Hlas 01 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4628/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 1. 1. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Šťastný a úspešný nový rok 2015

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Novinky z agrosektoru na rok 2015

ŠPORT Ján Triaška Báčsky Petrovec

Keď šťastie obráti chrbát...

Z obsahu

1. 1. 2015 | 1 /4628/

Uzávierka čísla: 24. 12. 2014

4 TÝŽDEŇ 4 Čas novoročný 5 Najúspešnejší v oblasti školstva 6 Na prahu novej etapy

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Zase je aktuálny bazén 14 Sviatočná pohoda sálala zovšadiaľ 20 Na dôchodku na plné obrátky

Premiéri Srbska a Číny Aleksandar Vučić a Li Kche-čchiang mali viacero stretnutí a rozhovorov medzi 15. a 18. decembrom 2014. (s. 6) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Poďme spolu do nového roku!

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 26 Piliarky na slivkách 27 Začíname s odoberaním vrúbľov 29 Lunárny kalendár na rok 2015

31 KULTÚRA 32 Zmapované hviezdy literárneho neba 34 Pamätnica školy

V Galérii SND v Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 20. decembra 2014 otvorili výstavu 3. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov. Na bienále svoje práce vystavuje 12 autorov rôznych generácií. (s. 32) E. Šranková

37 Naplno sa prejavila v cirkvi

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Strelkyne odchádzajú z Tatry 48 Pozoruhodné druhé miesto 50 Slovenky nás poslali domov Titulná strana: SHUTTERSTOCK

Piate Vianočné trhy v Petrovci sa uskutočnili v sobotu 20. a v nedeľu 21. decembra 2014 na Námestí slobody. Okrem pestrej ponuky občerstvenia a vianočných dekorácií návštevníkom pred pomníkom na javisku bol ponúknutý aj bohatý kultúrno-umelecký program. (s. 13) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Len pekne

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Vianočné a novoročné sviatky sú skutočne kúzelné: prebúdzajú v nás potrebu usmievať sa, odpúšťať, menej pekné spomienky vytláčať z mysle.

novu sme na konci jednej kalendárnej dráhy a na začiatku novej. Zo zvyku bilancujeme, plánujeme. Tak v súkromí, ako i v rámci inštitúcií, podnikov. Pekné momenty z uplynulého roku sa vynárajú samy, s pôžitkom si ich v duchu vychutnávame znovu. Tie trpké vyvolajú chmáry na duši, znovu spolucítime s tými, ktorých rok za nami skúšal možno ešte viac. A uvedomujeme si, že život predsa nie je iba prechádzka ružovou záhradou. Na sklonku starého roku znovu chceme veriť, že nadchádzajúci rok bude pre nás a našich najbližších šťastný, zdarný, že nás poslúži zdravie, že nebude chýbať rodinná pohoda. V nádeji, že tak bude, pokukávame i na predpovede astrológov. Bez ohľadu na to, či ich vešteniam veríme alebo nie, či chceme vedieť, čo nás čaká v práci, vzťahoch, financiách a zdraví alebo nie, upokoja nás ich pekné výhľady. A rovno také nám predkladajú. Rok 2015 bude vraj v znamení mieru, harmonického spolužitia a pokoja, teda skôr o diplomacii, ako o sile. Tie sa spájajú so šťastím, prosperitou a múdrosťou. Nechceme vám uškodiť ilúziami, že nám nový rok bude ľahký – všetci sme si predsa vedomí situácie, v ktorej sa zmieta a z ktorej sa aj nepopulárnymi opatreniami chce vymaniť naša krajina. Aj náš slovenský parlament – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je na začiatku ďalšieho mandátneho obdobia. Má pred sebou dosť úloh a verejnosť veľmi striehne na to, ako ich rieši. Napríklad je to i prebiehajúca profesionalizácia kultúrnych podujatí, ktorá priniesla i kvalitné plody, ale i biele miesta. V tejto chvíli máme na mysli náš najstarší hudobný festival Stretnutie v pivnickom poli, ktorému akoby práve tá profesionalizácia veľmi v zachodenom spôsobe organizovania neprospela. A tohto roku by sme s radosťou tlieskali jeho 50. ročníku... Ale aj napriek tomu chceme a aj vám doprajeme vychutnávať si nádej, že bude dobre. Len pekne. Treba vraj len pozitívne myslieť, potom môžeme očakávať, že tak aj bude. To si môžeme dovoliť. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  1 /4628/ 1. 1. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Oto Filip nohé hodnotné umelecké diela, najmä maľby a sochy, chránia sa v zbierkach inštitúcií, ako je Srbská akadémia vied a umení, Matica srbská, Národné múzeum... Je však aj galéria, v ktorej sú vystavené 365 dní v roku, no dosť málo ľudí sa môže kochať v ich kráse. Ňou sú vlastne steny Paláca Srbska či niekdajšej budovy Zväzovej výkonnej rady v Novom Belehrade. Práce Konjovića, Kuna, Bijelića, Lubardu... sú len malým zlomkom obrovského umeleckého pokladu v rozľahlej budove. Žiaľ, okrem zamestnancov, účastníkov viacerých konferencií a občas novinárov, iní sa sotva ocitnú v príležitosti pozrieť si ich. Možno len vtedy, keď tam majú čosi vybaviť alebo sa stretnúť s niektorým úradníkom ministerstva. Pritom nenačim veľa uvažovať nad tým, ako sa dostať k osožnému východisku, aké sa napríklad už roky uplatňuje v mnohých štátoch. Tieto svoje vládne, parlamentné a iné dôležité budovy a inštitúcie nezahalili rúškom tajomstva, ale ich pravidelne sprístupňujú verejnosti. Všetko v duchu natoľko potrebnej transparentnosti. Ide o systém tzv. otvorených dverí, o hodiny vyhradený pre pobyt občanov, záujemcov v budovách, v ktorých sa celé desaťročia písali dejiny alebo sa aj dnes v nich stanovuje politika. Viaceré naše popredné orgány takúto prax už uplatňujú, síce skromne, no na začiatok aj to stačí. Jej závany by mali zasiahnuť aj Nový Belehrad. Tým skôr, že ide o dejisko, kde (spolu) vznikala tak najnovšia povojnová história Juhoslávie, potom Srbska, ako aj ich a tým i nášho umenia. 4

www.hl.rs

168 HODÍN

Čas novoročný

Galéria



Oto Filip

ivot je raz všedná, inokedy smutná alebo šťastná veta. Za nami sú dni, keď sme zažili mnoho starostí, zháňania a nervozity. Keď nás strašili ročné uzávierky aj obavy, či všetko v práci a doma dokážeme stihnúť. Veľa dní zhonu predsa nakoniec bolo vykúpených chvíľami oddychu a šťastnej vianočnej pohody. Nový rok pred nami, ten starý už akoby sa strácajúci v labyrintoch spomienok. Keď odbije polnoc na Silvestra, zvykneme si popriať dobré zdravie, pokoj, lásku, možno aj dostatok tvorivých nápadov a energie na ich uskutočnenie. Možno sa pritom i opýtame, či budeme mať väčšiu radosť ako doposiaľ z konania moci, politikov a ekonómov, prajúc si, aby menej rozprávali a viac konali v náš prospech, v záujme prežitia náročného času pretrvávajúceho v dôsledku kríz – našich a globálnych. Aj v ňom potrebujeme viac solidarity, vzájomného pochopenia v rozličnostiach a v napĺňaní podstaty bytia. Veď aj napriek tomu, že každý jeden sme iný, všetci sme predovšetkým ľudia. A mnohé



spoločné problémy len spolu môžeme riešiť. Čo nový deň, to nová skúška. Pred Srbskom je ťažké obdobie, v ktorom treba podnikať smelé kroky, mieni šéf Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport. Je tu problém Kosova, regionálne vzťahy, neslávne dedičstvo našich štátnych a spoločenských podnikov, nutnosť dosiahnuť vládu práva, potreba úspešne pokračovať v boji proti korupcii... Stávame sa predsedajúcim OBSE, jedného z najdôležitejších mechanizmov na hľadanie východísk z krízových situácií v časoch náročných. Očakáva nás plná implementácia Bruselskej dohody ako predpoklad otvárania prvých prístupových kapitol v procese eurointegrácie. Je tu aj otázka stupňujúcich sa štrajkov, od advokátov po osvetových pracovníkov, a ich nárokov, reálnych, menej reálnych či nereálnych. Základný finančný dokument na rok pred nami, rozpočet, je v duchu možností, upriamený na sporenie, a preto i nominálne menší než vlaňajší. Jeho základnými koordinátami sú príjmy v sume 924,4 miliardy dinárov, náklady 1 083 miliárd a defi-

cit 158,6 miliárd, pričom sa na úrovni štátu má usporiť 65 miliárd dinárov. Rokovanie o týchto premisách poslanci Národného zhromaždenia začali v pondelok, mimochodom v prvý zimný deň. Koľko hudby, toľko i muziky. Väčšia finančná disciplína, ťažké reformy, zredukovanie deficitu, zriekanie sa, sporenie, iné hospodárske nočné mory... – sú to len niektoré pojmy a skutky, ktoré budeme skloňovať alebo žiť v mesiacoch pred nami. Bez toho sa totiž ťažko odrazíme od dna. Hmlu alebo tmu niektorých odpovedí netreba chápať ako raz navždy danú. Holou, neskrášlenou pravdou je, že vzdorovať problémom je už dávnejšie náš údel, bez ktorého si ťažko (možno) nárokovať na úspešné východiská a naplnenie vytýčených cieľov. Súhrnne a hodnotiaco treba vyzdvihnúť, že čas novoročný treba chápať ako čas nových začiatkov. Rok pred nami bude všetko, len nie ľahký. Kto si to skôr uvedomí, rýchlejšie vytriezvie z doterajších ilúzií a lepšie sa naň pripraví, ľahšie a úspešnejšie zdolá jeho dni. Vrátane všetkých nástrah, ktoré tieto (pri)nesú.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARIJA GAJEVIĆOVÁ, VÍŤAZKA 6. SVETOVÉHO BIENÁLE ŠTUDENTSKÉHO PLAKÁTU

Odkaz a varovanie Oto Filip – Aké pocity ste mali po správe, že ste sa stali víťazkou 6. bienále? – Toto mi je prvá cena a vôbec som ju nečakala. V prvom rade som veľmi dojatá. Opaku-

Informačno-politický týždenník

jem, že mi je ťažko uveriť, že z celkového počtu 2 300 plagátov, koľko ich účinkovalo na tomto bienále, práve ten môj zvíťazil. Ako ste si všimli, dominuje mu čierna farba,

pretože som ňou najvýstižnejšie mohla tlmočiť vlastný odkaz, skôr varovanie, týkajúce sa toho, čo môže znamenať gl o b áln e ničenie prírody a prostredí. Som zástancom názoru, že spätosťou plagátu, typografie, ilustrácie a fotografie možno adekvátne poukázať na význam zachovania planéty a nášho životného prostredia. • TÝŽDEŇ •

Z UTORKOVÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV O ROZPOČTE NA ROK 2015

Skromnejšie a po novom Oto Filip

ak ako sa pravý hospodár na konci sezóny vhĺbi do svojho finančného zošitu, aby skontroloval, na čom je a v ktorom smere sa mu od zajtra treba činiť, aj iné orgány moci, územné samosprávy, inštitúcie a subjekty sa na sklonku decembra zaoberajú financiami na rok, ktorý práve odštartoval. Výnimkou nebolo ani Zhromaždenie APV, ktoré sa tejto problematike venovalo v utorok 23. decembra. Čiže ďalší rozpočet sa ocitol na dôkladnom pretrase ako najdôležitejší z vyše tridsať bodov rokovacieho programu. Po odpovediach na poslanecké otázky, vstupných zdôvodneniach a stranícky zafarbenej viachodinovej rozprave, v ktorej opozícia vyčítala koalícii pri moci, že doterajším rozpočtom spravidla chýbala rozvojová dimenzia, poslanci dokumentu dali zelenú. Čo teda obsahuje schválené Pokrajinské parlamentné rozhodnutie o rozpočte APV na rok 2015? Pokrajinský premiér Bojan Pajtić vyzdvihuje, že je transparentné a rozvojové a že sa schvaľuje v podmienkach, v ktorých neexistuje Zákon o financovaní Vojvodiny a že sú prostriedky prednostne sústredené na poľnohospodárstvo, hospodársky

rozvoj, na infraštruktúru. pokrajinskej pokladnice majú zabezNa základe návrhu pokrajinskej pečiť necelých 15 miliárd dinárov. Aj vlády finančný rámec, teda rozpočet v položkách označených ako náklady na rok 2015 je približne 62,33 miliar- sú zase na prvom mieste transferody dinárov, kým sa vé prostriedky iným deficit presahujúci 5 úrovniam moci – okolo 40 miliárd, tiež miliárd dinárov má v prvom rade, až na 94 subvencie verejným percent, vyfinancovať nefinančným podniz prostriedkov nestrokom a organizáciám, vených za uplynulé na ktoré sa má vyroky, ktorých je tiež členiť nad šesť milipribližne 5 miliárd. árd dinárov. Suma, Hoci je navrhnutý rozktorá sa, v duchu a počet o 2,3 miliardy v záujme naplnenia dinárov skromnejší strategických oriennež vlaňajší, v súlatácií pokrajinskej adde s možnosťami sa ministratívy, plánuje Na začiatku: Zoran plánujú ďalšie kapialebo ako priamy kaRadoman najprv tálové vklady, ako aj odpovedal na poslanecké pitálový vklad, alebo pokračovanie finan- otázky, a potom zdôvodnil ako podpora obciam covania opatrení a návrh rozpočtu či iným inštitúciám vo aktivít upriamených Vojvodine sa odhaduna udržanie úrovne a rastu zamest- je na pätnásť miliárd dinárov. nanosti, zveľadenie hospodárskeho Ak sa mnohé, čo sa podčiarkovaovzdušia, realizáciu priamych pod- lo v rozprave, nevymanilo z dotenetov na zamestnávanie. rajšej parlamentnej praxe výrazne Z položiek v časti menom príjmy ovplyvnenej straníckymi záujmami je tradične najvyššia tá s označením a trenicami, čiastočne aj vzťahmi transferové prostriedky: takmer 34 strán pri moci, menovite SVM a LSV, miliárd dinárov. Na druhom mieste sú tak netreba zabudnúť uviesť aj čosi príjmy z troch druhov daní, ktoré do iné, snažiace sa byť v duchu potrieb

a doby. Totiž pokrajinský rozpočet je prvýkrát navrhnutý podľa programového modelu, čo je záväzok vyplývajúci zo Zákona o rozpočtovom systéme. Uvádzanie tohto modelu je viacročný proces, veľmi objemný (592 strán) a náročný, no predovšetkým osožný. Lebo po niekoľkých rokoch má umožniť, aby základný finančný dokument pokrajiny bol skutočne založený na hodnoverných informáciách o dosiahnutých výsledkoch. V záujme smerovania k tomuto, na stovkách strán tohtoročného rozpočtu je nielen obvykle prezentovaný rozvrh prostriedkov podľa ich užívateľov, ale aj čosi nové. Ide o jeho programovú časť, z ktorej sú badateľné úsekové politiky a význam, aký sa na tieto pri rozvrhovaní prostriedkov kladie. Prakticky to znamená, že táto časť dokumentu poskytuje jasnejší obraz o finančných prioritách. Práve v tom je význam a výhoda programového rozpočtu v porovnaní s rozpočtom klasickým: že klasifikuje a špecifikuje príjmy a náklady podľa užšie definovaných príslušností užívateľov, že spresňuje, na čo sa prostriedky trovia, že spotrebu spája so stanovenými cieľmi, plánmi, konkrétnymi výsledkami. Rok, ktorý sme začali, a ďalšie rozbory ukážu, nakoľko terajšie finančné odhady boli skutočne reálne, možné a prioritné. Čo meniť, čo zdokonaľovať, čo prvé financovať. Veď všetko to je nielen ekonomika, ale často, viac a skôr aj politika.

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK MIHÁLY NYILAS ODKAZUJE

Najúspešnejší v oblasti školstva Jasmina Pániková

oniec roka je už bežným obdobím na zhodnotenie celého roka, našich úspechov, príp. neúspechov. Aký rok má za sebou Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá? V ktorej z týchto oblastí boli najúspešnejší? Hovoril o tom rezortný tajomník Mihály Nyilas na ročnom stretnutí s predstaviteľmi médií. Podľa neho sekretariát bol najúspešnejší v oblasti školstva, aj napriek tomu, že v celej krajine bola druhá polovica roka poznačená práve štrajkami osvetových pracovníkov. „Požiadavky pedagógov, ustanovizní • TÝŽDEŇ •

a syndikátov sú ospravedlňujúce, ale spôsob, akým chcú dosiahnuť svoj cieľ, možno nie je najvhodnejší,“ povedal Nyilas. Zdôraznil,

že všetky akcie sekretariátu mali za cieľ iba jedno – zlepšiť podmienky vyučovania vojvodinských žiakov, zabezpečiť kvalitnejšie

ubytovanie v žiackych domovoch a nezabúdali ani na afirmáciu multikultúrnosti, tolerancie a rodovej rovnosti. Medzi najpodstatnejšie projekty predovšetkým patria zorganizovanie štvrtého ročníka Festivalu mysle, vybavenie 124 stredných škôl a 16 žiackych domovov najmodernejšími učebnými pomôckami, až v 14 predškolských ustanovizniach začali realizovať projekt dvojjazyčného vyučovania, a to v srbskom a anglickom jazyku a ako jeden z najaktuálnejších a najvýznamnejších projektov vyzdvihol projekt Inklúzia rómskych žiakov v stredných školách vo Vojvodine, ktorý trvá od roku

2007 a ocenený je ako najkvalitnejší v regióne. Sú to ich doterajšie aktivity. Avšak zaujímalo nás, čo a ako plánujú robiť v roku 2015. „V roku 2015 mienime pokračovať s realizáciou už začatých projektov, nielen v oblasti školstva, ale aj tých, ktoré sa týkajú národnostných spoločenstiev. Národnostné rady sú formované, chceli by sme mať s nimi tesný kontakt, aj keď ide o ich financovanie, ale aj riešenie bežných problémov. Keď ide o správu a predpisy, pravdaže, aj naďalej sa budeme zúčastňovať v pracovných skupinách, ktoré vytvárajú republikové predpisy a akty. Všetko to patrí do našej bežnej činnosti, v ktorých aj naďalej, dúfam, budeme úspešní,“ uzaviera tajomník Nyilas.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Týždeň K VZŤAHOM BELEHRADU A PEKINGU

Na prahu novej etapy Oto Filip

Budapešť – Belehrad, ktorá by mala pokračovať cez Macedónsko do Grécka. Pri udelení Charty čestného občana mesta Belehrad

najserióznejším spôsobom, keďže každý z nich bude ďalším krokom k modernizácii štátu a lepšej ekonomike.

aké dva týždne pred koncom roka Belehrad bol dejiskom významných medzinárodných udalostí, ktorých skutočný dosah a význam sa prejaví len v období pred nami. Začnúc stretnutím Číny a šestnástich krajín strednej a východnej Európy (SVE), ktorý sa konal v duchu Pekingom proklamovaného roku investícií (rok 2014) a úsilia o lepšiu infraštruktúru v tejto časti Európy, ako aj Kroky do budúcnosti: premiéri Li Kche-čchiang a Aleksandar Vučić väčší objem obchodnej výmeny medzi Čínou a premiérovi Liovi Aleksandar Vučić – Čínu a Srbsko spájajú hlboké šestnástkou, cez štvrtkové otvo- podotkol, že Srbsko podnikne historické styky a Tretí samit Čína renie Pupinovho mosta medzi všetko, aby sa projekty dohodnuté a SVE 16 je pevnou zárukou, že tie Zemunom a Borčou, po celý rad počas pobytu čínskeho premiéra vzťahy budú nezničiteľné aj v bubilaterálnych rokovaní dvoch štá- u nás realizovali najkvalitnejším a dúcnosti… – vyzdvihol prezident tov, hlavne ich premiérov Aleksandra Vučića a Li Kche-čchianga. To, čo je známe, a jasné je, že OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ROBERT FICO, PREDSEDA VLÁDY Srbsko a Čína majú totožné ná- SLOVENSKEJ REPUBLIKY zory na kľúčové politické otázky. Čiže obidve krajiny sa zasadzujú za zachovanie svetového mieru a za neohrozovanie územnej integrity iných. Peking rešpektuje našu orientáciu, politiku a európsku cestu, a mieni, že sa práve v decembri otvára nová stránka v našich dvojstranných vzťahoch. O. Filip – Najmä chcem povedať, že moja Nečudo, že sú takéto konštatovláda plne rešpektuje politiku jednej vania potvrdené podpísaním až edným z popredných účastní- Číny. To je veľmi dôležité skonštatrinástich bilaterálnych dohôd a kov vrcholného stretnutia Číny tovať. Tiež rešpektujeme aj politiku memoránd: od Dohody o hosa šestnástich krajín strednej a vý- územnej celistvosti a zásadu nezapodársko-technickej spolupráci, chodnej Európy (SVE) v Belehrade sahovania do vnútorných záležitostí cez ďalšiu o spolupráci Národnej 16. decembra bol i predseda vlády Číny ako takej. Toto vytvára predpobanky Srbska a Čínskej rozvojovej Slovenskej republiky Robert Fico. klad na veľmi dobré hospodárske banky po Memorandum o porozu- Bezprostredne pred utorkovým vzťahy. Čína je obrovská krajina. mení o financovaní medzi Eksim bilaterálnym rokovaním s naším Nám by niekedy stačilo, poviem to bankou a mestom Belehrad. Keď premiérom Aleksandrom Vučićom obrazne, keby jedno čínske mesto ide o infraštruktúrne projekty, už a následným začiatkom samitu Čína spolupracovalo zo Slovenskom, predo 20. januára by Srbsko, Maďar- – SVE 16, opýtali sme sa ho: tože počet obyvateľov a výkonnosť sko, Macedónsko a Grécko mali – Čo je to spoločné, čo spája ekonomiky je neporovnateľne väččínskej vláde predložiť konkrétny Slovensko a Čínu, predovšetkým šia. Dnes je Čína v podstate najsilmodel financovania rýchlotrate v hospodárskej oblasti? nejšia ekonomika na svete. Čiže, my

Tomislav Nikolić na stretnutí, ktoré 18. decembra mal v Belehrade s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom. Ten v rozhovore skonštatoval, že Srbsko má dôležitú zemepisnú pozíciu a že ekonomické napredovanie našich občanov prispeje k mieru a stabilite v pásme, v čom Čína bude aktívne účinkovať. Tak Tretie stretnutie Čína – SVE 16, ako aj celý rad rokovaní počas neho a po ňom naznačujú, že je politika Pekingu cieľavedomá, v podstate aj strategická. Namiesto krátkodobých ziskov na európskych projektoch, cieľom Pekingu je stavať infraštruktúru: tak v záujme nás a iných štátov, ako aj samotnej Číny, ktorá tak chce umožniť rýchlejšiu a lacnejšiu prepravu svojich tovarov do Európy. V konečnom dôsledku aj na trhy členov Európskej únie, ktorý im je zatiaľ relatívne neprístupný. V takýchto zmýšľaniach a snahách práve Belehrad bol jedným z odrazových infraštruktúrnych mostíkov. A dôležitým ohnivkom v budovaní nových mostov Euroázie. Z toho môžeme mať nemalý osoh, ak všetko dohodnuté v druhej polovici decembra dokážeme zrealizovať tak ako načim. Lebo konkurencia je výrazná a rad čakateľov na čínske a iné investičné prostriedky a projekty dosť dlhý.

Tie vzťahy sú veľmi dobré

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

chceme predstavovať Slovensko ako krajinu, ktorá je neustále atraktívna pre investície. Máme vybrané určité oblasti, najmä oblasť energetiky. A dnes budeme hovoriť s čínskym partnerom o konkrétnom projekte, o jednej veľkej prečerpávacej stanici na Slovensku. Budeme hovoriť ešte o nejakých projektoch v oblasti inovácií. Tie naše vzťahy sú veľmi, veľmi dobré, no nie sú celkovo využívané tak, ako by som chcel. • TÝŽDEŇ •

Oto Filip

ktorých v polovici júna na čelo Európskej komisie zvolili Jean-Claude Junckera. V Normandii začiatkom

iatemu mesiacu pokojne možno dať trojnásobnú nálepku: mesiac tragédií, záplav a volieb. Začiatkom mája 2014 pri zosuve pôdy na severe Afganistanu zahynulo 2 100 ľudí. V polovici mája výbuch a požiar v tureckej uholnej bani neďaleko mesta Soma obrali o život takmer tristo ľudí, kým záplavy, v ktorých bolo viac ako päťdesiat obetí, sužovali nielen Srbsko, ale i Bosnu a Hercegovinu, Maďarsko, Rumunsko. Petro Porošenko (foto: internet) Máj bol i mesiac významných volieb: na tých prezidentských v Ukra- júna oslávili 70. výročie vylodenia jine 25. mája vyhral Petro Porošenko, západných spojencov a tam sa kona egyptských bývalý minister obrany nalo i stretnutie prezidentov Putina a hlavný veliteľ armády Abdal Fattáh a Porošenka. Sísí. Konali sa v ňom i eurovoľby, po V ďalšom, šiestom vlaňajšom me-

– MINULÝ ROK BOL O NIEČO ZLOŽITEJŠÍ a komplexnejší ako obyčajne a v takých podmienkach jediné, čo môžeme vykonať, je, aby sme to, čo robíme, vykonali na najlepší spôsob. Ja verím, že ste vy vynaložili všetky sily, aby občania Vojvodiny boli dobre informovaní, a zároveň sa vám poďakúvam za dobrú spoluprácu, – vyzdvihol v pozdravnom prejave k účastníkom tradičnej novoročnej recepcie, ktorá sa 23. decembra konala v aule vlády Vojvodiny, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić, keďže bol tajomník Slaviša Grujić pre chorobu znemožnený sa na nej zúčastniť. Špeciálnym hosťom tohto stretnutia bol Juraj Bartoš (na snímke vľavo), redaktor týždenníka Hlas ľudu, ktorý v tomto roku oslávil 70. výročie svojho založenia, a predstaviteľom vojvodinskej mediálnej obce sa prihovoril aj po slovensky. Pritom zdôraznil, že dúfa, že vždy zostanú poctiví k sebe, k čitateľom a k divákom, a že sa konečne k tým nepoctivým nasadí ostrejší kurz, ako sme to možno v stave vykonať teraz. M. Ď. Foto: O. Filip • TÝŽDEŇ •

pri talianskom ostrove Lampedusa a do popredia pozornosti sa začína dostávať skupina Islamský štát v Iraku, ktorú Spojené národy v tom mesiaci obvinili z rozsiahlych zločinov, vrátane masových popráv. Ukrajina však stále pretrvávala ako svetová téma číslo jeden. Júl bol mesiacom, kedy EÚ a USA odsúhlasili najtvrdšie hospodárske sankcie proti Rusku, ktoré Európska komisia ešte aj pritvrdila začiatkom septembra. Aby všetko bolo ešte horšie, zostrelenie malajzijského civilného lietadla MH17 nad Ukrajinou 17. júla, ktoré letelo z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, pričom zahynulo 298 osôb, spôsobilo lavínu vzájomných obvinení Moskvy a Kyjeva, ako aj iných relevantných aktérov svetovej scény. Len od apríla do augusta si pokračujúce tvrdé boje na východe Ukrajiny vyžiadali viac ako 2 100 obetí. Za ten čas zo svojich príbytkov odišlo okolo 850 000 ľudí. Napriek prímeriu podpísanému 5. septembra aj v polovici novembra 2014, Spojené národy, na mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady, jednou z mnohých na tému ukrajinskej krízy, tlmočili hlboké znepokojenie nad možnosťou návratu konfliktov vo východnej Ukrajine. (V budúcom čísle: Ebola valcuje svet)

INÝ NÁHĽAD

Máj – mesiac volieb

siaci, sa pozornosť sveta upriamuje na Izrael, ktorého armáda začala stupňovať tlak na Hamas na Západnom brehu za únos troch izraelských mladíkov. Militanti z pásma Gazy pálili vtedy rakety na Izrael, ktorý odpovedal prudko a silne: do 20. júla izraelské nálety na pozície radikálneho palestínskeho hnutia Hamas spôsobili smrť približne tristo osôb. Boje v pásme Gazy trvali až päťdesiat dní. Len 16. septembra sa Izrael, Palestína a OSN dohodli na obnove vojnou zničeného pásma. Program rekonštrukcie Gazy, ktorú v lete zničila 50-dňová vojna s Izraelom, odštartoval začiatkom novembra. Z aspektu ďalších volieb pozornosť v júni pútal najmä Afganistan. Tam sa konali prezidentské voľby, historicky prvé, ktoré neboli pod záštitou OSN. Ich víťazom sa po prvom aprílovom a druhom júnovom kole stal bývalý minister financií Ašraf Ghání. Aj júl tiež priniesol kopu nových udalostí: zomrel v ňom Eduard Ševarnadze, hrobár studenej vojny, nastúpila smrť približne dvesto imigrantov z Afriky

Ďuro Varga

SVET V ROKU 2014 (3)

1 /4628/ 1. 1. 2015

Týždeň HOVORÍME S MILINOU FLORIANOVOU, LAUREÁTKOU ROČNEJ CENY RÁDIO-TELEVÍZIE VOJVODINA

Aj Rádio Nový Sad sa digitalizuje Juraj Bartoš

dmena, čiže ročná Cena Verejného servisu Rádio-televízie Vojvodina za rok 2014 sa dostala do rúk aj Miline Florianovej. Šéfredaktorka vysielaní v slovenskej reči Rádia Nový Sad ju dostala za osobitný prínos v tvorbe a vysielaní rozhlasových a televíznych programov. Úvodom rozhovoru, v ktorom sme sa, pravda, dotkli aj aktuálnej chvíle redakcie, do ktorej prišla pred troma a pol desaťročiami, sme sa spýtali, či je to jej prvá cena tohto druhu. – Je to moje prvé uznanie z úrovne Rádio-televízie Vojvodina. Nakoľko je mi známe, ak sa nemýlim, do našej redakcie sa takéto uznanie naposledy dostalo dávno, a to Zuzke Pavlovovej – za vysielanie pre deti a za rozhlasovú súťaž recitátorov. – Čo asi bolo podnetom na udelenie tejto ceny vám? – Hoci mi to nikto nepovedal, som presvedčená, že predovšetkým som ju dostala následne zabezpečenia financií pre potreby slovenskej redakcie. Získali sme totiž účelové prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Využili sme ich na digitalizáciu nášho vzácneho archívu. – Čo vlastne zahrnuje zdigitalizovaný archív? – Na našich zvukových pásoch sú v podstate dejiny Slovákov žijúcich vo Vojvodine; tým, že sme ich pozmenili na digitálne zápisy, urobili sme si priestor pre ich využitie teraz i v budúcnosti. – Čo vlastne, ktoré veci ste „vrátili do života“? – Je tu toho... napríklad rozhovor s prvým dirigentom orchestra Rádia Nový Sad Jaroslavom Vojtechovským, v relácii Sobotienka ide, ktorú pripravovala neskoršia šéfredaktorka Jarmila Cinkotská;

www.hl.rs

sú tu aj iné príspevky z tohto a ďalších vysielaní, akým je trebárs Kolovrátok, ktorý už neexistuje. Zachované sú i rozhovory s insitnými maliarmi z Kovačice, vrátane Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a iných, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami. Zdigitalizované sú taktiež vysielania pre deti, povedzme rozhovory kolegyne

