Hlas 01 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4576/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 1. 1. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Šťastný nový rok 2014 prajeme všetkým našim čitateľom POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Svetový rekordér z Hložian

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Aký bude rok 2014 pre poľnohospodárstvo?

Z obsahu

1. 1. 2014 | 1 /4576/

Uzávierka čísla: 23. 12. 2013

4 TÝŽDEŇ 5 Kríza v médiách – médiá v kríze 6 Historické obdobie transformácie 7 Prst do oka

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Vypracovanie stratégie prebieha naplno 15 Veselá sviatočná nálada 16 Spomienky na Rádio Kulpín 18 Záľuby pomáhajú čeliť problémom

SLOVENSKO: 7 udalostí, ktoré pohli Slovenskom v roku 2013, a o jednu sa postaral cyklista Peter Sagan, ktorý na najprestížnejších pretekoch Tour de France získal zelený dres a obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži z predchádzajúceho ročníka. (s. 8 – 9) R. Boldocký

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Prenesme si radosť do nového roku

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Srbský agrosektor stále trpí 25 Dávna minulosť, nová súčasnosť 28 Prečo sa hydina ozobáva

December je tradične mesiacom schvaľovania základných finančných dokumentov obcí. (s. 11)

31 KULTÚRA

35 Buduje si vlastný štýl 36 Úcta významnej osobnosti

www.sxc.hu

32 Uchovanie ľudovej kultúry vo vašom svete nás napĺňa úžasom

36 Dlane, z ktorých kvapkajú slová

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Bič pleskol v rukách hádzanárok 49 Roman v CK Partizan 50 Zladil fyzickú a mentálnu silu 51 Králi kráľovnej športu Titulná strana: SHUTTERSTOCK

Etuda o Jánovi Čajakovi, ktorú uviedli v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v deň 150. výročia jeho narodenia, predstavila túto významnú osobnosť v trochu inom svetle – ako osobu plnú citov, trápení a otázok. (s. 36) J. Pániková

Editoriál

Nový rok a v ňom nový krok

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

©Jupiter55/StockFreeImages.com

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Ešte doplňme želanie: nový, pružnejší a veselší krok.

ráve po takom túžime všetci, vyčerpaní z plavby nepokojným morom, ktoré sa už roky nesie v znamení transformácie a zmien – raz úspešných, inokedy menej vydarených. V období zmien sa nachádza aj náš týždenník. Hlasľudovským novoročným predsavzatím, ktoré sme si stanovili ešte vlani v októbri, je inverzia motta, ktoré pred určitým časom pri organizovaní mládežníckej zábavy použili folkloristi novosadského Šafárika – Buď moderný, pocíť tradičné. Náš týždenník sa v súčasnosti teda snaží byť tradičný, ale zároveň moderný. Aj podľa obsahovej stránky, ktorá aj naďalej bude pestovať tradičné hodnoty, ale aj poukazovať na moderné trendy. Aj podľa využívania súčasných digitálnych technológií. Aj podľa novej grafickej úpravy. Veď nové životné cykly si zaslúžia nové šaty – tie Hlas ľudu dostáva v tomto prvom novoročnom čísle. Nezabúdame ani na to, že to vnútri je dôležitejšie od obalu. V tom duchu všetkým čitateľom prajeme zdravý a úspešný nový rok – aby ste aj v roku 2014 zotrvali s týždenníkom Hlas ľudu, ktorý je už 70 rokov písaný na Vašu mieru.

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 1 /4576/

1. 1. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

j v tomto týždni sme sa v rubrike Týždeň snažili zhliadnuť najpodstatnejšie udalosti, ktoré poznačili uplynulý rok. S tým rozdielom, že sa v novoročnom čísle viac zameriavame na oblasť zahraničnú. Už aj preto chceme predovšetkým upozorniť na rozbor doterajšej cesty Srbska k Európskej únii (s. 6), kde sa okrem iného uvádza: „Európa v našom politickom, spoločenskom, kultúrnom, osobnom a akomkoľvek inom živote zohráva čoraz väčšiu úlohu. Nečudo – je najlepšou trasou k pokroku, hybnou silou rastu, najvhodnejšou možnosťou plniť túžby občanov, prameňom stability, ohniskom hodnôt založených na pevnej viere v politické, hospodárske a sociálne normy spočívajúce v sociálnom trhovom hospodárstve... Preto spieť k Európskej únii znamená spieť k lepšiemu, problémami menej zaťaženému zajtrajšku. Z tohto pohľadu i rok za nami bol historickým obdobím početných zmien a transformácie, ktorých realizáciu, výsledky a následky treba chápať ako cieľavedomé investovanie do vlastnej budúcnosti.“ Okrem toho hodný povšimnutia je aj príspevok v podrubrike Slovensko (s. 8 – 9), kde sa podáva prehľad udalostí, ktoré v minulom roku pohli Slovenskom. Nezabúdame však ani na ten základný pohľad na našu skutočnosť – na aktuálne diania vôkol nás. Tentoraz sa v Týždni komentuje (s. 7) Zákon o sídlach a oblastiach súdov, ktorý Národné zhromaždenie Republiky Srbska prijalo v novembri a ktorý riadne zalomcoval časťou slovenskej verejnosti vo Vojvodine, ktorá ho pocítila ako prst v oku slovenskej komunity vo Vojvodine.

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Anna Lazarevićová

Medzi peknými želaniami a surovou realitou

ko vždy, prvých sedem dní nového roku poznačia úsmevy, želania všetkého dobrého, sviatočná nálada a viera, že štrnástka musí byť lepšia od trinástky. Nebyť optimizmu, mnohé veľké veci by vôbec neuzreli svetlo sveta. Nebyť však reálneho pohľadu na skutočnosť, mnohé problémy odsúvané pod koberec by časom nadobudli nevídané rozmery. Keďže optimizmus a realita sa často rozchádzajú, zlaďovanie týchto dvoch krajností je vždy hotové umenie. Odpoveď za milión. Čo nás teda čaká a čo nás neminie v roku, ktorý sa práve začína, môžeme len predpokladať – s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou. Keďže nám tentoraz ani politici nesľubujú hory-doly, priestor pre optimizmus je skutočne obmedzený. Hospodárske ťažkosti, finančné problémy, nízky štandard, veľké dlhy, vysoká nezamestnanosť – to je naša realita. Ako ju (z)meniť, ako z vetchej suchej vetvy prestúpiť na zelenú? Ako prekonať ekonomickú krízu a dosiahnuť rast hrubého domáceho produktu, ako zabezpečiť väčší prílev peňazí a nadovšetko: ako zamestnať armádu nezamestnaných, ktorá pred necelými dvomi mesiacmi, čiže v novembri minulého roku počítala 761 000 osôb? Za najvýznamnejšiu úlohu v Srbsku v súčasnosti premiér Dačić považuje – okrem otvorenia prístupových rokovaní s Európskou úniou – vybudovanie zdravých ekonomických základov. Vicepremiér Vučić sľubuje, že rok 2014 bude dva až tri razy lepší od predchádzajúceho, aspoň keď ide o zahraničné investície. V tejto oblasti treba hľadať aj nádej na vytvorenie určitého počtu nových pracovných príležitostí, na ktoré mnohí netrpezlivo čakajú. Schválenie rozhodnutia o tom, že v nasledujúcich dvoch rokoch, čiže do konca roku 2015 niet zamestnávania nových ľudí v štátnej adminis-

Informačno-politický týždenník

tratíve, malo by prispieť k zlepšeniu pomeru počtu zamestnaných v prospech výrobného sektoru. Minister ekonomiky Radulović zasa upozorňuje, že v podnikoch v reštruktuovaní bez práce v tomto roku zostane dvadsaťtisíc robotníkov. Zároveň zdôrazňuje, že nepopulárne ekonomické reformy sú nevyhnutné, lebo bez nich sa ďalej jednoducho nedá. Do rámcov reforiem iste patrí aj schválenie nového zákona o práci. Proti jeho ustanoveniam jednotne vystúpili všetky syndikátne organizácie so zdôvodnením, že sa na jednej strane príliš veľké práva dávajú zamestnávateľom a na druhej sa významne obmedzujú práva robotníkov. Pre protestné zhromaždenie nespokojných syndikátnikov v Novom Sade zrušili prvú verejnú rozpravu o pripravovanom zákone. Medzi pekné želania do nového

roku patrí aj modernizácia Srbska. Predpoklady sú tu, len ich treba uviesť do života. Máme schválený dátum začiatku prístupových rokovaní s EÚ a máme aj politickú vôľu premiéra a vicepremiéra (hádam aj celej vlády) chytiť sa za pasy s takou neľahkou úlohou. Ale máme aj jedno keby, na ktoré nemožno nemyslieť. To keby sa vzťahuje na predčasné voľby. Keby teda padlo rozhodnutie, že sa ide na predčasné voľby, všetko plánované a očakávané zostane tam, kde je teraz – medzi želaniami. Aspoň na určitý čas, kým prejdú voľby. A ako je dobre známe, Srbsko nemá času na mrhanie. Namiesto rozjímania o tom, či je pohár dopoly plný alebo dopoly prázdny, doprajme si na začiatku roka 2014 prípitok z pohára plného pekných želaní. Niektoré sa nám určite splnia.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. SULEJMAN UGLJANIN, MINISTER BEZ KRESLA VO VLÁDE SRBSKA

Poľnohospodárstvo a turizmus Oto Filip

– Ktoré sú to predpoklady a odvetvia, ktorými možno zabezpečiť rýchlejší rozvoj nevyvinutých regiónov? – Na prvom mieste by sme museli vypracovať urbanisticko-plánovacie dokumenty tam, kde nie sú:

dlhodobý územný plán, generálny urbanistický plán, plány iné. Súbežne sa treba angažovať na takých realizovateľných projektoch udržateľného rozvoja, ktorými sa najrýchlejšie dosiahnu konkrétne výsledky. Z hospodárskych odvetví by som ako prioritné vyzdvihol poľnohospodárstvo. Mám na zreteli predovšetkým výrobu potravín: tí, ktorí sú v tom úspešní, budú bohatí nielen dnes, ale aj zajtra. Dopyt po potravinách tak u nás, ako aj vo svete, stúpa a tu sú vo výhodnom postavení oblasti so zdravou pôdou, vodou, vzduchom. Je tu aj turizmus ako ďalšia možnosť, na ktorý tiež máme viaceré predpoklady. Brzdou je ale to, že nemáme zabezpečenú potrebnú infraštruktúru. • TÝŽDEŇ •

SIEDMA VEĽMOC V SRBSKU V ROKU 2013

Kríza v médiách – médiá v kríze Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ačiatok roka 2013 veštil, že vládnuce štátne štruktúry v dohľadnej dobe urobia poriadky v predpisovom chaose v oblasti médií. Veštenie veštice nie vždy sa splní. Kríza v médiách (či médiá v kríze) sa iba prehlbuje – čoraz viditeľnejšie a boľavejšie. Hlavy vlády možno mali dobré úmysly, ale to asi nestačilo na vypracovanie dobrých zákonných regulatívov, akými sú zákony o verejnom informovaní, o elektronických médiách a o verejných servisoch, ktoré by boli zladené so srbskými a európskymi predpismi, ale aj s novinárskymi postulátmi. Niekedy až tajnostkárska činnosť pri vypracovávaní návrhov spomenutých predpisov, neadekvátny dialóg na relácii rezortné republikové ministerstvo a pracovná skupina so všetkými zainteresovanými stranami vyústila v ešte väčší galimatiáš. Štátni lídri chceli byť dôslední v uplatňovaní stratégie rozvoja verejného informovania 2011 – 2016,

ktorá predpokladá odstúpenie štátu z vlastníctva médií. Preto navrhli zákon o verejnom informovaní a médiách, v ktorom sa explicitne uvádzala nová lehota ukončenia vlastníckej transformácie médií (31. 12. 2014). Návrh nepochodil bohvieako. Najprv sa o ňom viedla rozprava, a potom zrazu – ticho. V lete na povrch rozvírenej hladiny vyplávali návrhy ďalších dvoch mediálnych zákonov (o elektronických médiách a verejných servisoch), ktoré stiahli z očí verejnosti skôr než ich ohriali slnečné lúče, a potom vynovené opäť ponúkli na konzumáciu. Ale tie odbornej verejnosti a iným záujmovým skupinám neboli podľa chuti. Hádam preto, hoci sa onedlho„zjavili“ dopracované návrhy, sa ešte stále nenašli na parlamentárnej procedúre. Veľa sa polemizovalo o tom, že dva verejné servisy by sa mali vrátiť do štátnych jaslí. Podľa plánov, ktoré sú zapísané v návrhu zákona o verejných servisoch, RTS a RTV by sa zo štátneho rozpočtu mali financovať dva roky, kým sa nenájde najprimeranejší model ich financovania. Vraj

buďme dôslední: štát preč z médií. Ale iba z tých lokálnych, regionálnych, menšinových, polomenšinových. Tie celoštátne či pokrajinské si radšej necháme pre seba – veď treba „kontrolovať“ široké masy... Dôslednosť sem, dôslednosť tam – a nikde. Aj napriek tomu, že sa ostošesť zahlasovalo schválenie balíka mediálnych zákonov do konca roka, predsa k tomu nedôjde. Dopad takej štátnej (ne)činnosti sa bytostne týka národnostných spoločenstiev, ktoré s obavami očakávajú nové zákonné riešenia, lebo okrem toho, že získané práva sú právnicky relevantné, je očividné, že menšinové práva sú ohrozené, ba dokonca už aj niektoré ich oblasti ukradnuté. Nezabudnime ani na dlhoročnú finančnú krízu novinárov v Srbsku, ku ktorej asi dodatočne prispeje aj prednedávnom schválený zákon o

rozpočtovom systéme, ktorý môže byť ostrým nožom v zostrihovaní dopisovateľskej siete a objemu informácií predovšetkým menšinových médií. Totiž zákon zakazuje v nadchádzajúcom dvojročnom období zamestnávanie vo verejnom sektore a ohraničuje aj počet dočasne angažovaných pracovníkov na 10 percent celkového počtu zamestnaných v ustanovizniach, ktoré sa financujú zo štátneho rozpočtu. Sem patria práve vojvodinské menšinové novinovo-vydavateľské ustanovizne... Aj iné javy boli až príliš časté v našich médiách v roku 2013: (seba)cenzúra, okaté vplyvy politické, lobistické, záujmové a i. A očakávania verejnosti – konzumentov mediálnych obsahov sú, s právom, veľké a normálne: informujte včasne, objektívne a pravdivo. A vy novinári buďte páni novinári v takom rozvírenom mediálnom mori dneška!

VYŠIEL DOPLNENÝ KÓDEX NOVINÁROV SRBSKA

Súhrn predpisov aj po slovensky Jasmina Pániková

ezávislé združenie novinárov Srbska (NUNS) predstavilo nový, doplnený Kódex novinárov Srbska, ktorý po prvýkrát vyšiel v deviatich jazykoch – v slovenčine, maďarčine, rumunčine, chorvátčine, rusínčine, rómčine, albánčine, bulharčine a bosniančine. Kódex prezentovali v utorok 17. decembra v miestnostiach Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. Tajomník NUNS Svetozar Raković poznamenal, že predchádzajúci kódex bol schválený v roku 2006 a vytlačený bol iba v niektorých menšinových jazykoch. Ako povedal, zaujímavosťou je, že nový kódex bol vytlačený najprv v jazykoch menšinových spoločenstiev a do konca roka by mal byť sprístup• TÝŽDEŇ •

proti korupcii Zlatko Minić zdôraznil, že kódex je doplnený novou kapitolou, ktorá sa vzťahuje na prevenciu korupcie a problém konfliktu záujmov v médiách. „V minulosti novinári často narúšali profesionálne zásady, ktoré sa týkali prijímania darov, financovania cestovania a rôznych stretnutí. Išlo o cenné dary a zájazdy Neetické správanie novinárov priviedlo rôznych spoločenk novému, doplnenému kódexu – stiev, čo, pravdaže, poznamenali Svetozar Raković (zľava) zapríčiňovalo, aby a Zlatko Minić informovanie nebonený aj v srbčine. Člen pracovnej lo objektívne. Tieto zásady neboli skupiny a výboru Agentúry boja zahrnuté kódexom a nemohli sa ani 1 /4576/

podniknúť konkrétnejšie sankcie voči určitému novinárovi. Narúšanie etických zásad máme aj dnes, ale teraz máme jasne definované to, čo je v rozpore s etickými normami novinárov,“ hovorí Z. Minić. V novom kódexe sú jasne predpísané pravidlá o prijímaní darov, pravidlá o financovaní cestovania, ako aj pravidlá o financovaní stretnutí a podujatí. Rad odporúčaní, ktoré nie sú zahrnuté, ale sú jeho svojráznym doplnkom, sú aj odporúčania redakciám, ktoré by mali určiť interné etické kódexy, ktorými by sa konkrétnejšie rozpracovalo to, čo je naznačené v kódexe. Vydanie kódexu inicioval NUNS a Združenie novinárov Srbska a finančne ho podporilo Ministerstvo kultúry a Organizácia pre európsku bezpečnosť a spoluprácu.

1. 1. 2014

Týždeň EUROKOMPAS 2013

Historické obdobie transformácie Oto Filip

urópa v našom politickom, spoločenskom, kultúrnom, osobnom a akomkoľvek inom živote zohráva čoraz väčšiu úlohu. Nečudo – je najlepšou trasou k pokroku, hybnou silou rastu, najvhodnejšou možnosťou plniť túžby občanov, prameňom stability, ohniskom hodnôt založených na pevnej viere v politické, hospodárske a sociálne normy spočívajúce v sociálnom trhovom hospodárstve... Preto spieť k Európskej únii znamená spieť k lepšiemu, problémami menej zaťaženému zajtrajšku. Z tohto pohľadu i rok za nami bol historickým obdobím početných zmien a transformácie, ktorých realizáciu, výsledky a následky treba chápať ako cieľavedomé investovanie do vlastnej budúcnosti. Premeny, dotýkajúce sa všetkých oblastí hospodárskeho a spoločenského života, sú natoľko náročné, že ich bez väčších výhrad možno porovnať s budovaním iného a lepšieho domu od základov. Práve preto sa aj tento chronologický pohľad obíde bez mnohých jeho tehiel, lebo sú nosná konštrukcia a múry predsa najpodstatnejšie. S prvým januárovým dňom roku 2013 Srbsko a Európska únia (EÚ) vstúpili do piateho roku uplatnenia Dočasnej zmluvy o obchode a obchodných záležitostiach, ktorá odštartovala 1. 1. 2009, stanovujúc, že fázová liberalizácia dovozu tovarov z EÚ do Srbska potrvá šesť rokov, ako aj to, že export našich tovarov do únie bude momentálne liberalizovaný. Na sklonku januára 2013 sa v Paláci Srbska v Novom Belehrade konalo zasadnutie Pokročilého stáleho dialógu predstaviteľov našej vlády a Európskej komisie, ktorému dominoval rozbor pokroku dosiahnutý Srbskom v oblasti politických kritérií, ako je zveľadenie demokracie a vlády práva, ľudských práv a ochrany menšín. O mesiac neskoršie, 28. februára, vláda Srbska prijala Národný program schvaľovania právnych výdobytkov EÚ na obdobie rokov 2013 – 2016, regulujúci zlaďovanie domácich predpisov s predpismi európskymi. Následne od 4. do 8. marca v Belehrade už pobudla expertská misia Európskej komisie (EK) pre oblasť vlády

www.hl.rs

práva, aby si s predstaviteľmi našich štátnych orgánov posvietila na jeho kľúčové aspekty. V marci a v apríli mestá a obce na juhu a juhozápade Srbska účinkovali v kampani Európou si ty a delegácia Výboru pre rozpočet Európskeho parlamentu začiatkom štvrtého mesiaca navštívila Belehrad. Jedným z rozhodujúcich vlaňajších dátumov na mape eurointegrácie bol 18. apríl, keď svetlo sveta uzrelo Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o pokroku Srbska v eurointegrácii, navrhnuté vyslancom Jelkom Kacinom v mene Výboru pre zahraničné veci. V správe sa pozitív-

a informatickej spoločnosti. Osemnásteho júna parlament Litvy ako posledný z členských krajín ratifikoval Stabilizačnú a asociačnú dohodu EÚ a Srbska, aby po jej potvrdení Radou ministrov Srbsko získalo status pridruženého štátu únie. Rokovania o pristúpení, vlastne o podmienkach, za ktorých kandidátska krajina pristupuje únii, znamenajúce najťažšie fázy európskej integrácie, sa stali výhľadnými a reálnymi na premisách ďalšieho dátumu: 28. júna, keď európski lídri rozhodli, aby sa prístupové rokovania so Srbskom začali najneskoršie v januári 2014.

Na európskej ceste nás stále a silne podporuje i Slovensko: z júnového pobytu šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka v Belehrade

ne hodnotí úsilie Srbska dosiahnuť vnútornými reformami európske štandardy a Európskej rade navrhuje čím skôr stanoviť dátum začiatku prístupových rokovaní Srbska s EÚ. Na podklade a vlnách dohovoru Belehradu a Prištiny podpísaného 19. apríla, Európska komisia 22. apríla zverejnila odporúčanie odštartovať rokovania o pristúpení Srbska Európskej únii. Deviaty máj sa už tradične konal v znamení osláv Dňa Európy a v polovici mája prebiehalo dvojdňové snemovanie Pokročilého stáleho dialógu medzi EÚ a Srbskom vzťahujúceho sa na oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Začiatkom júna takýto dialóg zahrnul oblasť poľnohospodárstva, rybárstva, bezpečnosti potravín..., aby sa v polovici uvedeného mesiaca zameral na otázky pohybu robotníkov, sociálnej spolupráce, rozvoja ľudských zdrojov

Informačno-politický týždenník

Predseda EK José Manuel Barroso pri tejto príležitosti zhodnotil, že je toto rozhodnutie výsledkom historickej dohody Belehradu a Prištiny. Začiatkom júla sa konalo zasadnutie Odbornej skupiny Koordinačného telesa pre pristúpenie Srbska EÚ, na ktorom sa rokovalo o procedúrach a štruktúre budúcich rokovaní. O dva týždne neskoršie eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle navštívil Kanceláriu pre európske integrácie Srbska, aby nám poprial mnoho úspechov pri vstupe do novej, rozhodujúcej fázy vzťahov s úniou. Júnový prieskum na tému európskej orientácie občanov Srbska ukázal, že sa o deväť percent v porovnaní s decembrom 2012 zvýšil počet stúpencov EÚ: zo 41 na 50 percent respondentov. Zvlášť rušný na pláne eurointegrácie bol september: 1. 9. nadobudla platnosť Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spolo-

čenstvami a ich členskými štátmi so Srbskom, na základe oznámenia únie Srbsku, že sa 24. júla 2013 ukončil proces jej ratifikácie. Dohoda medziiným významnou mierou prispela k tomu, že je vyvinutá Európa dnes naším najvýznamnejším zahraničnoobchodným partnerom, s ktorým realizujeme až 60 percent obchodu. Štvrtého septembra vláda Srbska vymenovala prof. Tanju Miščevićovú za vedúcu tímu, ktorý bude rokovať o pristúpení. Konkrétne aktivity sa začali 2. októbra v Bruseli, keď sa v rámci procesu skríningu – postupu zhodnotenia zladenosti zákonodarstva štátu, uchádzajúceho sa o prijatie so zákonodarstvom únie a definovania oblastí, ktoré treba zladiť s predpismi EÚ – otvorila nová, 24. kapitola rokovaní, týkajúca sa spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Európska komisia aj v polovici októbra v Správe o pokroku prezentovanej v Bruseli kvitovala, že Srbsko dosiahlo historický pokrok v eurointegrácii v roku 2013, no aj to, že sú pred nami vážne skúšky v oblasti hospodárstva a vládnutia práva. Bol to svojrázny úvod do prelomových a rozhodujúcich decembrových dní – do 17. decembra, keď litovský minister zahraničia Linas Linkevicius, ktorého krajina predsedá EÚ, oznámil, že únia schválila rámec rokovaní so Srbskom, čo podľa neho znamená, že sa de facto začali rozhovory o pripojení. V ten deň konečne prišla správa, ktorú sme celé roky čakali: Európska únia definitívne odsúhlasila začiatok prístupových rokovaní so Srbskom naplánovaných na 21. január. Stálym predpokladom je, samozrejme, dosiahnutie ďalšieho pokroku na zlepšení vzťahov s Kosovom. Kiežby to bola jediná veľká skúška. Pred nami je najmä naliehavá potreba rozhodne a úspešne zvládať dlhú cestu celkových reforiem v podmienkach priam tektonických politických a hospodárskych zmien a okolností, ktoré sú všetko, len nie stabilné. Čo iné kvitovať než to, že rok neľahký opúšťame, do ďalšieho ťažkého vstupujeme. No ak nič iné, tak sú aspoň vyhliadky do budúcna predsa krajšie a širšie ako pred rokom. • TÝŽDEŇ •

KOMENTUJEME

Prst do oka Juraj Bartoš

ákon o sídlach a oblastiach súdov, ktorý Národné zhromaždenie Republiky Srbska prijalo v novembri, riadne zalomcoval časťou slovenskej verejnosti vo Vojvodine. Zrejme neskoro, s ohľadom na skutočnosť, že schválenie tohto zákona bolo na obzore ešte v letnom období. Spomenutým zákonom sa zvyšuje počet základných súdov v Srbsku z 34 na 66, pričom sa stanovuje aj 29 súdnych jednotiek základných súdov. V čom je teda problém? Zatiaľ čo v Starej Pazove naďalej bude pôsobiť základný súd a v Kovačici súdna jednotka Základného súdu Pančevo, Báčsky Petrovec od 1. januára 2014 zostane bez doterajšej súdnej jednotky Základného súdu Nový Sad. Kovačičania a Staropazovčania teda – na rozdiel od Petrovčanov – naďalej budú môcť hľadať pravdu doma a nie „za chotárom“. Základné súdy sú súdy prvého stupňa so všeobecnými kompetenciami. Súdia previnilcov za trestné činy, pre ktoré je ako hlavný trest možné vyrubiť peňažnú pokutu alebo uvaliť väzbu v lehote do 10 rokov za porušenie zákonov týkajúcich sa občianskoprávnych, bytových a pracovných vzťahov. Poskytujú právnickú pomoc a vykonávajú aj iné práce určené zákonom. Na nedávnej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (12. novembra v Padine) sa viedla búrlivá diskusia o téme reorganizácie siete súdov, sčasti prifarbená prímesami lokálpatriotizmu. Členovia Rady sa predsa uzhodli zaslať list ministrovi spravodlivosti a štátnej správy Nikolovi Selakovićovi, v ktorom sa o. i. uvádza: „S ohľadom na kritériá, ako sú geografická vzdialenosť, počet obyvateľov, počet príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, tradícia a skutočné potreby, Národnostná rada sa rozhodla navrhnúť, aby sa do novej siete súdov zaradili aj základné súdy v Kovačici, Báčskom Petrovci a Starej Pazove. (...) Obec Báčsky Petrovec je obec s najväčším počtom príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny a jediná obec v Republike Srbsko s väčšinou slovenského obyvateľstva. Na území celej obce sa úradne používa srbský a slovenský jazyk a písmo. V súčasnom období v Obci Báčsky Petrovec pôsobí súdna jednotka.“ Sotva je v poriadku, že sa NRSNM a vôbec tunajšia slovenská verejnosť nedočkala ministrovej odpovede. Na• TÝŽDEŇ •

stoľuje sa otázka, čo s prstom v oku, o ktorom (ne)vedno, či sa tam dostal s predbežným zámerom alebo náhodne. Ošemetnú situáciu pretriasol aj Výbor pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM. Jeho predseda, zároveň i predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok správne skonštatoval, že sa odstránením súdnej jednotky z Báčskeho Petrovca zmenšuje úroveň dosiahnutých menšinových práv. To je predsa jasné aj laikom. Rada prijala jeho návrh na siahnutie po inštitúcii národnej iniciatívy zameranej proti schváleniu zákona, ktorý občanov Báčskopetrovskej obce obral o súdnu jednotku. Dva dni pred nadobudnutím platnosti Zákona o sídlach a oblastiach

súdov by NRSNM mala aj formálne podporiť Marčokov návrh. Potom zrejme bude nasledovať Sizyfovská práca: zháňanie 30 000 podpisov občanov s hlasovacím právom za prinavrátenie súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca. Nemožno sa nespýtať, či sa prst v oku slovenskej komunity vo Vojvodine vôbec musel ocitnúť. Či nebolo únosnejšie i praktickejšie včas reagovať na navrhnutú reorganizáciu súdnej siete. Môžbyť názor predsedu Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec Rajka Perića, vyslovený v rozhovore pre TV Petrovec, mal (aj) politický prízvuk, ale sotva mu možno oponovať. Zdá sa, že ani lokálna samospráva, ani NRSNM nereagovali adekvátne a v pravej chvíli. Prepásli príležitosť na loby. Bez nej už dávnejšie sotva možno presadiť aj menej významné záujmy a potreby než je – inak nespochybniteľná – potreba po súdnej jednotke (nielen v Kovačici, ale aj) v Báčskom Petrovci.

ROZHODNUTÍM SPRÁVNEJ RADY NVU Hlas ľudu z 18. decembra za zodpovedného redaktora časopisu Vzlet na ďalšie štvorročné obdobie zvolený je Stevan Lenhart z Kovačice, profesor slovenského jazyka a literatúry. Druhý mandát na uvedenej funkcii sa mu začne 14. januára 2014. O. F.

STRETNUTIE S DOPISOVATEĽMI HLASU ĽUDU. Koniec roka je obdobím, keď hodnotíme to, čo sme po celý rok robili, a hľadáme spôsob, ktorým by sme zlepšili naše pracovné výsledky. Aj z tohto dôvodu sa v piatok 20. decembra konalo družné posedenie s dopisovateľmi nášho týždenníka, na ktorom sa zúčastnilo 11 dopisovateľov. Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ako aj redaktori rubrík spolu so spolupracovníkmi diskutovali o doterajšej spolupráci a plánoch na ďalšie obdobie, ktorými by sa zlepšilo informovanie z jednotlivých osád. Na snímke: Záber zo J. P-á stretnutia.

INÝ NÁHĽAD

Ďuro Varga

1 /4576/

1. 1. 2014

Slovensko Diagnóza 2013

7 UDALOSTÍ, KTORÉ POHLI SLOVENSKOM V MINULOM ROKU

Rastislav Boldocký Foto: z internetu

ragédie, špiónske aféry, šokujúci volebný výsledok, prírodné pohromy. Aj takýto bol pod Tatrami rok, ktorý v sebe obsahuje nešťastnú trinástku. Napriek tomu o nejakých dramatických zmenách v kľúčových oblastiach života hovoriť nemožno. Na politickej scéne zostal dominantným politickým subjektom ľavicový Smer – SD, zatiaľ čo ekonomika sa naďalej spoliehala najmä na automobilový priemysel. Udalosti, ktorými žilo Slovensko, tak možno nie sú nijako prevratné, ani revolučné. Svojím spôsobom sú však symptómami doby, pričom často naznačujú nepríjemnú diagnózu. Vybrali sme pre vás tie, čo Robert Fico rezonovali najviac. VÍŤAZSTVO EXTRÉMISTU Dlho to vyzeralo, že jesenné župné voľby budú patriť medzi najnudnejšie v dejinách krajiny. Nízka voličská účasť lámala rekordy, napriek tomu sa zdalo, že

všetko dopadne podľa papierových predpokladov. S výnimkou Bratislavy sa ako víťazi v zvyšných siedmich krajoch profilovali kandidáti vládneho Smeru, respektíve politici s podporou dlhodobo najsilnejšieho politického subjektu v krajine. Potom prišla skutočná bomba. V Banskej Bystrici zvíťazil v druhom kole, a to pomerne presvedčivo, pravicový extrémista Marián Kotleba.

