Hlas 02 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4629/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 10. 1. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Hurá, prázdniny!

MOZAIKA

Štyri epochy ŠPORT

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Kráľ ekologickej fotografie

Z obsahu

10. 1. 2015 | 2 /4629/

Uzávierka čísla: 6. 1. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Vymenovali Výkonnú radu a výbory NRSNM 6 Úctyhodná tradícia poznačená kvalitou 7 Ebola valcuje svet

8 SLOVENSKO

9 ĽUDIA A DIANIA 13 Bude sa toxický odpad skládkovať v Petrovci? 14 Za čo bojoval Pavel Zorjan? 20 Vianočno-novoročný koncert

22 DETSKÝ KÚTIK

Oslavy 70. výročia založenia novín Magyar Szó prebiehali 23. decembra 2014 v Novosadskom divadle. (s. 6)

O. Filip

22 Snehová idyla

23 MOZAIKA 24 Zem pod čertovým kolom 26 Na Vianočných trhoch vo Viedni 29 Kura zapečené v plnke

31 KULTÚRA 31 Pohľad rázny a svojrázny 32 Spevom v ústrety 2015

Navštívili sme výšivkársku sekciu SKOS Detvan vo Vojlovici. (s. 19) V. Hudec

34 Hore nohami

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Nad Panóniou sa zotmieva... 48 Mohla byť aj bohatšia 49 Aj v chudobnej obci pekné úspechy Autor titulnej fotografie: Jaroslav Pap

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci na 3. bienále slovenských výtvarníkov amatérov v piatok 26. decembra 2014 obrazy vystavovalo dvanásť slovenských neškolených maliarov. (s. 31) J. Čiep

Editoriál

Stand up komédia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.unsplash.com

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Na Divadelnom vavríne 2014 odznela konštatácia, že stand up komédia, akú zohrali petrovskí ochotníci, nepatrí do divadla či na divadelný festival takého druhu, ako je ten náš.

apriek tomu, že ide o formu komédie, ktorá prostredníctvom verbálneho prejavu často (nie vždy) podáva sociálnu kritiku prepojenú s humorom, na ktorom je dôraz. Teória hovorí, že stand up komédia, keď ide o výber miesta deja z hľadiska definície žánru, nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Zdá sa, že doslova... Posledné zasadnutie našej najvyššej inštitúcie tzv. kultúrnej autonómie na sklonku minulého roka akoby napovedalo, že stand up komédia si aj tu našla živnú pôdu. Alebo keď chceme byť politicky precíznejší, stand up demokracia, ako súčasnú demokraciu nazýva Christian Salmon, francúzsky spisovateľ a bádateľ, ktorý roky skúma rozprávačskú mašinériu vo funkcii veľkého kapitálu a demokracie, o čom píše aj v knihách Storytelling a Stratégia Šeherezády. – Práve tá ponára celé časti spoločnosti do tmy, – hovorí autor. Podobne ako sa veci majú na štátnej, pokrajinskej, mestskej, obecnej... úrovni, vidno, že aj menšinové zhromaždenie je vynaliezavé ako líška, lebo sa v ňom zlučujú navonok nezlučiteľné „sily“ získavajúce funkcie, ktoré sú neprimerané ich schopnostiam. V predvolebnej kampani tvrdí protivníci, po konštituovaní milí spojenci. Keby obe alebo aj tri, štyri strany mali kapacitu zvládnuť úlohy, ktoré diktuje Zákon o národnostných radách národnostných menšín a neprajná situácia v (menšinovej) kultúre, informovaní, vzdelávaní, úradnom používaní jazyka a písma, povedali by sme: O. K. – dobre, že aliancia funguje. Ale... Takto formovaná výkonná rada a výbory slovenskej národnostnej rady veru nesľubujú včasnú nápravu neveľmi ružového postavenia našej menšiny v súčasnosti. Mnohí z našich ľudí, odborníkov, zanietencov, hádam aj idealistov takýmto rozvrstvením „elitných“ kádrov (česť výnimkám) dostali zaucho. Rozjímanie nad stand up komédiou, resp. stand up demokraciou, ktorej vôňu (alebo pach?) cítiť v určitých kádrových riešeniach nového zloženia (orgánov) NRSNM, končíme s trpkým úsmevom, ktorý vyvoláva tragikomédia. Ponárame sa do tmy? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  2 /4629/ 10. 1. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Torty

Strety a méty

Oto Filip

Michal Ďuga

orta je druh jemného pečiva kruhového tvaru, obyčajne plneného krémom a zdobeného polevou. Môže byť: orechová, čokoládová, piškótová, kávová... Tak sa aspoň o nej píše v Slovníku slovenského jazyka. Nás však tentoraz nezaujíma ani jej tvar, ani plnka, ktorú do nej dávame. Totiž v prvých dňoch v novom roku, ako oznámila tlačová agentúra Tanjug, sa práve torta stala stredobodom pozornosti našej verejnosti, ale nie ako cukrárska pochúťka, ale ako predmet krádeže. Síce nejde pritom o obyčajnú krádež torty, nad tým by sa dnes už nikto nepozastavil, ale ide o tajomnú krádež úhrnne 18-tisíc tort, aj to zo skládky odpadu. Nie je dokonca podstatné ani mesto krádeže, ale treba sa nám nad tým zamyslieť už preto, lebo sa všetko to udialo práve v našej krajine, a pritom sa k jej odhaleniu prišlo úplne náhodou. O čo vlastne ide? Podľa dokumentácie istého verejného komunálneho podniku torty boli dovezené na odpad, aby boli zničené, ale podľa snímok videokamier toho podniku ony boli odvezené zo skládky aj to na kamiónoch toho istého podniku. Pritom torty boli dovezené na zničenie, lebo sa výrobcovi pokazila chladiareň, hoci im v tom okamihu ešte nevypršala záručná lehota. Teda tým odvezením tort z odpadu istá organizovaná skupina vedome ohrozila zdravie občanov, lebo sa pravdepodobne tým činom torty stali predmetom čierneho obchodu. Teraz je už krádež tort predmetom policajného vyšetrenia a aj mestská rada formovala komisiu, ktorá má určiť zodpovednosť všetkých, ktorí boli do krádeže zapojení, ale aj napriek tomu všetci pociťujeme blen v ústach, ktorý ani nespôsobuje ten ohromný počet znehodnotených tort, ako samotná ľudská bezohľadnosť narýchlo zbohatnúť, aj na úkor ohrozenia zdravia veľkého počtu spoluobčanov.

www.hl.rs

ýliť sa je ľudské. A rovnako ľudské je dívať sa do budúcnosti i vtedy, keď nevedno, čo všetko dobré alebo aj zlé nesie. Krušný rok 2014 sa definitívne pobral do histórie a nezostáva iné než žiť a prežiť ten terajší. To prežiť je logickým pokračovaním všetkého, čo si náročné reformy už teraz žiadajú a čo premiér Aleksandar Vučić 27. decembra, na výročnej tlačovke v Belehrade, na ktorej rečnil o výsledkoch dosiahnutých kabinetom, ktorý vedie od 27. apríla, zhodnotil konštatovaním, že je toto vláda ťažkých rozhodnutí pre ťažké časy. Zároveň uviedol, že táto vracia nádej občanom, že sa Srbsko, ak budú pracovať odhodlane a usilovne, stane slušným štátom. Občanom, prostredníctvom autorského textu v denníku Večernje novosti odkázal, že kľúčovým slovom tohto roku bude zodpovednosť a že sme za každý náš nový rok i sami zodpovední: za všetko to, čo počas neho urobíme, ako aj za všetko, čo nepodnikneme. Na vlne jeho slov bolo i vyhlásenie ministerky štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički, že výsledky dôležitých reforiem, medzi ktoré



patrí i reforma verejnej správy, budú badateľné do konca mandátu vlády. Celkom iný názor na súčasné spoločenské pohyby zastáva predseda pokrajinskej vlády a predseda Demokratickej strany Bojan Pajtić, ktorý v rozhovore pre denník Politika vyhlásil, že politika vlády Srbska existenčne ohrozuje občanov, že natoľko zavládlo zúfalstvo a beznádej, že nebude ani potrebná účasť politických strán v jej búraní. Kým jedni jedno, iní iné, to, kde sme a ako na tom sme, naznačuje celý rad mnohovravných dianí, procesov, občas i detailov: ťažkosti s otváraním prístupových kapitol, pomery súvisiace s Kosovom, kde misia Unmik nezrealizovala účinné vyšetrovanie v kauzách spätých s obchodovaním ľudskými orgánmi, stav (ne)zamestnanosti a investícií, ovzdušie v Národnom zhromaždení, diania pred a počas lokálnych volieb v Mionici, kde došlo k viacerým útokom na straníckych dejateľov rôznych strán, slovník, ktorým sa navzájom častujú predstavitelia najvplyvnejších strán pri moci a opozície, pokračovanie protestov advokátov a osvetových pracovníkov, všetko, čo sa deje s prostriedkami, ktoré rodina Ognjanovićovcov vyzbierala od

dobrodincov na transplantovanie srdca dcéry Tijany, ktorá zomrela v USA v roku 2013, aféry s krádežou a predajom 18 000 tort, ktoré namiesto na smetisku skončili na trhoch v Kragujevci a v okolitých mestách, tempo schvaľovania potrebných reformných zákonov... Dva dôležité z nich: o energetike a výstavbe sú našťastie na sklonku vlaňajška schválené väčšinou hlasov v parlamente. Pri všetkom tom, čoho sme svedkami, azda sa netreba veľmi diviť, že sme podľa štúdie asociácie WIN – Galup International na súpiske 65 krajín sveta štvrtou najpesimistickejšou. Kým každý druhý obyvateľ sveta, presnejšie 53 percent ľudí verí, že tento rok bude lepší než vlaňajší, v Srbsku je o tom presvedčených len 22 percent občanov. Rok zriekaní a skúšok sme práve načali. Bude dlhý a neľahký, trvajúci podľa všetkého až do mája 2016, na kedy sa sľubujú prvé reformné výsledky zotavenia. Za predpokladu, že všetko pôjde tak ako má, že karty nezamiešajú vonkajšie vplyvy a záujmy a že nás opäť nezasiahnu živelné pohromy. Tretica, v ktorej sa točí všetko, najmä naša budúcnosť. A mnohé nádeje s ňou súvisiace.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ZHAO LIHONG, ČÍNSKY SPISOVATEĽ

Odhaliť tajomstvá sveta Oto Filip – Ako chápete poslanie poézie, v ktorej ste jednou z popredných osobností čínskej literatúry?

Informačno-politický týždenník

– Na otázku, prečo práve poézia, odpoveď je preto, lebo sa táto líši od iných

druhov umeleckého prejavu. Som toho názoru, že je úlohou poézie nejakým spôsobom rozuzliť alebo odhaliť tajomstvá sveta. Vy básňou môžete prejaviť rôznorodé idey. Niektoré z nich môžu byť veľmi čudné, také, že ich nemožno plne prejaviť inými literárnymi druhmi. No poézia nie je jediným spôsobom, ako možno manifestovať vlastný postoj k svetu, to, ako ho vidíte, vnímate. Preto sa zameriavam aj na iné literárne druhy: píšem napríklad eseje, som aj autorom románov. • TÝŽDEŇ •

Z 3. ZASADNUTIA NRSNM V BÁČSKOM PETROVCI

Vymenovali Výkonnú radu a výbory Katarína Gažová

sú v súlade s novým zákonom a štatútom, ktorý NRSNM strednými bodmi v poradí tretej schválila na minulom zasadschôdze Národnostnej rady nutí. Nový rokovací program slovenskej národnostnej men- členovia bez diskusie schválili. šiny bolo schválenie rokovacieho Nasledovala voľba predsedu, poriadku, vymenovanie Výkonnej podpredsedov a členov Výrady a štyroch výborov NRSNM. konnej rady NRSNM. Na post Zasadnutie absolvovali v piatok 26. predsedníčky Výkonnej rady decembra v zasadačke zvolili Katarínu Na margo nového Melegovú-MeObce Báčsky Petrovec za prítomnosti 19 čle- zloženia Výboru pre in- lichovú, pod- Z tretieho zasadnutia NRSNM v Petrovci nov NRSNM, lebo čle- formovanie, do ktorého pre dse dami novia volebnej listiny na poslednej schôdzi tohto orgánu sa stali Valentín Michal Grňa, Martin PrebudiNRSNM ako členku Slováci vpred! – Pavel Martin Zloch a Pavel la, Vladimír Valentík, Alexander Bako, zvolili aj Vladimíru DorSurový sa na schôdzi čovú-Valtnerovú, zod- Marčok. Na členov Vý- Ján Agarský a Jarmila Stojimirovićová; nezúčastnili. Zaslali list, povednú redaktorku konnej rady NRSNM Výbor pre vzdelávanie: predseda Ján v ktorom svoju neprí- Hlasu ľudu, dodávame, boli vymenovaní: pre Brna, podpredseda Ladislav Petrovič, tomnosť opodstatnili že aktuálna zodpoved- vzdelávanie Zuzana členovia: Tatiana Naďová, Mariena tým, že sa zasadnutie ná redaktorka jediného Lenhartová, pre kultú- Korošová, Samuel Čelovský, Mária NRSNM konalo práve slovenského týždenníka ru Jarmila Bohušová, Andrášiková, Božena Levárska, Pavel v 2. slávnosť vianoč- v Srbsku uplynulý víkend pre informovanie Anna Rohárik, Anna Šilerová, Viera Tomanonú – na Štefana, ako aj v písomnej forme podala Chrťanová-Leskovac vá a Gabriela Gubová-Červená; Výbor tým, že boli odmietnuté demisiu na členstvo vo a pre úradné použí- pre informovanie: predsedníčka Anna zlepšovacie a pozme- VPI NRSNM. vanie jazyka a písma Jašková, podpredseda Oto Filip, čleňovacie návrhy tejto Ján Paul. Spomenuté novia: Vladimíra Dorčová-Valtnerová, volebnej listiny k návrhom a zme- návrhy svojimi podpismi podporila Svetlana Surová, Milina Florianová, nám Štatútu NRSNM. Viera Dorčová-Babiaková, Ján Balca, jedna tretina členov NRSNM. Navrhnutý rokovací program Po schválení rozhodnutia o počte Jaruška Hromčíková a Anna SimonoNRSNM prítomným opodstatnil Vla- členov výborov, navrhli aj členov vićová; Výbor pre úradné používanie dislav Tárnoci, jeden z právnikov, ktorí výborov. Výbor pre kultúru bude jazyka a písma: predseda Branislav Kunávrh vypracovali. Medziiným zdô- pracovať v tomto zložení: predsedom lík, podpredsedníčka Jarmila Agarská, raznil, že je v novom návrhu takých je Ján Slávik, podpredsedom Michal členovia: Jarmila Šprochová-Beličková, 15 článkov viac ako v doterajšom Ďurovka a členmi sú: Anna Medve- Eva Petrášová, Erka Viliačiková, Lýdia rokovacom programe rady. Tie zmeny ďová, Juraj Súdi, Viera Miškovicová, Karkušová, Katarína Rašetová, Jaroslav

POZNÁMKA

Farmári či poslanci? Juraj Bartoš

eobjavujeme síce teplú vodu, predsa nám nedá neskonštatovať, že politika, aj tam, kde by ním mala byť najmenej – a máme na zreteli Národné zhromaždenie Republiky Srbska – je dnes špinavší „šport“ než povedzme taký box alebo dokonca tzv. ultimat fight. Spomenuté športové disciplíny sú síce tvrdé (tá druhá priam živočíšne dravá), majú ale pevné pravidlá. Prísne sú zakázané údery pod pás. Kto poruší pravidlá hry, prehrá; sudca ho diskvalifikuje. • TÝŽDEŇ •

Koncom decembra, iba v jedinom týždni, keď sa v rámci parlamentnej, často nie zrovna parlamentárnej debaty v NZRS len tak iskrilo, opoziční poslanci si zlizli viac pokút než za celý druhý polrok 2014. Tým, ktorí zasadnutie NZ sledovali v priamom prenose alebo kľúčové zábery, v ktorých len tak sršala vzájomná nenávisť príslušníkov opačných poslaneckých a teda i politických táborov, sa proste z videného a najmä počutého, doslova dvíhali žalúdky. Premiér Aleksandar Vučić opozičníkov nazval – ako džentlmensky to znie! – zbabelcami. Keď podpredse-

da Zhromaždenia Igor Bečić, ktorý viedol schôdzu, nedovolil hovoriť opozičným poslancom (vypájal im mikrofón), napajedený poslanec Zoran Živković, pozerajúc sa na predsedajúceho, skríkol: „Stoko jedna!“ Teda: „Hovädo!“ Mimochodom, podpredseda Bečić sa do kresla predsedníčky NZ Maje Gojkovićovej dostal začiatkom decembra. Lebo táto sa, ako povedala, nezhodla s tým, aby poslanci hovorili, „čo chcú a ako chcú“(!?). Pán Bečić nezaváhal: v priebehu sotva dvadsať sekúnd vyriekol pánovi Živkovićovi tri napomenutia a vylúčil ho zo zasadačky.

Javorník a Željko Čapeľa. Po vymenovaní výborov NRSNM odznel návrh na periodický plán príjmov a výdavkov na obdobie január – marec 2015, ktorý opodstatnila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, pričom podotkla, že sa nateraz nevie, koľko prostriedkov bude NRSNM dostávať ani na ročnej, ani na mesačnej úrovni z republikového a pokrajinského rozpočtu. Preto je plán vypracovaný podľa parametrov v roku 2014. To, čo sa vie, je, že 30 percent prostriedkov sa môže účelovo minúť na činnosť rady a 70 percent na činnosť výborov. Záverom hodinového zasadnutia NRSNM informáciu o spolupráci národnostných rád s Ústavom pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy podala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Verbálne súboje (ktoré, všakáno, sem-tam vedia vyústiť aj v zúčtovanie fyzické) mali pokračovanie na tlačovkách a spoločenských sieťach. Ako si budúci pästiari a iní borci berú príklad od športovcov, ktorých zápasy najčastejšie sledujú prostredníctvom televízie, tak budúcim politikom a poslancom slúžia príkladom aktuálni tobôž poprední politici, predovšetkým pán prezident, pán premiér, páni ministri a páni poslanci. Verejné vystupovanie podaktorých (paničiek a pánov) občas pripomína správanie účastníkov tzv. reality show, akou je napr. známa a (aj) u nás sledovaná Farma. Takže zostávajú dilemy: Sedia v poslaneckých laviciach poslanci alebo farmári? Ako svojím príkladom ovplyvňujú verejnosť?

2 /4629/ 10. 1. 2015

Týždeň SEDEMDESIAT ROKOV DENNÍKA MAGYAR SZÓ

Úctyhodná tradícia poznačená kvalitou Oto Filip

ie noviny sú o čosi mladším generačným a profesionálnym rovesníkom Hlasu ľudu. Kým naše uzreli svetlo sveta 19. októbra 1944, prvé číslo Magyar Szó (Maďarské slovo) sa objavilo 24. decembra rovnakého roku. Jediný náš printový denník v maďarskej reči oslávil 23. decembra úctyhodné jubileum – sedemdesiatku. Rozmanito, zaujímavo, celým radom podujatí: výstavbou karikatúr autora Pála Léphafta, tiež viachodinovou slávnostnou akadémiou v Novosadskom divadle (Újvidéki Színházbane), na ktorej je filmovými zábermi a prejavmi priamych aktérov ozrejmená doterajšia cesta, príhovormi o význame novín pre zachovanie maďarskej národnej identity, samozrejme, i udelením ceny zaslúžilým. Nemožno si nevšimnúť, že rovno k výročiu, 24. decembra, vyšlo i slávnostné číslo na sedemdesiatich stranách, spestrené slovami doterajších

Šéfredaktorka Márta Varjú

šéfredaktorov, ale aj sedemdesiatich osobností komentujúcich doterajšiu púť a vlastné videnie a hodnotenie významu renomovaného denníka. Ako aj mnohé iné noviny, Magyar Szó začínal skromne, na štyroch stranách, s problémami so zadovážením papiera, distribúciou, odbytom... Pre štyroch zakladateľov novín, ktorými boli Gál László, Majtényi Mihály

HOSPODÁRSKE POHYBY

Nočná mora potrvá O. Filip

etreba sa klamať: ekonomike sa celý tento rok bude veľmi ťažko dýchať: pre celý rad zdedených problémov, zanedbané zmeny, globálnu krízu, všeličo iné… To všetko znamená, že váhu reforiem bude niesť ako obrovskú záťaž, bez ktorej ale nemožno. Do roku 2015 sme vstúpili so staronovými zvykmi, presnejšie, nie s pracovným nasadením od prvých januárových, ale po šnúre voľných dní, trvajúcich v mnohých prípadoch od sklonku vlaňajška do 11. januára. Oznámenia, že zlepšenie pomerov možno očakávať len v roku 2016, si treba reálne vysvetliť tak, že nadchádzajúce mesiace budú horšie než tie za nami. Čiže ťažko odhadnúť,

www.hl.rs

koľko ešte klesne životná úroveň, aké všetko budú otrasy devízového kurzu, taktiež rozsah prepúšťaní vo verejnom úseku. Na otázku, či občania prežijú reformy, publicista Borivoj Erdeljan v odpovedi pre denník Danas vtipne poznamenal: musia, aby vydržali ďalšie. Ak sa pozrie dozadu, Srbsko sa údajne reformuje už dvadsať rokov. A v praxi je nám čoraz horšie, uvádza Luka Spasovski v rovnakej ankete. Väčšina najzainteresovanejších – podnikateľov sa zhoduje v tom, že tento rok bude veľmi ťažké zdolať. Jedným z najväčších problémov bude pokles domáceho dopytu spôsobený oznámením nových prepúšťaní a zmenšením zárobkov a penzií, čo redukuje kúpyschopnosť obyvateľstva. Aby sa dosiahol rast,

Informačno-politický týždenník

a Lévay Endre, vrátane prvého šéfredaktora Kek Zsigmonda, to bola výzva a skúška, ktorú zdolali úspešne. Počet strán onedlho stúpol na osem, dominujúce preklady začali nahrádzať autorské príspevky a už na Hlavička slávnostného čísla k jubileu svete boli seriózne noviny, šíriace sa v mnohých snažia sa držať krok s dobou. Svojsmeroch. V snahe získať čitateľov ráznou kuriozitou je, že kolégium redakcia usporadúvala ústne noviny komunikuje a koordinuje prácu v teréne, začala vydávať ročný kalen- redakcie prostredníctvom skype, dár, taktiež špecializované prílohy. keďže rôzne rubriky denníka sídlia Súčasná šéfredaktorka Márta Varjú až v troch mestách: v Novom Sade, podčiarkuje, že zlatou érou Magyar Subotici a v Sente. Magyar Szó si už dávno získal Szó boli roky 1964 – 1984, keď pre otvorenosť a kvalitu boli najčítanej- dobré meno: aj pre kvalitnú a komším denníkom v maďarskej reči na paktnú redakciu, aj pre úspešné svete, s denným nákladom 36 000 odolávanie všetkým turbulentným a nedeľným okolo 66 000 exemplá- dianiam, nátlakom politickým a hosrov. V rokoch osemdesiatych Magyar podárskym v uplynulých desaťSzó dosiahol vrchol aj v kádrovom ročiach, aj pre kvalitných autorov, obsadení: noviny tvorilo asi 250 ktorých perá sú azda najotvorenejšie, najkritickejšie v porovnaní zamestnancov. Tieto v súčasnosti vychádzajú s kolegami z iných menšinových šesťkrát do týždňa: päť čísel v pra- redakcií. Preto sa Maďarské slovo už covných dňoch, kým je tým šies- dlho, celé desaťročia, skloňuje nielen tym rozsiahlejšie víkendové dvoj- s čitateľskou, ale i s profesionálnou číslo. Majú rôzne tematické prílohy, úctou. potrebujeme nové trhy a investície. Tieto zas závisia od vzniku prajnejšieho hospodárskeho ovzdušia, ktoré môže podnietiť ekonomické aktivity vhodnou daňovou reformou a menovou politikou. Komplikovaná rovnica alebo začarovaný kruh, v ktorom sa budeme musieť vedieť obracať. Člen Fiškálnej rady Vladimir Vukčević naznačuje, že aj od horšieho môže byť horšie. Nejde len o oznámené 15-percentné zdraženie elektrického prúdu alebo pokles hodnoty dinára. Nie je vylúčený ani rast daní, predovšetkým DPH, ak vláda nebude dôsledná v realizácii reforiem, predovšetkým pri zmenšení platov zamestnaným vo verejnom úseku a penzií a zmenšení subvencií verejným podnikom. Pre už spomínaný menší dopyt, znamenajúci menšiu produkciu a zárobok súkromníkov, netreba vylúčiť ani prepúšťania v tomto úseku. Nie je dokonca vylúčené ani ďalšie redukovanie platov a dôchodkov. Môže k tomu prísť, ak vláda v tomto roku

neprepustí okolo 10 000 ľudí vo verejnom úseku a nezmenší subvencie poľnohospodárom o 50 miliónov eur. Pretrvávajúcim problémom sú aj podniky v prestavbe štruktúry, ktoré zostali bez ekonomickej perspektívy. Na strane druhej, zostáva nám vrúcne priať, aby sa zvyšok zamestnancov vo verejnom úseku mohol zamestnať v tom súkromnom, aby sa objavila možnosť pokračovania vo výstavbe Južnej vetvy, aby sme predali smederevskú železiareň, aby ceny potravín boli stabilné, aby klesli úroky na úvery, predpokladom čoho je väčšia dôvera cudzích investorov do programu vlády. Suma summarum – záplava problémov, znamenajúca dnes i akési svetielko mihajúce na konci tunela, ale i naznačujúca nové štrajky a drámy. Mohlo ich byť o poznanie menej, keby náročné reformy vyštartovali vtedy, keď mali, po vzniku prvých globálnych problémov, a nie v minútku do hodiny dvanástej. Alebo táto už odbila? • TÝŽDEŇ •

SVET V ROKU 2014 (4)

Ebola valcuje svet

 LETMO

Oto Filip

Tolerancia

a nedostatok kultúry možno označiť, keď dakto vstúpi do takmer plného kupé vo vlaku v stanici bez pozdravu a sadne si na akože voľné miesto, lebo si človek predtým sediaci na ňom práve odskočil kúpiť si cigarety. Je vôkol nás aj mnoho neohľaduplnosti, aj v týchto dňoch sviatkov. Pokoj Štedrého večera párkrát narušili telefonáty. Nešlo o žiadne blahoželanie. To sa len akési predávajúce snažili, aby ste si všimli ich ponuku a akési reklamné poukážky. Ak sa o tieto, akoby drobné mrzutosti postarali jednotlivci, sú aj nedopatrenia iné a širšie. Rovno na Vianoce jedna z našich renomovaných mediálnych asociácií usporiadala v Belehrade viachodinový seminár o téme nanajvýš dôležitej – implementácii nových • TÝŽDEŇ •

mediálnych zákonov. Účastníci boli viacerí experti, ktorí ozrejmovali, čo blízka budúcnosť prinesie ohľadom uplatnenia Zákona o informovaní a médiách, ako aj Zákona o elektronických médiách. Za akúsi poľahčujúcu okolnosť možno usporiadateľovi zobrať to, že sa semináre tohto druhu budú konať aj v čase povianočnom a ponovoročnom aj v iných mestách. Tolerancia je pekné slovo, ešte krajší skutok. V dobe uponáhľanej a plnej problémov často je prostriedkom, pomáhajúcim zdolávať ju ľahšie. Tá pozornosť a ohľad na iného vôbec nestojí veľa. Len štipku úsilia umožňujúceho, aby sa aj ten, kto ju akceptuje a uplatňuje, aj ten, na ktorého sa vzťahuje, cítili predsa lepšie. Veď aj to je kultúra – správania sa.

kalifát. Onedlho začal vysielať videá o krutých popravách amerických, britských a iných novinárov a humanitárnych pracovníkov, hroziac zároveň Amerike útokmi. Washington spolu so spojencami zareagoval na to leteckými náletmi na pozície fundamentalistov na severe Iraku, potom aj Sýrie. Americký prezident Barack Obama nemal to vlani vôbec ľahké. Okrem vyhlásenia vojny Islamskému štátu bol prinútený vrátiť časť vojska do dosť nepokojného Iraku, predĺžil pobyt vojenských jednotiek v Afganistane, začal bombardovať časti Sýrie a účtovať s obvinenými z terorizmu. USA zasiahli aj rasové nepokoje, tiež ťažký škandál vzťahujúci sa na správanie sa príslušníkov agentúry CIA k väzňom v tajných väzniciach vo svete. Jeho strana prišla o väčšinu v obidvoch snemovniach Kongresu, no predsa to nebol celkom neúspešný rok. Hlavne preto, lebo Obama na sklonku roka schválil dve pozoruhodné rozhodnutia:

ilegálnym imigrantom povolil zostať v USA a zlepšil diplomatické vzťahy s Havanou. V druhej polovici decembra 2014 rok a pol tajných rokovaní medzi USA a Kubou vyvrcholil prvou priamou komunikáciou medzi prezidentmi oboch krajín od roku 1961. Dohodli sa na postupnom obnovení diplomatických vzťahov, znovuotvorení ambasád a zrušení amerického obchodného embarga voči Kube. Rául Castro a Barack Obama oznámili svojim občanom tieto historické zmeny v stredu 17. decembra v priamom prenose. USA a Kuba sú ideologickými nepriateľmi od revolúcie z roku 1959, ktorou sa dostal k moci Fidel Castro. Škoda len, že dva štáty potrebovali viac ako pol storočia, aby sa presvedčili, že izolácia nefunguje a že nastal čas na zmeny a nové prístupy. (Dokončenie v budúcom čísle: Skúšky roku súčasného)

INÝ NÁHĽAD

j keď Ukrajina, o ktorú sa celý rok bili Rusi a vyvinutá Európa, bola bezpochyby vlani celosvetovou témou číslo 1, zďaleka nebola drámou jedinou. Menom tej ďalšej je ebola. Koncom decembra skupina výskumníkov zistila, ako sa začala epidémia tejto choroby v západnej Afrike: malý chlapec sa hral v bútľavom strome, kde žili infikované netopiere. Bádatelia totiž skúmali oblasť v juhovýchodnej Guinei, kde pred vyše rokom ochorel a zomrel dvojročný chlapček, ktorý sa tak stal prvým známym prípadom súčasnej epidémie, najhoršej doposiaľ zaznamenanej v dejinách. V roku 2014 usmrtila takmer 8 000 ľudí len v západnej Afrike. Najviac zasiahnutými krajinami sú Guinea, Sierra Leone a Libéria. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ešte pred mesiacom oznámila v súvislosti s pokračujúcou epidémiou, že v zá-

padnej Afrike už eviduje viac ako 15 000 nakazení. K jednotlivým úmrtiam na smrteľnú vírusovú chorobu došlo aj vo viacerých krajinách na iných kontinentoch. Ebole sa nevyhla ani Európa: jej prvá obeť na starom kontinente umrela 12. augusta v Madride. Koncom novembra generálny tajomník OSN Pan Ki-mun povedal, že by smrtiaca epidémia eboly mohla byť ukončená do polovice tohto roku, za predpokladu, že sa urýchlia súčasné svetové snahy v tomto smere, vrátane vyslania väčšieho počtu špeciálnych zdravotných tímov do zasiahnutých oblastí. Zostáva dúfať, že sa tieto snahy vydaria a že sa choroba sužujúca mnohé časti dnešného sveta, spôsobujúca najväčšie ohrozenia zdravia v modernej ére, predsa dostane pod kontrolu. V záznamníku svetového zla bol i Islamský štát, ktorý sa v auguste zmocnil časti územia Iraku a Sýrie a vyhlásil tam rovnomenný

Ďuro Varga

Oto Filip

2 /4629/ 10. 1. 2015

Slovensko Udalosti, čo zviditeľnili Slovensko v roku 2014

KRAJINU POD TATRAMI REZONOVALA V ZAHRANIČNÝCH MÉDIÁCH NAJMÄ VĎAKA VOĽBÁM, ŠPORTOVCOM, ALE AJ TRAGÉDIÁM

Rastislav Boldocký

ko sa svet vlani pozeral na päťmiliónové Slovensko? Zrejme sa to najlepšie dozvieme sledovaním zahraničných médií. Vybrali sme pre vás preto udalosti, v súvislosti s ktorými sa meno krajiny pod Tatrami vlani v svetovej tlači a televíziách skloňovalo najčastejšie. Pri výbere sme brali ohľad najmä na to, aby udalosť mala globálny dosah, ale aj aby rezonovala čo najdlhšie. NOVÝ PREZIDENT Voľby hlavy štátu sú síce vždy povinnou jazdou pre svetové agentúry a médiá, ale tie marcové na Slovensku si vyžiadali aj dodatočnú pozornosť. Dočkali sa totiž prekvapivého víťaza. Hoci v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo viedol premiér Robert Fico, nakoniec sa pomerne presvedčivo novým prezidentom v marci stal nezávislý kandidát Andrej Kiska. „Napriek tomu, že Andrej Kiska nemá žiadne pred-

Robert Fico

chádzajúce politické skúsenosti, dokázal zvíťaziť nad silným premiérom,“ zdôraznila britská televízia BBC. Rakúska ORF zasa za oveľa väčšie prekvapenie ako Ficovu prehru označila veľký rozdiel medzi oboma rivalmi – vyše 400 000 hlasov. No a český denník Mladá fronta DNES dokonca takýto vývoj hodnotila mimoriadne pozitívne a zdôraznila, že Česi

www.hl.rs

Andrej Kiska

môžu takýto volebný výsledok Slovákom závidieť. Mimochodom, Slovensko sa do povedomia európskej verejnosti dostalo aj vďaka ďalšiemu hlasovaniu. V májových eurovoľbách bola tu účasť len trinásť percent, čo je najmenej zo všetkých členských krajín.

