Hlas 03 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4578/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 18. 1. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Jar v zime – a naopak?

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Zastavme hrdzavé koleso

Stolný tenis v dielni

Z obsahu

18. 1. 2014 | 3 /4578/

Uzávierka čísla: 15. 1. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Záhady mnohouholného roka 6 Diania bežné, ale i strhujúce 7 Zimné stanovanie

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Upravujú múzeum národného hrdinu 11 Peňazí málo, útokov veľa 15 Vtáka poznáš po perí, Pavla Šimeka po dobrých skutkoch 17 Poľnohospodárstvo je veľká lotéria

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Fantázia nezávisí od počasia

EUROKOMPAS 2014: Významnú úlohu v riadení nášho eurokompasu a vôbec prístupových rokovaní, ktoré sa úradne začnú Medzivládnou konferenciou Srbska a EÚ v Bruseli 21. januára, bude mať naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová (na snímke). (s. 7) O. Filip

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Poľnohospodárov ohrozuje konkurencia z EÚ 26 Nechemické spôsoby ochrany kukurice a papriky 29 Fázy zmien mesiaca na rok 2014

31 KULTÚRA 31 Našiel si svoje miesto 32 Perličky v náhrdelníku minulosti 33 Život je (aj) hra 34 Vráti sa komiks do knižníc a kníhkupectiev?

V Rádiu Kysáč zápasia (aj) s finančnými problémami, keďže na programové aktivity takmer päťdesiatročnej rozhlasovej stanice Mesto Nový Sad vlani vyčlenilo iba 70-tisíc dinárov. Na prípravu programu sa to neodzrkadlilo: (zľava) Elena Bičiarová, Michal Ďurovka a Ondrej Sabadoš. (s. 11) E. Šranková

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Slnečná jeseň pri kanáli 47 Vybojovať záchranu! 48 Najlepšia je Nikolina 50 Raketa z otca na syna Autor titulnej fotografie: Jaroslav Pap

Je zvláštny pocit hrať pre druhých, a pritom sa aj sám hrať, – hovorí v našom rozhovore Ján Žolnaj (foto: K. Mosnáková). (s. 33) J. Pániková

Editoriál

Čoraz hlbšie morálne dno?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

sxc.com

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková

Násilie a vandalizmus na uliciach našich miest a dedín pokračuje. Nič sa nemení, alebo mení sa iba na horšie? Dokonca aj veková kategória násilníkov klesá.

posledných dňoch mnohé vojvodinské médiá priniesli informáciu o tom, že v Novom Sade dvaja chlapci vo veku 8 a 12 rokov zaútočili na mladú žobráčku s asi trojročným dieťaťom, pričom do nich hádzali pivové fľaše. Policajná hliadka vraj nepriskočila na pomoc, hoci nahlásenie o tom čine dostala. Prednedávnom videokamera zaznamenala, ako mladá dievčina „zbiera“ korisť, ktorá náhodou vypadla z rúk maskovaného lupiča, keď okradol zmenáreň vo vojvodinskom sídelnom meste. V Petrovci počas sviatkov úradovali vandali. Terčom útoku bola ekostudňa. Vo Valjeve zaútočili na novinára. Na nich útočia aj inde. Nateraz „iba“ verbálne, rétorikou, ktorá tak veľmi pripomína deväťdesiate roky, ktoré všetci a vždy odsudzujeme ako neľudské... Je čoraz zreteľnejšie, že naše spoločenstvo upadlo do hlbokej hodnotovej a mravnej krízy a potrebuje záchranný povraz, ktorý v rovnakom smere budú ťahať všetci. Niektorí tvrdia, že k mravnej biede priviedla hospodárska kríza a v našom prípade aj dlhotrvajúca transformácia. Na tento spoločenský, najjemnejšie povedané, jav sa možno dívať aj z iného zorného uhla, o ktorom kedysi dávno hovoril zakladateľ jedného veľkého obuvníckeho, strojárenského a chemického koncernu v bývalom Československu, ktorý pretrváva už viac ako storočie. Podľa zakladateľa koncernu Tomáša Baťu to, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len druhé meno pre mravnú biedu. „Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. V situácii, v ktorej sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanovisko k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Treba prekonať krízu dôvery. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.” Možno jeho videnie prekonania Veľkej hospodárskej krízy na začiatku 30. rokov 20. storočia treba rozanalyzovať, a potom zvážiť, či niektoré aspekty uvedeného náhľadu je možné aplikovať na prelomenie „našej” krízy.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 3 /4578/

18. 1. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

tomto mesiaci početných sviatkov nám skutočnosť neustále ukazuje aj tú druhú stranu mince. Novinky, ktoré v daňovej a zákonodarnej činnosti prichystala vláda, čoraz silnejšie otriasajú životom smrteľníkov. Akoby sme sa nenachádzali v tom istom štáte, nesiahali po tom istom kuse chleba, netúžili po rovnakom pohári zdravej čistej vody. Všetko sa odrazu deje tak, akoby šlo o nejaký hororový príbeh, ktorému by sa potešil nejeden filmový či televízny režisér a nie o náš život každodenný. To, že neustále klopú na dvere nové ceny, že všetko u nás dokáže iba zdražovať, na to sme si už zvykli, ale že nám neustále klopú na dvere nové zákony, ktoré nielenže menia náš život, ale často aj ohrozujú našu existenciu, na to si ťažko zvykáme. Práve preto sa už teraz hlasne skloňuje organizovanie štrajkov, a vieme, že nám ani tie z minulých rokov úplne nezmizli z nepríjemných spomienok. A pritom sa od občanov ani nežiada tak mnoho, len sa tešiť z tej krajšej budúcnosti, ktorá sa pre nich tvaruje v tých najvyšších stupienkoch našej spoločnosti. Okrem toho všeobecného tentoraz sa však zjavujú aj menšie tektonické otrasy v našej národnostnej konštrukcii. Je pravda, že to v určitom zmysle poznačí naše životy a hádam nás aj trochu preberie z dlhotrvajúceho spánku a prispeje k dôkladnej lateritizácii tej našej úrodnej černozeme, na ktorú sme tak veľmi hrdí a ktorá nás nikdy nesklamala a ani nenechala umrieť od hladu. Preto veríme, že aj tentoraz to pred nami nie je žiadna fatamorgána, ale krajší a usmievavý život pre nás všetkých.

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Predsa sa mení Anna Lazarevićová

eľký príspevok k zmene Srbska, po ktorom už nič nebude také, aké bývalo – tak by sa v skratke dali opísať početné reagovania na riešenie prípadu vraždy novinára Slavka Ćuruviju. Po viac ako štrnástich rokoch vyšetrovanie vraždy novinára a majiteľa novín Dnevni telegraf a Evropljanin Slavka Ćuruviju dospelo k prvým konkrétnym výsledkom. Z vraždy sú upodozrievaní štyria príslušníci štátnej bezpečnosti: Milan Radonjić, Ratko Romić, Miroslav Kurak a šéf tejto služby Radomir Marković ako bezprostredný príkazca (toho času vo väzení). Proti nim bude vynesená obžaloba. V súvislosti s motívom vraždy Slavka Ćuruviju 11. apríla 1999 Miljko Radisavljević, obžalobca pre organizovaný zločin, uviedol, že motív treba hľadať v politike. Potvrdil, že k objasneniu vraždy svojou výpoveďou z väzenia prispel Milorad Luković Legija. Vo verejnosti kolujú predpoklady, že hlavný príkaz prišiel z vyššej inštancie, menovite od Mirjany Markovićovej, manželky vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševića a šéfky Juhoslovanskej

ľavice (JUL), no dôkazy o tom zatiaľ neboli zistené. Prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić sa ospravedlnil rodine Slavka Ćuruviju a občanom Srbska, že tak dlho museli čakať na riešenie tohto zločinu, a sľúbil, že v budúcnosti ani jeden zločin nezostane bez trestu. Hoci sa v niektorých reagovaniach uvádza, že v čase vraždy Slavka Ćuruviju aktuálny vicepremiér Vučić zastával funkciu ministra informovania a aktuálny prezident Tomislav Nikolić bol podpredsedom vlády, väčšina sa zhoduje, že aktuálna vláda vykonala mimoriadne významnú prácu. Zvlášť ak riešenie tohto zločinu treba považovať za začiatok fungovania inštitúcií právneho štátu bez ohľadu na to, ktorá politická strana je pri moci a bez rozhodujúceho vplyvu politickej vôle. To, že už nič nebude také, aké bývalo, sa ukázalo aj v ďalšej fáze implementácie Bruselskej dohody na severe Kosova. Doslova v poslednej chvíli pred vypršaním zákonnej lehoty sa formovali zhromaždenia štyroch srbských obcí a výborníci podpísali zvyčajné prehlásenia. Všetci okrem Krstimira Pantića,

ktorý bol v kosovských lokálnych voľbách 3. novembra zvolený za primátora Kosovskej Mitrovice. Pantić zároveň odstúpil z funkcie zástupcu predsedu Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu, čo premiér Dačić zhodnotil ako jeho osobný čin. Z druhej strany opozícia ostro reagovala na rozhodnutie Krstimira Pantića neprebrať funkciu primátora Kosovskej Mitrovice. Tak Demokratická strana (DS) diania okolo utvárania obcí považuje za prvotriedny škandál a úplný neúspech vlády vo vzťahu k občanom týchto obcí. Najhlasnejšie však reagovala Demokratická strana Srbska (DSS), ktorá zhodnotila, že je formovanie obcí na severe Kosova v duchu politickej nečestnosti, manipulácie a neregulárnosti. Prelepovanie erbu Republiky Kosovo na prehláseniach, ktoré výborníci dostali na podpis, podpredseda DSS Slobodan Samardžić nazval „komickým a zároveň geniálnym zo strany Bruselu“. Vláda Kosova schválila rozhodnutie, že v severnej Kosovskej Mitrovici vypíše opakované voľby na primátora. Ďalšie kolo dialógu Belehradu a Prištiny o normalizácii vzťahov sa uskutoční 28. januára a témou rokovaní bude hľadanie riešenia na utvorenie Spoločenstva srbských obcí.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VLADAN BOŽOVIĆ, VEDÚCI ODDELENIA PRE ANKETOVÝ PRIESKUM REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU

Čosi sa predsa hýbe Oto Filip – V akých časových lehotách sledujete pohyby, týkajúce sa nezamestnanosti? – Vlani tie obdobia boli nepravidelné a dlhšie než budú v tomto roku. V apríli 2013 percento nezamestnanosti bolo 24,7, v júni 21,6, aby v októbri kleslo na 20,13 percenta. Presnejšie alebo precíznejšie informácie budeme mať v tomto roku, keďže sa dopracujeme k štvrťročným anketám o pracovnej sile. To znamená, že počas roka budeme mať štyri základy údajov, tým i mnoho tých, ktoré nám vlani

Informačno-politický týždenník

neboli prístupné. Pôjde vlastne o celý seriál meraní a o rozsiahlejšiu vzorku, ktorá umožní ešte kvalitnejšie odhady pohybov v oblasti zamestnanosti. V analyzovanom vlaňajšom období sme mali pokles nezamestnanosti o približne štyri percentá, no z toho nenačim hneď vyvodzovať záver, že o toľko automaticky stúpla zamestnanosť. Ide o rozličné kategórie, rozličné druhy zamestnávania, o rôzne odvetvia... • TÝŽDEŇ •

NAŠE INTERVIEW: SAMUEL ŽIAK, RIADITEĽ NVU HLAS ĽUDU

Záhady mnohouholného roka Oto Filip

ransparentnosti medze klásť netreba. Ani snahe vrhnúť občas pohľad aj do vlastného kúska pracovného vesmíru, zvlášť keď je oprávnený dôvod na to. Je ním voľba promovaného agronóma Samuela Žiaka Národnostnou radou na post prvej osobnosti ustanovizne i počas druhého funkčného obdobia. V rokoch za nami do Hlasu ľudu vniesol nové spôsoby uvažovania a konania, manažérsky duch a prístup riešeniu problémov, taktiež poznanie, že si akýkoľvek úspech predovšetkým žiada vytrvalosť a drinu. Preto i mohol výrazne prispieť tak k nehatenému chodu našich titulov vpred, v ústrety ďalším zmenám a jubileám, ako aj k lepšej spolupráci s prostrediami, k rozvetvenejším stykom s čitateľmi, dopisovateľmi, vôbec spolupracovníkmi. Úspechov na vlastnom konte celkom dosť i ako motív pozrieť sa na roky za nami.

celé roky v televízii, bol členom, zástupcom, alebo v čele Výboru pre informovanie NRSNM. A keď ide o spravovanie nejakého celku, dosť znamenalo, že som predtým zastával funkciu riaditeľa obecnej televízie BAP v Báčskej Palanke, tiež pôsobil i ako člen obecného Výkonného výboru v Báčskej Palanke, alebo že som bol predsedom Miestneho spoločenstva Silbaš... Čo znamenalo, že som mal dosť poznatkov o tom, ako dáky subjekt riadiť, ako dbať na organizačné, finančné, kádrové, iné záležitosti. – Napriek tomu nemuselo to byť ľahké... – Výhodou bolo, že som v podstate prišiel do firmy, ktorá bola stabilná. Robilo sa tak ako sa robilo, ustanovizeň plnila svoju funkciu, jediné námietky, ktoré mala i Národnostná rada, sa týkali potreby dosiahnuť vyššiu kvalitu, najmä základných produktov, novín Hlasu ľudu, mesačníka Vzlet, kníh, ktoré sa vydávali. Pýtalo si to určité zmeny:

Písal sa 10. január – začiatky digitalizácie našich vydaní

– Nečakaný, alebo aj neštandardný príchod na čelo ustanovizne v polovici roku 2009 nemohol nebyť výzvou? – Bola to jasná, svojrázna a osobná výzva, najmä preto, že ma zakladateľ, NRSNM vyzvala ujať sa vedenia ustanovizne. Bol som vtedy predsedom Správnej rady NVU Hlasu ľudu, vedel som, čo sa stáva, ako ustanovizeň funguje, mnohé podrobnosti týkajúce sa jej chodu. Pomohli mi v tom všetkom i početné skúsenosti z iných médií: robil som • TÝŽDEŇ •

predovšetkým organizačné, potom vo vzťahu k zázemiu, či tie v rovine technologického prispôsobovania sa. – Ako zhodnotiť prvý mandát: bol úspešný z aspektu pôvodných predstáv a zámerov? – Zdá sa mi, že som na začiatku, kým som sa ešte nerozhliadol, možno ani nemal tak veľmi alebo presne definované plány. Tie prišli potom a aj teraz ich, samozrejme, mám. No väčšinu toho, čo bolo potrebné, nazdávam sa, že sme počas týchto štyroch rokov splnili,

aj to všetci spolu. Platí to aj pre redakčnú časť, aj pre všetky iné zložky kolektívu. Vyzdvihol by som zas, že sme všetko, čo sme dokázali,

Riaditeľ Samuel Žiak – nebude to ľahký rok

zvládli spoločnými silami. Okrem samotných vydaní venovali sme sa i úprave a modernizácii všetkých redakčných zariadení a priestorov. Máme pekne upravené tri dopisovateľské punkty – v Starej Pazove, v Kovačici a v Petrovci a neverím, že mnohé väčšie noviny majú lepšie od nás upravené svoje vysunuté oddelenia. Tieto sú tu nielen pre našich korešpondentov, ale aj pre našich čitateľov, zákazníkov, vôbec spolupracovníkov. Snažíme sa byť moderní v mnohých smeroch. – Súvisí to aj s plánmi na druhý mandát, ktorý odštartoval 1. januára 2014... – Budeme pokračovať najmä v modernizácii, ktorá je nevyhnutnosťou. Aj vo svojom programe práce som to definoval v tom zmysle, že sa v žiadnom prípade nesmú zanedbávať tlačené vydania. Musíme ich robiť tak, aby sa v čím väčšej miere približovali všetkým iným klasickým a kvalitným titulom. Nechcel by som, aby sa Hlas ľudu alebo Vzlet líšili od nich, nedajbože, aby boli horšie, pretože sú menšinové. Skôr pôjde o to, aby sme práve preto boli lepší, lebo sú tu isté výhody, ktoré iné časopisy nemajú. To je tá printová časť. Tá druhá je spätá s tým, že naše produkty musia byť rovnocennou a hodnotnou súčasťou celej našej informačno-digitálnej siete. – Presuňme sa k témam krajším – tohtoročným jubileám... 3 /4578/

– Už 19. októbra vlani sme vstúpili do sedemdesiateho roku existencie novín Hlasu ľudu. V rámci jubilea plánujeme celý rad podujatí, ktoré budú hlavne v októbri. Prvá ich časť bude venovaná samotnému Hlasu ľudu, druhá časť ďalším výročiam: 150-ročnici slovenskej tlače vo Vojvodine, tým, ktoré oslávi dnešná Zornička, magazín Rovina a pod. Plánujeme do tohto všetkého zapojiť viaceré mediálne katedry u nás i na Slovensku. Cieľom je usporiadať medzinárodnú vedeckú konferenciu, venovanú výročiam a menšinovému informovaniu, tlačeným médiám, vôbec našej slovenskej žurnalistike na týchto priestranstvách. Hmatateľným výsledkom všetkého má byť monografia o Hlase ľudu a o slovenskom tlačenom slove u nás. – Rok jubilejný, no i záhadne mnohouholný, zvlášť z aspektu chystaných mediálnych spoločenských zmien... – Musíme byť prichystaní na všetko: robiť, akoby sa nič nestalo, no aj si súčasne byť vedomí všetkého, čo nás môže postihnúť. Mám na tomto mieste veľké obavy súvisiace s tým, aký vplyv na našu ustanovizeň bude mať zmena politiky v mediálnej oblasti. Známe je, že náš celkový spôsob organizovania nie je celkom definovaný, že je tu privatizácia ako možná, či skôr stupňujúca sa hrozba. Keď ide o financovanie, máme to zatiaľ slušne upravené zmluvou s pokrajinou vychádzajúcou zo zákonov, tradície, vojvodinského štatútu... No akoby sa všetko stávalo otáznym. Slovom, všetci sme vstúpili do roku 2014 a ja osobne do druhého mandátu v podmienkach, keď je veľmi veľa vecí neupravených, nedefinovaných, otáznych. Dni pred nami iste nebudú ani ľahké, ani bezstarostné. Som si vedomý toho, že bola potrebná veľká smelosť prijať sa vedúcej funkcie v takýchto pomeroch. No tá výzva stojí za to. V prvom rade preto, lebo je Hlas ľudu ustanovizňou najvyššieho možného významu pre našu národnosť. Teda aj pre zachovanie jej tradícií, aj pre pestovanie jazyka, aj pre našu kultúru v tom najširšom zmysle slova, aj pre mnohé iné zložky spoločenského a národnostného žitia a bytia. Je aktérom a nositeľom eminentného záujmu o veci slovenské, spoločné a naše. Už sedemdesiat rokov.

18. 1. 2014

Týždeň SVET V ROKU 2014

Diania bežné, ale i strhujúce Oto Filip

e to azda spravidla tak: na rozhraní rokov si prajeme krajšie dni, aby nás potom krutá realita rýchlo zbavila ilúzií. Mnohonásobne to platí aj o svete. V Rusku, na sklonku roku 2013, dva veľké teroristické útoky, výbuchy v trolejbuse a na železničnej stanici, v ktorých zahynulo viac ako tridsať ľudí, šokovali miliónový Volgograd. V prvých januárových dňoch veľkú časť USA a Kanady zasiahla priam arktická zima, ktorá si tiež vyžiadala desiatky obetí. Ani vo vlani najnebezpečnejších regiónoch sa pomery neupokojili: Sýria naďalej ohrozuje susedov, Irak sa neobíde bez krviprelievaní, Rusko zápasí s teroristami, v Afganistane vývoj bude závisieť od aprílových prezidentských volieb, v Líbyi a v Egypte stále nevládne pokoj, vrie aj v Sudáne a v Južnom Sudáne... Pozornosť púta i to, kam sa otočí Ukrajina a dokedy ju bude baviť prestupovanie z európskej na ruskú nohu, podnietené súhlasom finančnej pomoci od Ruska. Británia sa zaoberá vyhosťovacími náladami v súvislosti s prisťahovalcami, Egypt demonštráciami prívr-

žencov zakázaného Moslimského bratstva. Nie je to však všetko. V mesiacoch pred nami si členské štáty EÚ zvolia svojich europoslancov, vo februári sa budú konať Zimné olympijské hry v ruskej Soči a Majstrovstvá sveta vo futbale budú prebiehať v Brazílii v júni. Pozorujúc chronologicky, v januári sa Lotyšsko stalo členom eurozóny, v marci sa na Slovensku budú konať prezidentské voľby, na apríl sú stanovené voľby v Afganistane a v JAR koncom mája budú prebiehať voľby do Európskeho parlamentu, v júli sa predsedníctva EÚ ujme Taliansko, v septembri sa uskutoční referendum o nezávislosti Škótska, v novembri sa bude konať politická udalosť roka pre USA – voľby členov Kongresu, v decembri USA a Spojené kráľovstvo plánujú stiahnuť svoje jednotky z Afganistanu... Prezidenta Obamu a USA naďalej bude trápiť status quo v rozdelenom Kongrese, Čínu nový model rastu orientovaný viac na spotrebu ako na vývoz, Rusko zachovanie získanej pozície, ako aj to, čo so stabilitou, ktorú môže dosiahnuť len adekvátnou, teda inakšou sústavou. Na Blízkom východe a okolí sa pohľady upria-

(Aj) Bratislava (na snímke) bola pred štvrťstoročím dejiskom československej nežnej revolúcie

mujú na otázku, či sa Arabská jar dokáže orientovať na svoje prvé, východiskové a pozitívne aspekty, čo by znamenalo i väčšiu šancu na historickú dohodu Izraelu a Palestínčanov. Rok, ktorý sme začali žiť, je aj rokom veľkých výročí: stého výročia vypuknutia l. svetovej vojny a 25. výročia pádu Berlínskeho múra. Moderná Európa, ktorej budovanie odštartovalo historickým pádom najznámejšieho múra, nie je síce dokončená, ale je najlepšia zo

KOMENTUJEME

Vandali útočia Jaroslav Čiep

poločenský majetok je neraz na muške rôznych výtržníkov, viac-menej mladistvých, ale aj tých starších, často podguráženým alkoholom, a nemožno zaobísť ani drogy, ktoré sú čoraz prístupnejšie aj v menších prostrediach. Tomu nie je inak ani v Báčskom Petrovci. Keď sa po víkende poprechádzame touto osadou, neraz tu možno vidieť zdemolované koše na smeti a odtrhnuté, či roztrhané hojdačky na detských ihriskách. Ešte vždy sú nám vo sviežej spomienke aj vyvalený nosný stĺp malej brány na vchode do gymnázia, ako aj celé

www.hl.rs

metre zbúranej ohrady gymnaziálneho múrika v strede Petrovca. Aj vtedy mladiství výtržníci, delikventi či chuligáni podgurážení v nočnej „zábave“ skúšali svoju silu a hlúposť. Hlúposť preto, lebo po zistení vinníkov, spolu s ich najbližšími museli škodu aj vynahradiť, a múrik či ohradu znova vystavať. Neraz odzneli slová, že výtržnosti nerobia naši: to tí cezpoľní. Ale viackrát sa potom dokázalo, že pravda bola Ekologická studňa po návšteve na celkom opačnej strane. vandalov

Informačno-politický týždenník

všetkých doterajších. Vzhľadom na pretrvávajúce protirečivé procesy v nej, rivality, hospodársku krízu a vplyv globálnych pohybov na ňu, dá sa predpokladať, že jej ďalšie úspešné budovanie bude v prvom rade závisieť od toho, aké predstavy budúcnosti jej lídri ponúknu a koľko im štáty, spoločnosti a občania uveria. Vcelku rušný rok za nami, ešte rušnejší pred nami: u nás, v Európe, ale i na iných rovnobežkách svetových. K najradostnejšiemu sviatku v roku – Vianociam Petrovčania zase dostali „pekný“ darček. Nie od Ježiška, ale od chuligánov. Na Štedrý večer, keď sa rodiny navzájom tešia v pokoji a radosti, chlapci obyčajne chodievajú dievčencom pod okno „strieľať“ petardy. Niektorej skupine chlapcov však obchádzajúc dedinu to asi nestačilo, a idúc cestou okolo trhoviska namierili práve na ekologickú studňu, ktorou spravuje VKP Progres a ktorej prevádzku pritom platí každá petrovská domácnosť. Vytrhali väčšinu kohútikov z inoxovej ocele, a tak spôsobili škodu v hodnote 50-tisíc dinárov. Polícia už pátra po neznámom/ych páchateľovi/ och. Po čase sa zničený majetok opraví, ale zostáva trpká otázka, či sme skutočne až takí neľudskí už aj v čase najradostnejšieho kresťanského sviatku? • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Dôvody a začiatky

ŤAŽKO K SÚDNEJ JEDNOTKE V PETROVCI. Občianska Národná iniciatíva o prinavrátenie súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca adresovaná Národnému zhromaždeniu Republiky Srbsko, ktorá vyplýva z nedávno schváleného Zákona o sídlach a lokalitách súdov a verejných žalobcov, ktorým sa doterajšia práca súdnej jednotky v tejto obci ruší, bola vyhlásená 20. decembra. Podpisy na podporu národnej iniciatívy sa zbierajú v budove Obce Báčsky Petrovec, na novej evanjelickej fare a v budove Matice slovenskej v Srbsku. Jednotlivci tiež obchádzajú ulice a domácnosti a tlačivá si prebrali aj viacerí podnikatelia. Podpísať sa môžu aj občania z iných miest. Pôvodná lehota, že je potrebné za 7 dní nazbierať 30 000 podpisov, podľa najnovšej interpretácie nie je časovo limitovaná, takže zostáva vidieť, či je táto komunita vstave nazbierať potrebný počet podpisov. Po novoročných sviatkoch sme sa prezvedali o záujme občanov. Doteraz sa do zoznamov zapísalo o čosi menej ako 4 000 dospelých občanov Srbska. Na snímke je tabuľa súdnej jednotky v Petrovci ako spomienka na zašlé časy. J. Č. • TÝŽDEŇ •

INÝ NÁHĽAD

Európskou úniou je to azda tak, ako aj s demokraciou: nie je ideálna, ale nič lepšieho sa zatiaľ nevymyslelo. Rozumieť jej však v súčasnej dobe, vyznať sa v jej princípoch, cieľoch, inštitúciách, v komplikovanej komunikácii, v schopnosti občanov zorientovať sa v jej štruktúrach a v právomociach, sa však nedá bez aspoň letmého obzretia sa niekoľko desaťročí dozadu. Najmä do obdobia po druhej svetovej vojne, keď sa európske štáty museli vyrovnať s celým radom problémov, od zabezpečenia základných životných potrieb pre obyvateľstvo, po upevnenie stále krehkého mieru a bezpečnosti. Už vtedy prevládal názor, že to nedokážu zaistiť klasické národné štáty, ale len zjednocujúca sa Európa, ktorá sa dokáže vyrovnať s vlastnými spormi a rozpormi. A sú tu už tri základné

Veľkú úlohu v preferovaní európskych hodnôt majú médiá; účastníci belehradskej novembrovej konferencie o demokracii v digitálnej ére dôvody pre povojnovú európsku dárska únia menila na organizáciu hlavy štátov alebo vlád členských integráciu: zabezpečenie mieru na alebo skôr na jedinečné ekonomické krajín, Rada ministrov EÚ, Európska starom kontinente, prekonanie na- a politické partnerstvo mnohých komisia, Európsky parlament (626 cionalisticky orientovaných štátnych krajín, pokrývajúce mnohé oblasti, volených poslancov), Európsky súdštruktúr a umožnenie spoločného od rozvojovej pomoci po politi- ny dvor (13 sudcov), Auditorský dvor trhu ako prostriedku ku zvyšovaniu ku ochrany životného prostredia. (12 členov), Európsky monetárny hospodárskeho blahobytu. Dokladom tej transformácie bola inštitút (guvernéri národných bánk Práve posilnenie hospodárskej i zmena názvu z EHS, neskoršie členských krajín). Spory vznikajúce spolupráce, založené na premise, Európskeho spoločenstva (ES) na zo vzťahov upravených komunitárže vzájomný obchod zvyšuje eko- Európsku úniu (EÚ) l. novembra nym právom rieši Súd spravodlivosti nomickú previazanosť krajín a sú- 1993. Pôvodne združovala dvanásť v Luxemburgu. Ďalšími orgánmi sú bežne znižuje riziko ich vzájomného členov Európskeho spoločenstva Súd pre financie a Európska hospokonfliktu, bolo v roku 1958 príčinou (ES), od l. januára 1995 sa pridružili dárska a sociálna rada. Predsednícvzniku Európskeho hospodárskeho ďalšie tri štáty. Najviac ich pribudlo tvo v Rade ministrov rotuje medzi spoločenstva (EHS), umožňujúceho pred desiatimi rokmi, rovno desať, členmi po šiestich mesiacoch a teraz intenzívnejšiu ekonomickú spomedzi ktorými aj Slovensko, Slo- je ním poverené Grécko. Pre jej luprácu medzi Belgickom, Fran- vinsko, Poľsko, Česká republika... význam a štruktúru Európsku úniu cúzskom, Nemeckom, Talianskom, V súčasnosti je v jej radoch 28 štátov, možno vlastne považovať aj za riadHolandskom a Luxemburskom na z ktorých je najmladším členom ne pokročilý krok k vytvoreniu novej začiatku. Bol to základ vytvorenia Chorvátsko, ktoré je v jej radoch štátnej, alebo dokonca nadštátnej rozsiahleho jednotného, dodnes od l. júla 2013. formy na našom kontinente. sa vyvíjajúceho spoločného trhu. Hlavnými orgánmi Európskej (V budúcom čísle: Zjednotená S pribúdajúcimi rokmi sa hospo- únie sú Európska rada, ktorú tvoria a prosperujúca Európa)

