02 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 2 /4525/

13. schôdza Zhromaždenia APV

12. 1. 2013

Výstavy vojvodinskej fotografie

Naša téma: Ako sa vyliečiť zo sviatkov?

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Publikáciu s názvom Najčastejšie mená a priezviská Republikový štatistický ústav prezentoval verejnosti 26. decembra v Belehrade. O. Filip

O výsledkoch a ročných uznaniach vlády APV v oblasti rodovej rovnosti hovoril 28. decembra v Novom Sade pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. O. Filip

Nielen na Vianoce, ale aj v nedeľu 30. decembra, na Vianočnom chrámovom koncerte, bol petrovský evanjelický kostol plný. Účinkovali miestny cirkevný spevokol (na snímke), Komorný zbor Musica viva, dychový orchester a viacerí speváci a hudobníci. J. Čiep

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci sa s rokom 2012 rozlúčili v piatok 28. decembra otvorením samostatnej umeleckej výstavy obrazov, sôch a inštalácií päťdesiatnika Rastislava Škuľca z Begeča. J. Čiep

Prvého januára v Galérii Babka v Kovačici prebiehala prezentácia CD Aradáčske meškárky a vernisáž fotografií a iných dokumentov o päťročnici Spomienkového strediska Dr. Jána Bulíka. J. Špringeľ

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Hľadá sa čarovná formulka O

bdobie okolo Nového roku poznačila platforma o Kosove. Tento dokument, ktorý mal zabezpečiť najširší spoločenský konsenzus, keď konečne vyšiel z prezidentského kabinetu, medzi koaličnými partnermi vyvolal problém. Pre svoj obsah sa z faktoru jednoty zmenil na jablko sváru. Vstupom do nového roku sa nikdy nič definitívne nekončí, ani sa nič úplne nové nezačína. Ani v živote jednotlivca, ani v štátnej politike. Začiatok kalendárneho roka nie je nijaký medzník, ktorý oddeľuje to, čo bolo, od toho, čo bude. Každý z nás si poľahky spomenie na svoje vlastné predsavzatia: od Nového roku začnem športovať, nebudem sa stresovať, prestanem fajčiť, dokončím nedokončené... Nakoniec sa realizuje len to, na čo sme pripravení a čoho sme schopní. Tak ako vždy. Ani v štátnej politike nie je inak. Základy politiky na rok 2013 boli položené v predchádzajúcich rokoch, po vlaňajších parlamentných a prezidentských voľbách zvlášť. Všetko, čo sa začalo stavať v roku 2012, v tomto roku bude rásť a sa rozvíjať – tak dobré, ako aj zlé. Keď opozičné strany vyslovili nesúhlas s textom platformy, to sa považovalo za logickú reakciu – od opozície sa kritika očakáva. Platforma sa takisto mohla nepáčiť zahraničným veľvyslancom a analytikom, prípadne funkcionárom v Prištine, avšak s nespokojnosťou na vrchole pyramídy, zvlášť keď ide o taký významný dokument, asi nikto nerátal. Odpoveď na otázku, prečo k tomu došlo, asi najlepšie ilustruje fakt, že podporu a agilnú spoluprácu v procese prípravy platforma dostala len od Koštunicu a jeho DSS. S platformou, ktorá by mu zviazala ruky v dialógu s Prištinou, premiér Dačić nemohol odcestovať do Bruselu na nasledujúce stretnutie s Tačim. Preto oznámil, že nikdy ani nebolo plánované, že platformu postúpia do parlamentu. Tak sa potom pristúpilo k príprave rezolúcie ako „aktu o základných princípoch“, ktorý má byť schválený v týchto dňoch, v každom prípade pred ďalším kolom bruselských rokovaní. Iný-

mi slovami prezidentova platforma by mala zohrať úlohu pracovného textu, nejakého „sprievodného dokumentu“, ale bez relevantného vplyvu na rokovací proces. Skutočnosť, že sa prvý podpredseda vlády Vučić o platforme veľmi nezmieňoval, ešte neznamená, že sa nemienil aktívne zapojiť do prípravy novej rezolúcie. V platforme sa tak v plnej miere prejavili rozdielne názory na spôsob riešenia kosovskej otázky. Z jednej strany prezident, ktorý neohybne zastáva normatívnu realitu, z druhej strany premiér, ktorý rešpektuje realitu v teréne. Tento rozdielny prístup spôsobil pukliny vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi. Najvýraznejšia je tá na relácii Dačić – Nikolić, ale nie je vylúčený ani rozpor na relácii Nikolić – vláda, ktorý zasa v sebe obsahuje aj rozpor na relácii Nikolić – Vučić. Reálne je však očakávať, že rozpor v súvislosti s platformou sa už nejako podarí prekonať. Horšie by to mohlo vyzerať v prípade, že Vučić rozšíri boj proti korupcii aj na URS a SPS. Tak sa zrodili špekulácie o predčasných voľbách. Možnosť, že aj tento rok bude volebný, existuje, zvlášť vzhľadom na popularitu a vysoký rating prvého podpredsedu Vučića v politickej aréne. Prieskumy ukazujú a analytici tvrdia, že Vučić by poľahky vyhral. Jeho Srbská pokroková strana by víťazstvom vo voľbách, o ktorom v tejto chvíli nikto nepochybuje, riadne otriasla rady socialistov a demokratov, čo môže byť veľmi lákavým argumentom v rozhodovaní. Prezident Nikolić tvrdí, že by predčasné voľby spomalili proces eurointegrácie, guvernérka NBS Jorgovanka Tabakovićová oznamuje, že voľby zvyšujú infláciu. Tieto dve vyhlášky upozorňujú na argumenty proti, dokonca v radoch SNS, čo by mohlo mať ďalekosiahle následky. S voľbami alebo bez nich, najväčším problémom Srbska aj v novom roku zostane chudoba. Občania predovšetkým v ekonomike očakávajú zodpovednú vládu a – výsledky. Ak sa vláde podarí dosiahnuť ich v tejto oblasti, volieb sa nemusí obávať. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Zimná nádhera aj v Kulpíne pomínate si na rána, do ktorých sme sa budili v prvých dňoch nového roku? Z bohatej snehovej decembrovej nádielky zostal už len kde-tu biely fliačik, zato po hmlistých nociach celá príroda bola ako posypaná trblietajúcimi sa ľadovými kryštálikmi inovate. Jednoducho – nádhera. Pri pohľade na tú krásu vonku rozplynuli sa nielen traumy z prebdených nocí a vyžmýkaných peňaženiek, ale aj obavy z trinástky na nových nástenných kalendároch... A. Francistyová

FÓKUS SVET V ROKU 2012 (4)

Jedinečný zoskok j keď vedci mienia, že je riskantné pripisovať výčiny počasia klimatickým zmenám, zdá sa, že spomínaný hurikán Sandy pravdepodobne nebol náhodnou udalosťou, ale prejavom extrémneho počasia. To sa s globálnym otepľovaním bude v USA prejavovať zrejme častejšie. Hurikán, ktorý koncom októbra, okrem toho, že v USA zasiahol 24 štátov, zdevastoval i veľkú časť Karibiku, ničil Veľké Antily, pobrežie Jamajky, Kuby a Bahami. Zvýšená hladina mora zvlášť ťažko dopadla na New York: okrem mnohých ulíc zaplavila i niektoré tunely, ako i stanice newyorského metra na dolnom Manhattane. Október zostane v pamäti i podľa jedinečného zoskoku Rakúšana Felixa

Baumgartnera, ktorým sa tento stal prvým človekom, ktorý voľným pádom prekonal rýchlosť zvuku. Rýchlosť vyše 1 127,6 kilometra za hodinu dosiahol podľa televíznych záberov štyridsať sekúnd potom, ako vyskočil z tlakovej kabíny. Tú vyniesol balón do výšky 39 000 metrov. Baumgartner na zemi pristal bez zranení. Podľa mnohých, jeho odvážny skok mu dáva plné právo nárokovať si na titul naj osobnosť vlaňajšieho roka. A keď sú už tu hodnotenia naj, tak najväčším objavom roka, a podľa niektorých vedcov i najväčším objavom storočia, bolo objavenie Higgsovho bozónu. Väčšina fyzikov sa zhodla, že jeho objavením sa začína nová epocha vedeckého výskumu. Nájdením božskej

častice sa otvorili okná hlbšiemu a detailnejšiemu poznaniu vesmíru. Božská častica sa volá Higgsov bozón preto, že dáva ostatným časticiam hmotnosť. Ak by častice žiadnu hmotnosť nemali, po Veľkom tresku, ktorým vznikol vesmír, by sa všetky častice rozleteli do prázdna. Nikdy by sa nesformovali atómy a následne hviezdy, galaxie a planéty a koniec koncov ani my ľudia. – Pre fyziku je to rovnako dôležitý objav, akým bolo pre biológiu objavenie DNA, – uvádza profesor Peter Kniht z britského Fyzikálneho ústavu. Existenciu božskej častice predpovedal ešte v roku 1964 výskumný tím na čele so škótskym vedcom Petrom Higgsom, po ktorom je tento bozón i pomenovaný. Ten, podľa vlastných slov, vôbec nečakal, že sa mu teória jeho tímu potvrdí ešte počas života. Objav dokázal urobiť urýchľovač LHC v podzemnom tuneli pod švaj-

čiarsko-francúzskou hranicou vo výskumnom stredisku CERN. Po Higgsovom bozóne začal pátrať pred dvoma rokmi. Na nájdenie tajomnej častice bolo potrebné postaviť najväčší a najkomplikovanejší stroj, aký kedy ľudstvo stvorilo. Šlo o extrémne náročný proces, ešte ťažší ako hľadanie ihly v kope sena. Po nájdení bozónu sa očakáva, že sa ľudstvo rýchlejšie dostane k odhaleniu záhad vesmíru. Medzi hlavné tajomstvá patrí samotný vznik kozmu, tiež existencia tmavej hmoty a tmavej energie. Vedci totiž vedia, že tmavá hmota existuje, no netušia, čo to je. Vie sa len to, že pracuje proti gravitačným silám a urýchľuje rozpínanie vesmíru. (V budúcom čísle: Všetko stále plynie) O. Filip

ROČNÉ UZNANIA VLÁDY APV V OBLASTI RODOVEJ ROVNOSTI

Dvaja laureáti oj o skutočnú rodovú rovnosť trvá. A sú v ňom stále mnohé prekážky, aj keď si nahovárame, že žijeme vo vyspelej spoločnosti. Hoci v podstate ide o boj o taký systém hodnôt, ktorý v nás podnecuje to ľudské a dobré, nie vždy je ten úspešný. Stačí zalistovať si v chmúrnych štatistikách týkajúcich sa obetí domáceho a iného násilia, pozrieť sa dôkladnejšie vôkol seba, ako sa jednotlivci správajú k osobám opačného pohlavia. Európskemu a civilizačnému výdobytku modernej spoločnosti sa nie vždy darí aj v tých najvyvinutejších štátoch. A namiesto toho, aby sa všetky prípady narúšania integrity iného tam a tu chápali ako vážna výstraha a podnet postaviť sa rázne proti, ľudia často predstierajú nevšímavosť, alebo dokonca otvorene pritakávajú nekalým praktikám. Na okolnosť, že sa o rodovej rovnosti čoraz menej rozpráva a akosi ochabol i záujem stupňovať počet inštitúcií, ktoré sa ňou zaoberajú, poukázal vo vestibule vojvodinskej vlády 28. decembra pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. Predtým než odovzdal ročné uznania dvom najnovším laureátom v oblasti rodovej rovnosti: prof. Dr. Branke Lazićovej, hlavne za prínos k zapájaniu sa a školeniu žien v oblasti organickej výroby, ako aj zástupcovi verejného obžalobcu v Zreňanine Slobodanovi Josimovićovi za iniciova-

nie inovačného modelu spolupráce viacerých inštitúcií na území Obce Zreňanin angažovaných na čeleniu násiliu páchanému na ženách, tajomník Vasin podčiarkol, že je piatková slávnosť vlastne naším hlasom protestu proti zanedbávaniu uvedenej otázky v spoločnosti. – Nie je tu žiadna televízna kamera, lebo im je azda dôležitejšie, čo ktorýkoľvek politik povie ku ktorejkoľvek otázke. A mali by sme sa všetci hlboko zamyslieť i nad tým, že vrah, ktorý nedávno tak brutálne zavraždil svoju partnerku, má na svojom profile na sociálnej sieti až päťtisíc akože priateľov, – podčiarkol. Podotkol tak isto skutočnosť, že si práve v takýchto pomeroch tre-

Bez kamier, ale podnetne: Dvaja laureáti a Miroslav Vasin (v strede) ba vážiť hrdinov boja o rodovú rovnosť, akými sú i dvaja laureáti. A jednoznačne si treba vážiť aj všetkých, ktorí sa pričinili alebo sa stále angažujú na tom, aby sa do boja o ozajstnú rodovú rovnosť zapojil

čím väčší počet ľudí z justície, polície, vzdelávania, zdravotnej a sociálnej ochrany, – odkázal Vasin na záver udelenia uznaní. Oto Filip

– ANKETÁRI od začiatku októbra do polovice decembra 2012 navštívili takmer 940 000 domácností a vykonali súpis 630 000 poľnohospodárskych gazdovstiev. V tom období mali i kontakty so 4 200 právnickými osobami. Prvé výsledky sčítania v poľnohospodárstve budú zverejnené do konca januára a od 14. do 31. januára Republikový štatistický ústav (RŠÚ) zrealizuje postsúpisovú anketu, na základe ktorej sa skontroluje kvalita údajov z terénu: uviedla na stretnutí s novinármi, ktoré sa konalo koncom decembra v Belehrade vedúca sčítania v poľnohospodárstve Dragana Markovićová (na snímke). Riaditeľ RŠÚ Dr. Dragan Vukmirović podotkol, že sa sčítanie najlepšie vydarilo vo Vojvodine, ako aj to, že sa neobišlo bez nepochopenia a dilem u občanov. Keď ide o niektoré z prvých zistení, uviedol, že je stav a počet dobytčieho fondu lepší než sa pôvodne predpokladalo. O. F.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZHROMAŽDENIE VOJVODINY SCHVÁLILO ROZPOČET NA ROK 2013

S otáznikmi nad zabezpečením 80,75 miliardy ri dni pred Novým rokom, na 13. schôdzi 28. decembra, po zdĺhavej ťažkej diskusii ZhroT maždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny prijalo rozpočet na rok 2013, a to hlasmi 73 poslancov za; pokým proti bolo 29. Do pokrajinskej pokladnice by sa v tomto roku malo vliať 80,75 miliardy dinárov. Pochybnosti nad prílevom peňazí vyslovili aj poslanci Zväzu vojvodinských Maďarov a Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, ktorí návrhu na rozpočet dali zelenú spolu s koaličnými kolegami Demokratickej strany. Opozičné poslanecké zoskupenia hlasovali proti. Zdôvodňujúc návrh na rozpočet pokrajinský tajomník financií Zoran Radoman podotkol, že je o dve percentá nižší než vlaňajší a že viac než polovicu z 80,75 miliardy bude treba usmerniť lokálnym samosprávam a na platy osvetárom. Oceňujúc rozpočet ako rozvojový, keďže značná jeho časť sa usmerní na investície v hospodárstve, pokrajinský predseda vlády Bojan Pajtić zdôraznil: „Dúfam, že toto je posledný rozpočet, ktorý bol dôsledkom politických naťahovačiek a politických dohôd.“ Pajtić pripomenul, že pokrajinská vláda v uplynulom období siahla po vnútorných úsporách. Znížením administrácie o viac než 10 % sa vraj ušetrilo 160 miliónov dinárov. Prízvukoval, že pokrajina bude pokračovať s vkladmi do kapitálnych projektov, akým je aj cesta Nový Sad – Ruma, s tunelom cez Fruškú horu. Na tento účel treba vyčleniť 12 miliárd dinárov a keďže, ako povedal, na tú sumu dostali písomnú záruku od re-

preto, aby nedošlo k ohrozeniu fungovania pokrajinských inštitúcií, respektíve k ich dočasnému financovaniu. Najkonkrétnejší azda bol predseda ZAPV István Pásztor (SVM). Aktuálny rozpočet uňho, ako sa priznal, vyvoláva poníženie. Upozornil na skutočnosť, že pokračuje porušovanie ústavných záruk Prijali rozpočet na rok 2013 tri dni pred Novým rokom: záber z 13. voči Vojvodine, v schôdze Zhromaždenia AP Vojvodiny dôsledku čoho, ako publikového ministra financií Mlađana Dinkića, povedal, „roku 2013 sa dostaneme do situácie, sú predpoklady na uskutočnenie Ústavou zaru- že utratíme šesť rokov pre kapitálne vklady“, t. čených 7 % prostriedkov, ktoré Vojvodine patria j., že „za nasledujúcich šesť rokov Vojvodina zosz republikového rozpočtu. tane ukrátená o pol druha ročného rozpočtu“. Opozícia, logicky, kritizovala budúci pokrajinský Vyjadril pochybnosti nad prílevom prisľúbených rozpočet, zazlievajúc absenciu stratégie výcho- 12 miliárd a neutajujúc rozhorčenie podčiarkol, diska z krízy (Marijana Četojevićová, SRS), míňanie že APV sa „kvôli nestálemu povoľovaniu a kaveľa peňazí na byrokraciu (Igor Mirović, SNS), pre- viarenským kompromisom dostala na úroveň hrešenie navrhovateľov rozpočtu voči najohro- nerozvinutého regiónu“. zenejším skupinám občanov (Pavle Počuč, SRS, V rámci prvého bodu rokovacieho programu a Milan Vlaisavljević, SNS)... poslednej vlaňajšej schôdze ZAPV schválilo seV debate o predostretom návrhu na rozpo- dem z 22 navrhnutých doplnkov k Návrhu zákona čet boli mimoriadne kritickí aj poslanci SVM a o Rozvojovom fonde AP Vojvodiny. LSV. Ako sa vyslovili, za rozpočet hlasovali len J. Bartoš

ĎALŠIA PUBLIKÁCIA (Z) REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU (RŠÚ)

Najčastejšie mená a priezviská ezvyčajnú, no osožnú bodku N za uplynulým rokom položili pracovníci Republikového štatistického úradu. Ide o publikáciu Najčastejšie mená a priezviská, prvú v dlhej tradícii doterajších sčítaní obyvateľstva. Nesmierne zaujímavú už tým, že nevychádza len z výsledkov predvlaňajšieho súpisu obyvateľstva, ale zachádza hlbšie do dejín. Prvou kate- Z decembrovej prezentácie v zasadačke RŠÚ góriou sú údaje z roku 1940 a pred ním, ďalšími siedmimi sú tie, Zoran Jovanović a Dragan Petrović. Vo Vojvodine ktoré sa týkajú jednotlivých desaťročí v obdo- je najviac žien menom Marija, Milica, Jelena, Ana a Mirjana, kým sú najčastejšími mužskými mebí rokov 1941 až 2011. Celkovo je najčastejšie ženské meno v Srbsku nami Milan, Dragan, Nikola, Aleksandar a Zoran. Ak si však všimneme údaje z niektorých sloMilica, mužské Dragan, a najfrekventovanejšími kombináciami mien a priezvisk u žien Mili- venských obcí, dá sa zistiť, že v nich až do roku ca Jovanovićová, Milica Petrovićová a Jelena Jo- 1991 dominovali tzv. tradičné mená. Tak sú v Kovanovićová. U mužov je to Dragan Jovanović, vačickej obci z dámskych mien celkovo naj12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

častejšie Anna, Zuzana, Mária, Eva a Katarína, kým od roku 2000 najviac osôb nežnejšieho pohlavia nesie mená ako sú Alexandra, Ivana, Anđela, Kristína, Jana. Z mužských mien je globálne najčastejšie Pavel, potom Ján, Jano, Martin a Miroslav, a v tomto storočí Ivan, Daniel, Stefan, Aleksandar a Aleksa. Historicky najčastejšími mužskými menami v Petrovskej obci boli Ján, Pavel, Miroslav, Manuel a Vladimír, dámskymi Anna, Mária, Zuzana, Katarína a Milica. Bohaté štatistické údaje zrejme možno viacúčelovo využiť, aj to v mnohých oblastiach: od lingvistiky po dejiny. Riaditeľ Republikového štatistického úradu prof. Dr. Dragan Vukmirović na záver decembrovej prezentácie publikácie o najčastejších menách a priezviskách oznámil, že svetlo sveta onedlho uzrú aj ďalšie zaujímavé štatistické zväzky. Koncom januára to bude kniha o vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva (včítane počítačovej gramotnosti) a na Svetový deň materčiny vo februári vyjde i publikácia o používaní materčiny a náboženskej orientácii obyvateľstva. Po týchto pozornosť štatistikov, ako i širšej verejnosti bude prednostne upriamená aj na rozbor otázok týkajúcich sa podmienok bývania, majetku, pozemkov, domov, bytov. Novým svojráznym tematickým encyklopédiám podnetných poznatkov a údajov sa treba tešiť, tiež ich vedieť plne využiť. Lebo ako vraví riaditeľ Vukmirović, údaje a štatistika neklamú. Ak aj dôjde k zlyhaniam, tak za to môžu najmä ich interpreti. Oto Filip

FÓKUS HOSPODÁRSKY ROK ZA NAMI, ROK PRED NAMI

Od slabikovania k súvislým vetám

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: Doc. Ing. MILAN KOŠČO, CSc., RIADITEĽ PERSONÁLNEHO, EKONOMICKÉHO A PRÁVNEHO ODBORU ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ (ÚSŽZ)

Pravidlá nastaviť inak – Keďže máte skutočne široké pole pracovnej pôsobnosti, iste je zaujímavá i odpoveď na otázku, čo vám na tej práci najťažšie padne a z čoho máte najväčšie potešenie? – Na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí som prišiel z Ministerstva zahraničných vecí na požiadanie pána Dr. Igora Furdíka. Pokiaľ ide o tú druhú časť otázky, teda čo mi je najpríjemnejšie, tak to je pomáhať ľuďom. Ja som ten medzičlánok medzi vládou a našimi krajanmi, ktorý má na začiatku zabezpečiť rozdelenie štyridsiatich miliónov slovenských korún ročne žiadateľom. To je príjemne, človeka to teší, lebo vie, že na druhej strane je niekto, komu to urobí radosť, ktorý urobí niečo užitočné. Tá prvá časť otázky, to, čo je ťažké, je, že nás je málo, každý sedí na troch stoličkách, čo vyplýva napríklad aj z názvu odboru, ktorý riadim. Toto sa niekedy, bohužiaľ, prejaví aj na kvalite. Niečo zabudneme, čo vyplýva z toho mimoriadneho zaťaženia a niekedy aj z nie celkom optimálnej motivácie ľudí, čo sme zdedili, keďže sme s predsedom prišli iba v máji 2012. Musíme dokončiť ten proces rozdeľovania dotácií podľa nastavených pravidiel, ktoré sme tiež zdedili. Nemohli sme meniť v máji či júni pravidlá, podľa ktorých ste podávali žiadosti v januári alebo februári. Rok 2012 sme pochopili ako taký prechodný, transformačný. Veríme, že sa nám v roku tomto podarí tie pravidlá nastaviť tak, aby im i žiadatelia lepšie rozumeli, aby sme lepšie mohli vyhovieť požiadavkám s cieľom, aby tie dotácie boli efektívnejšie... Zaznamenal: O. Filip

rejnom obstarávaní atď. Po prvých vlaňajších opatreniach, cieľom ktorých bolo zabrzdiť pokles hospodárskej aktivity a zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na fungovanie štátu a spoločnosti vôbec, tento rok by sa v ekonomike mal konať najmä v duchu a v záujme štrukturálnych a systémových reforiem. Lebo treba riešiť problém obratových prostriedkov, nastoliť lepšiu finančnú disciplínu, zabezpečiť predpoklady na vystupňovanú úverovú aktivitu smerom k výrobným podnikom, podnecovať investície do infraštruktúry a výroby na export, do poľnohospodárstva a energetiky najmä... Na tej ceste k vyššej konkurencieschopnosti Srbska ako investičnej destinácie sa vláda činí už od leta a jesene. Svedectvom je zrušenie takmer 140 zbytočných parafiškálnych záťaží, štart detailného regulovania oblasti úhrad, začínajúce sa reformy v oblasti pracovného zákonodarstva, založené na modernejšom právnickom

rámci, a uvádzaní flexibilnejších podmienok zamestnávania. Keď ide napríklad o predpisy v oblasti stavebníctva a územného plánovania, načim zjednodušiť a skrátiť postup získavania stavebných povolení, vykonať reformu postupu konverzie práva používania do práva vlastníctva nad pôdou, reformovať úhrady na úpravu pôdy v smere, že sa bude platiť len jej skutočná komunálna vybavenosť... Sto dní vlády boli prvým kontrolným časom na rozbor realizovaného, druhým budú koncoročné bilancie: globálne, lokálne, podnikové a iné, na sklonku februára. No ani dovtedy netreba strácať čas: povaha nahromadených ekonomických problémov je taká, že si pýtajú naliehavé opatrenia, lebo čas súri. A je ho o poznanie menej než by ho bolo v pomeroch nekrízových. Teda, žiadne kiksy v hospodárskej presilovke si dovoliť nemožno. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

dosť rýchlo uzrela vládou vypracovaná fiškálna stratégia na tri roky, ktorej alfou a omegou je fiškálna stabilizácia a plná schopnosť platiť zahraničné úvery, úroky a splátky. Ide vlastne o spôsob ako rapídne redukovať ročný rozpočtový deficit: najprv z 6,1 percenta na 3,6 percenta hrubého národného dôchodku v tomto roku, aby do roku 2015 klesol na jedno percento hrubého spoločenského produktu. To, samozrejme, ťažko pôjde bez obnovenia vlani prerušenej spolupráce s MMF, ako aj bez schopnej výroby, novej vlny investícií, krátkodobej konsolidácie a dlhodobých hospodárskych reforiem a rezov. Niektoré náznaky sú už na obzore alebo hospodárskej scéne, predovšetkým v podobe viacerých zákonov: o podnikoch, o ve-

Ďuro Varga

ucho, krach Agrobanky, rast verejného dlhu, zmenšenie hrubého národného dôchodku o približne dve percentá, inflácia aspoň dvojnásobne vyššia od programovanej, nedostatok obratových prostriedkov, pokles životnej úrovne obyvateľstva o približne desať percent, vysoká nezamestnanosť, spomalenie investičných cyklov... Objavilo by sa ešte dosť argumentov na tvrdenie, že ozaj ťažký ekonomický rok za nami, zrejme ešte ťažší pred nami. Len verejný dlh stúpol vlani z necelých 50 na takmer 65 percent hrubého národného dôchodku, tvrdí minister financií Mlađan Dinkić. Už v októbri dosiahol sumu nad 16 miliárd eur, alebo o dve miliardy eur viac ako na sklonku roku predvlaňajšieho. V týchto pomeroch jasné je, prečo svetlo sveta

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SNEŽANA A VLADISLAV SI POVEDALI OSUDOVÉ ÁNO. V Staropazovskej obci sú aktívne združenia invalidov a dvaja ľudia s invaliditou – Snežana a Vladislav sú zamestnaní v tamojšej lokálnej samopráve. Obaja mladí ľudia sú v každodennej komunikácii s občanmi – Vladislav pracuje v Call centre a Snežana na Info pulte. Títo dvaja vozičkári, obľúbení zamestnanci lokálnej samosprávy, si nedávno povedali osudové áno. Špeciálnym hosťom na ich svadbe bol Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Od obce mladomanželia do daru dostali kompletnú organizáciu svadby aj s obrúčkami. Darčeku sa Vladislav a Snežana veľmi potešili a na tomto dojímavom svadobnom obrade všetci prítomní im zaželali šťastný a krásny spoločný život. Na fotografii: Mladomanželia Snežana a Vladislav s predsedom obce Radinovićom. A. Lš.

