Hlas03 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 3 /4474/ Trendy európskej orientácie občanov Srbska

21. 1. 2012 Vyžrebovali sme výhercov našej súťaže

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Okrúhly stôl na tému Hospodárstvo a vysokoškolské vzdelávanie – dodatok k diplomu prebiehal 12. januára v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade. O. Filip

Torty pekné, torty sladké – skarlet, japonský vietor, pomarančová, euroblok... – spolu 19 opravdivých malých umeleckých diel ženských rúk z jedenástich slovenských prostredí sa v sobotu 14. januára na tradičnej aradáčskej tortiáde uchádzalo o láskavý titul najkrajšej slovenskej vojvodinskej torty. V. Hudec

Prvú atletickú halu v našej krajine na Novosadskom veľtrhu slávnostne odovzdal na použitie športovcom predseda vlády AP Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić (pri mikrofóne) v pondelok 16. januára 2012. J. Pucovský

V rámci rodinného magazínu Dotyky RTV Vojvodina v nedeľu 15. januára 2012 hosťovali čelní ľudia, odmenení členovia a spolupracovníci tak Slovenskej redakcie TV Vojvodina, ako i Hlasu ľudu a Vzletu. V rámci vysielania bolo aj verejné žrebovanie výhercov odmeňovacej súťaže Čítaj a vyhraj nášho týždenníka. E. Šranková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs hlasludu@open.telekom.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

ROK ZA NAMI

Priority úbežne s tým, čo prieskumy v Srbsku zaznamenali pokles počtu zástancov európskej integrácie, zo zahraničia prišiel malý posmeľujúci znak podpory. V návrhu rezolúcie Európskeho parlamentu sa konštatuje, že Srbsko si predsa zaslúži status kandidáta a zároveň sú pochválené uskutočnené reformy, rozvoj regionálnej spolupráce, ako aj spolupráca s haagskym tribunálom. Z druhej strany sa však vyjadruje znepokojenie nad násilím na severe Kosova a nad tým, že sa znemožňuje pohyb príslušníkov medzinárodných misií. Ďalej sa okrem iného pripomína, že treba popracovať na odstránení systémovej korupcie, zvlášť v oblasti privatizácie a verejného obstarávania, a takisto odstrániť vážne nedostatky v programe ochrany svedkov v procesoch za vojnové zločiny. Najkonkrétnejšia požiadavka sa vzťahuje na zmenu článku 359 Trestného zákonníka, pretože nie je v súlade s európskymi normami a „podrýva dôveru vo vládu zákona“. Uvedený článok sa inak vzťahuje na zneužitie úradného postavenia. V návrhu rezolúcie sa uvádzajú aj príklady diskriminácie, zvlášť LGBT populácie, a kritizuje sa zákaz minuloročného Pochodu hrdosti. Vyslovené sú tiež pripomienky vzťahujúce sa na postavenie niektorých menšín, zvlášť Rómov. Približovanie Európskej únii, dosahovanie európskych štandardov, uskutočňovanie reforiem, rozvoj regionálnej spolupráce a riešenie otázky Kosova a Metóchie, ako uviedol minister Vuk Jeremić, sú priority zahraničnej politiky Srbska v tomto roku. Otvárajúc piatu ambasádorskú konferenciu v Belehrade minister zdôraznil, že realizácia každej jednej z uvedených priorít má rovnako podstatný význam, takže ani jednu nemožno obetovať v prospech druhej. Cieľom Srbska je dosiahnutie európskych štandardov, splnenie kodanských kritérií bez ohľadu na to, kedy Európska únia dosiahne nevyhnutný koncenzus o ďalších formálnych krokoch na ceste európskej integrácie Srbska. Minister pripomenul, že stanovisko Srbska v súvislosti s otázkou Kosova a Metóchie a insistovanie na Rezolúcii 1244 Bezpečnostnej rady Spojených národov zostáva nezmenené.

V súvislosti s hľadaním udržateľného riešenia pre Kosovo prezident Tadić vyhlásil, že niektoré modely navrhované v minulosti, ako je napríklad podstatná autonómia alebo rozdelenie, sú dnes už prekonané, alebo nemajú podporu kľúčových činiteľov medzinárodného spoločenstva. „Teraz musíme zobrať do úvahy inakšie riešenia: model severného Írska, Južného Tirolska, Olandských ostrovov, niektoré riešenia z priestoru bývalej Juhoslávie,“ vysvetlil Tadić. Z jednej strany pokračuje hľadanie riešenia, a z druhej strany pokračujú prípravy na referendum medzi srbským obyvateľstvom na severe Kosova, o organizovaní ktorého rozhodli zhromaždenia obcí Kosovská Mitrovica, Zubin Potok, Leposavić a Zvečan. Hoci toto rozhodnutie štyroch obcí nedostalo podporu Belehradu a hoci sa zdôrazňuje, že ich vyjadrovanie nerieši ani jednu otvorenú otázku, odborníci upozorňujú, že neexistujú právne mechanizmy na ich sankcionovanie. Právnici predovšetkým uvádzajú, že referendum by nikoho nezaväzovalo a nebolo by právne legálne, pretože statusové otázky, ktoré majú štátny charakter, jednoducho nepatria do príslušnosti zhromaždenia obce. Z druhej strany však znalci zákonov konštatujú, že sloboda vyjadrovania je zaručená ústavou. Okrem toho tu je stále platný Zákon o referende a ľudovej iniciatíve z roku 1994, v ktorom je zapísané, že „občania z časti územia republiky, respektíve autonómnej pokrajiny, obce alebo mesta, môžu na referende rozhodovať o otázkach významných pre týchto občanov“. Situácia je špecifická aj tým, že referendum sa má organizovať na území štyroch obcí, ktoré sa síce konštituovali v legálnych voľbách, avšak spolu netvoria žiadnu štátnu ani územne autonómnu entitu. Ak sa uskutoční, referendum iste bude mať určitý politický význam, hoci nie záväzne aj vplyv na budúce kroky. „Reformy v Srbsku sa môžu vydariť len ak pocit nádeje a vôle premôže pocit prázdneho mudrovania a cynizmu,“ táto veta z prejavu prvého demokratického premiéra Srbska Zorana Đinđića je zvolená za tému tohtoročnej súťaže Besedy na počesť Zorana. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Žiaci znovu v učebniach rázdniny sa skončili, žiaci sa vrátili k svojim úlohám. Snehu síce nebolo, ale chvíľ na oddych veru áno. V pondelok 16. januára 2012 sa školské brány otvorili aj v kysáčskej základnej škole a pred pol ôsmou, keď výučba začína, sa pred školou len tak hemžilo. Jedni pešo, druhí na bicykloch, tretí s rodičmi na autách, žiaci prichádzali zo všetkých strán Kysáča. Istotne tak bolo aj v iných školách, dedinách a mestách. Žiačky 4. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra (na snímke) čakali pred školskou budovou jedna na druhú, nedbali, že mráz poriadne štípe na líčka, aby potom spoločne odišli do učebne. Nech by sa im aj v tomto školskom polroku darilo na päťky. J E. Š.

FÓKUS ANALÝZY A TRENDY: EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (1)

Áno, ale tesne pri hrane talo sa to, čo sa v podstate i očakávalo: podpora európskej integrácii klesá. Milica Delevićová, riaditeľka Kancelárie pre európske integrácie vlády Srbska oznámila 13. januára na tlačovke v Belehrade, že by v tejto chvíli na základnú otázku Podporujete vstup našej krajiny do EÚ? kladne odpovedalo 51 percent občanov. Proti vstupu je 28 percent anketovaných, 18 percent by v hlasovaní neúčinkovalo, kým 3 percentá vo chvíli ankety nevedelo, ako by sa na prípadnom referende zachovalo. V júnovom prieskume za bolo 53 percent občanov, kým 24 percent anketovaných bolo proti. V decembri 2010 bolo o šesť percent viac stúpencov európskej integrácie ako dnes: 57 percent opýtaných. Vzhľadom na všetko, čo sa v decembri 2011 – ide najmä o rozhodnutie Európskej rady z 9. decembra neudeliť nám štatút kandidáta – a predtým dialo na relácii Srbsko – Európska únia, mnohí pozorovatelia, analytici a vôbec verejnosť, zrejme s nebývalým záujmom vyčkávali výsledky najnovšieho pravidelného prieskumu trendov vzťahujúcich sa na európsku orientáciu našich občanov. Ako je známe, predposledný na konal v júni, posledný od 16.

do 21. decembra. Zahrnul vyše tisíc anketovaných, prebiehal v troch etapách. Základnými jednotkami prvej bolo územie viacerých voličských miest, druhej domácnosti a tretej jednotlivci v rámci domácností, s ktorými anketujúci viedli rozhovor tvárou v tvár v ich domoch. Respondenti odpovedali na vyše dvadsať: či už štandardných alebo pre niektoré novšie politické a medzinárodné zmeny doplnených, otázok. Delevićová uvádza, že si možno všimnúť jasnejšie profilovanie odporcov integrácie, z ktorých je takmer každý štvrtý toho názoru, že vstup nič dobré neznamená, alebo znamená viac škody alebo osohu. Pätnástim percentom zavadzajú nátlaky a podmieňovania, iným zase nedostatok dobrých perspektív, ekonomický krach, zlé skúsenosti iných štátov... Aj takéto názory sa podpísali pod to, že predstava Európskej únie spôsobuje u anketovaných reakcie, ktoré sú na po 32 percent negatívne a pozitívne, a u 36 percent neutrálne: ani pozitívne, ani negatívne. V decembri 2010 negatívnych reakcií bolo 23 percent, neutrálnych 39 a pozitívnych 38 percent. Na otázku, čo pre ich osobne znamená Európska únia, možno si všimnúť

SVET V ROKU 2011 (4)

Rok 2012 – rok volieb zasa to pokračuje: deň čo deň, to stovky nových udalostí. Niektoré sú viac významné, iné menej, no všetky sú súčasťou zahraničnopolitickej skladačky. Po roku 2011 sú tu už tri týždne roku 2012. V mnohých významných ekonomikách, a nielen v nich, sa rok súčasný bude niesť v znamení volieb: začnúc Čínou v januári, Ruskom v marci, Francúzskom v máji a USA v novembri. Odhaduje sa, že si počas budúcich mesiacov svojich nových zástupcov budú vyberať obyvatelia približne 60 svetových krajín. Medzi nimi sú aj Srbsko i Slovensko. Voľby sa teda uskutočnia v takmer tretine krajín sveta, pričom v okolo tridsiatich prípadoch môže dôjsť k zmene v národnom vedení. Volebné zmeny môže v konečnom dôsledku pocítiť vyše polovice svetovej populácie. Sú názory, že voľby v Číne budú mať za

následok najväčšiu hromadnú výmenu na vrcholových postoch (až 70 percent vedenia krajiny), že sú najpredvídateľnejšie marcové prezidentské voľby v Rusku, v ktorých je vopred jasným víťazom terajší premiér Vladimir Putin, že sa v USA najčastejšie budú skloňovať mená terajšieho prezidenta Baracka Obamu a republikánskych kandidátov Mitta Romneyho a Newta Gingricha, že bude veľmi zaujímavé zistiť, či si venezuelský prezident Chugo Chávez obháji svoju funkciu... Jednou z prvých asociácií, ktorá sa u mnohých vynorí pri spomínaní roku 2012, je i predpoveď početných prorokov, že v deň zimného slnovratu, teda 21. decembra 2012, dôjde k zániku sveta. Podobných informácií a dátumov už bolo nespočetne veľa. Uvedená katastrofická predpoveď je pre-

Riaditeľka Milica Delevićová: Jasné je, prečo podpora klesá

základné štyri odpovede. Približne 40 percent opýtaných uvádza lepšie možnosti zamestnávania a lepšie perspektívy a budúcnosť pre mladých, kým o pár percent menej ako pozitívne vidí možnosť cestovať kam sa im zachce v rámci únie, prípadne vstup chápe ako možnosť zriadiť a napraviť pomery v našom štáte. Vzhľadom na to, 39 percent anketovaných sa nazdáva, že je členstvo v EÚ dobrou, kým si 26 percent myslí, že je zlou vecou. Neutrálnych je 35 percent. (V budúcom čísle: Obavy a viny) Oto Filip dovšetkým založená na 5 125 rokov dlhom Mayskom kalendári, ktorý 21. decembra tohto roku končí. S týmto dátumom sa stretávajú i ďalšie varovania o klimatických podmienkach, opierajúce sa o tézu, že Zem dosiahla bod zvratu, ktorý by mohol začať generovať hromadné vymieranie. V každom prípade treba si uvedomiť, že predpovede o hroziacom konci sveta majú veľmi dlhú históriu a že si zodpovednosť za ničenie planéty a životného prostredia v prvom rade nesieme sami. Či je už človek optimistom alebo pesimistom, či verí, že k zániku dôjde alebo nie, rok pred nami mu prinesie aj udalosti, ktorým sa mnohí už teraz tešia. Tak sa v júni v Poľsku a na Ukrajine budú konať Majstrovstvá Európy vo futbale, v júli v Bulharsku bude prebiehať Svetový veslársky šampionát,27. júla sa v Londýne začnú otváracie ceremónie 30. Letných olympijských hier... Veď šport je ako i nádej: veľa znamená a nepustí... Oto Filip 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

FÓKUS HOSPODÁRSTVO A VYSOKOŠKOLSKÉ VZDELÁVANIE

Spätosť a ústretovosť prvom rade ide o potrebu budovať pevnú spätosť medzi ekonomikou a vysokoškolskými vzdelávacími inštitúciami, predpokladom čoho je ráznejšie ústretové plánovanie. Čiže hospodárski činitelia musia častejšie vedieť a signalizovať, aký profil odborných kádrov potrebujú. O tejto a celom rade iných otázok a súvislostí hovorilo sa za okrúhlym stolom na tému Hospodárstvo a vysokoškolské vzdelávanie – dodatok k diplomu, ktorý v Hospodárskej komore Srbska (HKS) zorganizoval 12. januára tím odborníkov pre reformu vysokoškolského vzdelávania Ministerstva osvety a vedy, v spolupráci s HKS a Študentskou konferenciou univerzít Srbska. Naznačujúc nutnosť dosiahnuť pevnejšiu spätosť vysokoškolského vzdelávania a hospodárstva, minister osvety a vedy Dr. Žarko Obradović podotkol, že je jedným z prvých osožných krokov k tomu dodatok k diplomu. Ide o nový dokument, ktorý sa pripája k vy-

sokoškolskému diplomu a popisuje stupeň vzdelania, obsah a výsledky štúdia, ktoré absolvoval a úspešne zakončil držiteľ diplomu, ktorý teda obsahuje popis kvalifikácie. Jedným z jeho prvoradých cieľov je umožniť transparentnosť a mobilitu v doméne vysokého školstva a poskytnúť zamestnávateľom príležitosť zvoliť si najlepšieho z kandidátov, uchádzajúcich sa o toktoré pracovné miesto. Podľa ministra má to osobitný význam vo chvíli, keď celá Európa čelí veľkému problému – ako zmenšiť nátlak na zredukovanie financií a ako nájsť vhodnú odpoveď na adekvátne investovanie do hospodárstva. Vysokoškolské vzdelávanie má pritom nenahraditeľnú úlohu, lebo inovácie, nové vedomosti a zručnosti, ako i schopnosti, nemožno získať bez kvalitného vzdelania. Viacerí účastníci rozpravy podčiarkli význam dodatku k diplomu ako prostriedku na zvýšenie zamestnanosti študentov a odbor-

Pohľad na účastníkov januárového okrúhleho stola

níkov, zmieňujúc sa pritom o niektorých medzinárodných aspektoch a význame tohto dokumentu, ako aj o spolupráci univerzít a hospodárstva prostredníctvom projektov EÚ, medzi ktorými i Erasmusa a Tempusa. Prvý z desiatich okrúhlych stolov, koľko ich je naplánovaných na tento rok, je vlastne pokračovaním spolupráce, ktorá odštartovala 7. decembra 2011 na prvom spoločnom Fóre študentov a podnikateľov. Podľa podpredsedu HKS Dr. Slobodana Samardžića každé stretnutie tohto druhu možno chápať

nielen ako príspevok k zisteniu kľúčových problémov vo vysokoškolskej vzdelávacej sústave a sfére, ale tiež ako spôsob nastolenia pevnejších stykov medzi akademickou spoločnosťou a hospodárstvom. Prínosom k ich rozvoju je i skutočnosť, že Srbsko môže od tohto roku účinkovať v centralizovaných projektoch Európskej únie, ktorých prioritou je práve rozvoj spolupráce vysokoškolského vzdelávania a ekonomiky. V duchu toho, že sú kvalitné vzdelanie a veda najosožnejšou investíciou. Oto Filip

OTVORENÁ NOVÁ PREVÁDZKA NA VÝROBU METIEL V BÁČI

Výroba metiel má budúcnosť P

redseda vlády AP Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić a pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj prof. Dr. Dragoslav Petrović otvorili v utorok 17. januára v priemyselnej zóne v Báči prevádzku na výrobu metiel Ďurčiansky s. s r. o. V rámci programu podpory a financovania malých a stredných podnikov zatiaľ otvorili 93 prevádzok, v ktorých sa zamestnalo viac ako 21-tisíc osôb. Podľa slov predsedu Pajtića Pokrajinský sekretariát Raz-dva a metla je vyrobená, alebo sa pre vedu a technologický nám to len zdá? rozvoj do tejto prevádzky vložil viac ako 12 miliónov dinárov ležité pre každé malé prostredie, a v priebehu roka by v tejto me- lebo sa týmto spôsobom znižuje tlárni malo byť vyrobených oko- nezamestnanosť a zvyšuje sa rozlo 350-tisíc metiel, ktoré budú voj prostredia. Továreň na výrobu cirokových vyvezené do krajín EÚ. Tiež vyzdvihol, že sú také prevádzky dô- metiel Ďurčiansky bola založená 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Pri obchôdzke továrne: (sprava) Dr. Bojan Pajtić, prof. Dr. Dragoslav Petrović a Ján Ďurčiansky

pred 20 rokmi a, ako povedal jej majiteľ Ján Ďurčiansky, v súčasnosti v nej pracuje viac ako 50 ľudí. „Tento nový objekt bol vystavaný v minulom roku a pracuje v ňom okolo 25 ľudí. Máme ešte jednu prevádzku na výrobu metiel v osade Orum pri Kanjiži, v ktorej máme okolo 30 zamestnancov. Denne sa tu vyrobí okolo 2 500 metiel a 99 % výroby sa vyvezie do

zahraničia. Najviac vyvážame do Talianska, Nemecka, Španielska, Česka, Francúzska a na Slovensko. Používame cirok, ktorý pestujú naši poľnohospodári zo Selenče, z Pivnice, Petrovca a okolia Kanjiže. Keď ide o plány do budúcna, chceli by sme zväčšiť skladisko ciroku a zvýšiť výrobu rukovätí,“ povedal J. Ďurčiansky. J. Pániková

FÓKUS PREMIÉRA KAPITÁLNEJ PUBLIKÁCIE SLOVÁCI V SRBSKU Z ASPEKTU KULTÚRY bola vo vstupnej hale vlády AP Vojvodiny presne v deň 3. výročia založenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – v stredu 18. januára 2012. V tejto cennej knihe ÚKVS sú kapitoly o 34 prostrediach v Srbsku, v ktorých Slováci mali alebo majú organizované formy kultúrneho života, a je to jedinečný a vzácny prehľad života a pôsobenia tejto organizovanej a produktívnej spoločnosti Slovákov mimo materskej krajiny. Slovom a fotografiami sprístupnené sú tak historické či spoločenské okolnosti, ktoré nejakým spôsobom podmienili kultúrny život nášho etnika v tejto krajine, ako aj významné kultúrne osobnosti z jednotlivých opísaných prostredí. Početným návštevníkom sa prihovorili Dr. Bojan Pajtić, predseda vlády APV, Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka vlády APV a predsedníčka NRSNM, Rastislav Kostilník, zástupca veľvyslanca SR v Belehrade, a, samozrejme, Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS. Prezentáciu, ktorú moderovali Anna Funtíková a Igor Damjanić, spestril krátky prehľad predstavenej knihy prostredníctvom videobeamu, ako aj tri umelecké čísla – hudobné, spevácke a scénické.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BORA OTIĆ, REDAKTOR RTV VOJVODINA A AUTOR VYSIELANIA PETKAZANJE

Rozhoduje prvý dojem

vopred s ľuďmi o tom, čo budeme robiť. Ide mi hlavne o to, aby sme čím skôr začali pracovať, aby som zistil, aká je tá prvá impresia o ľuďoch, o ktorých sa zaujímame, o ktorých je príspevok, reportáž. Práve ten prvý dojem je možno i dobrý návod a tvorivý odkaz pre všetkých, ktorí by chceli robiť čosi podobné tomu, čo robíme my. Lebo to prvé človek nikdy neskoršie nedokáže zopakovať: ani pri druhom, treťom alebo piatom pokuse... Zaznamenal: O. Filip

SVET FINANCIÍ sa neustále transformuje a mení, takže nie div, že všetci, ktorí ich majú na starosti, musia v kuse sledovať súčasné zákonné, hospodárske a iné trendy. Za tým účelom sa pravidelne usporadúvajú rôzne semináre, školenia, porady. Jeden z prvých tohtoročných zorganizovalo 12. januára v belehradskej Save i Informačno-podnikateľské stredisko. Ústrednou témou bolo Verejné obstarávanie – novinky a praktické uplatnenie. O deň neskoršie sa v Novom Sade konala ďalšia porada venovaná Zákonu o hospodárskych spoločnostiach. V druhej polovici januára a vo februári pozornosť organizátorov a účastníkov bude hlavne upriamená na vypracovanie finančných správ na uplynulý rok, tiež na zmeny v daňových a rozpočtových predpisoch... Na snímke je pohľad na časť účastníkov porady z 12. januára. O. F.

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

– Ako chápete reportáž, za ktorú ste získali Cenu Lazu Kostića Združenia novinárov Srbska? – Pre mňa je reportáž predovšetkým tou situáciou, ktorú zastihneme v teréne. Keď sa dostaneme na stanovené miesto, kde budeme nahrávať príspevky pre vysielanie Petkazanje, snažím sa nerozprávať sa

A. Francistyová

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO mietnutia žiadosti zákon napríklad stanovuje nepravdivé údaje v dokladoch, uzavretie účelového manželstva či skutočnosť, že uchádzač je nežiaduca osoba. Tiež sa tak môže stať ak je zjavné, „že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu“. Ako spresnila hovorkyňa, prechodný pobyt sa krajanom udeľuje na obdobie troch rokov. Pokiaľ na Slovensku nemáte pobyt a cestujete sem iba ako turista, nič sa pre vás nemení, v platnosti zostávajú doterajšie predpisy. Aj v takomto prípade si však treba dať pozor, lebo bezvízový styk neznamená neobmedzenú

možnosť zdržiavať sa pod Tatrami. „Štátni príslušníci Srbska majú podľa medzinárodných zmlúv so Slovenskou republikou bezvízový styk, môžu sa ako turisti na území Slovenskej republiky zdržiavať 90 dní v jednom polroku. Po vypršaní tejto doby musia z územia Slovenskej republiky vycestovať,“ vysvetlila D. Baloghová. Prekročiť zákonom stanovenú lehotu sa nemusí vyplatiť. Peňažná pokuta za neoprávnený pobyt na Slovensku sa pohybuje až do 1 600 eur, navyše príslušníka tretej krajiny s neoprávneným pobytom môže policajný útvar administratívne vyhostiť. Rastislav Boldocký

ôsmim krajinám eurozóny, vrátane takých kľúčových, akými sú Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Čo to pre dané štáty znamená v praxi? Dodatočné komplikácie. Rating je hodnotenie, ktoré odráža schopnosť krajiny splácať svoje záväzky. Po jeho znížení si krajiny požičiavajú za vyššie úroky, čo zaťažuje štátne rozpočty. Našťastie, rozhodnutie agentúry Standard & Poor má pre Bratislavu aj svetlejšie stránky. Po najnovších znižovaniach je Slovensko spolu s Nemeckom jedinou krajinou eurozóny, kto-

rá nemá negatívny výhľad, takže jej na rozdiel od partnerov z menovej únie ďalší pokles ratingu v najbližšom čase nehrozí. Okrem toho Slovensko si stihlo požičať od investorov slušnú sumu dva dni pred znížením ratingovej – celkovo miliardu na päť rokov. Doslova na poslednú chvíľu. Podľa šéfa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniela Bytčánka, ak by Bratislava čakala dlhšie s emisiou dlhopisou, požičala by si pravdepodobne drahšie, hoci nie výrazne drahšie. R. B.

tajomníkom bývalého premiéra Roberta Fica financovanie dlhodobo najsilnejšej strany v krajine SmerSD. Dokument Gorila sú v podstate však spomína aj záznamy odposluchov subjekty z opačSIS z bratislavského bytu, nej strany poliv ktorom sa vrcholní tického spektra. predstavitelia štátu mali Hovorí o finanstretávať s predstaviteľmi Anna Bubeníková covaní v tom finančnej skupiny Penčase vládnej ta. Pokiaľ by sa podarilo dokázať Strany maďarskej koalície, ale aj pravdivosť spisu, bolo by to veľa- údajných províziách pre ľudí z pravravné svedectvo o skorumpova- vicových SDKÚ a KDH. Spis tiež veľa nosti pozdĺž celého spektra poli- priestoru venuje bývalému ministických strán. Podľa neoficiálnych trovi hospodárstva Jirkovi Malzdrojov mal spis vzniknúť v roku chárkovi, ktorému mal Haščák 2006 počas vlády Mikuláša Dzu- predstaviť vlastnú koncepciu funrindu. Na základe zverejneného govania Fondu národného majettextu napríklad spolumajiteľ Pen- ku a prebrať mali aj otázky týkajúty Jaroslav Haščák riešil s osobným ce sa viacerých strategických pod-

nikov. V súvislosti s FNM Gorila priniesla informácie o údajnom korupčnom správaní jej šéfky Anny Bubeníkovej. Pre tieto podozrenia ju vláda z funkcie odvolala, keď ju podporili len štyria ministri za SDKÚ. Skupina Penta a viacero vládnych či opozičných strán pritom spis považuje za výmysel – najmä politici Gorilu označujú za účelovú predvolebnú kauzu. Výnimkou je strana Sloboda a Solidarita, ktorá v čase vzniku údajných odposluchov ešte neexistovala, ale aj minister vnútra za KDH Daniel Lipšic. „Viaceré osoby potvrdili pravdivosť informácií v Gorile. Takže Gorila má skutkový základ,“ uviedol v rozhovore pre Hospodárske noviny. Aj preto zriadil špeciálny desaťčlenný vyšetrovací tím, ktorý má objasniť pravdivosť dokumentu. R. B.

OD 1. JANUÁRA PLATÍ NOVÝ ZÁKON O POBYTE CUDZINCOV NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Zmeny aj pre krajanov k ste získali na Slovensku pobyt na základe preukazu Slováka žijúceho v zahraničí, najneskôr po 30. júni mu zanikne platnosť. O ďalší budete musieť požiadať znova, na základe zmenených predpisov. Vyplýva to z nového zákona o pobyte cudzincov na Slovensku, ktorý je platný od nového roku. Ako Hlas ľudu informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová, podľa legi-

slatívy sú občania Srbska „príslušníkmi tretej krajiny“. Medzi týchto sa zaraďuje každý, kto nie je občanom Slovenska, ani Európskej únie. „Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, podľa osobitného predpisu udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 odseku 5 tohto zákona,“ vysvetlila hovorkyňa. Za možný dôvod za-

SLOVENSKO JE MEDZI DEVIATIMI EURÓPSKYMI KRAJINAMI, KTORÝM AGENTÚRA STANDARD & POOR ZNÍŽILA RATING

Horšia známka lovensko tak trochu doplatilo na dlhovú krízu v eurozóne. Hoci vyhliadky národnej ekonomiky nie sú úplne najhoršie, agentúra Standard & Poor krajine znížila rating z úrovne A+ na A. V praxi tak Slovensku hrozí, že si peniaze bude požičiavať s vyššími úrokmi.

„Rozhodnutie sa netýka Slovenska, ale situácie v eurozóne. Je to tlak na Európsku úniu, aby razantnejšie riešila nielen dlhovú krízu, ale aj samotnú podstatu, prečo vznikla,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Okrem Slovenska rating klesol aj ďalším

ÚDAJNÝ SPIS O SKORUMPOVANOSTI SLOVENSKEJ POLITIKY PRIPRAVIL O KRESLO ŠÉFKU FONDU NÁRODNÉHO MAJETKU

Prvá obeť Gorily ľúčové rozhodnutia o slovenskej politike nerobia zvolení politici, ale silní muži z pozadia. Takto by sa dal zhrnúť obsah spisu Slovenskej informačnej služby (SIS) Gorila, ktorý sa objavil na internete a už niekoľko týždňov spôsobuje zemetrasenie na domácej politickej scéne. Hoci väčšina zainteresovaných autenticitu Gorily spochybňuje, spis spôsobil rozkol medzi politickými stranami a vyžiadal si už prvé obete. Annu Bubeníkovú vláda odvolala z postu šéfky Fondu národného majetku.