Pavlovovej s Jurajom Tušiakom a podobné veci; ťažko je napočítať, čo všetko tu je. V archíve sme dokonca vydolovali aj rozhlasovú hru Janko Hraško Raráško z obdobia propagovania socializmu, ktorú sme zatiaľ nevysielali; musíme si ju pozorne vypočuť a poradiť si s príznakmi doby, v ktorej vznikla. Tu sú i portréty našich spisovateľov, ktoré robila Viera Benková, potom pohľadnica Kovačice a celá paleta iných vysielaní a príspevkov. – Je zdigitalizovaný aj archív obsahujúci dokumentárny a hraný program? – U nás v redakcii sme uskladňovali len vysielania, ktoré vyrábala naša Slovenská redakcia. Hraný program patril hovorovo-umeleckej produkcii, hudobné nahrávky obhospodárila hudobná redakcia. RTV práve teraz digitalizuje hudobný archív a teda aj slovenské pesničky, ktoré sú jeho súčasťou. My sme sa sústredili najprv na digitalizáciu vysielaní, ktoré vyrobila naša redakcia, s cieľom zachovať ich v zvukovej podobe. Na tento účel sme zís-

Informačno-politický týždenník

kali minigrant organizácie Slovak Aid, s podporou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý sme využili na obstaranie novej techniky, takže sme v tejto chvíli na tomto pláne medzi najvybavenejšími redakciami. Za podpory NRSNM sme roku 2014 nahrali 87 minút hudby, čiže 27 pesničiek, ktoré v rámci uplynulých ročníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli získali Cenu za autentickosť; bez porozumenia NRSNM a Výboru pre kultúru by sa nám to nepodarilo. – To je pekná správa; máte podobnú, aj keď spomenieme hovorené slovo? – Po viac než dvadsiatich rokoch vyprodukovali sme vlani aj rozhlasovú hru Arko a ja v réžii Ľuboslava Majeru (autorka predlohy je Elena Antalová, ktorá zvíťazila v našej súťaži o najlepšiu rozhlasovú hru). S ňou sme účinkovali aj na medzinárodnom festivale v Bratislave. Podarilo sa nám taktiež, konečne, zabezpečiť hosťovanie tamburášskeho orchestra RTV v Bratislave a predstaviť RNS na vlnách Rádio-televízie Slovenska (RTS), a to nielen prostredníctvom slovenského a srbského, ale aj rusínskeho a maďarského jazyka. Spolupráca s Rádio-televíziou Srbska je regulovaná protokolom o spolupráci. Podpísali ho generálni riaditelia. S ohľadom na to, že teraz aj na Slovensku je rádio a televízia jeden právny subjekt, spolupráca sa vzťahuje na (nielen) slovenské redakcie aj v rozhlase, aj v televízii. Umožňuje školenie slovenských novinárov, výmenu materiálov, čo je pre nás veľmi dôležité, keďže množstvo materiálov od kolegov z RTS dostávame úplne zdarma. Protokol umožňuje odborné stretnutia kolegov z oboch strán, bez ohľadu na národnostnú príslušnosť. – Ako sa vyvíja spolupráca so slovenskými rozhlasovými (a televíznymi) redakciami

v Maďarsku a Rumunsku? – S kolegami z týchto médií sa spravidla stretáme na Slovensku, na Medzinárodnom festivale rozhlasových hier. Už niekoľkokrát sme sa pokúsili o vzájomnú výmenu príspevkov, zakaždým sa však vyskytli dáke problémy, ťažko povedať, či objektívne alebo subjektívne. Povedzme kolegyňa z Maďarského rozhlasu prejavila záujem o spomenutú novú hru, ibaže tu sa ako prekážka javí otázka autorských práv... – Dotknime sa aj boľavejších otázok. Aj z vašej redakcie ľudia odchádzajú a prísun čerstvých síl je tenký? – V tomto období máme 17 ľudí v redakcii; traja z nich pracujú na určitú dobu. Kedysi, ako je známe, redakcia, v období, keď vyrábala aj rozhlasový, aj televízny program, počítala viac ako 50 ľudí. Po oddelení televízie tam odišli deviati kolegovia. Okrem počtu zamestnancov drasticky klesol – asi o tretinu – i objem programu vysielaní v slovenskej reči. Vysielali sme 7,5 hodiny denne a teraz len 5 hodín. K zmenšeniu došlo po bombardovaní a znížení vysielania Rádia Nový Sad iba na troch frekvenciách, odkedy sa na jednej frekvencii vysiela iba srbský program, na druhej maďarský a na tretej vysielame my, Rumuni, Rusíni, Ukrajinci a iní. Ďalším problémom, síce o čosi menším než predtým, je počuteľnosť. Okrem toho aj nás očakáva nevyhnutná digitalizácia vysielania. Dobrá okolnosť je fakt, že sa naposledy náš program dá sledovať aj na webovej stránke Rádia Nový Sad, hoci je to na druhej strane väčšia záťaž pre ľudí, ktorí ho chystajú a realizujú. – Ďakujem za rozhovor a prajem úspešný nový rok 2015 vám osobne a vašim kolegom v RTV. – Ďakujem. Všetko dobré prajem aj ja vám, hlasľudovcom, našim poslucháčom a vašim čitateľom. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Rozpočet v popredí ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Anička Chalupová

v sume približne 763 000 000 dinárov a v nasledujúcom roku obec by mala minúť 897 miliónov dinárov. Lokálna samospráva predovšetkým ráta s výdatnejším prísunom transferových pros-

oncoročné pracovné stretnutie výborníkov Zhromaždenia obce Kovačica sa uskutočnilo vo štvrtok 18. decembra 2014. V rámci 24. zasadnutia výborníci prerokovali 60 bodov, ktoré sa týkali hlavne finančných a kádrových otázok. Ústredným bodom zasadnutia bolo schválenie obecného rozpočtu na rok 2015. Predtým však fŕkali iskry a lietalo perie počas diskusie o zmenách a doplnkoch rozpočtu Z koncoročného zasadnutia ZO Kovačica obce na bežný rok (tretí doplnkový rozpočet) a de- triedkov z republikovej úrovne batovalo sa o správe o realizácii v sume 225 miliónov. Výborníci obecného rozpočtu v období teda schválili rozhodnutie o rozod januára do septembra 2014. počte obce na rok 2015, ako i za Podrobnejší pohľad na finančné hrsť iných rozhodnutí týkajúcich trendy a plány prezentovala Ljil- sa budúcej činnosti obecných jana Žarićová, vedúca oddelenia verejných podnikov a inštitúcií. pre financie. Rozpočet na budúci Na zasadnutí rokovali aj o návrrok sa zvyšuje: tohtoročný bol hu rozhodnutia o obecnom práv-

nom zastupiteľstve, komunálnych činnostiach, doprave na území Obce Kovačica, kádrových zmenách… Za nového riaditeľa Domu kultúry Michala Babinku v Padine vymenovali Andriju Tomeka a takisto väčšinou hlasov za novú predsedníčku Dozornej rady VP Rádio-televízie Obce Kovačica zvolili Marínu Holíkovú z Kovačice. V ďalších bodoch uvoľnili z funkcie a vymenovali nových troch členov Obecnej rady, ako aj člena Správnej rady PU Kolibrík, predsedu a jedného člena Dozornej rady Galérie insitného umenia v Kovačici. Namiesto Daniela Kadanca (DS) za nového výborníka zvolili Jána Petroviča, takisto z listiny Demokratickej strany. Záverom zasadnutia, ktoré trvalo bezmála sedem hodín, predseda ZO Ján Puškár poprial výborníkom krásne prežitie nadchádzajúcich vianočných a novoročných sviatkov a rozdelil im primerané darčeky.



KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Pamätná tabuľa Židom. V stredu 17. decembra 2014 pred Domom kultúry odhalili pamätnú tabuľu šídskym Židom, ktorí sa stali obeťami fašistického teroru v druhej svetovej vojne. Z 95 šídskych Židov vojnu prežilo iba 16 osôb, ale dnes v meste nežije nikto z nich. Iniciatívu k postaveniu tabule podal archeológ Radovan Sremac, kustód archeologickej zbierky Gradina v Šíde. Práce financovala Židovská spoločnosť Hitahdut olei eks Jugoslavia, ktorá v Izraeli zoskupuje Židov z bývalej Juhoslavie. V mene tohto združenia sa prihovoril Antun Unterberger, tabuľu odhalil Dr. Ruben Fuks, predseda Zväzu židovských obcí Srbska, a pomodlil sa vrchný rabín Srbska Isak Asei. Primeranými slovami sa prihovoril aj predseda Obce Šíd Nikola Vasić. St. S.

STARÁ PAZOVA

Dlhopisy na komunálnu výstavbu Katarína Verešová

spolupráci so Stálou konferenciou miest a obcí aj Obec Stará Pazova sa zapojila do akcie dobrovoľnej zbierky municipálnych dlhopisov od podnikateľov a občanov. Z toho dôvodu Đorđe Radinović, predseda obce, vo štvrtok 11. decembra podpísal zmluvu s Enricom Verdoscia z UniCredit Bank. Na tlačovke pred podpísaním • ĽUDIA A DIANIA •

zmluvy bolo povedané, že prvá séria municipálnych dlhopisov v hodnote 125 miliónov dinárov bola realizovaná začiatkom roku 2014 a že teraz začína verejný odbyt (plasman) druhej série týchto cenných papierov, v ktorej je 12 500 dlhopisov. Každý má hodnotu 10-tisíc dinárov, čo znamená, že sa týmto spôsobom zabezpečí ďalších 125 miliónov dinárov na komunálne projekty: na úpravu

Báčsky Petrovec

centra Novej Pazovy, na výstavbu športovej haly s kolkárňou v Golubinciach a na výstavbu jasličiek v Belegiši. Každému, kto tieto cenné papiere kúpi, banka zabezpečí 6-percentné úroky (prepočítané na eurá) s dobou splatnosti päť rokov (bez grace obdobia). Municipálne dlhopisy budú k dispozícii občanom v prvom kvartáli 2015, o čom budú včas informovaní.

Návšteva. Pod vedením Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec a v spolupráci s YMCA Serbia mládežníci z tejto obce v sobotu 13. decembra vo Vranji prezentovali slovenskú kultúru, tradície a obyčaje. V rámci projektu Rozbaľovanie sa uskutočňuje výmena mládežníkov medzi týmito dvoma obcami. Mládež z Vranja Petrovčanom návštevu opätovala počas víkendu 19. – 21. decembra 2014. Hostia predstavili vlastné kultúrne balíky v Divadelnom klube VHV.

1 /4628/ 1. 1. 2015

J. Č-p

Ľudia a diania ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Štyri komunálne podniky v jednom Vladimír Hudec

parlamentoch na všetkých úrovniach koniec roka je vyhranený pre hodnotenie uskutočnenia finančného plánu v bežnom roku a schválenie rozpočtu na nadchádzajúci rok. Opozícia tieto zasadnutia často využíva na kritiku vládnucej väčšiny a potajomky očakáva, že sa rozpočet nevynesie načas, čo by viedlo k nútenej správe. Koalícia pri moci v Zhromaždení obce Alibunár, ktorú tvorí SNS, DS a SDPS, sa nemá čoho obávať, pretože opozícia (SPS a LSV) na zasadnutia vôbec nechodí. Tak bolo aj na 28. zasadnutí vo štvrtok 18. decembra, na ktorom výborníci najprv jednohlasne schválili opravný rozpočet, čiže konečnú verziu rozpočtu na rok 2014, ktorým sú príjmy stanovené v sume 812,4 milióna dinárov. Predseda obce Đurica Gligorijev vysvetlil, že týmito zmenami usmernili prostriedky na vyrovnanie dlhov za

pouličné osvetlenie v dvoch miestnych spoločenstvách, účty ktorých sú blokované, pretože tajomníci MS si súdnou cestou vymáhajú svoje platy. Ostatné zmeny predstavujú iba zaradenie prostriedkov, ktoré obec a jednotliví užívatelia dostali na základe projektov z vyšších orgánov moci. Zdôvodňujúc návrh rozpočtu na rok 2015, ktorý je projektovaný v sume 838,49 milióna dinárov, predseda obce povedal, že sa pri jeho vypracovaní riadili inštrukciami vlády o nevyhnutnom znížení jednotlivých nákladov o 10 až 15 percent. Zároveň vysvetlil, že časť prostriedkov, o ktoré jednotliví užívatelia týmto šetrením prídu, sa má získať z projektov, resp. programovým financovaním. – Tak napríklad na fungovanie základného vzdelávania je vyčlenených 63 miliónov dinárov, kým ďalších 25 je vyhradených na programy a projekty, – vysvetlil Gligoriev. – Tu sme zaradili práce na zvýšení

energetickej účinnosti školských budov, výmenu azbestových platní na jednotlivých budovách, sanáciu troch najväčších škôl v obci... Podobne sme urobili aj v iných oblastiach, ktoré sa financujú z obecného rozpočtu. Významnou položkou v obecnom rozpočte je aj dotácia pre obecný dopravný podnik, ktorý vďaka tomu žiakom a sociálne ohrozeným občanom môže naďalej poskytovať bezplatnú prepravu. Ďalších 22 miliónov sme určili na výmenu štandardných žiaroviek pouličného osvetlenia úspornými žiarovkami na území celej obce, čo prinesie až 60-percentné úspory v spotrebe elektrického prúdu. Predseda obce avizoval aj významné investície do afirmácie turistických potenciálov obce, predovšetkým majúc na zreteli výletné miesto Devojački bunar v Deliblatskej piesočine. K tomu prispeje aj prisľúbená dotácia v sume 850-tisíc eur, ktorú investori do veterných

parkov v tejto obci plánujú vložiť do rekonštrukcie cesty. Vcelku je plánovaných 15 programov a 40 projektov. V pokračovaní výborníci schválili predbežný návrh zmluvy o zlúčení štyroch verejných komunálnych podnikov do jedného, čo je prvým krokom ku konsolidácii komunálnych činností v obci. Obec už v tomto roku mieni aj finančne podporiť tieto aktivity, s cieľom utvoriť silný komunálny podnik, ktorý bude schopný poskytovať kvalitné služby. Okrem štandardných služieb, podniku pribudne aj hájnická služba a keď sa zabezpečia podmienky, podnik preberie aj údržbu lokálnych a poľných ciest, kanálov a depónií odpadu. Konečne, ako predseda obce konštatoval, dve miestne spoločenstvá (jedno z nich je jánošícke, pozn. vlh), ktoré sa zaoberajú aj distribúciou vody, čo nie je v súlade so zákonom, do budúcna to už nebudú môcť robiť.

JÁNOŠÍK

Vyvŕtali novú vodovodnú studňu V. Hudec

odovodná studňa v Jánošíku je konečne vyvŕtaná. Vyvŕtali ju majstri novosadského podniku Hydrosonda, s ktorým Miestne spoločenstvo pred rokom uzavrelo zmluvu o kompenzácii, ktorou stanovili, že MS Naftovému priemyslu Srbska (súčasťou ktorého je Hydrosonda) poskytne pozemok pre plynové zariadenie a za to dostane vyvŕtanú studňu. Prostriedky na projekt dostali z fondov AP Vojvodiny, ale tajomník MS Janko Tomeček hovorí, že najdlhšie, viac ako rok, trvalo zabezpečovanie rôznych povolení a súhlasov na vŕtanie studne. – Ochrana životného prostredia, ochrana kultúrnych pamätníkov, mienka toho a onoho... Viac ako dvadsať povolení a mienok sme museli zaobstarať. Možno by sa to dalo pochopiť, keby šlo o prvú studňu, ale ide o piatu studňu na tej istej lokalite. Všetko je už známe, – hovorí Janko Tomeček. Nová studňa je vyvŕtaná do hĺbky 160 metrov, takže v MS na základe

www.hl.rs

Majstri odišli, neporiadok zostal skúsenosti očakávajú, že by z nej mali získať najmenej 700 litrov vody za minútu. Studňa, z ktorej sa Jánošíčania doteraz zásobovali, bola hĺbky 100 až 120 metrov a kapacity 750 l/min. Studňa takej kapacity úplne vyhovuje potrebám osady veľkosti Jánošíka. Novej studni sa iste tešili aj v jánošíckej zákadnej škole. Zvlášť sa potešili, keď majstri konečne odišli, hoci za

Informačno-politický týždenník

sebou zanechali neporiadok a hlboké koľaje po strojoch na rozmočenom trávniku. Tak vyšla nazmar snaha žiakov a učiteľov, ktorí v jeseň upravili okolie školy. Našťastie, stromky zostali nepoškodené. Z tých dôvodov sa logicky nastoľuje otázka, či školský dvor je práve najvhodnejším miestom pre také práce. – Prvý lokálny vodovod v dedine

mala práve škola. Keď roku 1973 bola postavená telocvičňa, žiadalo sa, aby škola mala vodovod pre hygienické zariadenia, ktoré boli jej zložkou. S tým cieľom škola vyvŕtala studňu a vybudovala bazén ako nádrž pre vodu. Neskoršie namiesto bazéna nainštalovali 1000-litrový hydrofor, potom ešte jeden hydrofor kapacity 5 000 l, na ktorý je napojená nová vodovodná studňa a dedinská sieť. Tým sa pravdepodobne vyhlo dodatočným nákladom. Keby sme teraz studňu vŕtali na niektorom inom mieste, museli by sme znovu zavádzať aj elektrický prúd, aj nové hydrofory, alebo kopať po tieto staré hydrofory, čo by zrejme bolo omnoho drahšie. Uvažovali sme o tom, že sa zničí trávnik, a radili sme majstrom, aby hneď na začiatku postavili drevené platformy, po ktorých budú ťahať vlečky, ale neposlúchali nás, – hovorí Janko Tomeček. Keď majstri odišli, obec priviedla užívateľov sociálnej pomoci, aby zahrabali koľaje. Zostalo však ešte mnoho zahrabávať a rovnať, kým sa všetko nevráti do pôvodného stavu. • ĽUDIA A DIANIA •

NAMIESTO ROČNEJ SÚVAHY

Zase je aktuálny bazén Jaroslav Čiep

o voľbách na sklonku roku 2013 sa konštituovalo aktuálne zloženie Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ktoré za predsedu zvolilo lekára Jána Ryboviča. Keďže aj táto nová Rada MS pokračovala v praktike zasadania za zatvorenými dverami, informácie pre verejnosť sprostredkované cez printové a elektronické médiá v priebehu posledného rok (ako aj dlhšie predtým) zostali len ojedinelé. Preto sme oslovili richtára Jána Ryboviča, aby ozrejmil to, čo RMS v poslednom roku riešila a čo plánuje do budúcna.

Ján Rybovič

Pán predseda, v poslednom čase a zvlášť na októbrovom zasadnutí, ako sme sa dozvedeli, zase ste riešili otázku petrovského bazéna, ktorý bol kameňom úrazu a aj hlavným dôvodom zrušenia samozdanenia v osade. – Viackrát sme na rokovacom programe mali tému bazénu a vyvrcholilo to ideovým návrhom, z ktorého môžeme vychádzať. Pripravili sme ho v spolupráci s obcou a Direkciou a vypracoval ho Miroslav Častven. Ide o komplex, v ktorom by mal byť olympijský bazén a vedľa neho aj bazén pre deti. Na porovnanie: bazén pre deti by mal byť taký veľký ako ten starý zrúcaný. Štandardy sa zmenili a starý bazén už nebolo • ĽUDIA A DIANIA •

Ideový projekt nového bazéna vo Vrbare

možné dať do funkcie. Teraz sa nám otvoril velikánsky priestor, vrátane rybníka, kde sa aj stará kolkáreň dá použiť ako prezliekareň. K tomu je tu dosť miesta na oddych a slnenie, ako aj stánky na občerstvenie. Ide teda výlučne o bazény bez akýchkoľvek toboganov a pod. Podľa predbežných výpočtov výstavba tohto komplexu si vyžiada okolo 500 000 eur. Sú rozličné idey, ako zabezpečiť peniaze. Buď ich budeme roky zbierať, alebo požiadame o prostriedky zo štátneho rozpočtu z republikovej a pokrajinskej úrovne. Najreálnejšia možnosť je azda tá, že investorom na Slovensku ponúkneme spoločný projekt s cieľom čerpať peniaze z eurofondov. Na začiatok už v nasledujúcom roku pripravíme detailný situačný projekt bazénu, ktorý je predpokladom, aby sme sa vôbec niekde mohli uchádzať o prostriedky. So všetkými povoleniami a papiermi to bude stáť takých milión dinárov. Aj dobrovoľné práce a príspevky vplývajú na kladné zhodnotenie projektu, a preto celú túto záležitosť podrobnejšie vysvetlíme na zhromaždení občanov, ktoré plánujeme zvolať. Čo ešte je aktuálne v činnosti RMS Petrovec? – V novembri sa nám podarilo vydláždiť celé nádvorie domu, v ktorom sídli MS. Po uzavretí tendra práce vykonal podnik Grading. Týmto je ukončená prvá

fáza plánovanej úpravy nádvoria. Vedľa susedovho múra by mali pribudnúť stabilné drevené stánky, ktoré použijeme počas každoročných podujatí. Cieľom je spojiť naše nádvorie s dvorom bývalej štátnej školy, a tak vytvoriť väčší kultivovaný priestor pre rôzne

spoločenské podujatia. Na budove plánujeme vymeniť okná a dvere, k tomu všetko vylíčiť a v pivnici vybudovať ďalší núdzový východ. Podarilo sa nám opraviť krytinu nad letnou terasou na dome, ktorý používa Spolok petrovských žien. V jednej miestnosti sme k tomu vymenili zničenú podlahu a na budúci rok plánujeme vydláždiť aj dvor v SPŽ. Aktuálnou novinkou v práci MS je aj regionálna spolupráca v oblasti robenia klobás. Ide o pilotný projekt pomenovaný Petrovsko-martinsko-čabianske pohľady. Klobásy sme tentoraz robili v Martine a na rok by súťaž mala prebiehať u nás počas Dňa Petrovca,“ uzavrel predseda RMS Ján Rybovič.

MOSTÍK PRE NAJMLADŠÍCH je názov projektu, ktorý v uplynulom mesiaci realizovalo Miestne spoločenstvo Padina. Podľa slov tajomníčky Evy Petrášovej, starý drevený mostík v strede dediny, neďaleko Predškolskej ustanovizne Kolibrík, bol už nebezpečný pre chodcov, najmä pre deti. Prostriedky v sume 120 000 dinárov na realizáciu projektu poskytol Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Z prostriedkov je kúpený materiál a zamestnanci MS, Verejného komunálneho podniku Padina a ochotníci Domu kultúry Michala Babinku dobrovoľnou prácou za necelé tri týždne vystavali nový drevený mostík. A. Ch. 1 /4628/ 1. 1. 2015

Ľudia a diania SVIATKUJEME

níkov, na organizované silvestrovské zábavy v spoločenských podnikoch alebo na mestských námestiach. Kedysi sa 31. decembra chodilo

odhrabala by teda šťastie a hojnosť a človek by celý rok žil v biede. Povery a zvyky temer „vykapali“, ako pokapala na sálaši slanina. Avšak hovädzie a bravčové mäso je aj teraz neodmysliteľnou súčasťou silvestrovských stolov v našich domácnostiach... len ak pudiláre občahujú. Kedysi sa to zdôvodňovalo tým, že „dobytok hrabe prednými

spievať pred kostol alebo aj na turňu. Na Silvestra sa doma varila kapustnica, pieklo sa rejteša (teda závin: zemiakový, kapustový, tvarohový, tekvicový, kedysi aj bryndzový). Nijako sa k Novému roku nevarila sliepka, lebo „tá hrabe od seba“;

nohami“, teda, ako hrable, pod seba. Na Slovensku, ale aj u nás častým „hosťom“ v novoročnom pekáči je i kapor. Kedysi sa aj na Starý rok (na Silvestra, nielen na Štedrý večer) chodilo strieľať príbuzným a známym a

Nový rok Juraj Bartoš

šte len zopár dní, povedia starší, a zase máme Silvestra; ako sa ten rok mihol... Jój, kto sa dočká Silvestra, opakujú deti a mládež v očakávaní posledného dňa v starom v roku, ktorý, hľa, len pred 365 dňami bol mladý, t. j. nový. Kde budeš silvestrovať? Táto a podobné otázky (Aká tam bude hudba? Bude aj ohňostroj?) sa množia s ubúdaním dní posledného mesiaca v kalendári rok čo rok. Blahoprajné novoročné pozdravy (pohľadnice, telegramy, maily s primeranými fotografiami či reprodukciami obrazov, koláže a iné prílohy) putujú na všetky strany sveta. Obligátny dopravný frmol v oblasti poštových spojov súperí s prednovoročnou nákupnou horúčkou v obchodoch. Detičky v školách a v podnikoch, v ktorých pracujú ich rodičia, sa na sklonku roka tešia na dedka Mráza, ktorý prináša darčeky. Nový rok starší členovia rodiny vítajú doma, pred televíznymi obrazovkami, zatiaľ čo ich ratolesti odchádzajú do spoločnosti vrstov-

na Nový rok deti (ale aj muži) chodili zaránky vinšovať k rodine. Novoročné vinše sú menej nábožné než vianočné, čo vidno aj z nasledujúcich dvoch príkladov: 1. Vinšujem vám v tomto roku, / aby vás nebolelo ani v boku, ani v oku, / len aby ste dvíhali nohy do kochu. Šťastlivý Nový rok! (Samozrejme, že tu spomenuté nohy sú vlastne – šunky.) 2. Vinšujem vám Nový rok, / aby vám vypadol z pece bok / a zo šafľa ucho / a z gazdinej brucho / a z kanty rúra, / aby ste mali o takto rok Ďura. / Gazdiná sa opila, / v čepci vodu nosila, / kapusta jej zhnila, / že ju neumyla. Šťastlivý Nový rok! Nový rok je, vieme, sviatok začiatku nového roka. Podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 1. január. V noci z 31. decembra na 1. januára sa „čaká Nový rok“, teda silvestruje sa. Podmienečne povedané, v spomenuté dni oslavuje „kresťanský svet“. Východné ortodoxné cirkvi Nový rok oslavujú neskoršie: 14. januára. Nový rok je v mnohých krajinách štátny sviatok. Namiesto otázky: kam pôjdete silvestrovať, končíme silvestrovským prianím: Šťastlivý nový rok 2015; veľa zdravia, šťastia a splnených prianí... Foto: z red. archívu

BÁČSKY PETROVEC

Tretie Vianoce v Petrovillage Jaroslav Čiep

úsok tradičnej vianočnej nálady vo štvrtok 18. decembra vyčarili členky združenia Petrovillage, ktoré už tretí rok za sebou organizujú podujatie pod názvom Vianoce v Petrovillage. Aby aj tretie stretnutie s Vianocami dopadlo čo najkrajšie, na pomoc si pozvali žiakov ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína. Mladí hostia predviedli program, ktorí nacvičili spolu s triednymi učiteľkami. Na úvod sa prítomným prihovorila predsedníčka združenia Vesna Kolarská a moderátorka programu Viera Dorčová-Babiaková. O dobrej spolupráci so združením Petrovillage hovoril riaditeľ obecnej

www.hl.rs

Deti pripravili program k vianočným sviatkom

Turistickej organizácie Dario Adamović. Práve v miestnostiach TO potom prebiehal príležitostný vianočný program, v ktorom

Informačno-politický týždenník

kulpínske deti recitovali básne, vinšovali, spievali a na záver zahrali aj divadelnú scénku. Týmto spôsobom pripomenuli zašlé

časy, tradície a zvyky Vianoc. Za vynaložené úsilie domáci ich odmenili darčekmi ako voľakedy polazuvárov. • ĽUDIA A DIANIA •

V ÚSTRETY SVIATKOM

Vianočné trhy v Petrovci Jaroslav Čiep

súčasnom svete je pre vianočné obdobie príznačná nákupná horúčka, lebo všetci chcú niečo kúpiť pod stromček pre svojich najbližších, ale aj odhodiť z pliec ťarchu doznievajúceho roka a aspoň na chvíľu zabudnúť na bremeno života a starosti, s ktorý-

ulička, v ktorej bolo 68 stánkov. Počas oficiálneho otvorenia Vianočných trhov z kostolnej veže zahral dychový orchester Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci a spoluobčanom sa prihovoril predseda obce Pavel Marčok. Trhy otvoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo. Kultúrno-umelecký

Z otvorenia Vianočných trhov 2014

mi sa pasujú po celý rok. Podľa vzoru moderných osláv vianočných sviatkov vo väčších mestách aj v Báčskom Petrovci po piatykrát za sebou pre domácich a hostí spoza chotára prichystali Vianočné trhy. Podujatie prebiehalo na starom mieste, teda na Námestí slobody, kde od ústredného javiska pred pomníkom v sobotu 20. a v nedeľu 21. decembra 2014 tiahla vianočná

program moderovala Viera Dorčová-Babiaková a domácimi na javisku ako i v minulých rokoch boli dedko Mráz a Dobrá víla, ktorí deťom účinkujúcim v programe rozdelili balíky. V sobotu sa predstavili deti z detskej besiedky, konfirmandi a mládež evanjelického zboru v Petrovci, detský folklórny súbor Bažalička KUS Zvolen z Kulpína, detské chóry základ-

ných škôl z Kulpína, Maglića a Petrovca, sólisti Jarmila Bohušová, Iveta Dorčová a Ladislav Kekez, Kristína, Michaela a Milina Čiliakové, Martina Gažová, Komorný zbor Musica viva a na záver i Kresťanská kapela The Christmas Unplugged. Vo večerných hodinách koncertovala hudobná skupina Avantgardija. Podobne to bolo aj o deň neskôr, v nedeľu popoludní, keď v rámci kultúrneho programu Vianoč- Vianočné ozdoby, venčeky, aranžmány a rad na trdelníky ných trhov na javisku vystupovali a obecenstvu od zimy, roku 2014 pred Vianosa predstavili detská skupina, cami bolo nezvyčajne teplo, no divadelná skupina, orchester aj tak mnohých lákalo varené Kukulienka a detská spevácka vínko, punč a pálenka, tiež kloskupina KUS Petrovská družina, básky, pljeskavice a iné špeciality. evanjelická mládež cirkevného Z dvora Spolku petrovských žien zboru z Hložian, sólistky Marta rozvoniavala kapustnica. NechýGažová, Andrea Lačoková, Renáta bali, pravdaže, ani sladké a slané

Prenájom stánku stál 500 dinárov meter dĺžky

Aj dedkovi Mrázovi vyschlo v hrdle, tak si chlipol z kovačickej Tomanovky • ĽUDIA A DIANIA •

Lovásová, Marína Zahorcová, Margarita Benková, žiačky Gymnázia Jána Kollára v organizácii združenia YMCA a skupina Hermon z Kristovej duchovnej cirkvi. Z javiska odzneli i vianočné koledy, vinše a pesničky. Na rozdiel od minulých rokov, keď návštevníci drkotali zubami

maškrty, rôzne vianočné ozdoby a drobnosti. Predávali nielen jednotlivci a spolky z Petrovca, ale i remeselníci a predavači z okolia. Na trhoch bolo všeličoho, ale peňazí azda najmenej... Tak či onak, ale bez Vianočných trhov by Petrovčania boli iste chudobnejší.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Ľudia a diania VIANOČNÉ TRHY PO KYSÁČSKY

V očakávaní sviatkov Elena Šranková

ianočné trhy v Kysáči po prvý raz zorganizovali na sklonku vlaňajšieho roka, v sobotu 20. decembra. Výrobky primerané via-

ďže by chceli, aby podujatie bolo tradičné, plánujú ho nabudúce lepšie pripraviť a poinformovať sa, ako to robia iní. Tentoraz napríklad zistili, že chýbali stánky s klo-

Vianočné trhy v letnej sieni KIS

Evanjelickej metodistickej cirkvi pod vedením Ondreja Maglovského, Komorný zbor Agapé Slovenské-

Bohatá ponuka ikebán

nočným sviatkom tam ponúkalo 17 vystavovateľov. Pod organizáciu trhov sa podpísala Rada Miestneho spoločenstva Kysáč. Jej predseda Ján Slávik objasnil, že idea sa vlastne zrodila v KUS Vladimíra Mičátka, ktorého predsedom je Michal Francisty, a J. Slávik je podpredsedom. Tak sa z ich iniciatívy zrodili dve podujatia: Čaro Vianoc ako výstava zberateľskej činnosti a Vianočné trhy. Pôvodná idea bola uskutočniť Vianočné trhy buď v parku pred kostolom alebo na Starej fare, ale pre obavy z nepriaznivého počasia trhy predsa prebiehali v letnej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč, a to vďaka porozumeniu riaditeľky Anny Chrťanovej-Leskovac. Na príprave trhov sa okrem J. Slávika zúčastnili Branko Predojević a Nedeljko Lugonja. Účasť a predaj výrobkov na Vianočných trhoch bol zdarma a v Miestnom spoločenstve sú vcelku spokojní s výsledkom, hoci mohlo byť trochu viac návštevníkov. Ako náš spolubesedník povedal, majú rok pred sebou a ke-

www.hl.rs

báskou a vareným vínom, hoci ponuka ikebán, koláčov a medovníkov bola bohatá. Do predaja koláčov, pukancov a štiav sa zapojili aj žiaci základnej školy. Vianočné trhy v Kysáči mali aj kultúrno-umeleckú zložku, v rámci ktorej vystúpili: spevokol Gloria

Snehuliaci na zjedenie

ho kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu pod vedením Miliny Sklabinskej, Ľudmila Berediová-

-Stupavská a žiačky Valéria Vitézová, Valentína Križanová a Xénia Kocková. Program moderovala Anna Legíňová. Pri tejto príležitosti Zuzana Ferková, členka výtvarného krúžku Michala Geržu, ktorý pôsobí pri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce, venovala Rade MS vlastný obraz. Prvé Vianočné trhy potešili Kysáčanov, ktorí sa o nich pochvalne zmienili. Bola to príležitosť na stretnutia v ovzduší Vianoc, jedného z najväčších a najkrajších sviatkov.

