Hlas 01 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 1 /4472/ Hospodárske komory o aktuálnych hospodárskych pohyboch

1. 1. 2012 V tomto čísle: nástenný kalendár na rok 2012

Ceny k jubileu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Hospodárska komora Vojvodiny 20. decembra schválila Program práce na nadchádzajúci rok. O. Filip Štedrovečerné služby Božie v Petrovci boli slávnostnejšie ako inokedy. Do slovenského evanjelického kostola zavítal aj prezident Srbska Boris Tadić. V kruhu spolupracovníkov a ostatných funkcionárov z rôznych územných úrovní sa pri príležitosti najväčšieho kresťanského sviatku prišiel rozdeliť s petrovskými veriacimi a cirkevníkmi. J. Čiep

Takmer 12 miliónov dinárov nenávratných prostriedkov udelil USAID 22. decembra v Belehrade dvanástim najúspešnejším mladým podnikateľom v agrobiznise. O. Filip

Tradičný vianočný ekumenický koncert duchovných piesní Pánovi spievame spolu, ktorý aj na sklonku uplynulého roku odznel v Dome kultúry v Selenči, sa skončil ako aj obvykle – spoločným spevom všetkých účastníkov a divákov, a znovu to bola pieseň Daj Boh šťastia. J. Berédi-Ďuky

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs hlasludu@open.telekom.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

ROK ZA NAMI

Čo sme si, to sme si byčajný rok 2011, s ktorým sme sa práPokrokári vo februári usporiadali míting O ve rozlúčili, vypadol nakoniec presne tak pod heslom Vybojuj si voľby a podali iniciaako na začiatku vyzeral. Bolo tu aj pesimis- tívu k zmene Ústavy v záujme, ako zdôraznili, tických upozornení, aj optimistických názorov, dopoly plných a dopoly prázdnych pohárov, zažili sme aj krátke vzlety aj dlhé potkýnanie, niektoré nádeje sa splnili, niektoré sa zmenili na trpké sklamania. Tak to v živote chodí. Keď sa teraz na prelome rokov pozrieme dozadu, hlavný dojem je, že sa malo a mohlo dosiahnuť viac. Najväčší neúspech sa udial len nedávno, možno práve z toho dôvodu ešte stále vidíme jeho dlhý tieň aj vo všetkom ostatnom. Po odročení získania statusu kandidáta na vstup do Európskej únie Srbsku po 9. decembri zostala len nádej, že v marci sa táto nespravodlivosť napraví. Predovšetkým preto, že v uplynulom období sa veľa toho urobilo na pláne európskej integrácie krajiny. Schválené sú viaceré tzv. európske zákony považované za významný predpoklad všeobecných reforiem spoločnosti. K takým patrí napríklad zákon o financovaní politických aktivít, o voľbe národných poslancov, o financovaní lokálnych samospráv, o spoločenskom vlastníctve, o reštitúcii. Z druhej strany vydaním Ratka Mladića a Gorana Hadžića do tribunálu v Haagu Srbsko nielenže splnilo svoj medzinárodný a morálny záväzok, ale súčasne prekonalo jednu z najvýznamnejších a najväčších prekážok na ceste do únie. Prvé mesiace minulého roku poznačili hlavne prípravy na rekonštrukciu vlády, štrajky učiteľov, a potom aj niektorých iných, snahy Srbskej pokrokovej strany (SNS) o zviditeľnenie na politickej scéne. Vláda sa v druhej polovici mandátu úspešne rekonštruovala, počet ministrov sa z 27 zmenšil na 21, čo sa viac-menej všetkým páčilo. Mnohým sa však nepáčilo umelé spájanie rezortov, v ktorom videli nebezpečenstvo, že niektoré významné oblasti zostanú v úzadí, bez patričnej pozornosti a zodpovedajúcich rozvojových prostriedkov.

sporenia a boja „proti politickým privilégiám“. Keďže nenašli spoločný jazyk ani s pozíciou, ani s opozícou, v apríli nasledoval ďalší míting. Veľkonočný týždeň poznačila hladovka a smädovka predsedu strany Tomislava Nikolića. Srbsko sústavne rozvíjalo čulú zahraničnopolitickú aktivitu s osobitným dôrazom na zveľaďovanie dobrých vzťahov so susednými štátmi. Mesiac po marcovej návšteve ruského prezidenta Putina do Srbska pricestovali chorvátska premiérka Jadranka Kosorová a slovinský predseda vlády Borut Pahor. Niekoľko mesiacov neskoršie, v auguste, v Belehrade pobudla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Táto návšteva zostala však zapamätaná podľa toho, že jej hlavným výsledkom bola požiadavka, aby Srbsko zrušilo paralelné inštitúcie na severe Kosova. Leto 2011 poznačilo nové schladzovanie na relácii Belehrad – Priština. Srbské obyvateľstvo v severnom Kosove sa presťahovalo na barikády, na znak protestu proti akcii Prištiny smerujúcej k ustanoveniu kontroly nad priechodmi Brnjak a Jarinje. Tým sa zhoršili vzťahy s predstaviteľmi Kforu a Eulexu, dialóg musel počkať na lepšie časy. Keď bol konečne obnovený, predstavitelia Belehradu a Prištiny pod patronátom Bruselu odsúhlasili dohodu o integrovanej kontrole hraníc. V ekonomickej oblasti Srbsko nebolo žiadnou výnimkou ani v regióne, ani širšie. Vláda sa snažila čeliť následkom svetovej ekonomickej krízy, ale liek proti nezamestnanosti, zmenšovaniu hospodárskych aktivít a klesaniu životnej úrovne sa jej nepodarilo objaviť. V prvej polovici októbra v Srbsku sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva. Kompletné výsledky neboli ešte zverejnené, no spoľahlivo sa zistilo, že nás je zasa o čosi menej ako pred desiatimi rokmi. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Veľa šťastia v novom roku echajme bokom starosti, je tu Nový rok. Oslávme Silvestra v dobrej novoročnej nálade, s úsmevom na tvári. V kruhu najmilších a priateľov. Zaspievajme si a zatancujme pri dobrej hudbe. Pred vami a nami je prvé číslo Hlasu ľudu v roku 2012. Nasledujú dni pracovného pokoja, nuž si výrobný proces novín vyžiada prestávku. Nasledujúce číslo Hlasu ľudu vyjde s dátumom 14. januára. Svojim čitateľom v roku 2012 vinšujeme: Všetko krásne v novom roku, dobrých ľudí hneď po boku. Veľa šťastia, veľa zdravia, nech sa všetky plány daria. E. Šranková

FÓKUS DNEŠNÉ HOSPODÁRSKE POHYBY

Súrne reformy, hlboké rezy S

formami a rezmi, ktoré vono skromnou dávkou koncom nepripúšťajú otáľaoptimizmu a značnou nie či váhanie. Problémy sú pesimizmu účastníci natoľko horúce a stav tak opúšťali nedávne zasadramatický, že s potrebnými dania Správnej rady, nárezmi nemožno čakať do vosledne i Zhromaždenia lieb. Zdá sa, že k zriedkavým Hospodárskej komory pozitívnym alebo očakávaSrbska (HKS), v prvých ným ekonomickým výsledpopoludňajších hodikom možno z vlaňajška zanách 21. decembra. Spôradiť len skromné ukážky: sobil to hĺbkový a odhlavne rozsah investícií (okoborný pohľad na aktuállo dvoch miliárd dolárov), ne hospodárske pohyby, ako aj rast vývozu a o čosi prezentovaný podpredlepšiu štruktúru zahraničnosedníčkou HKS Vidosaobchodnej bilancie ako rok vou Džagićovou. Lebo základnou cha- Podpredsedníčka HKS Vidosava predtým. Džagićová Džagićová uviedla, že rast rakteristikou našej ekonomiky v roku za nami bolo nestabilné zo- hrubého domáceho produktu nesplnil očatavenie sa z predošlej finančnej a ekono- kávania, prehĺbila sa nelikvidita ako dlhomickej krízy, riziko ďalšieho zhoršenia po- dobý systémový problém, koncom sepmerov pre novú vlnu krízy a spomalenie ras- tembra bolo blokovaných vyše 62 200 tu, tak u nás, ako i vo vyvinutých štátoch, hospodárskych subjektov, z čoho tretina zmenšenie zamestnanosti a zárobkov, ne- dlhšie od dvoch rokov, miera nezamesstabilný rast hospodárskych aktivít... Aj tnanosti je nad 22 percent a je medzi najkeď jeden z diskutujúcich na schôdzi Správ- vyššími v Európe, objem priemyselnej výnej rady HKS rozhorčene skonštatoval, že roby v októbri 2011 bol v porovnaní s roje už riadne unavený zo slova kríza, keďže kom predtým menší až v šestnástich odho sústavne skloňujeme posledné dve de- vetviach... – Hoci v júni budeme definovať novú platsaťročia, to nič nezmenilo na skutočnosti, že jej treba čeliť hlbokými a súrnymi re- formu a navrhneme vláde nové opatrenia

SVET V ROKU 2011 (2)

Udalostí neustále pribúda i sa už volí prístup chronologický, význa- štát Rio de Janeiro zasiahli rekordné záplavy mový alebo výberový, jasné je, že vlani bolo a zosuvy pôdy, v ktorých prišlo o život vyše 900 Č len málo dní, v ktorých vo svete nevrelo alebo ľudí, a 18. januára čínsky prezident Chu Ťinsa čosi nezomlelo. Otrasy a drámy, očakávania a prekvapenia, násilie a vízie, zmeny a voľby, opatrenia a problémy... žiadna krajina, alebo aj svetové pásmo sa neubránili pred náporom zmien, takých a onakých, zväčša negatívnych, len ojedinele pozitívnych. Na rozhraní rokov 2010 a 2011 si možno všimnúť, že Estónsko vstúpilo 1. januára 2011 do eurozóny ako 17. členský štát a že Maďarsko prevzalo predsedníctvo Európskej únie. Rok sa začal veľmi svižne keď ide o počet kľúčových udalostí: Rusko zverejnilo záverečnú správu o leteckej katastrofe v Smolensku a konalo sa referendum o nezávislosti južného Sudánu. V ňom väčšina voličov hlasovala za osamostatnenie, čím vytvorili predpoklad na vznik nového štátu, ktorý sa konštituoval v júli. Brazílsky

tchao pricestoval na štvordňovú návštevu USA. Až 37 ľudí zahynulo a ďalších 180 utrpelo zranenia pri samovražednom bombovom útoku 24. januára na medzinárodnom letisku Domodedovo v Moskve. Na sklonku januára sa stredobodom pozornosti zase stáva arabská jar: nepokoje sa rozšírili z Tuniska do iných krajín Blízkeho východu alebo oblasti Maghrebu až tak, že najvýraznejšie zasiahli Egypt. Zažil viaceré krvavé zrážky vo februári, po ktorých Husní Mubarak musel konečne odstúpiť. Egypt zostal v rukách armády, s tým, že o jeho ďalšom osude rozhodnú koncom roka všeobecné voľby. Tým mohol začať oslavy, čo však neplatí napríklad pre Čínu, ktorá vo februári 2011 zažila najhoršie sucho za posledných 60 rokov.

na zlepšenie hospodárskeho ovzdušia, s uvedenými rizikami ťažko dokážeme dosiahnuť i naplánovaný 1,5-percentný rast hrubého národného dôchodku, – upozornil predseda HKS Miloš Bugarin. Podnikatelia a komora východiská vidia v celom súbore opatrení: od zmenšenia verejnej spotreby za účelom udržania makroekonomickej stability, cez riešenie problému nelikvidity a dlhov (pred pár mesiacmi verejné podniky mali dlh k súkromným prevyšujúci 30 miliárd dinárov, kým dlh hospodárstva a obyvateľstva verejným podnikom bol až štvornásobne väčší, až 120 miliárd dinárov), po zabezpečenie prostriedkov na investovanie. Je tu i naliehavá potreba zredukovať mnohé zbytočné administratívne náklady, ktoré sa podľa odhadov vyšplhali až na sumu 1,35 miliardy eur. V rozprave na zhromaždení HKS sa hovorilo aj o iných výdavkoch spôsobených napríklad tým, že máme až 130 rôznych agentúr, ktoré zhltnú 820 miliónov dinárov z rozpočtov, alebo aj o desiatkach organizácií, inštitúcií a iných subjektov, ktoré sa v podstate zaoberajú otázkami, ktorými sa zaoberajú i hospodárske komory na rôznych úrovniach. Slovom: slová ako sú sporenie, bilancie, reformy, zotavenie, stabilita, zmeny, prispôsobenie sa... budú aj v budúcich mesiacoch dosť frekventovanými pojmami, odzrkadľujúcimi hlavné dianie na našej ekonomickej scéne. Oto Filip V arabských štátoch takmer neuplynul týždeň, v ktorom by nepokračovalo šialené tempo napredovania povstaní. Boli také a onaké, s väčšími alebo menšími nepokojmi – jednoznačne najkrvavejšie bolo to v Líbyi, ktoré si len v prvom týždni vyžiadalo viac ako tisíc životov. Koncom februára a začiatkom marca neistota ohľadne ťažby ropy v Líbyi v udalostiach arabskej jari vyhnala v priebehu dvoch týždňov ceny surovej ropy až o dvadsať percent, čo malo za následok dočasnú energetickú krízu. Zaujímavé je, že sa tri týždne predtým konal samit Európskej únie v Bruseli, týkajúci sa predovšetkým energetického smerovania únie. Ďalšie dve, marcové vrcholné schôdze EÚ sa predovšetkým zaoberali Paktom pre euro, ako aj Európskym stabilizačným mechanizmom, poslednou možnosťou na pôžitky pre štáty ohrozené finančnou krízou. (V budúcom čísle: Katastrofa v Japonsku) Oto Filip 1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

FÓKUS POKRAJINSKÝ PARLAMENT O ROZPOČTE NA ROK 2012

Realita a možnosti D ecembrovému ruchu sa nevyhlo ani Zhromaždenie APV: po schôdzi zo 7. decembra, na ktorej poslanci rokovali o realizácii vojvodinského rozpočtu od januára do septembra 2011, v utorok sa pod ich drobnohľadom zase ocitli finančné záležitosti: ústredným, z celkovo skromného počtu bodov snemovania – bolo ich sedem – bol Návrh pokrajinského parlamentného rozhodnutia o rozpočte na rok 2012. Význam a smerovanie základného finančného dokumentu pokrajiny ozrejmil premiér Dr. Bojan Pajtić. Osobitne akcentoval význam pokračovania a dokončenia viacerých veľkých infraštruktúrnych projektov, výsledky dosiahnuté tak v zamestnanosti, ako aj v zamedzení nezamestnanosti v podmienkach hospodárskej krízy, ako aj iné opatrenia, týkajúce sa napr. zveľadenia primárneho odvetvia, akým je poľnohospodárstvo. „Počas predošlých štyroch a pol roka sme odštartovali investičný cyklus, aký vo Vojvodine nebol za posledné tri desaťročia. Pokračujeme v ňom s cieľom prilákať zahraničných investorov, ukončiť priemyselné a technologické pásma a parky, ukončiť infraštruktúru – cesty, vodovodné a kanalizačné siete, plynovody... nevyhnutné na to, aby investori prišli k nám, tak za-

Predseda Výboru pre rozpočet a financie Martin Zloch

hraniční, ako i domáci, a pokračovali v zamestnávaní našich občanov,“ podotkol v utorok na 32. schôdzi vojvodinského parlamentu premiér Pajtić. V mene Výboru pre rozpočet a financie jeho predseda a podpredseda parlamentu Martin Zloch poznamenal, že je dobre, že sa tento dokument schvaľuje včas, že vychádza z reality, že jeho tvorcovia boli obozretní pri plánovaní, že je jedným z jeho intencií potreba podporiť zamestnávanie a vznik priaznivého podnikateľského ovzdušia, ktoré bude lákadlom pre investorov.

Konkrétnou rečou navrhnutých čísel sa zaoberal pokrajinský tajomník pre financie Jovica Đukić. Navrhnutý finančný dokument na rok pred nami zhodnotil ako rozpočet, nominálne najväčší v APV za posledné desaťročia s najmenším deficitom v poslednom desaťročí. Na rozdiel od vlaňajšieho je o také štyri percentá väčší: príjmy by mali byť 63 miliárd dinárov, výdavky 64,65 miliardy dinárov. Okolo 46 miliárd príjmov sú tzv. transferové prostriedky: približne 26 miliárd na vzdelávanie, necelých desať miliárd tvoria tzv. kapitálové transfery, ďalších desať transfery z republikového rozpočtu jednotkám lokálnej samosprávy. Tajomník pre financie vyzdvihol, že sú náklady vyprojektované tak, aby sa zachovali všetky stanovené funkcie rozpočtu, vyprojektované vládou APV vo všetkých sférach. Uviedol, že sú naplánované i prostriedky na nadchádzajúce voľby (430 miliónov dinárov), taktiež prostriedky na splácanie úverov súvisiacich s realizáciou vyše 100 projektov vo Vojvodine. Vo viachodinovej rozprave bolo cítiť závany istého zvolebnievania sa, takže viaceré diskusné príspevky boli skôr určené vlastným stúpencom a prípadným budúcim voličom, než konkrétnemu zdôvodňovaniu za i proti jednotlivých položiek. Podľa opozície, najmä zo SRS, návrh, ktorý má 180 strán formátu A je neúplný a vysvetlenia skromné, sľuby sa točia koldokola a otázny je spôsob

krytia deficitu. Zo strany pozície odzneli i konštatácie, že si nik nesmie nárokovať brať hospodársku krízu ako zámienku za páchanie chýb, ako i to, že si všetci musia byť vedomí limitujúcich činiteľov diktovaných súčasnými podmienkami. Počulo sa i to, že rozpočet má aj sociálny aspekt, keďže jeho užívatelia hlavne budú nakladať s prostriedkami doterajšími alebo takými, ktoré sú približné vlaňajším, že dokument sčasti má rozvojovú a sčasti technickú povahu. Poslanci poukázali i na to, že je návrh koncipovaný na základe parametrov reálnych, s dostatkom manévrovacieho priestoru v prípade vyskytnutia nečakaných prekvapení. Iní zase pomery zhodnotili i slovami, že položka príjmov skôr vychádza z možností, a položka nákladov z prianí. Tretí zase navrhnutý rozpočet chápu len ako dokument dočasný, platný do volieb. Aj keď sa názory pochopiteľne rôznili, zaiste zostáva súhlasiť s jedným z prvých účastníkov rozpravy, ktorý konštatoval, že i tento dokument má svoje klady, ale i zápory, no vždy je lepšie mať ho, než sa plaviť neistými vodami dočasného financovania. Neistôt beztak dosť, a je dobre, keď aj z počtu vykoľajení finančnej povahy stále ubúda. Schválením rozpočtu veľkou väčšinou hlasov 27. decembra pokrajinskí poslanci ukázali, že sú si toho plne vedomí. O. Filip

„AJ V ROKU PRED NAMI sa budeme venovať zveľaďovaniu rozvoja hospodárstva a poľnohospodárstva, plne odovzdaní tomu, čo je základnou príznačnosťou Vojvodiny – presiaknutie rozličnými etnickými spoločenstvami. Tú vzácnosť musíme chrániť. Preto je dôležité, že toľko médií informuje v rečiach národnostných menšín,“ podčiarkol na tradičnom novoročnom stretnutí s predstaviteľmi vojvodinskej mediálnej obce predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić. Vítajúc hostí z početných médií, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić uviedol, že je len v roku 2011 zverejnených okolo 13 000 textov v printových a takmer 5 900 príspevkov v elektronických médiách, ktoré sa zaoberali činnosťou pokrajinskej vlády. Taktiež poukázal na význam médií v budovaní modernej spoločnosti, keďže sú, okrem štátu a občanov, jedným z jeho pilierov. Na snímke: Premiér Pajtić a pokrajinský tajomník Đurić pri stretnutí s účastníkmi novoročného prijatia, ktoré sa konalo 27. decembra. O. Filip

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZO ZHROMAŽDENIA HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY (HKV)

Investície a export namiesto spotreby a dovozu K

NA ZÁVER TOHTOROČNÝCH OSLÁV 130. VÝROČIA vzniku novinárskej organizácie Srbska Združenie novinárov udelilo 22. decembra ročné ceny našim najúspešnejším žurnalistom. Cenu za životné dielo získali novinárka Politiky a televízna kritička Branka Otaševićová, ako i fotoreportér a redaktor fotografie v týždenníku NIN Branko Belić. Laureátom Ceny Lazara Kostića v kategórii reportáže sa stal autor vysielania RTV Petkazanje Bora Otić, kým ročnú Cenu za redigovanie Dimitrije Davidović získal satirický portál njuz.net. Na snímke sú všetci odmenení novinári a autori. O. Filip

DVANÁSTI NAJÚSPEŠNEJŠÍ MLADÍ PODNIKATELIA v oblasti poľnohospodárstva získali 150 000 dolárov ako víťazi súťaže, ktorú Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) zorganizovala o vypracovanie najlepšieho agrobiznis plánu. Tieto nenávratné prostriedky sú im udelené 22. decembra v belehradskom hoteli Moskva, na slávnosti, na ktorej sa zúčastnil i námestník ministra poľnohospodárstva Miloš Milovanović. V prejave k podnikateľom (z Nového Sadu, Srbobranu, Sriemskych Karloviec, Nového Slankamenu, Arilja, Čačka...) podotkol, že uvedenú finančnú podporu chápe ako posmelenie postaviť sa zoči-voči trhu, konkurencii, všetkým nástrahám a skúškam. Riaditeľka Kancelárie pre ekonomický rozvoj v rámci USAID Susan Kutor uviedla, že to, čo je pre jej agentúru záver jedného zo súbehov, je pre mladých podnikateľov začiatkom dlhej a vzrušujúcej cesty úspešným podnikaním. Na snímke: Z podpísania zmluvy s jednou z mladých podnikateliek. O. F.

INÝ NÁHĽAD

hospodárstvo, na rast energetickej účinnosti, na zredukovanie vážnych problémov otriasajúcich kovopriemyslom, priemyslom textilným, stavebným, grafickým, alebo aj vnútorným obchodom, ustupujúcim pred náporom veľkých obchodných reťazcov. Nový predseda HKV Ratko Filipović, zvolený približne pred mesiacom, v dlhšom prejave, trvajúcom takmer hodinu, dôkladne zmapoval súčasný stav vojvodinskej ekonomiky a jej odvetví, taktiež naliehavé úlohy pred nimi. Jedným z akcentov budúcej činnosti bude i zlepšenie vzťahov komory s lokálnymi samosprávami, keďže táto má rozvetvenú spoluprácu s orgánmi a inštitúciami pokrajinskými, nie však i s obecnými. Finančný plán HKV schválený 20. decembra je založený na príjmoch v sume 255 miliónov dinárov, z ktorých sa 195 miliónov zabezpečí z členského. Náklady by mali byť necelých 173 miliónov dinárov, kým sa rozdiel (82 miliónov) dinárov ocitne v položke bežné rezervy. O. Filip

Ďuro Varga

vitovať úspechy, konštatovať neúspechy, zorientovať sa čo i ako ďalej. V takomto trojuholníku prebiehalo i nedávne decembrové zasadnutie HKV v Novom Sade. Hovorilo sa na ňom najmä o finančnej kríze, ktorá zanecháva hlboké stopy v podnikaní: pokles objemu výroby, vysokú mieru nezamestnanosti, nelikvidnosť ekonomiky, rast dovozu, deficitu a dlhov, pokles životnej úrovne... Práve preto základné smery aktivity pokrajinskej komory budú v roku, ktorý začíname, upriamené predovšetkým na zjemnenie zlého stavu našej ekonomiky a jej negatívnych dopadov na obyvateľstvo. To okrem iného znamená zmeniť model hospodárskeho rastu a upriamiť ho, miesto na spotrebu a dovoz, na investície a vývoz. Čiže takéto a podobné aktivity výrazne poznačia činnosť všetkých štyroch výborov, ako i štrnástich združení komory. Okrem toho budú finišovať i jej prípravy na vznik novej komorovej sústavy, ktorý odštartuje 1. januára 2013. Dôraz sa má klásť i na stabilné ekonomické vzťahy so zahraničím, opierajúce sa o poľno-

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

FÓKUS BRATISLAVA

Podpis zmluvy o financovaní Pamätného domu Martina Jonáša P redseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová za účasti mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Republiky Srbska na Slovensku Radmily Hrustanovićovej 20. decembra v Bratislave podpísali zmluvu o financovaní zriadenia Pamätného domu Martina Jonáša a múzea v Kovačici. Cieľom podpisu zmluvy je kúpa budovy od terajšieho majiteľa, jeho celková rekonštrukcia, kúpa celkového obrazového fondu a všetkých predmetov, ktoré zostali po smrti maliara v dome a takisto aj kúpa potrebného vybavenia pre múzeum. Celkové náklady na odkúpenie a rekonštrukciu budovy, odkúpenie umeleckých diel, nábytku a zariadenia domu a takisto na technický

Anna Tomanová-Makanová, Milan Vetrák a Radmila Hrustanovićová po podpísaní zmluvy projekt adaptácie budovy na múzeum sú vo výške 223 707 eur. „Ide o založenie jedinečného múzea, ktoré bude hovoriť o každodennom živote známych insitných

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IVAN FERKO, RIADITEĽ VKP PARKING SERVIS, NOVÝ SAD

Uznanie patrí všetkým – Podnik, v čele ktorého ste, práve získal Cenu Hospodárskej komory Srbska... – Sme jediný verejný komunálny podnik v Srbsku, ktorý získal Cenu HKS za rok 2011. Dostali sme ju za inovácie, ktoré sme podnikli v rôznych oblastiach. Zvlášť náš softvér, vzťahujúci

maliarov z Kovačice a obohatenie turistickej ponuky Kovačickej obce o nový objekt, ktorí turisti budú môcť navštíviť, a v ktorom sa budú organizovať programy typu ume-

sa na systém parkovania cez SMS, je úspešný, dôkazom čoho je skutočnosť, že sme ho predali ďalším osemnástim mestám. Softvér videopavúka používajú okrem Nového Sadu i dve iné mestá. Sme novátormi aj keď ide o prenajímanie bicyklov obyvateľom (systém rent-a bike), o ktoré sa tiež zaujímajú mnohé iné mestá, nielen v Srbsku. Sú tu i viaceré inovácie v bežnom podnikaní. Podľa môjho názoru

leckých dielní. Múzeum bude ochraňovať a prezentovať umelecké a kultúrne dedičstvo Kovačice,“ povedal Milan Vetrák. „Vďaka takýmto projektom, akým je zachovanie a rekonštrukcia Pamätného domu Martina Jonáša, je zaručená budúcnosť Slovákov vo Vojvodine,“ zdôraznila Anna Tomanová-Makanová a dodala: „Obec Kovačica má takto šancu stať sa centrom insitného umenia v Európe a v blízkej budúcnosti sa bude uchádzať o zaradenie do programu UNESCO.“ Martin Jonáš je pravdepodobne najvýznamnejším a najväčším umelcom kovačickej školy insitného umenia. Ako umelcovi sa mu podarilo jedinečným spôsobom výtvarne artikulovať a umelecky podať podstatu bytia miestneho sedliaka a jeho životnú, až mystickú spätosť so zemou. Kult zeme spočívajúci na jej plodnosti a kult práce slovenského dolnozemského sedliaka získali vo výtvarnom diele Martina Jonáša umelecký monument. Podľa údajov ÚSŽZ

táto cena patrí všetkým zamestnancom parkovacieho servisu, keďže sa o ňu zaslúžil celý tím: robotníci, programátori, vedúci, riaditelia. Čiže nejde o uznanie riaditeľovi, ale celému tímu a kolektívu novosadského parkovacieho servisu. Myslím si, že sme medzi verejnými podnikmi tohto druhu najlepší v Srbsku: predovšetkým podľa organizácie, ale aj podľa zisku, kde tiež v kategórii verejných podnikov patríme k špičke. Zaznamenal: O. Filip

UZNANIA ZA PRÍSPEVOK ROZVOJU HOSPODÁRSTVA. Tradičná slávnosť z príležitosti promócie nového vydania monografie Put ka vrhu bola v pondelok 26. decembra vo vláde AP Vojvodiny v Novom Sade. Projekt Put ka vrhu spoločne pred 11 rokmi podnietili kompánia Medija invent, Hospodárska komora Vojvodiny a Fakulta technických vied Univerzity v Novom Sade. Monografia je venovaná podnikateľom, inštitúciám a kompániám, ktoré prispeli k hospodárskemu životu Srbska. Na tejto slávnosti udelili aj uznania významným osobnostiam. Uznanie Zlatá minca Car Konstantin, z príležitosti 1700 rokov Milánskeho ediktu, udelili Verici Kalanović, podpredsedníčke vlády Srbska, Dr. Bojanovi Pajtićovi, predsedovi vlády AP Vojvodiny, Dr. Milanovi Jankovićovi, predsedovi Hospodárskej komory Belehrad, a Dušanovi Antonićovi, generálnemu riaditeľovi Agrobanky. Taktiež Uznanie Zlatý kľúč udelili Milošovi Simonovićovi, primátorovi Nišu, a manželke japonského veľvyslanca Ecuko Cunozaki. Tradičné sošky Kapitána Mišu Anastasijevića udelili Tihomirovi Simićovi, generálnemu riaditeľovi Elektrovojvodiny, Goranovi Jovićovi, predsedovi Obce Stará Pazova, Blagojovi Spasovskému, generálnemu riaditeľovi RTB Bor, Boškovi Ničićovi, primátorovi Zaječaru, Miroslavovi Bogićevićovi, majiteľovi kompánie Farmakom, a letisku Nikolu Teslu v Belehrade. Na snímke sú laureáti uznaní. E. Š. 1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO ČÍM SLOVENSKO ZAUJALO?