VÍŤAZSTVO NAD ŠPANIELSKOM Slovensko aj vlani už tradične pozitívne zviditeľ- AeroMobil ňovali športovci. Biatlonistka Anastasia Kuzminová na olympijských hrách v Soči obhájila zlato v šprinte, cyklista Peter Sagan opäť získal zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov na prestížnej Tour de France. Hokejista Marián Gáborík zasa so svojím tímom Los Angeles Kings vyhral Stanleyho pohár, ktorý udeľujú víťazovi kanadsko-americkej NHL.

UKRAJINSKÁ KRÍZA Po prepuknutí občianskej vojny na Ukrajine sa časť pozornosti svetovej verejnosti upriamila aj na Slovensko ako susednú krajinu. Z geopolitického hľadiska je významný najmä tranzitný plynovod na jeho území, ktorým sa ruský zemný plyn prepravuje do Európy. Miroslav Stoch Aj preto svetové médiá vo No asi najviac zo všetkých veľkom citovali slová slovenského premiéra Roberta Fica, ktorými úspechov v zahraničnej tlači otvorene kritizoval politiku sank- zarezonovalo jesenné kvalificií Európskej únie voči Rusku. kačné víťazstvo futbalistov nad „Nesúhlasíme s takouto sankčnou mimoriadne silným Španielskom. vojnou. Sankcie nikam nevedú, Slováci v Žiline zdolali favorita nemôžu byť našou politikou, výsledkom 2 : 1. „Gól v závere v môžu byť prostriedkom politiky,“ podaní Miroslava Stocha ukončil zdôraznil niekoľkokrát v auguste. osem rokov a 36 zápasov trvajúcu Tiež si na stretnutí predstaviteľov neporaziteľnosť Španielov v kvaEÚ vyhradil právo odmietnuť lifikačných bojoch a zabezpečil sankcie, ktoré by poškodzovali Slovákom slávne víťazstvo,“ uviedol napríklad server uefa.com. národné záujmy SR. Už v septembri však Slovensko „Španieli sa zosmiešnili,“ hlásal spustilo reverzný tok plynu na zasa nemecký Bild. Ukrajinu, čím jej pomohlo popasovať sa s ruským embargom. LIETAJÚCE AUTO V roku, keď slovenskí vedci Bratislava tak jednoznačne ukázala, na ktorej strane v sankčnej upozorňovali na nebezpečné krátenie štátnych výdavkov, vojne stojí.

Informačno-politický týždenník

o jednom slovenskom vynáleze písali takmer všetky svetové médiá. Ide o lietajúce auto, ktoré na konferencii inovácií Pioneers Festival vo Viedni predviedol dizajnér Štefan Klein s investorom a spoluzakladateľom Jurajom Vaculíkom. AeroMobil 3.0 bude schopný prepraviť dvoch ľudí. Vozidlo je dlhé šesť metrov a je postavené z uhlíkových vlákien. Maximálna rýchlosť na ceste je stošesťdesiat kilometrov za hodinu, letieť vie dvestokilometrovou rýchlosťou. Cena by sa mala pohybovať na úrovni športových áut. Na produkciu bude AeroMobil pripravený v roku 2016 alebo 2017. Britský denník Guardian písal o projekte zo Slovenska ako o najvyspelejšom modeli lietajúceho auta vôbec. ÚMRTIA A TRAGÉDIE Už vo februári si svetové médiá všimli smrť 96-ročného bývalého komunistického vodcu Vasila Biľaka, ktorý v roku 1968 podporil sovietsku intervenciu. V septembri zasa aj v zahraničí zarezonovala samovražda bývalého hokejového majstra sveta, 42-ročného Miroslava Hlinku. Zrejme najviac mediálneho priestoru dostal júnový teroristický útok na osemtisícovke Nanga Parbat. Asi pätnásť ozbrojencov prezlečených do uniforiem bezpečnostných síl prepadlo základný tábor v severopakistanskej oblasti Gilgit-Baltistán. Medzi jedenástimi obeťami útoku boli aj dvaja špičkoví slovenskí horolezci Peter Šperka a Anton Dobeš. Inak vlani o život prišli aj dvaja ďalší slovenskí horolezci. V októbri v Nepále na hore Dhaulágirí zabila lavína Jána Matláka a Vladimíra Švancára. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Štvrtina rozpočtu na vzdelávanie ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

oslednú schôdzu v roku 2014 predseda ZO Báčsky Petrovec Rajko Perić zvolal na pondelok 29. decembra. Do rokovacieho programu 23. zasadnutia zaradili aj výborníkom Radomirom Zotovićom navrhnutý bod vzťahujúci sa na aktuálny postup komasácie v B. Petrovci. Predsa najviac času na zasadnutí výborníci venovali rozprave o rozpočte na rok 2015. Návrh obecného rozpočtu ako presnejší a rozpracovanejší od všetkých doterajších zhodnotil obecný náčelník pre financie Boško Bogunović. Podľa jeho slov vypracovaný je v súlade s európskymi predpismi a obsahuje osemdesiat strán písaného materiálu, kým doterajšie boli také šestnásťstranové. Predseda obce Pavel Marčok poukázal na sociálnu položku v rozpočte, ktorá je v hodnote viac ako 40 miliónov dinárov. Na vzdelávanie je plánovaná štvrtina rozpočtu obce a dosahuje sumu viac ako 100 miliónov dinárov. Na rozvoj poľnohospodárstva je určených 40 a na rozvoj športu a kultúry 45 miliónov. Celkové rozpočtové príjmy na rok 2015 dosahujú 446 miliónov. Do návrhu rozpočtu neboli zaradené prostriedky na kapitálne investície, ako je vybavenie telocvične v Petrovci, výstavba telocvične v Hložanoch,

kanalizačné potrubie z Kulpína, bazén v Maglići a kanalizácia v Petrovci. V diskusii o návrhu rozpočtu výborník Karol Werle poukázal, že je z transferových prostriedkov na výstavbu kanalizácie v Petrovci, ktorá sa podľa jeho slov stavia sto rokov ako Babylonská veža, plánovaných iba 5 miliónov dinárov. A podobne sú z transferových prostriedkov plánované aj ďalšie investície v obci, ako sú studne v Hložanoch a v B. Petrovci. Po dlhšej rozprave, v ktorej odzneli aj pochvaly, aj kritiky, obecný rozpočet bol schválený. Bez diskusie výborníci schválili zmeny lokálnych administratívnych poplatkov a úhrad za služby, ktoré vykonáva lokálna samospráva, potom program hospodárenia VP pre komunálne a bytové práce Komunalac Maglić a Progres Báčsky Petrovec na rok 2015. Bez diskusie schválili aj Stratégiu udržateľného rozvoja Obce Báčsky Petrovec a podporili záver Rady MS Maglić o prinavrátení poľnohospodárskeho pozemku v k. o. Maglić na základe zákona o reštitúcii. Informáciu o komasácii v k. o. Petrovec podal predseda Komisie pre komasáciu Marko Govorčin. Po tretej fáze postupu komasácie – rozdelení pozemkov poľnohospodárom, na adresu komisie prišlo 170 pripomienok občanov, ktoré sa

vzťahujú tak na samotné pozemky, ako aj na čistenie parciel od porastov. Ako vysvetlil predseda komisie, 95 percent účastníkov komasácie nemalo pripomienku na postup komasácie, hoci sa to v niektorých médiách inak prezentovalo. Komisia v posledných mesiacoch pôsobenia mala problémy s financovaním, presnejšie s výplatou členov komisie. Zhromaždenie schválilo i lokálny akčný plán na zlepšenie postavenia utečencov na obdobie rokov 2014 až 2017, potom správu o realizovaných aktivitách a lokálny akčný plán pre mládež na obdobie rokov 2014 – 2019, ako aj plán aktivít pre mladých na rok 2015. Založená bola i Rada pre zdravie Obce B. Petrovec. Zo Školskej rady ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch odvolali Marienu Kolárovú a na jej miesto vymenovali Marínu Kriškovú. Záverom výborníci schválili i správu o realizácii programu práce Zhromaždenia obce B. Petrovec na rok 2014. V rámci výborníckych otázok Radomir Zotović položil otázku ohľadom vracania súdnej jednotky do B. Petrovca. Výborníčka Anna Boldocká-Ilićová mala dve otázky: Aká je situácia s vymiestňovaním stánkov vedľa novostavby obchodného domu v Petrovci a ohľadom skládky nebezpečného odpadu v Petrovci, proti ktorej občania píšu petíciu?! Túto otázku položil i Karol Werle a žiadal si písomnú odpoveď od predsedu obce. Výborník Jaroslav Andrášik pochválil prácu Policajnej stanice v Petrovci a zaujímal sa, či je možné zjednodušiť postup prihlasovania dočasného pobytu zahraničných turistov v obci.

ZAČIATOK VÝSTAVBY NOVEJ BYTOVKY V CENTRE STAREJ PAZOVY. V stredu 24. decembra 2014 v Ulici Cyrila a Metoda 6 (vo dvore) položili základný kameň obytnej budovy so 68 bytmi, do ktorých sa majú nasťahovať slobodné matky (resp. otcovia), rodiny s osobami s invaliditou a mladé manželské páry so skromnými príjmami. Základný kmeň položili Đorđe Radinović, predseda obce, Miroslav Jovanović, riaditeľ Obecnej stavebnej agentúry, a Dušan Inđić, pokrajinský poslanec. Na výstavbu budovy Staropazovská obec zabezpečila pozemok a hodnota prác je 89 miliónov dinárov. Ako povedal M. Jovanović, ide o jeden z prvých veľkých projektov OSA, výsledkom ktorého bude moderná štvorposchodová budova so solárnymi kolektormi.



Kovačica Pre najmladších. Už tradične koncom roka Obec Kovačica usporadúva predsviatkové posedenie s mladými rodičmi. Organizátori v čele s predsedom obce Miroslavom Krišanom 29. decembra 2014 v Turistickom sídlisku Relax v Kovačici odovzdali po 20-tisíc dinárov každému občanovi Kovačickej obce, ktorý sa narodil v období od 1. januára do 5. decembra 2014. V uvedenom období sa narodilo 155 detí, čo je v porovnaní s rokom 2013 o 18 detí menej. V Kovačici na svet prišlo 40 detí, v Padine takisto 40, v Debeljači 26, v Crepaji 31, v Uzdine 6, v Samoši 3 a v Idvore na svet prišlo 9 novorodeniatok. Gratulácie, chartu o vstupe medzi občanov Kovačickej obce a peňažné dary pre najmladších odovzdali zástupca predsedu obce Laszlo Vidač a náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Jarmila Ćendićová so spolupracovníkmi. xxx Pre učiteľov. Koncom decembra 2014 v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax usporiadali slávnosť, na ktorej pri príležitosti ukončenia školského roka 2013/14 a jesenného polroku v školskom roku 2014/15 osvetovým pracovníkom z územia Kovačickej obce odovzdali novoročné darčeky. Predseda Športového zväzu obce Kovačica Vasile Stoja odmenil športovou súpravou profesorov telesnej výchovy, pokým osvetovým pracovníkom, ktorí sa podieľali na príprave žiakov na republikové súťaže z rôznych vyučovacích predmetov, vedúca oddelenia pre spoločenské činnosti Jarmila Ćendićová odovzdala prenosové počítače, čiže tablety.

a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

2 /4629/ 10. 1. 2015

A. Ch.

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili rozpočet na bežný rok Elena Šranková

o hodinovom meškaní a pridaní 60 bodov do rokovacieho programu koncoročného zasadnutia výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad sa pustili do práce a prerokovali 87 bodov. Na tlačovej konferencii pred začiatkom zasadnutia, ktoré bolo v pondelok 29. decembra 2014, oboznámili novinárov s formovaním novej výborníckej skupiny Ivica Dačić – SPS – PUPS – JS – NDP – Za Nový Sad. V tejto skupine je i výborníčka z Kysáča Anna Vozárová. Výborníci DS a LSV oznámili, že nemali nadostač času na preštudovanie návrhu rozpočtu,

ani na podanie doplnkov. Po viachodinovej rozprave vládnuca väčšina schválila mestský rozpočet na rok 2015 v hodnote 19 961 608 234 dinárov. Za rozpočet hlasovalo 46 výborníkov, 13 bolo proti a 6 sa nezúčastnilo v hlasovaní. V úvodných poznámkach k návrhu rozpočtu člen Mestskej rady poverený financiami Dejan Mandić povedal, že príjmy sú nižšie v porovnaní s rokom 2014, ale napriek tomu rozpočet by mal zabezpečiť fungovanie a rozvoj mesta v roku pred nami. Ako povedal, k zníženiu príjmov príde v dôsledku zníženia hodnoty pôdy a nehnuteľností, a tým aj výšky dane. Na investície

v roku 2015 z rozpočtu plánujú vyčleniť 24 percent prostriedkov, čiže necelých 4,2 miliardy dinárov. K tej sume treba pripočítať prostriedky na kapitálne investície plánované v programoch verejných komunálnych podnikov a mestských ustanovizní, takže sa vlastne na investície vyčlení 30 percent prostriedkov. Ako v diskusii uviedli výborníci DS, predložený rozpočet je „novoročným zoznamom želaní“, ale nie občanov, lež verejných podnikov a ich vedení. Nastolili otázku, prečo sa dávajú miliónové subvencie podnikom Čistoća a Lisje, v ktorých sa mali realizovať programy revitalizácie. Výborníci SRS zhodnotili,

že mesto naďalej bude živoriť a že ho očakáva ešte horšie obdobie než v prechádzajúcich dvoch rokoch. Opoziční výborníci takisto poznamenali, že nikto nezodpovedal za to, že sa neminuli peniaze z minulých rokov, ktoré sa mohli zaradiť do sociálnej časti rozpočtu. Výborníci na pondelkovom zasadnutí rokovali aj o ročných programoch investičných aktivít a o hospodárení mestských verejných podnikov a ustanovizní kultúry. Zaoberali sa aj voľbou riaditeľov Spensu a Zoohigijeny, tiež úradujúceho riaditeľa VKP Put, ako aj rozhodnutím o rozšírení mestskej prokuratúry.

ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Šetriť, ale nie na úkor investícií Anna Lešťanová

priebehu posledných deväť dní minulého roka výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova absolvovali dve zasadnutia. Na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 23. decembra, schválili tretí opravný rozpočet na rok 2014, ktorý podľa Vojislava Đekića, náčelníka obecného Oddelenia pre financie, bol následkom zníženia platov vo verejnom úseku. Na zasadnutí 31. decembra nasledovalo schválenie rozhodnutia o rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2015. Celkový objem rozpočtu je 2 970 478 000 dinárov, z čoho príjmy rozpočtu sú stanovené v sume 2 844 456 000 dinárov a vlastné príjmy predškolských ustanovizní a ustanovizní kultúry sú 126 022 000 dinárov. Celkové výdavky sú stanovené v hodnote 2 844 456 000 dinárov. Predseda ZO Stará Pazova Radoje Blagojević nový rozpočet zhodnotil ako racionálny, s reálnymi výdavkami a zameraný na šetrenie, ale nie na úkor investícií. Úspory sa odzrkadlili hlavne v platoch zamestnaných v obecnej administratíve

www.hl.rs

a vo verejných podnikoch. Ďalej uviedol, že z hľadiska investičnej časti rozpočet na rok 2015 je veľmi ambiciózny. Na zasadnutí výborníci väčšinou hlasov schválili programy hospodárenia a finančné plány pre tieto verejné podniky: Direkciu pre výstavbu Obce Stará Pazova, Vodovod a kanalizácia, Čistoću, RTV Stará Pazova, Obecnú bytovú agentúru a Urbanizam. Výborníci zrušili platnosť rozhodnutia o zavedení športovo-kultúrneho dinára, ako aj aktov, ktoré sa vzťahujú na zlúčenie Urbanizmu a Direkcie pre výstavbu obce. Tajným hlasovaním za nového člena Obecnej rady namiesto Biljany Glišićovej vymenovali Miroslava Stanisavljevića z Belegiša. Výborníčka Rada Žugićová informovala zhromaždenie, že sa v mene Hnutia socialistov Gorana Marinkovića stala národnou poslankyňou, a výborníčka Dragana Stevićová povedala, že iniciatívu k utvoreniu ženskej výborníckej skupiny podporili všetky výborníčky ZO Stará Pazova, bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Na poslednom vlaňajšom

Informačno-politický týždenník

zasadnutí, ktoré sa konalo 31. decembra, 36 výborníkov staropazovského lokálneho parlamentu uvoľnilo z funkcie Dr. Radu Inđića, riaditeľa DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, kto-

rý pre odchod do dôchodku podal demisiu. Za úradujúceho riaditeľa na šesť mesiacov vymenovali Dr. Aleksandra Omerovića, špecialistu internej medicíny zo Starej Pazovy.

NOVÁ SANITKA PRE STAROPAZOVSKÝ DOM ZDRAVIA. Na sklonku roka 2014 predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović slávnostne odovzdal kľúče nového vozidla na prepravu chorých na obličky riaditeľovi Dr. R. Inđićovi. Nové vozidlo umožní pacientom lepšiu a bezpečnejšiu prepravu na dialýzu. To je inak druhá sanitka kúpená spoločnými silami Obce Stará Pazova a zdravotníckej ustanovizne. Jej hodnota je štyri milióny dinárov. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

NA 27. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Menej peňazí ako vlani Juraj Bartoš

akmer v hodine dvanástej, opozičníci by povedali, že už keď poludňajší zvon zmĺkol, výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka schválili rozpočet na rok 2015. Do obecnej pokladnice by sa v tomto roku malo vliať súhrnne 1,393 miliardy dinárov. V utorok 30. decembra 2014 pri „cifrovaní torty“, z ktorej lokálna samospráva bude po kúsku ukrajovať a dávať konzumentom obsahu obecného mešca, nevládlo žiadne slávnostné ovzdušie ani svornosť. Opodstatňujúc navrhnutý rozpočet predseda Obce Báčska Palanka Aleksandar Đedovac síce uznal, že je reštriktívny, ale poznamenal, že zároveň je predsa aj investičný, keďže „na investície je určených 300 miliónov dinárov“. Dodal ešte, že

Hlasovanie na poslednej vlaňajšej schôdzi ZO Báčska Palanka

sa z pokladnice rovnomerne bude odvádzať na potreby mesta a dedín Báčskopalanskej obce, a že pri jeho príprave mali na zreteli aj sociálne otázky. Najviac kritických slov na adresu navrhnutého rozpočtu vyslovili vedúci opozičných výborníckych skupín. Ranko Marjanov (Demokratická strana) uvádzajúc

jeho nedostatky o. i. poukázal na skutočnosť, že aktuálny rozpočet váži menej než ten na predchádzajúci rok (1,539 miliardy din.) a na rok 2013 (1,537 miliardy din.) Osobitne zazlieval autorom rozpočtu fakt, že na zdravotníctvo vyrubili takmer rovnakú sumu ako rok predtým, hoci „obyvateľstvo starne a čoraz

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Nedostatok lekárov ohrozuje zdravotnú službu Vladimír Hudec

a úvod 23. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište 29. decembra 2014 predseda zhromaždenia Rade Klašnja informoval výborníkov, že jediný výborník LDP Dušan Ćuk prestúpil do výborníckej skupiny SNS, ktorá teraz počíta päť výborníkov, zatiaľ čo LDP zostala bez predstaviteľa v tomto zhromaždení. V pokračovaní výbornícka väčšina schválila stratégiu rozvoja sociálnej ochrany v obci na obdobie rokov 2015 až 2020. Podľa slov riaditeľky obecného strediska pre sociálnu prácu Đurđevky Tafrovej stratégia má pomôcť, aby občania zostali žiť na území obce, zabezpečiť kvalitnejšie služby sociálnej ochrany a zvýšiť stupeň tolerancie voči citlivým a marginalizovaným skupinám občanov. Najdôležitejšou úlohou v nastávajúcom období bude modernizácia jestvujúcich a zavádzanie nových • ĽUDIA A DIANIA •

kvalitných služieb sociálnej ochrany. Základné strategické ciele v tejto oblasti sú: zmenšenie chudoby, resp. zlepšenie sociálneho postavenia občanov, rozvoj účinnejšej sociálnej ochrany zodpovedajúcej potrebám občanov a opatrenia, ktoré umožnia prekonávanie neprajného sociálneho postavenia užívateľov peňažnej podpory. Zhromaždenie schválilo aj tretí opravný rozpočet, ktorým sú určené konečné príjmy a výdavky obecnej pokladnice v roku 2014 v sume 447 miliónov dinárov. Vedúci rozpočtovej služby Jozsef Boros informoval, že rozpočet bude vyšší od toho plánovaného druhým opravným rozpočtom predovšetkým pre zvýšenie príjmov z dane z majetku. V posledných mesiacoch z tohto zdroja do obecnej pokladnice namiesto plánovaných 5,5 milióna sa totiž vlialo 18 miliónov dinárov. Hneď potom výborníci väčšinou hlasov schválili aj rozpočet

na rok 2015, ktorý v porovnaní s minuloročným bude nižší o 5 miliónov a stanovený je v sume 442 miliónov dinárov. Ako konštatovali, rozpočet je stabilný už aj preto, že očakávané príjmy z iných úrovní sú nižšie ako vlastné príjmy obce z daní a iných zdrojov. V pokračovaní podporu väčšiny výborníkov získali programy hospodárenia a finančné plány obecnej knižnice, obecného kultúrneho strediska, predškolskej ustanovizne, Strediska pre sociálnu prácu, VKP Polet, Obecnej organizácie Červeného kríža. Pri tejto poslednej však na návrh predsedu obce Milana Selakovića z finančného plánu vyradili položku, ktorú ČK plánoval získať z obecnej pokladnice v sume dvoch miliónov dinárov na výstavbu skladu pre potraviny. Hoci nepoprel potrebu vystavať daný objekt, predseda vyjadril mienku, že najprv treba ukončiť objekt európskeho strediska

viac potrebuje zdravotné služby“. Dragan Bozalo (Srbská radikálna strana) prízvukoval, že bazény, na ktoré sa už predtým začalo vyčleňovať, jednoducho „zmizli z rozpočtu“. Zazlieval vládnucej koalícii, že spravidla zamietala doplnky a návrhy, respektíve, že „nevyčlenila ani dinár na rozvoj obce“, a podčiarkol, že „aj tento rozpočet vypracovala SPS“. Viacerí výborníci zazlievali obecným predákom nepatrné zvýšenie prostriedkov na šport a prízvukovali, že je nepochopiteľné, že sa uplynulý rok obišiel bez tradičného vyhlásenia športovcov roka. Len čo sa 27. schôdza začala, jeden z aktívnejších výborníkov Socialistickej strany Srbska Radenko Pojužina podal neodvolateľnú demisiu na členstvo v SPS „z čiste morálych dôvodov“. Dragan Bozalo vyčítal čerstvej riaditeľke Televízie Báčska Palanka Vukici Ristić Sremac, že odmieta hosťovanie Vojislava Šešelja vo vysielaní TV BAP. Dodal, že už len absencia riaditeľky na schôdzach ZO „stačí na jej zmenu“. priateľstva v Hajdušici, ktorý je tiež v kompetencii ČK, a len potom začať výstavbu iného objektu, alebo prípadne vyhľadať iné primerané riešenie. Tajomník ČK Rade Mitrovski upozornil, že pre nedostatok skladu ČK už viac nebude môcť poskytovať potraviny ako humanitárnu pomoc, ale to nezmenilo stanovisko predsedu a výborníckej väčšiny. Schválený bol aj program práce a finančný plán Domu zdravia. Úvodom úradujúca riaditeľka Dr. Marija Markovićová povedala, že pre odchod dvoch lekárov na špecializáciu a ďalších dvoch do dôchodku cítiť nedostatok lekárov. Dodatočný problém spôsobuje to, že v tejto zdravotníckej ustanovizni nie je možné mať osobitnú pohotovostnú službu, takže s existujúcimi lekárskymi kádrami okrem riadnej práce musia zabezpečiť ešte aj 24-hodinovú službu. Predsa od Ministerstva zdravotníctva mienia požiadať o povolenie, aby zamestnali ďalších potrebných lekárov. Dovtedy sa musia snažiť s lekármi, ktorých majú k dispozícii zabezpečiť zdravotnú ochranu vo všetkých osadách obce. Tým čiastočne poskytla aj odpoveď na neskoršie položenú otázku, prečo v Hajdušici ako druhej podľa veľkosti osade v obci lekár nebude ordinovať od 26.12. 2014 do 8. 1. 2015, čiže bezmála pol mesiaca.

