhoslávii (tvorili ju republiky Srbsko a Čierna Hora) vyzeralo už v októbri 1998. Nevybuchli, keďže vtedajší jej prezident Slobodan Milošević a americký diplomat Richard Holbrook v macedónskom Kumanove podpísali dohodu o riešení kosovskej krízy. Takže agresiu na ZRJ vojská NATO (úhrnne 19 krajín) spustili 24. marca 1999. Hoci útok neschválila Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov. Nádeje ľudí, že k vojnovým úderom predsa nedôjde, boli teda na tenkom motúzku. V tú stredu večer, štvrťhodinku pred ôsmou, zaduneli prvé explózie. Posledné bomby padli 10. júna... Medzičasom vyhaslo na stovky prevažne nevinných životov. Vojská NATO vykonali 2 300 vzdušných útokov; v nich zahynulo 462 našich vojakov. Presný počet civilistov, ktorí prišli o život v operácii Šľachetná nákova (po anglicky Operation Noble Anvil; čiže v Srbsku známej ako Milosrdný anjel), dodnes nie je známy. Veď ľudský život je predsa vo vojne – najlacnejší tovar. Odhady siahajú od 500 až po 4 000 mŕtvych osôb; najčastejšie sa operuje číslom 2 500 a mnohých z nich aliancia označila ako „kolaterálnu škodu“. Medzi nimi aj mŕtve deti, ženy, starých ľudí... Približne 6 000 osôb utrpelo čo vážnejšie, čo ľahšie poranenia. Hmotné škody spôsobené vtedajšej Juhoslávii po ukončení útokov boli vyčíslené na 30 až 100 miliárd amerických dolárov. Zostali zbúrané sklady, kasárne, mosty, železničné trate, letiská, budovy škôl a zdravotných ustanovizní, kultúrne pamätníky, budova Rádio-televízie Srbska a RTV Vojvodina... Dym po nezmyselnej vojnovej zrážke zastrel mnohé skutočnosti. Ešte aj dnes sa oštepy o. i. lámu aj nad otázkou následkov bômb s ochudobneným uránom, ktoré použilo NATO. Podľa istých zdrojov ľuďom narodeným

počas bombardovania Juhoslávie a v období po ukončení leteckej kampane je príliš ohrozené zdravie. Na druhej strane počuť názory, že obavy tohto druhú sú čistá hlúposť vyplývajúca z nevedomosti. Akokoľvek, len je – stokrát potvrdená v praxi – pravda, že nezvestnosť je najhoršia. Tá, ktorá predchádzala bombardovaniu Juhoslávie, narastala každým dňom po vypuknutí nepokojov vo vtedajšej Autonómnej pokrajine Kosove a Metóchii, ktoré vyústili v ozbrojené zrážky príslušníkov polície (potom i armády) s tzv. teroristickými jednotkami, respektíve Ozbrojeným vojskom Kosova. Keď najväčšmi trpeli radoví občania. Najprv južnú pokrajinu opustili státisíce Albáncov, potom zase z nej utieklo asi 200 000 Srbov a iných Nealbáncov... Možno sa len domnievať, čo by sa bolo bývalo udialo, keby pán Milošević, pritlačený k múru čoraz dravšími útokmi NATO zhora a narastajúcou občianskou nespokojnosťou „zdola“ 10. júna 1999 v parížskom Rambouillete, nepodpísal vojensko-technickú dohodu o odstúpení juhoslovanského vojska a polície z Kosova a Metóchie. Tak isto sa môžeme len pýtať, ako by sa tu žilo, keby ani nedošlo k bombardovaniu, za ktoré doteraz, pravdaže, útočníci nezodpovedali, ani neuhradili hoci časť spôsobených škôd. Rovnako sa môžeme iba domnievať, kedy, kto a akým spôsobom rozpletie do nemoty domotaný kosovský uzol. Jediné, čo je (azda) isté, je to, že si obyčajný občan nijako nepraje, aby sa zopakovalo to, čo sa udialo pred dvadsiatimi rokmi. Ktoré ani čo by spásli kobylky... Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Novinárstvo si na ňu počkalo

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Tridsaťpäť rokov jazdia po rovnom

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Prijatý nový Zákon o bezpečnosti potravín

KULTÚRA

33 Toľko peňazí, a žiadna publikácia...

ŠPORT

43 Za päť rokov ani jeden lovec! Na titulnej strane: Silbašan Miroslav Belička (hore) s vnukom Borisom (na traktore) v novozaloženom ovocnom sade jabĺk syna Darka Foto: Juraj Pucovský 12 /4847/ 23. 3. 2019

Týždeň 

InPress

Násilie na slobode Jasmina Pániková

íkend za nami jednoznačne poznačili protesty v Belehrade. Priamy prenos z ulíc, priamy prenos vpádu protestujúcich do budovy Verejného servisu RTS, priamy prenos v nedeľu pred budovou predsedníctva… Výsledkom toho bolo 18 zatknutých, medzi ktorými boli aj stredoškoláci. V popoludňajších pondelkových hodinách prezident rozhodol udeliť milosť všetkým zatknutým, okrem tým, ktorí zaútočili na políciu a nosili v rukách motorovú pílu, aj keď tá píla možno mala metaforicky ukázať na plánované rúbanie viac ako 150 stromov pre novú predrahú ideu belehradského primátora. Konflikt medzi protestujúcimi a políciou nastolil otázku, či sa za mrežami ocitnú všetci tí, ktorí vyjadrujú nespokojnosť s počinmi ľudí pri moci? Budú označení za patriacich do iného tábora a zradcov? Podľa všetkého áno. Existujú rôzne mienky, rôzne názory a ukazovateľom právne usporiadanej a slobodnej krajiny by malo byť práve slobodné vyjadrovanie nespokojnosti, pravdaže, bez incidentov, a dialóg medzi nespokojnými a potenciálnymi tvorcami tej nespokojnosti. V našej krajine je to inak. Ak máš inakšiu mienku než tí, ktorí rozhodujú o tvojej budúcnosti – protestuj, ale bez veľkého očakávania, že hlava štátu pristane na hore uvedený dialóg. Rovnako zmýšľali aj terajší ľudia pri moci, keď boli v radoch opozície. S píšťalou okolo krku chodil aj náš prezident, rovnako ako aj minister polície. V apríli 2011 takisto pred verejným servisom RTS spolu s priaznivcami ich strany vyjadrovali nespokojnosť s verejným servisom, za ktorý „platili a nedostali, čo zasluhujú“ a bojovali proti mediálnej tme. A aj vtedy, rovnako ako aj teraz, zaoberali sa spočítaním protestujúcich a obviňovali RTS, že značne zmenšuje počet prítomných. „Dejiny sa opakujú, ale zakaždým sa za to viac musí platiť,“ povedal istý spisovateľ. A mal pravdu.

www.hl.rs

7 DNÍ

Nečakaná radikalizácia protestu? S ú skutočne rôzne, navzájom odlišné a protikladné reakcie na vpád demonštrantov do budovy Verejného servisu RTS v sobotu 16. marca v Belehrade. Sledovaním tej sobotňajšej večernej akcie bolo možné spozorovať, že vpád do budovy RTS viedol (a v najväčšej miere vlastne aj priamo vykonal) Boško Obradović, predseda politickej strany Dveri a republikový poslanec, známy častými vystúpeniami proti vládnucej koalícii v parlamente, ale zároveň aj verejnými vyhláškami raziacimi spoločenskú netolerantnosť príznačnú pre krajnú pravicu. Niektorí iní predstavitelia politickej opozície, čiže Zväzu pre Srbsko (Dragan Đilas, Zoran Lutovac), ako aj jedna z organizátoriek občianskeho protestu 1 z 5 miliónov Jelena Anasonovićová v ten večer so skupinou demonštrantov v podstate nasledovali Obradovića, žiadajúc od vedenia RTS, aby im umožnilo hovoriť v televíznom Denníku, v ktorom sa im doteraz nevenovala adekvátna pozornosť. Prvé informácie napovedali, že predstavitelia opozície a demonštrantov vošli do budovy RTS pokojne a s povolením tamojšej bezpečnostnej služby, trochu neskoršie však vysvitlo, že bolo to predsa nasilu, bolo pritom rozbité aj sklo na vchodových dverách a k pokojnému obrazu určite neprispela ani prítomnosť „famóznej“ motorovej píly… Na druhej strane, v porovnaní napr. so spôsobmi demonštrácií hnutia žltých viest vo Francúzsku (ktoré nadobúdali charakter pouličnej vojny medzi demonštrantmi a políciou), sobotňajšiu udalosť v Belehrade by bolo možné označiť ako menší incident, ktorý sa ukončil policajnou intervenciou a bez vážnych následkov. Lenže mnohí sa zamýšľajú nad otázkou, či práve Obradović a politické idey jeho strany sú tou hnacou silou, ktorá by mala viesť k uskutočneniu cieľov občianskych protestov v Srbsku. Riaditeľ Strediska pre regionaliz-

Informačno-politický týždenník

mus Aleksandar Popov pre noviny Blic povedal, že Obradović vplýval na radikalizáciu občianskeho protestu a ostatné opozičné strany by sa vraj mali vyjadriť o tom, či podporujú také radikálne metódy boja proti vládnucej politike. Popov tiež zdôraznil, že vpádom do budovy RTS a neskorším obkolesovaním budovy predsedníctva demonštrantmi (počas prezidentovej vyhlášky pre verejnosť v nedeľu 17. marca) protesty prestali byť výlučne občianskymi a pri takejto ich podobe sa v nich už nemôžu zúčastňovať rodiny s deťmi ako tomu bývalo doteraz. Obradovićove spôsoby vraj môžu zapríčiniť krízu občianskeho protestu, lebo aspoň polovica účastníkov nepodporuje pravicovú politiku. Správna rada RTS vo svojej vyhláške odsúdila sobotňajší útok na verejný mediálny servis a pokus o násilný vplyv na redakčnú politiku danej ustanovizne. Vpád do budovy RTS odsúdilo aj kolégium Rádio-televízie Vojvodina, ako aj Združenie

novinárov Srbska. Z Nezávislého združenia novinárov Srbska a Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny však upozorňujú verejnosť, že incident v Belehrade je následkom viacročného nenávistného verejného prejavu, hatenia mediálnych slobôd a znemožňovania verejného dialógu, za čo má najväčšiu zodpovednosť aktuálny režim. NZNS a NSNV vyzvali štátne inštitúcie, aby danú udalosť vážne pochopili ako alarm a konečne uskutočnili právny poriadok a uctievanie zákona, lebo spoločnosť je na hranici tenzií, ktorých eskalácia môže mať nepredvídané následky. Spomenuté nezávislé novinárske združenia tiež vyzvali novinárov a mediálnych pracovníkov v RTS a v pokrajinskom verejnom servise, aby nepristávali na porušovanie profesionálnych a etických štandardov novinárstva a aby sa postavili proti nátlakom vládnucich politikov, ktorí si z verejného mediálneho servisu urobili vlastnú propagačnú platformu. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

OBČIANSKY PROTEST DEVIATY RAZ V NOVOM SADE

Dovolávajú sa zmien Juraj Bartoš

eviaty v poradí občiansky protest v Novom Sade sa konal v predchádzajúci piatok. Ako súčasť protestov, ktoré sa začali pred viac než troma mesiacmi v Belehrade a teraz sa uskutočňujú približne v 90 mestách Srbska s cieľom zmeniť aktuálnu vládnucu koalíciu. Pred Srbským národným divadlom sa 15. marca zhromaždeným občanom pripojili študenti Univerzity v Novom Sade. Rečníci sa predovšetkým snažili motivovať občanov k premýšľaniu a pripojeniu k protestom. „Pýtate sa, najmä ohľadne toho, čo sa deje v priebehu posledných dní, dokedy takto?“ oslovil zhromaždenie herec Milorad Kapor a pokračoval: „Toto hovorím tebe, občan, a ty povedz všetkým okolo: si silný, si silnejší než sa môžeš čo len domnievať; táto tvoja cesta už prináša výsledky. Ozrejmi, občan, pokrytcom: existuje niečo, čomu sa hovorí občiansky aktivizmus; nie je všetko politická manipulácia

to, čo skutočne myslíte... Predstav si: roztrháš stranícky preukaz a – nikomu nič! Predstav si – nemáš ho, a keď ti ponúkajú, nevezmeš! ... Predstavte si, že sa nemusíte báť, uhýbať, zamlčovať, ospravedlňovať sa! Predstav si, že si žena a máš plat ako kolega! A predstav si, že ťa nesmie chytiť za zadok!... Predstav si prokuratúru na strane národa;

a hmotný záujem. Povedzte im, že veľký Alighieri odkazuje: najtemnejšie kúty pekla sú rezervované pre tých, ktorí v časoch morálnej krízy zostanú neutrálni a zdržanliví!... Priatelia, tento náš 6. október nebude trvať jeden deň. Tento 6. október je proces! Bude nás viac, každý piatok a môžbyť čoskoro každý deň, ak poviete sebe: ak prídem ja, prídu všetci!“ Režisérka Jelena Bogavcová podnecovala protestujúcich Študenti odkazujú: Zložíme aj túto skúšku! takto: „Občania Srbska, predstavte si: zajtra sa zobudíte a nemyslíte na politiku; čo vás predstav si spravodlivosť. Sociálnu, po tom, kto je pri moci... Predstavte politickú! Predstavte si, aká je hanba, si, že nepatríte nikomu! Predstavte že toto všetko si predstavujeme, si, že pustíte deti samy do školy stojac na ulici! Len pokračujte stáť!“ „Vyšli sme na ulicu, aby sme poa že v škole funguje vykurovanie... Predstavte si, že môžete hovoriť litiku vrátili do parlamentu,“ začal o čomkoľvek chcete, že hovoríte svoj prejav študent Aleksa Šorak a okrem iného prízvukoval: „Šliapa-

nie parlamentarizmu a mínovanie práva na demokraciu znamená prinášanie obete jednému bohovi. Je to boh svojvôle, boh nenávisti a primitivizmu, boh sily a úplnej nezodpovednosti...“ Šorakov výklad, podobne ako slová jeho predchodcov, prerušovali hlasné prejavy súhlasu a zvuky píšťaliek. Najmä po tom, čo uzavrel: „Režim sa rozhodol zavrhnúť všetky požiadavky, ktoré sa vzťahujú na mediálne slobody, zúčtovanie s kriminalitou, zneužitie moci a transparentnosti v riešení kosovskej otázky... Žiadame okamžité zmeny, rezignácie prezidenta Srbska Aleksandra Vučića, predsedníčky vlády Any Brnabićovej a predsedníčky Národného zhromaždenia Maje Gojkovićovej. Dávame im lehotu 30 dní...“ Zazneli výkriky: Zvíťazíme! Hotový je! Demonštrácie – demonštrácie – demonštrácie! Po chvíli sa protestujúci zástup vydal na prechádzku novosadskými ulicami. Z kamióna na čele kolóny vyhrávala rezká hudba a zvukové nahrávky výziev vrchnostiam a vedúcim verejných servisov Srbska a Vojvodiny, aby oslobodili médiá a zrušili cenzúru. Protest sa skončil pred Srbským národným divadlom. Na piatok 22. marca, taktiež večer o šiestej, avizovali tamtiež začiatok 10. protestného pochodu.

Z KONFERENCIE O KÚPEĽNÝCH LOKALITÁCH VO VOJVODINE

Zdravotnícky turizmus je veľká šanca J. Bartoš

Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa v predchádzajúci piatok konala konferencia pod názvom Prezentácia štúdií rozvoja potenciálnych kúpeľných lokalít na území AP Vojvodiny. Ide o 50 štúdií, ktoré sú výsledkom dvojročných prieskumov a mali by poslúžiť ako základ pre zveľadenie turistickej ponuky v našom regióne, predovšetkým investovaním do prírodných liečebných zdrojov. Sú to lokality, ktoré sa vyznačujú zvýšeným výskytom geotermálnych a minerálnych vôd, liečivého blata a liečivého vzduchu, respektíve s predpokladmi na solárnu terapiu. Účastníkov konferencie privítal podpredseda vojvodinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Ivan Đoković. Zdôraznil, že realizácia projektu smeruje k zabezpečeniu nových • TÝŽDEŇ •

investícií prostredníctvom súkromného a verejného partnerstva, k zvýšeniu počtu nocľahov, návštev, spotreby, ale aj – predovšetkým – k zamestnávaniu a zníženiu deficitu na pláne zahraničného obchodu a zapracovania hospodárstva na lokálnej úrovni. O jednotlivých štúdiách hovoril riadny profesor Banícko-geodetickej fakulty na Univerzite v Belehrade Dejan Milenić. Stručne predstavil potenciály 50 vojvodinských obcí v danej oblasti, ako aj odborný tím, ktorý zrealizoval náročnú prácu. Ozrejmil, že v rámci výskumov boli zistené, respektíve potvrdené už známe oblasti s prameňmi liečivých vôd, liečivým blatom, plynom, klímou a iných zdrojov vhodných na rozvoj zdravotníckeho turizmu. Na záver konferencie predstaviteľom vojvodinských lokálnych samospráv odovzdal publikáciu Podrobné balneologické, hydrologické, hydrochemické, izoto-

pické, klimatologické, priestorové, rozvojové a technické prieskumy na území Vojvodiny s cieľom rozvoja kúpeľného turistického ruchu. Hovoriac pre médiá, Ivan Đoković povedal, že vlaňajší rok bol Dejan Milenić (sprava) so spolupracovníkmi rekordný čo do počtu turistov vo Vojvodine, a destináciou v priebehu nasledujúzároveň podotkol: „My ale pri inak cich niekoľko rokov, ak vhodným slušných potenciáloch ešte vždy spôsobom pristúpime k realizácii nemáme infraštruktúrne kapacity, týchto štúdií,“ uzavrel pokrajinský ktoré by umožnili posunúť ich na tajomník Đoković. Zdravotnícky turizmus je nesporúroveň, ktorá by bola konkurenčná predovšetkým s ponukou v okolí (v ne veľkou šancou Vojvodiny. Ako Maďarsku, Chorvátsku, Slovinsku), je veľkou šancou i poľnohospodárale aj s ostatnými časťami Európy.“ stvo, o ktorého úrovni, tobôž vo Nakoniec podčiarkol: „Kvalita vody, svetle (proklamovaných a nevyužiblata a všetky ďalšie zistené po- tých) možností, je najlepšie mlčať. tenciály potvrdzujú, že Vojvodina O niekoľko rokov sa ukáže, či to môže byť vedúcou wellness a spa isté bude platiť aj pre turizmus. 12 /4847/ 23. 3. 2019

Týždeň NA KUS REČI S KATARÍNOU PUCOVSKOU

Novinárstvo si na ňu počkalo Anna Francistyová

ozhovorom s redaktorkou a prekladateľkou Katarínou Pucovskou z Kulpína sme chceli vytvoriť jeden z prvých pomyselných kamienkov v mozaike tohtoročných osláv dvoch našich médií: Hlasu ľudu a Novosadského rozhlasu. Ukázalo sa však, že sme ním prispeli aj do širšej mozaiky jubilujúcich ustanovizní... „V príprave na tento náš rozhovor som si uvedomila, že všetky tri pracoviská, kde som pracovala, resp. pracujem, práve tohto roku jubilujú. Je to petrovské gymnázium, ktoré tohto roku oslavuje 100 rokov, druhé pracovné miesto mi bolo v Hlase ľudu, ktoré oslavuje úctyhodných 75 rokov, a tretie, kde doteraz pôsobím, je Novosadský rozhlas a ten oslavuje sedemdesiatku. Teda zostala som v tej najmladšej ustanovizni,“ s úsmevom nám povedala na úvod naša spolubesedníčka. Až na prácu v gymnáziu, je to stále o novinárstve, však? „Veru. Pritom môj život bol zaujímavý aj z toho aspektu, že som tú žurnalistiku mala ísť študovať do Bratislavy, kde som bola aj prijatá, ale... Na poslednú chvíľu som si to však rozmyslela a zvolila celkom inú cestu – štúdium na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Ale osud či predurčenie zaúradovali tak, že som predsa zakotvila v novinárstve... Najprv som sa na určitú dobu zamestnala na petrovskom gymnáziu, kde som ako čerstvá agronómka učila niekoľko predmetov v dvojročnom poľnohospodárskom usmernení. Keď sa mi však naskytla príležitosť, prešla som do Hlasu ľudu, kde bol vypísaný súbeh.“ Nuž a ako bolo v Hlase ľudu, ako si spomínaš na tie časy? „Strávila som tam krásnych pol roka. Bolo to v roku 1984 a prijatá som bola na určitú dobu – na pol roka. Tam som získala prvé poznatky a skúsenosti z novinárstva, tam som sa novinárstvom definitívne nainfikovala a zostalo to vo mne dodnes. Bolo to skutočne pekné obdobie, dobrý kolektív,

www.hl.rs

dobrí ľudia, pomáhali mi, usmernili ma, naučili ma. Začínala som tak, že som nevedela poriadne ani na stroji písať... Riaditeľom bol Samuel Čeman, šéfredaktorom Adam Rago a zaradená som bola do „osadovej“ rubriky, ktorú mal na starosti Ján Miklovic, čierny Miki, ako sme ho všetci volali. Keďže som bola agronómka, očakávalo sa odo mňa, že z terénu prinesiem aj príspevky na poľnohospodárske témy. Ale v redakcii som vtedy vedľa Pavla Kaňu, Márie Lučetincovej-Kišgeciovej a Anny

dieťa a práca v škole mi v tom čase viac zodpovedala, vrátila som sa. Strávila som tam dva roky. Potom bolo ďalšou školskou reformou usmernené vzdelávanie zrušené, takže som zostala bez práce. A potom znovu to novinárstvo...“ Teda, počkalo si na teba... „Áno, dočkalo ma, asi mi bolo naozaj osudom určené. A asi som to vždy v živote najviac chcela a vari aj mala robiť. Keď som bola prijatá na novinárstvo, myslela som si, že to nie je pre mňa, no zrejme som sa mýlila... Nuž a vtedy, v roku 1987, som začala v Novosadskom rozhlase robiť celkom iné novinárstvo než v Hlase ľudu. Kým v Hlase ľudu to bolo písané novinárstvo, tu som sa naučila to zvukové. Zároveň na tomto pracovisku som sa musela naučiť aj prekladať. Každý novinár v Novosadskom rozhlase sa musí naučiť dobre prekladať, lebo toho času všetci robíme aj na informatívnom úseku a tam je toho prekladania veľa. Síce najviac preklaKatarína Pucovská: „Ja som asi motivovaná stále.“ dáme zo srbčiny do (foto: z archívu K. P.) slovenčiny, ale nieGršićovej bola štvrtá agronóm- kedy musíme robiť aj v opačnom ka, tak som sa musela zvŕtať aj smere, lebo existuje medzirev syndikátnej oblasti, v kultúre, dakčná spolupráca a musíš do v športe. V krásnych spomienkach koordinácie pridať aj ten-ktorý mi zostalo aj to, že všetci členovia príspevok v srbčine.“ redakcie prichádzali do Nového Všimli sme si však, že to preSadu, že sme sa popri redakčnej kladateľstvo nezostalo len na pracovisku. práci maximálne kamarátili.“ Ale predsa to zostalo len v mi„Áno, z Novosadského rozhlasu nulom čase. prešlo aj do môjho života. Proste „No, áno. Páčilo sa mi v tomto ma oslovilo. Začala som postupne kolektíve, zrejme som to chcela prekladať prózu a potom i poéziu. robiť a prejavovala som aj takú Najprv to bola tvorba Daniela snahu, lebo mi bolo ponúknuté Pixiadesa. Je to hra so slovami. zo strany vedúcich, aby som po Hľadáš adekvátne slovko, ktovypršaní určitej doby tam aj zosta- ré sa ti hodí do kontextu. Je to la. Život ma však zase preradil na zdokonaľovanie jazyka, cibrenie druhú koľaj. Na začiatku nového a pritom je to dlhodobý a stály školského roku ma volali znova do proces. Niektoré ženy sa vo voľgymnázia. Keďže som mala malé ných chvíľach venujú napríklad

Informačno-politický týždenník

vyšívaniu, ja si beriem do rúk slovník a hrabem sa v ňom. To je to, čo mňa vo voľnom čase relaxuje. Celkom sa vypnem z toho, čo som v práci robila, aj keď je to v podstate veľmi podobné, ale je to o to lepšie. Nechcem povedať, že to robím dobre, ale keď sa niečo robí s láskou, entuziazmom, má to nejakú sľubnú cestu. Teda keď sa niečo robí s oduševnením, tak výsledky raz prídu.“ V tomto zápale vidíme aj vznik a trvanie internetovej stránky www.kulpin.net. „Presne s takým oduševnením som aj tú stránku začala robiť. Po jedenástich rokoch ma ešte stále ten entuziazmus, ktorý je fanatizmom, neopúšťa. Ako na začiatku, pri jej obsluhovaní sme tu stále spolu so synom Martinom. Ja tu denne prispievam. Snažím sa to robiť spoľahlivo, profesionálne. A stále je to o tom novinárstve, lebo si myslím, že ak ti niečo osud dal, napríklad talent na niečo, máš ho využívať. Nie ho uspať, ale ho neustále rozvíjať.“ Potom prišla výročná Cena Rádia Nový Sad. „Je to všeobecné uznanie za prácu a zhodou okolností práve vlani bolo 25 rokov rozhlasovej relácie Pohľady k výšinám, ktorú som ja iniciovala, začala robiť a stále ju robím. Teda od začiatku je to jeden človek, jedna relácia. To bol hlavný dôvod, že som vlani tú novembrovú cenu dostala. Každé ocenenie dobre padne, aj motivuje, ale ja som asi motivovaná stále.“ A nevedie tá motivácia z prekladania cudzích básní aj k vlastnej tvorbe? „Ja nepoviem nikdy: Nikdy. Zistila som totiž, že to „nikdy“ netreba hovoriť, lebo človek nevie, čo ho v živote čaká. A vo mne zrejme niečo je... A teraz niečo po prvýkrát poviem, ako exkluzívu: Viere Benkovej k jej blížiacim sa 80. narodeninám má vyjsť kniha básní po srbsky v mojom preklade. Básne vybrala sama autorka a kniha by už v týchto dňoch mala vyjsť tlačou. Je to pre mňa znovu niečo nové, lebo som literárne diela doteraz prekladala len zo srbčiny do slovenčiny. Je pravda, že sme my tu bilingvisti, ale je to pre mňa ďalšia výzva. Ktorej sa veľmi teším.“ • TÝŽDEŇ •

Slovensko AK SA NESTANE ZÁZRAK, SLOVENSKO DOSTANE PRVÚ PREZIDENTKU VO SVOJEJ HISTÓRII

Presvedčivá Čaputová Rastislav Boldocký

pírovali predvolebné prieskumy verejnej mienky. Nepotvrdili sa tak lovensko má našliapnuté k obavy viacerých analytikov, že do prvej prezidentke v histórii druhého kola sa dostane niektorý a takzvaný „protisystémoví“ z takzvaných „protisystémových“ kandidáti nepostúpili do druhého kandidátov. Aj keď až tak ďaleko kola. Toto sú najdôležitejšie fakty od toho nemali. Kontroverzného marcového prvého kola sloven- bývalého ministra spravodlivosti ských prezidentských volieb. So a sudcu Štefana Harabina, ktorý ziskom asi 40 percent hlasov v ňom svoju kampaň postavil na protipresvedčivo zvíťazila právnička migračnej, nacionalistickej rétoZuzana Čaputová (45), nezávislá, rike, Šefčovič porazil len o štyri občianska kandidátka s podporou percentá. Ultrapravičiar Marian menšej opozičnej strany. V druhom Kotleba zasa získal desať percent kole sa o post hlavy štátu „pobije“ hlasov. Viacerí analytici tak upozors bývalým eurokomisárom Maro- ňujú, že výsledky v tomto smere šom Šefčovičom (52). Kandidát nedávajú dôvody na optimizmus. dlhodobo najsilnejšej strany na „Súčet získaných percent Štefana Slovensku Smer-SD získal viac ako Harabina a Mariana Kotlebu uka18 percent hlasov. zuje niečo, pred čím si mnohí zaVýsledky vo veľkej miere ko- krývajú oči. Ukazujú, že spektrum ľudí, ktorí volia Výsledky prvého kola volieb: antisystémových politikov, dosiahol 1. Zuzana Čaputová 40,57 v týchto voľbách nové maximum 2. Maroš Šefčovič 18,66 – takmer 25 per3. Štefan Harabin 14,35 cent,“ zdôrazňuje 4. Marian Kotleba 10,39 v komentári mimoriadne čítaný 5. František Mikloško 5,73 spravodajský 6. Béla Bugár 3,11 portál aktuality.