Rebríček udalostí, ktoré v roku 2012 zviditeľnili krajinu pod Tatrami v zahraničí Pád vlády, tragédia Paľa Demitru či bizarné vraždy. Aj vďaka týmto udalostiam Slovensko v roku 2011 svietilo na stránkach zahraničnej tlače. Ako vyplýva z analýzy týždenníka Plus 7 dní, presvedčivo najväčším ťahákom bolo odmietnutie a následné schválenie rozšírenia eurovalu v slovenskom parlamente, pre ktoré celé týždne tŕpla celá Európa. ri voľbe „najmedializovanejších slovenských P udalostí“ týždenník Plus 7 dní vychádzal z dvoch základných a niekoľkých pomocných kritérií. Najviac tak zavážila mimoriadnosť a zemepisný dosah správy. Ak sa teda nejaká informácia týkajúca sa Slovenska dostane na titulnú stranu novín na všetkých kontinentoch, má veľké predpoklady umiestniť sa vysoko v rebríčku. Ďalej bolo dôležité i to, ako dlho udalosť rezonovala a či má predpoklad dlhodobejšie ovplyvniť obraz krajiny pod Tatrami vo svete. 1. Sulíkovo „nie“ eurovalu: Na niekoľko októbrových dní sa Slovensko dostalo do úplného stredu záujmu svetových médií. Do Bratislavy sa nahrnuli korešpondenti najväčších svetových televízií, novín aj tlačových agentúr. O hlasovaní parlamentu o rozšírení eurovalu spojenom s vyslovením dôvery vláde Ivety Radičovej internetové spravodajské portály informovali systémom „minúta po minúte“, televízne vstupy zo slovenského hlavného mesta mali označenie „breaking news“. Odmietnutie záchranného mechanizmu eurozóny okamžite dostalo miesto na titulných stránkach novín, ale aj v komentároch a analýzach médií. „Stal sa zo Slovenska, malej krajiny, ktorá má z členstva v EÚ zjavný prospech, štát euroskeptikov?“ postavila si rečnícku otázku britská BBC. Ďalšie médiá priniesli profil Richarda Sulíka ako strojcu odmietnutia. Po prijatí eurovalu v opakovanom hlasovaní parlamentu rozruch postupne utíchol, hoci príklad „slovenského vzdoru“ sa stále z času na čas objaví v reportážach o ekonomickej kríze na starom kontinente. 2. Smrť Pavla Demitru: Tragédia šokovala celé Slovensko a ďaleko presiahla športový rámec. Veľkú pozornosť jej venovali aj zahraničné médiá, a to vo viacerých rovinách. Prvé informácie o smrti kapitána slovenskej reprezentácie priniesli v rámci spravodajstva o havárii lietadla hokejového tímu Lokomotiv Jaroslavľ. Keďže bol Pavol Demitra veľkou osobnosťou na ľade aj mimo neho, jeho príbeh rezonoval nielen v hokejovom svete. Profilový článok o ňom okrem iného priniesla aj čínska agentúra Sin-chua a v najľudnatejšej krajine sveta ho prevzali viaceré médiá. Pochopiteľne najviac pozornosti tragédii venovali v prostrediach, kde zanechal nezmazateľné stopy, teda v zámorí i v Rusku. Tá navyše pretrváva. V kanadsko-americkej NHL sme napríklad až doteraz svedkami medializovaných spomienkových akcií na slovenského hokejistu. 3. Pád vlády: Rozpad koalície bol neodmysliteľne spätý so záchranným mechanizmom eurozóny. „Iveta Radičová sa stala prvou obeťou záchrany eura,“ napísal dokonca nemecký denník

Die Welt. Napriek tomu v rebríčku Plus 7 dní figuruje pád vlády samostatne. Podľa redakcie spojené hlasovanie totiž zďaleka neznamená, že medzi dve udalosti je možné dať znamienko rovnosti. Zložité vzťahy v rámci koalície mali svoju vlastnú logiku a vývoj, koniec koncov euroval sa nakoniec schváliť podarilo a kabinet Ivety Radičovej skolaboval nezvratne. Dôsledkom rozhodnutiu premiérky spojiť dve hlasovania sa slovenskej vládnej kríze práve ušlo omnoho väčšej medzinárodnej publicity, než je to bežné v takýchto prípadoch. 4. Hokejové vrcholy: Májové domáce majstrovstvá sveta prilákali do Košíc a Bratislavy televízne štáby a spravodajcov z celého sveta. Do zahraničia tak okrem informácií o zápasoch prúdili aj mimošportové reportáže z dvoch našich najväčších miest, ako aj o celom Slovensku. Nechýbali ani správy zo zákulisia šampionátu či zvládnutej organizácie. Bonus vo forme spravodajstva a komentárov o úspechu domácej reprezentácie sa tentoraz bohužiaľ nedostavil. Pri ďalšom vrchole hokejovej sezóny už Slovensko zažiarilo aj športovo. Postaral sa o to kapitán Boston Bruins Zdeno Chára, ktorý svoj tím doviedol k cennému Stanleyho poháru. Veľký podiel slovenského obra na víťazstve „medveďov“ v NHL sa stretol s patričným ohlasom v zámorských médiách, ale aj v celom hokejovom svete. 5. Zrušená deaflympiáda: Blamáž roka, slovenská hanba. Najmä takéto boli reakcie domácich aj zahraničných médií na zrušenú fe-

bruárovú deaflympiádu vo Vysokých Tatrách. Aby to bolo ešte horšie, organizačný výbor uznal, že nie je schopný podujatie organizačne zabezpečiť až niekoľko dní pred jeho začiatkom, takže na Slovensko pricestovali aj prvé zahraničné výpravy. Svet obleteli zábery sklamaných športovcov, ktorých štvorročná príprava vyšla nazmar. Zahraničné médiá zaznamenali aj zatknutie a odsúdenie predsedu organizačného výboru Jaromíra Rudu za spreneveru asi 1,7 milióna eur. Vymeraný trinásťročný trest väzenia však nedokázal odčiniť ujmu, ktorú utrpel imidž Slovenska. 6. Štrajk lekárov: Hroziaci kolaps slovenského zdravotnícka v celosvetových meradlách sa síce s veľkými ohlasmi nestretol, ale zato si ho médiá v regióne všímali dostatočne. V niektorých krajinách porovnávali vývoj na Slovensku s podobnými vlastnými protestnými akciami, ďalšie boli dokonca na štrajku priamo zainteresované. Česká republika tak v čase núdze poskytla svojich lekárov, v Rakúsko či Maďarsko prejavili ochotu ošetriť slovenských pacientov v nemocniciach v pohraničných oblastiach. 7. Kanibal z Kysaku: Prípad Mateja Čurka sa pre svoju bizarnosť dostal do spravodajstva svetových agentúr, aj čiernych kroník svetových médií. Tie dosť podrobne informovali o prestrelke, pri ktorej zahynul, či o objavení pozostatkov tiel jeho dvoch obetí. Taliansky denník Corriere della Sera navyše špekuloval, či Slovák nemá na svedomí aj istú nezvestnú Taliansku. Okrem toho sa kanibala podarilo objaviť v spolupráci so švajčiarskymi úradmi, čo v západných krajinách dodatočne zvýšilo záujem o kauzu. Ako to v takýchto prípadoch často býva, udalosť už po niekoľkých dňoch zmizla z médií. 8. Nové modely: Tento rok každá z troch slovenských automobiliek začala s výrobou nových modelov. Z liniek Volkswagenu v Devínskej Novej Vsi už vychádza Up!, PSA v Trnave produkuje Peugeot 508, zatiaľ čo KIA presunula výrobu modelu Venga z Českej republiky do Žiliny. Okrem toho kórejská automobilka už avizovala, že v prvom štvrťroku 2012 spustí produkciu druhej generácie auta Kia c´eed. Tieto novinky rezonovali nielen v motoristických časopisoch, ale aj v ekonomických rubrikách médií či v spravodajstve z autosalónov. 9. Mafia: Správy o boji s podsvetím vykreslili Slovensko v dvojakom svetle. Únik mafiánskych zoznamov z prostredia polície či opätovný útek údajného bossa Karla Mella dobrému obrazu krajiny pod Tatrami v zahraničí určite veľmi neprospel. Na strane druhej tvrdý a mohutný zásah úradov proti obávanému gangu „piťovcov“ naznačil, že údajní mafiáni sa tu nemôžu premávať celkom beztrestne. 10. Marián Vajda: Svetovej tenisovej jednotke Novakovi Đokovićovi sa podarila jedna z najdlhších víťazných šnúr v dejinách bieleho športu, navyše získal až tri grandslamové tituly. Vďaka týmto úspechom sa mediálna pozornosť sústredila aj na jeho slovenského trénera. Marián Vajda bol často v záberoch počas priamych prenosov mimoriadne sledovaných Đokovićových zápasov, viaceré svetové médiá priniesli s ním rozhovor a pravidelne ho citovali pri analýze úspechov srbského tenistu. Rastislav Boldocký 1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K TOHTOROČNýM VIANOCIAM V PETROVCI

Štedrý večer s prezidentom V

äčšina Slovákov žijúcich v tola okrem domácich veriacich za- zidentom boli aj Srbsku Vianoce oslavuje podľa vítal aj prezident Srbska Boris Tadić. premiér AP Vojvogregoriánskeho kalendára. Vianoč- V kruhu svojich spolupracovníkov a diny Bojan Pajtić, rené sviatky začínajú 24. decembra iných funkcionárov sa počas tohto publikový minister Štedrým dňom a trvajú do 6. ja- najväčšieho kresťanského sviatku Oliver Dulić, podnuára – do Troch kráľov. Aj Petrov- prišiel stretnúť s petrovskými ve- predsedníčka vlády čania si na Štedrý večer – najväčší riacimi a cirkevníkmi. V kostole s pre- AP Vojvodiny Anna sviatok v roku vianočnú náladu vytvárajú hlavne tradične v rodinnom kruhu. Pripravujú sa tradičné jedlá a symbolom Vianoc je aj vianočný stromček. Na Štedrý večer je kostol vždy plný. Slávnostné služby za prítomnosti detí a dospelých obsahujú aj príležitostný program, v rámci ktorého deti spievajú vianočné piesne a recitujú básne. Na odchode z kostola všetky deti dostávajú balíčky. Tohto roku do petrov- V čase najväčších cirkevných sviatkov petrovský kostol je zvyčajne primalý, ského evanjelického kos- aby v ňom všetci sedeli

BALÍKY PRE DETI BEZ RODIČOVSKEJ OPATERY

Tradícia srdcu milá S tredisko sociálnej práce v Kovačici aj tohto roku usporiadalo vítanie deda Mráza pre deti bez rodičovskej opatery, ktoré sa nachádzajú na rodinnom ubytovaní. V Kovačickej obci

nie deda Mráza postarali SEAVC v Kovačici v čele so vznešeným pánom Pavlom Sklenárom, seniorom banátskym, a školský orchester a chór ZŠ Mladých pokolení pod vedením

Dedko Mráz vyzval deti, aby mu zaspievali a zarecitovali vianočné básne je 36 takých detí, ktorým rodinné teplo zabezpečujú opatrovnícke rodiny vo všetkých osadách obce. Toto pekné stretnutie odznelo v pondelok 19. decembra, na ktorom sa o nezabudnuteľné a veselé víta1. 1. 2012

1 /4472/

učiteľa hudby Pavla Tomáša st. Na začiatku podujatia deti a ich opatrovníkov pozdravili riaditeľka Anna Farkašová a odborná pracovníčka Strediska pre sociálnu prácu Dušanka Petráková. Donátormi boli predstavi-

HLAS ĽUDU

telia Evanjelickej diakonie (ECAV) cirkevného zboru v meste Podlužany a mimovládnej organizácie ADRA na Slovensku, ktorí prichystali 170 vianočných balíkov, a to nielen pre deti bez rodičovskej opatery, ale aj pre deti zo sociálne ohrozených rodín v obci. Pre mladších to boli rôzne maškrty a hračky, pre starších 2

Tohto roku na Štedrý večer v petrovskom kostole bol prezident Boris Tadić a vojvodinský premiér Bojan Pajtić Tomanová-Makanová, republikový poslanec Pavel Marčok, pokrajinský poslanec Ján Bohuš, ako aj iní štátni a stranícki funkcionári. Prezidentovi Srbska a ostatným vysokým hosťom, keďže Vianoce sú aj sviatkom darčekov, domáci cirkevníci na pamiatku odovzdali tradičné petrovské tkané obrúsky. J. Č-p 000 dinárov. Toto podujatie sa už stalo tradičným a mnohí donátori už ani nečakajú na výzvu prispieť do balíka, ale to robia z vlastnej iniciatívy. Najväčšou vďakou za balík je radostný lesk v očiach detí, a preto veríme, že sa v tejto krásnej tradícii bude pokračovať aj naďalej. A. Chalupová

VIANOČNÝ KONCERT V EMC V KYSÁČI. Na Štedrý večer v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči bol príležitostný tradičný koncert. Tentoraz sa prítomným v modlitebnici Elim predstavili Mládežnícky spevácky zbor Agapé z Nového Sadu pod vedením Janka Zorjana a domáci spevokol Glória pod taktovkou Ondreja Maglovského. Prítomných privítala superintendentka EMC Anna Páliková-Kunčáková a pozdravy z novosadského zboru SEAVC odovzdala presbyterka Juliana Brtková. Prostredníctvom ich slov vianočná zvesť zaznievala v srdciach prítomných a k teplu vianočnej atmosféry prispeli piesne oboch zborov. Na snímke: Hosťujúci mládežnícky zbor z Nového Sadu. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD Z NOVOSADSKEJ TLAČOVKY O AKVAPARKU V BÁČSKOM PETROVCI

Prezentácia impozantného Petrolandu príležitosti ukončenia prvej fázy výstavby akvaparku v Báčskom Petrovci a druhého výročia založenia podniku Aqua Therm Invest v stredu 21. decembra 2011 pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin usporiadal v budove vlády AP Vojvodiny tlačovú konferenciu. Úvodom vysvetlil, že založením podniku Aqua Therm Invest v Petrovci sa začala realizácia jedného grandiózneho projektu a výstavba akvaparku. Ideu o akvaparku v Petrovci už na samom začiatku podporil predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić. Na území Obce Báčsky Petrovec tak vznikol impozantný objekt, ktorý je už teraz, po skončení prvej fázy výstavby, tretí podľa veľkosti v Európe, a keď sa ukončia všetky tri fázy, bude najväčší v Európe. Podľa slov M. Vasina ide o objekt, ktorý zmení celkovú predstavu o Báčskom Petrovci, aj o Báčke a o celej Vojvodine, objekt, ktorý natoľko obohatí turistickú ponuku Vojvodiny, že sa stane významnou turistickou oblasťou. Po ukončení prvej fázy výstavby v októbri 2011 usporiadali skúšku akvaparku, a ten, podľa M. Vasina, vyzerá skutočne monumentálne. Z aspektu Pokrajin-

Akvapark v Petrovci fotografovaný pred ukončením prvej fázy výstavby

ského sekretariátu pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť je akvapark významný z toho hľadiska, že už v prvej fáze sa tu zamestná okolo 130 osôb. Po ukončení druhej a tretej fázy výstavby v akvaparku by sa malo zamestnať až 500 ľudí. Tento sekretariát v roku 2012 subvenciami podporí každé pracovné miesto v akvaparku v Petrovci. Tajomník M. Vasin prízvukoval snahu investorov zo Slovenska, teda podniku Aqua Therm Invest, potom podporu republiky, pokrajiny a tiež lo-

kálnej samosprávy Obce B. Petrovec. Na tlačovke boli prítomní poslanci Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a Ján Bohuš a predstaviteľ podniku Aqua Therm Invest v B. Petrovci Ján Brtka. Ako zdôraznil M. Vasin, títo traja ľudia mali veľmi významnú účasť v tomto projekte a vôbec v tejto investícii. Národný poslanec Pavel Marčok sa na tlačovke poďakoval pokrajinskej vláde a jej predsedovi Bojanovi Pajtićovi, ako aj pokrajinskému sekretariátu v čele s Miro-

slavom Vasinom za porozumenie a podporu tohto projektu. Vyjadril vďaku aj republikovej vláde a jej podpredsedovi Božidarovi Đelićovi, ako aj príslušným ministerstvám. Pre Báčskopetrovskú obec, v ktorej – ako zdôraznil – žijú usilovní a poctiví občania, akvapark bude mnoho znamenať, lebo vďaka nemu sa Petrovec stane významným turistickým strediskom. Ján Bohuš, poslanec v Zhromaždení AP Vojvodiny, vyzdvihol, že akvapark nie je investícia lokálneho charakteru, ale má omnoho širší význam, zvlášť z hľadiska otvárania nových pracovných miest. Pripomenul, že aj samotné prostredie treba pripraviť na rozprúdenie turistiky. Osobitne sa poďakoval investorovi zo Slovenska. Záverom tlačovky spolumajiteľ podniku Aqua Therm Invest Ján Brtka poukázal, že základným predpokladom akvaparku je termálna voda, čiže prameň tejto vody, ktorá bude vo všetkých bazénoch. Celý komplex sa bude rozprestierať na 20hektárovej ploche. Zakončená je prvá letná fáza výstavby, druhá zahrnuje ubytovacie bunky, olympijský bazén a ešte ďalšie atrakcie, pokiaľ tretia predpokladá výstavbu hotelov. J. Brtka v skratke predstavil aj podnik Aqua Therm Invest, ktorý sa zaoberá ešte aj výrobou kotlov, ktorých pohonnou masou sú tzv. pelety ako vhodný zdroj na vykurovanie. K. Gažová

ARADÁČSKI ŽIACI UŽ NA NASLEDUJÚCU JESEŇ

V novej telocvični D

lhoročná túžba Aradáčanov po novej modernej telocvični sa konečne stane skutočnosťou. V piatok 23. decembra 2011 v miestnostiach mestskej správy Zreňanin, za prítomnosti primátora Dr. Miletu Mihajlova, jeho námestníka Predraga Stankova a vedúceho služby pre verejné obstarávania Pavla Karlečíka, riaditelia základných škôl v Aradáči a Mihajlove podpísali zmluvy o výstavbe telocviční v týchto školách s predstaviteľmi vykonávateľov prác. Mesto Zreňanin na výstavbu dvoch telocviční vyčlení 57 miliónov dinárov. – Základným zmyslom života je vkladať do mladých, do budúcich generácií, a vkladanie do školstva a vedy je predpokladom rozvoja nášho mesta. Verím, že určené práce budú ukončené v stanovených lehotách a že už na nasledujúcu jeseň budeme našich žiakov

vidieť v nových telocvičniach, a tým riešime problém, s ktorým tieto dve školy, ale aj celé osady zápasia mnoho rokov, – povedal primátor M. Mihajlov. Telocvičňu v Aradáči má stavať podnik BM-Codex-Inžinjering zo Zreňanina, takže zmluvu podpísali predstaviteľ tohto podniku Boris Čupić a Spokojní s podpísanou zmluvou: Dr. Mileta Mihajlov riaditeľ aradáčskej Základnej (vľavo), Valeri Dragan (vpravo) a Boris Čupić školy Bratstvo Valeri Dragan. dáčskej školy Valeri Dragan vyzdvihol, že sú Lehota je 48 dní odo dňa začiatku prác. Vyjadrujúc uspokojenie nad tým, že sa Aradáčania veľmi šťastní, že im mesto vyšlo dlhoročná túžba Aradáčanov konečne splní v ústrety. vlh a že žiaci budú mať omnoho lepšie podfoto: z dokumentácie mesta Zreňanin mienky na telovýchovu a šport, riaditeľ ara1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Druhý festival medu V

organizácii Ekologického oveľa väčšie prostriedky,“ podhnutia Obce Stará Pazova čiarkol G. Jović. Eko san a obecnej Turistickej orNa otvorení sa účastníkom a ganizácie sa vo štvrtok 22. de- návštevníkom festivalu prihovocembra 2011 v tomto meste ko- rili aj Mirjana Domoniová, prednal druhý festival medu pod názvom Da sačuvamo pčele – u red za med. Slávnostné otvorenie festivalu s príležitostným žiackym programom bolo v predsieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. F e s t i v a l Organizátori výstavy (sprava) Mirjana otvoril Goran Domoniová, Vesna Bogdanovićová, Michal Jović, predse- Baláž, Libuška Lakatošová, vedúca Oddelenia da Obce Stará pre šport a mládež Obce Stará Pazova, a Janko Pazova, ktorý Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka okrem iného povedal, že táto obec dbá o sedníčka, a Michal Baláž, podochranu životného prostredia predseda Ekologického hnutia občanov. „Toto hnutie v uplynu- Eko san, ako aj Vesna Bogdanolom období malo niekoľko úspeš- vićová, riaditeľka Turistickej orných akcií a v roku 2012 sa z roz- ganizácie. Kratší príležitostný propočtu obce na ochranu životné- gram predviedli žiaci tamojšej ho prostredia a ekológiu vyčlenia Základnej školy hrdinu Janka

Festival medu otvoril Goran Jović a žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka pripravili príležitostný program

Predajná výstava medu

Čmelíka (Branislav Folťan, Aňa Lakatošová, Marína Faragová a Mário Kočiš). Potom vo veľkej sieni organizátori festivalu pre žiakov prvých ročníkov troch pazovských zá-

Bum-bum-bum!

VIANOČNOU VÝSTAVOU členky spolku Jánošíčanka z Jánošíka ešte raz potvrdili zručnosť svojich šikovných rúk. Po vydarenej výstave kuchynského riadu, ktorú usporiadali v októbri, vianočné obdobie bolo priam ideálne na výstavu ručných prác s vianočnými motívmi. Vyšívané sviece a vianočné kvety, háčkované anjeliky, vločky a snehuliaky, či ušité červené pančuchy pre deda Mráza, sú len malou čiastkou tejto bohatej výstavy, ktorá bola otvorená pre návštevníkov do konca roku 2011. J. Pániková

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Oznamuje sa občanom, že sa neodporúča reptať na rok, ktorý odchádza. O nebožtíkoch sa predsa sluší hovoriť len a len v superlatívoch. Rovnako sa nepatrí planými rečami vítať rok nový, o to skorej, že je priestupný, takže, všakáno, naše nádeje, vážení spoluobčania, na krajší a lepší a šťastnejší a úspešnejší a všeobecne hodnotnejší zajtrajšok budú tlieť o celých dvadsaťštyri hodín dlhšie. Odporúča sa, vážení občania, aby ste pod kotlík s dávnymi nádejami starostlivo obetavo a usilovne prikladali, vo viere, že z toho nakoniec bude polievka, na akú ste dlho-dlhodlho čakali. Viete, ako sa vraví: kto verí, spasený bude.

kladných škôl odvysielali dokumentárny film a prednášku o mede ako lieku a zdravej výžive mal primár Dr. Vidoje Kulić zo Somboru. A. Lš.

UGÁR

Ešte sa dáva na vedomie väčšine občanov, ktorí silvestrovať budú doma, aby nezávideli tým, ktorí sa s Novým rokom stretnú na vysokej nohe, trebárs dakde v našich krásnych horách či dolinách, alebo hoci v studenom a sychravom a pre nás tak ďalekom zahraničí. Buďme, preboha, kresťania; majme pre tých a takých súčasníkov priehrštie pochopenia; však nie je ľahké opúšťať vlastný krb počas najbláznivejšej noci, to jest nocí; veď oni sa fakticky obetujú za nás, obyčajných smrteľníkov. Nech im je teda, z toho titulu, večná vďaka a sláva... Čím skorej. Bum-bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD TRETIA ČASŤ ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Podnikateľské stredisko – kosť v hrdle utorok 20. decembra sa výborníci Zhromaždenia obce B. Petrovec stretli znovu, a to na treťom pokračovaní 39. zasadnutia s rozsiahlym rokovacím programom. V rámci prvých dvoch pokračovaní prerokovali desať bodov a tretie začali bodom týkajúcim sa komasácie v Obci B. Petrovec. O tom, v akej fáze je komasácia v katastrálnych obciach Maglić, Kulpín a B. Petrovec, informoval náčelník oddelenia pre všeobecnú správu Dušan Govorčin. V informácii sú tiež i údaje o doteraz vložených prostriedkoch v spomenutých prostrediach. Komasácia v Maglići je ukončená koncom júna 2011, v Kulpíne vstupuje do záverečnej fázy, ktorú plánujú realizovať počas roka 2012, a v Petrovci sa komasácia koná podľa ustálenej procedúry. Najviac času výborníci venovali najpálčivejšiemu bodu schôdze – informácii o uskutočnenom projekte Podnikateľské a inovačné centrum v Petrovci. Predseda ZO Siniša Stanivuk ako spravodajcu zahlásil Radomira Zotovića, ktorý však za rečníckym pultom túto možnosť odmietol. Potom predseda dal na hlasovanie návrh, aby si prítomní v sieni obce pozreli film o projekte, výstavbe a otvorení Podnikateľského a inovačného centra v Petrovci. Návrh bol schválený a nasledovalo premietanie filmu. Nasledovala čulá diskusia ohľadom centra. Výborníci schvaľovali túto

investíciu, ako aj rekonštruovanie budovy bývalého Remeselníckeho domu na moderné a funkčné centrum, ale na dôvažok toho, čo im bolo prezentované filmom, žiadali si pozrieť i druhú časť filmu – finančnú správu realizovaného projektu, teda koľko presne prostriedkov bolo do investície vložených. Pripomenuli aj to, že v materiáli pripravenom na tento bod je uvedené, že suma na dodatočné práce na budove je vyššia než verejné obstarávanie na začiatku realizácie projektu. Tiež mali pripomienku, že z materiálu nemožno veľa vyčítať a že podaná informácia je chudobná. Práve preto výborníkov prekvapilo, ža takú informáciu o tomto bode vtedajšia Obecná rada schválila. Predseda ZO S. Stanivuk pripomenul, že išlo o sumu 20-tisíc eur. Okrem donácií na tieto účely prostriedky vyčleňovala i obec a z roka na rok sa zadlžovala; dlžoby PIC-u dosiahli 5 – 6 miliónov. Požadovaná druhá časť filmu bola podaná v tvare slajdov, ktoré tlmočil terajší úradujúci riaditeľ podnikateľského centra Branislav Kevenský. Ide o písomné doklady, ktoré sa im podarilo zohnať od vykonávateľa prác a ktoré potvrdzujú, že dlžoba nie je zaplatená a v tej súvislosti sa spomína meno vtedajšieho riaditeľa centra Radomira Zotovića. Vyzvaný Zotović vyšiel pred výborníkov a hovoril o realizácii projektu od začiatku až po otvorenie centra. Zároveň zamietol všetky pripo-

mienky a obvinenia účastníkov diskusie. Návrh zástupcu predsedu obce Jána Hansmana, aby sa formovala obecná komisia, ktorá by vyšetrila tento prípad, výborníci podporili a viachodinová rozprava sa tak skončila. Informáciu o sčítaní obyvateľov, domov a bytov na území Obce B.

Petrovec rozoberali záverom tejto časti zasadnutia. Predseda obce Vladimír Turan prečítal údaje, podľa ktorých v Báčskopetrovskej obci žije 14 254 občanov, čo je o 3 percentá menej než v roku 2002. Počet domácností v obci je 5 500 a počet bytov je okolo 8 000. Všetky ostatné údaje (aj o národnej a náboženskej príslušnosti) budú zverejnené neskoršie. Ďalšie pokračovanie 39. zasadnutia ZO určili na 30. december. K. Gažová

CENU HOSPODÁRSKEJ KOMORY SRBSKA (HKS) za rok 2011 v kategórii jednotlivcov získal i Branko Kovačević, generálny riaditeľ staropazovskej firmy Grey. Ako sa v zdôvodnení uvádza, spoločnosť založil ako remeselnícku dielňu v roku 1971 a táto sa po niekoľkých rokoch stala úspešne fungujúcim podnikom, ktorý je dnes lídrom vo výrobe anatomickej obuvi s dobrým odbytom tak na domácom, ako i na zahraničnom trhu. Firma Grey celé roky podniká so ziskom, vždy je likvidná a svojim robotníkom zabezpečuje pravidelné a vysoké príjmy. K takejto úspešnej práci a rozvoju podniku bezpochyby významne prispel jej zakladateľ a riaditeľ Branko Kovačević, – vyzdvihuje sa v zdôvodnení. Na snímke je chvíľa, keď preberá Cenu HKS 21. decembra v Belehrade. O. Filip

OZDOBILI STROMČEK V CENTRE KULPÍNA. Opravdivú vianočnú náladu, pozitívnu energiu a radosť bolo cítiť v utorok 20. decembra aj uprostred Kulpína. Aktivisti z Kancelárie pre mladých B. Petrovca, Mládežníckeho združenia Terra z Kulpína usporiadali akciu pomenovanú Stromček pre nás všetkých pod heslom Rozdaj Vianoce plné radosti. Každý účastník so sebou priniesol nejakú ozdobu na stromček a dobrú náladu a už sa to roztočilo. Mládež ozdobila živú jedličku, ktorú pomohla zadovážiť Obec B. Petrovec a do programu prispeli žiaci základnej školy a cirkevná evanjelická mládež Kulpína. K predvianočnému úsiliu mladých sa ochotne pripojili členky Spolku kulpínskych žien Marica Šimová, Mária Gajinová a Zuzana Imbronovićová, ktoré pre prítomných prichystali sladké pochúťky. Mládežníci zasa rozdelili propagačný materiál, aby oboznámili verejnosť so svojimi aktivitami. Krásne ozdobený stromček (pri ktorom sme ich vyfotili) venovali občanom na spestrenie sviatkov. K. Gažová

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZHROMAŽDENIE OBCE V ALIBUNÁRI SCHVÁLILO ROZPOČET

Taký doteraz nemali asadnutie Zhromaždenia Alibunárskej obce sa v stredu 21. decembra začalo svojráznym protestom výborníkov SRS, ktorí boli nespokojní s tým, že nedostali odpovede na početné výbornícke otázky a opustili zasadnutie. Ihneď potom výbornícka väčšina schválila štvrtú v roku a tretiu za posledných 30 dní rebilanciu rozpočtu za rok 2011. Tieto najnovšie zmeny v rozpočte vyvolalo zadlžovanie obce v podnikateľských bankách na financovanie projektu Vôňa a chuť Deliblatskej piesočiny. Rozpočet na sklonku roka dosiahol sumu 484,07 milióna dinárov, z čoho 20 miliónov minuli na spomínané podujatie, s tým, že ich vrátia do rozpočtu len čo dostanú prostriedky z fondov EÚ určené na tieto účely. Zhromaždenie schválilo aj rozpočet na rok 2012, na základe ktorého sa do obecnej pokladnice má vliať 493,54 milióna dinárov. Namiesto úvodného prejavu tajomníčky pre financie výborníkom rozpočet ozrejmil kolega výborník Nedeljko Konjokrad (DS), ktorý na začiatku konštatoval, že sa prvý raz po niekoľkých desaťročiach v tejto obci schvaľuje rozpočet, v ktorom

je presne určené, kto koľko peňazí dostane z rozpočtu?! Kto sa v ňom nenašiel, ten vraj peniaze ani nedostane. – Naša obec je veľmi nevyvinutá a my sme rozhodli, že zastavíme jej ďalšie upádanie, – povedal. – Týmto rozpočtom sme sa pokúsili vytvoriť predpoklady, aby k všetkým investíciám významnejšie prispeli aj prostriedky z lokálneho rozpočtu. Okrem toho sme určili prostriedky na účasť na súbehoch o donácie z vyšších úrovní moci a stanovili sme aj položku na investičné projekty pre prípad, že sa žiada účasť obce, aby sa nestávalo ako doteraz, že sme tam nemali predpokladané peniaze, a preto sme nemohli zrealizovať daný projekt. Rozpočet však bude mať aj významnú sociálnu dimenziu, keďže sme značné prostriedky plánovali na podporu sociálne ohrozených občanov. Aj predseda obce teraz bude môcť poskytnúť pomoc občanom, ktorí ju súrne potrebujú, čo doteraz nebol prípad. Predvídali sme aj subvencie na zabezpečenie bezplatnej prepravy autobusmi nášho verejného dopravného podniku pre sociálne ohrozených občanov, penzistov a žiakov.

