Hlas02 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 2 /4473/ Európsky Program celoživotného vzdelávania

14. 1. 2012 Naša téma: Zabíjačky kedysi a dnes

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Predseda Zhromaždenia APV Sándor Egeresi mal 28. decembra tradičné novoročné stretnutie s novinármi. O. Filip

Podzemné a atmosferické vody v Kysáči narobili hodne škody najmä na starších nabíjaných domoch. Na ich sanáciu sedem kysáčskych rodín dostalo stavebný materiál. Pri odovzdávaní pomoci Kysáčanom bol i primátor mesta Nový Sad Igor Pavličić (vpravo). E. Šranková

Členovia Spomienkového strediska Jána Bulíka si 1. januára 2012 pietnou spomienkou pri buste zakladajúceho predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii v kovačickom parku pripomenuli 115. výročie narodenia J. Bulíka. J. Špringeľ

Na Tri krále 6. januára roku 2002 v Báčskom Petrovci vznikol Spolok petrovských žien. O desať rokov neskoršie, presne na stanovený dátum, si petrovské ženy tradičným posedením na Tri krále pripomenuli toto okrúhle jubileum – umeleckým programom, ale aj fazuľou a pampúchmi. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs hlasludu@open.telekom.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

ROK PRED NAMI

Trasovanie ciest V roku, ktorý sa práve začal, sa znovu bude určovať, ktorou cestou sa Srbsko mieni uberať v budúcnosti. Akoby znovu bolo na začiatku – na začiatku deväťdesiatych alebo na začiatku tretieho milénia, to je jedno. A akoby si nevedelo vybrať a nemohlo sa rozhodnúť, či konečne vykročí sem alebo tam, doľava či doprava, do Európy alebo na východ. Toto vyčerpávajúce kolísanie už pridlho trvá a, samozrejme – má svoju cenu, ktorú vždy nakoniec zaplatia občania. Vo februári nás čaká opravná skúška zo získania statusu kandidáta na vstup do Európskej únie. Asi v tom istom období by mali byť vypísané parlamentné voľby, ktoré by sa podľa zákona mali uskutočniť najneskoršie 6. mája. Súbežne má pokračovať dialóg Belehradu a Prištiny a okrem všetkého uvedeného treba kľučkovať pomedzi väčšie a menšie prekážky každého druhu vyvolané novou vlnou ekonomickej krízy, o ktorej sa povráva, že by mohla byť ešte väčšia od tej predchádzajúcej... Za hlavné témy v nadchádzajúcom období prezident Tadić označil zmenšenie nezamestnanosti, zvýšenie štandardu a zabezpečovanie zahraničných investícií. „Opatrenia na rok 2012 sa pozorne pripravujú a prioritou bude stabilnosť verejných financií, unikanie kríze verejného dlhu, stagnácii a recesii,“ povedal prezident a zdôraznil, že ekonomické otázky sú najpodstatnejšie, keď ide o život občanov a existenciu ich rodín. V novoročnom odkaze vyzval občanov Srbska, aby vydržali, lebo žiadna kríza netrvala večne a nebude ani táto súčasná. „Nikdy nepoviem nič, čo nie je pravda. Bude nám ťažko, ale viem, že v prípade priaznivého riešenia ekonomickej situácie v najväčších krajinách sveta sa nám podarí nájsť riešenie aj pre Srbsko,“ konštatoval prezident. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v posledných dňoch minulého roka premiér Cvetković optimisticky vyhlásil, že rozpočet je antikrízový, že obsahuje dávku sociálnej zodpovednosti a prvky reformných procesov. Za rozpočet, ktorého príjmy dosahujú sumu 750 miliárd dinárov, výdavky 890 miliárd a deficit je plá-

novaný v hodnote 140 miliárd dinárov, hlasovali všetci poslanci vládnej koalície, bez prítomnosti poslancov opozičných strán, ktorí vyšli zo sály počas hlasovania. Predtým v rozprave tvrdili, že navrhovaný rozpočet nie je dobre koncipovaný a že medzi jeho výsledkami treba osobitne očakávať zvyšovanie verejného dlhu. Výmena názorov tohto druhu patrí však medzi najvýraznejšie charakteristiky života na politickej scéne vôbec a v predvolebnom období, ako je toto aktuálne zvlášť. O približovaní volieb svedčí čulá stranícka aktivita, od hľadania predvolebných koaličných partnerov, cez osočovanie protivníkov, po najrozmanitejšie útoky na zdravý rozum občanov. Tak budúci voliči denne majú možnosť dozvedieť sa napríklad, že demokrati a pokrokári určite nemienia utvoriť ani predvolebnú ani povolebnú koalíciu, že mnohí z terajších veria, že zostanú aj budúci, že šéf socialistov vrhá očkom po premiérskom kresle, že si niektoré menšie strany už robia zálusk na predaj po voľbách, keď koalícii bude treba dodať do počtu... Medzičasom Kosovo čaká vlastné východisko. Prezident Tadić nedávno oznámil, že má pripravené scelené riešenie kosovskej otázky, ktoré v základných črtách už prezentoval predstaviteľom veľkých síl, ale ho zatiaľ nemieni predstaviť verejnosti. Na prelome rokov výborníci štyroch obcí v severe Kosova rozhodli, že 14. a 15. februára usporiadajú referendum, na ktorom sa občania majú vyjadriť, či súhlasia alebo nesúhlasia s inštitúciami systému v Prištine. Idea o referende nedostala podporu Belehradu: „Referendum nie je v záujme štátu a mohlo by dodatočne skomplikovať situáciu v tejto časti pokrajiny,“ upozornil minister Goran Bogdanović. Na začiatku roka v obehu je omnoho viac otázok ako odpovedí. Pred štátnym vedením stojí hodne ťažkých úloh a skúšok, od ktorých závisí smer, ktorým sa budú uberať a trasovať nové cesty. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Aradáčsky sen konečne skutočnosťou radáčania celé desaťročia túžia po modernej telocvični, ktorá žiakom umožní kvalitnejšie hodiny telocviku a tým starším aktívnejšie zaoberanie sa športom a rekreáciou. Slávnostným činom kladenia základného kameňa, ktorý v utorok 10. januára vykonali predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić a primátor mesta Zreňanin Dr. Mileta Mihajlov, ten dlhoročný sen sa konečne začal meniť na skutočnosť. V. Hudec

FÓKUS PROGRAM CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA (PCŽV)

Mobilita, kvalita a spolupráca D

oba, ktorá sa neobíde bez sústavného nadobúdania nových vedomostí, žiada si aj primeraný program. V Európskej únii je to Program celoživotného vzdelávania (PCŽV) schválený Európskym parlamentom a Radou v novembri 2006 na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorého prioritným cieľom je rozvíjať nadnárodnú spoluprácu vzdelávacích a iných inštitúcií zapojených na národnej úrovni do formálneho a neformálneho vzdelávania. Realizuje sa to buď formou projektov, alebo individuálnych mobilít pedagogických a riadiacich pracovníkov vo vzdelávaní, žiakov stredných a študentov vysokých škôl, ako aj dospelých učiacich sa za účelom štúdia alebo praktických stáží. Zapájajú sa doňho nielen členské štáty EÚ, ale aj štáty, ako sú Island, Nórsko, Turecko, krajiny západného Balkánu... Na tlačovej konferencii, ktorá v predposledný decembrový deň prebiehala vo vláde Srbska v Belehrade, minister osvety a vedy Dr. Žarko Obradović oznámil, že sa i naša krajina stala rovnoprávnym členom tohto významného európskeho programu na základe Zmluvy podpísanej me-

dzi Srbskom a Európskou komisiou 21. decembra 2011 v Bruseli. Táto skutočnosť umožní našim

Známe je, že PCŽV komplexne pokrýva problematiku všeobecného vzdelávania, ako i od-

Z tlačovky v Belehrade

vzdelávacím inštitúciám a organizáciám, ale aj lokálnym samosprávam, výskumným strediskám, združeniam, inštitútom a iným, aby sa spolu so zahraničnými partnermi uchádzali o programy, projekty a prostriedky EÚ na všetkých úrovniach vzdelávania.

borného vzdelávania a prípravy a že jeho štruktúru tvoria štyri podprogramy, ako aj dva programy. Podprogram Comenius pokrýva problematiku všeobecného vzdelávania od materských po stredné školy, podprogram Erasmus sa zameriava na vysokoškolské vzdelávanie,

SVET V ROKU 2011 (3)

Katastrofa v Japonsku S ú rôzne súpisky najdôležitejších udalostí, ktoré svet vlani zažil. Vo väčšine z nich sa okrem arabskej jari a protestujúcich na celom svete objavia aj zmeny Európskej únie spôsobené krízou. Tak isto aj spravodlivosť, lebo nikto nemá nič za definitívne. Rok 2011 totiž výrazne poznačil aj odchod alebo odstavenie viacerých donedávna vplyvných svetových politikov – líbyjského plukovníka Kaddáfiho, ktorého odporcovia zastrelili koncom októbra, egyptského diktátora Mubaraka, ktorého pád si Egypťania vydupali už počas prvej fázy arabskej jari, kým začiatkom mája americké špeciálne jednotky konečne dolapili a odstránili vodcu najobávanejšej svetovej teroristickej siete Al-Kájda Usámu bin Ládina. V novembri odstúpil taliansky premiér Silvio Berlusconi a koncom roka zomrel bývalý český prezident Václav Havel vo veku 75 rokov. Došlo aj k zmene v riadne uzavretej, totalitárnej Kórejskej ľudovode-

mokratickej republike: po smrti Kim Džong-ila sa na jeho miesto dostal nástupca a syn Kim Džong-un. Mesiace za nami sa niesli aj v znamení eurostrachu a úsilia postaviť na nohy viaceré riadne otrasené ekonomiky chudobnejších členov únie, najväčšej vlaňajšej prírodnej katastrofy, ktorou bolo marcové zemetrasenie a následne ešte horšia apokalyptická vlna tsunami v Japonsku, po ktorej zostalo až 27-tisíc mŕtvych alebo ranených. Nemožno prehliadnuť ani vyčíňanie šialeného Nóra Andersa Breivika, ktorý koncom júla zabil takmer osemdesiat ľudí v Osle a na ostrove Utoya. Vzhľadom na skutočnosť, že je tento rok volebný nielen v USA, ale i v Rusku, svetoví pozorovatelia si pozorne všímali reakcie Moskvy a jej predákov. Tak terajší premiér Vladimir Putin oznámil, že sa v marci zúčastní na prezidentských voľbách, a tak sa po tretíkrát vráti do

podprogram Leonardo da Vinci je orientovaný na odborné vzdelávanie a prípravu na stredných školách a na ďalšie odborné vzdelávanie, kým sa podprogram Grundtvig zameriava na všeobecné vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie. Prierezový program zahŕňa aktivity v štyroch kľúčových témach: politike vzdelávania, výučbe jazykov, informačno-komunikačných technológiách a rozširovaní a využívaní výsledkov projektov, kým je program Jean Monnet orientovaný na výučbu problematiky európskej integrácie na vysokých školách. Minister Obradović zdôraznil, že uzávierka súbehov o európske vzdelávacie programy bude vo februári, že projekty môžu trvať od jedného do troch rokov, že je v nich nutná partnerská účasť vzdelávacích inštitúcií z viacerých krajín a že sa sumy po projekte pohybujú do 150 000 eur za tie jednoročné, až do 600 000 eur za viacročné. Ako vysvetlil, cieľom je vznik spoločnosti výraznejšie založenej na vedomostiach, rýchlejší udržateľný ekonomický rozvoj, tak isto silnejšia spoločenská kohézia v Európe. A bez sústavného, celoživotného vzdelávania si to ťažko predstaviť. O. Filip

prezidentského kresla do Kremľa, čím si znovu vymení rolu s Dmitrijom Medvedevom. No na jeho pláne sa objavili trhliny, keďže v Moskve a inde na tisícky ľudí po oznámení uvedeného scenára vyšlo do ulíc a v najväčších protestoch, aké Rusko ešte od pádu ZSSR nezažilo, sa dožadovali budúcnosti a Ruska bez Putina. Ruský ľud sa týmto vôbec prvýkrát postavil proti vláde a ukázal, že neverí propagande. Ťažké dni prežíval i mocný šéf Medzinárodného menového fondu a jeden z favoritov na post budúceho francúzskeho prezidenta Dominique Strauss-Kahn, ktorého zatkli na letisku v New Yorku pre obvinenie zo sexuálneho útoku na hotelovú chyžnú. Aj keď väčšina udalostí spôsobovala vrásky, planéta sa neobišla ani bez pár, ktoré vyvolali úsmev. Zvlášť to platí pre koniec apríla, keď si nástupník britského trónu princ William zobral za ženu Kate Middletonovú. Svadbu sledovalo až 2,4 miliardy ľudí ma webe a v televízii. (Dokončenie v budúcom čísle: Rok 2012 – rok volieb) Oto Filip 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z NOVOROČNÉHO STRETNUTIA PREDSEDU ZHROMAŽDENIA APV SÁNDORA EGERESIHO S NOVINÁRMI

O chudobe a právach P raktika stará, príležitosť a skúsenosti nové: na samotnom finiši vlaňajška, predseda vojvodinského parlamentu Sándor Egeresi prijal predstaviteľov médií – aby im ozrejmil vlastný pohľad na uplynulý rok, tak isto osobné hodnotenie uplynulej parlamentnej aktivity. Zhromaždenie APV zasadalo vlani šesťkrát, čo zaiste nie je veľa, no jeho predseda je názoru, že je podstatne významnejšia od počtu schôdzí kvalita rozhodnutí schválených na nich, vznik a dosah niekoľkých iniciatív, ktorých pôvodcom bolo zhromaždenie, ako i rozmanitosť aktivít, najmä skutočnosť, že vedúci parlamentu boli v stálom kontakte s predstaviteľmi viacerých lokálnych samospráv. Celkovo, nazdáva sa, že je reálna známka za celkovú činnosť vojvodinského parlamentu tri plus.

Vyslovujúc uznanie novinárom za profesionálne informovanie a dobrú spoluprácu s parlamentom, podotkol niektoré charakteristiky a problémy vlaňajška, na urovnaní ktorých mu zvlášť záleží. Jedným z prvoradých je potreba postaviť sa rázne a hneď zoči-voči zlému ekonomickému a sociálnemu položeniu občanov, ako ich najväčšiemu dnešnému problému. Lebo všetci sa musíme sústrediť na Vojvodinu, akú si každý jej občan praje: prosperitnú, rozvojovú, bezpečnú, v ktorej všetci majú rovnaké práva a rovnaké záväzky, nezávisle od toho, akou rečou rozprávajú, akej sú náboženskej a národnostnej príslušnosti, alebo aké majú iné charakteristiky. Vojvodina nebude mať ani súčasnosť, kdeže budúcnosť, ak sa všetci jej občania, bez ohľadu na to, či sú Srbi,

Predseda Sándor Egeresi – problémy treba urýchlene riešiť Chorváti, Maďari, Bunevci, Rumuni, Rusíni, Slováci, Rómovia..., nebudú v nej cítiť bezpečne a iste ako vo vlastnom dome, – vyzdvihol, komentujúc nemilé incidenty, ku ktorým vo viacerých príležitostiach došlo v Temeríne. Podľa predsedu Zhromaždenia APV viackrát sa stávalo, že Ústava Srbska a ňou garantované práva neboli rešpektované. Preto za svoj záväzok a povinnosť považuje výzvu vláde Vojvodine, poslancom, pred-

SLÁVNOSŤ V ARADÁČI

Začala sa výstavba telocvične P

redseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić a primátor mesta Zreňanin Dr. Mileta Mihajlov v utorok 10. januára 2012 kladením základného kameňa symbolicky označili začiatok výstavby novej telocvične v Základnej škole Bratstvo v Aradáči. Predseda pokrajinskej vlády pri tej príležitosti povedal, že vláda Vojvodiny v uplynulom období značnú časť prostriedkov usmernila na rozvoj osád, na výstavbu vodovodov, kanalizácií, ciest, ale aj objektov, akým je táto športová hala v Aradáči. „Takmer nieto osady vo Vojvodine, v ktorej sa neuskutočnila nejaká investícia, ktorou sa zlepšuje životná úroveň občanov a je vo funkcii lákania iných investorov,“ povedal. „My rurálny rozvoj chápeme tak, že každá dedina musí dostať príležitosť na rozvoj. Nemôžeme od detí a mladých očakávať, aby zostali na dedine, ak nemajú základné predpoklady, aby zdravo odrastali, aby sa zaoberali športom, aby sa mohli liečiť a pracovať. Z tých dôvodov budujeme o. i. aj telocvične, ktoré sú spravidla multifunkčné objekty vhodné na usporadúvanie kultúrnych a rôznych iných podujatí a ktoré zveľadia celú dedinu.“ Primátor Zreňanina Dr. Mileta Mi14. 1. 2012

2 /4473/

hajlov upozornil, že každá štvrtá škola na území mesta Zreňanin nemá primeranú telocvičňu, čo podnietilo lokálnu samosprávu, aby začala veľkú akciu výstavby telocviční. Na telocvičňu v Aradáči mesto Zre-

„Vždy som zdôrazňovala, že telocvična je vskutku prioritou pre Aradáč a túto školu, ktorú navštevujú tak slovenské, ako aj srbské deti, ktoré jednoducho musia mať podmienky, aby mohli hodiny te-

Základná škola Bratstvo v Aradáči konečne bude mať telocvičňu ňanin vyčlení 27 miliónov dinárov. Lehota na ukončenie prác je 120 dní a Dr. Mihajlov vyjadril nádej, že aradáčski žiaci v novom školskom roku budú cvičiť v novej sieni. Svoje uspokojenie nad začiatkom realizácie tohto významného projektu vyjadrila aj podpredsedníčka pokrajinskej vlády a predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová.

HLAS ĽUDU

locviku robiť tak ako si to normy vyžadujú. Okrem toho v tejto sieni sa budú môcť podnikať aj športové a iné mimotriedne aktivity, takže aradáčske deti získajú podmienky podobné tým, ktoré majú deti v mestách. Skutočne sa teším, že najmladší Aradáčania budú môcť cvičiť a rozvíjať svoje telo omnoho kvalitnejšie ako doteraz, a že jedného dňa budú prispievať k rozvo-

staviteľom politických strán, ako i zainteresovaným odborníkom a jednotlivcom, aby sa vynasnažili, aby v čím kratšej lehote bol vypracovaný návrh Zákona o financovaní Vojvodiny a doručený Národnému zhromaždeniu Srbska. Lebo Vojvodina a jej občania viacej nemajú času čakať. Ak budeme čakať, dočkáme sa len toho, že nám z Vojvodiny zostane iba spomienka, – mieni a upozorňuje Sándor Egeresi. O. Filip ju Aradáča, zachovávať si svoj jazyk, kultúru, identitu spolu s ich priateľmi, ktorí sa učia po srbsky. To je naša spoločná budúcnosť.“ Najšťastnejší, pravdaže, bol riaditeľ Základnej školy Bratstvo Valeri Dragan: „Som skutočne šťastný, že po toľkých rokoch konečne dostaneme telocvičňu, ktorá významne prispeje k skvalitneniu hodín telesnej výchovy, ale umožní aj kvalitnejšie zaoberanie sa športom. Cesta potiaľto bola skutočne tŕnistá. Bolo treba vykonať početné administračné záležitosti, ale aj prekonať viacero prekážok. A keď sme všetko to urobili, peniaze nám vždy nejako unikali. Predsa prekonali sme aj tú prekážku, za čo vďaka patrí mnohým, tak Anne Tomanovej-Makanovej, Erke Viliačikovej, našej donedávnej výborníčke v mestskom zhromaždení, ako i primátorovi mesta Zreňanin, ktorý mal porozumenie pre náš problém. Kus zásluh akiste patrí aj Hlasu ľudu, ktorý sústavne už celé desaťročie upozorňuje na tento problém, ale aj všetkým iným, ktorí sa tým alebo oným spôsobom pričinili, aby sa tento projekt konečne začal realizovať.“ Aj keď prázdniny ešte trvajú, aradáčski žiaci nezaháľali, ale pre svojich hostí pripravili skromný dvojrečový kultúrno-umelecký program. V. Hudec

FÓKUS POMOC PRE SEDEM RODÍN Z KYSÁČA

Stavebný materiál na sanáciu domov S

vaní pomoci, spomenul, že pred rokom začali s občanmi rozhovory o tom, ako riešiť problém s poškodenými príbytkami. Mestské inšpekcie potom na tvári miesta zistili, že sedem domov je najohrozenejších a dohodli sa s občanmi, aký stavebný materiál najväčšmi potrebujú. Pomoc v hodnote 3 700 000 dinárov priviezli do Kysáča prostredníctvom Mestskej organizácie Červeného kríža na štyroch veľkých kamiónoch. Dohodli sa, že na jar začnú rekonštrukciu a dostavbu domov tak ako to stavebný odbor vyžaduje. Ako primátor v Kysáči povedal, pomoc je výsledkom dohovoru medzi občanmi, Miest-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BRANKO BELIĆ, FOTOREPORTÉR A REDAKTOR FOTOGRAFIE TÝŽDENNÍKA NIN

Krása duchovná a vonkajšia – Ste jedným z dvoch tohtoročných laureátov Ceny za životné dielo Združenia novinárov Srbska... – To, že sa definitívne stanem fotoreportérom, som pochopil pred mnohými rokmi. Konkrétne, v tej chvíli, keď som na pozvanie Predraga Milosavljevića, ktorý vtedy bol šéfom fotoslužby Politiky a po získaní prvej ceny za portrét kdesi v roku 1967 dostal ponuku pracovať v Politike Ekspres. Odvtedy som, počas vyše štyroch desaťročí, urobil státisíce

záberov. V prípade novinovej fotografie, ktorá je i aktuálna i umelecká, ma láka jej duša, podstata. Ňou je raz človek, inokedy situácia alebo udalosť, dakedy všetko to dokopy. Keďže sa zaoberám hlavne portrétom, som toho názoru, že je ten vydarený, ak zo záberu fotografovaného badať jeho povahu, alebo aspoň niektoré jej výrazné črty. A zistil som a neraz sa i presvedčil, že všetci ľudia, ktorí sú duchom bohatí, sú aj na snímkach krásni... Zaznamenal: O. Filip

Pomoc do Kysáča priviezli štyrmi kamiónmi

nym spoločenstvom a mestom Nový Sad. Predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Anna Vozárová pripomenula, že v uplynulých rokoch v Kysáči mali vysokú úroveň podzemných vôd. Problémy boli aj s atmosferickou kanalizáciou a priekopami v kysáčskom chotári, čo prispelo k tomu, že na niektorých domoch vznikli značné škody. Zdôraznila, že problém s atmosferickou kanalizáciou aj na-

ďalej jestvuje. Sčasti už bol riešený, ale treba ďalej pokračovať v úprave priekop v dedine. Za pomoc sa v mene Kysáčanov poďakovala Zuzana Filková, ktorá povedala, že nebolo ľahko vydržať dvanásť rokov, lebo ich prosbám nikto nechcel vyhovieť. Uznala, že im stavebný materiál, ktorý dostali, pomôže zabezpečiť kvalitnejšie bývanie a život. E. Š.

INÝ NÁHĽAD

iedmim rodinám z Kysáča vo štvrtok 29. decembra 2011 udelili pomoc. Stavebný materiál dostali najohrozenejší občania, ktorých staré nabíjané domy bez hydroizolácie boli poškodené v priebehu posledných dvanásť rokov. Škodu na stavebných objektoch spôsobili vysoké podzemné a atmosferické vody počas štyroch najkritickejších povodní. Pomoc pre Kysáčanov pozostávala z blokov, cementu, výstuže, hrád, škridlíc, izolačného a iného stavebného materiálu potrebného na adekvátnu sanáciu a rekonštrukciu ich domov. Primátor mesta Nový Sad Igor Pavličić, ktorý bol prítomný pri odovzdá-

DO POZORNOSTI

inisterstvo obrany Republiky Srbska, Regionálne stredisko M Nový Sad (kam patria obce Báčsky Petrovec, Beočín, Sriemske Karlovce, Petrovaradín a Nový Sad) vyzýva všetky mužské osoby, aby sa zapísali do vojnovej evidencie. Vzťahuje sa to na osoby narodené roku 1994 a starších ročníkov (1982 – 1993), ktoré z hocakých príčin neboli zaevido-

vané. Spomenutí sa majú hlásiť do strediska Ministerstva obrany Nový Sad, Ul. braće Jovandića 4. Zápis do vojnovej evidencie sa bude robiť každý pracovný deň od 9.00 do 14.00 v období od 1. februára 2012 do 15. marca 2012. Treba priniesť osobný preukaz alebo potvrdenie o štátnej príslušnosti R. Srbska. Sprac.: E. Š.

Ďuro Varga

Zápis do vojnovej evidencie

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Prestávkami k schváleniu rozpočtu S tredobodom pozornosti posledného minuloročného zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad v stredu 28. decembra 2011 bol návrh mestského rozpočtu na rok 2012. Schváleniu tohto návrhu predchádzali však prestávky v práci mestského parlamentu. Najprv na samom začiatku zasadnutia, takže sa s prácou začalo s dvojhodinovým meškaním. Ako vysvetlil predseda mestského zhromaždenia Aleksandar Jovanović, na príčine boli politické dohovory, ktoré sa viedli okolo kvóra. Keď sa začalo rokovať, pri schvaľovaní zápisnice z minulej schôdze nastali problémy pri elektronickom hlasovaní. Ukázalo sa totiž, že za hlasovalo len 36 výborníkov, čo znamená, že zápisnicu neschválili. Prácu znovu prerušili, lebo predseda najprv chcel hlasovanie zopakovať, a potom dal prestávku, aby sa konzultoval s právnickou službou. Zistilo sa, že štyria výborníci z radov vládnucej koalície kláves na hlasovanie nedržali nadostač dlho stlačený. Dve hodinové prestávky nasledovali aj po rozprave o rozpočte na rok 2012. To z tých dôvodov, že na jeho schválenie nemali potrebnú väčšinu. Treba uviesť, že rozpočet je

v sume 22,2 miliardy dinárov. Zo slov Živka Makarića, člena Mestskej rady povereného financiami, vyplynulo, že sú subvencie verejným

py, výstavba kanalizačnej siete v prímestských a mestských sídliskách, vodovodného a kanalizačného tlakového potrubia tak vodovodu me-

Problémy s elektronickým hlasovaním podnikom trochu zvýšené a že všetci užívatelia rozpočtových prostriedkov majú zabezpečené nerušené fungovanie. Z uvedenej rozpočtovej sumy miliarda dinárov by sa mala stroviť na cesty, pričom Ústav pre výstavbu mesta bude mať k dispozícii ešte päť a pol miliardy na investície. V pláne je totiž ďalšia fáza výstavby Bulváru Euró-

dzi Kaćom a Budisavou, ako i továrne vody na sriemskej strane mesta. Prostriedky z rozpočtu mienia usmerniť aj na dostavbu alebo dokončenie objektov mestského archívu, podnikateľskej haly v Rímskych Šiancoch, Miestneho spoločenstva v Sriemskej Kamenici, Základnej školy Dositeja Obradovića, škôlky v Radničkej ulici, Domu

ZASADALI ČLENOVIA RADY PRE BEZPEČNOSŤ DOPRAVY OBCE KOVAČICA

Dôraz na kvalitu činnosti a aktivít R ada pre bezpečnosť dopravy Obce Kovačica je obecné teleso, ktoré od roku 2006 sústavne rozširuje svoju činnosť a usiluje sa z roka na rok povzdvihnúť bezpečnosť dopravy na čím vyššiu úroveň na území celej obce. Na sklonku roka 2011, presnejšie 28. decembra, v malej sieni obecného zhromaždenia v Kovačici členovia Rady pre bezpečnosť dopravy v čele s predsedom Jánom Tifenbachom rozoberali stanovené body rokovacieho programu, no najviac sa hovorilo o plánoch na rok 2012. Rada pre bezpečnosť dopravy bude v priebehu tohto roka venovať väčšiu pozornosť preventívnej a vzdelávacej činnosti, zvlášť na základných školách na celom území Kovačickej obce. O doterajšej činnosti a niektorých nedopatreniach, ktoré sa vyskytli v rámci sú14. 1. 2012

2 /4473/

Členovia Rady pre bezpečnosť dopravy Obce Kovačica na koncoročnom zasadnutí ťaže pre žiakov Čo vieš o doprave? hovorili predsedníčka komisie pre prácu s deťmi a mládežou Snežana

HLAS ĽUDU

Milićová a člen Rady pre bezpečnosť dopravy Dušan Babinec. Správu o práci komisie pre technickú re-

zdravia vo Futogu, ako i mosta medzi nábrežím a Rybárskym ostrovom. Po tom, čo výborník z radov ZRS Nebojša Korać poznamenal, že rozpočet nie je ani investičný, ani sociálny, ani úsporný, výborníci tejto skupiny opustili zasadačku mestského zhromaždenia. Kriticky sa o rozpočte zmienil aj vedúci výborníckej skupiny SRS Đurađ Jakšić a pripomenul, že vládnuca koalícia nemá plán a program rozvoja mesta, že príjmy a výdavky rozpočtu nie sú plánované reálne. Podľa jeho slov sa najviac peňazí plánuje minúť na bežnú spotrebu namiesto na investície. Po prestávkach rozpočet schválili v neskorých popoludňajších hodinách, a potom rokovali o ďalších bodoch rokovacieho programu, ktorých bolo spolu 81. Pred zasadnutím občania sídliska Bocke opäť protestovali, ale tentoraz sa im pre zvýšenú bezpečnosť nepodarilo vojsť do budovy Zhromaždenia mesta. Pred výborníkov sa však dostal bod rokovacieho programu v podobe informácie súvisiacej s riešením problému komunálneho vybavenia sídliska Bocke v Sriemskej Kamenici, ktorú predložila Mestská rada. Takýto bod inak navrhli aj výborníci ZRS a SRS, nie však ako informáciu, ale ako rozbor a riešenie daného problému. E. Šranková guláciu v roku 2011 prečítal jej predseda Dragan Brašovan, ktorý okrem iného zdôraznil aj význam dopravnej signalizácie v blízkosti škôl (doteraz zlodeji ukradli 92 dopravných znakov) a pripomenul význam akcie postavovania znakov, ktoré upozorňujú na zmenšenie rýchlosti jazdy na 30 km/h. Doteraz dopravnú signalizáciu v blízkosti školy postavilo iba MS v Debeljači, pokým miestne spoločenstvá v ostatných dedinách obce zápasia s finančným podkladom na realizáciu tohto plánu. Záverom zasadnutia rada dala úlohu komisiám, aby do nasledujúceho zasadnutia, ktoré sa plánuje už koncom januára 2012, pripravili dôkladnejšie návrhy na činnosti a aktivity rady v bežnom roku, na základe ktorých členovia do budúcna svojimi odbornými vedomosťami, šírením a zdokonaľovaním práce ešte viac prispejú k zvýšeniu bezpečnosti dopravy na území Kovačickej obce. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD V JEDNOM DNI DVE ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE B. PETROVEC