Postúpili do druhého kola: Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič (foto: TASR)

sk a ako príklad uvádza zisky Mariana Kotlebu, ktorý sa ešte pred niekoľkými rokmi otvorene hlásil k fašistickým tradíciám medzivojnového Slovenského štátu. Volilo ho až 222 935 ľudí. Pre porovnanie, jeho strana získala roku 2016 v parlamentných voľbách 209 779 hlasov. Pokiaľ ide o druhé kolo jednoznačnou favoritkou je Zuzana Čaputová a bolo by malým zázrakom, ak by Maroš Šefčovič dokázal zvrátiť výsledky vo svoj prospech. Je zjavné, že bývalý eurokomisár sa snaží osloviť Harabinových voličov a volí konzervatívnejšiu rétoriku – či už ide o utečencov, alebo presadzovanie tradičnej

kresťanskej agendy. Je však otázne, či a nakoľko sa mu takáto taktika oplatí – počas svojho dlhoročného pôsobenia v Bruseli totiž vystupoval skôr ako liberál. Už zazneli viaceré hlasy, či mu pre prezidentské voľby stoja za spochybnenie dlho budovanej medzinárodnej reputácie a dobrého mena. Z ostatných výsledkov je asi najväčšie prekvapenie nízky, len vyše trojpercentný zisk šéfa koaličného Mostu-Híd Bélu Bugára. Voliči mu zjavne spočítali súčasné partnerstvo so Smerom a národniarmi zo Slovenskej národnej strany. Prezidentské voľby by preto mohli byť začiatkom konca tohto veterána slovenskej politickej scény.

KONTROVERZNÉMU PODNIKATEĽOVI HROZÍ AŽ DOŽIVOTIE V PRÍPADE VRAŽDY NOVINÁRA JÁNA KUCIAKA

dištancovať. Najnovšie sa v súvislosti s prípadom vraždy novinára a jeho snúbenice skloňovalo meno jedného z najbohatších Slovákov Jaroslava Haščáka z finančnej skupiny Penta. Podľa medializovaných informácií z prostredia vyšetrovania mu Kočner údajne poslal esemesku s pomerne vulgárnym znením. „Inak pracujem na odj...ní ču..ka,“ napísal údajne 17. januára 2018 Kočner Haščákovi, na čo ten vraj reagoval slovami: „Povieme si, keď budeme spolu.“ Spoluvlastník Penty k predmetovej komunikácii uviedol: „Nikdy som s Mariánom Kočnerom nekomunikoval, a to ani v náznakoch, na tému fyzickej likvidácie akejkoľvek osoby. Nemal som žiadne povedomie o tom, že by Marián Kočner pripravoval úkladnú vraždu.“ Tvrdí zároveň, že autenticitu spomínaných SMS nemôže potvrdiť a že vo svojich záznamoch žiadnu takú komunikáciu nenašiel. Neskôr dodal, že je v celej kauze ochotný vypovedať.

Obvinený Kočner R. Boldocký

o, o čom sa dlho špekulovalo, sa v týchto dňoch potvrdilo. Čierno na bielom. Úrady z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej obvinili kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera. Dvojicu zavraždili 18. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača. Medzičasom polícia v súvislosti s vraždou novinára a jeho snúbenice pred polrokom zatkla a obvinila ďalšie štyri osoby, ale už vtedy sa nahlas hovorilo, že v celej kauze by mohol figurovať aj Kočner. Ten je už dávnejšie vo vyšetrovacej väzbe, ale v inom prípade – obvinený je z ekonomickej trestnej činnosti, konkrétne pre kauzu údajného falšovania zmeniek Televízie Markíza, • SLOVENSKO •

v ktorej bude už takmer naisto čeliť obžalobe. „Ak sa potvrdí verzia, ku ktorej sa orgány činné v trestnom konaní nateraz dopracovali, nie je vylúče-

Marián Kočner (foto: TASR)

né, že Kočner vyfasuje doživotný trest,“ píše týždenník Plus 7 dní. „Vyšetrovanie sa podľa prokurátorov

obvinením Mariána Kočnera predĺži, keďže výpovede sa budú musieť zopakovať. Predlžovať sa tak bude musieť aj väzba skôr obvinených osôb.“ Či je vražda novinára a jeho snúbenice definitívne objasnená, nie je celkom jasné. Prokurátori totiž nevylúčili, že v nasledujúcej fáze predvolajú ďalšie, doteraz nevypočuté osoby. Bude mimoriadne zaujímavé sledovať, až kam ďalej budú nitky celého prípadu viesť. Marián Kočner je totiž známy širokým okruhom známostí na vplyvných miestach. Aj keď sa väčšina z týchto ľudí v posledných mesiacoch snaží

12 /4847/ 23. 3. 2019

Ľudia a udalosti PRED 8. MARCOM V BÁČSKOM PETROVCI

„Ľudia vytvárajú diela a ženy ľudí“ Anna Horvátová

súčasnej spoločnosti s prízvukom na ženy – príslušníčky národnost ústrety 8. marcu vo veľkej ných menšín. Priamymi účastníčsále Zhromaždenia obce kami boli Libuška Lakatošová, Báčsky Petrovec vo štvrtok predsedníčka Národnostnej rady 7. marca bola verejná debata na slovenskej národnostnej menšiny, tému Žena ako pilier spoločnos- Suzana Kujundžićová-Ostojićová, ti. Pod organizáciu tohto sústre- predsedníčka Národnostnej rady denia sa podpísalo Stredisko pre bunevskej národnostnej menšiny, spoločenskú stabilitu, ktorého a Eržebet Marjanovová, novinárcieľom je obohatiť kultúru dialógu ka denníka Dnevnik. Večierok a spracovať jednu z dôležitých tém moderovala Ivana Vujićová, spopre našu spoločnosť. lupracovníčka Strediska pre spoloNa večierku odzneli konštatá- čenskú stabilitu. Spolubesedníčky cie týkajúce sa postavenia žien v pohotovo a zaujímavo odpovedali na otázky. Predniesli aj svoje skúsenosti zo začiatku kariéry a vyzvali ženy, predovšetkým predsedníčka Lakatošová, aby neváhali, ale aktívne sa zapojili do spoločensko-politického života našej krajiny. Okrem iného vyzdvihla ženy, ktoré svojou Téma vyvolala záujem prítomných (foto: Miloš nebojácnosťou Krstovski) a odvážnosťou

Účastníčky verejnej debaty

v minulosti zanechali hlboké stopy v rozvoji spoločnosti, svojimi skutkami vplývali na rozvoj a aktívne sa zapájali do spoločensko-politického života. To výstižne potvrdila aj citáciou: „Ľudia vytvárajú diela a ženy ľudí.“ Na debate okrem početných

návštevníčok prítomní boli aj pokrajinská poslankyňa Tatiana Vujačićová, predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, predseda Zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan, predstaviteľky obecnej správy, riaditeľky verejných inštitúcií, spolkov a združení.

Oprava V minulom čísle Hlasu ľudu zo 16. marca 2019 v procese prípravy novín stala sa chyba na strane 7 v príspevku s názvom „Ľudia vytvárajú diela a ženy ľudí“, pod ktorým bol uverejnený nezodpovedajúci text. Ospravedlňujeme

sa organizátorom a účastníčkam debaty, autorke príspevku a čitateľom; zároveň prosíme, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Opravený príspevok uverejňujeme v tomto čísle a na tejto strane novín. Red.

PODPORA RÓMOM V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Za lepšiu integráciu v spoločnosti Anna Lešťanová

a slávnostnom odovzdávaní áut v rámci programu podpory Európskej únie – Posilnenie lokálnej spoločnosti pre integráciu Rómov, ktorá prebiehala v belehradskom Paláci Srbska 11. marca, sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Medzi 30 obecnými samosprávami kľúče automobilov značky Fiat Tipo pre potreby mobilného tímu prevzali aj predstavitelia Staropazovskej obce. Pri tejto príležitosti predseda obce Radinović sa poďakoval rezortným republikovým inštitúciám a organizáciám a predovšetkým Delegácii EÚ v Srbsku a EÚ, ktorá touto donáciou poskytuje veľkú podporu ďalšej integrácii Rómov. Základným cieľom tohto progra-

www.hl.rs

mu je zapájanie rómskych rodín do spoločnosti a poskytovanie pomoci pri zabezpečovaní ich ubytovania, zdravotnej ochrany, vzdelávania...

urobíme všetko, čo nám možnosti dovoľujú, v záujme zapájania príslušníkov rómskej národnostnej menšiny do všetkých spoločenských dianí. Táto podpora, ako aj

Zo slávnosti, na ktorej udelili 30 áut a 30 laptopov (foto: z kabinetu predsedu Obce Stará Pazova)

V súvislosti s týmto predseda obce Radinović okrem iného vyhlásil: „Ako lokálna samospráva

Informačno-politický týždenník

iné donácie, ktoré sme predtým dostali, prispievajú k úspešnej integrácii Rómov v Staropazovskej obci.“

Autá dostali obce, ktoré majú mobilné tímy založené s cieľom poskytnúť pomoc Rómom v uskutočňovaní ich práv, a to od zápisu do matriky narodených, cez vzdelávanie, zdravotnú ochranu, po realizáciu práva na sociálnu pomoc a podobne. Mobilné tímy pre integráciu Rómov sú pracovné telesá v mestách a obciach utvorené so zámerom upevňovania spolupráce medzi mestskými či miestnymi inštitúciami a príslušníkmi rómskej národnostnej menšiny. Členovia mobilných tímov podnikajú terénne návštevy rómskych sídlisk a poskytujú podporu tak jednotlivcom, ako aj rodinám. Podľa oficiálnych údajov v Srbsku žije okolo 147-tisíc Rómov. Donácia EÚ okrem 30 automobilov zahrnuje i 30 laptopov určených mobilným tímom. Cez rozličné projekty podpory Rómom v Srbsku EÚ doteraz vyčlenila okolo milión a štyristotisíc eur. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Škola v Hajdušici zostane samostatná Vladimír Hudec

j keď sa na rokovací program dostali ako doplnky, rozhodnutia o sieti základných škôl a predškolských ustanovizní boli ústrednou témou 26. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v piatok 15. marca. Zaradenie týchto dvoch bodov v zrýchlenom konaní, čiže na samom zasadnutí, predseda zhromaždenia Endre Szabó zdôvodnil čakaním na súhlas národnostných rád maďarskej a rumunskej národnostnej menšiny, lebo výučba v tejto obci prebieha aj v rumunskom a maďarskom jazyku. Podľa tohto rozhodnutia na území obce aj naďalej budú pôsobiť tri základné školy – Dositeja Obradovića v Plandišti, J. S. Popovića vo Veľkej Grede a J. J. Zmaja v Hajdušici. Počas prípravy návrhu v obehu bola možnosť, že škola v Hajdušici bude pripojená čo do počtu žiakov a aj priestorovo trochu väčšej škole v susednej V. Grede. Prevládla však mienka, že treba zachovať všetky tri školy, pričom zavážilo niekoľko dôvodov. Po prvé, je to heterogénne národnostné zloženie občanov

Hajdušice a tým aj žiakov v škole. Vyzdvihnuté je, že škola v Hajdušici pretrváva už 209 rokov (na rok oslávi úctyhodné jubileum 210 rokov od založenia, pozn. vlh) a že sa v tom období vyučovalo po slovensky a po nemecky a v poslednom čase aj po srbsky.

samostatná, lebo – ako sa uvádza v elaboráte o návrhu siete základných škôl – zlúčenie dvoch škôl by sa negatívne odzrkadlilo na menšinové národy v tejto dedine. Autori elaborátu mali na zreteli aj aktuálne migračné procesy na Slovensko a v súvislosti s tým

Základná škola v Hajdušici na rok oslávi 210 rokov od založenia Dnes sa vyučuje výlučne po srbsky a slovenčina sa vyučuje ako materinský jazyk s prvkami národnej kultúry. V podobnej forme sa vyučujú aj maďarský a macedónsky jazyk. Všetko to zavážilo, že škola v Hajdušici aj naďalej zostane

konštatovali, že v prípade zániku školy na Slovensko by začali odchádzať celé rodiny s deťmi a dedina by postupne začala zanikať. Zavážilo však aj to, že škola v Hajdušici jediná v obci má certifikát o vzdelávaní dospelých.

V OBCI ALIBUNÁR

Úradný vestník aj po slovensky V. Hudec

tredobodom pozornosti výborníkov Zhromaždenia obce Alibunár na zasadnutí 14. marca boli zmeny Štatútu obce, ktorými sa vlastne najvyšší obecný akt zladil s novým Zákonom o lokálnej samospráve. Okrem početných zmien, ktorými sa podrobnejšie regulujú rôzne segmenty pôsobenia lokálnej samosprávy a jej orgánov, novým Štatútom sú vylepšené aj niektoré ustanovenia týkajúce sa postavenia, resp. práv národnostných menšín. Totižto obecným Štatútom je aj naďalej stanovené, že na území obce okrem srbského jazyka a cyriliky sa úradne používajú aj slovenský a rumunský jazyk a latinka. Zmenami je však stanovené, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

všetky akty, ktoré sa zverejňujú v Úradnom vestníku obce, sa do budúcna majú zverejňovať vo všetkých troch úradných jazykoch, čiže v srbčine, slovenčine a rumunčine. V súvislosti s právami národnostných menšín je aj ustanovenie o vystavovaní štátnych a obecných symbolov, čiže erbu a zástavy. Doterajším Štatútom je stanovené, že sa zástava a erb obce môžu vystavovať výlučne vedľa štátnych symbolov. Najnovšími zmenami je určené, že „v úradných miestnostiach orgánov obce sa vystavujú iba štátne symboly a môžu sa vystavovať aj erb a zástava obce, ako aj symboly národnostných menšín v súlade so zákonom, ktorým sa reguluje ochrana práv a slobôd národnostných menšín“. Konečne pri určovaní názvu ulíc,

námestí, častí dedín a podobne okrem mienky národnostnej rady menšiny, ktorej jazyk je úradný, potrebná je aj mienka obecnej rady pre medzinacionálne vzťahy. Výborníci ďalej schválili zmeny rozhodnutia o komunálnych činnostiach, ktorými sa medzi komunálne činnosti zaradila aj údržba poľných ciest a tým sa vlastne umožnila ich údržba. Schválené sú aj rozhodnutia o sieti verejných základných škôl a predškolských ustanovizní na území obce. Podľa tohto rozhodnutia vo funkcii samostatných ustanovizní na území obce bude pôsobiť 8 základných škôl, medzi nimi aj Základná škola T. G. Masaryka v Jánošíku. Iba v dedinách Seleuš a Novi Kozjak budú pôsobiť vysunuté oddelenia škôl v Alibunári, resp. Ilandži. Roz-

V tejto chvíli majú zapísaných 48 frekventantov, hlavne príslušníkov rómskej národnosti, čo sa vtesnáva do procesu integrácie Rómov. V tejto chvíli škola v Hajdušici spolu s vysunutým oddelením s dedine Stari Lec má 83 žiakov rozvrhnutých do 9 oddelení. Skôr než nadobudne platnosť, súhlas s rozhodnutím musí poskytnúť aj vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Keď ide o predškolské ustanovizne, rozhodnuté je, že v obci bude ako aj doteraz pracovať iba jedna Predškolská ustanovizeň Srećno detinjstvo so sídlom v Plandišti a s ôsmimi vysunutými oddeleniami, ktoré budú pracovať v priestoroch troch základných škôl a v jednom súkromnom objekte v dedine Barice. Výborníci na zasadnutí schválili program používania prostriedkov z úhrady za exploatáciu minerálnych surovín, čiže ropy a plynu. Spolu s prostriedkami prenesenými z minulého roku z tohto zdroja sa očakáva 4 milióny dinárov, ktoré použijú na sanáciu čističky odpadových vôd v Plandišti, úpravu odvodňovacej kanálovej siete a na výstavbu zóny priamej sanitárnej ochrany prameňov pitnej vody. Okrem toho schválili viacero rozhodnutí formálno-právneho rázu. hodnutím o sieti verejných predškolských ustanovizní je stanovená iba jedna ustanovizeň na území celej obce, a to Poletarac so sídlom v Alibunári, ktorá bude mať svoje vysunuté oddelenia v Banátskom Karlovci a Vladimirovci. V ostatných školách, medzi nimi aj v škole v Jánošíku, bude organizovaná práca podľa prípravného predškolského programu. Výborníci bez rozpravy schválili aj viacero rozhodnutí z oblasti urbanizmu a majetkovo právnych záležitostí, ktorými sa o. i. vytvárajú predpoklady na výstavbu parku vetrogenerátorov v chotári dediny Novi Kozjak, na výstavbu novej výrobnej prevádzky v Banátskom Karlovci, na práce na zavedení optického káblu a distributívnych častí elektronickej komunikácie v chotároch dedín Ilandža, Dobrica a Novi Kozjak, tiež sa Elektrodistribúcii Pančevo umožňuje vykonávanie prác v chotároch dedín Banatski Karlovac a Vladimirovac.

12 /4847/ 23. 3. 2019

Ľudia a udalosti BELIČKOVCI ZAKLADAJÚ OVOCNÝ SAD

Jablká zo Silbaša Juraj Pucovský

zime, ktorej sme nedávno povedali zbohom, našu pozornosť zaujala celá „hora“ sivobielych stĺpov z ľavej strany cesty na východe zo Silbaša do Petrovca. Stoja vzpriamene, rovnučko ako oltárne sviece, zabodnuté do zeme a ohradené pleteným drôtom. Kládli sme si otázku, čo tam budú pestovať, a len pred dvoma týždňami, keď sme videli napätú protiľadovcovú sieť, jasné nám bolo, že tam zakladajú ovocný sad. Rodina Beličková zo Silbaša, znela odpoveď kamaráta. Stará mať a syn Miroslav prepísali pozemok vnukovi a synovi Darkovi, ktorý v tom všetkom má hlavné slovo. Darko Belička, inžinier poľnohospodárstva – odbor ovocinár a vinohradník, už pätnásť rokov je takmer každý deň v jabloňovom sade. Pracoval najprv viac ako desaťročie v čelarevskom Delta agrare a teraz je vedúcim výroby vo firme Vija product, ktorá má sady v Čelareve a Tornjoši. Čo vás podnietilo vysadiť svoj súkromný sad?

„Myslím si, že mám už nadostač skúseností v pestovaní jabĺk a keď mi moji venovali necelé tri hektáre zeme, pustil som sa do toho. Najprv bolo treba dobre pripraviť pôdu, pohnojiť ju maštaľným hnojom – rozhádzali sme 30 ton na hektár a znova dobre porovnali roľu. Nasledovala montáž betónových stĺpov výšky 3,80 metra vzdialených medzi radmi 3,20 metra. Pomedzi stĺpy sme roztiahli drôty, na ktoré už pripevňujeme mladé jablkové steblá. Sadenice som si dopestoval sám v materskom sade podľa talianskeho vzoru. Podpníky sme zasadili do slabo bujnej pôdy M 9 na vzdialenosť 70 cm. Ide o 10 000 kusov stromčekov, ktoré sme vysadili v decembri 2018, a toho času už začali pučiť. Sú to tri odrody: Gala, Granny Smith a Red Delicius (červený delišes), ktoré sú podľa mojej mienky najvhodnejšie na pestovanie v tunajších podmienkach.“ Stromy a zvlášť mladé sadenice si vyžadujú dosť vlahy a výživných látok. Ako to doriešite? „Stromčeky čoskoro začneme zavlažovať kvapkovou sústavou,

HLOŽANY

Cesty hladké ako dlaň Juraj Bartoš

ol to veru pekný obraz. Pekné sobotné ráno a pekná, narastajúca hŕbka ľudí na asfaltovej plošine pred vchodom do Hložian zo smeru Petrovca. Na traktoroch si okrem vhodných poľnohospodárskych prívesov priniesli i dobrú náladu. Ešte si ju trošku zlepšili pri skromnom občerstvení, čakajúc na tých, ktorí sa doma zdržali trochu dlhšie. Potom už nasadli do vozidiel a poď ho, rozvíriť prach v chotári. Hovoríme, pravdaže, o vydarenej akcii úpravy poľných ciest, ktorú 16. marca zorganizovalo Združenie poľnohospodárov Hložian. Zúčastnilo sa jej zo 40

www.hl.rs

svedomitých ľudí. Zaradili sa do štyroch skupín: prvá smerovala do Bangázu, druhá na Krvavice,

budem musieť trochu zredukovať úrodu, aby sa steblá príliš nevysilili. Keď sa mi to podarí, na budúci rok môžem očakávať 25 ton jabĺk z hektára. Myslím si, že nebudem mať problémy s odbytom dopestovaného ovocia.“ Veríme, že to nie je vonkoncom lacná investícia. Ako ste to všetko vyfinancovali? „Hlavne z vlastných prostriedkov, ale vďaka štátnym subvenciám pre mladých roľníkov z Ministerstva poľnoKým robotníci na vlečke pracovali na spájaní hospodárstva Srbska protiľadovcovej siete, Miroslav Belička konmi vrátili 70 percent hodnoty stĺpov. Teraz troloval, ako pučia mladé jablonky som podal žiadosť ktorú pripevníme na najnižšom o subvencie na kvapkovú závlahu drôte od zeme. Vodu budeme a protiľadovcovú sieť do Pokrajinčerpať zo studne, ktorá je vyvŕtaná ského sekretariátu pre poľnohosskôr, keď na tej roli otec pestoval podárstvo, vodné hospodárstvo zeleninu. Zadovážili sme si aj špeci- a lesníctvo, a tiež očakávam poálny dávkovač, ktorý má na základe zitívnu odpoveď.“ množstva vody správne rozvrhnúť Každý začiatok je ťažký a neurvýživné látky v celom sade.“ čitý. Poprajme Darkovi Beličkovi Kedy začnú stromy rodiť a či a jeho rodine, aby sa im darilo ste rozmýšľali o trhu, kde jablká v pestovaní jabĺk, ktoré, veríme, zo predáte? Silbaša poputujú tak na domáci, „Mladé porasty začnú rodiť ako i zahraničný trh. už tohto roku. Pravdepodobne

tretia a štvrtá cez Bostany smerom na Vŕšky... Pracovali od pol deviatej a už o druhej si, zase v dobrej nálade, prisadli k spoločnému obedu v loveckom dome. Po ukončení akcie povedali, že sa im robilo dobre. Vlaňajšia jeseň bola suchá, cesty

zostali v pomerne dobrom stave, tentoraz nebolo treba zavážať jamy a tak sú teraz – hladké ako dlaň. Po takých sa veru dobre pôjde na role. V nádeji, že sa robota bude dariť, a s prianím dožiť sa zázraku, že totiž štát bude voči poľnohospodárom štedrejší než je.

KRÁTKE SPRÁVY

Pivnica

Za dobrými traktormi sa veru pekne prášilo

Informačno-politický týždenník

Rovnali cesty. Klub poľnohospodárov v Pivnici usporiadal jarnú akciu rovnania poľných ciest. Akcia sa uskutočnila vo štvrtok 14. marca. Účastníci sa o ôsmej hodine ráno stretli pred miestnosťami Klubu poľnohospodárov, odkiaľ sa vybrali do chotára. Po skončení práce mali spoločný obed. A. Č.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V BÁČSKOM PETROVCI

Tridsaťpäť rokov jazdia po rovnom Jaroslav Čiep

ri a pol desaťročia poľnohospodári v Petrovci húfne odpovedajú na výzvu miestneho Klubu poľnohospodárov a upravujú poľné cesty. Tie sú síce štátnym majetkom, ale snažia

im závidia iné prostredia a dediny. Hoci im nikto neuhradí ani kvapku stroveného paliva, petrovskí sedliaci si vážia svoje stroje a nedovolia, aby si ich jazdou po hrboľatých cestách opotrebovali viac, ako je to nevyhnutné. Beztak do starej mechanizácie sústavne

Odchod traktorov z Jarmočniska

sa ochrániť si stroje. Práve preto už dlhý rad rokov na pozvanie Klubu poľnohospodárov naštartujú svoje traktory s príslušnými strojmi a hybaj do tradičnej akcie zavážania a rovnania poľných ciest v chotári. V piatok a sobotu 22. a 23. marca sa uskutočnila tohtoročná akcia petrovských sedliakov. Vari nikdy tak veľa traktorov simultánne nebrázdi chotárom ako v čase akcie. Už dlhý rad rokov to je takmer 300 traktoristov, ktorí sa zvyčajne rozdelia do skupín. Podľa toho, kto má v ktorej časti najviac zeme, rozbehnú sa po chotári. Tam v čele s násilnejšími traktormi pobrázdia, upravia a porovnajú poľné cesty. Práve na tejto, pre Petrovčanov nie celkom tradičnej svornosti,

vkladajú nemalé prostriedky. Opraty pri organizovaní rovnania ciest v petrovskom chotári drží vedenie Klubu poľnohospodárov. Aj tohto roku rozposlali oznámenie na domácu adresu poľnohospodárov, ktorých nebolo treba presviedčať, ani ťahať za rukáv. I tie staré, i nové cesty v chotári, ktoré vznikli v procese ešte vždy neukončenej komasácie, sú

Pričinili sa o chutný obed (foto: z archívu SPŽ) • ĽUDIA A UDALOSTI •

cesty navážali a plnili zemou vzniknuté diery, v sobotu už od rána bolo počuť rachot traktorov v dedine. Jedni sa sústredili na Skupina, ktorá rovnala poza kanál Jarmočnisku, druhí zase na východe z Petrovca, odkiaľ sa v skupinách vybrali rovnať cesty v jednotlivých častiach petrovského chotára. Okrem toho vo štvrtok aktivisti KP opiľovali stromy vedľa prístup- Najprv tie silnejšie… nej cesty cez

Najstaršieho účastníka 86-ročného apka Snidu vôľa neopúšťa, iba ho trápi, či mu obnovia vodičský preukaz

naorané, ale rovné, a dá sa nimi pohodlne jazdiť. Ako jeden z účastníkov akcie na sociálnych sieťach zažartoval, „od zajtra nimi možno jazdiť 130 km/h“. Kým v piatok poľné

Neobíde sa to ani bez najmladších

pontónový most, aby neprekážali ani väčším traktorom a neskoršie aj kombajnom. Organizátor pre všetkých prichystal raňajky, občerstvenie a spoločný obed, v príprave čoho okrem žien z vedenia Klubu poľnohospodárov pomohli aj aktivistky Spolku petrovských žien. O organizovanosti petrovských poľnohospodárov pri rovnaní ciest sa ráno na tvári miesta na Jarmočnisku prišli presvedčiť aj viacerí funkcionári: námestník

pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vladimir Krsmanović, ako aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so spolupracovníkmi, tiež predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan a petrovský richtár Ondrej Bovdiš. Pri tohtoročnom navážaní a rovnaní poľných ciest v petrovskom chotári účastníkom sa darilo a hlavne sa tešili, že im poslúžilo počasie. Ostatné zvládli aj sami, tak ako to zvládajú už 35 rokov.

12 /4847/ 23. 3. 2019

Ľudia a udalosti NAMIESTO POZNÁMKY

Križovatka pri Aradáči mýli vodičov Vladimír Hudec

eď pred dvomi rokmi vykonali dôkladnú rekonštrukciu časti magistrálnej cesty Zreňanin – Nový Sad od Zreňaninu po tzv. žabaljskú križovatku, cestári vykonali aj rekonštrukciu križovatky, čiže výpadovky smerom do Aradáča so zdôvodnením, že sa vedľajšia cesta s hlavnou križuje pod neobvyklým ostrým uhlom. Nová križovatka mala byť prehľadnejšia a bezpečnejšia. A či je tomu práve tak? Križovatka je totiž tak vystavaná, že vodič, ktorý do Aradáča nechodí často, zvlášť vo večerných hodinách musí dávať veľký pozor, aby sa nezaradil do chybného pásu. Križovatka je totiž neosvetlená a v noci úplne neprehľadná, takže vodič nevidí, kde má odbočiť, až kým sa úplne nepriblíži k výpadovej ceste. Ďalším dosť nelogickým riešením je výstup zo smeru Aradáča na hlavnú cestu. Na začiatku križovatky dopravná značka vodičovi

totiž prikazuje povinný smer jazdy doprava, čiže v smere Zreňaninu. Ten, kto tadiaľ jazdí prvýkrát, pravdaže, pochopí, že je zakázané jazdiť rovno a odbočiť doľava, a ak

Križovatka pri Aradáči

chce odbočiť smerom do Nového Sadu, musí to urobiť na kruhovom objazde, ktorý je o kilometer ďalej na vstupe do Zreňaninu. Podobne

V PADINE UROVNALI POĽNÉ CESTY. V sobotu 16. marca sa poriadne prášilo nielen v padinskom chotári, ale aj všade tam, kde padinskí poľnohospodári obrábajú pôdu. Tohtoročná akcia rovnania poľných ciest sa začala ráno o 8. hodine, keď sa zhruba 80 poľnohospodárov zhromaždilo na dvoch miestach (pri loveckom dome a pri tzv. Jahodárni) a na svojich traktoroch s prívesnými strojmi sa vybralo rovnať cesty v poli. „Aký bol čas, dobre sa nám robota vydarila,“ poznamenal Ján Soják, predseda Združenia poľnohospodárov v Padine, ktorý okrem iného vyjadril svoju nespokojnosť ohľadom toho, že sa o tohtoročnú akciu okrem samotných poľnohospodárov nezaujímal žiadny predstaviteľ lokálnej samosprávy. Podobne ako v minulom roku, aj tentoraz padinskí poľnohospodári z vlastnej peňaženky financovali palivo do traktorov, ako i občerstvenie pre účastníkov akcie. A. Ch.

www.hl.rs

sme rozmýšľali aj my. Aradáčania nás však presviedčali, že sme v omyle, veď oni bez problémov odbočujú doľava a pritom polícia, ktorá tam často stojí, nikdy

Informačno-politický týždenník

nereagovala. Uznali však, že je odbočovanie na lokálnu cestu veľmi nešikovné a že by križovatka musela byť osvetlená.