Trhovisko v Jánošíku sa v roku 2012 dostane pod strechu

Predseda obce Dušan Jovanović súhlasil s tým, že sa nový rozpočet nepodobá predchádzajúcim, lebo nie je, ako povedal, prepísaný, ale každá položka je dôkladne analyzovaná. – Vyradili sme niektoré položky, ktoré v praxi iba zaťažovali rozpočet, a uviedli sme niektoré novinky. Tak napríklad miestne spoločenstvá sa znovu dostali do obecného rozpočtu, lebo nemajú vlastné príjmy, a verejné podniky pri budúcom investovaní budú môcť počítať aj s pomocou obce. Zrušením vlastného rozhodnutia o zániku obecnej turistickej organizácie zhromaždenie znovu oživilo túto organizáciu, pokiaľ sa, ako predseda obce uviedol, nedefinu-

je príliš problematický status VP Turist. Určené sú aj prioritné kapitálové vklady v rámci realizácie stratégie rozvoja obce v budúcom roku a medzi prioritnými investíciami je aj zastrešenie trhoviska v Jánošíku. Okrem toho sa plánuje dokončenie výstavby športovej haly v Alibunári, výstavba domov smútku v dedinách, kde ich ešte nemajú, výstavba a rekonštrukcia asfaltových a poľných ciest, úprava skládok odpadu a čistenie kanálov na území celej obce, výstavba kanalizácie v osade Lokve... Týmto plánom sú zahrnuté všetky dediny v obci a prostriedky na realizáciu investícií zabezpečia z obecného rozpočtu alebo z donácií. vlh

Demisia predsedu obce P

„NECHCEME stredisko na recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu v Obci Kovačica,” tieto slová niekoľkokrát odzneli na zhromaždení občanov, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 22. decembra v sieni MS Kovačica. Z jednej strany na zhromaždení boli prítomní predseda Zhromaždenia obce Kovačica Ján Puškár, predseda Rady MS Martin Zloch a členovia Rady MS, a na druhej strane medzi zhromaždenými občanmi bolo najviac poľnohospodárov a stúpencov niektorých opozičných politických strán z Kovačice, Padiny, Debeljače a Crepaje. Na zhromaždení poľnohospodári požiadali vedenie lokálnej samosprávy, aby zastavili výstavbu strediska na recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu v Obci Kovačica, lebo v opačnom prípade sa ich poľnohospodárske výrobky dopestované v blízkosti tohto centra nebudú môcť predať na trhu. Predstavitelia lokálnej samosprávy sa zasa snažili situáciu zmierniť, upokojiť občanov a spoločnými silami riešiť problém. Na záver sa dohodli, že sa opäť stretnú a stanovenými návrhmi jednej a druhej strany riešia problém, ktorý v poslednom čase trápi občanov Kovačickej obce. A. Chalupová 1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

redseda Obce Kovačica Miroslav Krišan v piatok 23. decembra 2011 podal demisiu, po tom, čo sa občania na zhromaždení deň predtým znovu dožadovali zastavenia výstavby strediska pre recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu v Obci Kovačica. „Dôvod na podanie demisie je jednoduchý,” povedal predseda Krišan a vysvetlil, že diania v poslednom čase, zvlášť v súvislosti s nedávnym obecným referendom, ako aj spôsob, na aký sa prezentuje to, čo sa udialo po referende, vplývalo na jeho rozhodnutie, aby podal demisiu na miesto predsedu Obce Kovačica. „Toto referendum bolo, žiaľ, zneužité, lebo za ním od začiatku stála politika, ktorá sa pohrala so strachom občanov, so strachom o ich existenciu,” zdôraznil predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan. O demisii predsedu obce sa bude rokovať na nasledujúcom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica. A. Ch.

Z NAŠICH OSÁD ZHROMAŽDENIE MESTA PANČEVO SCHVÁLILO ROZPOČET NA ROK 2012

Očakávajú suficit odľa rozhodnutia, ktoré Zhromaždenie mesta Pančevo schváP lilo na zasadnutí 26. decembra, do pokladnice tohto banátskeho mesta sa v roku 2012 vleje 4,87 miliardy dinárov. Z toho 4,4 miliardy z riadnych príjmov a 4,8 milióna sú príjmy z iných zdrojov. Z bežných príjmov, čiže z daní, donácií, transferov z vyšších úrovní moci a iných zdrojov sa do pokladnice vleje 4,1 miliardy dinárov a z úverov a emisie cenných papierov sa má zabezpečiť dodatočných 167 miliónov dinárov. Keď sa od takto utvorených príjmov odpočítajú výdavky, dostane sa rozpočtový suficit v sume 33,7 milióna dinárov. Prostriedky získané zadlžovaním a suficit sa použijú na splácanie úveru a na financovanie kapitálových investícií, ako je zadováženie autobusu na verejnú prepravu, výstavba objektu na triedenie komunálneho odpadu, pokračovanie výstavby fekálnej kanalizácie, rozšírenie parku Národná záhrada – Barutana, zastrešovanie trhoviska a iné. Významné prostriedky v sume 505 miliónov dostanú pan-

čevské verejné komunálne podniky na podporu niektorých projektov. Direkcia pre výstavbu a úpravu mesta dostane 1,1 miliardy dinárov, z čoho o. i. bude vyplatená rekonštrukcia ulíc vykonaná v roku 2011 vzhľadom na to, že sľúbená donácia z pokrajinského fondu pre kapitálové vklady nebola uskutočnená. Miestne spoločenstvá v osadách dostanú 115 miliónov, fond pre ochranu životného prostredia 500 miliónov, na ochranu detí je vyčlenených 400, na hmotné náklady vzdelávania 300, na kultúru a sociálnu ochranu 400 miliónov dinárov atď. Opozícia v pančevskom lokálnom parlamente sa kriticky zmienila o takejto projekcii obecného rozpočtu. Výborníci SRS, LDP, SNS, URS... rozpočet kvalifikovali ako politický pamflet, neuskutočniteľný, nefunkčný, nerozvojový a nereálny. V rozprave odzneli poznámky, že verejným podnikom netreba dávať prostriedky z rozpočtu, lebo si môžu aj samy zarobiť, že prostriedky pre miestne spoločenstvá nie sú rozvrhnuté rovnomerne a pod-

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

Súvaha práce v roku 2011

Zo zasadačky pančevského lokálneho parlamentu ľa potrieb, ale podľa veľkosti, že je malý agrárny rozpočet (2 milióny dinárov) a veľká rozpočtová rezerva. Viacerí účastníci diskusie vyjadrili prekvapenie, že vo chvíli, keď štátny rozpočet, celá Európa, ba dokonca aj Spojené národy zápasia s deficitom, Pančevo očakáva suficit. V pokračovaní výbornícka väčšina schválila finančné plány pančevských verejných podnikov. Záverom zasadnutia výborníci jednohlasne schválili záver, ktorým od Zhromaždenia

mesta Belehrad žiadajú, aby zmenilo svoje nedávne rozhodnutie, ktorým zredukovali prepravu Beovoza iba na územie Belehradu. Týmto záverom sa pančevské zhromaždenie dožaduje, aby Beovoz, ktorým mnohí občania za zvýhodnenú cenu každodenne cestovali do hlavného mesta, aj naďalej premával do Pančeva. List s týmito žiadosťami zaslali aj do Ministerstva pre infraštruktúru a ministrovi Milutinovi Mrkonjićovi. V. Hudec

odpadu, stavali druhú ekostudňu, pokračovali vo výstavbe tribúny pri futbalovom ihrisku, betónovali prístupové cesty na Číbskej a Futockej ceste, vykonali opravu parkoviska pred Le-

členovia RMS naložili, aby opäť podľa listín preverili stav v skutočnosti. V rámci bodu posudzovanie žiadostí združeniu Zlaté remeslá schválili 10-tisíc din na prezentáciu, na organizáciu Vianočných trhov vyčlenili 25-tisíc, združeniu E.Y.B.L. vynahradili peniaze na materiál pri líčení miestností. Požiarnikom pomôžu úhradou ročného poistenia a kúpou dvoch kompletov špeciálnych oblekov pre požiarnikov. Jánovi Brtkovi z Petrovca prisľúbili, že predajú Sabov dom v Ulici Tomášikovej. Nakoniec pri otázkach novinárov prisľúbili, že sa budú zasadzovať za ochranu miestneho kultúrneho dedičstva. Doteraz si miestni predsedovia neuvedomili, že pri novej transformácii Slovenského vojvodinského divadla a odštiepení Národného múzea Slovákov vo Vojvodine do jeho inherencie prechádza aj Galéria Zuzky Medveďovej. A v rámci nej aj depozitár s obrazmi. Podstatnú časť toho depozitára tvorí zbierka obrazov Zuzky Medveďovej, ktorú testamentom, ako to píše aj na mramorovej doske na vchode do galérie, poručila svojim Petrovčanom. Teraz Petrovčania, podobne ako sa im to často stávalo v minulosti, veľmi ľahko zostanú aj bez patronátu nad týmto vzácnym legátom v tvare zbierky obrazov našej prvej akademickej maliarky. J. Č-p

a margo zasadnutia Rady MS Báčsky Petrovec uskutočneného 14. N decembra, z ktorého vyradili (nie po prvýkrát!?!) širšiu verejnosť, čelní ľudia petrovskej miestnej samosprávy 19. decembra usporiadali tlačovú besedu, na ktorej podali informáciu o dianí na 15. zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva. Nedávne zasadnutie miestnej správy sa v podstate nijako nelíšilo od ostatných málopočetných zasadnutí tohto telesa, až mu aj jednotliví zástupcovia občanov začali vytýkať, že aj sami málo vedia, čo sa tu robí a ako sa gazduje. Na rokovacom programe bola správa o činnosti MS medzi dvoma zasadnutiami (čítaj: takmer pol roka), analyzovali sa predpisy pre reklamy a bilbordy v strede osady, vymenovali súpisovú komisiu pre petrovský majetok, schválili rozhodnutie o dočasnom financovaní RMS v prvom kvartáli 2012 a prerokovali jednotlivé požiadavky, ktoré prišli na adresu tohto orgánu. Predseda RMS Ján Brna a jeho zástupca Pavel Marčok zhruba zrekapitulovali, že peniaze okrem zo samozdanenia do petrovského mešca pri-

Z Národného investičného plánu 16,5 milióna din na úpravu okolia športovej haly v Petrovci chádzali z pokrajinských sekretariátov a štátnych fondov. Vďaka tomu sa v roku 2011 upravoval stred Petrovca, dláždili sa chodníky, staval nový mostík cez Begej, vypracovali projektovú dokumentáciu na odvodnenie východnej časti Petrovca, vykopali garád smerujúci na Širinu vedľa dedinského

síkom a vedľa cintorína, vystavali nové parkovisko vedľa Begeja. Tiež upravili okolie športovej haly, prispeli aj na dláždenie trhoviska, zahrabali starý bazén vo Vrbare. Súpisovej komisii pre dedinský majetok, Jánovi Lačokovi, Dr. Vladimírovi Sýkorovi a Jaroslavovi Galádikovi,

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PIVNICKÁ ZASTÁVKA V PETROVCI

Žiacky domov číslo sedemnásť eby v tejto chvíli, najneskoršie zajtra – z dôvodov známych iba K autorovi tejto fotoreportáže a jeho Bohuznámemu zdroju – žiacky domov v Petrovci mal prejsť do vlastníctva jeho terajších obyvateľov, drobných účastníkov, tak by slabšia štvrtina alebo mocnejšia pätina majetku prešla do rúk kolónie sedemnástich Pivničanov. Spolu so správcom Ondrejom Korošom, vychovávateľkami a vychovávateľmi, kuchárkami a pomocným personálom, lebo taká je väzba a kontakt obyvateľov s nimi. Sedemnásť Pivničaniek a Pivničanov tohto školského roku. Nie náhodou, ale tradične. Veď ešte terajší žiacky domov nebol ani na svete, keď uvedomelí Pivničania posielali svoje deti do Petrovca do školy. Ale to je už i gymnaziálna téma a naším cieľom bolo obliecť pivnických stredoškolákov iba do šiat internátnych, i keď sa to ešte v dejinách nikomu na svete nepodarilo a sotva sa i podarí. Myslíme povedať čosi seriózne o

Niekto však prvý musí byť, alebo chce, všetko jedno. Takže zostávame pri spojke keby. Lebo keby nebolo keby, tak by sme správu o predpokladaných vlastníckych vzťahoch ž. domova nezverili roznášať pivnickému bežcovi Feidippidovi Benjamínovi Kunčákovi, obyvateľovi žiackeho domova vysokej B-é kate-

Pivnická kolónia so správcom Ondrejom Korošom (prvý hore) a vychovávateľom Pavlom Turanom (s identifikačnou značkou na hrudi) pred žiackym domovom v Petrovci A kto by zahral správcu žiackeho domova ako dedka Mráza, ak nie Pivničan z jeho kategórie Branislav Ruman. Alebo niekto z troch maturantov, piatich tretiakov, štyroch dru-

Keď sa neučá, tak jeďá – pivnický štvorlístok v jedálni

Vysoká kategória – vestibul žiackeho domova so stromčekom

Poriadok je duša všetkých vecí – Hana a Silvia na trojke bývalom internáte na Kulpínskej, teraz žiackom domove na gymnaziálnom dvore a pritom zaobísť ich rodičov, čiže takmer storočné slovenské gymnázium v Petrovci.

górie, ale niekomu inému. A keby v žiackom domove mohla bývať, predpokladať ešte stále nie je zakázané, byť ubytovaná len jedna študentka, ktorá

PIVNICA

Založili Ekologický spolok kologický spolok pre dedinský nedeľu 11. decembra 2011 v slávturizmus a rozvoj vidieka v Piv- nostnej sieni ZŠ 15. októbra odznela E nici úradne začal pôsobiť 30. októb- prednáška na tému Kto to bol Janra 2011. Prvoradým cieľom teraz už legitímneho spolku bolo pokračovať v prednáškovej činnosti, ktorú začal už v procese svojho zakladania. V 1. 1. 2012

1 /4472/

ko Čmelík?. Zvláštnosťou bolo, že obyvatelia ulice, ktorá nesie meno tohto slovenského hrdinu, do poštových schránok dostali osobitné pozvania. Prednášku mal spisovateľ

HLAS ĽUDU

spĺňa všetky vedomostné a iné kritériá, tak by v ňom bývala tiež len Pivničanka Michaela Tárnociová. Aj jednotka v kolónke najkrajšia internátčanka vo dva vrhy by zostala prázdna, keby v žiackom domove nebývala výborná žiačka a perfektná tanečníčka Jarmila Martinka Vlčková z Pivnice.

hákov alebo štyroch prvákov, ktorí navštevujú slovenské gymnázium a bývajú v jeho žiackom domove číslo sedemnásť v Petrovci. Medzi nimi i Dávid Dinga, Pivničan z Užíc. Atď., atď.... až po Selenčanov, ktorí sú ich kvalitatívni a kvantitatívni hlavní konkurenti. P. Hansman

a historik, predseda Spolku pre zachovanie pamiatky na holokaust Aleksandar Veljić. Záujem o prednášku bol skromný, ale potešilo, že prišli ľudia rôznych vekových kategórií, od 13 do 65 rokov. Týždeň neskoršie zakladatelia pozvali záujemcov do siene Miestneho spoločenstva v Pivnici s úmyslom zverejniť vznik združenia a jeho ciele. Tiež ponúkli možnosť začleniť sa do združenia všetkým

tým, ktorým záleží na skvalitnení života v rodnej dedine. Po tomto zasadnutí Ekologický spolok pre dedinský turizmus a rozvoj vidieka mal desať členov. Záujemcovia budú mať príležitosť začleniť sa na každom budúcom zasadnutí tohto spolku. Združenie bude aj naďalej pracovať na zvýšení povedomia svojich spoluobčanov na zlepšení a skvalitnení života v Pivnici. Jaroslav Kunčák

Z NAŠICH OSÁD SVIATKY U SABOVCOV V KYSÁČI

Slávnostná výzdoba do Troch kráľov U ž začiatkom adventu v rodine Sabovej v Kysáči je dom a dvor krásne vyzdobený. V očakávaní Vianoc, a potom i Nového roku si v tejto rodine ozdobia vchodové dvere a stenu na dome. Guľami, svetielkami a inými okrasmi vnútri upravia jeden veľký a k tomu ešte dva menšie stromčeky. Vladimír Sabo si pritom spomenie na detstvo, keď ako päť- – šesťročný chlapček chodieval polazovať. − Vianočné recitácie nás nacvičovala pani biskupová Anna Berediová a na Štedrý večer sme recitovali v kostole. Žiakov Nedeľnej školy, ako sa vtedy volala, bolo veľa, takže aj štedrovečerné služby trvali dlho. Tešili sme sa balíčkom. Nasledujúce ráno, hneď zavčasu, som išiel blahoželať k Vianociam príbuzným a známym, a za to som dostal orechy, ovocie, cukríky a iné sladkosti. Matka Mária nadväzuje na spomienky svojho syna a hovorí, že im až doteraz k Vianociam chodí gratulovať vnučka Robertína. − Kým bola malá, tiež nám recitovala a spievala vianočné básne a piesne. Teraz je už študentkou lekárskej fakulty, ale nás vždy navštívi a nikdy nezabudne krásnymi slovami zablahoželať k Vianociam a Novému roku. Vladimír chodí do kostola, kde je presbyterom predčitateľom a vždy rád pomôže, koľko môže.

Sabovci vo vianočno-novoročnom ovzduší: (zľava) starý otec Vladimír, vnučka Robertína, manželka Mária a syn Vladimír

− Intenzívnejšie som začal s cirkvami v Kysáči spolupracovať v období, keď som v rozhlase robil ako hlásateľ, redaktor relácie Odborník vám radí a zároveň i redaktor vianočného programu. Nebolo ľahko schystať program k Vianociam, ktorý spravidla trval vyše hodiny a niekedy až tri. V kostole sme pri tej príležitosti nahrávali dospelý a mládežnícky spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a dobrú spoluprácu sme mali i s Evanjelickou metodistickou cirkvou a ich spevokolom Glória. Neraz sa stalo, že mi práve z tejto cirkvi slovom i pesničkami v po-

daní spevokolu doplnili chýbajúce minúty vianočného programu. Farárovci Marčokovci, ktorí do Kysáča prišli 16. decembra roku 1996, mi už toho istého roku ochotne prišli pomôcť pri chystaní vysielania, hoci sme sa vtedy ešte ani nepoznali. Vďaka nim vo vysielaní nechýbalo nábožného slova, ani nových piesní kostolného spevokolu. Spolupráca, ktorú ako redaktor Kysáčskeho rozhlasu nadviazal s cirkvami, určitým spôsobom pretrváva dodnes. − Každý rok na Štedrý večer pod naše obloky prichádza mlá-

dežnícky spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, spievajú vianočné piesne, ba aj hrajú na trúbkach. Je to krásny a zároveň len ťažko opísateľný pocit. Vonku je ticho, niekedy je to aj polnočná hodina a v izbe začujete krásny spev, ktorý aj spiacich zobudí. Často je vonku drsná zima, ale mládežníci spolu s farármi Marčokovcami našu domácnosť doteraz vždy poctili. Bývalo ich aj 20, až 30. Vždy sme ich pozvali dnu, – rozpráva Vladimír Sabo. Sabovci spevárov vždy ponúkli koláčmi a iným občerstvením. Vladimír hovorí, že mu to vždy robí veľkú radosť. − Vzhľadom na spoluprácu v rádiu, aj spevokol Glória z metodistickej cirkvi už viackrát zaspieval pod našimi oblokmi. Pamätám sa na jedny Vianoce, boli už dve hodiny nad ránom a celou ulicou sa ozývala pieseň Betlehemské lúčiny. Pocit, ktorý sme mali my domáci v dome, nemožno opísať. Sú to skutočne chvíle, ktoré obohacujú. Vladimír sa úprimne teší, že sa mu spevom prichádzajú odvďačiť za spoluprácu a nezabúda, že mu týmto spôsobom raz k Vianociam prišli zablahoželať i vychovávateľky z Predškolskej ustanovizne Lienka. Všetkým odkazuje, že ich čaká aj o rok a nezabúda pripomenúť, že výzdoba v ich dome zostáva do Troch kráľov. Potom nezostáva iné len čakať na nasledujúci advent, Vianoce, Nový rok, vianočné vinše a piesne. E. Šranková

IN MEMORIAM

Ondrej Čapeľa 1955 – 2011 Jedna rozšírená náruč dávno nevíta milovníkov kníh na poschodí hložianskeho Domu kultúry. Jeden hlas už nebude dobrovoľných darcov krvi štyrikrát v roku vľúdne volať, aby sa zúčastnili na podujatí, ktoré iným ľuďom zachráni život. Jeden dobrosrdečný úsmev nebude vítať milovníkov futbalu v Hložanoch každú druhú nedeľu... Vo štvrtok 22. decembra 2011 ťažkej chorobe podľahol Ondrej Čapeľa. Dokonal doma, v rodných Hložanoch, kam ho „góľa doniesla“ 5. marca 1955. V dedine, ktorú si v srdci odniesol do „tamtoho sveta“ ukončil základnú školu, a potom hrdlačil, roľníčil, zdalo sa, žil životom obyčajného dedinského človeka. Zdalo sa... Ibaže Ondrej Čapeľa bol Človek. Od

boľavej päty po hlavu, v ktorej sa, od rokov bosonohých až po konečnú, mimoriadne darilo neplechám širokého spektra. Ondrej ich silou Sizyfa ignoroval. Tlačil ten kameň dohora, ako každý usilovný mravec. Kým mu zdravie dovolilo, bol aktívnym darcom krvi; od roku 1977, keď sa zapojil do aktivít Miestnej organizácie Červeného kríža v Hložanoch, najvzácnejšiu tekutinu daroval asi dvadsaťkrát. Nikto nespočíta, koľko pozvánok odniesol spoluobčanom, koľkých ľudí získal pre humánnu akciu, koľkokrát bol priamo pri odbere krvi zapojený na ten či oný spôsob. Do roku 2002 bol trikrát zaradom predsedom MOČK v rodnej dedine, predtým tam robil i tajomníka. V čele

Obecnej organizácie ČK, teda ako predseda bol v období 1986 – 1990. Sotva dakto z priaznivcov FK Budúcnosť v Hložanoch vie, koľko rokov vydával lístky na futbalové zápasy, akože inak – ochotnícky. Ondreja Čapeľu, horlivého cirkevníka, pochovali v piatok 23. decembra. Pamiatka na muža, ktorý sa ako knihovník – volontér z čistej lásky k písanému slovu takmer dve desaťročia staral o miestnu knižnicu, ktorú dlho v zimných obdobiach vykuroval„o vlastnej trove“, by naskutku nemala vyblednúť. Tzv. obyčajný a„malý“ človek Ondrej Čapeľa vlastným príkladom ukázal, čo a koľko zmôže urobiť každý, kto má v láske rodisko. J. B. 1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KLUB ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

STARÁ PAZOVA

Presvedčení, že môžu a chcú… K

Fénix a priatelia

lub študujúcej mládeže v Kovačici bol založený klubu sa potešilo správe, že aj ďalší projekt združenia roku 1956. Prvým predsedom bol Dr. Jozef Ben- získal prostriedky (v sume 2 711 eur) zo Slovak Aid, ka. Vtedajší členovia klubu brigádovali a účinkovali realizované prostredníctvom Slovenskej agentúry v rôznych pracovných akciách, usporadúvali diva- pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS). Prodelné predstavenia, pripravovali rozhlasové mlá- jekt je zameraný predovšetkým na technické vydežnícke vysielania a podobne. Klub pracoval s pre- bavenie klubu, nákup štyroch počítačov, inštaláciu stávkami a roku 2008 sa vedenie klubu v čele s predsedom Ivanom Barcom rozhodlo znovu aktivovať kovačických mládežníkov. V októbri 2008 mládežnícke združenie od obce dostalo miestnosť v budove starého sirotinca, ktorú bolo treba upraviť, zrenovovať. Neskoršie, začiatkom novembra 2011, dostali aj súčasný väčší priestor, ktorý im tiež poskytlo vedenie lokálnej samosprávy, pretože sa počet členov Klubu študujúcej mládeže v Kovačici značne zvýšil. Obec, totiž Kancelária predsedu obce prostriedkami v sume 70 000 dinárov pomohla, aby sa priestor upravil. Mládežníci v priebehu asi dvoch mesiacov kúpili potrebný materiál, sami vy- Kovačickí mládežníci vo chvíli oddychu počas líčili steny, opravili elektrickú in- úpravy miestností KŠMK štaláciu, okná a dokúpili potrebný nábytok. Okrem spolupráce s lokálnymi organizá- telefónnej siete, klimatizačného zariadenia a iného. ciami a kanceláriami pre mladých, aktívneho za- Klub naďalej úspešne spolupracuje s Obcou Kovapájania do života Miestneho spoločenstva, orga- čica, MS, Maticou slovenskou, s kanceláriami pre mlanizovania rôznych edukačných dielní a seminárov, dých z Báčskeho Petrovca, Lapova, Pančeva a celým Klub študujúcej mládeže v Kovačici sa zúčastňuje radom iných organizácií z celého Srbska a zo zaaj v rôznych programoch, projektoch, súbehoch. Na hraničia. základe schváleného projektu Kultúrne dedičstvo neMedzi plánmi KŠMK je organizovanie kurzu práce dávno z Pokrajinského sekretariátu pre vzdeláva- na počítačoch pre seniorov, sociálne marginalizované nie, správu a národnostné spoločenstvá získal pro- skupiny občanov a deti od 10 do 16 rokov. Ďalšou obstriedky v sume 50 000 dinárov na zhromažďova- lasťou práce od 1. januára 2012 a po založení mlánie všetkých článkov o Kovačici a jej obyvateľoch (o dežníckeho družstva bude zabezpečovanie sezónktorých písali novinári Hlasu ľudu od roku 1949 do nych prác pre mladých do 26 rokov, ktoré im pomôžu dnešného dňa) a na ich uchovávanie aj v interne- ľahšie prekonať aktuálnu ekonomickú krízu. tovej podobe. Začiatkom decembra 2011 vedenie A. Chalupová

VIANOCE sú sviatky pokoja, lásky a rodinnej pohody. Pre kresťanov je to predovšetkým narodenie Ježiša Krista, ktorý spasil a vykúpil celý svet. Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc je štedrovečerná rodinná večera, darčeky, ozdobený stromček, ale aj vianočné vinšovanie a mnohé zvyky a obyčaje, ktoré sa tuná medzi Slovákmi na Dolnej zemi dodnes naplno zachovávajú. Pred Vianocami sa upratovalo, chystalo a zdobilo aj v Ženskom spolku v Kovačici. Úlohou zavesiť na stromček cukríček, jabĺčko, vianočnú ozdobu či oriešok poverili najmladších členov spolku, ktorí sa pri tejto príležitosti obliekli do slovenských krojov a zároveň si spoločne zaspomínali na vianočné kovačické obyčaje v minulosti. A. Chalupová

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

ecembrové stretnutie pod názvom Fénix a priatelia v organizácii staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix sa konalo v stredu 14. decembra. Stretnutie venovali 3. decembru – Medzinárodnému dňu invalidov a v príležitostnom programe vystúpili najmladší z tamojšej PU Poletarac a hostia z Belehradu Aleksandar Edi Medošević so svojou skupinou. Stretnutie sa realizovalo za podpory Obce Stará Pazova a Miestneho spoločenstva. O súčasnom postavení invalidov hovorila Jelica Despotová, ktorá uviedla, že na území Staropazovskej obce je zamestných iba 13 osôb s invaliditou. a. lš.

Vianočný bazár 4. adventnú nedeľu (18. decembra) v miestnostiach staropazovskej evanjelickej (novej) fary usporiadali Vianočný bazár. Organizátorom podujatia bol miestny slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Ako uviedla koordinátorka Marína Baková, tohtoročný bazár je šiesty v poradí a ako zvyčajne priniesol bohatú ponuku vianočných ozdôb, ručných prác, suvenírov, obrazov, knižných publikácií... V popoludňajších hodinách návštevnosť bola veľká a v príprave bazára sa zúčastnila aj početná skupina tamojšej pokonfirmačnej mládeže. a. lš.

Z Hložian ložianski penzisti pokračovali v humánnom podnikaní aj pred sviatkami. Balíky, v ktorých boli hygienické prostriedky a potravinové články, odovzdali dvadsiatim spoluobčanom, predovšetkým starším ľuďom, členom miestneho združenia dôchodcov a invalidov práce. Polovicu balíkov nakúpili z vlastných prostriedkov a druhú časť vyfinancovala Fondácia Jarmila. Ako nás poinformoval Ondrej Pavčok, penzisti si v závere roka zabezpečili aj takmer 500 kilogramov čerstvého kuracieho mäsa, za výhodnejšej ceny. jb

Zimné sviatky trvajú aj ďalej nemyslíme pritom len na decembrové ého cirkevné sviatky, na príchod Nov ako – ale , 2012 roka ho nové a ára) roka (1. janu r z HloEste ka arát kam aj nula ome prip to nám m trvažian – i na zimné prázdniny, ktoré prito dní. pár en jú oveľa dlhšie, niel však? Ale Vianoce sú každý rok krásne, nú ome Nech nám tieto najnovšie ešte raz prip ktoe, prác ové vaše výkresy, pohľadnice a sloh všetky a rých máme v redakcii ešte dosť. Za majú aj ne stra ej druh na é ktor tie, zvlášť za iu, ulác vianočno-novoročnú grat e. ujem úprimne ďak

ná škôlkarka Andrea Jašová, 5-roč Pazove rej Sta v c ara let z PU Po

Ema Turanová, 2. c, ZŠ Jána Čajaka v Bá čskom Petrovci

Teším sa zimným sviatkom jej veľmi netešia, ima je krásne ročné obdobie, ale ľudia sa y nosiť hrubé kabávted sa lebo musia odmetať sneh, musia na zimu teším, a však sa Ja šály. a ky ty. Musíme nosiť i zimné čiap na snehu, ale i preto, že to preto, že mám rada sneh a všetky hry láš, ktorý mne a môjsú tu krásne zimné sviatky. Najprv je tu Miku e sa tak veľmi neteLuck ek. mu bratovi vždy prinesie pekný darč ce sú krásne. Doma Viano Ale u... cibuľ ším, lebo tá nosí prútik, zemiak, s mamou koláče. Na ozdobujeme vianočný stromček a ja robím

á, 7. 2, Julijana Pavlovičov sáči Ky v a úr Št a ZŠ Ľudovít

mažVianoce chodíme do kostola alebo do zhro anedost deti my a ovať recit o aleb ať denia spiev jedť zova pola me balíky. S bratom chodíme potom Nový tu je m Poto ... nej starkej, druhej starkej, tetke ohňostroj. V zime rok. Vtedy ideme do centra osady pozerať sa budem čítať pred ja ale učiť, e usím sú i prázdniny, keď sa nem moja mama narodenizaujímavé knihy. A ešte k tomu v zime má ek. darč ý ny a s ockom jej vždy prichystáme pekn Ester Greksová, 5. ročník h ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoc

Ivana Vozárová, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Ky sáč

Martina Grň ová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáč i

Aj tento prvý tohtoročný Detský kútik pripravili a upravili: A. Francistyová a J. Strakúšeková

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

naša odmeňovacia súťaž

SKútER

HP Notebook

Basic 2t

LH426EA 635

Relax víkend v Kovačici

Bicykel Vintage, city

pre dve osoby

vybavenie

Ak chcete vyhrať jednu z odmien, máte na to šancu. V tomto čísle totiž poslednýkrát zverejňujeme Prihlášku / Objednávku. Keď ju vyplníte, stanete sa predplatiteľom Hlasu ľudu v roku 2012 a potenciálnym výhercom vzácnych odmien. Vyplnenú Prihlášku / Objednávku treba zaslať do 7. januára 2012 na adresu NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový

Sad, Bulvár oslobodenia 81/5 − s naznačením: pre odmeňovaciu súťaž. V osadách, kde noviny doručujú kolportéri, obálky môžete odovzdať aj im. Všetci občania Republiky Srbska sa zúčastňujú v odmeňovacej súťaži, doterajší, aj budúci predplatitelia Hlasu ľudu, čo vyplnia a doručia Prihlášku / Objednávku.

PRAJEME VÁM VEĽA ŠŤAStIA! V E Ľ K Á

O D M E Ň O V A C I A

S Ú Ť A Ž

T Ý Ž D E N N Í K A

H L A S

Ľ U D U !

P R I H L Á Š K A / O B J E D N ÁV K A Meno a priezvisko

JMBG

Telefón / Mobil

E-mail

Neodvolateľne objednávam novín Hlas ľudu v roku 2012

výtlačkov

Vlastnoručný podpis

NVU HLAS ĽUDU | Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad | www.hlasludu.com | www.hl.rs | e-mail: nvuhlasludu@hl.rs telefóny redakcie: 021/47 20 840, 063/47 20 84, telefax: 021/47 20 844

V odmeňovacej súťaži sa zúčastňujú *všetci občania Republiky Srbska, ktorí úhľadne, čitateľne a na zverejnenej Prihláške / Objednávke vyplnia hľadané údaje a podpíšu vyhlásenie, že sa predplácajú na noviny Hlas ľudu v roku 2012. Prihlášky / Objednávky sa do 7. januára 2012 zasielajú na adresu NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V – s naznačením: pre odmeňovaciu súťaž.