Ďuro Varga

Oto Filip

3 /4578/

18. 1. 2014

Týždeň FEJTÓN NADE VOKUŠOVEJ

Zimné stanovanie

a vysokej škole som mala ich, samozrejme, pre každého veľmi dobrého kamaráta kandidáta individuálne a za Jirku. Bol od nás všetkých všetky uvediem len jeden. Prio niečo starší a skúsenejší, nie jímali sme jedného spolužiaka však v tom tkvel jeho šarm. Bol z nižšieho ročníka, ktorý sa nám to človek veľmi bohatej fantázie zdal celkom vtipný. Jeho úlohou a osobitého zmyslu pre humor bolo (podotýkam, že to bolo a ešte aj krásne písal. Mala som na rozhraní jesene a zimy) šťastie, že práve s ním som trávila preplávať jazierkom, ktoré počas vysokoškolských štúdií sme mali za internátom, naozaj veľa času a zažívala neu- na ostrov uprostred, veriteľné vylomeniny. Až teraz pričom vysoko nad spätne neraz zvažujem, kedy hlavou musel držať sme pri všetkých našich aktivi- vrecko s múkou, tách vôbec mali čas študovať… ktorú mal dopraviť Hrali sme divadlo a za jedno suchú, a aby to neveľmi pôsobivé predstavenie bolo naozaj ani tronás takmer vyhodili zo školy. chu jednoduché, Bolo síce od gruzínskeho au- tak počas plávania tora, čo bolo na tie časy veľmi musel ešte spievať pozitívne, ale na druhej strane hymnickú pieseň bolo celé o znásilnení, čo bola na Kdož jsou boží bojovsedemdesiate roky zasa prisilná níci! Na veľké prekvakáva. Nakrúcali sme filmy – pri penie nás dvoch, ktorí jednom takom nakrúcaní, ktoré sme sedeli na ostrovčeku bolo na motívy nejakého môjho a škodoradostne na neho šialeného sna, odmietol šofér čakali, to všetko do bodky trolejbusu ísť ďalej, pokiaľ všetci splnil. Tešili sme sa veľmi, že nevystúpime. Nakrúcali sme totiž je to náš človek (neskôr sme sa, v tomto dopravnom pravda, dozveprostriedku pasáž, deli, že je to bláNaďa Vokušová je v ktorej sme boli zon, to však na slovenská publicistka všetci v pyžamách, veci v tú chvíľu a spisovateľka. Vyštudožupanoch či ešte nič nemenilo). vala žurnalistiku na PetJedným väčšom negližé. rohradskej štátnej uniVzbudili sme veľké z vydarených verzite a na Slovensku pobúrenie a darJirkových kúspracovala vo viacerých mo sme sa oháňali kov bolo, že periodikách, najdlhšie umeleckou licennám nadšene v Nitrianskom hlase. Od ciou, túto časť sme a sugestívne roku 1982 žije v Prahe, museli jednoducho rozprával, ako angažuje sa v oblasti preskočiť. počas vojenčičesko-slovenských vzťany, ktorú už mal S Jirkom sme zahov. V súčasnosti pôsobí ložili aj organizáciu za sebou, nejaako šéfredaktorka meUmravka, do ktorej ký čas stanosačníka Slovenské dosme prijímali len vali uprostred tyky. Je spoluautorkou členov obdarovatvrdej zimy, niekoľkých kníh profilov ných naozaj kvalita pritom im osobností slovenského ným zmyslom pre bolo v stane života v Česku a knihy humor. Jirka totiž teplučko, keďže fejtónov Bez sukne a bez razil teóriu, že hujednoducho vypasu alebo Ako rozbiť mor umravňuje užili eskimácku dúhu (2004). a robí celkovo člometódu stavby veka lepším (preto iglu – zahádzali „umravka“). Už len vstúpiť do stan pomerne silnou vrstvou nášho spolku bolo ťažké, lebo snehu. Tak dlho nám opisoval, podmienky vstupu boli naozaj aké tam bolo teplučko, ako vo veľmi tvrdé. Pripravovali sme vyhriatej obývačke, až sme sa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rozhodli, že to vyskúšame. Treba pripomenúť, že sme študovali v Petrohrade, kde zimy bývali naozaj takmer sibírske, tuhé,

mrazivé a nepríjemné. Už keď sme si v požičovni pýtali stan, vzbudili sme zaslúženú pozornosť. „Stan?“ opakoval predavač tak, ako by to slovo počul prvý raz. Zašiel do skladu a postupne z jeho dverí vykukovali ďalší zamestnanci a pozorne si nás prezerali. Vydržali sme a stan napokon dostali. Bolo nás päť. Nakúpili sme ďalšie veci, ako kotlík, sviečky, jedlo a hlavne nápoje. Bola medzi nimi aj ruská vodka, ktorá nám potom prakticky zachránila život. Vybrali sme sa ďaleko za mesto. Snehu bolo niekoľko metrov a vonku asi dvanásť pod nulou. Už počas cesty som mala nepríjemný pocit; „keby som to vedela, tak by som tam nechodila“. Boli sme premrznutí na kosť a tešili sme sa na teplučko v stane. Dokonca sme stan ako-tak postavili, i keď... no neviem, či ste niekedy zatĺkali kolíky do úplne zmrznutej zeme... Navŕšili sme na stan aj pomerne veľa snehu a uvelebili sme sa v ňom v očakávaní postupného prud-

kého otepľovania. To sa akosi nekonalo. Jirka nás ubezpečoval, že musíme vydržať, že to chvíľu trvá. Ohrievali sme si skrehnuté ruky nad sviečkami a telo zvnútra vodkou. Efekt tepla sa však stále nedostavoval. Jirka podchvíľou vyťahoval teplomer a zisťoval stav. Prišla noc a vonku už bolo šestnásť pod nulou. Vnútri pätnásť. Bola by to, pravda, prvá lastovička nádeje, keby nebola zároveň aj poslednou. Oteplilo sa vari ešte o stupeň. Spať sa nedalo. Ani sedieť, ak ste sa chceli po čase ešte vôbec narovnať. Cvakali nám zuby a čím ďalej nevraživejšie sme sa dívali na Jirku a jeho teplomer. Optimisticky sa usmieval – teda Jirka, teplomer už menej. Vedeli sme, že musíme vydržať celú noc, lebo až ráno z týchto odľahlých končín odchádzal vlak. Jirka stále menej presvedčivo tvrdil, že teplo časom určite príde. No, aby som to skrátila – neprišlo. Bilancia bola o troch omrznutých prstoch na rukách a štyroch na nohách. A ako som už spomenula, prežili sme len vďaka väčšiemu množstvu vodky, čo sme mali so sebou. Niežeby nám vďaka nej bolo teplejšie, ale postupom času nám tu už bolo jedno. Jirka sa však pomerne rýchlo vyhrabal z ponižujúcej porážky, ktorú utrpel, a navrhol, že keď sme si už ten stan požičali na niekoľko dní, tak ho treba využiť. A tak sme nejaký čas stanovali k veľkému údivu spolužiakov a ešte väčšej nevôli vedenia internátu na chodbe. Bolo tam teda podstatne teplejšie... (Zo zbierky Fejtóny – Slovenským perom pri Vltave autorov O. Feldekovej, N. Vokušovej, M. Vaneka, Ľ. Feldeka, ktorú roku 2008 vydal Slovenský literárny klub v Českej republike) • TÝŽDEŇ •

Slovensko

SEDEM OTÁZOK PRE DALIBORA GAŠPARA Z PRODUKČNÉHO ODDELENIA TELEVÍZIE MARKÍZA

NAJCHLADNEJŠOU ATRAKCIOU TEJTO ZIMY V TATRÁCH JE JEDINEČNÝ KOSTOL NA HREBIENKU

Najťažšie je teraz Zázrak z ľadu – Asi to, že som sa pri práci donútil R. Boldocký ukončiť školu. Ale dúfam, že tie Snímka: internet azovčan Dalibor Gašpar (37) žije najväčšie úspechy ešte len prídu. omantický ľadový unikát. Aj v Bratislave už takmer dvadsať – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? takýmto prívlastkom sa teší Tatrokov, prišiel sem v jeseň 1994. – Tieto momenty prežije asi každý, ranský dóm. Ľadový chrám na „Hlavným cieľom bolo zdrhnúť pred kto sa v živote presťahoval do cudziHrebienku nad Starým Smokovcom vojenskou službou,“ vysvetľuje. „Aj ny. Áno, mal som aj také chvíle. No som si myslel, že sa mi to podarilo, zakaždým, keď som navštívil rodnú ale JĽA nikdy nespí!“ Medzičasom vy- zem, tie chvíle pominuli. študoval filmovú a televíznu scená– Čo by sa muselo stať, aby si ristiku na bratislavskej VŠMU. Okrem sa vrátil? iného sa podieľal na usporiadaní – Možnosť A: Keby rodina nemala niekoľkých Yugo na chleba a rozžúrok a zorganihodol by som sa zoval nespočetzačať od nuly. né basketbalové Možnosť B: Keby stretnutia ľudí som mal veľa pez bývalej Juhoňazí, toľko, že by slávie. V súčassom už nemusel nosti pracuje v pracovať. Len produkčnom tak si lebediť a oddelení televíchodievať „k paj- vyrástol na začiatku zimy a je dielom zie Markíza, kde tášom na diván“. plzenského sochára Františka Báleka. zabezpečuje vy– Komu nadŕ- Ten si ho aj vyskúšal na vlastnej koži, sielací materiál žaš, keď hrajú keď sa v ňom 18. decembra oženil. k zahraničným Slovensko a Atrakcia sa stala hotovým magnetom filmom a seriSrbsko v neja- pre turistov. Ľadové stavby nie sú žiadnou álom. „Robím, kom športe? platím dane, ži- So synom Teom (foto: archív DG) – Keď som bol novinkou, najmä v severských kravím ženu a dve mladší, určite to jinách sa s nimi stretávame už celé deti. A teším sa na víkend,“ hovorí o bola Juhoslávia. Teraz sa však ne- desaťročia. Pokiaľ ide o studené svojom živote. chávam unášať športovým zážit- kostoly, je však dóm na Hrebienku – Čo bolo pre teba na Slovensku kom a palce držím tomu, koho hra stredoeurópskym unikátom. V minajťažšie? sa mi viac páči. Jednoducho tomu, nulosti niekoľko ľadových chrámov – „Bolo“ je nesprávne slovo. Podľa kto si to viac zaslúži. A niekedy aj síce vyrástlo v Alpách, ale boli o poznanie menšie. tej známej „sve je lako kad si mlad“ nikomu. najťažšie je teraz. – Kedy si si uvedomil, že tu zoZÁKLADNÉ FAKTY PREZIDENTSKEJ KAMPANE SÚ ZNÁME, ČAKÁ staneš žiť? – Asi keď som sa oženil. Hoci SA NA MENO VÍŤAZA doteraz neviem, či to bol určujúci moment. Možno skôr to, keď prišlo na svet dieťa. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou? – Sporadické kontakty boli, sem-tam aj sú. Občas sa stane, že záznamy s filmami či seriálmi, na R. Boldocký prezidentovi rozhodne až druhé kolo, ktoré Markíza zakúpila licenciu, sa naplánované na 29. marca. práve nachádzajú v Srbsku alebo v lovensko by meno novej hlaO najvyšší post v krajine sa bude Chorvátsku – vtedy sa rád s kolegami vy štátu mohlo spoznať už 15. uchádzať rekordných 15 kandidána druhej strane porozprávam „po marca. To však len v prípade, že tov. Najväčším favoritom je v kažnašom“. V takom prípade sú ľudia o víťazovi rozhodne prvé kolo. Ak dom prípade premiér Robert Fico. komunikatívnejší, otvorenejší. sa však žiadnemu kandidátovi na Jeho najväčšími súpermi by mal – Čo považuješ za svoj najväčší prvý pokus nepodarí získať viac ako byť spoločný kandidát viacerých úspech? päťdesiat percent hlasov, o novom pravicových strán Pavol Hrušovský

Rastislav Boldocký

Rekordný počet kandidátov

• SLOVENSKO •

3 /4578/

Na výstavbe Tatranského dómu sa podieľalo až dvanásť sochárov, pričom spotrebovali až 28 ton ľadu z poľskej Wroclawy. Otvorila ho spomínaná svadba Františka Báleka a odvtedy deň čo deň v priemere láka 1 500 až 2 000 turistov, pričom vstup je

zadarmo. Zároveň je kostol dejiskom ďalších svadieb, ale aj koncertov. Vzhľadom na mimoriadne teplú prvú časť zimy kostol patril medzi vôbec najväčšie tatranské atrakcie, ľudia na vstup občas čakali aj dve hodiny. Na druhej strane vysoké teploty sú zároveň hrozbou pre samotné dielo. Autorov stavby to však neodrádza, do konca januára plánujú pridať ďalšie sochy a pri dóme vyrastie aj ďalšia atrakcia – Tatranský čínsky múr. Bude 60 metrov dlhý a jeden a pol metra široký. a filantrop Andrej Kiska. Z ďalších mien by ešte do súboja mohol podľa odborníkov vážnejšie zasiahnuť aj bývalý premiér Ján Čarnogurský, známy herec a expolitik Milan Kňažko či konzervatívny a momentálne nezaradený poslanec Radoslav Procházska. Z ďalších známejších mien medzi kandidátmi figuruje kardiológ Viliam Fišer, nominant Slovenskej maďarskej koalície Gyula Bárdos, ako aj poslanec za liberálnu Sas Peter Osuský či poslankyňa Helena Mezenská zo strany OĽaNO. Skôr do počtu by mali byť podnikateľ Jozef Behýl, vedec Milan Melník, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, Stanislav Martinčko z mimoparlamentnej Koalície občanov Slovenska a komunista Ján Jurišta.

18. 1. 2014

Ľudia a diania Upravujú múzeum národného hrdinu RODNÝ DOM JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

anko Čmelík sa narodil 16. novembra 1905 v Starej Pazove a počas druhej svetovej vojny bol zastrelený 12. mája 1942 na sriemskomitrovickom cintoríne. Za národného hrdinu Juhoslávie bol vyhlásený 25. októbra 1943. Spomienkové múzeum v rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka otvorili v deň jeho narodenín roku 1969. Odvtedy pretieklo veľa Dragana Zorićová-Stanojkovićová vody Dunajom a zub času a Miroslav Hudec na spomienkovom dome zanechal viditeľné stopy. Po inforV prvej polovici lanského roka máciu, kedy bol tento dom v minu- skupina občanov (členov Strany losti naposledy opravovaný, sme sa vojvodinských Slovákov) z vlastnej nedostali, no jedno je isté: bolo to iniciatívy a na spôsob dobrovoľnícveľmi dávno. V ulici pomenovanej kej práce začala rekonštrukciu spopodľa tohto slávneho hrdinu v po- mienkového múzea a vedľajších slednom čase každému už na pohľad miestností, ktoré boli vo veľmi zlom bolo jasné, že dom je zapustený stave. Pred niekoľkými mesiacmi sa a potrebuje dôkladnejšiu opravu. do akcie úpravy spomienkového Domovníčka Viera Podlavická, ktorá domu národného hrdinu Janka v zadnej časti domu býva, sa oň Čmelíka zapojila obecná Turistická starala, koľko jej sily stačili, no bez organizácia a Obec Stará Pazova. finančných prostriedkov a vážnejšej „Naším prvoradým cieľom je opravy bola jednoducho bezmocná. znovu pre návštevníkov otvo-

riť dvere tohto spomienkového domu a prispieť k tomu, aby sa stal jednou z našich turistických destinácií,“ povedala Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie, a doložila, že sa ich zamestnanci angažovali na vonkajšej úprave domu, keďže vnútro domu už bolo opravené. Vodovodnú a kanalizačnú sieť

Pohľad z ulice na rodný dom Janka Čmelíka

vybudoval tamojší VP Vodovod a kanalizácia. Podľa slov riaditeľky pred príchodom prvých jarných dní zostalo ešte upraviť dvor, a v pláne je i rekonštrukcia studne a čardáku, ktoré ešte sám Janko Čmelík vystaval.

ŠÍD

Súrne o zachovaní práv národnostných menšín Stanislav Stupavský

ídska Obecná rada v pondelok 13. januára v súrnom postupe rokovala o privatizácii Verejného podniku pre rádiodifúznu, novinovú a vydavateľskú činnosť Rádia Šíd. Táto téma sa dostala na rokovací program na návrh Rádia Šíd a podporená mienkou Miestneho odboru Matice slovenskej a stanoviskami národnostných rád slovenskej a rusínskej národnostnej menšiny.

www.hl.rs

Po zasadnutí rady predseda Šídskej obce Nikola Vasić zvolal tlačovku, na ktorej povedal: „Problematika privatizácie Rádia Šíd nie je novinkou. S tým zápasíme už roky, ale svoje stanoviská sme nezmenili. Privatizáciou by sa práva našich občanov, predovšetkým Slovákov a Rusínov, ktorí sa vo svojej reči informujú o udalostiach v našom prostredí, dostali do nerovnoprávneho postavenia, lebo by to právo po 45 rokoch istotne stratili. Stojíme za

Informačno-politický týždenník

V teraz už upravených miestnostiach je inštalovaná stála výstava, ktorá hovorí o Jankovi Čmelíkovi ako roľníkovi a človekovi, ktorý bol schopný vyrobiť takmer všetko, čo videl. Vďaka dokumentom a fotografiám znázornená je aj jeho revolučná cesta. Zamestnanci v obecnej Turistickej organizácii plánujú, aby sa

Nikola Vasić, predseda Šídskej obce

tým, že rádiostanice, ktoré informujú vo viacerých rečiach, majú zostať vo vlastníctve lokálnej samosprávy a pôsobiť ako verejné podniky. Tým spôsobom sa v obecnom rozpočte môžu zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na podporu informova-

v Čmelíkovom dome a dvore konali príležitostné programy. V pláne majú aj zariadiť etnokútik so starými exponátmi, ktoré ešte možno nájsť v pazovských domácnostiach a ktoré svedčia o niekdajšom živote našich predkov.

nia vo viacerých rečiach. Presvedčení sme, že po privatizácii by sa toto právo zrušilo. S tým cieľom sme na dnešnom zasadnutí uzavreli, že predsedu Zhromaždenia obce Dr. Branislava Maukovića požiadame, aby v súrnom postupe zvolal zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom podporia tieto naše závery, ktoré potom doručíme vláde Republiky Srbsko, Ministerstvu kultúry a informovania a Misii pre európsku bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) v Srbsku. Keďže sa nový zákon ešte nedostal do procedúry v republikovom parlamente, veríme, že táto naša výzva prinesie pozitívne výsledky a že Rádio Šíd vynechajú z listiny podnikov, ktoré majú vstúpiť do procesu privatizácie,“ povedal predseda Šídskej obce Nikola Vasić. • ĽUDIA A DIANIA •

RÁDIO KYSÁČ V ROKU 2013

Peňazí málo, útokov veľa Elena Šranková

roku 2013 Mesto Nový Sad na programové aktivity kysáčskeho rozhlasu vyčlenilo 70-tisíc dinárov, čo nestačí na hradenie mesačných trov, hovorí Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, v rámci ktorého pôsobí táto najstaršia lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine. Pripomíname, že Rádio Kysáč začal s prácou 1. mája 1965 ako Mládežnícka rozhlasová stanica. Prestávka v práci trvala od roku 1980 do1991. Od roku 2001 sa program vysiela každý deň od 18.00 do 23.00 a v nedeľu od 10.00 do 18.00. Povolenie na vysielanie programu od Republikovej rádiodifúznej agentúry rozhlas dostal roku 2008 a platí 8 rokov. Vysielacia schéma obsahuje informačný, vzdelávací a zábavný program. Týždenne sa produkuje 38 hodín vlastného programu, z čoho 33 hodín v slovenskej a 5 hodín v srbskej reči. Podľa údajov agentúry SCAN na listine 15 najsledovanejších staníc sa už roky nachádza aj Rádio Kysáč. – Do roku 2005 programové aktivity a trovy Rádia Kysáč financovalo Mesto Nový Sad, ktoré je zakladateľom KIS. Avšak po založení mestského informačného strediska Apolo sa finančné prostriedky z rozpočtu mesta začali usmerňovať do tohto strediska, kým ostatným prostriedkom verejného informovania na úrovni mesta, ako je i Rádio Kysáč, zostala možnosť prostriedky čerpať prostredníctvom verejných súbehov, – hovorí riaditeľka Leskovac. – Od roku 2005 akoby všetko šlo dolu vodou. Avšak ešte v roku 2012 nám mesto prostredníctvom súbehu schválilo 1 370 000 dinárov na programové aktivity, čo reálne zodpovedá ročným trovám nášho rádia. Vedomí si toho, že sa ako zakladatelia zriekli pravidelného financovania, pomáhali nám aspoň tým spôsobom. V roku 2013 sme sa, čo sa týka Rádia Kysáč, na súbeh Mesta Nový Sad prihlásili s tromi projektmi. Na vysielanie • ĽUDIA A DIANIA •

Nedeľná kronika sme žiadali o čosi viac než milión dinárov a schválili nám 40-tisíc. Na relácie Okienko do školy a Postoj chvíľa sme žiadali po 756-tisíc a nedostali sme nič, kým na vysielanie Žiť normálne sme namiesto požadovaných 810-tisíc dinárov dostali 30-tisíc. Mienim, že sa takým postojom ohrozuje právo informovať v materinskej reči a brzdí sa plnenie našich dávno

angažujú na príprave a realizácii programu za skromnú úhradu, denné programové aktivity rádia netrpia a vyznačujú sa pestrým programom, plným užitočných informácií, ako i edukačného a zábavného charakteru. Rádio Kysáč občanom mnoho znamená, pochvalne sa zmieňujú o ňom, chvália zvlášť priame prenosy, ktoré zvykneme vysielať z kostola

nie je zamestnaný, všetci robia honorárne, nuž by sa (keby na to boli podmienky) patrilo zamestnať niekoho, kto sa už roky obetuje a angažuje. Z ďalších zdrojov financovania, z ktorých mohli čerpať prostriedky, riaditeľka Leskovac spomína, že v máji minulého roka s NRSNM podpísali zmluvu o spolupráci, podobne ako to urobili aj viaceré iné informačné prostriedky s cieľom zdokonaliť dopisovateľskú sieť médií, ktoré informujú po slovensky. Na základe tejto zmluvy dostávajú prostriedky podľa počtu príspevkov, ktoré za mesiac v rámci

Riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac sa prihovorila poslucháčom v novoročnom programe (foto: Michal Ďurovka)

vytýčených cieľov, – hovorí spolubesedníčka. Ďalej objasňuje, že mesačne na autorské práva organizácii SOKOJ treba vyčleniť 22-tisíc dinárov, na ochranu fonogramov združeniu OFPS treba mesačne 7 000 dinárov a okrem toho treba zaplatiť účty za prúd, telefón, honoráre spolupracovníkom. Ako lokálna rozhlasová stanica Rádio Kysáč nemôže tieto trovy kryť z vlastných prostriedkov, čiže z predaja reklamného priestoru. V Kysáči totiž hospodárstvo takmer zaniklo a neraz sa stáva, že si tie organizácie, ktorým v rozhlase bezplatne vysielajú oznamy, platia za reklamu v konkurenčných médiách (ktoré neplatia SOKOJ, OFPS...). – Napriek tomu naši poslucháči to necítia, lebo vďaka obetavým členom redakcie rádia, ktorí sa

počas sviatkov, – hovorí riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac. Redaktor Michal Ďurovka hovorí, že sa v doterajšej práci kysáčskeho rozhlasu vystriedalo mnoho redaktorov, novinárov, hlásateľov, lektorov a technikov, vďaka ktorým Rádio Kysáč pretrvalo až dodnes. V rokoch, keď finančná situácia bola lepšia, spolupracovníkov, pravdaže, bolo viac, a teraz, keď sú honoráre skromné, zostali tí, ktorým je rádio srdcovou záležitosťou. Pritom je mylná mienka, že je táto robota dobre platená, nuž boli pokusy zmeniť terajších dlhodobých spolupracovníkov, čo ich len dodatočne znechutilo a odobralo energiu. Ako hovorí riaditeľka, boli zvonku pokusy a nátlaky na zamestnanie v rádiu a novú systematizáciu, ale na hradenie platu peňazí nieto. Ináč v Rádiu Kysáč od roku 2010 nikto 3 /4578/

výmeny postúpia do iných rozhlasových staníc. K zveľadeniu tejto spolupráce prišlo aj na Slovenských národných slávnostiach, keď Výbor pre vzdelávanie NRSNM zorganizoval Press stredisko pre novinárov elektronických médií, kde sa nielen zoznámili, ale aj dohodli o zlepšení výmeny príspevkov a skúseností. Okrem toho z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí získali prostriedky (1 000 eur) na realizáciu vysielania Postoj chvíľa, ktoré promuje umelecké hodnoty z oblasti literatúry, hudby, výtvarného, divadelného života. Z pokrajiny získali peniaze na digitalizáciu archívu. Za sebou majú neľahký rok, ale veria, že sa taká situácia už nezopakuje, že sa do budúcna všetci budú zodpovedne správať a plniť si povinnosti.

18. 1. 2014

Ľudia a diania REALIZÁCIA SOCIÁLNEHO PROGRAMU OBCE STARÁ PAZOVA

Aby všetkým bolo teplo Anna Lešťanová

j počas tejto vykurovacej sezóny na adresu 650 najchudobnejších domácností v Staropazovskej obci doručia bezplatné uhlie, ktoré sa financuje z prostriedkov obecného rozpočtu. Akcia zabezpečovania uhlia sa začala 28. decembra 2013 a potrvá do 25. januára 2014. Nárok na bezplatné uhlie majú občania slabšieho materiálneho stavu, ktorí sú na zozname užívateľov sociálnej pomoci Strediska pre sociálnu prácu. „Vynakladáme veľké úsilie, aby sme mohli pokračovať v starostlivosti o najchudobnejšie kategórie občanov obce. Bez ohľadu na opatrenia zamerané na šetrenie, a tým aj na obmedzené možnosti v rámci obecného rozpočtu, i tentoraz sme sa rozhodli vyčleniť prostriedky na kúpu uhlia pre domác-

nosti,“ povedal predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Vzhľadom na všeobecne ťažkú ekonomickú situáciu a zmenšené finančné prostriedky, lokálna samospráva v Starej Pazove tentoraz zabezpečila 1 000 ton uhlia. Každá zo 650 domácností na zozname dostane tonu a pol. Kamiónu s uhlím sa v pondelok 6. januára potešila aj rodina Zuzky Domoniovej zo Starej Pazovy. Trojčlenná rodina (rodičia so synom) okrem sociálnej pomoci nemá žiadne iné pravidelné mesačné príjmy. Zuzka roky patrila medzi usilovných sezónnych robotníkov, no teraz sa obáva budúcnosti, lebo jej je zdravie vážne narušené. – Uhlie, ktoré sme dostali, nám mnoho znamená, – povedala Domoniová. Vďaka pomoci v uhlí aj táto rodina určite ľahšie dočZuzka Domoniová v šope s uhlím ká prvé jarné dni.

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO DÝCHA EKONOMIKA (2)

Trendy priemyselnej výroby Oto Filip

j keď viaceré hospodárske štatistické ukazovatele naznačujú snahu o obrat k lepšiemu, stále je to dosť málo z aspektu potrieb a hlbokých reformných zmien nevyhnutných pre istejší krok k zajtrajšku. Najväčší rast hrubej pridanej hodnoty dosiahnutý vlani v úsekoch poľnohospodárstva a zásobovania elektrickým prúdom je naštrbený poklesom hrubej pridanej hodnoty v stavebníctve, v službách, vo veľkoobchode a maloobchode a v oblasti opravy motorových vozidiel. Tak hodnota realizovaných prác v stavebníctve bola vlani až o 28 percent menšia než rok predtým. Pod celkový viac ako šesťpercentný vlaňajší rast fyzického objemu výroby sa v prvom rade podpísalo zásobovanie elektrickou energiou, poľnohospodárstvo, telekomunikácie, skromnejšie aj turizmus. Pozorujúc objem priemyselnej výroby v období november 2013

www.hl.rs

Index spotrebiteľských cien 2007 – 2013 až november 2012 možno si všimnúť rast v šestnástich oblastiach, ktoré sedemdesiatimi tromi percentami účinkujú v štruktúre priemyselnej výroby, pokles v trinástich odvetviach tvoriacich jej 27 percent. Počet zamestnaných sa v roku 2013 zmenšil o 1,6 percenta v porovnaní s rokom predvlaňajším: u mužov presne o jedno percento, u žien o 2,4 percenta. Keď však ide o zárobky, analyzované bez daní a príspevkov,

Informačno-politický týždenník

tie síce boli nominálne vlani vyššie o 5,7 percenta ako v roku 2012, no súbežne i reálne menšie o 1,9 percenta. Pre viaceré parametre sa odhaduje, že ročná sadzba inflácie 2013 bude okolo 2,3 percenta: na prvý pohľad výsledok skvelý, na ten druhý a hlbší nie až tak posmeľujúci. Je totiž viac následkom reálneho a skromného životného štandardu a veľmi obmedzenej kúpyschopnosti obyvateľstva ako

zotavujúceho sa hospodárstva so žiaducou produktivitou, efektivitou, napredovaním v smere hodnotných a skutočných trhových ukazovateľov. Možno si to napríklad všimnúť z údaja o poklese výroby tak dlhotrvajúcich produktov, ako aj nestálych výrobkov širokej spotreby. Pozorujúc obdobie január – september 2013 a porovnávajúc ho s rovnakým obdobím predvlani, dá sa zistiť, že sa väčší maloobchodný obrat dosiahol len pri potravinárskych produktoch vrátane liehovín (1,7 percenta) a tabaku (3,1 percenta), kým je v celom rade iných skupín výrazný pokles. Tak sa až o deväť percent menej vlani nakupovali informačno-komunikačné vybavenia (k čomu v tomto roku zaiste neprispeje zvýšenie DPH), o necelých päť percent výrobky do domácnosti, o necelé štyri percentá výrobky vzťahujúce sa na rekreáciu a kultúru. Obrat vo vlaňajšom maloobchode v porovnaní s rokom 2012 klesol v stálych cenách, teda o viac než päť percent, v porovnaní s rokom 2010 až o 23,7 percenta. Toľko o smere, ktorým sa rúti náš životný štandard. (V budúcom čísle: Jedna lastovička nerobí leto) • ĽUDIA A DIANIA •

OSUDY

Nie Janko za Malinom, ale Malin za Jankom plakal Juraj Bartoš

ú ľudia, s ktorými sa stretneš niekoľkokrát za deň. Sú i takí, s ktorými si pohovoríš raz za čas. Sú tiež tí, ktorých stretneš jediný raz v živote. A keď ti raz tretieho novembra v dvetisícjedenástom, o pol štvrtej popoludní, človek podá pravicu a pozrie sa ti cez oči priamo do duše, a ty jemu takisto, a povie ti jednoducho: – Pajtáš, poď, sadni si a povedz, čo ťa zaujíma, – a ty pocítiš, ako pookrievaš pri bratskom teple duše spolubesedníka, s ktorým sa o 56 minút rozlúčiš, nenapadne ti, že nesplníš sľub, ktorý vyslovíš pri rozlúčke; nie preto, že by si ho splniť nechcel, lež preto, že osud tak zariadi(l)… o O o Rok 2011 bol suchý, skúpy na dážď a výdatný na letné páľavy a vietor, hovorí staručký Ján Grňa. Sedí na šamlíku v gánku, z korpenky vyberá orechy a triedi ich. Zaraz zistíš, že mu zrak odišiel spolu s ôsmimi krížikmi cestou nenávratna. Len čo rozpradiete rozhovor, zavolá na teba jeho starší syn Janko Grňa: – Hajde, pajtáš, poď sem… Nechaj starého… Kohút na dvore zakikiríka prvý raz. – Uvidím, ako sám budeš vyzerať po osemdesiatke, – obhajuješ starkého pred akože hrubými slovami. Janko Grňa ich totiž vyslovil s najlepším možným úmyslom. Starký ale pomoc nepotrebuje; švihne jazykom ani mečom: – Spýtajte sa ho, koľko rokov má jeho manželka! Chlap ako hora, v najlepšom veku, ako sa povie, nikdy nevidel lekára, ruky-mlaty – ako u hrdinov na olejoch Martina Jonáša, sa, pravda, neurazí; zasmeje sa a povie z mosta do prosta: – Ešte sa nenarodila… Poď, pajtáš, okáň sa starého. Sadni si, tu máš pohár vína. o O o – Čo to počuť, Janko, že vraj bystríš víno…? – Bystrím. – A to už ako? – Bol si niekedy pri jazere? Videl si, že cez ľad vidno až na dno? – Pravdaže. – No vidíš… Nechávam víno po celú zimu v šope, aby sa samo bystrilo na mínusovej teplote. Keď sa vonku • ĽUDIA A DIANIA •

ohreje a víno je bystré ako slza, sudy s vínom odnášam do pivnice a už ho nemusím pretákať. Otáčaš pohár na stopke, obraciaš ho oproti sýtemu novembrovému slnku. Nápoj sa len tak iskrí, ako krištáľové jazero za slnečného dňa. Biele víno, zisťuješ, má božskú bielu vôňu. Vychutnávaš ho malými dúškami. Cítiš, ako prebúdza v tebe niečo krásne, hrejivé, dobré. Mmmmm, taká slasť!