Schválili rozpočet na rok 2012 T

retie pokračovanie 39. schôdze ZO Báčsky Petrovec sa uskutočnilo v piatok 30. decembra predpoludním, kým na popoludnie predseda ZO Siniša Stanivuk zvolal nasledujúce zasadnutie. V rámci schváleného rokovacieho programu výborníci začiatkom decembra už rozobrali a schválili návrh na nadviazanie spolupráce medzi Obcou Báčsky Petrovec a Mestom Vukovar v Chorvátsku. Predseda obce Vladimír Turan vysvetlil, že ide o širšiu spoluprácu, ktorá zahrnie aj hospodársku a kultúrnu oblasť a bude sa financovať z obecného rozpočtu. V ďalšom bode vymenovali novú obecnú komisiu pre plány, keďže doterajšej mandát vypršal v septembri. Obecná rada navrhla, aby vymenovali štvorčlennú komisiu namiesto doterajšej sedemčlennej. Do komisie navrhli Juraja Červenáka z Hložian (na predsedu), Pavla Topoľského z B. Petrovca, Annu Feketeovú z Báčskej Palanky a Danicu Kronićovú zo Somboru (na členov). Výborníci však zhodnotili, že zmenšenie počtu členov nie je v súlade so štatútom a schválili návrh doplniť komisiu. Ďalej zo Správnej rady PU Včielka odvolali Veroniku Balážovú a na jej miesto vymenovali Dr. Tatianu Vujačićovú. V Správnej rade Turistickej organizácie B. Petrovec z funkcie predsedu na jeho žiadosť uvoľnili podnikateľa Jána Lačoka a na jeho miesto vymenovali Pavla Topoľského. V pokračovaní rozoberali dva návrhy výborníckej skupiny Zjednotené regióny Srbska. Prvý sa vzťahoval na hradenie cestovných trov osobám

starším od 65 rokov a ich sprievodcom, keď cestujú mimo obce na lekárske vyšetrenia. Tento návrh nebol schválený. Druhý návrh sa vzťahoval na materiálnu pomoc niektorým rodinám s deťmi. Návrh zhodnotili ako dobrý a navrhli vzhliadnuť mož-

a najpodstatnejším bodom bol návrh rozpočtu na rok 2012, ktorý zdôvodnil náčelník pre rozpočet a financie Boško Bogunović. Uviedol, že rozpočet je v sume 408 miliónov 270-tisíc dinárov a že ide o doteraz najväčšiu rozpočtovú sumu. Príjmy

Prvú časť 39. zasadnutia báčskopetrovského obecného zhromaždenia poznačila i voľba novej členky Obecnej rady nosti vyčleňovania prostriedkov z obecného rozpočtu na tieto účely. V pokračovaní na vlastnú žiadosť uvoľnili členku obecnej Rady pre rodovú rovnosť Nevenu Miljevićovú z Maglića. Predsedníčka rady Katarína Zorňanová navrhla, aby za člena tohto orgánu navrhli niektorého muža. Záverom 39. zasadnutia ZO odzneli výbornícke otázky. DRUHÝ POLČAS CELODENNEJ SCHÔDZE V piatok 30. decembra popoludní sa výborníci Zhromaždenia obce B. Petrovec stretli na 40. zasadnutí s novým rokovacím programom. Prvým

zahrnujú daň zo zárobku, transferové prostriedky z pokrajiny a z republiky, prostriedky zo samozdanenia a prostriedky z prenájmu štátnej poľnohospodárskej pôdy, ako aj iné menšie položky. Príznačné pre tento rozpočet je, že sa prostriedky na sociálnu ochranu občanov zvyšujú až o 51 percent. Plánuje sa výstavba denného pobytu pre staré a nevládne osoby, na čo obec plánuje vyčleniť milión dinárov a pokrajina raz toľko. Participácia na žiacke a študentské mesačné autobusové lístky sa zvyšuje z 35 na 50 percent. Na zamestnávanie sú plánované 3 milióny din a na rozvoj poľnohospodárstva 2 milióny

din. Na fungovanie štyroch miestnych spoločenstiev v obci je plánované štvornásobné navýšenie prostriedkov v porovnaní s rokom 2011. Predseda ZO S. Stanivuk podal správu o verejnej rozprave o návrhu rozpočtu na rok 2012, ktorá prebiehala 20. decembra 2011. Tu sa diskutovalo aj o prostriedkoch, ktoré sa vyčleňujú na obecnú direkciu a ktoré vraj vlani neboli použité v súlade s rozpočtom. Vyjadrená bola i obava, že by sa to mohlo zopakovať aj v tomto roku. Po dvojhodinovej rozprave návrh rozpočtu schválili s tým, že doplnok k návrhu rozpočtu výborníckej skupiny Zjednotené regióny Srbska ZO – Dr. Ján Sabo neschválili. Nasledovala informácia o príjmoch a výdavkoch obecnej Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti v prvých 9 mesiacoch roku 2011, ktorú ozrejmil riaditeľ Miroslav Častven. V pokračovaní výborníci najprv uvoľnili z funkcie úradujúcu riaditeľku ustanovizne Informačné stredisko Báčsky Petrovec Katarínu Melegovú Melichovú, a potom ju znovu vymenovalo na túto funkciu na ďalšie šesťmesačné obdobie. Z funkcie členiek Školského výboru (Rady rodičov) v ZŠ Žarka Zrenjanina v Maglići odvolali Dubravku Božićovú a Janu Babićovú a na ich miesta vymenovali Sofiju Aćimovićovú a Milku Antićovú. Záverom schôdze rozobrali návrh výborníka Spasoja Prodanova na uvedenie denného pobytu pre osoby s poruchami vo vývine a pre osoby s invaliditou, ktorý je v súlade s uznesením o dodatočných právach a tvaroch sociálnej ochrany občanov. Návrh pre neprítomnosť navrhovateľa ozrejmil Pavel Zima a výborníci ho bez diskusie schválili. K. Gažová

KYSÁČSKI ŠKÔLKARI ZDOBILI JEDLIČKU V NOVOM SADE. V rámci podujatia Nový Sad srdcom na sklonku minulého roka žiaci a škôlkari na Námestí slobody v Novom Sade zdobili jedličky. V tejto humanitárno-ekologickej akcii prírodnými ozdobami ozdobili 30 jedličiek s koreňom s odkazom, že treba chrániť životné prostredie. Deťom pomáhali známi hudobníci, moderátori, športovci, herci, ako i primátor Nového Sadu Igor Pavličić. Podujatie organizovalo Mesto Nový Sad v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov. Niektoré ozdobené jedličky sa neskoršie dostali do škôl, predškolských a iných ustanovizní, iné zasa predali, a tak získali prostriedky na humanitárne účely. Medzi deťmi z 23 novosadských škôl jedličku zdobili aj škôlkari z najstaršej slovenskej skupiny kysáčskej Lienky s vychovávateľkami Jarmilou Srnkovou, Jasminou Kulíkovou a Annou Čižmanskou a pomáhala aj Zuzana Hansmanová. Ozdoby si prichystali z cesta, a potom ich krásne vyfarbili. Roboty bolo neúrekom pre všetky maličké rúčky, takže malým Kysáčanom pomáhal i známy moderátor Ivan Ivanović (na snímke), k čomu prispel riaditeľ Parking servisu Ivan Ferko. E. Š.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z MARATÓNSKEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

V prvej časti zasadali až 20 hodín N a rokovacom programe 35. schôdze ZO Stará Pazova bolo 20 bodov a za ústredné sa považovalo schvaľovanie obecného rozpočtu na rok 2012 a plánu a programu Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova. Schôdza sa začala v pondelok 26. decembra 2011 a po až 20-hodinovej rozprave (predstavitelia opozičnej SRS podali vyše 300 pripomienok a doplnkov k rokovaciemu programu) bola prerušená budúce ráno po piatej hodine, keď uvedené ústredné dva body dostali zelené svetlo. Pokračovanie zasadnutia sa uskutočnilo v prvý pracovný deň tohto roku – v stredu 4. januára. Aj toto zasadnutie sa vyznačovalo búrlivou rozpravou, v rámci ktorej odzneli početné napomenutia a niektorým výborníkom boli uložené opatrenia vzdialenia zo schôdze. Výborníčky Branka Stanojevićová a Daliborka Živkovićová na úvod oboznámili lokálny parlament, že v

nadchádzajúcom období mienia vystupovať ako samostatné výborníčky, a nie v rámci skupiny Zjednotených regiónov Srbska. Rokovací program 35. schôdze schválili väčšinou hlasov výborníkov koalície Staropazovské obecné zhromaždenie už azda nemôže zasadať bez pri moci krátko po polnoci a príslušníkov bezpečnostných orgánov obecný rozpočet na rok 2012 o 4. hodine ráno. Radmila Grumi- Direkcie pre výstavbu Obce Stará komunálnych poplatkoch, plán gećová, vedúca Oddelenia pre fi- Pazova, povedal, že sa v roku 2012 nerálnej regulácie sídliska Surduk, nancie Obce Stará Pazova, uvied- bude pokračovať v začatých kapi- lokálny akčný plán zamestnávania la, že suma plánovaného rozpočtu tálnych investíciách, ako je výstav- na rok 2012… Posledným bodom 35. schôdze je v hodnote 3 miliardy a 742 mi- ba druhej fázy bazénov, výstavba liónov dinárov. Prevažná časť obec- kanalizácie v Novej a Starej Pazove, ZO Stará Pazova bola voľba nového ného rozpočtu sa má minúť na in- úprava ciest a križovatiek v jedno- člena Obecnej rady. Výborníci koavestície, a to prostredníctvom Di- tlivých osadách, výstavba domu lície pri moci (bez prítomnosti oporekcie pre výstavbu Obce Stará smútku v Krnješevciach, rekon- zície, ktorí zasadnutie opustili v poPazova (okolo 88 percent z pláno- štrukcia ambulancií a športových te- poludňajších hodinách) konštatovali demisiu Živana Sarića a tajným hlavaného rozpočtu). Predstavitelia rénov. Druhá časť zasadnutia sa usku- sovaním (25 hlasov za) za nového opozície tvrdili, že taký rozpočet je nereálny, no väčšinou hlasov vý- točnila v stredu 4. januára a trvala člena Obecnej rady vymenovali borníkov dostal potrebné zelené bezmála osem hodín. Výborníci Aleksandra Barišića zo Starých Báväčšinou hlasov schválili zmeny a noviec (Jednotné Srbsko). svetlo. A. Lešťanová Željko Ševo, zástupca riaditeľa doplnky rozhodnutia o lokálnych

ZHROMAŽDENIE OBČANOV KOVAČICKEJ OBCE

Protestovali proti výstavbe továrne N a sklonku roka 2011, presnejšie 29. decembra, keď v Podnikateľsko- rekreačnom stredisku Relax prebiehalo slávnostné udeľovanie finančných prostriedkov v hodnote 10 000 dinárov novorodeniatkam z územia obce (196 detí narodených v roku 2011), pred budovou Zhromaždenia obce Kovačica sa uskutočnilo protestné zhromaždenie občanov. Početní obyvatelia nielen tejto slovenskej osady, ale aj susedných dedín protestovali a vyjadrili svoju nespokojnosť s výstavbou strediska pre recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu v Obci Kovačica, ako aj s politikou obecného vedenia. Pri tejto príležitosti zhromaždeným občanom sa prihovorili a svoj nesúhlas s výstavbou továrne vyjadrili predstavitelia poľnohospodárov, podnikateľov, stúpenci niektorých

14. 1. 2012

2 /4473/

opozičných politických strán. Týždeň predtým na zhromaždení občanov, ktoré sa uskutočnilo v Miestnom spoločenstve v Kovačici s predstaviteľmi lokálnej samosprávy, bolo dohodnuté, že problém sa pokúsia riešiť spoločnými silami a že o niekoľko dní obecnému vedeniu doručia presne formulované Protest občanov pred budovou ZO Kovačica návrhy občanov so zámerom zastaviť výstavbu továrne. Paul, predstavitelia iniciatívneho Na nasledujúcom koncoročnom výboru pre vypísanie referenda na zhromaždení občanov zástupca úrovni Obce Kovačica Pavel Benka, predsedu Obce Kovačica László Vi- Pavel Baláž a Zoran Savanov, ako aj dac a predseda Zhromaždenia obce predstavitelia komisie formovanej Ján Puškár prijali listinu návrhov a z radov občanov Ján Cicka, Ján požiadaviek, ktorú svojimi podpis- Hriešik, Jano Mikuš a Miroslav Brami podporili opoziční výborníci v janovski. Po približne hodinovom zhroZO Kovačica Sava Kolarski a Ján

HLAS ĽUDU

maždení občanov pred budovou ZO Kovačica väčšina účastníkov sa vydala na protestný pochod k miestu, kde je naplánovaná výstavba strediska pre recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu v Obci Kovačica. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD NA STAROPAZOVSKOM NÁMESTÍ

Veľkolepý silvestrovský koncert skupiny Riblja čorba yše desaťtisícové obecenstvo na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove vítalo Nový rok 2012. O spektakulárny trojhodinový silvestrovský koncert za podpory Obce Stará Pazova a v organizácii Strediska pre kultúru sa postarala legendárna rocková skupina

slovne strane, Poslednja pesma o tebi, Pogledaj dom svoj, anđele... z celého hrdla spievalo dobre naladené obecenstvo všetkých vekových skupín. Nálada bola výborná a prakticky sa celé námestie v prvých minútach

Novoročná gratulácia Gorana Jovića

nového roku premenilo na jednu veľkú ohňostrojovú párty. Veľa úspechov v nadchádzajúcom roku obecenstvu prvý poprial Alexander Bako,

riaditeľ Strediska pre kultúru. O toto skvelé novoročné podujatie sa v nemalej miere postaral aj prvý človek Obce Stará Pazova Goran Jović. „Viete prečo je Stará Pazova v roku 2011 oficiálne vyhlásená za najúspešnejšiu obec v Srbsku?“, znela otázka predsedu Jovića z obrovského javiska adresovaná obecenstvu, ktorý

Trojhodinový skvelý koncert skupiny Riblja čorba

Riblja čorba. Predtým na otvorenom javisku na námestí vystúpil Aleksa Jelić so svojou skupinou. Staropazovské námestie bolo primalé pre početných divákov, a to nielen z územia tejto obce, pretože kochať sa na Silvestra v hudbe skupiny Riblja čorba do Pazovy prišli aj ľudia z Niša, Kraljeva, Subotice, Belehradu, Nového Sadu a dokonca aj z okolitých krajín – Bosny a Hercegoviny, Slovinska, Macedónska a Chorvátska. Legendárna skupina Riblja čorba v čele s Borom Đorđevićom na týchto priestoroch pôsobí už vyše 30 rokov. Ich početné hity – Kad sam bio mlad, Lutka sa na-

Desaťtisícové obecenstvo – rekordná návštevnosť koncertu na staropazovskom námestí

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Dobrú náladu mali i dievčence v kostýmoch dedka Mráza

Z NOVOROČNEJ TLAČOVKY V STAREJ PAZOVE

Silný investičný rok radičnú novoročnú tlačovku predseda Obce Stará Pazova Goran Jović usporiadal vo štvrtok 29. decembra 2011 v budove Zhromaždenia obce, na ktorej podal súvahu roka. Ako povedal, bol to silný inves-

Goran Jović: Spokojný s dosiahnutými výsledkami

tičný rok a zároveň ozrejmil početné uznania, ktoré Obec Stará Pazova ako hospodársky vyvinutá lokálna samopráva dostala. Pri príležitosti ukončenia ďalšieho úspešného roka v obci vydali Informátor o práci na ob14. 1. 2012

2 /4473/

Svoje oduševnenie prejavil aj Alexander Bako

v príhovore v prvých minútach nového roku 2012 ďalej vysvetlil: „Preto, že má najlepších ľudí, čo ste vy dnes tu aj dokázali. Želám vám všetko najlepšie v roku 2012 a prajem, aby sa Obec Stará Pazova stala nielen najlepšou v Srbsku, ale i v Európe,“ vyhlásil s nadšením predseda obce Jović. Na námestí sa podával čaj, varené víno a pálenka a obecenstvo sa po dvoch bisoch a v dobrej nálade rozlúčilo so skupinou Riblja čorba. A. Lešťanová

ulíc, chodníkov, mostov, úprave verejného osvetlenia, rekonštrukcii ambulancie, miestnych kancelárií a početných iných prácach, ktoré sa konali vo všetkých osadách obce. O tom, že vedenie Staropazovskej obce nezanedbalo ani jednu oblasť života, svedčia aj vkladania do školstva, športu, kultúry, verejného informovania (s prácou začala i lokálna televízia) a sociálnej ochrany občanov. Goran Jović vyzdvihol, že pozoruhodné úspechy dosiah-

dobie dvoch rokov 2010 – 2011, ktorý je svojráznym zhrnutím všetkého vykonaného. Obec Stará Pazova 27. júna 2011 v Belehrade získala certifikát ako obec s priaznivým podnikateľkým ovzduším. „Naša obec za uplynulých dva a pol roka splnila silné kritériá Ministerstva ekonomiky a regionálneho rozvoja a Národnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj, a tak zlepšila podnikateľskú klímu a zve- Titulná strana informátora ľadila svoju administráciu,“ „Rok za nami sa vypovedal na úvod G. Jović. Nedávno mu v Novom Sade pri prí- značoval mnohými infležitosti promócie monografie raštruktúrnymi prácaPut ka vrhu odovzdali Cenu a soš- mi,“ povedal predseda ku kapitána Mišu Anastasijevića. Jović a akcentoval, že V roku 2011 na území Staro- medzi priam historicpazovskej obce začali podnikať ké udalosti určite treba i početní zahraniční investori, zaradiť otvorenie Návďaka ktorým sa otvorili nové rodného domu futbalu pracovné miesta. Medzi nových v Starej Pazove, potom Výsledky neúnavnej práce na fotograinvestorov určite treba zaradiť výstavbu bazénov, re- fiách v informátore nemeckú spoločnosť Mulbauer, konštrukciu križovatky v dánsky Grundfos, slovinský Go- strede Starej Pazovy. Na novo- li aj vďaka dobrej tímovej práci renje Tiki, srbsko-bulharskú to- ročnej tlačovke Goran Jović ho- v obecných orgánoch. voril aj o výstavbe a asfaltovaní váreň Ivančić i sinovi… A. Lš.

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VÝSLEDKY PRIESKuMu V PETROVCI

Obec a podnikatelia – duel alebo dialóg? rezentácia doterajších výsledkov projektu EÚ Posilnenie miestnej P samosprávy Obce Báčsky Petrovec v oblasti biznis inkubácie a výsledkov prieskumu súčasného stavu podnikania v Obci Báčsky Petrovec, ako i prezentácia názorov podnikateliek a podnikateľov na prácu miestnej samosprávy v oblasti rozvoja malých a stredných podnikov sa uskutočnila 20. decembra v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra. Ako aj predtým, i teraz predstavitelia obecnej administrácie absentovali, hoci Báčskopetrovská obec je spoluorganizátorkou realizácie tohto projektu. V priestoroch petrovského biznis inkubátora doterajšie výsledky prieskumu realizovaného medzi podnikateľmi a podnikateľkami z Obce Báčsky Petrovec, ako i výsledky ankety tlmočili sociologička z Nového Sadu prof. Dr. Slobodanka Marková a expert na miestny a regionálny rozvoj Mr. Dragiša Mijačić z Belehradu. uvedieme len zlomok toho, ako podnikatelia v Petrovci vnímajú komunikáciu s obecnou správou a ľuďmi, ktorí sú poverení riadením hospodárskeho rozvoja a podnikania v obci: nevyhovujúce podni-

kateľské prostredie; obecná správa má neadekvátne a neodborné kádre, ktoré skôr brzdia ako prispieva-

Sociologička prof. Dr. Slobodanka Marková jú k rozvoju podnikania; stranícky, a nie odborný prístup k riešeniu problémov v oblasti podnikania; stretnutia s predstaviteľmi obce sa organizujú len zriedka, resp. nikdy; za 5 rokov existencie našej firmy sme nemali žiaden kontakt s obecnou správou; nezáujem obce o dianie v podnikateľskom sektore; s problémom sa obrátim na toho, kto bude

žiadať najmenšiu províziu; zákazky dostávajú prevažne firmy, ktoré nie sú z Obce Báčsky Petrovec atď. Na prezentácii bolo počuť, že situácia nie je lichotivá ani pre obec, ani pre podnikateľov. Problém existuje a treba ho riešiť. Je dobré, že sa obec rozhodla a prostredníctvom projektu Posilnenie kapacít miestnej samosprávy Obce Báčsky Petrovec v oblasti biznis inkubácie nastavila zrkadlo svojim aktivitám a iniciatívam, ktoré majú zlepšiť komunikáciu medzi dvoma veľmi dôležitými piliermi danej spoločnosti. O svojich skúsenostiach v doterajšej realizácii projektu hovorila i jeho manažérka Jana Radakovićová, ktorá zhodnotila i semináre uskutočnené v Báčskom Petrovci s partnerskými mestami zo Slovenska a Slovinska – Martinom a Kamnikom. Podotkla, že na zasadnutí báčskopetrovského lokálneho zastupiteľstva 10. marca 2010 prijali Stratégiu rozvoja Obce Báčsky Petrovec, v ktorej je definované, že hospodársky rozvoj obce je prvým z troch strategických cieľov. K tomu podnikanie a podnikateľský sektor je základnou podmienkou rozvoja obce, ktorý predpokladá: 1. hospodársky rozvoj, 2. roz-

voj poľnohospodárstva, 3. rozvoj občianskej spoločnosti a kvality života. Podnikateľské a inovačné centrum, skrátene biznis inkubátor, je jedným z najefektívnejších nástrojov, prostredníctvom ktorého obec má možnosť priamo ovplyvňovať zakladanie nových podnikov, a tým aj rast nových pracovných miest. Okrem Petrovca biznis inkubátor vo Vojvodine majú ešte len v Subotici, Novom Sade, Zreňanine, Kanjiži a Sente. Aj napriek evidentným ekonomickým a spoločensko-politickým problémom, ktoré neobchádzajú ani petrovský biznis inkubátor, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo prednedávnom podporil jeho činnosť a pridelil mu balík finančnej pomoci na rozprúdenie aktivít, akými sú poradenstvo pre malé a stredné podniky a miestny záručný fond pre podnikateľky. Tieto a ďalšie aktivity,“ povedala Radakovićová, „chceme realizovať v spolupráci so Združením podnikateľov Petrovec 1842, ale aj s ďalšími podnikateľmi a podnikateľkami, ktorí majú záujem spolupracovať s inkubátorom ako mentori, lektori a prednášatelia. O študijných pobytoch na Slovensku a v Slovinsku sa zmienili a o vlastných skúsenostiach hovorili podnikateľka Anna Legíňová a predseda Združenia podnikateľov Ján Makan. J. Č-p

MLADÝ VOJLOVICKÝ POĽNOHOSPODÁR ZLATKO BREZINA MIENI

Poľnohospodárstvo v Srbsku je veľká lotéria eď sme sa pred niekoľkými rokmi rozprávali s mladým vojlovickým poľnohospodárom K Zlatkom Brezinom, optimisticky povedal, že sa mieni zaoberať poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, resp. výrobou mlieka. Dnes už nie je až takým veľkým optimistom. – Veril som, že sa situácia v dobytkárstve zlepší, ale sa nič nestalo. Z toho dôvodu som počet kráv zredukoval na šesť. Keby bolo trochu lepšie, iste by som znovu zväčšil počet, ale takto sa to jednoducho nedá, – hovorí. Čo by malo byť lepšie? – Predovšetkým výkupná cena mlieka. Krava denne zje najmenej 20 kg kukurice, ktorá v tejto chvíli stojí 15 din/kg, k tomu balík suchej ďateliny, ktorý stojí 100 dinárov. Spolu teda zje 400 dinárov, a vráti priemerne 20 litrov mlieka, za ktoré dostaneme 25 dinárov za liter, čiže 500 dinárov. Znamená, jednu kravu dvakrát denne nakŕmime, podojíme, vyčistíme a vystelieme maštaľ za 100 dinárov, čiže za 3 000 dinárov mesačne. Prémie ste nedostali? – Štát nám sľúbil 5 dinárov za každý liter mlieka, ale ja som ešte ani za rok 2010 nedostal všetko, a roku 2011 som nedostal ani dinár. Teda s prémiou nemožno počítať, a keď ju dostanete, akoby ste vyhrali v lotérii. Čo by sa muselo stať, aby sa mladí ľudia začali vážnejšie orientovať na dobytkársku výrobu?

Zlatko Brezina sa aj napriek sklamaniu nevzdáva – Nič, iba slušné ceny, pravidelná výplata a inakší postoj voči výrobcovi. Osobne by som sa uspokojil s 32 až 35 dinármi za liter mlieka. V tom prípade by som štátnu subvenciu nepotreboval. Okrem toho chcel by som sa dožiť, aby nikto viac nemanipuloval s mojím mliekom, čiže aby sa nestávalo, že dnes mlieko obsahuje 3,7 percenta tukov, zajtra iba 3,2 a keď zareagujem, tuky náhle stúpnu na 4 percentá. Pritom ide o mlieko od tých istých kráv, ktoré celý čas jedia rovnaké krmivo. S poľnohospodármi všetci manipulujú a je skutočne mnoho nespravodlivostí. Chcel by som sa dožiť aj toho, aby som na pe-

niaze za odpredané mlieko nemusel čakať 90, či 100 dní. Za palivo, hnojivo, osivo, musím ihneď zaplatiť. Jestvuje možnosť reprodukčným materiálom sa zásobiť aj nazeleno, ale to je omnoho drahšie, a ak sa nevyplatí načas, ihneď započitujú úroky. Mne však mliekareň úroky nezaplatí ani keď s výplatou mešká vyše troch mesiacov. Zlatko Brezina v tejto chvíli obrába 45 jutár pôdy a značnú časť rastlinnej výroby prispôsobil dobytkárstvu, resp. výrobe mäsa a mlieka. Vždy mu však zostanú aj trhové zvyšky pšenice, kukurice a sena. – V tejto chvíli rastlinná výroba významne amortizuje skromný, alebo nijaký zisk v dobytkárstve. Ceny kukurice a iných plodín dosiahli slušnú úroveň, takže v porovnaní s tým dobytok a mlieko je skutočne lacné. Poľnohospodárstvo v Srbsku je skutočne veľká lotéria. Človek nikdy nevie, ako sa má obrátiť a čo sa mu v danej chvíli najviac oplatí. Dnes je tak, zajtra už celkom inak. To je základný dôvod, že mladí ľudia prenajímajú pôdu, utekajú čím ďalej od poľnohospodárstva a zamestnávajú sa v podnikoch veriac, že tam je zárobok omnoho istejší. Ja však aj naďalej verím, že z poľnohospodárstva sa dá slušne žiť, ibaže by štát musel mnohé veci v tejto oblasti dať do poriadku a poľnohospodárom poskytnúť nevyhnutnú istotu. V. Hudec 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽuDu

Z NAŠICH OSÁD ČESKÉ A SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: MICOS, PROSTĚJOV

Krátko zo Surčína

Investovanie do budúcnosti ožno začať i dejinami – z hospodárskeho osobného preukazu českej firmy sa možno dozvedieť, že Micos, spol. s r. o., vznikol roku 1990 ďakujúc skupine ľudí, ktorá okrem nadšenia nedisponovala takmer žiadnym kapitálom. Zámer sa im plne, dokonca skvelo vydaril: pôvodný predmet činnosti, ktorým boli dodávky výpočtovej techniky a poskytovanie softvérových služieb sa po rokoch rozšíril o ďalšie aktivity: od riešenia telekomunikačných technológií, cez dodávky a montáž elektronických komunikačných systémov, po Telcom – vývoj a výrobu prvkov pre telekomunikačné siete. Ing. Ladislav Mahn, riaditeľ divízie Telcom Micosu, pobudol koncom novembra v Belehrade. – Ste u nás prvýkrát? – Ani nie. Som tu zase, po vlaňajšej návšteve Telekomunikačného fóra. Sme českou Ing. Ladislav Mahn firmou, ktorá v podstate vyrába pasívne komponenty pre optické a iné siete. Inými slovami a zjednodušene povedané, bez našich produktov by sa nedostal internet do domácností, k ľuďom, ktorí ho používajú. To znamená, že tú sieť stavanú na optických kábloch my nevyrábame, ale produkujeme komponenty do nej, napríklad rozvodky, ktoré je i tu na našom stánku vidieť, – vraví Ing. Mahn. – Exportne nie ste len v Srbsku? – Naše výrobky sú v početných, až tridsiatich piatich krajinách Európy, sme tiež v Saudskej Arábii. Nedávno sme navštívili i Vietnam, pretože je i ten trh pre nás zaujímavý. Na týchto priestoroch celkom úspešne obchodujeme s Macedónskom a Čiernou Horou, a boli by sme radi, keby sme sa presadili aj na srbskom trhu, lebo sme si vedomí, že k rozvoju optickej siete musí dôjsť aj u vás. Český trh nie je už pre nás dostatočne veľký, následkom čoho je, že viac ako polovica celkovej produkcie ide na export, do cudziny. Dobre sme sa presadili aj v západnej Európe. V podstate, okrem Talianska, kde sa nám dlhodobo nedarí, máme získanú celú západnú Európu vrátane Škandinávie, tiež pobaltské štáty, a z iných krajín Turecko, Saudskú Arábiu, čiastočne i Izrael.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

– V prípade nášho trhu, čo je podľa vás limitujúcim činiteľom? – Najväčšou brzdou je skutočnosť, že Srbsko, žiaľ, ešte nie je členom Európskej únie. To znamená, že sú tu colné bariéry. Dodávka tovarov k vám trvá podstatne dlhšie než do iných častí Európy, s ktorými máme bezvízový, prípadne bezcolný styk. Vybavenie záležitostí na colniciach tu trvá taký týždeň, čo znamená, že naše produkty musíme zasielať s dostatočným predstihom. Ďalšou prekážkou pri vstupe je okolnosť, že každý štát, samozrejme, vyžaduje určité certifikáty na produkty, ktoré si pustí na vlastný trh. My máme certifikovanú produkciu pre používanie vo väčšine krajín Európy. No tu sme vstúpili do kontaktu s certifikačnou firmou s názvom Ratel, a čakáme, aby nám odcertifikoval výrobu, ktorú mienime na tunajšom trhu uplatniť. Lebo bez toho, žiaľ, naše produkty nemôžeme sem dodávať. – Jasné je, že si vysoké technológie žiadajú aj adekvátne kádre. Ako si ich zabezpečujete? – Spoliehame sa hlavne na vlastné sily. Samozrejme, okolnosť, že sme na trhu vyše dvadsať rokov, znamená i to, že sme sa dostali i k spolupráci a podpore rôznych technických vysokých škôl. Tam sa potom aj k tým odborníkom, inžinierom, ktorých potrebujeme napríklad pri robotách konštrukčných alebo technologických, dostávame, týmto spôsobom si ich vychovávame. Tie stredné kádre, ktoré sa zaoberajú montážou našich zariadení u operátorov, získavame hlavne v odborných učilištiach. Napríklad tak, že učilišťu zadarmo dodávame vzorky našej produkcie, na ktorých sa učni cvičia, kým ich nezvládnu, nenaučia sa dobre s nimi narábať. Ak odídu aj do iných firiem, vedia dosť o našich výrobkoch. Neraz ich podporujú i nepriamo, lebo sú im známe ich vlastnosti, kvality, možnosti. Čiže treba rozmýšľať ústretovo, investovať do kádrov, tým i do vlastnej budúcnosti... Oto Filip

V Mestskej obci Surčín 22. decembra 2011 udelili tradičné výročné odmeny najúspešnejším občanom a združeniam za výnimočné výsledky v roku 2011 a zároveň si pripomenuli 7. výročie založenia tejto obce. Predseda obce Vojislav Janošević odovzdal 23 odmien (umelecké dielo a peňažnú sumu v hodnote 30 000 dinárov). Medzi odmenenými je aj dobanovský Dobrovoľný hasičský spolok, Rozvojový tím školskej botanickej záhrady v Boľovciach a Spolok výšivkárok v etno dome Stajkov v Boľovciach. x x x V rámci belehradského podujatia Mesto otvoreného srdca v Surčíne l. januára usporiadali zábavno-humanitárne podujatie pod názvom Park otvoreného srdca. Za prítomnosti veľkého počtu občanov predseda obce Vojislav Janošević otvoril novovystavaný park v strede mesta a občanom zablahoželal k novému roku 2012. V novom parku sa nachádza pomník obetiam všetkých vojen, ozdobná studňa (dielo akademického sochára Vladimira Jablanovića) a detské ihriská. a. lš.