2 /4629/ 10. 1. 2015

Ľudia a diania ŠÍD

Ach, to parkovanie... Stanislav Stupavský

ie je, samozrejme, žiadnou novinkou, že aj Šíd zápasí s problémom parkovania motorových vozidiel v strede mesta, rovnako ako aj ostatné mestá, ale tento problém má aj druhú stranu mince. O tom sme sa rozprávali s kompetentnou osobou, ktorá túto problematiku pozná najlepšie. Zdenko Hrubík je zamestnancom VKP Standard, pracuje na vyberaní poplatkov za parkovanie, a takto sa zmieňuje: – V meste máme asi tri kilometre upravených parkovísk, prevažne v strede mesta a pred Domom zdravia. Pred športovou sálou je mestské parkovisko, na ktorom sa môže zaparkovať asi 100 vozidiel, a takisto je upravené parkovisko aj pri zelenom trhu, kde môže byť parkovaných asi 150 vozidiel. Na všetkých týchto upravených par-

Zdenko Hrubík na svojom pracovnom mieste na parkovisku pri zelenom trhu v Šíde

koviskách sa platí za parkovanie, okrem pred športovou sieňou. Cez deň sú však všetky parkoviská plné, takže mnohí vodiči nemajú kde parkovať, a preto používajú ulice Nikolu Teslu, Kneza Miloša a Aleksu Šantića. Už dvanásť rokov

som na tomto pracovnom mieste a poznám takmer všetkých vodičov, ktorí tu parkujú. Úprimne povedané, problém by sa dal riešiť aj tak, že by zamestnanci, ktorí bývajú neďaleko, do roboty chodievali pešo a nie autom.

TRADIČNÁ AKCIA STREDISKA SOCIÁLNEJ PRÁCE V KOVAČICI

Darčeky pre deti bez rodičovskej opatery Anička Chalupová

edzi úspešné aktivity Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici patrí aj tradičné vítanie deda Mráza, ktoré organizujú pre deti bez rodičovskej opatery v pestúnskych rodinách. Akciu usporiadali na sklonku roka 2014 v Dome kultúry Jozsefa Atilu v Debeljači, kde odznel aj príležitostný program. Spoluorganizátorom tohto podujatia bolo Miestne spoločenstvo Debeljača a debeljačský DK. Vďaka dlhoročnej spolupráci so SEAVC v Podlužanoch zabezpečili 250 balíkov pre deti v náhradných, sociálne slabých a ohrozených rodinách, ako i deti s mentálnym postihnutím. Ruky k tejto akcii priložila aj humanitárna nezisková organizácia

www.hl.rs

Je ozaj veľa tých, ktorí zbytočne robia problémy v parkovaní, lebo sa vyhýbajú plateniu, alebo nás klamú, že sa na parkovisku nemienia zdržiavať, alebo nás ignorujú, ale keď im necháme trestný lístok, okamžite sa idú sťažovať našim šéfom. Divné je aj to, že parkovisko pri športovej sále, ktoré nie je veľmi vzdialené od stredu mesta, je vždy prázdne a používajú ho iba vodiči, ktorí do Šídu prídu z okolitých dedín. Poznám našich ľudí a obávam sa, že sa nám tento problém sotva podarí riešiť bez toho, že sa zmeníme my sami. Problém parkovania je častou témou aj na zasadnutiach Zhromaždenia obce, lebo sa výborníci sťažujú na poľnohospodárske stroje parkované na ulici, následkom čoho vznikajú problémy nielen v parkovaní, ale aj v doprave. Doterajšie akcie nepriniesli uspokojivé výsledky. Ak chcú problémy s parkovaním v meste riešiť, výborníci musia vynaložiť veľké úsilie, lebo je jasné, že sa niečo bude musieť podniknúť. 56 detí bez rodičovskej opatery, ktorým rodinné teplo zabezpečuje 36 pestúnskych rodín vo všetkých osadách obce. Humanitárne podujatie sa už tradične koná niekoľko rokov a mnohí darcovia, sponzori a donátori už ani nečakajú na výzvu prispieť, ale to robia z vlastnej vôle a iniciatívy. Najväčšou odmenou pre organizátorov a podporovateľov tejto krásnej akcie bol veselý úsmev a radostný lesk v očiach detí.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Darčeky získané v humanitárnej akcii SEAVC v Podlužanoch priviezli do Kovačice už koncom novembra 2014

Adra z Nemecka, ktorá pre deti pripravila 90 balíkov. Spolu s početnými sponzormi akciu pravidelne

Informačno-politický týždenník

podporuje Červený kríž v Kovačici, ktorý tentoraz zabezpečil 70 balíkov. V Kovačickej obci je v súčasnosti

Novoročné balíky. Pri príležitosti novoročných sviatkov staropazovská lokálna samospráva zabezpečila balíky pre deti zo sociálne ohrozených rodín. Na sklonku roka vedenie obce v čele s predsedom Đorđom Radinovićom a v spolupráci s predsedami všetkých miestnych spoločenstiev rozdelilo okolo 1 500 balíkov. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

BÁČSKOPETROVSKÉ NOVINKY

Bude sa toxický odpad skládkovať v Petrovci? Jaroslav Čiep

lhšie sme na stranách nášho týždenníka sledovali diania a informovali o pokuse vybudovať skládku toxického odpadu v Kovačici. Zaznamenali sme aj to, že sa o podobnú skládku trochu neskoršie pokúsili aj „podnikatelia“ v Starej Pazove. V súčasnosti sa pálčivý problém v súvislosti so skladovaním tohto druhu odpadu nastolil aj v Petrovci. Dedinou už koluje občianska petícia proti skladovaniu toxického chemického odpadu v tomto prostredí. V priemyselnej štvrti v objekte niekdajšej prevádzky na farbenie metiel továrne Kooperatíva, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve v Business parku Báčsky Petrovec a ktorej priestory sa prenajímajú, sa totiž plánuje skladovanie to-

xického chemického odpadu zo širšieho regiónu. To pobúrilo Petrovčanov. Nechcú súhlasiť s tým, že sa v blízkosti ich príbytkov má zhromažďovať a – ako sa tvrdí – iba tranzitne skladovať tento druh odpadu, a preto prirodzene reagujú a občianskou petíciou sa snažia eliminovať takýto pokus. Ohľadom tejto témy zasadali aj členovia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Na – pre verejnosť – zavreté zasadnutie pozvali predstaviteľov podniku Higija z Pančeva, ktorý sa pokúša v Petrovci skladovať chemický odpad, ako aj obecnú Vznikne skládka toxického odpadu inšpektorku pre ochranu ži- v Petrovci? – ilustračná fotografia

votného prostredia. Pozvaní sa k danej téme vyjadrili každý zo svojho zorného uhla. Napriek ubezpečovaniu nádejných prevádzkovateľov, že majú zabezpečené medzinárodné štandardy v skládkovaní odpadu, nepodarilo sa im presvedčiť členov RMS, aby im dali zelenú. Práve o tom, že RMS zaujala záporné stanovisko k otázke skládkovania toxického odpadu v Petrovci a že úradným listom odporučila zamietnuť takú žiadosť aj oprávneným orgánom v obecnej správe a v lokálnom parlamente, v piatok 26. decembra 2014 hovoril predseda RMS Petrovec Ján Rybovič na tlačovej besede. Predseda RMS Petrovec okrem toho poznamenal, že v decembri na predminulom zasadnutí tohto telesa rokovali aj o ničivom požiari na dome rodiny Lačokovej v Ulici Janka Jesenského. V snahe pomôcť tejto rodine, MS sa podujalo zbierať pomoc od spoluobčanov, a to nielen finančné príspevky, ktoré uložia na účet Jána Lačoka, ale aj všetky dobrovoľné príspevky v tovare, obilí a vôbec v akejkoľvek manuálnej pomoci pri obnove domu.

STARÁ PAZOVA

Subvencie pre poľnohospodárov a dobytkárov Anna Lešťanová

a sklonku lanského roka v Starej Pazove v organizácii Oddelenia pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo prebiehalo podpisovanie zmlúv o subvencovaní poľnohospodárskej výroby. Predstavitelia obce podpísali zmluvy s poľnohospodármi a dobytkármi z územia Staropazovskej obce. Podľa slov Dragany Stojanovićovej, náčelníčky uvedeného oddelenia, Obec Stará Pazova v roku 2014 na základe Zákona o podnecovaní poľnohospodárskej výroby a rurálneho rozvoja, ako aj na základe Rozhodnutia o rozpočte obce na rok 2014, vypracovala Program podpory v • ĽUDIA A DIANIA •

uskutočňovaní poľnohospodárskej politiky a politiky rurálneho rozvoja. Tento program, ako povedala, realizujú so súhlasom Mi- Z podpisovania zmlúv v Starej Pazove nisterstva poľNa slávnosti z príležitosti podpinohospodárstva a ochrany životného prostredia. Po vypracovaní sovania zmlúv vo veľkej sieni tzv. programu nasledovalo vypísanie Bielej budovy 22. decembra 2014 súbehu na subvencovanie poľno- sa zúčastnil i Đorđe Radinović, hospodárskej výroby. Súbeh sa predseda Obce Stará Pazova, vzťahoval na prémie na poistenie ktorý vyjadril presvedčenie, že roľníckej výroby a na trovy ose- v nadchádzajúcom období v meňovania dobytka. Na súbeh obecnom rozpočte bude oveľa sa prihlásilo 136 potenciálnych viac prostriedkov na tieto účely. užívateľov prostriedkov, z čoho Ďalej v príhovore uviedol, že v rozhodnutí o rozpočte Obce Stará 126 vyhoveli podmienkam.

Pazova na rok 2015 sú plánované prostriedky aj na subvencovanie poľnohospodárskej výroby. Na subvencie v poľnohospodárstve v roku 2014 bolo vyčlenených 4,2 milióna dinárov. Podnetné prostriedky na poistenie roľníckej výroby stanovené sú v maximálnej sume 20 percent z prémie poistenia plochy do 100 hektárov.

2 /4629/ 10. 1. 2015

Ľudia a diania S JEDINÝM ŽIVÝM SLOVENSKÝM PARTIZÁNOM V ŠÍDE

Za čo bojoval Pavel Zorjan? Juraj Bartoš

Reč sa zasekla v hrdle. Akoby ho – zase raz – smrť preskočila. Nedozvedeli sme sa, ako a prečo si smrť vzala Pavla Červeňáka. Temer utajený povzdych nášho hostiteľa vyznieva ako škrípanie závory na bráne. Ani sa nepokúšame otvoriť ťažké dvere tmavej komnaty... Oddávame sa speneným vlnám, ktoré rozhojdávajú vratký člnok so zvyšnými už tak trochu obdranými spomienkami. Kam nás odvedú? – Keď sa rozpadla stará Juhoslávia na jar 1941, od vojakov, ktorí boli na úteku, kúpil som karabín (Každý vojak karabínu nosí na pleci...). Za 20 dinárov. Hneď som ho ukryl. Roku 1942 v Sote okupanti začali vraždiť Srbov. Vraví mi Lazo Verešević: Paľo, vidíš, čo sa robí...? Títo zabíjajú... Nech, reku, vravím mu, zabíjajú, ja sa nebojím! Mám karabín... On mne: Načo ti je karabín! Daj ho nám, partizánom... Tak som pušku zaniesol do Molovinu Pavlovi

iekdajších účastníkov odboja už prichodí hľadať „so sviečkou v ruke“. Pavel Zorjan sa narodil roku 1923. Našli sme ho v prvú sobotu vlaňajšieho septembra v jeho rodnom Šíde. Keď vypukla druhá svetová vojna, hovorí nám o štyri mesiace neskoršie Pavlov hlas z nahrávača, mal troch bratov, sestru a pevné odhodlanie: bojovať za slobodu. Dnes má dvoch synov (tretí ho predbehol na ceste do večnosti) a dcéru. Plus priehrštie spomienok na partizánske dni, o ktoré už má zá- – Čo všetko videli tie oči... ujem iba ak zopár nenapraviteľných mohykánov. Niekdajší partizán (Par- Nech sa páči, okoštujte, tieto tizan sam, tim se dičim...) upriamuje bobule sú bez zrnka chémie... svoje staručké oči priamo do duše Zem som prepísal mojej dcére; spolubesedníka. Tie oči... Kedysi ja som moje dotrval. o O o také hlboké... Čo tie všetko videli... K partizánom Pavel Zorjan odiKoľkokrát hľadeli smrti priamo do šiel roku 1943 a zostal s nimi do tváre? Len tak zažiaria, keď povie: – Musím sa vám pochváliť: ja konca vojny. Spolupracovať s som bohatý človek! Mám štyroch odbojármi však začal rok predtým. Prečo? vnukov a štyri pravnúčence... Občas ho vraj navštívia. Ako sa im len poteší srdce bojovníka, ako len vtedy dom, v ktorom už dávnejšie žije sám, ožije, ako sa rozdžavoce... Ako len bielou nehou zakvitne tvár muža, ktorý sa onehdy nepoddal okupantovi, a neklesá ani pod váhou nahromadených krížikov na chrbte; hoci... Pavla Zorjana stále krášli rezký krok, len zrak je už slabší; noviny, hovorí, nečíta. Nie je z tých, ktorí sa pochvália, že „nepoznajú doktora“, ale predpísané lieky, priznáva sa, berie, kým ho neomrzí alebo kým – Nech sa páči, zoberte si, odneste deťom a rodine. sa nepozabudne... – Ako čeľadníci odchádzali sme Červeňákovi. Asi bol Rusín, akiste – Nikam sa mi už nechce, deväťdesiaty druhý rok je na krku... na priadky k Vereševićovcom komunista, keď mal spojenie s čo si mám ešte žiadať... Vari len v Sote. Tam sme vtedy bývali. partizánmi... Vtedy som, vravím, nie zdravie! Každý deň čakám už Lazov Vereševićov brat už bol býval v Sote. Môj apko Čáni, maiba na ňu. Na tú, ktorá ani neviem medzi partizánmi, keď som sa terin otec, mali kedysi pri tejto koľkoráz bola pri mne tak blízko, ho raz, z ničoho nič, spýtal, prečo dedinke rybník, potom tam istý že som cítil jej dych. Zato vino- nezavolali aj mňa... Tak ma teda človek predával vodný mlyn – kúhrad som, vidíte, okopal, orezal, Lazo spojil s Pavlom Červeňákom pil ho môj otec. Mlyn bol takých vinič však nikdy nestriekam... z Molovinu... 150 – 200 metrov vzdialený od

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dediny, na okraji lesa. Odtiaľ som odchádzal všade, kde bolo treba, veď som dôkladne poznal všetky cestičky a chodníky: do Molovinu, Prnjavoru... Tam vtedy všetkých pobili; všetko spálili... Dávno, dávno to bolo... Lež spomienky na chvíle stretnutia so smrťou zostávajú do smrti. Ťažká závora nedovolí dosýpať soľ na ranu. Nepýtame sa na podrobnosti. Jas v očiach partizána ustupuje, zhasína, káže mlčať a počúvať... – Červeňáka zabili a karabín zobrali. Voľakto ho vyzradil... Spojenie s partizánmi som predsa neprerušil. Prv než som odišiel k partizánom, odnášal som listy: z Prnjavoru do Molovinu a Bapsky, potom Jelici Stanivukovićovej do Šídu; s ňou som blízko spolupracoval... Pravdaže, nasledovali dni, týždne, ba mesiace, keď smrť bola častým bodom na rokovacom programe odbojárov... Papuk, Krndija, Majevica... (Po šumama i gorama naše zemlje ponosne...). – Celú Fruškú horu som pochodil. Bol som v II. sriemskom oddiele (Písala mi, moja milá, do oddielu list...). Ten vlastne bol zberným strediskom, do ktorého prichádzali budúci bojovníci. Odtiaľ odchádzali do jednotlivých brigád; ja som odišiel do Batroviec. Zaradili ma do VI. brigády. Frušká hora je síce veľká, zato svet je malý, Slovák Slováka ak aj ihneď nezočí, tak ho zaraz pocíti... Lenže či sa mu ihneď aj prizná, to už je iná pieseň: – V tej istej brigáde boli ešte dvaja Šíďania: Ďuro Krnáč a Jano Stupavský, brat Paľa Stupavského. Ale neboli sme spolu, každý z nás bol zaradený do inej jednotky. Pamätám sa, ako to bolo, keď sme sa stretli. Zavolal som naň: Ó, Jano, si to ty...?! A on mne: Šta gledaš u mene? Šta vravíš!? Ja jemu: Jano, vari si sa zbláznil...? Či ma nepoznáš? Ja teba poznám, ty si Jano Stupavský, vás volajú Veljo... Ako ty vieš, ako ma... pozrel sa, konečne, na mňa a ja mu vravím: Ja som Paľo Kozov (moje pôvodné priezvisko bolo • ĽUDIA A DIANIA •

Koza)... No a tak sme sa dali do reči. Podobne som natrafil aj na Ďura Krnáča... Nikto sa nechcel priamo predstaviť, nesmelo sa povedať pravé meno... V mojej jednotke bol aj Pavel Rečník z Hložian... Priezvisko Koza...? Nie, nebolo partizánske. Tak sa naskutku kedysi volal otec Pavla Zorjana a jeho deti, prirodzene, tiež. Až po vojne, vraj: – Brat Jano raz vraví: To je hanba... Koza... Koza! Zmeníme si to priezvisko... Dáki naši príbuzní sa volali Zolianovci a pozmenili si priezvisko na Zorjan, tak sme si, asi pred štyridsiatimi rokmi, aj mi premenili priezvisko Koza na Zorjan. Inak vo vojne ma volali Soća. Miesta, ktoré Pavel – Soća spomenul, sú známe podľa tuhých bojov. Smrť tam kosila životy ako ostrá kosa klasy uprostred žatvy. S knedľou v hrdle posledný živý šídsky Slovák partizán tichým hlasom, ani čo by sme stúpali pomedzi nepriateľské stráže (Sred pušaka, bajoneta, straže oko nas...) pokračuje: – Ó... Tam toho bolo... Tam sa hynulo... Raz sme dostali informáciu, v bosutských lesoch, že na nás zaútočia tankami, že nás všetkých povraždia... Naši vravia, ideme na Papuk... Tam už boli partizáni, so šajkačami na hlavách, ale s tromi rožkami; o nich hovorili: Nose kapu sa tri roga, pa se bore protiv boga! Vyviazli sme, ani nevieme ako, z obkľúčenia. Ranený som nebol nikdy, obišlo ma... Všeličo som prežil, ale najkritickejšie bolo roku 1944 vo Vrdniku, odkiaľ bol veliteľ našej brigády. Keď mu v rodisku zavraždili otca, vydal povel, aby sme na Vrdnik zaútočili. Prekvapili sme nepriateľa, pochytali sme... ani neviem koľkých. Nepýtajte sa ma, čo s nimi bolo a ako bolo... Už len toľko vám poviem, že boli situácie, keď guľky kolo nás hvižďali ako osy... (Strieľa puška aj guľomet...). Ľudia, zasiahnutí, padali ako snopy. Zobrali sme ich, preniesli na bezpečné miesto. Keď prišli medicinári, ak ranený bol živý, ošetrili ho, odniesli do tyla, keď nebol živý, zostal tam... Koľko zabitých zostalo na bojiskách... o O o Bŕŕŕ... Zima nám, hľa, trošku ukázala zuby, a už sme z nej ner• ĽUDIA A DIANIA •

vózni, uzimení, prechladnutí. Hoci sa, ak vôbec musíme von, dobre oblečieme, poberieme sa do fujavice s hrejivou myšlienkou, že doma nás čaká dobre vyhriata izba a teplý obed či večera. Všetko, čo partizánom onehdy chýbalo, máme na dosah ruky,

som, sial a žal... Nebolo jednoduché zamestnať sa a nechcel som cudzie. Bol som roľník, vždy som sa snažil ísť do kroku s pokrokom. Postupne som sa vzmáhal; keď sa naskytla príležitosť, kúpil som traktor, aby sa mi robilo ľahšie než dovtedy koňmo...

– Tam bola stajňa a tu pálenica...

hoci, len čo je pravda, nie práve všetci a nie prráve rovnako. Z (pra) dávno proklamovanej rovnosti sa jedným dostalo za hrsť, iným za klobúk, podaktorým veru i za plné vrece; takže niektorí sú rovní, iní rovnejší a tí tretí naj... Nuž, ale... Vráťme sa k príbehu posledného živého šídskeho slovenského partizána. - V zime bolo najťažšie. Boli sme slabo oblečení, keď bolo možné, spávali sme v dedinských školách. V nich boli piecky, naznášali sme drevo, les bol všade okolo, dreva dosť. Ležali sme na podlahe na slame, oblečení, kto mal kabanicu, bol na tom lepšie, kto nemal, ten mrzol... Prikrývali sme sa po dvaja – traja jedným kabátom, len aby nám bolo teplejšie... Keď nám sedliaci doniesli jedlo, mali sme čo jesť, keď nedoniesli, tak sme hladovali. Neskoršie sme mali aj vlastnú kuchyňu; kuchári najčastejšie varili zemiaky... Dedinčania prinášali zemiaky a cibuľu, niekedy dokonca i sliepky; sem-tam sa nám podarilo v lese odstreliť dáku divinu... o O o Až sa vojna skončila, jedni sa z nej vrátili bohatší, iní chudobnejší... Partizán Pavel Zorjan neprofitoval. Bol a zostal poľnohospodár. – Nezamestnal som sa, oral

Hrdlačil Pavel Zorjan, drel, makal plnou parou, kým vládal, na nič sa nesťažoval, na nič nenadával. Díval sa, v rokoch vytúženej slobody, na život s otvorenými očami, ako sa onehdy, počas vojny, nebojácne a priamo po-

– Namiesto pušky – nožnice.

zeral do očí smrti. Až staroba zabúchala na dvere, začal sa, konečne, ohliadať po tom, čo mu, podľa zákona, patrilo. Musel nájsť dvoch svedkov (ešte že si pre nich

predtým neprišla sama smrť), ktorí potvrdili, že bol bojovník, dosvedčili, kde bol, aký bol... Nuž a tak aj on, ako tisíce jeho vojnových druhov dávno pred ním, získal bojovnícky prídavok. Aký je – taký je, je jeho. – Dvadsaťtisíc nie je veľa, ale nesťažujem sa, vyžiť sa dá... Teraz už zem neobrábam, nechal som si len dve reťaze pôdy a vinohrad pri dome. Tu v stajni, poďte dnu, som kedysi choval desať – dvanásť býkov. Tu som mal, hľa, pálenicu, tam vidíte, tie sudy boli kedysi plné vína, toto tu naukladané drevo som sám popílil a porúbal... Tvrdý oriešok je veru Pavel Zorjan. Čo všetko tento človek prežil, čo zažil, čo ho gniavilo, čo ho láskalo a čo fliaskalo... Napadlo vám niekedy – pýtame sa vo chvíli, keď nás, na rozlúčku, obdarúva plným košíkom šťavnatého sladkého sriemskeho hrozna – načo to vlastne všetko bolo...? – Pravdaže, a koľko ráz... Zišlo mi na rozum, ako som zostal živý tam, ako som prežil hentam, keď naša čata, tridsať – štyridsať ľudí, útočila a pätnásti – dvadsiati zahynuli... O podaktorých ani nevedno, kde a ako padli, kde zostali, keď sme museli ustúpiť. Lebo niekedy sme zvíťazili my, inokedy nepriateľ; kto prehral, musel cúvnuť. A že kedy som po oslobodení najlepšie žil? Teraz... Teraz žijem najlepšie. Hneď po vojne nebolo ľahko; otec nás mali piatich na krku a len jutro zeme... Čo vám poviem... bola to chudoba. Teraz mám všetko, čo mi načim. Lenže celkove, u nás – nie je dobre. O deväťdesiat percent je horšie ako po vojne. Po oslobodení bol aspoň dáky poriadok. Teraz si nikto nikoho neváži, jeden druhému podkladá nohu... Počas socializmu bolo super, kým bol Tito živý, keď sa pominul, tí, čo prišli po ňom, rozj...li Juhosláviu na šesť – sedem častí. Tak prečo sme bojovali?!

2 /4629/ 10. 1. 2015

Ľudia a diania ERDEVÍK

Radšej naň zabudnúť Oto Filip

apredovanie a stagnácia. Úspech a rozčarovanie. Výhody a nevýhody. Všetko to možno objaviť nielen v živote, ale aj v biznise. Účasť Erdevíčana

Miroslav Ďurka Miroslava Ďurku, prvej osobnosti spoločnosti Vitastil, pred koncom vlaňajšieho roku na belehradskom Veľtrhu etno potravín a nápojov možno brať ako konštantu. Lebo preň to ani zďaleka nebol prvý, a nebude ani posledný raz. A v čase súvah škoda neopýtať sa ho, čo priniesli a aké boli mesiace roku 2014? – Začnem tým, že sa mi tu na veľtrhu páči, ako aj vždy. No nepáči sa mi ten rok 2014. Bol veľmi zlý, taký ako nikdy predtým. A je tomu už dosť rokov, ako sa zaoberám výrobou slnečnicových semiačok. Poviem to takto: časť slnečnice zasiahla choroba zvaná sklerotíniové vädnutie, nastúpili dažde a iné extrémy počasia, takže sa stávalo i to, že sa aj ten zdravý od chorého nakazil. Následkom je, že niektorí zákazníci vypovedali odber jadierok, medzi ktorými je väčšina síce zdravých, no sem-tam sa objavia aj tvrdé a poškodené. A tie ťažko odstrániť. Existuje na to síce zariadenie pracujúce na princípe fotobuniek, no jeho cena je enormne vysoká: viac ako 70-tisíc eur. Našťastie, táto choroba zasiahla len jadierka. Keďže oleju nezavadzia, tak som sa naň viac orientoval, – vyzdvihuje erdevícky podnikateľ.

www.hl.rs

Vedomý si toho, že sú biopotraviny perspektívou tak zdravotnou, ako aj podnikateľskou, firma Vitastil sa plánuje zamerať aj na výrobu biopaštéty. Je to však náročný proces vyžadujúci si mnohé skúšky, certifikáty, potvrdenia, zlaďovania. Lebo pri vysokých teplotách a bez prísad prichádza aj k zmene pôvodnej chuti produktu: – Stále robíme, experimentujeme, hľadáme to najlepšie, čo zo slnečnice možno vyťažiť, – uvádza Mi- Stánok Vitastilu roslav. Vraví, že rok minulý by najradšej tomu je i odbyt. Jeho podnikateľzabudol. Lebo bolo ťažko zotrvať, ským heslom je, že si predovšetkým obstáť, slovom žiť. Občas ho pre- kvalitou treba raziť cestu vpred. – Preto veľmi dbám na to, čo padol i strach spôsobený tým, aký bude olej, ktorý trikrát odnášal na ponúkam zákazníkovi. Aj sám som rozbor, no našťastie ten sa ukázal taký, že keď mi dakto predá čosi tradične kvalitný a dobrý, a úmerný zlé, veľmi ťažko zase vstúpim do

jeho obchodu. A jasné mi je, že keby som ja inému predal to, čo nechce, tak prídem o kupujúceho navždy. To by som si nechcel a ani si nesmiem dovoliť. Veď to, čo nepraješ sebe, nepraj ani inému, – odkazuje.

ZÁBAVY POČAS SILVESTROVEJ NOCI boli rozmanité, ale všetky rovnako veselé. Kovačica a Padina sa v chladnej novoročnej noci jagali blikajúcimi rôznofarebnými ozdobami. Občania týchto dvoch slovenských osád nový rok väčšinou privítali vo svojich domoch pri bohato prestretom stole, niektorí sa pred polnocou tradične zoskupili v strede osady, neskoršie aj na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici. Na rozhraní starého a nového roka v Padine zaznievali ohlušujúce výbuchy a obloha svietila rôznymi farbami. O polnoci, podobne ako aj v Kovačici, sa rozozvučali zvony na kostolnej veži a zaznel spev cirkevníkov, ktorí tradičnou piesňou vyprevadili starý a vítali nový rok. Silvestrovskú zábavu pri živej hudbe aj tento rok usporiadali početné reštaurácie. Výborne sa zabávali aj penzisti, ktorí vítanie nového roka zorganizovali v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica, pokým na nádvorí koncertoval legendárny vojvodinský spevák Zvonko Bogdan. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

SVIATKUJEME (5)

Meniny Juraj Bartoš

eniny alebo hovorovo meno je kalendárny deň, na ktorý pripadá sviatok svätca alebo svätice (zväčša deň ich úmrtia), ktorého meno daná osoba nosí. Na Slovensku, ako aj u dolnozemských Slovákov každý deň v kalendári prináleží aspoň jednému menu. Ľudia s daným menom oslavujú svoj sviatok v tento deň. V slovenskej kultúre majú meniny menšiu, ale podobnú dôležitosť ako narodeniny. Toľko o meninách rečou tety Wikipédie. Čo ale o meninách vieme my? Azda ani nie veľa. Iba ak toľko, že pred meninami niekoho blízkeho (detí, rodičov, súrodencov, príbuzných, priateľov, kolegov atď. a pod.) horúčkovite uvažujeme (niekto s predstihom, iný na poslednú chvíľu) o tom, aký darček ich poteší a či je váha našej peňaženky kompatibilná s cenou darčeka. Pravdaže, prijímateľa/ku zásadne poteší (alebo by ho/ju aspoň mal potešiť) každý darček. Či už je to dobrá kniha, obraz, hudobnina, dáky úžitkový predmet alebo obligátna čokoláda, respektíve fľaška s dákou liehovinou a pod., atď. Alebo aspoň (a

tobôž!) jemný vrelý bozk. Ak sme v koži oslávenca menín práve my sami, opäť najmä v závislosti od aktuálnej situácie v osobnom rozpočte, lámeme si hlavu predovšetkým nad tým, akého a koľko „jediva a pitiva“ nachystať pre gratulantov. Či uvariť „kotlík“ alebo pripraviť rošt(enku); klobása (pravdaže, hrubá) nijako „nesmie chýbať“, práve tak, ako musí byť prítomná meninová torta, prípadne dáke iné sladkosti a najmä – dobrá nálada a ochota hrdinsky zniesť všetko, čo k meninám či už formálne alebo neformálne patrí. Meno, presnejšie krstné meno (okrem ktorého máme aj priezvisko, teda zdedené rodinné meno)

pre svoje deti volia rodičia. Kedysi bývalo zvykom nazvať syna (prvého) po otcovi a dcéru po matke. Niektorí rodičia svojim deťom dávajú viac mien, avšak bežne ich oslovujú len jedným menom. Zoznam mien priradených k dátumu je zverejnený v kalendári. Sú mená klasické, čiže „tradičné“, a „moderné“, alias „súčasné“. Globalizácia sa činí aj na tomto, výsostne intímnom pláne. Kedysi bol taký zvyk, že rodičia dali dieťaťu ak nie svoje, tak meno z kalendára v deň jeho narodenia (hovorili, že si prinieslo meno). Už dávnejšie výber mena ovplyvňujú filmové a estrádne hviezdy či postavy zo seriálov. Na Slovensku

môže byť do matriky zapísané len úradne povolené meno, t. j. také, ktoré je zaradené do publikácie Meno pre naše dieťa autorov Milana Majtana a Mateja Považana. U nás sa nezriedka stane, že matrikár zapíše dieťaťu meno tak ako ho počuje! Rodičia bývajú z toho nešťastní. Deti tiež; tie sa občas pohoršujú aj nad menami, ktoré pre nich zvolili rodičia a im samým sa nepáčia. Takže len obozretne, prv než vyslovíme obligátne: Všetko najlepšie k tvojim / vašim meninám! – dobre uvážme, či pridáme aj meno oslávenca... Pre istotu – nezabudnime na darček. A božtek! Na líce.

