Hlas 04 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4579/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 25. 1. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Naša téma: Súdna jednotka v Petrovci? Bola, ale nie je...

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Básnik Ivan Štrpka: Nedá sa len mlčať

Poďme do Fruškej hory!

Z obsahu

25. 1. 2014 | 3 /4579/

Uzávierka čísla: 22. 1. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Pohár pretiekol 6 Synergia pre novú energiu 7 Zjednotená a prosperujúca Európa

8 NAŠA TÉMA 9 Chce to sudcov, ktorí hovoria po slovensky 11 Spravodlivosť pre občanov čoraz vzdialenejšia

13 ĽUDIA A DIANIA 13 Bez samozdanenia nieto budúcnosti 14 Výstavba prevádzky pod lupou 18 Usporiadajú festival klobás

Výsledky projektu K zveľadeniu služieb pre ženy na lokálnej úrovni – budovanie modelov spolupráce telies pre rodovú rovnosť a organizácií civilnej spoločnosti v obciach a mestách APV, realizovaného v období október 2013 – január 2014, prezentovali 15. januára v Zhromaždení AP Vojvodiny. (s. 6) O. Filip

19 Knižná tradícia petrovskej gastronómie pokračuje

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Žiacke fotoimpresie

23 OBZORY 23 Aj naďalej pokračovať vytýčeným smerom 25 Hudba a pieseň – najlepší balzam na dušu 28 Zaviate Záveje 1913 – 2013

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V SLOVENSKÝCH OSADÁCH: Banátske bociany vlani poriadne zaháľali. (s. 16 – 17) V. Hudec

31 KULTÚRA 32 Menej titulov ako vlani 33 Kontinuita a nový začiatok 34 Na nových výtvarných chodníkoch 35 Oboznámený fotograf – dobrý fotograf

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Vuković odišiel – kto príde? 47 Liaheň talentov pre budúcnosť 50 Strelcom sa nik nevyrovná 51 Zvíťaz nad sebou! Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáč

V deň maliarových menín, vo štvrtok 16. januára 2014, v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci bola premiéra monografickej publikácie Dr. Jána Kišgeciho Petrovec Vladimíra Urbančeka. (s. 31) J. Čiep

Editoriál

Úder pod pás pre získané kolektívne menšinové práva

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

sxc.com

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Úder na získané kolektívne práva národnostných menšín, ktorých raz dosiahnutú úroveň vraj nemožno znižovať, podľa mnohých odborníkov a politikov, zasiahol menšiny niže pása. Akoby zo špásu?!

bavy príslušníkov národnostných spoločenstiev zo schválenia rozhodnutia Ústavného súdu Srbska vo veci ústavnosti, resp. neústavnosti 14 ustanovení Zákona o národnostných radách národnostných menšín sa 16. januára na zasadnutí Ústavného súdu stali realitou. Srbské médiá v uplynulých dňoch najčastejšie skloňujú rozhodnutie najvyššieho štátneho orgánu, ktoré sa týka zrušenia účinnosti ustanovenia predpisujúceho právomoc vo vzťahu k tzv. ustanovizniam osobitného významu pre národnostné menšiny. Národnostné rady už nemôžu preberať zakladateľské práva nad ustanovizňami kultúry, vzdelávania a informovania iba na vlastnú žiadosť, keďže – ako sa uvádza v rozhodnutí Ústavného súdu – prenášanie zakladateľských práv musí byť prejavom vôle všetkých zainteresovaných strán. Druhý závažný moment v novovzniknutej situácii je ten, ktorý hovorí, že národnostné rady v budúcnosti nemôžu preberať zakladateľské práva nad médiami, čo je v súlade aj s novým Zákonom o verejných podnikoch. Z druhej strany, podľa rozhodnutia Ústavného súdu doteraz prenesené zakladateľské práva nad (printovými) médiami si neprotirečia s najvyšším legislatívnym aktom Srbska. Dokonca aj ustanovenie, ktoré národnostným radám dovoľuje zakladať nové médiá, zostáva právoplatné. Ale aký osud čaká naše lokálne rozhlasové (a televízne) stanice v Kysáči, Petrovci, Pazove, Selenči? Privatizácia? Ale hádam nie! Lebo si s veľkými obavami vieme predstaviť, kam tá cesta-necesta lokálne médiá menšinovej orientácie pravdepodobne odvedie: do záhuby. Predstavitelia národnostných rád národnostných menšín vyjadrili svoje obavy a rozhorčenie, ale na konci aj uspokojenie nad tým, že súd tým, že veľkú časť pripomienok, ktoré navrhovatelia iniciatívy podali vlani v lete, „veľkou časťou” zamietol alebo odmietol, podporil tak zákon, ako aj koncepciu menšinovej samosprávy. Úmyselne či náhodne, všetko to sa udialo v predvečer 21. januára, historického dňa pre Srbsko, keď sa oficiálne začali prístupové rokovania Srbska s EÚ, ktorá svoju existenciu, okrem iného, zakladá práve na ochrane a rešpektovaní ľudských a menšinových práv. Akoby sa irónia znovu hrala so spoločenskopolitickými pomermi v našej krajine… Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 4 /4579/

25. 1. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Anna Francistyová

už tu máme znovu posledný januárový víkend – tradičný termín nášho najstaršieho hudobného festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Viac ako štyridsaťpäť rokov čistá samozrejmosť, posledných pár rokov otázna záležitosť: Bude festival v januári? Nebude?! Kedy bude? A bude vôbec?! Pred nami je 49 festivalový ročník. Na ten minuloročný sme sa po niekoľkých odročeniach dočkali až v októbri. Do januára – ďalšieho ustáleného termínu – zostalo, uznajme, skutočne málo času. Ale z javiska odznel sľub, že sa festival vráti do svojho zimného víkendu... Bol to ostro sledovaný ročník, lebo po prvýkrát odznel podľa nového organizačno-realizačného modelu. Jeho detaily sú zakotvené v 23 článkoch Zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach zakladateľov a organizátorov festivalu podpísanej v Báčskej Palanke 11. júna 2013. Podstatnou zmenou je, že k zakladateľovi SKUS Pivnica pribudol ďalší subjekt – NRSNM a k zatiaľ jedinému organizátorovi (SKUS Pivnica) pribudli ďalší traja: NRSNM, ÚKVS a Obec Báčska Palanka. Bol to predsa kvalitný, aj keď skromnejší festival. Ale bol! Bude aj ďalší?! Bude, ale najprv vraj treba finančne uzavrieť ten vlaňajší. Čo znamená, splniť si povinnosti spečatené podpisom na zmluve. NRSNM, ÚKVS a SKUS Pivnica sa môžu verejnosti slobodne pozrieť do očí... Je jasné, že sa nevyhneme ďalšiemu januárovému odročeniu. Len nechceme v ňom vidieť skrytý úmysel vytvárania problémov tam, kde nemuseli byť, ani obetovania Stretnutia v pivnickom poli v nekalých predvolebných praktikách. Takmer 50-ročný festival hlboko zakotvený v kultúrnom povedomí (nielen) vojvodinských Slovákov si to nezaslúži.

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Deň a sen pre dejiny Anna Lazarevićová

en sa začína plniť. Ak členstvo v európskom spoločenstve národov možno považovať za meradlo a dôkaz všeobecnej vyspelosti štátu, začiatok rokovaní s Európskou úniou je znamením, že Srbsko má šancu. Preto sa prvá medzivládna konferencia, ktorá sa v utorok 21. januára uskutočnila v Bruseli, právom považuje za historickú chvíľu a prvý krok Srbska k Európe. Z rovnakého dôvodu premiér Ivica Dačić konštatoval, že je oficiálny začiatok rokovaní najvýznamnejšia udalosť pre Srbsko po druhej svetovej vojne. „V historickom zmysle to je najdôležitejšia udalosť pre Srbsko po druhej svetovej vojne. Aj naďalej sa mienime venovať európskym hodnotám, vnútorným reformám a dialógu s Prištinou,“ prízvukoval srbský premiér. Keďže si viacročné rokovania s EÚ vyžadujú odovzdanú a sústavnú prácu, často aj nepopulárne ťahy, odhodlanosť vytrvať v tom je prvým predpokladom úspechu. „Pred nami sú veľké a ťažké skúšky, ale my sme pripravení. Som presvedčený, že svoje záväzky môžeme dokončiť do roku 2018, a potom EÚ rozhodne, či si zaslúžime stať sa plnoprávnym členom,“ povedal vicepremiér Aleksandar Vučić.

Význam otvorenia rokovaní Srbska a EÚ zdôraznil aj komisár Štefan Füle, ktorý zároveň poznamenal, že ide o uznanie pokroku, ktorý Srbsko dosiahlo v uplynulých rokoch, uznanie za rozhodnosť v uskutočňovaní reforiem, ako aj za odvahu a nevídané úsilie vynaložené v dialógu s Kosovom. Okrem premiéra Dačića a vicepremiéra Vučića v srbskej delegácii boli minister pre európsku integráciu Branko Ružić, minister zahraničia Ivan Mrkić a hlavná negociátorka Tanja Miščevićová. V mene Európskej komisie na konferencii sa okrem komisára Füleho zúčastnil Evangelos Vanizelos, minister zahraničných vecí Grécka ako krajiny, ktorá toho času má predsedníctvo. V pracovnej časti konferencie srbská delegácia predstavila svoje rokovacie rámce a predstavitelia EÚ zasa svoje, ktoré Európska rada potvrdila v decembri minulého roku. V období, ktoré nasleduje, sa prerokuje každá zložka nášho právneho systému, pričom prvým krokom je screening (prehliadka), zisťovanie daného stavu a zmien, ktoré treba schváliť. Otvorenie prvých kapitol možno očakávať len koncom bežného roka a ako prvé dve sa majú otvoriť kapitoly 23 a 24 vzťahujúce sa na vládu práva, základné slo-

body, súdnictvo, zamedzovanie korupcie a organizovaného zločinu. Tu je, samozrejme, aj kapitola 35, obsahom ktorej je normalizácia vzťahov Belehradu a Prištiny. Bez pokroku v tejto oblasti nebude možný ani celkový pokrok Srbska na európskej ceste. Z hľadiska občanov otvorenie rokovaní o pripájaní únii je významný krok, zvlášť ak prinesie viac zahraničných investícií a otvorenie nových pracovných príležitostí. Najnovšie prieskumy verejnej mienky ukázali, že 36 percent občanov je za vstup do EÚ a 25 percent je proti. Najviac je však nerozhodných alebo tých, čo odmietli odpovedať. Rozhodujúci význam má našťastie skutočnosť, že medzi aktérmi politickej scény o tejto otázke existuje konsenzus. Jedinou výnimkou zostala DSS. Napriek určitému stupňu eufórie vyvolanej oficiálnym otvorením rokovaní s EÚ treba povedať aj to, že v tomto procese vlastne niet mnoho priestoru na rokovanie. Je pravda, že viaceré zákony, ktoré treba schváliť, budú pozitívne vplývať na život občanov, ale takisto je pravda, že niektoré opatrenia nebudú populárne či ľahké. Ako by povedali starí Rimania, per aspera ad astra (cez tŕnie k hviezdam). Inými slovami, stojí to za to. Ako aj splnenie každého sna.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ZDRAVKO ILIĆ, KOORDINÁTOR BYRA PRE SPOLUPRÁCU S EURÓPSKOU ÚNIOU HKS

Postupné prispôsobovanie sa Oto Filip – Ako z pohľadu Hospodárskej komory Srbska vnímate nadchádzajúce ukončenie procesu liberalizácie dovozu z únie? – Tento rok je posledný prechodný rok uplatnenia Stabilizačnej a asociačnej dohody, čo znamená, že sa proces liberalizácie dovozu výrobkov z EÚ ukončí. Pre priemyselné produkty to prakticky znamená, že viac nebude clo na tie z únie. Nebude to ale mať dáky zvlášť veľký efekt na nás, keďže je momentálne okolo 95 percent priemyselných produktov už liberalizovaných.

Informačno-politický týždenník

Keď ide o poľnohospodárske výrobky, situácia je taká, že je okolo štyristo tarifných liniek naďalej chránených, kým by pre všetky iné výrobky malo v zásade platiť to, čo aj pre výrobky priemyselné. Toto je šiesty rok, v ktorom naše poľnohospodárstvo znáša následky otvárania sa trhu, a v tomto zmysle by sa nič prevratové nemalo stáť. No musíme dbať na to, aby sme v uvedených odvetviach posilňovali vlastné pozície: ak to nezdoláme, môžeme neskoršie naraziť na problémy. • TÝŽDEŇ •

KORUPCIA

Pohár pretiekol Oto Filip

arta sa zásadne neobrátila. Skôr možno povedať, že chmáry nad nezodpovedným nakladaním s peniazmi, prostriedkami, výhodami a iným zase získavajú o čosi temnejšie zafarbenie. Vyplýva to aj z počutého na nedávnej konferencie organizácie Transparentnosť, prebiehajúcej v belehradskom mediálnom stredisku, z ktorej každému účastníkovi museli v pamäti utkvieť aspoň dve základné konštatácie. Prvou je, že sa výrazné spoločenské zlo menom úplatkárstvo dostalo do všetkých pórov spoločnosti, natoľko, že sa stalo súčasťou politickej (ne)kultúry. Následkom je, vraví prvá osobnosť Transparentnosti Srbsko prof. Dr. Vladimir Goati, že boj proti nemu v žiadnom prípade nemôže mať príznaky bleskovej vojny, keďže bude trvať celé roky. Druhá zásadná konštatácia vyplynula z ankety prebiehajúcej v 1 750 hospodárskych subjektov. Tieto priemerne na úplatky odvádzajú

že sa jedno stotožňuje s iným, hoci veľmi ani súvisieť nemusí. Na uvedenej konferencii sa hovorilo zvlášť o JPP v kontexte boja proti korupcii. Tú skratku si netreba vysvetľovať po slovensky ako Jedna pani povedala, ale ako Verejno-súkromné partnerstvá. Programový riaditeľ Transparentnosť Srbsko Nemanja Nenadić prezentoval tézu, že nie je každé verejno-súkromné

po 465 eur, čo je vlastne skrytou neformálnou daňou pri všetkých transakciách. Výrazne to zaťažuje nielen ekonomiku, ale aj spoločnosť vcelku. Takmer v polovici, alebo presnejšie v 43,5 percenta prípadov, sú aktérmi korupčných skutkov tí, ktorí niečo potrebujú. Inými slovami iniciátori úplatkárstva sú tí, ktorí sú korumpovaní. Aj keď ani v ideálnych podmienkach nemožno očakávať, že korupcia zmizne, podstatné je, aby Aké príklady všetko uviesť? – Dr. Vladimir Goati bola pod kontrolou, a Nemanja Nenadić taktiež, aby do boja proti nej boli partnerstvo korupciou, ale, na strastále zapojené mnohé orgány, in- ne druhej, takmer každá korupcia štitúcie, organizácie. U nás sa ale súvisí s ním. Ide o to, že dohoda stáva, že sa pre jednotlivé stromy, niekoho z verejného, s niekým so akými sú riadne zmedializované súkromného úseku veľmi často má prípady zatýkania previnilcov, ne- za cieľ zvýhodniť záujem súkromvidí plná hĺbka lesa, prípadne to, ný na úkor verejného. Napríklad,

ŽIVOT NÁŠ KAŽDODENNÝ

Účty, z ktorých bolí hlava Anna Lazarevićová

eď sme sa po sviatkoch vrátili do všedných dní, už prvé januárové dni nám priniesli nemalé starosti. Účty, ktorým sa asi nikto nikdy nepoteší, tentoraz znamenali viac než nepríjemné prekvapenie a zvýšené sumy na účtoch vyvolali oprávnené pobúrenie občanov. Najprv tie za elektrický prúd. Aké sú presné rozmery tohto javu, ťažko povedať, ale je isté, že až o tretinu vyššie sumy na účtoch dostal značný počet domácností. Odpoveď z Elektrodistribúcie Srbska (EPS) bola krátka: spotreba elektrickej energie v decembri bola pre sviatky zvýšená, preto sú účty vyššie. Nejde teda o žiadnu chybu. Nikde sa však neuvádza, prečo domácnosti, v ktorých nezaznamenali zvýšenú spotrebu, dostali takisto väčšie účty. Jeden z dôvodov, prečo je to mož• TÝŽDEŇ •

né, väzí v platnom tarifnom systéme, jeho komplikovanosti a zložitosti. Najprv je tu cena kWh: pohybuje sa od 1,353 din. bez DPH (ak ide o spotrebu cez noc a ak mesačná spotreba domácnosti nepresahuje 350 kWh) do 16,236 din., zasa bez DPH (spotreba cez deň, ak je mesačná spotreba nad 1 600 kWh). Okrem toho cena kWh závisí od celkovej spotreby elektriny v danej zóne. K cene strovených kWh, denných a nočných, treba ďalej pripočítať tzv. fixné trovy, ku ktorým patrí výpočtová sila (ťažko vysvetliteľné niekoľkými slovami), poplatok za spracovanie údajov, tlačiarenské trovy a trovy dodávky účtov. Keď sa tieto položky pekne spočítajú, dostane sa podstatne inakšia cena jedného kWh. Vyššia, samozrejme. Nabok skutočnosť, že taký ohybný spôsob vypočítania ceny ponecháva priestor na rozličné kombinácie. Decembrové účty za elektrický prúd sú zrejme vý-

sledkom aj jednej takej kombinácie. V tejto súvislosti treba spomenúť aj nové účty (tlačivá), ktoré majú akože poskytnúť občanom ľahší prehľad o tom, čo vlastne platia. Keď ide o prehľadnosť – možno sú prehľadné, ale keď ide o jasnosť – sú rovnako nejasné ako staré. Slovom, nedá sa objasniť niečo, čo sa vymyká jasnej logiky. Tu by sa spravil pokrok len vtedy, keby sa stanovila jednotná cena pre napríklad dennú a nočnú spotrebu, plus DPH. Je pravda, že by kWh potom stál viac, ale občanom by aspoň bolo jasné, za čo platia. O vysočizných účtoch individuálnych spotrebiteľov za plyn vo viacerých vojvodinských mestách sa zatiaľ nezistilo, ako vznikli. Početní občania sa sťažujú, že dostali decembrové účty dvojnásobne až trojnásobne vyššie od novembrových. A pritom tvrdia, že netrovili podstatne viac plynu ako v novembri – dokonca aj po4 /4579/

spoločné riadenie verejných podnikov, prostredníctvom uvedených partnerstiev môže byť oveľa nebezpečnejšie aj od privatizácie či poskytovania koncesií súkromníkovi, lebo sa veľmi ťažko dá zistiť, či sa zisk delí úmerne vkladom jednej a druhej strany. Ďalším problémom je, že sú niektoré zmluvy o tomto partnerstve uzavreté v minulosti bez jasných pravidiel hry, vo forme zmlúv o podnikateľsko-technickej spolupráci. Bez jasných orientačných bodov v uplynulých rokoch, úmerne tomu rástli aj možnosti nezodpovedne nakladať s prostriedkami. Práve preto si Transparentnosť do pracovnej agendy na tento a budúci rok zaradila štyri oblasti zvýšeného záujmu: verejno-súkromné partnerstvá, verejné obstarávanie, prístup informáciám a verejné rozpravy. Sú časťou projektu Vyššia transparentnosť a účinnosť verejného úseku v štyroch oblastiach, podporeného Delegáciou EÚ v Srbsku, ktorého prioritnou zložkou je práve boj proti úplatkárstvu. veternostné podmienky boli nesporne také, že sa nemuselo troviť viac. Jediná odpoveď z VP Srbijagas obsahovala vysvetlenie, že spotreba musela byť vyššia a že počet dní na účte za december presahoval tridsať, čiže bolo tam asi štyri dni viac ako zvyčajne. Môže to byť pravda, že viac dní znamená vyšší účet, ale že by štyri dni dvojnásobne či trojnásobne zvýšili spotrebu? Sotva. Možno nemá ďaleko od pravdy predstaviteľ spotrebiteľov, ktorý pred televíznymi kamerami celý tento prípad nazval „lúpežou na štátnej úrovni“ a uviedol, že šlo o dodávku menej kvalitného a menej kalorického plynu, ale za cenu kvalitného. Ach, áno, štátna úroveň... Tam sa riešia iné problémy, tam asi nemajú času na také praobyčajné záležitosti, ako sú problémy občanov účtami. A mali by mať. Všetci páni ministri, bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany prichádzajú a ktorý rezort majú na starosti, mali by prihliadať aj na dobro občanov. Do čoho, samozrejme, patrí aj riešenie problému zvýšených decembrových účtov.

25. 1. 2014

Týždeň PROJEKT O ZVEĽADENÍ SLUŽIEB PRE ŽENY NA LOKÁLNEJ ÚROVNI

Vesna Šijački z Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť podotkla význam vzťahov partnerstva a spolupráce pri budovaní lokálnych rodových mechanizmov, kým Vesna

Piperski Tucakov z Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu podčiarkla potrebu po lepšej koordinácii a účinnosti aktérov verejných politík. Jasné je totiž, že synergia rôznych mechanizmov zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti na lokálnej úrovni, akými sú výbory, komisie, rady, odborníci, ako i organizácie civilnej spoločnosti prináša a znamená i novú energiu. Táto môže významne vplývať na rozšírenie sociálnych a iných služieb dôležitých z aspektu skvalitnenia života tak príslušníčok nežnejšieho pohlavia, ako aj predstaviteľov zraniteľných spoločenských skupín. Zaužívanou praxou je, že obce spravidla poskytujú služby upriamené na uspokojenie praktických potrieb občanov, čo znamená, že vystáva strategický pohľad do budúcna. Doposiaľ taktiež neexistoval žiaden dozor nad ponúkanými službami a bol aj veľmi skromný stupeň koordinácie subjektov s inštitúciami zaoberajúcimi sa otázkami rodovej rovnosti. Uvedeným alebo aj ďalšími projektmi sa takýto stav našťastie začal meniť v duchu potrieb a hesla: viac služieb, viac aj rovnoprávnosti.

zhodujem(e), za štyri mesiace jej „cenzorského“ mandátu dokázala dotyčné médium posunúť o poznanie viac, ešte k tomu smerom vpred, než podaktorí jej predchodcovia počas (nielen jedného) celého šéfredaktorského mandátu. Už len preto ju, všakáno celkom prirodzene, treba triafať britkými slovami vyberanými priamo zo spodnej police – dovolím si povedať predvolebnej – zbrojnice. Predvolebná kampaň je záležitosť úplne legálna a legitímna, na rozdiel od hrozieb siahajúcich na fyzickú, azda i psychickú integritu človeka. Žeby naskutku všetko zlé, čo sa stalo Slovákom žijúcim v tejto časti vrchovatého Balkánu (krycie meno: súdok pušného prachu), šlo na rováš HĽ, respektíve inkriminovanej šéfredaktorky? Náš týždenník, zrejme aj v budúcnosti, tak ako doteraz, predovšetkým v predvolebnom období, patričnú pozornosť venuje (aj) tunajším slovenským politickým stranám, prečo nie aj mimovládkam. Ich predáci bez ohľadu na relevantnú

skutočnosť, že totiž pozabudli (alebo nechceli) povolať novinárov na svoje zakladajúce zhromaždenia a predostrieť im vlastné programy, hoci podaktorí už dávno majú plné ústa prenáramnej potreby vypracovania (môžbyť i realizácie) Národného programu, čokoľvek to znamená; ibaže sami ho nikdy a nikde nepredložili a nezverejnili. Nie je najjemnejšie povedané divné, že melú o potrebe hospodárskeho pozdvihnutia tu žijúcich či živoriacich Slovákov, a sami, poniektorí, boli pritom, keď stroskotali podniky a ustanovizne s dlhou tradíciou, ktoré mali mimoriadny význam pre našu komunitu. Slovom, domnievam sa, že nátlak(y) v tomto prípade pôsobia ako otlak(y). Sotva dopomôžu k viac než potrebnej náprave nášho týždenníka. Dovolím si dodať, že akiste nie som jediný, ktorého nesmierne teší, že v ostatných našich slovenských médiách v Srbsku je, usudzujúc podľa (ne)upozorňovania na ich nedostatky, všetko v najlepšom poriadku.