Adresa

*V odmeňovacej hre sa nemôžu zúčastniť zamestnanci NVU Hlas ľudu, členovia ich užšej rodiny, tiež osoby, ktoré podľa určených pravidiel NVU Hlas ľudu dostávajú bezplatné výtlačky Hlasu ľudu.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BIELE BLATO

Láska hranice nepozná ohto roku je presne desať rokov odvtedy, čo z iniciatívy Jána Slávika a Ďurka Matiáša vznikla družba medzi dvoma dedinami, Bielym Blatom a Príbelcami. Tak koncom septembra roku 2001 Príbelčania po prvý raz zavítali do Bieleho Blata. A vtedy sa vlastne tento príbeh začal. Vtedy sa zoznámili Janka Červočová z Príbeliec a Miroslav Hromčík z Bieleho Blata. Najprv si vymenili adresy, neskoršie aj telefóny, a tak sa začalo ich priateľstvo. Janka hovorí a Mirko prisviedča, že vtedy ešte ani netušili, čo z toho neskoršie vznikne. Zo začiatku si len písali listy, ešte nebol internet a elektronická pošta, potom si telefonovali, Janka bola ešte študentka a obaja z toho mali aj určité problémy, keď rodičom začali prichádzať veľké účty za telefón. – Roku 2003 sme sa znovu stretli v Bielom Blate, keď náš folklórny súbor Bažalička zavítal tuná k vám a vtedy sa náš čoraz bližší vzťah ešte väčšmi upevnil. Vďaka internetu boli sme akosi bližšie je-

keď starosta Príbeliec, inak môj ujo Pavel Kolár šiel na návštevu do Bieleho Blata, mal jedno miesto voľné, a tak zavolal aj mňa, čo som využila na stretnutie s Mirkom. A

Jana a Miroslav Hromčíkovci so synom Mirkom

den ku druhému. No naďalej nás tá vzdialenosť trápila a čoraz väčšmi sme túžili jeden po druhom. Medzičasom som získala magistratúru na biológii a Mirko skončil za strojárskeho inžiniera, – vyrozprávala Janka príbeh ich študenstkej lásky na diaľku. – Potom zasa bol september,

vtedy som vlastne bola úplne istá, že Mirko je ten pravý a že s ním chcem zostať, – povedala Janka. – Každodenne sme sa počuli a videli prostredníctvom internetu a spolu sme plánovali, čo ďalej urobíme. Keby nebolo internetu, naozaj neviem, či by sme dnes boli

spolu, – konštatuje Mirko. – Vo februári sme sa zosobášili tu v Bielom Blate, krátko potom sme mali sobáš v Príbelciach, to sa u nás volá Požehnanie manželstva, a v marci sme urobili svadobnú veselicu v Bielom Blate.V máji, presnejšie 26. mája, Pán Boh nám požehnal synčeka Mirka, ktorý je radosťou celej rodiny. A môžeme povedať, že asi Pán Boh k tomu priložil ruky, aby sme našu lásku korunovali na desaťročnicu družby medzi Bielym Blatom a Príbelcami, – spoločne uzavreli manželia Hromčíkovci. Janka vraví, že hoci najprv boli šokovaní, rodičia jej dali svoje požehnanie, a dokladá, že ani raz dosiaľ neobanovala, že si tu v Srbsku založila rodinu. – Som hrdá, že žijem medzi týmito dobrými ľuďmi, ktorí ma prijali medzi seba ako svoju. Prezradím vám ešte niečo. V Príbelciach som zanechala svojich kamarátov, kamarátky a známych, zanechala som svoj štát, o ktorom si myslím, že je najkrajší na svete, ale odkedy sme my traja spolu, Mirko, náš synček a ja, Vojvodina sa mi čoraz väčšmi páči. Veď teraz je tu môj domov, – vraví Janka. Ján Zvara Moco

KYSÁČSKE KOLÁČE A SÁRMA V CENTRE NOVÉHO SADU

Humánne spolkárky odujatie Nový Sad srdcom prebiehalo v dňoch 9. až 29. decembra 2011. Predajom koláčov a známej kysáčskej sármy sa do aktivít, ktoré mali humanitárny charakter, zapojili aj členky Spolku kysáčskych žien. Na námestí v centre Nového Sadu spolkárky predávali špeciality z vlastných kuchýň. Denne sa na stánku striedali, vždy tam boli tri alebo štyri, a predaj sa daril výnimočne. Kysáčanky z domu do mesta odchádzali už o desiatej predpoludním. Do Nového Sadu riadne donášali horúcu sár- Sármu pečenú v peci ešte horúcu mu, a tam ich už netrpezli- denne prinášali zákazníkom vo čakali starí i noví zákazníci. Keďže je obdobie pôstu, mnohých potešilo. Na stánku Kychystali vždy aj pôstne koláče, čo sáčaniek nikdy nebolo menej

Kysáčske spolkárky v Novom Sade zabodovali predajom koláčov

než 20 druhov koláčov a kúsok stál od 20 do 60 dinárov. Porcia sármy (dve hrčky a dva kúsky chleba) stála 200 dinárov a časť zo zarobených peňazí členky ochotne vyčlenili na humanitárne ciele. Na stánku, síce pod strechou, Kysáčanky bývali do 21. hodiny. Po návrate z mesta v noci piekli a varili sármu, takže vý-

robky každý deň boli svieže, čo Novosadčania vedeli doceniť. Na predaji v Novom Sade sa striedalo 14 členiek Spolku kysáčskych žien a treba uznať, že to bola namáhavá práca. Keďže prostriedky usmernili na humanitárne ciele, je o to viac chvályhodná. E. Šranková

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 12/27/2011 3:01 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 1 (1811) 1. januára 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU VÝVOZ OVOCIA A ZELENINY

Jablká sú naša šanca Podľa posledných informácií vývoz ovocia a zeleniny zo Srbska by mohol byť do roku 2020 dvakrát väčší ako je dnes, čo predstavuje tovar v hodnote viac ako jedna miliarda dolárov. Momentálne sa ročne vyvezie tovar za 600 miliónov a dovezie za 250 miliónov dolárov. Srbsku sa ročne urodí približne 1,2 milióna ton rôznych druhov a odrôd kontinentálneho ovocia v hodnote 500 miliónov dolárov, čo z celkovej finančnej hodnoty poľnohospodárskej výroby predstavuje 10 %. Dopestuje sa 2,2 milióna ton rôznorodej zeleniny v hodnote 620 miliónov dolárov, čo je 12 % z celkovej hodnoty poľnohospodárskej výroby. Vyvážame najmä do krajín Európskej únie a krajín Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA). V posledných rokoch vo vývoze dominuje svieže a mrazené ovocie a zelenina, kým finálne výrobky sa vyvážajú v čoraz menšom množstve. Taktiež sušené ovo-

cie a zelenina sú zastúpené len symbolicky. Ročne sa vyvezie okolo 4 000 ton sušeného ovocia v hodnote 12 milión dolárov. Najviac sa vyvezie sušených sliviek (viac ako 4 000 ton), sušených broskýň (68 ton), jabĺk (7 ton), marhúľ a hrušiek (po 2 tony). V posledných rokoch veľmi veľký skok vpred bol uskutočnený vo výrobe a vývoze jabĺk. V minulom roku sa dopestovalo 271 570 ton, z čoho sa vyviezlo 108 000 ton. V porovnaní s rokom 2006 to je až o 68 % viac. Každý rok máme väčšie plochy pod ovocnými sadmi. Najúspešnejší pestovatelia dosiahli z jedného hektára jabloňového sadu zisk 6- až 8tisíc eur. To je výsledok úplnej zmeny sorti-

mentu a používania moderných agrotechnických opatrení. V Srbsku máme pre pestovanie jabĺk výnimočné pôdne a klimatické podmienky. Chýba však určitá odbornosť pestovateľov a väčšie plochy pod modernými ovocnými sadmi, ktoré majú zavlažovací systém, protiľadovcové siete, modernú techniku a technológiu. Taktiež sa musia zaviesť moderné štandardy kvality. V Srbsku ročne dopestujeme takmer 7 000 ton liečivých, aromatických rastlín a korenín v hodnote 150 miliónov dolárov, z čoho vyvážame tovar za 23 miliónov dolárov. Predpokladá sa, že do roku 2015 budeme spomenuté výrobky /aj s lesným ovocím/ vyvážať v hodnote 80 miliónov dolárov. Reálne, Srbsko do roku 2020 môže zvýšiť svoje vývozné kapacity ovocia a zeleniny. No k tomu je potrebné zväčšiť objem a zmeniť štruktúru výroby, podporiť pestovateľov rozumnou poľnohospodárskou politikou, najmä čo sa týka financovania výroby, ktorá je určená pre vývoz. Ľ. S.

poljo2a:0 12/27/2011 3:03 PM Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OVOCINÁRSTVO

Aby mráz stromom neuškodil V období vegetačného pokoja najväčšie škody na ovocných stromoch spôsobujú nízke teploty. Nepriaznivo vplývajú na podzemné, ale aj nadzemné časti drevín. ednotlivé druhy a odrody majú rozličnú citlivosť na mráz. Extrémne nízke teploty pôsobiace dlhší čas znehodnocujú ovocné dreviny čiastočne alebo úplne. Z podzemných častí sú veľmi citlivé najmä mladé korene. V tomto období nadzemné orgány jabloní znesú teploty až do - 35 °C, hrušky, slivky, višne a čerešne do - 25 až - 35 °C, mandle, broskyne a orechy do - 20 až - 25°C, marhule do 25 °C. Škody na púčikoch viniča vznikajú, ak je teplota niekoľko dní nižšia ako - 18 °C na mladom dreve a na starom dreve, ak sa teploty dlhšie pohybujú okolo - 22 °C. Veľmi nebezpečné sú prudké poklesy teplôt po dlhších otepleniach, najmä v predjarí. Týka sa to predovšetkým druhov, ktoré ukončujú vegetačný pokoj oveľa skôr, napríklad marhule, broskyne, mandle, slivky, čerešne. Citlivé sú najmä korene, ktoré mrznú pri teplotách: jablone - 7 až - 15,5 °C, hrušky - 9 až - 11 °C, broskyne - 10 až - 11 °C, višne - 14 až - 14,5 °C.

Poškodenie zimnými mrazmi sa na jednotlivých orgánoch prejavuje rôznymi príznakmi. Na mladých letorastoch vodivé pletivá zhnednú až sčernejú, čo môže neskôr viesť až k opadávaniu kvetov. Pri nedostatočnom vyzretí dreva na jeseň môžu však celé zamrznúť a vyschnúť. Po slabom poškodení je farba lyka na pozdĺžnom reze oranžová, pri silnom až čierna. Vtedy dochádza k vädnutiu a uschnu-

ZELENINÁRSTVO

Význam striedania plodín Pri pestovaní kultúrnych rastlín je striedanie plodín jedna zo základných agrotechnických zásad. V podstate ide o to, aby sme si zvolili určité poradie, v ktorom na jednom záhone počas niekoľkých rokov vystriedame určité plodiny. Bez striedania by došlo k únave pôdy, ktorá vzniká opakovaným jednostranným odčerpávaním živín, k nadmernému hromadeniu určitých mikroorganizmov v pôde, k výskytu chorôb a škodcov na pestovanej zelenine, k zhoršovaniu pôdnej štruktúry a pod. monokultúrnym pestovaním (opakovaným pestovaním tej istej plodiny) sa stretávame napr. pri každoročnom rýchlení papriky v skleníkoch a vo fóliovníkoch. Prejaví sa to nielen premnožením určitých druhov burín, chorôb, únavou pôdy, ale aj každoročným znižovaním úrody. Pre normálnu úžitkovú záhradu je najjednoduchší, ale aj najúčelnejší plán striedania plodín v trojročnom rytme. Zeleniny delíme do troch skupín: – hlúboviny, napr. brokolica, kapusta, karfiol, kel, kel ružičkový, kaleráb – koreňová zelenina, napr. mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, zemiaky a cibuľa – strukoviny, napr. hrach, fazuľa, bôb.

Štvrtú skupinu tvoria ostatné neuvedené druhy zeleniny, ako je pór, hlávkový šalát, kukurica a ďalšie, ktoré môžeme pestovať všade, kde pre ne práve zostalo voľné miesto. Jedným z hlavných dôvodov dodržiavania správneho osevného postupu je skutočnosť, že rozličné druhy zeleniny majú rozdielne nároky na hlavné živiny. Rastliny s relatívne veľkou listovou plochou spotrebujú oveľa viac dusíka než ostatné, kým koreňové zeleniny vyžadujú značné množstvo fosforu. Strukoviny majú oproti všetkým ostatným druhom zeleniny veľmi dobrú vlastnosť, že sa na ich koreňovej sústave vytvárajú maličké hľúzky, ktoré na prvý pohľad vy-

tiu stromu v dôsledku prerušenia prísunu vody z koreňov. Aj pre kôru je mráz veľmi nebezpečný. Môže poškodiť najmä podkôrové a lykové pletivá. Ničí živú zelenú kôru oddeľujúcu starú, mŕtvu borku na kmeňoch a mladých konároch. Dochádza k vytváraniu mrazových trhlín a k odlupovaniu odumretej kôry. Niekedy dochádza k mrazovej spále kôry. Vyskytuje sa okolo pukov, najmä na slnečných stanovištiach. Môže dôjsť až ku vzniku mrazovej rakoviny alebo mrazovým nádorom. Ochrana proti zimným mrazom spočíva vo výbere vhodného stanovišťa pri zakladaní výsadby. Dôležité je vyhýbať sa mrazovým kotlinám. Taktiež je veľmi dôležité vyberať odrody odolnejšie, dodržiavať správnu agrotechniku a výživu. Ak zistíme mrazové poškodenie na strome, poškodenú časť stromu treba ihneď na jar zrezať až do zdravého dreva. Pre niektoré druhy ovocných stromov sú zvlášť nebezpečné kolísavé denné a nočné teploty. Pri vyšších teplotách slnečné lúče prebúdzajú kmeň a kostrové konáre, pričom na druhej strane nočné mrazy zasa vytvárajú na týchto kmeňoch rôzne poškodenia, napríklad mrazové dosky. Výkyvom denných a nočných teplôt predchádzame tak, že kmene a hrubšie konáre natierame 15-percentným vápenatým mliekom, ktorého biela farba odráža slnečné lúče a spomaľuje zvyšovanie teploty kmeňa a prúdenie štiav. Ľ. S. zerajú ako nádorčeky. Tieto koreňové hľúzky sú však v skutočnosti veľmi užitočné – žijú v nich kolónie baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík z pôdy a premieňať ho na dusičnany. Tento prírodný dusík potom môžu ľahšie a lepšie využiť ďalšie následné plodiny. Vzájomné pôsobenie rastlín V pestovateľskej praxi je dávno známe, že niektoré rastliny na seba priaznivo vplývajú, iné zas naopak, brzdia rast a rozvoj svojich susedov. Preto je dôležité poznať vhodné a nevhodné kombinácie pestovaných kultúr na základe poznatkov vzájomnej alelopatie rastlín. Znášanlivé druhy: Hlúboviny – fazuľa, hlúboviny – rajčiaky, hlúboviny – zeler, hlúboviny – hrach, zemiaky – hrach, šalát – reďkev, šalát – uhorky, šalát – fazuľa, šalát – cvikla, rajčiaky – zeler, rajčiaky – kríčková fazuľa, rajčiaky – cibuľa, rajčiaky – petržlen. Neznášanlivé druhy: Zemiaky – cibuľa, fazuľa – cibuľa, hlúboviny – cibuľa, mrkva – rajčiaky, petržlen – hlávkový šalát. Ľ. S. Kontakt: Ulica knez Mihajlova 11 – 15/III, Belehrad, tel. 381 (011) 2620-015

Globos poistenie – Poistenie bez nevyplateného odškodného

22/II

Bulvár Mihajla Pupina 14/IV, Nový Sad, tel: 381 (021) 425-945

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 12/27/2011 3:28 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠTÚDIA O VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA

Územný prístup k plánovaniu rozvoja J

e to jasné: vidiecke oblasti sú neraz na okraji záujmu subjektov schvaľujúcich rozhodnutia: tak pri plánovaní rozvoja, ako aj pri implementovaní naplánovaných aktivít a opatrení. Práve táto okolnosť bola hybným motívom vzniku a realizácie širšieho výskumu, upriameného na ráznejšie presadenie konceptu územného prístupu v definovaní politiky rurálneho rozvoja. Takýto prístup je totiž v záujme tvorby kvalitnej politiky, vychádzajúcej zo skutočných predpokladov a možností určitého územia a plného využívania lokálnych zdrojov a potenciálov. V 29 dedinách a troch oblastiach: Zaječari, Vranji a Novom Kneževci anketujúci sa sústredili na štyri najdôležitejšie rozvojové problémy: obyvateľstvo a jeho pohyb, stupeň sociálneho blahobytu, ekonomickú štruktúru a životné prostredie vedno s udržateľným rozvojom. Výsledkom je 90stranová publikácia Podobnosti a rozdiely medzi vidieckymi oblasťami Srbska autora Branislava Milića, ktorú pred pár týždňami vydalo Stredisko pre udržateľné poľno-

hospodárstvo a vidiecky rozvoj. Okrem samotného rozboru pomerov, vyjadreného mnohými po-

Autor Branislav Milić rovnaniami a analýzami, osobitnou hodnotou publikácie je jej záverečná časť obsahujúca desiatky odporúčaní pre tvorcov politiky a aktérov schvaľujúcich rozhodnutia na všetkých úrovniach. Jedným z najpodstatnejších je potreba meniť a konsolidovať lokálne hospodárstvo v súlade so skutočnými zdrojmi a možnosťami, podporiť procesy decentralizácie, určiť jasné rám-

ce systému na sledovanie účinkov politiky založenej na územnom prístupe, potreba zabezpečiť podporu iniciatívam znamenajúcim zmenu, nutnosť prezentovať nové regionálne produkty a služby... Je to žiaduce z aspektu zmien k lepšiemu, keďže rurálne obyvateľstvo už nevníma poľnohospodárstvo ako predpoklad ekonomickej stability. Podľa neho základným, najistejším a pravidelným prameňom príjmov sú hlavne dôchodky. Táto kategória obyvateľstva – podľa autora Milića – v zásade nie je spokojná s kvalitou života, ktorý vedie, a mieni, že sú základnými prekážkami v rozvoji dediny nepriaznivá veková štruktúra obyvateľov, problémy týkajúce sa objemu produkcie a výkupu poľnohospodárskych výrobkov, nezamestnanosť, nízky životný štandard. Vidiecki obyvatelia za rozvojovú šancu považujú alternatívne druhy výroby (organická produkcia, liečivé rastliny, zber lesných plodov) za predpokladu, že sa im zabezpečí trh a jeho podmienky prispôsobia ich možnostiam, ako aj štátna podpo-

DECEMBER MÁ kopu sviatkov, takže nie div, že si aj výrobcovia a milovníci liehovín prišli na svoje. Okrem festivalu Mediteraneo, na ktorom sa hlavne prezentovali vinárske závody, v polovici decembra sa v Belehrade konal i 5. Internacionálny festival pálenky (Rakija fest). Zhromaždil vyše päťdesiat výrobcov našej chýrečnej liehoviny, ktorí na výstavných stánkoch vyložili viac než tristo druhov páleného, nášho najznámejšieho alkoholického nápoja. Mottom podujatia boli dve protikladné chute: štipľavé a sladké, ktoré sa predsa dajú zakomponovať i spolu. Okrem výstavnej časti zložkou festivalu bola i časť odborná. Dominovali jej témy, ako sú výrobné trendy v roku pred nami, dizajn balení, význam ochrany brandov, možnosti predaja našich liehovín na zahraničných trhoch… Riaditeľ Rakija festu Branko Nešić vyzdvihuje skutočnosť, že organizátori aj tohto roku v spolupráci s Turistickou organizáciou Belehrad podnikli všetko, aby sa táto udalosť stala i tvorivou dielňou posúvajúcou hranice vpred, keď ide o prezentáciu jedného z našich najznámejších brandov. Na snímke: Z tohtoročného festivalu páleného, ktorý sa konal v Belexpo stredisku. O. F.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Obálka publikácie ra: v podobe investícií a jasných strategických orientácií. Aleksandar Bogunović z Ministerstva poľnohospodárstva a obchodu, účinkujúc v prezentácii publikácie, podotkol, že je regionálny prístup k rurálnemu rozvoju u nás stále len na štarte, hoci už pred štyrmi rokmi bolo jasné, že je v Srbsku aspoň päť špecifických celkov, čiže regiónov. Regionálny prístup má široké domovské právo i v Európe, ku ktorej spejeme. Hlavne pre možnosť účinnejšie využívať prostriedky z predprístupových a iných fondov určených na vidiecky rozvoj. O. Filip

V DESIATOM, decembrovom čísle Agrobiznis magazínu zverejnený je celý rad zaujímavých príspevkov: o Zákone o poľnohospodárskej pôde, o zamestnávaní agronómov, ovocinárstve a vinohradníctve, pláne sejby na budúcu sezónu, o liečivých rastlinách, vidieckej turistike, výrobe chmeľu… Osobitne si však treba všimnúť dvojstranovú reportáž o Bielom Blate, na ktorom autorku Jasnu Bajšanskú a fotoreportéra Aleksandra Belića upútala nielen výroba trstiny, ale i okolnosť, že je táto osada azda prvou podľa multikultúrnosti u nás. Lebo žije v nej až dvadsať národnostných spoločenstiev a z celkových sedem jazykov, koľko sa aktívne používa, väčšina obyvateľov ovláda srbčinu, slovenčinu, maďarčinu a bulharčinu. Slovom Európa v malom, ako je i pomenovaný príspevok. Na snímke sú: strany 38 a 39 Agrobiznis magazínu. O. Filip

III/23

poljo4-5a:0 12/27/2011 3:08 PM Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve (5) Roztočec viedenský – Tetranychus viennensis Telo samičky je vajcovitého tvaru. Sfarbenie a dĺžka tela sú variabilné a závisia od ročného obdobia, miesta vývinu a hostiteľa. Prezimujúca samička má telo dlhé 0,46 mm, široké 0,24 mm, jasnočervenej alebo bordovej farby. Nohy a gnatosoma sú jasnobiele. Letná samička má telo dlhé 0,55 mm, široké 0,29 mm a má zelenožltú alebo červenú farbu. Na dorzálnej strane má 24 chĺpkov rozmiestnených v šiestich radoch. Samček sa veľmi líši od samičky tvarom tela a jeho veľkosťou. Telo má zúžené, bledozelenej až žltozelenej farby. Je dlhý 0,35 mm a široký 0,16 mm. Vajíčko je guľaté, po vyliahnutí bez-

stranu listov. Plodnosť samičiek je ta, je pavučinkou prekrytá aj horrozdielna pri neoplodnených a ná strana listov. Listy sú bledozeoplodnených samičkách. Oplod- lenej až hnedej farby, ohnuté nanené kladú 33 až 44 vajíčok, kým neoplodnené 24 – 38. Z neoplodnených vajíčok sa liahnu samčeky. Dĺžka embryonálneho vývinu závisí od teploty, pri teplote 24,5 °C trvá 5 dní, kým pri teplote 17 °C – 11 dní. Všetky vývojové štádiá môžeme nájsť na listoch hostiteľskej rastliny od poslednej dekády marca až do Roztočec viedenský

vy po vyliahnutí majú oválne telo, bledočervené neskôr oranžové, dlhé 0,15 mm.

dol a majú konce opradené pavučinkou. Takýto list je krehký a ľahko sa láme. Pri premnožení sú pavučinkou opradené nielen listy, ale aj konáriky a plody. Listy často opadávajú a plody zostávajú na holých halúzkach. Ochrana je podobná ako proti roztočovi chmeľovému.

Zimné vajíčka prezimujú na kôre kmeňov a konárov ovocných stromov. Keď sú nakladené vo veľkom počte vedľa seba, sú viditeľné aj voľným okom. Liahnutie lariev z vajíčok začína začiatkom apríla, jeden až dva týždne skôr ako u roztoča ovocného, a trvá až do začiatku mája. Liahnutie lariev sa končí pred kvitnutím jabloní. Vyliahnuté larvy migrujú na rašiace puky, kde sa živia a až neskôr prechádzajú na listy. Larvy a nymfy sa pohybujú po celom liste, živia sa vyciciavaním štiav na hornej strane listov. Na dolnú stranu prechádzajú pri silnom žiarení alebo daždivom počasí. Vývoj nymfy trvá 4 – 7 dní. Samičky kladú letné vajíčka na listy v blízkosti hlavného nervu alebo listovej stonky. Zimné vajíčka začínajú samičky klásť už v júli na halúzky. Počet generácií je rôzny v závislosti od klimatického regiónu. V chladnejších regiónoch má 2 – 3 generácie, v teplejších aj 6 generácií. Hostiteľské rastliny roztoča jabloňového sú jablone, slivky a zriedka hrušky a iné ovocné stromy. Krátko po začiatku vyciciavania štiav z listov sa na listoch objavujú belavé bodky v blízkosti listových nervov. Je to v dôsledku vyciciavania štiav z buniek spolu s chlorofylovými zrnkami a prenikania vzduchu do poškodených častí. Poškodený mladý list sa ne-

Roztočec jabloňový

farebné, neskoršie belavé alebo zelenkastoružové a meria 0,15 mm. Larva je zelenkastá, dlhá 0,18 – 0,24 mm, protonymfa 0,21 – 0,38 mm a deuteronymfa samičky 0,39 – 0,46 mm, deuteronymfa samčeka 0,27 – 0,34 mm. Oplodnené samičky prezimujú obyčajne v menších skupinách (10 – 50 jedincov) v trhlinách kôry hostiteľských rastlín, často aj s inými druhmi z čeľade Tetranychidae. Často sa prezimujúce samičky môžu nájsť pod štítkami červcov a exuviach obaľovača jablčného alebo slivkového. Na jar, keď stredná denná teplota dosiahne 6,8 °C a maximálne 12,5 °C, prezimujúce samičky opúšťajú úkryty a odchádzajú na mladé puky – to býva obyčajne koncom apríla, začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka na spodnú

24/IV

neskorej jesene. Obyčajne sa nachádzajú na spodnej strane listov a pri premnožení aj na hornej. Všetky pohyblivé štádiá spriadajú pavučinku. Pri poklese teploty v septembri a prvej polovici októbra samičky poslednej generácie prestávajú prijímať potravu, mení sa im farba na výrazne červenú, jasne odlišnú od farby letných samičiek a vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. V priebehu roka sa vyvinie 4 – 7 generácií. Roztočec viedenský škodí na rovnakých rastlinách ako roztočec chmeľový. Prezimujúce samičky vyciciavajú šťavy na spodnej strane listov a spriadajú ich pavučinkou. Na miestach vpichu sa zjavujú biele škvrny. Na dolnej strane môžeme vidieť všetky vývojové štádiá roztoča. Pri hojnom výskyte, zvyčajne v polovici augus-

Roztočec jabloňový – Bryobia rubrioculus Dospelá samička roztoča jabloňového (srb. smeđa grinja voćaka) – Bryobia rubrioculus má pretiahnuté oválne telo dlhé 0,5 do 0,8 mm. Farba tela môže byť zelená, zelenohnedá, červeno hnedá až čierna. Nohy sú bledočervenej farby. Prvý pár nôh je výrazne dlhší od ostatných nôh (až o 1,5-krát dlhší) a v čase pokoja je vysunutý smerom dopredu. Na chrbte má 32 chĺpkov rozmiestnených v 7 radoch. Vajíčka majú guľovitý tvar, veľké od 0,14 do 0,17 mm. Zimné vajíčka sú po nakladení výrazne červené, neskôr tmavočervené. Na rozdiel od vajíčok roztoča ovocného nemajú tieto vajíčka nitkovitý výrastok. Letné vajíčka sú biele. Lar-

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Hodovanie

K U L I N Á R S K E N Á PA D Y N A S I LV E S T R O V S K Ú N O C

Hovädzie filé v lístkovom ceste

Suroviny: 750 g hovädzieho filé, soľ, mleté čierne korenie, 25 g tuku, malú cibuľu, 230 g sterilizovaných šampiňónov, 150 g rajčiakov, hladká múka, 3 PL sherry, kocka mäsového bujónu, lístkové cesto, žĺtok. Postup: Mäso osolíme, okoreníme, prudko zo všetkých strán opečieme na rozohriatom tuku a odložíme. Posekanú cibuľku a nakrájané šampiňóny podusíme vo výpeku. Pridáme ošúpané a zrniek zbavené rajčiaky nakrájané na kocky, zmes osolíme, okoreníme, ochutíme rozdrobenou kockou instantného mäsového bujónu, poprášime trochou múky. Pokvapkáme sherry a udusíme. Potom necháme vychladnúť. Rozmrazené lístkové cesto rozvaľkáme a kúsok si odložíme na zdobenie. Na plát cesta navrstvíme šampiňónovú zmes, do prostriedku položíme mäso. Okraje cesta potrieme bielkom, cesto nad mäsom spojíme a okraje pritlačíme. Preložíme na plech opláchnutý studenou vodou, potrieme žĺtkom a cesto popicháme. Zo zvyšku cesta nakrájame pásiky alebo rozmanité vianočné tvary a filé ozdobíme. Upečieme v horúcej rúre.

s Hlasom ľudu

Zamiešaj vareškou svoje tajné priania, pridaj pár orieškov očakávania a zamiešaj znovu pre šťastie, nech dobro a láska narastie.

Oslavy príchodu Nového roka sú charakteristické plnými stolmi sladkého i slaného, vareného aj pečeného. Na vstup do nového roka sa zvyčajne riadne pripravujeme. Pečieme, varíme, skúšame s prípravou nových jedál. Možno vám príde vhod niekoľko receptov na spestrenie silvestrovského večera.

Bravčová pochúťka s mandarínkami

Novoročné rezne s broskyňami Suroviny: 600 g až 1 kg chudého bravčového mäsa zo stehna alebo karé bez kostí, 2 PL olivového alebo slnečnicového oleja, 2 PL citrónovej šťavy, soľ, čerstvo zomleté korenie, polovičky zaváraných broskýň, toľko tenkých plátkov šunky ako rezňov, plátkový syr, trochu oleja na opekanie. Postup: Mäso pokrájame na menšie rezne, naklepeme, posolíme a potrieme vymiešanou zmesou citrónovej šťavy, oleja a trošky čerstvo zomletého korenia. Poukladáme do misy a odložíme do chladničky na niekoľko hodín. Odležané rezne opečieme na rozohriatej panvici potretej olejom z oboch strán dozlatista a poukladáme ich do pekáča. Na každý rezeň dáme polovičku broskyne, prikryjeme plátkom šunky, navrch dáme plátok syra, jemne ešte posypeme korením a vo vyhriatej rúre zapečieme. Podávame s ryžou alebo zemiakovou kašou. Tieto rezne sú výborné aj z kuracích alebo morčacích pŕs, pravda, ak nemáme obavy z povery, že na Nový rok sa nemá jesť nič, čo má krídla, vraj môže uletieť šťastie...