VIANOČNÝ PROGRAM. Vo štvrtok 25. decembra 2014 Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke zorganizoval v Slovenskom dome Vianočný program. V programe Kristína a Samuel Kolárovci zarecitovali básne o snehuliakoch, Annamária Kollárová zaspievala pieseň Zima je, Lea Menčíková a Andrej Hložan zarecitovali báseň Vianočná prosba. Aj tentoraz vystúpila aj mládež a deti z besiedky, ktoré sa predstavili recitáciami a spevmi. Na záver detská folklórna skupina zatancovala tance Ej, Dunaju, Dunaju, tam sa deti hrajú. Účastníkov nacvičili: Alexandra Grňová, Vesna Belániová, Drahoslava Čiefová, Martin Kováč, Michal Čiliak, Ferenc Štandi a Elena Krošláková, ktorá program moderovala. E. H.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

tené občianstvo, vinšujem vám ďalší šťastlivý Nový rok! Tak ako? Bolí hlava? Cítite sa, možno, po prvom novoročnom hodovaní, to jest pred druhým novoročným stolovaním vyžmýkaní ani špongia? To je dobré, vážení, jój, to je výborné! Aspoň ste pripravení v roku, v ktorom by to u nás malo ísť dolu kopcom (trochu pozvoľnejšie než sme si zvykli),vstrebávať do svojich hláv a veruže i sŕdc nové a nové sľuby. Tých, ktorí nás vedú k šťastnejšej • ĽUDIA A DIANIA •

bu...bu...bu... budúcnosti. Áno: bu-dúc-nos-ti. Tak teda, čo to tu dnes máme? Zopár oznamov a jeden návrh. Poďme k veci! Zdá sa, že aj špičkoví politici podľahli prednovoročnej nákupnej horúčke; podaktorí, údajne, nakupovali lásku v nevestinci. No a? Vari je hriech, že ako skutoční patrioti osobným príkladom podporili súkromný podnikateľský úsek? Veď týmto spôsobom, môžbyť, v konečnom dôsledku,

kladne ovplyvnili rast národného hospodárstva. Tak sa ukazuje, že v nasledujúcom školskom roku (ak len, s ohľadom na osvetárske štrajky, vôbec taký bude) s bezplatnými učebnicami môžu rátať iba najchudobnejší žiaci. Super! Prečo? Nuž, keď nad touto skutočnosťou pouvažujeme lepšie, zistíme, že učebnice grátis dostanú temer všetci žiaci. Podľa nálezu Štátnej revíznej komisie, ktorá vlani skontrolovala verejné obstarávanie celkovej hodnoty 16,5 miliardy dinárov, vraj boli zistené nesprávnosti za 7,56 miliardy, čiže každá druhá

verejná objednávka bola zneužitá. V tomto roku sa očakáva zlepšenie. Veď preto... Aký že je to výkon, len každá druhá objednávka nesprávna...? Ešte jedna výborná správa: očakáva sa, že niektoré potraviny u nás zdražejú až o 15 %. Konečne odstránime zdraviu škodlivú obezitu... Pougársky cech navrhuje našej ctenej vláde, aby platy a penzie znížila o ďalších 10 (desať) percent. Týmto spôsobom ťažký rok, po ktorom ťažkom roku vpálime rovno do ríše blahobytu, skrátime o šesť mesiacov. Kto je za? Bum-bum! Jóóój...

2 /4629/ 10. 1. 2015

Ľudia a diania PRVÉHO JANUÁRA V BELEHRADE

Kovačičania v Ulici otvoreného srdca Ján Špringeľ

etská svadba rozospievala belehradskú Ulicu otvoreného srdca prvého dňa roku 2015. Štyridsaťčlenná výprava pozitívne naladených Kovačičanov, detí, ich rodičov a starých rodičov zabodovala na mínus pätnásť stupňov Celzia v pätnásťminútovom programe na hlavnom javisku tradičného podujatia pred Ateliérom 212. Nechybovali ani tentoraz ženích a nevesta, družbovia a starejší, kuchárky Z vystúpenia najmladších Kovačičanov v Belehrade a krčmári. Nádherných krojov, chutných vypekaných bolo takisto habadej. Chýbala Kovačický drobizg dobrôt a piesní za harmoniko- z oprávnených „šmykľavých“ pozval rovesníkov vého sprievodu Janka Dišpitera dôvodov iba hra detí na svadbu. zo sídelného mesta, aby spolu so Rodičia a deti – Torňošovci vyparádený do svojimi najmilšími slovenských krojov VÍTANIE NOVÉHO a inými návštevníkROKA V SELENČI premi Belehradu prišli v poslednú a finančným príspevkom pre bieha tradičným spôaugustovú nedeľu do osady vrstovníkov, ktorí to potrebujú. sobom. Reštaurácie, insity a tam si pozreli ich hodi- Organizátormi zájazdu detí bolo kaviarne, diskotéky a nové vystúpenie a podporili túto Spomienkové stredisko Janka nočné kluby sa snažia dobročinnú akciu: potleskom Bulíka a Galéria Babka. prilákať hostí ponukou jedál, nápojov a dobrou hudbou. Starší občania sa väčšinou stretávajú v domácnostiach alebo v rodinnom kruhu pri televíznych obrazovkách. Organizovanú zábavu pre mládež už roky ponúka Mládežnícka asociácia Play, ktorá organizuje zábavu v Hasičskom dome. Reštaurácia Business club tiež ponúka zábavu, ale tu sa hlavne sústreďuje stredná generácia. Niektorí mládežníci za ĎALŠIA VYDARENÁ AKCIA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA dobrou zábavou odchádzajú aj do susedných osád alebo miest. PADINA. Na Vianoce 25. decembra 2014 predpoludním skupina Cez polnoc sa tradične ohlásia zvony z kostolnej veže, a potom padinských mládežníkov maskovaných na dedov Mrázov a babky na svoje prídu milovníci pyrotechniky, keď oblohu nad Selenčou sa viezla na záprahovom koči ulicami, aby deťom rozdelila balíky s rozsvietia farby ohňostroja a dedinou odznievajú výbuchy. Pre tuhú rôznymi maškrtami a darčekmi. Podujatie už tradične zorganizovalo zimu v novoročnej noci po skončení ohňostroja všetci rýchlo odišli Miestne spoločenstvo Padina za podpory Strediska pre sociálnu domov. Občania Selenče si do nového roku želajú dobré zdravie, prácu Obce Kovačica. K akcii ruky priložili aj Turistická organizácia väčšiu zamestnanosť a lepšie podmienky pre poľnohospodárov. Obce Kovačica, Verejný komunálny podnik Padina, Dom kultúry Možno nás v novom roku čakajú aj nejaké príjemné udalosti, buďme Michala Babinku, Foto štúdio Center a početní štedrí sponzori. trpezliví a nechajme sa prekvapiť. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

NAVŠTÍVILI SME VÝŠIVKÁRSKY SPOLOK SKOS DETVAN VO VOJLOVICI

Veselé, svorné, pracovité Vladimír Hudec

malej sieni SKOS Detvan vo Vojlovici streda je vyhradená pre posedenia ženskej výšivkárskej sekcie, na ktorých členky vyšívajú vankúšiky, obrusy, ľudové kroje, tak pre seba, ako aj pre potreby spolku. Zároveň sa kamarátia, a pritom zabúdajú na každodenné problémy. Keď sme ich začiatkom decembra navštívili, práve sa venovali intenzívnym prípravám na odchod folklórneho súboru SKOS Detvan do ďalekej Austrálie. „Dobrý večer, Vojlovičanky, čo robíte?“ oslovil som ich. „A čo by sme robili, vyšívame,“ odpovedajú ako jedna. „Naši folkloristi cestujú do Austrálie, tak im pripravujeme rôzne vyšívané suveníry – šatky na fľaše, košíčky na farbené vianočné vajíčka, vrecúška na levanduľu do skrine proti moľom... Niečo z toho darujú našim príbuzným, ktorí ich celý mesiac budú hostiť, iné zasa ponúknu na predaj, aby sme si aj my trochu zarobili. Keď minule boli v Austrálii, tamojší Slováci si chceli kúpiť naše výšivky, ale vtedy sme sa na to nepripravili. Okrem toho súbor do Austrálie zanesie aj naše ručné práce a suveníry pre výstavu, ktorú tam usporiadajú.“ „Mne predsedníčka prikázala vyšívať zásteru s nápisom Vojlovica, podľa vzoru tých, čo nosíme na jarmokoch a ktoré sú našou rovnošatou. Na jarmoku v Apatine jedna nám zmizla, takže teraz akože za trest musím vyšiť novú,“ hovorí s úsmevom Kristína Gajanová. „A kde nám je Anna?“ (Pánikova, predsedníčka spolku, pozn. vlh) všimol si ktosi. „Oznámila, že bude meškať, ale hneď bude tu a hneď aj začne rozdávať úlohy,“ zaznela odpoveď. O zopár minút do siene vstúpi predsedníčka spolku Anna Pániková. „Dobrý večer, ženy, ste usilovné? Musíme ešte dve kycky na • ĽUDIA A DIANIA •

košeľu vyrobiť. O ôsmej si prídu plynu. Pred šiestimi či siedmimi po ne,“ hovorí hneď z dverí. rokmi sme sa presťahovali do Od týchto šikovných a ve- Detvanu.“ selých žien sa dozvedáme, že „V tejto chvíli máme 23 spolok existuje takmer koľko členiek,“ hovorí pokladníčka aj SKOS Detvan, teda bezmála 40 rokov. Od začiatku a dodnes je pobočkou Detvanu, hoci členky sa skôr stretávali v starej škole, prípadne v Miestnom spoločenstve. A vždy sa pripojili, keď bolo potrebné usporiadať nejakú výstavu alebo pripraviť pohostenie. „Vždy sme sa stretávali, vyšívali a kamarátili. A vždy sme si pritom na niečom pochutili,“ spomína si Anna Spišiaková. „Pohostenie sme chystali podľa rozvrhu, ktorého „Takto fľašu oblečieme do šatočky,“ ukázala sme sa prísne dr- Júlia Kerekešová žali. Určitý čas sme sa však nestretávali, keď nám Zuzana Čriepková. „Z toho dve Dusikáreň zastavila dodávku sú čestné členky a ďalšie dve chodia iba občas, ale ostatné chodia na stretnutia viac-menej pravidelne. Väčšinou sme tu penzistky a je nám ľúto, že sa nepripojili aj mladšie ženy. Vraj povinnosti na pracovnom mieste a v rodine im to nedovolia. Možno prídu až budú na dôchodku, rovnako ako som prišla ja, Kristína a iné. A chcem vám povedať aj to, že my máme na starosti aj túto našu klenotnicu, etnodom. Väčšinu exponátov sme samy našli, etno„Vrecúško levandule rozvonia celú izbu dom zariadili a tea zaženie mole,“ vysvetlila predsedníčka spolku Anna Pániková raz ho pravidelne

udržiavame. Zúčastnili sme sa aj na pracovnej akcii, keď sme dvor upratali a kvety vysadili. „Skôr sme aj prednášky zo zdravotníctva organizovali,“ spomína si dlhoročná členka spolku, zdravotná sestra na dôchodku Anna Marečková. Teraz už prednášky neorganizujú, ale si na posedeniach záväzne prečítajú nejaký text po slovensky. Najprv sa vraj trochu porozprávajú, uvaria si kávičku alebo čaj, zamestnajú ruky vyšívaním, a potom predsedníčka povie: Teraz si ideme vypočuť pekné slovo. Číta im, a kto by iný ak nie Kristina Gajanová, dlhoročná herečka vo vojlovickom divadle. „Niekedy si prečítame nejakú peknú báseň, inokedy nejaký text z Hlasu ľudu alebo z Petrovských novín, ale ani my sa neobídeme bez seriálov. Práve v tejto chvíli čítame na pokračovanie Tri gaštanové kone,“ hovorí Kristína. „Keď prestane čítať, musíme ísť domov,“ ozve sa z druhého konca stola Mária Jovanovová. „Keby pokračovala, zostali by sme tu aj do dvanástej.“ Vojlovické výšivkárky sa aktívne zapájajú do všetkých podujatí vo Vojlovici a v meste Pančevo. „Naše dve veľké akcie sú rezancová zábava a dožinkové oslavy,“ hovorí Anna Pániková. „Okrem toho sa navzájom navštevujeme s členkami maďarského a srbského ženského spolku, raz ročne zvykneme navštíviť gerontologické stredisko v Pančeve, pravidelne sa zúčastňujeme na podujatiach Asociácie slovenských spolkov žien a na tých na úrovni mesta. Väčšina žien je zapojená aj do Oltárneho krúžku žien, s ktorým chodievame na spoločné výlety.“ „Zvyčajne sú to výlety na celý deň, ale nie veľmi namáhavé. Mali sme ozaj pekné zájazdy do Bijeljiny, Belehradu, Boľoviec, Sriemskej Mitrovice...“ uzavrela Kristína Gajanová, tentoraz z postu vedúcej Oltárneho krúžku žien.

2 /4629/ 10. 1. 2015

Ľudia a diania V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE

Vianočno-novoročný koncert Jaroslav Čiep

oci prichystaný na poslednú chvíľu, chrámový koncert v Petrovci sa uskutočnil aj na sklonku roku 2014, rovnako ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch. V nedeľu po Vianociach 28. decembra 2014 napriek výdatným závejom predsa bolo záujemcov o toto vianočné podujatie v Báčskom Petrovci. Podobne ako v minulých rokoch, aj pred Silvestrom roku 2014 koncert v evanjelickom kostole bol pekne navrstvený a v poldruhahodinovom programe

Poďakovanie za účasť na koncerte

Hrali a spievali české koledy: Janko Siroma a Martin Beran

vystúpili tak domáci hudobníci, ako aj hostia zo zahraničia, z Česka a Slovenska. Milovníkov zborového spevu a duchovnej hudby potešili nielen viaceré aktívne zložky petrovského cirkevného zboru SEAVC v čele s farárom Vladislavom Ivičiakom, ale aj organisti: bývalý miestny kantor Janko Siroma, ktorý vystúpil aj v duete s Martinom Beranom, a Vladimír Kopáčik. Hudbou prítomných oslovil dychový orchester a zaspieval aj mladší a starší spevokol domáceho cirkevného zboru v čele

s kantorom Pavlom Očovejim. Vystúpil aj Komorný zbor Musica viva s dirigentkou Martienou Stankovićovou-Krivákovou a za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča predviedol tri pesničky z vlastného repertoáru. Program slovom, rozjímaním a vianočným evanjeliom popretkával farár Vladislav Ivičiak, ktorý i uvádzal jednotlivé body programu. Na záver hostia a predstavitelia všetkých účinkujúcich predstúpili pred oltár a od organizátorov koncertu dostali primerané darčeky.

Bielobradý dedko v kulpínskej škôlke Katarína Gažová

adosť a úsmevy na tváričkách škôlkarov v kulpínskej Včielke vyvolal v utorok 23. decembra dlho očakávaný a srdečne vítaný dedko Mráz. Začiatočný malý strach z jeho príchodu sa rýchlo minul, keď im dedko v červeno-bielej kabanici a čiapke porozprával o tom, akú dlhú a namáhavú cestu musel zdolať, aby dorazil práve do Kulpína. Aby sa jeho únava minula s detskou hravosťou a úprimnosťou mu zaspievali a zarecitovali krásne vianočné

www.hl.rs

a novoročné pesničky, básničky a vinše. Rýchlo sa skamarátili, a potom im už očká žiarili nedočkavosťou. A keď dedko Mráz priniesol vrecia s darčekmi, bolo že to radosti. Vychovávateľky Alexandra Pucovská a Vierka Petrášová pomohli deťom z celodenného pobytu, aby si darček prebrali, dedkovi Mrázovi poďakovali, a potom sa s ním na pamiatku aj vyfotili. Predtým darčeky od deda Mráza dostali starší škôlkari s vychovávateľkami Želmírou Častvenovou, Annou Hasíkovou a Katarínou Kolárovou.

Informačno-politický týždenník

Najmladší škôlkari privítali dlho očakávaného dedka Mráza • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚA SEAVC

Slováci – účastníci utvárania štátu južných Slovanov Katarína Verešová

ledujúc z historického aspektu získané práva Slovákov vo Vojvodine možno konštatovať, že sa jednoznačná politika popredných ľudí tunajšej slovenskej komunity po roku 1918 správne manifestovala. Po porážke rakúsko-uhorského vojska, t. j. po rozklade štátu, ktorý viedli Habsburgovci, boli utvorené aj dva slovanské štáty: Československo a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia). Vojvodinskí Slováci sa tak ocitli dvoma hranicami oddelení od krajiny svojich predkov. Na utváranie novej krajiny južných Slovanov sa nedívali pasívne, lež sa významne pričinili o rysovanie mapy tohto nového slovanského štátu. Predtým treba povedať, že počas tej tzv. Veľkej vojny mnoho krvi, bied a starostí dožívali na týchto priestoroch aj mnohí vojvodinskí Slováci. Napríklad v Starej Pazove v období rokov 1915 – 1918 bol zaznamenaný väčší počet úmrtí od počtu narodených (čo sa desaťročia predtým nestalo) a len v roku 1918 zomrelo alebo zahynulo 167 Slovákov a 105 Srbov. Podľa záznamu Karola Lilgeho v článku Cirkevné dejiny (Stará Pazova, monografia, 1932): „26. júla 1914 na stá pazovských cirkevníkov opustilo Starú Pazovu a odišlo do boja, hnaní proti svojim vlastným bratom.“ alebo: „Kovačický cirkevný zbor utratil na bojištiach nejedného svojho úda. Vojenčenie ohrozilo i riadny chod cirkevného života,“ ako uviedol v knihe Dejiny Slovenského evanj. a. v. zboru v Kovačici Dr. Ján Čaplovič (Kovačica 1928). Pripomenul aj, že na front boli odvedení aj učitelia – kantori. Na front boli odvedení aj vtedajší poprední Pazovčania: Vladimír K. Hurban (VHV) a Ferdinand Klátik. Z Báčskeho Petrovca boli hneď na začiatku vojny internovaní • ĽUDIA A DIANIA •

a rovnocennosť národov uznaná, šetrená a zachovaná bude,´“ uvádza sa v Kronike nášho národného života od roku 1918 – 1923, rok 1918 (Národný kalendár na priestupný rok 1924, Petrovec 1923). Tento záver zo spomenutej slovenskej porady bol odovzdaný Veľkému národnému zhromaždeniu, na ktorom Slováci zastúpení boli 62 členmi a za členov tejto národnej rady zvolení boli Dr. Ľudovít Mičátek, Ján Grúnik, Samuel Štarke, Zdenko Krno a Ján Bulík. Toto zhromaždenie založilo Národnú radu, ktorá spravovala územia Báčky, Banátu a Baranje. Významné miesto zaujal Dr. Gustáv Ráth, šéf pravosudia, a Ján Čajak, ktorý pracoval v kultúrnom odbore. Do Nového Sadu 25. 11. 1918 na Veľké národné zhromaždenie z 25. 11. 1918 v Novom Sade, olejomaľba Anastasu zhromaždenie ako Bocarića v Múzeu Vojvodiny (Foto: N. Glišić) pozorovatelia prišli Pôsobenie Petrovca ako ohniska Tesne pred týmto činom svoje aj predstavitelia Sriemu. Sriem slovenskej kultúry vo Vojvodine hlasy k utvoreniu južnoslovan- vtedy patril síce do Chorvátska, a hlavnej základne širšej sloven- ského štátu dali aj vojvodinskí ktorého predstavitelia Juhoslovansko-srbskej vzájomnosti v rokoch Slováci. „Prvá národná povinnosť ského výboru (spolu s predstavi1850 – 1918 (Petrovec 1745 – 1995, zoskupila slovenských dôverníkov teľmi Bosny a Hercegoviny) už 20. Báčsky Petrovec 1995). dňa 10. novembra v Novom Sade, júla 1917 na ostrove Krf podpísali Po prelome Solúnskeho frontu kde za účelom držania verejného s predsedom srbskej vlády Nikoveľká ofenzíva srbského vojska poriadku a jednotného vystupo- lom Pašićom deklaráciu o založení v spolupráci s Francúzskom a Se- vania utvorila sa Národná rada nového spoločného štátu po prvej veroamerickými štátmi rýchlo Dolnozemských Slovákov. Dňa 25. svetovej vojne. tiahla na sever, takže 19. októbra novembra zvolaní boli do Nového V historických knihách sa príBelehrad bol oslobodení od ne- Sadu zástupcovia Srbov, Bunevcov, zvukuje, že slovanské menšinové priateľského vojska, ktoré sa dez- Slovákov a Rusov, aby sa vyslovili, národy osobným prínosom prispeorganizované ponáhľalo na sever. ku ktorej države chcú pripadať. li k pripojeniu Báčky a Banátu k „V tomto čase, keď predné srbské Pred týmto zhromaždením Slo- juhoslovanskému štátu. Spomína voje počali prechodiť cez Sávu, váci mali poradu, kde vyniesli sa tiež, že Maďari chceli byť v zlovo všetkých pokrajinách juho- medziiným i toto vážne uzavretie: žení novozaloženého Maďarska, slovanských na teritóriu bývalej ´Na základe prirodzeného práva Rumuni chceli rozšíriť Rumunsko Monarchie zakladali sa národné samourčovania národov žiada- a banátski Nemci plánovali založiť výbory. V Záhrebe fungovala Ná- me si, aby sme boli pričlenení ku nezávislú Banátsku republiku. Veľrodná rada (veće), ktorá suverénne države Srbov, Chorvátov a Slovin- ké národné zhromaždenie 25. 11. rozhodovala vo všetkých otázkach cov v tom istom presvedčení, že 1918 rozhodlo založiť pokrajinskú týkajúcich sa Juhoslovanov, a na v bratskej države rovnoprávnosť správu. Ján Čajak, Ján Grúnik, Eduard Greisinger a Pavel Kukučka, takže sa nemohlo zabrániť všeobecné právo a „v duchu Štefanovičovej koncepcie spolupráce a ďalšej emancipácie Slovákov, Srbov a Rumunov – vznikli roku 1918 ich národné štáty, ktoré aj ďalej v Malej antante spolupracovali, aby si vydobytú nezávislosť a slobodu i spoločne a vzájomnostne uhájili“, uviedol Dr. Ján Kmeť v článku

svojom zasadnutí zo dňa 25. novembra 1918 jednohlasne uzavrela zjednotenie juhoslovanských pokrajín s Kráľovstvom Srbskom a Čiernou Horou. Toto uzavretie odniesla delegácia do Belehradu dňa 28. novembra a 1. decembra 1918 bolo vyhlásené slobodné Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov,“ napísal Karol Lilge v článku Z histórie Juhoslovanov (Stará Pazova, monografia, 1932).

2 /4629/ 10. 1. 2015

Zimná idyla v mojom kraji

ítim čoraz silnejší večerný chlad a ako sa nezdravé hmly dvíhajú k nebu. Pomyslel som si, ako všetko stratilo svoju krásu. O chvíľu som pocítil, ako sa niečo dotklo mojej ruky. Zajagalo sa ako striebro. Pozrel som sa akoby niekomu do očí. Bola to prvá vločka a akoby mi prehovorila: „Nebuď smutný, pozri len, aká som krásna!“ Očarilo ma ešte viac, keď sa zakrátko vôkol mňa všetko zabelelo. Neprestával som myslieť na to, aké je všetko čisté, biele, nepoškvrnené a zatúžil som, aby také zostalo. Vysoké krásne jedle spustili svoje konáre až k zemi, akoby sa klaňali a ďakovali za to, že aj ony môžu mať svoj podiel v celej tej kráse. Ešte ju dopĺňajú detské hlasy, ktoré utíchnu, až keď sa deň chýli k večeru. Potom hviezdičky skrášľujú celé okolie. V našich príbytkoch vládne pokoj, sýtime sa chutnými jedlami, ktoré pripravovali už naše mamy a staré mamy. V tejto čarokrásnej zimnej idyle tma zase padá na môj kraj. Spánok mi zaviera oči. Zajtra sa opäť musíme vrátiť do skutočnosti. Ján Zelenák, 8. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Miriam Kalk ová, 1. ročn ík, ZŠ 15. októb ra v Pivnici

Marek Valentík, 1. ročník, ZŠ 15. októbra v Pi vnici

Zimné čaro

ž je tu chladná biela zima. Pomaly sa vkráda do našich životov a svojimi ľadovými rukami pevne zviera celé okolie. V zime je všetko vôkol nás biele. Stromy dostávajú nové šaty a tie smutné a unavené konáre už viac nie sú holé. Zima ich oblieka do bielych šiat s dlhými čipkovanými rukávmi. Na lúkach sú hrubé akoby vlnené koberce a na strechách biele klobúky. Zima prebúdza spiace komíny a z nich si to bola náhoda, ale s radosťou môževysoko k nebu stúpa hustý sivý dym. me konštatovať, že nám plán z minulého Ľudia sa hrejú vo svojich teplých domoch Detského kútika vyšiel: zaželali sme si totiž, a zvieratká vo svojich úkrytoch. Vrabce sedia vo svojich malých hniezdach a trasú sa od zimy. Iba aby vaše úprimné zimné práce privolali snehové nám deťom nie je chladno. S radosťou sa hráme vločky – a ten sneh skutočne napadal. Skrášlil v snehu: guľujeme sa a robíme snehuliaka. A sú nám zimné sviatky, začiatok nového roku, aj tu i krásne zimné sviatky. Preto je zima najkrajšie zimné prázdniny. Na oslavu zimnej idyly, ale ročné obdobie. aj radostí z darčekov od dedka Mráza Katarína Benková, 7. ročník prikladáme tentoraz práce vašich ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Snehová idyla

A Naďa Mareková, 2. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

a našich kamarátov z Lalite a Pivnice.