Synergia pre novú energiu Oto Filip

o svete nerovnoprávnych k rovnoprávnosti treba spieť úporne, stále, všetkými možnými prostriedkami a spôsobmi. Jedným z nich je i účinnejšia a širšia spolupráca lokálnych telies poverených otázkami rodovej rovnosti s mimovládnym úsekom. Je to vlastne jadro projektu K zveľadeniu služieb pre ženy na lokálnej úrovni, realizovaného Strediskom pre podporu žien v spolupráci s Pokrajinským ústavom pre rodovú rovnosť a Zreňaninským vzdelávacím strediskom. Prezentácia výsledkov projektu, v ktorom malo účasť päť obcí: Báčsky Petrovec, Ruma, Sombor, Zreňanin a Kikinda, prebiehajúca l5. januára v Zhromaždení APV, bola zároveň vhodnou príležitosťou kvitovať viaceré klady uplynulých opatrení a podujatí, pouvažovať nad niektorými zápormi, tak isto sa pozrieť aj do budúcna, aby sa oveľa viac vojvodinských obcí mohlo podobným spôsobom

zapájať do zveľadenia politiky rodovej rovnosti. Zmieňujúc sa v mene Strediska pre podporu ženám Marija Srdićová podotýka, že ide o vznik takého

Časť účastníčok prezentácie spoločného projektu

modelu spoločnej práce a spolupráce, ktorý sa aj v budúcnosti bude môcť uplatňovať na úrovni lokálnej, no nie iba na tejto. Uvádza, že v uplynulých mesiacoch

KOMENTUJEME

Nátlaky ako otlaky Juraj Bartoš

éfredaktorke v utorok 14. januára poštou prišiel list, čiže článok s titulkom Ako ďalej, Slováci? Začína sa takto: „Vzhľadom na skutočnosť, že čl. 50 odsek 3 Ústavy Srbska hovorí, že niet cenzúry, žiadam, aby tento text bol v týždenníku Hlas ľudu zverejnený.“ Aký povzbudzujúci, prívetivý a podnetný úvod! Ďalej sa o. i. uvádza, že mimovládna organizácia Slováci a spolužitie – Slovaci i suživot (zaregistrovaná 18. apríla 2013) mieni vo februári t. r. organizovať „stoly národnej jednoty Slovákov v Srbsku“, a to, vraj, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tá istá mimovládka už 16. januára prostredníctvom nového listu/ článku napísanom po srbsky, už

www.hl.rs

školenia v rámci projektu absolvovalo 25 osôb, že vrátane členov výskumných skupín v aktivitách účinkovalo okolo osemdesiat osôb, čo je vhodný základ ďalších aktivít.

v titulku (tu preloženom) jasne dáva najavo, koho treba na pranier: Cenzúra v Hlase ľudu (redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová). Nakoľko je mi známe, rada novín Hlas ľudu sa k listom mala vyjadriť uplynulú stredu, teda po uzávierke 4. čísla HĽ. Z postu úžasne ohrozeného novinára, povestného konformistu a poltróna, oddaného každej novej aktuálnej moci (a tých sa tu premlelo ani na korze, ohohó), vyznačujúceho sa permanentným pchaním špinavej bielizne pod koberec, nemôžem nepovedať v súvislosti s trojrohými listami niekoľko viet, trebárs ich podaktorí budú tlmočiť ako bezbrehú obranu VDV. Nie je málo tých, ktorí (nazdávam sa – správne) postrehli, že totiž aktuálna zodpovedná redaktorka HĽ, s ktorou sa naozaj nie vo všetkom

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

ým sa mnohí inde vo svete hádali, viedli spory a vojny, Európa takmer celé povojnové obdobie hľadala to spoločné, pozerajúc sa do budúcnosti. Vďaka tomu Európska únia je dnes – ako zrkadlo takýchto výsledkov a snáh – hlboko zakódovaná vo všetkých oblastiach spoločenského, politického, hospodárskeho, kultúrneho a vôbec národného a nadnárodného žitia členských štátov, ktoré spoločnými silami ľahšie zdolávajú ekonomické, existenčné, dobové a iné problémy. No nejde len o to. Výhod zjednocovania je totiž ozaj mnoho. Vďaka zrušeniu hraničných kontrol medzi členskými štátmi, žiť a pracovať v inom štáte Európy nikdy nebolo také ľahké ako dnes. Jednotný trh ako hlavný hospodársky motor

 LETMO

Sľuby

oľby za nami, voľby pred nami a my v neustálom sendviči, dennodenne špikovanom novými dávkami takzvaných exkluzívnych správ. Akoby nebolo dosť doterajších slov o sľubných a bežných prajných úveroch a možných vkladaniach zahraničných partnerov, jeden z ministrov si zaumienil potešiť nás priam fantastickým záujmom a sumou, ktorú Čína údajne mieni vložiť do tohto pásma. Problémy s angličtinou a vedomosťami môžu mať mnohí z nás, no rovnako tak si netreba myslieť, že sme sa všetci s koňom zrazili, a preto sme priam úchvatne naivní. Vždy, keď v ušiach zarezonujú správy o nových a veľkých in• TÝŽDEŇ •

umožňujúci voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb znamená využívanie potenciálu integrácie, prinášajúcej výhody všetkým obyvateľom Európy. Ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, dodržiavanie princípov právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv sú základnými hodnotami únie, sústredené do Charty základných práv Európskej únie. Netreba zabúdať ani transparentné a demokratické inštitúcie ako jeden z pilierov zjednotenej a prosperujúcej Európy. Z inštitucionálneho hľadiska Európska únia je jedinečná tým, že jej hlavné priority určuje Európska rada, združujúca predstaviteľov na vnútroštátnej a európskej úrovni. Záujmy Únie ako celku zastupuje Európska komisia, ktorej členov menujú vlády členských štátov. Európskych občanov zastupujú priamo volení poslanci

Oto Filip vestíciách a stovkách nových pracovných príležitostí, netreba si hneď oduševnene liať pohár studenej vody na hlavu, ale sa načim pokúsiť pouvažovať nad príbuznými témami a dilemami. Napríklad o tom, aký je ich právny základ, aké si povinnosti štát, podnikateľskí partneri a my týmto preberáme, aké finančné účinky budú mať, či vôbec budú vplývať na život náš každodenný. Záporná prax nezverejňovať všetky ustanovenia dohôd a zmlúv so zahraničnými investormi, odôvodňovaná vyššími záujmami či pojmom podnikateľské tajomstvo, naznačuje, že nemusí byť ideálne všetko, čo sa blyští. Nebo vysoko, k transparentnosti ďaleko, no dobre by bolo, keby aspoň tá pôda pod nami bola o čosi stabilnejšia. To ale, žiaľ, ešte stále závisí najmenej od nás.

INÝ NÁHĽAD

Oto Filip

Ďuro Varga

Zjednotená a prosperujúca Európa

Európskeho parlamentu, kým vnútroštátne vlády obhajujú záujmy svojich krajín na pôde Rady Európskej únie. Európska rada, určujúca hlavné politické Sídlo Delegácie EÚ v Srbsku, v Novom Belehrade smerovanie únie, Ako sa uvádza na jej stránke, funpozostávajúca z najvyšších predstaviteľov členských štátov, nemá však govanie Európskej únie sa opiera právomoc prijímať právne predpisy. o princípy právneho štátu. To vlastne Pri ich tvorbe na legislatívnom znamená, že každé opatrenie únie má procese sa zúčastňujú tri hlavné oporu v zmluvách, ktoré dobrovoľne inštitúcie: Európsky parlament, za- a demokraticky schválili všetky členstupujúci občanov únie a nimi pria- ské štáty EÚ. Ciele zakotvené v zmlumo volený, Rada EÚ, zastupujúca vách sa dosahujú prostredníctvom jednotlivé členské štáty a Európska niekoľkých typov právnych aktov, ako komisia, zastupujúca záujmy Únie sú nariadenia, smernice, odporúčania ako celku. Svojrázny inštitucionálny a stanoviská. Niektoré z nich sú povintrojuholník vytvára riadnym legis- né, niektoré nie, niektoré sa vzťahujú latívnym postupom (v minulosti na všetky členské štáty, teda nie iba známym ako spolurozhodovanie) na niekoľko z nich. Príznačnosťou tak politiky, ako aj právne predpisy, európskeho právneho poriadku je platné v celej Európskej únii. Nové aj to, že poskytuje práva a stanovuje právne predpisy v zásade navrhuje povinnosti nielen členským štátom, Komisia, no prijíma ich Parlament ale aj občanom a podnikom, na a Rada. Komisia a členské štáty ich ktoré sa priamo vzťahuje množstvo potom uplatňujú, pričom Komisia do- pravidiel. hliada na to, aby sa právne predpisy (V budúcom čísle: riadne uplatnili a vykonali. Svetová obchodná veľmoc)

4 /4579/

25. 1. 2014

Naša téma 

SÚDNA JEDNOTKA V PETROVCI

Bola, už je fuč; čo si počať? Juraj Bartoš

údna jednotka Základného súdu v Novom Sade pre Obec Báčsky Petrovec, už o tom aj vrabčia obec čviriká, je fuč. Naskutku musela padnúť? Kto môže za to, že od 1. januára 2014 namiesto nej funguje už len podateľňa? Vzájomné obvinenia pršia ako jesenné lejaky. Jedni horekujú nad tým, že, hľa, štát nás obral o ďalšie raz získané právo, iní zúria, dušujú sa, že oni sú veru čistí ako slza. Všetko, čo sa deje TERAZ, po tom, čo Národné zhromaždenie Republiky Srbska prijatím Zákona o sídlach a oblastiach súdov a verejných prokuratúr vlani v novembri zrušilo súdnu jednotku v Petrovci, tak trochu (väčšmi) pripomína bezpredmetné mávanie za vlakom, ktorý sa stráca v diaľke. Čo robiť? – spytujú sa ľudia na nástupišti, ukrátení, sklamaní, či oklamaní, kým vlak mizne v diaľke. O spoji, ktorý je

fuč, je reč v podrubrike Naša téma, ktorú odteraz čitateľom Hlasu ľudu ponúkneme raz za mesiac. Čo (ne)zainteresovanému pozorovateľovi sotva ujde, je skutočnosť, že podaktoré subjekty začali o pálčivej otázke hlasne diskutovať o tom, čo sa stalo, až keď sa stalo. Predtým o háklivej téme verejne (temer) nehovorili. Rovnako (ne)udivuje fakt, že terajšie horekovačky sa obmedzujú iba na tiesnivú komnatu, pardon, komunitu, na slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku. Žiadna tlačovka, na ktorej by mocným hlasom a ešte mocnejšími argumentmi dali na vedomie najširšej verejnosti: Haló, tu dačo nie je v poriadku; tu nám niekto – a nám sa veru tak vidí, že náročky – pchá prst do oka, a to bolí... Čiže, tak ako sa – azda i očakávane – nekonala široká verejná diskusia o predbežnom návrhu zákona upravujúceho„sieť súdov“, celkom (ne) čakane chýbalo i včasné a činorodé

lomozenie nad skutočnosťou, že nám priamo pred očami mizne vlak, t. j. časť práv. Alebo sme si azda uvedomili, že právo zakotvené v Ústave Republiky Srbska a platných zákonoch sme proste nekonzumovali ako sa patrí, takže nám ho ani neprichodí strážiť ako sa svedčí? Že kto sme tu a teraz odrazu – my? Všetci, priatelia, všetci my, ktorí máme ruky po ramená vo verejnom živote týkajúcom sa aktuálneho a budúceho osudu alias života Slovákov v Srbsku. Zdriemli sme si, priznajme sa svorne, všetci. Tak výborníci a funkcionári lokálnej samosprávy alias Obce Báčsky Petrovec, ako i členovia a predáci Národnostnej rady a Matice slovenskej. Cirkev? Tá je u nás, ako je dobre známe (až na výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo), oddelená od štátu. Takže je celkom prirodzené, že podpisová akcia, zacielená na návrat vlaku, ktorý je fuč, sa koná aj na pôde cirkevných úradov. Zaspali sme, vážení, aj my, mediálni pracovníci, unavení z vyčerpávajúceho informovania o našich významných čajových večierkoch, večierkoch, posedeniach, početných „iádach“ a výnimočných rezultátoch, obzvlášť na pláne košatej ľudovej tvorivosti. Čo teda chýbalo, aby sa nestalo, čo sa stalo? Chýbala žilka, ostrý, straníckymi lekvárikmi či konformistickými dioptriami

nezakalený zrak, ktorý by umožnil včas postrehnúť, čo sa chystá. Chýbala odvaha a rozvaha, vôľa pohnúť v správnej chvíli sivou hmotou a chabými údmi bez zaváhania s patričným nasadením intelektu. Nadovšetko, môžbyť, chýbala súhra všetkých nás, bezzubých a ospalých tiežochrancov identity najzelenšej vetvy národa slovenského mimo jeho kolísky. Že ako ociho zo studne? Poľahky. Treba nám k tomu už len taká maličkosť: tridsaťtisíc (30 000) podpisov roduverných Slovákov s hlasovacím právom pod akt národnej iniciatívy, ktorého cieľom je vrátiť vlak a teda súdnu jednotku dostať späť do Báčskeho Petrovca. Ak ten vlak nezastavíme my, pokúsia sa ho zastaviť poslanci v Zhromaždení AP Vojvodiny, ktorých o túto maličkosť, všakáno, bolo možné požiadať aj prv než zapískal na odchod. Môžeme veru, akože sme i skôr mohli, podniknúť aj iné rázne kroky. Na začiatok stačí, keď skúsime zintenzívniť a zároveň zviditeľniť vlastnú činnosť. Keď napríklad, pozrime sa do očí a priamo na rovinu si povedzme: budeme menej tanikať a pospevovať, a keď sa prestaneme hrať na pštrosie hlavy pred podobnými (zá)krokmi štátu. Pssst! Kto to tam spomína neadekvátnu (národnostnú, odbornú a inú) štruktúru v štátnych a pokrajinských a lokálnych orgánoch správy, bezpečnosti, ...?

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Situáciu musíme zvážiť spoločne Oto Filip

eden z najnovších zákonov, ten o sídlach a oblastiach súdov, ktorý účinnosť nadobudol l. januára tohto roku, vniesol riadny hurhaj a kopu dilem a otáznikov do beztak rušnej tunajšej súčasnej spoločenskej a menšinovej politiky a scény. Zvýšenie počtu základných súdov v Srbsku z 34 na 66 a súbežné zmenšenie počtu doterajších súdnych jednotiek na 29, odôvodnené nutnosťou účinnejšieho spôsobu práce a čelenia neracionalite, sa aj nás ako menšiny priamo týka. Preto sme položili otázku podpredsedovi pokrajinskej vlády a pokrajinskému tajomníkovi pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá Mr. Andorovi Delimu: – Ako komentujete skutočnosť, že došlo k zrušeniu súdnej

www.hl.rs

jednotky v Báčskom kladov a podpisov. Petrovci Základného Toto riešenie je však súdu v Novom Sade, prechodné, potrvá čo zrejme zachádza do začiatku práce aj do oblasti realizácie notárov a schválené menšinových práv? je s cieľom umož– Podľa ustanovení niť občanom ľahší nového zákona Základprístup súdu v prený súd v Novom Sade chodnom období. V práci Základnésa zriaďuje pre územie obcí Báčsky Petrovec, ho súdu v Novom Beočín, Žabalj, SriemSade sa okrem ske Karlovce, Temerín srbského jazyka a Titel a pre mesto Nový Mr. Andor Deli (snímka: úradne používa aj Sad, a súdna jednotka stránka vlády Vojvodiny) maďarský, rusínsky a slovenský jazyk, v Báčskom Petrovci sa čím sa naďalej zabezpečuje ústavné zruší. Potešujúce je, že zákon stanovil, právo príslušníkov národnostných že sa v mestách, v ktorých podľa menšín na úradné používanie ich predošlého zákona existovali súdne jazykov a písem a zvlášť na vedenie jednotky, ktoré sa teraz zrušia, utvo- súdnych konaní (aj) v ich jazyku. Do ria podateľne na vykonávanie prác tohto práva sa teda nezasahuje, preberania podaní a overovania do- ale faktom je, že občania z územia

Informačno-politický týždenník

Obce Báčsky Petrovec budú musieť cestovať do Nového Sadu s cieľom uskutočňovať niektoré svoje jazykové práva v oblasti súdnictva, čo si vyžiada nevyhnutné materiálne výdavky a viac času na vybavenie danej veci. Záverom musím poznamenať, že zriadenie siete súdov patrí do výlučnej republikovej príslušnosti. Ako pokrajinský orgán správy poverený sledovaním uskutočňovania práv národnostných spoločenstiev na území Vojvodiny, považujeme za nevyhnutné spolu s národnostnými radami národnostných spoločenstiev zvážiť vzniknutú situáciu a jej účinky na uskutočňovanie práv príslušníkov národnostných spoločenstiev na úradné používanie jazyka a zároveň poukázať príslušným republikovým orgánom na prípadné negatívne následky novej siete súdov. • NAŠA TÉMA •

O NIEKTORÝCH DÔSLEDKOCH NAŠEJ NOVEJ SÚDNEJ SÚSTAVY Z POHĽADU PRÁVNIKA

Modernú legislatívu treba dôsledne uplatňovať Juraj Bartoš

riadenie novej organizácie súdnictva v Srbsku má o. i. za následok zrušenie súdnej jednotky Základného súdu v Novom Sade pre Obec Báčsky Petrovec. V súvislosti s aktuálnou ošemetnou situáciou hovoríme s Dr. Miroslavom Vitézom, expredsedom Legislatívnej komisie Matice slovenskej v Juhoslávii (Srbsku) a riadnym profesorom obchodného práva na Ekonomickej fakulte v Subotici, ktorý poukazuje na jej širší kontext. – Pán profesor, ako komentujete skutočnosť, že občania Báčskopetrovskej obce utratili súdnu jednotku? Nechcelo by to sudcov, ktorí hovoria po slovensky? – Nesporne sa uvedená legislatívna zmena dotkla aj záujmov jednej časti našej komunity osídľujúcej Báčskopetrovskú obec, lebo sťažila okolnosti na uplatňovanie ich národnostno-menšinového práva na používanie vlastného jazyka a písma v jednej rovine úradného styku – v základnom súdnictve. Vzniknutý problém je zložitý, má viaceré aspekty. Po prvé, úprava používania národnostno-menšinového jazyka a písma ako zložky tzv. kultúrnej samosprávy národnostnej menšiny v širšom znení zakotvuje v medzinárodných dohovoroch, v našej Ústave z roku 2006 a početných domácich zákonoch a zapadá do kontextu úpravy vzťahov medzi väčšinou a menšinou vôbec. Po druhé, budujeme občiansku spoločnosť založenú na politickom pluralizme, rovnosti a rovnoprávnosti občanov bez ohľadu na existujúce rozdielnosti medzi nimi, potom sociálny, trhový, právny štát založený na panovaní práva, demokracie. V oblasti úpravy vzťahov väčšiny a menšiny máme modernú a pokrokovú legislatívu. Sama osebe však nestačí, treba sa zasadzovať za jej dôsledné, úplné uplatňovanie, za jej zdokonaľovanie podľa súčasných tendencií v komparatívnej praxi a práve. Toto úsilie premietnuté do polohy báčskopetrovského prípadu • NAŠA TÉMA •

znamená nielen sa zasadzovať za znovuzriadenie uvedenej súdnej jednotky, alebo inej formy výkonu základnej súdnej funkcie v obci, ale i za jej obsadenie sudcovským a iným kádrom uspôsobeným uplatniť aj slovenský jazyk a písmo v jej činnosti. V nadväznosti na tieto meradlá treba posilňovať aj snahy zamerané na efektívne uplatňovanie nielen práva používať slovenský jazyk, písmo a iné práva v úradnom styku v rovine súdnictva, ale i v iných oblastiach úradného styku, ako aj iných práv a slobôd z korpusu práva národnostnej menšiny na samosprávu v kultúre, vzdelávaní, informovaní. Len tak sa deklarovaná ústavná kategória kultúrnej samosprávy v širšom význame vrátane národnostno-menšinového práva na používanie slovenského jazyka a písma v úradnom styku – naplní skutočným obsahom. Pravda, ide o zložitý proces odrážajúci pulz vývoja našej spoločnosti, ale i stav národnostného vedomia a cítenia príslušníkov našej komunity, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vážne oslabované v dôsledku známych okolností. Na prekonaní tohto nepriaznivého subjektívneho stavu treba, aby konali naše organizácie pôsobiace predovšetkým v oblasti kultúrnej samosprávy. – Sú vôbec u nás sudcovia a prokurátori, ktorí slovenský jazyk ovládajú na žiaducej úrovni? – Kádrovú otázku by dozaista bolo možné veľmi rýchle riešiť, keďže sú kádre, ktoré by určite za pomerne krátky čas dokázali posilniť vlastnú odbornosť používaním slovenského jazyka a písma tak, aby mohli obsadiť sudcovskú funkciu. Medzitým v súdnej, ale aj inej praxi príslušníci našej komunity často nepožadujú uplatniť zaručené právo použiť vlastný jazyk a písmo, lebo mnohokrát uvedené predpoklady na to ani nie sú, napríklad vtedy, keď oprávnená osoba v konaní slovenský jazyk a písmo neovláda. Na druhej strane často sa občanom ponúknu služby tlmočníka, alebo oni jednoducho dokážu svoj záujem obhájiť aj nematerinským jazykom. Nie div, že potom štát apli-

káciu tohto národnostno-menšinového práva posudzuje len cez prizmu efektívnosti, racionalizácie výkonu súdnej funkcie, zahrnie ju do procesu reorganizácie súdnictva, okolnosti na realizáciu tohto práva jednoducho zmení, čo následne môže spôsobiť sťaženie jeho používania, a potom aj jeho skutočný zánik. Pritom treba mať

Prof. Dr. Miroslav Vitéz

na zreteli, že je meradlo racionálnosti tiež predpokladom na výkon národnostno-menšinových práv, ktoré je zakotvené v medzinárodných dohovoroch, domácej legislatíve, i keď ho koriguje kritérium tzv. získaných práv. – Majúc na zreteli tieto a iné relevantné skutočnosti, v akej miere je vôbec reálne dožadovať sa zmeny prakticky čerstvého Zákona o sídlach a oblastiach súdov a verejných obžalobcov práve prostredníctvom inštitúcie národnej iniciatívy, čiže zabezpečením 30 000 podpisov? Nebolo možno možné – podstatne skôr – pokúsiť sa predísť zrušeniu súdnej jednotky v Petrovci inými metódami? – Sú aj iné možnosti na doplnenie tohto zákona ako napríklad v legislatívnom konaní v Národnom zhromaždení navrhnúť jeho zmenu prostredníctvom poslanca alebo poslancov, tiež prostredníctvom Ochrancu občanov, respektíve túto zmenu mohla iniciovať Národnostná rada slovenskej národnostnej 4 /4579/

menšiny. Zložitejším spôsobom by sa podobný účel mohol dosiahnuť rozhodnutím Ústavného súdu o nesúlade konkrétnych ustanovení Zákona o sídlach a obvodoch súdov a verejných prokuratúr vzťahujúcich sa na organizáciu Základného súdu v Novom Sade v časti týkajúcej sa Báčskopetrovskej obce s Ústavou zaručenými ľudskými a menšinovými právami a slobodami. Na začatie konania pred Ústavným súdom z tohto právneho dôvodu je oprávnená aj Národnostná rada, tiež Ochranca občanov ak zhodnotia, že došlo k porušeniu Ústavou a zákonmi zaručených práv a slobôd príslušníkov našej národnostnej menšiny. – O to skôr, že tento postup možno podoprieť aj ustanoveniami zakotvenými v Ústave Republiky Srbska...? – Zdá sa mi, že z hľadiska Ústavy z roku 2006 uvedený zákon v opísanej časti je asi v nesúlade s ústavnou zásadou o osobitnej ochrane národnostných menšín (čl. 14), potom so základnou zásadou o priamom uplatňovaní zaručených práv previazanou s extenzívnym a zladeným výkladom ústavných ustanovení o ľudských a menšinových právach (čl. 18), základnou zásadou o obmedzeniach ľudských a menšinových práv, kde sa okrem iného zdôrazňuje, že sa dosiahnutá úroveň ľudských a menšinových práv nemôže zmenšovať (čl. 20), potom s ustanoveniami o práve na zachovanie osobitostí príslušníkov národnostných menšín (čl. 79) a niektorými inými ústavnými ustanoveniami. – Nemáte dojem, že akosi chýbal včasný koordinovaný nástup našich (ne)zainteresovaných subjektov...? – Myslím si, že dosiahnutý stav úpravy vzťahov väčšiny a menšiny treba ochraňovať, včasne vystriehnuť jej slabosti v praxi, ako aj pripravované zmeny v legislatíve. Pritom sa treba snažiť zapojiť sa do prípravných prác každej novej úpravy priamym alebo nepriamym, ale koordinovaným spôsobom. V tomto úsilí by predstih mali mať naše národnostné organizácie, združenia, ale aj miestne samosprávy, v ktorých žijú príslušníci našej komunity. Keby v predošlom období nebolo ustražujúceho úsilia Legislatívnej komisie Matice slovenskej a jej dotknutej členky (priestupkovej sudkyne), tak by oddelenie Priestupkového súdu v Báčskej Palanke asi tiež už nesídlilo v Báčskom Petrovci.