Víťazstvo politika, čo vo svojich vystúpeniach používal symboly vojnového profašistického štátu a kampaň vo veľkej miere založil na protirómskej rétorike, neočakával nikto. Zostáva sledovať, či sa Kotleba dlhodobejšie etabluje

Automobilka Kia v Žiline

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marián Kotleba na slovenskej politickej scéne alebo jeho úspech sa po vypršaní mandátu vráti na jej okraj. SÚBOJ O HRAD Už v marci 2014 budú Slováci voliť nástupcu prezidenta Ivana Gašparoviča. V posledných mesiacoch tak utešene pribúdalo kandidátov, ktorí sa rozhodli uchádzať o štátnický post. Na záver decembra sme dostali odpoveď aj na najzaujímavejšiu otázku tejto časti kampane. Svoju kandidatúru totiž oznámil premiér Robert Fico, čím ukončil niekoľkomesačné špekulácie o tom, či sa zapojí do súboja o novú hlavu štátu. Súdiac podľa prieskumov verejnej mienky jeho najväčším súperom bude bývalý podnikateľ a zakladateľ nadácie Dobrý anjel Andrej Kiska. Politickej podpore viacerých pravicových strán sa zasa teší bývalý predseda parlamentu Pavol Hrušovský z konzervatívnej KDH. Z ďalších známych mien medzi pätnástkou kandidátov figuruje herec a bývalý politik Milan Kňažko, disident a jeden z najznámejších ponovembrových politikov Ján Čarnogurský či najmladší kandidát, 41-ročný právnik Radoslav Procházka.

KRAJINA AUTOMOBILOV V oblasti ekonomiky sa Slovensko ani tento rok nevyhlo viacerým aféram, pričom sa v médiách veľa hovorilo o údajnej prepojenosti politikov a rôznych finančných skupín. Hádam najväčší rozruch vyvolala snaha vlády o získanie stopercentného podielu v plynárenskej spoločnosti SPP. Premiér Fico tento krok vysvetľoval ako snahu o zabezpečenie nízkych cien plynu, opozícia ho však obvinila z tunelovania štátnych peňazí v zložitej schéme a dokonca sa ho neúspešne pokúsila odvolať. Z hľadiska podnikovej sféry si Slovensko zachovalo svetové prvenstvo v počte vyrobených automobilov na obyvateľa. Automobilky PSA Peugeot Citroën v Trnave, Kia v Žiline a Volkswagen v Bratislave vyrobia ročne zhruba na každých šiestich Slovákov jedno auto. Už rok 2012 bol vďaka 926-tisíc vyprodukovaných automobilov rekordným, tento ho zrejme prekoná. Niektoré prognózy dokonca hovorili o prerazení miliónovej hranice, posledné, miernejšie odhady kalkulujú s číslom 930-tisíc. Svetové prvenstvo v každom prípade teší, ale ozývajú sa aj varovné hlasy, podľa ktorých veľká závislosť na jednom priemyselnom odvetví môže byť nebezpečná. Tohtoročný bankrot Detroitu, ktorý je Mekkou výroby amerických áut, tieto hlasy len umocnil. VEĽKÁ VODA Májové a júnové povodne, čo napáchali obrovské škody v Nemecku, Rakúsku a Česku, zasiahli • SLOVENSKO •

aj Slovensko. Vysoký Dunaj strašil najmä obyvateľov hlavného mesta, ktorí masovo prichádzali obzerať rekordnú hladinu rieky. Mestská časť Devín bola dokonca na niekoľko dní odrezaná od sveta. Napriek tomu, že prietok Dunaja v Bratislave dosiahol 10 530 kubických metrov za sekundu, čo je v histórii meraní suverénne najviac, Slovensko patrilo medzi miernejšie postihnuté krajiny. Zrejme tomu pomohli aj skúsenosti s rozzúrenou vodou spred jedenástich rokov. Počas letných mesiacov zasa padali teplotné rekordy. Júlová a augustová vlna horúčav patrili medzi najhoršie za posledné desaťročia.

Vysoký Dunaj strašil

ky. Tvrdili síce, že sú turisti, ale len ŠPIÓNSKE HRY Pre mladého bakalára Mateja ťažko vysvetľovali fakt, že medzi Valucha z Dubnice nad Váhom sa nimi je aj profesionálny kamerarok začal nad očakávanie dobre. man a jadrový fyzik. Diplomacia Irán ho na prelome januára a aj tentoraz zapracovala a zadržaní februára, po piatich mesiacoch zadržiavania prepustil na slobodu. Slovák do islamskej republiky pricestoval ako obchodný zástupca a miestne úrady ho zatkli za údajnú spoluprácu s americkou CIA. Celý príbeh nabral šťastný koniec až po tvrdých rokovaniach medzi Bratislavou a Teheránom. Vtedy však nikto netušil, že o zopár mesiacov prepukne ďalšia podobná aféra. V Iráne chytili Po prílete slovenských paraglajdistov ôsmich slovenských paraglajdistov. Tí sa rozhodli lie- sa nakoniec dostali na slobodu. tať blízko iránskych jadrových Najprv iba šiesti zadržaní, konzariadení, do krajiny si doniesli com roka aj kameraman Marek zakázané dvojpásmové vysielač- Stolarčík a fyzik Peter Šaliga.

Šokujúca vražda taxikára • SLOVENSKO •

JEDINEČNÝ SAGAN Slovenský šport až taký úspešný rok nemal. Nepodarilo sa získať titul majstra sveta v žiadnej olympijskej disciplíne, dokonca aj tradične mimoriadne úspešní vodáci mali menej vydarenú sezónu. Mimoriadne sledovaná hokejová reprezentácia síce nesklamala, ale ani nenadchla. To isté sa dá povedať o tenistoch. Napriek tomu sa pod Tatrami konal menší športový ošiaľ – cyklistický. Postaral sa o neho Peter Sagan, ktorý na najprestížnejších pretekoch Tour de France získal zelený dres a obhájil tak víťazstvo v bodovacej súťaži z predchádzajúceho ročníka. Okrem toho sezónu celkovo skončil na štvrtom mieste svetového rebríčka. Hovoríte si, no a čo, veď je to iba cyklistika? Na Slovensku ide o mimoriadne populárny šport s bohatou tradíciou. Počas prvých troch júlových týždňov sú pod Tatrami Tour de France a Sagan súčasťou takmer každej nezáväznej konverzácie. 1 /4576/

VRAŽDA TAXIKÁRA S násilím sa stretávame čoraz častejšie a rok 2013 na Slovensku v tomto smere nebol žiadnou výnimkou. Naopak. Za posledných dvanásť mesiacov sme boli svedkami rôznych rodinných tragédií, objavov zmrzačených mŕtvych tiel aj prípadov krutého týrania. No decembrová vražda taxikára na Liptove zašla svojou úchylnosťou ešte o krok ďalej. Z troch dôvodov. Bola mimoriadne surová, obvinenými sú traja stredoškoláci a chýba k nej zjavný motív. Čo sa teda stalo? Páchatelia Andrejo P. (17), Alexander M. (17) a Ondrej D. (18) si v Liptovskom Mikuláši vytypovali taxikára Ivana a dali sa odviezť do chatovej oblasti pri obci Dúbrava. Po príchode na dané miesto taxikárovi kázali zastaviť. Následne na dohodnutý signál ho dvaja začali zo zadných sedadiel pichať kuchynskými nožmi do krku i tváre a jeden zo sedadla spolujazdca ho dvakrát bodol do brucha. „V tej chvíli však zbadali prichádzať iné auto. Zľakli sa, z auta vyskočili a ušli,“ uviedol policajný zdroj. Mladíkov zachytila kamera, keď nastupovali do taxíka. Vražda je o to šokujúcejšia, že ju útočníci dôkladne plánovali. Navyše je nejasný motív. Objavila sa teória, že dôvodom mal byť majetkový prospech. Najmenej jeden z mladíkov však podľa zistených dôkazov vyznával satanistický kult, čo na celý prípad vrhá nové svetlo.

1. 1. 2014

Ľudia a diania Vypracovanie stratégie prebieha naplno BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Jaroslav Čiep

rostredníctvom nedávno založenej Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj Obec Báčsky Petrovec začala proces vypracovania Stratégie udržateľného rozvoja Obce Báčsky Petrovec na obdobie rokov 2014 až 2020. Tento proces, ako vysvetlil predseda Pavel Marčok, sa realizuje s cieľom zladiť lokálne stratégie s prioritami definovanými v Stratégii Európa 2020 a umožniť tejto obci úspešne používať prostriedky z nových IPA predprístupových komponentov, ktorých realizácia sa očakáva v roku 2014. Obec je nositeľom projektu stratégie, ktorý finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu AP Vojvodiny a realizuje ho za účasti Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka ako partnera projektu. Proces vypracovania strategického dokumentu začal sa v októbri 2013 a potrvá 5 mesiacov,

Potenciálni členovia komisií pri vypracovaní stratégie rozvoja do apríla 2014, informoval riaditeľ agentúry Báčka Srđan Vezmar. V súlade s plánovanými aktivitami a pre potreby stratégie sa vykonajú zodpovedajúce situačné analýzy definované SWOT, zlaďovanie rozvojových cieľov, priorít a opatrení a na základe toho sa definujú akčné plány stratégie podľa prioritných oblastí. V procese vypracovania Stratégie udržateľného rozvoja Obce Báčsky Petrovec plánujú založiť pracovné skupiny v nasledujúcich vytypovaných oblastiach:

Konkurencia hospodárstva a podnikateľstvo – MSSP, Poľnohospodárstvo, Turistika, Infraštruktúra, Ľudské zdroje: zamestnávanie a vzdelávanie, Ochrana životného prostredia, Mládež, šport, kultúra, Sociálna a zdravotná ochrana a sociálna inklúzia. Projektové aktivity si určili v súlade s vopred stanovenou metodológiou na vypracovanie strategických dokumentov a základným cieľom je ich zlaďovanie so všetkými relevantnými stratégiami na národnej

a regionálnej úrovni a s platnými stratégiami EÚ (Stratégia 2020), ktoré sa vzťahujú na nový rozpočet Európskej únie na obdobie rokov 2014 – 2020. Verejná prezentácia metodológie vypracovania Stratégie udržateľného rozvoja Obce Báčsky Petrovec sa konala v stredu 18. decembra 2013 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. V rámci nej vyzvali jednotlivcov a odborníkov z uvedených oblastí, aby sa zapojili do tejto práce.

Z NOVOROČNEJ TLAČOVEJ KONFERENCIE V STAREJ PAZOVE

Veľké projekty a nové pracovné miesta Ana Lešťanová

oncoročnú súvahu na tlačovke podali Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Nedeljko Kovačević, riaditeľ VP Direkcia pre výstavbu obce. Po hodnotení roku 2013 hovorili o plánoch práce na rok 2014. Na úvod predseda obce pripomenul tri základné smery pôsobenia lokálneho vedenia: sociálny program, výstavba infraštruktúry v osadách obce a prilákanie zahraničných a domácich investorov. Medzi najvýznamnejšie zahraničné investície, ktoré sú už vo fáze realizácie, zaradil výstavbu regionálneho distribučného strediska belgickej kompánie Delhaize Group, výstavbu továrne kompánie Strejt Nova, potom ešte investície Scanie, Milšpeda… Medzi hodnotné zahraničné investície

www.hl.rs

za uplynulý rok a pol zamestnanie si tu našlo viac ako 700 osôb. Medzi dôležité projekty určite treba zaradiť výstavbu kanalizačnej siete, o ktorej predseda obce povedal: „So zámerom nájsť najadekvátnejšie technoloĐorđe Radinović (zľava) a Nedeljko Kovačević gicko-technické na novoročnej tlačovej konferencii v Starej riešenie pre túto Pazove veľkú investíciu patrí aj začiatok výstavby továrne už dlhší čas vedieme rozhovory s spoločnosti Quattro houses pa- viacerými zahraničnými partnermi neli, ktorá plánuje otvoriť aj nové pre model verejno-súkromného pracovné miesta. Aktuálne obecné partnerstva, v čom by sme mali vedenie v značnej miere prispelo k byť prví v Srbsku. Najväčší záujem zmenšeniu nezamestnanosti v obci – doteraz prejavila istá nemecká spo-

Informačno-politický týždenník

ločnosť, ktorá by do toho vložila okolo 35 miliónov eur.“ Medzi kapitálne investície v roku 2013 N. Kovačević zaradil výstavbu škôlky v N. Bánovciach, úpravu centra osady v St. Bánovciach, adaptáciu ambulancií v osadách obce, úpravu školských, náboženských a športových objektov a domov smútku, asfaltovanie ulíc… Medzi prioritné investície v roku 2014 na tlačovej konferencii uviedli: výstavbu športovej haly v Golubinciach, výstavbu škôlky v Belegiši, úpravu centra N. Pazovy, premiestnenie všetkých autobusových zastávok v N. Bánovciach a St. Bánovciach, výstavbu slučky na nadjazde N. Pazova – St. Bánovce, práce na sanácii vozovky St. Bánovce – St. Pazova (od nadjazdu, cez autostrádu až po centrum mesta) a výstavbu vodovodnej siete vo Vojke. • ĽUDIA A DIANIA •

VEREJNÁ ROZPRAVA O OBECNOM ROZPOČTE V PETROVCI

Želania väčšie ako možnosti Katarína Gažová

redbežný návrh rozpočtu Obce Báčsky Petrovec na rok 2014 v rámci verejnej rozpravy v utorok 17. decembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce prezentovali Boško Bogunović, obecný náčelník pre financie, a Pavel Marčok, predseda obce. Náčelník Bogunović úvodom poznamenal, že sú želania väčšie ako možnosti. Navrhnutý obecný rozpočet na rok 2014 je v sume 464 miliónov dinárov. Z týchto prostriedkov sa majú financovať všetky práce, ktoré patria do kompetencie Báčskopetrovskej obce. Predseda obce P. Marčok poukázal, že sa rozpočet určuje v špecifických podmienkach,

keďže sa aj rozpočet na lokálnej úrovni reguluje štátnymi zákonmi. Snažili sa navrhnúť rozpočet, ktorý bude aj rozvojový a aj sociálny. Pritom spomenul tie položky, ktoré sú zvýšené v porovnaní s minuloročným rozpočtom; v Direkcii je to zvýšenie z 59 na 78 miliónov a pre miestne spoločenstvá je zvýšenie z 18 na 21 miliónov dinárov. V niektorých oblastiach položky v rozpočte zostali rovnaké ako aj vlani. Ako príklad uviedol školstvo, zdravotníctvo a sociálnu ochranu. Diskusia v rámci verejnej rozpravy o obecnom rozpočte na rok 2014 netrvala dlho. Ján Brna sa opýtal, čo bude so športovými klubmi; teda či je plánované zvýšenie v tejto oblasti vzhľadom na skutoč-

nosť, že samozdanenie už nemá ani jedna osada Báčskopetrovskej obce. Podľa slov náčelníka Bogunovića zmeny vo financovaní športu z obecnej úrovne nebudú. Branislav Merník sa zaujímal, či študenti z tejto obce, ktorým sa nepodarilo dostať na rozpočet, môžu dostať nejakú finančnú pomoc aspoň na cestovné lístky. Náčelník pre školstvo Dušan Govorčin vysvetlil, že to nie je možné, lebo podmienky diktuje pokrajinská úroveň. Merník sa ešte zaujímal, či študenti, ktorí skončili štúdiá na Slovensku a sú z Báčskopetrovskej obce, môžu dostať finančnú pomoc na nostrifikáciu diplomu. Takýmto spôsobom by sa ich vlastne podnietilo zostať doma a tu pracovať. Predseda Marčok po-

znamenal, že je to zaujímavá otázka a že treba pouvažovať nad tým, či na to možno využiť prostriedky z položky určenej na verejné práce a praktikantov. Predstavitelia penzistov Juraj Mučaji a Đuro Govorčin sa zaujímali, či sa plánuje stavať dom pre starých občanov v Petrovci a či bude v rozpočte zvýšená položka pre penzistov, ktorých je spolu v obci 2 800. Povedané bolo, že je technický projekt pre denný pobyt starších občanov pripravený a keď ide o prostriedky pre penzistov, zvýšenie nebude. V záverečnom bode rozpravy Ján Jovankovič, obecný náčelník pre urbanizmus, predostrel prítomným na verejnej rozprave zmeny a doplnky rozhodnutia o lokálnych komunálnych poplatkoch.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Schválili vyšší rozpočet ako vlani Stanislav Stupavský

a rokovacom programe 16. zasadnutia Zhromaždenia obce Šíd v utorok 17. decembra 2013 nemali veľký počet bodov, ale všetky boli mimoriadne významné pre fungovanie tejto lokálnej samosprávy. Šlo predovšetkým o schválenie obecného rozpočtu na rok 2014, ktorý zdôvodnila náčelníčka oddelenia Jadranka Nedićová. V diskusii, ktorá potom nasledovala, okrem iného odznelo, že návrh rozpočtu nemá rozvojový charakter, čo pre toto prostredie bude mať následky s negatívnou konotáciou.

Pripomienky sa vzťahovali aj na to, že je plánovaný rozpočet o takmer 200 000 000 dinárov vyšší ako v roku 2013, takže sú reálne obavy, že ani nebude splnený. Záverom zhromaždenie väčšinou hlasov schválilo rozpočet v hodnote 1 089 800 000 dinárov. V pokračovaní zhromaždenie uvoľnilo z funkcie úradujúceho riaditeľa telovýchovnej ustanovizne Partizan a za riaditeľa na obdobie štyroch rokov zvolilo Vladimíra Kolára, profesora telovýchovy zo Šídu. Zaujímavá rozprava sa viedla v rámci bodu týkajúceho

sa vymenovania komisie pre uskutočnenie postupu dávania do prenájmu pozemku, ktorého majiteľom je Zhromaždenie obce Šíd. Ide o asi 3 000 hektárov poľnohospodárskeho pozemku a pripomienky sa vzťahovali na to, že komisia má znemožniť špekulácie s pozemkom, ktorý je v prenájme. Zaujímavý návrh podal výborník Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Predrag Bekerek, ktorý navrhol, aby komisia rozhodnutím zaviazala nájomcov, že na každých 50 hektárov pozemku majú zamestnať po dvoch zamestnancov. Tak by už na budúci rok

Vladimír Kolár, nový riaditeľ DTV Partizan v Šíde počet nezamestnaných v Šíde klesol o 120 osôb. Ani toto zasadnutie sa nevyhlo incidentom, v ktorých sa zúčastnili niekoľkí výborníci, tak z radov koalície pri moci, ako aj opozície.

VIANOČNÝ BAZÁR V STAREJ PAZOVE. V organizácii slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove sa v 4. adventnú nedeľu (22. decembra 2013) v miestnostiach novej fary konal vianočný bazár. Zúčastnilo sa zo 15 vystavovateľov hlavne zo Starej Pazovy, ktorí predávali kvetinové a vianočné aranžmány, rôzne ozdoby, medovníky, výšivky, náboženskú literatúru, cédečká, zaujímavé predmety zhotovené z papiera tzv. pedigovou technikou... Vianočný bazár bol humanitného rázu a dodatočne určia, komu venujú získané prostriedky. Vo večerných hodinách v kostole odznel celovečerný koncert tamojšieho speváckeho zboru Tília a speváckej skupiny Primavera. alš • ĽUDIA A DIANIA •

1 /4576/

1. 1. 2014

Ľudia a diania VEĽTRHOVÉ ROZHOVORY: MIROSLAV ĎURKA, ERDEVÍK

Dvadsať úspešných rokov Oto Filip

olo to stretnutie istým spôsobom už tradičné. Veď nielen veľtrhy majú svojich návštevníkov, ale i mnohí účastníci sú akoby pupočnou šnúrou s nimi spätí. Platí to zvlášť pre Erdevíčana Miroslava Ďurku, ktorý už pol tucta rokov prezentuje produkty svojho Vitastilu, najmä slnečnicové oleje a jadierka, na belehradskom Veľtrhu etno potravín a nápojov. – Rok od posledného stretnutia rýchlo uplynul. Zmenilo sa čosi odvtedy? – Každá výroba závisí v prvom rade od surovín, takže som i tohto roku mal okolo 120 jutár pod slnečnicou, ktorá azda nikdy neurodila toľko ako tohto roku. Boli vysoké nielen výnosy, ale aj kvalita úrody. Keď som nie tak dávno dosiahol úrodu 22 metrických centov z jutra, považoval som to za výborné. A teraz ten priemer bol ešte vyšší, dakde až 25 a viac metrov z jutra. – Ako to vplývalo na cenu? – Môj olej zostal pri tej doterajšej, hoci zdražel aj prúd, aj balenie,

aj fľaše či etikety. Slnečnicovým jadierkam klesla cena. Je to následkom tak hojnej úrody, ako aj väčšieho dovozu z Ukrajiny a Číny. Aby som nezabudol: prípravy na výrobu slnečnicovej paštéty sú v záverečnej fáze. Prof. Etela Dimićová z Technologickej fakulty v Novom Sade mi práve hlásila, že musíme zmeniť režim sterilizácie, aby sme dosiahli dlhšiu trvanlivosť. Paštéta sa už teraz môže uschovať v chladničke, no chceme sa dostať k tomu, aby aj inde, v predajných vitrínach, mohla stáť rok alebo dlhšie bez použitia konzervantov. Ide o to, že každé termické spracovanie mení chuť výrobku. My chceme zachovať tú doterajšiu, pôvodnú. Možno to zdoláme pridávaním viacerých prírodných zložiek, rôznych rastlín. – V ktorom období je najvýraznejší záujem o Vitastil a jeho produkty? – Práve v tomto, od októbra do decembra, dakedy dokonca aj v januári. Rok 2013 bol veľmi úspešný. Dokonca natoľko, že som pre nedostatok skladovacieho

priestoru musel tri a pol vagóna produktov predať do olejárne v Šíde. Mojimi riadnymi a najlepšími zákazníkmi sú obchodné reťazce v Belehrade, Novom Sade a inde, ktorých predstavitelia prichádzajú ku mne a s ktorými už roky dobre spolupracujem. Dohováral som sa nedávno s partnermi, zástupcami istej súkromnej firmy v Slovinsku, ktorí už päť rokov doma používajú môj olej a teraz by ho chceli dovážať vo väčších množstvách. Pozdáva sa im tak cena, ako i kvalita. Predbežne sme sa dohodli, aby sa postarali o etikety a prepravu a že sa do toho pustíme postupne. – A presadenie inde? – Zjavný záujem o môj olej je v krajinách severnej Afriky, v množstve od 90- do 100-tisíc litrov. Na jar som napríklad do Izraela predal 2 000 kilogramov slnečnicových jadierok. Iní im ponúkali lepšiu cenu, no mojím zákazníkom bolo dobre známe, aká je kvalita čínskych a ukrajinských a aká našich. Ocenili to dokonca o dvadsať percent vyššou cenou. – Možno kvitovať, že vám nezáleží na exporte za každú cenu?

Informatické školenie žien

Aby sa vynašli v práci na počítači Jaroslav Čiep

finančnou podporou Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť Obec Báčsky Petrovec v priebehu novembra a decembra zrealizovala projekt Informatické vzdelávanie žien z vidieka s cieľom zveľadiť podnikateľské kapacity a revitalizáciu dediny. V rámci projektu, ako nám potvrdila jeho autorka a koordinátorka Vladislava Vakanjcová, v spolupráci so základnými školami usporiadali základné kur- Zo záverečnej časti základného počítačového kurzu v Kulpíne zy práce na počítači vo (Foto: K. Gažová)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Miroslav Ďurka – Trvám hlavne na kvalite, na riadnom zásobovaní nášho trhu a stálych zákazníkov, len potom na množstvách. Ukážkou kvality, ktorú dosahujem, sú i dve šampiónske medaily získané na májovom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade: jedna za olej, druhá za paštétu. Týmto biznisom sa zaoberám už dve desaťročia. Som nesmierne rád, že sa mi darí od prvého dňa. V opačnom by som azda ani nepokračoval. Základom mojej podnikateľskej logiky bolo a zostalo neustále investovať do nových strojov, technológií, zariadení, vedomostí.... Bez toho je totiž úspech nemysliteľný. všetkých štyroch osadách v Obci Báčsky Petrovec, ktoré navštevovalo 70 účastníčok. V polovici decembra uzavreli kurz pozostávajúci zo spolu 16 hodín, a potom frekventantkám verejne odovzdali osvedčenia o úspešnom absolvovaní základného kurzu práce na počítači; v utorok 17. decembra najprv v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne, a potom aj v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Uznanie za prejavenú ochotu informaticky sa vzdelávať ženám adresovala a podnietila ich aj naďalej pracovať na vlastnom zdokonaľovaní riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijačká. Prihovoril sa aj predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok, riaditelia vzdelávacích ustanovizní a odborní učitelia, s ktorými ženy absolvovali školenie. Udelenie certifikátov pre miestne frekventantky kurzu v piatok 20. decembra prichystali aj v Maglići a v Hložanoch. • ĽUDIA A DIANIA •

SLOVO MÁ PREDSEDA RADY MS SAVINO SELO BOJAN ĐOROVIĆ

Z tovární naspäť na roľu Juraj Bartoš

očet obyvateľov osady za posledné desaťročie klesol z 3 351 na 2 957, teda zhruba o 12 – 13 percent, informuje úvodom rozhovoru predseda Rady Miestneho spoločenstva Savino Selo (Obec Vrbas) Bojan Đorović. RMS počíta 12 členov, medzi nimi je jedna žena. Politická štruktúra je takáto: Srbská pokroková strana má 8 členov Rady (vrátane predsedu), Demokratická strana 3 a Socialistická strana Srbska jedného. Tajomníkom MS je Željko Vulić, pokladníkom je Miroslav Neuročný a zamestnaní sú i dvaja komunálnici a jeden komunálny dozorca. – Čím sa prevažne zaoberajú občania Savinho Sela? – Pred 10 – 15 rokmi pracovali predovšetkým v oblasti priemyslu. Vo Vrbase vtedy pôsobili silné firmy: Carnex, Vital, cukrovar, Medela... Tieto a iné podniky zamestnávali na tisíce ľudí. Po privatizácii, najmä v rokoch 2004 – 2006, drasticky klesol počet zamestnaných. Žiaľ, noví majitelia najprv prepustili dedinčanov – aby

znížili výlohy na cestovanie. Keď sa v našom chotári roku 2007 začala prenajímať štátna pôda, veľký počet poľnohospodárov sa rozhodol pre túto možnosť. Ľudia sa vrátili z fabrík na roľu, aby si zabezpečili existenciu. Veľkostatkárov nemáme. Najväčšie plochy (po 20 – 30 k. j.) obrába päť – šesť poľnohospodárov, ostatní hospodária na menších výmerách. – Sú aj dobytkári...? – Je tu farma ošípaných, vo vlastníctve Carnexu, t. j. spoločnosti MK, ktorá v našom chotári vlastní asi 800 hektárov pôdy a má ešte toľko štátnej zeme v prenájme; zamestnáva celkove 50 – 60 ľudí. Mlyn Mirotin Tisa je súčasťou spoločnosti Mirotin so sídlom vo Vrbase; tam pracuje zo 20 ľudí. Prevádzka stavbárskej firmy Ino Bačka z Nového Sadu vyrába montážne betónové panely na bytovky; počas sezóny zamestnáva 40 – 50 osôb. Podnikatelia tiež zamestnávajú istý počet spoluobčanov a tu je aj asi 15 remeselníkov. – Ako ste na tom pokiaľ ide o komunál? – Všetky ulice v dedine sú vyas-

faltované, chodníky máme betónové. Pred štyrmi – piatimi rokmi sa osada plynofikovala. Máme za sebou prvú fázu výstavby kanalizácie: potrubie je hotové, čaká sa na ústredný prečisťovač. Ten sa bude stavať vo Vrbase; zatiaľ naši ľudia používajú žumpy. Máme aj vodovod s dvoma studňami; naň dozerá VKP Standard z Vrbasu. – Stará sa aj o verejné plochy...? – V kompetencii Standardu je i odvoz smetí a odpadu. Verejné plochy udržujú naši dvaja komunálnici, zamestnanci Miestneho spoločenstva. Celkom obstojne sa starajú aj o cintorín, v ktorom je Dom smútku postavený pred štyrmi rokmi. Na začiatku aktuálneho školského roku daná je do prevádzky nová telocvičňa v ZŠ Branka Radičevića. – Čo je to, čo Savino Selo naliehavo potrebuje? – Najdôležitejší je projekt kanalizácie, avšak neverím, že bude ukončený v najbližších 4 – 5 rokoch. Dedina by, samozrejme, najviac potrebovala nové pracovné príležitosti, ibaže vieme, aká je celková situácia v krajine... Ukazuje

ZO ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

o celoročných osláv 240 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča sa aktívne zapojili aj učitelia a žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra. V škole v priebehu roka usporiadali rad aktivít a niektoré z nich uzavreli až na sklonku roka 2013. Jubileum podnietilo niektorých členov učiteľského kolektívu usporiadať súťaž o najlepšiu literárnu a najkrajšiu výtvarnú prácu s témou príchodu prvých osadníkov do Kysáča. Vo štvrtok 19. decembra slávnostne udelili ceny tým najlepším, ktorí sa do súťaže zapojili pekným slovom a k výročiu ladenými výkresmi. • ĽUDIA A DIANIA •

Príchod prvých Slovákov do Kysáča zrejme inšpiroval žiakov, lebo sa do súťaže zapojili vo veľkom počte, najmä keď ide o výtvarné práce. Tie nakreslili 159, čiže všetci žiaci vyšších ročníkov slovenských tried. Z príležitosti udelenia cien odznel slávnostný program, v rámci ktorého sa prihovorili hostia z oslavného výboru. Na dobrú náladu si žiaci zaspievali spolu s Ivanou Vozárovou a Jarmilou Bohušovou, ktorá pri tejto príležitosti odovzdala škole peňažnú pomoc na financovanie školského výletu žiakom, ktorí by si ho inak nemohli dovoliť. O deň neskoršie v škole udelili odmeny žiakom, ktorí sa výkresmi a fotografiami zúčastnili v súťaži

sa možnosť výstavby továrne na výrobu gluténu, o čo sa zaujíma istá nemecká firma. Chce zamestnať asi 200 robotníkov. – Ktoré združenia a spolky sú aktívne? – Viem, že funguje Futbalový klub Budućnost, združenie poľnohospodárov (počíta asi sto členov), poľovnícky spolok, združenie športových rybárov, združenia rodákov Krajišnikov a Vasojevićovcov... Základná škola už tradične organizuje výtvarný tábor. Mali sme aj kultúrno-umelecký spolok, folklór... Nakoľko je mi ale známe, už nie je aktívny. Opravili sme strechu na Dome kultúry, uvidíme, či to pomôže k oživeniu činnosti ochotníkov...