Keď sme sa znovu pristavili na križovatke, zistili sme, že Aradáčania vskutku majú pravdu. Iba 10 metrov vzdialená od značky o povinnom smere jazdy stojí totiž značka STOP a na asfalte hrubá plná čiara. Tým je vlastne dovolená jazda rovno a doľava. Na asfalte však nieto inej signalizácie, ktorou sa jednosmerný pás mení na dvojsmerný. Na dôvažok aj z druhej strany križovatky stojí značka povinný smer doprava?! Preto sa opytujeme, či nebolo jednoduchšie a praktickejšie vystavať obyčajnú dvojsmernú križovatku, ktorá by nemýlila vodičov. A o tom, že sa dalo aj inak, svedčí križovatka o dva kilometre ďalej, na ktorej sa tiež dá odbočiť do Aradáča a ktorá je omnoho prehľadnejšia a jasnejšia. Alebo možno – vzhľadom na ten „divný ostrý uhol“ – ešte lepším riešením bol kruhový objazd. O tom, že je jazda po lokálnej ceste do Aradáča pre početné diery opravdivou avantúrou, pri inej príležitosti.

VYNOVENÁ STRECHA NA BUDOVE KUS ZVOLEN V KULPÍNE. Keď slnečné marcové počasie umožnilo pracovať vonku, členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne sa podujali prekrývať strechu na budove z uličnej strany. Staré škridlice boli už poškodené, takže strecha premokala. Na strešnú drevenú konštrukciu, ktorá je v dobrom stave, namontovali plechové modré krytiny, ktoré sú ľahšie a funkčnejšie ako tie predchádzajúce. Teraz budova dostala peknú modernú čiapku, pričom modrá farba strechy ladí s modro-bielou fasádou. Na túto investíciu KUS Zvolen získal prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem toho opravili jednu časť strechy z dvorovej strany a pokryli ju obyčajnou škridlicou. Ešte zostalo len vypísať nadpis – KUS Zvolen. K. G.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S JÁNOM VITÉZOM Z KYSÁČA

Za všetkým sa skrýval básnik? Elena Šranková

spomína, zasadzoval sa za to, aby sa práve v Kysáči vybudovala škôlka. keď dôvodom na stretnutie Predtým, kým ešte Nový Sad tvoril s penzistom Jánom Vitézom bola jednu obec, bol predsedom Rady jeho básnická tvorba, dotkli sme Miestneho spoločenstva a bolo to sa aj mnohých iných tém. Nie div, obdobie výstavby ciest v Kysáči, lebo ide o človeka, ktorý aj počas za čo sa tiež horlivo zasadzoval. svojho pracovného času, aj ako penPravdaže, nešlo všetko hladko a bez zista roky bol spoločensko-politicky problémov, boli z toho aj ťažkosti, aktívny a významný vo ale nakoniec v pasvojom prostredí. mäti zostali iba Svoj životný príbeh tie pekné zážitky tento osemdesiatnik, a spomienky. Tak si ktorý zostal skromný náš spolubesedník napriek všetkému, Vitéz spomína na čomu sa venoval, započetné pracovné čal od školských lavíc. návštevy v Novej Keď skončil vtedajšiu Gorici, Záhrebe, Správnu školu (UpravČiernom Balogu, na škola) v Belehrade, kde sa snažil načerzapísal sa na Právnickú pať skúsenosti a tie fakultu, potom odišiel dobré uplatniť vo na vojenčinu v Tetove, svojom prostredí. kde bol ako príkladný Osobitné spomienvojak začiatkom šesťdeky má na prijatie siatych rokov odmenenýV akcii nahrávania básní: Ján Vitéz (sprava) a Ondrej Srnka u vtedajšieho preddvoma medailami. Dlhé sedu Národného roky pracoval v najväčšom kysáč- v kysáčskom miestnom spoločen- zhromaždenia Dragoslava Markoskom podniku Javor, pravdaže, na stve, ale aj v Novom Sade, a to počas vića, keď sa Kysáču dostalo uznavedúcich postaveniach. Nikdy sa obdobia, keď v meste fungovalo nie za najlepšie upravené miestne mimo pracovných povinností ne- sedem obcí. Ján Vitéz bol vtedy spoločenstvo. So zvláštnymi pocitmi zdráhal robiť aj niektoré iné práce, jednou z poprednejších postáv si spomína aj na dve stretnutia venovať sa aktivitám a povinnos- v Obci Detelinara. Bol predsedom s prezidentom Juhoslávie Josipom tiam, ktoré prispievali k rozvoju OZ a mal na starosti miestne spolo- Brozom Titom. Raz to bol spoločný prostredia, v ktorom žil. Ako spo- čenstvá, tiež zástupcom predsedu obed na Petrovaradínskej pevnosti mína, bol i tajomníkom a pred- Výkonnej rady tejto obce. Snažil a raz vítanie Nového roka v Novom sedom Futbalového klubu Tatra, sa túto pozíciu využiť v prospech Sade. predsedom ženského a mužského Kysáča a svojich spoluobčanov. Ako Takáto činnosť Jána Vitéza ne-

hádzanárskeho celku, dlhoročným predsedom Poľovníckeho spolku Bažant, tajomníkom bojovníckej organizácie, predsedom organizácie invalidov práce, členom predsedníctva vtedajšieho socialistického zväzu pracujúcich, neskoršie členom matičného odboru. Angažoval sa aj politicky. Nielen

mohla zostať nepovšimnutá a neodmenená a medzi početnými uznaniami, ktoré sa mu dostali, vyzdvihuje syndikátne uznanie Obce Detelinara a Októbrovú cenu Mesta Nový Sad. S osobitnými a peknými pocitmi si Ján Vitéz spomína na obdobie, keď bol dopisovateľom nášho týždenníka, ktorý číta a kupuje viac ako 60 rokov. Začal prispievať najprv na športové strany a neskoršie sledoval i ostatné udalosti v Kysáči, písal portréty ľudí, bol členom Rady novín Hlasu ľudu, chodieval na oslavy Dňa Hlasu ľudu a zostali mu na to obdobie iba pekné spomienky. K tomu, čo bolo podnetom na rozhovor, sa dostávame celkom na záver rozhovoru. Na nahováranie Ondreja Srnku, známeho tým, že kamerou nahráva všetky kysáčske udalosti, Ján Vitéz sa rozhodol elektronickou formou zverejniť svoju básnickú tvorbu a zachovať ju pred zabudnutím. Ako vysvetlil, keď sa stal veriacim a začal chodiť do kostola, začali sa z neho „sypať“ verše a nábožné texty, i keď sa písaniu básní venoval už aj skôr, takých dvadsať rokov. Z iniciatívy Ondreja Srnku nahrali a prostredníctvom YouTube zverejnili básne, ktoré penzista Vitéz publikoval v cirkevnom časopise Úsvit. Avšak nepodarilo sa mu vydať ich v tvare básnickej zbierky, nielen kvôli veľkým nákladom, ale i pre organizačné záležitosti. Je pravda, že je zdravie nášho spolubesedníka naštrbené, a preto mu prajeme, aby sa jeho zdravotný stav zlepšil a aby sa tie básne z jeho duše „sypali“ naďalej.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbumbum!

en aby bolo jasné: nešlo tu o žiadnu nedôveru; proste zaúradovala nepodarená náhoda. Následne ktorej náhody pán prezident neprijal v nedeľu pred týždňom vzácnu návštevu, ktorá mu zaklopala na dvere druhého domu, to jest na dvere úradu, v ktorom úraduje, keď práve neúraduje niekde mimo úradu. Pravdaže, zlé jazyky hneď a razom začali trepať dve na tri-štyri... „Prezident sa bál!“ „Nebál; spal!“ „Netárajte, aj sami predsa viete, že prezident nespí.“ „Lebo pracuje 25 hodín denne!“ „Tak mal otvoriť a pekne-krásne privítať hostí tak, ako jeho vítajú všade, kde príde počas • ĽUDIA A UDALOSTI •

kampane Minulosť Srbska!“ „Počuj, ty to zámerne, že Minulosť...!“ „Prepáč, teda Budúcnosť, ale naskutku mal vzácnu návštevu privítať s úsmevom a ponúknuť ľudí chlebom a soľou! Tak, ako jeho vítajú...“ „Iste! A keby sa čo len trochu soli vysypalo a začalo by pršať, obvinili by ste ho, že tú soľ vysypal úmyselne...!“ „Hlúposť! Hovorím vám, že ich mal prijať s otvoreným náručím...“ „No, určite! Nemal im možno ešte i povedať, aby vytasili motorové píly...?!“ „Pravdaže, áno! Aj aby ich zapojili; veď oni ich tam priniesli...“ „Aby ho vyľakali!“ „Čerta slepého; dobre viete, že prezident sa – či nepovedal x-krát sám?! – nikoho

a ničoho nebojí.“ „A prečo by ich mali zapojiť? Há?! Počkaj – počkaj... Aký si ty len lotrisko! Aby občania nepočuli, čo hovorí pán prezident, kým vrnia píly, čo!?“ „Pravdaže, nie. Preto, aby zvuk motorových píl prehlušil neznesiteľné ticho, ktorým pán prezident už viac ako tri mesiace odpovedá na otázky, to jest na požiadavky protestujúcich občanov...“ „Klasická výmena téz! Klasický útok na osobu prezidenta! Dnes píly, zajtra rýle a motyky, pozajtra hrable a krompáče a sekery, čo!? Čo ešte si tá protestujúca háveď nezmyslí?! Veď to je skutočne atentát...“ „Ale choďte, prosím vás... Aký atentát? Ľudia mu

chcú len a len dobre. Veď toľko práce a pracovitosti, vedecky je dokázané, škodí zdraviu... Slovom, chcú len a len pomôcť!“ „Čoooo!? Tak ty... za čo ty mňa považuješ? Útočíš tu na mňa a fakticky útočíš na pána pre...!“ Hovorím vám, vážení, opakujem! Všetko je len jeden veľký omyl. Nehádajte sa, nevyrevujte, prosím vás pekne! Nevyrušujte pána prezidenta pri partii šachu, ktorú práve zase rozohral s pánom prezidentom polície. Všetko je totiž v najlepšom poriadku. Protest..., pardon, spinkajte pokojne.

12 /4847/ 23. 3. 2019

bumbumbum...

Ľudia a udalosti SNEMOVANIE STAROBNÝCH PENZISTOV

Po pracovnej nasledovala zábavná časť Elena Šranková

ysáčski starobní penzisti sa v piatok 15. marca stretli na výročnom zasadnutí, ktoré prebiehalo v priestoroch FK Tatra. Okrem početných kysáčskych penzistov prišli aj predstavitelia spolkov, združení, sponzorov a spolupracovníkov. Medzi hosťami boli i predstavitelia Združenia penzistov Mesta Nový Sad v čele s podpredsedami Sinišom Brankovom a Jovom Baroševčićom. Prítomní boli tiež penzisti zo zbrataných združení z Telepu – Nového Sadu a Čurugu a zo združení starobných penzistov z Gospođiniec, Futogu, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Pivnice, Begeča, Maglića, zo Starej Pazovy a zo Stepanovićeva. Všetkých privítal predseda kysáčskej MO starobných penzistov Pavel Medveď. Správu o vlaňajšej činnosti Združenia starobných penzistov v Kysáči prečítala tajomníčka Suzana Kalmárová. Vyplynulo, že vlani mali početné aktivity. Evidovali prihlášky na odchod do kúpeľov a udelili humani-

tárne balíky sociálne najohrozenejším členom. Pokračovali v zásobovaní členov potravinárskymi výrobkami za zvýhodnené ceny a na splátky. Zúčastnili sa v televíznom vysielaní Dodati život godinama, kamarátili sa s členmi iných združení penzistov a účinkovali v gastronomických súťažiach – vo varení kotlíkovej fazule, rybacieho a loveckého paprikáša. Organizovali päťdňový výlet na Zlatibor a jednodňové výlety Tisou do Krčedina, ako i do Aranđelovca. Keďže sa namiesto starého domu penzistov budoval nový, penzisti mali rad dohovorov v Novom Sade a rad aktivít ohľadom toho. V roku za nami sa organizácii starobných penzistov dostala aj Cena Rady MS Kysáč, čo s potešením pripomenuli na výročnom snemovaní. Nezabudli ani na 70. výročie založenia Združenia penzistov Mesta Nový Sad, na oslavách ktorého sa zúčastnili. V máji a decembri zorganizovali tradičné zábavy, ktoré realizovali vďaka sponzorom, ktorí podporujú ich činnosť. Priložili ruky k organizovaniu mnohých akcií a aktivít

PREHLIADKY A VYŠETRENIA SLUCHU v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja sa začali v nedeľu 17. marca. V predpoludňajších hodinách vyšetrovanie sluchu pacientov, bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú overenú zdravotnú knižku, vykonala Dr. Snežana Kozomora, špecialistka otorinolaryngológie. Túto akciu, v snahe pomôcť občanom, ktorí majú problémy so sluchom, zopakujú aj na budúcu nedeľu, teda 24. marca v rovnakom čase. Ako sa dozvedáme od hovorcu DZ Dr. Vladimira Dolinića, s pacientmi bude pracovať Dr. Vera Stevanovićová, špecialistka otorinolaryngológie. a. lš. Foto: z archívu DZ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Momentka zo snemovania

vo svojej dedine a účinkovali aj v humanitárnych akciách. Pred vianočnými sviatkami rozdelili 25 balíkov slabšie situovaným penzistom. Z finančnej správy pokladníčky Márie Madackej sa prítomní dozvedeli, že združenie vlani malo 243 členov a nakladalo s prostriedkami v sume 551 601 din., z čoho minuli 374 152 din. a v pokladnici zostalo 177 449 din. Správu dozornej rady podala Zuzana Peťkovská, ktorá bola aj v čele pracovného predsedníctva. Odzneli i plán práce

a finančný plán na tento rok, ako i informácia, že do vedenia MO pribrali čerstvého penzistu Jána Vozára. Správy jednohlasne schválili. Podpredseda mestskej organizácie penzistov J. Baroševčić, ako i Vladimír Sabo, predseda Komisie pre spoluprácu so spolkami, cirkvami a cirkevnými spoločenstvami, v rámci diskusie pochválili činnosť kysáčskeho združenia, ktoré patrí medzi najaktívnejšie v mestskej organizácii. Po pracovnej nasledovala zábavná časť, čiže večera s hudbou.

OKRASNÉ STROMY V STREDE PETROVCA TREBA OŠETRIŤ. Pod váhou januárového snehu sa polámali tuje vysadené pred viac ako dvoma desaťročiami na začiatku Ulice generála Štefánika, tesne poza trhovisko. Hoci roky boli okrasou ulice a Petrovca vôbec, v poslednom čase sa enormne rozrástli a dosiahli aj viac ako 10-metrovú výšku. Ich mohutné konáre siahajú až po vozovku a prekážajú prehľadnosti a bezpečnej doprave. V súčasnosti okolo nich nemožno ani poriadne kosiť a Petrovčania, ktorí to roky robili, sa vzdali, lebo ich kosačky neraz rozhádzali „míny“ a znechutili im kosenie. Uvedená lokalita prevažne totiž slúži iba na „odľahčenie“ predavačov a cezpoľných kupcov na trhu. Akokoľvek, spolovice dolámané stromy treba poriadne ošetriť, prípadne dokonca vybrať a zároveň poza ne bližšie k Begeju vysadiť nové. Aby Petrovec bol krajší.. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z VÝROČNÉHO A VOLEBNÉHO ZASADNUTIA ASSŽ V JÁNOŠÍKU

Zvolili staronové vedenie Anička Chalupová

elegátky 16 spolkov žien na výročnom a volebnom zhromaždení Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ) v sobotu 16. marca v Jánošíku podporili staronové vedenie. V nasledujúcom štvorročnom období asociáciu, ktorá v súčasnosti počíta zhruba 450 členiek z 20 spolkov žien, budú zastupovať Viera Miškovicová (predsedníčka), Mária Gašparovská (tajomníčka), Katarína Zorňanová (pokladníčka), ktoré aj doteraz vykonávali uvedené funkcie. Miesta troch podpredsedníčok obsadili: Mária Macková z Lalite, podpredsedníčka pre Báčku, Mária Viliačiková z Aradáča, podpredsedníčka pre Banát, a Anna Horvátová zo Starej Pazovy, podpredsedníčka pre Sriem. Za novú členku Správnej rady ASSŽ zvolili Annu Pánikovú z Vojlovice. Po uvítacích slovách Milušky Chrťanovej, predsedníčky hostiteľského Združenia žien Jánošíčanka, a Viery Miškovicovej, predsedníčky

ASSŽ, prítomné členky prerokovali 11 bodov rokovacieho programu. Zápisnicu z minulého výročného zasadnutia, ktoré bolo v Starej

napr. v období marec – apríl bola zorganizovaná regionálna súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy a víťazky sa neskoršie zúčastnili vo finálovej súťaži Naša Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Predstaviteľky spolkov žien sa zúčastnili na folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch, na

Z pracovnej časti zasadnutia

Pazove, prečítala Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ. Po voľbe pracovného predsedníctva, kde sa úloha predsedajúcej dostala Anne Balážovej zo Starej Pazovy, prítomné členky si vypočuli Správu o činnosti ASSŽ za rok 2018, v ktorej sa hlavne uvádzali už zachodené akcie a činnosti. Tak

Stretnutí v pivnickom poli a pod. O pozitívnom finančnom hospodárení v roku 2018 informovala pokladníčka Katarína Zorňanová. Jej prácu ako pokladníčky v mene Dozornej rady ASSŽ pochválila Zuzana Hrková. Plán aktivít a finančný plán ASSŽ na aktuálny rok predostrela Viera

Miškovicová. Podľa jej slov ASSŽ bude pokračovať s aktivitami na zachovaní slovenskej reči, kultúry, tradície, zvykov a obyčají Slovákov žijúcich vo Vojvodine a na bežný rok sú naplánované už zachodené aktivity a realizácia aktivít vyplývajúca z projektov. Keď ide o výšku členského, tá naďalej zostala 100 dinárov na členku. Najpočetnejším spolkom žien v súčasnosti je petrovský. V pokračovaní nasledovali voľby do orgánov správy ASSŽ. Okrem správnej rady zhromaždenie zvolilo nové členky dozornej rady, ktorými sa stali Nataša Rojková z Lugu, Rozália Hudecová z Hajdušice a Katarína Ušiaková zo Silbaša. Na záver zasadnutia vypracovali kalendár tohtoročných podujatí všetkých aktívnych spolkov žien a ASSŽ. Schválili tiež zmenu adresy ASSŽ, ktorá bude sídliť v Ul. maršala Tita 2 v Báčskom Petrovci. Po schôdzi sa členky jánošíckeho združenia žien pochválili bohatou výstavou ručných prác a starodávnych ľudových odevov nainštalovanou v zrenovovaných miestnostiach spolku. Zašli aj do slovenského evanjelického kostola a na záver si spolu sadli k chutnému obedu.

NA FESTIVALE RUSKÉHO ŠALÁTU V PANČEVE

Kovačičanky získali 2. cenu A. Chalupová

polok srbsko-ruského priateľstva Dositeja Obradovića v Pančeve v spolupráci s Turistickou organizáciou v sobotu 2. marca usporiadal 7. ročník Festivalu ruského šalátu. Tohtoročné medzinárodné gastronomické podujatie sa konalo

Výber ruských šalátov bol naozaj veľký • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Dome vojska Srbska a do Pančeva rovca, ktoré obsadili 1. prilákalo viac ako sto milovníkov miesto, kým 3. cenu tejto gastronomickej špeciality, získalo Združenie ktorí mali príležitosť pripraviť, uká- žien z Veľkej Gredy. zať a ochutnať rozličné varianty V konkurencii spolkov ruského šalátu, ktorý nielen svojou z Pančeva 1. cenu zísvôňou, ale kal kuchársky tím Pančevke, 2. cenu aj bohatou spolok Panonke dekoráciou zapôsobil na a 3. cenou odme- Členky Ženského spolku v Kovačici získali 2. cenu. početných nili predstaviteľky Na snímke s propagátorkou spoločnosti Frikom Etno domu v Ka- a riaditeľom festivalu sú (zľava) Katarína Mravínávštevníčareve. V kategórii ková, Anna Stanová a Anna Fiľková. kov. Medzi ustanovizní najlep119 účastší ruský šalát zhotovili členky ná Jelena Savićová, kým najmladšia níkmi svoje Gerontologického strediska účastníčka Nada Drvendžijová má kuchárske Gastronomická pochúťv Pančeve, druhou cenou od- sotva 5 rokov. skúsenosti ka v podobe ježka Na záver organizátor podujatia menili kuchársky tím Domu Srce a zručnosti si vyskúšal aj u Jabuki a tretiu cenu získala špe- v čele s Predragom Obradovićom, kuchársky tím Ženského spolku cialita z Bezpečného domu v Panče- riaditeľom Festivalu ruského šalátu, v Kovačici, ktorý v konkurencii ve. Chuťové poháriky posudzovacej predstaviteľom najúspešnejších spolkov získal 2. cenu. O nuansu komisie prebudili aj gastronomické kuchárskych tímov a jednotlivcom lepší ruský šalát podľa hodnotenia výtvory jednotlivcov, predstaviteľov slávnostne odovzdal ceny a odmeny posudzovacej komisie pripravili politických strán a iných inštitúcií. v podobe bohatých balíkov Frikom členky tímu Usilovné ruky z Vladimi- Najstaršou účastníčkou bola 88-roč- výrobkov. 12 /4847/ 23. 3. 2019

Ľudia a udalosti ÚCHYTKOM Z BAJŠIANSKEJ PÁLENKIÁDY 2019

Vlani mráz vypil víno Juraj Bartoš

druženie vinohradníkov, ovocinárov a zeleninárov Kadarka v Bajši založili v marci 2001. Odvtedy pravidelne organizujú súťaže o najlepšie vína a pálenky. Tak tomu bolo aj počas 14. Bajšianskych priadok 2. marca. Pravdaže sme zo školskej telocvične zašli aj do budovy, v ktorej sídli miestny úrad a viaceré občianske združenia, vrátane Kadarky.

Napót, Dobrý deň... Neprekážame?“ „Nie. Nech sa páči... Ochutnajte...“ Srdeční Bajšania, srdečná ponuka. Ale predsa: „Ďakujeme, lenže, keď pijeme, nepracujeme a prišli sme robotovať. Ako sa darí?“ „Teraz už dobre; ale včera... bolo tu 125 vzoriek; dnes priniesli ešte štyri.“ „Takže ste ochutnávali celý deň...“ „Ani nie. Od pol druhej do pol deviatej.“ Dvere sa opäť otvorili a v nich – neodmysliteľný všadeprítomný pán doktor Aleksandar Tót Išasegi; prihovorí sa šibalsky, s úsmevom na

Po degustácii páleniek – spoločná fotka Zaklopali sme, otvorili, pozdravili sa, ako sa v Bajši patrí:„Dobar dan, Jó

tvári:„Chlapci, rozum do hrsti! Počul som, že ste tu včera mali dajaký

zmätok...“ „A ešte si aj ty prišiel doplniť ten zmätok...“ zažartuje znamenitý bajšiansky vincúr Janko Poliak. „Prípad“ objasní zavalitý pán. Istí účastníci súťaže vraj žiadali zopakovať ochutnávku ich vzorky – keď sa už hodnotenie skončilo... Pri pohľade na stôl plný fliaš s voňajúcimi ostrými nápojmi Ovoňať z každej áno, ale dať si..., božechráň! a likérmi z hrozna, sliviek, marhúľ, broskýň, dúl, morúš a semiačok je istý druh plesne; ak iného ovocia sa veru len tak zbie- sa neodstráni, pálenka bude mať hajú slinky. Všímame si nálepky s pachuť po plesni...“ odvetí náš nový menami účastníkov súťaže z Báčskej známy, ktorému ponúkame novú Topoly, Subotice, Pačira, Crvenky, tému: Koľko je toho času v dedine Novej Crvenky, Čurugu, Kuly, Ma- krčiem?„Teraz už iba jedna kaviareň lého Iđoša, Orahova, Sriemskych – v centre na rohu... Skôr ich bolo Karloviec, Kelebie... „Najmenej je päť – šesť.“ „A čo to tak...? Menej našich; naše pálenky odchádzajú peňazí v peňaženkách, alebo sa viac inam...“ vraví zdatný pán, s ktorým popíja doma...?“„Ako všade – menej ľudí. Odchádzajú, opúšťajú dedinu... sa dávame do reči. „Nevidíme tu vína...?“ „Vína vlani O pol šiestej večer sú tunajšie ulice bolo málo, takže vinári tentoraz prázdne. A kaviarne tiež, ja som nesúťažia.“„Teda prvý raz bez vína?“ svoju zavrel po 20 rokoch...“„Ako sa „Ani roku 2012 sme ich neochut- volala?“ „Dukát.“ „Ja sa volám Juraj návali.“ Janko Poliak skonštatuje: a vy...?“ „Stanislav Popov. Pred od„Ale teraz vymrzlo viac než vtedy...“ chodom do dôchodku som zasadil Predošlý spolubesedník pokračuje: vinohrad a preorientoval som sa na „Ja som mal najväčšiu škodu; mám výrobu vína a pálenky. Všetko robím vinohrad na dvoch jutrách pôdy. podľa pokynov, ktoré mi poskytli To sa odzrkadlí aj na tohtoročnej odborníci z Poľnohospodárskej úrode; bude nižšia o takých 35 %... fakulty v Novom Sade.“ Bolo treba ísť, nuž sme si podali a ak mráz zaúraduje znovu, bude ruky so Stankom Popovom. S nevyto ešte horšie.“ „Táto dulovica má akýsi divný slovenou myšlienkou, že sa, môžbyť, zápach...“ vraví Milko Rybár, ovo- raz stretneme v jeho vinohrade. ňajúc obsah jednej z fľašiek. „Lebo Prípadne v pivnici. Po ukončení z plodov neodstránili semiačka s dennej šichty. Hm... jadrovníkom; ak ste si všimli, okolo ZDRAVÁ VÝŽIVA JE V JÁNOŠÍCKEJ ŠKOLE už dlhší čas témou početných aktivít, prevažne na hodinách biológie, ako aj v práci ochrancov prírody. Potreba zdravo sa stravovať sa nastoľuje najmä v dnešnom období rýchlej stravy a potravín bohatých cukrom, soľou, aditívami. S cieľom deťom, ale aj ich rodičom poukázať na nutnosť dodržiavania zdravej výživy v rámci osláv Medzinárodného dňa žien v sieni domu kultúry 7. marca usporiadali Veľtrh zdravej výživy. Pod vedením učiteľky biológie Martiny Berzovej žiaci pripravili jedlá, ktoré prispievajú k rozvoju detského tela – najmä kostí, svalstva a nervovej sústavy. Okrem toho na viacerých stánkoch bolo vidieť rôzne ovocie, zeleninu a jedlá – pečivá, koláče, šaláty, smoothies – bohaté vitamínmi, minerálmi, vlákninami (na fotografii). Veľtrh navštívili početní rodičia, najmä mamy a staré mamy, ktoré si obzreli stánky so zdravými jedlami, dozvedeli sa čo-to o zdravej výžive a pozreli si aj kultúrno-umelecký program v prednese žiakov ZŠ T. G. Masaryka. V organizácii tohto zaujímavého podujatia sa zúčastnili riaditeľka školy Zuzana Halabrínová a učitelia Ján Dišpiter, Anželika Pešić, Sanja Vučković, Zdenka Chrťanová, Jaroslav Halabrín a Valentína Šterbová. vlh Foto: z archívu jánošíckej školy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (5)

Základný kameň slovenskej svetlice DrSc. Ján Babiak

ni rok 1923 nezačal pre našincov sľubne, najmä nie na spoločensko-politickom poli. Vo voľbách do parlamentu vynikali strany pri moci a naša SNS sa rozhodla pôsobiť na strane opozície. V marci spolu s Protićovou stranou utrpela porážku, a potom bolo cítiť aj následky. Ale v Petrovci, napriek všetkým politickým prechmatom, slovenské rady sa ešte viac stmeľovali. Všetko sa vrtelo okolo vysokej novej budovy, juhovýchodného krídla gymnázia. Posmelení aj finančnou pomocou zo Slovenska začali našinci rozmýšľať aj o druhom krídle. S kopaním základu sa začalo len čo sa povrchové vody stiahli. Potom sa už aj na slávnosť kladenia základného kameňa myslelo a rozhodlo sa, že to musí naozaj slávnostne vyznieť. A kedy inokedy, ak nie počas Slávností, a tak s týmto naším sviatkom treba poponáhľať. Tak Slávnosti znovu neboli augustové. S rozhodnutím, aby Slávnosti začali ešte pred žatvou, termín tohto podujatia tentoraz zaplával „proti prúdu času“, lebo sa realizovali hneď v prvých dňoch júla. Ambície boli veľké, lebo vzory boli: olympijské hry, sedem prútov Svätopluka, a neobišli sa ani ideály Kollára, Šafárika a Komenského. „Už týždeň... pred Slávnosťami badal sa v obci našej istý ruch... A tento ruch najbadateľnejšie sa javil pri sokoloch a sokolkách. Cvičilo sa, znášalo sa bez únavy. Len tak, ako mravec. Svieti slnko? Tváre ako smejúca sa jar. Padal dážď? Tváre vážne, ale zato odhodlané na všetko. Znamenitý barometer.“1 KLADENIE ZÁKLADNÉHO KAMEŇA, CVIČENIA A DIVADLO Nie natoľko pre svoju veľkoleposť, nakoľko pre svoj význam pre našu budúcnosť slávnostné položenie kameňa druhej gymnaziálnej budovy malo v prvý deň zo všetkých programových bodov prednosť, a tak po ceremoniálnom privítaní hostí v Kostolnej ulici pohol sa o tretej poobede dlhý zástup ku gymnaziálnemu stavenisku. Ani tu sa nevyhlo osobitnému ceremoniálnym poriadkom spísanému protokolu. Na

mieste slávnostného činu vojenská kapela zahrala obe hymny a potom príležitostné slová povedali Július Kubány, podpredseda gymnaziálneho kuratória, a Jozef Šimek, správca gymnázia. Po nich rečnili aj hostia: vládny zástupca Ljotić a česko-slovenský vyslanec Šeba. Potom už nasledoval čin slávnostného kladenia základného kameňa, so všetkým, čo k tejto príležitosti patrí. Aj slovenská hrdosť tu ešte ako rástla a mnohí by už aj so stavbou začali, ale treba sa strpieť a aj Slávnosti poriadne osláviť.