ŽIACI BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY spolu so svojimi učiteľmi aj tohto roku ozdobili jedličku v strede osady, a tak symbolicky označili začiatok vianočných sviatkov. Vo veselej a slávnostnej nálade príznačnej pre Vianoce najmladší Bieloblatčania spolu s ozdobami, ktoré sami vyhotovili, na vianočný stromček pridali aj svoje pekné želania a prejavili práve to, v čom je základný zmysel Vianoc – radosť žitia pre dobro všetkých ľudí na svete.

Informačno-politický týždenník

M. N. • ĽUDIA A DIANIA •

VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Sviatočná pohoda sálala zovšadiaľ Anička Chalupová

lahôdkou tohto podujatia bolo divadelné predstavenie pre deti Čarodejník z krajiny Oz v prednese ochotníkov Mimovládneho združenia KOKRAM, ktoré zahrali v teplej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Po vianočno-novoročnom podujatí časť účastníkov a návštev-

ianočno-novoročné trhy po druhýkrát usporiadali v nedeľu 21. decembra 2014 na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici. Skôr ako sa toto podujatie začalo, dedinou sa rozbehla posádka s dedkami Mrázmi a nevyhnutnými sladkosťami pre deti, ktorí pozývali občanov na hlavné podujatie. Dedov Mrázov stvárnili mládežníci Martin Puškár, Miroslav Koreň, Miroslav Svetlík a Vladimír Jonáš. Akcia, ktorú i tohto roku zorganizovala obecná Turistická organizácia, začala sa duchovným spevom, keď príležitostné cirkevné piesne pri ozdobenom stromčeku zaspievali cirkevné spevokoly SEAVC v Kovačici. V bohatom kultúrno-umeleckom programe, ktorý na letnom javisku MS slávnostne otvoril predseda obce Miroslav Krišan, vystúpili mládežnícke a detské folklórne skupiny, mládežnícky cirkevný spevokol a členovia Komorného zboru Viliama

Dedkovia Mrázovia s najmladšími Kovačičanmi

Figuša Bystrého z Padiny. Na nádvorí MS okolo stánkov s množstvom pestrého tovaru s vianočnou tematikou sa hemžili roje návštevníkov, ktorí sa zastavovali, obdivovali a skromným nákupom potešili seba a svojich najmilších. Keďže je zimné obdobie, organizátori sa postarali, aby sa na stánkoch ponúkal teplý čaj, varené víno a pálenka, rôz-

ne sladké a slané maškrty, bryndzové halušky, medovníky a pod. Po skonče- Na trhu okrem rôznych maškŕt lákali aj vianočné ní vianočných tr- a novoročné ozdoby hov návštevníci vyšli na ulicu pred budovou MS, níkov sa presťahovala do siene kde prebiehalo vypúšťanie do Hole v Padine, kde koncertovali vzduchu svetelných lampiónov speváčka Jarmila Bohušová a šťastia. Opravdivou kultúrnou hudobná skupina Garavi sokak.

KONCERT V HLOŽIANSKOM EV. CHRÁME BOŽOM

Na utuženie viery, lásky a nádeje Juraj Bartoš

retí spoločný adventný koncert evanjelických a. v. cirkevných zborov z Báčskeho Petrovca, Hložian a Kulpína odznel v nedeľu popoludní 21. decembra 2014 v hložianskom ev. chráme Božom. V predchádzajúcu nedeľu členovia spevokolov spievali v kulpínskom ev. kostole a týždeň predtým v ev. chráme petrovskom. V rámci programu osobitný výstup mal aj orchester trubkárov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Hložiansky kostol bol temer celkom plný, hoci sa v susednom Petrovci práve konalo podujatie Vianočné trhy. Koncert venovaný Svetlu sveta, Ježišovi Kristovi, ako ho pomenoval hložiansky farár Jaroslav Kopčok, splnil účel vyplývajúci z jeho úvodnej modlitby, končiacej sa slovami: „Tak Ťa prosíme, zapáľ oheň lásky, viery a nádeje v našich • ĽUDIA A DIANIA •

srdciach.“ Farár kulpínsky Jaroslav Javorník v príhovore osobitne podčiarkol: „Ako každá rodina chce byť spolu počas vianočných sviatkov, tak aj my – veľká kresťanská rodina – chceme byť spolu pred druhým príchodom Ježiša Krista. Oslavujeme Ježiša Krista.“ Pripomenul, že cieľom koncertov, ktoré tieto tri spevokoly organizujú, je pestovať súdržnosť, t. j. „byť spolu“ a poprial všetkým na tejto ceste veľa vytrvalosti. Skonštatoval tiež, že ľudia si počínanie týchto troch speváckych zborov všímajú, takže adventné koncerty už organizujú aj iné zbory. Domáci farár záverom programu poznamenal, že sa idea – usporadúvať takéto koncerty – zrodila u nedávneho petrovského kantora Janka Siromu a osobitne podčiarkol: „Spoločnými koncertmi sme nevzdávali slávu sebe, ale Bohu, jeho oslavujeme.“ Záverom príjemného nedeľného

Nedeľný koncert v hložianskom kostole uzavrel domáci spevokol

popoludnia si viac než 120 členov troch spevokolov spolu s ostatnými hložianskymi cirkevníkmi zaspievalo pesničku Anjelov spev čujme krásny. A rozišli sa v pokoji, ktorý je, ako povedali spomenutí kňazi, ohrozený na svetovej

úrovni. Záverom len informácia, že petrovské spevokoly (staršiu i mladšiu skupinu) nacvičil kantor Pavel Očoveji, kulpínsky vedie kantorka Miluška Petrášová a hložiansky tamojší kantor Rastislav Dudáš.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Ľudia a diania S ADVOKÁTKOU JELENOU JONOVSKOU

O súťaži Price Media Law Moot Court Anička Chalupová

ačiatkom decembra 2014 na Právnickej fakulte Belehradskej univerzity usporiadali regionálnu súťaž v oblasti mediálneho práva Price Media Law Moot Court, na ktorej sa zúčastnili tímy právnických fakúlt z Bosny a Hercegoviny (Mostar a Sarajevo), Grécka (Solún),

trénerkou pre tímy z Právnických fakúlt z celej BaH, tiež je aktívna ako sudkyňa. V čom spočíva význam súťaže, resp. čo je jej cieľom? – Price Media Law Moot Court je súťaž, ktorá sa koná pod patronátom a v organizácii University of Oxford a rad rokov prebieha na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Každoročne sa v novembri

Účasť na súťaži predstavuje uznanie pre jej profesionálnu kariéru – Jelena Jonovská (prvá sprava)

Chorvátska (Záhreb), Maďarska (Segedín) a Srbska (Belehrad a Niš). V súťaži boli aj dve Kovačičanky, Kristína Ćendićová a Jelena Jonovská, ktorá tam bola vo funkcii sudkyne. – Na súťaž som sa dostala vďaka odbornému posudku Kristíny Ćendićovej, ktorá toho času žije v Sarajeve. Keďže sledovala výsledky mojej doterajšej práce v oblasti práva médií, občianskych práv a slobôd, svoj odborný posudok mojej práce ponúkla regionálnej organizácii súťaže, ktorú vedie Vuk Cucić, asistent na Právnickej fakulte v Belehrade. Kristína Ćendićová je inak expertkou na mediálne práva na medzinárodnej úrovni a doktorandkou mediálneho práva na Ramon Llull University v Barcelone. Už tri roky spolupracuje s organizáciou regionálnej a medzinárodnej súťaže v oblasti mediálneho práva Price Media Law Moot Court Oxford, kde je

www.hl.rs

a decembri v celom svete uskutočňujú regionálne súťaže za účasti študentov právnických fakúlt. Tímy súťažia v simulácii súdneho konania na jednom prípade, ktorý je rovnaký pre všetkých účastníkov. Ide o to, že účastníci dostanú jeden prípad a stranu, ktorú majú zastupovať (prokurátora alebo respondenta). Neskoršie na základe validných medzinárodných predpisov, konvencií a súdnej praxe medzinárodných súdov, ako je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pripravia prejavy, v ktorých vynesú argumenty pre stranu, ktorú zastupujú. O tých ich prejavoch sa potom zmienia experti z oxfordskej univerzity. Neskoršie sa argumenty obhajujú aj ústne počas simulácie súdneho procesu, na ktorom vo funkcii sudcov vystupujú experti v oblasti mediálneho a medzinárodného práva. Medzi sudcami sú profesori právnických fakúlt, sudcovia ústavných súdov, advokáti a

Informačno-politický týždenník

experti z MVO sektoru z regiónu juhovýchodnej Európy. Táto súťaž má veľký význam nielen pre oblasť mediálneho práva, ale aj pre vzdelávanie študentov. Tri najlepšie tímy na súťaži si sily zmerajú so študentmi právnických fakúlt z celého sveta v záverečnej súťaži, ktorá sa v marci uskutoční v Oxforde (Veľká Británia). Do Oxfordu tentoraz odcestujú predstavitelia právnických fakúlt zo Záhrebu, Solúnu a Sarajeva. Keď ide o moju účasť, na tohtoročnej regionálnej súťaži v Belehrade som bola v úlohe sudkyne ako jeden z troch členov súdnej poroty. Starala som sa o správne vedenie procesu, poskytla mienku o každom účastníkovi procesu a zmienila som sa o tom, ako prezentoval argumenty, akej boli kvality, či správne tlmočil medzinárodné predpisy a súdnu prax medzinárodných súdov. Jelena Jonovská pracuje ako advokátka v Belehrade. Právnickú fakultu skončila roku 2008 v Belehrade a magisterské štúdium v oblasti obchodného práva roku 2009. Šesť rokov sa aktívne zaoberá právnym poradenstvom a právnym zastupovaním klientov v Srbsku a Macedónsku, a to v obchodno-právnej a občianskoprávnej oblasti, tiež úspešne viedla niekoľko sporov v oblasti médií. Od roku 2011 má vlastnú advokátsku kanceláriu. Jej najväčšou túžbou je svoje odborné schopnosti uplatniť v prospech slovenskej komunity v Srbsku. – Plne som si vedomá toho, že nás Slovákov je v Srbsku málo. Ak my sami nebudeme pracovať spolu, rozumne, v kontinuite a odborne, každý vo svojej oblasti, tak onedlho by sa, žiaľ, mohlo stať, že zanikneme ako komunita. Preto sa musíme vzchopiť (zvlášť mladšie generácie) a tú slovenskosť pestovať nielen každý vo svojom srdci, ale popracovať na tom, aby sa čím lepšie zachovala a udržala ako súčasť krásnej a bohatej vojvodinskej kultúry.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Školenie včelárov. Zväz včelárskych organizácii Srbska v zimnom období pokračuje s tradičnými prednáškami pre včelárov. V utorok 16. decembra 2014 v zasadačke Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec o výrobkoch z medu záujemcom z petrovského Združenia včelárov Včela prednášal prim. Dr. Vidoje Kulić, pulmológ na dôchodku, zo Somboru. xxx Pomoc podnikateľom. Vo štvrtok 18. decembra 2014 Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Regionálna rozvojová agentúra Báčka a Obec Báčsky Petrovec vo veľkej sieni obce záujemcom prezentovali projekt Podpora rozvoju malých a stredných podnikov v Srbsku. O opatreniach EBRD hovorila vedúca projektu Nikolina Pupavcová. Okrem podnikateľov z Obce Báčsky Petrovec zúčastnili sa aj podnikatelia z Nového Sadu, Čelareva, Čortanoviec, Kaća, Temerínu, Apatínu, Vrbasu a Bečeja. J. Č-p

Stará Pazova Opravili vozovku. Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova prednedávnom skončila práce na rekonštrukcii vozovky v Ulici partizánskej. Cesta bola vo veľmi zlom stave, lebo počas úpravy centra mesta doprava sa uskutočňovala touto ulicou. Vozovku cestári opravili a v dĺžke 270 metrov dali aj novú asfaltovú vrstvu. Aby nedošlo k opätovnému poškodeniu vozovky v tejto pazovskej ulici, zakázaná je doprava kamiónov ťažších ako 12 ton. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

KYSÁČ

Čože je to 50 rokov Vladimír Sabo

sobotu 22. novembra 2014 v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči stretnutie generácie mali žiaci narodení roku 1964. Bývalých spolužiakov úvodom privítal organizačný vybor v zložení Elena Fulmeková, Vladimír Kulík, Miloslav Chrťan a Samuel Čeman. Prítomní potleskom pozdravili triednych učiteľov Vieru Čániovú, Zuzanu Ožvátovú a Pavla Grňu. V mene učiteľov slova sa ujal učiteľ Pavel Grňa. – Keď sme boli prváčikovia, v základnej škole nás bolo mnoho. Tentoraz nás bolo omnoho menej,

niektorí spolužiaci neprišli na stretnutie, iní zase žijú v zahraničí. Veľkým potešením pre nás bolo, keď sa nám spolužiak Miroslav Čáni, ktorý žije v Kanade, ozval videolinkom. Máme spolužiakov, ktorí z tejto časnosti odišli predčasne do večnosti. Smutné je, že je to veľké číslo – 18, lebo toľko spolužiakov z generácie narodených 1964 už nežije, – povedal Vladimír Sabo. Tesne pred podávaním večere Vladimír Sabo sa pomodlil. – Po chutnej večeri a pri občerstvení sme sa rozprávali, pozerali fotografie cez videoprojektor. Spomínali sme si na pekné školské časy, na špásy na hodinách,

na pochvaly a uznania, ale aj na tresty. Na torte, ktorá stála na stole, bolo vypísané: ČOŽE JE TO 50 ROKOV? Naša odpoveď znela, že len veľmi málo, veď máme len 50 a cítime sa ako žiaci, ešte sme mladí. Striedali sa žarty s vážnymi rozhovormi, tancovalo sa a smiechu bolo neúrekom. Večer nám spríjemnil jeden spolužiak sólovým spevom žartovných piesní. Všetci sme ho odmenili veľkým potleskom, – pochvaľuje si náladu Sabo. – Pekne sme sa pobavili, nad ránom sme sa pozdravili a sľúbili sme si, že sa o 10 rokov znovu stretneme. Kiežby nám Pán Boh dal dobrého zdravia a pevnej sily, aby sa generácia žiakov narode-

ných v roku 1964 znovu stretla. O niekoľko dní som navštívil môjho suseda a nášho učiteľa Pavla Grňu. Na otázku, čo si myslí o škole voľakedy a dnes, povedal: – Po zakončení učiteľskej školy mal som všelijaké plány, kde budem robiť. Vtedy sa dalo ľahko zamestnať a ani som netušil, že budem robiť v Kysáči. Voľakedy bolo mnoho detí, až 33 v triede. Deti sa učili, chceli sa učiť, nebolo im ťažko a nebolo ich potrebné nútiť. Učebné pomôcky sme nemali ktovieaké, ale boli sme spokojní s tým, čo sme mali. Každý učiteľ musí mať kúsok zodpovednosti pri vzdelávaní detí. Učil som deti všetkému dobrému, vštepoval som im len to dobré, aby im to zostalo navždy, čo vidno aj zo správania generácie, ktorá sa nedávno stretla, ako aj tých predchádzajúcich. Voľakedy učitelia mali autoritu pred deťmi a mienim, že dnešní učitelia nemajú takú autoritu. Každý učiteľ aj mimo výučby vzdelával deti na kultúrnom a športovom poli prostredníctvom krúžkov a sekcií. Mal som na starosti divadelnú skupinu. I keď som spočiatku učil v nižších ročníkoch, túto generáciu som učil obranu a ochranu v 8., 9. a 10. ročníku. Teší ma, že som bol na stretnutí s vami, veď stretávanie je jeden z prvkov výchovy, ktorú vaša generácia má. Tak ako som to už dávno aj povedal: Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a takí zabudnutí sa nestratili.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Dobrý deň, dobrí ľudia! Prv než vám dám na známosť, čo sa udialo a čo sa ešte len udiať má, prihliadajúc na nekalé úmysly hŕstky neprajníkov nášho pevne vytýčeného smerovania ku krajšej a šťastnejšej budúcnosti spochybniť nám, veriacim, nádeje v krajší zajtrajšok jedovatými poznámkami o tom, že vytýčená cesta vedie priamo do priepasti, z ktorej priepasti niet návratu, dovoľte mi, aby som vám, najprv zavinšoval šťastlivý a požehnaný Nový rok, aby vám na tejto našej ceste slúžil pevný krok. • ĽUDIA A DIANIA •

Že nás (aj v tomto) novom roku očakáva svetlá budúcnosť, nasvedčujú i slová pani podpresedníčky vlády, ktorá pani vládna podpredsedníčka ohľadne nevídaného rozpočtu, ktorý prijali naši starostliví páni poslanci vo veľmi svorne pracujúcom Národnom zhromaždení, okrem iného povedala, citujem: „Na uskutočnenie naplánovaného rozpočtu je potrebná disciplína.“ Hurá, sestričky a bratia! Rozvojový rozpočet je už teraz akoby zrealizovaný! Lebo, ako je dobre známe, ak my tu a

teraz niečo máme aj na vývoz, tak je to práveže prepotrebná nevyhnutná a nás odjakživa krášliaca dis... dis... disci... plýna; áno, vážení: disciPLÝNA! Keď už bol spomenutý dinár, hovoria chýry, ten naďalej klesá; aj to, potvrdzujú odborníci – ú-por-ne! Áno, prosím, úporne. Super! Veď úpornosť je vzácna cnosť! Bez nej ani človek, tobôž dinár, ďaleko nezájde... Záverom novoročného bubnovania dáva sa na známosť: nie je vylúčené, že sa počas a najmä záverom novoročných sviatkov aj u nás zjaví tzv. kazašská insomnia, z ktorej nespavosti si nijako netreba robiť ťažkú hlavu, ktorá hlava je

bude akože aj bola beztak ťažká, čo z novoročných radovánok, čo zo starostí, na ktoré sme počas tu spomenutých radovánok chceli zabudnúť. Ako je relatívne (ne) známe, vraj asi sto z asi šesťsto obyvateľov dedinky Kalači v nám priateľskom Kazachstane usní a zobudí sa iba po niekoľkých dňoch. Ó, aké by to bolo krásne, keby sme tak usnuli a zobudili sa – po niekoľkých rokoch, pardon: storočiach... Všetko najlepšie v novom roku! Leťme spolu s ním vysoko; dotknime sa oblakov; tešiť sa nikdy nie je priskoro; žijeme predsa – v krajine zázrakov. Bum-bum-bum!

1 /4628/ 1. 1. 2015

Ľudia a diania Z POTULIEK PO BANSKEJ ŠTIAVNICI

Drevený betlehem Anička Chalupová

anská Štiavnica je jedinečné mesto. Vládne tam také zvláštne ovzdušie. Aspoň to tak cítia návštevníci. Počas nedávnych potuliek po Banskej Štiavnici zaujal nás najväčší drevený, pohyblivý betlehem na Slovensku, ktorý zobrazuje rozvoj, históriu a tradíciu Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe. Dielo, ktoré sa nachádza priamo v rezbárovom obchode so suvenírmi, vyrába už niekoľko rokov rezbár a vyštudovaný architekt Peter Chovan (nar. 1969), rodák z malej dedinky pri Banskej Štiavnici Dekýš, žijúci v Banskej Štiavnici. Banskoštiavnický betlehem je cca 21 metrov dlhý, šírky 2,5 m a výšky 3 m. Obsahuje cca 800 postavičiek, z toho asi 400 Betlehem ponúka aj pohľad pohyblivých. Drevorezba Banskoštiavnic- na panorámu Banskej Štiavnice kého betlehemu je hierarchicky rudy, ťažba a vyvážanie rudy z rozdelená. Základ tvoria vládcovia bane – drvenie rudy, triedenie, podzemia a historický erb mesta, nahrievanie – hutnícka pec, výronad ktorými sa nachádzajú spôso- ba zlata a striebra, razenie mincí, by stredovekého dobývania zlata banský gápeľ poháňaný konskou a striebra. Konkrétne – povrchová silou, banský rumpáľ, banské vetťažba, ryžovanie zlata, premývanie ranie. Potom nasleduje biblický

motív – narodenie Ježiška v jeho historickej podobe. Sklonení sú pred ním traja králi a zástup pastierov baníkov. Nad týmito motívmi je samotná panoráma Banskej Štiavnice s jej dominantami a najznámejšími stavbami. V strede sa nachádza Nám. sv. Trojice s morovým stĺpom, budova l. Banskej akadémie, Kostol sv. Kataríny, Radnica a súsošie Panny Márie. Potom nasleduje Starý zámok, gotické sochy sv. Barbora a sv. Katarína, Klopačka (dnešná čajovňa), Frauemberg (dnes Dom smútku), Piarska brána (zachovala sa jediná z opevnenia). Pod Piarskou bránou je Kammerhof – niekdajšie sídlo komorských grófov a sídlo hlavnej banskej komory, Mária Terézia a František Lotrinský, synagóga, cirkevná škola, evanjelický kostol. Pravú stranu Banskoštiavnického betlehemu tvorí Kalvária so známou štiavnickou púťou veriacich, kostol Nanebovzatia Panny Márie (nemecký kostol), bývalé Cirkevné gymnázium, hotel Grand, katolícka fara, kostolík Sv. Alžbety. Pomyslené krčmičky – kde sú zobrazené banícke a študentské tradície – slávnostný banícky Šachtág – prijímanie do cechu nových členov, skok cez kožu, pivný súboj, slávne a neomylné prezídium, slávna tablica, harmo-

nikár, pivný dispečer, pivný zákon, ktorý nesmie byť porušený, banský mesiac... Je tu aj Salamandrový sprievod s ďalšími postavičkami; legenda o pastierovi a jašteričkách; rez banskými šachtami – odčerpávanie vody z bane – vedierkami a neskôr novší systém na báze čerpadiel; výroba dreveného potrubia z kmeňa stromu; práca baníkov v banských šachtách. Ľavú stranu Banskoštiavnického betlehemu tvorí Nový zámok s obliehaním Banskej Štiavnice Turkami. V dolnej časti je zachytená práca baníkov a uhliarov pri výrobe dreveného uhlia, ako aj samotný rez banskými šachtami s prácou baníkov. V strede miestnosti okolo nosného stĺpa pribudla najnovšia časť Banskoštiavnického betlehemu – remeslá. V spodnej časti premáva vláčik – známa Štiavnická Anča a nad ňou sa nachádzajú – sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, peciari, kamenári, tehliari, píla, mlyn, pekári, cukrári, mäsiari. Je tam zobrazená dielňa fajkárov – známe fajky „štiavničky“ a rôzne iné remeslá. Na samom vrchu sa nachádza štiavnický trh, na ktorom vyhráva muzika. Drevorezba ešte zďaleka nie je ukončená, lebo téma Banská Štiavnica je nevyčerpateľným zdrojom nápadov a tém.

KULTÚRNA VÝMENA MLÁDEŽE

Petrovec vo Vranji a Vranje v Petrovci Jaroslav Čiep

ládežníci z Obce Báčsky Petrovec a z Vranja merali 450 kilometrov z jedného konca krajiny na druhý a tiež toľko späť, aby sa navzájom zoznámili, predstavili a prezentovali svoje prostredie. Všetko to sa udialo vďaka projektu Rozbaľovanie, v ktorom účinkovali mladežníci z 12 Kancelárií pre mladých a mládežníckych klubov v Srbsku. V sobotu 13. decembra do Vranja pricestovali a svoju slovenskú kultúru, tradície a obyčaje prezentovali Petrovčania. „Kultúrne balíky, s ktorými sa mladí z Obce Báčsky Petrovec predstavili mladým z Vranja, ozrejmujú identitu nášho prostredia a našu tradíciu v

www.hl.rs

obliekaní na svadbách, priadkach, ako aj celkové správanie sa v minulosti. Z tohto malého výskumu mladí vytvorili minifilm o našom autentickom prostredí a tradičné slovenské piesne interpretovali moderným spôsobom. Pripravili aj výstavu starých fotografií, ktoré hovoria o všetkom tom, Z prezentácie tradícií Vranja v Petrovci čo vidno na filme,“ vysvetlila koordinátorka projektu v Divadelnom klube VHV hostia Elizabet Novaková a vedúca Kance- predstavili svojimi kultúrnymi balárie pre mladých Obce B. Petrovec líkmi. V mene petrovskej lokálnej samosprávy ich privítal námestník Daniela Feketeová. Mládež z Vranja Petrovčanom predsedu obce Siniša Stanivuk. návštevu opätovala už o týždeň, Hostia najprv predstavili demograa tak sa v piatok 19. decembra 2014 fické údaje o Vranji, ktoré leží na

Informačno-politický týždenník

pobreží Južnej Moravy, vzdialené je od hranice s Bulharskom 70 a s Macedónskom 40 km a má zo 55 000 obyvateľov. Prezentovali úryvky z diel známych spisovateľov, ktorí pochádzajú z ich územia. Predovšetkým si uctili spisovateľa Borislava Stankovića a jeho najznámejší román Koštana. Nasledoval mládežnícky film Tiene minulosti, ktorým sa pokúsili okrem iného zachytiť krásy vranjanského kraja. Hostia z Vranja sa s domácou mládežou kamarátili aj v sobotu, keď spolu účinkovali a mali aj stánok na Vianočných trhoch. • ĽUDIA A DIANIA •

S KOVAČICKOU CRIKVENIČANKOU

Kráčať úzkou uličkou smerom k moru Katarína Verešová

oľko túžob vlastniť chatu pri Jadranskom mori sa splnilo vojvodinským Slovákom v rokoch, keď ešte Juhoslávia bola celá? Pravdepodobne mnohým z tých, ktorí si to mohli dovoliť. Márii Bićanićovej, rod. Suchánkovej, kovačickej rodáčke, sa tieto sny o Jadrane splnili jed-

si tam dokonca aj domček, a tak sa v prekrásnom prímorskom mestečku Crikvenica usadili natrvalo. Keď sa rodinka rozrástla, kúpili si pozemok takmer na samom pobreží a postupne si tam postavili a zariadili dom. Kým manžel Ivan staval vlastný dom a aj iné domy, manželka Mária mu robila účtovníčku, starala sa o deti

Mária Bićanićová

z rodnej Kovačice čistou (po troche „horniackou“) slovenčinou. Táto spisovná slovenčina je vraj pre ňu celkom bežná, pretože každoročne komunikuje práve s turistami zo Slovenska. – Keď mi zavolajú, spravidla sa prekvapia, keď počujú moju plynulú slovenčinu. Ja mám z toho radosť a oni tiež. Preto

im často robím turistické služby – objednávky na ubytovanie, keď nie u nás doma, tak u mojich kamarátov. Často si u nich objednám bryndzu, ktorú potom chystám buď doma, alebo v Matici slovenskej v Rijeke, kde som aktívnou členkou, – hovorí kovačická Crikveničanka Mária. Počas letnej sezóny dva apartmány s výhľadom na more a ešte štyri izby v dome bývajú stále plné a okrem ubytovania turistom zo Slovenska, Rakúska či Nemecka ponúka aj obedy. Okrem toho na privítanie zvykne prichystať kovačické pochúťky, ako sú rejtešíky, pirohy s makom, parené buchty, lepníky... Keďže jej pred piatimi rokmi manžel zomrel a o turistov sa väčšinou starajú syn a nevesta, Mária má viac času na voľné aktivity. Spolu s inými členmi Matice slovenskej v Rijeke často chodí na zájazdy, je členkou speváckej skupiny, chodieva na matičné posedenia, bály a iné tanečné zábavy. Rada tam aj varí (niekedy aj pre 300 osôb), samozrejme, pochúťky zo svojho rodného kraja. Jej široko rozhľadená duša sa často skláňa k úzkej krátkej uličke ústiacej k morskej šírave. Jej život je vždy čerstvý, ako to more ozdobené belasou penou pod návalom jesenného vetra.