HUMANITÁRNA AKCIA V JÁNOŠÍCKEJ NEDEĽNEJ ŠKOLE. Vo vianočnom období takmer všetky deti od svojich najbližších netrpezlivo čakajú balíky. V Nedeľnej škole v Jánošíku chceli deťom pripomenúť, že darčeky nemáme len prijímať, ale sa treba naučiť potešiť nimi aj iných. Katechétky navrhli a deti sa zhodli: prichystajú balíky pre deti z najbližšieho domova pre opustené deti Spomenak v Pančeve. Priniesli všelijaké sladkosti a hračky, ktoré po skončení akcie odovzdajú vedúcim domova. Deti sa nejakým spôsobom chceli zavďačiť aj svojim spoluobčanom. Titulnú stranu vianočného vydania cirkevného občasníka Pastier vytlačili v podobe omaľovánky a deti sa s radosťou zúčastnili vo vyfarbovaní, čo vidno aj na snímke. J. Pániková

ZO ZHROMAŽDENIA MESTA PANČEVO

Vojlovica

Zbytočne zdĺhavá rozprava o rozpočte P

osledné minuloročné zasadnutie Zhromaždenia mesta Pančevo sa začalo vo štvrtok 27. decembra o desiatej a skončilo sa na nasledujúci deň o siedmej ráno. Výborníci teda pracovali vyše dvadsať hodín a za ten čas schválili rozhodnutie o zvýšení dane z majetku o 50 percent a o zvýšení mestského administratívneho poplatku o 5,5 percenta, čo je vraj v súlade s rastom inflácie. Schválili aj plány práce piatich pančevských verejných podnikov, ako aj ďalších 40 bodov rokovacieho programu týkajúcich sa urbanistických, kádrových a iných otázok z oblasti fungovania lokálnej samosprávy a verejných podnikov. Najviac času však venovali rozprave o mestskom rozpočte na rok 2013, ktorým je plánované, že sa do mestskej pokladnice vleje 4,893 miliardy dinárov, výdavky sú plánované v sume 4,952 miliardy dinárov a stanovený rozpočtový deficit je 59 miliónov dinárov. Zdôvodňujúc návrh rozpočtu člen Mestskej rady poverený fi12. 1. 2013

2 /4525/

nanciami Željko Lazić povedal, že jedným z cieľov takto projektovaného rozpočtu je predísť zbytočnému zadlžovaniu mesta v budúcnosti. Vyjadril nádej, že z republikového a pokrajinského rozpočtu mesto dostane viac peňazí než je plánované. Opozícia, predovšetkým DS a LSV, však zhodnotila rozpočet ako nereálny a spotrebiteľský, už aj preto, že príjmy sú zvýšené o 30 percent v porovnaní s rozpočtom na rok 2012. Pritom zazlievali mestskej správe, že v rozpočte nieto ani jedinej položky zahrnujúcej investíciu, ktorá by mala priniesť zisk a upozornili, že všetky mestá vyčlenili prostriedky na kúpu pozemkov v okolí mesta s cieľom výstavby priemyselných objektov. Vládnucej koalícii zazlievali aj to, že mnoho peňazí vyčlenila na platy novozamestnaných robotníkov vo verejných podnikoch, že málo peňazí je určených na zdravotníctvo a rozvoj miestnych spoločenstiev... So zreteľom na tieto poznámky opozícia podala 99

HLAS ĽUDU

doplnkov k textu rozpočtu, ktorými sa o. i. dožadovali, aby mesto pokračovalo vo financovaní vzdelávania študentov v špičkových školách vo Veľkej Británii a aby slobodným rodičom platilo komunálne účty. Dožadovali sa aj kúpy nových sanitiek z mestskej pokladnice, otvorenia nočnej dopravnej linky do Belehradu, navrhovali inakšie rozvrhnutie prostriedkov. Mestská rada všetky doplnky opozície už predtým odmietla a ani na samom zasadnutí neposkytla žiadne odpovede v tejto súvislosti. Nakoniec aj vládnuca väčšina v parlamente návrhy opozície odmietla a schválila text rozhodnutia o rozpočte v pôvodnom znení. Rozpravu o rozpočte, ktorá trvala od pol dvanástej vo štvrtok do pol šiestej ráno v piatok, poznačili inak početné polemické tóny a vzájomné obviňovanie príslušníkov vládnucej koalície (SNS, SPS, URS) z jednej a opozície (DS, LSV, LDP) z druhej strany. Pokým opozícia kritizovala aktuálnu moc, pozícia

Mestským rozpočtom na rok 2013 Miestnemu spoločenstvu vo Vojlovici je určených 1,89 milióna dinárov, prevažne na opravy a bežnú údržbu. Okrem toho plánované sú prostriedky v sume 2,3 milióna na rekonštrukciu časti strechy na budove ZŠ Bratstva a jednoty, ktorá premoká, ako aj prostriedky v sume 9 miliónov dinárov na sanáciu vojlovickej ambulancie. Výborníčka DS Silvana Ivazovićová-Jediná o. i. navrhla, aby v rozpočte plánovali po 500-tisíc dinárov na dokončenie etno domu SKOS Detvan a etno izby KUS Árona Tamásiho vo Vojlovici, ale výbornícka väčšina tento návrh odmietla. kontra argumentmi dokazovala, že bývalá moc nerobila dobre, takže sa často odbočovalo od témy, následkom čoho bola až priveľmi zdĺhavá rozprava o najdôležitejšom finančnom dokumente mesta. vlh

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Rozpočet a vedenie rádia v popredí S iedme zasadnutie Zhromaždenia obce B. Petrovec sa uskutočnilo v posledný piatok uplynulého roku. Navrhnutý, a potom i schválený rokovací program obsahoval dvanásť bodov. Výborníci

liónov dinárov. Hovoril aj o vyčleňovaní prostriedkov na obecnú Direkciu pre cestné hospodárstvo, ktoré by sa podľa jeho mienky mali stále zvyšovať. V návrhu rozpočtu je na tieto účely plánovaných 57 mi-

úhradách za služby obecnej správy, potom o lokálnych komunálnych poplatkoch, o určovaní výšky úhrady za úpravu stavebného pozemku, o podmienečnom odpísaní úrokov a spočívaní daňového dlhu a o komunálnych činnostiach. V prvej časti nasledujúceho bodu vzťahujúceho sa na Informačné stredisko B. Petrovec z funkcie úradujúcej riaditeľky uvoľnili Katarínu MelegovúMelichovú, ktorá odchádza do dôchodku. Za jej doterajšiu odbornú prácu a snahu sa v mene ZO poďakoval predseda Rajko Perić. Potom sa výborníci venovali vymenovaniu nového úradujúceho riaditeľa tejto informačnej ustaPo skončení mandátu úradujúcej riaditeľky Katarína Melegová-Melichová novizne. Správna rada Insa prihovorila Zhromaždeniu obce, zhodnotila doterajšiu prácu a formačného strediska (Rápostavenie Rádia Petrovec a popriala úspešnú prácu v budúcnosti dia Petrovec) na toto miesto, ako vysvetlil jej predsenajviac pozornosti venovali roz- liónov dinárov, čo je podľa jeho slov da Ondrej Koroš, zo šiestich pripočtu obce na rok 2013, a potom aj málo vzhľadom na stav infraštruk- hlásených kandidátov jednohlasne vymenovaniu úradujúceho riaditeľa túry v obci, predovšetkým ciest, vo- navrhla Vladimíru Dorčovú-ValtInformačného strediska Báčsky Pe- dovodu a iného. Po obsiahlej di- nerovú. Tento návrh však Obecná trovec. skusii, v ktorej sa zúčastnili aj vý- rada zamietla a na miesto ú. r. naNávrh obecného rozpočtu na borníci Ondrej Koroš, Ján Sabo, vrhla novinárku Vieru Dorčovúrok 2013 výborníkom ozrejmil pred- Ondrej Fekete, Ján Bohuš a pred- Babiakovú, zamestnankyňu Inforseda obce Pavel Marčok, ktorý pri- seda ZO Rajko Perić, rozpočet na rok mačného strediska. Obecný nápomenul, že sa pri vypracovaní 2013 bol schválený. čelník Dušan Govorčin v súvislosrozpočtu dbalo na jeho rozvojový V pokračovaní zasadnutia ZO ti s tým poukázal na nedostatok záaspekt, ale v danej ekonomickej si- schválilo rozhodnutia o lokálnych konného regulatívu v oblasti intuácii sa muselo prihliadať aj na administratívnych poplatkoch a formovania a vysvetlil, že počas najeho sociálnu komponentu. Zvýšenie rozpočtu o takých 10 percent Z VP VODOVOD A KANALIZÁCIA V STAREJ PAZOVE zhodnotil ako reálne, takže je navrhnutý rozpočet v sume 620 miliónov dinárov. Obecný náčelník pre financie Boško Bogunović poukázal, že návrh rozpočtu museli pripraviť za kratší čas, čo spôsobitaropazovský Verejný podnik odvádzania odpadových vôd v lo meškanie niektorých dokladov. Vodovod a kanalizácia v spo- mestách a obciach strednej veľVýborník Karol Werle v diskusii poukázal na zmeny v transferoch z lupráci s Obcou Stará Pazova sa kosti v Srbsku 6. decembra 2012 vyšších úrovní, hlavne z pokrajin- zaradil medzi osem miest a obcí v Belehrade okrem predstaviteľov skej, a táto položka je podľa jeho v Srbsku (Valjevo, Kikinda, Para- uvedenej banky a Ministerstva reslov veľmi optimisticky zamyslená, ćin, Aranđelovac, Prokuplje, Vrbas, gionálneho rozvoja a uvedených keďže vynáša 280 miliónov dinárov. Knjaževac), ktorým je schválený lokálnych samospráv v mene StaĎalej pozornosť venoval výdav- hodnotný účelový úver Nemec- ropazovskej obce podpísali Đorđe kom, zvlášť položke, ktorá sa vzťa- kej rozvojovej banky KfW na zlep- Radinović, predseda obce, a Mihuje na komasáciu, ktorá v Petrov- šenie celkového zásobovania vo- loš Grković, riaditeľ VP Vodovod ci pokračuje aj v roku 2013 a v dou a odvádzania odpadových a kanalizácia. Podľa slov Miloša Grkovića tenKulpíne sa končí. Záverom Werle vôd. Úverovú zmluvu na 15 rokov konštatoval, že za uplynulé dva (za výhodných podmienok a s to pazovský podnik by mal na zároky, odkedy komasácia prebieha, trojročným grace obdobím) z klade tohto programu zásobosa na tieto účely vyčlenilo až 150 mi- Programu zásobovania vodou a vania vodou a odvádzania od-

vrhovania kandidáta na miesto riaditeľa na schôdzu Správnej rady Rádia Petrovec neboli pozvaní predstavitelia zakladateľa, čiže obce. Odvolal sa pritom na zmeny v zákonoch a uviedol, že kandidátka Vladimíra Dorčová-Valtnerová svoju nespokojnosť vyjadrila tým, že zalarmovala veľké novinárske asociácie a združenia, ktoré odsúdili tento krok báčskopetrovskej lokálnej samosprávy. Predseda ZO R. Perić uviedol, že počas zasadnutia ZO V. Dorčová-Babiaková podala písomnú vyhlášku, že sa funkcie úradujúcej riaditeľky nemôže ujať. V prestávke zasadnutia ZO zasadala kádrová komisia a na úradujúceho riaditeľa navrhla Jána Černáka, jedného z prihlásených kandidátov. Doplnok výborníka Miroslava Pucovského, aby výborníci ZO hlasovali o návrhu Správnej rady Informačného strediska (Vladimíra Dorčová-Valtnerová), nebol schválený. A tak výborníci ZO na miesto ú. r. na obdobie do 6 mesiacov hlasovaním vymenovali Jána Černáka z Petrovca. O výsledkoch referenda v Maglići informoval predseda Rady MS Maglić Rajko Perić. Podľa jeho slov samozdanenie v tejto osade na referende nebolo schválené. Záverom posúdili a schválili informáciu o stave a dianiach v oblasti kultúry, ako aj informáciu v oblasti športu a telovýchovy na území Obce Báčsky Petrovec v uplynulom období. K. Gažová

Na obzore realizácia hodnotnej investície

Miloš Grković

padových vôd dostať 4,5 milióna eur, pričom sa do realizácie kompletnej investície s určitými finančnými prostriedkami zapoja tak obec, ako aj republikové orgány. A. Lš.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BÁČ

Ozajstná bitka o väčšinu O

bec Báč a mesto Báč, ktoré je sídlom obce, už dlhší čas je stredobodom pozornosti širšej verejnosti a médií, ktoré každodenne sledujú, čo sa v tejto malej obci deje. Na príčine je konflikt dvoch politických strán, ktoré bojujú o väčšinu v obecnom zhromaždení. Hneď po voľbách sa formovala väčšina, ktorú tvorili Srbská pokroková strana, Socialistická strana Srbska, Strana zjednotených penzistov a skupina občanov. Táto koalícia mala tesnú väčšinu v zhromaždení, čiže 13 zo spolu 25 výborníkov. Takej väčšine stále však hrozilo nebezpečenstvo, že sa niekto z výborníkov rozhodne prestúpiť do iného tábora, a tak poruší tenkú väčšinu v zhromaždení. To sa neskoršie aj stalo, keď výborníčka Srbskej pokrokovej strany Mirjana Vukovićová prestúpila do Demokratickej strany, a tak pomohla opozícii, ktorú tvorili výborníci Demokratickej strany, Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny a Srbskej radikálnej strany, aby nadobudla väčšinu. Nová väčšina podala žiadosť o mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ale napriek tomu, že predsedníčka zasadnutie zvolala, sama na toto zasadnutie neprišla, rovnako ako ani ostatní výborníci dovtedajšej väčšiny. Novoformovaná väčšina predsa zasadnutie usporiadala, a to v parku pred budovou obce, kde v sú-

lade s predpismi a zákonom utvorila novú väčšinu a schválila nové rozhodnutia. Na tomto zasadnutí vymenovali nové vedenie obce, takže novým predsedom obce sa stal Ognjen Marković z Demokratickej strany, a novým predsedom Zhromaždenia obce sa stal Dragan Medić zo Srbskej radikálnej strany. Vymenovali aj ich zástupcov, ako aj nových riaditeľov verejných podnikov a členov dozorných a správnych rád v týchto podnikoch. Od toho dňa sa však začala opravdivá vojna medzi dvoma stranami. Najprv výborníci novej väčšiny vtrhli za pomoci vŕtačky a súkromnej ochranky do miestností Zhromaždenia obce a usadili sa v kanceláriách. Potom výborníci Srbskej pokrokovej strany so svojimi sympatizantmi vtrhli do obce, doslova fyzicky vyhodili nové vedenie obce na ulicu a znovu obsadili svoje predchádzajúce pozície. Členovia Demokratickej strany sa znovu pokúsili pomocou vŕtačky vniknúť do miestností obce, ale tentoraz im to členovia Srbskej pokrokovej strany nedovolili a prišlo k fyzickej zrážke. Nastala opravdivá bitka a musela intervenovať aj polícia, ktorá zatkla osemnásť osôb pre účasť v bitke. Niekoľko osôb bolo ľahšie zranených, medzi nimi aj jeden policajt. Obe strany obviňujú jedna druhú a tvrdia, že majú pravdu. Najväčšia chyba je asi to, že Správny

ŠTEDROVEČERNÉ BOHOSLUŽBY V KULPÍNSKOM CHRÁME viedol evanjelický kňaz Jaroslav Javorník za účasti početných veriacich, ktorí prišli tento slávnostný večer stráviť pri Božom slove. Pod veľkým vianočným stromčekom krásne veršíky o narodení Ježiška a vianočné pesničky predniesli kulpínske ratolesti (na snímke) zo Sobotnej cirkevnej školy. Po vystúpení deti pod trblietavou jedličkou dostali vianočné balíky a celý chrám zaspieval Tichú noc. Potom sa Kulpínčania pobrali domov k štedrovečernému stolu, kde v kruhu rodiny oslavovali príchod Božieho dieťaťa. K. G.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

súd, na ktorý sa obe strany odvolávajú, sa v súvise s dianiami v Báči hneď neozval, pričom obe strany očakávajú, že výsledok bude v ich prospech. O udalostiach v Báči už rokovali aj predáci Demokratickej strany a Srbskej pokrokovej strany Dragan Đilas a Aleksandar Vučić, a vyjadril sa aj minister vnútorných vecí Ivica Dačić. Dalo by sa povedať, že Demokratická strana má určitú prednosť, lebo z rozhodnutia Ministerstva pre regionálny rozvoj a lokálnu samosprávu vyplýva, že konala v súlade so zákonom. Srbská pokroková strana hlavne útočí na bývalého predsedu obce Tomislava Bogunovića a taktiež sú nespokojní s tým, že sám predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić prišiel do Báča poskytnúť podporu výborníkom Demokratickej strany. Napriek tomu, že všetky strany v konflikte sľúbili, že pokojne počkajú na rozhodnutie Správneho súdu, a potom budú konať v súlade s ním, medzičasom tu rozprúdili opravdivú vojnu, tak zákonnými, ako aj nezákonnými prostriedkami. Najlepšie by bolo, aby sa tento prípad čím skôr uzavrel v súlade so súdnym rozhodnutím, čo iste bude v prospech občanov, ktorých politika veľmi nezaujíma, ale ich zaujíma normálny život v tejto v poslednom čase schudobnenej obci. Zatiaľ im však zostáva len sledovať správy a udalosti pred obcou a v budove obce. Juraj Berédi-Ďuky

Báčsky Petrovec Stredisko pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike vo štvrtok 20. decembra usporiadalo ďalšiu prezentáciu vlastného rovnomenného projektu, na ktorej predstavili projekt od začiatočnej idey po realizáciu, ako aj ciele, aktivity, školenie a dielne, budúce plány. V druhej časti prezentácie význam projektu zhodnotili samotní účastníci. Okrem toho prichystali aj ukážkovú a predajnú výstavu ručných prác členov združenia Petrovillage. xxx V pondelok večer 24. decembra v slovenskom evanjelickom kostole v Petrovci odzneli bohoslužby pri príležitosti najväčšieho kresťanského sviatku, čiže narodenia Ježiša Krista. Po prvýkrát vianočné služby Božie v petrovskom chráme konal pán farár Vladislav Ivičiak. Tieto slávnostné štedrovečerné služby zahrnujú aj príležitostný program, v rámci ktorého deti, konfirmandi a mládež spievajú vianočné piesne a recitujú básne. Tradične na odchode z kostola všetky deti dostávajú balíčky. xxx Združenie Čirikli i tohto roku pre deti rómskeho spoločenstva vo veku od škôlky po 4. ročník základnej školy prichystalo zo 50 balíkov. V stredu 26. decembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce na príležitostnom programe balíky deťom rozdelil dedko Mráz. xxx Konferenciu pod názvom Multikultúrnosť v detských časopisoch v Autonómnej pokrajine Vojvodine v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 27. decembra usporiadal Centrum pre edukáciu, toleranciu a multikultúrnosť (CETIM). Finančne ju podporil Pokrajinský sekretariát pre predpisy, správu a národnostné spoločenstvá. Na konferencii prezentovali výsledky výskumu týkajúceho sa tejto oblasti v obsahu detských časopisov, ktoré v tomto regióne vychádzajú. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Tretí festival medu organizácii obecného Ekolo- nizátorov odznel kratší kultúrnogického hnutia Eko san, Obce umelecký program, v ktorom sa Stará Pazova, Združenia poľno- zúčastnila i detská tanečná skuhospodárov a Združenia včelá- pina SKUS hrdinu Janka Čmelíka rov vo štvrtok 27. decembra 2012 zo Starej Pazovy. na staropazovskom Námestí Dr. Zorana Đinđića prebiehal tretí festival medu pod názvom Zachovajme včely v rade pri mede (Da sačuvamo pčele u red za med). Festival medu, zdravej stravy a liečivých výrobkov z medu slávnostne otvorila Mirjana Domoniová, predsedníčka hnutia Eko san, ktorá poukázala na veľký význam tohto podujatia. Po príhovoroch hostí a predstaviteľov orga- Početné stánky s medom a liečivými produktmi

Momentka z otváracieho programu festivalu medu

Po programe toho istého dňa vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy usporiadali prednášku o mede, na ktorej hovorili Ivana Vukanićová, aktivistka Ekologického hnutia Eko san, Milenko-Miša Gićanov zo Šídu, veľvyslanec včelárstva a člen Výkonného výboru Zväzu včelárskych

organizácií Srbska, poverený rozvojom včelárstva v Srieme, a Dr. Đorđe Inđić z DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove. V rámci 3. festivalu medu organizátori vo veľkej sieni usporiadali aj tribúnu na tému Škola včelárenia pre ženy. A. Lš.

TRADIČNÝ KONCERT na Štedrý večer usporiadali v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči. Prítomným sa v modlitebnici Elim príležitostnými piesňami predstavil domáci spevokol Glória pod taktovkou Ondreja Maglovského, ktorý pôsobí už takmer dvadsať rokov. Tentoraz pozvali všetkých, s ktorými spolupracovali, aby sa znovu stretli a zaspievali vianočné piesne, ktoré počas spomenutého obdobia nacvičili. Vydarilo sa im to na potešenie všetkých, ktorí sa rozhodli Štedrý večer stráviť v kruhu veriacich v modlitebnici Elim. Vianočná zvesť do ich sŕdc zaznievala aj vďaka príhovorom a básňam, ktoré odzneli medzi jednotlivými piesňami. K teplu vianočnej atmosféry prispeli tiež členky mládežníckeho spevokolu, ako i Ivan Slávik, ktorý sa predstavil sólovým spevom. Prítomných príhovorom privítala superintendentka EMC Anna PálikováKunčáková. Na snímke: Spevokol Glória na štedrovečernom koncerte. E. Š.

NEŠPORNÉ BOHOSLUŽBY V DRUHÝ DEŇ VIANOC V JÁNOŠÍCKOM KOSTOLE mali nezvyčajnú náplň. Boli totiž venované evanjelickej cirkevnej mládeži, ktorá z tej príležitosti pripravila hodinový koncert duchovných piesní v trochu inakšom rytme, než sme si v našich kostoloch zvykli počuť. Mladým z Jánošíka sa pripojili aj ich rovesníci z Hajdušice, a tak spoločnými silami (na fotografii) veriacim pripravili nevšedný duchovný zážitok. Farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić, ktorý nacvičil tento mládežnícky zbor, nám povedal, že sa spolupráca medzi mladými z rozličných zborov v iných prostrediach už osvedčila, takže spoluprácou mládežníkov z Jánošíka, ktorí sú dobre organizovaní, by mala podnietiť rozprúdenie činnosti cirkevnej mládeže v hajdušickom zbore. Zároveň oznámil, že koncert v polovici januára predvedú aj v hajdušickom kostole, a neskoršie, prečo nie, aj v niektorých iných osadách. vlh

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH OSÁD NA SKlONKu ROKA v PetROvSKOM evANJelIcKOM KOStOle

Koncert v duchu Vianoc re evanjelický kostol v Báčskom v petrovskom chráme sa týmto roma usilovne nacviPetrovci, kde sa uskutočňujú poldruhahodinovým programom čuje miestny cirkevný tradičné cirkevné krásnym spôsobom – spevokol, ktorý sa ako obrady, nemožno spevom a hudbou – prvý predstavil troma povedať, že v ňom rozlúčili s odchádza- piesňami. Na koncers otvorenou nárujúcim rokom. vý- te účinkovali aj spečou vítali aj nie celznam koncertu na za- váčky Komorného kom cirkevné občiatku objasnil zbo- zboru Musica viva Hosť z Česka – organista Martin Beran sahy, ako je to prarový kňaz vladislav pod vedením Marieny rovú a organista J. Sixou v iných kostoroma speváčku Oliveloch vo svete, aleru Gabríniovú. bo aj v bližšom Dychový orchester okolí. také by sa SeAvc v Srbsku v čele za posledné desas trubkárom Miroslaťročie dali napočívom Poničanom sa tať na prstoch jedpredstavil prednesom nej ruky. O to slávchorálov, a elena Sunostnejšie a majerová zarecitovala Rústátnejšie na sklon- Sólistka Ľudmila Berediofusovu Modlitbu. Meku roka 2012, pres- vá-Stupavská suverénne ovláda všetky tóniny i najdzi jednotlivými bodnejšie v nedeľný náročnejších piesní Z úprimného srdca sa kostolom rozliehala melódia Tichej noci mi vianočné posolvečer 30. decembra, odznel vianočný chrámový kon- Ivičiak a vyzval prítomných k mod- Stankovićovej-Krivákovej a za kla- stvá uvádzal Ivica Grujić litavský. Záverom koncertu všetci prícert, ktorý prilákal veľký počet cir- litbe. Neskoršie predniesol vianoč- vírneho sprievodu vladimíra Kovákevníkov z Petrovca a okolia. Okrem né evanjelium. Na organe zahral ho- ča, ktorý hudobne sprevádzal aj tomní spoločne zaspievali pesničky domácich v programe vystúpili hu- sťujúci organista z Českej republiky sólistku Ľudmilu Berediovú-Stu- Tichá noc a Čas radosti. dobníci a speváci zo susedného Martin Beran. Odkedy prišiel do pavskú. Klaviristka Marína Kaňová J. Čiep Kysáča a zo zahraničia. Petrovca, kantor a dirigent Janko Si- sprevádzala sólistku Annu Struhá-

ČLENOVIA SOLTHCLIFF ADULT CHOIR z Dallasu (uSA) 2. januára 2013 pobudli v Starej Pazove a v evanjelickom kostole odspievali 10 pesničiek. Ide o to, že časť členov tohto chóru si sama zaplatila týždenný pobyt v Maďarsku a Srbsku a do programu svojich povianočných koncertov uviedla, že vystupuje chór zvaný Spievajúci novoročný stromček. v nedeľu 30. decembra vystúpili v Budapešti, 31. decembra v Novom Sade, 1. januára v erdevíku a 2. januára v Starej Pazove. Potom ešte v Niši, Bujanovci a v Belehrade. Podľa slov vedúceho Warrena Pearsona ide o humanitárny zájazd a peniaze z predaja kalendára Modré z neba a ofery venujú deťom na Slovensku. Z toho dôvodu koncert spestril aj pazovský chór tília, ktorý zaspieval tri duchovné pesničky. Prihovorili sa farári Stuart cocanougher z Dallasu a Igor Feldy zo Starej Pazovy. kv

12. 1. 2013

2 /4525/

HlAS ĽuDu

V DRUHÝ VIANOČNÝ SVIATOK, ČIŽE NA ŠTEFANA (26. decembra 2012) v Kovačici usporiadali tradičný Štefanský koncert. Organizátorom 13. ročníka tohto podujatia bol cirkevný zbor Kovačica II slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kovačici. Na Štefanskom koncerte odzneli nábožné vianočné piesne v podaní ženského cirkevného spevokolu, detského speváckeho zboru Besiedky, mládežníckeho spevokolu, zborového spevokolu a mužskej speváckej skupiny Rovina. Spevokoly, ako aj sólistov Zlatka Karlečíka a Michaelu Markovú sprevádzali kantori Anna Zlochová, Ján Marko a Janko Dišpiter, mládežnícky orchester a ľudový orchester Rosička. Štefanský koncert spoločným prednesom pesničky uzavreli mládežnícky zmiešaný spevokol, MSS Rovina a deti z Besiedky. Milovníkom duchovnej hudby sa poďakovala velebná pani farárka Anna Petráková, ktorá všetkým zaželala krásne a požehnané sviatky. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD SÚVAHA A PLÁNY: VP DIREKCIA PRE VÝSTAVBU OBCE STARÁ PAZOVA

Robiť v záujme občanov a uplynulých šesť mesiacov, čiže od prevzatia moci na lokálnej úrovni, urobili sme mnoho,“ povedal na úvod novoročnej tlačovky v stredu 26. decembra 2012 Nedeljko Kovačević, riaditeľ Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova. Podľa jeho slov v záujme občanov Staropazovskej obce boli ukončené všetky práce, ktoré začalo bývalé vedenie tohto podniku, a medzi tri hodnotnejšie investície zaradil výstavbu cyklisticko-pešej dráhy a rekonštrukciu ambulancií vo Vojke a Golubinciach. „Cyklisticko-pešiu dráhu sme ešte oficiálne nedali na použitie, hoci je výstavba ukončená, lebo chybuje zodpovedajúce stavebné povolenie. Dokumentácia na získanie povolenia sa toho času nachádza v podniku Putevi Srbije. Občania však dráhu používajú na vlastnú zodpovednosť, hoci by to nemali robiť, pokiaľ ju nedáme v blízkej budúcnosti na použitie,“ povedal riaditeľ Nedeljko Kovačević. O tom, že sa v uplynulom polroku mnoho pracovalo, svedčia i početné aktivity, ktoré Direkcia pre výstavbu obce realizovala:

„Z

očistené sú divé skládky a niektoré kanály na území obce, vykonaná je sanácia kanalizačnej siete v Nových Bánovciach, upravená je strecha na budove Gym-

Nedeljko Kovačević

názia Branka Radičevića v Starej Pazove, opravené sú cesty, upravené miestnosti PU Poletarac v Novej Pazove… Ďalej je dokončená výstavba Domu smútku v Surduku, zorganizovaná je zimná služba na čistenie snehu… Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova okrem toho v minulom roku podporila početné humanitárne akcie, športové a kultúr-

ne podujatia… Riaditeľ ešte povedal, že v lanskom roku pracovali v súlade s finančnými prostriedkami. „Po obchôdzke objektov sme zmapovali celkovú situáciu v obci a dospeli sme k záveru, že nie je práve najlepšia,“ akcentoval Kovačević a dodal, že v podniku nenašli ani niektoré významné projekty, ktoré sú základom činnosti a bez ktorých nemôžu pracovať, ba ani sa uchádzať o prostriedky buď z republikových alebo pokrajinských orgánov. V roku 2013 v tomto pazovskom podniku dôraz plánujú dať na adaptáciu ambulancií Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, úpravu škôl a predškolských ustanovizní a na infraštruktúrne vybavenie pozemkov. Vo finančnom pláne direkcie na bežný rok je až 53 malých verejných obstarávaní (po 4 190 000 dinárov s DPH), ktoré usmernia na realizáciu prioritných úloh. „Medzi dôležitejšie investície patrí aj rekonštrukcia, resp. výstavba novej vozovky od Starej Pazovy (od Zmaj Jovovej

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Skromnejšie a účinnejšie tredobodom pozornosti na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré bolo vo štvrtok 27. decembra 2012, bol rozpočet na rok 2013. Rozpočet je ináč o 9,1 percenta nižší, čiže o asi dve miliardy dinárov chudobnejší než ten na predchádzajúci rok 2012. V rozprave pred jeho schválením opoziční výborníci kritizovali predložený návrh rozpočtu. Tak okrem iného poznamenali, že rozpočet neodzrkadľuje skutočný stav potrieb v meste, ako i to, že neponúka nič nové. Jedným z nedostatkov rozpočtu, podľa mienky opozície, je vzťah k zdravotníctvu, ktorému sa z roka na rok venuje menej pozornosti a peňazí. Primátor Nového Sadu

Miloš Vučević zasa uviedol, že rozpočet vychádza z reálnych ekonomických ukazovateľov a že sa jeho účinok uvidí v roku pred nami. Podľa jeho slov rozpočet nie je prepísaný z minulých rokov, hoci je normálne, že kontinuita v začatých investíciách musí existovať. Musia sa skončiť najmä investície v sídliskách prislúchajúcich mestu, kde výstavba kanalizácie nie je dokončená a kde neexistujú čističky odpadových vôd. Predseda Zhromaždenia mesta Siniša Sević k tomu informoval, že napriek menšej sume rozpočet bude mať investičný charakter, lebo na investície plánujú vyčleniť 45 percent prostriedkov.

Po štvorhodinovej rozprave rozpočet väčšinou hlasov schválili v celkovej sume vyše 21,3 miliardy dinárov (21 383 287 732). Zasadnutie inak trvalo dlho do noci a okrem rozpočtu výborníci schválili programy prác a investícií verejných a verejných komunálnych podnikov, ustanovizní a inštitúcií, ako i zmeny rozhodnutí o mestských administratívnych a komunálnych poplatkoch. Zasadnutie neprešlo ani bez kádrových otázok a zmien. Tak výborníci vymenovali riaditeľa Divadla mladých, Lekárne Nový Sad, Ústavu pre zdravotnú ochranu študentov a Agentúry pre energetiku. Nového úradujúceho

ulice) po Staré Bánovce. Stavať sa bude v štyroch fázach: prvá fáza po východ z mesta, druhá fáza po továreň Nestlé, tretia fáza zahrnie novú asfaltovú vrstvu po Staré Bánovce, štvrtá fáza predpokladá práce po benzínové čerpadlo v tejto podunajskej osade. Hodnota prác je 460 miliónov dinárov,“ povedal okrem iného Kovačević a dodal, že v každej osade v obci plánujú niečo robiť a zamerajú sa, samozrejme, na to, čo je najdôležitejšie pre život a prácu občanov. V samom meste Stará Pazova plánujú sanáciu vozoviek, dobudovanie miestností na rozšírenie kapacít predškolskej ustanovizne, adaptáciu objektu RTV Stará Pazova... Do pôvodného stavu sa má vrátiť i budova niekdajšieho hotelu Srem. „Čo sa týka výstavby kanalizačnej siete, na území Staropazovskej obce zostalo ešte vystavať 160 kilometrov, potom 26 kilometrov kanalizačných kolektorských smerov a vykonať sanáciu regionálnej časti. Do konca nášho mandátu sme si zaumienili vystavať kanalizačnú sieť v celej obci. Nebudeme a nechceme robiť jednu po jednu ulicu,“ akcentoval riaditeľ Direkcie pre výstavbu obce Stará Pazova Nedeljko Kovačević. A. Lešťanová riaditeľa má Historický archív mesta, ako i komunálne podniky Vodovod a kanalizácia a Čistoća. Nemožno nespomenúť, že do rokovacieho programu zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad nezaradili návrh výborníkov SRS, ktorí navrhli, aby sa jedna ulica v Novom Sade pomenovala podľa bývalého prezidenta Srbska a Juhoslávie Slobodana Miloševića. Tento návrh mali totiž najprv prerokovať na zasadnutí Komisie pre udelenie názvov ulíc a verejných ustanovizní. Keďže sa tak nestalo, predseda zhromaždenia Sević objasnil, že sa pri navrhovaní nedodržala zákonná procedúra. Jediným oprávneným navrhovateľom pomenovania niektorej ulice je spomenutá komisia, ktorá v danom prípade žiadny návrh nepodala.