25. 1. 2014

Naša téma S TIJANOU JAKOVLJEVIĆOVOU, HOVORKYŇOU ZÁKLADNÉHO SÚDU V NOVOM SADE

Súdne konania (predsa) aj v Petrovci? na predstaviteľov zákonodokedy (do)terajšia darnej moci, čiže Národné úradníčka a s ktorýhľadom zrušenia súdnej jednot- zhromaždenie Republiky mi kompetenciami ky v Báčskom Petrovci pokúsili Srbska, ktoré prijalo rad zostáva pracovať sme sa o. i. zistiť, dokedy a čo zákonných predpisov, na v Petrovci? vlastne občania Báčskopetrovskej základe ktorých je stano– Všetky súdne obce v sídle doterajšej súdnej jed- vená nová súdna sieť. konania niekdajšej notky môžu vybaviť. Pracovníčka, • Koľko predmetov posúdnej jednotky ktorá tam zatiaľ zostala, nás usmer- čas jedného kalendárnev Petrovci sa naďanila na hovorkyňu Základného súdu ho roka bolo spracované lej budú vykonávať v Novom Sade Tijanu Jakovljevićovú. v doterajšej súdnej jedv budove Základného Na naše (z jej strany vyžiadané) notke v Báčskom Petrovsúdu v Novom Sade, písomné otázky: ktoré sú príčiny ci a v ktorom jazyku? Ulica Sutjeska č. 3. zrušenia súdnej jednotky v Báčskom – Odvtedy, čo bol V priestoroch niekdajPetrovci, či je rozhodnutie racionál- založený Základný súd Tijana Jakovljevićová, hovorkyňa Základného súdu šej súdnej jednotky v v Novom Sade ne, ako aj na otázku, či sa zrušením v Novom Sade s desiatimi Petrovci naďalej bude súdnej jednotky v Petrovci vlastne súdnymi jednotkami, medzi ktoAby sme zistili, v ktorom jazyku pracovať podateľňa, v ktorej sa znižuje úroveň dosiahnutých men- rými bola i súdna jednotka v Báč- boli spracované, museli by sme budú prijímať písomné doklady, šinových práv slovenskej menšiny, skom Petrovci, v období od januára rozoberať každý predmet zvlášť. tiež bude pôsobiť kancelária na hovorkyňa neodpovedala. Usmerni- 2010 do decembra 2013, v súdnej • Ktoré záležitosti a dokedy overovanie podpisov. Je taká možla nás na Ministerstvo spravodlivosti jednotke v Báčskom Petrovci boli môžu občania Báčskopetrov- nosť, že predseda súdu osobitným a štátnej správy ako navrhovateľa spracované početné predmety. skej obce vybaviť v priestoroch rozhodnutím určí dni, počas ktorých nových zákonných rozhodnutí alebo (pozrieť tabuľku). niekdajšej súdnej jednotky, t. j. sa budú realizovať súdne konania, že teda určí miesto, deň a hodinu súdneho konania, ako i výkon ur2010 2011 2012 2013 čitých súdnych aktivít mimo sídla sporové konania 130 101 84 54 súdu. Pripúšťa sa aj taká možnosť, že sa jednotlivé súdne konania budú konania z pracovných pomerov 10 8 2 16 konať v priestoroch niekdajších rodinné spory 37 113 112 74 súdnych jednotiek. Rozhodnutie dedičné postupy 33 158 314 236 o potrebe ustanovenia dní pre súdne konania v budovách niekdajších ostatné mimosporové konania 5 28 50 53 súdnych jednotiek bude schválevýkonné predmety 15 46 73 19 né v súlade s počtom predmetov, výkonné predmety, ktoré sa konajú požiadaviek občanov, hmotných 292 577 115 49 na základe vierohodných dokladov a priestorových možností súdu.

Katarína Gažová

Kovačičania a Padinčania podporia iniciatívu Anička Chalupová

bčania Kovačice a Padiny tiež mienia do konca januára svojimi podpismi podporiť iniciatívu, ktorej cieľom je prinavrátenie súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca. Konkrétne predstavitelia MOMS v Kovačici a Padine, ako aj členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici vyjadrili

www.hl.rs

nespokojnosť s danou situáciou. Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát, povedal: − V každom ohľade súdy v Kovačici, Starej Pazove a v Báčskom Petrovci treba zachovať, lebo je to naše národnostné právo. Nemilo nás prekvapila skutočnosť, že súdna jednotka v Petrovci viac pôsobiť nebude. Obávali sme sa, že sa do rovnakej situácie dostane aj súdna

Informačno-politický týždenník

jednotka v Kovačici, ale podarilo sa nám ju zachovať. Reagovali sme a podnikli všetko, čo bolo treba; myslím si, že sa malo aj v prípade Petrovca reagovať skôr. Nijako nesúhlasíme s uplatnením riešenia a keďže akcia trvá do konca januára, pokúsime sa v týchto dňoch zorganizovať a zozbierať podpisy podpory občanov aj v týchto dvoch slovenských prostrediach.

Pavel Baláž, podpredseda MSS • NAŠA TÉMA •

S PAVLOM MARČOKOM, PREDSEDOM INICIATÍVNEHO VÝBORU PRE ZMENY V ZÁKONE O SIETI SÚDOV

Spravodlivosť pre občanov čoraz vzdialenejšia Jaroslav Čiep

ktivity okolo zbierania podpisov pre národnú iniciatívu o prinavrátenie súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca, ktorú vyhlásili 20. decembra 2013, sa zintenzívnili po Novom roku. V čele iniciatívneho výboru je Pavel Marčok, zároveň predseda Obce Báčsky Petrovec a predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. O spôsobe realizácie národnej iniciatívy náš spolubesedník úvodom hovorí: – Iniciatívny výbor rozprúdil akciu zbierania podpisov na prinavrátenie súdnej jednotky do Petrovca. Do každej domácnosti na území našej obce sme zaslali výzvu, aby podporili túto akciu. Podpísať sa na účelové tlačivo možno v Miestnom spoločenstve v každej dedine a v Petrovci sa to koná v budove Zhromaždenia obce, Matice slovenskej a na fare. Podpísať sa môžu aj občania z iných osád a miest. Pre tých, ktorí chcú prispieť a zo zdravotných dôvodov nemôžu prísť, môžu sa ohlásiť na tel. číslo 780-378 a aktivisti prídu za nimi. Nateraz máme zo 4 000

podporovateľov a budeme pokračovať s akciou do konca januára. – Zrekapitulujete skrátka, ako vznikol tento problém? – Vedeli sme, že sa chystá nový zákon o súdnictve a pripomienkovali sme ho ešte v období, keď sa prvýkrát dostal do postupu v Zhromaždení Srbska. Ako zástupcovia Zhromaždenia obce v máji 2013 sme mali možnosť rokovať o tom aj s ministrom spravodlivosti Selakovićom, ktorý nás ubezpečoval, že súdna jednotka v Petrovci bude pokračovať s prácou. Žiadosť v tomto zmysle sme zaslali aj v mene Obec- Národná iniciatíva v rukách Pavla nej rady a Zhromaždenia obce. Marčoka Neskoršie, počas SNS, toto stanovisko podporili aj matičiari, ako aj ako sídlo súdnej jednotky, hoci Výkonný výbor Národnostnej rady. nás štátne štruktúry do poslednej Všetci svoje závery adresovali aj na chvíle ubezpečovali, že to pozmenia. parlament Srbska. Neskoršie návrh Keďže sa to nestalo, posledným pozákona o súdoch stiahli z postupu kusom pred schválením zákona bol a po jeho návrate do postupu výzva amendement, ktorý v Zhromaždení vyjadriť sa ohľadom siete súdov Srbska podal národný poslanec prišla aj na NRSNM, ktorá podporila Janko Veselinović. Vládnuca väčšina súdne jednotky v Kovačici, v Starej v parlamente ho však zamietla. Preto Pazove a v Petrovci. Lenže Petrovec sme, následne zmenšenia národv návrhu zákona už nefiguroval nostných práv, vyšli s národnou

iniciatívou a zároveň predkladáme návrh zákona o doplnení uvedeného zákona o súdnictve. – Je zbieranie podpisov organizované aj v osadách mimo Báčskopetrovskej obce? – Matica, Národnostná rada a cirkev si prevzali úlohu a vynaložia úsilie zozbierať podpisy podpory aj v iných osadách, kde žijú Slováci. Nateraz nemám údaje o tom, kde sa všetko občania podpisujú a aký počet podporovateľov iniciatívy máme v iných prostrediach. – Čo podniknete, ak podpora občanov nebude dostatočná? – V každom prípade treba preukázať vôľu, a preto vyzývam všetkých, aby iniciatívu podporili. V prípade, že sa nenazbiera nadostač podpisov, siahneme po iných formách, ktorými by sme mohli vplývať na parlament Srbska. Medzi také patrí iniciatíva desať percent národných poslancov. Okrem toho pokúšame sa o prijatie u ministra spravodlivosti. Komunikujeme aj s predsedníčkou Základného súdu v Novom Sade, kde chceme rokovať o tom, aby sa v Petrovci usporadúvali aspoň jednotlivé súdne dni. Chceme im predostrieť a presvedčiť ich, že obec má možnosť aj vôľu participovať v režijných trovách práce súdu, tak ako doteraz. Pred desaťročím sme práve pre potreby súdnej jednotky v Petrovci zrekonštruovali budovu Zhromaždenia obce a vybudovali sme aj osobitný vchod. Treba povedať, že nateraz v Petrovci zostala služba pre overovanie a podateľňa.

Pazovčania podpisujú iniciatívu Anna Lešťanová

o akcie, ktorou sa chce zachovať súdna jednotka v Obci Báčsky Petrovec, sa zapojili aj občania Starej Pazovy. Návrh zákona na doplnenie Zákona o sídlach a oblastiach súdov a verejných obžalobcov do polovice januára podpísalo viac ako 150 ľudí. Podpisová akcia sa začala 24. decembra 2013 na farskom úrade zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Podľa slov staropazovského ev. farára Igora Feldyho akcia ešte stále trvá. • NAŠA TÉMA •

Andrej Kardelis

Medzi tými, ktorí iniciatívu podpísali, je aj Andrej Kardelis, tamojší právnik vo výslužbe. Ako povedal, nie je dobre, že bola zrušená súdna jednotka v Báčskom Petrovci. Najlepšie, najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie je, keď všetky súdne konania a iné záležitosti občania môžu vybavovať v obci, v ktorej žijú a pracujú. Domnieva sa, že takýmto činom sa zmenšuje úroveň dosiahnutých menšinových práv, lebo Obec Báčsky Petrovec je jediná obec v Republike Srbsko, v 4 /4579/

ktorej slovenské obyvateľstvo tvorí väčšinu. Menovaný zároveň upozorňuje aj na fakt, že podľa nového zákona o sieti súdov Základný súd v Sriemskej Mitrovici prišiel o prevažnú časť doterajších kompetencií, keďže od 1. januára 2014 nemá ani jednu súdnu jednotku a hovorí, že aktuálny zákon okrem Základného súdu v Sriemskej Mitrovici ustanovil aj základné súdy v Šíde, Rume a v Starej Pazove. Kardelis podčiarkol, že prvý súd v Srieme bol založený roku 1824 práve v Starej Pazove a bol to Kraljevski kotarski sud.

25. 1. 2014

Naša téma NRSNM SA NEZHODUJE, AVŠAK...

Súdnictvo nie je v príslušnosti Rady Jasmina Pániková

údna jednotka v Báčskom Petrovci je zrušená a verejnosť nastoľuje otázku, kto a čo konkrétne podnikol preto, aby ju občania Báčskopetrovskej obce naďalej mali, respektíve, nereagovanie koho priviedlo k takému výsledku. O tom, čo podnikla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ako zastupiteľský orgán Slovákov žijúcich v Srbsku, a či mohla reagovať aj inak, hovorí tajomník Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Ladislav Čáni. – Pole pôsobnosti národnostných rád určuje Zákon o národnostných radách národnostných menšín a nie samotné rady. Ministerstvo spravodlivosti sa obrátilo na Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny so žiadosťou o stanovisko k novej sieti súdov. O tom sa rokovalo na zasadnutí 12. novembra

Tajomník NRSNM Ladislav Čáni

a už o deň neskoršie sme elektronicky a poštou ministrovi Nikolovi Selakovićovi poslali rozhodnutie, ktorým s ohľadom na zemepisnú vzdialenosť, počet obyvateľov príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny a reálne potreby navrhuje-

me, aby do novej súdnej siete boli zaradené súdy v Kovačici, v Báčskom Petrovci a v Starej Pazove. To, čo žiadali od nás, sme vykonali a žiadnu odpoveď, zdôvodnenie, prečo je súdna jednotka v Petrovci zrušená, sme nedostali. Prízvukujúc, že súdy nepatria do kompetencií národnostných rád, Čáni pripomína, že sa v článku 75 Ústavy Republiky Srbska (Úradný vestník RS, 98/2006), ktorý sa vzťahuje na práva národnostných menšín, uvádza, že sa príslušníci národnostných menšín priamo alebo prostredníctvom svojich predstaviteľov zúčastňujú v rozhodovaní o jednotlivých otázkach, ktoré sa vzťahujú na kultúru, vzdelávanie, informovanie a úradné používanie jazyka a písma.

Podľa názoru jej tajomníka Rada by mohla reagovať iba vtedy, keby v súde v Petrovci alebo v iných obciach, v ktorých je slovenský jazyk úradný, nebolo umožnené súdne konanie v slovenskom jazyku. Vtedy by (aj), podľa článku 22 – Príslušnosti v oblasti úradného používania jazykov a písem (Zákon o národnostných radách, Úradný vestník RS, 72/09), bolo možné reagovať, lebo sú v ňom kompetencie národnostných rád ohľadom úradného používania jazyka a písma. Skrátka, NRSNM navrhla do súdnej siete zaradiť aj súdnu jednotku v Petrovci, avšak, ako povedal jej tajomník, na rozhodnutie Zhromaždenia Srbska nemohla vplývať. Rada podporuje založený Petičný výbor, ktorý vypracoval text Návrhu zákona o doplnení Zákona o sídlach a obvodoch súdov a verejných obžalobcoch a realizuje opatrenia súvisiace so zbieraním podpisov.

POSTOJ MATICE K ZRUŠENIU SÚDNEJ JEDNOTKY V PETROVCI

Krivdu nesmieme znášať len tak stoicky Jaroslav Čiep

postoj Matice slovenskej v Srbsku k problému zrušenia súdnej jednotky v Petrovci sme poprosili jej aktuálnu predsedníčku Katarínu Melegovú-Melichovú. Rozhovoru dávame formu sublimovanej výpovede spolubesedníčky: – Matica už vlani po uplynutí Slovenských národných slávností reagovala na návrh zákona. Svoj prípis zaslala na patričné ministerstvo a na vládu, upozorňujúc, že treba zachovať súdy jednak v Petrovci, ale aj v Starej Pazove a v Kovačici. Vtedy sa ukazovalo tak, že ani v tých dvoch prostrediach, nielen v Petrovci, súdy fungovať nebudú. Nemilo nás prekvapi-

www.hl.rs

lo, keď to sa nakoniec ukázalo, že sa súdy v Kovačici a v Pazove zachovávajú, len v Petrovci nie. Pozeráme sa na to cez korpus získaných národnostných práv. V skutočnosti ide o to, že ak človek má za každý papier merať cestu do Nového Sadu, tak sa vraciame o pol storočia dozadu. Myslím si, že to nie je v poriadku, a práve preto som iniciovala národnú iniciatívu, lebo vyrovnávať sa bez reakcie s tým, čo donáša každý deň politika, sa nemôžeme. Chápeme, že náš štát v ekonomických problémoch, v akých je, hľadá úspory. Ale je možné siahnuť po nich aj na druhej strane, nielen v takýchto oblastiach. Ak sa dnes vyrovnáme s tým, že nebudeme mať ani súdnu

Informačno-politický týždenník

jednotku, a predtým sme mali aj obecný súd a kedysi aj okresný súd, takto sa jedno právo po druhom zmenšuje. Zajtra niekoho môže napadnúť, že malú obec, akou je petrovská, v tvare lokálnej samosprávy by mohol rozformovať a osady rozdeliť po okolitých obciach. Pravdaže by to prinieslo úspory, ale čo by to znamenalo vzhľadom na realizáciu a konzumáciu našich národnostných práv v oblasti kultúry, školstva a iných oblastí, nesmieme si ani predstaviť. Problém súdnej jednotky nemôžeme zamlčať, lebo nesúhlasíme s uplatneným riešením. Aktívne sa činíme a dožadujeme sa odstránenia krivdy, takže azda aj reakcia zo strany štátnych vrchností bude iná.

Katarína Melegová-Melichová

Chcem veriť a mať nádej, že bude pozitívna. Ak tieto „facky“ budeme len tak stoicky znášať, nevyjde to na dobre pre nás. Preto treba burcovať a zvoniť na poplach, keď sa nám takéto veci dejú, lebo bez toho budeme oveľa rýchlejšie ubúdať nielen v dôsledku nízkej natality a vysťahovania sa mladých ľudí na iné rovnobežky. • NAŠA TÉMA •

Ľudia a diania Opozícia čihy, koalícia hota KTO ROZUZLÍ KOMUNÁLNY GORDICKÝ UZOL V PLANDIŠTI?

Vladimír Hudec

alimatiáš okolo statusu komunálneho podniku Polet v Plandišti sa dodatočne komplikuje. V posledný deň minulého roku Agentúra pre hospodárske registre (APR) zrušila vlastné rozhodnutie z 30. 9. 2013, keď tento podnik registrovala ako verejný so stopercentným štátnym kapitálom. To podnietilo opozíciu v lokálnom parlamente (URS), aby žiadala zvolanie mimoriadneho zasadnutia s cieľom zrušiť rozhodnutie o zakladateľskom akte podniku, ktorým kapitál podniku previedli zo spoločenského do štátneho, a zároveň zrušiť rozhodnutie o voľbe dozornej rady a riaditeľa. Predseda Zhromaž-

denia obce Rade Klašnja zasadnutie zvolal na 17. januára, avšak namiesto zrušenia spomínaných rozhodnutí a vrátenia stavu spred 30. 9. 2013, na zasadnutí došlo k novému obratu. Iba pár minút po desiatej hodine sa totiž na webovej stránke APR objavilo nové rozhodnutie o registrácii podniku, ktorým sa anuluje rozhodnutie z 31. 12. 2013 a podnik znovu registruje ako verejný, teda štátny. Vzhľadom na novú okolnosť, výbornícka väčšina opozíciou navrhnuté body vyradila z rokovacieho programu a na návrh predsedu obce Milana Selakovića do programu zaradila len jediný bod – záver, ktorým sa „predsedovi obce a iným orgánom Obce Plandište nakladá, aby vynaložili

maximálne úsilie a podnikli všetky právne opatrenia s cieľom ochrany štátneho a obecného majetku v komunálnom podniku Polet...“ Tento návrh predseda Selaković zdôvodnil nutnosťou zachrániť kapitál Poletu pred odcudzením. Na pomoc pri tlmočení záveru si priviedli aj advokáta Lazara Gutešu z Vršca vo funkcii oprávneného právneho zástupcu obce, ktorý potvrdil, že týmto záverom sa v podstate chráni štátny a obecný majetok. Opozícia (URS), ale aj časť SNS, ktorá prislúcha vládnucej väčšine, s tým však nesúhlasila a svoje stanovisko podporila skutočnosťou, že sa o povahe kapitálu vedie súdne konanie a kým sa neskončí, nemožno meniť status podniku.

Okrem toho upozornili, že takto registrovaný podnik Polet plánuje do štátneho vlastníctva previesť aj všetky vodovody a plynovody, ktoré sú vystavané o. i. aj z vlastných prostriedkov občanov, ktorí tým získali určité vlastnícke práva. Výbornícka väčšina zamietla také vysvetlenia a schválila záver v navrhnutom znení. Zostalo však nedopovedané, akým záhadným spôsobom APR v priebehu 18 dní schválila dve protikladné rozhodnutia, hoci sa medzičasom status kapitálu podstatne nezmenil, čiže súdne konanie, v ktorom sa o tom má rozhodnúť, sa neukončilo, na čo APR upozornila aj Ministerstvo hospodárstva. Dilema je tým väčšia, keď sa vie, že posledné rozhodnutie schválila práve v deň zasadnutia obecného zhromaždenia a na webovej stránke APR ho zverejnila iba niekoľko minút po jeho začiatku. Žeby to bola náhoda?