S Kovačičanmi v úzkej uličke smerujúcej k moru

noduchším a krajším spôsobom. Veď čo môže byť krajšie od lásky na prvý pohľad na jadranskej pláži? Tak sa totiž Mária v roku 1966 zoznámila s Ivanom Bićanićom, súkromným stavbárom z Dabru (v Like). Jej vyvolený ju hneď požiadal o ruku, takže tesne pred Novým rokom sa v Kovačici aj zosobášili. Ako mladomanželia medové týždne už od 2. januára 1967 strávili práve tam, kde sa aj zoznámili, v Crikvenici. Prenajali • ĽUDIA A DIANIA •

a domácnosť. – Moji rodičia mi v láske nebránili. Povedali mi, čo si si vybrala, to aj máš. Na začiatku sme vlastnili len dva kufre a hodne lásky. Tá vzájomná láska, dôvera a pracovitosť nám pomohli, aby sme sa po piatich rokoch života v prenajatom dome presťahovali do vlastného domu, – vyrozprávala svoj životný príbeh Mária Bićanićová tejto jesene v Crikvenici prítomným kamarátom

BALÍKY PRE DETI. Členovia Miestnej organizácie Červeného kríža zo Selenče v spolupráci s členmi Obecnej organizácie Červeného kríža z Báča v pondelok 22. decembra 2014 deťom zo sociálne ohrozených rodín rozdelili vianočno-novoročné balíky. V balíkoch boli rôzne sladkosti, ktorým sa deti nesmierne potešili. Červený kríž týchto pätnásť balíkov zabezpečil z finančných prostriedkov, ktoré získal od sponzorov. Balíky deťom v dome kultúry v Selenči odovzdal tajomník MOČK Štefan Tomšík a v mene OOČK z Báča bol prítomný tajomník Nedeljko Guteša. J. B-di 1 /4628/ 1. 1. 2015

Ľudia a diania DOBRÝ VEČER, ČRIEPKOVCI, ČO ROBÍTE?

Na dôchodku na plné obrátky Vladimír Hudec

že v tom budú pokračovať aj mladí, hoci staršieho syna to veľmi nebaví, aj keď pomôže, ale mladší chce a vie robiť. Od penzistov často počuť, že im penzia nestačí na všetky potreby. Naši spolubesedníci sa však nesťažujú. – Musí vystačiť na všetko. A nielenže vystačí, ale trochu pomôžeme aj deťom, – hovorí Michal a Zuzana doloží: – Obaja sme od malička boli zvyknutí dbať na každý dinár, aby z toho, čo máme, aspoň trochu zostalo aj na nadstavbu, čiže na vytváranie nových hodnôt. Nikdy sa nesmelo všetko stroviť iba na holý život. Žili sme hlavne z platov, ktoré neboli veľké, a snažili sme si trochu aj privyrobiť. Ja som piekla torty a koláče na objednávku a vyrábala som aj ozdobné kvietky na torty na predaj. Vďaka takému úspornému správaniu sme si kúpili byt, v čom nám síce trochu pomohli aj starí rodičia, deti sme vyškolili, pozemok vo Vojlovici kúpili a dom vystavali... S Čriepkovcami sme sa rozlúčili so želaním, aby ich zdravie a optimistická nálada slúžili čím dlhšie.

ichal a Zuzana Čriepkovci z Pančeva sú pôvodom z Jánošíka. Zuzana sa ako dievčatko spolu s rodičmi presťahovala do Pančeva, kde odrástla, a potom ako účtovníčka v podniku Ratar odpracovala celý svoj pracovný vek. Michal však rástol v Jánošíku a do Vojlovice prišiel ako 14-ročný chlapec roku 1963. Ubytovaný bol u svojho príbuzného v dome oproti Dusikárne, takže mal príležitosť pozorovať, ako ju stavajú. O Rafinérii vtedy ešte nebolo ani slychu, z oboch strán cesty stálo stromoradie veľ- Človek sa musí uspokojiť s tým, čo má, vravia Zuzana a Michal kých morúš a chodníky, ktorými Čriepkovci sa na bicykloch chodilo do neďa- štyrmi stenami sme, ako to náš rátov a z ktorej všetci máme lekého Starčeva. V obchodníctve syn zvykne povedať, ako v kliet- radosť. Bez vareného páleného pracoval 30 rokov a posledných ke. Obaja sme rástli v domoch to, samozrejme, nesmie byť. Keď 10 rokov bol zamestnaný v mest- s dvorom a so záhradou, ktoré prvého brava zakvačíme, dáme skej pekárni. Obaja sú už takmer nám po presťahovaní do bytu si prestávku, vypijeme si varené, desať rokov na dôchodku. skutočne chýbali, takže teraz ako zohrejeme sa a pokračujeme – Neverila som starším ko- dôchodcovia celé leto strávime v v práci. Po skončení práce si legyniam, ktoré skôr odišli do dome. Preto zo žartu zvykneme sadneme k spoločnej večeri. dôchodku, že majú menej času povedať, že ten dom je naša Nakoniec si veru aj zaspievame, ako keď pracovali, ale som sa víkendová chata. a to je pekne. Ľudia sa stretnutí presvedčila, že je tomu skutočne – Často sa tam zoskupíme aj na zabíjačke pomaly vzdávajú a tak, – hovorí Zuzana. – Žijeme v s kamarátmi, – nadviaže sa Mi- radšej zaplatia majstrov. My to byte v Pančeve, ale značnú časť chal. – Hľa, aj teraz sa chystáme tak nechceme robiť, a kýmkoľdňa trávime vo Vojlovici, kde na zabíjačku, ktorú urobíme vek budeme vládať, u Čriepkov máme dom a záhradu, pestuje- za pomoci príbuzných a kama- budú tradičné zabíjačky. Veríme, me zeleninu a ovocie, chováme svine, kurčatá, sliepky... Už tri DEDKO MRÁZ V KULPÍNSKOM roky nám dni spríjemňujú vnúčaKAŠTIELI. Veselo bolo v sobotu 20. tá, ktoré sú pre nás veľkým potedecembra v priestoroch Muzeálšením. Okrem toho chodíme do neho komplexu v Kulpíne, keď sa kostola, aktívni sme v Detvane, ja deti tešili z príchodu dedka Mráza vo výšivkárskej skupine a Michal a radosť mali aj z ozdobovania v technike, a obaja sme aj vo stromčeka. Túto skvelú akciu na Výkonnom výbore spolku. So starosti mala Obecná organizácia spolkom často aj cestujeme. Červeného kríža Báčsky Petrovec Pravdaže, máme omnoho viac v spolupráci s múzeom. Predtým času aj na stretnutia a kamaráspolu s vedúcou kulpínskeho mútenia s priateľmi. Okrem toho zea Milicou Marčeta a aktivistkami v posledných rokoch som sa ČK deti v dielňach pripravili ozdoby hodne venovala maliarstvu a výna stromček z rôznofarebného robe rôznych suvenírov. Slovom, papiera. Keď ozdobili stromček, každý deň máme maximálne v salóne veľkého kaštieľa pri závyplnený a nikdy sa nenudíme. bavných hrách o bielobradom Dom vo Vojlovici si Čriepkovci starčekovi v červenej kabanici, vystavali v deväťdesiatych ronetrpezlivo čakali na dedka Mráza, koch minulého storočia. ktorý aj prišiel s krásnymi vianočnými a novoročnými darčekmi. Tajomníčka OOČK B. Petrovec Tatiana – Stavali sme ho úplne sami. Cerovská nám prezradila, že do Kulpína dedko Mráz priniesol osemnásť balíčkov pre deti zo sociálne Chceli sme mať miesto, kde odslabších rodín. ídeme z tohto bytu, lebo medzi K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Kalendár z behu prírody a života ľudského (Domová pokladnica Daniela Richarda s kalendárom na rok 1863) – druhá časť Dni v týždni a Veľkej noci sú totožné s rokom 2015 Výber zo starého kalendára: Katarína Verešová Júl

August

September

1. S. Mak a ľan kvitnú. 2. Š. Pol roka za nami! 3. P. Prepelice majú mladé. 4. S. Staré zrno sa minulo. 5. N. Ovsy sa vysypali. 6. P. Žatva sa počína; 7. U. práce v pote tvárí. 8. S. Hole snehu prázdne. 9. Š. Hrozno sa podrastá. 10. P. Bača v svojej sláve. 11. S. Čučoriedky dozreli. 12. N. Nebezpečné časy pre 13. P. hrmavice s prívalmi 14. U. a ťažkým krupobitím. 15. S. Strúčky hrachu na poli. 16. Š. Pilné opravy mlynov. 17. P. Čerešne sa pominuli. 18. S. Kúpele v potokoch. 19. N. Mnoho múch a hmyzu. 20. P. Prvé ranné hrušky. 21. U. Počiatok „psích dňov“. 22. S. Slnko o 3 stup. nižšie. 23. Š. Raky v najlepšej chuti. 24. P. Medvede na malinách. 25. S. Chlebík „z nového“. 26. N. Dnes je Aničkám mena. 27. P. Ranný zemiak na stole. 28. U. Práce pri konopách. 29. S. Už i jačmeň dozrel. 30. Š. Deň je o hodinu kratší. 31. P. Stodoly sa napĺňajú.

1. S. Všetky školy prázdne. 2. N. Kukurica už odkvitla. 3. P. Husy na strnisku. 4. U. Jačmeň pod srpom. 5. S. Zlé časy pre trúdy. 6. Š. Už „hora žlkne“. 7. P. Práce pri lanu. 8. S. Ranné slivky zrejú. 9. N. Spevaví vtáci tíchnu. 10. P. Vinice „do zákazu“. 11. U. Chmelnice v kvete. 12. S. Ostatné búrky a časté 13. Š. blýskanie večer. 14. P. Otava podrastá. 15. S. Konope v močidle. 16. N. Slnce o 10 st. znížené. 17. P. Deň o 2 hod. kratší. 18. U. Prvé hmly z rána. 19. S. Spara pominula. 20. Š. Lieskovce na chúťku. 21. P. Repík v kvete. 22. S. Ovos pod kosákom. 23. N. Včasné hrozno zreje. 24. P. Tretí mlad vrabcov. 25. U. Stodoly sa naplnili. 26. S. „Opatrujte svetlo, oheň, 27. Š. aby nebol ľuďom škoden!“ 28. P. Deň sa skoro kráti. 29. S. Kukučka šla svetom. 30. N. Černice, maliny tu. 31. P. Už je v noci chladno.

1. U. Všetko hrozno zamäká. 2. S. Príjemne sa cestuje. 3. Š. Otava pod kosami. 4. P. Ovce z holí dolu. 5. S. Kapusta má hlávku. 6. N. Silné trhy na ovocia. 7. P. Deň sa skoro kráti. 8. U. Hlučné dni na jarmokoch. 9. S. Čipkári „do sveta“. 10. Š. Kravy mlieko tratia. 11. P. Lastovičky sa k odchodu 12. S. pripravujú. 13. N. Už i kukurica zreje. 14. P. Židovský nový rok. 15. U. Oranie pod oziminu. 16. S. Jasienka na lúkach. 17. Š. Pilné trepanie lanu 18. P. a konôp už nastalo. 19. S. Hady sa ukryli. 20. N. Hora už ožltla. 21. P. Hmly ráno a večer. 22. U. Deň a noc v rovnote. 23. S. Hviezd. počiatok jesene. 24. Š. Všetok krm je doma. 25. P. Doba vojen. cvičení. 26. S. Debnári majú pilno. 27. N. Komárov, múch nevidno. 28. P. Stromom už odľahlo. 29. U. Prvá ozimina schodí. 30. S. Na severe zima zúri.

Október

November

December

1. Š. Školský rok sa počína. 2. P. Hole sa snehom belejú. 3. S. Pilné práce s cepom. 4. N. Prostredná teplota medzi 5. P. najväčším sparnom a 6. U. zimou celého roku. 7. S. Husy v kŕmniku. 8. Š. Čižmári majú pilno. 9. P. Prípravy k oberačkám. 10. S. Kapusta do sudov! 11. N. Do kostola teplé kapce. 12. P. Kvety v poli vymierajú. 13. U. Časy „babského leta“. 14. S. Húfy vrán preletujú. 15. Š. Večer práce pri svetle. 16. P. Mlynári majú pilno. 17. S. Stehlíky na bodľači. 18. N. Ohlášky ku svadbám. 19. P. Ozimina je zelená. 20. U. Sladké víno na chúťku. 21. S. Bukva, žaluď opadúva. 22. Š. Už holé stromy vidno. 23. P. Medveď si dieru hľadá. 24. S. Vajcia idú do ceny. 25. N. Božia úroda je doma. 26. P. Bača, skladaj účty! 27. U. Deň je o 6 h. kratší. 28. S. Starosti o palivo. 29. Š. Rožný statok bez paše. 30. P. Doba prvého ľadu. 31. S. Víno už prekyslo.

1. N. Rok úradný sa počína. 2. P. Návštevy na hrobitove. 3. U. Smutné pusto v poli. 4. S. Sýkorky sa ukazujú. 5. Š. Priadky už nastali. 6. P. Ošípané na bukve. 7. S. Rožný statok v stajni. 8. N. Slnko zriedka svieti. 9. P. Hospodári odpočívajú. 10. U. Zimné ovocie doziera. 11. S. Obyčajne prvé snehy. 12. Š. Dňa ešte o hod. ubudne. 13. P. Všade plné školy. 14. S. Čvikoty v osídlach. 15. N. Kravy prestávajú dojiť. 16. P. Stromy ako metly. 17. U. Medveď už driemotí. 18. S. Silné trhy na obilie. 19. Š. Dobré časy pre baby. 20. P. Pec, kožuch v poctivosti. 21. S. Kto nemusí, necestuje. 22. N. Ostatné sobáše v roku. 23. P. Slávny deň banícky. 24. U. Aj ovce sú bez paše. 25. S. Aké Katy, také počasie. 26. Š. Poľné myši v humne. 27. P. Starosť o palivo. 28. S. Koniec hudby, tancov. 29. N. Počiatok cirkevného roku. 30. P. Opravdivá zima tu.

1. U. Trhy na kalendáre. 2. S. Príroda − obraz smrti. 3. Š. Pradivo sa množí. 4. P. Čerstvé klobásy tu. 5. S. Nové víno na predaj. 6. N. Kožuchy v poctivosti. 7. P. Mak a mäd v cene. 8. U. Mlatba už prestáva. 9. S. Hojné kašle, nádchy. 10. Š. Mládenci „v ohlädy“. 11. P. Doba prvej sanice. 12. S. Pilné pečenie oblátok. 13. N. Chráň sa čarov na Luciu. 14. P. Sena už ubýva. 15. U. Plné chrámy pri ranných 16. S. advent. nábožnostiach. 17. Š. Pastier brezovce hotuje. 18. P. Hostiny z čvikot. 19. S. Vtáci v poli hladujú. 20. N. Prípravy ku sviatkom. 21. P. Najkrajšie dni v roku. 22. U. Hviezd. počiatok zimy. 23. S. Trhy na ryby. 24. Š. „Čas radosti, veselosti, 25. P. svetu nastal nyní.“ 26. S. Pastierova žatva tu. 27. N. Návštevy s Betlehemom. 28. P. Hotuj ročné účty! 29. U. Rozjímanie o budúcnosti. 30. S. Hynie rok za rokom. 31. Š. Choďme svorným krokom.

• ĽUDIA A DIANIA •

1 /4628/ 1. 1. 2015

Vianoce Vitaj sviatok požehnaný medzi nami zas. Vitaj sviatok krásny, v našich očiach je jas, veselo nám bude zas. Stromček je už ozdobený, každý z nás je niečím obdarovaný. Štvrtá svieca dohorieva, posledná adventná nedeľa oslávená. Pri stromčeku spievame, pri vianočnom stole sa stretneme, sľubujeme, že dobrí budeme. Lýdia Murtínová, Kristína Mravíková

áľ, 6. 1 aniel Mih

Zima Vonku šumí sneh, rozlieha sa detský smiech. Vločky sú ako ružičky, ako malé biele družičky. A sneh padá a padá, urobíme snehuliaka. Vonku je už krik, veru nespí nik. Deti kričia zrána prišla zima – snežná panna.

Poďme spolu do nového roku!

a sklonku roku 2014 sme si zaželali, aby sme i do budúcna spolu s vami a tak úspešne ako doteraz tvorili ďalšie a ďalšie pokračovania rubriky Detský kútik. Ani sme dobre nestihli zbilancovať zásoby a už je tu váš ohlas. Vďaka, kamaráti, vám, ale a i vašim učiteľkám, učiteľom. A tak tu teraz máme básne piatakov zo ZŠ J. M. Dragutina z Hložian a výkresy šiestaka, siedmaka a ôsmačky zo ZŠ Ľ. Štúra z Kysáča. Pravé zimné a sviatočné. Možno privolajú i snehové vločky, ktoré vždy aj tie najkrajšie zimné sviatky – a pravdaže i prázdniny – ešte viac skrášlia.

Ivona Marčoková, Ráchel Balážová

Jana Urbanov á, 8. 1

Vločka Vločka malá dlho nečakala, padla na zem, rovno sem. V našej izbe je stromček veľký, na ňom sú vločky všetky. Díva sa naň myška z dierky. Padajú vločky biele, deti si sily merajú na bielom chlebe. Uháňajú sane. Nik už doma nezostane.

Zimná krajinka Všade ticho. Hmla a sneh. Všade biele páperie. Všade pokoj a potešenie.

Vločky, vločky padajte, chytiť sa však nedajte. Ak vás chytíme, len vás zničíme. Stanislav Srnka, Janko Pavčok a Ivan Pagáč

Sneží, sneží, zvony zvonia z veží. Vločky tanečnice sú malé čarodejnice. Snehuliaky mlčky stoja, tie sa zimy neboja. Zima, zimička, ľúbime ťa od malička. Zima, sneh. Všade smiech. Taňa Potfajová, Marcela Macková

Ján Chrťan, 7. 1

www.hl.rs

A. F. a J. T. Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 1. januára 2015 ČÍslo

1 /1883/

AKTUÁLNE

Novinky z agrosektoru na rok 2015 Ľubica Sýkorová Na začiatku nového roku sa obyčajne bilancuje, hodnotí, premýšľa a zároveň sa robia plány pre nastávajúce obdobie. Aj Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska pripravilo zopár noviniek, ktoré nie každého potešia. Šetrenie zasiahlo aj tento rezort.

inisterka poľnohospodárstva Snežana Bogosavljevićová-Boškovićová v polovici decembra vyhlásila, že poľnohospodárom boli vyplatené všetky finančné prostriedky určené na subvencie za rok 2014. V roku 2015 budú subvencované plochy iba do 20 hektárov a dotácie na zakúpenie štátnej poľnohospodárskej pôdy nebudú. Podľa navrhovaného rozpočtu v porovnaní s rokom 2014 poľnohospodárstvo dostane o 10 % menej finančných prostriedkov. Celkové subvencie pre poľnohospodárstvo budú v roku 2015 znížené približne o šesť miliárd dinárov. Dobrá správa je, že v Srbsku sa po desaťročnom čakaní konečne otvorí Národné referenčné laboratórium. Prvé skúšky by mali byť urobené začiatkom roka 2015. S prácou najskôr začne fy-

tosanitárne laboratórium, ktoré sa bude zaoberať analýzami rastlín, osivového a sadivového materiálu. Laboratórium je plne vybavené a s prácou by malo začať už čoskoro. Takmer ukončené je aj vybavenie chemického laboratória na analýzu čerstvého mlieka. Na ministerstve očakávajú, že koncom roka 2015 by domáce poľnohospodárstvo mohlo mať k dispozícii 175 miliónov eur z predprístupových fondov Európskej únie. Ministerstvo už pripravilo program, ktorý Európska komisia schválila. Ide o IPARD program, ktorého prostriedky sú určené na rurálny rozvoj. Domáci poľnohospodári, pre ktorých budú organizované rôzne edukácie, budú sa môcť uchádzať so svojimi projektmi o finančné prostriedky z tohto programu.

Treba pripomenúť, že od 1. januára 2015 sú otvorené hranice pre dovoz mnohých poľnohospodárskych výrobkov – mlieko, kŕmniky, brojlery,… Uvidíme, ako to bude vplývať na domáci trh, ale predovšetkým na domácich výrobcov. Od 1. januára 2015 je taktiež platný Zákon o financovaní poľnohospodárskej výroby, ktorý má zabezpečiť stabilný systém financovania, ktorý má umožniť poľnohospodárom jednoduchšie a výhodnejšie získanie financií vtedy, keď sú im najpotrebnejšie. Zákon o financovaní a zabezpečení financovania poľnohospodárskej výroby bol schválený 25. novembra 2014. Tento zákon by mal zabezpečiť poľnohospodárom jednoduchší prístup k zdrojom financovania pred

sejbou poľnohospodárskych plodín. Ide o krátkodobé finančné pôžičky, kreditorom môžu byť komerčné banky a spracovatelia. Úvery sa budú môcť podľa dohovoru splácať peňažne alebo tovarom. Ministerstvo poľnohospodárstva vyzýva majiteľov poľnohospodárskych gazdovstiev, aby sa stali súčasťou srbského systému vedenia účtovníckych údajov (FADN) a spolu so svojimi poradcami začali s evidenciou svojich výdavkov a príjmov. FADN systém zabezpečuje identifikáciu pozitívnych a negatívnych faktorov podnikania prostredníctvom neustáleho sledovania príjmov, výdavkov a zisku. Na základe spracovania týchto údajov poľnohospodári sa môžu rozhodnúť o ďalších krokoch pre úspešnejšie a produktívnejšie podnikanie svojich gazdovstiev. Účasť v tomto systéme je dobrovoľná. Všetky potrebné informácie vám poskytnú oblastné Poľnohospodárske odborno-poradenské služby. ○

Z obsahu Na obzore je nová klimatická dohoda

Str. 2

Nenáročný sukulent z Madagaskaru Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Na obzore je nová klimatická dohoda

Pripravila: Ľubica Sýkorová

súvislosti s nezvyčajne vysokými teplotami oceánu odborníci predpokladajú, že rok 2014 bude najteplejší v histórii meraní. Podľa nich otepľovanie Zeme jasne potvrdzuje fakt, že štrnásť z pätnástich najteplejších rokov v záznamoch sú roky z tohto tisícročia. Väčšina vedcov sa zhoduje, že globálny nárast teplôt je spôsobený predovšetkým ľudskou činnosťou. Oponujú im skeptici, ktorí tvrdia, že teploty vzrástli ešte pred koncom storočia a za posledných pätnásť rokov sa významne nezmenili aj napriek tomu, že príliv skleníkových plynov do atmosféry nezoslabol. Zámerom novej klimatickej dohody, ktorá by mala na budúci rok nahradiť Kjótsky protokol, je predovšetkým zvrátiť 45-percentný nárast emisií skleníkových plynov od roku 1990 a udržať zvyšovanie priemerných teplôt pod hranicou 2 °C v porovnaní s ich hodnotami pred priemyselnou revolúciou. Členské krajiny OSN po dvojtýždňových rokovaniach, ktoré prebiehali začiatkom decembra v Lime v hlavnom meste Peru, sa dohodli na predbežnom znení novej klimatickej dohody. Problémom bol najmä finančný mechanizmus a rozdelenie záťaže. EÚ je s výsledkom spokojná. Delegáti členských štátov OSN sa dohodli na pláne boja proti globálnemu otepľovaniu. Hoci ide o kompromisné riešenie, po prvýkrát sa k zníženiu emisií skleníkových plynov zaviazali všetky krajiny. Konkrétne záväzky majú krajiny predložiť na tohtoročnom klimatickom samite v Paríži. Dvojtýždňové rokovania v Peru sa predĺžili o celé dva dni kvôli nesúhlasu chudobných krajín s rozložením záťaže a finančným mechanizmom. Environmentálne skupiny považujú dosiahnutý

výsledok za neúspešný kompromis, Európska únia je o niečo optimistickejšia. EÚ prišla do Limy s cieľom položiť stabilné základy rokovaní v Paríži. Aj keď členovia EÚ dúfali, že výsledok bude ambicióznejší, aj tak sú presvedčení, že sú na dobrej ceste. Dohoda bola prijatá len niekoľko hodín po tom, čo rozvojové krajiny odmietli predchádzajúci kompromisný návrh. Zároveň obvinili bohaté členské štáty z vyhýbania sa zodpovednosti v boji proti globálnemu otepľovaniu. Rokovania v Lime začali s vysokými očakávaniami, pretože krajiny, ako Čína a USA, po prvýkrát avizovali pripravenosť podieľať sa na znižovaní znečistenia ovzdušia. Nadšenie však z delegátov čoskoro opadlo kvôli nejasnostiam o tom, ako by malo byť rozdelené úsilie a kto by ho mal financovať. Rozhovory mali vypracovať pracovnú verziu klimatickej dohody, ktorá má byť prijatá

tento rok v Paríži. Rozvojové krajiny však trvali na tom, aby industrializované národy prispeli do sľúbeného Zeleného fondu OSN, ktorý im má pomôcť plniť záväzky. V polovici rokovaní bolo vo fonde niečo viac ako 10 miliárd dolárov. Taktiež ostalo nejasné, ako chcú vyspelé krajiny mobilizovať sľúbených 100 miliárd dolárov ročne na financovanie boja proti klimatickým zmenám. Rokovania v Lime skončili kompromisom 194 krajín, v ktorom sa krajiny zaviazali na nasledujúce: – v roku 2015 prijať ambicióznu klimatickú dohodu, ktorá bude odrážať rozdielne zodpovednosti a možnosti každého národa; – poskytnúť finančnú podporu zraniteľným rozvojovým krajinám; – predložiť národné záväzky na znižovanie emisií skleníkových plynov do prvého štvrťroku 2015 (iba tie krajiny, ktoré sú pripravené tak urobiť);

– stanoviť si ciele, ktoré idú nad rámec už existujúcich záväzkov. Podľa slov peruánskeho ministra životného prostredia text ako dohoda nie je dokonalá, ale zahŕňa postoje všetkých strán. Vyjednávači však uznali, že najťažšie rozhodnutia odložili na neskôr. S výsledkom sú nespokojné aj environmentálne skupiny. Riaditeľ klimatickej politiky pre environmentálne združenie WWF sa vyjadril, že s postupom času sa text menil zo slabého na ešte slabší. Európsky parlament, ako aj Rada ministrov odsúhlasili pozíciu EÚ počas klimatických rokovaní OSN. Presadzujú zníženie emisií o 50 % do roku 2050 či podporu Zeleného klimatického fondu pre chudobné krajiny. Environmentálny výbor sa zhodol, že klimatická konferencia v Lime bola výbornou príležitosťou presadiť kľúčový cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 celosvetovo o 50 %, ktoré prispejú k udržaniu nárastu teploty planéty pod 2 stupne Celzia. EÚ zároveň vyzvala aj ostatné krajiny, aby prispeli do tzv. Zeleného klimatického fondu OSN. Ten by mal mobilizovať približne 100 miliárd dolárov ročne. Hoci vytvorenie fondu bolo odsúhlasené už počas konferencie OSN v Kodani v roku 2009, svetoví lídri aj naďalej váhajú s jeho uskutočnením. Medzivládny panel OSN (IPCC) len nedávno zverejnil novú vedeckú správu, ktorá potvrdzuje, že klimatické zmeny sú s 95-percentnou pravdepodobnosťou spôsobené ľudskou aktivitou. V najväčšej miere sa na otepľovaní planéty podieľajú skleníkové plyny, a to najmä CO2, ktoré absorbuje infračervené teplo vo vyššej miere ako iné plyny v atmosfére (dusík, kyslík). Vedci pripisujú zmenu klímy práve ľudskej činnosti predovšetkým preto, že ľudia sú v najväčšej miere zodpovední za emitovanie CO2. V minulom roku koncentrácia skleníkových plynov dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných 800 000 rokov. Jedným z hlavných dôvodov je spaľovanie fosílnych palív. ○

1. 1. 2015 • 1 /4628/

DO ODBORNEJ KNIŽNICE

Dlhodobé východiská Oto Filip

e to monografia, ktorá príde vhod komukoľvek, kto má blízko k poľnohospodárskej politike, praxi, vôbec odvetviu. Publikácia Charakteristiky a rozvojové možnosti agrárneho priemyslu v AP Vojvodine, ktorá svetlo sveta uzrela v roku 2014, vznikla vlastne ako výsledok aktivity skupiny šiestich autorov, a to sú: Sofija Adžić, Radovan Pejanović, Jelena Birovljev, Đula Borozan, Dragan Stojić a Milivoj Davidović – angažovaných v rámci projektu Reindustrializácia a nový model rozvoja agrárneho priemyslu v AP Vojvodine, ktorý prebiehal v rokoch 2011 – 2013. Titul, vyplývajúci z projektu, ktorého cieľom je prínos k regionálnej stratégii zveľadenia agrárneho biznisu, vyšiel v edícii Univerzitná vedecká kniha. Teda vydavateľom je Univerzita v Novom Sade, presnejšie Ekonomická fakulta v Subotici a Poľnohospodárska fakulta v Novom Sade. Približne tristo strán publikácie je členených na desať tematických oblastí. Dôraz v nich je na otázkach transformácie regionálneho agrárneho priemyslu, na rozvojových problémoch poľnohospodárstva Srbska, aspektoch konkurencieschopnosti, na multifunkčnom poľnohospodárstve ako základe rozvoja agrárneho priemyslu, na inovačných systémoch a nových modeloch riadenia agrárneho biznisu, financovaní poľnohospodárskeho priemyslu… Všetky časti vychádzajú z množstva exaktných údajov, porovnaní, hĺbkových rozborov stavu. Za jednu zo základných konštatácií danej problematiky možno uviesť, že je agrárny úsek, podľa hrubej pridanej hodnoty, počtu zamestnaných a exportu, kľúčovým segmentom reálneho vojvodinského hospodárstva. A že by sa,

vzhľadom na jeho prírodný potenciál, tradície vo výrobe a blízkosť kľúčových zložiek európskeho a globálneho trhu potravín, reálne mal očakávať rast výroby, príjmov, exportu. Keby nebolo toho keby. Totiž agrárny priemysel musí čeliť javom, ako je dlhodobý pokles výroby v kľúčovom odvetví: dobytkárstve, výrobe a spracovaní mäsa, zmenšená zamestnanosť práce a kapitálu, taká prestavba štruktúry, ktorá je upriamená v smere, ktorému dominuje produkcia potravín a poľnohospodárskych surovín s nízkym podielom pridanej hodnoty alebo vývoz upriamený na menej náročné zahraničné trhy.