Kysáč

Odmenili kreatívnych Elena Šranková

Bojan Đorović

na tému priateľstvo. Konkurencia bola veľká a v kategórii výtvarných prác súťažilo viac ako 200 žiakov. Po udelení odmien bola besiedka, na ktorú zavítal aj dedo Mráz. V posledných dňoch starého roku a pred zimnými prázdninami žiackych aktivít bolo neúrekom. Medziiným prebiehali aj edukačné dielne, ktoré v spolupráci so školou realizovalo novozaložené kysáčske Ekologické združenie Ekosmer. V dielňach sa zúčastnili prváci a štvrtáci a cieľom bolo zvýšiť povedomie detí o ochrane životného prostredia. Nemožno nespomenúť vianočný turnaj v malom futbale, do ktorého sa zapojili aj žiaci s osobitnými potrebami. 1 /4576/

Duchovná bilancia. V Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči vo štvrtú adventnú nedeľu 22. decembra 2013 usporiadali adventný večierok. Na tomto medzicirkevnom stretnutí sa ako hostia zúčastnili členovia spevokolu slovenského evanjelického a. v. zboru v Báčskom Petrovci a známi tamojší trubkári v čele so zborovým farárom Vladislavom Ivičiakom, ktorý mal príležitostné príhovory. Koniec adventu a blízkosť Vianoc veriaci dvoch zborov využili na duchovnú bilanciu, a to prostredníctvom slova Božieho, piesní a modlitieb. Superintendentka a kazateľka EMC Anna Páliková-Kunčáková privítala prítomných, medzi ktorými boli predstavitelia viacerých kysáčskych organizácií, ktorí sa potom započúvali do krásnych vianočných a oslavných piesní v podaní petrovského spevokolu a trubkárov. E. Š.

1. 1. 2014

Ľudia a diania Stará ev. fara (vľavo) s kostolom a skladom

NOVOHRAD (4)

Polichno – dedinka, v ktorej zastal čas Juraj Bartoš

lnečné novembrové odpoludnie. Nikde nikoho, iba čo sa staré domy (prevažne z tridsiatych rokov 20. storočia), na prišelcov z Vojvodiny zadívali zvedavými malými oknami. V podstate je vraj celé Polichno (v ktorom žije asi 140 obyvateľov) z kameňa. Ľudia kameň nalámali na neďalekom kopci sopečného pôvodu, namiešali hlinu s plevou a stavali. Podaktorí postupne nahradili kameň tehlami. Útla obec Polichno v Okrese Lučenec, kraj Banská Bystrica, región Novohrad, má síce domy z kameňa, ale jej duša je hebký hodváb. Starostom je tu Pavel Kyseľ. Vítal nás s klobúkom v ruke pred starou evanjelickou farou. Urobili z nej Múzeum Boženy Slančíkovej Timravy. Spisovateľka, národná umelkyňa sa tu narodila roku

Vrelý vzťah ku Škole našich predkov majú pani učiteľka Galadová a starosta Pavel Kyseľ kej ulice je z roku 1788, lipy sú tiež staré, 150-ročné... Rodný dom Timravy je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,

Polichno: teplé domy z kameňa 1867, povie s pietou pán starosta a dodá: – Fara je stará vyše 180 rokov, kostol na náprotivnej strane uzuč-

www.hl.rs

zub času ho však riadne schátral. Azda aj tu platí to ľudové: Ďaleko od očí, ďaleko od srdca. O kúsok ďalej, poniže fary, je

Informačno-politický týždenník

niekdajšia cirkevná škola. Takú dozaista nenájdete široko-ďaleko. Je v nej stála expozícia pomenovaná Škola našich predkov. Zbierky sprítomňujú obdobie z čias Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a rokov socializmu. Ich majiteľka, pani učiteľka vo výslužbe Marta Galadová víta „žiačikov“ z Vojvodiny: – My dvaja s pánom starostom máme rovnaké srdce. A rovnako si nevieme odpustiť, aby sme si svoju dedovizeň neuchránili. Ja už mám dosť rokov; neviem, kde som dostala to vnuknutie pred šesťdesiatimi rokmi, že musím všetko zachraňovať, čo sa v školách vyhadzovalo... O školstve, aké bolo pred celým storočím, hovorí pani učiteľka striedmo, s tlmenou vášňou. Ako výstražné zvony znejú jej slová:

– Náboženstvo, vierouka, ako sa vtedy volala, bola prvá vec. Potom boli mravy a bola pilnosť. A bolo cvičenie umu a reči... Viete... tá naša írečitá slovenčina... O tú sme sa veru starali... Teraz sa už ani na to neprihliada. Um, reč, rétorika, artikulácia... Koho to dnes zaujíma? V druhej časti budovy návštevník pocíti škrtiaci duch socializmu. Tu sú, hľa, veľké portréty velikánov Marxa, Engelsa, Lenina... Nechýba ani Ludvík Svoboda ani Gustáv Husák ani Alexander Dubček. Všetci sú tu a nefrflú, nehádajú sa. Môžbyť dumajú nad slovami, ktoré tam dala napísať pani učiteľka Galadová: „Nebuďme už otrokmi žiadnej cudzej ideológie.“ V starej školskej budove sa roku 1907 narodil profesor PhDr. Juraj Čečetka, prvý profesor pedagogiky na Slovensku. Detičiek bolo máličko. Veď museli robiť, pomáhať doma. Chodili do školy v zime; na jar a v jeseni makali... Všetko je to tu na zožltnutých listoch zošita zapísané. Zachytené v pavučinke času... Len čo z deťúreniec vyrástli zdatní mládenci, keď už-už mali chlípať z misy života veľkou lyžicou, prišla Veľká vojna. Mnohí predčasne skončili v polichnianskom cintoríne. Poň sme sa už nedostali. Krátky výlet do malej dedinky sa ukončil veľkým prianím: prísť sem zase. A nenáhliť sa. Ľahnúť si do trávy a započúvať sa, o čom nôti čistá nesprznená slovenská zem. Zadívať sa do otvoreného srdca tunajších ľudí, napiť sa zo studne lásky a úcty, akou nás poctili pán starosta Kyseľ a pani učiteľka Galadová. Ohmatať, poláskať kamenné steny domov, pocítiť večerný tep ich hodvábneho srdca. Azda raz... • ĽUDIA A DIANIA •

Dedkov Mrázov na uliciach vítal veselý výskot kovačických šarvancov

Kto si ešte nezaobstaral vianočné venčeky, mohol to urobiť na Vianočno-novoročných trhoch

PRVÉ VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Veselá sviatočná nálada Anička Chalupová

ianočno-novoročné trhy po prvýkrát zavítali i do Kovačice. V nedeľu 22. decembra predpoludním traja mladí dedovia Mrázovia (Martin Puškár, Miroslav Svetlík a Vladimír Jonáš) a sob spolu so svojím majiteľom (Pavlom Čížikom) uháňali ulicami Kovačice a delili deťom rôzne sladkosti. Zároveň ich pozývali na skrášľovanie a rozsvietenie vianočného stromčeka vo dvore Miestneho spoločenstva Kovačica a na bohaté Vianočno-novoročné trhy. Popoludňajšie decembrové slniečko vylákalo veľký počet návštevníkov, a to nielen domácich, ale aj hostí z okolitých dedín, k výkladovým stánkom s množstvom pestrého tovaru. Okrem vareného vína, pálenky, chutných bryndzových halušiek a iných sladkých a slaných maškŕt, ktoré návštevníkom podávali zdarma, stánky vábili aj rôznymi výrobkami s vianočnou tematikou. Skôr než odznel otvárací príhovor predsedu Rady MS Martina Zlocha a slávnostné otvorenie prvého podujatia tohto rázu, ktoré mala na starosti Mária Hriešiková-Benková, náčelníčka obecného Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospo• ĽUDIA A DIANIA •

dárstvo a ekonomický rozvoj, odznelo duševné zošľachťovanie návštevníkov. Organizátori – obecná Turistická organizácia, MS Kovačica, Klub Kreatornica a Klub študujúcej mládeže v Kovačici, okrem telesných pokrmov

do programu zaradili vianočné a novoročné piesne, ktoré odzneli v prednese ženského a zmiešaného spevokolu cirkevného zboru Kovačica II. Vo večerných hodinách pred budovou MS Kovačica po prvýkrát usporiadali hromadné

Do vzduchu vypustili lietajúce lampióny vypustenie lietajúcich lampiónov, ktoré oduševnili návštevníkov a vyvolali veľkú radosť. Prvý ročník Vianočno-novoročných trhov, ktoré finančne podporil aj Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, sa vydaril, návštevníci sa spolu pekne bavili pri stánkoch niekoľkých združení, ľudových remeselníkov a iných vystavovateľov ručných prác či tradičných jedál a nápojov.

Z vystúpenia spevokolov pri vianočnom stromčeku vo dvore MS 1 /4576/

1. 1. 2014

Ľudia a diania S ANNOU A PAVLOM PEŤKOVSKOVCAMI Z KULPÍNA

Spomienky na Rádio Kulpín Elena Šranková

ádio Kulpín prvýkrát začalo vysielať v roku 1964, hovorí Pavel Peťkovský, ktorý vtedy práve zakončil kulpínsku základnú školu. Rádiovysielač vyrobil Pavel Kyseľa, odborný učiteľ technickej výchovy, ktorý sa kamarátil s kysáčskym učiteľom Jánom Lomenom. Obaja boli zanietení rádiotechnici, dobre si rozumeli a spolupracovali pri zakladaní rozhlasov v Kulpíne a Kysáči. Kulpínsky rozhlas vznikol v dome učiteľa Kyseľu, kde žiaci s radosťou chodievali. Neskoršie, keď v Dome kultúry namontovali anténu pre rádioamatérov, presťahovali ho tam. − Vysielač sa po premiestnení nachádzal v miestnosti vedľa kabíny projektorov filmov a anténa bola na streche (teraz je tam samoobsluha). Program sa vysielal od konca mája do polovice októbra. Technikom v tom období bol už spomenutý učiteľ a hlásateľkou bola Anna Žigová-Popadićová, − hovorí o prvej fáze pôsobenia kulpínskeho rozhlasu P. Peťkovský, a informuje, že potom nasledovala prestávka. Po štvorročnej prestávke, roku 1967, učiteľ Kyseľa v dohovore s Jánom Koruniakom, tajomníkom Miestneho spoločenstva, intenzívne pracoval na konštruovaní nového, modernejšieho vysielača. Tak sa potom znovu ozvalo Rádio Kulpín. Vysielač namontovali v miestnosti, v ktorej predtým bola pošta, v budove Miestneho spoločenstva a Miestnej kancelárie. Vysielať začali v septembri 1967 a oficiálny experimentálny program začal 29. novembra 1967. Rozhlas pôsobil v rámci Miestneho spoločenstva, ktorého pokrokoví vedúci mienili, že informovanie prostredníctvom bubeníka treba zmodernizovať. Riadne vysielanie začalo 1. marca 1969, keď miestnosť rozdelili na štúdio a réžiu a inštalovali novší vysielač, ktorý vyrobil Mirko Vožnjak, inžinier elektrotechniky a

www.hl.rs

pričom mu pomáhal Ján Zima, kulpínsky elektrikár. Hlásatelia od roku 1967, keď Rádio Kulpín začalo po druhýkrát vysielať, boli: Zuzana Kozová (Gapčová), Anna Fačarová (Peťkovská), Vladislav Medovarský, Katarína Bartošová (Čelovská), Emília Kopčoková a Zuzana Báďonská (Peťkovská). V srbčine hlásateľmi boli Ljubica Grujićová, Branka Grujićová, Stanko Gostović a Evica Alterovová. Všetci pracovali za symbolickú úhradu, ale zodpovedne a svedomite. Bol to družný kolektív, nuž nie div, že je spomienok na toto obdobie neúrekom. Medzi tie iste patrí usporadúvanie diskoték za pomoci starej techniky, ktorú v Kulpínsky rozhlasový kolektív: (zľava) Anna Fačarová rozhlase už nepoužívali. Anna (Peťkovská), Stanko Gostović, Zuzana Kozová (Gapčová), Smilja Peťkovská si spomína, že v soz Belehradu a Mirko Vožnjak; v dolnom rade: Michal Bažaľa a Katarína Šimová (Zorňanová) botu, v trhový deň, zvykli vyložiť reproduktory do okna a vysierádiodifúzie z Belehradu. Postavili čin a tajomníkom J. Koruniak. lali oznamy. V rámci intenzívnej aj novú anténu, tzv. dáždnikovú, Pri zakladaní boli aj spomenutí spolupráce s Rádiom Kysáč si dostali povolenie a frekvenciu 1 učiteľ Kyseľa, ktorý konštruoval dokonca vymenili hlásateľky. Tak 421 KHz. Na tejto frekvencii Rádio vysielač a neskoršie sa staral o v Kulpíne namiesto nej pozdravy Kulpín vysielalo do 30. septem- údržbu technických zariadení, čítala Anna Červená (Privizerová) a naopak. Vymieňali bra 1976. Vysielali od si aj hudbu, pozývali utorka do soboty od známe skupiny... 15.00 h, najprv hodiRádio Kulpín pranový program po slovidelne vysielalo vensky, a potom ešte do 30. septembra hodinu po srbsky. Po1976, keď museli čuteľnosť bola 100 km, prerušiť, pretože takže pohľadnice od už pôsobilo Rádio poslucháčov pricháPetrovec, a v obci dzali z rôznych krajov. nemohli jestvovať Neskoršie, po upodva rozhlasy. Určitý zornení Rádiodifúznej čas v štúdiu v Kulpíorganizácie, že nesmú ne ešte pripravovali vysielať po západe slnprogram a vysielali ka, zvlášť v zimnom ho prostredníctvom období, termíny posuRádia Petrovec. nuli a začínali vysielať Uvedené a iné o 14.00 h. V nedeľu za- Anna a Pavel Peťkovskovci si zalistovali v materiáli údaje zhromaždil čínali o 10.00, najprv o Kulpínskom rozhlase náš spolubesedník hodinu po slovensky, potom zase po srbsky. O 12.00 P. Peťkovský, ktorý zastupoval Pavel Peťkovský, ktorý ešte stánasledovali hudobné pozdravy technika, spolupracoval v redak- le usilovne pracuje na zbieraní a blahoželania, ktoré v tom čase cii, zaobstarával gramoplatne, materiálu o začiatkoch, ako aj boli veľmi populárne. Okrem magnetofóny a iné, Michal Bažaľa, rozličných perličiek z činnosti toho mali vysielania pre mladých, odborný učiteľ matematiky a fyzi- Rádia Kulpín. Mieni to publikovať pre poľnohospodárov, oznamy, ky, neskoršie technik a redaktor. v knižnej podobe. Aby zostalo Nemožno nespomenúť Mirka svedectvo budúcim generáciám, reklamy... Zakladateľom Rádia Kulpín Vožnjaka, ktorý konštruoval nový že aj Kulpínčania pokrokovo bolo Miestne spoločenstvo. Pred- vysielač, zosilňovač, modulátor, zmýšľali a dávno vo svojej dedine sedom RMS bol Svetozar Govor- mixpult a dáždnikovú anténu, mali aj rozhlas.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

o význAme vody už v školskom veku

Racionálna spotreba vody v školách Jaroslav Čiep

cez Pokrajinský sekretariát pre energetiku a minerálne suroviny. druženie občanov Kultú- Cieľom projektu, ktorý sa v školách ra na dlani z Nového Sadu v Slovinsku uskutočňuje už dva realizuje nový projekt pod roky, je vplývať na deti a žiakov, názvom Pozdvihovanie povedo- aby sa zamysleli nad svojimi kažmia detí o význame racionálnej dodennými zvykmi, zmenili svoje spotreby pitnej vody správanie v zmysle zavedením sústavy zmenšenia spotpriameho dozoru v Fakty o vode reby vody. Majda škôlkach a školách Adlešićová nám Hoci je 71 % povrchu Báčskopetrovskej Zeme pod vodou, iba potvrdila, že deti obce. Prvá prezen- 0,01 % vody je dostupné ako cieľová skupitácia projektových na používanie a z toho na sú veľmi vhodaktivít sa konala v množstva len 2,5 % je né na spoluprácu piatok 6. decembra pitná voda, a to v tvare a formovanie ve2013 v Základnej ľadovcov a podzemnej domia o vode ako škole Jána Čajaka v vody. Vyše miliardy ľudí prírodnom zdroji, Petrovci, kde verej- nemá žiadny prístup k ktorý nie je nevynosť bližšie obozná- pitnej vode a denne vo čerpateľný a stramili so samotným svete pre nedostatok tegicky je významprojektom, cieľmi vody umiera 5 000 ľudí. ný pre zachovanie a aktivitami, ktoré Dekáda rokov 2005 ľudského rodu a aj sa zrealizujú v pet- až 2015 je vyhlásená celej planéty. Aj vo rovskej základnej za dekádu vody a Vojvodine je voda škole a v petrovskej rozhodnutím UN rok osobitne význama hložianskej škôlke. 2013 je vyhlásený za ný zdroj nevyhnutUvedené združe- Svetový rok vody. ný takmer vo všetnie projekt realizukých oblastiach a je v partnerstve so v každodennom Spoločnosťou Vodna agencija z živote, takže sa žiada včas upozorPodlogu v Slovinsku, za finančnej niť na nevyhnutnosť racionálneho podpory z rozpočtu AP Vojvodiny míňania pitnej vody. Zároveň u

Petrovskí žiaci sa význam šetrenia vody pokúsili znázorniť aj kresbami detí takto rozvíjame pocit tímovej práce a kreativity, poznamenala M. Adlešićová. Merací prístroj, tzv. meriačik je inovačný výrobok zo Slovinska, ktorý pomáha pri racionalizovaní spotreby vody, lebo umožňuje priamy prehľad spotreby, je zároveň výbornou didaktickou pomôckou pre viaceré predmety v škole. Toto vzdelávanie žiakov sa bazíruje na interaktívnych

prednáškach a kreatívnych dielňach. Sledovanie spotreby vody je postup používania meracieho prístroja, ktorý sa inštaluje na kohútik a spočituje prietok vody. Z technických dôvodov prístroje doteraz bolo možné inštalovať iba v uvedenej škole a dvoch škôlkach, ale do konca roka sa aj deti v ostatných školách zapoja do prednášok na tému racionálnej spotreby vody.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť so stopercentnou istotou, že v silvestrovskej noci, vážení občania, príde vytúžený nový rok. V ktorom novom roku vám všetkým zo srdca úprimného prajem všetko, čo ste si zaslúžili, a čo vám, milí občania, patriť – patrí. Z ktorého úprimného srdca vám osobne darujem všetko to, čo vám, to jest všetkým nám, už dávno, tak dávno, priam periodicky, po každých všeobecných prezidentských menšinových a voľbách akejkoľvek srsti, slovom temer tradične, darúvajú vyvolení, respektíve zvolení: nech sa páči Velikánske Nič. Pevne ho držte a nikomu si ho nedajte. Vari sme sa toľkokrát nepresvedčili, že lepšie je mať Nič, ešte k tomu Velikánske, ako nič nemať? No a keďže voľby, také i onaké, sú znovu a zase na obzore, dovolím si v mene širokých • ĽUDIA A DIANIA •

a nedočkavých voličských vrstiev poprosiť nestarnúceho dedka Mráza, aby Našej Strešnej Organizácii, ktorú dávno krášli členstvo v kvete mladosti poludňajšej rosičky, priniesol čarovný prútik, ktorým prútikom len čo praskne, víťazne dobojuje inak neľahký boj za zachovanie slovenskosti ako takej. Zároveň Dotyčného prosím pekne, aby neobišiel ani Našu Ešte Strešnejšiu Organizáciu; tej aby priniesol zopár zväzkov Svätoplukových prútov, ktoré prúty, v duchu Jej desaťročnej tradície využije NESO na zachovanie široko-ďaleko povestnej súdržnosti a nedobytnej až príkladnej jednoty a svornosti vlastného politicky, všakáno, absolútne neprifarbeného členstva. Keď ide o Ctené Politické Strany vojvodinských Slovákov, prosím naliehavo dedka Mráza, aby tak zariadil, žeby ich vojvodinská

Slovač čoskoro mala ešte viac, lebo tým sa nám rapídne zvýši možnosť demokratických volieb do NESO, ktoré voľby nám Tunajším Slovačiskom umožnia – A Ešte Ako! – participovať v priamom riešení všetkých relevantne životných otázok. Tak ako doteraz, to jest kýmkoľvek nedovolíme, aby sa Naše Získané Práva zmenšili hoci o vlások, či už neúmyselne alebo nenáhodne. Záverom dnešného slávnostného bubnovania dovoľte, aby som doprial konzumentom Našich Skvelých Médií, aby v novom roku boli podstatne kritickejší pri pranierovaní tých, ktorí NSM, samozrejme, že bez štipky opodstatnenia, kritizujú, t. j. tvrdia, že spomenuté NSM sú málo kritické a veľmi populistické. Nuž teda, vážení: v novom roku – do útoku. Bum-bum!

1 /4576/

1. 1. 2014

Ľudia a diania S JANKOM TŔPKOM ZO SELENČE

Záľuby pomáhajú čeliť problémom Jasmina Pániková

ybrali sme sa do Selenče za Jankom Tŕpkom, o ktorom sme počuli, že už roky opravuje bicykle, a to takpovediac zdarma. Zaujímalo nás, koľko rokov sa venuje tejto práci a prečo za to neberie peniaze. Pri vchode do obývačky prekvapil nás zavesený na stene ozajstný malý arzenál pušiek. Z rozhovoru vysvitlo, že pán Tŕpka má aj ďalší koníček: „Mojou veľkou záľubou je aj lov, aj ešte čosi, ale o tom vám porozprávam neskoršie, teraz sa vráťme k bicyklom,“ povedal úvodom. Dozvedeli sme sa, že opravovať bicykle začal ešte v čase, keď pracoval v spoločnosti Arma v Báči. Ako povedal, k tomu ho podnietili susedy. Nevedeli si dať rady s pokazenými bicyklami, a preto prišli do Tŕpkov. „Za krátky čas sa rozšírilo po dedine, že si tu môžu opraviť svojich dvojkolesových miláčikov, ktorých by sa nechceli zrieknuť, a tak začali chodiť všetci – aj starší, aj deti, ktoré zaraz pokazili nejakú súčiastku. Nikoho som neodmie-

– Mohlo tu byť viac ako dvadsať pušiek... ale pribudnú aj nové, – hovorí Janko Tŕpka. vedeli priviezť plnú vlečku bicyklov, z ktorých mal spraviť jeden riadny, prípadne aj dva bicykle. Keďže pracoval ako farbiar, tú svoju skúsenosť využil aj pri bicykloch. A keď bicykel dal dokopy, ešte ho aj vyfarbil, zalepil nálepky, vyleštil obruče kolies, takže sa celkom podobal novému. Práce veľa a zárobok žiadny. Tak prečo sa tým zaoberá toľko rokov? Hovorí, že

Ktorúkoľvek si zvolíte, všetky sú pojazdné (foto: M. Rybár) tol, ale ani som to nerobil preto, že som chcel zarobiť. Jednoducho, potreboval som mať niečo, čomu by som sa mohol venovať a čo mi odpúta myšlienky od početných problémov.“ Najviac práce Janko Tŕpka mal v období inflácie, keď mu Selenčania

www.hl.rs

to robí iba z toho dôvodu, že nedokáže odmietnuť prosbu svojich spoluobčanov. Trochu si zarobil iba vtedy, keď Číňania začali predávať bicykle, ktoré sú, ako hovorí, stroje na jednorazové použitie. V 90. rokoch súčiastky zadovažoval na trhu v Subotici. Do

Informačno-politický týždenník

tašky nabalil 20 kg železa, a to mu stačilo na určitý čas. Avšak chodil aj do Maďarska, kde nekupoval iba súčiastky, ale aj celé bicykle. „Kúpil som bicykel, na hranici mi vrátili zaplatenú daň, za čo som v obchodoch pri hranici nakúpil salámy a všeličo iné a to bola ozajstná radosť, keď som sa vrátil domov s plnými taškami. Z hranice do Subotice na bicykli bolo blízko, ale trápila ma otázka, ako s bicyklom do autobusu? Našťastie, na túto našu stranu, do Báča, vtedy cestovalo málo ľudí, takže môj nový bicykel nebol dolu v priestore na batožinu, ale mal to privilégium, že sa viezol umiestnený na posledných sedadlách,“ spomína si majster Tŕpka. Súčasná motorizovaná doba zapríčinila, že náš majster má menej práce ako kedysi. Má síce niekoľko starých zákazníkov, ktorí sa nechcú zrieknuť jazdy na bicykli, ako aj deti, najmä školákov. Nespokojných nikdy nebolo, bolo iba takých, čo pozabudli zaplatiť za podaktorú súčiastku, ale pán majster im to odpustil. Rozprávame sa, no zvedavosť nám stále šteklia pušky na stene a konečne sa dozvedáme, že jeho veľkou pasiou bol aj lov, ktorému sa venoval takmer 40 rokov. Chodil by aj teraz do lovu, ale pre zdravotné problémy sa tejto záľube už viac nevenuje. Lovecké roky mu teraz pripomínajú

pušky, ktoré si hrdo poukladal na stenu. „Keby som niektoré nebol predal, teraz by tu bolo viac ako 20 pušiek. Od malička sa mi páčili pušky a štyridsať rokov som ich kupoval. Plánujem aj teraz predať jednu z týchto, ktoré sú na stene, a kúpiť si nejakú novú,“ hovorí. Ešte sa nerozhodol, či predá ruskú pušku IŽ 27, kragujevskú kalibru 7,57 mm, ruskú opakovačku kalibru 20 mm, magnum pušku, známejšiu ako mirotvorka, alebo malú športovú pušku, ktorá sa používa iba v strelniciach. Túto poslednú zdedil po strýkovi, ale ako nám povedal, už na ňu hodila očko vnučka Stefani, takže ho neprekvapí, ak si ju o niekoľko rokov vypýta od neho. Zaspomínal si bývalý lovec aj na časy, keď do lovu chodil so synom, ktorý z veľkého nadšenia, že sa im podarilo zabiť jarabicu, celý deň ju nosil zakvačenú na opasku. Náš spolubesedník si zaspomínal, ako chodil do lovu po takmer celom Srbsku. „Jazdili sme na motorkách, mali sme aj malú nehodu, ale zvykol som si na to, veď som za mladi jazdil na motorke, a aj teraz mám niekoľko,“ prerušíme ho s otázkou, či sú motorky tou treťou záľubou, ktorú iba spomenul, keď sme prišli. „Áno, motorky tiež patria k mojim záľubám. Kedysi som jazdil na kroske, mal som aj slovenskú javu, kam len som sa na nich nedostal... Teraz mám tri – skúter, ATX a nemeckú Simson motorku, ktorá je, predstavte si, manželkina vrstovníčka, čiže 57. ročník. Všetko na nej funguje, potrebné sú iba malé úpravy, aby krajšie vyzerala. Je to ozajstný oldtimer. Plánujem ju registrovať, a potom sa vyberiem na cestu do Maďarska. No mechanik, s ktorým ju chcem trochu dať do poriadku, žartuje, že po hranicu pôjdeme na vlečke a poza hranicu na motorke,“ so smiechom uzavrel tento ozajstne všestranne orientovaný Selenčan a ešte na ulici, keď nás vyprevádzal, doložil: „Príďte aj nabudúce, ešte vám všeličo porozprávam.“ Sľubujeme a tešíme sa na ďalšie príbehy. • ĽUDIA A DIANIA •

MEDZI SLOVÁKMI V BIJELJINE

Výstava obrazov a dokumentov Stanislav Stupavský

príležitosti 1150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda na Moravu Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bosne a Hercegovine zorganizovalo pre bijeljinských

Ján Pšenica nám povedal, že sa pri tejto príležitosti druhýkrát stretol s tunajšími Slovákmi a že považuje za veľkú vec, že si po toľkých rokoch spolužitia s inými národmi predsa zachovali svoju slovenskú identitu. Predsedníčka spolku Juraja Já-

na to, aby sa pokračovalo rovnakým tempom ako predtým. V tomto roku spolok zápasil s problémami spätými s legalizáciou budovy kostola a spolkových miestností, na ktorú sami nemôžu zabezpečiť peniaze. V roku 2013 im lokálna

Veľvyslanec Ján Pšenica a Vieročka Gajićová

Bijeljinskí Slováci a ich hostia

Slovákov a početných hostí vo vestibule Kultúrno-vzdelávacieho strediska v Bijeljine výstavu obrazov a fotodokumentov vzťahujúcich sa na toto významné jubileum. Veľvyslanec SR v Sarajeve

nošíka z Bijeljiny Vieročka Gajićová povedala, že o roku 2013 sa dá povedať, že nebol taký úspešný ako rok predtým. Na príčine je predovšetkým menšie množstvo finančných prostriedkov, ktoré nestačilo

samospráva poskytla 1 000 konvertibilných mariek, ale to stačilo iba na krytie účtov za elektrinu, vodu a telefón. Kurátor cirkevného zboru Milan Grňa tiež uviedol, že finančné prob-

lémy zapríčinili zmenšenie činnosti v porovnaní s minulým rokom. Cirkevný zbor realizoval niekoľko návštev cirkevných zborov v iných osadách a vo svojom prostredí privítal hostí pri príležitosti oslavy výročia posviacky kostola. Lokálna samospráva aj cirkevnému zboru poskytla 1 000 konvertibilných mariek, čo stačilo len na zaplatenie komunálnych účtov. Spolkári a cirkevníci zhodne uviedli, že im je základným cieľom v roku 2014 dokončiť legalizáciu budovy kostola.

V MUZEÁLNOM KOMPLEXE V KULPÍNE

Učebňa a pestré darčeky pod stromček Katarína Gažová

a slávnosti v pondelok 16. decembra v miestnostiach kulpínskeho múzea otvorili muzeálnu učebňu a výstavu darčekových predmetov k nadchádzajúcim sviatkom. Vedúca múzea v Kulpíne Dragana Vujaklijová privítala hostí a zdôraznila, že v snahe zveľaďovať svoju prácu sa zamerali na edukačné obsahy na obohatenie muzeálnej ponuky. Z toho dôvodu v rámci muzeálneho komplexu zariadili muzeálnu učebňu s cieľom ešte úspešnejšej spolupráce múzea a Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Múzeum aj doteraz organizovalo edukačné dielne, ale pre nedostatok vhodného priestoru sa uskutočňovali v parku a v budove školy. Vedúca vyzdvihla dobrú spoluprácu s riaditeľkou školy Jovankou Zimovou a pedagogičkou Zagorkou Marinkovićovou. Ideu • ĽUDIA A DIANIA •

Z výstavy darčekových predmetov v múzeu múzea o úprave muzeálnej učebne podporili Obec Báčsky Petrovec v čele s predsedom Pavlom Marčokom a Spolok kulpínskych žien. Spoločne ju realizovali pracovníci Múzea Vojvodiny v Novom Sade a

oddelenia v Kulpíne. Námestník riaditeľa Múzea Vojvodiny v Novom Sade Bogdan Šekarić poukázal, že aj v danom prípade ide o starostlivosť o priestranný muzeálny komplex, kde sa vyskytujú 1 /4576/

rôzne ťažkosti. Spomenul tie s vykurovaním, údržbou strechy kaštieľa, výzorom parku. V roku 2013 vykonali rekonštrukciu strechy a komína a riešili aj vykurovanie časti muzeálnych priestorov. Idea o zariadení učebne je viacročná a teraz sa ju predsa podarilo uskutočniť. Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová poukázala na pozoruhodnú spoluprácu s múzeom. Výsledkom toho je i realizácia projektu Vedomosťou, zručnosťou a skúsenosťou k rovnoprávnosti, ktorý podporil Pokrajinský sekretariat pre hospodárstvo a rodovú rovnosť. Z niekoľkých dielní projektu usilovnou prácou žiakov, spolkárok, pracovníkov múzea, ako aj zainteresovaných občanov vznikli darčekové predmety k vianočným a novoročným sviatkom, ktoré zaradili do predajnej výstavy v kulpínskom múzeu.

