Hlas04 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 4 /4475/ Sedemdesiate výročie novosadskej razie

28. 1. 2012 Naša téma: Zima s knihou

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

O hospodárskych pomeroch a pozícii Vojvodiny 19. januára hovoril pokrajinský tajomník pre prácu a zamestnávanie Miroslav Vasin. O. Filip

Na 18. Medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour v Bratislave sa minulý týždeň predstavili aj Turistická organizácia Belehradu, Turistická organizácia Vojvodiny, ako i turistické organizácie obcí Báčska Palanka, Báčsky Petrovec a Kovačica. Na snímke prezident SR Ivan Gašparovič v družnom rozhovore s insitnou maliarkou Zuzanou Vereskou pred stánkom Srbska. J. Špringeľ

V Báčskom Petrovci v pondelok 23. januára za prítomnosti početných hostí slávnostne dali do prevádzky objekty Centra pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike. Po oficiálnej časti si pred náš objektív spoločne zastali účastníci projektu – zástupcovia obcí Petrovec, Vukovár, miestnych turistických organizácií a členovia delegácie Európskej únie v Belehrade. J. Čiep V pondelok 23. januára v Starej Pazove, po 26 rokoch, udelili hodnotné uznania – Plaketu svetlost najúspešnejším kultúrnym pracovníkom v roku 2011 v Staropazovskej obci. Za najlepšieho jednotlivca vyhlásili Alexandra Baka, kým najlepším kolektívom sa stalo Slovenské divadlo VHV Stará Pazova – SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova. Na snímke odmenení s predsedom Obce Stará Pazova Goranom Jovićom, ktorý im aj udelil tieto uznania. A. Lešťanová

Medzi umelcami, ktorí sa nachádzajú v prvej multimediálnej encyklopédii insitného umenia, sa vyskytujú aj autori menom Pavel. Pri príležitosti ich menín v Galérii Babka zorganizovali výstavu ich olejomalieb. Zastúpení boli Pavlovia: Hrk, Hajko, Cicka, Povolný Juhás, Ľavroš, Horniaček a Glózik. J. Špringeľ

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs hlasludu@open.telekom.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Hranice slobody a slušnosti Z a všetko zlé vždy je najľahšie obviniť krízu. Do nej sa veľa toho zmestí. Kríza je vhodná na každé vysvetlenie, výhovorku či obhajobu. Vždy je tu ako hodnoverné zdôvodnenie a alibi, veľa toho znesie a ešte viac unesie. Niečo nebolo vykonané – na vine je kríza. Niečo sa nevydarilo – zasa je tu kríza. Nepopierateľná príčina a univerzálne krytie, pri ktorej žiadne protiargumenty neobstoja. Medzinárodný menový fond (MMF) po druhý raz odročil revíziu aranžmánu z obozretnosti so Srbskom. Dôvod sa skrýva v detaile, čiže v rozpočte na rok 2012, ktorý nie je v súlade s dohodou. Zadlžovanie v rozpočte presahuje dohodnuté rámce, uvádza sa v oznámení fondu a zároveň sa spresňuje, že vydávanie štátnych obligácií, garancií a uplatňovanie investičných projektov presahuje rámce deficitu z verejného dlhu stanovené programom. Predstavitelia MMF mienia uskutočniť rozhovory so štátnymi orgánmi o pokračovaní programu len čo získajú nadostač dôkazov o tom, že je srbský fiškálny program patrične zladený. Vláda tvrdí, že to by nemalo predstavovať žiadny problém. Guvernér NBS upozorňuje, že spolupráca s MMF má veľký význam pre stabilnosť hospodárstva. Predvolebná kampaň sa ešte ani nezačala, a hurhaj na politickej scéne sa sústavne stupňuje. Mnohí sa správajú tak, akoby voľby mali byť zajtra. Rozdeľujú si premiérske a ministerské kreslá, rozvrhujú mandáty, robia si také a onaké plány, a pritom zhodne konštatujú, že hlavnou témou predvolebných zhromaždení bude ekonomika. Slovom, zasa kríza a chudoba. Veľa priestoru pre sľuby každého druhu. Na administratívnych priechodoch nové blokády. Tentoraz v organizácii opozičného hnutia Samourčenie a pod bdelým pohľadom príslušníkov kosovskej polície. Medzičasom predstavitelia štyroch srbských obcí zo severu Kosova chvíľu uvažovali o zrušení rozhodnutia o referende. Keďže ani po rozhovore so štátnym tajomníkom Oliverom Ivanovićom nedostali jasnú odpoveď, prečo toto vyjadrovanie občanov nie je v národnom a

štátnom záujme, zostali na stanovisku, že referendum predsa uskutočnia. Najviac dilem, otázok a protikladných reagovaní vyvolalo však nedávne rozhodnutie vlády o zmene správcu Národnej knižnice Srbska Sretena Ugričića. V tejto súvislosti minister vnútorných vecí Ivica Dačić vyhlásil, že by nemali existovať dvojité meradlá v tlmočení slov a skutkov nikoho, kto podporuje pokus o teroristický čin. „Keď sa pravicové, extrémistické fašistické organizácie a fanúšikovia vyhrážajú a urážajú, celá verejnosť povstane a úlohou polície je zatýkať výtržníkov. Z druhej strany máme udalosť, keď niekto (Andrej Nikolaidis) v autorskom článku uvádza, že by bolo civilizačným posunom, keby vybuchla nálož v hale Borik na slávnosti z príležitosti Dňa Republiky srbskej, na ktorej sa zúčastnili aj najvyšší srbskí funkcionári a srbský patriarcha Irinej, a keď niekto to podporí, verejnosť ani vtedy nemá právo brániť osoby, ktoré sa na tento spôsob správajú a vyjadrujú,“ povedal Dačić. Fórum spisovateľov požiadalo vládu, aby zrušila rozhodnutie o zmene správcu Národnej knižnice Sretena Ugričića a navrhlo Ústavnému súdu, aby preskúmal ústavnosť tohto rozhodnutia. Predstavitelia Domu pre ľudské práva a demokraciu, ktorý zahrnuje niekoľko mimovládnych organizácií (Občianske iniciatívy, Yucom, Helsinský výbor, Belehradské centrum pre ľudské práva a Centrum pre praktickú politiku), vyjadrili hlboké znepokojenie nad uvedeným rozhodnutím vlády. Zároveň vyzvali ministra kultúry Predraga Markovića, aby sa k tejto veci vyjadril. Odpoveď zatiaľ neprišla. Takisto bez odpovede a bez presvedčivého vysvetlenia zostala otázka, prečo SPC na zádušnú omšu obetiam razie na Dunajskom nábreží v Novom Sade nielenže nepozvala primátora a pokrajinských funkcionárov, ale im za pomoci ochranky (!) znemožnila prístup k pomníku. Ak nič iné, pozvať domácich na podujatie nakladala elementárna slušnosť a úcta k obetiam. O kresťanskej tolerancii a láske k blížnemu nehovoriac. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Ondrej na bielom skútri lovenská ľudová pranostika hovorí, že Martin na bielom koni chodí. My dodávame, že Kysáčan Ondrej Chrťan odteraz bude rovnými ulicami svojej dediny na novom novučičkom bielom skútri jazdiť. Šťastný výherca túto najcennejšiu odmenu dostal v odmeňovacej súťaži nášho týždenníka ČÍTAJ A VYHRAJ. Motorke sa náramne potešil, prebral ju v Novom Sade v utorok 17. januára 2012 a hneď na ňu aj vysadol, kým vôkol poletovali veľké chumáče snehu (foto na titulnej strane). Dlhú, šťastnú a bezpečnú jazdu Ondrejovi Chrťanovi popriali členovia losovacej komisie Hlasu ľudu Ján Šimák, Miroslav Dobroňovský a Elena Šranková (zľava). J. Pucovský

FÓKUS mnohých oblastiach, prianie niektorých našich politikov a strán, aby nám Európa nebola jedinou alternatívou, terajšie ťažkosti EÚ, ale aj neschopnosť domáceho vedenia a nespĺňanie prebratých medzinárodných záväzkov. Na ázory na európsku inteotázku, ktorú možno stručgráciu, ktorá je iste jedne vyjadriť: čím EÚ podným z najfrekventovanejších mieňuje Srbsko, obrovspojmov našej politickej reaká väčšina respondentov, lity a dneška, sa nielenže rôzaž 70 percent, uviedlo, že nia, ale i prechádzajú rozje to Kosovo. Okolo 13 permanitými fázami. Tie si možcent ako odpoveď zvolilo no všimnúť aj pri polročných spoluprácu s Haagom, 7 súvahách a výskumoch. Tak percent potrebu vykynožiť sa na otázku z decembra, korupciu, 6 percent reforktorej podstatou je, či by my súdnictva, tri percentá naša krajina mala osoh zo všeobecné reformy, toľko vstupu do EÚ alebo nie, resich i reformy vzdelávania. pondenti na 44 percent vyUkážkou uvedomenia si jadrili pozitívne, 23 percent reality je i odpoveď na ďaluviedlo, že by bolo osohu šiu otázku: Nazdávate sa, toľko, koľko i škody, kým 32 žeby problémy vo vzťapercent mieni, že by bolo hoch medzi Belehradom a viac škody ako osohu, alebo Prištinou bolo treba riešiť žeby zo vstupu nebol žiaaj bez ohľadu na EÚ? Traden osoh. Základné obavy týja zo štyroch – 75 percent kajúce sa začlenenia do Euanketovaných – odpoverópskej únie sa vzťahujú na Obdobím nadobúdania nových poznatkov o EÚ by nesmel byť len Deň Európy. dali kladne. Devätnásť perto, žeby to znamenalo viac Tých dní by muselo byť omnoho viac a počas celého roka. cent bolo názoru, že sa s problémov pre našich poľPrištinou netreba dohonohospodárov, žeby štát mal percent anketovaných uviedlo, Za najväčšie brzdy pri vstupe do várať o riešení akýchkoľvek proveľké náklady, žeby sme prišli o že je pre nás dobre, že sme kan- Európskej únie sa považuje poli- blémov, okrem štatútu Kosova, štátnu menu, žeby sme ako malá didatúru nezískali. Keď ide o to, čo tika stáleho podmieňovania, kto- kým názor na uvedenú otázku nekrajina nemali adekvátny vplyv, by nám umožnil alebo priniesol rú k nám uplatňuje vyvinutá Eu- malo 5 percent opýtaných. žeby sa zredukovalo používanie štatút kandidáta (bolo možné rópa, mentalita nášho ľudu a ne(V budúcom čísle: Reformy, jazyka, žeby sa stratili niektoré so- poskytnúť aj viac odpovedí), 38 ochota meniť sa, objektívne pre- ktoré nutne potrebujeme) ciálne benefície, žeby sme prišli o percent obyvateľov uviedlo lep- kážky, ako sú objemné reformy v Oto Filip národnostnú identitu a kultúru... Už aj z odpovedí tohto druhu viVLAŇAJŠÍ STAV BEZPEČNOSTI DOdieť, že ešte stále je úroveň poPRAVY u nás bol lepší ako pred nieznatkov obyvateľstva o súčaskoľkými, a v niečom i horší ako v roku nosti, praxi a praktikách Európskej 2010. Uvedenú konštatáciu bolo počuť únie značne obmedzená. Nad na nedávnej spoločnej tlačovke Mitým sa treba vážne zamyslieť a zanisterstva pre infraštruktúru a Agentúry mýšľať, nielen u nás. pre bezpečnosť dopravy. Riaditeľ uveTo, že Srbsko nezískalo štatút denej agentúry Stojadin Jovanović kandidáta a že je rozhodnutie o (na snímke) uviedol, že vlani bolo 42 tom posunuté na marec, väčšina 354 dopravných nehôd, v ktorých prianketovaných: ich 53 percent, šlo o život 720 osôb, alebo o 60 viac kladie za vinu vedeniu štátu a poako predvlani, kým 19 254 ľudí utrpelitikom, čiže moci, kým takmer lo zranenia. Najčastejšími príčinami každý tretí opýtaný to vysvetľuje dopravných nehôd bola neprimeraná pomermi v samotnej únii. Päť alebo stavu vozoviek neprispôsobená percent sa nazdáva, že ide o nárýchlosť, nerešpektovanie dopravných sledok situácie na Kosove. Trochu značiek, jazda pod vplyvom alkoholu... zarážajúca je ľahostajnosť, s ktoPočet obetí je v porovnaní s rokom 2010 väčší o necelých desať percent. Tragický nárast je najbadarou hodná časť obyvateľov prijateľnejší u vodičov motorových vozidiel – 16,6 percenta, ako aj u vodičov traktorov – 15,6 percenta. Za la správu o neudelení kandidátdva roky platnosti nového Zákona o bezpečnosti dopravy na cestách Srbska zahynulo o 328 osôb meskeho štatútu. Tak až 47 percent nej ako počas dvoch rokov pred vznikom uvedeného zákona. Je to významné, vyše 19-percentné zmenopýtaných si myslí, že sme o nič šenie. Vlani medzi obeťami bolo o približne12 percent menej detí a bicyklistov ako v roku 2010, kým veľké ani významné neprišli, kým zvlášť znepokojuje, že o vyše 7 percent stúpol počet obetí – chodcov. je 32 percent toho názoru, že O. F. Srbsko veľa stratilo. Sedemnásť

ANALÝZY A TRENDY: EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Obavy a viny

ší život a nové pracovné príležitosti, 34 percent lepší imidž, 27 percent prístup európskym fondom. Rovnako toľko opýtaných si myslí, že by to znamenalo aj väčšie administratívne záväzky, ceny a dane.

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

Blanko demisie viac neplatia: záber z 33. zasadnutia vojvodinského parlamentu

ZHROMAŽDENIE VOJVODINY ROZHODLO:

Mandáty patria poslancom, nie stranám M andáty, ktoré patria určitej volebnej listine, sa po voľbách do Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny pridelia kandidátom z tej listiny. Pokrajinská volebná komisia (PIK) je povinná všetky získané mandáty z volebnej listiny prideliť kandidátom podľa poradovníka na volebnej listine, a to najneskoršie do desiatich dní odo dňa zistenia volebných výsledkov. Tak rozhodli pokrajinskí poslanci na 33. schôdzi Zhromaždenia Vojvodiny, ktorá sa konala uplynulý utorok. Zhromaždenie v druhom bode rokovacieho programu schválilo aj navrhnuté zmeny a doplnenia uznesenia o založení Pokrajinského ústavu pre šport, ako i pozmenený návrh uznesenia o vymenovaní členov a tajomníka PIK a ich zástupcov.

Opodstatňujúc predložené zmeny, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá Andor Deli poznamenal, že ide o zladenie pokrajinských predpisov s republikovými, a že táto vec súvisí aj so záverom Ústavného súdu, podľa ktorého „mandátom disponuje poslanec, a nie strana, ktorej patrí“, čím sa, ako dodal, „odstraňujú blanko demisie.“ Prijaté zmeny volebných predpisov však umožňujú, aby kandidát, ktorému PIK pridelí mandát, mohol – pred činom verifikácie mandátov – podať komisii písomnú vyhlášku o tom, že sa zrieka mandátu. Vyhláška musí byť úradne potvrdená orgánom kompetentným na overenie podpisov a bude platná len do troch dní po jej overení. Prijaté zmeny umožňujú, aby PIK, v prí-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PREDRAG MARKOVIĆ, MINISTER KULTÚRY A INFORMOVANIA

Knihy ako mosty – Ako hodnotíte význam knihy dnes... – Knihy predovšetkým spájajú ľudí, ako i nás so sebou. Lebo kniha umožňuje, ako to vraví Svetlana Velmar-Janković, aby sme prekonali to bezdno nad nami a bezdno v nás. Ivo Andrić, ktorého nám načim stále znova čítať, napísal toľko krásnych strán, o ktorých sme verili, že im rozumieme. Ale s rokmi, ako sme starší a starší na týchto priestoroch, zisťujeme, že ho musíme opäť a opäť čítať, lebo toľkému vlastne nerozumieme. Aj to pomôže a prispeje, aby sa ľudia opäť spojili so sebou, a potom aj s inými. Zaznamenal: O. Filip

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

pade zrieknutia sa mandátu zo strany poslanca, ktorému bol pridelený, mandát pridelila prvému nasledujúcemu kandidátovi z tej istej volebnej listiny, ktorému nebol pridelený poslanecký mandát. V uznesení je taktiež zakotvená možnosť a spôsob pridelenia mandátu po zániku mandátu poslanca (ak mu bude zverená funkcia člena pokrajinskej vlády). V takom prípade sa poslanecký mandát pridelí podľa rovnakej zásady, aká platí pri pôvodnom rozdelení mandátov. V diskusii opozičníci dokazovali, že prijaté uznesenie povedie k obchodovaniu s poslaneckými mandátmi. Podľa Borka Ilića (DSS) ide o „kozmetické zmeny“, ktoré za následok budú mať „prekrojenie volebnej vôle občanov“. Ako povedal Miroslav Mirčić, vedúci posla-

neckej skupiny SRS, to povedie „k odstráneniu politických strán z politického života“ a „k veľkému zneužitiu jednotlivcov“, takže „viac nebude možné zistiť, čo je skutočná volebná vôľa a orientácia, s ktorou politické strany vystúpili pred voľbami“. „To fakticky znamená, že sa koná demontáž štátu, ktorý sa volá Srbsko,“ zopakoval Mirčić aj v zasadačke to, čo predtým povedal novinárom pred jej dverami. Navrhnuté zmeny kladne posúdil Dragoslav Petrović, koordinátor koalície pri moci, ktorý útoky týkajúce sa možnosti obchodovania s poslaneckými mandátmi v rozhovore s novinármi (nie aj v rámci poslaneckej rozpravy) odvracal tvrdením, že ide o demokratické zásady, ktoré umožnia, aby poslanec bol majiteľom získaného mandátu. Pripomínajúc, že „prechodom poslancov z jednej strany do druhej ani doteraz nebolo celkom možné zamedziť“, o. i. podčiarkol: „Podľa mienky DS navrhnutý model je najprijateľnejší, lebo je reč o demokratických výdobytkoch krajín Európskej únie.“ V praxi sa čoskoro ukáže, ako bude vyzerať zloženie a práca pokrajinského parlamentu po nasledujúcich voľbách, ktoré, ako zaznelo v diskusii, budú 6. a 20. mája. Odpoveď na otázku, či pokrajinskí poslanci budú skutoční alebo fiktívni majitelia získaných mandátov, sa zrejme dozvieme až potom. Juraj Bartoš

POZNÁMKA

Násilie nemá dno V utorok večer športovú pohodu na Majstrovstvách Európy v hádzanej a okolo nich narušila mrazivá správa. Chorvátsky občan N. J. bol hospitalizovaný v Klinickom centre Vojvodiny po tom, čo na osobné vozidlá s chorvátskymi poznávacími značkami zaútočilo údajne 30 až 50 útočníkov medzi Novým Sadom a Veternikom. Účastníci postriežky vraj zdemolovali viac než desať automobilov, používajúc palice, kamene, tehly, ba údajne aj sekeru, hoci v niektorých vozidlách boli aj deti. Asi o hodinu neskoršie štyroch chorvátskych fanúšikov dopichali neznámi páchatelia, ktorí zároveň zapálili ich kombík v Rume. Polícia vraj zadržala niekoľkých chuligánov. Vylížu sa z podlého skutku, alebo si poriadne odpykajú za podlý počin?

Horor, aký zažili obete násilníckeho zúrenia, určite im dlho zostane v pamäti. Obávame sa, usudzujúc na základe podobných výtržností, o ktoré u nás nie je núdza, že ešte veľmi, veľmi veľa vody Dunajom odtečie, prv než sa aj domáci občan, nie to cudzinec, bude cítiť isto a bezpečne pri odchode na športoviská, v športových halách a na štadiónoch, v uliciach tunajších miest a ulíc, ba i vo vlastnom dvore. Povoľovanie násilníkom, nedôslednosť v zaobchádzaní s tými, ktorí siahajú na zdravie ba i životy iných, iba pridáva na guráži a plodí nové a vždy drastickejšie formy násilia. Kto, kedy a ako pretne gordický uzol? jbš

FÓKUS

omery zďavzdelávacích leka nie sú ustanovizní, vytaké chmúrne, budovanie 18 a ako by sa podľa rekonštruovanie niektorých približne 80 tvrdení, dilem a zdravotníckych mylných tlmoobjektov, budočení mohlo zdať. vanie a opravy O hospodárskej takmer 60 hrápozícii Vojvodidzí, vybudovany, výsledkoch v nie 12 mostov a zamestnávaní a okolo 560 detviacerých iných ských ihrísk poekonomických čas uplynulých ukazovateľoch štyroch rokov. minulý štvrtok Miroslav Vasin: Dosiahli sme Vojvodina s hovoril pokrajin- nemalé výsledky napriek vyše 37 percent ský tajomník pre ťažkostiam účinkuje v celprácu, zamestkovom exporte návanie a rodovú rovnosť Miroslav Srbska, v nej je 45 percent dnešVasin. Záverom alebo východi- ných zahraničných investícií do skom jeho vyše polhodinového našej ekonomiky, v 230 spoločvýkladu bolo konštatovanie, že je nostiach so zahraničným kapitáVojvodina podľa vyvinutosti na lom angažovaných je nad 63 000 druhom mieste v Srbsku, hneď za robotníkov. Aj štruktúra zamestbelehradskou oblasťou, kým z as- naných je v pokrajine o poznanie pektu ekonomických perspektív lepšia než na úrovni republiky. Celdokonca vedie. kovo v Srbsku je počet zamestOpierajúc sa o reč čísel podot- naných v subjektoch v štátnom kol, že Vojvodinu podľa žiadneho vlastníctve približne 32 percent, a hospodárskeho kritéria nemožno v súkromnom necelých 55 perzaraďovať medzi nevyvinuté ob- cent. Vo Vojvodine je ten pomer lasti, ani ju chápať ako pásmo, kto- 26 k 60 percent. Veľmi priaznivý je rého vývoj výraznejšie mešká. aj pomer výrobných a nevýrobZdôvodnil to najmä údajmi týka- ných odvetví. V pokrajine je 50 júcimi sa (ne)zamestnanosti. Totiž percent robotníkov zamestnaza posledných sedem a čosi rokov ných vo výrobných, toľko i v nepočet nezamestnaných v pokra- výrobných odvetviach, kým je jine klesol približne o tretinu: z napríklad v belehradskej oblasti až okolo 300 000 na približne 200 72 percent zamestnancov mimo 000 osôb. Za to v prvom rade tre- výroby a len 28 percent zamestba vďačiť úsiliu pokrajinskej vlády, nancov vo výrobe. V skupine najktorá celé roky trvá na progra- vyvinutejších lokálnych samomoch umožňujúcich nové pra- správ, ktorých je v Srbsku 19, je ich covné príležitosti, na infraštruk- 10 z Vojvodiny, kým na súpiske 27 túrnych projektoch, ktorými vzni- najvýraznejšie devastovaných kajú lepšie výrobné podmienky a obcí nie je žiadna z pokrajiny. prevádzky, na stimulovaní noSkutočnosť, že je priemerný závých technológií. Ďakujúc inves- robok vo Vojvodine (37 455 ditíciám len za posledné štyri roky nárov) nižší než na úrovni repuvzniklo nových 39 000 pracovných bliky (38 363 v novembri), pokramiest, kým mnohé existujúce ne- jinský tajomník Vasin ozrejmuje zanikli. tým, že na výšku republikového Úsilie pokrajinskej administra- priemeru výrazne pozitívne vplýtívy badať nielen v oblasti za- va priemer belehradský (46 370 dimestnávania. Svedectvom je i as- nárov). Netreba zabúdať ani to, že faltovanie až 2 115 kilometrov sa v poľnohospodárstve mnohé filokálnych ciest, obnovenie a re- nančné pohyby realizujú bez konštruovanie 289 vodovodov, adekvátnej štatistickej evidencie, výstavba alebo opravy vyše 300 že sa veľký počet poľnohospodá-

APV neopierajú o ekonomické parametre. Je teda celkom jasné, že je Vojvodina región s najlepšími ekonomickými perspektívami a ukazovateľmi v Srbsku, čo je zároveň svedectvom úspešnej

O hospodársky rozbor vládol veľký záujem médií

platy spravidla menšie než v úseku štátnom a nevýrobnom. – Na základe uvedených ukazovateľov je celkom evidentné, že sa povedačky o nevyvinutosti

činnosti vlády Vojvodiny v oboch mandátoch, vedenej Dr. Bojanom Pajtićom, – vyzdvihuje Miroslav Vasin. Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

Stabilná a perspektívna

rov vedie ako osoby s minimálnymi príjmami, hoci sú im reálne príjmy väčšie, tak isto ani na skutočnosť, že je každý druhý zamestnanec vo výrobe a väčšina ich aj v súkromnom úseku, kde sú

Ďuro Varga

HOSPODÁRSKA POZÍCIA APV

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SEDEMDESIATE VÝROČIE NOVOSADSKEJ RAZIE

smieme zabudnúť. Má nám navždy pripomínať, k akým tragédiám privádzajú nenávisť, neznášanlivosť a ideológie, akými je fašizmus. Pred sedemdesiatimi rokmi na viacerých miestach vo Vojvodine boli vykonané zločiny nad niekoľkými tisícami ľudí, len preto, že boli inej národnosti alebo viery. „Ich obete a najtemnejšiu stránku našich dejín nesmieme zabudnúť a musíme urobiť všetko, aby sa nikdy viac nezopakovali,“ zdôraznil S. Egeresi. „Zachovanie, prezentovanie a silnenie národZ komemoračného zhromaždenia nostnej dôvery, pri pamätníku Rodina ale aj tej medzi tuhne krv v žilách. Ako kresťania rôznymi vierovyznaniami, sú dômusíme všetko odpustiť, ale ne- kazom, že obete z roku 1942 nesmieme zabudnúť, a nikdy viac padli zbytočne a že sa spomienka dovoliť, aby sa taký zločin zopa- na nich hlboko zachovala v našej koval. K pamätníku Rodina, k menám obetí a do vĺn Dunaja občania položili a hodili kytice kvetov a zapálili pritom i sviece. Členky Kola srbských sestier ponúkali koljivo. Po komemoračnom zhromaždení na nábreží Dunaja v slávnostnej sieni Radnice bola prednáška čestného občana Nového Sadu Efraima Zuroffa o novosadskej razii.

Proti zločinom − spomienkami ripomínaniu sedemdesiateho výročia novosadskej razie predchádzali roztržky medzi vedením Pravoslávnej eparchie báčskej a čelnými ľuďmi mesta Nový Sad. Výsledkom ich nedorozumení bolo, že modlitebnú pamiatku na obete tohto zločinu vykonali hodnostári Pravoslávnej eparchie báčskej a Židovskej obce Nový Sad v pondelok 23. januára 2012 pri pamätníku Rodina na nábreží Dunaja. Mestskí a pokrajinskí funkcionári, ako i veľvyslanci Maďarska a Izraela, neúčinkovali v programe. Primátor mesta Nový Sad Igor Pavličić, predseda Mestského zhromaždenia Aleksandar Jovanović, predseda Zhromaž-

Mestskí a pokrajinskí funkcionári, ako i veľvyslanci Maďarska a Izraela vzdávajú hold obetiam razie

denia AP Vojvodiny Sándor Egeresi, veľvyslanci Maďarska a Izraela Oszkar Nikowitz a Josef Levi tentoraz zostali za ohradou, mimo priestoru vyhradeného pre hostí. Hold pamiatkam razie vzdali po ukončení komemorácie. Spomeňme, že sa tragické udalosti odohrali v Novom Sade 21., 22. a 23. januára 1942. Počas najväčšej pohromy v dejinách Nového Sadu zahynulo vyše 1 300 nevinných Židov, Rómov, Srbov a iných civilov. Maďarskí fašisti okrem toho v okolitých dedinách a mestách zavraždili a pod ľad Dunaja hodili niekoľko tisíc nevinných obetí. Počas razie zmizli celé 28. 1. 2012

4 /4475/

rodiny a mnohé deti sa stali sirotami. V úradnej časti tohtoročného vzdávania pamiatky niekoľkým tisícom zavraždených účinkovali patriarcha srbský Irinej s niekoľkými episkopmi a vrcholný rabín Židovského spoločenstva v Srbsku Isak Asiel. Prítomným, ktorých sa zhromaždilo skutočne mnoho, sa prihovoril aj Efraim Zuroff, riaditeľ strediska Simona Wiesenthala. Patriarcha Irinej pri tej príležitosti povedal, že tých niekoľko dní z roku 1942 zostanú v pamäti ako najčiernejšie dni v dejinách Nového Sadu. Už pri samotnom spomínaní udalostí spred 70 rokov

HLAS ĽUDU

NIKDY NESLOBODNO ZABUDNÚŤ Z príležitosti 70. Občania zapálili sviece a položili kvety výročia novosadskej k menám obetí razie predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Sándor pamäti,“ povedal predseda ZhroEgeresi povedal, že táto udalosť maždenia AP Vojvodiny a pripobude vždy upomínať na tragické menul, že kolektívna zodpovedobdobie v našich dejinách, na nosť hociktorého národa nejeutrpenie nevinných obetí a hrôzy stvuje, ale jestvuje iba individuálfašizmu. Podľa jeho slov na novo- na vina a zodpovednosť. sadskú raziu z roku 1942 nikdy neE. Šranková

Z NAŠICH OSÁD GORAN JOVIĆ, PREDSEDA OBCE STARÁ PAZOVA

Medzi najúspešnejšími v Srbsku K

niha Uspešni preduzetnici i menadžeri Srbi- roky, dosiahli závideniahodné výje 2011 (Úspešní podnikatelia a manažéri sledky a Stará Pazova sa stala známou Srbska 2011) je publikácia, ktorá obsahuje 70 investičnou oázou tak pre domácich, rozhovorov, 70 svedectiev, 70 rád a návrhov, ako aj pre zahraničných investorov. ako úspešne pracovať a ako kráčať cestou Knihu Úspešní podnikatelia a maúspechu a biznisu. Odporúča sa najmä mlad- nažéri Srbska 2011 môžu využiť mlaším generáciám, lebo je dôkazom toho, kto dí a budúci podnikatelia a manažéri hospodársky a ekonomicky zlepšuje a obno- ako abecedu praktického podnikavuje Srbsko. teľstva. Kniha im umožní z pravej Na základe mienky odborníkov do knihy je ruky sa naučiť, ako prekonať ťažkoszaradený aj Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, ako jeden zo 70 najlepších a najúspešnejších podnikateľov a manažérov Srbska. K tomuto treba dodať, že je Obec Stará Pazova vyhlásená za najúspešnejšiu lokálnu samosprávu v Srbsku za rok 2011. V publikácii sa okrem iného uvádza, že je Obec Stará Pazova už desaťročia známa i podľa súkromného podnikateľstva a že na priestranstvách bývalej Juhoslávie patrila medzi najúspešnejšie obce práve v tejto oblasti. V súčasnosti je Obec Stará Pazova – podľa údajov Regio- Titulná strana publikácie nálnej hospodárskej komory – najvyvinutejšou obcou v Srieme a patrí medzi na- ti v oblasti podnikateľstva a manažérstva a júspešnejšie obce v Srbsku podľa výsledkov ako vyplávať na povrch. Goran Jović v tejto v privádzaní investorov. publikácii dal i niekoľko osožných rád prePrvý človek Staropazovskej obce v interview dovšetkým mladým ľuďom, a zároveň vyv knihe Úspešní podnikatelia a manažéri svetlil, čo znamená byť predsedom úspešnej Srbska 2011 okrem iného povedal: – Stará Pa- obce, a ako sám pôsobí na tejto zodpovedzova je obcou, v ktorej zamestnanci nedo- nej funkcii: stávajú výpovede, čo je dnes zriedkavosťou v – Základným predpokladom úspešného Srbsku. Úspech je o to väčší, že sme v relatív- pôsobenia je, že prácu ktorú vykonávate, ne krátkom časovom úseku, za posledné tri máte radi a venujete sa jej naplno. Moja prá-

ZO ZASADNUTIA OBECNEJ RADY B. PETROVEC

Zmluvy a finančná pomoc P

rvé zasadnutie Obecnej rady Petrovec v novom roku 2012 sa uskutočnilo v utorok 17. januára. Rozsiahly rokovací program, v ktorom viac ako polovicu tvorili žiadosti o finančnú podporu, absolvovali dôkladne a účinne. Po schválení zápisníc z dvoch predchádzajúcich zasadnutí realizovaných v decembri 2011 sa hovorilo o zmenách a doplnkoch Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v obecnej správe, čo zdôvodnil náčelník obecnej správy Vladislav Tárnoci. Ako poznamenal predseda Báčskopetrovskej obce Vladimír Turan, táto obec sa medzi prvými rozhodla pre racionalizáciu pracovných miest. Podľa platných zákonov pre práce v oblasti obrany, mimoriadnych situácií, bezpečnosti a zdravia pri práci teraz je plánovaný jeden vykonávateľ a od Ministerstva financií sa bude žiadať po-

volenie na zamestnanie jedného spolupracovníka v Oddelení všeobecnej správy. Program ochrany a zveľadenia životného prostredia na rok 2012 ozrejmila obecná inšpektorka Tatiana-Milina Turanová. Z rozpočtu obce je na tieto účely plánovaných 5,5 milióna dinárov. Dobre pripravený program členovia rady schválili. Potom schválili návrh, aby sa rozhodovanie o žiadostiach o jednorazovú finančnú pomoc v súlade so Zákonom o sociálnej ochrane zverilo Stredisku pre sociálnu prácu. Predseda Turan vysvetlil, že výnimkou sú požiadavky o finančnú pomoc v mimoriadnych situáciách, napr. úhrada škody spôsobenej v požiari a podobné prípady, ktoré naďalej zostanú v kompetencii Obecnej rady. Schválili i prerušenie zmluvy o prenájme skladu v Ulici m. Tita č. 23 medzi Obcou Báčsky Petrovec a Slovenským voj-