– Ten je ale nádherný…! Ako sa volá? – Tento na dvore, či ten v gánku…? – podpichuje Janko otca. – Ten, čo sa práve spýtal… – nezostane dlžen bodnutý. – Volá sa Malin. Bol malý… no a tak zostal Malin. Kúpil som ho, keď sa začala vojna, v Erdevíku na jarmoku. – Priahaš ho v zime do saní? – Keď som bol mladší… Teraz sa mi už nechce. Ale v lete sa chodím s ním kúpať na jazero

Priateľstvo až po hrob

– Počuj… A, keď je skutočná zima, taká, že stromy praskajú, nezamrzne? – Nezamrzne. Stalo sa, že bolo 27 stupňov pod nulou a len trošku na povrchu sa vytvorila „kôrka”, také tenké zrkadlo… – Ako si prišiel na nápad bystriť víno? – Náhodou. Pred rokmi mi jeden sud s vínom zostal vonku. Keď som ho začiatkom jari otvoril, zistil som, že je také, aké teraz piješ; na zdravie… – Na zdravie a na tento pekný deň. Aký máš vlastne vinohrad? – Iba pol druha jutra – pri cintoríne. Keď raz… aby som ho mal blízko. – Je starý? – Má len dvadsať rokov. Rovno ako môj kôň. – Počuj, Janko, veď vlastne kvôli koníkovi sme tu. Miško Čuha nám povedal, že to je posledný kôň v Ľube. – Je tu ešte jeden, – ako na povel unisonno zazneli hlasy otca a syna. Gazdovský dvor zazvučal úprimným dobrosrdečným smiechom. Na chvíľu prehlušil očarujúcu symfóniu, ktorú, len čo sa po betónovom dvore, voľným spôsobom, rozbehol čierny svalnatý krásavec, vylúdili sliepky, husi, kačice…

pri Sote. To bola paráda, keď sme sa tam ukázali prvý raz… Čo nevidíš? Jankovi Grňovi naraz oči zažiaria sťa plameň v kozube. Tie by ti, kamarát, aj v najtmavšej noci, cestu priamo k najúprimnejšej radosti ukázali. Zaraz sa ti zamarí, že si priamo pri jazere, pri ktorom… – Slnko len tak pražilo, štyridsiatka v chládku. Zaraz nás obkľúčila hŕba zvedavcov s mobilmi; každý sa chcel vyfotiť s Malinom… Vraný krásavec navidomoči pochopil, že o ňom je reč, a už sa aj začína predvádzať. Naháňa sa o preteky so psom; hydina blázni – šalie, lieta – vrieska, kotkodáka, gága, kváka, havkáč šteká, býky z „akova” bučia. Malin sa už váľa v blate ako malé milé prasiatko. Jankovi sa páči, že sa nám páči divadlo pod holým nebom; najmä, že vysoko oceňujeme kúsky hlavného herca. – Koľko máš rokov, Janko? Kohút hlasne zakikiríkal druhý raz… – Narodil som sa v 1960. roku; Malin je teda vo svojom živote v mojich rokoch… tu sme kdesi u konca… Dve 3 /4578/

tretiny máme za sebou, obidvaja. Ešte jednu a… – Ale choď… Možno na ňom jazdiť? – Len ja a nikto viac, – povie Janko a už odkrúca ďalšiu malú príhodu zo Sotského jazera. – Raz sme sa šli kúpať so sestrinou dcérou. Vysadla naň, len čo sme zakročili do vody. Malin náhle vyskočil, predné nohy vztýčil dohora a dievča – ponad jeho hlavu, bác, dolu, do vody. Neviem prečo, ale potom už nechcela ani jazdiť, ani sa kúpať. Malina nedrží miesto. Skáče, erdží, fučí, lieta ako strela, zavše sa pristaví pri Jankovi, obtiera sa o gazdu hrivnatou hlavou, upiera naň oči – čierne uhlíky, priamo do dobrej duše sa mu pozerá; len-len že ho neosloví ľudskou rečou… – Akiste si ho, pajtáš, ponecháš, kýmkoľvek bude vládať robiť… Kohút sa ozval aj tretí raz; prenikavejšie než predtým. – Určite. Potom ho budem musieť s ním do bitúnku… Keď ho povediem, pajtáš, ver mi… budem plakať. Jankov hlas sa stenčí, pohľad sa zahmlí, zasmeruje kamsi hore, povyše čistej modrej oblohy. Starkému vypadne orech, odkotúľa sa ďaleko od korpenky, a Miško Čuha tichým hlasom povie: – Akoby nie… Veď vy ste ako bratia. o O o Pozdravíš sa s Jankom narýchlo, sľúbiš, že mu čoskoro prinesieš čerstvé číslo Hlasu ľudu, v ktorom bude dačo o ňom a o Malinovi. Netušíš, že si ho práve oklamal, že raz, 5. decembra 2011, zazvoní telefón… Ako hrom z jasného neba ťa omráči havrania správa: – Včera sme pochovali Janka Grňu! Miško Čuha ešte dodá, že predvčerom Janko s Malinom, ako obvykle, boli v lese po drevo. V noci to na neboráka prišlo; šli s ním do nemocnice… neskoro… Pozde. Že Malin za Jankom dozaista plakal, ako za bratom, napadne každému, kto potom raz, koncom mája, stál nad hŕbkou zeme, pod ktorou oddychuje človek, s ktorým si 3. novembra 2011 strávil necelú hodinu... Sirôtky na hrobe sa zachvejú a ty počuješ známy drsný a predsa taký mäkký hlas: – Pajtáš… Otočíš sa, ale niet nikoho. Iba čo kvapku vody, či bystreného vína, kvapku, v ktorej mizne neďaleký vinohrad, unáša vietor… Asi tak po roku sa dozvieš, že Ondrej Grňa predal Malina. Za Malinom nemal kto plakať, napadne ti a vo chvíli sa ti po líci skĺzne niečo mokré slané teplé.

18. 1. 2014

Ľudia a diania

Snehové sochy Ďura Vargu Vladimír Hudec

opredný macedónsky a juhoslovanský karikaturista, hajdušický rodák Ďuro Varga, ktorý už takmer dva roky svoje karikatúry zverejňuje aj v našom týždenníku, po odchode do dôchodku spolu s manželkou odišiel za dcérami a vnúčatami, ktoré žijú v Toronte (Kanada), kde na seba upútal pozornosť obrovskými snehovými sochami vystavanými na priedomí. – Keď som sa ocitol v penzii, odrazu som mal veľmi mnoho času a nevedel som, ako ho využiť, – povedal nám Ďuro Varga. – K tomu lekári konštatovali, že mám ochorenie kĺbov, pre ktoré je najlepším liekom fyzická aktivita. To ma podnietilo omnoho

www.hl.rs

viac času tráviť v hre s vnukom Gabrielom. Okrem toho začal som upratovať záhradku, sadiť kvety, kosiť trávu pred domom. V zime však ani kvety, ani tráva nerastú, takže mi znovu zostalo mnoho voľného času. Manželka videla, že sa nudím a navrhla mi, aby sme s vnukom Gabrielom postavili snehuliaka. Poslúchol som, a o krátky čas pred domom vyrástol veľký usmievavý človiečik v bielom. Avšak kým sme ho s Gabrielom modelovali, spomenul som si na hodiny sochárstva v strednej škole, na ktorých som veľmi šikovne z hliny vyrábal rôzne sochy.

Informačno-politický týždenník

To si všimol aj profesor Savo Čavoški a stoj čo stoj chcel, aby som sa zapísal na odbor kerami-

ky. To, čo som ako stredoškolák robil s hlinou, teraz uplatňujem v práci so snehom. Najprv sneh lopatou pozbieram na veľkú hŕbu, a potom ho pomaly rukami, prípadne lopatou modelujem. Na jednu sochu potrebujem tri hodiny usilovnej práce. A tak vznikla matka s deťmi, ktoré akoby tancovali vôkol nej, polárne medvede v súboji – socha vysoká tri metre, tučniak, mrož, hudobníci... Pred domom v Toronte vyrástlo opravdivé malé múzeum snehových sôch, ktoré upútali pozornosť nielen chodcov, ktorí ich fotografovali, ale aj televízie, ktorá priamo prenášala vznik jednej sochy, pokým iná nahrala portrét Ďura Vargu ako umelca, karikaturistu, maliara, so zvláštnym pohľadom na jeho snehové sochy. – Istá Číňanka sa ma opýtala, či robím aj s inými materiálmi a keď som odpovedal, že nie, tak mi krátko povedala, že je zvrchovaný čas, aby som začal. Mne však stačí aj toto. Z tejto práce mám veľký pôžitok , lebo moje sochy dokážu niekomu spestriť život a od toho niet krajšieho pocitu. Okrem toho, verte mi, už ma nič viac nebolí, – uzavrel Ďuro Varga. (Foto: z archívu Ď. Vargu) • ĽUDIA A DIANIA •

S UZNÁVANÝM PADINSKÝM MAJSTROM A UMELCOM

Vtáka poznáš po perí, Pavla Šimeka po dobrých skutkoch

umenia. Bavila ma práca so slamou, vytváral som z nej obrazy. Táto technika ma začala zaujímať kutky prezrádzajú o člove- ešte v detstve. Keď som v Belehkovi všetko: jeho charakter, rade študoval národnú obranu, duchovnú vyspelosť, spôsob zarábal som si ako pomocník u myslenia. Padinčan Pavel Šimek sa autoklampiara Miša Galasa. Boli to pekné časy, dali sa tu zarobiť pekné peniažky, z ktorých som si živil rodinu. Pamätáme si vás aj ako učiteľa v škole? – Od roku 1982 som žiakom 9. a 10. ročníka v škole v Padine prednášal národnú obranu. V tom období som sa naučil ešte jednému remeslu: dodnes viem pripraviť výborné klobásy ako opravdivý mäsiar. Vyskúšali ste sa teda v rôznych zamestnaniach, v súčasnosti ste administratívnym pracovníkom v ZŠ maršala Tita v Padine. Vo voľnom čase sa však čoraz viac zameriavate na umenie? Vo voľných chvíľach rád vytváral – Herectvo bolo mojou obrazy zo slamy prvou umeleckou láskou. narodil a základnú školu absolvo- Prvé herecké kroky som urobil val v rodnej dedine, kde ho už ako v základnej škole, kde som hral žiaka piateho či šiesteho ročníka v niekoľkých žiackych divadelzačalo zaujímať herectvo a futbal. ných predstaveniach, ako napr. Roku 1976 odchádza na Vojenskú Marienka a dvanásť mesiačikov. akadémiu, kde sa vo voľnom čase Neskoršie už ako dospelý som bol venuje vzpieračstvu. členom hereckého kolektívu, ktorý – Keď som chodil domov na nacvičil divadelné predstavenie prázdniny, nielenže som bol aktív- Kubo (1991) v réžii Fedora Popova. nym mládežníkom vo vtedajšom Potom prišli ďalšie: V temnom kúte Zväze socialistickej mládeže, ale (1992), kde som pod režijnou som sa zaoberal i rôznymi ručnými palicou Tomáša Hriešika stvárnil prácami. V rokoch 1974 – 1975 ruč- úlohu Chavajzu, v réžii Fedora ne som si vyrobil dvojsedadlový Popova som hral v divadelných bicykel. Neskoršie, zvlášť počas predstaveniach Prvé ulice (1994), zimných mesiacov, keď sa vonku Polnočné vlámanie a Satiry (1996), nič nedalo robiť, moje ambície sa Dámska skriňa a myš (2000). V roku prejavili aj v oblasti výtvarného 1999 som bol v tíme padinských

Anička Chalupová

• ĽUDIA A DIANIA •

S manželkou, s ktorou majú dvoch synov, sú v šťastnom manželstve viac ako 35 rokov hercov, ktorí hrali v predstavení Oklamaný manžel v réžii Janka Hološa. Naposledy som hral v divadelnom predstavení Len pekne (2001) a dva roky neskôr som sa počas vianočných a novoročných sviatkov dobre cítil v role deda Mráza. Najprv som mal zábavu s deťmi zo susedstva, neskoršie v celej dedine, až som tú úlohu začal chápať vážne a spolu s kolegami hercami sme usporadúvali ozajstné divadelné predstavenia v rôznych kovačických a padinských podnikoch. Počas sviatkov rodiny túžia byť spolu. Nezazlievali vám vaši členovia rodiny, že ste príliš často chýbali z domu?

ktoré sa zvyčajne recitujú k meninám, k sviatkom. Starký Hlavča ma naučili niektorým základným veciam pri vinšovaní. Už ako dieťa som niektoré vinše vedel, ako dospelý som sa naučil nové zo slovenského časopisu Kocúrkovo. Rád som ho čítal, priam som ho so zvedavosťou hltal. Ako v súčasnosti trávite voľné chvíle? – Okrem toho, že ma spoluobčania uznávajú ako skúseného starejšieho na svadbách, kde túto úlohu vážne plním od roku 1984, vo voľnom čase sa zaoberám vystrihovaním okrasného papiera, z ktorého tvorím rôzne zaujímavé pozvánky, ľúbostné listy, ktoré ma ešte v detstve naučila robiť moja matka, ktorá pri petrolejovej lampe po nociach vystrihovala podobné veci. Keďže ste od Matice slovenskej v Srbsku vlani počas SNS v Báčskom Petrovci dostali Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií, verím, že vaša láska k umeniu a vôľa robiť dobré skutky nezanikne. – Určite nie. Vždy rád pomôžem, kde treba, kde ma zavolajú. Teraz si dlhé zimné večery V úlohe pána starejšieho vystupuje krátim písaním o tom, od roku 1984 čo si pamätám z det– Moja dobrá, skvelá manželka stva. Snažím sa spomenúť si na Danica tu bola obeťou, bývalo jej zvyky a obyčaje z minulosti, dať ľúto, že musela byť doma sama to do písomnej podoby, zachos deťmi, ale nikdy sa pre to na vať pred zabudnutím a zanechať mňa nehnevala. V tých rokoch ich v trvalom dedičstve budúcim ma začali zaujímať aj vinšovačky, pokoleniam. 3 /4578/

18. 1. 2014

Ľudia a diania V KOVAČICKOM SPOLKU DROBNOCHOVATEĽOV

Veľa účastníkov a návštevníkov Anička Chalupová

ekné počasie v nedeľu 12. januára 2014 do starého mlyna v Kovačici prilákalo niekoľko sto-

Miroslav Koren, najmladší a najúspešnejší člen na výstave vák návštevníkov, predajcov, kupcov a členov spolku drobnochovateľov. Ulica Čaplovičova až od farského úradu po Štúrovu a časť Ulice Janka Čmelíka bola preplnená autami a ľuďmi. Rovnako ako vlani, aj tohtoročný 47. ročník drobnochovateľskej výstavy a burzy usporiadali za pomoci obecného vedenia v sieni bývalého kovačického mlyna. Návštevníkov a účastníkov bolo zo všetkých kútov Vojvodiny a zo zahraničia (okrem z Kovačickej obce prišli z Dobrice, Vršca, Alibunára, Hajdušice, Mihajlova, Zreňaninu, Nového Bečeja, Pančeva, Belehra-

www.hl.rs

du, Batajnice, Starej Pazovy, Starčeva, Kačareva, z Maďarska, z Békešskej Čaby, a z Rumunska, Karansebeša). Na niekoľkohodinovom jarmoku bolo vidieť veľký počet drobných miláčikov, ktoré svojou farbou a Michal Petráš st. a Michal Petráš ml. s rozmermi pripo- holubom šampiónom mínali tie z obPodľa slov Pavla Hriešika, predrazov kovačických insitných maliarov. Na tejto medziná- sedu Spolku drobnochovateľov v rodnej výstave sa na jednom Kovačici, ktorý si tohto roku spolu mieste zhromaždilo viac ako s drobnochovateľmi Miloslavom 1 000 živých exponátov. Boli Gálikom a Jaroslavom Čechom pritu králiky: belgický a nemecký pomenie 40 rokov činnosti v spolku, obor, francúzsky baran, novozé- na tohtoročnej výstave – burze zalandský biely, kalifornský králik, znamenali doteraz najväčšiu návviedenský modrý, veľká činčila. števnosť. Exotické vtáky a okrasná hydina Odborná porota, ktorú koordinovábila svojou farbou a veľkos- val Lazar Stančul z Pančeva, rozhodla, ťou: papagáje nymfa, amazon- že šampiónom výstavy je holub ský a aleksandar, kanáriky, pávy, majiteľa Michala Petráša z Padiny landská hus, mandarínky a čer- a šampiónom bublákov sa stal hovenokrídle kačičky… V klietkach lub majiteľa Miloslava Gálika. Šambolo umiestnených okolo 800 piónmi plemien sa stali: nemecký holubov, čiže výstava Špeciál- dvojvrkočatý holub majiteľa Savu ka bublákov: altenburžských, Pejina z Nového Bečeja, holub druhu pávik Janka Vršku zo Starej Pazovy, holub parochniar Janka Petráša z Padiny, banátska sliepočka majiteľa Boška Todorovho z Orlovatu a somborský bielošupatý holub Slavka Marčića z Nového Bečeja. Pohár získal aj Daniel Branzei z Rumunska za arabských, franských, nemeckých králiky a okrasní hydinári Detesan jednovrkočatých a dvojvrkočatých, Alin Sever z Rumunska a Ján Tomáhabsburských, bulharských… Na šik z Kovačice. Pohár najmladšieho niekoľkých stánkoch sme stretli aj účastníka, ktorý zabezpečil Spolok psíkov rôznych plemien, predávali drobnochovateľov z Pančeva, ako aj sa aj vajíčka prepelice, potrava a pohár šampióna okrasných sliepok, vitamíny, klietky, časopisy a pod. získal Kovačičan Miroslav Koren.

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Dobanovce Vykurovanie v Slovenskom dome. Takmer dva roky po otvorení Slovenský dom v Dobanovciach začiatkom tohto roka dostal ústredné kúrenie, ktoré nainštaloval Vladimir Bogdanović s rodinou a rodina Karabuvová. K realizácii projektu finančne prispela Rada Miestneho spoločenstva Dobanovce. Vykurovanie, ktoré funguje na princípe tepelného čerpadla, dobanovskí Slováci s radosťou privítali, keďže sa konečne aj počas zimy vo vyhriatych miestnostiach môžu venovať zachovávaniu a zveľaďovaniu slovenskej kultúry a rozvíjaniu pocitu spolupatričnosti medzi príslušníkmi slovenského a srbského národa. Ž. Č.

Kovačica Bezpečnosť dopravy. Na sklonku starého roka 2013, presnejšie 26. decembra, zasadala Rada pre bezpečnosť dopravy Obce Kovačica. Členovia rady v čele s predsedom Jánom Tifenbachom rozobrali niekoľko bodov rokovacieho programu, no najviac sa hovorilo o plánoch na rok 2014. V priebehu tohto roka mienia zvýšenú pozornosť venovať preventívnej a vzdelávacej činnosti, zvlášť v základných školách na celom území obce. Správu o práci komisie pre technickú reguláciu v roku 2013 prečítal jej predseda Dragan Brašovan, ktorý okrem iného zdôraznil aj význam dopravnej signalizácie vo všetkých osadách. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

POĽNOHOSPODÁR PAVEL ŠTERBA Z JÁNOŠÍKA TVRDÍ

Poľnohospodárstvo je veľká lotéria Vladimír Hudec

odina Šterbová z Jánošíka je robotnícko-poľnohospodárska. Hlava rodiny Pavel je naftár, jeho manželka Anna zdravotníčka. Vedľa práce v zamestnaní úspešne dokážu obhospodáriť 13 jutár vlastnej a ešte toľko prenajatej pôdy, k tomu sa starať aj o viac ako 100 oviec a jahniat a dva kone. Pestujú hlavne sóju a kukuricu a lucernu pre dobytok. Pšenici a slnečnici veľmi neveria a sejú ju iba na pôde horšej kvality, na ktorej sa kukurici a sóji nedarí. Pšenicou síce občas obsejú aj kvalitnejšiu pôdu, ale vraj iba preto, aby ľahšie po žatve zničili burinu. Keby nemuseli, pšenicu by vôbec ani nesiali. – Veď viete, čo nám aj vlani urobili. Všetok reprodukčný materiál zdražel, len pšenica zlacnela. Vlastne zlacneli aj ostatné plodiny, ale najhoršie to bolo so slnečnicou a pšenicou, z ktorých sme vlani nemali nijaký zisk, – pohoršuje sa hlava rodiny Pavel a o podmienkach hospodárenia a celkovej rentabilite poľnohospodárskej výroby hovorí: – Nikdy sme koncom roka ne-

vypočítali, či sme mali zisk alebo nemali. Nemôžem predsa povedať, že nezarobíme celkom nič. Pravdepodobne sme trochu zarobili aj vlani, a zvlášť sme dobre zarobili predvlani, keď sója stála viac ako 70 dinárov. Veľmi nám však pomáhajú platy, z ktorých si pomôžeme vždy, keď nám chybujú peniaze. Najhoršie na tom je, že v poľnohospodárstve nemožno plánovať.Vkladanie do poľnohospodárstva vždy bolo a dodnes je veľká lotéria. Vedľa otca Pavla (úplne vpravo) a strýka Michala (v strede) do Náš spolubesedník sa tajomstiev ovčiarstva sa zasväcuje aj najmladší Šterba, Damir (vľavo), pohoršuje aj nad spôso- ktorý sa po skončení poľnohospodárskej školy mieni zaoberať bom, ako štát pomáha poľnohospodárstvom poľnohospodárom. – To nám je akože rodinná tra– Mám dojem, že štát všetko dopredu z kompenzácie za sóju. robí tak, aby poľnohospodári Veľmi mi prekáža aj procedúra na dícia. Ovce choval aj môj otec, aj využili čoraz menej subvencií. registrovanie gazdovstva. Nevi- strýko Michal. Teraz sa chovom Najlepšie by bolo, keby nám dali dím napr. význam uvádzať presne oviec zaoberáme spolu so strýpeniaze v sume, akú mienia vy- podľa čísel parcely a čo na ktorej kom. Bez jeho pomoci by sme členiť na hektár, a nechali na nás, parcele mienim zasiať. Nikdy to nemohli chovať toľko oviec, keďže aby sme ich využili, ako myslíme. nikto nekontroloval, ibaže nás nám to povinnosti na pracovnom Keby mi napríklad teraz poskytli trápia, aby sme to nepotrebne mieste nedovolia. Ovce chováme subvencie na kúpu hnojiva, prav- písali. výlučne na mäso, čiže na predaj depodobne by som ich nevyužil, Šterbovci na svojom gazdov- jahniat., – uzavrel Jánošíčan Pavel lebo som sa hnojivom zásobil rok stve chovajú aj ovce. Šterba.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

to o čom, Srbsko o predčasných voľbách. Približne polovica populácie naisto vie, že budú, druhá polovica sa dušuje, že veru nebudú. V prospech tých druhých sú potoky vzájomných komplimentov, výlevy uznanlivosti na adresy vládnucich koaličných partnerov. Prví mávajú rovnako závažnými argumentmi: aha, vravia, tamtí opäť odmotávajú domotané kriminálne klbká, znovu zatýkajú a vyšetrujú, zase sa politickí predáci nechávajú fotiť medzi deťmi… Nechajme, vážení, politiku politikom; ešte by sme v nej zablúdili rovnako ako tí, ktorí ňou a z nej žijú. Radšej zostaňme pri športových témach. Po nerváku a tesnom víťazstve v úvodnom zápase na hádzanárskych Majstrovstvách Európy kapitán Momir Ilić sa ospravedlnil pred národom za šokujúce chvíle, ktoré nám naši reprezentanti • ĽUDIA A DIANIA •

uštedrili v tvrdom súboji s výberom Poľska. Ach, ach, ach… Kam povedú také vyhlásenia? Čo keď sa teraz, húfne, za všetky mindráky, ktoré nám dožičili vo víťazných súbojoch so Scylami a Charibdami, začnú ospravedlňovať hlavní hrdinovia z prvej časti dnešného bubnovania? Tunajšie médiá pred časom uviedli, že v tunajších futbalových kluboch ako manažéri už veru pracujú aj dámy. Nie div, keď naši futbalisti hrajú futbal takmer ako ho hrajú dámy… na vysokých opätkoch. Po prieniku futbalistov a basketbalistov zo zahraničia prvé lastovičky to jest posily sa vlani zjavili aj na tunajšom ekonomicko-politickom nebi alias trhu. Bože uchovaj, aby nás posilnili s rovnakými výsledkami ako väčšina cudzokrajných športovcov.

Konečne sme sa dožili aj toho, že Nemci si na chlebík každodenný prichádzajú privyrobiť k nám! Po desaťročiach, keď našinci odchádzali ako gastarbeiteri do Nemecka, jeden Nemec (a aký!), bývalá svetová tenisová jednotka, prijal pracovnú ponuku Novaka Đokovića a stal sa členom jeho tímu. Koho pamäť slúži, spomenie si aj na Lotara Mateusa, ktorý pred rokmi robil trénera futbalistov belehradského Partizana. A vraj nespejeme k lepšiemu… Bez politiky predsa len nemožno, takže na záver správa, podľa ktorej britský premiér David Cameron vraj za jedinú návštevu u svojho kaderníka platí 108 eur. Nemáte dojem, vážení, že nás títo naši „kaderníci” derú za podstatne vyššie ceny? Bum-bum-bum!

3 /4578/

18. 1. 2014

Ľudia a diania SÚVAHA MINULOROČNEJ PRÁCE SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

O nápady nie je núdza Katarína Gažová

laňajší rok bol pre Spolok kulpínskych žien jubilejným. Oslava desať rokov pôsobenia obsahovala preto aj náročnejšie aktivity a v práci plánujú pokračovať aj ďalej. V bežnom roku dôraz bude na úprave miestností spolku a na zvýšení počtu členov. – Už vo februári 2013 sme pristúpili k realizácii projektu Zachovanie raňajkovania na dedine, ktorý nám schválili na sklonku roku 2012. Do projektu patrilo i vydávanie prvej kuchárky nášho spolku, ktorú sme nazvali Bez raňajok ani krok. Počas práce, ktorú sme plánovali zopár rokov predtým, sme zozbierali recepty a venovali sa prácam súvisiacim s vydávaním kuchárky, – povedala na úvod predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová. Súbežne s prípravou kuchárky spolkárky sa aktívne zúčastnili na podujatí Veľká noc v Kulpíne. Cestovali na rôzne podujatia do iných prostredí. Ku koncu školského

Na oslave desiateho výročia sa kyticou poďakovali predsedníčke Kataríne Zorňanovej za doterajšie vedenie spolku

roka pre žiakov kulpínskej školy v múzeu usporiadali maškarný bál a ženy prichystali pohostenie pre všetkých. Koncom júna predstaviteľky spolku s Asociáciou slovenských spolkov žien pobudli na zájazde na Slovensku. Počas mája a júna pripravili výstavu fotografií a písaných dokumentov svedčiacich o desaťročnej aktívnej práci spolku.

– Oslavu jubilea spolku sme usporiadali začiatkom júla. Na výročnom zasadnutí sme podali súvahu doterajšieho pôsobenia spolku a k tomu sme otvorili dokumentárnu výstavu a prezentovali našu prvú kuchárku zostavovateľky Kataríny Pucovskej. Podporu sme dostali jednak z Obce Báčsky Petrovec, ako aj z Miestneho spoločenstva Kulpín. Zúčastnili sme sa aj na Pred-

slávnosťových dňoch v Kulpíne, kde sme usporiadali úspešnú tortiádu. Na jarmoku na Slovenských národných slávnostiach každoročne máme účasť a prezentujeme sa s kulpínskou tortou. V spolupráci s Muzeálnym komplexom v Kulpíne, Múzeom Vojvodiny v Novom Sade, vypracovali spoločný projekt z oblasti rodovej rovnosti, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť. V rámci projektu v spolupráci s kulpínskou školou a spolkami z iných osád v obci realizovali niekoľko kreatívnych dielní, kde vypracovali rôzne darčekové predmety. Predajnú výstavu usporiadali v polovici decembra v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Nechybovala ani tradičná účasť spolkárok na súťaži v pečení kysnutých koláčov v Riečke. Na sklonku roka pobudli na Humanitárnom bazári v Belehrade a na Vianočných trhoch v B. Petrovci. Počas novembra a decembra sedem spolkárok absolvovalo začiatočnícky kurz informatiky v priestoroch kulpínskej školy. V jubilejnom roku členky spolku realizovali početné aktivity. V roku 2014 plánujú renovovať miestnosti a upraviť izbu zo začiatku 19. storočia.