1. 1. 2014

Ľudia a diania MLADÍ HAJDUŠIČANIA ZALOŽILI VLASTNÉ ZDRUŽENIE

Pracujú, zabávajú sa a kamarátia Vladimír Hudec

nes často počuť konštatácie, že mladí ľudia sú ponechaní sami na seba, resp. že ich nemá kto zorganizovať a usmerniť tak, ako to skôr robila mládežnícka organizácia. Politické strany zoskupujú síce mladých ľudí rovnakých politických náhľadov, ktorí sa chcú vyskúšať v politike, ibaže mnohí mladí ľudia sa politikou nechcú zaoberať, len chcú byť spoločensky činní a užitoční. V mestách sú na to aj rôzne mimovládne organizácie, ale na dedinách cítiť nedostatok mládežníckej iniciatívy. V poslednom čase sa však aj tu veci pohli z mŕtveho bodu, čiže mladí sa čoraz častejšie organizujú. S takým zámerom si aj mladí v Hajdušici založili združenie, ktoré pomenovali Klub mladých Kasper. Hlavným podnetom bol nedostatok priestoru na stretávanie a pobavenie. V osade sú iba dve stávkové kancelárie, v ktorých si mladí môžu posedieť a ako-tak sa zabaviť, ibaže tam chodia aj starší ľudia, čo mladým, samozrejme, nezodpovedá. Tak sa zrodila idea založiť združenie, ktoré pre svojich členov zorganizuje posedenia a zá-

Mladí Hajdušičania sa najprv podujali upraviť priestor pred Domom kultúry bavy primerané ich veku. Od idey po realizáciu neubehlo mnoho času a už 26. septembra 2013 uskutočnili zakladajúce zhromaždenie, na ktorom si vytýčili ciele a zvolili vedenie. Predsedom sa stal Daniel Hudec, podpredsedom Nenad Folťan a predsedníčkou Výkonného výboru Danica Vŕbová. Už začiatkom októbra sa dali do práce a upravili priestor pred Domom kultúry, potom v rámci dedinských osláv usporiadali vydarenú ľudovú veselicu, na ktorej si o. i. zarobili aj trochu peňazí na budúce aktivity. Naďalej v dohovore s predsedom KUS Bratstvo upravili

priedomie Slovenského domu, kde je sídlo spolku, pričom zabezpečili kurivo na aktivity, ktoré tu prebiehajú. Jednému kamarátovi v tajnosti zorganizovali oslavu 18. narodenín a tým ho nielen príjemne prekvapili, ale vykonali aj dobrý skutok. V združení je začlenených 42 mladých ľudí vo veku 15 až 25 rokov. – V tejto chvíli sme vo fáze registrácie združenia, aby sme si mohli otvoriť bežný účet v banke, a potom sa prostredníctvom projektov uchádzať o prostriedky na naše aktivity, – hovorí predseda klubu Daniel Hudec.

– Nateraz sa pravidelne raz týždenne stretávame v miestnostiach Slovenského domu, ktoré nám poskytol KUS Bratstvo. Tieto posedenia mienime využiť aj na rozhovory s odborníkmi na tému škodlivosti alkoholu, drog, cigariet, prípadne na iné témy, ktoré môžu zaujímať mladých ľudí. Chceli by sme si však zabezpečiť vlastný priestor a upraviť si ho podľa nášho vkusu a potrieb, k tomu organizovať zájazdy napr. na koncerty, ktorých je tu na okolí málo, a mladí by si ich radi pozreli. Mladí Hajdušičania sa vo svojej činnosti chcú zamerať aj na ochranu životného prostredia. – Možností je mnoho a v akej miere ich využijeme, závisí od nás samých, ako aj od podpory starších a od – peňazí. Nateraz sú reakcie dospelých väčšinou kladné. Chvália nás a hovoria, že bol zvrchovaný čas, aby sme sa zorganizovali. Niektorí rodičia sa dokonca už pýtali svoje deti, prečo sa nezačlenia do klubu. Vcelku sme svorní, pekne sa kamarátime, dohovárame a pracujeme a verím, že tak aj zostane, – optimista je Daniel Hudec, predseda klubu mladých v Hajdušici.

 RETROSPEKTÍVA (13.) vo výbere Kataríny Gažovej Silvestrový večierok slovenských vysokoškolákov v Belehrade

lub slovenských a českých akademikov v Belehrade poriadal po prvý raz v sále Československého domu Silvestrový večierok. Večierok organizovali sami členovia Klubu a ich usilovná práca priniesla úspech nad každé očakávanie. V krásne vydekorovanej sále soskupili sa nielen členovia československej obce, ale i ostatní Belehraďania, takže okrem príjemnej zábavy večierok vyznel v znamení utužovania bratstva našich národov. Tento krásny výsledok prišiel po viacdňových prípravách, do ktorých bola zapojená väčšina našich vysokoškolákov v Belehrade, ktorí zbytok svojho voľného času venovali pre zriadenie a okrášľovanie miestnosti pre zábavu. Je to veľmi pochváleniahodný skutok, tým viac,

www.hl.rs

že cez túto akciu prišla do výrazu tá hybná sila, ktorá dáva vzletu a chuti k spoločným podnikaniam. Zdá sa že prišla doba ľahostajnosti a nečinnosti s ktorou sa až donedávna zápasilo. Každý jednotlivec našiel svoje miesto v Klube a pochopil svoje úlohy ako na poli odborného pozdvihovania tak i na vzájomnom sbližovaní a pomáhaní nášho celkového menšinového života. Veď úlohou Klubu je vychovať takého intelektuála, ktorý sa bude, keď tomu príde čas, všetkými schopnostiami zapájať do víru spoločenského života. I touto príležitosťou sa jasne uvidelo, že Klub našiel formy svojej práce, ktorá veríme že bude sa každým dňom rozrastať a v dohľadnej dobe tešiť ešte väčším úspechom. Svedčí o tom stále väčšia populárnosť nielen v najužšom okolí ale i u širšej belehradskej verejnosti, ktorá sa o živote tohoto spolku dozvedá bezprostredne alebo cez lokálnu a ústrednú tlač. Čistý zisk zo zábavy venovaný bol

Informačno-politický týždenník

pre zakúpenie veľkého bubna a doplnenie niektorých menších muzických nástrojov, takže kompletný orchester, ktorý vyhrával i na tejto zábave prispeje k rozprúdeniu zábavného života našich vysokoškolákov. Do nastávajúceho letného semestra Klub slovenských a českých akademikov ide so skromnými ale dôležitými predsavzatiami a veríme, že pod vedením svojho predsedu súdr. S. Gazdíka, vyvinie ešte čulejšiu činnosť. j. páš

Novoročný program v Starej Pazove

čakávanie Nového roku zorganizované bolo v St. Pazove na viacerých miestach. Všetky siene, kde sa očakával Nový rok, už či to bolo v hotel „Sriem“, v dome „Partizána“ alebo v Slov. národnom dome, boly pestre vyzdobené a nálada bola výborná, veselá. Kultúrno-osvetový spolok „Jan-

ka Čmelíka“ usporiadal z príležitosti očakávania Nového roku veľmi pestrý umelecký program. Na programe bola veselohra „Testiná do domu, spokojnosť von z domu“ a dva skeče: „Z vodného úradu“ a „Diagnóza“. V programe účinkovali títo divadelní ochotníci: Ján Forgáč, Júlia Pavlová, Michal Vrška, Anka Gombárová, Mária Filipová, Štefan Pap, Ján Takáč, Šimon Forgáč, Ján Šípka, Vladimír Ječmeň a Nada Vadnálová. Okrem toho Júlia Pavlová a Ján Majo rozveseľovali prítomných žartovnými slovenskými ľudovými piesňami. Ľudová veselica pri spolkovej hudbe trvala do rána. Novoročná nádielka pre deti bola dňa 31. dec. m. r. popoludní. Po pestrom programe Dedo Mráz rozdával deťom pekné darčeky. Každé dieťa dostalo nejaký darček. Radosti, prirodzene, nebolo konca kraja. M. B. (Z čísla 3 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 9. januára 1954 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Prečo vítame príchod nového roku? Katarína Verešová

eraz, keď rozbaľujeme nový kalendár a do svojho života začíname vpisovať rok 2014, možno pouvažujeme nad tým, ako sa číslo roku určilo. Židia príchod svojho nového roku 5775 oslávia 24. septembra 2014 a moslimovia začiatok svojho nového roku 1436 oslávili 4. novembra 2013. Kvôli jednotnej komunikácii vo svete je uznaný kresťanský letopočet, ktorý sa počíta od narodenia Ježiša Krista. Zaujímavé je preto pripomenúť, kedy sa kresťanská éra začala počítať. „Židovský národ počíta roky od stvorenia sveta. Starí Gréci začínali svoj letopočet s prvými olympijskými hrami, a tak stavali do popredia telesnú spôsobnosť, medzitým čo starí Rimania rátali svoje roky od založenia mesta Ríma, ktoré chceli vidieť veľké, mocné a slávne. Židia chválu na svoj spôsob svojho letopočtu vzdávajú predsa len živému Bohu,“ uvádza sa v úvode nepodpísaného článku Kresťanský letopočet (Evanjelický hlásnik, január 1934) a v pokračovaní vysvetľuje zmysel oslavovania narodenia Spasiteľa ľudských duší a vykúpenia z hriechov: „Keď sa spýtame evanjelistu Matúša: ‚Ktorý deň bol pre teba najdôležitejší?’ – on nám začne rozprávať: Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho [Mt 9.9]. Apoštol Peter ráta roky spasenia od toho dňa ako Ježiš vstúpil ku nemu na loď. U Zacheusa tvorí veľký obrat života tá hodina, keď vkročil Ježiš do jeho domu. Apoštol Pavel ráta roky svojho Bohu posväteného života od toho dňa, keď sa mu zjavil Ježiš na ceste do Damašku...“ Dlho to trvalo, kým sa v roku 313 Milánskym ediktom kresťanstvo stalo rovnoprávnym náboženstvom v Rímskej ríši, o čo sa zaslúžil rímsky cisár Konštantín I. Chlorus. Po Prvom nicejskom koncile roku 325, keď sa definovali kresťanské symboly, bolo treba vypočítať aj významné dátumy a roky zo života Ježiša Krista. To sa • ĽUDIA A DIANIA •

Novoročná pohľadnica

však udialo až v roku 497, keď opát Dionýz dostal za úlohu určiť dátum a rok Kristovho narodenia. Úradne sa 1. januára 525 (podľa nového kresťanského kalendára) začala nová éra. Rok, keď sa Kristus údajne narodil, sa označil ako rok 1 A. D. (Anno Domini – leta Pána). „O dve storočia neskôr anglosaský historik Beda pridal termín ‚pred narodením nášho Pána’ (latinsky ante incarnationis dominicae tempus), ktorý je identický s termínom pred Kristom, ktorý označuje dobu pred prvým rokom nášho letopočtu. Podobne ako v Anno Domini, i v tomto letopočte nebol používaný rok nula s výnimkou astronomického číslovania,“ uvádza v knihe Kalendář aneb kniha o věčnosti času autorka Eva Kotulová. Opát Dionýz mal vážne problémy s určením roku narodenia Ježiša Krista. Veď v 5. storočí nemal počítač a ani možnosť písomnosti overovať súčasnou rádiokarbónovou metódou datovania. Pochybnosti o tom, kedy sa Ježiš Kristus skutočne narodil, boli až do začiatku 20. storočia. O tom svedčí článok A. Hodolíka Či od narodenia Ježiša Krista je 1934. a či 1941. rok? (Evan-

jelický hlásnik, marec 1934): „Najnovšie sa zaoberá údajne touto otázkou berlínsky profesor Gerhard, ktorý na základe svojich dejepisných a hvezdárskych výskumov tvrdí, že Ježiš Kristus nie 25. decembra v roku 0, ale o sedem rokov skôr, i to v prvom týždni apríla bol narodený. Podľa Gerharda smrť Herodesova a rozkaz cisára Augusta popísať ľudí a ustáliť dane, ako i hviezda, ktorá priviedla mudrcov od východu k jasliam betlehemským, sú hlavné dôkazy k presnému ustáleniu narodenia Ježiša Krista. Profesor Gerhard tvrdí: „Ježiš Kristus bezpochyby narodil sa za panovania Herodesa kráľa. Z rozličných pozostalých predmetov dá sa ustáliť, že Herodes umrel už pred štyrmi rokmi pred narodením Ježiša Krista... Z dokumentov zachovaných dá sa presne ustáliť tento čas. Medzi nimi sa nachádza i žaloba istého daňujúceho Egypťana, ktorý sa sťažuje, že mu za popisu ustálili vysokú daň. Tento dokument pochádza z 9. roku pred Kristom. Cisár August musel vtedy aspoň v tomto čase vydať svoj rozkaz. Podľa toho potom Ježiš sa narodil medzi 5. a 8. rokom pred naším letopočtom. V druhej kapitole evanjelia Matúša o hviezde betlehemskej, ktorá viedla mudrcov, Gerhard pátral najmä za tým, ktorá to bola hviezda a kedy sa zjavila? Podľa neho bol to Saturnus, hebrejský Kijun. Evanjelista Matúš meno nespomenul, lebo každý vedel, že je to Kijun, Saturnus. Saturnus prišiel od konštelácie hviezd Jupitera a Rýb, t. j. stal sa viditeľným v prvom týždni apríla 7 rokov pred narodením Ježiša Krista. Toto teda svedčí, že Ježiš Kristus sa narodil 7 rokov prv, ako kresťanský letopočet ráta.“ Gerhadovo tvrdenie, že sa Ježiš narodil v apríli, najnovšie popiera 1 /4576/

Dr. Arnold G. Fruchtenbaum v knihe Život Mesiáša – Dôležité udalosti zo židovského pohľadu (MSEHK 2010): „Žil som niekoľko rokov v Izraeli a niekoľkokrát som strávil december blízko Betlehema. Tu sú všade ovce a pastieri. Je dobrý čas na pasenie oviec. Oproti Európe a USA v Izraeli neprší počas celého roka. Izrael má čas dažďa od polovice októbra do polovice apríla. Od polovice apríla do polovice októbra neprší. Začiatkom októbra sú vrchy a kopce spálené slnkom. Potom príde dážď a v decembri je všetko zelené, preto je vhodný čas na pasenie. Keď ľudia tvrdia, že Ježiš sa nemohol narodiť v decembri, zakladajú svoje tvrdenie skôr na decembrovom počasí v Rusku, ale ono nemá nič spoločného s Izraelom.“ Fruchtenbaum v spomenutej knihe (v časti – Návšteva mudrcov z východu) uvádza písané proroctvá Daniela, ktorý ako najvyššie postavený v škole babylonských astrológov a astronómov napísal knihu s presným časovým plánom pre prvý príchod Mesiáša so znameniami na nebi: „Z archeologických nálezov vieme, že Babylončania uschovávali historické spisy. Mnohé, čo vieme o období 1. a 2. knihy Mojžišovej, pochádza okrem Biblie z babylonských prameňov...“ Z historických prameňov vieme aj to, že väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650 – 50 pred Kristom. Z tohto uhla autor súčasnej knihy odvodil príchod mudrcov z Východu do Jeruzalema a Betlehema: „Grécke slovo pre hviezdu pôvodne znamená vyžarovanie alebo jas.“ So súčasnými vedcami sa zhoduje: „Po štvrté bol Kristus podľa Matúša už asi dvojročný, keď sa mudrci stretli s Herodesom... Keď vezmeme všetko do úvahy, môžeme prijať, že Ježiš sa narodil medzi rokom 7 a 6 pred Kristom, lebo od rozkazu na sčítanie ľudu k jeho uskutočneniu iste uplynul nejaký čas. Znie to ako rozpor, že Kristus sa narodil 6 alebo 7 rokov pred Kristom. Dôvod spočíva v rozličných omyloch pri počítaní.“

1. 1. 2014

Monika Mac

binská,

Skla Jasmina

1. 1, ZŠ

áková, 3. 3, ZŠ mar

nici bra v Piv 15. októ

šala Tita v Pa

dine

Teodora Valentíková, 1. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Prenesméehsoi roku radosť do nov

Kristina Predojevićová, 6. b, ZŠ J. Kollára v Selenči

aj . Trvajú ešte vajú aj ďalej tr niy tk zd ia rá p sv nálady, anuárové dostí, dobrej h ra ecembrovo-j yc í, n en ás ap kr kv stí, pre by vašich a zásoby sladko a v našej schránke aj záso d o šk re p ad . Ško ov Tijana Bešková, 3. 3, ZŠ maršala Tita nových zážitk slohových prác a výkresov nech vám a h .A ýc ám čn n ro aj o , v Padine m ov vá aj sť o d to vianočno-n ra lom tom robiť tak ce v eu í n rž a d h vy ic ť la ži o die nevyu zo spoločnéh 2014! nám tá radosť novom roku

Sviatky Zvonček zazvonil. Všetky deti sú von z tried, učitelia ešte na ne kričia, ale deti – tie sú už na sne hu. Dnes sa nesú domov známk y, a iba čakáme, ako rodičia zare agujú. Viete, ktorý je to deň? Nuž poviem vám – je to deň, keď sa končí škola. Škola ako ško la, teraz sa končí, ale onedlho sa sem znovu vrátime. Ale dni, kto ré prichádzajú, sú omnoho lepšie od toho dňa, keď sa škola končila : prichádzajú prázdniny a sviatky. Na Štedrý večer sa všetky det i hrnú do kostola recitovať či spievať, ale hlavne preto, lebo dostávajú vianočné dar čeky. Moja starká sa volá Eva, preto potom chodievame k nej na večeru. V rodine máme aj Adama, preto potom ide me na meniny aj do inej rodiny . Ale starká nám najprv mu sí dať vianočné darčeky. Domo v sa vraciame po polnoci, pod stromčekom nie sú žiadne dar čeky. Budú tu ráno 25. decembra, lebo to je deň snov. Potom nasledujú návštevy všetkým príbuzným. A o pár dní Nový rok. Tieto svia tky sú plné lásky, a aj keď sú iba raz do roka, naplno si ich užívame s rodinou a priateľmi. Gabriela Feketiová, 7. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovači ci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kolobeh sviatočných dní – od tých najmladších, Keď sa blížia sviatky, všetci majú radosť štípe na líca a chladný po tých najstarších. Studený mráz nás é vetrovky. Všetko je to vetrisko sa nám chce skryť pod zimn vianočné a novoročné a blíži normálne, tak to má byť. Veď sa áhľajú, akoby chceli pon ci všet ako ľudí, sviatky. Pozerám sa na opiteľne, kolobeh všetky práce čím skôr zakončiť. Poch mu nič nepadne Niko . sviatočných dní je tomu príčinou odpočitujem, stále len A ní. ťažko, ani mne sa v škole nele že práve v mi, sa Zdá oc... Vian do alo koľko ešte dní zost otvoráno keď tom očakávaní je čaro sviatočných dní, To dni. tie jem očitu rím oči a ešte taký rozospatý prep ky, vloč ové sneh ce tujú pole i nádherné čaro obohatia koberec jagajúci ktoré na zemi vytvárajú najhodvábnejší jú vianočné sa bielymi perlami. Pomaly sa rozsvecu e sladkosti bud aké ýšľa, svetielka, mama nahlas rozm ý znak, že jasn to Je y. slink hajú piecť, a mne sa zbie čaro vo to a e, nšuj zme sa kom sviat ty kruh v ústre radosť. iu väčš vyčkávaní sviatkov mi robí každý deň a, 7. 1 Cick ko Jan ačici Kov v í ZŠ Mladých pokolen Tomáš Kámaň, 5-ročný škôlkar z Pivnice

A. Francistyová a J. Tomáš • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 1. januára 2014 ČÍslo

1 /1859/

POĽNOHOSPODÁRSTVO V ROKU 2013

Srbský agrosektor stále trpí Na prelome dvoch rokov sa obyčajne sumarizuje. Písať o udalostiach, ktoré poznačili domáce poľnohospodárstvo, je jednoduché. Môžeme ich zhrnúť do zopár slov: nepriaznivé klimatické podmienky, nedostatok financií, zopár afér (s aflatoxínom, hnojivom, skladovaným obilím,…), kádrové zmeny na Ministerstve poľnohospodárstva, výborná úroda obilnín a ovocia, zopár štrajkov, sľubov,… Vždy na začiatku roka dúfame v lepšiu budúcnosť, a keďže je začiatok januára, treba si povedať, že „bude lepšie”.

Ľubica Sýkorová

rbsko už roky považuje svoje poľnohospodárstvo za základný pilier svojej ekonomiky. Poľnohospodárska výroba výrazne prispieva k rastu hrubého domáceho produktu (HDP). No aj napriek tomu ešte stále nemôžeme poľnohospodárstvo označiť za prosperujúce odvetvie. Technika (traktory a kombajny) je vo väčšej miere zastaraná s priemerným vekom 18 – 20 rokov, stále chýbajú na poliach zavlažovacie systémy, z ekonomických dôvodov sa málo hnojí, čo vedie v európskom kontexte k podpriemerným výnosom,… Poľnohospodárstvo zápasí s úbytkom ľudí najmä v produktívnom veku, veľkú časť pôdy tak nemá kto obrábať. Mladí ľudia utekajú z vidieka do miest za lepším životom. Vzhľadom k nutnosti zvyšovať konkurencieschopnosť potravinárskeho komplexu, Srbsko bude musieť oveľa viac investovať do nadväzujúcich spracovateľských

kapacít – výrobných a plniacich liniek, chladiacich zariadení, triedičiek a pod. Domáce poľnohospodárstvo momentálne charakterizujú nízke výnosy, nízka úroveň vedomostí a zastaraná techniky. No všetko sa dá zmeniť. Urýchlene treba investovať predovšetkým do závlahových systémov, do edukácie poľnohospodárskych výrobcov, aby sa toto odvetvie vrátilo na úroveň, na akej bolo kedysi. Od roku 2000 sa v Srbsku v oblasti poľnohospodárstva zmenilo jedenásť ministrov zo šiestich politických strán. Každý z nich prišiel s novými riešeniami problémov, novými víziami. No nič podstatné sa nezmenilo. Za posledných desať rokov máme o stopätnásťtisíc rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev menej. Aj napriek týmto negatívnym ukazovateľom potenciál domáceho agrosektoru sa hodnotí na desiatky miliárd eur. Cieľom agrárnej politiky musí byť okrem iného aj rozvoj spracovateľskej výroby, ktorá zabez-

pečuje konkurenciu a istotu pre poľnohospodárov a lacnejšie potraviny na domácom trhu. Náš vývoz po hektári je nižší ako 400 eur, slovinský je okolo 800 eur, no a krajín EÚ, ako napr. Belgicka – 22 000 eur, Holandska 44 000 eur po hektári. To neznamená, že majú také fantastické výnosy, ale majú vysoko rozvinutý spracovateľský priemysel. Vyvážajú svoje výrobky vyrobené z vlastných surovín. U nás by štát mal pomôcť pri združovaní poľnohospodárov, zabezpečiť im prostriedky na finalizáciu svojich výrobkov, ako aj pritiahnuť cudzincov, aby investovali do spracovateľského priemyslu. Nová, dlho očakávaná stratégia pre poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj Srbska do roku 2024 by mala byť už čoskoro predstavená. Bude obsahovať opatrenia zladené s agrárnou politikou EÚ, ktoré okrem iného umožnia poľnohospodárom pripraviť sa, aby vedeli, ako využívať prostriedky z fondov EÚ, ako vypracovať projekty a prihlášky na súbehy. 

Z obsahu Kardamóm liečivý

Prečo sa hydina ozobáva

str. 5

str. 6

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOSPRÁVY

Aký bude rok 2014 pre poľnohospodárstvo? Ľubica Sýkorová

Investície z agrárneho rozpočtu budú v roku 2014 zvýšené o sedem percent. Jedna časť financií určených na subvencie bude presmerovaná práve na investovanie. Cieľom tohto nového opatrenia Ministerstva poľnohospodárstva Srbska je pripraviť poľnohospodárov pre trhovú konkurenciu v EÚ.

amozrejme, že každého výrobcu predovšetkým zaujíma, či bude v rozpočte pre poľnohospodárstvo viac peňazí ako doteraz. Podľa slov ministra Dragana Glamočića agrárny rozpočet bude zvýšený o dve percentá, čo je v terajšej situá-

cii maximálne možné zvýšenie. Subvencie nebudú znížené, ale časť peňazí zo 6 000 dinárov po hektári, ktoré poľnohospodári doteraz dostávali bez ukladania, bude presmerovaných práve do už spomínaných investícií. Agrárna politika zostane z väčšej časti rovnaká, zmena nastane práve pri investíciách. Agrárny rozpočet na rok 2014 bude okolo 45 miliárd dinárov, čo predstavuje 5,65 % z celkového republikového rozpočtu.

NOVÉ ZÁKONY, SMERNICE… V januári by už konečne mal byť predstavený aj návrh stratégie rozvoja poľnohospodárstva Srbska na roky 2014 – 2024. Pracuje sa aj na zmenách Zákona o podnetných prostriedkoch. Vypracovanie nového Zákona o pôde je v záverečnej fáze a v prvej polovici roku 2014 by mal byť aj schválený. Novými zmenami Zákona o bezpečnosti potravín časť kompetencií, ktoré doteraz mali inšpektori

Ministerstva poľnohospodárstva, bude v kompetencii inšpekcie Ministerstva zdravotníctva. V prvej polovici roka sa očakáva prijatie zbierky zákonov o ochrane rastlín, zmena Zákona o GMO, ako aj zmena Zákona o víne. Najneskôr do mája budú zmenené smernice o povolenej hodnote obsahu aflatoxínu v mlieku. V podstate bude táto hodnota vrátená na 0,05 mikrogramu/ kg. Ešte predtým sa smernicami stanoví aj nižší obsah aflatoxínov v krmivách. V prvej polovici roka začne s prácou národné referenčné laboratórium na zisťovanie kvality mlieka. Laboratórium v Batajnici sa stane strešným štátnym laboratóriom. Aj keď Srbsko musí svoje zákony zladiť so zákonmi Európskej únie, minister Glamočić vyhlásil, že to neznamená, že v Srbsku sa budú môcť pestovať a používať GMO výrobky. Keď ide o dovoz, verejnosť musí byť oboznámená s tým, že 95 % mäsa, mlieka, vajec, ktoré sa k nám dovážajú z iných štátov, pochádzajú zo zvierat kŕmených geneticky modifikovanými sójovými výrobkami. Tie výrobky nepatria do deklarácie, ale to bude zmenené; všetky výrobky budú mať svoju deklaráciu. 

GMO U SUSEDOVCOV NEMÁ ŠANCU

Rázni Maďari neustúpia Ľ. S.

šte začiatkom decembra v Budapešti štátny tajomník Ministerstva pre rozvoj vidieka Gyula Budai vyhlásil, že Maďarsko aj naďalej zakazuje pestovanie geneticky modifikovaných rastlín, preto popri prísnej kontrole potravín považuje za dôležité aj preverovanie osiva. Rezort uskutočnil v uplynulom čase na viacerých miestach podujatia, ktorých cieľom bolo informovať,

prečo je dôležité, aby bol štát bez geneticky modifikovaných rastlín. Základom maďarskej GMO stratégie je zákaz zaradenia modifikovaných rastlín do pestovania v krajine. Do stratégie tiež patrí zavedenie možnosti, aby Maďarsko rozhodlo inak v prípade, že Európska únia povolí pestovanie niektorej z geneticky modifikovaných rastlín. Podľa štátneho tajomníka je Maďarsko jedinou krajinou v Európe, ktorá má zákaz používania GMO zakotvený aj v ústave. Pripomenul,

že prieskumy vykonané medzi občanmi krajín EÚ ukázali, že takmer 70 % z nich odmieta potraviny obsahujúce GMO. V krajine od roku 2008 vďaka prísnej kontrole maďarských orgánov priebežne klesá pomer potravín s obsahom GMO. Od roku 2012 preverujú v Maďarsku ročne 400 – 500 druhov potravín a krmiva. Medzi inými kontrolovali obsah GMO v párkoch, v pečeňových paštétach, v sójovom mlieku, v čokoládovom

pudingu, v mäsových a kukuricových konzervách a v čipsoch. V 23 % vzoriek našli obsah GMO, ich pomer bol ale iba pod 0,1 %. Rezort rozvoja vidieka považuje za veľmi dôležité aj preverovanie osiva, pretože Maďarsko má v tejto oblasti mimoriadne výhodnú pozíciu. Je tretím najväčším vývozcom osiva v Európe a deviatym na svete. Do polovice novembra 2013 preverili 845 vzoriek osiva. Kontamináciu GMO našli v 23 vzorkách, išlo v prvom rade o kukuricu a repku. 

1. 1. 2014 • 1 /4576/

ROK 2014 A LIBERALIZÁCIA TRHU POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV

Následky pocítime všetci Oto Filip

noho otáznikov stále visí nad mnohými dimenziami eurointegrácie, vrátane procesov zapájania sa nášho poľnohospodárstva do európskych pohybov. Na strane jednej, poľnohospodári to majú najťažšie na ceste do EÚ, na strane druhej aj najviac profitujú zo vstupu do nej. V zhode s touto logikou každá krajina sa snaží, aby doba pristúpenia únii bola čím kratšia, lebo je predprístupové obdobie poznačené záväzkom otvoriť svoje hranice a trh pre výrobky z EÚ a zároveň sa prispôsobovať veľmi náročným štandardom, nakoľko plánujú exportovať na tento trh. Práve preto sa všetky európske krajiny snažili alebo snažia, aby im rok liberalizácie trhu bol totožný s rokom pripojenia sa EÚ. Je to

predovšetkým s cieľom vyhnúť sa situácii, v ktorej nemajú ani výhody z (budúceho) členstva, ani žiadnu colnú ochranu. Náš proces liberalizácie trhu s EÚ finišuje v roku, ktorý sa práve začína. To prakticky znamená, že 96 percent poľnohospodárskych výrobkov bude možné dovážať bez cla. Z aspektu ceny to môže potešiť konzumentov, no druhá strana mince vôbec nebude skvelá. Keďže na liberalizáciu náš agropriemyselný komplex zrejme nie je pripravený, hrozí nám, že zostaneme bez desiatky tisíc poľnohospodárskych gazdovstiev, ktoré nie sú konkurencieschopné. Spomínané opatrenie je v značnej miere následkom niekdajšieho presvedčenia, že sa o tomto čase staneme členmi EÚ. Dnes je už celkom jasné, že dovtedy uplynú ďalšie roky, neľahké zvlášť

pre pôdohospodárstvo s terajšou úrovňou konkurencieschopnosti a súčasnými investičnými kapacitami. V rokoch za nami sme sa celkovo pomerne málo chystali na liberalizáciu. Málo sa aj podnikalo na informovanosti poľnohospodárov a spoločností o nadchádzajúcich colných zmenách, tiež na prispôsobovaní sa pravidlám a nárokom trhu EÚ, ktorý je pre nás najdôležitejší. Náš proces postupného redukovania cla v poľnohospodárstve sme začali jednostranným uplatnením Stabilizačnej a asociačnej dohody, otázne je však, kedy sa presne, s akým priemerným clom a s akými následkami ukončí. Vo všetkom je však azda najpovážlivejšie to, že sa liberalizácia trhu poľnohospodárskych výrobkov javí hlavne ako proces stanovený dohodou, aj ako následok želaných

politických cieľov, a nie ako výsledok cieľavedomej hospodárskej evolúcie a odpoveď na skutočný stav v pôdohospodárstve. Inými slovami, nedosiahli sme takú úroveň konkurencieschopnosti, ktorá by umožnila rovnoprávne sa postaviť zoči-voči konkurencii. Východisko a príležitosti zjemniť možné následky sú, no času je ukrutne málo. Jedným je oveľa rýchlejšie prispôsobovanie sa trhu únie a sceľovanie ponuky, čo by umožnilo rozsiahlejší export, ďalšou je menenie politiky, ktorá sa namiesto neraz nekritického podnecovania všetkých upriami na investovanie a zvlášť vybudovanie väčších skladovacích priestorov na ovocie a zeleniny... Ako podčiarkuje predseda Spolku agrárnych ekonómov Srbska prof. Dr. Miladin Ševarlić, vplyv liberalizácie trhu pocítia všetky segmenty pôdohospodárstva a každý by už teraz musel mať vlastné odpovede na ňu. Veď nepoučiť sa z jednej chyby automaticky znamená predpoklad spáchať ďalšiu, na poľnohospodársku a všeobecnú škodu. 