Olivové jednohubky Suroviny: 150 g polohrubej múky, 125 g rastlinného tuku, 250 g tvrdého strúhaného syra, 200 g plnených olív, paprika mletá červená, soľ, 1 vajce na potretie, tuk na vymastenie plechu. Suroviny: 800 g bravčového karé, 8 plátkov sendvičového chleba, 2 mandarínky, 50 g masla, 100 g tvrdého syra, mleté čierne korenie, soľ, olej. Postup: Karé pokrájame na 8 rovnakých plátkov. Každý kus mäsa vyklepeme, osolíme, okoreníme a na horúcom oleji z oboch strán opražíme. Plátky chleba opečieme v hriankovači alebo na panvici na troške oleja. Jednu stranu hrianky jemne natrieme maslom, položíme na ňu plátok mäsa, mesiačiky mandarínky, posypeme postrúhaným tvrdým syrom a dáme zapiecť do horúcej rúry, kým sa syr neroztopí.

Postup: Olivy scedíme a necháme odkvapkať. Z múky, tuku, syra, papriky a soli vypracujeme cesto, ktoré vložíme do mikroténového vrecka a dáme do chladu na hodinu odpočinúť. Potom cesto rozvaľkáme na hrúbku 4 mm, vykrojíme kolieska s priemerom 4 cm, do stredu dáme olivu, zakryjeme ďalším kolieskom a uložíme na vymastený plech. Potrieme rozšľahaným vajcom a upečieme. Pečieme 15 minút pri teplote 180 °C. pokračovanie na strane IV

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

RECEPTY

I/25

Špeciality z reštaurácie

NA NOVOROČNÝ STÔL NAVRHUJEME

Chutné predjedlo z domácich špecialít

Predjedlo:

50 g klobásy, 30 g šunky, 30 g syra, lyžička ajvaru a jeden list zeleného šalátu na dekoráciu, 3 − 4 kolieska kyslých uhoriek, 2 ružičky zo sviežich uhoriek, 2 mrkvičky a 60 – 70 g ruského šalátu. Zo spomenutých zložiek si naaranžujeme na tanier chutné predjedlo. Môžeme to urobiť podľa vzoru na fotografii. Vyzerá to skutočne exoticky

Kuchárovi Štefanovi Nosálovi sa jedlo vydarilo, je chutné, ale aj pekne dekorované

II/26

RECEPTY

Mária Pažitnajiová pri chystaní dezertu

Môžete si ho nachystať v tvare palmy 

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Business clubu v Selenči Exotickév

slepacie stehno

Suroviny: 250 g slepačieho stehna, 30 g ananásu, 30 g pomaranča, 10 g sušených sliviek, 2 g soli, 1 g korenia, 5 g múky, 2 g vegety, 200 g hranoliek, 50 g mrkvového vývaru, list šalátu, 50 g fialovej kapusty. Takto sa to vydarí: Slepačie stehno obalíme múkou, opražíme na panvici, podlejeme ananásovou šťavou a vodou. Posolíme, dodáme korenie a vegetu. Ananás a pomaranč pokrájame na kocky a pridáme do panvice, kde sa dusilo stehno. Nakoniec pridáme sušené slivky. Servírujeme na tanier, pridáme hranolky a varenú mrkvu. Dekorujeme ľubovoľne (alebo tak, ako to urobili šéfkuchári v Business clube v Selenči).

Len ho podávať a konzumovať

Ovocný dezert:

jeden banán, jedna mandarínka, 1 kivi a 50 g šľahačky (do 200 g spolu) Banány a kivi nakrájame na kolieska, mandarínku rozdelíme na strúčiky a ľubovoľne naukladáme na tanier. Ozdobíme čokoládou a pridáme šľahačku. Môžeme to urobiť podľa vzoru z fotografií.

Dobrý pocit z nachystaných špecialít

Svetlana Gajdošová sa predsa rozhodla pre klasickejší variant dezertu

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

DOBRÚ CHUŤ E. Šranková

RECEPTY

III/27

Hodovanie

pokračovanie zo strane I

Novoročné prasiatka Suroviny: 500 g polohrubej múky, 30 g droždia, 60 g cukru, 250 ml mlieka, 60 g tuku, 1 vajce, štipka soli, 1 žĺtok. Plnka: 100 g práš. cukru, 1 dl mlieka, 150 g mletého maku, hrsť hrozienok, lyžička škorice, trocha bielkovej (bielok + cukor) a čokoládovej polevy. Postup: Z mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások a necháme vykysnúť. Potom z múky, kvásku, vajca, štipky soli a rozpusteného tuku vypracujeme cesto a necháme 15 min. kysnúť. Cesto vyvaľkáme na hrúbku asi 4 mm a vyrežeme z neho 28 koliesok s priemerom 8 cm a 14 koliesok s priemerom 4 cm. Na polovicu väčších koliesok rozdelíme plnku z maku, okraje koliesok potrieme žĺtkom a prikryjeme druhou polovicou väčších koliesok. Okraje popritláčame. Do malých koliesok vyrežeme po 2 malé otvory (na rypáčik). Zo zvyškov cesta vyformujeme menšie trojuholníčky ako uši. Rypáčiky a uši

Slivky v čokoláde

prilepíme žĺtkom na naplnené kolieska. Uložíme na vymastený plech, potrieme žĺtkom a necháme 15 min. kysnúť. Potom doružova upečieme. Nakoniec bielkovou a čokoládovou polevou namaľujeme oči. Plnka: Plnku pripravíme krátkym povarením všetkých prísad dohusta.

Kakaová torta so smotanovou náplňou Cesto: 6 vajec, 180 g práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 75 g hladkej múky, 75 g škrobovej múčky, ½ balíčka kypriaceho prášku, 4 zarovnané PL kakaa, 110 ml oleja. Plnka: 250 g tvarohu, 200 g kyslej smotany, 150 g cukru, 200 ml smotany na šľahanie, 1 balíček želatínového stužovača, 100 ml vlažnej vody. Na ozdobenie: 1 plná PL preosiateho kakaa. Postup: Vyšľaháme vajcia, cukor a vanilínový cukor mixérom na najvyššom stupni na penu. Múku, škrob, kypriaci prášok a kakao dobre premiešame a preosejeme. Pridáme do peny, všetko dobre ručne premiešame a opatrne vmiešame olej. Cesto vylejeme do vymastenej tortovej formy, vložíme do predhriatej rúry a pečieme (elektrická rúra 170 °C, teplovzdušná rúra 160 °C, plynová rúra: stupeň 2). Pečieme asi 35 minút. Na prípravu plnky zmiešame v mise tvaroh, kyslú smotanu a cukor. Šľahačkovú smotanu vyšľaháme na najvyššom stupni dotuha. Želatínový stužovač pripravíme podľa návodu na obale a ihneď vmiešame do tvarohovej hmoty. Zľahka ručne primiešame šľahačku. Vychladnutý korpus dvakrát pozdĺžne rozrežeme. Spodný diel korpusu položíme na podnos a okolo upevníme očistený okraj formy. Nanesieme jednu tretinu plnky, na ňu položíme druhú časť korpusu, potrieme druhou tretinou plnky a zakryjeme treťou časťou korpusu. Odstránime okraj tortovej formy. Zvyškom plnky potrieme povrch a okraj torty a uložíme najmenej na 2 hodiny do chladničky. Na ozdobenie si pripravíme šablónu z papiera na pečenie. Vystrihnutý kruh z papiera na pečenie trikrát preložíme a podľa fantázie povystrihujeme ľubovoľné tvary. Šablónu položíme na tortu a posypeme kakaom.

28/IV

RECEPTY

s Hlasom ľudu

Suroviny: 25 kusov veľkých odkôstkovaných sušených sliviek, 30 g margarínu alebo masla, 25 kusov mandlí, 100 g horkej čokolády, 50 g mletých orechov na obaľovanie, papierové košíčky. Postup: Slivky sparíme, namiesto kôstky do nich vložíme mandľu alebo orech. Čokoládu a stužený tuk rozohrejeme na vodnom kúpeli, slivky napicháme na špáradlá, namáčame ich do čokolády, obalíme ich v mletých orechoch a poukladáme do papierových košíčkov.

Rezy KINDER Pingui Cesto: 6 vajec, 6 lyžíc kryštálového cukru, 6 lyžíc teplej vody, 6 lyžíc hladkej múky, 2 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok. Šľahačkový krém: 5 dl šľahačky, 1 lyžica bielej želatíny, 1 lyžica tekutého medu, ½ lyžice vanilkovej arómy. Čokoládová poleva I: 150 g čokolády na varenie, 100 g margarínu, 1 lyžica vody, 2 lyžice oleja. Čokoládová poleva II: 200 g čokolády na varenie, 100 g margarínu, 3 lyžice oleja, 1 lyžica vody, 1 lyžica práškového cukru. Postup: Z uvedených surovín na cesto si upečieme dve piškóty. Žĺtok s cukrom vymiešame na penu. Pomaly vmiešame vodu a múku s kypriacim práškom, potom kakao (čím pomalšie vmiešame kakao, tým je cesto tmavšie). Pridáme tuhý sneh z bielkov a pečieme na vymastenom plechu pri 200 °C. Cesto sa rýchlo upečie. Krém: Prísady na šľahačkový krém si rozdelíme na 2 časti. Polovicu želatíny si pripravíme podľa návodu na jej obale. Vyšľaháme šľahačku, pomaly pridávame zohriatu želatínu a prilejeme aj rozpustený med a vanilkovú arómu. Vyšľaháme tuhý krém, ktorý nanesieme na upečený plát a vložíme na cca 30 min. do chladničky. Čokoládová poleva I: Na pare rozpustíme čokoládu, pridáme margarín, olej a dobre premiešame, aby bola vláčna. Po vychladnutí nanesieme na šľahačkový krém a opäť dáme do chladničky. Keď je čokoláda mierne stuhnutá, vyšľaháme druhú polovicu šľahačky s medom, želatínou a vanilkovou arómou, nanesieme na čokoládu a prikryjeme druhým plátom. Nakoniec polejeme čokoládovou polevou II a necháme stuhnúť. TIP: Piškóty pečte na papieri na pečenie, cesto je tenké a bude sa vám s ním lepšie manipulovať. pripravila: Ľ. Sýkorová

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

poljo4-5a:0 12/27/2011 3:08 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

môže vyvíjať, zostáva malý, suší sa a opadne. Najväčšie škody sú, ak je silné napadnutie týmto roztočom vo fáze kvitnutia. Pri silnom napadnutí, ak je na jednom liste alebo kvete 180 – 200 lariev alebo nýmf, listy alebo kvety sčervenejú. Veľké percento takto napadnutých listov a kvetov zvädne, čo zapríčiňuje veľkú redukciu plodov. Priama ochrana sa vykonáva na základe sledovania výskytu škodcu. Ak sa zistí masové kladenie zimných vajíčok na konároch, odporúča sa urobiť predjarný postrek olejnatými prípravkami a pred kvitnutím postrek niektorým z povolených akaricídov. Nie sú známi prirodzení nepriatelia, ktorí by tento druh efektívne regulovali. Roztočec ríbezľový – Bryobia ribis Dospelá samička má elipsovitý

tvar tela, 0,7 mm dlhé telo, zelenej až hnedosivej farby, v jarnom období je karmínovočervená. Na povrchu tela sú chĺpky a priečne vlásky. Podobne ako roztočec jabloňový aj tento druh má prvý pár nôh výrazne dlhší ako ostatné. Vajíčka majú okrúhly tvar a sú červenej farby. Larvy majú jasnočervenú farbu. Vajíčka prezimujú na konároch hostiteľskej rastliny. Larvy sa z vajíčok liahnu začiatkom apríla, niekoľko týždňov skôr ako larvy roztoča ovocného. Larvy napádajú puky a vyvíjajúce sa listy. Vývoj larvy a dvoch štádií nýmf trvá 6 týždňov. Masový výskyt tohto škodcu je od konca mája do augusta. Počas slnečných dní sa nachádza na oboch stranách listov. V nepriaznivom počasí – počas chladných alebo daždivých dní je väčšinou v úkrytoch, v štrbinách kôry. Samčeky sú neznáme, rozmnožujú sa partenogeneticky.

Samička kladie vajíčka do pukov, menej často na listy. Embryonálny vývoj letných vajíčok trvá 3 týždne. Má tri generácie do roka, ktoré sa prelínajú. Roztočec ríbezľový škodí na ríbezliach, egrešoch a môže sa vyskytovať aj na hruške, čerešni, slivke a viniči. Škodí vyciciavaním štiav z pukov a listov. Z napadnutých listov sa vyvíjajú menšie listy ako z nepoškodených, často sú zdeformované. Na miestach vyciciavania listov v blízkosti nervov sa vytvárajú najprv striebristé škvrny, ktoré neskoršie hnednú. Poškodené miesta sú krehké a rozpadávajú sa. Napadnuté listy často opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia asimilačných orgánov sa podstatne znižujú úrody v budúcom roku. Po opade listov pučia nové listy zo spiacich púčikov, konáriky nedostatočne vyzrievajú a sú náchylnejšie v zimnom ob-

OVOCINÁRSTVO

Odrody arónie čiernoplodej A

j napriek zvýšenému záujmu o pestovanie arónie čiernoplodej, sortiment odrôd, ktoré sa môžu zadovážiť u nás, je ešte stále pomerne skromný. Medzi najznámejšie a najviac pestované odrody patria Viking a Nero. Arónie vysádzame v jeseni alebo skoro na jar v spone 3 x 3 alebo 4 x 4 m — v závislosti od tvaru a stanovišťa. Najznámejšia je odroda Nero, ktorá bola vyšľachtená v Čechách, vo Veľkých Losinách v roku Arónia čiernoplodá 1973. Ker dosahuje priemernú výšku 2,5 m, kvitne v máji a plody sú septembra a sú vhodné na výrobu kompótov, stredne veľké, guľaté. Dozrievajú začiatkom džemov a pod. Plody určené na spracovanie

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

dobí na vymŕzanie. Celkové oslabenie ríbezlí a egrešov spôsobené skorým opadnutím lístia je často príčinou vyššieho výskytu ďalších škodcov a druhotných chorôb. Proti roztočom prezimujúcim vo forme vajíčok je účinné ošetrenie na jar pred kvitnutím olejnatými pípravkami. Počas vegetácie, pri zistení 4 a viac roztočov na jednom liste, je potrebné urobiť chemické ošetrenie špeciálnymi akaricídmi Omnite 57 E v 0,1 % koncentrácii, Mitac 20 EC v 0,1 % až 0,15 % koncentrácii, Neoron 500 EC v 0,1 % koncentrácii, ktoré neničia prirodzených nepriateľov roztočov. Známych je až 65 druhov ich prirodzených nepriateľov. V prirodzenej regulácii roztočov hlavnú úlohu zohrávajú dravé roztoče z čeľade Phytoseidae. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

oberáme ešte pred prvými jesennými mrazíkmi, na konzum hneď po prvých mrazíkoch. Rozmnožuje sa oddelkami a odrezkami. Nero patrí medzi staršie štandardné odrody. Doteraz dominuje vo výsadbách, kde sú plody určené na spracovanie. Po dozretí majú modrofialovú farbu, chutia mierne horkasto až trpko. V čerstvom stave sa považujú za menej chutné, preto sa spracúvajú v zmesi s inými druhmi ovocia. Novšia fínska odroda Viking je vzrastnejšia a má podstatne vyššie úrody a chutnejšie i väčšie plody (do 15 mm) a hmotnosť do 1,5 gramu. Plody sú guľaté a veľmi atraktívne, lesklej čiernej farby po dozretí. Celá rastlina je veľmi dekoratívna, s lesklými zelenými listami, ktoré sa na jeseň intenzívne sfarbujú do červena. Je dosť tolerantná na pôdne i klimatické podmienky, možno ju vysádzať do rôznych typov pôd, dobre znáša suchšie i vlhkejšie stanovište, slnko i polotieň. Vytvára guľatejšie kry dorastajúce do výšky 2 m. Plody možno využiť na výrobu štiav, sirupov, džemov i vína, možno ich konzumovať čerstvé, dlho po dozretí vydržia na kríku, takmer neopadávajú a nehnijú. Ľ. S.

V/29

poljo6a:0 12/27/2011 3:05 PM Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY GRANÁTOVNÍK PÚNSKY

„Rajský plod“ zasvätený Afrodite a Hére Medzi netradičné, menej pestované druhy, patrí aj granátovník púnsky (Punica granatum L.), ľudovo nazývaný aj granátové jablko, srbsky nar. Patrí k ovocným drevinám, ktoré dobre odolávajú suchu a v dobe vegetačného pokoja znesú bez poškodenia aj silný mráz do - 15 °C. Pre jeho cenné biologické a dietetické vlastnosti a zvýšený obsah vitamínov a cenných nutričných látok vzrastá záujem o jeho konzumáciu. eho názov pochádza z púnskeho Kartága. Granátovník pochádza z Iránu a Prednej Ázie. Pestuje sa viac ako päťtisíc rokov, najmä v krajinách okolo Stredozemného mora a je rozšírený takmer do všetkých subtropických oblastí sveta ako úžitková i okrasná rastlina. Je jednou z mála rastlín, ktoré boli oddávna predmetom bájok a povestí. Už v starom Ríme bol zasvätený bohyniam Afrodite a Hére ako symbol plodnosti a lásky. V Španielsku bolo podľa neho pomenované mesto Granada, ktoré ho má vo svojom erbe. Granátovník je opadavý ker alebo malý strom. Dorastá do výšky dvoch až piatich metrov. Na plantážach rodí viac ako štyridsať rokov, no známe sú aj dvesto rokov staré rastliny. Kvety má obojpohlavné, samoopelivé, korálovočervenej farby. Kvitne počas celého vegetačného obdobia, ale intenzívne zakvitne v krátkych vlnách na jar, v lete a v jeseni. Plody sú deväť až dvanásť cm dlhé. Jedlú časť tvoria tie, ktoré sú zoskupené vo viacerých puzdrách. Podľa odrody majú plody asi štyristo až tisíc granúl, ktoré majú hmotnosť dvesto gramov až jeden kilogram. Každá granula obsahuje jedno malé semeno obalené v zrelom štádiu rôsolovitou zdužinatenou vonkajšou časťou osemenia – takzvaným mieškom, ktorý je ružovej až červenej farby. Je to tá časť plodu, ktorú konzumujeme. Po opelení kvetov dozrievajú plody o štyri až päť mesiacov. Granátovník patrí k svetlomilným rastlinám. Vegetačné obdobie začína v druhej polovici marca a trvá 180 až 215 dní. Končí približne koncom októbra. Granátovníkom sa darí na kamenistých svahoch, piesočnatých alebo kamenistých pôdach. Neznáša kyslé, premočené a zasolené pôdy. Nie je náročný na pôdu, nie sú preňho nebezpečné ani neskoré jarné mrazy, pretože kvitne pomerne neskoro od mája do augusta. Aj v oblastiach, kde zimné teploty klesajú pod - 20 °C, je možné dopestovať veľmi kvalitné plody. Dosahuje sa

30/VI

CHOROBY A ŠKODCOVIA V našich podmienkach chorobami netrpí. Zo škodcov sa v nevhodnom prostredí môžu vyskytnúť molica a červený pavúčik. Zdravé a najmä letnené rastliny škodcami netrpia.

Plody granátovníka to pestovaním v plazivej forme so zimným zahŕňaním, pri ktorom sa rastliny nakláňajú k zemi a pomocou mechanizácie sa zakrývajú pôdou, alebo iným dostupným materiálom. Za nebezpečnejšie sa považujú skôr skoré jesenné mrazy. Granátovník možno zaradiť medzi druhy vyžadujúce dostatok pôdnej vlahy. Dobre znáša nízku atmosferickú vlhkosť, ale neznáša pôdne preschýnanie. Najviac vody vyžaduje na jar a v lete. Na pestovanie v našich podmienkach je vhodnejší okrasný granátovník Punica granatum var. Nana. Vo vykurovanom skleníku môže rásť aj priamo v pôde. V inom prostredí vyžaduje počas roka premiestňovanie, podobne ako iné u nás pestované druhy pochádzajúce od Stredozemného mora, napríklad oleander. Počas vegetačného obdobia mu vyhovuje priame slnko a výhrevná poloha. Koncom mája granátovník môžeme preniesť von na balkón alebo do záhrady, kde ho ponecháme až do obdobia, keď poklesne teplota k 0 °C. Po opade listov prenesieme granátovník na prezimovanie do chladnej miestnosti s teplotou 0 až 8 °C. Pri prezimovaní v chlade nemá nároky na svetlo. Môže byť aj v úplnej tme. Počas zimy priebežne kontrolujeme vlhkosť substrátu, nesmie byť trvale premokrený, ani na dlhší čas preschnúť. Preto ho v zime zalievame

vom. Výdatne zalievame odstátou vodou až po presušení povrchu substrátu. Krátkodobé presušenie znáša. Ak preschne substrát na dlhší čas, môže rastlina zhodiť listy. Ak ho začneme znovu polievať, môže v tom istom roku vypučať znovu. Pri predjarnom presadení ho súčasne ostriháme. Úplne odstránime všetky najtenšie konáriky. V jarnej vlne kvitnutia vyrastajú kvety najmä z hrubších minuloročných konárikov. Preto sa snažíme ponechať ich čo najviac. Odstránime len tie, ktoré rastú dovnútra korunky, kolmo hore alebo smerom nadol. Z križujúcich sa konárikov jeden odstránime a ostatné skrátime o jednu až dve tretiny. Opravný rez môžeme robiť počas celého vegetačného obdobia.

Plody granátovníka majú mnohostranné využitie. Šťava z dužiny má vysoký obsah vitamínu C, B, bohato zastúpený sodík, vápnik, horčík a ľahko stráviteľné sacharidy glukózu a fruktózu. V olejnatých semenách je preukázaný vysoký podiel flavonoidov a fytoestrogénov, a to konkrétne steroidných hormónov estrónov, estradiolu a testosterónu. Sú to látky, ktoré môžu znižovať hladinu estrogénu v tele, a tak zmenšovať riziko estrogénnych nádorov, ako je rakovina prsníka. Využíva sa pri liečbe hormonálnych problémov žien v prechode, kde produkcia hormónov rapídne klesá. Za potenciálnym vznikom rakoviny sa skrývajú aj tzv. antioxidanty, ktoré zabraňujú alebo podstatne znižujú riziko výskytu rakoviny. Štúdie poukazujú, že olej lisovaný za studena zo semien má antioxidačnú aktivitu blízku zelenému čaju, ale vyššiu ako červené víno. Granátovník púnsky sa už po stáročia odporúča ako omladzujúci a regeneračný prostriedok. Olej zo semien spevňuje kožu, zníži zápal a priaznivo pôsobí na látkovú výmenu tukov v koži a na kožný imunitný systém. malými dávkami vody. Ku koncu zimy púčiky na špičkách zozelenajú. V tomto čase ho presadíme, ostriháme a premiestnime k najsvetlejšiemu oknu, kde zostane do konca mája. Vyžaduje výživný substrát s pH 7. Zmiešame kvalitnú záhradnú ornicu alebo pareniskovú zeminu s kompostom a pieskom v pomere asi 2 : 1 : 0,5. Pri presádzaní staršej rastliny sa osvedčilo starý substrát od koreňa vymyť prúdom vody a nahradiť novým. Tak môže rásť v tej istej nádobe veľa rokov. Varieta Nana dorastá vo voľnej pôde do výšky jeden až jeden a pol metra. Počas vegetačného obdobia prihnojujeme raz mesačne plným tekutým hnoji-

ROZMNOŽOVANIE Granátovník sa zväčša rozmnožuje odrezkami. Môže sa narezať v dvoch obdobiach: včas na jar alebo v lete. V marci, keď rastlina ešte nie je olistená, narežeme 10 cm dlhé odrezky (z tvrdého dreva rastliny). Na letné rozmnožovanie v júni – júli sú potrebné polozrelé, nedrevnaté vrcholky výhonkov. Odrezky zakoreňujú v kvetináčoch zakrytých PVC vreckom pri teplote 20 až 25 °C. Keď rastliny zakorenia (o 4 až 6 týždňov) a vytvoria výhonky, je čas na presádzanie do črepníkov s priemerom 10 – 12 cm. Umiestnime ich na slnko a niekoľkokrát zrežme, aby sa rozkonárili. Ľ. S.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

poljo7a:0 12/27/2011 3:06 PM Page 5

PrÍloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Na zdravie: Pripite si nápojmi, ktoré sú skutočne zdravé! P omáhajú odstraňovať ťažkosti, dobíjajú energiou, omladzujú, skrášľujú... tak prečo si nenaliať aspoň za pohárik? Samozrejme, že základom zdravého pitného režimu je voda, či už pramenitá, alebo minerálna, ale existujú aj ďalšie nápoje, ktoré majú množstvo blahodarných účinkov. Dokážu pozitívne ovplyvňovať vysoký tlak, hladinu cukru v krvi, zabraňovať vzniku zubného kazu, kôrnateniu tepien, upravovať trávenie, zoštíhľovať, povzbudzovať, posilňovať srdce, detoxikovať organizmus, zvláčňovať pleť. Pozrime sa na tie najzdravšie. ParadajKová šťava Čistí a omladzuje pokožku, pomáha detoxikovať organizmus, zabíja baktérie, pozitívne vplýva na pečeň a zabraňuje vzniku malígnych ochorení. Okrem toho posilňuje ďasná a dezinfikuje ústnu dutinu. Zdravá dávka: Jeden malý pohárik za deň (100 ml). Môžete dochutiť štipkou soli alebo cukru. šťava Z graNátových jabĺK Červená, čerstvo vytlačená šťava obsahuje množstvo organických kyselín, najmä kyselinu citrónovú, vo vode rozpustné polyfenoly a šesť esenciálnych mastných aminokyselín. Najmä polyfenoly ju robia zdraviu prospešnou. Je vynikajúca pri anémii, zníženej hladine hemoglobínu, únave, sexuálnych problémoch, artérioskleróze, astme, angíne. Džús z granátových jabĺk je tiež bohatý na vitamíny C, B, E, A a PP, minerály, najmä draslík. Zdravá dávka: Jeden pohár (180 ml) šťavy alebo džúsu za deň. PomaraNčová šťava To, že pomaranče a citrusové plody pôsobia

proti nachladnutiu a nádche, vie hádam každý. Ale že sú to aj vynikajúci bojovníci proti voľným radikálom a agresívnym molekulám, ktoré sú často príčinou artériosklerózy a srdcového infarktu, nie je až také známe. Pomaranče totiž obsahujú prírodný antioxidant hesperidín, ktorý umožňuje lepší prietok krvi cievami. Šťava z pomarančov tiež vynikajúco posilňuje imunitný systém, pomáha pri alergiách, astme, migrénach, je účinnou prevenciou pred vznikom obličkových kameňov. Zdravá dávka: Dva malé poháre (po 100 ml) za deň. mlieKo Vedci z Harvardskej univerzity zistili, že nízkotučné mlieko významne znižuje riziko vzniku vysokého tlaku u žien (pozor, to s vyšším obsahom tuku tento účinok nemá). Okrem toho sa v ňom nachádza aj kalcium a vitamín D, ktoré zabraňujú vzniku osteoporózy. Ako jedna z najzdravších a najkomplexnejších potravín pôsobí proti skleróze a rakovine. Zdravá dávka: Do dvoch šálok za deň. voda Bez nej by sme nemohli fungovať, vyrovnáva tlak, vyplavuje toxické látky, pomáha okysličovať organizmus, odstraňuje bolesti hlavy. Zdravá dávka: Jeden až dva litre denne. mrKvová šťava Mrkva obsahuje najviac provitamínu A a množstvo ďalších vitamínov (B, C, D, E, K), minerálnych látok, ako horčík, vápnik, železo, kremík, fosfor a síru. Zvyšuje odolnosť proti chorobám a infekciám, zabraňuje vzniku vredov a opuchov. Šťava znižuje hladinu cholesterolu v krvi, pomáha aj pri liečbe chorôb a pri poruchách hru-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (59)

Prostriedky liečebnej kozmetiky K

častejším kožným chorobám možno zaradiť opar na perách, tuberkulózu kože, ekzém (chronický a akútny), pleseň na pokožke nôh, uhry, lupienku (psoriázu), zápal vlasového vačku, vred (hnisavý zápal vlasového vačku), bradavicu. Liečia sa rôznymi spôsobmi: od slnka, ktoré pôsobí blahodarne pri psoriáze, cez rôzne odborné liečebné ošetrenia, po chirurgické zákroky. Tak je napríklad v prípade bradavíc lekárska pomoc nevyhnutná vtedy, keď sa tieto vyskytnú vo väčšom počte a citeľne sťažujú život alebo prácu. Bradavice odstraňuje lekár – vypáli ich elektrickou ihlou alebo ich vylúpne. Významnou pomocou pacientom sú i viaceré prostriedky liečebnej kozmetiky. Sú to studené obklady, ktoré utíšia bolesť v zapálenej koži, svrbenie a zápal podkožného väziva a uvoľňu1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

jú napätie pokožky. Pôsobením studeného obkladu sa žily stiahnu a zápal sa zmenší. Okrem vody na prípravu týchto obkladov môžeme použiť napríklad octan hlinitý. Zásypy pokrývajú povrch kože, sajú do seba vodu a postupným odparovaním vody kožu ochladzujú a vysušujú. Suspenzie majú prednosti obkladov a zásypov. Pred použitím treba nimi potriasť, čím sa rozmiešajú čiastočky práškového zásypu rozptýlené vo vode alebo alkohole. Takto utvorenú suspenziu natrieme na kožu. Voda a alkohol sa rýchlo odparujú, preto roztok chladí, zmierňuje svrbenie a vstrebáva vlhkosť. Rôzne masti robia kožu pružnejšou a zmäkčujú ju. Nanesenie hrubej vrstvy vazelíny na kožu však môže sťažiť koži dýchanie a tým zápal zvyšovať. Vhodnejšie je používať také masti, ktoré obsa-

bého čreva. Mimoriadne priaznivo ovplyvňuje stav pokožky, nechtov a vlasov, zmierňuje zápaly a zvyšuje odolnosť organizmu. Zdravá dávka: Dva malé poháre (po 100 ml) za deň. brusNicová šťava Časté problémy s močovými cestami pomôže riešiť šťava z brusníc. Tie totiž obsahujú tanínové zlúčeniny, ktoré pomáhajú vyplavovať škodlivé baktérie z tela von. Zdravá dávka: Jeden pohár šťavy (150 ml) každé dva dni. KaKao Pravidelné pitie kakaa zabezpečí vašej pleti dostatočný prísun vlhkosti, tá potom pôsobí sviežo a oddýchnuto. Okrem toho tento nápoj starých Mayov a Aztékov obsahuje flavonoidy, ktoré priaznivo vplývajú na kardiovaskulárny systém. Americkí vedci dokonca zistili, že v kakau existuje aj doteraz neznáma látka, ktorá má minimálne taký význam ako penicilín, pretože zabraňuje vzniku cukrovky, rakoviny a mŕtvice. Zdravá dávka: Za deň je optimálne vypiť jednu šálku (200 ml). Pripravte si ju sami z kakaového prášku, oslaďte medom alebo melasou. Pripravila: E. Šranková hujú rastlinné a živočíšne tuky. Liečivá rozpustené v mastiach prenikajú pórmi kože do hĺbky a bez vlásočnice sa dostávajú do krvného obehu, a tak aj do celého tela. Krémy sú vlastne masti s obsahom vody. Zapálená koža znáša krémy veľmi dobre, pretože znižujú zápal a bolesť, nezabraňujú dýchaniu kože a odparovaniu z nej. Napríklad i taká pŕhľava nachádza široké uplatnenie v medicíne, farmaceutickom priemysle, ľudovom liečiteľstve. Používa sa ako súčasť čajovín a liečivých prípravkov a v liečebnej kozmetike nachádza uplatnenie pri príprave vlasových vôd a tonikov. Liečivé rastliny, ako sú pŕhľava či púpava, tiež mnohé iné, sú oddávna zdrojom prírodných liečiv a zároveň najdostupnejším prostriedkom proti chorobám. Samozrejme, aby boli tieto byliny dobre pripravené a vhodne použité, musíme ich dobre poznať a užívať s mierou. (V budúcom čísle: Príroda ako liečiteľ) Pripravil: O. Filip

vii/31

poljo8a:0 12/27/2011 3:17 PM Page 4

PRílOHA

POĽnOhOSPODáRSKe ROzhĽaDy stopových prvkov – železo, zinok alebo meď. bromelín preniká aj cez pokožku: vatovým tampónom namočeným v ananásovej šťave sa môžeme pokúsiť zosvetliť alebo celkom odstrániť starecké pigmentové škvrny na rukách.