12. 1. 2013

E. Š. 2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Selenča

Dva programy na námestí organizácii Stredisk a V pre kultúru a pod patronátom Obce Stará Pazova presne napoludnie 31. decembra 2012 na Námestí Dr. Zorana Đinđića usporiadali tradičné podujatie Detský Nový rok. V príležitostnom programe účinkovali dedko Z programu Mráz, recitátori, Detského vítania speváci a naj- Nového roka mladší škôlkari z PU Poletarac. Zároveň udelili odmeny za najkrajšie novoročné čiapky. Pre účastníkov a návštevníkov na námestí zabezpečili balóny, cukríky a iné sladkosti. V posledný deň lanského roka Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova tiež dala svoj príspevok a podporila prácu UNICEF predajom novoročných darčekov a gratulácií. Takto nazbierané prostriedky zostanú v našej krajine a použijú sa na programy, ktoré UNICEF realizuje v oblasti vzdelávania, zdraNajmladší Pazovčania na námestí votníctva a sociálnej ochrany detí.

Vo večerných hodinách na námestí prebiehalo verejné uvítanie Nového roka. Okolo 5 000 občanov Staropazovskej obce novoročnú noc strávilo na námestí a o dobrú náladu sa postaral známy spevák Milan Topalović-Topalko. Nechyboval ani bohatý ohňostroj a na oboch programoch sa zúčastnil i Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi. A. Lš.

NA KUS REČI S PAVLOM MIHÁĽOM Z BOĽOVIEC

Úspešný podnikateľ a vďačný podporovateľ 1999, sa zaoberajú výkrmom kuriatok – brojlerov, majú svoj vlastný bitúnok a sú ľovciach, ktoré by neznámi ako spracovapodporil tamojší podtelia hydinového nikateľ Pavel Miháľ. mäsa. Vždy sa ochotne zaPavel Miháľ vysvepojí do usporadúvatľuje, že od chovania nia akcií, ktoré sú späbrojlerov na vlastnej té so zachovávaním farme po rezanie a slovenskej identity v spracovanie mäsa tejto sriemskej osacelý proces je v ich de. Skromnosť pripodniku automatistane úspešným, lebo zovaný. Ako rástol nie je jednoduché byť Pavel Miháľ podnik, tak sa zväčúspešným, a pritom zostať skromným, povedal Jules šovali aj výrobné kapacity. V súčasRenard. A práve taký je Boľovčan Pa- nosti v bitúnku tohto podniku zavel Miháľ, ktorý je spolu so synom režú 8- až 10-tisíc kuriatok denne. Jaroslavom zakladateľom a majite- „Naše výrobky predávame v trinástich vlastných maloobchodných ľom podniku Piljan. Šesťdesiatsedemročný Pavel Mi- predajniach a môžu sa kúpiť aj vo háľ je súkromníkom od roku 1970. väčších veľkoobchodoch a maloNajprv dlho rokov v osade a v šir- obchodoch. Zásobujeme okolo 200 šom okolí vŕtal studne. Iba v Starej predajní,“ povedal Pavel Miháľ a Pazove ich vyvŕtal okolo 300. V dodal, že predávajú nielen čerstvé, podniku Piljan, ktorý založili roku ale aj grilované a spracované mäso. iet azda verejného kultúrneho a N iného podujatia v Bo-

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

V sortimente majú 23 výrobkov z hydinového mäsa. Kvalitu výrobkov má na starosti technológ z Rakúska a iní skúsení odborníci na tento výrobný proces. V tomto boľovskom rodinnom podniku je zamestnaných okolo 100 robotníkov, ktorí pracujú v troch zmenách. Na otázku, koľko on sám pracuje, majiteľ podniku Pavel Miháľ bez žartu odpovedal, že najmenej 16 hodín denne. Práca je ťažká a zodpovedná, lebo ide o výrobu potravy pre ľudí, kde všetko podlieha prísnej kontrole a musí byť čisté a kvalitné. Podnik Piljan komerc má aj vlastný vozidlový park na každodennú distribúciu mäsa a výrobkov, ktorá sa začína vo včasných ranných hodinách. Okrem hydinovej farmy Miháľovci majú aj farmu ošípaných a rybník. Zaoberajú sa poľnohospodárstvom (obrábajú 400 jutár pôdy) a vlastnia aj továreň na prípravu krmív. A. Lš.

V Selenči sa vyprevádzal starý a vítal nový rok už takpovediac tradičným spôsobom. To znamená, že organizované silvestrovské zábavy prebiehali v reštauráciách, kaviarňach a nočných kluboch, ale aj v domácnostiach pri televíznych obrazovkách a domácich špecialitách tradičnej slovenskej kuchyne. Najviac mládežníkov prilákala Asociácia mladých Play zo Selenče, ktorá vítanie nového roka zorganizovala v Hasičskom dome. Mladým ponúkli bohaté menu, pestrý výber nápojov a okrem toho aj dobrú hudbu a skvelé pobavenie až do skorých ranných hodín. V tomto priestore silvestrovalo vyše dvesto mladých a tých, ktorí sa mladými cítia. Bavila sa tu mládež aj zo susedných, ako aj zo vzdialenejších osád. Cez polnoc zvony z kostolnej veže vyprevadili starý a privítali nový rok. Potom sa dedinou rozliehali výbuchy pyrotechniky a oblohu ožarovali rôznofarebné útvary. Zdá sa však, že len malý počet občanov tej chladnej a hmlistej noci v Selenči prejavil záujem o ohňostroj, ktorý pripravuje Business reštaurácia pre svojich hostí a občanov Selenče a ktorý minulé roky prilákal omnoho väčší počet občanov. Keď sa všetko stíšilo, zostali iba blikajúce ozdoby na domoch, ktorými občania vniesli do ulíc čaro sviatkov. Zábavy v niektorých reštauráciách pokračovali aj prvého januára, hoci neboli zvláštne organizované. Skrátka počas sviatkov mladí mali na výber, kde sa pobavia, už podľa toho, akú hudbu a ktorú skupinu radi počúvajú. Stredné a staršie generácie znovu zostali ukrátené o možnosť pobaviť sa niekde pri hudbe a tak stráviť silvestrovskú noc. J. Berédi-Ďuky

Silbaš Na sklonku roku 2012, v piatok 28. decembra, sa uskutočnilo konštitutívne zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Silbaš, na ktorom 11 členom verifikovali mandáty. Za predsedu Rady MS zvolili Danila Pejaka, ktorému je to druhé mandátne obdobie zaradom na tejto funkcii. Za podpredsedu je zvolený Paľko Hložan.

J. Ferková

Z NAŠICH OSÁD VO VOJLOVICI NA ŠTEDRÝ VEČER

Betlehem zvestuje narodenie Ježiša Krista tedrý večer sa vo všetkých našich prostrediach tradične oslavuje slávnostnými bohoslužbami v kostole, tiež príležitostnými programami, v ktorých deti básničkami zvestujú narodenie Ježiša Krista. Odjakživa sa na Štedrý večer aj strieľalo z tzv. mažiarov, ktoré v súčasnosti vystriedali petardy a ohňostroje. Pokiaľ veriaci z kostola šli domov, aby v rodinnom kruhu oslávili tento významný cirkevný sviatok, mládenci v nočných hodinách odchádzali vystrieliť dievke, čo bol svojrázny spôsob dvorenia. Vo vojlovickom kostole na Štedrý večer aj tohto roku bolo slávnostne. Po kázni miestneho kňaza Martina Bajzu vystúpila nádejná vojlovická operná speváčka Katarína Kalmárová za sprievodu mladej huslistky Ivany Ivaničovej, a potom veršíkmi a spevom narodenie Ježiša Krista zvestovali najmladší Vojlovičania. Po služ-

Prijmete Betlehem? opytuje sa z ulice starý kráľ ovce valasi, pri betlehemskom salaši vchádzajú do izby. Pastieri si posadali do kúta. Anjel ich zobúdza: Vstaňte hore, nebojte sa. Zvestujem vám radosť velikú, pre vás, pre všetkých

Časť rituálu v domácnosti Martina Marka (vpravo) bách nasledovalo nezvyčajné ticho, nebolo počuť výbuchy petárd. Vraj tu je to prísne zakázané, takže už ani mládenci nechodia strieľať dievkam. Zato sa však chodenie s Betlehemom zachovalo až do dnešných dní. – Skupina mladých ľudí oblečených na kráľov, anjelov a pastierov s malým kostolíkom v rukách navštevuje vojlovické domácnosti a zvláštnym rituálom a textom z Biblie zvestuje narodenie Ježiša Krista. Betlehemci najprv idú navštíviť domácnosť, v ktorej sa pripravovali, a potom sa rozbehnú po dedine, do domácností dievok, príbuzných, priateľov. Každú chvíľu ich očakávame aj u nás, – vysvetľuje Martin Marko. Počuť klopanie na okno z ulice: Prijmete Betlehem? opytuje sa z ulice starý kráľ. Prijmeme, odpovedá domáci, betlehemci zaspievajú Sláva Bohu, a potom s piesňou Pásli

ľudí. Dnes v meste Dávidovom narodil sa nám spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Mladý pastier nakúka, kde je hviezda, a starý z kúta zavolá: Ó, deti moje, nenechajte ma tu. Vezmite i mňa s vami, nech i ja uvidím Kristovo narodenie. Mladý pastier hovorí kráľovi: Pane krále, pustiže i nás do Betlehema iti a Pánu Kristu poklon učiniti, na čo mu kráľ odpovedá: Áno, prepúšťam vás, choďte a Pánu Kristu poklon učinite. Starý pastier má palicu a na nej zvonec, retiazku a hrkoce. Pokľakne si pred kostolík a modlí sa: Ó, ďakujem ti, Pane Bože, Otče môj láskavý Hospodine, že som sa i ja dožil týchto vích krátkych časy uvidieť Kristovo narodzení. Potom pastieri chodia do kola, hrkajúc palicami a zvončekmi. Králi a anjeli sa ich spevom pýtajú: Povedzte nám, pastieri, čo ste videli? Pastieri odpovedajú: Videli sme krásne dieťa na-

čanom takto zvestoval narodenie Ježiša Krista. – Prvýkrát som bol anjelom, ktorý zobúdza pastierov. Bol som veľmi hanblivý a keď prišiel rad na mňa, oblial ma ľadový pot. To prvé vystúpenie nikdy nezabudnem. Už o rok ma zaradili medzi kráľov, lebo vraj dobre spievam a o pár rokov som sa stal starým kráľom, začal som iných nacvičovať a dodnes nacvičujem Betlehem. Všade sme radi vítaní. Ponúknu nás trochu zjesť a popiť, ale dostávame aj peňažné milodary. Zažili sme však aj smiešne situácie. Spomínam si, že raz sme boli takí naladení, že sme s Betlehemom išli domov až keď ľudia na Vianoce vychádzali z kostola! Spravidla si na koniec necháme

rodenô v Betleheme... A znovu králi a anjeli: A kdeže je na hospode mamička jeho? Pastieri: V chudobnej maštali, medzi hovädami. Tam je jeho hospoda… Všetci spolu sa obracajú k domácemu s peknými želaniami: ... na vašom stole vykvitla ruža, vašej panenke pekného muža, do vášho domu Evu, Evičku, vášmu synovi peknú ženičku... prihovára sa domácemu starý kráľ a domáci odpovedá: Dobrý večer a prajem vám, aby ste Katarína Kalmárová a Ivana Ivaničová vo túto noc pri dobrom vojlovickom kostole zapôsobili prednesom zdraví a v pokoji takto prekrásnej vianočnej piesne Tichá noc zakončili, a podá betlehemcom dary, za ktoré mu ďakujú dom našich priateľov, kde sa zabáspevom: Ďakujeme vám za vaše vame a domov ideme spievajúc, nie dary, nemajte za zle, že sme tu boli, nábožné, ale ľudové piesne. Aj to je vari súčasťou tohto pekného zvyku. a odchádzajú. Martin Marko začal s Betlehemom chodiť, keď mal 13 rokov, a potom ešte mnoho rokov VojloviV. Hudec

SÚBEH na 28 vyšších spolupracovníkov na prieskum trhu v Novom Sade a Bratislave Podmienky: – 20 – 35 rokov života – znalosť srbského a slovenského jazyka Informácie: 021/6-617-243 063/107-19-22 Hlásiť sa od 9.00 h do 19.00 h.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ SAD

Spasiteľ sa nám narodil V

ianočný koncert pod týmto názvom prebiehal v deň Zjavenia Krista Pána 6. januára v novosadskom chráme Božom. Velebný pán farár novosadského evanjelického cirkevného zboru Vladimír Obšust na úvod privítal početných návštevníkov slovami: „Koncert ako vianočná ozvena, ako echo vianočnej čarokrásy usporadúvame na Tri krále. Traja mudrci obdarili narodeného Spasiteľa cennými a vzácnymi darmi a koncert je darom, ktorý duchovne obohatí naše duše. Preto zaplesá nejedno srdce naplnené tou vianočnou ozvenou, spievajúcou o Božej sláve, láske a dobrej vôli medzi ľuďmi.”

V programe koncertu sa predstavili: zmiešaný spevokol pod vedením profesorky Anny Crveniovej, mládežnícky Komorný zbor Agapé (na snímke) pod taktovkou Olivery Gabríniovej a orchester Slovenského kultúrneho centra Šafárik, ktorý vedie Leonóra Súdiová. Pred oltárom zaspievalo aj vokálne trio Leonóra Súdiová, Olivera Gabríniová a Ivan Slávik, tiež sólisti Anna Zorňanová a Ivan Slávik. Vianočné texty prečítali Anna Brtková, Jaroslav Boldocký a Aneta Lomenová. Agapé na gitarách sprevádzali bratia Boris a Vladimír Gabríniovci. Záverom programu darček v podo-

VÍTANIE NOVÉHO ROKA 2013 V KOVAČICKEJ OBCI

Veselo až do rána V

duchu tradícií Kovačičania a Padinčania sa aj tohto roku rozhodli slávnostne rozlúčiť so starým rokom a privítať (s nádejou, že bude omnoho lepší) ten práve prichádzajúci rok 2013. Okrem silvestrovania v rodinných príbytkoch v niekoľkých kovačických a padinských reštauráciách a tradičného vítania nového roka v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici, ktoré vrcholilo o polnoci spevom nábožnej novoročnej piesne cirkevníkov z kostolnej veže, Turistická organizácia obce Kovačica a Zhromaždenie obce Kovačica tentoraz usporiadali silvestrovskú zábavu pod „šiatorparádou”. Teda vo vyhriatom veľkom stánku na parkovisku medzi budovami bývalého hotela a Obec-

Chorvátsky spevák Boris Novković zapôsobil najmä na krajšie polovičky

ného súdu návštevníkov v novoročnej noci zabávali DJ TEAM-warm

Mládežnícky Komorný zbor Agapé v novosadskom evanjelickom kostole

be vianočnej modlitby návštevníkom darovala Elena Surová z Kysáča. Koordinátorka pre prácu so spevokolmi a presbyterka Juliana Brtková na konci koncertu vy-

jadrila presvedčenie, že „betlehemská hviezda, hudba, spev a pekné slovo aspoň na krátko ožiarili naše srdcia pri oslave narodenia Ježiša”. J. Pucovský

up, DJ MACRO-radio AS fm a FIRE LADY. Keď odbila polnoc, po slávnostnom prípitku tú správnu slávnostnú atmosféru vniesol veľkolepý ohňostroj. Slávnostná nálada pokračovala aj 1. januára v novom roku, keď krásnu a veselú zábavu pre návštevníkov zo Zábava v novoročnej noci v sieni bývalej všetkých kútov Ko- padinskej Utvy (hostí zabávali hudobníci vačickej obce Jaroslav Chalupa a Pavel Petrovič) usporiadali najprv Podľa slov organizátorov porockové skupiny Hazy Lazy a The Blue Room, a neskoršie odznel kon- čas novoročných sviatkov Kocert známeho chorvátskeho spe- vačicu navštívilo niekoľko stováka Borisa Novkovića a jeho hu- vák hostí, ktorí sa zabávali v prídobnej skupiny, ktorí podobnú fies- jemnom ovzduší až do rána. tu v novoročnej noci v Kovačici A. Chalupová usporiadali aj pred piatimi rokmi.

ŠTEDROVEČERNÉ BOHOSLUŽBY V DOBANOVCIACH. Tak ako každý rok aj teraz 24. decembra 2012 evanjelický kostol v Dobanovciach bol na Štedrý večer plný veriacich. Rozsvietený vianočný stromček rozžiaril i detské očká. Najmladší Dobanovčania (na fotografii), ktorých pripravila tamojšia kantorka Alžbeta Krajčiová, predviedli pekný príležitostný program. Záverom štedrovečerných bohoslužieb deti dostali darčeky. a. lš.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD MLÁDEŽNÍCKE ZDRUŽENIE TERRA Z KULPÍNA

Radosti novoročných sviatkov nedeľu 23. decembra v centre Kulpína bolo slávnostne a veselo. Zhromaždilo sa tam hodne veselej mládeže, šantivých detí a početných dospelých občanov. Dôvodom bolo to, že mládežníci zo združenia Terra usporiadali koncoročnú akciu Radosti novoročných sviatkov. V mene mládeže obsah a poslanie akcie prítomným ozrejmili študentky Jasmina Kuštrová a Milina Čiliaková. Náplňou podujatia bolo zdobenie novoročného stromčeka v centre pre všetkých občanov Kulpína. Stromček ozdobili nezvyčajnými ozdobami, a to prehorenými žiarovkami, ktoré vyfarbili pestrými farbami, ako aj cédečkami.

Ovzdušie v centre Kulpína na začiatku akcie mládeže

Pokiaľ mládež zdobila stromček, prebiehal pestrý kultúrnoumelecký program na otvorenom. V mene MOMS Kulpín vystúpili

Timea Čemanová a Vladimír Zima, potom žiaci nižších ročníkov kulpínskej základnej školy s učiteľkami Danušou Galádikovou a Annou

Koruniakovou, deti z Detského folklórneho súboru Bažalička pôsobiaceho v rámci KUS Zvolen, ktoré hudobne sprevádzali predseda a choreograf Michal Čiliak a člen kulpínskeho spolku Vladimír Zima. Z mládežníckeho súboru Zvolena sa sólovým spevom predstavili Andrea Šimová a Kristína a Michaela Čiliakové. Mládež zo združenia Terra na svojom stánku v centre Kulpína ponúkala na predaj ručne vyrobené novoročné pohľadnice a pestré náušnice. Spolok kulpínskych žien sa tiež zapojil do tejto akcie mládeže. Vo svojom stánku ženy ponúkali teplý voňavý čaj a chutné koláče. Podujatie finančne podporila Fondácia Ana a Vlade Divac. A každý, kto sa pričinil k realizácii, dostal darček – náramok. K. Gažová

NOVÝ SAD NA POLUDNIE POSLEDNÉHO DŇA VLAŇAJŠIEHO ROKA

PIVNICA

Chvíle sviatočné

Rekonštrukcia kinosály

akedy detaily hovoria oveľa viac ako celkový záber. Názor potvrdila i posledná vlaňajšia prechádzka stredom mesta približne dvanásť hodín predtým, než si rok odchádzajúci a prichádzajúci podali ruky v strede Nového Sadu. Počasie ako uliate na dobrú náladu a oslavy, skôr jarné než zimné, akoby vystrihnuté z turistického prospektu. Posledné prednovoročné nákupy a prechádzky. Sympatický obraz v predajni Com Trade, kde matka s troma šarvancami zavítala kúpiť manželovi darček. Jeden zostal pri nej, tí druhí dvaja si pohodlne sadli na Akoby bola jar

podlahu pred obrovský televízor s uhlopriečkou vyše sto centimetrov. – Vstávajte, prechladnete, nie ste doma v obývačke... Mami, my tu budeme vítať Nový rok, tento televízor je krajší ako náš... Krátky dialóg, po ktorom sa pobrali preč: mať trochu nazlostená, deti možno rozčarované. Na námestí obrovské javisko, stovky metrov káblov, televízne reportážne vozy, prvé ankety s okoloidúcimi a skupina turistov z Maďarska pred katedrálou. Slovom, Nový rok na pohľadanie. A niekoľko záberov na pamiatku, aby sa ani ten za nami necítil opustený a zanedbaný. Turisti z Maďarska

ohtoročná divadelná sezóna bola mimoriadne úspešná. Pivnickí divadelníci sa zúčastnili na rôznych festivaloch doma a v zahraničí, usporiadali už dobre známy seminár Píšeš? Píšem! a za nimi je aj úspešný festival DIDA. Ich aktivita však nie je usmernená len na divadelné predstavenia, ale aj na činnosť v rôznych iných oblastiach. Tak sa tejto zimy rozhodli renovovať kinosálu, lebo – ako nám povedali – dedina a diváci si to zaslúžia. Pivnická sála býva často vyplnená do posledného miesta. Či už počas trvania festivalu Stretnutie v pivnickom poli, festivalu DIDA, ako aj počas školských programov či iných podujatí. Prvá fáza rekonštrukcie sa uskutočnila v roku 2009, pri príležitosti oslavy 100 rokov divadla v Pivnici, keď vybavili javisko a svetelné zariadenie. Odvtedy sa nijaké väčšie zmeny v kinosále nerobili. Našťastie, koncom roka 2012 sa divadelníkom podarilo získať finančné prostriedky na ďalšiu opravu. Ani zima im neprekážala a bez rozmýšľania sa pustili do práce. Naplánovali opravu a lepšiu úpravu hľadiska. Robia nový strop, opravujú steny a kompletne vybavujú vykurovanie. Prostriedky si šikovne zabezpečili prostredníctvom projektov. V ústrety im vyšla Obec Báčska Palanka, ktorá financuje opravu budovy, a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý finančne prispel k vybaveniu nového a lepšieho vykurovania. Ďalej si naplánovali aj kúpu nových stoličiek, aby sa divákom pohodlnejšie sedelo pri sledovaní rôznych podujatí. No zatiaľ kúpa stoličiek zostáva otázna, lebo prostriedky na takú investíciu, žiaľ, ešte nemajú. Kvetoslava Imreková

O. F.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Ako si pomôcť... ... alebo ako sa vyliečiť zo sviatkov eď zhasnú svetielka na vianočných stromčekoch a vyhasnú hviezdy ohňostrojov nad

našimi hlavami, otvára sa nová kapitola. Začína sa nový rok a mnohým z nás sa rozsvietia bo-

lestivé hviezdičky v hlave – logický to následok predchádzajúcich sviatočných dní. A nocí. Prehnané množstvá jedla a nápojov všetkých druhov si potom vyžadujú adekvátnu odpoveď. Ako sa liečiť? Ako si pomôcť? Ako sa čím ľahšie a čím rý-

AKO SA VRÁTIŤ DO PRACOVNEJ FORMY?

ja cítila? Po prvé, snažila som sa mať otvorené oči, teda nezaspať, privítať ich s úsmevom a pozorne vypočuť každú otázku. Snažila som sa teda sama mala až tri byť presne taká, roky zaradom. Keď aká bývam inokemi prvýkrát povedy – vypočuť, podali, že mám 1. jaradiť a usmievať sa, nuára pracovať, ale v žiadnom prípravdaže, v rannej pade nemyslieť o zmene, bola som odchode domov a presvedčená, že to odpočinku. Táto nebude nič náročrada neplatí iba pre né. Veď 1. januára farmaceutov, ale určite nebude veľa Na pracovnom mieste už pre všetky profesie. ľudí potrebovať lie- 2. januára – Diana Bruková Snažte sa správať ky. Bolo práve naopak. Nebol až taký nával ako v úplne rovnako ako aj každý iný deň! dňoch, keď našim spoluobčanom Ráno si treba vypiť obľúbený teplý vyplácajú penziu, no veľký počet nápoj, prísť do práce, porozprávať sa ľudí, aj starších, aj mladších potre- s kolegami o sviatkoch, a ak sú aj boval nejaké lieky. Niektorí ich na- takí, ktorí vás dokážu vyviesť z rovozaj potrebovali, ale niektorí si len nováhy – nedovoľte im. Úsmev na chceli obnoviť zásoby. A ako som sa pery a ideme ďalej.

Úsmev na pery a poďme ďalej! ianočné a novoročné sviatky sú za nami. Mali sme najmenej dva dôvody tešiť sa na ne – strávime ich spolu so svojimi najbližšími a nemusíme ísť do práce aspoň dva dni. Sviatky však prešli a teraz sa treba vrátiť do bežných koľají. V prvý pracovný deň väčšina zamestnaných bola prítomná na svojom pracovnom mieste iba fyzicky a myšlienkami pri bohatom stole, pri telke a... ďaleko od pracoviska. Podobne ako deti, ktoré sa bez nadšenia po prázdninách vracajú do školy, tak sa aj dospelí vrátili k svojim pracovným záväzkom. Niektorí však museli pracovať aj na sviatky a aj v prvý deň po Novom roku. Takú skúsenosť má aj Diana Bruková, jánošícka rodáčka zamestnaná v jednej novosadskej lekárni. Vyrozprávala nám svoju historku o pracovnom dni 1. januára a o tom, ako sa najľahšie vrátiť do bežných koľají. – U nás vo firme máme, pravdaže, právo na jeden voľný deň počas cirkevných a iných sviatkov, no stane sa, že vás nemá kto nahradiť a musíte aj vtedy pracovať. Ísť do práce na Veľkú noc alebo na Prvý máj sa nejako zvládne, no na Vianoce je to ťažšie. Celá rodina je spolu doma a vy musíte robiť, takže deň vyplnia prevažne smutné pocity. Vari najhoršie je to po Novom roku. Domov sa vrátite napr. o piatej hodine ráno a o ôsmej už musíte byť v práci. Také „šťastie“ som aj

12. 1. 2013

2 /4525/

chlejšie vrátiť do normály? Ako regenerovať vlastné peňaženky, ktoré rovnako márne odolávali útokom našej nestriedmosti? Odpovede na tieto a podobné otázky vám ponúkame na stranách Našej témy. Vyberte si. A. La. Keďže všetci dobre vieme, že počas novoročných sviatkov okrem mastných a ťažkých jedál nášmu organizmu určité ťažkosti vedia spôsobiť aj rôzne alkoholické nápoje, museli sme sa spýtať, ako si očistiť organizmus od nevítaných kyselín a tukov, príp. ako sa vyliečiť z opice: „Najlepším spôsobom na čistenie organizmu sú rôzne čaje, zeleninové šaláty, ovocie a tzv. ľahké jedlá. Mastné a sladké jedlá treba obmedziť na minimum aspoň tri dni. Zákazníkom, ktorí sa otvorene priznajú, že to prehnali s alkoholom, vždy poradím Aspirin šumivé tablety, Eferalgan, Supradyn a šumivé tablety C vitamínu a, pravdaže, čerstvé ovocie. Hovoria, že opica sa dobre lieči aj šťavou z kyslej kapusty alebo paradajkovou šťavou. Dokonca sú aj takí, ktorí uplatňujú príslovie klin sa klinom vybíja. Opicu liečiť alkoholom? To by som sa neopovážila vyskúšať,“ s úsmevom uzavrela D. Bruková. J. Pániková

V PIVNICI PO PRVÝKRÁT USPORIADALI VIANOČNÉ TRHY v sobotu 22. decembra 2012 na trhovisku pred budovou Miestneho spoločenstva. Na podujatí sa zúčastnili žiaci ZŠ 15. októbra, škôlkari, Spolok žien, komorný zbor Nádeje, členovia Dobrovoľného hasičského spolku, a ozvučenie mal na starosti Vladimír Valentík zo škôlky Koráb. Na podujatí sa najprv prihovorili žiaci, ktorí aj prestrihli stužku, a tak podujatie otvorili. Všetko sprevádzala vianočná hudba. Na stánkoch ponúkali varené víno, čaj, koláče, vianočné obrazy a ozdoby, ako aj iné vianočné predmety zhotovené šikovnými rukami žiakov a občianok Pivnice. Občania o trhy prejavili veľký záujem a spoločne sa tešili tak predavači, ako i zákazníci. J. Ferková Foto: Z. Valentíková

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Je po sviatkoch, zostáva už len šetriť! viatky máme za sebou. Minuli sme veľa peňazí? Prehnali sme to aj s jedlom a nápojmi? Ak áno, vybrali sme pre vás niekoľko nápadov, ako sa vrátiť do bežných koľají.