MANUÁL VŽDY AKTUÁLNY

Dávna minulosť, nová súčasnosť

O. Filip

e to už dávno aj jasné, aj známe – poľnohospodárske družstvá sú potenciálom, ktorý treba a oplatí sa ho využiť, a tým sú aj dobrou investíciou do budúcna. Nielen preto, že ide o vhodné východisko z aspektu ďalšej existencie malých gazdovstiev, ktorých je u nás najviac, ale aj kvôli tomu, že len združovaním poľnohospodári môžu racionálnejšie podnikať, zmenšovať náklady, zvyšovať výnosy, byť konkurencieschopní. Celé roky v Srbsku klesá výroba niektorých obilnín, stajne sa vyprázdňujú, poľnohospodári nemajú komu ponúknuť to trochu zvyšných tovarov za ako-tak slušné ceny, zápasiac pritom s nedostatkom prostriedkov na nákup umelých hnojív, semien, nafty... Všetko by bolo celkom inakšie, keby existoval

dostatok kvalitdedinu. Okrem nejších družstiev predslovu akav Srbsku, kvitudemika Dušaje sa neraz na na Škorića, príhovorov snemovaniach o autorov, jej predpokladoch a zásadách udržakladom je najteľného rozvoja mä samotná u nás. štruktúra. Už Mnohé z asv druhej vete pektov družstevprvej kapitoníctva ozrejmuje ly venovanej rozsahom neveľdružstvám a ká publikácia, družstevnému skôr brožúrka hnutiu v Srbalebo aj manusku sa ozrejál (32 strán) s Titulná strana družstevného muje význam názvom Ako a manuálu petrovského prečo sa orgaGazdovského nizovať do družstiev, autorov spolku, ako aj fázy, ktoré naše Đorđa Bugarina, Danila Tomića družstevníctvo zdolalo od poa Branislava Gulana. Svetlo sve- lovice devätnásteho storočia ta uzrela približne pred rokom, dodnes. Ďalšie časti sú tena záver Medzinárodného roku maticky späté s družstevným družstiev (2012), predovšetkým hnutím v Európe, so zásadami ďakujúc Srbskej akadémii vied družstevníctva a spôsoboch a umení (SAVU) a jej Výboru pre založenia družstiev. Z aspektu

III

vnímania čitateľa sú veľmi trefne zaradené dôležité otázky a odpovede týkajúce sa vzniku, štruktúry, financovania, deľby zisku, spôsobu pôsobenia, príslušností, členstva, riadenia družstiev. Končia sa konštatovaním, že tak vo svete, ako aj u nás tieto majú budúcnosť. Ako inak: kým existujú drobní tovaroví výrobcovia, poskytovatelia alebo užívatelia služieb, bude i potreba, aby sa vzájomne spájali a združovali. Predovšetkým kvôli sebe, no v neposlednom rade aj kvôli tomu, aby v Srbsku oveľa menej od terajších 50 000 domov na dedinách zívalo prázdnotou. A netreba v žiadnom prípade zabúdať ani tých 500 000 hektárov obrábateľných, no neobrábaných rozlôh. Je to nesmierna škoda, tak pre dedinu, ako i pre poľnohospodárstvo, alebo aj štát vcelku. Žeby sme boli natoľko bohatí? 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Klimatické zmeny a ich vplyv na škodlivé činitele v poľnohospodárstve Ing. Ján Tancik, PhD. foto: J. T.

Klimatické zmeny sú v dnešnej dobe jednou z najviac diskutovaných tém nielen v odbornej, ale aj laickej verejnosti. Odborníci klimatické zmeny považujú za jeden z najvážnejších environmentálnych, spoločenských a hospodárskych problémov dnešnej doby. PREČO SA MENÍ KLÍMA? Slnečné žiarenie prechádza čistou atmosférou a väčšinu žiarenia absorbuje zemský povrch a zohrieva sa. Časť slnečného žiarenia sa odráža od zeme a atmosféry. Atmosféra obsahuje vodné pary, oxid uhličitý (CO2) a iné bežne sa vyskytujúce plyny, ktoré jedným menom nazývame

skleníkové plyny. Tieto plyny používaním hnoprepúšťajú slnečné svetlo, ale jív. absorbujú teplo, ktoré Zem spätAKO SA MENÍ ne vyžaruje. Tento prirodzený KLÍMA? proces nazývame „skleníkový efekt“ a výsledkom tohto javu Za posledných je ohrievanie Zeme a spodnej sto rokov sa prievrstvy atmosféry. Toto udržiava merná teplota teplotu Zeme na úrovni, ktorá zvýšila celosvetoumožňuje život. Bez tohto by vo o takmer 0,8 °C. celková priemerná teplota bola Teplota v Európe oveľa nižšia, na úrovni - 18 °C. sa za rovnaké obNásledkom ľudských činností dobie zvýšila viac ako napríklad spaľovaním fosíl- ako je celosvetový nych palív alebo výrubom lesov priemer, takmer o sa zvyšuje úroveň skleníkových 1 °C. Väčšia časť plynov, čo urýchľuje prirodzený tohto nárastu na- Sucho postihuje naše polia čoraz častejšie „skleníkový efekt“, čím sa Zem stala za posledotepľuje a klíma sa mení. Koncen- ných päťdesiat rotrácia skleníkových plynov, najmä kov. Z trinásť najteplejších rokov jeme už v súčasnosti. V severnej oxidu uhličitého, sa od roku 1970 na svete od roku 1850, odkedy Európe výrazne vzrástli dažďové a snehové zrážky a záplavy sú zvýšila o 70 %. tam častejšie. Naopak v južnej Ku globálneEurópe výrazne poklesli zrážky a mu otepľovavyskytujú sa tam častejšie suchá. niu prispievajú Teploty sú extrémnejšie. aj iné činitele, napríklad metán, ktorý vzniAKO KLIMATICKÉ ká pri poľnoZMENY OVPLYVNIA hospodárskej POĽNOHOSPODÁRSTVO? činnosti a pri Klimatické zmeny ovplyvnia ukladaní odpoľnohospodárstvo na celom padu v skládsvete mnohostranne: kladne a kach alebo záporne. Niektoré z predpokladanadmerným Zmena klímy vplýva na všetko živé v ekosystéme ných zmien môžu byť prospešné pre poľnohospodárstvo predosa začali uchovávať spoľahlivé všetkým v severných regiónoch a záznamy, dvanásť bolo medzi na vyšších nadmorských výškach vďaka predĺženiu vegetačného rokmi 1995 a 2007. Hoci sa toto nemusí javiť ako obdobia a teplejšiemu počasiu. niečo dramatické, tieto zmeny Väčšina dopadov bude pravdeuž výrazne ovplyvnili mnohé podobne nepriaznivá a povedie fyzikálne a biologické systémy, k zníženiu úrod. I keď rast teploty vzduchu, ako sú voda, biotopy. rast koncentrácie oxidu uhliOčakávané klimatické podčitého, rast fotosyntetického mienky charakterizujú výrazné regionálne odlišnosti, ale stručne aktívneho žiarenia počas vegetačného obdobia zvyšuje tvorbu sa dajú zhodnotiť takto: biomasy, pre nedostatok vody – miernejšie a vlhkejšie zimy úrody nebudú rásť, ale budú – horúcejšie a suchšie letá – častejšie a intenzívnejšie nižšie. Nedostatok vody bude mať výrazný vplyv na poľnohosvýčiny počasia. Niektoré z týchto zmien pociťu- podársku produkciu, a to najmä

1. 1. 2014 • 1 /4576/ v južných oblastiach, kde sa už dlhodobo využíva zavlažovanie. AKO KLIMATICKÉ ZMENY OVPLYVNIA ROZŠÍRENIE A AKTIVITU ŠKODLIVÝCH ČINITEĽOV? Klimatické zmeny ovplyvnia celkovú biodiverzitu, vrátane škodlivých druhov. Životný cyklus všetkých škodlivých činiteľov je ovplyvnený rôznymi faktormi a z nich sú klimatické faktory najvýznamnejšie. Teplota vzduchu a jej priebeh má veľký vplyv na vývoj chorôb a škodcov. Vyššie priemerné teploty môžu byť príčinou rýchlejšieho vývoja a zvýšeného rozmnožovania väčšieho počtu generácií. To znamená, že príde k zvýšeniu populácie škodcu, čo ďalej prináša väčšie škody na pestovaných porastoch. Môže sa predpokladať rozšírenie areálu jednotlivých škodcov do vyšších zemepisných šírok a nadmorských výšok. Možný je aj výskyt niektorých skleníkových škodcov na otvorenom poli. Vyššie teploty na jar budú podporovať skoršie ukončenie diapauzy prezimujúcich druhov a škodcovia sa budú objavovať skoršie na jar, čo bude mať vplyv na intenzitu napadnutia hostiteľských rastlín. Okrem pozitívne, klimatické zmeny na škodcov môžu vplývať aj negatívne (nepriaznivo): nízka vlhkosť, bezmrazivé zimy, poveternostné extrémy, zvýšený vývoj antagonistov a tiež aj – už spomínaný nesúlad vývoja škodcov a hostiteľskej rastliny. Na šírenie chorôb vplývajú tri hlavné faktory: – prvý je samotný patogén, pôvodca choroby, – druhý je hostiteľská rastlina, – tretí je prostredie, v ktorom sa patogén a hostiteľ nachádzajú. Ak zmeníme jeden z týchto faktorov, prichádza k zmenám infekčného tlaku a výskytu choroby. Zvýšenie teploty a skorší nástup vyšších teplôt môže mať za následok skoršie napadnutie porastov a väčšiu intenzitu ochorenia. Zvýšený rast plodín a väčšia produkcia biomasy ovplyvní mikroklímu v porastoch, čo prispeje najmä tým chorobám a škodcom, ktoré vyžadujú vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. 

PESTOVANIE KVETOV

Kardamóm liečivý Ľubica Sýkorová

Listy tejto nenáročnej izbovej rastliny voňajú po škorici. Práve preto ju mnohí poznajú aj pod názvom škoricová rastlina. Je nielen ozdobou našich príbytkov, ale môžeme z nej zberať aj plody, ktoré sú liečivé.

ardamóm liečivý (Elettaria cardamomum) aj keď je známy predovšetkým ako vzácna korenina, môže sa pestovať aj ako izbová rastlina. Dobre

znáša tieň i slnko, ale ak jej už raz vyberieme miesto, nemali by sme ho meniť, pretože zmenu neznáša. Ak jej zabezpečíme teplé miesto a nie príliš suchý vzduch, bude okrasou interiéru. Aj v zime by sme ju mali držať v miestnosti, kde teplota nie je nižšia ako 16 °C. Vyššie teploty jej neškodia. Ak je v izbe suchý vzduch, rastlinu musíme postrekovať vlažnou vodou. Aby dobre rástla, potrebuje veľa svetla. Na jar a v lete ju musíme chrániť pred priamymi slnečnými lúčmi.

Kardamóm je smädná rastlina, no nesmieme ju polievať tak, aby bol substrát v črepníku premokrený. Vodu z misky pod črepníkom musíme vylievať. Substrát však taktiež nesmie preschnúť, pretože v tom prípade schnú konce listov. Hnojivo pridávame od apríla do septembra každé dva týždne v miernej koncentrácii. Najvhodnejší čas na presádzanie je február až apríl. Pri presádzaní sa na dno črepníka musí nasypať hrubšia vrstva štrku alebo drenážnej vrstvy. Najjednoduchší spôsob rozmnožovania je pri presádzaní deliť korene. Ostrým nožom rozdelíme rizómy a jednotlivé časti vysadíme. Teplota pôdy by mala byť 20 – 25 °C. Ak hnednú konce listov, príčinou môže byť buď nedostatočná zálievka alebo suchý vzduch. Takáto rastlina sa väčšinou nedá zachrániť. Rastlina vystavená slnečným lúčom má hnedé fľaky na listoch. Nedostatok hnojiva sa prejavuje žltnutím listov. Rastlina vytvára struky, v ktorých sa nachádzajú semienka. Tie sa používajú ako korenie,

ktoré má nielen ochucujúci, ale aj liečivý účinok. Kardamóm sa často označuje titulom tretieho najdrahšieho korenia na svete (po šafrane a vanilke). Najviac kardamómu sa spotrebuje v arabských krajinách, kde sa dováža z krajiny pôvodu – Indie a Cejlónu. Arabská káva s kar-

damómom patrí neodmysliteľne k povestnej arabskej pohostinnosti. Nie všetok kardamóm sa však spotrebuje do kávy. Toto korenie je veľmi dôležitou zložkou kuchyne – či už arabskej, orientálnej, ale aj indickej. Kardamómom ochucujeme vianočné pečivo, ovocné zákusky a kompóty. Hodí sa do akéhokoľvek sladkého jedla. Aromatizujú sa ním steaky, mleté mäso, mäsové vývary. Kardamóm pomáha eliminovať prekyslenie organizmu, ktoré vzniká konzumáciou sladkých jedál, zlepšuje trávenie, pomáha pri žalúdočných a žlčníkových problémoch, hemoroidoch, odstraňuje zápach z úst. Podľa najnovších vedeckých štúdií kardamóm zabraňuje množeniu chrípkových vírusov typu A a B a pôsobí ako stimulans imunitného systému. Dokáže znižovať účinky jedov na človeka, a preto ho domorodci zvyknú používať pri uštipnutí hadom alebo škorpiónom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Prečo sa hydina ozobáva? pripravila: Ľubica Sýkorová

hovateľom hydiny sa niekedy stáva, že sa im hydina, najmä sliepky začnú ozobávať a vytŕhať si perie. Najčastejšie to býva v zadnej časti tela. Tento zlozvyk môže prepuknúť až do kanibalizmu, keď sa jednotlivé kusy navzájom pozabíjajú. Vyskytuje sa to pri každom druhu hydiny, no pri sliepkach najčastejšie. Ide tu o agresívnych jedincov, ktorých treba oddeliť od ostatných. Hydina takto reaguje na stres, ktorý prežila napríklad počas prepravy, pri zmene ustajňovacích priestorov, zmene krmiva. Tu sa najčastejšie vyskytuje stres z prehustenia chovateľských priestorov, vplyv iných hlučných okolností v okolí tejto hydiny, príliš veľa svetla v odchovnom zariadení, príliš teplo alebo veľká zima, rovnako aj zmena klimatických podmienok. Neexistuje jednoznačný dôvod, prečo sa hydina zrazu začne takto správať a prejavia sa u nej sklony ku kanibalizmu. Záleží na každom chovateľovi, ako dokáže sledovať správanie svojej hydiny a prípadné

problémy ihneď riešiť. Poznáme niekoľko spôsobov, ako sa dá tento zlozvyk odstrániť. V prvom rade treba hydinu umiestniť do chovateľských priestorov tak, aby sa upokojila. To znamená vytvoriť v odchovni šero až tmu a podať im vitamíny,

dezinfekčný sprej a zasypať ich zásypom na rany, môže byť aj detský zásyp. Treba si uvedomiť, že vo výbehu treba počítať na jednu sliepku s priestorom ideálne 10 štvorcových metrov, resp. čím viac, tým lepšie. Nezabudnúť na čistú vodu s

napr. B vitamín, alebo nejaký komplex vitamínov. V takejto tme s minimálnym svetlom ich treba držať niekoľko dní. Vtedy ich vypúšťame len na dve-tri hodiny von do výbehu, potom ich znova zatvárame. Podávame im originálnu kŕmnu zmes určenú pre ten druh hydiny, ktorý chováme. Na vzniknuté rany treba použiť nejaký vhodný

prídavkom vitamínov. Pokiaľ by nepomohli ani tieto opatrenia, treba prikročiť k drastickejším, a to skrátiť vrchnú časť zobáka. Treba uchopiť zobák, otvoriť ho a vrchnú časť opilníkovať alebo odstrihnúť či zrezať ostrým nožíkom alebo nožnicami zhruba 2 – 4 milimetre. To treba urobiť len po živú nezrohovatenú časť zobáka, aby

nedošlo k silnému krvácaniu. Hydina na niekoľko dní obmedzí spotrebu krmiva, ale za pár dní je po problémoch. Niekedy tento stres vznikne aj z nudy zvierat. Vtedy stačí zabaviť ich napríklad rozhádzaním obilia po zemi, alebo zavesiť nad ich hlavu trs ďateliny, aby ju dočahovali a zobali do nej, čím sa vlastne budú zabávať. Namiesto soli v krmive sa osvedčilo podanie hovädzieho bujónu do pitnej vody (približne jedna kocka na 5 litrov pitnej vody za 3 až 5 dní), čím sa zvýši obsah soli aj bielkovín. Pri podávaní soli treba dbať na dostatočný prísun čistej pitnej vody! Niektorí chovatelia odporúčajú tento recept: Na 5 litrov vody treba pridať 1 polievkovú lyžicu Maggi, pomiešať a podávať sliepkam niekoľko dní. Maggi je vlastne výťažok z kostí a kopýt zvierat, takže obsahuje potrebné látky, ktoré môžu znížiť prejavy kanibalizmu. Niekedy sa do vody na niekoľko dní pridáva aj kuchynská soľ. Pozor, treba pridávať iba malé množstvo, lebo môžu byť ohrozené obličky pri hydine! Pokiaľ sú v kuríne okná, môžeme ich natrieť na modro, čím vznikne modré svetlo, ktoré sliepky vnímajú ako tmu a upokoja sa. 

denným svetlom a pre rastliny nie je vhodné. Ak sa sklá prehrejú, rastliny, dokonca i sukulenty trpia, čo sa najčastejšie prejavuje spálenými listami. V zime im škodia veľké teplotné rozdiely počas dňa a noci. Preto je potrebné rastliny zatieňovať. Západná strana má podobné nevýhody ako južná strana. Severozápadná strana je vhodná

pre rastliny náročné na svetlo a teplo. Na východnej strane cez okno dopadá mierne ranné slnko, ktoré priaznivo pôsobí na rast. Je to vhodná poloha pre rastliny, ktoré vyžadujú polotieň. Svetelná energia je dôležitá na výrobu organických látok (fotosyntéza). Samozrejme, že nie všetky druhy sa cítia dobre na svetlom stanovišti. Dôležitá je aj dĺžka osvetlenia. Rastliny majú dve fázy – vegetatívnu (rast) a generatívnu (kvitnutie). Niektoré druhy kvitnú v období krátkych dní (jeseň a jar), iné v období dlhého dňa (leto). 

IZBOVÉ RASTLINY

Kde ich umiestniť? Ľ. Sýkorová

ri výbere jednotlivých druhov izbových kvetov musíme zohľadniť aj ich špeciálne nároky, z ktorých najdôležitejšie sú svetlo a teplota. Nezanedbateľná je aj vlhkosť vzduchu, ktorá je pre niektoré druhy životne dôležitá. Pri získaní novej rastliny si obyčajne kladieme otázku – kde ju umiestniť.

Podľa nároku na intenzitu svetla sa izbové rastliny delia na: svetlomilné, tieňomilné a rastliny obľubujúce polotieň. Severná strana je najlepšia poloha pre tieňomilné rastliny. Ak je okno zatienené vysokými stromami či domami, je dobré doplniť nedostatok denného svetla umelým. Južná strana je to stanovište, ktoré je najdlhšie zaplavené

1. 1. 2014 • 1 /4576/

NAJČASTEJŠIE MÝTY O KÁVE

Čo hovoria svetoví vedci?

eviete si bez šálky tohto lahodného nápoja predstaviť ani jeden deň? Prečítajte si mýty o káve s vysvetlením podľa štúdií z celého sveta. Udržuje nás bdelými a chráni pred demenciou. Pravda. Káva udržuje náš mozog fit. Zvyšuje prekrvenie mozgu, schopnosť reagovať a prijímať pripomienky. Podľa jednej americkej štúdie chráni aj pred demenciou. Zvyšuje cholesterol. Sporné. Toto tvrdenie je pravdivé, ale iba za istých podmienok. Filtrovaná a rozpustná káva už totiž neobsahuje veľa látok zvyšujúcich cholesterol (kafestol a kahweol). Cez horúcu vodu sa síce uvoľňujú, ale filter ich zadrží. Ale veľa neprefiltrovanej kávy môže zvýšiť obsah cholesterolu. Podľa

holandskej štúdie až o 10 %. Znižuje riziko cukrovky. Pravda. Týka sa to rozšírenej cukrovky typu 2 (starecký dia-

NOVOROČNÉ PREDSAVZATIA

Od zajtra...

j vy si pri novoročnom prípitku dávate najrôznejšie predsavzatia? Prečo väčšine z nás odhodlanie začať odznova vydrží len po nasledujúce ráno? Nerobte zmeny, ak po nich naozaj netúžite. Ľahko sa sľubuje fajčiarovi pri zapálenej cigaretke, že od zajtra už nefajčí. Aj nenapraviteľnej maškrtníčke sa nad tanierom krémešov hravo prisahá, že už naozaj bude držať diétu. Hoci máme dobré úmysly a smelé plány žiť zdravšie, viac sa starať o seba aj druhých a byť šťastnejšie, keď príde na lámanie chleba, až príliš často skloňujeme slovo „zajtra“. Veď aj zajtra je deň, od zajtra začínam... Ak nie ste skalopevne presvedčené o tom, že vo svojom živote chcete niečo zmeniť, nesľubujte si nesplniteľné. Predsavzatiami možno umlčíte výkriky vlastného svedomia, ale v kútiku duše i tak viete, že vám súčasný stav vyhovuje a nechcete na ňom nič meniť.

Nedajte sa znechutiť. Nikto nepovedal, že keď sa pustíte do upratovania svojho života, všetko vám hneď pôjde ako po masle. Nedajte sa však odradiť prvotným neúspechom, a ak ste sa raz rozhodli pre zmenu, nevzdávajte sa na polceste. Dvaja dokážu viac než jeden a platí to aj o novoročných predsavzatiach. Ak sa dohodnete s partnerom, že spoločne zmeníte životný štýl, máte väčšiu šancu, že vaša misia sa skončí úspešne, než keby ste sa o zmeny usilovali sama. V krízových momentoch, ktoré sa nevyhnú nikomu, isto oceníte jeho podporu a povzbudenie. Nedávajte si nereálne ciele. Hoci túžite po radikálnych zmenách, namiesto toho, aby ste svoj život po polnoci prevrátili hore nohami, postupujte uvážene po malých krôčikoch. Ak chcete otočiť svoj život o stoosemdesiat stupňov, nečakajte na Nový rok, ale urobte to hneď, ako si budete isté, že to naozaj chcete. 

betes). Viacero štúdií z USA, Japonska a Nemecka ukazuje, že kto denne vypije viac ako 4 šálky kávy, znižuje riziko diabetu takmer o štvrtinu. Škodí srdcu. Lož. Práve naopak! 2 – 4 šálky kávy denne znižujú riziko ochorenia srdca až do 20 %. Toto zistila štúdia na University Medical Centers v Utrechte.

Je dobrá pre pečeň. Pravda. Kto vypije denne 2 alebo 3 šálky, podľa štúdie z Fínska minimalizuje riziko zápalu pečene spôsobené alkoholom o 40 %. Pri 4 a viacerých šálkach je to až o 80 %. Chráni pred rakovinou. Pravda. Ale pozor, nie pri všetkých druhoch. Podľa štúdie znižuje neprefiltrovaná káva riziko rakoviny vaječníkov, pečene a obličiek. Zodpovedné za to by mali byť látky v káve kafestol a kahweol, ktoré pôsobia proti tumorom. Chráni pred žlčníkovými kameňmi. Pravda. Kto pravidelne pije kávu, zriedkavo sa mu vytvoria žlčníkové kamene. Preukazuje to dlhoročná štúdia, ktorú podstúpilo viac ako 80 000 žien. Pri 4 šálkach kávy denne sa znižuje riziko o 25 %. Zbavuje telo vody. Sporné. Kofeín síce krátkodobo zvyšuje funkciu obličiek, napriek tomu je podľa nemeckých odborníkov rozdiel medzi kávičkármi a nekávičkármi len 3 % vody. Počas tehotenstva škodí. Sporné. Je to sčasti pravda. Podľa nemeckej spoločnosti pre výživu, ak žena vypije do 3 šálok kávy denne, nemá to vplyv na nenarodené dieťa. To je dovolené aj pre dojčiace mamičky. 

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Náhrady surovín pri šalátoch. Všade tam, kde je odporučená majonéza, môžeme použiť kyslú smotanu; kde sú odporučené syry, salámy alebo iné mäsité výrobky, môžeme použiť opraženú tekvicu, sójový syr, opečené cestoviny alebo zemiaky. Je to zdravšie a obsahujú menej tuku. Hladká omáčka. Niekedy si môžeme dávať aj veľký pozor a obľúbená chutná omáčka je odrazu plná nežiaducich hrčiek. Nič sa však nedeje, jednoducho ju vlejte do mixéra a rozmixujte. Kakao v tme a v suchu. Prášok, ktorý dodáva jedlám či múčnikom lahodnú chuť, vôňu a krásnu čokoládovú farbu, treba správne skladovať. Po otvorení balíčka s kakaom preto dbajte na to, aby bolo uložené vo vzduchotesnom

VII

obale, niekde na tmavom a suchom mieste. Varenie zemiakov. Pred varením ich dôkladne zbavíme klíčkov, pretože aj tie obsahujú jedovaté látky. Na varenie v šupke vyberáme približne rovnako veľké zemiaky, aby sa uvarili rovnomerne. Keď varíme zemiaky v šupke, vodu osoľme – vtedy nepopraskajú. Alebo pridajme do vody lyžicu oleja. Pred prípravou zemiaky dobre umyjeme pod tečúcou vodou, aby sme pri čistení na ne nepreniesli povrchovú špinu. Po očistení ich ešte raz umyjeme. Krájame ich až tesne pred varením. Pokrájané už neumývame, pretože vitamín C sa ľahko vyplavuje do vody. Očistené zemiaky nenechávame stáť na vzduchu, lebo aj vtedy sa z nich stráca vitamín C. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA zdroj: internet

Kakaové špirály Suroviny: 470 g hladkej múky, 315 g masla, 150 g práškového cukru, 1 veľké vajce, 1 balíček vanilínového cukru, 1 PL kakaa, štipka strúhanej citrónovej kôry, štipka soli, hladká múka na posypanie dosky, 1 vajce na potretie. Takto sa to podarí: Múku preosejeme na pracovnú dosku a urobíme do stredu jamku. Pridáme maslo, oba druhy cukru, vajce, citrónovú kôru a soľ a rýchlo spracujeme na cesto. Zabalíme do fólie a dáme na

Torta čarodejnica Suroviny: Na cesto: (množstvo za jedno cesto a pečú sa tri) 5 bielkov, 8 lyžíc cukru, 5 lyžíc mletých lieskovcov, 2 lyžice múky; Na plnku I: 1 l mlieka, 15 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 10 lyžíc múky,

30 minút do chladničky. Cesto rozdelíme na dve polovice, do jednej zapracujeme kakao a opäť dáme do chladničky. Potom obe cestá zvlášť vyvaľkáme na pomúčenej doske na väčší obdĺžnik. Jeden plát potrieme rozšľahaným vajcom, zakryjeme ho druhým plátom. Vrch potrieme vajcom a zlepené pláty strany pevne stočíme do rolády, ktorú dáme stuhnúť do chladničky. Roládu nakrájame na tenké plátky, rozložíme na plech vystlaný papierom na pečenie a dáme na 10 minút piecť na 180 °C. Po upečení necháme vychladnúť. 

200 g práškového cukru, 250 g masla, 200 g čiernej čokolády; Na plnku II: 2 dl mlieka, 150 g mletých lieskovcov, 1/3 plnky I; Ešte potrebujeme: 4 dl sladkej smotany; Na ozdobenie: 2 dl sladkej smotany; Na polevu: 150 g čokolády, 5 lyžíc oleja. Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridávame cukor a šľaháme, kým nedostaneme

Novoročné hviezdičky Suroviny: Na cesto: 200 g margarínu, 200 g práškového cukru, 200 g orechov, 2 vajcia, ½ lyžičky škorice (možno pridať i trochu nastrúhanej citrónovej kôry), 1 pečivový prášok, 350 g múky; Na polevu: 100 g práškového cukru, šťava z jedného citróna; Na potretie a posypanie malých hviezdičiek: 1 vajce a 50 g nahrubo nakrájaných orechov. Takto sa to podarí: Cesto: Dobre vypracujeme margarín s cukrom a postupne pridáme ostatné suroviny. Zamiesime hladké cesto a necháme v chlad-

ničke 10 minút. Pracovnú plochu posypeme múkou a rozvaľkáme. Vykrajujeme formičkami v tvare hviezdičiek, väčšou a menšou a dbáme, aby sme vykrojili rovnaký počet malých a veľkých hviezdičiek. Hviezdičky ukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Malé hviezdičky potierame vyšľahaným vajcom a posýpame nakrájanými orechmi. Pečieme asi 10 minút, dbáme, aby neprihoreli. Poleva: Do citrónovej šťavy primiešame cukor a šľaháme asi 10 minút, kým nezískame hladkú a lesklú polevu. Po upečení vychladené veľké hviezdičky potierame polevou. Zliepame s malými hviezdičkami a necháme usušiť. Hviezdičky možno robiť s lieskovcami a mandľami. 

tuhý sneh. Mixér znížime na najmenšiu rýchlosť a po lyžici pridávame lieskovce a múku. Pečieme vo vymastenom a múkou vysypanom plechu (38 x 22 cm) v rúre zohriatej na 180 °C, kým sa cesto zľahka neoddelí od plechu. Upečieme tri takéto cestá. Plnka I: Vymiešame žĺtky a múku a pridáme trochu mlieka. Dbáme, aby sa nám nezhrudkovatelo. Zvyšné mlieko dáme do nádoby na sporáku a pridáme cukor. Keď mlieko prevrie, pridáme vaječnú zmes a varíme, kým nedostaneme hustú plnku. Necháme vychladnúť. Potom do plnky pridáme vymiešané maslo s práškovým cukrom a dobre zjednotíme. Z plnky si necháme tretinu, čo pridáme do plnky II. Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli (alebo v mikrovlnke) a pridáme do plnky (do tých 2/3).