Vzhľadom na to a celý rad iných okolností, týkajúcich sa celkovej doterajšej ekonomickej a pôdohospodárskej politiky a reforiem, cieľom projektu bolo zistiť a poskytnúť argumenty o tom, ktoré makro- a mikročinitele výraznejšie vplývajú na výrobné pohyby a export potravín vo Vojvodine, aj ako odstrániť prekážky. Samozrejme, v prvom rade v záujme rastu účinnosti využívania kapitálu a práce v agrárnom priemysle do roku 2025 o najmenej 50 percent. A do roku 2035 o 100 percent v porovnaní s úrovňou realizovanou

v roku 2010. Mnohé odpovede na nastolené otázky dôkladne ozrejmujú autori monografie. Škoda len, že táto uzrela svetlo sveta iba v náklade sto výtlačkov. Aj problémov, aj záujemcov o to, ako ich možno riešiť, je omnoho viac. ○

NA ROZHRANÍ ROKOV 2014 A 2015

Dni pre radosť

Oto Filip

ecember – mesiac súvah a sviatkov. Čas bilancovania, spomienok, listovania v pamäti... Chvíle, keď túžime trochu pookriať, vydýchnuť si pri príjemnom čítaní, naplno vychutnávať dni voľna... Dakto to robí i tak, že načrie do novej knihy, príslušníčky nežnejšieho pohlavia sa zadívajú do vlastných receptárov alebo receptárov cudzích kuchýň, veď ako sa vraví, čo recept – to aj možná spomienka, iné zase menia jedálniček hľadajúc štipku exotiky, tretích priláka upratovanie, štvrtého pozrieť si film alebo sa s manželkou konečne vybrať do divadla... A nie je to všetko. Veď sa u mnohých i uplynulé chvíle neraz živili korienkami, ktorých pôvod možno hľadať v blízkej či dávnejšej minulosti. Preto sa vše zahľadeli nielen do mesiacov už odpísaných, ale aj do histórie, do rodokmeňov, z ktorých sa nám zo zanikajúcej diaľavy vynárajú tváre predkov.

V nich napokon možno spoznať aj kus vlastnej tváre, zacítiť niekdajší dotyk ich dlaní. Nehovoriac o tom, že doba žije aj cez zožltnuté fotografie, z ktorých sa na nás tak uprene pozerajú oči predkov. Ivan Radović: Vojvodinská dedina Treba sa iba pristaviť, pouvažovať nad tým, nami ich zostávajú tisíce alebo ako bolo kedysi, zmieniť sa aj desiatky tisíc, uskladnených o tom, kam sa môžu uberať sem i tam, až do chvíle, kým sa zase nerozhodneme vyloviť ich týždne pred nami. Veď za nami je toľko vedo- zo zabudnutia. Aj o tom môžu byť tie nadmostí a zážitkov, kultúrnych a iných prejavov, festivalov chádzajúce zimné dni, keď si a rituálov, zručnosti a múdrosti, ani pole ani záhrada nepýtajú ktoré v poslednom čase zaujali svoje. Dni na prelome rokov sú a odovzdávajú sa z generá- najmä dni pre radosť. Inšpirovacie na generáciu. Čo povedať né životom a nádejou. Ochotou o tom vzácnom umení, akým nezabúdať, tešiť sa z večného je vyjadriť myšlienku tak, aby kolobehu prírody, ktorého sme sa nezabudla: slovom, alebo aj aj my koniec koncov neoddeli○ obrazom, snímkou, filmom? Za teľnou súčasťou...

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Piliarky na slivkách Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

stredná denná teplota pôdy na 5 – 10 cm okolo 10 °C. V tom čase slivky sú vo fáze pučania, kvitnutia alebo na konci kvitnutia. Ak slivky ešte nekvitnú, imága migrujú na stromy, ktoré rozkvitli, a v kvetoch sajú nektár a peľ. Neskoršie sa vracajú na slivky a v takomto prípade napadnutie je znížené. Ak sú slivky rozkvitnuté, napadnutie býva najväčšie. Vtedy sú najlepšie

vajíčka do kvetov sliviek, najčastejšie do kališných a slivkách sa vyskytujú lupienkov. Larvy dva druhy piliarok: piliarsa liahnu o 4 – 14 Piliarka žltá (foto: z internetu) ka žltá Hoplocampa flava dní a vžierajú sa a slivková Hoplocampa minuta do kališnej čiašky k semenní- stanovišťa. Treba sa vyhýbať (Tenthredinidae, Hymenoptera). ku. Po zvliekaní opúšťajú plod suchým a teplým stanovištiam, Dĺžka tela dospelého jedinca a napádajú ďalší plod vhrýzaním ktoré sú pre škodcu vyhovujúsamičky piliarky slivkovej je chodby priamo do jadrovníka. ce. Významným opatrením je 4,5 – 5 mm a samčeka 4 – 4,5 Napadnuté plody opadávajú. aj výber menej napádaných mm. Hlava, hruď, kladielko Larvy koncom júna dospievajú, odrôd a podpora prírodných a tykadlá pri báze sú opúšťajú plod, zahrabujú sa nepriateľov. Zbieraním opadčierne. Vrchná časť do pôdy, kde spriadajú kokón, nutých jabĺk sa redukuje populácia škodcu pre nasledujúce tykadiel je hnedá. a tu prezimujú. vegetačné obdobie. Nohy sú hnedožlté Potrebu priamej ochrany a krídla priezračné ŠKODLIVOSŤ s hnedou nervatúrou. Piliarky sú veľmi významný- proti tomuto škodcovi môžeme Larvy sú svetlohnedé, mi škodcami sliviek. V niekto- určiť na základe náletu imág dlhé 6,5 – 8 mm. Má rých rokoch môžu lokálne zničiť na biele lepové doštičky a na tri páry hrudných nôh aj 90 % plodov. Na napad- základe výskytu vajíčok. Na a 7 párov panôžok na nutých plodoch vidno čierny základe počtu nakladených brušku. otvor s trusom. Pri vhrýzaní vajíčok prah škodlivosti je, ak Dĺžka tela dospesa do plodu pahúsenice ne- sa prehliadkou 100 najvyvinulého jedinca samičkonzumujú pletivá plodu, ale tejších plodov zistí 5 vajíčok ky piliarky žltej je sa živia kôstkou a semenom. pri slabej alebo až strednej 5 – 5,5 mm. Hlava, Počas života jedna larva zničí 4 násade plodov, alebo 10 a hruď, bruško, tykadlá Plody sliviek poškodené piliarkami (foto: J. T.) – 5 plodov. Dôsledkom napad- viac vajíčok pri vysokej násaa kladielko sú hnenutia je hromadné opadávanie de plodov. Optimálny termín dožlté. Nohy sú žlté a krídla podmienky na prijímanie po- zelených nevyvinutých plodov. ochrany sa stanoví na základe priezračné so žltou nervatúrou. travy a kladenie vajíčok. Ak sa Napadnuté plody páchnu po sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva vtedy, keď Samček je trochu menší. Larvy kvitnutie skončilo, napadnutie bzdochách. z vajíčok vidno červené oči sú zelenožlté, dlhé 7 – 9 mm. je nepatrné alebo žiadne. Imálariev. V ekologickej produkcii Prezimujú dospelé larvy ga sa koncentrujú na odrody, OCHRANA v pôde. Na jar sa kuklia a do- ktoré v čase ich eklózie kvitnú. Z preventívnych opatrení sa využíva prípravok na báze ○ spelé jedince sa liahnu, keď je Po oplodnení samičky kladú významný je výber vhodného Quasia amara.

Choroby rastlín – prirodzená súčasť prírody Ing. Jana Kičinová, PhD. SEMPOL, spol. s r. o., Bratislava Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

chorenia rastlín sú jedným z mnohých ekologických faktorov, ktoré napomáhajú udržiavať stovky tisíc živých rastlín a živočí-

chov vo vzájomnej rovnováhe. Rastlinné bunky obsahujú špeciálne signálne dráhy, ktoré zvyšujú ich obranyschopnosť proti škodlivému hmyzu a patogénom. Ako príklad môžeme uviesť rastlinný hormón – jasmonát (kyselina jazmínová). Pri absencii škodlivých podnetov sa jasmonát viaže na špeciálne proteíny (JAZ proteíny),

ktoré pomáhajú regulovať rast rastlín, produkciu peľu a ďalšie procesy. Avšak v prítomnosti škodlivých podnetov mení svoju funkciu tak, že je zapojený do zvyšovania obrany rastlín. Tento rastlinný hormón predstavuje potenciálne ciele genetického inžinierstva na výrobu odrôd rastlín so zvýšenou rezistenciou voči chorobám.

Mnohé okrasné rastliny sú veľmi náchylné na ochorenia a majú problémy prežiť v prírode bez ľudského zásahu. Pestované rastliny sú často náchylnejšie k chorobám, v porovnaní s ich divokými príbuznými. Jedným z dôvodov je aj to, že rastliny rovnakého druhu alebo odrody, ktoré majú jednotné genetické pozadie, sú pesto-

1. 1. 2015 • 1 /4628/ rom medzi vlhkosťou pôdy a kyslíkom, je často náchylnejšia na infekciu patogénom. Okrem toho ak je už napadnutá jedným patogénom, je často náchylná k invázii sekundárnych patogénov. Kombinácia všetkých pôvodcov chorôb, ktoré majú vplyv na rastliny, spôsobuje celý komplex ochorení. Štúdium chorôb rastlín sa nazýva rastlinná patológia. Patológia je odvodená z dvoch gréckych slov pátosu (utrpenie, choroba) a logá (reč, prednáška, Nedostatok fosforu spôsobuje fialové štúdia). Čo sa týka ochrazafarbenie listov kukurice ny rastlín proti jednotlivým patogénom, vané blízko seba, čo vytvára správna diagnostika je nevyvhodné podmienky na rýchle hnutná. Skúsený diagnostik šírenie patogénu. Ochorenie rastlín možno charakterizovať ako narušenie, PRIPOMÍNAME ktoré vedie k abnormálnym fyziologickým procesom, ktoré narúšajú normálnu štruktúru rastliny, jej rast, funkcie. Tieto zmeny sa môžu prejavovať ako patologické stavy alebo symptómy. Ochorenie rastlín môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk. Ľubica Sýkorová Z hľadiska povahy primárneho rúble sú časti jednoročného pôvodcu sa delia na infekčné výhonu alebo letorastu s alebo neinfekčné. Infekčné niekoľkými pukmi – očkami choroby rastlín sú spôsobené patogénnymi organizmami, kvalitnej odrody, ktoré sa vrúbľujú ako sú huby, baktérie myko- na vhodný podpník. Vietor, dážď plazmy, vírusy, viroidy alebo a sneženie v čase vrúbľovania parazitické kvitnúce rastliny majú nepriaznivý vplyv na ujatie (obr. 1). Sú schopné reprodu- vrúbľov. Práve v tomto období kovať sa vo vnútri alebo na odoberáme vrúble a zakladáme povrchu hostiteľa a šíriť sa z ich do chladnej miestnosti do jedného hostiteľa na druhého. piesku alebo na severnej strane Neinfekčné choroby rastlín domu, aby boli do polovice v zemi. Obdobie medzi 15. decembrom sú spôsobené nepriaznivými pestovateľskými podmienkami, a 15. januárom využívajú skúsení vrátane extrémnych teplôt, to- pestovatelia na rezanie vrúbľov. xických látok v pôde a ovzduší, Pri kôstkovinách je najvhodnejší prebytkom alebo nedostatkom čas rezania vrúbľov v období základných minerálnych látok vegetačného pokoja, keď cez výhonky stromov už prešli prvé (obr. 2). V prírode môžu byť rastliny mrazíky. Oneskorene rezané vrúovplyvnené viac ako jedným ble, t. j. v čase, keď sú rezervné zástupcom spôsobujúcim ocho- živiny zo zásobných pletív už v renie naraz. Rastlina, ktorá je pohybe smerom nahor, sa zle vystavená nedostatku živín alebo vôbec neujímajú. Pre nealebo nepriaznivým pome- dostatok výživných látok sa ich

Medzi parazitické rastliny patrí aj kukučina musí poznať normálny vzhľad jednotlivých druhov rastlín, ich nároky na pôdu, vodu, hnojenie a mnohé iné. Diagnostika sa najlepšie vykonáva v prítomnosti rastúcej rastliny. Podozrenie na chorobu vzniká, keď časť alebo celá rastlina začína umierať. Taktiež sa môžu objaviť abnormálne, znetvorené, zvlnené alebo inak sfarbené kvety, listy, stonky, korene.

Choré rastliny často nedokážu normálne reagovať na hnojenie, zalievanie, prerezávanie, na hmyz a kontrolu roztočov. Choroby rastlín tu boli aj budú, preto pre dopestovanie čo najväčšieho počtu zdravých rastlín je dôležitá diagnostika chorôb a poznanie nárokov na ich vznik a šírenie. ○ foto: J. Kičinová

Začíname s odoberaním vrúbľov

konce nemôžu zrásť s podpníkom. Na rezanie vrúbľov sú vhodné mladšie až stredne staré ovocné stromy, ktoré sú zdravé a rodia každoročne kvalitné ovocie. Vrúble primeranej hrúbky berieme z koncových výhonkov na južnej strane koruny, kde sú už dobre vyzreté. Vrúble zo stromov režeme, keď sa teplota vzduchu pohybuje nad nulou. Označíme si ich so štítkom, na ktorý zapíšeme všetky potrebné údaje. Vrúble ukladáme v pivnici do vlhkého piesku, pilín, perlitu alebo aj do chladničky v mikroténovom vrecku. Ak chceme mať vrúble dobre uschované, vykopeme v záhrade na prístupnom mieste primerane veľkú a hlbokú jamu. Steny jamy zabezpečíme proti zasypaniu (napríklad doskami) a dno jamy mierne prekopeme. Okraje dosák necháme prečnievať niekoľko cm nad zemou, aby sa dnu nezosýpala pôda. Jamu zakryjeme doskami alebo plechom a na

vrchnák položíme vhodný izolačný materiál (slamu, kôrovie, polystyrén a pod.), ktorý chránime pred premočením. Vrúble dolnými časťami zapichneme do vlhkej, resp. mierne zvlaženej pôdy. Vrúble môžeme uskladniť aj vo vlhkom piesku v parenisku alebo v pivnici. Narezané vrúble zviažeme do zväzku, pripevníme na ne menovky a uložíme ich v studenej pivnici, prípadne na inom chladnom chránenom mieste, kde ich celé zasypeme pieskom. Rezné plochy musíme zavoskovať štepárskym voskom. Ak sú vrúble dostatočne silné, vydržia takto až do vrúbľovania v období kvitnutia. Naopak, tenké vrúble zasychajú, zmrznú alebo začnú predčasne pučať. Ešte jedna zásada – nezberáme výhonky s kvetnými púčikmi, ale s rastovými púčikmi. Vrúbeľ s kvetnými púčikmi sa ujme odkvitne a uschne, vrúbeľ s rastovými púčikmi sa ujme a rastie ďalej. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE KVETOV

Nenáročný sukulent z Madagaskaru

Ľubica Sýkorová

adagaskarské palmy – hrubáne alebo pachypódia (Pachypodium) sú väčšinou stonkové sukulenty, ktoré rastú v Južnej Afrike a na Madagaskare. Patria do čeľade Apocynaceae podobne ako u nás známy oleander. Táto zaujímavá rastlina škodcov ani choroby neláka. Možno je to tým, že niektoré jej druhy obsahujú veľmi jedovatú šťavu. Ak jej ale doprajeme dostatok svetla, porastie ako z vody. Rodový názov je odvodený od gréckeho pachys = tlstý a podos = noha, čiže tlstá noha. Vzťahuje sa to na zhrubnutú stonku, ktorá je počas dlhého obdobia sucha zásobárňou vody a udržuje rastlinu pri živote. V ich domovine sú totiž veľmi vysoké teploty, na skalách namerali až 70 °C. Pachypódium má hrubý tŕnitý kmienok, z ktorého vrcholov vyrastajú čiarkovito pretiahnuté listy, na prvý pohľad nerozoznateľné od listov oleandra. To preto, že je príbuzný s adéniom a tiež s oleandrom, po ktorom mu zostalo typické olistenie. Svojím vzhľadom pripomína palmu. Celkový počet druhov je pomerne malý. Na Madagaskare ich rastie deväť a v Južnej Afrike štyri. Všetky druhy aj ich variety sú endemické, to znamená, že nerastú nikde inde na svete. Ako izbové rastliny sú vhodné len niektoré druhy, napríklad P. lamerei, P. geayi, P. leadii ssp. Saundersii, P. succulentum, P. bispinosum a P. baronii. Tieto sukulenty sa aj u nás pestujú čoraz častejšie najmä preto, lebo sa im v byte darí počas celého roka a ich pestovanie zvládne takmer každý. Pre pestovanie madagaskarskej palmy v

domácich podmienkach v prvom rade je dôležité umiestnenie. Treba ju umiestniť na svetlé a teplé miesto, kde po celý rok bude mať dostatok svetla a len občas na ňu dopadnú priame slnečné lúče. Teplota počas celého roka by mala byť v rozmedzí od 15 do 35 °C. Pôda má byť humóznejšia ako pre kaktusy a aj zálievku potrebuje výdatnejšiu ako kaktusy, najmä v lete. V období pokoja treba zálievku obmedziť. Vtedy jej aj mierne opadajú listy z predchádzajúceho roka, čo je prirodzené, a nové listy jej na jar opäť dorastú. Zeminu by sme však nemali nechať úplne vyschnúť, lebo sa zničia vyživovacie korienky. Pri teplote nad 16 °C a dobrých svetelných podmienkach ju môžeme polievať stále. Tieto palmy najintenzívnejšie rastú na jar a začiatkom leta. V tomto období by sme ju mali mierne prihnojovať tekutým

prípravkom pre kaktusy a sukulenty. Pachypódie presádzame iba občas, keď vyrastú a kvôli lepšej stabilite potrebujú väčší kvetináč. Vyhovuje im priepustný a výživný substrát s pH okolo

7, ktorý je dobré premiešať s pieskom. Môžeme priamo zakúpiť substrát pre kaktusy a sukulenty. V spodnej časti kvetináča má byť tenšia vrstva hrubého piesku, ktorá slúži ako drenáž. Rovnako ako ostatné sukulenty, aj madagaskarskú palmu je možné rozmnožovať z odnoží. Tie jednoducho odrežeme, necháme niekoľko dní zaschnúť, a potom zapichneme do pieskového substrátu. Nádobu s odrezkami umiestnime na teplé miesto a budeme mierne, ale pravidelne zalievať. Pri delení buďme veľmi opatrní a radšej používajme rukavice. Rastlina obsahuje veľmi jedovatú šťavu, ktorá je nebezpečná pre ľudské zdravie. Konkrétne v prípade Pachypodia lealii saundersii ju africkí domorodci používajú ako jed na šípy. Všetky druhy pachypódia sa dajú rozmnožovať aj zo semienok, ktoré zoženieme v špecializovaných predajniach. Tento spôsob je bezpečnejší, ale trvá dlhšie.

Kvety sú bielej, žltej a červenej farby. Veľmi obľúbenou rastlinou u pestovateľov je P. lealii ssp. Saundersii, ktorý kvitne už po piatom roku od sejby bielymi voňavými kvetmi. Pri správnom pestovaní však zakvitnú takmer všetky. U nás sa najčastejšie stretávame s P. lamerei. Bežne ho ponúkajú aj v kvetinárstvach. Tento druh na Madagaskare dorastá do výšky osem metrov. V prírode majú päťročné rastliny výšku meter až meter a pol a začínajú kvitnúť. P. geayi je podobný druh. P. lamerei sa odlišuje dlhšími špicatejšími listami, sivou plstnatou stonkou hlavne na nových prírastkoch a celkovou výškou až desať metrov. Je to najvyšší druh. Priemer stonky má okolo pol metra. Zaujímavé je pravidelné vytváranie koruny počas kvitnutia. CHOROBY A ŠKODCOVIA Madagaskarské palmy škodcov veľmi nepriťahujú, občas sa na ne môžu preniesť z okolitých rastlín. Vtedy treba použiť odporučený prípravok pre ten-ktorý druh škodcov. Nie sú náchylné ani na choroby. Treba len dodržiavať optimálnu zálievku, pretože pri nadmernej vlhkosti a chlade odumierajú vo väčšom počte všetky listy. ○ Foto: z internetu

1. 1. 2015 • 1 /4628/

Lunárny kalendár na rok 2015 Nov mesiaca

Prvá štvrť

Dátum

20. januára 19. februára 20. marca 18. apríla 18. mája 16. júna 16. júla 14. augusta 13. septembra 13. októbra 11. novembra 11. decembra

Spln mesiaca

Dátum

14.14 00.47 10.36 20.57 06.13 16.05 03.25 16.54 08.42 02.06 18.48 11.30

27. januára 25. februára 27. marca 26. apríla 25. mája 24. júna 24. júla 22. augusta 21. septembra 20. októbra 19. novembra 18. decembra

05.49 18.14 08.43 01.55 19.19 13.03 06.05 21.31 10.59 22.32 07.28 16.15

Dátum 5. januára 4. februára 5. marca 4. apríla 4. mája 2. júna 2. júla 31. júla 29. augusta 28. septembra 27. októbra 25. novembra 25. decembra

ZDRAVIE A MY

Juj, to bolí! Ako si pomôcť pri bolestiach

rhli ste sa po sviatočnom leňošení na športovanie a prehnali ste to? Zrazu vás kdesi seklo, niekde puklo a ukrutne to bolí?

BEZ ROZCVIČKY RISKUJETE Kým si zašnurujete korčule alebo vyberiete činky, nezabudnite na rozcvičku. Stačí aj krátka 5- až 7-minútová. Ak totiž zanedbáte zahrievaciu a rozcvičovaciu fázu, môžete dostať kŕč do svalu, natiahnuť si ho alebo si ho dokonca natrhnúť. Určite to nepodceňujte. Kto to zažil, vie, aké je to bolestivé. Obyčajný natrhnutý sval vás môže vyradiť z bežného života aj na dva mesiace a čakajú vás dlhé týždne rehabilitácií. OBYČAJNÁ SVALOVICA Prejavuje sa tak, že vás bolí celé telo, akoby vás niekto poriadne zbil. Čo robiť? Na svalovicu po cvičení či behaní si nenaordinujte strečing ani masáže, lebo tie môžu bolestivým trhlinkám v svaloch ešte viac uškodiť. Pomáha všetko, čo je teplé až horúce a prekrví svaly, napríklad protireumatický čaj alebo horúci kúpeľ s eukalyptovým, jedľovým alebo rozmarínovým olejom. KŔČE V SVALE Prejavia sa silnou bolesťou, postihujú najmä lýtka a stehná. Väčšinou nás prekvapia, ak sme zanedbali úvodné rozcvičenie. Zväčša prejdú samy od seba. Čo robiť? Snažte sa stiahnutý sval čo najviac ponaťahovať, nie však nasilu. Pri kŕči v lýtku sa zaprite o pätu a špičku ťahajte čo najviac ku kolenu. Pomáhajú prípravky s obsahom magnézia a zinku, masáž s uvoľňujúcimi krémami a aj banány, v ktorých je veľa draslíka. Postihnutú oblasť masírujte jemnými krúživými pohybmi.

NATIAHNUTIE SVALU Najčastejšie postihuje nohy, ak sme vynechali úvodný strečing. Vzniká aj pri prudkom, neobvyklom pohybe. Čo robiť? Na postihnuté miesto si priložte vrecko s ľadom a stiahnite ho obväzom. Počkajte s fyzickou aktivitou, inak si môžete natrhnúť či pretrhnúť sval. VYKĹBENIE Vzniká pri veľmi prudkých pohyboch či nárazoch a najčastejšie postihuje ramená, lakte, palce a kolená. Bolesť je veľmi intenzívna. Čo robiť? Poranené miesto znehybnite a po-

stihnutého odveďte na chirurgiu, niekedy sa nárazom odlomí aj kúsok kosti. Takéto prípady môžu skončiť na operačnom stole. Nikdy sa nesnažte poškodený kĺb vrátiť naspäť samy. ZÁPAL ŠLIACH Býva zväčša následkom presilenia. Postihuje najmä kolená, ramená, lakte a Achillovu šľachu, najznámejší je tzv. tenisový lakeť. Príznakom zápalu je okrem bolesti opuch, miesto je na dotyk teplé. Čo robiť? Odporúča sa odpočinok, chladivé až ľadové obklady a gély s protizápalovým účinkom. Pomáha liečba pokojom, postihnutá časť sa môže znehybniť dlahou. Pomáha aj fototerapia, teda liečba červeným polarizovaným svetlom. 

Druhá štvrť

05.54 00.09 19.06 14.06 05.42 18.19 04.20 12.43 20.36 04.51 13.05 23.44 12.12

Dátum 13. januára 12. februára 13. marca 12. apríla 11. mája 9. júna 8. júla 7. augusta 5. septembra 4. októbra 3. novembra 3. decembra

10.47 04.50 18.48 05.44 12.36 17.42 22.24 04.03 11.54 23.07 13.24 08.41

DOMÁCNOSŤ

Dokonalý poriadok za 30 minút

peciálne počas sviatkov sa nám môže stať, že sa ohlási nečakaná návšteva. Ak vám dajú vedieť len krátko vopred, nezúfajte – toto upratovanie zvládnete za 30 minút a všetko u vás bude vyzerať tip-top. 1. Maskujeme neporiadok (15 minút). Zamerajte sa na izby, kam návšteva pravdepodobne vstúpi – obývačka, kuchyňa, WC a kúpeľňa (špajzu či detskú tentoraz vynechajte a zatvorte dvere tam, kde nechcete, aby nakúkala). Odstráňte z dohľadu všetko, čo sa vám v týchto izbách len tak povaľuje – letáky, papuče, hračky... Môžete to dočasne hodiť napríklad do koša na bielizeň. Na ruku si natiahnite ponožku a rýchlo pretrite nábytok. Povysávajte najväčšie nečistoty. Špinavé riady umyte alebo skryte do umývačky. Budete sa im venovať neskôr. 2. Čarujeme so svetlom (3 minúty). Vypnite ostré stropné osvetlenie a zvoľte intímnejšie svetlo rohových lámp alebo sviečok. Super trik – využite svetlo ružových LED žiaroviek, všetko bude pôsobiť mäkko a nežne a vaša pleť bude tiež polichotená. A obývačka zrazu nepotrebuje nový náter. 3. Osviežte kúpeľňu a WC (10 minút). Rýchlo pretrite handrou s čistiacim prípravkom umývadlo a vodovodné batérie, doplňte tekuté mydlo, pripravte čisté uteráky na ruky. Vyleštite zrkadlá. Voňavé sviečky na policiach vytvoria príjemnú atmosféru. Môžete nakvapkať na vreckovku pár kvapiek aviváže, bude to tam krásne rozvoniavať. Záchodovú misu vyčistite kefou, dosku pretrite dezinfekčným prostriedkom, doplňte toaletný papier a nastriekajte osviežovač vzduchu. 4. Drobné dekorácie spravia dojem (2 minúty). Ak práve nemáte kyticu čerstvých kvetov, využite prírodné materiály zo záhrady alebo zo špajzy. Jabĺčka, orechy, šišky či vetvičky ihličia naaranžované na tanieri alebo v košíku miestnosť zútulnia. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Medovníčky

Suroviny: 8 lyžíc roztopeného medu, 300 g cukru, 3 vajcia, 1 lyžička sódy bikarbóny, 1 lyžička zomletých alebo najemno rozdrvených voňavých klinčekov (tzv. kranských), nastrúhaná kôra z jedného citróna, masť veľkosti dvoch vajec, 600 g múky Takto sa to podarí: Uvedené suroviny zmiešame. Podľa chuti

môžeme pridať aj trochu škorice, ale nemusíme. Cesto rozvaľkáme na hrúbku pol až jedného centimetra a formičkami vykrajujeme ľubovoľné tvary (novoročné,...). Kladieme na plech s papierom. Pred samotným pečením povrch potrieme rozšľahaným vajcom. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 až 190 °C orientačne 10 až 15 minút. 

Zliepané koláčiky

Špenátové kocky

Suroviny: 300 g margarínu, 2 vajcia, 200 g cukru, 2 vrecúška vanilínového cukru, 1 kypriaci prášok, 600 g múky Takto sa to podarí: V mise spracujeme všetky uvedené suroviny a cesto rozvaľkáme na hrúbku pol až jedného centimetra. Okrúhlou formičkou vykrajujeme kolieska a z polovice koliesok vykrojíme malé kolieska. Kladieme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme na 180 až 190 °C asi 8 – 10 minút. Po upečení iba tie koláčiky, ktoré sme vykrojili menším kolieskom, posypeme zmiešaným mletým a vanilínovým cukrom. Koláčiky zliepame marhuľovým alebo šípkovým lekvárom.  Recepty medovníčkov a zliepaných koláčikov nám poskytla Zuzana Ďurovková z Kysáča Foto: E. Šranková

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 PL oleja, 3 PL kyslej smotany (rovné lyžice), 6 PL polohrubej múky, 3 KL kypriaceho prášku, 6 PL špenátového pretlaku alebo uvareného a rozmixovaného špenátu, soľ; Na plnku: 250 g smotanového syra (nátierkový), 100 g feta syra, 3 PL kyslej smotany, 400 g šampiňónov (1 konzerva), soľ, biele mleté korenie, trochu vegety (podľa vlastnej chuti), 2 PL posekaného kôpru, 5 g želatíny Takto sa to podarí: Žĺtky vyšľaháme s olejom, pridáme špenátový pretlak, prešľaháme. Potom pridáme smotanu, prešľaháme, vmiešame preosiatu múku, zmiešanú s kypriacim práškom a soľou. Bielky vyšľaháme na tuhú penu a opatrne vmiešame do žĺtkového základu. Cesto vylejeme na papierom vyložený plech (30 x 40 cm). Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C asi

Pomarančové keksíky Suroviny: Na cesto: 200 g hladkej múky, 80 g práškového cukru, 80 g masla, 2 žĺtky, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 1/2 lyžičky strúhanej pomarančovej kôry, štipka soli; Na plnku: 70 g mliečnej čokolády, 30 g pomarančového džemu, 1 žĺtok; Na ozdobenie: 40 g kandizovanej pomarančovej kôry, 1 bielok, 25 g práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: V mise rýchlo spracujeme múku, cukor, zmäknuté maslo, žĺtky, kypriaci prášok, pomarančovú kôru a štipku soli na hladké cesto. Z cesta vyformujeme guľu, zabalíme do fólie a dáme odležať do chladničky. Odležané cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske na tenký plát, povykrajujeme z neho srdiečka, pričom do polovice z nich ešte povykrajujeme okrúhly otvor. Poprekladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a potrieme

bielkom rozšľahaným s cukrom. Vrch posypeme najemno nasekanou kandizovanou kôrou. Pečieme asi 12 minút v rúre vyhriatej na 170 °C. Vychladnuté pozlepujeme plnkou – vždy jedno plné a jedno vykrojené srdiečko. Plnka: Čokoládu nalámeme a roztopíme v horúcom vodnom kúpeli. Pridáme žĺtok a miešame, až sa všetko spojí. Nakoniec pridáme džem a vymiešame dohladka. Necháme vychladnúť. 