PROJEKT PESTROSŤ DÚHY V NAŠICH DIELŇACH, ktorý organizuje Diakonická skupina Dúha v Selenči, v novom roku pokračoval v poradí s piatou dielňou, ktorú venovali práci s ihlou a výrobe ozdobných srdiečok, či už na ihly alebo na aromatické vrecúška do skríň. Dielňu viedla Anna Legíňová z Báčskeho Petrovca a organizovali ju ako voľakedajšie priadky, kde sa nie tak dávno stretávali ženy a priadli na kolovratoch. Kým usilovné účastníčky projektu zručne šili srdiečka z rôznych materiálov, Selenčanka Anna Mandáčová rozprávala, ako to voľakedy bolo na priadkach, na ktorých sa aj sama zúčastňovala a na ktoré si dodnes pamätá. K tomu zaspievali niekoľko príležitostných pesničiek a nechýbali ani pochúťky, ktoré sa zvyčajne podávali na priadkach: varená kukurica a pukance. Projekt, ktorý podporuje Ekumenická humanitárna organizácia EHO z Nového Sadu, bude pokračovať 24. januára dielňou venovanou pyrografii a v druhej časti sa bude pracovať s ihlou. Zaujímavé je, že ako projekt pokračuje, pribúda stále viac žien, ktoré sú ochotné svoj voľný čas stráviť tvorivo a užitočne. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Na Tri krále, čiže na Zjavenie Krista Pána (v pondelok 6. januára) aktivistky Spolku petrovských žien sa stretli vo svojich miestnostiach a skromne oslávili 12. výročie založenia. Na túto slávnosť zavolali farára petrovského Vladislava Ivičiaka, ktorý prednášal o tomto kresťanskom sviatku a o význame nasledujúcich nedieľ. Kantor Pavel Očoveji na harmonike sprevádzal ženy, ktoré si spoločne zaspievali. Na stretnutí nechýbali tradičné jedlá, ktoré sa pripravujú na Tri krále – varená fazuľa (bôb) a pampúchy. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ského slova. Už niekoľko rokov sa naše členky úspešne zapájajú do súťaže v prednese poézie a prózy pre ženy. Miriam Murtínová postúpila na medzinárodnú súťaž v Banskej Bystrici a boli sme i dobrými organizátormi tejto súťaže na regionálnej úrovni. Vlani sme spolu s miestnym MOMS usporiadali prvé stretnutie literárnych autorov Hložian... – Ktoré knihy doteraz vydal – Miestne spoločenstvo Hložany vlani zostalo bez samozda- SŽS? – Najprv to bola publikácia Kolo nenia; nebudú vám chýbať prostriedky z dedinskej pokladnice? hier a koláčov (roku 2010); financo– Hneď po založení spolok bol val ju Fond pre rozvoj neziskového odkázaný výlučne na seba. Všetko úseku. Potom tlačou vyšiel ďalší sme robili z vlastných prostried- receptár Kyslovka a iné varené jedlá kov a materiálov. Potom pribudli (2012), s podporou Úradu pre Slováprostriedky z rozpočtov MS Hlo- kov žijúcich v zahraničí. Ak získame žany a Báčskopetrovskej obce a prostriedky, tak do konca bežného roka vydáme knihu neskoršie sme sa receptov na vyprázačali orientovať žané a pečené jedlá prevažne na pro- ŽENY POTREBUJÚ a o rok-dva i receptár jektové financo- VNÚTORNÚ zemiakových jedál. vanie, najprv na VZPRUHU Tieto naše vydania lokálnej, potom i na pokrajinskej – Naposledy sa venú- obsahujú aj primeraa republikovej vate i otázkam rodovej né zvykoslovie. – Uvažovali ste úrovni. Tak sme rovnosti...? si zadovážili po– Rodová rovnosť nie je o budúcich prioričítač, notebook, feminizmus. Je to o tom, tách? – Naďalej chceme projektor, ako i aby ženy z dediny niekam stoly a stoličky odišli, niečomu novému sa pracovať predovšetdo miestností naučili, aby sa predstavili kým na samovzdev Dome kultúry, verejnosti a po sebe zane- lávaní a zvyšovaní ktoré nám na po- chali stopy. Chceme ich za- vedomia o vlastných užívanie pridelilo pájať do politických a iných schopnostiach. DruMiestne spolo- dianí v osade i na širšom hou strategickou čenstvo. Teší ma, pláne, lebo je nesporné, že úlohou bude práca že vlani a pred- k rozvoju spoločnosti môžu na rozvoji rurálnevlani viac ako 20 prispieť rovnako ako muži ho prostredia, na našich členiek (a a v niektorých oblastiach i zachovaní našej celkove viac než viac. Až získajú pevnejšie dediny, v ktorej je 50 žien z Hložian) sebavedomie a budú veriť vo možné žiť kvalitne ukončilo počíta- vlastné schopnosti, dokážu a dôstojne. Osobne čový kurz. Žiaľ, aj to, o čom ani nesnívali, že by som chcela vyrvať z monotónie života nevyšiel nám zmôžu. na dedine predoprojekt na zalovšetkým ženy vo ženie družstva na výrobu koláčov; keby bol prijatý, veku 30 – 50 rokov, ktoré môžu urobiť najviac. Teší ma, že sa do ľahšie by sme realizovali odbyt. práce spolku postupne zapájajú aj VYDÁVAJÚ KNIHY, ZAUJÍMA ICH mladšie ženy a dievčence. – Ako blízko či ďaleko máte KULTÚRA – Spolu so Slovenským vydava- k splneniu sna o zriadení etno teľským centrom a hložianskym domu? – Asi rovnako ako na začiatMOMS usporadúvate večierok Zima s knihou, samy alebo s iný- ku. Veľmi potrebujeme väčší mi občianskymi združeniami priestor. Starožitnosti získané od organizujete kultúrne programy spoluobčanov sa nám nahromadili, a napokon sa zaoberáte i vzácnou treba ich zachrániť a nemáme kam s nimi. Prísľub Rady MS Hložany vydavateľskou činnosťou... – Lebo nám záleží na zachovaní na kúpu starého domu máme, ale slovenskej reči a písaného sloven- prostriedky zatiaľ nie sú.

SLOVO MÁ VIERA MIŠKOVICOVÁ, PREDSEDNÍČKA SPOLKU ŽIEN SLOVENKA Z HLOŽIAN

So zvýšeným sebavedomím dokážu viac Juraj Bartoš

innosť spolku žien Slovenka v Hložanoch obnovili roku 2004 a registrovali ho 25. januára 2005. Spolok sa vyznačuje dynamickou, členitou činnosťou a dobrou organizáciou práce. Vlaňajšie Zemiakové hody usporiadal prvý raz (23. novembra) s cieľom

posvietiť na prípravu zemiakových pochúťok. V organizácii Asociácie slovenských spolkov žien členky sa zúčastnili na humanitárnom bazári v Belehrade 1. decembra. V ten istý deň viac ako sto členiek ASSŽ, medzi nimi aj sedem Hložančaniek, navštívilo Boľovce. Už 2. decembra hložianske ženy pripravovali adventné venčeky, vianočné a novoročné aranžmány, 9. decembra si vypočuli prednášku a podiskutovali s petrovským ev. farárom Vladislavom Ivičiakom o advente a Vianociach. Spoločné stretnutie s hložianskymi penzistami bolo 17. decembra a SŽS k Vianociam a Novému roku pripravil dve výstavy. Predajnú v areáli Rybníka Oáza (14., 19. a 20. decembra), kde ženy zároveň predviedli ukážkové dielne tkania, maľovania na skle a prípravy makového koláča. Druhú, nepredajnú, videli návštev• ĽUDIA A DIANIA •

níci prednovoročného programu v Dome kultúry 29. decembra. O činnosti spolku hovoríme s predsedníčkou Vierou Miškovicovou. – Ako posudzujete temer desaťročné pôsobenie SŽS; v akej miere sa vám podarilo dostať ženy „z kuchyne“ do verejnosti? – Mienim, že sme sa za necelé desaťročie dopracovali k veľkému pokroku. Nie toľko v smere masovosti (spolok počíta 50 – 60 žien, ktoré si platia členské príspevky), koľko na pláne dynamiky a rôznorodosti činnosti. Zameriavame sa v prvom rade na zachovávanie tradícií a kultúry našich občanov. Prednáškami, výstavami a exkurziami sme dosiahli to, že sa ženy uvoľnili, že niekam odišli, niečo videli a niečo nové sa dozvedeli a naučili. Obohatili sme našu činnosť o nové aktivity a – čo je veľmi dôležité – viedli sme ženy k tomu, aby sa naučili predať to, čo vyrobia. V prvom období SŽS sme drobné vecičky robili len pre seba, pre vlastné potešenie. Neskôr sme ich vyrábali pre spolok a teraz už viac toho predáme než si ponecháme. – Čo vlastne ponúkate záujemcom o ľudové výrobky? – Niektoré ženy sa orientujú prevažne na výrobu bábik, iné majú afinitu k maľovaniu na skle, ďalšie radšej vyšívajú tašky pre fľašky, sú také, ktoré preferujú tkanie šálov alebo štrikujú čiapky... Všetko, čo vyrobíme z peňazí získaných z projektov, je majetkom spolku, ktorý výrobky môže darovať alebo predať. O veciach, ktoré vyrobia z vlastných materiálov, ženy rozhodujú samy. Naším cieľom je, aby čím viac vyrobených vecí predali, či už na výstavách alebo v našej predajni suvenírov.

3 /4578/

18. 1. 2014

Ľudia a diania ČO S NIEKDAJŠÍMI CHMEĽOVÝMI SKLADMI

Budovy sa dajú zužitkovať Jaroslav Čiep

Lokálna samospráva jednu časť dávno dala zbúrať a v súčasnosti sú tam montážne chatky a malé predajne. Petrovčania sa pamätajú, že v strednej časti budovy sídlil klub podniku Kooperatíva, prístrešie si tam našiel aj klub cyklistov, politické strany a drobnochovatelia.

a sklonku minulého roku v Báčskom Petrovci a v slovenskej komunite vyvrcholila kauza budúcej budovy Múzea vojvodinských Slovákov. Ide o niekTaussigov sklad už desaťročia chátra a špatí najužší stred Petrovca dajší chmeľový sklad (Šusterov a Kaňov) v Ulici maršala dovy v najužšom strede Petrovca, Tita, na ktorý prostredktorú museli ohradiť, je zakázané níctvom reštitúcie majú prechádzať (fotografia 1). A tu sa nárok dediči. príbeh končí. Čiže celé desaťročia Podobných skladov sa nič nepodniká. O tom, že príbeh je v Petrovci zo dvadsať. skladov môže mať aj iný koniec, Vznikali v čase expanzie svedčí príklad bývalého skladu chmeliarstva od začiatku v Ulici Masarykovej, ktorý roku 20. storočia, keď sa Pet1924 vystaval Ján Kišgeci a dlho rovec stal priemyselným rokov potom ho árendoval Emmestečkom. Stavali ich manuel Altmann. V súčasnosti tam súkromí chmeliari aleprevádzkuje podnik RAM. V roku bo kupci chmeľu, nielen 2013 sme boli svedkami toho, keď Slováci, ale aj Židia. V ho majstri rekonštruovali. Teraz je minulosti skladov bolo budova síce o dve poschodia nižšia aj viac, ale niektoré sú už ako tá pôvodná, ale zato má novú zbúrané. Jeden z najstarstrechu, odkvapové rúry a novú ších a najväčších skladov Súčasný Denďúrov sklad sa aj naďalej môže používať omietku (fotografia 2). A na rozdiel v Petrovci roku 1907 vystaval Rudolf Taussig. V súčasnosti Teraz tu vyčnieva vysoký komín úplne zruinovaná. Strecha z dvora od Taussigovho skladu môže sa tento sklad celé desaťročia chátra. s bocianmi a stredná časť skladu je celkom prepadla a vedľa tejto bu- používať ešte desaťročia.

 RETROSPEKTÍVA (15.) vo výbere Kataríny Gažovej Otázka školských učební v Jánošíku pred čiastočným vyriešením

plynul prvý mesiac výučby v novom školskom roku a stav na šesťročnej škole v Jánošíku bol naozaj kritický čo sa týka školských miestností. Pred započatím školského roku pre výučbu bola uschopnená iba jedna miestnosť, učebňa, a počet žiakov vynášal ponad 200. Nad takýmto stavom sa pozastavili zodpovední osvetoví činitelia a jednotlivé organizácie, a v septembri sa naozaj aj pristúpilo k zlepšeniu takého povážlivého stavu. Na jednom zhromaždení Socialistického sväzu pracujúcich bolo uzhodnuté, že sa pre školské potreby adaptuje a opraví jedna budova, av-

www.hl.rs

šak pre jej uschopnenie boli potrebné značné výlohy. Občania Jánošíka sa dohodli, že sa financovať budú len tie najnutnejšie práce a materiál, kým ostatné práce sa budú konať na dobrovoľnom základe zo strany občanov. A pristúpilo sa k práci. Zozbierané bolo 330 000 dinárov, za čo bol zakúpený črep a drevo a hradení majstri. Značným úsilím a obetavosťou občanov za jeden deň budova bola znovu pokrytá a o niekoľko dní bude odovzdaná na použitie škole. Na šesťročnej škole v Jánošíku v tomto školskom roku upísané je 207 žiakov, a do útulne 40 dietok. Počet žiakov v pomere na minulý rok sa zvýšil o 50. Ohľadom vyučujúcich síl škola je kádrami zabezpečená, na škole pracuje 6 učiteľských síl, čo je pre terajšie potreby dostatočné.

Informačno-politický týždenník

Ohľadom dochádzky žiakov do školy v tomto roku je stav pochvalyhodný. Zateraz niet problémov, a len 2 žiaci neprichádzajú zateraz riadne do školy. Školský výbor priam žije so školou a stará sa o jej každodenné potreby. Nakoniec môžeme povedať, že napriek uschopneniu jednej budovy pre prešírenie učebných miestností k potrebám školy, učebný priestor ešte stále nebude vyriešený a oprávkou domu nebude dosiahnuté to, čo je škole všetko potrebné. Miestností ešte stále nebude nadostač, takže pre tento školský rok jedno oddelenie bude musieť byť umiestnené v hasičskom dome, lebo iného východiska niet. Okrem toho, škola nemá miestnosti pre svoju dielňu a žiacku čitáreň. Konečne, niet ani jednej väčšej miestnosti pre hodiny

telocviku počas zimného obdobia. Zo všetkého tohto vyplýva potreba jednej ústrednej školskej budovy v Jánošíku, ktorá by mala hore spomenuté miestnosti, a na ten spôsob by výučba na škole v Jánošíku prebiehala dľa predpisov a, samozrejme, úspešnejšie. V tejto veci sa už pomaly aj začlo pracovať. Založený bol iniciatívny výbor, ktorý má vypracovať hrubé plány. Podľa všetkého, ako vidno, v Jánošíku sa hladina okolo verejných prác rozhýbala a možno veriť, že dľa doterajšieho úsilia a elánu občanov v dohľadnej dobe môžeme očakávať aj vybudovanie jednej ústrednej školskej budovy. L-ský (Z čísla 80 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 10. októbra 1956 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vzorné medzikonfesionálne vzťahy Katarína Verešová

Spolupráca medzi dvomi konfesiami bola zvlášť prehĺbená počas úradovania dvoch farárskych rodín – Hurbanovej (SEAVC) a Aranickej (SPC). Vladimír Hurban a jeho syn Vladimír Konštantín Hurban v Starej Pazove pôsobili spolu 76 rokov (1874 – 1950) a Simenon Aranicki a jeho syn Dr. Miloje Aranicki 64 rokov (1896 – 1960). Korene tejto multikonfesionálnej a rodinnej spolupráce siahajú však ešte hlbšie, lebo sa predkovia týchto dvoch významných rodín stretli ešte roku 1848 v Sriemskych Karlovciach. Presnejšie, keď Dr. Jozef Miloslav Hurban, vodca Slovenského národného povstania v rokoch 1848/49, prišiel Srbov a Chorvátov požiadať o pomoc pre slovenských povstalcov, v Sriemskych Karlovciach sa stretol nielen so slovenskými profesormi pôsobiacimi na Srbskom gymnáziu, ale aj s prof. Kirilom Aranickým, ktorý na tomto gymnáziu prednášal humanizmus a cudzie jazyky. S Hurbanom určite komunikoval po slovensky, lebo filozofiu študoval v Požune (Bratislave). Prof. Kirilo Aranicki bol dedo Simeona

retože sa v Srbsku cirkevné sviatky oslavujú aj podľa nového gregoriánskeho, aj podľa starého juliánskeho kalendára, Slováci v tejto krajine majú dvojnásobné Vianoce a často aj Veľkú noc. Štát totiž zaručil voľné dni počas cirkevných sviatkov pre príslušníkov všetkých náboženských spoločenstiev. Pretože je Stará Pazova viacnárodnostné a multikonfesionálne mesto, zaujímavé sú dejiny prelínania a budovania vzájomnej spolupráce medzi Srbskou pravoslávnou a Slovenskou evanjelickou a. v. cirkvou. Prvé poznatky o tom možno nájsť v cestopise Jána Mičátka Oslava prvej storočnice uverejnenom v časopise Orol roku 1871, v ktorom autor opisuje oslavu stého výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy: „Po cirkevných obradoch išli sme do hostinca na obed, kde okrem duchovenstva, učiteľstva, inej inteligencie a spevokolu boli prítomní i vysokí vojenskí dôstojníci. Medzi týmito vynikal slovanskou priateľskou milou tvárou Jeho Excelencia p. generál Kříž, rodom Čech, nateraz bývajúci v Zemune... Keď ešte srbský staropazovský p. farár, starček vyše sedemdesiatročný, zdvihol pohár a medziiným zaželal, aby Hospodin dal to, aby potomci mohli svätiť tisícročné jubileum – okolo štvrtej hodiny popoludní vstali sme od stola a vyšli medzi ľud...“ Ten staručký pravoslávny farár sa menoval Pavle Igor Feldy s predstaviteľom cirkevnej Trumić, ktorý živo správy a Miestneho spoločenstva na spolupracoval s vte- vianočnej liturgii v pravoslávnom kostole 7. januára 2014 dajším evanjelickým kňazom Benjamínom Reussom Aranického, ktorý ako farár Srbskej (v Pazove pôsobil v rokoch 1866 pravoslávnej cirkvi v Starej Pazove – 1873). pôsobil od roku 1896. V tom čase • ĽUDIA A DIANIA •

prvé slovenské divadlo. „Keď raz v júli 1895. roku zišli sa u nás na fare dvaja kňazi – katolícky a pravoslávny riadiť o nejakej spoločnej veci s mojím otcom, evanjelickým farárom, tento výjav ostal mi v pamäti a bol akosi vodítkom pre môj život. ‚Nás viaže spolu – Nicenské vyznanie!’ hovorili páni bratia a mimo toho ‚my sme Slovania’!“ uviedol 6. júla 1935 Vladimír Konštantín Hurban (VHV) v článku Ja a kolegovia V. K. Hurban v mantiji a M. Aranicki v luteráku (Vlastný životopis, v Pazove už 12 rokov pôsobil Vladi- Národná jednota). V takom konmír Hurban, syn slávneho Dr. J. M. texte VHV napísal list Jozefovi NižHurbana. O tom, koľko si Simeon nánskemu, redaktorovi Slovenskej Aranicki Slovákov, ich mravy a slobody (Prešov) 16. marca 1940, šetrnosť vážil, svedčí text v jeho kde kritizoval vtedajšie nesváry monografii Pravoslavna srpska pa- medzi vodcami rímskokatolíckej rohija u Staroj Pazovi krajem 1911. a evanjelickej a. v. cirkvi a uviedol Inšpirovaný touto monografiou vzorné medzikonfesionálne vzťahy Karol Lilge neskôr pripravil mo- v Srieme doložené príkladmi. Vladimír Konštantín Hurban nografiu Stará Pazova. O pevnej spolupráci medzi farármi dvoch (1884 –1950), evanjelický farár, konfesií svedčí založenie Zadruge a Dr. Miloje Aranicki (1897 – 1984) za međusobno pomaganje i štednju protojerej a stavrofor Srbskej pra18. júna 1882. Predtým (12. júla voslávnej cirkvi (Simeonov syn) 1878) Hurban s predchádzajúcim pôsobili doslova ako bratia. Ich pravoslávnym farárom Stevanom spolupráca bola taká živá, že si Šimićom založil Pazovskú čitá- ústne a písomne vymieňali cirkevreň. Spoločnými silami bojovali né, spoločenské a osobné radosti aj za hospodársky a obchodný a starosti. Keď 29. septembra V. K. rozvoj, takže sa Stará Pazova stala Hurban umrel, Dr. M. Aranicki mal okresným obchodným a kultúr- nad jeho rakvou smutnú kázeň. Keď do Pazovy prišiel evanjelicnym strediskom v Srieme. O tom, že farárovi Hurbanovi ký farár Vladimír Vereš s rodinou, záležalo na spoločných zábavách srdečne ho privítal protojerej Dr. k pravoslávnemu Novému roku, M. Aranicki s manželkou Bebou... svedčí údaj z divadelnej kroniky V tradícii dobrých multikonfesioĽudmily Hurbanovej: „Keď teda nálnych vzťahov pokračovali ďalší roku 1902 nepovolala Čitaonica evanjelickí farári: Ján Baláž, Pavel našich predstaviteľov na zábavu, Andrášik a dnešný Igor Feldy, ako pomysleli si naši ľudia, že si môžu aj pravoslávni farári: Branko Savić, aj oni zábavu zriadiť.“ Vtedy, zo Boris Čarakčijev, Stevan Vojvodić, vzdoru, 28. januára 1902 usporia- Dušan Stamatović, Mile Jokić, dali v Starej Pazove prvú slovenskú Pantelija Pavlović a dnešní Mile zábavu, ktorá mládežníkom dala Lujić, Srđan Đurđević a Nikola sily, aby o rok neskoršie zahrali Despot. 3 /4578/

18. 1. 2014

Fantázia nezávisí od počasia

eženými kútiku, že zasn m o sk e et D m inulo ára vyprosím tajný plán v m esiaca Janu m li o eh b éh u n y m amaráti, náš zi nin od pravého yšiel. A tak zimné prázd výkresmi si ev púšťať do n ac ám vi n , u sa lk e ie snehovú nád ohode. Nič to, nebudem ntáziu: kreslite, rnej p svoju fa takmer v ja ždého te pracovať aj h ec N í. nite. Za ka ci ás b , te íš p veľkých ak ložian, , modelujte, covníci z H ra p lu vystrihávajte o sp i naš počasia. Ako Báčskeho Petrovca. a ce či va o K

Ivona Galam bošová, 5. ro čník, ZŠ J. M v Hložanoch . Drag

utina

i Byť šťastný a iných urobiť šťastným

z nás ých urobiť šťastnými. Šťastie každý k človek nie je šťastný, nevie ani druh veľa, chcú ho majú tia šťas toho čo tí, že tak, chápe inak. A s ľuďmi je to väčšinou šťastia nemali, tešia sa aj z maličkostí. mať stále viac, a tí, ktorí v živote veľa tie, ek má dobrú náladu. Ak máme šťas člov Šťastie vyvolá úsmev na tvári, šťastný aj ho me esie pren de e, vďaka dobrej nála máme aj lásku a zdravie. Keď ho mám torí ličkostí, to je recept na šťastie. Niek z ma sa tešiť je ie itejš ôlež Najd nia na iných. bláz sa iní o, drev na jú podkovy, klopkajú ľudia sú poverčiví a nad dvere si veša ve v trá a našl raz som ja Aj tie. šťas esú prin za štvorlístkami, lebo si myslia, že im sla. som z toho nič, čiže šťastie mi neprinie štvorlístkovú ďatelinku, ale nemala žu podkovy omô nep nám cieľ uť ahn dosi ale , Šťastie je radosť z dosiahnutého cieľa nad dverami, ale len my samy. Suzana Bakošová, 7. 1 pokolení v Kovačici dých Mla ZŠ

Blúdenie

Filip Kráľovský, 5. ročník, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Keby sme ich len počuli... Dážď: „Sú všetci mokrí, alebo len ja?“ Tma: „Myslím si, že mi treba okuliare.“ Šálka: „Nepočujem dobre, má m len jedno ucho.“ Vlk: „Všetci hovoria: Som hladný ako vlk. Ale ja vôbec nie som hladný.“ Harmonika: „Vždy ma tak roz tiahneš, že musím kričať.“ Kristína Šranková, 7. ročník, ZŠ J. M. Chrobák: „Hľaď si pod nohy!“ Drag utina v Hložanoch Počítač: „Všetko si pamätám.“ Google: „Všetko nájdem.“ You tube: „Všetko si odo mňa vypočuješ.“ Zubná kefka: „Mám najhoršiu prácu na svete.“ Toaletný papier: „Žartuješ? A čo mám ja povedať?!“ Jana Jonášová, Gabriela Pav líková a Ivana Galátová, 6. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačic i

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šade bolo strašidelné tich o. Nemohla som spoznať mie sto, kde sa nachádzam. Kľukatá cesta viedla cez hustý, tmavý les. Len vďaka občasnému mesačnému sve tlu som videla cestičku. Zrazu aj to mesačné svetlo zmizlo. V tme bol o počuť zavýjanie vlkov. V neďalek om kríku zašušťali listy. V tom veľkom strachu sa mi zdalo, že počujem aj hlasy a čudné zvuky. Hneď som si spo menula na rozprávky o strašidelnýc h lesoch, ktoré mi rozprávala star á mama. Srdce mi tak búšilo, že mi tak mer šlo vyskočiť z hrude. Nevedela som, čo mám robiť. Vtom som sa prebudila v teplej posteli. Bola som rada, že to bol iba sen. Emanuella-Ema Gierová, 5. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 18. januára 2014 ČÍslo

2 /1860/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena kukurice

DOMÁCA POĽNOPOLITIKA

Ľ. Sýkorová

Poľnohospodárov ohrozuje konkurencia z EÚ Ľubica Sýkorová

januári tohto roku sa skončilo šesťročné obdobie liberalizácie obchodu s Európskou úniou, čo znamená, že viac ako 95 % výrobkov z EÚ sa bude dovážať bez cla. Znamená to, že aj my, obyčajní spotrebitelia budeme kupovať lacnejšie? Logická odpoveď by mala znieť, že áno. No skutočnosť je iná. Odborníci upozorňujú predovšetkým na dodatočné slabnutie domáceho poľnohospodárstva. Bez ochrany zostane priemyselný tovar, veľký počet poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Liberalizáciou trhu sa otvárajú nové možnosti pre dovozcov, no pre poľnohos-

podárov nastávajú nové problémy. Štát aj naďalej bude od európskej konkurencie chrániť takmer štyristo strategicky dôležitých výrobkov (pšenicu, kukuricu, múku, olej, cukor, mäso, jablká, slivky, rajčiaky, paprika, mliečne výrobky, tabak). Ostatní výrobcovia sa o zákazníkov budú musieť popasovať s európskymi kolegami. Bez cla sa od 1. januára okrem mnohých výrobkov dováža aj mlieko, vajcia, margarín, cibuľa, mrkva. V prípade, ak dôjde k nadmernému dovozu určitého druhu výrobku na škodu domácich výrobcov, štát môže využiť ochrannú klauzulu (obmedzujúcu podmienku) a naspäť vrátiť clo na určitý výrobok. Podľa názoru viacerých, ob-

a Produkčnej burze v Novom Sade boli posledné dni minulého a prvé dni v tomto roku charakteristické aktívnejším dopytom od ponuky. V období od 30. 12. 2013 do 10. 1. 2014 obrat tovaru bol 950 ton, čo v porovnaní s posledným týždňom v minulom roku bolo o 42,86 % viac. Hodnota tovaru v uvedenom období bola od predchádzajúceho týždňa väčšia o 54,30 %. Aj napriek skutočnosti, že dopyt bol väčší od ponuky a v normálnych podmienkach by to bol hlavný dôvod väčšieho obratu, predsa len tomu tak nie je. Predávajúci totiž zatvorili svoje sklady na začiatku sviatkov a väčšinou ich otvoria až v polovici januára. V uvedenom období sa najviac obchodovalo s kukuricou. Jej posledná cena v roku 2013 bola 15,10 din./kg bez DPH. V novom roku sa začala predávať po 15,50 din./kg a o pár dní neskôr už po 15,80 din./kg. Na novosadskej burze sa v uvedenom období neobchodovalo so pšenicou, čo však neznamená, že by o ňu nebol záujem. Kupujúci boli ochotní platiť 21,20 dinára za kilogram. Posledná cena sóje v roku 2013 bola 48,50 din./kg bez DPH. V porovnaní s jej cenou zo začiatku roka 2013, ktorá bola 62,00 din./kg, je to o 21,77 % menej.

ZAUJÍMAVOSTI ZO SVETOVEJ BURZY Investičný server Commodity HQ spravil rebríček komodít s najväčším medziročným poklesom ceny v dobie tranzíroku 2013. Najväčší medziročný prepad ceny spomedzi cie, ktoré trvšetkých komodít zaznamenalo striebro – o 35,7 %. valo viac ako Druhé miesto patrí kukurici obchodovanej na burze šesť rokov, v Chicagu, ktorej cena medziročne oslabila o 29,7 %. Dôvodom takto významného poklesu bola rebolo dostatočkordná globálna úroda komodity vo svete, pričom ne dlhé, aby sa rekordnú produkciu zaznamenali aj farmári v USA. domáca výroba Tretie miesto patrí káve, ktorej cena medziročne pripravila na konprepadla o 29,0 %. Hneď za ňou sa umiestnilo kurenciu. Liberalizázlato, ktoré stratilo zo svojej hodnoty 27,0 ciou dovozu opäť naj%. Päťku najmenej vhodných investícií roku viac získavajú obchod2013 uzatvára pšenica, ktorej cena na burze níci, ktorí budú dovážať v Chicagu v roku 2013 prepadla o 24,4 veľké množstvá tovaru. %. Na druhej strane, najväčší medziSrbsko v predchádzaročný rast ceny spomedzi všetkých komodít zaznamenalo v roku 2013 júcom období dosahovakakao, ktoré si prilepšilo o 22,9 %. lo suficit pri výmene poľnoNa druhom mieste sa umiestnil hospodárskych výrobkov s sójový šrot s medziročným náEurópskou úniou v hodnote rastom ceny 15,08 %.  priemerne 400 miliónov eur

ročne, čo bolo predovšetkým vďaka vývozu primárnych poľnohospodárskych výrobkov. 

Z obsahu Poľnopolitika v EÚ

str. 2

Nechemické spôsoby ochrany kukurice a papriky str. 4

Aby sme mali zdravú hydinu

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (1)

Európskej únii vidiecke oblasti zaberajú viac ako 77 % územia únie, z toho 47 % pripadá na poľnohospodársku pôdu a 30 % na lesy. Na vidieku býva približne polovica obyvateľov EÚ (poľnohospodári a iní obyvatelia). Poľnohospodárstvom sa na plný pracovný úväzok zaoberá 12 miliónov ľudí. Spolu s agropotravinárskym sektorom, ktorý vo veľkej miere z dôvodu zásobovania od poľnohospodárstva závisí, tieto odvetvia predstavujú 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) únie, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest. AKÉ DRUHY POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV EXISTUJÚ V EÚ? V EÚ sa môžeme stretnúť s mnohými druhmi poľnohospodárskej výroby, či už intenzívnym, tradičným alebo ekologickým poľnohospodárstvom. Príchodom nových členských krajín zo strednej a východnej Európy sa táto rozmanitosť v EÚ ešte viac zvýšila. Pre Európu sú typické rodinné farmy, ktoré sa často dedia z generácie na generáciu. V EÚ je 12 miliónov poľnohospodárov, pričom na jednu farmu pripadá v priemere 15 hektárov pôdy. Na porovnanie – v Spojených štátoch amerických v poľnohospodárstve pracujú necelé 2 milióny ľudí, pričom rozloha jednej farmy dosahuje v priemere 180 hektárov. PODPORUJE EÚ NEJAKÝ EURÓPSKY MODEL POĽNOHOSPODÁRSTVA? Áno – cieľom spoločnej poľ-

nohospodárskej politiky je potravinová bezpečnosť (v kontexte zmeny klímy) a presadzovanie udržateľného a vyváženého rozvoja všetkých vidieckych oblastí v EÚ, teda aj oblastí s ťažkými výrobnými podmienkami. Takéto poľnohospodárstvo musí spĺňať viaceré funkcie.

potreby 500 miliónov občanov. Jej hlavnými cieľmi je zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť stabilné a bezpečné zásobovanie potravinami za dostupné ceny. SPP od svojho vzniku v roku 1962 prešla bohatým vývojom, ktorý ďalej pokračuje. Reforma z júna 2013 sa zame-

foto internet

pripravila: Ľubica Sýkorová

Je potrebné, aby zodpovedalo potrebám občanov v oblasti výživy (dostupnosť, cena, výber, kvalita a bezpečnosť), chránilo životné prostredie a poľnohospodárom umožnilo, aby sa svojou činnosťou uživili. Zároveň však musia byť zachované vidiecke spoločenstvá a charakter krajiny, pretože sú cennou súčasťou európskeho dedičstva. Podľa politickej dohody z júna 2013 sa v spoločnej poľnohospodárskej politike bude od roku 2014 ešte viac zohľadňovať rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva. ČO JE TO SPP? Spoločná poľnohospodárska politika pomáha európskym poľnohospodárom uspokojiť

riava na tri priority: udržateľná produkcia potravín; udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi; podpora vyváženého rozvoja vidieckych oblastí v celej EÚ. KTO SPP RIADI? Európska komisia pri príprave svojich návrhov spolupracuje s celým radom zainteresovaných strán (najmä prostredníctvom mnohých poradných skupín). O legislatívnych návrhoch komisie ďalej rozhoduje Rada ministrov poľnohospodárstva všetkých členských krajín EÚ a Európsky parlament. Za každodennú realizáciu SPP zodpovedajú členské štáty. Dôležitou úlohou Dvora audítorov Európskej únie je dohliadať na to, ako sa prostriedky vynakladajú.