HAJDUŠICA

Silvestrovský večierok ítanie nového roku v sieni Domu kultúry v Hajdušici skôr bývalo tradíciou. Organizátormi boli mládežnícka organizácia, syndikátna organizácia poľnohospodárskeho podniku, Poľovnícky spolok Vydra a iné organizácie. Naposledy silvestrovský večierok presne pred pätnástimi rokmi usporiadal vtedy obnovený Miestny odbor Matice slovenskej. Odvtedy sa však tohto podujatia nikto neujal až po tento rok, keď silvestrovský večierok veľmi úspešne zorganizovalo Združenie športových rybárov Keder. Pri hudbe skupiny Maks zo Selenče a pri bohatom stolovaní zábava trvala do včasných ranných hodín. Veselo bolo aj v Poľovníckom spolku a Slovenskom dome, ale aj v mnohých hajdušických rodinách, ktoré nový rok vítali v súkromí. Treba povedať i to, že najveselšia noc v tejto osade prešla pokojne a bez incidentov a je taký dojem, že aj bez nekontrolovaného použitia pyrotechniky.

vlh

BÁČSKY PETROVEC

Udelili diplomy sociácia pre rozvoj Obce Báčsky Petrovec a Kancelária pre mladých koncom minulého roka ukončili projekt na realizáciu Mládežníckej idey, ktorý prebiehal v roku 2011. Zároveň vo štvrtok 29. decembra slávnostne udelili diplomy mladým uchádzačom vzdelávacích aktivít. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD

naša odmeňovacia súťaž Oboznamujeme všetkých našich čitateľov a najmä tých, ktorí vyplnili Prihlášku / Objednávku a zaslali ju na adresu NVU Hlas ľudu, že sa naša odmeňovacia súťaž skončila 7. januára t. r. Teraz už nezostáva iné, len čakať na jednu z odmien. Výhercov vyžrebujeme v Rodinnom magazíne DOTYKY, v nedeľu 15. januára 2012 o 21.30 na druhom programe TV Vojvodina. Ak sa chcete čo najskôr dozvedieť, či ste vyhrali niektorú z našich odmien, sledujte spomenuté televízne vysielanie.

SKúTER

HP Notebook

Basic 2t

LH426EA 635

Relax víkend v Kovačici

Bicykel Vintage, city

pre dve osoby

vybavenie

P R A J E M E VÁ M V E Ľ A Š Ť A S T I A ! 14

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Z nAŠich osÁD K 10. výročiU spolKU petrovsKých Žien

Dekáda užitočnej práce S polok petrovských žien založili pred desiatimi rokmi v deň Zjavenia Krista pána, alebo ľudovo povedané na tri krále. teda 6. januára 2002 po dlhšom spolkárskom závoze medzi ženami vznikla iniciatíva k založeniu novej formy práce a nového spolku, ktorý pomenovali spolok petrovských žien (spŽ). iniciatívu prostredie podporilo a ženy začali pracovať naplno. po čase získali na používanie miestnosti v strede osady, kde sa dodnes stretávajú a rozvíjajú svoju činnosť. Aj tohto roku na tri krále v piatok 6. januára 2012 ženy prichystali posedenie a pripomenuli si desiate výročie obnovenia svojho spolku. na hostinu si zavolali aj predstaviteľky susedných spolkov žien z Kulpína, hložian a silbaša, ako i prvé predsedníčky spolku. program večierka otvorila predsedníčka spŽ Katarína Arňašová, ktorá povedala, že toto stretnutie je vstupnou akciou do oslavy okrúhleho výročia. na Deň žien plánujú sviatočnou akadémiou veľkolepo osláviť jubileum, podobne ako si vlani pripomenuli 90 rokov organizovanej činnosti žien v Báčskom petrovci. prácu v obnove-

nom spolku skrátka ozrejmili prvé dve predsedníčky spŽ Mária Majerová a Drahotína Dorčová. v druhej časti programu odzneli prednesy spomienok petrovčaniek na detstvo. Úryvky zo spomienok Márie czoczekovej-eichardtovej prečítala Katarína Arňašová, esej

Dlhoročná predsedníčka Drahotína Dorčová popriala spolku ešte mnoho zdarnej práce zaspievala Katarína Balážová. pochvalné slová petrovským ženám adresovali a k výročiu gratulovali i hostky: predsedníčka Matice slovenskej v srbsku Katarína MelegoO to, aby domácim a hosťom jedlo chutilo, sa vá-Melichová, postarali kuchár Vladimír Dudáš s pomocníčkami predsedníčka AsoBoženou Kyseľovou a Zuzanou Hmirákovou ciácie slovenských Márie Myjavcovej predniesla Zu- spolkov žien viera Miškovicová, zana Medveďová-Koruniaková a predsedníčka spolku kulpínskych spomienky viery Benkovej uviedla žien Katarína Zorňanová, a predMária Gašparovská. predelom me- staviteľka Aktívu žien zo silbaša dzi literárnymi textami boli staro- Katarína Ušiaková. dávne petrovské pesničky, ktoré Umelecká časť programu sa

ZŠ MlADých poKolenÍ v KovAčici

Certifikát Škola bez násilia V

sava centre v Belehrade 28. novembra 2011 slávnostne udelili certifikáty o úspešne zakončenom UniceF projekte Škola bez násilia. tu malo účasť 213 základných a 9 stredných škôl zo 75 miest v srbsku, medzi nimi aj ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. projekt sa realizuje už šesť rokov a doteraz ho absolvovalo 145 škôl, ktoré zdolali výcvik a získali certifikát. tréningy absolvovalo spolu 210 000 žiakov a 15 000 pedagógov. Donátorom tohto projektu bol známy srbský basketbalista Aleksandar Đorđević a certifikát tohtoročným účastníkom odovzdal Žarko obradović, republikový minister osvety a vedy. Kovačická škola ako jedna zo 44 škôl ešte 21. marca 2006 podpísala Memorandum o spolupráci s Detským fondom spojených národov (UniceF). cieľom projektu je znemožňovanie a zmenšovanie násilia v škole. realizácia projektu sa 14. 1. 2012

2 /4473/

konala v piatich obsahových zložkách. najprv sa formoval tím, ktorého koordinátorkou bola vtedajšia riaditeľka školy Zuzana lenhartová. členovia tímu boli aj psychologička Milina lenhartová, učiteľky Anna Farkašová, vlasta Kirićová, neskoršie eva poliaková-hrková, Katarína Karkušová, Alexandra Králiková a aktuálna riaditeľka irena hlebecová. Druhá zložka projektu bola výskumná, aby zistili skúsenosti a názory všetkých v škole o násilí, nasledovalo spracovanie výsledkov a ich prezentácia učiteľom, žiakom a rodičom. Ďalšia bola edukatívna zložka, čiže uschopňovanie profesorov a iných pracovníkov, ktorí sa učili o násilí, o umení komunikácie, o otvorenom dialógu medzi deťmi a dospelými, o preventívnej úlohe pravidiel, o formovaní ochrannej siete v škole. nasledovalo utvorenie rovesníckeho tímu, rovesníckej zložky, ktorá zahrnuje prácu detí s rovesníkmi na spoznávaní a odhaľo-

hlAs ĽUDU

ukončila spoločnou modlitbou. potom nasledovalo tradičné stolovanie v petrovci na sviatok troch kráľov – varená fazuľa a pampúchy. Fazuľu i tohto roku uvaril skúsený kuchár vladimír Dudáš s pomocníčkami Boženou Kyseľovou a Zuzanou hmirákovou a pampúchy priniesli členky spolku. v spolku sme sa dozvedeli, že tohto roku plánujú vydať aj publikáciu z dejín spolku, keďže im to vlani finančne nevyšlo. K tomu budú i naďalej usporadúvať dni otvorených dverí, výstavy ručných prác a iné aktivity, ktoré poznačili ich činnosť aj v prvom desaťročí obnovenej práce spŽ. J. Č-p

vaní násilia, na ochrane vrstovníkov, budovaní vzájomnej dôvery a znižovaní násilníckeho správania medzi rovesníkmi. piatou zložkou bolo založenie spoločnej siete medzi rodinou, médiami a lokálnym spoločenstvom, ako aj promócia vzájomnej spolupráce a mobilizácia verejnosti v záujme nadviazania spoluprá- Na slávnostnom udelení certifikátov ce a aktívneho pô- sa z kovačickej školy v Kovačici zúčastnili (zľava) sobenia na znižo- psychologička Viera Ušiaková, koordinátorka vaní násilia v spo- a bývalá riaditeľka Zuzana Lenhartová ločnosti. a súčasná riaditeľka Irena Hlebecová po ukončení projektu Škola bez násilia a sú- naďalej treba pracovať, aby naša časnom zmenšení počtu prípadov škola pokračovala v tomto smere násilia v ZŠ Mladých pokolení po- a bola príkladom iným školám,” kračujú v preventívnych aktivitách povedala na záver psychologička organizovaním športových, zá- kovačickej ZŠ Mladých pokolení bavných a iných podujatí výchov- viera Ušiaková. A. Chalupová no-vzdelávacieho charakteru. Aj

Z NAŠICH OSÁD STAROPAZOVSKÁ OBEC

Asfaltky, chodníky a cyklistické dráhy V

Direkcii pre výstavbu Obce Stará Pazova vďaka priaznivému počasiu pracovali podľa plánu aj v posledných decembrových dňoch. V stredu 28. decembra 2011 asfaltovali cestu v Ulici Boška Buhu v dĺžke 350 metrov. Ako povedal Slobodan Ilić z direkcie, občanom tejto ulice po každom daždi najviac ťažkostí spôsobovalo blato, a prvé domy v tejto ulici boli vystavané pred 25 rokmi. Zároveň robotníci dokončili asfaltovanie Ulice Jána Bottu v dĺžke okolo 70 metrov. Už začiatkom jari v tejto časti mesta pomenovanej Malá Bosna sa má asfaltovať Ulica Njegošova (v pokračovaní) a budovať chodníky v uvedených uliciach. Spokojnosť s pokračovaním prác na asfaltovaní aj mimo stavebnej sezóny prejavil i Slobodan Jovanović, predseda Výkonného výboru RMS Stará Pazova:„Ide o realizáciu dohody

Práce na výstavbe chodníkov a cyklistických dráh medzi Starými Bánovcami a Belegišom

medzi obcou, direkciou a MS Stará Pazova,“ vyzdvihol počas obchôdzky prác a uviedol, že na jar budú asfaltovať všetky ulice v časti mesta zvanej Staro selo, a že po tom v Starej Pazove už viac nebudú neasfal-

tované ulice. V posledných decembrových dňoch v Belegiši takisto stavali chodníky a asfaltovali cyklistické dráhy. Podľa slov Dragana Ličanina, predsedu Správnej rady Direkcie pre vý-

ZASADALA RADA MS KULPÍN

Na sklonku roka optimistické tóny P oslednú schôdzu Rady Miestneho spoločenstva Kulpín v roku 2011 realizovali vo štvrtok 22. decembra. Členovia RMS prerokovali päť bodov a pozitívne zhodnotili predovšetkým riešenie niektorých investícií, o ktorých sa na zasadnutiach predtým viackrát hovorilo. Po úvodných slovách predsedu RMS Branislava Cesnaka a schválení zápisnice z minulého zasadnutia hovorili o výstavbe kanalizácie v Kulpíne. Správu VKP Progres B. Petrovec ozrejmil predseda Výboru pre výstavbu kanalizácie v Kulpíne a podpredseda RMS Pavel Zima. Uviedol, že MS Kulpín dlhuje vykonávateľovi prác, čiže stavebnému podniku Graditelj NS milión 156-tisíc dinárov za práce vykonané na čerpacej stanici a jej hydrostrojnícke vybavenie. Túto sumu treba vykonávateľovi prác vyplatiť z prostriedkov MS Kulpín. Rada tiež rozhodla prerušiť zmluvu s podnikom Vody Vojvodiny v súvislosti s pozemkom, na ktorom sa robili hydrologické výskumy pre čističku odpadových vôd. Hovorilo sa aj o tom, či sa rozhodnúť za výstavbu osobitnej čističky a uchádzať sa o prostriedky z NIP. Informáciu o ná-

všteve delegácie Kulpína v bratskej Riečke na Slovensku pri príležitosti päťročnice družby týchto dvoch prostredí podal Ján Lačok. Členovia si potom pozreli aj fotomateriál z tejto návštevy a brožúrku, ktorú Riečania vydali k výročiu. Predtým ako prečítal početné žiadosti o finančnú podporu, predseda RMS B. Cesnak podal krátku informáciu o finančnom stave MS Kulpín. V roku 2011 súhrnne mali 9 miliónov dinárov, z čoho 3,6 milióna boli prostriedky prenesené z roku 2010. Prostriedky zo samozdanenia do 15. decembra tvorili 4,5 milióna dinárov. Pre festival Kulpín 2011 schválili 82-tisíc a pre Šachový klub Kulpín 10-tisíc dinárov. Schválili aj žiadosť o obrábanie pôdy MS Kulpín na lokalite oproti Poľovníckemu domu, ktorú podal Poľovnícky spolok Fazan. V záverečnom bode sa hovorilo o investíciách. Práce na príprave dokumentácie na výstavbu domu smútku na pravoslávnom cintoríne v Kulpíne sú skončené, treba vypísať súbeh na vykonávateľa prác a začať stavať. Odznela i pekná správa, že priestor vo dvore bývalej Jednoty bude čoskoro k dispozícii pre potreby trhu, ktorý doteraz

býval na otvorenom. Futbalových fanúšikov iste poteší správa, že práce na výstavbe tribúny vedľa ihriska FK Kulpín budú pokračovať. Aj projekt úpravy parkov v centre Kulpína je pripravený. Táto veľká investícia má byť financovaná z prostriedkov získaných prostredníctvom projektov. Rada MS Kulpín vymenovala komisiu v zložení J. Lačok a P. Gaža, ktorá bude mať na starosti rozdelenie prostriedkov na kultúru a šport v roku 2012. Zároveň vyzvali všetky združenia a spolky v Kulpí-

stavbu Obce Stará Pazova, chodníky a cyklistické dráhy sú vybudované medzi dedinami Staré Bánovce – Belegiš v dĺžke 1 400 metrov, široké sú 2,40 metra a hodnota týchto prác je 16 miliónov dinárov. Práce vykonala AS Ratko Mitrović Belehrad. Chodníky a cyklistické dráhy sú osvetlené kandelábrami a ich výstavbou sa prispeje aj k rozvoju vidieckej turistiky v obci. Ako uviedli občania Belegišu, dráhy budú – vzhľadom na blízkosť Dunaja – používať i mnohí pocestní cyklisti z Európy, ktorí pravidelne každý rok jazdia touto časťou Staropazovskej obce. „V rámci turistickej ponuky obce veľmi je zaujímavá podujanská časť. Chodníky boli nevyhnutné v záujme bezpečnosti chodcov, lebo práve v tejto časti mnohí ľudia z Belehradu, Nového Sadu a Starej Pazovy majú výletnícke chaty,“ vyhlásil okrem iného Dragan Dronjak, predseda RMS Surduk. A. Lš. ne, aby Rade MS doručili správy o práci v roku 2011 a plány práce na rok 2012. V súlade s tým sa určia prostriedky na ďalšiu činnosť. Návrh na rozdelenie prostriedkov komisia má vypracovať do konca januára 2012. V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do RMS Kulpín predseda B. Cesnak pripomenul, že treba začať s prípravnými volebnými aktivitami. Miestne voľby do RMS Kulpín sa majú uskutočniť spolu s republikovými voľbami. Na základe pozitívnej správy o aktivitách Rada zamestnancom MS Kulpín schválila 30-percentnú stimuláciu. K. Gažová

DECEMBER PRINÁŠA RADOSŤ najmä deťom, od Mikuláša a Lucky a zvlášť po Vianoce a Nový rok. Osemročný Nikola Babić sa už na Lucku začal pripravovať na vianočné sviatky tak, že si domov priniesol halúzky z jedličky a vetvičky s červenými bobuľkami. Na vianočnej úprave sa zúčastní spolu s mamou. Doma oslavujú Vianoce dvakrát, v decembri a januári. Teší sa i na polazovanie, keď zavíta k starým rodičom Babićovcom a Poničanovcom. Jaruška Ferková

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Ideme na zabíjačku! Príbehy z voľakedajších zabíjačiek tvoria osobitnú kapitolu v spomienkach každého z dnešných dospelých „v najlepších rokoch“. A všetci zdôrazňujú, že sa kedysi celkom inak žilo. Ľudia mali viac času

pre seba, častejšie sa stretávali a tým si vlastne boli bližší navzájom. Na zabíjačku sa chodilo predovšetkým pomôcť pri spracovaní mäsa, ale sa zároveň všetci pekne zabavili. Tu sa

stačili na pokoji porozprávať, posťažovať či pochváliť, takže po niekoľkých zabíjačkách všetci presne vedeli, čo je medzi príbuznými a vôbec v dedine nové, kto sa ide ženiť či vydávať, kto kúpil alebo predal zem, kto je chorý, kto odišiel do sveta, kto sa vrátil... Zabíjačky boli nielen rodinné pracovné

akcie, ale aj svojrázne žúry, spoločenské udalosti prispievajúce k pestovaniu a zachovaniu súdržnosti rodinných príslušníkov. Dnes často vravíme, že sa čoraz zriedkavejšie stretávame – možno nám chybujú práve stretnutia na zabíjačkách. A. L.

S JÁNOM KOVÁČOM ZO STAREJ PAZOVY

Klasické zabíjačky pomaly zanikajú V súčasnej dobe je len málo domácností, v ktorých sa zabíjačky usporadúvajú tradičným spôsobom a končia svojráznou hostinou. Na ne s radosťou prichádzajú príbuzní a priatelia, predovšetkým aby spoločnými silami vykonali túto prácu typickú pre zimné obdobie. V Starej Pazove toho času pôsobí zopár skupín chlapov, ktorí na pozvanie prídu do domácnosti. Sú zruční na zakáľanie oší-

robkov z ošípaných, ktoré sa v domácnostiach chovajú a na zakáľačku pripravujú bezmála celý rok. So zachovaním prepotrebnej hygieny medzi zdravé domáce zabíjačkové produkty zaradil klbásy, matejka, majoške, škvarke, tiež údeniny šunku a slaninu. Ján Kováč hovorí, že v každej novej zabíjačkovej sezóne prvú zabíjačku majú práve v jeho vlastnej domácnosti, jednoducho z tých prak-

u Kováčovcov ľudia prejavujú čoraz väčší záujem. Ján Kováč je narodený roku 1955 a veľmi dobre si pamätá voľakedajšie zabíjačky, s ktorými boli späté aj pre toto prostredie typické zvyky a obyčaje. „Najprv to bol svinský zváč, ktorý asi desať dní dopredu chodil volať príbuzných do určitej rodiny na zabíjačku. Chlapi na zabíjačku chodili vždy prví. Vo včasných ranných hodinách každá gazdinka upiekla kífle, aby mala čím ponúknuť zabíjarov. Ženy prichádzali neskoršie a pracovali tak na čistení a príprave čriev, ako aj v kuchyni na príprave jedál. Záväzne prinášali cukríky, ktorými všetkých ponúkali a ich význam spo-

Ján Kováč

Klasické zabíjačky sa v súčasnosti v Pazove usporadúvajú len zriedkavo. A práve také zabíjačky vo svojej rodine dodnes organizuje náš spolubesedník.„Príbuzní sú vtedy celý deň spolu, v čom je i čaro i zmysel zabíjačiek – stretnúť sa, porozprávať a spoločnými silami urobiť naplánovanú robotu,“ zdôraznil

Na zabíjačke roku 1979 u Kováčovcov...

paných a na výrobu tradičných mäsových výrobkov. Svoju zabíjačkovú skupinu v Pazove má i Ján Kováč. Hoci táto práca nie je ľahká, robí ju veľmi rád. Keďže zostal bez zamestnania, zakáľanie ošípaných je celé desaťročie i jeho finančným zdrojom. „S mojou a prácou majich spolupracovníkov sú naši zákazníci prespokojní. Najväčšou odmenou pre mňa je, keď ma domáci po vykonanej práci s uznaním potľapkajú po pleci,“ povedal na úvod Ján Kováč, jeden z populárnych zabíjačkových majstrov v Pazove. Počas rozhovoru zdôraznil vysokú kvalitu mäsa a mäsových vý14. 1. 2012

2 /4473/

tických časových dôvodov. Najviac zabíjačiek v Starej Pazove – podľa slov nášho spolubesedníka – býva počas troch mesiacov (novembra, decembra a januára), keď sa tejto práci musí naplno venovať. Keď niekto vo svojej domácnosti zápasí s priestorom na vykonávanie zabíjačky, alebo jednoducho nevlastní potrebné náradie, Ján Kováč aj tu vychádza v ústrety. Všetko potrebné je totiž k dispozícii v jeho domácnosti a v takom prípade zákazníci si len prídu po mäso už prichystané na odkladanie do mrazničky, ako aj po iné zabíjačkové produkty. O takýto spôsob organizovania zabíjačky

HLAS ĽUDU

... a roku 2000 u Balážovcov

číval v želaní, aby gazdovi prasiatka aj na rok dobre a sladko jedli. Na zabíjačkách sa varila leveška (polievka), pieklo sa mäso a klobása, ako aj salovníke a po večeri sa chodilo s cigáňmi. Susedovci, príbuzní a priatelia sa maskovali a so spevom a hudbou išli do domácnosti, kde sa konala zabíjačka. Najväčšiu radosť z toho mali však deti,“ vysvetlil Ján Kováč.

majster Kováč. U Kováčovcov pritom nezabúdajú ani na fruštike deň po zakáľačke, keď sa podáva varená kyslá kapusta s mäsom, ktorá sa na tichom ohni celú noc varí na sporáku. „Taká kapusta, s takouto stonásobnou chuťou sa varí iba raz do roka,“ poznamenal Ján Kováč. A. Lešťanová (foto: autorka a z rodinného albumu Kováčovcov)

Z NAŠICH OSÁD NIEKDAJŠIE ZABÍJAČKY V SPOMIENKACH

Ani do školy sa nešlo... K

ým o niektorých dnešných dedinských zabíjačkách možno povedať, že sa udiali tak tichučko – ako sa to hovorí – že ani susedov pes nezbadal, pred takými 60 rokmi to bola veru veľká udalosť. Pre starších a zvlášť do-

Stávalo sa, že gazdiná v tú noc pred zabíjačkou ani nespala... Nášmu spolubesedníkovi preblysla aj trpká spomienka, keď pred zabíjačkou dostal za úlohu zabezpečiť za prídelové lístky petrolej. Avšak vo veľkom stisku sa 12-

Jedna z mála fotografií niekdajších kulpínskych zabíjačiek. Vznikla v októbri roku 1952 a fotografovala príbuzná z ďalekej Ameriky.

mácich veľká starosť, pre deti predovšetkým ohromná radosť. Školáci ju čakali ako vytúžený ročný sviatok, lebo rovnako tak ako na Vianoce, na Veľkú noc, prípadne kvôli svadbe v rodine (tá bývala v utorok alebo vo štvrtok) do školy sa nešlo, ani keď bola doma zabíjačka... V živej pamäti si tie časy zachováva aj náš spolubesedník Michal Labát (1938) z Kulpína. Keďže vtedy ešte neboli v domácnostiach ani rádioprijímače, ani televízory, aj zabíjačky boli vraj vzácne rodinné stretnutia. Ešte keď rodina bola taká veľká: z maminej strany si svoje rodiny založilo šesť súrodencov, z otcovej traja. Keďže sa všetci príbuzní nemohli na zabíjačku zavolať, volala sa polovica príbuzných z každej rodičovskej strany a o rok presne tá druhá polovica... Aj tak sa stolovalo v dvoch izbách. A keďže sa pomoc musela všetkým vrátiť, zabíjačkové termíny museli byť spresnené najmenej dva týždne dopredu. Aj deti postrehli veľké prípravy, ktoré zahŕňali nielen umývanie veľkých nádob, stolov, náčinia, ostrenie nožov, ale aj generálne upratovanie domu a dvora, chystanie niekedy aj 10 druhov drobných koláčikov, pečenie chleba.

ročné chlapča nedostalo medzi tých šťastných, čo v ten deň doniesli domov gás... Neprávom bol za to doma pokarhaný. Detské radosti sa začínali už ráno, keď sa slamou opaľovali bravy. Konce opečených uší a chvost sa vždy rozkrájal deťom. Bola to prvá zabíjačková lahôdka. Neskôr od žien, ktoré umývali črevá, dostali mechúr, ktorý si ďalším miesením a naduchovaním pomocou prútika z pazderia vypracovali na skvelú futbalovú loptu. Obedovala sa rosťovka, varené bravčové mäso s chrenom a upražená čerstvá bravčová pečeň posypaná cesnakom. Večer sa podávala bystrá slepačia polievka – po kulpínsky supa, varené slepačie mäso, krumple na ťapši s mnoho mäsa a klobás, k tomu domáce zaváraniny – dunct, nakoniec koláčiky. Deti sa tešili z dobrej nálady pri stolovaní, s otvorenými ústami počúvali vraj zvlášť jedného zo švagrov, ktorý bol vynikajúci rečník. Rozprávali sa zážitky z vojny, zo zajatia v Rusku, z úteku zo zajatia, z munkášstva v Maďarsku, a pri svetle blikajúcich petrolejových lámp tie príbehy pre malých poslucháčov boli ešte presvedčivejšie. Počas večere prišli aj drdá: obyčajne sa dvaja su-

NAŠA TÉMA sedovci ledabolo obliekli na muža a ženu, nadrdali sa, zamaskovali si tváre a hlasným prihováraním sa snažili ešte viac rozveseliť zabíjačkovú spoločnosť. Deti sa ich však báli, zvlášť keď si v tom zhone napríklad kosákom brali zemiaky či klobásku zo stola... A TIE ZABÍJAČKY NA SALAŠI... Osobitné miesto v spomienkach na detstvo Michala Labáta majú zabíjačky na salaši u starých rodičov. Mamička najmladších zabijárov vždy vítala napečenými tekvicovými semiačkami a súškami, čo boli na slnku vysušené kúsky jabĺk, slivky a morušové plody, po kulpínsky jahody. Tie nikde nechutili tak, ako na salaši... Pečené ušká a chvosty pochrumkávali deti aj tu s tým, že aj tie lahôdky na tomto akoby ostrove uprostred nedozerného snehu boli vari ešte chrumkavejšie... Ale večery boli zvlášť nezabudnuteľné: pri večeri po vážnych a ža-

rtovných rozhovoroch nasledoval spev. Apko si vraj každý večer pred spaním spieval pobožné pesničky, ale na zabíjačke sa spievali také pochabejšie, a spievali ich všetci, teda aj deti. Napríklad: Pokapala na salaši slanina, Išou seliak do Noviho Sadu, záväzne i Starý náš, a to vraj preto, aby sa aj do roka dobre vypásli bravy. Po večeri sa starší poberali domov, ale deti cez noc zostávali na salaši. Z povaly sa znieslo toľko slamy, koľko bolo treba na asi 30-centimetrovú vrstvu do prednej izby pomedzi starorodičovské postele, prikrylo sa tkanou poňvou a tu všetky deti spali. Najprv sa však museli všetci, jeden za druhým a nahlas pomodliť. Na druhý deň ráno mamička ich všetkých nasýtila a celý kŕdeľ malých zabijárov sa brodil krížom asi 3 kilometre snehom späť do dediny. Aj to bola neslýchaná radosť a dobrodružstvo, na ktoré sa nezabúda. A. F.