OvOCie a zelenina aKO lieK

Ananás Z

masívnej stonky vyrastajú plody s charakteristickým šupinatým povrchom, dosahujúce hmotnosť aj tri kilogramy. Žltá dužina s nezameniteľnou aromatickou chuťou vyvoláva atmosféru vzdialených exotických krajín. úČiNNÉ lÁtKY ananás okrem biotínu, vitamínu b12 a vitamínu e poskytuje všetky ostatné vitamíny a 16 rôznych minerálov a stopových prvkov. za to, že je jedným z najúčinnejších prírodných liečiv, však vďačí nezvyčajne vysokému obsahu bromelínu. Proteolytický enzým bromelín štiepi bielkoviny a pomáha nášmu zdraviu dvojakým spôsobom. * bromelín rozpúšťa pevný biel-

kovinový obal baktérií a likviduje parazity. * Okrem toho štiepi bielkoviny v potrave na aminokyseliny. aminokyseliny bez ťažkostí prenikajú cez steny čriev do krvi. Pri svojom putovaní labyrintom ľudských ciev sa ešte obohacujú o množstvo

liEČiVÉ úČiNKY ANANÁSu * zvyšuje hladinu bielkovín v celom organizme * zlepšuje funkciu podžalúdkovej žľazy * Odvodňuje organizmus, zmierňuje opuchy (hromadenie vody v tkanivách) * Pomáha pri črevných poruchách a hnačke * zmierňuje prejavy úpalu * Odstraňuje starecké škvrny BROMElíN – ZÁZRAČNÝ ENZÝM * bromelín je vlastne kombináciou troch proteolytických enzýmov: bromelínu, ananázy a extanázy. ananás nám teda môže veľmi účinne pomôcť nutrične využiť bielkoviny v organizme.

* Okrem toho sa zázračné účinky bromelínu prejavujú aj v tom, že pôsobí proti zrážaniu krvi, a tým zlepšuje prekrvenie organizmu. znižuje krvný tlak a pomáha odstraňovať usadeniny na vnútorných stenách ciev (príčina artériosklerózy). * enzým bromelín má aj protizápalové účinky. znižuje svalové napätie a zablokovaním syntézy niektorých tkanivových hormónov (odborne sa nazývajú prostaglandíny typu 2) pôsobí proti lokálnym svalovým kŕčom, ako sú napríklad menštruačné kŕče. uPOZORNENiE nezrelý ananás obsahuje mimoriadne veľa kyselín, ktoré poškodzujú zubnú sklovinu. hoci zrelý ananás obsahuje menej kyseliny, osoby trpiace zápalom sliznice žalúdka či dokonca žalúdkovými vredmi by sa mu mali vyhýbať. ani v tehotenstve sa neodporúča konzumovať ananás či ananásovú šťavu. Pripravila: E. Šranková

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Zažeňte nádchu vlastnými silami nie nadarmo sa hovorí, že rady starých mám sú nad zlato a dokážu pomôcť. napriek jednoduchosti sú totiž ich účinky priam zázračné. CiBuĽA, CitRóN A MED PROti KAŠĽu Prírodný sirup proti kašľu je veľmi jednoduchý a jeho účinky každého chorého potešia. na jeho prípravu si treba pripraviť na kolieska nakrájanú cibuľu a citrón, med a veľký pohár či fľašu na zaváranie. Postupne vrstvite na seba koliesko citróna, cibule a lyžicu medu, až kým nie je fľaša takmer plná.

Potom ju treba postaviť na teplé miesto, napríklad na radiátor, a nechať dve-tri hodinky odstáť. Cibuľa aj citrón pustia šťavu a sirup je hotový. Pacient by mal prehĺtať aspoň jednu polievkovú lyžicu niekoľkokrát denne. BOlESť HRDlA PORAZí SOĽ A OBKlADY zapálené hrdlo vie poriadne znepríjemniť život. Pre rýchlu úľavu treba vždy, keď je to možné, aplikovať jednoduchý zábal. Pánsku vreckovku alebo malú šatku namočte do studenej vody, vyžmýkajte a omotajte okolo

Žehlenie môŽe byť aj zábava

7 naj trikov, ako si ho uľahčiť ŕba bielizne na žehlenie už opäť dosahuje výšku Gerlachu. Či už žehlenie milujete, alebo nenávidíte, tieto rady sa vám určite zídu. 1. nepodceňujte výber Keď si pôjdete kúpiť novú žehličku, myslite na to, že sa oplatí vziať si ten ťažší kúsok. na látku zatlačí a vy nebudete musieť toľkokrát jednotlivé miesta prechádzať. Dôkladne preskúmajte najmä rukoväť, žehlička musí padnúť do ruky ako uliata. 2. najlepšia je samovypínacia Tiež sa občas vraciate z autobusovej zastávky s tým, že ste určite nevypli že-

32/Viii

hličku? Potom si zadovážte takú, ktorá sa po pár minútach, keď sa s ňou nemanipuluje, vypne sama. budete mať pokoj. 3. zmerajte si vzdialenosť bolí vás po žehlení zápästie? možno je to tým, že máte zle nastavenú výšku žehliacej dosky. medzi lakťom a doskou by mala byť medzera minimálne 25 centimetrov. 4. Rub je istejší Ľan, menčester, flanel, vlnu alebo tmavé oblečenie žehlite výhradne z rubovej strany alebo cez ďalšiu látku. Predídete tak vzniku lesklých miest. Do

krku. Okolo nej omotajte mikroténové vrecko a nakoniec poriadne teplý šál. najlepšie je nechať tento zábal pôsobiť celú noc a pokojne aj cez deň. bolesť zvyčajne ustúpi do jedného – dvoch dní, najmä ak sa k obkladu pridá aj vyplachovanie slanou vodou. NAPAROVANíM K PRÁZDNEMu NOSu naparovanie asi nepatrí medzi všeobecne obľúbené činnosti, je však skvelým spôsobom, ako prečistiť dýchacie cesty. najmä keď nie sú poruke žiadne kvapky ani sprej, ktorého použitie prania môžete ešte predtým primiešať pár kvapiek tekutého škrobu. 5. ako na flitre Tričká, tuniky alebo šaty zdobené flitrami či korálikmi žehlite pre istotu cez vlhké osušky alebo ručníky. Oblečenie ani žehliaca plocha sa tak nepoškodia. 6. na svetre netlačte Pletené a vlnené oblečenie potrebuje veľmi jemné zaobchádzanie. Žehličkou na ne netlačte. Prechádzajte po nich len veľmi opatrne a pomaly po celej ploche bez rôznych krúživých pohybov. 7. Do skrine len vychladnuté kúsky Čerstvo vyžehlené a ešte teplé veci si neobliekajte a ani ich ihneď neukladajte do skrine. Stratili by tvar a znovu by sa pokrčili. nechajte ich preto dôkladne vychladnúť.

je o niečo jednoduchšie. ako na to? nechajte v hrnci zovrieť vodu, do ktorej môžete pridať kamilky, eukalyptový olej, cibuľu, soľ – alebo aj nič. Cez hlavu si prehoďte uterák, nahnite sa približne 20 – 30 centimetrov nad hrniec a dýchajte približne desať minút. hlieny by sa mali postupne uvoľňovať. ZEMiAKY A OCOt NA HORúČKu Teplotu najlepšie znížia zábaly. zmiešajte šesť polievkových lyžíc octu a pol litra vody, namočte do tekutiny vlnené ponožky, vyžmýkajte a dajte na nohy. na ne si môžete natiahnuť ešte jedny, suché ponožky. Do octového roztoku sa môže namočiť aj stará plienka či bavlnené tričko, ktoré sa priložia priamo na hruď alebo chrbát. Proti teplote pomáha aj prikladanie zemiakov (narezaných na plátky či nastrúhaných) na chodidlá. hneď ako zemiak vyschne, treba ho vymeniť za nový.

1. 1. 2012

POĽ NO HOS PO DÁR SKE ROZ HĽA DY Prí lo ha pre poľ no hos po dá rov a dedi nu Číslo 311 Pri pra vu jú: redak tor ka Ľubi ca SÝKO RO VÁ, novi nár ka Elena ŠRAN KO VÁ a spo lu pra cov ní ci Pou ži tá domá ca a zahra nič ná lite ra tú ra

1 /4472/

hlaS ĽUDU

K U LT Ú R A V SELENČI

Tradičný koncert k Vianociam V nedeľu 25. decembra 2011 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel už tradičný vianočný ekumenický koncert duchovných piesní Pánovi spievame spolu. O tento koncert

Karmena Kováčová, Martina Papová, Marián Častvan a Michaela Papová. Sú to osvedčení recitátori a z tejto príležitosti ich pripravila Renata Súdiová. Na koncerte boli i predstavitelia

Na koncerte vystúpil i zbor Ave Mária, ktorý pôsobí v rámci rímskokatolíckej cirkvi v Selenči je zvlášť dojímavý, lebo spomenutú pieseň spoločne spievajú diváci a všetci účastníci koncertu. Tento koncert je najkrajším záverom kultúrnych dianí v Selenči v

uplynulom roku. Dúfame, že organizátorom neubudne z tvorivej energie a že sa o rok znovu dočkáme takého vydareného koncertu. Juraj Berédi-Ďuky

Zbor a orchester Zvončeky Základnej školy Jána Kollára vždy vládne veľký záujem tak milovníkov zborového spevu a duchovných piesní, ale aj divákov, ktorí každoročne prichádzajú na koncert. V ovzduší Vianoc odznel aj tento nedeľňajší koncert, na ktorom sa okrem hostiteľa Komorného zboru Zvony zúčastnili aj komorné zbory Neven z Báča a Nádeje z Pivnice, školský chór a orchester Zvončeky, dve triá, a to: trio Súdiovci a dievčenské vokálne trio Selenča, spevácke zbory Ozvena a Ave Mária evanjelickej a katolíckej cirkvi v Selenči, mládežnícky zbor Plamienky a orchester Zvonivá cimbalovka. Vianočné vinše predviedli malí vinšovníci – žiaci základnej školy: Ján Týr, Jana Trusinová, Zlatko Klinovský, Klaudia Čúsová,

spoločenského a kultúrneho života Selenče a predseda Obce Báč Tomislav Bogunović. Program moderovala Mária Nosálová, členka Komorného zboru Zvony. Selenčania môžu vďačiť za takýto krásny vianočný koncert a večer Komornému zboru Zvony a orchestru Zvonivá cimbalovka, ktorí boli priami organizátori koncertu. Podujatie finančne podporili početní sponzori zo Selenče a z Báčskej obce, ale aj Pokrajinský sekretariát pre predpisy, správu a národnostné spoločenstvá, ktorý tento koncert pravidelne podporuje. Obecenstvo nešetrilo dlane, aby potleskom odmenilo každé vystúpenie účastníkov. Daj Boh šťastia je pieseň, ktorou sa vždy končí koncert. Záver koncertu

ENFORMEL VO VOJVODINE, konkrétne výtvarné diela Josefa Aca, Pála Petrika a Bogdanky Poznanovićovej vo výbere kritika Jerka Denegriho, si do 15. januára 2012 môžu pozrieť záujemcovia vo Výtvarnej galérii belehradského Kultúrneho strediska. Na snímke je pohľad na časť výstavy. O. Filip

VIANOČNÝ KONCERT V STAROPAZOVSKEJ DIVADELNEJ SIENI v nedeľu 25. decembra 2011 početnému obecenstvu podali aktivisti tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Koncert so svojimi piesňami otvoril Zmiešaný spevácky zbor Tília a vystúpili ešte aj detské tanečné skupiny, členky Združenia pazovských žien, FS Klasy a speváci sólisti. Ochotníci spolku podali i kratšiu príležitostnú scénku k prvému vianočnému dňu. Na tomto vianočnom slávnostnom koncerte bolo úhrnne 20 bodov a vystúpenia spevákov, tanečníkov a hudobníkov domáce obecenstvo odmenilo búrlivým potleskom. Na snímke sú aktéri vianočného koncertu v Starej Pazove. a. lš.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREZENTÁCIA KNIHY MAJERA V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV. V utorok 20. decembra 2011 v miestnostiach tejto ustanovizne usporiadali večierok venovaný poprednému režisérovi Ľuboslavovi Majerovi a knihe Majera, ktorú zostavil Pavel Matúch. Úvodnou časťou večierka bol krátky film o živote a bohatej režisérskej činnosti Ľ. Majeru. O knihe sa zmienil autor a o Majerovi ako osobnosti hovorili jeho kolegovia a spolupracovníci, ktorí svojimi príspevkami tiež prispeli do obsahu knihy: teatrologička a profesorka na Akadémii umení v Novom Sade Vesna Krčmarová, publicista a predseda Správnej rady Srbského národného divadla Đorđe Randelj a herec Miodrag Petrović. Večierok spestril dojímavým čítaním príspevku profesora Antona Kreta z Bratislavy herec Ján Žolnaj a o knihe sa zmienil aj Ján Struhár, ktorý knihu označil za knihu roka. Niekoľkými slovami sa prihovoril aj Ľ. Majera a na záver tohto vydareného večierka bol premietaný krátky film z Majerových študentských čias, ktorý bol aj preňho milým prekvapením. Prítomní si mohli pozrieť aj výstavu pozostávajúcu z 22 panelov o živote a diele tohto režiséra, ktorú zostavili Vladimír Valentík a Pavel Matúch.

OTVORILI VÝSTAVU FOTOGRAFIÍ JAROSLAVA PAPA V KYSÁČI

Živočíšny svet tunajších lúk V

Galérii SND v Slovenskom národnom dome v Kysáči vo štvrtok 22. decembra 2011 otvorili výstavu fotografií majstra fotografie Jaroslava Papa. Koordinátor galérie Michal Madacký privítal prítomných a po ňom sa prihovoril Pavel Čáni, predseda Komisie pre výtvarnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM. S potešením konštatoval, že NRSNM okrem iného investovala aj do Galérie SND, ako i do samotnej výstavy, čo sa ukázalo mimoriadne správnou investíciou.

priaznivých poveternostných podmienok, autor sa musel brodiť po veľkom snehu, blate, v rojoch komárov, až kým sa nedostal na pravé miesto. Potom ešte potrebuje aj šťastie a na fotografovanie podmienky, aby vznikla želaná fotografia. Býva, pravdaže, i neúspešných pokusov a často treba využiť jediný lúč slnca. O autorovi sa zmienil ako o samokritickom profesionálovi s vysokými štandardmi. Zaželal mu ešte hodne podobných výstav a prítomným, aby si pozor-

J. Pániková Z vernisáže v Galérii SND v Kysáči: (zľava) Rastislav Surový, Bora Otić, Pavel Čáni, Jaroslav Pap a Michal Madacký

PRESS PHOTO SRBSKO 2011, výstava putovného rázu, na ktorej sú najlepšie mediálne zábery v krajine, práve prebieha v Medzinárodnom tlačovom stredisku v Belehrade. Na snímke sú niektoré zo 153 najkvalitnejších fotografií zvolených z vyše 1 400 záberov zaslaných stovkami autorov: novinárov, fotoreportérov, dopisovateľov... O. Filip

Pripomenul tiež, že výtvarné umenie nie je len maľovať a robiť sochy, ale že sú vizuálna komunikácia a umenie 21. storočia veľmi prítomné a zastúpené na každom kroku. Výstavy takého druhu, akou je výstava fotografií J. Papa, pritom umožňujú vidieť ozajstné, majstrovské diela. Známy novinár Bora Otić na začiatku príhovoru v Kysáči odhalil, že je s autorom výstavy v prvom rade priateľom, potom kolegom a spolupracovníkom. S radosťou prezradil, že pri vzniku mnohých motívov na vystavovaných fotografiách i sám bol prítomný. Pri pohľade na fotografie, podľa slov B. Otića, všetko vyzerá zaujímavo a impozantne, ale mnohé vznikli za ne-

ne a s úctou pozreli výstavu Jaroslava Papa. Výstavu, ktorú si v Kysáči možno pozrieť do 15. januára 2012, otvoril Michal Madacký. Autor Jaroslav Pap po vernisáži medziiným vyhlásil, že takmer všetky vystavované fotografie vznikli za posledné dva roky na tunajších lúkach, horách, pri Dunaji a iba tri sú urobené mimo územia Vojvodiny. Inak fotografie zobrazujú zvieratá, ktoré podľa slov autora treba chcieť fotografovať. Pritom je veľmi dôležitá príprava, ale aj pohotovosť, výber ovzušia, chvíle, ročného obdobia, druhu zvierat, poveternostných podmienok, svetla... a ešte veľa toho. Najmä záľuby. E. Šranková

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA ŠTEFANA PROGRAM KUS ZVOLEN V KULPÍNE

Potešili domáce obecenstvo P

o dvoch rokoch tradičný koncoročný Štefanský program Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen znovu usporiadali v Kulpíne. Sieň tamojšieho Domu kultúry bola plná a kulpínskym spolkárom sa dobre spievalo, tancovalo, hralo a vinšovalo pred domácim obecenstvom. Teda v pondelok 26. decembra 2011 kulpínski ochotníci položili bodku za celoročnou bohatou a rôznorodou prácou, ktorej pozoruhodné aktivity chronologicky obecenstvu predstavil predseda KUS Zvolen Michal Čiliak. Celovečerný program na domácom javisku bol podelený do troch celkov. Na začiatku vystúpili najmladší spolkári z DFS Bažalička a hravo a šantivo spievali, tancovali a vinšovali. Medzi nimi na javisku bol aj prívetivý dedko Mráz, ktorý ich preto, že sa pekne naučili tancovať, spievať a recitovať, odmenil novoročnými darčekmi. Zo súboru Bažalička sa potom pred-

stavila aj o niečo staršia skupina detí, ktorá už tancovala náročnejšie tance, pridala aj spevy a krásne vinše. Ani tieto ratolesti Zvolena nezostali bez balíkov, dedko Mráz ich za úsilie počas výstupu štedro odmenil. V druhej a aj tretej časti programu veselú náladu udržiavali divadelníci spolku predvedením žartovných scé- Najstarší tanečníci Zvolena, ktorí v uplynulom roku mali hodne výstupov nok na aktuálne témy. doma a v zahraničí, podali skvelý výkon aj na domácom javisku Tentoraz sa predstavili členovia divadelnej odbočky: Ján spracované v početných cho- chestra boli i mladý nádejný harChalupka, Alena Chalupková, Mi- reografiách M. Čiliaka. A nielen- monikár kulpínskeho spolku Vlachal Fehér a Vlastislav Zelenák. že tancovali, ale i spievali, a to dimír Zima a skúsení hudobníci Obecenstvo sa pritom dobre po- staršia a mladšia dievčenská spe- Vladimír Mega, Valentín Grňa a bavilo a v týchto sviatočných vácka skupina spolku. Sólo za- Vladimír Čáni. Celovečerný prospievali Kristína a Michaela Čilia- gram moderovala Anna Gažová. dňoch aj dobre naladilo. Vynikajúci výkon na Štefan- kové, Andrea Šimová a v duete Záverom koncoročného kultúrskom programe podal mládež- Petra Krnáčová a Blanka Gažová. neho podujatia v Kulpíne úspešnícky folklórny súbor. Skúsení Vedúcimi orchestra, ktorý spre- ný rok 2012 a občanom Kulpína dlhoroční spolkári predviedli vádzal tanečníkov a spevákov, zdravie a pokoj poprial vedúci temperamentné dolnozemské boli Ondrej Maglovský a M. Čiliak, spolku M. Čiliak. K. Gažová tance, ako aj tie zo Slovenska a členmi tohto štefanského or-

NA ŠTEFANA V SIENI SLOVENSKÉHO DOMU V ŠÍDE žiaci ZŠ Sriemskeho frontu, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu, žiaci, ktorí chodia na náboženstvo v tamojšom slovenskom evanjelickom kostole, a detské súbory SKUS Jednota predviedli celovečerný kultúrno-zábavný program. Pred plnou sieňou Slovenského domu na tradičnom štefanskom koncerte mladí ochotníci sa predstavili krátkymi vtipnými scénkami, ktoré pripravila učiteľka slovenčiny Slavka Čavićová, detskými piesňami, ktoré pripravila farárka Olina Kolárová, a tancami v prednese detského súboru SKUS Jednota (na snímke). Spevákov a tanečníkov sprevádzal mladý orchester SKUS Jednota. St. S. 1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

DETSKÉ DIVADELNÉ PREDSTAVENIE V STAREJ PAZOVE. Už tradične v staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac k vianočným a novoročným sviatkom chystajú detské divadelné predstavenie. Dedko Mráz sa kamaráti s deťmi vo všetkých skupinách a objektoch patriacich do Poletarca. V stredu 21. decembra 2011 v objekte Slnko v PU Poletarac v Starej Pazove vychovávateľky z Novej Pazovy zahrali novoročné predstavenie o Červenej Čiapočke. Réžiu a úpravu textu mala na starosti Dajana Tukićová, ktorá v predstavení i hrala, a okrem nej na potešenie najmladších vystúpili aj Jovana Nožinićová, Sandra Radovićová, Ivana Mihajlovićová a Milica Ćulibrková. a. lš.

K U LT Ú R A NA KUS REČI S MICHALOM BABIAKOM PRI JEHO ŽIVOTNOM JUBILEU

Divadlo a literatúra – to sú moje jing a jang ulpínčan doc. PhDr. Michal Babiak, Mr., svoje 50. narodeniny oslávil 14. decembra 2011 v Bratislave, kde s rodinou žije. Nielen jeho časté návraty do rodnej dedinky a do rodnej Vojvodiny – tak súkromné, ako aj profesionálne – ale zvlášť lichotivé správy o jeho úspešnom pôsobení v niekoľkých umeleckých rovinách v krajine našich predkov boli nám priamym podnetom pri tejto príležitosti osloviť ho niekoľkými otázkami. Nech teda spolu so želaním ďalších úspechov v jeho nasledujúcej päťdesiatke tento priestor v našom novoročnom čísle poslúži na lepšie poznanie tohto ambiciózneho Kulpínčana: docenta na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, režiséra, ktorý so svojou hrou Vlkolak reprezentoval Slovensko na Svetovom festivale amatérskeho divadla v Monte Carle, operného režiséra, s ktorým ochotne spolupracujú svetoznámi sólisti milánskej La Scaly, viedenskej Štátnej opery... Predtým ako si si obul túlavé topánky, vyorával si hlboké umelecké brázdy v Kulpíne a vôbec vo Vojvodine: svojho času Ťapákovci pod tvojou režijnou taktovkou „vystrelili“ kulpínskych divadelníkov a kulpínske divadlo do prekvapujúcich výšin, tvoje herecké kreácie dávali silu predstaveniam aj v prestížnom poloprofesionálnom Divadle VHV, tvoje skladby zaslané na naše festivaly novej slovenskej hudobnej tvorby právom znamenali zaistené ocenenie. Pamätáš sa? – Pamäť a spomínanie asi najviac určujú vnútorné, duchovné bytie človeka. Naše deti a naše dielo, teda všetko to, čo sme v živote urobili (postavili domy, svojimi rukami vytvarovali, vytesali, napísali atď.), všetko to žije svojím vlastným životom, ale to, ako my pretrvávame v čase, závisí od našich spomienok, od našej pamäte. Naše spomienky nás formujú; táto stále sa hromadiaca minulosť vplýva na našu prítomnosť, rozhodujeme sa podľa toho, čo sme zaži-

li, čo sme skúsili a zhodnotili ako dobré alebo zlé; na základe spomienok, na základe našej skúsenostnej minulosti pokúšame sa udať tón aj našej budúcnosti. Človek bez spomienok prestáva byť sám sebou, stáva sa niekým iným. Spomínam si na svoju starú mať: vo vysokom životnom veku doľahol na ňu alzheimer – a to už nebola ona. Uzavretá do pasce života bez spomienok žila vo svojom svete a nie vo svete nás ostatných. Stále sa dožadovala ísť domov a nášho otca privádzalo do zúri-

Zdá sa, že ľudia postihnutí alzheimerom „vybabrú“ so smrťou tým, že zabudnú zomrieť – no je to Pyrrhovo víťazstvo, lebo oni vlastne zomreli, keď zostali bez spomienok. Že si sa dal na štúdium slovenčiny, neprekvapilo nikoho, je to základ, ktorý si už pred nástupom na akademickú pôdu viac-menej poznal, ale prečo aj estetika? Odkiaľ tá túžba po poznaní krásna v takom chlapovi ako hora? – Ten dovetok k otázke vnímam s istým humorným podtónom,

V rodinnom kruhu, 14. 12. 2011 vosti pripomínať jej, že doma je; stále sa pýtala, kto sme my a kedy už prídu domov apo – o ktorom sme my ostatní vedeli, že zomrel ešte pred sedemdesiatimi rokmi. Už to nebola tá láskavá stará mať, ktorá žila s nami, ale ani so sebou. Zostala bez spomienok – uzavretá, ako sibyla kúmska v izolovaných črepinách niekdajšieho vlastného bohatého vnútorného sveta – čakala už len na smrť. A nebola si toho vlastne ani vedomá – to, že ju čaká už len to posledné, sme vedeli my, čo sme žili – nie ani s ňou, ale skôr: popri nej. Tak sa zdá, že spomienky nám pomáhajú, aby sme nielen dôstojne žili v minulosti a na základe skúsenosti si plánovali budúcnosť, ale aj aby sme sa dôstojne pripravili na smrť: človek bez spomienok nie si je vedomý, že život človeka speje ku koncu. Cynik možno povie: „Tým pádom ho smrť nemôže ani zasiahnuť – lebo zomrie niekto iný.“

takže sa pokúsim rovnako aj odpovedať: cynici hovoria, že estetika je jedna z tých disciplín, kde platí evidentný nepomer medzi teóriou a praxou, a keď ide o vzťah medzi estetikom a estetickým objektom zrejme najviac platí to, čo údajne hovoril biskup Starke: „Nehľaďte na to, čo robím, ale počúvajte to, čo vám kážem.“ V praktickom živote Hegel mal údajne otrasný vkus – a keď ide o telesnú schránku, bol dokonca väčšia hora ako ja; prednášal tak ako málokto (údajne s veľkým krígľom piva na katedre, z ktorého si počas prednášky upíjal, takže následne si len pod nos takmer nezrozumiteľne mrmlal, pritom grgal a... no, nebudem hovoriť ďalšie detaily) – a pritom jeho estetický systém platí ako jeden z priekopníckych v dejinách estetiky. Štúdium estetiky si našťastie nevyžaduje fyzické predpoklady a aj keď je to špekulovanie o čomsi takom jemnom, faj-

novom, ako je krása, umenie atď., venujú sa jej aj chudí, aj tuční, aj škaredí... Dokonca, dejiny dokladajú, že práve takíto „neestetickí špekulanti“ často dominovali: Sokrat bol údajne škaredý – a znova mi prišiel na rozum Hegel, ktorý raz, keď sa ho pýtali, prečo sú Nemci najlepší filozofi, údajne odpovedal asi takto: „Je to preto, lebo my Nemci máme veľké zadky, a tým pádom vydržíme dlho sedieť na stoličke a poctivo študovať.“ Ale pokúsim sa v skratke zodpovedať na prvú časť otázky: štúdium slovenčiny na Novosadskej univerzite mi dalo veľmi veľa; môžeme byť hrdí, že toto štúdium máme na skutočne vysokej úrovni. Celý život využívam to, čo som sa tu naučil. A rozhodnutie ísť študovať estetiku sa objavilo ako mladícka márnomyseľnosť – moment, keď mladý človek má pocit, že dokáže uniesť celý svet, keď sa tak trochu ako doktor Faust umára potrebou hľadať a nájsť štipku „skutočného, pravého poznania“, objaviť kvintesenciu, piaty element, ktorý mu v dovtedy nadobudnutom poznaní chýbal. Myslím si, že každý človek sa s takýmto pocitom stretáva dvakrát v živote: raz, keď si mladý a keď sa ti zdá, že zmôžeš čokoľvek – a to je to, čo mám za sebou. Ak niekedy ma po druhýkrát postretne táto túžba, bude to jasným znakom, že som zostarol a že tá túžba nájsť kameň mudrcov nie je nič iné, ako podvedomý smútok za mladosťou. Tak trochu ako doktor Faust. V túlavých topánkach sa asi stále dobre cítiš: sledujeme, ako sa len dá, tvoje angažovanie a hlavne úspešné režisérske pôsobenie v profesionálnych divadlách v Bratislave, vo Zvolene, v Košiciach, Žiline, Trnave, ale aj v Slovinsku, Chorvátsku, našťastie aj v tvojom rodnom Srbsku. Čo udáva smer tým tvojim potulkám? – Divadlo je vo svojom základe kočovný a kočový jav. Podľa legendy už prvý známy divadelník, antický grécky dramatik a režisér Tepsis v 6. storočí pred n. l. hrával svoje predstavenia na javisku, kto-

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ré bolo pripevnené na kolesách. Zdá sa, že časy sa menia, no podstata zostáva nezmenená: divadelní tvorcovia vyhľadávajú divadlo a divadlo vyhľadáva diváka. Byť divadelníkom nie je nič iné ako mať chuť, potrebu a silu zdieľať niečo niekomu. Umenie nám hovorí, že človek je vtedy najbližšie k svojej podstate, keď vstupuje do istej komunikácie a divadlo, rovnako ako aj iné druhy umenia, sú komunikáciou, zdieľaním. Nemecký romantický básnik Hölderlin určuje, že dejiny ľudstva začínajú vo chvíli, keď sme sa ako ľudia „stali rozhovorom“. Hovoriť a načúvať – to je asi ten rozhovor, ktorým sme sa kedysi stali a čo nás ako ľudí trvalo určilo. Všetko ostatné – vrátane rozhovoru v divadle – je len technika, alebo ak chceme, fyzika. Ale tá podstata, tá je vždy o rozhodnutí prehovoriť, za predpokladu, že je niekto, kto ma bude počúvať. A je už vonkoncom nepodstatné, či je ten divák v Kulpíne, v Celji, v Bratislave alebo v Monte Carle. Dramatický text v režijnom naštudovaní je interpretáciou, keď režisér vykladá tzv. biele miesta dramatického textu do divadelného znaku. Táto čarovná premena literárneho umeleckého znaku na divadelný znak je poznačená režisérovým zástojom v inscenovaní – a kýmkoľvek budem v sebe niesť túto alchymickú potrebu premeniť olovo na zlato – nezostane mi iné, ako – nevyzúvať si „túlavé topánky“. Ty a operná réžia. Pre rodný Kulpín, pre spolužiakov, kolegov, ktorí v tebe vždy videli neskrotné ambície, predsa prekvapenie. Alebo ani nie? Veď aj v jej zárodku sú vlastne tie dve umelecké roviny, v ktorých si sa vždy s ľahkosťou a radosťou zorientoval: hudba a réžia. – Opera je vášeň. Aj ľudia, ktorí nechodia do opery, keď občas počujú a vidia zábery z koncertov, povedzme troch tenorov, neubránia sa veľkým emóciám. A tí, ktorí operu milujú – je to láska na celý život. Mal som rád operu odkedy viem za seba – ešte keď nám v nižších ročníkoch základnej školy nebohý učiteľ Máľach púšťal nahrávky zo starého gramofónu – bol som tým neuveriteľne fascinovaný. Opera má úžasnú energiu – podobnú tej na futbalových štadiónoch. Raz, keď sme si s man1. 1. 2012

1 /4472/

želkou išli pozrieť Wagnerovho Siegfrieda do poľského Vroclavu, zažili sme niečo nevídané – videli sme na vlastné oči, ako operný spev dokáže zdvihnúť na nohy tisícky a tisícky divákov. Mal som nekonečné šťastie, že mi umelecký šéf Štátnej opery majster Marián Vach už trikrát poskytol príležitosť zarežírovať si operné tituly (Pucciniho Bohému, Kubičkovo Evanjelium podľa Lukáša a Verdiho Nabucca – za toho som dostal tri dru-

– Divadlo, opera, ako som povedal, to je vášeň – literatúra, to je moje remeslo. Vášeň je to, čo ťa zasiahne ako blesk – remeslo je to, čo odhalíš v sebe ako vlohu a zdokonalíš sa v tom. V istom období som si hovoril: ja som v divadle iba hosťom a kedykoľvek mám právo odísť a povedať vyštudovaným divadelníkom: „Sorry, že som rušil vaše kruhy – vraciam sa tam, na čo mám výučný list.“ S odstupom času sa mi zorný

Po predstavení Pucciniho Bohémy na Zámockých hrách zvolenských 24. 6. 2006. Na snímke sprava: Michal Babiak, režisér, Rudolf Hromada, riaditeľ Štátnej opery Banská Bystrica, maestro Marián Vach, dirigent, Stefano Secco, tenor, sólista milanskej La Scally; tretia zľava: Sara Galli, popredná talianska sopranistka. hé ceny slovenskej opernej kritiky) a teraz pripravujeme ďalší titul pri príležitosti 200. výročia narodenia Verdiho. Pre Kubičkovu operu Marína Havranová som napísal aj libreto, režíroval som aj ďalšie jeho opery a mal som šťastie spolupracovať aj s vynikajúcimi sólistami svetového mena, ako napríklad sólista milánskej La Scaly Stefano Secco, viedenskej Štátnej opery Anna Ryan, ďalej s Paolettou Maroku, Borisom Stazenkom, Sarou Galli, Riccardom Zanelletom, Antoninom Interisanom atď. Moja žena mi zvykne hovoriť, že som sa narodil pod šťastnou hviezdou. Režírovať v opere bol môj sen, ktorý veľmi dlho nemal šancu nadobudnúť konkrétne obrysy – tým, že sa mi splnil, zrejme čosi pravdy bude na tých manželkiných slovách. Literatúra, vlastne literárna veda, estetika a teatrológia. Čo ťa aj na tomto poli provokuje, núti prejaviť sa, povedať a hovoriť, prípadne čo nového v knižnej podobe pripravuješ?