Ukážka z knihy, kde sa uvádza interview s Goranom Jovićom, predsedom Obce Stará Pazova

ca si vyžaduje veľa času, mnoho odriekania, ale ak sa to všetko koná s láskou, vtedy to veru nepadne ťažko a dobré výsledky nevystanú. Práca predsedu obce nemá pracovný čas a ak si myslíte, že ste predsedom iba počas trvania pracovného času a že potom pôjdete domov oddychovať, prečítať noviny a hovieť si v pohodlí do zajtra rána, potom je lepšie, aby ste sa touto prácou ani nazaoberali. Musíte mať na zreteli, že takáto zodpovedná robota si vyžaduje 24-hodinové angažovanie. Veľmi často hovorím, že je pekne byť predsedom jednej obce, v ktorej sa stávajú iba pekné veci. Pekne je, keď viete, že ste kreátorom tých pekných zmien, – vysvetlil Goran Jović. Titul najlepších a najúspešnejších na rok 2011 okrem predsedu Staropazovoskej obce získali aj Miroslav Bogićević, majiteľ koncernu Farmakom MB Šabac, Milomir Gligorijević, majiteľ spoločnsti TeleGroup Belehrad a iní. A. Lš. vodinským divadlom, ako aj návrh zmluvy medzi obcou a novozaloženým Múzeom vojvodinských Slovákov o prenájme tohto objektu bez úhrady. Rozhodnutie o subvencovaní autobusových lístkov žiakov a študentov z Báčskopetrovskej obce v hodnote 50 percent v období od 1. februára do 30. júna 2012 schválili jednohlasne. Informáciu o prenájme štátnej poľnohospodárskej pôdy na rok 2011 podal náčelník Dušan Govorčin. Slovenskému vojvodinskému divadlu schválili prostriedky na zadováženie protipožiarnych prístrojov. Na úhradu škody od požiara po 30tisíc dinárov schválili pre Jána Vrbovského a Jána Hnilicu a 50-tisíc pre Jána Pavelku, všetkých z Petrovca. Pozitívne riešili i žiadosti Jaroslava a Tatiany Leporisovcov z Petrovca, Jaroslavy Molnárovej z Kulpína a Vesny Stojkovićovej z Maglića o prostriedky na školenie ich detí s osobitnými potrebami. Vyhoveli i žiadosti o štipendium Andrey Miljevićovej, študentky ekonómie z Maglića. K. Gažová 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSáD KLuB HOSPODárOV OBCe BáčSKy PeTrOVeC

Prvé kroky P

odobne ako v celom štáte, aj v Petrovci spoločenské organizácie systematicky sprivatizovali, alebo ich, ako sa to ľudovo povie, pustili dolu vodou. Keď sa človek rozhliadne po hospodárskom okolí Petrovca a nakukne aj do priemyselnej štvrte, uvidí, že mnohé podniky skrachovali, alebo v lepšom prípade dnes pôsobia v súkromnom sektore. Koľko osôb také podniky zamestnávajú a ako plávajú v hospodárskych vodách, v súčasnosti azda vedia iba ich majitelia a riaditelia. Práve preto, že ich politické garnitúry v obci zanedbávajú a neprejavujú záujem o tesnejšiu spoluprácu, sami sa rozhodli na bližšie združovanie. Tak vzniklo nové občianske združenie Klub hospodárov, v ktorom svoje záujmy odteraz budú obhajovať podniky Agrohemika, Pomak, esotour, Teleoptik, rAM, Stilby, Mix Trade, Panagra, kamenárska dielňa Bartoš a Autoservis Triaška. Majitelia a vedúci týchto podnikov v marci minulého

roku podpísali zakladateľský akt nového združenia. Klub hospodárov neskoršie registrovali v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra so sídlom v ulici maršala Tita 10. Predsedom sa stal Pavel Pálenkáš a podpredsedom rastislav Denďúr. Agentúra pre hospodárske registre klub registrovala začiatkom júla 2011. Odvtedy sa vedenie klubu usiluje realizovať ciele, pre ktoré klub aj založili. Začali sa teda navzájom informovať o súčasných predpisoch a o štátnych stimuláciách. Pokúšajú sa pozdvihnúť úroveň podnikateľskej spolupráce s lokálnou samosprávou, domácimi a zahraničnými hospodárskymi subjektmi, hospodárskymi komorami a pod. Predseda Klubu hospodárov Pavel Pálenkáš nám bližšie ozrejmil vznik a prvé kroky tohto združenia. Ťažká hospodárska situácia ich prinútila, aby hľadali optimálnejšie riešenie pre podniky, medzi ktorými niektoré doslova bojujú o obstátie. Dnes týchto desať združených podnikov zamestnáva takmer polovicu robotníkov v hospodárstve obce, a táto ich, podľa ich mienky, doteraz zanedbávala. Nik ich neinfor-

Predseda Klubu hospodárov v Petrovci Pavel Pálenkáš

moval o hospodárskych návštevách v obci, nepozýval na stretnutia, aby nadviazali kontakty, ani nikoho z nich nenavštívili, aby sa aspoň informovali o práci, problémoch. členovia klubu veria, že tiež môžu prispieť k riešeniu početných otázok všeobecného záujmu tohto prostredia. Takto majú možnosť zlepšiť hospodárenie vlastných podnikov, eventuálne aj zamestnať nových pracovníkov, ba priviesť aj ďalších investorov, čím by sa zmenšila miera nezamestnanosti a aj obecná kasa by sa lepšie plnila z daní a príspevkov.

Politika ich priamo nezaujíma, ale zaujíma ich hospodárska politika, od najvyššej úrovne po miestnu, zjednodušenie postupov získavania rôznych povolení, prípadne zníženie daní a odvodov a zabezpečenie výhodnejších úverov na rozšírenie výroby. Chcú aj väčšie odborné zastúpenie v lokálnych telesách, ktoré sa venujú otázkam hospodárstva a ekonomiky vôbec. Prvé kroky už podnikli. Nadviazali spoluprácu s podobnými klubmi v Báčskej Palanke, Inđiji a vo Futogu, ako aj s regionálnymi hospodárskymi komorami, prezentovali sa vo viacerých médiách, zašli aj za hranice Srbska a kontaktujú s úspešnými podnikmi v partnerských mestách Báčskopetrovskej obce. V nastávajúcom období plánujú školiť svojich členov, aby ľahšie získavali prostriedky z predprístupových fondov eÚ, aby splnili kritériá na získanie rôznych certifikátov s cieľom afirmovať sa na zahraničných trhoch, rôznych veľtrhoch ap. Nie na poslednom mieste je ich záujem do klubu prilákať aj ďalšie podniky. J. Č-p

ŠÍD

Zachovať tradíciu K oncom minulého roku Zhromaždenie obce Šíd založilo Fond pre rozvoj podnikateľstva. V schválenom obecnom rozpočte na rok 2012 pre tento fond je naplánovaných 2 000 000 dinárov účelových prostriedkov. V tejto súvislosti v piatok 13. januára 2012 v miestnostiach Všeobecného združenia podnikateľov Obce Šíd sa uskutočnili rozhovory medzi predstaviteľmi lokálnej samosprávy a členmi Výkonného výboru Všeobecného združenia podnikateľov o tom, ako sa organizovať v podnikateľstve a ako spresniť podmienky na poskytovanie prostriedkov Fondu pre rozvoj podnikateľstva v roku 2012. V delegácii lokálnej samosprávy v rozhovoroch sa zúčastnili predsedníčka obce Nataša Cvjetkovićová, predseda Obecného výboru pre financovanie

28. 1. 2012

4 /4475/

Miloš Jovković a vedúci Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj v Šídskej obci Bogdan Travica. Predseda Všeobecného združenia podnikateľov Šídskej obce Milan Slavujević v úvodnom prejave povedal, že prvý raz za 35 rokov, koľko sám aktívne pôsobí v tomto združení, sa stalo, že jeden predseda obce si našiel čas a venoval sa problémom tohto združenia. Hostia z lokálnej samosprávy povedali, že v rozpočte pre fond plánovali iba 2 milióny dinárov a že to sú iba iniciálne prostriedky a ak fond bude úspešne plniť svoju funkciu, už v nasledujúcej rebilancii rozpočtu tých prostriedkov bude oveľa viac. Od združenia sa očakáva pomoc práve v tom, aby sa prostriedky fondu rozdelili podľa objektívne najreálnejších kritérií, a tým podnikateľom, kto-

HLAS ĽuDu

Predseda Všeobecného združenia podnikateľov Obce Šíd Milan Slavujević víta hostí z lokálnej samosprávy

rí ich najväčšmi potrebujú. Lokálna samospráva sa na štarte rozhodla prostriedky fondu usmerniť predovšetkým do rozvoja drobného a stredného podnikateľstva, lebo práve tento úsek, ktorý v Šídskej obci počíta 758 podnikateľov, je základom budúceho rozvoja.

Hostia a domáci sa v rozhovoroch uzhodli, že toto je iba začiatok novej a úspešnej spolupráce Všeobecného združenia podnikateľov s lokálnou samosprávou, aj že sa do budúcna budú stretávať častejšie. St. S.

Z NAŠICH OSÁD V KULPÍNE NA SV. JOVANA

Devätnásť rokov múzea P

ŠÍD

Oslávili Vincenta

oľnohospodárske múzeum v Kulpíne v piatok 20. januára za prítomnosti početných hostí oslávilo výročie svojho založenia. Deň slavy sv. Jovana je zároveň dňom založenia tejto inštitúcie. Z príležitosti tohto sviatku kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović každoročne v kaštieli posvätí slavský koláč a koljivo. Tento tradičný obrad nechyboval ani tohto roku pri oslave 19. výročia založenia tejto inštitúcie. Slávnosť v múzeu usporiadali Múzeum Vojvodiny z Nového Sadu, Muzeálny komplex v Kulpíne a Obrad posviacky koláča a koljiva na slave v kulpínskom múzeu Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo. mospráve, ktorú reprezentoval zástupca predPoľnohospodárske múzeum v Kulpíne v po- sedu obce Ján Hansman. O dejinách a pôsobesledných rokoch pôsobí ako pracovná jednot- ní múzea v Kulpíne hovoril námestník riaditeľa ka pod správou Múzea Vojvodiny z Nového Sadu. Múzea Vojvodiny Bogdan Šekarić. Združenie pre Prítomných na oslave v múzeu v Kulpíne priví- muzeálne agrárne dedičstvo predstavil jeho tala vedúca Snežana Dobrićová. Po vykonaní predseda Todor Gajinov. Poukázal na začiatky, transformácie foriem pôsobenia, a potom aj na bohatú činnosť múzea počas uplynulých 19 rokov. Múzeum začalo pôsobiť ako výsledok snahy zanietencov v oblasti poľnohospodárstva v čele s Dr. Jánom Kišgecim. Okrem jestvujúcich obsahov uviedol, že do budúcna treba realizovať ideu o založení spomienkových izieb rodín Stratimirovićovej a Dunđerskej. O časopise Z dejín poľnohospodárstva hovoril J. Kišgeci, ktorý sa poďakoval Múzeu Vojvodiny, že podporovalo entuziastov a ich prácu od založenia PoľnohospodárČasopis Z dejín poľnohospodárstva predstavil Ján Kišgeci, vedľa je vedúca múzea v Kulpíne Snežana Dobrićová a hosť Ivan Stratimirović skeho múzea v roku 1993 až dodnes. Redaktor vydania a slávnostného obradu posviacky pravoslávny jeden zo zakladateľov múzea v Kulpíne prof. Dr. kňaz sa zmienil o poslaní, osobnosti a diele sv. Veselin Lazić podrobnejšie hovoril o práci na čaJovana a zároveň zagratuloval k sviatku. Zdru- sopise, spolupracovníkoch a jeho obsahu. Záženie pre muzeálne agrárne dedičstvo prezen- verom slávnosti sa prihovoril vzácny hosť, potovalo najnovšie číslo časopisu Z dejín poľno- tomok rodiny Stratimirovićovej, Ivan Stratimihospodárstva. Kustódka S. Dobrićová v súvahe rović, ktorý poprial múzeu a celej osade Kulpín minuloročnej práce múzea vyzdvihla, že mali až prosperitu v ďalšej budúcnosti. Hostia mali 10-tisíc návštevníkov tohto impozantného ob- možnosť pozrieť si výstavu štýlového nábytku jektu a obsahov, ktoré muzeálny komplex v Kul- a predmetov úžitkového umenia v priestoroch píne ponúka. V lete 2011 v kaštieli nakrúcali dru- kaštieľa za sprievodu kustóda Filipa Vorkapića. hú časť seriálu Sva ta ravnica o šľachtickej rodine Jagodićovcov. Pri tejto príležitosti sa vedúca poďakovala aj báčskopetrovskej lokálnej saK. Gažová

Šídski vinohradníci v sobotu 21. januára a v pokračovaní aj v nedeľu 22. januára organizovane vo viniciach oslávili Vincenta. Ide o tradíciu, ktorú vinohradníci dodržiavajú už roky. Každoročne na Vincenta vyjdú do viníc vo väčších alebo menších skupinách, a potom symbolicky orežú prvý koreň viniča a zalejú ho vínom, aby vraj v tomto roku vinica dobre urodila. Vravia, že keď na Vincenta kvapká zo strechy, buď zo snehu alebo z toho, že prší, bude dobrý rok pre vinohradníkov. Tohto roku na Vincenta pršalo, a aj preto mnohí nešli domov pokiaľ v kapseliach trvalo jedlo a vo fľašiach víno. St. S.

Bude Sriemska klobasiáda Tradičná 14. Sriemska klobasiáda, ktorú organizuje Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota v Šíde, sa uskutoční v sobotu a nedeľu 11. a 12. februára. Ako uviedol tajomník SKUS Jednota Stanislav Dierčan, do programu tohtoročnej klobasiády zaradili novú disciplínu. Okrem rýchleho rozoberania brava a spracovania mäsa novinkou tohto roku bude výroba najchutnejšej sviežej klobásy. Súťaž v tejto disciplíne bude medzinárodného rázu, lebo príchod potvrdili tímy zo Slovenska, Maďarska, Slovinska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Program prvého dňa bude prebiehať na pomocnom ihrisku FK Jednota a druhý deň v miestnostiach Slovenského národného domu. St. S.

HLOŽANY

Darovali krv V piatok 13. januára 48 Hložančanov darovalo krv v rámci prvého odberu najvzácnejšej tekutiny v tomto roku. Päť občanov odmietli pre narušené zdravie. Akcia sa uskutočnila v kaviarni Pod lipami a na nasledujúcu si tamojší dobrovoľní darcovia krvi počkajú do 17. apríla. jb

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z NAŠicH OSáD V PETrOVci DAli DO PrEVáDZky

Centrum pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike Zástupca primátora Vukováru Željko Pinjuh poprial, aby sa s realizáciou projektu pokračovalo a aby sa turisti navzájom čoraz častejšie striedali v týchto dvoch mestách. O podpore administrácie AP Vojvodiny pri realizovaní takýchto podujatí sa zmienil podpredseda pokrajinskej vlády Tomislav Stantić. O viacerých významoch tohto centra pre lokálne prostredie hovoril i

tických vedomostí z tradičných remesiel, s ktorými začnú už koncom januára. Potom prezentovala obsah brožúry Tradíciou proti zabudnutiu. Vedúca projektového tímu Majda Adlešićová sa poďakovala všetkým tým, ktorí sa podieľali v tejto akcii a skrátka za pomoci videoprezentácie predstavila, čo všetko sa v rámci projektu v Petrovci adaptovalo a vystavalo. Sú to ukážkové ubytovacie kapacity v podkroví budovy Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, spolu s vínnou pivnicou, ako aj učebne s kanceláriami, ktoré zariadili v rámci rekonštrukcie objektu starej Štátnej školy. Ten bol medzičasom v reštitúcii prinavrátený zboru evan-

Záber z otvorenia centra: (zľava) M. Madacká, za stolom: vedúce projektového tímu vo Vukovári J. Babićová a v Petrovci M. Adlešićová

Báčskom Petrovci v pondeV nových učebniach centra sa lok 23. januára za prítom- zhromaždili početní hostia, prednosti početných hostí slávnost- stavitelia delegácie EÚ v repune dali do preváblike Srbsko, preddzky objekty centstavitelia Veľvyslara pre zveľadenie nectva republiky vedomostí v rurálchorvátsko v Belenej turistike. Tento hrade, funkcionári a slávnostný cereposlanci na republimoniál je v podkovej a pokrajinskej state súčasťou rovúrovni, ako i pred- Zariadené ukážkové ubytovacie jednotky v Petrovci nomenného prostavitelia Vukováru jektu Formovanie a TS Vukovár. národný poslanec v Národnom jelickej cirkvi v Petrovci, ale obec centra pre zveľaHostí privítala mo- zhromaždení Srbska Pavel Mar- s vedením zboru našla spoločný denie vedomostí v derátorka Milina Ma- čok. jazyk, aby sa v projekte pokrarurálnej turistike, dacká. V mene BáčPredstaviteľka TS Vukovár Jas- čovalo. ktorý sa v súčas- Vedúci sekcie delegácie skopetrovskej obce na Babićová ozrejmila, že v časPo úradnej časti programu a nosti implementu- EÚ v Srbsku Jose Anto- na otvorení sa pri- ti parku Adica v Eko-etno centre, občerstvení prítomní mali možje v Obci Báčsky nio Gomes hovoril predseda iba zopár kilometrov od Vuko- nosť priamo si prezrieť hore uvePetrovec. ide o proZhromaždenia obce váru na chorvátskej strane, pro- dené obsahy tohto projektu. Zájekt z iPA ii komponenty EÚ Siniša Stanivuk. O význame rea- stredníctvom projektu vybavili ujemcovia sa o programe školefondov v rámci Programu cez- lizovania projektov tohto typu šesť ubytovacích jednotiek v trania môžu dozvedieť na adrese hraničnej spolupráce chorváts- hovoril vedúci sekcie delegácie dičnom etnoštýle, ako aj učebne www.ruralniturizam.org. ka a Srbska v rokoch 2007 – EÚ v Srbsku Jose Antonio Gomes. na získavanie teoretických a prakJ. Č-p 2013, ktorý je dôležitý nielen pre túto juhobáčsku obec, ale aj PANČEVO novićová pri tej príležitosti povedala, že plynofikápre širšie územie. Nositeľom cia Pančeva bude mať veľký význam v zlepšovaní projektu je Obec Báčsky Petrokvality života občanov predovšetkým z aspektu vec a partnerom je Turistické ochrany životného prostredia, vzhľadom na to, že pospoločenstvo (TS) Mesta Vukorimátorka Pančeva Vesna Martinovićová a riaditeľ četné súkromné ložiská na pevné palivo negatívne vár. Obec Báčsky Petrovec na VP Srbijagas Dušan Bajatović na sklonku minu- vplývajú na kvalitu životného prostredia v Pančeve. tento projekt z európskych lého roku v Pančeve symbolicky označili začiatok O tom, že sa plynofikáciou riešia infraštruktúrne a predprístupových fondov zí- prác na výstavbe 150 km plynovodu nízkeho na- ekologické problémy Pančeva, sa zmienil aj D. Baskala nenávratné finančné pro- pätia a 20 km oceľového potrubia. Hodnota celého jatović. Zdôraznil, že plyn je aj naďalej najlacnejšie striedky v hodnote 199 280 €, projektu je 6,1 milióna dinárov a určené je, že spo- kurivo a že iba vykurovanie termoakumulačnými pepomocou ktorých realizuje pro- mínané práce budú prebiehať vo dvoch fázach. V pr- cami je lacnejšie od vykurovania plynom, ktorého jekt na zveľadenie dedinskej vej fáze má byť vystavaných 65 km v častiach mes- cena je, ako povedal, aj naďalej 20 percent nižšia od turistiky. vlh ta Strelište, Vojlovica a Topola. Primátorka V. Marti- trhovej.

Plynofikácia

28. 1. 2012

4 /4475/

HlAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZHROMAŽDENIE OBčANOV V PETROVCI

Aktuálna téma: komasácia eformálna skupina podpísaná ako účastníci komasácie v katastrálnej obci Báčsky Petrovec vo štvrtok 19. januára zorganizovala zhromaždenie občanov vo veľkej zasadačke v budove Obce Báčsky Petrovec. Členovia komisie pre komasáciu k. o. Petrovec: Majitelia obrába- (zľava) D. Mihajlović, S. Nikolićová, D. Govorčin a M. Jelačić prisľúbili sústavné aktívne informovateľnej pôdy v Pe- nie o postupe komasácie trovci odpovedali na výzvu a do posledného miesta aj pálčivých problémov, predozaplnili zasadaciu sieň. Prišli si vy- všetkým nedopatrení pri zemi vrápočuť, akým smerom sa uberá po- tenej občanom zo strany poľnostup komasácie v Petrovci, kde sa hospodárskeho družstva, ako i iných tento spôsob sceľovania pozemkov neukončených dedičských postua utvárania väčších celkov koná po pov a inej mimogruntovnej pôdy. prvýkrát v súčasných dejinách. Objasnila aj kompetencie komisie Zhromaždených občanov v mene pre komasáciu. V katastrálnej obci komisie, ktorá vykonáva zverenú Petrovec je 6 386 ha pôdy a 770 ha úlohu, pozdravil Duško Govorčin, zaberá stavebná časť. Tieto hektáktorý potom zasadnutie aj mode- re sú rozkúskované na 20 000 parroval. O priereze stavu prác na ko- ciel. S komasačnými prácami v Pemasácii hovorila predsedníčka ko- trovci sa štartovalo v apríli minulémisie Snežana Nikolićová. Dotkla sa ho roku a akcia je ešte vo fáze zis-

GEOFYZICKÉ VÝSKUMY V OKOLÍ ZREŇANINU

Obavy občanov nie sú opodstatnené okolí Zreňaninu prebiehajú príslušných ministerstiev na vykogeofyzické výskumy zamerané návanie geologických výskumov. na vyhľadávanie nových nálezísk – Odborníci nás ubezpečili, že ropy. Práce pre potreby Naftového nejestvuje možnosť, že tieto práce priemyslu Srbska (NIS) vykonáva maďarská firma GESS z Budapešti. Robia tak v chotári, ako aj v urbánnych častiach Aradáča, Zreňanina a iných osád tejto časti Banátu. V súvislosti s tým medzi občanmi vznikli špekulácie o tom, čo sa tam vlastne robí, ako aj obavy, že vibrácie, ktoré mohutné stroje vytvárajú, môžu poškodiť domy a iné Dr. Mileta Mihajlov v rozhovore objekty. Podnietilo to zre- s predstaviteľmi NIS ňaninského primátora Dr. Miletu poškodia domy. Dnes sme sa na Mihajlova, aby sa na tvári miesta in- tvári miesta presvedčili, že sú viformoval o týchto prácach. Po roz- brácie, ktoré vytvárajú stroje, zahovoroch s predstaviteľmi NIS in- nedbateľné, – povedal. – NIS doformoval novinárov, že uvedené teraz bol spoľahlivým partnerom spoločnosti majú všetky povolenia mesta a každá prípadná škoda

ťovania majiteľov zeme, takže občanov pozývajú, aby priniesli dôkazy o vlastníctve. Súbežne so zisťovaním vlastníctva v petrovskom chotári sa do tejto chvíle konalo aj mapovanie a zisťo-

na ich poznámky. Potom vypracujú návrh nového usporiadania častí chotárov, vrátane novej infraštruktúry poľných ciest a odvodových kanálov. Mnohé podrobnosti občanom Petrovca neboli celkom jasné a prítomní členovia komisie sa im to pokúsili bližšie ozrejmiť. Zhromaždenie občanov nakoniec rozhodlo i o formovaní výboru pre komasáciu a navrhli 11 spoluobčanov do tohto pomocného te-

Prítomným občanom podrobnosti o spôsobe komasácie doteraz nikto nadostač nevysvetlil, takže z toho potom vznikli mnohé nedorozumenia

vanie kvality zeme. O týchto prácach hovoril Dragan Mihajlović. Z toho potom vznikla aj mapka s podrobným určením kvality pôdy, ktorú do konca mesiaca predložili občanom

lesa, ktoré bude tiež dozerať, aby komasačné práce smerovali v prospech miestnych poľnohospodárov. J. Č-p

bude zaplatená. Objavenie nových nálezísk ropy je aj v záujme mesta, lebo sa tým zväčší výroba čierneho zlata, a tým aj úhrada za exploatáciu a používanie prírodných bohatstiev. Z tohto zdroja sa vlani do mestského rozpočtu vlialo 250 miliónov dinárov a do budúcna treba očakávať omnoho viac, vzhľadom na to, že od roku 2013 táto úhrada namiesto doterajších troch bude sedem percent. To inými slovami znamená, že môžeme počítať s prílevom 4 až 5 miliónov eur ročne. Hlavný špecialista NIS, ktorý dozerá na tieto výskumy, Dragi Kostić vysvetlil, že obavy občanov nie sú opodstatnené, lebo sa používajú súčasné prístroje prispôsobené práci v urbánnych prostrediach. Neopodstatnenosť obáv, žeby domy a iné objekty mohli byť poškodené, potvrdila aj riaditeľka úseku pre geologické výskumy NIS Gorica Mandićová, ktorá povedala, že vzniknuté vibrácie sú v dovolených rámcoch a nikdy netrvajú dlhšie od 15

sekúnd na jednej lokalite. Na otázku, či je možné, že ropu objavia pod niektorým domom alebo uprostred mesta, povedala, že teoreticky je to možné. – Občania s tým budú oboznámení, ale z toho nebudú žiadne problémy, lebo ropa sa nachádza na hĺbke dvetisíc až tritisíc metrov. Okrem toho prípadný vrt by v každom prípade bol mimo mesta či osady, čo jestvujúca technika umožňuje. Výskumy na území stredného Banátu NIS inak začal už v októbri minulého roku a základným cieľom je určiť najperspektívnejšie lokality budúcich dôkladnejších výskumov nálezísk ropy a zemného plynu. Hodnota prác je 7,6 milióna eur a okrem 60 až 80 robotníkov GESS tu pracuje aj 100 až 120 lokálnych robotníkov. Záverom odzneli aj konštatácie, že sa tieto práce pozítivne odzrkadlia v lokálnej správe už aj tým, že vykonávateľ tuná„nechá“ zo dva milióny eur použitých na platy, ubytovanie a stravovanie robotníkov, prepravu, palivo a iné výdavky. vlh foto: www.zrenjanin.rs

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY

Slovenský trh je veľmi perspektívny o svete vystupňovanej konkurencie a početných ekologických záťaží takmer každý produkt možno naplno využiť. Aj to nie iba raz – tvrdí Jelena Višnjićová, pracovníčka firmy TRS Swiss production sídliacej v Petrovaradíne, v priestoroch niekdajšieho gigantu Pobedy. Na štarte nie tak dávneho stretnutia na pôde Veľvyslanectva SR v Belehrade, kde sa Jelena Višnjićová konalo snemovanie Slovensko-srbskej obchodnej komory, padla otázka: – Svet je zrejme malý? – Dá sa to usúdiť aj z príkladu našej firmy. Sme aktívni na početných rovnobežkách, nielen na starom kontinente. Vlastne sme súčasťou americkej firmy Power Technology so sídlom v Chicagu, ktorá zamestnáva vyše sedemtisíc ľudí v celom svete. U nás, tu v Petrovara-

díne, je zatiaľ okolo 400 zamestnancov, no počítame s tým, že nové integrácie budú znamenať aj nové investície. To by malo umožniť rozšírenie výroby. – Známe je, že sa zaoberáte recykláciou tonerových kaziet. Máte problémy so zabezpečením surovín? – Ani nie, lebo suroviny vykupujeme v celej Európe. Ide vlastne o prázdne tonerové kazety, ktoré u nás rozložíme na súčiastky, potom ich, samozrejme, po patričných úpravách a niektorých zmenách a doplneniach, ako je napr. plnenie tonerovým prachom, zase zložíme. Naše produkty najviac predávame v EÚ: z produkcie, ktorá je okolo 110 000 kaziet za mesiac, až 92 percent ide do štátov Európskej únie. Nie toľko do krajín niekdajšej východnej Európy, ako do štátov od Portugalska po Nemecko, alebo od Veľkej Británie po Taliansko. – Recyklačné technológie sa považujú za veľkú možnosť otvá-

rať nové pracovné miesta. Súhlasíte s tým? – Táto výroba je výhodná najmenej z dvoch aspektov. Prvým je ten, že ňou vlastne chránime naše životné prostredie: niet odpadov, lebo všetko, čo máme, spotrebujeme. U nás sa nič nehádže – dokonca aj tonerový prach sa využíva ako jedna zo zložiek asfaltovej bázy. Je to obrovská výhoda, keď si uvedomíme, aké kopy odpadov sú v okolí našich miest. A takéto vysoké využitie kapacít, aké je napríklad u nás, znamená aj viac zamestnaných, aj lepšie evidencie v tejto oblasti. Veľmi dôležité je, že firma, v ktorej pracujem, je spoločensky veľmi zodpovedná. – Mohli by ste to skonkretizovať? – Zamestnávame dosť ľudí s invaliditou. O tom som sa i osobne presvedčila: mňa zamestnali, hoci som už vtedy bola chorá. Angažovaná som v predaji a môžem potvrdiť, že nám je akákoľvek diskriminácia cudzia: či už tá podľa zdravotného, náboženského, národnostného alebo akéhokoľvek iného základu. Sme veľmi organizo-

vaní, svedectvom čoho je, že si spoločnosť všetky svoje záväzky k štátu a zamestnancom realizuje načas. – Stretli sme sa na fóre, cieľom ktorého je zveľadiť spoluprácu srbských a slovenských firiem. Vidíte to ako perspektívnu možnosť? – Slovenský trh je pre nás veľmi perspektívny. Preto sa snažíme ráznejšie preraziť na stredoeurópsky a východoeurópsky trh. Najprv sme štartovali v Maďarsku, ďalšou destináciou je Slovensko. Je to pre nás veľmi zaujímavá krajina, zvlášť pre tempo rozvoja, ktorý za veľmi krátky čas zvládla. Sme názoru, že by ste tam mohli objaviť dobrého podnikateľského partnera. Ako som vyzdvihla na nedávnej prezentácii, znamenalo by to, okrem stykov podnikateľských, aj istú pomoc v oblasti ochrany životného prostredia, už tým, že by sme vykupovali veľké množstvá prázdnych tonerových kaziet. Ten odpad vôkol nás sa niekomu možno zdá byť malý, ale verte mi, v skutočnosti ide o obrovské množstvá, ktoré ozaj zamorujú naše okolie. A proti tomu nám načim spolu a stále bojovať, – podčiarkla Jelena Višnjićová. Oto Filip

BELEHRAD

Podpísali zmluvu o recyklačných strediskách budove vlády Republiky Srbsko vo štvrtok 19. januára zmluvu o otvorení recyklačných stredísk v rámci projektu Ekonomická súčinnosť Rómov v úseku recyklácie podpísali riaditeľka Fondu pre ochranu životného prostredia Željka Jurakićová a predseda Federácie Rómov Srbska Jovan DamjaZ podpisovania zmluvy nović. Hodnota projektu je 2,5 milióna Starej Pazove, Vladičinom Hane eur. Na slávnosti z príležitosti a Surdulici. O tento projekt zápodpísania zmluvy sa zúčastnil aj ujem prejavilo 26 obcí v Srbsku. minister životného prostredia, Na prvú fázu realizácie projektu baníctva a územného plánovania z fondu vyčlenili 114 miliónov diOliver Dulić. nárov, a to na vybavenie miestNa základe zmluvy recyklačné ností a zabezpečenie strojov a strediská otvoria v Aleksinci, Niši, vozidiel. Projektom je plánovaná

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

výstavba objektov, do ktorých sa majú inštalovať stroje na lisovanie a balíkovanie ambaláže. Vďaka projektu Ekonomická súčinnosť Rómov v úseku recyklácie veľký počet príslušníkov tejto národnostnej menšiny z tzv. sivej zóny prestúpi do legálnych ob-

lastí a nájde si zamestnanie v oblasti recyklačného priemyslu. Týmto projektom sa pomôže Rómom, aby sa zo sociálne ohrozenej kategórie stali pracovne užitočnými členmi spoločnosti. V mene Obce Stará Pazova na podpisovaní zmluvy v Belehrade sa zúčastnil Milenko Bubonja, vedúci Oddelenia pre bytovo-komunálne práce, ochranu životného prostredia a inšpekčné práce. Ako uviedol, výber Starej Pazovy ako obce, v ktorej sa má otvoriť recyklačné stredisko, je plodom kontinuovanej, plánovanej a tímovej práce, ktorá konečne začala dávať i konkrétne výsledky. A. lš.