NOVOROČNÉ SĽUBY

Nemali by ísť do záhuby V novom roku po novom. Konštatácia, ktorej frekvencia sa stupňuje s príchodom každého 1. januára, aby ju po ňom akosi často schladila realita. Je to už v povahe človeka: obzrieť sa späť a následne sa pozrieť dopredu. A vytýčiť si ten magický dátum na rozhraní dvoch rokov ako medzník, keď načim začať robiť čosi pozitívne so sebou a na sebe, a najmä odstraňovať doterajšie (zlo)zvyky. A kým si zamilované páriky sľubujú večnú lásku, iní zase vernosť, tretí

DO POSLEDNEj OMRVINKY: NEVYHADZUjtE jEDLO! Každá gazdinka je rada, keď nemusí vyhadzovať zvyšky jedla. Napríklad chlieb a pečivo často zvýšia. Starší chlieb používame ako krmivo pre zvieratá, z pečiva robievame strúhanku. Zo staršieho chlebíka si môžeme do zásoby pripraviť kocky opečeného chleba, ktoré sú výborné do polievky. Zaujímavý dezert si môžeme pripraviť z tenkých plátkov pečiva, ktoré pokvapkáme likérom, prípadne ovocnou šťavou, a spolu s čokoládou, jogurtom a ovocím navrstvíme do pohárov. Zvyšné sladké pečivo môžeme použiť ako základ pre tiramisu alebo iný nepečený dezert. Údeniny pokrájané a premiešané so starším pečivom a s vajcami sú

AKO UŠEtRIŤ POČAS KRíZY? I keď je v peňaženke kríza a do konca januára pravdepodobne nepôjdete nakupovať, existujú spôsoby, ako kupovať lacnejšie a lepšie. triky obchodníkov: Poznáte to, do obchodu idete po tri veci a odídete s tromi taškami. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú nákupné vozíky také veľké a hlboké? Nie je to náhoda, ide o psychologický trik. Veľký priestor vytvára ilúziu, že v ňom ešte stále nič nemáte. Až pri pokladnici, pri vykladaní pár dôležitých vecí a tisícich zbytočností zistíte, že sa vám vašu nákupnú vášeň opäť nepodarilo udržať na uzde. Predídete tomu ľahko, stačí si vziať do ruky malý košík a napísať si presný zoznam toho, čo nevyhnutne potrebujete. A ak chcete skutočne ušetriť, všímajte si tovar v dolnej časti regálu. tie najdrahšie veci umiestňujú obchodníci vo výške očí. Mnohí nakupujú veľa, radi a dlho, pretože sa v obchode dobre cítia. A práve to sa snažia dosiahnuť obchodníci pomalou a pohodovou hudbou. Rýchlejšie tempo zákazníka poháňa, a tiež by ho mohlo vyvarovať sa šoku z výšky účtu pri platení. Stačí zájsť do potravín s MP3 prehrávačom a rodinná finančná kríza je zažehnaná. Výber: E. Š. Foto: internet

priateľmi, vyše šesť percent sa rozhodne sporiť a zbaviť sa dlhov, takmer päť percent mieni viac pomáhať iným, okolo štyri percentá ľudí plánuje zbaviť sa cigariet, necelé dve mienia povedať zbohom alkoholu... Sľuby, priania, ciele či predsavzatia je pekne mať, no vôbec nie je ľahko ich dodržať. Hlavne preto, lebo si návrat do bežných životných koľají žiada iné priority, takisto pre skutočnosť, že jedna nespokojnosť plodí inú, pre okolnosť, že sú mnohé nároky nereálne, podmienky realizácie komplikované. Psychológovia preto uvádzajú päť základných predpokladov, ako sa

zaradiť medzi tých málopočetných, ktorí to, čo si sľúbia, aj uskutočnia. Je to určenie priorít, kladenie reálnych cieľov, zdôverenie sa blízkym osobám kvôli mravnej podpore, odmenenie seba dákou maličkosťou za každé napredovanie, stanovenie alternatívneho obdobia, kedy začať, lebo je zima na štarty dosť depresívna. Tak či onak treba ísť do toho. Najlepšie od 1. januára alebo alternatívne od 1. mája s jedným reálnym cieľom, ktorého úspešné zvládnutie sa o rok stane odrazovým mostíkom pustiť sa do predsavzatí iných. Lebo nie sme ľudia ideálni... O. F.

aby vám vydržali čo najdlhšie. Maslo: Neotvorené maslo vydrží v chladničke 8 týždňov. Po otvorení ho zjedzte do 3 týždňov. Majonéza: Musíte ju mať stále v chladničke. Po otvorení V januári na nákupy len s malým košíkom ju skonzumujte do troch dní. Ani majonézový deň, aj keď ste ju uložili do chladšalát už neskôr nejedzte. Syr: ničky. Neskôr začne mať slizký tvrdý syr vydrží v originálnom povrch a aj vôňa sa zmení.

ČO ROBIŤ PO OPICI Počuli sme už veľa rozličných teórií, ale niekoľko rád iste nezaškodí. Dôležitá je predovšetkým postupná pomalá hydratácia napríklad minerálnymi vodami s obsahom nátria, kália, kalcia. Hladina cukru v krvi je nízka, preto sa odporúča šťava z pomarančov alebo z paradajok. Pomôcť môže i káva s citrónom, ale u niektorých ľudí, najmä unavených, môže kofeín stav ešte zhoršiť. Na doplnenie soli sa osvedčili polievky. Na bolesť hlavy sú účinné kocky ľadu z mrazničky aplikované vo vrecúšku na čelo a temeno. Z bylinkových čajov sa od- Chlieb a pečivá sa dajú použiť na viac porúča mätový a har- spôsobov mančekový. Nemenej dôležitý je dostatok pohybu na balení v chladničke aj 2 mesiace. čerstvom vzduchu. Keď ho otvoríte, skráti sa trvanlivosť o polovicu. Nakrájaný syr z ČO PO SVIAtKOCH EŠtE VYDRŽí obchodu vydrží v chladničke aj 5 V CHLADNIČKE? dní. Dajte ho do potravinovej Máte preplnenú chladničku rôz- dózy, do ktorej vložíte dve kocky nymi potravinami, ktoré ste pred cukru – bude dlhšie čerstvý. Šunsviatkami nakúpili do zásoby? Po- ka: Dusenú porciovanú šunku zjezrite sa, či ste ich uložili správne, dzte najlepšie na druhý až tretí

pracovné úspechy, treba sa pozrieť i na to, čo ľudia najčastejšie sľubujú sami sebe. Podľa jedného z prieskumov každý piaty si ako predsavzatie stanoví, že bude žiť zdravšie a že sa bude menej jedovať a strácať nervy. Pätnásť percent mieni schudnúť, trinásť si prisahá, že začne cvičiť, rovnako toľko, že si bude lepšie organizovať čas, dvanásť percent, že sa naučí čosi nové (cudziu reč, variť, šiť...), desať percent, že bude viac času tráviť s rodinou a

chutné ako plnka do kurčaťa alebo len tak samostatne upečené.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA ČO JESŤ A PIŤ PO SVIATKOCH

K rovnováhe vždy pomôže zdravá výživa V snahe zbaviť svoje telo nadbytočných kilogramov mnohí ľudia po sviatkoch siahajú po rôznych diétach a pôstoch. Doktorka medicíny Tatiana Tomášová z Kovačice však namiesto drastického hladovania skôr odporúča režim racionálnej výživy. k chceme zostať zdraví čaj je najcennejšia tekutina, akú aj po sviatkoch, je veľmi naše telo potrebuje. Má vysoký dôležité očistiť svoje telo od obsah antioxidantov, ako je rôznych nebezpečných toxínov, napr. látka catechín. Zelený čaj v prvom rade od zrýchľuje prácu škodlivých látok, našej pečene, a ktoré sa nahromatak prispieva k dili v organizme poočiste organizmu. čas požívania ťažOkrem toho môkej stravy obsahužeme používať aj júcej prebytočné čaj zo žihľavy, množstvá tukov. Ak mäty a ľubovníka chceme telo zbaviť (srb. kantarion). n a h ro m a d e nýc h Ovocie tiež proškodlivých látok, speje nášmu zdrapotrebné je niekoľviu. Jablko napoko dní vyhýbať sa máha zrýchleniu silnej, mastnej stra- Dr. Tatiana Tomášová metabolizmu, obve, majonézam, torsahuje vitamíny, a tám a koláčom... pritom má veľmi málo kalórií. Raňajky musia byť ľahké, s Obsahuje pektín, vlákna, ktoré dobrým absorbovaním, bez ole- nám dávajú pocit sýtosti. Poja, masla, smotany a mlieka. maranč, citrón a kivi obsahujú Najlepšie je na raňajky jesť ovo- vitamíny, silné antioxidanty, ktocie, cereálie, integrálny chlieb a ré sú tiež veľmi užitočné v demed. Aj obed by toxikácii organizmu. mal byť ľahký, obRovnaký význam sahujúci stravu, má aj zelenina. Kaktorá je odľahčepusta, kel, brokolica ná v kalorickom a zelený šalát sú zmysle slova, záideálne prostriedky väzne s nízkym na čistenie organizobsahom soli. Odmu, obsahujú chloporúča sa takisto rofyl, ktorý zbaví jesť surovú zelenaše telo rôznych ninu. Večeri sa tredruhov toxínov. Cesba vyhýbať, prínak aktivuje enzýpadne zjesť jablmy, ktoré pomáhajú ko, pomaranč, ne- Jaroslav Dudáš našej pečeni, a tým jakú zeleninu, vyspôsobom urýchli piť za pohár ovocnej šťavy. Exi- detoxikáciu. Šťavy z ovocia, postujú rôzne spôsoby, ako aj rôz- maranča a citróna sú vynikajúne potraviny, ktoré nám najrý- ce na čistenie nášho tela. Sachlejším spôsobom pomôžu ob- mozrejme, k rýchlej detoxikácii noviť si zdravie. organizmu pomáha aj fyzická Voda je veľmi dôležitá – po- aktivita, ako je napríklad poltrebné je vypiť najmenej dva lit- hodinová prechádzka. re vody denne. Ak si však chceFaktom je, že v dnešnej dobe me celkom vyčistiť organizmus, je čoraz menej ľudí, ktorí dbajú treba piť ešte viac vody. Voda je o svoje zdravie, no je hodne aj elixír života a najlepšie pôsobí tých, ktorým sa po sviatočných na naše telo. Čaj je tiež veľmi vý- hodoch poľahky podarí vrátiť sa znamný. Hovorí sa, že zelený do normály.

–A

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

– Najlepším receptom, ako sokoškolákov. Ako ukázali rôzne sa po sviatočnom hodovaní vrá- prieskumy, väčšina študentov tiť do rovnováhy, je práve od- nezvykne raňajkovať a neberie ľahčená a vyvážená si ani desiatu. strava a hodne náMnohí obedujú až pojov, – zmienil sa doma, zvyčajne až na túto tému Koneskoro popoludvačičan Jaroslav ní, medzi pätnásDudáš. – Vôbec netou a sedemnáskonzumujem alkotou hodinou. hol, ale v novoročŠkolskú jedáleň, nej noci si rád dám ktorá umožňuje pohár šampansképrísun vyváženej ho. Okrem toho aj stravy vo vhodnej príprava potravy dobe, využíva len by mala byť ľahko polovica študenstráviteľná a diétna. Milenko Pavlov tov. Keď sa štuV posledných rodenti vrátia dokoch si s manželkou pripravu- mov na prázdniny, stáva sa im, jeme menšie množstvá jedál a s že to trochu preženú. Študentoveľa menším obsahom tukov, ka Danka Svetlíková hovorí, že pričom prednosť dávame rôz- s prejedaním nemá problém. – nym vitamínovým Nemám rada ťažké šalátom. jedlá a na prejeda– Ani po sviatnie nemám vlastne koch netreba zaani času. Mnoho búdať na fyzickú času strávim v učeaktivitu, – ozrejmil ní a s priateľkami. svoj názor známy Mám rada polievsrbský herec Miky, časté vychálenko Pavlov. – Každzky na čerstvý dé ráno uplatňuvzduch a zábavy jem jogu, a v tom bez alkoholu. budem pokračovať Darko Ďurica aj po sviatkoch. Buštuduje na Slodem síce s priateľ- Danka Svetlíková vensku, ale keď je mi a s manželkou doma, v rodnej Kohodovať v novoročnej noci, ale vačici, snaží sa správať disciplimusím kvôli svojmu zdraviu novane. – Zaoberám sa huddbať na stravovanie a nápoje. Po bou, hrám na gitare a v novosviatkoch musím zasa mať dosť ročnej noci s kolegami z husíl na pokračovanie v práci, lebo dobnej skupiny The Blue Room už 4. januára posme nekonzumokračujeme v navali alkoholické krúcaní seriálu a 5. nápoje, lebo si prájanuára v Belehracu vždy chceme de chystáme travykonať statočne dičný Ježkov hua poctivo. Po vymorný večierok. stúpeniach je to Človek musí mať potom tak, ako sa vo všetkom mieru, patrí. A keď ide o aj v stravovaní aj v bohatý novoročný konzumovaní nástôl, aj to si treba pojov, zvlášť alkoužiť, lebo keď sa holických, – zdôvrátim na fakultu, raznil Milenko Pa- Darko Ďurica tam nebudú ani vlov. mamine koláče, Zlé stravovacie návyky spre- ani rôzne iné domáce špecialivádzajú, žiaľ, študentský život ty… mnohých stredoškolákov a vyA. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

MÁRIA VILIAČIKOVÁ Z ARADÁČA RADÍ

Predovšetkým sa žiada pevná vôľa eľké množstvá prasacinky, jahňacinky, klobásky, slaninky, rôznych syrov a iných slaných a sladkých maškŕt a všetko to zaliate rovnako veľkými množstvami hlavne alkoholických nápojov, predovšetkým vína a piva, počas uplynulých sviatkov sú vraj opravdivou bombou pre ľudský organizmus, z ktorej ho potom treba liečiť. Na ťažkú hlavu po neprespatej novoročnej noci, počas ktorej ste vypili hodne alkoholu, je mnoho všeobecne známych, viac alebo menej účinných ľudových liekov. Jedni vravia, že najlepším liekom na taký stav je slaná voda zo suda s kyslou kapustou, čiže rôsol, iní zasa tvrdia, že v ťažkých chvíľach najlepšie chutí kapustnica, čiže polievka z kyslej kapusty. Tretích vraj do života vráti nesladená tuhá káva s citrónovou šťavou... Sú však aj takí, ktorí tvrdia, že klin sa klinom vybíja, a že sa ťažká hlava najlepšie vylieči, keď sa popije pohárik či dva dobrej do-

mácej pálenky alebo vína... Jedno je však isté – hlava sa vráti do normály až potom, keď alkohol po čase vyprchá z organizmu. Omnoho väčší problém predstavujú však zvyšné kalórie, ktoré počas sviatkov vnesieme do organizmu. – Ak sme si počas sviatkov dopriali väčšie množstvá mastných jedál a sladkostí, teraz sa treba zamerať na zdravú výživu, – vysvetľuje na základe vlastnej skúsenosti Mária Viliačiková z Aradáča. – To predovšetkým znamená, že z jedálneho lístka treba vyhodiť tri „biele smrte“, čiže cukor, soľ a múku, k tomu ešte aj tuky, a zamerať sa na čierny chlieb, biele mäso, rybu, nemastné jogurty, nemastný syr, ovocie... ale predovšetkým treba jesť mnoho, mnoho zeleniny... Ja som však pila aj mnoho tekutiny, resp. vodu a čaj. Vždy keď som bola hladná a nebol ešte čas na jedlo, vypila som čaj. Veľmi je však dôležité jesť päťkrát denne – raňajky, desiata,

Vyhrala zápas s nadbytkom kilogramov: Mária Viliačiková

obed, olovrant a večera. Pritom medzi dvomi jedlami musia prejsť najmenej tri hodiny. Ovocie treba konzumovať zvlášť, a nie v kombinácii s niektorými inými jedlami. Treba však vedieť, že človek, ktorý sa na taký režim rozhodne, musí mať skutočne pevnú vôľu. Bez nej sa to nepodarí, Naša spolubesedníčka pred niekoľkými rokmi zápasila totiž s nadbytkom kilogramov. Mala vraj vyše 90 kg, čo bolo skutočne mnoho. – Je pravda, že som tie kilogramy veľmi dobre nosila a nemala som žiadne zdravotné problémy,

ibaže som sa cítila veľmi nepríjemne, a to bol základný dôvod, že som sa rozhodla zbaviť sa ich, – úprimná je Mária Viliačiková. – Trochu som sa radila s odborníkmi, trochu som sledovala odbornú literatúru a uplatnila som rady, ktoré mi najväčšmi zodpovedali. Nechcela som však schudnúť náhle, ako to mnohí robia, ale postupne. To sa mi aj podarilo a za rok som schudla 25 kilogramov, čo úplne zmenilo môj vzhľad. K tomu sa cítim omnoho lepšie a musím uznať – aj šťastnejšie. Až keď som dosiahla to, čo som chcela, začala som sa správať trochu voľnejšie, no koláčiky a iné sladkosti zjem len toľko, aby som si splnila žiadosť. Nepreháňam ako skôr. Podobné je to aj s mastnými jedlami a cestovinami, ktoré tiež jem, ale nie veľa. Medzičasom som síce trochu pribrala, ale už dlhší čas som sa ustálila na 70 kg, s čím som celkom spokojná. Na základe takej mojej skúsenosti všetkým tým, ktorí počas uplynulých sviatkov do organizmu vniesli mnoho kalórií, odkazujem, že teraz je vhodná chvíľa, aby sa začali stravovať podľa pravidiel, ktoré mne pomohli. Tak si očistia organizmus a zároveň sa budú cítiť omnoho lepšie. V. Hudec

NA KUS REČI SO ZUZANOU VEREŠOVOU, LEKÁRNIČKOU ZO STAREJ PAZOVY

Odporúča sa ovocie a čerstvý vzduch „P

očas sviatkov býva veľký zhon. Koncom decembra všetci sme sa pripravovali na oslavy najprv vianočných, a potom i novoročných sviatkov. Podľa mojej mienky my v Pazove sme sa viac pripravovali na oslavu Vianoc, a preto si aj ľudia dali viac záležať na ich dôkladnejšej príprave. Počas vianočných sviatkov však všetci chceme mať na stole jedlá, ktoré máme najradšej, chystáme rôzne pochúťky, ktorým potom nevieme odolať,“ povedala na úvod nášho rozhovoru pazovská farmaceutka a majiteľka súkromnej lekárne Zuzana Verešová. A dodala: „Po vianočných sviatkoch prichádzajú novoročné sviatky. Nový rok sa podľa mňa nevyznačuje ničím zvláštnym. V našej rodine je vtedy menej rušno ako na

Vianoce. Jedálny lístok už nie je taký bohatý a počas novoročných sviatkov viac konzumujeme ovocie, čo je veľmi užitočné pre organizmus,“ zdôraznila Z. Verešová. Po Novom roku sa však musíme vrátiť do bežných pracovných koľají. Ako? „Odporúčam ľuďom, aby konzumovali čím viac ovocia, čaju, polievok a záväzne, ak to dovoľujú poveternostné podmienky, aby sa prechádzali. Treba si urobiť minivýlety do prírody, aby sme čím viac času trávili na vzduchu, netreba byť zatvorený v izbe, sedieť v kresle, pozerať televízny program a neustále si niečo dávať pod zuby. Osožné je vybrať sa napríklad s deťmi na výlet do Fruškej hory, Čortanoviec, alebo do neďalekých Slankamenských Vino-

hradov,“ akcentovala pani Verešová. V lekárni aj tohto roku, ako aj roky predtým, mala početných zákazníkov, ktorí prišli a povedali: „Už mám všetkého dosť, dajte mi cedevity, multivitamíny na pitie.“ Samozrejme, aj tie sú osožné pre ľudský organizmus. Prechádzkou a pobytom na čerstvom vzduchu je k tomu podstatné stroviť energiu, ktorú sme konzumáciou jedál a nápojov vniesli do nášho tela. Medzi také lákavejšie aktivity po vianočných a novoročných sviatkoch Zuzana Verešová zaradila plávanie v zatvorených bazénoch, ktoré je tiež výnimočnou rekreáciou pre svalstvo, nohy a vôbec celé telo. „Pred spánkom sa treba záväzne poprechádzať. Zvláštne je to

Zuzana Verešová na pracovnom mieste

nočné ticho, premávka je oveľa menšia. Po takýchto prechádzkach ľudia sa lepšie vyspia, čo je veľmi podstatné pre zotavenie organizmu. Všetko sú to činitele, ktoré spôsobujú pozitívnu energiu a vplývajú na dobrý pracovný výkon každého človeka po sviatkoch,“ pripomenula farmaceutka Zuzana Verešová. A. Lš.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Maliak v liste z roku 1902 komentuje: „Ja som toho náhľadu, že naše elementárky, ktorých učitelia nie sú vstave vyučovať správne ani len materinskému jazyku, nemôžu dostatočne pripraviť žiaka pre prvú gymnaziálnu triedu.“ O tom, že si Maliak starého Hurbana veľmi vážil, svedčí aj list zo 7. júna 1914, v ktorom mladého Vladimíra Konštantína Hurbana, po voľbe za pazovského farára (a po otcovej smrti) ubezpečoval: „Ty máš štyridsaťročným účinkovaním otecka v každom ohľade dobre zriadenú cirkev. Všetku starosť musíš obrátiť na to, aby si jej zadovážil dobré učiteľské sily. Lebo darmo V Maliakovej záhrade v Iloku – Jozef Maliak stojí z ľavej strany, jeho manželka je, kazateľňa nikdy to Marína Maliaková stojí v strede a prvá zľava (pred otcom) sedí Blanka nemôže vynahradiť, Maliaková čo zameškala škola, a rukopis sa nachádza v Archíve skôr, že sa slečna Ľudmila ka- u Vás ona zameškala hromadu...“ SEAVC) neuvádza, že v Iloku pra- marátila s jeho dcérou Blankou. Veľmi obsiahle listy Jozef Macoval aj ako katechéta. O tom sa V Archíve SEAVC je spolu za- liak písal Vladovi a Ľudmile Hurvo svojej monografii Slovenská chovaných 34 písomných do- banovcom v čase, keď pôsobil evanjelická kresťanská cirkev a. kladov – 30 listov a 4 práce (roz- ako profesor na petrovskom v. ... zmienil Adam Vereš v roku bory a úvahy): Kráľová perla od gymnáziu. V nich podrobne opí1930. Vtedajší dôstojný pán bi- Vajanského (rozbor básne), Soľ sal ovzdušie a organizačné sposkup Vereš uviedol aj toto: „Pôdu, nad zlato (Aké hlbokoumné zá- ry, najmä v rokoch 1930 až 1934, ktorú pripravil Maliak, máme hady rozlišuje poviedka?), Suma keď mu hrozilo prepustenie z dnes zasiatu, a semä, ktoré on za- práv uhorských a Mystifikácia bez práce... sial, pekne vzrastá, lebo Ilok tak skutočného podkladu (styky S. Po vzniku Matice slovenskej v v duchovnom, ako i v národ- H. Vajanského so synom V. S. Juhoslávii Jozef Maliak bol venom ohľade stojí dnes na zod- Hurbanom po návšteve vo Var- dúcim jej historického odboru a povedajúcej úrovni, a hmotne sa šave). archivárom. V roku 1938 sa vráilockí Slováci tiež dobre majú.“ Listy prichádzali z Iloka, Báčk- til na Slovensko a žil v Martine a Prof. Jozef Maliak však vo svo- skeho Petrovca a Prievidze. Prievidzi, kde aj umrel. jej autobiografii uviedol, že v Z dvoch listov z roku 1894 Po sebe zanechal zaujímavé roku 1903 v Iloku založil a viedol dalo by sa usúdiť, že Vladimír historické diela: Slovenské osadsúkromnú dievčenskú školu, že Hurban (starší) podporoval Jo- níctvo v Srieme (1908), Dejiny v roku 1911 založil časopis Do- zefa Maliaka v snahe presadiť sa stavby petrovského chrámu mácnosť a škola a že po utvore- v Iloku aj ako výpomocný u no- (1921), Fruška Gora (1925), Daniel ní reálneho gymnázia v Iloku v tára, lebo Maliak Hurbanovi vy- Kolényi a jeho doba (1925), Zaseptembri 1919 ako honorárny svetľoval, ako sa učil písať po budnuté slovenské osady v Stolprofesor vyučoval nemčinu, ne- chorvátsky: „Veru predivné sú nobelehradskej a Vespremskej skoršie (vo vyšších triedach) la- cesty Božie! Sotva by si sa bol stolici v Zadunajsku (1936); nátinu. Od roku 1923 pôsobil na sám kedy nádal, že vplyv Tvojho boženské brožúry: Biblické hisGymnáziu v Petrovci. vznešeného priateľstva, ktorým tórie pre ľudové školy, dom a nižPo príchode do Iloka Jozef si k Tvojmu vzácnemu domu šie triedy stredných škôl (1896, Maliak nadviazal živé kontakty s upútal pána Pavičića až v Iloku, 1921); antológie a výbery z diel farárskou rodinou Hurbanovou. netušené ovocie donesie i že iných autorov: Rečňovanky pre Najprv písal farárovi Vladimírovi moju zabudnutú maličkosť z pra- dospelejšiu mládež (1902). MaHurbanovi, neskôr mladému Vla- chu na úslnie povznesie.“ Opi- liak sa zaoberal aj prekladateľsdimírovi Konštantínovi Hurba- sujúc Hurbanovi dôvody zalo- kou činnosťou. novi a Ľudmile Hurbanovej, tým ženia hospodárskej školy v Iloku, Katarína Verešová

Maliakove snahy o rozvoj školstva ozef Maliak (1854 –1945), literárny vedec, historik, prekladateľ, popredný aktivista medzi Slovákmi na Dolnej zemi pochádzal z rodiny tkáčskeho majstra v Revúcej. Na prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu v rodisku maturoval roku 1872, keď sa vo Viedni zapísal na Teologickú fakultu. O rok neskôr pribral k teológii klasickú filológiu. Prečo sa na to rozhodol, uviedol vo svojom krátkom životopise: „... majúc v úmysle stať sa profesorom gréčtiny a latiny na revúckom gymnáziu. V lete 1874 toto gymnázium bolo zrušené. Napriek tomu pokračoval

Titulná strana historického diela Zabudnuté slovenské osady...

som v štúdiách teologických a filologických v Bazileji, a v roku 1876 dostal som sa za suplenta do privátneho ústavu v Habstettene, ktorý predstavoval nižšie gymnázium. Vyučoval som latinu, gréčtinu, nemčinu a dejepis starého veku. Na konci školského roku sprostredkoval mi univerzitný profesor Dr. Vögelin na univerzite v Zürichu suplenstvo na kantonálnom štátnom semenisku v Küssnachte pri Zürichu. Toto postavenie umožnilo mi ďalšie štúdium v Zürichu, kde som zotrval do roku 1881. Po svojom návrate miesto levitu som prijal v Iloku 15. XI 1881...“ Jozef Maliak vo svojej autobiografii z roku 1930 (originálny 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Abstrakcia a arabeska roka, eďže sme vkročili do nového začnime teda od A... nášho záAle nebojte sa, nechceme z lu. To len ško hú dru biť bavného kútika uro v januáuž sa e sm že , ela náhoda tak chc ým adn i terri museli popasovať so záh Základnej Zo A. mínmi začínajúcimi sa na o v Kulpíkéh ens školy Jána Amosa Kom výtvarné avé jím zau tali ne sme totiž dos tili na ich práce a trochu sme si posvie adu na ohľ témy. Tak tá abstrakcia, bez ktívštru kon a, tívn to, či absolútna, rela zna ení um nom var výt vo na či lyrická, je ka bes mená nefigurálny prejav. Ara o predleb šia, nej iteľ zum zro hu troc už ený z zlož ent am stavuje plošný orn sa racich tajú ple pre h, kýc geometric tvach rací zvie i dka zrie a h nýc stlin forsi ia čan rov. A naši Kulpín mou arabesky zostrojili aj svoje iniciálky.