AKO SA PROSTRIEDKY VYUŽÍVAJÚ? Finančné prostriedky SPP sa vynakladajú troma rôznymi spôsobmi: 1. Podpora príjmov poľnohospodárov a udržateľných poľnohospodárskych postupov – vyplácanie priamych platieb je podmienené dodržiavaním prísnych európskych noriem týkajúcich sa bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto platby v plnom rozsahu financuje EÚ a predstavujú približne 70 % rozpočtu SPP. Podľa reformy z júna 2013 sa 30 % z priamych platieb viaže na dodržiavanie udržateľných poľnohospodárskych postupov s priaznivým vplyvom na kvalitu pôdy, biodiverzitu a celkovo na životné prostredie. K takýmto postupom napríklad patrí diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov či udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev. 2. Opatrenia na podporu trhu – napríklad v prípade, že nepriaznivé klimatické podmienky destabilizujú trhy. Tieto platby predstavujú menej ako 10 % z rozpočtu SPP. 3. Opatrenia na rozvoj vidieka – opatrenia na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti s dôrazom na ochranu životného prostredia, diverzifikáciu aj smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a životaschopnosť vidieckych spoločenstiev. Tieto platby sú spravidla viacročné, sčasti sú financované členskými štátmi a tvoria približne 20 % z rozpočtu SPP. Uvedené tri typy pomoci sú úzko prepojené a musia byť riadené jednotným spôsobom. Napríklad priame platby znamenajú pre poľnohospodárov pravidelný príjem, súčasne sú aj odmenou za poskytovanie toho, čo nazývame environmentálne verejné statky. Opatrenia na rozvoj vidieka zas prispievajú k modernizácii poľnohospodárskych podnikov, súčasne však podporujú diverzifikáciu činností vo vidieckych oblastiach.  (Pokračovanie nabudúce)

18. 1. 2014 • 3 /4578/

SLOVO DALO SLOVO: NENAD BUDIMOVIĆ, TAJOMNÍK ZDRUŽENIA PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO HOSPODÁRSKEJ KOMORY SRBSKA (HKS)

Zastavme hrdzavé koleso

Oto Filip

akujúc poľnohospodárstvu vlani sme dokázali mať aký-taký rast hrubého domáceho produktu. Ďakujúc poľnohospodárstvu, naše exportné výsledky a vyhliadky sú oveľa lepšie, než by boli bez neho. Od poľnohospodárstva bude vo veľkej miere závisieť aj tempo nášho integračného procesu. Čo však možno očakávať od tohto odvetvia v roku, ktorý sme nedávno začali žiť? Na to sa podujal odpovedať Nenad Budimović, tajomník Združenia pre poľnohospodárstvo, potravinársky a tabakový priemysel a vodné hospodárstvo Hospodárskej komory Srbska. – Jednou z prvých otázok, ktorú nemožno nepoložiť, je ukončenie liberalizácie obchodu s EÚ... – Ide o záležitosť, ktorej sme si museli byť vedomí, ktorá nás očakávala po všetkých tých päť alebo šesť posledných rokov za nami. Nazdávam sa, že samotný pokles cla nebude podstatne vplývať na obchod alebo konkrétne na dovoz poľnohospodársko-potravinárskych produktov. Sme v takej pozícii, že sme okolo šty-

risto výrobkov dokázali ochrániť tým spôsobom, že od l. januára neklesne clo na nula percent, ale zostane na prijateľnej úrovni.

– O ktoré produkty hlavne ide? – Je to napríklad junčovina, bravčovina, kuracina... Úplná liberalizácia nie je stanovená pre strategické poľnohospodárske výrobky, ktoré budú colne chránené do momentu vstupu do EÚ. Sú to teda rôzne druhy mäsa, mliečne výrobky, zeleniny, ovocie... Vo viacerých prípadoch clo klesne napríklad z pätnásť na dvanásť percent alebo z dvanásť na deväť percent, no následkom toho by nemal byť výrazný rast

dovozu poľnohospodársko-potravinárskych produktov z cudziny. V prvom rade treba rozmýšľať o tom, ako podnietiť našu výrobu, ako vytvoriť také hospodárske ovzdušie, ktoré bude kladné tak pre našich výrobcov, ako aj pre našich spotrebiteľov. Samozrejme, aj pre vývoz, čo si žiada mať na trhu zvyšky aj na to. – Čo to ale prakticky znamená? – Obchodník často uvažuje takto: priveziem zo zahraničia čosi za sto, predám za stodva dinárov. Ale ak on to nedokáže za tú cenu predať, potom sa musí opierať o domáce zdroje. A tie si pýtajú inakšie podnikateľské prostredie v celkovom hospodárstve, teda aj v poľnohospodárstve či potravinárstve. – A už sa dostávame do polohy konkurencieschopnosti... – My už dlho, zdá sa mi až večne, melieme o potenciáloch, ktoré máme, taktiež o svojich nebývalých možnostiach. Som toho názoru, že nastúpila posledná chvíľa, keď pre tie veľmi nízke konáre v pôdohospodárstve a potravinárstve máme povedať – už stačilo. Aj to, že sme ozaj ten skutočný potenciál, ktorý sa dokáže hýbať vpred.

– Aké opatrenia pritom musia byť? – Načim, obrazne povedané, zastaviť to hrdzavé koleso, zlepšiť ho, pohnúť v správnom smere. Do toho treba, samozrejme, veľa vkladať. Hospodárska komora Srbska a naše združenie v rámci nej sa už intenzívne činí na tom. Do rokovaní, ktoré onedlho odštartujú, a do kapitol 11, 12 a 13, ktorých náplňou je agrárna politika, bezpečnosť potravín, zverolekárstvo, rybolov, sa HKS maximálne už zapája. Máme tím odborníkov, ktorý sa v uvedených oblastiach bude angažovať. Nemôžete vy dnes v dobytkárstve povedať a stanoviť, že krava má dať dnes o päť litrov mlieka viac ako včera, alebo dekrétom určiť, že aj mäsa bude viac. Je to proces, ktorý musí trvať. Všetko má svoj čas. A sme pri cieli rokovaní – stanoviť reálne rámce, vyhnúť sa tomu, aby sme niektoré povinnosti prebrali privčas. Nie je podstatou a pointou len zladenie zákonov našich s tými európskymi. Najdôležitejšie je, aby boli uplatniteľné: v prvom rade nie toľko kvôli EÚ, koľko kvôli nám samotným, našim obyvateľom. 

POPULÁRNO-VEDECKÉ PODUJATIE

Les v strede mesta O. Filip

esy nemusia byť len v prírode. Jeden sa od 17. decembra 2013 do 24. januára 2014 ocitol aj na prízemí niekdajšieho Obchodného domu Belehrad v strede metropoly, v prvom rade vďaka Stredisku pre promovanie vedy a Lesníckej fakulte Univerzity v Belehrade. Populárno-vedecké podujatie s názvom Les vedomostí zahŕňa mnohé segmenty a ukážky. Ide o svojrázny svet v malom, v ktorom možno objaviť rôzne druhy stromov, kusy vtáctva, in-

formácie o stave lesov v Srbsku, o lesoch ako továrni, o ich vplyve na ekológiu... V rámcoch širších podstatou tohto interaktívneho podujatia a výstavy, ktorá je zložkou jeho obsahu, je prezentovať trinásť vedeckých ideí, ktoré zmenili svet. Týkajúc sa perspektív nášho osudu, možností zabezpečiť svetu dostatok potravín, vynálezov Nikolu Teslu, toho, aké fabriky potrebujeme dnes i zajtra… Možno ich objaviť hľadajúc medzi kúskami stromov, medzi lístím, viacerými živočíchmi a rastlinami,

Kúsok lesa vo výklade taktiež sa dozvedieť viac o nich nie iba na výstave, ale i prostredníctvom rôznych filmov, dielní, prednášok. Lesný ekosystém, obsahujúci pestré ukážky flóry a fauny, naznačuje, že je práve príroda prameňom, z ktorého hodno

III

čerpať aj dnes. Lebo má aj vždy čo ukázať, aj vie podnietiť k úvahám o nutnostiach, zákonitostiach a možnostiach vývoja. A k tomu patria aj roboty, aj matematika, aj mnohé vedecké výdobytky, tiež otvorené otázky, na ktoré dodnes hľadáme odpovede. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Nechemické spôsoby ochrany kukurice a papriky Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín foto: J. T.

druhá generácia napáda kukuricu z neskorých termínov sejby (najmä zo strniskovej sejby) a najmä cukrovú kukuricu a papriku.

V posledných rokoch bolo zaznamenané zvýšené napadnutie kukurice a papriky larvami vijačky kukuričnej nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. O priamych metódach ochrany plodín proti tomuto škodcovi sa často píše, najmä o chemickej ochrane. No aj nechemické metódy a najmä preventívne majú veľký potenciál v redukovaní populácie tohto škodcu. Práve tieto metódy sú témou nášho článku.

FENOLÓGIA VIJAČKY KUKURIČNEJ Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v pôde v pozostatkoch rastlín, najmä kukurice, ale aj iných rastlín. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle v podmienkach Slovenska sa vyskytujú koncom mája, začiatkom júna. Prvá generácia škodcu napáda kukuricu, najmä porasty vysiate v skorých termínoch, v ktorých sú rastliny najväčšie, a tým aj najatraktívnejšie pre samičky

ijačka kukuričná, Ostrinia nubilalis Hbn., (Lepidoptera: Pyralidae) je polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, z poľných plodín napáda aj konopu, proso, chmeľ, cirok a slnečnicu; zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. Prvá generácia vijačky napáda hlavne kukuricu z riadnych termínov sejby, kým

málny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väčšina porastov kukurice je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty sú pre škodcu menej atraktívne. Preto samičky kladú vajíčka na rastliny kukurice z neskorých termínov sejby, najmä na cukrovú kukuricu, ale aj na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Vajíčka kladú na listy, listové stopky a stonky papriky. Vyliahnuté

Hlboká orba pri kladení vajíčok. Samičky ich kladú prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Vývoj larvy trvá 3 – 5 týždňov. Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, kým druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácie začínajú lietať v auguste a maxi-

larvy sa najprv živia na listoch vyhrýzaním nepravidelných drobných dierok a neskoršie sa vžierajú do stonky a plodu. Dorastené larvy prezimujú v pozostatkoch rastlín. ŠKODLIVOSŤ VIJAČKY KUKURIČNEJ NA KUKURICI A PAPRIKE Na kukurici húsenice vijačky kukuričnej poškodzujú listy, mladé metliny, blizny, šúľky, zrná a najmä steblo. Poškodenia stebla od

lariev vijačky kukuričnej zapríčiňuje jeho časté lámanie. Priamy žer zŕn je dôležitý pri osivovej a zvlášť pri cukrovej kukurici, pretože poškodené a znečistené zrná znižujú kvalitu a trhovú hodnotu tak čerstvej, ako aj spracovanej kukurice. Húsenice napádajú aj stonky šúľka. Poškodenie stonky šúľka má okrem prívodu živín za následok odlomenie šúľka. Šúľok obyčajne spadne na zem, kde majú k nemu prístup hlodavce, huby a plesne, ktoré ho znehodnocujú. Nepriame škody sú spôsobené vplyvom hubových chorôb (Giberella zeae a Fusarium moniliforme), ktoré infikujú napadnuté rastliny na miestach, kde sú poškodené larvami škodcu. Tieto huby produkujú mykotoxíny, ktoré sú veľkým problémom, lebo sa prenášajú do potravinového reťazca. Na paprike vijačka poškodzuje listy, stonku a najmä plody. Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok, ktoré spôsobujú mladé larvy vijačky kukuričnej, sú z hľadiska škodlivosti bezvýznamné. Po niekoľkých dňoch sa larvy vhrýzajú do stonky a plodov rôznej veľkosti. Stonky poškodzujú vyhrýzaním chodieb, čo zapríčiňuje nedostatočný prísun živín a aj lámanie stonky. Treba pripomenúť, že oveľa menej sú napadnuté stonky ako plody.

18. 1. 2014 • 3 /4578/

Kvalitne urobené drvenie kukuričia

Do plodov prenikajú v blízkosti stopky plodu. Sú to drobné dierky, ktoré sú viditeľné len vďaka trusu húseníc, ktorý zostáva v blízkosti dierky. Húsenice sa živia semenom a oplodím vyžierajúc ho úplne až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú, kým väčšie zostávajú na rastline. Zo začiatku sa ničím výrazne nelíšia od nenapadnutých. Až neskoršie mäknú a zahnívajú vplyvom húb a baktérií, ktoré prenikajú na poškodené časti plodu. Vnútro plodu je znehodnotené trusom a stráca konzumnú hodnotu. Úroda semena tiež môže byť značne znížená. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často až viac ako 50 % plodov býva napadnutých. Podobné poškodenia zapríčiňujú aj húsenice mory bavlníkovej.

18. – 24. 2. 2014

POČASIE

NECHEMICKÉ SPÔSOBY REGULÁCIE ŠKODCU Agrotechnické spôsoby Spôsob regulácie škodcov vždy vyplýva z bionómie škodcu. Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v pozostatkoch rastlín, najčastejšie v stonkách kukurice. Práve toto obdobie je vhodné na výrazné zníženie populácie škodcu, a to pomerne jednoduchými agrotechnickými spôsobmi ochrany. Najúčinnejšie opatrenia sú drvenie kukuričia a následne hlboká orba. Vo vedeckých článkoch sa uvádza, že kvalitné drvenie kukuričia a následná hl-

boká orba zničí až 85 – 95 % lariev škodcu. Drvením kukuričia sa síce mechanicky zničí určité množstvo lariev, ale omnoho väčší počet zahynie v pôde, kde sa dostane vďaka orbe. Drvenie umožňuje, aby sa kúsky kukuričia ľahšie a dôkladnejšie zaorali. S kukuričím sa do pôdy dostávajú aj larvy a na jar vyliahnuté motýle sa veľmi ťažko dostanú na povrch pôdy. Veľká

šie v redukcii škodcu, ale majú význam len vtedy, keď ich všetci pestovatelia v regióne využívajú. Ak sa napríklad na susednom poli pôda spracováva bez orby, na poliach v blízkom okolí napadnutie porastov kukurice v nasledujúcom roku môže byť vysoké, aj keď na danom poli bola vykonaná kvalitná hlboká orba. Motýle vijačky, ktoré prezimovali na susednom

Lienka sedembodková na liste kukurice väčšina motýľov zahynie v pôde. Dôležité je stonky zničiť čím bližšie k zemi (najlepšie 3 cm nad pôdou), lebo až 78 % lariev sa nachádza v stonkách do výšky 30 cm a 25 % do výšky 7,5 cm. Podobne pri silážnej kukurici zber treba robiť čím bližšie k zemi. Veľmi je významné, aby bola hlboká orba kvalitná a všetky zostatky boli zaorané. Tieto opatrenia sú bezpochyby najúčinnej-

poli, preletia aj do iných porastov. Drvenie kukuričia a následná hlboká orba priamo ničia škodcu. Ostatné agrotechnické metódy neničia škodcu priamo, ale napomáhajú zníženiu napadnutia porastu rôznymi spôsobmi. Pestovanie kukurice v osevnom postupe sa ako metóda redukcie napadnutia kukurice vijačkou kukuričnou v literatúre, najmä odbornej, často nespomína. Av-

šak sú vedecké práce, v ktorých bol zistený väčší výskyt vijačky kukuričnej v porastoch v monokultúrnom pestovaní v porovnaní s porastmi kukurice, ktoré boli na poliach zaradených do osevného postupu, takže osevný postup má svoje opodstatnenie nielen v regulácii kukuričiara koreňového, ale aj v regulácii vijačky kukuričnej a aj ďalších škodcov. Termín sejby má tiež výrazný vplyv na napadnutie porastu larvami vijačky kukuričnej. V regiónoch, kde vijačka má jednu generáciu, najviac napadané sú porasty zo skorej sejby. To znamená, že sa môžeme vyhnúť napadnutiu sejbou kukurice v neskorých termínoch. V regiónoch, kde škodca má dve generácie, prvá generácia škodcu napáda porasty zo skorej sejby, kým larvy z druhej generácie napádajú porasty z neskorej sejby vysiate koncom mája až v júni. Na Slovensku vijačka má už dve generácie, vyhnúť sa napadnutiu porastu vijačkou je možné sejbou kukurice v prvej a druhej dekáde mája. Toto opatrenie je dosť rizikové, neplatí pre každý rok a závisí od priebehu počasia. Dá sa využívať najmä pri pestovaní cukrovej kukurice, ale je potrebné kontrolovať všetky porasty na výskyt vajíčok alebo prvých poškodení listov larvami vijačky a podľa potreby robiť priamu ochranu.  (Pokračovanie nabudúce)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 15˚

6˚ | 12˚

3˚ | 10˚

3˚ | 7˚

4˚ | 7˚

3˚ | 7˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Aby sme mali zdravú hydinu pripravila: Ľubica Sýkorová

eľa ochorení pri hydine má v začiatočnom štádiu veľmi podobné príznaky. Treba si uvedomiť, že účinná prevencia chorôb je deväťdesiat percent konečného úspechu či neúspechu v chove. Základom účinnej prevencie a liečby je poznať pôvodcu ochorenia. Mnohí chovatelia veľmi často a zbytočne používajú rôzne lieky na prevenciu alebo pri podozrení na nejakú chorobu bez určenia diagnózy. Pri takomto necielenom použití liekov – antibiotík, antikokcidík, antihistaminík, hormonálnych liekov sa síce často príznaky ochorenia potlačia, ale problém sa nelieči a ochorenie sa v krátkom čase zopakuje. Pri opätovnom použití rovnakého postupu je táto liečba už neúčinná. V chove, kde sú tieto lieky neodôvodnene používané alebo sa používajú na takzvané „preliečovanie“, je výskyt zdravotných problémov oveľa častejší ako v chove, kde sa na prevenciu chorôb alebo pri zdravotných problémoch používajú prírodné podporné látky, ktoré podporujú obranné

mechanizmy zvierat (probiotiká, prebiotiká, rastlinné prípravky, vitamíny, prirodzená potrava). Prevencia chorôb v chove zvierat spočíva:– v správnej zoohygiene,

zootechnike a vo výbere vhodného plemena pre podmienky daného chovu; – v správnom kŕmení prevažne čerstvým, zdravotne bezchybným, plnohodnotným a vyváženým krmivom, ktoré je pre daný druh zvierat fyziologické. Skrmovanie nesprávne vybraných kŕmnych zmesí býva často príčinou zdravotných problémov v chovoch zvierat. Ak sú zložky v kŕmnej zmesi staré alebo zle skladované, dochádza k rozkladu

tukov a ku vzniku látok, ktoré sú pre organizmus tiež toxické; – v rešpektovaní fyziologických potrieb a prirodzených vlastností druhu chovaných zvierat; – v správnej podpore nešpecifickej – celkovej odolnosti zvierat, a to v čase, keď to najviac potrebujú – rast, obdobie rozmnožovania, prechodné obdobie (zima – jar, jeseň – zima), v období výstav atď. Najúčinnejším a najzdravším spôsobom zvýšenia odolnosti je použitie prírodných látok – probiotík, prebiotík, rastlinných prípravkov, vitamínov; – v cielenom vakcinačnom programe určenom podľa aktuálnej epizotologickej situácie v chove a okolí. V zásade by sa mali zvieratá vakcinovať len proti chorobám, ktoré im naozaj a aktuálne môžu hroziť. Nadmerná a necielená vakcinácia zaťažuje organizmus a môže zvieratám uškodiť. Každý chov má svoje špecifiká a rôzne podmienky, preto sa vyššie uvedené body nedajú zovšeobecniť. Sú to hlavné zásady, ktoré platia pri chove všetkých

druhov zvierat. Hydina vo všeobecnosti nie je veľmi náročná na životný priestor. Chovateľské zariadenia by mali byť upravené v závislosti od chovaného druhu. V malochovoch sú dôležité suché nerozbahnené výbehy, kde je dostatok miesta pre všetky zvieratá. Znáškové hniezda by mali byť v dostatočnom množstve umiestnené na krytom a pokojnom mieste, ale tak, aby boli hydine ľahko dostupné. Hrabavá hydina potrebuje hlavne v noci miesto na hradovanie (odpočinok na vyvýšenom mieste), preto je potrebné rozmiestniť v kuríne bidlá v dostatočnom množstve. Dôležité sú popoliská – suché miesta s pieskom, do ktorého možno primiešať popol, kde sa hydina zbavuje vonkajších parazitov. Pravidelné mechanické čistenie, vetranie, podľa potreby aj dezinfekcia a dezinsekcia chovného zariadenia patria k základným zoohygienickým zásadám. Chemickú dezinfekciu treba robiť po dôkladnom mechanickom očistení raz ročne. V chovateľskom zariadení je potrebný dostatok denného svetla (prípadne umelé osvetlenie), dobré vetranie, dostatok miesta pri napájačkách a kŕmidlách. 

IZBOVÉ RASTLINY

Teplo a vlhkosť v zimných mesiacoch Ľ. S.

eplo je dôležitý faktor pre izbové rastliny. Ak je izbová teplota príliš nízka, rast rastlín sa spomalí. Ak sú rastliny príliš vysoké a tenké, je to príznak nedostatku svetla. Vo všeobecnosti platí, že rastliny dobre znášajú vyššie teploty a zvýšenú vlhkosť vzduchu. Ideálny stav je rovnomerná stála

teplota, pričom treba zamedziť prievanu a suchému vzduchu z výhrevných telies. Čím je miestnosť teplejšia a čím sa menej vetrá, tým viac klesá vlhkosť vzduchu. Rastliny odparia väčšie množstvo vody a spotrebujú viac energie. Ak rastlina nemá dostatočný prísun vody, uzatvára prieduchy a pri súčasnom nedostatku svetla sa zastavuje rast. Prísun vody

a živín v zime má byť teda zredukovaný a nepatrne sa musí znížiť teplota v miestnosti. Ak to nemôžeme zabezpečiť, treba zvýšiť vlhkosť vzduchu. Ako? – rosením rastlín niekoľkokrát denne mäkkou vodou (dažďovou, prevarenou alebo pridaním hnojiva na zmäkčenie vody); – do misky s vodou vložiť štrk alebo položiť na ňu vhodný rošt; – umiestniť rastliny do vaničky

tak, aby rastliny stáli vo vlhkom piesku alebo štrku, perlite a pod. 

18. 1. 2014 • 3 /4578/

LUNÁRNA DIÉTA

Najlepšie výsledky dosiahneme, ak držíme diétu, keď je nov alebo spln mesiaca. V tomto období sa telo najľahšie zbavuje sadla a toxínov, kým počas splnu najlepšie využíva a trávi stravu. Vo fáze rastu mesiaca ľahšie priberáme a vo fáze ubúdania mesiaca sa ľahšie riešime všetkého, čo sme jedli. Podstatou diéty podľa fáz mesiaca je detoxikácia, chudnutie je výborný vedľajší účinok. Pravdaže v období medzi držaním tejto diéty sa treba zdravo stravovať a zabudnúť na tuky a sladkosti. V tabuľke si nájdete dátum a presný čas fáz mesiaca na rok 2014. Diétu podľa fáz mesiaca je najlepšie začať, keď je nov mesiaca, lebo vtedy najviac vplýva na chudnutie.

Fázy zmien mesiaca na rok 2014 A j v minulých rokoch sme písali o lunárnej diéte. Fázy mesiaca vplývajú nielen na rieky, moria, oceány, ale aj úroveň vody v našom organizme. Za 24 hodín, koľko zmena mesiaca trvá, ľudský organizmus ľahšie uvoľňuje tekutiny, masti a toxíny, ktoré sa v ňom hromadia ako následok nezdravej výživy, zlého trávenia a stresu. Lunárnu diétu alebo pôst treba začať v presne určenom termíne, keď mesiac vojde do jednej zo svojich štyroch Nov mesiaca

Prvá štvrť

Spln mesiaca

30. januára 22.39 1. marca 09.00 30. marca 20.45 29. apríla 08.15 28. mája 20.40 27. júna 10.09 27. júla 00.42 25. augusta 16.13 24. septembra 08.14 23. októbra 23.57 22. novembra 13.33 22. decembra 02.36

6. februára 20.22 8. marca 14.27 7. apríla 10.31 7. mája 05.15 5. júna 22.40 5. júla 13.59 4. augusta 02.50 2. septembra 13.11 1. októbra 21.33 31. októbra 03.49 29. novembra 11.07 28. decembra 19.32

15. februára 00.53 16. marca 18.09 15. apríla 09.43 14. mája 21.16 13. júna 06.12 12. júla 13.25 10. augusta 20.10 9. septembra 03.38 8. októbra 12.51 6. novembra 23.23 6. decembra 13.27

a mlieko sú prísne zakázané. Ak fáza mesiaca začína 24. marca o 02.46, nezobúdzame sa napiť vodu, ale diétu začneme až po zobudení. Fáza, ktorá začína 21.

mája o 14.59 – normálne jeme do tej hodiny a minúty. Ale keď fáza začne, 24 hodín nesmieme nič jesť, teda postíme do 22. mája do 14.59.

Poznámka: Započítaná je i zmena medzi zimným a letným počítaním času, takže nie je potrebné robiť dodatočné korekcie. 

PREJDITE SA Nech je vonku akákoľvek zima, určite neseďte doma a aspoň raz do dňa choďte na čerstvý vzduch. Dobre teplo sa oblečte, doprajte si krátku prechádzku hoci aj počas obedňajšej prestávky, kým je vonku ešte svetlo. Nezáleží na tom, či je zamračené, váš organizmus potrebuje aspoň trochu prirodzeného svetla.

pri boji so sezónnou depresiou. Stačí, ak sa budete hýbať trikrát po polhodine do týždňa a pocítite zázraky. Po cvičení si doprajte meditáciu.

fáz. Počas 24 hodín nesmieme nič jesť, ale by sme mali popiť asi tri litre tekutiny. Dovolené sú voda, čaje a šťavy, ale len svieže žmýkané, bez cukru a aditív. Alkohol

Druhá štvrť

24. januára 06.19

22. februára 18.16 24. marca 02.46 22. apríla 09.52 21. mája 14.59 19. júna 20.39 19. júla 04.09 17. augusta 14.26 16. septembra 04.05 15. októbra 21.12 14. novembra 16.16 14. decembra 13.52

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Používate cudzie okuliare? Riskujete bolesť očí a závraty Radi si požičiavate okuliare od blízkych? Zabudnite na to, čo najskôr, ak si ešte viac nechcete poškodiť už tak problematický zrak. Požičaj mi okuliare, zabudla som si tie svoje. Zabudnite na častý zlozvyk! Požičať si okuliare od partnera je ešte horšie ako nepoužívať vôbec žiadne. Riskujete bolesti očí, hlavy, nevysvetliteľné závraty. Aj keď možno majú v zásade

rovnaké dioptrie ako tie vaše, nezohľadňujú rôzne osové chyby zraku, vzdialenosť medzi zreničkami ani vhodnosť rámu, jeho veľkosť a posadenie na nose. Rovnakú dioptriu na obidvoch očiach má len mizivé percento ľudí. Prepadla vás zimná depresia? 3 rady, ako ju poraziť Zaspíte každé ráno? Zakaždým by ste sa napchávali čokoládou? Zrejme ste prepadli zimnej depresii. Poradíme vám, ako sa s ňou rozlúčiť.

CVIČTE! Každodenný pohyb vám pomôže odbúrať stres a napätie. Cvičenie je obzvlášť nevyhnutné

VII

JEDZTE VITAMÍNY Najdôležitejší vitamín pre organizmus najmä počas zimy je vitamín D. Stravujte sa zdravo a stavte na vyvážený a pestrý jedálniček bohatý na vitamíny. Takisto je pre vás dôležitý B-komplex, ktorý pomáha vašej nervovej sústave a koncentrácii. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA zdroj: internet

Beťárske plásty Karamelová pita s banánmi Suroviny: Na cesto: 250 g múky, 125 g masla, 1 vajce, 2 lyžice mlieka; Na plnku: 150 g cukru, 300 ml sladkej smotany, 50 g masla; ešte potrebujeme: 4 banány, 4 lyžice citrónovej šťavy; Na ozdobu: 300 ml sladkej smotany, trochu nastrúhanej bielej čokolády. Takto sa to vydarí: Cesto: Z uvedených surovín zamiesime kypré cesto, zabalíme ho do priesvitnej fólie a necháme v chladničke pol hodiny. Keď si cesto oddýchne, rozvaľkáme ho na múkou vysypanej pracovnej ploche a cestom vyložíme okrúhly plech veľkosti 26 až 28 cm. Popicháme vidličkou a pečieme na 180 ºC asi 25 – 30 min.

Zemiakové lasagne Suroviny: 2 kg zemiakov, 350 + 50 g syra (kačkavalju), 300 g pražskej šunky, 100 g kečupu, 3 lyžice smotany, podľa želania oregano; Na omáčku: ½ l mlieka, 50 g masla, 3 lyžice múky, 1 lyžička soli, ½ lyžičky korenia. Takto sa to vydarí: Zemiaky umyjeme, uvaríme a keď sa vychladnú, ošúpeme. Ohňovzdornú misu potrieme maslom alebo margarínom a poskladáme na kolieska nakrájané zemiaky. Trochu ich osolíme a naukladáme na ne rad pražskej šunky, nakrájanej

Necháme vychladnúť. Plnka: Do nádoby dáme roztopiť cukor a keď nadobudne zlatožltú farbu, dolejeme sladkú smotanu (300 ml) a miešame. Dostaneme veľký tvrdý cukrík, ktorý sa roztopí. Potom ho ešte stále varíme asi pol hodiny, aby karamel zhustol. Nesmie byť riedky, ani hustý, ale taký ako plnka na torty a zákusky. Po získaní želanej hustoty pridáme ešte 50 g masla. Banány nakrájame na polovice po dĺžke a polejeme ich citrónovou šťavou. Naukladáme ich na vychladnuté cesto, do kruhu. Na banány vylejeme teplú karamelovú plnku, zarovnáme a necháme zákusok úplne vychladnúť. Na ozdobu: Vyšľaháme 300 ml sladkej smotany, natrieme na vychladnutý zákusok a ozdobíme napr. nastrúhanou bielou čokoládou alebo ľubovoľne.  na tenké plátky. Šunku natrieme omáčkou. Omáčka: Roztopíme maslo, pridáme múku, trochu popražíme a postupne dolievame mlieko. Neustále miešame. Nakoniec pridáme soľ a čierne korenie a za stáleho miešania necháme prevrieť a zhustnúť. Ak to máme radi, omáčku môžeme posypať oreganom. Omáčku posypeme nastrúhaným syrom. Na posýpanie použijeme 350 g. Na syr dáme kečup. Postup opakujeme, kým neminieme všetky suroviny. Trochu omáčky si necháme na vrch a pridáme do nej 50 g nastrúhaného syra a smotany. Túto zmes natrieme navrch. Pečieme v rúre na 200 ̊C, kým nezačervená. 