Z NAŠICH OSÁD

Bicyklistické zvyklosti ahko je obyvateľom Nového Sadu chodiť na bicykloch, keď majú cyklistické dráhy. Ešte je ľahšie, a určite aj krajšie občanom Pivnice, Selenče, Bieleho Blata alebo Lalite napríklad voľne otáčať pedále a veselo mávať okoloidúcim a iným známym. V Starej Pazove je to trochu inak. Počas jazdy na dvojkolesovom dopravnom prostriedku jazdec sa musí veľmi sústrediť a svižne sa vyhýbať výmoľom na zdevastovaných asfaltkách. V opačnom by sa mohol zraziť s blížiacim sa autom pred alebo za sebou. Na hlavných pazovských uliciach je to ešte horšie. Kolóny áut s nervóznymi a netrpezlivými vodičmi bicyklistovi nedovolia žiadny rozmach. Jediným spoľahlivým riešením je jazda po úzkych chodníkoch, ktorými chodia chodci. Lenže zvyky sú ozajstný zázrak! Z uhla vodiča vyzerá to niekedy až tra-

gikomicky. Kým starší občania, ktorí sa pred asi desiatimi rokmi z vrchovatých krajov dosťahovali do

vú stranu vozovky a jazdia ako pávy. Pre vodičov je predsa najnebezbečnejšie jazdiť okolo krčmy alebo predajne, kde sa točí a popíja alkohol. Preto jednotliví vodiči údržbárom dopravných znakov radia, aby na tých miestach zasadili nové výstražné znaky: „Pozor, alkoľudia na ceste!“

Auto na novej cyklistickej dráhe

tohto sriemskeho mesta, uličnú asfaltku používajú ako pešiu zónu, naše staršie tety v kroji nemôžu uháňať na bicykli po chodníku, keďže nosia našírené sukne. Preto si na cyklistickú prepravu zvolia celú pra-

Ľahko je týmto hore uvedeným bicyklistom a chodcom manévrovať pred vodičmi, ktorí tieto lokálne zvyky poznajú. Keď sa však na ceste zjavia nervózni vodiči či už osobných alebo nákladných áut zo vzdia-

lenejších krajov alebo okolitých miest, taká jazda vie byť veľmi nepríjemná, ba aj nebezpečná. Po prípadnej dopravnej nehode úrazy a zlomeniny utŕžia práve bicyklisti. Divné je, že bicyklisti nepoznajú dostatočne dopravné predpisy. V noci mnohí jazdia bez svetla a odrazových sklíčok a vo dne často na križovatke nevedia, že majú vystretou rukou ukázať smer odbočovania. Tak sa jedna naša starká po dopravnej nehode domov vrátila so zlomenou nohou a nadávala na vodiča, ktorý ju zrazil na jednej menej frekventnej križovatke, keď z vedľajšej ulice vstupovala na hlavnú. Na otázku: „Prečo ste pred križovatkou nezastali, keď tam stojí znak, že treba dať prednosť v jazde!?“ naša nešťastná teta odpovedala: „Dieťa moje, baš ja hľadím na znaky!“ Teraz, keď sa na pazovskej vynovenej ústrednej križovatke už rysujú asfaltové cyklistické dráhy, bolo by dobre v tejto peknej stavbárskej praxi pokračovať aj v ďalších uliciach. Veď aj samotné heslo úpravy tejto križovatky znie:„Ľudia sú na prvom mieste!“ Katarína Verešová

PADINSKÝ ZAJAC NA SLOVENSKU

Nadviazali družbu, zastrelili jeleňa a sklonku minulého roku (16. – 19. decembra 2011) osem členov Poľovníckeho spolku Zajac z Padiny pobudlo na poľovačke v dedinke Radoľa (obec Kysucké Nové Mesto) na Slovensku. Padinčania tak mali príležitosť vymeniť si skúsenosti s Kysučanmi a porozprávať sa o problémoch, ktoré trápia tak tunajších, ako i tamojších vášnivých poľovníkov. Hostitelia z Radole pripravili Padinčanom poľovačku na kysuckých horách. Padinčan Michal Šimek zastrelil jeleňa, čo považujú za

veľký úspech, keďže v padinskom chotári odstreľujú predovšetkým bažanty a zajace. Počas pobytu na Slovensku Gustáv a Pavel Štaubovci, Miroslav a Vladimír Kukučkovci, Ján Povolný, Ivan Gajić, Michal Nemoga a Michal Šimek navštívili aj vianočné trhy v Žiline. Stretnutie padinského Zajaca a domácich lovcov zorganizovala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj, menovite Martin Markuš zo srbskej a Anka Kubištová a Igor Jedinák zo slovenskej strany. Počas návštevy delegácie z Česka

Padinčania v miestnostiach poľovníckeho spolku v dedine Radoľa na Slovensku

v Padine v máji minulého roku predstavitelia dvoch strán sa dohodli na spoločnom písaní projektov z programov Európskej únie.

Naplánovali si aj podobné stretnutia v iných krajinách EÚ.

28. 1. 2012

Ján Špringeľ

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČIČANIA NA VEĽTRHU V BRATISLAVE

Blízkosť Belehradu ako prednosť „Belehrad je dnes najžiaducejším a fiakrov v ankete na webovej vštívil aj Ivan Gašpaturistickým cieľom na Balkáne. Prí- stránke Turistickej organizácie Obce rovič, prezident Slopadným návštevníkom Kovačice Kovačica presvedčivo valcuje iné venskej republiky. sme ponúkli možnosť návštevy turistické či kultúrne podujatia v Naši reprezentanti sa hlavného mesta a naopak – bu- tejto juhobanátskej obci. Posled- dozvedeli o príležidúcich hostí Belehradu sme po- ného dňa na veľtrhu už žiaden tosti, aby Turistická zvali, aby deň-dva pobudli v osa- propagačný materiál z Banátu ne- organizácia Srbska de insity a okolí,“ riportuje o pobyte bol k dispozícii. Doslova na dračku koncom tohto leta o Srbsko je čoraz väčší záujem. Svedčí o tom Turistickej organizácie Obce Ko- prešiel tohtoročný stolný kalen- hosťovala na pre- aj tlačenica na stánku na Slovakiatoure vačica na Veľthu cestovného ruchu dár Galérie insitného umenia s zentácii turistickej rií v strede mesta. Nechýbali ani pov Bratislave Ján Pap, četné delegácie zo samosprávriaditeľ TOOK. nych krajov Slovenska. Na pozvaNa 18. Medzinárodnie predstaviteľov Bratislavského nom veľtrhu cestovsamosprávneho kraja, s ktorou má ného ruchu ITF Slovapokrajina Vojvodina podpísanú kiatour v Bratislave od Dohodu o spolupráci, na ITF Slo19. do 22. januára vakiatour pobudla pokrajinská deokrem riaditeľa Jána legácia v čele s Martinom ZloPapa a jeho zástupcu chom, podpredsedom ZhromažPavla Sampora pobudli denia AP Vojvodiny. aj Anna Žolnajová-BarTri dni s turoperátormi zo Srbska cová, kustódka Galéstrávila i veľvyslankyňa Srbska v rie insitného umenia, Bratislave Radmila Hrustanovićová. Zuzana Vereská, insitná Bývalá primátorka Belehradu vie o maliarka, a Jarmila Z prijatia na veľvyslanectve Srbska v Bratislave hlavnom meste veľa a má cestovĆendićová, náčelníčka pre spoločenské činnosti Zhro- maľbami Zuzany Chalupovej. ponuky krajín Vyšehradskej štvorky ný ruch hlavného mesta v malíčku. Na Veľvyslanectve Srbska bola 20. maždenia obce Kovačica. Okrem Bok po boku Banátčanov sa v In- v strede Bratislavy. vychýrenej obrazárne dôraz tohto chebe predstavili aj Turistická orHostiteľom Slovakiatouru bol januára prezentácia Turistickej orroku dali na dve ďalšie skvele or- ganizácia Belehradu, Turistická or- tentoraz Prešovský región. Pred- ganizácie Belehradu, kde nechýbali ganizované podujatia Crepajský ganizácia Vojvodiny a turistické or- stavitelia Prešova vyjadrili žiadosť, ani Kovačičania. Susedstvo Belefiaker a Guča v Kovačici. Medziná- ganizácie obcí Báčska Palanka a aby Kovačičania vystavili olejo- hradu je ich výhodou. Ján Špringeľ rodná prehliadka koní – lipicanov Báčsky Petrovec. Stánok Srbska na- maľby v jednej z početných galéInteraktívne UČeBnÉ pomôcky v Základnej škole jána Čajaka v Báčskom Petrovci sú nóvum v bežnom školskom roku. Mimio adaptéry na bielych tabuliach v učebniach slovenčiny, matematiky a angličtiny určite pomôžu, aby sa žiaci, ako sme sa presvedčili, aktívne zúčastňovali vo vyučovacom procese. V škole zorganizovali verejnú hodinu, kde predstavili nový spôsob vyučovania. Škola vzácne interaktívne pomôcky získala v rámci projektu DILS z rozpočtu Ministerstva osvety RS. Petrovskí učitelia absolvovali kurz odborného vzdelávania, aby nové technológie mohli uplatňovať vo výučbe. Na fotografii piataci rozdelení do skupín súťažia a uplatňujú svoje vedomosti zo slovenčiny pri interaktívnej tabuli. J. Č-p

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

UGár

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť! Počas nasledujúcich dvoch-troch-štyroch mesiacov sa uskutoční referenbum-bum, pardon: referendum, na ktoré sa určite, vážení občania, s neskrývanou nedočkavosťou všetci do jedného náramne tešíte. Úspech referenda na vstup do Vytúženej Krajšej a Šťastnejšej Budúcnosti, teda do VKaŠB (čítať: Véká a eŠbé) sa bude konať za úplného rešpektovania občianskej suverenity rozhodovania vlastnou hlavou. S ohľadom na reálnu možnosť výskytu náhleho ochladenia, alebo dokonca aj prudkého zvýšenia teplôt a zúrivých búrok, pričom sa, všakáno, ako mimoriadne naliehavá potreba javí zachovať voličské hlavy v dobrom stave, to jest zdraví, nemusíte sa, vážení občania, unúvať a terigať sa na úrad kvôli ľubovoľnému a nanajvýš tajnému okrúžkovaniu niektorej z ponúknutých odpovedí (ÁNO alebo NIE) na otázku: Ste za vstup do VKaŠB? V záujme vášho a len vášho zdravia a pohody trpezlivo počkajte doma na miestnych aktivistov. Až sa k vám dostavia, pošepky im poviete, či ste za ZA, eventuálne za NIE, a oni namiesto vás, šetriac tak váš vzácny čas i ceruzky, zodpovedne okrúžkujú vami určenú odpoveď. Namojveru, lepšie než vy sami! Bum-bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD IN MEMORIAM

Za Martinom Širkom (1957 – 2012) o dlhej a ťažkej chorobe vo veku 54 rokov dňa 18. januára 2012 v pančevskej nemocnici zomrel významný kultúrny dejateľ, novinár a publicista Martin Širka z Padiny. Narodil sa 31. mája 1957 v Padine, kde skončil základnú školu. Bol absolventom gymnázia v Kovačici, neskoršie sa rozhodol pokračovať v štúdiu a zapísal sa na Filologickú fakultu v Belehrade, kde diplom získal v roku 1981. Ako profesor slovenského jazyka a literatúry pôsobil na ZŠ vo Vojlovici, tri roky neskoršie sa zamestnal v rodnej Padine, v Dome kultúry Michala Babinku, kde bol riaditeľom. Krátku dobu pôsobil aj v obecnej knižnici v Kovačici, neskoršie sa vyskúšal i v žurnalistike a pracoval v lokálnej rozhlasovej stanici Rádio Kovačica, kde do roku 1998 bol redaktorom a riaditeľom. Dlho rokov písal do nášho týždenníka Hlas ľudu a prispieval aj do Roviny. „Dodnes neviem slovami opísať radosť, aká ma opanovala, keď som u susedov zočil Hlas ľudu a v ňom môj prvý novinársky výkon. Bolo to 23. septembra roku 1978… Potom sa to začalo. Vymýšľal som si témy, chodil po dedine, písal som,“ napísal Martin Širka vo svojom texte, ktorý bol zverejnený v zborníku prác napísaných z príležitosti 50. výročia novín Hlas ľudu. Ako mladý Martin Širka jeden rok strávil v Hlase ľudu ako profesionálny novinár a precestoval celý Banát. Písal najviac na dve témy: kultúrnu a

športovú. Skúsenosti z dopisovateľskej činnosti v Hlase ľudu mu umožnili prispievať i do iných novín. Pero si vyskúšal aj v mnohých srbských novinách, ako sú novosadský Dnevnik, pančevský Pančevac, továrenské noviny tiež v Pančeve, a prispieval aj do novín na Slovensku. Pracoval aj ako úradný tlmočník pre slovenský jazyk, bol jedným zo spoluzakladateľov Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine a padinského Združenia výtvarných umelcov Smäd. V padinskej cirkvi pôsobil ako presbyter, zapisovateľ, predčitateľ a redaktor časopisu slovenskej evanjelickej cirkvi v Padine Padinské zvony, tiež bol redaktorom a podpredsedom časopisu Literárnej družiny Mateja Ambróziho v Kovačici Klasy. V novinárstve bol aktívny do poslednej chvíle a tak bez svojho autora a redaktora zostali televízne a rozhlasové vysielania OK šport a Aktuálne poľnohospodárske rozhovory. Poznali ho aj poslucháči Rádia Nový Sad. Veľmi emotívna a smutná bola rozlúčka s novinárom a publicistom Martinom Širkom 21. januára na padinskom cintoríne. K miestu večného odpočinku ho vyprevadila rodina, početní priatelia, kolegovia, známi nielen z Padiny a okolia, ale aj širšie. Kolega náš, kamarát, odpočívaj v pokoji v tej padinskej rodnej zemi. „Osudy, a najmä tie ľudské, sú často nevyspytateľné, prinášajú zmeny, a jediné, v čom nemáme jasné, je smer pohybu osudu,“ Martin Širka. A. Chalupová

Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

Chlapcom dali aj tradičné mená plynul ešte jeden rok a na začiatku nového je zvykom listovať aj v kysáčskej matrike. Tentoraz znovu konštatujeme, že Kysáčanov z roka na rok ubúda, čo potvrdili aj vlaňajšie údaje. Na základe údajov o novorodeniatkach v ambulancii sme zistili, že vlani v Kysáči pribudlo 52 detí. Chlapcom sa potešili v 28 rodinách a dievčatkám v 24. Maličkým Kysáčanom rodičia dali tieto mená: Mário, Milan (trikrát), Viktor, Kristián, Dávid (dvakrát), Michal, Adrián, Strahinja, Nemanja, Martin (dvakrát), Miloš, Saša, Aleksa (dvakrát), Leon, Miroslav, Ilija, Ivan, Aleksandar, Nenad, Luka, Vladimír, Pavel a Filip. Malé Kysáčanky rodičia pomenovali: Lýdia, Naďa (dvakrát), Jelena, Lara, Viktória, Noemi, Valentína, Luna, Michaela, Teodora, Mia-Valentína, Milica, Dajana, Nora, Vanesa, Kristina, Lea, Tamara, Emília, Andrea, Sara, Diana a Branislava. S potešením konštatujeme, že v tých rodinách, v ktorých sa narodili synovia, rozhodli sa aj za tradičné mená Michal, Pavel a Martin. Ak usudzujeme iba na základe priezvisk, tak z 52 narodených detí 31 majú slovenské priezvisko. Je tiež zaujímavé spomenúť, že sa jedno dieťatko narodilo v Kysáči a je evidované v kysáčskej matrike. V roku 2010 sa inak narodilo 54 detí, v roku 2009 – 45, v roku 2008 − 43, v roku 2007 – 46, v roku 2006 – 47, v roku 2005 – 48, v roku 2004 – 38 a v roku 2003 – 59 detí. V miestnej kancelárii, teda u matrikára zisťujeme, že sa lanského roku zosobášilo len 19

snúbeneckých párov. V marci 2011 boli dve svadby, v máji tri, v júli dve, v auguste 4, v septembri tiež štyri, v októbri jedna, kým v novembri boli tri sobáše. Na základe priezvisk tiež konštatujeme, že je uzavretých 10 slovenských manželstiev, jedno srbské, sedem slovenskosrbských a jedno slovensko-bieloruské manželstvo. Ak zalistujeme v minulých rokoch, tak zistíme, že sa v roku 2010 zosobášilo 26 snúbeneckých párov, v roku 2009 bolo 31 sobášov, v roku 2008 – 17, v roku 2007 – 18, v roku 2006 – 21, v roku 2005 – 26, v roku 2004 – 32 a v roku 2003 −16. Údaje z Domu smútku nasvedčujú, že v Kysáči vlani bolo viac smútku než radosti. Zosnulo 97 občanov, z toho 46 žien a 51 mužov. Z nich 15 nemalo slovenské priezvisko. Ak pozorujeme podľa mesiacov, najviac zosnulých bolo pochovaných v máji a júli – jedenásť. V septembri a decembri na večný odpočinok vyprevadili po 10 svojich najmilších, v januári 9, v auguste a októbri 8, v marci 7, v apríli, júni a novembri 6 a vo februári piatich. Najmladšou zosnulou bola Anna Megová (rod. Vozárová), narodená 13. februára 1962. Najmladším zosnulým bol Igor Chrťan, narodený 28. septembra 1980. Najstaršími zosnulými boli takmer vrstovníčky Mária Boldocká, narodená 3. októbra roku 1919, a Anna Vršková (rod. Chrťanová) narodená 22. novembra 1919. Najstarším zosnulým mužom bol Mirko Čučković, narodený 11. augus-

Aj v Kysáči každý rok býva menej sobášov

ta 1913. Vlani prvého pochovali Jozefa Pixiadesa a posledným zosnulým bol Ondrej Vozár. Spomeňme ešte, že u matrikára zaevidovali 64 zosnulých, ktorí umreli v dedine. Ostatní umreli v nemocniciach, eventuálne žili v iných prostrediach a v Kysáči ich pochovali. Ak pozorujeme počet zosnulých v minulých rokoch, tak predvlani počet zosnulých bol 95, v roku 2009 a 2008 rovnaký počet – 85, v roku 2007 − 77, v roku 2006 zomrelo 96, v roku 2005 – 95, v roku 2004 – 98 a v roku 2003 – 94 Kysáčanov. E. Š. 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z naŠich osád Z asociácie slovensKých spolKov Žien

Plány a príprava výročnej schôdze P rvé zasadnutie rád správnej a dozornej asociácie slovenských spolkov žien usporiadali vo štvrtok 19. januára v Ústave pre kultúru vojvodinských slovákov v novom sade. prítomné členky vrátane riaditeľky ÚKvs Miliny sklabinskej privítala predsedníčka assŽ viera Miškovicová. v prvom bode spresňovali rokovací program a náplň výročného Zhromaždenia assŽ, ktoré plánujú realizovať vo februári v belehrade v spolupráci s veľvyslanectvom slovenskej republiky. určili aj prvoradé aktivity v tomto roku, medzi ktoré zaradili organizovanie regionálnych recitačných súťaží, a potom aj finálovej súťaže v prednese poézie a prózy assŽ, v spolupráci s Ústavom pre kultúru účasť na jarmoku v bratislave a pravdepodobne aj v Maďarsku, kým počas slovenských národných slávností plánujú realizovať prezentáciu kníh slovenských autoriek. Medzi aktivity zaradili i organizovanie výletu pre členky asociácie. nasledujúci bod venovali organizácii súťaží v prednese poézie

a prózy pre ženy. regionálne súťaže budú mať na starosti podpredsedníčky assŽ a prihlášky na účasť treba zozbierať do 20. fe-

resp. autorov. hlavne si treba voliť texty veselé, ľúbostné a môžu byť tak súčasné, ako i klasické. v súťaži majú byť dve kategórie v

Z prvej tohtoročnej schôdze rád ASSŽ v Novom Sade

bruára, aby sa zoznam mohol spresniť na výročnom zhromaždení asociácie. v tejto súvislosti zdôraznili, že tohto roku do súťaže záväzne treba zapojiť aj ženy zo sriemu, ktoré minulé roky neúčinkovali. Zhodli sa i na tom, žeby ženy mali uprednostňovať texty dolnozemských autoriek,

poézii a dve v próze. prvá je pre účastníčky do 25 rokov, druhá nad 25 rokov. hodne sa debatovalo o tom, koľkokrát môže jedna osoba účinkovať v súťaži. nakoniec rozhodli, že ženy, ktoré už dvakrát zvíťazili a postúpili na slovensko na vansovej lomničku, nasledujúce dva – tri roky by ne-

mali súťažiť. navrhli aj sedem kandidátok na členky komisie, ktorá bude hodnotiť prednes vo finálovej suťaži, ktorá má byť 1. apríla v petrovci. regionálne súťaže pre báčku, banát a sriem by sa mali realizovať 18. marca. vansovej lomnička na slovensku sa uskutoční od 15. do 20. apríla a z assŽ by tam mali cestovať viera Miškovicová, darina valachová a Mária Gašparovská. na sklonku minulého roku členky assŽ pobudli na humanitárnom bazári v belehrade a toho istého dňa prebiehal aj seminár z oblasti rodovej rovnosti v Kovačici. Keď ide o členské, pokladníčka Katarína Zorňanová pripomenula, že by sa spolky mali pousilovať a vyplatiť tieto poplatky vždy do konca kalendárneho roka. spolky, ktoré tento záväzok ešte nesplnili, mali by to urobiť do výročného zhromaždenia vo februári. členské na rok 2012 bude ako aj doteraz 50 dinárov na osobu. v záverečnom bode riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských slovákov M. sklabinská vedeniu assŽ predstavila významnú publikáciu slováci v srbsku z aspektu kultúry, ktorá vyšla vo vydaní tejto ustanovizne. K. Gažová

Klub podniKavých Žien obce báčsKy petrovec

Začínajú tvorivé dielne N a území báčskopetrovskej obce už zopár rokov existuje Klub podnikavých žien (KpŽ), ale iba vlani prostredníctvom grantu získali nevyhnutné financie na zintenzívnenie svojej činnosti. preto v stredu 18. januára 2011 v budove Zhromaždenia obce báčsky petrovec predsedníčka klubu viera Miškovicová zvolala zasadnutie, na ktorom sa zúčastnili predstaviteľky spolkov žien z územia tejto obce a záujmových spolkov žien. v rámci prvého tohtoročného stretnutia v. Miškovicová ozrejmila ciele projektu afirmácia ženskej tvorivosti. cieľom aktivít KpŽ, akým je spomenutý projekt, je do svojich radov zapojiť spoluobčianky, edukovať ich a prichystať dielne pre ženy, ktoré chcú podnikať, ako aj pre ženy, ktoré sa chcú

28. 1. 2012

4 /4475/

zamestnať alebo si určitým spôsobom privyrobiť. balkánsky fond pre lokálne iniciatívy (bciF) je práve fond, ktorý podporuje aktivity tohto druhu a aj KpŽ v rámci programu aktívne spoločenstvá schválili 320 000 dinárov, ktoré v decembri minulého roku presunuli na účet KpŽ. projekt bude trvať tri – štyri mesiace a obsahuje neformálne vzdelávanie žien na dedine a ich zapájanie sa do združení žien. Záverečným bodom tejto akcie je výstavba stánku suvenírov buď v areáli kulpínskeho kaštieľa, alebo v strede petrovca, kde sa budú predávať rôzne suveníry, ktoré sa ženy naučia v rámci projektu zhotovovať. potom si aj rozdelili úlohy a časovo si spresnili jednotlivé časti projektu. v rámci dielne tkania

hlas Ľudu

Záber z prvého tohtoročného zasadnutia Klubu podnikavých žien

ženy bude zaúčať Marina Šovljanská a koordinovať v. Miškovicová, dielňu vyšívania bude koordinovať Katarína arňašová a dielňu a šitia a prípravy suvenírov Jasna Đogová. Zároveň zorganizujú aj kreatívnu dielňu, ako i seminár z oblasti vidieckej turistiky. vyzývajú všetky záujemkyne o výrobu suvenírov v rámci dielní, s ktorými plánujú štartovať 1. fe-

bruára, aby sa prihlásili v miestnych spolkoch žien. Záverom zasadnutia sa uzhodli, že produkty týchto aktivít, resp. výrobky – suveníry vyhotovené zručnosťou žien budú prezentovať aj prostredníctvom internetu na webových stránkach spolkov žien v obci a asociácie slovenských spolkov žien. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD DIVNÁ ZIMA

Vrtochy počasia M

ali naši starí pravdu: všetko sa opakuje, a pritom nič nemusí byť také ako predtým. Načim vôbec lepšia ukážka od tejto zimy: sú dni, keď sa v jedinom dni vystrieda zopár ročných období. Čosi podobné sme zažili i pred troma rokmi: v podstate krásne počasie vydržalo až do Pavla, keď nás zavialo, a sneh potom pretrval takmer do Dňa žien. Tejto zimy obidvoje Vianoc a Nový rok sme mali bez snehu, za posledných pár týždňov sme boli svedkami viacerých nepresných predpovedí počasia, ako aj nemalých otrasov organizmu, keď začiatkom tohto týždňa bolo až dvanásť stupňov Celzia. Ozaj, je to ap- V Dunajskom parku

Komunálna hliadka na začiatku Futockej ulice

Lavička opustená

Pohľad na pevnosť

ríl či máj, alebo január? Zdá sa, že nielen lastovičky letia na juh. V rozpore s každou logikou, na juhu je chladnejšie ako na severe, v Macedónsku pred pár dňami namerali rekordných mínus 27 stupňov, na juhu Srbska boli riadne metelice a záveje. Aj to všetko možno chápať nielen ako vrtochy prírody, ale aj človeka, ktorý s okolím toľ- Križovatkou v pohode ko toho ponarábal a povystrájal, že nevedno, ako nečakane a kruto sa oslavujeme Deň vôd alebo Deň planéty zeme mu táto vypomstí. Tak ako máme len jeden ži- akosi ďaleko, to však neznamená, že nám nevot a jeden čas, máme aj len jedno životné pro- načim myslieť na kvalitu života a okolia denstredie. Je síce pravda, že sú marec a apríl, keď nodenne a dnes. A ako ponaučenie a malá

Len štipka hudby k nálade stačí

ukážka toho, kde sme dnes, tu je i týchto niekoľko záberov z druhej polovice januára v Novom Sade, tesne pred Pavlom. V podstate depresívnych, až na túto skupinu Rómov, ktorí neďaleko Futockého trhu skrášľovali deň i náladu okoloidúcim. Oto Filip 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

ODOVZDALI SME ODMENY VÝHERCOM NAŠEJ ODMEŇOVACEJ SÚŤAŽE ČÍTAJ A VYHRAJ

Šťastie sa usmialo aj na Vierku, Zuzanu a Annu minulých dňoch sme v našej redakcii odovzdali odmeny výhercom odmeňovacej súťaže ČÍTAJ A VYHRAJ. Na titulnej strane ste sa zoznámili s výhercom prvej odmeny Ondrejom Chrťanom. Slovom a objektívom vám sprítomníme, ako sme odovzdali odmeny ďalším výhercom. Spomeňme, že sme odmeny vyžrebovali v televíznom vysielaní v Rodinnom magazíne Dotyky v nedeľu 15. januára 2012 a ich mená sme zverejnili v minulom čísle našich novín, ako i na našej webovej stránke www.hl.rs.

Odmeny vyžrebovala modelka Ivona Šimonová, maturantka Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, kráska Báčskopetrovskej obce. Zúčastnila sa na viacerých súťažiach o krásku, a všade získala i jeden z titulov. Na súťaži Prolom banja získala tituly Miss šarmu a 1. vicemiss. Súťaž o Miss Sexy lady jej priniesla Miss fotogenickosti. Zúčastnila sa aj na súťaži o Miss Kuly a získala Eurojet. Bola jednou z kandidátok na Miss Zlatibora, Druhý notebook riaditeľ odovzdal Zukde sa ovenčila cenou Miss zane Turčanovej z Lalite. Výherkyňa fotogenickosti. Podarilo sa jej dokonca dostať sa do po- nám prezradila, že sa s Hlasom ľudu kamaráti už takých šesť – sedem rokov a Prihlášku / Objedlofinále Miss Srbska 2011. návku zaslala takmer na poslednú chvíľu. Výhra ju, samozrejme, potešila, i keď si, ako mnohí účastníci, najviac priala dostať prvú odmenu – skúter.

Výherkyňou jedného z dvoch notebookov je Vierka Paculová zo Sriemskej Mitrovice, ktorá si priala dostať práve túto odmenu. V podniku absolvovala kurz pre počítače a vtedy si zaumienila, že si notebook kúpi. Ako to často býva, vyskytnú sa iné trovy a plán zostal nezrealizovaný. Keď sa začala naša odmeňovacia súťaž, Vierka poslala Prihlášku / Objednávku. Nezaujímali ju iné odmeny. Prianie sa jej splnilo a my sme o to šťastnejší, že sme jej ho mohli splniť. Odmenu jej odovzdal riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak.

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Relax víkend v Kovačici pre dve osoby dostala Anna Fulmeková z Kysáča. Odmene sa potešila, tým skôr, že nikdy nebola v Kovačici. S manželom sa zaoberajú poľnohospodárstvom, čo je namáhavá robota. Ako Anna hovorí, oddych im je potrebný a na Relax a Kovačicu sa veľmi tešia.

Výhercov bicyklov predstavíme v budúcom čísle našich novín. E. Šranková Foto: E. Š. a K. Gažová

Z NAŠICH OSÁD BÁČSKA PALANKA

Remeslo kedysi malo zlaté dno O ndrej Žilaji (1929) z Báčskej Palanky si rád spomína na svoju životnú púť, ktorá si razila cestu rozličnými dobovými úskaliami. Spoločenské premeny nevplývali veľmi na jeho isté kroky životom, keď seba a svoju rodinu živil remeselníckou prácou, maliarstvom. Toho času je na dôchodku, a to od 9. decembra (to je aj jeho deň narodenia) 1989, čiže dvadsaťtri rokov. Ondrej má pivnický pôvod. Do prvého ročníka základnej školy ho zapísali v dedine Savino Selo, lebo ich sálaš bol bližšie k tejto dedine ako k Pivnici. S láskou si spomína na detstvo, keď vtedajšie Savino Selo – Torža, bolo čisto nemecká dedina, takže aj výučba bola v nemčine. V druhom ročníku triedu formovali z detí bírešov: Slovákov, Maďarov, Rusínov, Srbov a výučba bola v srbčine. – Keďže sme sa pred Novým rokom presťahovali do Pivnice, ďalej som sa vzdelával v slovenčine. Tak to šlo po piaty ročník, keď výučba pokračovala v srbčine. Po zániku starej Juhoslávie v šiestom ročníku sme sa učili po maďarsky (hoci

Ondrej Žilaji

škola bola slovenská). A po siedmom ročníku som zakončil základnú školu v srbčine, – spomína si majster Žilaji. Aj remeslu ste sa vyučili v Pivnici? – V Pivnici som sa zapísal do remeselníckej školy roku 1943 ako trinásťapolročný. V triede nás bolo asi dvadsaťpäť žiakov – učňov. Vyučovalo sa po srbsky, a to vo večerných hodinách, trikrát do týždňa, lebo cez deň sa robilo. Roku 1947 som zakončil re-

meslo a zložil som skúšku na pomocníka, roku 1948 som šiel do Kuly na zdokonaľovanie a roku 1952 som zložil majstrovskú skúšku. Potom som začal pracovať súkromne ako majster – maliar v Pivnici. Ako vtedy vyzeralo súkromné podnikanie? – Asi jeden rok som robil, a potom prišli časy, keď štát žiadal také dane, že žiaden súkromník to nemohol vydržať. Keď sa niekto sťažoval, povedali mu, že ak mu nie je dobre, nech ide pracovať do družstva, čo bolo štátu vlastne aj cieľom – všetkých vohnať do kolektívu. Robil som teda aj v družstve. Keď sa družstvo rozpadlo, zamestnal som sa v palanskom Komunalprojekte ako vedúci, potom v podniku Građevinar. Postupne sa firmy zatvárali, a ja som zasa začal súkromne pracovať. Trvalo to dvadsaťpäť rokov. V tom období sa veľa domov stavalo, roboty bolo dosť. Mal som niekedy piatich robotníkov, a niekedy dvoch – troch (pomocník, učeň a ja). Obyčajne sme išli maľovať celý dom

a ak bol väčší, bolo v ňom roboty aj na dva týždne. Ako vám väčšmi zodpovedalo robiť: vo firme alebo súkromne? – Kedy ako. Niekedy bolo lepšie jedno, inokedy druhé. Robil som raz štyri mesiace v Podgorici a kým sme cez družstvo v čase inflácie dostali peniaze, skorože nám nepokryli trovy. A raz som v Zreňanine robil jednu robotu šesť týždňov a za to som si kúpil auto. Ondrej Žilaji najviac robil v Palanke, kde vždy bolo dosť roboty. Odkedy žije v Palanke, aktívnym je i v evanjelickom cirkevnom zbore. Stal sa presbyterom a dvadsaťšesť rokov píše aj zápisnice. S manželkou Katarínou vstúpil do manželstva roku 1955 a majú dve deti: syna Vladimíra a dcéru Jarmilu, tiež vnuka Davora a vnučky Soňu a Anku. Už sa spolu tešia aj z novej úlohy prarodičov... Na minulosť si majster vždy rád spomína. Keď bol tri roky vojakom, mal hodne času aj na spomienky, ktoré sa podujal zaznamenať. Tak vznikli texty: Moje prvé brázdy, Čaro zimného večera, Nezabudnuteľná návšteva, Služba na sálaši, Moja prvá láska... atď. E. Hložanová

SNEMOVALI STAROBNÍ PENZISTI V KYSÁČI

Oznámili čulejšie aktivity Z

ačiatok roka je obdobím, keď sa v našich prostrediach snemuje. Spolky a združenia realizujú výročné zasadnutia, na ktorých analyzujú vlaňajšiu činnosť a plánujú aktivity na bežný rok. Zároveň sa stretajú predstavitelia takmer všetkých dedinských inštitúcií, čo je užitočné už aj preto, že navzájom kontaktujú. Neraz sa práve pri takýchto príležitostiach zrodia dobré idey na aktivity v prospech svojho prostredia. Medzi prvými, ktorí sa v Kysáči podujali na výročné zasadnutie, boli členovia Združenia starobných penzistov. I keď pršalo, predsa sa v piatok 20. januára v Slovenskom národnom dome zhromaždili nielen členovia tejto organizácie penzistov, ale aj

hostia, tak z dediny, ako i zo Združenia penzistov Nového Sadu, Poštanska 3. Po privítaní hostí predseda kysáčskeho združenia Pavel Medveď oboznámil prítomných s vlaňajšou činnosťou tejto organizácie. Vyplynulo, že bola skromná, lebo sa zamerali hlavne na zvýhodnené zásobovanie a mali aj dosť málo členov. Aktivity by však v tomto roku chceli zintenzívniť, a preto do vedenia pribrali i nových členov. V tomto roku chcú rozšíriť počet predajní, ktoré umožnia zľavy pri nakupovaní a zásobovaní ohrevom. Chceli by okrem toho svojim členom sprístupniť zdravotnícke služby a umožniť im, aby si zdravotnícke pomôcky kúpili na splátky. Mienia organizovať aj výlety, ako i ná-

Vedenie Združenia starobných penzistov s hosťami z Nového Sadu

vštevy starších členov. V budúcnosti sa plánujú stretať dvakrát mesačne, aby si dopovedali, ako zveľadiť svoje aktivity. V diskusii uviedli, že je potrebné vynoviť Dom penzistov v Kysáči a tesnejšie spolupracovať s invalidmi práce a ich organizáciou.