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

VEREJNÁ ROZPRAVA O NÁVRHU ROZPOČTU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Voda z novej studne V

Navýšenie položiek obecného koláča Ď

decembri lanského roka sa v Slankamenských Vinohradoch realizovala veľká investícia pre túto osadu – vŕtanie novej studne. Práce ukončili 23. decembra, a tak zo 128 metrov hlbokej studne užívatelia

Takto sa vŕtala studňa v Sl. Vinohradoch

miestností na tzv. Podrume (miestna kancelária, SKUS Vinohrady, okienko pošty, vysunuté oddelenie školy a škôlky) dostali kvalitnú pitnú vodu. Tieto práce mali byť už skôr zakončené, no do investície – ako hovorí Janko Macho, predseda SKUS Vinohrady, ktorý je nositeľom projektu – sa nemohli pustiť, lebo prostriedky z malého grantu Slovak Aid a Veľvyslanectva SR v Belehrade (v hodnote 5 000 eur) nestačili na tieto účely. Celková investícia si vyžiadala okolo 700 000 dinárov a finančne tieto práce podporila aj Obec Inđija a MS Slankamenské Vinohrady. Práce na vŕtaní studne sa museli totiž urobiť v jednom kuse a nebolo možné robiť ich na pokračovanie. Nová studňa sa nachádza za Podrumom a podľa odhadov stačí, ako povedal Janko Macho, pre potreby asi 400 ľudí. Vďaka dobrej spolupráci s Inđijskou obcou túto vodu plánujú potrubiami rozviesť aj do okolitých domov, resp. výletných chát. Práce na vŕtaní studne vykonal novosadský podnik Balkan Geologija, ktorý vodu z novej studne dal na analýzu. Výsledky analýzy sú dobré a táto voda v populárnych Brehách je pitná, teda biologicky a chemicky neškodná a vhodná na konzumovanie. V spolupráci s inđijským VP Vodovod a kanalizácia sa potrubie má rozviesť po celej budove v strede osady. Vôkol novej studne zostalo ešte postaviť ohradu. a. lš. Foto: Janko Macho

alšie pokračovanie 39. zasadnutia Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce v utorok 20. decembra bolo prerušené, lebo vo večerných hodinách sa v zasadačke uskutočnila verejná rozprava o návrhu obecného rozpočtu na rok 2012. Prítomných privítal predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Siniša Stanivuk. Návrh obecného rozpočtu na budúci rok prezentoval za pomoci videozáberov náčelník pre financie Báčskopetrovskej obce Boško Bogunović. Úvodom vyjadril však svoju nespokojnosť s tým, že výborníci, okrem niekoľkých, ktorí krátko predtým boli v tej istej sieni na schôdzi, na verejnej rozprave nezostali, akoby sa ich návrh rozpočtu netýkal. Plánovaný rozpočet na rok 2012 je v sume 408 miliónov 270-tisíc dinárov, čo je – podľa slov náčelníka Bogunovića – doteraz najväčší rozpočet, aký obec vôbec kedy schválila. V pokračovaní vysvetlil návrh jednotlivých položiek, z ktorého vidno, že sú prostriedky zvýšené takmer v každej. V diskusii bolo počuť aj kladné hodnotenie zvýšeného rozpočtu obce, aj konkrétne pripomienky predstaviteľov ustanovizní a združení z územia obce. Zdôraznili, že je dobre, že sa v rozpočte plánujú prostriedky pre základné školy, konkrétne pre školu v Kulpíne, v ktorej je stav alarmantný a treba súrne vymeniť

okná a dvere. Podobné ťažkosti majú aj v ZŠ v Petrovci, kde premoká strecha na budove a tiež treba peniaze na opravu. V diskusii pochválili plánované navýšenie prostriedkov pre miestne spoločenstvá, čo je pomerne veľká položka v obecnom rozpočte. Účastníci rozpravy sa kladne sa zmienili aj o prostriedkoch plánovaných pre Dom zdravia Báčsky Petrovec, sociálne stredisko, ako aj o snahách vedenia obce v súvislosti s akvaparkom. Nespokojnosť s pomerne malými prostriedkami z obecnej pokladnice vyjadrili predstavitelia penzistov s pripomienkou, že iné združenia a spolky dostávali doteraz viac prostriedkov než penzisti, ktorých je pritom omnoho viac než iných. Predseda Báčskopetrovskej obce Vladimír Turan vysvetlil, že rozprava o obecnom rozpočte na rok 2012 mešká, ale podobná situácia je aj na pokrajinskej aj na republikovej úrovni. O rozpočte v roku 2011 sa zmienil, že bol taký, aký bol, že v ňom bolo viacej účelových prostriedkov, a menej pre združenia a spolky. Pochválil pritom občanov obce, že si až na 90 percent svedomite plnia svoje platobné záväzky. O rozpočtovej sume navrhnutej na rok 2012 povedal, že verí, že postačí na všetky položky zaradené do rozpočtu obce. K. Gažová

VYDRÁM V PRÍRODNEJ REZERVÁCII STARÝ BEGEJ – CÁRSKA BARA patrí významné miesto, lebo sú okrem iného aj výbornými indikátormi znečisteného prostredia. Žiaľ, v poslednom období rovno v tejto rezervácii, zvlášť na jej okrajoch vydru ohrozujú práve tí, ktorí by ju mali chrániť – ľudia. Nová dobrá cesta do Bieleho Blata umožňuje totiž aj rýchlejšiu jazdu, následkom ktorej je pravdepodobne aj to, že na ceste čoraz častejšie (ako na tejto fotografii) vidieť zabitú vydru. Z toho dôvodu členovia zelených na bieloblatskej základnej škole vyzývajú vodičov, aby spomalili a jazdili obozretnejšie. Tým zachránia nielen tieto, ale aj iné zvieratá, ktoré žijú v tejto prírodnej rezervácii. M. Nedeljkov

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÉ OKNÁ V KULPÍNSKEJ ŠKOLE

ZO STAROPAZOVSKÉHO VEREJNÉHO PODNIKU ČISTOĆA

Druhý polrok vo vynovenej budove O

Úprava a údržba zelených plôch

d roku 1983 ubehlo už takmer 30 rokov a práve toľko na budove Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne trvali doterajšie staré okná. V pondelok 9. januára sa začali práce na ich výmene novými plastovými. Raditeľka

okien prebieha plánovaným tempom. Staré železno-hliníkové okná majstri vymieňajú modernými, funkčnými plastovými oknami. – Vykonávateľ práce robí presne tak, ako bolo prisľúbené v samotnej ponuke zaslanej na tender. No pred-

Pracovnej jednotke Úpravy a údržby verejných a zelených plôch VP Čistoća v Starej Pazove aj v tomto zimnom období majú plné

chto peňazí zabezpečili až 30 000 sadeníc stromkov, pričom 15 000 briez budú pestovať v novej zalesňovateľskej škôlke v Novej Pazove

Stromky ukradli, a po nich zostali iba prázdne miesta

Majstri pri montovaní nových okien v kulpínskej škole školy Jovanka Zimová bližšie ozrejmila túto dôležitú investíciu, tak pre samotnú školu, ako aj pre celú osadu Kulpín. – Na naše veľké potešenie práce konečne štartovali. Musím povedať, že sme sa roky usilovali zadovážiť potrebné prostriedky na tieto účely, takže sa nám teraz takmer nedá veriť, že práce konečne prebiehajú. Ide o investíciu v hodnote 3 milióny 175-tisíc dinárov. Prostriedky v sume 2 milióny 200-tisíc sme dostali z Miestneho spoločenstva Kulpín a z Obce Báčsky Petrovec milión dinárov. Už sme sa dostali do takého štádia, že výmena okien a vchodových dverí na školskej budove bola naozaj nutná. V zime nám tu bola veľká zima, lebo chladný vzduch prenikal cez okná a keď pršalo, zbierali sme vodu z dlážky učební. Práve preto naša vďaka patrí aj obci aj Miestnemu spoločenstvu Kulpín, že nám umožnili realizovať túto veľkú a pre nás veľmi významnú investíciu. Nové okná a dvere prispejú k tomu, aby nám vnútri bolo príjemne teplo a aby sme aj ušetrili na vykurovaní. Vykonávateľom spomenutých prác na kulpínskej škole je podnik Zotović Profil z Magliću, ktorý podal najvýhodnejšiu ponuku. Výmena 21. 1. 2012

3 /4474/

sa s cieľom všetko dôkladne urobiť a ukončiť, rozhodli sme sa začiatok druhého polroka bežného školského roku posunúť o týždeň neskoršie. Preto namiesto 16. januára druhý polrok na našej škole začne v pondelok 23. januára. Teda žiaci našej školy po zimných prázdninách do školy začnú chodiť o týždeň neskoršie než žiaci iných škôl. Takéto riešenie sme si zvolili preto, aby sme tieto náročné práce dotiahli celkom do konca. Ten týždeň výučby, o ktorý bude posunutý začiatok druhého polroka, potom dodatočne odpracujeme. K. Gažová

HLAS ĽUDU

ruky práce. Pri tom im pomáha aj počasie, lebo vonkajšie teploty umožňujú vysádzať sadenice i v období vegetačného pokoja. „Pred začiatkom prác na úprave križovatky a centra Pazovy, ktoré ešte stále trvajú, všetky sadenice z tohto priestoru sme povyberali a zasadili v Zalesňovateľskej škôlke Brest. Až práce budú ukončené, všetky rastliny vrátime na zodpovedajúce miesto,“ povedala vedúca jednotky Bosiljka Ilićová, a dodala, že majú výnimočne zachovaný sadiaci materiál, ktorý už do konca mesiaca premiestnia do centra mesta. Obec Stará Pazova na základe účasti na súbehu dostala prostriedky na kúpu sadeníc pre ochranné pásma vedľa ciest. Z tý-

a keď trochu narastú, plánujú ich vysadiť v období jeseň 2012 – jar 2013. Rovnaké množstvo sadeníc agátov majú priviesť zo zalesňovateľskej škôlky v Kruševci. Agáty budú hneď sadiť na projektom určené miesto. Vo štvrtok 12. januára vo Vojke vedľa cintorína mali akciu sadenia živých plotov. Zamestnanci Čistoće konajú i pravidelný zimný rez stromov. Z tohto pazovského verejného podniku apelujú na občanov, aby neničili a nekradli sadenice kvetov a stromkov. Tak napr. koncom jesene minulého roku nesvedomití občania ukradli zo 10 sadeníc brestov z mestského parku, hoci každý vážil i do 20 kilogramov! A. Lešťanová

V PONDELOK 19. DECEMBRA 2011 v kysáčskom Poľnohospodárskom družstve Základná organizácia Červeného kríža v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi v Novom Sade zorganizovala akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Krv darovalo 41 občanov. Najviac bola zastúpená krvná skupina A. Z kysáčskych aktivistov dozor mali tajomníčka Anna Gombárová, Mária Petkovská, Michal Gombár, Anna Kocková a Kvetoslav Agársky. Na fotke sú aktivisti, tím ústavu a niekoľkí darcovia. A. Legíňová

Z NAŠICH OSÁD S PRIMÁTORKOU PANČEVA VESNOU MARTINOVIĆOVOU

O komunálnych problémoch Vojlovičanov V rozhovore s primátorkou mesta Pančevo Vesnou Martinovićovou koncom minulého roku sme sa dotkli aj aktuálnych otázok týkajúcich sa výstavby a údržby komunálnej infraštruktúry vo Vojlovici, ako aj problémov, na ktoré upozorňujú občania tejto časti Pančeva. Primátorka o tom povedala: – Vlani, tesne pred Folklórnym festivalom Tancuj, tancuj... sme otvorili dôkladne zrenovovaný Spomienkový dom, čiže vojlovický Dom kultúry a etno dom. Oba tieto objekty svedčia o kultúre a tolerancii, ktoré sa vo Vojlovici pestujú. Okrem toho jedným z významnejších projektov v minulom roku bola výstavba poľných ciest na území mesta Pančevo, v rámci čoho sú vystavané aj cesty v katastrálnej obci Vojlovica. Pre tamojších občanov, ktorí sa v značnom počte zaoberajú poľnohospodárstvom, tieto cesty majú veľký význam. V období rokov 2008 až 2010 mesto vložilo 70 miliónov dinárov do výstavby kanalizačnej siete v sídlisku Topola, občania ktorého gravitujú k Vojlovici. Veľký murovaný transformátor na križovatke ulíc S. Markovića a Dobrovoljačkej strpčuje život vodičom. Kedy má byť presťahovaný na niektoré vhodnejšie miesto? – Na sklonku minulého roku Elektrovojvodina skončila práce

na výstavbe nového transformátora a v týchto dňoch začali zapájať sieť na ten nový objekt. Len čo tieto práce dokončia, starý trasformátor zbúrajú, a tým sa aj ten-

časti Pančeva. Na tom však nemienime zostať a aj v nastávajúcom období budeme v súlade s určenými prioritami vkladať do infraštruktúry, a tak aj do rekonštrukcie

Vesna Martinovićová

Vysťahovanú časť Vojlovice nikto (aspoň zatiaľ) neudržiava

to, z aspektu bezpečnosti dopravy veľký problém, rieši. Spolupráca lokálnej samosprávy, Elektrovojvodiny a vojlovickej Rady MS svedčí o našej odhodlanosti zlepšiť podmienky života vo Vojlovici. Cesty vo vojlovických uliciach sú v zlom stave. Plánujete ich rekonštrukciu? – V uplynulom období sme vykonali rekonštrukciu Spoljnostarčevačkej ulice, ktorou smerom do tovární v južnej priemyselnej zóne denne premáva veľký počet nákladných áut. Tým sme riešili vážny infraštruktúrny problém v tejto

ciest vo Vojlovici. Akým spôsobom by sa dalo zamedziť časté porušovanie verejného poriadku a pokoja v nočných hodinách vo vojlovickom parku? – Vojlovičania na to poukazujú a od mesta žiadajú, aby problém riešilo, čo my aj plánujeme vykonať. Urobíme to tak, že v spolupráci s policajnou správou v Pančeve v parku a na okolí namontujeme videokamery, ktoré zapojíme do mestského systému videodozoru. To sa potvrdilo ako účinný spôsob riešenia problémov tohto druhu.

Vysťahovaná časť Vojlovice sa po rokoch pozmenila na neupravenú zelenú plochu, útulok pre túlavé psy a miesto, kde nesvedomití občania vyhadzujú odpad. – Priestor je v kompetencii VKP Zelenilo, v ktorom sú si tiež vedomí problému, ibaže nedisponujú zodpovedajúcimi strojmi na odstránenie zvyškov základov domov. Problém mienime riešiť tak, že angažujeme ťažké stroje VKP Higijena a práce začneme len čo to počasie dovolí. Okrem toho na okraji tejto vysťahovanej časti Vojlovice, v Poľnej ulici, už v tomto roku má byť vystavaný chodník, aby sa chodci nemuseli pohybovať po ceste. Prostriedky na to sú plánované finančným plánom Direkcie pre výstavbu a údržbu mesta na rok 2012. Za rozhovor ďakuje V. Hudec

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Zmeny v aktivitách a programoch stredu 11. januára sa uskutočnilo zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad. Prítomných bolo 76 výborníkov a schôdza trvala necelú hodinu. Výborníci rozhodovali o programe investičných aktivít VKP Čistoća, ako i o zmenách rozhodnutí o držaní domácich zvierat a domácom poriadku v obytných budovách. Schválili tiež zmeny a doplnky rozhodnutia o úprave mesta, zmeny programu hospodárenia VKP Čistoća na bežný rok, tiež zmeny Štatútu VKP Novosadska toplana. Na rokovacom programe zasadnutia mestského zhromaždenia bola i zmena rozhodnutia o založení Mestského štábu pre mimoriadne situácie a vymenovaní námestníka veliteľa, náčelníka a členov tohto telesa. Keď ide o kádrové zále-

žitosti, výborníci uvoľnili doterajšieho a na jeho miesto vymenovali nového člena Školského výboru Technickej školy v Novom Sade. Ako pripomenuli opoziční výborníci, ústrednou témou tohto zasadnutia mali byť práve kádrové otázky a zmeny v rámci vládnucej koalície. Podľa ich mienky body rokovacieho programu stredajšieho zasadnutia mohli počkať pravidelné zasadnutie koncom Výborníci v laviciach Zhromaždenia mesta Nový Sad januára, lebo daná tematika nie je až taká významná pre mesto. Ako však pove- návrh Mestskej rady a návrh na kádrové zmedal predseda Zhromaždenia mesta Aleksan- ny nebol doručený Zhromaždeniu. E. Š. dar Jovanović, zasadnutie sa uskutočnilo na 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA 14. ARADÁČSKEJ TORTIÁDE

Pekné a sladké pochúťky o dvojročnej prestávke aradáčsky Spolok žien Ruža znovu nazbieral síl a usporiadal tradičnú, 14. v poradí, tortiádu – zábavný večierok venovaný Jej Veličenstvu torte. Z tejto príležitosti si pozvali aj hostky z viacerých slovenských osád. Pozvanie prijali a do Aradáča prišli členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Silbaša, Hajdušice, Padiny, Bieleho Blata, Lalite,

ká fiesta mohla začať. Snehová plazma, karamelová,

sladké, opravdivé umelecké diela šikovných ženských rúk sa uchádzali o lichotivý titul najkrajšej slovenskej vojvodinskej torty. Hodnotila ich posudzovacia komisia zostavená z čle-

odmenu. Súťaženia sú však na to, aby niekto vyhral, takže sa aj posudzovacia komisia musela rozhodnúť a za najkrajšiu zvolila tortu skarlet Zuzany Sklabinskej zo Silbaša. Obecenstvo, čiže hostia na zábave sa však s komisiou nezhodli a najviac hlasov dali karamelovej torte z kuchyne Aradáčanky Kristíny Jonášovej. Degustačná komisia, ktorá hodnotila iba aradáčske torty, za najkrajšiu vyhlásila snehovú plazmu, ktorú pri tejto príležitosti pripravila Ruženka Gálová. Každú tortu však aj ochutnali a uzhodli sa, že najchutnejšia, a tým aj najkvalitnejšia je pomarančová torta Miliny Huckovej.

Víťazky tohtoročnej aradáčskej tortiády: (zľava) Zuzana Sklabinská, Kristína Jonášová, Milina Hucková a Ruženka Gálová Najkrajšia vojvodinská – skarlet

Pivnice, Starej Pazovy, Hložian. Všetkých najprv pozdravila predsedníčka Spolku žien Ruža Mária Viliačiková a blahoprajnými slovami sa prihovoril veľvyslanec Slovenskej Cena obecenstva – karamelová republiky v Srbsku Ján Varšo, primátor Zreňanina Dr. lieskovcová, biela figová, kokoMileta Mihajlov a riaditeľka Ústa- sová, pomarančová, dobošová, vu pre kultúru vojvodinských vianočná, šeri, ľadový breh, bieSlovákov Milina Sklabinská. Po loblatský klobúk, dobošová rotejto oficiálnej časti niekoľko láda, čokoládová, skarlet, europiesní zaspievali neúnavné me- blok, Bojana, nugátová, japonškárky, a potom sa už táto slad- ský vietor – torty pekné, torty

Bum-bum-bum! Oznamuje sa občanom, aby sa ihneď teraz, razom a zaraz, počas nasledujúcich štrnásť minút, dostavili do pomyselnej zó..., no..., oný, prepáčte: do priemyselnej zóny. Aby si len na chvíľku odskočili domov, sa umyť, učesať, do nových šiat sa vovliecť a be21. 1. 2012

3 /4474/

UGÁR

hom-beh ´by sa na spomenuté miesto na okraji nášho malého milého mesta dostaviť ráčili, za účelom účasti na slávnostnom otváracom ceremoniáli. V tejto chvíli, konštatujem s úprimným poľutovaním, teda zatiaľ, len čo je pravda, nie je známe, čo presne sa

HLAS ĽUDU

Najkrajšia aradáčska – snehová plazma

niek všetkých prítomných spolkov. Pred sebou mali sladké pochúťky vo väčšine prípadov klasického obdĺžnikového či okrúhleho tvaru, skromnejšie alebo bohatšie, ale všetky veľmi vkusne ozdobené. Každá si zaslúžila

Pravdaže, súťaž tu bola iba ako dôvod na ešte jedno vydarené stretnutie žien z rôznych osád, ktoré sa pri hudbe bieloblatskej skupiny Bell Ami, bohatom stolovaní a tombole pekne pobavili a aspoň na chvíľku zabudli na každodenné problémy. A torty, tie všetky rovnako chutili a každá si našla toho, kto ju zje. Na zvyšné kalórie v ten večer málokto myslel. vlh

bude otvárať, ale o pätnásť minút, kedy sa slávnostný čin slávnostného otvárania začne, držte ma za slovo, toto už bezpečne bude známe, a vám, vážení občania, hlasne a jasne na vedomie dané, čo a ako sa naskutku otvárať bude, aby ste vedeli, ktorú viazanku z tých, ktoré si na tvár miesta, rozumie sa samo sebou, ako obvykle, prinesiete, na spomenutom mies-

te tváre, si uviazať ráčite. A teraz sa, vážení a ctení občania, ponáhľajte, ale pomaly, aby ste bezpečnosť ostatných spoluponáhľačov ničím neohrozili a nebodaj slávnostnému činu otváracieho ceremoniálu na prirodzenosti, spontánnosti, váhe a kráse neubrali. Bum-bum! jbš

Najchutnejšia aradáčska – pomarančová

Z NAŠich OSÁD KluB POľNOhOSPODÁROV V PeTROVci

Užitočné zimné prednášky Z

imné prednášky pre poľnohospodárov z Báčskeho Petrovca sú už samozrejmosťou. už roky sa poľnohospodárom prihovárajú odborníci na jednotlivé rastlinné kultúry, predstavitelia šľachtiteľských inštitútov alebo jednotlivé banky prezentujú možnosti úverovania poľnohospodárskej techniky. Aj tento rok sa prednášky v organizácii Klubu poľnohospodárov budú konať pravidelne, buď v stredu alebo v piatok, o čom načas budú informovať záujemcov. V piatok 13. januára 2012 v klubovni združenia v ulici leninovej na prvom tohtoročnom stretnutí sieň bola vyplnená do poslednej stoličky. hostí a domácich úvodom privítal predseda klubu Rastislav Balca. inžiniera Gorana Jurlinu z Poľnohospodárskej stanice z Nového Sadu domáci už poznajú ako odborníka v oblasti dobytkárstva. Tentoraz prednášal na tému Základy chovu kŕmnych kategórií domácich zvierat. Práve preto, že obilie v poslednom období dosiahlo vyššiu cenu, potrava je drahá a treba viac dbať, aby chov statku a domácich zvierat bol rentabilný. Jurlina podrobne uviedol klady a zápory chovu sliepok a kŕmneho

ticko-poradenskú službu ochrany obilia AP Vojvodiny. Tohto roku nové možnosti zapojenia a využitia kapacít domácností na dedine

Mr. Janko Pap (stojí) v Klube poľnohospodárov v Báčskom Petrovci pútavo hovoril o tom, kam sa uberá súčasná poľnohospodárska výroba

dobytka. Podľa jednotlivých časových úsekov predostrel aj čo majú obsahovať dobytčie krmivá, aby sa vyhlo nadbytočnému a finančne nevýhodnému chovu. Poľnohospodárska poradenská služba Vojvodiny je inštitúcia, ktorú predvlani založil Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, s cieľom sledovať migrácie škodcov a poskytnúť pomoc poľnohospodárom. Vlani predstavili Prognos-

ozrejmila Aleksandra Jocićová. Predstavila služby, ktoré tento úsek poskytuje, a predstavila aj možnosti, ako si privyrobiť mimo primárnej výroby. Vymenovala možnosti využitia sedliackych domácností, ktoré podporuje aj štát. Jednou z nich je aj výroba organických potravín, ale možnosti sú aj v rurálnej turistike. Ústredným bodom večera bola prednáška Mr. Janka Papa z Poľnohospodárskej stanice Nový Sad Rastlinná výroba, ako ďalej?, s pod-

názvom drobné rady, ktoré majú veľký vplyv na výrobu. Za pomoci videoprezentácie tento odborník názorne ukázal prítomnosť jednotlivých chemických prvkov pri výrobe jednotlivých rastlinných kultúr. V prvej časti ozrejmil výhody optimálneho obdobia na sejbu obilnín. Prezentoval štatistické ukazovatele výnosov jednotlivých odrôd vo vzťahu k termínu sejby. Pozastavil sa aj pri poľnohospodárskych strojoch a pomôckach, ktoré treba využívať, aby sa dostali čím lepšie podmienky na pestovanie obilnín a iných poľnohospodárskych plodín. Časť svojej prednášky Mr. Janko Pap venoval aj téme zimnej orby. Pomocou fotografických záberov predostrel, ako to v skutočnosti vyzerá v našich chotároch. Prízvukoval, že je aj najhoršia zimná orba lepšia ako hocijaká jarná orba. Poukázal aj na skutočnosť, že sa percento humusu v zemi zmenšuje a že pôdu treba občas aj prevzdušniť, nielen orať. Používaním ťažkých strojov a intenzívneho spôsobu výroby obilnín pôda je čoraz zbitejšia. Vyšší hektárový výnos nemôžeme mať už aj z toho dôvodu, že koreňová sústava rastlín čoraz ťažšie prekonáva túto vrstvu pôdy, a následok toho je nedostatok vody a potreba častejšieho zalievania. J. Č-p

STARÁ PAZOVA

Kapacita síl 18 000 ton P

oľnohospodárske družstvo Agroprom Stará Pazova v spolupráci s Agricol bankou investovalo do výstavby síl na skladovanie obilia okolo troch miliónov eur. Prvé množstvá kukurice, ako očakávajú, v nových silách uskladnia už začiatkom apríla. Kapacita týchto moderných ôsmich síl je 18 000 ton a postavené sú na výnimočnej lokalite v Starej Pazove – iba kilometer od autostrády Belehrad – Nový Sad. V tomto staropazovskom poľnohospodárskom družstve obrábajú 3 000 hektárov vlastnej pôdy a rovnako toľko i v kooperácii. Pestujú základné poľnohospodárske kultúry, akými sú pšenica, kukurica, cukrová repa, slnečnica a sója. S cieľom zveľadiť hospodárenie

a zabezpečiť rýchle a kvalitné skladovanie tak vlastných, ako aj výrobkov svojich kooperantov, do výstavby nových síl sa v Agroprome pustili vlani. Ako hovoria v tomto poľnohospodárskom družstve, v čele ktorého je riaditeľ Goran Mitrović, výdavky sú nižšie, keď sa tovar uskladňuje vo vlastných silách. Vďaka najsúčasnejším technológiám teraz okrem kukurice v rovnakom čase môžu uskladňovať aj sóju, slnečnicu a pšenicu. Staropazovskí poľnohospodári hovoria, že trovy uskladňovania kukurice v sýpkach boli veľké, a že sa v súčasnej dobe zmenil i celkový systém zberu a uskladňovania kukurice. Zber sa koná tzv. univerzálnym kombajnom a hneď sa transportuje do síl, takže ku-

Novovystavané silá

kurica sa domov vôbec neprináša. Novovystavané silá prispejú aj k riešeniu problému nedostaku skladovacích kapacít v tejto časti Sriemu. Družstvo Agroprom sa registrovalo, a tak sa stalo súčasťou sys-

tému verejných skladov pre tovarové rezervy Srbska. Súčasné skladovacie kapacity v Starej Pazove budú používať nielen majitelia a kooperanti, ale aj všetci ostatní záujemcovia. A. Lš.

21. 1. 2012

3 /4474/

hlAS ľuDu

Z NAŠICH OSÁD ZDRAVÁ VÝŽIVA AJ PRE KULPÍNČANOV

Zvykajú si na novoty O d júna minulého roku občanom Kulpína sa ponúka aj rozličný tovar patriaci k tzv. zdravej výžive. V predajni Dario v samom centre osady Kulpínčanka Alena Žigová ponúka svojim spoluobčanom užitočný a lákavý tovar. – Stalo sa, že som zostala bez zamestnania. Rozmýšľali sme všetci v rodine, čím by sme sa mohli zaoberať, a čo by bolo pre našich občanov najvýhodnejšie a predsa nové a zaujímavé. V dnešnej dobe je veru veľmi ťažko správne sa rozhodnuť, predovšetkým mladým rodinám, čo robiť, na čo sa orientovať, aby to bolo dlhodobejšie zamestnanie a aby zaručilo akú-takú istotu a existenciu. Po premýšľaní a uvažovaní sme sa nakoniec zhodli, že to bude predajňa, ale nie taká obyčajná s miešaným tovarom, ale trochu zvláštnejšia. Veľmi mnoho informácií sme čerpali z internetu, čo je dnes už bežným spôsobom oboznamovania sa s novinkami tohto druhu. Prenajali sme si priestor v hlavnej ulici v Kulpíne, zadovážili tovar, najprv iba

V predajni Dario v centre Kulpína: Alena Žigová pri každodennej práci

obozretne, kým sme nevyskúšali, čo naši zákazníci budú potrebovať a žiadať, – povedala majiteľka predajne. Práca v predajni sa stala povolaním Aleninej rodinky, ale aj brata Zena Plachtinského a tiež pomáhajú aj rodičia, ktorí doma pestujú sviežu zeleninu do predajne.

ORGANIZOVANÝ ODBER KRVI Ústav pre transfuziológiu krvi usporadúva v Kovačici niekedy aj sedemkrát v priebehu roka: trikrát v základnej škole a po dva razy v gymnáziu a v cukrovare. V stredu minulý týždeň zorganizovali akciu v Kovačici, deň neskôr v Padine, a v piatok v Debeljači. Ako uviedol Jožef Banjaj z Obecného výboru Červeného kríža, v akcii darcovstva krvi sa priemerne zúčastňuje päťdesiat Kovačičanov, šesťdesiat Padinčanov a tridsať Debeljačanov, pričom vždy býva aj niekoľko prvodarcov. Odber v mnohých dedinských prostrediach často závisí aj od počasia a zvlášť od poľnohospodárskych prác. Vzácna tekutina neraz zachraňuje život, pritom sám proces odberu krvi trvá iba niekoľko minút, celý postup hodinku, maximálne dve. Muži môžu darovať krv štyrikrát, ženy tri ráz do roka. Na snímke je záber z organizovaného odberu krvi v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Ján Špringeľ

21. 1. 2012

3 /4474/

Práca v predajni zdravej výživy je teda akýmsi rodinným reťazcom, ktorý nateraz dobre funguje a v ktorom každé ohnivko má svoju

HLAS ĽUDU

úlohu. To, čo sa dá, dopestuje sa doma a ostatný tovar sa zadováži z veľkopredajní. – Pre našich zákazníkov sa snažíme zadovážiť to, čo im treba a o čo majú záujem. Veľmi často ide o rozličné čaje a rôzny iný tovar, ktorý používajú na liečenie. Zaujímavé je, že naši občania sle-

dujú, čo nového v oblasti zdravej výživy, a to hlavne prostredníctvom televízie a internetu. Máme takú skúsenosť, že keď sa na trhu zjaví nejaký nový výrobok, prídu ho k nám hľadať. My sa snažíme sledovať trendy a zadovažovať hľadaný tovar. Okrem spomenutých čajov na váženie, sú tu rôzne integrálne výrobky, ako napríklad cestoviny, chlieb, integrálna múka a podobné, potom sójové výrobky, rôzne druhy olejov, octov, rôzne prísady do koláčov, semiačka, strukoviny na váženie a tak ďalej. Rôzne druhy zelenín máme z vlastnej výroby a teraz v zime predávame hlavne južné ovocie. Počas uplynulých vianočných a novoročných sviatkov najväčší záujem kulpínske gazdinky prejavili o múku a rôzne iné suroviny na prípravu koláčov, taktiež o ovocie a, samozrejme, v období zabíjačiek sa kupovali prísady do klobás, teda mletá paprika, rasca a podobne. S doterajšou polročnou prácou majiteľka predajne Alena Žigová a jej brat Zeno Plachtinský sú spokojní a teší ich, že Kulpínčania prejavujú čoraz väčší záujem o výrobky zdravej výživy. K. Gažová

KOVAČICKÝ SPOLOK DROBNOCHOVATEĽOV (na snímke časť členov) k 45. výročiu založenia usporiadal trojdňovú výstavu v niekdajšom mlyne na Čaplovičovej ulici. Podľa slov Pavla Hriešika, predsedu spolku, osemdesiat vystavovateľov vystavilo 650 exponátov: holuby, králiky a okrasnú hydinu. Špeciálnu výstavu venovali holubom – bublákom. Na výstave sa zúčasnili vychýrení drobnochovatelia z Kovačice, Padiny, Dobrice, Alibunáru, Vršca, Nového Bečeju, Zreňanina, Pančeva, Debeljače, Bavaništa, Sakula a Opova. Najlepším udelili šampiónske trofeje a diplomy. V nedeľu na otvorenom pred starým mlynom zorganizovali drobnochovateľskú burzu, kde sa dalo kúpiť „od vietnamských ošípaných po prepeličie vajcia“. Nádhernú expozíciu si od 13. do 15. januára pozrelo asi tisíc ľudí z Kovačice a okolných miest. Kovačičania do konca sezóny výstav 2011/12 budú v januári vystavovať v Sombore, začiatkom februára v Novom Sade a koncom februára v Pančeve. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD SPRÁVA Z KOVAČICKEJ MATRIKY

Dvakrát dvojčatá, šesťkrát Sára a základe Zákona o matričných knihách, ktorý povoľuje osobám narodeným v zahraničí zapísať sa do matriky narodených v meste ich trvalého pobytu, vlani bolo 10 dodatočne zapísaných do kovačickej matriky. Najčastejšie ide o deti narodené v zahraničí, ktorých aspoň jeden z rodičov má srbské občianstvo. Neraz sú to i obyvatelia republík bývalej Juhoslávie, ktorí dostali štátne občianstvo Srbska,“ začala riport Vesna Svetlíková, matrikárka na obecnom úrade v Kovačici. Do vlani do 19. decembra sa v nemocnici v Pančeve, Zreňanine či v Belehrade narodilo 59 nových občanov Kovačice. Z tohto počtu je 31 dievčat a 28 chlapcov. Dva páry sa potešili dvojčatám. Meno Janko, Adam, Katarína a Mária dostalo po jedno novorodeniatko. Iné tradičné mená, ako je Pavel, Martin, Michal, Andrej, Juraj, Štefan alebo Anna, Eva, Alžbeta, Judita, Zuzana, vlani nedali nikomu. Šesť najmladších