Miroslav Ďuga, 7. a, v Kulpíne

ZŠ J. A. Komenského

Alexander Haška, 7. a, ZŠ J. A. Kom enského v Kulpíne

Svetlana Benková, 7. a,

ZŠ J. A. Komenského v

Kulpíne

Blanka Gažová, 7. a, ZŠ J. A. Komen ského v Kulpíne

enského

A. Kom , 7. a, ZŠ J.

v Kulpíne

imová

Martina Š

Pripravili: 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 8.1.2013 13:24 Page 2

M OzA I K a

rOČnÍk XIII ČÍsLO 162 12. januára 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

POhľady na PetrOvské záhrady 2

Ukážkové priedomia a záhrady (2) E kologické združenie Zelení – Petrovec v polovici decembra v rámci podujatia Pohľady na petrovské záhrady po troch rokoch pozorného pozorovania osady opäť predstavilo 16 domácností, ktoré si úpravou svojich záhrad, priedomí a dvorov zaslúžili byť verejne vysunuté do prvého plánu. Ako estetický prínos k zveľadeniu životného prostredia profesorka Mária

kataríny a Juraja Lačokovcov v Ulici hrobovej. ruže, muškáty, begónie, petúnie, fialky sú zasadené okolo domu. Otvorená časť dvora je prekrytá trávnikom, v obvode ktorého sú stromy (ihličnaté a listnaté) a ktorý je spestrený vkusnými kvetinovými aranžmánmi (skalky, vozík a zruby) Mária a alexander Lovreovci v Bratislavskej majú dom vo vlastnom

parku. rozsiahly trávnik s množstvom stromov – smreky, tuje, tis, kosodrevina, rozmanitým spôsobom upravené kríky, aranžované parkové dekorácie v tvare miniatúrneho jazierka. Chodníky sú kamenné alebo

manitých kvetín. vedľa domu sú zasadené ruže, kríky a popínavé rastliny. vstup do domu vydekorovaný je červenými petúniami, muškátmi a zelenými trvalkami. z druhej strany cesty je opravdivý park, sú tu borovice, starodávne kríky a zvyšky voľakedajšej studne. Predné priečelie domu a priedomie Milana a katrin negruovcov v novo-

Kvetiny a kríky vedľa celého dvora, aj na priedomí v Kosovskej u Pašićovcov

U Lovreovcov v novej stavebnej štvrti ako v opravdivom parku

z neupraveného dreva, čo prispieva prírodnému výzoru okolia. Predný dvor anny a Jána Melichovcov v Ulici Jána husa je plný roz-

Boldocká odborne zhodnotila to, čo zachytil i objektív fotografky Marice Šimovej. Tieto vzorné a ekologicky uvedomelé domácnosti teraz abecedným poradím prezentujeme aj širšej verejnosti. Ján a katarína Labátovci v Chmeľovej pred domom majú malú záhradu – trávnik paralelný so vstupnou cestou, v rámci ktorého sú dve skalky s miniatúrnymi ihličnatými kríkmi, zelenými, guľovitými perenami a rozkvitnutými kvetinami – gazénie, fialky, kosatce. kvetinová záhrada parkového typu je Plná krása mladučkej záhrady u Vrbovskovcov sa iba v nasledujúcich rokoch ozdobou okolo domu plne prejaví

hradskej je vkusne vydekorované rozkvitnutými surfíniami a petúniami. dvor je v tvare vypestovaného trávnika, v úzadí ktorého je dekoratívna ohrada. záhrada Márie a ratka Pašićovcov v kosovskej obsahuje množstvo kríkovitých a bylinných trvaliek, kvetín zasadených v skalke, ojedinele, v kvetináčoch rozostavených pozdĺž chodníkov, na terase a okolo domu. Okoliu domu zuzany a Jána roškovcov v Ulici Janka Jesenského dominuje trávnik, stromčeky a kríky. Pestré kvetiny sú súčasťou fasády domu – postavených na okenných doskách, na terase a schodoch. existujúca úprava záhrady daniely a Juraja vrbovskovcov v Ulici Jána Čajaka bola urobená roku 2000. záhrada okolo celého domu je upravená podľa návodov odborníka. vstupná cesta a chodníky vydláždené dekoratívnou dlažbou, prelínajú sa pomedzi trávniky so stromčekmi, kríkmi a kvetinovými záhonmi. J. Č-p

mozaika2:0 8.1.2013 13:24 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

KULPÍNČANIA NAVŠTÍVILI MÚZEUM A OSVETOVÉ STREDISKO VO VRANOVE NAD TOPĽOU

Ozaj pútavé dejiny ný život, používanie náčinia, pomôcok a náradí. Táto časť je obohatená i ukážkami pesničiek, lebo slovenský národ je národ spevavý a v minulosti si spieval aj pri práci aj pri každej inej príležitosti. Nasleduje časť venovaná vojnám v regióne od 15. st. a naďalej: je to ukážka zbraní, vôbec tých nepríjemných. Ďalšia časť patrí prírode, čiže chráneným územiam a tomu, čo táto sama vy-

nizáciou i za vstupné do jeho priestorov sa platí len symbolicky. Pútavou perličkou samotného múzea je figurína znázorňujúca Alžbetu Báthoryovú, neslávne známu ako krvavá Čachtická pani. Táto záhadná žena časť života prežila v Čachticiach, kde podľa povrávok zavraždila hodne dievčat, aby sa kúpala v ich krvi s cieľom zostať čím dlhšie mladá a krásna. Vydala sa za šľachtica Františka Nádašdyho. Svadbu mali v týchto častiach východného Slovenska v roku 1575, aby potom na neďalekom hrade Čičva-

Marta Kertisová, lektorka vlastivedného múzea, objasňuje spolkárom z Kulpína dejiny Vranova

očas novembrového zájazdu na Slovensku KUS Zvolen sa zúčastnil na medzinárodnom festivale vo Vranove nad Topľou. Časť pobytu na východnom Slovensku si členovia spolku vyhradili aj na ob-

ku až po súčasnosť. Máme tu päť častí: prvá je história Vranova pomenovaná Človek a mesto, druhá je venovaná vysťahovalectvu a má názov Svetom, moje svetom. Je o tom, že pracovníci vlastivedného múzea skúmali vysťahovalectvo koncom 18. a začiatkom 19. storočia z našej oblasti, lebo naši ľudia stadiaľto odchádzali hlavne do Ameriky, Kanady a iných krajín. Nakoľko sme boli agrárnou, poľnohospodárskou krajinou, znamená to, že i vtedy bola kríza a pozemky zhabané, takže ľudia potrebovali nejako zarábať peniaze. Preto šli do zahraničia. Ďalšia časť je etnografická: je

V etnografickej časti múzea si návštevníci v sprievode pani Marty z radu exponátov pozreli a aj vyskúšali drevené krosná na tkanie

tvorila, – ochotne vysvetlila pani lektorka. Múzeum sídli v budove Hornozemplínskeho osvetového strediska. Chodí doň hodne návštevníkov zo škôl, ktorých je tu na okolí celý rad. Robia preto veľa prednášok, prezentácií, tiež vyučovacie hodiny,

Alžbeta Báthoryčka, rozporuplná postava, ktorej prischol titul Čachtická pani. Zároveň bola i Čičvianskou paňou a teda patrí ku mestu Vranovu a jeho dejinám už aj preto, že vo Vranove mala svadbu s Františkom Nádašdym.

chôdzku vlastivedného múzea a osvetového strediska vo Vranove. Činnosť Vlastivedného múzea v Hanušovciach, expozitúry vo Vranove nad Topľou ozrejmila tamojšia lektorka Marta Kertisová. – Sme malé regionálne múzeum zamerané na históriu nášho okresného mesta Vranova od jeho vzni-

24/II

Osvetové stredisko ponúklo hosťom z Vojvodiny výstavu Slavomíra Čupila, autora z vranovského kraja

to vlastne o živote ľudí nášho regiónu v minulosti, čiže v 18. – 19. storočí, sleduje ich život od narodenia až po smrť, ich odev, kroje, pracov-

ktoré usporadúvajú i v školách. Keď ide o financovanie múzea, ten patrí pod Prešovský samosprávny kraj a keďže je príspevkovou orga-

ny a vo Vranove prežila dvadsať rokov manželského života. Táto zaujímavá historická postava zvlášť upútala zvedavosť návštevníkov z Kulpína. Po obchôdzke zaujímavých exponátov múzea návštevníci z Kulpína šli na návštevu Hornozemplínskeho osvetového strediska, ktoré kryje svojou činnosťou potreby celého okresu. Cieľom jeho pôsobenia je presadiť v rámci záujmovej umeleckej činnosti všetky žánre. V rámci centra robia spevácke a divadelné súťaže, tiež recitačné, tak s deťmi, ako i s dospelými, rôzne iné činnosti. Jednou z podstatných aktivít je i i amatérske výtvarníctvo. Počas návštevy kulpínskych spolkárov v osvetovom stredisku bola nainštalovaná výstava Dr. Slavomíra Čupila, ktorú si návštevníci zo Srbska za jeho osobného sprievodu pozorne obzreli. Táto expozícia je venovaná figurálnej portrétnej tvorbe a zátišiam, jednou časťou je aj sakrálna tvorba. Autor vysvetľuje, že maľuje v expresívno-impresionistickom štýle. A že niekoľko diel venoval aj samotnému Vranovu. K. Gažová

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 8.1.2013 13:25 Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA NA DOVOLENKE V KOŠICIACH

Medzi svojimi

nému pozdravu pribúda ďalší, od Andrey Urbanovej, majiteľky košickej cukrárne, kaviarne a zmrzlinárne Urban-Café, ktorej sme odovzdali ten druhý pozdrav, od kolegu Ota Filipa. Spomeňme, že sa zoznámili na májovom Novosadskom veľtrhu, kde sa táto Košičanka predstavila svojimi

eď si do dovolenkovej batožiny za- krstín, posedení, stretnutí, prednábalíte aj pozdravy, tak sa ich sluší šok, školení... A raz mesačne organizujú odovzdať. Nakoniec pri ich doručení aj večer ľudovej kultúry, kde je podnajväčšmi obohatíte seba. Nielen tým, mienkou, aby všetci zúčastnení prišli že pozdravmi spájate dvoch ľudí, ktorí sa už poznajú a na seba mysleli, ale i tým, že uvidíte niečo nové v destinácii, kam cestujete. Najmä však tým, že sami získate nové známosti. A pritom sa môžete milo prekvapiť, ako vás srdečne privítali, ako svojich, bez ohľadu na to, že sa prvýkrát stretáte. Poďme však k veci konkrétnejšie. Dva pozdravy do Košíc, na dve rôzne adresy, poslali dve osoby. Prvý patril Jurajovi Barlovi, riaditeľovi Súkromného etnografického múzea Humno. Keď počul, že pozdrav prinášame z Vojvodiny, z Kysáča, od predsedníčky Spolku kysáčskych žien Ľudmily Berediovej-Stupavskej, hneď sme boli S hostiteľom Jurajom Barlom uprostred muzeálnych exponátov ako svoji. Pán Barla sa priznal, že má rád Vojvodinčanov, že chodieva na v kroji. Počas večera sa v programe preSlávnosti do Petrovca, kde ho v rodi- zentujú rôzne folklórne skupiny a súne Pálenkášovej vždy srdečne privítajú bory, ako aj ľudoví umelci. Pre tamoja uhostia. Len čo sa spamätal z po- ších a zahraničných hostí je možné v zdravu, poháriky na prípitok a priví- priestoroch múzea predvádzať rôzne tanie boli naliate. Nasledovalo po- zvyky v autentickom oblečení. Sú-

sladkými výrobkami. O tom, čo vtedy hovorila nášmu novinárovi, sa na tvári miesta presviedčame. V jej cukrárni je skutočná pastva pre oči. Nielen keď ide o mnohoraké sladké pokušenia, ale aj keď ide o veľmi vkusne zriadené miestnosti, s nezvyčajným ovzduším, poznačeným krásne i neobyčajne podávanými objednávkami. Labužník sladkostí skutočne nevie, kam skôr pozerať a čo si vybrať? Či zákusky a torty, pravú čokoládu a vanilku, vyrobené podľa pravých a originálnych receptúr, alebo niečo z dezertov? Majiteľka hovorí, že v letnom období majú okrem toho zmrzlinu s kúskami ovocia a zmrzlinové poháre. Aké šťastie, že nie je leto! V cukrárni nikdy nechýbajú ani káva, čaje a iné nápoje, tiež pravé Belgické wafle, netradičná a neštandardná novinka. Návšteve a pozdravom z Vojvodiny sa Andrea Urbanová potešila rovnako tak ako pán Barla. Veď má v našich krážoch i rodinné korene. Jej otec prišiel na Slovensko z Vojvodiny ako ročné dieťa a jeho mamka mala dievčenské priezvisko Kováčiková.

Čo si z ponuky praliniek vybrať? Jedna z vitrín v Urban-Café.

Pohľad na časť expozície Súkromného etnografického múzea Humno v Košiciach zvanie na guláš, aby sa potom už valil prúd slov o Kysáči, Petrovci, Vojvodinčanoch, ktorých Košičan Barla má blízko pri srdci. Ochotne núka aj ubytovanie, veď má veľký byt, aj akúkoľvek pomoc, ak je potrebná. V Košiciach má veľa známych, aj tí pomôžu. A akoby ich nemal, keď je v múzeu, ktorého je riaditeľom a majiteľom, každodenne rušno a navštevuje ho veľa ľudí. Ponúkajú tam okrem obchôdzky skutočne bohatých exponátov i usporiadanie rodinných osláv, svadieb, promócií, svätých prijímaní,

12. 1. 2013

2 /4525/

časťou môže byť aj ochutnávka jedál a nápojov. Čo sa týka muzeálnych exponátov, sú skutočne pútavé: s radosťou ich obzeráme. Nachádzame tu výrobné techniky a technológie, spôsoby obživy, stravovania, bývania, odevnú kultúru a ľudovú výtvarnú kultúru obyvateľov východného Slovenska. Skoro všetky veci i poznáme, veď sa používali aj u nás v minulosti. Pán Barla všetko rád ukazuje, a pritom mu nedajú pokoja myšlienky na Vojvodinu. Odovzdáva spätné pozdravy. Balíme si ich späť do kufra. K spiatoč-

HLAS ĽUDU

Nápoje sa tiež podávajú v oku lahodiacom štýle

Od starkej sa Andrea už ako dieťa zaúčala do pečenia chutných koláčov, najmä z kysnutého cesta. Na to sa nezabúda. Preto nás Andrea na chvíľu opúšťa, aby sa onedlho vrátila s nevšednými čokoládovými darčekmi pre starých i nových známych z otcovej pravlasti. Dojaté z úprimného privítania i pohostenia pozývame ju, aby znovu prišla medzi nás. Nakoniec sa pozdravy, ktoré bolo treba odovzdať, zmenili na milý pracovný záväzok. Veď novinári ani na dovolenke nemôžu celkom odpratať pero. Zvlášť keď pritom zažijú okamihy, na ktoré sa tak ľahko, vlastne nikdy nezabúda. E. Š.

III/25

mozaika4:0 8.1.2013 13:29 Page 8

M O Z A I K A

PRÍLOHA

BRATISLAVSKÝ HRAD A SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM – HISTORICKÉ MÚZEUM

Spomienky, na ktoré sa nezabúda

Bratislavský hrad je neoddeliteľnou súčasťou Slovenska rnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske námestie, Slovenská technická univerzita, Vysoká – sú mená bratislavských zastávok, ktorými uháňala červená električka predtým než sa dostala do Poštovej ulice. Tam sme vystúpili s kolegyňami a pokračovali ďalej pešo smerom k Župnému námestiu. Už z diaľky sme zočili stavbu historického krásavca, bývalého kráľovského paláca. Bratislavský hrad. Byť v Bratislave a nenavštíviť tento pompézny Hrad by bola nenapraviteľná škoda. Bratislavský hrad je neoddeliteľnou súčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti Bratislavy. „Hradný kopec zohral v dejinách mesta významnú úlohu. Už oddávna sa tu usádzali ľudia,“ začala nám rozprávať Mgr. Jana Hutťanová z Oddelenia prezentácie SNM – Historického múzea , aby ďalej pokračovala: „Neskôr sa hradný areál stal strategickou a pohraničnou pevnosťou, sídlom štátnej a cirkevnej správy. Prvé osídlenie pochádza zo staršej doby kamennej, nachádzalo sa tu i centrum rozľahlého keltského oppida a našiel sa i druhotne použitý stavebný materiál rímskeho pôvodu. Bratislavský hrad s okolím je jedným z troch nám známych osídlení Veľkej Moravy na Slovensku, o ktorých máme písomnú zmienku. Písomná zmienka o bitke pri Bratislave v roku 907 sa tradične považuje za koniec Veľkomoravskej ríše. V hradnom areáli sa našli okrem iného pozostatky veľkomoravskej baziliky, potvrdzujúce významnú úlohu hradiska v Bratislave. V 13. storočí

unikátnej freskovej výzdoby v bývalej kaplnke Bratislavského hradu. Vrcholné obdobie pre tento významný objekt bolo 18. storočie, zvlášť časy panovania Márie Terézie. V roku 1812 Hrad vyhorel a ruina paláca, pripomínajúca prevrátený stôl, sa stala symbolom mesta na takmer 150 rokov. Práve vlani, 28. mája, sme si pripomenuli 200. výročie tejto ničivej udalosti. Hrad začali opravovať v 50. rokoch 20. storočia a stal sa sídlom najvýznamnejších štátnych a kultúrnych inštitúcií – Slovenskej národnej rady a Slovenského

26/IV

V Zrkadlovej sieni sa konajú stretnutia s dôležitými zahraničnými hosťmi. Česť pobudnúť v nej mali aj hlasľudovky. Hrad ako jeden z mála v Uhorsku odolal tatárskemu vpádu. Z 13. storočia pochádza najstaršia dodnes stojaca architektúra, tzv. Korunná veža, ktorá pôvodne bola súčasťou opevnenia hradnej akropoly, pričom meno dostala po uložení uhorských korunovačných klenotov v jej priestoroch. V 15. storočí začal budovať Žigmund Luxemburský na akropole veľkú gotickú rezidenciu, ktorá predurčila Nábytok z obdobia renesancie vzhľad paláca i pri následných prestavbách. Po bitke pri Mo- národného múzea. Historické múháči v roku 1526 sa presúva poli- zeum SNM je významnou súčasťou tické centrum Uhorského kráľo- komplexu špecializovaných múzeí vstva do Bratislavy. Hrad sa stáva Slovenského národného múzea, sídlom kráľa a v neďalekom Dóme ktorého základným poslaním je sv. Martina sa odohrávali koruno- cieľavedomé získavanie, ochraňovácie uhorských panovníkov. Z ob- vanie, vedecké a odborné spracodobia renesancie sa zachovala časť vanie, využívanie a sprístupňovanie

múzejných zbierok, dokladujúcich vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. Historické múzeum opatruje bohatý fond zbierkových predmetov a jeho sídlom je od roku 1968 Bratislavský hrad. Múzeum spravuje takmer 250 000 zbierkových predmetov z oblasti národných dejín, výtvarného umenia a kultúry, tradičných i umeleckých remesiel, numizmatiky, etnografie, vojenstva, hospodárstva, dejín zahraničných Slovákov a mimoeurópskych kultúr. Viaceré zbierky múzea sú najväčšie na Slovensku (numizmatika, historický a ľudový textil, sklo a keramika, militárie, remeslá, historické tlače, sakrálne a ľudové výtvarné umenie). V súčasnosti sa činnosť Historického múzea zameriava predovšetkým na prípravu a realizáciu nových expozícií na Bratislavskom hrade, ktorý je od roku 2008 v rekonštrukcii. Pripravované nové expozície budú dokumentovať významné udalosti a osobnosti slovenských dejín, kultúru Slovenska, ako aj históriu Hradu. Prvou výstavou po ukončení časti rekonštrukcie, ktorá sa venuje dejinám hradného kopca, je výstava Svedectvo času – Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade. V Klenotnici Hradu budú vystavené predmety z archeologických a architektonických výskumov na ňom. Zaujímavosťou výstavy je prvé predstavenie čiastočných výsledkov archeologického výskumu, prebiehajúceho súbežne s terajšou rekonštrukciou hradu, širokej verejnosti. Prezentácia nálezov pokračuje v tradícii, keďže podobná výstava prinášajúca nové poznatky o dejinách Hradu sa uskutočnila i počas prvej rekonštrukcie hradných objektov v roku 1966. Návštevníci Hradu ďalej uvidia výstavu Krásna Hôrka, ktorá spája spoločný osud dvoch hradov, Krásnohorského a Bratislavského. SNM tiež vyhlásilo verejnú zbierku na obnovu hradu Krásna Hôrka zničeného požiarom v marci roku 2012. Okrem toho SNM – Historické múzeum otvorilo v roku 2012 pre verejnosť Obrazáreň na Bratislavskom hrade, výstavu Bratislavský hrad na grafikách a ďalšie dočasné výstavy.” A. Chalupová

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

mozaika5:0 8.1.2013 13:26 Page 8

PRÍLOHA

M O Z A I K A

FOTOMOMENTKY ALEBO:

Sviatok chvíle podaktorých ľuďoch hovoria, že majú fotografickú pamäť. Pokiaľ ide o moju maličkosť, dotyčná bylinka z rodu šafránovitých ju úspešne obchádza. Slovníkom srbských priateľov – ako dážď okolo Kragujevca. Nebyť fotoaparátu, aký je – taký je, redakčný je, mnoho krásnych chvíľ a ešte krajších ľudí, by odplávalo do nekonečna minulosti. Nech je teda chvála a sláva pamäti mlčanlivému priateľovi, fotoaparátu. Prehŕňajúc sa, občas, v jeho, respektíve v pamäti jeho brata podľa pamäti, teda v pamäti počítača, vraciam(e) sa občas k chvíľam, ľuďom, udalostiam, ktoré/í si nezasluhujú odchod do doliny zabudnutia. Ubezpečujú nás o dávno známej pravde, na ktorú tiež často a vari (ne)vedome zabúdame: že krása života tkvie vo vychutnávaní krásnych chvíľ... v spoločnosti krásnych bytostí...

Nástroj, nástroj... ale duša!

Mimozemšťan v Novom Sade?

J. Bartoš

Máme rady sladké!

Holubice

Išlo dievča na festival...

Staro-nová športová disciplína: vrh osou (ale nie zemskou)

Priadka 12. 1. 2013

Ale hreje táto zima! 2 /4525/

HLAS ĽUDU

Tiež som bol mladý...

V/27

mozaika6:0 8.1.2013 13:27 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

PETROVSKÉ HÁDANKY, KRÍŽOVKY, DOPLŇOVAČKY

Uhádni, doplň a vyhraj etrovec je, myslite si, čo chcete, ako žena. Po stáročia istý a rovnako vždy iný. Ako sú iné a rovnaké aj iné slovenské osady vo Vojvodine, ale trochu inakší. Desiatky kníh – monografií hovoria o ňom ako takom. Inakšom. Trochu inakšia, ešte bez krstu, vyšla i kniha v edícii Kvíz náš každodenný, z ktorej prinášame niekoľko zaujímavostí, doplňovačiek, krížoviek, hádaniek. Ako darček dlhým decembrovým a januárovým večerám a čitateľom, aby si cibrili myseľ a čosi aj vyhrali. Odpovede na položené otázky, zadané hádanky a ponúknuté doplňovačky treba zaslať alebo priniesť osobne stálej komisii, ktorá každý piatok zasadá na petrovskom trhu vo svojich starých miestnostiach Pod holým nebom od desiatej do dvanástej pri begejskom moste.

p. hansman

HÁDANKA PRVÁ. Kto ukradol, vystrihol alebo si vypožičal ypsilon a nielen to z tabule na okraji Petrovca – smer Maglić. Možné odpovede: žiaci základnej alebo strednej školy, ktorí by ypsilon najradšej odniesli do múzea vo výstavbe pri hostinci Lipa; profesorky slovenčiny, ktoré bez ypsilonu nemôžu ani zaspať; niekto zo susednej dediny, ktorému chýbal kúsok plechu na odkvapové rúry. Správna odpoveď prináša desať bodov.

DOPLŇOVAČKA NAMIESTO HÁDANKY. Kto správne doplní, čo na tejto tabuli doplniť treba a komisii na most pri Begeji odnesie osobne, tak ani tušiť nemôže, akú cenu pre neho zabezpečili vďační majitelia tejto vertikálnej signalizácie v strede takmer tristoročnej dediny. Správne doplnenie prináša 5 bodov.

28/VI

KTO SPIEVA, TEN SPRÁVNE ROZMÝŠĽA – HÁDANKA č. 3. Pod jaho-dami (na Jarmočisku) drevo rúúúúú-ba-júúúúúú a na TRIM DRÁHU listy pa-da-júúúúúú, listy padajúúúúúúúúúú. Účastníci kvízu by mali uhádnuť, kto zhudobnil tento epitaf, aký má súvis s desiatimi prekážkami na dráhe a aký s nasledujúcou, štvrtou hádankou. Správne odpovede prinášajú sto bodov a voľný vstup na dráhu vo večerných hodinách do roku 2025.

ŠTVRTÁ – EXTRÉMNA. V ktorom Územnom pláne je zakreslený a ktoré zloženie výborníkov obecného parlamentu schválilo tento polygón pre extrémne športy vybudovať práve v petrovskom chotári, neďaleko environmentálneho o....u. K správnemu doplneniu a environmentálnej odpovedi komisia pripíše toľko bodov, koľko má strán najhrubšia monografia o Petrovci. Plus jedna extrémna a životu nebezpečná jazda na odpad zdarma.

PIATA HÁDANKA V PARKU. Koľko priemyselných parkov má Petrovec, v ktorom z nich sa nachádza táto historická pamiatka a čo sa v nej má robiť: a/ predávať zmrzlina v lete b/ nadievať klobásy v zime c/ organizovať hodiny biológie na jar a v jeseň. Kto uhádne, tak získa dva body od komisie a stokilogramového brava so zemepisnou značkou po dokončení objektu. Komisia v zložení: Jano pri ženskom bicykli, Ondriš opretý o mužský a Mišo s Ďurom s rukami vo vreckách, bude rozoberať aj neúplné odpovede a víťazov odmení v jeden trhový piatok. 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 8.1.2013 13:27 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

ĎALŠIA VÝSTAVA ANGAŽOVANÉHO UMENIA V ULIČNEJ GALÉRII BEZISTAN

vajú do súvislosti s reštriktívnou migračnou politikou štátov vyvinutej Európy. Zostáva neznáme, koľko životov je stratených bez akejkoľvek stopy. Úpornosť a vytrvalosť týchto bedárov dostať sa na vytúženú destináciu, ich ochota zvládať všetky ťažkosti je nielen zrkadlom dnešnej doby a sveta, ale je zároveň i chmúrnym svedectvom podmienok, v ktorých donedávna žili a ktoré stoj čo stoj mienia zmeniť. Za každú cenu. Jednou z prestávok medzi ich púťou od problémov a otrasov doma a nádejou, ktorá ich ženie vpred, je i táto časť Európy. Aj v nej platí ale to, čo i inde a čo si autor výstavy

Keď nádej (ne)zomiera am, kde kedysi betónové steny boli popísané a počmárané, špatiac beztak osamelú a ruinovanú uličku uprostred Belehradu, je v súčasnosti prvá uličná galéria v Srbsku. Je pri Bezistane na adrese Terazije 27, medzi Námestím Nikolu Pašića a Nušićovou ulicou. Tento verejný priestor je už celé mesiace upravený a osožne

ne alebo i celé mesiace trávia v otrasných podmienkach ilegálni pasažieri z ďalekých a chudobných oblastí Ázie a Afriky. Vedie ich nádej a spoločný cieľ: dostať sa do srdca starého kontinentu. V pokusoch dostať sa čím ďalej od ničivých vojen, politického a iného prenasledovania, chudoby, účinkov klimatických zmien,

skorumpovanými štátnymi úradníkmi, nenažratosťou sprostredkovateľov, prepchanými kamión-

Kde sa kto zastihne...

Život a beznádej

využitý na programy, zaoberajú- títo žiadatelia azylu, utečenci a mice sa angažovaným umením, pra- granti bez dokladov narážajú na meniace v tvorivých dielňach mla- mnohé prekážky. Medzi zúfaldých, dostatočne neafirmova- stvom, ktoré ich ženie vydať sa do ných umelcov. Galéria bez strechy denne umožňuje stovkám záujemcov a okoloidúcich všímať si ich pohľady a názory na tradične ignorované spoločenské témy, ktorých námetom je prevažne odvrátená tvár skutočnosti. K týmto možno zaradiť aj výstavu fotografií pomenovanú Z druhej strany autora Dušana Rajića, ktorá prebiehala v druhej polovici decembra 2012 a v prvých Pohľad do neznáma januárových dňoch tohto roku. Tematikou je jedno z im- neznáma a nádejou, že ich na provizovaných, biednych sídlisk a konci cesty predsa čaká lepší život, chatrčí neďaleko srbsko-maďar- je stálicou konštantný strach: pred ských hraníc. Tam dni a noci, týžd- policajnými a inými patrolami,

mi a loďkami, ktorými sa plavia v ústrety osudu, depor táciami, nehumánnymi podmienkami v celách, v ktorých mnohí končia, pred neznášanlivosťou, rasizmom... Cesty, ktoré dakedy

Odpadky a divoké skládky

trvajú i niekoľko rokov, sa neraz končia tragicky. Len za posledné dve desaťročia je dokumentovaných viac ako 16 000 prípadov smrti týchto osôb, čo mnohí dá-

dal ako jej prvé motto: Sme zničení, ale túžba je silnejšia. Aby pod tým nechal len jednoduchý podpis vysvetľujúci všetko: Ľudia bez práv. Oto Filip

Mozaiku číslo 162 pripravil Oto Filip 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 8.1.2013 13:28 Page 15

M O Z A I K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pagáčiky s cibuľou a ajvarom

Kokosové rezy

Suroviny: cca 600 – 700 g múky, 10 g droždí, soli podľa chuti, 1 veľká cibuľa, 3 – 4 lyžice ajvaru, 100 g nakrájaného údeného mäsa, 50 g syra nakrájaného na kocky, 1 dl olivového oleja, mlieko a sezam na potretie a posýpanie, navrch noža kypriaceho prášku. Takto sa to vydarí: Droždie necháme kysnúť v trochu vlažnej vody. Keď vyjde na povrch, pridáme ešte asi 3 dl tiež vlažnej vody, polovicu z pripraveného olivového oleja, soľ, pečivový prášok a múku. Zamiesime cesto. Na zvyšnom oleji a na tichom ohni upražíme nakrájanú cibuľu, ktorú neustále miešame až dovtedy, kým sa nekaramelizuje. Do cesta primiešame aj cibuľu (spolu s olejom) a pridáme ešte múky, kým nedostaneme elastické cesto, ani

Čas prípravy: 40 minút, čas pečenia: 40 – 45 minút Suroviny: Cesto: 180 g masla, 120 g práškového cukru, 5 žĺtkov, 240 g polohrubej múky, 1/2 kypriaceho prášku, 1 lyžica kakaa, 50 ml rumu, 5 lyžíc višňového lekváru, maslo na vymastenie plechu; Tvarohový krém: 500 g tvarohu, 1 vanilínový cukor, 150 g práškového cukru, ostrúhaná kôra z 1 citróna, 50 g hrozienok; Kokosový sneh: 5 bielkov, 100 g práškového cukru, 200 g kokosovej múčky. Takto sa to vydarí: Cesto: Maslo s cukrom a so žĺtkami vymiešame dopenista. Pridáme rum a preosiatu múku s práškom do pečiva a s kakaom. Zľahka premiešame a rovnomerne rozdelíme

tvrdé, ani mäkké. Dobre ho vymiesime, pokryjeme utierkou a necháme na teplom meste pol hodiny. Do ajvaru primiešame mäso a syr. Rukou odtŕhame kúsky cesta, na dlani ich pritisneme a do stredu dávame za lyžičku plnky. Cesto zo všetkých strán zavrátime, aby plnka zostala vnútri. Pagáčiky kladieme na vymastený plech a trochu ich pritlačíme dlaňou. Tam kde sme cesto zatvárali, spájali, to miesto položíme na dno plechu. Každý pagáčik potrieme mliekom a posypeme sezamom, môžeme aj trochu osoliť. Necháme odstáť, kým sa rúra nezahreje na 200 stupňov C. Upečieme do ružova.

Neoblizujte si pery v zime zvlášť! ery vystavené studenému, vetristému počasiu sú ľahko zraniteľné. Chlad pokožku vysušuje, a to platí aj pre pery. Nepriaznivé podmienky spôsobujú ich vysúšanie, zhrubnutie a praskanie povrchu. Čím viac si pery oblizujete, tým je to horšie.