2. ročník, Timotej Kolár, v Pivnici ZŠ 15. októbra

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Andrea Čobrdová, 2. roč ník, ZŠ 15. októbra v Pivnic i

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 10. januára 2015 ČÍSLO

186

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z NEÚRADNÉHO FOTO-UHLA: BELEHRADSKÉ STRETNUTIE ČÍNY SO ŠESTNÁSTIMI KRAJINAMI STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY (SVE)

Aj detaily boli premyslené

Z obsahu

Na Vianočných trhoch vo Viedni Str. 4 Slovenský premiér Robert Fico s číslom Hlasu ľudu zmieňujúcom sa o jeho januárovej návšteve Srbska Oto Filip

ecembrový samit Čína – SVE 16 bol nielen tunajšou udalosťou roka, ale – podľa mnohých názorov – aj omnoho širšieho časového úseku. Podľa počtu účastníkov, ktorých bolo viac ako 6 500, a významu, pokojne ho možno porovnávať so samitom nezúčastnených, ktorý v Belehrade prebiehal pred štvrťstoročím, v roku 1989. To však, čím sa zapísal do spomienok mnohých aktérov a pozorovateľov, bol jeho Pamiatka od nás plynulý chod, v ktorom, až na pár drobnejších nedopatrení v prekladaní z cudzích rečí, neboli žiadne iné problémy. Organizačne a bezpečnost-

V tvorivom ovzduší

ne ho zabezpečovali tisíce policajtov, no robili to nenápadne, v trojuholníku základných dejísk snemovaní, pozostávajúcom z Paláca Srbska (dejisko samitu), hotela Hyatt, v ktorom sídlila početná čínska delegácia, a Kongresového Už prichystaní: pol hodiny pred začiatkom samitu strediska Sava v Novom Belehrade, kde sa konalo hospo- ten, že viacerým čínskym novinárkam chutili naše gastronomické špeciality a dársko-obchodné fórum. Keď novinári raz prešli moderný kon- potraviny, ktoré nakupovali v obchodnom trolný punkt, kde prikladali identifikačné stredisku Ušće. Pri štarte hospodárskeho kartičky, ďalšie cesty mali otvorené do- fóra bolo neprehliadnuteľné napríklad to, korán, bez zbytočných nových kontrol a že albánsky premiér Rama sedel hneď previerok. Bolo nás mnoho, okolo tisíc, no vedľa nášho premiéra Vučića... Keďže i stovky takýchto detailov nezavadzali sme si navzájom. Skôr sme si v prestávkach všímali veľavravné detaily. tvoria mozaiku dianí prebiehajúcich Napríklad ten, že sa aj podľa farby via- medzi 15. a 18. decembrom v Novom zanky dalo usúdiť, kto je v čele čínskej de- Belehrade, v tomto čase súvah nie je legácie, to, že sa jednému Číňanovi naše od veci pripomenúť si aspoň pár nich licidárske srdce zapáčilo natoľko, že ho aj prostredníctvom fotozáberov. stále mal zavesené na svojom ruksaku, alebo

Správy sa zasielali aj z ústrednej novinárskej miestnosti

Z jednej zo sesií hospodárskeho fóra: jedna z prezentácií možností Slovenska

Štyri epochy Str.6

Kura zapečené v plnke Str. 8

Mozaika VIANOCE V BELGICKU

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Zem pod čertovým kolom Monika Necpálová O VIANOCIACH PREDO DVERMI Obrovské námestie Grand-Place alebo Grote Markt v hlavnom meste Belgicka tradične zdobí obrovský vianočný stromček. Svetlá Vianoc a nového roka možno počítať na tisíce. Aj Slováci žijúci v Belgicku slávia sviatky svetla a Božej milosti. Jednou z organizácií, ktorá tu združuje Slovákov, je Slovenská katolícka misia. Spomeňme, že na pôde európskeho hlavného mesta Slováci ešte stále nemajú Slovenský dom či Slovenský inštitút, hoci pred pár

Umelý sneh v centre Bruselu kvôli lyžiarskym pretekom rokmi regióny Slovenska vytvorili svoje zastúpenie. Katolícka misia preto tvorí akýsi združujúci bod, okolo ktorého sa točia krajania v Bruseli, bez ohľadu na vierovyznanie. Dokonca bez ohľadu na národnosť. Slováci a Česi tu žijú spoločne. Slovenskú katolícku misiu v čase môjho pobytu v Belgicku viedol Ľubomír Fabčin. Na Rue Le Correge 17 sa aj tohto roku zišli krajania na podujatí Vianoce predo dvermi. Dodnes si spomínam na to, ako som s deťmi viedla vianočnú dielňu – väčší vyrábali ozdoby, menší kreslili. Už niekoľko týždňov vopred začali rodičia v Slovenskej katolíckej misii pripravovať s deťmi vystúpenie. Deti od dvoch rokov sa učili slovenské koledy a básničky pre Ježiška či pani Zimu. Sobotné dopoludnia tak patrili skúškam v priestoroch fary, kde sa pri šálke teplého čaju schádzala približne tridsiatka drobcov a rodičov. V to čarovné vianočné do-

Krajanský spolok Beseda pečie vianočky poludnie, keď deti vystupovali, prebiehal súčasne vianočný bazár. Na vianočnom bazári sa predávali výrobky od výmyslu sveta. Voňali koláče a núkala sa vianočná kapus t nica . Odniesla som si odtiaľ troje náušníc. Zaba- Slovensko-český detský zbor v Bruseli lila som dvoje do obálok a poslala vianočnou poštou – jedny do Prahy, druhé do Moskvy. Tie z Moskvy sa mi po štyroch mesiacoch vrátili ako nedoručené. Na jednom zo stolov bola položená aj kniha, vtedy aktuálne vydanie Hevierovej Vianočnej pošty. Dielko štvorcového formátu vyšlo v dvoch jazykoch a malo svoju premiéru v Belgicku. Slovenský originál sa rozchytal

hneď, z anglické h o z o s t a l jeden jediný kus, aj o ten sa napokon strhla bitka. Nič to nemení na tom, že ja som sa v zápase o ten jeden kus ocitla tiež. Ale len dovtedy, kým som nezistila, že je v angličtine. Chcela som ho venovať môjmu otcovi.

VIANOČKA SA STRATILA Český krajanský spolok Beseda je jeden z najstarších krajanských spolkov v Európe. Vznikol v Bruseli 6. marca 1904. Víta všetkých krajanov z Českej a Slovenskej republiky. Beseda vydáva časopis Zpravodaj, v ktorom pravidelne informuje svojich predplatiteľov o živote Slovákov a Čechov v Belgicku. Ako jedna z organizácií, ktoré v Belgicku združujú Slovákov a Čechov, sídli mimo Bruselu. Beseda organizuje pre svojich členov tiež vianočné podujatia. Jedným z nich bolo aj pečenie vianočiek. Ku krajanskej pozvánke som sa dostala i ja. Potvrdila som svoju účasť a celá nadšená, že nielenže budem môcť s niekým v cudzine piecť vianočku, ale navyše napíšem skvelú reportáž, šla som v ten sobotný večer dobre naladená do jednej z bruselských štvrtí. Dokonca som sa vybrala včaššie, pretože v tej časti mesta som nebola. Pre istotu som adresu zadala aj do vyhľadávača Google, aby som sa s vytlačenou mapkou cítila istejšie. Prechádzam cez semafory, križujem prechody pre chodcov. Aha, treba hľadať názov ulice alebo aspoň tie ulice, čo sú na mapke vôkol. Ach, že

Klavírna sonáta pred Vianocami v Antwerpách

Vianočný koncert v Gente

Šťastena ma napokon k tomu kúsku dohnala na inom mieste zemegule a v inom čase. Azda aj tu platí, že dávno poznáme, po čom túžime, a stačí vyčkať správny čas a vytúžené k nám príde samo.

to nevedia písať veľkým a zreteľne. Nikde názvy ulíc nevidím. Jéé, vidím jeden, ... ach, taký na mape nie je... Sledujem čísla domov – ako to tu označujú? Na ľavej strane párne, na pravej nepárne? Čím ďalej idem, tým viac čísla stúpajú. Žeby som to prešla? Uvažujem a znovu hľadím do mapky. Už sotva stihnem prísť na čas, pečenie malo začať o piatej, na mojich bolo päť už dávno. Je tma. Uličky sa zužujú. Vzďaľujem sa od

HLAS ĽUDU | 10. 1. 2015 • 2 /4629/ centra. Znova si čítam poznačený názov ulice. Všetko som napísala správne. Musí to byť nejaká malá zašitá ulička, z druhej strany radovej zástavby. Ach, ja to snáď ani nenájdem! A pri tom na mape to vypadlo také jednoduché. Pol šiestej. To už piecť nebudem, nanajvýš môžem sledovať ostatných... Ale vianočky sa pečú aj štyri hodiny a iste tam bude kopa žien, ktoré budú trkotať aj do polnoci. Nevzdávaj sa! Obzerám, obchádzam jednu malú uličku zo všetkých strán, z jednej strany je parkovisko, z druhej strany je pletivo a zamrežovaný vstup. Čudné. Ako nejaká fabrika. To nemôže byť ono. Ale... názov ulice sedí!!! Našla som to! Prečo by to bolo v nejakej firme alebo v niečom byte? Možno inde nemajú priestory... V dnešnej dobe je všetko možné. Aj to, že sídlo organizácie je v byte. Alebo sa možno stretávame u niektorej zo žien, lebo potrebujeme rúru na pečenie.... no nič, idem skúsiť

Vianočné thy v Namure dobře se pobavili. V příloze je foto.” Pani Oľge som napísala ospravedlňujúci e-mail, že naše interview budeme musieť uskutočniť inokedy. Že, ako som sľúbila, išla som na pečenie vianočiek, ale nemohla som sa dobiť do toho bytu, kde boli: „Milá

Oľga pochádza z Českého rája – Bělé u Staré Paky, je vydatá za Američana Georga a majú štyri deti. Pôsobí ako učiteľka angličtiny a ruštiny a teraz češtiny pre cudzincov. Pani Oľga mi v priebehu niekoľkých

story pobavila a úprimne jej závidela. V čom spočíva sila ženy? Asi v tom, že múti stojaté vody. Zrazu sa ma Oľga opýtala: „A kde si sa to vlastne dostala?“ Odpovedám: „Normálne, na tú adresu, kde ste mali byť. A do koľkej ste tam boli?“ „Skoro do polnoci, bolo veselo. Zišlo sa nás veľa.“ Zvedavo kladiem otázku: „A to naozaj sídlite v byte?“ „Nie, máme veľký priestor. A ako si sa potom vrátila do Bruselu? Mala si navigáciu?“ „Prosííím?! Však vy ste hádam piekli v Bruseli?“ „Sídlime na 51, Rue des Arbalétriers, Braine-l´Alleud.” Smiech, smiech a znovu smiech! Už som sa teda stratila hocikde, ale žeby som ani len netrafila mesto, tak to sa mi ešte nestalo. Tá istá ulica, to isté číslo, len mesto sa volá inak. ČERTOVO KOLO Trhy na Námestí sv. Kataríny spoznáte poľahky podľa viac ako

Kreatívna vianočná dielňa počas Vianoc predo dvermi dní znovu odpísala, že sa nemám trápiť, lebo prichádza do Bruselu a bude veľmi rada, ak sa stretneme Kto roznáša darčeky na motorkách v Belgicku? a porozprávame. Píše, že nebude mať veľa času, lebo je tu len zriedpohľadať správne číslo. Čísla od 1 pani Oľga, žiaľ, aj keď je to nanajvýš ka. Keď príde, musí vybaviť kopu do 4, číslo 51 je číslo na zvončeku! vtipné :) naozaj som sa piecť vianočku vecí pre spolok. Čudné... a odkiaľ Ulica Rue des Arbalétriers! Zvoním... chystala, ale nepríde? A kde akoNikto neotvára. Zvoním znovu! Idem našla som Vás. že býva? Súhlapozrieť, či sa niekto nevytrčil z okna. Asi od pol piasila som... Stretli Nikto... Zvoním na iné zvončeky. Mož- tej som blúdila sme sa na stanici no mi niekto otvorí, alebo sa aspoň v zóne Rue des metra Trone, aby opýtam, či som tu dobre. Nič... Šesť Arbaletriers, ale s m e n e t r a t ili hodín a ja blúdim už od štvrtej. A keď číslo 51 nikde. vzácny vianočný to nájdem, nikto tu nie je?! Vzdávam Iba tri obytné čas plný zhonu. to... asi sa k nim dnu nedostanem. domy s číslami Sadli sme si do Samozrejme, číslo na tú pani Oľgu 1 – 4. Myslím, kaviarne v metre Schmalzried, ktorá na pozvánke bola ž e n a d o m e a debatovali. Milá podpísaná ako organizátorka, som si číslo 3 bol aj pani okolo šesťneodpísala. Bolo dobrých sedem, kým byt s číslom 51. desiatk y bola som sa z tej časti vymotala aspoň Vôbec neviem, či veľmi prívetivá do centra. Prešla som vianočné trhy to bolo ono, ale a úprimná. Roza uzimená frčala domov. aj keď som tam povedala mi, ako Na druhý deň mi prišiel takýto skúš ala párvzala opraty do Vianočný bazár so slovenskými email: „Milá Monika, to je škoda, že krát zazvoniť, svojich rúk a vypochúťkami v Bruseli vám to včera nevyšlo a nemohla jste nik neotváral. brala sa za svonakonec přijít. Doufám jen, že to ne- Obišla som ulicu zo všetkých strán jím priateľom, teraz mužom, aby boli bylo tím, že byste zabloudila. Sešlo a asi po hodine som to vzdala. Mrzí spolu, ak mu na tom záleží, a nežili se 20 lidí, (dalších asi 7 nakonec přijit ma, že som nemala na Vás číslo, iste stovky kilometrov od seba. Dobre nemohlo), upekli jsme 15 vánoček a som bola blízko... “ som sa na jej rozprávaní tejto love

III

dvoch stovák drevených chalúpok. Obrovské klzisko na Marché aux Poissons láka každý večer mnoho korčuliarov. K dispozícii je od začiatku decembra do polovice januára. Korčule si možno požičať. Cena za hodinu korčuľovania pre dospelého je zhruba 5 eur, pre dieťa 3 eurá vrátane požičania si korčulí. Nad námestím sa skvie aj čertovo kolo; 48 metrov vysoká nádhera je osvetlená 18 000 žiarovkami. Je totálna zima a ani paprčky v rukavičkách nie sú teplé, ale napriek tomu sadáme do jedného kupé ruského kola a už nás dvíha kolotoč do výšky. Otočí sa asi trikrát, pomaličky, aby ste si stihli vychutnať pohľad na vianočné mesto. Z hlavného námestia ozývajú sa symfónie a na radnici začína svetelná vianočná šou. Modrí anjeli v zlate žiaroviek. Ak vás niečo ohúri, tak to je dominancia hudby a svetla. Vtedy s pohľadom ponoreným do neba sa cítime akosi krásne maličkí. Na vrcholci čertovho kola fučí, a to poriadne, ale stojí za to absolvovať ho, aj dvakrát. S kamarátmi predsa netreba mať strach. Do ruky vianočná palacinka a hor sa trochu omŕzať.

Mozaika VIANOCE VO SVETE

REPORTÉRI

Na Vianočných trhoch vo Viedni

Christkindlmarkt pred vysvietenou viedenskou radnicou

a šálku vianočného punču či vareného vína,“ prečítal som kedysi dáky pútač na Christkindlmarkt. Celá rodina už roky túžila užiť si aspoň kúsok z tejto pohody. V decembri minulého roka sa nám to aj podarilo, keď sme sa počas krátkej dovolenky vybrali navštíviť rodinu. Veď dlhé roky už žijú vo Viedni a neraz nás pozývali na návštevu práve v predvianočnom období. A tak sme odcestovali do Viedne a Christkindlmarkt si skutočne užili naplno. Treba pripomenúť i to, že Vianočné trhy vo Viedni prebiehajú na viacerých miestach: v roku 2014 ich bolo dokopy až na 16 miestach. Všetky mali svoje špecifické zameranie a je len na

radnicou a divadlom Burgtheater. Čaro adventu v priestoroch radnice i pred ňou sa z diaľky hlási jasne osvetlenou Anjelskou alejou a zdobenými vstupnými bránami do parku medzi parlamentom a Viedenskou univerzitou. Na vianočnej výzdobe Viedenčania ozaj nešetria – na stromoch žiari tisíce svetielok rôznych tvarov. Pozoruhodne zdobené stromčeky a rozprávkové bytosti v parku pri Viedenskej radnici určite okúzlia nielen tých najmladších. Ústredným bodom je vysvietený storočný smrek zo Štajerska vysoký 30 metrov. „Dajme si vianočný punč, alebo pečené gaštany, koláče, potom nás zlákajú nádherné a originálne vianočné ozdoby, do-

Jaroslav Čiep

„V

iedenský vianočný trh je najväčším rakúskym adventným trhom. Od 15. novembra až do Vianoc sa tie najkrajšie viedenské námestia a zámky premenia na rozprávkové vianočné trhy. Vianočné darčeky, remeselné výrobky, hrejivé nápoje a kúzlo vianočného adventu ponúka množstvo stánkov. Atmosféru viedenského adventu dotvára bohatý program pre deti i dospelých, tradičné jasličky, živé hudobné vystúpenia a rôzne zábavné programy. Vychutnajte si s nami neopakovateľnú vianočnú náladu, vôňu vianočného pečiva

Vianočné gule: číre, dymové, ručne maľované či s obrázkami zemegule

Tisícky drobných a rôznorodých vianočných dekorácií

vás, ktoré z nich sa rozhodnete navštíviť. Na Christkindlmarkt, najväčších a najznámejších vianočných trhoch vo Viedni, ktoré sú zároveň najstarším trhom, možno zažiť skutočné rozprávkové vianočné ovzdušie. Konajú sa každoročne na Radničnom námestí na hlavnej Okružnej ulici medzi

plnky a hračky z dreva i keramiky,“ hovorí nám švagor Miro a už sa brodíme medzi návštevníkmi a stánkami. „Tuná je to už veľmi zachodené. Aj po 10 rokoch treba čakať, aby niekto získal prázdny stánok,“ pridáva švagor a končí poznámkou, že dorozumieť sa možno aj po slovensky. Okrem

HLAS ĽUDU | 10. 1. 2015 • 2 /4629/

Nočné trhy a obrovský výber vianočných sviečok

miliónov turistov a početných návštevníkov zo susednej krajiny je tu aj mnoho Slovákov, ktorí predávajú na stánkoch. A už sme pri jednom z nich. Dávame si punč či varené vínko a objednávame si po slovensky. Zastávame takmer pri každom z vyše 150 stánkov pod šírym nebom, ale čas neúprosne letí. Všímam si manželku, ktorá sa inšpirujte nápadmi na vianočné darčeky. Nájdete tu tradičné vianočné výrobky, napr. ručne vyrobené vianočné dekorácie, mydlá, sviečky, betlehemy a veľa unikátnych darčekov zo skla a keramiky. O nič menej krásne boli aj Vianočné trhy pred zámkom Schönbrunn, na ktoré sme sa tiež boli

V aule radnice pri výrobe perníkov si na svoje prišli aj najmladší

pozrieť. Kultúrny a vianočný trh na nádvorí Ehrenhof pred zámkom Schönbrunn svojim návštevníkom ponúka romantiku Vianoc v cisárskych kulisách. Rozvoniavali tu delikatesy klasickej kuchyne, halušky, fliačky, slíže, knedličky, Kaiserschmarrn, palacinky, vafle a Gröstl od špičkových šéfkuchárov. Kochali sme sa v kráse drevených vianočných ozdôb, výrobkov z plastu, skla a kameňa, ručne robenej keramiky, plechových hračiek, hlinených výrobkov a ručne vyrezávaných jasličiek. Vo Viedni na Christkindlmarkt na každého dýchne čaro Vianoc,

Prechádzka historickým zámkom je pravým cestovateľským zážitkom

Tieto bábky a divadelné javiská vyrábajú podľa storočnej mustry

Filigránsky vyrezávané drevené ozdoby

ktoré si odnesie aj domov. A v spomienkach si ich bude zachovávať aj v ďalších rokoch či desaťročiach. Pri prvej príležitosti sa do Viedne na trhy vyberieme zase, aspoň sa len poprechádzať a nasýtiť sa vianočnou atmosférou.

Za svietiace unikátne skvosty treba dobre zaplatiť

Mozaika VIAC AKO ŠTYRITISÍC ROKOV ŽIVOTA V ČASTI MESTA V SÚČASNOSTI POMENOVANEJ SLOVENSKÝ KRAJ V ŠÍDE

Štyri epochy Stanislav Stupavský

piekli hlinené nádoby. Najviac údajov o živote kmeňa Breuci je zistených lovenský kraj v Šíde je časťou organizovaním vedeckých výskumov, mesta na ľavom nábreží Šidiny týkajúcich sa nálezov na vykopávsmerom k východu, k mesteč- kach Gradiny. Tieto hovoria, že sa ku Gibarac. Archeologické výskumy tamojší život vyvíjal počas viac ako hovoria, že sa práve tu v predhistórii, 2 000 rokov, že sa pritom striedali ale aj v novoveku alebo i v súčas- rozličné kultúry, fragmenty, vrstvy, nosti v Šíde rozvíjal, prípadne práve hladiny a že sa obyvatelia Gradiny prebieha život rôznych etnických predovšetkým zaoberali poľnohosskupín. Záhady minulosti a niekto- podárstvom, lovom, rybolovom. Časť exponátov vystavených v zbierke Gradina ré príznačnosti Vlastnili asi 800 dne šku ozrejhektárov pôdy, motnom meste, pod domami v Ulici cez Šidinu a s maďarským slovom mil iste najpovočo stačilo na ži- Iva Lolu Ribara, kde sú serióznejšie pre názov mosta Hyd, z ktorého lanejší odborník vobytie približne 2 archeologické výskumy nemožné. Na je neskoršie vytvorené slovo Šíd. v Šíde Radovan 000 ľudí. Je to na tomto mieste je zaregistrovaných – A už sme blízko súčasnosti? Sremac, archeovtedajšie pomery viac rímskych budov. Neskoro sme – Posledné obdobie patrí blízkym lóg a kustód tamimoriadne veľa. sa dozvedeli, že na týchto miestach dejinám a súčasnosti. Mohli by sme mojšieho múzea Aj podľa tých- v Ulici Matiju Gupca a na Beljnjači ho vmestiť do rokov 1745, keď sa a archeologickej to údajov by sa pri kopaní základov domov obja- Šíd ako časť Hranice dostal pod kozbierky Gradina, mohlo povedať, vili ďalšie dva sarkofágy. Majitelia morskú správu a roku 1773, keď pôsobiaci v Náže Gradina bola o nich nepovedali ani slovo, kým získal povolenie usporadúvať veľké rodnej knižnici hlavným mestom nebolo neskoro, lebo domy už boli a výročné trhy (jarmoky) a cisárovná Simeona Piščevića celého kmeňu. Pí- vystavané. Tak tieto dva vzácne Mária Terézia ho vyhlásila za mesto. v Šíde. somné doklady nálezy naďalej zostávajú zahalené Jarmoky sa tiež konali v Sloven– Naše v ýhovoria, že život rúškom tajomstva. skom kraji, na území, ktoré sa volá sk umy, a ko a j Radovan Sremac, kustód – na Gradine, ako – Neskoršie nastúpil stredovek... Beljnjača. Trhovisko a obchodné archeológ čiastočné nálezy, ho poznáme – Tretie obdobie patrí strednému stredisko bolo počas osemnásktoré máme zaregistrované v Šíde, z predhistórie, zhasol medzi 6. a 9. veku a panovaniu Hunov, Avarov, teho, devätnásteho a začiatkom hovoria, že sa život na území ľavého rokom nášho letopočtu, v časoch, Bulharov, Maďarov, Turkov, Rakú- dvadsiateho storočia v Ulici svätého nábrežia riečky Šidina smerom k vý- keď bolo Ilýrsko-panónske povstanie šanov... Z tohto obdobia sú mnohé Sávu. Svoje obchody a remeselchodnej časti mesta, v súčasnosti proti rímskej nadvláde nícke dielne tam mali známej ako Slovenský kraj, vyvíja potlačené. početní Slováci, ktorí sa nepretržite už viac ako 4 000 rokov. – Ďalšie, druhé obdousídľovali od roku 1810. Toto obdobie možno rozdeliť na viac bie je obdobím rímskeho V súčasnosti táto časť epoch: prvá siaha od predhistórie po panovania... Šídu patrí k priemyselnový vek, druhou sú časy rímskej – Dejiny naznačujú, ne najvyvinutejšej časti nadvlády nad týmto územím. Tretia že na týchto priestomesta... – vraví odborník zahŕňa stredovek, štvrtá nedávne roch boli vtedy menšie Radovan Sremac. dejiny a súčasnosť. sídliská, o ktorých skôr Na záver treba konšta– Čo sú príznačnosti tej prvej éry? možno povedať, že slútovať, že odvtedy, ako je – Obdobie predhistórie je tesne žili na oddych rímskym svet svetom, ľudia vždy späté so životom prvých kmeňov pánom a boháčom zo vedeli, na ktorom mieste Breucov, neskoršie i Skordiscov. Ich Sirmia. Svedčia o tom sa môžu usídľovať, aby kráľ alebo kňaz stoloval v bydlisku mnohé nálezy, medzi im bolo lepšie než inde. vzdialenom asi sedem kilometrov od ktorými aj tri sarkoNa území, kde sú pod Šídu pri rieke Bosut menom Gradina. fágy – jeden vykopali Rímsky sarkofág v Šíde povrchom zeme ešte Jedným z miest, kde sídlili tieto kme- na dnešnom štadióne početné archeologické ne, boli dnešné ulice Matiju Gupca, FK Jednota, druhý na pôde tehel- písané doklady, a preto je táto časť pamiatky z predhistórie, z čias Iva Lolu Ribara a Mičurinova. Na ne a tretí v Ulici Mičurinovej. Prvý archeologickej zbierky najbohatšia rímskeho panovania, stredoveviacerých miestach pri kopaní zák- je umiestnený v múzeu vo Viedni, a najpočetnejšia. Z obdobia roku ku a nedávnej minulosti, dnes je ladov rodinných domov alebo žúmp druhý v múzeu v Sriemskej Mitro- 1330 treba spomenúť jeden údaj, Slovenský dom, slovenský evan(septických jám) odhalili pozostatky vici, kým je tretí majetkom našej ktorý zaznamenal kronikár Gaši: jelický kostol, štadión FK Jednota, starých budov a hlinených nádob archeologickej zbierky v Šíde a je to, že je tu katolícka farnosť Sydia. Slovenský park, početné rodinné a kostí. Odhalený je aj sklad pečenej na nádvorí Galérie obrazov Savu Možno z tohto pochádza názov domy. Stručne, je to Slovenský hliny, takže možno predpokladať, že Šumanovića. Žiaľ, viaceré rímske mesta Šíd. Druhá legenda o vzniku kraj, v ktorom sú dnes Slováci iba tam bola hrnčiarska piecka, v ktorej archeologické pozostatky sú v sa- názvu mesta je spätá z mostom v menšine.

HLAS ĽUDU | 10. 1. 2015 • 2 /4629/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip, Ján Struhár

Smiech je liek

Vlada Bulatović Vib

– Budete si pri procese žiadať obhajcu? – spytuje sa sudca obžalovaného. – Ešte čo! Čo by mi potom z toho ostalo?!

Krok späť

– Ako sa cíti váš syn po operácií? – Celkom dobre, i keď mu v nemocnici vznikli určité komplikácie. – Preboha, aké? – Musí sa oženiť s jednou ošetrovateľkou.

Ľahko je byť levom, keď narobíš púšť

– Aká som len bola hlúpa! – vychrlí žena na svojho manžela v hneve. Manžel pokojne odpovie: – No vidíš, zase sa potvrdilo, že hlúpy má šťastie. Ráno o šiestej zvoní u Deža telefón. – Nezobudil som ťa, Dežo? – To nič, aj tak zvonil telefón. – Predstav si, ten psychiater jedným šmahom vyriešil všetky moje rodinné starosti... – Ako? –Utiekol s mojou ženou. – Pán sused, čo ste zdedili po svojom otcovi? – Rozum. – A čo ste s ním, preboha, urobili? Aleksandar Baljak

Presvedčili ste boha vo mne Súčasní archeológovia odhaľujú nové pomníky. Všade toľko križovatiek a cesty nám chýbajú. Len najstaršie remeslo pociťuje potrebu po mladých kádroch. Hlásili mi z krajšej budúcnosti, že niet dôvodov na znepokojenie. O sebe nikdy nerozprávam vo vlastnom mene. Treba byť objektívny. Keď dieťa revolúcie zrelšie pouvažuje – všetko je vlastne hračka. Podľa najnovších tlmočení, ten spisovateľ je národným nepriateľom. Národ, ktorý celé stáročia strávil v otroctve, má skvelú minulosť. Kto do teba kameňom, ty doňho striedačkou.

10. 1.– 16. 1. 2015

POČASIE

Ulica ho skazila: bola jednosmerná.

vôkol seba. Mama sedí doma, otec chodí do Nemecka. Deti im ovládajú dva jazyky: materský a faterský. Bohatstvo nepozná hranice. Keď je obrovské, odchádza cez tieto. Poctivo získaný majetok je ten, ktorý ste nedokázali skryť pred druhými. Možno aj existujú čisté účty, no zúčtovania sú hlavne špinavé. Niektorí aj v záplavách vidia šancu stať sa admirálmi. Praje si môj koniec, lebo viem, aký bol Karikatúra: Ranko Guzina

jeho začiatok. Ranko Guzina

Vreckový kalendár Keby nás prijali do Európy, aspoň cez zimu. Pravda sa dostala veľmi ďaleko: až do verejnosti. Vodič o svojej dopravnej nehode: stĺp sa mi blížil takou rýchlosťou, že som nestačil brzdiť. V meteorologickej stanici vyvesili heslo: Predpovede sú nevďačné. Smiech má liečivé účinky. Najdlhšie žijú tí, ktorí sa poslední smejú.

Z detských (s)úvah Muži u nás sa môžu zosobášiť iba s jednou ženou. Tomu sa hovorí monotónia. Sestra zase skončila ročník s výbornými známkami. Stavme sa, že mi to robí naschvál. Každá ryba vyrába ikry, ruské ryby aj kaviár. Nechápem, prečo sa mamka hnevá, že som rozbil vázu. Aj tak bola stará, dokonca čínska, ani nie naša. Babička sa odsťahovala na druhý svet. Teraz už aj ja mám niekoho v zahraničí... Adopcia dieťaťa je vlastne oveľa lepšia možnosť, ako pôrod. Rodičia si sami môžu vybrať dieťa a nemusia za každú cenu prijať to, čo práve dostanú. Pápež býva vo Vákuume. Obyvatelia Sardínie sa volajú sardinky. Polostrov je taký ostrov, ktorý úplne nedokončili. Lekári vravia, že najhoršie sú smrteľné choroby.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 6˚

1˚ | 8˚

0˚ | 6˚

1˚ | 7˚

1˚ | 8˚

2˚ | 8˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Kura zapečené v plnke

TRIKY AKO MAŠKRTIŤ A PRITOM CHUDNÚŤ

Dáte si aj čokoládu!