Na výročnom snemovaní sa, pravdaže, spomínali aj financie, pričom bolo počuť, že v pokladnici majú bezmála 80-tisíc dinárov, čo je dobrý štart na rozprúdenie činnosti v tomto roku. E. Š.

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠIKOVNÉ MAJSTROVSKÉ RUKY VOJLOVIČANA JÁNA PAVELU

V službe SKOS Detvan ultúrno-umelecké spolky netvoria iba tanečníci, hudobníci, herci, ale aj ľudia spoza javiska, ktorí všetko pripravia tak, aby ochotníci mohli nehatene vystupovať. Sú to väčšinou ľudia, bez ktorých ani jeden spolok nemôže fungovať. Taký je aj Vojlovičan Ján Pavela, bez majstrovskej ruky ktorého už vyše desaťročia neprejde ani jedno podujatie vojlovického SKOS Detvan. – Moja spolupráca s Detvanom sa začala už roku 1999, keď sa konali prípravy na divadelnú prehliadku roku 2000, – spomína si. – Vtedy totiž bolo potrebné dôkladne zrenovovať miestnosti spolku a Kristína Gajanová a Terézia Nedeljovová Hrašková vedeli, že mám majstrovskú žilku a že sa dobre vynachádzam tak v technike, ako aj v práci s drevom, železom, elektrickým prúdom, takže okrem iných o pomoc požiadali aj mňa. Prehliadka vtedy dopadla na výbornú a Detvan vďaka chtivým Vojlovičanom dostal úplne vynovené miestnosti, ale aj ešte jedného spoľahlivého člena. Ján Pavela po tejto prehliadke prebral úlohu vedúceho techniky, ale bez neho sa už neobišli ani iné majstrovské práce na ďalšej úprave spolkových miestností. Zvlášť sa prejavil na úprave etno domu, ktorý pre návštevníkov otvorili vlani, tesne pred Folklórnym festivalom Tancuj, tancuj... – Miestnosti sme upravili tak, aby boli zároveň aj funkčné aj reprezentačné, čiže aby ochotníci v nich mohli nehatene pracovať, a aby sme zároveň našim hosťom

mohli ukázať aspoň časť toho, čo robíme, – hovorí. – S tým cieľom sme okrem iného vyrobili a postavili aj vitríny a police na fotografie, ručné práce a uznania, ktorých v poslednom období bolo skutočne mnoho. Etno dom bol pre mňa skutočne

Svoje majstrovstvo Ján Pavela vyskúšal aj pri úprave etno domu

Ján Pavela s mapou niekdajšieho Marienfeldu

opravdivou skúškou. Za pomoci donácií zo Slovenska a z AP Vojvodiny sme najprv dôkladne zrenovovali celkom ruinovanú pomocnú budovu, bývalé šopy, ktoré sa skôr mali búrať. Bola to skutočne veľká práca, ktorú vykonali murári z Padiny. Stenu po stenu sme podopierali a búrali a od základov robili novú. Tak sme dostali úplne novú budovu a zo starej šopy zostala prakticky iba strecha. Keď sme to vystavali, vnútro sme sa rozhodli zariadiť tak, aby sa podobalo vojlovickej domácnosti na začiatku dvadsiateho storočia. Hlavne sa nám to aj podarilo. Hľadali sme po do-

mácnostiach autentické predmety, sporák, okná, dvere, nábytok... Mnohé z tých predmetov boli vo veľmi zlom stave. Bolo potrebné opraviť ich, chemicky ochrániť, ofarbiť. Pec som podľa vzoru niekdajších vyhotovil z polystyrénu. Vcelku som skutočne spokojný, ako to všetko dopadlo. Všetko to si, pravdaže, vyžiadalo mnoho času a úsilia. Často mu vraj aj manželka Snežana zazlievala, že sa až toľko venuje práci v spolku, ale sa nakoniec aj sama zapojila a dnes je aktívnou členkou Detvanovho spolku žien. – Keď sa človek raz dostane do spolku, veľmi ťažko z neho vystúpi, – konštatuje Ján Pavela. – Okrem toho, že pracujeme, pekne sa tam kamarátime, cestujeme, nadväzujeme známosti. Dodatočne ma motivuje aj fakt, že mojou prácou prispievam k tomu, aby sme sa my Slováci čím viac exponovali a ukázali iným, čo máme. Som šťastný z toho, že svojou prácou môžem pomôcť, aby sme tú našu tradíciu zachovali a prenášali na mladých.

Keď nie je v Detvane a porobí práce okolo domu, Ján Pavela sa venuje svojim ďalším dvom záľubám, ktoré tesne súvisia s minulosťou. Začal totiž pátrať po svojich predkoch s úmyslom vypracovať rodinný rodokmeň. K tomu sa snaží pozbierať aj ich fotografie, trochu ich poopravovať v počítači, a tak zachrániť pred zubom času. Okrem minulosti vlastnej rodiny baví ho aj minulosť pôvodnej Vojlovice, čiže Marienfeldu, ktorú pri Dunaji, desať kilometrov od dnešnej osady, založili Slováci z Hajdušice a Nemci. Keď uchytí príležitosť, odchádza do archívu Pančeva, vyhľadáva nové, ešte neodhalené doklady. Okrem toho zbiera aj staré fotografie nielen z minulosti Marienfeldu, ale aj súčasnej Vojlovice. Vraj aby nezostali zahrabané v archívoch, ale aby sa dostali na svetlo sveta a jedného dňa poslúžili pri písaní monografie Vojlovice, a tak pripomínali minulosť a život Slovákov v týchto krážoch. V. Hudec

POLOŽARTOM SA V BANÁTE DONEDÁVNA TVRDILO, že je ľahšie prepraviť sa z Kovačice na Slovensko, ako do Nového Sadu alebo opačne. Tí, ktorí v minulosti cestovali do (či z) hlavného mesta Vojvodiny (vlakom s prestupovaním v Orlovate) vedia, že to občas boli Tantalove muky. Neviem, či je to rekord, ale raz (v januári roku 1985) sa kvarteto Kovačičanov niekoľkými rušňami a vozňami prepravovalo z Nového Sadu do osady insity od siedmej večer až do pol ôsmej hodiny ráno – spolu dvanásť a pol hodiny! Za posledné dve desaťročia bolo zopár pokusov o autobusovú prepravu. Začiatkom októbra minulého roku začala dvakrát denne premávať pravidelná mikrobusová linka (osemnásť cestujúcich) prepravcu Generali Transport Company z Nového Sadu. Z Kovačice mikrobus štartuje o 6.10 a 16.20, kým z Nového Sadu do Banátu o 13.00 a 20.00 hodine. So staničným poplatkom cena spiatočného lístka je 850 dinárov, kým cena v jednom smere je 500, prípadne 550 dinárov. Cesta trvá hodinu a pol. Ján Špringeľ

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

ma Jedna ma a... dal nám pove

ých čitalých a veľk aví a m e sn re ľko p ň prist evieme, ko du číta alebo sa aspo ý kúľu tsk e su D la š á H óni n teľov tradične tr alí kamaráti vye d k , 2 2 e aj pri stran ktorí naši m ieme však, že nie svojich rovesníkov, v rae m ie V . k ti ip sy m re k ta ý a v č s vnú zvlášť amách, čo a nedávno nás hľadávajú m h c rý a ku, ch st o niekoľký nu na túto našu rubri a. Pravidelne h lák e o ri st šk e o h ln dvide ma malé a m a n ystrihuje, o d je ch novín v slo ši potešila aj j a e n k z ja e y n n stra cť pri jnenú prási vraj tieto eba žiačikovi pomô e obnú zv re jto ped tr o ď p e á k d a ľa á klad , vyh aj z te ácej úlohe Tešíme sa hovej dom je už všetko ľahšie. a tentoraz vám poa m cu, a poto funkcie nášho kútik školské racované j e sp k ic e g n o k e p dag ielen ri n y ť a št alšie udú m núkame ď e, že z nich radosť b h mamy... ic témy. Verím ich autori a

Moji starí rodičia om u odí deme, keď nám je nudno? Kto nás poteší, keď sme smutní? Kto nás pohladí po tvári, keď po tom túžime? Nuž, ktožeby – starí rodičia. star á Mo ja mama sa volá Mária a starý otec má meno Tomáš. Mám ich veľmi rada. Stará mama mi často hovorí, aby som na nich nikdy

Moja trieda e to len jedno slovko: Trieda, ale znamená veľa. Ja som jednou z týc h žiačok, ktoré do základnej školy chodili v dvoch osadách, a tak som mala, teda má m, dve triedy spolužiakov. Prvých šes ť rokov som chodila do ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne, kde som mala veľmi veľa kamarátov. Jedného dňa nám otec oznám il, že sa ideme sťahovať do Kovačice. Keď sm e sem prišli, nebolo mi ľahko: zvykať si na nové prostredia, nových učiteľov, spolužiakov. Ale v škole ma hneď prvý deň pekne privítal i a už o pár dní som sa spriatelila s celou mo jou novou triedou. Moja trieda v Kovači ci je niečo zvláštne. Ak nakuknete k nám , uvidíte 20

Môj miláčik

vieratá sú o bľú medzi deťm bené medzi ľuďmi a zv lášť i. K ratko ako m iláčika, ktoré aždé dieťa má nejaké zv Môj miláčik m ieu ve n u je je papagáj P ipi. Je žlto-b najviac pozornosti. červené krú iely, na líčka žky ako dve ch má dva jabĺčka, očk uhlíky. Na h á lave má krá sny kochlík, má čierne ako čierne divý kráľ. Ke a pre ď sa vraciam zo školy, víta to mi je ako opravVie prekrásn ma svojím št e spievať, a keď vidí, že ebotom. ho idem kŕm idem k nem iť. Vtedy si m u, už vie, že usím dávať p pri tom aj u ozor, lebo Pip štip im zobúdza sv núť. Ešte je zaujímavé, že ma Pipi ka a chce ojím krásnym ždé ráno nakrúcať bu štebotom, p díček reto si ani n emusím Hoci mám d . oma troch p mačku Miju sí ko v – D žo , ko nyho, Bonyh o pagáj Pipi je cúrika Majkiho a ešte n iekoľko mač a Leu, mojím najvä iatok, pačším miláčiko menší. m. Asi preto , že je najZŠ Mladých

Janko Cick a, 5. 1 pokolení v Kovačici

nezabudla. Akoby som mohla? Veď sú takí dobrí a milí. Vždy sú tu, keď mi je ťažko, keď mi napríklad rodičia niečo bránia, oni mi to dovolia. Niekedy ich je ťažko pochopiť, lebo sú už starí a inak rozmýšľajú ako my mladí. Ale mnoho toho vedia, lebo v živote prešli cez mnohé prekážky, zažili ťažkosti a trápenia. Vedia, aký je život ťažký. Dávajú mi dobré rady do života, preto si ich veľmi vážim. Sára Balcová, 5. ročník gutina v Hložanoch Dra ZŠ J. M.

žiakov, ale ide o to, že sú medzi nimi stolní tenisti, futbalisti, matematici, dejiná ri, speváci, rybári, slovom každý z nás má nejakú záľubu, ktorej sa venuje. Som šťastná, že mám takú triedu, a hrdá som na svojich spoluž iakov. Poznám ich iba dva roky, ale ako by som ich poznala celý život, a keď onedlho opustíme brány základnej ško ly, zostanú mi všetci v peknej spomienke . Tamara Kámaňová, 8. 3 ZŠ Mladých pokolení v Kov ačici

Chladný deň a vyparádený psík ol chladný deň, vonku padal dážď a každ ý bol najradšej pri teplej piecke. Zo školy som prišla dobre naladená, lebo sa nám vyučovanie skončilo pekn ou hrou na slovenčine. Pritom moja skupina v napočitov aní činnostných slovies zvíťazila. Naobedovala som sa, urobila som si domácu úlohu a šla som k starým rodičom . Vonku sa hrať nedalo, a tak sme sa s kamarátkou rozhodli, že ideme obliekať psíkov: môjho Bobiho a jej Lajku. Prin iesli sme si ich do izby, obuli sme im topánky, na hlavy sme im uviazali šatky a ozdobili sme ich ešte perlami. Smia li sme sa od radosti, pri veselej hudbe sme si aj zatancovali a to spolu s našimi psíkmi. Potom sme pustili psíkov na dvor , ale keďže ich ostatní psíkovia nespoznali, začali do nich štekať. Potom som už musela ísť domov na večeru. Aj Bobi dostal svoje obľúbené kost i.

Anka Kišová, 6. a ZŠ J. Kollára v Selenči

Aj posledný januárový Detský kútik kreovali Anna F. a Jana S. 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 24.1.2012 14:49 Page 1

Nový Sad 28. 1. 2012 Ročník XXIX Číslo 1/332 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A

Cena Ondreja Štefanka 2012 Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku prednedávnom zverejnila pre organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí výzvu, aby podľa Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2012, a to najneskôr do 10. februára 2012. ko je známe, Cena Ondreja Štefanka (na Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska (2010) pamiatku literáta, spolkového činiteľa a Etelka Rybová z Maďarska (2011). a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) Súčasne s udeľovaním Ceny Ondreja Štesa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom fanka Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana

Vlaňajšie laureátky Etelka Rybová a Viera Benková

žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Doterajšími laureátmi Ceny Ondreja Štefanka sú: – za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete: Víťazoslav Hronec zo Srbska (2009), Ivan Miroslav Ambruš z Rumunska (2010) a Viera Benková zo Srbska (2011); – za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete: Anna Ištvánová z Maďarska (2009),

Krasku každoročne organizuje aj príležitostné semináre. Tohto roku plánujú v tom istom termíne zorganizovať medzinárodný seminár Svedectvá slovenského dolnozemského bytia a aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie, ktorý sa uskutoční v dňoch 16. – 17. marca 2012 v Nadlaku (Rumunsko), a na ktorý organizátori pozývajú všetkých záujemcov. Podľa slov organizátora cieľom seminára je prezentovať a zaznamenať najrozmanitejšie aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie. Jednotlivé príspevky poukážu na rôzne momenty vývoja slovenskej dolnozemskej kultúry aj prostredníctvom málo známych historických dokumentov, rodinných

záznamov, rodinných kroník, starých zvykov, obyčají, rukopisných záznamov a pod. Prezentované práce sa plánujú vydať knižne v zborníku. Ešte treba zdôrazniť, že organizátori hradia účastníkom podujatia aj ubytovanie a stravovanie. Po zaslaní prihlášky, ktorú očakávajú do 12. februára 2012, organizátori pošlú akceptáciu, program a časový harmonogram. Len na pripomenutie chceme ešte raz zopakovať, že Ondrej Štefanko bol zakladajúcim a dlhoročným predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, zakladateľom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, prvým podpredsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, šéfredaktorom viacerých slovenských časopisov a významný spisovateľ, básnik, esejista a kultúrny dejateľ. Bol stmeľujúcou a mnohokrát aj smerodajnou osobnosťou slovenskej Dolnej zeme a v určitých momentoch aj celého slovenského zahraničia. Teda ešte raz opakujeme výzvu Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, aby organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, zaslali svoje návrhy na Cenu Ondreja Štefanka do 10. februára 2012, a to poštou na adresu: Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, str. Independenţei nr. 36, 315500 NĂDLAC, Judeţul Arad, România, alebo mailom na adresy: kvsivankrasko@gmail.com; hlasznik@clicknet.ro. m. ď. Foto: J. Č-p

obzory2-3:0 24.1.2012 14:50 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (25)

Podľa archívnych dokumentov slovenská Selenča je staršia „K eď duch trpí a k noci sa chýli deň, siahni po minulosti praotcov!“ hovoril ešte Seneca. V prípade (ne)presného určenia príchodu Slovákov do Selenče, aj skrumáže, ktorá potom v lokálnych dejinách nastala, sa táto sentencia zdá veľmi výhodná, lebo v nedostatku hodnoverných správ ponad pol druha tucta autorov je podnietené serióznejšie sa venovať tejto problematike a celý výskum začať odznova od prvých dokumentov. V štarte bude asi prepotrebné vychádzať z primárnych archívnych prameňov, ako aj dokumentov, ktoré sú v priamom zmysle slova späté aj s právnym regulatívom nových obyvateľov na tomto území. Zdá sa, že Kaločské katolícke arcibiskupstvo medzi prvými správne pochopilo tereziánsky regulatív riešenia tohto problému a nasťahovania živlu na tieto priestranstvá. Aj do Báč-bodrožskej stolice. Vlastne nielen pochopilo, ale sa ho snažilo aj dôsledne realizovať. Totiž všetko neproduktívne a daňovo neschopné – „neúchvatné“ sa katolícke vrchnosti a ich báčska submisijná správa (biskupstvo) v Báči snažili na svojich majetkoch, v súlade so štátnymi odporučeniami a predpismi, presťahovať do pasívnych krajov a na tie priestranstvá nasťahovať nové, vitálne obyvateľstvo, s novou obecnou (dedinskou) organizáciou, ktoré bude daňovo schopné a bude ich riadne splácať cirkevnému panstvu1. Táto lokalita však nebola veľmi lákavá pre nemecké obyvateľstvo, ktoré ako štátotvorné malo v tom prednosti. Konečne, ešte pred zrušením vojenskej hranice bolo širšie

okolie dnešnej Selenče na pomedzí jestvujúceho pohraničného pásu, ktorý bol pod komandou Petrovaradínskeho regimentu a hraničiarskej zálohy, ktorá mala svoju správu v Sombore, takže ani vtedy nebolo veľmi lákavé. Vtedy, keď hranica tam „pukla“, kraj sa pre nemecký živel zdal ešte menej zaujímavým. Výnimkou bolo len mesto Báč, ktoré už ako starobylé opevnenie a sídlo katolíckej cirkvi malo určitú perspektívu pre privilegovaný národ. Jeho okolie však – zahodené a celkom ochudobnené dedinky – nebolo lákavé, takže sa s nemeckou entitou počítať nemohlo. Okrem toho v tých osadách a ani v ich bližšom okolí nejestvoval ani ten najminimálnejší predpis, tie základné podmienky pre obyvateľstvo štátotvorného národu, a preto do kombinácie prichádzal iný národ. Vychádzajúc zo skúseností v Bajskom okrúžení, keď ešte arcibiskup Imre Čaki spolu s Maďarmi v Jankovci, Mateovciach, Meľkute a Almaši nasťahoval aj Slovákov, katolícke vrchnosti boli tej mienky, že sa aj sem hodia práve Slováci, takže sa i v báčskom chotári tak začalo i postupovať. K tomu, že dali prednosť slovenskému živlu, prispel asi aj arcibiskup František Klobušický. Lokalít na nasťahovanie na území tohto katolíckeho majetku bolo, pravda, viac, ba v štarte tejto akcie sa najprv počítalo na Deržu a Veľkú Banču, ale nakoniec do popredia prišla pustatina Selenča. Bola to staršia srbsko-bulharská osada, v ktorej počet osadníkov často osciloval (občas bola aj pustatinou2), a ktorá bola znovu konsolidovaná v prvých rokoch druhej polovice 18.

1 To preto, lebo poddaných v osadách katolíckeho panstva bolo naozaj málo. Tak v osade Selenča v roku 1756 bol počet poddaných celkom symbolický. Na tento počet vyhradená bola suma zo 6 dík (predpokladaná daňová jednotka), so sumárnym zaťažením 4 forinty a 80 denárov, ktorú si obyvateľstvo spravidla neplatilo (podľa O. Andrašiová: Selenča od prvého spomínania názvu do konca 18. storočia. In: Selenča 1758 – 1998, Slovan –Kultúra, Selenča – Báč. Petrovec 1998, s. 35). 2 Pozri o tom dokument č. 45/1754, Arhiv Vojvodine, Bač-bodroška županija, sv. 2, 1743 – 1759. 3 Dôkladnejšie o tom pozri dokument 27 a 101/1756 v BBŽ, sv. 2, 1743 – 1759. 4 O. Andrašiová, c. d. 5 Pozri o tom dokument Contractus neo-impopulandorum in Diverticulis Dersa et Nagy Bancsa, deinceps Bacs-Uj-Faluensium Incolarum. Archív Rímskokatolíckej cirkvi v Selenči, ale aj: M. Zolárek: Dejiny rímskokatolíckej farnosti Naj-

24/II

storočia – asi v roku 1753 – lebo prvé daňové poplatky poddaných v tejto osade sa mali, podľa archívnych dokumentov3, realizovať v roku 1756. No nestalo sa a osada zostala dlžníkom katolíckej cirkvi. Takže potom, ako jedno z možných riešení, sa začala akcia odsťahovania málopočetného a daňovo neproduktívneho srbského živlu a paralelne sa začalo s nasťahovaním novými osadníkmi. Tí prišli až predčasne, lebo srbské obyvateľstvo tie priestranstvá ťažko opúšťalo a odchod stále prolongovalo. O prílive nových obyvateľov svedčí aj počet dík, ktorých suma sa už v roku 1757 strojnásobila (vynášala 17 ½), pričom sa záväzky poddaných spomínajú aj v tvare pozemkových poplatkov (teda kontribúcie, ktorá vynášala 49 forintov), kým domová daňová záťaž, asi pre preberanie domov od staroosadlíkov, sa iba zdvojnásobila a vynášala 9 forintov a 62 denárov4. Keďže sa nedá očakávať, že majiteľ pozemkov bude dvíhať daň tým, ktorí sú neschopní zaplatiť ani tú najmenšiu sumu, veď práve preto sa ich chce vysťahovaním riešiť, jediné logické vysvetlenie zväčšenia sumy dík a tým aj daní v tie roky v Selenči je impopulácia nových poddaných do tohto chotára. Teda prvé hromadnejšie príchody Slovákov do Selenče boli evidované už v roku 1757, vlastne začali sa ešte v roku 1756. Nie je celkom jednoduché uzavrieť, že v podmienkach života staroosadlíkov zväčšenie sumy dík a sumárneho výnosu dane môže byť len výsledkom prílivu nových prisťahovalcov, ale pozornejším sledovaním archívneho materiálu

by sa aj to dalo urobiť. Na základe toho prvý príchod podaných do Selenče predstavoval vlastne koncentráciu slovenských poddaných zo samého Báča a jeho okolia, teda z pozemku katolíckej cirkvi. Ide o rodiny podhradia mesta Báč, periférie tohto mesta a jeho bližšieho a ďalšieho okolia. Tým sa dá vysvetliť aj jestvujúca daň, keďže išlo iba o presťahovanie jednotlivých rodín z jednej lokality na druhú v rámci istého majetku (podľa zákona noví prisťahovalci z iných majetkov za prvé tri roky daň neplatili). Potom túto skupinu podporili prisťahovalci z Kulpína. Naznačujú to aspoň dva dokumenty: už v Zmluve novo-prisťahovaných do pobočiek Derša a Veľká Banča... z 2. júla 1758 sa spomínajú predtým kulpínski obyvatelia (Incolae prius Kulpinienses) 5 a v zachovanej zmluve kulpínskych obyvateľov s vrchnosťami katolíckej cirkvi v Báči z dňa 11. decembra 1758 sa už konkretizujú aj platobné záväzky týchto občanov6. Nie je však celkom jasné časové určenie ich príchodu do Selenče, lebo sa plán populačného prírastku medzičasom zmenil. Väčšina autorov tvrdí, že ich príchod je spätý s rokom 1758, keď sa kulpínski Slováci aj spomínajú, vlastne i zmluvu podpísali. O tom však, že kulpínski Slováci prišli sem aspoň dva roky skôr, svedčí niekoľko faktov. Po prvý možno prísť nahliadnutím do sčítania občanov osady Kulpín z roku 1752/53. V tom roku v slovenskej časti zapísaných rodín sa môžu nájsť okrem iných aj tieto priezviská: Čapeľa, Faďoš, Filip, Junčevaľ (asi Junčoviar), Kelemeň, Kolár, Labát, Lehanus, Lekár, Medveď, Rideg, Štetka, Topoľský, Vician a Zajac. Väčšinu tých rodín, ako to tvrdí D. Dudok7, možno evidovať v Selenči (respektíve v Starej Pazove) aj dnes a len málo tých rodín sa dnes nájdu aj v Kulpíne. Ďalším

svätejšej Trojice v Selenči. In: Selenča 1758 – 1998, Selenča – Báč. Petrovec, 1998, s. 41 – 74. 6 Dokument 78/1758, Arhiv Vojvodine, BBŽ, sv. 2, 1743 – 1759. 7 D. Dudok: Priezviská Slovákov v Juhoslávii. SVS, Nový Sad 1999. 8 Pozri dokument 139/1753: Conscriptio..., Arhiv Vojvodine, Bač-bodroška županija, sv. 2, 1743 – 1759. 9 Keď ide o odchod Slovákov z Kulpína, asi šlo o odchod všetkých, alebo aspoň veľkej väčšiny slovenských poddaných, lebo v ďalšej zmluve o árendovaní pôdy medzi Stratimirovićovou rodinou a poddanými nie je, ako to bolo zvykom, podpísaný ani jeden z predstaviteľov Slovákov (Dokument 48/a 1759, Arhiv Vojvodine, BBŽ, sv. 2, 1743 – 1759). 10 Podľa O. Andrašiová, c. d. s. 25. 11 Pozri dokument 36/1762, Arhiv Vojvodine, BBŽ, sv. 3, 1760 – 1765. 12 Dokument 87/1763, Arhiv Vojvodine, BBŽ, sv. 3, 1760 – 1765.

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

obzory2-3:0 24.1.2012 14:50 Page 5

KNIHY faktom je, že evidencia týchto rodín v kulpínskom súpise8 je z roku 1752/53. To naznačuje, že podľa platných zákonov kulpínsku rodinu Stratimirović v prípade nespokojnosti s podmienkami žitia mohli títo poddaní nechať v priebehu troch rokov ich pobytu na majetku zemepána, a to znamená najneskoršie do roku 1756. Vie sa, že kulpínski Slováci neboli spokojní s postojom štyroch bratov Stratimirovićovcov voči nim (neboli ani Srbi), a tak, ak chceli bez väčších problémov nechať ten majetok, mohli to vykonať len do spomenutého roku. Potom sa eventuálny odchod už v značnej miere komplikoval. Tretím faktom je, že ani jedna skupina prisťahovalcov hneď po príchode na novú hospodu nepodpisovala zmluvu a nebola hneď aj zaťažená daňami, ale mala právo na trojročný skúšobný čas. Kulpínski Slováci v Selenči podpísali zmluvu 11. decembra 1758 so záväzkom splácania daní od 1. jánuára 1759. To po vtedajších zákonoch v žiadnom prípade nebolo možné realizovať a ani poddaných žiadny zemepán, ani cirkevný alebo štátny hodnostár na to nemohol nanútiť. Konečne, nebolo to možné ani z praktických dôvodov. Veď ako zaplatiť, keď šlo o rodiny, ktoré, podľa mnohých autorov, vtedy iba prišli do Selenče9. Medzitým už na štarte tejto akcie bolo jasné, že oprieť sa len o blízke okolie bude asi nedostatočné, aby prišlo 200 rodín, koľko cirkevná správa vyčíslila ako potrebu pre svoj majetok. Preto rozpis na nových prisťahovalcov išiel po celej svätoštefanskej ríši. Nebol bez ohlasu. O počte prisťahovaných sa však nevie, ale vie sa, že sa počet dík v nasledujúcich rokoch zvýšil. Osciloval okolo čísla 70 a daňové poplatky sa zvýšili na okolo 300 forintov. Ťažko je na základe týchto údajov uzavrieť, koľko rodín prišlo, ale sa predpokladá, že do roku 1762 prišlo do Selenče vyše 120 rodín10, hlavne z Horniakov, a podľa J. Siráckeho hlavne z Novohradskej, Hontianskej a Peštianskej stolice, kým O. Andrašiová predpokladá, že okrem z Novohradskej prišli aj poddaní zo Zvolenskej, Liptovskej a Turčianskej stolice. O tom, že bolo aj Slovákov z niektorých iných osád z Báč-bodrožskej stolice, svedčia dáta, že v roku 1762 bol zaevidovaný odchod štyroch rodín z Bajše do Selenče (Bač-Ujfalu)11, a preto sa bajšanskí poddaní dožadovali oslobodenia od daní a celkovej hmotnej záťaže týchto rodín, ktorú po sebe nechali. Rovnako sa tak, až súdnym procesom v Sombore v roku 1763, aj Petrovčania dožadujú oslobodenia záväzkov, ktoré tam nechali vtedy už noví osadníci Selenče12. Do Selenče už aj preto, že šlo o katolícke cirkevné panstvo, prichádzali aj katolícki Slováci, ktorí sa predtým nasťahovali do severnejšie lokalizovaných osád Báč-bodrožskej stolice, vidiac tu medzi svojimi a na katolíckom majetku väčšiu istotu. Intenzita príchodu slovenských poddaných do, teraz je to už asi jasné, že staršej Selenče, však nezaostávala ani ďalej a pre pomery, aké v tejto osade potom vznikli, formoval sa v nej pravý exodus spätý s odchodom jedných poddaných a príchodom druhých istej národnosti, ale iného vierovyznania. O tom však neskoršie. Tentoraz treba len podčiarknuť, že začiatky slovenskej Selenče sú viazané nie za rok 1758, ale za dobu aspoň dva roky predtým. DrSc. Ján Babiak

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Z TVORIVEJ DIELNE PROF. ANNY MARIĆOVEJ

State o jazyku našom J

e kategóriou historickou a sústavne sa diska Starej Pazovy. Práve v tejto posledmeniacou, je základom komunikácie, je nej časti, cez opisy Vianoc, veľkonočných i výrazným prejavom národnej svojbyt- sviatkov, miestnych zabíjačkových zvynosti... Slovom a stručne – jazyk je témou nevyčerpateľnou. Platí to od epochy rečovej komunikácie, cez epochu písma, a potom i epochu tlače i masovej komunikácie, po epochu internetu. Ak ľudskému druhu trvalo azda milión rokov, kým si osvojil schopnosť používať jazyk, nové médium – písmo O jazyku našom a vlastnom – si už dokázal osvojiť oveľa rýchlejšie – v priebehu nie- kov... badať nielen silný vplyv prostredia na koľkých storočí, aby na ďalšie epochy, jazyk a naopak, ale i mieru jeho historickej najmä masovej komunikácie, potreboval a spoločenskej determinovanosti. Tie náneporovnateľne menej času – dakde len zorne vidno, aj keď si človek zalistuje v jej niekoľko desaťročí, v prípade internetu do- predošlom diele Slovníku pazovského nákonca už len roky. rečia (Vydavateľstvo ESA, Bratislava 2011), Jazyk ako prostriedok komunikácie mož- obsahujúcom ozajstný jazykový poklad – no teda skúmať z mnohých hľadísk, najmä približne 5 000 lexikálnych jednotiek. z hľadiska vývoja (ľudstva či jednotlivca), Prof. Dr. Anna Marićová, už niekoľko ale aj z aspektu používania (literárna veda, desaťročí sa tvorivo a úspešne, vedecky a rétorika, komunikológia...), štruktúry (ling- pedagogicky, venujúca komparatistike vistika – semiotika, syntax, sémantika, slovenčiny a srbčiny, lexikológii, tvaroslopragmatika...)... viu, dialektológii... aj uvedeným výberom Vzhľadom na všetky tie jeho aspekty, či- statí o jazyku našom, zase potvrdila, že je tateľ zrejme musel byť za(u)jatý riadnou ten natoľko hlbokou studňou, že sa nikdy dávkou zvedavosti pozrieť ďalšie strany za nebude(me) môcť sťažovať na nedostatok obálkou a zistiť, čo je vlastne za stručným práce. Zvlášť ak je tvorivý zmysel v neusnázvom nedávneho edičného skutku O ja- tálom pohybe a hľadaní, nie v zastavení a zyku autorky Dr. Anny Marićovej. Zvedavosť nájdení. oprávnená a miestna – pri skvelej autorke, Ako aj umenie, aj jazyk má moc spájať i jazyk sa stáva trhákom. Kniha, ktorú vy- ľudí. Ukázať nám, akí sme kedysi boli, aledalo SVC vlani v októbri, je podľa autorky bo akí sme dnes. Jazyk je, okrem mnohých samotnej, v určitom zmysle obrazom jej ve- iných aspektov, i najkonkrétnejším nosideckého a pedagogického profilu. V dvad- teľom myšlienky. „Narábať s jazykom lesiatich textoch (sedem cyklov) je dôraz na dabolo – značí aj myslieť ledabolo,“ skonjazyku súčasnom (Slovenčina a srbčina štatoval dávno Alexej Tolstoj. Preto si ho trekomparatívne), čo zaberá približne polovicu ba vážiť. Ako predpoklad toho – dobre podvestostranovej knihy. V časti druhej je znať. Práve v tom je jeho čaro, alebo význam stručný segment z viacerých oblastí širo- otvárania nových komnát, odhaľovania kého vedeckého záujmu autorky, siahajúci početných tajomstiev. Ako i význam práce od dnešného stavu vojvodinskej slovenčiny našich jazykovedcov, sťa prof. Marićovej a cez prizmu interferenčných javov, cez dol- iných, z ktorej všetci máme osoh. Lebo janozemskú dialektológiu a niektoré ukáž- zyk – to sme my, naše dejiny a súčasnosť, ky nárečovej lexiky, po pohľad na jazykové naše špecifiká a svojbytnosť... práce VHV, prípadne na zvykoslovie jej roOto Filip

III/25

obzory4:0 24.1.2012 14:52 Page 5

KNIHY

Citlivá téma – priezviská (Prof. Dr. Anna Marićová, prof. Dr. Michal Týr, doc. Dr. Anna Makišová, Mr. Zuzana Týrová: Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny. Nový Sad : NRSNM, 2011) ím autorov – jazykových odborníkov a vysokoškolských profesorov, prof. Dr. Michal Týr, doc. Dr. Anna Makišová a Mr. Zuzana Týrová pod vedením prof. Dr. Anny Marićovej – nedávno potešil slovenskú jazykovú verejnosť príručkou o slovenských priezviskách Slovákov vo Vojvodine

citlivá tematika, o to viac sa zaväzujú byť proste bezchybní. To sa dá načrtnúť aj z úvodu knihy, po ktorom nasleduje vysvetlenie transkripcie Transkripcia / prepis mien zo slo-

Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny, v ktorej sa vysvetľuje transkripcia slovenských priezvisk z nášho materinského jazyka – slovenčiny do nám tunajším Slovákom príbuzného, veľmi blízkeho a k tomu v slovenských vojvodinských lokalitách dominantného srbského jazyka. Jazykovej problematike v špecifickom bilingválnom prostredí sa dôkladne venovala aj jazykovedkyňa Dr. Mária Myjavcová, ktorá v Slovenskej jazykovej čítanke – O slovenskom jazyku vo Vojvodine okrem iného zdôraznila: „Dvojjazykovosť je z komunikačného hľadiska totiž vlastne výhodou a nemali by sme proti nej bojovať ani tým, že by sme sa snažili ohradiť od srbčiny, ale ani tým, že slovenčinu vyradíme zo života svojich potomkov. Budúcnosť slovenčiny v našom prostredí teraz už v značnej miere závisí od toho, ako budeme schopní odlíšiť slovenčinu a srbčinu, dva jazyky, ktoré sú našimi neodmysliteľnými sprievodcami v živote, a v neposlednom rade aj od toho, aké je naše jazykové povedomie.“ Je to teda skutočne náročná téma, a preto si aj vyžaduje perfekciu v spracovaní v ktorejkoľvek oblasti. Je chvályhodné preto, že členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny osobitnú pozornosť venujú aj úradnému používaniu slovenského jazyka a písma. Keďže je to zložitá práca a

26/IV

venčiny do srbčiny (teória a prax), ktoré sú podané aj v slovenčine, aj v srbčine, a nespočetné príklady transkripcie priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny. Nemožno však zostať ľahostajným pri listovaní príručky, keď narážame na nedopatrenia, ktoré by mali byť v takomto vydaní neprípustné, už aj tým, že sú zostavovatelia jazykoví odborníci a ešte z toho dôvodu, že je problematika osobných mien a priezvisk viac ako citlivá téma. Tak pozastavme sa pri priezviskách začínajúcich sa na písmeno „D“ na strane 71 príručky, kde bez akéhokoľvek vysvetlenia autori nezaradili známe priezvisko DUDOK, na strane 122 by podľa abecedného poriadku malo byť zaradené priezvisko JASENSKÝ, vyskytujúce sa v Jánošíku. Nedopatrenie je aj pri priezviskách začínajúcich sa na písmeno „P“ na strane 200 príručky, totiž vyradené sú nasledujúce priezviská: PAGÁČ, PÁLENKÁŠ, PÁLEŠ, PÁLIK,

PÁNIK. Možno tu nie sú zaradené aj iné priezviská, avšak tu nie neúmyselne spomenuté. Žeby to neboli slovenské priezviská?! Keďže už samotné tituly pred menami zaručujú kvalitu textu, mali by byť vylúčené chybičky už aj z toho dôvodu, že sa autori opierali o telefónny zoznam, konkrétne aj o Telefonski imenik Opštine Bački Petrovac a o Bele strane, Vojvodina: telefonski imenik, (Belehrad : Telekom Srbska, 2006), v ktorých sú spomenuté priezviská uvedené. V stati Transkripcia / prepis mien… na strane 11 sa uvádza: „Zaujímavá je aj skupina TIA, ktorú nachádzame v PSJ. V súlade s pravidlom… by sa mala zapisovať -ća. Priezvisko SELEŠTIANSKY je v telefónnom zozname zapísané štvorako: Selešćanski, Selešćianski, Selešćjanski, Seleštianski.“ Tu je síce zdôraznené, že skupina TIA by sa mala zapisovať ako -ća, ale nie je aj príkladom tak potvrdené. Najmä pri príkladoch priezvisk začínajúcich sa na spoluhlásku „S“ na strane 229 sa to isté priezvisko transkribované do srbčiny uvádza takto: „Selešćjanski“. Táto nedôslednosť vytvára dilemu, ako spomínané priezvisko zapisovať v srbskom jazyku, keď nie je jasne vysvetlené. Je tu ešte jedna dilema, a to pri zapisovaní priezvisk ženského rodu v srbčine. Pri priezviskách ženského rodu autori aj v srbskom jazyku uvádzajú náležité slovenské prípony ová, vlastne -ova, čo nie je nič zlé, ba je chvályhodné v dnešnej modernej dobe, keď sa väčšina dievčin zrieka práv, ktoré sú im zákonom zaručené, a rozhoduje sa pre tvar priezvisk bez prípony -ová, teda pre mužský tvar priezviska. Natíska sa však otázka, prečo aj autorky nevyužili túto

možnosť, a v úvode uverejnenom po srbsky na strane 5 sa nepodpísali tak, ako to v príkladoch uvádzali, ale bez slovenskej prípony -ová, v tomto prípade po srbsky -ova, teda Marić, Makiš, Tir, čím len navádzajú na prikláňanie sa k čoraz vychytenejšiemu módnemu trendu podpisovať sa bez prípony -ová a podporujú jeho popularizáciu. V úvode sa ešte píše: „Vítaná je pomoc právnika z praxe, aby danú problematiku sprístupnil širšej verejnosti a vysvetlil otázku dôkladných osobných dokladov“; čo je naozaj vítané, avšak keďže vieme, že je potreba po právnikoch vyškolených na vysokých školách s vyučovacím jazykom slovenským, je proste nerealizovateľné. Je vítané aj odporúčanie matrikárom, aby používali príručku, hoci by bolo oveľa účinnejšie s matrikármi, ktorí dennodenne narážajú na nedôslednosti, byť v priamom kontakte, všetko v prospech zachovania jazykového povedomia slovenskej národnostnej menšiny v špecifickom bilingválnom prostredí. Pri takýchto príručkách nie je vhodné ani použitie knižných slov, či vzletných vyjadrení v knihách, v slávnostných prejavoch, takže ani to knižné slovo „vyjmúc!“ na strane 11 v druhom odseku tam nezodpovedá. Takéto príručky si preto vyžadujú dôkladnú korektúru. Pod drobnohľadom slovenčinárov uschopnených na čítanie korektúr určite by sa predišlo mnohým nedopatreniam. Pri takýchto situáciách sa väčšinou skonštatuje, že sú chyby spôsobené technickým nedopatrením, avšak tu ani to neobstojí.

28. 1. 2012

Anna Horvátová 4 /4475/

HLAS ĽUDU

obzory5:0 24.1.2012 16:15 Page 2

KNIHY

Priekopnícka kniha o divadelnom priekopníkovi (Pavel Matúch: Majera (Prvých 60 rokov režiséra Ľuboslava Majeru – 35 rokov umeleckej činnosti). Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011)

lani sa režisér Ľuboslav Majera (narodený v Petrovci 3. novembra 1951), umelec poriadne presahujúci rámce priemernosti, dožil šesťdesiatky. Najvzácnejší darček k narodeninám a k jeho tvorivým trom a pol desaťročiam mu akiste venoval Pavel Matúch, profesor slovenského jazyka a literatúry, stále bez riadneho zamestnania. Sám šikovný divadelný zanietenec, herec –ochotník rozhodol sa urobiť knižku, venovanú mágovi divadelného prejavu Ľuboslavovi Majerovi. Zhruba po dvoch rokoch prosíkania a naháňania (spolu)autorov, vlani v novembri tlačou vyšla vzácna, priekopnícka publikácia pomenovaná jednoducho Majera. Ako prvý zväzok novozaloženej edície Tália vydalo ju, s označením, že ide o jeho 75. publikáciu, Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec, tlačou Neografie v Báčskom Petrovci v náklade 800 exemplárov. Ľuboslav Majera svojou dôkladnou profesionálnou prácou v Petrovci, ale aj iných slovenských prostrediach vo Vojvodine poriadne navýšil latku kvality divadelníctva. Zároveň zanechal poriadne hlboké stopy aj na divadelných profesionálnych javiskách v Srbsku a na Slovensku. Sám „režíroval viac divadelných predstavení ako priemerný divák vo svojom živote do divadla vôbec vkročí“ , píše Matúch, ktorý si trúfol pustiť sa do náročnej roboty, v úvode pozorovaného titulu (Dve dosky a jedna vášeň, s. 005) a dodáva, že zo starého divadelného bulletinu vyplýva, že Majera sa „pokúša presvedčiť divákov, že jedine dobro, krása a láska majú zmysel v ich životoch“ (tamtiež, s. 006). Publikácii Majera početní potenciálni „trúfanliví trúfači“ spočitujú na desiatky chýb. Akože kniha nie je žánrovo jednoznačne zadefinovaná. Akože bibliografia Majerových divadelných inscenácií (na javiskových doskách, v rozhlase či v televízii) nie je kompletná. Akože prahne po zozname príspevkov zo súčasnej tlače, hovo-

28. 1. 2012

4 /4475/

riacich o Majerovi a jeho tvorbe. Akože tam nie je ani životopis ĽM, a že... Iste: kniha naskutku nie je dokonalá (a vari taká vôbec existuje?), má však aj „zopár!“ nesporných kladov. Niet sporu o tom, že Majera si darček v podobe zborníka prác (trebárs heterogénnych čo do formy a obsahu) o ňom úplne zaslúžil. Už i preto, že ako prvý dolnozemský Slovák získal diplom divadelného režiséra na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, že ako prvý slovenský vojvodinský profesionálny režisér režíroval aj mimo slovenskej komunity v niekdajšej Juhoslávii, respektíve v Srbsku, že divadelným bacilom nainfikoval mnohých, a že sa z nich vykľulo zopár ďalších kvalitných školených režisérov i mnoho výborných hercov, že začal pôsobiť (a stále pôsobí) ako prvý vysokoškolský pedagóg z radu vojvodinských Slovákov na Akadémii umení v Novom Sade, i na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Slovenskej republike, že ako prvý z našich režisérov získal Zlatú masku na chýrečnom juhoslovanskom (celoštátnom) divadelnom festivale v Trebinji, rovnako i Sterijovu cenu na Sterijovom pozorji v Novom Sade... Matúchova kniha o Majerovi (ktorá vznikla „s malou pomocou priateľov“) sa číta „v jednom dychu“, čo nijako neprekvapuje s ohľadom na skutočnosť, že jej zostavovateľ do „projektu“ zaangažoval celý rad kvalitných autorov, znalcov divadla a dramatickej spisby, ktorí buď s Ľuboslavom Majerom priamo spolupracovali alebo „len“ sledujú jeho tvorbu a s nadšením o nej a o ňom boli ochotní hovoriť, t. j. písať, ako insideri, vyberanými slovami. Matúch množstvo lúčov, ktoré osvetľujú osobnosť Ľuba Majeru, usporiadal do desať snopov, čiže kapitol. Sám je autorom krátkeho úvodu so symbolickým názvom Dve dosky a jedna vášeň, a podpísal sa aj pod rozsiahle interview – Spomienky spod orecha, Úlomky rozhovoru s Ľuboslavom Majerom. V stati Slovo teatrologické, svedectvo o Majerovi vydáva 17 au-

HLAS ĽUDU

torov: Samuel Boldocký, Dejan Penčić-Poljanski, Branislav Šibul, Jovan Ćirilov, Vesna Krčmar, Aleksandar Milosavljević, Milivoje Mlađenović, Vladimír Valentík, Milena Leskovac, Goran Ibrajter, Kata Gyarmaty, Ďura Laťak, Tibor Vajda, Milina Florianová, Juraj Madacký, Stanko Ž. Šajtinac, Boris Liješević. Nasleduje časť Slovo autorské, v ktorej o Majerovi hovoria siedmi autori, z mnohých, diela ktorých Majera inscenoval: Vida Ognjenovićová, Ljubomir Simović, Miloš Nikolić, Željko Hubač, Nebojša Romčević, Anton Kret a Ivana Janáková. O tvorbe Ľuba Majeru sa v kapitole Slovo režisérske zmieňuje aj „konkurencia“ alias režiséri, profesionáli i amatéri: Dejan Mijač, Katka Mišíková, Michal Babiak, Fedor Popov, Jano Čáni, Vladimir Nađ Aćim, Vlatko Miksád a Matúš Oľha. Oslovení boli aj iní, ale sa – „kolegiálne“ odmlčali. Slovo herecké je názov state, v ktorej o maestrovi Majerovi hovoria aktéri jeho divadelných inscenácií: Ján a Zuzana Častvenovci, Miodrag Petrović, Predrag Momčilović Moca, Dara Džokićová, Sonja Damjanovićová, Mária Kotvášová-Jonášová, Pavel Kožík, Lidija Stevanovićová, Darinka (Kelemenová) Ćuková, Michal Vida, Ladislav Vagaday, Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová, Branislav Knežević, Ondrej Brna, Radoje Čupić a Ondrej Kolár. V kútiku pod názvom Slovo novinárske sú texty s podpismi Viery Benkovej, Jaroslava Martina Litavského Jaroslavského, Jána Dorču, Martina Prebudilu, Annamárie Boldockej-Grbićovej a Juraja Bartoša. Slovo študentské je nanajvýš

originálne: Majerovi novosadskí študenti ukladaním slov s osobitnou váhou do formy akrostichu, „namaľovali“ portrét svojho obľúbeného učiteľa a pedagóga, ktorý, mimochodom, sám slovu vyrieknutému na doskách, čo svet znamenajú, právom pridáva význam slova z kancľa. Na tomto mieste sú i zoznamy vlani aktuálnych študentov herectva na AU v Novom Sade a na AU v Banskej Bystrici. Nasledujúci oddiel knihy tvorí Slovo kritické. Pod titulkom Čas Ľuboslava Majeru si všímame výňatky z recenzií na jeho inscenácie, ako i kompletné recenzie Zoroslava Jesenského (Turbo-Majera / turbo Čechov) a Darinky Nikolićovej (Dráma identity a Všetko je iba spomienka). Výpovede čiže časti rozhovorov s Ľuboslavom Majerom zo srbských periodík autor publikácie zoradil do celku pod názvom Slovo majerovské. Matúch k nim priradil aj výňatok Majerovho príspevku z knihy Na vlnách jubilea, ako i dve Majerove básne pre deti (Výdrž a Hlava). V časti Slovom plagátov je 33 reprodukcií pútačov avizujúcich premiéry Majerových divadelných predstavení. Nakoniec nasleduje hlava pod názvom Inventúra. V nej je tu najprv zoznam rozhlasových hier pre deti a pre dospelých, ktoré Majera režíroval v Rádiu Nový Sad. Potom nasleduje prehľad s názvom Televízne vysielania v réžii Ľuboslava Majeru po slovensky (1976 – 1984), súhrnne je tam 27 jednotiek a vypátral ich Ján Struhár. Záverečná stať pomenovaná Teatrografia Ľuboslava Majeru obsahuje, ak sa nemýlime, názvy a miesta až 132 divadelných premiér z kuchyne tohto divadelného kúzelníka. V úryvku z (vydavateľskej) recenzie Martina Prebudilu (s. 334) sa o. i. uvádza: „Monografia jednoducho a veľavravne pomenovaná Majera, ktorej tú hebkú a mäkkú dušu vdýchol zostavovateľ Pavel Matúch, nechce byť vedeckou publikáciou, proste je to kniha o umelcovi, človekovi, ktorý celý svoj život dýchal umením a človečinou.“ Pričinením Pavla Matúcha dovolíme si malý appendix, namiesto Godota, dočkali sme sa krásnej priekopníckej publikácie, akú si divadelný mág a ťahúň, v mnohých smeroch jedinečný priekopník z radu vojvodinských Slovákov, už dávnejšie zaslúžil. Juraj Bartoš

V/27

obzory6:0 24.1.2012 14:58 Page 9

KNIHY KNIHA JOHNA PALKU, VNUKA DR. MILANA HODŽU

Moje Slovensko, moja rodina revoz ostatkov môjho sta- Mama alebo otec začínali frá- rozumel slovenským roľníkom či „P rého otca Dr. Milana Ho- zou nebohý Janko Bulík a pri tých už na Slovensku alebo v Dolnej džu z amerického Chicaga na slovách sa atmosféra v miest- zemi a najlepšie obhajoval ich Národný cintorín v Martine v roku 2002 bola udalosť, ktorá zasiahla nielen mňa a moju rodinu, ale vzbudila veľký záujem aj v mojom okolí. Mnohí známi sa chceli dozvedieť viac o krajine a histórii mojich predkov. Začala vo mne klíčiť myšlienka, že pripravím knihu, v ktorej by som zhrnul životy a osudy svojich predkov. Okrem Milana Hodžu sú medzi nimi aj Michal Miloslav Hodža a sociálny vizionár, továrnik Ján Pálka. Ale na taký spôsob, aby rodinná história obsahovala aj náčrt slovenskej národnej histórie, v USA takmer neznámej. Pre mňa, slovenského syna vyrastajúceho a žijúceho na americkej pôde predstavuje táto práca skutočné hľadanie a objavovanie rodiny a domova,“ píše o svojej púti od pátrania po publikovanie diela John Palka, dobrák od kosti a americký Slovák „ako repa“. Palka v roku 2007 navštívil Srbsko, kde sa zúčastnil viacdňového podujatia Odkaz predkov: „Doposiaľ si často spomínam na mimoriadnu návštevu Kovačice pred piatimi rokmi. Iste viete, že táto udalosť na mňa veľmi hlboko zapôsobila.“ Kniha Moje Slovensko, moja rodina Johna Palku uzrela svetlo sveta vo vydavateľstve Kalligram na sklonku roku 2010. Prezentácia kníh bola v troch mestách – 1. decembra v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ je pôvodom Palkova rodina, týždeň neskoršie v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave a 15. decembra v Slovenskom inštitúte v Prahe. Keď čitateľ do tejto vzácnej publikácie nazrie, uvidí, že obsahuje veľa spomienok na Dolnú zem (tak je nazvaná i celá pätnásta kapitola) a že celá tridsiata kapitola je venovaná Jánovi Bulíkovi: „V rozhovoroch, ktoré si pamätám z detstva, sa často hovorilo o druhej svetovej vojne. Či už po večeri s rodičmi alebo v spoločnosti slovenských priateľov sa reč často zvŕtla na vojnové zážitky.

28/VI

nosti vždy akosi zmenila. Nezavládlo síce ticho, no aj dieťa, kto-

ré o Jankovi Bulíkovi nevedelo nič, z tých slov vycítilo rešpekt a obdiv. Myslím, že teraz už viem, odkiaľ pochádzal ten zvláštny pocit.“ John Palka nachádza v knihe podobnosti medzi Hodžom a Bulíkom. Zmieňuje sa, že keď rodičov Jána Bulíka odsúdili v Kovačickom procese, Bulík mal toľko rokov, koľko mal Milan Hodža, keď pohreb jeho otca znesvätili bezohľadné uhorské úrady. Bulík bol veľkým obdivovateľom Milana Hodžu. Palka to vysvetľuje takto: „Hodža mal medzi Slovákmi v Juhoslávii veľkú popularitu, čiastočne vďaka historickým voľbám v Kulpíne v roku 1905 a 1906, no hlavne vďaka svojej vedúcej úlohe v agrárnom hnutí. Slovenskí roľníci v Juhoslávii mali moderný pohľad na poľnohospodárstvo a veľký záujem o technické novinky, nové semená, lepšie stroje a banky, ktoré vyhovovali ich potrebám. Toto všetko bolo od začiatku súčasťou Hodžovho programu a aj počas druhej svetovej vojny si zo vzdialenej Dolnej zemi udržal veľkú podporu. Bulík bol vodcom toho agrárneho hnutia, prednášal po slovenských dedinách a stretával sa s miestnymi združeniami roľníkov. V Hodžovi videl politika, ktorý najlepšie

záujmy.“ Podľa písania Palku Bulíkova právna kancelária v Belehrade sa stala centrom protifašistických aktivít slovenských a českých exulantov v Juhoslávii. Podporoval ich finančne, poskytoval im ubytovanie a vybavoval životne dôležité povolenia na pobyt: „Bulík pomáhal Slovákom i Čechom, zástancom Hodžu a Beneša. Trápilo ho etnické, poli-

Autor knihy Moje Slovensko, moja rodina sa o dolnozemských Slovákoch zmieňuje pozitívne: „Živý pocit slovenskej identity na Dolnej zemi sa zachoval dodnes, viac ako dve storočia a mnoho generácií po tom, ako sa táto migrácia začala. Naša rodina bola s týmito osadami mnohorako spojená, hoci sú ďaleko od Liptova či Turca. Jedna z mnohých slovenských učiteliek na Dolnej zemi bola aj moja stará mama Hodžová, vtedy Irena Pivková. Keď mala dvadsať rokov, nastúpila na svoje prvé a – ako sa ukázalo – jediné učiteľské miesto. Bolo to v Starej Pazove, kde učila tri roky na základnej škole.

John Palka (1939) sa narodil v exile v Paríži v roku 1939 ako syn Ing. Jána Pálku a Ireny Pálkovej, rod. Hodžovej, dcéry československého ministerského predsedu Milana Hodžu. Vojnu prežila rodina v Spojených štátoch amerických, v roku 1946 sa vrátila do Československa. Po komunistickom puči Pálkovci v roku 1949 emigrovali druhý raz a usadili sa v USA. John Palka ukončil štúdium na amerických školách a v roku 1960 získal titul PhD. Je dlhoročným profesorom neurobiológie na Washingtonskej univerzite v Seattli, publikuje v amerických, aj v medzinárodných odborných časopisoch. Je členom American Association for the Advancement of Science a členom správnych rád viacerých environmentálnych organizácií.

tické a niekedy aj konfesionálne napätie, ktoré sa prenášalo do odbojovej činnosti emigrantov. On sám bol primárne Hodžovým stúpencom. Videl v ňom najvýznamnejšieho slovenského politika a chcel, aby bývalý premiér Hodža a bývalý prezident Beneš mali rovnocenné postavenie v spoločnom boji proti nacistom. Niekoľkokrát vycestoval do Paríža, aby Hodžovi doniesol dokumenty, a potom správy od neho doručil do Prahy. Tam tiež pomáhal zorganizovať odbojovú organizáciu lojálnu voči Hodžovi. Nakoniec sa natoľko angažoval v odbojovom hnutí, že zrušil svoju belehradskú kanceláriu a presťahoval sa do Kovačice. V rodinnom sídle zakopal veľké množstvo dokumentov. Po vojne ich objavila jednotka československej armády. Moji rodičia boli Jankovi Bulíkovi nekonečne vďační. No spôsob, akým o ňom hovorili, prezrádzal viac ako len vďačnosť. V mojich očiach je pravým hrdinom a tieto prejavy uznania sú to najmenšie, čo si zaslúži.“

V rokoch 1905 a 1906, kým stará matka učila na základnej škole v Pazove, si občania okresu Kulpín zvolili jej budúceho manžela, mladého a ohnivého Milana Hodžu, za svojho zástupcu v Budapešti.“ Dr. Milan Hodža, starý otec J. Palku je v poslednom čase často citovaným autorom, keďže mal podľa bývalého amerického ministra zahraničných vecí Johna Fostera Dullesa „konštruktívny podiel na zjednotení Európy a medzinárodnom porozumení“. Starosta Hodžových rodných Sučian, kde každoročne prebiehajú Dni Milana Hodžu, povedal, že Dr. Hodža zrozumiteľne aj znázornil vo svojom diele, ako „môžeme myslieť globálne, konať lokálne, ale pritom národne a vlastenecky“. Práve také sú i názory jeho vnuka Johna Palku. Nielen v publikácii Moje Slovensko, moja rodina, ale i v rozhovoroch, ktoré čistou slovenčinou viedol s historikmi, kamarátmi a Kovačičanmi počas pobytu na podujatí Odkaz predkov. Ján Špringeľ

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 24.1.2012 14:56 Page 10

KNIHY

Alternatívna histόria ako zdroj (Oto Čenko: Ty nie si náš, teba zožerieme. Vydavateľstvo Slovart, 2008)

Ján Labáth

JESENNÉ AKORDY Najprv ju nepoznal...

áner alternatívnej histόrie vychádza z predpokladu, že sa určitá historická udalosť stala inak než to bolo v skutočnosti a najčastejšie ho nachádzame v science fiction a fantasy literatúre. Tento žáner preslávili SF autori, ako sú Philip K. Dick (The Man in the High Castle), Isaac Asimov (The End of Eternity), Vladimir Nabokov (Ada or Ardor: A Family Chronicle), v súčasnosti Robert Harris (Fatherland) a spisovateľ horor literatúry Kim Newman (Back in the USSA). V satirickom románe – komickej persifláži Ota Čenka pod názvom Ty nie si náš, teba zožerieme máme alternatívnu histόriu ako zdroj, pomocou ktorého nám autor predstavuje jednu novú, špekulatívnu realitu súčasného Slovenska. V nej Slovensko prežilo aj Pražskú jar, aj sovietsku okupáciu, Normalizáciu, Perestrojku, Nežnú revolúciu a na konci aj zrušenie federácie, po ktorej nasledovala národnooslobodzovacia vojna s Českom. Čenkovo súčasné Slovensko – aj keď je členkou Európskej únie – je pod nejakou vrstvou populisticko-nacionalistickej diktatúry. Mladučká republika je neustále ohrozená, nepriatelia sú Česi, Maďari, Amíci... Nad ňou bdie predseda vlády Július Kolkocký – diktátor Idi Aminovského typu, ktorý je vždy tu, aby krajinu chránil pred vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Problém mu robí ešte len ostarelý prezident republiky Karoľ Medveď – ten mu je (spolu s liberálnou umeleckou elitou) jediná opozícia. Niekde v polovici knihy zjavuje sa zatáraný Paul Newman – hollywoodsky megastar, ktorý mal žiadosť prestahovať sa na Slovensko, rodisko jeho matky – a takto fňuká reportérovi Larry Kingovi: „Trikrát

28. 1. 2012

4 /4475/

ma tu okradli! Takmer som kľačal na kolenách, aby ma prijal tunajší predseda vlády. Ale bodaj by ma prijal, keď sa práve zaoberal komplotom, ako

uniesť prezidentovho syna! Niečo také by nezišlo na um ani tomu najblbšiemu scenáristovi u nás v Hollywoode! Potom sa vyjadril, že jeho nejaký Newman nezaujíma a z filmárov uznáva jedine Leni Riefenštahlovú.“ Aj keď je hlavný hrdina Rene F. rozčarovaný a skrachovaný liptovský podnikateľ (predtým učiteľ a novinár), ktorý sa do centra diania dostal len preto, že je v Bratislave na ceste do emigrácie v Spojených štátoch (kde sa chce zaoberať písaním scenárov pre akčné filmy), celý román je založený na dynamike, ktorú ženie šialenosť predsedu vlády Kolkockého a jeho nenávisť k prezidentovi Medveďovi. Bývalí spolubojovníci vo vojne o nezávislosť od Čechov sa stávajú súpermi a začína to tak, že Kolkocký rozkáže uniesť Medveďovho syna Bystríka. V komplote mu pomáhajú mediálny kúzelník Vasil Hrkeľ-Vajco, sivá eminencia režimu Dr. Matejčík, pologramotný generál polície Imrich

HLAS ĽUDU

Sikoriak, pätolizačské médiá (napr. časopis pod názvom Silák slovenský), korumpovaní umelci, ako aj generálne hlúpy dav národa, ktorý je ochotný podržať každý diktát, ak je skrytý spoza masky patriotizmu, nacionalizmu a ideológie zbožňovania nepochybného vodcu. Boj medzi hlavnými nepriateľmi sa vedie vo verejnosti (cez orchestrované mítingové demonštrácie podpory Kolkockému a idiosynkratický subverzívny aktivizmus zanietencov proti diktatúre), v podzemí (krimi-gangy, ktoré stále majú len svoje sebecké a materiálne záujmy, tajné združenia, štátne a zahraničné služby, mimovládne organizácie podporené Georgeom Sorošom), ako aj v médiách (vojna manipulovaných médií a neformálnych direktných pouličných a internetových akcií). Slovensko je v tomto románe dokonalý absurdistán (štát, v ktorom je absurd norma, v ktorom sú nezmysel, hlúposť a trápnosť každodenné javy) a zostáva len pozorovať, ako sa jedna diktatúra rozpadáva, len aby dala priestor pre nejaké nové fasády, ktoré budú kryť tie isté staré založenia, ideológie a záujmy. Všetko dokopy, pokým pre slovenské publikum je toto len veselý román alternatívnej histórie, pre čitateľov zo Srbska bude toto veľmi známa skúsenosť (Angličania by povedali „too close to home“) – iste zábavná, ale málokto bude lepšie od nás vedieť, ako dlho možno trpieť nepríčetné šialenstvo ľudí v čele štátov, ako sa z ľudí ľahko urobia ovečky a že koniec jedného diktátora neznamená aj koniec systému, ktorý nám ho priniesol… Janko Takáč

A potom slúchal neznáme túžby z antény pavučín – a písal o nej, ako o žene roztopašnej červených vlasov strapaté verše, podobné astrám kvitnúcim po záhradách. Za ten čas ona plesala s rozcítenými oberačmi a vysmievala sa náreku vetra na úbočí: za tým, čo nebolo; nad tým, čo viac sa nenavráti... To vtedy, keď blankyt vzplanul v pošetilosť chcenia a len sa ozýval echom jeleňov. Po našich humnách vyzváňal večer dozretými jablkami a vášne bujaré, čo hora kryla, vystriekli v mohutnom spektre farieb. –––––––––––––– Neskoršie – pozoroval hmly, dažde, lístie, ktoré vädne, lístie, ktoré hnije v blate a čítal slzy v pohľadoch ženy – pod dáždnikom – čo prechádzala po ulici. Ale, to už nebola poézia. – A viacej ani nepísal o nej, o jeseni. Písala sama striebrom pavučín pomedzi vlasy.