HLAS ĽUDU

bod nazerania tak trochu posunul: už sa viac na divadlo a literatúru nepozerám ako na samostatné a oddelené javy, ale ako na vzájomne sa doplňujúce, podmieňujúce. Ako na emocionálnu a racionálnu, zmyslovú a pojmovú atď. podobu mojej bytosti. To sú moje jing a jang. O to viac to pociťujem pri presahoch týchto dvoch sfér: skôr som sa snažil, aby moje literárnovedné texty mali prísny pojmový ráz a v poslednom čase vidím, že sa mi to nedarí – čoraz viac som esejistický, čoraz viac mám chuť o vážnych veciach literatúry hovoriť s metaforickým podtónom atď. Možno je to vec životného veku a možno za všetko môže aj táto postmoderná doba, ktorá veľmi nerešpektuje presnú hranicu medzi štýlmi a žánrami. Vydal som dve knihy estetických štúdií a esejí, očakávam vo vydaní nadlackého Vydavateľstva Ivana Krasku aj tretiu; okrem toho vyšli mi aj dve knihy dramatických textov a na vydanie som pripravil aj päť kníh dramatických textov

starších slovenských autorov. Za jeden z najväčších úspechov na literárnom poli považujem svoju stať o slovenskej dolnozemskej literatúre, ktorú profesor Viliam Marčok zaradil do svojich Dejín slovenskej literatúry III, a tak sa o slovenskej literatúre, napísanej vo Vojvodine, v Rumunsku a Maďarsku učia aj študenti na vysokých školách na Slovensku. Bol už asi najvyšší čas, aby sa o slovenskej literatúre začalo hovoriť aj v širšom kontexte – a slovenská dolnozemská literatúra si túto akademickú a vedeckú pozornosť určite zasluhuje. Tvoje dni sú teda naplnené pedagogickou prácou, režijnou, literárnovednou, návratmi do rodiska... ale veríme, že na kúsok voľného času svojho manžela a otca si právom nárokuje aj tvoja rodinka. – S manželkou Lydkou máme dvoch fantastických synov – Emila Bohuslava (1993) a Daniela Blahoslava (1997). Lydka je vyštudovaná andragogička a pracuje na Ministerstve školstva SR, a synovia študujú na Bratislavskom evanjelickom lýceu. Máme z nich radosť, lebo sa im darí – okrem školských povinností angažujú sa aj športovo a v oblasti hudby; vytvorili si svoj svet v dobrom prostredí, ktoré zdarne vplýva na ich formovanie (Emil zaznamenáva veľké úspechy na súťažiach taekwondo, Daniel hrá na violončele a gitare, má už aj svoju kapelu). Počas školského roka je to stres a zhon, aký iste poznáme všetci, no cez prázdniny synovia naberajú nový dych v rovnako podnetných prostrediach: letných táboroch evanjelickej mládeže, ktoré organizuje pani farárka Polcková, ale aj na zahraničných pobytoch (Nemecko, USA...), ku ktorým sa dostávajú hlavne cez školské prostredie. Sme radi, že využívajú plným dúškom podnety, ktoré sa im núkajú, a žijeme vo viere, že sa to raz zúročí v ich prospech. Tvorivý potenciál dostali od Boha, našou úlohou ako rodičov je dať tomuto potenciálu živné prostredie. A modliť sa, aby sme pritom niečo nezbabrali. Za rozhovor ďakuje: Anna Francistyová Fotografie: súkromný archív M. Babiaka

K U LT Ú R A

V STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA v stredu 21. decembra 2011 usporiadali literárny večierok, na ktorom predstavili monografiu pod názvom Istorijat zdravstva u Staroj Pazovi (Dejiny zdravotníctva v Starej Pazove) autorov profesora Jaroslava Miklovica a Jána Horváta. Ináč premiéra monografie bola nedávno na oslave Dňa Domu zdravia. Tentoraz v mene knižnice návštevníkov pozdravila Mirjana Žakulová, úradujúca riaditeľka, kým Dr. Željko Katić, riaditeľ DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove, vyzdvihol, že je „do tohto diela vložené veľa práce a energie, aby uzrela svetlo sveta“. O tom, ako monografia vznikla, na literárnom večierku hovorili tak samotní autori, ako aj lektor profesor Sava Đurđević. Staropazovský Dom zdravia je jedinou zdravotníckou ustanovizňou v Srbsku, ktorá má takúto monografiu a spracované celkové dejiny z tejto oblasti. V hudobnom bode vystúpili žiačky Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka Marína Domoniová (flauta) a Anna Havranová (gitara). Na fotografiách: Momentka z hudobnej časti podujatia a protagonisti prezentácie monografie (sprava) Ján Horvát, Dr. Željko Katić, profesor Jaroslav Miklovic a profesor Sava Đurđević. a. lš.

Pekná novinka v pivnickej knižnici nihy nie sú vyrábané ako nábytok, napriek tomu neexistuje nič, čo by zariadilo dom krajšie.“ S takýmto výrokom iste súhlasia mnohí, avšak krásne je vojsť do upravenej knižnice s mnoho kníh. To sa 21. decembra 2011 podarilo v pivnickej knižnici, keď sa tu uskutočnilo slávnostné otvorenie vynovených miestností. Prítomní boli predstavitelia SVS Viliam Slavka a Miroslav Hemela, ktorí finančne podporili rekonštrukciu knižnice, ako i predstaviteľky Spolku žien, ktoré pri každej príležitosti priložia svoje usilovné a šikovné ruky. Deti základnej školy so svojimi učiteľkami prichystali tance, básne a piesne. Na úvod sa prihovorila riaditeľka Knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke Koviljka Dobrićová. Povedala, že knižnica je založená 27. decembra 1904 a toto je tretia rekonštrukcia miestností od jej založenia. Tiež zdôraznila, že knižnica v Pivnici nie je zvláštna iba pre vynovené miestnosti, ale i preto, že tu pracuje

„K

knihovníčka Zorica Vučenovová, ktorá pevnou niťou vtkala lásku ku knihe všetkým čitateľom, čo sa prejavuje v stále väčšom počte členov. Knižničný fond je bohatý a zo dňa na deň rastie počet kníh. Neodmysliteľnou súčasťou knižnice sú i rozličné podujatia pre čitateľov všetkých vekových kategórií. Knižnica má 420 členov, z toho sú 90 percent aktívni členovia. V miestnostiach knižnice sa stretajú tak deti, ako i najstarší Pivničania a denne sa tu zastaví 50 do 60 členov. Predvianočné ovzdušie bolo cítiť i na tomto zvláštnom mieste. Vianočné darčeky dostala knihovníčka Zorica Vučenovová a Pivničania ako vianočný darček dostali vynovené miestnosti knižnice. V častom navštevovaní knižnice ich iste bude sprevádzať aj tento výrok Leva Nikolajeviča Tolstoja: ,,V dobrých knihách sa dočítaš o skutkoch lásky k blížnemu. Nečítaj iba očami, čítaj aj srdcom a konaj tiež šľachetne a statočne.“ Zuzana Valentíková

V STAREJ PAZOVE vo štvrtok 22. decembra 2011 predstavili cédečko Rock Zoo vydané v produkcii RTV Stará Pazova a za podpory Obce Stará Pazova a Miroslava Milatovića-Vicka, legendárneho bubeníka v skupine Riblja čorba a vedúceho rockovej školy Master Blaster Studio založenej roku 2009 v Belehrade. Stará Pazova je druhé mesto, v ktorom vystúpili žiaci tejto školy. Pred koncertom v divadelnej sieni v predsieni divadla usporiadali tlačovku a na nej Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, okrem iného povedal, že sa v Starej Pazove otvorí vysunuté oddelenie rockovej školy Master Blaster Studio. Na tlačovke hovorili aj Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova, a Miroslav Milatović-Vicko. Na fotografii je momentka z koncertu, na ktorom predstavili uvedené cédečko. a. lš.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Štandardný kalendár na priestupný rok Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci aj na sklonku uplynulého roku vyšiel tlačou ďalší ročník populárneho celoročného čítania Národný kalendár. Je to jeho 91. ročník, zostavovateľom bol aj tentoraz Vladimír Valentík a v redakcii boli ešte: Michal Ďuga, Ján Hlaváč, Víťazoslav Hronec, Mária Lučetincová a Pavel Matúch. Z obálky sa na nás usmieva úspešná speváčka Anna Zorňanová z Nového Sadu, ktorej by sme ochotne udelili titul Objav roka 2011. A čo sme ešte objavili v Národnom kalendári 2012? Vstupná časť ako obvykle: kalendárium, efemeridy, minuloročné súvahy, a tie smutné dni z vlaňajška nám pripomenú spomienky na zosnulých významných spoluobčanov:

Jána Dorču, Martina Kmeťa, Vladimíra Bartoša, Andreja Ferku, Sa-

DOBRUO SLOVO SLOVÁKOM SÚCIM NA SLOVO (4)

Komu to nôž do chrbta? (reagovanie na článok Slovenčina venovaná deťom, Hlas ľudu, č. 52 zo dňa 24. 12. 2011, s. 50) emôžem nereagovať na hore uvedený článok týkajúci sa detských dielní zameraných na vzdelávanie novosadských detí v slovenčine. Osobne mi ako profesorovi slovenského jazyka, ktorý už veľa rokov pracuje v novosadskom prostredí vo výučbe a v pestovaní materinského jazyka, okrem toho aj ako aktivistovi v rámci SKC Pavla Jozefa Šafárika, kde som za uplynulých takmer desať rokov nacvičil 8 detských divadelných predstavení, kde som neraz bol hybnou silou v organizovaní školských programov (na ktorých sa potom do Šafárika zhrnie aj takých 70 – 80 detí), vyznieva zarážajúco časť textu z pera mladej študentky slovenského jazyka Anety Lomenovej, keď okrem iného píše, že „... mladé študentky urovnávali púť zanedbanej slovenčiny a snažili sa detské hlavičky usmerniť na správnu cestu zveľaďovania a kultivovania nášho dedičstva, našej slovenčiny“. Zároveň by som sa chcel opýtať slečnu Lomenovú, o akú zanedbanosť tu ide, keďže som vopred uviedol, čo som sám osobne doteraz v tom Novom Sade urobil na poli zachovávania materinského jazyka. Tento list píšem len a LEN (!) vo svojom mene a aj teraz mám pocit, ako i skôr, že je práve táto činnosť v Šafáriku (dnes je ináč veľmi populárne písať rôzne projekty, dostávať za to slušné peniaze, bez ohľadu na to, ako sa tie peniaze využijú a AJ ZNEUŽIJÚ?!) zameraná v smere: zabodnúť niekomu nôž do chrbta?! Samuel Medveď, profesor slovenského jazyka

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

muela Feketeho. Primeraným a populárnym štýlom písanými príspevkami zastúpené sú mnohé naše osady a v tradičnej Kronike nášho národného života aj všetky ostatné. Tak ako aj vždy, čitateľov iste zaujmú životné príbehy známych i neznámych spoluobčanov, ich nevšedné záujmy, splnené i nesplnené sny, recepty na dlhý spoločný manželský život, tvorba jubilujúcich spisovateľov a básnikov, a vysunuli by sme napríklad 11 jazykových poučiek. Celých 40 strán je v tomto populárnom čítaní venovaných poľnohospodárstvu, ktoré iste zaujmú nielen čisto poľnohospodárske domácnosti, lebo nejakým tým roľníctvom, dobytkárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom či zeleninárstvom si mnohí snažíme do-

plniť rodinný rozpočet. Na svoje si prídu aj najmladší pri Detskom kútiku, športovci pri svojich športových stranách. Veríme, že sa aj naše kuchárky pristavia pri ponúknutých receptoch. Národný kalendár na rok 2012 spolu s reklamnou časťou má takmer 350 strán. Je tu aj vyše 180 fotografií, ktoré hneď na prvý pohľad lákajú potenciálnych čitateľov, a keď ich k tomuto ročnému čítaniu prilákajú, iste tu dlhšie zostanú, lebo táto publikácia tentoraz nie je zaťažená vedeckým spracovaním početných výročí, ktoré si v tomto roku pripomenieme: zostavovateľ si predsavzal do kalendára zaradiť hlavne klasické, pútavé, zaujímavé, nie veľmi rozsiahle príspevky, ktoré sa čítajú na jeden dych. A. F.

Vzhliadnime na omyly dá sa mi, že za doček Nového roku budem doma hľadieť televízor.“ „Vieš čo, prestaň smarať, už sme si ujasnili, že doček je vítanie Nového roka, ako i to, že treba povedať budem pozerať televíziu. Ja sa idem teraz sánkať. Nebudem teba počúvať, dokonca sméta mi tvoje ponášanie.“ „Tak teda nejdeš sa sánkať, ale sánkovať, a ponášanie – to je tuším správanie. Nehovorí sa ani, že ti sméta, ale prekáža. A na obojstrannú spokojnosť, a nie korisť, keď sa otušujem, budeme periť stromček. Len mi podaj ten mlačok.“ „Ty sa predsa ideš osprchovať, nie otušuvať, ja nesmaram, ale ty si únavná, otravná, otravuješ. A mlačok je kladivo. Da som vedela, že nie sú v poriadku šalter, šteker a utikáč, navolala by som majstra.“ „Majstra môžeš zavolať, alebo mu zatelefonovať, nie navolať, a dobre počúvaj, šalter je vypínač, šteker je zásuvka a utikáč je zástrčka a slovíčko da vystriedaj týmito spojkami: ak by, keby aj, aj keby, i keby. Teraz je už kraj nášho rozhovoru.“ „Nie, nie je kraj, ale koniec. Ešte len nech ti poviem, mne neodhovára cena toho kožucha, nevezmem si ho.“ „Ó, aká nepravda, ja som ti ho predsa priniesla, prímeš ho teda, či nie?! A náležite sa má povedať, nevyhovuje mi cena.” „Namiesto prímeš treba povedať prijmeš a namiesto spojenia aká nepravda ti odporúčam slovenské slová nespravodlivosť, neprávosť. Keď sa ti stane, že ťa niekto v niečom ukráti, poškodí, vtedy povieš, že spáchal neprávosť, krivdu, a ty musíš trpieť neprávosť, znášať a prežívať krivdu. Avšak s tebou sa nedá. Darmo som ťa odhovára-

„Z

la, aby si vtedy, keď ste zapríčinili tú saobraćajku, zostala doma, len dobre, že sanitka rýchlo prišla na lice mesta. Tak som sa vtedy bála za teba!” „Tak bála si sa o mňa. A ty nevieš, že je saobraćajka srbské slovo, po slovensky je to dopravná nehoda. A pohotovostná služba rýchlo prišla na miesto činu, aby vykonala, ako by si ty asi povedala, uviđaj, a ja by som ťa korigovala, nie uviđaj, ale obhliadku miesta činu. Veď aj v novinách písalo o tom, ale v novinách píše o šakovom.“ „Treba povedať, v novinách sa píše, alebo Hlas ľudu píše napríklad o žatve. Už sa mi vôbec nechce priprávať za Vianoce, radšej by som šla zberať zemiaky do poľa.“ „Už si raz zapamätaj, pripravujeme sa na Vianoce, pozor na predložku, ani za, ani pre, a keď príde leto, zemiaky pôjdeš zbierať, obilie sa zberá, a čerešne oberať. Do konca roka môžeš ešte využiť dni a konkurovať o súbehy, lebo sa nám zle píše.“ „O súbehy sa uchádzame, aby sme napríklad získali finančné prostriedky, lebo sa nám bude zle vodiť, bude s nami zle-nedobre.“ „Bolí ma ucho! Zdá sa mi, že náš stromček takto nebude operený! A už aj Lačokoví, aj Kováčoví operili.“ „Dávaj však pozor, treba povedať, čo ma po tom. Stromček predsa zdobíme a spisovné koncovky pri priezviskách sú –ovci, napr. Lačokovci, Kováčovci. Dúfam, že vieš, že tieto decembrové koncerty boli humanitárne, nie chumanitárne, ako i to, že treba povedať choreografia a nie koreografija.“ ah

K U LT Ú R A PO STOPÁCH TVORBY VZÁCNEHO HUDOBNÍKA Z HLOŽIAN

Ďuricove piesne zľudoveli P

o ľuďoch na tejto Zemi, až sa poberú tam, odkiaľ sa nevracajú, zostávajú stopy. V tráve, piesku, prachu, vo vode... Najčastejšie ich, starostlivo a pomerne rýchle uprace dážď, sneh, vietor, slnko... Sú i stopy, s ktorými si zub času neporadí ani ľahko, ani rezko. Zachovajú sa dlhšie, spájajú generácie žijúce v odlišnom časopriestore. Sú to napísané básne, namaľované obrazy, zložené piesne... Keby sa raz dakto podujal urobiť napríklad lexikón významných Hložančanov, určite by v ňom musel byť Ján Ďurica. Narodený v Hložanoch (28. júla 1915), zomrel v Báčskom Petrovci (12. júla 1990), kde je i pochovaný. Znamenitý hudobník, skladateľ a textár. Autor desiatok ak nie stovák páčivých skladieb rôznych hudobných žánrov. Pod oblôčkom... Dievča, dievča, z Babej hory... Hora, hora, vysoká si... Kolíše sa javor... Už sa tá lavička... To sú, hľa, názvy len niektorých piesní, ktorých kompletným autorom je Ján Ďurica. Podstatne viacej je tých, ktorým zložil hudbu. Odišiel dávno, ale stopy po ňom neodviali vetry, ani ich neskryli snehy. Jeho piesne omývajú, ako brehy večného Dunaja, celé generácie vojvodinských Slovákov. Tempo moderato, maestro... Jeho skladby sa vyznačujú umierneným hudobným a speváckym prejavom. Akože inak? Veď vytryskli z duše tichého hĺbavého človeka. Hm, mať ich tak pospolu na dlani... To by bola zbierka! Dcéra Jána Ďuricu Mária Galambošová žije v Hložanoch. Za otcovho života sa pokúsila zhrnúť piesne, ktoré zložil alebo upravil, tiež jeho vlastné texty, ktoré sám zhudobnil. Chceli ich vydať knižne. Ako hovorí: „Aby sa vedelo, čo je jeho.“ Lebo sa nevie. Nepodarilo sa. Lebo otec, skromný, utiahnutý, aký už raz bol, sa pod mnohé z nich „zabudol podpísať“. Taká škoda. Taká škoda! Ján Ďurica sa v rodisku venoval zaúčaniu mladých chtivých ľudí hre na viacerých hudobných nástrojoch. Dlho bol i tvorivou dušou Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch. Známy ako

punktičkár, ktorého orchester musel fungovať „ako švajčiarske hodiny“, dopĺňal ho vynikajúcimi hudobníkmi „zo strany“, ako napríklad huslistom Lučijanom Petrovićom z Nového Sadu. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa zamestnal v Novosadskom rozhlase. Tam dokonca v istom období robil aj vedúceho mimoriadne kvalitného orchestra. S ohľadom na vtedajšie trampoty súvisiace s cestovaním do Nového Sadu zanechal rozhlas a stal sa kantorom hložianskeho evanjelického a. v. cirkevného zboru. Nacvičoval i zmiešaný viachlasový cirkevný spevokol, ktorý mal dobrú povesť. Zároveň hrával v petrovskej Hviezde v období, keď sa tam schádzala smotánka spoločenského života. Do Petrovca vraj jazdieval na bicykli a občas ho Petrovčania zviezli autom. Keď však začali mohutnieť hlasy majetných spoluobčanov, akože „kantor nemôže slúžiť aj Bohu aj Svetu“, skromný, tichý a mimoriadne nadaný muž opäť cúvol. Zriekol sa kantorstva, využijúc skutočnosť, že sa mu v petrovskom Dome kultúry naskytla pracovná príležitosť. Tam sa prejavila jeho tvorivá umelecká žilka. Založil hudobnú školu, z ktorej vzišli viacerí výborní hudobníci, tiež orchester, ktorý mal úspechy na súťažiach. Nie je to paradox i fenomén: naučil iných tomu, čo sám nevedel – spievať? Naučil mnohých hrať a pritom... – Slabšie počul, aj kým ešte žil v Hložanoch. Po odchode do Petrovca čoskoro ohluchol natoľko, že som sa s ním nemohla dohovoriť. Nepomohla ani operácia. Ale hudbu počul. Slová nie. Hoci „báči Jano Ďurica“, ako ho volali Hložančania, nebol dáky zvláštny spevák, „mal ucho“, čiže, bol perfektný sluchista a výborný učiteľ hudby a spevu. Hložany sa určite práve jeho zásluhou môžu hrdiť tým, že medzi prvými rozhlasovými spevákmi boli aj ich spoluobčania: Ružena Hrubíková a Ondrej Čáni, potom Katarína Krajčiová, Katarína Krišková, Ondrej Lovás, ale aj hložiansky rodák Ján Struhárik z Čelareva... Pravdaže, Ján Ďurica stál pri vzniku te-

rajšieho Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v rodisku, a od začiatku ako hudobník i autor skladieb sa zúčastňoval na festivaloch v Pivnici a Selenči, kde si ho mimoriadne vážili.

Ján Ďurica

Maestro Ďurica sa k tajomstvám hudobného kumštu prehrýzol ako samouk, po boku otca, takisto hudobníka. Od svojho dvanásteho roku života chodieval s ním hrávať ako člen chýrečnej Menďanovej kapely. Mnohým milovníkom hudby zostala v pamäti jeho úchvatná hra na cimbale, ktorým ovládol ako prvým nástrojom. Čoskoro hrával aj na husliach, i na harmonike. S otcom a starším bratom Michalom húdli tiež na svadbách a zábavách (v krčmách, Lesíku, hasičskom dome) v Hložanoch a v okolí. Kde sa v ňom vzala striedmosť, nie príliš typická pre muzikantov? Život, priatelia, život, ktorý niekomu býva matkou, iným macochou. Matka sa pobrala na onen svet, keď mal Ján iba rok. Bez otca zostal, keď mal pätnásť... Mnohí by zúfali, zrútili sa. Nie aj Ján Ďurica. Z neho vyrástol dobrý, tichý, úprimný, mierny človek. Život ho naučil rovnako rozvážne znášať zriedkavé pohladenia i časté údery. Ani čo by v ňom pulzovala sila Dunaja pretekajúceho po celé stáročia neďaleko rodnej dediny, ktorú opustil po smrti prvej manželky. V Petrovci sa neskoršie oženil druhý raz. Ozaj, pani Marka, aký bol ako otec?

– Bol dobrá dušička. Skutočná hlava harmonickej rodiny. Detstvo s ním bolo krásne. Hoci sme boli chudobní, moji rodičia nikdy nešetrili láskou, trpezlivosťou a pozornosťou. Otec ma nikdy netrestal tvrdo; aj keď som dačo vyparatila, vždy na mňa šiel pekným slovom. Moderato, maestro... Len pomaly. City, ale – rozum... Prehŕňame sa s Máriou v obsahu neveľkej škatule s pozostalosťou po Jánovi Ďuricovi. Hŕba papierov popísaná notami a veršami piesní mlčky hovorí veľa, ešte viac hlasne zamlčuje. – Toto, čo zostalo po otcovi, je dozaista iba zlomok toho, čo vytvoril. Žiaľ, nerobil si záznamy o vlastnej tvorbe, nezanechal po sebe žiaden zoznam, ani výstrižky. Vytvoril veľa piesní, ale k tomu neexistujú žiadne doklady, ktoré potvrdia jeho autorstvo. Niektoré jeho piesne „zľudoveli“, povedala mi pred časom Kvetoslava Benková... Dôkazy autorstva nad poriadnou časťou hudobnín Jána Ďuricu buď neexistujú, prípadne trčia dakde pod patinou náhodnej, alebo dákej inej zábudlivosti. Jedným zo spoľahlivých prameňov, ktoré vedú k zdroju bohatej a vzácnej hudobnej tvorby Jána Ďuricu, sú výpočty tantiém, ktoré Mária Galambošová, rod. Ďuricová, dostáva pravidelne každý rok spolu s honorármi za piesne, ktoré zložil, upravil alebo kompletne autorsky obhospodáril jej otec. Obsahujú názvy asi 150 „numier“, tiež strohé údaje o tom, ktorým piesňam a akým spôsobom tento vzácny a neprávom zabudnutý muž vdýchol kus vlastného života. Po týchto stopách, vážení odborní priatelia, hodno ísť. Nielen z toho dôvodu, že Ján Ďurica za života bol poctený vysokými obecnými, pokrajinskými a republikovými spoločenskými uznaniami v niekdajšej SFR Juhoslávii. Nie iba preto, že bol za života viacnásobne odmenený ako skladateľ, upravovateľ či textár. Preto, že mu, hádam, aspoň toľko dlhuje tunajší konárik čoraz slabšie zvoniaci ľubozvučnými „zľudovelými“ pesničkami vojvodinských Slovákov. Juraj Bartoš

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Výročia v januári 2012 1. januára 1897 v Kovačici sa narodil Dr. Janko Bulík, prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslávii, znamenitý športovec, advokát, popredná politická osobnosť vojvodinských Slovákov. Zomrel 30. januára 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen v dnešnom Rakúsku. (Pripomíname si 115. výročie narodenia a 70. výročie smrti.) 13. januára 1797 na Slovensku, v Sielnici, sa narodil básnik Matej Ambrózi. Ako evanjelický farár pôsobil v Novom Sade, Bajši a Kovačici. Zomrel 12. mar-

ca 1869 v Kovačici. (215. výročie narodenia) 13. januára 1807 sa narodil Samuel Babylon, silbašský básnik a kultúrny dejateľ. (205. výročie narodenia) 16. januára 1847 sa narodil spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský. (165. výročie narodenia) 16. januára 1972 zomrel Ladislav Zgúth, erdevícky evanjelický farár, publicista a dialektológ. (40. výročie smrti) 19. januára 1922 zomrel v Novom Sade Gabriel Belohorský, evanjelický farár a náboženský

spisovateľ. (90. výročie smrti) 24. januára 1922 v Starej Pazove sa narodil Zlatko Klátik, spisovateľ pre deti, literárny vedec, zostavovateľ čítaniek, učiteľ v osadách Veliko Središte, Ľuba, Lug, Erdevík a Báčsky Petrovec a bol aj novinár v Hlase ľudu. Po odchode na Slovensko sa venoval pedagogickej a redaktorskej práci, bol aj spolupracovníkom Slovenskej akadémie vied. Zomrel 24. augusta 1990 v Bratislave. (90. výročie narodenia) 24. januára 1852 vo Viedni zomrel Ján Kollár, slovenský politik, spisovateľ a básnik, ideológ Slovenského národného obro-

denia a predstaviteľ Českého národného obrodenia, jazykovedec, archeológ a evanjelický kňaz. Pamätné je zvlášť jeho životné dielo – básnická skladba zo 150 sonetov Slávy dcera. Narodil sa 29. júla 1793 na Slovensku, v Mošovciach. (160. výročie smrti) 29. januára 1912 na Slovensku, v Bystrej, sa narodil František Švanter, slovenský prozaik, matičiar a učiteľ slovenčiny, dejepisu a zemepisu. Známe sú jeho romány Nevesta hôľ a Život bez konca, ako i zbierka poviedok Málka. Zomrel 13. októbra 1950 v Česku, v Prahe. (100. výročie narodenia)

IN MEMORIAM

Mgr. Ján Fábry – Ďany 1950 – 2011 o štvrtok 15. decembra 2011 sa rozchýrila smutná správa o smrti Jána Fábryho, človeka malého vzrastu, ale veľkej duše. Narodil sa 15. mája 1950 v Laliti. Základnú školu skončil v rodisku a gymnázium v Odžakoch. Slovenský jazyk a literatúru študoval v Novom Sade, kde sa v roku 1974 ocitol v šíkoch študentskej skupinky obnovujúcej činnosť SKUS P. J. Šafárika. Jeho činnosť bola povšimnutá, bol nielen člen užšieho vedenia, ale i vedúcim literárnej sekcie a knižnice spolku. V osemdesiatych rokoch bol v Lugu učiteľom a v Suseku učil slovenčinu. Život ho predsa na niekoľko rokov zaviedol znovu do rodnej Lalite, kde sa aktívne zapojil do spoločenského života. Bol tajomníkom a predsedom KUS Štefánik, členom vedenia Futbalového klubu Pa-

nónia, zapojil sa do obnovy miestneho matičného odboru... Svoju šancu, ktorú mu poskytla práve Matica, využil naplno. Začiatkom deväťdesiatych rokov v štúdiu slovenčiny pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získal titul magistra. Jeho prvým zamestnaním v Bratislave bola práve Matica slovenská, kde v jej Ústave národnostných vzťahov bol poverený otázkami Slovákov v Maďarsku. V čase leteckých útokov na našu krajinu sa zúčastnil v v demonštráciách proti bombardovaniu pred americkým veľvyslanectvom v Bratislave. Jeho posledným zamestnávateľom bola Evan-

jelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave, kde bol vedúcim knižnice a v poslednom čase vykonával aj iné práce. Prejavil sa i ako spisovateľ najmä vo vydavateľstve Mladé letá. Predčasná smrť ho vo veku 61 rokov znemožnila tešiť sa zo splateného bytu a vychutnávať si čaro zaslúženej penzie, do ktorej mal nastúpiť o niekoľko mesiacov. Ján Fábry žil relatívne krátko, ale intenzívne, a mal bohatý život. Pre mnohých zostane v pamäti ako človek, ktorý dokázal rany útleho detstva zahojiť úspešne. Ako postihnutá osoba dokázal si vybudovať vlastný obranný systém, zosilniť svoju osobnosť. Aj keď mnohí nemali voči nemu zľutovanie, on sám mnohým pomáhal nesebecky. Telesné pozostatky Mgr. Jána Fábryho pochovali v piatok 16. decembra 2011. Nech mu je ľahká rodná lalitská zem. Jaroslav Feldy Foto: J. Pucovský

IN MEMORIAM

Zomrel slovakista Michail Andrejevič Pismennyj Moskvy prišla 16. decembra 2011 smutná správa, že v ranných hodinách na zlyhanie srdca zomrel slovakista Michail Andrejevič Pismennyj. Ide o autora, ktorý do ruštiny preložil viacero významných slovenských literárnych diel a svoje ruky priložil aj ako prekladateľ na vydávaní antológií slovenskej poézie. M. A. Pismennyj sa narodil 8. decembra 1944 v Noginsku v Moskovskej oblasti. Žil a pôsobil v Moskve. Jeho vzťah k Slovensku a slovenskej literatúre podstatne pre-

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

hĺbilo vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v sedemdesiatych rokoch. Po návrate do Moskvy pôsobil i ako zástupca riaditeľa Slovenského inštitútu v Moskve, počas pôsobenia doc. PhDr. Juraja Kalnického, CSc., keď tá významná kultúrno-diplomatická ustanovizeň rozvíjala intenzívne medzinárodné

vzťahy v rovine súčasnej hodnotnej literárnej tvorby a úzko spolupracovala so Spolkom slovenských spisovateľov. Pritom pod vplyvom kamarátov zo študentských čias, z radov vojvodinských Slovákov, niekoľkokrát zavítal aj do týchto krajov, medzi tunajších Slovákov. Michail A. Pismennyj bol členom Spolku moskovských spisovateľov a autorom kníh: Biblická história (1990, 1991, 2000, 2008), Povesť o Faustovi a diablovi (1996), Finálny človek (2004), Život svätého Antona Pečerského (2003), Život svätého Sergeja Radonežského (2003) a Život svätého Alexandra Nevského (2003). Česť jeho pamiatke! P. Janík a M. Ď.