„N

Kovačičaniek nazvali menom Sára. Zo ženských mien pribudli do matriky ešte dvakrát Ema a po raz Emília, Eni, Tea, Simona, Svetlana, Nađa, Andrea, Iskra, Iva, Laura... V rodinách, v ktorých sa narodili synovia, sa rodičia rozhodli pre mená Efraim, Stevan Edvard, Simon, Dominik, Luka, Vasil, Mateja, Timotej, Daniel, Dušan, Zlatko, Albert, Damian... Do kovačickej matriky sobášených vlani pribudlo 45 zápisov. Tri sobáše z toho počtu kovačickí Slováci uzavreli na Slovensku. V šiestich prípadoch ani ženích, ani nevesta neboli z Kovačice. Vysvetľuje sa to tým, že sobáš uzavreli v reštauráciách Glamour a Relax. Medzi zápismi je i Padinčanka, ktorá sa vydala za občana Bosny a Hercegoviny, ako aj Ruska, ktorá sa vydala do Kovačice. Dvadsaťšesť párov je „čistých kovačických“. Jedenásť párov je zmiešaných: jeden je z Kovačice, a ďalší sú z Arilja, Novej Varoše, Padiny, Kačareva, Uzdina, De-

ÚDAJE Z HAJDUŠICKEJ MATRIKY NEÚPROSNE SVEDČIA

Osada čoraz menšia egatívne demografické tren- den z rodičov, alebo aspoň starí rody neobišli ani Hajdušicu. Tak dičia sú Slováci. už vyše dvadsať rokov spravidla ročne zomrie najmenej dvojnásobne viac ľudí než sa narodí detí. V posledných desiatich rokoch tieto trendy boli ešte smutnejšie ako predtým. V prvom desaťročí 21. milénia v Hajdušici totiž priemerne ročne umieralo 25 osôb a narodilo sa iba sedem detí. Rok za nami zostane zapísaný ako jeden zo smutnejších vzhľadom na to, že umrelo 31 osôb a narodilo Počet obyvateľov Hajdušice sa zmenšuje sa iba 6 detí – 5 dievčeniec a iba jeden chlapec. Umrelo teda Na zozname občanov Hajdušice, 5-krát viac ľudí než sa narodilo detí. ktorí sa vlani rozlúčili so životom, Medzi najmladšími Hajdušičanmi je 17 mužov a 14 žien. Väčšina zoiba jedno dieťa je z národnostne mrela v pokročilom veku, ale nie je čistého manželstva – srbského a 4 malý počet ani tých, ktorí umreli vo deti majú slovenský pôvod, čiže je- veku, o ktorom zvykneme pove-

Mladé Kovačičanky v niekdajších krojoch

beljače... Zmiešaných manželstiev Slovákov alebo Sloveniek bolo dvanásť. Prvý sobáš bol vlani 28. februára, posledný 17. decembra. Najviac sobášov – sedem – bolo uzavretých v júli. Na večný odpočinok z Kovačice vyprevadili 127 obyvateľov. V pančevskej, zreňaninskej a v belehradských nemocniciach zosnulo 27 Kovačičanov, z čoho 17 mužov a 10 žien. V Kovačici umrelo 100 občanov, z tohto počtu 57 žien a 43 mužov. Rovnaký počet zosnulých (127) bol v roku 2008. Medzi zosnulými v Kovačici je aj 16 osôb, ktorých smrť skosila v

kovačickom Domove pre staršie osoby Adam. Zomreli tam traja chlapi a 13 žien. Najmladší zosnulý muž bol narodený roku 1997, najstarší bol narodený roku 1919. Najmladšia zosnulá žena bola narodená roku 1973, najstaršia roku 1918. Od 30. decembra 2011 do 9. januára 2012 zomrelo až deväť Kovačičanov. Medzi nimi 4. januára i Michal Čížik (narodený 26. 10. 1918), najstarší Kovačičan. Najstaršou Kovačičankou je Katarína Litavská (1914).

dať, že je privčas na umieranie. Najstaršia vlani zosnulá bola 91-ročná Zuzana Petrášová. V deviatom desaťročí života umrelo 5 Hajdušičanov, vo ôsmom 16, v siedmom desaťročí umreli piati a šesťdesia-

pravnej nehode. Medzi vlani zosnulými Hajdušičanmi sedemnásť bolo Slovákov, deväť prislúchalo srbskému, dvaja maďarskému a traja macedónskemu národnostnému spoločenstvu. Ani počet vlani uzavretých manželstiev neveští nič dobrého. Spoločnou cestou života v priebehu minulého roka totiž vykročilo iba 5 snúbeneckých párov, z čoho iba jeden zostal žiť v Hajdušici, pokým ostatné štyri iba korunovali svoju lásku pred hajdušickou matrikárkou a žiť sa rozhodli vo Vršci, Plandišti, Novom Sade. Takéto negatívne trendy a čoraz prítomnejšia migrácia občanov do väčších miest sa odzrkadlili aj v celkovom počte obyvateľov tejto osady. Podľa nedávneho sčítania obyvateľov v Hajdušici toho času žije 1 212 občanov, čo je o 11,85 percenta menej ako pred desiatimi rokmi, keď tu žilo 1 375 občanov. vlh

tych narodenín sa nedožili traja občania tejto osady. Dvaja občania život ukončili samovraždou a dedinu otriasol aj smutný osud mladej sedemnásťročnej Violety Dimitrovskej, ktorá zahynula v do-

Ján Špringeľ

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PRAVOSLÁVNY CHRÁM V HLOŽANOCH chii. Dal ho postaviť Lazar Dunđerski, veľko-

Prahne po sanácii odľa daňových súpisov niekdajšej otomanskej ríše v sídlisku Galožan roku 1533 bolo 16 domov. V dnešných Hložanoch, podľa predbežných údajov vlaňajšieho sčítania obyvateľstva, je 770 domácností, respektíve 2 122 zapísaných občanov. Prv než sem v roku 1756 alebo neskoršie prišli Slováci, najmä po známom Veľkom sťahovaní Srbov pod vedením patriarchu Arsenija Čarnojevića III. roku 1690, tu sa osídlili príslušníci srbského národa. Keď sa podunajskí Srbi výmerom Márie Terézie museli presťahovať do ústrednej časti srbského vojvodstva, Srbi z Hložian odtiahli hlavne do Ďurdeva a Nadalja, a tu ich zostala len hŕstka. Po druhej svetovej vojne pravoslávny chrám v Hložanoch s veľkou chuťou začal nahrýzať zub času. Bohoslužby sa už v ňom nekonali. Niekdajšia hložiansko-čelarevská cirkevná obec sa koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia premenovala na čelarevsko-hložiansku.

statkár a dobrodinec z niekdajšieho Číbu, dnešného Čelareva, aj to účelove, keď vydával dcéru. Sú neoverené správy o tom, že ho svojho času navštívil aj Jeho kráľovská Výsosť Aleksandar I. Karađorđević.“ V texte Pravoslávna cirkev v Hložanoch (zborník prác Hložany 2, 1998) Ondrej Kišge-

Pravoslávny kostol v Hložanoch

Farár Miladin Bokorac

ci, niekdajší hložiansky učiteľ, o. i. uviedol: „Do polovice 18. storočia počet Srbov v Hložanoch stúpol do

ňa sám farár. Kostol po vlaňajší rok bol bez elektrického prúdu. Teraz ho už zaviedli, a to, s vďačnosťou pripomína pán farár „s podporou Miestneho spoločenstva Hložany, zopár súkromných podnikateľov z okolia a samotnej Elektrovojvodiny“. S rovnakým zadosťučinením podotýka, že portu, ako i starý pravoslávny cintorín udržiava miestny komunálny podnik Gloakvalis. Aj pri vlaňajšom stretnutí bratstva Žugićovcov, keď v chráme bolo temer sto ľudí, zdôraznil, že „Miestne spoločenstvo Hložany veľkoryso pomáha pri sanácii chrámu“. Otec Miladin sa všemožne činí na pláne prinavrátenia pastvy. Ako nám povedal, pripravuje

Oltár

Roku 2007 v Čelareve do služby nastúpil mladý pravoslávny kňaz Miladin Bokorac. S ohľadom na skutočnosť, že po roku 1995 sa do Hložian prisťahovali utečenci z oblastí niekdajšej Juhoslávie zachvátených vojnou, v Hložanoch sa citeľne zvýšil počet Srbov. Takže otec Miladin už piaty rok za sebou každú poslednú nedeľu v mesiaci chodieva a absolvuje bohoslužby aj v pravoslávnom chráme v Hložanoch. Na vchodových dverách objektu v povážlivom stave sa matne vidí rok 1839... „Pravoslávny chrám je venovaný narodeniu svätého Jána Krstiteľa proroka a oslavujeme v ňom Ivanjdan, ako aj ďalšie najväčšie pravoslávne sviatky – Vianoce a Veľkú noc. Novšie, síce neúradné pramene, hovoria o tom, že chrám je z 18. storočia. V každom prípade ide o jeden z najstarších chrámov v Báčskej epar21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

tej miery, že si mohli vystavať kostol a udržiavať dvoch kňazov (popov). O srbskom pravoslávnom kostole v Hložanoch nachádzame zmienky v knihe Popis slikarskih i vajarskih Veľká noc 2011 v hložianskom pravoslávnom chráme dela u društvenom posedu i privatnoj svojini na području Bačke. sa projekt, na základe ktorého by sa mala zaV 6. zväzku na strane 48 sa uvádza, že kostol bezpečiť kompletná sanácia tejto vzácnej hispochádza z 18. storočia.“ torickej pamiatky. Malo by sa to stať, ako hoPočas vojny maďarskí okupanti z pravo- vorí, s prispením Obce Báčsky Petrovec, tiež doslávneho chrámu odcudzili kostolné zvony, kto- norov a najmä – s Božou pomocou. Prečo nie, ré zrejme využili na výrobu diel. Zostal iba naj- dovolíme si skonštatovať, aj s pomocou štátu menší zvon. Váži asi päťdesiat kilogramov a po- a Srbskej pravoslávnej cirkvi. užíva sa aj v súčasnosti; často na ňom vyzváJuraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD ROZMARY

Okľuky sriemskych ciest o dvadsaťročnom horekovaní nad zlou a úzkou cestou medzi Belehradom a Novým Sadom nádeje sa začali spĺňať, a to všetky odrazu v krátkom časovom období, od septembra do decembra. K občanom východného Sriemu najprv prišla radostná zvesť, že sa cesta medzi Inđijou a Banstolom bude kompletne rekonštruovať. Tí, ktorí skepticky krútili hlavou, že sa aj cez nový asfalt staré betónové výmole budú predierať nahor, sa veru zmýlili. Z Ruska dopravili zvláštny stroj na

tajnici a celá pozdĺžna úsečná diaľničná trasa medzi Novými Bánovcami a Batajnicou. K takému labyrintu opravovaných ciest sa pripojila ešte aj rekonštrukcia hlavnej pazovskej križovatky. Nervóznym cestujúcim nepomohli ani automatizované JPRS, dokonca ani vrodená topografická orientácia. Pretože počas úplnej rekonštrukcie križovatky v Starej Pazove fungovali len obchádzky, kolóny áut odbočovali do vedľajších úzkych ulíc: Partizánskej, Branka Radičevića, Jána Kollára, Svetozara Markovića, Cyrila a Metoda, Šafárikovej, dokonca aj Hurbanovej. Celý východný Sriem bol tejto jesene okľukový! Chodilo sa krížom-krážom, kde sa len dalo. Na pazovských uliciach cyklisti nemali slobodu pohybu a traktory s vlečkami sa vystupovali kamiónom. Najhoršie bolo sanitkám, ktoré museli spomaliť pohotovostnú rýchloSemafor ovinutý reťazou na pazovskom nadjazde jazdu. Do hundrania sa zapojili i vinohradníci, mletie sedemdesiatročného betónu, ktorý celé platne rozdrvil na štrk. Tým sa ktorí po oberačke úrodu hrozna prepravoumožnilo predpísané rozšírenie magi- vali poľnou cestou Maradik – Šatrinci, lebo strálnej cesty M-22-1. Avšak z druhej stra- sa z Banstolu a Maradiku do Pazovy tak najny tieto práce úplne znemožnili jazdu rýchlejšie dostali. Zato však občania, ktorí medzi Inđijou a Banstolom. Musel sa teda majú vinice v Slankamenských Vinohradoch, si robili výlety aj keď z Pazovy cestohľadať rezervný variant – okľuky. Zo Starej Pazovy sa celé tri mesiace do vali do Nového Sadu. Takáto „okľuková“ jazda sa časom ustáliNového Sadu cestovalo diaľnicou E-75 alebo okľukami po obecných cestách cez la, ľudia si dokonca zvykli. Potom však cestári Nové Karlovce, Nový Slankamen, Krče- odstránili bariéry. Cestovanie po starom sa podobalo na din, Čortanovce a Banstol, alebo cez Golubince, Rumu, Irišský veniec, Sriemsku Ka- ozajstný zázrak, občania vychutnávali jazdu starými chodníčkami po nových cestách. menicu... Pre záverečné práce na výstavbe auto- Vyberali sa ako na výlet, len aby skúsili strády E-75 diaľničná jazda bola aj tam sťa- čaro hladkej jazdy medzi Inđijou a Banstožená. Po dlhotrvajúcej rekonštrukcii Beš- lom. Na spiatočnej ceste sa kochali v jazde čanského mosta húževnato sa staval dru- po úplne novom (druhom) Beščanskom hý most vedľa pôvodného, cestári zároveň moste cez Dunaj. Keďže sa ladnej jazdy neaktívne rekonštruovali nadjazdy smerujú- vedeli nasýtiť, tak si odskočili aj do Nového ce z Nového Sadu do Zreňaninu, zo Starej Belehradu, aby piatou rýchlosťou bez raPazovy do Nových Karloviec, taktiež zo Sta- chotu a pískania jazdili po vynovenom moste Gazela. rej Pazovy do Starých Bánoviec. Ešte sa len čaká rozmarná jazda cez rozZ južnej strany, čiže od Starej Pazovy smerom do Belehradu, vážny problém šírenú a ostrovčekovitú križovatku v strede vznikol počas rekonštrukcie mostu Gaze- Starej Pazovy! Katarína Verešová la s okolitými objektmi, ako je nadjazd v Ba-

BÁČSKA PALANKA

Prednáška o prevencii utorok 10. januára v báčskopalanskom Slovenskom dome členky Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka privítali členky spolkov žien zo Starej Pazovy, Silbaša a Lalite. Prítomných pozdravila predsedníčka domáceho spolku žien Darina Valachová a nasledovala prednáška Dr. Vlasty Bujakovej (na snímke vpravo), ktorá hovorila na tému Prevenciou k skvalitneniu života. Asi štyridsať žien malo možnosť poučiť sa o možnostiach, ako si zachovať zdravie aj v starobe, ako to lekárka vyzdvihla, ak je človek starý, nemusí byť aj chorý. Na udržanie zdravia najviac vplýva štýl života, až na 50 – 70 percent, do 20 percent biologická dedičnosť a ekológia, a len do 10 percent lekárska starostlivosť. Ako príspevok k zdravej výžive Jana Rakićová povedala recept na vegetu, ktorú si každá žena môže prichystať sama, a bez škodlivej látky glutaminátu. Jej manžel Dragan Rakić ponúkol vypožičať knihy o vhodnej životospráve. Nasledovalo čítanie textu Kataríny Širkovej zo Silbaša Fašiangový čas a Anna Balážová zo St. Pazovy povedala vinš k Novému roku. E. Hložanová

V KOVAČICKEJ OBCI

Vítanie nového roka duchu pekných tradícií Kovačičania a Padinčania sa aj tohto roku slávnostne rozlúčili so starým rokom a privítali nový rok 2012. Okrem tradičného vítania nového roka v slovenských evanjelických kostoloch v Kovačici a v Padine, ktoré vrcholilo spevom nábožných novoročných piesní, ktoré zaspievali skupiny cirkevníkov z kostolnej veže, organizátori (TOOK a ZOK) tentoraz usporiadali veselé a zábavné silvestrovské oslavy. Návštevníkov vo vykúrenom veľkom stánku postavenom na parkovisku medzi budovami bývalého hotela Park a obecného súdu zabávali DJ Conte a DJ Sale. Ďaleko sa rozliehajúca hudba lákala k zábave a s blížiacou sa polnocou stred mestečka zaplnili stovky návštevníkov. Keď odbila polnoc, nasledoval slávnostný prípitok, a potom tú pravú slávnostnú atmosféru vytvoril veľkolepý ohňostroj, ktorý dotváral skvelú náladu v úvodnej polhodine práve začínajúceho sa roka. Prednovoročnú náladu noc skôr, teda 30. decembra 2011, úspešne vytvoril tamburášsky orchester, ktorý na istom mieste zabával návštevníkov. Slávnostná nálada pokračovala aj 1. januára, keď bujarú zábavu pre návštevníkov zo všetkých kútov Kovačickej obce usporiadali rockové skupiny Hazy Lazy a The Blue Room. A. Chalupová

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PRIADKY (NIELEN) V KOVAČICI

Spoločenské a pracovné príležitosti anátska spisovateľka Mária začala priasť a potom aj rozprávať. moje, môj nebožtík otec bol koTóthová-Parasková (Kovačica „Boli vám to, deti moje, tie váčom, tak si furmy na sviečky ro1875 – Vojlovica 1951) v zrelom priadky inakšie za mojej mlados- bil sám. Naučil sa vraj ešte v tom veku, takmer ako šesťdesiatročná, ti, ako sú teraz. Čože je teraz priasť Novohrade na Horniakoch, skadiaľ prispievala tri roky realisticko-di- pri takom svetle, ako je toto, čo pochádzal. A keď to ľudia videli, že daktickými poviedkami do Nášho života. Okrem poviedok Zo života starej Kovačice, Páračky a Na obnôcke napísala aj Priadky. V spomínanej poviedke z roku 1935 podáva celý proces spracovania konopí. Na Slovensku priadky začínali po 1. novembri a končili na fašiangy. V Kovačici a iných dolnozemských dedinách sa uspo- Záber z priadok v Kovačici v 40. rokoch minulého storočia radúvali počas dlhých zimných večerov. horí u vás! Ale predtým sa len pri môj otec to tak dobre vedel zhoDobre sa pamätám na našu sviečke pradávalo, aj to len pri ta- toviť, dali si narobiť.“ starú susedu. Často prichádzala k kej, čo si ľudia sami uliali.“ nám na priadky. Vždy som sa jej My sme sa všetci divili, že ako si PRIADKY V BÁČSKOM potešila, keď prišla k nám na mohli sami sviečky robiť, keď ich PETROVCI Priadky v Petrovci zasa opisopriadky. V jeden večer tiež zavítala je teraz len v bovde (nárečový k nám s kolovrátkom. Pozrela výraz pre obchod, pozn. J. Šp.) val Andrej Labáth, zostavovateľ niekdajších Národných kalensom na ňu i zbadala som, že má možno kúpiť. dobrú vôľu. Dostala u nás dobrú „Veď aj vtedy ich predávali v dárov. Roku 1931 konštatoval, že večeru, tak sa jej jazyk ešte lepšie bovde, ale sa nám doma robené „priadky sú pre slovenskú mládež rozviazal. Sadla si ku kolovrátku, zdali lacnejšie. Viete, detiatka jediným vyrazením“ a že sa „na

priadkach začínajú známosti, ktoré sa potom končia svadbou“. Vo väčšej dedine môže byť až pätnásť do dvadsať priadok, tvrdil. Autor ale konštatoval, že domy, v ktorých priadky bývajú, sú neraz malé i nezdravé. Menší zatvorený priestor v izbách slúžil pre najmenšie priadky, staršie dievky a mládenci mali vyhranený väčší priestor, kým „na vydaj súce dievky“ sedávali pred zrkadlom. Mládencom bolo nechané i miesto pod pecou alebo v takzvanom kúte. Aj podľa Labátha na priadkach bývalo veselo, najčastejšie prevládal spev a rozprávali sa zaujímavé príhody. Po siedmej, ôsmej hodine prichádzali z iných priadok ďalší mládenci, ktorí nezostávali dlho, lebo už čakala iná návšteva. V sobotu a nedeľu sa nepriadlo, lebo bol organizovaný tanec pri speve, harmonike alebo tambure, prípadne modernejšie korzo – prechádzky po Hlavnej ulici. Andrej Labáth spomína i rodinné priadky, kde chodili len príslušníci rodiny, kmotrovia a priatelia. Tam nesmeli chýbať krumple na ťapši s klobásou, ktoré sa zalievali vínom a takisto bolo vo zvyku chystať aj varenú kukuricu obsypanú makom a cukrom, pampúchy, herovky a rejteše. Pripravil: Ján Špringeľ Snímka z archívu autora

Z MINULOSTI SILBAŠA

Dve Anny a dve Márie P

ohľad na staré fotografie v človeku vždy vyvoláva zvláštne pocity a spomienky. Zo zvedavosti sa často túžime vrátiť do minulosti, či už nám vyzerá lepšia, alebo len zaujímavejšia od súčasnosti. Fotografie boli v dávnej minulosti dosť zriedkavé, určite si ich mnohí nemohli ani dovoliť. Pekne zachované dodnes svedčia o tom, že boli považované za vzácne dokumenty, ktoré ako trvalé hodnoty zostali potomkom. Každá so svojím príbehom. Fotka z dávneho roku 1937 poslúžila ako inšpirácia na tieto riadky. Fotoaparát neznámeho autora vtedy v Silbaši zvečnil štyri silbašské dievčiny, jednu krajšiu ako 21. 1. 2012

3 /4474/

druhú. Zľava napravo si zastali: Anna, rod. Králiková, Fátová (1920 – 1999), Mária, rod. Rauzová, Babiaková (1921), Anna, rod. Králiková, Čelovská (1921 – 1984) a Mária, rod. Kolárová, Králiková (1922 – 1995). Zo štyroch voľakedajších mátkou dnes žije len 90-ročná Mária Babiaková, ktorá patrí k najstarším občanom v Silbaši. Zdravie ju vcelku ešte dobre slúži. V tridsiatych rokoch minulého storočia mládež mala iné záujmy než dnešná. Stretávali sa na priadkach, pod oblokom a zábavali sa pri hudbe v krčmách. Vtedy sa dvom Annám a dvom Máriám z fotky ani len nesnívalo o televízore, o mobile a o počítači nehovoriac.

HLAS ĽUDU

Zľava Anna Králiková, Mária Rauzová, Anna Králiková a Mária Kolárová

Ich mladosť patrila dobe, keď sa ťažko zarábalo, keď do mozoľnatej dlane za prácu od svitu do mraku nedostávali veľký zárobok. Život ich naučil šetriť a vážiť si každý dinár.

Predsa sa tešili aj z maličkostí, pri práci si často spievali. V dnešnej dobe ľudia akoby pomaly zabúdali na radosť, smiech, šťastie. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

Bohaté koncoročné aktivity Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši, ako i vo vysunutých oddeleniach v susedných osadách – v Despotove a Paragoch, počas celého školského roka prebiehajú početné aktivity, v rámci ktorých deti svoju energiu prejavujú vo forme vedomostí, schopností,

ktoré sa už vopred svedomite chystali. Pracovali napríklad na príprave sviatočných pohľadníc – blahoželaní a darčekov, s ktorými sa zúčastnili na bazári umeleckých prác zorganizovanom 22. decembra 2011. Výstava bola predajná, mohli si ju pozrieť nielen rodičia žiakov, ale aj všet-

vyskúšať v úlohe predavača a manažéra. Výtvarnú odbočku v silbašskej základnej škole tvoria po-

čaril minulosť, najmä ľudovými krojmi, obrusmi, jedlami a ďalšími detailmi z doby minulej. Predstavenie vyznelo veľmi sviatočne, celkom v duchu opravdivej slávnostnej nálady jedného z najväčších kresťanských sviatkov.

Z bazára ručných prác

Na maškarnom plese bolo zaujímavo a veselo kreatívnych podujatí, športových súťaží a pod. Pozrime sa, ako to koncom roka vyzeralo v Silbaši. Koncom predvianočného týždňa silbašskí žiaci mali niekoľko akcií, na

ci iní záujemcovia, a zároveň kúpou výtvarných a ručných prác prispieť do školskej pokladnice. Deti na bazári prezentovali svoju umeleckú tvorbu a súčasne mali možnosť sa

SPOLKÁRKY NA PRIADKACH. Členky Spolku kysáčskych žien sa v zimných mesiacoch stretávajú v knižnici. Keďže sa tie priestory toho času renovujú, spolkárky majú sťažené podmienky pre prácu a aktivity. Preto ich na priadky do vlastného domu v stredu 11. januára pozvala Mária Petríková a jej pozvanie prijali s nadšením. Na priadky prišlo až 20 spolkárok, niektoré s ručnými prácami, iné s dobrou náladou. A tak v družnom rozhovore oslávili aj narodeniny, ktoré domáca mala na nasledujúci deň. Z tej príležitosti štedrá hostiteľka Mária prichystala slovenské špeciality na plechu. Po chutných zemiakoch s klobásou sa na stôl dostala i torta. Ako sa také bohaté stolovanie odzrkadlilo na krvný tlak, spolkárky si zmerali hneď po večeri. Aby si pohybom znížili hladinu cukru v krvi, rozkrútili dokonca aj kolovrat. E. Š.

četní talentovaní žiaci, ktorí pôsobia pod vedením profesorov Silvie Gašićovej a Zvonka Jelića. Po predajnej výstave nasledovalo divadelné predstavenie, ktorým prezentovali niektoré vianočné zvyky a obyčaje. Divadlo zahrali žiaci 4. 2 triedy pod taktovkou profesorky triednej výučby Milany Kneževićovej. Interiér v sále presvedčivo do-

Do tretice dianí treba pridať maškarný ples, o organizáciu ktorého sa pričinila profesorka triednej výučby Jarmila Križanová. Na maškarnom plese účinkovali žiaci nižších ročníkov v nádherných kostýmoch. Pri výbere najkrajších odborná porota mala naozaj neľahkú prácu. Jaruška Ferková

ZBIERKA PAPIERA je súčasťou školských aktivít. V októbri 2011 akcie zberu papiera prebiehali aj v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Čerství ôsmaci sa tešili akcii, ich motiváciou bola tak pochvala učiteliek Evy Omastovej a Zuzany Pútnikovej, ako i renovácia lavíc v biologickom kabinete. Na návrh Žiackeho parlamentu papier zbierali nielen žiaci ôsmeho, ale aj ich rodičia a známi zo všetkých kútov dediny. Nazbierali tri a pol tony papiera, ktorý predali do továrne na spracovanie starého papiera v Belehrade, a tak získali desať a pol tisíca dinárov, za ktoré kúpili materiál a zrenovovali žiacke stoly v učebni, v ktorej sa vyučuje biológia. Aktivita v škole trvá, ale už to nie je taká udalosť ako skôr. Papier dnes sotvaže niekto chce, jeho cena sa stala skoro nulová, takže je aj ťažšie naplniť kontajner, ktorý minulé roky žiaci naplnili za jeden deň. Aj napriek tejto surovej pravde akcia zberu papiera bude pokračovať aj začiatkom druhej polovice školského roka, keď zo získaných prostriedkov zrenovujú lavičky a vymaľujú steny na školskom dvore. A. Chalupová 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

VÝHERCOVIA NAŠEJ ODMEŇOVACEJ SÚŤAŽE Skúter: Ondrej Chrťan Vojvodinská 153, Kysáč

Notebook: Vierka Paculová, Starý most 6/34, Sriemska Mitrovica Zuzana Turčanová, Juhoslovanská 13, Laliť

Relax: Anna Fulmeková, Janka Jesenského 116, Kysáč

Bicykle: Mária Pixiadesová, Štefánikova 117, Kysáč Zuzana Kulíková, Vojvodinská 152, Kysáč Pavel Kocka, Janka Jesenského 76, Kysáč Andrej Agarský, Relje Oparušića 3, Boľovce Katarína Tirindová, 28. októbra 56, Báčsky Petrovec Katarína Dolinajová, Benešova 8, Biele Blato

B 21. 1. 2012

L 3 /4474/

HLAS ĽUDU

E 19

Z NAŠICH OSÁD ÚDAJE Z KULPÍNSKEJ MATRIKY

Bocianov menej ako zvonení umieračika K

eď sa skončí ďalší kalendárny rok, zvyčajne sumujeme, aký bol a čo nám priniesol. Demografické údaje z prostredí, v ktorých žijeme, nám ukazujú, akým smerom sa ich rozvoj uberá. Údaje z vlaňajšej matriky, ktoré svedčia o tom, že aj Kulpín z roka na rok starne a že sa ani tu nenarodí toľko detí, koľko občanov odíde na večný odpočinok, ochotne poskytla matrikárka a šéfka Miestnej kancelárie Ľudmila Grňová. Údaje o počte novorodencov sú najkrajšie, a preto aj správu z kulpínskej matriky začneme práve nimi. Vlani do Kulpína pribudlo 30 maličkých občanov, a to 16 dievčeniec a 14 chlapčekov. Malým slečinkám rodičia dali takéto mená: Anela, Sára (2), Sarach, Taňa, Timea, Natália, Aňa, Naďa, Anabela, Tea, Dária, Petra, Veronika-Dominika, Marcela-Lea a len jedno tradičné meno Katarína. A zasa pre chlapcov si vybrali mená: Kristián, Duško, Filip (3), Aleksa, Mário, Darko, Saša, Dávid, Lazar, Stefan a tiež aj Janko a Samuel. Krásnou perličkou roka 2011 v Kulpíne je skutočnosť, že medzi uvedenými ratolesťami sú aj dva páry dvojičiek: rodičia Šúšerskovci sa tešili dievčatku a chlapčekovi a rodičia Ponigerovci dvom chlapčekom. Uvedené údaje poskytla kulpínska ambulancia. Keď ide o matriku sobášených, matrikárka zdôraznila, že Kulpín je aj naďalej lákavým miestom na uzavretie manželstva, predovšetkým vďaka atraktívnemu priestoru starého kaštieľa. V roku 2011 sa sobášilo 20 párov. Z tohto počtu čisté kulpínske boli tri páry. Tri kul-

Medzi kulpínske mladuchy, ktoré sa vlani vydali do Petrovca, patrí i Sabína Krnáčová, teraz Peťkovská

pínske mladuchy sa vydali do B. Petrovca, dve do Maglića a tiež do Hložian, Selenče, Zmajeva, Jadranskej Lešnice pri Loznici. Ženísi si svoje životné družky priviedli z B. Petrovca (3) a nové občianky pribudli aj zo Silbaša, Kovilju a Kysáča.

Vlani sa v Kulpíne sobášil aj pár Nekulpínčanov: mladucha bola z Pivnice a ženích z B. Palanky. Po analýze nacionálnej štruktúry minuloročných sobášov uzavierame, že 7 párov bolo čistých slovenských a 2 páry boli čisté srbské. Sobášilo sa 6 párov, kde mladoženích bol Srb a mladucha Slovenka a v štyroch prípadoch opačne, teda mladoženích Slovák a mladucha Srbka. Zvláštnosťou bol sobáš, v ktorom manželstvo uzavreli mladoženích z Írska a mladucha Slovenka z Kulpína. Jeden pár sa sobášil v strednom životnom veku (manželia majú približne 50 rokov). Do manželstva vstúpili mladoženísi narodení v rokoch 1965 – 1991, teda ich priemerný vek bol 33 rokov, kým mladuchy sú narodené v období od 1966 do 1992 a ich priemerný vek je 32 rokov. V uplynulom roku v Kulpíne umrelo 32 osôb, z toho rovnaký počet žien, ako i mužov, teda 16. Ak pozeráme národnostnú príslušnosť, 22 bolo Slovákov a 10 Srbov. Najstaršie zosnulé boli Persa Radosavljevová a Nada Mandićová, obe narodené roku 1920, teda dožili sa vyše 90 rokov. Najmladšia zosnulá v roku 2011 bola Alžbeta Muchová, narodená roku 1966, ktorá umrela vo veku 45 rokov. Úhrnný počet vlani pochovaných na kulpínskych cintorínoch je 48, vzhľadom na to, že niektorí občania umreli v nemocnici v Novom Sade. Tento údaj výrazne prispieva k tvrdeniu, že počet zosnulých ďaleko prevýšil počet narodených občanov Kulpína. K. Gažová Foto: M. Šimová

ZO STAROPAZOVSKÉHO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU

HLOŽANY

Balíkmi pomohli a potešili B

Cirkevná štatistika nedeľu 1. januára 2012 v evanjelickom kostole v HloV žanoch, ako je to už zvykom, miestny farár Jaroslav Kopčok oznámil veriacim aj nasledujúce údaje. V roku 2010

ieda najviac postihla deti a staré osoby a s cieľom pomôcť práve týmto najohrozenejším kategóriám v staropazovskom Stredisku pre sociálnu prácu nedávno rozdelili balíky. Ako vysvetlila Vesna Trbovićová, riaditeľka ustanovizne, listom oslovili všetky podniky, banky, hospodárske subjekty a jednotlivocov z územia obce, ktorí už aj predtým podali nápomocnú ruku, aby v súlade s možnosťami pomohli zabezpečiť potraviny a hygienické potreby. V akcii, ktorá prebiehala v decembri lanského roka, sa na účet Strediska pre sociálnu prácu vliali prostriedky v hodnote 227 000 dinárov. – Z týchto prostriedkov sme kúpili 100 balíkov, ktoré sme potom kombíkom distribuovali na adresy ľudí, ktorí takú pomoc potrebujú, – povedala riaditeľka a ďalej uviedla: – Potešili sme aj deti vo veku do 12 rokov (úhrnne ich je 280), ktoré sú užívateľmi sociálnej pomoci, a pre nich sme zabezpečili novoročné darčeky.