VII/29

obzory8:0 24.1.2012 15:00 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO K VÝSTAVE MALÁ GRAFIKA (19. 12. 2011 – 14. 1. 2012)

zový a hĺbkový pohľad a prehľad tvorivých snažení umelcov, oznamuje nové javy a trendy na poli grafiky, alebo aspoň upevňuje doterajšie pozície známych autorov – umelcov. Ako podujatie, výstava je nielen symbolickou bodkou príhovore kustód- za uplynulým rokom, ale je i akýmsi avízom výky Ljiljany Ćinku- tvarnej sezóny pred nami. lovej, zverejneKeď si pozorovateľ všimne vnímanie priestoných je niekoľko ru Jeleny Jocićovej, ktoré jej vynieslo Cenu listov milovníkov Malá pečať za rok 2010 (túto cenu udeľujú od malej grafickej for- roku 1991), alebo linorez Bez názvu súčasného my, ozrejmujúcich laureáta Malej pečate Vladimira Veljaševića, prečo im práve tá alebo Východ(isko) Sonje Ardanovej, alebo Benatoľko prirástla k nátky Tamary Delićovej, alebo geometrické forsrdcu. my Slobodana Kneževića, alebo Kvetinový paDruhým je jej raván Vesny Opavskej, alebo Dunaj Dimitrija Pešpecifickosť – v cića, či desiatky ďalších kvalitných grafík, líšiacich s l á v n o s t n o m sa jednak námetmi, jednak technikou, jednak koovzduší novoroč- loritom, jednak desiatkami iných špecifickostí, ných a vianočných jasná je i odpoveď, prečo Malá grafika získala štasviatkov prezen- tút jednej z naj belehradských kultúrnych udalostí sezóny. V tom duchu bolo i jej tohtoročné motto: Privilégia tých, ktorí poznajú hodnoty. Zvlášť v oblasti súčasnej grafickej produkcie. Aj táto si, ako i iné umelecké odvetvia, neraz žiada tvorivé podnety, kritické (z)hodnotenie, profeOsem autorov a trinásť diel sionálnu afirmáciu. Teda, i malá grafika, bez ohľadu na skromný formát, mení formy, poetické znaky, špecifiká... Zostávajúc a nadlho zotrvávajúc pritom v našej priazni, lebo je lákavá, nevyspytateľná a mnohoraká... Oto Filip

Hodnoty, ktoré poznať eľké umenie malých rozmerov. Malá grafika – veľká radosť. Pestrosť, pútavosť, príťažlivosť... Aj tohtoročnému umeleckému podujatiu sa skutočne podarilo ambíciu, ktorú si jeho autori predsavzali, plne naplniť. Ako neoddeliteľná časť tradície Galérie Grafického kolektívu, sídliaceho na Kvetinové paravány Vesny Opavskej

Odmenená práca Vladimira Veljaševića (vľavo)

Zlomok vlaňajšej grafickej tvorby

Obilićevom venci 27 v Belehrade, s ktorou je už niekoľko desaťročí tesne spätá, Malá grafika zrejme má alebo nezištne produkuje viacnásobné odkazy a dosahy. Jedným je priama relácia medzi veľkým počtom umelcov, ich prácami a publikom. Tak na tohtoročnej výstave účinkovalo 106 autorov s vyše dvesto prác. V snahe vyzdvihnúť tú ich vzájomnú komunikáciu, vznikol malý interaktívny projekt: v predslove katalógu výstavy, hneď po

tovať rozličné estetické ideály aktuálnej grafickej produkcie. Tretím je príležitosť stretnúť sa s jednotlivými autormi a všimnúť si tú dobrú energiu, ktorá vanie z ich diel. Na štvrtom mieste by sa azda dalo konštatovať, že ide o premyslený spôsob popularizovania grafiky v kontinuite. Medziiným, tým či tak, že výstava ponúka priere- S dôrazom na kolorit

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

Aj tohto roku je tu Zima s knihou echceme sa pýšiť cudzím perím: ako názov našej témy sme aj tentoraz použili pomenovanie tradičnej akcie Slovenského vydavateľského centra, ktorá už v týchto dňoch vyštartuje znovu. Prvé stretnutie potenciálnych čitateľov s novými knihami usporiadajú vraj v Novom Sade v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, a potom protagonisti a nové tituly vyrazia do terénu. Milovníkom kníh a písaného slova ani netreba osobitnej pohnútky, aby siahli po ďalšej knihe, pre tých váhavých sme pripravili niekoľko úryvkov z recenzií najčerstvejších slovenských titulov: „Poviedky v tejto zbier-

ke sú štipľavé, ostré, ale i sladkasté, či korenisté. Prinútia vás zamyslieť sa, ale i zasmiať.“ „Sú tu hrôza i romantika, poetika i drsná realita, sarkazmus aj humor.“ „Je to hypnotizujúci, dojímavý a elegantne napísaný príbeh, v ktorom sa dôvtipne prelínajú minulosť a súčasnosť.“ Pošteklili sme vašu zvedavosť? Ak áno, tak tieto naše riadky neminuli cieľ. A. Francistyová

ZO STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICE

V bohatej ponuke i 7 272 slovenských kníh d 4. januára t. r. Mirjana Ža- raz chce preniesť aj na nové praV staropazovskej knižnici evikulová zo Starej Pazovy je aj covné miesto. Kontakty s bývalý- denciu o čitateľoch a knižnom oficiálne novou riaditeľkou sta- mi žiakmi neprerušila a ako nám fonde pedantne vedie knihovník ropazovskej Ľudovej knižnice Do- povedala, mladí ľudia radi chodia Zlatko Paško. V Starej Pazove, ktositeja Obradovića. Ako sama ho- do knižnice. Prejavujú záujem o čí- rá je i sídlom knižnice, vlani zavorí, do novej práce nastupuje s tanie kníh, o čom najlepšie sved- evidovali 71 460 kníh, kým v roku veľkým elánom, a táto práca ako čia i uplynulé zimné prázdniny, 2010 ich bolo 69 765. Vlani 2 010 historičky umenia jej umožňuje aj uplatnenie kreativity v nadchádzajúcom období pôsobenia tejto ustanovizne. Už onedlho tu plánujú realizovať stretnutia so spisovateľmi, literárne večierky, a to na oboch oddeleniach – pre deti a pre dospelých. Riaditeľka zahlásila, že v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove čoskoro bude hosťom Robert Takarič, vlaňajší odmenený detský spisovateľ zo Senty, tiež spisovateľ Slobodan Tišma (narodený 14. mája 1946 v Riaditeľka knižnice Mirjana Žakulová v knižničnom Starej Pazove), nositeľ pre- Oddelení pre deti stížnej odmeny NIN za rok 2011. keď sa ich často dalo stretnúť s ob- začlenených čitateľov prečítalo V staropazovskej knižnici (od ľúbenou knihou v ruke. Nové kniž- 58 265 kníh, kým v predminulom 7. do 19. hodiny) je čitateľom k dis- né a najčítanejšie vydania, ako i roku 1 967 čitateľov prečítalo 56 pozícii aj elektronická čitáreň a po- všetky aktuality späté s činnosťou 926 kníh. V roku 2011 do knižničužívajú ju záujemcovia všetkých knižnice sa premietajú, čiže pre- ného fondu pribudlo 2 126 nových vekových skupín. „V knižnici máme zentujú na veľkom LCD televízore, kníh, čo je v porovnaní s predmiaj hodne čitateľov, ktorí zostali čo je ďalšou novinkou v tejto usta- nulým rokom o 280 viac. Na úzeverní práve knihám,“ prízvukova- novizni. V knižnici je k dispozícii aj mí celej obce, teda spolu so všetla naša spolubesedníčka. predajná výstava kníh a možno ich kými pobočkami, v tejto knižnici Mirjana Žakulová dlho pracovala dostať za populárne ceny. A prá- vlani mali zaevidovaných 156 559 ako profesorka na staropazov- ve knihy môžu byť i krásnym dar- titulov a predvlani 153 772. Ako skom gymnáziu. Svoje skúsenos- čekom príbuzným a priateľom pri nám povedal Zlatko Paško, v poti zo školy a z práce so žiakmi te- rôznych príležitostiach. nuke na čítanie majú i 7 272 titu-

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

lov v slovenskej reči. „V minulom roku do knižnice pribudlo aj 3 919 nových kníh, z čoho takmer polovicu sme dostali ako darčeky, a to vďaka Ministerstvu kultúry, pokrajinským orgánom, početným jednotlivcom a vydavateľom,“ zdôraznil knihovník Z. Paško a zvlášť vyzdvihol údaj, že vlani do knižnice pribudlo asi 200 nových knižných titulov v slovenskej reči. Pochváliť sa môžu i niektorými novými slovenskými knihami vydanými vlani na Slovensku, ktoré zatiaľ v Srbsku sú iba v staropazovskej knižnici. Veľká vďaka za to patrí Miroslavovi Demákovi, spisovateľovi a staropazovskému rodákovi. Knihovníčka Nataša Filipová nás poinformovala, že ich knižnica už niekoľko rokov spolupracuje aj s Národnou službou pre zamestnávanie. A všetci tí, ktorí zostali bez práce, alebo sú na evidencii tejto služby, v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića majú bezplatný členský lístok. Dôkazom toho, že túto možnosť využívajú, je skutočnosť, že vlani na Oddelení pre dospelých z úhrnne zapísaných 1 400 členov takmer polovica prišla k členskému lístku vďaka potvrdeniu z tejto služby. A aby nikto nebol ukrátený o dobrú knihu v tejto ekonomickej kríze, v pazovskej knižnici vychádzajú v ústrety aj dobrovoľným darcom krvi, invalidom práce a vojnovým invalidom. Anna Lešťanová

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KOVAČICI

Nižšie ročníky čítajú ostošesť V Obecnej knižnici v Kovačici majú začlenených 281 žiakov do 14 rokov a 87 stredoškolákov. Ich padinská pobočka má viac začlenených žiakov základnej školy (354) a menej stredoškolákov (45). Obe knižnice majú dokopy v súčasnosti 1 300 členov. Kovačická má k tomu počtu ešte 578 používateľov knižničných služieb, z čoho 390 žiakov základnej školy a 63 stredoškolákov. Ivana Galátová V knižniciach v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a ZŠ maršala Tita v Padine sú členovia všetci žiaci. V Obecnej knižnici a jej dedinských pobočkách je pre žiakov základných škôl členské 400 dinárov, kým je pre stredoškolákov a dospelých 500 dinárov a trvá celý rok, bez ohľadu na dátum, kedy sa začleníte. Podľa slov Anny Zlochovej, knihovníčky v ZŠ Mladých pokolení, detí vo veku od 7 do 12 rokov čítajú veľmi veľa, aj napriek dobe internetu. Starší žiaci už čítajú menej. Najviac sú to knihy povinného čítania. V ZŠ Mladých pokolení je 540

žiakov. O vlastnej čitateľskej vášni porozprávali štvrtáčky z Kovačice. Ivana Galátová, 4. 1: „Rada recitujem po slovensky, bola som aj na obecných recitačných súťažiach. Ako povinné čítanie sme mali prednedávnom prečítať knihy Slnko nad rovi- Ivana Čížiková nou a Prečo sa rozprávky majú rozprávať. Mimo lektúry ma zaujala aj kniha Čítajte si s nami, nedávno som ju prečítala. Členkou som aj Obecnej knižnice. Doma mám encyklopedické detské knihy a rada ich používam, keď sa chcem dačo dozvedieť. Najradšej mám však encyklopedické knihy o zvieratkách. Čítam i detské anglické knižky.“ Ivana Čížiková, 4. 2: „Okrem povinného čítania mám prečítané knihy Zuzanka a Dievča smelého srdca. Trikrát do roka vychádza aj náš školský časo- Anna Babková

ANKETA V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

Štvrtákov prilákali encyklopédie Š

kolská knižnica v kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra je moderne vybavená a je v nových priestoroch budovy. Podľa slov riaditeľky školy Anny Gašparovićovej je v nej sedemtisíc kníh, pričom knižničný fond vlani obohatili slovenskými titulmi. Z mesta Nový Sad dostali na tieto účely 130-tisíc dinárov a na Slovensku kúpili hlavne encyklopédie, slovníky a obrázkové knihy. V knižnici sú dobre zastúpené knihy povinného čítania, ale aj iné. Aby sme zistili, či si ich žiaci vypožičiavajú, pobudli sme v 4. 1 triede, kde sa práve usilovne kreslilo. Bolo teda možné popýtať sa na čítanie a priatelenie s knihou. Všetci žiaci sa hlásili, čo bolo dobrým ukazovateľom, že sme na správnom mieste, že štvrtáci majú čo povedať na Martin Melich túto tému. Ale šancu odpovedať mali tí najrýchlejší. Úprimne prezradili, že počas uplynulých zimných prázdnin veru čítali. Menej lektúru a viac niečo podľa vlastného výberu. Martin Melich usilovne listoval a čítal encyklopédiu o múmiách, ale zároveň čítal aj mladšiemu bračekovi rozprávky, vyčítanky a z knihy Sadni si, porozprávame sa. Niektoré knihy dostali pod stromček, iné k narodeninám, ale Martin pravidelne chodieva aj do školskej knižnice, ako i do Knižnice Michala Babinku. Prázdniny trávil aj pri počítači a jazdil s kamarátmi na bicykli.

Marína Pavlovová počas dní uplynulého oddychu, čo sa týka povinnej literatúry, prečítala knihu Ráno na mesiaci. Avšak zaujala ju najmä kniha Zvieratá, kde sa všeličo dozvedela o tom, ako sa jednotlivé stravujú, ale aj vôbec o ich živote. Páčila sa jej aj Alica v zázračnej krajine, ktorú pre-

Marína Pavlovová

zorne nazrela a všeličo zaujímavé si tam prečítala. Ako hovorí, tiež častejšie chodí do dedinskej knižnice, ako do školskej. Cez prázdniny sa hrávala aj s priateľkami. Ján Chrťan cez zimné prázdniny najviac otváral a čítal ilustrovanú encyklopédiu Faktopediju. Veľmi sa mu páčilo, že z nej získal mnohé užitočné informácie, ktoré ho zaujímali. Túto knihu odporúča všetkým svojim rovesníkom. Bratovi čítal z knihy Šmolkovia, čo tiež majú v domácej

Veronika Danielová

čítala skôr, hoci uznáva, že sa viac zaujíma o poznatky z encyklopédií. Chodieva do knižnice v strede dediny, menej do tej školskej. Knihy povinného čítania má od brata Andreja. Počas prázdnin okrem čítania pomáhala rodičom. Veronika Danielová dostala pod stromček aj knihy. Jednu z nich Šegrt Hlapić ihneď prečítala. Našlo sa času i na čítanie rozprávok z knihy Slncový kôň. Keďže staršieho brata Alexandra zaujímajú lietadlá, autá, lode, kúpil si zodpovedajúcu encyklopédiu. Aj Veronika do nej s radosťou a po-

pis Okienko a rada si prečítam i Zorničku a niečo i z Hlasu ľudu. Internet využívame aj tak, že si pozrieme, ktorá kniha nás baví – buď v slovenčine alebo v srbčine, a potom sa opytujeme knihovníčky v škole alebo v Obecnej knižnici či tú knihu majú. Obľúbenými autorkami v srbčine sú nám Anna Dudášová a Radmila Zorićová.“ Anna Babková, 4. 2: „V tretej triede nám povinným čítaním bola aj kniha Ocko z čokolády Márie Kotvášovej-Jonášovej. Potom som si z knižnice zobrala na čítanie i ďalšiu knižku tejto autorky Ocko, kedy pôjdeme. Veľa čítame knihy zo slovenského vydavateľstva Mladé letá. V srbčine som prečítala knihu Nove godine (Nové roky). Po slovensky rada aj spievam. V škole sa slovenčina pestuje nielen spevom, čítaním a recitovaním, ale aj prostredníctvom divadielok a zúčastňujeme sa i na literárnych súbehoch. Ján Špringeľ

Ján Chrťan

knižnici. Ján hovorí, že sa tentoraz nezameral na domáce čítanie a pani učiteľka Anna Brňová na ujasnenie povedala, že lektúru často čítajú aj spoločne, v škole. Ináč Janko Chrťan trénuje futbal a tenis, takže týmto športom sa venoval aj cez zimné prázdniny. Odpovedať na to, čo čítali, chceli ešte mnohí, čo nás potešilo. Azda si tie počítače nepodmanili deti až v takej miere, ako si myslíme. Predsa čítajú aj knihy. Veď tie ich iba obohacujú. E. Šranková 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA NAŠA ANKETA

Čo čítajú v Banáte O bčanov Aradáča, Bieleho Blata a Jánošíka sme sa opýtali, či si počas dlhých zimných chvíľ nájdu času aj na knihu, čo čítajú a aká literatúra ich najviac zaujíma. Chceli sme vedieť aj to, ako prichádzajú po knihy a v akej miere sú im dostupné slovenské knihy. Hľa, čo nám povedali:

Jaroslava Števková

ných prázdnin sme s rodinou boli na Zlatibore, a tam som prečítala knihu Hiljadu čudesnih sunaca autorky Heled Hoseiniovej. Rada mám hlavne tzv. ženské knihy tak v slovenskom, ako aj v srbskom jazyku. Mojou obľúbenou spisovateľkou je Táňa Keleová-Vasilková. Tú-ktorú knihu si aj kúpim, ale si aj vypoži-

Mária Viliačiková

Jaroslava Števková, profesorka slovenčiny Základnej školy Bratstvo v Aradáči: – Rada čítam, ale mi pracovné povinnosti a domáce práce nedovolia, aby som čítala pravidelne, takže sa knihe venujem hlavne počas zimných a letných prázdnin. Počas školského roka čítam hlavne odbornú literatúru a na internete si nájdem aj prípravy na hodiny, spracované povinné čítanie a tomu podobné. Inak počas zim-

Milena Godová

čiam v našej školskej knižnici, ktorá má slušný fond aj srbských, aj slovenských kníh. Mária Viliačiková, predsedníčka Združenia žien Ruža v Aradáči: – Mám časové intervaly, keď skutočne mnoho čítam, ale aj také, keď knihu úplne zanedbám. A tak som v tomto roku ešte nič neprečítala, lebo som bola zaneprázdnená organizáciou našej tortiády. Naposledy, a to na sklonku minu-

S NÁRUŽIVOU ČITATEĽKOU ZO SILBAŠA

lého roku, som prečítala knihu herca Žarka Lauševića Godina prođe, dan nikad. Prečítala som ju s veľkým záujmom, lebo som vlastne ani nevedela, čo sa mu udialo, a z toho som bola skutočne dojatá. Inak radšej čítam populárnu literatúru, a tak som pred Lauševićovou knihou prečítala aj knihu novinárky Vesny Dedićovej Sunce meni, sunce tebi. Musím uznať, že viac čítam knihy v srbskom jazyku. Prečo? Skutočne neviem. Hádam

Maja Miloševićová

preto, že sú mi dostupnejšie. Slovenské knihy v Aradáči a aj v Zreňanine nemožno dostať. Dedinská knižnica nefunguje a zo školskej som sa nikdy nepokúsila vypožičať knihu. Milena Godová, tajomníčka Základnej školy Bratstvo a jednota v Bielom Blate: – Naposledy som prečítala knihy Stranac od Albeta Kamiho a Brida od Pabla Kuela, ktoré som dostala od kamarátky k meni-

nám. Brida sa mi však nepáči. Je veľmi náročná. Omnoho je krajší Coelhov román Đavo i gospođica Prim, ktorý som prečítala skôr. Najradšej však čítam diela Ivu Andrića a Sergeja Jesenina, ktorým v mojej knižnici patrí čestné miesto. Knihami sa zásobujem hlavne tak, že so sestrou kupujeme knihy nové alebo v antikvariátoch, a potom si ich vymieňame. Po slovensky čítam iba jednoduchšiu literatúru a noviny, lebo slovenský jazyk nie je mojím materinským jazykom. Aj keď čítam po slovensky, mnohým výrazom nerozumiem, a tak sa musím na tú istú vetu vracať aj niekoľkokrát, aby som pochopila podstatu. Maja Miloševićová, žiačka 8. ročníka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku: – Nie som horlivou čitateľkou, ale si predsa občas niečo prečítam. Čítam literatúru rôznych žánrov tak v slovenskom, ako aj v srbskom jazyku, ale často zabehnem aj na internet, kde si tiež čo-to prečítam. Zaujímajú ma klasické romány, ale aj literatúra s modernou tematikou. V tejto chvíli čítam paralelne dve knihy: Prázdniny v poli a iné poviedky od Pavla Grňu a Nepobedivo srce Mirjany Jakovljevićovej-Mirjam. Slovenské knihy si hlavne kupujem a srbské si vypožičiavam v alibunárskej knižnici. anketoval: vlh

roval pán učiteľ Michal Gombár. Najväčšia úcta v porovnaní s ostatnými knihami patrí Knihe kníh – Biblii. Pani Sklabinská vlastní niekoľko čítaním, nevybledol ani obraz, keď vydaní, vrátane starších v češim napr. čítal Korenie s medom autine. Ako najvzácnejšiu si cení torky Zuzky Zgurišky. Od žiackych Bibliu, ktorú dostala od evančias až po svoj vydaj bola začlenejelického kňaza, terajšieho sená do kysáčskej knižnice. Túžiac niora Vladimíra Valenta. Práve po nových knihách čítala diela sloBiblia jej pomáha prekonávať venských spisovateľov (F. Hečka, J. najťažšie životné obdobia. Čajaka, VHV, J. G. Tajovského, P. Blízko má i ku knihám s náGrňu, J. Čemana, V. Benkovú,...), boženskou tematikou, rada srbských, ale i svetových klasikov. Zuzana Sklabinská číta Evanjelickú postilu (zbierObľúbila si i prózu, i poéziu. Láka ju rôzna tematika: tak historická, náboženská, roku kázní), jednu má od svokry a tú druhú, novšiu, mantická, ako i dobrodružná alebo iná. Sú knihy, od manžela, ako i knihu Slovo Božie trvá naveky. ku ktorým sa niekedy čítaním vracia, ako napr. te- Keď sa vydala do Silbaša, na priadky si raz zobrala raz – po tretí raz číta Tajovského Horký chlieb. Kni- knihu. Vtedy sa takmer všetci na ňu pozerali bohy, i keď je stále vo svojej teplej izbe, umožnia jej kom, kniha bola akoby tabu témou, považovacestovať do minulosti, spoznať hociktoré časové li, že na priadkach ženy majú vyšívať, háčkovať obdobie alebo svetovú vzdialenosť, kultúrne a his- alebo pliecť. Zuzana má blízko i k ručným prácam, i keď sa teraz ich pravé hodnoty akoby podtorické pamiatky iných národov. Niektoré knihy v jej domácej knižnici majú ceňovali. Je členkou silbašského spolku žien a je priam posvätné miesto. Ako vzácna pamiatka je rada, že i tu si začali vážiť knihu. Jaruška Ferková Divadelný život v Kysáči 1905 – 2005, ktorú jej da-

Knihy tu majú posvätné miesto ima nám dopraje omnoho viac oddychu než iné ročné obdobia. Útulné a teplé príbytky ponúkajú viacero možností na venovanie sa záľubám. Usilovné gazdinky okrem každodenných domácich prác majú času i na svoje koníčky, napríklad čítanie, ručné práce a podobne. Kniha je vraj priateľ, na ktorého sa vždy možno spoľahnúť. Nikdy nesklame človeka, i keď ju práve človek v dnešnej uponáhľanej dobe zanedbáva – svojím ľahostajným správaním a zmenšenou pozornosťou. Sú však ľudia, ktorí si vážia trvalé hodnoty, a vždy sa k nim správajú s veľkou úctou. K nim právom môžeme zaradiť Zuzanu Sklabinskú zo Silbaša. Prednosť dáva knihe, chladné zimné dni a dlhé večery práve pri knihách ľahšie prekoná. Jej láska ku knihe sa zrodila pred niekoľkými desaťročiami v rodnom Kysáči. Už ako tretiačka v základnej škole si vďaka povinnej literatúre zamilovala krásne slovo. I dnes si vie živo predstaviť hodiny slovenčiny, keď svojim žiakom pán učiteľ Rastislav Surový slovenskú literatúru sprítomňoval

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

k U Lt Ú r A LETMO

Kniha, láska večná K

nihy treba čítať stále, nielen v zime. Lebo – odkazuje André Maurois – čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá. Tie vzácne publikácie, z ktorých nás niektoré životu učia, iné ho zase skrášľujú, tretie chmúrnymi tónmi stmavejú, z ktorých sa všetko dozvieme, no neraz nič nepochopíme, sú dnes našťastie všade vôkol nás: v škole, v knižnici, kníhkupectve... Stačí len štipka vôle a o čosi viac času a pôžitok je tu: prechádzky neznámymi dejinami a svetmi, nečakanými dobrodružstvami, ľúbostnými a inými zápletkami... Nejde však o to. Cez rok je ozaj mnoho podujatí, v ktorých kniha dáva vedieť o sebe: rôznych veľtrhov, salónov, premiér a prezentácií, večierkov básnických a prozaických. No vždy

akousi malou záhadou zostáva, prečo je hlavná knižná sezóna obmedzená, skoncentrovaná na marec a október, či mesiace medzi nimi? Veď kniha môže najintenzívnejšie žiť práve v zime: keď čitateľ má dostatok času na ňu, keď nie je opantaný inými záväzkami, keď má sklony uvažovať nad sebou a rokom, ktorý sa míňa alebo novým, čo prichádza... Ozaj, Aby boli k dispozícii po celý rok – slovenské vydania nebolo by to od veci: riadny a pa- na belehradskom knižnom veľtrhu rádny zimný knižný veľtrh? Aby aj do tých chmúrnych dní pribudlo viac možností Ende – kus zlepšeného sveta. A o ten nám, najprísť po dobrú a novú knihu, tým i jasu mysle, po- mä v zime, práve najviac ide. Oto Filip tešenia ducha. Lebo dobrá kniha je – tvrdí Michael

s knihAMi v petrovci

Vytrvalci s krásnou alebo odbornou literatúrou P

etrovská knižnica Štefana ho- povinné čítanie, tiež ceskeď sa chytím čítať, aj ostatní členovia rodiny. Dokonca molu je v rámci nášho kultúrne- topisy a encyklopédie. potom ma kniha doma si pekné citáty a úryvky zvykho milieu svojráznou raritou. okrem petrovské knihovníčky zaujme a dočítam nem aj odpísať do zošita. s knižtoho, že je jednou z knižníc s naj- nám povedali, že sa čiju dokonca. ničným fondom petrovskej knižnidlhšou tradíciou vo vojvodine, jedi- tatelia často pýtali na Branislav Síč, ce som spokojná a ešte všeličo by nečná je aj podľa toho, že je mimo knihy táne keleovej-vaštudent: – Študu- som odtiaľto chcela prečítať. naúzemia slovenska jediná verejná silkovej, Den Brauna, hujem nemecký jazyk posledy ma zaujala kniha izabely knižnica s väčšinovým fondom po seiniho, zo slovenských a literatúru a pre- Alendeovej, chilskej spisovateľky. slovensky. okrem toho v jej rámcoch vojvodinských autorov važne čítam to, čo prevažne čítam svetovú literatúru a sa zhromažďuje matičný fond kníh väčší záujem je o knihy musím zdolať pod- čítam aj po slovensky, aj po srbsky. a časopisov týkajúcich sa slovákov vo Márie kotvášovej-Jonáľa študijného proDoba elektronizácie si neúprosvojvodine. petrovčania a občania šovej, Zoroslava spevágramu, teda spiso- ne razí cestu predovšetkým u mladBáčskopetrovskej obce, ba i širšie, do ka, Juraja tušiaka, ako aj vateľov germán- ších ľudí, a v súčasnosti sa mnohé tejto ustanovizne prichádzajú z rôz- o odbornú literatúru z Branislav Síč skeho jazykového knihy a časopisy dajú čítať aj v nych dôvodov. Jedni si hľadajú lek- rozličných oblastí. veľmi korpusu. knihy si vy- elektronickej podobe. hoci knihe túru, iní vyhľadávajú údaje z ency- sú frekventované i časopisy zo slo- požičiavam z fakultnej knižnice, ale predpovedali, že rýchlo zanikne jej klopédií alebo dobovej tlače, iných venska, ktorých zo 30 titulov si i v knižnici Štefana homolu, keď tu, klasická forma, zjavné je, že to zaujíma krásna literatúra a menšie knižnica pravidelne zaobstaráva. pravdaže, nájdeti si prídu pozrieť dáky film alebo Aj členov knižnice sme sa opýta- dem potrebnú prezrieť leporelá v detskom kútiku. li na ich čitateľské záujmy a vôbec knihu. na iné ani po čom naši spoluobčania pátrajú v ich čas na knihu. tu predkladáme nemám dostaknižnici, či čítajú a čo čítajú, pre- ich odpovede: tok času. v zime svedčili sme sa na Miriam Eliášová, ho je o trošku tvári miesta v knižžiačka: – nečítam ani viac a v teplej nici. tu sme si potak veľa. Moje sestry čí- izbe sa mi ľahšie hovorili aj s persotajú viac. Zaujíma ma aj číta, lebo ma nenálom knižnice, ako hudba, a keby som láka ísť von. i s čitateľmi. mala viac času, ktorý Mária JovanDozvedeli sme sa, inak strávim pri počíta- kovičová, prože v minulom roku či alebo s hudobným fesorka: – knihy, si čitatelia vypožinástrojom, čítala by ktoré si vybečali viac ako 18 500 som knihy fantastické, rám, sú po troškníh a prečítali aj mystické. väčšinu in- ke prifarbené Mária Jovankovičová a knihovníčka Olina Dorčová 10 000 zväzkov peformácií, ktoré potre- dejepisom, vyriodickej tlače. Číbujem, si nájdem vďa- chádza to aj z mojej odbornej špe- predsa nebude tak rýchlo. Ani tetali aj dospelí, ale aj Miriam Eliášová ka internetu. ovládam cializácie. knihovníčky už aj samy levízne filmy, ani internet nedokážiaci. najviac sa z aj cudzie jazyky, takže o vedia, čo ma zaujíma, tak mi knihy žu prekonať to, čomu hovoríme knižnice vypožičiavala beletria, pre- to viac mám možnosť prezerať glo- často odporúčajú. skúsenosti s pre- ľudská predstavivosť, imaginácia. dovšetkým sú teraz vychytené slo- bálnu sieť. Azda je najväčším pro- čítanými knihami si vymieňame na A tie sa u človeka rozvíjajú iba čívenské autorky, tiež krásna literatúra blémom aj u mňa, ako i u mojich pracovisku s kolegami. knihy, kto- taním kníh. v srbskom jazyku. Žiaci si vyberali vrstovníkov, donútiť sa čítať. Ale ré odnesiem domov, potom čítajú J. Č-p

28. 1. 2012

4 /4475/

hLAs ĽUDU

NAŠA TÉMA

k U lt Ú r a

PIVNICKÍ ŽIACI NEZABUDLI NA KNIHY ANI POČAS ZIMNÝCH PRÁZDNIN. v Základnej škole 15. októbra v pivnici je i školská knižnica, ktorá toho času má 280 členov. knižničný fond je bohatý, obsahuje až 11 648 knižných titulov. Uplynulé voľné dni a prázdniny väčšina žiakov trávila doma pri televíznych obrazovkách, ale aj v hrách a v čítaní kníh. prázdniny sú najlepší čas na čítanie kníh, a počas tých, ktoré práve uplynuli, pivnickí žiaci si najčastejšie vypožičiavali knihy Márie kotvášovej-Jonášovej (Mama, poď sa hrať, Otecko z čokolády, Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, Sú to vážne veci...), anny kukučkovej (Chvostík a kamaráti), anny Šimákovej (Princezná na bielom koni), daniela dudka, Martina prebudilu, ako i J. r. r. tolkiena (Pán prsteňov), J. k. rowlongovej (Harry Potter). o spomínané knihy bol najväčší záujem, čo však neznamená, že sa nečítali aj iné knihy. Žiaci radi chodia do školskej knižnice (dôkazom je aj táto naša fotografia), pretože je tu možnosť použiť internet, pozrieť si zaujímavé encyklópedie, odborné knihy, časopisy. keď žiak číta rôznu literatúru, zveľaďuje si čitateľskú gramotnosť a obohacuje si slovník. v zime sa knihy čítajú vo väčšom počte, čo neznamená, že žiakov knihy nezaujímajú aj počas celého roka. veď všetci sú si vedomí starej pravdy: s každou prečítanou knihou si múdrejší. Z. Valentíková

prvá doktorka slovakistiky v belehrade

Zuzana Čížiková obhájila doktorát D

oktorskú dizertáciu pod názvom Literárna tvorba Jána Labátha v stredu 18. januára 2012 na Filozofickej fakulte v Novom sade obhájila kandidátka, dovtedy magisterka Zuzana Čížiková (1971).

bilosti témy a kandidátky pri vypracovaní doktorskej dizertácie v zložení: prof. dr. Michal harpáň ako školiteľ, prof. doc. Zuzana hurtajová a prof. dr. adam svetlík. Následne vedecká rada schválila pozitívne zhodnotenie komi-

Úprimné blahoželanie spisovateľa Jána Labátha novej doktorke slovakistiky

vedecká rada FFNs v septembri 2011 vymenovala komisiu pre zhodnotenie a obhajobu doktorskej dizertácie v zložení: prof. dr. Michal harpáň, školiteľ, prof. dr. adam svetlík, prof. dr. katarína Maruzsová-Šebová z Maďarska a prof. dr. Jarmila hodoličová. Z ústnej obhajoby doktorskej dizertácie kandidátky Zuzany Čížikovej Uvedená rada v októbri Mr. Zuzana Čížiková doktorskú sie, ako i senát univerzity v Novom minulého roku schválila správu dizertáciu pod uvedeným ná- sade, ktorý schválil názov dizer- komisie a v decembri senát Univerzity v Novom sade tiež dal zvom prihlásila v marci 2006. ve- tácie. decká rada Filozofickej fakulty v doktorandka pracovala na da- súhlas na správu. konečne 18. jaNovom sade (FFNs) vymenovala nej téme a v auguste 2011 odo- nuára tohto roku kandidátka Zukomisiu pre zhodnotenie spôso- vzdala vypracovanú dizertáciu. zana Čížiková pristúpila k ústnej 28. 1. 2012

4 /4475/

hlas ĽUdU

obhajobe svojej doktorskej dizertácie. tomuto slávnostnému činu obhajoby a promovania novej doktorky vied svedčili profesori z oddelenia slovakistiky v Novom sade, kolegovia a spolupracovníci z belehradskej univerzity, spolužiaci, rodina, ako i spisovateľ Ján labáth, ktorého tvorba bola objektom drobnohľadu pri skúmaní a vypracovaní Čížikovej monografickej práce. Čerstvej doktorke slovakistiky, ktorá určitú dobu po ukončení vysokoškolských štúdií pracovala aj v redakcii hlasu ľudu, v mene kolektívu úprimne blahoželáme. J. Č-p

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE UDELILI PLAKETU SVETLOST

Odmenení kultúrni pracovníci V

organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova, Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obrado-

dičevića Stará Pazova, Skupine občanov Sana Stará Pazova, KUS Mladost Nová Pazova a Mládežníckemu KUS sveti Sava Nová Pa-

Na slávnosti udelili aj špeciálne uznania a Plaketu svetlost za výnimočný príspevok v oblasti kultúry

Účastníci a víťazi republikových súťažení dostali zlatý diplom a Plaketu svetlost

vića a RTV Stará Pazova sa v pondelok 23. januára t. r. konala slávnosť, na ktorej udelili hodnotné uznania – Plaketu svetlost (za zveľadenie a rozvoj kultúry v obci) najúspešnejším kultúrnym pracovníkom v roku 2011 z územia Staropazovskej obce. Táto slávnosť sa uskutočnila opäť až po 26 rokoch, a to pod patronátom Obce Stará Pazova. Na kultúrnom poli rok 2011 bol v Staropazovskej obci veľmi bohatý a úspešný. O početných realizovaných akciách a udalostiach na úvod pondelkovej slávnosti bola premietaná videopohľadnica kultúrnych dianí. Najúspešnejších kultúrnych pracovníkov, ktorí dosiahli skvelé výsledky na pokrajinských a republikových súťažiach, organizátori tohto podujatia za podpory obce odmenili bronzovými, striebornými a zlatými diplomami a plaketami. Na pondelkovej slávnosti bronzový diplom a Plaketu svetlost udelili novopazovskému KUS Mladost – Divadelnému štúdiu Mirka Tatalovića-Ćiru, výtvarným dejateľom Milenkovi Hadžićovi, Ljiljane Gašparovskej a Sinišovi Popovi, chóru SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, KUS Branka Ra-

zova (v oblasti folklórnej tradície). Nositeľmi strieborného diplomu a Plakety svetlost sa stali recitátori Ema Kočišová, Milica Sklabinská a Miloš Simonović, účastníci pokrajinskej prehliadky hudobnej tvorby: ZŠ Rastko Nemanjić – sv. Sáva Nová Pazova, ZŠ Simeona Aranického Stará Pazova, KUS Branka Radičevića Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, MKUS sv. Sáva Nová Pazova, FS Dukat Stará Pazova, KUS Mladost Nová Pazova. Zlatý diplom a Plaketu svetlost na slávnosti v hoteli Vojvodina v Starej Pazove udelili účastníkom a víťazom republikových súťažení. Nimi sa ovenčili recitátorka Jana Rumanová, výtvarní dejatelia Branislav Jovičić a Branko Oreščanin, Mestský tamburášsky orchester Stará Pazova a SD VHV Stará Pazova – SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Vo všetkých troch kategóriách diplomy a plakety udelila vzácna hostka z Belehradu Merima Njegomir, známa speváčka a redaktorka Hudobného programu RTS. Česť udeliť špeciálne uznania a Plaketu svetlost na pondelkovej slávnosti mal Goran Jović, predseda obce. Tieto hodnotné uzna-

nia a plakety dostali: Mira Brtková, akademická maliarka a sochárka – za životné dielo, Svetlana Rudićová – za 40-ročnú činnosť v oblasti zachovávania folklórnej tradície, Anđelka Maliová – za informovanie v oblasti kultúry, Milan Pjevac – za dlhoročný príspevok v rozvoji kultúry, Zlatko Paško – za rozvoj knihovníctva, Petar Nerandžić – za rozvoj ochotníctva (za 35 rokov). Za najlepšieho jednotlivca v oblasti kultúry v roku 2011 vyhlásili Alexandra Baka, kým najlepším kolektívom v oblasti kul-

túry v roku 2011 je Slovenské divadlo VHV Stará Pazova – SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova. Goran Jović pri udelení uznaní vyjadril spokojnosť s kvalitou vlani realizovaných programov a najmä potešenie z výnimočných výsledkov kultúrnych pracovníkov obce. V kratšom kultúrno-umelckom programe účinkovali Jaroslava Vršková, Miroslav Opavský, Boris Babík, Nataša Nerandžićová, Mestský tamburášsky orchester, Miroslav Kožík a Andrea Stanišićová. A. Lešťanová