Suroviny: 1 kura, 8 plátkov údenej slaninky, 8 lyžíc oleja, soľ, mleté

čierne korenie, rasca, grilovacie korenie; Na plnku: 1 liter mlieka, 8 lyžíc krupice, 50 g masla, 2 vajcia, soľ, mleté čierne korenie, 80 g údenej slaniny, 3 kusy kuracej pečene, 1 strúčik cesnaku, majorán

Takto sa to podarí: Do plechu alebo pekáča vlejeme olej, roz-

ložíme plátky slaninky a medzi ne poukladáme kúsky nasoleného kurčaťa. Ochutíme rascou, grilovaním a čiernym korením a pečieme vo vyhriatej rúre asi 45 minút. Počas pečenia prelievame výpekom. Plnka: V hrnci povaríme mlieko s krupicou na stredne hustú kašu. Vmiešame maslo, vajcia, soľ, majorán, prelisovaný cesnak, korenie, na kocky nakrájanú slaninu a nakrájané pečene. Kašu nalejeme na rozpečené kura a upečieme dozlatista. Podávame so zemiakovým šalátom bez majonézy alebo len so zemiakmi. 

DIÉTA

Pomôžte spaľovaniu

o, že máte mať dostatok pohybu, neznamená, že musíte vyhadzovať veľké peniaze v posilňovniach. Dá sa to aj úplne zadarmo! Pravidelný pohyb vám nielenže pomôže udržať si dobrú postavu a mať dobrú kondičku, ale zlepší aj vaše sebavedomie. Už len tým, že sa pri ňom vyplavujú endorfíny, hormóny šťastia. A kto je šťastný, je aj krásny, veď krása ide zvnútra! Pravidelne športujte. Nezabúdajte športovať minimálne 3x týždenne po 30 minút (chôdza, beh, plávanie). Takto si udržíte

látkovú premenu neustále aktívnu. Kráčajte. Ak máte možnosť využívať cestou do práce schody, neváhajte. Je to lacnejšie ako permanentka do fitnescentra. A skúste zaparkovať ďalej alebo vystúpiť o zastávku skôr a zvyšok cesty sa prejdite pešo. Upratujte. Ak rady upratujete, tak máte cestu k štíhlej postave spolovice zaručenú. Obyčajným vysávaním, denne aspoň 20 minút, spálite minimálne 100 kcal. Hýbte sa a cvičte. Pravidelným pohybom či cvičením sa udržujete nielen štíhla a fit, ale budete sa

náď najhoršou stránkou chudnutia je vylúčenie sladkostí. Ale prečo by ste si nemohli dopriať aj dobroty? Stačí ísť na to správnou cestou! Absolútne odriekanie sladkostí počas chudnutia ešte zvýši chuť na ne. Nemusíte sa ich zriekať úplne, prečítajte si naše rady, ako si dopriať dobroty bez zbytočných kíl navyše a nielen počas chudnutia. Drahé užívanie. Radšej si doprajte len kocku z drahej horkej čokolády, ako by ste sa mali napchať celou lacnou čokoládou. Kakao light. V hrnci zohrejte 150 ml nízkotučného mlieka, v ktorom rozpustite horkú čokoládu. Takto si doprajete balzam pre dušu a nepokazíte si ani jednu krivku. Stavte na ovocie. Konzumujte veľa ovocia. Zaženiete tak vašu chuť na sladké, a to i bez tuku. Štrikovanie miesto chrumkania. Večer si radšej vezmite do ruky ihlice, ako by ste sa mali napchávať čipsami. Štrikovanie je veľmi upokojujúce a zároveň aj bezkalorické.

cítiť aj šťastnejšia. Pri spaľovaní tukov sa totiž uvoľňujú hormóny šťastia, a tým sa stávate pre svoje okolie atraktívnejšia. Okrem toho hormóny šťastia zabraňujú ukladaniu prebytočných tukov na miestach, kde to nerady vidíme. Bicyklujte. Ak máte bicykel, neváhajte a zaraďte ho medzi najpoužívanejší dopravný prostriedok do práce, na nákup alebo len tak na víkendové výlety. Vyštípte si bruško. Každý deň naneste na brucho vyhladzujúci masážny olej, a potom 5 minút palcom a ukazovákom kožu jemne nadvihujte a púšťajte. Naštartujete tak látkovú premenu a spevníte si kožu na bruchu. Skoncujte s jojo efektom. Kto sa najmenej 3 dni v týždni venu-

Mozaiku číslo 186 pripravil Oto Filip

VIII

Sadnite si, prosím. Snažte sa jesť posediačky, nikdy nie počas chôdze alebo v stoji. Sadnite si, aj keď jete len bonbón alebo malý kúsok čokolády. Hra na schovávačku. Ak máte stále pred očami niečo sladké, doprajete si to oveľa častejšie. Ukryte svoje malé neresti radšej do skrine, aby ste na ne nevideli. Testované osoby, ktoré takto zmenili svoje návyky, sa napchávali 3-krát menej, ako keď na svoje dobroty videli. Doprajte si pauzu. Po čokoládovej tyčinke alebo koláčiku nejedzte najmenej 4 hodiny sladké. Inak vám v tele stúpne hladina cukru a produkcia inzulínu, ktorý vás pekne zaoblí. Mrazená čokoláda. Uložte si kúsky čokolády do mrazničky. Ak vás prepadne chuť na sladké, doprajte si kúsok mrazenej dobroty. Uvidíte, že si sladké rozpúšťanie poriadne užijete. Náhrada bonbónov. Cmúľajte sušené marhule alebo slivky. Z toho zaručene nepriberiete, len sa vám zlepší trávenie a tým aj metabolizmus. 

je vytrvalostnému športu, ako je rýchla chôdza, behanie či plávanie, udrží svoju látkovú premenu v dobrých obrátkach. Drepy počas prestávky. Vychutnajte si svoj obľúbený film v pokoji na sedačke, ale počas reklamných prestávok spravte aspoň 10 drepov alebo si zľahka zacvičte. Tak spálite o 126 kJ navyše. Pripomienky na dverách. Nalepte si na každé dvere papierik s pripomienkou, aby ste si nezabudli zacvičiť. Spoločný tréning. Niekedy sa človeku nechce ani vyjsť z domu, nieto ešte cvičiť. V takomto prípade si treba dohodnúť rande s kamarátkou. Spoločne sa budete motivovať a ešte sa aj zabavíte. 

Kultúra Šancu dostalo 12 maliarov BIENÁLE SLOVENSKÝCH VÝTVARNÍKOV AMATÉROV

Jaroslav Čiep

retie bienále slovenských výtvarníkov amatérov, ktorého vernisáž sa uskutočnila na Štefana v piatok 26. decembra 2014 v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, prinieslo nový pohľad na súčasné amatérske výtvarnícke potenciály Slovákov v Srbsku. Na rozdiel od minulých dvoch bienále, keď sa organizátori vynasnažili verejnosti predstaviť ucelenú aktuálnu ponuku našich výtvarných amatérov a kedy vystavovalo viac ako šesťdesiat či päťdesiat autorov, na tohtoročnom bienále výstava zahrnula iba práce dvanásť autorov z Petrovca, Hložian, Kovačice, Padiny, Kysáča a Kulpína. Úvodom podujatia zaspieval Komorný zbor Musica viva pod taktovkou dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej a ria-

diteľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni poinformoval o aktivitách v inštitúcii, do ktorej patrí aj GZM, v práve končiacom sa roku. Keď ide o GZM roku 2014 v priestore galérie si naplánovali 6 výstav. Samostatne vystavovali Ivan Križan, Mária Gašková a Radovan Jandrić, boli aj tri kolektívne výstavy – japonské grafiky z 19. storočia, kolektívna výstava k jubileu 25 rokov GZM a bienále amatérov. V minulom roku upravovali aj depozitár obrazov, a preto polovica druhej výstavnej siene bola prehradená. Kurátor výstavy Vladimír Valentík potom prezradil, ako dostal podnet urobiť výber obmedzeného počtu výtvarníkov, ktorí upútajú pozornosť na svoju tvorbu predovšetkým svojou výtvarnou poetikou, ako aj technikou, remeselnou stránkou tvorby. Ide o dva typy autorov

– s realistickým námetom a insitným imaginizmom. Valentík dopodrobna hovoril i o tvorbe vytypovaných dvanástich autorov a charakteristikách ich výtvarnej tvorby. Česť otvoriť tretie bienále výtvarníkov amatérov v GZM sa dostala predsedníčke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anne Tomanovej-Makanovej.

VÝSTAVA KARIKATÚR K JUBILEU DENNÍKA MAGYAR SZÓ

Pohľad rázny a svojrázny Oto Filip Vo svete a dobe, kde (ani) karikaturisti to nemajú ľahké, vždy poteší správa, že sa niektorému z nich celkom vydarí tematická expozícia. Platí to aj o Pálovi Léphaftovi, jednom z najvýznamnejších karikaturistov juhovýchodnej Európy, ktorého autorská výstava bola vlastne trefným vstupom do ústredných osláv jubilea denníka v maďarskej reči Magyar Szó, prebiehajúcich 23. decembra v Novosadskom divadle. Jeho tematickým námetom boli osobnosti, najmä kolegovia, ktorých základné povahové črty priblížil a znázornil početným návštevníkom podujatia svojrázne: ráznym ťahom pera, ktoré presne vie, ako i kam sa hýbať, aby sa docielilo to, čo si autor zaumienil. – Často sa vraví, že nič nie je také zastarané a natoľko bezvýznamné ako včerajšie noviny. Toho sú si • KULTÚRA •

najviac vedomí tí, ktorí pracujú v denníkoch a vynakladajú tam veľké úsilie, hoci ich výrobok už ďalší deň stráca vlastný význam. Ale ak je trvanie novín natoľko krátke, čo je s ľuďmi, ktorí ich vyrábajú? Je aj spomienka na nich natoľko obmedzená? Našťastie, tak nie je. Lebo noviny nie sú len titulok, článok, len impresum... Je to celé desaťročia

budovaný systém hodnôt, zrkadlo spoločnosti, stála komunikácia medzi novinármi a čitateľmi, kde sa ich vierohodnosť, ako aj práca každého novinára každým dňom verejne hodnotí. Karikatúry Pála Léphafta svedčia práve o tom. Toto jeho panoptikum šéfredaktorov, novinárov a spolupracovníkov je nerozlučiteľne späté s denníkom

Na treťom bienále svojimi obrazmi boli zastúpení Zlata Červená-Kaloianová (1953), Ján Chĺpka (1965), Branislav Galamboš (1973), Anna Kňazovicová (1950), Nataša Kňazovicová (1977), Samuel Legíň (1948), Natália Marková (1985), Ján Miškovic (1961), Jarmila Sabová-Barcová (1977), Kristína Srnková (1994), Vladimír Urbanček (1941) a Michal Virág (1951). Magyar Szó, pripomínajúc nám vtipným spôsobom historické časy a udalosti, týkajúce sa nielen novín, ale aj celého maďarského národnostného spoločenstva vo Vojvodine, – vyzdvihol pri otvorení podujatia riaditeľ Rádia Nový Sad Klemm József. Pritom nezabudol podotknúť, že ak niekomu i zavadzia, keď si medzi väčšinovými karikatúrami novinárov všimne aj jednotlivé karikatúry politikov, môže to zdôvodniť tým, že je aj v celom svete osud médií a politikov nerozlučiteľne spätý. Veď dakedy existencia politikov závisí od médií, inokedy je zase existencia médií závislá na politikoch. – Táto oslava a výstava Pála Léphafta je vhodnou príležitosťou pripomenúť obom skupinám, že ich existencia závisí najmä od toho, v akej miere chcú, vedia a dokážu byť v službách spoločnosti, v ktorej a kvôli ktorej existujú: slovom, skutkom, alebo ako v Pálovom prípade, satirickou kresbou... – vyzdvihol riaditeľ Novosadského rozhlasu Klemm József, ktorý výstavu úradne otvoril.

2 /4629/ 10. 1. 2015

Kultúra NOVOROČNÁ ESTRÁDA V KYSÁČI

Spevom v ústrety 2015 Elena Šranková

pev, tanec a humor, to bola náplň Novoročnej estrády v Kysáči v nedeľu 28. decembra 2014 vo veľkej sále KIS. Organizátorom bola Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Ani tentoraz nechybovali darčeky pre obecenstvo, ktoré zabezpečili sponzori. V programe, ktorý je ukážkou celoročnej činnosti ochotníkov KIS, spievali sólisti a spevácke skupiny, tancovali detské a dospelé folklórne súbory a niekoľkými skečmi sa predstavili i divadelníci. Za sprievodu orchestra pod vedením Miloslava Kardelisa zaspievali Andrea Macáková, Soňa a Nina Francistyové, Andrea Miháľová, Klaudia Hegedišová, Jana Ďurovková,

Tance z Myjavy a kysáčske Vreteno

Vladimír Tót, Andrea Lomenová a Daniela Đukićová. Tancovali detské folklórne súbory Krôčik, Slniečko, Vienok ml. a st. a FS

Vreteno. Spevácke skupiny KIS, od detskej, cez dievčenskú až po ženskú a mužskú, zapôsobili na obecenstvo tak spevom, ako

i výberom krásnych slovenských ľudových piesní. Tanečníci a speváci sa predstavili aj v spoločnom tanci Svadobné obyčaje, z ktorého prítomní na estráde mali krásny zážitok. O rozveselenie početného obecenstva sa postarali divadelníci, ktorí z tejto príležitosti predviedli niekoľko humorných scénok. V príhovore, dokumentovanom videobeamom, sa riaditeľka KIS Anna Chrťanová-Leskovac zmienila o úspechoch ochotníkov, ktorí v uplynulom roku pôsobili pod strechou tejto ustanovizne, ale hovorila aj o činnosti, aktivitách a plánoch tak spomenutých zložiek, ako i hudobnej dielne a Rádia Kysáč, ktoré v roku 2015 oslávi 50 rokov od založenia. Moderátormi boli Aneta Lomenová a Branislav Čeman.

STARÁ PAZOVA

Kultúrne diania počas sviatkov Anna Lešťanová

očas uplynulých vianočných a novoročných sviatkov sa v Starej Pazove uskutočnili početné kultúrne diania. V utorok 23. decembra 2014 v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića predstavili najnovšie 4. číslo zborníka džBujanje, v ktorom publikujú krátke prozaické práce mladých autorov z územia Staropazovskej obce. Prvé číslo zborníka vyšlo v októbri roku 2010. Podľa slov autorov a redaktorov toto najnovšie číslo zborníka džBujanje je doteraz najlepšie a v ňom je zverejnené i kratšie dramatické dielo. V hudobnej časti programu vystúpila novopazovská skupina Chibalba. Ani tohto roku nevystal tradičný vianočný koncert členov tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Celovečerný koncert sa uskutočnil vo štvrtok 25. decembra 2014 v divadelnej sále. Program sa začal vianočnými piesňami v podaní

www.hl.rs

Momentka z vianočného koncertu SKUS hrdinu J. Čmelíka (foto: Z. Milić)

Zmiešaného speváckeho zboru Tília a ukončil sa tiež príležitostnými piesňami všetkých účastníkov. V slávnostnej vianočnej nálade sa početnému domácemu obecenstvu predstavili členovia všetkých programových foriem, ktoré pracujú v tomto úspešnom sloven-

Informačno-politický týždenník

skom spolku. Staropazovčanov k sviatku obdarovali piesňami, tancami, hudbou... Osobitný bod mali pazovskí škôlkari z Predškolskej ustanovizne Poletarac. V organizácii RTV Stará Pazova sa v nedeľu 28. decembra 2014 konala voľba melódie roka naživo

v divadelnej sále. V súťažnej časti vystúpilo 12 staropazovských spevákov a speváčok a podľa rozhodnutia obecenstva zvíťazila pieseň Siala som fialku v podaní Anny Jašovej. V revuálnej časti programu vystúpila vojvodinská skupina Trio Mio. • KULTÚRA •

KUS ZVOLEN PREZENTOVAL CELOROČNÚ AKTIVITU

Na Štefana pred plnou sieňou Katarína Gažová

ulpínski spolkári v piatok 26. decembra, v 2. slávnosť vianočnú, v Dome kultúry vytvorili dobrú náladu. Plná sieň obecenstva na tradičnom Štefanskom programe, kde sa prezentuje celoročná činnosť Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen, si to naplno vychutnala. Moderátorka programu Milinka Čiliaková v prvom bloku koncoročného programu zahlásila najmladších bažaličkárov. Sympatické deti tancovali ostošesť, cibrili si hlasivky spevom, Najstarší tanečníci Zvolena to veru na domácom javisku vedeli roztočiť… recitovali a svojimi výstupmi si V ďalšom bloku sa predstavili nevystali ani spevácke výstupy. zaslúžili búrlivý potlesk obecenstva. Okrem tradičných ľudových najstarší spolkári. Okrem krás- V ten večer sa obecenstvu Štetancov nevystali ani páčivé ryt- nych temperamentných tan- fanského programu predstavili cov, ktoré vedia rozohrať žilky, už skúsené kulpínske speváčky, mické tance.

ale aj tanečníčky Andrea Šimová a Milinka, Kristína a Michaela Čiliakové. Keďže KUS Zvolen pestuje aj kvalitný divadelný potenciál v žartovných divadelných scénkach na aktuálne kulpínske témy, ktoré veru poriadne rozosmiali divákov, vystúpili aj herci: Miroslav Benka, Ján Chalupka, Vlastislav Zelenák, Alena Chalupková, Daniela Čelovská, Uroš Kutri, Miroslav Horvát a Ján Čelovský. Námet, scenár a réžiu koncoročného programu mal na starosti predseda a umelecký vedúci KUS Zvolen Kulpín Michal Čiliak a bol vedúcim aj spolkového orchestra, v ktorom ešte hrali Vladimír Zima a Martin Jaroslav Javorník. S bažaličkármi pracovali Milinka a Michaela Čiliakové.

V KOVAČICI

Vianočný Štefanský koncert Anička Chalupová

ovačičania sa ani počas prednovoročných dní nenudili. Keď si chceli oddýchnuť od predsviatočného zhonu, šli na jedno z niekoľkých podujatí, ktoré boli usporiadané ku koncu roka. V piatok 26. decembra 2014 cirkevný zbor Kovačica II bol organizátorom v poradí 15. tradičného Štefanského koncertu, ktorý bol v chráme Božom. Po uvítacom príhovore velebného farára Mgr. Martina Bajzu milovníci duchovnej hudby mali po prvýkrát príležitosť okrem vianočných piesní vypočuť si i vianočné koledy v prednese účastníkov koncertu: besiedky, mládeže, mladšieho cirkevného spevokolu, ženského cirkevného spevokolu, staršieho cirkevného spevokolu a sólistov Ivany Hriešikovej, Jarmily Jonášovej, Jarmily Hajkovej a dueta, ktoré tvorili Martin Beran a Janko Siroma. Nechýbal ani krásny prednes poézie a prózy, ktorý pri • KULTÚRA •

Svojou účasťou v programe k slávnostnej chvíli prispela mládež a mladší zmiešaný spevokol

tej predsviatočnej nálade okrial nejednu dušu návštevníka. Vianočné básne predniesli Kristián Balček a Darinka Tomanová. Podľa slov pána farára M. Bajzu odkazom tohtoročného Štefanského koncertu bola predovšet-

kým jednota všetkých veriacich, bez ohľadu na vek, pohlavie a zaradenie sa do jednotlivých spevokolov. Na príprave a realizácii Štefanského koncertu sa podieľala cirkevná správa zboru Kovačica

II, Anka Zlochová, učiteľka – kantorka, Ján Dišpiter, profesor – kantor, Ján Marko, učiteľ, Janko Siroma, organista, a členovia orchestra Milinka Čížiková, Emil Nemček st., Emil Nemček ml. a Pavel Tomáš ml.

2 /4629/ 10. 1. 2015

Kultúra PREMIÉRA V PETROVSKOM DIVADLE VHV

Hore nohami Jaroslav Čiep

red samotným koncom roka 2014 ochotníci z petrovského Divadla VHV spoluobčanom priniesli darček pod stromček v tvare premiéry nového predstavenia. Ide o inscenáciu hry Hore nohami autorky Kataríny Hitzingerovej, ktorú herecký kolektív premiérovo uviedol v utorok 30. decembra 2014 na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Prvú inscenáciu v sezóne 2014/2015 režijne podpisuje Hana Tanciková. Divadelníci petrovského divadla jednoduchým, ale zaujímavým spôsobom podali zámer autorky predlohy, ktorá sa pokúsila vykresliť krivku postupu cestou komparácie tradičného divadla z minulých storočí a súčasného chápania „mágie“ zvanej divadlo. Azda preto v hre sa zjavujú nielen úryvky zo známych predlôh, ale aj samotní dramatici, ktorí súčasnému divákovi (a na scéne priam manažérke divadla) snažia vykresliť pomery a ovzdušie, v ktorých predlohy vznikali a prečo vznikli. V súčasnej dobe

ich však chápeme akosi inak, všeličo nám prekáža a veľa toho by sme chceli zmeniť alebo prispôsobovať, upravovať, škrtať... Tým aj ochudobňovať a zjednodušovať aj samot- Hore nohami po premiére – herci, režisérka a technika ný život. Práve tak, ako to nový manažér divadla zamestnancom v inštitúcii a vymenil za obyčajnú televíznu urobil, keď vypovedal všetkým „mágiu“ divadelných dosiek obrazovku. Herecká zostava v najnovšej inscenácii petrovského Divadla VHV priniesla nielen osvedčených starších a hercov strednej generácie, ale aj debutantov, ktorým sú tí starší na doskách, ktoré znamenajú svet, dobrou oporou, aby smelšie vykročili na ne. O to, aby všetko bolo hore nohami, sa postarali: Marína Turčanová, Martina Benková, Margarita Benková, Andrej Meleg, Jaroslav Valentík, Branislav Ušiak, Marijan Pavlov, Zuzana Tárnociová, Ondrej Brna a Miluška Anušiaková-Majerová. Novodobá divadelná „mágia“

ŠÍD

Výročie bibliotéky Stanislav Stupavský

miestnostiach Ľudovej bibliotéky Simeona Piščevića v Šíde v stredu 17. decembra usporiadali slávnosť z príležitosti 165 rokov založenia tejto ustanovizne, ktorá iste bola otvorená skôr, ale o tom nie sú písané doklady. Avšak 17. december si zobrali ako dátum začiatku práce bibliotéky preto, že toho dňa roku 1849 Dimitrije Mita Orešković daroval bibliotéke Bukvice Dositeja Obradovića. O Mitovi Oreškovićovi treba povedať, že bol jedným z významných srbských osobností 19. storočia. Začal sa

www.hl.rs

školiť na Karlovskom gymnáziu, ale školenie musel prerušiť kvôli osobnému nešťastiu. Odvtedy a do konca života sa kamarátil s tamburou a písal básne. Dnes ho predstavujú ako prvého srbského kantautora. Mnohým sú známe jeho piesne Sećaš li se onog sata, Kad sam bio mlaďan lovac ja a iné. Vyjadrujúc svoju vďaku tomuto veľkému človeku, Ľudová bibliotéka Simeona Piščevića, Ministerstvo kultúry a lokálna samospráva zverili Dejanovi Tomićovi, aby napísal monografiu, ktorú nazval Mita Orešković – prvý srbský kantautor. Premiéra knihy bola v rámci programu osláv výročia v miest-

Informačno-politický týždenník

Záber z premiéry knihy

nostiach bibliotéky za prítomnosti veľkého počtu občanov a predstaviteľov lokálnej samosprávy. V pozdravnom prejave Slavica Varničićová, riaditeľka bibliotéky, pozdravila hostí a vyzdvihla, že táto ustanovizeň v roku 2014

urobila prezentáciu troch kníh zo svojho a o svojom prostredí, dve z oblasti archeológie a jednu z kronikárstva. Keďže sa toto všetko dialo v novej modernej budove bibliotéky, tým je ich radosť väčšia. • KULTÚRA •

NA MARGO OSLÁV KOVAČICKÉHO DIVADLA

Zborník prác 100 rokov divadla v Kovačici Anička Chalupová

a sklonku uplynulého roka, ktorý sa niesol v znamení kovačického divadla, tlačou vyšla publikácia 100 rokov divadla v Kovačici. V nedeľu 28. decembra 2014 bola jej slávnostná premiéra. Oslava významného jubilea kovačického divadla prebiehala počas celého roka a poznačilo ju niekoľko podujatí. Vo februári 2014 členovia Divadla VHV scény v Kovačici predviedli divadelné predstavenie Ženba a vydaj a usporiadali fotodokumentačnú výstavu. V októbri oslava divadla pokračovala premiérou divadelného predstavenia Starý frfloš v prednese domácich ochotníkov divadla. Ústrednou oslavou tohto jubilea bola v poradí 45. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2014.

Uplynulo prvých 100 rokov divadla v Kovačici a začína sa ďalšia storočnica, ktorú okrem zachovávania identity a kultúry v rokoch pred nami čaká aj boj o diváka v konkurencii so súčasnou informačnokomunikačnou technológiou (z prezentácie publikácie: Pavel Jonáš, predseda Rady Divadla VHV scény v Kovačici)

Višničkou na torte bola premiéra dlho očakávaného zborníka prác k storočnici divadla v Kovačici, ktorú usporiadali v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici, kde si na začiatku podujatia

všetci prítomní minútkou ticha uctili pamiatku na nedávno zosnulého kultúrneho a divadelného dejateľa Zlatka Kotváša, prvého predsedu Rady Divadla VHV scény v Kovačici, a všetkých divadelných

ochotníkov, ktorí sa, žiaľ, nedožili osláv storočnice divadla v Kovačici. Neskoršie sa autorom publikácie a všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, aby zborník prác uzrel svetlo sveta, prihovoril predseda Rady Divadla VHV scény v Kovačici Pavel Jonáš. K náplni tejto slávnostnej a nevšednej udalosti prispeli Milinka Čížiková a Ján Chrťan, ktorí čítali úryvky z uverejnených textov o kovačickom divadle, medzi ktorými bol i text Alberta Martiša, uverejnený v časopise Dolnozemský Slovák. V príležitostnom programe vystúpili: bývalý herec Jozef Benka, známejší ako Kubo, herci Jaroslav Hriešik, Jaroslav Dudáš a Miloslav Jonáš a bývalý divadelník Pavel Matúch, ktorí predviedli krátke úryvky z predstavení. Vydavateľom publikácie je Dom kultúry 3. októbra v Kovačici, redaktorkou vydania je Dr. Zuzana Čížiková. Do zborníka prác svojimi textami prispelo vyše dvadsaťpäť autorov. Podujatie doznelo udelením výtlačkov zborníka prác a ďakovných listín všetkým inštitúciám a jednotlivcom, ktorí nezištne pomáhali a nesebecky prispeli k rozvoju divadelníctva v Kovačici.

HLOŽANY

Veselá rozlúčka Juraj Bartoš

bvyklým koktailom slovenských ľudových piesní a tancov, recitačných čísel, novoročných vinšov, detských hier a humorne ladených výstupov častovali hložianski spolkári, žiaci a matičiari obecenstvo, ktoré vyplnilo sálu Domu kultúry v nedeľu 28. decembra aj napriek chladnému zimnému večeru. Celkom veselá rozlúčka s pomerne šedým rokom 2014 bola okorenená aj výstavou starých fotografií. Zábery zo zbierky Ondreja Stupavského-Endyho priblížili súčasníkom Hložany a život ich obyvateľov spred niekoľkých desaťročí. Na javisku sa postupne predstavili speváci: Rastislav Struhár, Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský (vystúpili aj spoločne), Anna Hašková, Katarína Dobríko• KULTÚRA •

Zlatý klinec prednovoročného programu: tanečníci a tanečnice si vymenili úlohy (a „kostýmy“)

Monika Bažaľová

vá, Silvia Ferková, Jana Uramová, Martina Zahorcová a Martin Parkáni, tiež dievčenská spevácka skupina KOSJ. Vinšovali, recitovali, tancovali a hrali sa i žiačky a žiaci hložianskej ZŠ. O umelecký prednes poézie sa postarali recitátorky Elena Vršková a Monika Bažaľová.

Ondrej Stupavský-Endy rozosmial publikum niekoľkými vtipmi. Predtým sa tancami predstavila mladšia a staršia tanečná skupina KOS Jednota. Zlatým klincom programu bol tanec dospelých tanečníkov KOSJ, ktorý pripomenul niekdajší svadobný zvyk, keď sa chodilo „s pochabou mladou“. Tanečnice v mužskom kroji a tobôž tanečníci v ženských šatách vyvolali salvy smiechu a potleskov.

Občianstvo na sklonku roka, na ktorý by väčšina z nás akiste najradšej zabudla, sa naskutku dobre pobavilo a rozveselilo. Úvodom prednovoročného večierka prítomných privítala predsedníčka MOMS Hložany Mária Bartošová-Korčoková a program moderovala Martina Bartošová. O hudbu sa postaralo trio: Rastislav Struhár, Samuel Kováč a Vlastimír Struhár.