V Stredisku pre sociálnu prácu očakávajú ešte prisľúbené finančné prostriedky z Obce Stará Pazova v hodnote 500 000 dinárov na podporu detí z chudobných rodín. Ako Obecná rada rozhodla, z týchto peňazí kúpia topánky, eventuálne pece, práčky a iné nevyhnutné veci do domácností. V Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou stredisko 24. decembra 2011 rozdelilo balíky deťom v rodinnom ubytovaní. Balíky a vreckové pre staršie deti zabezpečila obec. V ťažkých, krízových časoch solidarita v skutkoch v Obci Stará Pazova žije. Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu ešte uviedla, že najnovšie uvažujú o tom, ako realizovať ideu o sociálnom podnikateľstve. Týmto spôsobom by totiž všetci dostali šancu zarobiť si vlastnou prácou a nečakať iba na sociálnu čiže jednorazovú sociálnu pomoc. A. Lš.

v hložianskom cirkevnom zbore s fíliami v Čelareve a Begeči bolo pokrstených 8 detí (3 chlapci a 5 dievčat), kým konfirmovaných bolo spolu 16 detí (6 dievčat a 7 chlapcov z Hložian, a 1 chlapec a 2 dievčatá z Čelareva). Sobášili sa 3 čisté slovenské páry z Hložian. Cirkevne pochovaných v Hložanoch bolo 21 mužov a 15 žien, v Begeči 1 muž a 1 žena, v Čelareve 1 muž a 3 ženy, čiže spolu 42 zosnulých. Večeru Pánovu prijalo 83 mužov a 257 žien z Hložian, 1 muž a 29 žien z Begeča, 4 muži a 22 žien z Čelareva, čiže spolu 396 duší (88 mužov a 308 žien). Členmi cirkevného zboru v Hložanoch je 917 mužov a 1 086 žien, v Begeči 160 mužov a 202 žien, v Čelareve 183 mužov s 212 žien, spolu 2 760 duší. Na porovnanie uvedieme, že pred sto rokmi napríklad v hložianskom cirkevnom zbore bolo pokrstených 92 detí, konfirmovaných bolo 52 detí, sobášených 28 párov, Večeru Pánovu prijalo 905 duší, pochovaných bolo 57 zosnulých a počet členov cirkvi bol 3 248. P. Murtín 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ŽIVOTA JUDr. JÁNA BULÍKA

Nevídaná a vítaná činorodosť Prvého januára 1897 sa v Kovačici narodil Ján Bulík. Bol znamenitým športovcom, advokátom, zakladajúcim predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii (1932 – 1935) a poprednou politickou osobnosťou vojvodinských Slovákov medzi dvoma svetovými vojnami. Brutálne bol umučený v koncentračnom tábore Mauthausen (dnes Rakúsko) 30. januára 1942.

ako sa títo mohli dostať na západ,“ spomína na Bulíkovu odbojovú činnosť jeho syn. Okrem toho, že obdivuhodne spájal v politických a kultúrnych názoroch i skutkoch občiansku oddanosť Slovákov k juhoslovanskej krajine a ich národné zmýšľanie, Bulík v časoch nacizmu a fašizmu zachránil viac ako tisíc ľudí: „V minulom roku (roku 2003, poznámka J. Šp.) som sa dozvedel, že veľká skupina československých Židov, od tisíc do tisícdvesto, vyzvala otcovu kanceláriu na vybavenie tranzitných víz. Mali dojednané s pražskou cestovnou kanceláriou o presun spomínaného počtu Židov dvomi loďami zo Sušaku, ale mohli sa presunúť len v prípade, že otec pre nich vybaví tieto tranzitné víza. Táto korešpondencia sa našla so zbytkom materiálov, ktoré sa našli v Padine u otcovej sestry na povale, kde o tom nikto nevedel, len náhodou sa našla. Celá táto korešpondencia medzi cestovnou kanceláriou... Materiál som odovzdal Židovskému múzeu v Bratislave a bolo to stadiaľ zaslané do Izraelu a verifikované,“ skromne rozpráva o hrdin-

oktor práv Ján Bulík má heslo šírenie jej dobrého na Fera Bulíka, Jái vo významných encyklopé- mena v zahraničí donovho brata, pozn. diách, akými sú napríklad Sloven- stal Rad Bieleho dvojJ. Šp.). Julka sa neskôr ský biografický slovník Matice slo- kríža I. triedy. vydala do Kovačice. venskej, Encyklopédia Slovenska „Po prevrate vo feMatka bola sestrou Slovenskej akadémie vied, Malá bruári 1948 sa ako otcovho spolužiaka z encyklopédia Slovenska, Sportski príslušníkovi českogymnázia Vladimira leksikon Jugoslovenskog leksiko- slovenského odboja Milićeva, ktorý vygrafskog zavoda Miroslava Krleže, o ňom nepublikovaštudoval medicínu. Malá slovenská encyklopédia (Be- lo a nehovorilo. (...) Po Ona, Radmila Mililiana) tak v slovenskom, ako i v an- nežnej revolúcii 1989 ćev, študovala práJUDr. Ján Bulík glickom jazyku. sa aj na Slovensku zavo a bola prvou do„Áno, priznávam. Cením si ho ktorkou práv v Juhoslávii. Zomrela nad všetkých mužov, ktorých poroku 1931. Len neskoršie počul, že znám. Mimo svojho brata Milana je sa ako Srbka snažila naučiť po slojediným od hlavy až po päty kažvensky. Jej učiteľom bol Ján Čajak dým cólom skutočným mužom. starší. Buď ona chodila do BáčskeSilák a krásavec telom i dušou, ktoho Petrovca, alebo on prišiel do Norého prirodzené sabavedomie, bez vého Sadu. A veľmi dobre sa naučila stopy spupnosti, a neústupná konpo slovensky,“ rozpráva o svojej zekventnosť v obhajobe ním samatke Ján Bulík. mým poznanej pravdy, nech bola „Utečenci z Československa išli na strane kohokoľvek, bola obdicez Juhosláviu na západ cez jeho vuhodná. Doživotne si ho budem ceniť. Jeho šťastím bolo šťastie iných, najmä ak sa pričinil oň aj sám,“ písal o duchovne blízkom človekovi Jánovi Bulíkovi Vladimír Ján Žuffa, bývalý príslušník československého protifašistického odboja a štábny kapitán českoslo- MUDr. Ján Bulík z Pozdišoviec venskej armády v zahraničí. „Otec sám čalo o otcovi publipoznal vrcholky, ale i kovať viac. Osobne priepasti žitia – sám som sa podieľal na ich zakúsil. Preto na spolupráci so Spolľudí, akým bol Bulík, kom Slovákov z Junezabudol a s veľhoslávie, Maticou slokou úctou spomínal venskou a Zväzom až do konca svojho protifašistických boživota,“ slová sú dcéjovníkov vyvesiť pary Vladimíra J. Žuffu mätné tabule v Maut- Janko Bulík (prvý sprava) s rodičmi, bratom a sestrou Nade. hausene, Báčskom Ján Bulík získal in Petrovci na gymná- advokátsku kanceláriu v Belehrade. skom skutku svojho otca MUDr. Ján Žuffova dcéra Naďa memoriam niekoľko ziu, kde bola založe- Ďalej sa od Juhoslávie nemohli Bulík. Tieto cenné dokumenty pred vyznamenaní. Roku 1948 najprv Če- ná Matica slovenská v Juhoslávii, na dostať, keďže nemali tranzitné ví- necelým desaťročím našiel na poskoslovenský vojnový kríž za bojové dome, kde stál predtým náš rodný zum. Otec to vybavoval u štát- vale v rodinnom dome Petrovizásluhy, potom Rad Slovenského dom v Kovačici, na ulici, ktorá má nych tajomníkov. Bola to politická čovcov v Padine. národného povstania I. triedy. V Pra- jeho meno v bratislavskej časti Pe- a vojenská špička Československa Bulík bol plánovitý, cieľavedomý, he 28. októbra 1992 za vynikajúce tržalka,“ uviedol MUDr. Ján Bulík. – Ing. Ján Palka, Vlado Žuffa, kato- neoblomný človek so silným slozásluhy za demokraciu a ľudské „Mamu som nepoznal, nemal lícky kňaz Dr. Rudinský, Dr. Michal bodným, nespútaným svetonázopráva mu prezident ČSFR Václav Ha- som ani dva roky, keď mi matka Zibrín, poslanec československého rom. Koncom 80. rokov minulého vel udelil Rad Tomáša Garriquea umrela. Otec ma chcel vyučovať v federálneho zhromaždenia. Keďže storočia mi bývalý biskup StruháMasaryka III. triedy. Roku 2007 za slovenskom prostredí. V sprievode sa dlho zdržiavali v Belehrade, na rik o ňom povedal: „Takého dnes mimoriadne zásluhy za obranu a ošetrovateľky Julky som bol opa- víkendy prichádzali do Kovačice. nemáme.“ bezpečnosť Slovenskej republiky a trovaný u báči Fera a andiky (rodi- Tieto koncesie boli jedinou šancou, Ján Špringeľ

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Moji priatelia a ja v škole

A už sme znovu ch v školský laviciach!

zdniny sa , zimné prá sýtosti, iť b ro ič n edá sa užili do te ste si ich ky pominuli. Is na snehové radován y n m plá cia e aj keď vám ec nevyšli. Čo už... Vra mej b ô do zná tentoraz v ebniciam, č u , zi m á ih aže – med sa ku kn vy a, pravd olských o d u b j e k škols ch šk v a ostatný spolužiako Školské . kamarátov k y po- Kn n á v o d ra iha u krač jú!

ákladná škola je najdôležitejšie obdobie v živote každého človeka, lebo tu získava životné priateľstvá. V prvom ročníku sa spoznávame navzájom, ale niektorí sa už poznajú. Vtedy sa začíname deliť podľa toho, kto sa s kým ako zhoduje. Najlepšou priateľkou mi vtedy bola Veronika. Trochu pozdejšie som sa lepšie spoznala aj s ostatnými spolužiačkami a spolužiakmi. Od štvrtého ročníka sú mi najlepšie kamarátky Veronika a Margaret.

Je bystrý, e spootcov brat. to je , že . Chodievam poa d v lím e ra P at . ri a p k o rý e ám st s ním čast sna. Keď sm k. Predsa sa íka je prekrá rýkovu sieť. Hľan b pyšný člove ry l o k ô st u. Príroda v icu. a prehryzla lu na rybačk loviť ryby, bystrá myšk hytili sme malú pachltn li C . o ýko b ža tr t S ry . rá a la r ýk a n sy sled boli iba nás privít ti y e b si a , V . tu ky y yž b b ru a v lu. ani z dala tam ry i a nevyšla , kobylu, vyd yš la m vo jí y o b b , a sa Strynka etkým býk keď ratá. Predovš orka. Hmyz nenávidí. k osí vrecia a má rád zvie sý čik mu je e celý deň. N cuje v mlyne. tá n v ly ý m n e v b je ľú ra Ob racu áč mlynár. P ného syna, ktorý tiež p ktoStrýko je in d správkyne, je o á d M l . a u v k o ú il m m a za p ý sa ys treba, v riek tomu . ý, ale aj nap tam robotníkom ryžu Syn je pyšn a v á chyni a vyd rá robí v ku uliak, 8. a Daniel Mart žanoch a m ra U o k oková, Jan gutina v Hlo Melina Korč Š Jozefa Marčoka Dra Z

Irenka Alexyová, 6. ročník ZŠ Jána Kollára v Selenči

z nich, keď mám voľný čas a keď idem spať. Stáva sa, že keď som smutný alebo mi je nudno, práve kniha ma rozveselí nejakou smiešnou rozprávkou. Najradšej mám rozprávky so zvieratkami ale bo bájky. Často si znovu čítam kni hy, ktoré som dostal od rodičov, keď som bol malý. Šťastný som, že mám svoje knihy, ale som rád, že si môžem vypožičiavať aj Prečo je škola pekná knihy z knižnice. Ak potrebujete ozajstného pria- Škola pekná volá nás, teľa, tak rýchlo choďte do zase spolu spája nás. knižnice: on tam na vás Všetky dvere otvára, ukazuje mnoho krás. čaká.

niha je priateľom každého človeka a je aj mojím ozajstn ým priateľom. Naše priateľstvo vzniklo dávno, vtedy, keď som bol ešte malým chlapčekom. Je to tak , lebo mi mama vštepovala lásku ku knihe. Kým som bol maličký, knihy som iba prezeral a hľadal v nich pekné obrázky. Veľmi rád som poč úval rozprávky, ktoré mi mama číta la. Teraz, keď už viem čítať, tak si ich čítam, pravdaže, sám. Najrad šej si prečítam zaujímavosti z enc yklopédií, a to o vesmíre, o vzniku našej Zeme a vodných zvieratách. V škole máme knižnicu, z ktorej Daniel Blatnický, 4. 1 si pravidelne vypožičiavam knihy. ZŠ 15. októbra v Pivnici Čítam si

ýko vá: Môj str lo s é n a r b j h, tie vy dobrý, ale a

V našej triede je naozaj veselo: niekedy sa aj pohádame, poťaháme za vlasy, za uši a nakopeme sa do zadku. Niekedy aj plačeme, smejeme sa, a ak máme nejaký problém, vtedy to vyrieši triedna učiteľka a znovu sme kamaráti. Keď nám niečo nie je jasné, niekedy si to medzi sebou vysvetlíme, ale niekedy sú z toho žaloby, a potom aj hádka. Stáva sa, že si triednu veľmi nahneváme a všetkým nám podelí mínusy. A už sa stalo, že prišla do školy veselá, no my sme jej našimi žalobami zničili deň.

My sme žiaci, piataci, tešíme sa z tej jej krásy. V laviciach už sedíme, na tabuľu sa dívame. Slová, čísla píšeme, do zošitov si kreslíme. Usilovne sa učíme, učiteľov tak potešíme. V škole sa pekne kamarátime, a veľa sa aj naučíme. Spolu všeličo skúšame, ale učiteľov poslúchame. Preto, škola moja milá, vždy mi v srdci zostane. Nikdy na ňu nezabudnem, ani keď budem dospelá. Kristína Radovićová, 5. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Všetko dobré prajú kreátorky Detského kútika: Anna F. a Jana S.

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 17.1.2012 16:13 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLI ČÍSLO 2 (1812) 21. januára 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU V NOVOM ROKU PO NOVOM

Zmeny pri registrácii O

d 1. januára 2012 je v platnosti úplne nový spôsob registrácie poľnohospodárskych gazdovstiev v Srbsku. Podľa slov ministra poľnohospodárstva a obchodu Dušana Petrovića, povinné obnovenie registrácie bude iba vtedy, ak v gazdovstve došlo v priebehu kalendárneho roka ku nejakým zmenám (zmena počtu hektárov, kusov dobytka,...). V praxi to znamená, že takmer 60 – 70 % poľnohospodárov nebude musieť obnovovať registráciu. V Srbsku je momentálne registrovaných viac ako 450 000 poľnohospodárskych domácností. *** Vláda Srbska prijala návrh zmien a doplnkov Zákona o bezpečnosti v cestnej premávke, ktorým sa ruší povinná ročná registrácia traktorov, čo znamená, že povinná zostáva iba technická kontrola. Ak majiteľ raz registru-

je svoje poľnohospodárske stroje, to bude trvalá registrácia. *** Republikové tovarové zásoby budú mať v roku 2012 k dispozícii 300 miliónov eur štátnych garancií, ktoré im umožnia zadlžovať sa v bankách, a tak sa stať novým inštrumentom agrárnej politiky. Tovarové zásoby v roku 2011 uspeli znížiť svoj dlh o 150 miliónov eur, takže momentálne sú úverovo spôsobilé. Cieľom je, aby sa prostredníctvom tovarových zásob podarilo znižovať náklady v poľnohospodárskej výrobe, čo by sa malo ukázať už pri jarnej sejbe. *** Podľa vyhlásenia ministra poľnohospodárstva a obchodu Dušana Petrovića štát do konca januára do posledného dinára vyplatí poľnohospodárom všetky dlžoby z roku 2011. To znamená,

že budú vyplatené subvencie vo výške 14 000 dinárov/ha všetkým registrovaným poľnohospodárom, prémie na mlieko (5 din/l) a na plemenný dobytok (25 000 din/kus) za 4. kvartál. *** Do konca roka 2012 okrem 100 000 hektárov zavlažovaných plôch bude možné zavlažovanie aj ďalších 200 000 hektárov obrábaných plôch, čo bude užitočné pre viac ako 100 000 gazdovstiev. Na zavlažovanie bude vyčlenených viac ako 5 miliárd dinárov, ktoré nebudú použité z agrárneho rozpočtu, ale z úveru. Na čistenie všetkých kanálov v Srbsku bude určených viac ako 3 miliardy dinárov, a na výstavbu nových kanálov 2 miliardy. V roku 2012 bude zo štátneho rozpočtu pre poľnohospodárstvo vyčlenených 30,3 miliardy dinárov, čo je o 9,2 miliardy viac ako v minulom roku. Najviac peňazí bude investovaných do dobytkárstva. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rast ceny kukurice a pšenice ačiatok roku 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade bol charakteristický všeobecným rastom cien všetkých výrobkov, s ktorými sa na burze obchodovalo. Tento rast nebol nezvyčajný, pretože na začiatku každého roku sú takéto cenové trendy úplne normálne. Počas sviatkov bol na burze dva týždne relatívny pokoj. Obchodovať sa začalo ihneď v prvý pracovný týždeň. V dňoch od 9. do 13. januára 2012 najvýznamnejšie zmeny sa odohrali na trhu s kukuricou. Jej cena na konci roka 2011 sa zastavila na hranici 15,50 din/kg (bez DPH), no už v prvom týždni nového roku bola 17 din/kg. V uvedenom období jej cena bola 18,01 din/kg (16,68 bez DPH), čo je o 8,08 % viac v porovnaní s jej cenou v poslednom týždni roka. Pre poľnohospodárskych výrobcov bola prekvapením aj novoročná cena pšenice, ktorá z 18,50 din/kg (bez DPH) v druhom týždni náhle skočila na 20 din/kg. Opäť je naša pšenica jedna z najdrahších v regióne. Jej priemerná cena v uvedenom období bola 21,13 din/kg (19,57 bez DPH), čo je o 4,98 % viac v porovnaní s posledným týždňom v minulom roku. Naopak na svetových burzách jej cena klesá. Aj cena sóje je vyššia. V priemere sa predávala po 38,50 din/kg (35,65 bez DPH), čo je o 2,72 % viac v porovaní s predchádzajúcim obdobím.

Ľ. S.

poljo2:0 17.1.2012 16:13 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY PESTOVANIE ŠITAKE

Elixír dlhého života V Japonsku ju volajú shiitake, v Číne xiānggū (voňavá huba), alebo dōnggū (zimná huba). Dlhé stáročia bola pre Európu a svet huba húževnatec jedlý – šitake opradená legendami. V Japonsku bola prísne chránená a strážená. astie najmä na listnatých stromoch, podobne ako hliva ustricová. Jej názov je odvodený od stromu, na ktorom rastie (Castanopsis cuspidate), nazývanom ši, a take po japonsky znamená huba. Jej vedecký názov je Lentinus edodes. Vo východnej Ázii rastie voľne v prírode všade tam, kde rastie aj spomínaný strom. Pochádza z Japonska, kde ju už dve tisícročia nazývajú cisárskou hubou. Bola súčasťou jedálnička bohatých samurajov. Dodnes sa intenzívne pestuje v južnej časti Japonska, kde sú pre ňu veľmi priaznivé klimatické podmienky. Podľa tradičnej japonskej a čínskej medicíny, šitake výrazne zvyšuje silu a vitalitu ľudského organizmu a umožňuje telu brániť sa proti početným organickým poruchám. Podľa celého radu výskumov, pôsobí veľmi priaznivo na ľudské zdravie a boli zistené mnohé liečivé účinky. V Japonsku je rozšírený názor, že pravidelné užívanie tejto huby predlžuje život. Obsahuje okrem iného pre ľudský organizmus všetkých osem nevyhnutných aminokyselín. Polysacharidy (lentinin) s látkami bielkovinovej povahy (interferon a interkinin) majú význam v imunitnom systéme organizmu. Zabraňujú množeniu vírusov a podporujú imunitné reakcie tela. Výťažky z tejto huby znižujú deštrukčnú činnosť vírusu HIV na bunku za súčasnej podpory imunity. Boli dosiahnuté veľmi dobré výsledky pri liečení zhubných nádorov (sarkómov – rakoviny), užíva sa tiež na zníženie toxických účinkov chemoterapie a rádioterapie na zdravé tkanivá a celkové posilnenie imunity. Využíva sa aj ako korenina do zeleninových jedál, do polievok a

mäsových jedál. Bolo preukázané, že šitake priamo inhibuje mikróby Candida albicans, Listeria monocytogenes, Mycobacterium tuberculosis, Staphylococcus aureus, Steptococcus pneumoniae a Streptococcus pyogenes. S vedeckým výskumom sa za-

čalo až v 40. rokoch minulého storočia. Vypracovali sa metódy očkovania dreva, výroby sadiva, technológie samotného pestovania, zberu. Začali sa o ňu intenzívne zaujímať viaceré ústavy a univerzity. Dnes patrí šitake medzi najpestovanejšie huby na svete. Má príjemnú, lahodnú, sladkastú, mierne cesnakovú chuť a silnú hubovú arómu. Jej konzistencia vytvára dojem, akoby bola mierne mastná. Kto raz túto hubu ochutná, veľmi rád sa k nej znovu vráti. PESTOVANIE Z našich drevín prerastá mycélium drevo duba, buka, hraba a jelše. Na umelé pestovanie sa ako substrát môžu použiť piliny obo-

hatené organickými látkami. Základným substrátom je drevo duba, ktorý sa v Japonsku pestuje na tento účel. Na jeseň, keď lístie začína žltnúť a stromy dosiahnu priemer od 5 do 15 cm, tak sa stínajú. V tom čase drevo obsahuje najvyššie množstvo cukru, ktorý je zdrojom výživy pre hubu. Čas stínania je veľmi dôležitý, pretože drevo musí byť najmenej mesiac až dva odležané, s neporušenou kôrou. Takto stratí obranné reakcie proti hube. Na čerstvom dreve sa mycélium nerozrastá. Stromy treba porezať na kusy dlhé jeden až jeden a pol metra a odstrániť všetky tenké výhonky. Pestovatelia si sadivo môžu zaobstarať v špecializovaných fir-

mách obyčajne vo forme prerasteného mycélia na pilinách alebo obilných otrubách. Sadivo sa vkladá do vyvŕtaných dier, ktoré sa zatrú voskom, aby nevysychalo. Takto naočkované kusy dreva sa uložia na tienisté miesto, zospodu dobre prevzdušnené a chránené od spodnej vody. Na udržanie teploty od 25 do 28 °C a dostatočnej vlhkosti sa polená prikryjú fóliou. Teploty nad 35 °C poškodzujú a zabíjajú podhubie. Počas roka sa drevo kropí, ale v čase dažďov ho treba chrániť, aby príliš nenavlhlo a nepoškodili ho drevokazné huby. V suchších oblastiach sa musí drevo namočiť na dva až štyri dni do vody, aby dobre nasiaklo a mycélium mohlo rýchlejšie prerásť. Na naočkovanom dreve rastú plodnice najmenej rok až rok a pol. Závisí to od druhu dreva, jeho hrúbky, množstva očkovacej látky, poveternostných podmienok. Plodnice sa tvoria na jar a na jeseň, keď je najnižšia teplota od 12 do 20 °C a dostatočná vlhkosť vzduchu. Plodnice sú chutnejšie, s vyššou nutričnou hodnotou z jarného zberu. Zberové obdobie trvá približne šesť týždňov. Celková tvorba plodníc trvá tri až šesť rokov, najmenej v pätnástich cykloch, pokým sa drevo úplne nerozloží. Ľ. S.

Kontakt: Ulica knez Mihajlova 11 – 15/III, Belehrad, tel. 381 (011) 2620-015

Globos poistenie – Poistenie bez nevyplateného odškodného

24/II

Bulvár Mihajla Pupina 14/IV, Nový Sad, tel: 381 (021) 425-945

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 17.1.2012 16:12 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

VLANI PREBIEHALO SČÍTANIE OBYVATEĽSTVA, DOMÁCNOSTÍ A BYTOV, V TOMTO ROKU SA BUDE KONAŤ SČÍTANIE V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Pilier štatistického systému ýznamu nášho poľnohospodárstva si musí byť vedomý každý, čo sa len trochu dôkladnejšie vhĺbi do jeho stavu, výsledkov a perspektív. V ňom vzniká nezanedbateľná časť hrubého národného dôchodku, a je to naše exportne najúspešnejšie hospodárs-

mä v záujme vytvorenia kvalitného rámca pre vzorkový výskum, ktorý je jedným z pilierov systému poľnohospodárskej štatistiky. Bude to mať aj širší dopad: sčítanie má byť nielen základom pre vznik, poskytnutie a uplatnenie informácií dôležitých pre potrebné a nutné opat-

O výsledky sčítania je vždy záujem médií: záber z novembrovej tlačovky v budove vlády Srbska ke odvetvie. Preto sa v programe krátkodobých opatrení ekonomickej politiky na tento rok osobitný dôraz kladie na zabezpečenie investičných prostriedkov nielen na infraštruktúru, ktorá má výraznejšie angažovať domáci stavebný priemysel, prípadne na energetiku, ale najmä na poľnohospodárstvo. Vedieť ústretovo plánovať je však nepredstaviteľné bez viacerých oporných bodov a dôkladných poznatkov, ktoré okrem praxe a výskumu dokáže poskytnúť aj štatistika. Tá je priam naliehavou potrebou, zvlášť pre skutočnosť, že u nás posledné sčítanie v poľnohospodárstve prebiehalo pred vyše polstoročím, dávneho roku 1960. K ďalšiemu, nie však komplexnému, ale na vzorke, došlo o deväť rokov neskoršie, v roku 1969. Iné, najčastejšie okrajové štatistické zisťovania údajov o dôležitom segmente našej ekonomiky boli späté so sčítaniami ľudu (1971, 1981, 1991a 2002), keď v ich rámci boli zhromažďované základné údaje o domácnostiach, zaoberajúcich sa poľnohospodárskou výrobou. Dáta získané sčítaním v poľnohospodárstve, ktoré je naplánované od l. októbra do 15. decembra 2012, majú poskytnúť dôkladnejší prehľad pôdohospodárskych pomerov na štátnej a lokálnej úrovni, ako i na úrovni rodinných gazdovstiev: naj21. 1. 2012

3 /4474/

renia štátnej (poľno)hospodárskej politiky, ale aj pre tie, ktoré priamo, prípadne nepriamo, súvisia so vstupom do Európskej únie. Primárnou jednotkou pozorovania a rozboru pri sčítaní v poľnohospodárstve bude poľnohospodárske gazdovstvo. Definované je ako technicky a ekonomicky samostatná výrobná jednotka, ktorá má jednotné riadenie, a na ktorej hospodárska spoločnosť, pôdohospodárske družstvo, ustanovizeň alebo iná právna osoba, podnikateľ alebo rodinné poľnohospodárske gazdovstvo realizuje poľnohospodársku výrobu. Štatistické zisťovanie bude predovšetkým zahŕňať poľnohospodárske gazdovstvá (rodinné farmy), ktoré majú aspoň 0,5 ha poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku výrobu, ktorú vykonávajú, bez ohľadu na to, či je tá určená pre trh. Na druhom mieste sú poľnohospodárske gazdovstvá, ktoré majú menej ako 0,5 hektára pôdy na výrobu, ktorých výrobky sú určené pre trh. Tie môžu pochádzať z klasického poľnohospodárstva, čiže rastlinnej, dobytkárskej, zeleninárskej, vinohradníckej a inej výroby, ale aj z výroby kvetov a ďalších okrasných rastlín... Na treťom mieste sú spoločnosti, družstvá a ďalšie organizácie s právnou subjektivitou, rov-

HLAS ĽUDU

Dva októbre – 2011 a 2012 – venované sčítaniu: riaditeľ Republikového štatistického ústavu prof. Dr. Dragan Vukmirović nako ako aj podnikatelia, ktorí sú registrovaní na podnikanie prevažne a predovšetkým v poľnohospodárskej výrobe. Nemožno, samozrejme, zabudnúť ani firmy, inštitúcie a iné právnické osoby a podnikateľov registrovaných v iných činnostiach, ktoré majú svoje pobočky alebo iné organizačné jednotky, poskytujúce služby v poľnohospodárskej výrobnej činnosti na území Srbska. Uvedený zoznam je vypracovaný v súlade so Zákonom o sčítaní v poľnohospodárstve schválenom v roku 2011, stanovujúcim aj to, že akékoľvek odmietanie poskytnúť informácie alebo poskytnutie nepravdivých,

bude znamenať priestupok, ktorý bude sankcionovaný finančnými trestmi. Samozrejme, zo zákona vyplýva i to, že sa ako dôverné musia chrániť všetky získané informácie, týkajúce sa osobnej, rodinnej, majetkovej a ekonomickej situácie poľnohospodárskych domácností. Tiež to, že individuálne údaje získané sčítaním, v súlade s týmto kódexom, môžu byť použité výlučne na štatistické účely a zverejnené v súhrnnej (celkovej) forme. Ochrana dôverných dát a obmedzenie prístupu k dôverným údajom regulujú články 46 a 47 Zákona o úradnej štatistike. Jasné je, že od presnosti získaných odpovedí bude závisieť kvalita obrazu o skutočnom stave nášho poľnohospodárstva. Je to zvlášť dôležité pre všetkých budúcich užívateľov súhrnných údajov z aspektu ich lepšieho plánovania poľnohospodárskej výroby. Tak isto kvalita poznatkov bude mať nesmierny význam aj v prípade investičnej opodstatnenosti finančných a iných žiadostí národným a európskym fondom na podporu poľnohospodárstva. Totiž od týchto vo veľkej miere bude závisieť tak tempo jeho rozvoja u nás, ako i jeho najbližšia budúcnosť. Oto Filip

OD ROLE PO LYŽICU. Všetci, ktorí sa v Srbsku zaoberajú potravinárstvom, by mali mať implementovaný HACCP štandard a princíp umožňujúci adekvátne sledovanie cesty potraviny: od jej výroby na roli a v poli, cez spracovanie a distribúciu, až po konzumovanie zo strany spotrebiteľa. Takto znie základný odkaz seminára, ktorý 30. decembra 2011 prebiehal v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade na tému Základy dobrej výrobnej a dobrej hygienickej praxe. Jeho účastníci osobitne poukázali na význam zdravotne bezpečných potravín a zredukovania možných rizík v tejto oblasti na najmenšiu možnú mieru, čo sa dá dosiahnuť dobrou výrobnou praxou. Uvedené je, že sa v Srbsku potraviny vyrábajú v približne 4 500 objektoch, z ktorých vlani zatvorili brány ich 300, hlavne pre nerešpektovanie ustanovení Zákona o bezpečnosti potravín. Krokom k náprave alebo aj východiskom musí byť HACCP systém, široko uplatniteľný v celej reťazi siahajúcej od primárnej produkcie po konečnú spotrebu. Lebo je zároveň aj dôležitým segmentom kontroly, keďže nebezpečenstvá mikrobiologickej, chemickej a fyzickej kontaminácie číhajú na potraviny vo všetkých fázach ich existencie: vo výrobe, spracovaní, uskladnení, preprave, zásobovaní spotrebiteľov – kvitovali účastníci seminára. Na ilustračnej snímke: Potravín je mnoho, aká je však ich kvalita? O. F.