OZNAMY

Stomatologická ordinácia

BÁĎONSKÝ Dr. Janka Bugarská doktorka stomatológie Dr. Mária Báďonská doktorka stomatológie Ul. 8. marca 1 21 400 Báčska Palanka 063/83-73-144 021/6041-241

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

DROBNÝ OZNAM Nemecko-slovenská prepravná spoločnosť od apríla 2012 potrebuje vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy, so skúsenosťou v preprave sypkého tovaru v silo návesoch. Práca na turnuse 3 + 1 alebo 4 + 2, upresnené bude v osobnom pohovore, ako aj platové podmienky. Jazdí sa 80 % Nemecko, Francúzsko a Benelux. Potrebné je mať povolenie pre prácu v Slovenskej republike. Záujemcovia o prácu: zašlite svoj životopis na mailovú adresu madarexpress@gmail.co m. Kontakt tel.: 00421 908353513.

MILOVNÍCI KNÍH, december je mesiac sviatkov, potešte svojich najmilších peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Vladimír Dorča: Torta s jedným vajcom, reportáže pre čitateľov gurmánov, cena 100 din 2. Viera Benková: Z dávneho Petrovca, literárny pohľad na dávny Petrovec, cena 150 din 3. Ján Kišgeci: Objektív na poludníkoch, cestopisné reportáže, cena 150 din 4. Vladimír Dorča: Potulky za Ruženkou, cestopisné reportáže, cena 200 din 5. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 50 din 6. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din 7. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din 8. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din 9. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din 10. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din 11. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlas ľudu na tel. č.: 021/47-20-840, 021/47-20-844 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs a hlasludu@open.telekom.rs alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Stolárska dielňa 21 470 Báčsky Petrovec Ul. Jána Husa 53 063/84-91-197 021/780-699

Interiéry a nábytok: kuchyne, americké skrine z univer platní a lisovaných drevovláknitých dosiek (medijapanu).

Nositeľ projektu Radijator, a. s., zo Zreňaninu, Ulica belehradská b. č., podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a dostavba zlievarne, na katastrálnej parcele č. 15 248, k. o. Zreňanin, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obce Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 20. 1. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 23. 1. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Podnik telekomunikácií TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 a anténovej sútavy na existujúcom stĺpe operátora Telenor na Ulici vojvodu Stepu Stepanovića, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

OZNAMY DROBNÝ OZNAM

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

Mikrobusová preprava MARTIN oznamuje, že aj naďalej prepravuje cestujúcich zo Srbska na Slovensko, a to v nedeľu, v pondelok, v stredu a v piatok o 9.00 h. Od 7. januára 2012 bude premávať aj do B. Bystrice. Info: 063/827 07 13, 060/187 00 73, 0944502384. Martin Vám praje šťastlivé a veselé nastávajúce sviatky.

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, NIS-Petrol, Pobočka pre spracovanie a predaj ropy a ropných produktov, OD Rafinéria ropy Nový Sad, Ulica put šajkaškog odreda 4, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Regenerácia použitého trietylénglykólu, na katastrálnej parcele č. 2 555/15 a 2 555/14, k. o. Nový Sad III, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 23. 1. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 24. 1. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

ONDREJOM VOZÁROM 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť na Teba nám nedovolí. Sestra Jaroslava s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu zaťovi a švagrovi

ONDREJOVI VOZÁROVI z Kysáča

Zostaneš navždy zapísaný v našich srdciach. Zarmútení: švagriná Svetlana Marčoková s rodinou, Dejo a starí rodičia Jambrichovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 23. decembra 2011 nás nečakane opustil

ONDREJ VOZÁR 1972 – 2011 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 23. decembra 2011 nás navždy opustil náš brat a ujo

ONDREJ VOZÁR 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča Sme bez Teba, ale v srdciach a v myšlienkach zostaneš navždy s nami. Sestra Anna a švagor s dcérami Taňou a Marínou s manželom Vlastislavom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom, ktorý nás nečakane opustil

ONDREJOM VOZÁROM 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča

Odišiel si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy.

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach.

Krstniatko Ivan s rodičmi Martišovci

Rodina Muchová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kamarátom

Dňa 15. decembra 2011 navždy nás opustil otec a starý otec

JÁNOM SUSEKÁROM 15. 7. 1972 – 22. 12. 2011 z Aradáča Lúči sa s Tebou Adam Radlinský s manželkou a dcérou

1. 1. 2011

1 /4472/

HLAS ĽUDU

JÁN KIŠ

6. 11. 1942 – 15. 12. 2011 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

syn s rodinou

bratia Pavel a Samuel a sestra Katarína

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 31. decembra 2011 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný

PAVEL PAVLOV 31. 12. 2010 – 31. 12. 2011 z Petrovca rodom zo Selenče

ONDREJOVI ČAPEĽOVI 5. 3. 1955 – 22. 12. 2011 z Hložian Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú Tvoji spolužiaci. Generácia 1955

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/826 92 05 a 021/782-278.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 23. decembra 2011 nás navždy a nečakane opustil náš manžel a otec

JÁNA RUMANA 1936 – 1991 – 2011 zo Starej Pazovy Dvadsať rokov uplynulo od Tvojho odchodu. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Mária, dcéra Zdenka a syn Miroslav s rodinami

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: manželka, dcéra a syn s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 23. decembra 2011 nás navždy opustil náš syn

na zosnulých rodičov

ONDREJ VOZÁR ONDREJ VOZÁR 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča

Náhle odišla duša Tvoja, nestihla povedať: „Zbohom, rodina moja!“ Spolu sme sa mali ešte v živote radovať a teraz si na Teba budeme len spomínať. Zarmútená manželka Blaženka s dietkami Ondrejom, Svetlankou a Milankom

11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča

Už Ťa neprebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostali iba veľká bolesť a žiaľ. Zarmútení rodičia

MICHALA

ZUZANU

1913 – 1997 – 2012

1910 – 1993 – 2012

NAĎOVCOV zo Starej Pazovy S láskou a povďačnosťou si na nich spomína dcéra Mária Turčanová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

kmotrovi

s majstrom

na syna, brata a strýka

manžela, otca a starého otca

ONDREJOVI VOZÁROVI 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča Aj keď osud krutý nedovolil nám spolu s Tebou byť, predsa budeš v našich srdciach navždy žiť. Kmotrovci Súdiovci s dcérkou Vanesou

ONDREJOM VOZÁROM 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 z Kysáča Zavrel si oči a odišiel navždy. Tvoj odchod sa nedá pochopiť, nedá sa tomu uveriť. Zostaneš navždy v našich srdciach. Tvoji robotníci: Vladimír, Jarmila, Mariena a Nataša

SAMUELA SPEVÁKA

1935 – 2010 – 2011 1960 – 2008 – 2011 z Petrovca Trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: manželka a matka a syn a brat s rodinou

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. januára 2012 uplynie šesť mesiacov, čo ma navždy opustila moja milá a zlatá matka

s naším milovaným manželom, otcom, svokrom a starým otcom

ANNA BERACKÁ 18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 1. 2012 z Vojlovice

MIROSLAVOM HRICOM 17. 9. 1961 – 22. 12. 2011 z Kulpína

Dni zmenili mesiace. Boľavý polrok, mamko, je dlhý ako večnosť. Nemá mi kto radiť a tešiť ma v tomto živote. Srdce mi zviera žiaľ a rozum nechce veriť, že Ťa viac niet. Navždy zarmútený

Tvoj život zrazu vyhasol bez slov rozlúčky, bez objatia v teplom náručí... Srdce Ti prestalo biť, ale v našich spomienkach budeš večne žiť. Na Teba nikdy nezabudneme.

Tvoj syn Mirko

Manželka Miriana, syn Miroslav s manželkou Janou, vnučka Sanja a vnuk Igor

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ŤAŽKÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. decembra 2011 nás navždy a nečakane opustil náš milovaný

s našou starkou

ZUZANOU ZÁVIŠOVOU rod. Francistyovou 24. 5. 1928 – 23. 12. 2011 z Kysáča

JANO SUSEKÁR 15. 7. 1972 – 22. 12. 2011 z Aradáča Trvalú spomienku na jeho lásku a dobrotu si zachovajú zarmútení: matka Zuza, manželka Zuzana, syn Daniel, stará mama a svokra

„Po všetky dni si pri mne stál, či radosť dal si a či žiaľ, či práce sa mi darili, či sklamania ma ranili; posilni v každej slabosti, daj v kríži trpezlivosti...“ zmĺkla modlitba našej milovanej starkej v ten vianočný podvečer. Osobitná vďaka patrí zdravotnej sestre Zuzane Ďurovkovej za poskytnutú pomoc našej starkej dobojovať jej posledný boj. Pamiatku na ňu si zachovajú a za lásku a usilovné ruky jej ďakujú: syn Pavel a dcéra Zuzana s rodinami

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 30. decembra 2011: •19.40 VYSIELANIE PRE DETI • 20.00 V poslednom tohtoročnom vysielaní kolážovej relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI sa uvedie rad príspevkov: budú to súvahy roka v poľnohospodárstve, kultúre, oslavy jubileí, priebeh festivalov: Stretnutie v pivnickom poli, Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči, Folklórny festival Tancuj, tancuj..., festival populárnej hudby Zlatý kľúč Selenča 2011, Festival nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2011. Vysielanie sa uzavrie novoročnými gratuláciami. • 20.30 Novoročné vysielanie prinesie hudbu a blahoželania k šťastnému nastávajúcemu roku. Novoročné vinše a žartovné ľudové piesne predvedú mladí speváci. • Na konci bloku po slovensky sa odvysiela celovečerný film z produkcie STV Bratislava. SOBOTA 31. decembra – na Silvestra: • 20.15, 22.35 a v nedeľu o pol jednej v noci v rámci spoločného novoročného programu bude odvysielaná slovenská ľudová hudba.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 2. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zmes ľudových piesní. Utorok 3. januára: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie. Streda 4. januára: 4.00 – 4.35 Stretnutie, repríza; 4.35 – 5.00 Hudobné okienko –odznejútanečné piesne; 17.25 – 18.00Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi. Štvrtok 5. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zmes ľudových piesní. Piatok 6. januára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského. ***** Pondelok 9. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne v úprave Ondreja Maglovského. Utorok 10. januára: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie. Streda 11. januára: 4.00 – 4.35 Stretnutie, repríza; 4.35 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zmes ľudových piesní v podaní súborov z našich osád. Štvrtok 12. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –ľudové piesne v úprave Jaroslava Vojtechovského. Piatok 13. januára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – Výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 1. januára 2012: • 11.00 DÚHOVKA novoročné vysielanie pod názvom Smiech je sviatkom tváre. • 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: V prvom vydaní odvysiela sa záznam z adventného batôžkového posedenia invalidov práce v Kysáči. O vianočných zvykoch bude rozprávať Mária Petríková a diváci si vychutnajú aj jagavý svet vianočných a novoročných ozdôb Anny Križanovej a nebude núdza ani o hudbu. • 14.30 Piata časť cyklu vysielaní Osud sálašov a sálašanov. PIATOK 6. januára 2012: • 19.40 VYSIELANIE PRE DETI • 20.00 DOBRÝ VEČER, VOJVODINA • 20.30 SPEKTRUM • 21.00 celovečerný film z produkcie STV Bratislava NEDEĽA 8. januára 2012: • 11.00 DÚHOVKA • 11.30 Vysielanie pre dedinu DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená. Všetkým čitateľom a divákom prajeme šťastný nový rok 2012.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 1. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Novoročný program Novoročné priania

Utorok 3. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Štefanský koncert Dajte stresu zbohom Vesmírni cestovatelia Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 6. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica

Záber z 13. v poradí Štefanského koncertu v Kovačici

Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 31. decembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Nové vydania herca Milana Lasicu s Bratislava Hot Serenades. NEDEĽA 1. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: World music na Slovensku. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Husľový koncert P. O. Čajkovského. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuálne slovenské vydania populárnej hudby. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 3. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Symfonické skladby romantizmu. STREDA 4. januára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba. *** SOBOTA 7. januára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Slovenské piesne z našich končín. NEDEĽA 8. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetové vydania. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Komorné skladby klasicizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Britská hitparáda. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 10. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Symfonické predohry. STREDA 11. januára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 30. decembra 2011 do 5. januára 2012 Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film

20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Repríza novoročného programu TV Petrovec 22.00 Film: Posledný samuraj 24.00 Záver vysielania Program od 6. do 12. januára

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 V tajničke je 1. január.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, ReklaZ novoročného programu TV Petrovec my 20.15 Filmy: 19.30 Zahraničný denník Piatok 6. januára – Láska z nebies 20.00 Hit dňa, Reklamy Sobota 7. januára – Navždy a ďaleko 20.15 Filmy: Pondelok 9. januára – Herkules, I. časť Piatok 30. decembra – Medisonské Utorok 10. januára – Herkules, II. mosty časť Sobota 31. decembra – Posledný Streda 11. januára – Hadie oči mohykán Štvrtok 12. januára – Pirát Čierna bra22.30 Aj my máme talent, novoročný da, I. časť program TV Petrovec 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Pondelok 2. januára – Pozri, kto ho- Reklamy, Zvon vorí 23.00 Záver vysielania Utorok 3. januára – Blbý a blbší Streda 4. januára – Amos a Anorew Nedeľa 8. januára 2012 Štvrtok 5. januára – História násilia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, 18.00 Hudobné blahoželania Reklamy, Zvon 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí 23.00 Záver vysielania 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami Nedeľa 1. januára 2012 22.00 Film: Pavúčia sieť 24.00 Záver vysielania 18.00 Hudobné blahoželania Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 4. januára 2012 o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Retrospektíva najzaujímavejších príspevkov v roku 2011 Repríza bude v nedeľu 8. januára o 7.30 h.

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51 – VODOROVNE: kašovitá, ostrá, In, liek, ušo, E, dátum, durne, av, omý, tk, I, veverica, Alena, En, leč, polo, ocena, ic, KR, kone, tý, ryža TAJNIČKA: VIANOCE Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 50 Hlasu ľudu z 10. decembra 2011 bolo: ĽUBOSLAV MAJERA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ADAM BENKA, Ul. maršala Tita 11, 25 234 Laliť. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: hlasludu@open.telekom.rs alebo kopcokova@hl.rs

ŠPORT

Jadžent zo Srbska zabodoval v Rusku N

a pozvanie dvoch ruských sme mali na maďarsko-ukrajinfakúlt telovýchovy na cestu sa skej hranici, kde sme prespali. Na vydala skupina hráčov jadžentu zo nasledujúci deň sme prezentoSrbska v čele s profesorom Jan- vali jadžent v mestečku Vásákom Pavlisom z Temerínu. Úvo- rosnamény. Žiaci a profesori na dom treba podčiarknuť neob- tamojšom gymnáziu sa o tejto vyklé spôsoby finančného za- hre vyjadrili veľmi kladne a vybezpečenia cesty. Niekoľko členov jadrili prianie, aby vo februári privýpravy (Temerínčania) si na polovicu cestovných výloh zabezpečili prostriedky zbierkou tzv. pet ambaláže, pre iných urobili zbierku spolužiaci, iným pomohli sponzori (Beočínčanom), ďalší cestovali, keď zložili vlastné peniaze a za pomoci Pokrajinského sekretariátu pre mládež a šport a Výkonnej Janko Pavlis so žiakmi rady Vojvodiny. cestovali k nám,“ hovorí prof. J. Pavlis, a dodáva: „V Belgorode, s ktorým spolupráca trvá už dva roky, sme mali spoločný tréning so študentmi tamojšej fakulty telovýchovy. Všetko to zorganizoval a zabezpečil

Harmónia v hre

Na zájazde sa zúčastnili: profesor Janko Pavlis, Ivana Pavlisová, Janko Pavlis ml., profesorka Svetlana Kokanovićová (prekladateľka pre ruský jazyk), Kamenko Milenković (RTV), Novica Arsenov, Milan Pađan, Miloš Brcanov, Predrag Mandžić, Ema Šetalová, profesorka Melanija Živkovićová, Milan Kovačević, Jovana Kovačevićová, Radmila Petrovićová, Aleksandra Kanjuhová, Nikola Atanackov a Aleksandar Atanackov. „Prvé pristátie

Napätie

Tréning

profesor Fedor Ivanovič Sobianin, ktorému sme zároveň udelili vysoké uznanie. Aj mnohí Belgorodčania by k nám radi prišli vo februári, čo dali najavo aj príchodom na tréning nasledujúceho dňa v škole 43, v ktorej v roku 2010 zohrali prvý jadžentový turnaj.“ V tej chvíli už autor jadžentu Janko Pavlis bol v meste Starý Oskol na seminári za účasti odborníkov zo štyroch krajín: Ruska, Iraku, Somálska a Srbska. Najviac pozornosti vyvolala práca na tému Učiteľ 21. storočia profesora Pavlisa. Ďalší deň seminára, keď do Starého Oskola pricestoval aj jadžentový tím zo Srbska, bol venovaný už len tejto hre. Pravdaže, nechýbal ani zápas medzi naším celkom a ich študentmi. Tomu, v akej miere sa Rusom zapáčil ja-

džent, akiste najlepšie svedčí skutočnosť, že po asi 20 minútach zápasu sa do hry začali postupne zapájať aj tamojší učitelia a profesori. Nakoniec z toho bol výborný zápas, po ktorého ukončení nasledovalo dlhotrvajúce fotografovanie, výmeny e-mailových adries a telefónnych čísel, ako i udelenie certifikátov. „Záujem o jadžent v Rusku sa zjavne zvyšuje. Podstatne väčší počet študentov a profesorov z Ruska chce prísť k nám koncom februára, než sme my počítali (pozvali sme 4 – 5 študentov z každej krajiny). Treba zdôrazniť, že sa naši hostitelia výnimočne pousilovali o to, aby sa naša expedícia v každej chvíli cítila mimoradne príjemne, začnúc uvítaním so spevokolom až po obchôdzku mesta, ktoré má 24 športových objektov a niekoľko majstrov sveta a podstatne viac európskych šampiónov,“ s nadšením vraví Pavlis. S ohľadom na skutočnosť, že ruský jazyk nerobí zvláštne problémy pri srbsko-ruskej komunikácii, mladí ľudia sa výborne pobavili a jasne a kvalitne dali najavo, že z našej krajiny do sveta odchádza idea, ktorú mládež a odborníci prijímajú už pri prvom kontakte s jadžentom. Inak v Jaždent lige Srbska pokračuje súťaž, ktorá mala prestávku v dôsledku hosťovania nášho výberu v Rusku. J. Pavlis Fotografie: z internetu

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOĽBA ŠPORTOVCOV ROKA 2011 V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Najúspešnejší: hádzanárka Jelena Bursaćová a FK Radnički V

organizácii RTV Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Oddelenia pre šport a mládež sa v piatok 23. decembra 2011 (v reštaurácii Vojvodina) konala v poradí 45. voľba športovcov roka. Pred slávnostným udelením odmien bola spoločná obchôdzka Národného domu futbalu v Starej Pazove. Športovkyňou roka v roku 2011 v Staropazovskej obci sa stala Jelena Bursaćová, hádzanárka (kapitánka) HK Maks sport z Novej Pazovy. Titul naj-športového klubu v obci za rok 2011 obsadil FK Radnički z Novej Pazovy (jesenný majster Srbskej ligy Vojvodina). Medzi piatich najús-

niku Medius udelili Dušanovi Lajovićovi, tenistovi zo Starej Pazovy a Milošovi Jojićovi, členovi FK Teleoptik Zemun a mládežníckemu reprezentantovi Srbska, ktorý svoju kariéru začal v staropazovskej Jednote. Špeciálnu odmenu udelili Slobodanovi Vukobradićovi z FK Jadran Golubince. Titul najlepší tréner v roku 2011 v Staropazovskej obci sa dostal do rúk Aleksej Hric-Červenský (v strede) s Borisom Vladimira Muževića, zo Mutićom a Draganom Bursaćom (sprava) ktorý na pokrajinskom súťažení v Novom Sade obsadil druhé miesto a bol i členom streleckej ekipy. Za najúspešnejších juniorov rovnoprávne vyhlásili strelca Stefana Aleksandrovského zo SK Jednota Stará Pazova, ktorý získal zlaté medaily (v kategórii jednotlivcov a v skupinoTitul naj v roku 2011 získali novopazovskí futbalisti vej) na turnaji pešnejších športovcov patria aj Petar Urošević a Klub bojových umení Fanatik Stará Pazova (obsadili druhé miesta). V kategórii jednotlivcov dve rovnoprávne tretie miesta obsadili Zoran Čeprnja, FK Radnički Nová Pazova a Tomo Micić, tiež VK Jednota Stará Pazova. Kapitánka ŽBK Stará Pazova Bobana Filipovićová na voľbe športovcov roka 2011 obsadila štvrté miesto a piate získal Petar Ašćerić, futbalista FK Dunav Staré Bánovce. Spoločná fotografia: odmenení športovci a organizátori V kategórii športových klubov najúspešnejší v roku za nami sa sta- ŽBK Stará Pazova. Najmladší tréner Olympických nádejí v Nitre na Sloli aj FK Dunav Staré Bánovce (po- v obci s C licenciou a ukončenou Vyš- vensku, tiež je víťazom súťaže Trofej stúpil do Srbskej ligy Vojvodina), ŽBK šou trénerskou školou je Aleksej Beograda a Aleksandra Inđića, mláStará Pazova (postúpil do prvej ligy), Hric-Červenský zo Starej Pazovy dežníckeho majstra Srbska v šachu FK Jednota Stará Pazova (postúpil do (toho času angažovaný vo FK Sloga a účastníka Európskych majstroVojvodinskej ligy – západ), BK Vojka Krnješevce). Za najúspešnejšieho vstiev v Bulharsku. Za najlepšie (postúpil do Druhej vojvodinskej športového pracovníka vymenova- úspechy v školskom športe odmeligy). li Bogdana Mamuzića z VK Jednota nu udelili volejbalistke Milici CrnoNa piatkovej slávnosti dve špe- Stará Pazova a najúspešnejší špor- markovićovej. V kategórii najúsciálne odmeny obchodného pod- tovec – invalid je Slobodan Pupovac, pešnejší športovec – pionier uzna1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Jelene Bursaćovej uznanie udelil Miloš Lazić

nie udelili Dejanovi Stančevićovi, aviomodelárovi zo Starej Pazovy (majster sveta v kategórii F1E na súťaži na Zlatibore). Milicu Savićovú zo Základnej školy Slobodana Savkovića zo Starých Bánoviec vymenovali za najúspešnejšiu profesorku telesnej výchovy v roku 2011. Na 45. voľbe športovcov roka udelili aj špeciálnu odmenu Obce Stará Pazova a RTV Stará Pazova, a to Futbalovému zväzu Srbska za výstavbu Národného domu futbalu v Starej Pazove. Odmenu Mitrovi Mrkelovi, riaditeľovi mladých futbalových selekcií, udelil Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova. Na území Staropazovskej obce športom sa aktívne zaoberá okolo 3 000 športovcov v až 60 kluboch. O tom, kto bol najúspešnejší v roku za nami, rozhodovali (a uznania a odmeny udeľovali) Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova, Libuška Lakato-

šová, vedúca Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova, Boris Mutić z Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, a Dragan Bursać, športový novinár v RTV Stará Pazova. Pred slávnostným vyhlásením bola videoprojekcia filmu o najvýznamnejších športových udalostiach v Obci Stará Pazova. A. Lešťanová

ŠPORT JUBILEUM BANÁTSKYCH ŠACHISTOV

Osemdesiat rokov ŠK Kovačica

vého (1999). Do roku 1987 sa klub menoval ŠK Slávia, odvtedy ŠK Kovačica. V rapid šachu dosiahol pekný úspech Janko Koreň. Mladý Kovačičan sa roku 2001 stal majstrom Slovenska vo svojej kategórii a súťaž prebiehala v Žiline. Hŕstočka Kovačičanov hrá veľmi úspešne aj bleskový šach (časová kontrola do 15 minút). Kovačičania úspešne organizujú tri otvorené majstrovstvá (mesta a obce, v bleskovom a „obyčajnom“ šachu). Od roku 2001 volia najúspešnejšieho šachistu, podľa kvalitného systému, ktorý by mohol poslúžiť za príklad aj iným individuál-

eby svet neto (zrýchlené tempo, poznal iné bit60 minút). Zdolala vteky!“ vyslovil šachový dy aj najúspešnejšiu publicista Jiří Veselý. Rusku – Dubokovú. Jej Úradne sa „dve neotec predvlani v Panpriateľské armády“ čeve založil Šachový stretli v Kovačici prklub Aljehin. Jeho najvýkrát 15. januára mladšia šachistka mala 1932. Šachový klub vtedy šesť a najstaršia založili aktivisti Kulsedemnásť rokov. Ksetúrno-osvetového nija vlani nastupovala spolku Pokrok. za Aljehin v 2. lige, bok Vychytenú a dupo boku so ŽŠK Kovaševne dosť zložitú hru čica. Pančevčanky boli boja na šachovnici v roku 1939 hrali v Pokroku aj Ján Sokol a Silná „lavička“ – jeden zo základov Martin Paluška. Pre- úspechu ŠK Kovačica zradili vtedy jeden druhému, v dobe roľníčenia, skôr majstrovstvách až do 2. ligy – skupošepky ako nahlas, viac ostýcha- pina Vojvodina. Vlani si šachisti ŠK vo ako smelo, dvojročné zaoberanie Kovačica vychutnali aj účasť v drusa maliarstvom a kreslením. Zo ša- holigovej konkurencii. Vrátili sa do Vojvodinskej ligy – skupina Banát. Nemali ani jedného plateného šachistu, čo je v iných kluboch skôr pravidlom ako výnimkou. Navyše v tej istej súťaži súťažili aj dámy ŠK Kovačica. Talentované šachistky Iva Uzelcová z Vršca a Nevenka Horvatová z Alibunára stáli na hrote Ko- Súdržnosť – veľká prednosť Kovačičanov vačice v tej istej súťaži a získali tretie miesto. o vlások úspešnejšie od debutantiek nym športom (nielen) v Kovačici. „Najsilnejšou zbraňou Kovačiča- z osady insity. Čo by si priali Kovačičania ako dar nov je silná lavička, hovorí Božo KraKovačičania za čias veľkej Juho- k osemdesiatinám? Asi šach začunov, alfa a omega úspešného slávie (krajina bola vtedy druhou ša- viesť ako voliteľný predmet do zákolektívu. Luketa, Farkašovci, Erski, chovou veľmocou sveta, ihneď po kladnej školy, podobne ako je tomu Križov, Borković, Baruž celých päť rokov v toš, Koreňovci, brat a jednotlivých srbských sestra Tominovci, Hoškolách. Ksenija Tominová – reš, Petrák, Ušiak, Vlanajúspešnejšia šachistka v „Šach by pomohol dić, Jaško a hŕstka ďaldejinách ŠK Kovačica deťom celkove k lepších môžu pod Božošiemu učeniu. Ide o chovej partie dvojice Sokol – Paluška vou taktovkou hocipoučnú hru, plnú vyklíčil zakladateľský tandem ko- kedy nastúpiť na súkombinatoriky a „závačického insitného umenia. Pro- boj v populárnej hre bavnej“, „uplatňovastodušné maliarstvo urobilo z Ko- bez obáv o kvalitu výnej“ matematiky. Deti vačice svetovú značku. Šach bol konu. by sa stali sebavedoV kráľovskej hre Kopri jeho zrode. mejšími, zdokonalili by Goetheovské „ihrisko pre mo- vačice posledné roky si pamäť, sústredenosť, zog“ má príbytok v stredisku tejto panuje – dáma. obrazotvornosť a kreajuhobanátskej obce oficiálne už Skromná a extratativitu. Šachom žiak silosem desaťročí. Odkedy majú vlast- lentovaná šachistka nie vlastný charakter. né priestory v miestnostiach Miest- Ksenija Tominová pat- Početné turnaje a priateľské merania síl – ďalšia Naučí sa cez túto kráneho spoločenstva Kovačica (od rí v jej ročníku (1996) charakteristika ŠK Kovačica ľovskú hru, že život roku 2006), sú tamojšími majstrami medzi výkvet svetomu bude závisieť od 64 políčok na šachovom výslní. Voj- vého šachu. Rodičia jej pochádza- ZSSR) získali cenné kovy aj na me- vlastných rozhodnutí a ťahov,“ arvodinskú ligu – skupina Banát začali jú zo Samoša, Tominovci žijú v Pan- dzinárodných šachových festiva- gumentuje túžbu Kovačičanov záhrať v roku 2007. Dvakrát sa pre- čeve. Ksenija Tominová na Majs- loch. Striebro majú z Puly 1986, verom Kračunov. bojovali do finále Pohára Vojvodiny trovstvách Európy pre kadetky v Su- bronzové medaily z Puly (1982, – 2008 a 2010. Predvlani postúpili v botici roku 2010 získala štvrté mies- 1987), Ulcinju (1997) a Herceg NoJán Špringeľ

„K

1. 1. 2012

1 /4472/

HLAS ĽUDU

Veteráni FK Budúcnosť Hložany

Foto: Ján Bučík

Veteráni FK Mladosť Báčsky Petrovec

Foto: Juraj Bartoš