20 minút. Nesmie zhnednúť, piškóta musí zostať pekná zelená. Vyberieme z rúry a necháme vychladnúť. Plnka: Syr rozdrvíme v miske. Pridáme smotanový syr, nadrobno pokrájané šampiňóny a kôpor. Podľa potreby môžeme dochutiť soľou, bielym mletým korením, vegetou. Pridáme 2 PL kyslej smotany. Vymiešame krém. Želatínu dáme napučať s 1 PL vody, a potom nahrejeme, ale nevaríme. Miešame, kým sa želatína neroztopí. Pridáme do nej 1 PL

smotany a dobre rozmiešame. Ak sa želatína nechce rozpustiť, mierne ju zahrejeme. Túto smotanovú želatínu vmiešame do syrovo-šampiňónovej plnky a dobre prešľaháme. Pridaním tohto malého množstva želatíny krém mierne stuhne a bude mať konzistenciu, pri ktorej plnka bude pekne medzi piškótami držať tvar. Piškótu orežeme po krajoch (zarovnáme kraje) a rozdelíme po šírke na tri rovnaké časti. Na jednu časť natrieme polovicu plnky, priložíme druhý plát piškóty. Natrieme druhú polovicu plnky a prikryjeme tretím plátom piškóty. Odložíme do chladničky, najlepšie cez noc. Je lepšie, ak dlhšie postojí, lepšie sa prepoja chute. Pred podávaním môžeme dozdobiť troškou majonézy, príp. kečupu a malou vetvičkou čerstvého kôpru.  Zdroj: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 383 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Vyhodnotili literárnu súťaž Čo dokáže pekné slovo V ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Anička Chalupová

iterárna komisia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny každoročne vypisuje literárnu súťaž pre žiakov slovenských základných a stredných škôl a gymnázií pod názvom Čo dokáže pekné slovo. Zámerom podujatia je vzbudiť u mladej generácie aktívny vzťah k slovenčine, ku krásnemu slovu, vzťah k slovenskej literatúre a kultúre. V piatok 19. decembra 2014 v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici udelili ceny a diplomy odmeneným žiakom 4. ročníka literárneho súbehu Čo dokáže pekné slovo. Na súťaž zaslali práce žiaci z Pivnice, Starej Pazovy, Kovačice, Selenče, Erdevíka a Báčskeho Petrovca. V uvítacom prejave Martin Prebudila, predseda Komisie pre literárnu činnosť, konštatoval, že na súbeh bolo zaslaných takmer o polovicu menej prác (45, z čoho 33 v kategórii žiakov základných a 12 prác v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií) ako v predchádzajúcom ročníku. Potom žiaci kovačickej základnej školy, žiacky spevácky zbor a Alexandra Vašeková, účastníčka festivalu Letí pieseň, letí 2014 za hudobného sprievodu učiteľa hudby Pavla Tomáša st. pripravili primeraný program, v rámci ktorého sa prihovorili Irena Hlebecová, riaditeľka školy, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Téma súbehu tentoraz bola voľná (próza alebo poézia) a hodnotili sa práce napísané po slovensky v dvoch kategóriách: pre žiakov základných škôl od 5. po 8. ročník a žiakov stredných škôl a gymnázií. Po neľahkej práci komisia, ktorá pracovala v zložení: M. Prebudila (predseda) a členovia Zdenka Valentová-Belićová a Stevan Lenhart, sa rozhodla udeliť ceny týmto žiakom: v kategórii žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka prvú cenu – tablet získala Emília Jana Pálešová, žiačka ôsmeho ročníka ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku, za prácu Dážď. Druhú cenu – balík kníh SVC získali Anna Lakatošová, • KULTÚRA •

autor Jaroslav Poničan, žiak prvého ročníka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, získal tretiu cenu (ročné predplatné na časopis Vzlet). Špeciálnou cenou komisia odmenila Benjamína Kunčáka, žiaka štvrtého ročníka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a Jána Farkaša, žiaka siedmeho ročníka ZŠ Mladých žiačka ôsmeho ročpokolení v Kovačici. níka ZŠ hrdinu Janka Na záver komisia Čmelíka v Starej Pazonavrhla, aby okrem ve, za prácu Cestovaodmenených prác nie vo sne minulosti, a aj ďalšie kvalitné práAndrea Grňová, žiačka ce boli uverejnené ôsmeho ročníka ZŠ tak v časopise pre 15. októbra v Pivnici, deti Zornička, ako za prácu Líška Hrdzuľi v mládežníckom ka. Tretiu cenu – ročné časopise Vzlet. Orpredplatné na časoganizátor súťaže, pis pre deti ZorničKomisia pre literárka, resp. mládežnícky nu činnosť Výboru časopis Vzlet, získali pre kultúru NRSNM Karmena Kováčová, spolu s Výborom pre žiačka piateho ročníOdmenení žiaci súbehu s organizátormi podujatia vzdelávanie NRSNM ka ZŠ Jána Kollára v a Slovenským vySelenči, za prácu Jana zo žltého domu, a Laura Hruškárová, ho ročníka Gymnázia Mihajla Pupina davateľským centrom, pri tejto žiačka šiesteho ročníka ZŠ hrdinu v Kovačici, za prácu Amortencia, príležitosti všetkým odmeneným Janka Čmelíka v Starej Pazove, za kým druhú cenu (balík kníh SVC) zablahoželala a budúcim literátom báseň Čo dokáže pekné slovo. V získala Malvína Zolňanová, žiačka zaželala dobré zdravie, veľa hrakategórii žiakov stredných škôl a štvrtého ročníka Gymnázia Jána vých úsmevov, dobré ostré pero gymnázií komisia prvú cenu (tablet) Kollára v Báčskom Petrovci, za Dych a pokojné prežitie vianočných a udelila Hane Čížikovej, žiačke prvé- vetra. Za prácu Zrkadlo starej mamy novoročných sviatkov.

DOLNOZEMSKÁ INSITA NA SLOVENSKU

Galéria Babka prezentovala svojich výtvarníkov A. Chalupová

CD kalendár na rok 2015. Integračnou časťou toho dvoch výstavách to podujatia, ktoré priv Paríži a Ríme pravila Galéria Babka v Galéria Babka z čele so zakladateľom Kovačice v dňoch 2. Pavlom Babkom, bola až 12. decembra 2014 aj kolektívna výstava obvo výstavných priestorazov dolnozemských roch Slovenského výtvarníkov. Predstavili národného múzea v diela umelcov Martina Martine usporiadala Jonáša, Jána Strakúšeka, ďalšie skvelé poduja- Insitné umenie ako výdatný prúd živej vody, Evy Husárikovej, Pavla tie: predajnú výstavu oživujúci aj iné výtvarné žánre (na snímke Hajku, Jána Žolnaja a Slovenské insitné ume- momentka zo slávnostného otvorenia podujatia zástupcov najmladšej nie zo Srbska, ktorá po- v SNM, keď Šani Dermaku, srbský veľvyslanec na generácie Vieroslavy zostávala z troch častí. Slovensku, otvoril výstavu) Svetlíkovej, Zuzany JarV prvej časti podujatia prostred- je PhDr. Zuzana Drugová. Druhá mockej a Miroslava Hraška. níctvom 20 panelov predstavili his- časť predstavila obrazy najstaršiePodujatie Slovenské insitné torické udalosti a osobnosti, ktoré ho padinského insitného maliara umenie zo Srbska v SNM sa uspopoznačili dejiny a tradičnú kultúru Jána Bačúra, ktorý okrem svojej riadalo pod záštitou primátora Kovačice aj ako strediska insitného 52. samostatnej výstavy obrazov mesta Martin Mgr. art. Andreja umenia. Autorkou tejto výstavy ponúkol návštevníkom aj najnovší Hrnčiara.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Kultúra UDELENIE CIEN A AUTORSKÝCH VÝTLAČKOV

Zmapované hviezdy literárneho neba Jasmina Pániková

si a Martin Prebudila za básnický cyklus O viere a nevere. Tretiu cenu dostali až traja autori – Michal Bíreš za cyklus básní Plombované časy, Martina Bartošová za krátku prózu Nič a Aneta Lomenová za poviedku Terapia pre medailóny. Laureáti cien Nového života

oniec roka je už tradičným termínom pre vyhodnotenie našich dvoch literárnych konkurzov – súťaž o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej časopisu Nový život, ako aj súťaž o najlepšiu detskú poviedku, resp. báseň časopisu Zornička. Komisia zhodnotila všetky práce a tých najúspešnejších odmenili v stredu 17. decembra 2014 prevyšuje predošlé v priestoroch Zhrosúťažiace práce. „Pri maždenia AP Vojvoudeľovaní prvej ceny diny. porota nemala žiadne Na súťaž časopidilemy, lebo dva ososu Nový život o najbitne zaslané básnické lepšiu poviedku, cykly autora Ladislava resp. cyklus básní Čániho svojou kvalibolo zaslaných 20 tou značne prevyšoprác 17 autorov. Povali ostatné súťažiace rota, ktorá pracovapríspevky a suverénne la v zložení: Adam získali prvé miesto,“ poSvetlík, Marta Součvedal o. i. A. Svetlík. ková a Zdenka VaNa súťaž o najlepšiu lentová-Belićová, sa rozhodla prvú cenu Odmenení autori pre deti s členmi komisie a predsedníčkou prácu pre deti bolo zaslaných 22 prozaických udeliť Ladislavovi NRSNM Čánimu za cyklus básní Druhá Predseda komisie Adam Svetlík textov, resp. 32 básní. Hodnotila podstata mlčania a Elégia. Druhú poznamenal, že na súbeh prišlo ich komisia v zložení: Monika cenu dostali dvaja autori – Mišo menej prác než minule, ale keď Necpálová, Ján Žolnaj a Ladislav Smišek za krátku prózu Povedal ide o kvalitu, tá v značnej miere Čáni a na nich v kategórii poé-

zie najviac zapôsobila báseň Zuzany Čížikovej Psíček Max. Druhú cenu udelili Márii Vrškovej za báseň Čím chcem byť a tretiu Anne Malkovej za báseň Čudný dedko Mráz, ktorá dostala aj prvú cenu za prozaickú prácu Záhadný hosť. Druhú cenu dostala Mária Vršková za prózu Ranná pesnička a tretiu Miroslav Demák za poviedku Čo to na zem padá?. Tradične sa po udelení cien Nového života a Zorničky udeľujú autorské výtlačky našim spisovateľom, buď pre dospelých, alebo pre deti. V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum vydalo päť kníh pre deti – dve knihy autorov, ktorí už nie sú medzi nami (Andrej Čipkár a Pavel Mučaji) a tri knihy mladých autoriek. Márii Vrškovej vyšla kniha poviedok, básní, hádaniek, riekaniek a spievaniek pod názvom Štvorlístok, Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej debutová kniha poviedok Jednozubý úsmev a Anna Kukučková si medzi svoje knihy pridala ďalšiu – Na písmenko, na písmenko.

3. BIENÁLE KYSÁČSKYCH UMELCOV

Vystavuje 12 autorov Elena Šranková

ýstavu 3. bielále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov, na ktorej dominuje maľba, otvorili v Galérii SND v Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 20. decembra 2014. Na bienále vystavuje 12 umelcov rôznych generácií: Ján Agarský, hosťujúci Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Ljupka Ergová, Viera Fajndovićová-Súdiová, Katarína Gašková, Mária Gašková, Nenad Leskovac, Michal Madacký, Svetlana Miháľová, Miroslav Pavlovič a Milan Súdi. Početných prítomných na vernisáži privítal Michal Madacký,

www.hl.rs

vedúci galérie, ktorý spomenul, že za štyri úspešné roky jestvovania a výstavnej činnosti Galérie SND v Kysáči bolo 18 vydarených výstav. Po tom, čo minútou ticha vzdali poctu zosnulej výtvarníčke Mire Brtkovej, prihovoril sa Vladimír Valentík, výtvarný kritik. O výstave, ktorú otvorili, sa zmienil pozitívne a okrem iného povedal, že by s ňou bolo možné zavítať do ktorejkoľvek galérie v Srbsku, ale i v zahraničí. Zdôraznil, že je v profesionálnych výtvarníkoch veľký potenciál a kultúrna sila kysáčskeho prostredia. O tvorbe všetkých umelcov, ktorí vystavujú na bienále, sa zmienil pochvalne,

Informačno-politický týždenník

Po vernisáži si prítomní obzreli výtvarné a úžitkové práce a bolo času aj na kus reči

ako o majstroch svojho remesla. Priekopníkmi sú, pravdaže, Milan a Viera Súdiovci a Mária Gašková. V. Valentík výstavu aj otvoril. Z príležitosti 3. bienále Galéria SND vydala katalóg a realizáciu výstavy finančne podpori-

li Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny. Výstavu si možno pozrieť v Galérii SND Slovenského národného domu do 20. februára 2015. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Mária Mira Brtková 1930 – 2014

belehradskej nemocnici 18. decembra 2014 vo veku 84 rokov zomrela popredná akademická výtvarníčka, módna návrhárka, divadelná a filmová režisérka Mária Mira Brtková zo Starej Pazovy. Svetoznáma a všestranná umelkyňa usnula po kratšej chorobe, i keď pred sebou mala ešte mnohé plány a nerealizované projekty. Mira Brtková, veľké meno výtvarného umenia u nás a vo svete, vždy žiarila pozitívnou energiou a svoje diela vytvárala s láskou. Bola usilovná a pracovitá a neraz hovorila: „Keď mám inšpiráciu, tvorím, bez ohľadu na to, o aký ide deň.“ Narodila sa 5. októbra 1930 v Nových Bánovciach pri Starej Pazove. V roku 1948 absolvovala gymnázium v Belehrade (5. a 6. ročník gymnázia absolvovala v Bratislave). V roku 1953 vyštudovala réžiu na Akadémii pre divadelné a filmové umenie v Belehrade u profesorov Vjekoslava Afrića, Josipa Kulundžića a Slavka Vorkapića. Ako československá štipendistka bola asistentkou réžie v hranom filme Otokara Vávru Proti všem. V päťdesiatych rokoch sa zaoberala divadelnou a filmovou réžiou. V roku 1958 režírovala krátke filmy pre Zagreb-fim a Neoplantu v Novom

Sade. Zároveň vypracovala scenár pre prvý kreslený film Belehradskej školy kresleného filmu (Sólista Nikolu Majdaka). V roku 1959 v Ríme bola asistentkou réžie u režisérov Pietra Germiho a Alberta Latuadu. V roku 1963 vyštudovala maliarstvo na Akadémii di Belle Arti v Ríme (profesori Franco Gentillini a Mino Maccari). Ako maliarka pôsobila v šesťdesiatych rokoch v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, v ktorej vedúcou osobnosťou bol japonský umelec Nobuya Abe. V rokoch 1970/71 bola tajomníčkou réžie v hranom filme Sutjeska. Zaoberala sa i módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom a bola zberateľkou slovenských ľudových krojov a starožitností. Maliarka Mira Brtková bola priekopníčkou nefigurálneho výtvarného prejavu vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov a jej tvorba, i v širších rámcoch, už od samého začiatku bola ojedinelá a bez stúpencov. Prvýkrát samostatne vystavovala roku 1964 v Ríme. Potom nie veľmi často samostatne vystavovala – viac ako dvadsať výstav – ale sa mnohokrát zúčastnila na kolektívnych výstavách. Bola členkou Združenia výtvarných

umelcov Vojvodiny a okrem maliarstva sa zaoberala i filmovou réžiou a najnovšie sochárstvom. Maliarke Brtkovej sa dostalo viacero odmien a uznaní za jej takmer šesťdesiatročnú umeleckú tvorbu. Výročnú Cenu Savu Šumanovića jej udelili roku 2008 v rámci Výstavy umenia Art expo v Novom Sade, a potom i Zlatý odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska v Belehrade. Do rúk sa jej dostali i ceny za výtvarnú prácu, a to Cena Cyrila Kutlíka za celoživotné dielo a dvakrát Cena Karola M. Lehotského za najlepšiu výstavu medzi dvoma bienále. Ovenčila sa i Cenou Staropazovskej obce za kultúru. V rámci programu 15. Petrovských dní divadelných prvým sprievodným podujatím 2. septembra 2010 v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej bola vernisáž Miry Brtkovej pri príležitosti jej 80. narodenín. Bola to jedna z jej posledných samostatných výstav. Retrospektívna výstava (Nestabilne ravnoteže) sa konala v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade v roku 2012 a bola ocenená ako najlepšia výstava v tom roku v tejto ustanovizni. Suzana Vuksanovićová, kurátorka a zostavovateľka monografie o Mire Brtkovej pri tej príležitosti bola ocenená Cenou Pavla Vasića. Na

Rozlúčka s Mirou Brtkovou Anna Lešťanová

o štvrtok 18. decembra 2014 zomrela žena s ohromnou dávkou energie, známa akademická maliarka Mira Brtková, srdcom Staropazovčanka a dušou svetová – naša Mira. V sobotu 20. decembra 2014 sa v predpoludňajších hodinách v miestnostiach budovy Zhromaždenia obce Stará Pazova konala pietna schôdza, na ktorej sa hovorilo o živote a diele našej známej akademickej maliarky Miry Brtkovej. Na poludnie pietnu schôdzu venovanú maliarke Mire Brtkovej usporiadali v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom • KULTÚRA •

Sade, na ktorej sa najprv prihovorila kustódka tohto múzea Suzana Grubješićová, potom výtvarní kritici Sava Stepanov a Vladimír Valentík, galeristka Vesna Latinovićová a Staropazovčania Miroslav Benka, režisér, a Martin Prebudila, novinár a spisovateľ. Pohreb poprednej akademickej výtvarníčky, módnej návrhárky, divadelnej a filmovej režisérky Márie Miry Brtkovej bol v nedeľu 21. decembra 2014 na staropazovskom mestskom cintoríne. Po dojímavej kázni velebného pána Igora Feldyho, farára staropazovského, príhovormi sa na nádvorí Domu smútku so zosnulou rozlúčili Martin Prebudila a Miro-

slav Benka. Posledné zbohom Mire Brtkovej povedali i Anna Malková, ktorá o nej napísala báseň, a členovia staropazovského Zmiešaného speváckeho zboru Tília, ktorí zaspievali príležitostné piesne. O tom, že je život azda najväčším režisérom na svete, dokázal i pohreb Miry Brtkovej. V nedeľu sa totiž v Starej Pazove konal pohreb dvoch významných osobností – sestry a brata. Dr. Pavel Brtka vo veku 92 rokov zomrel 6. decembra 2014 na Slovensku a podľa jeho poslednej žiadosti polovicu telesných pozostatkov v urne jeho najbližší preniesli i do rodnej Pazovy. Nech obaja odpočívajú v tichosti večného pokoja.

bienále v Benátkach M. Brtková bola jediným predstaviteľom zo Srbska a bola hostkou španielskeho výstavného pavilónu. V roku 2011 M. Brtková založila Nadáciu Brtka – Kresoja, s cieľom zachovávať a afirmovať umeleckú tvorbu rodín Brtka – Kresoja (manžel Dragan Kresoja, významný srbský režisér, a syn Miloš Stefan Kresoja, režisér, spoločne zahynuli v nehode v roku 1996). Nadáciu založila aj s cieľom podpory špičkovej vizuálnej a filmovej tvorby, prezentácie mladých umelcov, s dôrazom na medzinárodnú spoluprácu, keďže M. Brtková úspešne spolupracovala s viacerými inštitúciami kultúry a umenia v Taliansku, Turecku, Japonsku a na Slovensku. Viac ako päť desaťročí pôsobila na relácii Stará Pazova – Belehrad – Rím – Nový Sad – Bratislava. Umelecké diela Miry Brtkovej sa nachádzajú na mnohých výstavných zbierkach a verejných miestach (v Belehrade, Sarajeve, Ríme, Istanbule, Nových Bánovciach, Starej Pazove…) a o poprednej akademickej maliarke je nahraných i niekoľko dokumentárnych filmov. Česť jej pamiatke. A. Lš.

Martin Prebudila

Biele ako farba (pani Mire Brtkovej) ... tanti auguri a te... nevieme začiatok a ani koniec len tie jej biele obrazy mi stále viac a viac hovoria... stále ma napomínajú že aj bieloba je farba... vraví mi stále živá pani Mira hej chlapče je to dlhá rozprávka nič sa nezačína ani nekončí ani tu ani tam ako ani bieloba vo vlastnom zlatom tieni...

1 /4628/ 1. 1. 2015

Kultúra PO DESAŤROČÍ

Pamätnica školy Jaroslav Čiep

„R

ok 2014 ubehol v znamení osláv tlačeného slova. Či je krajšie ukončenie takéhoto kalendárneho roka a k tomu aj príležitosť – 95. výročie našej školy, ako je prezentácia Pamätnice 2004 – 2014?“ konštatovala a pýtala sa moderátorka programu Malvína Zolňanová pri krste novej školskej publikácie v utorok 16. decembra 2014 v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Riaditeľ školy Pavel Belička na to nadviazal slovami: „Prečo pamätnica po desiatich rokoch? Pretože sa nám desať rokov ukázalo ako akurátne obdobie, aby sme mohli povedať všetko to, alebo aspoň to najvýznamnejšie, čo sa udialo za desať rokov v našej škole, aby sa nezabudlo. Po druhé, svedkovia tohto obdobia sú živí a môžu dementovať, ak sme v niečom náhodou pochybili alebo nepomenovali správne. V tom prípade chyby môžeme opraviť.“ Ide o faktografickú 216-stranovú publikáciu, ktorá bude slúžiť gene-

ráciám, ako tie predošlé štyri knihy. Kedykoľvek chceme zistiť, čo sa kedysi udialo v škole, keďže už nie sú živí svedkovia, na pomoc si do rúk berieme práve tieto pamätnice. „Koncepcia pamätnice sa nepatrne líši od predchádzajúcej, ktorá vyšla k 85. výročiu školy. V prvej časti sa uvádzajú základné údaje o tejto stredoškolskej ustanovizni. Ďalej sa hovorí o veľkej renovácii samotnej Záber z prezentácie pamätnice – vpravo sedí redakcia knihy budovy školy a vynovený bol i žiacky domov. V uplynulom de- v predchádzajúcom období. Na Beličku a profesorky Pavčokovej saťročí mnohí z dovtedajších pra- posledných stranách pamätnice tvoria ich kolegovia Ján Kopčok, covníkov odišli do dôchodku. Na nachádzame základné údaje o Želislav Marušník a Jaroslav Grňa. ich miesto prišli mladšie generácie. jednotlivých maturantoch. Do Po príhovoroch nasledoval krst V pamätnici sú popísané aktivity konca školského roku 2013/2014 novej publikácie, čo urobila Anna a dosahy záujmových krúžkov gymnázium absolvovalo 4 351 Tomanová-Makanová. Krátky, ale v škole. Aj žiacky domov prinie- žiakov. Väčšina z nich úspešne trefný umelecký program hrou na sol novinky do gymnaziálneho skončila vysoké školy. V tejto časti flaute dotvorila Nikoleta Alexyová, života. Mnohí žiaci tu našli svoj sú i tablá maturantov. O živote a recitáciou Elena Vršková, hudbou druhý dom a vďaka aktivitám, pôsobení gymnázia v poslednom na klavíri Sandra Grňová, odmeorganizovaným v rámci domova, desaťročí svedčí i bohatá galéria nenou slohovou prácou Jaroslava získali cenné uznania tak v škole, fotografií,“ prítomným o koncepcii Majerová, hudbou na husliach ako i v širšom spoločenskom živo- hovorila profesorka Marta Pavčo- sestry Debora Hanna a Elizabeth Rachel Eliášové a na záver spevom i te. Publikácia uvádza aj zoznam ková, šéfredaktorka publikácie. Redakciu, ktorá pracovala pri úspešné speváčky Anna Berédiová všetkých žiakov a študentov, ktorí boli ubytovaní v žiackom domove vypracovaní knihy, okrem riaditeľa a Ľudmila Ragová.

6. SVETOVÉ BIENÁLE ŠTUDENTSKÉHO PLAGÁTU

Jedinečné podujatie Oto Filip

en čas priam neuveriteľne letí. Akoby len pred pár rokmi prebiehalo 1. svetové bienále študentského plagátu. Aj v globálnych rámcoch jedinečné umelecké podujatie a jav, akým je toto bienále, už vstupuje do druhého desaťročia existencie. Vzniklo na novosadskej Akadémii umení pred čosi viac ako desaťročím, aby potom sústavne rástlo: stúpala kvalita prác, tiež počet účastníkov. Len na tomto poslednom, v poradí šiestom, ktoré odštartovalo 17. decembra v Master stredisku Novosadského veľtrhu, účinkovalo vyše tisíc účastníkov, študentov vysokoškolských ustanovizní z krajín európskych, ako aj zo štátov Ďalekého východu či z iných

www.hl.rs

svetadielov. Tak vznikla jedinečná príležitosť zistiť, ako vysokoškoláci uvažujú a využívajú plagát ako mimoriadne silný mediálny prostriedok, vplývajúci vlastným odkazom na človeka, a pritom šíriaci kultúru. Jasné je, že nezvyčajne dynamická doba, ktorú práve žijeme, podmienila i mnohé zmeny v súčasnom umení a vo vizuálnej kultúre. Ak kedysi text bol základom, dnes sa deje to, že ho obraz postupne zatláča do úzadia, stávajúc sa súbežne prvým nositeľom odkazu. Dizajnéri vlastne prekladajú odkazy do grafického prejavu, nastoľujúc tak dialóg medzi posolstvom a publikom. V tom všetkom plagát je prejavom oznamovacieho, reklamného alebo umeleckého odkazu, autorský skutok opodstatneného

Informačno-politický týždenník

Z otvorenia 6. svetového bienále študentského plagátu

vizuálneho dialógu s verejnosťou, rozmnožený umelecký originál. Je názorný, jasný, aktuálny, úspešne súťažiaci s inými umeleckými prejavmi a dielami. Potvrdzuje to i 6. svetové bienále študent-

ského bienále, práce, ktoré hoci prišli zo všetkých končín sveta, sú pozorovateľovi zrozumiteľné a pritom pútavé. Veď skutočné umenie hranice nepozná: ani to plagátové. • KULTÚRA •

SEMINÁR A KVÍZOVÁ SÚŤAŽ V PIVNICKEJ ŠKOLE

za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Súťaž prebiehala v troch predfinálových kolách a najlepšie tímy z tých kôl postúpili do finále súťaže. Teda vo finále súťažili tri tímy a najlepší z nich sa stal víťazom

Kovačica, Aradáč, Padina (mala dva tímy), Selenča a hostiteľská Pivnica. Výkony žiakov hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, S. Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a Kristína Šusterová, psychologička v ZŠ Jána Kollára v Selenči a koordinátorka projektu Poznaj svoju minulosť. Výsledky kvízu boli nasledujúce: 1. miesto – ZŠ 15. októbra v Pivnici,

celého kvízu. Na začiatku kvízovej súťaže prítomných vítala riaditeľka pivnickej školy Tatiana Naďová a otvorila ju predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. V kvíze súťažilo 9 tímov (v každom po štyria žiaci) z 8 základných škôl: Hložany, Erdevík, Stará Pazova,

2. miesto – ZŠ maršala Tita v Padine a 3. miesto – ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch. Víťazov vyhlásila predsedníčka odbornej poroty M. Sklabinská, ktorá udelila ceny najúspešnejším vo vedomostnej súťaži. Víťazi získali cestu na Slovensko a druhí a tretí predplatné na Vzlet. Foto: z archívu školy

Predovšetkým na osoh žiakov Katarína Gažová, Tatiana Naďová

školy hostiteľky a vystúpila divadelná odbočka tejto školy. V piatok 19. decembra v pivnickej škole prebiehal prvý cyklus kvízovej súťaže Poznaj svoju minulosť, ktorý zahŕňal previerku vedomostí žiakov z dejín a kultúry

red vianočnými sviatkami v Základnej škole 15. októbra v Pivnici usporiadali dve podujatia, v ktorých účinkovalo viacero škôl. Vo štvrtok 18. decembra prebiehal seminár pre slovenských učiteľov Súčasné trendy vo výučbe slovenčiny – z praxe našich učiteľov. Prednášali profesori našich škôl: Vesna Kámaňová z Pivnice: Slovenčina netradične, Daniela Marčoková z Kysáča: Inovatívne metódy vo vyučovaní slovenčiny, Kristína Šusterová zo Selenče: Metódy kritického myslenia a ich využitie vo výučbe, Tatiana Naďová a Patrik Malina z Pivnice: Interaktívna tabuľa a jej použitie vo vyučovacom procese. Na seminári v Pivnici, ktorý pivnická škola zároveň akreditovala, sa okrem domácich zúčastnili aj uči- Účastníci kvízu telia zo Selenče, Silbaša, z Kulpína, B. Petrovca, B. Palanky a Kysáča. vojvodinských Slovákov. Účastníci Do budúcna plánujú, aby sa toto kvízu mali k dispozícii vyše 200 odborné stretnutie stalo tradičným, vopred vypracovaných kvízových na ktorom učitelia prezentujú otázok, ktoré sa zameriavali na svoju prax. Podujatie vyfinanco- učivo z dodatkov Dejepisu pre 6. val Pokrajinský sekretariát pre – 8. ročník základnej školy a otázky vzdelávanie, správu, predpisy zo všeobecnej kultúry príslušníkov a národnostné menšiny. Do rámca slovenskej národnostnej menšiny. seminára zahrnuli prezentáciu Nositeľom projektu je NRSNM

PREDVIANOČNÝ VÝLET ŠTUDENTOV

Zo slovenskej klenotnice Aneta Lomenová

šetky skupiny študentov slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade sa 16. decembra 2014 vydali na predvianočné vzdelávacie dobrodružstvo. S cieľom zoznámiť sa so slovenskými kultúrnymi a mediálnymi inštitúciami organizovali si celodenný výlet na relácii Nový Sad – Petrovec – Kulpín. Navštívili totiž slovenské redakcie Rádia Nový Sad a RTV • KULTÚRA •

Vojvodina, a potom sa presunuli do budovy Dnevnika, kde sa zoznámili so systémom práce Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, ktorá bola hlavným organizátorom tohto výletu. Mimomediálnym svetom v tento deň bol kaštieľ Dunđerských v Kulpíne. Starožitnosti kaštieľa, jeho vzácny majetok a poľnohospodárske náčinie pôsobili ako oddychovka a niektorí študenti mali možnosť vidieť jeho interiér dokonca po prvýkrát. Nakoniec slovakisti navštívili Slovenské

Pred kulpínskym kaštieľom

vydavateľské centrum a tlačiareň v Báčskom Petrovci. Vôňa čerstvého papiera a novozložených kníh podnietilo týchto mladých nádejných spisovateľov tvoriť a rozvíjať vlastné potenciály. Výbornou vianočnou kapustnicou v reštaurácii Aróma študenti uzavreli užitočne strávený deň.