III/25

poljo4:0 17.1.2012 16:11 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve (6) VLNOVNÍK VINIČOVÝ – COLOMERUS VITIS Vlnovník viničový – Colomerus vitis (srb. erinozna grinja vinove loze) patrí do nadčeľade Eriophyoidea (vlnovníky). Telo dospelej samičky je štíhle, červíkovitého tvaru, belavej alebo slamovožltej farby. Samička

nom napadnutí plsť môže byť aj na vrchnej strane listov, ale aj na súkvetí. Na vrchnej strane listov sa obyčajne nachádzajú vypukliny rôznej veľkosti zelenej alebo červenej farby. Významné škody môže tento škodca zapríčiniť len pri extrémne silnom napnutí, keď listy strácajú svoj charakteristický tvar, sú skrútené a malé a je porušená ich fyziologická funkcia, čo vplýva na úrodu hrozna. Ani silné napadnutie neznižuje kvalitu a kvantitu hrozna.

Vlnovník viničový

meria od 0,14 do 0,18 mm, kým samček od 0,13 do 0,15 mm. Na dorzálnom štíte sú početné pozdĺžne ryhy. Na brušku má 80 prstencov. Samička prezimuje v šupinách pukov a v prasklinách kôry. V jednom púčiku môže byť od 1 do 950 jedincov. Aktivácia samičiek na jar začína pri teplote 15 °C. Najprv sa živia na pukoch a tu aj kladú vajíčka. Keď sa puky otvoria a vytvoria sa listy, nymfy a dospelé samičky migrujú na listy, kde na spodnej strane vyciciavajú šťavy. Poškodené bunky vplyvom toxických látok bujnejú a menia sa na priehľadné zvlnené vlákna, ktoré sa prepletajú a vytvárajú jemnú plsť – erinóza. Veľkosť plochy jednej škvrny je od 0,5 do 2 m2. Bunky mezofilu a vrchnej pokožky sú tiež podráždené, zväčšujú sa a vytvárajú vypukliny nad plsťou. Počas vegetácie roztoče žijú v plsti, samičky tu kladú vajíčka. Štádium larvy, ako aj ostatných druhov z čeľade Euriophidae trvá veľmi krátko a prebieha vo vajíčku. Larva sa zvlieka vo vajíčku tak, že vajíčko opúšťa nymfa 1. stupňa. Celý vývojový cyklus v lete trvá 10 – 14 dní. Samičky 4 – 6 týždňov pred opadom listov migrujú do pukov. Počas roka sa vyvinie 3 – 5 generácií. Hostiteľskou rastlinou vlnovníka viničového je vinič hroznový. Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje všade, kde sa pestuje vinič. Vlnovník viničový je pôvodcom plstnatosti alebo erinózy viniča. Prejavuje sa na spodnej strane listov vytváraním plsti bielej farby, neskoršie béžovej až hnedej farby. Pri sil-

26/IV

pučia, listy sú menšie a skučeravené, čo oslabuje rastlinu. Pri silnom napadnutí sa pučiace listy sušia. Typickým symptómom sú svetlé škvrny na listoch veľkosti 1 – 5 mm, viditeľné len proti svetlu, ktoré sa tvoria na mieste cicania. Miesta vpichu neskoršie tmavnú a odumierajú. Listy sa počas rastu deformujú, kučeravejú a nakoniec následkom rastu aj trhajú. Tento symptóm sa nazýva kučeravosť listov – akarinóza. Napadnuté letorasty sú zakrpatené, vytvárajú krátke internódiá, typicky cikcakovite lomené, ktoré často vyschnú. Dôsledkom týchto poškodení je zníženie kvality a kvantity úrody a celkové zoslabnutie rastlín. Po dlhotrvajúcom kalamitnom napadnutí prichádza aj k vyschnutiu rastlín.

Poškodenie viniča vlnovníkom viničovým

Priama ochrana obyčajne nie je nutná. Regulácia dravými roztočmi je účinná. Pre jeho skrytý spôsob života ho dravé roztoče napádajú ako posledného, preto sa jeho mierny výskyt považuje za stabilizujúci faktor výskytu dravých roztočov. HÁLKOVEC VINIČOVÝ – CALEPITRIMERUS VITIS Samička má telo vretenovitého tvaru, dlhé okolo 0,15 mm, žltkasté. Hlavohruď má mohutný štít. Bruško je zložené z 50 článkov. Prezimuje partenogenetická zimná forma samíc v pukoch alebo v trhlinách kôry. Aktivácia nastáva skoro na jar, najprv sa živia na pučiacich pukoch. Samičky už tu kladú vajíčka. Na jar migrujú na spodnú stranu mladých listov. Pretože nie sú schopné prebodnúť pokožku na starších listoch, stále migrujú na mladšie listy. Celú populáciu tvoria iba partenogenetické samičky. Množia sa počas celého vegetačného obdobia až do októbra, keď začínajú vyhľadávať úkryty na prezimovanie. Počas roka má asi 6 generácií. Hostiteľskou rastlinou hálkovca viničového je vinič hroznorodý. Hálkovec viničový škodí vyciciavaním štiav a intoxikáciou pletív rastlín toxickými slinami. Na jar napadnuté púčky pomalšie

Poškodenie viniča hálkovcom viničovým

Nepriama ochrana pozostáva v podpore prirodzených nepriateľov najmä dravých roztočov, vylúčením aplikácie toxických pesticídov a ozeleňovaním viníc. Priama ochrana: účinná je biologická, vypúšťaním dravých roztočov – Typhlodromus pyri. Chemická ochrana sa robí na základe výskytu škodcu v predchádzajúcom roku. Hladina škodlivosti je 170 jedincov na list koncom leta. Akaricídy sa aplikujú na jar na začiatku pučenia. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 17.1.2012 16:10 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZELENINÁRSTVO

Viete, čo sú výsevné pásiky? V Európe sa používajú viac ako 18 rokov, u nás sa s nimi môžeme stretnúť len zriedka. Hoci pestovateľom zeleniny uľahčujú prácu, ešte stále sa využívajú pomerne málo. Možnou príčinou je to, že do vyklíčenia vyžadujú viac starostlivosti ako tradičný výsev. Problém je podobný ako pri obaľovanom osive – potrebujú dostatok vody, lebo obal aj pásik sa rozkladajú a uvoľňujú semeno iba v dostatočne vlhkom prostredí. ýsevný pásik je pásik z vodorozpustnej fólie, na ktorom sú presne rozmiestnené semená. Vodorozpustná fólia (polyvinylalkohol) je ekologický materiál, ktorý sa v pôde pod vplyvom vody a pôdnych mikroorganizmov rýchlo rozloží na oxid uhličitý a vodu a semená môžu bez obmedzenia klíčiť. Použitie výsevného pásika urýchľuje a uľahčuje sejbu a po vzídení rastlinky nemusíme jednotiť. Každý pestovateľ vie, aké dôležité je optimálne rozmiestnenie semien v pôde – už klíčna rastlinka potrebuje svoj priestor, dostatok svetla, vody a živín. Urobiť takýto výsev ručne nie je jednoduché. Obyčajne je to zdĺhavé a pomerne nepresné. Dostupnosť špeciálnych sejačiek na presný výsev je pre bežných záhradkárov a drobných pestovateľov malá a práve tu sa javí použitie výsevného pásika ako veľmi efektívne riešenie. No ani tu nesmieme zabudnúť na niekoľko dôležitých zásad: Tesne pred sejbou nekypríme pôdu do veľkej hĺbky. Optimálna hĺbka nakyprenia sa rovná dvojnásobku hĺbky sejby. Snažíme sa dosiahnuť drobnohrudkovitú štruktúru pôdy. Hĺbka sejby je veľmi dôležitá. Platí zásada, čím

drobnejšie semeno, tým menšia hĺbka sejby. Aj kvalitné osivo vzchádza veľmi zle z veľkej hĺbky. Výsevné pásiky ukladáme do hĺbky 1 – 2 cm.

Ručná jednoriadková sejačka výsevných pásikov

Po uložení výsevného pásika tento prihrnieme vlhkou pôdou a zľahka pritlačíme. Po sejbe udržujeme pôdu vlhkú, bez burín a prísušku. Len vyvážený pomer vody a vzduchu v pôde zabezpečí optimálne podmienky na klíčenie. Nadmerná vlhkosť spôsobuje udusenie klíčka. Po výseve môžeme pôdu prikryť netkanou textíliou – zvýšime tým teplotu pôdy, obme-

Prečo používať netkané textílie Používanie netkaných textílií sa stáva čoraz častejším spôsobom ochrany rastlín pred burinami, škodcami, nepriaznivým počasím a urýchlením vegetácie. oužitie netkanej textílie má mnohé výhody. V ponuke sú netkané textílie rôznej gramáže, upravené na zvýšenú odolnosť proti UV žiareniu. Obyčajne bývajú bielej a čiernej farby. Výhodou používania textílií je zníženie prácnosti, pri niektorých druhoch odpadá okopávanie, ničenie burín a zahusťovanie porastov poplazmi. Rastliny sa odmenia bohatšou, skoršou a zdravšou úrodou. Biela alebo čierna textília sa používa pri pes-

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

tovaní rajčiakov, uhoriek, melónov, baklažánov, zemiakov, cibule, cesnaku, jahôd, šalátu. Nastielať môžeme aj záhony okrasných kvetov. Napríklad cesnak pestovaný na pôde prikrytej čiernou textíliou vytvára veľké hlavičky s malým počtom strúčikov. Klíčenie semien mrkvy, petržlenu, uhoriek, cibule, hrachu, fazule a iných druhov zeleniny možno urýchliť pod bielou textíliou. Čierna textília urýchľuje dozrievanie jahôd o jeden až dva týždne.

dzíme nadmerné vysušovanie a urýchlime vzchádzanie. Výsevný pásik nám otvára úplne nové možnosti v pestovaní. Už naši predkovia vedeli, že niektoré plodiny sa veľmi dobre dopĺňajú pri spoločnom pestovaní na jednej hriadke. Môžu si vzájomne pozitívne ovplyvňovať chuťové vlastnosti, kvalitu alebo zdravotný stav. Na výsevný pásik výrobcovia ukladajú najrôznejšie kombinácie osív napr. cibuľa + mrkva, petržlen + cibuľa, reďkovka + mrkva, rôzne druhy šalátov, plodiny pre postupný zber, bazalka + majoránka + medovka, pažítka + petržlen vňaťový kučeravý + petržlen hladký atď. Možností je veľmi veľa. Na jednom pásiku teda nemusí byť vždy iba jedna odroda či dokonca druh zeleniny. Výrobcovia dokážu striedať niekoľko druhov šalátu, vytvoriť kombináciu reďkovky, šalátu a cibule, či pripraviť rôzne zmesi pre bylinkové záhony. Niektoré rastliny sa tak môžu navzájom chrániť, inde je prínosom pestrosť plodín či možnosť ich postupnej výmeny na hriadke. Pre malých pestovateľov sú už v ponuke aj ručné jednoriadkové sejačky výsevných pásikov v malospotrebiteľskom balení od 5 do 30 metrov. Tieto sejačky sú určené výlučne na výsev pásikovaného osiva na malé plochy. Ich obsluha je veľmi jednoduchá. Balenie výsevného pásika nasadíme na držiak, pásik zasunieme do výsevného mechanizmu a sejačku tlačíme po parcelke. Sejačka si vytvorí ryhu – spevnené osivové lôžko, uloží pásik do pôdy, prihrnie pôdou a zatlačí. Na konci parcelky pásik odtrhneme a pokračujeme v ďalšom riadku. Tu je obzvlášť dôležité, aby bola pôda kvalitne pripravená. Sejačku nie je vhodné silno tlačiť do pôdy, stačí ňou pohybovať po povrchu. Ľ. S. Umožňuje pestovať melóny či iné teplomilné rastliny oveľa severnejšie. Mnohí pestovatelia vedia, že zemiaky pestované pod čiernou textíliou prinášajú kvalitné a vysoké úrody. Netkané textílie jednoznačne zlepšujú kvalitu a kvantitu úrody. Pod textíliou sa vytvára vhodná mikroklíma pre rast a vývoj plodov, zabraňuje kontaktu so škodcami, udržuje dobrý zdravotný stav rastlín, chráni pred vysušujúcimi vetrami, proti jarným mrazíkom, prepúšťa dobre vodu a vzduch, pôsobí ako tlmič proti nárazom silných dažďových kvapiek. Čierne textílie výrazne zabraňujú rastu burín. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 17.1.2012 16:09 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OVOCINÁRSTVO

Obdobie vhodné na zimný rez Rez je najčastejší spôsob regulácie rastu a rodivosti ovocných drevín. Slúži na tvarovanie, presvetľovanie aj zmladzovanie. Robíme ho v období vegetačného pokoja tzv. zimný – dormantný rez, alebo v období vegetácie – letný rez. Rez v období vegetačného pokoja spôsobuje silnejší rast, letný rez viac podporuje rodivosť. Okrem toho sa koncom februára a v marci (keď už nehrozia silnejšie mrazy) môže urobiť aj predjarný rez. ZIMNÝ REZ Pri dormantnom reze odstraňujeme silnejšie, väčšie a hrubšie konáre. Ďalej odstraňujeme konáre, ktoré prehusťujú, križujú sa, rastú do vnútra koruny alebo do medziradia, prípadne prerastajú do susedného stromu. Pri mladých stromoch, ak je to nevyhnutné, odstraňujeme celé konáre, ktoré nie sú potrebné na budovanie koruny. Odstraňujeme vždy rezom na konárový krúžok. Strom reaguje menej výrazne. Pri tomto reze sa rastová sila rozloží do ponechaných konárov, strom netvorí veľa dreva a nezahusťuje sa. Vhodným obdobím na zimný rez sú mesiace december až marec. Ovocné dreviny sú v štádiu vegetačného pokoja, to znamená, že nerastú v dôsledku pôsobenia nízkych teplôt (vynútený vegetačný pokoj), alebo v dôsledku pôsobenia inhibítorov rastu (hlboký vegetačný pokoj). A práve toto obdobie je vhodné na silnejší rez. Do veľkej miery predídeme nadmernému glejotoku, ktorý sa veľmi často vyskytuje práve pri silnejšom reze v období vegetácie, ako aj nadmernej strate vody. Ďalšou výhodou rezu v zimnom období je fakt, že máme prehľad o kostre stromu a vieme tak jednoduchšie určiť, ktorý konár treba odstrániť. Počas vegetácie, keď sú na stromoch listy, takýto prehľad nemáme a môžeme spraviť chybu. Platí to hlavne pri reze väčších konárov, kde sa chyba odstraňuje veľmi ťažko. Treba si uvedomiť, že ak striháme a režeme stromy v zime, resp. v predjarnom období, podporujeme tým rast. To znamená,

28/VI

že čím silnejšie režeme, čím hrubší konár odstránime, strom sa bude snažiť túto odstránenú časť regenerovať a nahradiť. Je to preto, že strom sa snaží docieliť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou. Ak nezasahujeme do celistvosti stromu rezom, vytvorí sa rovnováha medzi koreňovou sústavou a korunou. Korene tlačia práve toľko vody a živín (asimilátov) do nadzemnej časti, koľko je potrebné na rast nových letorastov, založenie a tvorbu kvetov a plodov. Ak však zasiahneme do nadzemnej časti stromu, odstránime určité odberné miesta pre asimiláty. Keďže sme koreňovú sústavu nerezali, ona produkuje a transportuje toľko asimilátov, ako pred rezom. Čo sa stane? Asimiláty, ktoré nenašli svoju „cieľovú stanicu”, sa nevrátia späť, ale hľadajú vhodné miesto. Obyčajne sú takýmito miestami spiace a adventívne púčiky pri báze letorastov, konárov, hrubších kostrových konárov, ale aj miesta na kmeni. Púčiky sa prebudia a vyrastajúce letorasty sa snažia nahradiť a regenerovať odstránené časti. Čím je odstránených častí viac, tým viac spiacich a adventívnych púčikov vypučí. Keďže je potrebné, aby sa stratená časť nahradila čo najskôr, sú vyrastajúce letorasty spravidla veľmi silno a rýchlo rastúce, najčastejšie smerom kolmo nahor. Je možné označiť ho termínom vlk, alebo regeneračný letorast. Do platnosti vstupuje pravidlo, že čím rastie letorast silnejšie, tým menej kvetov a plodov sa tvorí. Je to preto, lebo na zakladanie kvetných pukov strom jednoducho nemá silu. Všetka rastová sila ide do

tvorby vegetatívnych častí. Platí aj ďalšie pravidlo, že čím rastie letorast kolmejšie, resp. čím je uhol odklonu letorastu od konára alebo stredníka menší, tým menej kvetov a plodov sa na ňom nachádza. RANY PO REZE TREBA OŠETRIŤ Po reze hrubších konárov vznikajú pomerne veľké rany. Neošetrené rany sú vstupnou bránou pre infekcie hubových chorôb. Pri zimnom reze býva často obnažené pletivo poškodzované aj mrazom. Preto treba rany ihneď po reze ošetriť. Okraje reznej plochy ostrým nožom zahladíme a ranu zatrieme štepárskym voskom. V zime však býva často vosk tvrdý, vtedy môžeme použiť aj stromový balzam.

GAUCHEROV REZ Dlhý rez (Gaucherov rez) používame pri jadrovinách, jeho podstatou je kombinácia zásahov robených v lete na letorastoch a zimného rezu. Letorast je výhonok vyrastajúci z očka, po jeho zdrevnatení a opadnutí listov bude z neho jednoročné drevo. V čase, keď letorasty dosiahnu na konároch dĺžku asi 150 mm, striháme alebo zaštipujeme ich za štvrtým riadne vyvinutým listom, približne je to asi na 100 mm. Zo zostávajúcich púčikov zakrátko vypučia sekundárne, teda druhotné letorasty, ktoré neskôr ostriháme letným rezom. Ak vypučal iba jeden letorast, tak ho treba čo najskôr zaštipnúť za druhým listom. Ak vyrástli dva letorasty, tak horný odstrihneme a spodný zaštipneme tiež za druhým listom. Po vyrastení terciárnych – tretích letorastov dva horné odstrih-

neme po najbližší ku základni a po jeho dorastení do dĺžky asi 100 mm, zaštipneme ho za tretím listom. Letorasty, ktoré nedosiahnu potrebnú dĺžku 100 mm, nezaštipujeme a necháme ich voľne rásť. Treba si dať pozor na to, aby nedošlo ku zbytočnému rozkonárovaniu. V priebehu mesiacov jún až august treba letorasty, ktoré rastú príliš blízko, priebežne prestrihávať, aby sa navzájom netienili, alebo aby sa nekrížili, alebo aby nešli smerom do koruny. Vo februári až marci striháme všetky výhonky, ktoré sme v minulom roku v lete zaštipovali pri letnom reze a všetky výhonky dlhšie ako 100 mm. Výhonky zaštipované striháme nad miestom prvého zaštipovania, teda na 4 púčiky. Na bočných výhonkoch sa popri kvetných púčikoch vyskytujú aj krátke, ale aj dlhšie rastové púčiky. Pri strihaní na jar ponechávame jeden až dva rastové púčiky, ktoré zabezpečia výživu budúcich plodov. Podporu diferenciácie púčika môžeme dosiahnuť i krátkym pozdĺžnym rezom na dreve pod púčikom. Na oslabenie rastu môžeme pri jarnom reze nalamovať výhonky nad tretím vyvinutým púčikom a na podporu tvorby nižšieho obrastu zo spiacich púčikov pri báze výhonka použijeme spodné nalomenie. PRERIEĎOVANIE JABLONÍ A HRUŠIEK Zimné obdobie sa môže využiť na preriedenie stromov jabloní, prípadne hrušiek, ktoré sa bohato rozkonárujú. Z prehustených častí koruny sa odstránia zasychajúce konáriky a zostarnutý obrast s krátkymi prírastkami, prípadne i väčšie bočné konáriky s horšou kondíciou. Odrežeme ich rezom na konárový krúžok tak, aby nezostali po odrezaných konárikoch čapíky. Pri ponechaní čapíkov sa na mieste rezu prebúdzajú spiace púčiky a počas ďalšej vegetácie sa vytvorí mnoho silných výhonkov (vlkov) a koruna sa ešte viac zahustí.

21. 1. 2012

pripravila: Ľ. S. 3 /4474/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 17.1.2012 16:08 Page 5

PrÍloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Srdcová záležitosť: Spomaľte svoj tep a predĺžte si život oznáte svoj tlak, hladinu cholesterolu, cukru, aj objem pása? Lekári upozorňujú, že rovnako dôležité je poznať aj svoj pulz. Prečo? Búši vám často srdce ako opreteky? To je zle. Ľudské srdce je obdivuhodný orgán. Keď je zdravé, funguje dokonale, bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Za deň sa stiahne asi 100-tisíckrát. Problém nastane, keď srdce bije rýchlejšie, ako by malo. Nútime ho k tomu svojím životom. Sme v neustálom strese a zhone, stále sa niekam ponáhľame. A čo je najhoršie, čím rýchlejšie ho nútime biť, tým kratšie žijeme.

3 miliardy do vienKa! Existuje legenda, podľa ktorej človek pri narodení dostal do vienka od sudičiek určitý počet srdcových pulzov. Je ich úctyhodná zásoba, celé 3 miliardy! Záleží len na nás, ako s nimi hospodárime, či si ich minieme rýchlo, alebo si ich budeme šetriť. Čím pomalšie totiž bije naše srdce, tým je aj lepšie jeho zásobovanie kyslíkom. Každý sem-tam pocíti nejaký nepravidelný sťah srdca. Spravidla o nič nejde, no na druhej strane veľa ľudí zomiera na závažnú poruchu systému zabezpečujúceho pravidelné sťahy srdca.

nebezPečná rýChloSť Ak vaše srdce príliš búši, môže ísť o arytmiu, teda poruchu srdcového rytmu. Spôsobuje ju abnormálna elektrická aktivita v srdci. Existuje viacero typov arytmií. Najčastejšou je fibrilácia srdcových predsiení. Prestanú biť pravidelne a koordinovane, čím klesá výkonnosť srdca a jeho schopnosť pumpovať krv. Fibrilácia predsiení môže postihnúť dospelých v akomkoľvek veku. Bezprostredne síce neohrozuje život, ale je častou príčinou hospitalizácií a ak sa nelieči alebo nie je dostatočne pod kontrolou, môže skončiť fatálne. Jej zákernosť spočíva v tom, že mení prúdenie krvi v srdci, to sa nesťahuje pravidelne, ale relatívne chaoticky. Dôsledkom toho krv stagnuje, stojí v dutinách srdca, a tým sa zvyšuje riziko vytvárania zrazenín. Najhorším dôsledkom je cievna mozgová príhoda (porážka), ktorá môže skončiť fatálne. naučte biť SrdCe Pomalšie • Pravidelný aktívny pohyb je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako srdce upokojiť, zvýšiť si hladinu tzv. dobrého cholesterolu a zároveň znížiť koncentráciu škodlivého. • Pohyb pomáha organizmu zbaviť sa aj tukov, ktoré sa doň dostali s jedlom, a chráni cievy pred usadzovaním zlého cholesterolu. Ideálna je svižná chôdza 30 minút denne.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (60)

Príroda ako liečiteľ C icero skutočne dávno skonštatoval, že ak sa necháme viesť prírodou, rozhodne sa nebudeme mýliť. V zásade to platí aj o prírode ako liečiteľke, na ktorú sa možno dívať z mnohých uhlov. Už samotný vstup do krásneho okolia najčastejšie spôsobuje, že sa v človeku rozhostí nevýslovný pokoj a že zabudne na trápenie, bolesť, strádanie... Druhý aspekt môže byť ten, ktorého si medzi prvými boli vedomí aktéri klasickej čínskej medicíny ešte pred niekoľko tisíc rokmi – že mnohé rastliny a iné prírodné produkty možno využívať aj za účelom upevnenia človekovho zdravia. Ďalší pohľad je z aspektu alternatívnej medicíny založenej na liečení prírodnými metódami.

21. 1. 2012

3 /4474/

Lebo, či sa nám to páči alebo nie, človek je produktom prírody a ako taký má žiť podľa jej zákonov a princípov. Preto sa mu aj uprostred nej a v najužšom kontakte s ňou darí skutočne najlepšie. A naopak, čím viac sa prírode vzďaľuje, čím viac zabúda na jej zákony, tým sa mu darí horšie. Princípy všetkých prírodných spôsobov prevencie a liečby sú všeobecne platné pre všetky postupy vychádzajúce z prírodných podmienok. Každý človek má svoju chorobu, lebo neexistujú dve absolútne rovnaké choroby. Podľa vedeckých výpočtov sa dva rovnaké odtlačky prstov môžu vyskytnúť za 400 miliónov rokov a nebolo by teda tomu tak logické, keby tak nebolo aj v prípade žlčníka, srdca, žalúdka...

HLAS ĽUDU

• Postupne znížite srdcovú frekvenciu a nezadychčíte sa ani pri behu na električku. • Snažte sa nepoužívať výťah. Chôdza po schodoch je mimoriadne vhodná pre srdcovocievny systém a vašu kondíciu. • Plávanie je ideálna aktivita pre všetky vekové kategórie. Vodorovná poloha ako dôsledok vztlaku pomáha stabilizovať srdcovocievny systém. aKo SPoznáte Svoj Pulz Najpresnejšie vám pulz zmeria EKG prístroj alebo lekár v ambulancii. Ak máte prístroj na meranie tlaku doma, môžete si ho merať pravidelne, avšak domáci tlakomer nemusí namerať správnu hodnotu. Radšej si ho skontrolujte ručne. Najlepšie je to za pomoci hodiniek so sekundovou ručičkou. Samozrejme, nie po behu ani inej fyzickej aktivite. Pokúste sa nahmatať si palcom a ukazovákom pulz na krčnej alebo zápästnej tepne. Merajte 10 sekúnd a počet vynásobte šiestimi. Výsledok udáva pulz za minútu. Ak je váš výsledok od 40 do 120, je to ešte prijateľné. Ak ste si namerali pulz nižší ako 40 alebo vyšší ako 120, navštívte lekára.

Pre posúdenie stavu chorého je to veľmi dôležité. Potrebné je vlastne vychádzať z jeho individuality fyzickej a psychickej a na základe toho určiť individuálny postup. Chorobám jednoznačne treba predchádzať, liečiť ich v štádiu, keď sa ešte navonok výrazne neprejavujú. Existuje mnoho rôznych príznakov, dalo by sa povedať varovaní, ktoré raz nepoznáme, inokedy zase neberieme vážne. Pri ich rešpektovaní by sme v podstate mohli všetkým chorobám predchádzať. Dôvodov, prečo sa pacienti obracajú k tradičnému, prírodnému spôsobu liečenia, je mnoho. Jedným z hlavných je nepochybne pacientova potreba, aby bol vypočutý a jeho problémy boli vnímané vo všetkých súvislostiach. V súčasnosti pacienti využívajú v tejto oblasti množstvo druhov terapií. Nie všetky sa týkajú liečivých rastlín. Je tu i lieč-

ba slnkom, vodou, zemou a vzduchom, štyrmi prírodnými živlami, z ktorých získavame všetko, čo potrebujeme pre život. Z niektorých ďalších terapií možno uviesť elektroterapiu, autosugesciu, hypnoterapiu, vizualizačnú terapiu... Úlohou týchto alternatívnych terapií nie je suplovať lekárov a farmaceutov a ich odborné a prospešné znalosti, ale vedieť, do akej miery sa aj naše prirodzené okolie môže podieľať na upevnení zdravia, zároveň poukázať na množstvo jednoduchých prostriedkov, ktoré sú v prírode a vďaka ktorým naši predkovia prekonávali dennodenné problémy. Významné vo všetkom je najmä to, aby ľudia pochopili mieru zodpovednosti za vlastné zdravie a duševný stav. (V budúcom čísle: Kroky k zdraviu) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 17.1.2012 16:06 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Figové bonbóny Čas prípravy: 40 minút Potrebujeme: 300 g sušených fíg, 50 g práškového cukru, 1 PL (polievková lyžica) koňaku, 5 PL cukru, 5 PL mletých orechov, 5 PL kokosu. Takto sa to vydarí: Z fíg odstránime hrubú stopku, nakrájame ich na kúsky a pomelieme na mlynče-

ku na mäso. Pridáme k nim koňak, cukor a dobre prepracujeme. Z hmoty urobíme malé guľôčky, tretinu obalíme v cukre, tretinu v kokose a zvyšné v orechoch. TIP: Do figových koláčikov môžete pridať aj nadrobno nasekané

Keď perieme v práčke jemné pulóvriky podľa programu, uložíme ich poskladané do práčky tak, ako keď ich už ukladáme do skríň a nebudú vôbec pokrčené. Čižmy pred prvým použitím v zime natrieme jedlým olekandizované ovocie alebo dobre umyté hrozienka.

Stracciatellové kopčeky Čas prípravy: 40 minút. Čas pečenia: 20 až 25 minút na180 °C. Potrebujeme: Cesto: 4 vajcia, 180 g práškového cukru, 3 lyžice teplej vody, 1 vanilínový cukor, 3 lyžice oleja, 180 g polohrubej múky, 1/2 kypriaceho prášku; Plnka: 500 ml mlieka, 3 lyžice múky, 3 vanilínové cukry, 250 g masla, 150 g práškového cukru, 100 g čokolády, 200 g džemu; čokoládová poleva. Takto sa to vydarí: Cesto: Vajcia rozdelíme, žĺtky vyšľaháme s cukrom a vanilínovým cukrom.

Zľahka primiešame preosiatu múku s kypriacim práškom, vodu, olej a nakoniec tuhý sneh vyšľahaný z bielkov. Cesto dáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme vo vyhriatej rúre; Plnka: Mlieko, vanilínový cukor a múku uvaríme na hustú kašu, ktorú necháme vychladnúť. Maslo a cukor vymiešame dopenista a po lyžiciach postupne pridávame vychladnutú kašu. Do vymiešanej plnky zapracujeme nahrubo nastrúhanú čokoládu. 3. Z

jom, nebudú nasávať vlhkosť a nebudú sa na nich robiť soľné mapy.

Aby nám sviečky vydržali dlhšie horieť dáme ich pred použitím na 1 až 2 dni do chladničky, nebudú kvapkať a rozlievať sa. Tupé nožnice budú opäť strihať, ak nimi viackrát strihneme do šmirgľa alebo nimi budeme strihať ihlu.

Ak okraje plátkového syra potriete olejom, zabránite jeho upečeného cesta pohárom s tenším okrajom povykrajujeme kolieska. Cesto, ktoré nám zvýši, pomrvíme a zmiešame s džemom. Každé koliesko natrieme džemom a ozdobíme plnkou. Nakoniec kopčeky polejeme čokoládovou polevou.

predčasnému skôrnateniu.

Nepodarenú mrveničku netreba vyhadzovať. Pridajte do nej trocha múky, medu a opäť premiešajte.