Suroviny: 4 oblátky; Na plnku na prvú oblátku – plástu: 100 g práškového cukru, 200 g mletých orechov, 1 dl mlieka, rumu podľa chuti; Na druhú oblátku: 100 g práškového cukru, šťava z polovice citróna, 150 g margarínu; Na tretiu oblátku: 100 g cukru, 200 g sušených fíg, 100 g hrozienok, šťava z jedného pomaranča. Takto sa to vydarí: Plnka na prvú oblátku: Do primeranej nádoby dáme mleté orechy

Lenivá jablková pita Recept nám poskytla Bogdanka Golub z Kysáča foto: E. Šranková Suroviny: Na cesto: 1 droždie, 1,5 dl mlieka, 3 lyžice cukru, 500 g múky, 300 g masti, 3 žĺtky; Na plnku: 600 g jabĺk (9 kusov), 3 lyžice strúhanky (prézle), 400 g cukru. Takto sa to vydarí: Cesto: do vlažného mlieka rozmrvíme

a cukor. Pridáme mlieko a na miernom ohni miešame a dobre zjednotíme. Podľa chuti pridáme trochu rumu. Na druhú oblátku: Mixérom vyšľaháme dopenista margarín, cukor a šťavu z citróna. Na tretiu oblátku: Nadrobno nakrájame figy a hrozienka, pridáme cukor a šťavu z pomaranča a zmiesime do kompaktnej hmoty. Každú plnku natierame na oblátku a keď naplníme všetky, potom naplnené oblátky zaťažíme. Najlepšie je urobiť ich deň vopred, potom ani krájanie nebude problém. 

droždie, pridáme cukor a necháme vykysnúť. Pridáme múku, masť, žĺtky a vypracujeme cesto. Rozdelíme ho na tri časti. Plnka: ošúpeme a nastrúhame jablká, pridáme cukor, strúhanku a dobre vymiesime. Na vymastený a múkou vysypaný plech (23 x 38 cm) dáme prvú časť cesta, ktorú sme vyvaľkali na pomúčenej doske. Pridáme polovicu jabĺk, prikryjeme druhým rozvaľkaným cestom, znovu dáme jablká a prikryjeme tretím cestom. Popicháme vidličkou a pečieme v dobre vyhriatej rúre približne 40 minút. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 360 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Našiel si svoje miesto DVE OTÁZKY PRE RIADITEĽKU V ÚSTRETY JUBILEU ÚKVS

Anna Francistyová

e tomu presne päť rokov, ako bol vo vynovených priestoroch v Novom Sade (v Ulici Njegošovej číslo 16 na II. poschodí) 18. januára 2009 (vtedy to bola nedeľa) slávnostným ceremoniálom a prestrihnutím červenej pásky otvorený Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Plneniu už vtedy vysoko nastavených cieľov tejto našej novej kultúrnej inštitúcie, a to v oblasti ochrany, zveľadenia a rozvoja kultúry vojvodinských Slovákov sa ešte vrátime, tentoraz sme tesne pred malým jubileom ústavu riaditeľku Milinu Sklabinskú oslovili len dvomi otázkami. – Ako vám, pani riaditeľka, uplynulo toto prvé na oslavu vhodné obdobie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov? – Týchto päť rokov mi ubehlo veľmi rýchlo, ale z aspektu pôsobenia ústavu aj rôznorodo. S cieľom kryť rôzne sféry a segmenty kultúry v mnohých oblastiach sme urobili veľké a náročné programy a projekty. To je taká prvá impresia, prvý pocit, ale nehovorím to len tak: svedčia o tom naše ročenky Maják, kde sme zaznamenali aktivity vo všetkých oblastiach pôsobenia ústavu zhrnuté a predstavené aj slovom, aj fotografiou. Svedčí o tom aj náš portál, ktorý je často navštevovaný – hovoria o tom štatistické údaje, presné parametre o jeho návštevnosti. Teda dá sa povedať, že vďaka niektorým veľkým projektom, a pritom myslím na tie strednodobé, ktoré vyvrcholili po troch – štyroch rokoch, či po prvom mandáte sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov maximálne zviditeľnil – v rámci možností a prostriedkov, s ktorými sme nakladali – a ja osobne si myslím, že si našiel predovšetkým svoje miesto v kultúrnom systéme. Pritom vytvoril kvalitnú a dobrú spoluprácu s celým tým kultúrnym systémom, či už to boli doterajšie kultúrne inštitúcie, ktoré majú svoju kontinuitu, či kultúrno-umelecké spolky, či najnovšie aj festivaly, • KULTÚRA •

Milina Sklabinská (prvá zľava), Katarína Mosnáková a Ladislav Čáni počas prezentácie kapitálnej knihy vo vydaní ÚKVS Slováci v Srbsku z aspektu kultúry na Novosadskom veľtrhu

kde sme sa stali spoluorganizátori. Mám pocit, že niet združenia alebo prostredia, s ktorým sme nenadviazali nejakú konkrétnu spoluprácu a ktoré v konečnom dôsledku pocítilo, že v Novom Sade sídli ústav pre kultúru, ktorý

urobil niečo aj pre kultúru v ich konkrétnom prostredí. – Plánujete k tomuto dátumu aj nejakú oslavu? – Bude to len taká pracovno-oslavná záležitosť. Totiž na sklonku minulého roku sme po-

slali výzvu do verejnosti, ktorá vyplýva z programu pod názvom Zveľadenie kultúrnej produkcie v menších prostrediach. Vzťahuje sa na umeleckých vedúcich, ktorí by v zmysle zachovania kultúrnych tradícií vo svojom prostredí – ide o podmienečne povedané menšie prostredia, kde ešte nemáme alebo máme málo kultúrnej produkcie – urobili výskum, poskytli ten materiál i do databázy nášho ústavu a výsledkom tohto projektu má byť umelecký bod, choreografia pre niektorý z našich festivalov – Tancuj, tancuj... v Hložanoch alebo Zlatá brána v Kysáči. Dostali sme prihlášky z desať prostredí a po vyhodnotení prvého kola tejto našej akcie a k piatemu výročiu ústavu zavoláme autorov tých projektov a predstaviteľov ich spolkov či prostredí kvôli slávnostnému podpisovaniu zmlúv. Týmto spôsobom odštartujeme nový rok, novú kultúrnu produkciu a symbolicky oslávime aj prvých päť rokov činnosti ústavu.

ZO 30 NÁDEJNÝCH HUDOBNÍKOV novosadskej Nižšej hudobnej školy Josipa Slavenského, oddelenia v Báčskom Petrovci, vo štvrtok 19. decembra 2013 sa spoločne predstavili a koncertovali v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Tento svojrázny vianočný program obsiahol hru na husliach alebo na klavíri a chórový spev. V rámci svojho hudobného školenia žiaci zdolávajú teoretickú časť, ako aj nácvik na inštrumente a spev. O to, aby tento program dobre dopadol, postarali sa profesorka teórie hudby Josipa Kopčoková, profesorka klavíru Ivana Novaková a profesor huslí Dušan Mulić. J. Č-p Foto: M. Belička 3 /4578/

18. 1. 2014

Kultúra LETMÝ POHĽAD NA NOVÚ KNIHU

Perličky v náhrdelníku minulosti Jaroslav Čiep

ieru Benkovú (1939) širšia verejnosť pozná predovšetkým podľa neúnavnej práce na poli poézie. Naša popredná poetka má za sebou viac desiatok kníh básní, ale aj niekoľko kníh prózy. Aj vo svojej básnickej tvorbe, ale predovšetkým v prozaickej, sa vracia k motívom rodiska a minulosti vojvodinských Slovákov. Výrazne to vidieť v knihách Dom (1987) a Stred sveta (2007 a 2009), ktoré sú vlastne jej osobnou „kronikou“ Petrovca, zahrňujúcou jednotlivé javy a udalosti od prisťahovania Slovákov na Dolnú zem dodnes. Zdá sa, že práve hľadanie materiálov pre jej prozaické dielo autorku bližšie pripútalo k archívnemu materiálu a dobovej tlači, skúmaniu materiálov v knižniciach a v archívoch. Svoje poznatky táto dlhoročná redaktorka Hlasu ľudu

a Novosadského rozhlasu pred dvadsiatimi rokmi začala v Petrovskom rozhlase prezentovať v tvare historiek v relácii Z našej minulosti a neskôr aj v časopisoch. Časom sa toho nazbieralo a vznikli z toho viaceré knihy beletrizovanej pub-

licistiky: Z dávneho Petrovca (1998), Z našej minulosti (2002) a Stretnutie s minulosťou (2007, 2009). Na sklonku minulého roku na tieto knihy Viera Benková nadviazala novou publikáciou Perličky minulosti (2013), ktorú ako 4. zväzok v edícii Matičné súzvuky vydala Matica slovenská v Srbsku. Tak ako sme si v spomenutých autorkiných knihách zvykli, aj v najnovšej knihe motívy minulosti, rodiska a bližšieho vojvodinského okolia nadobúdajú črty historickej prózy, občas s nádychom povestí. Zo strán knihy sa vynorí celá plejáda historických postáv, ktoré poznačili našu spoločnosť. Recenzent knihy Samuel Boldocký sa o tomto rukopise zmieňuje ako o „nehistorických“ dejinách vojvodinských Slovákov, v ktorom sa prelínajú tri roviny: historická, povesťová a autorská. Boldocký zdôrazňuje i skutočnosť, že sa

autorka k jednotlivým faktom a udalostiam z minulosti poväčšine nespráva ako vedec – historik, ale skôr ako umelec, ktorý v dejinných danostiach vyhľadáva zaujímavosti, kuriozity a záhady, zaujímajúc k nim osobný postoj, čo týmto textom dáva besednicový ráz. Autorka 51 príbehov zoradených do 4 celkov (Perličky minulosti, Významní Slováci na Dolnej zemi, Perličky z Petrovca a Perličky zo života vojvodinských Slovákov) na rozsahu 120 strán sa zamerala predovšetkým na zobrazenie špecifík, mentalitu a životaschopnosť našich predkov. V tom sa na uverejnené texty pokúša nadviazať takmer sto dobových pohľadníc a fotografií, ktoré bohato ilustrujú túto knihu. Veríme, že tak, ako to dopadlo aj s predchádzajúcimi knihami beletrizujúcej publicistiky Viery Benkovej, aj táto bude čitateľsky vítaná a osloví aj mladšie generácie.

DIELA POVOJNOVEJ ARCHITEKTÚRY

Na skúškach času Oto Filip

dožili rimejku tohto podujatia, ktorý sa v galérii Mestskej knižnice Belehradu konal od 27. decembra 2013 do 14. januára tohto roku. Počas uplynulého takmer polstoročného obdobia väčšina

resne pred polstoročím uzrela svetlo sveta televízna veža na Avale. V rokoch 1955 až 1970 vznikali budovy, ako je Galéria Beljanski v Novom Sade, Dom tlače, budova Politiky, Štátny sekretariát pre národnú obranu, haly Belehradského veľtrhu a Múzeum súčasného umenia v Belehrade, Spomienkový komplex Slobodište v Kruševci, Námestie partizánov v Užici, budova pre pasažierov letiska v Surčíne... Ich ideovými tvorcami boli dvadsiati traja architekti, ktorých práce boli prezentované na prvej povojnovej výstave architektúry u nás, prebiehajúcej v salóne belehradského MúČasť Galérie Beljanski v roku 1961, zea súčasného umenia v apríli keď bola otvorená. Architektom a máji 1968. Pre neúprosný bol profesor Architektonickej chod času len štyria z nich sa fakulty a maliar Ivo Kurtović.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Surčínske letisko pred polstoročím

špičkových architektonických diel úspešne obstála na skúškach času, žiaľ, nie všetky. V NATO bombardovaní v roku 1999 zbúraná bola veža na Avale, vážne škody utrpeli mnohé objekty, medzi inými aj sídlo Ministerstva obrany v Nemanjinovej ulici v Belehrade. A práve tu je i podstata výstavy Súčasná srbská architektúra: ukázať, čo sme mali, ako sa kedysi projektovalo a stavalo, taktiež kto boli osobnosti výdatnou

mierou sa pričiňujúce o povojnovú obnovu a architektonický rast Belehradu, prípadne Nového Belehradu, taktiež iných miest. Cieľom hlavného usporiadateľa – Akadémie architektúry Srbska, je ešte čosi: pričiniť sa o to, aby práce z prvej povojnovej výstavy v roku 1968 získali status chránených kultúrnych pamiatok, patriacich do nášho kultúrneho dedičstva. Lebo sú kvalitné a nadčasovo hodnotné. • KULTÚRA •

ROZHOVOR S JÁNOM ŽOLNAJOM

Život je (aj) hra Jasmina Pániková

dinského divadla (predstavenie Zuzka Turanová, pozn. aut.), ale práve vtedy, keď Majera začal pracovať na tomto predstavení, v Kovačici sa organizoval Festival Komár – Kovačická manifestácia alternatívnych reakcií, a pre pútavý obsah, a istotne aj rodisko, rozhodol som sa pre festival. Festival bol vydarený, ale... Zostalo to ale a skutočnosť, že sa mi odvtedy ani raz nenaskytla možnosť spolupracovať s vynikajúcim Majerom. Začal si hrať v predstaveniach pre dospelých, no v poslednom čase ťa čoraz častejšie môžeme vidieť v detských predstaveniach.

Medzinárodný festival detského divadla v Kotore. Vďaka tejto inscenácii a divadelné dosky stúpil som pocítil rozdiel mezačiatkom 90. rokov. Je dzi dospelým a detským herec, v poslednom čase publikom. aj spisovateľ pre deti, no jeho A v čom spočíva ten povolaním je web dizajn. Tieto tri zložky Ján Žolnaj veľmi dobre rozdiel? Je ľahšie alebo strieda už dlhý rad rokov. ťažšie hrať v detskom Akým spôsobom sa Ján Žolpredstavení? naj dostal medzi slovenských – Úprimne povedané vojvodinských ochotníkov? – dieťa ťa nikdy neokla– Bolo to celkom náhodou. me. Podľa jeho správania Začiatkom 90. rokov maliar vidíš, či je predstavenie a spisovateľ Pavel Povolnýdobré, či dobre hráš, či -Juhás vydával dcéru a pre si naplno zaujal jeho povšetkých svadobníkov prichyszornosť. Keď hráš pred tal celkom nezvyčajné prekvadospelými, nevieš naispenie – divadelné predstavenie to, čo si myslia. Pozerajú o prvých osadníkoch a na konci zatliesPadiny. Pavel napísal kajú, pokým deti poviedku a zdramatihneď dajú najavo, zoval ju režisér Fedor či ich to zaujalo. Ján Žolnaj – webový dizajnér Popov. Na pozvanie Ak je to dobre, a spisovateľ pre deti Pavla Matúcha, ktovidíš ich úsmevy rý hral v tom predna tvári, počuješ tlieska- deťom. V tých textoch som sa stavení, aj ja som sa nie, a keď začnú rozprá- snažil podať deťom čím viac ocitol medzi hercami vať, šuchotať – buchotať, informácií, ale všetko to malo a som rád, že to tak hneď vieš, že sa im niečo podobu rozprávky. Neskoršie som začal písať aj detskú pródopadlo. Predstavenepáči. nie sa páčilo svadobA keď ide o samotné zu, práce som posielal na súbeh níkom, no potvrdenie postavy, ktoré sú často Zorničky a dostali sa mi do rúk o kvalite dostalo aj na vymyslené, je ich ťažko aj druhá, aj tretia cena, a na poslednom súbehu aj prvá cena Festivale divadelných zahrať? inscenácií dolnozem– V predstaveniach pre za krátku prózu. Nech uzavrieme. Na jednej ských autorov DIDA deti máš obrovskú slobov roku 1995. Fedor du, a najmä vtedy, keď strane máme umenie a na Popov dostal Cenu hráš niečo, čo nejestvu- druhej webový dizajn, čo je za dramatizáciu je. Máš zahrať škriatka tvojím povolaním. Všade sa a Eleonóra Kerešová alebo ducha. Keďže také prelína umelecká zložka alebo prvú cenu za herecký niečo nejestvuje, herec sa mýlime? – Áno, v každej tej oblasti, výkon. nemôže napodobňovať S ktorými režisértú postavu, ale sa jedno- ktoré sú dôležité v mojom žimi si spolupracoval? ducho musí „stať“ tou vote, je zastúpené umenie. Aj – Niekoľko predpostavou. Vymyslíš si, webový dizajn je svojráznym stavení som robil ako by tá postava mohla výrazom umeleckej, kreatívnej s Jánom Makanom, vyzerať a hráš. A pritom strany života. A pritom je aj hra. Hra s farbami, novými technoloJánom Čánim, Dusa aj sám hráš. šanom Bajinom... No ... a občas sa vyskúša aj v nejakej divadelnej úlohe Môžeme povedať, že gickými výdobytkami atď. Často najviac som spoluťa účinkovanie v det- hovorím, že počítače mi zabezpracoval s Makanom a Čánim. – Pred detské publikum som ských predstaveniach podnie- pečia chlieb, a divadlo, a teraz aj Ľúto mi je, že na zozname re- po prvýkrát vystúpil v roku tilo na to, aby si písal pre deti? písanie, svojrázny relax. Každý žisérov ešte stále nemám Ľu- 2004 v predstavení Duchovpl– Sčasti áno, ale musím pove- z nás potrebuje niečo, čo ho boslava Majeru. Mal som hrať ná rozprávka, režiséra J. Čániho. dať, že som do Zorničky začal pí- uvoľní, a či jesto krajšia záľuv prvom predstavení novoza- Je to vynikajúce predstavenie, sať najprv články o počítačoch, ba od tej, ktorou iným ľuďom, loženého Slovenského vojvo- s ktorým sme sa dostali aj na ktoré som sa snažil prispôsobiť a sebe, skrášliš deň?

• KULTÚRA •

3 /4578/

18. 1. 2014

Kultúra

ROZHOVOR S PREDRAGOM ÐURIĆOM, IDEOVÝM TVORCOM A ZAKLADATEĽOM VYDAVATEĽSTVA ROSENCRANTZ Z MAGLIĆA

Vráti sa komiks do knižníc a kníhkupectiev? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

eviate umenie, komiks, v poslednom čase ako fénix z popola vylieta k čitateľom. I keď čitateľská obec tejto literárno-vizuálnej literatúry sa u nás nemôže pochváliť s „nižším” vekovým priemerom, skôr ho vidíme v rukách tridsiatnikov a starších, predsa v súčasnosti zaznamenávame kvalitné pokusy o návrat komiksu do rúk najmladších a mladších čitateľov. Aj vďaka vydavateľstvu Rosencrantz z Maglića, ktorého zakladateľom je Predrag Ðurić, z povolania lekár a univerzitný profesor, zo záľuby zanietený čitateľ komiksov a autor komiksových scenárov. – Ako sa vám podarilo „materializovať” ideu o založení vydavateľstva, ktoré predovšetkým publikuje komiksy? – Už niekoľko rokov Stredisko pre edukáciu, toleranciu a multikultúrnosť realizuje projekt Vojvodinský komiks, ktorého cieľom je pred zabudnutím zachrániť najvýznamnejších domácich kresličov. V 80. rokoch Nový Sad bol jeden z najväčších európskych stredísk komiksového umenia

www.hl.rs

a viac desiatok autorov publikovalo svoje diela, z ktorých mnohé zažili veľký úspech v celej Európe. Počas realizácie projektu sme prišli k záveru, že viac a k o d va d s ať rokov domáci autori nemajú dobrú príležitosť na publikovanie svojich diel. Komiks, ak sa priamo netýka aktuálnych politických dianí, nie je komerciálny, a to je jeden zo základných dôvodov, prečo ho veľkí vydavatelia „zaobchádzali”. Neprítomnosť komiksu počas 90. rokov priviedlo k tomu, že ho dnes čítajú predovšetkým dospelí. Napríklad vo Francúzsku náklady niektorých komiksov dosahujú 10- až 100-tisíc exemplárov, čítajú ho všetky generácie a výskumy dokladujú, že trinásťročné dieťa v priemere prečíta 37 komiksových albumov. Uvedomujúc si tieto údaje a pri kamarátení s domácimi autormi sme v roku 2012 prišli na ideu založiť vydavateľstvo, ktorého cieľom bude prezentácia domáceho komiksu.

Informačno-politický týždenník

– Koľko vydaní máte za sebou a akú máte finančnú podporu v tejto pionierskej akcii v malom prostredí, akým je Maglić? – Za pol druha roka, koľko existuje Rosencrantz, sme vydali deväť komiksových albumov a v roku 2014 plánujeme vydať ďalších sedem. Žiaľbohu, aj napriek tomu, že sme sa obracali na mnohé inštancie, zvlášť na Pokrajinský sekretariát pre kultúru, akákoľvek podpora, hoci verbálna, vystala. – Veľké srbské vydavateľstvá sú vašou konkurenciou alebo motiváciou? – Je zaujímavé, že v Srbsku a v regióne existujú desiatky vydavateľstiev, ktoré vydávajú spravidla iba komiksy. Keďže zverejňujú hlavne zahraničné komiksy, nepredstavujú konkurenciu. Väčší problém predstavuje distribúcia, zvlášť do krajín regiónu, lebo vývoz, ako aj účasť na medzinárodných veľtrhoch a festivaloch

komiksu, sú drahé a komplikované pre malé vydavateľstvá. – Spolupracujete s mnohými kresličmi komiksu – z celého sveta… – Od samotných začiatkov Rosencrantza veľa autorov zo zahraničia nás kontaktovalo a vyjadrilo žiadosť o spoluprácu s nami. V tejto chvíli spolupracujeme s kresličmi z USA, Veľkej Británie, Talianska, Španielska, Mexika, Brazílie, Litvy. Všetci pracujú na komiksoch, ktoré majú našu lokálnu, vojvodinskú tematiku, takže komiksy tvoria jeden zaujímavý umelecký celok, vlastne poukazujú na to, ako nás cudzinci vidia alebo ako si nás predstavujú. – Uplynulý rok pre vás a vaše vydavateľstvo bol veľmi aktívny. – U nás existuje niekoľko veľkých podujatí, keď ide o komiks. Okrem na Knižnom veľtrhu v Belehrade a Salóne komiksu zúčastnili sme sa aj na Novosadskom víkende komiksu, Balkánskej prehliadke mladých autorov komiksu v Leskovci, Medzinárodnej konvencii komiksu v Kragujevci, Festivale komiksu Stripolis v Zreňanine. Pre nás sú vzácne prezentácie v malých prostrediach, akými vlani boli tie v Kraljeve, v Gornjom Milanovci, Kovine, Inđiji, Maglići. Napríklad v mestečku Gornji Milanovac viac ako 30 návštevníkov zostalo pred dverami Kultúrneho strediska, lebo sa nevmestilo do miestnosti, v Kraljeve bolo viac ako sto návštevníkov a v Kovine aj napriek dažďu a vetru Mestská knižnica bola vyplnená do posledného miesta. – Koniec roku 2013 ste privítali s uznaniami od renomovaných novín a magazínu – novosadského Dnevnika a NIN-a. – NIN vždy koncom roka zverejňuje top rebríček desať najlepších udalostí roka v oblasti komiksu. To, že sa Rosencrantz našiel na druhom mieste, pre nás je veľké uznanie. V Dnevnikovom top rebríčku vydaní z oblasti komiksov sa našli aj dve naše vydania – Detektiv Lakonogić a Poslednja stanica. I napriek tomu, že ide o symbolické uznania, sú pre nás dôležité, pretože nám hovoria, že sme na dobrej ceste. Bolo by dobre, keby tieto uznania vplývali aj na prezentáciu domáceho komiksu vôbec, zvlášť v zmysle jeho návratu do knižníc a kníhkupectiev. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Ochotníci zobrazili vynikajúce výsledky Anna Lešťanová

oho času sa vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova konajú prípravy na výročné zhromaždenie, na ktorom dvadsaťjeden členiek zväzu majú podať správy o minuloročnej činnosti a plány a programy práce (spolu s finančnými) na bežný rok. Na základe dosiahnutých výsledkov minulý rok bol veľmi úspešný pre všetkých ochotníkov z územia Staropazovskej obce. Pozoruhodné Vladislav Pop výsledky na početných ochotníckych súťažiach mali recitátori, výtvarníci, divadelníci, tanečníci, speváci, hudobníci... „V tomto roku by sme si priali, aby

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

naši ochotníci dosiahli ak nie lepšie, aspoň rovnako dobré výsledky ako vlani. Vzhľadom na všeobecne ťažkú finančnú situáciu aj v kultúre, musíme konštatovať, že staropazovská lokálna samospráva sa vždy postarala, aby naši ochotníci odcestovali do mesta súťaže – zónovej, pokrajinskej alebo republikovej – kam postúpili. A ochotníci sa odvďačili azda tým najkrajším spôsobom – hodnotnými uznaniami a početnými bronzovými, striebornými a zlatými plaketami,“ povedal Vladislav Pop, predseda zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Jednou z úspešných členiek vo Zväze ochotníkov obce je i SKUS hr-

Pekné úspechy v roku 2013 dosiahla aj Spevácka skupina Združenia pazovských žien; na fotografii s Libuškou Lakatošovou, náčelníčkou Oddelenia pre kultúru, mládež a šport Obce Stará Pazova

dinu Janka Čmelíka. Aktivisti spolku v roku za nami zobrazili vynikajúce výsledky najmä na pokrajinských a republikových súťažiach. Na vojvodinských prehliadkach zlatými plaketami boli odmenení recitátori Ema Kočišová a Miloš Simonović, ako i členovia najstaršej detskej tanečnej skupiny, ktorí potom na republikovej prehliadke získali bronzovú plaketu. Pekné úspechy na pokrajinskej prehliadke pôvodnej tvorby a tradície mali aj členky Speváckej skupiny Združenia pazovských žien a najmladší tanečníci z detskej skupiny. Medzi tými najvýznamnejšími odmenami ochotníkov SKUS hrdinu Janka Čmelíka treba zaradiť i bronzovú plaketu Zmiešaného speváckeho zboru Tília z hudobného festivalu spolkov Vojvodiny. Najúspešnejšiu sezónu práve v oslavnom roku – pri 110. výročí staropazovského

slovenského divadelníctva – mali protagonisti predstavenia Babylon. Na všetkých úrovniach súťaže mladý súbor získal iba tie najvyššie ocenenia. Ináč, ako uviedol V. Pop, spolupráca medzi členkami vo zväze je dobrá a sú aj niektoré obecné podujatia, kde spoločne vystupovali, resp. budú vystupovať, čo je veľmi pozitívne. „Bez ohľadu na to, kto vykonáva funkciu predsedu zhromaždenia, veľkú úlohu v úspešnej ochotníckej činnosti a v realizácii mnohých aktivít má tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova Petar Nerandžić, ktorý je horlivým kultúrnym pracovníkom,“ prízvukoval na záver náš spolubesedník. Aj v roku 2014 vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova majú nové plány a ich realizácia predovšetkým závisí od finančných prostriedkov a schválených projektov.

krásne obrazy, bola 9. januára. Tretia dielňa mala názov Ja sa ne brrrr… ojím matematiku, ktorú v sobotu 11. januára pre žiakov 5. a 6. ročníka usporiadala profesorka Katarína Sokolová. Poslednú dielňu Malé domáce experimenty viedol ľudí a odborníkov Ján Barnák, ktorý pomochtivých práce s cou rôznych domácich deťmi. Prvú dielňu predmetov spolu s deťmi pod názvom Urob – žiakmi nižších ročníkov si sám pre žiakov ZŠ, robil rôzne jednoduvyšších ročníkov ché pokusy. ZŠ viedol Vladimír Vestek. Nasledu- Hrať sa na zvieratká bolo ozajstným pôžitkom pre najmenších Na realizácii týchto štyroch dielní sa podiejúca dielňa s ná- Kovačičanov ľal celý kolektív knižnice zvom Rozprávam ti rozprávku o zime alebo Medvedík v Kovačici a žiaci prvého ročníka ZŠ v čele s riaditeľkou Máriou ĎurišoBruno hľadá sneh, v rámci ktorej deti Mladých pokolení spolu s vedúcou vou, ktorá mala na starosti finančný z Predškolskej ustanovizne Kolibrík dielne Andreou Bírešovou vytvárali podklad akcie.

Pokračujú s tvorivosťou Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici sa rozhodla podobne ako aj v uplynulom roku usporiadať dielne pre deti, s cieľom užitočne im vyplniť chvíle zimných prázdnin. A tak počas januára 2014 okrem toho, že poskytla deťom príjemný teplý kútik, umožnila im získať vedomosti, a pritom sa dobre pobaviť na štyroch zaujímavých dielňach, ktoré realizovala za pomoci mladých • KULTÚRA •

3 /4578/

18. 1. 2014

Kultúra POZNÁMKA

Divadlo spí či nedýcha? Juraj Bartoš

ivadelné predstavenie Macko kráľom režíroval profesionálny režisér Jano Čáni z Petrovca. Žiaci ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch hru, ktorú finančne pomohol Kultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch, po asi pol druha mesiaca tvrdej driny, premiérovo predviedli 24. mája 2008, a potom sa na doskách, ktoré svet znamenajú, predstavili ešte len raz. Úloha, ktorú vedúci už dávnejšie, spravidla, zakotvujú v plánoch práce



KOS Jednota, t. j. konštatácia, že treba pripraviť divadelné predstavenie, rovnako spravidla, zostáva iba mŕtvym slovom na papieri. Na sklonku roka 2013 sa v Hložanoch konali oslavy 65. výročia Kultúrno-osvetového spolku Jednota. Predseda KOSJ Michal Hataľa správne podotkol: „Na začiatku aktivít v spolku najviac pracovala divadelná odbočka, ktorá v posledných rokoch, musíme uznať, funguje slabšie ako sa od nej očakáva.” Menovaný tiež dodal, že „spolok sa v minulosti snažil zachovávať naše tradície, naše tance,

naše piesne, slovenskú reč, naše všeobecné ľudové umenie“, a že to bude robiť aj v budúcnosti. Čo tu nie je v poriadku? Azda „iba” skutočnosť, že spolok, z ktorého názvu jasne vyplýva, že v doméne jeho pôsobnosti je aj činnosť osvetová čiže vzdelávacia, na divadelný segment už dávnejšie zanevrel. Trebárs režisér Ľubo Majera kvalitnú javiskovú reč vyrovnáva s rečou z kancľa. Mimochodom, hložianski spolkári divadlo sústavne hrávali pomerne dávno: v rokoch 1988 – 1996. Práve keď krajinou lomcovala

úžasná hyperinflácia a všeobecná kríza, postupne divadelne rástli, a keď už povyrástli – odmlčali sa. Ovzdušie sa ani zďaleka nevyrovnalo tomu, ktoré vládlo v spolkoch, v ktorých sa vedúci vedeli rovnako postarať o rovnosť folklórnej a divadelnej, alebo aj literárnej a výtvarníckej činnosti… Slovom, bez skutočného záujmu vedenia hociktorého spolku, bez uvedomenia významu a potreby po všestrannom kultúrnom povznesení spoluobčanov a bez vynaloženia úsilia na preklenutie problémov, divadelný život najprv drieme, potom spí tvrdým spánkom, až nakoniec (nikto ani nezbadá, kedy) naskutku prestane dýchať. Žeby to bolo v záujme na všetky zvony proklamovaného zachovávania identity?