Najdôležitejšie: HYDRATÁCIA A OCHRANA Pery sú jedným z najpríťažlivejších bodov našej tváre. Stále v pohybe, stále v nasadení. Ale tých takmer 15 000 pohybov denne, ktoré musia zvládnuť, zanecháva svoje stopy. Tak ako aj iné miesta pokožky, ani pery nie sú imúnne proti vplyvom životného prostredia. Zvlášť v zime. Citlivá pokožka Z anatomického hľadiska patria pery medzi vonkajšie sliznice, sú citlivé, nechránené, čo je spôsobené aj tým, že neobsahujú stu-

30/VIII

žujúci keratín ani vlastný chrániaci film z tuku a vody, ba ani mazové žľazy. Popri takých faktoroch, ako sú výživa, chlad, horúčava a slnko, aj prirodzený spôsob starnutia zapríčiňuje, že po štyridsiatke sa obsah kolagénu celkovej partie okolo úst každým rokom znižuje o 1 percento. Preto pokožka ochabuje a, žiaľ, vzťahuje sa to aj na pery. Výborná prevencia Preto si starostlivosť o ne vyžaduje vzhľadom na prirodzený proces starnutia a s tým spojenú prevenciu väčšiu pozornosť, ktorá by mala spočívať predovšetkým v zabezpečení optimálnej hydratácie a účinnej ochrany. Malá abeceda STAROSTLIVOSTI O PERY Nehryzte a nežujte si pery! Aj drobné poranenia na po-

kožke sú vstupnou bránou pre zanesenie rôznych nečistôt a choroboplodných zárodkov do pokožky, čo môže v konečnom dôsledku privodiť zápaly a rôzne ochorenia. Ten, kto si pery stále

zvlhčuje jazykom, by si mal byť vedomý, že ich tak ešte viac vysušuje. Na povrchu pier sa to totiž prejaví efektom vyparovania. Pery musíme chrániť nielen pred intenzívnym slnkom, ale aj pred chladom, rovnako ako ostatnú pokožku, a to nielen na horách pri zimných športoch. Používanie

na vymastený plech. Cesto v plechu dáme na 10 minút do chladničky, aby mierne stuhlo. Povrch potrieme lekvárom. Tvarohový krém: Tvaroh zmiešame s práškovým aj vanilínovým cukrom, hrozienkami a citrónovou kôrou. Krém opatrne nanesieme na surové, lekvárom potreté cesto. Kokosový sneh: Z bielkov a cukru vyšľaháme tuhý sneh. Nakoniec vmiešame kokos a natrieme na tvarohový krém. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C dozlatista. Necháme vychladnúť a nakrájame na rezy. balzamu viackrát denne by malo byť v zimnom období samozrejmosťou. Na trhu je množstvo prípravkov aj špeciálnych hojivých mastí na pery (dostanete v lekárňach), záleží na vás, ktoré si zvolíte. Odporúča sa pery viackrát do týždňa pomocou mäkkej zubnej kefky jemne premasírovať. To ich prekrví a zároveň odstráni z povrchu odumreté kožné bunky. Najvhodnejšia je na to mäkká detská zubná kefka (používajte ju len na tento účel). Balzamom na pery je med. Nechajte ho pôsobiť, a potom jednoducho zlížte; tiež olivový olej či zmes ružovej vody, glycerínu (v rovnakom pomere), ktoré zmierňujú zápal a podráždenie, prípadne zmes ružového a olivového oleja. Zaberá aj vitamín E. Príčinou popraskaných pier môže byť aj nedostatok vitamínu B. Pripravila: E. Šranková

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ARADÁČI PREDSTAVILI PRVÉ CD MEŠKÁROK

Originálne, jedinečné a neopakovateľné radáčske meškárky ktoré tiež rady hodnotu tohto prednesu slovenod založenia svojej spievajú, vdých- ských ľudových piesní a za pomohudobnej skupiny roku li slovenský ci Branislava Vierga oslovil me1978 vystupovali všade duch – harmo- škárky, vytvoril orchester a nacvičil tam, kde ich zavolali. nizáciu piesní, ho. Boli v ňom vtedy Zuzana ObDoma a v zahraničí. S eklamáciu tex- šustová, Anna Zelenáková, Anna rovnakým zápalom vytu, ornamentiku, Šiagová, Alžbeta Abelovská, Anna stupujú aj dnes, aj narytmus... Hučoková, Erža Jančová, Anna Pupriek pokročilému veku Na promócii derková, Mária Rábotková, Mária jednotlivých členiek. Vyboli prečítané aj Grňová, Mária Batková, Anna Bagstupovali aj v televízii, v úryvky zo ľašová, Anna Agárska, pokým sa im hraných a dokumentársrbskej tlače, v Erža Jánošíková a Zuzana Zelenánych filmoch, ale ich ktorej sa často ková pripojili trochu neskoršie. Pán hudba dodnes nebola písalo o meškár- učiteľ Kováč si na tie časy živo spozaznamenaná na žiadkach, a odvysie- mína: nom nosiči zvuku. Na lané boli aj úryv– Branko a ja sme začali zoskusklonku minulého roku Anna Puderková, Erža Jánošíková, Erža Jančová a Zuzana ky z dokumen- povať meškárky so zámerom, aby za pomoci Memoriálne- Zelenáková (zľava) nahrali cédečko; chýba Anna Hučoková, tárnych filmov sme sa na folklórnej prehliadke ho strediska Dr. Janka ktorá pre smútok v tejto chvíli nevystupuje Snenie o čepci a zjavili s niečím novým a originálBulíka z Kovačice však Chodenie s pa- nym. Aj keď ich v Aradáči bolo Prítomných najprv pozdravila ničkami – Bursuvanie, ako aj úryvok mnoho, ich harmoniky neboli rovvydali CD, ktoré verejnosti predstavili na promócii v Aradáči v so- predsedníčka aradáčskeho MOMS z hraného filmu Gorana Paskaljevića nako ladené, takže sme do skupiny botu 29. decembra. Na tomto po- Anna Bagľašová, a potom Katarína San zimske noći. Pravdaže, svojím mohli zaradiť iba tie, ktoré mali dujatí, ktoré zorganizoval aradáčsky Melegová-Melichová konštatovala, spôsobom, čiže hudbou a pies- rovnako ladené inštrumenty a niekMOMS, sa po dlhšom čase znovu že to, čo dokážu ženy s meškami, je ňou sa prítomným prihovorili aj toré výnimočné meškárky museli stretli aktívne meškárky a tie, kto- skutočne opravdivý zážitok, ktorý samy meškárky. Na spomenutom vystať. Prvé vystúpenie bolo na ré viac nevystupujú, s učiteľom Sa- o. i. dáva šmrnc aj filmom svetoz- cédečku je nahratých 21 sloven- prehliadke speváckych skupín v námych autorov ských ľudových piesní, z čoho 6 v in- Kovačici v jeseň roku 1978. Vona divadelným štrumentálnom znení a ďalších 15 koncom som netušil, že to vzbudí predstaveniam, so spevom. CD nahrali a dnes v tej- až taký záujem, a teraz som skuza čo im patrí veľ- to skupine vystupujú Anna Hučo- točne hrdý na to, čo tieto ženy doká vďaka. ková, Erža Jančová, Erža Jánošíko- siahli. Muselo by sa však súrne nie– Keď sme sa vá, Anna Puderková a Zuzana Ze- čo podniknúť, aby sa mladé dievky na žiadosť me- lenáková. naučili hrať na diatónkach. Na tom škárok rozhodli vydať CD, riadili sme sa myšlienkou, že si meškárky svojím spôsobom prezentovania vojvodinských Slovákov skutočne Pán farár Vladimír Lovás ml. za pomoci krstných zaslúžili, aby po rodičov Anny Bagľašovej a Pavla Baláža nich zostalo niesymbolicky pokrstili toto hudobné vydanie čo, čo etnológom a dopriali mu mnoho súrodencov a etnomuzikolómuelom Kováčom st., ktorý ich gom poslúži ako originálny matepred 35 rokmi zoskupil. Ich dielu na riál na spracovanie tohto druhu tomto večierku úctu vzdali aj pred- hudby, – povedal Pavel Baláž. Mgr. Učiteľ Samuel Kováč sa po rokoch znovu stretol so svojimi sedníčka MSS Katarína Melegová- Janko Siroma vo svojom odbornom meškárkami Melichová, podpredseda MSS pre posudku hudbu meškárok ocenil Banát a predseda Memoriálneho ako maximálne originálnu, jediInáč v Aradáči skôr bola móda pláne by spoločnými silami mali strediska Dr. Janka Bulíka Pavel Ba- nečnú a neopakovateľnú, ktorá mať diatonické harmoniky, čiže po pracovať tak Aradáčania, ako aj láž, predsedníčka Výboru pre kul- predstavuje nesmierne veľké kul- aradáčsky meške, na ktorých hrávali NRSNM, Matica, Ústav pre kultúru, túru NRSNM Annamária Boldocká- túrne dedičstvo dolnozemských výlučne dievky a ženy. Hrali na lebo meškárky sú nielen aradáčGrbićová, riaditeľka ÚKVS Milina Slovákov. Zároveň si všimol aj svoj- oberačkách, zabíjačkách, počas vo- skym, ale brandom vojvodinských Sklabinská, ako aj všetci tí, tak z Ko- rázny fenomén, že vo chvíli, keď slo- zenia duchien, na svadbách, na Slovákov, a treba húževnato bojovačice, ako aj z Aradáča, ktorí akým- venský jazyk prijal mnohé prvky uličkách, priadkach... Učiteľ hudby vať o to, aby nezanikli. koľvek spôsobom pomohli, aby väčšinového srbského jazyka, me- v Aradáči Samuel Kováč st., ktorý aj škárky srbským ľudovým piesňam, sám hrá na meškách, si uvedomil cédečko uzrelo svetlo sveta. V. Hudec

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A UŽ SA STALO ZVYKOM (NIELEN) NA ZAČIATKU ROKA

Kovačica vo svete, svet v Kovačici rvého januára je zvyčajne osada insity „vo svete“ a „svet“ obvykle v Kovačici. Už tradične prvý deň v novom roku sa Galéria Babka zúčastňuje na belehradskom podujatí Ulica otvoreného srdca. Tohto roku na hlavnom javisku pri divadle Ateliér 212 maľovali šamlíky traja maliari oblečení v troch rozličných krojoch: Zuzana Jarmocká v slovenskom, Adam Mezin v rumunskom a Klára Babková v srbskom banátskom kroji. Jednu takú kovačickú podnožku autorky Vieroslavy Svetlíkovej dostal prednedávnom i najlepší tenista sveta Novak Ðoković. Onedlho by mal uzrieť svetlo sveta aj CD kalendár s dvanástimi maľovanými šamlíkmi dvanástich autorov. Báseň o šamlíkoch slovenského básnika Ľubomíra Feldeka preložia do jedenástich jazykov. Desať jazykov vrátane slovenského a srbského je z oblasti Panónskej nížiny a ďalšie dva zastúpené v kalendári budú anglický a francúzsky. Galéria Babka tento kalendár realizuje s belehradskou kanceláriou UNICEF. V roku 2009 na Ulici otvoreného srdca účinkovali spolu súkromná galéria a Spomienkové stredisko Dr. Jána Bulíka. Kovači-

ka si pripomenulo päť rokov od svojho založenia (1. 1. 2008) v Galérii Babka. V dolnej časti obrazárne bola nainštalovaná výstava fotografií a iných dokumentov o doterajšom pôsobení strediska. Najviac fotografií na 15 banneroch sú zábery z Detských svadieb v Kovačici, Trenčíne, Hrušove, Belehrade a Loznici, ale i z humanitárnych akcií na Mikuláša, odhalenia búst Jánovi Bulíkovi a Jánovi Čaplovičovi v Kovačici, z výstavy PhDr. Zuzany Drugovej Kovačica – medzníky v dejinách svetoznámeho mestečka v Banskej Bystrici, Trenčíne, Novom Sade a Kovačici, z podujatia Dvestoročný zvon v Kovačici, výletu Výstavu snímok a iných dokumentov o doterajšej činnosti Spomienkového strediska Dr. Jána Bulíka otvorila Katarína Melegová-Melichová

Časť Kresťanských sŕdc a Pavel Babka počas novoročného vinšu Pavla Baláža

Kovačická Detská svadba je jedným zo symbolov strediska; záber je z Trenčína v roku 2010

čania v Belehrade 1. januára spomínaného roku boli aj v Knez Mihajlovej ulici číslo 8, kde pri pamätnej tabuli Jánovi Bulíkovi vzdali hold tejto významnej osobnosti vojvodinských Slovákov (Bulík sa narodil 1. 1. 1897 v Kovačici, v Belehrade – v Knez Mihajlovej ulici mal svoju advokátsku kanceláriu). Z OBRAZÁRNE – „MEŠKÁREŇ“ Úspešná spolupráca galérie a spomienkového strediska pokračovala i tohto Nového roku. Spomienkové stredisko Dr. Jána Bulí-

do Tršića a Nitry, z organizácie Kovačických bálov, z premiéry knihy ostojićevskej spisovateľky Zory Raškovej. Slovom – zábery zovšadiaľ, kde stredisko pôsobilo v spomenutom období na „národa roli dedičnej“. Okrem autora tohto textu fotografie pre bannery poskytli ešte aj Štúdio S, Foto Centar, J. Jančovic, Z. Drugová, P. Baláž, Samuel Kráľovský a K. Lenhartová. Výstavu slávnostne otvorila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, ktorá v príhovore zdôraznila dôležitý význam kultúry v živote vojvodinských Slovákov. Na prezentácii CD Aradáčske meškárky úvodom prítomných pozdravil Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka. Šťastný rok 2013 zavinšoval početným prítomným z Kovačice, Padiny, Vojlovice, Aradáča, Kysáča, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu a Nového Belehradu Pavel Baláž, predseda Spomienkového strediska, vydavateľa CD. Program moderovala Katarína Lenhartová-Petríková. Prečítané boli úryvky z recenzie Mgr. Janka Si-

romu a články o meškárkach Bogdana Ibrajtera a Ivany Grgurićovej. Ženský cirkevný spevokol Kresťanské srdcia pod taktovkou Jána Marka odspieval hymnu strediska Hojže, Bože. Na dobrú náladu spievali a hrali aradáčske meškárky Anna Puderková, Erža Jančová, Erža Jánošíková a Zuzana Zelenáková. Odzneli piesne Aradáčska krčma nová, Kolíše sa javor, V aradáčskom šírom poli, Tam okolo Levoči a Šípová ružička, za čo si kvarteto meškárok získalo dlhotrvajúce potlesky. Z obrazárne sa tak, aspoň na chvíľu, stala – „meškáreň“. Predsedníčka MOMS Aradáč Anna Bagľašová sa poďakovala Márii Kováčovej a Pavlovi Balážovi, iniciátorom projektu vydania kompaktnej platne. Predseda Baláž venoval čerstvé cédečká spolupracovníkom strediska. Záverom na občerstvenie členovia strediska podávali sladké a slané pochúťky, varené víno, rumový a obyčajný čaj. Po akciách v Galérii Babka členovia strediska odišli k buste Jána Bulíka v kovačickom parku a položili tam veniec. Pred týmto činom sa zúčastneným prihovorili i Rastislav a Elena Surovci. Na spomínaných troch podujatiach sa zúčastnilo i hodne matičných dejateľov: traja predsedovia Matice slovenskej v Juhoslávii, resp. Srbsku (K. Melegová-Melichová, R. Surový a Branislav Slivka), traja bývalí predsedovia MOMS v Kovačici a súčasná predsedníčka MOMS v Aradáči. Prednedávnom mali členovia strediska valné a volebné zhromaždenie. Predsedom zostal Pavel Baláž, za podpredsedov zvolili PhDr. Zuzanu Drugovú a Pavla Jašku, tajomníkom je Martin Marček a pokladníčkou Katarína Lenhartová. Ján Špringeľ 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U Lt Ú r a NOvOrOčNá eStráDa v KySáči

Prezentácia a súvaha činnosti M

i n u l o ro č n ú Slniečko boli na záčinnosť sekcie jazde v Martine. Kultúrno-informačSlniečkari predstavoného strediska Kyvali KiS Kysáč na SNS v sáč prezentujú na Petrovci a spestrili štetradičnej Novoročfanský večierok v Kulnej estráde, ktorá píne. Dievčenská, býva na sklonku ženská a mužská speroka. tentoraz toto vácka skupina a Folkoncoročné a poklórny súbor vreteno pulárne podujatie spravidla vystupujú bolo v sobotu 29. spoločne. Na Folklórdecembra 2012 vo nom festivale tancuj, veľkej sále KiS. Bolo tancuj... ženská speprogramovo boha- Divadelníci sa postarali o dobrú náladu vácka skupina získala té a dobre navštítretiu cenu. všetci spoformovanie a vzdelávanie Kultúr- ločne sa zúčastnili na Obecnej vené. vystúpili všetky sekcie: spevác- no-informačné stredisko Kysáč: prehliadke folklóru v Novom Sade. ka, hudobná, folklórna a divadel- 19. Detský folklórny festival Zlatá Nasledovali hosťovania v Soľaná. Predstavili sa ochotníci všetkých brána, 9. Festival Zuzany Kardeli- noch a aradáči. Ženská spevácka vekových kategórií, od najmladších sovej, 19. Kysáčsky spevník a No- skupina spolu s mužskou boli na po najstarších. Boli to Detská spe- voročnú estrádu. tiež festivaly zájazde na Slovensku vo Zvolenskej vácka skupina a detské folklórne súbory Krôčik, Slniečko a vienok; tiež vystúpenia najmladších kisovcov – sólistov. Zaspievali andrea Miháľová, Nina Francistyová, Milan Joković, aňa Kardelisová a Jana Ďurovková a predstavili sa i gitaristi Saša vrška, ivan Martiš a Peter Ďurovka. Keď ide o starších ochotníkov, tak sa o hudobné čísla postarali spevácke skupiny, a to dievčenská, mužská a ženská, ako i sólisti vladimíra Kolárová, Juraj Kulík, Ján Francisty a dueto Ján ravza a anna Marčoková. v rámci tanečných bodov sa predstavil Fol- Na záver programu piesne a tance z Telgártu klórny súbor vreteno. O to, aby sa nestriedali len spev a hudba, sa Stretnutie v pivnickom poli a Cez Slatine a v Hontianskych Moravskečmi pričinili členovia Ochot- Nadlak je..., na ktorých KiS mal ciach. Samostatne členky ženskej níckeho divadla KiS. Orchester hral predstaviteľov – spevákov. Pripo- speváckej skupiny vystúpili v Báčpod vedením Miloslava Kardelisa. menula Obecnú prehliadku detskom Petrovci na SNS, v Ďurdeve Body zahlasovali Denisa Miháľová ských folklórnych súborov, z ktorej a v Bajši. Folkloristi súboru vreteDFS vienok postúpil do oblast- no vystúpili aj v Novom Sade, v čera ivan Privizer. v novoročnej gratulácii riaditeľ- nej, aby potom na Pokrajinskom potoku v rumunsku, na Predslávka KiS anna Chrťanová-Leskovac festivale detí vojvodiny tento det- nosťových dňoch v Kulpíne a v adispomenula najprv vlaňajšie po- ský súbor získal zlatú plaketu. vien- ciach. vedúci folklórnych súborov dujatia Ustanovizne pre kultúru, in- kari okrem toho spolu s členmi DFS boli na seminároch vo vrdniku a na

Slovensku, v Bratislave. Divadelníci KiS Kysáč s hrou autora Doda Gombára Hugo Karas vystúpili na festivaloch v Pivnici, na Slovensku v Novom Meste nad váhom a v Belej Duliciach. v Kovačici na Divadelnom vavríne získali Cenu za hovorené slovo, Cenu za najlepšie stvárnenie ženskej postavy, Cenu za réžiu a Divadelný vavrín za najlepšie divadelné predstavenie, vďaka čomu sa dostali na divadelný festival Scénická žatva v Martine. Hercov k tomu angažovali ako moderátorov na Slovenských národných slávnostiach a na záverečnom programe divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove. Nedávno v rámci divadelnej sekcie s prácou začala divadelná dielňa pre najmladších. riaditeľka a. Chrťanová-Leskovac spomenula činnosť Hudobnej dielne, čiže školy gitary a solfeggia, ktorá je časťou vzdelávacej zložky ustanovizne. aj úlohu a význam rádia Kysáč a členov redakcie, ktorí pestrým programom informatívneho, edukačného a zábavného rázu každodenne spríjemňujú chvíle poslucháčom. Nezabudla na dobrú spoluprácu KiS s Predškolskou ustanovizňou Lienka, ZŠ Ľudovíta Štúra, Miestnym spoločenstvom, MO Matice slovenskej v Kysáči, Spolkom kysáčskych žien, KUS Branka radičevića, Galériou SND, všetkými cirkvami, združeniami a spolkami, ako aj so združením Strada z Nového Sadu, s ktorým zorganizovali podujatie Kysáč – stredisko kultúry. v roku 2012 vďaka zakladateľovi, Mestu Nový Sad, v rámci investičných aktivít zabezpečili dva milióny dinárov na rekonštrukciu elektroinštalácií v celej budove KiS. Spomeňme na záver, že si diváci z estrády odniesli tak umelecké zážitky, ako i spomienku v tvare darčeka, o čo sa postarali ochotní sponzori. E. Š.

PEDRO ALMODOVAR, BIGAS LUNA, WOODY ALLEN... sú len tri mená zo súpisky viac ako päťdesiat španielskych a svetových režisérov, ktorí sa počas uplynulého desaťročia dostali pred objektív zrkadlovky Oskara Fernandeza Orengu. Dokumentárnymi a osobnými čierno-bielymi zábermi Orenga popredných filmových tvorcov zvečnil v ich domovoch, v parkoch alebo tam, kde mu to navrhli. Že sa mu to skvele podarilo, svedčí i výstava Päťdesiat režisérov, ktorá od konca novembra do polovice januára prebieha v galérii belehradského inštitútu Servantes. Na snímke: Segment z podujatia. O. Filip

12. 1. 2013

2 /4525/

HLaS ĽUDU

K U LT Ú R A KUS ZVOLEN SPOLUOBČANOM POD STROMČEK

Oslava výročia Bažaličky na Štefana T

radičný Štefanský program Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen usporiadali v Dome kultúry v Kulpíne, ktorý tentoraz Miestne spoločenstvo Kulpín vybavilo aj dodatočným vykurovaním. Svoju celoročnú ochotnícku prácu predstavili spolkári pred plnou sieňou obecenstva. Koncoročný program sa zároveň niesol v znamení 20. vý-

Deti z DFS Bažalička na domácom javisku potešili početných divákov

hovoril i predseda KUS Zvolen Michal Čiliak a podal súvahu minuloročnej činnosti spolku Dievčatá z mládežníckeho súboru v pestrých a prejdenej kostýmoch predviedli moderný rytmický tanec 20-ročnej ročia založenia Detského fol- cesty súboru Bažalička. Spolkári klórneho súboru Bažalička KUS sa svojmu terajšiemu predsedoZvolen. vi a dlhoročnému choreografovi Príjemné sledovanie progra- spolku za jeho dlhoročnú húmu poprial a k výročiu zvole- ževnatú a neraz neľahkú prácu v novcom najprv zablahoželal pred- spolku Zvolen odvďačili plaketou. seda Rady Miestneho spoločen- Po oficiálnej časti sa to na javisku stva Kulpín Miroslav Čeman. V roztočilo. Zvolenovci v plnej mieúvodnej časti programu sa pri- re ukázali, čo robia v spolku a ako

sa im darí. Najprv sa predstavil oslavujúci DFS Bažalička a sympatické kulpínske deti potešili pesničkami, recitáciami a tančekmi. Kulpínska Bažalička má toho času tri detské tanečné skupiny, ktoré sú naozaj početné. Sympatickou divadelnou inscenáciou znázorňujúcou život spolkárov na mnohopočetných skúškach v miestnostiach spolku sa na javisku predstavili niekdajší bažaličkári a členovia divadelnej sekcie KUS Zvolen. Štefanský program k výročiu detského súboru bol obohatený výstupom hostí. Do Kulpína v ten večer zavítal DFS Vienok KIS Kysáč s choreografiami Vladimíra Medveďa a ich vý-

Z ČINNOSTI MOMS V PADINE

Matičiari úspešní a sklonku minulého roku, presnejšie 28. decembra 2012, snemovali padinskí matičiari. Na výročnom zasadnutí, ktoré malo i slávnostný ráz, dôkladne rozanalyzovali činnosť v roku 2012. V úvodnom výklade predseda MOMS v Padine Dušan Kereš výstižne hovoril o činnosti padinských matičiarov v uplynulom období. Vyzdvihol, že činnosť padinského MOMS bola rôznorodá. Prejavila sa na poli kultúrnom, vydavateľskom, spoločensko-zábavnom a športovom. Keď ide o kultúrnu činnosť, treba povedať, že MOMS Padina i tentoraz bol v spolupráci s Domom kultúry hlavným organizátorom

Festivalu slovenských ľudových piesní Padina spieva 2012. Bol to už 39. festivalový ročník, ktorý afirmuje mladých spevákov a zachováva tradíciu ľudových piesní. Padinskí matičiari podporili i Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline. V uplynulom období nadviazala sa i tesná spolu-

Jedno z podujatí, ktoré padinský MOMS organizuje, je aj festival Padina spieva. Na snímke A. Chalupovej je mladý spevák Daniel Cicka.

práca s padinským Združením výtvarných umelcov Smäd. Umelci sa stretávajú v matičných miestnostiach, v ktorých nedávno oslávili výročie založenia. Maliari súčasne pomáhajú činnosť matičiarov. V uplynulom období matičiari sa naplno angažovali v prezentácii ďalšieho knižného vydania MOMS a Základnej školy maršala Tita pod názvom Škol-

stupy, ako aj spevy hudobne sprevádzal orchester pod taktovkou harmonikára Miloslava Kardelisa. Keď ide o úspešných spevákov, z kulpínskeho prostredia vyrástla i speváčka Jarmila Kolárová z Petrovca (rod. Virágová), ktorá bude tohto roku aj vďaka odbornej pomoci profesorky Anny Medveďovej jednou zo speváčok prezentujúcich Petrovec na pivnickom festivale. Predstavila sa vo svojom rodnom Kulpíne a obecenstvo ju aj tentoraz odmenilo búrlivým potleskom. Bývalí členovia Bažaličky a teraz mládežníckeho súboru KUS Zvolen tiež prezentovali na domácom javisku osvedčené choreografie M. Čiliaka, s ktorými v uplynulom roku vystúpili nielen na domácich festivaloch, ale aj v zahraničí. Novinkou bola páčivá moderná rytmika v podaní šantivých dievčat z mládežníckeho súboru. Sólovým spevom sa divákom poklonili Andrea Šimová, Michaela a Kristína Čiliakové, ktoré budú reprezentovať Kulpín na tohtoročnom Stretnutí v pivnickom poli. Humorné scénky kulpínskych divadelníkov naladili a rozosmiali divákov. Program moderovala Viera DorčováBabiaková a v orchestri pod vedením Ondreja Maglovského bola časť orchestra Rádia Nový Sad a zo Zvolena harmonikári Vladimír Zima a M. Čiliak. Obecenstvo oslávencom blahoželalo zaslúženým potleskom. K. Gažová stvo v Padine. Je to zborník prác z dejín a súčasnosti školstva v Padine, prvá publikácia takéhoto rázu. Na kultúrno-spoločenskom poli v minulom roku dominovalo podujatie Víno, hudba, klobásy, ktorá tradične už sedemnástykrát pripútala veľkú pozornosť Padinčanov. Treba pripomenúť, že Miestny odbor Matice slovenskej v Padine sa sústavne zúčastňuje na matičnom futbalovom turnaji. Dvakrát bol i hostiteľom a trikrát padinské mužstvo bolo i víťazom. Na tomto zasadnutí i kádrovo obnovili Správnu radu MOMS. V rozprave padinskí matičiari kladne zhodnotili vlastnú činnosť, no poukázali i na to, že sa v nasledujúcom období môžu dosiahnuť i lepšie výsledky.

12. 1. 2013

O. Kotváš 2 /4525/

HLAS ĽUDU

K u LT Ú R A GALéRIA ZuZKY MEDVEďOVEJ

Obrazy, sochy a inštalácie Rastislava Škuľca Š iestou a zároveň i poslednou vernisážou v piatok 28. decembra v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci položili bodku za galerijným rokom 2012. Snahou nie najšťastnejšie načasovanej výstavy v GZM i tentoraz bolo pripomenúť okrúhle jubileum ďalšieho z radu akademických maliarov Slovákov v

geči a gymnázium v Sriemskych Karlovciach. Roku 1989 vyštudoval maľbu na Akadémii umení v Novom Sade. Žije a pracuje ako výtvarný pedagóg v základných školách v Begeči, Mladenove, Futogu a Novom Sade. Je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny a pravidelne sa zúčastňuje na bienále v GZM, v ktorej mu v roku ži-

Speváčky zboru Musica viva predniesli aj skladbu Zbor Židov

Srbsku. Ide o akademického maliara Rastislava Škuľca z Begeča, ktorý 9. augusta oslávil životnú päťdesiatku. Tento maliar a sochár sa narodil v Lugu, základnú školu skončil v Be-

votného jubilea prichystali samostatnú výstavu obrazov, sôch a umeleckých inštalácií. Zo sprievodného katalógu sa o tomto umelcovi možno dočítať i to, že sa R. Škulec vo svojich prácach

ci mohli pozrieť v priklonil k novému exdvoch výstavpresionizmu, maliarstvu ných miestnosexplózii farieb, pometiach GZM. Na novanom v Taliansku vernisáži prítomtransavantgarda. Nených privítal kuskoršie sa umelcov marátor V. Valentík liarsky postup stáva raa výstavu otvoril cionálnejší a konštrukúradujúci riaditeľ tívnejší. Badať to preMúzea vojvodindovšetkým v geometriských Slovákov zácii komPavel Čáni. Predpozície obtým ako o tomto razu a v umelcovi prebudovaní mietali krátky doobrazu po- Päťdesiatnik Rastislav kumentárny film m o c o u Škulec pred sochami z archívu TV monochro- a maľbami v Galérii Nový Sad, o bomatických, Zuzky Medveďovej hatú hudobnú najčastejšie pravouholných, pravi- zložku vernisáže sa sólovým a delných štvoruholní- zborovým spevom postarali Makov rôznych sfarbení, rína Kováčová, Ľudmila Berediovkomponovaných do vá-Stupavská a Komorný zbor obrazových celkov. Ku- Musica viva pod taktovkou Marátor výstavy Vladimír rieny Stankovićovej-Krivákovej a Valentík v texte píše, že za hudobného sprievodu Vladije R. Škulec v širších míra Kováča. Pre priaznivcov výtvarného umeleckých kruhoch známy predovšetkým ako sochár, tvoriaci v umenia výstava prác R. Škuľca v rámci umeleckej asociácie Abso- GZM bude prístupná do 27. januára 2013. lútne. Prierez umeleckej tvorby R. Škuľca si málopočetní návštevníJ. Č-p

V PÁLFFYHO PALÁCI V BRATISLAVE

Výstava k sedemdesiatinám maliarky nom otváracom programe 10. decembra vystúpili známi slovenskí umelci – sólisti Opery Slovenského národného divadla Lenka Šimková, Juraj Havaj a Ivan Ožvát, speváčka Monika Stanislavová, skladateľ Igor Bázlik, herec a recitátor Štefan Bučko, Detský folklórny súbor Lúčka a Mužská spevácka skupina Rodokmeň. Oslávenkyni okrem predstaviteľov verejného a duchovného života zagratuloval aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. K autorkiným sedemdesiatinám kurátorka výstavy a Maliarka Eva Husáriková v spoločnosti známych dlhoročná priateľka umelkyslovenských umelcov ne Mária Šmihulová zostavila Vernisáž z bohatej tvorby tejto maliarky krásny umelecko-biografický katalóg. bola usporiadaná pri príležitosti jej životA. Chalupová ného jubilea – 70. narodenín. V slávnostFoto: archív maliarky oncom decembra 2012 vo výstavných priestoroch Pálffyho paláca v Bratislave doznela výstava obrazov insitnej maliarky Evy Husárikovej z Kovačice.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽuDu

VÝRAZNÁ DOMINANCIA OLEJOMALIEB, niekoľko fotografií, zopár kombinovaných techník a skulptúr a jedna inštalácia – je to najstručnejšia vizitka ročnej výstavy Združenia výtvarných tvorcov Šabca, ktorá bola otvorená 27. decembra v galérii tamojšieho Národného múzea. Podujatie, pod ktoré sa okrem uvedeného združenia a Národného múzea organizačne podpísalo i mesto Šabac, potrvá do 24. januára. Na snímke je jediná inštalácia menom Jablko sváru autorky Zity Filipovej Lukićovej. –f–