ZAKÁĽAČKY V KOVAČICI

Majstri do špiku kosti D

omácich zabíjačiek je v posledných rokoch aj v Kovačici čoraz menej. Niektoré domácnosti nekŕmia ošípané, iné chovajú bravy, ale zabíjačku pone-

rôzne zabíjačkové výrobky kupujú v obchodoch. Chovateľov býkov v Kovačici bolo v bližšej minulosti (pred tromi desaťročiami) viac ako v súčasnosti. Na

Mäsiari v družstevnom bitúnku Poľnohospodára roku 1967 v Hriešikovom dome a bitúnku na rohu dnešných ulíc JĽA a Michala Tomana. Na fotografii (zľava) sú všetci kovačickí mäsiari: Martin Hriešik st., Ján Čech, vedúci Ján Šiška, Martin Ďurkovský st., Martin Hriešik ml., úradník Vojislav Bato Kirić a mäsiar Adam Benka, v drepe prvý zľava pomocník Rajko Udovičić a pri psíkovi Jaroslav Hriešik.

chávajú na majstrov mäsiarov v súkromných bitúnkoch. Prípadne svieže a údené bravčové mäso a

domácu spotrebu sa však menej chovali, viac na predaj. Kravy boli a sú predovšetkým zdrojom mlieka.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA NA OBRAZOCH INSITNÝCH UMELCOV Z KOVAČICE A PADINY

Spomienky štetcom oživené

Na obraze Jána Strakúšeka z roku 1983 je ukážka domácej zakáľačky

nsitní maliari z Kovačice a Padiny svojimi dielami zobrazujúcimi čarovný svet rozprávok a ľudových príbehov očarili nielen

laickú verejnosť, ale i náročných znalcov umenia. Mená mnohých z nich sa natrvalo zapísali do svetových encyklopédií insitného

Pri zabíjačke býkov v bitúnkoch sa neraz okrem mäsiarov zhromaždili aj susedovci a rodina. Roku 1969 sa v bitúnku u Šiškovcov na Šiestej ulici pri býkovi stretli aj dvanásti spoluobčania – majstri, príbuzní, susedovci. Býk bol doma vychovaný, mäso šlo do mäsiarne na predaj. Kovačickí mäsiari ovládali a ovládajú remeslo do špiku kosti. Tí, ktorí sa so zabíjačkou stretávali raz ročne doma a ešte niekoľkokrát počas zimy pri vzájomnej výpomoci, si postupne zvykali narábať aj s nárečovou kovačickou zakáľačkovou terminológiou: zaklať brava / sviňu, zabíjačka, opaľuvať brava, koryto na obáraňja, obárať / obariť, škrabačka, rám, rosťať, krájať slaninu, vyprážať / topiť, škvarke, V súkromnom bitúnku na Šiestej ulici bravčová masť, pavňa, ceď- v Kovačici pri „takmer dvestokilogramojeuko, vareca, čaber, dymjarňa, vom bravovi“ sa roku 1970 ocitli: (zľava) mäsiar – pomocník Adam Strakúšek, palica, háke, mašina za meso, majiteľ bitúnku a mäsiarne Ján Šiška jadrnica, klbása, macok... a mäsiar – pomocník Štefan Kuchárik Okrem zabíjačkovej večere v Kovačici bolo zvykom na- na svadobných maškarách) prišli variť na obed paprikáš a deti z vo večerných hodinách na náneho roznášali aj susedovcom a vštevu zabíjarom, za čo boli odpríbuzným. Susedovci a rodina sa menení salovníkmi a inými špeodvďačili, keď sami organizovali cialitami. Ján Špringeľ zakáľačku. Rovnako tak bolo zvyFotografie: archív rodín niekkom „chodiť s paničkámi“. Prezledajších mäsiarov v Kovačici čení spoluobčania (podobne ako 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

maliarstva a ich diela patria k vrcholným dosahom svetového insitného umenia. Pre svoju úprimnosť a bezprostrednosť vyvolávajú obdiv vo všetkých svetadieloch. Samotné insitné umenie v Kovačici a v Padine sa začalo intenzívnejšie rozvíjať v druhej polovici 20. storočia. Insitní maliari nachádzajú trvalý inšpiračný zdroj pre svoju tvorbu v rôznorodom, na bohatstvo príhod a zážitkov pestrom dedinskom živote. Na svojich plátnach zná-

Na zakáľačkách vznikali rôzne mäsové výrobky; výroba klobás na obraze Martina Jonáša z roku 1992

Zakáľanie po padinsky roku 1973; autorom obrazu je Michal Povolný

Ján Bačúr vlani namaľoval zakáľanie ošípanej tak, ako bolo kedysi

zorňujú zážitky a spomienky nielen na ťažký život a tvrdú prácu svojich predkov, ale aj na dni odpočinku a pohody v dni sviatočné. Na obrazoch insitných umelcov Michala Povolného a Jána Bačúra z Padiny a Jána Strakúšeka a Martina Jonáša z Kovačice okrem poľnohospodárskych prác sú znázor-

nené aj povestné zakáľačky, čiže zaklávačky. Presne také, aké boli v minulosti, a také, akými sú aj podnes. Nostalgiu vyvolávajú pohľady na maľby, ktoré sú idylickou víziou do nenávratna odchádzajúceho dedinského života. A. Chalupová

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD PADINSKÉ ZAKLÁVAČKY V MINULOSTI

Spomienky vždy srdcu milé akáľačka, totiž zaklávačka v minulosti aj v Padine patrila k mimoriadnym udalostiam, ktorá neraz zhromaždila celé rodiny a známych v jednom dome. Staré spomienky na tradičnú zaklávačku oprášila Padinčanka Zuzana Papová: „Zaklávačky bývali raz v roku, pred sviatkami a začínali od Martina 11. novembra. Gazda na zaklávačku zvolával pomocníkov jeden deň dopredu a od toho, koľko bolo bravov, závisel aj počet pozvaných zaklavárov. V deň zakáľačky sa chlapi začali schádzať Zakáľačka u Chrťanovcov roku 1947 už okolo šiestej hodiny

nikajúcu kašu zmiešanú s uvarenou nareseľovanou pečienkou. Za večeru sa varila rosťová chrbticová – podkrojená polievka, do ktorej sa pred podávaním na tenko nakrájala surová cibuľa a pridal sa natenko nakrájaný starší suchý chlieb. K varenému mäsu sa podával chren a mozgová omáčka, potom sárma z klobásového mäsa a nakoniec na ťapši pečené mäso,

bolo zvykom spievať, lebo bolo adventné obdobie. Zriedkakedy sa stalo, že na zaklávačku prišli tzv. cigánky, maskovaní známi, ktorých privábili svieže upečené a uvarené zaklávačkové maškrty. Domácim a ich pomocníkom urobili zábavu, zavinšovali, zarecitovali nejakú žartovnú báseň, pričom boli pozvaní k stolu večerať. Unavení po práci všetci pomaličky odchádzali domov. Každý na cestu dostal tanier s kašou, klobásou, mäsom a koláčmi.“ V najstarších dedinských zápisoch sú údaje, že medzi staré remeslá v Padine patrilo aj mäsiarske. Na začiatku 20. storočia remeselníci tvorili najpokrokovejšiu zložku dedinského obyvateľstva. Boli učení majstri, ako aj samoukovia. Mäsiari boli Ajovci, Pavel Kadanec, Michal Ďurík, Michal Farkaš, Gustáv Chrťan, Ján Koľčík, Pavel Matuľa, Ján Žolnaj, Pavel Ľavroš a iní. Mrazničky vtedy ešte neboli a mäso sa údilo, aby sa dlhšie zachovalo. Čerstvé mäso sa kupovalo u mäsiara. Elektrický prúd v dedine nebol, preto každý mäsiar vo dvore mal 6 metrov hlbokú, v zemi murovanú, ľadom obloženú a dobre pokrytú ľadovňu, do ktorej sa dovážal ľad. Mal aj bitúnok – klanicu a udiareň – dymiareň. V mäsiarni – jatke sa mäso uchovávalo v kasni, ktorá bola taktiež obložená ľadom. Svoje výrobky mä-

Mäsiar Gustáv Chrťan roku 1950 predával svoje výrobky na trhu

ráno, neraz ešte za tmy. Ženy s deťmi prichádzali neskoršie, ako ktorá stačila po skončení domácich prác. Domáca pripravila fruštik a gazda ponúkal pálenkou, aby zaklavárom nebolo zima. Potom sa pustili do práce. Dedinou sa ozývalo kvílenie ošípaných. Bravy sa opaľovali slamou a rozoberanie sa konalo na kukuričí, alebo na dverách z chlieva alebo v niektorej miestnosti na dvore. Hneď čo sa prvý brav rozpoltil, vybrala sa pečienka, ktorú ženy popražili a posypali sekaným cesnakom – to bolo na desiatu hodinu. Keď chlapi zakončili prácu na dvore, vychladnuté mäso sa vnášalo dnu, aby sa mohlo ďalej sekať, krájať a mlieť na klobásy. Prvú klo-

básu upražili na koštovanie a len potom sa nadievalo ďalej. Ženy na dvore čistili a umývali črevá, tenké šľamuvali a hrubé dali do vody. Na obed sa varil paprikáš, podávali sa k nemu varené zemiaky a kyslé zaváraniny. Dve-tri ženy chystali kysnuté sadlové bagáne a sladké salov- Na zakáľačke u Štaubovcov roku 1964 sa zhromaždila celá rodina níke plnené lekvárom (zavaľkované cesto). Druhá sku- klobása, krumple a kompót. Deti siari chodili predávať aj na trh a pina žien vyprážala masť a z obar- mali rady koláče – bagáne a sa- jarmoky. Po vojne si mäsiari začia (v ktorom sa varili kožky a vnú- lovníke. Chlapi zasa mali radi víno ložili družstvo Jahňa, ktoré však tornosti, z ktorých chlapi robili a pálené, ženy a deti pili sódovku, rýchlo zaniklo. A. Chalupová matejke, léberke, hurke), varili vy- sinalku a krachľu. Pri večeri ne14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

HAJDUŠICKÁ ZABÍJAČKA VOĽAKEDY A DNES

Skôr zážitok, dnes iba záväzok A

j v Hajdušici zabíjačka dakedy bola nevšedZabíjačke sa zvlášť tešili deti, ktoré sa nou udalosťou, ktorá do rodiny prinášala už od včasného rána motali okolo šlaviacnásobnú radosť. V ten deň sa totiž pripra- chterov (tak v Hajdušici menujú zabíjavovalo mäso na celý nasledujúci rok, v čom do- rov), a netrpezlivo čakali, aby im dali memácim pomáhali príbuzní, priatelia, susedovci. chúr, ktorý potom pomocou slámky usiPrácu poctivo urobili, ale sa pritom pekne aj za- lovne nafukovali a šuchali o kožuch, aby bávali. Z týchto dôvodov na zabíjačku sa muse- bol čím väčší. Keď ho dostatočne nalo všetko náležite pripraviť. Nesmelo chýbať fúkali, zaviazali ho a mali loptu. pálenky a vína, pravdaže, z vlastnej pivnice, a gazdiná záväzne piekla salovníky a pampúchy. Hajdušičania skorej svine takmer výlučne opaľovali Skorej opaľovali, dnes obárajú slamou, a tak im odstránili poludním ju spravidla prespia a keď sa vyspia, srsť. Miesta, po ktoré nenevychádzajú z teplej izby. A nafukovanie meprišiel oheň, vypaľovali hochúra? Fuj! Veď prečo by to robili, keď si lopty a rúcim železom. Keďže nebalóny môžu kúpiť v každej predajni. Kult zabolo mrazničiek, všetko bíjačkovej večere pohostinní Hajdušičania zamäso, ako aj rebrá, uši, pachovali dodnes, ibaže nikomu už viac nie je ani prčky, chvost... solili, údili a do kartania a veru ani do spevu, ale všetci sa po tak konzervovali. Neskoršie večeri náhlia domov. údené mäso varili v kapuste, fazuli, paprikáši, alebo piekli s krumpľami na ťapši, ibaže ho predtým gazdiná vyvarila, a tak odsolila a odstránila dymovú Dnes sa už aj v Hajdušici vyrábajú kvalitné klobásy, vôňu. Záväzne solili a údili podľa receptov na kulen O zabíjačke u susedov vedeli aj tí, ktorí na zabíjačku neboli pozvaní. Tí sa v poobedňajších hodinách, keď sa práce už chýlili ku koncu, zozbierali a prišli na zabíjačku, ako sa tomu tuná hovorilo, vyršľuvať, s prianím, aby sa robota darila. Boli, pravdaže, ponúknutí pálenkou alebo vínom a neraz aj upečenou klobásou. Domáci Remeslo, ktoré zaniká: zriedkavé sú ženy, ktoré na týchto hostí ledva čakali a vedia rozobrať a očistiť črevá veru sa stalo, že pri poháriku na Spôsob čistenia svíň a spracovania mäsa sa tiež prácu zabudli, takže ju museli dokončiť ženy. Záverom zabíjačky sa pripra- významne líši. Dnes sa už málokto rozhodne svivila bohatá večera, ktorá sa spravidla ňu opaľovať slamou. Za omnoho ľahší, čistejší a končila v neskorých nočných hodi- rýchlejší spôsob sa považuje obáranie horúcou Jej Veličenstvo šunka vodou v koryte. V palete výrobkov z mäsa čestnách pri kartách a speve. né miesto aj naďalej patrí šunke a aj naďalej plavšetky tak zadné, ako aj predné šunky a hrubú tí nepísané pravidlo, že zadnú šunku je škoda poslaninu z chrbta. Z podbrušiny vyprážali masť a DNES JE TOMU UŽ CELKOM INAK oškvarky. Klobásy robili iba z poodkrajovaných S novou dobou prišli aj nové móresy, a tak aj krájať do klobás. Predsa však dnes sa výrobe klokusov mäsa, ktoré sa nedali inak využiť. Nedaj- tuná zabíjačku mnohí považujú za najhoršiu prá- bás venuje väčšia pozornosť a obetuje sa aj kvabože do klobás zomlieť šunku alebo chrbtinu! Ba cu v roku, ktorej sa všemožne snažia vyhnúť. Naj- litnejšie mäso z prednej šunky alebo z chrbtice. dokonca sa prihliadalo aj na to, aby šunka bola jednoduchšie je, pravdaže, zaplatiť mäsiara, Hajdušičania však čoraz častejšie vyrábajú aj viačím väčšia, a poodkrajovalo sa iba toľko mäsa, koľ- ktorý vo svojej mäsiarni celú prácu skončí za 1 cero druhov klobás z prídavkov, ktoré si možno ko bolo nevyhnutné, aby šunka bola pekná 500 až 2 000 dinárov po bravovi. Sú však aj takí, kúpiť v špecializovaných predajniach. Mnohí sa okrúhla. Kože, vnútornosti a hlava sa varili a z nich ktorí sú na to jednoducho prinútení, lebo v de- vzdali výroby matejka a hurky, lebo to vraj nechce sa vyrábal matejok a viršle. Samozrejme, všetko dine cítiť nedostatok šlachterov ochotných po- už nikto jesť. Mäso na varenie a pečenie sa už dávsa plnilo do svinských čriev, ktoré ženy medzi- môcť v tejto práci. Mnohé rodiny však zostali ver- no nesolí, ale sa ukladá do mrazničiek buď počasom očistili. Konečne z odpadových tukov, kto- né zabíjačke v domácej atmosfére. Tie zabíjač- krajáné na rezne alebo zomleté. Na zabíjačke u Govdovcov na sklonku miré neboli na jedenie, a z vypraženej masti, kto- ky sa podobajú niekdajším, ale predsa len utrarú gazdiná počas roka zozbierala, po zabíjačke tili niekdajší pôvab už aj tým, že tak domáci, ako nulého roku bol aj autor týchto riadkov, a tam varila domáce mydlo. Tým prakticky aj posled- aj ich pomocníci sa na túto prácu pozerajú ako aj vznikli ilustračné fotografie k tomuto príný kúsok svine bol využitý. Nič sa nesmelo od- na každú inú, ktorú treba čím skôr vykonať. Ani spevku. V. Hudec hodiť. deti sa zabíjačke už neradujú ako dakedy. Pred14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Vychutnávame si prázdniny neého Detského kútika snehové vločky ni do uzávierky tohto nášho spoločn obo o ovat vrch iste y dnin práz vám Ale zato skrášlili zimné dni školského voľna. touaj iť emn li ešte týchto zopár voľných dní spríj hatili sviatky. A my by sme vám chce tkov sa iteľne, bez symbolov uplynulých svia hop to našou farebnou stranou. Poc ho. mno e očn skut poslali nemôžeme zaobísť, lebo ste nám ich sviatočné gratulácie, prijmite aj e vam utná vych stále ešte si že A keď Všetko najod nás, kamaráti, jednu aktuálnu: školskom Dedo Janko om druh v e rajši lepšie a najk polroku! ám jedného veľdobrého sumi Moje novoročné Lebo ak človek niekomu môj vlastako je seda, praje len to dobré a praje to želanie sa Janko Volá dedo. ný zo srdca, iste sa aj jemu vrá - Medovarský. Pomáha ti len to dobré. Každé dieťa ian očn é a no vor očn é všetkým ľuďom, ako sviatky sú najkrajšie sviat- má mnoho želaní a túžob, a len môže. Má veľké a ky v roku. Prinášajú nám ra- chce, aby sa mu splnili. Aj ja štedré srdce. Raz, keď dosť, šťastie, pokoj, a to nie si mnoho toho želám, ale ak moji rodičia odcesvďaka darčekom, ale preto, sa mi niektoré želanie netovali do zahraničia, že vtedy je celá rodina spolu. spl ní, neb ud em sm utn á. dedo Janko prišiel Andr ea Uh Už prípravy na sviatky sú Viem, že darčeky a peniaze strážiť brata a mňa. z PU Pole eliová, 5-ročná škôlkarka nie sú v živote najdôležitejšie: tarac v Starej Pazo krásne, lebo už vtedy sa sna ve Vtedy sme sa hrali žíme našim najbližším pri- dôležité sú len zdravie, šťasNikdy sa. nehnevaj Človeče, tie a láska. praviť čím viac radostí a pre mi to v októbri vlani sme sa s ním nenudili. Preto želám mojim najkvapení. Chystanie darčekov povedal, začervenal som Je nízkej postavy, pekne vyvoláva sladké očakávanie. bližším a aj všetkým ľuďom Vyrozprával mi aj to, sa. a tenučké má vyzerá, vlasy A každý človek očakáva, že zdravie, šťastie a lásku, lebo že jeho žena bola veľmi chostáa oči zelené Má šedivé. mu nový rok prinesie krajšie bez nich by sme boli ako rá, a potom zomrela. Bol veľle sa smeje. Jeho úsmev roza lepšie dni, preto svojim strom bez lístia. smutný, keď mi to rozprával. mi žiaruje celú miestnosť. Keď sme sa najbližším, známym a aj neJanko má už 80 rokov. Dedo sa pozeral domom, hrali pred jeho Monika Ďuricová, 5. 2 známym želá len to najlepšie. Každý deň sa o neho bojím, že sa prinám potom a nás, na okno cez ZŠ maršala Tita v Padine niesol čokoládu. Rád niečo dá mu niečo môže stať a že ho navždy a nežiada, aby sa mu to stratím. vrátilo. Raz mi povedal: Dávid Fic, 5. 1 „Dávid, keď ty mne dáš ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši niečo, si moje srdce.“ Keď

Pre zer an ie Halúzky o večeri som sa rozhodla poprezerať náš školský časopis Halúzka. Keďže bola už tma, moji bratia Joni a Bendži sa znovu bili. Tentoraz preto, lebo nevedeli, ktorý z nich bol vinný za niečo, čo zle urobili. Tak prišli mne robiť zle. Spočiatku to vyzeralo ako zlá idea, ale nakoniec to veľmi dobre dopadlo. Najprv Bendži behal po izbe so slepačími vajcami, lebo si myslel, že sa z nich vyliahnu kuriatka. Povedala som mu, že ak chce kuriatka, nech na jar odíde k starej mame Slonkovej a vajcia som odložila do chladničky. Bratia sa začali biť vankúšikmi a vtedy som im navrhla, nech si

Tamara Vlčeko vá, 4. 2, ZŠ Ľu

dovíta Štúra v Kysáči

prečítame Halúzku. Spočiatku to nebolo zaujímavé, pokým sme neprečítali, že niektoré ryby pamätajú len niekoľko sekúnd. Vtedy sa pripojila aj moja sestra Viktória. Povedala, nesúvisle s tým, že vidí niečo na písmenko k. Nuž sme sa dali do napočitovania všetkých slov na k, ktoré sme vedeli. Potom Viktória pove sa sme y dala svoje slovko na k: Vlkodlak. Vted smiali nahlas. To nebol jediný prípad, keď Viktória tára dve na tri. Spamätala som sa: na Vianoce povedala, že sa vianočný stromček začína písmenkom O. Po smiechu som navrhla, aby sme okrem Halúzky prečítali ešte nejaký časopis. Viktória, Joni a Bendži súhla ičZorn , Vzlet n, Neve ítali preč si sme sili. Tak ku a niektoré iné časopisy. Nielenže sme sa zabávali, ale sme sa aj niečo nové naučili. Paulína Častvanová, 6. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

Aj naďalej Detský kútik spolu kreujú: A. F. a J. S. 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 1/10/2012 3:25 PM Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 150 14. január 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Dolnozemský jarmok bude dvakrát? ko sa neúradne dozvedáme, tradičné podujatie známe ako Dolnozemský jarmok (ďalej: DJ), v aktuálnom roku akiste bude až dvakrát. Prečo nie? Keď niečo má kvalitu, treba to sprístupniť čím širšiemu publiku. Slovom, DJ sa, môžbyť, bude konať najprv v Bratislave, a potom zrejme aj v BéMilina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kešskej Čabe. kultúru vojvodinských Slovákov (v strede), V tejto súviZuzana Tárnociová a Ondrej Brna, herci z Petrovca a aradáčske meškárky v úzadí slosti sa v spomienkach vrapočetným návštevníkom klepli zuby naciame do braprázdno, museli sa uspokojiť iba s vôňou štitislavskej Stapľavej špeciality. rej tržnice. V Celý program bežal pod drobnohľadom nej sa (prvý početných tamojších médií, takže udalosť raz v Slovennaskutku zareskej republike zonovala. Ako vôbec) 5. júla na sklonku DJ 2011, v rámci povedal Milan t r a d i č n é h o Maliarka Zuzana Vetrák, predsepodujatia Deň da Úradu pre zahraničných Slovákov konal Slovákov žijúDJ, ktorý nadchol zhruba päťticich v zahraničí, síc namiesto „očakávaných“ asi ich cieľom v butisíc návštevníkov. Slovenskí dúcnosti bude Slováci sa raz nevedeli naču„organizovať dovať, ako „krásne po slovensky Deň zahraničhovoria“ Slováci srbskí, runých Slovákov munskí a maďarskí. Mnohých každý rok v ešte viacej ohúril kumšt dolnoinom kraji“, čiže zemcov, ich duchovná a hmotpostupne vo ná tvorba, ktorou sa prezentovšetkých regióvali v krajine, z ktorej ich prednoch Slovenska. chodcovia odtiahli pred temer Radi budeme pri troma storočiami. Oči si vyočili tom. Aby sme na umeleckých obrazoch, na Novosadskí „šafárikovci“: zase slovom a nádherných ručných prácach, Katka z Jánošíka a Ivan z Kysáča „obrazom“ vyžilky im len tak zahrali pri zvudali svedectvo o spájaní potrhaných nití, o koch muzík Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska. Gastronomické špeciali- jedinečnosti Slovákov žijúcich mimo hraníc ty (predovšetkým klobásy) sa míňali temer matice. J. Bartoš astronomickou rýchlosťou, takže nie div, že

Priadka Ľudmila z Kysáča

Kuchárka Vierka z Hložian

Fotografka Daniela z Nového Sadu

mozaika2:0 1/10/2012 3:26 PM Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A V ŠÍDE A NIELEN V ŇOM (1)

Spomienky zo života a na život S pomínam si na tie dávne dni v polovici minulého storočia, keď sme sa početní súrodenci stretali pri rôznych príležitostiach v tej alebo onej rodine. Početní strýkovia, tety, ujovia, švagrovia, ešte početnejšie deti. Takými príležitosťami najčastejšie boli zabíjačky alebo priadky. Kým tety pracovali v kuchyni pri obede alebo za kolovratmi a strýkovia, ujovia a švagrovia sa mali okolo bravov a mäsa a pritom sa pri poháriku alebo aj kartách rozprá-

Pavel Stupavský sa narodil v Hložanoch v roku 1853. Tam sa i zoznámil s Katarienou Kukučkovou. Keď dospeli, najradšej boli spolu, lebo sa mali radi, takže v láske trávili dni. Osud ale chcel, aby sa Pavlov otec Ján rozhodol oženiť syna s inou. Rodičovské slovo sa vážilo, a tak sa i stalo: Pavel sa oženil s inou. Sklamaná Katariena sa rozhodla pomstiť sa mu: hneď v ten večer, keď sa dozvedela, že si jej mládenec zvolil iné dievča, odišla v

Strýko Mišo nám vždy a rád rozprávali, ako si mamička nevedeli dať rady s toľkými deťmi. Totiž staršie dve, Pavlov syn Jozef a Katarienina dcéra Katariena boli staršie a rozkazovali a trestali mladších bratov a sestry. Keď už nevedeli, čo robiť, stará mať volali: „Paľo, poď sem, tvoje aj moje dieťa zase bijú naše deti.“ Keďže po čase neboli spokojní so životom v Hložanoch, Pavel, Katariena a šesť detí sa v roku 1899

Jediná zachovaná fotografia Samuela Stupavského, Pavlovho stredného syna

Pavel Stupavský – Pavlov najstarší vnuk ako gardista

presťahovali do Šídu. V Hložanoch zostala Katarienina dcéra Katariena, ktorá sa vydala do rodiny Chlpkovej. V Šíde si rodina začala nadobúdať a dediť majetok. Synovia sa poženili, dcéry povydávali. Pavel bol v novom domove vzorným domácim. Od roku 1901 po rok 1906, keď zomrel, bol dozorcom cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi v sriemskom mestečku. Veľké úsilie vkladal do toho, aby Slováci v Šíde získali pozemok pre cintorín. Vytrvalosť sa mu oplatila v roku 1906. Vtedy sa mu však zrejme ani len nesnívalo, že na novom cintoríne bude práve on prvý pochovaný Slovák. Niekoľko rokov po Pavlovej smrti rodina sa rozdelila: s Katarienou v starom dome zostal najstarší syn Pavel. Druhý syn Samuel a tretí syn Martin si vybudovali domy na ich pozemku, takže naďalej všetky vnúčence boli spolu. A veru ich aj bolo. Pavel mal osem, a Samuel aj Martin po päť detí. Stará mama Katariena, kým dospelí boli v poli, si nevedeli dať rady s nimi. Hromžili: „Paľo, Juraj, Števo, Anča, Samo, Kata, Mišo..., kto by vás aj vedel ako sa voláte, poďte sem...“ Vnúčatá však nie a nie počúvať. Stará mama sa predsa vynašli. Pavel bol najstarším vnukom, takže ho iní počúvali. Preto zobrali motúz, zaviazali ho Pavlovi o nohu a druhý koniec priviazali o stôl na gongu. Kým Pavel sedel priviazaný o stôl, ostatné deti sa hrali okolo neho ako kurčatá okolo kvočky. V tak početnej rodine, sa pravdaže, stávalo veľa príbehov: nielen veselých alebo menej veselých, ale aj tých iných... (Dokončenie v budúcom čísle) Stanislav Stupavský

Mužskí potomkovia Pavlovho syna Pavla v roku 1968

vali, prípadne žartovali, my deti sme sa hrali a naháňali. A neraz aj pozorne sledovali, čo nám strýko Mišo rozprávajú. Mali rád všetky deti, ako aj tie jeho. Natoľko, že susedia už vedeli, keď zbadali koč, z ktorého trčí niekoľko detských hláv, že sa Mišo vracajú z poľa a spolu s nimi aj my či ich deti. Z tej kopy príbehov všetci sme strýka Miša najradšej počúvali, keď rozprávali o dejinách, o našej rodine, o tom, z ktorej časti Slovenska naši predkovia prišli na Dolnú zem. Tiež o tom, ako sa, kedy a skadiaľ rodina Stupavskovcov prisťahovala do Šídu. Svoje rozprávanie spravidla začínali slovami: „Môj otec a strýkovia mi rozprávali, že to tak a tak bolo.“ Najzaujímavejší bol azda príbeh o tom, ako sa jeho starý otec Pavel a stará mať Katariena zobrali. Lebo v podstate odzrkadľuje život človeka so všetkými krásnymi, ale aj ťažkými a smutnými chvíľami, ktoré k nemu patria.