ŠÍD

Bez samozdanenia nieto budúcnosti Stanislav Stupavský

Miestnom spoločenstve Šíd 31. decembra 2013 vypršalo samozdanenie, ktoré trvalo sedem rokov a z ktorého sú vybudované viaceré komunálne objekty. V tomto prostredí sa samozdanenie sústavne odvádzalo viac ako tridsať rokov dozadu, vždy na výstavbu kapitálnych infraštruktúrnych objektov. Finančné prostriedky zabezpečené z tohto zdroja neboli zanedbateľné, lebo sa odvádzali podľa sadzby od 3 do 6 % z platov zamestnaných. V minulosti z prostriedkov samozdanenie sú v Šíde vybudované budovy dvoch základných škôl, Domu zdravia, škôlky, športová sieň, Dom penzistov, Poľovnícky dom, nová budova galérie obrazov Savu Šumanovića. Za najväčšie úspechy treba predsa považovať výstavbu komunálnych infraštruktúrnych objektov. V Šíde je vystavaných viac ako 40 kilometrov asfaltových ciest v uliciach, vybudovaná je vodovodná sieť s ústredným a pouličným potrubím, • ĽUDIA A DIANIA •

Budova športovej siene v Šíde bola vybudovaná zo samozdanenia

vybudovaných je viac ako 40 kilometrov betónových chodníkov, sieť pouličného elektrického osvetlenia, vystavané sú dva domy smútku. Na stavbu jedného komunálneho objektu sú Šíďania zvlášť hrdí, lebo sa im iste ako jediným v štáte podarilo vybudovať kanalizačnú sieť v celom meste v dĺžke viac ako 50 kilometrov. Najdôležitejšie je však to, že sú na túto sieť napojené všetky šídske domácnosti, a to celkom bezplatne, pretože objekt bol vystavaný z prostriedkov samozdanenia. Dlho rokov Šíďania zo samozdanenia financovali aj služby pochovávania zosnulých, čo sa v praxi

mimoriadne osvedčilo, a preto financovanie týchto služieb plánujú aj z nového samozdanenia. Rada Miestneho spoločenstva Šíd navrhla a Zhromaždenie obce Šíd prijalo návrh, aby sa občania MS Šíd v období od 8. do 27. februára 2014 na referende vyjadrili o zavedení nového samozdanenia na obdobie piatich rokov. Prostriedky by sa odvádzali podľa trojpercentnej sadzby z platov zamestnaných a z príjmov zo súkromného podnikania, ako aj 0,02 % zo základu na určenie dane z majetku. Poľnohospodári budú odvádzať prostriedky v hodnote 4 /4579/

30 kilogramov pšenice po jednom hektári pôdy ročne. Plánuje sa, že sa v uvedenom období spolu zabezpečí 224 301 374,00 dinárov. Účely, na aké sa prostriedky zo samozdanenia majú použiť, sú už dobre známe a nebudú sa meniť. Predovšetkým je tu stavba komunálnych objektov alebo ich úprava, údržba parkov a čistoty v meste, odvádzanie povrchových vôd, podpora kultúrnych a športových organizácií, podpora cirkví a iné. Čo si Šíďania myslia. ukážu v referende o novom samozdanení od 8. do 27. februára 2014.

25. 1. 2014

Ľudia a diania AKTUÁLNA TÉMA V STAREJ PAZOVE

Výstavba prevádzky pod lupou Anna Lešťanová

a sklonku lanského roka výborníci ZO Stará Pazova schválili zmeny a doplnky Územného plánu Obce Stará Pazova do roku 2025, do ktorého je zaradená výstavba prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu. Výstavba prevádzky je plánovaná pri ústrednej depónii, vedľa autostrády Belehrad – Nový Sad. Proti takémuto rozhodnutiu sa vyjadrili miestne poľnohospodárske a ekologické združenia, skupiny občanov a niektoré opozičné politické strany. Obyvatelia sa obávajú, že ide o nebezpečnú prevádzku, ktorá bude vplývať na zdravie ľudí a životné prostredie. Ide o projekt v hodnote 35 miliónov eur, za ktorým stojí Európska komisia, čiže EÚ a Ministerstvo pre energetiku, rozvoj

a ochranu životného prostredia. Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović na zasadnutí lokálneho parlamentu 23. decembra 2013 povedal, že zatiaľ ešte nie je isté, či sa výstavba prevádzky uskutoční v Starej Pazove a že niet miesta pre paniku, lebo sa tam nebudú spracúvať zdraviu škodlivé látky. Rozhodnutie o projekte Európska komisia má schváliť v blízkej budúcnosti a podľa najnovších informácií z kabinetu predsedu obce zatiaľ sa ohľadom výstavby prevádzky nepodniklo nič konkrétnejšie. Súbežne s výstavbou továrne vykonala by sa aj sanácia jestvujúcej ústrednej depónie, ktorá je údajne vo veľmi zlom stave z hľadiska neadekvátneho spôsobu odpratávania odpadu, a ktorej kapacity sú časove obmedzené. Lokalita vedľa autostrády je zvolená s cieľom vyhnúť

sa preprave odpadu cez husto obývané územie. Proti výstavbe prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu sú mnohí, no málo je tých, ktorí aj verejne vystupujú. Medzi prvými zareagovali členovia Združenia poľnohospodárov Stará Pazova. Vyjadrili mienku, že sa o samotnom projekte príliš málo vie a že sa do verejnosti dostávajú iba čiastočné informácie. Janko Ďurčík zo združenia poľnohospodárov nám povedal, že sa im „v boji“ proti výstavbe továrne pripojili aj obyvatelia a ekológovia nielen z Pazovy, ale i zo susednej Inđije, tiež predstavitelia niektorých cirkví, potom majiteľ veľkého skleníka na pestovanie zeleniny... Od 11. januára mávajú pravidelné sobotňajšie zasadnutia a spoločne vystupujú ako Skupina občanov s päťčlenným koordi-

VO SVETLE ŠTATISTIKY: AKO DÝCHA EKONOMIKA (3)

Jedna lastovička nerobí leto Oto Filip

daj o tom, že miera nezamestnanosti klesla v období apríl – október 2013 z 25,5 percenta na čosi nad 20 percent, môže síce optimistov potešiť, no je ďaleko od toho, aby sa stal signálom zásadných zmien v politike zamestnávania. Z Ankety o pracovnej sile realizovanej v októbri na vzorke 8 700 domácností alebo viac ako 25 000 osôb, ktorej výsledky Republikový štatistický ústav zverejnil 30. decembra, možno si všimnúť celý rad faktov naznačujúcich, že s nezamestnanosťou budeme bojovať prinajmenšom tak dlho ako aj s krízou globálnou a našou. Miera nezamestnanosti, čiže účasť nezamestnaných v celkovom počte aktívneho práceschopného obyvateľstva bola pred štyrmi mesiacmi 20,1 percenta: 19,4 u mužov a 21,2 percenta u žien. Najmenšia bola v belehradskom regióne: 16,7 percenta, najvyššia v AP Vojvodine – 23,1 percenta.

www.hl.rs

Miera zamestnanosti alebo percento zamestnaných v celkovom obyvateľstve vo veku nad pätnásť rokov bola na úrovni Srbska čosi nad 39 percent. Z toho v prípade mužov 46,2 a u žien skromných 32,5 percenta. Na prvom mieste podľa zamestnanosti je región Šumadije a západného Srbska (41,1), na druhom južné a východné Srbsko (39,3), na treťom región Belehradu (38,8), na štvrtom a poslednom zase Vojvodina s indexom zamestnanosti 37,3 percenta. Aj keď sa miera nezamestna-

Informačno-politický týždenník

nosti v sledovanom polročnom období zmenšila o už spomínané štyri percentá, kým miera zamestnanosti stúpla o 2,8 percenta, tieto skutočnosti treba brať s rezervou, lebo vo všetkých prípadoch zďaleka nejde o prácu na neurčitú dobu. Štatistika za pracovnú silu (aktívne obyvateľstvo) považuje vlastne všetky osoby pracujúce (stále, dočasne alebo občas ) aspoň hodinu týždenne, prípadne aktívne hľadajúce prácu s cieľom získať prostriedky na existenciu. A sme už pri pojme neformálnej zamestnanosti,

načným tímom. S argumentmi proti výstavbe prevádzky plánujú vytlačiť plagáty a letáky. V súvislosti s touto aktuálnou témou Michal Baláž, podpredseda staropazovského Ekologického hnutia Eko san položil otázku: Prečo sa eventuálna výstavba prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu plánuje na 60 hektároch najkvalitnejšej obrábacej pôdy? Ďalšie problémy vidí v tom, že sa v blízkosti plánovanej lokality na výstavbu továrne nachádza veľká farma ošípaných a parcely s organickou výrobou potravín. Keby došlo k výstavbe tejto prevádzky, poľnohospodári a zeleninári by mohli prísť o certifikačné listiny na výrobu zdravej stravy. V Starej Pazove sa ešte stále presne nevie, čo sa výstavbou továrne dostane a čo sa nenávratne stratí. ktorú tvoria osoby pôsobiace bez formálnej zmluvy o práci. Túto kategóriu tvoria zamestnaní v neregistrovanej spoločnosti, zamestnaní v spoločnosti registrovanej, ale bez formálnej zmluvy o práci a sociálneho a penzijného poistenia, ako i neplatení, ale pomáhajúci členovia domácností. Miera neformálnej zamestnanosti u nás v posledných rokoch stále stúpa: v apríli 2012 bola 17 percent, v apríli 2013 18,2 percenta, vlani v októbri 20,3 percenta. Je to o viac ako dve percentá viac ako rok predtým. Mnohé zo spomenutých faktov sa prejavili aj pri výsledkoch ďalšej ankety zaoberajúcej sa percentom rizika chudoby. To na úrovni štátu bolo 24,6 percenta, kým v prípade nezamestnaných až 48,7 percenta. Najnižšie je percento dlhšie zamestnaných osôb – čosi vyše šesť percent. V prípade dôchodcov riziko chudoby hrozilo vlani každému siedmemu – ide o 14,5 percenta penzistov. (Dokončenie v budúcom čísle: Zahraničnoobchodná tovarová výmena) • ĽUDIA A DIANIA •

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE HLOŽIANSKYCH POĽNOHOSPODÁROV

S dôvodmi na dobrú náladu Juraj Bartoš

ni po jednom odoranom bode rokovacieho programu výročnej schôdze zhromaždenia Združenia poľnohospodárov Hložany v sobotu večer 18. januára sa neviedla diskusia. Členovia združenia prítomní v kaviarni Pod lipami nemali poznámky na správu o činnosti za uplynulý rok a na plán práce na rok bežný (podal ich doterajší tajomník ZPH Juraj Semártonský), ani na finančné správy o stave v pokladnici (Mária Šepráková) a na žírovom účte (Juraj Takáč). Všetky predostreté „materiály“ prítomní schválili jednohlasne a rovnako všetci zdvihli ruky za zmeny vo výkonnom výbore. Novou pokladníčkou sa teda stala Mária Šepráková namiesto Jaroslavy Šeprákovej, ktorá odstúpila, ako povedali, zo zdravotných dôvodov a namiesto doterajšieho tajomníka Semártonského (nepočuli sme prečo) zvolili Danielu Feketeovú. Aj vlani ZPH usporiadalo už ustálené, ako i niektoré jednorazové podujatia. S potešením skonštato-

vali, že ich úderné podujatia, súťaž o najlepšiu klobásu, najlepšie víno a pálenku (v marci), Deň kvetín (v máji) a Deň zeleniny (v auguste), prilákali veľký počet návštevníkov nielen domácich, ale aj z okolia, a rovnako sa im vydarila obnovená poľnohospodárska zábava koncom februára. Víťazi súťaže koncom septembra boli vo výprave, ktorá navštívila partnerské mesto Holíč na Slovensku. Hložianski poľnohospodári aj vlani navážali a rovnali poľné cesty, i keď tentoraz v dôsledku daždivého počasia neskoršie než obvykle (v polovici júna), tiež spolu s cirkevníkmi vysádzali topole na ich pozemku. Nadviazali aj kontakty s kolegami v iných prostrediach. Zorganizovali celú sadu prednášok zacielených na skvalitnenie vlastnej výroby, navštívili veľtrh a iné poľnohospodárske podujatia v Novom Sade, vo Futogu, na Palići a inde, taktiež sa na pozvanie zapojili do akcií miestnych spolkov a združení. Z vlastných príjmov ZPH vlani získalo takmer 300 000 dinárov a v pokladnici sa zvýšilo 62 000. Zato na žírovom účte má schodok,

keďže prílev prostriedkov (270 000 din.) bol o 17 000 menší než výdavky. Na tohtoročnú činnosť ZPH plánuje 800 000 dinárov, ibaže sa

Úvodom schôdze prítomní minútou ticha vzdali poctu zosnulému mladému kolegovi členovi ZPH Jánovi Dierčanovi vo finančnom pláne nespomína – a ani sa nikto nespýtal – ako ich zabezpečia. To tak trochu prekvapuje už aj preto, že v správe o činnosti sa uvádza, že Združenie doteraz nedostalo vlani prisľúbené pros-

AKCIA ZDRUŽENIA EKOP PADINA

Upraviť, ale aj pomôcť iným Anička Chalupová

edávno založené ekologické hnutie Ekop Padina usporiadalo peknú a osožnú akciu, a to nielen pre svojich susedovcov „Horniakovcov”, čiže obyvateľov Ulice horná dolina, ale aj pre padinské sociálne ohrozené rodiny. Dobrovoľnou prácou aktivisti tohto občianskeho združenia v nedeľu 19. januára 2014 orezávali suché borovice, jedle a iné stromy v lesíku v Ulici horná dolina. Podľa slov predsedu ekologického hnutia Ekop Jaroslava Pokoráckeho v akcii usporiadanej v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu bolo 25 aktivistov združenia, ktorí sa rozhodli voľné nedeľné chvíle venovať užitočnej práci. Počas akcie upravili lesík a nazbierali 33 kubických metrov dreva, ktoré neskoršie ako palivo rozdelili a • ĽUDIA A DIANIA •

Z najnovšej akcie upratovania lesíka v Ul. horná dolina

doručili na adresu deviatich padinských sociálne ohrozených rodín. Podobné združenie v Padine pôsobilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď mnohí ešte

triedky na rovnanie ciest z Obce Báčsky Petrovec (Direkcia svoju časť poskytla) a vraj im ani Rada Miestneho spoločenstva Hložany neoferovala prostriedky avizované na aktivity v rámci Dňa Hložian. Medzi početnými spolupracovníkmi a sponzormi, ktorým ZPH udelil uznania, bol aj námestník pred-

ani nevedeli, čo znamená slovo ekológia. Tu ho založili medzi prvými v bývalej Juhoslávií a pomenovali ho Eko hnutie Jedlička v Padine. Hlavný cieľ oboch týchto združení je ten 4 /4579/

sedu Obce Báčsky Petrovec Siniša Stanivuk. S jeho slovami v ušiach, že obec prostriedky na činnosť v bežnom roku združeniu určite dá, prítomní si sadli k spoločnej večeri. istý: zachovať čistý vzduch, zdravú potravu, čistú a zdravú pitnú vodu a životné prostredie. Keďže práca Ekologického hnutia Ekop oficiálne začala iba koncom novembra 2013, jeho členovia v spolupráci s Miestnym spoločenstvom Padina doteraz usporiadali dve akcie vysádzania stromkov a úpravy lesíka. Predtým si občania podobné akcie sami organizovali a za posledných desať rokov ich usporiadali ozaj nespočetne mnoho. Vďaka dobrej vôli a ochrannému postoju k okoliu, dedine a spoluobčanom, aktivisti ekologického hnutia Ekop Padina v čele s predsedom Jaroslavom Pokoráckym a členmi Správnej rady Jánom Papom (zástupcom predsedu), Vladimírom Plvanom, Pavlom Samporom a Miroslavom Bílekom plánujú v nadchádzajúcom období usporiadať ďalšie aktivity. V lesíku v Ul. horná dolina sa žiada zabezpečiť osvetlenie v tej časti, kde sú schody, postaviť ochrannú ohradu a zariadiť príjemný kútik na sedenie, oddych a zábavu.

25. 1. 2014

Ľudia a diania DEMOGRAFICKÉ POHYBY V BANÁTE

piatom, šiestom a siedmom desaťročí života. Najstarší vlani zosnulý vojlovický Slovák bol 92-ročný Ján Ivanič, a najmladší 41-ročný Pavel Beracka. V Slovenskej evanjelickej cirkvi sú vlani pokrstené štyri dievčence a dvaja chlapci, a pred Vladimír Hudec, sa tešili v šiestich hajdu- oltárom vojlovického kostola si Anička Chalupová šických rodinách, čiže vernosť prisahali tri snúbenecké o jedno dieťa menej ako páry. Zaujímavý je však údaj, že ebude to nič v roku 2012. Narodilo všetci mladomanželia boli v ponové, keď poviesa päť chlapcov a iba kročilom mládeneckom veku 29 me, že nás, čiže jedno dievča. Matrikár- až 35 rokov. Slovákov, ako aj Srbov, ka Anka Cvetićaninová Aradáčania sú veľmi hrdí na Maďarov, Rumunov... vlani v Hajdušici zazna- svoje bociany, ktoré si väčšinou je čoraz menej. Za pomenala iba dva sobá- robia hniezda v slovenskej časti moci matrikárov, kňaše. Jeden manželský osady. Súdiac však podľa počtu zov SEAVC, zdravotných pár zostal žiť v rodnej narodených detí, tieto bociany sestier, v týchto dňoch osade, druhý pár žije vlani poriadne zaháľali a len málo sme nakukli do matrík v osade ženícha. detí priniesli do slovenských rodín. v miestnych a cirkevVo Vojlovici je veľmi Z údajov aradáčskej ambulancie, ných úradoch, osobných ťažko zistiť demografic- ktoré nám poskytla zdravotná evidencií a tých v dedinké údaje iba pre túto sestra Katarína Srdanov, sa doských ambulanciách v časť Pančeva, keďže sa zvedáme, že sa vlani narodilo 20 slovenských osadách všetky zmeny zapisujú detí – 10 chlapcov a 10 dievčat. Tri v Banáte. Pokúsili sme v mestských matrikách novorodeniatka sú zo slovenských Pre dve hajdušické rodiny Greksové rok za sa zistiť demografické bez uvádzania Vojlovi- rodín, a ešte jedného matka je nami bol skutočne šťastný: bratom blížencom pohyby v roku za nami ce ako bydliska. Preto Slovenka. Jedno dieťa je narodené Miroslavovi a Jaroslavovi sa narodili synovia v slovenských prostresme o pomoc požiadali v rómskej a ostatné v srbských Ivan (vľavo s matkou Ivanou) a Martin (s matkou diach v Banáte. Všade vojlovického evanjelic- rodinách. Na druhej strane araDanielou) (foto: vlh) odznela takmer nakého kňaza Branislava dáčsky matrikár Siniša Kaluđerski vlas rovnaká konštatácia: – Nič viacerí rodičia pochádzajú zo Kulíka, ktorý nám predostrel údaje do matriky zosnulých zapísal 20 nového, aj ďalej omnoho viac ľudí zmiešaných manželstiev, a len z cirkevných matrík. Tam sme sa mužov a 8 žien, 16 Slovákov, 8 za rok zomrie, než sa detí narodí. od toho, ako ich rodičia budú Srbov a 4 Maďarov. Jánošík. Matrikárka Veronka vychovávať, závisí, či budú Slováci, O spoluobčanoch, Chrťanová nám povedala, že v tej- Maďari, Bulhari alebo jednoducho ktorí skonali v neto osade vlani umrelo 16 mužov Bieloblatčania. Ani počet vlani mocniciach, kde a 10 žien. Z toho dvadsiati vo veku uzavretých manželstiev nenaposú aj zapísaní do 71 až 92 rokov a šiesti pomerne vedá žiadnu zmenu. Bieloblatský matriky zosnulých, mladší. Najstarší bol 92-ročný Ján matrikár István Pozsár vlani totiž aradáčsky matrikár Kolár. Na druhej strane do osady uzavrel iba 8 manželstiev, pričom nemá presné údaje, ale odhaduje, že pribudlo iba 7 novorodeniatok – iba 4 páry zostali žiť v Bielom Blate, ich bolo zo 20. Anna 5 dievčeniec a dvaja chlapci. Nie dve manželstvá uzavreli občania z Zahorcová, ktorá si je teda ťažko vypočítať, že osada iných osád a dve rodiny pokračujú je chudobnejšia o 19 občanov. žiť v inom prostredí. vedie vlastnú eviO tom, že ani do budúcna nemožHajdušica je chudobnejšia o 20 denciu o zosnulých no očakávať podstatnú nápravu, občanov – 10 mužov a rovno toľko Slovákoch, nám svedčí údaj, že osudové „áno“ vlani žien. Medzi nimi iba traja boli prezradila, že Aravyslovili iba tri snúbenecké páry, Slováci, čo je svojráznou kuriodáčania na posledzitou vzhľadom na to, že Slováci nú cestu vyprevadili ktoré zostali žiť v osade. Bieloblatčania sa rozlúčili s 22 v tejto osade tvoria takmer polospolu 24 Slovákov. spoluobčanmi, čiže s 9 ženami vicu občanov. K tomu všetci traja Najstaršia medzi a 13 mužmi. Šiesti vlani zosnulí umreli v prvej polovici roka, a od Marína a Ivan Listmajerovci z Jánošíka nimi a zároveň aj Bieloblatčania boli Slováci, de- mája a do konca roka nebolo ani v tom istom roku korunovali svoju lásku najstaršia Aradásiati Maďari, štyria Bulhari a po jedného slovenského pohrebu. sobášom a narodila sa im dcérka Laura čanka bola 92-ročjeden Srb a Róm. Aj v tejto osade Medzi tromi zosnulými Slovákmi (foto: z rodinného archívu) ná Erža Hrubíková, mortalita dominuje nad natalitou, dvaja boli v pomerne mladom pokým najmladší a tak vlani sa novorodeniatku tešili veku, 53 a 56 rokov života. Os- dozvedeli, že vlani vo Vojlovici, zosnulý bol Sebastijan Slankav 11 rodinách. V siedmich rodi- tatní zosnulí boli Srbi, Macedónci resp. Pančeve umrelo 15 Slová- menac, ktorý sa dožil 34 rokov. nách pribudli chlapci a v štyroch a jeden Maďar. Najstarší vlani kov – 10 mužov a 5 žien, čiže o 7 Siniša Kaluđerski vlani zosobášil dievčence. O ich národnostnej zosnulí Hajdušičania boli Mileva menej ako v roku 2012. Z toho 10 snúbeneckých párov, ktoré príslušnosti je nevďačne hovoriť, Glogovcová a Rista Nenadićová až siedmi zosnulí boli vo veku, zostali žiť v tejto osade. Niektoré lebo všetky sú zo zmiešaných (92) a najmladšia bola Miluška o ktorom zvyčajne hovoríme, že páry sa sobášili v Zreňanine, ale manželstiev. Ba dokonca už aj Folťanová (53). Novorodeniatku je privčas na umieranie, čiže v v miestnom matričnom úrade

Bociany poriadne zaháľali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

o tom nejestvujú údaje. Padina. Aj v najslovenskejšej osade vo Vojvodine vlani bolo omnoho viac pohrebov než krstov. Z údajov z Domu smútku sa dozvedáme, že v Padine vlani zosnulo 45 mužov a 38 žien. Najmenej pohrebov bolo v novembri – iba dva, pokým najsmutnejší mesiac bol december, keď Padinčania na večný odpočinok vyprevadili 16 spoluobčanov. Najstarší medzi nimi bol Tomáš Kuchárik narodený roku 1920, pokým najmladší Petar Uca dožil iba 9 rokov. Najstarším živým Padinčanom toho času je 96-ročný Ján Valenta a najstaršia Padinčanka Eva Dišpiterová je o štyri roky mladšia. V rozhovore s padinskou matrikárkou Zuzanou Kotvášovou sme zistili, že v roku za nami do padinských rodín pribudlo 50 detí – 18 chlapcov a 32 dievčat, čiže o 4 menej ako v roku 2012 a medzi nimi boli aj dva páry dvojčiat. Na spoločnú cestu životom v Padine vykročilo 23 snúbeneckých párov. Najmladšia sobášená osoba mala iba 18 a najstaršia 43 rokov.