Plnka II: Zohrejeme mlieko a zalejeme ním lieskovce. Necháme vychladnúť a zjednotíme s 1/3 plnky I. Ešte vyšľaháme 4 dl sladkej smotany a dbáme, aby nevznikla veľmi hustá smotana. Ak ju veľmi vyšľaháme, pridáme trochu mlieka. Poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre zjednotíme. Na tácku dáme prvé cesto, potierame polovicou plnky I, a potom vyšľahanou sladkou smotanou. Dávame druhé cesto, potierame plnkou II. Dávame tretie cesto, potierame druhou polovicou plnky I. Na vrch torty môžeme naliať polevu, ale aj nemusíme. Namiesto lieskovcov môžeme použiť aj orechy. Na ozdobu vyšľaháme 2 dl sladkej smotany a ozdobíme boky torty. Hore má zostať buď poleva, alebo plnka II. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 359 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Cool;turna Vianočná koleda PETROVSKÁ MLÁDEŽ V ÚSTRETY SVIATKU SVIATKOV

Jaroslav Čiep

eformálna skupina mladých ľudí, predovšetkým petrovských gymnazistov, ktorá pôsobí pod menom Cool;tura, sa aj tohto roku pričinila o spestrenie predvianočného obdobia v Báčskom Petrovci. Za posledné dva mesiace sa stretali a usilovne chystali svoj program. Energiu a snahu stredoškolákov z Petrovca a bližšieho okolia, predovšetkým zo Selenče, v dobrom smere usmerňovali aktivisti združenia YMCA a vedenie Slovenského vojvodinského divadla. Aby program mal adekvátne ošatenie, na pomoc im priskočila Nadácia Any a Vladu Divcovcov. Aktivity Cool;tury vyvrcholili vo štvrtok 19. decembra 2013 na javisku veľkej siene SVD premiérovým uvedením predstavenia Vianočná koleda (A Christmas Carol) podľa predlohy

Anna Berédiová, Sandra Grňová, Marína Horvátová, Sára Krížová, Róbert Parkáni, Ľudmila Ragová, Ján Rybársky, Vladimír P. Žiak, Marek Franka, Olivera a Boris Gabríniovci, Tabita Eliášová, Igor Novák, Vladimír Zima, Zdeno Medveď, Hana Tanciková a Ivana Ilićová. Veríme, že viacerí mladí kreatív-

Charlesa Dickensa. Divadelné znania ľudskej pominuteľnosti. predstavenie sledovala plná sála Poslaním i tohto predstavenia nielen rovesníkov mladých hercov, je veriť v dobrotu človeka, lásku, ale aj spoluobčanov všetkých vekových kategórií. Na rozdiel od vlaňajšieho vianočného programu, keď sa po prvýkrát táto skupina verejne prejavila a kde program zladili z elementov spevu vianočných piesní, moderných tancov a krátkych scénok, teraz sa cool;turisti predstavili uceleným divadelným predstavením a predlohou, ktorú dobre zdolali. V jedno skĺbili A Christmas Carol – Vianočná koleda po petrovsky verbálny herecký prejav a hudobnú zložku s orchestrom porozumenie, spolupatričnosť ni ľudia a nádejní herci a herečky na javisku. Diváci mali možnosť a pomoc druhým, a vtedy sa neraz v budúcnosti naplno využijú svoje umelecké schopnosti a že ich pozrieť si príbeh o ľudskej lako- dejú i zázraky. mosti a skúposti, ale aj o zvrate Vo Vianočnej kolede účinkovali aj naďalej budeme sledovať na charakteru pod vplyvom rozpo- Martina a Margarita Benkové, divadelných doskách.

ČELAREVO

Žiacky program po slovensky Juraj Bartoš

oktail slovenských básní a slovenských pesničiek sa podával v sobotu 14. decembra (pod) večer v aule ZŠ Zdravka Čelara v Čelareve. Osemdesiat a azda i viac prítomných konzumovali s chuťou to, čo im nachystali tamojší žiaci a ich vrstovníci z Báčskej Palanky a Nového Sadu. Program koncipovala Mária Supeková, ktorá vyučuje slovenčinu s prvkami národnej kultúry ako voliteľný predmet v základných školách v Čelareve a Novom Sade. Rodičia, starí rodičia a príbuzní žiačok a žiakov, ktorí sa predstavili, nešetrili dlane, výdatným potleskom odmenili výkony detí. Prednosť mali, pravdaže, predovšetkým aktuálne témy: Mikuláš, Lucka, Vianoce, Nový rok, sneh a rolničky. Nechýbali však ani prednesy o lipke, rukavičke, líške, bocianovi, • KULTÚRA •

V programe spolu žiaci z Čelareva, Báčskej Palanky a Nového Sadu

troch vrabčekoch... Odvahu a úsilie deťom, ktoré na slovenčinu predsa chodievajú, nemožno uprieť. Nemajú to jednoduché. Neučia sa po slovensky všetky predmety. Ani slovenský jazyk sa nevyučujú v optimálnych podmienkach, ani

v tom nemajú podporu celého učiteľského kolektívu. Preto pred malými snaživcami a rodičmi, ktorí nezaváhali „zapísať ich na slovenčinu“, čiapka dolu. O koľko viac sa (aj) po slovensky naučia, o toľko budú bohatší. Kto? Konkrétne čelarevskí 1 /4576/

žiaci: Viktória Struháriková, Lana Polovinová, Petra Kačarová, Anđelka Lukićová, Jovana Lacková, Andrea Mandićová, Tatjana Fábryová, Viktor Struhárik, Anđelka Đurićová, Miona Struháriková, Sara Antunovićová, Aleksandar Lukić, Leona Struháriková, Milica Mileševićová, potom žiaci z Báčskej Palanky: Ivan a Relja Rajšpovci, Kristína Dubovská, Hana Soldatová, Alexandra Šranková, Uroš Srdić, Ivana Karanovićová, Boris a Martin Chrčekovci, ako i Novosadčania Mina Lukićová a Milica Bogdanovićová. Všetci mali radosť, keď im po ukončení programu učiteľka Mária Šulcová (profesorka slovenčiny v dvoch báčskopalanských základných školách) podelila čokolády. Zabezpečil ich Miestny odbor Matice slovenskej v Čelareve. Nemôžeme nepoznamenať, že školníčka či upratovačka len na opätované naliehanie dovolila rodičom vniesť dodatočné stoličky do siene, v ktorej sa konal večierok. Rodičia ich potom vrátili do tried. Toto inak nerobievajú návštevníci podobných programov v tej istej škole. O čom je teda reč? O rovnoprávnosti sotva.

1. 1. 2014

Kultúra O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH S ETNOLÓGMI ZO SLOVENSKA

Uchovanie ľudovej kultúry vo vašom svete nás napĺňa úžasom Anna Francistyová

edávna 9. konferencia muzikológov a hudobných odborníkov, ktorá pod tematickým názvom Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku prebiehala v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, nás obohatila nielen prednáškami a diskusiou, ale aj stretnutím a zoznámením sa s renomovanými odborníkmi zo Slovenska a z Maďarska. Po konferencii kvôli zasväteniu do svojich etnologických výskumov, ktoré sa týkajú i života Slovákov vo Vojvodine, ochotne nám na naše otázky odpovedali prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., z Katedry etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, a jeho manželka, prof. PhDr. Marta Botíková, CSc., vedúca Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Kedy ste boli naposledy v Srbsku a či vás potešilo pozvanie na Konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov do Nového Sadu medzi tamojších Slovákov? Ján Botík: – Bolo to vlani, keď sme v Sriemskych Karlovciach zakončili desaťdňovú turisticko-náučnú exkurziu pozdĺž niekdajšej Vojenskej hranice medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou. Pripomenuli sme si aj našich hraničiarov v Starej Pazove, Kovačici a Padine. Rozpomínal som sa aj na takmer deväťdesiatročnú Katarínu Slávikovú, pôvodom z Padiny, ktorá mi v argentínskom Chacu ešte aj po polstoročí života v tejto zámorskej krajine zaspievala zopár presmutných hraničiarskych piesní. Pozvanie na Konferenciu mu-

www.hl.rs

zikológov a hudobných odborníkov nás najskôr priviedlo do pomykova, pretože ani jeden z nás sa problematike hudby doposiaľ nevenoval. Pani riaditeľka Mgr. art. Milina Sklabinská z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov potom spresnila pozvanie v tom zmysle, že na konferencii privítajú aj príspevky k iným aktuálnym problémom,

Marta Botíková: – Veru, ja som bola v Srbsku naposledy v roku 2002 na zájazde s celou rodinou a s naším cirkevným zborom ECAV v Dunajskej Lužnej. Bolo to krásne stretnutie – náš kantor, vtedy poslucháč konzervatória v Bratislave, Janko Siroma, pôvodom z Kovačice, zorganizoval toto podujatie, a my sme zažili krásne Svätoduš-

ktoré zapadajú do profilácie ich ústavu. To nás už oslovilo, pretože sa nám zároveň naskytla príležitosť bližšie sa oboznámiť s doterajšími výsledkami tohto mladého pracoviska, ako aj s jeho perspektívnymi úlohami. Oceňujeme, že Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v priebehu päťročného pôsobenia predstavil viacerými čiastkovými výsledkami svojej dokumentačnej a prezentačnej činnosti. No hlavne dvomi vydaniami nielen prepotrebnej, ale aj koncepčne vydarenej a exkluzívnej publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (2012, 2013).

né sviatky v dolnozemskom prostredí, s výzdobou, pohostinnosťou, duchovným zážitkom, vôbec s láskavým prijatím. Kovačičania sa potešili aj malej výstave, ktorú sme vtedy niesli so sebou – obrazy anglických maliarov Adriana a Marianny Stokesovcov, ktorí kedysi na začiatku 20. storočia maľovali ľudí a prírodu Horného Uhorska... Boli sme tu aj predtým, spolu s mojím manželom, vlastne na takej odkladanej svadobnej ceste, kedysi pred viac ako 25 rokmi. V osemdesiatych rokoch som mala viac príležitostí, vtedy ako pracovníčka Odboru pre zahra-

Informačno-politický týždenník

ničných Slovákov som cestovala s folklórnymi súbormi zo Slovenska. Teraz, ako pedagogička, vysokoškolská učiteľka by som rada takéto exkurzie zopakovala niekedy s mojimi študentmi. – Čím je pre vás zaujímavá naša ľudová pokladnica, aj z pohľadu vašich doterajších výskumov na týchto priestranstvách? Ján Botík: – Profesor Ján Marko sa dopátral, že odkedy sa predkovia Markovcov vysťahovali z novohradskej dedinky Senné (1785 – 1786), v ich vojvodinskej histórii na Bardáni a v Kovačici sa vystriedalo 9 – 10 generácií. K histórii slovenských rodov v Báčke by sme mali pridať zo dve generácie navyše. Z toho vyplýva, že v priebehu takmer troch storočí si Slováci vo Vojvodine uchovali svoju slovenskosť, čiže svoj materinský jazyk, národnostné povedomie a kultúrne uspôsobenie v takej miere, k akej sa nepriblížili – snáď iba v rumunskom Nadlaku – zahraniční Slováci v žiadnej inej krajine. Takže môžeme vedno s nadlackým básnikom Ondrejom Štefankom prehlásiť, že aj vojvodinskí Slováci „trvajú, ako na cestách prach!“. Muzikológovia Martin Kmeť, Juraj Ferík, Juraj Miškovic a ďalší sa dopracovali k odhadom, že viac ako 70 % piesní vojvodinských Slovákov bolo prenesených zo starej vlasti. K takýmto odhadom sa približujú aj mnohé obyčajové tradície. Hlavne tie, ktoré súvisia so zimným slnovratom a vianočno-novoročným zvykoslovným cyklom. Takými sú praktiky agrárnej a prosperitatívnej mágie – oceľovanie, ritmovanie, palazovanie, koledovanie. Starobylý pôvod majú aj niektoré úkony svadobného obradu – napr. spievanie na kašu, • KULTÚRA •

zaznamenané vo viacerých banátskych lokalitách. Vzácnosťou kultúrneho ustrojenia vojvodinských Slovákov nie je iba kultúrna výbava, ktorú si priniesli ich predkovia z horniackych rodných krajov. Ich nezameniteľnou kultúrnou jedinečnosťou sú prejavy a hodnoty, ktoré vytvorili vo svojich vojvodinských komunitách v podobe napr. nových variantov slovenských nárečí. Alebo hodnoty, ktoré sa prejavili v lokálnej mnohotvárnosti tradičného, hlavne ženského sviatočného a obradového odevu. Už Félix Kutlík postrehol, že „po nosive sa všetci delia medzi sebou a po rúchu ich možno poznať, ktorý je z ktorej dediny“. Ku kultúrnym skvostom vojvodinských Slovákov, so špecifickými znakmi ich dolnozemskosti, sa zaradili aj také prejavy umeleckej tvorby, akými sú pazouskuo spievania, brehouské piesne a muzika, aradáčske meškárke, chýreční kovačickí maliari a ďalšie. Marta Botíková: – Konzervatívny dolnozemský sedliacky svet uchoval veľa výnimočných prvkov a javov ľudovej kultúry v jazyku aj v reálnej existencii, že to človeka, študujúceho kultúrnu zmenu, napĺňa úžasom... Je to akoby sme hľadali svoje zrkadlo, či druhé „ja“, alter ego našej existencie. – Na základe vašich doterajších výskumov je jasné, že život nášho etnika veľmi dobre poznáte. Aj to, ako sa naši predkovia postupne zabývali v tomto novom prostredí. Ján Botík: – Celková početnosť Slovákov vo Vojvodine (50 321 duší), štandardná národnostná politika Srbskej republiky, rozvinuté školstvo, cirkevné, spolkové, vydavateľské, umelecké a ďalšie ustanovizne, pôsobiace na národnostných princípoch, ako aj výnimočná etnická, jazyková a kultúrna vitalita vojvodinských Slovákov, to sú činitele, ktoré sú demografickou, inštitucionálnou a aj politickou garanciou etnokultúrnej kontinuity Slovákov vo Vojvodine. Lenže aj na túto, doposiaľ „stále zelenú ratolesť“ rozvetveného kmeňa Slovákov • KULTÚRA •

dolieha tá večná neúprosnosť vysťahovaleckých osudov enklávnych spoločenstiev, ktorá spočíva v tom, že v ich vývine sú zastúpené nielen kontinuitné, ale aj diskontinuitné trendy. Aj napriek tomu, že slovenskí kolonisti vo Vojvodine sa usilovali vytvárať etnicky homogénne alebo aspoň väčšinovo slovenské sídla, prevažná časť z nich žila v etnicky a aj konfesionálne zmiešaných lokalitách a regiónoch. To otváralo dvere

ďalej, ako si to zvykneme uvedomovať alebo priznávať. V súčasnosti sme svedkami toho, že medzi Slovákmi vo Vojvodine sa už udomácnil nielen bilingvizmus a početné jazykové a kultúrne výpožičky zo srbského prostredia. Pre značnú časť, najmä v rodinách so zmiešanými manželstvami a tiež v dedinách s menšinovým alebo len nepatrným zastúpením Slovákov, začala byť príznačná aj kultúrna dvojdomosť a dvojaká, slovensko-

vzájomnému spoznávaniu a rozmanitým väzbám v sídelnej, sociálnej, hospodárskej, kultúrnej, samosprávnej, školskej či inej sfére pospolitého života. Dvojjazyčnosť sa stala v živote vojvodinských Slovákov nevyhnutnou podmienkou ich enklávneho či minoritného života. Znalosť srbského jazyka začala pôsobiť vo funkcii integračného činiteľa s obklopujúcim majoritným prostredím. V etnicky zmiešaných dedinách sa Slováci začali zúčastňovať na spoločenských slávnostiach a obradoch Srbov, na ktorých si osvojovali srbské zvyky, napr. chodenia s Dodolou v období dlhotrvajúceho sucha. Postupne sa naučili spievať srbské piesne, tancovať srbské tance (kolo), osvojovať si srbské jedlá (mamaliga, burek, sarma a ďalšie). – Ako vidíte náš dnešok a akú budúcnosť predpovedáte tejto zatiaľ, ako nás často volajú, „najzelenšej vetve“ Slovákov v zahraničí? Ján Botík: – Vývin vojvodinských Slovákov pokročil oveľa

-srbská identita. Tieto procesy a trendy sa nedajú zvrátiť, možno ich iba zmierňovať. Vytrácajúcu sa kultúru možno dokumentovať a vhodnými prostriedkami prezentovať ako hodnoty kultúrneho dedičstva. Tak sa mi však vidí, že národnostná vitalita, kultúrna svojbytnosť, sebaprežívanie a sebauvedomenie vojvodinských Slovákov sú tak dobre ukotvené, že sa im tak skoro nezunujú. Marta Botíková: Netrúfam si predpovedať, teda odpovedať na vašu otázku. Nemám iné, len zbežné pozorovateľské údaje, aj keď asi bohatšie než „bežný“ záujemca... Elektronická komunikácia a vytváranie obrazu o sebe pre svet, svojbytná literatúra, mnohí zanietení mladí ľudia, medzi nimi aj tí, čo študovali na Slovensku a vrátili sa domov, do Vojvodiny, to všetko nasvedčuje, že síce sú asimilačné procesy nevyhnutné, ale nie rýchle... – Inšpirovala vás účasť na tomto vedeckom sústredení na nejaké budúce výskumné akcie? Získali ste nejaké vý1 /4576/

skumné podnety aj vďaka novým známostiam? Ján Botík: – Na pracovných raňajkách po zavŕšení konferencie sme s pani riaditeľkou Milinou Sklabinskou hovorili o potrebe srbsko-slovenskej spolupráce pri výskume tradičnej kultúry Slovákov vo Vojvodine. Jej ašpiráciou a cieľom by mala byť príprava monografie o historickom a kultúrnom vývine vojvodinských Slovákov s dôrazom na ich pôvod, migračné prúdy, osídľovacie procesy, kultúrne pretrvávanie, kultúrne zmeny a skupinové identity vo viacetnickom a multikultúrnom prostredí Vojvodiny. Hľadanie možností na realizáciu takéhoto výskumného a publikačného projektu považujem za najpodstatnejší podnet, ktorý vzišiel z nášho zoznámenia sa s predstaviteľmi Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Marta Botíková: – My sme zas upresňovali možnosti na vycestovanie pre našich študentov z „Horniakov“ sem k vám na etnologický výskum. Z takýchto pobytov by mohli vzniknúť možno aj diplomové práce, ktoré poslúžia na obojstranný prospech. Páčila by sa nám aj spoločná študentská exkurzia, takže plány by sme mali, ich realizácia je vecou dlhodobejšieho úsilia a spolupráce... – Pani profesorka, spomenuli ste vo svojom výklade, že problematike vysťahovalectva Slovákov na Dolnú zem venujete na svojej katedre celý semester. Podarí sa vám to? Marta Botíková: – Verím, že určite áno. Kultúra dolnozemských Slovákov je taká mnohostranná, celostná a zároveň diferencovaná, že vysvetliť jej zložitý obraz, dokreslený rôznym typom dokumentačného materiálu určite odôvodnene naplní dvanásť týždňov semestrálnej výučby. – Kedy prídete znovu do Srbska? Neplánujete aj nejakú súkromnú návštevu, keďže máte dosť známych vo Vojvodine? Marta Botíková: – Neviem v tejto chvíli odpovedať... Hádam sme tu neboli naposledy...

1. 1. 2014

Kultúra SKICA PRE PORTRÉT OCHOTNÍCKEJ RODINY ORAVCOVEJ Z VOJLOVICE

Radosť z dobrého vystúpenia nám dáva sily Vladimír Hudec

lou mimoriadne skončila i základnú školu a prvý ročník strednej baletú dve kategórie ochotníkov: nej školy. Teraz je žiačkou druhého jednotlivci, ktorých rodinných ročníka tejto školy, v ktorej sa zaúča príslušníkov len menej alebo do tajov moderného baletu. Okrem viac zaujíma ich ochotnícka toho chodí na hodiny činnosť, a rodiny, v ktorých herectva, je herečkou sa všetci členovia bez výa hrala vo všetkých nimky, každý v súlade so doterajších detských svojimi afinitami a možnospredstaveniach, ktoré ťami, zapája do činnosti kulrežírovala jej matka. túrno-umeleckých spolkov. A že to robí dobre, SKOS Detvan vo Vojlovici sa svedčia aj početné môže pochváliť niekoľkými uznania. Cena za najtakými rodinami, ktoré na lepší ženský herecký svojich pleciach, pravdaže, výkon za stvárnenie spolu s ostatnými členmi postavy Škaredé káča spolku, nesú bohatú činvo vojlovickom prednosť tohto úspešného stavení na tohtoročnej ochotníckeho kolektívu. prehliadke 3 x Ď je tiež Jednou z nich je aj rodina dôkazom toho. Okrem Oravcová – Miroslav, Tereza toho, že je balerínou a ich dcéra Alisa. a herečkou, Alisa zo– S folklórom a divadlom stavuje i choreografie žijem prakticky od malič- Tereza, Alisa a Miroslav Oravcovci: – Robíme preto, pre vlastné vystúpenia že chceme. Nikto nás nenúti. ka, – hovorí Miroslav. – Už a pre divadlo, píše básako žiak nižších ročníkov ne... Aj keby jej balet základnej školy som tancoval vo že jedného dňa budem robiť buď na mal byť povolaním, hovorí, že je folklóre a hral v divadielkach, kto- filme alebo v divadle. privčas na profesionálne plány, ale ré nacvičovali učiteľky. Nuž a keď Miroslav sa po takmer dvadsať- v každom prípade už teraz vie, že by slovenskí žiaci prešli do vyšších ročnej úspešnej hereckej kariére po chcela robiť v muzikáloch, kde možročníkov, kde sa učili po srbsky, smrti učiteľky Terézie prijal nevďač- no kombinovať balet a herectvo. samozrejmosťou bolo, že s aktivitou nej úlohy predsedu spolku. pokračovali v Detvane. Tak som aj Zotrval tam desať rokov ja začal tancovať najprv v detskej, a významne prispel k tomu, potom aj v mládežníckej skupine, aby sa spolok stal jedným a od roku 1983 na pozvanie učiteľky z poprednejších slovenTerézie Nedeljovovej-Hraškovej som ských spolkov v Srbsku. Za sa zapojil aj do divadla. ten čas sa jeho manželka – Keď sme začali spolu chodiť, naplno venovala detskému Miroslav ma odviedol do spolku, divadlu v Detvane, s ktorým aby sa mi pochválil, čo robia, – spo- na divadelnej prehliadke mína si na svoje prvé stretnutie so 3 x Ď a na iných podujaSKUS Detvan Miroslavova manželka tiach dosiahli pozoruhodné Tereza. – Zapáčilo sa mi ovzdušie v úspechy a uznania. V huspolku a začala som tam pravidel- dobno-tanečných častiach, nejšie odchádzať. Nerozmýšľala ktoré sú spravidla súčasťou som veľmi o tom, že by som sa aj ja jej divadelných predstavemohla zapojiť do činnosti, až ma raz ní, hlavnou pomocníčkou Alisa Oravcová v predstavení Tajomstvo učiteľka Terézia poprosila, aby som jej bola a dodnes je dcéra pirátskeho srdca pomohla v organizácii výstavy obra- Alisa, ktorá si umenie, preszov. Neskoršie, keď v spolku zistili, že nejšie balet zvolila za svoje budúce – Ochotnícka činnosť si vyžadumám vlohy na maľovanie, požiadali povolanie. Už ako štvorročné dievča je mnoho času a zriekania sa, čo ma o pomoc pri vypracovaní scéno- urobila prvé kroky v baletnej škole, vonkoncom nie je ľahko, zvlášť ak grafie pre jedno predstavenie. Tak a potom paralelne so základnou ško- si zamestnaný u súkromníka, ktorý

www.hl.rs

sa to rozbehlo. Odvtedy v Detvane vždy niečo robím, ale hlavne v zákulisí, nikdy nie na javisku: nie som herečkou a nevedela by som to robiť. Ale aj tak sa mi splnil dievocký sen,

Informačno-politický týždenník

o takú činnosť nemá porozumenie. Ani bez porozumenia rodiny sa však týmto nemožno zaoberať. V opačnom by rodina istotne trpela. My sme však všetci v tom, dobre fungujeme a darí sa nám zladiť pracovné povinnosti a povinnosti v škole na jednej s rodinnými a povinnosťami v spolku na druhej strane, – hovorí Miroslav. – Nikto nás nenúti, aby sme to robili, – nadväzuje na jeho slová Tereza. – Robíme preto, že robiť chceme a nič nám nie je ťažko. Napríklad tam, kde sme doteraz mávali skúšky, je chladno, takže ich mávame u nás doma. Pripravím koláčiky a pekne sa tu bavíme. Divadlo je tu na to, aby sa deti aj na skúškach cítili príjemne a nie, aby z toho mali iba povinnosti. Nuž a ja sa snažím, aby som im každú skúšku spríjemnila, aby im nikdy nebolo nudno. Tomu akiste pomáha aj to, že naše divadlá v sebe obsahujú mnoho tanca a trochu sa podobajú muzikálu, čo sa deťom, ale aj divákom páči. Ako sme už spomenuli, v príprave choreografií pre predstavenia Tereze od začiatku pomáhala dcéra Alisa. Kým bola ešte malá, Tereza pripravila choreografiu a spolu s Alisou ju doma nacvičili tak, aby na skúškach mohli naučiť ostatné deti. Teraz Alisa na základe matkiných ideí a vysvetlení, čo chce dosiahnuť, choreografie robí sama. Aj keď je iba 15-ročná, nemá problém so zlaďovaním povinností. – Všetko sa dá zladiť, – prisviedča Alisa. – Ja sa napr. herectvom a choreografiou zaoberám vo voľnom čase. Totiž keď mám nejaký nápad na choreografiu, zapíšem si, a potom napríklad cez víkend, keď mám viac času, vo svojej izbe to skúsim zatancovať a pospájať s tým, čo som už urobila. – Keď niekto niečo vie robiť, treba, aby sa v tom prejavil, a nie aby ten svoj talent tlmil v sebe. My rovno to robíme v Detvane a skutočne máme z toho veľký pôžitok. Jedinou satisfakciou je radosť z dobrého vystúpenia, silný potlesk divákov ako znak, že sa im predstavenie páčilo, cestovanie, nové priateľstvá a známosti. Nič iné ani nepotrebujeme, – v mene celej rodiny uzaviera Tereza. • KULTÚRA •

PRVÁ SAMOSTATNÁ VÝSTAVA OBRAZOV INSITNÉHO MALIARA MIROSLAVA HRAŠKU Z HAJDUŠICE

Buduje si vlastný štýl

ajdušičania doteraz mali príležitosť pozrieť si rôzne etno výstavy, výstavu starých Biblií, nábožných kníh a oltárnych rúch, starých fotografií futbalového klubu, ale nikdy nemali príležitosť pozrieť si výstavu umeleckých ob- Prítomným sa prihovorili Alexandra Lašandová, Pavel Babka, Pavel Baláž razov. Už aj preto a Katarína Melegová-Melichová a na záver sa za slová podpory zavďačil otvorenie výstavy autor Miroslav Hraško (druhý zľava) obrazov mladého omnoho známejinsitného maliara Hajdušičana šími autormi, ale si Miroslava Hrašku 22. decembra buduje vlastný štýl, bolo v tejto osade nevšednou v ktorom dominuje a po troche aj historickou udakolorit farieb. losťou. Podnetnými sloNa úvod zakladateľ Nadácie vami sa prítomným Babka Pavel Babka povedal, že prihovorili aj predMiroslav Hraško je jedným zo 63 sedníčka Matice maliarov slovenského insitného Katarína Melegováumenia, ktoré Republika Srbsko -Melichová a podzaradila do nehmotného kulpredseda MSS pre túrneho dedičstva Srbska. Ide Banát Pavel Baláž, o autora, ktorý svojou prácou vyjadrujúc uspokopúta pozornosť znalcov výtvarjenie nad tým, že aj ného umenia, ktorí sa pozitívne do takýchto malých vyjadrujú o jeho obrazoch. Jeho prostredí preniká výobrazy nezostali nepovšimnuté tvarné umenie, a že aj na nedávnej spoločnej výstave Miroslav Hraško: Kominár tie aktivity podpov Ministerstve kultúry na Slovensku. O samom autorovi povedal, tívny, to tým skôr, že vo svojej rujú a na svojich pleciach nesú že je výnimočne tichý a perspek- práci nie je ovplyvnený inými, práve matičiari.

Na obrazoch Miroslava Hrašku dominujú hlavne dedinské motívy a ako si to všimla tretia tajomníčka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Srbsku a atašé pre kultúru Alexandra Lašandová, charakterizujú ich výrazné kontrasty farieb. Vyjadrila svoje potešenie nad tým, že sa zjavil ďalší mladý maliar slovenského insitného umenia. To tým skôr, že prichádza z malého prostredia, akým je Hajdušica. Mladému autorovi popriala, aby sa mu podarilo zaujať svoje miesto vedľa už afirmovaných maliarov slovenskej insity. Jedného z najmladších insitných maliarov a jeho prvú samostatnú výstavu prišli podporiť aj omnoho starší a skúsenejší kolegovia z Kovačice, Padiny a Jánošíka, ako aj predstavitelia MOMS z Vojlovice a Kovačice. Nadácia Babka podobné výstavy mieni usporiadať aj iným mladým maliarom, ktorí ešte samostatne nevystavovali. Do otváracieho programu dobre zapadol aj spev spevokolu hajdušického evanjelického cirkevného zboru a obohatili ho aj autorova neter Anastasija Dodićová hrou na husliach a básnik Željko Cesnak, ktorý zarecitoval vlastnú báseň Bratislava. Pod organizáciu výstavy sa podpísali Nadácia Babka z Kovačice a Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici, a tým, že poskytlo priestory na usporiadanie tohto podujatia, významne prispelo aj hajdušické Miestne spoločenstvo.

MULTIKULTÚRNOSŤ V OBJEKTÍVE

Krásy Vojvodiny Oto Filip

laď nielenže má iné názory než dospelí, ale sa aj na svet díva celkom inakším pohľadom: tak v tom skutočnom, ako aj v prenesenom zmysle slova. Potvrdzuje to i výstava, alebo skôr fotografický príbeh s námetom Krásna Vojvodina, ktorej autorom je profesor Dušan Mihajlović a aktérmi približne dvadsať žiakov novosadského Gymnázia Isidory Sekulićovej. Projekt finančne podporený • KULTÚRA •

uvedenou stredoškolskou ustanovizňou a Pokrajinským sekretariátom pre šport a mládež, vlastne práce stredoškolákov, od polovice decembra krášlia vestibul Zhromaždenia Vojvodiny. Vojvodina vo Vojvodine: príroda a jej zákutia, bariny a rieky, domy, pestrofarebné kroje... motívov je rovnako toľko, koľko i žiakov, lebo je krása záležitosťou individuálnou. A každý si aj pojem multikultúrnosť tematicky vníma, vysvetľuje a ozrejmuje inak. Práve o tom aj je žiacka fo-

Dom(y): dve podoby, vekové a farebné

tografická tvorba – o bohatstve rozličností, ktoré si treba všímať a akceptovať v každom veku. Fotografia je veľmi vhodným spôsobom, ako na to. Na vlastné 1 /4576/

potvrdenie či upevnenie tohto presvedčenia sa stačí prejsť stredom mesta Nový Sad a prízemím budovy, v ktorej sídli vojvodinský parlament.