2 /4629/ 10. 1. 2015

Kultúra  REAGOVANIE U NÁS TAKÁ OBYČAJ:

Za robotu – na pranier

eagujem na článok Banátski matičiari si to nezaslúžili z 20. až 27. decembra 2014 na str. 33, v ktorom sa píše o zasadnutí časti banátskych MOMS v Jánošíku z 13. decembra, „ktorého témou boli výsledky nedávnych volieb do NRSNM“ a z iniciatívy podpredsedu MSS pre Banát Pavla Baláža. Pavel Baláž ako podpredseda MSS nezvolal také zasadnutie v rámci predvolebnej kampane, ani so žiadnou aktivitou sa k nej nepričinil, čo ani nemohol, vzhľadom na to, že nebol po celý ten čas v Srbsku. Nikto mu to nezazlieval. Ale akým právom potom súdi aktivity iných v predvolebnej kampani? Správna rada prípravy volieb do NRSNM zverila koordinačnému telesu a všetky rozhodnutia sa tam schvaľovali dohovorom, a nenavrhovala a nerozhodovala predsedníčka, kto na ktorom mieste bude na listine. Za to znášajú rovnakú zodpovednosť všetci členovia toho telesa. V texte sa na viacerých miestach uvádza porušenie stanov Matice

vo vzťahu k organizácii predvolebných aktivít do NRSNM. Matičné stanovy takýmto spôsobom porušené byť nemohli, lebo žiadna zmienka o NRSNM ako takej a už vôbec nie o voľbách do NRSNM v stanovách Matice ani neexistuje. Osobne som sa angažovala naplno okolo volieb do NRSNM, aj okolo príprav SNS, na ktorých som osobne nebola, a preto neviem pochopiť, že som „bola zastúpená neprimeraným spôsobom“, lebo podpredsedovia (medzi nimi aj P. Baláž) boli najvyšší matiční hodnostári na SNS. Ak však menovaný tvrdí, že to zastúpenie nebolo primerané, chce tým povedať, že Maticu zastupoval neprimerane? Jedno viem, že SNS boli, čo sa matičnej časti programov týka, pripravené aj organizačne, aj obsahovo, aj zastrešené finančne, za čo som vo veľkej miere aj ja „na vine“. Podpredseda Baláž nie je „na vine“, lebo sa príprav nezúčastnil. Už vonkoncom som nepochopila to, „že zápisnice musia byť archivované písomne a nie iba elektronicky“. Je síce pravda, že podpredseda Baláž posledné dva

roky bol veľa mesiacov mimo Srbska, ale nie až toľko, že by nevedel, že všetky zápisnice sa v písanej forme schvaľujú na správnych radách a zhromaždeniach MSS a v takej podobe aj archivujú. Nie je pravdivý údaj, že „Vojlovičania odmietli kandidovať svojho kandidáta, lebo boli nespokojní so spôsobom zostavovania listiny“. Vojlovičania už na správnej rade, na ktorej sa rozhodlo, že Matica ide do volieb so svojou listinou, povedali, že kandidáta nemajú a vtedy neexistovalo ešte ani koordinačné teleso, ani žiaden návrh listiny. Podobne je nepravdivý údaj „že Hajdušičania mali kandidáta, o ktorom, ako sa ukázalo, predstavitelia koordinačného telesa z Banátu nevedeli nič“. Kandidát z Hajdušice bol na jednom z návrhov listiny a členovia koordinačného telesa z Banátu boli prítomní, keď prišlo k zmene listiny. Zaujímavé je aj to, že na zasadnutie, na ktorom sa podľa článku hovorilo hlavne o mne, ja som pozvaná nebola, hoci sa tam hovorilo o voľbách do NRSNM a SNS, na prípravách ktorých sa podpredseda

NA NÁMESTÍ GALÉRIÍ V NOVOM SADE

Spomienky na Ponte Rosso Oto Filip

oli to časy, keď sa žilo chudobnejšie než dnes, kým o vysokej móde bežní smrteľníci mohli len snívať. Roky sedemdesiate, kedy sa aj bežné texasky dali u nás kúpiť len v exkluzívnych predajniach, akými vtedy boli Jugoexport, Kluz, Varteks… V roku 1965 sa začalo naše otváranie sa svetu, a neuplynulo veľa času, kým mnohé cesty (ne) začali smerovať nielen do bohatších krajín, na tzv. dočasnú prácu, ale aj do susedného Talianska. Nákupná horúčka sa stupňovala: v desaťročí 1970 – 1980 kulminovala azda každý víkend na terstskom

www.hl.rs

Námestí Ponte RosSnaží sa ju spríso. Rifle, obleky, sotomniť združenie bášne šaty, potraviCizerouno tak, že ny, káva, technický zbiera exponáty z tovar, autosúčiasttej doby a vystavuje ky… Kupovalo sa ich. Najprv v októbri pre seba alebo sa 2013 v samotnom pašoval aj tovar, Terste. O rok nepoužíval a predáskoršie galéria val, aby o mesiac, Makina v Pule bola polrok či rok zase hostiteľkou rozšírepoň prichádzali denej expozície, prisiatky tisíc záujemčom možno objaviť cov. Bola to zlatá éra Texasky ako symbol i usporiadateľský Terstu, ktorá zakot- vtedajšej terstskej doby podpis Strediska vila v spomienkach, pre nehmotnú kulfotografiách, dokumentoch, iných túru a Etnografického múzea Istrie. svedectvách… Do tretice, je tu aj Galéria vý-

Informačno-politický týždenník

Baláž nepodieľal, ale ja áno. Podobne ako aj na realizácii početných projektov, ktoré som mnohé sama iniciovala a domyslela. Je smutné, že v tomto veku a po toľkých rokoch pôsobenia si v čase vianočných sviatkov musím prečítať také znehodnocujúce a útočné slová. To, čo je hanebné a neetické, a čo ma zarazilo najviac, je spomínať môj zdravotný stav, lebo ja som sa na môj zdravotný stav nevyhovárala. Robila som totiž v roku 2014 nad vlastné sily. Matica realizovala mnohé projekty aj s mojím pričinením, z mojej iniciatívy 337 prvákov z celej Vojvodiny, ktorí sa zapísali do slovenských tried, dostalo tašky, písacie a kresliace potreby, písanky, blok a úbor pre telesnú výchovu z prostriedkov úradu premiéra SR Roberta Fica, vlani sme boli spoluorganizátormi medzinárodnej konferencie Slováci s Srbi – história a súčasnosť, zúčastnili sme sa na konferenciách v zahraničí, samozrejme, s referátom... Chápala som, že podpredseda Baláž nemohol ponúknuť pomoc, lebo viac bol v zahraničí ako doma. Keď však hovorí, „... aby sa vedelo, kto a ako menovite v Matici a vo vedení pracoval“, mal by začať od seba. K. Melegová-Melichová tvarného umenia zbierky Rajka Mamuzića v Novom Sade, v ktorej sa podujatie Ponterosso/Memorie ocitlo v decembri a bude tam i prvý mesiac roka 2015. Jeho spoluautormi sú Wendy D‘ercole, Massimiliano Schiozzi a Nuša Hausser, ako aj fotoreportéri Sergio Ferrari, Roman Grozdić, Claudio Arocchi... Nečudo, že sa upriamili práve na dobu pred takmer polstoročím: jednak je nedostatočne preskúmaná, jednak je hlboko zapísaná v kolektívnej pamäti starších generácií. Ak nie inak, tak ako dôkaz, že sa žili aj chvíle inakšie než sú dnešné. Svet vtedy ešte nebol globálnou dedinou a cestovalo sa jeho križovatkami nielen na dovolenky či z pôžitku, ale azda častejšie aj za praktickými, módnymi a inými potrebami. Z ktorých sme sa vedeli skutočne tešiť. Najmä po úspešnom prechode hraníc... • KULTÚRA •

Narodeniny a výročia v januári 2015 ËË 3. januára 1955 v Bratislave zomrel slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ. (Pripomíname si 60. výročie.) ËË 5. januára 2000 v Báčskom Petrovci zomrel kultúrny pracovník, divadelník a maliar Jaromír Grňa. (15. výročie) ËË 7. januára 1845 v Butíne v Rumunsku sa narodil paleontológ, lekár a univerzitný profesor Jozef Viktor Rohoň. Bol organizátor prvého divadelného predstavenia v Petrovci roku 1866. (170. výročie) ËË 7. januára 1915 v Starej Pazove sa narodil univerzitný profesor, lingvista a zakladateľ vojvodinskej slovakistiky Michal Filip. (100. výročie) ËË 24. januára 1825 zomrel slovenský básnik Ján Kollár. (190. výročie) ËË 24. januára 1905 v Kysáči zomrel učiteľ, publicista a básnik Ján Branislav Mičátek. (110. výročie) ËË 26. januára 1935 v Petrovci sa narodil spisovateľ, prekladateľ a redaktor Juraj Tušiak. (80. výročie) ËË 31. januára 1945 v Charkove na Ukrajine zomrel slovenský vojvodinský básnik Juraj Mučaji. (70. výročie) ËË 31. januára 1945 v Prievidzi zomrel slovenský vojvodinský historik Jozef Maliak. (70. výročie) • KULTÚRA •

VÝTVARNÝ SALÓN 30 X 30. Na výtvarný konkurz pod názvom 30 x 30 v organizácii Kultúrneho centra Zreňaninu, ktorého autorom je Milutin Micić, prišlo bezmála 300 prác 180 umelcov zo Srbska, Slovinska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Talianska, Egypta a Číny. Porota v zložení: Nada Panićová, redaktorka v KCZR, Milenko Aćimović a Milutin Micić, akademickí maliari, prvú cenu udelili Jovane Petkovićovej z Kraljeva za mramorovú skulptúru Biće – nutrina. Druhá cena sa dostala Milanovi Pantelićovi zo Šabca za prácu Komunikácia a tretiu

cenu získal Nebojša Milošević z Kosovskej Mitrovice za kresbu Plaksus. Na tohtoročný Výtvarný salón 30 x 30 vybrali 186 prác 165 autorov. Všetky práce, či už obrazy alebo sochy, museli byť rozmerov 30 x 30 cm. Medzi vystavenými dielami sú práce našich výtvarníkov Aleny Klátikovej a Michala Ďurovku. Vernisáž bola 12. decembra 2014 v Kultúrnom centre Zreňaninu. V januári 2015 výstava bude realizovaná v galérii Kultúrneho centra Pančeva, a potom i v Múzeu Sriemu v Sriemskej Mitrovici. Na snímke je olejomaľba 30 x 30 M. Ďurovku. E. Š.

IN MEMORIAM

Zuzana Imbronovićová 17. 3. 1938 – 2. 1. 2015

šetci ľudia bez výnimky sa za života snažia nájsť svoje šťastie alebo aspoň jeho iskierku a najviac výhľadov v tej snahe majú tí, ktorí ho hľadajú v spoločnom šťastí všetkých, s ktorými ich život spája. Medzi tých a takých ľudí patrila i učiteľka, vychovávateľka, divadelná ochotníčka a spoločenská aktivistka, Kulpínčanka a dlhoročná Novosadčanka Zuzana Imbronovićová, rod. Labátová. Patrila do generácie, ktorá kus seba dala nielen vo výchovno-vzdelávacej práci, ale aj v športe a divadelníctve. Narodila sa 17. marca 1938 v Kulpíne. V rodisku zakončila základnú školu, Učiteľskú školu absolvovala Petrovci a Vyššiu defektologickú



školu pre výchovne zanedbané deti a mládež v Belehrade. Pôsobila najprv v ZŠ v Kulpíne (ako učiteľka telesnej výchovy), potom v Pokrajinskom sekretariáte vnútorných záležitostí a ako vychovávateľka v Detskej dedinke Dr. Milorada Pavlovića v Sriemskej Kamenici, tiež v Špeciálnej škole Dr. Milana Petrovića v Novom Sade. Bola i pracovníčkou a predsedníčkou Defektologickej spoločnosti Juhoslávie. Už počas školenia na Učiteľskej škole v Petrovci vynikala aj v mimoškolských aktivitách, vo viacerých záujmových krúžkoch a v Športovom družstve Stredoškolák ako vynikajúca hádzanárka. Počas svojej pracovnej doby aj popri početných profesionálnych i rodinných záväz-

koch vždy si našla čas i na angažovanie sa na kultúrno-umeleckom a spoločenskom poli. Roky pôsobila v SKUS P. J. Šafárika v Novom Sade (ako členka speváckeho zboru, folkloristka a choreografka), v KUS Svetozara Markovića v Novom Sade a pod. Po odchode do dôchodku sa zapojila i do Spolku kulpínskych žien, avšak širšej verejnosti je známa najmä ako vynikajúca herečka petrovského ochotníckeho divadla. Priam povestnými sa stali jej herecké výkony Petrunely v Dundovi Marojovi M. Držića a Mirandolíny v Mirandolíne C. Goldoniho. Za herecký výkon vo veselohre M. Držića bola ocenená prestížnou cenou aj na Slovensku. Vo svojej činnosti, ako i v živote, bola príkladom zhovievavosti, tolerancie, porozumenia i empatie, a keď bolo treba, vždy ochotne pomohla, poradila a potešila. Taká navždy zostane v spomienke všetkým tým, ktorí ju poznali alebo s ňou spolupracovali. Česť jej pamiatke! (vb, smb)

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 27. decembra 2014 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla sa obecenstvu vianočným koncertom predstavila kresťanská hudobná skupina Hermon. Prvýkrát sa stretli

v roku 2006 a meno si zvolili podľa pohoria, ktoré je spomínané v Biblii. Podľa vlastného vyznania ich primárnym cieľom je preniesť Evanjelium Ježiša Krista cez piesne tým, ktorí Ho ešte nepoznajú. Základ skupiny tvoria

hudobníci a speváci Róbert, Daniel a Dávid Mamojkovci, Tamara a Daniel Kaćanskovci, Anna Struhárová a Jana Zorjanová. Skupina Hermon má nahrané dve cédečká. J. Č-p

2 /4629/ 10. 1. 2015

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Zlatko Kotváš 1955 – 2014

latko Kotváš odišiel navždy po ťažkej a zákernej chorobe dňa 24. decembra 2014. Správa o jeho smrti priviedla k jeho rakve a na pohrebnú rozlúčku mnohých, ktorí sa mu prišli ešte raz pokloniť, lebo bol človekom, ktorý nielen v Kovačici, ale aj v mnohých iných prostrediach v Srbsku zanechal hlboké stopy. Narodil sa 19. septembra 1955 v Padine. Povolaním bol diplomovaný inžinier stavebníctva a približne desať rokov bol riaditeľom stavebného podniku Staviteľ v Kovačici. Neskoršie si založil súkromnú agentúru ProDom. Jeho stavebníckymi skvostami sa hrdia nielen jeho Kovačičania, ale aj mnohí obyvatelia prostredí, v ktorých sa podieľal na výstavbe rôznych budov, objektov, kostolov (v Hajdušici, Banátskom Karlovci…) a pod. Okrem prác v stavebníctve sa venoval aj rozvoju kultúrneho života v osade, zaoberal sa hudbou, divadelníctvom… Ako herec a organizátor účinkoval v mnohých divadelných predstaveniach: Malomeštiakova svadba (1981), Satiry (1981), Hriech (1982), Prípady Jelizavety B. (1984), Kameň pod hlavou (1985), Kain (1986), Marat vs. Sade (1987), Súdruhovia, je možné, že... (1990), Podozrivá osoba (1997), Plešivá speváčka (1999) a iné. Bol prvým predsedom Rady divadla VHV scény v Kovačici a aktívne sa podieľal na zveľaďovaní slovenského ochotníckeho divadelníctva vo Vojvodine. Za hojnej účasti nielen svojich spoluobčanov, ale aj mnohých cezpoľných priateľov, spolupracovníkov, kolegov, ho k večnému odpočinku uložili 26. decembra 2014 na kovačickom cintoríne. Zostane príkladom duchaplného hľadania vyšších hodnôt umenia života. Bol to skvelý človek, ktorý vedel vždy pomôcť, pochopiť a poradiť. Na takých ľudí sa nezabúda. Česť jeho pamiatke! A. Ch.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Lipov Gaj 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Lipov Gaj 2, Novosadski put 114, na katastrálnych parcelách čísla 3763/1 a 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. decembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-537/14, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Lipov Gaj 2, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Lipov Gaj 2, Novosadski put 114, na katastrálnych parcelách čísla 3763/1 a 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť, a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, Ul. Jožefa Atilu č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 2. februára 2015. V súlade s článkom 6 Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia budú 3. februára 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad o 10.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Lipov Gaj 2, Novosadski put 114, na katastrálnych parcelách čísla 3763/1 a 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie trojúsekovej anténovej sústavy. Pre rozsah GSM 900 a UMTS sa používajú tri panelové antény ADU 451602 pre prvý, druhý a tretí úsek. Plánované azimuty antén vynášajú 30 °, 160 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia prijímača základnej stanice pre rozsah GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. augusta 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 12. augusta 2014, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-537/14 z 12. augusta 2014. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Lipov Gaj 2, Novosadski put 114, na katastrálnych parcelách čísla 3763/1 a 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-537/14, z 24. júla 2014, zostavená je technická komisia pre zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-537/14 z 29. decembra 2014 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-537/14 zo 6. júna 2014, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

MÁRIU PETRÁKOVÚ

JURAJA KOLÁRA

13. 10. 1922 – 17. 1. 2005 rod. Kolárovú – 2015 23. 4. 1948 – 30. 12. 2004 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši najmilší • KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s manželkou

ZUZANOU ČAPEĽOVOU rod. Frankovou 1938 – 2015 z Kysáča

ALŽBETA – ERKA KUŠTROVÁ

Manžel Štefan

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. januára 2015 uplynulo 10 rokov, čo nie je s nami naša mama a stará mama

S láskou a úctou si trvalú spomienku na Teba zachováva:

Lásku si mala v srdci, dobrotu vo svojej duši. Tvoji najbližší na Teba nezabúdajú:

rod. Labátovej 1938 – 2015 z Nového Sadu

Zostaneš navždy v našich spomienkach. Spolok kulpínskych žien

SPOMIENKA na

MICHALA GAŠKU

rod. Frankovou 1938 – 2015 z Kysáča

Smútia za ňou sestry: Mária Hnilová s rodinou z Bratislavy a Elena Vršková s rodinou z Kysáča

z Kysáča

ZUZANE IMBRONOVIĆOVEJ

ZUZANOU ČAPEĽOVOU

nevesta Darinka, vnučka Jasminka Damianová s rodinou a vnučka Elmíra Gombárová s rodinou

ZUZANE ČAPEĽOVEJ

POSLEDNÝ POZDRAV

dcéra Katarína, vnučka Tatiana a vnuk Janko

so sestrou

susede

Annamária a Mariana s rodinami

2005 – 2015 z Kulpína

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

S hlbokým zármutkom a vďakou lúčia sa

ALŽBETA KUŠTROVÁ

so starkou

rod. Frankovou 1938 – 2015 z Kysáča

rod. Labátovou 1938 – 2015 z Nového Sadu

nevesta Tatjana s deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANOU ČAPEĽOVOU

ZUZANOU IMBRONOVIĆOVOU

1. 1. 1930 – 1. 1. 2005 – 1. 1. 2015 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva

Už utíchol hlas mojej úprimnosti, len boľavá prázdnota a skutočnosť zostala, lebo nemám komu byť to, čo som bol Tebe.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s tetou

ROZLÚČKA s tetkou

1961 – 2014 – 2015 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachováva brat Ján Gaško s rodinou

ROZLÚČKA s tetkou

ZUZANOU ČAPEĽOVOU Tichú a trvalú spomienku venúvajú: rodiny Jána a Pavla Surovcov, Klinkovci, Tancikovci, Pixiadesovci, Madackovci, Fabianovci, rodiny Michala a Jána Ďurovkovcov, Sládekovci, Vrškovci, Kardelisovci a susedy: Ďurovková, Hrnjačká, Horvátová a Naďová • KULTÚRA • OZNAMY •

ZUZANOU ČAPEĽOVOU

rod. Frankovou 1938 – 2015 z Kysáča

S úctou si na ňu spomínajú: rodiny Vrškové a Muchová

rod. Frankovou 1938 – 2015 z Kysáča

S úctou si na ňu spomínajú: rodiny Makovníkové a Ožvátová

2 /4629/ 10. 1. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou dcérou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovanou

VERONIKOU GAŠKOVOU

Navždy si nás opustila, bolesť v srdci zanechala.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji rodičia

S láskou si na Teba budú spomínať sestry Mariana a Jasna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

VERONIKOU GAŠKOVOU

Rodiny: Ožvátová a Pivardžiová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou mamou

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech ti dá Pán Boh večnej milosti. Rodiny: Skalická, Čiefová a Červenová

SPOMIENKA

Uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nás opustila manželka a matka

www.hl.rs

Rodiny: Baďanová, Kreková a Abelovská

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. januára 2015 nás navždy opustila naša spolkárka

ZUZANA IMBRONOVIĆOVÁ rod. Labátová 17. 3. 1938 – 2. 1. 2015 z Nového Sadu

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré ďakovať. Spomienku na Teba si s úctou zachovajú: členovia Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU TURČANOVOU

rod. Valentovou 3. 2. 1934 – 2. 1. 2015 z Lalite

MÁRIA PAVLOVOVÁ

rod. Máľachovou 13. 4. 1945 – 3. 1. 2015 z Petrovca

synovia Ľudovít a Jaroslav

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a v srdci Ťa zachovávať.

rod. Zaťkovou 1969 – 2014

MÁRIOU KAŇOVOU

Tichú a trvalú spomienku si na Teba s láskou a úctou budú zachovávať

rod. Zaťkovou 1969 – 2014

VERONIKOU GAŠKOVOU

rod. Zaťkovou 1969 – 2014

Na Tvoju hrobku môžeme len kvety dať, na Teba si spomínať a v srdci Ťa zachovávať.

VERONIKOU GAŠKOVOU

rod. Zaťkovou 22. 10. 1969 – 23. 12. 2014

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé, osud vzal...

VERONIKOU GAŠKOVOU

rod. Zaťkovou 22. 10. 1969 – 23. 12. 2014

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Demrovská 17. 5. 1951 – 11. 7. 2014 z Petrovca

S Tebou sa lúči

Vždy si s nami.

Informačno-politický týždenník

Spi tíško, drahá moja, za Tebou plače sestra Tvoja. Po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji.

Samuel a Marína

sestra Katarína Benková s deťmi Jánom a Jaroslavom s rodinami z Petrovca • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na môjho manžela a nášho otca a starkého

s milovanou mamou

MICHALA BENKU – KOCHÁRA 21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 – 2015 narodený v Laliti dlhé roky žil v Silbaši umrel v Petrovci, kde je i pochovaný

Aj keď viac nie si s nami, stále si v našich spomienkach a myšlienkach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

VERONIKOU GAŠKOVOU rod. Zaťkovou 22. 10. 1969 – 23. 12. 2014

zarmútení: manželka Zuzka, syn Miroslav a dcéra Elenka s rodinami

Ako ticho žila, tak ticho odišla. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote.

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú synovia Alexander a Andrej

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, starkým a prastarkým

JÁNOM ČÁNIM

28. 2. 1936 – 23. 12. 2014 z Báčskeho Petrovca

ZUZANOU IMBRONOVIĆOVOU rod. Labátovou 1938 – 2015 z Nového Sadu

S bôľom a pocitom nenávratnej straty, s láskou a vďakou navždy sa lúčime s našou sestrou. Sestry Anna a Mária a brat Ján s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s mamou, mamičkou a pramamičkou

MÁRIOU TURČANOVOU Posilňujte sa v Pánovi a v moci jeho sily.

rod. Valentovou 3. 2. 1934 – 2. 1. 2015 z Lalite

Ef. 6:10

Lúčia sa s Tebou: manželka Zuzana, dcéra Zuzana Nováková s manželom Lacim, vnučka Gabriela Rybárová s manželom Miroslavom a pravnučkami Xéniou a Hanou, vnúčatá Bety a Igor a dcéra Anna Nováková s manželom Darkom a vnučkami Ivanou a Marínou • OZNAMY •

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. Tvoji najmilší:

dcéra Mária Mravíková s manželom Jánom, syn Michal s manželkou Olinkou, vnučka Vesnička Pavlíniová s manželom Vladkom, deťmi Danielom a Denisom a vnučka Lydka so snúbencom Aleksandrom 2 /4629/ 10. 1. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. januára 2015 uplynul rok, čo nie je so mnou moja manželka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a dedom

JÁNOM JURÍKOM

ANNA BALCOVÁ

1943 – 2014 z Petrovca

1944 – 2014 – 2015 z Kysáča

Zanechala si ma v žiali, ale stále budeš žiť v mojom srdci.

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Tvoj zarmútený manžel Ondrej

Manželka a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok smutný, boľavý a veľmi ťažký, čo nás opustil milovaný manžel a ocko

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou matkou a babou

ZUZANOU HRUBÍKOVOU 1. 6. 1943 – 21. 12. 2014 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Dcéra Mirjana s manželom Draganom a s deťmi Aleksandrom a Igorom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Minul sa rok, čo nás navždy opustil milovaný zať

JÁN FABIAN

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

ANNA BALCOVÁ

11. 8. 1944 – 6. 1. 2014 – 2015 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva syn Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN FABIAN

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

Raz ráno príde deň – a koľkým z vás sa stanem témou – môj štýl, gestá, či tvár; však čas ich aj tak zamkne zemou. Pribíjajte na kríž to, čo bolo zlé, a to, čo bolo málo. Však aj tak jedno viem, žiť za to stálo.

Tešili sme sa, že nám budeš podporou, pomocou a útechou, keď zostarneme, ale Božia vôľa všetko zmenila.

Opustené a zarmútené: manželka a dcéra

Manželkini rodičia Molnárovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Už je rok za nami, veľmi smutný a boľavý, čo nás opustil milovaný

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu nenahraditeľnú mamu, starkú a prastarkú

JÁN FABIAN

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

ANNA BALCOVÁ

11. 8. 1944 – 6. 1. 2014 – 2015 z Kysáča S úctou si na Teba spomína

Kto je človek? Čo on vlastne má? Ak nemá sám seba, potom nemá nič. Hovoriť to, čo skutočne cíti, a nie vyslovovať slová, ktoré chcú počuť iní. Život ukázal, že som ho žil naplno a kráčal svojou vlastnou cestou.

syn Ondrej s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji Čapovci

ZUZANU LEKÁROVÚ

rod. Hlaváčovú 24. 12. 1934 – 6. 1. 2014 – 2015 z Petrovca

V našich srdciach a spomienkach zostaneš navždy. Tvoji najbližší

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu synovi a bratovi

ZLATKOVI KOTVÁŠOVI 1955 – 2014 z Kovačice

V tomto divadle nekonečných tvarov mal som svoju úlohu, no dostal som povolenie na odchod.

Na Tvoju lásku a dobrotu vždycky si budú spomínať:

Hrdí sme na to, že sme Ťa mali. Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

zaťovi a švagrovi

bývalému predsedovi Rady Divadla VHV scény v Kovačici

ZLATKOVI KOTVÁŠOVI

1955 – 2014 z Kovačice

Zarmútení:

svokor Ján Jonáš, švagor Ján Jonáš s manželkou Ľudmilou a rodinou a švagor Pavel Jonáš s manželkou Jarmilou a rodinou

• OZNAMY •

mama Eva Kotvášová a brat Vlastimír Kotváš s manželkou Zuzanou a deťmi Ľudmilou s rodinou a Ľuboslavom

1955 – 2014 z Kovačice

Divadlo je kniha, ktorú píšeš vlastným telom. Celú ju nedopíšeš. Iní ju dopíšu. Divadelníci z Kovačice

2 /4629/ 10. 1. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. januára 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 11. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 13. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po Popoludňajší program srbsky na prvom programe 15.00 Správy TVV Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád Pondelok – sobota (utorok) 18.00 Denník Hudobné vysielanie Inteen (streda) Sobota Súzvuky (štvrtok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Z každého rožka troška a Palety (piatok) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) TV Týždeň prinesie príspevky: 23.00 Rozhlasová hra, hudobné o podstate sviatku Troch relácie (sobota) kráľov, z premiéry divadelného predstavenia Hore nohami, z 3. bienále umelcov – amatérov v Kysáči, tiež rady odborníkov o tom, ako posilniť imunitu v zime, aktuality z poľnohospodárstva a iné zaujímavosti. Dúhovka bude venovaná Jánovi Vozárovi, bývalému veliteľovi TV STARÁ PAZOVA stanice polície v Báčskom Petrovci. Pri príležitosti odchodu do Utorok – sobota dôchodku bude odvysielaný jeho 17.00 Správy portrét pod názvom Profesionál. 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. januára – Šípy vášne Sobota 10. januára – List neznámej ženy Pondelok 12. januára – Volanie o pomoc Utorok 13. januára – Na smrť ťa ľúbim Streda 14. januára – Pády a vzlety Štvrtok 15. januára – Sedem 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Utorok 13. januára 16.00 Nová literárna tvorba Monografia Máško Kovačická detská svadba aj v Belehrade Piatok 16. januára 16.00 Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 11. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jánošík 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 11. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici

Z novoročného programu TV Petrovec: herci KIS Kysáč

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika a prekladateľa (1914 – 1975). autorka: kraj ANNA pozdĺž liečivá mykal rastlina nohami BIČIAROVÁ hraníc

toto (srb.)

1. časť tajničky

liečivá, S voňavá HLA U peňažný kyslík D ústav U rastlina Ľ vpíšte BO röntgen

ženské

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. meno Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

napichnúť

nomen nescio north

2. časť tajn. Anna

vpíšte RAG ampér

vládlo vpíšte APN súhlas

arzén vpíšte ADV

citové rozpoloženie

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 7. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 11. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tona mesto v Srieme

nudne vpíšte KEKS

rieka v Rakúsku

hocičo

Taliansko

meno herečky Ras 12 mesiacov

vpíšte DTÚ osob. zám.