VÝPRAVA FOLKLORISTOV Z HLOŽIAN A VOJLOVICE, 23 členov tamojších spolkov Jednota a Detvan, sa v piatok 20. januára vrátila zo štvortýždňového pobytu v Austrálii. Pobudli tam na návšteve ako hostia Slovenskej spoločenskej a kultúrnej asociácii Ľudovíta Štúra v Melbourne, ktorá si ich pozvala pri príležitosti 30. výročia otvorenia Slovenského domu. Prisľúbili nám, že o svojom pobyte na kontinente klokanov sami napíšu viac a pridajú hŕbku fotografií. Na snímke Kataríny Mosnákovej: Elena Lomenová, predsedníčka SSKA Ľudovíta Štúra, a vojlovický choreograf Michal Spišiak pri výmene darčekov. J. B-š 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V PODVEČER MENÍN

i význam dávania tradičných mien novorodencom. Napokon sa o tom, že až niekoľko generácií Povolnovcov v Padine niesli meno Pacov Pavlov na Slovensku a slo- vel, zmienil P. Povolný Juhás. Veľa venské pranostiky. Prejav skončil pokolení z jeho rodiny Padinčania vinšovačkou všetkým oslávencom. menovali jednoducho Paľovci. Výstavu slávnostne otvoril pán Pozdrav Pavlom prostredníctvom P. Babku zaslal i Pavol Krutošík, druhý tajomník Veľvyslanectva SR v Balehrade. Oslávenec prisľúbil príchod do Galérie Babka 25. januára – presne na meniny Pavlov. Po vernisáži sa pred GalériNa vernisáž pricestovali i predstavitelia ou Babka ponúVeľvyslanectva Angoly kalo na dobrú Pavel Sklenár, senior banátsky, náladu a k družným rozhovorom ktorý rozprával zvlášť o apoštolo- horúce varené víno a teplý čaj, s ruvi Pavlovi, o jednom z prvých mom a bez neho. vzdelancov medzi Kristovými učeníkmi. Záverom potvrdil dôkazmi Ján Špringeľ

O Pavloch a s Pavlami pred Pavlom N iekoľko deP. Babka stručne siatok mipredstavil kažlovníkov insity sa dého zo šiestich 22. januára zhromaliarov. Osomaždili v Galérii bitne sa zmienil Babka na oslao siedmom – nevách menín Pavbohom maliarola. Návštevníkov vi Hrkovi. O vývítali Kovačičaznamnom mene nia Pavel Babka, v kresťanských Pavel Jonáš a Panárodoch rozvel Baláž. Hostia prával P. Jonáš. si mohli pozrieť Spomenul i prievystavené olejozviská odvodené maľby Pavla od mena Pavel a Padinský „zmyslec“ a umelec Hrku, Pavla Haj- Pavel Povolný Juhás zarecitoval žaku, Pavla Cicku, počas prejavu rtovne ladený Pavla Povolnékratší literárny ho-Juhása, Pavla Horniačeka, Pav- útvar Pohanka Paľo (zložený je iba la Ľavroša a Pavla Glózika. Medzi zo slov na písmeno P). P. Baláž spopočetnými návštevníkmi boli i menul slovom a štatistickým prepredstavitelia Veľvyslanectva An- hľadom významných Kovačičagoly v Belehrade. nov pri zakladaní Kovačice a z jej Príhovory organizátorov boli súčasnosti, v mieri a vojnách. Privenované – akoby inak – Pavlom. pomenul aj významných umel-

MATIČNO-CIRKEVNÝ VEČIEROK V STAREJ PAZOVE

Vydarená prednáška o Šafárikovi V

organizácii MOMS Stará Pazova a tamojšieho Slovenského evanjelického a. v. cirkevného

lebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, početným cirkevníkom a matičarom sa prihovoril

ročia od jeho smrti. V krátkych črtách sa zmienil aj o jeho živote, kým vydarenú prednášku o Šafárikovej literárnej a vedeckej činnosti mal Veno Nechvátal, profesor slovenského jazyka a literatúry vo výslužbe. Na prvom

stavitelia MOMS Sriemska Mitrovica v čele s predsedom Michaelom Rybárom. Keďže deň predtým v Novom Sade bola premiéra publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry a do nej zhodou okolností nie sú zaradení sriemskomitrovickí Slováci, aktéri tohto večierka sa zhodli, že vydavateľovi tejto hodnotnej publikácie zašlú výzvu, aby sa do nej

Veno Nechvátal, Igor Feldy a Matej Hadrík (zľava)

zboru vo štvrtok 19. januára t. r. v zborovej sieni na pazovskej evanjelickej fare bol matično-cirkevný večierok venovaný životu a dielu Pavla Jozefa Šafárika (13. máj 1795 Kobeliarovo, Slovensko – 26. jún 1861 Praha, Česko). Po prvej – náboženskej časti večierka, ktorú mal na starosti ve28. 1. 2012

4 /4475/

Matej Hadrík, predseda MOMS Stará Pazova, profesor srbského jazyka a literatúry vo výslužbe. Pripomenul, že prednášku o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, slovenskom básnikovi, historikovi, etnografovi, slavistovi a univerzitnom profesorovi usporiadali pri príležitosti vlaňajšieho 150. vý-

HLAS ĽUDU

Organizátorov teší, že je o spoločné podujatia cirkevníkov a matičiarov veľký záujem občanov

tohtoročnom matično-cirkevnom večierku boli aj hostia a medzi nimi Jaroslav Feldy, predseda MOMS Nový Sad, a pred-

Slováci zo Sriemskej Mitrovice predsa dostali aspoň v dodatočnom vydaní v srbskej reči. a. lš.

K U LT Ú R A Z PRÍPRAV NA 47. STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

Festival sa odročuje P

odobne ako to bolo predvlani, aj teraz v ústrety poslednému januárovému víkendu – tradičnému termínu nášho najstaršieho hudobného festivalu Stretnutie v pivnickom poli – nám prichodí verejnosti oznámiť, že sa toto kultúrne podujatie v pravidelnom termíne nerealizuje. Aj toto odročenie zapríčinil nedostatok finančných prostriedkov. V týchto dňoch zasadal prípravný výbor, aby zvážil všetky okolnosti, určil presný termín 47. Stretnutia v pivnickom poli, ako i jeho náplň. Zasadnutie sa konalo po uzávierke tohto čísla nášho týždenníka, ale podľa predbežných rozhovorov s organizátormi fes-

tivalová zvučka tohto roku odznie asi v marci. Organizátori si však budú musieť posvietiť na tento problém ráznejšie, lebo s ohľadom na zmeny v grantovom systéme asi sa festival definitívne bude musieť presťahovať z januára na niektorý ďalší mesiac. Ináč práve vďaka týmto Pivničanka Iveta Tárnociová bola jednou z 22 účastníkov novým momentom vo fi- minuloročného festivalu nalizovaní príprav na festival, aj lehota na prijímanie pri- vín organizátor festivalu SKUS 14 našich prostredí a Maďarsko. hlášok spevákov je predĺžená, a Pivnica disponoval 25 prihlá- Veríme, že o dobrý mesiac butrvá do 6. februára. Niektorým škami účastníkov. Svojich pred- deme môcť v Hlase ľudu zveprostrediam prišla vhod táto staviteľov na tento prestížny rejniť aj riport zo 47. Stretnutia zmena a prihlásili sa rovno v festival pôvodných slovenských v pivnickom poli. A. Francistyová týchto dňoch. Do uzávierky no- ľudových piesní zatiaľ prihlásilo

PREMIÉRA NOVÉHO CÉDEČKA SKUPINY PAZOVSKÍ KACÚRI

Naprostried Pazova krčma muruvaná O

tom, že Pazovskí kacúri patria medzi skvelých hudobníkov a spevákov, svedčí aj vydarená premiéra najnovšieho, v poradí tretieho cédečka, pod názvom Naprostried Pazova krčma muruvaná, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 22. januára t. r. v staropazovskej divadelnej sieni. Skupina Pazovskí kacúri vznikla vo februári, na Hromnice, na rozhlasových priadkach roku 2005. Vtedy si v Štúdiu 2. programu Staropazovského rozhlasu pred mikrofón zastali hudobníci z Pazovských beťárov, Skupiny 4M, Slovenského ľudového orchestra, Pazovských paj-

Pazovskí kacúri: Keď v srdci rozohrajú sa struny

Búrlivým potleskom obecenstvo odmenilo aj divadelníkov a tanečníkov v krátkych scénkach

tášov... V zložení tejto skupiny, obľúbenej i za chotárom Pazovy a hranicami štátu, aj dodnes sú Mi-

Jašo, Jaroslava Vršková, Michaela Kočišová, ako aj Kysáčan Ivan Slávik. V krátkych scénkach, v ktorých sa dej odohráva práve v krčme medzi dvomi vojnami, obecenstvo pobavili a o pekný program sa postarali Zlatko Gašpar, Michal Opavský, Miroslav Kožík (ktorý mal na starosti i réžiu), Milan Mutić, Igor Uheli, Annamária Simonovićová, Andrea Stanišićová a Michaela Kočišová. Pazovskí kacúri pokračujú v tradícii dobrých pazovských ľudo-

roslav Pap ml. (husle a vokál), Miroslav Kiš (harmonika), Rastislav Dvornický (harmonika), Miroslav

Lepšanović (bas), Vladimír Kabas (gitara). A do Pazovských kacúrov často zavíta aj Aleksandar Ćirković (bas). Pripomeňme, že všetci v skupine nielen hrajú, ale aj spievajú. Najnovší projekt Pazovských kacúrov NaTitulná strana najnovšieho cédečka prostried Pazova krčma Pazovských kacúrov – dielo Nataše muruvaná obsahuje 17 Vukovićovej-Mitnáverovej piesní, nahraných v decembri 2011 v tamojšom rozhla- vých orchestrov a dobrej pazovsovom štúdiu. Početným milov- skej ľudovej hudby. Vyhľadávajú níkom staropazovskej slovenskej nové piesne u starých otcov či maľudovej piesne okrem Pazovských mičiek na nevšedných posedekacúrov piesne z najnovšieho cé- niach, či na priadkach a snažia sa dečka na nedeľňajšom večierku ich aj takto zachovať pred zapredstavili tak osvedčení speváci budnutím. z Pazovy Anna Verešová, Zdenko A. Lš. 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ČINNOSŤ A PLÁNY KYSÁČSKEJ GALÉRIE SND

V znamení domácich umelcov V laňajšia činnosť Galérie SND, ktorá sídli v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči, bola poznačená niekoľkými hojne navštívenými výstavami. Posmelení sľubnými začiatkami na samotnom štarte tohto roku zasadali členovia zhromaždenia Galérie SND, aby sa dohovorili o programovej činnosti galérie a plánoch na rok 2012. Predseda Správnej rady Galérie SND Michal Madacký zrekapituloval doterajšiu činnosť: – Galéria SND začala s činnosťou ako odbočka kysáčskeho MOMS. Od začiatku sme podnikali kroky na organizovanie výstav. Prvá bola výstava fotografií mladého autora Igora Bovdiša. Nasledovala výstava insitného maliara z Padiny Jána Bačúra, potom kolektívna výstava kysáčskych akademických a úžitkových umelcov. Touto výstavou bola galéria nielen slávnostne otvorená, ale sa zároveň stala právnickým subjektom. Je registrovaná ako mimovládna a neprofitová organizácia zameraná na kultúru a umenie. Nasledovali výstavy Únie slovenských výtvarných umelcov zo Slo-

venska, a potom i kysáčskych maliarov ochotníkov. Zrealizovali sme tiež výstavu známeho insitného

sme zvážili svoje sily a stanovili sme si realizovať niekoľko výstav. V máji by to mala byť výstava výkre-

Michal Madacký (s obrazom v rukách) počas vernisáže obrazov Jána Bačúra v Galérii SND v Kysáči maliara z Kovačice Jána Glózika a na sklonku lanského roku bola ešte výstava fotografií maestra Jaroslava Papa. – Keď ide o plány na rok 2012, na zasadnutí zhromaždenia galérie

sov kysáčskych žiakov základnej školy. Nasledujúci mesiac priestor galérie chceme venovať maliarom ochotníkom z Kysáča. V septembri a novembri sú zaplánované samostatné výstavy kysáčskych akade-

mických maliarov Márie Gaškovej a Milana Súdiho. To sú plány, ktoré, verím, uskutočníme. Ak sa stane, že sa do plánu vsunie niekto z významných autorov, tak ešte niektorú okrem spomenutých výstav iste zdoláme. – Keď ide o financovanie činnosti Galérie SND, treba povedať, že kultúra nikdy nemá nadostač peňazí. Preto sa čím viac musíme orientovať na písanie projektov. Výstavy sme preto aj tak skoncipovali, aby sme na základe dobrej idey mohli dostať aj prostriedky. Veríme, že sa nám z projektov podarí niečo získať, a spoliehame sa i na kysáčskych dobrodincov, priaznivcov tohto druhu umenia, ktorí sa pričinia o to, aby sme naplánované mohli zrealizovať. Plánujeme osloviť aj niektoré firmy, hoci to v dnešnej dobe ide ťažko, no máme nádej, že sa nám predsa podarí získať aj nevyhnutné financie, lebo bez peňazí sa to nedá robiť, – hovorí Michal Madacký. Skutočnosť, že v Kysáči funguje novozaložená galéria, je chvályhodná, cenné sú aj podujatia, ktoré minulého roku zorganizovali. Početní návštevníci to nielen docenili, ale vedenie Galérie SND iste posmelili do budúcich aktivít. E. Š.

V NOVOSADSKOM STREDISKU PRE GRAFIKU

Tretia ročná súvaha S tredisko pre grafiku alebo Malý výtvarný salón Kultúrneho strediska Nového Sadu ožilo 16. januára. Príčina: tretia ročná výstava

rakteristikách a špecifikách práce desiatich umelcov: Danijela Babića, Danila Vuksanovića, Pavleho Jovanovića, Slobodana Abi Kneževića, Borisa Lukića, Darka Malenicu, Anny N o v a k o v i ć o v e j , Hnedé tóny Darka Dragany B. Steva- Malenicu

Geometrické formy Mirjany Nikolićovej

grafických listov, ktoré vznikli v uvedenom stredisku počas vlaňajšieho roku ako výsledok spolupráce autorov rozličných generácií, štýlov a odkazov. Zmieňujúc sa o Stredisku pre grafiku ako o veľmi dôležitom ohnivku v produkcii súčasného grafického umenia, výstavu otvoril pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić. O niektorých cha28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

Vlna Danijela Babića

Z tvorby Pavleho Jovanovića

novićovej, Mirjany Subotinovej Nikolićovej a Vidoja Tucovića sa zmienil riaditeľ strediska Nebojša Lazić. Podotkol ich pestré možnosti a kombinácie a rekombinácie grafických procesov, ako i rôzne metodológie a koncepty, ktoré uplatňovali pri tvorbe vystavených umeleckých diel. Tak si napríklad možno všimnúť výrazný kolorit prác Danila Vuksanovića, jednoduchosť prejavu Slobodana Kneževića, kresbu Borisa Lukića, erotické motívy Dragany Stevanovićovej, geometrické formy Mirjany Nikolićovej... Vcelku ide o približne tridsať prác, ktoré do 4. februára treba vidieť. Zaslúžia si to. Oto Filip

K U LT Ú R A Z VÝROČNEJ SCHÔDZE SLOVENSKÉHO DIVADLA VHV STARÁ PAZOVA

tie miesto. Ešte toľko odmien sme získali na pokrajinských prehliadkach. Staropazovské divadlo sa vo Zväze ochotníkov povaVladimírova v réžii Miroslava Ben- žuje za najúspešnejšie divadlo v ku a Krčma na hlavnej hradskej An- štáte za posledných desať rokov,“ tona Pavloviča Čechova, tiež v ré- podčiarkol okrem iného herec a žii Miroslava Benku. režisér Alexander Pazovskí divadelníci Bako, ktorý na úspechy mali aj s detutorkovej schôdzi ským divadelným podal potom depredstavením O ktomisiu na funkciu rú rozprávku ide v répodpredsedu žii Ivora Pokorackého. spolku. Zároveň sa „Musíme konštapoďakoval všettovať, že kolektív dikým aktérom v vadla spolu s techrealizácii uvedenickou skupinou a ných predstavení so SKUS hrdinu Jana početných proka Čmelíka je najgramov. Podal aj lepším kolektívom Miruška Kočišová rámcový plán a v Obci Stará Pazova program SD VHV a za posledných 11 rokov sme do- na rok 2012. Oba materiály boli siahli tieto výsledky: trikrát sme schválené, ako aj správa o činnosti obsadili prvé miesto v Srbsku a plány práce technickej skupiny (roku 2000 s predstavením Hrdi- spolku, ktorú podal Davor Gašpar, novia, 2007 s predstavením Zber- šéf tejto skupiny. Namiesto Mironé stredisko, 2010 s predstave- slava Rumana, ktorý podal dením Keď vejú jarné víchre), vlani misiu, za novú predstaviteľku didruhé miesto na republikovej vadla vo Výkonnom výbore spolprehliadke s predstavením Krčma ku vymenovali Mirušku Kočišovú. na hlavnej hradskej, kým v roku Na výročnej schôdzi prerokovali i 2004 sme s predstavením Mara- aktuálnu situáciu ohľadom úpratónci bežia čestné kolo na tejto vy povaly spolku. prestížnej prehliadke obsadili treA. Lešťanová

Skvelé výsledky a plány na tento rok N

a výročnej schôdzi Slovenského divadla VHV Stará Pazova sa v tamojšej divadelnej sieni v utorok 17. januára zúčastnili terajší a bývalí herci tohto divad-

nu Janka Čmelíka, tiež predstaviteľov tamojších inštitúcií a ustanovizní. Utvorené bolo aj trojčlenné pracovné predsedníctvo v zložení: Miruška Kočišová, Davor Gašpar a Dr. Mišo Filip, ktorý toto zasadnutie aj viedol.

Alexander Bako

la, jeho milovníci a podporovatelia, technici, zvukári, svetlári, šepkári, inšpicienti, scénografi, režiséri… Na úvod sa prihovoril Alexander Bako, dlhoročný herec a režisér SD VHV Stará Pazova, a zároveň privítal aj predstaviteľov lokálnej samosprávy a Miestneho spoločenstva, potom SKUS hrdi-

Davor Gašpar

Najprv sa hovorilo o realizácii činnosti SD VHV Stará Pazova v rokoch 2010 a 2011. Obsiahlu správu podal Alexander Bako. Uviedol všetky dosiahnuté skvelé výsledky a získané odmeny na prehliadkach a festivaloch s predstaveniami Keď vejú jarné víchreVladimíra Hurbana

Sliepky vajcia nenosia lovenské slovesá niesť a nosiť sú viacvýznamové. V slovenčine slovesá niesť a nosiť vyjadrujú tú istú činnosť, vlastne idú spolu. Ich význam je nasledujúci: – držať niečo a s tým sa pohybovať, napr.: niesť dieťa, kôš / nosiť dieťa na rukách, nosiť nákupy; – prichádzať s niečím, prinášať: nesiem vám novinu, nesiem / nosím obed, večeru na stôl; – pri pohybe držať sa povrchu, unášať: voda nesie strom, vietor nesie dym; – držať niečo zdola, podopierať: stĺpy nesú balkón; – mať na sebe v sebe, ako označenie, vyznačovať sa: petrovská knižnica nesie slávne meno, pomník nesie nápis s odkazom, dievča nesie matkino meno (volá sa ako matka); – dávať, poskytovať úžitok a pod.: strom nesie dobré ovocie, kapitál nesie zisk; – mať podiel na niečom, znášať: – niesť / znášať zodpovednosť; – mať istý dostrel: puška nesie ďaleko; ledva ho nohy nesú; nesie svoj kríž (znáša ťažkosti, utrpenie); čo nám nesiete?, resp. čo vás sem ne-

sie? (prečo prichádzate?); expresívne: koho sem čerti nesú!; niesť kožu na trh (riskovať). Nosiť sa / niesť sa vyjadruje: – spočívať na niečom pohybujúcom sa: niesť sa / nosiť sa na koni, dieťa sa nesie na otcových pleciach; – pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa nesie oblak prachu, hudba sa nesie zďaleka; expresívne – kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo nesie / nosí; zvesť sa nesie z úst do úst, šíri sa rýchlo. Sloveso nosiť sa odporúča vtedy, keď osoba opakovane, často, zvyčajne má niečo na sebe, pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj a pod.): nosí (jedny) topánky, také šaty sa už nenosia, nosí uniformu, nosí smútok, nosí okuliare, bradu, zbraň; nosí dieťa pod srdcom (je ťarchavá); nosí niekoho na rukách (prejavuje mu veľkú lásku); nosí niečo v hlave (stále na to myslí); nosí drevo do hory (nepotrebne rozmnožuje niečo); expresívne – nosiť parohy (byť klamaným manželom). Príkladov je neúrekom, avšak žeby sliep-

ky nosili vajcia, to sme sa veru v slovníkoch slovenského jazyka nedočítali. O slovenskom slovese nosiť treba vedieť, že je síce viacvýznamové, ale význam nosiť vajcia nepozná, je to doslovný preklad srbského spojenia koke nose jaja. Nepodliehajme vplyvu srbčiny. V súvislosti s vtákmi a najmä v súvislosti so sliepkami, resp. hydinou keď ide o význam klásť, znášať vajcia, treba použiť sloveso niesť, napr.: sliepky, morky, kačice, husi nesú vajcia, teda zo dňa na deň vypustia z tela vajce. Aj tvary sliepky nesú, sliepky nenesú, sliepky prestali niesť, vyjadrujú daný význam, a pri takýchto príkladoch sa nemusí použiť slovko vajce. Pri slovesách znieť a znášať slovo vajce však musí stáť: mládka zniesla prvýkrát vajce. Nosiť vajcia môže napr. žena na trh, obchodník do obchodu. V slovenčine sa má teda takto povedať: „Sliepky dobre nesú.“; „V zime sliepky zle nesú.“; „Kačica znáša vajcia do hniezda.“; „Suseda nosila na trh vajcia.“; „Tortárke nosím vajcia.“ ah 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

MILOVNÍCI KNÍH,

Chýrnik NOVÝ SAD. Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny usporiada 14. kolo kurzu jazykovej kultúry pre jazykových redaktorov, novinárov a redaktorov slovenských vojvodinských médií, s ktorými pracuje prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., lektor slovenského jazyka Oddelenia slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Kurz bude prebiehať v stredu 1. februára 2012 od 11.30 do 13.30 v Novom Sade v budove Dnevnika (Bulvár oslobodenia 81) v zasadačke na 2. poschodí. V. Lenhart NOVÝ SAD. MOMS Nový Sad v stredu 1. februára o 19. hodine v miestnostiach Starej fary (V. Karadžića č. 2) usporiada pravidelné valné zhromaždenie. Okrem správy o činnosti a finančnej správy prítomní rozanalyzujú a schvália ďalší plán aktivít a navrhnú kandidátov na matičné uznania. Matičiari z Nového Sadu pri tejto príležitosti očakávajú aj hostí z Aradáča. MOMS Nový Sad PIVNICA. Komorný zbor Nádeje z Pivnice v sobotu 4. februára od 10. do 16. hodiny v sieni hostiteľského zboru (na Ulici Petra Drapšina 97) usporiada seminár pre spevákov, a to tak pre deti, ako i pre mládež a dospelých. Prvá časť (od 10.00 do 12.30) bude venovaná dospelým záujemcom a druhá časť (od 13.30 do 16.00) deťom a mládeži. Vedúcim seminára je PaedDr. Juraj Súdi, ktorý prítomným poukáže i na nové aspekty spracovania duchovných, ľudových a detských piesní. a. f.

DROBNÉ OZNAMY VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606. PREDÁM nový triapolizbový byt (duplex) v Novom Sade, na Ulici cára Dušana 75 (do úvahy prichádza aj zámena za poľnohospodársku pôdu). 063/537-446. Mikrobusová preprava MARTIN oznamuje, že aj naďalej prepravuje cestujúcich zo Srbska na Slovensko, a to v nedeľu, v pondelok, v stredu a v piatok o 9.00 h. Premáva aj do B. Bystrice. Možná je dohoda iného termínu cestovania, ak je skupina väčšia ako 4 osoby. Info: 063/8270713, 060/1870073, 0944502384.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

spríjemnite sviatky svojich najmilších peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Vladimír Dorča: Torta s jedným vajcom, reportáže pre čitateľov gurmánov, cena 100 din 2. Viera Benková: Z dávneho Petrovca, literárny pohľad na dávny Petrovec, cena 150 din 3. Ján Kišgeci: Objektív na poludníkoch, cestopisné reportáže, cena 150 din 4. Vladimír Dorča: Potulky za Ruženkou, cestopisné reportáže, cena 200 din 5. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din 6. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din 7. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din 8. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din 9. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din 10. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din 11. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din 12. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47–20–840, 021/47–20–844 alebo 063/47–20–84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662–565), v Starej Pazove (022/317–505) a v Báčskom Petrovci (021/782–208).

SMUTNÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie VP TRANSNAFTA Pančevo podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba kotolne, vnútornej plynovej inštalácie, rekonštrukcie sústavy vykurovania na termináli VP Transnafta Nový Sad, rekonštrukcia MRS a prívodového plynovodu stredného tlaku z rozvodového plynovodu VP Srbijagas po MRS v Novom Sade, Put šajkaškog odreda 8, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č.: 2 009/1, 2 009/2, 2 009/3, 2 009/4, 2 009/5, 2 498/18 a 3 231/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu JKP VODOVOD I KANALIZACIJA, Masarykova 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba a rekonštrukcia primárnej kanalizačnej siete od Rumenačkej ulice po GC – 2, ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Kysáčskej, Branka Radičevića, Temerínskej, Bele njive, Filipa Višnjića, Venizelisovej a sekundárnej kanalizácie v časti Ulice kysáčskej v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 5 011, 10 470/2, 4 974, 4 967/1, 10 431, 10 430, 10 427, 10 510/1, 10 503, 10 512, 10 513, 8 534, 8 533/1, 8 532/1, 8 531, 8 529/5, 10 423/2, 4 156/1, 4 155, všetko v k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

MARTIN ŠIRKA novinár 1957 – 2012 „Keď šedá skutočnosť zaklope mi na dvere, katalógom života prehŕňam stý raz minulosť. Snáď uschnuté kvety spomienok občerstvia dušu boľavú. Súčasnosť mečom sekaná rozdáva slzy a bôľ. Viem, že to všetko minie sa, keď budem spať pokojným snom.” Kolektív RTVOK

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Po krátkej a ťažkej chorobe nás navždy opustil a do našich trvalých spomienok sa presťahoval náš člen

Uplynulo pre nás už 6 smutných rokov, čo viac nie je s nami

MARTIN ŠIRKA 1957 – 2012 z Padiny Život a smrť v jedno splynú, svet z ničoho v nič sa stratí, cnosti ducha čo vyvinú, to sa všetko svojmu Bohu vráti. Miestny odbor Matice slovenskej v Padine

SPOMIENKA na manžela

SMUTNÁ SPOMIENKA Ubehol ťažký a boľavý rok, čo ma opustil môj manžel

PLANINKA GOVORČIN 1947 – 2006 – 2012 z Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SPOMIENKA Dňa 27. januára 2012 uplynuli 4 roky, čo nás navždy opustil náš manžel a otec

MIŠO ŠIMON 21. 9. 1936 – 23. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

Bože môj milý, čuj moje prosby, rany mi zahoj a daj mi sily znášať tento osud ťažký a nemilý. Trvalú spomienku na Teba si zachováva Tvoja zarmútená manželka Anna

JÁNA BAŽÍKA 20. 5. 1941 – 1. 2. 2011 – 1. 2. 2012 z Petrovca Smútok a tichosť dolieha na náš dom. Veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Ťažko je žiť bez Teba, čo si mi v živote mnoho znamenal. Tvoja láska mi bude chýbať do konca môjho života. Zarmútená manželka Viera

SPOMIENKA na manžela

JÁNA BAŽÍKA

MICHAL MUCHA

SMUTNÁ SPOMIENKA

12. 9. 1946 – 27. 1. 2008 – 27. 1. 2012 z Kysáča

na nášho otca a starého otca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

MIŠA ŠIMONA

Manželka Dragica a synovia Mirko a Miško

21. 9. 1936 – 23. 1. 2011 – 2012 z Kovačice

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

20. 5. 1941 – 1. 2. 2011 – 1. 2. 2012 z Petrovca Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Teba si s láskou a úctou spomínajú: manželka Viera s dcérami Marienou, Vierkou a Vlastou s rodinami

Aj keď nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na Teba vždy budú spomínať Tvoji najmilší: syn Miško s manželkou Ankou a vnukovia Michael a Dominik, syn Želko s manželkou Jarmilou a vnučka Sára

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamikou

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

MICHALOVI SUROVÉMU

MÁRIA KOVÁČOVÁ rod. Báďonská 31. 12. 1933 – 26. 1. 2011 – 2012 z Petrovca

JULIANOU TÁRNOCIOVOU

Na Teba si s láskou a úctou bude spomínať

Čas plynie, ale spomienky na milovanú sestru a dobrú tetku natrvalo zostanú v našich srdciach.

Materinská láska sa nevráti, keď sa matka utratí.

bratranec Pavel Kardelis s deťmi

Brat Michal s rodinou

Syn Jozef a dcéry Juliana a Anna s rodinami

16. 7. 1945 – 13. 1. 2012 z Nového Sadu

rod. Činčurákovou 15. 9. 1928 – 18. 1. 2012 z Pivnice

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na sestru a brata

na našich krstných rodičov

Dňa 29. januára 2012 uplynie rok, čo nás opustila naša milá Starká

MÁRIA BOLDOCKÁ rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2012 z Nového Sadu

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach. Všetci Tvoji najmilší

ZUZANU GRNČOVÚ

rod. Kurajovú 25. 2. 1934 – 12. 12. 26. 2. 1935 – 10. 1. 2011 1999 z Padiny S úctou a láskou si na Vás spomínajú: sestra Katarína Grnčová, rod. Kurajová, a brat Ondrej Grnča PREDÁVAM auto značky Peugot – Partner ročník 1997, 1,4 benzínový. Auto je vo výbornom stave so slovenskými poznávacími tabuľkami. Záujemcovia sa môžu hlásiť na tel. č.: 063/8 229 330.

BOĽAVÁ SPOMIENKA na našu milovanú manželku, mamu a mamičku

MARTINA GRNČA

ZUZANU GRNČOVÚ

rod. Kurajovú 25. 2. 1934 – 12. 26. 2. 1935 – 10. 1. 12. 2011 1999 z Padiny Tichú spomienku im venujú krstné deti: Katarína Hudecová s manželom a dietkami, Zuzana Megová s manželom a dietkami a Anna Grnčová s dietkami

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

ZUZANU GRNČOVÚ

V nedeľu 29. januára 2012 o 14. hodine pri jej hrobe jej venujeme tichú spomienku. Manžel Ján, dcéra Anna a syn Vladimír s rodinami

PRENAJÍMAM byt v Novom Sade, výhodný pre dvoch študentov. Kontakt tel.: 063/8139245, 064/3101514.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

ZUZANU GRNČOVÚ

MARTINA GRNČA

rod. Kurajovú 26. 2. 1935 – 10. 1. 1999

25. 2. 1934 – 12. 12. 2011

z Padiny Na Vašu lásku a obetavosť nikdy nezabudneme. Syn Martin Grnča s manželkou Ľubicou, vnuk Miroslav Grnča s manželkou Zoricou a pravnučka Milica, vnučka Katarína Miloševićová s manželom Milošom

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

MARTINA GRNČA

rod. Kurajovú 25. 2. 1934 – 12. 12. 2011 26. 2. 1935 – 10. 1. 1999 z Padiny

ALŽBETU ERKU ČELOVSKÚ rod. Spevákovú 19. 9. 1944 – 26. 1. 2011 – 2012 zo Silbaša

MARTINA GRNČA

Čuj moju modlitbu, Hospodine, naslúchaj môjmu volaniu, nemlč, keď zotieram slzy. Žalm 40, 18 Zarmútení: dcéra Zuzana Kováčová s manželom Jánom, vnučka Helena Mužinićová s manželom Zlatkom a pravnučka Helenka a vnučky Jana a Zlatka

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

ZUZANU GRNČOVÚ

MARTINA GRNČA

rod. Kurajovú 26. 2. 1935 – 10. 1. 1999

25. 2. 1934 – 12. 12. 2011

z Padiny Trvalú spomienku na Vašu lásku a dobrotu si navždy zachovávajú syn Ján Grnča s manželkou Marienkou a vnučka Srna

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 27. januára: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 v poslednom januárovom vysielaní DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v prvej časti v TV TÝŽDNI sa na úvod uvedie príspevok z Aradáča o pestovaní kvetín vo fóliovníkoch. Keďže je zimné obdobie u nás obdobím, keď meniny oslavujú Pavlovia, v novosadskom Šafáriku usporiadali meninovú zábavu Na zdravie Pavla. V Kovačici usporiadali rovnomennú výstavu. V Petrovci uplynulý týždeň prebiehala divadelná dielňa prednášateľa režiséra Jána Makana a výrobný štáb v Petrovci zaznamenal aj spoločné sledovanie nedeľňajšej Dúhovky. • 20.30 HORE-DOLU: V prvom tohtoročnom mládežníckom vysielaní bude uvedená retrospektíva minuloročných mládežníckych vysielaní. • V piatok sa začne s vysielaním cyklu filmov Sváko Ragan z produkcie STV Bratislava. NEDEĽA 29. januára: • 11.00 DÚHOVKA: Pri príležitosti výročia úmrtia nášho insitného maliara Martina Jonáša sa uvedie polhodinka venovaná tomuto svetoznámemu maliarovi pod názvom Stretnutie s Martinom Jonášom. • 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V tomto vysielaní sa pripomenie vianočné obdobie. Uvedie sa v ňom priebeh humanitárneho koncertu jubilujúceho zboru Tília v Starej Pazove. V Selenči práve na Vianoce Pánovi spievali spolu na ekumenickom koncerte. Podobný ekumenický koncert usporiadali aj v novosadskej synagóge a v evanjelickom chráme Zjavenia Krista Pána sviatok oslávili koncertom duchovných piesní. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 30. januára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú Eva Glóziková, Anna Síčová-Babiaková a Juraj Topoľský. Utorok 31. januára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie. Streda 1. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznejú ľudové piesne v úprave Juraja Feríka, Ondreja Maglovského, Kvetoslavy Benkovej a Tibora Andrašovana. Štvrtok 2. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zmes ľudových piesní. Piatok 3. februára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková

SOBOTA 28. januára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Piesne z našich končín. NEDEĽA 29. januára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Nové hudobné vydania. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Úryvky z romantických koncertov. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuality zo sveta hudby. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 31. januára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Symfonická tvorba romantizmu. STREDA 1. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky

Nedeľa 29. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Na zdravie Pavla Hromnično-Pavlovská zábava Turistická organizácia Obce Kovačica v Bratislave Utorok 31. januára 16.00 – 18.00 Klenotnica Najlepší športovci v roku 2011 Stolnotenisový turnaj Kovačica open 2012 Čo nového v našom chotári? Piatok 3. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Ján Karkuš, predseda STK Slávia 96, zahlasuje stolnotenisový turnaj Kovačica open 2012 v organizácii STK Slávia 96

Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom spoločenskom živote? Výber z programu TV Petrovec

Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 27. januára do 2. februára Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 27. januára – Hádaj, kto príde Sobota 28. januára – Podfu(c)k Pondelok 30. januára – Veža hrôzy Utorok 31. januára – Posledná misia Streda 1. februára – Neznesiteľná krutosť Štvrtok 2. februára – V mene kráľa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí

19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Zábery zo zájazdu KOS Jednota v Austrálii 22.00 Film: Okamih zlomu 24.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 V tajničke je meno a priezvisko evanjelického kňaza, veršovca, jazykovedca, etnografa a publicistu (1754 – 1812).

Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Riaditeľ Gymnázia Jána Kollára v Petrovci Pavel Belička sa zmieňuje o novej posilňovni v priestoroch GJK

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 1. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Prvá časť reportáže z mesačného zájazdu členov SKOS Detvan z Vojlovice v Austrálii. Repríza v nedeľu 5. februára o 7.30 h. Najmladšia účastníčka zájazdu v Austrálii s kengurou 28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 – VODOROVNE: Miloslav, or, Kain, Lehotský, Ena, eter, Karol, to, U, Atila, labute, t, a, UP, Ra, priečil, sedem, Li, kravička, io, Arsen TAJNIČKA: KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2012 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ VALIHORA, Ul. narodne vojske 17, 21 202 Rumenka. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: hlasludu@open.telekom.rs alebo kopcokova@hl.rs

ŠPORT MINULÝ ROK AJ VETERÁNI SLÁVIE ZAZNAMENALI STOROČNICU KOVAČICKÉHO FUTBALU. V predvečer historického zápasu veteránov Slávie s Partizanom Belehrad (nedeľa 16. októbra, výsledok 0 : 11) sa stretli v priateľskom meraní síl dve generácie bývalých slávistov. A málopočetným divákov ukázali majstrovské kúsky z ich aktívnej futbalovej minu- Veteráni Slávie v červených dresoch Veteráni Slávie v pomarančových dresoch losti. Žiadni starí páni, lež majstri v červených dresoch vo vyrovnanom zápase zdolali majstrov v pomarančových. Veď futbal majú rovnako radi ako keď obliekali obľúbený dres. Niektorí z nich sa aj naďalej zaoberajú športom – buď sú aktívni v iných športoch, alebo trénujú mladších, a hŕstka hrala dovčera i na turnaji v malom futbale. Väčšina veteránov si zahrá futbal počas pekných predobedňajších nedieľ na hádzanárskom ihrisku. Najdôležitejší spravidla býva tretí polčas, priateľské ovzdušie medzi nimi, spomienky na časy behania po trávnikoch a v neposlednom rade chystanie taktiky pre duel s bývalým armádnym klubom. Ján Špringeľ

MEDAILOVÉ ÚSPECHY JUHOSLÁVIE A SRBSKA (5)

Basketbalu klobúk dolu Medaily druhej a tretej Juhoslávie a súčasného Srbska zoradené po najdôležitejších športových podujatiach (OH, MS a ME)

Záber z basketbalového zápasu Srbsko – Rusko

ŽENSKÝ A MUŽSKÝ BASKETBAL Zo šiestich olympijských medailí, paradoxne, „najcennejšie“ sú strieborné. Prvá v Mexiku a zatiaľ posledná, kde druhýkrát na OH účinkoval americký tím snov. Najcennejší skalp z piatich zlatých

medailí na MS dosiahli basketbalisti na amerických palubovkách roku 2002, kde sa im prvýkrát podarilo okrem iného zdolať i dovtedy neprekonateľné družstvo USA. Od Basketbalisti Srbska na stupienku víťazov roku 1961 až po rok 1981 bolo spolu desať ME. Na Majstrovstvá sveta muži každom z nich boli na víťaznom 1963 striebro stupienku podkošoví majstri z 1967 striebro krajiny južných Slovanov. Hu- 1970 zlato sárske kúsky na starom kontinente dosahovala aj posledná generácia spoločného štátu (1987 – 1991) a prvá tretej Juhoslávie po sankciách OSN (1995 – 2001). Olympijské hry muži 1968 striebro 1976 striebro Srbská vlajka nad vlajkami Ruska a USA 1980 zlato po súťaži basketbalistov na Univerziáde 1984 bronz 2009 1988 striebro 1974 striebro 1996 striebro 1978 zlato 1982 bronz Olympijské hry ženy 1986 bronz 1980 bronz 1990 zlato 1988 striebro

1998 zlato 2002 zlato Majstrovstvá Európy muži 1961 striebro 1963 bronz 1965 striebro 1969 striebro 1971 striebro 1973 zlato 1975 zlato 1977 zlato 1979 bronz 1981 striebro 1987 bronz 1989 zlato 1991 zlato 1995 zlato 1997 zlato 1999 bronz 2001 zlato 2009 striebro Pripravil Ján Špringeľ

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

ŠPORT DUŠAN HÝL, TRÉNER FK DOLINA PADINA

Viac radosti bude na jar D

„Druhý hrotový útočník Željko Stajčić sa po štvrtom kole rozhodol odcestovať do ďalekého Ománu. Na jeho poste bol prinútený hrať obranca Nedučić. Prvý z hrotu Zvonko Đaković sa len dostával do formy, zvykli sme si od neho i na lepšie výkony. Na meraní síl v Kikinde sa zranil výborný Samardžić. Zápas v reprezentačnom stredisku v Starej Pazove s Palićom

olina je v posledných desa- vyhrali vo Veterniku. Silné ČSK ťročiach synonymum pre Pa- Čelarevo prevalcovalo Padinčadinu. Lodivodom futbalového konov na ich pôde v treťom kole a lektívu tohto úspešného športo- ani v Báčkom Jarku nepochodila vého spolku je Kovačičan. Dušan Dolina lepšie. Prehrala druhýkrát Hýl pochádza zo športovej rodiny. zaradom. Z možných dvanásť zíOtec Michal a strýko Pavel boli vý- skali Padinčania iba tri body. Bol to borní futbalisti kovačickej Slávie a petrovskej Mladosti, ďalší strýko Ján brankár petrovskej svätyne. Duško hrával veľa rokov futbal. Najčastejšie si obliekal slávistické tričko. Dnes sa po jeho a po stopách starého otca poberajú aj synovia Dominik v prvom mužstve a BenjaTréner padinského FK Dolina mín v doraste Slávie KovaDušan Hýl čica. Hýl sa pokúsi túto bilanciu zmeniť Dušan sa pre trénerské už na začiatku jarnej časti. povolanie rozhodol v druhej „Hráme dva zápasy na vlastpolovici deväťdesiatych ronom ihrisku. Pokúsime sa útočnou kov. Na začiatku tohto stohrou a výhrami s Vršcom a Veterročia získal aj trénerský dinikom urobiť posun z dolnej k plom. Trénoval rôzne vekostrednej časti tabuľky. Mužstvá vé kategórie slávistov. Po- Kormidelník Padinčanov na jar sľubuje viac radosti sú v tejto sezóne vyrovnanejšie nuka trénovať klub zo silnej tretej ligy prišla, keď bol na poste signál vedeniu klubu pre zmenu musel hrať i on, hoci nedostatoč- než v minulých a nikde nikomu nie ne zotavený. S dobre zorganizo- sú tri body zaručené,“ konštatuje cvičiteľa FK Vojvodina Crepaja. na trénerskom poste. „Práca trénera je taká. Hovorí mi vaným klubom Palićom, „druhým Hýl. Zápasy v Padine sleduje primePEKNE V CREPAJI kamarát zo športovej branše – mužstvom Radu“, sme možno hraraný počet divákov. Dolina je „Na pobyt v Crepaji mám iba tie kufre maj vždycky pripravené. Bez li najslabšie,“ odôvodňuje Hýl. Kormidelník Doliny nezabúda doma na šiestom mieste po nánajkrajšie spomienky. Váhal som dovtedajšieho trénera Branka Đotýždeň, ale ponuka trénovať silný kića vyhrali „červeno-modrí“ nad pochváliť ani dobré výkony svojich vštevnosti. Padinský fanúšik je náročný, chce okrem víťazstva viklub, akým je v súčasnosti Dolina, Zadrugarom z Lazereva. V Kikinde zverencov: „Niekoľko futbalistov z takmer dieť aj kvalitný zápas, predovšetsa neodmieta.“ sme pod mojím vedením prehraKovačičan veľa hrával aj na poli, hoci sme dve tretiny boli lepším dvadsaťčlenného kádra zohralo kým dobrý výkon svojich miláčipulárnych letných turnajoch v tímom. Po siedmom kole sme polosezónu na úrovni. Medzi nimi kov. Dolina začína s prípravami 29. malom futbale. Teraz na takých mali tri body viac. Vyhrali sme bol i stredný obranca Vladimir januára t. r. Správa, že sa medzi Paturnajoch aj píska. Ako sa pozerá doma nad Sentou. Žiaľ, od tohto Milašinović. Okrem zápasu v Sta- dinčanov zo zahraničia vracia Stajna to, že kvalitní hráči využívajú kola bol náš trávnik na nepozna- rej Pazove, kde hral slabšie, jeho čić, nesmierne potešila priaznivcov banátskeho kolektívu. Agilné veprestávku medzi majstrovstvami nie. Aj ako hráč som s netrpezli- výkony boli presvedčivé.“ Padinčania ľahko prijímali a ťaž- denie klubu pripravilo i ďalšie pona hranie malého futbalu: vosťou čakal deň, keď zohrám „Azda niet futbalistu, ktorý majstrovský, pohárový alebo pria- ko dávali góly v jesennej časti sily, ktoré zaistia viac radosti na jar. nemá rád zahrať si na menšej plo- teľský zápas na padinskom tráv- majstrovstiev. Málo bolo gólov z che obľúbený šport. S odstupom niku. Posledné kolá na takmer takzvaných štandardných situácií, Ján Špringeľ času sa ako tréner pozerám inak päťdesiat percent ihriska tráva nestrieľali veľa na bránu súpera. –vrcholovému futbalistovi by som takmer nebola. Umožňovalo to neodporučil hrať najčastejšie na slabším mužstvám alebo celkom, PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA betónovom či asfaltovom ihrisku. ktorí sa prišli brániť a vybojovať si Možnosť zranenia je veľká.“ aspoň bod v Padine, aby sa im to Pod vedením predsedu Miro- ľahšie podarilo. Útoky Doliny sa tak slava Kováča, v blízkej minulosti aj neraz stávali bezzubé,“ rozpráva o STK BANAT – STK MLADOSŤ bojov: Radišić – Lomen 2 : 3, športového riaditeľa Dragana Lu- jednej z hlavných príčin slabších 0 : 4 Munćan – Turan 0 : 3, Šari – kića, FK Dolina sa dopracovala z výsledkov Doliny v prvej časti Šramka 2 : 3, a v štvorhre Rapiatej do tretej srbskej súťaže. šampionátu tréner Hýl. etrovskí stolní tenisti uplynu- dišić / Munćan – Turan / Lomen Prvé dva roky v Srbskej lige – skulý víkend začali druhú časť 0 : 3. pina Vojvodina Padinčania obsa- „CHUDOBNEJŠIE“ KÁDRE súťaže a na hosťovaní v ZreňaniNasledujúci zápas STK Mladosť dili siedme miesto. Jesennú časť Kouč Padinčanov nemal k dis- ne nemali väčších problémov zohrá doma s celkom STK Partizan bežných majstrovstiev odštartovali pozícii takú silnú lavičku ako jeho zdolať mužstvo Banatu. zo Šídu. slabšie. Prehrali vo Vršci, potom ale predchodcovia: Výsledky jednotlivých sú-sm-

V Zreňanine bez problémov

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Na ihrisku stále živo nedeľu 22. januára 2012 za prítomnosti 55 členov v Kysáči prebiehala Výročná konferencia FK Tatra, ktorú viedol predseda Pavel Pálik. Plánovaný cieľ – zvýšiť počet domácich futbalistov v hráčskych kádroch a prinavrátiť k nim dôveru v klube už čiastočne splnili. S tým cieľom zlepšili prácu s mladšími kategóriami a po päťročnej prestávke začali súťažiť aj dorastenci. „Niekoľkí hráči tohto mužstva si už obliekali tričko áčka a na jeseň viac ako polovica dorastencov bude hrávať v prvom mužstve,“ povedal predseda v referáte o činnosti. O výsledkoch hovorili Ondrej Mucha (seniori), Michal Kohút (dorastenci) a tréner Ondrej Uram (pionieri). Prvé mužstvo Tatry majstrovskú sezónu 2010/2011 skončilo na 11. mieste s 29 bodmi. V jesennej časti súťaže 2011/2012 Kysáčania skončili tiež na 11. mieste so šestnástimi bodmi. Najlepším strelcom minulej sezóny bol Željko Keleman (10 gólov) a v jeseň najlepším kanonierom bol Ljubomir Konstantinov, ktorý päťkrát prekonal súperových brankárov. O prvú jedenástku Tatry sa na jar bude uchádzať 24 futbalistov. Dorastenecké mužstvo, v ktorom je dvadsať hráčov, v kvalitnej Novosadskej lige zimuje na piatom mieste. Najlepším strelcom

STAROPAZOVSKÍ FUTBALISTI USILOVNE TRÉNUJÚ

Hľadá sa brankár rípravy futbalistov staropazovskej Jednoty na jarnú odvetu vo Vojvodinskej lige – západnej skupiny začali príliš zavčasu. Tréner Zoran Rankov má zatiaľ k dispozícii 23 hráčov. Iste ich bude aj viac, keď sa skončí zimný prestupový termín. Správa klubu v čele s agilným predsedom Slobodanom Jovanovićom má plné ruky práce pri zabezpečovaní kvalitných posíl, hoci je v zimnom období dosť málo voľných hráčov, ktorí môžu uspokojiť požiadavky skúseného trénera Rankova. Na zozname sú zatiaľ traja nováčikovia: stredný útočník Predrag Pejčinović (Omladinac Nové Bánovce), stopér Đorđe Šuša (Dunav Staré Bá-

hodinách, a to vplývalo aj na zníženie vandalizmu na tribúne a v parku. Vylíčili tribúnu, šatne, klubové miestnosti, reštauráciu a ofarbili ohradu vôkol ihriska. Postavili tiež sieť za bránami, ktorá zastavuje nepresné strely. „Park a ihrisko konečne používajú aj občania na prechádzku, rekreáciu a oddych a cítia sa tam ako doma. Postupne realizujeme cieľ, aby sa Kysáčania starali o Tatru ako o

depodobne, aj strovia. Už teraz vedia, že im to nebude stačiť na všetko, iba na prežitie, ale taká je skutočnosť. Vlastnými silami sa pokúsia dos troma gólmi je Zdenko Jambrich. končiť opravu ohrady a tribúny, na Pionieri dosiahli najväčší úspech, ihrisku rozprestrieť ešte 300 štvorkeď v silnej Novosadskej lige prehrali cových metrov mačiny, rozšíriť len dva zápasy a sú na treťom miesreštauráciu, vykachličkovať šatne, te, hneď za novosadskou Vojvodinainštalovať svetlá v parku, vysanou a Borcom zo Šajkaša. diť stromky... Zorganizujú tradičné Vlani údernícky pracovali aj na zábavy (maškarný ples, ôsmoihrisku Tatry. Za pomoci sponzorov marcový a silvestrovský večierok), turnaj vo veľkom futbale seniorov, dorastencov a pionierov a v júli tiež turnaj v malom futbale, podčiarkol v správe pokladník Samuel Jurás. Účastníkov konferencie pozdravili a prácu Tatry pochválili kysáčska richtárka Anna Vozárová a predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový. Kysáčania by sa mali starať o FK Tatra ako o vlastné dieťa: z nedeľnej výročnej Prisľúbili tesnejšiu konferencie spoluprácu s Tatrou, svojpomocne urobili naozaj dosť. vlastné dieťa...“ skončil svoj referát tiež pomoc pri úprave ihriska a peňažný príspevok pre organizáciu Na ihrisku rozprestreli viac ako predseda Pálik. Klub vlani hospodáril dobre, Matičného turnaja, aby si jeho 515 štvorcových metrov mačiny, opravili 160 metrov a urobili 70 lebo sa šetrilo všade, nuž rok 2011 účastníci nemuseli hradiť trovy metrov novej ohrady, nainštalovali FK Tatra skončil so suficitom 150 sami, ako doteraz! Ostatní diskutéri osvetlenie na ihrisku, spolu s mo- 000 dinárov. O to sa pričinili hlav- sa hlavne pozitívne zmienili o prátoristami upravili park. Vďaka ref- ne sponzori a členovia klubu. V ci FK Tatra a správu jednoznačne lektorom hráči vo väčšom počte tomto roku plánujú príjmy v sume podporili. PP trénovali vo večerných a nočných 1 250 000 dinárov a všetky, prav-

VÝROČNÁ KONFERENCIA FK TATRA V KYSÁČI

Odišiel do Kupinova: Lazar Kudra, odchovanec Jednoty

novce) a stredopoliar Damir Knežević, ktorý sa vrátil zo Zemuna.

Najväčším problémom je brankár. Doterajší strážca siete Miloš Vorkapić, ktorého jesenné výkony neboli najlepšie, nemá náhradníka. Vedúci Jednoty predsa nesedia so založenými rukami. Uskutočnili rozhovory s dvoma kvalitnými brankármi, ale títo majú veľké požiadavky pre dnešné, predovšetkým finančné možnosti klubu. Skontaktovali sa aj so svojím bývalým brankárom Lazarom Jovišićom, ktorý sa ocitol v zahraničí (Nemecko, Portugalsko, Bulharsko), avšak v jeseň bol bez angažmánu. V tejto chvíli čaká na novú zahraničnú ponuku, a ak mu to nevyjde, zastane si pred bránu mužstva, v ktorom so svojím učiteľom Michalom Balážom urobil prvé futbalové kroky. Fanúšikov Jednoty by akiste najviac potešila správa, že sa rozhovory s Jovišićom, bra-

tom staršieho Nenada, úspešne skončia. Keď ide o ostatné posily, všetko je zatiaľ tajomstvom a už v budúcom týždni skompletujú zoznam posíl, ale aj tých hráčov, ktorí sa môžu s Jednotou rozlúčiť. Staropazovčanov, ktorí sa uchádzajú o majstra ligy, opustili najmladší: Viktor Macho, Miloš Denić a Lazar Kudra, ktorí odišli do Kupinova. Tam sa pred nimi v mužstve Mladost ocitol aj veľmi dobrý brankár z Pazovy Predrag Travica. Prvú skúšku Jednota bude mať v sobotu, keď sa v Športovom stredisku Vujadina Boškova vo Veterniku stretne so superligovým mužstvom Vojvodina. Potom bude nasledovať ešte desať priateľských zápasov doma a za chotárom. Bz-ý

28. 1. 2012

4 /4475/

HLAS ĽUDU

ŠPORT FK KULPÍN SUMARIZOVAL VÝSLEDKY

Kiežby sa darilo ako vlani edenie, hráči, futbaloví fanúšikovia sa v nedeľu 22. januára 2012 zúčastnili na výročnej schôdzi Futbalového klubu Kulpín. Predseda Miroslav Zorňan v Poľovníckom dome v Kulpíne, kde prebiehala schôdza, privítal vzácnych hostí a všetkých prítomných. V súvahe vlaňajšej činnosti sa predseda krátko zmienil aj o obnovení práce FK Kulpín v roku 2010, keď sa mužstvo seniorov po dvojročnej prestávke znovu zapojilo do najnižšej súťaže – Medziobecnej ligy Báčska Palanka – druhá trieda. Začiatkom roku 2011 FK Kulpín mal ambície obsadiť prvé miesto a postúpiť. Celok tvorili hráči z Kulpína posilnení niekoľkými Petrovčanmi a Maglićanmi. Trénerom bol Aleksandar Nakić, ktorý pracoval s hráčmi v telocvični kulpínskej školy. Mužstvo sa dobre pripravilo, čo dokázalo aj na ihrisku, keď zvíťazilo nad všetkými súpermi. Na konte mali maximálnych sedem víťazstiev. Kulpínčania si zabezpečili prvé miesto v tabuľke, a tak postúpili do MOL Báčska Palanka – prvá trieda. V lete minulý rok namiesto A. Nakića trénerom sa stal Ján Valentík. Značne sa zmenili aj hráčske kádre. V jesennej polosezóne sa kulpínskym futbalistom dobre darilo, keď obsadili piate miesto. Po ôsmom kole znova nastala zmena na striedačke, lebo J. Valentíka tentoraz vystriedal A. Nakić. Mužstvo hralo premenlivo aj preto, že len málo hráčov mohlo zladiť svoje súkromné záväzky s tréningami. M. Zorňan poznamenal, že s umiestnením v jeseň môžu byť v klube spokojní. Kohútiky a pionierov trénovali Zoran Ćurčić a Samuel Benka. Tí druhí v sezóne 2010/2011 boli na šiestom mieste. Trénovali trikrát týždenne a počet detí sa neustále zvyšoval, takže vlani v júni ich spolu bolo až 60 (ročníky 1995 – 2004). V jesennej časti súťaže 2011/2012 pionieri Kulpína sa dostali na 4. miesto. Kohútiky nesúťažili, ale zohrali niekoľko turnajov a priateľských zápasov. Klub podpo-

28. 1. 2012

4 /4475/

Členovia vedenia FK Kulpín na výročnej schôdzi: A. Nakić, M. Zorňan, S. Prodanov a Z. Harminc (sprava)

rovali MS Kulpín, Obec Báčsky Petrovec a sponzori. Dobrú spoluprácu mali aj s kulpínskymi spolkami. Finančnú správu klubu podal pokladník Zlatko Harminc a podľa ukazovateľov vlani hospodárili pozitívne.

Plán práce na rok 2012 podal tiež predseda klubu. Prvoradou smernicou v práci klubu bude pestovanie vlastných hráčskych kádrov, teda chcú sa spoliehať na domáci hráčsky potenciál. Cieľom je, aby seniori zostali v tej-

to lige a mužstvá mladších hráčov aby viac súťažili. Tréner Z. Ćurčić poukázal na problémy financovania odchodu detí na zápasy. Záujem je veľký, čo je dobre, ale preprava sa nejako musí doriešiť. Pracovať sa bude aj na zabezpečení adekvátnych podmienok pre hráčov. Miestnosti klubu treba upraviť, ako i futbalový trávnik a zakončiť aj výstavbu tribúny. V júni plánujú usporiadať volebné zhromaždenie klubu, lebo vedeniu FK Kulpín vyprší dvojročný mandát. Spasoje Prodanov z vedenia klubu prízvukoval, že úspech je aj obsadenie piateho miesta v tabuľke, ale najväčším úspechom klubu sú predsa len mladé kvalitné posily, ktoré sú budúcnosťou futbalu v Kulpíne. Z hostí sa prihovoril zástupca predsedu obce Ján Hansman. Pochválil vedenie klubu za dosiahnuté výsledky. Katarína Zorňanová v mene kulpínskych žien tiež klubu popriala úspech v ďalšej práci. K. Gažová

PÄŤDESIAT ROKOV OD PRVÝCH ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÝCH HIER V KOLKOCH si Kovačičania pri dráhe pripomínajú pracovne. Voľakedy bolo viac pracovných kolektívov, dnes je opak pravdou. Preto sa v súčasnosti nazývajú rekreačno-športové hry. Súťažia vo štvordráhovej kolkárni ŠRS Slávia. Tohtoročnú súťaž muži odštartovali 18. januára 2012, posledné 11. kolo hlavný organizátor Ján Jonáš naplánoval na 20. februára. Ženy začali súťažiť 17. februára, posledné 9. kolo majú kolkárky 16. februára. Kolkári súťažia v pondelok, stredu a piatok o 19., 20. a 21. hodine. Dámy v utorok a štvrtok o 18.30, 19.30 a 20.30. Výnimkou sú meniny (Vladimíra, Pavla, Hromnice a pod.), keď sa súťaž nehrá. Dvanásť mužstiev tvoria Autsajderi, Brazda, KMV Fagan, Kumovi, Cafe Cool, Pekara Niki, Okno, Elkov, Penzioneri, NN – IN, Reštaurácia Slávia a Vkus. Desať ženských družstiev tvoria Anamarija, Stredisko pre sociálnu prácu, Sesternice, Invalidi práce, Jánošík, Mix Uvita, Orgány správy, Čertice, Ženský spolok a Penzistky. Od stredy 22. po sobotu 25. februára 2012 bude trvať opravdivý kolkársky poltýždeň. Prvý večer je tradičná súťaž „ulica proti ulici“, vo štvrtok 23. februára je naplánovaná súťaž v jednotliveckej konkurencii, kým 24. februára súťažiť budú dvojice. Kolkársky bál a udeľovanie odmien je v sobotu 25. februára. Ján Špringeľ

HLAS ĽUDU

ŠPORT STAROPAZOVSKÉ VOLEJBALISTKY POKRAČUJÚ S VÝHRAMI

HROZÍ ZOSTUP

Superliga predo dvermi inulú sobotu volejbalistky Jednoty začali druhú časť majstrovstiev víťazstvom nad družstvom Nový Sad 3 : 1, a tak aj v novom roku pokračujú v sérii úspešných výsledkov. V prvej časti súťaže sa nedožili prehry a teraz majú dvojbodový náskok pred druhoumiestneným Železničarom z Lajkovca. Práve so „železničiarkami“ sa Pazovčanky v druhom kole stretnú na ich palubovke (prvý zápas sa skončil výhrou Jednoty 3 : 2). Toto derby môže, ale aj nemusí riešiť o tom, kto získa titul majstra a zabezpečí si postup medzi ženskú volejbalovú elitu. Železničar má skúsené družstvo a oveľa lepšie finančné podmienky. Staropazovčanky jesennú časť začali v dosť omladenej zostave, v ktorej je najskúsenejšia Jelena Pekečová, pred vydajom Andrićová. V Jednote je dosť veľmi

volejbalistkám. Preto je každý večer športová hala plná a už aj malá pre všetkých, ktorí sa chcú zaoberať týmto, v Pazove tradičným športom. Treba predsa pripomenúť, že práve ženy začali zlatú éru staropazovského volejbalu, keď sa pred polstoročím na prvých juhoslovanských majstrovstvách žien v rámci Telovýchovných spolkov Partizan dostali na trón najlepších. Vtedy im v Sobranji Macedónska k úspechu zablahoželal známy politik Kiro Gligorov. Uvidíme však, či volejbalistky JEDNOTA V OHROZENÍ: Željko Vukelić, Jednoty budú pokračovať v úspechoch. Tréner Ljutréner pazovských volejbalistov bomir Galogaža, skúsený talentovaných hráčok, najviac z volejbalový odborník, verí, že sa vlastnej liahne, lebo v klube ve- jeho družstvu (pozrieť foto na nujú veľkú pozornosť mladým strane 51), v tomto roku podarí

V PIVNICKOM FK SLÁVIA NIE SÚ SPOKOJNÍ S JESENNÝMI VÝSLEDKAMI

ávno sú skončené jesenné majstrovské zápasy a v kluboch sumarizujú výsledky. Vedenia tých mužstiev, ktoré zakotvili v hornej časti tabuľky, sú pravdepodobne spokojné, celky, ktoré skončili pri dne rebríka, majú hodne starostí, aby našli východisko a na jar dosiahli lepšie výsledky. Medzi tých, čo nie sú spokojní s výsledkami v jeseň, patria aj Pivničania. Je pravda, že sa Slávia po výborných výkonoch v lete 2011 z Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy prebojovala do Novosadskej oblastnej ligy. No minulej jesene pivnickému mužstvu vo vyššej a silnejšej súťaži nekvitli ruže, lebo obsadilo predposledné miesto. Všetka česť trénerovi Michalovi Koruniakovi, ktorý v danej situácii vyťažil z mančaftu dosť, možno aj nad jeho silu a kvalitu. Príčiny sú hlavne v hráčoch pre neriadne trénovanie, pred koncom majstrovstiev aj nevážny a nezodpo-

vedný vzťah jednotlivcov k záväzkom voči klubu, lebo nechodili ani na zápasy! Vyvrcholilo to tým, že na posledný zápas do Srbobranu mužstvo Slávie odcestovalo len s jedenástimi hráčmi. Pivničania na zápasoch nehrali podradnú úlohu. Často boli prinajmenej rovnocenným súperom, nezriedka aj lepším, ale neriadna dochádzka na tréningy a nedostatočná kondičná pripravenosť spôsobila to, že v posledných pätnástich minútach inkasovali najviac gólov!? Najslabším postom v mužstve bol brankár. Plavšić v lete opustil Sláviu a vedenie doviedlo Drobnjaka zo Savinho Sela. Nebol to dobrý skutok, lebo je menovaný príliš mladý, takmer na každom zápase robil kardinálne chyby a inkasoval veľmi „lacné“ góly. Útočníci Slávie dosiahli na pätnástich zápasoch 20 gólov, čo je iba o dva menej od tretieho Kabela a jeden menej od štvrtého

dosiahnuť najväčší úspech postupom do superligovej súťaže. M. Bzovský

PIVNIČANIA, PRÍĎTE!

Mohlo byť aj lepšie? D

Staropazovskí volejbalisti sa po sobotňajšej prehre s novosadskou Vojvodinou Seme (1 : 3) ocitli v ťažkej situácii, lebo sú ohrození zostupom z najvyššej súťaže mužov. V prípade, že sa volejbalisti Jednoty rozlúčia so Superligou Srbska, môžu ich, podľa doterajších výsledkov v Prvej lige Srbska vystriedať volejbalistky. Milovníci tohto v Pazove obľúbeného športu si predsa prajú, aby v budúcom majstrovskom ročníku mali v superligovej konkurencii dve družstvá, aj mužské, aj ženské. Bol by to ozaj veľký úspech pazovského volejbalu. Bz-ý

Výročná konferencia FK Slávia bude v nedeľu 29. januára 2012 o 10. hodine v miestnostiach na ihrisku. Klub vyzýva všetkých milovníkov futbalu, aby prišli na schôdzu, kde podajú správu o činnosti a finančnom hospodárení v lanskom roku.

Chýbal Slávii: Brankár Milan Plavšić v lete odišiel z Pivnice

Borca. Obrana kapitulovala až 35-krát. Štatisticky povedané, Slávia v jeseň zohrala 15 zápasov: tri vyhrala, dva hrala nerozhodne a až desaťkrát jej futbalisti ihrisko opustili so zvesenými hlavami. Na svojom konte pivnické

mužstvo má 11 bodov. Všetkých 15 zápasov zohral len brankár Drobnjak, Kirti a D. Cimbaljević (14), Kotiv, Santrač a Babić (13), Vukašinović, Nišić a Milec (12), Žigmund a R. Cimbaljević (11), Davidović, Čelovský a Pintír (9), Nímet (8), Záskalický (7), Mrkonjić a Milić (5), kým si Týr obliekol dres iba raz. Najlepším strelcom v jesennej polosezóne bol Kirti, ktorý dal 7 gólov, nasledujú Santrač (5), Nišić, Žigmund a R. Cimbaljević (2) a raz sa do listiny strelcov zapísali Babić a Đ. Cimbaljević. Rozhodcovia pivnickým futbalistom ukázali 34 žltých kariet a 4 červené.

28. 1. 2012

Ján Šuster 4 /4475/

HLAS ĽUDU

Volejbalový klub Jednota Stará Pazova Stoja zľava: Rajićová, Vojinovićová, Pekečová, Markovićová, Marina Jurišićová, Đurićová a tréner Ljubomir Galogaža. Kľačia zľava: Stanojevićová, Đukanovićová, Martinovićová, Kneževićová, Barjaktarevićová, Bjelobrková. (Foto: Matej Bzovský)

Futbalový klub Tatra v jesennej polosezóne 2011

Stoja zľava: I. Mucha, N. Badnjar, D. Daneček, D. Kavran, V. Kohút, V. Vuković, M. Fejdi, Lj. Konstantinov, zdravotný pracovník J. Domoni, tréner R. Sirar. V drepe zľava: technický vedúci O. Mucha, J. Kopčok, S. Vargec, M. Kulík, O. Funtík, I. Srnka. (Snímka: Pavel Pálik)