1. 1. 2014

Kultúra KOMORNÝ VEČIEROK V ÚKVS

Úcta významnej osobnosti Jasmina Pániková

me hodní takých predkov, učiteľov a národných buditeľov, akými boli Čajakovci? Táto otázka sa nastolila istotne každému divákovi postmodernej divadelnej etudy, ktorú prichystali vo štvrtok 19. decembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov – práve v deň, keď sa pred 150 rokmi narodil Ján Čajak st., spisovateľ, prekladateľ a učiteľ. J. Čajak zanechal hlboké stopy v našom kultúrnom živote. Okrem učiteľského pôsobenia v Selenči a Petrovci, pričinil sa o založenie gymnázia, knižnice, časopisov... Ozajstne veľa dôvodov, aby sa dátum jeho narodenia oslávil takým programom. Scenár odohratého malého prozaického útvaru napísala Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá chcela nielen pripomenúť, aký mali Čajakovci prínos v našom



Herci Miroslav Babiak a Ján Žolnaj v úlohe významných buditeľov živote, ale aj nastoliť otázku, či si uctievame ich snahy, a všeobecne, či si uctievame archetypy a predkov. „V období, keď si najmenej uctievame to, čo bolo, keď sa v technickej

dobe iba ženieme vpred, a často ani nevieme, kam uháňame, zabudli sme na našich predkov, naše vzory. Neuctievame si viac nikoho a nič a najmenej duchovné hodnoty,

ktoré nám ponechali naši predkovia. Preto sa spytujeme, či sme dôstojní takých osobností a či potrebujeme takých učiteľov,“ hovorí scenáristka Boldocká-Grbićová. Etuda je koncipovaná ako rozhovor medzi Jánom Čajakom st. a Čajakom ml. Starší sa spomienkami vracia na všetko, čo pre ľud urobil, pokým sa ho syn vždy spytuje, prečo to vôbec robil, keď sa aj tak takmer nič nezmenilo na lepšie. Do „rozhovoru“ sa zapája aj hlas Čajakovej matky Adely a manželky Kornélie, ale zaradené sú aj úvahy Čajaka ml., ktoré autorka citovala z Nového života. Je to svojrázny mix úvah a pocitov, ktorými sa nám, podľa scenáristky, Čajakovci prihovárajú a nastoľujú nám otázku, či by nás chceli takých, akými sme sa stali. Ako povedala, tá otázka zostáva nedopovedaná, ale jedno je isté, že také osobnosti, akými boli aj Čajakovci, potrebujeme dnes viac než kedykoľvek predtým. Okrem Boldockej-Grbićovej účasť v jedinečnej etude mal aj režisér Ján Čáni, herci Miroslav Babiak (J. Čajak st.) a Ján Žolnaj (J. Čajak ml.), pokým ženské hlasy stvárnila Miluška Anušiaková-Majerová.

RECENZIA

Dlane, z ktorých kvapkajú slová (Nikola Strajnić: Srce pčele (Srdce včely). Nový Sad : Bistrica, 2013.) Michal Ďuga

e nesmierne ťažké hodnotiť tvorbu nejakého autora podľa výberu, ktorý urobil niekto iný, hoci kto to bol. Ešte ťažšie je, keď hodnotíme takú tvorbu autora, ktorý sa nám prihovára z jednej inej literatúry a inou rečou, hoci ako nám ony boli blízke. A práve taký prípad máme, keď ide o knihu Nikolu Strajnića, o výber z jeho poézie pod názvom Srdce včely (Srce pčele), ktorú koncom minulého roku vydalo Vydavateľstvo Bistrica v Novom Sade vo svojej edícii Súčasná poézia. Nikola Strajnić nie je neznámy našim čitateľom, hoci sme doteraz o ňom písali iba ako o predsedovi Spolku spisovateľov Vojvodiny. Preto nechybíme, ak aj tentoraz o ňom zopakujeme tie najzákladnejšie údaje: narodil sa 11. mája 1945 v Popovci (Baranja, NR Srbsko, FNR Juhoslávia). Učiteľskú školu ukončil v Osijeku a štúdiá juhoslovanských jazykov

www.hl.rs

a literatúr na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe, kde roku 1972 za mentorstva Jureho Kaštelana obhájil magisterskú prácu o Brankovi Miljkovićovi. Doktorát získal za prácu o Momčilovi Nastasijevićovi roku 1977. Prednášal na univerzitách v Osijeku, Záhrebe, Novom Sade a v Banji Luke. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade roku 2000 založil Katedru pre komparatívnu literatúru. Ako spisovateľ píše esejistické práce a poéziu. Je autorom desiatich zbierok poézie a devätnástich teoretických kníh. Žije v Sriemskych Karlovciach. Tento výber zahrňuje básne z jeho štyroch zbierok: Karlovské básne (1994), Srdce včely (2000),

Informačno-politický týždenník

Modrý dych lesa (2004) a Lesný dom (2007). Autorkou tohto výberu a doslovu k tejto knihe je Maja Medan, ktorá v ňom hneď na začiatku vysvetľuje, prečo ide iba o výber z týchto štyroch zbierok. Totiž autor v jednom rozhovore, kde sa zmienil o svojej básnickej tvorbe, práve tieto štyri básnické zbierky označil ako plody ducha, na rozdiel od iných zbierok, ktoré určuje ako plody rozumu a plody srdca. Toto delenie však nepoukazuje na cestu, ktorou treba ísť pri čítaní týchto básní, ale skôr na postupy, na ktoré máme zanevrieť, keď ide o čítanie tejto hermetickej poézie. Už aj preto u Strajnića môžeme skú-

mať syntaktickú úroveň jeho poézie a dominantné básnické postupy, kde je v prvom pláne proces zhrňovania a významového sceľovania, ktoré sa koná za pomoci troch základných metód: vynechávaním spojok, ktoré určujú štruktúru poetického sveta, zmenšovaním počtu slovies v ich základnom tvare a variáciou metaforických štruktúr, ktoré zhusťujú výraz, ktorý nemá tendenciu vyjadrovania. Všetko toto len potvrdzuje, že ide skutočne o výber z tej poézie Nikolu Strajnića, ktorá sa môže označiť ako plody ducha. Už aj vzhľadom na jej racionálnosť a duchovnú konštruktívnosť. Okrem toho tento výber je ukážkou tej opravdivej hermetickej poézie a žiada sa dôkladná príprava čitateľa pre jej chápanie a osvojovanie. Kto na to podbá, presvedčí sa, že tá námaha bola hodná vynaloženého úsilia, lebo Nikola Strajnić skutočne patrí medzi vynikajúcich básnikov srbskej poézie. • KULTÚRA •

JUBILEUM JÁNA ČAJAKA

Pri 150. výročí narodenia aj dokumentárne Jaroslav Čiep

eň 19. decembra v povedomí Petrovčanov a vôbec Slovákov žijúcich v Srbsku je spätý s menom učiteľa, prozaika, redaktora a ústrednej osobnosti kultúrnej a osvetovej aktivity dolnozemských

mia, odhalenie pomníka a umelecký program), aj vo štvrtok 19. decembra si dvoma podujatiami pripomenuli nedožité Čajakove narodeniny. Jedno z nich bola aj vernisáž dokumentárnej výstavy Ján Čajak 1863 – 1944, ktorú prichystal a verejnosti ponúkol Vladimír Valentík. Centrum – sloven-

pozostávajúcej z 18 panelov. V rámci tejto skromnej expozície vidno snahu o zhrnutie životnej cesty, literárnych a publicistických snáh Jána

známy príspevok a v rámci neho aj Čajakov príhovor na SNS v roku 1928. Autor výstavy V. Valentík málopočetnému obecenstvu prezradil, že okrem dobre známych archiválií a fotografií v rámci výstavy sú predstavené aj nové súčasné fotografie a materiály, ktoré sa mu podarilo získať z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine alebo aj z tunajších zbierok, akým je aj archív profesora Pavla Mučajiho. Česť otvoriť výstavu, ku ktorej pripojili aj najvydarenejšie práce z nedávneho výtvarného tábo-

Prítomní si pozorne prezreli expozíciu o Jánovi Čajakovi

Dokumentárnu výstavu za otvorenú vyhlásila spisovateľka Viera Benková Slovákov Jána Čajaka (1863 – 1944). Ján Čajak sa narodil v tento deň presne pred 150 rokmi. Hoci veľkolepé ústredné oslavy Čajakovho okrúhleho jubilea prebiehali v sobotu 23. novembra 2013 (slávnostná akadé-

ská kultúrna koordinácia a Múzeum vojvodinských Slovákov v spolupráci so ZŠ Jána Čajaka práve v petrovskej základnej škole, v aule na prvom poschodí, sa podieľali na slávnostnom otvorení tejto príležitostnej výstavy

Čajaka; vlastne iba dotvára výstavu o J. Čajakovi, ktorá je v petrovskej škole v súčasnosti v miestnosti vedľa knižnice a ktorá je iba pozostatkom niekdajšej Čajakovej izby, ktorú škola mala dlhé roky nainštalovanú v učebni na prízemí. V mene školy prítomných na otvorení výstavy privítal riaditeľ Ján Brna, po čom úryvok z Čajakovej poviedky predniesla Marína Turčanová a na husliach zahrala Marína Cerovská. Mr. Pavel Čáni reprízovo prečítal už

ra Makovička, pripadla spisovateľke Viere Benkovej, ktorá si esejisticky zaspomínala na svojho staršieho literárneho druha, a na to, ako Čajak spoznával mentalitu dolnozemských Slovákov. Obsah celej výstavy je zhrnutý aj do sprievodného katalógu v tvare brožúry na 20 stranách vytlačeného v A4 formáte. Ten okrem 150. výročia narodenia Jána Čajaka pripomína aj 70. výročie jeho úmrtia, ktoré si pripomíname v roku 2014.

STARÁ PAZOVA

Tri úsmevné príbehy Anna Lešťanová

ri príležitosti 150. výročia narodenia Jána Čajaka (19. decembra 1863 Liptovský Ján, Slovensko – 29. mája 1944 Petrovec), prozaika a učiteľa, v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v stredu 18. decembra 2013 usporiadali literárny večierok a v rámci neho premiéru knihy Tri úsmevné príbehy. V knihe sú tri poviedky Jána Čajaka Ja si môj mliečnik nenačnem, Jožkova svadba a Zaucho. Obálku vypracoval, knihu ilustroval a graficky upravil Jozef Klátik. Výber poviedok urobil a doslov napísal spisovateľ Ví• KULTÚRA •

ťazoslav Hronec, ktorý návštevníkom v knižnici predstavil život a dielo Jána Čajaka a hovoril i o knihách, ktoré doteraz vydal. Kniha Tri úsmevné príbehy (názov je taký preto, lebo sa údajne pri čítaní stále vnútorne musíme usmievať) vyšla v Edícii Predsa koľaj (Art centrum Chlieb a hry), ako prvý zväzok, a v Edícii Soľ, ale piesok (Hronec), ako druhý zväzok. O doterajšej činnosti a úspechoch Art centra Chlieb a hry Stará Pazova hovoril a vydavateľskú činnosť predstavil doc. Miroslav Benka, režisér a herec, významný umelec. Prítomní, medzi ktorými boli aj žiaci vyšších ročníkov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka

Z literárneho večierka: Miroslav Benka (stojí), Víťazoslav Hronec a Nataša Filipová, riaditeľka knižnice s profesorkami slovenského jazyka a literatúry, si domov odniesli aj pekný darček – prezentovanú knihu Tri úsmevné príbehy J. Čajaka. Premiéra tejto knihy, ktorá ináč 1 /4576/

vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bola záverečným programom v rámci osláv veľkého jubilea – 135. výročia založenia knižnice.

1. 1. 2014

Kultúra

V decembri upravovali striešku nad vchodom do budovy SVD

ROZHOVOR O SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Namiesto súvahy roka Jaroslav Čiep

lovenské vojvodinské divadlo, založené v roku 2003, je ustanovizeň mimoriadneho významu pre Slovákov v Srbsku a má za sebou 10 rokov pôsobenia. Aj viac ako dve desiatky naštudovaných divadelných predlôh, premiérovo inscenovaných, a potom s väčším alebo menším úspechom aj reprízovaných v našej krajine a v zahraničí. Na kus reči sme si sadli k stolu s úradujúcou riaditeľkou SVD Ivanou Ilićovou, ktorá stojí v čele tejto ustanovizne od septembra 2012. Slečna Ilićová je absolventkou marketingovej komunikácie a reklamy a na začiatok sme ju poprosili, aby nám zmapovala objem práce SVD v roku za nami. – V roku 2013 sme v SVD mali naplánované tri premiéry nových predstavení, z ktorých sme dve aj zrealizovali. Prvé predstavenie, s ktorým sme sa verejnosti predstavili 30. marca, bola Helverova

www.hl.rs

Ivana Ilićová

noc v réžii Richarda Sanitru zo Zvolena. Druhé predstavenie sme si naštudovali a zahrali pre tunajší sviatok divadla, 18. v poradí Petrovské dni divadelné, a je to veselohra Opona nahor!

Informačno-politický týždenník

v réžii Dušana Bajina. Tretiu inscenáciu sme naplánovali na jeseň. Na nej sme začali pracovať, skúšame, ale premiéra bude vo februári roku 2014. Ide o klasickú hru srbského autora Branislava Nušića Podozrivá osoba, ktorú režíruje Alexander Bako zo Starej Pazovy. Herecké obsadenie v nej je rôznorodé, čiže hercov máme z rôznych slovenských osád – od Starej Pazovy po Pivnicu. – Keď ide o divadelné reprízy, kde ste sa ešte predstavili? – Tak Helverovu noc sme hrali v Pivnici na festivale DIDA, na Slovensku vo Zvolene, tiež na Divadelnom vavríne v Starej Pazove a naposledy aj v Kysáči. S predstavením Opona nahor! sme sa predstavili na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči a v decembri aj v Starej Pazove. S predstavením Štyria škriatkovia a víla z predchádzajúcej divadelnej sezóny sme mali malé turné po Vojvodine a hosťovali sme v Kovačici, v Pivnici a v Starej Pazove na prehliadke 3 x Ď.

– V rámci PDD ste si vlani pripomenuli 10. výročie pôsobenia SVD... – Áno, mali sme jeden dodatočný deň venovaný iba otváraciemu programu, 10. narodeninám SVD, ktorý podpísali Ján Čáni a Annamária Boldocká-Grbićová. Bola to svojrázna retrospektíva všetkých uplynulých predstavení. Koncom augusta sme okrem premiéry nášho súboru v rámci PDD na javisku SVD uhostili aj dve akadémie umenia – z Nového Sadu a Banskej Bystrice, divadlo Malá scéna z Bratislavy, dvoch samostatných hercov a divadlo Vertigo z Budapešti. – Svojho času ste verejne hovorili, že sa budete snažiť, aby SVD v Petrovci každý mesiac malo aspoň jedno hosťujúce predstavenie. Podarilo sa vám dodržať sľub? – Tak vcelku áno, okrem hosťujúcich predstavení v rámci PDD, mali sme u nás aj divadelníkov z Crvenky, bábkové divadlo z Nového Mesta nad Váhom, Akadémiu umení, Teatar Džep, Komorné hudobné divadlo a Novosadské divadlo, všetky z Nového Sadu, ako aj staropazovské divadlo. – Ktoré sú ešte obsahy práce ustanovizne SVD, ako ste na tom personálne a ako sa vlastne financujete? – V minulej zimnej sezóne sme premietali aj kinové filmy, v tom budeme pokračovať od januára, a priestory a služby sme poskytovali pre rôzne podujatia a festivaly. Dokopy sme päť zamestnancov, od domovníka po riaditeľku. Realizácia vlastných predstavení sa financuje z pokrajinského rozpočtu, platy zabezpečuje Báčskopetrovská obec a festival zabezpečujeme projektovo z rozličných zdrojov v Srbsku a na Slovensku. Investície, ako si Petrovčania mohli všimnúť v predchádzajúcom mesiaci, keď sme rekonštruovali striešku na samotnom vchode do budovy, tiež zabezpečuje obec. Na scéne sme urobili aj dva nové ťahy, čo tiež zlepšilo kvalitu uvedených predstavení. Objednali sme si aj novú úschovňu pre kostýmy a plánujeme renovovať aj miestnosť pre archív. Inak režisérov, hercov a všetky technické osoby angažujeme na zmluvu. • KULTÚRA •

Z UDELENIA CIEN ČASOPISOV NOVÝ ŽIVOT A ZORNIČKA

Tvorba – záležitosť nadšencov Elena Šranková

ak ako každý rok, aj koncom decembra 2013 vyhodnotili súbehy časopisu pre literatúru a umenie Nový život a časopisu pre deti Zornička. Najúspešnejších odmenili v pondelok 23. decembra v priestoroch NRSNM v Novom Sade, kde pri tejto príležitosti bola pekná slávnosť. Na úvod sa prihovorili Zdenka Valentová-Belićová, predsedníčka Výboru pre kultúru, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. Potom sa slova ujali Jarmila Hodoličová a Adam Svetlík v mene hodnotiacich komisií. Keď ide o Zorničku, medziiným skonštatovali, že celková úroveň zaslaných prác mladých autorov je na vyššej literárnej úrovni a najmladšia generácia autorov sa najlepšie prejavila. Zvolili si lákavú tematiku a chvályhodná je i jazyková úroveň. Keď ide o Nový život, porota skonštatovala, že tohtoročný súbeh bol v porovnaní s predošlými ročníkmi

Odmenení autori a členovia komisií

kvantitatívne i kvalitatívne horšie zastúpený, čo sa odzrkadlilo i na výsledkoch, konkrétne neudelení 2. miesta tak v kategórii poézie, ako i prózy. Dôvody menšieho počtu textov, navyše nie vždy so zodpovedajúcou úrovňou stvárnenia témy, môžu byť rôzne. Literatúre, a najmä písaniu, sa venuje čoraz menej ľudí predovšetkým z mladej generácie. Inak povedané, tvorba sa stáva elitnou záležitosťou alebo „srdcovkou“ ojedinelých nadšencov,

medzi ktorých patria aj účastníci tohtoročnej súťaže. Keď ide o tvorbu pre deti, čiže Zorničku, rozhodnutím komisie (J. Hodoličová, Martin Prebudila a Pavel Matúch) v kategórii poézie prvú cenu neudelili, druhú dostala Mária Vršková za cyklus básní (spolu 5), a tretiu Anna Malková za básničky Bábikin strach a Darček. V kategórii prózy prvú cenu udelili Jánovi Žolnajovi za krátku prózu Izabela, druhú cenu získali Katarína Hricová za prácu

Rozprávka o Samkovi a Samote a Anna Kukučková za prácu Na písmenko. Tretia cena sa dostala do rúk študentiek Anety Lomenovej za prácu Miškove dobrodružstvá a Martiny Bartošovej za prácu Dobrodružstvá červíka Kristofera. Keď ide o tvorbu pre dospelých, čiže Nový život, z básnických príspevkov komisia (Marta Součková, Z. Valentová-Belićová a Adam Svetlík) prvú cenu udelila Martinovi Prebudilovi za cyklus Malá mi je báseň, druhú cenu neudelili, kým tretie ceny udelili Vladimírovi Ječmenovi za 3 básne Bez názvu a Svetlane Gaškovej za báseň Jupiter, Zeus a Rá. Za najlepší prozaický príspevok komisia ocenila prózu Janka Takáča Štráng, druhú cenu v kategórii prózy neudelili a texty ocenené 3. miestom napísali Katarína Hricová (Som tu), Martina Bartošová (Keď raz pochopíš) a Aneta Lomenová (Pred tvárou súmraku).

Druhé výročie folklórnej činnosti

Novoročné radosti v Kulpíne

Elena Šránková

Katarína Gažová

KUŠS BRANKA RADIČEVIĆA V KYSÁČI

lenovia Kultúrno-umeleckého a športového spolku Branka Radičevića v Kysáči v sobotu 21. decembra 2013 vo veľkej sále KIS mali druhý výročný koncert. Svojou prítomnosťou ho poctili mnohí hostia, početné obecenstvo, ako i priateľské a hosťujúce kultúrno-umelecké spolky zo susedných dedín Rumenky a Stepanovićeva, ale aj z Kraljeva a zo Slovenska, z Fiľakova, a vystúpili i tanečníci KIS Kysáč. Spolok Branka Radičevića pôsobí štyri roky a je prvým srbským spolkom založeným v Kysáči. Práca folklórnej sekcie sa rozprúdila pred dvomi rokmi a okrem vystupujúceho súboru, ktorý počíta 17 členov, predstavila sa aj prípravná skupina, v ktorej • KULTÚRA •

tancuje 25 detí. Počas uplynulých dvoch rokov folkloristi tohto spolku vystupovali 25-krát. V tomto roku sa predstavili aj v zahraničí, na festivale Ohridsko sunce. Ako na koncerte vyzdvihli, za úspechy vďačia choreografovi Savovi Vunićovi a vedúcemu orchestra Draganovi Petrovićovi. Predseda spolku Dragoljub Kovačević v príhovore spomenul, že do spolku, ktorý sídli v starej školskej budove v Tankosićeve, chodí 100 detí, ktoré sa snažia vychovávať v duchu pravých ľudských hodnôt a v prospech celej spoločnosti. Snažia sa ich vytrhnúť z nerestí ulice a kaviarničiek a vytvoriť im čoraz lepšie podmienky na kultúrne a športové aktivity, za čo majú porozumenie tak u rodičov, ako i v prostredí a vo vedení Miestneho spoločenstva.

etská radosť, šantivosť a smiech sa rozliehali kulpínskym Domom kultúry v nedeľu 22. decembra. Sieň tohto kultúrneho stánku, len málokedy využitá, tentoraz bola celkom plná. Program Novoročné radosti bol ladený k vianočným a novoročným sviatkom, ale venovaný bol i babkám a dedkom, lebo mal i prvky tradičného programu Slnečná jeseň života. Najprv javisko patrilo najmladším, škôlkarom z kulpínskej Včielky, potom žiakom všetkých ročníkov ZŠ Jána Amosa Komenského. Potešili mnohopočetné obecenstvo pesničkami, hudbou, vinšmi, recitáciami, tancom. Žiaci so svojimi učiteľmi pripravili páčivé výstupy a ich snahu obecenstvo vedelo odmeniť potleskom.

1 /4576/

1. 1. 2014

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Pavel Cefera 1931 – 2013

a oznamovacej tabuli petrovského evanjelického a. v. cirkevného zboru 13. decembra 2013 spoluobčanom oznámili, že sa v ten deň v 82. roku života na večný odpočinok pobral Pavel Cefera. Tento tichý a usilovný človek sa narodil 26. októbra 1931 v Silbaši, kde ukončil základnú školu a v školení pokračoval na petrovskom gymnáziu, kde v školskom roku 1951/1952 ukončil Učiteľskú školu. Ako vyškolený pedagóg prvú pracovnú príležitosť získal v rodisku v miestnej osemročnej Základnej škole bratov Novakovcov. Pracoval tam najprv ako učiteľ praktikant, potom ako riadny učiteľ v slovenskej triede a v rokoch 1957 až 1964 aj ako riaditeľ školy. Od septembra 1964 sa zamestnal ako referent pre vzdelávanie, kultúru a telesnú výchovu v orgánoch správy Obecného zhromaždenia Báčsky Petrovec. Vtedy sa s rodinou presťahoval do Petrovca, kde zotrval do kon-

ca svojho života. Pavel Cefera neskôr pracoval ako obecný úradník na poste tajomníka spoločenstva vzdelávania. V máji 1970 sa prijal riadiaceho miesta v Dome kultúry 28. októbra a neskôr pracoval ako tajomník ustanovizne. V pracovnom pomere v DK zotrval až do februára 1989, keď sa pobral do zaslúženého dôchodku. Pavel Cefera bol i pionierom petrovskej rozhlasovej stanice, ktorá pôsobila v rámci Domu kultúry. Mnohí rozhlasoví poslucháči si pamätajú, že sa im prostredníctvom rozhlasových vĺn viac rokov prihováral vo funkcii hlavného a zodpovedného redaktora a neskôr aj ako radový novinár. I v Silbaši, i v Petrovci bol zapojený do kultúrneho a spoločensko-politického života a zastával i rozličné spoločensko-politické funkcie. Pochovaný bol 14. decembra na petrovskom cintoríne.

J. Č.

Slovesá chcieť a potrebovať Anna Horvátová

dá sa, že sú rovnoznačné, ale predsa sú medzi nimi rozdiely. Objasníme tu preto niektoré dilemy späté s väzbou slovies chcieť a potrebovať. Slovesom chcieť sa v podstate vyjadruje vôľové úsilie po nejakom deji alebo nejakej veci, chuť, úmysel. A to vôľové úsilie vyjadrené týmto slovesom sa prisudzuje nejakej živej bytosti, keďže vôľovú zložku vedomia majú iba živé bytosti. Poukážeme na to v týchto príkladoch: „Hostia chcú odísť.“; „Chce ísť do kina.“; „Chce dosiahnuť úspech.“; „(Ne)chce sa učiť.“ V nasledujúcich prípadoch je sloveso chcieť vhodné iba v zápore, a to pri veciach a javoch: „Nechce pršať.“; „Rana sa nechce hojiť.“; „Rádio nechce hrať.“ Želať si, žiadať, túžiť po niečom možno tiež vyjadriť slovesom chcieť: „Chce nový bicykel.“; „Chcem, aby si to vedela!“; „Národy nechcú vojnu.“ Aj želať, žičiť vyjadríme slovesom chcieť: „Chcem mu dobre.“; „(Ne)chce mu zle.“ Týmto slovesom sa pripúšťa

vyjadriť aj neurčitosť: „Choď, kde chceš!“; „Rob, čo chceš!“; „Choď, s kým chceš!“ Vyjadrujeme ním aj chuť, vôľu (nechuť, nevôľu) konať dej: „(Ne) chce sa mi spať / žiť.“; „(Ne) chcelo sa im ísť do roboty.“ Pomenovanie neživej bytosti sa spája so slovesom chcieť len vtedy, keď ide o zosobnenie, ako napríklad: „Púčik môj, chceš ešte slniečko, vodičky?“ Je to najčastejšie v básnických prejavoch. Jednoznačne možno skonštatovať, že sloveso chcieť prisudzujeme podstatnému menu, ktoré označuje živú bytosť. Pomenovaniam vecí prisudzujeme sloveso chcieť oveľa zriedkavejšie. Vo význame nevyhnutne vyžadovať sa používa sloveso potrebovať: „Pôda potrebuje vlahu.“; „Rozhodnutie potrebuje dlhší čas.“ Ľudia tiež majú či pociťujú potrebu niečoho, nemôžu sa zaobísť bez niečoho, niekoho, takže v tom prípade povieme, že potrebujeme lieky, peniaze, pokoj, pomoc, odpočinok: „Národy potrebujú mier.“; „Dieťa potrebuje matku.“; „Potrebuje niečo ako soľ.“

GRATULÁCIA

BLAHOŽELANIE

Pri príležitosti obhajoby doktorskej dizertácie na vysokoškolských štúdiách Belehradskej univerzity 17. decembra 2013 a k získaniu doktorátu z biotechnickej vedy – genetiky a zošľachťovania bylín – doktorke ZDENKE GÍREKOVEJ gratulujú

Na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade ANDREA KOLÁROVÁ z Lugu 6. decembra 2013 úspešne obhájila diplomovú prácu z poštovej dopravy a získala titul Dipl. Ing. Pri tejto príležitosti mladej inžinierke srdečne blahoželajú a veľa úspechov na ďalších štúdiách želajú

rodičia zo Starej Pazovy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rodičia, sestra Alena a brat Janko.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojich rodičov

MICHALA 1910 – 1997 – 2013

ZUZANU

1910 – 3. 1. 1993 – 2013

MÁRIA MEDOVARSKÁ

1. 1. 1931 – 23. 12. 2012 – 2013 z Kysáča

NAĎOVCOV

zo Starej Pazovy S láskou a úctou si na Vás spomína a za všetko vďačí

Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. Tvoji najmilší

dcéra Mária Turčanová s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Begeč, na katastrálnej parcele číslo 666, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY

POSLEDNÝ POZDRAV

BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82. Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

PAVEL DANKO

19. 12. 1925 – 10. 12. 2013 Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová svatka Anna Seleštianska

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Elektrawinds K-Wind, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimira Popovića č. 8, podal žiadosť o súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterného parku Kovačica inštalovanej sily 125 MW. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obce Kovačica, Ul. maršala Tita č. 50, do 22. 1. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 23. 1. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

1 /4576/

1. 1. 2014

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s manželom

Dňa 10. decembra 2013 nás navždy opustil

PAVLOM DANKOM

PAVEL DANKO

19. 12. 1925 – 10. 12. 2013

19. 12. 1925 – 10. 12. 2013 z Petrovca

Nikdy na Teba nezabudne manželka Katarína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová syn Pavel s manželkou Annou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. decembra 2013 nás navždy opustil

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL DANKO

19. 12. 1925 – 10. 12. 2013 Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Zať Ricko a vnučky Vesna a Ivana s manželom Sašom

na moju dobrú a nenahraditeľnú matku

ANNU FARKAŠOVÚ

16. 12. 1930 – 15. 12. 2009 – 2013 z Kovačice

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dedom

PAVLOM DANKOM

19. 12. 1925 – 10. 12. 2013 S láskou v srdci si na Teba budú spomínať: vnučka Danuša s manželom Jurajom, vnučka Daniela s manželom Jaroslavom a pravnúčatá Ema, Maja, Mia, Ivan a Ivona

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď som Ti navždy dal zbohom, lebo odišla matka starostlivá, ktorú nenahradí žiadna iná. Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach som s Tebou každý deň. Navždy zarmútený Tvoj jediný syn Pavel Farkaš • OZNAMY •

SPOMIENKA

Uplynuli 3 roky, čo nás opustil môj manžel, náš otec a starý otec

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho bratranca, báčiho a apka

na môjho manžela

MICHALA ČERVENÁKA

MICHAL ČERVENÁK

ŠTEFANA SVETLÍKA

1935 – 2010 – 2013 z Kanady rodom z Kulpína

25. 5. 1937 – 24. 12. 2012 – 2013 z Kovačice

Z lásky sme zrodení, lásku chceme dať. S láskou si budeme vždy na Teba spomínať.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba s láskou a úctou zachovávajú

Manželka Zuzana, dcéra Zuzana s rodinou a syn Ján

rodiny Červenáková, Poničanová a Báďonská

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich zosnulých

Zarmútená manželka so svojimi deťmi

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. decembra 2013 uplynulo šesť mesiacov, čo náhle od nás odišiel manžel, otec a starý otec

ONDREJ KOTVÁŠ MICHALA POLIOVKU 1. 11. 1919 – 14. 7. 1999

8. 10. 1953 – 28. 6. 2013 z Padiny

ZUZANU POLIOVKOVÚ

rod. Faragovú 24. 2. 1924 – 27. 12. 2012 V našich srdciach a spomienkach budete stále s nami. Dcéra Zuzana Pecníková s rodinou

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starou mamou

Spíš tíško v pokoji a naše sú dni rovnako boľavé ako nečakaná rozlúčka s Tebou. Tvoja láska a dobrota zostanú navždy v našich srdciach. Tvoji zarmútení: manželka Evka, syn Miroslav s manželkou Ankou a ich deti Anamari a Mariana a dcéra Anka s manželom Ivicom a ich synček Mirko

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ANNOU MARČOKOVOU 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013 z Kysáča Odišla si rýchlo a nechala nám už len spomienky. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: syn, dcéra, nevesta, zať a vnúčatá

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia nádrže a technologických sústav na prepravu ropy v RNS, na katastrálnych parcelách 2498/18 a 2555/14, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 21. 1. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 22. 1. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 14.00 h.