o slobodné miesto nebolo. Členovia Sokolskej jednoty pripravili pre túto príležitosť predlohu M. Horvátovej Povinnosti. Herci a herečky hrali na výbornú a réžiu tiež tak realizoval A. Hýl. Po divadelnom predstavení nasledovala tanečná zábava. Mladí sa jej ledva dočkali. V ZNAMENÍ ŠKOLSTVA A MLÁDEŽE V druhý deň Slávností sa predobedom mali realizovať rôzne zasadnutia a porady, kým popoludnie bolo ponechané na voľné kamarátenie, návštevy a zábavu, a večer na divadlo. V to pondelkové doobedie centrum všetkých zrazov bola Kubányho škola. Ale neskoro sa schádzalo, a tak sa hneď v štarte spojili dva body slávnosťového programu Kladenie základného kameňa v roku 1922. – porada učiteľov Podobne to bolo aj pri výstavbe druhého krídla s kultúrno-hosna Slávnostiach ’23. podárskou prednáškou. Najprv J. Potom už pred štvrtou ponáhľali Čajak st. referoval o slovenských návštevníci na sokolské cvičisko, školských pomeroch a možnostiach „aby sa pokochali v produkciách založenia strednej hospodárskozdatných sokolov a sokoliek“. -priemyselnej Účasť cvičencov nebola taká školy, a potom mohutná ako vlani, lebo neo kultúrnom žicvičili ani najmladší, a nebolo vote Čechov hoani hosťujúcich sokolov. Ale, voril pán Fikula. všimli si to diváci, v radoch V širokej diskusii sokolov bolo vidieť v značnom po prednáškach počte zastúpených mladíkov rozvila sa aj z radov roľníctva a mnohí už mienka, aby sa v radoch sokoliek na takto časopis Národrok videli aj roľnícke dievky. ná jednota stala Po cvičení nasledovali už len Vyslanec československá, prajné konštatácie:„A tak teda, Československej ale slovenská milé sokolky a sokoli, musíte republiky Ing. Ján Šeba inteligencia vyprijať našu pochvalu aj vy. jadrila aj obavu, Nech vás to nič nemýli, že jedno koľko súhra dvoch entít zastihne alecvičenie s muzikou nešlo ako treba. bo vyhostí z časopisu jednu z nich. Tomu nie vy, lež muzika bola na Aj v škole učiteľa Greisingera, na príčine. Pri opakovaní, bez muziky, valnom zhromaždení Združenia ukázali ste, čo viete. Ľúbila sa nám ČS žien, sa meškalo. Tam stanovy, vaša disciplinovanosť a súlad pri členstvo, pobočky a pôsobenie v pocvičbách.“2 bočkách bolo na dennom poriadku. Po osviežení pri pohostinných V škole učiteľa Kubányho bol stanoch, v družnom dišpute, čakalo pokus, aby mládež utvorila svoje sa na divadlo. Predstavenie bolo združenie. Prednášal delegát Zdruna sokolskom cvičisku, a tak obáv ženia ČS žiakov Ľ. Ruhmann, ale sa

nakoniec problém založenia združenia posunul o rok. Ako sprievodný program v školskej budove na Širokej ulici bola usporiadaná výstava žiackych prác a po všetkých podujatiach bol spoločný obed. Poobede sa znovu, tak narýchlo stanovila žiacka porada, kde sa analyzovali pokyny z Horniakov o organizovaní žiakov. Ale na tieto pokyny „živší ohlas neodznel“. Keď sa už ochladilo, aj začalo popŕchať, bolo jasné, že na sokolskom cvičisku divadlo nebude. Preto v napochytre pripravenej sieni Kišovho hostinca sa postavila scénografia pre predlohu K. Schönherra Viera a otčina. Herecký a organizačný potenciál boli sokolský dorast a legionári, ale podanie nebolo na neviem akej výške, a tak potom aj sugescia bola, aby v druhý deň sa do budúcna dala prednosť umeleckému večierku alebo besede. NAKONIEC UŽ LEN VYHODNOTENIE Musí sa konštatovať, že pojem päťročnica Slávností sa počas celého toku podujatia ani len nespomenul. Aj niektorí autori programov na Slávnostiach boli zamlčaní, dosť sa aj improvizovalo a nemalo podporu svojej základne, ani jednotnú pomoc v celkovej realizácii. Bolo aj realizácie na svoju päsť a v niektorých programoch evidovaná bola aj nepripravenosť. Preto tieto Slávnosti vcelku zapôsobili ako Slávnosti, od ktorých sa viac očakávalo. Akoby organizácia Slávností naberala princíp inercie, čo po pár rokoch už pôjde samo o sebe. Ten laisezz-fair prístup naozaj nebola dobrá orientácia. Ešte ten prvý deň Slávností by sa mohol ocharakterizovať ako úspešný, ale v druhom dni sa dosť toho „plátalo“. Meškanie, nedostatočný počet, aj nepripravenosť na nové akcie, alebo nezrelosť v chápaní ich podstaty sa prejavila, a tak už počas Slávností a najmä po nich bolo zjavné, že v tomto našom podujatí je potrebné dosť toho meniť. Tak v koncepcii, ako aj v organizácii. Bol to aj dôvod, aby sa už v nasledujúcom roku k nášmu najväčšiemu podujatiu pristúpilo premyslenejšie a organizovanejšie.

1 N. N.: Priebeh národných slávností. Národná jednota, Petrovec 1923, roč. 4, č. 27, , s. 2 2 Ibidem.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

12 /4847/ 23. 3. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Vítame krásy jari Vrtošivý marec nám prináša jedno z najpríjemnejších ročných období. Pani Jar sa nám predstavila v plnej svojej kráse. A my sme ju privítali otvorenou náručou, a najmä vy deti. Tešíte sa teplejšiemu počasiu a slniečku, ktoré vás láka von hrať sa na mäkkú trávičku. Kvitnú prvé jarné kvety, aj stromky otvárajú svoje kvietky a okolo nich začínajú poletovať včeličky. Všetko sa zdá byť vonku také svieže a očarujúce. Vonkajšia jarná krása sa ocitla aj na prácach, ktoré si môžete užiť v našom a aj vo vašom Detskom kútiku. Katuša

Anna Dingová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Igor Čásar, škôlkar, Pivnica

Tabita Hriešiková, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Anita Marčeková, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Moja mama Keď sa moja mama na mňa usmeje, mne od radosti srdce sa smeje. Ivana Ľavrošová, 2. 3 ZŠ maršala Tita, Padina

Keď mi moja mama prichystá raňajky, ja jej za to vyčistím topánky. Moja mama má ruky teplé, keď ma s láskou objíme. Radostnú slzu jej z oka vyvábim, keď sa jej piesňou za lásku odvďačím.

Dejan Numinović, 4. 1 ZŠ maršala Tita, Padina

Melánia Kolárová, 2. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Davorin Gašparovský, 4. a, ZŠ Jána Kollára, Selenča

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 23. marca 2019 Číslo 6/1982

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena kukurice Ľ. Sýkorová

Prijatý nový Zákon o bezpečnosti potravín

a novosadskej Produkčnej burze v dňoch od 11. do 15.3. 2019 pokračoval pád ceny pšenice a sóje, no kukurica mala v porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyššiu cenu. Finančná hodnota obratu bola vyššia o 58,75 % a tovarová hodnota obratu bola vyššia o 14,63 %. Zvýšený dopyt po kukurici zastavil trojtýždňový pokles jej ceny. Predávala sa v cenovej relácii od 15,20 do 15,30 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena s DPH bola 16,83 din./kg, čo je v porovnaní s Ľubica Sýkorová predchádzajúcim týždňom o 2 % viac. Aj keď sme v Srbsku mali Zákon o bezpečnosti potravín, ktorý bol schválený v roku Naopak, slabý dopyt po pšenici 2009, odborníci už dlhší čas upozorňovali, že je najvyšší čas, aby sa doplnil. Obsahoval zapríčinil pád jej ceny. V priemere veľa nedostatkov. Prísne pravidlá sa časom menia v súlade s požiadavkami dovozcov sa predávala po 22,00 din./kg bez a domácich výrobcov, pre ktorých je však najdôležitejší zisk, veľakrát na úkor kvality a DPH (24,00 din./kg s DPH). Pri bezpečnosti potravín. porovnaní s predchádzajúcim týždňom to bola o 1,35 % nižšia inulý týždeň srbský maloobchod, čím sa systém referenčné laboratórium cena. parlament prijal nový potravinovej bezpečnosti pre bezpečnosť potravín, Od začiatku februára neustále zákon, ktorý umožní v Srbsku stáva obsiahly a ktoré poskytne úplnú konklesá aj cena sóje. V uvedeväčšiu ochranu zdravia a zá- integrovaný. trolu nad prácou všetkých nom období sa predávala ujmov spotrebiteľov a ktorý Vo vysvetlení zákona sa akreditovaných laboratórií od 36,80 do 38,00 din./kg minister poľnohospodárstva uvádza, že jeho prijatím budú v krajine, ako aj realizáciu sa bez DPH. Jej priemerná hodnotí ako veľmi dôležitý. zabezpečené podmienky pre superanalýzy akéhokoľvek docena bola 37,35 din./ Zákon tiež umožní efektív- strategické riadenie systému možného podozrenia, ktoré teraz kg (41,08 din./kg s ne fungovanie domáceho bezpečnosti potravín a kr- sa vyskytne v reťazci systému n e DPH). Pri porovnaní a medzinárodného obcho- mív prostredníctvom lepšej potravinovej bezpečnosti. robilo. s jej cenou spred du. Geneticky modifikované organizácie, t. j. jasnejšieho Týmto spôsobom bude štát Novým týždňa bola potraviny (GMO), ktoré sú rozdelenia kompetencií a schopný dosiahnuť plnú zákonom lacnejšia o definované iným nariadením, koordinácie kompetentných ochranu tohto systému, ako sa predvída 2,99 %..○ sú z neho vyňaté. inšpekcií. Podľa slov ministra aj pomocou analýz s úplnou aj založenie Zmeny a doplnenia zákona Nedimovića prijatím zákona istotou zabráni možným špeRady pre bezpečo potravinovej bezpečnosti sa urobil veľmi dôležitý krok kuláciám. nosť potravín, ktorá zavádzajú novú koncepciu, vpred v zatvorení systému Treba pripomenúť, že nový bude zodpovedná za poktorá sa vzťahuje na všetky potravinovej bezpečnosti zákon umožňuje, aby sa tzv. skytovanie vedeckých stasektory potravinového reťaz- v Srbsku. potravinové prebytky darovali novísk a pomoci príslušným ca, vrátane výroby krmív pre Jednou z najdôležitejších potravinovým bankám, ktoré orgánom, ako aj za prevzatie zvieratá, prvovýroby, sklado- noviniek je získanie práv- ich poskytnú najohrozenejším naliehavých opatrení. ○ vania, transportu potravín a neho rámca pre Národné kategóriám obyvateľstva, čo

Z obsahu Ohrozia klimatické zmeny výrobu kukurice a pšenice? Str. 3

Škodcovia maku siateho (1) Str. 4 a 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

MODERNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Integrovaná výroba – zlatá stredná cesta

Ľubica Sýkorová

Integrované riadenie, takzvaná ekologicky prijateľná poľnohospodárska výroba, sa vzťahuje najmä na poľnohospodársku výrobu, ktorá racionálne a efektívnejšie využíva pesticídy, umelé hnojivá a podobne. Nemôže sa nazývať ekologická výroba, ale môže to byť prvý krok smerom k nej. Rozdiel je v tom, že ekologické poľnohospodárstvo sa snaží úplne vylúčiť používanie agrochemikálií v procese výroby a integrované poľnohospodárstvo chce len minimalizovať a racionalizovať ich používanie.

ntegrovaná výroba znamená vyvážené uplatňovanie agrotechnických opatrení na výrobu ekologických a ekonomicky prijateľných výrobkov s minimálnym použitím agrochemikálií. Význam tejto výroby spočíva vo výrobe ekonomicky výhodných a ekologicky prijateľných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov s cieľom chrániť zdravie ľudí, zvierat, prírodu a životné prostredie, ako aj chrániť záujem spotrebiteľov. Integrovaná produkcia je v krajinách Európskej únie populárna už niekoľko rokov. Konkrétne v roku 2015 až 80 % tvorila integrovaná poľnohospodárska produkcia, 10 % bolo ekologické poľnohospodárstvo a zvyšných 10 % bola konvenčná výroba. Často sa kladie otázka, aký je rozdiel medzi ekologickou a integrovanou produkciou? Ekologická je špeciálny systém poľnohospodárskej výroby, ktorý je prísne regulovaný zákonmi a nariadeniami. Pri integrovanej výrobe je použitie chemických prípravkov na ochranu rastlín obmedzené na minimálne opatrenia nevyhnutné na udržanie populácie škodlivých organizmov pod úrovňou ekonomických škôd. V praxi to znamená, že sa robia postreky iba proti chorobám a škodcom, ktoré môžu spôsobiť významné ekonomické škody. INTEGROVANÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO JE JEDNODUCHŠIE A LACNEJŠIE NEŽ EKOLOGICKÉ Vstupom do EÚ aj pre konvenčnú alebo bežnú produkciu je potrebné splniť niekoľko podmienok na ochranu a zachovanie životného prostredia,

ako je prísne dodržiavanie osevného postupu, používanie iba povolených pesticídov, vedenie záznamov o výrobe a podobne. Podľa názoru mnohých integrované poľnohospodárstvo potlačí ekologické, pretože je jednoduchšie a lacnejšie, a preto je konkurencieschopnejšie. Je možné, že v budúcnosti poľnohospodárski výrobcovia prejdú z integrovanej poľnohospodárskej výroby na vyššiu úroveň – na ekologickú poľnohospodársku výrobu. Postupom času by sa celá konvenčná poľnohospodárska výroba mala stať integrovanou a ekologickou. K ČOMU PRISPIEVA INTEGROVANÁ VÝROBA? Integrovaná výroba zahŕňa oblasť rastlinnej výroby, zeleninárstva, ovocinárstva, vinohradníctva a prispieva: – k zníženiu znečistenia pôdy, vody a ovzdušia, ako aj k ochrane životného prostredia a prirodzených biotopov, – k zachovaniu a podpore úrodnosti pôdy, – k zachovaniu a podpore biodiverzity a podpore prirodzených mechanizmov regulácie, – k optimálnemu využitiu agrochemikálií vzhľadom na výživové a toxikologické vlastnosti potravín, – k ochrane pracovníkov (farmárov) pri manipulácii s prípravkami na ochranu rastlín, – k ekonomickej udržateľnosti výrobného systému. Cieľom minimálneho obrábania poľnohospodárskej pôdy je zachovať alebo zlepšiť štruktúru pôdy, prirodzenú rovnováhu biologickej zložky pôdy, potenciálnu prírodnú úrodnosť pôdy, chrániť pôdu

pred eróziou, poskytnúť priaznivé podmienky pre rast a rozvoj poľnohospodárskych kultúr. Ako sme už spomenuli, integrovaná produkcia sa riadi prísnejšími agrotechnickými pravidlami než konvenčná výroba, čiže pohybuje sa medzi zásadami správnej poľnohospodárskej praxe a ekologickou produkciou. Hlavným predpokladom úspešného zavedenia systému do praxe sú aj signalizácia a prognózy. Pri regulácii chorôb a škodcov by mal pestovateľ uprednostňovať biologické či mechanické opatrenia pred chemickými. Pri aplikácii biologických látok a uprednostňovaní mechanickej regulácie škodcov či burín totiž nedochádza k zničeniu všetkého živého, čo sa v okolitom prostredí nachádza. Ide len o udržanie škodcu alebo burín pod prahom ekonomickej škodlivosti. Takto predídeme stratám na úrode a súčasne nezlikvidujeme rôznorodosť a pestrosť prírody. INTEGROVANÁ OCHRANA OVOCIA Prevencia proti chorobám je vždy ľahšie opatrenie ako následná liečba. Z ochranárskeho hľadiska je preto veľmi dôležité sledovať, aké ochorenia sa šíria a za akých klimatických podmienok sú jednotlivé druhy náchylné na choroby. Jedným z opatrení je aj pestovanie odrôd rezistentných alebo tolerantných proti chorobám a škodcom. Je to napríklad používanie bezvirózneho množiteľského materiálu alebo certifikovaného osiva. Dostatočný príjem živín je však jednou zo základných podmienok, ako dosiahnuť optimálne úrody.

V integrovanej produkcii platí zásada, že hnojenie nerobíme od oka, ale na základe výpočtov, ktorým predchádza zistenie obsahu prijateľných živín v pôde. Hnojenie robené na základe chemických analýz a rozborov je výhodnejšie aj z ekonomickej stránky. V integrovanej ochrane ovocných drevín chemická ochrana má významné miesto a často je inou metódou nenahraditeľná. Pri jej uplatňovaní sa musí vychádzať z vedeckých poznatkov o vývine, bionómii a epidemiológii jednotlivých škodlivých organizmov, ako aj správnou voľbou najmodernejších a najúčinnejších chemických prípravkov s prihliadnutím na ich vplyv na životné prostredie. Preventívna – nepriama ochrana má za úlohu, pokiaľ možno, čo najvhodnejšie volenými agrotechnickými, resp. špeciálnymi zásahmi buď predchádzať ochoreniam zdravých rastlín alebo v samotnom začiatku zabrániť vzniku ochorenia a jeho rozšírenia v určitej plodine a na určitom stanovišti. V integrovanom systéme sú odporúčané tzv. alternatívne opatrenia, ktoré za určitých okolností plnohodnotne nahrádzajú chemické spôsoby ochrany. Napr. v ovocinárstve sem patria tieto opatrenia: – protimúčnatkový rez – výhony napadnuté múčnatkou jabloňovou sa v predjarnom období odstraňujú rezom, čím sa eliminuje vo veľkej miere možný zdroj nákazy pre vegetačné obdobie, – metódy mätenia samcov – používa sa najmä v oblastiach výskytu obaľovača jablčného, kde sa pri jeho slabšom výskyte zníži alebo úplne eliminuje použitie chemických postrekov, čím znížime riziko vzniku rezistencie patogénu proti účinnej látke prípravku, – množenie užitočných orga-

12 /4847/ 23. 3. 2018 nizmov: ide o dravé parazitoidy, ktoré sú v dlhodobom výhľade účinnejšie ako chemické spôsoby ochrany. Biologická ochrana má v integrovanej ochrane nezastupiteľné miesto pri regulácii výskytu chorôb a škodcov rôz-

nymi biologickými metódami. Biologické metódy ochrany spočívajú v nasadení antagonistov – bioagensov. V niektorých prípadoch postačí jednoduchá aplikácia, v iných sa musí aplikácia pravidelne opakovať, aby sa dosiahla požadovaná

účinnosť proti cieleným organizmom. Biologická ochrana v ovocnom sade sa využíva hlavne proti živočíšnym škodcom. Zahrňuje použitie živých organizmov (predátory, parazitoidy). Mechanický spôsob ochrany ovocných drevín je dôležitou

súčasťou integrovanej ochrany. V porovnaní s chemickým si vyžaduje veľa pracovných síl, ale býva veľmi účinný a ekonomicky výhodný. V niektorých prípadoch zostáva jediným spôsobom ochrany proti chorobám a škodcom. 

RASTLINNÁ VÝROBA

Ohrozia klimatické zmeny výrobu kukurice a pšenice?

Ľ. Sýkorová

Zmena klímy a očakávaná premenlivosť klimatických parametrov sú vážnou výzvou pre poľnohospodárstvo 21. storočia. Podľa väčšiny odborníkov na globálnej úrovni sa očakáva zvýšenie teploty vzduchu a výskyt extrémnych klimatických javov. S cieľom vyhnúť sa alebo aspoň znížiť negatívne účinky globálnej zmeny klímy bolo navrhnutých niekoľko adaptačných stratégií. Medzi dve najdôležitejšie adaptačné opatrenia patrí prispôsobenie výrobných a pestovateľských technológií a šľachtenie rastlín tolerantných k zmeneným podmienkam vonkajšieho prostredia.

šeobecne klimatické zmeny vyžadujú lepšie prispôsobenie sa suchu. Podnebie Európy sa bude meniť a bude charakteristické častejšími horúčavami a rozsiahlejším suchom. Teplo a sucho budú predstavovať výzvu na pestovanie plodín, ale predovšetkým veľkým problémom bude sucho najmä pre jarné plodiny, ako je kukurica. Veľkou výzvou každého štátu bude už v blízkej budúcnosti udržať si potravinovú bezpečnosť, čiže dostatočnosť a schopnosť adaptovať pôdohospodárstvo na klimatické zmeny. Podľa rôznych analýz budú mať zmeny klímy veľmi vážne dopady už po roku 2030 aj na produkciu hlavných plodín, ako sú pšenica a kukurica pestované v miernom klimatickom pásme. Ich úrody môžu klesnúť až o viac ako 20 %. Vedecky podložená adaptácia poľnohospodárstva na tieto zmeny (nové osevné systémy a agronomické opatrenia, nové odrody, zavlažovanie a pod.) však môže tieto dopady zmierniť. AKÉ BUDÚ LETÁ V EURÓPE? Veľa tepla a sucha, ktoré zapríčinia schnutie a odumieranie plodín. Suché a horúce letá sa

v dôsledku klimatických zmien budú vyskytovať aj v nadchádzajúcich rokoch. Poľnohospodári si budú musieť zvoliť plodiny a metódy pestovania, ktoré budú

Európe sú polia zvyčajne veľmi vysušené, keďže čoraz častejšie dochádza k predĺženiu horúceho obdobia. Obranné mechanizmy rastlín proti suchu sú odlišné

lepšie vyhovovať novým podmienkam, a to si bude vyžadovať nové vedomosti a poznatky. Tím vedcov skúmal, či je v Európe najväčšou hrozbou pre kukuricu a ozimnú pšenicu teplo alebo sucho. Výskumníci zrealizovali analýzu na základe poznatkov o fyziológii rastlín, aby ukázali – prvýkrát vo veľkom meradle – čo presne spôsobuje straty výnosu pri zvýšených teplotách. Zdá sa byť nelogické oddeľovať teplo od sucha, pretože v

od tých, ktoré využívajú na ochranu proti tepelnému stresu. Výskumníci zistili, že pšenica a kukurica budú v dôsledku klimatických zmien najviac postihnuté suchom a menej tepelným stresom. A na základe pochopenia, že teplo alebo sucho predstavujú najväčšie riziko pre jednotlivé druhy plodín, môžu poľnohospodári a pestovatelia jednoduchšie vyberať odolné odrody plodín a správne zvoliť metódu pestovania.

III

Výskumníci použili súbor desiatich rôznych modelov na výpočet toho, koľko tepla alebo sucha prispieva k stratám výnosov pšenice a kukurice. Na overenie, či modely poskytli správny výsledok, výskumníci porovnali výsledky modelu s údajmi o výnosoch v rokoch 1984 až 2009. Následne vedci použili modely na predpovedanie výnosov pšenice a kukurice do roku 2050. OHROZENÁ BUDE NAJMÄ KUKURICA Ak poľnohospodárstvo bude naďalej využívať súčasné odrody a súčasné systémy pestovania plodín, celková zmena klímy spôsobí straty na výnosoch kukurice a naopak dôjde k zvýšeniu výnosov pšenice. Tepelný stres nebude v celej Európe v priemere predstavovať problém pre plodiny, ak bude dostatok zrážok, zatiaľ čo stres zo sucha bude predstavovať problém najmä pre kukuricu. Počas rokov s nízkymi výnosmi bude sucho problémom aj pre kukuricu a pšenicu. Výsledky poukazujú na to, že v Európe bude sucho väčším problémom než horúčavy. Sucho má väčší negatívny vplyv na kukuricu ako na pšenicu a bude predstavovať hrozbu pre pestovateľov. Tí sa budú musieť viac sústrediť na prijatie nových opatrení týkajúcich sa výberu nových odrôd plodín, výberu druhov plodín a zavádzania zavlažovacích systémov. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho (1)

Ing. Ján Tancik, PhD.

Porasty maku siateho môže ohroziť niekoľko hospodársky významných škodcov. Podzemné časti rastlín maku ohrozujú: larvy kováčikov (srb. skočibube), drôtovce (srb. žičari) – čeľaď Elateridae, larvy chrústov – pandravy (srb. grčice) – čeľaď Scarabaeidae, a to druhy: chrúst pagaštanový – Melolontha hippocastani, chrúst obyčajný – Melolontha melolontha, chrústik letný – Amphimallon solsticiale.

edzi ďalších významných škodcov patrí medvedík obyčajný – Gryllotalpa gryllotalpa, siatica oziminová (srb. ozimna sovica) – Agrotis segetum, siatica výkričníková (srb. usklična sovica) – Agrotis exclamationis, siatica ypsilonová (srb. sovica ipsilon) – Agrotis ipsilon, larvy krytonosa koreňového (srb. makov korenov surlaš) – Stenocarus ruficornis. Nadzemné časti mladých vzchádzajúcich rastlín poškodzujú dospelé jedince chrobákov: atomárie repovej – Atomaria linearis, nosánika ligurčekového – Otiorrhynchus ligustici, ale najmä imága krytonosa koreňového – Stenocarus ruficornis. Najvýznamnejším škodcom poškodzujúcim stonky maku je: hrčiarka byľová – Timaspis papaveris a bzdôška dvojbodová – Calocoris norvegicus. Stonky a listy ohrozujú voška maková (srb. crna repina vaš) – Aphis fabae, mora gama – Autographa gamma, mora kapustová – Mamestra brassicae. Makovice poškodzujú: krytonos makovicový – Neoglocianus maculaalba, hrčiarka makovicová – Aylax papaveris, hrčiarka maková –

Aylax minor, byľomor makový – Dasineura papaveris. Väčšina spomenutých škodcov sú polyfágne a už viackrát sme o

Krytonos koreňový

nich písali. V tomto seriáli sa budeme venovať najvýznamnejším škodcom maku, a to väčšinou špecializovaným. Využijeme pritom skúsenosti s ochranou z krajín strednej Európy, Slovenska a najmä Česka.

KRYTONOS KOREŇOVÝ – STENOCARUS RUFICORNIS Krytonos koreňový (srb. makov korenov surlaš) – Stenocarus ruficornis (Coleoptera: Curculionidae) je významným škodcom maku siateho vo fázach od vzchádzania do fázy 3 – 4 listov. Imágo má telo bez nosca dlhé 3 mm, tmavohnedé až čierne, pokryté šupinami rôzneho tvaru, ktoré dávajú základnému sfarbeniu na dorzálnej strane bronzový lesk a na ventrálnej strane žltkastú farbu. Na prednom okraji štíta sú dve ryhy. Krovky sú jemne ryhované, v strede za štítom sa nachádza malá svetlejšia škvrna, ktorá prechádza do zamatovo-tmavej, vytvorenej z tmavších chĺpkov a na konci kroviek je svetlá podlhovastá škvrna. Vajíčko je dlhé 0,5 mm, najprv žltkasté, neskôr bledne. Vyliahnutá larva je beznohá, žltobiela, dlhá 1,5 mm. Dospelá larva je dlhá 5 – 6 mm, žltobiela s tmavohnedou hlavou.