Aj staré droždie sa dá oživiť, keď ho rozdrvíte v miske a jemne posypete práškovým cukrom.

OVOCIE A ZELENINA AKO LIEK

Biela kapusta T áto pomerne mohutná hlúbová zelenina má veľmi jemnú a charakteristickú chuť. Kapusta koreňmi a hlúbom, siahajúcimi hlboko do zeme, nasáva z pôdy minerálne látky, bielkoviny a iné biologicky aktívne látky. Biela a červená kapusta sú odlišné formy toho istého druhu. Kučeravé listy má príbuzný kel, ktorý výborne zasýti, dodá energiu a má veľmi široké použitie v kuchyni. ÚČINNÉ LÁTKY Vďaka vysokému obsahu vody a vlákniny biela kapusta rýchlo zasýti, no nedodáva organizmu priveľa energie. Sto gramov kapusty poskytuje asi 92 kilojoulov, môžu ju teda bez obáv jesť aj tí, čo sa potrebujú zbaviť prebytočných tukových zásob, ale nechcú hladovať. Okrem vitamínu B12 obsahuje kapusta v optimálnom pomere

30/VIII

všetky vitamíny skupiny B, a preto je ideálnou prílohou k sacharidom, akými sú zemiaky či ryža. Takéto zloženie stravy na rozdiel od cestovín z bielej múky a sladkostí zabezpečuje niekoľkohodinový prísun glukózy do krvi a do buniek. Práve tie časti organizmu, ktoré glukózu využívajú prednostne (nervový systém), reagujú na konzumáciu bielej kapusty veľmi pozitívne: Nervy sa upokoja, výkonnosť mozgu sa zvýši a úzkosť

spolu s nervozitou zmizne. Biela kapusta na večeru zabezpečí prísun tryptofanu cez hematoencefalickú bariéru. Tryptofan je aminokyselina, z ktorej mozgové bunky vyrobia seratonín a z toho zasa epifýza vytvorí spánkový hormón melatonín. Biela kapusta a kel obsahujú okrem toho veľa mangánu, ako aj stopový prvok selén. Vysoký obsah stopového prvku zinku v kapuste zabezpečuje, že jadrá našich buniek môžu bez prestania plniť svoju funkciu.

zlepšuje náladu a koncentráciu * Upokojuje nervy a uvoľňuje napätie * Podporuje zdravý spánok a zvyšuje odolnosť proti stresu * Posilňuje imunitný systém * Povzbudzuje krvotvorbu, aktivizuje okysličovanie buniek * Stimuluje pigmentáciu pokožky a vlasov * Podnecuje rast buniek * Zvyšuje libido * Podporuje redukciu hmotnosti Pripravila: E. Šranková

UPOZORNENIE Biela kapusta i kel majú často vysoký obsah pesticídov. Musíme ich dobre umyť a opláchnuť, a potom nechať odkvapkať.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 312

LIEČIVÉ ÚČINKY BIELEJ KAPUSTY * Aktivizuje metabolizmus sacharidov * Stimuluje nervy a mozog, 21. 1. 2012

Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NEVŠEDNÁ VÝSTAVA O BELEHRADSKÝCH MOSTOCH

Dejiny v obrazoch Ž elezničný most, Starý sávsky most, Most kráľa Aleksandra, Most kráľa Petra, Gazela... Mosty: je-

Mosty cez rieky, mosty k realite, mosty medzi ľuďmi a národmi. A tie najčastejšie, klasické a bežné. V Be-

Záujem o dejiny mostov jať. Je jedným z najväčších konštrukčných zázrakov dneška: je zavesený na priečnych lanách a jeho

Prvý: Starý železničný most den pojem a stovky asociácií. Všetky z nich mali alebo majú priam strategický význam pre ďalší rozvoj toho-ktorého mesta: od najmenšieho po metropolu. Napríklad tým, že riešia vnútromestskú alebo inú dopravu, že sú mestotvorným prvkom centra, prípadne periférie, tým, že celé desaťročia spájajú brehy rieky a ľudí pri nich žijúcich. Už na prvých stranách románu Most na Drine náš jediný laureát Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić vyzdvihuje, že sú jeho brány srdcom

nuára. Na osem veľkých panó na rohu ulíc Knez Mihajlovej a Zmaj Jovovej je v kocke – stručným textom a zábermi zaznamenaných takmer 130 rokov dejín mostov metropoly. Svedčia nielen o tom, ako si Belehrad poradil so svojimi riekami, ale aj aká bola jeho púť k modernej metropole, tak isto o skutočnosti, že mu ďalšie mosty stále chýbajú. Je to dôvod začiatku výstavy ďalšej mostnej konštrukcie, ktorá spojí Zemun a Borču, tak isto rekonštruovania populárneho Pančevského mosta. Výstavu, tematicky zameranú na mosty niekdajšie a dnešné, zrúcané a existujúce, tradičné a moderné, železné a kovové... zorganizovalo Múzeum mesta Belehrad pod záštitou mesta. Po-

Rekonštruovaná Gazela

Pohľad z vtáčej perspektívy na dnešné belehradské mosty

Most na Ade mosta, ktorý je srdcom mesta. V poviedke Most na Žepe konštatuje: „Taká nádherná stavba v tomto divom kraji bola neočakávaná. Vyzeralo to, akoby z protiľahlých brehov vyrazili spenené prúdy vody, zrazili sa, spojili do oblúka a na okamih sa vzniesli nad priestorom...“ 21. 1. 2012

3 /4474/

lehrade ich bolo mnoho, a mnoho ich bolo aj zničených počas búrlivých rokov minulého storočia. Ten prvý, Starý železničný most bol postavený v roku 1884, posledný a najmodernejší – Most na Ade – otvorili pre verejnosť v prvých chvíľach roku, ktorý sme nedávno začali krá-

HLAS ĽUDU

zvláštnosťou, okrem rozmerov a početných jazdných pruhov, je aj dvesto metrov vysoký šikmý pylón, ktorý ich drží. V tejto chvíli je azda jediným mostom na svete, ktorý má len jeden pylón a špecifickú asymetrickú konštrukciu. Historický rozvoj, krásu a urbánny význam belehradských mostov znázornila pekná a pestrá výstava v strede Belehradu, na otvorenom, trvajúca od 22. decembra do 22. ja-

užité sú veľkoplošné muzeálne archívne zábery, ako aj tie z Obce Čukarica a tlačovej agentúry Tanjug. Historicky a tematicky vhodne koncipovaná, námetom zaujímavá, uvedená výstava dobre zapadla do šnúry belehradských výstav na otvorenom, ktoré v podstate možno organizovať v ktoromkoľvek mesiaci a ročnom období. Zimu nevynímajúc. Oto Filip

K U LT Ú R A NA MARGO VLAŇAJŠÍCH OSLÁV 50. VÝROČIA SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE

Slovenčina – ako cudzí jazyk?! red pol druha mesiacom na pôde Filo- smerujúce k otázke budúcnosti štúdia sloP zofickej fakulty Univerzity v Novom Sade venčiny na FF v Novom Sade. Z nich je zrejusporiadali slávnostné stretnutie bývalých a mé, že slovenčinári vôbec nie sú nadšení príterajších učiteľov a študentov terajšieho Oddelenia slovakistiky. Odznelo zopár pozdravných príhovorov a mierne zvlnenie v ra-

padným pozmenením statusu slovenčiny. Nasledujúca rečníčka – a ňou bola Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka vlády

Aktuálni a niekdajší učitelia terajšieho Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade v kinosále FF

doch vojvodinských slovenčinárov vyvolala časť prejavu Dr. Pavla Sekeruša, prorektora Univerzity, týkajúca sa budúcnosti štúdia slovenského jazyka a literatúry: „Od roku 1961 naša Katedra slovakistiky usilovne pracuje, produkuje študentov, vedomosti, diplomy. Teraz sme v investičnom cykle, ktorý by mal o stupienok posunúť latku k vyšším kvalitám. Pokiaľ ide o slovakistiku, ako prorektor mám dojem, že jeden cyklus rozvoja sa pomaly končí, že jedna rozvojová koncepcia sa pomaly chýli ku koncu. Koncepcia katedry, na ktorej sa vyučuje slovenský jazyk iba ako materinský jazyk, chýli sa ku koncu v dôsledku situácie, v akej sa nachádzame vo Vojvodine, kde je všeobecná depopulácia a ešte rýchlejšia depopulácia etnických spoločenstiev: maďarského, slovenského, rusínskeho. Preto je možno chvíľa na uvažovanie o dákej novej koncepcii rozvoja, možno o dvojpredmetovom štúdiu, možno o slovenčine ako o cudzom jazyku. Ponechám to už na svojich kolegov, ktorým pri tejto príležitosti blahoželám k významnému jubileu.“ Potlesk prítomných patriaci pánovi prorektorovi síce nevystal, ale nechýbali ani spýtavé pohľady prítomných. Neskoršie v neformálnych rozhovoroch odzneli komentáre

AP Vojvodiny a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, hoci zrejme tiež prekvapená, najprv poukázala na potrebu po jazykových odborníkoch: „Bez diplomovaných slovenčinárov, ktorí denne ochraňujú štandardy spisovnej slovenčiny, ťažko by sme mohli hovoriť o tom, že dnes naša menšina, my Slováci, fungujeme, pracujeme na všetkých poliach: v predškolských ustanovizniach, základných školách, kultúrnych ustanovizniach, divadelných odbočkách a divadlách, v médiách. Stodvadsať diplomovaných slovenčinárov sú našou kultúrnou a intelektuálnou elitou. Bez vás by sme ťažko zachovali slovenčinu ako našu materinskú reč. Jazyk je živá matéria, vždy sa mení, vždy sa rozvíja. Časy nie sú ľahké, Európa nemá hranice, slovenský jazyk je európsky jazyk. Teda my, ktorí žijeme v Srbsku a sme od narodenia bilingvisti, si musíme jednoducho ten jazyk s ešte väčšou láskou, potrebou, silou a náruživosťou ochraňovať.“ A. Tomanová-Makanová v súvislosti s perspektívami štúdia slovenčiny dodala: „Hovorí sa, že sa ľahko naučíme spievať slovenské ľudové pesničky, ale budeme sa veľmi ťažko môcť obhájiť pred srbizmami, kto-

ré sa v našom jazyku čoraz častejšie vyskytujú. Je to množno výzva, aby sme si dnes, keď oslavujeme päťdesiate výročie slovakistiky alebo Oddelenia slovakistiky, všetci spolu urobili reálny plán a program, aby sme si skutočne našu materinskú reč zachovali. Možno je potrebné rozmyslieť si, čo a ako ďalej. Som ale presvedčená, že materinský jazyk sa musí naďalej študovať aj na vysokých školách, lebo bez toho nebudeme mať kultúrnu spoločnosť a jazykovú elitu. Verím, že sa o tom otvorí živá rozprava. Po sčítaní obyvateľstva, uvidíme, koľko nás je, či máme reálne sily a podmienky vytrvať na ceste, ktorú nám vyšliapali generácie pred nami.“ Slovo dostal aj Dr. Michal Týr, prvý ukončený študent dvojročného štúdia slovenčiny, ktorý celý pracovný vek pracoval ako učiteľ na katedre, respektíve ústave a naposledy na Oddelení slovakistiky na FF. Okrem iného poukázal na nesporné klady štúdia na tomto oddelení: „Môžem povedať, že študenti malých študijných skupín majú výhodu v porovnaní s tzv. atraktívnymi študijnými skupinami,“ prízvukujúc, že má radosť z toho, „že sa naši študenti vynašli v praxi“. Ako povedal, „aj nové generácie budú mať čo robiť, len ak vidíme jasnú perspektívu a zotrváme v pestovaní nášho odboru v záujme tunajších Slovákov“. Po prečítaní pripraveného prejavu v slovenčine Dr. M. Týr po srbsky dodal, že „Katedra opodstatnila vlastnú existenciu, práce je stále nadostač, je tu aj množstvo projektov a v praxi sú naši odborníci potrební, takže rovnako ako na začiatku, štúdium slovenčiny stále má zmysel a opodstatnenie“. Podľa Zuzany Medveďovej-Koruniakovej, ktorá strávila celú pracovnú dobu ako jazyková redaktorka v redakcii nášho týždenníka, mnohí skončení slovenčinári „sa presadili v iných rozličných zamestnaniach, ktoré si vyžadujú dobrých slovenčinárov, aby sa tak pozdvihovala úroveň slovenčiny a slovenskosti“. „Nemáme väčšie obavy z toho, že skončení študenti slovenského jazyka a literatúry sa neuplatnia, alebo že my zostaneme bez roboty,“ povedal vedúci Oddelenia slovakistiky Dr. Michal Harpáň (v rozhovore pre Hlas ľudu: Vzácna štepnica vojvodinských Slovákov jubiluje, č. 49, 3. 12. 2011, s. 36 a 37). Časom sa ukáže, či pochybnosti alebo až obavy zo slov prorektora Sekeruša pri pripomínaní polstoročného jubilea štúdia slovenčiny v Novom Sade boli alebo neboli oprávnené. Môžbyť to závisí aj od toho, či sa podarí, spoločne, ako naznačila A. Tomanová-Makanová, predísť likvidácii ujatého spôsobu štúdia slovenského jazyka a literatúry, ktorý zaručuje jeho kontinuitu a kvalitu. Juraj Bartoš 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

O novoročnom programe po programe... T akmer každý rok som mala príležitosť pozrieť si mnohé novoročné programy, ktoré pre divákov pripravujú najsledovanejšie televízne srbské (a nielen srbské, ale aj chorvátske a slovenské!) televízne a rozhlasové stanice. Medzi nimi, pravdaže, aj obľúbenú a vždy v našich slovenských domoch vítanú Rádio-televíziu Vojvodina, kde na 2. kanáli TV vysiela svoj program aj Slovenská redakcia. Nenechám si ujsť ani domáce miestne a blízke TV stanice, najmä TV Petrovec, a popoludní na Silvestra si zasa otvorím, kým varím sármu alebo chystám iné dobroty, Rádio Petrovec, ktorý aj tentoraz mal úctyhodný a veľmi dobrý i náročný výber hudby. Takej, ktorá človeka nielen relaxuje, ale aj zabaví, vytrie starosti, až sa jej musí človek oddať celý a nie stále iba pocupkávať a nôtiť na jednu nôtu! Boli tam veľmi pekné najsvetovejšie hity, ktoré sa stali nezabudnuteľnými melódiami každého z nás, ktorý takúto hudbu má rád a neprekáža, ani ak má človek aj vysoký vek, veď hudba je nestarnúca, či nie!? Nuž, čo nám to hovorí? Hovorí práve to, že ani jedna redakcia, ba ani TV stanica by nesmela byť bez hudobného redaktora, ako ani texty by nemali písať iba ľudia pera, ale konkurzom by sa mohli získať mnohé zaují-

Ivan Slávik, Olivera Gabríniová, Anna Zorňanová a Ondrej Pavčok v novoročnom programe TV Vojvodina (Foto: E. Šranková)

mavé nápady. No, darmo to spomínam, vlastne, také časy asi máme za sebou a nikto už na to ani nemyslí... Divákovi sa radšej podstrčí preložený alebo odkúpený seriál, a redakcia nemá hlavybolenie, má pre „svojho“ diváka program pripravený... No našťastie nie všetci takto na Silvestra reagovali. Boli i takí, čo príjemne prekvapili, a mala som pravú novoročnú pochúťku z niektorých, ktorých tu chcem spomenúť. Po prvé v piatok 30. decembra mohli sme si pozrieť aj slovenský televízny program. Slovenská re-

dakcia televíznych vysielaní Televízie Vojvodina v Business klube v Selenči pripravila pravú pochúťku s dobre vybranými spevákmi a speváčkami, ktorí v tú sviatočnú predsilvestrovskú chvíľu neboli len speváci, ale aj animátori, ktorí i recitovali (veľmi presvedčivo aj koledy) a vinšovali, vedeli sa teda aj nezvyčajne zaujímavo a sviatočne prítomným prihovoriť a na tomto, akoby povedali naši susedia Maglićania, pravom našskom „posele“ dočarili pravé bohaté silvestrovské ovzdušie. A potom sa nám na pravého

Silvestra, teda v sobotu 31. decembra 2011 večer dostal aj iný dobrý a sladký bonbónik z kuchyne TV Petrovec! Ten bonbónik mal aj pekné – hoci i vypožičané (ale to vôbec neprekážalo!) – pomenovanie Aj my máme talent. A máme... hneď sme to pobadali. Nielenže si autorka tohto zábavného silvestrovského takmer dvojhodinového programu (naša známa herečka Zuzana Tárnociová) dobre volila text, ktorý sama uvádzala, ale najmä (i hodnotiacu porotu) i predstavujúce sa „talenty“! Boli to skutočne krásne zábavné chvíle, v ktorých by som vyzdvihla najmä zabavných a vtipných Kysáčanov. Náročný divák mohol pobadať, že réžiu, scénografiu, montáž a realizáciu veľmi znalecky a profesionálne na tomto zábavnom programe odpracovala Oľa Torday a dokázala takto s autorkou tohto humoristického bloku Z. Tárnociovou, že v nich dvoch máme výborné autorské i TV kapacity, na ktoré sa môže právom aj v budúcnosti počítať! Konečne ani väčšie TV stanice, od Belehradu až po Bratislavu, neboli v tento odchádzajúci rok či na Silvestra akosi inventívne; okrem STV Bratislava, kde nás nádherne bavili Cigánski diabli. Nebyť teda týchto tu spomenutých, ktorí mali írečito našskú kuchyňu, divák by na Silvestra 2011 rýchlo zabudol. Viera Benková

VÝSTAVA V STAROPAZOVSKEJ GALÉRII. Od 16. januára do 2. februára t. r. si milovníci výtvarného umenia v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova môžu pozrieť výstavu akvarelov a umeleckých objektov autorky Ljiljany Gašparovskej z Belegiša, ináč belehradskej rodáčky. Po štúdiách klasického a európskeho maliarstva v Singapure umelecky sa vzdelávala i v Milane, Paríži a Londýne. Najnovšia výstava Lj. Gašparovskej v pazovskej galérii je jej 29. samostaná výstava a zúčastnila sa i na početných výtvarných táboroch v zahraničí. Návštevníkov pondelkovej vernisáže (16. januára) privítal Alexander Bako, riaditeľ strediska, kým o tvorbe a diele Ljiljany Gašparovskej sa zmienili Ljiljana Subotićová, historička umenia, a Dobrila Šašićová zo Združenia výtvarných umelcov Leonardo v Nových Bánovciach, kde je i samotná autorka aktívnou členkou. D. Šašićová, autorkina kamarátka, mala česť výstavu i otvoriť, a je to prvá tohtoročná výstava v galérii. Organizátorom výstavy je Marjan Karavla, akademický maliar a odborný spolupracovník strediska, ktorý mal na starosti aj vypracovanie sprievodného farebného katalógu. Na fotografii: (zľava) Marjan Karavla, Ljiljana Subotićová, Ljiljana Gašparovská, Dobrila Šašićová a Alexander Bako. a. lš.

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z ČINNOSTI STAROPAZOVSKÉHO FOLKLÓRNEHO SÚBORU KLASY

bou majú v speváckych vystúpeniach dosť skúseností a ako speváci sólisti sa pripravujú aj na náročnejšie súťaženia a festivaly. Pochváliť sa môžeme i so speváckym dorastom a verím, že aj títo ochotníci vo svojom speve dosiahnu pekné výsledky, – povedal edzi úspešné programové budli aj mladšie tanečné generácie. Z. Uheli. formy, ktoré pracujú v rámAko uviedol náš spolubesedník, v O plánoch na tento rok, pre paci staropazovského SKUS hrdinu prvom súbore choreografie a ná- zovské Klasy jubilejný, keď si priJanka Čmelíka, patrí aj Folklórny cviky má na starosti choreograf pomínajú 20. výročie kontinuovasúbor Klasy. Tento renomovaný Zlatko Ruman, kým s detskými sku- nej úspešnej činnosti, umelecký vesúbor i v uplynulom roku dosiapinami pracujú choreografka Ru- dúci Klasov hovorí: – Už pomaly zahol zdarný umelecký výkon. Ktožena Červenská a nacvičovateľka číname s prípravami na toto naše ré sú to najvýznamnejšie úspeKatarína Šašová. – Každý rok sa jubileum, a ako som povedal, nachy v roku 2011, opýtali sme sa usilujeme do súboru zapojiť aj plánovali sme si galakoncert. ChceZdenka Uheliho, umeleckého mladších tanečníkov a hudobníkov, me si pozvať i jeden hosťujúci súvedúceho FS Klasy: čo sa nám veru i darí, – podčiarkol bor zo Slovenska, s ktorým úspeš– Jeden z našich najvýznamZdenko Uheli. ne spolupracujeme. Koncert sme si nejších úspechov v roku 2011 je K tomuto treba ešte pridať, že v pôvodne naplánovali na 14. apríla strieborná plaketa a získaná drustaropazovskom FS Klasy majú nie- 2012 v staropazovskej divadelnej há cena na Folklórnom festivale len osvedčených a dobrých taneč- sieni. Na tento náš oslavný koncert Tancuj, tancuj... vo Vojlovici. sa aj my už tešíÚspešný sme mali aj zájazd na me, srdečne festival Pod Zvičnou v Českej re- Zdenko Uheli, umelecký všetkých vítapublike, – povedal Z. Uheli a do- vedúci FS Klasy me, a, samodal, že počas tohto zájazdu, prvý zrejme, toto poraz uskutočneného v tejto krajine, majú i hosťovania s cezvanie platí aj vykonali i obchôdzku mesta Praha. lovečerným prograpre čitateľov Klasy na tomto festivale, ako hovorí mom. Členovia FS KlaHlasu ľudu. Teda umelecký vedúci, svojím výkonom sy mávajú skúšky v tapripravujeme zanechali prekrásne dojmy nielen mojšom Slovenskom koncert, ale prau samotných hostiteľov a organi- národnom dome (dvacujeme i na nozátorov festivalu, ale svojím klad- alebo trikrát do týždvej choreograným výsledkom v zachovávaní ta- ňa). Umelecký vedúci fii, s ktorou sa nečno-spevácko-hudobnej činnosti konštatoval, že sa v pravdepodobne zapôsobili na členov festivalového tomto vynikúcom súpredstavíme na združenia v Českej republike, čo na- bore dosahujú krásne Tanečnice a speváčky Klasov Anna Dvornická a Irena Topoľská FFTT v Hložasvedčuje, že budú iste nasledovať výsledky a v tejto veľkej noch. V súbore aj ďalšie vystúpenia a stretnutia v rodine tanečníkov, spevákov a hu- níkov, ale sú hrdí i na pekné výko- by sme si priali, aby sme sa dostadobníkov je naozaj potešením pra- ny spevákov. tejto krajine. li na Východnú – festival na Slo– Teraz už začíname s nácvikom covať. – V našom súbore zostali ako vensku, radi by sme odcestovali na V prvom súbore pazovského speváčky pôsobiť aj bývalé taneč- zájazd do Grécka. novej choreografie a prípravami na galakoncert, ktorý usporiadame spolku je toho času 35 tanečníkov nice Anna Šagová-Ćirićová a JaroAk budú prostriedky, pazovské k 20. výročiu pôsobenia súboru a zhruba 12 hudobníkov. Sú tu i tri slava Vršková. Okrem nich na na- Klasy by chceli absolvovať aj iné zapod menom Klasy, – povedal nám detské aktívne skupiny, v ktorých je šich programoch vystupujú i Mi- hraničné vystúpenia, ale aj po 25 až 35 členov. Na základe nie- chaela Kočišová, Irena Topoľská, Srbsku. spolubesedník. Na základe rámcového plánu a koľkých koncertov v uplynulom Anna Dvornická, Miroslav Havran, bohatého repertoáru naplánované roku bolo jasné, že do súboru pri- Mário Mitnáver, Igor Uheli. Za seA. Lešťanová

Na obzore galakoncert k dvadsaťročnici pôsobenia

Výkony Klasov obecenstvo vždy odmenilo búrlivým potleskom

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA TRADIČNEJ AUKCII V BELEHRADE

Humánna Zuzana a sklonku minulého roku mesto Belehrad zorganizovalo štvrtú dobročinnú dražbu obrazov. Druhýkrát zaradom sa v nej zúčastnila i Zuzana Vereská, insitná maliarka z Kovačice. Jej maľba akrylom pod názvom Jej Výsosť hus! sa predala za 1 200 eur. Celkovo sa zozbieralo 1 180 000 dinárov pre útulok pre bezdomovcov v Belehrade. Podujatie sa uskutočnilo 20. decembra 2011 práve na Svetový deň ľudskej solidarity.

JANUÁROVÝ VZLET obsahuje množstvo zaujímavých a exkluzívnych príspevkov venovaných mladým čitateľom. Na titulnej strane je fotografia Nemanju Kojića, frontmana známej skupiny Eyesburn, počas vystúpenia na novosadskom Koncerte roka. O tomto podujatí sa píše aj v osobitnom článku. Milovníkov hudby bude iste zaujímať aj reportáž zo zimnej verzie veľkého festivalu Pohoda na Slovensku, interview s anglickou skupinou Hadouken! a recenzie nových albumov. Ako obvykle, možno čítať aj o školských a mládežníckych dianiach v našich prostrediach a sú tu aj pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Story, Info-svet, PC hry, Film, Knihy, Móda, nechýbajú ani horoskop, enigmatika, komiks, humor... Neprehliadnite nový Vzlet! S. L.

SEMINÁR V STAREJ PAZOVE

Vyvíjať zdravú osobnosť dieťaťa a sklonku minulého roku (28. až 30. decembra 2011) v staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac prebiehal trojseminár pre vychovávateľov. Moderátorkou akreditovaného seminára na tému Podsticanje dečjeg samopošto-

Tento program sa v škôlkach uplatňuje od roku 1993 a podporil ho

Zuzana Vereská

Okrem Zuzany Vereskej svoje diela do daru a na predaj pre humánne ciele poskytli aj maliarky Biljana Cincarevićová a Milica Miloševićová. Ďalších osem predaných malieb bolo z kolekcií Vesny da Vinči, Suzany Mančićovej, Marije Kilibarda, Olivery Jovićevićovej, Verice Rakočevićovej, Mariany Matthäusovej, Srđana Predojevića a Vanju Bulića. Novoročná aukcia pod názvom Zo súkromných kolekcii celebrít prebiehala v priestoroch Starého dvoru. Na predchádzajúcich troch júnových aukciách zozbierali dokopy takmer tri milióny dinárov pre deti a mládež s osobitnými potrebami a pre organizáciu letných pobytov detí z kolektívnych stredísk Belehradu. Spomínané deti vlani prvýkrát pobudli pri mori. Všetky štyri aukcie zorganizovali spolu mesto Belehrad a Balkan media tim. Ján Špringeľ 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Dragana Babićová

Časť skupiny vychovávateliek v Poletarci

vanja putem kooperativne komunikacije (Podporovanie detskej sebaúcty prostredníctvom kooperatívnej komunikácie) bola vychovávateľka z Nového Sadu Dragana Babićová, jedna z autoriek programu.

UNICEF. Pani Babićová pochválila kvalitnú prácu vychovávateľov h o s t i te ľ s k e j škôlky, ktorí pri tejto príležitosti dostali v elektronickej forme príručku a na tomto školení pracovali v skupinách. Zvlášť bol dôraz daný na rozdiel v uplatnení tohto programu v celodennom a v poldennom pobyte detí. A. Lš.