RECENZIA

Poetické úvahy nad knihou Ileany Ursu Rybím jazykom Viera Benková

nihu vydalo na sklonku uplynulého roku Slovenské vydavateľské centrum v Petrovci a mala už aj premiéru na belehradskom, bratislavskom a novosadskom knižnom veľtrhu, ba prestúpila aj hranicu a zavítala na premiéru aj do slovensko-rumunského Nadlaku. Tu autorku a najmä tento knižný výber predstavila práve prekladateľka týchto básní z rumunčiny do slovenčiny, významná slovenská poetka Dagmar Mária Anoca. Hneď som si pomyslela: vari sa navracajú staré dobré časy, keď sme sa navzájom v tej rozkúskovanej Juhoslávii, v snahe dobre sa poznať, prekladali, zoznamovali, stretali a takto chápali a spoznávali našu ľudskú, rodovú, národnostnú, historickú a inú rozdielnosť, prekonávali takto zaužívané predsudky o iných a búrali tie, ktoré vysúvali do popredia len to „moje je najlepšie”! Vyhlásenia, že i slovenská literatúra, a teda i tunajšia vojvodinská pod panónskym slnkom vraj pretrvá, ak bude mať mladých pokračovateľov a najmladšie sily, je iste pravdivá.

www.hl.rs

Ale bez takýchto veľkých autorských osobností, akou je aj Ileana Ursu-Nenadićová a iných, by ani mladšie generácie nemali vzor. Mladí tiež píšu o živote, čo prežívajú, snia, iste nie veľmi lyricky a idealisticky... Aj spisovateľka nazrela do tvrdého života, píše poéziu, ktorá tiež hovorí šedi a beznádejnosti, sny sa prepadli do bezdna a ľudia „mlčia ako ryby”, boja sa všetkého, nemajú nádeje; veď človek vekom stráca nádej, že bude tak, ako keď bol mladý alebo tak ako za čias jeho rodičov, romanticky patriarchálny a eticky hodný... Dnes ide skôr o úzkosť z prežitia, lebo sa do popredia dostávajú nehodnoty, celebrity, dravosť kapitálu a peňazí, bezohľadnosť, vydieranie atď., atď. Nuž niečo podobné a plné úvah o človeku dneška, o jeho odcudze-

Informačno-politický týždenník

nosti, strachoch, stratených snoch a nádejach, poetických a iných „nenálezoch” píše a uvažuje v tomto výbere vojvodinská rumunská spisovateľka Ileana Ursu. A práve na túto knihu pod názvom Rybím jazykom chcem aj vás, milí čitatelia, upozorniť; vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Petrovci v roku 2013, preklad z rumunčiny Dagmar Mária Anoca, edícia Mosty... K niha bola prezentovaná aj v Nadlaku a mala hodne publika, čo je na dnešný čas skutočne priam zázrak. A zázrak je aj to, že takáto kniha vôbec vyšla a, pravda, vďaka aj prekladateľke Dagmar Anoca... Mňa tento poetický výber z tvorby vojvodinskej rumunskej autorky Ileany Ursu-Nenadićovej oslovil ešte pred vydaním; ide o básne napísané

svojským poetickým a meditatívnym jazykom, pritom je to strhujúco-skutočná poézia našich dní, pozbavená akejkoľvek prepoetickej vzletnej metafory; je to rozmýšľanie nad časom a udalosťami, ktoré sa nám udiali alebo sa dejú tu vôkol nás i dnes, keď strácame nádej, najmä človek v rokoch, že prídu zasa roky pokojného nažívania a ľudskosti. Možno básne tejto zvláštnej, ale prepotrebnej knihy veršov na naše prozaické dni by museli prečkať chvíľu väčšej istoty, aby sme sa k nim vracali... Predsa si myslím, že práve na tieto dnešné časy je táto poézia ako šitá! Ak sú aj nie tieto básne ako hostina v nedeľu pri tradičnom a pekne upravenom hojnom stole, sú predsa o krehkosti človeka, jeho zlomových chvíľach, keď vôkol neho sadá namiesto prachu čerň beznádeje a šedosť drvivej skutočnosti a nie krása, harmónia, láska, ľudskosť a dobrota. Striedmosť výrazov ale bohatstvo podprahovosti básní a najmä percepcia tvorby ako „vyzliekanie z dna mútnych vôd“, v ktorej iba šedé ryby vedia smer plavby k svetlu, i o tom hovorí táto nekaždodenná kniha. • KULTÚRA •

POVIEDKA

Tie najkrajšie modré oči Ivan Petrovič

otichu otvoril dvere do spálne a pozrel na ruskú posteľ opretú o manželskú tam, kde majú spiaci nohy. Malý chlapček ešte spal. Starý pán zavrel dvere a odišiel do kuchyne. Po pol ôsmej, keď sa najedli, starká chystala raňajky pre malého. Na stole ležali pripravené kúsky rožkov s maslom (vojačikovia). Mlieko bolo naliate v šálke a v strede neveľkého stola stál vanilkový miláčik. Chlapča sa pomrvilo v posteli a po chvíli otvorilo oči. Posteľ zavŕzgala a malé bosé nohy cupitali do kúpeľne. Keď si umyl ruky, prešiel do obývačky. Tu sa zastavil a pozrel na fotel. Starký tu nesedel, ale karty už boli povykladané na okrúhlom stolíku. Potom sa zahľadel na obraz. „Ten ujo sa na mňa vždy pozerá,“ pomyslel si, keď kukal na muža, čo zo steny uprene hľadel chlapcovi do očí. Mališán sa naklonil doprava, oči sa stále dívali do jeho očí, potom doľava, bradatý ujo (štúrovský básnik Janko Čajak) z obrazu sa i teraz naňho pozeral. Sedel na nejakej stoličke, ktorej bolo vidno iba hnedý okraj operadla. Všetko ostatné zakrývalo telo oblečené do čierneho kabáta (aspoň si chlapec myslel, že je to kabát). Okolo hlavy muža s pestovanou bradou a fúzmi bola obloha plná rozstupujúcich sa oblakov, to akoby sa otváralo nebo. Chlapca ľakali tie oči, čo ho videli vždy, keď sa objavil v ich dosahu. „Dobro jutro,“ povedal starký. Chlapec sa strhol a z tmavých očí sa pozrel do nebeských modrých očí Tatinka. Tak totiž volal svojho dedka. Rozbehol sa a skočil mu do náruče, keď sa starý otec zohol. Doniesol ho do kuchyne a posadil na stoličku. „A kde máš papuče?“ spýtavo naňho išla starká, ktorá začala na vojačikov ukladať kúsky salámy. Malý zoskočil zo stoličky a ute• KULTÚRA •

kal až k posteli. Nazul si papuče Nastúpili do dreveného výťahu Z výkladov sa na oboch usmiea vrátil sa do kuchyne. Sadol si a malý stlačil gombík. Výťah sa vali figuríny vo všakovakom oba čosi zaševelil. so zarachotením pohol a s po- lečení, potom mnoho kníh. Tu sa dobným jedinečným rachotom zastavili, aby oči našli pár známych Stará mať začala rozprávať. Pomaly jedol jedného vojačika zastal. Vystúpili, zišli po šiestich i neprečítaných titulov. Prichádzali za druhým, a rad, v ktorom stáli, sa schodoch a Tatinko otvoril ťažké k obchodu s rybičkami a vtáčikmi. zmenšoval. Rozprávka bola taká, kovové dvere. Chlapec vybehol Tam museli vojsť. Malý hltal ten akú ešte nepočul. Ani nemohol, na úzku uličku medzi panelákmi. drobný život v nádržiach s volebo to bola rozprávka len preňho Starý pán podal malému ruku a už dou i operencov, čo poskakovali a zajtra bude nová. Babička si vykračovali na zastávku autobusu. v klietkach. každý deň vymyslí Keď vyšli von, chlanovú a nie jednu, pec zbadal kŕdeľ hoMgr. Ivan Petrovič ale koľko chce. lubov. Rozbehol sa sa narodil 5. mája 1968 v Bola to zázračk nim a starec stŕpol, Trstenej, kde absolvoval ná babička. Písala lebo holuby vyleteli základnú školu a Gymnározprávky aj pre zium M. Hattalu. Univer- smerom do cesty, ale ostatné deti. Pre zitu Mateja Bela v Banskej chlapča sa zastavilo vnúčika mala vždy a ostalo na chodníBystrici s aprobáciou Učiteľ novú, čo sa rodila 1. stupňa ZŠ ukončil roku ku. Potom pribehlo v jej malej bielej 1993. Je prapravnuk štú- späť a dedko ho pevhlave. Nos mala rovského básnika Janka nejšie chytil za ruku. špicatý, lícne kosti Čajaka, ktorý zomrel na Odbočili doľava a mitrochu vystupoSlovensku, a pravnuk Jána nuli Medickú záhravali z chudej tváre Čajaka st., pochovaného du. Po 20 minútach a hnedé oči sa na v Báčskom Petrovci – pod- konečne prešli popri chlapca usmievali ľa ktorého je nazvaná ta- Národnom divadle cez okuliare. mojšia základná škola. Je a paralelne s traťou Postava malá, vnukom Adely Petrovičovej-Čajakovej, autorky detských električky k Dunaju. trošku prihrbená kníh (jej brat bol Ján Čajak mladší, tiež známy spisovateľ) a Tu si dedko sadol a hlas... na lavičku a rozbalil Mirka Petroviča, evanjelického farára a tajomníka biskupa Ten bol prenika- SEAVC v Petrovci. Bétéčky. Malý nakúvý, taký akurát, aby kal pomedzi kamenné mohol rozprávať zábradlie na obrovskú krásne rozprávky. Do centra išli dve čísla mestskej rieku a čudoval sa, ako rýchlo Keď dojedol, posunula k nemu dopravy. Prvá prišla 24. tečie. Plávali tu nákladné lode, ale miláčika a podala mu lyžičku. Bol Autobus sa pohol a po ľavej i propelér, čo sa rýchlo presúval to jemný vanilkovo-mliečny krém strane míňali Martinský cintorín. proti prúdu. Na druhom brehu a chladil ho v ústach. Bol sladký Po ďalšom zastavení sa cesta skrú- bol lunapark. cala doprava okolo autoservisu a veľmi mu chutil. „Tatinko, pôjdeme aj do lunaDo kuchyne vstúpil dedko a za- a za ním prišli prvé semafory. parku?“ spýtal sa. čal si chystať holenie. Naskočila zelená a odbočili do„Dnes nie, možno zajtra.“ Chlapča prestalo na chvíľu jesť ľava. Po pravej strane sa objavila Malý otrčil pery, ale po chvíli ho a s obdivom hľadelo na ten obrad. okrúhla športová hala a za ňou zaujali drozdy, čo skákali v tráve „Aj ja sa chcem holiť,“ vyhlásilo. neskôr zimný štadión. Ďalšie svet- malého parčíka vedľa chodníka. Starček sa usmial namachle- lá, ešte jedny a vystúpili. Boli na Keď si starký oddýchol, povedal: ný penou a štetkou pod nosom Centrálnom trhovisku. Odtiaľ sa ,,Chceš sa ísť pozrieť na zvieratá?“ „Hej,“ povedal chlapec, „a kde?“ a po stranách až skoro k ušiam. pešo pobrali Steinerkou smerom Dieťa dojedlo a pozeralo ďalej k Aviónu. „Tu, do múzea.“ uprene na to, ako ruka starého Táto pomaly vykračujúca dvojiVstal z lavičky a chytil ho za otca dôsledne sťahuje britvou ca sa nikdy neponáhľala. Tatinko ruku. Veľkými vonkajšími schodmi bielu hustotu dole. Keď bol starec robil krátke kroky a temer nedví- vošli k vstupným dverám. Hneď vo hotový, šiel sa umyť a malý hneď hal nohy. Chlapča cupitalo popri vestibule stála žirafa. Malý zastal za ním. Umyl po raňajkách aj jeho ňom. Stále niečo ukazovalo a nie- a premeriaval si zviera, čo žije len a spýtal sa: „Pôjdeme cvalangovať čo sa pýtalo. Odpovedal trpezlivo v Afrike a v niektorých zoologicpo meste?“ na všetko a v jeho modrých očiach kých záhradách. Potom ich pani, „Hej,“ s radosťou vykríklo dieťa. sa zračil pokoj a radosť zo slneč- čo mala na starosti prírodovednú Starká ich oboch vystrojila. expozíciu, uviedla do sveta ného dňa.



3 /4578/

18. 1. 2014

Kultúra dokončenie zo s. 37 zvierat. Bolo ich mnoho a väčšinu poznal len z kníh. V jednej sieni boli obrazy pravekých zvierat i ľudí. V inej miestnosti sa mu veľmi páčil veľký vlk. „Ten je väčší ako všetky psy,“ zašeptal dedkovi, lebo sa tu nesmelo rozprávať nahlas. „A tu je medveď aj s malými.“ Priskočil k ďalšiemu výkladu, kde za sklom bola hnedá medvedica s dvoma medvieďatami a imitáciou jej biotopu. Prešlo niekoľko rokov. Blížili sa Vianoce. Na severe sú väčšinou Vianoce so snehom, ale vtedy neboli, iba mrzlo. Dedko chodieval z mesta na

sviatky spoločne so švagrinou k synom. Cestovali autobusom. Počas 15-minútovej prestávky si šiel zapáliť a ako chcel vykročiť na chodník, potkol sa a už sa nepostavil. Posadili ho do autobusu a pokračovalo sa ďalej. Musel trpieť, lebo si zlomil stehennú kosť v krčku. Keď docestovali, prišla privolaná sanitka a odviezla ho do nemocnice. Mladší syn prišiel po tetu. Sviatky neboli veselé. Ten kedysi malý chlapec už chodil na strednú školu. Po pár dňoch boli s otcom navštíviť starého otca. Starček bol veselý a zdalo sa, že by mohol vyzdravieť. Dostal aj slabý zápal

pľúc, ale antibiotiká okamžite zabrali, lebo nebýval chorý a nikdy žiadne nebral. Doktor sľúbil, že ak nenastane niečo nečakané, je veľká šanca na uzdravenie. Syn nebol optimista. A vtedy videli starého otca posledný raz. Telefonát po štyroch či piatich dňoch oznámil, že embólia zastavila srdce a vyhasila iskru v najkrajších modrých očiach, aké ten malý chlapec v živote videl. Ešte mesiace potom, čo starký odišiel, sa mu v noci snívalo, ako s ním kráča po meste, vozí sa autobusom, chodí po zoologickej záhrade alebo starký len tak sedí na detskom ihrisku a dozerá naňho.

Dnes sa už tridsiatnikovi v ušiach ozýva iba veta, ktorú Tatinko občas povedal: „My dva i gora zelena i nikoga više nema.“ A je to pravda, lebo tá biela hlava a nebeské oči sú tu stále a keď je ten mladý muž v úzkych, starý otec je tu s ním. Občas sa v duchu spýta: ,Konám tak, aby si sa za mňa nehanbil?’ Nie vždy sa mu to darí. Niekedy padne, ale opäť sa postaví, lebo ruka starého otca je tu vždy, aby pomohla hore a ukázala cestu vpred. Aj po dvadsiatich rokoch, ba aj štyridsiatich či päťdesiatich tu bude pre toho malého kučeravého chlapčeka. „My dva i gora zelena i nikoga više nema.“

na nej. Novodobý fenomén zvaný popularita za každú cenu už desaťročia nepozná okolky, ani prekážky. Po Titovej smrti sme boli svedkami lavíny memoárových zápisov jeho bližších a ďalších spolupracovníkov, zverejňovaných v dennej tlači na pokračovanie, ústiacich do jediného spoločného bodu: len ďakujúc mne a tomu, že som – ako vždy – mal

pravdu, vývoj sa uberal tak, ako sa mal. Autori a obmeny boli rôzne, podstata rovnaká. Dejiskom kombinácií, manipulácií, intríg, baženia po úspechu, sú aj súčasné titulné stránky vysoko nákladových, obsahovo chudobných, no psychologicky provokatívnych denníkov. Raz je spôsobom ako na to začínajúca speváčka, prípadne herečka s implantátmi, inokedy rozvod, tretíkrát zločin, štvrtýkrát tragédia, na piatom pornografia.... Heslo chlieb a hry sa dostáva do nespočetne nových podôb, čoraz pestrejších a drsnejších – úmerne

tomu, koľko z toho prvého ubúda. Ozaj, prečo veríme povedačkám, chýrom, zlým správam? Žeby mala pravdu istá známa, tešiaca sa tým, že aj bohatí občas majú dôvod plakať? Vtedy mi ani moja bieda nepadne tak ťažko, zdôveruje sa. Alebo korene problému treba jednoducho a hlavne hľadať v dlhoročnom prepadávaní pochybným hodnotám, úmyselne podnecovanom politickou elitou? Ktože to vystihol, že sa s človekom, ktorý málo vie, veľmi ľahko manipuluje? Práve o to neraz ide, nielen každé štyri roky.

LETMO

Popularita Oto Filip

ublicita je dnes dcérou úspechu, najčastejšie i matkou zlého vkusu. Pred rokmi na otázku, či mu neprekáža, že ho jedna novinová fotografia prezentuje v skreslenom svetle, istý tunajší slovenský spoločenský dejateľ bez váhania odpovedal: podstatné je, že vyšla a že ja som

Koristiť a používať Anna Horvátová

vojica slov koristiť a používať v našej vojvodinskej slovenčine je významovo veľmi blízka, i keď v spisovnej slovenčine sa to jednoducho prieči logike. My bežne povieme, že „budeme koristiť počítač, koristíme kvalitné šampóny, krémy na ruky, telové mlieka, nekoristíme veľa cukru, pri varení koristíme olej, koristíme dobré telefóny... atď., atď.“. Obidve tieto slová sú síce spisovné, ale žiadna významová zhoda medzi nimi nie je. Koristiť sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako knižné slovo; označujeme ním získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne koristiť vo vojne a ťažiť: koristiť z nevedomosti iných. Z tohto vyplýva, že žiaden súvis nemá s používaním,

tak ako je to slovo zaužívané vo vojvodinskej slovenčine, kde sa do slovenského nárečia vtislo pod silným tlakom srbčiny. Keď nám je cieľom zdôrazniť nasledujúce: – upotrebiť na istý cieľ: použiť zbraň, použiť vlak, použiť spisovný výraz, použiť vedomosti v praxi; návod na použitie; – využiť na svoj prospech treba použiť sloveso slovenské – použiť či používať. Vlastne slovenským nedokonavým slovesám používať, upotrebovať a využívať prináleží srbský ekvivalent koristiti a dokonavým slovesám použiť, upotrebiť, využiť v srbčine zodpovedá slovo iskoristiti. Len používaním slovenských slov si zachováme náš jazyk, ktorý je už hodne naštrbený a jeho hodnota používaním srbských slov a nesprávnymi prekladmi čoraz viac klesá.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 18. januára – presne v deň 5. výročia pôsobenia tejto kultúrnej inštitúcie – o 12. hodine bude slávnostné podpisovanie zmlúv s autormi projektov – uchádzačmi o finančné prostriedky, ktorí sa prihlásili na výzvu ÚKVS Zveľadenie kultúrnej produkcie v menších prostrediach. BÁČSKY PETROVEC. Matica slovenská v Srbsku v stredu 22. januára o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára usporiada sólistický koncert mladého virtuóza Mareka Stupavského, ktorý predvedie diela J. S. Bacha, L. van Beethovena, F. Chopina, A. Scriabina a C. Debussyho. A. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

GRATULÁCIA Na Lekárskej fakulte v Novom Sade JANKO KRNÁČ zo Silbaša 8. januára 2014 úspešne obhájil záverečnú prácu a získal titul doktora medicíny. Pri tejto príležitosti mu blahoželajú a veľa úspechov v odbore a v živote prajú

Dňa 19. januára 2014 uplynie sedem rokov, čo nás v žiali navždy zanechal

bratrancovi

JÁN TURČAN

6. 9. 1928 – 19. 1. 2007 – 2014 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

matka Mária a brat Ivan.

MICHALOVI GAŠKOVI 1961 – 2014 z Kysáča

BLAHOŽELANIE Dňa 8. januára 2014 na Lekárskej fakulte v Novom Sade JANKO KRNÁČ zo Silbaša obhájil záverečnú prácu a získal titul doktora medicíny. Mladému lekárovi veľa úspechov v práci, mnoho šťastia a zdravia do budúcna s radosťou želajú starká Krnáčová a starká Kyseľová.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 9. 1. 2014 schválil rozhodnutie o nevypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba časti obchvatného oblúku okolo Zreňanina od staničenia km 4 + 915,11 do staničenia km 8 + 600,84 s dvomi kruhovými objazdmi na staničení km 7 + 223,33 a km 8 + 600,84 a výstavbou mosta cez kanál Begej na staničení km 31 + 583 kanálu Begej a výstavbou verejného osvetlenia, nositeľa projektu VP Putevi Srbije, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Spomienky na Teba v našich srdciach zostanú navždy.

od bratranca Jána Gašku s rodinou

Tvoji najmilší

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

MÁRIU

1940 – 17. 1. 1999 – 2014

MICHALA 1938 – 25. 6. 1999 – 2014

POLIAKOVCOV z Kovačice

Čas plynie, roky sa minú. S veľkou povďačnosťou a láskou v srdci si na Vás spomínajú: dcéra Mária, zať Vladimír a vnuk Darko Ďuricovci

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

Oznamujte

MARTINA ŠIRKU

31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 – 2014 z Padiny

v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

Dva roky je odvtedy, ako si zaspal hlbokým snom. Bez Teba nám je prázdny dom. Osud nevráti to, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a žiaľ. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Katarína, dcéry Katarína Kukučková s manželom Jánom a deťmi Jankom a Katarínkou, Martina Halabrínová s manželom Zlatkom a Božena s priateľom 3 /4578/

18. 1. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na syna, brata a strýka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. januára 2014 nás po ťažkej chorobe náhle a navždy opustila naša mama, starká a babka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým bôľom sa lúčime s našou tetou

ZUZANOU PUCOVSKOU – YAHIA

ANNA FRANKOVÁ rod. Mrkvová 3. 12. 1938 – 5. 1. 2014 z Petrovca

ANDREJA BABJAKA

1952 – 18. 1. 2013 – 18. 1. 2014 z Petrovca Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostávajú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Odpočívaj tíško, nech Ťa v blaženej tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP) Nositeľ projektu PM Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), v Novom Sade, v Ulici rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. januára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1252/13, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu PM Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), v Novom Sade, v Ulici rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu PM Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení v predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 z Jordánu, z Ammánu rodom z Kulpína Teta naša, posledné slová rozlúčky Ti zasielame a s Tebou sa v myšlienkach lúčime... Teší nás, že sme sa s Tebou v Jordáne predsa stretli... Zostaneš navždy v našich srdciach! Anna a Kvetoslav z Kysáča

Tvoji najmilší

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu PM Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), v Novom Sade, v Ulici rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá dostavba podnikateľského objektu – bitúnku, kde sa nový objekt celou dĺžkou bude opierať na už jestvujúci bitúnok na zabíjanie kopytníkov, s ktorým bude mať spoločné technologické pásy – spojí sa dobytkársky sklad, miestnosť na rozporcovanie, chladničky. Plánovaná kapacita v novom projekte denne je 2 250 kusov ošípaných a 500 prasiec. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, tak, že s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Rumenka a MS Radnički. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 16. decembra 2013. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 17. decembra 2013, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1252/13 zo 17. decembra 2013. Rozhodnutím o vzdelávaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), v Novom Sade, v Ulici rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu PM Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, číslo VI-501-1252/13, z 25. novembra 2013, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom zákonom stanovenom postupe o svojej práci doručila správu číslo VI-501-1252/13 z 30. decembra 2013 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa na rovnakú dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-703/13 z 9. októbra 2013, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetkou

ZUZANOU PUCOVSKOU – YAHIA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetkou

ZUZANOU PUCOVSKOU – YAHIA

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 z Jordánu rodom z Kulpína Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Sestra Anna Agarská s manželom Ondrejom a synom Kvetoslavom s Annou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetkou

JANKA HRICA

25. 6. 1941 – 19. 1. 2013 – 2014 zo Starej Pazovy

1973 – 2011 – 2014 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva:

S láskou v srdci si na Teba spomínajú: manželka Marka, dcéra Zdenka a Tvoj milovaný Miloš

manželka Anna, dcéra Anička, Jasnička a Duško

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného syna

Uplynuli už tri roky, čo nás navždy opustil náš otec

PAVLA BARTKA

PAVEL BARTKO

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2014 z Kovačice

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji: dcéra Katarína a syn Pavel

Tvoji rodičia

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na brata

ZUZANOU PUCOVSKOU – YAHIA

na zaťa

PAVLA BARTKA

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2014 z Kovačice

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 z Jordánu rodom z Kulpína Milovala si život a všetkých nás. Aj keď viac nie si medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy. Lúči sa: brat Michal Pucovský s manželkou Zuzanou a deťmi Michalom a Miroslavom s rodinami

PAVEL BARTKO

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 z Jordánu rodom z Kulpína Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnešia od zabudnutia. Lúčia sa: brat Ján Pucovský s manželkou Annou, synom Jankom a Saška Vidová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. januára sú tomu tri roky, čo nás navždy opustil

1973 – 2011 – 2014 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

Navždy si na Teba spomíname.

brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

rodičia Štaubovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie smutný rok, čo nás navždy opustil manžel a otec

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 30. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex zariadení na výrobu základných olejov – rekonštrukcia časti jestvujúcich zariadení (U-100 atmosférická destilácia a U-200 vákuová destilácia) a výstavba nových zariadení (HDT – zariadenie na hydroprečisťovanie, HDW/HF – zariadenie na hydrodeparafináciu a čistenie vodou, ARU – zariadenie na amínové čistenie plynov od sírovodíka, SWS – zariadenie na prepracovanie sírnikových vôd a spaľovanie) na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

MARTIN MARKOV

30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 – 2014 z Padiny

Smútok a ticho doliehajú na náš dom, veľmi nám chýbaš v ňom. Spomienky na Teba si zachovávajú: manželka Katarína, syn Aleksandar a dcéra Natalija s priateľom Michalom 3 /4578/

18. 1. 2014

Oznamy SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starkou

MÁRIA PÁLIKOVÁ

rod. Čorbová 28. 7. 1946 – 11. 1. 2013 – 11. 1. 2014

ANNOU BALCOVOU z Kysáča

Osud, čo vezme – nevráti, srdce neustále narieka za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú. Tie nikdy neumierajú. S úctou a láskou v srdci si na Teba spomínajú: manžel Ján a dcéry Mária a Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nedožité 50. narodeniny a meniny nášho bratranca

VLADIMÍRA FUNTÍKA 15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a tichú a trvalú spomienku zachovávajú: bratranci Ján a Miloslav Marčokovci s rodinami a Ondrej a Štefan Privizerovci s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na syna a brata

VLADIMÍRA FUNTÍKA 15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča

Očiam si odišla, v srdciach si zostala. Syn Ján s manželkou Máriou a vnučky Jana a Marína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s dobrou mamou a starkou

ANNOU BALCOVOU z Kysáča

Po krátkych cestách chodili sme spolu, na ďalekú odišla si sama... Syn Ondrej s manželkou Kristínou a vnukovia Branislav, Ondrej a Milan

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. januára 2014 opustila ma moja milá manželka

ANNA BALCOVÁ rod. Mojžišová 11. 8. 1944 – 6. 1. 2014 z Kysáča

V deň Tvojich nedožitých 50. narodenín a menín s bôľom a láskou v srdci spomíname si na Teba, Tvoju predčasne ukončenú mladosť a prajeme Ti večný pokoj.

Milá moja, ako si tíško usnula, tak tíško oddychuj!

Tvoji najmilší: mama a brat

Manžel Ondrej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s bratom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

bratovi

s kmotrom

MICHALOM GAŠKOM z Kysáča

MICHALOM GAŠKOM

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne.

MICHALOVI GAŠKOVI

1961 – 2014

S ním sa lúči

Kmotrovci Žabkovci s deťmi Filipom, Sašom a Jasminou

od brata Jána Gašku s rodinou

sestra Mária Urbanová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším švagrom

POSLEDNÝ POZDRAV

s priateľom

MICHALOM GAŠKOM

priateľovi

MICHALOM GAŠKOM

1961 – 2014

MICHALOVI GAŠKOVI

1961 – 2014

Odišiel švagor starostlivý, ktorého nenahradí žiaden iný. Krutý osud nevráti, čo nám vzal, zostali len pekné spomienky a večný žiaľ. Tvoja švagriná Milota, švagor Pavel, Monika a Marka

1961 – 2014

Odišiel si náhle, ale navždy zostaneš v našich srdciach.

Rodiny Chorvátová a Heverová

Rodina Gašparová

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

MICHAL GAŠKO

25. 9. 1961 – 4. 1. 2014 z Kysáča

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi sladko, snívaj svoj večný sen. V spomienkach budeme s Tebou každý deň.

ALŽBETU PALUŠKOVÚ

JOZEFA PALUŠKU

4. 1. 1926 – 4. 6. 2004 – 2014

17. 7. 1926 – 23. 1. 2013 – 2014 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom, starým otcom a svokrom

MICHALOM GAŠKOM 25. 9. 1961 – 4. 1. 2014 z Kysáča

„To nie je, nie je lúčenie, hoc nám sa chveje hlas, sme láskou v Kristu spojení a zídeme sa zas.” Navždy s Vami v srdciach a myšlienkach Vaši najmilší • OZNAMY •

Zarmútená manželka, syn Ján a svokra Ľubka

Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Po Tebe zostala len veľká bolesť. Zarmútení: syn Ivan, vnuk Milan a nevesta Taňa 3 /4578/

18. 1. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINY 2 Piatok 17. januára 19.30 6. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2007) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 19. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 21. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o novom spôsobe podporovania poľnohospodárskej výroby, o ekologickom združení v Padine, o premiére knihy Dr. Jána Kišgeciho o maliarovi Vladimírovi Urbančekovi. Dúhovka bude venovaná životnému jubileu – šesťdesiatinám Fedora Popova, všestranného umelca a divadelného režiséra.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 17. januára – Späť na Zem Sobota 18. januára – Zatmievanie Pondelok 20. januára – Z nuly hrdinom Utorok 21. januára – Smrtiaci vírus Streda 22. januára – Slnečná búrka Štvrtok 23. januára – Prezidentov muž 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 19. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: výber z vianočných programov 22.00 Film: Mamin frajer je postrach 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok - sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Štefan Mravík z Hložian

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Zimné tvorivé dielne v Obecnej knižnici v Kovačici Výstava drobných zvierat v Kovačici Utorok 21. januára 16.00 Hromnično-pavlovská zábava v tomto roku nebude chýbať Rok 2014 v Kovačici je v znamení divadla Ako život píše knihu... Slovko-dve o umení Piatok 24. januára 16.00 TOOK aj tento rok na veľtrhu cestovného ruchu v Bratislave Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko univerzitného profesora, slovakistu a autora knihy Z dejín Kovačice; narodil sa 27. septembra 1928 v Kovačici. autorka: druh ANNA remeselník okrasnej BIČIArastliny ROVÁ

druh, odroda jabĺk

Kim Novak

m. meno

H ĽU LAS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

data port výkon

2. časť tajn. zastupiteľstvo jedna farba trlica

1. časť tajn. vesmír, kozmos

druh bodavého hmyzu zbierka máp

niekdajší konfekčný podnik

TELEVÍZIA PANČEVO streda 22. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia nedeľa 26. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvádza príspevok o vojlovickom Betleheme, ktorý sa aj dodnes zachováva vo Vojlovici. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

časť šport. prirovnanie úboru

elektrón

Bor tona ono vchod (angl.)