24/II

Hložanoch do krčmy, zastala si do dverí a povedala: „Chlapci, kto z vás sa chce so mnou oženiť, hneď idem s ním.“ Hlásil sa jeden z mládencov a Katariena splnila vlastný sľub, presnejšie pomstu. Život istý čas pokračoval vlastnou koľajou: Pavlovi sa narodil syn Jozef, Katariene dcéra Katariena. Až kým sa osud zase kruto nezahral s nimi. Onedlho potom, ako Katarienina dcéra navŕšila dva roky, jej manžel ochorel a zomrel. Niekdajšia Pavlova láska sa stala vdovou. Hrou osudu aj Pavlova manželka po pôrode ochorela až natoľko, že bojovala o život. Pavel sa ocitol v situácii, že si uvedomil, že sa onedlho stane vdovcom. V tajnosti zaslal Katariene odkaz, aby sa zase nevydávala, lebo si ju zoberie, ak mu manželka zomrie. Neubehlo veľa času a Pavel po smrti manželky splnil sľub – zobral si Katarienu za druhú manželku. Spolu mali ešte troch synov a dve dcéry.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 1/10/2012 3:28 PM Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA Z VIANOČNÝCH TRHOV: VIAC FOTOGRAFIOU AKO SLOVOM

Krok za krokom k tradícii ianočné trhy a predvianočné bazáre vo svete nie sú žiadne nóvum. V jednotlivých krajinách, alebo presnejšie povedané v jednotlivých mestách, sa usporadúvajú aj tri, štyri aj päť storočí. Predvlani na sklonku decembra sa aj v Petrovci pokúsili rozvlniť ustátu

okolia, nielen zo Srbska, ale aj z chorvátskeho Iloka (ponúknuť čo iné? – pravda chutné víno!!!). Na vopred pripravených stánkoch početné združenia, kluby rôznych zameraní, podnikatelia, cirkevné dorasty a jednotlivci rozložili rôznorodé výrobky. Nápoje, jedlá, maš-

Návštevníkov na námestí stále pribúdalo, takže predvečerom z toho bola poriadna tlačenica

bolo čím zahnať chladné počasie – ponúkali varené víno, čaj, medovinu, varenú pálenku, ale aj klobásky, kapustnicu, sármu, paprikáš, langoše, halušky, medovníky, torty, drobné koláče... Okrem toho na

Aj kovačická výprava sa mala čím pochváliť – vyvárali bryndzové halušky a núkali aj nápoje

hladinu tradičnej turistickej ponuky. Zorganizovali podujatie, ktoré dostalo pomenovanie Vianočné trhy. Keďže aj našinci majú blízko k oslave Vianoc, v značnej miere sa zhromaždili na hlavnom námestí v

krty a iné výrobky, ktoré tu boli na predaj, boli ladené predovšetkým k vianočným sviatkom. Hoci počasie nežičilo a ešte predpoludním v sobotu 17. decembra sa

Skúsený kuchár Dudáš a pomocník Bartoš navarili chutný baraní paprikáš

Už poobede zo svadobnej kapustnice, ako to svedčí naša fotografia, zostalo len za tanier kostí

trhoch sa predávali aj vianočné ozdoby, kožené kabáty, rukavice, rôzne čiapky a klobúky, ozdobné balenia... Nechýbal ani dedko Mráz, ktorý deťom rozdával balíčky. J. Č-p

Petrovskí výtvarní umelci na svojom stánku ponúkli aj svojráznu predajnú výstavu obrazov

dedine. Podujatie vyšlo na výbornú. Pred ukončením trhov organizátori prisľúbili, že sa ich aj o rok pokúsia zopakovať. A stalo sa. Nové turistické podujatie už prerástlo lokálne rámce. Na druhé trhy prišli aj hostia a návštevníci zo širšieho 14. 1. 2012

2 /4473/

zdalo, že dážď všetko prekazí, predsa všetko dobre dopadlo. Na námestí sa v poobedňajších a predovšetkým v predvečerných hodinách hemžilo návštevníkmi a účastníkmi programu na pristavanom javisku. Prítomní sa bavili a

HLAS ĽUDU

Na záver skupina The Frajle, ktorú tvoria štyri dievky z Nového Sadu, dobre zabavila prítomných

III/25

mozaika4-5-6:0 1/10/2012 3:32 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A ETUDY MAESTRA MAKUCA

Prívet tichom O brazy Vladimira Makuca, jedného z najvýznamnejších slovinských živých výtvarných umelcov, sa pozorovateľovi prihovárajú nekaždodenným spôsobom. Tichom. Tichom a pozvaním na meditáciu a introspekciu. Na roz-

Maestro Vladimir Makuc: zahľadený do diaľky a do osudu

jímanie o živote v najširšom zmysle slova, ale aj o vlastných intímach každého jednotlivca. Maestrove meditácie navštívené múzami – materializované v olejomaľbách, skulptúrach a grafikách – práve tým tichom a spokojnosťou, čo z nich vanie, vyvolávajú záchvevy duše každého, kto si nájde čas, aby sa do nich vhĺbil. Diela, ktoré predstavili na výstavách usporiadaných najprv v Pirane a v Kopri (koncom minulého roka), a potom v Ľubľane (výstava v Cankarovom dome potrvá do polovice tohtoročného februára) vznikli v posledných desiatich rokoch. Predovšetkým z inšpirácie prímorskými soľnými záhradami, keď umelec tvorivo pobudol v medzinárodných výtvarných táboroch Génius loci a Forma viva, v Sečovljach, respektíve v Seči, obidvoch neďaleko Portoroža. Sú to rozjímania o našej spätosti s prírodou. So zemou, s flórou a faunou, s morom, ale aj s vesmírom, v priestranstve ktorého je naša planéta Zem len zrniečkom piesku. A kdeže ešte človek. Uvedomujúc si tú skutočnosť, maestro Makuc je skromným človekom. To zdôraznili takmer všetci slávnostní a odborní rečníci na otváraní spomenutých výstav. A

26/IV

tak ho zacítila aj podpisovateľka týchto riadkov, keď si na jednej zo spomenutých vernisáží s maestrom krátko pobesedovala. Stačil sa dokonca pozaujímať aj o Hlas ľudu a o slovenskú enklávu vo Vojvodine. Aj napriek tomu, že bol neprestajne obkolesený vysokými osobnosťami zo sveta kunsthistorikov, galeristov a Jej Výsosti televízie. Mnohým také situácie posunú uhol pozorovania. Nie však Vladimirovi Makucovi. chyrovať. Planéta Zem a ďalšie nebeské telesá však zotrvávajú. OBRAZY Z VÝSTAVY Začnime prechádzku po výsta- Vznešenosť života a nevyhnutve obrazom, na ktorom maliar nosť pominuteľnosti. Z makrokozmu sa presuňme akoby zhustil svoje životné krédo. Planéta Zem znázornená v kozme do maliarovho mikrokozmu. Vták, je v prvom pláne, na nej leží ho- vtáčie hniezdo, ovca, morská reznačky autor a obdivuje vesmír. hviezda, opustený dom, úlomky V strede obrazu Slnko, ktoré je, ako zo soľných záhrad. Tie soľné záhrady neďaleko Poaj umelec, obrátené horeznačky, potom ďalšie nebeské telesá, a rtorožu, kde soľ ťažia ešte stále stavšetko to oblečené do modra ne- rým spôsobom – evaporáciou konečna. Ide vskutku aj o svoj- morskej vody v plytčinách, ktoré rázny autoportrét, kde maliar seba človek obhospodaruje drevenými neumiestnil do stredobodu po- hrabľami a lopatami – sú hlbokým zornosti, ale je len pozorovateľom. prameňom inšpirácie pre umelTen svoj zážitok vznešenosti života na Zemi v rámci nekonečna, – v ktorom je nielen človek, nielen naša planéta, ale aj celá naša slnečná sústava len časťou niečoho – umelec ešte doplnil zážitkom iného umelca. Citátom Franceho Prešerna, ktorý zakomponoval do obrazu: ... poza slnko svieti sĺnk celý kŕdeľ. Možno to však prečítať len pozorovaním v zrkadle, čo je jedna zo špecifík výtvarného prejavu Vladimira Makuca. V rámci seriálu Kozmos sú aj ďalšie obrazy s tou tematikou, s tým rozdielom, že na ze- Sme len zrniečkom piesku v kozme meguli už viac nevidno človeka, lež kostru. A ne- cov. Pochopíte prečo, len čo do skoršie o živej bytosti a jej teles- nich vkročíte. Akoby ste prestúpili ných pozostatkoch už ani len ne- bránu reálneho sveta. Panuje tam

ticho a pokoj, občas ho naruší len šum vtáčích krídel. V diaľke vidno dlhonohú volavku, ako sa pomaly prechádza pomedzi umelé bazéniky, vegetácia je zredukovaná na solomilné rastliny, predovšetkým tie, ktorým neprekáža silné slnko. Lebo slnkom je tá krajina zaliata od tej chvíle, keď rozžhavená guľa vyskočí spoza obzoru, až zatiaľ, kým sa večer lenivo nepoddá morskej hladine. Nálada, ktorá sa, hľa, bez toho, aby čokoľvek z toho priamo odmaľoval, presťahovala aj na obrazy maestra Makuca. Niektoré z nich sú schválne statické. Nik a nič na obraze sa ani nehne. Autorovi vtedy nejde o to, aby znázornil pohyb, efemérne. Zaujíma ho len podstata, preto je všetko zredukované na tie najzákladnejšie formy. Aj čajka, aj ovca, aj bocian, dokonca aj človek. Vskutku maliarov autoportrét, ktorý je často vkomponovaný do obrazu. Akoby autor hovoril: – Hľa, ja to všetko pozorujem, a tak to ja vidím. Na mnohých olejomaľbách je v rovnakej, zredukovanej podobe prítomný aj portrét ženy, zakomponovaný do širšieho kontextu. Akoby maliar chcel osobitne vyzdvihnúť, že aj žena patrí do jeho záujmovej sféry. Naopak, na iných obrazoch ten istý autor trvá práve na pohybe. Stehlíky preletujú, volavka si pokojne vykračuje, čajky letia v kŕdli, kormorány akoby do soľných záhrad prišli na prechádzku – a na veľkej

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5-6:0 1/10/2012 3:32 PM Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

olejomaľbe pomenovanej Zrážka dvaja barany už len-len, že do seba nevrazili. Pohyb na obra-

Medzi nebom a Zemou

zoch, nielen fyzicky, ale aj ako plynutie času, je zdôraznený aj rôznymi priamkami, šípmi a kolesami. Tie posledné možno pochopiť aj ako hodiny, ktoré sú pre každú živú bytosť inak načasované. Bez ohľadu na spracovanú tematiku, nezávisle od toho, či ide o pohyb alebo o statiku, umelec priam insistuje na jednoduchosti. A práve tá jednoduchosť pozorovateľa dojíma najsilnejšie. Alebo slovami známej slovinskej kunsthistoričky Nives Marvin: – Makucove vizuálne zjednodušené podoby sú vyplnené špeciálnou tajuplnou substanciou: nehmotnou, nehmatateľnou a predsa nám tak blízkou, tak silne pôsobiacou na city. V rámci meditatívnej a pokojnej atmosféry, ktorá zaplavuje celý povrch obrazu, sa pred očami pozorovateľa otvárajú nové svety, nové historky, celkom každodenné, ale zároveň nedosiahnuteľné vo vlastnej primárnej kráse. Odchýlkou od jednoduchosti je len voľba materiálov, ktorými maliar natiera plátno. Najmenej je tam vari klasických maliarskych farieb. Sú to často hmoty vlastnoručne vyťažené z prírody a kúsky kadečoho v prírode nazbieraného. Piesok, zem, drobulinké kamienky, ulity morských slimáčikov, čriepky, rôznofarebné sklíčka, a 14. 1. 2012

2 /4473/

kde-tu sa na obraz zalepilo aj vtáčie pierko... Vladimir Makuc je grafikom, maliarom a sochárom. Na výstavách v Portoroži, v Kopri a v Ľubľane prezentovali všetky spôsoby jeho umeleckého prejavu. Jednu zo sôch, ktorú umelec vypracoval z poddajného isterského kameňa na jednom zo spomenutých umeleckých táborov, už predtým natrvalo zakomponovali do portorožskej krajinky. Čo to znázornil maestro v kameni? Čožeby iné, ak nie vtáka. V tomto prípade volavku. Dlhonohá kamenná dáma stojí na vysokom podstavci sťa dáky strážca, a zároveň obdi-

Leť, len leť...

zoch a dokonca aj jednoduchosť maliarovho výtvarného prejavu sčasti pramenia v špecifických

važe odolá lákadlu jedinečnej kolekcii diel, ktoré umelec daroval rodisku. Vladimir Makuc sa narodil roku 1925 v dedinke Solkan, dnes opretej o posledné záhrady Novej Gorice. Vtedy, pravda, Nová Gorica, ktorá sa zrodila po druhej svetovej vojne, neexistovala. Bohatú Makucovu donáciu, ktorá pozostáva z vyše päťsto diel, umiestnili do Novogoričského múzea v kaštieli Kromberk, na piaď od Solkanu. Zaskočme si teda do umelcovho rodiska.

Zeus a Európa

vuje panorámu zálivu lemovaného stromoradím košatých borovíc a náhrdelníkov hotelov. Vták je vari najčastejšou inšpiráciou umelca. Nakreslil ich, namaľoval či stvárnil v kameni, prípadne v dreve, tiež na porceláne, na stovky, často sa navzájom podobajú, ale ani dva z nich nie sú rovnaké. Nie je čajka ako čajka... Ani holub ako holub... Často sú na obraze napísané aj mená vtákov, raz v slovinčine, inokedy v latinčine, niekedy dokonca naraz v oboch jazykoch. Niekedy v normálnej, inokedy v zrkadlovej podobe, raz ľahko čitateľné, inokedy má pozorovateľ dojem, že ide o akési hieroglyfy. Texty na obra-

HLAS ĽUDU

začiatočníckych krokoch umelca. Ešte počas štúdií – a dokonca aj niekoľko rokov po diplomovke – Vladimir Makuc totiž pracoval ako reštaurátor starodávnych kostolov a pre Národnú galériu v Ľubľane kopíroval stredoveké fresky. To jednoducho nemohlo nenechať Kamenná pozorovateľka stopy na jeho neskoršej autorskej tvorbe. Cesta od Piranu po Novú Goricu a Solkan tiahne cez kraje, ktoUMELCOV DAR ré maliara najviac inšpirovali. NajRODISKU prv popri mori, na konci PiranTen, komu obrazy, kresby, gra- ského zálivu vidno dokonca obfiky a skulptúry na výstavách, o ktorých sa tu hovorí, učarili, sota a a a

V/27

mozaika4-5-6:0 1/10/2012 3:32 PM Page 3

PRÍLOHA

M O Z A I K A a a a a rysy soľných záhrad, potom pomedzi isterské olivové sady, neskoršie cez krasové polia so skúpou vegetáciou, popretkávané skalami, len kde-tu podaktorá prímorská borovica, a nakoniec pomedzi ovocné sady a vinohrady na úpätí vrchov lemujúcich severovýchodnú časť doliny, v ktorej sa rozhostila Nová Gorica. V Novogoričskom múzeu umiestnenom v starobylom kaštieli obkolesenom veľkým parkom nás najprv víta tajomníčka Mojca Rijavec a hneď na to odovzdáva dejinárke umenia Katarine Breša, ktorá nám robila sprievodkyňu po výstave. Ide vskutku len o úlomok z donácie. Obec totiž nemá nadostač priestoru, aby dar Vladimira Makuca predstavila verejnosti ako stálu zbierku. Darca a opatrovateľ sa teda uzhodli, že múzeum bude donáciu obecenstvu prezentovať v rámci tematických celkov, ktoré sa budú pravidelne striedať v stanovených časových odstupoch. Istési perpetum mobile. Ale už aj ten úlomok, ktorý je teraz záujemcom k dispozícii, tvorí celistvú výstavu, ktorá sa hlboko dotkne každého. Maestrove vrcholné diela. Niet pochybnosti o tom, že umelec tu sústredil všetko to najlepšie, čo počas svojej dlhej umeleckej kariéry vytvoril. Veľké olejomaľby z rozličných období, ktoré sa pozorovateľovi prihovárajú typickou Makucovskou jednoduchosťou. Staršie diela majú za tematiku predovšetkým ťažký život človeka na chudobných krasových poliach, v Istrii, ale aj širšie, na celom Mediteráne. Symbolizuje ho vôl, ako najväčší človekov pomocník v časoch pred traktorovou érou. Aj somár, ktorý po hrboľatých cestách na chrbte prenášal ťažký náklad. A žena. Nie však ako milenka, ale taktiež ako pomocníčka. Maliar ju znázorňuje s veľkým snopom suchých konárov na hlave. Ako symbol bremena, ktoré nesie na svojich pleciach. Ženu ako milenku maľuje predovšetkým v mytologických scénach. Napríklad, keď sa Zeus premenil na vtáka, aby zviedol krá-

28/VI

savicu Ledu. Alebo na býka, keď sa zaliečal zvodnej Európe, podľa ktorej údajne náš kontinent dostal názov. A potom zase vtáky. S nimi sa maliar nikdy nenudí. Poskytujú mu nevyčerpateľnú inšpiráciu. Nabádajú ho znovu a znovu maľovať. Aj keď stoja nehybne, netušiac, že ich maliar pozoruje, aj keď v kŕdli preletujú ponad kraj, aj keď si vykračujú po vodných plytčinách, aj keď vysedávajú na elektrických drôtoch či v hniezde. A voči tým Makucovým vtákom ani pozorovateľ nie je ľahostajný. Zakaždým, keď sa do nich zahľadí, poskytnú mu nový emotívny zá-

mkov a iných pamätihodností. Tým spôsobom získajú dodatočný priestor. Mohla by to byť idea aj pre Novogoričské múzeum. V tom prípade by vzácna donácia mohla byť prezentovaná celistvo, ako permanentná výstava, čo si každopádne aj zasluhuje. ŠESŤ DESAŤROČÍ SO ŠTETCOM V RUKE Počas dlhej umeleckej kariéry mal Vladimir Makuc početné samostatné výstavy a vystavoval veľa aj spolu s inými. Najviac v Slovinsku, ale i vo všetkých republikách bývalej Juhoslávie a v mnohých mestách v zahraničí. Získal

V soľných záhradách

žitok. Medzi obrazmi, ktoré vznikli z inšpirácie vtákmi na terajšej ukážke z donácie osobitne vynikajú dve veľké olejomaľby. Na každom obraze len jeden jediný vták. A pohyb. Na jednom, pomenovanom Prelet, vtáča ponad kraj letí horizontálne, proste vidno, že má naponáhlo, akoby malo nepriateľa za pätami. Na druhom obraze, nazvanom Vzlet, vták smeruje k nebu. Možno ho pochopiť aj symbolicky, ako vyslobodenie z pút a smerovanie k slobode. Škoda, že tie skvosty väčšiu časť roka strávia v úschovni múzea. Pravda je, že má Novogoričské múzeum aj iné vzácne zbierky a že je výstavný priestor, aj napriek grandióznosti kaštieľa, obmedzený. V muzeálnom svete dnes však nie je zriedkavosťou stretnúť nové pavilóny, šikovne zakomponované do areálov zá-

rôzne uznania a ceny na národných, štátnych a medzinárodných výstavách a podujatiach. Jeho diela videli ctitelia umenia v Ľubľane, v Alexandrii, v Záhrebe, v Krakove, Káhire, v Belehrade, v Novom Sade, v Ríme, v Barcelone, v New Yorku, v Moskve a v mnohých iných metropolách a krajoch. Ako významný predstaviteľ Ľubľanskej grafickej školy bol roku 1966 jedným zo šiestich autorov, ktorí prezentovali Juhosláviu na 33. Bienále súčasného umenia v Benátkach. Atakďalej. Okrem iného je aj nositeľom Prešernovej ceny a ceny Richarda Jakopiča, najvyšších slovinských uznaní v oblasti umenia. Vladimir Makuc patrí medzi osoby, o ktorých počuť len to najlepšie. Predsa, niečo mu podaktorí aj vyčítali. Kto by iní, ak nie zberatelia.

– Zazlievate mu cenu? – opytujem sa známej, ktorá sa mi ponosovala, že sa maliar veľmi ťažko rozlúčil, aj to len po veľkom prosíkaní, s jednou svojou ovečkou, neveľkou olejomaľbou, ktorú jej priatelia chceli darovať k narodeninám. – Nie, nešlo vôbec o to. On sa jednoducho s tým svojím obrazom nevedel rozlúčiť! Ako to vôbec možno maliarovi vyčítať? Ostatne pri odovzdávaní svojej zbierky rodnému Solkanu sa maliar aj sám priznal, že nerád predával svoje diela. Od začiatku svojej umeleckej dráhy si to, čo sa mu najlepšie vydarilo, nechával a zachovával pre seba. Vôbec mu nešlo o to, aby tú kvalitu speňažil. Niežeby nikdy nikomu nič nepredal, veď záujem kolekcionárov je pre umelca tiež uznaním, ale zárobok mu nikdy nebol v prvom pláne. – Tú osobnú zbierku som si robil celý život a prial som si ju dať do trvalej opatery niekomu, kto o to bude mať záujem. Moje šťastie je o to väčšie, že je to moje rodisko, – priznal sa umelec pri podpisovaní zmluvy o donácii, ktorou Solkanu daroval 187 grafík, 82 obrazov, 240 kresieb, 28 skulptúr a 16 obrazov na porceláne. Pravda celkový opus Vladimira Makuca je ešte väčší. Mnohé jeho obrazy sa nachádzajú v zbierkach galérií na viacerých kontinentoch, kde vystavoval, ako i v súkromných zbierkach milovníkov výtvarného umenia. Ani nečudo, veď umelec – ktorého nazývajú i poetom krasu a prímoria – nadchnuto tvoril takmer šesť desaťročí. Každodenne. Je vyznavačom zásady starogréckeho maliara Apella, známeho podľa výroku Nulla dies sine linea. Čiže ani jeden deň bez aspoň jedného zásahu maliarskeho štetca. – Tak tomu bolo donedávna, od minulého septembra sa veci zmenili, – zveril sa maestro podpisovateľke týchto riadkov. Neponosoval sa, len konštatoval. So sotva badateľným smútkom v hlase. Lebo život je už raz taký. Nič netrvá večne. Milina VRTUNSKÁ

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 1/10/2012 3:29 PM Page 14

PRíloHa

M O Z A I K A

Z VLAŇAJŠÍCH JUBILEÍ: OBJEKTÍVOM A PEROM – DESAŤ ROKOV TV KOVAČICA

obraz(áreň) obecného života sa však taká kreatívna a tímová práca páči. Na druhej snímke je záber z Galérie Babka na Silvestra roku 2009, keď sa pripravovala výstava Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Kovačica – medzníky v dejinách svetoznámeho mestečka. Kamera-

Kameraman Želimír Brezník

tvrtého novembra 2011 uplynulo desať rokov, čo s prácou začala TV Kovačica (v ten deň sa na obrazovkách zjavil signál TVOK). Tamojší rozhlas mal vtedy už tridsať rokov činnosti za sebou. Prvú polovi- Redaktorka anna Barcová cu rokov obecná televízia pracova- v Galérii insitného umenia la v priestoroch niekdajšej starej Galérie insitného umenia, tesne pri rozhlase, na prvom poschodí Domu kultúry 3. októbra (na prvej snímke). O tvorbe a spracovaní obrazu, druhoch záberov, Redaktorka anna sucháneková počas rozhovoru perspektíve, so speváčkou Tarjou Turunenovou priestorovej hĺbke, obrazovej komunikácii ob- man RTVOK nakrúcal aj na Nový rok razu sa vtedajší televízni nováčiko- 2010, keď bolo otvorenie spomívia učili na viacdňových kurzoch tak nanej výstavy za organizácie Spov Kovačici, ako i v Novom Sade. Svoj mienkového strediska Jána Bulíka. Slovenská redakcia TV Kovačica nový príbytok má RTVOK v renovovaných miestnostiach na Jánoší- vysiela program v utorok, piatok a kovej ulici. Rozhlas je na prvom nedeľu od 16. do 18. hodiny. Rovposchodí spolu s VKP Naš stan, nako tak redaktori zodpovední za kým sesterská TV sídli na prízemí. slovenský jazyk pripravajú počas Kameraman Želimír Brezník pat- pracovného týždňa, od pondelka do rí medzi tých, ktorí sú v TV od za- piatka, i správy v slovenčine. Spráčiatku. Práca v médiách znamená vy sa vysielajú po tých v srbčine kažnemať obmedzený pracovný čas, ný deň od 15. hodiny a v repríznom nemať piatka, nemať sviatka. Želkovi termíne od 19. hodiny. Špecifikum

Takto sa skromne začínalo: strižňa a réžia v malej miestnosti starej galérie insitného umenia

RTVOK je vysielanie až v štyroch jazykoch (okrem v srbčine a slovenčine ešte i v maďarskom a rumunskom jazyku). Na tretej snímke je Anna Barcová, dnes zodpovedná redaktorka TV Kovačica, pri buste maliarky Zuzany Chalupovej. Medzi obrazy obecného života v Kovačici určite patrí aj tamojšia obrazáreň. Za prvých desať rokov činnosti mali redaktori

redaktor Gojko Vukadin zverí i ťažšie práce jeho zverencom. Anna Sucháneková bola akreditovaná sledovať koncert svetovej speváckej megahviezdy Tarje Turunen v Debeljači. Počas konferencie pre médiá urobila rozhovor so severskou divou (snímka číslo štyri). Najväčší význam by lokálna televízia mala mať v tvorbe dokumentárnych filmov. Kovačická televízia už natočila niekoľko vydarených dokumentov o niektorých banátskych slovenských osadách, ako i portréty remeselníkov z obce. Tvorba dokumentárneho filmu si ale žiada trpezlivosť, veľa stráveného času a neraz i najviac finančných prostriedkov. Veľký význam na úspechu jednotlivého filmu nemajú iba novinári, na výrobe Tv vysielania sa podieľajú i Jano či scénaristi a kameHlavatý a Želimír Brezník ramani, ale i ľudia z česť stretnúť sa a robiť rozhovory s výrobného štábu, predovšetkým nejednou známou osobnosťou zo strihový a zvukový majster. Na poSrbska, Slovenska, z Maďarska, Ru- slednom, piatom zábere sú v miestmunska, potom s ľuďmi, ktorí žijú nostiach TV techniky Jano Hlavatý ďaleko od Kovačice, ale na rodisko (zľava) a Želimír Brezník. nezabúdajú. Občas sa stáva, že šéfJán Špringeľ

K číslovaniu mozaiKy Pozornejší čitatelia si určite všimli, že aj minulé, aj predminulé číslo našej magazínovej prílohy Mozaika bolo očíslované číslom 149, a mysleli si, že sa stala chyba. Avšak chyba pri číslovaní sa stala už skôr – ešte v roku 2006. Mozaika v dvojčísle zo 7. – 14. januára 2006 mala číslo 78 a nasledujúce číslo z 11. februára 2006 číslo 80. Chybuje tu číslo 79. Teda číslo 80 má byť číslo 79, a potom aj každé nasledujúce o jedno číslo menej, až po číslo z 9. júna 2007, ktoré je označené ako číslo 95. Keďže aj predchádzajúce číslo Mozaiky z 12. mája je číslo 95, chyba sa stala pri číslovaní, lebo sa dvakrát za sebou opakuje rovnaké číslo. Júnové číslo je správne očíslované, ale už číslo zo 7. júla 2007 je zase chybne číslované ako 97 a podľa priebežného počítania by malo byť len 96. A tak sa tá chyba pri číslovaní prenášala aj naďalej: aj všetky ďalšie čísla Mozaiky, až po predchádzajúce číslo, mali mať o jedno číslo menej. Redaktora Ota Filipa sme upovedomili o tejto chybe, a tak minulé číslo Mozaiky z 3. decembra 2010 správne očísloval ako číslo 149. Toto najnovšie vydanie prílohy Mozaiky, vážený čitateľ, je v poradí 150. J. Č-p

mozaiku číslo 150 pripravil oto Filip 14. 1. 2014

2 /4473/

HLAS ĽUDU

vii/29

mozaika8:0 1/10/2012 3:30 PM Page 15

PRÍLOHA

M O Z A I K A IBA PRe LABUŽNIKOV

Kačica plnená jablkami, Zeleninová sárma Suroviny: preliata karamelom 12 listov z

Suroviny: Veľká očistená kačica, 10 kyslých, stredne veľkých jabĺk, 4 polievkové lyžice kryštálového cukru, masť na vymastenie pekáča, soľ a mleté biele korenie. Takto sa to vydarí: Deň skôr nasolenú kačicu plníme so 4 očistenými, na štvrtiny pokrájanými jablkami a dáme do vymasteného pekáča. Pridáme asi 2 decilitre vody a dáme piecť do vopred vyhriatej rúry na 200 stupňov Celzia. Počas pečenia kačicu prelieva-

me vlastnou šťavou z pekáča. Keď je kačica už takmer upečená, do pekáča okolo nej poukladáme zvyšných 6 celých jabĺk a pečieme ešte okolo 10 do 15 minút. Upečenú kačicu preložíme na oválny tanier a okolo nej poukladáme celé pečené jablká. Do menšej nádoby dáme 4 lyžice cukru a urobíme z neho karamel, ktorým popolievame kačicu a jablká. Oválny tanier na servírovanie si ľubovoľne vyzdobíme.

hlávky kyslej kapusty, 200 g sójové vločky /ktoré si vopred namočíme v teplej vode a ocedíme/, 2 stredne veľké cibule, 200 g sviežej mrkvy, 200 g mladej kukurice, 200 g zeleného mladého hrachu, 200 g ryže, 4 vajcia, 2 polievkové lyžice múky, 2 decilitre kyslej smotany, 1 polievkovú lyžicu sladkej červenej mletej papriky, soľ a biele mleté korenie podľa chuti. Takto sa to vydarí: Ocedené sójové vločky, nadrobno pokrájanú cibuľu, na kocky pokrájanú mrkvu, hrach a kukuricu s múkou, vajcami, soľou, korením a červenou paprikou vy-

pracujeme na rovnomernú zmes, ktorou plníme listy kyslej kapusty. Sármy ukladáme do hlbšieho pekáča, zalejeme vodou, aby boli pokryté a pečieme v rúre na 200 stupňov Celzia, alebo v peci, asi 1 hodinu. Takto pripravenú sármu podávame s kyslou smotanou. Recepty nám poskytol Etno dom Aróma z Báčskeho Petrovca

BeAUTY

Vyzeráš mladšie! Ako to robíš? bjavili ste si prvé vrásky? Žiaden strach. Pozitívne vyžarovanie, optimistický postoj a zdravé sebavedomie sú pre skvelý dojem oveľa dôležitejšie. Čo teda robiť, aby ste pôsobili mladistvo a šik?

MASáŽe oživia telo aj dušu Podporujú prekrvenie, postarajú sa o uvoľnenie a vyčaria úsmev na tvári. Špičkami prstov pohybujte najprv 1 minútu jemnými krúživými pohybmi po pokožke hlavy. Potom zavrite oči, tvár úplne uvoľnite a špičky prstov pritlačte silnejšie na pokožku a pohybujte 1 minútu v malých kruhoch po celej hlave. KRÉMY udržujú pleť hebkú Predpokladom na dosiahnutie peknej pokožky je starostlivosť,

30/VIII

ZDRAVÉ JeDLO posilní imunitu Z čerstvej zeleniny a ovocia bude profitovať imunitný systém, ale vitamínom sa potešia aj kožné bunky. Keď k tomu vypijete minimálne 2 litre vody denne, jedlo si rozdelíte na malé porcie a budete jesť každé dve hodiny, perfektné fungovanie všetkých orgánov máte zaručené.

ktorá je určená presne na váš typ pleti. Pleť od 30. roku života potrebuje predovšetkým vlhkosť. Od 40. by mal krém obsahovať látky, ktoré pokožku napínajú, a od 50. by mal intenzívne regenerovať.

organizme „opravy“ na najvyššie obrátky a pokožka lepšie prijíma účinné látky z kozmetických prípravkov. Preto ich nočné krémy obsahujú zvyčajne najviac.

Preto si pri výbere krému pozorne prečítajte, čo je napísané na balení.