K U LT Ú R A POVIEDKA

Novoročné pohľadnice keď som sa toho chladného dozrením voči vernému kamaIakodecembrového rána prebudil rátovi, ktorý ma doposiaľ nikdy obyčajne, keď som sa pozrel nezradil, možno privolal čertov. von oknom a videl, že sa od silného mrazu všetko zabelelo srieňom, vrátil som sa do postele a viac mi ani nenapadlo vstávať. Zrazu som pocítil silný chlad, až prebehla mnou triaška, preto som sa dobre poprikrýval, s úmyslom, že si ešte chvíľu pospím. Žiadnych významnejších záväzkov som nemal, iba, samozrejme, popiť načas lieky. Nepríde ani moja ošetrovateľka, ktorá ma navštevuje každý druhý deň, lebo bola včera. Avšak i napriek tomu, že som sa upokojil a dobre zababušil, zaspať som nemohol. Po určitom čase mi zunovalo bdelé vylihovanie, nuž som spod vankúša vytiahol diaľkový ovládač a zapojil televízor, ktorý ma už roky verne slúži, a vo dne v noci mi pomáha ľahšie prekonať bolesti, a najmä pocit samoty. Keď sa na obrazovke obraz neobjavil okamžite, neviem, či od chladu v izbe alebo z dákych iných príčin, mysľou mi preletelo všeličo. Dokonca som sa začal obávať, že aj moj televízor s úctyhodnou životnosťou začínajú navštevovať poruchy, ako mňa choroby. Keď sa konečne obrazovka rozsvietila, odľahlo mi, a trochu som sa na seba aj hneval, že som po-

Na obrazovke som poznal známu tvár chýrečného lekára, ktorý chorým, ako som ja, dával rady, ako sa majú správať počas chladných zimných dní. Podľa jeho mienky by bolo najlepšie, aby tí, čo trpia dákou chronickou chorobou, najmä osoby v pokročilom veku, nevychádzali von. Ochotne som ho poslúchol a znovu som sa zababušil v posteli. Okolo poludnia som konečne vstal. Hneď som užil lieky a začal som si chystať obed. Z chladničky som vybral misočku so zeleninovou polievkou s hovädzinkou, ktorú mi včera priniesla ošetrovateľka. Trochu som si ju prihrial na šporáku a potom servíroval na stôl. Len čo som začal obedovať, zazdalo sa mi, že počujem zvonec na uličnej bráne. Kým som vstával vidieť, či za bránou dakto je, zvonec sa znovu nakrátko ozval. Keď som sa priblížil k oknu, uzrel som dve dievčatká, z ktorých jedno bolo značne vyššie od toho druhého. Obe mali v rukách menšie tašky, zamyslene stáli a čakali, či im niekto otvorí. Hneď som niekoľkokrát zaklopal na okno, aby som ich upovedomil, že v dome niekto je. Keď ma dievčatká zočili, rukou som im ukázal, že vyjdem

von a odomknem bránu. Pokým som sa obliekal, aby som vonku neprechladol, rozpamätal som sa na rady známeho lekára v televízii, a pýtal som sa, čo tieto dievčatá priviedlo ku mne po takomto chladnom čase a snehu, ktorý čoraz silnejšie povieval. Keď som odomkol a otvoril bránu, to vyššie dievčatko ma srdečným, veselým, ale i trochu prosebným hláskom oslovilo: – Dobrý deň, ujo, kúpite si jednu novoročnú pohľadnicu? Pochopiac azda, že ma svojím milým hlasom, ale najmä otázkou prekvapilo, dievčatko, pozerajúc sa mi priamo do očí, sebavedome pokračovalo: – Všetky peniaze, ktoré za novoročné pohľadnice dostaneme, minieme na humanitné ciele, vlastne na deti bez rodičov. Keďže jej kamarátka iba mlčala a pozerala nejak bokom dákym smutným pohľadom, aspoň sa mne tak zdalo, pomyslel som si, že je aj ona asi z tých detí. A ona ma, počkajúc pokým jej kamarátka nezakončí svoju rozprávku, ako keby čítala moje myšlienky, povedal by som rázne a trochu urazene, oslovila: – Ujo, aj ja aj moje kamarátky rodičov máme. Klára má, – ukázala na svoju kamarátku, – ešte aj sestru a ja staršieho brata. Obe máme aj babky aj dedov. A ešte veľa iných príbuzných. Týmto predajom chceme pomôcť tým deťom, ktoré nemajú nikoho svojho, ktoré zostali bez svo-

Šinter či šarha? roblémy s túlavými psami sú už roky závažným problémom a aj tým najsmelším občanom naháňajú strach do kostí. Niektoré psy ušli z dvorov a žijú na ulici, iné zasa púšťajú ich nezodpovední majitelia. Neuvedomujú si, že ich pes môže niekoho pohrýzť. O zriadení psieho útulku sa na dedinách neveľmi rozmýšľa. Psie útulky majú len niektoré mestá, ale aj tie bojujú o existenciu. Tu sa priam natíska otázka Kde je tu šinter?! Žeby toto povolanie skutočne vymrelo! A zároveň ďalšia otázka Ako sa povie správne po slovensky šinter?, teda osoba, ktorá na polapenie psa používala väčšinou obyčajnú vôdzku, vo výnimočných prípadoch ešte aj odchytovú

tyč. Táto otázka zaujíma aj nášho verného čitateľa z Kysáča. Vo výkladovom Slovníku slovenského jazyka, IV, sa píše, že šarha je zamestnanec, ktorý chytá potulujúce sa psy a zabíja psy zostarnuté alebo choré, šinter. Druhý význam je kat, lotor, najatý vrah. Miestnosť, v ktorej vykonáva svoje remeslo, alebo obydlie šarhu je šarhovňa – čomu by sme my povedali šinteraj. Zamestnanie šarhu je šarhovstvo a ako druhý význam je lotrovstvo, zbojstvo. Termín šinter sa v tomto slovníku hodnotí ako hovorový, avšak nie aj zastaraný, pokiaľ novšie slovníky – Krátky slovník slovenského jazyka, rok vydania 2003, a Synonymický slov-

jich najbližších. Nech aj ony majú radosť z blížiacich sa sviatkov, nech vedia, že si aj na nich niekto myslí. – Deti moje, je to pekné, chvályhodné, a ja vám zo srdca prajem, aby sa vám to, čo ste si zaumienili, vydarilo. Preto si kúpim nie jednu, ale – desať novoročných pohľadníc! Všimol som si, že obom dievčatám očká zasvietili radosťou. Nedbajúc na sneh, ktorý sa sypal, dievčatká zo svojich tašiek vybrali novoročné pohľadnice a podali mi, aby som si ich poobzeral. Narýchlo som si vybral desať pohľadníc a odišiel po peniaze. Keď som sa vrátil, to nižšie dievčatko sa ma, teraz už švitorivým hlasom, zvedavo opýtalo: – Ujo, a komu ich pošlete? – Mojim najbližším, – odpovedal som bez rozmýšľania. Dievčatká, veselo švitoriac, odskackali k nasledujúcemu domu a ja som sa vrátil do izby. Znovu som pocítil triašku, i keď izba už bola zohriata. Sadol som si k preci. Mysľou my preblysol lesk v očiach dievčat, takže som polohlasne mimovoľne zopakoval: „Áno, mojim najbližším... Keby som ich mal...“ Ale pritom som, napodiv, nepocítil smútok, ale dáke teplo... Trochu neskôr znovu mi prišiel na um lekár z televízie, ktorý dnes ráno odborne radil starším nemocným, aby nevychádzali von. Myslím si, že tentokrát, aspoň keď ide o mňa, chybil. Miroslav Macháč

ník slovenčiny, rok vydania 2004, ho už ocharakterizovali ako zastaraný. V prenesenom význame, opierame sa o novšie slovníky, je to surovec – surový, brutálny, bezcitný, ukrutný človek, násilník. Na okraj ešte jedna poučka súvisiaca s touto problematikou: skupina psov, vlkov žijúca a poľujúca spolu, resp. potulujúca sa spolu je svorka psov, vlkov, a nie črieda. Črieda je väčšia skupina zvierat, najmä kopytníkov žijúcich zvyčajne spolu, stádo: črieda koní, oviec. My v našej slovenčine siahnene aj po srbskom spojení čopor pasa, čo v tom jazyku nie je sporné, ale v slovenčine takéto nedopatrenia spôsobujú nepríjemnosti. Skrátka: V spisovnej slovenčine vhodné na použitie z tejto oblasti sú slová šarha, šarhovňa a šarhovstvo; svorka psov a črieda koní. ah 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NAŠE VÝROČIA

Ladislav Zgúth Erdevíčanom v pamäti plynulý utorok 17. januára sa navŕšilo 105 rokov odvtedy, čo si Erdevíčania v čele so svojím učiteľom a národným dejateľom Gustávom Riganom založili Slovenský čítací kruh. Na jeho pôde vyrástol dnešný Slovenský kultúrnoosvetový spolok Erdevík. V jeho miestnostiach sa práve rozbiehajú prípravy na novú sezónu. Akoby nie: blíži sa Stretnutie v pivnickom poli, tiež Folklórny festival Tancuj, tancuj... a čoskoro by mali odštartovať aj divadelné skúšky najmladších hercov. Erdevíčania však nezabúdajú ani na ďalší dátum: 16. januára uplynulo 40 rokov od úmrtia Ladislava Zgútha, ich niekdajšieho farára a v istom období aj vedúcej osobnosti národného života erdevíckych Slovákov. Ladislav Zgúth sa narodil 19. decembra roku 1889 na Slovensku, v Mošovciach. Základnú školu vychodil v rodisku, potom sa zapísal na Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici a maturitnú skúšku urobil v roku 1908 na gymnáziu v Sarvaši. Prvé dva ročníky teológie ukončil v Bratislave, v štúdiu pokračoval na Misionárskej škole v nemeckom Bethole a teologické štú-

dium úspešne uzavrel v Šoproni. V septembri 1913 bol vysvätený na kňaza a v roku 1918 sa oženil so Zlaticou Tomkovou. Úradoval vo viacerých prostrediach, počas prvej

Ladislav Zgúth

svetovej vojny pôsobil aj ako vojenský farár na talianskom fronte a v roku 1921 sa presťahoval do novovzniknutého Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V Báčskej Palanke bol inštalovaný za kňaza 17. júla 1921, ale už 31. marca 1922 sa

stal úradujúcim farárom slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Erdevíku. Tam žil a pôsobil až pokým sa roku 1950 s rodinou neodsťahoval do Martina. Na Slovensku zase vystriedal niekoľko pracovísk a zomrel v Martine roku 1972, tam je i pochovaný na Národnom cintoríne, v ktorom odpočívajú aj jeho rodičia. Ako v medailóniku venovanom spomienke na Ladislava Zgútha (v publikácii Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 1997) napísal niekdajší hložiansky Erdevíčan, učiteľ Vladimír Bartoš: „Na svojich Erdevíčanov nezabúdal do konca svojho života. Udržoval stále písomný styk so svojimi známymi, hoci už ani raz po odchode do Erdevíka neprišiel. Hovorieval, že by to hádam neprežil. (...) Vždy sa živo zaujímal aj na Slovensku o cirkevný a spolkový život Slovákov v Erdevíku, ako aj o celú našu národnosť, s ktorou ho viazali dlhé roky plodnej cirkevnej a národnej práce.” Ladislav Zgúth bol prvým kňazom erdevíckeho evanjelického zboru, ale aj seniorom a seniorálnym dozorcom vtedajšieho Sriem-

ODPORÚČAME NOVÚ PEKNÚ KNIHU

Medovník pre každého a sklonku uplynulého roku Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vydali kapitálne a krásne dielo: Chrestomatiu slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti pod názvom Medovník autorky a zostavovateľky Jarmily Hodoličovej. Kniha objemná, veľká, ťažká, ale aj pekná, a už vďaka medovníkovému srdiečku na obálke aj – sladká. Keď sa pustíte do listovania, zistíte, že so slinkami, ktoré sa vám podvedome už začali zbiehať, budete mať čo robiť, lebo aj vo vnútri je to pravá pochúťka. Ide o literatúru pre deti, ale všetci sme my kedysi boli deti, všetci sme mali čítanky a tak sme sa aj tam a aj vďaka detským knihám stretali od malička s primeranými básničkami či poviedkami. No a bez ohľadu na

21. 1. 2012

3 /4474/

vek, tvrdíme, že rovno v tejto knihe si každý čitateľ nájde niečo pre seba. Osobitnou rozprávkou sú terajšie mladé ratolesti, ktoré vďaka súhrnu ukážok zo slovenskej vojvodinskej literatúry od samotných začiatkov, teda od konca 18. storočia do dnešných dní, môžu spoznať detskú literatúru, s ktorou rástli ich rodičia či starí rodičia, ale aj tešiť sa z literárnych riadkov venovaných deťom súčasných autorov. A vo veľkej takmer 500-stranovej knihe je spolu 245 detských básní, poviedok, dramatických predlôh alebo úryvkov z väčších prozaických či divadelných textov. V 28stranovom doslove autorka Jarmila Hodoličová vysvetľuje aj spoločenské podmienky, v ktorých táto tvorba vznikala, pozastavuje sa pri jednotlivých obdobiach – tak zistíte, ktoré podľa jej mienky bolo najplodnejšie obdobie literatúry

HLAS ĽUDU

pre deti, ktoré najchudobnejšie – venuje sa aj tvorbe jednotlivých autorov a slovenským časopisom pre deti a mládež vo Vojvodine. Autorov zaradených do tejto kapitálnej knihy je až 50, a sú to: Juraj Rohoň, Michal Godra, Jozef Podhradský, Albert Martiš, Ján Čajak, Ľudmila Hurbanová, Samuel Činčurák, Mariena Czoczeková-Eichardtová, Zuzka Medveďová, Adela Čajaková-Petrovičová, Oľga Babylonová-Garayová, Michal Kyseľa, Juraj Mučaji, Zlatko Klátik, Anna Majerová, Michal Babinka, Ján Kopčok, Pavel Mučaji, Daniel Pixiades, Daniel Dudok, Andrej Čipkár, Juraj Tušiak, Vladimír Ječmen, Anna Dudášová, Pavel Grňa, Viera Benková, Xénia Mučajiová, Víťazoslav Hronec, Ružena Kraticová, Miroslav Demák, Anna Papugová, Ján Fábry, Michal Ďuga, Anna Nemogová, Juraj Bartoš, Zoroslav Spevák Jesenský, Má-

skeho dištriktu. Bol taktiež podpredsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a jeden z prvých ľudí, ktorí horlili za jej založenie. Činný bol v Slovenskom čítacom spolku, usporadúval prednášky s cieľom vzdelávať a kultúrne pozdvihovať erdevíckych Slovákov, pestoval dobré vzťahy so srbskými spoluobčanmi. Robil aj redaktora Evanjelického hlásnika, písal do Nášho života, časopisu MSJ, tiež do iných periodík: Národnej jednoty, Národného kalendára, i do novín vychádzajúcich na Slovensku. Zasadzoval sa za slovenčinu v ľudových školách... Nie div, že V. Bartoš v spomenutej publikácii o ňom napísal aj tieto slová: „Bezmála celú svoju duchovnú energiu, intelekt a humanizmus L. Zgúth vniesol do života juhoslovanských Slovákov. Za svoju obetavú prácu na národnom poli zostane v pamäti ako žiarivý príklad, ako treba pracovať za národné ideály. Za všetko, čo urobil, tak pre Erdevíčanov, ako aj pre celú našu národnosť, patrí mu úprimná vďaka.” J. B. ria Filipová, Mária Kotvášová-Jonášová, Tomáš Čelovský, Anna Malková, Juraj Madacký, Martin Prebudila, Ladislav Čáni, Elena Hložanová, Emília Čelovská, Andrea Speváková, Daniela Báďonská, Anna Šimáková, Katarína Mosnáková a Anna Kukučková. Veľkým kladom tejto premyslene pripravovanej publikácie je aj rôznofarebne vytlačený obsah knihy. Ľahko sme ho dešifrovali a ochotne vám prezradíme, že červenou farbou sú vyznačené básničky, zelenou poviedky a modrou divadelné predlohy. Kniha je aj primerane ilustrovaná a ešte aj to vám prezradíme, že autorov zaradených ilustrácií a fotografií je až 30. Vrele vám odporúčame vyhľadávať aj ďalšie klady tejto krásnej knihy, ktorú sa skutočne oplatí mať doma. Na ukážku sme pre vás, milí čitatelia Hlasu ľudu, vybrali z nej niekoľko básničiek a poviedok. A. Francistyová Pokračovanie na s. 38

K U LT Ú R A Dokončenie zo s. 37

Mária Kotvášová-Jonášová (1957)

Damjan Anna Majerová (1923 – 1987)

(úryvok)

Z toľkej krásy kedy spať?

Celý nasledujúci mesiac aj v škole bolo cítiť jeho radosť a nadšenie. Stále bol usmiaty, veselý, do každého zapáral, aj s učiteľmi žartoval. – Damjan, už by si sa mohol trochu krotiť, – varoval triedny učiteľ žiaka, – veľa ťa je a všade ťa je. Preháňaš. – Pán učiteľ, otec sa mi oženil, mám mamu, doprajte mi trochu šťastia. – Doprajem ti veľa šťastia, Damjan. No už sa upokoj, začni sa učiť. – Učím sa, – protirečil učiteľovi Damjan. – Usilujem sa, snažím sa. Naozaj. Už som sa polepšil. Opravil som si niektoré známky. Na konci roka budem výborný. Uvidíte. – To ma teší. Len trochu skráť jazyk, nerečni tak veľa a nevyvádzaj toľko. Nepochab sa. – No dobre. Pousilujem sa. Ale netvrdím, že budem sedieť ako muška. Niekedy si môžem zarečniť na hodine alebo zaspievať, ak mi bude do spevu? – Damjan! – Dobre, dobre. Chápem. Asi mesiac po tom rozhovore s triednym učiteľom Damjan dva dni neprišiel do školy. Všetci si pomysleli, že ochorel.

Čáry-máry ponad bary, slniečku sa dneska darí, od svitu a do mraku zvládlo prácu až storakú: rozčechralo vŕbam vlasy, načiernilo kvetom riasy, naplnilo vôňou vzduch, zafúkalo pod lopúch, naplnilo riekam toky, vyvábilo žlté kačky, na úslnie, tam do mláčky, darovalo chlapcom pehy. A dievčencom? Náruč nehy. Z toľkej krásy kedy spať? Chce sa nám len stále hrať.

Miroslav Demák (1948)

Ťažko je Keď sa pozriem vľavo: žmurkne na mňa Mara! Vpravo mi zas priechod Lyda uzatvára! Že uniknem Bete – šanca je tiež malá, keď cestu za chrbtom Kata zahatala!

Michal Ďuga (1951)

Nazlostená myš Počkaj, kocúr, až sa zotmie, veď ty uvidíš, prečo sa ma všetci boja, hoci som len myš.

Ani sa hnúť nesmiem, všetky ceria zuby, mám im vraj prezradiť, ktorú najviac ľúbim!

Nemám zuby, nie som tiger, nechty taktiež nie, predsa kto ma v noci stretne, strachom zmeravie.

Zuza, Anča, Viera, každá na mňa hľadí. Vari mám tu nechať ten svoj život mladý?

Spytuješ sa, na čo myslím? No veď uvidíš! Nie nadarmo volajú ma: nazlostená myš.

Darmo sa mi trápiť, veď to iste viete: ťažko je byť jediným chlapcom v celej triede! Ilustrácia z knihy Medovník, autor Ljubomir Sopka

Juraj Bartoš (1955)

Zoroslav Spevák-Jesenský (1956)

Silvestrová noc

Sneh nikto neľutuje

Jedna nôcka z konca roka zažne sviečky do obloka. Jasná, v bielom, čistom šate sadne na dvor, na úvrate.

Otecko utieral riady. Tanier spadol. Rozbil sa. Otecko bol smutný. Ľutoval tanier. Mama bola ešte smutnejšia. Ľutovala tanier a ľutovala i smutného otecka. Ja som behal po dvore. Spadol som. Udrel som si koleno. Koleno plakalo a mama a otecko ho ľutovali. Babka vypustila okuliare. Spadli. Sklíčko vypadlo z rámu a rozbilo sa. Všetci sme hovorili: Och! Ach! To je nešťastie! Ľutovali sme okuliare. Babka sa chcela aj rozplakať, ale bez okuliarov nevedela nájsť vreckovku. A včera v škôlke Ďuro odrazu ukázal prstom na okno a zreval: Deti! Padá sneh! Vtedy sme všetci zvolali: Hurááá! Prečo sneh nikto neľutuje?

Nehovorte Katám, Marám, že vo veršoch takto táram; vie váš braček, vie i sestra: iná je noc na Silvestra. V tú noc vari nikto nespí; každého to len von láka; všetci by hneď vedieť chceli – čo ich v novom roku čaká.

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A IN MEMORIAM

Za Michalom Surovým

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 a anténovej sústavy na existujúcom stĺpe operátora Telenor

(16. 7. 1945 – 13. 1. 2011) piatok v noci 13. januára umrel novinár vo výslužbe Michal Surový. Narodil sa 16. júla 1945 V v Kysáči. Do redakcie programu v slovenskej reči Rádio-televízie Vojvodina, kde odpracoval celú pracovnú dobu, nastúpil roku 1971. Oblasťou jeho záujmov bolo hospodárstvo a poľnohospodárstvo, ako i informatívny úsek. Bol aktívnym členom Združenia agrárnych novinárov. S nahrávačom v ruke precestoval celú bývalú Juhosláviu. Kolegovia tak zo Slovenskej, ale aj z inorečových rozhlasových redakcií budú na neho spomínať ako na šikovného novinára a redaktora, ktorý bol vždy ochotný pomôcť. Ide o naše druhé lúčenie s ním. Prvé bolo nedávno, keď odchádzal do dôchodku. No vtedy sme sa lúčili s úsmevom, lebo sme vedeli, že aj naďalej bude často s nami, lebo sa ťažko odpútať od niečoho, čo je časťou nášho života. Preto vtedy pre nás, aj keď odišiel, vlastne neodišiel. Na tento druhý odchod – nečakaný a boľavý – nás nepripravil. Bude nám veľmi chýbať. Veď ako sa vyrovnať so skutočnosťou, že kolegu, s ktorým sme zdieľali toľké problémy a ťažkosti, ale i veselé a príjemné chvíle, viac neuvidíme? Viac sa mu už neprihovoríme: „Kde si, grófe? Čo nového?“ Grófa viac nieto. Vystrieda ho spomienka, ktorú budeme dlho zachovávať v našich srdciach. Michal Surový bol pochovaný 15. januára 2012 na kysáčskom cintoríne. Nech ti je, grófe, ľahká rodná kysáčska zem! M. Chorvátová a R. Zorňan

ROZLÚČKA

PAVEL NEMČEK 2. 10. 1951 – 1. 1. 2012 z Kovačice

Už praskla nad javorovým driekom struna clivá, zo srdca natiahnutá na duši. A smutnú ona pod slákom nôtu vylúdila, Bo čas rozkázal od piesne sa jej rozlúčiť. Pesničky moje, družičky verné, neskláňajte hlávku, netíšte svoj hlas, nenechal Vás Kapko, len si trochu zdriemne, na nôcku mu hrajte, veď je v každej z Vás. S bôľom v srdci lúčime sa s Tebou, Pavel Nemček – Kapko náš. Tvoji rosičkári 21. 1. 2012

OZNAMY

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 a anténovej sústavy na existujúcom stĺpe operátora Telenor, na Ulici vojvodu Stepu Stepanovića 103, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. januára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 079/11, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a č. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 a anténovej sústavy na existujúcom stĺpe operátora Telenor, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 a anténovej sústavy na existujúcom stĺpe operátora Telenor, na Ulici vojvodu Stepu Stepanovića 103, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská číslo 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115 a anténovej sústavy na existujúcom stĺpe operátora Telenor, na Ulici vojvodu Stepu Stepanovića 103, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z duálne polarizovaných antén typu K 800 104 85 s jednou anténou na úseku pre obe sústavy GSM 900 UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 0 ° (úsek 1), 165 ° (úsek 2) a 255 ° (úsek 3). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stepanovićevo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115, číslo 2 909/11-270 BS, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo – NS 115, NSU 115, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09 a 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11) je určený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zaobstarať akt príslušného orgánu pre výstavbu, resp. akt pre realizáciu a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na existujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj typové kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, v súlade s mienkou Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, takže nositeľ projektu nemá záväzok doručiť výpis z urbanistického plánu, alebo potvrdený urbanistický projekt, resp. akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, resp. výpis z ideového projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia znemožňovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojho brata

na tetu a sestru

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš

PAVLA BARTKA ANNU ŠMITOVÚ rod. Čapeľovú 5. 7. 1938 – 2. 11. 2011 z Nemecka rodom z Petrovca

1973 – 2011 – 2012 z Kovačice Náhle odišla duša Tvoja nestihol si povedať: „Zbohom, brat môj.“ Chceli sme ešte spolu žiť a zo života sa tešiť. S bôľom si na Teba spomína brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérkou Ivankou

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

Život bol skromný, osud krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S úctou si na neho spomínajú báči Jano, andika, Janko a Želko

S láskou a úctou si na Teba vždy spomínajú: sestra Zuzana so synom Ondrejom s rodinou, Vladimír Čapeľa s rodinou a ostatná rodina Čapeľová

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 18. januára 2012 uplynul rok, čo nás opustil

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nie si medzi nami

PAVEL BARTKO

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať. Ňanika a švagor Svetlíkovci, bratranec Janko Svetlík s rodinou a sesternica Katka Koreňová s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38 a anténovej sústavy na existujúcom komíne v rámci Inštitútu Sriemska Kamenica, na Ulici Inštitútska cesta číslo 4, na katastrálnej parcele číslo 5 220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. januára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 040/11, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a č. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38 a anténovej sústavy na existujúcom komíne v rámci Inštitútu Sriemska Kamenica, na Ulici Inštitútska cesta číslo 4, na katastrálnej parcele číslo 5 220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – postavenie anténovej sústavy UMTS realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvý výskum úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38 v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská číslo 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej

PAVEL BARTKO

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

Zmizol si bez pozdravu, zostala iba večná spomienka. Vždy si na Teba spomínajú: ňanika a švagor Miháľovci a Tvoji bratranci Ďurko a Janko s rodinami

rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38 a anténovej sústavy na existujúcom komíne v rámci Inštitútu Sriemska Kamenica, na Ulici Inštitútska cesta číslo 4, na katastrálnej parcele číslo 5 220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z jednej antény na úsek pre sústavu GSM 900, a to dvoch antén typu APX 906 516 – T9 pre prvý a tretí úsek a jednej antény typu APX 906 515 L – T0 pre druhý úsek, kým je pre sústavu UMTS plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény na úsek, a to z dvoch antén typu Kathrein K 80 010 505 – T9 pre prvý a tretí úsek a jednej antény typu Kathrein K 80 010 505 – T2 pre druhý úsek. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 4 a konfigurácia vysielača pre plánovanú UMTS je 1 + 1 + 1. Antény pre sústavu GSM 900 sú usmernené s azimutmi 60 ° (úsek 1), 140 ° (úsek 2) a 260 ° (úsek 3) a antény pre sústavu UMTS budú usmernené s azimutmi 70 ° (úsek 1), 140 ° (úsek 2) a 260 ° (úsek 3). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38, číslo 1 011/11-280 BS, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – NS 38, NSU 38, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09 a 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11) je určený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zaobstarať akt príslušného orgánu pre výstavbu, resp. akt pre realizáciu a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na existujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj typové kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, v súlade s mienkou Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 35302-01676/2011-02 z 12. júla 2011, takže nositeľ projektu nemá záväzok doručiť výpis z urbanistického plánu, alebo potvrdený urbanistický projekt, resp. akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, resp. výpis z ideového projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 19. januára 2012 uplynuli tri roky odvtedy, čo nás navždy opustil náš milovaný

MICHAL CESNAK 4. 4. 1969 – 19. 1. 2009 – 19. 1. 2012 z Kovačice Spolu sme sa ešte mali v živote radovať, a teraz si na Teba budeme len spomínať. Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach zostaneš navždy s nami. Manželka Kristína, synček Kristián a dcérka Michaela

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA KOVÁČOVÁ rod. Báďonská 31. 12. 1933 – 26. 1. 2011 – 2012 z Petrovca Na Teba si s láskou a úctou spomína dcéra Milina s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. januára 2012 uplynuli tri roky odvtedy, čo nás navždy opustil náš milovaný

s našou najmilšou

IGOR PONIGER 1975 – 1992 – 2012 z Báč. Petrovca Zostaneš večne v našich srdciach. Rodičia a sestra Nataška

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL CESNAK 4. 4. 1969 – 19. 1. 2009 – 19. 1. 2012 z Kovačice

ANNOU TÝROVOU Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji: otec a mama a sestra Anka

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL CESNAK 4. 4. 1969 – 19. 1. 2009 – 19. 1. 2012 z Kovačice Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa mali radi. S úctou si na Teba spomínajú Mihail a Danijela Cesnakovci s deťmi

28. 7. 1931 – 2. 1. 2012 z Pivnice V hlbokom žiali navždy zarmútení Jej najmilší

SPOMIENKA

ZUZANY FUNTÍKOVEJ 1952 – 2008 – 2012 z Kysáča

Čas plynie, ale spomienka na Teba je navždy živá. S láskou si na Teba spomínajú: manžel Ján a syn Ján

bratrancovi

JÁN VESTEK

MICHALOVI SUROVÉMU

9. 2. 1926 – 24. 1. 2007 – 2012 z Kovačice

1945 – 2012 z Nového Sadu rodom z Kysáča

3 /4474/

HLAS ĽUDU

teta Katka s rodinou

Dňa 22. januára 2012 uplynie rok, čo nás navždy opustila mama a manželka

POSLEDNÝ POZDRAV

21. 1. 2012

S láskou si na Teba spomína

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

manželka Zuzana

1975 – 1992 – 2012 z Báč. Petrovca

Dňa 12. januára 2012 uplynuli 4 roky od smrti našej manželky a matky

Dňa 24. januára 2012 uplynie 5 rokov, čo nie je so mnou môj manžel

Život Ti vyhasol zrazu bez slov rozlúčky. S úctou si na Teba spomína

IGOR PONIGER

ALŽBETA MUCHOVÁ rod. Ilessová 22. 2. 1966 – 22. 1. 2011 – 2012 z Kulpína S láskou a úctou si na ňu spomínajú dcéra Saška a manžel Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

PAVLOM SLAVKOM 28. 5. 1920 – 6. 1. 2012 z Petrovca

Odpočívaj v pokoji, nech Ti Pán Boh ťažkú ranu zahojí.

S láskou a úctou si na neho budú spomínať

Bratranec Jozef Kardelis s manželkou a ich deti

manželka Anna a dcéry Anna a Mária s rodinami

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA Po krátkej a ťažkej chorobe nás navždy opustil a do našich trvalých spomienok sa presťahoval náš milovaný manžel, otec a brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s našou najmilšou

Dňa 19. januára 2012 uplynulo pre nás boľavých päť rokov, čo sme zostali bez manžela, ocka, apka a tesťa

JÁNA TURČANA 6. 9. 1928 – 19. 1. 2007 – 2012 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

MICHAL SUROVÝ 16. 7. 1945 – 13. 1. 2012 z Nového Sadu V hlbokom zármutku zostali: manželka Anna, syn Patrik, dcéra Anna a brat Ján

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Po krátkej a ťažkej chorobe sa s nami nečakane rozlúčil náš švagor

MICHAL SUROVÝ 16. 7. 1945 – 13. 1. 2012 z Nového Sadu Zostane v trvalej spomienke rodinám Privizerovej a Ďurovkovej

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

JULIANU HVIEZDOVÚ

ANNOU TÝROVOU 28. 7. 1931 – 2. 1. 2012 z Pivnice V hlbokom žiali navždy zarmútení

Spomienka na Teba bude žiť pokiaľ my žijeme! S láskou

Jej najmilší

Tvoji najmilší

DROBNÉ OZNAMY Nemecko-slovenská prepravná spoločnosť od apríla 2012 potrebuje vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy, so skúsenosťou v preprave sypkého tovaru v silo návesoch. Práca na turnuse 3 + 1 alebo 4 + 2, upresnené bude v osobnom pohovore, ako aj platové podmienky. Jazdí sa 80 % Nemecko, Francúzsko a Benelux. Potrebné je mať povolenie pre prácu v Slovenskej republike. Záujemcovia o prácu: Zašlite svoj životopis na mailovú adresu madarexpress@gmail.com. Kontakt tel.: 00421 908353513. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782–278. BRATISLAVA NIGHT. Preprava zo Srbska na Slovensko a opačne. Termíny odchodu zo Slovenska v piatok o 21.00 h z Bratislavy. Preprava je aj z Trnavy a Nitry. Zo Srbska na Slovensko je odchod v nedeľu o 13.00 z Kovačice. Počet miest je obmedzený. Kontakt Srbsko: 064/444 66 10 a 064/444 66 13; Slovensko: 0949 600 085. VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

SPOMIENKA

MÁRIA KOVÁČOVÁ rod. Báďonská 31. 12. 1933 – 26. 1. 2011 – 2012 z Petrovca Na Teba si s láskou a úctou spomína dcéra Milina s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 1. januára 2012 nás opustil náš drahý

JURAJA HVIEZDA

rod. Pecníkovú 1947 – 2010 – 1943 – 1997 – 2012 2012 z Pivnice Tichú spomienku im venujú:

ŠTEFAN PINTÍR-LEPÓRIS 16. 7. 1932 – 1. 1. 2012 z Pivnice S láskou a úctou si na neho budú spomínať

synovia Juraj a Ján s manželkou Vesnou z Moroviću

Jeho najbližší

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším drahým otcom, ktorý nás avždy opustil dňa 7. januára 2012

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

so svojím starým otcom a starkým

Dňa 18. januára 2012 uplynul rok odvtedy, čo nás opustil náš otec

PAVLOM TOMÁŠOM

PAVEL BARTKO 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

1. 10. 1927 – 7. 1. 2012 z Kovačice

PAVLOM TOMÁŠOM 1. 10. 1927 – 7. 1. 2012 z Kovačice

Na Tvoju veľkú dobrotu a lásku voči nám nikdy nezabudneme.

S veľkým žiaľom a bôľom v srdci si na Teba budú spomínať smútiace deti: syn Pavel Tomáš s manželkou Eržikou a dcéra Mária Kurajová s manželom Vladkom

Vnučka Vieroslava Válovcová s manželom Danielom, vnukovia Pavel Tomáš, Ivan Kuraj, Ján Tomáš a pravnučka Katarína Válovcová

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 13. januára 2012 nás navždy opustil náš milovaný

Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti pred rokom navždy povedali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami. S láskou si na Teba spomínajú Tvoje deti: dcéra Katarína a syn Pavel

Oznamujte

BOĽAVÁ A SMUTNÁ SPOMIENKA

Ubehol rok od úžasnej tragédie, keď 18. januára 2011 vyhasol život a do večnosti odišiel náš milovaný syn

Hlase ľudu 021/ JÁN POLIAK 20. 1. 1939 – 13. 1. 2012 z Kovačice

47–20–844 Tvoji najmilší: manželka Eva, syn Jaroslav a dcéra Evka s rodinami

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

a 021/

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

PAVEL BARTKO

47–20–840

Už Ťa neprebudí slnko ani krásny deň, už v cintoríne spíš svoj večný sen. Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdciach, smútok a prázdny dom zanechal. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka nikdy neumiera, tá večne v srdci zostáva. Tvoji navždy zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela a otca

na nášho zaťa

PAVLA BARTKA 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

Uplynul rok a zabudnúť Ťa nemožno. Si s nami v izbe, v dome, pri každom kroku, v každej myšlienke a navždy v našich srdciach.