Vedúci a zamestnanci týchto ustanovizní študentov síce trošku vyľakali s náročným systémom ich každodenných povinností, ale to len preto, aby si žiadnu prácu nebrali ľahostajne, ale s pracovným elánom a ochotou pokračovali v zachovávaní nášho jazyka a našej kultúrnej dedičnosti.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Kultúra VIANOČNÝ KONCERT V SELENČI

Pánovi spievame spolu Juraj Berédi

nedeľu 21. decembra 2014 v sieni Domu kultúry v Selenči bol tradičný Vianočný ekumenický koncert – Pánovi spievame spolu. Koncert organizuje Komorný zbor Zvony so svojím orchestrom Zvonivá cimbalovka. Ide o podujatie, ktoré zoskupuje jednotlivcov a spevácke zbory príslušníkov rôznych národov, národnostných spoločenstiev a vierovyznaní. Jazyk vyjadrovania tiež nie je prekážkou pre účasť na koncerte. Dôležité je spievať, mať z toho pôžitok, dočarovať piesňou

predvianočnú atmosféru a venovať prítomným nevšedný umelecký zážitok. Tieto zložky a poslanie koncertu rozpoznali aj tí, ktorí koncert podporujú: Pokrajinský sekretariát pre predpisy, správu a národnostné

TANEČNÍCI A HUDOBNÍCI V AUSTRÁLII. Skupina tanečníkov a hudobníkov zo slovenských súborov v Srbsku odcestovala 18. decembra 2014 z Letiska Nikolu Teslu na zájazd do Austrálie. Skupinu počítajúcu 28 členov tvoria tanečníci z Vojlovice, Starej Pazovy a Selenče, tiež hudobníci zo Starej Pazovy a skupina Hot Music Band Jaroslava Nemčeka a Jaroslava Glózika z Kovačice. Tanečníci pobudnú v Austrálii štyridsať dní a hostitelia sú im naši krajania, ktorí žijú v Austrálii. Táto skupina sa zúčastní v programoch a zábavách, ktoré organizujú hostitelia v Slovenskom dome v Lavertone. Je naplánované, že vystúpia v programe otvárania Slovenského domu, na zábave venovanej oslavám Štefana a Jána, ako i na Silvestrovskej zábave. Vystúpenia v Austrálii skončia 17. januára 2015 spoločným galakoncertom, po ktorom bude spoločná zábava. Zájazd sa skončí 19. januára 2015, keď je naplánovaný návrat domov. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spoločenstvá a Miestne spoločenstvo Selenča. Na koncerte sa zúčastnili predstavitelia spoločenského a politického života Selenče, Obce Báč a niektorých inštitúcií, ktoré predstavujú Slovákov v Srbsku.

Na koncerte malí vinšovníci predviedli primerané vinše k blížiacim sa sviatkom a zúčastnili sa: zbor a orchestrík ZŠ Jána Kollára zo Selenče, Vox humana – Ľudmila Berediová-Stupavská a Juraj Súdi, spevokol SEAVC Šíd, zbor Ave Mária Rímskokatolíckej cirkvi zo Selenče, hudobné kvarteto Literárno-hudobného združenia svätého Sávu z Vajsky, zbor Ozvena SEAVC zo Selenče, mestský zbor Neven z Báča, dychový orchester DPS Selenčanka a Komorný zbor Zvony. V záverečnom bode spoločne vystúpili všetci účastníci s piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi. O tento koncert v Selenči vždy vládne veľký záujem nie iba Selenčanov, ale aj milovníkov duchovných piesní a zborového spevu z bližšieho a ďalšieho okolia. K organizácii koncertu prispievajú všetci členovia komorného zboru a orchestra, ale najväčšie bremeno na svojich pleciach nesie PaedDr. Juraj Súdi. Koncert podporili sponzori a ľudia dobrej vôle. Moderovala Mária Trusinová. Organizátori pre účastníkov prichystali krásne spomienkové darčeky a ďakovné diplomy.

MNOHOZNAČNÉ PODUJATIE. Na tých fotografiách je toľko toho: aj krása mora, hlbočín i pobrežia, aj špecifické uhly pohľadu, aj súhra dvoch nevyhnutných prameňov energie, znamenajúcich život: vody a svetla. Všetko to a veľa iného možno objaviť na výstave Kvarner 7– nad a pod hladinou mora a Benátky, ktorá sa 9. decembra 2014 začala v ústrednom vestibule Športového a podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade (SPENS) a skončila 20. decembra. O projekte, usporiadanom Vojvodinským mládežníckym klubom, Akadémiou umení v Novom Sade a SPENS-om, ktorého zmyslom je kríženie kultúr dvoch regiónov, spoznávanie sa a spolupráca ich študentov prostredníctvom umenia, hovorili pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić (ktorý výstavu i úradne otvoril), hybná sila a autor výstavy, tiež mentor Ivan Karlavaris, riaditeľ Talianskeho kultúrneho strediska v Novom Sade Paolo Marcucci de Marino, ako aj dekan Akadémie umení prof. Zoran Krajišnik. Ozrejmili jeho význam, taktiež skutočnosť, že sa počas uplynulých sedem rokov kedysi skromná akcia stala dnes vážnym projektom rázu bienále. Na snímke je záber, autorkou ktorého je Marija Crveniová z Nového Sadu. O. F. • KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S JÁNOŠÍCKOU KANTORKOU ZUZANOU ĐUKIĆOVOU

Naplno sa prejavila v cirkvi Vladimír Hudec

uzana Đukićová z Jánošíka je širšej verejnosti známa ako rozhlasová speváčka ľudových a tanečných piesní. Mnoho rokov bola činná v jánošíckom SKOS, tak v tanečnej, ako aj v speváckej skupine, a ako učiteľka hudobnej kultúry v ZŠ T. G. Masaryka venovala sa práci s mladými spevákmi. Je jedným zo zakladateľov detského festivalu Jánošícke perly, vďaka ktorému sa Jánošícky spevokol Glória najviac vystupuje vo vlastnom v tomto prostredí afirmovali viacerí stánku – v jánošíckom kostole kvalitní speváci, ktorí aj dnes tvoria kostru zbormi sme všetky piesne dievčenskej speváckej ĎALŠIA ZÁĽUBA – VYŠÍVANIE zo spevníka zdolali. Je ich skupiny SKOS Jánošík. spolu zo 700 a 400 rozličných Keď nespieva a nenacvičuje spevokol, Zuzana nápevov. Možno vyznie troMenej je však známe, že Zuzana Đukićová sa venuje vyšívaniu na šijacom stroji, chu neskromne, keď poviem, Đukićová je už takmer tzv. štikuvaniu. že v jánošíckom kostole sa – Moja matka mnoho rokov vyšívala a od nej som veľmi pekne spieva. Rýchdvadsať rokov kantorkou v slovenskom sa naučila aj ja. Vážnejšie som sa tomu venovala lo po mojom príchode za evanjelickom cirkev- pred dvomi rokmi, keď potrebovala moju pomoc, kantorku sme založili mladší nom zbore v Jánošíku aby skončila všetky objednávky. V tejto chvíli je veľký spevokol, dnešnú Glóriu. Na a vedúcou spevokolu záujem o vyšívané, čiže štikuvanie kroje. Mám veľmi začiatku v tom spevokole Glória, ktorý sa počas mnoho objednávok z Padiny, Kovačice, Hajdušice... boli iba ženy, ktoré skôr spie18 rokov pôsobenia Okrem toho v tejto chvíli štikujem rôzne ozdoby vali v kultúrno-umeleckom zaradil medzi popred- s vianočnými motívmi. Veľmi rada to robím, hlavne spolku. Boli to fantastické né spevokoly v SE- večer, keď manžel oddychuje, drieme pri televízore. speváčky, s ktorými sme AVC v Srbsku. Majú Často za strojom zostanem do neskorých nočných dokázali na jednej skúške nacvičených bezmála hodín a vôbec mi nie je ťažko ráno vstať do práce. zdolať dve piesne. Spievali 40 piesní a za sebou sme dvojhlasne a neskoršie, početné vystúpenia keď sa nám pripojili aj muži, – Od kantora najviac aj závisí, začali sme spievať trojhlasne, dovo všetkých končinách Vojvodiny. Zvlášť sú hrdí na vystúpenie na ako sa v kostole spieva. Keď sa konca aj štvorhlasne. koncerte v novosadskej synagó- z Tranoscia prechádzalo na sloge. Okrem toho dvakrát nahrali venský spevník, v Jánošíku sme Starší veriaci často odporujú veľkonočný program pre Televíziu napríklad mali deň vyhradený na modernejšiemu prednesu dunácvik piesní. Starší spevokol bol chovných piesní, mieniac, že Vojvodina. – Mienim, že v cirkvi sú veľké povinný prichádzať, ale boli vyzvaní jediný správny prednes je ten možnosti prejaviť sa na hudobnom aj ostatní, ktorí sa chceli naučiť v kostole. Iný spôsob prednesu poli, – hovorí. – V jánošíckom zbore spievať. Nuž a na službách sa po- považujú za neprimeraný. V čom vždy boli dobrí speváci, ale v tom tom členovia spevokolu rozvrhli po je rozdiel v prednese duchovných čase nemal kto s nimi robiť. Iba celom kostole, vytvorili svojrázne piesní v kostole a v zbore, čiže občas prichádzal Ján Marko z Kova- bunky a tak pomáhali aj iným, aby spevokole? čice. Okrem toho v tom čase jáno- zdolali danú pieseň. K tomu spe– Starší cirkevníci nie sú hudobne šícky zbor nemal kantora. Keď moja vokol často prichádzal do kostola vzdelaní. Spievajú srdcom a mysdcéra pred osemnástimi rokmi bola o pol desiatej pred službami, a ešte lia si, že ak spievajú hlasnejšie, konfirmandkou, zapojila som sa raz sme si zopakovali piesne, ktoré spievajú aj krajšie. V Jánošíku sa s úmyslom pomôcť v nacvičovaní sa v ten deň mali spievať, aby nám staršiemu spevokolu často nepáspevu. A, hľa, zostala som dodnes, to na službách dopadlo čím lep- čilo, ako spieva mladší. Opytovali už bezmála 20 rokov. Dodatočne šie. Nebolo vždy ľahko. Ľudia boli sa: Prečo spievajú tak ticho, akoby ma motivovalo aj to, že práve v tom zvyknutí na Tranoscius a ťažko si boli hladní? Podľa mňa prednes čase sa v našej cirkvi prechádzalo zvykali na nový spevník. Neraz sa duchovnej hudby v kostole možna spev zo slovenského spevníka. stalo, že mi starí cirkevníci povedali: no ocharakterizovať ako ľudový, Ozaj, či nás ty taká mladá budeš pokým prednes spevokolom je Môže kantor vplývať na kvalitu učiť, ako sa v kostole spieva! Ale umelecký. to sme prekonali a medzi prvými spevu v kostole? • KULTÚRA •

Ako učiteľka hudobnej kultúry odhalili ste veľký počet mladých speváckych talentov... – Učitelia v škole majú tú výhodu, že s deťmi môžu trochu manipulovať v tom zmysle, že im môžeme naradiť, aby urobili to, čo si my myslíme, že je pre nich dobré. Tak je tomu aj s nádejnými spevákmi. Medzi deťmi síce bol odpor voči vystúpeniu na festivale Jánošícke perly, ale som im hovorila, že je to pre nich svojrázna odrazová doska a že nikdy nevedia, prečo to vystúpenie pre nich môže byť užitočné. Mnohí ma poslúchli a vystúpili. Neskoršie sa zapojili do speváckej skupiny v spolku, a niektorí dodnes vystupujú aj ako sóloví speváci. Činní sú aj v cirkevnej mládeži, kde nacvičili niekoľko moderných duchovných piesní, a nielen v spolku. Dokonca niektorí, ktorí sú na rozhraní medzi mládežníckym a dospelým vekom, vyjadrili záujem zapojiť sa do Glórie. Navrhli, aby sme sa pokúsili nacvičiť aj modernejšie piesne, akým je napríklad gospel. Som síce zástancom spievania pesničiek zo spevníka, v ktorom máme veľmi mnoho krásnych piesní, ale som si vedomá toho, že musí jestvovať nejaká zmena, takže v nastávajú-

Zuzana Ðukićová na službách Božích počas nedávnej návštevy jánošíckeho cirkevného zboru v Hajdušici

com období sa pokúsime nacvičiť niečo iné. Okrem toho svojrázne absurdum je, že Glória, aj napriek všetkému, ešte stále nevydala vlastné cédečko, čo je jednou z úloh v nastávajúcom období, – hovorí na záver jánošícka kantorka Zuzana Đukićová.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Kultúra V KYSÁČSKEJ ŠKÔLKE

O projekte Prečo po slovensky? Elena Šranková

rojekt Prečo po slovensky?, ktorý Matica slovenská v Srbsku pripravila s podporou Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj, predstavili vo štvrtok 18. decembra 2014 na rodičovskej porade v kysáčskej škôlke Lienka, patriacej do PU Radosno detinjstvo Nový Sad. Rodičov predškolákov privítala Miluša Grňová, vedúca vychovávateľka, a projekt im predstavila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS. Medziiným

poukázala na skutočnosť, že dieťa najľahšie zvláda učivo v materinskej reči. V srbskej triede nedosahuje také úspechy, na aké má predispozície, nuž je neraz terčom výsmechu. V prospech zachovávania slovenských škôl a o príčinách zápisu detí do srbských tried sa s kysáčskymi rodičmi okrem predsedníčky Melichovej rozprával aj Rastislav Surový, čestný predseda MSS, a predseda kysáčskych matičiarov. Ako bývalý učiteľ kysáčskej školy sa zvlášť zameral na to, prečo sa treba snažiť, aby slovenské deti chodili do slovenských škôl, a aj

IN MEMORIAM

Anna Bešlićová 1928 – 2014

zvyku Mejačky, s ktorým hajdušickí ochotníci vystúpili na festivale Tancuj, tancuj... v Boľovciach a na pokrajinskej folklórnej prehliadke v Bajmoku. Bola aj horlivou cirkevníčkou, jednou zo zakladateliek a dlhoročná vedúca spevokolu hajdušického cirkevného zboru. Pochovaná bola na hajdušickom cintoríne 19. decembra 2014. vlh Česť jej pamiatke.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Kovačickí matičiari vzdali hold zosnulým členom. Ubehlo dvadsaťštyri rokov od obnovenia činnosti kovačických matičiarov, ktorí sú aj podnes aktívni na kultúrno-osvetovom a spoločenskom poli. Aj keď zápasia so všelijakými ťažkosťami, hlavne finančnými, ich činnosť je rozmanitá, z roka na rok pribúda niečo nové, čo obohacuje

www.hl.rs

Navolám ťa o chvíľu Anna Horvátová

Hajdušici 17. decembra 2014 vo veku 87 rokov umrela Anna Bešlićová. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kým v tejto banátskej osade pôsobilo ochotnícke divadlo, bola jeho hybnou silou a ako herečka stvárnila viacero postáv. Neskoršie bola aj pri zrode Kultúrno-umeleckého spolku Bratstva a jednoty, dnešného KUS Bratstvo, kde svoju divadelnú skúsenosť využila na zachovanie ľudového

učitelia by sa mali v tomto smere viac angažovať. V snahe vybaviť predškolské ustanovizne slovenskými publikáciami predsedníčka MSS s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí priniesla kysáčskej škôlke knihy pre deti. Rodičom rozdelili i brožúrku Prečo po slovensky, v ktorej sú názory niekoľkých absolventov našich slovenských škôl, dnes úspešných odborníkov, v prospech výučby v slovenskom jazyku. Prítomných poinformovali i o tom, že MSS v roku 2014 zabezpečila školské tašky a potreby

ich prácu. Z príležitosti pripomínania si 24. výročia obnovenia MOMS kovačickí matičiari 16. decembra 2014 navštívili cintorín a pri hrobkách vzdali hold a úctu zosnulým kovačickým matičiarom. Primeraným textom sa prihovorila Mária Kováčová, predsedníčka kovačického MOMS. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

pre všetkých prvákov zapísaných do slovenských tried. Dostalo ich 337 žiakov, čo sa plánuje aj tohto roku. Okrem toho K. Melegová-Melichová hovorila, že MSS má mnoho projektov pre deti a mládež. Spomenula súťaže, výlety na Slovensko, účasť detí v škole v prírode na Slovensku, tiež na kurzoch a tvorivých dielňach. Upozornila, že sa slovenské školy budú zatvárať, ak si Slováci nebudú zapisovať deti do nich. Budovy našich škôl, chrámov, gymnázia, ktoré naši predkovia horko-ťažko postavili, budú v tom prípade prázdne. Záverom rodičovskej porady v Kysáči, na ktorej sa zúčastnilo vyše 20 rodičov, je, že Slováci v Srbsku by vôbec nemali váhať nad tým, či si deti zapíšu do slovenských tried.

avolaj ma, navolám ťa, navolám domov, navolám – tak často to počuť v bežnom rozhovore. Lenže s tým navolaním nie je všetko v poriadku z jazykovej stránky. V slovenčine sa v súvislosti s telefonovaním používa sloveso zavolať. Aj sloveso navolať sa nachádza v slovnej zásobe spisovnej slovenčiny, ale znamená povolať niekam mnoho hostí. Tak po slovensky si navoláme hostí, deti si navolajú hostí plný dom, na svadbu navolajú aj dvesto hostí. Nadmieru rozšírené spojenia typu „navolám susedu“, „navolám kmotru“, sú našské preklady zo srbského nazvati nekoga, ale i nazvati šta – „ambulantu“, „autobuskú“. Žiaľ, v našskej slovenčine sú takmer samozrejmosťou. A pritom sú to nezmyselné tvary, pretože tu ide len o jedinú osobu. Ako aj spojenie „navolám ambulantu“. Nenáležité „navolať niekoho“ v spisovnej slovenčine – čo neznamená, že sa to netýka aj nárečovej podoby slovenčiny – treba vystriedať slovami zatelefonovať, zavolať, telefonovať, volať. Ako hovorové sloveso sa môže použiť aj slovo brnknúť. Tu treba dať pozor aj na pád podstatného

mena, s ktorým sa sloveso spája: keď ide o telefonický kontakt, vtedy je v slovenčine podstatné meno v treťom páde – datíve = zavolať niekomu; na rozdiel od srbčiny, kde je v akuzatíve. Poukážeme to aj na príkladoch: zatelefonovala kamarátke Marienke, kmotra zavolala kmotre, kolegyňa zatelefonovala kolegyni, volala bratovi; zavolám ti, len čo prídem domov; zavolajte mi, keď prídete... Nenáležité spojenia „navolať školu“, „navolať apatieku“, „navolať robotu“, v spisovnej podobe budú znieť takto: zavolať do školy, zavolať do lekárne, zavolať do roboty, napr.: „Mama zavolala do školy.“; „Zavolaj do predajne.“ V súvislosti so slovesom volať treba spomenúť rozdiel vo význame a v páde príslušného podstatného mena. Keď ide o priamy kontakt, so slovesom sa spája podstatné meno v akuzatíve: „Marína volá Tamaru na prechádzku.“ Keď však ide o telefonický kontakt, podstatné meno je v datíve: „Marína volá (telefonuje) Tamare, či by šla na prechádzku.“ Na rozdiel od srbčiny, v ktorej sa v oboch prípadoch slovesá spájajú s podstatným menom v akuzatíve. • KULTÚRA •

Gratulácie

Založená roku

Miestne spoločenstvo

Kysáč

www.padinakomerc.com staub@verat.net padinakomerc.namestaj@gmail.com

nábytok • drevo • kov S. R. O. PADINA KOMERC 26 215 Padina, Leninova 18, tel./fax: 013/668-959

Padina: 013/667-275 Kovačica: 013/661-036 Nábytok na mieru: 013/660-464 Vyrábame aj nábytok na vašu mieru a žiadosť

svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá veľa šťastia, zdravia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2015

• GRATULÁCIE •

Šťastný a úspešný nový rok 2015 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Podnik METRO ENERGY, s. s r. o., z Nového Sadu, Andraša Polgara 40 d, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na komprimovanie prírodného plynu s čerpadlom (plniareň KPG) na jestvujúcej benzínovej stanici Nový Sad 10, Sentandrejski put b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3345/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1 /4628/ 1. 1. 2015

Kultúra • Oznamy BLAHOŽELANIE

Dňa 10. októbra 2014 MIŠKO SUPEK z Pivnice na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade úspešne obhájil magisterskú prácu z odboru – výrobné strojníctvo a získal titul diplomovaný strojný inžinier – magister. Pri tejto príležitosti mu blahoželajú rodičia.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Petrovským žiakom sa vo štvrtok 18. decembra 2014 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla predstavili rovesníci z Erdevíka. Mladučkí divadelníci sústredení okolo Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík boli hosťami divadelných skupín Základnej školy Jána Čajaka a Kultúrnoumeleckého spolku Petrovská družina a zahrali detské divadelné predstavenie Trampoty s vlkom, s ktorým v roku 2014 súťažili aj na festivale 3 x Ď v Starej Pazove. Autorom predlohy a zároveň režisérom inscenácie je profesor slovenčiny z Iloka Vlatko Miksád. Inak v Petrovci Erdevíčania s týmto predstavením už vystúpili v auguste v rámci Slovenských národných slávností a aj teraz do Petrovca pricestovali vďaka podpore Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. J. Č-p STARÁ PAZOVA. Milovníci výtvarného umenia si do 15. januára v aule staropazovskej divadelnej sály môžu pozrieť výročnú výstavu členov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. Vystavených je 41 umeleckých prác – 4 sochy a 37 obrazov úhrnne 29 autorov. Slávnostné otvorenie výstavy bolo 15. decembra 2014 a česť otvoriť

výstavu mala Biljana Čavićová, náčelníčka Oddelenia spoločenských činností, kultúry a informovania Obce Stará Pazova. V hudobno-speváckej časti programu vystúpili Samuel Gireg (gitara), Stefana Budimirovićová (sólistka) zo Starej Pazovy a Vojislav Ilić (kahon) zo Surduka. Zorica Opavská, predsedníčka ZVUSP, podala kratšiu súvahu činností združenia. a. lš. STARÁ PAZOVA. Po 12 rokoch sa bývalí členovia staropazovského Detského folklórneho súboru Pukance opäť stretli. Spolu s ich niekdajšou vedúcou a choreografkou Vlastou Kardelisovou, tamojšou učiteľkou, si v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka v nedeľu 21. decembra 2014 zaspomínali na krásne zašlé časy strávené v súbore. Na stretnutí v prednovoročnej atmosfére medzi raz a navždy teraz už dospelými Pukancami vládla ozaj dobrá nálada. Svojej vedúcej okrem kytice kvetov na pamiatku a na znak úcty odovzdali i dojímavý odkaz v červenej obálke, že im spolu bolo pekne, a vďaka nej a súboru im bolo detstvo oveľa krajšie a s nadobudnutými skúsenosťami sa stali ozaj lepšími ľuďmi. a. lš.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

DROBNÝ OZNAM

TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. decembra 2014 uplynulo 21 rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý

JÁN KRIŽAN

1947 – 1993 – 2014 z Kysáča

s manželom a so starkým

JÁNOM PAVLOVOM 4. 10. 1931 – 7. 12. 2014 z Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal zanechajúc všetkých,

čo si rád mal. Len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. Tvoji najmilší: manželka a rodina Balážová

SPOMIENKA

Dňa 1. decembra 2014 uplynulo pol roka, čo nás nečakane opustil drahý manžel, otec a príbuzný

MIŠO POVOLNÝ

5. 12. 1935 – 1. 6. 2014 z Cerja – Kosjerića rodom z Padiny

S láskou a úctou si na neho spomínajú: manželka Dobrila, syn Pajo a rodiny Strehovská a Pokorácka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

S láskou a úctou si na neho spomína brat Michal s manželkou Annou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA SUSEKARA

1972 – 2011 – 2014 z Aradáča

Zanechal si nás v žiali, ale vždy budeš žiť v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tvoji najmilší • KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. decembra 2014 uplynuli štyri roky, čo nie je s nami môj manžel, náš otec a starý otec

SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 6. decembra 2014 v Bratislave usnul

JASNY MELEGOVEJ

rod. Peťkovskú 1. 1930 – 1. 1. 2005 – 2015 z Kulpína

1935 – 2010 – 2014 z Kanady rodom z Kulpína

Zarmútení: manželka Zuzana, syn Ján, dcéra Zuzana, vnučka Katlinka a vnuk Ondro s rodinami

Uplynulo desať rokov od úmrtia našej mamy

ALŽBETU-ERU KUŠTROVÚ

MICHAL ČERVENÁK

Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu, starú mamu a maminu

rod. Myjavcovej 2004 – 2014 z Petrovca

Ďakujeme za lásku.

Nech Ti je večná pamiatka. Spomína si najstaršia dcéra s rodinou

Emília, Monika a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. decembra 2014 Dňa 5. januára 2015 uplynulo boľavých 40 uplynie 20 rokov rokov od tragickej smrti od smrti otca a starého sestry a tetky otca

JASNA MELEGOVÁ

MVDR. PAVEL BRTKA

rod. Myjavcová 2004 – 2014 z Petrovca

1922 – 2014 pazovský rodák

ANNY

1958 – 1974 – 2014

TOMÁŠA

1931 – 1995 – 2015

GAŠPAROVCOV

S úctou si spomínať na Teba bude Pavel Šipický-Šágy s rodinou

z Petrovca Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienky na Vás si natrvalo zachovávame. Zarmútená sestra a dcéra Jarmila Balážová s rodinou

ROZLÚČKA

s Jej Výsosťou slovenského výtvarného umenia

Zostalo toľko otázok, pamiatok, bôľu. Ján, Jarmila, Emília, Monika a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL MARČOK MIROU BRTKOVOU Tvoje biele svetlo z obrazov nech je večne s Tebou, tak ako je Tvoje svetlo s nami. Alena, Branka a Jozef Klátikovci • OZNAMY •

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

ANNA MARČOKOVÁ rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

z Kysáča Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami 1 /4628/ 1. 1. 2015

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV svojmu otcovi a dedovi

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

JURAJOVI VRBOVSKÉMU

JOZEFA BELÁNIHO

15. 8. 1929 – 12. 12. 2014 z Petrovca

13. 3. 1936 – 3. 12. 2007 z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

JÁNOM MELICHOM

7. 10. 1953 – 27. 11. 2014 z Báčskeho Petrovca

Sestra Katarína Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú dcéra Zuzana a vnučky Rastislava a Marína

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 12. decembra 2014 nás navždy opustil náš otec, starý otec a pradedo

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Zuzana, syn Jozef s manželkou a Jarko a Mirko s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na syna, brata a strýka

ŠTEFANA BELÁNIHO

JURAJ VRBOVSKÝ

S úctou: dcéra Mária, vnúčatá Samuel, Mária a Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. decembra 2014 nás navždy opustil

ktorý nás náhle a nečakane opustil a zanechal nás v slzách, smútku, bôli a žiali. Zostane nám iba spomienka na Jeho dobrotu a lásku. Zarmútení: mama, brat Jozef s manželkou a Jarko a Mirko s rodinami

SPOMIENKA

na nášho manžela a otca

www.hl.rs

7. 10. 1953 – 27. 11. 2014 z Báčskeho Petrovca

Jana a Milina

s kmotrom

ONDREJOM KOPČOKOM 28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z Petrovca

Tichú spomienku mu venuje kmotra Gazdíková so svojou rodinou

DR. MIROSLAVA ŠUSTERA

15. 8. 1929 – 12. 12. 2014 z Petrovca

Zarmútení: syn Juraj s manželkou Danušou a vnučky Ema, Maja a Mia

JÁNOM MELICHOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JURAJ VRBOVSKÝ

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

s ujom

14. 10. 1959 – 24. 11. 2014 z Pivnice

1929 – 2014 z Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu si budeme vždycky spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

26. 12. 1937 – 1. 11. 2012 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na priateľa

JANKA DIERČANA – CEPTERA 1980 – 2013 z Hložian

Spomienku na neho si s úctou zachovávajú

Informačno-politický týždenník

Jeho najbližší

Michal Potfaj a Valéria, Rastislav a Mária Fábryovci, Ján a Vesna Kukučkovci, Ján Bohuš, Tatiana a Ján Janáťovci • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

ZUZANU ŠRANKOVÚ

ONDREJA ŠRANKU

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

rod. Skalickú 1934 – 2013 – 2014

1933 – 1999 – 2014

z Kysáča S láskou si na nich spomínajú: syn Michal a dcéra Zuzana Anušiaková s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANU MACÁKOVÚ

JÁNA MACÁKA

rod. Mešiovú 24. 3. 1924 – 22. 12. 2010

s naším švagrom

29. 12. 1921 – 26. 2. 2006

z Kysáča

ONDREJOM KOPČOKOM 28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Rodina Kováčová

„A tak teraz, na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nádejem, si Ty.“ Žalm 39,8 Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou si spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom, otcom a apkom, ktorý nás dňa 9. decembra 2014 opustil nečakane a bez rozlúčky Lúčim sa s Vami, milí moji, ruky stisk Vám už nemôžem dať. Vyschli slzy, dotĺklo srdce, lúčim sa s každým, kto ma mal rád. Náhle si odišiel, manžel, otec a apko milý, náhle odišla duša Tvoja. Nestihol si povedať: „Zbohom, rodinka moja.“ Ešte sme mali spolu žiť a spolu sa s Tebou tešiť.

PAVEL GLÓZIK

5. 10. 1943 – 9. 12. 2014 z Kovačice Ďakujeme pánovi farárovi Martinovi Bajzovi za slová útechy, cirkevným spevokolom za pesničky a všetkým tým, ktorí ho prišli vyprevadiť na jeho poslednú cestu. Zarmútení: manželka Zuzana, synovia Pavel a Ján s manželkou Markou a vnúčatá Sandrička a Filipko • OZNAMY •

1 /4628/ 1. 1. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Streda 31. decembra Spoločný novoročný program TV Vojvodina; vystúpia: Anita Petráková, Vlasta Vachulová, Marína Zahorcová a Anna Zorňanová. Piatok 2. januára 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia Nedeľa 4. januára 11.00 Dúhovka 21.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Sobota Kronika našich osád 2.00 Repríza piatkových vysielaní (utorok) a Palety Hudobné vysielanie 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Inteen (streda) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Súzvuky (štvrtok) a Palety Z každého rožka troška (piatok) Piatok Kaleidoskop (sobota) 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Dobrý večer, Vojvodina – Vejár hudobných vysielaní kolážová relácia bude pozostávať z troch častí: v prvej polhodinke Nočný program budú odvysielané príspevky 23.00 Hudobné relácie (utorok) o súvahe v poľnohospodárstve, 23.00 Rozhlasová hra, hudobné kultúre a iných spoločenských relácie (sobota) oblastiach nášho života; v druhej polhodinke odznejú ľudovky z minulých ročníkov pivnického festivalu; v tretej časti večerného bloku pre milovníkov opernej hudby vystúpi skupina La Gioia zo Slovenskej republiky, ktorá je našim divákom známa zo selenčského festivalu Zlatý kľúč 2014. TV STARÁ PAZOVA Dotyky prinesú zostrih z troch rodinných magazínov: venovaných Utorok – sobota Vojlovici, jubileu skupiny Maks 17.00 Správy a z decembrových vysielaní. 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. januára – Filmový maratón: Carl a Berta; Bratia z donútenia; Ochranca Sobota 3. januára – Transformers Pondelok 5. januára – Elitní zabijaci Utorok 6. januára – Gangstri z Majami Streda 7. januára – Let’s dance Štvrtok 8. januára – Neuveriteľný hluk 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 4. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Transformers – Pomsta porazených 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Vozár, hlavný policajný inšpektor a náčelník Policajnej stanice v B. Petrovci

Nedeľa 4. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Novoročný program Utorok 6. januára 16.00 O troch kráľoch Štefanský koncert v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 9. januára 16.00 Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku na začiatku roka. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

tak

neurotrvalá herečka výhradne dusík irídium chirurgický ž. meno činnosť Ras zákrok

zabezpečili opevnením

otrok (srb.) mládež. vyrážka

1. časť Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. tajničky Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. pohorie pri Belehrade

Rumunsko

zakroj!