VODNá GYMNASTIKA dodá silu Pohyb vo vodnom živle robí dobre každému. Trénujú sa tu všetky svaly a zároveň sa chránia kĺby. Okrem toho budete mať pevnejšie väzivo aj pokožku. SPáNOK omladzuje a upokojuje Spite najmenej 6 hodín za noc. Práve počas spánku prebiehajú v

KYSLÍK prinesie dobrú náladu Čerstvý vzduch je elixírom mladosti. Choďte von tak často, ako sa len dá. Prechádzka v parku, lese či po nábreží urobí dobre duši, odbúra stres a otvorí cestu na snívanie s otvorenými očami. To vám zdvihne náladu a doplní zásoby energie. RÚŽ rozžiari pokožku Bledá, sivá pokožka pôsobí staro, no my vieme, čo s ňou. Každý týždeň si urobte jemný píling, ktorým odstránite odumreté suché časti pokožky. Líčka, spánky a bradu oživte štipkou rúžu.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Novoročná estráda v Kysáči T radičná Novoročná estráda 2011 ženská, ako i sólisti Vladimíra Kobola vo veľkej sále KIS na sklon- lárová, Jozef Pavlov a Daniela Đuku minulého roku, v stredu 28. de- kićová. V rámci tanečných bodov sa cembra. Bola nielen veľmi navští- predstavil Folklórny súbor Vreteno, vená, ale i programovo bohatá. v jednom vystúpení aj spolu s vienUsporiadala ju ustanovizeň pre kul- karmi. Na dobrú náladu primeranú túru, informovanie a vzdelávanie prednovoročnému ovzdušiu zaKultúrno-informačné stredisko Ky- hral i dychový orchester slovenskej sáč. evanjelickej a. v. cirkevnej mládeže. V rámci tohto koncoročného O to, aby sa nestriedali iba spev s programu, keď sa prezentuje mi- hudbou, sa skečmi pričinili členonuloročná činnosť Kultúrno-infor- via Ochotníckeho divadla KIS. Nemačného strediska, vystúpili všetky sekcie: spevácka, hudobná, folklórna a divadelná. Pritom sa predstavili ochotníci od tých najmladších až po najstarších. Tak na radosť najmä svojich rodičov, ale aj všetkých prítomných, vystúpili detská spevácka skupina a detské folklórne súbory Krôčik, Slniečko a Vienok. V rámci vystúpenia najmladších kisovcov sa predstavili aj sólistky Aňa Kardelisová a Nina Francistyová, ako i gitaristi Saša Vrška, Stanislav Agársky, Peter Ďurovka a Boris Záviš. Keď ide o starších ochotníkov, tak sa o hudobné čísla postarali spevácke skupiny, a to dievčenská, mužská a Sieň KIS bola primerane vyzdobená a tanečníci veselí

MELÓDIA ROKA 2011 NAŽIVO V STAREJ PAZOVE. Pieseň Pod obločkom v interpretácii Jaroslavy Vrškovej sa stala na základe počtu hlasov obecenstva v divadelnej sieni melódiou roka 2011. Toto hudobné podujatie v stredu 28. decembra 2011 po 11-krát usporiadala RTV Stará Pazova. Jaroslava Vršková sa ako interpretka slovenských ľudových piesní na tomto podujatí stala už po tretí raz víťazkou. Druhé miesto získala pieseň Otecko moj, mamko moja v podaní manželov Anny a Zdenka Jašovcov, ináč vlaňajších víťazov na melódii roka. Tretie miesto si s piesňou Nebola som veselá vyspievala Irena Topoľská. Spevákov sprevádzali dva orchestre – Pazovskí kacúri a Pazovskí sokoli. V revuálnej časti koncertu vystúpil známy pazovský spevák a harmonikár Vladimír Žolnaj-Žole. Ani tohto roku nevystala bohatá tombola. Na fotografii: Jaroslava Vršková (v kroji v strede), Anna a Zdenko Jašovci a Irena Topoľská. Z ľavej strany novinárky RTV Stará Pazova Jaroslava Klinková, Zdenka Kožíková a Anna Simonovićová. A. Lš. 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Repertoár ladený na mieru divákov možno nespomenúť, že spevákov a tanečníkov sprevádzal orchester pod vedením Miloslava Kardelisa. Na vystúpenie ochotníkov dbali ich umeleckí vedúci: Mária Pixiadesová, Vladimír Medveď, Ján Ravza, Mária Hlaváčová, M. Kardelis, Marko Srđević a Ján Privizer. Jednotlivé body zahlasovali

Anna Legíňová a Ivan Klinko. V novoročnej gratulácii sa riaditeľka KIS Anna Chrťanová-Leskovac orientovala viac na to, čo túto ustanovizeň očakáva v roku 2012. Na záverečný koncert roka si ochotníci KIS už rad rokov volajú aj hostí, ktorí potom s domácimi ochotníkmi spolu vystupujú. Tak bolo aj tentoraz, nuž si diváci mohli vypočuť aj pesničky v predvedení mladších a starších členov Hudobnej dielne DO RE MI, ako i chóru Spomenak z Nového Sadu. A o to, aby si diváci z estrády odniesli nielen umelecké zážitky, aj nejakú spomienku v tvare darčeka, sa postarali viacerí ochotní sponzori. E. Š.

ZIMNÉ RADOVÁNKY V STAREJ PAZOVE. V organizácii Spolku priateľov detí a mladých Nové Bánovce a Strediska pre kultúru Stará Pazova a za podpory Ministerstva kultúry sa koncom minulého roku v staropazovskej divadelnej sieni uskutočnilo zaujímavé detské hudobno-spevácke podujatie pod názvom Zimné radovánky. V programe účinkovali najmladší zo Starej Pazovy, Novej Pazovy, Nových Bánoviec, návštevníci školy cudzích jazykov Lingo a rytmickej skupiny Stile relax. Moderátorom podujatia bol Minja Subota, známy detský spevák a skladateľ. Na fotografii B. Pokorackého momentka z tohto programu. a. lš.

K U LT Ú R A SKICA PRE PORTRÉT JÁNOŠÍCKEJ UČITEĽKY VO VÝSLUŽBE ANNY KOLÁROVEJ

1970 sa spolu s rodinou presťahovala do Nového Sadu, kde pracovala ako korektorka, najprv v Hlase ľudu a neskoršie v Dnevniku. Po odchode do čiteľka vo výslužbe Anna Kolá- kovú večeru záväzne volali aj učiteľ- nách nebolo školených ľudí, učitelia výslužby sa s manželom Jánom znorová z Jánošíka patrí do prvej ge- ku. Okrem večere učiteľka dostala aj boli zapojení do celkového spolo- vu vrátili do Jánošíka. nerácie slovenských učiteľov vo Voj- trochu mäsa a klobásu domov. A čenského života v osade. Tak tomu – Človek v tomto veku túži po povodine. Ihneď po skončení učiteľ- keď sa dieťa zapisovalo do prvej trie- bolo aj v Jánošíku. Anna Kolárová mie- koji, – hovorí. – Skôr, keď sme z Noskej školy vtedajšie osvetové vrchnos- dy, rodičia učiteľke záväzne priniesli ni, že tie povojnové generácie učite- vého Sadu prichádzali do Jánošíka, ti ju zaradili do Jánošíka. kohúta. ľov veľmi prispeli k tomu, aby sa Já- často som sa opytovala: Bože, žije tu – Vtedy som nevedela vonkon– Neviem, čo to znamenalo, ale nošík stal tým, čím dnes je – moder- niekto? A veru žil, aj keď dedina čascom nič o Jánošíku, – spomína si dnes. predpokladám, že sa tým spôsobom nou a urbanizovanou osadou. Učitelia to bola pustá. Vtedy mi ten pokoj pre– Keď som prišla do Alibunáru, pri- chceli zavďačiť, že sa budem s ich die- mali zvlášť veľký vplyv na kultúrny ži- kážal. Teraz mi to zodpovedá. Dohlásila som sa v obci, povedala kto ťaťom trápiť, aby som ho vyviedla na vot v osade. konca teraz mi prekáža mestský hluk, – Robili sme skutočne rýchlosť života, premávka... Všetci všeličo. Ja osobne som niekam náhlia. Človek môže spadnúť, bola pri zrode knižnice, a ale si ho nikto nevšimne, nepristaví sa spolu s ostatnými sme na- pri ňom, aby mu pomohol. Na dedicvičovali i divadlo, aj keď ne sa také niečo nemôže stať. Každý sme o režisérskej práci nevie o každom. Skorej mi to prekážavedeli takmer nič. Pri nalo, teraz veru nie. Vedomá som si toho, cvičovaní sme sa čo zväč- že nie som sama. Človek v meste je ša správali podľa poky- vždy sám, aj napriek tomu, že vôkol nov, ktoré si možno v di- seba má tisíce ľudí. Nielenže sa vrátila do Jánošíka, vadelnej hre prečítať na ale sa znovu zapojila do spoločenského života, ktorého sa aj napriek úctyhodným 80 rokom na pleciach ani po tieto dni nevzdáva. Je totiž predsedníčkou Spolku žien Jánošíčanka, ktorý práve v týchto Anna Kolárová (vľavo) s jednou z prvých generácií dňoch kvituje pozoruhodné v základnej škole v Jánošíku výsledky. som a kam idem, a oni mi povedali, správnu cestu, – hovorí. – Vtedy v osa– Myslím si, že ešte môžem aby som počkala, kým príde rošpont, de bolo skutočne mnoho detí. Vo pomôcť a poradiť mladším, a ktorý ma zavezie do Jánošíka. Pane chvíli môjho príchodu ich bolo vyše to ma vedie. Okrem toho po Bože, a čo je to rošpont? pomyslela 350. Od prvého po štvrtý ročník sme ukončení domácich prác mi Riadiac sa pravidlom, že sa človek učí, som si. Vysvetlili mi, že je to záprahový mali dve triedy, ale sa počet detí v starkým je živý, v pokročilom veku zdolala zostáva mnoho voľného času, voz, ktorý preváža politických akti- ších ročníkoch významne zmenšoval, základy počítačovej techniky ktorý podľa mňa možno uživistov a úradníkov do Alibunáru na za- lebo ešte stále panovala mienka, že točnejšie využiť, ako len sedieť sadnutia alebo vybaviť iné úradné zá- „motyku možno ťahať aj bez školy“. konci jednotlivých viet (napr. povie pred televíznou obrazovkou a pozeležitosti. Neskoršie som sa od Jáno- K tomu dievky so svojimi matkami za- nahnevane, veselo vykríkne, zapla- rať bezvýznamné seriály. Svet však šíčanov dozvedela, že občania, ktorí čali odchádzať do Belehradu slúžiť. Z če...). Po troche sme však poslúchli aj predsa zostáva na mladých, preto sa mali voz a kone, boli povinní vlastnú intuíciu a her- neustále snažím do všetkého zapojiť podľa potreby, keď na nich pricom sme dávali poky- mladé sily a posmeliť ich, aby zotrvali. šiel rad, zapriahnuť koňa a hyny na základe toho, ako Ľudia vo vašom veku často cúvabaj so súdruhmi do Alibunáru. sme si predstavili niek- jú pred výdobytkami doby, vedy, Moje prvé stretnutie s osadou torú postavu. Folklór technológie... Vy však bežne použíbolo dosť nepríjemné. Blata bol tiež obľúbený. Ba vate počítač, internet, mobilný teleneúrekom, dvory ohradené nadokonca si myslím, že fón... bíjanými múrikmi, prikrytými záujem o folklór, práve – Nezhodujem sa s mojimi rovesmaštaľným hnojom. Z jedného tak ako aj dnes, bol níkmi, ale aj s omnoho mladšími ľuďkonca osady dovidím na druhý omnoho väčší ako o mi, ktorí zvyknú povedať: Ja to už nekoniec, kde sa belejú kŕdle husí. divadlo. Tance viac-me- potrebujem. Nech sa učia mladí. Rada Pre mňa to bolo skutočne nenej nacvičovala učiteľ- robím na počítači. Mám svoj a manobvyklé. Nikdy predtým som ka Dudková. Výsledky žel svoj, lebo sa nám záujmy rozlišutaké niečo nevidela. Bola som tej našej práce sme jú. Pokým on prostredníctvom interohromená. predkladali v kultúrno- netu sleduje politické udalosti, ja si na Podľa slov našej spolube- Anna Kolárová (sedí) na nedávnom podujatí Vôňa umeleckých progra- internete vyhľadávam iné, alebo sedníčky Jánošík v tom čase bol a chuť Deliblatskej piesočiny v Banátskom Karlovci moch, ktoré sme zá- chcem mailom zaslať list dcére do Riveľmi odľahlá osada. Nemal väzne museli usporia- jeky, písať projekty pre spolok. Človek elektrický prúd, vodovod, predajňu, tých dôvodov v starších ročníkoch dať pri príležitosti každého štátneho sa nikdy nesmie uspokojiť s tým, čo mäsiareň, pekáreň... Ľudia ani o rádiu bola iba jedna trieda, ale v nej bolo aj sviatku. Tie programy boli skutočne vie. Vždy sa mi páčilo, keď som sa nevedeli. Robili si svoju robotu a boli viac ako 40 detí. V takých triedach bohaté a pestré a návštevnosť obča- mohla naučiť niečo nové. Nie naspokojní. Veľa sa však kamarátili. bolo veľmi ťažko pracovať. nov bola výnimočná. darmo sa hovorí, že človek sa učí, kým Schádzali sa na sedačkách, ilečkách, Je všeobecne známe, že v tých Anna Kolárová v takejto priekop- je živý. priadkach, zabíjačkách. Na zabíjač- povojnových rokoch, keď na dedi- níckej práci zotrvala 20 rokov. Roku V. Hudec

Čože je to osemdesiatka U

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S ANNOU ĐURĐEVIĆOVOU, DIRIGENTKOU STAROPAZOVSKÉHO ZMIEŠANÉHO SPEVÁCKEHO ZBORU TÍLIA

Kto má vôľu spievať, medzi nami je vítaný Z

miešaný spevácky zbor Tília v práca v jubilujúcom zbore. Starej Pazove úspešne pôsobí – Kedy ste začali pracouž desať rokov. Založený bol v vať so zborom? Pravdeporoku 2001 a na nedávno usporia- dobne, keď ste odišli do danom výročnom koncerte čle- dôchodku, však? novia zboru s dirigentkou Annou – Nie, rok skôr. V škole som Staropazovský Zmiešaný spevácky zbor Tília Đurđevićovu, hosťmi z vždy mala chór, Petrovca (Komorným orchester, vystúpenia ne miestnosti, lebo potrebujeme Ľupči navštívili starý hrad, kde zborom Musica viva) a a začala som uvažo- ticho, hudobný nástroj, tridsať sme mali príležitosť vidieť najdomácim obecenvať, ako to bude, keď stoličiek... Veľmi ochotne nás vte- staršiu, až 600-ročnú lipu a po lastvom si pripomenuli pôjdem do výslužby. dy prijali do miestností evanje- tinsky lipa je tília. Keď sme tú toto vzácne jubileum. Predpokladala som, lickej fary. Pondelok a streda sú lipu videli, rozhodli sme sa, že S koncertom venovaže mi to všetko bude dni určené pre zborový spev a to budeme Tília, ktorá bude trvať asným desaťročnici pôchybovať. Náhodou sa nikdy nemení. Tília pracuje i pri poň toľko rokov... Ináč často vysobenia je veľmi spopráve vtedy Martina spolku i v rámci evanjelického stupujeme na rôznych prehliadkojná aj samotná diriLitavská ako režisérka zboru v Starej Pazove. A práve prí- kach a trikrát sme účinkovali na gentka Anna Đurđechystala divadelné chodom na faru sme si obohatili vojvodinskom festivale v Rume, vićová. „Spokojná som Anna Đurđevićová predstavenie Bez repertoár cirkevnými piesňami. medzi desiatimi najlepšími zbornielen s tým, ako sme Boha na svete a do V spolku sme boli prevažne via- mi, čo je pre nás veľký plus. V roku zaspievali skladby, ale i s tým, že predstavenia potrebovala niekoľ- zaní za úpravy ľudových piesní, 2009 sme tam získali bronzovú sa nám na výročnom koncerte ko cirkevných pesní. Martina zoz- eventuálne za hymnické alebo plaketu. Počet členov v tomto spevácochotne pripojili naši bývalí čle- bierala vtedy asi 19 skúsených príležitostné piesne. Keď sme zanovia, tiež s družbou po koncer- spevákov a poprosila ma, či by som čali mávať skúšky na fare, od nás kom zbore sa mení, ale stále ich te v miestnostiach spolku.“ Na to s nimi nemohla nacvičiť. Sa- sa, samozrejme, očakávalo, že bu- je od 26 do 34. Ako staropatento oslavný koncert sa Zmieša- mozrejme, že som ju neodmietla, deme vystupovať i na cirkevných zovská Tília dospievala, tak sa ný spevácky zbor Tília osobitne ani a keď som počula, ako tí speváci podujatiach. A ja sama som me- zvyšovali aj jej ciele, a do repernepripravoval, ale z bohatého re- spievajú, presvedčila som ich, aby dzičasom mala príležitosť absol- toáru si jej členovia postupne pertoáru povyberali iba to, čo zostali aj naďalej. Tak ako vtedy, aj vovať i seminár na Slovensku, od- priraďovali i srbské a iné piesne. považovali, že bude najprimera- teraz všetci majú veľkú chuť pra- kiaľ som si priniesla cirkevnú lite- Radi sa stretávajú a spolupracunejšie pri takejto príležitosti. Po- covať v zbore a odvtedy sme sa ratúru upravenú pre zborový spev, jú aj s inými speváckymi zbormi. ktorá mi veľmi pomohla v práci. Pani dirigentka, ináč aj kantorka dali ho tak, ako najlepšie vedia – viac ani nerozchádzali. – Počas desaťročného pôso- v staropazovskom cirkevnom z celého srdca, preto sa koncert – Zmiešaný spevácky zbor Tívydaril. lia je programovou formou benia členovia zboru Tília mali zbore, si stále uctieva svojich zájazdy i na Slovensku a vy- spevákov, rozumie im, čo je vzácAnna Đurđevićová dlho praco- SKUS hrdinu Janka Čmelíka. vala ako učiteľka hudby v tamoj– Áno, ale keď sa začali práce na stupovali i na medzinárodných nym predpokladom i na ďalšiu zdarnú prácu. šej Základnej škole hrdinu Janka rekonštrukcii povaly v spolku, pre festivaloch. – V roku 2006 sme v Slovenskej Anna Lešťanová Čmelíka, ale nás viac zaujímala jej skúšky sme tam nemali adekvát-

V KOVAČICKOM KOSTOLE

Tradičný Štefanský koncert pondelok 26. decembra 2011 cirkevný zbor II slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kovačici bol organizátorom 12. tradičného Štefanského koncertu. Všetkých milovníkov duchovnej hudby v chráme Božom v Kovačici privítala velebná pani farárka ThMgr. Anna Petráková. Na Štefanskom koncerte vystúpili: Bc. Martin Beran a MgA. Janko Siroma, ktorí zahrali na organe známe svetové skladby, tiež zmiešaný a mládežnícky cirkevný spevokol pod taktovkou kantorky Anny Zlocho-

14. 1. 2012

2 /4473/

vej, ženský cirkevný spevokol a ochotníci Domu kultúry 3. októbra v Kovačici (ŽSS Sláviky, MSS Bohémi, MSS Rovina a Ľudový orchester Rosička) pod taktovkou hudobníka Jána Marku, Dychový orchester a rocková kapela The Blue Room. Po prvýkrát sa stalo to, že návštevníci Štefanského koncertu, ktorí v kostole vyplnili všetky miesta až do posledného, účastníkov odmenili potleskom. Štefanský koncert spoločným prednesom uzavreli ženský cirkevný spevokol Kresťanské srdcia,

HLAS ĽUDU

Nových mladých tvárí v mládežníckom cirkevnom spevokole z roka na rok pribúda

Sláviky, Bohémi a Rosička, ktorí zaspievali jednu z najkrajších kres-

ťanských piesní Tichá noc. A. Chalupová

K U LT Ú R A Z ČINNOSTI NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

V znamení najmladších D

oterajšie aktivity žiakov v základných školách v Novom Sade a v okolí, najmä tie, aby sa prostredníctvom tradičných spoločných ročných programov vplývalo na zachovanie jazyka, novosadskí matičiari vždy vítali a podporovali. Aj tradičné vianočné a veľkonočné podujatia najmladších zamerané najmä na vštepovanie cirkevného povedomia, ako i aktivity SKC P. J. Šafárika usmernené na zachovanie a pestovanie kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Aj napriek tomu, že programy detí v Novom Sade nie sú žiadnou novinkou, vianočný venček v podobe darčeka, ktorý najmladší Novosadčania na pravidelnom mesačnom podujatí v stredu 4. januára 2012 matičiarom uvili z kvietkov v podobe divadielka,

kolied a piesní, bol predsa osobitným. Realizátorky projektu Nezabudnime po slovensky Aneta a Andrea Lomenové a Anna Drie-

odvďačiť. Ako vianočný darček predseda MOMS Jaroslav Feldy im tentoraz predstavil našu dnes najtvorivejšiu spisovateľku pre deti – profesorku Máriu Kotvášovú-Jonášovú. O tom, že ten darček stál za to, nasvedčuje i nemilá a priam nepochopiteľná príhoda, ktorú

Pútavým prejavom a darčekmi hostka večierka spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová potešila najmladších Novosadčanov (Foto: P. Ľ.)

ňovská pod taktovkou predsedníčky združenia Kultúra na dlani Anny Brtkovej príjemne prekvapili matičiarov, ktorí sa im za to vedeli

treba dať najavo, aby sa nikomu a nikdy viac nezopakovala. V čase, keď sa hostka, spisovateľka M. Kotvášová-Jonášová srdečne pri-

hovárala najmladším, žiaľ, našiel sa i taký, ktorý sa pomocou sladkostí iba z jemu známych príčin pokúsil deti vylákať do druhej miestnosti... Milé slová a darčeky v podobe kníh, ktoré deťom hostka delila zdarma, nepríjemnú situáciu našťastie predsa rýchlo prekonali... Druhá časť večierka patrila starším. Matičiarom sa najprv prihovoril čestný predseda MSS Rastislav Surový a prednesom krásneho slova Elena Surová. Tretia časť vianočného matičného posedenia bola venovaná prednáške. Velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský, pútavo hovoril na tému: Historické a zemepisné zázemie vianočných sviatkov s archeologickými prvkami. Vydarenému matično-cirkevnému večierku sa tešili početní návštevníci, ktorí veľkú sieň na starej fare obsadili takmer do posledného miesta. J. F.

SVIATOSŤ K ZJAVENIU KRISTA PÁNA V NOVOM SADE

Plesalo srdce, jasala duša S

vetlo betlehemskej hviezdy zasvietilo aj v novosadskom evanjelickom chráme Božom. Na konci vianočných sviatkov podľa gregoriánskeho kalendára a na začiatku osláv podľa juliánskeho kalendára 6. januára 2012 – na sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, sa v novosadskom kostole opäť zhromaždili veriaci. Zaujímavú a poučnú prednášku s vianočnou tematikou mal velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský. Hovoril o betlehemskej hviezde z vedeckého aspektu dejín hvezdárstva a súčasnej astronómie, o vianočných koledách z národopisného uhla, ako i o vianočnom stromčeku vo svetle etnológie a etnografie. Pritom zdôraznil: „Prednášku o mudrcoch z východu počúvajú každoročne milióny ľudí. Betlehemská hviezda, neoddeliteľný symbol Novosadské deti v divadelnej scénke sprítomnili narodenie Vianoc, sprevádza ľudí aj inak v živote. Kres- Krista Pána v Betleheme ťanstvo podľa nej oslavuje Vianoce. V tme ľudskej nenávisti a stratenosti svieti svetlo Kristovej lá- bríniovej. Známe vianočné piesne zaspievali sólistky O. Gabríniová a Anna Zorňanová (po anglicky). Bachove sky a večnosti...“ Sviatosť pokračovala divadielkom pred oltárom o ra- skladby na organe zahral Marek Stupavský. Hudbou a dostnej udalosti narodenia Spasiteľa v Betleheme v spevom sa predstavilo aj vokálne trio zo Selenče: Leopredvedení novosadských detí, ktoré nacvičili Aneta nóra Súdiová, Anna Berédiová a Ľudmila Ragová. Na a Andrea Lomenové, Anna Drieňovská a Anna Brtko- záver odznela známa pieseň Tichá noc v predvedení vá. Do osláv sviatku Troch kráľov pekne zapadol aj vý- spoločného orchestra, v ktorom zvlášť pekne zaznel stup staršieho zmiešaného spevokolu novosadského cimbal. Bol to podvečer v novosadskom kostole, keď zboru (dirigentka Anna Crveniová), ženského kona záver vianočných sviatkov opäť plesali srdcia a jamorného zboru (dirigent Janko Zorjan), zmiešaného sali duše Novosadčanov. J. Pucovský zboru Agapé pod vedením J. Zorjana a Olivery Ga-

14. 1. 2012

Chýrnik PETROVEC. V pondelok 26. decembra 2011 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla Divadlo VHV Petrovec uviedlo v poradí druhú reprízu predstavenia Óda na rovinu v réžii Petra Serge Butka. J. Č-p NOVÝ SAD. V sobotu 21. januára 2012 v miestnostiach Starej fary, Ulica Vuka Karadžića č. 2, o 19. hodine MOMS Nový Sad organizuje tradičné oslavy mien novosadských Slovákov. Pri chutnej večeri hostí bude zabávať ľudový orchester – ako obvykle bez ozvučenia. MOMS Nový Sad

2 /4473/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICA V TLAČI

Status o insite restížny srbský mesačník Status venoval vo svojom novom stosiedmom čísle deväť strán insitnému umeniu Kovačice. Text Dragany Nikoletićovej Insitní umelci z Kovačice s nadtitulkom Dedičstvo vyšiel v edícii Nemateriálne kultúrne dedičstvo Srbska za podpory Ministerstva kultúry, informovania a informačnej spoločnosti. Celkovo príspevok je pekným prínosom do propagácie insitného umenia v stredisku banátskych Slovákov. V článku sa ale vyskytuje zopár faktografických chýb, okrem iného i v časti o oblastiach, z ktorých Slováci prišli do týchto končín. Niektoré informácie z úvodnej časti textu (medzníky v dejinách insity v Kovačici) si vojvodinskí Slováci mohli prečítať v iných

médiách pred niekoľkými rokmi (Národný kalendár, Rovina). Druhá časť príspevku je venovaná maliarskym opusom Martina Jonáša, spoluzakladateľovi kovačickej insity, najznámejšej maliarke Zuzane Chalupovej a Jánovi Kňazovicovi, maliarovi ultramarínových nocí. Zo súčasnej tretej generácie insitných umelcov z Kovačice je iba jeden odsek len pre jedného maliara (Ján Glózik). Kovačický október ako ústredné podujatie Galérie insitného umenia a kultúrneho turizmu mestečka sa spomína iba okrajovo. Nie je zaznamenaný ani význam iných akcií, súkromných galérií a ateliérov, kustódov a zberateľov tvorby insitného umenia v šiestich desaťročiach kontinuity maliarstva na

insitného umelca), dve maľby Jána Kňazovica a po jedna Ondreja Veňarského a Jána Strakúšeka. Mesačník Status začal vychádzať 13. júla 1998. Vtedy bolo vytlačené ešte jedno dvojčíslo a v januári 1999 i štvrté. Od piateho čísla (jún 2002) vychádza mienkotvorný belehradský mesačník v kontinuite, pod taktovkou šéfredaktora Slavišu Lekića. Počas roka je v predaji desať čísel. Od stého čísla na sklonku jari 2011 vychádza v pozmenenom formáte. Je magazínom západného typu (inak nelicenčné Prvá deviatich strán venovaných periodikum) s modernou grainsitnému umeniu Kovačice fickou úpravou a zmesou exzáklade prirodzeného talentu. kluzivity, pátrajúcej žurnalistiky a Dôraz je na reprodukciách olejo- ľahkého a pritom kvalitného pímalieb. Do článku je zaradených sania. Zbavený je dennej politiky až deväť reprodukcií Zuzany Cha- a afér. Heslom Statusu je norlupovej, Martina Jonáša (štyri málna komunikácia. olejomaľby a jediná fotografia Ján Špringeľ

RUSKÉ ÚŽITKOVÉ UMENIE A UMELECKÉ REMESLÁ U NÁS

Dýchali krásou osledných pár rokov sa belehradská galéria Progres postupne stáva tradičným dejiskom výstav ruského úžitkového ume-

leckej tvorivosti a remeselníctva Sankt-Petersburgu a Leningradskej oblasti, mimovládna organizácia Sieň remeselníctva spolu

Niektoré ukážky ruskej tradície

V prvom pláne kvety

nia u nás. Spravidla dvakrát za rok: na Veľkú noc a počas novoročných a vianočných sviatkov. Od polovice decembra 2011 do prvých dní po sviatkoch trvala v jej priestoroch pestrá Novoročná výstava umeleckých remesiel. Zorganizovali ju Združenie ľudovej ume14. 1. 2012

2 /4473/

s našou Asociáciou starých umeleckých remesiel Srbska. Desiatky ruských a našich remeselníkov a výrobných dielní prezentovali stovky exponátov rozličného zloženia a koloritu, Dekoratívnosť ako dominanta

HLAS ĽUDU

z ktorých mnohé poslúžili ako trefné novoročné, prípadne vianočné darčeky. Bolo tam namaľovaných pohárov a fliaš, i obrazov z lístia, i krásnych šálov a výšiviek, aj sošiek z rôznych materiálov, aj unikátnych kúskov bižutérie, i originálnych prsteňov, náušníc, náramkov... Ľudia a krajiny si môžu i umením byť blízke, zvlášť keď ono krásou dýcha. A je to potom obojstranná pýcha. O. Filip

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Úspešná verejná hodina hudobnej kultúry U

ž päť rokov v Starej Pazove so žiakmi, ktorí prejavujú záujem o hudobnú, pracujú profesori hudobnej kultúry: Ana Mijuškovićová (husle), Marija Ivanovićová (flauta) z Belehradu a Slavoljub Aleksić (klavír, harmonika) zo Starej Pazovy. Hudobná škola v Starej Pazove ešte stále nie je oficiálne otvorená, no požiadavka, aby sa stala vysunutým oddelelením hudobnej školy v Rume, je už podaná na Ministerstve osvety. Na verejných hodinách a koncertoch malí hudobníci rodičom a príbuzným prezentujú nielen získané vedomosti, ale si ich aj upevňujú pred skúškami. Vďaka permanentnej a vytrvalej práci zo 20 žiakov tejto školy z roka na rok dosahnujú čoraz lep-

Po koncerte vznikla aj táto spoločná fotografia (foto: Vladimír Kabas)

šie výsledky, o čom svedčí i prvá usporiadaná verejná hodina hu-

dobnej kultúry na polroku. Konala sa vo štvrtok 29. decembra 2011

v učebni staropazovskej Základnej školy Boška Palkovljevića Pinkiho, kde sa dvakrát týždenne realizujú hudobné cvičby staropazovských nádejných hudobníkov. Na decembrovej verejnej hodine na husliach zahrali Milan Šaš, Ivan Agarský, Andrea Medveďová, Ivor Šaš, na flaute Marína Domoniová (hostka, ktorá sa chystá na strednú hudobnú školu), Dária Kabasová, Anna Domoniová, Ela Balážová, Alenka Lakatošová, na klavíri Janko Topoľský. Rodičov a príbuzných títo nádejní hudobníci, žiaci tamojšej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, prekvapili aj niektorými špeciálnymi bodmi, keď spoločne zahrali a vystúpili so svojimi profesormi. A. Lš.

NAJNOVŠIU KNIHU Boru Đorđevića čiže Boru Čorbu, legendy srbského rocku, pod názvom Šta je pesnik hteo da kaže, predstavili pazovskému obecenstvu v utorok 27. decembra 2011 vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy, v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova. V tejto v poradí ôsmej knihe, ktorá bola najpredávanejšou knihou na vlaňajšom veľtrhu kníh, autor uvádza ako vznikli niektoré z najpopulárnejších piesní skupiny Riblja čorba (Lutka sa naslovne strane, Dva dinara druže, Dobro jutro, Na zapadu ništa novo…), ktorá na týchto priestoroch pôsobí už vyše 30 rokov. V knihe autor upriamil pozornosť i na niektoré z najnovšieho 19 študijného cédečka tejto skupiny. Na premiére knihy, ktorej vydavateľom je Kompánia Novosti, hovorili aj Alexander Bako, riaditeľ strediska, a Miša Aleksić, dlhoročný Borov spolupracovník v skupine. Na fotografii: (zľava) Miša Aleksić, Bora Đordević a Alexander Bako. a. lš.