I keď sme sa s Tebou navždy rozlúčili, veľký žiaľ a bôľ v srdci nám nikdy nedovolí na Teba zabudnúť. Navždy zarmútení

Tvoja manželka Anna, dcéra Anička, Jasnička a Duško

rodičia Štaubovci

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 20. januára: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • 20.00 Vo vysielaní DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v rámci TV TÝŽDŇA budú odvysielané príspevky z poľnohospodárstva o prihnojovaní pšenice, rozhovor s riaditeľkou Slovenského vojvodinského divadla Jaňou Urbančekovou-Fejzulahiovou o plánoch SVD, a pohovorí sa aj o Slovákoch v Srbsku z aspektu kultúry. Výrobný štáb navštívil aj Kanceláriu pre mladých. Zo športu sa uvedú cviky pre mužov a odsledujú sa Európske majstrovstvá v hádzanej. • 20.30 SPEKTRUM je venované zdravotníctvu. Bude Skupinová fotografia účastníkov TV maga- sa v ňom hovoriť o jednom z najkrajších zínu Dotyky a časť výrobného štábu, keď sa verejne vyžrebovali odmenení čitatelia období v živote ženy – o tehotenstve – o súťaže Hlasu ľudu ČÍTAJ A VYHRAJ tom, ako prebieha a aké vyšetrenia sa konajú v prospech zdravia dieťaťa a budúcej matky. Hosťom v štúdiu bude gynekológ Domu zdravia Báčsky Petrovec Dr. Miroslav Kopčok. • V piatok sa odvysiela aj celovečerný film Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty, blázny z produkcie STV Bratislava. NEDEĽA 22. januára: • 11.00 DÚHOVKA: Tradičná petrovská zabíjačka bola voľakedy rodinnou slávnosťou, na rozdiel od dnešného uponáhľaného života, keď sa zakáľačky konajú u mäsiara. Zakáľačku podobnú tej voľakedajšej výrobný štáb zaznamenal u Rybovičovcov v Báčskom Petrovci. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: O tom, aký je stav porastov na našich poliach, ako aj o tom, či poľnohospodári už začali s prihnojovaním ozimín, bude sa hovoriť v tejto časti nedeľného bloku. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

Pondelok 23. januára: 17.25 – 18.00 Slovenské ľudové piesne zaspievajú Anna Marková a Ján Vozaf. Utorok 24. januára: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie venované dielu Milana Rúfusa. Streda 25. januára: 4.00 – 4.35 Stretnutie, repríza; 4.35 – 5.00 Hudobné okienko: odznejú tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi. Štvrtok 26. januára: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú Anna Širková a Jozef Čech. Piatok 27. januára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 21. januára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Piesne zo Slovenska. NEDEĽA 22. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Moderná svetová hudba – nové nahrávky. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Známe árie romantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Slovenská populárna tvorba. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 24. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Mozartove kvartetá. STREDA 25. januára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 20. do 26. januára Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 20. januára – Osobný strážca Sobota 21. januára – Noc v múzeu Pondelok 23. januára – Beriem si seba Utorok 24. januára – Diamantoví psi Streda 25. januára – Pri jazere Štvrtok 26. januára – Okresok 13 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí

19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: 10 000 pred Kristom 24.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, autora osvetových a pedagogických článkov, cestopisov, krátkych próz a prekladov. Narodil sa v roku 1846 v Púchove a zomrel v roku 1915 v Hložanoch. Ako učiteľ pôsobil aj v Báčskom Petrovci. Písal pod pseudonymami Dragutin, Graničar.

Miroslav Ferko poinformuje divákov o zľavách v predajniach AS Petrovec Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 22. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Výstava drobných zvierat

Dolina v srdci Kolkárstvo Utorok 24. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Králiky, holuby, hydina... Tvorivo v zime Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 27. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica

Záber z výstavy drobných zvierat v Kovačici

Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 25. januára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V tomto vysielaní sa uvedie časť z galakoncertu Slovenského umeleckého súboru Krajan – Vojvodina, ktorý predviedli pri príležitosti osláv 5. výročia vzniku súboru. Repríza v nedeľu 29. januára o 7.30 h. 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 – VODOROVNE: laborant, Ena, obar, Karel, ši, tradícia, úchn, čert, RI, skrol, az, kA, KO, mal, čon, pukala, osem, pop, L, ranená, EB, lekár TAJNIČKA: KAREL ČAPEK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51 z čísla 52 Hlasu ľudu z 24. decembra 2011 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA HOLÚBEKOVÁ, Tatranská 1, 26 215 Padina. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: hlasludu@open.telekom.rs alebo kopcokova@hl.rs

ŠPORT SAMUEL CHLPKA Z HLOŽIAN

Šachista so štetcom K to? Chlpka. Ktorý Chlpka? Ten – šachista... Kapablanka. Neraz si Hložančania vymenili takéto a podobné repliky, keď predmetom rozhovoru bol Samuel Chlpka. Ktorý? Ten... Naro-

vtedy zvádzali pán učiteľ Struhárik a Peška Medár. Raz ráno prišla žena, ktorá v krúžku upratovala, a oni dvaja – hrajú. Vy ste dnes akosi poranili, prihovorila sa im. Ale, čožeby poranili, my sme tu uviazli od včera, znela odpoveď. Tak nám sprítomňuje jednu z početných anekdot náš spolubesedník. Po zbúraní budovy krúžku, hovorí, utíchla aj činnosť ŠK Budúcnosť. K obnoveniu došlo v sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia. Medzičasom Samuel Chlpka usilovne študoval šachové partie niekdajších vynikajúcich svetových majstrov starobylej hry. Ako

armáda na šachovnici, z tichej defenzívy vyrazila do nezastaviteľného protiútoku, ktorý sa končil buď matom alebo podaním ruky protivníka, ktorý zložil zbrane. Jáj, ták? Preto mu hovoria – Kapablanka? Áno, preto. Samuel Chlpka je viacnásobný šachový majster Hložian. Tituly získaval aj vtedy, keď sa majstrovstiev osady zúčastňovali teoreticky kvalitnejší hráči, kandidáti na majstra, zatiaľ čo sám dotiahol „iba“ na hráča I. výkonnostnej triedy. To mu však nebránilo, aby na jednom z vedľajších turnajov počas šachovej olympiády v Novom Sade zdolal ruského internacionálneho majstra Evgenija Bebčuka, samozrejme – ako „čierny“. Zopárkrát si zahral aj na turnajoch v rámci Slovenských národných slávností v Petrovci. Prvým titulom majstra Hložian sa ovenčil ako mládežník, pravde-

Exkluzívna fotka: Capablanca má biele!

dený 15. septembra 1942 v Hložanoch, v ktorých žije aj teraz, v Ulici maršala Tita. V tej istej ulici, v ktorej akiste strávil najkrajšie chvíle vlastného detstva. Veď práve na hlavnej ulici, oproti porte evanjelického a. v. chrámu, na mieste, kde je obytná budova, stála budova, v ktorej sa nachádzal chýrečný Slovenský čítací kruh. V nej sídlil aj niekdajší šachový klub, práve tam, kde je toho času banka... – Do krúžku som chodieval už ako žiak šiestej triedy. Tam bola knižnica, knihy, noviny, ale aj stoly so šachovnicami a šachovými figúrkami. Prvé ťahy mi ukázal sused, báči Jano Chlpka, a potom som sa „doučoval“ zo šachových rubrík v tlači, ktorá bola prístupná v krúžku, neskoršie z kníh. Pravdaže, vtedajší žiačikovia dychtivo sledovali súboje vtedajších hložianskych šachových znalcov, akými okrem spomenutého J. Chlpku boli aj Ján Macko, Samuel Kriška, Karol Einchorn a iní, ktorí nenastupovali za Šachový klub Budúcnosť. – Tak sa mi vidí, že klub založili až v roku 1957, keď som končil ôsmu triedu. Viem, že pritom boli Ján Miškovic a Samuel Fekete. Povestné súboje pri šachovnici

Samuel Chlpka: Tlačba žita, olejomaľba

mládenec sa predplatil na záhrebský mesačník Šahovski glasnik, ba kúpil si aj šachovú literatúru. Vyhľadával predovšetkým tie, ktorých aktérom bol známy šachový matador a majster sveta Raul Capablanca. Roľníčil, žhavo sa ponáral do tajov šachovej hry, s pôžitkom a radosťou hrával šachy, a po znovuzaložení klubu stal sa a aj doteraz je jedným z jeho pilierov. Aj medzi šachistami mimo Hložian je známe, že Samuel Chlpka radšej hráva čiernymi než bielymi figúrkami, čiže vedome sa zrieka výhody prvého ťahu. Môžbyť to súvisí s jeho povahou. Vedieť to naisto nevieme, neraz sme však boli svedkami, keď jeho drevená

podobne vraj v roku 1960 a naposledy bol majstrom roku 2010. Dozvedeli sme sa tiež, že dva-tri roky hrával aj za Petrovec. Prvú kategóriu, ako si spomína, získal na turnaji v Báčskej Palanke. Odchádzali tam s Ondrejom Tušiakom, ktorý mal chýrečného „fićka“ a tiež bol dobrým šachistom. Samuel veru neraz vytrel kocúra svojim spoluhráčom aj v rýchloťahových partiách, ktoré nie celkom rád hrával, v niekdajšom učiteľskom byte, kde v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch šachový život len tak zurčal. Okrem domácich, báčiho Jána Chlpku, Jána Miškovica, Samuela Feketeho, Petra Páleša,

Jeho prvý obraz

Jána Dobrockého, Samuela Miškovica, Ondreja Tušiaka, Samuela Chlpku, Juraja Jakuša, Juraja Červenáka, Jána Urama, bratov Benkovcov a iných, za klub nastupovali a na majstrovstvách osady sa zúčastňovali aj Dr. Miroslav Miháľ (teraz Novosadčan), profesor Pavel Chrťan, Ondrej Jovankovič, Ján Lekár z Petrovca, Vlado a Jovan Ciganovićovci, Miloš Zonjić a Gojko Došenović z Čelareva... Teraz je to už podstatne inak. Niečo tu chýba... Ani nie toľko šachové poznatky, koľko vášeň, odovzdanosť a zápal, ktorý si šachy vyžadujú. Teda všetko to, s čím k hre na šachovniciach pristupovali generácie niekdajších šachistov, ku ktorým nesporne patrí aj Samuel Chlpka. Posledný šachový mohykán namočený v tom od hlavy po päty... Ktorý, mimochodom – vie aj pekne maľovať! Ako hovorí, ešte ako žiak na základnej škole mal rád výtvarnú: – Maľovať nás učil Peter Páleš, sám výborný šachista, ale aj maliar. V máji 1994 som šiel na jarmok. Všimol som si pútač, ktorý usmerňoval – na prvú výstavu Z palety hložianskych výtvarníkov. Kúpil som si štetec a farby a odvtedy každý rok namaľujem jeden-dva obrazy. Preferujem krajinky, ale aj dedinské práce, ktoré už zanikli alebo sú na tej ceste. Tak hovorí Samuel Chlpka, hložiansky Kapablanka, živé spojivo čias zašlých a tých, ktoré sa nás priamo dotýkajú.

21. 1. 2012

Juraj Bartoš 3 /4474/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Kadetky SK Tatra: Ivana Kreková, Anna Madacká, Martina Grňová (stoja zľava). Pionieri SK Tatra: Andrej Stupavský, Rastislav Martinko, Alexander Daniel (v drepe zľava)

Dorastenecké mužstvo FK Tatra s trénerom Michalom Kohútom (stojí prvý zľava) začalo súťažiť po piatich rokoch

Tatra na 22. mieste v krajine s 36 bodmi, Martina Grňová je na 3. mieste a Ivana Kreková na 5. mieste listiny. FK Tatra v lete namiesto Miloslava Chrťana za trénera prvého mužstva vymenoval Vladimira Ćetkovića, ktorý po slaužstvo MOMS Kysáč, päť- podarilo v konkurencii jednotlivbých výsledkoch mužstva podal násobný majster Matičného kýň. Vo finálovej súťaži Srbskej demisiu. Tatra jesennú časť v turnaja v malom futbale Slovákov ligy Ivana Kreková bola druhá a Prvej lige Nového Sadu skončižijúcich vo Vojvodine na 15. turnaji Anna Madacká získala ôsme miesla na 11. mieste so šestnástimi v Šíde v júni 2011 bolo favori- to. Pokrajinský ústav pre šport a bodmi (15 zápasov, 4 víťazstvá, tom, ale už v základnej skupine v Športový zväz Vojvodina na sklon4 remízy, 7 porážok a gólový porozhodujúcom zápase s Aradá- ku roka 2011 Ivanu Krekovú zaramer 18 : 23). Po päťročnej prečanmi prehralo (0 : 3) a nepostú- dili medzi 154 mladých športovcov stávke začali súťažiť aj doraspilo ďalej. z 24 miest a obcí Vojvodiny vo tenci. V silnej a kvalitnej NovoKysáčan Milan Stepanov, me- veku 14 až 20 rokov, ktorí sú kansadskej lige obsadili piate miesdzinárodný futbalista, vlani s pre- didátmi na účasť na Olympijských to, kým pionieri zakotvili na menlivým úspechom hral v tu- hrách mladých v roku 2014 v Číne Ljubomir Konstantinov (modré štvrtej priečke. reckom klube Bursasport, ktorý sa a Olympiáde 2016 v Brazílii. Stre- tričko) bol najlepší kanonier Tatry Športoví rybári ŠRS Smuđ zúčastnil v skupinovej súťaži Ligy lecký zväz Srbska zverejnil, že je SK v jeseň, keď vsietil päť gólov prvýkrát sa zapojili do ligovej majstrov Európy, ale sa súťaže kadetov a semu nepodarilo postúniorov. Kadet Ján Menpiť ďalej. ďan bol tretí v Lige VojNajúspešnejším kovodiny a jeho klubový lektívom vo veľkej kykolega Ivan Madacký sáčskej športovej roskončil na šiestom dine aj vlani bol Stremieste. lecký klub Tatra. KaHádzanári Tatry nedetky v Mladenovci zíhrali o body v jarnej skali druhé miesto a časti majstrovstiev. V Martina Grňová sa stajeseň sa znova zapojili la majsterkou Srbska v do súťaže v Druhej vojsériovej streľbe vzduvodinskej lige a obsadili chovkou. V tej istej kaposledné, desiate miestegórii v Zreňanine Kyto. Nečudo, lebo vôsáčanky sa stali majbec netrénovali, ale sterkami Vojvodiny a Športový rybár Ján Menďan (vľavo) bol tretí a Ivan Madacký hrali iba zápasy. Ivane Krekovej sa to šiesty v kadetskej Lige Vojvodiny (Foto: J. P.) Pavel Pálik

ŠPORTOVÝ ROK 2011 V KYSÁČI

Strelkyne znova najlepšie M

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

ŠPORT STAROPAZOVČANIA ODŠTARTOVALI V PRÍPRAVÁCH NA JARNÚ SEZÓNU

Kádre sa predsa zmenia utbalisti Jednoty, členovia Vojvodinskej ligy – západnej skupiny budú trénovať v domácom prostredí. Majú na to solídne podmienky na rozdiel od minulých čias, keď na zimné prípravy odchádzali do teplých krajov alebo horského mestačka Píla v blízkosti slovenskej Trnavy. Na prípravné aktivity sa využije aj upravená hracia plocha na Kopyte, tiež hala v Národnom dome futbalu, ktorá všetkým športovcom, a tak i futbalistom ponúka mimoriadne podmienky. Podľa slov trénera Zorana Rankova zimné prípravy budú veľmi tvrdé. Tréningové cykly majú obsahovať cviky na získavanie sily, pohybových vlastností, obratnosti a neskoršie sa zamerajú aj na rýchlostné a dynamické zložky. Táto časť príprav je pre hráčov najťažšia a najmenej obľúbená, ale plány sa musia splniť a treba svedomite pracovať, ak Jednota chce dosiahnuť konečný cieľ – postup do vyššej súťaže. Ešte pred začiatkom zimného prestupového obdobia do kádrov Pazovčanov pribudli tri posily. Z No-

vých Bánoviec prišiel stredný útočník Pejčinović, obranu posilnili dvaja hráči Đorđe Šuša (Dunav Staré Bánovce) a Darko Knežević (Zemun), ináč bývalý hráč novopazovského Radničkého. Problémom zostal brankár. Odchodom Lazara Jovišića do zahraničia, Travicu do Kupinova a Michala Baláža, ktorý zavesil kopačky na klinec, Jednota nemá spoľahlivého strážcu siete. Vorkapić a ešte menej Trifunović nesplnili očakávania a pravdepodobne opustia mužstvo. Pazovčania plánujú priviesť skúsených brankárov, Jagodića z Nových Bánoviec a Bašića z Pećiniec, ale požiadavky týchto strážcov siete klub ťažko splní. Predsa sú výhľady, že Bašića vypožičajú do leta, čo by tiež bolo dobre pre Jednotu. Pazovčania by nemali brať takých hráčov, ktorých inde nechcú, aby iba skúšali šťastie v ich mužstve. Ak Jednota chce postúpiť v kádroch, musí mať minimálne troch – štyroch kvalitných hráčov. Tak ako to bolo v minulých časoch, keď sa ešte stále spomínajú mená Vučkovića, Đilasa, Arnolda, Jašu, Jelisavčića, P. Menďana, Dvornického a iných

Treba zbúrať aj to, čo pripomína na voľakedajšie zlé časy na štadióne Jednoty

velikánov tunajšieho futbalu, ktorí by dnes mohli hrať v každom prvoligovom mužstve. No tie časy sa minuli, treba sa pozerať na dnešok a súčasné možnosti, ktoré sú príliš obmedzené. Aj schopných zanietencov, čo by zabezpečili lepšiu hmotnú základňu, je v klube čoraz menej. V minulom roku sa vedenie Jednoty za výdatnej pomoci obce zameralo na zlepšenie infraštruktúry, ktorá bola predtým v hroznom stave. Veľa sa urobilo, no treba vykonať ešte viac a predovšetkým vybudovať nové miestnosti. Ide totiž o nedokončenú výstavbu šatní pre rozhodcov, ktorá je opravdivým smetiskom, treba tiež upraviť služobný vchod na štadión. Trávnik si

už dávno vyžaduje generálnu úpravu. Uvidíme, či na tieto účely budú peniaze. Futbaloví priaznivci počítajú s predvolebnými sľubmi spätými s inštalovaním reflektorov. Predsa treba byť reálny: to, čo v minulom roku urobili, zasluhuje si výbornú známku, ale je jasné, že sa s tým netreba uspokojiť. Fanúšikovia Jednoty budú spokojní, keď sa ich mužstvo dostane na prvé miesto, keď sa dožijú radosti z poctivých víťazstiev... Iba vtedy na novej tribúne bude viac divákov. A práve pekná divácka kulisa je barometrom spokojnosti pazovských fanúšikov, ktorí v jesennej časti boli neraz sklamaní. Bz-ý

ČLENOVIA ZDRUŽENIA ŠPORTOVÝCH RYBÁROV KEDER V HAJDUŠICI odhodlaní sú zotrvať vo svojich úmysloch, aby jamu na okraji osady, rozlohy bemála dvoch hektárov, pozmenili na jazero. Tak pred pol rokom do vody nasadili zo 200 kg rôznych rýb, predovšetkým karasy, kapry a amury, ktoré dostali z rybníka Vršački ritovi. V týchto dňoch do Gudury, ako v Hajdušici menujú túto jamu, pustili ďalších 100 kg rýb – prevažne karasy, ale aj väčšie kapry, tolstolobiky a sumce (na fotografiách autora), ktoré tiež dostali zo spomínaného rybníka. To akiste bola ľahšia časť práce v realizácii plánov hajdušických športových rybárov. Aby však ryby vo vode obstáli, nevyhnutné je zabezpečiť aj kontinuované dotekanie vody. Pre toto združenie je to však omnoho tvrdší oriešok a preto o pomoc požiadali hajdušické Miestne spoločenstvo a Obec Plandište, ktoré prisľúbili, že pomôžu tak, že vyvŕtajú artézsku studňu pre potreby neďalekého cintorína, z ktorej voda bude odtekať priamo do Gudury. Ak ten svoj sľub aj dodržia, treba očakávať, že podnikaví hajdušickí rybári veľmi rýchlo Guduru pozmenia na opravdivý malý rybársky raj, miesto pre športový rybolov a usporadúvanie rôznych súťaží, a prečo nie, aj pre rybársku turistiku. vlh

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÉ OBECNÉ MAJSTROVSTVÁ V KOVAČICI

Popularizácia stolného tenisu P rvé obecné majstrovstvá stolných tenistov v jednotliveckej konkurencii prebiehali vo štvrtok 12. januára 2012 v Kovačici. Zúčastnilo sa takmer päťdesiat ta-

via ´96. Chýbala iba časť stolných tenistov Doliny, ktorá v tom čase bola na lyžovaní. V telovýchovnej sieni Gymnázia Mihajla Pupina súťažili chlapci a diev-

Záber z prvých obecných majstrovstiev Kovačice v stolnom tenise

lentovaných stolných tenistov z piatich stolnotenisových klubov z Kovačickej obce: Uzdin a Unirea z Uzdina, Spartak z Debeljače, Dolina z Padiny a hostiteľská Slá-

čence v troch kategóriách: začiatočníci (predškolské ustanovizne), mierne pokročilí (prvé až štvrté triedy základných škôl) a pokročilí (žiaci vyšších ročníkov

a mladšie triedy stredných škôl). Vo finálových súbojoch, ako i na celom turnaji, sme videli kvalitný stolný tenis. V bojoch o zlatú medailu dosiahli tieto výsledky: Začiatočníci (chlapci a dievčence spolu): Andrej Holúbek – Andrea Heđešová 3 : 1; Chlapci do 10 rokov: Branislav Radosavljev – Aleksandru Bojer 3 : 2; Dievčence do 10 rokov: Daniela Karkušová – Daniela Bosiková (výhra Karkušovej bez zakončeného zápasu); Starší chlapci do 14 rokov: Alex Petráš – Aleksa Šubonj 3 : 2; Staršie dievčence do 15 rokov: Izabela Lupulescuová – Bjanka Živojinová 3 : 2. Po dvaja porazení zo semifinále sa umiestnili na spoločnej tretej priečke. Cieľom šampionátu by mala byť väčšia spolupráca medzi stolnotenisovými klubmi z územia obce a popula-

„Bronzovej“ Kovačičanke Elene Zlochovej, hrajúcej pre STK Dolina Padina, prišla držať palce aj jej sesternica Vieroslava Svetlíková

rizácia tohto športu medzi školákmi. Súťaž sledoval veľký počet pracovníkov v stolnom tenise a predovšetkým rodičov nadaných detí. Okrem STK Slávia a iných klubov, ako i gymnázia, pod organizáciu sa podpisuje i Športový zväz Obce Kovačica. Ján Špringeľ

IN MEMORIAM

Ivan STOJANOV 1951 – 2011 Na sklonku minulého roka po dlhšej a ťažkej chorobe z radov živých odišiel Petrovčan Ivan Stojanov, dlhoročný futbalový rozhodca a športový pracovník. Pískal na zápasoch Báčskopalanského a Novosadského futbalového zväzu. V niekoľkých obdobiach bol aktívnym členom vo FK Mladosť. V organizácii mnohých športových podujatí, turnajov, predovšetkým v rámci SNS jeho prítomnosť bola závažná. Česť jeho pamiatke! -smFUTBALISTI KYSÁČSKEJ TATRY v nedeľu 15. januára 2012 začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev Prvej ligy Nového Sadu. Podľa slov nového trénera Rajka Sirara s mužstvom plánuje odpracovať 32 tréningov a zohrať sedem priateľských zápasov. Do konca januára kysáčski futbalisti budú trénovať v športovej hale (na snímke), a potom, ak počasie dovolí, vyjdú na trávnik. Tréner má k dispozícii 25 futbalistov, z ktorých 22 bolo na prvom tréningu. Prvý priateľský zápas Tatra zohrá v nedeľu 19. februára t. r. s Jedinstvom z Rumenky. Prípravy v hale začali aj pionieri a dorastenci pod vedením trénera Ondreja Urama. V nedeľu 22. januára 2012 o 10. hodine v zasadacej sieni FK Tatra na ihrisku bude výročná pracovná konferencia tohto kysáčskeho klubu. PP 21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

K UJASNENIU V článku na stranách 48 a 49 pod názvom Slávia v srdci (HĽ 2, 14. 1. 2012) o futbalovej kariére Martina Listmajera v Kovačici vznikli neúmyselné chyby, kde bývalý futbalista Slávie podpísal fotografie mužstiev slávistov (str. 48). Namiesto Kizúra na oboch fotografiách je Hrček a miesto Miladin správne má byť Miladinović. Na dolnej spoločnej fotografii Slávie nie je podpísané priezvisko Hurávik (tretí zľava v drepe). Za náhodný omyl sa pozorným čitateľom ospravedlňujem. J. Špringeľ

ŠPORT DOBRÝ ZAČIATOK HÁDZANÁROV SRBSKA NA 10. MAJSTROVSTVÁCH EURÓPY

Ideme ďalej! U

ž prvý pohľad na zloženie skupiny A v Belehrade na 10. Majstrovstvách Európy nasvedčoval, že hádzanári Srbska budú musieť vynaložiť mnoho úsilia,

„Chobotnica“ v bráne: Darko Stanić na dvoch zápasoch mal 30 úspešných zásahov!

silných poľských hráčov. To sa oplatilo, o čom svedčí aj fakt, že naša reprezentácia v prvom kole vo všetkých štyroch skupinách inkasovala najmenej gólov. Pravdaže, veľké zásluhy za to patria aj brankárovi Darkovi Stanićovi, ktorý mal až trinásť úspešných zásahov. V útoku sa vyznamenali ľavokrídelník Ivan Nikčević a pravý obranca Marko Vujin, ktorí vsietili po šesť gólov.

ospravedlnilo v prvom polčase, ktorý sa skončil 12 : 10 v jeho prospech. No v druhom polčase výborná obrana a fenomenálny Stanić v bráne (17 úspešných zásahov), samozrejme, aj góly „orlov“ priviedli k zvratu a veľkému víťazstvu Srbska 24 : 22. Kapitán Momir Ilić bol strojcom hádam všetkých útokov našich, a pritom aj najlepším strelPostrach pre brankárov: Marko Vujin (s loptou), com, keď vsietil Poliakom a Dánom dal 11 gólov až 8 gólov. VýO dva dni neskoršie našich há- borne hrali všetci hráči našej redzanárov očakávala omnoho ťaž- prezentácie, no v útoku sa ešte vyšia prekážka – mužstvo Dánska, znamenali Vujin (5 gólov), Čutura, ktoré dosiaľ získalo jeden titul Nikčević a Toskić, strelci troch gómajstra Európy a trikrát sa na lov. Bez ohľadu na výsledok so sla-

ak chcú dosiahnuť významnejší úspech. Našich zaradili do skupiny s Dánskom, Poľskom a Slovenskom. Prvým súperom nám boli hádzanári Poľska. S nimi iba za posledné tri roky výberové mužstvo našej krajiny dvakrát zažilo trpké chvíle. Zverenci Bogdana Ventu nás najprv na Majstrovstvách sveta v Zadre roku 2009 porazili presvedčivo 35 : 23. Čašu blenu vypili naše „orly“ aj pred rokom na MS vo Švédsku, keď Karol Bilecký Poliakom v posledných chvíľach zabezpečil minimálny triumf – 27 : 26. Práve preto úvodný zápas na šampionáte v belehradskom Pionire bol príležitosťou, aby zverenci šéftrénera srbskej reprezentácie Veselina Vukovića potvrdili to dobre známe porekadlo, že „do tretice vše dobrého.“ Skvelý výkon v generálke s Českom dával nádej, posmeľoval našich, že sa im to vydarí. Napokon im to aj vyšlo. Pred viac ako 7 000 fanúšikmi v belehradskom Pionire reprezentácia Srbska položila na lopatky Poľsko výsledkom Jasot publika v belehradskom Pionire 22 : 18 (11 : 7). Bol to výkon, ktorý sa vyznačoval pevnou ob- kontinentálnych šampionátoch ranou a účinným útokom. Vuko- ovenčilo bronzom. Možno i preto vić sa rozhodol pre obranu 6-0, Dáni boli favoritom, ale iba pred aby tým spôsobom znemožnil zápasom v preplnenej hale Pionir. streľbu mimoriadne vysokých a Rolu favorita dánske mužstvo

Zaslúžená radosť Veselina Vukovića a hráčov

bými Slovákmi, ktorí prehrali oba zápasy – s Dánmi 30 : 25 a Poliakmi až 41 : 24, naši hádzanári sa prebojovali do druhej fázy súťaže. Nároky na vysoký dosah nám

predsa hádam aj právom stúpli, len treba, aby zverenci Veselina Vukovića pokračovali v takýchto skvelých výkonoch. Krčah ide na vodu, kým sa nerozbije! Tentoraz to na svojej koži pocítili najväčší favoriti Francúzi, aktuálni majstri Európy, sveta a olympijskí víťazi, ktorí takmer po troch rokoch prehrali zápas. Niť neporaziteľnosti „trikolórov“ na najväčších hádzanárskych súťažiach, ktorá trvala presne 20 zápasov, pretrhli Španieli v novosadskom ŠPS Vojvodina. „Červená fúria“ bola lepšia od Francúzov 29 : 26 (15 : 13). Možno to ani nie je náhoda, či nejaké veľké prekvapenie, lebo Španieli aj vlani na MS vo Švédsku v základnej skupine remizovali s trojnásobným šampiónom 28 : 28. Francúzi potom do konca porazili všetkých súperov a získali titul majstra sveta. Pred týmto neúspechom v Novom Sade Nikola Karabatić a spoluhráči poslednýkrát prehrali na MS v Chorvátsku roku 2009 s hostiteľmi 19 : 22, ale sa potom Francúzi zverencom Lina Červara „vypomstili“ vo finále, keď zvíťazili 24 : 19. Z favoritov o medailu Chorvátsko vo Vršci príliš ťažko a iba vo finiši prekonalo Island 31 : 29, Nórsko bolo lepšie o jeden gól od Slovincov 28 : 27. Po dvoch kolách v skupine B v Niši Švédsko vedie tabuľku s troma bodmi, po dva body majú Česko a Nemecko, kým Macedónsko získalo zatiaľ iba bod so Švédmi – 26 : 26. Ďalší priebeh majstrovstiev v Belehrade, Novom Sade, Niši a Vršci sľubuje nové vzrušenia a húževnatý boj o veľký pohár Medzinárodnej federácie hádzanej (IHF). J. Pucovský

21. 1. 2012

3 /4474/

HLAS ĽUDU

Dohovor s trénerom pred tréningom v novej hale

Najmladší atléti AK Vojvodina si s chuťou zacvičili

ŠPORTOVÁ HALA NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Najkrajší dar atlétom množstva dosiaľ obnovených športových objektov v Novom Sade najpotrebnejšia a najcennejšia je atletická hala. Idea o zabezpečení tohto objektu vznikla v septembri lanského roku, keď predseda vlády AP Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić a pokrajinský tajomník pre šport a mládež Modest Dulić prijali najúspešnejších atlétov našej pokrajiny: Ivanu Španovićovú, Draganu Tomaševićovú a Michaila Dudáša. Spomenutí športovci, predstavitelia Atletického zväzu Srbska a AK Vojvodina vtedy predostreli problém, že atléti nemajú kde trénovať v jesennom a zimnom období. Vyslovená žiadosť bola dostatočným podnetom pre vládu APV, aby v spolupráci s Mestom Nový Sad a Novosadským veľtrhom pristúpili k realizácii tohto cieľa. Koncom novembra roku 2011 začali adaptáciu Haly 1 Novosadského veľtrhu pre trenážny proces a atletické súťaže v zatvorenom priestore. Pokrajina na tieto účely dosiaľ vložila 12 miliónov dinárov, ostatných 6 290 000 investujú do polovice tohto roku a Mesto Nový Sad prispelo sumou 3,5 milióna dinárov. Prvú atletickú halu nielen v Novom Sade a Vojvodine, ale aj v Srbsku slávnostne otvoril 16. januára 2012 pokrajinský premiér Bojan Pajtić so spolupracovníkmi. Tak sa atlétom z Vojvodiny a olympionikom reprezentácie Srbska umožnili optimálne podmienky na tréning a prípravy v zimnom období.

J. Pucovský

Ľahko zdolávame prekážky...

Na novej tartanovej dráhe sa dobre beží...

Atlétka Ivana Španovićová odteraz bude môcť aj v zime trénovať doma v Novom Sade

Štartér: Bojan Pajtić výstrelom z pištole dal pokyn mladým bežcom na štart v behu