Kovačica. Matrikárka Vesna Svetlíková aj toho roku konštatuje, že nás je z roka na rok menej. Do matriky zosnulých v Kovačici vlani zapísali 90 osôb – 49 mužov a 41 žien, pokým ďalších 21 občanov Kovačice umrelo v nemocniciach mimo osady. Najstaršia Kovačičanka je Katarína Litavská, ktorá 19. apríla oslávi sté narodeniny. Na druhej Jeden z dvoch párov kovačických strane v neúradnom dvojčeniec Dário a Dajana Barnákovci stredisku banátskych s matkou Annou (foto: A. Chalupová) Slovákov vlani pribudlo 52 novorodeniatok – 30 Filipínka. Najmladšia sobášená chlapcov a 22 dievčat, medzi osoba je narodená roku 1995, nimi sú aj dva páry dvojčeniec. pokým najstaršia mala 59 rokov. V roku 2013 bolo uzavretých 42 Zmiešaných manželstiev bolo manželstiev, z toho 32 sobášov úhrnne 19. bolo v Kovačici a 10 v zahraničí: Vo všetkých uvedených slovenna Slovensku, vo Švajčiarsku, v ských prostrediach sa so životom Rakúsku, Čiernej Hore a Chorvát- rozlúčilo raz toľko ľudí než sa sku. Jedna kovačická nevesta je narodilo detí, čo iba potvrdzuje

konštatáciu zo začiatku tohto prehľadu demografických pohybov, že nás je čoraz menej. A ak k tomu doložíme aj pomerne malý počet novozaložených rodín, ani do budúcna sa nič nezmení. A nielenže nás je čoraz menej, ale pomaly spomedzi nás miznú Jánovia, Pavlovia, Michalovia, Samuelovia, Tomášovia, Jurajovia, Kataríny, Zuzany, Márie, Anny... Takmer bez výnimky rodičia svojim deťom dávajú moderné mená Klaudija, Lenka, Zara, Leona, Nikol, Emina, Una, Edita, Petra, Stanislava, Dorotea, Lana, Aňa, Natalija, Tobias, Oliver, Vladan, Viktor, Alex, Ruben, Dávid, Filip, Gabriel, Stefan... atď. Tradičné slovenské mená možno napočítať na prstoch jednej ruky. V Bielom Blate, Jánošíku, Aradáči, Vojlovici však ani jedno. S peknými slovenskými menami do dejín pomaly po čase pravdepodobne odíde aj pekný zvyk oslavovania menín, taký príznačný pre Slovákov. Alebo možno budeme musieť zmeniť kalendár a tradičné mená vystriedať tými vychytenejšími menami.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

25. – 31. 1. 2014

POČASIE

ážení občania, v dôsledku znepokojenia a pohoršovania sa niektorých občanov, všetkým občanom sa dáva na známosť toto tuto: Je síce pravda, že v januári občania dostali šeky, to jest navýšené účty za spotrebovanú elektrickú energiu a za spotrebovaný plyn v decembri. Na túto – ako aj na každú inú záležitosť sa prikazuje pozerať sa len a len zo slnečnej strany, z ktorej strany je jasné, že je dobre, že ešte stále okrem spomenutých a početných iných účtov nedostávame aj účet za spotrebovaný vzduch. Ako utešujúca okolnosť v súvislosti s vyššie uvedenými navýšenými účtami vyznie-

va skutočnosť, že naša ministerka energetiky prisľúbila, že si veru kompetentní na inkriminované účty budú povinní poriadne posvietiť; neviem ako vy, mne sa ale ľúbi počúvať ministerské sľuby. Vysúkajte, vážení, rukávy; nové pracovné príležitosti sú na obzore. V Zemune, vraj, čo nevidieť, budú investovať Nemci! Ak som dobre počul, budeme vyrábať autobusy značky Mercedes; ak sa dobre domnievam, prispôsobené tunajším cestám – necestám. Z čoho prirodzene vyplýva, že ak nami vyrobené autobusy budeme vyvážať, dovozové krajiny budú musieť prispôsobiť vlastné vozovky našim výrobkom

a možno nás vyzvú – vysúkať rukávy.... Vraj, že pričinením šeikov zo Zjednotených arabských emirátov Belehrad v priebehu nasledujúcich sedem rokov vyrastie v skutočné mesto na vode, čím sa – nie je vylúčené – vytvoria predpoklady na vznik budúceho mesta pod vodou. Ako píšu v istom denníku, istý sudca v Niši vraj prepustil sedem zaistených osôb upodozrievaných z brutálnej lúpeže, lebo v súdnej sieni, za bieleho dňa, zmizol elektrický prúd. Nezdá sa vám, vážení, že u nás ten prúd vypínajú pomerne často? Bum!

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 3˚

-3˚ | 1˚

-5˚ | 0˚

-3˚ | 3˚

-2˚ | 5˚

-1˚ | 5˚

-1˚ | 4˚

• ĽUDIA A DIANIA •

4 /4579/

25. 1. 2014

Ľudia a diania V BIELOM BLATE SA RODÍ ĎALŠIE TURISTICKÉ PODUJATIE

Usporiadajú festival klobás Vladimír Hudec

níkov, ako aj majitelia ubytovacích jedál. Okrem toho návštevníkom kapacít, ktorých je v osade čoraz viac. ukážeme, ako sa pripravujú aj iné Bielom Blate čoraz usilovnejšie Všetky tieto podujatia pomáhajú utvo- zabíjačkové špeciality – „hurky“, „mapracujú na prezentovaní turistic- riť z Bieleho Blata atraktívnu turistickú tejky“, oškvarky, dusená svieža krv, kých potenciálov osady s dôra- destináciu a prilákať čím väčší počet pečeň, slanina, a všetko budú môcť zom na zachovanie etno tradícií. Robia návštevníkov. Vďaka dobto takým spôsobom, že rej organizácii Záujemcovia o sú- a pohostinnoszaložia združenie, ktoré potom usporiada nejaké ťaž vo výrobe domá- ti zameranej podujatie, zavolá hos- cej klobásy na festi- na spokojnosť tí a médiá, ktoré majú vale klobás v Bielom hostí to sa im pomôcť, aby sa o tom Blate sa môžu prihlá- v značnej miedozvedela širšia verej- siť Istvánovi Pozsárovi re darí. nosť. Najdlhšie na tomto na tel.: 060/020-49-67 S podobným pláne pôsobí klub žien, do stredy 29. januára. zámerom vlani ktorý sa svojou aktivi- Mužstvo má počítať vzniklo združetou významne pričinil 4 – 6 členov. Orga- nie kuchárov o turistickú prezentáciu nizátor zabezpečí amatérov, ktotradičných etno hodnôt mäso, črevá a stoly, ré už 1. februsvojej osady. Okrem toho kým účastníci si majú ára usporiada už šesť rokov usporadú- priniesť stroje na mle- ďalšie poduvajú známe podujatie tie mäsa a nadievanie jatie – festival Sladký deň, na ktorom klobás, nádoby, prí- klobás. ponúkajú tradičné slané davky, dekoráciu na – Naplánoa sladké pochúťky z re- ozdobu stola, pálen- vali sme si, že István Pozsár otvára turistické podujatie v Bielom Blate ceptárov starých mám. ku... Každé mužstvo v ranných hoNeskoršie vzniklo zdru- je povinné zaplatiť 3 dinách zorganizujeme aj ochutnať. Okrem toho zvolíme si ženie dobytkárov a tzv. 000 dinárov za účasť. ukážku tradičnej zabí- najlepšiu pálenku a nebudú chýbať Ovčiarsky deň, združenie Vitajte v Bielom Blate! jačky, čiže opaľovania ani tradičné koláčiky. spracovateľov trstiny, svíň slamou, – vysvetľuje Svojráznou kuriozitou je, že všetky ktoré vlani zorganizovalo István Pozsár, predseda tieto združenia, resp. ich členovia prvé majstrovstvá sveta v ručnom Turistického spolku, ktorý koordinu- pracujú na dobrovoľnej báze, teda sekaní trstiny, a tu je aj nekaždodenné je všetky združenia a ich podujatia. zdarma, čo je v dnešnej dobe, keď podujatie Deň bocianov v organizácii Neskoršie mužstvá z Bieleho Blata a sa na všetko hľadí cez dinár, priam neuveriteľné. – To je pravda. Ľudia sú ochotní pomôcť a najčastejšie im stačí vedomie, že prispievajú k dobrému menu osady, pritom sa pekne pobavia a domov si napríklad odnesú za hrniec chutného paprikáša, takže v ten deň nemusia variť. Je to dokonca aj určitá satisfakcia za vynaložené úsilie, – hovorí I. Pozsár a dokladá: – Predsa myslím, že aj u nás príde chvíľa, keď sa vykryštalizuje, kto Svetové majstrovstvá v ručnom sekaní trstiny ako súčasť turistickej ponuky čo môže robiť a bude to robiť za peniaze, ale základnej školy, ako aj maliarsky tábor iných osád budú súťažiť vo výrobe verím, že sa aj tým, ktorí teraz robia a iné. Turistickú ponuku Bieleho Blata domácich klobás. Porota zhodnotí zdarma, tá snaha raz predsa oplatí, a obohacuje sálaš Lujza, Etno komplex, postup výroby a výzor sviežej klo- to, že sú blízko pri hrnci, ich podnieti, slovenský etno dom Márie Haníkovej, básy, výzor a chuť upečenej klobásy, aby sa aj sami zapojili do turistickej ktoré sú vždy otvorené pre návštev- ako aj dekoráciu stola a podávaných ponuky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Uzavreli projekt. Klub študujúcej mládeže v Kovačici v spolupráci s Klubom Kreatornica usporiadal tretiu, poslednú časť projektu Rozličnosti nás spájajú, ktorého realizáciu podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a informovanie. Prvá časť projektu, tvorivá dielňa pre deti a mládež, prebiehala začiatkom decembra minulého roku a na nej sa účastníci spolu s umelcami venovali starým ľudovým remeslám a úžitkovému umeniu. Posledná časť projektu realizovaná 11. januára obsahovala fotografovanie detí, príslušníkov štyroch národnostných menšín žijúcich v Kovačickej obci, oblečených do tradičných ľudových krojov. Z takto vzniknutých fotografií usporiadali fotovýstavu Multikultúrnosť v našom prostredí a najlepšie práce budú vytlačené na pohľadniciach. A. Ch.

Kulpín Nové poťahy. Miestne spoločenstvo Kulpín sa v decembri minulého roku podujalo upraviť hľadisko v Dome kultúry. Na drevené stoličky dali tmavomodré poťahy, predovšetkým preto, aby sa návštevníkom kultúrnych podujatí pohodlnejšie sedelo. Pred vianočnými sviatkami majstri z Petrovaradínu dali poťahy na polovicu stoličiek a pokračovali po Novom roku, takže do pravoslávneho Božića boli všetky stoličky v novom rúchu. Plátnom vystlali aj sedadlá, aj operadlá. Význam týchto prác je prakticky aj v tom, že stoličky už nebudú vŕzgať a rušiť divákov rôznych podujatí. To je len časť naplánovaných renovačných prác MS Kulpín na tomto objekte. K. G. • ĽUDIA A DIANIA •

ďalší zväzok Receptára SPŽ

Knižná tradícia petrovskej gastronómie pokračuje Jaroslav Čiep

ol druha roka po vydaní svojej prvej publikácie aktivistky v Spolku petrovských žien sa môžu pochváliť novou knihou. Po viacročných snaženiach k Slovenským národným slávnostiam roku 2012 vydali prvú zbierku receptov. Nazvali ju Takto to chutí po petrovsky a v podnázve spresnili, že ide o sladké a slané dobroty. Tento 76-stranový receptár sa rýchlo rozpredal, a preto sa spolkárky rozhodli vydať ďalší. Mladšie gazdinky a v súčasnosti aj čoraz viac mužov – kuchárov prejavujú záujem o tradičné a súčasné petrovské recepty. Ženy dali hlavy dokopy, vyhľadali staré záznamy na kúskoch papierov, roztriedili ich, a v novembri 2013 sa tešili z vydania ďalšieho receptára. Pomenovali ho Takto to chutí po petrovsky 2. Nielen pomenovaním, ale aj grafickou úpravou dali najavo, že ide o nové pokračovanie známej gastronomickej zbierky. V druhom zväzku petrovských receptov sa spresňuje, že obsahuje

Titulná strana druhého zväzku petrovského receptára

Na batôžkovej zábave a prezentácii receptára prítomní mali možnosť ochutnať z bohatej ponuky tradičných jedál v Petrovci

slané a sladké pečivá a iné dobroty. Recepty v tejto knihe upravila Katarína Hlaváčová. Predsedníčka SPŽ Katarína Arňašová v príhovore hovorí, že potenciálny čitateľ (presnejšie gurmán) tu nájde hodne receptov, medzi nimi aj na také dobroty, s ktorými členky SPŽ účinkovali na rôznych výstavách, jarmokoch doma i v zahraničí a za ktoré získali

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Znovu niečo pekné Anna Lešťanová

taropazovčania mali vo štvrtok 16. januára príležitosť pozrieť si dva zaujímavé programy. Najprv sa v divadelnej sále konala módna prehliadka odevných predmetov – ukážka z dielne mladých Z výstavy unikátnych obrazov na hodvábe • ĽUDIA A DIANIA •

početné diplomy. Ďalej Arňašová uvádza, že v druhom receptári sú prevažne recepty, ktoré v súčasnosti používajú členky SPŽ. Spolu je tu 113 receptov rozdelených do týchto skupín: slané pečivá, sladké dobroty, ktoré zaberajú takmer dve tretiny úhrnného počtu receptov, potom zmrzliny, šťavy, ovocné šaláty a ovocné poháre. K tomu pridali farebnú prílohu fotografií predtým

zhotovených sladkostí z archívu SPŽ. Druhý zväzok receptára má 80 strán zviazaných špirálou, aby sa v ňom ľahšie listovalo. Zbierku receptov technicky upravil Miroslav Šuster a jazykovo ju upravili Anna Hansmanová a Zuzana Medveďová-Koruniaková. Kniha vyšla ako spoločné vydanie SPŽ a Slovenského vydavateľského centra. V náklade 500 výtlačkov ju vytlačila petrovská Neografia v roku 2013. Dopyt po takýchto praktických publikáciách je evidentný. Svedčí o tom aj vlaňajšie vydanie Hlasľudovskej kuchárky, ktorej 500-kusový náklad sa rozpredal za dobrý mesiac, ako aj prevažná časť druhého vydania vytlačeného v náklade 1 500 exemplárov.

návrhárok, a popiny Štrik Jelena tom sa návštevníci Đekićová a Srna v aule divadelnej Subanovićová. sály kochali v uniProjekt realizokátnych obrazoch vala Kancelária na hodvábe, ktoré pre mladých zhotovili účastníčObce Stará Pazoky dielne Maľuj na va v spolupráci s hodvábe. Kanceláriou pre Počas dvoch mladých Sriemske kreatívnych dielKarlovce a Zdruní – o módnom žením občanov HMMM Nový Sad návrhárstve a o maľovaní na hoda za finančnej vábe – účastníčky podpory Ministerzhotovili viac ako stva pre mládež a 40 rozličných prác. Mladé módne návrhárky šport. hľadajú inšpiráciu v živote Tie najvydarenejO účesy a meja v umení šie boli predstavekap manekýnok né na tomto zaujímavom podujatí. sa postarali členovia Združenia kaDielne v rámci projektu Pestré leto, derníkov a kozmetikov Obce Stará pestrá jeseň, pestrá zima mali na Pazova a o oba programy Pazovčania starosti členky Neformálnej sku- prejavili veľký záujem. 4 /4579/

25. 1. 2014

Ľudia a diania DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK FUTOG MÁ 140 ROKOV

Stále je v strehu, ako mladík Juraj Bartoš

ba dva roky po založení najstaršieho hasičského spolku v Novom Sade a širšom okolí, teda už roku 1874 vznikol aj Dobrovoľný hasič-

Dejan Pleskonja

ský spolok vo Futogu. Hasičský dom postavený roku 1909 v Ulici cára Lazara č. 13 a najmä požiarna pozorovateľňa na nádvorí pútajú pohľady náhodných pocestných. Krátky rozhovor s veliteľom De-

janom Pleskonjom sme začali otázkou, ako pripravia „starca“ na jubileum. – Ako vidíte, dávame do poriadku tzv. sanitný uzol. Pred štyrmi rokmi sme omaltovali a omaľovali náš Hasičský dom zvonku, dva roky predtým aj jeho vnútro. Opäť by bolo treba dať do poriadku aj požiarnu vežu, ktorú sme upravili roku 1992, lenže nedočahuje pokladnica... Pozeráme si tablá na stenách priestrannej siene. Na najstaršom je prvá zostava Futaker Freiwillige feuehr verein; spolok teda založili Nemci. Na druhom, ktoré urobili k päťdesiatročnici, teda z roku 1924, je už zmiešaná národnostná štruktúra členstva; tu sú i tablá k storočnici a spred desať rokov. – Náš spolok je najsilnejší na území obvodu Nového Sadu. Máme zhruba 50 dospelých členov a zo 30 mládežníkov; tí nám z rôznych súťaží priniesli hŕbu pohárov a uznaní. Snažíme sa vzbudiť záujem o po-

Hasičský dom s vežou vo Futogu

žiarnictvo už u detí v základnej škole, a to prostredníctvom rôznych im primeraných hier, neskoršie aj prednášok a súťaží. Zabezpečujeme im hasičké rovnošaty a obuv, aby sa cítili ako skutoční členovia kolektívu a sme v tom úspešní. Máme radosť z toho, že sa nám darí časť dospievajúcej populácie dostať z čeľustí nezdravého kaviarenského života a usmerniť ich na humánnu činnosť. Podaktorí medzi nami zakotvia trvale, väčšina, prirodzene, odíde, najmä mládež vo veku 17 – 18 rokov: niektorí do stredných škôl, podaktorí si nájdu zamestnanie mimo Futogu...

Inak futockí požiarnici majú aj vlastnú garáž, hasičský tank a ostatné nevyhnutné príslušenstvo. Sú dobre organizovaní a podarilo sa im, rýchlymi a účinnými zákrokmi, predísť veľkým škodám z požiarov tiež z hrozieb Dunaja v rokoch 2006 a 2012. – Najviac pracujeme na preventíve. Organizujeme prednášky nielen pre školskú mládež, ale aj pre dospelých spoluobčanov, dohliadame na situáciu v poli počas žatvy. Predsa dochádza k požiarom, predovšetkým následkom ľudskej nedbalosti a nepozornosti a pochabosti.

účasť občanov na nejakej konferencii, alebo zhromaždení voličov. Počítajú, že na každom mieste bolo vyše 200 prítomných. Tentokrát i rozprava bola veľmi pekná. Uvažovalo sa správne a vecne o každom navrhnutom kandidátovi. Spomedzi viacej navrhnutých kandidátov na kandidačné listiny v Hložanoch sa dostalo 14 najlepších občanov, z ktorých do obecnej rady Petrovca bude zvolené 7. výborníkov. Okrem týchto zhromaždení už koncom minulého týždňa začali na područí petrovskej komúny navrhovať i kandidátov do rady výrobcov. Prvé zhromaždenie voličov podľa týchto volebných jednotiek boli v sobotu a nedeľu. Tak v sobotu bolo v Petrovci zhromaždenie voličov v priemyselnej volebnej jednotke č. 5, do ktorej o. i. patrí i „Kooperatíva“ a obchodný podnik „Jednota“, a v Hložanoch

mali zhromaždenie voličov v poľnohospodárskych jednotkách č. 7. a 8. V nedeľu mali zhromaždenie voličov priemyselné jednotky č. 3. a 4., do ktorých patria o. i. i tehelňa „Omladina“, komunálny podnik „Čistota“, naďalej konopáreň „28. október“, mlyny „Jánošík“ a „Sloboda“, novinovo-vydavateľsko tlačiarský podnik „Hlas ľudu“ a i. Všetky tieto zhromaždenia voličov prebiehali zdarne a na nich boli navrhnutí skutočne dobrí občania za kandidátov do rady výrobcov. Keďže je na područí petrovskej komúny spolu až 23 volebných jednotiek, zhromaždenia voličov, na ktorých sa majú navrhovať kandidáti do rady výrobcov, potrvajú do konca toho týždňa. - r.(Z čísla 78 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 2. októbra 1957 v Báčskom Petrovci)

 RETROSPEKTÍVA (16.) vo výbere Kataríny Gažovej Predvolebné prípravy na područí petrovskej komúny i naďalej v plnom prúde Úspešné kandidačné zhromaždenie voličov v Hložanoch a v Kulpíne Začali i s kandidovaním do rady výrobcov

redvolebné prípravy na područí petrovskej komúny, do ktorej patrí Petrovec, Kulpín a Hložany, sú v plnom prúde. Najdôležitejším prejavom týchto príprav v minulom týždni boli bezpochyby zhromaždenia voličov, na ktorých navrhovali kandidátov do budúcej obecnej rady. Ako sme to v minulom čísle písali, v Petrovci tieto zhromaždenia prebiehali

www.hl.rs

úspešne a na nich sa zúčastnilo vyše tisíc voličov. Podobne zdarne prebiehali i v Kulpíne a Hložanoch. Ako v Petrovci, tak i v Hložanoch a Kulpíne tieto zhromaždenia boli vo štvrtok. V Kulpíne zhromaždenia voličov prebiehali na dvoch miestach: V. volebná jednotka mala zhromaždenie v kinovej sále a VI. v miestnostiach obecného domu. Na oboch zhromaždeniach bol mimoriadne pekný počet prítomných voličov a zhromaždenia zakončili s prácou zdarne. Voliči navrhli asi 30 kandidátov, ale na kandidačné listiny sa dostalo spolu 18 kandidátov. Spomedzi týchto 18 kandidátov Kulpínčania si do obecnej rady Petrovec zvolia 9. výborníkov. V Hložanoch sa zhromaždenia voličov konali na území VII. a VIII. volebnej jednotky a to v novej a Turócovej škole. V Hložanoch sa už dávno nepamätajú na tak širokú