Komu to hrach pod nohy? (reagovanie na článok Slovenčina venovaná deťom, Hlas ľudu, č. 52 z 24. 12. 2011, s. 50) lovenčina v Novom Sade je podľa autorky tohto textu údajne „zanedbaná“ a treba ju zachraňovať. Nikde však nie je jednoznačne napísané, kto slovenčinu zanedbáva a na základe čoho prišla k takému uzáveru. Zisťujeme, že „zanedbanú“ slovenčinu v Novom Sade „zachraňovali“ a „pozdvihovali jej úroveň“ „ambiciózne študentky“ prostredníctvom dielní v SKC P. J. Šafárika, i to, že dielne navštevovalo „okolo 25 detí“, ktoré „po úspešne absolvovaných hodinách v dielňach boli odmenené sladkosťami, z čoho mali najväčšiu radosť“. Cukríky – hej! Veď na hodinách slovenčiny sa neraz osladíme cukríkmi. No naši žiaci majú predsa najväčšiu radosť z pätiek. Profesori v žiadnom prípade nezanedbávajú slovenčinu, v špecifických podmienkach ju

roky úspešne pestujú a húževnate bojujú o každého žiaka. Svedčia o tom i uznania našim žiakom na recitačných a jazykových súťažiach, ako i na divadelných prehliadkach. Výučbou slovenčiny v Novom Sade a okolitých osadách je zahrnutých bezmála 200 žiakov z asi 21 škôl. Predpokladáme, že autorka textu tieto fakty nepozná, keďže o slovenčine píše tak akoby sa v školách ani nevyučovala, a počet žiakov, ktorí sa zúčastnili v dielňach, sa jej zdá prijateľný. Z úhrnného počtu detí, ktoré chodia na slovenčinu, je to len takých 12,5 %. Nie je to až príliš málo? Nesypme si hrach pod nohy! O spomínaných dielňach profesorov nikto neinformoval. Azda zabúdajú, že oni sú tí, ktorí mohli odbornou radou pomôcť študentkám, mohli

prispieť k väčšej návštevnosti, lebo majú údaje o žiakoch a na hodinách priamo mohli propagovať túto aktivitu. Veď učitelia sú tí, ktorí vždy naplnia sieň SKC P. J. Šafárika deťmi! Užitočnejšie by však bolo projektom získané prostriedky usmerniť na to, aby aspoň najúspešnejší žiaci pobudli zopár dní na letnom tábore na Slovensku alebo v družbe s rovesníkmi z Tisovca. Poznáte krajšiu a užitočnejšiu motiváciu, aby deti potom s radosťou navštevovali aj hodiny slovenčiny? Dielňami sa slovenčina v Novom Sade a okolí sotva zachráni, lebo sú len jednou z aktivít v práci so žiakmi. A nezachránia ju ani tí Slováci, ktorí „svoj materinský jazyk nepokladajú za plnohodnotný“, lebo si ich sotva niekto získa. Viera Fedelová a Milina Struháriková, profesorky slovenského jazyka a literatúry, a Mária Kukučková-Supeková, učiteľka triednej výučby 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A EŠTE JEDEN POHĽAD NA NÁRODNÝ KALENDÁR 2012

Podarené ochudobňovanie kultúrneho života Č ítanie na celý priestupný rok 2012, ako mnohí nazývajú Národný kalendár, je určite príjemným, ale aj menej príjemným prekvapením. Totiž ani zostavovateľovi kalendára Vladimírovi Valentíkovi, ale ani členom redakcie nenapadlo zaradiť medzi početné príspevky ešte jeden, ktorý by sumoval vlaňajšiu činnosť Matice slovenskej v Srbsku, ktorá sa roku 2012 dožíva svojej osemdesiatky, a jej (bez ohľadu na to, z akého zorného uhla sa pozeráme) najväčšie podujatie v roku – Slovenské národné slávnosti, ktoré sa práve vlani dožili svojho jubilejného 50. ročníka. Slávnosti jubilovali, na čo upozornil vydarený plagát autorky Ole Torday, Slávnosti na výstavách, usporiadaných im na počesť, do Petrovca priviedli majstrov umeleckej fotografie aj zo zámoria, ale aj zo Slovenska, aby sa návštevníci nasýtili krás zachyteného okamihu, aby sa poučili o dejinách 150-ročných Dobanoviec, tvrdého života na Slovensku, amatérskych prejavov umelcov, ktoré sa len tak nazývajú, lebo vskutku mnohé z nich by mohli konkurovať aj profesionálom... Slávnosti neprebiehali len na vydarených spomenutých a nespomenutých výstavách a jediné, o čom sa možno dočítať z kalendára, je, že na SNS 2011 bol Jarmok umenia, tiež vydarený a ná-

ležite navštívený. Šikovne spracovaný text Anny Dudášovej dolial zároveň aj do počtu „odsledovaných“ osád, v ktorých ešte žijú Slováci, čím vskutku zostavovatelia jedným úderom zabili dve muchy: dostali ucelený text o jarmoku a zároveň si navýšili počet osád spomenutých v kalendári. Slovo sa neutratilo na otvárací program SNS 2011, na matičné zhromaždenie, na galakoncerty, ktoré prilákali ohromný počet divákov. A vôbec, nepodarilo sa nám zistiť, kto komu udelil také právo, aby odignoroval cca 1 200 účastníkov v slávnosťových programoch, bez toho, aby cítil potrebu sa o nich zmieniť, aby sa napr. aj čulá vydavateľská činnosť MSS, ako aj časti zo slávnosťového programu nestali len suchými faktmi napočítanými v Kronike nášho národného života, ktorý podpísal Michal Ďuga. Už aj tým, že kultúrne podujatia, o ktorých sa dozvedáme z Kroniky nášho kultúrneho života, a najmä tie, ktoré prebiehali v Petrovci a ktoré si vyžiadali bezmála štyri strany drobulinkého písma tohto príspevku, sú jasným dôkazom, že sa o ne znamenitou časťou pričinili matičiari. Čiže zostavovatelia kalendára si o. i. aj dokonale protirečia. Na jednej strane si museli povedať, čo je, tu je, a napočítať matičné aktivity, ktoré sa (čuduj sa, svete!) prihodili, na

Spýtam sa mamu... ielenže je náš jazyk preplavený srbizmami, poslovenčenými srbskými tvarmi, ale si srbčina zamiešala prsty aj do gramatických tvarov. Jedným z nich je aj tento vysunutý v titulku, keď so slovesami z okruhu opýtať sa nenáležite používame predmet v akuzatíve alebo v datíve. V našej slovenčine pod vplyvom srbčiny a z nevedomosti so slovesami opýtať sa, opytovať sa, pýtať sa, spýtať sa, spytovať sa, vypytovať sa, spájame podstatné meno v akuzatíve, tak ako je to v srbčine. Problémy tu nastávajú len pri ženskom a strednom rode, ale aj v jednotnom, aj v množnom čísle, z čoho potom vznikajú nenáležité slovné spojenia. V slovenčine sa teda so slovesami z okruhu pýtať sa musí použiť len a len genitív. Ten rozdiel medzi slovenčinou a srbčinou nebadať pri podstatných menách mužského rodu, lebo aj v slovenčine, aj v srbčine genitív: „Spýtam sa profesora.“ a akuzatív: „Počkám profesora.“ majú – ako vidno – rovnaký tvar. Keď ide o ženský a stredný rod, v našej slovenčine sú totiž rozšírené

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

takéto tvary: „Spýtam sa mamu, či môžem ísť na prechádzku.“; „Novinár sa opýtal lektorku, či to dobre napísal.“; „Pán doktor sa pýtal dieťa na matkino zdravie.“; „Spýtame sa učiteľky, kedy máme prísť do školy.“; „Moja mama sa vypytovala kamarátky.“ Občas tu vieme použiť aj tvar datívu, napr.: „Opýtaj sa mame, či ti dovolí ísť do divadla.“; „Vypytovala sa susede Kate o bohviečom.“ V spisovnej slovenčine takéto tvary neobstoja, predmet sa musí spájať s genitívom, a tak náležite tieto a týmto podobné vety majú takto znieť: „Spýtam sa mamy, či môžem ísť na prechádzku.“; „Novinár sa opýtal lektorky, či to dobre napísal.“; „Pán doktor sa pýtal dieťaťa na matkino zdravie.“; „Spýtame sa učiteliek, kedy máme prísť do školy.“; „Moja mama sa vypytovala kamarátok.“; „Opýtaj sa mamy, či ti dovolí ísť do divadla.“; „Vypytovala sa susedy Katy o bohviečom.“ Niektoré príklady sa možno zdajú čudné, ale z gramatického hľadiska tieto tvary budú spisovné, len keď predmet bude v genitíve. ah

druhej strane nikto nenašiel za potrebné spísať o nich ucelený text. Aj Anna Francistyová, autorka textu Vlani sme kráčali vyšliapanými koľajami, kráčala pravdepodobne určenými koľajami a nepomýlila sa v uvádzaní početných podnikaní na našom kultúrnom poli. Maticu a jej aktivity nespomenula ani raz. „Chyba“ sa však prihodila Kataríne Mosnákovej, ktorá píšuc o jubilantovi, maliarovi Jaroslavovi Šimovičovi spomenula, že jeho vernisáž sa konala 4. augusta ako súčasť programu 50. Slovenských národných slávností. Veríme, že keby sa k matičným aktivitám pristupovalo s dobrým umyslom, to by v žiadnom prípade neochudobnilo náš kultúrny svet, ale ani Národný kalendár na bežný rok. Iba by ho obohatilo, dokazujúc, že aj v rozličných prístupoch a pohľadoch je väčšina z tých, ktorí ten svet kreujú, predsa len na tej istej strane a snaží sa o spoločný cieľ – zachovať tradíciu, našu reč, vážiť si dejiny... Je to až také ťažké pochopiť, že aj vlaňajšie, jubilejné SNS 2011, budú po rokoch našimi dejinami, dokumentom o našich kultúrnych dosahoch a že by sa o toto spoznanie nemali schválne oberať budúce generácie? Jarmila Pálenkášová

IN MEMORIAM

Zuzana Martišová 21. 7. 1943 – 2. 1. 2012 Po dlhej a neúprosnej chorobe vo Vršci začiatkom roku usnula penzistka Hlasu ľudu Zuzana Martišová. Narodila sa v Kysáči, kde zakončila i základnú školu. V školení pokračovala na vychovávateľskej škole v Novom Sade, aby potom pracovala ako vychovávateľka v Padine. Neskoršie skončila Vyššiu pedagogickú školu a v Novom Žedniku učila výtvarnú kultúru. Prvého októbra 1970 sa zamestnala ako technická redaktorka vo vtedajšom Obzore, v Novom Sade. Neskoršie bola tajomníčkou redakcie Hlasu ľudu, a to do 1. júna 1986, keď odišla do invalidného dôchodku. Jej tuzemský život sa ukončil v 69. roku života. Pochovaná bola 4. januára 2012 na kysáčskom cintoríne. Životom neraz ťažko skúšaná, odolávala mu ako vládla a dokázala: tak na pracoviskách a pôsobiskách, ako aj v rokoch dôchodcovských. Česť jej pamiatke! E. Š.

K U LT Ú R A

OZNAMY

IN MEMORIAM

Pavel Nemček-Kapko (Kovačica 2. októbra 1951 – Pančevo 1. januára 2012) tovky spoluobčanov, hudobníkov a pedagógov aj z iných osád vyprevadilo na poslednú cestu v jeho rodnej Kovačici v utorok 3. januára Pavla Nemčeka-Kapku. Hudobný pedagóg Pavel Nemček talent zdedil od otca, kantora a člena chýrečného orchestra bratov Nemčekovcov. Výnimočné nadanie prejavoval už na školských podujatiach. Vyškolil sa za hudobného pedagóga. Hudba sa stala jeho povolaním. V Základnej škole Mladých pokolení pôsobil od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Pre zdravotné problémy odišiel do predčasného dôchodku pred dvoma rokmi. Tvorivých síl a energie mal i v posledných týždňoch. Lásku k hudbe nevštepoval mladším pokoleniam iba v základnej škole. Pavel Nemček-Kapko bol popredným predstaviteľom Folklórneho súboru V šírom poli hruška. Hruškárom bol viac ako 45 rokov. Upravoval piesne nielen pre orchester Rosička, ale i pre skupinu Rovina. Bol spoluzakladateľom a tretím vedúcim ľudového orchestra Rosička, ideovým tvorcom detského festivalu pôvodných slovenských ľudových piesní Rozospievané klenoty. Prvý festival sa

uskutočnil pred dvomi desaťročiami (1992) a už dlhé obdobie je to festival pokrajinského rázu. Pavel Nemček sa podieľal ako člen orchestra Rosička na vydaní dlhohrajúcej platne a audiokazety Keď si ja zaspievam (Jugoton, Záhreb 1984). Rovnako tak na dvoch audiokazetách hudobnej skupiny Rovina, ktorej bol 26 rokov vedúcim (Už kohútky spievajú, 1996, Elit, Belehrad; Jurajovi Nemčekovi s úctou, 2004, súkromný vydavateľ Pančevo). V Dome kultúry 3. októbra zorganizoval aj koncert pri príležitosti štyridsiateho výročia založenia Roviny (2008). Zúčastňoval sa na mnohých rozhlasových a televíznych hudobných reláciách tak vo verejnoprávnych RTV, ako i v RTV lokálneho rázu. Veľakrát vystupoval na podujatiach Kovačického októbra, na Slovenských národných slávnostiach, na Folklórnych festivaloch Tancuj, tancuj... ale i na početných podujatiach v iných mestách v Srbsku, na Slovensku a zviditeľňoval Kovačicu prostredníctvom slovenskej ľudovej piesne i v zahraničí. Často i na oslavách menín a na sva-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Bystrica 2, na existujúcom podnikateľskom objekte na Bulvári vojvodu Stepu 10 – 12, na katastrálnych parcelách č. 10 753/4 a 10 753/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2011 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 049/11, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a čl. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10 a 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2, na existujúcom podnikateľskom objekte na Bulvári vojvodu Stepu 10 – 12, na katastrálnych parcelách č. 10 753/4 a 10 753/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvý výskum úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada číslo 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie pro-

dobných hostinách. Slovom, virtuóz na kontrabase, Kapko bol spolu s kapelou Rosička známy skvelou interpretáciou slovenskej ľudovej piesne. Na festivale orchestrov Vojvodiny v Rume rosičkári, medzi ktorými bol aj Pavel Nemček, získali štyrikrát zaradom cenné odmeny: v rokoch 1977 a 1978 obsadili tretie miesto, v roku 1979 získali striebro a v roku 1980 sa stali šampiónmi súťaže. Vlani matičiari jednoznačne a jednohlasne udelili jednu z minuloročných cien ľudovému orchestru z Kovačice, v ktorom bol Pavel Nemček najstarším členom. Na komemoračnom zhromaždení a pohrebe sa o jeho zaslúžilej práci a umeleckom prínose na národa roli dedičnej zmienili kolegovia zo ZŠ Mladých pokolení a FS V šírom poli hruška. Na rozlúčku Pavlovi Nemčekovi zaspievali mladšie spevokoly oboch cirkevných zborov a „poslednú spoločnú skúšku“ mala Rosička pri jeho hrobke, keď milovanému Kapkovi zanôtila K Tebe, ó, Bože môj... Česť jeho pamiatke! J. Špringeľ

jektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2, na existujúcom podnikateľskom objekte, na Bulvári vojvodu Stepu 10 – 12, na katastrálnych parcelách 10 753/4 a 10 753/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa plánuje postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z duálne polarizovaných Kathrein antén typu K 742 265, jedna anténa na úsek pre obe sústavy (GSM 900 / UMTS). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 3 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (úsek 1), 170 ° (úsek 2) a 260 ° (úsek 3). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2, číslo 2 911/11-271 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 2 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09 a 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11) je určený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zaobstarať akt príslušného orgánu pre výstavbu, resp. akt pre realizáciu a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na existujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj typové kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, v súlade s mienkou Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, takže nositeľ projektu nemá záväzok doručiť výpis z urbanistického plánu, alebo potvrdený urbanistický projekt, resp. akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, resp. výpis z ideového projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca základnej stanice mobilnej telefónie významnejšie neohrozí životné prostredie, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

BLAHOŽELANIE Koncom decembra 2011 v rámci Asociácie stredísk pre interdisciplinárne a multidisciplinárne štúdiá Univerzity v Novom Sade v Stredisku pre európske štúdiá úspešne obhájila záverečnú diplomovú prácu VLADIMÍRA DORČOVÁ VALTNEROVÁ z Maglića. K získaniu titulu master európskych štúdií jej blahoželajú mama a sestra s rodinou.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 26. 12. 2011 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba nových dráh existujúcich ropovodov a plynovodov v zóne diaľnice E-75 od km 108 + 000 po km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom regióne Nového Sadu. Nositeľ projektu je VP Srbijagas z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre uvedený projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť k schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 a anténovej sústavy na existujúcej automatickej telefónnej ústredni na Námestí matky Jevrosimy číslo 5 a, na katastrálnej parcele číslo 5 492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42 a anténovej sústavy na streche existujúceho podnikateľského objektu, na Ulici temerínska cesta číslo 50, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z dvoch antén na úseku, jedna typu ARX 9 065 15 L pre sústavu GSM 900 a jednej typu Kathrein K 739 498 pre sústavu GSM 1 800, kým je pre sústavu UMTS plánované postavenie trojúsekovej anténovej sútavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény na úseku typu Kathrein K 800 10 505. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1 800 tiež 4 + 4 + 4 a konfigurácia vysielača pre plánovanú UMTS je 1 + 1 + 1. Antény pre sústavu GSM 900 sú usmernené s azimutmi 85 ° (úsek 1), 220 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3), antény pre sústavu GSM 1 800 budú usmernené s azimutmi 95 ° (úsek 1), 220 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3) a antény pre UMTS budú usmernené s azimutmi 85 ° (úsek 1), 220 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Klisa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42, číslo 2 809/11-281 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09 a 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11) je určený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zaobstarať akt príslušného orgánu pre výstavbu, resp. akt pre realizáciu a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na existujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj typové kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, v súlade s mienkou Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, takže nositeľ projektu nemá záväzok doručiť výpis z urbanistického plánu, alebo potvrdený urbanistický projekt, resp. akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, resp. výpis z ideového projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42 a anténovej sústavy na streche existujúceho podnikateľského objektu, na Ulici temerínska cesta číslo 50, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2011 schválila rozhodnutie číslo VI-501-997/11, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a čl. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42 a anténovej sústavy na streche existujúceho podnikateľského objektu, na Ulici temerínska cesta číslo 50 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská číslo 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – postavenie anténovej sústavy UMTS realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvý výskum úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Pivara MB – NS 42, NSH 42, NSU 42 v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175, na Ulici Kamenjar 43, II. rad, na katastrálnej parcele číslo 3 978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2011 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 042/11, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.: 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a čl. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175, na Ulici Kamenjar 43, II. rad, na katastrálnej parcele číslo 3 978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvý výskum úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175 v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej roz-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – mraziarne na uskladnenie mäsa diviny výšky: vysoké prízemie (VP) Nositeľ projektu VP Vojvodina šume – LOVOTURS z Petrovaradína, Ulica Preradovićeva 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – mraziarne na uskladnenie mäsa diviny výšky: vysoké prízemie (VP), v časti Kaćka šuma v Kaći, na katastrálnej parcele číslo 5 417, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. januára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 028/11, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, čl. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a čl. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VP Vojvodina šume – LOVOTURS z Petrovaradína, Ulica Preradovićeva 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – mraziarne na uskladnenie mäsa diviny výšky: vysoké prízemie (VP), schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba podnikateľského objektu – mraziarne na uskladnenie mäsa diviny výšky: vysoké prízemie (VP), v časti Kaćka šuma v Kaći, na katastrálnej parcele číslo 5 417, k. o. Kać, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VP Vojvodina šume – LOVOTURS z Petrovaradína, Ulica Preradovićeva 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti.

hlasovej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175, na Ulici Kamenjar 43, II. rad, na katastrálnej parcele číslo 3 978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa plánuje postavenie dvojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z dvoch panelových antén typu 742 264 výrobcu Kathrein, plánovaných pre prácu v sústavách GSM 900 a UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 a pre UMTS je 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek) a 295 ° (druhý úsek) pre sústavu GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175, číslo 2 911/11-270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Kamenjar III – NS 175, NSU 175, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09 a 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11) je určený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zaobstarať akt príslušného orgánu pre výstavbu, resp. akt pre realizáciu a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na existujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj typové kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, v súlade s mienkou Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, takže nositeľ projektu nemá záväzok doručiť výpis z urbanistického plánu, alebo potvrdený urbanistický projekt, resp. akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, resp. výpis z ideového projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vlyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VP Vojvodina šume – LOVOTURS z Petrovaradína, Ulica Preradovićeva 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – mraziarne na uskladnenie mäsa diviny výšky: vysoké prízemie (VP), v časti Kaćka šuma v Kaći, na katastrálnej parcele číslo 5 417, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kać. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva povolenie na lokáciu pre výstavbu objektu číslo V-353-88/11 zo 7. novembra 2011, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bytové práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 9, podbod 16 Mraziarne (bez prevádzky na spracovanie suroviny) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale je menšej kapacity od kapacity definovnej ako kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (kapacita chladiaceho fluidu v sústave je 90 kg). Projektom sa plánuje výlučne uskladnenie zmrazeného mäsa – diviny bez spracovania a opracovania. Nieto emisie škodlivých a nebezpečných látok a ako chladiaca tekutina v kompresoroch sa používa ekologický freón R – 404 A, takže sa určilo, že projekt nie je významným znečisťovateľom životného prostredia, a že uplatnením opatrení ochrany životného prostredia plánovaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže vypracovanie štúdie nie je potrebné. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas bežnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne účinky, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA Uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš manžel, ocko a starký

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 26. decembra 2011 po dlhej a ťažkej chorobe ma navždy opustil milovaný manžel

milovanému manželovi, otcovi a dedovi

IVAN STOJANOV

IVANOVI STOJANOVOVI

11. 10. 1951 – 26. 12. 2011 z Petrovca

KAROL JURÍK 1933 – 2007 – 2012 z Báčskeho Petrovca Vždy si s nami v našich srdciach a myšlienkach.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútená manželka Mária

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím milovaným dedom

Tvoji najmilší: manželka, dcéry, zaťovia a vnúčatá

Sme bez Teba, dedo náš, ale v našich srdciach a myšlienkach budeš vždy s nami. Tvoje vnučky: Ivana, Maja a malá Ema Stojanovové

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej Nositeľ projektu JOVICA VUČIĆ, Zmajevački put 74/a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. januára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-764/11, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 30 bod 2 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu JOVICU VUČIĆA, Zmajevački put 74/a, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu JOVICU VUČIĆA, Zmajevački put 74/a, Nový Sad, je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, keď ide o rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – uviesť opis všetkých obsahov projektu, opis všetkých aktivít a identifikovať zdroje znečistenia; – definovať oblasti vplyvov uvedeného projektu a účinky na životné prostredie s dôrazom na kumulačný účinok; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – hortikultúrnu úpravu prispôsobiť bezprostrednému okoliu; – opatrenia plánované projektovou a technickou dokumentáciou, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečistujúcich látok do vzduchu; – plánovať spôsob nakladania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vymiestnenia a po prerušení práce objektu;

2 /4473/

HLAS ĽUDU

Zarmútená manželka Mária a synovia Vladimír a Jaroslav s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

IVANOVI STOJANOVOVI

11. 10. 1951 – 26. 12. 2011 z Petrovca

14. 1. 2012

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si navždy zachováme.

IVANOM STOJANOVOM

DROBNÝ OZNAM Nemecko-slovenská prepravná spoločnosť od apríla 2012 potrebuje vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy, so skúsenosťou v preprave sypkého tovaru v silo návesoch. Práca na turnuse 3 + 1 alebo 4 + 2, upresnené bude v osobnom pohovore, ako aj platové podmienky. Jazdí sa 80 % Nemecko, Francúzsko a Benelux. Potrebné je mať povolenie pre prácu v Slovenskej republike. Záujemcovia o prácu: Zašlite svoj životopis na mailovú adresu madarexpress@gmail.com. Kontakt tel.: 00421 908353513.

11. 10. 1951 – 26. 12. 2011 z Petrovca

11. 10. 1951 – 26. 12. 2011 z Petrovca Odišiel si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny Kuľhavá a Benková

– plánovať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok pre uvedený projekt na kvalitu vody a pôdy; – projektovú dokumentáciu a technologické parametre separátora mastí a olejov. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu JOVICA VUČIĆ, Zmajevački put 74/a, Nový Sad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Uvedený projekt zahŕňa: objekt benzínovej stanice s predajňou, kaviarňou a skladom, dielňu na vulkanizovanie, servisnú dielňu a dielňu na vulkanizovanie nákladných vozidiel, umyváreň, plniareň fliaš TNG so skladom. Lokácia projektu a objekty, ktoré sú predmetom postupu odhadu vplyvov určené sú na základe dodatočných Podmienok na výstavbu číslo 78 943/2008 z 3. marca 2008 so zmenami z 5. októbra 2011, vydané zo strany VP Urbanizam Ústav pre urbanizmus Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebíctvo a ochranu životného prostredia a Miestne spoločenstvo Čenej. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o uvedenej lokácii, vlastnostiach a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a vzhľadom na to, že uvedená benzínová stanica má kapacitu väčšiu ako 100 m3 a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 14 podbod 13 Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj to, že projekt zahrňuje iné objekty: parkovisko kamiónov –cisterien, servisnú a dielňu na vulkanizovanie nákladných vozidiel, umyváreň nákladných vozidiel, plniareň a sklad fliaš TNG, orgán v súlade s článkom 30 odsek 2 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie je predpísané, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť aj rozsah a obsah štúdie o odhade vplyvov, čo sa v tomto prípade aj určilo. Obsah štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných nepriamych a priamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na uvedenej lokácii a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy počas práce objektu môžu zamedziť, znížiť a odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa riadil najmä zákonnou zásadou (prevencie a ostražitosti), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, naším otcom a starým otcom

so sestrou

Dňa 5. januára 2012 nás po ťažkej chorobe náhle navždy opustila manželka, matka, mamička a pramamička

ZUZANOU MARTIŠOVOU

ONDREJOM KRÁLIKOM

S láskou a úctou na neho si vždy budú spomínať manželka, dcéra s rodinou a syn so snúbenicou

„Človeka, ktorého myseľ je opretá na Teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na Teba.” (Iz. 26,3) Sestry: Anna, Mária a Júlia s rodinami

manžel Pavel a synovia Pavel, Vladimír a Jaroslav s rodinami

Dňa 8. januára 2012 sa naplnilo 10 rokov, čo nie je s nami dobrá mama a starká

na manželku a mamiku

ZUZANA BARTOŠOVÁ

1952 – 2011 z Kulpína

rod. Páliková 8. 4. 1922 – 8. 1. 2002 – 8. 1. 2012 z Kulpína

S láskou a úctou si na ňu spomínajú a na jej dobrotu a šľachetnosť nikdy nezabudnú:

sestra Katarína s manželom Jánom

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

SPOMIENKA

ONDREJOVI KRÁLIKOVI

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť. Boľavú spomienku si na Teba zachová

rod. Cerovská 23. 7. 1941 – 5. 1. 2012 z Petrovca

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu bratovi a švagrovi

MÁRIA GALÁDIKOVÁ

21. 7. 1943 – 2. 1. 2012 z Kysáča

25. 12. 1952 – 25. 12. 2011 z Kulpína

synovia Ondrej a Samuel s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

KATARÍNU PONIGEROVÚ 1. 4. 1957 – 12. 7. 2011 – 12. 1. 2012 z Petrovca

Uplynulo 6 ťažkých a boľavých mesiacov, čo nás opustila manželka a mamika a jej láska a dobrota navždy zostanú v našich srdciach. Tvoji: manžel Ján, syn Ján a vnúčatá Sandra, Ema, Mirko a Hana

SPOMIENKA Dňa 9. januára 2012 uplynulo 6 mesiacov, čo nás navždy opustil náš oco a starký

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 11. januára 2012 uplynulo 30 rokov, čo nás nenávratne opustila naša manželka a matka

EVKA BALEJOVÁ

PAVEL SÝKORA 27. 3. 1944 – 9. 7. 2011 – 9. 1. 2012 z Petrovca

rod. Miháleková 1941 – 1982 – 2012 zo Starej Pazovy

Zostala si v našich srdciach navždy a spomienka na Teba zostáva večná.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Syn Pavel s rodinou

Manžel Ondrej a synovia Zlatko a Zdenko s rodinami

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

otcovi, svokrovi a dedovi

otcovi, svokrovi, dedovi a pradedovi

JÁNOVI ŠRANKOVI

syn Ján, nevesta Elena a vnučka Marína

ONDREJOVI VOZÁROVI

1. 2. 1937 – 5. 1. 2012 žijúcemu v Novom Sade

1. 2. 1937 – 5. 1. 2012 z Nového Sadu rodom z Kysáča Tichú spomienku si na Teba zachovajú

Ondrejovmu ockovi

Tichú spomienku si na Teba zachovajú: syn Michal s manželkou Zuzanou, vnučka Tamara s manželom Vladem a pravnučka Teodora

z Kysáča

Odišiel si v čase, keď si mal byť oporou svojmu najstaršiemu synovi... Spolužiaci 8. 2 triedy s triednymi profesorkami Marínou Savićovou a Annou Legíňovou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA Dňa 12. januára 2012 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

S hlbokou úctou si na neho budú vždy spomínať

členky ŽSS Sláviky

členovia MSS Rovina

ROZLÚČKA

na našich rodičov

ANNU PAVELOVÚ

31. 5. 1933 – 5. 1. 2011 – 2012

2. 10. 1951 – 1. 1. 2012 z Kovačice

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás navždy odtrhla. Na Teba nikdy nezabudnú a v srdci Ťa budú nosiť

SMUTNÁ SPOMIENKA

ADAMA PAVELU

PAVEL NEMČEK-KAPKO

2. 10. 1951 – 1. 1. 2012 z Kovačice

1947 – 2011 – 2012 z Petrovca

Manželka Mária, dcéry Naďa a Saňa, zať Pavel a vnučky Kristína a Danuša

Dňa 1. januára 2012 nás nečakane navždy opustil náš učiteľ, dobrý priateľ

PAVEL NEMČEK-KAPKO

PAVLE SABOL

S úctou a láskou si spomíname na Teba.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 1. januára 2012 nás nečakane navždy opustil náš

s naším najmilším

rod. Šimákovú 22. 9. 1938 – 20. 1. 2011 – 2012

z Padiny Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme. S láskou si na Vás budú spomínať: syn Adam a dcéra Anna s rodinami

SPOMIENKA

PAVLOM NEMČEKOM

na starých rodičov

ADAMA PAVELU 31. 5. 1933 – 5. 1. 2011 – 2012

ANNU PAVELOVÚ rod. Šimákovú 22. 9. 1938 – 20. 1. 2011 – 2012

2. 10. 1951 – 1. 1. 2012 z Kovačice Bol náš sever, bol náš juh, náš východ i náš západ.

z Padiny S láskou si na Vás spomínajú

Jeho manželka, deti a vnučka

vnučka Želmíra Povolná s manželom Pavlom a dcérkou Atinou

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 13. januára: •19.40 VYSIELANIE PRE DETI • 20.00 Vysielanie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v prvom bloku v TV TÝŽDNI uvedie príspevok z poľnohospodárstva o stave ozimín v šídskom chotári. Potom sa divákov poinformuje o projekte v pivnickej základnej škole. Bude tu i záznam z bohoslužieb na Tri krále v novosadskom kostole, ako i ukážka zo starodávnej zabíjačky v Petrovci. Vyzdvihnú sa úspechy stolnotenisovej reprezentácie paraplegikov a muži si budú môcť zacvičiť podľa pokynov odborníka. • 20.30 V SPEKTRE sa odvysiela Kultúrny magazín s retrospektívou kultúrnych udalostí uplynulého roka. • Na konci bloku po slovensky sa uvedie celovečerný film Kovladov dar z produkcie STV Bratislava. NEDEĽA 15. januára: • 11.00 V DÚHOVKE odznie polhodinka detskej hudby. Divákov pobaví spevácka skupina Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca. • 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Zostrih z minuloročných vysielaní. • 21.30 Rodinný magazín DOTYKY: V skrátenom, hodinovom termíne Slovenská redakcia TV Vojvodina v úlohe hostiteľa uvíta kolegov týždenníka Hlas ľudu. Okrem súvahy uplynulého roka, rozhovorov s kompetentnými a odmenenými členmi oboch redakcií, v rámci vysielania bude aj verejné žrebovanie výhercov odmeňovacej súťaže Hlasu ľudu ČÍTAJ A VYHRAJ. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza Dotykov bude v pondelok o 4.00 a 13.45 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 15. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Večer vianočných piesní pod vianočným stromčekom Na Tri krále Tvorivo v knižnici Utorok 17. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Piráti zachraňujú Vianoce Malí módni návrhári Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 20. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica

Najmladšie účastníčky programu Večer vianočných piesní cirkevného Slovenský film: Ružové sny zboru Kovačica I Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 16. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú Anna Rumanová a Katarína Veňarská. Utorok 17. januára: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie. Streda 18. januára: 4.00 – 4.35 Stretnutie, repríza; 4.35 – 5.00 Hudobné okienko: odznejú tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi. Štvrtok 19. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: Zaspievajú Jarmila Zimová a Miroslav Hemela. Piatok 20. januára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 14. januára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Slovenské piesne z našich končín. NEDEĽA 15. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetová populárna tvorba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Piesne bez slov Félixa Mendelssohna. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Nové vydania slovenskej hudobnej tvorby. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 17. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Brahmsova symfonická tvorba. STREDA 18. januára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 13. do 19. januára

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 13. januára – Pirát Čierna brada, 2. časť Sobota 14. januára – Diabol nosí Pradu Pondelok 16. januára – Detektívi z Hollywoodu Utorok 17. januára – Stroskotaná láska O tom, čo je nového v Pivnici, divákov poinformuje Streda 18. januára – Výkupné Štvrtok 19. januára – Snajper 2 predseda Rady MS Pivnica 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Michal Pintír Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 V tajničke je meno a priezvisko českého spisovateľa, novinára a prekladateľa narodeného v Prahe (1890 – 1938).