K U LT Ú R A PRVÁ UDALOSŤ V NOVOM ROKU V ÚKVS

Na počesť Juraja Ribaya ové lúče na báseň Juraja Ribaya (1754 – 1812) Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782 a vôbec na život významného slovenského jazykovedca, básnika, etnografa, publicistu a kňaza vrhli 4. januára 2013 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na večierku zároveň prezentovali rovnomennú bibliofíliu, ktorú vydali Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum k dvojstému výročiu smrti Ribaya (Torža, dnes Savino Selo 31. 12. 1812). Spisovateľ a redaktor vydania Víťazoslav Hronec a hosť z Českej republiky docent Jaromír Linda, toho času pôsobiaci na Filologickej fakulte v Belehrade, ozrejmili súvislosti týkajúce sa vzniku spomenutej básne, ktorú prebásnil Ľubomír Feldek. V rámci programu ju v originálnom znení predviedol J. Linda a po slovensky Karmena Zorňanová. Anna Zorňanová zaspievala pieseň z Evanjelického spevníka Smiem žiť pre Krista. Ozrejmiac, ako sa vlastne dostal k básni, respektíve dielu Juraja Ribaya, Hronec zdôraznil, že báseň Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782 obsahuje obrazy známe z barokovej literatúry a že je vlastne začiat-

Víťazoslav Hronec (sprava) hovoril o Jurajovi Ribayovi a docent Jaromír Linda z Česka o mechanikovi Rennerovi; foto: Nataša Simonovićová

kom poézie vojvodinských Slovákov, pričom podčiarkol: „Nič lepšie sa nám ani nemohlo stať než takáto moderná báseň; emócie sú tam a básnik tam prítomný nie je.“ Hronec o. i. vyrozprával, ako sa dozvedel, že v publikácii Dejiny evanjelickej cirkve, napísanej po nemecky, niekdajší toržanský farár Gustáv Adolf Famler o Ribayovi napísal, že „to bol prudký vášnivý chlap, ktorý sa so všetkými ľuďmi okolo seba prel a že stále viedol vojny a ťaženia so všetkými ľuďmi, s

PREMIÉRA KNIHY SEĆANJE I NADA básnika Dušana Antića bola v piatok 4. januára v slávnostnej sieni Múzea mesta Báčska Palanka. Je to v poradí tretia zbierka poézie spomenutého autora. Premiéru zorganizovali Kultúrne stredisko a Literárny klub DIS z Báčskej Palanky. Program moderoval novinár Sava Bajac, o knihe hovoril recenzent Kajica Daničić, verše predniesli Nenad Neša Živkov, predseda klubu DIS, Jovana Daničićová a autor Dušan Antić (na snímke sedí pri stole druhý sprava). V preplnenej slávnostnej sieni milovníci poézie mali opravdivý pôžitok z veršov domáceho autora, ako i z programu spestreného aj hudobnými bodmi. Jaruška Ferková

ktorými sa poznal“. Spomenul aj to, ako so spisovateľkou Vierou Benkovou onehdy na cintoríne v Savinom Sele márne hľadali hrob Juraja Ribaya. Viera Benková však čoskoro po spoločnom výlete, dodal Hronec, napísala báseň k 160. výročiu smrti Juraja Ribaya, prízvukujúc, že spomenutá návšteva „indukovala jednu modernú báseň, ktorá tiež mala nádych barokovej citovosti, a potom Viera začala písať barokovú poéziu a podnes ju píše...“

Docent Linda prezentoval vzácne informácie o pánovi Rennerovi. Postrehol tiež obrazy známe z talianskej barokovej literatúry. Keďže v poznámke pod čiarou k samotnej básni Ribay napísal, že Renner je najvätší mechanikus v Prahe, Linda sa dopracoval k údajom, podľa ktorých Ribay bol v októbri 1782 svedkom verejného divadla v Prahe, v ktorom herci hrali na heligónovej harmonike. Bol pritom aj mechanik Renner, ktorý tú harmoniku, pokazenú, zobral domov a na základe nej urobil novú, vylepšenú, čo zrejme motivovalo Ribaya, aby napísal báseň. Existujú vraj doložené údaje o tom, že Renner sa narodil v tú istú noc, keď aj Ribay. Na Lindovu konštatáciu, že Ribayove texty si právom zasluhujú opätovné vydania, reagoval Hronec poznámkou, že čerstvá bibliofília je pravdepodobne prvou knihou, ktorá Ribayovi vyšla za posledných sto rokov po slovensky, čiže druhá za posledné dve storočia a podčiarkol potrebu po vydaní jeho slovníka, keďže ide o „základné veci, ktoré sa týkajú slavistiky“. Záverom večierka riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská podelila časť čerstvého nákladu (50 exemplárov) málopočetným prítomným. Juraj Bartoš

DECEMBER 2012 – MESIAC SVIATKOV, KRÁSNYCH PRIANÍ A DARČEKOV mnohým zostane v krásnej spomienke. Najmladším občanom Báčskej Palanky priniesol aj stretnutie s dedom Mrázom a početné divadelné predstavenia. V nedeľu 30. decembra na novoročnom predstavení sa zúčastnili aj členovia ochotníckeho divadla zo Silbaša – APS (na snímke), ktorí od početného obecenstva získali to najkrajšie: detské úsmevy a úprimný potlesk. J. Ferková

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S ANNOU LEPŠANOVIĆOVOU, PREDSEDNÍČKOU SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

scénografia atď. A sú to iba niektoré výsledky práce, presnejšie prezentácie Kreatívneho kútika a mladých a základe reai hostiteľkou mno- ľudí, ktorí sa zapolizovaných akhých tradičných po- jili do spolku, s cietivít v roku 2012 my v dujatí, medzi ktoré ľom zveľadiť a oboSKUS hrdinu Janka treba zaradiť Detskú hatiť jeho činnosť. Čmelíka môžeme byť divadelnú prehliad- Aj pred vianočnými veľmi spokojní. Všetku 3 x Ď, Memoriál sviatkami v miestky programové forJuraja Ondríka, Ro- nostiach spolku my, ktoré pracujú v zospievaný Sriem... bolo rušno – najrámci spolku, zožali v Spolkári sa na týchto mladší členovia roku za nami krásne podujatiach zúčast- ozdobovali vianočúspechy na mnoňujú buď ako orga- ný stromček. Aktihých úrovniach súnizátori alebo spolu- vistky združenia ťaží, početných preorganizátori,“ prízvu- žien ich vtedy pohliadkach, na domákovala spolubesed- tešili chutnými lepcich a zahraničných Anna Lepšanovićová níčka a ďalej uviedla: níkmi. Členovia technickej skupiny spolku festivaloch,“ poveda„Naše divadelnícTeda činnosť na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove la na úvod rozhovoru Anna Lepša- tvo má dlhú a úspešnú tradíciu. SKUS hrdinu Janka novićová, predsedníčka pazovské- Toho času máme dve divadelné Čmelíka je viditeľná a vyznačuje sa webovú stránku a majú ju na staho slovenského spolku. Usilovne predstavenia Krčma na hlavnej hrad- tak kvantitou, ako i kvalitou. „Zod- rosti členovia FODAP, ktorí fotografujú, nahrávajú, teda rotvorili, pracovali a zachovávali kul- skej a Neresti ľudstva. bia zbierku foto- a videotúrne dedičstvo staropazovských Už začiatkom februádokumentácie o činnosti Slovákov divadelníci (SD VHV a ra nás očakáva oslava, spolku. Na našej webovej detské divadlo), tanečníci – detské keď si pripomenieme stránke máme 24-hodinový skupiny (mladšia, stredná, príprav- 110. výročie prvého online rozhlas, z ktorého sa ná) a FS Klasy, speváci sólisti, hu- divadelného predstavysiela staropazovská slodobníci, recitátori, technici, akti- venia v Starej Pazovenská ľudová hudba. Z cevistky združenia žien, členovia spe- ve.“ lého sveta o tomto dostáváckeho zboru, FODAP, Klubu Korunou celoročvame iba pozitívne dozvuVHV… nej práce v minulom ky, čo nás nesmierne teší,“ „Ťažko je veru napočítať všetky roku bol Vianočný podčiarkla predsedníčka dosiahnuté uznania našich usilov- koncert, ktorý odznel Lepšanovićová. ných aktivistov. Tak napr. FS Klasy práve v utorok 25. deV roku 2013 členovia slonajpresvedčivejším tancom a spe- cembra 2012 v divavenského spolku v dobre vácka skupina Združenia pazov- delnej sieni. „Koncert začatej kontinuálnej práci ských žien najautentickejšou in- bol výnimočný, o čom Deti – budúcnosť pazovského slovenského spolku plánujú iba pokračovať s terpretáciou piesní na 42. Folklór- svedčilo i početné punom festivale Tancuj, tancuj..., kto- blikum v plnej divadelnej sieni, a vy- povedne v spolku pracuje i tech- novými ideami, s novými podujarý bol 19. mája 2012 v Hložanoch, značoval sa až niekoľkými novin- nická skupina a všetkým progra- tiami, akým je napr. stavanie, čiže sa ovenčili tými najvyššími uzna- kami: napríklad vystúpil chór ZŠ movým formám sú technici nápo- zhúdanie mája. „Sme radi, že sa niami. Slovenský vojvodinský folklór hrdinu Janka Čmelíka, členovia mocnou rukou pri realizácii pro- nám do spolku zapájajú mladí ľudia na Slávnostiach Pod poľanou v moderného tanca, zaujímavá bola gramov. Náš spolok má i oficiálnu a deti. Naše dvere sú pre všetkých dobroprajných ochotníkov otvoDetve v roku 2013 bude reprezenrené. Dobrú spoluprácu máme so tovať práve SKUS hrdinu Janka všetkými a najmä so slovenskými Čmelíka zo Starej Pazovy,“ akceninštitúciami a ustanovizňami v mestovala pani predsedníčka a dodala, te, tiež s NRSNM, Ústavom pre kulže tradične krásne úspechy dosatúru vojvodinských Slovákov, Úrahujú aj detské tanečné skupiny, dom pre Slovákov žijúcich v zanajmä na Detskom folklórnom feshraničí, s Obcou Stará Pazova.“ tivale Zlatá brána v Kysáči. Keďže vlani zrenovovali ďalšie Aktivisti spolku ako hostia vymiestnosti spolku, aktivisti nezástúpili aj na mnohých podujatiach pasia s nedostatkom priestoru. Remimo mesta, kde reprezentovali konštrukciou sa získalo 264 štvorslovenské zvyky, obyčaje, kuchyňu. cových metrov priestoru pre činV roku za nami dominovali aj zanosť, a to vďaka pokrajinským orhraničné zájazdy a členovia spolku gánom, NRSNM a Obci Stará Pazocestovali do Grécka, Rumunska, va, ktorá zaviedla i ústredné vykuRakúska, Maďarska, na Slovensko. Predsedníčka (s kvetmi v ruke) a predstavitelia spolku pri hrobke rovanie. „Usilovne sa pracovalo a tvorilo staropazovského a vojvodinského barda divadelníctva Juraja Anna Lešťanová počas celého roka. Stará Pazova je Ondríka

Stále sa tvorí a pracuje „N

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ceptu matičiarok M. Bartošovej-Korčokovej a Anny slav Surový, Vrškovej činili čestný predchutné zložky: seda MSS, s básne v predmanželkou, nese Eleny Jarmila BohuVrškovej a Mošová, predniky Bažaľovej, sedníčka školsympatický ského výboru vinš žiakov EriZákladnej ky Zvarcovej a školy Jozefa Damiána FeMarčoka Dra- Žart na rozlúčku: Ondrej keteho, dugutina v Hlo- Stupavský-Endy chovné i ľužanoch, evandové piesne v jelický farár hložiansky podaní cirkevníkov, tria RAJ čiže Jaroslav Kopčok a pred- Rastislava Struhára, Adama Vlastavitelia miestnych dislava Stupavského a Jaroslava Príhovor predsedníčky MOMS Hložany Márie Bartošovej-Korčokovej; spolkov a združení. Krišku, žiačky Emy Galambošovej, v úzadí zmiešaný evanjelický cirkevný zbor Účastníci v programe Tane Makanovej, Maríny Zahorradičný prednovoročný pro- roku všetkým (ochotníci KOS covej, ako i dievčenskej a mužskej gram na pódiu Domu kultú- spoluobčanom Jednota, evan- speváckej skupiny KOS Jednota. ry v Hložanoch odznel večer 27. „dobrú pohodu, jelický cirkev- Detské hry predviedli hložianski decembra 2012. Chcel byť a bol spokojnosť, raný zmiešaný žiaci, Ondrej Stupavský-Endy pribodkou za starým rokom, res- dosť, pevné zdrazbor pod ve- pravil humoristický výstup a s pektíve prvým veľkým písme- vie, veľa pracovdením kanto- chuťou si zatancovali mladšia a nom na vstupe do roku nového. ných a osobných ra Rastislava staršia tanečná skupina KOSJ, Kvalitou jednotlivých segmen- úspechov“. S poDudáša a žiaci ako i žiacka skupina pri hudbe tov vyvábil salvy potleskov po- tešením skonštaZŠ JMD) ukra- Rastislava Struhára, Samuela Kočetného obecenstva; napriek sy- tovala, že medzi jovali z chut- váča, Vladimíra Čániho a Ivana chravému počasiu len málo se- prítomnými sú aj: nej torty, ktorú Galamboša. Sviatkom spevu, dadiel zostalo neobsadených. Katarína Melegopripravili pre hudby a pohybu prítomných Úvodom predsedníčka Miest- v á - M e l i c h o v á , spoluobčanov viedla konferencierka Elena neho odboru Matice slovenskej p r e d s e d n í č k a Azda budúca dobrá speváčka: a hostí. Maškr- Vršková. v Hložanoch Mária Bartošová- Matice slovenskej Ema Galambošová tu podľa reKorčoková popriala v novom v Srbsku, Rasti- v spoločnosti otca Ivana ceptu / konJuraj Bartoš

PREDNOVOROČNÝ PROGRAM V HLOŽANOCH

Zohrial dlane, nadchol

VO VOJLOVICI

Prednovoročný koncert Kataríny Kalmárovej voju lásku k hudbe a spevu známa a úspešná osemnásťročná Vojlovičanka Katarína Kalmárová prejavila svojim spoluobčanom na sólovom koncerte na Jána – vo štvrtok 27. decembra 2012 vo veľkej sieni Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan. Katarína končí štvrtý ročník Strednej hudobnej školy Jovana Bandura v Pančeve, ale je aj žiačkou prvého ročníka Strednej školy Dr. Vojislava Vučkovića v Belehrade v triede profesorky Maje Đokićovej, kde si školí spev. Ako sólistka vystupovala v Pančeve, Belehrade, Šabci, Sriemskej Mitrovici, Mladenovci. Na súťaži v Lazarevci sa stala laureátkou, v Herceg Novom získala druhé miesto, v marci 2012 v Mladenovci na

súťaži Srpska solo pesma Katarína získala prvé miesto a aj v decembri v Pančeve bola prvá. Preto sa jej profesorka rozhodla so spolkom Detvan zorganizovať prednovoročný koncert, na ktorom by Katarína ukázala svoj talent a spoluobčanom spríjemnila koncoročné sviatky. Zaspievala skladby Mozarta, Händla, Rossiniho, krásne piesne z kresleného filmu Anastázia, Zlatovláska a pod. Večierok spríjemnili aj hostia: Dávid Beška a Ivana Ivaničová na husliach, baletka Alisa Oravcová a spolužiaci z Hudobnej školy Dr. Vojislava Vučkovića Sanja Paunovićová, Katarína Čolakovićová a Aleksandar Paunović. Na klavíri ich sprevádzali profesori Nevena Račićová a Nemanja Nikolić. Na veľké a príjemné prekvapenie Kata-

So spolužiakmi Katarína Kalmárová (druhá zľava) zaspievala aj pieseň Tichá noc (Foto: Violeta Ďurišová)

rína so spolužiakmi zaspievala známu vianočnú pieseň Tichá noc. Mnohopočetné obecenstvo

nešetrilo dlane a veľkým potleskom podporilo túto krásnu udalosť. A. Gajanová

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE

Melódia roka 2012 naživo organizácii RTV Stará Pazova na sklonku minulého roku sa konalo tradičné hudobné po-

živo. Súťažili pazovskí speváci a hudobníci, ktorých piesne poslucháči počas roka zvolili za melódie jednotlivých mesiacov. Na základe počtu hlasov obecen-

Anna Verešová, známa pazovská speváčka, sa na tomto hudobnom podujatí zúčastňuje od samotného začiatku

Michaela Kočišová má blízko aj k spevu

dujatie Volíme melódiu roka. Bola to v piatok 28. decembra 2012 v poradí 12. voľba melódie roka na-

stva v divadelnej sieni melódiami roka 2012 sa stali dve piesne, lebo ich interpretky získali rov-

naký počet hlasov. Víťazné sa stali piesne Štyri húsky biele, ktorú zaspievala Anna Verešová, a Čo mám robiť s nidobrým Janíčkom v prednese Michaely Kočišovej. Druhé miesto Novinárky RTV Stará Pazova: (zľava) Anna získala pieseň Simonovićová, Zdenka Kožíková a Jaroslava Klinková Na prievoze stála v podaní Anny Dvornickej a tábore Cosmik art vo Vojke. V tretie miesto si piesňou Nebudem revuálnej časti koncertu vystúpila sa vydávati taká mladá vyspievala skupina Fanatik bend z Kysáča a Jaroslava Vršková-Opavská, kto- ani tohto roku nevystala bohatá rá na týchto podujatiach bola tombola. Po programe v predsieni diuž niekoľkokrát víťazkou. A práve ona ako minuloročná víťazka vadla bol tanec. Hrali členovia tento koncert piesňou otvorila. skupiny Pazovskí kacúri, ktorí Interpretkám víťazných piesní sprevádzali i spevákov na konJovica Gagrica, riaditeľ RTV Sta- certe. rá Pazova, udelil odmeny – obA. Lš. razy, ktoré vznikli na výtvarnom

VIANOČNÝ KONCERT S PROMÓCIOU CÉDEČKA pod názvom On prišiel k nám, aby sme my mohli prísť k Nemu sa uskutočnil v nedeľu 30. januára 2012 vo veľkej sále KIS Kysáč. V krásnom programe duchovné piesne dojímavo spievali: chór Maranatha, skupina Hermon, duo A. D. – Anna Pintírová a Dán Tomášik, Pavel a Jarmila Mámojkovci, ako i sólisti Vierka Lacková, Anna Andrášiková, Ruth Petrášová a Anna Struhárová. V Kysáči nespievala, avšak na cédečku sa nachádza i pieseň v prednese Nadeždy Lackovej. Okrem spomenutých hos-

Baptistický chór z Kysáča

tí vystúpili i Baptistický chór a skupina Skala z Kysáča. Nechýbala ani k Vianociam primeraná kázeň Jaroslava Andrášika. Početní prítomní tak z Kysáča, ako i z iných okolitých osád si vianočné piesne, ktoré odzneli na koncerte, mohli kúpiť v podobe nového cédečka, ktoré vydalo Združenie pre propagáciu kresťanských hodnôt MANNA z Kulpína. Hudbu, nahrávku a produkciu podpísal Vlastimír Pintír. Chór Maranatha so skupinou Hermon

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

M. Ďurovka

K U LT Ú R A ĎALŠIE AKTIVITY V DOBANOVSKOM SLOVENSKOM NÁRODNOM DOME

Dom je miestom pre všetkých a sklonku minuna Arsićová. V predlého roku sa v posledný deň roku dobanovskom Slo2012 starší členovia venskom národnom SKOS Šafárik a dome uskutočnilo MOMS usporiadali skutočne veľa pronovoročné stretnugramov. Po oslave tie so zábavou. KviŠtefana práve na tovali pekné výsledJána – 27. decembra ky práce všetkých 2012 – zahraná bola sekcií a realizovapremiéra divadelnéných aktivít počas ho predstavenia Kidecembra lanského rijaši v réžii tamojšej profesorky Jasminy Arsićovej. Predviedli ho členovia Momentka z divadelného divadelnej sekcie – predstavenia Kirijaši mladšia skupina Klapa. V organizácii tamojšieho ďalšia divadelná preSKOS Šafárik a MOMS Dobanov- miéra – Lajanje na zvezce deň neskôr – v piatok 28. de- de v podaní staršej skucembra – odznel celovečerný piny Klapa tamojšej dikoncert spevov a tancov v poda- vadelnej sekcie. Réžiu ní troch spolkov: dvoch hosťujú- i tohto divadla podpicich – z Pećiniec a Batajnice a hos- suje profesorka Jasmititeľského Šafárika. Koncert bol humanitárneho rázu. Venovaný bol sociálne ohrozeným deťom z územia Mestskej obce Surčín. Tanečníkov vo všetkých troch spolkoch nacvičuje choreograf Vlado Radonić z Dobanoviec. Tento úspešný koncert sa realizoval i vďaka dobrej spolupráci s boľovským hudobníkom Marjanom Šajbenom a jeho orchestrom, ktorý sprevádzal dobanovských tanečníkov a spevákov. Technická skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa postarala o ozvučenie. V sobotu 29. decembra v Slovenskom národnom dome bola Aj inscenácia Lajanje na zvezde mala premiéru v decembri

Narodeniny a výročia v januári 2013 4. januára 1928 na Slovensku v Bratislave zomrel Samuel Zoch, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, ktorý pôsobil i v Novom Sade a v Kysáči. (Pripomíname si 85. výročie smrti.) 6. januára 1928 v Petrovci sa narodil Pavel Čáni, básnik, prozaik, dramatik, kritik, zostavovateľ čítaniek a učiteľ v Novom Sade, Padine a Erdevíku. Známe sú jeho diela: zbierky poviedok

Posledný sluha, Na prahu, výber z prozaickej tvorby Dôvera, dramatická tvorba zverejnená časopisecky Pohľad do tváre. Rád však aj maľoval a vyskúšal sa aj ako režisér v ochotníckom divadle. Zomrel v Sriemskej Kamenici 29. augusta 1999. (Pripomíname si jeho nedožité 85. narodeniny.) 14. januára 1868 v Petrovci zomrel národno-osvetový pracovník a kronikár Ján Sztehlo, farár

petrovský. (145. výročie smrti) 27. januára 1923 na Slovensku v Kráľovej Lehote sa narodila Krista Bendová, poetka, autorka literatúry pre deti a mládež a prekladateľka. Vydala veľa kníh a sú medzi nimi aj tieto: Bola raz jedna trieda, Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Opice z našej police, Čiernobiela rozprávka, Kde bolo, tam nebolo, cyklus o Osmijankovi. Zomrela presne v deň svojich narodenín – 27. januára

roku. Za 10 dní v Slovenskom národnom dome mali 14 programov s asi 300 účastníkmi a vyše 2 000 návštevníkmi. Podľa slov Željka Čapeľu, predsedu spolku, všetky programy usporiadali sami, teda bez podpory lokálnej moci, resp. iných inštitúcií a ustanovizní. „Som rád, že sme úspešne realizovali všetky naplánované programy, i keď ešte stále v tomto našom dome nemáme ústredné vykurovanie,“ povedal Ž. Čapeľa, a dodal, že už od 8. januára začali s pravidelnými aktivitami a skúškami všetkých sek-

Vydarený celovečerný koncert troch spolkov

cií. Iba divadelníci so skúškami štartujú vo februári a medzi naplánovanými novými inscenáciami je aj jedna slovenská. Koncom januára alebo začiatkom februára v Dobanovciach usporiadajú i tradičné priadky. Tentoraz budú pre veľký záujem účastníkov a hostí trojdňové. A. Lš. (snímky: archív SKOS Šafárik Dobanovce)

1988 v Bratislave. (90. výročie narodenia a 25. výročie smrti) 28. januára 1928 sa v Petrovci narodil Samuel Dubovský, kultúrno-osvetový pracovník a zostavovateľ učebníc. Svoje otrasné svedectvá z väzenia počas informbyrovských otrasov publikoval v knihe Na Prokrustovom lôžku. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) 30. januára 1878 na Slovensku vo Voderanoch sa narodil sochár Ján Koniarek, ktorý začiatkom storočia pôsobil v Belehrade. (135. výročie narodenia)

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ŠTYRI FOTOGRAFICKÉ VÝSTAVY V TOM ISTOM ČASE

Rozmanité autorské prejavy ovorí sa o nej, že je prostriedkom na zachytenie skutočnosti, veci okolo nás. Fotografia reprezentuje skutočnosť, o ktorej ale nedokáže povedať všetko. Lebo spravidla zachy-

nosť so všetkými jej aspektmi a premennosťou, záber je vždy subjektívny, rovnako tak, ako je i jeho vnímanie subjektívne. Veď náš pohľad ovplyvňuje veľa faktorov, a preto

V prvom pláne: moderné objekty táva len určitý pohľad, uhol, výsek, ktorý môže byť zakaždým inak poňatý a inak odfotografovaný: v závislosti od toho, aký aparát používame, ako ho nastavíme, aké sú svetelné a iné podmienky, aký je individuálny zámer. Keďže nedokáže zachytiť skutoč-

každý z nás vidí na fotografii čosi iné v tom zmysle, že si vnútorne vyberie, čo sa mu na nej páči a V znamení leta

čo nie. Lebo každý z nás má vlastný prístup k tvorbe, tiež k rôznym spôsobom vyjadrenia sa. Plnú variabilitu narábania s fotografiou potvrdili i štyri výstavy, prebiehajúce súbežne od 29. de- Od pláže po koncerty cembra 2012 v galérii Foto kino a vi- grafie, 42. výstava fotografie mladeo zväzu Vojvodiny v Pašićovej uli- dých Vojvodiny a 7. výstava digitálnej ci v Novom Sade, ako aj v aule Apol- fotografie APV, kým je tá štvrtá skôr lo strediska. Tri z nich sú viac univer- tematická, zameraná na energetickú zálne: 52. výstava vojvodinskej foto- účinnosť a jej prejavy vôkol nás. Desiatky autorov a kolekcií, rozmanité námety a umelecké prejavy a stovky prác dokážu u pozorovateľa upevniť presvedčenie, že fotografia je médiom, ktoré vždy môže prekvapiť. Samozrejme príjemne. Lebo je jej krása v neopakovateľnosti a asociácii, spomienke a uhle pohľadu. Ako aj v inakších pohľadoch cez hľadáčik vo – na námety – vďačnej dobe, ktorú badať aj z pár ukážkových záberov. Oto Filip

Chýrnik

Polovicou mesiaca alebo v polovici mesiaca red nami je ďalšia dilema, po akom spojení siahnuť, keď sa chceme spisovne vyjadriť v prípade, že chceme presnejšie vystihnúť strednú, prostrednú časť, prostriedok, stred obyčajne nejakého časového, miestneho alebo iného úseku. Zvolíme si teda spojenie polovicou týždňa, polovicou mesiaca, polovicou roka alebo to povieme s predložkou „v“ takto: v polovici týždňa, v polovici mesiaca, v polovici roka, v polovici storočia?! Nahliadnuc do slovníkov slovenského jazyka zisťujeme, že polovica a polovička (deminutívum) sú podstatné mená ženského rodu, ktorým označujeme jednu z dvoch približne rovnakých častí, na ktoré je určitý celok rozdelený: prvá, druhá polovica, menšia, väčšia polovica; polovica dňa, týždňa, roka; polovica domu, majetku, polovica mesta, polovica cesty; pravá, ľavá polovica; rozdeliť, rozlomiť niečo na (dve) polovice, na (dve) polovičky. Zvykneme povedať aj na manželku – moja lepšia polovička. A keď chceme vystihnúť strednú časť niečoho, prostriedok, stred, vtedy to povieme s predložkou „v“: v polovici týždňa, v polovici mesiaca, a, samozrejme, potom aj v polovici decembra, v polovici januára, v polovici februára a tak radom; v žiadnom prípade nie polovicou týždňa, mesiaca. Slovo polovicou nenachá-

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

dzame v slovenských slovníkoch. Na rozdiel od slovenčiny, v srbčine sa na označenie stredu časového úseku používajú spojenia polovinom nedelje, polovinom meseca, polovinom decembra, polovinom januara, pod vplyvom ktorých sa aj do nášho jazyka pretisli nenáležité spojenia polovicou týždňa, polovicou mesiaca, polovicou januára, polovicou decembra atď. Veľkosťou, obsahom, hodnotou sa rovnajúci polovici je polovičný: polovičná cena, polovičná veľkosť, polovičná šírka, polovičná hrúbka, polovičná zľava. Toto prídavné meno znamená aj čiastočný, neúplný: polovičný úspech; alebo predávať, predať niečo za polovicu, za polovičku, za polovičnú cenu. Pre cestujúcich je zaujímavé vedieť, že lístok so zľavou o polovicu ceny celého lístka je polovičný lístok. Prídavné meno polovičatý znamená neúplný, nedokonalý, povrchný: polovičaté riešenie. Odvodené príslovky sú polovičato a polovičate: polovičato / povrchne / nedôsledne / nedokonale niečo vybaviť. Polovičatosť (podstatné meno ženského rodu) je povrchnosť, nedôslednosť, obojakosť. ah

KOVAČICA. Galéria insitného umenia v Kovačici na piatok 11. januára 2013 o 17. hodine zahlásila vo svojich výstavných priestoroch vernisáž obrazov Pavla Cicku, maliara insitného umenia z Kovačice, z príležitosti jeho jubilea – 35. výročia maliarskej tvorby. A. Ch. BELEHRAD. Národná banka Srbska a Nadácia Babka v utorok 15. januára o 19. hodine vo výstavnej hale Národnej banky Srbska (Nemanjova 17) v Belehrade usporiadajú výstavu prác Pavla Hajku, insitného maliara z Kovačice, pri príležitosti jeho životného jubilea – 60. narodenín a 40. výročia umeleckej práce. Výstavu otvoria Jorgovanka Tabakovićová, guvernérka Národnej banky Srbska, a Jeho Excelencia Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku. A. F.