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Pomoc luteránskych cirkví po odňatí cirkevného majetku Katarína Verešová

biskupi z New Yorku: Franklin Clark skej osade? Kým sa nedostaneme k Fry (1900 – 1968) a Paul Campy. V argumentovanej odpovedi, zostáva eďže dodnes ešte väčšine cir- tom čase predsedom Zjednotených len predpokladať, že najväčší vplyv kevných zborov Slovenskej luteránskych cirkví v Ameevanjelickej a. v. cirkvi reštitú- rike (ULCA) a predsedom ciou nebol vrátený majetok odňatý Luteránskej svetovej fedev rokoch 1945 až 1952, nastoľuje rácie bol Clark. sa otázka, z ktorých peňazí a ako Ohľadom dejín Federabol roku 1955 vystavaný kostol tívnej národnej republiky v Slankamenských Vinohradoch, Juhoslávie treba povedať, tejto najmenšej slovenskej osade vo že Ústavou z roku 1946 Vojvodine?! Odpoveď treba hľadať v cirkev bola oddelená od zápisniciach a cirkevných kronikách, štátu. Zároveň všetkým ako aj v spomienkach bývalých cirkvám boli odňaté pocirkevných hodnostárov. četné majetky a všetky Z audiozáznamu výpovede cirkvi boli zaradené medzi pani seniorovej Anny Verešovej náboženské spoločenstvá. z roku 2005, ktorý vznikol počas Marginalizované boli tie prípravy monografie Stará Pazova najväčšie cirkvi vo vtedaja farári (Stara Pazova i sveštenici, šej Juhoslávii: Srbská praBiskup Dr. Igor Bella a senior Vladimír Vereš Sedna 2005) sa dozvedáme: „Vďa- voslávna cirkev, Rímskos manželkou a cirkevníkmi ka pomoci Svetovej rady cirkví vo katolícka cirkev a Islamská fílii Slankamenské Vinohrady bol komunita. Preto neľahkú prácu mali na prinavrátenie náboženských vystavaný kostolík s bytom pre malé cirkvi – medzi nimi Slovenská slobôd v Juhoslávii mali USA, Švajlevítu. Bol to prvý kostol vystavaný evanjelická augsburského vyznania čiarsko a Dánsko. O tom svedčí cirkev – lebo nemohli záznam v denníku pazovského počítať s podporou kňaza Vladimíra Vereša: „Dňa 28. 2. väčších náboženských 1952 zavítali k nám na aute Scheker spoločenstiev. a biskup Dr. Igor Bella zo Svetovej Po prerušení vzťa- rady cirkví. My sme práve boli v hov so ZSSR roku 1948, kostole. Vyjdúc, prišli sme na faru, keď Tito Stalinovi po- a potom som s nimi šiel do Nového vedal historické „њет“, Sadu. Bolo zasadnutie Lutheránskej chudobná Juhoslávia federácie.“ Tento údaj uviedol aj sa ocitla v ťažkom po- vtedajší biskupský administrátor ložení. Keďže potrebo- Juro Struhárik na Synode Slovenvala pomoc, obrátila sa skej evanjelickej kresťanskej a. v. na vtedajší tzv. Západ- cirkvi vo FĽRJ 6. júna 1957: „Cirkev ný blok, ktorý cirkevný naša už od rokov má čulé styky so život plne podporoval. Svetovým luteránskym zväzom v Určite preto juhoslo- Ženeve. Zvlášť k výrazu tieto styky vanská komunistická prichádzajú vo výdatnej pomoci moc musela roku 1953 pre naše kňazstvo a cirkevné zbosvoju Ústavu korigovať ry – v poslednom čase hlavne v Ústavným zákonom, peňazoch.“ ktorým zaručila práPredstavitelia luteránskej fedevo na náboženskú rácie, zdá sa, na základe denníka Franklin Clark Fry na titulnej strane Time slobodu. V. Vereša, boli v roku 1952 často (foto: z wikipédie) Nastoľuje sa otázka, prítomní v našej krajine. Prota Milan počas komunizmu. Okrem donácie prečo sa v juhoslovanskom štáte v Smiljanić, podpredseda prezídia Náz USA značnú sumu peňazí vyčlenili polovici 20. storočia nepristúpilo rodnej republiky Srbsko, vzácnych cirkevníci zo Starej Pazovy, Sl. Vino- hneď k obnove početných zbú- hostí z Dánska a USA prijal 12. 7. hradov a iných slovenských osád.“ raných kostolov a chrámov, ale sa 1952 v Belehrade za prítomnosti Túto donáciu podporili zvlášť, podľa prednosť dala malému luteránske- vedenia slovenských luteránov, a spomienok Verešovej, evanjelickí mu kostolu vo vinohradsko-chatár- potom sa vybrali na spoločný výlet

• ĽUDIA A DIANIA •

4 /4579/

do Novej Pazovy (pozrieť si zrúcaniny nemeckého evanjelického kostola) a o deň neskôr predstavitelia Národnej republiky Srbsko zorganizovali výlet na Avalu, Oplenac a do Aranđelovca. Dr. Franklin Clark Fry a istý pán Empie 20. 8.1952 so štátnym sprievodom prišli do Starej Pazovy, kde sa stretli s biskupom Samom Štarkem a protom Smiljanićom: „Dr. Fry nás v kancelárii oboznámil s výsledkom rokovania s úradnými kruhmi ohľadom ďalšej pomoci, ktorá sa bude deliť spolu s Červeným krížom. Hostia boli u Maršala Tita.“ O všetkých návštevách V. Vereš musel informovať aj pazovský komitét. O tom, že sa na štátnej úrovni rozvírila činnosť v oblasti obnovy cirkevného a duchovného života, svedčí Verešov zápis, že 25. 7. 1952 v Novom Sade bola konferencia Výkonného výboru pre výchovu kňazov Hlavného výboru Ekumeny a že 10. 9. 1952 biskup Samo Štarke, Dr. Cyril Abaffy, Dr. Joža Lajoš (Subotica) a V. Vereš navštívili patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi Vikentija: „Boli sme ohľadom teológov. Nám pravoslávna cirkev dovoľuje, aby z nás farárov tam niekto chodil a prednášal naše predmety, takže sme dňa 12. 9. Dr. Abaffy a ja boli na Teologickej fakulte v Belehrade. Vyzdvihujem ich slová: Nemáme predvidené, aby niekto iný prednášal na Fakulte okrem našich profesorov.“ O tom, že farár Vladimír Vereš už začiatkom roku 1952 mal zo Svetovej luteránskej federácie sľúbenú peňažnú pomoc na kostol v Sl. Vinohradoch, svedčí záznam z 26. 3. 1952: „Boli sme v Malej Pazove. Išli sme s Jašom na koči. Hovoril som im o nádejnej modlitebnici.“ V nasledujúcom čísle bude reči o samotnej výstavbe prvého kostola v komunistickej Juhoslávii.

25. 1. 2014

Žiacke ie fotoimpres

: ame novinku kútiku prináš ladnej školy m o sk et D ák om štvrtom fotosekcie Z í aj v tomto tohtoročn b ikli v rámci so zn ô V p e. e fi n ra eš g a ktorá úsp , žiacke foto ku školy Zuzan ší o ka n eľ Já yka v č. Riadit ká tú Ta a ň ko n se T. G. Masar Ja Je profesor e na tému ku a vedie ju najvyspelejšie fotografi nuári... školskom ro ni ešte aj v ja a d al é sl n o p eč n sl ám n a ky Maja snehu Halabrínová nedostatok fií sú ôsmač ra re g p , to te fo aj y zn rk máme, u ie: auto anová, najdôležitejš rínová, Valentína Chrť A teraz to ab . al vá H Alena na Dudko Kotuľačová, mačka Vino ed si a vá o Anka Marek

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Slováci aj v Novom Sade

str. 2

Nedá sa len mlčať

str. 4

Pre stromy nevidíme les?!

str. 6

Nový Sad 25. 1. 2014 Ročník XXXI Číslo 1/356

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA

postrehy a pôvodnú tvorbu verejne prezentovali. Zároveň sa tým poskytol aj prínos k usmerňovaniu kultúrnej politiky vedeckých, kultúrnych, osvetových a iných inštitúcií slovenskej národnosti. Pripomenul to aj vtedajší šéfredaktor Hlasu ľudu Adam Rago vo svojich spomienkach na tie

jiny – AP Vojvodiny, kde sa aj nachádzajú všetky verejné kultúrne inštitúcie slovenskej národnostnej menšiny, ktorá je zároveň aj dejiskom všetkých kultúrnych podujatí vojvodinských Slovákov. Zároveň môžeme povedať, že práve táto príloha nám umožňuje, a to už tridsať rokov (lebo práve

a literatúry – Obzory, je ich multikultúrnosť. Teda v časopise sa nesledujú iba udalosti slovenských historických dejín a slovenskej tvorby, ale aj udalosti a výročia z tvorby príslušníkov iných národov a národností, ktoré pôsobia a žijú v tomto štáte, v Srbsku, predovšetkým ak ide o udalosti, ktoré majú význam pre celkovú kultúru Republiky Srbsko. Okrem toho v jednotlivých prípadoch, ako sú medzinárodné výstavy a ceny svetového významu, ale aj keď ide o autorov medzinárodného uznania, príspevky v tejto prílohe prekračujú aj medze nacionálnej kultúry, čiže kultúry v našom štáte, a pozornosť sa venuje aj

časy, keď upozornil, že to rozšírenie priestoru s kultúrno-vedeckou a literárno-umeleckou tematikou v podobe osobitnej prílohy Obzory, ktorá štartovala raz mesačne na štyroch novinových stranách, bolo osožným redakčným zásahom, kým o význame a dosahu toho rozhodnutia pravdepodobne najlepšie hovorila ich kontinuita vychádzania. V prílohe Obzory sa sledujú a zaznamenávajú tie najvýznamnejšie udalosti a diania z kultúry, literatúry a umenia, bez ohľadu na to, či ide o pôvodnú tvorbu, literárnu kritiku alebo o informácie o početných knižných vydaniach, o rôznych hudobných programoch a podujatiach, informuje sa o rôznych výstavách z oblasti výtvarného umenia a zverejňujú sa aj početné rozhovory s autormi z oblasti vedy, kultúry a umenia. Z osobitného aspektu sa sledujú podujatia, ktoré sa predovšetkým uskutočňujú na území našej pokra-

toľko rokov táto príloha vychádza v novinách Hlas ľudu), aby sme viac priestoru a pozornosti venovali významným udalostiam z oblasti kultúry, vedy, umenia a literatúry. Niekedy pritom viac pozornosti venujeme významným udalostiam z našej minulosti, ktoré možno práve v tom čase zaznamenávajú významné výročie svojho jestvovania. Zároveň práve v tejto prílohe sa nachádza veľký počet esejí, komentárov, kritických pohľadov, ale aj recenzií a prezentácií rôznych knižných vydaní a udalostí z našej najbližšej skutočnosti. Okrem recenzií nových knižných vydaní a rôznych výstav vždy sa nájde potrebný priestor aj pre početné rozhovory s významnými osobnosťami o ich najnovšej tvorbe a úspešnej činnosti, ako aj na zaznamenávanie ich významných životných jubileí, ale aj na udeľovania početných cien a uznaní. To, čo osobitne poznačuje túto prílohu z kultúry, vedy, umenia

tým nekaždodenným udalostiam medzinárodného významu. Príloha Obzory v týždenníku Hlas ľudu už svojou dlhoročnou tradíciou vychádzania získala významné miesto v našich kultúrnych kruhoch a práve kvôli tomu sa stretáva s veľkým rešpektom zo strany početných autorov a tvorcov a spolupráca s nimi je veľmi úspešná a intenzívna. Zahrňuje aj bohatú spoluprácu s autormi zo zahraničia, ktorí na stranách tejto prílohy uverejňujú predovšetkým svoje príspevky, ktoré sa vzťahujú na tunajšiu skutočnosť a tvorbu, ale zároveň píšu aj recenzie mnohých knižných vydaní z našej literatúry a umenia. Veríme, že sa tá spolupráca bude v budúcnosti iba zveľaďovať a rozmáhať a zároveň aj obohacovať našu kultúrnu skutočnosť, ale aj propagovať našu kultúru, vedu, umenie a literatúru v zahraničí na obojstranný osoh a úžitok. ○

PRÍLOHA OBZORY UŽ TRIDSAŤROČNÁ

Aj naďalej pokračovať vytýčeným smerom Michal Ďuga

ríloha Obzory, ktorá už tridsať rokov vychádza v Hlase ľudu, zatiaľ v jedinom spoločensko-politickom týždenníku tunajších Slovákov, ako mesačná príloha z kultúry, vedy, umenia a literatúry, je vlastne v určitom zmysle časopisom, ktorý svojím doterajším kritickým aspektom a veľkou tradíciou zaberá významné miesto v dejinách slovenskej publicistiky. Iniciatíva vydávať takúto prílohu spomenutej náplne prišla v ďalekých osemdesiatych rokoch minulého storočia zo strany vtedajšej Základnej organizácie združenej práce (ZOZP) Tvorba, útvaru pre vydávanie kníh a časopisov v rámci Novinovo-vydavateľského a tlačiarenského podniku Obzor, konkrétne od spisovateľa a redaktora Tvorby Víťazoslava Hronca. Argumentovalo sa to veľkým prísunom literárnych prác, ktoré sa v časopise Nový život nemohli zverejniť, a tým, že je kultúra v najširšom zmysle slova najpodstatnejšou príznačnosťou každého národa a zrejme aj národnosti, akou je aj slovenská vo Vojvodine. Po dôkladných rozpravách sa zaujalo jednotné stanovisko, že Obzory ako osobitná príloha v rámci existujúceho počtu novinových strán štartujú v ústrety oslavám 40. výročia Hlasu ľudu, teda v jubilejnom roku 1984. Prvé číslo vyšlo 28. januára 1984 v Hlase ľudu č. 5 (3030) a znamenalo novú kvalitu v obsahovej náplni, osvieženie a obohatenie týždenníka Hlas ľudu predovšetkým s kultúrnou a literárnou tematikou. Tak vymedzený priestor dal potom podnet početným vedecko-kultúrnym pracovníkom a literárnym tvorcom, aby svoje mienky, názory, kritické

D E J IN Y

25. 1. 2014 • 4 /4579/

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (49)

Slováci aj v Novom Sade DrSc. Ján Babiak

24/II

e priam nepochopiteľné, koľko sa našinci v honbe za obrábacou pôdou orientovali na rurálne prostredie. Za nimi alebo spolu s nimi prichádzali majstri, inteligencia a kruh sa zdal byť zatvorený, no vystalo mestské prostredie. A sú príznaky, že Slováci v mestách zaberali niekedy aj vysoké vojenské pozície, napr. v Osijeku, Baji a Sombore, ale po zrušení Vojenskej hranice v mestách už nebolo veľa Slovákov. Aj vtedy, keď bol formovaný stoličný systém spravovania, školení Slováci často zaberali vysoké pozície, ale v nich zastupovali štátne záujmy a za svoje národnostné sa často nezastávali. Nebolo inak ani v Báčbodrožskej stolici, kde svoje majetky po odchode Turkov znovu prebrali starí majitelia, ani v Sombore, keď v prvých rokoch priestory tohto mesta a okolia znovu získala slovenská, záhorácka veľmožská rodina Coborovcov (Czobor), ani vtedy, keď širšie okolie severnejšie od Bajše kúpila rodina Ostrolúckych. Dodnes je nejasné, prečo nepriviedli slovenských poddaných zo severských častí Uhorska. Tým sa nepopiera, že Slovákov vo vtedajších mestách Báčbodrožskej stolice (Nový Sad, Subotica, Sombor) nebolo, ale ich bolo málo a podmienky na ich zjednotenie a spoločné pôsobenie na národnom a duchovnom poli boli z aspektu zákonných predpisov mizerné. Po rokoch sa dosť toho zmenilo a novým hromadením v daných mestách Báč-bodrožskej stolice získali sa podmienky na konsolidáciu Slovákov aj v urbánnych prostrediach. Od polovice 18. storočia vynikal najmä Nový Sad (Neoplanta, Ujvidék, Neusatz), takže nie div, že prvé záznamy o slovenských mešťanoch sú zaevidované práve v tom meste. Ďalšia výhoda, keď ide o dejiny Slovákov v tomto meste, je, že všetky dáta o ich pôsobení takrečeno od prvých dní v tomto meste zozbierala a systematizovala učiteľka telovýchovy Ružena

Mudrochová vo svojom rukopisnom diele Monografia. Príchod Slovákov do Nového Sadu nebol sústavný, asi mal Petrovaradín, ako ústredné vojenské centrum, prednosť, ale tí, ktorí tam pôsobili, časom nachádzali svoje bydlisko v mestečku z druhej strany Dunaja – v Novom Sade. Prví začali prichádzať intelektuáli. Tak na vtedajšiu pravoslávnu latinsko-slovanskú školu v Petrovaradíne (Petrovaradinskaja Roždenstvo-Bogodoročnaja škola latinskoslovenskija) ako jej prvý rektor, ako to uvádza J. Kmeť1, prišiel Slovák Matej Jelenek. Kmeť však nestanovil dobu jeho príchodu, ale keďže táto začala svoju prácu v roku 1731 a Jelenek bol jej prvým rektorom, dá sa predpokladať, že to bolo v tom roku (1731). Aj pred rokom 1751 ako učiteľ v tejto škole dva roky pôsobil Ján Jaroši, ktorého Slováci potom pozvali do Petrovca a Nového Sadu2. A sú tu aj dáta o Andrejovi Gemzovi, evanjelikovi, poslednom rektorovi tejto školy, ktorý tu pôsobil v 80. rokoch. V Novom Sade, ako už lákavejšej lokalite pre nevojensky, teda civilne orientovaných prisťahovalcov, sa ako prvá slovenská osobnosť spomína Ján Bohn, profesor tunajšieho gymnázia, ktorý v rokoch 1769 – 1770 sprostredkoval príchod Slovákov zo Selenče do Nového Sadu, a potom ich presídlenie do Šajkaša a Starej Pazovy. Aj pre rok 1788 R. Mudrochová uvádza, že prišiel istý Genez3. Tak sa zdá, že roky 1731 – 1780, keď ide o príchod Slovákov, boli prelomové, keď sem začali prichádzať slovenskí intelektuáli, aby vyplnili potreby po výchovno-vzdelávacom kádri na vtedajších školách. Potom začali prichádzať aj Slováci iných profilov (majstri, nádenníci, sluhovia). Vychádzajúc zo zápisov R. Mudrochovej od roku 1795 sa už eviduje pravidelný príchod slovenských prisťahovalcov. V roku 1795 prišli: Smišek, Valentík, Vaniček a Vašek, v roku 1796 Gajdoš a Chalupka, v roku 1797 Adámek, Dubovský a Karaba, roku 1798 iba Vrabec, a potom v rokoch 1799 Čermák a Jurenka a roku 1800 Bodáč, Funták a Tóth. Teda

J. Kmeť: Jugoslovensko-slovačke slavističke veze. VANU, Nový Sad l987, s. 161. 2 Ibidem. 1

v poslednom desaťročí 18. storočia sa v Novom Sade formovalo slovenské jadro takmer 20 rodín rozhádzaných po celom sídlisku. V ďalšom desaťročí príchodu Slovákov do Nového Sadu je charakteristické, že sa intenzita príchodu našincov takmer zdvojnásobila. V roku 1801 to boli Blaho a Jašek, potom Matula (1802), Lukaček a Menčík (1804), Časni, Kollár a Nemec (1805), Čviketa, Janíček a Kostámský (1806), Klinovský, Košták, Mráz, Polefka a Vojáček (1807), Doviak, Juríčka, Súdi a Sýkora (1808), Petrík (1809) a Capík, Lehotský, Móric a Valihora (1810). Je však podivuhodné, ako sa tá malá skupina Slovákov po svojom príchode pomerne rýchlo aj školsky a cirkevne organizovala. Keď gróf Sándor Szécseni začiatkom 80. rokov 18. storočia kúpil a nasťahoval pustatiny Temerín a Bački Jarak, v dominantnom počte prišli evanjelickí Nemci. Tí sa hneď aj cirkevne organizovali, čo bola výhoda aj pre málopočetných evanjelikov v Novom Sade, lebo im bol k dispozícii, od roku 1796, tamojší, už druhý v poradí, evanjelický farár v Jarku – Ján Koroši (Korossy), ktorý tam pôsobil dlhé roky, až nastal čas na samostatné pôsobenie evanjelických Slovákov v Novom Sade. Interpretácia cirkevného pôsobenia Slovákov narážala na celý rad problémov. Je na to niekoľko dôvodov. Prvý, že evanjelická cirkev v Novom Sade nemá kompletnú dokumentáciu o svojom pôsobení, lebo tá prvá bola zničená v roku 1849, keď bol z Petrovaradínskej pevnosti bombardovaný Nový Sad a celé mesto ľahlo popolom, a taktiež bola zničená aj v druhej svetovej vojne. Druhý, v nedostatku adekvátnej dokumentácie bola improvizácia o tom, čo bolo a ako bolo, spätá s interpretáciou farárskou a veriacich. Bolo by to v poriadku, keby sa v tej interpretácii dáta aspoň zhodovali. Na nešťastie nebolo tak. Tentoraz iba najkoncíznejšie. Evanjelická cirkev v Novom Sade nemohla byť založená v roku 1770, lebo vtedy na to nejestvovali zákonné predpoklady a nebol ani dostatočný počet evanjelických

Slovákov a Nemcov. Aj keď sa nejaký počet, hlavne Slovákov, aj nazbieral, do stupňa, že sa mohol organizovať aspoň filiálny stupeň cirkevnej organizácie (v roku 1811), na čelo si nemohol zastať „novosadský Slovák, zeman Andrej Benda, mäsiar, obyvateľ petrovaradínsky, zámožný muž a horlivý evanjelik“4, lebo je podľa R. Mudrochovej rodina Benda de Hodoš v Novom Sade evidovaná až v roku 1819. Angažovanie (aj peňažné) bratov Tótovcov (Tóth), Samuela a Pavla, ako to uvádza Štefánik, bolo však možné, lebo Tótovcov bolo v Novom Sade od roku 1800. Potom sú už veci pomerne jasné, hoci sa celý problém kúpy cirkevného objektu, pod podmienkou, že v ňom účinkoval aj Benda, musí posunúť na neskoršie (po roku 1819), keď za hodnotu 12.000 zlatých viedenskej hodnoty boli kúpené dve budovy. Tieto sa potom prestavali na školu – modlitebnicu a farský (dvojizbový) a učiteľský (jednoizbový) byt. Peniaze však mimo spomenutých boli pozbierané aj z milodarov veriacich, ale aj z donácií okolitých cirkví a pomoci zo Slovenska. Cirkev bola založená v roku 1811 a v roku 1819 si Slováci vystavali aj kostolík. Prví kňazi – levíti boli: Jur Tešéni (1811 – 1813), Slamaj a Faluba (1813 – 1820), Matej Ambrózy (1818 – 1820), Štefan Leška (1820 – 1828) a Pavel Makoň (1826 – 1832). Ten posledný prišiel do Nového Sadu pod podmienkou, že sa založí aj škola. Prvé požiadavky na mestské vedenie, aby sa dovolilo vystavať školu a mať učiteľa, siahajú do 19. mája 1802. V roku 1811 bol vystavaný aj byt pre učiteľa a v roku 1818 sa od magistrátu požadoval aj plat pre učiteľa. Verejná škola však začala pracovať od roku 1826. Prvým učiteľom bol Ján Čertek. Ten pôsobil len krátko, ale od roku 1833 boli, na krátke výnimky, stále kvalifikovaní učitelia. Tak zapustili Slováci korene aj v podmienkach, ktoré boli celkom odlišné, teda mestské. Najprv prichádzali intelektuáli, a potom obchodníci a remeselníci, ale aj nádenníci a sluhovia. V meste, ktoré sa neustále vzmáhalo, bola každá šikovná osoba hľadaná a našla svoje pôsobisko v mestskom prostredí, ktoré sa neskoršie stalo kultúrno-politickým strediskom Vojvodiny. Aj dnes už čoraz viac – strediskom vojvodinských Slovákov. ○

R. Mudrochová: Monografia, materiály o novosadských Slovákoch, rukopis, Archív SEAVC v Novom Sade. 4 I. B. Štefánik: Nový Sad. In: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom, Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec 1930, s. 66. 3

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Keď ste na úteku pred sebou samým, siahnite po Ročenke (Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku 2013 s prílohou kalendára na rok 2014, roč. LVII, Nový Sad : Biskupský úrad Slovenskej evanj. a. v. cirkvi, 2013)