Škody na makovici spôsobené krytonosom

Prezimujú imága v pôde. Aktivácia imág začína v apríli pri teplote 10 – 17 °C. Imága sa živia na listoch mladých rastlín maku, obžierajúc spodnú stranu listu tak, že zostávajú iba žilky a horná pokožka. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do jamiek vyhryzených v hlavnej listovej žilke. Jedna samička nakladie priemerne 300 vajíčok. Larvy sa liahnu po piatich až siedmich dňoch a živia sa na listoch vyhrýzaním krátkych chodbičiek. Po dvoch až troch dňoch larvy zaliezajú ku koreňom a obžierajú postranné korene. Na hlavnom koreni a koreňovom krčku vyžierajú jamky a ryhy. Vývoj lariev trvá štyri až päť týždňov. Prvé dorastené larvy

12 /4847/ 23. 3. 2018 v prírode sa môžu objaviť už koncom mája. Larvy sa kuklia v pôde hĺbky 4 – 8 cm. Imága sa liahnu o dva týždne a živia sa na divých druhoch maku. Do prezimovania sa samičky nepária. Škodca má jednu generáciu do roka. Krytonos koreňový škodí na maku siatom a maku vlčom. Škodlivým štádiom je imágo aj larva. Imága poškodzujú listy a vegetačné vrcholy. Citlivé sú najmä mladé rastliny, na ktorých škodca môže poškodiť klíčne listy. Larvy poškodzujú korene vyžieraním chodbičiek alebo rýh hlbokých 1 – 3 mm. Poškodenia sa manifestujú v rôznych vývojových fázach, ale najmä vo fáze kvitnutia vädnutím a zakrpatením rastlín a žltnutím spodných listov. Rastliny tiež môžu poľahnúť a veľmi poškodené rastliny často odumierajú. Pri silnom napadnutí môže škodca zničiť 50 – 70 % rastlín. OCHRANA Ochranu proti krytonosovi koreňovému môžeme robiť dvomi spôsobmi – morením osiva a foliárnou aplikáciou insekticídmi v prípade výskytu imága nad hladinou škodlivosti. Morením osiva sa účinne eliminujú škody spôsobené imágami v začiatočných fázach vývoja. Ak sa vysieva nemorené osivo, foliárnu aplikáciu treba robiť

Voška maková – dospelé jedince

vtedy, ak zistíme 3 – 4 imága na 1 m riadku maku vo fáze vzchádzania rastlín. Účinnosť moridiel trvá maximálne 6 – 8 týždňov. Po jej ukončení nutné

je zhodnotiť napadnutie imágami krytonosa koreňového a podľa potreby robiť foliárnu ochranu. V prípade priaznivých podmienok a neskoršieho vyššieho výskytu imág tohto škodcu v čase, keď insekticídne moridlá majú už slabší účinok, je potrebné vykonať foliárnu aplikáciu insekticídov proti imágam. Tým zabránime samičkám naklásť vajíčka a následne škodám spôsobeným larvami. Na tento účel sú v Českej republike registrované prípravky: Nurelle D (chlorpyrifos, cypermethrin) v dávke 0,6 l/ha, Cyperkill 25 EC (cypermethrin) v dávke 0,1 l/ ha, Rapid (gamma-cyhalothrin) v dávke 0,08 l/ha. VOŠKA MAKOVÁ Voška maková (srb. crna repina vaš) – Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 – 2,5 mm. Telo má čierno-zelenej až modročiernej farby. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava, tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené. Voška maková patrí medzi vošky migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas tohto cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar koncom marca až začiatkom apríla sa liahnu nymfy, z ktorých sa vyliahnu samičky zakladateľky. Tie na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie okrídlených samičiek. V polovici apríla začínajú prelietať na sekundárneho hostiteľa, najmä na cukrovú repu, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Priletené samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia živé larvy, a tak sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská. Z nich sa vošky šíria ďalej do porastu. Voška maková sa najintenzívnejšie rozmnožuje v máji

a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvorí šesť až sedem generácií, ďalších štyri až päť vytvorí ešte na burinách. Na jeseň okrídlené samičky preletujú na primárneho (zimného) hostiteľa. Tu rodia nymfy, ktoré už dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky. Po párení samičky kladú vajíčka,

Vošky na maku

ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody spôsobujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej časti listov a makoviciach (tobolkách). Pri vyciciavaní štiav do pletív vylučujú aj sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu sa skrúca do trubice. Listy tratia turgor, vädnú a často sa aj sušia. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá lepí listy a spomaľuje ich rast. Voška maková škodí aj nepriamo, a to ako vektor niektorých veľmi nebezpečných vírusových ochorení, ako sú žltačka, mozaika repy a mozaika uhoriek. EKOLÓGIA ŠKODCU Na rozmnožovanie vošky makovej veľký vplyv majú poveternostné podmienky. Vyhovuje jej teplé, mierne počasie na jar

s normálnymi zrážkami a zvýšená vlhkosť vzduchu. Intenzívny vývoj a masové množenie vošky v máji a júni umožňuje teplota od 20 do 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu – nad 60 %. Nevyhovuje jej neskorá jar, výdatné a časté zrážky, najmä lejaky, veterné a chladné počasie, tiež nízka relatívna vlhkosť vzduchu a včasný výskyt predátorov. Voška maková má veľký počet prírodných nepriateľov, z ktorých sú najvýznamnejšie lienky, najmä lienka sedembodková, pestrice, zlatoočky, rôzne pavúky, ale aj entomopatogénne huby z rodu Emtomophthora. V niektorých rokoch sa vo veľkom počte vyskytuje od fázy prízemnej ružice do fázy zelených makovíc. V takých prípadoch je ekonomicky významný škodca vo všetkých oblastiach pestovania maku siateho. OCHRANA Z agrotechnických opatrení významná je priestorová izolácia medzi makom a cukrovou repou, skorá sejba, zachovanie kompletného porastu a udržiavanie porastu bez burín. Okrídlené vošky preferujú pri sťahovaní mladé porasty, a preto sú porasty z neskorých termínov sejby viac napádané. Chemická ochrana sa vykonáva, keď je v poraste viac než 5 % rastlín napadnutých voškami. Hodnotí sa dvadsať rastlín na piatich miestach v rôznych častiach porastu. Za napadnutú sa považuje rastlina aj s jednou živou voškou. Ošetrenie sa niekedy musí zopakovať. V Českej republike sa využívajú tieto prípravky: Cyperkill 25 EC v dávke 0,1 l/ha, Fury 10 EW v dávke 0,1 l/ha, Nurelle D v dávke 0,6 l/ha, Mospilan 20 SP v dávke 150 – 180 g/ha, Talstar 10 EC v dávke 0,1 l/ ha a Pirimor 50 WG v dávke 0,3 – 0,5 kg/ha. Treba dávať pozor na včely a nepoužívať v období kvitnutia maku prípravky jedovaté pre včely, a to sú: Nurelle D, Cyperkill 25 EC a Talstar.  (Pokračovanie nabudúce)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

INVÁZNE DRUHY

Zlatobyle – invázne alebo liečivé rastliny? Ing. Štefan Tóth, PhD.

K nebezpečným rastlinám invázneho charakteru patria zlatobyľ obrovská – Solidago gigantea Ait. (srb. golema zlatica) a zlatobyľ kanadská – Solidago canadensis L. (srb. kanadska štapika) z početnej čeľade astrovitých. Pochádzajú z kontinentálnych podmienok centrálnej časti USA a južných oblastí Kanady, odkiaľ sa dodnes rozšírili prakticky už do celého sveta.

Zlatobyľ obrovská

rojicu u nás bežne vyskytujúcich sa zlatobylí dopĺňa pôvodne domáci, i keď v porovnaní so zmienenými podstatne menej rozšírený druh – zlatobyľ obyčajná Solidago virgaurea L. (srb. zlatica). Na rozdiel od inváznych zlatobylí sa zlatobyľ obyčajná nevyznačuje veľmi nebezpečným sklonom úplne potláčať pôvodnú vegetáciu a vytvárať takmer homogénny porast. Zlatobyle obrovská a kanadská sa v európskych botanických záhradách ocitli ešte v 17. storočí. Začiatky zdivočeného výskytu týchto pôvodne okrasných, medonosných a liečivých rastlín sa na Slovensku datujú až k polovici 19. storočia. Podľa dobových záznamov sa masívne šírili hlavne popri Dunaji a jeho prítokoch, a to smerom od Bratislavy, samozrejme, aj proti prúdu vodných tokov. Zlatobyle sú roztrúsene rozšírené už takmer všade, je ale zaujímavé, že tieto alergénne rastliny zamorujú hlavne aglomeráciu husto obývaných miest, ako je

na východe republiky napr. okolie Košíc. V súčasnosti sa hromadne vyskytujú a premnožujú najmä na zanedbaných pozemkoch, pozdĺž železničných tratí a ciest, v povodiach vodných tokov, v opustených hospodárskych dvoroch, odkiaľ prenikajú do okolitých stanovíšť. Ako buriny poľných porastov sa zlatobyle vyskytujú zatiaľ skôr iba zriedkavo, vážnejšie však ohrozujú trvalejšie kultúry, ako sú stromové škôlky a mladšie výsadby, a, samozrejme, tiež vinice. Invázne zlatobyle dokážu oddialiť až znemožniť úspešnosť hlavne extenzívnych plantáží, aktuálne napr. rýchlorastúcich drevín. Zlatobyľ obrovská znesie síce aj mierne zatienenie, avšak obe invázne zlatobyle sú svetlomilné rastliny neznášajúce dlhodobú dominanciu vyšších stromov. S výnimkou zasolených stanovíšť znesú zlatobyle široký rozsah pôdnych podmienok,

Zlatobyľ kanadská

avšak na Slovensku hojnejšie rozšírená zlatobyľ obrovská preferuje skôr vlhšie stanovištia s ťažšími pôdami a zlatobyli kanadskej sa najlepšie darí v podmienkach ľahších pôd, ktoré sa skoro prehrievajú. Zlatobyľ

obyčajná je bežným druhom lúk a pasienkov na slabšie až mierne kyslých ľahších pôdach či lúk v blízkosti preriedených lesov a na zanedbaných pasienkoch. V súčasnosti už udomácnené invázne zlatobyle sú trváce rastliny úctyhodných rozmerov, spravidla dosahujúce výšku dvoch metrov. Listy zlatobyle obrovskej sú na stonke striedavé, kopijovité, 7 – 18 cm dlhé, 1,2 – 3 cm široké, zašpicatené, pílkovité, chlpaté iba na okraji a žilkách na rube. Listy zlatobyle kanadskej sú tiež striedavé, prisadnuté, kopijovité, ostro pílovité, smerom k hrotu postupne sa zužujúce, veľkosti 5 – 15 x 0,5 – 2 cm, rub listu je husto chlpatý. Vedľa hlavnej žily sú na listoch zlatobyle kanadskej dve dobre viditeľné postranné žilky. Postranné žilky na listoch zlatobyle obrovskej sú menej výrazné. V čase kvitnutia tvorí zlatobyľ obrovská menšie súkvetie s nadol zakrivenými koncami vetvičiek, pripomínajúce strechu čínskej pagody. Súkvetie zlatobyle kanadskej je podstatne väčšie a rozložitejšie, s viac-menej iba vodorovnými vetvičkami bez výraznejšieho zakrivenia. Životný cyklus oboch druhov je vzájomne veľmi podobný a zaraditeľný k skupine G1, teda k plytšie koreniacim trvácim druhom rozmnožujúcim sa rizómami, kam patrí napr. aj pýr plazivý. Rizómy zlatobylí rastú v pôde do hĺbky zhruba 20 cm. Kým rizómy zlatobyle obrovskej pretrvávajú v pôde spravidla iba dva roky, rizómy zlatobyle kanadskej sú trvácejšie. Za daný čas sa ale stihnú rizómy premnožiť a prekoreniť značnú plochu, čím sa tieto druhy stávajú takmer výlučne monodominantným porastom. I keď sa rizómy inváznych zlatobylí vyznačujú značnou

intenzitou rastu, na rozdiel od už zmieneného pýru a väčšiny ďalších u nás rozšírených druhov trvácich burín horšie znášajú mechanické narušenie, odrezky regenerujú a rašia iba zriedkavo. Obrábanie pôdy preto značne oslabuje vitalitu týchto rizómov. Pri kosbe je dôležité dosahovať čo najnižšie strnisko, keď sú rastliny donútené rašiť nie z odnoží, ale z rizómov – čo rizómy zasa výrazne oslabuje. Oba druhy inváznych zlatobylí sú svetlomilné rastliny produkujúce veľké množstvo maličkých nažiek s vysokou klíčivosťou. I

Zlatobyľ obyčajná

keď sú tieto nažky bez dormancie, pri nízkej teplote počas zimy neklíčia a vo voľnej prírode je životnosť drobných nažiek tiež znížená množstvom ďalších činiteľov. Aby nažky zlatobylí vyklíčili, musia sa dostať na voľný, nezarastený a nezatienený povrch pôdy. Mladé rastliny sú na obrábanie pôdy citlivé, podobne ako na použitie zvyčajne dostupných herbicídov. Ideálnym pre šírenie zlatobylí sú preto iba zanedbané stanovištia, prípadne okraje pozemkov obrábaných polí. Vetrom roznášanými operenými nažkami zlatobyle prakticky iba obsadzujú nové stanovište, rozmnožovanie nimi je po zarastení plochy rizómami problematické aj vo vlastnom poraste. Na záver pre úplnosť ešte pripomenieme, že všetky tri u nás vyskytujúce sa druhy zlatobylí sú liečivými rastlinami so širokým spektrom priaznivých účinkov, zaiste s určitými obmedzeniami pri ich použití. Snáď nezaškodí preto nejaké rastliny zlatobyle nazbierať, najlepšie v čase tesne pred kvitnutím. 

12 /4847/ 23. 3. 2018

ZDRAVIE A MY

PÄŤ SUPER TRIKOV

Stále vás ovládajú chute Pri praní na niečo sladké, mastné uterákov zabudnite či nezdravé? na aviváž

j tých najodhodlanejších „dietárov“ občas prepadne šialená chuť trochu zhrešiť a dať si niečo kalorické a nezdravé. Keď skúsite jesť a piť toto, budete mať svoje hriešne chúťky pod kontrolou. Jablčný ocot. Dokáže zredukovať množstvo cukru v krvi, čo spôsobí, že nebudete tak prahnúť po sladkom. Ak pridáte ocot do jedál bohatých na sacharidy, jedlo vás viac zasýti a po ňom už prijmete oveľa menej kalórií. Vajcia. Ak si pridáte do stravy viac bielkovín, budete sa cítiť sýtejšie. Keď si na raňajky dáte vajíčka, na obed budete mať potrebu toho zjesť menej a vaše chute si udržíte celé dopoludnie na uzde. Jedna štúdia zameraná na chudnutie porovnávala dva typy raňajok s rovnakým množstvom kalórií. V prvom type boli základom vajíčka, v druhom pečivo. Účastníci, ktorí raňajkovali vajíčka, schudli až o 65 % viac počas 8 týždňov trvania výskumu. Tmavá čokoláda. Horkosť tmavej čokolády znižuje apetít a utlmuje chuť na sladké. Ideálna je horká čokoláda s 85-percentným podielom kakaa. Celozrnné produkty. Vysoký príjem vlákniny natiahne žalúdok, spomalí jeho vyprázdňovanie a ovplyvní uvoľňovanie hormónov plnosti. Celozrnné výrobky bohaté na vlákninu redukujú hlad a pomáhajú vás udržiavať sýtych. Zamerajte sa na celozrnný chlieb, hnedú ryžu alebo prílohy typu quinoa. Strukoviny. Sú zdrojom bielkovín pre vegetariánov a sú veľmi bohaté na vlákninu. Najnovšie štúdie dokazujú,

V že ak do stravy zaradíte viac strukovín, zvýšite si pocit nasýtenia až o 31 % v porovnaní s jedlami, ktoré strukoviny neobsahujú. Skúšali ste už napríklad hummus? Zázvor. Zázvor má veľa pozitívnych účinkov pre zdravie od zmierňovania nevoľnosti, zápalov aj svalovej bolesti až po znižovanie pocitu hladu. Vyskúšajte si dať po večeri zázvorový čaj a chute maškrtiť by vás mali prejsť. Ovsené vločky. Sú výborným zdrojom vlákniny a bielkovín, ktoré sa rozkladajú pomaly, a preto vás udržia dlhšie sýtych. Vláknina vo vločkách je známa aj ako beta glukan, ktorý vo vode zhustne a vytvorí gélovitú látku, ktorá sa usadí v črevách a redukuje návaly hladu. Jogurt. Vysokoproteínová desiata je výborná na skrotenie pocitu hladu, pretože neovplyvní hladinu cukru v krvi. Stabilné hodnoty cukru v krvi sa postarajú o to, že vás nebude trápiť túžba zjesť všetko, čo je poruke. Vynikajúcou možnosťou je napríklad grécky jogurt. 

TIPY A TRIKY PRE RODINU

Zvládnite hostí

raj rovnako ťažké ako hostiť je aj chodiť na návštevy. Najmä počas sviatkov sa naše príbytky návštevami len tak hemžia. Návštevy patria podľa psychologických prieskumov medzi najstresujúcejšie situácie. MANŽEL NEZNÁŠA NÁVŠTEVY? Máte problém presvedčiť

manžela, aby sa nezavrel do izby, keď prídu priatelia? Takéto rozdielne prístupy sú, žiaľ, bežné. A je na partneroch, ako sa dohodnú, aby si tolerovali svoje rozdielne postoje. Takáto banalita môže viesť aj k rozchodu, pretože je dôležité mať svojich aj spoločných priateľov. Tých, ktorých si spoločne našli,

mnohých prípadoch môžu staré osvedčené triky vyriešiť menšie či väčšie problémy v domácnosti. Poradíme vám, ako si čo najjednoduchšie pomôcť. Zásuvka sa zasekáva. Šuplík, ktorý sa neustále zasekáva, alebo sa dá len s ťažkosťami otvoriť, môžete opäť jednoduchým spôsobom spojazdniť – vezmite si obyčajnú sviečku a potrite ňou koľajničky z bočnej strany zásuvky. Ak nemáte po ruke sviečku, pomôže aj mydlo. Tento istý spôsob môžete využiť aj na dverách, ktoré sa ťažko otvárajú. Šmuhy na podlahe. Niektoré druhy topánok zanechávajú na PVC podlahách nepekné škvrny. Zbavíte sa ich obyčajnou gumou na gumovanie. Nečistotu jednoducho „vygumujte“ a namrvené zvyšky zotrite mokrou handrou. Odtlačky od pohárov. Kruhov od pohárov na drevenom stole sa zbavíte zmesou, ktorú vyrobíte z octu a olivového oleja (v pomere 1 : 1). Vezmite si jemnú handričku, na ktorú túto zmes nanesiete, a postupne pozdĺžne stierajte odtlačky. Pomôcť môže aj vazelína. Naneste ju na otlačené miesto, nechajte cez noc pôsobiť a na druhý deň zotrite. Rozstrapkané šnúrky. Nerozčuľujte sa, keď pre rozstrapkané konce nemôžete cez dierku prevliecť šnúrky do topánok! Poruke je rýchla pomoc – rozstrapkaný koniec natenko prelepte kúskom lepiacej pásky, a potom už šnúrku poľahky prevlečiete. Uteráky nesajú. Keď periete uteráky a pridáte aj aviváž, môže to oslabiť ich saciu schopnosť. Takže aviváž radšej vynechajte. Ďalší trik: Uteráky na noc namočte do teplej vody s horkou soľou (síranom horečnatým). Na druhý deň operte a vysušte. Potom sa vám nimi bude utierať jedna radosť. 

ale aj tých, ktorých si do vzťahu doniesli, a vedieť sa im venovať. KAMARÁTI S DEŤMI Deti bývajú z návštev otrávené. Majte pre ne pripravené spoločenské hry, detské DVD alebo pevné nervy. FAJČÍTE? Ak vám prekážajú fajčiari, hneď na začiatku ich upozornite, že u vás sa nefajčí, prípadne im vyhraďte balkón. VYPNÚŤ TELEVÍZIU! Akosi sme si zvykli, že v pozadí nám beží televízia, aj keď ju

VII

nikto nepozerá. Radšej zapnite hudbu. Obraz odpútava pozornosť od rozhovoru a hostia sa na seba nesústredia. NERADA CHYSTÁTE JEDLO Ak nie ste dobrá kuchárka, vymyslite večer ochutnávky vín a syrov. Prípadne nechajte návštevníkov priniesť to, čo majú najradšej. Alebo si urobte kulinársky večer varenia, kde každý z priateľov niečo dobré u vás uvarí. A vy sa postaráte o suroviny. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Špagety s tekvičkami Zemiakové fašírky Suroviny: 2 tekvičky, cibuľa, paradajkový pretlak, vegeta, čierne mleté korenie, oregano, špagety, kečup podľa chuti Takto sa to podarí: Tekvičky a cibuľu nakrájame na kocky. Cibuľu dusíme domäkka a pridáme tekvičky. Dusíme, kým nie sú mäkké aj tekvičky. Pridáme paradajkový pretlak a varíme ešte 15 minút. Nakoniec pridáme

vegetu, mleté čierne korenie, oregano a kečup. Varíme ešte asi 5 minút. Touto zmesou polejeme uvarené špagety.  Zdroj: coolinarka

Farebný krémový koláč Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, kypriaci prášok, 50 g kokosu, 50 g mletého maku, lyžica kakaa; Na poliatie cesta: 1 dl mlieka; Na plnku: ½ l mlieka, 2 vanilínové pudingy, lyžica múky, 100 g masla, 50 g cukru, lyžica vanilínového cukru, 1 dl sladkej smotany; Na čokoládovú polevu: 100 g čokolády, 2 lyžice oleja Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme, pridáme cukor a keď vznikne tuhý sneh, pridávame po jednom žĺtku. Múku zmiešame s kypriacim práškom a lyžicou pridávame do snehu. Dobre zmiešame a cesto rozdelíme na tri časti. Do jednej časti pridáme kokos, do druhej mak a do tretej kakao. Zmiešame a lyžicou kladieme na plech vystlaný papierom na pečenie. Najprv robíme kôpky z cesta, do ktorého sme pridali kokos, pomedzi ne dávame kôpky z druhého cesta a nakoniec aj z tretieho. Pečieme na 200

Suroviny: 750 g zemiakového pyré, vajce, lyžica vegety, 5 lyžíc nadrobno nakrájaných petržlenových lístkov, 3 lyžice omrvín, 3 lyžice múky, 1 – 2 nadrobno nakrájané strúčiky cesnaku, cibuľa, 50 g sušených paradajok, čierne korenie podľa chuti Takto sa to podarí: Na trochu oleja opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu a sušené paradajky nadrobno nakrájame. Pyré (môže byť aj z minulého dňa) nakrátko zohrejeme v mikrovlnke. Pridáme všetky ostatné suroviny a dobre

zmiešame. Pracovnú plochu posypeme múkou, narobíme fašírky, obalíme v múke a kladieme na pracovnú dosku. Pražíme na trochu oleja asi 4 – 5 minút, kým nedostanú  peknú farbu. Zdroj: receptizabrzaijednostavnajelaaa

Čokoládové kúsky C̊ a po upečení horúce cesto prelejeme mliekom. Necháme vychladiť. Vychladnuté cesto rozrežeme vodorovne na dve časti. Plnka: V 2 dl mlieka rozmiešame puding a múku a zvyšné mlieko necháme zovrieť. Do vriaceho zavaríme puding s múkou a necháme zhustnúť. Keď sa vychladí, postupne pridáme vyšľahané maslo, vanilínový cukor a vyšľahanú sladkú smotanu. Dobre zmiešame. Na prvé cesto natrieme väčšiu časť plnky, položíme na ňu druhé cesto a natrieme zvyšnou plnkou. Poleva: Roztopíme čokoládu s olejom a polejeme na vrch koláča. Necháme  dobre vychladnúť. Zdroj: coolinarka

Suroviny: Na cesto: 200 g múky, 2 lyžičky sódy bikarbóny, 4 lyžice kakaa, 4 lyžice mletých orechov, 2,5 dl jogurtu, 1 dl oleja, 8 lyžíc cukru, 4 lyžice džemu; Na polevu: 100 g masla, 100 g čiernej čokolády, 3 lyžice kakaa, 3 lyžice cukru, 1 dl mlieka; Na potretie: 4 – 5 lyžíc ľubovoľného džemu Takto sa to podarí: Cesto: Do nádoby dáme najprv jogurt, džem, olej a cukor a vyšľaháme. Pridáme múku zmiešanú so sódou bikarbónou, kakao, orechy a dobre zmiešame. Vylejeme do plechu vystlaného papierom na pečenie a pečieme v rúre na 180 C̊ . Dávame

pozor, aby sa koláč neupiekol veľmi, aby nebol suchý. Poleva: V menšej nádobe roztopíme maslo, cukor, mlieko, kakao, čokoládu polámanú na kocky. Dobre zmiešame. Hneď, keď sa koláč upečie, popicháme ho vidličkou a potrieme džemom. Nakoniec zalejeme koláč teplou čokoládovou polevou.  Zdroj: Jekin kapric

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 482| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

Z OBECNEJ RECITAČNEJ PREHLIADKY V KOVAČICI

Do oblastnej súťaže postúpilo 19 recitátorov Anička Chalupová

ultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica i tohto roku bolo usporiadateľom obecnej prehliadky recitátorov, v ktorej sa zúčastnilo 51 recitátorov v troch kategóriách. Do oblastnej súťaže (22. marca v Kovine) sa rozhodnutím selektora dostalo 19 recitátorov. Vo štvrtok 14. marca v slávnostnej sieni Podnikateľsko-rekreačného podniku Relax v Kovačici to bol opravdivý sviatok pekného a precíteného literárneho slova. Na obecnej prehliadke recitátorov sa za hojného počtu pedagógov – učiteľov krásneho prednesu básní a rodičov zúčastnili žiaci základnej školy z Kovačice, Padiny, Debeljače, Crepaje, Samoša a Uzdina, a traja stredoškoláci kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. Výkony recitátorov sledoval a hodnotil se-

lektor Miroslav Žužić, herec Ateliéru 212. Spomedzi 24 najmladších recitátorov, žiakov 1. až 4. ročníka základných škôl, postúpili: Adriana

Magdaléna Spariosuová z Uzdina, Natália Siantová a Hana Hriešiková z Kovačice (3. miesto). V skupine vyšších ročníkov (5. až 8. ročník

Bianka Balanová a Vanja Anastasija Romanovová z Uzdina (2. miesto), Anđela Ćulibrková z Crepaje, Una Brtková z Kovačice a Jovana Caranová z Uzdina (3. miesto). Osobitnú skupinu recitátorov tvorili žiaci GMP v Kovačici. Z nich do oblastnej súťaže postúpili Jana Galasová (Padina), ktorá predviedla báseň v slovenskom jazyku, Anelia Babucová (Uzdin) si zvolila prednes básne v rumunskom jazyku a stredoškoláčka Maja Bećirovićová (Baranda) zarecitovala báseň v rómskom jazyku. Skôr než zverejnili výsledky tohtoročnej prehliadky, selektor Miroslav Žužić podotkol, že aj naNa záver sa recitátori, ktorí postúpili do ďalšej súťaže, vyfotografovali priek menšiemu počtu recitátorov kvalita prednesov je vzhľadom na s predstaviteľmi organizátora kovačickej prehliadky predchádzajúce ročníky súťaže Šajinová a Vanja Marinkovićová ZŠ) priazeň selektora Žužića si za- na vysokej úrovni. Predovšetkým z Kovačice (1. miesto), Martin Ben- slúžili recitátori: Miroslav Macek vďaka učiteľom, ktorí nacvičovali ka a Matej Hrk z Kovačice, Natali z Padiny, Adina Majdlíková z Padiny recitátorov. Podujatie finančne Kotvášová z Padiny (2. miesto), (1. miesto), Erik Jurica z Padiny, podporila Obec Kovačica.