1 /4576/

1. 1. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINY 2 Piatok 27. decembra 19.30 2. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2007) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 29. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 31. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a PALETY 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a PALETY piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o hospodárení poľnohospodárov v našich prostrediach, o súvahe činnosti vojlovického Detvanu, o seminári v selenčskej základnej škole, o laureátoch súbehov Zorničky a Nového života, o vianočnom koncerte Zvonov v Selenči a o výstave obrazov insitného maliara v Hajdušici. Dúhovka bude venovaná vianočnému ovzdušiu vysielaním Hviezdička z produkcie STV, v ktorom odznejú vianočné a novoročné priania a pesničky.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) V sobotu 28. decembra v relácii KALEIDOSKOP volíme HIT roka. Poslucháči môžu hlasovať na tel. číslo: 021/422-135. Okrem dobrej nálady a zábavy na poslucháčov čaká aj odmena. V utorok 31. decembra od 15.05 vysielame tradičný SILVESTROVSKÝ STROMČEK. Okrem lákavých a cenných odmien v odmeňovacej hre ponúkame poslucháčom veselú silvestrovskú náladu prichutenú značnou dávkou dobrej hudby. Na telefonáty čakáme pri telefóne s číslom 021/422-135.

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 27. decembra – Da Vinciho kód Sobota 28. decembra – Legenda o pirátovi, 1. časť Pondelok 30. decembra – Rozchod Utorok 31. decembra – Kým nás smrť nerozdelí Novoročný program TV Petrovec Streda 1. januára – filmový maratón Štvrtok 2. januára – filmový maratón 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 29. decembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: výber z vianočných programov 22.00 Film: Legenda o pirátovi, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 29. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výročné zasadnutie kovačického MOMS Koncoročný program žiakov ZŠ maršala Tita Utorok 31. decembra 16.00 Novoročný program RTV OK Piatok 3. januára 16.00 Slovenský film: Malý pastierik Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Rastislav Struhár, generálny riaditeľ Sústavy Petrovec, na posedení s penzistami • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov prvého sviatku v roku. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

vládla

paraván, ktorá je obvod záves na Nový rok

predložka ž. meno v

obnovila druh veľkej muchy dlhá a tvrdá samohl.

otec

riečny ostrov ž. meno

1. časť tajn. tam dobrý nápad

kelvin ml. doba kamenná

dovádzala do bodu varu vpíšte ODI dlhá samohl.

spojka

TELEVÍZIA PANČEVO streda 1. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia nedeľa 5. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

druh m. meno ruských (demin.) áut

súhlas irídium bude hovoriť

rozlúčka zvlhči kropením mapka

Rakúsko AS HL DU ĽU

ampér ž. meno (dalmat.)

vlastní 2. časť tajn. alt

egyptský boh Slnka

predložka

Loznica spodok údiv vpíšte EČ

ten, kto oponuje (mn. č.) elektrón

všeličo

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 VODOROVNE:

volejbal, ikona, Ta, Ar, anjel, nad, kino, osoba, tt, cap, tá, e, robota, nabok, d, sused, tr, N, KD, tre, Ena, Brus, holubica. TAJNIČKA: VIANOCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu zo 7. decembra 2013 bolo: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JOZEF BOLERÁC, Ul. JNA č. 46, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

• RTV PANORÁMA •

1 /4576/

1. 1. 2014

Šport ŠPORTOVÝ ROK 2013

Bič pleskol v rukách hádzanárok Juraj Pucovský

táto už desiata trofej na ME je predsa pekný úspech. Starší hráči Kovačević, Podraščanin, Nikić už vedia, ako je to zastať si na stupienok víťazov, ale aj mladší spoluhráči Atanasijević, Jovović, Ivović, Lisinac... hrali akoby mali za sebou mnoho veľkých súťaží.

(Foto: zdroj internet)

portovci Srbska aj v minulom roku priniesli mnoho radosti, ale i viaceré rozčarovania na početných súťažiach doma a v zahraničí. Športový rok otvorili v januári 2013 hádzanári Srbska, ktorí na 23. Majstrovstvách sveta v Španielsku obsadili iba desiate miesto. Najkrajšie ho uzavreli hádzanárky našej krajiny, ktoré 22. decembra v belehradskej Kombank Arene získali striebornú medailu. Tešili sme sa z úspechov Novaka Đokovića a našich tenistov, aj keď sa im nepodarilo druhý raz získať Davisov pohár, obdivovali úspechy atlétov Emira Bekrića a Ivany Španovićovej, vysoko hodnotili zlato kajakárky Nikoliny Moldovan... Najviac nás rozčaroval neúspech futbalistov v kvalifikácii, lebo ich na budúce leto nebudeme vidieť na MS v Brazílii. SRBSKO IBA SIEDME. To hádam nikto nečakal od našich vodných pólistov na Majstrovstvách sveta v Barcelone, ktorí prvýkrát po šiestich rokoch zostali bez medaily na najväčších súťažiach. D. Pijetlović, G. Pijetlović, Ćuk, Nikić, Filipović, Rađen, Prlainović a ostatní v štvrťfinále narazili na Čiernu Horu, ktorá nás prekonala 9 : 8. Táto generácia vodných pólistov Srbska pod vedením šéftrénera Dejana Savića sa nikdy neocitla v takejto situácii, keďže sa od roku 1999 nedostala ani do semifinále. Našim vodným pólistom jediná útecha mohol byť len triumf nad večnými rivalmi Maďarmi v skupine 13 : 10, ktorí vo finále prekonali Čiernu Horu a získali titul majstra sveta. Naši plavci a predovšetkým Ivan Lenđer a Boris Stjepanović v Barcelone úplne rozčarovali, lebo nezískali žiadnu medailu, čo viac neprebojovali sa ani do finále. PRVÉ MEDAILY ATLÉTOV. Majstrovstvá sveta v atletike, ktoré prebiehali v Moskve, zo-

www.hl.rs

Brazílčanky, tentoraz, boli ozaj najlepšie... stanú pamätné podľa toho, že naša atlétka Ivana Španovićová priniesla Srbsku prvú zlatú medailu v dejinách. Ivana v skoku do diaľky preletela 6,82 metra, čo postačilo, aby sa jej na prsiach zaleskla bronzová medaila. Úspech dovtedajšej šampiónky Balkánu, ktorá pritom utvorila aj štátny rekord, je tým väčší, ak vieme, že mala zdravotné problémy predtým, ako vyšla na rozbežisko. Žiadosťou Španovićovej je účasť a medaila na Olympiáde 2016 v Riu de Janeiro, čo sa jej nepodarilo predtým v Pekingu a Londýne. Onedlho potom na štadióne Lužniki nás druhou medailou, tiež bronzovou, potešil bežec Emir Bekrić. Náš atlét ako jediný Európan vo finále pretekov na 400 metrov prekážok obsadil tretie miesto v čase 48,05, utvoril štátny rekord a dosiahol najväčší úspech v doterajšej kariére. Bekrić bol dlho na trati iba šiesty, ale potom, ako povedal,

hod oštepom 60,81 metra stačil na 9. miesto v Európe. Netreba pochybovať, že v atletike máme mladú, talentovanú generáciu, ktorá môže svoj vrchol dosiahnuť na Olympiáde v Brazílii roku 2016. VOLEJBALISTOM BRONZ. Bronzová prítomnosť, zlatá budúcnosť! Tak by sme mohli zhodnotiť účasť volejbalistov Srbska na 28. Majstrovstvách Európy v Dánsku a Poľsku. Po triumfe v skupine hráči šéftrénera Igora Kolakovića v osemfinále premohli Dánsko 3 : 0, v štvrťfinále boli lepší od Belgicka 3

NESPOKOJNÉ VOLEJBALISTKY. Zverenkyne trénera Zorana Terzića na 28. Majstrovstvách Európy do Nemecka a Švajčiarska odcestovali ako šampiónky z roku 2011. Prvé miesto v skupine dávalo nádej, že to znova dobre dopadne. Brakočevićová a spoluhráčky vo štvrťfinále prekonali Taliansko 3 : 0 a to bol koniec úspechom. V semifinále Rusky boli presvedčivé – 3 : 0. Našim zostala nádej, že sa v boji o tretie miesto zotavia. Nestalo sa, Belgičanky po veľkom boji zvíťazili 3 : 2, získali bronzovú medailu a naše zostali na mieste, ktoré športovcov asi najviac škrie. Predseda Volejbalového zväzu Srbska Aleksandar Boričić ocenil, že „so štvrtým miestom nie sme spokojní, ale verí, že sa dievky čoskoro opäť dostanú na stupienok víťazov“. Pô J D E M E D O ŠPANIELSKA. Cieľ, ktorý si naši basketbalisti vytýčili pred odchodom na Majstrovstvá Európy do Slovinska, aj splnili. Šéftréner Dušan Ivković odviedol mužstvo, v ktorom boli deviati debutanti, nezískali sme medailu, zakotvili na 7. mieste po výhre

Atlétka Ivana Španovićová, nositeľka prvej medaily pre našu krajinu na MS posledných 50 metrov „zobral srdce do rúk“, strašne finišoval a zaslúžene zužitkoval dvanásťročnú drinu na tréningoch. Novosadčan Michal Dudaš s prekonaným štátnym rekordom v desaťboji zakotvil iba na 14. priečke, kým Tatjane Jelačovej

Informačno-politický týždenník

: 1, no v semifinále narazili na neprekonateľných Rusov a prehrali 1 : 3. V boji o tretie miesto susedia Bulhari boli favoriti, ale sa naši pochlapili, presvedčivo vyhrali 3 : 0 a domov sa vrátili s bronzovými medailami. Zlato z Viedne 2011 neobhájili, ale

nad Talianskom 76 : 64. Tak je zabezpečená kontinuita účasti na Majstrovstvách sveta, na ktorých sme za posledných 60 rokov chýbali iba dvakrát, raz pre sankcie uvalené na našu krajinu. Mnohí, hlavne svetoví odborníci, tvrdia, že už dávno nevideli • ŠPORT •

Radosť hádzanárok Srbska po získaní striebornej medaily v belehradskej Kombank Arene

slabší basketbal ako v Slovinsku. Nečudo, veď tam neboli viac ako šesťdesiati hráči, poväčšine z NBA ligy, ktorí vo svete basketbalu niečo znamenajú. Náš reprezentačný basketbal nie je na niekdajšej špičkovej úrovni, ale v tejto chvíli je najdôležitejšie, že budeme na najbližšom Mundobaskete 2014 v Španielsku. Mužstvo pod taktovkou pravdepodobne Aleksandra Đorđevića a posilnené Teodosićom, Lučićom, Savanovićom, Mačvanom, Tepićom, možno ešte niektorými hráčmi, by už tam mohlo vykročiť novou víťaznou cestou.

bo nikdy hráčov Matića a Ljajića, ktorí hrali vynikajúco, dostal sa do konfliktu s kapitánom Ivanovićom a jeho zástupcom Kolarovom... V takom ovzduší sa ťažko mohlo nazbierať viac bodov od súperov. Preto priam cynicky odznela vyhláška Mihajlovića po výhre nad Macedónskom 5 : 1 v poslednom zápase, „že by všetko bolo inak, keby kvalifikácia bola pred nami!“ Nezdá sa vám, že

šéftréner mal mesačný plat 35 000 eur!? Na rozdiel od seniorov mládežníci Srbska pod taktovkou Ljubinka Drulovića získali titul majstra Európy v Litve, keď prekonali Francúzov 1 : 0. Rajković, Mitrović, Meleg, Pavlovski, Gaćinović, Vojvodić, Luković, Đurđević, Ožegović a spoluhráči v mladom veku dokázali svoju silu, kvalitu a talent. Nebude

ĎALEKO JE BRAZÍLIA. Futbalisti Srbska nebudú vidieť krajinu karnevalov, samby, kávy a futbalu! Sami si to zavinili neúspešnou kvalifikáciou. Belgicko si vybojovalo vízum bez ťažkostí, Chorváti sa im pripojili po barážovom úspechu s Islandom. My sme zostali na tretej priečke najviac vďaka prehre doma s belgickými „červenými diablami“ 0 : 3, remíze s Chorvátskom 1 : 1 a naj- Bežec Emir Bekrić rýchly ako vietor v Moskve mä neúspechu v Skopje s Futbalový zväz Srbska, dokonca dobre, ak sa neskoršie celkom Macedónskom 0 : 1. Bývalý šéftréner Siniša Mihaj- aj naša krajina so Sinišom Mihaj- stratia vo „futbalovom mori“, ako lović príliš veľmi experimentoval, lovićom, zaplatili príliš vysokú často dosiaľ starší reprezentační nezaraďoval do mužstva dlho ale- cenu, ak je pravda, že doterajší kolegovia. • ŠPORT •

1 /4576/

STRIEBRO Z KOMBANK ARENY. Nie náhodou sa hovorí, že na konci bič plieska. Tentoraz v rukách hádzanárok Srbska. Nepochybne, zverenkyne šéftrénera Sašu Boškovića v predposlednú decembrovú nedeľu v belehradskej Kombank Arene pred rekordným počtom divákov (19 467) v dejinách Majstrovstiev sveta hádzanárok dosiahli najväčší športový úspech v roku 2013. Po finálovej prehre s Brazíliou (20 : 22) sa našim hádzanárskym hrdinkám: Tomaševićovej, Krpežovej, Ognjenovićovej, Erićovej, Damnjanovićovej, Cvijićovej, Filipovićovej, Popovićovej, Živkovićovej, Nišavićovej... zalesklo striebro na hrudi. Zaslúžene a čisto ako slza. Zriedkavo sa stáva, aby na veľkej súťaži, akým sú MS, jedno mužstvo dvakrát prekonalo toho istého súpera. Podarilo sa to Brazílčankám (v skupine v Niši boli lepšie od Srbska 25 : 23), a preto zaslúžene oslavujú prvý titul majstra sveta. Naše nemohli viac. Stačilo aj to, že v osemfinále boli lepšie od Južnej Kórey, vo štvrťfinále eliminovali doterajšie majsterky sveta a olympijské víťazky Nórky, v semifinále premohli Poľky... Preto, radujte sa dievčatá. Vy ste naše športové drahokamy!

1. 1. 2014

Šport NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI ROKA 2013 V OBCI STARÁ PAZOVA

Strelkyňa Sanja Vukašinovićová a volejbalistky Jednoty Anna Lešťanová

Banovci, Nové Bánovce (Tijana Vzácne uznania v kategórii za dosiahnuté výsledky v roku Ristićová, Katarína Brankovićová, školského športu získali Nina za nami okrem volejbalistiek TV Stará Pazova a Obce Stará Jovana Vukovićová, Milica Mač- Čortanová, volejbalistka staropa- Jednoty odmeny získali BasketPazova už 47-krát vyhlásili kićová) a Kajakársky klub balový klub Jadran najlepších športovcov roka, Bánovce (Emilija Jeftićová, Golubinci (Druhá renajúspešnejších športových funk- Valentina Gagićová). gionálna liga – juh), cionárov a športové kolektívy v Ragby klub Radnički Medzi juniormi sa vyznaobci. Slávnosť usporiadali v utorok menali Velibor Pucar, KaraNová Pazova (semifi17. decembra 2013 po prvý raz v te klub Front Stará Pazova, nalista majstrovstiev staropazovskej divadelnej sále za účastník svetových a euSrbska), Basketbaloprítomnosti početných športov- rópskych majstrovstiev a vý klub Mladost Nová cov, športových pracovníkov a nositeľ medaily na BalkánPazova a Basketbalohostí, medzi ktorými bol aj Zoran skych majstrovstvách, a Marvý klub Dunav Staré Gajić, známy volejbalový tréner. ta Bírešová, Strelecký klub Bánovce. V kategóBoli tam aj predstavitelia lokálnej Jednota Stará Pazova, členka rii najúspešnejších samosprávy v čele s predsedom reprezentácie Srbska, ktorá športovcov – jednotObce Stará Pazova Đorđom Ra- sa zúčastnila na európskych livcov tentoraz oddinovićom. majstrovstvách pre juniorov menili Dubravku ĐuZa najlepšiu športovkyňu roka v Osijeku, ináč bola druhá Športovkyni roka Sanji Vukašinovićovej odmenu rićovú zo ženského 2013 vyhlásili Sanju Vukašinovićo- na majstrovstvách Srbska. odovzdal predseda obce Đorđe Radinović Volejbalového klubu vú, členku StreleckéJednota Stará Pazova, ho klubu Jednota zovského Gymnázia Mileho Zagovića z Futbalového zo Starej Pazovy, Branka Radičevića. klubu Dunav Staré Bánovce, Marktorá získala zlatú Tentoraz odmenili aj ka Mirosavljevića z Futbalového medailu na mítingu profesorku telesOlympijské nádeje v nej výchovy ElviNitre, na Slovensku. ru Ignjatovićovú Staropazovský Ženz pazovskej ZŠ ský volejbalový klub Boška PalkovljeJednota získal titul vića Pinkiho. Za najlepšieho športonajlepšieho šporvého družstva. Na tovca – invalida utorkovej slávnosti vyhlásili Gorana Cenu Medius special Rajnovića, účastudelili Borisovi Kolaníka medzinárodrevićovi, medziná- Najúspešnejší športový klub – volejbalistky pazovskej nej súťaže šporrodnému volejbalo- Jednoty tových invalidov vému rozhodcovi zo v Novom Sade. Starej Pazovy, ktorý Slavoljub Tanactoho času žije v Novom ković z Volejbalového klubu Náčelníčka Libuška Lakatošová Sade. Omladinac Nové Bánovce sa a Slavoljub Tanacković V kategórii pionierov ovenčil titulom najlepšieho za najúspešnejších vyhlášportového pracovníka, kým je klubu Omladinac Nové Bánove sili: pionierske družstvo najlepším futbalovým rozhod- a Zorana Jakšića zo Streleckého Karate klubu Front Stará com Nikola Džombić zo Starej klubu Jednota-trap Stará Pazova. Pazova, ktoré je šampión Pazovy. Prívlastok najúspešnejšieVyhlásenie športovcov roka sa Srbska (Marko Mihajlović, ho trénera patrí Sašovi Ikerovi zo konalo v slávnostnom ovzduší a Stefan Matić, Danijel VuStreleckého klubu Jednota Stará odmeny najúspešnejším udelili kašinović), Šachový klub Pazova. Odmenu v roku 2013 Đorđe Radinović, Zoran Gajić, Bánovce – Dunaj (Marija za príspevok v rozvoji futbalu Miloš Jojić (futbalista Partizana), a Miloš Stankovićovci, získal Futbalový klub Podunavac Libuška Lakatošová, náčelníčka účastníci európskych a z Belegiša. Oddelenia pre šport, mládež svetových majstrovstiev Na rebríčku medzi piatimi a kultúru Obce Stará Pazova, a v šachu pre mladšie ka- Miloš Stanković, nádejný šachista, najúspešnejšími športovými Jovica Gagrica, riaditeľ RTV Stará tegórie), Fitnes klub Džim prebral odmenu aj pre sestričku Mariju klubmi v Staropazovskej obci Pazova.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÝ VIANOČNÝ TURNAJ V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

od domácich Kysáčanov. Najlepší strelec Nemanja Nikolas (Sofeks) vsietil 7 gólov. Najlepším hráčom turnaja bol Ilija Knežević (Jedinstvo Rumenka) a najmladším hráčom bol šikovný Kysáčan Filip Pixiades. Toto športové podujatie zorganizovali za podpory viacerých sponzorov. Zápasy viedol rozhodca Milan Grijak. Kysáčske školopovinné deti nacvičuje profesor telesnej výchovy Nermin Feleć, pomáhajú mu Novak Radišković a Zoran Drieňovský. Podľa slov N. Feleća takto pripravujú školské deti, aby sa jedného dňa stali členmi FK Tatra, s ktorým

Domácim šieste miesto Anna Legíňová

kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra sa neustále niečo deje. V prvom polroku preva-

Príhovor riaditeľky Anny Gašparovićovej

V zápale zápasu

hu mali zväčša kultúrne aktivity, ale nevystali ani športové podujatia. V sobotu 21. decembra 2013 sa práve v kysáčskej škole opovážili vymerať sily v malom futbale žiacke celky z Nového Sadu, Futogu, Rumenky, Bečeja, Čeneja a Kysáča. Súťažili tímy: CeMas Beli (Nový Sad), Sofeks Kysáčski futbalisti s trénermi (Futog), Borac (z ťazili. Neskoršie sa atmosféra na novosadskej Klisy), CeMas ihrisku stupňovala, lenže škoda, že Plavi (Nový Sad), Jedinstvo v hľadisku bolo málo fanúšikov. Po (Rumenka), 11 plavih (Bečej) 21 zohraných zápaa domáci. soch sme dostali Riaditeľka školy Anna víťaza prvého ViaGašparovićová na úvod nočného turnaja v pozdravila účinkujúcich kysáčskej základnej a zdôraznila, že sa aj toto škole. Je to mužšportové podujatie koná stvo CeMas Plavi v rámci 240. výročia prí- z Nového Sadu. chodu Slovákov do Kysáča. Druhé miesto zísTurnaj potom otvorili žiaci kalo Jedinstvo z s osobitnými potrebami, Rumenky a tretí spolu s Igorom Závišom a bol celok 11 plavih Alexandrom Ožvátom. A z Bečeja. Domáci potom sa lopta rozkotúľala Kysáčania sa ocitli Pekné medaily a poháre v športovej hale. na šiestom mieste. Najprv sa stretli najNajlepším brankárom turnaja škola nadviazala dobrú spoluprácu, mladší domáci futbalisti s je Vladimir Tojzan (CeMas Plavi), predovšetkým v záujme výchovy Čenejom a zaslúžene zví- ktorý inkasoval iba jeden gól, a to budúcich futbalistov.

OČAKÁVANÁ SPRÁVA ZO ŠÍDSKEHO CK JEDNOTA

Roman v CK Partizan Stanislav Stupovský

akáto správa bola zo šídskeho CK Jednota počas celého roka očakávaná, len sa nevedelo, kedy sa to stane. Jasné bolo, že vynikajúce výsledky Aleksandra Romana nezostali nepovšimnuté medzi cyklistickými odborníkmi. V CK Jednota si tiež boli vedomí, že je ich finančná moc slabá, a že Romanovi nemôžu zabezpečiť potrebné podmienky na jeho ďalší rozvoj. Preto len bolo otázkou, kedy a kto mu ponúkne lákavejšie podmienky. Tréner a predseda CK Jednota Slobodan Radovanović so zármutkom, ale reálne o odchode Aleksandra Romana do belehradského CK Partizan povedal: „Počas celého roka do Šídu prichádzali záujemcovia o transfer Romana do ich klubov. • ŠPORT •

Medzi nimi boli aj takí, o ktorých by sa mohlo povedať, že nemajú nič spoločného so športom! Keď som videl, že je jeho odchod neodvrátiteľný, rozhodol som sa chlapcovi pomôcť. V záujme jeho ďalšieho rozvoja. Odišiel som s Romeom, Šídsky cyklista Aleksandar Roman ako ho my voláprestúpil do radov belehradského me, do Belehradu CK Partizan a vážne sa v CK 1 /4576/

Partizan rozprával o pokračovaní jeho kariéry v tomto klube. Prisľúbili nám, že mu zabezpečia vrcholné podmienky na tréning a prácu, pritom aj odmenia v rámci svojich možností. Je mi ľúto, že Romeo odišiel, ale je to jeho dobrá perspektíva a spokojný som, že som urobil to najlepšie pre našu doterajšiu oporu. Zaujal som sa o neho ako rodič a verím, že je to môj dobrý skutok.“ Stalo sa teda to očakávané a Aleksandar Roman je už členom CK Partizan v Belehrade. 1. 1. 2014

Šport MAJSTER SVETA – MIROSLAV ĎURIŠ Z HLOŽIAN

Zladil fyzickú a mentálnu silu Juraj Bartoš

sa riadne stravovať, riadne trénovať a riadne oddychovať. Ako sa stravuješ ty? „Základom môjho stravovania je riadna domáca kuchyňa. Proteíny sú iba doplnkom na ľahšie a účinnejšie zotavenie organizmu po namáhavých tréningoch a pretekoch.“

(Fotky: z archívu M. Ďuriša)

ower Lifting alias silový trojboj. Šport, ktorý zatiaľ nie je olympijský, získava aj v Srbsku čoraz viac prívržencov. Konkurencia sa zostruje. Pretekári súťažia v troch disciplínach: v drepe, tlaku z lavičky a mŕtvom ťahu. Miroslav Ďuriš, mladý skromný a usilovný chlapík, poľnohospodár z Hložian, tanečník v miestnom KOS Jednota... Nenápadný silák. V septembri 2012 na Majstrovstvách sveta v Bardejove, na Slovensku, dosiahol štátny, európsky a svetový rekord v disciplíne tlak na lavičke (bez výstroja), v kategórii juniorov (pretekárov do 24 rokov) váhy do 75 kg vytlačil rovných 130 kilogramov. S výstrojom (osobitným tričkom) zvládol o 20 kg viac.

Tlak na lavičke

Za najväčší úspech považujem 2. miesto na ME v silovom trojboji bez výstroja, vlani v Knjaževci, kde som získal pohár ako najlepší junior. Mal som najlepší koeficient, t. j. pomer medzi vlastnou a zdvihnutou váhou.“

Vlani ti pri príležitosti Dňa Obce Báčsky Petrovec udelili osobitné verejné uznanie pre šport... „Roku 2012 som sa zúčastnil na medzinárodných súťažiach na Slovensku v skupine juniorov do 75 kg: v tlaku na lavičke v zemnom a v silovom trojboji „rau“ (bez výstroja) v Dobšinej. Obsadil som prvé miesta tam, ako i na otvorených majstrovstvách Chorvátska vo Virovitici. Svetový rekordman: Miroslav Ďuriš

www.hl.rs

Ani to nie je všetko... „Získal som i niekoľko titulov majstra Srbska a Vojvodiny, tiež druhé či tretie miesta viackrát aj v zahraničí. Zatiaľ mám súhrnne 22 zlatých medailí, 10 strieborných, 4 bronzové a 7 pohárov.“ Kedy si sa začal zaoberať silovým športom? „Súťažne roku 2011. Ak sa nemýlim, debutoval som na štátnych majstrovstvách v Báčskej Topole (2. Drep miesto). Aktívne posilňujem asi 4 – 5 rokov... Najprv som cvičil iba rekreačne v súkromnej posilňovni v Čelareve. Kamarát z detstva ma roku 2011 presvedčil, aby som trénoval v Báčskom Petrovci. Začlenil som sa teda do Silového klubu Stena, a potom som nastupoval aj za SK Herkul.“ Bez čoho nemôže potenciálny silový športovec? „Prirodzená sila je vítaná, najdôležitejšia je však veľká vôľa. Treba

Mŕtvy ťah

Aké sú tvoje najlepšie výsledky v silovom trojboji? „Do 15. septembra 2013 (po dovŕšenie 24 rokov života) som súťažil ako junior. V kategórii do 75 kg vlastním štátny rekord v silovom trojboji: drep 182,5 kg, tlak na lavičke 130 kg (zároveň svetový rekord) a mŕtvy ťah 230 kg.“

Informačno-politický týždenník

Aký je naskutku zápas človeka „so železom“? „Nestačí len fyzická sila a technika. Dôležitú úlohu hrá aj mentálna rovnováha. Súťažiaci musí byť presvedčený, že závažie, ktoré má zdvihnúť, zdvihnúť naskutku aj môže. Inak ho nezdolá. Samozrejme, každý má istú hranicu, nad ktorú sa nedá.“

Je to drahý alebo nenákladný šport? „Musím povedať, že do Knjaževca a do Bardejova som sa dostal, lebo mi finančne pomohli Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Hložany. Na súťaž v zahraničí treba 500 – 600 eur. Výbava pre každú disciplínu stojí 200 – 300 eur...“ Aké ciele máš na športovom pláne? „Usilovne trénovať a súťažiť.“ • ŠPORT •

Šport

Úspešná atletická výprava z Pivnice na Petrovskom maratóne 2013

Stredoškolák Benjamín Kunčák (v strede) na uliciach Petrovca vyrástol v pivnickej atletickej škole

ATLETIKA V PIVNICI

Králi kráľovnej športov Juraj Pucovský

tletika má v pivnic kej Základnej škole 15. októbra viacročnú živnú pôdu. Spoločne sa na tom podieľajú profesor telovýchovy Janko Brňa a tamojší žiaci. Hodiny atletiky pravidelne navštevuje zo 25 žiakov, ktorí usilovne trénujú na trati a v posilňovni. Účasť na pretekoch je pre mladých bežcov zvláštna skúška vlastnej pripravenosti, ale aj pekný zážitok, najmä ak sa zamiešajú medzi víťazov. Mladí Pivničania si už zvykli na úspechy, ktoré dosahujú všade tam, kde sa zúčastnia. Z roka na rok si prinášajú medaily z pouličných pretekov v Báčskej Palanke a z Petrovského maratónu, kde pravidelne v jednotlivých kategóriách majú prvých troch bežcov. Vlani to boli Filip Badinský, Daniel Blatnický a Miroslav Šuster medzi žiakmi 5. a 6. tried. Povšimnutiahodný úspech zverenci profesora Brňu dosahujú aj na Novosadskom maratóne, kde piataci, šiestaci, ôsmaci z Pivnice zdolali už aj dráhu štvrťmaratónu – 10 500 metrov. Je to pre ich životný vek ozaj husársky kúsok! Na 21. Novosadskom maratóne, v októbri 2013, Rastislav Záskalický, Daniel Blatnický a Filip Badinský poľahky zdolali 5 000 metrov. Vtedy niekdajšia žiačka školy 15. októbra, teraz petrovská gymnazistka Melánia Brňová, za menej ako jednu hodinu prebehla trať štvrťmaratónu. Tieto výsledky nám hovoria, že sú pivnickí bežci králi kráľovnej športov žiackych súťaží. Boli sme svedkami, že sa o jednotlivcov z Pivnice zaujímali niektoré známe atletické kluby. Doprajme im, aby v atletike zotrvali čím dlhšie a jedného dňa sa ovenčili aj trofejami zo seniorských pretekov.

Melánia, poďme! Bežkyňa Brňová z Pivnice (prvá zľava) na štarte 21. Novosadského štvrťmaratónu

Traja pivnickí bežci na 21. Novosadskom maratóne

Rozcvička pred pretekmi je veľmi dôležitá: Melánia Brňová

2010 2011 2012 2013 2014 Všetkým čitateľom veľa zdravia, šťastia a rodinného pokoja v novom roku

2015 20

1944 2014

2014

v o k o r 0 7 Už u r e i m u š a V písaný na NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ Bulvár oslobodenia 81/V 21 000 Nový Sad tel.: 021/47 20 840 | 063/47 20 84 telefax: 021/47 20 844 e–mail: nvuhlasludu@hl.rs www.hl.rs www.vzlet.rs