Anna Horvátová

j na sklonku tohto roku tesne pred vianočnými sviatkami ctiteľov duchovnej a náboženskej literatúry potešilo vydanie v príprave Slovenského vydavateľského centra a vo vydaní Neografie, DOO, v Báčskom Petrovci Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku 2013 s prílohou kalendára na rok 2014, vydavateľa Biskupského úradu Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Novom Sade. Tradícia dlhá 57 rokov, bez propagačných materiálov, bez nepotrebných chválospevov, jedna, jediná a jedinečná, ktorá oslovuje, duchovne povzbudzuje, zaznamenáva a s úctyhodným vekom ešte stále pretrváva. Čitatelia sa aj napriek tej nekomerčnosti tešia na ňu. Ročenka má rok čo rok ustálenú koncepciu. Prináša správy z dolnozemských slovenských evanjelických cirkevných zborov, so všetkými dianiami a aktivitami v nich. Je to aj najobsiahlejšia časť tejto pub-

likácie, ktorej názov zostáva stále rovnaký – Z našich zborov, a v ktorej činnosť cirkevníkov a celozborovú prezentujú duchovní vodcovia z každého zboru. Pre čitateľov je pútavá iste aj stať Naši jubilanti, a potom aj tá menej radostná, ale, žiaľ, životná, v ktorej sú mená aktívnych cirkevníkov, s ktorými sa zbory v priebehu roka rozlúčili – Naši zosnulí. Zápisnica záujemcom prináša správy zo zasadnutí cirkevných hodnostárov. Obrázková príloha má nespočetne fotografií – dokumentov doby a dianí. Na konci publikácie je kalendárium so zmenami mesačných fáz – Evanjelický kalendár na rok 2014. Štatistických údajov je tu teda dosť. Na začiatku je článok dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského 125 rokov od narodenia Samuela Štarkeho, bývalého biskupa našej cirkvi. A je tu i taký kratší básnický pokus – Volanie k pokániu. Závažný nedostatok tejto publikácie sú úvahy o modernom človekovi, o jeho živote, o jeho vzťahu k cirkvi. Azda preto je o to cennejšia jediná úvaha, vyrovnávajúca sa filozo-

fickej – Úvaha o človekovi z pera velebného pána Vladimíra Obšusta, farára novosadského, ktorá nielenže oslovuje čitateľa, ale ho podnecuje na rozmýšľanie o sebe, o človeku, o živote, o myslení, a v ktorej sa nachádzajú aj tieto myšlienky: „Dnešný rozpoltený človek... Aký je zložitý a záhadný, plný rozporov, šťastný i nešťastný, sebavedomý i pokorovaný. Hodiny, dni, týždne, mesiace, roky a stáročia, gestá, po-

hyby, úsmevy, slzy, nájazdy histórie a malé osobné drámy – to všetko sa zaznamenáva, leptá a píše na kožu človeka... Čím všetkým už bol človek, čo všetko pojal a vyjadril! (...) Do zorného uhla myslenia, túžob a úsilia človeka sa dostáva absolútno, nekonečnosť, večnosť. Dnešná neskrotná túžba po objavovaní odkrýva tiež čosi z hĺbky samotného človeka. Človek je iba vysoko organizovaná hmota – hovoria jedni. Človek je duch – hovoria iní. Človek je jedno i druhé. To ho robí najzáhadnejšou bytosťou tohto sveta. Nehľaďme človeka len z jednej strany. Nič nepochopíme. Pozorujme človeka zo všetkých strán, vo všetkých situáciách a dlho – objavme veci, o ktorých sme nemali ani potuchy a tieto veci pramenia z náboženstva. (...) Čo teda povedať o človekovi? Kto je človek? Je paradoxný. Je plný protikladov. Jeden a zložitý. Prírodný a neprírodný. Duchovný i hmotný. Inštinktívny i rozumový. Viazaný nevyhnutnosťou a slobodný. Rodom muž i žena. Bytosť uzatvorená ako indivíduum a osoba i bytosť sociálna. Smrteľný i nesmrteľný.“ Ďalším závažným nedostatkom je skutočnosť, že sa pri vydávaní knižných vydaní málo prihliada na tú jazykovú stránku, nie o nič viac aj na korektorskú prácu, a potom z nedbalosti či v náhlení alebo časovej tiesni zopár chýb – tak sémantických, ako i gramatických – vrhne negatívne svetlo na všetko vopred vynaložené úsilie a na celú publikáciu; prekáža to jednako čitateľom, ako i tým, čo si priložili ruky k dielu, akékoľvek ono bolo. A každé dielo, ktoré sa uverejní, predsa len nejakú hodnotu má. ○

HU DB A

Hudba a pieseň – najlepší balzam na dušu (Pánovi znej spev našej chvály, cédečko slovenského evanjelického a. v. cirkevného spevokolu v Báčskom Petrovci. Nahrané roku 2013.)

irkevný spevokol v Báčskom Petrovci svoju dlhoročnú činnosť korunoval vlani podjeseň vydaním cédečka Pánovi znej spev našej chvály.

Vydanie cédečka hneď na začiatku svojho kantorského pôsobenia (nastúpil v septembri 2011) v petrovskom cirkevnom zbore avizoval aj MgA. Janko Siroma a čas ukázal, že to neboli iba prázdne slová. Prípravy prebiehali rýchlo, takže sa petrovský cirkevný spevokol hrdí už

Ondrej Pavčok, ktorý mal na starosti aj zvukovú úpravu a ako vydavateľ figuruje evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci. A na záver iba toľko: dúfame, že nebude treba dlho čakať na vydanie tretieho cédečka, ako to bolo doteraz. ○

25/III

A. Horvátová

s druhým cédečkom v jeho úctyhodnej činnosti. Pre ctiteľov tohto druhu hudby je tu šestnásť nábožných piesní, ktoré určite zapôsobia na poslucháčov. Výber piesní je veľmi premyslený; všetky sú aj dôkladne nacvičené a starostlivo pripravené, o čo sa postaral vedúci spevokolu J. Siroma. Na obale sú i mená ďalších ochotníkov, ktorí priložili svoje ruky, a to trúbkové trio v zložení Miroslav Poničan – trúbka I, Mgr. Vladislav Ivičiak – trúbka II a Slávko Marčok – barytón roh. Na husliach hrali Marína Cerovská – husle I a Margaréta Benková – husle II. Skladby na kráľovskom nástroji – na organe predviedol organista J. Siroma. Producentom nahrávky je

IN T E RVI E W

25. 1. 2014 • 4 /4579/

IVAN ŠTRPKA, OSAMELÝ BEŽEC ŽIVOTOM A OSUDOM, BÁSNIK A ESEJISTA

Nedá sa len mlčať daktora Literárneho týždenníka, aká krásna náhoda, v rokoch – popretkávaná dychom 1 9 9 0 blížiacich sa Vianoc, ne- 1993 šéfreLitera tour: pristátie v Belehrade všedného stretnutia, slov daktorom básnických a bežných. Asi by ten Kultúrneho – Viac by vám o tom mohol po- o Vojvodinu, čo sa deje vo vašej decembrový stredajší podvečer života. Štrpka, patriaci k predbol celkom inakší, až všedný, staviteľom básnickej skupiny vedať vydavateľ Koloman Kertész kultúrnej komunite. – Z uvedeného logicky vyplýnebyť Ivana Štrpku v knižnici Osamelí bežci, je i autorom pri- Bagala, ktorý je tu v Belehrade so belehradskej Filologickej fakulty, bližne pätnásť zbierok básní, mnou. Ide o propagovanie súčas- va ďalšia otázka. Sledujete vojpedagógov a študentov, rozho- zbierky esejí Kŕč otvorenej dlane, nej, kvalitnej slovenskej literatúry vodinskú slovenskú literatúru? – Vaša literatúra sa kontivorov o všeličom, ale i navonok románu Rukojemník. Je i nosi- nielen doma, ale i v zahraničí. S o ničom, o tom, ako dlhé a plné teľom celého radu ocenení, od jasným cieľom, aby aj iní získali nuálne drží a mala a má za tie prekážok sú bežecké literárne Ceny Ivana Krasku za debut, po hlbší a lepší obraz o tom, čo sa roky aj niektorých významných u nás v literatúre robí, tým skôr, autorov. Napríklad Paľa Bohuša, že je slovenských kníh, ktoré sa Jána Labátha, Vieru Benkovú... dostanú von, pomerne málo. Samozrejme, pre mňa je veľmi výTreba upozorňovať na to, čo je znamný autor Víťazoslav Hronec, u nás kvalitné a zaujímavé. Pán nielen preto, že preložil moju Koloman Bagala je vydavateľom knižku, ale aj v tej línii modernej pôvodnej slovenskej literatúry literatúry. Je to postava veľmi a organizátorom tejto Litera tour, významná a originálna aj pre projektu, v rámci ktorého sme nás na Slovensku. Akákoľvek pobudli nielen v Belehrade, ale aj a kdekoľvek literatúra písaná v Budapešti či v Krakove. Koloman v slovenskom jazyku, nie iba bol s iným autorom, výborným u nás, je tak isto súčasťou sloprozaikom Ballom v Amsterdame venskej literatúry. Myslím si, že a v Roterdame, kde vyšiel preklad to najlepšie, čo sa vytvorilo za tie jeho knihy v holandčine. S ďalšími dlhé roky kontinuity v prostredí našimi spisovateľmi bol aj v iných Vojvodiny, je aktívnou súčasťou mestách Európy. Je to šnúra slovenskej literatúry, a tak má pobytov, dlhodobá akcia, ktorou byť i reﬂektované, prijímané. Na chceme, aby sa slovenská Koloman Kertész Bagala s jedným zo svojich vydaní literatúra dodráhy. Básnik, ktorý v posledný Cenu asociácie spisovateľských stala viac do júnový deň tohto roku oslávi organizácií Slovenska, Cenu p ove d o m i a sedemdesiatku, tiež exkluzívny Dominika Tatarku, Cenu Jána iných. Tuto textár speváka Deža Ursínyho, Ondruša... Jeho mottom, cieľom sme medzi prozaik, prekladateľ, esejista bol a métou je ľudskosť a návrat k nej, š t u d e n t m i vo svojom elemente: vodopády humanizmus, čistota úmyslov, slovakistiky. slov, myšlienok, nápadov, úvah mravná bezúhonnosť činov. U Preto, aby sme sa priam nedočkavo rútili z neho, nás a medzi nami pobudol aj im umožnili akoby dlho a netrpezlivo čakali pred niekoľkými rokmi, v Novom šancu získať príležitosť dostať sa na svetlo Sade, v polovici decembra 2013 niektoré nové sveta... i v Belehrade. A zjavne sa cítil poznatky o naPre nedostatočne zasväte- dobre medzi ľuďmi, ktorým mal šej literatúre, ného, čosi aj zo životopisu: v čo povedať, odovzdať, poradiť, možnosť doSpisovateľ Ivan Štrpka, prof. Marta rokoch 1963 až 1969 Ivan Štrpka usmerniť... Pre nefalšovaný zá- stať sa k naSoučková a vydavateľ Koloman Bagala študoval slovenčinu a španielčinu ujem o to, v istej chvíli sa zjavili šim knihám, aby sme otvorili niektoré témy. druhej strane oceňujeme to, že na Filozoﬁckej fakulte Univerzity i obavy: bude dostatok času aj Komenského v Bratislave, počas na rozhovor do novín. Našťastie Nedá sa naraz všetko vysvetliť, pôsobí aj v tom základnom proštúdií a po ich skončení pracoval – bolo, aj keď najmenej na ten ani to zhrnúť rýchlo. No tie kon- stredí tu, medzi Slovákmi, ktorí takty treba – čo je aj náš záujem majú potrebu vo svojom jazyku vo viacerých literárnych časo- o poézii. pisoch. V polovici 80. rokov bol – Za váš príchod možno vďačiť slovenský – stále prehlbovať. čítať, vlastne mať i tých autorov šéfredaktorom časopisu Mladé projektu Litera tour. Výstižná Súčasne nás zaujíma, pokiaľ svojich. Ohromne vzácna vec je, ide o vaše končiny, o Srbsko, že sa to tu drží a že je to oproti rozlety, neskôr zástupcom šéfre- a vydarená hra slov...

Oto Filip

26/IV

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Časť účastníkov predvianočného stretnutia iným krajinám, kde sú Slováci, možno aj najlepšie. – Poézia je vašou stálicou. Písali ste texty pre Ursínyho. No pôsobili ste celé roky i ako redaktor. Čo vám publicistika dala? – Pôsobil som v Kultúrnom živote, Romboide, inde... My, keď žijeme v nejakom kultúrnom prostredí, chceme nielen, aby fungovalo, ale aby sa aj rozvíjalo. Ľudia, ktorí majú istý prehľad alebo sú kompetentní v tom, sú dôležití z aspektu zapojenia sa, zveľadenia tých procesov. Ide o potrebu vytvárať priestor, aby kultúra a literatúra mali svoje miesto, aby sa autori vyjadrovali k spoločenským otázkam. Je tu

Chvíľka poézie

Dežo Ursíny bol váš vesmírny brat... – Texty som písal jedine pre Deža. Boli sme priateľmi, ktorí sa navzájom podnecovali. To nás dvoch dovádzalo k niečomu, čo by ani on sám nerobil a nerobil by som to ani ja sám. Dokopy z toho vzniklo to, čo bola už tá tretia možnosť: každý do tej tvorby vniesol, dal čosi svoje. On potreboval najprv text. Zvyčajne sa to robí naraz, alebo sa otextuje hudba. Dežovi vyIvan Štrpka a Víťazoslav Hronec hovoval iný spôsob, ktorý nebol taký klasicky – Keď sa kultúra niekde nepesničkársky. On ma dotlačil do prejaví, tak sa prejaví nekultúra, toho, aby som sa naučil istým otvára priestor pre horšie javy, spôsobom spievať, ja jeho zase ktoré s kultúrou nemajú nič k tomu, aby sa odhodlal i literár- spoločné. Extrémisti využívajú ne vyjadrovať. Po jeho odchode obmedzenosť, sociálne problésom už nemal ten pocit, že také my, to, že si ľudia nevedia dať čosi budem s niekým môcť ďalej rady s tým, čo majú robiť, tak rozvíjať, aj keď som mal ponuky isto výhody demokratického od ľudí komerčne úspešných. Sú systému. Ich skutky sú nebezsíce muzikanti, ktorí zhudobňujú pečným signálom, na ktorý niektoré moje napísané básne, sa musí reagovať, lebo sa nás pýtajú si súhlas, či môžu, no to nie priamo týka. Nedá sa len mlčať: je komerčná hudba, ktorú hrajú lebo aj keď väčšina, spravodlivo rádiá. Je to skôr taká vážna hudba mysliaca, mlčí, potom tí ostatní, na pomedzí všelijakých žánrov. najmä darebáci, dvíhajú hlas Snažia sa to robiť a keď to urobia, a už je raz-dva tu problém. nech sa páči. Ja už nepíšem pre Nie je to len na Slovensku, je nikoho texty. Veď ani to, čo som to aj v iných, najmä postkomurobil pre Deža Ursínyho, neboli nistických krajinách. No my si typické piesňové texty. musíme predovšetkým všímať – Ako autor a esejista sa tie naše problémy. Problémy nevyhýbate vyjadrovať ani s extrémizmom si každý národ, o pálčivých spoločenských každý štát musí doma riešiť. otázkach... Lebo ináč sa to rýchlo prepojí – Spoločenský vývoj nás ne- a zrazu nám proste tí extrémisti môže nechať ľahostajnými, musí budú znepríjemňovať životy. A to sa nás týkať. Nemôžeme stále vonkoncom nepotrebujeme. ○

27/V

skúsenosť z rôznych období, aj demokracie. Ja i moji priatelia sme v rôznych situáciách reagovali: spoločenská situácia, politika, kultúrna politika a vôbec politika formovania demokratických pomerov na naše pomery nás donútili vyjadrovať sa k niektorým veciam. Lebo nás tie problémy tlačili a museli sme na ne reagovať. Preto sme to aj robili. Dôležité je, aby literatúra a umenie, okrem tých médií širokých, závislých a nezávislých, bulvárnych a ďalších, internetových a iných, mali i takéto svoje

médiá. Ktoré sa dajú vytlačiť a čítať, sú zložkou kultúrnej pôdy a pestujú priestor pre kultúru, pre to všetko, čo sa v nej deje. Ide o to, aby ľudia mali tam priestor vyjadriť sa a súčasne mali i informácie o kultúre. To som robil, lebo som považoval za potrebné, aby také niečo bolo. Teraz sa snažím venovať svojim veciam, som na voľnej nohe... – Je veľa anekdot z niekdajšej doby. Spolubývajúcim vám pred desaťročiami bol ďalší spisovateľ – Dušan Mitana... – S Dušanom Mitanom sme starí priatelia, od začiatkov, keď sme spolu bývali v takom prenajatom záhradnom drevenom domčeku, kdesi na predmestí. Čítali sme rovnaké knihy, mali podobné názory. Bolo to v období, keď on písal skvele poviedky – Psie dni a potom aj Patagóniu. Myslím si, že bola pre nás taká lákavá možnosť žiť voľne mimo mesta, a pritom sme mohli do mesta kedykoľvek ísť. Utiahnuť sa inde, do toho pokoja, do prírody. V tom veku a v tom období nám to znamenalo veľa, aj preto, že kamaráti často chodili za nami. Vlastne, keď som sa oženil, Dušan odišiel do domu v meste a ja som si svoju manželku priviedol do toho domu. Bolo to dobré obdobie pre všetkých, aj pre našich priateľov, aj pre našu tvorbu. Usporadúvali sme vonku záhradné party, spolu sedeli, debatovali... – Jiří Vejvoda v jednom interview napísal, že spevák

ísť paralelne, len komentovať situáciu. Samozrejme, že je esejistická forma tá, ktorá môže niektoré pomery a veci vystihnúť, zhrnúť. Dôležité je, aby okrem toho operatívneho, politického komentovania, priebežného analyzovania tém, ktoré nastoľuje politická situácia alebo to, čo politici konajú, existoval priestor i pre občiansku spoločnosť, pre umeleckú a kultúrnu vrstvu. Teda možnosť, aby tieto zo svojich zdrojov a pozícií hovorili o problémoch, ktoré v spoločnosti sú a nie vždy sa kryjú s témami, ktoré nastoľuje politická situácia, boj strán, rôzne škandály... Nemôžeme paralelne furt ísť s tým, že nám iní budú diktovať témy, kým my budeme k tomu hovoriť len to, že sme spokojní, prípadne nespokojní. – Inými slovami, sú situácie, keď treba jednoznačne zaujať postoj...

V Ý RO Č I A

25. 1. 2014 • 4 /4579/

ZAVIATE ZÁVEJE 1913 – 2013

Pre stromy nevidíme les?! Ján Čáni

roku 2013 sa popísalo mnoho toho o jubilantoch a jubileách. Medzi oslávencov sme však nezaradili storočnicu drámy Záveje Vladimíra Hurbana Vladimírova. Do ústrania sa znovu, tak zo strany divadelných odborníkov, ako aj kultúrnych pracovníkov, dostala najznámejšia a najhrávanejšia VHV-ho predloha Záveje oslavujúca v roku 2013 to najokrúhlejšie výročie, storočnicu od jej prvého zverejnenia. Vo vlastnom imaginárnom interview Moje záveje Vladimír Hurban Vladimírov (VHV) píše: „Prv než som začal písať Záveje, bol som si toho vedomý, že ak vstúpim do posvätnej dvorany Múzy Thalie bez tejto poslednej prípravy, tak som obyčajný votrelec a nehodný zneuctiteľ divadla, ktorému i posledný „bileter“ môže skríknuť: Ta von!! Sem nepatríš, odídi! Začal som zbierať knihy o dráme a o dramatických pravidlách

Fotografia VHV – Farská záhrada v zime moci. Záveje – prekážky, tu to máte. Záveje snehové prejdú, stratia sa, ale či naše prekážky sa stratia?“1 V monografii Karola Lilgeho Stará Pazova sa v článku Vlastný životopis podpísanom Vladimí-

fabulu som si sám skonštrooval – a začal som písať. – Vtedy vyšli Záveje a Keď vejú jarné víchre.“2 VHV o osude svojich Závejov: „Všetko to bolo doteraz pekné, radostné, ale teraz prišla kalvária! Záveje odišli do sveta. V čom záležal vtedy (roku 1913) divadelný svet slovenský? Najvyššia vtedajšia naša slovenská scéna bola v Turčianskom Sv. Martine. Ta prísť a merať sa s Urbánkom, Hollým a Socháňom, znamenalo docieliť najvyšší stupeň v divadelníctve slovenskom. Poslal som teda rukopis Závejov prvému a hlavnému divadelníkovi nášmu – Andrejovi Halašovi. Poslal som – a čakal som... Týždne a mesiace prechodili, ťažký čas pre mňa... A nič a nič, odpove-

di niet.“3 V Martine hrali Záveje prvýkrát v roku 1923, v kontexte uvedenia hry v kritike Národných novín čítame, že sú Záveje najlepšou slovenskou drámou. Naposledy v Martine uviedli VHV-ho Záveje pri príležitosti ich storočnice. Režisér profesor Ľuboslav Majera v texte Závejmi splácam svoj dlh voči VHV hovorí: „VHV napísal Záveje na začiatku minulého storočia. Čím môže táto klasika zaujať dnešného diváka? – Už tým, ako je napísaná a nazvaná, už v samom názve je metaforická. Sú to aj záveje fyzické, ale aj záveje medzi ľuďmi. Necitlivosť, neschopnosť pochopiť toho druhého. Nepočuť, čo je povedané, nevidieť, čo je evidentné. To sú univerzálne veci a fungujú ešte viac v našich časoch ako v časoch vzniku tejto hry na Dolnej zemi. Hra je výsostne aktuálna, hovorí o niečom, čo poznáme – absencia snahy pochopiť toho druhého. Vy ste túto hru oproti pôvodnému textu trochu „upravili“, sú tam výstupy, ktoré približujú samotného autora – VHV, vnuka Jozefa Miloslava Hurbana. Prečo? – Chápal som to ako svoju povinnosť splatiť dlh voči VHV. Chcel som ukázať, ako sa Vladimír Hurban Vladimírov ako výhonok

28/VI

VHV Záveje, Divadlo Andreja Bagara z Nitry, réžia Soňa Ferancová, 1997 a rozpamätal som sa i na skriptá z gymnázia, kde boli prednášky profesora Dr. Boranića o dramatickej poézii. Moje Záveje vznikli práve vtedy, keď novembrové dažde menili sa jednej noci na mrazivé kropaje roku 1912. Keď sa chystala ťažká, veľká zima, zdanlivo dlhá, s mnohými prekážkami. Aha, už cítim štimung. A symboliku, pravda? Áno, my ľudia sme už raz tak priviazaní k prírode, že sme úplne v jej

rom Hurbanom Vladimírovom – VHV dozvedáme ešte zopár zaujímavých podrobností: „Od r. 1912 dal som sa úplne na písanie dram. diel. Videl som do vtedy asi 250 divadelných kusov (v Záhrebe, vo Viedni, Bratislave, Belehrade, v Novom Sade) a zaopatril som si divadelné diela: Shakespeare, Calderon, Schiller, Lessing, Björnson, Shav, Ibsen, Hautmann, Strindberg... (...) Moje prostredie: veľká dolnozemská dedina dala mi štof,

Katuša, prvá tragická hrdinka v slovenskej dráme v interpretácii Nadeždy Vladařovej; Komorné divadlo Martin, réžia Ľuboslav Majera

V Ý ROČ I A

HLAS ĽUDU • OBZORY

VHV: Moje Záveje. In: Náš život. Báčsky Petrovec : Kultúra, 1937, s. 200 – 201. 2 Lilge, Karol: Stará Pazova – Monografia. Myjava : Tlačou a nákladom Daniela Požického na Myjave, 1932, s. 236. 3 VHV: Moje Záveje. In: Náš život. Báčsky Petrovec : Kultúra, 1937, s. 204. 1

4 5 6

Webová stránka Komorného divadla Martin. KOD. Bratislava : Divadelný ústav, 1993, s. 23 – 24. Pašteka, Július: Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku II. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1998, s. 65 – 66. 7 Krčméry, Štefan: Výber I. Bratislava : Tatran, 1982, s. 600.