OBECNÁ PREHLIADKA RECITÁTOROV V STAREJ PAZOVE

Zapôsobil aj prednes v slovenčine Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa v piatok 15. marca v Starej Pazove uskutočnila obecná prehliadka recitátorov. Tak ako v uplynulých rokoch, i tentoraz prebiehala na začiatku nového súťažného cyklu – Jarné stretnutia 2019. Najprv recitátorov a ich pedagógov pozdravila Anđelka Maliová,

krásneho slova a na zachovávanie materinského jazyka. Česť otvoriť 51. prehliadku recitátorov mal Željko Šoloja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. V porovnaní s vlaňajším rokom tohto roku sa na prehliadku prihlásilo 30 percent viac recitátorov – vo všetkých troch vekových skupinách ich bolo až 121. Výkony recitátorov sledovala a hodnotila porota v zložení Miod-

Najúspešnejší recitátori mladšej vekovej skupiny

predsedníčka Zhromaždenia zväzu ochotníkov. Pritom vyjadrila nádej, že i tohtoročná prehliadka bude svedectvom toho, že sa v tomto prostredí dáva dôraz na prednes • KULTÚRA •

rag Petrović, herec Srbského národného divadla v Novom Sade, a Miruška Kočišová, tamojšia dlhoročná recitátorka a pedagogička. Podľa ich rozhodnutia tridsiati dvaja naj-

Odmenení účastníci zo strednej vekovej skupiny úspešnejší postúpili do oblastnej skupine bolo 14 recitátorov a do prehliadky, ktorá sa uskutoční 23. Sriemskej Mitrovice do ďalšieho a 24. marca v Sriemskej Mitrovi- súťaženia postúpilo 10 recitátorov. ci. Najviac recitátorov v obecnej S prednesom po slovensky sa meprehliadke v Starej Pazove bolo v dzi nich dostali Jana Rumanová a mladšej vekovej skupine – až 68. Dária Tótová. Do oblastnej prehliadky recitátoPri súvahe tejto recitačnej prerov postúpili 12 a medzi nimi aj hliadky člen poroty Miodrag PetTatiana Babinková, Mia Jašová a rović konštatoval, že si viac pedaDavid Simendić, ktorí svoje básne gogickej práce vyžaduje stredná recitovali po slovensky. V strednej veková skupina recitátorov, ale vekovej skupine v tamojšej divadel- ako zdôraznil, to nie je prípad iba nej sále vystúpilo 39 recitátorov a v tomto prostredí. Vyjadril spokojmedzi 10 najúspešnejšími, ktorí nosť s veľkým počtom recitátorov postúpili do ďalšieho recitačného v mladšej vekovej skupine, kým kola, sú aj Jelena Ardalová, Andrej najľahšie sa im rozhodovalo pri Simendić a Martin Fábry (recitovali hodnotení účastníkov v staršej po slovensky). V staršej vekovej vekovej skupine recitátorov. 12 /4847/ 23. 3. 2019

Kultúra DIVADLO VHV PETROVEC

Zožali úspech aj v zámorí Jaroslav Čiep

roku 2018 v Divadle VHV Petrovec si pripomenuli 70 rokov od novodobého založenia divadla ako inštitúcie. Na začiatku vlaňajšieho roku si v súlade s týmto výročím nasmerovali svoje aktivity. V plánoch mali zaznačené tri premiéry, no nie všetky plány sa im vydarili. Ako prvé naštudovali predstavenie Úplný Gogoľ v réžii Maríny Dýrovej. Uviedli ho 27. januára a v roku 2018 mali pre naše pomery neuveriteľných 18 úspešných repríz. Z toho 10-krát hrali v Petrovci, 2-krát v Sarvaši v Maďarsku a v Kovačici, tiež v Kysáči, v Pivnici na festivale DIDA, v Hložanoch a v Brezne na Slovensku na festivale Divadelná chalúpka. V predstavení sú 4 ženské a 4 mužské postavy, ktoré obsadili skúsení herci petrovského divadla, čo zaručilo úspech predstavenia. V spolupráci petrovského a divadla v Prievidzi mala sa naštudovať stredoveká zbojnícka dráma Marketa Lazárová v réžii Petra Serge Butka, ale pre nemožnosť partnera zo Slovenska ukončiť projekt, nielenže predstavenie neuskutočnili, ale aj

získané účelové peniaze vrátili do rozpočtov na Slovensku a v Srbsku. Takže im vlani zostalo k dispozícii iba 360 tisíc dinárov získaných z lokálneho rozpočtu. V roku 2018 bolo ešte aktuálne

neprestalo žiť. Ďalšie turné predstavenie malo vlani v Brazílii. Najprv ho zahrali doma v Petrovci a potom ešte 8-krát od polovice októbra do konca novembra v Latinskej Amerike. Turné sa uskutočnilo v rámci osláv 100 rokov od vzniku Československa a zorganizovali ho diplomatické predstavenstvá Česka, Slovenska a Brazílie. Tieto údaje v rámci správy o čin-

Úplný Gogoľ mal v roku 2018 až 18 repríz

predstavenie z roku 2017 Vtáci v dome/Birds in the House. Po tom, čo toto predstavenie predvlani zožalo úspech nielen doma, ale aj v zámorí, zvlášť v Argentíne a malo 19 repríz, aj v roku 2018 toto predstavenie

nosti 2018 uviedol predseda divadelníkov Ján Černák na výročnom zhromaždení Divadla VHV Petrovec vo štvrtok 14. marca v divadelnom klube. K tomu pridal, že okrem zamerania sa na prezentáciu vlastnej

divadelnej tvorby Divadlo VHV Petrovec svoje aktivity usmernilo aj na spoluprácu a privítalo tri hosťujúce inscenácie zo Slovenska, vrátane tradičných priateľov z Brezna a z Kysáča. Okrem toho, v máji a v júni štátna televízia na Slovensku premietala ich dokumentárno-hraný film Óda na rovinu. K manku vlastných prostriedkov pre divadelnú činnosť vlani prispelo aj rozhodnutie lokálnej samosprávy o zákaze pohostinskej činnosti ich klubu. Takže vlastné akcie v klube boli zredukované na minimum. Tretie predstavenie, ktoré si vlani naplánovali, sa ukončuje v tomto roku a čoskoro bude premiéra. Ide o detskú inscenáciu Traja zhavranelí bratia v réžii Svetlany Gaškovej. Ako druhé predstavenie pre rok 2019 sa v petrovskom Divadle VHV rozhodli pre klasické činoherné herecké predstavenie Proces Franza Kafku v réžii Petra Butka. Okrem toho v tomto roku ešte budú hrať aj predstavenie Úplný Gogoľ a v prípade možnosti Vtáci v dome budú mať ešte jedno zahraničné turné. Na zhromaždení, ktoré viedla Ružena Šimoniová-Černáková, si petrovskí divadelníci povedali na rovinu aj o problémoch, ktoré tlačia aj ich divadelnú inštitúciu, a ročné členské zvýšili na 500 dinárov.

Z OBECNEJ PREHLIADKY DETSKEJ DIVADELNEJ TVORBY V STAREJ PAZOVE

Premiéra predstavenia Hotel Platan Anna Lešťanová

staropazovskej divadelnej sále bola v sobotu 16. marca premiéra divadelného predstavenia Hotel Platan (na motívy knihy Jána Uličianskeho Veveričky) v podaní žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Režisérmi predstavenia sú osvetoví pracovníci tejto školy Ivan Ječmen a Ljiljana Popová a predstavenie si okrem početného obecenstva pozrel i Alexander Bako, selektor obecnej prehliadky detskej divadelnej tvorby. V predstavení hrá 15 žiakov piatych, šiestych a siedmych ročníkov: Lýdia Turčanová (Socha), Jana Kováčová (Veverička hnedá), Anna Havranová (Veverička žltá), Klára Fitošová (Veverička červená), Emília Faragová (Veverička čierna), Andrej Lakatoš (Pán Lieskovcový), Jana Balážová (Lekárka), Iveta Gu-

www.hl.rs

bečková (Verona), Andrea Jašová (Viktor), Lea Popovićová (Vinco), Dávid Lakatoš (Výpravca vlaku), Kristína Cerovská (Zdravotná sestra), Martin Fábry (Kúzelník), Jana Fitošová (Pani Lieskovcová) a Mária Havranová (Dirigent). Už niekoľko rokov táto pazovská základná škola produkuje dobré divadelné predstavenia. I toto najnovšie svedčí o tom – a potvrdil to režisér Ječmen – že sa so žiakmi sústavne robí na hereckom výkone. V predstavení hrajú okrem už osvedčených malých hercov aj viacerí debutanti. Krátko z obsahu: Veveričke spílili strom – vysokú jedľu v lese. Nervovo sa z toho zrútila, ale keďže počula, že sú kúpele, v ktorých sa môže vyliečiť, vybrala sa do kúpeľného mesta. Dočkali ju tam parkové veveričky a pritom zistila, že tam vôbec nie je tak, ako si ona myslela. Po mnohých trampotách

Informačno-politický týždenník

V predstavení sa riešili deťom blízke témy

všetko sa dobre skončí: veverička sa vracia do svojho lesa, kde ľudia prestali píliť stromy. Pomohlo jej uvedomenie si, že sa na niekoho môže spoľahnúť. Uvedená predloha bola vhodná na inscenovanie a malí milovníci Tálie predstavenie aj vďaka funkčnej scénografii a hereckým

vlohám dobre zvládli. „Dbali sme i na pohnútky samého divadelného predstavenia, že sa tam rozpráva o priateľstve, o tom, ako ľudia vítajú cudzincov, o spiľovaní stromov. Je tu teda hodne výchovno-vzdelávacích zložiek, ktoré sú deťom blízke,“ prízvukoval o. i. režisér Ječmen.

• KULTÚRA •

MOMS BÁČSKY PETROVEC

podali projekt, ako aj ďalších osem na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V apríli spolu s miestnym cirkevným zborom si pripomenú 60. výročie smrti biskupa SEAVC a k nemu prislúchajúci finančný v Juhoslávii a predsedu MSJ Saplán so sumou 543-tisíc dinárov. muela Štarkeho. Pripomenú si Bez pripomienok aj tieto doklady aj 90. výročie narodenia Pavla dostali zelenú, aby ich vedenie Mučajiho a 100. výročie narodenia Juraja Mučajipetrovských matiho. Vynasnažia čiarov zrealizovalo. sa zozbierať V roku 2019 členské v čím MOMS Petrovec väčšom počte usporiada prea vyslať svoje miéry kníh, litemužst vo na rárne večierky, Matičný turnaj festivaly a celý v malom futbarad matičných akle. V pláne majú tivít. Najbližšie (vo realizovať 23. štvrtok 28. marca Medzinárodný v matičnom dome) festival interpreliterárny večierok tov vážnej hudvenujú prezentáby Jarné nôty. cii knihy Dr. Juraj V spolupráci Guča – veľký človek s cirkevným a humanista. Pri zborom v Pettej príležitosti sa Titulná strana najnovšieho rovci i 20. Cyposnažia položiť čísla občasníka Náš život rilo-metodský pamätnú tabuľu na jeho rodný dom. Potom večierok večierok, ktorý sa bude niesť venujú Viere Benkovej (19. apríla v znamení 1150. výročia smrti v GJK) k jej osemdesiatke a pre- sv. Cyrila, a 27. festival Spievajže miére jej knihy Z aromatického lite- si, spievaj. Predstavitelia MOMS rárneho záhonu, pre vydanie ktorej sa v marci zúčastnia na medzi-

Nepovoliť s aktivitami Jaroslav Čiep

voma piesňami v predvedení Komorného zboru Musica viva, ako to býva dlhý rad rokov, začalo sa výročné zhromaždenie MOMS Petrovec v utorok 12. marca. Následne predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová privítala matičiarov a predstaviteľov spolkov žien, umelcov a folkloristov. Po zvolení pracovného predsedníctva v čele s Jaroslavom Čiepom zhromaždenie absolvovalo predložený rokovací program. Matičiari najprv schválili správu o činnosti MOMS Petrovec za rok 2018, príslušnú správu o hospodárení a správu dozornej rady. Podali ich predsedníčka MOMS, predsedajúci a predsedníčka dozornej rady Katarína Rašetová. Vrátane viacerých získaných grantov v Slovenskej republike a z pokrajinského rozpočtu rozpočet v minulom roku bol 700-tisíc dinárov. Potom bol pred zhromaždenie predostretý aj plán práce na rok 2019

DVOJITÉ PODUJATIE V LUGU

Zima s knihou a výročie spolku žien Danica Vŕbová

užania v sobotu 16. marca usporiadali dve podujatia. Pohnútkou bolo 4. výročie aktívneho pôsobenia Ženského spolku Usilovné včielky. Predsedníčka spolku Nataša Rojková pozdravila hostí, ktorí docestovali z Radoša, Iloku, Hložian a zo Silbaša. Pripomenula, že jubilujúci spolok žien pre túto príležitosť pripravil výstavu tkaných obrusov a uterákov. Aby vraj udalosť bola masovejšia, do Lugu zavítalo z príležitosti osláv aj Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca s podujatím Zima s knihou. Dôraz tejto knižnej akcie bol na prezentácii literárnej prvotiny lužského rodáka Miroslava Gašpara Mesiac nad naším dvorom. Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, priblížil toto • KULTÚRA •

podujatie tamojšiemu obecenstvu, predstavil bohatú knižnú produkciu SVC a konštatoval, že je

toto jeden z najnavštevovanejších večierkov Zimy s knihou, aké mali v tejto sezóne. Mladý autor a novi-

Veselá trojica viedla večierok v humoristickom štýle: (zľava) Vladimír Valentík, Miroslav Gašpar a Zoroslav Spevák

národnej konferencii v Nadlaku (téma: Dolnozemskí Slováci a rok 1918) a svojich predstaviteľov vyšlú na 21. medzinárodný festival Cez Nadlak je... Najúspešnejších spevákov z festivalu Spievajže si, spievaj vyprevadia na tohtoročné Stretnutie v pivnickom poli. Ak získajú prostriedky, vydajú aj 12. ročník časopisu MOMS Petrovec Náš život a realizujú projekty, ktoré získajú podporu tak na Slovensku, ako aj v rozpočtoch AP Vojvodiny a Obce Báčsky Petrovec. Rokovací program petrovskí matičiari vyčerpali návrhom kandidátov z MOMS Petrovec na jednotlivé uznania Matice slovenskej v Srbsku. Na zasadnutí bol i predseda MSS Ján Brtka, ktorý sa zhromaždeným matičiarom aj prihovoril. „Činnosť petrovského MOMS je skutočne výnimočná,“ povedal predseda Brtka a zdôveril sa aj s tým, že sa dopočul, že niekto chce vysťahovať petrovský MOMS z matičnej budovy. „Tým, čo chcú vyseliť petrovský MOMS, Ján Brtka nebude na čele stáť,“ pritvrdil. Znamená to, že MOMS Petrovec svoje miestnosti bude mať „za naveky, kým som ja tuná a, verte mi, tie rozprávky nejdu od nás“, zdôraznil predseda Brtka. nár Miroslav Gašpar prezradil, ako sa rozhodol napísať knihu, ako aj to, odkiaľ berie inšpiráciu. Zároveň uznal, že sú výtlačky jeho knihy už všetky vypredané, a prečítal jednu poviedku zo svojej knihy. Program, ktorý moderovala Anna Čelovská, piesňami a recitáciami spestrili žiaci lužskej základnej školy a členka spolku žien Viera Bažaľová. Prof. Dr. Zoroslav Spevák na tomto podujatí mal dvojitú úlohu: predstavil sa ako spisovateľ Zoroslav Jesenský a ako redaktor Gašparovej knihy. Povedal, že je prvá tvorba väčšinou venovaná detstvu a že z Gašparovej knihy vidno, že ho on mal krásne. V rámci vlastnej tvorby predstavil jej malý zlomok – knihy poézie pre deti Sedel som raz na múriku a Každý deň má inú farbu, z ktorých prečítal po jednu žartovnú báseň. Členky Ženského spolku Usilovné včielky s početnými hosťami pekne oslávili svoje jubileum. V pokračovaní podujatia nasledovala chutná večera, bohatá tombola a ľudová veselica pri skupine Trio Mio.

12 /4847/ 23. 3. 2019

Kultúra MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA OBRAZOV NA SLOVENSKU

Kysáčsko-pliešovská insita Elena Šranková

lenky Umeleckého spolku Michala Geržu z Kysáča prednedávnom vystavovali v Nitre, na Slovensku, a na začiatku marca opäť svoju tvorbu predstavili v zahraničí, presnejšie v Pliešovciach, ktoré sa nachádzajú na strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji, v Okrese Zvolen. Tam totiž od 1. do 3. marca prebiehala medzinárodná výstava Kysáčsko-pliešovská insita pod záštitou predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Jána Varšu, CSc. Kurátorom výstavy bol výtvarník Július Ciglan. Podujatie prebiehalo v Dome remesiel a svojimi obrazmi sa predstavili insitné maliarky z Kysáča Zuzana Ferková, Mária Sláviková a Mária Páliková a vyrezávaním do ovocia a zeleniny master chef carving Pavel Chrťan. Okrem nich sa predstavili aj domáci, čiže pliešovskí umelci: maliarky Miroslava Bobišová a Eva Danielová a rezbárskymi prácami sa prezentoval Pavol Šajban. Návštevníci výstavy si mohli vystavené obrazy aj kúpiť. Vernisáž sa začala tanečným vystúpením členov Folklórnej skupiny Pyrťan, po ktorom prítomných pri-

Momentka z vernisáže

vítali Ing. Mária Lišaníková, spoluorganizátorka výstavy, a Ing. Štefan Sýkora, starosta obce Pliešovce, ktorý tiež mal záštitu nad výstavou. O výstave, insitnom výtvarnom

nerských vzťahoch medzi obcami zo Srbska a zo Slovenska sa zmienili i J. Varšo, J. Ciglan, M. Sláviková a Mgr. Milan Kyseľ, poslanec obecného zastupiteľstva obce Pliešovce. Vyjadrili i nádej, že spolupráca bude mať kontinuitu a že sa vzájomne budú navštevovať Kysáčania s Pliešovčanmi. Z príležitosti výstavy Kysáčsko-pliešovská insita vydali informačný leták. V ňom sa okrem iného uvádza, že Kysáčania v Pliešovciach: (zľava) Mária Sláviková, nadšenci zachoZuzana Ferková, Mária Páliková a Pavel Chrťan vávania slovenskej umení, spolupráci kysáčskych a plie- tradície a umenia z Pliešoviec Milan šovských umelcov, ako i o prezento- Kyseľ, Mária Lišaníková, Milan Vajda vaní krajanov zo zahraničia a o part- a Pavol Šajban už v roku 2018 hľadali

možnosti zahraničnej spolupráce, a výstava dokumentuje, že ich snaha nebola márna. Zuzana Ferková, predsedníčka Umeleckého spolku Michala Geržu, sa primeranými slovami zmienila o podujatí, na ktorom sa zúčastnili, ale aj o ich hostiteľoch, ktorí sa postarali o to, aby sa v Pliešovciach cítili ako doma. Zvlášť spomína Michaelu a Milana Vajdovcov, u ktorých boli ubytovaní, ako i Miloslava Chrťana z Kysáča, ktorý im skontaktoval odchod na Slovensko. Ako Ferková hovorí, už koncom mája kysáčske výtvarníčky odcestujú na päťdňový výtvarný tábor do Hontianskych Nemiec, na Slovensku. Tábor a po ňom i výstava budú prebiehať z príležitosti 50. výročia družby medzi Hontianskymi Nemcami a Kysáčom. Foto: z fotoarchívu obce Pliešovce

V SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Maravićovo dielo preto možno považovať za svojrázny lexikón alebo encyklopédiu karikatúr z tohto územia. Fenomén karikatúry je v tomto významnom diele podaný zo sociálneho aspektu a s ohľadom na maliarsku hodnotu. V tejto obsiahlej knihe vôbec nie je zastúpená poliDanica Vŕbová láska, ktorá prerástla na vážny záujem tická karikatúra, ale skôr tá komická, humoristická, športová, spoločenská, na tomto poli. piatok 15. marca sa v klube Karikatúru niektorí definujú ako satirická, vybraná z viac ako 600 Spolku novinárov Vojvodiny jazyk hovoriaci tisícami slov. Toto časopisov, kde je zhrnutých 986 karikaturistov rozdelených genekonala prezentácia račne po rok 1944. O kniknihy Dva veka karikature he podrobnejšie hovoril na prostorima Jugoslavije historik a riaditeľ Archívu autora Gorana Maravića. Srbskej akadémie vied a Na začiatku večierka sa príumení v Sriemskych Kartomným prihovoril riaditeľ lovciach Žarko Dimić, ktohostiteľského spolku Petar rý je zároveň redaktorom Kočić. Pritom prezradil, že tohto kapitálneho diela. sa Maravić už viac ako 40 Podľa jeho slov Maravić rokov zaoberá karikatúrou, sa prvý z našich končín teda vystrihuje karikatúopovážil zasiahnuť do tejto ry z rôznych časopisov a v tematiky. V pokračovaní kolekcii má už viac než 2 milióny takých výstrižkov. Redaktor vydania Žarko Dimić (sprava) priblížil kulturo- navrhol, aby sa tomuto dielu dostala Cena Spolku Je to Maravićova dlhodobá logickú hodnotu tejto knihy

Dejiny karikatúry na priestoroch Juhoslávie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Goran Maravić si trúfol zostaviť toto významné vydanie

vojvodinských novinárov. Autor knihy Goran Maravić povedal, že pracuje aj na nasledujúcej knihe takejto tematiky, ktorá zachytí vývin karikatúry na našich priestoroch od roku 1945 po rok 1999. Konštatované bolo tiež, že juhoslovanská karikatúra má vysoké miesto vo svete. Za týmto vydaním stojí Spolok vojvodinských novinárov a možno si ho zaobstarať v jeho úradných miestnostiach. • KULTÚRA •

NA VÝSTAVE PAVLA POPA V BRATISLAVE

Pocta majstra majstrom Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD.

rad pre Slovákov žijúcich v zahraničí s bratislavskou Galériou Artem v stredu 13. marca 2019 usporiadal vernisáž umeleckých obrazov akademického grafika a maliara Pavla Popa z Nového Sadu. Výstava sa konala v reprezentatívnych výstavných priestoroch na Západnej terase Bratislavského hradu a svojou prítomnosťou ju poctil veľký počet návštevníkov a hostí. V mene hostiteľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa hneď na začiatku prihovoril jeho predseda Ján Varšo, ktorý len prednedávnom v januári t. r. odovzdal do rúk Pavla Popa Medailu ÚSŽZ „za zásluhy a upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí, za vysoko umelecké výtvarné diela a za výtvarné stvárnenie portrétov osobností z minulosti slovenskej vojvodinskej kultúry“. Vo svojom príhovore ocenil prácu tohto umelca a vyzdvihol jeho srdečnosť a pohostinnosť, na ktorú sa vždy mohli tešiť návštevníci jeho ateliéru na Petrovaradínskej pevnosti.

Chargé dʼaffairs Veľvyslanectva Srbska na Slovensku Aleksandra Radosavljevićová ocenila spoluprácu dvoch štátov na poli umenia a kultúry a výstavu označila za významný prínos, pokiaľ ide o kvalitu tejto spolupráce. V rámci otváracieho večierka o umení a výstave hovoril aj Ľuboslav Móza, člen Európskej akadémie vied a umení a riaditeľ Artem galérie. Vzhľadom na to, že v týchto dňoch bola v edícii SlovArt Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vydaná výtvarná monografia Pop, v rámci vernisáže publikáciu predstavili riaditeľka ÚKVS Anna ChrťanováLeskovac a zostavovateľ a vydavateľ monografie Vladimír Valentík. Ide o druhé vydanie v novozaloženej edícii, ktoré slovom a textom mapuje tvorbu Pavla Popa, a jej jadro tvorí štúdia výtvarného kritika Savu Stepanova, ktorý spracoval tvorbu Pavla Popa v kontexte juhoslovanskej výtvarnej scény. Večierok spestrila huslistka Barbora Botošová a návštevníkom boli premietané fotografie z diela a zo súkromného života umelca, ako aj časť dokumentárneho filmu, ktorý

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Výstava portrétov Anička Chalupová

rôznych osobností. Medzi nimi sú aj dobre známe podobizne aléria insitného umenia kovačických insitných maliarov v Kovačici je od soboty 16. Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej marca hostiteľkou bohatej a Jána Kňazovica. expozície zo štyridsať obrazov auVýtvarný umelec Slavoljub tora Slavoljuba Miloševića-Cakiho, Milošević-Caki sa narodil v Požarevci na ktorých sú znázornené portréty a žije v dedinke Salakovac. Výtvarným umením sa začal zaoberať pred viac ako štvrťstoročím. Na svojom konte má už 25 samostatných výstav a o čosi vyššiu účasť na kolektívnych výstavách na domácej pôde a širšie. Od roku 1994 je členom Združenia Slavoljub Milošević-Caki (foto: z archívu GIU)

• KULTÚRA •

Z vernisáže: (zľava) Vladimír Valentík, Milina Sklabinská a Anna Chrťanová-Leskovac (foto: Miroslav Pavlovič) vznikol začiatkom 90. rokov v Slovenskej redakcii Televízie Nový Sad v rámci cyklu Galéria slovenského vojvodinského výtvarného umenia. Do kontrapunktu uvedeným bodom boli návštevníkom ponúknuté myšlienky významných osobností z radov vojvodinských Slovákov, ktoré sa uplatnili na Slovensku – Tomáša Čelovského, Miroslava Demáka a Michala Babiaka. Tomáš Čelovský sa o diele Pavla Popa zmieňuje vo svojom texte pod názvom Rozhovory v sépiovej. Miroslav Demák bol spolužiakom Pavla Popa v základnej škole, dokonca sedeli v rovnakej lavici, a preto veľmi

vhodným spôsobom doplnil informácie o autorovi z jeho umeleckých začiatkov v detstve. Výstavu otvoril vysokoškolský pedagóg Michal Babiak, ktorý umelcovi venoval filozoficko-estetickú esej. Všetkým, ktorí prišli a ktorí sa zaslúžili o realizáciu výstavy, sa poďakovala manželka Pavla Popa Nataša Milenovićová. Výstavu tvorí 22 obrazov veľkých rozmerov (2 m x 1,2 m) z najnovšieho cyklu, ktorý P. Pop venoval osobnostiam svetovej umeleckej a výtvarnej scény. Výstava bude otvorená do 16. apríla a záujemcovia si ju môžu pozrieť každodenne okrem pondelka od 12.00 do 18.00 h.

v ýt var ných umelcov Mileny Pavlovićovej-Barili v Požarevci, ktoré sa zaoberá nielen výstavnou činnosťou, ale aj charitou. Prejavil sa aj ako ilustrátor niekoľkých knižných vydaní. V Kovačici sa predstavuje so svojou tvorbou po druhýkrát. Prvú samostatnú výstavu tu absolvoval pred dvomi desaťročiami, keď Medzi vystavenými obrazmi sú aj portréty vystavoval svoje obrazy Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša v Galérii Domu kultúry 3. októbra. Tentoraz svoje početným návštevníkom prihovodiela s portrétmi ponúkol na obdiv rila Anna Dudášová, spisovateľka, milovníkom výtvarného umenia prekladateľka a literárna kritička v Galérii insitného umenia. z Malého Crnića, ináč kovačická Na slávnostnom otvorení rodáčka. O Miloševićovej bohatej výstavy, ktorá je nainštalovaná tvorbe hovorila i profesorka Slavica vo výstavných miestnostiach na Jovanovićová z Požarevca, ktorá podkroví GIU, sa na úvod v mene sleduje a veľmi dobre pozná výtorganizátora slova ujala Anna varný opus tohto autora. Žolnajová-Barcová, riaditeľka tejto Expozícia vystavených obraustanovizne, ktorá o. i. povedala zov v Galérii insitného umenia niekoľko slov o autorovi a jeho v Kovačici bude sprístupnená tvorbe. Básňou Azúrové sny, ve- milovníkom výtvarného umenia novanou tomuto umelcovi, sa do 14. apríla. 12 /4847/ 23. 3. 2019

Kultúra V PETROVCI ODPREZENTOVALI JAZYKOVÉ OMYLY 3

Prínos ku kultivovaniu spisovnej slovenčiny Danica Vŕbová

predstavitelia kultúrneho a spoločenského života vojvodinských o veľkej sieni Zhromažde- Slovákov. Krst najnovšej príručky nia obce Báčsky Petrovec v z jazykovej kultúry obohatili člepondelok 18. marca cestu novia Komorného zboru Zvony zo k čitateľom si našla najnovšia Selenče s dirigentom Dr. Jurajom príručka redaktorky a novinár- Súdim, ktorí slávnostnú premiéky týždenníka Hlas ľudu Anny ru otvorili. Nasledoval príhovor Horvátovej. Je to kniha Jazykové predsedníčky NRSNM Libušky omyly 3 – Z jazykovej kultúry voj- Lakatošovej, ktorá povedala, že vodinských Slovákov. kultúra reči je predsa záležitosťou Premiéru prítomnosťou poctili všetkých jej používateľov a táto predstavitelia Národnostnej rady knižka prispieva ku kultivovaniu slovenskej národnostnej men- spisovného jazyka, ale aj ku kulšiny, lokálnej samosprávy, ako i tivovanejšiemu vyjadrovaniu sa jeho používateľov. Slovo patrilo aj Milinke Chrťanovej, námestníčke Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ako i riaditeľovi Slovenského Komorný zbor Zvony zo Selenče predviedol vydavateľského centra Vladimírovi primerané skladby

Účastníci večierka: (zľava) Samuel Žiak, Anna Horvátová, Libuška Lakatošová a Jasmina Pániková Valentíkovi. Jasmina Pániková, šéfredaktorka mládežníckeho časopisu Vzlet, ktorá mala na starosti jazykovú úpravu tohto vydania, podčiarkla, že sú jazykové omyly nevyčerpateľnou témou, ktorej sa Anna Horvátová už roky venuje. Samuel Žiak, riaditeľ Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, ktorá je zároveň vydavateľkou tejto príručky, vyjadril vďaku autorke, ako i záujemcom o činnosť NVU a vydania tejto ustanovizne. Premiéru moderovali Alexandra Horvátová, Martina Benková, Margarita Benková a Andrea Lačoková, ukážku

z príručky predviedli Margarita Benková a Alexandra Horvátová. Spevom večierok spestrili Andrea Lačoková a Margarita Benková. Po symbolickom odosielaní knižného vydania čitateľom, čo mala na starosti predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, autorka sa poďakovala prítomným záujemcom o jej knihu a tým sa skončila formálna časť večierka. Tá neformálna, pri kamarátení a koktaile nasledovala v sieni Miestneho spoločenstva Petrovec, kde si milovníci slovenského jazyka mohli zaobstarať najnovšie Jazykové omyly.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Vzdelávací seminár učiteľov slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. RSNM v spolupráci s UniverDvojdňový vzdelávací seminár zitou Mateja Bela v Banskej Slovenský jazyk – ako na to? bol realiBystrici usporiadala akredi- zovaný v ZŠ Jána Amosa Komenského tované odborné zdokonaľovanie pre v Kulpíne 15. a 16. marca a absolvovali ho učitelia z viacerých prostredí. Cieľom seminára bolo zážitkovými aktivitami podporiť výučbu slovenského jazyka s využitím hrových metód, zameraných na komplexný rozvoj osobnosti žiaka. Seminár realizovali lektori: Vzácne inštrukcie odborníkov zo Slovenska Jaruška Ferková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z pracovného ovzdušia v kulpínskej škole Mgr. Anna Gálisová, PhD. (FF UMB v Banskej Bystrici), prof. Alena Doušková, PhD., prof. Soňa Kariková, PhD., a prof. Jaroslav Uhel, ArtD. (PF UMB v Banskej Bystrici). Na seminári boli aj Janko Kolárik, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a PaedDr. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie. Toto odborné vzdelávanie pouká-

zalo na to, ako úspešne učiť slovenčinu, ako si slovenčinu možno kresliť, tiež komunikovať prostredníctvom výtvarných aktivít a nevynechať slovenčinu z hry. Každý segment seminára bol veľmi vzácny pre účastníkov a množstvo aktivizačných metód využijú vo svojej práci so žiakmi. Foto: Svetlana Zolňanová • KULTÚRA •