Alžbeta (domácky)

vpíšte ŠN vpíšte DVE

prihovoriť AS HL DU sa niekomu ĽU nula

v poriadku (angl. skr.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 VODOROVNE: opevnili, nový, rob, Avala, bo, KO, ukroj, lačnota, lacné, ó, En, e, Ami, tis, Olio, neochota, I, pl, r, nakazilo, akademik TAJNIČKA: NOVÝ ROK

ten

AS HL DU U Ľ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu z 13. decembra 2014 bolo: VLADIMÍR ROY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Nálepkova č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

2 /4629/ 10. 1. 2015

Oznamy DROBNÝ OZNAM

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekty na miešanie olejov a Energetiky v Rafinérii nafty Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Ul. rumenačka č. 110, do 16. 2. 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 17. 2. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekty skladovania a manipulovania, ako i objekty na zber a spracovanie odpadových vôd v Rafinérii nafty Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Ul. rumenačka č. 110, do 16. 2. 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 17. 2. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 13.00 h.

www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu Nositeľ projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijska, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. decembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1171/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o Mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13) konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijska, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad (v ďalšom texte nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijska, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah, vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať predovšetkým nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia, že spôsob a konanie pre riadenie elektrického a elektronického odpadu, bezpečných komponentov, ktoré vznikajú riadením elektrického a elektronického odpadu, ako i iným odpadom zo žiadosti budú v súlade so Zákonom o spravovaní odpadu (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že skladovanie, balenie a označovanie nebezpečného odpadu bude v súlade s Pravidlami o spôsobe skladovania, balenia a označovania nebezpečného odpadu (Úradný vestník RS, č. 92/10); – príkaz kumulačného pôsobenia s objektmi v bezprostrednej blízkosti; – spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vymiestnenia a po prerušení práce objektu; – opatrenia ochrany od možných nehôd, ako i opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade nehôd. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu E-RECIKLAŽA NS, s. s r. o., Molijerova 6/4, Nový Sad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Sklad nebezpečného a bezpečného elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu, v Ulici industrijska, v Novom

Informačno-politický týždenník

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/82787-45.

Sade, na katastrálnej parcele číslo 3364/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie elektrického a elektronického odpadu a bezpečných komponentov, ktoré vznikli riadením elektrického a elektronického odpadu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, so schválením rozhodnutia je oboznámená verejnosť prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Radnički. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo: V-353-630/14 zo 4. 9. 2014, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu kritériá predpísané vyhláškou o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, č. 114/08), potvrdené je, že sa predmet odhadu vplyvov nachádza pod bodom 14 podbod 2 skládok a depónií nebezpečného odpadu a skládok a depónií bezpečného odpadu Listiny II Vyhlášky, a tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a rozhodol, že je odhad vplyvov potrebný. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je odhad vplyvov projektu na životné prostredie potrebný, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Plánované je, že na deň skladovania 1 t nebezpečného odpadu a taktiež bezpečného 1 t na ročnej úrovni to by malo vynášať 264 t nebezpečného a okolo 264 t bezpečného odpadu. Celková kapacita skladu je 20 t nebezpečného a 20 t bezpečného odpadu. Berúc do ohľadu špecifickosť obsahu, že ide o sklad elektrického a elektronického odpadu, ktorý sa sám osebe klasifikuje ako nebezpečný odpad a že sa v tom istom sklade, ako je uvedené v žiadosti, skladujú batérie, akumulátory a fluorescenčné rúry, ktoré v sebe obsahujú nebezpečné prvky (olovo, nikel-kadmium, ortuť), kumulačný vplyv, riziko od nehôd, konštatuje sa, že predmetové aktivity môžu mať škodlivé následky na životné prostredie. Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie bude zabezpečená analýza a ohodnotená kvalita činiteľov životného prostredia na predmetnom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a uctievanie platných zákonných predpisov a podmienok a opatrení splnomocnených orgánov a organizácií. Štúdiou sa zabezpečia aj opatrenia prevencie, pohotovosti a odpovede na nehodu a kvantitatívny a kvalitatívny príkaz možných zmien v životnom prostredí v prípade nehody, ako i odhad vzniknutých zmien, berúc do ohľadu, že ide o skladovanie väčšieho množstva rôznorodého nebezpečného odpadu. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu štúdie projektu sú určenie a hodnotenie možných a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a jej okolí, ako i určenie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadi zákonným predpisom (prevencia a opatrenie), že každá aktivita musí byť plánovaná a uskutočnená na spôsob, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, takže je z toho dôvodu štúdiou potrebné dokázať, že za predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu môže sa podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Šport SMUTNÁ JESEŇ LALITSKÉHO FUTBALU

Nad Panóniou sa zotmieva... Juraj Pucovský

poslednom vlaňajšom augustovom čísle našich novín, iba deň pred začiatkom majstrovskej sezóny 2014/15 v Medziobecnej lige Sombor, sme k článku o lalitskom FK Panónia vysunuli titulok: Bude futbal, ale aký? Podnietila nás na to skutočnosť, že sa od 15. júna 2014, keď lalitskí futbalisti zohrali v Ratkove posledný majstrovský zápas minulej sezóny, na ihrisku v Laliti nedialo nič. Neboli žiadne tréningy a fanúšikovia do poslednej chvíle nevedeli, či a v akej zostave ich miláčikovia vybehnú na súboj mužstvu Aleksa Šantić. A predsa, Panónia bez jediné- Mužstvo Panónie pred prvým jesenným zápasom s mužstvom Aleksa Šantić ho tréningu a prípravného Potom Laliťania neLalitské mužstvo po troch zápasu začala 31. augusta TRAJA DEBUTANTI odcestovali do Kolutu výhrach v predchádzajúcich 2014 novú majstrovskú sezónu. Prvým súperom jej v Laliti Dres Panónie si v jeseň obliekali títo hráči: Sto- na zápas s domácim majstrovstvách nad Dinamom bolo mužstvo Aleksa Šantić janović, Stolić, Cvetković, Terek, Jolić (?), Pivarov, Jedinstvom, lebo ne- v Sonte tentoraz utrpelo polz rovnomennej dediny. Dres J. Turčan, Smiljanić, Veličković, Virijević, Vladimír mohli zoskupiť muž- tuctový výprask – 6 : 0. „Pomsta“ hostiteľov si oblieklo niekoľko Valent, Jovanović, Mladenović, Malinović, Dobrić, stvo!? V ďalšom kole domácich mohla byť aj presveddomácich hráčov (od 35. min. Jovović, M. Turčan (?) a debutanti Michal Valent, Panónia nevyužila fakt, čivejšia, lebo až tri razy trafili žrď. že mala na vlastnom Na záver jesene, po šesťdesiatich debutoval mladučký Michal Ďurčiansky, Obradov. trávniku za súpera som- rokoch, Panónia v majstrovskom Valent), niekoľkí Karavukovčania a brankár Slobodan Stojano- voľná, Laliťania odcestovali do borský Metalac, ktorý predtým zápase uhostila kedysi prvoligović. Strážca siete bol ústrednou Kupusiny len deviati a prehrali prehral niekoľko zápasov v slede vú Crvenku. Domáci do 79. min. a zostal aj bez trénera Nikolu Eleza. gólmi V. Valenta viedli zaslúžene postavou zápasu a len vďaka „iba“ 4 : 0. V 5. kole Panónia doma dobre Dokonca hostia poriadne naplnili 2 : 0, aby potom hostia celkom jeho bravúrnym zákrokom Pačelila mužstvu somborskej Šikary, sieť domáceho súpera, keď vyhrali nečakane opustili trávnik, zánónia prehrala iba 0 : 1. až 6 : 0! pas prehrali kontumačne 3 : 0 V siedmom zápase Panónia v Ri- a zostali ešte aj bez jedného bareve dosiahla prvú výhru nad trestného bodu. domácim JeBola to dinstvom 4 : 2. smutná jeDva góly vsie- TRAJA STRELCI seň lalitskétil V. Valent, Osem gólov Panónie vsietili: Vladimír ho futbalu po jednom J. Valent (5), Pivarov (2) a Ján Turčan (1). v roku, keď Turčan a Pi- Ten deviaty okrem dvoch úspešných sa dovŕšilo varov z jede- zásahov Valenta Laliťanom pripísali 90 rokov ornástky. Avšak po kontumačnej výhre nad Crvenkou. ganizovanej už o týždeň futbalovej neskoršie agónia pokračovala. činnosti v tejto dedine. Pre raJesenný majster Radnički z Rat- dosť a oslavy tohto úctyhodkova v Laliti vyhral až 8 : 0, čo bol ného jubilea nebolo nadostač najpresvedčivejší výsledok v prvej podnetu, času, vôle, hádam ani Brankár Laliťanov Stojanović vychytal všetko to, čo sa dalo... časti súťaže. Domáci nielenže si peňazí – ktohovie? Nevieme, Laliťania na prvom hosťovaní Pivarov po 300 minútach hry nevytvorili ani jednu šancu, ale či ľudia, ktorí sa starajú o klub, v Rastine utŕžili katastrofu 7 : 0, strelil prvý gól v majstrovstvách im v bráne chýbal aj spoľahli- premrhajú ešte jednu prestávku, keďže celý druhý polčas hrali z penalty. Domáci po góle V. vý brankár Stojanović, ktorého aby sa pokúsili aspoň o začiatok desiati, práve bez M. Valenta, Valenta mali aj náskok 2 : 1, ale vystriedal spoluhráč! K tomu V. konsolidácie v klube. Veď nad ktorého nemal kto vystriedať. Po pripravenejší hostia predsa na Valent už v prvom polčase dostal Panóniou sa už dlhšie poriadne červenú kartu. zotmieva! treťom kole, keď Panónia bola konci obrátili výsledok – 2 : 3. • ŠPORT •

2 /4629/ 10. 1. 2015

Šport DOBRÁ JESEŇ DOLINY

Mohla byť aj bohatšia Ján Bokor

o nešťastnom a nezaslúženom zostupe z Prvej ligy Srbska padinská Dolina sa vrátila do staronovej Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Vedenie v čele s predsedom Miroslavom Kováčom hneď podnik-

dojem si Padinčania pokazili, keď trikrát zaradom hrali nerozhodne. To sa vedeniu nepáčilo a tréner Vladimir Popov podal demisiu. Posledné tri kolá na lavičke sedel nový tréner Milan Stojanoski. Z troch derby zápasov padinský tím dva vyhral, v Zreňanine nad Banatom a doma

Tričko Doliny si v jeseň obliekalo 22 hráčov. Všetkých pätnásť zápasov zohrali len Šušnjar a Čigoja. Na štrnástich stretnutiach na trávnik vybehli Nedučić, Stojanov, Veličković, Šarenac a brankár Trivunović. Pavić a Vasić hrali trinásťkrát. Po jedenásť zápasov na svojom konte majú Vu-

Mužstvo Doliny na začiatku jesennej časti majstrovstiev lo kroky, aby neprišlo k ďalšiemu poklesu, ako sa to stávalo mnohým klubom po zostupe. V mužstve urobili veľké kádrové zmeny. V Doline sa rozhodli pre mladých hráčov a dali im šancu, aby sa dokázali. Vytvorili celkom nový tím, ktorý splnil plány vedenia a fanúšikov. Štart majstrovstiev nesľuboval veľa. Začalo sa to remízou s Dunavom zo Starých Bánoviec na domácom trávniku, keď Dolina nevyužila šancu vyhrať. Sebadôvera sa prinavrátila po výhre na hosťovaní v Sriemskej Mitrovici, kde Padinčania oslávili minimálne víťazstvo. Slabší súper – Dinamo z Pančeva nepríjemne prekvapil Dolinu a z Padiny odcestoval s plným ziskom. V druhom zápase zaradom doma padinské mužstvo prekonalo somborský Radnički, ale výkonom neoduševnilo. Dobrý výkon v Sente nestačil, aby sa vyhlo porážke. Zo štyroch nasledujúcich zápasov Dolina získala 10 bodov a dostala sa do hornej časti tabuľky. Dobrý

www.hl.rs

nad temerínskou Slogou. V Čelareve sa zverenci nového trénera nezahanbili, ale zápas predsa prehrali. Dolina minulej jesene zakotvila na dobrom treťom mieste, má 26 bodov, až deväť menej od vedúcej dvojice – Senty a ČSK Pivara. Mužstvo z padinskej doliny sedem zápasov vyhralo, päťkrát hralo nerozhodne a trikrát ihrisko opustilo bez zisku. Gólový pomer je pozitívny: 20 : 12. Takto je prvoradý cieľ – byť v hornej časti tabuľky, splnený. No vzhľadom na priebeh zápasov a podané výkony Dolina mohla mať na konte aj trochu viac bodov. Ani na jednom zápase zverenci trénerov Popova a Stojanoského nehrali podradnú úlohu a body sa nezískali aj pre neskúsenosť hráčov. Mužstvu často aj šťastie obracalo chrbát. Do protokolu pre jednotlivé zápasy Padinčania zapisovali až deviatich tzv. bonusových hráčov, čo nemal ani jeden súper. Práve títo hráči tvorili kostru mužstva a boli hlavnou oporou na zápasoch.

Informačno-politický týždenník

ako polovicu zápasov zohrali Đorđević (7), Radić (5), Basarić a Tekijaški po dva, Šinik, Milovac a Pustinjaković po jednom. Najlepším strelcom je Šušnjar (6 gólov) a nasledujú Sarajlin (4), Nedučić (3), Pavić a Stojanov dvakrát prekonali brankárov, kým Čigoja, Šarenac, Spaskovski raz trafili sieť súperov. Rozhodcovia v prospech Doliny pískali dve penalty, z ktorých strelci dve premenili. Mužstvo hralo veľmi korektne, takže nikto z padinských hráčov nedostal červenú kartu a ani žltých nebolo mnoho. Tréner Stojanoski a vedenie Doliny počas zimnej prestávky popracujú na tom, aby na jar mali ešte lepší a silnejší tím. Konajú sa rozhovory s hráčmi, ktoré prinesú ďalšie zmeny v kádri. Futbalistom, ktorí nesplnili požiadavky, ponúkli výpustky. Na tom zozname sú Ivanišević, Spaskovski, Đoković, Sarajlin, Đorđević a Pavić. Namiesto nich plánujú angažovať nových hráčov. Kto posilní rady Doliny, zbadáme na prvom tréningu, ktorý si naplánovali na polovicu januára, keď začnú prípravy. Mužstvo Doliny

Mladý brankár Trivunović spoľahlivo strážil sieť Padinčanov ković, Đoković a Ivanišević, pričom posledná dvojica častejšie schádzala zo striedačky ako náhradníci. Desať zápasov v nohách majú Advigov a Sarajlin. Spaskovski hral deväť ráz, najčastejšie ako náhradník. Menej

chce zostať vo vrchu tabuľky a ak sa mu to podarí, možno sa zapojí aj do boja o najvyššie umiestnenie. V Padine sú si vedomí, že to nebude ľahko, lebo je uchádzačov o tento post viac. • ŠPORT •

V PLANDIŠTI VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV

Aj v chudobnej obci pekné úspechy Vladimír Hudec

niciatíva lokálnych novín Oktobar v Plandišti – aby sa podľa vzoru na väčšie prostredia aj v tejto malej obci volili a odmeňovali najlepší športovci – sa v sobotu 27. decembra 2014 dožila svojho 19. ročníka. Vtedy v sále plandištského Domu kultúry vyhlásili športové nádeje, najlepších juniorov a seniorov, trénera, športového pracovníka, najlepší školský celok a najlepší športový kolektív v roku 2014. A že aj v malých prostrediach športovci môžu byť úspešní a zaznamenávať skvelé výsledky, prítomní milovníci športu sa mohli dozvedieť z krátkej retrospektívy športového roku 2014. V nej sa o. i. uvádza, že v Obci Plandište pôsobí 7 seniorských a jeden mládežnícky futbalový klub, dve basketbalové družstvá (mužské a ženské), jeden volejbalový klub,

Najlepší športovci Obce Plandište v roku 2014

sú aj športové skupiny na všetkých troch základných školách. Z úspechov športovcov v Obci Plandište v minulom roku treba vyzdvihnúť ženské basketbalové družstvo ZŠ Dositeja Obradovića v Plandišti, ktoré získalo titul majstra na štátnych majstrovstvách a zlatú medailu na školskej olympiáde. Karatisti KK Agrobanat na pokrajinských a republikových majstrovstvách získali početné medaily. Najlepší úspech v dejinách klubu dosiahol FK Sloga Plandište, ktorý postúpil do Vojvodinskej ligy – skupina Banát a úspech spred pätnástich rokov postupom do Prvej juhobanáskej ligy zopakoval aj FK Hajdušica. Svojrázny úspech dosiahli aj futbalistky FK Hajdušica, ktoré dnes úspešne hrajú v kluboch na republikovej úrovni (Vojvodina, C. zvezda, Radnički Zreňanin) a nieMedzi odmenenými boli aj dvaja Hajdušičania – ktoré z nich sú aj reprezentantky SrbIvan Maliar a Maja Zlatkovićová (zľava) ska a Vojvodiny. dva strelecké kluby a karateklub, Komisia, ktorú tvorili osvedčení 5 združení športových rybárov športoví pracovníci, teda nemala a ako najmladší člen športovej ro- ľahkú úlohu. Predsa rozhodnúť diny motoklub v Plandišti. Aktívne musela, a tak za najlepší školský • ŠPORT •

celok vyhlásila basketbalistky ZŠ výročia založenia. Dositeja Obradovića v Plandišti Primeranými podnetnými sloa za najlepšieho trénera Jovana vami odmeneným športovcom Ivaškovića, pod ktorého taktov- zablahoželal aj predseda obce kou toto družstvo dosiahlo už spomenuté úspechy. Najlepším športovým snaživcom v roku za nami bol Aleksandar Veličkovski, člen vedenia FK Sloga Plandište. Za športové nádeje roka vyhlásili Marka Borisavljevića a Gorana Stevanovića (futbal), Hajdušičanku, reprezentantku Vojvodiny Maju Zlatkovićovú (ženský futbal), Ivana Tečiho (karate), Anabelu Javorinovú (volejbal), Filipa Mamuzića a Marinu Stojićovú (basketbal). Za najlepšieho juniora je vyhlásený karatista Stefan Veličkovski a za najlepšiu Program hrou na klarinete spestril Mário juniorku volejbalistka Cesnak Dragana Kravićová. Konečne, najlepším seniorom Milan Selaković, ktorý prisľúv roku 2014 je Hajdušičan Ivan bil, že obec v súlade so svojimi Maliar, ktorý je v tejto chvíli čle- skromnými možnosťami aj ďalej nom FK Sloga Plandište a najlep- bude podporovať rozvoj športu šou seniorkou sa stala karatistka v tomto prostredí. V kultúrnoAna Radovićová. Za najúspeš- -zábavnej časti programu sa hrou nejšie športové mužstvo komi- na klarinete predstavil nádejný sia vyhlásila FK Sloga Plandište. hudobník Mário Cesnak a taŠpeciálne uznanie sa dostalo aj nečné nádeje – detská baletná ženskému Basketbalovému klubu skupina ZŠ Dositeja Obradovića Sloga Plandište z príležitosti 20. v Plandišti. 2 /4629/ 10. 1. 2015

Šport TURNAJ PRIATEĽSTVA 2014 V MALOM FUTBALE

BMB „prehliadol“ všetkých Jaroslav Čiep

umiestnené celky zo skupín v utorok 30. decembra hrali zápasy, aby sa dostali do d 26. do 30. deboja o najvyššie umiestnecembra 2014 v nie. Pred zápasmi a v prenovej športovej stávkach revuálne zápasy hale vedľa Základnej zohrali aj pionieri a kohútiky školy Jána Čajaka v FK Mladosť. Báčskom Petrovci Do záveru turnaja sa doprebiehal druhý stali štyri petrovské celky. novoročný turnaj v O tretie miesto bojovali malom futbale pod Polícia a Blockx. Lepšie zanázvom Turnaj priačali „povrazníci“, ale policajti teľstva. Zorganizomali viac síl, a tak zvíťazili valo ho mládežnícke v pomere 3 : 2. O majstra združenie E.Y.B.L. za turnaja sily si zmerali celky pomoci početných Víťazi Turnaja priateľstva 2014 – Technická prehliadka Technickej prehliadky vozisponzorov. Ako nám vozidiel BMB diel BMB a Pekáreň Benini / v mene organizátorov povedal Branislav Merník, nosť venujeme najmladším hráčom Caffe Viktorija. „Prehliadkari“ sa prví „cieľom turnaja je predovšetkým Futbalovej školy FK Mladosť, pre ujali vedenia, ale potom Lekajovi kamarátenie občanov a športovcov ktorých organizátori turz územia našej obce, prezentácia naja pripravili špeciálne HUMANITA športu a malého futbalu, ale aj prekvapenie“. Na turnaj sa prihlásilo Víťazný celok turnaja Technická prehliadka voziposkytnutie šance, aby súťažili aj tí, ktorí sa rekreačne venujú futbalu. 16 družstiev, ktoré po žre- diel BMB sa peňažnej odmeny v hodnote 10 000 Tento turnaj sme určili všetkým bovaní zoradili do štyroch dinárov zriekol v prospech rodiny Lačokovej vekovým kategóriám – amatérom, skupín, z ktorých po dvaja z Petrovca. V rámci dobrovoľnej zbierky počas profesionálom, veteránom, senio- najlepší postupovali do trvania turnaja sa na dom zničený v požiari rom a pionierom. Osobitnú pozor- ďalšej súťaže. Najlepšie nazbieralo ďalších 4 000 dinárov.

SPOMIENKA NA JÁNA SPEVÁKA, VEĽKÉHO PRIATEĽA FK KRIVÁŇ

Tak chcel ešte na Slávnosti... Juraj Pucovský

lani v lete, keď futbalisti selenčského Kriváňa hosťovali na turnaji v českej obci Moutnice, Okres Brno-venkov, medzi dobrými hostiteľmi im bol aj Ján Spevák, Brňan, pochádzajúci z Báčskeho Petrovca. Pri rozlúčke svojmu dobrému kamarátovi Michalovi Poliakovi, podpredsedovi FK Kriváň, tento vitálny, neúnavný, vždy veselý, usmiaty a na žart pripravený človek s radosťou povedal: „Miško, prídem v auguste do Srbska. Chcem navštíviť Slovenské národné slávnosti v Petrovci. Vieš dobre, že nezabudnem ani na vás, zastavím sa aj v Selenči!“ „Dobre, báči Jano,“ súhlasil s plánom pána Speváka Michal a už sa tešil na nové krásne zážitky, spoločne strávené chvíle. Ján Spevák neprišiel do rodiska na Slávnosti, nenavštívil ani Selenču, ako sľúbil... Namiesto

www.hl.rs

neho prišla smutná správa, že usnul večným spánkom. Odišiel navždy, rýchlo, znenazdajky Jendo, ako ho najčastejšie oslovovali českí priatelia. Nestačil splniť daný sľub. Neúprosná smrť mu v tom prekazila. Písal sa rok 1948, keď sa rodina Speváková z Báčskeho Petrovca vysťahovala do niekdajšieho Československa. Boli to časy, „keď mať rodná Ján Spevák slovenská zem volala“ a chlapec Ján mal sotva deväť rokov. Spevákovci najprv prišli do Mliečna, neďaleko Šamorína, potom sa vďaka otcovmu zamestnaniu presťahovali do Bratislavy. Keď súrodenci vyrástli, roztrúsili sa na viaceré strany. Jánova sestra do Modry, bratia zostali v Bratislave

Informačno-politický týždenník

a on viac ako štyridsať rokov žil v českom Brne. Ján Spevák sa obkladačskému remeslu venoval, kým nezačal hrať futbal ako profesionál. Bol brankárom bratislavského Slovanu, bratislavskej Č. hviezdy, krátko pobudol v Trenčíne, vyskúšal sa v Karlových Varoch a kariéru skončil v Břeclave, keď mal 33 rokov. Z futbalu neodišiel, lebo sa venoval rozhodcovskému a trénerskému remeslu. Viedol nespočetne mnoho zápasov rôznych stupňov súťaže, pred troma rokmi nám s chuťou vyrozprával zaujímavé príbehy, ktoré zažil na trávnatých obdĺžnikoch. Chýbalo mu len niekoľko zápasov, aby sa jeho meno ako rozhodcu dostalo do Guinnesso-

Najlepší hráč Pavel Severíni (zľava) zverenci vyrovnali prekrásnym gólom Pavlisa. Po polčase im sily predsa nestačili na rozbehaný celok BMB, a tak sa zápas skončil výsledkom 2 : 1 v prospech Benkových hráčov. Najlepšie celky a jednotlivci získali aj primerané poháre a diplomy. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Pavla Severíniho, Milovan Vučić bol najúspešnejším brankárom a najviac gólov nastrieľal Nemanja Kajtez.

vej knihy rekordov. Vtedy sa nám hrdo pochválil, že v Selenči získal priateľa Miška Poliaka a ďalších dobrých ľudí. Aj veľmi pomohol FK Kriváň, ktorému viackrát venoval lopty, športový úbor, poháre... Kriváňovcom prvý trasoval cestu do Česka a na Slovensko. Píšťala, zástavka a futbalový trávnik boli Jánovi Spevákovi viac ako štyri desaťročia spoločníkmi, bez ktorých si nevedel zamyslieť ani dôchodcovské dni. Veď robil postranného rozhodcu aj na turnaji v Moutniciach, v 75. roku života! Spamätali sme sa na jeho odkaz, že „dokiaľ budem súci, píšťalky a zástavky sa nezrieknem“. A naozaj, z futbalových trávnikov a zo spoločnosti futbalistov a priateľov ho vyrvala iba neúprosná smrť. Jána Speváka pochovali v auguste v českej obci Bukovinka, v blízkosti Brna, ďaleko od rodného Petrovca a priateľskej Selenče. A tak túžobne chcel ešte raz na Slávnosti... Presvedčení sme, že selenčskí priatelia na neho nikdy nezabudnú a že už pri najbližšej návšteve Česka mu vzdajú zaslúženú česť. • ŠPORT •

ĎALŠIA CENA JAROSLAVOVI PAPOVI

Kráľ ekologickej fotografie Oto Filip

eho zábery neklamú: príroda je svet, v ktorom sa najlepšie cíti. Miluje ju nadovšetko, v plnej rozmanitosti sveta živočíšneho a rastlinného. A hoci azda niet toho, čo nefotil: od vojen po futbalové zápasy, fotoreportér tlačovej agentúry Tanjug Jaroslav Pap je už dávno skutočným majstrom umeleckej fotografie. Predovšetkým prírody, v ktorej sa snaží tráviť každú voľnú chvíľku. Ešte keby tých bolo viac. Aj na v hustých časových limitoch nezabúda na svoju životnú vášeň, dokladom čoho sú tisíce záberov sveta neustále sa meniace-

ho, súperiaceho, oddychujúceho, v podstate náramne krásneho a jedinečného. Toto jeho úsilie ho vynieslo na výslnie ekofotografie, dokladom čoho sú desiatky získaných cien. Posledná do jeho zbierky pribudla 23. decembra 2014 v belehJaroslav Pap radskom Dome mládeže, keď sa v kategórii PRESS PHOTO 2014 ovenčil tou v kategórii Okolie. Naše a životné. V ktorom si len skúsené oko fotoreportéra vie všimnúť nielen nevystihnuteľnú krásu neba, lež aj divého vtáctva, jelene a ich voľný život v prírode. Čosi z toho čarovného kaleidoskopu je práve pred vami…

FK Zmaj (1948)

FK Zmaj (1952)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Mladosť Vojlovica

FK Zmaj (1962)

Futbalový klub vo Vojlovici založili 6. mája roku 1946 pod názvom FK Zmaj. Prvé zápasy zohrali na štrkovom ihrisku neďaleko pančevskej Sklárne a vlastné ihrisko si upravili o pár rokov neskoršie na pozemku, na ktorom sa dnes nachádza Dusikáreň. V Zmaji hrali takmer výlučne chlapci z Vojlovice a ten-ktorý cezpoľný hráč, ktorý prišiel za prácou do Pančeva. Mali vraj silné mužstvo, ktoré málokto v okolí mohol vyhrať, avšak kvôli výstavbe továrne začiatkom šesťdesiatych rokov klub zostal bez ihriska a prestal fungovať. Klub bol obnovený koncom sedemdesiatych rokov, teraz už pod menom FK Mladosť. Vtedy vystavali aj nový štadión. Do medziobecnej ligy sa Mladosť zapojila začiatkom osemdesiatych rokov. Roku 1989 dosiahla prvý pozoruhodný úspech, keď získala titul majstra a postúpila do jednotnej Druhej juhobanátskej ligy. Iba o pár rokov neskoršie, v majstrovskej sezóne 1993/94, Mladosť „preskočila“ ešte jednu priečku a ocitla sa v Prvej juhobanátskej lige, v ktorej hrala nasledujúcich 14 rokov. Okrem týchto úspechov Mladosť bola aj päťnásobným víťazom pohárovej súťaže Obce Pančevo. Roku 2008 však zostúpila a ďalších šesť rokov súťažila v západnej skupine Druhej juhobanátskej ligy. Rok za nami bol najúspešnejší v dejinách klubu. Okrem titulu majstra Druhej juhobanátskej ligy a návratu do Prvej JBF ligy, Mladosť šiestykrát vyhrala pohár mesta Pančevo a bola víťazom aj jedného silného memoriálu. Okrem seniorského mužstva v klube majú aj futbalovú školu, v ktorej sa tajomstvám najdôležitejšej vedľajšej veci na svete zaúčajú chlapci z Vojlovice, ale aj iných častí Pančeva. Vladimír Hudec Fotky: z archívu klubu a J. Špringeľ

FK Zmaj (1963)

FK Mladosť (1984)

FK Mladosť – pionieri

Mladosť – Slávia 1 : 3 (2014)

FK Mladosť (2011)

FK Mladosť (2014)