Nedeľa 15. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Posledný škótsky kráľ 24.00 Záver vysielania Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 18. januára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Výber z najzaujímavejších príspevkov predchádzajúceho roka. Repríza v nedeľu 22. januára o 7.30 h. 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 – VODOROVNE: sneženie, ia, aréna, lov, i, da, vsiakne, eta, aa, Z, Sr, N, rea, Topola, l, e, chvasce, r, výstup, m, rolke, lono, ion, kroky, rá TAJNIČKA: NOVÝ ROK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 51 Hlasu ľudu zo 17. decembra 2011 bolo: ANDREJ FERKO. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JASNA KAŇOVÁ, Br. Kokara 4, 11 275 Boľovce. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: hlasludu@open.telekom.rs alebo kopcokova@hl.rs

ŠPORT MAJSTROVSTVÁ EURÓPY HÁDZANÁROV V SRBSKU

Kto by nechcel medailu... Č

perom našich v A-skupine bude Dánsko a naposledy Slovensko. V závere príprav, keď naši hádzanári hrali kontrolné zápasy s Rumunskom, Macedónskom a Českom, šéftréner Veselin Vuković vyhlásil aj toto:

o bolo ďaleko, už je tu. V ne- biehali prvé majstrovstvá, získali deľu 15. januára sa v Srbsku medaily. Spomedzi 26 mužstiev, začínajú 10. Majstrovstvá Európy ktoré hrali na predchádzajúcich hádzanárov, ktoré sa skončia finálovým zápasom v belehradskej Arene 29. januára 2012. Seniorský šampionát hádzanárov je bezpochyby najväčšie športové podujatie, ktoré sa v práve začatom roku uskutoční v našej krajine. Srbsko sa náležite pripravilo na ME, ktoré budú prebiehať v štyroch mestách: v Belehrade, Novom Sade, Niši a vo Vršci. Hovorí o tom aj údaj, že na obnovenie novosadského ŠPS Vojvodina a Od hádzanárov Srbska na domácich palubovkách očakávame maximálnu belehradského Pionira bojovnosť a dobré výsledky vložili viac ako 400 000 eur, kým na rekonštrukciu nišs- deviatich ME hádzanárov, len päť „Na posledných zápasoch sa kého Čaira minuli viacnásobne nechýbali ani raz: Francúzsko, zlepšil výkon útočníkov, hoci väčšiu sumu. Chorvátsko, Nemecko, Rusko a sme mali problémy so zraneniaNa jubilejnom 10. šampionáte Španielsko. mi hráčov. Mužstvo ešte nedosa zúčastní šestnásť najlepších Samozrejme, že našu športovú siahlo svoj maximum, lebo sme reprezentácií starého kontinentu, verejnosť najviac zaujíma, ako hrali s asi 70 percent možností. čo by malo zaručiť vynikajúcu pochodí výber Srbska. Preto fa- Vieme, čo treba dopracovať v kvalitu hádzanej. To tým skôr, že núšikovia s veľkou pozornosťou útoku a obrane. Najdôležitejšie je, sa u nás zhromaždí všetkých de- sledovali záverečné prípravy „čer- aby hráči svoje individuálne kvasať národných mužstiev, ktoré od vených“ a netrpezlivo očakávali lity podriadili hre celého mužstva. roku 1994, keď v Portugalsku pre- prvý zápas s Poliakmi. Ďalším sú- Chcem vidieť maximum svojich

ÚČASTNÍCI ME V SRBSKU Belehrad – A skupina: Srbsko, Poľsko, Dánsko, Slovensko. Niš – B skupina: Nemecko, Švédsko, Česko, Macedónsko. Nový Sad – C skupina: Francúzsko, Maďarsko, Španielsko, Rusko. Vršac – D skupina: Chorvátsko, Nórsko, Island, Slovinsko. zverencov, lebo sme to na minulých súťažiach nedokázali. Nesmieme rozmýšľať o závere, lež iba o začiatku majstrovstiev. My predsa nie sme Francúzi, ktorí ľahko hrajú celú súťaž, lebo sa chystajú, aby boli najlepší vo finále!“ Čo teda môžeme očakávať od našich „orlov“? Nazdávame sa ich vysokému letu, máme právo snívať aj o medaile (jedinú bronz SR Juhoslávia získala v Španielsku 1996), ale musíme si byť vedomí, že na šampionáte budú reálne silnejšie celky od nás. Jedným z cieľov je aj vízum pre Olympiádu v Londýne 2012, ktoré si na týchto ME zabezpečia iba dva najlepšie výbery, ktorým sa to dosiaľ nepodarilo. Preto, „červení“, šťastlivo! A nesklamte fanúšikov! J. Pucovský

MEDAILOVÉ ÚSPECHY JUHOSLÁVIE A SRBSKA (4)

Hádzanárske cenné kovy Medaily druhej a tretej Juhoslávie a súčasného Srbska zoradené podľa najdôležitejších športových podujatí (OH, MS a ME) ŽENSKÁ A MUŽSKÁ HÁDZANÁ Hádzaná v niekdajšej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávii patrila k najúspešnejším športom. Úspechy na medzinárodnom pláne žali aj kluby, najmä však reprezentačné výbery. Pamätné je „zlato“ mužov z prvých povojnových Olympijských hier, na ktorých sa znovu hrala hádzaná, tiež najvzácnejší kov z MS 1986, ale i celý rad úspechov dvoch-troch generácií hádzanárok Juhoslávie na OH a MS, zvlášť v rokoch 1965 – 1984. Olympijské hry muži 1972 zlato

1984 zlato 1988 bronz Olympijské hry ženy 1980 striebro 1984 zlato Majstrovstvá sveta muži 1970 bronz 1974 bronz 1982 striebro 1986 zlato 1999 bronz 2001 bronz Majstrovstvá sveta ženy 1957 bronz 1965 striebro 1971 striebro 1973 zlato

Nič bez „chémie“, respektíve súdržnosti kolektívu

1975 striebro 1978 striebro 1982 bronz 1990 striebro 2001 bronz

Majstrovstvá Európy muži 1996 bronz

Pripravil Ján Špringeľ 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

ŠPORT je vyhlásený Zoran Majkić, tréner KK Agrobanat a aktuálny selektor všetkých selekcií výberového mužstva Srbska v katách. Najúspešnejší športový pracovník roka bol predseda FK Sloga Goran Rosić, ktorý významne prispel k zrenovovaniu štadiónu tohto klubu. Špeciálne uznanie sa dostalo aj jubilujúcim klubom FK Graničar Miletićevo (75 rokov založenia), FK Sloga Plandište (65 rokov), Basketbalo-

Odmenení športovci Plandištskej obce

V PLANDIŠTI VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA

Uprednostňujú mladších oncom decembra v Plandišti na tradičnom podujatí voľby športovca roka vyhlásili najlepších športovcov, trénerov, športových pracovníkov a športové celky v roku 2011. Prihovárajúc sa prítomným, predseda Plandištskej obce Zoran Vorkapić zdôraznil, že lokálna samospráva v poslednom období významnú pozornosť venuje práve rozvoju športu. V obecnom rozpočte viacnásobne zväčšila položku na financovanie činnosti športových kolektívov. Okrem toho obec podporila aj profesionalizáciu športového zväzu, ktorý sám, v súlade s potrebami, rovnomerne prostriedky rozvrhuje všetkým klubom, takže viac niet favorizovaných klubov, ako tomu bolo skôr. Predseda obce zároveň prítomným športovcom a športovým pracovníkom prezradil, že lokálna samospráva v nastávajúcom období mieni vytvoriť podmienky na rozvoj športov, ktoré na

tomto území doteraz neboli zastúpené, akými sú plávanie, vodné pólo a tenis. Inými slovami mieni vystavať bazén a tenisové ihriská. Prítomných pozdravil aj predseda športového zväzu Jovica Selaković, ktorý zdôraznil, že ŠZ uprednostňuje prácu s mladšími kategóriami športovcov, čo je čoraz viditeľnejšie a prejavuje sa na výsledkoch pionierskych a juniorských celkov na rôznych súťažiach. Po oficiálnej časti nasledovalo udelenie jednotlivých uznaní. Odborná porota za najlepší školský kolektív vyhlásila ženský futbalový celok ZŠ J. J. Zmaja z Hajdušice, ktorý vlani obsadil tretie miesto na Majstrovstvách Srbska. Zároveň členka tohto družstva Ivana Maliarová bola vyhlásená za ženskú futbalovú nádej roka. Za športové nádeje roka vyhlásení sú ešte Ivan Štriglic (futbal), Stefan Veličkovski (karate), Dragana Agbaba (volejbal) a streleckou nádejou roka sa stal člen

streleckého klubu Hajdušica Vladimír Vŕba. Osobitné uznanie za prínos školskému športu sa dostalo aj ZŠ Dositeja ObOdmenení Hajdušičania – členky dievčenského radovića v Planfutbalového celku ZŠ J. J. Zmaja: (zľava) Andriana dišti. Melichová, Višnja Dangubićová, Mária Ždrnjová, Najlepším ju- Ivana Maliarová, prof. Aleksandar Stojanovski a niorom v roku za Dunja Dangubićová; v drepe: (sprava) Maja Zlatnami bol člen Ka- kovićová a nádejný strelec Vladimír Vŕba rate klubu Agrobanat Plandište Aleksandar Ivošević a vému klubu Agrobanat Plandište 30 najlepšou juniorkou sa stala volejba- rokov a Karate klubu Agrobanat Planlistka VK Plandište Maša Ćordová. dište (25 rokov). Špeciálne uznanie za Podľa mienky odbornej poroty naj- všeobecný prínos k rozvoju športu dolepším seniorom vlani bol Aleksandar stala aj AS Hajdušica, ktorá už vyše deIvošević, člen FK Sloga Plandište a naj- saťročia v kontinuite poskytuje úplnú lepšou seniorkou Marina Jovanovićová finančnú istotu FK Hajdušica, vyfiz Basketbalového klubu Agrobanat. nancovala renovovanie štadióna tohNajlepším celkom bolo mužstvo FK to klubu, a finančne podporuje aj iné Sloga, ktoré postúpilo do Prvej juho- športové kolektívy v obci. V. Hudec banátskej ligy. Za športového trénera

UDELENÉ ODMENY NAJÚSPEŠNEJŠÍM BILIARDISTOM. Café galéria Zanzibar 2 v Kovačici bola po štvrtýkrát organizátorom turnaja v pool biliarde. Turnaj sa začal 14. novembra 2011 a o jednu z troch cenných odmien každý večer do polovice decembra súperilo 16 biliardistov: Martin Sládeček, Ján Milosrdný, Martin Poliak, Miroslav Cicka, Štefan Varga, Jaroslav Marko, Juraj Cicka, Nikola Gluvakov, Vladimir Živojinović, Marián Petrák, Rastislav Buják, Dragan Živković, Jaroslav Sachter, Ján Lenhart, Michal Šuľa a Vladimír Paus. V stredu 28. decembra vo vestibule Domu kultúry 3. októbra v Kovačici usporiadali malú slávnosť pri príležitosti ukončenia turnaja, keď najlepším účastníkom udelili odmeny. Tretie miesto obsadil Vladimir Živojinović, druhé Vladimír Paus a titul najlepšieho biliardistu a odmenu v hodnote 10 000 dinárov získal Kovačičan Martin Poliak. A. Chalupová

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

UGÁR

Bum-bum-bum! šetkým milovníkom športu, najmä verným športovým fanúšikom, dáva sa na známosť veľmi dôležité oznámenie! Náš znamenitý široko-ďaleko známy Športový klub Fair play, dnes a len dnes, na pravú Polnoc je taká tichá, mamko, bude priberať nových členov nebojácnej armády fanúšikov ŠKFP ((prečítať ako: Ešká Ef-pé). Uchádzači o preukaz AF ŠKFP (Á-ef Eš-ká Ef-pé) sú povinní záväzne priniesť sebou lekárske osvedčenie o vlastnej príčetnosti. Zároveň sa, na tvári miesta, majú prezentovať vlastnými rekvizitami na drukovanie: drevenými drúkmi, palicami z umelej, respektíve umeleckej hmoty, kovovými tyčami, kameňmi, tehlami, fakľami, bengálskymi ohňami, rozbuškami, delobuchmi, ozembuchmi a inými bežnými pomôckami na povzbudzovanie hráčov nášho ŠKFP. Komu lekári na osvedčení čierne na biele napíšu, že sú nepríčetní, rekvizity na kvalitné drukovanie dostane na tvári miesta, aj to zdarma. Športu česť! Bum-bum-BÚM! jbš

ŠPORT VO FUTBALOVEJ KARIÉRE MARTINA LISTMAJERA

Slávia v srdci J e alfa a omega mnohých podujatí. Nielen v rodnom Jánošíku (narodil sa 14. marca 1944).

S FK Jánošík prvú polsezónu po príchode za učiteľa v rodisku nemal veľa úspechov. Od roku 1965

želka tam totiž chodila do Ekonomickej školy,“ pokračuje Martin. Cestovať z juhovýchodu na juhozápad Banátu nie je ľahké ani v súčasnosti. Pred niekoľkými desaťročiami boli také cesty považované za husárske kúsky.

Martin Listmajer na oslavách storočnice futbalu v Kovačici

Tím Slávie z roku 1967: zľava Bolerác, Miladin, Cicka, Etemović, Kizúr, Strakúšek; v drepe: Takáč, Listmajer, Chalupa, Pavlis a Matuľa (Listmajer v drepe, druhý zľava)

Do základnej školy chodil v rodisku a Padine. Strednú učiteľskú absolvoval v Báčskom Petrovci. Vyššiu pedagogickú školu, oddelenie telesnej a zdravotnej výchovy v Novom Sade. V rodnej dedine od roku 1964 bol učiteľom telesnej výchovy. Od roku 1978 i riaditeľom na tamojšej ZŠ T. G. Masaryka. Má významný podiel na rozvoji samotnej školy, ako i celého Jánošíka. Ako futbalista Martin Listmajer najkrajšie športové roky (s)trávil v Kovačici. Fanúšikovia ho zbožňovali a on sa tiež zamiloval do osady insity. Kovačický futbal nedávno oslávil storočnicu. Slávnosť pri slávistickom areáli si nenechal ujsť ani populárny jánošícky útočník. „Už ako pätnásťročný som hrával s dospelými priateľské zápasy. Pre Jánošík, ale i Padinu. Počas stredoškolských rokov som obliekal tričko dorastu a prvého mužstva Mladosti Báčsky Petrovec. Roku 1962 som hral v doraste, ktorý obsadil prvé miesto vo Vojvodine,“ začal za čerstva o jeho obľúbenom športe Martin Listmajer.

pešo do osem kilometrov vzdialenej Ilandže. Stadiaľ som sa šinobusom prepravil do Samoša a odtiaľ vlakom, vychýrenou Padinskou Ančou, do Kovačice. Na tamojšej stanici ma už čakali kamaráti. Popoludní bol zápas, potom nechýbala oslava v krčme, kde je v súčasnosti vybudovaný hotel. Zvyčajne tam na dobrú náladu hrali Nemčekovci. Keďže sme prevažne vyhrávali, nálada bola

Mužstvo Slávie z roku 1967: zľava Bolerác, Cicka, Etemović, Listmajer, Bakoš ml., Miladin, Kizúr, Pavlis, Strakúšek; v drepe: Bojer, Bakoš st., Lenhart, Chalupa, Takáč a Gálik (Listmajer stojí, štvrtý zľava)

až do roku 1967 je už kovačickým slávistom. „Do Kovačice som prestúpil aj kvôli mojej frajerke. Dnešná man-

„Jánošík vtedy nemal žiadne spojenie so susednými dedinami. Preto som sa v nedeľu o štvrtej hodine ráno vybral na vandrovku

viacnásobná. Po takom skvelom ovzduší som len zopár hodín odspal v Kovačici. V pondelok ráno som cestoval najprv do Pančeva,

14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

ŠPORT stadiaľ do Alibunáru a Seleuša a odtiaľ znovu pešo do Jánošíka. Počas celej sezóny, takmer každú nedeľu a pondelok,“ umocňuje ar-

Na spomínaný duel so Spartakom Debeljača má úsmevné zážitky, ale v deň derby mu veru do smiechu nebolo.

však do zápisničného protokolu pred zápasom, takže som nemohol byť na trávniku,“ s trpkou príchuťou sa na prehratý dôležitý zápas pamätá Listmajer. Martin bol v Kovačici od samého začiatku veľmi dobre prijatý. Priateľstvo v klube bolo nadovšetko. Najlepší kamaráti mu vraj boli kolegovia – učitelia Cule (Ján Sládeček) a Čiko (Pavel Gálik): „Obecenstvo ma tiež mimoriadne prijalo. Hrávali sme na starom ihrisku, dnes

či vyhráme alebo prehráme, ale stávka bola, či vsietime „iba“ päť alebo viac gólov do súperovej siete.“ O hrách Martina Listmajera v drese Slávie za počulo široko-ďaleko i za banátskym chotárom. Jánošíčana chcel zlanáriť prvoligový Bor: „Posledné kolo sme hrali a vyhrali v Banátskom Karlovci. Aj tam som skóroval. Manažér z prestížneho prvoligového Boru chcel, aby som sa stal profesionálnym futbalistom. Dostal som na tie časy neuveriteľnú ponuku – jeden a pol milióna dinárov. Môj mesačný učiteľský plat bol vtedy len 22 000 dinárov. Ne-

Gól slávistu Martina Listmajera na zápase s Dolinou Padina (v úzadí obranca Juraj Petrovič)

gumentmi lásku k Slávii gólstrojca Listmajer. Podľa slov známeho Jánošíčana Slávia mala v tom čase veľmi silné mužstvo: „Škoda, že v jesennej časti majstrovstiev Kovačica získala málo bodov. Určite by na konci šampionátu presvedčivo obsadila prvé miesto. Napríklad Unireu, ktorá v sezóne 1964/65 postúpila do Vojvodinskej ligy, sme na jej pôde v Uzdine porazili výsledkom 3 : 0. V tom roku sme asi prehrali iba s Debeljačou.“

„Na zápas som šiel motorkou letnými cestami cez Ilandžu, namieril som do Padiny. Mal som ale smolu. Pár kilometrov pred Padinou sa mi prepichla pneumatika. Zalepili mi ju v Padine u Chrťanov. Nejak som sa predsa dopravil do Kovačice, tesne Momentka z priateľského futbalového zápasu Slávia – Nitra roku 1967 – gól pred začiatkom due- Listmajera lu. Nezaradili ma je tam gymná- podpísal som tú zmluvu iba prezium. Verte-ne- to, lebo takmer všetci futbalisti verte fanúšikovia Bora žili nešportovým životom, prichádzali húf- stávali sa z nich buď alkoholici ne pozerať sa na alebo gembleri – kartali sa za pefutbal. Takmer niaze. Nebol som na to zvyknuvždy bolo v Ko- tý a chcel som dodržať sľub vačici približne ti- otcovi, že budem učiteľom v Jásíc divákov. Fa- nošíku. Vrátil som sa do Slávie. núšikovia nám Ihneď som nastúpil i na vojenboli veľkou činu v Batajnici. V nedeľu som vzpruhou, pod- hrával zápasy a večer ma viezli porovali nás, po- späť do kasárne. Keď som sa vzbudzovali a my oženil, len ťažko som sa rozhosme v takom dol vrátiť sa do Jánošíka. Slávia ovzduší ako inak nám ponúkla (mne a manželke) dávali maximum. byt a mne i zamestnanie. Na K tomu ešte celý pôsobenie v Slávii si rád zaspozápas spievali, čo mínam. S kamarátmi z Kovačice dávalo osobitný sa aj teraz rád stretávam. Niekšmrnc každému torí slávisti z tej generácie, žiaľ, meraniu síl. V tom nie sú živí, ale mi zostali pekné Záber z roku 1965: Martin Listmajer vsietil gól do brány Nitry v drese čase sa nerozprá- spomienky na nich. reprezentácie Obce Kovačica valo pred duelom, Ján Špringeľ 14. 1. 2012

2 /4473/

HLAS ĽUDU

ŠPORT KLUb SILOVýCh ŠPORTOV STENA V bÁČSKOM PETROVCI

Nová hviezda na obzore radícia silových športov v báčskom Petrovci je dlhá takmer tri T desaťročia. Klub herkul, v ktorom petrovskí zanietenci trénovali, časom predsa zostal viac na úrovni trénovania, posilňovania tela a v menšej miere aj v súťažnej športovej časti. V minulých rokoch herkul poberal prostriedky z miestneho samozdanenia a od obce, jednotlivci sami vkladali do seba, ale klub im neumožňoval súťažiť. Azda preto sa dlhoročný aktivista v tomto športe Petrovčan Ján Paulíny a jadro pretekárov odhodlali založiť nový klub, ktorý bude vytvárať nových pretekárov. Klub silových športov Stena v báčskom Petrovci založili 19. septembra 2011. Jeho poslaním bude predovšetkým prezentovať to, čo športovci natrénujú, čiže súťažiť a reprezentovať prostredie. V polovici októbra dostali rozhodnutie, že je klub aj úradne evidovaný na patričných úradoch. Jednotlivci, zanietenci silových športov v Petrovci a v okolí individuálne trénujú už odskôr a keď počuli, že sa klub založil, sami sa ponúkli hájiť jeho farby. V registri klubu Stena majú už viac ako 40 členov, seniorov a juniorov, a záujem o trénovanie je deň čo deň väčší. Problém v tejto chvíli sú aj podmienky trénovania. Predseda klubu a tréner Ján Paulíny v prístavbe vlastného rodinného domu má priestory a náčinie na trénovanie, ale nie až pre tak veľký počet čle-

nov. Takže sa už obhliadajú po vhodnejších priestoroch v Petrovci. Aj lokálnej samospráve predostreli svoj problém, a veria, že im vyhovejú. Od októbra v klube Stena sa naplno rozbehli nielen s procesom každodenného trénovania, ale sa zapojili aj do súťažení. Do konca vlaňajšieho roka súťažili aj na štátnych majstrovstvách a štátnych pohárových zápoleniach. Súťažili v kategórii silového trojboju, v bench press, v silovom lámaní rúk a v súťaži stromgmen. Súťažiaci sú prevažne športovci z Petrovskej obce, ale aj iní siláci prejavili záujem súťažiť pre klub Stena. Tak pod vlajkou Steny súťažia aj jednotlivci zo Starej Pazovy, Inđije, Nového Sadu... V poslednom vlaňajšom ročnom kvartáli členovia klubu dosiahli rad úspechov. V októbri najprv účinkovali v báčskej Palanke, kde bola zorganizovaná súťaž Vojvodiny v bench press, neskoršie aj v Knjaževci na štátnej súťaži. V novembri v b. Palanke boli štátne majstrovstvá v silovom trojboji a v bench press, kde tiež dobre pochodili, potom cestovali do Zaječara zápasiť v kategórii strongmen a nakoniec v decembri v Niši súťažili v boji o štátny pohár Gala. Ako klub sa presadili v silovom trojboji v Palanke a v Niši, kde získali viaceré ocenenia a ako celok sa stali najsilnejšími v Srbsku. Teraz predovšetkým zdokonaľujú formu, aby ako celok boli najlepší aj v kategórii bench press. Tréner a

V Niši na štátnom pohárovom turnaji v silovom trojboji pre klub Stena z Petrovca Hložančania: Miroslav Ďuriš (vľavo) v kategórii do 74 kg získal zlatú medailu a Michal Bohuš v kategórii do 83 kg striebornú predseda Paulíny vyjadril potešenie z toho, že chlapci sú poväčšine mladí, súťažia aj v juniorskej kategórii, ale niekoľkí z nich sú najlepší aj na seniorskej úrovni. V kategórii silového trojboju do 90 kg Miroslav Opavský je presvedčivo najsilnejší v Srbsku, v drepe, ako i z mŕtveho ťahu, dvíha po 300 kg, k tomu aj 150 kg v bench press. Jelena Dimitrijevićová v konkurencii do 74 kg na súťaži vo vlastnej kategórii prekonala aj svetové rekordy – v drepe zdvihla 140 a v mŕtvom ťahu 180 kg. Konštantne dobrý je aj Milan Podkonjak, ktorý v trojboji spolu dvíha aj 800 kg, a veľmi dobrí sú aj iní súťažiaci z klubu Stena. Ako nám povedal Ján Paulíny, veľ-

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – STK MLADOSŤ PETROVEC

Nároky na návrat do vyššej súťaže P

etrovskí stolní tenisti v uplynulom roku zostúpili z 2. zväzovej ligy – skupina západ. Teraz hrajú v Prvej vojvodinskej lige. Podľa slov predsedu klubu Jána Lačoka aj táto nižšia súťaž je pomerne silná. Mladosť v jesennej časti majstrovstiev hrala na výbornú a len v dôsledku prehry v Čoke neobsadila prvé miesto. Prekvapujúco dobre hrali celky z Kanjiže, Uzdina a Novej Crnje. Na jar sa bude viesť tuhý boj o druhú priečku v ligovej tabuľke, ktorá tiež prináša postup do vyššej ligy. Petrovčania v druhej polovici súťaže majú ťažší rozvrh, keďže päť zápasov hrajú za chotárom a štyri doma. Priaznivá okolnosť je to, že STK Mladosť lídra z Čoky privíta v Petrovci a do tohto zápasu Turan a

mi dôležité pre tento klub je, že sú v ňom viacerí mladí športovci, štrnásť- až šestnásťroční chlapci, z ktorých po roku, dvoch, troch budú výborní pretekári, na ktorých bude hrdé petrovské prostredie. Tohto roku klub plánuje reprezentovať prostredie aj na Majstrovstvách Európy, ktoré sa uskutočnia v máji v Slovinsku. V Petrovci plánujú založiť a registrovať aj zväz silových športov v GPC federácii. Plány sú náročné nielen organizačne, ale aj finančne. Ak prostredie aspoň trošku podporí klub, veríme, že bude mať skvelú budúcnosť a Petrovec sa bude mať čím hrdiť. J. Č-p roslav Lomen st., Miroslav Lomen ml. a Vlastislav Záborský. Na sklonku minulého roku, 26. decembra, v novosadskom Športovo-podnikateľskom stredisku (SPENS) sa hrala Mestská stolnotenisová liga. Súťažili jednotlivci, ako i celky. Petrovčan Pavel Turan vo svojej kategórii obsadil tretie miesto a získal bronzovú medailu. Samuel Medveď Snímky: Juraj Pucovský Tabuľka po ukončení jesennej časti súťaže

Pavel Turan – tretí v Mestskej lige Nového Sadu spoluhráči určite nastúpia s nárokom vyhrať a zabezpečiť postup. V

jesennej časti pre STK Mladosť hrali: Pavel Turan, Michal Šramka, Mi14. 1. 2012

2 /4473/

hLAS ĽUDU

KluB Silových šPortov StENA v BáčSKom PEtrovci

Najmladší a už medzi najsilnejšími v štáte ekom nie ani štvrťročný klub silových športov pomenovaný Stena z Báčskeho Petrovca už úspešne reprezentuje prostredie na súťaženiach v našej krajine. Na každom zápolení, kde účinkovali, jeho členovia podávali nadštandardné výkony a domov si priniesli za priehrštie medailí. Podľa ich počtu vlani vskutku boli najsilnejšie mužstvo v štáte.

Petar Berat z Kulpína súťažil v Báčskej Palanke v silovom trojboji v kategórii do 125 kg

J. Č-p

Časť mužstva Steny na štátnych majstrovstvách v silovom trojboji v Báčskej Palanke: (zľava) V. Mravík, P. Berat, M. Bohuš, M. Opavský, J. Paulíny a M. Ďuriš

V jednej osobe predseda klubu: tréner a súťažiaci Ján Paulíny (v strede) súťaží v najsilnejšej kategórii – do 120 kg

Miroslav Opavský z Petrovca prekonal štátny rekord v mŕtvom ťahu, v kategórii do 93 kg zdvihol 300 kg

Na súťaži v silovom trojboji v Niši sa všetci súťažiaci členovia klubu ovenčili medailami: (zľava stoja) M. Podkonjak, P. Berat, M. Opavský, M. Čusto, N. Laurek, J. Paulíny, V. Mravík; v drepe: M. Ďuriš a M. Bohuš

Foto: archív klubu