KOS JEDNOTA HLOŽANY

Toľko peňazí, a žiadna publikácia... Juraj Bartoš

lani uplynulo sedem desaťročí od založenia Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch. Pri tej príležitosti 2. novembra 2018 jeho členovia usporiadali slávnostný koncert. Pred troma týždňami na výročnej volebnej schôdzi zhromaždenia spolku v správe o činnosti v uplynulom roku sa o. i. hovorí: „Prípravy na oslavy 70 rokov KOS Jednota z Hložian, ktorý je podľa údajov z dejín založený 19. septembra roku 1948, i keď dejiny organizovaného kultúrneho života siahajú do 19. a začiatku minulého storočia, začali ešte koncom roka 2017.“ Nasleduje pomerne podrobný opis koncertu (kto dostal zlatú plaketu, kto vystúpil v programe; chýbali len názvy tancov, piesní či básní). V tej istej správe (o činnosti roku 2018) fakticky odznel plán a program práce, t. j. ciele spolku na rok 2018. S celým radom zbytočných detailov. Uvádza sa napríklad časovka 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... („O deviatej hodine príchod súborov, o trinástej koncert...“), súpis účastníkov festivalu a sprievodných podujatí... Chýba však údaj, kedy sa – v roku jubilejnom – uskutočnila výročná schôdza zhromaždenia KOSJ. Prirodzene (?), keď sa nikdy ani nekonala! Spomína sa tamtiež, že v ústrety oslavám sa uskutočnilo „množstvo schôdzí“. Nie je to síce nemožné, rovnako je ale možné, že sa konali – za „zavretými dverami“, čiže bez verejnosti. Čo je zase menšia škoda než skutočnosť, že sa KOS Jednota doteraz nezmohol (a aj vlani na to bola jedinečná príležitosť) na publikáciu, ktorá by obsiahla jeho naskutku bohatú, v jednotlivých obdobiach i rozmanitú činnosť. Na rozdiel od hložianskych spolkov poľovníkov, hasičov, žien a penzistov, ktoré už takéto publikácie vydali. V spomenutej správe o vlaňajšej činnosti sa o. i. konštatuje: „S realizáciou plánu práce môžeme byť spokojní, i keď v jednotlivých segmentoch nie je všetko uskutočnené, ako je naplánované... S • KULTÚRA •

radosťou môžeme konštatovať, že sa v spolku rozvírila i divadelná hladina.“ Mimochodom, tú hladinu rozvírili divadelníci Divadla VHV z Báčskeho Petrovca, pokým pokus domácich spolkárov zlyhal na štarte. V správe sa hovorí: „V ďalších aktivitách súvisiacich s divadlom vybraná je i predloha Chrobák v hlave, kontaktované s potenciálnymi hercami a veríme, že v bežnom roku uskutočníme i premiéru spomenutej divadelnej Amfiteáter v Hložanoch naskutku prahne po reštaurácii (archívny záber) hry.“ Je však známe, že v plánoch práce KOSJ nácvik divadelnej hry dokumentárny film o festivale, ge- na tento rok je takmer 2,2 milióna sa vyskytuje každý rok, ibaže sa nerálne zrekonštruovať amfiteáter, dinárov. Vrátane 600 000 din. na nerealizoval od roku 2006, keď založiť Múzeum FFTT, pripomenúť „dostavbu a úpravu amfiteátsa tu naposledy hralo detské di- si 45. výročie založenia výtvarnej ra“. Táto položka vo finančných plánoch KOSJ figuruje každý rok vadlo. V správe sa ale neuvádza, že skupiny KaPaJa... Veď iste: chce to značné finanč- už dávnejšie. Usudzujúc podľa spomenutá predloha bola nielen „vybraná“, ale aj preložená zo né prostriedky. Tie si (aj) hložian- toho, ako amfiteáter vyzerá, nie je srbčiny. Nebola ale rozmnožená, sky KOSJ zabezpečuje predovšet- vylúčené, že peniaze naň odcháhoci sa v pokladnici z roku 2018 kým na základe projektov. Vlani dzajú inam. Alebo proste verejnosť zvýšilo takmer 30 000 dinárov. spolok získal takmer 1,5 milióna „iba“ nie je nadostač informovaná, Nie náhodou divadelná sekcia dinárov; okrem toho mal k dobru keďže sa jej predostierajú bezKOSJ neexistuje už viac ako dve ďalších 750 000 din. účelových významné podrobnosti, namiesto desaťročia a nie náhodou členovia prostriedkov – na organizáciu 48. relevantných údajov. výtvarnej sekcie založili samostat- FFTT. Plánovaná suma v rozpočte né Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta... V už citovanej správe sa tiež uvádza, že spolok so združením výtvarníkov spolupracuje: „V tej postrek, voňavku si strekneme. Krv spolupráci pri príležitosti osláv strieka z rany. Deti sa striekajú vo70. výročia KOS Jednota vyvrchodou. Autá neraz striekajú blato na lila výstava prvej organizovanej chodcov. skupiny výtvarníkov v Hložanoch Tekutina v silnom prúde prudko KaPaJa Karola Bartoša, Pavla BáAnna Horvátová môže vystrekovať, vytekať: „Zátka ďonského a Jána Miškovica.“ Ani vybuchla a sóda vystrekla.“; „Teplé v správe sa však neuvádza, a ani o mozaiky nenáležitých do- mliečko striekalo v prúdikoch.“; „Nenikto na schôdzi zhromaždenia slovných prekladov patrí aj bezpečný mok si vstrekol do ruky.“ KOS Jednota nespomenul list, poslovenčené slovo „špricoNástroj či stroj na striekanie, rozktorý niekdajší tajomník spolku vať“. „Špricujeme“ poľnohospodár- prašovanie vody alebo roztoku je Pavel Báďonský (teraz žijúci vo ske plodiny po vzídení, aj ovocné striekačka, nie „špric“. Môže byť Zvolene) zaslal čestnému predsestromy v závislosti od druhu, buď ručná, motorová, turbínová, tlaková, pred odkvetom, alebo po odkvete, hasičská, aj na zdobenie tort. Injekčdovi Michalovi Hataľovi (ktorý je vinič proti peronospóre a iným cho- ná striekačka je na vstrekovanie inz toho postu fakticky doživotným robám, trávu tiež, ale „špricujeme“ jekcií alebo tekutých liekov do tela. členom správnej rady), doterajšiesa aj voňavkou. Robíme to „špricom“ mu predsedovi Rastislavovi StruPri oslavných príležitostiach si na či „špríckom“. „Špric“ používame aj zdravie pripijeme aj so špricerom. hárovi, aktuálnemu umeleckému na zdobenie tort. vedúcemu Jaroslavovi Kriškovi, Ide tu iba o takú jazykovú zhodu Tá činnosť je v poriadku, pokým slov „špric“ a „špricer“, pričom toto predsedovi Rady Miestneho sponevzhliadneme na jazykovú stránku. druhé sa vo výkladovom Slovníku ločenstva Pavlovi Žemberymu a Špric je srbské slovo a činnosť po slovenského jazyka z r. 1959 – 1968 iným osobám. V ňom predostrel srbsky znie špricati. uvádza, ale už ako hovorové a zakoncept na organizáciu podujatí Slovenská náhrada na túto čin- starané. Vhodnou náhradou vína zameraných na oslávenie 50 ročnosť je striekať. „Nešpricujeme“ so sódou alebo minerálnou vodou níkov Folklórneho festivalu Tancuj, teda, ale striekame poľnohospodár- je slovo strek, a týmto si pripijeme tancuj... (roku 2020). Báďonský ske plodiny, stromy, vinič – robíme na zdravie. navrhuje o. i. vydať knihu o FFTT, o KOS Jednota Hložany, natočiť

„Ošpricovali vinič, ale darmo“

12 /4847/ 23. 3. 2019

Kultúra V PIVNICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

SCÉNA

Žiaci sa učia haiku poéziu Anna Čásarová

Kolekcia hitov Megadeth. Poprední americkí thrasheri Megadeth v tomto roku si pripomínajú 35 rokov činnosti a z tej príležitosti práve vydali kolekciu svojich najväčších hitov. Vydanie má názov Warheads on Foreheads a obsahuje 35 skladieb, ktorých výber urobil sám frontman Dave Mustaine. Kolekcia sa začína kusom Rattlehead a v pokračovaní sa chronologicky striedajú piesne z obsiahlej diskografie Megadeth – od debutu Killing is My Business... and Business is Good! (1985) až po ich zatiaľ posledný album Dystopia (2016). Táto retrospektíva kariéry známej metalovej skupiny vyšla v podobe trojitého CD a štyroch gramofónových platní (jestvuje aj luxusná edícia so striebristým vinylom) a realizovalo ju vydavateľstvo UMe Recordings. V dnešnom zložení Megadeth okrem Mustainea hrajú basgitarista David Ellefson, gitarista Kiko Loureiro (z brazílskej skupiny Angra) a bubeník Dirk Verbeuren (ex Soilwork).

Originálny Eyesburn. Po takmer trojročnej koncertnej prestávke crossoverová skupina Eyesburn vystupuje v originálnom zložení 23. marca v belehradskej Hale športov Ranka Žeravicu a oslavuje dvadsať rokov od svojho prvého veľkého koncertu. Program doplnia známi punkrockeri Goblini a bosniansky band Zoster. Koncert sa usporiada v rámci podujatia Kontakt konferencia, ktorého cieľom je nadväzovanie spolupráce medzi organizátormi hudobných festivalov a koncertov, ako aj predstaviteľov kultúrnych stredísk a združení v tomto regióne.

KONCERTY 23. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: By-Pass (Pančevo) + Vrata Naroda (NS) 23. marca, Firchie Studio v Novom Sade: Fit (Rijeka, Chorvátsko) 29. marca, Gerila Bar v Novom Sade: The Prodigy tribute by Osmi Dan Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

leksandar Pavić (1960) pracuje ako profesor srbského jazyka v základných školách v Pivnici a Gajdobre. Okrem toho píše aforizmy, epigramy, satirickú poéziu, štúdie a haiku. Má vydaných už niekoľko kníh a jeho najnovšia kniha má názov Divé husi prelietajú do hviezd. Svoju tvorbu uverejňuje i v časopisoch, nielen v našej krajine, ale i v zahraničí, a to v Belgicku, Anglicku, Indii, Japonsku, Kanade, Novom Zélande, Nórsku, Rumunsku, Rusku, USA, Slovinsku, Holandsku a Česku. Bol predsedom Haiku klubu Aleksandra Nejgebauera v Novom Sade do roku 2002. Je členom Spolku spisovateľov Vojvodiny a predsedom literárno-ekologického klubu srbsko-japonského priateľstva Ždral od roku 2014. Žije v Gajdobre a Novom Sade. Spisovateľ Ján Salčák mu urobil preklad haiku básne, ktorá znie takto: Jarná je noc, pred bombami, skryli sa dieťa a hračky. Profesor Pavić je aj redaktorom knihy pod názvom Sniť s otvorenými očami – zborník detskej poézie žiakov Základnej školy 15. októbra v Pivnici. Predkladáme niekoľko haiku básní pivnických žiakov z tejto zbierky: Spieva slávik na zelenom konári, a kocúr striehne. (Nina Polićová); Zahryzla som pekné a červené, ale kyslé jablko. (Daniela Žihlavská); Udychčaní chlapci – na betónovom teréne hrajú futbal. (Marko Mirkov); Veselý chlapec zobral na prechádzku svojho – veľkého psa. (Milinka Milcová); Šteká malý pes, kým havran na konári stojí a kváka. (Tin Novaković); Vnukovi zmrzlinu s úsmevom – kupuje dedko. (Damjan Marinković). Takto profesor Pavić učí tvoriť svojich žiakov haiku. Haiku (jap. 俳句) je žáner japonskej poézie

pozostávajúci tradične zo 17 slabík (presnejšie mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór. Pojem haiku je odvodený z prvej časti japonského Profesor Aleksandar Pavić slova haikai (foto: z archívu A. P.) ( jap. 俳諧 – žartovný, nezvyčajný), čo je humorná alebo ľudová forma žánru renga (jap. 俳諧の連歌 – haikai no renga), a z druhej časti slova hokku (jap. 発句 úvodný verš, sloha), úvodnej slohy básní renga alebo renku. Pre schopnosť názorne zobraziť problém a nenásilne tak podať partnerovi v rozhovore poukaz na rozpor v jeho tvrdeniach sa haiku svojho času uplatňovalo v diplomatických kruhoch a na cisárskom dvore. Tradičné japonské haiku reflektuje prírodné javy, klimatické a geografické, flóru, faunu a človeka. Nepoužívajú sa básnické obrazy a figúry známe v západnej poézii, ani viazaný verš s rýmom. Slovenská podoba haiku nie je ustálená. Tradicionalistickí slovenskí haidžini zohľadňujú zvukovú podobu slabík – mór – a prispôsobujú jej počet slabík. Preto sa môže stať, že slovenské haiku môže mať o dve písané slabiky viac alebo menej, podľa toho, ako znie vyslovená písaná podoba.

ŽIACI PIVNICKEJ ŠKOLY sa 10. marca zúčastnili na jubilejnom 10. európskom facebook básnickom festivale. Prebiehal ako aj obvykle v rámci Veľtrhu kníh a Veľtrhu vzdelávania Smerovky v Novom Sade. Žiaci Základnej školy 15. októbra v Pivnici boli po tretíkrát účastníkmi tohto významného podujatia a so svojimi básňami vystúpilo desať mladých literátov. Veľká vďaka patrí aj ich rodičom, ktorí pomohli v realizácii tohto zájazdu, aby sa mladí literáti z Pivnice mohli prejaviť v Novom Sade. Ináč tohto roku bol dosiahnutý ďalší festivalový rekord v počte účastníkov, lebo sa v ňom zúčastnili básnici z až 29 krajín. Zo 160 účastníkov z 13 krajín vystúpili so svojou tvorbou priamo na festivale, kým zo 500 autorov z 31 krajín sa hlásilo na súbeh alebo účinkovalo virtuálnym spôsobom.

Informačno-politický týždenník

A. Č.

• KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12

V tajničke je meno a priezvisko dolnozemskej spisovateľky, ktorá písala poviedky a básne pre deti (1923 – 1987).

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Divadlo VHV pozýva záujemcov na premiéru inscenácie Pavla Dobšinského Traja zhavranelí bratia v réžii Svetlany Gaškovej. Predstavenie sa hodí pre žiakov nižších ročníkov základnej školy a organizátori ho zahlásili na piatok 22. marca o 19. hodine vo veľkej sále SVD.

BÁČSKY PETROVEC. Správna rada MOMS Petrovec pozýva verejnosť na premiéru knihy Milana S. Breberinu a Nemanju M. Breberinu Dr. Juraj Guča – veľký človek a humanista. Prezentácia v organizácii MOMS Petrovec bude vo štvrtok 28. marca o 19. hodine v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Petrovci.

a. f.

J. Č-p

DROBNÝ OZNAM Päťčlenná rodina z Nového Sadu hľadá slušnú, diskrétnu, pedantnú a spoľahlivú ženičku, aby mala na starosti ich domácnosť 5 dní v týždni. Práca je stála, korektne hradená (cestovné trovy sú tiež hradené), s právom využívania dovolenky. Nakoľko máte záujem, hláste sa na tel. číslo: 063/784-4-919; rodina Radojčićová.

DROBNÝ OZNAM

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 VODOROVNE: opakoval, panovala, SD, Ar, p, strelila, lae, loj, á, jasal, Dr, KE, AS, Kosovo, t, ode, elko, vinaria, ináč, Oto, čatár, an TAJNIČKA: ANDREJ SLÁDKOVIČ

• OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 2. marca 2019 bolo: EMIL KOLÉNI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA CECHMAJSTROVÁ, Ul. maršala Tita č. 74, 21 425 Selenča. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-9205 a 021/782278.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

12 /4847/ 23. 3. 2019

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje, v Ulici Milenka Grčića č. 6a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. marca 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-6/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2323_02 NS_Novi_ Sad_Klisa_3, Ul. sentandrejski put 147b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, v zopakovanom postupe Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. marca 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-465/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie v zopakovanom postupe. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL TÝR

3. 11. 1941 – 10. 3. 2019

KATKA ŽIGMUNDOVÁ

na zosnulých rodičov

rod. Týrová

6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 – 2019

z Pivnice

Naučíme sa žiť s bolesťou, pretože veríme, že nám niekto pomôže vstať, utrieť slzy raz a navždy! Zarmútená manželka a matka Katarína Týrová, dcéra a sestra Vierka Brňová s manželom Jánom a deťmi Melániou a Jankom, vnuk a syn Jozef Žigmund s manželkou Tatianou, vnuk a syn Michal Žigmund so snúbenicou Michaelou, pravnukovia a vnukovia Edvin, Jonatán a Dávid a zať a manžel Jozef Žigmund 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLA KRIŽANA

MÁRIU KRIŽANOVÚ

24. 6. 1934 – 13. 3. 2009 – 24. 7. 1936 – 8. 3. 2018 – 2019 2019 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomíname.

Syn Ján s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu

SMUTNÁ SPOMIENKA

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

PAVEL PAVLÍNI 8. 11. 1959 – 18. 3. 2016 – 2019 z Báčskeho Petrovca

EVA MÄSIAROVÁ

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Vršková 1939 – 2018 – 2019 z Aradáča

Po krátkej a ťažkej chorobe nás nečakane a navždy opustila moja drahá manželka

EVA BEŠKOVÁ Uplynuli tri roky odvtedy, čo nie si s nami. Mali sme radosť z Teba a zo života, bol si našou oporou všade, kde bolo treba. Zanechal si nás vtedy, keď si nám bol najpotrebnejší. Odišiel si tak náhle a nečakane. Manželka Anna, dcéra Sabína a syn Pavel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

KATARÍNOU ČASTVENOVOU

rod. Lekárovou 27. 7. 1948 – 7. 3. 2019 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Syn Ján s manželkou Tatijanou a vnukovia Ján a Stanislav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svatkou

KATARÍNOU ČASTVENOVOU 27. 7. 1948 – 7. 3. 2019 z Petrovca

Rok smutný žijem bez Teba. Zarmútený manžel Ondro

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. januára 2019 nás navždy opustila naša milovaná mamka a starká

EVOU BEŠKOVOU

EVA BEŠKOVÁ

rod. Beškovou 23. 3. 1953 – 30. 1. 2019 z Padiny

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás nečakane odtrhla. V našich ubolených srdciach zostáva veľká prázdnota. Zarmútení: syn Vladimír a Tvoje vnúčatá Vladanka s priateľom Marjanom a vnuk Saško

SMUTNÁ SPOMIENKA

rod. Bešková 1953 – 2019 z Padiny

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Zarmútená dcéra Anna Čapová s manželom Miroslavom a vnúčatá Tatijana, Denis a Tijana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na brata a strýka

Dňa 30. januára 2019 nás navždy opustila naša milovaná mamka a starká

PAVLA SABU

EVA BEŠKOVÁ

21. 7. 1962 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachovajú

• OZNAMY •

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mala si rada život a všetkých nás. S úctou manžel Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamkou a starkou

S láskou a úctou si na Teba spomína

svatovci Vidovci z Kulpína

1953 – 2019 z Padiny

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal, zostali mi len spomienky a veľký žiaľ.

brat Ján s manželkou Máriou a deťmi Marienkou a Jankom s rodinou

rod. Bešková 23. 3. 1953 – 30. 1. 2019 z Padiny

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko, mamička, od nás. Tvoj syn Pavel Beška s manželkou Katarínou a vnučky Dajanka so snúbencom Paľkom a Sanička so snúbencom Jankom

12 /4847/ 23. 3. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. marca 19.30 Zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 24. marca 11.00 Dúhovka 11.30 V ústrety oslavám 70 rokov Rádia Nový Sad

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 26. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem bežných príspevkov uvedie príspevky o rovnaní poľných ciest v petrovskom a hložianskom chotári a o pestovaní kvetín. Nasleduje Spektrum, ktoré bude venované prípravám na jubilejný 25. festival DIDA, čiže Divadelné inscenácie dolnozemských autorov v Pivnici. O najnovšom festivalovom ročníku sa zmienia hostia v štúdiu. V ústrety oslavám 70 rokov Rádia Nový Sad. Druhá polhodinka nedeľňajšieho vysielania bude patriť Novosadskému rozhlasu, ktorý si v tomto roku pripomína 70. výročie založenia. Pri tejto príležitosti bude uvedený dokumentárny film nakrútený pred 20 rokmi s dôrazom na slovenskú redakciu.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 24. marca Film: Ľadová doba 4 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hranice zlomu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 22. marca – Nero, 1. časť Sobota 23. marca – Nero, 2. časť Pondelok 25. marca – Vydieranie Utorok 26. marca – Osemnásty anjel Streda 27. marca – Oko za oko Štvrtok 28. marca – Martha, Ruth a Eddie

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Štyridsaťročná maliarska tvorba Pavla Cicku Súťažili recitátori z Kovačickej obce Utorok 26. marca 16.00 O výstavnej činnosti Galérie insitného umenia EHOK úspešne realizoval projekt Ozeleňme Kovačicu Kreslený film: Ježišove podobenstvá Piatok 29. marca 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Aradáčania naplno AŠK – JEDINSTVO 4 : 1 (1 : 1) Vladimír Gál

omáci hráči od začiatku začali útočne a v 15. min. sa gólom Adamova ujali vedenia. V 20. min. Mijić prehodil celú obranu hostí, Ďuríček vybehol sám pred brankára, ale obrancovi sa podarilo vykopnúť loptu z bránkovej čiary. Potom prišiel trest. Hostia z Ečky v polovici polčasu vyrovnali na 1 : 1. V závere polčasu Adamov trafil žrď a

potom Apostolović loptu zaslal nad. Ihneď na začiatku druhého polčasu V. Gál prihral Adamovovi a tento netrafil prázdnu bránu. Trochu neskoršie Adamov loboval brankára, ktorý odrazil loptu, pritom fauloval Birmanca a rozhodca odpískal jedenástku. Hostia márne protestovali a z bieleho bodu presný bol Mijić. V 70. min. sa v šestnástke hostí zrazili obranca hostí a Matejin a sudca obom ukázal cestu do šatne. Do kon-

Domáci ani len gól... MLADOSŤ – POTISJE 0 : 2 (0 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania na začiatku zaútočili zo všetkých strán v snahe čím skôr dať gól, lebo vedeli, že hostia z Knićanina majú viac síl a svoje šance budú čakať pri konci zápasu. V 22. min. domáci mali najlepšiu šancu. Najprv strelu Poničana brankár Kostić kryl. V skrumáži, ktorá sa vytvorila, strieľali znovu Poničan

a Kalapiš, ale ich domáci obrancovia blokovali a záverečnú strelu Kalapiša brankár obránil hlavou. V 33. minúte brankár domácich Pavković neobozretne zakročil nad útočníkom hostí Stankovićom a rozhodca ukázal na biely bod. Našťastie, Pavković dostal iba žltú kartu a potom strelu Kodića z bieleho bodu kryl. Na samom konci polčasu Kodić z rohového kopu vrátil loptu na asi 25 metrov

ca fyzicky pripravenejší Aradáčania pridali tempo, takže sa hralo len na polovici hostí. V 80. min. domáci založili akciu, v ktorej účinkovali V. Gál, K. Gál, Števko, aby ju V. Gál skončil tak, že loptu z troch metrov zaslal do siete. Iba o päť minút neskoršie kombinovali otec a syn Vladimír a Kristián Gálovci. Kristiána však v šestnástke nedovolene zastavili, ale sa rozhodcova píšťala tentoraz neozvala. Konečne v 88. min. Pajević prihral K. Gálovi, ktorý z asi jedenástich metrov bol presný – 4 : 1. AŠK: Kurtešan, Ďuríček, Korać (V. Gál), Matejin, Striško, Apostolović, Birmanac (Životin), Števko, Pajević, Mijić, Adamov (K. Gál) od brány a osamelý Pavlović silnou strelou prekonal Pavkovića. V druhom polčase domáci hrali futbal, hostia iba padali, otáľali s časom a čakali, aby rozhodca odpískal koniec, ale sa predsa dobre bránili. Domáci sa snažili z protiútokov prostredníctvom Kurunciho a Šuľu, ale výsledok sa nemenil. A potom v 84. min. Marinković z asi 30 metrov silne vypálil a lopta skončila v hornom ľavom rohu brány Pavkovića. Domáci môžu banovať, že nedali ani gól, ale zo 150 divákov ich úsilie odmenilo silným potleskom. MLADOSŤ: Pavković, M. Pa-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

SLÁVIA – TEMPO 3 : 1 (1 : 0)

luby, ktoré súperia o šampiónsky titul spolu so slávistami – Polet Idvor a Unirea Uzdin, sa výrazne posilnili v zimnom prestupovom období. Idvorčania netradične trénovali cez prestávku v Belehrade, skadiaľ majú všetky posily, okrem iného i hrotového útočníka Vladimira Tintora, bývalého futbalistu Crvenej zvezdy. Uzdinčania sa takisto občerstvili s hráčmi zo sídelného mesta. Neprekvapujú aj víťazstvá oboch mužstiev v 9. kole, Poletu doma nad Glogonjom (3 : 1) a Unirey v Pančeve s Mundialom (4 : 0). Kovačičania tiež mali nadostač podnetu na dobrý výkon v úvodnom jarnom kole. Sefkerinčania ale mali na začiatku zápasu šancu ako prví, keď po voľnom kope z diaľky útočník hostí v šestnástke mieril nad. Tempo • ŠPORT •

pridal ešte v polovici polčasu a pred koncom prvej časti z protiútokov. Do prestávky však jasne dominovali domáci. Dve najväčšie šance Bakoša zneškodnil brankár hostí. Vedúci gól strelil Svetlík po peknej prihrávke diaľkovým oblúčikom Bartoš – 1 : 0. Necelých desať minút po zmene strán zdupľoval skóre Bakoš, keď po chybe celej obrany Sefkerinu vsietil z malého obdĺžnika do brány bez ochrancu siete – 2 : 0. Od druhého dielu druhého polčasu sa iniciatíva Tempa oplatila: gól strelili hostia po vhadzovaní z autu, hlavičke stredopoliara červených, ktorá zmenila smer a útočníkovi Sefkerinu nebolo ťažko znížiť výsledok – 2 : 1. V poslednej minúte Bakoš bol najvynachádzavejší medzi niekoľkými hráčmi Tempa a stanovil konečný rezultát – 3 : 1. Zverenci Zlatka Mršulova pokraču-

V nedeľu Aradáčanov očakáva ťažké hosťovanie v Sečnji. Foto: J. Bartoš raljov, Poničan (Horváth), Šuľa, Đurić, Goda (Szabó), Žižić, Kalapiš, Šofranko, Kočević (Kurunci), Karacsonyi Bieloblatčania teraz pocestujú do Farkaždina, kde ich uvíta Tamiš. Výsledky 15. kola: Zadrugar – ŽFK Banat 3 : 1, Naftagas – Bilećanin 0 : 0, OFK Stajićevo – Tamiš 2 : 0, OFK Gradnulica – OFK Klek 3 : 2; voľný bol MSK. Aradáčsky AŠK má 28 bodov a postúpil na tretie miesto v tabuľke, kým je bieloblatská Mladosť posledná a má iba 4 body. ako vicešampióni jesene majú aj naďalej po 22 bodov. Uzdinčania sú tretí a majú iba o bod menej od oboch susedov. Prvé obecné derby zohrajú 24. marca v Uzdine Unirea a Slávia. Počiatok merania síl stanovili na 15. hodinu.

Motivácia ako hrom Ján Špringeľ

Otec a syn Vladimír a Kristián Gálovci (sprava) vlnili sieť súpera

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Dve nové presné strely: Zlatko Bakoš (modrý dres) jú s výbornými výsledkami z príprav: zdolali padinskú Dolinu ako hostitelia 1 : 0, s FK Tamiš vo Farkaždine zohrali nerozhodne 2 : 2 a pred prvým jarným kolom vyhrali ešte dva zápasy: doma nad Glogonjom 7 : 2 a v Samoši nad Pobedou 3 : 1. SLÁVIA: Králik, Čerňoš, Bartoš, Bakoš, Bursać, Buzadžija, V. Dudáš, Cicka, Jaško, S. Dudáš, Svetlík; striedali: Plvan a Ostojić Kovačičania ako lídri a Idvorčania

Maximálny úspech STK MLADOSŤ – STK BAČKA 4 : 0 Samuel Medveď Po prehre v Starej Pazove petrovskí stolní tenisti prekonali mužstvo zo Srbobranu, ktorému nedovolili vyhrať ani jeden duel. Výsledky: Turan – Bodirožić 3 : 2, Bažík – M. Josifljević 3 : 0, Lomen – Z. Josifljević 3 : 2, štvorhra: Lomen / Turan – Bodirožić / Z. Josifljević 3 : 0.