Kotor AS HL DU ĽU

aktínium

lačnosť krmivo pre dobytok

dlhá spoluhl.

nie je drahé

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 31. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 4. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte BO

elektrón

herečka Lancaster

vulkán Stanliov partner chladno

druh ihličnatého stromu

druh auta (franc.) rovnaké písmená

ženský hlas

2. časť tajn.

nechuť

Taliansko

3. a 4. samohláska

Poľsko spojka

Ivan

Zenica Meštrović lítium

prenieslo nákazu

člen akadémie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 VODOROVNE: sklamaná, no, Le, an, Eldorádo, Hera, Ra, dv, pena, vy, ranil, I, tandem, agenda, A, nitka, Sr, O, ia, ala, cev, ono, evakuant TAJNIČKA: VIANOCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu zo 6. decembra 2014 bolo: SVETOZÁR HURBAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IVAN FRANCISTY, Ul. Lava Tolstoja č. 46, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

1 /4628/ 1. 1. 2015

Šport Strelkyne odchádzajú z Tatry ŠPORT V KYSÁČI ROKU 2014

Pavel Pálik

nternacionálny futbalista Milan Stepanov z Kysáča (narodený 2. apríla 1983), doterajší člen klubov Trabzonspor, Porto, Malaga, Bursaspor, Mersin, v lete podpísal zmluvu na jeden rok s AC Omonia Nicosia Cyprus. Strelecký klub Tatra Kysáč 2. novembra 2014 úspešne zorganizoval tradičný turnaj v streľbe zo vzduchovky. Zúčastnilo sa osem zmiešaných celkov z Padiny, Báčskeho Petrovca a Kysáča. Zvíťazila Plava ruža, druhí boli strelci družstva Nordenkis a na treťom mieste skončili veteráni SK Tatra. V jednotliveckej konkurencii najlepší bol veterán SK Tatra Ondrej Uram. V lete Tatru opustila najlepšia strelkyňa Ivana Kreková, ktorá prestúpila do radov SK Nový Sad 1970. Z radov SK Tatra

Dorastenci Tatry prehrali len jeden majstrovský zápas

skom ročníku 2013/14 v Prvej lige Nového Sadu obsadili prvé miesto a postúpili do Novosadskej oblastnej ligy. Z 34 zápasov 22 vyhrali, 7 remizovali a 5 prehrali. Vsietili 60

Mužstvo MOMS Selenča najlepšie v Kysáči

gólov, inkasovali 23 a získali 73 bodov. Tréner mužstva bol Vladimír Šponja a technický riaditeľ Ondrej Mucha. Dorastenci Tatry s najmladším

Strelkyňa Ivana Kreková prestúpila do radov SK Nový Sad 1970

odišli aj tréner a inštruktor Michal Daniel, mladá a nádejná strelkyňa Veronika Danielová a teraz sú členmi SK Martinské priekopy v Martine na Slovensku. V jeseň SK Tatra súťažil iba s pioniermi vo Vojvodinskej lige. Pekný úspech dosiahli Aleksa Bagoňa a Nina Francistyová. Futbalový klub v roku 2014 skromne oslávil 85 rokov pôsobenia. Pozoruhodné úspechy v súťaži dosiahli seniori a dorastenci. Futbalisti Tatry v majstrov- V jeseň začali súťažiť aj pionieri Kysáčanov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mužstvom v silnej Oblastnej lige Nový Sad obsadili vysoké druhé miesto. Prvý je Veternik, druhá Tatra, tretí ČSK Pivara Čelarevo, štvrtá novosadská Crvena zvezda... Tatranci z 13 zápasov 9 vyhrali, 3 hrali nerozhodne a iba jeden prehrali. Na konte majú 30 bodov a gólový pomer: 28 : 9 (+ 19). Tréner dorastu je Ondrej Uram, niekdajší brankár Tatry. Toho roku s prácou úspešne začala Futbalová škola FK Tatra a pionieri v jeseň začali aj súťažiť. Tréner najmladších futbalistov je hráč prvého mužstva Kysáčanov Marko Alargić. V roku 2014 vypršal mandát aj Správnej rade FK Tatra. Štyri a pol roka predseda bol Pavel Pálik, podpredsedovia Ján Šranka z Petrovca a Risto Džodžo, tajomník Ján Filko, predseda Dozornej rady Michal

Kokavec, domovník Pavel Albert... Volebná konferencia FK Tatra bude v januári roku 2015. Osemnásty Matičný turnaj v minifutbale prebiehal v Kysáči 19. júla 2014, na ktorom sa zoskupilo trinásť matičných mužstiev. Turnaj zorganizovali MOMS Kysáč a FK Tatra. Zvíťazilo mužstvo MOMS Selenča, ktoré vo finále porazilo Aradáčanov po kopaní penált. Zápas sa v regulárnom čase skončil nerozhodne 1 : 1, v penaltovom rozstrele lepšie triafali Selenčania – 3 : 2. Pohár víťazom odovzdal veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo. • ŠPORT •

VOĽBA NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV STAROPAZOVSKEJ OBCE

Basketbalový majster Majstorović a volejbalistky Matej Bzovský

správy v čele s predsedom obce obaja z radov FK Omladinac N. Đorđom Radinovićom. Po po- Bánovce. o veľmi úspešnej organizá- zdravnom prejave predsedu StaVolejbalistky Jednoty aj cii RTV Stará Pazova, Obce ropazovskej obce Đ. Radinovića, v tomto výbere najlepších neStará Pazova, čiže Oddelenia ktorý sa športovcom poďakoval za mali konkurenciu. Zaslúžene pre šport, už po 48-krát vyhlásili doterajšie úspechy a poprial ďalšie, získali titul najlepšieho družnajlepších športovcov a športové nasledoval zaujímavý audio-video stva v minulom roku, keď sa kolektívy v žičlivom roku 2014 pre program, prostredníctvom ktorého po obsadení štvrtého miesta Najlepší športovec roka: šport. Slávnostný program tento- sprítomnili výnimočné výsledky vo volejbalovej elite Srbska pre- basketbalista Dejan Majstorović raz prebiehal v príjemnom ovzduší športovcov v roku za nami. bojovali na európsku scénu. Na Teodora Obrenovićová a karatistka divadelnej sály za prítomnosti Najvyššie športové uznanie rebríku najúspešnejších klubov sú staropazovského KK Front Velibora početných športovcov, športo- v skupine jednotlivcov získal Pucarová. vých pracovníkov, podnikateľov, Dejan Majstorović, basketbalista Vystúpenie najlepších pioobčanov a priaznivcov športu, ako Basketbalového klubu zo Stanierov vyvolalo veľké sympatie i predstaviteľov miestnej samo- rých Bánoviec, ktorý je členom prítomných. Ide predovšetkým reprezentačného mužstva o pionierky Fitness klubu Banovci Srbska v čoraz populárnejGIM Jovanu Vukovićovú, Katarinu šom minišporte, kde hrajú Vrankovićovú a Tijanu Ristićovú, „traja proti trom hráčom“. kým cviky šesťročnej nádejnej Majstorović so svojimi spoJany Ralićovej vyvolali búrlivý luhráčmi získal titul majstra potlesk prítomných. sveta v Japonsku, a toto Tradičnú Medius špeciálnu odmužstvo svoju kvalitu menu získali Marija Šavija, Luka neskoršie potvrdilo aj na Spremo a Aleksandar Inđić. Marija rovnakých majstrovstvách je majsterskou štátu v džiu-dživ Moskve. Najnovší úspech cu a japonskom šerme, Spremo je spätý s účasťou v kaje juniorským majstrom sveta tarskej Dohe, kde sa táto v kickboxe, kým je Inđić šachotrojica predstavila v najvým veľmajstrom. Úspešní boli krajšom svetle. Medzi odaj pretekári v školskom športe, menenými jednotlivcami Na listine najlepších športovkýň: takže prvá cena zaslúžene odišla sú aj Marija Jovanovićová, strelkyňa Marta Bírešová (vpravo) do rúk Martiny Domameskovej, volejbalistka VK Jednota, žiačky ZŠ sv. Sávu z Novej PazoMarta Bírešová, strelkyňa SK aj FK Omladinac Nové Bánovce, vy. Aj pracovitá profesorka tejto Tréner roka 2014: Jovo Caković Jednota, futbalisti Predrag Basketbalový klub Dunav Staré školy Ljiljana Crnčevićová získala (vpravo) Pejčinović a Stefan Javorac, Bánovce, Klub minifutbalu Nová športové uznanie. Pazova a roky úspešný Najlepší zdravotne postihnutý Karate klub Mladost z No- športovec Zoran Stojanović získal vej Pazovy, najmä vďaka zvláštne uznanie druhýkrát. Zoran dievčencom tohto vzorné- je nositeľom strieborných medailí ho športového kolektívu. z republikových súťaží invalidov Medzi odmenenými vo vrhu guľou, hode oštepom sú aj tréner VK Jednota a hode diskom. Jovo Caković, najlepší Po slávnostnej časti nasledovalo basketbalový rozhodca spoločné kamarátenie v predsieni Miloš Hadžić, ako aj naj- divadla. Tam si športovci a športoví lepší športový pracovník pracovníci vymieňali skúsenosti Miodrag Stanković, kto- a robili plány na nadchádzajúce rý ako predseda ŠK Ba- obdobie. Chcú totiž aj v sťažených novci-Dunav usporiadal ekonomických podmienkach vďapočetné šachové turnaje ka entuziazmu, úsiliu a trpezlivosti mladých šachistov Staro- dosahovať vrcholné výsledky, nie pazovskej obce. Najlepší- iba v domácich, ale aj v medzinámi juniorkami sú nádejná rodných rámcoch. Najlepšie športové družstvo roka 2014: volejbalistky Jednoty volejbalistka VK Jednota Snímky: O. Filip

• ŠPORT •

1 /4628/ 1. 1. 2015

Šport V STAREJ PAZOVE VRCHOLOVÝ VOLEJBAL

Keď šťastie obráti chrbát... Matej Bzovský

o prehre v ďalekom nemeckom Vilsbiburgu (0 : 3), v rámci 2. kola medzinárodnej súťaže CEV Challenge Cupu, staropazovským volejbalistkám sa v odvete nepodarilo vyradiť silného súpera. Aj keď vyhrali 3 : 1 (25 : 20, 20 : 25, 25 : 21, 25 : 13), predsa to nestačilo na postup, lebo o víťazovi rozhodoval tzv. zlatý, piaty set. V plnej hale Pazovským volejbalistkám v zápase s Nemkami aj šťastie obrátilo chrbát povedľa mestského parku domáce hráčky viedli urputný boj k úplnému zvratu hľadali a našli dlho držali rovnováhu, v závere o každý bod, hrali tímovo a atraktív- v piatom, rozhodujúcom sete. výsledok bol 11 : 11, potom 12 : ne v poli, pridali v agresivite, snažili Husársky kúsok dosiahli vďaka 12, aj 13 : 13... A potom podanie sa dobre blokovať súperky, ale to lepšej koncentrácii a menšiemu domácej hráčky namiesto v poli súperiek skončilo v sieti, čo roznestačilo na výhru, ktorá by ich od- počtu chýb. Domácim hráčkam sa nepoda- hodlo, aby mužstvo Rote Raben viedla do tretieho kola – osemfinále. V štyroch regulárnych setoch rilo zopakovať výkony z prvého, postúpilo ďalej. Podľa celkového obrazu zápasu asi 800 divákov videlo vrcholný tretieho a zvlášť štvrtého setu, keď volejbal. Domáce vyhrali prvý set, v úplnosti dominovali na ihrisku hráčky Jednoty nešťastne prehrali. očakávalo sa, že získajú aj ďalšie a v ich radoch takmer všetko fun- Boli veľmi blízko k výhre, rozhodla dva, čo by im stačilo na postup. govalo bezchybne. Rozhodli však jedna lopta, jeden bod. Skutočne Vytrvalé hráčky z Bavorska otočili lepšie nervy a pokojnejšia hra. smutný koniec európskeho príbedruhý set vo svoj prospech a kľúč V záverečnom sete domáce hráčky hu volejbalistiek zo Sriemu. Novú

ÚSPECH VOLEJBALISTOV KULPÍNA V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Pozoruhodné druhé miesto Katarína Gažová VK KULPÍN – VK MERKUR 3 : 2 Predposledný zápas jesennej časti majstrovstiev hrali Kulpínčania doma, keď privítali mužstvo Merkur z Báčskej Palanky. VK Kulpín zvíťazil s veľkou námahou, lebo okrem skúseného mužstva z Palanky proti seba jeho hráči mali nespravodlivého rozhodcu, ktorý nadŕžal hosťom. Všetko to nahnevalo aj hráčov Kulpína, aj domáce obecenstvo. Aj napriek tomu a skutočnosti, že domáce mužstvo bolo oslabené, keďže niektorí hráči nehrali z rôznych dôvodov, predsa sa zápas skončil víťazstvom Kulpína: 22 : 25, 25 : 15, 16 : 25, 25 : 17 a 15 : 13. VK KUKPÍN: Relota, Petrušić,

www.hl.rs

Z priateľského zápasu Kulpínčanov a Novosadčanov pred majstrovstvami Dudáš, Stančul, Danijel Stojanović, Ćirić, Darko Stojanović,

Informačno-politický týždenník

Zima, Zanfirović, Očenáš, Govorčin, Kurjakov.

Dubravka Đurićová, jedna z najlepších volejbalistiek Jednoty šancu asi dočkajú aj po skončení bežných majstrovstiev v našej najsilnejšej volejbalovej lige. Minulú sobotu prekonali prvého súpera v rámci druhej časti súťaže. Porazili veľmi mladé a neskúsené družstvo Kolubary z Obrenovca 3 : 0, ktoré uhostilo Pazovčanky v ich domácej hale. Hneď po novoročných sviatkoch Jednota pokračuje súťaž v Superlige a prvé súperky im budú volejbalistky belehradského VK Radnički. VK BOTAFOGO – VK KULPÍN 0:3 Kulpínčania v sobotu 13. decembra zaznamenali ešte jednu výhru na hosťovaní v Novom Sade so solídnym mužstvom Botafogo. Kulpínčania v prvom sete ukázali, že sú lepší, a preto v nasledujúcich dvoch tréner Ján Lačok uvádzal hráčov, ktorí počas majstrovstiev nemali veľkú minutáž v hre. Výsledky setov: 15 : 25, 21 : 25, 24 : 26. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Stančul, Dudáš, Lekár, Očenáš, Zima, Ćirić, Darko Stojanović, Govorčin, Zanfirović, Hasík. Bol toto posledný zápas jesennej časti majstrovstiev, v ktorej Kulpínčania vyhrali všetky zápasy, okrem jedného. Svojou usilovnosťou, vytrvalosťou a dobrými výkonmi obsadili druhé miesto na rebríčku v tabuľke Prvej vojvodinskej ligy – skupina západ. V jarnej časti sa budú snažiť dosiahnuť ešte lepšie výsledky. • ŠPORT •

KDE JE, ČO ROBÍ... ĽUDMILA PAVLOVOVÁ

Odletela, vyletela vysoko, nepadla Juraj Bartoš

lani oslávila životnú štyridsiatku. Ľudmila Pavlovová v Amerike (takej ďalekej) žije druhú mladosť. Je z nej šťastná, zdravá, pekná a úspešná žena – v najlepších rokoch. Ešte stále, t. j. znovu hráva tenis. Ako inak, než úspešne. Vráťme sa ale v knihe života o takých dvadsať strán späť... V roku 1993 sa uskutočnili druhé Prijatie u štátnej tajomníčky Hillary Clintonovej (2012) tenisové majstrovstvá štátu menom Spolková republika Juhoslávia. svojej láske. Pravdaže, úspešne. Lebo slovenskej Ex-novosadčanky Ľudmily SRJ vznikla rozkladom dovtedajšej Ľudmila keď niečo robí, tak to robí Pavlovovej. Tam sa o. i. uvádza, že po Socialistickej federatívnej republi- dôkladne, s plným nasadením. Ešte výnimočných nástupoch a výsledky Juhoslávie, v ktorej sa, 30. júna stále nastupuje vo federálnej súťaži koch roku 2012 sa jej dostala výnimočná česť: ocitla sa totiž 1974 v Novom Sade, medzi hŕstkou úspešných narodila Ľudmila športovcov a funkcionáPavlovová. Prvý raz rov, ktorých prijala vtesa ovenčila titulom dajšia štátna tajomníčka tenisovej majsterky Hillary Clintonová, manSRJ roku 1992. Rok želka predchádzajúceho predtým, poslednou amerického prezidenta. majsterkou SFRJ v O rok neskoršie sa Ľudmila tenise sa druhý raz opäť„špacírovala“ v Bielom za sebou stala Modome, teda absolvovanika Selešová. Hoci la prijatie u aktuálneho Ľudmila Pavlovová štátneho tajomníka Johna roku 1993 do svojej Kerryho. Čo iné povedať, kolekcie pridala aj Z reprezentačného debutu; Nottingham 1991 než: Bravo, Ľudmila! Stálo to druhý titul štátnej (s N. Ercegovićovou) šampiónky, v tzv. zúženej Juhoslávii USTA. Hráva výsa jej meno a priezvisko temer pre- lučne štvorhry a stalo spomínať. Do popredia verejnej je jedna z mála mienky usmerňovanej zo zákulisia tenistiek, ktoré veľkého divadla (ukázalo sa, že ide získali dva majo tragédiu) sa na tenisovom pláne strovské tituly dostávalo meno Tatjany Ječmenice na celonárod(spomíname si na titulky v tlači: Naša ných majstrovstvách Ameriky: Taša / Taša je naša!). Koncom leta 1993 Ľudmila Pavlo- v Indian Wellse vová „zdvihla kotvu“. Prijala výhodnú roku 2010 a v ponuku zo Spojených štátov americ- Tucsone roku kých na štúdium a – na hranie tenisu. 2011. Prijatie u štátneho tajomníka Johna Kerryho (2013) Pôvodne sa zapísala na farmáciu a VOJVODINSKÁ SLOVENKA za to. Všetok ten pot a tá drina i osaukončila štúdium na odbore počítač melosť na potulkách šírym svetom... v informačnom systéme na North V BIELOM DOME V roku 2012 u nás vyšla tlačou Ľudmila Pavlovová sa tenisu seWestern State University, podčiarkujeme – ako najlepšia študentka! vyčerpávajúca tenisová monogra- rióznejšie začala venovať ako deNa tenisových kurtoch sa jej taktiež fia, temer encyklopédia autora Če- väťročná. Rodičia, obaja novinári darilo, takže ju roku 1995 (v rámci domira Šoškića Tenis bez granica Slovenskej redakcie Novosadského I. divízie) vyhlásili za najúspešnej- 1922 – 2012. Podáva dejiny tenisu, rozhlasu, Pavel (už dávno nie je mešiu hráčku univerzity, ktorej „farby“ začnúc jeho koreňmi v niekdajšom dzi nami) a mama Zuzana, postrehli obhajovala. Po ukončení štúdia sa Rakúsko-Uhorsku, pokračujúc vývi- jej talent, húževnatosť a cieľavedoihneď zamestnala a tenis prestala nom na území troch Ex-juhoslávií a mosť, a podporovali ju, koľko len hrať. Po osemročnej prestávke a končiac čerstvými úspechmi naj- mohli. O to skôr, že úspech v škole presťahovaní sa do hlavného mesta lepších aktuálnych tenistov Srbska. nikdy netrpel na účet tenisu. Ako USA – Washingtonu, sa však vrátila k Na stranách 598 a 599 je i portrét členka TK Vojvodina čoskoro zača• ŠPORT •

la excelovať, za čo vďačí trénerovi Draganovi Ćirićovi. V anglickom Nottinghame prvý raz nastúpila v reprezentačnom tričku vtedajšej SFRJ (22. júla 1991). V súťaži o Fed Cup, v zápase s vtedy silným celkom Indonézie, Ľudmila a jej spoluhráčka Nadin Ercegovićová zo Splitu prehrali, keďže Monika Selešová nehrala, údajne pre zranenie. V rovnakej súťaži Ľudmila Pavlovová dosiahla prvé reprezentačné víťazstvo o rok neskoršie, keď porazila reprezentantku Tuniska Assaiasovú, hladko 6 : 1, 6 : 1. Žiaľ, v období vojen a nevídanej krízy v krajine zistila, že v klube už nie sú predpoklady na jej tenisový rast, a že v reprezentácii o ňu „stratili záujem“. V máji a júni 1993 nastupovala za nemecký TK Volksberg v meste Vortschein.

Takto hrala mladučká Ľudmila Pavlovová Honorár (po víťazstvách nad všetkými súperkami) jej poslúžil na cestu do USA. Odišla, nechybila. Dnes má usporiadaný život a do Srbska občas prichádza, vedomá, že nikomu nič nedlhuje. Text o Ľudmile Pavlovovej v spomínanej publikácii sa končí jej slovami: „Vďaka tenisu a mojim rodičom vyrástla som v normálnu a silnú osobnosť, som dobrý a poctivý človek, úspešný nielen v športe, ale aj mimo neho. Tenisu, mojim trénerom a rodičom patrí veľká vďaka.“ Snímky sú z archívu T. Pavlovovej a publikácie Tenis bez granica 1922 – 2012

1 /4628/ 1. 1. 2015

Šport JEDENÁSTE MAJSTROVSTVÁ EURÓPY HÁDZANÁROK V CHORVÁTSKU A MAĎARSKU

Slovenky nás poslali domov Juraj Pucovský

a 11. Majstrovstvách Európy hádzanárok, ktoré v dňoch 7. až 21. decembra 2014 prebiehali v Chorvátsku a Maďarsku, prišlo k zmene na tróne. Hádzanárkam Čiernej Hory sa nepodarilo obhájiť titul z Belehradu, keďže ich v semifinále porazili Španielky (19 : 18). Katarina Bulatovićová a spoluhráčky dokonca zostali aj bez medaily, lebo ich v boji o bronz porazili Švédky – 25 : 23. Titul najlepších hádzanárok na starom kontinente získali Nórky, ktorým je to šiesta zlatá medaila na doterajších jedenástich Majstrovstvách Európy. Výborné hádzanárky zo Škandinávska nepoznali prekážky od prvého do posledného zápasu na šampionáte. V budapeštianskom finále so Španielkami sa im nedarilo v prvom polčase, keď prehrávali v 18. min. 5 : 10 a na konci 10 : 12. Zverenky Torira Hergeisona v druhom polčase zahrali omnoho lepšie, vsietili až 18 gólov a na konci

porazili Španielky 28 : 25. Dievčatá z Pyrenejského polostrova sa museli uspokojiť s druhou striebornou medailou na ME. Nórky zasa zaznamenali ťažko dosiahnuteľný úspech, keď za posledné štvrťstoročie na 29. najväčších hádzanárskych súťažiach (ME, MS, Olympijské hry) získali O veľký úspech Sloveniek nad Srbkami sa vcelku 22 medailí!? vo veľkej miere postarala aj brankárka Lucia Reprezentantky Gubiková Srbska do chorvátV prvom zápase na ME naše háskeho Osijeka odcestovali ako vicemajsterky sveta z Belehradu dzanárky narazili na už teraz bývalé a štvrtá reprezentácia z ME 2012 majsterky Európy Čiernohorky, v Belehrade. Do našej športovej ktoré mali neustály náskok, ibaže verejnosti sa pred odchodom do- dvakrát bolo nerozhodne 12 : 12 stávali správy, že šéftréner Saša a 14 : 14. Na konci sa z víťazstva Bošković má hodne problémov so zaslúžene tešili naše niekdajšie zraneniami niekoľkých kľúčových krajanky – 22 : 19. Na 11 doterajších majstrovstvách hráčok. Preto sa takmer do poslednej chvíle nevedelo, v akom zložení sa ešte nestalo, aby niektoré družnaše družstvo pocestuje do srdca stvo vsietilo v prvom polčase iba tri góly. Tento neslávny rekord „dokáSlavónska.

zali“ naše dievčatá v súboji s Francúzskom (11 : 3). Konečný výsledok 27 : 16 hovorí o úplnej bezmocnosti Lekićovej a spoluhráčok. Tretí zápas v skupine so Slovenskom bol jediná nádej našim hádzanárkam, aby pokračovali v súťaži na šampionáte. Mysleli sme si, že zverenky Sašu Boškovića konečne ukážu aspoň časť toho, čo Tomaševićovú, Lekićovú, Cvijićovú, Bandelierovú a ostatné dievčatá nedávno priviedlo na druhú priečku ženskej svetovej hádzanej. Naše výborne rozbehli zápas, v 28. min. mali veľkých sedem gólov náskoku 11 : 4, na polčase bolo 11 : 6. V druhom polčase neuveriteľný zvrat! Na konci veľká radosť Sloveniek, ktoré naše hádzanárky poslali domov po triumfe 23 : 21. Lepší výsledok sme si ani nezaslúžili, keďže naše hádzanárky z piatich pokusov zo sedemmetrového pokutového hodu ani raz netrafili sieť výbornej Lucie Gubikovej. Spolu s hádzanárkami Srbska (skončili na 15. mieste), po prvej časti súťaže, kufre si zbalili aj trináste Chorvátky, štrnáste Rusky a posledné, šestnáste, najslabšie Ukrajinky. Foto: EHF

PREDVOLEBNÉ ZASADNUTIE FK TATRA

Obavy o budúcnosť Pavel Pálik

stredu 17. decembra 2014 v Kysáči prebiehala predvolebná schôdza FK Tatra. Prítomných bolo asi tridsať členov Zhromaždenia FK Tatra, predstaviteľ Miestneho spoločenstva Kysáč Miloslav Chrťan, vedúci súkromných podnikov, poľnohospodári... Predseda klubu Pavel Pálik informoval, že terajšiemu vedeniu vypršal mandát a že v polovici januára 2015 bude výročná volebná konferencia FK Tatra. Potom v krátkosti napočítal všetko to, čo počas mandátu urobili: vyložili ihrisko mačinou na celkovej ploche viac ako 700 štvorcových metrov, ohradili športový areál, položili ochranné siete za bránami, generálne opravili ohradu vôkol ihriska, dôkladne zrenovovali šatne,

www.hl.rs

začali upravovať pomocné ihrisko, sčasti nainštalovali osvetlenie pre nočné trénovanie, zaviedli elektrinu do šatní z Vojvodinskej ulice, vysadili okolo ihriska viac ako 60 stromov, z toho 22 dubov, upravili tenisové ihrisko, zorganizovali 5 turnajov o Pohár Miestneho spoločenstva Kysáč, usporiadali 18. Matičný turnaj v malom futbale 2014, vlani začala s prácou Futbalová škola Tatry, seniori získali titul v Mestskej lige Nového Sadu a postúpili do Novosadskej oblastnej ligy, dorastenci minulej jesene obsadili druhé miesto... Najväčší problém, s ktorým zápasili počas celého mandátu, bol nedostatok finančných prostriedkov, ale predsa aj vlaňajší rok klub skončil s pozitívnym saldom. Ako sa im to podarilo, najlepšie vedia iba

Informačno-politický týždenník

Nebolo im ľahko takmer päť rokov: Pavel Pálik, Ján Šranka, Risto Džodžo a Ján Filko (zľava)

členovia vedenia! Vzhľadom na to, v akých časoch žijeme, sú obavy, že sa novému vedeniu vlastnými silami nepodarí vyfinancovať činnosť klubu. Preto zvolali aj túto nezvyčajnú schôdzu s cieľom, aby rozanalyzovali celkovú situáciu, aby podali návrhy, ako ďalej a navrhli ľudí do nového vedenia. Slovom, nesmie sa dovoliť, aby FK Tatra prestal s činnosťou. Po obsiahlej diskusii zvolili 15-členné teleso, ktoré pripra-

ví výročnú volebnú konferenciu FK Tatra, navrhne osobu na post predsedu a pokúsi sa zabezpečiť pramene financovania. Úloha neľahká, ani jednoduchá. Avšak ak pomôže celá dedina, ak klub podporia súkromní podnikatelia, tak aj FK Tatra, ktorá má okolo 100 aktívnych členov, bude aj naďalej športovou značkou Kysáča a „naše deti budú v klube, na trávniku a nie v krčme tráviť čas!“ • ŠPORT •

Janu odmalička láka vôňa benzínu

FOTOOBJEKTÍVOM HLASU ĽUDU

Aj krtko by chcel na trávnik...

Futbal sa hrá (aj) hlavou

Športové okamihy 2014 Juraj Pucovský

ieto zápasu, ani športovej udalosti, na ktorých sa nestane nespočetne mnoho vzrušujúcich, napínavých, nezvyčajných chvíľ v réžii samotných športovcov. Od tých okamihov, ktoré si divácke oko niekedy nestačí ani všimnúť, najčastejšie závisí, či kanonier strelí gól, mužstvo získa bod, výhru, titul majstra svojej krajiny, Európy, sveta. Aj v roku 2014 sme boli svedkami mnohých okamžikov na futbalových a iných zápasoch, bežeckých tratiach, súbojoch šachistov, zápasení rybárov s rybami... Tu čitateľom predkladáme iba malilinkú časť toho, čo náš objektív zvečnil.

Rybár sa pokúsil skryť v trstine...

Traja bežci – 249 rokov: zľava Miloje Andrić (83 rokov), Szilveszter Kovács (86) a Vlado Stevanović (80)

Čo zvíťazí? Skúsenosť či mladosť?

Úspech: medaily z Číny • ŠPORT Oslava•postupu hložianskej Budúcnosti

1 /4628/ 1. 1. 2015

Fotosadzba Ofsetová tlač 21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com www.hlprint.rs

Knihárske spracovanie Výroba obalu

Šťastný, zdarný a úspešný nový rok 2015