ž. spev. hlas ohorok výkrik toreádora osob zámeno

Rumunsko rieka v AS HL DU Taliansku ĽU hromada

lumen vzal do nájmu ž. meno bôžik s krídlami

kartová hra

spojka meter solm. slab.

vpíšte OL

nočný vták (srb.) vpíšte BD

podchytil odspodu súzvuk viacerých tónov

Leskovac

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 VODOROVNE: omrvinka, dierkavá, Brtková, la, ona, p, e, očaril, sane, ivá, kto, slon, i, Stano, elita, av, la, Era, A, á, znášal, Nana, ara. TAJNIČKA: MIRA BRTKOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 21. – 28. decembra 2013 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA PJEVAČOVÁ, Ul. M. Gorkého 6, 25 230 KULA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

3 /4578/

18. 1. 2014

Šport FUTBALISTI KULPÍNA ZIMUJÚ NA DRUHOM MIESTE

Slnečná jeseň pri kanáli Juraj Pucovský

ľahko prekonamužstvách potrestal žltými li novogajdobkartami. utbalisti Kulpína majstrovskú se- ranský Soko až V 5. kole Kulpínčania nezónu 2013/2014 v Medziobec- 4 : 1. Z druhémali ťažkú robotu s desianej lige Báčska Palanka – prvá ho hosťovania timi Selenčanmi. Domáci trieda, začali v silnom lejaku ťažkou v neďalekom viedli 4 : 0, Chalupka nevýhrou nad Bačkou z Despotova Maglići sa Kulvyužil ani jedenástku, nuž 1 : 0. Strelcom bol Kajtez a výhru pín vrátil znova kriváňovci sa vrátili domov domácich v druhom polčase za- bez zisku. Dos ako-tak prijateľnou prechránil spoľahlivý nováčik medzi mácim stačil hrou 5 : 3. Na tomto zápa- Penalta! Predsa nie, lebo sa píšťala žrďami Leňa. Celkove však kul- iba jeden gól se sa reaktivoval niekdajší rozhodcu Malinovića neozvala. pínski futbalisti svojim fanúšikom na výhru už aj kapitán hostiteľov Miroslav Derby sa skončilo bez víťaza – 1 : pripravili slnečnú jeseň na ihrisku preto, že hos- Aleksandar Nakić, Peťkovský. 1. To najviac vyhovovalo tretiemu vedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj, lebo tia nevyužili predseda a tréner FK Góly Santrača a Chalupku – mužstvu Krila Krajine, jesennému zimujú na druhom mieste. viacero šancí, Kulpín už v prvom polčase zápasu majstrovi ligy. Prvú z troch prehier Kulpín zažil pričom Santrač so Sláviou v Pivnici postaTretia, a to najťažšia, prehra Kuluž v 2. kole v Báčskom Novom už v 3. min. z voľného kopu trafil čili hosťom na preSele, kde podľahol mužstvu Bački žrď. Mnohým divákom nebolo jas- svedčivý triumf 2 : 0. PRVÝ STRELEC SANTRAČ hajduk 4 : 2. Brankár Stojčević silne né, prečo rozhodca v korektnom Dva ďalšie zápasy na Z 24 jesenných podržal mužstvo už v 4. min., keď zápase až piatich hráčov v oboch domácej pôde pog ó l ov Ku l p í n a kryl jedenástku. skytovali zverencom Gojko Santrač (na To nemožno po- KTO KOĽKO HRAL? trénera Aleksandra snímke J. Šustera) Dres Kulpína si vedať o útočníkoNakića šancu upevsám strelil desať, vi Kajtezovi, ktorý obliekalo 23 futniť sa na najvyšších pričom po dvakrát kopal dve penalty balistov. Všetkých miestach v tabuľke. prekonal brankána tomto zápase. 11 zápasov zohrali Prvú skúšku s parov Kriváňa, BorNajprv v 16. min. len traja: Đorđević, lanským tímom ca a Budućnosti. vyrovnal, ale po- Abramović a SanStari grad domáci Ďaleko za ním sú tom v 65. min. pri trač. Nasledujú: úspešne zložili – 3 : Chalupka (3 góly), výsledku 2 : 2 trafil Stanislav Haška, 1. Hneď potom kuldvojnásobní strelci iba brvno. Ktovie, Živić, Lazičić po pínske obecenstvo Kajtez, Abramović, ako by sa zápas desať, Gordanić sledovalo zaujímavý Šimičić a Živić, kým sa raz medzi strelcov skončil, keby vte- a Gajdobranski (9), zápas s gajdobranzapísali Stanislav Haška, Lazičić a Đorđević. dy hostia obrátili Lutkić, A. Kolarski, ským Hercegovcom, Kajtez a Stajić výsledok... ktorý sa ujal vedenia Aj keď výkonom po sedem, Leňa (6), Stojčević, Chalupka (5), gólom Račića, ale Santrač vyrovnal. pínčanov prišla práve v ŠRS Tikvara neoslnili, Kulpín- Andrej Haška štyri (na snímke), Fábry, Šimičić, Hádam všetci na ihrisku potom v Báčskej Palanke s domácim celčania v druhom Belužić, Peťkovský (3), Perišić, Burger (2) a Mav 86. min. videli hru rukou hráča kom Krila Krajine – 4 : 0. Hostia na domácom zápase mojka jeden zápas. Hercegovca v trestnom území. tomto zápase jednoducho nemali svoj deň! Pri rozlúčke s domácim obecenstvom sa kulpínski futbalisti (NE)ISTÝ KAJTEZ ŠTYRI ČERVENÉ KARTY veru trápili s húževnatým Borcom Z dvoch penált, Na jesenných záz Obrovca. Súper viedol 0 : 2, doktoré rozhodca napasoch rozhodcovia máci vyrovnali vďaka gólom Sanriadil za Kulpín na ukázali iba štyri čertrača a Đorđevića. Onedlho potom zápase v B. N. Sele vené karty. Jedinú Peťkovský dostal červenú kartu... s B. hajdukom, útočv mužstve Kulpína Veľkú radosť priniesol Santrač v 90. ník Kulpína Nemandostal Miroslav Peť+ 2. min. – 3 : 2. Druhé miesto bolo ja Kajtez (pozri foto) kovský (na snímke) zaistené. Na rozlúčke s jeseňou prvú využil, kým pri na zápase s Borcom v Paragoch domáca Budućnost jeho druhom pokuz Obrovca. Rozhodca dlho čelila favoritovi z Kulpína aj se zacvendžala iba Malinović vo finiši vďaka solídnemu veteránovi Jážrď. Na tom istom derby Kulpín – Hernovi Fabókovi v bráne. Dokonca, zápase brankár cegovac 1 : 1 vylúčil Huďan v 61. min. strelil aj vedúci Stojčević úspešne dvoch hostí a tretiegól za domácich, ale dvojnásobný zneškodnil strelu domáceho útočníka zo značky mu ukázal červenú kartu na ceste do šatní! Žltých strelec Santrač a Živić predsa do pokutového kopu. Chalupka nevyužil penaltu kariet bolo omnoho viac. Rekord na zápase konca obrátili výsledok v prospech na zápase Kulpín – Kriváň, keďže brankár hostí v Maglići, kde až piati domáci a rovnakí počet hostí – 1 : 3. hostí videli karty žltej farby. Krstić úspešne zabránil jeho úmyslu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Od začiatku naplno: futbalisti Doliny odštartovali prípravy 12. januára 2014

DOLINA ZAČALA PRÍPRAVY NA JARNÚ ČASŤ PRVEJ LIGY SRBSKA S JEDINÝM CIEĽOM

Vybojovať záchranu! Ján Bokor

hráči. Zatiaľ je známe, že v dohovore s vedením odišiel najlepší strelec Danilo Kovačević, ktorý prestúpil do radov vedúceho FK Mladost Lučani, s ktorým vidí šancu postúpiť do Superligy Srbska.

adinskí futbalisti zakončili zimnú prestávku a začali sa pripravovať na ťažkú jar, lebo v jeseň – ako nováčik – nepochodili najlepšie a zakotvili na predposlednom mieste. Podľa toho, čo na trávniku ukázali, zaslúžili si lepšie umiestnenie. Neskúsenosť pre hranie v silnej konkurencii a časté krivdy rozhodcov ukrátili futbalistov Doliny a pokojnejší zimný spánok. Vedenie a tréneri podnikli kroky s cieľom posilniť hráčske kádre a pripraviť mužstvo, ktoré bude schopné vybojovať si miesto v Prvej lige Srb- Brankár a stredný záložník: Dejan Jevtić ska aj v budúcej sezóne. a Damir Memović (zľava) Vo vedení FK Dolina (Foto: P. Rohárik) a trénerskej zostave neprišlo k žiadnym zmenám. Okrem neho výpustku dostanú V hráčskych kádroch zmeny boli ešte niektorí hráči. nevyhnutné. Niektorým futbaKeď ide o posily, zmluvy s Dolistom sa zavďačili za doterajšiu linou podpísali zatiaľ traja hráči účasť v tričku Doliny a umožnia z Borče. Je to Miloš Filipović, im prestúpiť do iných klubov. narodený roku 1990, ktorý predMedzery v mužstve zaplnia noví tým nastupoval v drese mužstva • ŠPORT •

OFK Belehrad. Registrovaný bol vo FK Voždovac, ktorý ho ustúpil mužstvu BSK Borča. Stopér Branislav Vejnović, narodený roku 1988, hrával v apatínskej Mladosti, Inđiji, somborskom Radničkom, kulskom Hajduku a minulej jesene nosil tričko BSK Borča. Veľkou posilou Doliny by mal byť najskúsenejší Saša Dobrić, narodený roku 1982, ktorý si obliekal dres mnohých klubov. Hral v novosadskom FK Vojvodina, hájil farby Kabelu, Veternika, ČSK Pivary, novosadského Proletera a v zahraničí pôsobil vo FK Velebit Benkovac, Rudar, Vasas a Eger v Maďarsku a Vostok v Kazachstane. V jeseň hral v BSK Borča ako požičaný hráč Voždovca. Na prvom tréningu 12. januára 2014 skúšku pre príchod do radov Doliny skladalo ešte dosť hráčov, spomedzi ktorých sa zvolia tí najlepší. Pred začiatkom prvého tréningu futbalistov uvítal predseda Miroslav Kováč, ktorý povedal, že od všetkých žiada splnenie jediného 3 /4578/

cieľa, a to je záchrana v Prvej lige Srbska. Riaditeľ klubu Dragan Lukić poznamenal, že je pred mužstvom Doliny nemalá úloha. Treba vynaložiť maximum úsilia a pripraviť sa na ťažké boje. Verí, že všetci spoločne splnia cieľ. Tajomník Gaspar Szalma oboznámil hráčov s programom prípravných zápasov. Upozornil hráčov, že musia mať platné pasy, lebo budú hrať aj v zahraničí. Prvý prípravný zápas bude 21. januára v Padine so superligistom OFK Belehradom. Potom budú nasledovať zápasy s Politechnikou v Temešvári, pančevským Dinamom, zreňaninským Banatom, Donjim Sremom z Pećiniec, kovačickou Sláviou a BSK Borča. Nakoniec tréner Zoran Govedarica zdôraznil, že tréningy budú namáhavé, a kým sa neskompletuje mužstvo, budú prebiehať raz denne. Neskoršie plánujú spoločné prípravy v ŠRS Relax v Kovačici, kde sú mimoriadne podmienky na celodenný pobyt a trénovanie. Po prvom tréningu všetkým bolo jasné, že Dolina začala prípravy odvážne a že sa tak ľahko nevzdá účasti v silnej Prvej futbalovej lige Srbska.

18. 1. 2014

Šport VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ODŽACKEJ OBCE

Najlepšia je Nikolina Snežana Jovanovićová

portový zväz Obce Odžaci a Informatívne stredisko Odžaci už 39-krát vyhlásili najlepších športovcov roka. Titul najlepšej športovkyne v roku 2013 získala mladá stolná tenistka STK Bačka z Báčskeho Brestovca Nikolina Prica. Na listine desiatich najúspešnejších športovcov, ktorí dostali plakety, sú týmto poradím zaradení aj: volejbalistka VK Goksin z Báčskeho Gračca Marija Jelača, futbalista FK Zadrugar zo Srbského Miletića Milan Branković, futbalista a kapitán odžackého FK Tekstilac Goran Đokić, futbalista mužstva OFK Odžaci Nemanja Zec, šachista ŠK Miloša Rakića z Ratkova Stojan Đorđević, futbalista FK Borac z Báčskeho Gračca Branko Ćuk, hádzanárka ŽHK Deronje Jovana Vasiljkovićová, hádzanár HK Borac z Báčskeho Gračca Nikola Jokić a strelec Streleckej družiny 7. júla z Odžakov Stefan Bodrik. Úspešnú karatistku odžackého KK Mladost Anu Ćirićovú vyhlásili za najlepšiu športovkyňu v kategórii neolympijských športov. Najperspektívnejším športovcom Odžackej obce v minulom roku je basketbalista Stefan Ljubenković,

Najlepšia športovkyňa Odžackej obce Nikolina Prica (druhá sprava)

mládežnícky reprezentant Srbska. Ako perspektívni športovci odmeny získali aj futbalista deronjského Omladinca Dragan Doroslovac, hádzanárka ŽRK Deronje Verica Dimićová, volejbalistka Nikolina Jovanovićová z Karavukova, hádzanár Vlado Orlić z Báčskeho Brestovca, volejbalistka VK Goksin z Báčskeho Gračca Mila Inđićová, hádzanárka Ivana Smiljkovićová z Karavukova, futbalista odžackeho Tekstilca Vlada Vukobratović, basketbalista Nikola Vajagić

z Ratkova, karatistka odžackého KK Mladost Sanja Tojagićová a karatistka KK BSK z Báčskeho Brestovca Ivana Vranešová. Podľa mienky členov komisie najlepšie výsledky v minulom roku dosiahol Volejbalový klub Goksin z Báčskeho Gračca, ktorý tak získal titul najlepšieho športového kolektívu. Za dlhoročnú športovú tradíciu plakety dostali FK BSK Báčsky Brestovec (100 rokov pôsobenia) a FK Radnički Ratkovo (95 rokov pôsobenia).

Ako vynikajúci športovec reprezentačnej úrovne plaketu získal futbalista novosadskej Vojvodiny, teraz člen FK Partizan Branislav Trajković, ktorý pochádza z Karavukova. Špeciálne uznanie za športové výsledky dostal kulturista Dušan Jovanović z Karavukova. Za najúspešnejšie vlaňajšie športové podujatia v Odžackej obci vyhlásili: Prvý medzinárodný basketbalový humanitárny turnaj BK Radnički v Ratkove a súťaž najmladších športových rybárov Udicou proti drogám. Najlepší profesor telesnej výchovy je Zdenko Kyseľa z Odžakov a futbalový tréner Zoran Ćirić je najlepší športový odborník roka 2013. Najúspešnejší športoví pracovníci sú: Ivan Smiljković z Karavukova, Dragan Lončar z Báčskeho Brestovca, Nenad Stojanović z Ratkova, Atilla Rupa z Bogojeva a Mile Popadić z Deronja. Odmeny za životné dielo získali Andrija Hajdu z Odžakov a Branislav Ninkov z Deronja. Uznanie za nadáciu v oblasti športu v roku 2013 získala aj miestna samospráva. Treba vedieť, že Obec Odžaci vlani na rozvoj a zveľadenie športu venovala trinásť miliónov dinárov. Kluby tieto prostriedky využili na cestovné trovy, lekárske prehliadky športovcov, poplatok za účasť na súťažiach a financovali aj organizáciu zápasov. Bez tejto pomoci väčšina športových klubov by iste nemohla úspešne pôsobiť.

DRUHÝ DETSKÝ MAŠKARNÝ PLES V KYSÁČI. Minulú sobotu 11. januára 2014 FK Tatra úspešne zorganizoval druhý detský maškarný ples a jeho mladučkých účastníkov zdarma prijal do svojho členstva. Program režírovala Mária Ožvátová, moderovala ho šiestačka Marína Ožvátová a o dobrú hudbu sa postaral Ivan Madacký. Porota pod vedením Miloslava Madackého za najkrajšiu masku vyhlásila tú, s ktorou sa predstavila Jana Sabová. Druhú cenu získala Anastázia Galambošová a tretia cena sa dostala do rúk Miroslava Francistyho. Za najveselšiu účastníčku plesu vyhlásili Ivanu Zimovú z Petrovca. Nakoniec si účastníci sľúbili, že sa o rok znova stretnú. Na snímkach vidíme, že sa deti pekne zabávali (celkom vľavo). Na fotografii vpravo stoja zľava: moderátorka Marína Ožvátová, Miroslav Francisty (3. miesto), Jana Sabová (1. miesto) a Anastázia Galambošová (2. miesto). P. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STOLNÝ TENIS V HLOŽANOCH?

Zatiaľ iba rekreačne Juraj Bartoš

ž celý rad rokov sa zo sály Dobrovoľného hasičského spolku v Hložanoch, takmer každý večer, ozýva dobre známy zvuk malej celuloidovej loptičky. Najprv v pomalšom, potom v čoraz rýchlejšom rytme. Pingpong, pingpong, pingpong-pingpong-ping… Na partičku stolného tenisu chodia prevažne mládežníci a žiaci základnej školy, ale nájdu sa medzi nimi veru i takí, ktorí už dávno školu vychodili. Vlani koncom januára sa hložiansky športový nezmar Ján Hrubík, vtedy predseda tamojšieho

Futbalového klubu Budúcnosť (inak aktuálny tréner hložianskeho ŽFK Budúcnosť) pokúsil o malý krôčik dopredu. Pozval znalcov stolného tenisu z Petrovca, s cieľom aby sa pozreli na miestnych vyznávačov dynamickej športovej disciplíny, aby ich znalecky voviedli do jej čara. V ten večer sa zišlo zo dvadsať chlapcov a dievčat. Veruže stolnotenisoví matadori Pavel Bažík a Pavel Turan neskrývali prekvapenie a azda i radosť z takého záujmu. V rámci ukážkového tréningu objasnili základné pravidlá hry, predviedli jednotlivé jej prvky, nakoniec si s „poslucháčmi” aj zahrali.

Podaktorí jednotlivci naznačujú, že by sa z nich mohli vykľuť dobrí stolní tenisti

Čo zistili petrovskí tréneri? Ocenili jednoznačne, že v Hložanoch potenciál na rozvoj stolného tenisu je. Ich očiam neuniklo, že zopár šarvancov obstojne narába raketami, že ich pohyby navrávajú, a že by sa z nich mohli vykľuť kvalitní stolní tenisti. Pravdaže, museli by veľmi-veľmi veľa pracovať, a to pod odborným dozorom. Žiaľ, petrovskí tréneri sú viac než vyťažení, takže prípadná spolupráca s nimi nie je možná. Podľa mienky Jána Hrubíka podmienky na serióznejšiu Fotka do spomienkového albumu: hložianski milovníci pingpongu s trénermi prácu, možno i zaPavlom Bažíkom a Pavlom Turanom pred rokom v Hasičskom dome

loženie stolnotenisového celku v Hložanoch, by boli, keďže nejde o príliš nákladný šport. Aj trénera by, hovorí, bolo možné nájsť, trebárs v Čelareve, v ktorom táto hra tiež dávno a hlboko pustila korene. Chýba už „iba” jedno, čiže jeden – dvaja alebo i viacerí nadšenci, dospeláci, ktorí talentovaným jednotlivcom zabezpečia minimum podmienok. Pri rovnako nevyhnutnej vôli dospievajúcich milovníkov stolného tenisu zotrvať, úplne sa oddať hre, ktorá v niekdajšej Juhoslávii mala riadny cveng a dnes je u nás na okraji spoločenského záujmu, nie je vylúčené, že by podaktorí z nich dosiahli úspechy, ktoré sú v atraktívnejších športoch predsa len ďalej od dosahu uchádzačom z menších prostredí.

VO VRBARE NOVÝ TRÉNER ZORAN ŠARABA

Budú hrať naši chlapci?! Samuel Medveď

o chvíli, keď sme písali tieto riadky, mohlo sa očakávať, že na ihrisko vo Vrbare vybehnú i futbalisti Mladosti, aby pod taktovkou bývalého futbalistu novosadskej Vojvodiny Zorana Šarabu začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy. Dozvedáme sa, že klubové farby v pokračovaní bojov o body nebudú hájiť Latinović, Ardalić, Kobilarov a Batinić, ktorí prestúpili do hložianskej Budúcnosti. • ŠPORT •

Mladí brankár Luka Glišić sa vrátil domov do Futogu, kde by si mal zastať medzi žrde novoutvoreného FK Sofeks, ktorý vznikol na „troskách” niekdajšieho FK Metalac. Mnohým je už dobre známe, že sa do Vrbary vrátili domáci hráči, ktorí si v minulom období obliekali dres susedov z Hložian. Sú to: Stojimirović, Đukić, Severíni, Pavlis, Zbućnović a Ivan Fejdi. Vedenie Petrovčanov by chcelo, aby sa z Budúcnosti vrátil i Ožvát, ktorý ináč trénuje v Čelareve. Okrem toho z Hložian by mal prestúpiť

i Kysáčan Zoran Drieňovský. Na zelený trávnik sa očakáva i návrat Vladimira Rupara. Z Kulpína by mali prestúpiť brankár Leňa a Haška. S trénerom Šarabom sa Niekdajší kapitán Mladosti Ján Pavlis z Nového Sadu (s pohárom) sa z hložianskej Budúcnosti vrátil očakáva aj prído Vrbary chod stredopoaj doterajší dorastenci Petrovliara Savića. S prvým mužstvom Mladosti čanov Milenković, Lazar Kaňa by v prípravách mali trénovať a Babiak. 3 /4578/

18. 1. 2014

Šport STOLNÝ TENIS VO VRABČENIAKOVEJ DIELNI V SELENČI

Raketa z otca na syna Juraj Berédi

stolnotenisový klub v Selenči, ktorú ozrejmil skúsený, dlhoročný hráč a tréner Dušan Valent. Tak sa aj stalo a za predsedu klubu zvolili práve Michala Vrabčeniaka staršieho. V tejto skupine stolných tenistov vekový rozdiel medzi členmi nie je žiadnou prekážkou. Momentálne najstarší člen je narodený roku 1951 a najmladší má iba desať rokov. Raritou je i to, že sú tu hlavne otcovia a synovia. Najprv sa aktívne otec zaoberal športom, a potom sa mu aj synovi podarilo vštepiť lásku k tomuto atraktívnemu športu. Michal Vrabčeniak mal nešťastie, že prišiel o prsty na ruke, je telesne postihnutý, ale to mu vonkoncom neprekáža, aby sa aj naďalej venoval stolnému tenisu a kamarátil sa so svojimi spoluhráčmi. Podarilo sa mu na mladšieho syna Mariána preniesť lásku k tomuto športu. Napriek tomu, že je v skupine najmladším členom, všetci ho rešpektujú, lebo im je vážny súper. Stolnotenisová skupina u Vrabčeniakovcov pretrváva už desať rokov. Prispela k tomu aj Michalova manželka Mária a ostatní členovia rodiny, ktorí ochotne podporujú toto kamarátenie v ich domácnosti už toľké roky. Stolní tenisti sa stretávajú pravidelne každý týždeň, čo im, ako sami

oľakedy v Selenči bolo omnoho viac športových klubov ako ich je dnes. Záujem o šport medzi mladými, ako aj staršími Selenčanmi bol tiež väčší ako v súčasnosti. Športové kluby v Selenči vznikali a zanikali, ale záujem o šport zostával zvlášť u tých dedinčanov, ktorí sa určitý čas venovali športovaniu. Stolný tenis v Selenči mal svoj vrchol, ale aj časté pády. Milovníci tohto športu aj po zániku klubu, v ktorom kedysi Selenčskí hráči, ktorí sa stretli pri oslave desiateho výročia hrania aktívne hrávali, neprestali stolného tenisu vo Vrabčeniakovej dielni sa venovať zaujímavej hre vypožičal. Sám majiteľ stola návrh o tomto a začal navštevovať túto s celuloidovou loptičkou. V roku 2004 celkom náhodou prijal, ochotne stôl vypožičal a aj skupinu, aby ju podporil a pridal sa zrodila idea v dielni majstra sám sa razom zapojil do prvých chuti zotrvať. Zlatko zistil, že stôl, ktorý majú, nezodpovedá kvaliMichala Vrabčeniaka, aby sa za- tréningov. Tak sa to začalo. Prví zakla- te, akú si zasluhujú, a preto im čalo s hraním stolného tenisu. datelia a priekopníci hry vo spolu so svojím bratom Ferom Vrabčeniakovej dielni boli jej vypožičal nový, kvalitný, takmer majiteľ Michal Vrabčeniak starší, profesionálny stôl, ktorý aj dnes Ján Kočonda, Štefan Gašparovský, používajú. Daniel Durandzi, Michal Hájek a Michal Vrabčeniak mladší. Stôl bol starý, poškodený, ale na začiatok dobre poslúžil. Čas plynul a o rok neskoršie majster Vrabčeniak zhotovil nový stôl, lepší ako bol ten starý. Po tom, ako sa v dedine dopočulo o týchto nevšedných športovcoch, pomaličky sa začal zvyšovať záujem o pripájanie sa nových členov k tejto skupine. Postupne sa pridávali aj hráči, ktorí buď prestali aktívne hrať vo Jeden zo zakladateľov stolnotenisovej skupiny Michal vtedy známom STK Selenča alebo sa chceli jednoducho kamarátiť a Vrabčeniak počas hry... pobaviť. Tak sa do tejto skupiny Tak nezáväzne, na pobavenie, v dostali otec a syn Trusinovci. Po prospech športu a lepšieho zdra- čase sa pripojil aj Milomir Sarić so Zápas najmladšieho člena Mariána Vrabčeniaka a Jána Kočondu via. Kamaráti a príbuzní, ktorí sa svojimi deťmi, synom Zlatkom a mladšieho pozorne sledoval medailami ovenčený Zlatko Kesler zoskupovali u Vrabčeniakovcov, si dcérou Vierkou. Potom už pribudli (zľava napravo) zorganizovali akcie a po dobrom i Ján Mandáč, Juraj Bujzáš, Lazar Občas sa niekto nový zjaví v tejto tvrdia, prospieva nielen pekne sa jedle sa venovali športu. Najprv to Nikolić, Juraj Zolňan, Jozef Bolf bol basketbal. V januári roku 2004 a Štefan Prokopec. Nielenže tréno- skupine športovcov, zostane tam zabaviť a kamarátiť, ale aj k upevnapadal veľký sneh, čo vplývalo vali a hrávali v dielni pána majstra, dlhšiu či kratšiu dobu... Často sa neniu dobrého zdravia. Dúfajme, na to, aby táto selenčská partia ale organizovali aj vzájomné tur- stávalo, že aktívni hráči STK Selenča že kamarátenie sa s celuloidovou zmenila šport. Jozef Slonka zbadal, naje s klubmi z Ratkova, Odžakov, prišli na zápasy do Vrabčeniakovej loptičkou pri stolnotenisovom že stojí jeden starý, nevyužitý stol- Báča a Báčskeho Petrovca. Zlatko dielne a vymieňali si skúsenosti stole bude pokračovať aj v pronotenisový stôl u istého športovca, Kesler, náš dobre známy paraolym- medzi sebou. U Vrabčeniakovcov spech celkového rozvoja športu ktorého razom požiadali, aby im ho pijský športovec, sa tiež dozvedel sa zrodila aj idea znovu založiť v Selenči.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Šport

Na začiatok je potrebná predovšetkým zdravá tekvica

Nasleduje vyrezávanie

PADINČAN ZRUČNÝ V CARVINGU

Dedko Mráz na zjedenie Anička Chalupová

arving je umenie vyrezávania zeleniny a ovocia, ktoré má stáročnú tradíciu. Pochádza z krajín Ďalekého východu – Thajska, Číny a Japonska. Mladý Padinčan Jaroslav Praskáč sa technikou carvingu zaoberá dva roky a za ten čas získal už rad uznaní za svoje výtvory z ovocia

Úsmev a spokojná tvár autora

a zeleniny, ktoré prezentoval na početných podujatiach. – Poznáme ťa ako majstra kuchára, ktorý už 4 a pol roka pracuje v Turistickom sídlisku Relax v Kovačici. Tam sa zrodil nápad pustiť sa do vyrezávania ovocia a zeleniny? – Kuchárstvo je zaujímavá práca, vždy niečo nové prináša. Zvlášť sú dôležité ozdoby, ktoré sa používajú pri aranžovaní jedál. Jedlá majú teda byť nielen chutné, ale aj oku lákavé. Prvýkrát som sa s technikou carvingu stretol na internete, kde som si všimol fotografie o vyrezávaní ovocia a zeleniny. Tak sa to začalo. Vyskúšal som sa v technike carvingu, začal som ju používať, neskoršie som si kúpil české špeciálne nožíky na vyrezávanie, a tak som sa začal zdokonaľovať. – Prvýkrát sme tvoju umeleckú prácu spozorovali na podujatí lokálneho rázu. – Okrem toho, že som sa v uplynulom roku po prvýkrát zúčastnil na prvom ročníku súťaže Carving cup – Relax, som častým hosťom na podujatiach, ktoré obsahujú výstavy rôznych ručných prác. – Plánuješ sa možno profesionálne zaoberať touto umeleckou prácou? – Plánov mám neúrekom. Chcel by som sa najprv zúčastniť na súťaži v carvingu v Bratislave, na Slovensku, a neskoršie absolvovať aspoň dva kurzy o tejto technike v Českej republike. Okrem toho v novom roku sa chcem spolu s Asociáciou srbských majstrov v carvingu zúčastniť na rôznych sú-

Už sa to na niečo podobá

A konečne sa z tekvice vynorila tvár dedka Mráza ťaženiach, tak na domácej pôde, ako aj v zahraničí. O tom, ako sa Jaroslavovi darí kuchárska umelecká práca, fotografie a videozáznamy si môžete pozrieť aj na jeho facebook stránke The Art of Carving-Prasky.

Otvorenie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, január 2009

Z otvorenia výstavy Márie Gaškovej, august 2013

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Annamária BoldockáGrbićová, autorka etudy o Jánovi Čajakovi, december 2013

Cieľom Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý roku 2008 založilo Zhromaždenie AP Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, je zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov. V rámci inštitúcie pôsobí niekoľko oddelení, ktorých činnosť je zameraná na výskum a rozvoj menšinového života, kultúry, vedy a umenia, organizovanie programov, ktoré prispievajú k celkovému rozvoju menšinovej kultúry a pozoruhodná je aj medzinárodná spolupráca v daných oblastiach. Odvtedy, ako ho slávnostne otvorili 18. januára 2009, v ÚKVS sa udiali mnohé vzácne akcie: početné literárne večierky k životným alebo pracovným jubileám našich popredných kultúrnych dejateľov, sympóziá, dielne, prednášky... Každoročne sa tu organizuje Konferencia muzikológov a hudobných odborníkov a Ústav neraz poctili návštevou početné domáce a zahraničné delegácie. S cieľom zaznamenať informácie o najdôležitejších projektoch a akciách každoročne vydávajú ročenku Maják, no zatiaľ ich najvýznamnejšou publikáciou je kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá vyšla roku 2012 a vlani aj v druhom, doplnenom vydaní. Ústav sa môže pochváliť aj bohatou knižnicou, ktorá obsahuje odbornú a populárnu literatúru. Súčasťou knižnice sú aj audio- a videozáznamy archívnych a súčasných dokumentov kultúrneho života vojvodinských Slovákov. V roku 2013 sa rozhodnutím Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny ÚKVS stal spoluorganizátorom kultúrnych podujatí osobitného významu pre slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku.

Časť knižnice

Jasmina Pániková Snímky: archív Hlasu ľudu

K Festivalu slovanskej kultúry a písomníctva prispeli aj v ÚKVS, máj 2013

Webový portál ÚKVS Kapitálne dielo ÚKVS

Konferencia muzikológov a hudobných odborníkov, november 2012

Návštevníci výstavy, august 2013

Svojrázne otvorenie výstavy, august 2012