12 /4847/ 23. 3. 2019

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Úspech na Gederi KULA – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 1) Ján Šuster

si 150 divákov v Kule na Gederi sledovalo pekný futbal. Od začiatku hostia z Pivnice dali na vedomie, že si prišli zabezpečiť čím lepší výsledok, a to sa im aj podarilo. Už v 4. min. Petrović dobre vypálil, no brankár domácich Radulović loptu odrazil na nohu Trivunovića, ktorý netrafil bránu. Od 8. min. a naďalej Sekeruš, Trivunović, Petrović, a Kutenič nevyužili šance, keďže ich v tom znemožnil

brankár Kuly alebo lopta letela mimo brány. V 26. min. konečne sa radovali hostia. Trivunović sa zbavil niekoľkých strážcov, prihral voľnému Kuteničovi, ktorý loptu zblízka dorazil do siete – 0 : 1. O desať min. neskoršie Stojanovovi sa nepodarilo prekvapiť Radulovića. V 40. min. domáci založili útok, Janjić odcentroval pred bránu a rozhodca Aleksić z Karavukova prekvapujúco odpískal penaltu, z ktorej Bukejlović vyrovnal výsledok. V druhom polčase Sekeruš nevyužil prvú šancu. V 62. min. Tri-

Dvojnásobný strelec: Daniel Kutenič (Slávia Pivnica)

vunović uvoľnil Kuteniča, ktorý z dvadsiatich metrov trafil ľavý horný roh brány. V 72. min. všetko bolo rozhodnuté, keďže Sekeruš z ľavej strany trafil opačný roh brány Radulovića – 1 : 3. Žlté karty u domácich dostali Bukejlović a Đorđić, ako i Pivničan Sekeruš. SLÁVIA: R. Brňa, Stojanov, Benka, Nímet, Ćorda, Efendić, Kuchta (Budić), Petrović, Trivunović, Kutenič (Badinský), Sekeruš (Milec) Výsledky 17. kola: Kula – Slávia 1 : 3, Krila Krajine – Hercegovac 2 : 1, Rusín – Radnički 1 : 1, Vojvodina – Lipar 2 : 3, Kulpín – Budućnost 2 : 1, Polet – Tvrđava 1 : 1, ŽAK – Borac 1 : 0, Odžaci – Stari grad 0 : 2.

Haška skrášlil výhru KULPÍN – BUDUĆNOST 2 : 1 (1 : 0) Juraj Pucovský

utbalisti Kulpína z prvých dvoch jarných majstrovských zápasov získali maximálnych šesť bodov. Po kontumačnej výhre 3 : 0 v Lipare nad rovnomenným tímom, lebo domáci nemali písomné povolenie z polície, aby sa mohlo hrať, v nedeľu na ihrisku vedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj body nechala aj Budućnost z dediny Parage. Domáci od začiatku zahrali ambiciózne a vôbec sa nevyľakali mužstva, ktoré v minulosti vedelo nepríjemne prekvapiť aj uchádzačov o najvyššie umiestnenie. Taký prístup im rýchlo priniesol ovocie, lebo už v 13. min. nováčik v radoch domácich Vladimir Milićević načal sieť brány brankára Budućnosti Ivana Németha.

V druhom polčase sa hralo sotva jedenásť minút, keď rozhodca Strahinja Pilić z Kuly nariadil voľný kop pred bránou hostí. Loptu zobral Andrej Haška a presnou strelou ponad múr trafil pod Gól Kulpínčana Andreja Hašku v 56. min. zápasu – 2 : 0 brvno, takže Zorzić, Zbućnović, Zorić a ostatní Kulpínčania potom už mohli oslaNémeth, hoci sa vystrel, koľko je z protiútokov pohrozili, ale sa vovať zaslúžené víťazstvo. dlhý, nemohol dočiahnuť loptu, videlo, že im v závere akcií neraz Žlté karty dostali len traja Kula bolo 2 : 0. chýbali sily. Napokon v posledných pínčania: Kajtez, Zbućnović a BuZmýlení hostia, ktorí iste neča- chvíľach, v 90. min. z voľného kopu latović. kali taký priebeh zápasu, sa potom zacentroval Danilov, v skrumáži KULPÍN: Ďuga, Pereza (Bobot), všetkými silami pokúšali čím skôr pred bránou sa najlepšie vynašiel prekonať Ďugu, ale pevná obrana stopér Turi a nejako dorazil loptu Balević, Anđić, Milićević, Bulaim to nedovolila. Na druhej strane do ľavého dolného rohu – 2 : 1. tović (Zorić), Zbućnović, Zorzić, Kolarski, Haška, Kajtez

AJ HAJDUŠIČANIA SKONČILI PRÍPRAVY

Teraz s Jánošíkom o body BANAT – HAJDUŠICA 1 : 6 (0 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania počas uplynulého víkendu zohrali dva zápasy. Najprv gólmi Mršića, Miksáda, A. Ružića 2 a jeho brata Nikolu v sobotu doma porazili mužstvo Sloga z Margity výsledkom 5 : 1. Do

www.hl.rs

Ilandže v nedeľu odcestovali oslabení. Maliar z rodinných dôvodov už dlhšie nehrá, nehral zranený Radović, obaja brankári Melich a Stojanovski pre pracovné záväzky tiež neprišli, takže si medzi žrde krívajúc zastal tiež zranený A. Ružić. Predsa aj v takej zostave boli silným súperom pre lídra MOL

Informačno-politický týždenník

Alibunar – Plandište. Hajdušičania si vytvárali a využívali svoje šance. Sieť hostí načal A. Lipták v 20. min. Z voľného kopu prefíkane strieľal do brány a brankár zaslal loptu do vlastnej siete V 30. min. Pavlovic strelou z asi 20 metrov zvýšil na 0 : 2. Už v prvých minútach pokračovania Nikola Ružić prekľučkoval aj brankára a zvýšil náskok na 0 : 3. V 60. min. obrana Hajdušice slabo zareagovala, útočník Banatu z okraja šestnástky strelil popod núdzového brankára Ružića. Potom do konca zápasu hostia ešte troma efektnými

gólmi N. Ružića, Petrovića a Miksáda potvrdili svoju prevahu. HAJDUŠICA: A. Ružić, Z. Lipták, M. Mršić (P. Mršić), Folťan, Stojkovski (Brezičanin), Petrović, Pavlovic, Georgijevski (Miksád), Ćulum, A. Lipták, N. Ružić V nedeľu Hajdušičania zavítajú do Jánošíka, kde s domácim mužstvom budú bojovať o body. Hajdušičania o titul, Jánošíčania o obstátie v lige. Treba očakávať tvrdý a zaujímavý zápas tým skôr, že rivalita dvoch klubov pretrváva od ich založenia. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Nevydržali do konca HAJDUK (D) – TATRA 1 : 0 (0 : 0)

Pavel Pálik

úperi boli vo väčšej časti vyrovnaní na trávniku. Domáci predsa mali trochu viac šancí od Kysáčanov, ktorí sa od začiatku úspešne bránili. V 36. min. Grahovac prenikol z pravej strany, na hranici malého vápna ho fauloval pravý obranca Hajduka Nestorović, ale rozhodca Dimovski z Nového Sadu to nepotrestal penaltou. Prevláda mienka, že tak hrubo poškodil Kysáčanov. V druhom polčase, presnejšie v 64. min., prišla rozhodujúca chví-

ľa zápasu, keď Skorupan prekonal Buzadžiju a body predsa zostali v Divoši. Zápas sledovalo 150 divákov; žlté karty dostali Milenković a Savćević (Hajduk), resp. Grlica, Lukić a Subotin (Tatra). TATRA: Buzadžija, Zirić, Macanović, Apić, Subotin (Sapundžić), Poštić, Lukić (Nastić), Grlica (Borovnica), Grahovac, Klaić, Ubović V nedeľu v Kysáči bude hosťovať Sloga (T). Výsledky 16. kola: Sremac – Sloga (E) 1 : 0, Radnički – Prvý

Treba mať aj šťastie HAJDUK (B) – JEDNOTA 3 : 2 (1 : 0)

Matej Bzovský

ni po druhom jarnom kole sa už dávnejšie rozčarovaní fanúšikovia staropazovského okypteného mužstva Jednoty výhre netešili. Na zlej hracej ploche v Beške stratili ďalšie body, a tak

neurobili ani krôčik v tabuľke. Pazovčanom tentoraz aj šťastie obrátilo chrbát, aj keď to nemôže byť najlepším ospravedlnením, ale iba maličkou útechou. V priebehu tohto nevyrovnaného zápasu mali šancí neúrekom, ktoré nedokázali využiť. Domáci mali oveľa menej

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Veľa šancí, jeden gól BAČKA 45 – BUDÚCNOSŤ 0 : 1 (0 : 1)

Ján Murtín

ráči Budúcnosti si z Báčskej Palanky priniesli cennú výhru a tak úspešne začali jarnú časť majstrovstiev. Viac ako súper a poriadna horúčava Hložančanom väčší problém robilo ihrisko s umelou trávou na štadióne FK Stari grad. Okolo 50 divákov prvú šancu videlo v 11. min., keď strela Čipkára z asi osemnástich metrov skončila tesne vedľa brány. V 14. min. Molnár pekne prekľučkoval niekoľkých hráčov, no strelu zboku brankár vyrazil na roh. Domáci potom pritvrdili hru, začali častejšie faulovať hráčov súpera, zranili Fábryho, ktorý už v 30. min. musel opustiť trávnik. • ŠPORT •

Familić vydržal do konca polčasu, a potom musel aj on požiadať o lekárske ošetrenie. V 41. min. po faule nad Čipkárom odcentroval Đurikin na takých 7 – 8 metrov, kde vysoký Obradović zachytil loptu hlavou a za pomoci žrde a brankára Jarića priviedol hostí k vedeniu – 0 : 1. V druhom polčase hráči Budúcnosti zahrali častými, presnými prihrávkami po zemi, a to im prinieslo mnoho šancí, ktoré zahodili. Útočníci sa ocitli až štyri razy zoči-voči s brankárom Jarićom, ktorý vychytal strely Obradovića, Čipkára, Molnára a Jakuša. V 51. min. po hrubom faule nad Obradovićom rozhodca Hornjak z Gajdobry ukázal na biely bod, no slabú strelu faulovaného hráča

Dvaja na jedného v Divoši

máj 0 : 1, Hajduk (B) – Jednota 3 : 2, Hajduk (D) – Tatra 1 : 0, LSK – Hajduk (Č) 4 : 0, Podunavac –

Jugović 1 : 0, Podrinje – Borac (Š) 2 : 2; Sloga (T) bola voľná.

z hry, ale svoje príležitosti zúročili. Ujali sa vedenia na sklonku prvého polčasu gólom M. Mitrovića, ktorý využil zaváhanie obrany súpera a ľahko skóroval. Hostia si ani po obrátke nevedeli dlho presne prihrať v strede poľa, ale po kolmých prihrávkach mali ďalšie šance, takže sa zrodila nádej, že môžu domov odcestovať so ziskom, v čom ich posmelil vyrovnávajúci gól Subotića v 47. min. Domáci hráč Curaković v 62.

min. znova z penalty zabezpečil nový náskok – 2 : 1. V 68. min. M. Mitrović strelil svoj druhý gól po dobrej prihrávke svojho brata. V poslednej minúte sa do listiny strelcov zapísal Bojić, ale na zmenu výsledku viac nebolo času. Body zostali v Beške. JEDNOTA: Jovišić, Milanović, Grubor, Subotić, Petrović, Živanović, Tošić (Igrač), Vukmirović, Bajić (Đuran), Bojić, Cvetanović

jovných domácich stroskotávali pred trestným územím hostí, kde suverénne panovali Horvát, Erak a Huďan. Brankár Vučenović mal jediný zásah vo finiši zápasu, keď domáci dali všetko do útoku. V protiútokoch sa mohli presláviť Takáč, Đurikin a Jakuš, ktorí kopali ponad alebo vedľa brány. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Fábry (Huďan), Ljubičić, Đurikin, Erak, Škrbić, Obradović (Katiak), Molnár (Jakuš), Čipkár (Takáč), Horvát, Familić (Šoven) Výsledky 14. kola: Bačka 45 – Budúcnosť 0 : 1, B. hajduk – Neštín 0 : 4, Bačka (D) – Kriváň 1 : 3, Borac – N. Brankár Budúcnosti Vučenović prakticky hviezda 0 : 1, Maglić – Sloga nemal robotu v Báčskej Palanke 2 : 0. Program 15. kola: Sloga – brankár Bačky 45 kryl. Nepísané futbalové pravidlo hovorí, že fau- Bačka 45, Budúcnosť – Borac, lovaný hráč by nemal nikdy kopať N. hviezda – Bačka (D), Kriváň – B. hajduk, Neštín – Slavija. najprísnejší trest! Foto: J. Pucovský V ďalšom priebehu útoky bo12 /4847/ 23. 3. 2019

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Neuveriteľná prehra! VK DUNAV VOLLEJ – VK KULPÍN 3 : 2 Katarína Gažová

o sérii výhier volejbalisti Kulpína v Novom Sade zápas s domácim VK Dunav Vollej prehrali. Zdá sa to celkom nemožné, keďže Kulpínčania prvé dva sety zahrali veľmi dobre a viedli 2

: 0. A keď už očakávali, že poľahky vyhrajú aj tretí set, aj celý zápas, predsa sa tak nestalo. V treťom sete robili časté chyby, a preto ho aj prehrali. Nasledovala veľká snaha hráčov Kulpína vyhrať štvrtý set, ale vlastnými chybami zasa dovolili,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Otočili v druhom polčase MLADOSŤ – RADNIČKI 2 : 1 (0 : 1) Samuel Medveď

eľmi pekné počasie a výhra v Báčskom Brestovci prilákali do Vrbary hodný počet divákov. Mladosť hrala so somborským FK Radnički, ktorý sa podobne ako aj Mladosť toho času nachádza v strede tabuľky. V prvom polčase domáci menej ukázali, hostia dokonca mali zrelšie šance a až deväť rohových kopov. Jeden gól im rozhodca Ivan Čapko z Ruského Kerestúra anuloval. Na hrote mala Mladosť neúčinného Srdanovića, takže z krídelných pozícií neraz sa do stredu dostávali Kaňa a zvlášť M. Adámek. Tento druhý v 18. min. prenikal pomedzi dvoch hosťujúcich obrancov stredom ih-

riska, potom neskoršie v 26. min. chcel lobovať brankára Zorića, ale lopta skončila nad brvnom. Aj obranca Šproch mal dobrú šancu, lež hosťujúcemu obrancovi sa podarilo zo samého rohu prízemnú strelu vykopnúť. V 33. min. Radnički zahrával z prvej strany rohový kop. Po nepozornosti domácich lopta sa dostala na volej hráčovi Vladimirovi Rnjakovi a prudká strela skončila v opačnom rohu siete brány Leňu – 0 : 1. Do druhej polovice hry tréner Mladosti Mijin určite nastúpil odhodlaný niečo zmeniť, keď do hry vošli nováčikovia – skúsený Celin a mladý Gluvić. Táto zmena priniesla osoh. Zvlášť povšimnutý bol Gluvić, ktorého Somborčania v 55. min.

aby domáci boli úspešnejší. V tajbrejku, ktorý sa hrá do 15 bodov, Kulpínčania sa rozohrali, získali bodový náskok 11 : 5, no namiesto toho, aby poľahky vyhrali set a aj zápas, dovolili Novosadčanom, aby skôr získali 10 bodov, ako oni len štyri. Také obraty sa vo volejbale stávajú. Dunav Vollej je veľmi dobré, skúsené mužstvo a potrestalo každú chybu Kulpínčanov, keďže v rozhodujúcich chvíľach zápasu domáci mali aj šťastie. Krátko povedané, bol to vynikajúci a bojovný zápas dvoch

v trestnom území zrazili, Čapko neváhal ukázať na jedenástku, ktorú Kaňa rutinovane využil. Mladosť potom zahrala ešte lepšie, zvlášť potom, keď sa na prvé krídlo dostal náhradník Nenad Kobilarov. Kobilarov niekoľko- Obranca Radničkého Vladimir Martinović (pri žrdi) krát centroval zachránil sieť po strele Vlastislava Šprocha Celinovi, ktorý potom kopal V nedeľu Mladosť bude hrať pod oblaky. V 75. min. dobre prihral s Tekstilcom v Odžakoch. do stredu Kaňovi, ktorého strelu Výsledky 17. kola: Tisa – Mlabrankár Radničkého najprv odrazil, dost (T) 2 : 0, Budućnost – Mladost ale domáci útočník stačil ešte raz (A) 0 : 4, Polet – BSK 0 : 2, Mladosť reagovať a lopta bola v sieti – 2 : 1. (P) – Radnički 2 : 1, Vrbas – Tekstilac MLADOSŤ: Leňa, Šproch, 5 : 0, Radnički 1912 – Crvenka 6 : 1, Fábry, Škrbić, Jakuš, Dokić, Ožvát Bajša – Sloga 0 : 1, Bačka – Tavankut (Gluvić), Severíni, Srdanović (Celin), 3 : 1. M. Adámek (Kobilarov), Kaňa Foto: J. Pucovský

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Keď sa zbavili strachu... Ján Bokor Správy zo zápasov hovoria, že sa väčšina klubov dobre pripravila na jarnú sezónu. Polovicu zápasov vyhrali domáci, dvakrát boli úspešní hostia a dve stretnutia sa skončili nerozhodne. Výsledky 19. kola: Radnički – Jedinstvo (V) 1 : 1, Dunav – Strela 4 : 4, Partizan (U) – Vojvodina (C), hostia nepricestovali, Jugoslavija – Vulturul 1 : 0, Jedinstvo Stević – Dolina 1 : 3, Potporanj – Polet 3 : 2, Partizan (G) – C. zvezda 1 : 0, Spartak – Sloga 1 : 2. JEDINSTVO STEVIĆ – DOLINA 1 : 3 (1 : 1) olina v poslednom čase v Kačareve hráva dobre a získava body, ktoré sú jej teraz veľmi potrebné v boji o záchranu. Toto hosťovanie v Kača-

D 42

www.hl.rs

reve nebolo ľahké. Už na začiatku domáci využili nedorozumenie Bujakovića s obrancom a vsietili vedúci gól. Hráči Doliny hrali príliš bojazlivo, no predsa sa im podarilo vyrovnať. Obranca Jedinstva v trestnom území loptu zastavil

Informačno-politický týždenník

prvých mužstiev. Hostia hrali v Novom Sade pod tlakom, že „musia“ zvíťaziť. Napriek prehre zostali na prvom mieste. Výsledky setov: 22 : 25, 22 : 25, 25 : 22, 25 : 20, 15 : 13. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Zima, Popadić, Prodanović, Barišić, Babić, Grubešić, Gajičić, Ćirić Nasledujúci zápas Kulpín zohrá doma v sobotu, keď privíta VK Vrbas.

Rozhodol v Kačareve: Samuel Mamojka (Dolina Padina) rukou, rozhodca Nemanja Đurić z Vršca odpískal penaltu a skúsený

Kelečević trafil. Po prestávke sa hostia zbavili strachu, rozbehli sa po trávniku, najmä vtedy, keď na ihrisko vykročil mladý Samuel Mamojka. Domáci obrancovia si s ním nevedeli poradiť, takže dorastenec Doliny bol strelcom dvoch gólov. V 80. min. obrátil výsledok a výhru hostí potvrdil svojím druhým gólom v 90. min. Domáci svoje šance nevyužili, keď až dvakrát trafili žrď svojho niekdajšieho brankára Bujakovića. DOLINA: Bujaković, Magda, Jovanov, Vasić, Kolak, Popović, Janjović, Forgić (Hlavča), Kelečević (Mamojka), Ilić (Záborský), Ćirić V nedeľu Dolina bude hrať doma s Jugoslavijou z Jabuky. • ŠPORT •

SNEMOVAL POĽOVNÍCKY SPOLOK FAZAN V KULPÍNE

Predsedníctvo výročného zhromaždenia: Zoroslav Brtka, Miroslav Stupavský, Branislav Plachtinský (staronový predseda združenia) a Andrej Širka (zľava)

Poľovník a aktívny člen PS Fazan Zdeno Maglovský, budúci správca revíru

Účastníci poľovníckej schôdze v Kulpíne

Za päť rokov ani jeden lovec! V Katarína Gažová

plnej sieni poľovníckeho domu v Kulpíne sa v sobotu 16. marca 2019 konalo výročné, zároveň aj volebné zhromaždenie Poľovníckeho spolku Fazan. Staronovým predsedom je Branislav Plachtinský. Najprv podali správy spolku a potom sa hovorilo o personálnych zmenách vo vedení. Branislav Plachtinský poukázal na obsiahlu prácu spolku, ktorá sa medziiným vyznačuje chovom bažantov vo voliérach, vysádzaním remíz, rozvojom poľovníckeho strelectva. Spomenul hlavne dve podujatia: streľbu do asfaltových terčov počas prvomájových sviatkov a v Predslávnosťové dni v Kulpíne. Obe podujatia sú masovo navštívené a vtedy varia aj kotlíkový poľovnícky paprikáš. Predseda sa zmienil aj o ťažkostiach. Poukázal na to, že je poľovníctvo veľmi drahý šport a práve preto do PS Fazan sa za posledných päť rokov nezačlenil ani jeden nový poľovník, takže spolok má súhrnne 58 členov. Preto sa snažia zarobiť si, aby čím menej peňazí museli vkladať členovia. Prostriedky získavajú z poľovníckej turistiky, zo spomenutých podujatí, prenajímania poľovníckeho domu na rôzne potreby obyvateľstva. „Vlani PS mal nepríjemnú situáciu s pozemkom, na ktorom je vybudovaný poľovnícky dom. Keď sme stavali túto budov u, p oze mok veľkosti 2,5 ha bol v spoločenskom vlastníctve, ktorý sme dostali na použitie. Medzitým, ako sa zmeKuchár Michal Ďuga uvaril n i l z á k o n • ŠPORT • chutný poľovnícky paprikáš o vlastníctve, pre sto osôb viac to nie je

zneli tiež návrhy plánov na loveckú sezónu 2019/2020. Vo volebnej časti zhromaždenia vymenovali novú Správnu radu, Dozornú radu a Disciplinárnu komisiu PS Fazan v Kulpíne. Členmi správnej rady sú: predseda Branislav Plachtinský, Vladimír Haška, Andrej Širka, Ján Mučaji, Daniel Čelovský, Ján Sľúka, Zoroslav Brtka, Zdeno Maglovský, Michal Zima, Zlatko Kičiňa a Jaroslav Báďonský. Dozornú radu tvoria: Pavel Danko, Pavel Sľúka a Vladimír Vida. Do disciplinárnej komisie zvolili Dušana Govorčina, Jána Bovdiša a Samuela Zimu. Zvolili aj delegátov do orgánov Po zimnom love: Daniel Čelovský ml., Ján Bovdiš, Zdeno Poľovníckeho združenia Petrovec. Na záver sa prihovoril predstaviteľ Maglovský a Miroslav Stupavský (zľava) Loveckého zväzu Vojvodiny Milan Novakov a novému vedeniu poprial spoločenské, ale iba štátne a súkromné. My sme chceli vykonať konverzáciu pozemku, úspech a prekonanie problémov, ktoré ich tráaby sme ho my vlastnili. Podali sme žiadosť pia. PS Fazan si na prvom zasadnutí správnej v obci v Oddelení pre urbanizmus, medzitým rady združenia zvolí zo svojich radov správcu vypočítali nám ohromnú sumu na konverzá- revíru, tajomníka, pokladníka a zástupcu predciu vo výške až päť miliónov dinárov v súlade sedu spolku. Foto: autorka a z archívu Z. Maglovského s obecným rozhodnutím. Nateraz nevieme, ako tento problém doriešime, lebo my toľko prostriedkov nemáme. A pripomeniem aj to, že na pozemku, kde sme vybudovali poľovnícky dom, vtedy boli dedinské jamy s rôznorodým odpadom. My sme to upravili, ale teraz keď vysádzame zeleň okolo budovy, nechce sa nám prijať, lebo je štruktúra pôdy nevyhovujúca,“ vysvetlil predseda. Spomenul taktiež jednu nemilú situáciu z minulého roka, keď delegátom z Loveckého zväzu Vojvodiny nebolo dovolené, aby sa zúčastnili vo voľbách v Zhromaždení loveckej organizácie Srbska. Predseda poukázal aj na problémy s mimovládnymi organizáciami, ktoré reagovali, keď poľovníci kulpínskeho združenia zabili v chotári nakazených psov, a ihneď im boli odobraté pušky. Ale keď našli labuť so zlomenou nohou, vtedy nikto nebol kompetentný pomôcť. Doterajší revírnik Miroslav Stupavský podal Opekačka v teréne počas lovu: Zdeno Mag50 /4833/ 15. 12. 2018 43 správu o aktivitách v poľovníckom revíri a po- lovský, Ján Gaža (v drepe zľava) a Vladimír kladník Andrej Širka správu o hospodárení. Od- Haška (stojí)

VLAŇAJŠIE ÚSPECHY, PLÁNY AJ NA TENTO ROK

Momentka zo štartu

Úsmev účastníkov hodnotí organizáciu na výbornú: záber z kovačickej ulice

Vlani na stupienku víťazov: Michal Šuľa a Sabína Sucháneková (Foto: A. Ch.)

Kovačický polmaratón bez Michala Šuľu? Ján Špringeľ

eden zo zakladateľov a symbolov Atletického klubu Maratonko v Kovačici je Michal Šuľa. Pre milovníkov ultrabežeckých dráh nemá pekné správy z Bratislavy: „Zápal šliach ,vlečiem‘ od minulého novembra. Takmer tri mesiace nemôžem Poháre pre najúspešnejších Úspešní organizátori a držitelia cenných kovov a trofejí: trénovať, takže som neúčinkoval 9. marca bežcov(Foto: A. Chalupová) Damián a Michal Šuľovci na Maratóne maratónov, na ktorom som cenný atletický skalp: mal obhajovať niekoľko výborných výsledkov organizátorov: „V ten istý deň je aj maratón v Bratislave. „Pre povinnosti na fakulte v Novom Sade sa z 10. marca 2018: prvé miesta tak na šesť, ako i na dvanásť hodín, a k tomu som bežal 128 Skúsim prekonať osobný rekord. Na jeseň mi Damián zúčastnil iba na seniorských halových km. Za poldeň, ako z Belehradu do Srbobranu.“ to plány nedovoľujú: v októbri sú Majstrovstvá Majstrovstvách Srbska a stal sa spolu s ďalšou Ďalší husársky kúsok dosiahol banátsky sveta na 24 hodín a sústredím sa na prípravy trojicou klubových bežcov s pančevským AK odísť tam. Polmaratóny inak nie sú mojím ko- Dinamo šampiónom s rekordom Srbska v štafete Mihalić 12. mája vlani na Palići: 4 x 400 m. Vlani trénoval redukovane, ale ako sa „Ubránil som si šampiónsky titul z roku 2017 níčkom, bežím ich len kvôli tréningu.“ Šuľa si medzi tri hlavné ciele v roku 2019 blíži k ukončeniu fakulty, tak sa vracia k atletike v behu na 24 hodín. Za jeden deň som bežal stanovil okrem mara- a má v pláne ešte veľa úspechov.“ 222,2 km, sťaby som trielil tónu v sídelnom meste S organizátormi tretieho v poradí Kovačicz Belehradu do Segedína.“ Slovenska ešte aj Maj- kého polmaratónu z AK Maratonko Michal je Pozoruhodný výsledok strovstvá Srbska na 24 v kontakte cez sociálne siete: mal starší Šuľa aj v druhej h a Majstrovstvá sveta „Nebudeme sami ani tohto roku: pomáhať časti sezóny: na 24 h vo francúzskom nám budú lokálna samospráva, turistická orga„Predposlednú sepmeste Albi. nizácia, dobrovoľníci, motoristi, pohotovostná tembrovú sobotu na Maj„Na Slovensku sú veľ- služba, policajti, škola, galéria, televízia, spolstrovstvách Srbska na 6 mi dobré podmienky kárky a ďalší.“ hodín som získal bronz. na cvičenie. Trénujem Na nedávnom veľtrhu cestovného ruchu Odfujazdil som 69 km, ako aj po kopcoch, aj na spropagovali aj atleticko-rekreačné podujatie. z Nového Belehradu po atletickej trati, aj po „Tretí Kovačický polmaratón pomenovaný Sriemsku Mitrovicu.“ cyklistických dráhach. Nie je naivné bežať bude prebiehať v nedeľu Michal presviedča, že V priemere, keď som 7. apríla 2019. Štart a cieľ sú rovnaké ako vlani rok 2018 patrí bezpochyby, zdravý, uháňam aj 700 a predvlani: na novom námestí medzi novým keď ide o rezultáty, k tým km mesačne. Neustá- parkom a budovou Zhromaždenia obce Konajúspešnejším v jeho kale mám kam behať. vačica. O 10. hodine a 30. minúte štartujú dve riére...: Takmer nikdy nemu- disciplíny, ktoré boli na programe aj v predchá„... Aj keď často rozhusím zopakovať dráhu. dzajúcich dvoch rokoch: polmaratón (dvakrát tujem, že už stačilo a že to V Bratislave a okolí nie trasou Kovačica – Debeljača – Kovačica – 21,1 viac nezvládnem.“ je nuda.“ km) a štvrťmaratón (raz z Kovačice do mestečka Siedmeho apríla sa neMichal sa zmienil jarmokov a späť – 10,55 km). O päť minút neskôr zúčastní na Kovačickom i o svojom synovi, ktorý štartovať by mal po druhý raz aj Detský beh na polmaratóne ani ako jeden Michal Šuľa bol vlani v tesnom závese vlani takisto dosiahol 700 metov,“ prízvukoval na záver Michal Šuľa. z početných úspešných za víťazom štvrťmaratónu