K U LT Ú R A

OZNAMY

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE

ČARO ZIMY prinieslo a priblížilo i podujatie Novosadská zima, ktoré sa v poslednú decembrovú dekádu konalo v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade. Desiatky vystavovateľov na predajnej výstave ponúkali návštevníkom ozdoby a suveníry, ručné práce, kozmetiku, produkty starých remesiel, zdravé potraviny, zákusky a celý rad iných výrobkov spätých s príjemným a pestrým trávením sviatkov pred nami. A nie je ich málo... Najväčšia akcia veľtrhového druhu, ktorú stredisko Vojvodina samostatne organizuje, zhromaždila od 19. do 29. decembra takmer sto vystavovateľov. Na snímke: Časť výroby z domácej produkcie. O. Filip

SMuTNÁ ROZLÚČKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

s milovaným otcom a dedom

Dňa 30. decembra 2012 po dlhej a ťažkej chorobe usnula moja dobrá mama

SAMuELOM ZAŤKOM 18. 4. 1931 – 1. 1. 2013 z Maglića S úctou a láskou v spomienkach si Ťa zachovajú: syn Vladimír a dcéra Anna Bičiarová z Kysáča s rodinami

DROBNÝ OZNAM KupuJEM a beriem do prenájmu (árendy)

ANNA GREISINGEROVÁ

o schválenom rozhodnutí o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 26. 12. 2012 schválil rozhodnutie o neprístupe k vypracovaniu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1 264 + 500 do km 1 265 + 500, od km 1 266 + 000 do km 1 266 + 600 na k. p. č. 4268/1, k. o. Veternik a od km 1 268 + 600 do km 1 269 + 000 na k. p. č. 6690, k. o. Futog, nositeľ projektu KARIN KOMERC MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

rod. Knapková 1921 – 2012 odborná učiteľka z petrovca

ROZLÚČKA

SpOMIENKA

S úctou si na ňu bude spomínať dcéra Darina

SMuTNÁ SpOMIENKA uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

ONDREJ KRÁLIK Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 42

25. 12. 1952 – 25. 12. 2011 z Kulpína

MÁRIA ONDREJ MEDOVARSKÁ MEDOVARSKÝ 1. 1. 1931 – 23. 12. 2012

1927 – 1990

z Kysáča S úctou a láskou si spomíname na Teba. Manželka, dcéra a syn s rodinami

Vo svojich spomienkach si Vás navždy bude zachovávať a s úctou si na Vás spomínať vnučka Anna Funtíková s rodinou

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

OZNAMY ROZLÚČKA

SpOMIENKA

MÁRIA MEDOVARSKÁ

ONDREJ MEDOVARSKÝ

1. 1. 1931 – 23. 12. 2012

1927 – 1990 z Kysáča

Ťažko je opísať bolesť, srdce sa zviera bôľom, keď ste nám odrazu dali navždy zbohom. Snívajte svoj večný sen, v spomienkach sme pri Vás každý deň. Na Vás nikdy nezabudnú: syn Ján s manželkou a vnuk Ján s rodinou

SMuTNÁ SpOMIENKA Dňa 13. januára 2013 uplynie rok odvtedy, čo nás opustil náš milovaný

SMuTNÁ ROZLÚČKA

SpOMIENKA na

so svojou sestrou

JÁNA pOLIAKA

MÁRIOu MEDOVARSKOu

20. 1. 1939 – 13. 1. 2012 – 2013 z Kovačice

1. 1. 1931– 23. 12. 2012 z Kysáča

Tichú spomienku mu venuje

Odišla si od nás v tichosti, my zostali sme v žiali, no navždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Sestry Anna Madacká a Zuzana Kores s manželom Hencom

rodina Cicková

JÁN pOLIAK 20. 1. 1939 – 13. 1. 2012 – 2013 z Kovačice

SMuTNÁ SpOMIENKA Dňa 13. januára uplynie rok, čo nás opustil manžel, otec a brat

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší: manželka Eva, syn Jaroslav a dcéra Evka s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár oslobodenia IV – NS 191, NSU 191, Bulvár oslobodenia č. 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

MICHAL SuROVÝ 16. 7. 1945 – 13. 1. 2012 – 2013 Tvoje miesto je v našich srdciach trvalé. Manželka Anna, syn Patrik, dcéra Anna a brat Ján

SMuTNÁ ROZLÚČKA Dňa 20. decembra 2012 nás navždy opustila naša mama a mamička, ktorá bola pochovaná 21. decembra 2012 na kysáčskom cintoríne, a 28. augusta 2012 uplynulo už 15 rokov, čo nás opustil náš apo a apko

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje 2, v Ulici Đerđa Molnara č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3392/40, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

ANNA pÁLIKOVÁ

pAVEL pÁLIK

rod. Miháľová 17. 1. 1923 – 28. 8. 1997 17. 8. 1924 – 20. 12. 2012 z Kysáča Trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: syn Pavel, nevesta Zuzana, vnučka Alena s Miroslavom a vnučka Ľudmila Brňová s manželom Michalom

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA Dňa 18. decembra 2012 nás opustila naša svokra, starká a dedka

SMuTNÁ SpOMIENKA

BOĽAVÁ SpOMIENKA

na našu najmilšiu

Dňa 7. januára 2013 uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec, dedo a brat

MICHAL RÉNER 1947 – 2012 – 2013 zo Starej pazovy

ZuZANA VRBOVSKÁ rod. Kaňová 12. 1. 1930 – 18. 12. 2012 z petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Nevesta Anna Vrbovská a vnučky Anna a Vesna s rodinami

ANNu TÝROVÚ 28. 7. 1931 – 2. 1. 2012 – 2013 z pivnice Navždy zarmútení Jej najmilší

SMuTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so starkou a dedkou

s drahou priateľkou

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Alžbeta, deti, vnučka a sestra

SpOMIENKA Dňa 6. januára 2013 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil brat a ujo

MÁRIOu ŠIRKOVOu

SAMuEL KOpČOK

1. 2. 1940 – 24. 12. 2012 z Kovačice

ZuZANOu VRBOVSKOu rod. Kaňovou 1930 – 2012 z petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú vnučky Anna Galambošová a Vesna Cerovská s rodinami

pOSLEDNÝ pOZDRAV našej ujčinej

Náhle odišla duša Tvoja, nestihla si povedať: Zbohom, priateľka moja. Veď si chcela s nami ešte žiť, no pán Ježiš si Ťa povolal a musela si k nemu ísť.

2. 3. 1951 – 6. 1. 2008 – 2013 z Báčskeho petrovca

Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás. Manželka Anna, dcéra Daniela a zať Nenad

S láskou a úctou Tvoja priateľka Zuzana Jonášová

SMuTNÁ ROZLÚČKA s mojím dobrým manželom

SpOMIENKA Dňa 6. januára 2013 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil brat a ujo

ŠTEFANOM SVETLÍKOM

ZuZANE VRBOVSKEJ rod. Kaňovej 12. 1. 1930 – 18. 12. 2012 z Báčskeho petrovca Vo svojich spomienkach si Ťa navždy budeme zachovávať a s úctou na Teba spomínať.

25. 5. 1937 – 24. 12. 2012

SAMuEL KOpČOK

ktorý po ťažkej a krátkej chorobe umrel v belehradskej nemocnici a pochovaný bol v Kovačici

2. 3. 1951 – 6. 1. 2008 – 2013 z petrovca

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci nám bolesť zostáva a tiché spomínanie. Zarmútená manželka so svojimi deťmi

Čas plynie, roky sa minú, Ty aj naďalej žiješ v našich srdciach. S láskou a úctou si na neho spomínajú sestry Zuzana a Mária s rodinami

Rodina Cerovská

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SpOMIENKA Dňa 10. januára 2013 uplynulo šesť boľavých mesiacov, čo ma opustila moja drahá mama

ZuZANA pOLIOVKOVÁ

S láskou a vďačnosťou si na Teba bude spomínať dcéra Zlata s deťmi

SMuTNÁ ROZLÚČKA

ZuZANA pOLIOVKOVÁ

1. 2. 1937 – 5. 1. 2012 – 2013 z Nového Sadu rodom z Kysáča

1945 – 2012 – 2013 z Kysáča V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bola, ale si všade tam, kde som ja. Zarmútený Tvoj syn Rastislav

Spomienku na neho si zachovávajú synovia Ján a Michal s rodinami

VEČNÁ pAMIATKA

TICHÁ SpOMIENKA

Dňa 19. januára 2013 uplynie 15 rokov odvtedy, čo nie je s nami náš drahý a dobrý manžel, otec a starý otec

uplynulo 10 rokov od smrti otca a apka

JÁN ČEMAN

rod. Faragová 1924 – 2012 zo Starej pazovy už len kvety z lásky Ti na hrob môžem dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Dcéra Zuzana Pecníková s rodinou

JÁN ŠRANKA

ZuZANA LEŇOVÁ

1924 – 2012 zo Starej pazovy Úsmev mala na perách, dobrotu v srdci a poctivosť vo svojej duši.

SpOMIENKA uplynul rok, čo nás navždy opustil otec, dedo a pradedo

1940 – 1998 – 2013 z Kysáča Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka na Teba zostáva večná. Na Teba si spomínajú: manželka Anna, syn Ján a dcéry Mária Macáková s rodinou a Anna Bičkajiová s rodinou z Rumenky

ONDREJA GAŠKu 28. 10. 1929 – 9. 1. 2003 – 9. 1. 2013 z Kysáča S láskou si spomína syn Ondrej s rodinou

BOĽAVÁ SpOMIENKA

SMuTNÁ SpOMIENKA

VESNIČKu MOLNÁROVÚ

VESNu MOLNÁROVÚ

rod. Kopčokovú 1. 10. 1968 – 7. 1. 2008 – 2013 z Hložian

Žiaľ za Tebou nemožno premôcť... Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou si spomínajú rodičia a sestra s rodinou

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Tvoji najmilší

R T V PA N O R Á M A ZPROGRAMOVSLOVENSKEJREDAKCIE TELEVÍZIEVOJVODINA TVVprogramvysielananasledujúcichkanáloch: preúzemieNovéhoSaduna48., preúzemieSuboticena40.apreúzemieVršcana39. PROGRAMSAVYSIELA NADRUHOMPROGRAMETVV PIATOK11.januára: • O 19.30z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Podivný barón. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – súvaha aktivít Matice slovenskej v Srbsku, z výstavy v Múzeu Vojvodiny, o cirkevnom sviatku Troch kráľov; z osád – z Kovačice o počítačovom kurze a o dielňach pre deti. Odznie i príspevok o ochrane pleti v zimnom období. • O 20.45SPEKTRUM: Vysielanie bude venované zdravotníctvu.

NEDEĽA13.januára: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude portrét profesora Samuela Dubovského pod názvom Dni zúfalstva a hrôzy nakrútený roku 2007 podľa jeho knihy Na Prokrustovom lôžku. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vo vysielaní bude zhodnotený rok za nami. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

ZPROGRAMUTELEVÍZIEOBCEKOVAČICA Programsavysielanakanáli52 Nedeľa 13. januára 16.00–18.00 Klenotnica Kronika týždňa Krása je v očiach toho, kto sa pozerá Ďalšia výstava drobnochovateľov Utorok 15. januára 16.00–18.00 Klenotnica Hudobno-poetické pásmo Slovenský film: Skalní v ofsajde Čo nového v našom spoločenskom živote?

Záberzminuloročnejvýstavy

Piatok 18. januára drobnýchzvieratvKovačici 16.00–18.00 Klenotnica Čo nového v našom chotári? 40 rokov umeleckej činnosti PavVýber z programu TV Petrovec la Hajku

ZHUDOBNÉHOPROGRAMURÁDIA NOVÝSADPOSLOVENSKY vovýberehudobnejredaktorky MarínyKaňovej Programsavysielanavlnovejdĺžke 100a107,1MHz Pondelok 14. januára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne v interpretácii sólistov a Ľudového orchestra Rádia Nový Sad; Utorok15.januára: 17.20–18.00Stretnutie–2. časť zostrihu z Vianočného chrámového koncertu v Báčskom Petrovci; Streda16.januára:4.00–4.40Stretnutie, repríza; 4.40 –5.00 Hudobnéokienko–zaznejú evergríny; 17.20–18.00Naľudovú nôtusochotníckymisúbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok17.januára:17.20–18.00 Slovenskáľudováhudba –zaznie zmes ľudoviek; Piatok18.januára: 17.20–18.00 Zvašichlistov– výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉVYSIELANIANAVLNÁCH RÁDIANOVÝSAD pripravujehudobnáredaktorka SlovenkaBenková-Martinková SOBOTA12.januára: • 17.15–18.00 Piesnenaše– interpretácie dolnozemských spevákov; NEDEĽA13.januára:•00.00–1.00Polnočnédozvuky– svetové vydania populárnej hudby. •15.30–16.00Zosvetahudby– dámsky komorný orchester z Bratislavy. •16.05–17.00Hudobnéhodiny– slovenské populárne piesne. • 17.15 – 18.00 Portréty – ľudová hudba; UTOROK15.januára:•23.00 –24.00Ozvenyzkoncertných siení– symfonické skladby; STREDA16.januára:•00.00–1.00Ječasprehudbu – populárna hudba.

RádioStaráPazova24hodínsvami Programvslovenskejrečisavysiela navlnovejdĺžke91.5MHz Internetrádio–www.rsp.co.rskaždú sobotucelúnocposlovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok–piatok18.00–21.00:18.00Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05Zvončeky, detské vysielanie, 16.30Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05Hudba a aktuality

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁTELEVÍZIA programvysielanakanáli60

Programsavysielanakanáli55; www.tvpetrovec.com; Programod11.do17.januára Pondelok–sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKAČÍSLO2 Vtajničkejemenoslovenskéhoevanjelickéhoadvokáta,publicistu, etnografa a autora šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii.

20.15 Filmy: Piatok 11. januára – Výkupné Sobota 12. januára JánLačokhodnotísezónuSTKMladosť – Aljaška v plameňoch Pondelok14.januára 18.45Hit dňa, Reklamy, zostrih – Smrtonosná zbraň Molí Utorok15.januára 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Ako štvaná zver týždňa Streda16.januára 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s – Asterix a Obelix kontra Cézar vami Štvrtok17.januára 22.00 Film: Tanec je môj život – Hotel pre psov 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix V piatok a v sobotu o 18.15: Nedeľa13.januára Z programu TV Kovačica a TV Pan18.00Hudobné blahoželania čevo

autorka: mestečko ANNA riečny BIČIA- hygiena ostrov pri N. Sade amatér kyslík vlhkosť (srb.) ROVÁ

2. časť tajničky lovenie

nápad, myšlienka

romb

Taliansko

ostrý výsmech

obežná dráha rádioklub váhavá

tona

hore kryptón

m. meno

orgán zraku

arzén udieraj

produkt na predaj

druh alkohol. nápoja

farba kariet

riečny rybár

ZPROGRAMURÁDIAOBCEKOVAČICA Programsavysielanavlnovej dĺžke93,2MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00–19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIATELEVÍZIE PANČEVO Programsavysiela nakanáli39 Utorok15.januára–kolážová reláciaDOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný záber z predvianočného koncertu Kataríny Kalmárovej, ktorý bol usporiadaný na Jána vo štvrtok 27. decembra. Repríza v nedeľu 20.januára o 7.30 h. 12. 1. 2013

2 /4525/

3. a 4. vpíšte samohláska ČVIRLIKALI

rieka v Taliansku

obyvateľ AS Európy HL DU študentský ĽU

druh závinu (srb.)

pozdrav

rieka v Egypte

upravil priestor nula rovnaké samohl.

patrí hadovi

obvod

vitím obvila 1. časť tajničky

spojka osobné zámeno north

alt

ž. meno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 – VODOROVNE: snúbenec,novo,ide,evergrín,hýriť,cn,UR,N,oiý,lopatka,ika, on, t, A, KO, ote, kiosk, Ar, hviezda,vlak,les,salaše,a TAJNIČKA:NOVÝROK

KatarínaKalmárová aAleksandarPaunović, spolužiaci,zaspievalivduete úryvokzkreslenéhofilmu Zlatovláska

HLAS ĽUDU

SprávnerozlúštenieKRÍŽOVKY50zčísla50Hlasuľuduz15.decembra 2012bolo:ADVENT.Odmenu–knižnévydaniezprodukcieNVUHlasľudu zasprávnerozlúštenieuvedenejkrížovkyzískal:MARTINČERVENÝ,Ul. JánaHusač.41a,21470BÁČSKYPETROVEC.BLAHOŽELÁME. SprávnerozlúšteniaajnaďalejzasielajteDO10DNÍODODŇAVYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštovýpriečinok234,21000NovýSad,PREKRÍŽOVKU,alebomailomna adresu:obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Na konci jesene tretí P

etrovskí stolní tenisti k zimnej prestávke v posledných dvoch kolách pridali dve výhry. V polovici decembra najprv v Sriemskej Mitrovici zdolali celok STK Srem – Spin 4 : 0, a potom tesne pred Vianocami na domácej palubovke i celok STK Kanjiža 4 : 1. Z deviatich zohraných zápasov sedem vyhrali, dva skončili ako porazení. Prehrali s prvoumiestneným STK Uzdin, v ktorom hrá i chýrečný Ilie Lupulescu a STK Roham z Novej Crnje, kde hrajú skúsení hráči zo Senty a Kikindy. Na tomto druhom zápase pre STK Mladosť bola i taká smola, že sa zranil Pavel Turan, takže nemohol nastúpiť v štvorh-

Podľa slov Petrovčanov táto liga je pomerne kvalitná a okrem prvých dvoch celkov silné sú i mužstvá Spartak z De-

Keď ide o aktivity klubu v nastávajúcom období treba povedať, že druhá časť súťaže štartuje koncom januára. Sú tu aj turnaje v Bečeji, Čelareve a B. Topole. V klube pracujú aj s tými najmladšími, trikrát v týždni. Tréningy navštevuje zo pätnásť detí. Tabuľka Prvej vojvodinskej stolnotenisovej ligy po prvej časti vyzerá takto:

Z jesenného zápasu STK Mladosť – Báčska Topola II

re s Lomenom a vystriedal ho Šramka.

beljače a Radnički z Nového Sadu.

Samuel Medveď

MENEJ LOVCOV, VäČŠÍ REVÍR A NAJMENEJ DIVINY. Príznačnosťou Poľovníckeho spolku Bažant v Laliti v novej sezóne je, že má menší počet členov (iba 38), väčší revír o 850 hektárov (rad rokov ho spravovali kolegovia z Ruského Kerestúra), ale hádam i najmenej diviny v posledných rokoch. Už po prvých vychádzkach do chotára Laliťanom bolo jasné, že im pre malý počet zajacov zakážu poľovačku tejto atraktívnej diviny, čo sa aj stalo. Vychádzky lalitských poľovníkov do revíra sa v tejto sezóne najčastejšie podobajú prechádzkam v prírode, na čerstvom vzduchu. Viackrát sa nejeden lovec vrátil domov s prázdnou kapsou. Stalo sa to aj Ondrejovi Terekovi (vľavo), kým najstarší lalitský lovec Pavel Šuľan (vpravo) mal v tú nedeľu viac šťastia a priniesol domov krásneho bažanta. J. Pucovský IN MEMORIAM

Ďuro ARNOLD 1934 – 2013 o štvrtok 3. januára v Starej Pazove sa navždy rozlúčili s Ďurom Arnoldom, ktorý v prvý deň Nového roka podľahol ťažkej chorobe. Posledné zbohom mu povedali jeho najbližší, športovci, priatelia a ctitelia. Obrovské množstvo smútočných kytíc a vencov na staropazovskom cintoríne. Zarmútené tváre, uslzené oči a veľa ľudí nie iba zo Starej Pazovy smútili za Ďurom. Arnold bol veľmi známym pazovským futbalistom a gymnastom, členom Telovýchovného spolku Partizan. V drese FK Jednota začal hrávať ako šestnásťročný chlapec, v spoločnosti azda najlepšej

a najúspešnejšej generácie tunajších futbalistov, ktorá si medziiným vybojovala aj postup do III. zóny, vtedajšej druholigovej súťaže v krajine. V kariére zohral vyše 700 majstrovských a priateľských zápasov. Prehral, žiaľ, najdôležitejší zápas, ten o vlastný život. Ďuro Arnold veľmi ľahko a rýchlo získal fanúšikov, bojoval na trávniku poctivo, srdcom, bol obľúbeným medzi spoluhráčmi a uctievali si ho aj súperi v mnohých zápasoch, na ktorých nikdy nebol vylúčený. Svojho času dostal pozvanie od prvoligového mužstva belehradského Partizana, ale vzácnu ponuku odmietol, lebo ho kariéra profesionálneho fut-

balistu nezaujímala. Venoval sa rodine, manželke Márii, deťom, neskoršie vnúčatám a pravnúčatám. Arnold bol na pracovisku vždy statočným robotníkom, práve ako aj v živote občanom. Stal sa veľmi známym hospodárom, založil rodinnú tlačiareň SAVPO, v ktorej zamestnával veľký počet svojich spoluobčanov. Mladých ľudí a najmä svoje dcéry Helenu a Marínu učil tlačiarenskému remeslu, ktorému sa roky venoval. V mene futbalových veteránov Jednoty a rodiny, ktorá s Ďurom znášala jeho neľahký osud až do konca, emotívnym príhovorom sa so zosnulým rozlúčil Matej Bzovský. Osud však nevráti to, čo čas vzal, zostanú len trvalé spomienky a žiaľ. Odišiel cestičkou, stromoradím, chodníčkom vyšliapaným. Bez návratu. Bz-ý 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ZASADAL FUTBALOVÝ ZVÄZ OBCÍ KOVAČICA – OPOVO

Na sklonku roka uznania poslednú sobotu v roku 2012 v Podnikateľskorekreačnom stredisku Slávia prebiehala pracovná a slávnostná schôdza Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo, ako aj Združenia futbalových trénerov tohto zväzu. Futbaloví funkcionári rozobrali uplynulý rok v najpopulárnejšom športe. Zdôraznili veľký úspech Futbalového klubu Dolina. Prvé miesto Padinčanov na konci jesennej časti majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina je doteraz najväčší úspech jedného klubu Goran Bjelogrlić (vľavo) s predsedom z týchto dvoch obcí juho- zväzu Predragom Perovićom západného Banátu.

Odmenení v triede Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo

O súťažiacom roku 2012 a výsledkoch klubov v troch ligách (Srbská liga – skupina Vojvodina, Prvá a Druhá juhobanátska liga) a výsledkoch klubov vo všetkých mladších kategóriách referoval Ján Cicka, tajomník zväzu. O pohárovej súťaži

a zimnom prestupovom období sa zmienil predseda Predrag Perović. O aktivitách združenia futbalových trénerov v minulom roku o novinkách zvestoval prezident združenia Ján Šuľa. Predstaviteľ Futbalového klubu

Laureáti v kategórii Združenia futbalových trénerov 12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Radnički z Barandy navrhol, aby od nasledujúcej sezóny v Prvej juhobanátskej lige v každom mužstve štartoval iba jeden „bonus Známa futbalová rodina Kováčovcov z Padiny. hráč“ z dorastu Vyznamenaný Michal Kováč (v strede) v a nie dvaja, ako spoločnosti syna Vlada (prvý zľava) a vnuka je to v sezóne Dejana (vpravo). 2012/13. Podľa mienky časti futbalových odborníkov nerov FZO Kovačica – Opovo za najmenšie mestečká a dediny nemôžu lepšieho trénera vyhlásilo Kovačičana z roka na rok produkovať dvoch – Dušana Hýla, ktorý spolu s trénerom Madževskim je kormidelníkom jesenného šampióna z Padiny. Pre výnimočné výsledky v rozvoji futbalového športu v južnom Banáte uznania dostali bývalí futbalisti a skvelí tréneri Todor Šubonj z Uzdinu, Michal Kováč z Padiny, Pavel Cicka z Kovačice a Tibor Šoš z Debeljače. Zaslúžené uznanie sa dostalo i do rúk Po jeden laureát Kovačičana Pavla Cicku (vpravo) z oboch slávnosttroch kvalitných futbalistov z dorastu, ktorí by mohli zahrať v prvom polčase na ligových zápasoch Prvej juhobanátskej ligy. V sviatočnej časti zasadnutia Futbalový zväz obcí Kovačica – Opovo za najlepšieho futbalistu vyhlásil Kovačičana Pavla Čížika z FK Dolina Padina. Futbalovou nádejou roku je Renato Jovnáš z Nádejný futbalista Renato Jovnáš (tmavý FK Slávia Kova- dres) zaskvel sa i na tomto zápase čica. Za najlepší so Spartakom z Debeljače klub vyhlásili FK Dolina z Padiny. Laureátom v ných častí sa pre objektívne príčiny kategórii futbalových funk- nemohol zúčastniť v udeľovaní uznacionárov je Goran Bjelogrlić z ní. FK Radnički Baranda. Ján Špringeľ Združenie futbalových tré-

ŠPORT ŠPORTOVÝ ROK 2012 V KYSÁČI

Nové eso – Igor Bagoňa naj o putovný pohár Miest- BOl SK TaTneho spoločenstva Kysáč. ra. Strelci v Po dramatickom finálovom lete získali Plazápase s Hložančanmi zví- ketu Dr. Janka ťazila petrovská Mladosť, Bulíka Matice člen Vojvodinskej ligy – zá- slovenskej v padnej skupiny a kapitán Srbsku. Na Petrovčanov pohár prijal z sklonku roka rúk predsedníčky MS Kysáč SK Tatra a jeho Anny Vozárovej. Druhí na tréner Michal Veľvyslanec Slovenskej republiky Ján Varšo (druhý turnaji boli Hložančania, tre- Daniel dostali zľava) v rozhovore so strelkyňami SK Tatra tie miesto obsadila Tatra a na bronzový terč štvrtom zakotvili Stepanov- Streleckého zväzu Srbska pri príle- riovej vzduchovky zmiešaných celčania. Bol to vlani jeden z naj- žitosti 125 rokov pôsobenia tejto kov z Vojvodiny. Hosťom na turnaji bol silnejších turnajov na území športovej organizácie. Ivana Kreko- aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Novosadskej futbalovej ob- vá sa v marci stala majsterkou Voj- Belehrade Ján Varšo. V lETE VETEráNI FK TaTra uhoslasti. vodiny a v apríli bola najlepšia v TragédIa. Počas pria- Srbsku medzi juniorkami v streľbe zo tili svojich priateľov zo slovenských teľského zápasu veteránov štandardnej vzduchovky. Kadeti A. Hontianskych Nemiec. Toto priateľstvo Vicemajster Európy z Kysáča Ivan Bagoňa so striebornou medailou v Bare Tatry a mužstva Miest(prvý sprava) neho spoloOSEMNáSťrOčNý KYSáčaN čenstva Brazília v IgOr BagOňa v novej športovej Obci Beočín 27. disciplíne savate box v konkurencii ju- októbra 2012 (sponiorov na Majstrovstvách sveta vo lupráca trvá už viac francúzskom meste Lyon sa stal vice- ako 30 rokov) na šampiónom planéty. V čiernohor- strede ihriska zomrel skom Bare Ivan získal titul vicemajst- tridsaťpäťročný hráč ra Európy. Na nedávno skončených se- hostí Radoslav Braniorských Majstrovstvách sveta v Bul- canović!? Koncom harsku bol tretí. vlaňajšieho roka deFuTBalISTI TaTrY jesennú časť legácia futbalových majstrovstiev v Prvej lige Nového veteránov Tatry na- Na turnaji najmladších futbalistov Tatry sa v lete zúčastnil aj známy televízny Sadu skončili na 10. mieste, keď z 15 vštívila rodinu zos- moderátor Ivan Ivanović (v hornom rade šiesty zľava) Daniel, A. Stupavský a R. Martinko boli tretí vo Vojvodine v streľbe malokalibrovkou. Družstvo mladších junioriek: A. Madacká, M. Grňová a I. Kreková obsadilo tretie miesto v streľbe štandardnou puškou.

futbalových starých pánov trvá už 43 rokov. Tentoraz sa ich zápas skončil nerozhodne 3 : 3. S veteránmi tentoraz pricestovali aj mládežníci tamojšej TJ Družstevník, ktorí v Petrovci s rovesníkmi Mladosti remizovali 1

Vedenie a fanúšikovia Tatry vlani svojpomocne vymenili 1 200 štvorcových metrov mačiny na ihrisku v Kysáči zápasov 7 vyhrali, 1 remizovali a 7 prehrali. Gólový pomer je 21 : 19. Je zaujímavé, že Kysáčania vyhrali na posledných piatich zápasoch, a tak si zlepšili umiestnenie. Kadeti Tatry súťažili v Novosadskej lige, skončili na 5. mieste, keď z deviatich zápasov štyri vyhrali, raz remizovali a štyrikrát prehrali. PO PIaTICh rOKOCh FK TaTra úspešne zorganizoval tradičný tur-

nulého a jeho trom deťom odovzdala novoročné balíky a malú peňažnú pomoc. Je to pozoruhodné gesto kysáčskych veteránov. KYSáčaN MIlaN STEPaNOV, ktorý predtým hrával v tričku tureckého tímu Bursaspor, v lete prestúpil do radov člena Superligy Turecka Mersin z rovnomenného mesta. NaJTrOFEJNEJší KYSáčSKY šPOrTOVý KOlEKTíV aJ VlaNI

Mužstvo kadetov FK Tatra v jeseň obsadilo 5. miesto v Novosadskej futbalovej lige STrElECKý KluB TaTra z príležitosti výročia oslobodenia a Dňa Kysáča 13. októbra 2012 úspešne zorganizoval 30. turnaj v streľbe zo sé-

: 1 a zápas s hostiteľmi prehrali 3 : 0. Všetky tri góly za Tatru vsietil Ivan Ožvát. Pavel Pálik

12. 1. 2013

2 /4525/

HLAS ĽUDU

Pred jazdou zo zaviateho auta bolo načim najprv odpratať sneh

Po snehu sa mohlo kráčať iba vychodeným chodníčkom

Zimné radovánky a starosti rvý veľký sneh nás tentoraz „navštívil“ takmer dva týždne pred začiatkom kalendárnej zimy. Silná fujavica v celej krajine sa začala nad ránom 8. decembra 2012 a nepretržite snežilo takmer 30 hodín! Cestári nás znova presviedčali, že ich metelica neprekvapila, ale situácia v doprave hovorila nie-

čo celkom iné. Cesty, aj tie najdôležitejšie dopravné tepny v našej krajine boli natoľko zaviate, že sa vytvárali kilometrové kolóny vozidiel, v ktorých deň i noc zostali v „bielom zajatí“ tisíce cestujúcich. Laliťania na šírej rovine boli celých 24 hodín priam odrezaní od sveta, bez dodávky chleba a Malá Novosadčanka Jelena s radosťou robila iných životných potrieb. v snehu „ježiška“ Snehovej kalamite sa potešili hádam iba deti pre dobre mov, konáre stromov, polia a záhrady. Cesty známe zimné radovánky: sánkovanie sú nateraz zjazdné. Hádam tak bude aj v a guľovanie. Nič to zato, že mráz ští- niektorej novej snehovej metelici. Treba veriť, veď minister dopravy dostal nového pomocpal detské nošteky a líca. Do nového roku sme vykročili bez níka, ktorému práve čistenie ciest bude prsnehu. V druhý deň januára inovať do voradou úlohou. Všakže uvidíme! J. Pucovský bieleho zahalila všetko: strechy do-

Letia sánky dolu kopcom

Pekná jazda suchou cestou pomedzi stromy pokryté inovaťou