29/VII

štúrovskej a hurbanovskej rodiny cítil na Dolnej zemi – predovšetkým ako človek. Ako on, farár, osvetový a kultúrny pracovník, spisovateľ, zápasil vo svojom vnútri, čo ho trápilo. Chcel som ukázať veci, ktoré ho nútili padať, znovu sa dvíhať, oprášiť sa a ísť ďalej. Aj to je dôkaz individuálnej sily tohto človeka, ktorý sa snažil o určitú zmenu, pokrok. To bol môj hlavný motív, prečo som do úvodu predstavenia implantoval isté segmenty z jeho života, korešpondencie a písaných materiálov o ňom.“4 V divadelnom časopise KOD (konkrétne o divadle) slovenského Divadelného ústavu Martina Mašlárová v texte Vzkriesenie autora zaviateho prachom zabudnutia o martinských Závejoch píše: „Aj keď sa za posledné obdobie niekoľko divadiel vrátilo k jeho tvorbe, povedomie o tomVHV Záveje, Komorné divadlo z Martina, réžia Ľuboslav Majera, 2012 to autorovi vzrástlo mimo divadelných kruhov len minimálne. stavia k inscenovaniu Hurbano- v martinskom divadle, to všetko divadle som to bol spomenul, ale Tvorcovia prvej inscenácie tejto vých textov, a vyslovená túžba po v jeho monológu predznamená- ponechávam to jednako na Vás). sezóny v Slovenskom komornom tom, aby boli jeho hry uvedené va, akým smerom sa bude inscePozdravenie divadle Martin otvorene hoVHV“ 6 nácia ďalej uberať. voria o tom, že uvedenie hry Je totižto koncipoMožno by sme napísané aj uviZáveje je ďalším pokusom vaná ako divadelná deli, keby sme aj vďaka vlastnej zmeniť to. S tým zámerom skúška, pričom VHV letargii neboli zaviaty! Ponúknuzvolil režisér Ľuboslav Masa sám stáva režisé- té sme neprijali! jera svoj režijný kľúč. Ním rom Závejov.“5 Záver listu Vladimírovi Hursa pokúsil opäť odomknúť VHV list Andrejo- banovi od Štefana Krčméryho zámku, ktorá škripí starostručne odhalí kvality Závejov: vi Mrázovi: bou a hrdzou. Majera sa „Stará Pazova, 4. „V Turčianskom Sv. Martine s dramaturgom Róbertom febr. 1931 27. IV. 1922 Mankoveckým pokúsil preVysokoctený pane, Vysokoctený mazať ju vlastným olejom dostal som Váš kus a veľmi pane! a sfunkčniť ju vytvorením Pre mňa je zaují- rád ho prečítam, menovite, keď rámcovej motivickej línie, mavá skutočnosť, som videl už Vaše Záveje. Som tej ktorou je samotný život že Záveje ozaj si mienky, že Záveje patria medzi a dielo dramatika. Okrem prerazili cestu na najlepšie kusy nášho repertoápôvodného dvojitého výnaše, hoci i ochot- ru. Majú dobré vlastnosti kusov znamu názvu hry, závejov nícke divadlá a stá- Tajovského, markantne postaveskutočných aj metaforických le sú na repertoáre. né osoby a znamenité psychomedziľudských, prináša inČo viac, v kritikách logické odôvodnenie skutkov. scenácia ešte tretí význam sa spomína, že sú Prielom v láske Martinovej je – záveje, chlad, ktorý pretr„najlepšou sloven- majstrovský kúsok. Vedľa toho vával medzi dolnozemským skou drámou“ (!) ... však máte v kusoch i znameniSlovákom Hurbanom a SloCítil som pri písa- tú dramatičnosť deja, ktorej Tavákmi žijúcimi u nás. ní, že dávam ozaj jovský nemá. V pomyselnom prolódo nich svoju celú Ľutujem, že som ešte Vaše gu k predstaveniu sa VHV divadelnú „vedo- ostatné kusy nestihol prečítať. konfrontuje s dvoma názormosť“ a môžem Urobím to čím skôr. I dovtedy mi na svoju tvorbu. Jeden povedať, že som považujem Vás za požehnanie z nich vyslovuje Štefan Krčsa vari nesklamal. slovenského javišťa. Titulná strana Závejov – Snowdrifts v méry, ktorý zaujímal kladný Vám s úctou oddaný Pravdaže by som anglickom preklade Heather Trebatickej. In: postoj, druhým hodnotiteŠtefan Krčméry tajomník.“7 teraz chcel ZáveVisegrad drama 1. Weddings. Divadelný ústav, je trochu prezrieť ľom je o poznanie kritickejší Rešpekt! Bratislava, 2002; Lucia Lapišáková ako Katuša a vyhladiť, zvlášť Andrej Mráz. Škoda, že si všetko toto nevšivo VHV Závejoch, Divadla Andreja Bagara z Zmienky o Jankovi Borosám koniec trochu mli aj naši poprední dejatelia na Nitry dáčovi, ktorý sa negatívne upraviť (v Našom poli národa dedičnej. ○

V ÝS TAV Y

25. 1. 2014 • 4 /4579/

K UPLYNULEJ MEDZINÁRODNEJ VÝSTAVE GRAFIKY MEZZOTINTA 2012 V GALÉRII BELJANSKI V NOVOM SADE

Oživovanie tradície Oto Filip

va roky si v galérii Beljanski podali ruky výstavou nezvyčajnou a zaujímavou: Mezzotinta 2012. Podujatie realizované v rámci spolupráce Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského s Akadémiou klasického maliarstva Univerzity Edukons zapadlo do cyklu výstav so spoločným názvom Kresbou na obraz. Trvalo pomerne dlho, od 5. decembra 2013 do 20. januára 2014. Milovníkom starej grafickej techniky umožnilo kochať sa vo viac ako štyridsiatich prácach, tematicKanaďanka Deborah Chapman sa ky a rámcovo rozdelených prezentovala dielom Flor de noche do troch skupín. Tou najväčšou boli škriabané rytiny čle- ešte v polovici 17. storočia v Nenov Medzinárodného združenia mecku, keď ju v roku 1642 objamezzotinty, založeného Dr. Davi- vil grafický samouk Ludwig von dom A. Crownom, ktoré v súčas- Siegel z Hesenu. Jej význam už vo nosti zoskupuje okolo sto členov vtedajších časoch bol v tom, že a sídli na Floride. O čosi menšou dávno pred akvatintou umožnizložkou bolo dvanásť prác našich la umelcom zaplniť celú tlačenú študentov Akadémie klasického plochu celou škálou odtieňov maliarstva, tou najmenšou gra- zvolenej farby. Vrchol dosiahla fické listy troch umelcov, ktorí v Anglicku v osemnástom stona týchto priestoroch preferujú ročí, aby ju v polovici devätnás-

techniky hĺbkotlače, ktorá si od začiatku až do konca vyžaduje maximálnu trpezlivosť a grafickú presnosť: kvalita odtlačku závisí od celého radu činiteľov, od spôsobu spracovania, kvality nástrojov, papiera, farby, tlaku... Keďže modelovacia kresba vzniká vyškrabávaním, čiže zosvetľovaním tmavej plochy meJedna z prác Američana denej alebo moDavida A. Crowna sadznej husto ozrnenej dosky, mezzotinta sa procesu, využívania prístupných často nazýva aj škriabanou výrazových prostriedkov a jedirytinou. Práce vznikajúce nečnosti troch aspektov: lineárnej touto technikou, čo v plnej koncepcie, kresliarskeho spôsobu miere potvrdila i nedávna prezentácie formy a využívania novosadská výstava, sú spra- účinku svetla. To však neznamevidla pôsobivé, farebne síce dosť ná, že i divákov umelecký zážitok jednoliate, no na druhej strane naplno využívajúce precíznu kresbu a hru svetla a tiene. V nich sa snúbi výtvarná činnosť s remeselníckou zručnosťou, ruka ako nástroj sa pri

30/VIII

Carol McCarthy (USA) a You Have a Point

Z tvorby Anity Jovanovićovej z Veľkej Plany túto, dnes dosť zriedkavú techniku: Žarka Smiljanića, Željka Đurovića a Snežany Petrovićovej. Mezzotinta ako grafická technika patriaca pod tlač z hĺbky existuje celé storočia. Vznikla

teho storočia fotografia zatlačila do úzadia. Vzkriesila sa len po druhej svetovej vojne. Dnes je ale stále málo zastúpená, hlavne pre časovú a tvorivú náročnosť. Zaraďujú ju totiž medzi najjemnejšie

príprave stáva významnejšia ako oko, kresba je tu hlavne na vytváranie vzájomných foriem vzťahov a ich proporcií. Istým spôsobom mezzotinta nepôsobí priamo a hneď emocionálne, keďže má vlastnú vizuálnu typológiu vychádzajúcu z technologického

musí byť skromný. Skôr opak je pravdou. A vystavené grafiky nielenže boli ukážkou niektorých zo súčasných umeleckých pohybov a prúdov, ale ich možno chápať aj ako zdarný pokus o oživovanie tradície, tiež ako prínos k tomu, aby sa kedysi veľmi dôležitá a zložitá technika nestratila v labyrintoch zabudnutia. Bola by to nesmierna škoda. ○

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Premiéra Urbančekovej knihy na Vladimíra literárny večierok petrovských matičiarov

Jaroslav Čiep

etrovskí matičiari v spolupráci s matičným ústredím vo štvrtok 16. januára 2014 v Dome MSS Ľudovíta Mišíka zrealizovali premiéru knižného vydania Matice slovenskej v Srbsku autora Dr. Jána Kišgeciho Petrovec Vladimíra Urbančeka. Premiéru umelcovi ladili príležitostne k meninám. O svojráznom umeleckom historikovi svojho rodiska početnému auditóriu sa prihovoril autor knihy J. Kišgeci. Okrem iného ozrejmil aj životnú púť v zámorí tohto úspešného podnikateľa, ale aj túžbu V. Urbančeka (1941) prinavrátiť sa do rodného kraja. Tá sa mu napokon splnila pred pol druha desaťročím, keď sa natrvalo vrátil do Petrovca so svojou manželkou Ann, rozhodnutý stráviť tu svoje dôchodcovské dni. Urbanček aj v Petrovci pokračoval v umeleckej práci, ktorou si v šírom svete liečil

clivotu po domove. Po absolvovaní umeleckých škôl v Amerike maľoval výlučne svoje rodisko. Tieto hyperrealistické olejomaľby často

Reprodukcie Urbančekových olejomalieb si odteraz možno prezrieť aj v pekne upravenej fotografickej monografii. Na obrazoch tohto

Na záver autogramiáda, gratulácie a spoločná fotografia účastníkov v programe

i vystavoval a za ne získaval odmeny. Vystavuje ich i v súčasnosti a každodenne všetkým záujemcom ich sprístupnil vo vlastnej galérii.

umelca je zachytený tep Petrovca a Petrovčanov, ktorý už pomaly celkom doznieva. Urbanček sa na plátne pokúša zachytiť životný op-

timizmus tunajšieho ľudu, ktorý ho vyprevadil do ďalekého sveta, teplo murovaných pecí, bežné domáce práce na dvore a na poli, vôňu dedinských zabíjačiek či hrdosť vyfintených dievok a mládencov. Na príjemnom večierku úryvky z textov premiérovanej knihy z pera autorov J. Kišgeciho, Annamárie Boldockej-Grbićovej a Jarmily Pálenkášovej predniesli Viera Dorčová-Babiaková a Rastislav Labáth. O nič menej pútavé boli aj prednesy ľudových pesničiek. Tie zaspievali Andrea Lačoková, Jarmila Kolárová a Vladimíra Sabová, všetky krojované v starodávnom obleku dievok. Na harmonike ich sprevádzal Zdenko Makovník. Spomienkami na spoluprácu a umeleckým slovom sa autorovi prihovorili aj manželia Rastislav a Elena Surovci z Kysáča. V mene matičiarov maliarovi V. Urbančekovi nielen ku knihe, ale aj k meninám úprimne blahoželala predsedníčka MSS a MOMS Katarína Melegová-Melichová. Zároveň autorovi publikácie a umelcovi odovzdala autorské výtlačky. Na záver sa V. Urbanček svojej manželke poďakoval za celoživotnú podporu a lásku, všetkým tým, ktorí sa pričinili, aby monografia uzrela svetlo sveta, ako i „manekýnom“, ktorí sú stvárnení na jeho obrazoch.

PreMIÉRA knihy a CD platne

O Vianociach aj po Vianociach J. Čiep

šte chvíľku zostať vo vianočnej nálade nám v nedeľu 19. januára 2014 umožnili účastníci programu pri premiére knihy Tichá noc, svätá noc a CD platne Vianočná rozprávka s Kvetoslavou Benkovou a priateľmi (1951) v sieni novej fary SEAVC v Petrovci. Neúnavná hudobná zberateľka, skladateľka, upravovateľka, producentka programov, hudobná redaktorka a speváčka K. Benková už 40 rokov zhromažďuje, zapisuje a spracúva hudobné materiály, ktoré do vena dostala od svojich rodičov, starých rodičov, ale aj ostatných už dávno nie živých spoluobčanov. Prostredníctvom publikácií a hudobných nosičov ich potom prenáša do • KULTÚRA •

súčasnosti a zachováva pre budúcnosť. Tejto činnosti sa nevzdáva ani teraz, keď je vo výslužbe a s podlomeným zdravím. Farár petrovského cirkevného zboru Vladislav Ivičiak úvodom vysoko vyhodnotil zberateľskú a hudobnú prácu K. Benkovej a v jeho slovách pokračovala aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Potom sa to Hoci aj s podlomeným zdravím Kvetoslava Benková sa nevzdáva spevu už roztočilo – zneli spevy a vinše, najprv v podaní najmladších tohto večierka sa po 23 rokoch speváckej skupiny KUS Petrovská z detskej skupiny cirkevného zboru znova predstavila skupina Vox Hu- družina si s K. Benkovou zaspiev Petrovci, potom v prednese hostí mana, ktorá sa kedysi duchovnými vali z prezentovanej knihy, ako zo Selenče, ktorí vystupujú pod pesničkami úspešne prezentovala aj sólistka Milina Častvenová. Na menom Zvončeky, spolu so svojím verejnosti nielen v našej krajine, ale harmonike ich sprevádzal Zdenko vedúcim Jurajom Súdim. V rámci aj v zahraničí. Aj členky dievčenskej Makovník. 4 /4579/

25. 1. 2014

Kultúra ZASADALA VYDAVATEĽSKÁ RADA SVC

narodenín, ďalší zväzok Tragédie Tatry a na sklonku roka vyšla aj Literárnohistorická publicistika autora Jána V. Ormisa.“ Rok 2013 bol v SVC v znamení prekladov. Vyšiel výber z poézie rumunskej vojvodinskej poetky Ileany Ursu pod názvom Rybím jazykom, v srbčine vyšli poviedky Kafa s Bahom, čaj sa Šopenom, autorky Etely Farkašovej a drámy Kafka & Kafka autora Milana Richtera, a do slovenčiny boli preložené verše pre deti Duška Trifunovića Čarami, čiarami, husľami. Mimo kompetencie Vydavateľskej rady vyšli štyri knihy (autorov Jána Dorču, Martina Listmajera a vydania spolkov petrovských a kulpínskych žien). A aký počet kníh je naplánovaný na tento rok? Určite menej, než ich bolo v minulom roku. Spolu ich je sedemnásť, medzi ktorými sú niektoré tituly z minuloročného plánu. Podľa slov riaditeľa SVC v edíciách Korene a edíciách pre deti (Včielka a Máj) naplánované je po päť knižných titulov, čo sa nikdy nestalo.

Do edície Živý prúd naplánované sú knihy troch autorov, resp. zostavovateľov – Víťazoslava Hronca, Daniela Pixiadesa a Michala Babiaka, v rámci edície Korene by mali vyjsť knihy Samuela Čemana, Blanky Fábryovej, Jozefa Podhradského, Jána Čajaka a jednu knihu zostavila aj Dr. Anna Marićová. V tomto roku by mali vyjsť knižné tituly pre deti autorov Pavla Mučajiho, Andreja Čipkára, Kataríny Mosnákovej, Márie Vrškovej a Anny Kukučkovej. Kniha Juraja Rohoňa je naplánovaná do edície Zlatá lipa a v rámci edície Iní o nás by mal vyjsť výber z literárnokritickej tvorby Víťazoslava Hronca, ktorý zostavil Adam Svetlík. Do edície Akordeón je naplánovaná kniha zostavovateľov Rastislava Zorňana a Michala Činčuráka. Mimo edícií aj v tomto roku je plánovaný ďalší ročník Národného kalendára. Predseda Vydavateľskej rady Adam Svetlík skonštatoval, že v tomto roku nie je zastúpená beletria, ktorá by mala byť základom literatúry a vydavateľstva. Okrem realizácie navrhnutých kníh v bližšej dobe bude potrebné zvoliť nového redaktora knižných vydaní, ktorý by vystriedal doterajšieho dlhoročného redaktora Víťazoslava Hronca, prípadne určiť redaktorov jednotlivých edícií.

autorom predhovoru. V hudobnej časti programu vystúpili gitaristi skupiny Chibalba Marko Stupar a Petar Gnip. Zborník džBujanje 3 vyšiel v rámci projektu Pestré leto, pestrá jeseň 2013 za finančnej podpory Ministerstva mládeže a športu, ktorý realizovali novosadské

Združenie občanov HMM v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Sriemske Karlovce a Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova. Vydavateľom zborníka je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a táto piatková premiéra bola prvým tohtoročným literárnym podujatím v pazovskej knižnici.

Menej titulov ako vlani Jasmina Pániková

minulom roku Slovenské vydavateľské centrum vydalo 24 knižných titulov. Ambiciózny plán sa ukázal ako realizovateľný, – poznamenal riaditeľ SVC Vladimír Valentík na zasadnutí Vydavateľskej rady SVC 17. januára. Okrem spomenutých 24 titulov v priebehu tohto mesiaca a v nasledujúcom by mali vyjsť ešte tri knihy s minuloročným vročením. Ide Tento rok bude v znamení edícií Korene o zborník prác o Kysáči, a kníh pre deti – odznelo na zasadnutí monografiu o Bielom Vydavateľskej rady Blate a knihu Nová slovenská voj- počas jedného roka, teda každý vodinská dráma 2, ktorej premiéra mesiac po jedna kniha, a v minusa plánuje v rámci otvorenia tohto- lom roku sa ten počet zdvojnáročného divadelného festivalu sobil. Neobvykle veľa kníh vyšlo v edícii Korene, ktorá je našou DIDA v Pivnici. „Minuloročný vydavateľský literárnou klasikou. Podarilo sa plán bol viac než úspešný,“ ho- vydať aj Rodinu Rovesných v rámvorí riaditeľ SVC. „Kedysi bolo ci Čajakovho súborného diela štandardom, aby 12 kníh vyšlo pri príležitosti 150. výročia jeho

STARÁ PAZOVA

Tvorba mladých v ďalšom zborníku Anna Lešťanová

poradí tretí zborník poézie a krátkej prózy mladých autorov z územia Staropazovskej obce džBujanje predstavili v piatok 17. januára v Národnej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pa-

www.hl.rs

zove. Prítomní autori čítali úryvky nielen zo svojich prác, ale i z prác svojich „kolegov“, ktorí sa nemohli zúčastniť na premiére. Obecenstvo malo príležitosť vypočuť si ukážky tvorby 13 autorov, okrem iných aj Stanislavy Bakovej a Jarmily Hricovej. O zborníku hovoril Slobodan Nikolić, básnik z Pančeva, ktorý je i

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

K PRVÉMU JUBILEU ÚKVS

Kontinuita a nový začiatok Anna Francistyová

oblastiach výskumu, dokumentácie a prezentácie slovenskej kultúry, kde Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov za uplynulých päť rokov pôsobenia dosiahol viditeľné úspechy, mieni táto naša inštitúcia pokračovať aj ďalej. Niektoré z realizovaných

projektov a podujatí pripomenula riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská v sobotu 18. januára v príhovore novým spolupracovníkom. Totiž presne v deň piateho výročia ÚKVS do ústavu prišli uchádzači výzvy Zveľadenie kultúrnej produkcie v menších prostrediach s cieľom podpísať zmluvy o realizácii navrhnutých projektov. Zmluvy o spolupráci na

príprave konkrétnej úlohy v určenom prostredí podpísali riaditeľka ústavu, autori výskumných akcií a predstavitelia spolkov alebo prostredí. V pracovno-oslavnom ovzduší sa hovorilo o prihlásených akciách, autori sa poďakovali ústavu za podanú nápomocnú ruku na podnietení kultúrnej produkcie tam, kde jej je menej alebo v určitom období stagnovala, zaujímali sa aj o využívanie data-

bázy v ÚKVS. Výsledky tohto pilotného programu nášho ústavu bude možné hodnotiť už na niektorom z našich folklórnych festivalov. Do výskumov a nových choreografií sa pustili: Marína Maľová a Ivan Bagľaš (Aradáč), Michal Čiliak (Báčska Palanka), Anna Šandorová-Miksádová a Ivan Šandor (Erdevík a Binguľa), Ivan Slávik (Laliť), Martina Hlavčová (Padina) a Ján Slávik (Silbaš). V prípitku všetci prítomní oslavujúcemu ústavu a navzájom si popriali úspech v budúcej práci v oblasti ochrany, zachovávania a zveľaďovania slovenskej vojvodinskej kultúry.

PREZENTÁCIA ÚKVS V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Zborník ako podnet Elena Šranková

innosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a v rámci nej Zborník prác 8. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov predstavili v Spolku kysáčskych žien v stredu 15. januára. Posedenie bolo v Knižnici Michala Babinku a zorganizovali ho podnietení dobrou spoluprácou ÚKVS a SKŽ. Spätný pohľad na to, čo v ÚKVS pre kultúru urobili v minulom roku, o tom, čo plánujú, s akými výzvami zápasia a akým spôsobom im čelia, hovorila Milina Sklabinská, riaditeľka. Okrem iného informovala, že mimo do• KULTÚRA •

kumentačnej, prezentačnej a výskumnej činnosti majú podiel pri organizovaní siedmich celomenšinových festivalov s cieľom skvalitniť niektoré ich segmenty. Spomínala i ďalšie aktivity z bohatej činnosti ústavu, publikácie a konferencie, ktoré organizovali, aj na medzinárodnej úrovni. Spomenula, pravdaže, i piate výročie ÚKVS. Hlavným dôvodom posedenia bol najnovší zborník z muzikologickej konferencie v roku 2012 venovaný cirkevnej hudbe vojvodinských Slovákov. Cieľom konferencie – a to vidieť aj v zborníku – bolo zmapovať situáciu v cirkevnej hudbe v slovenských vojvodinských prostrediach a zachovať pred zabudnutím začiatky v tej-

Prítomných zaujali publikácie z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

to oblasti. Do zborníka prispela i Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien, ktorá prečítala svoj príspevok týkajúci sa cirkevnej hudby v Kysáči. 4 /4579/

Večierok popretkávali nábožným spevom z Evanjelického spevníka a besedovalo sa aj o iných záležitostiach kultúrneho života tunajších Slovákov.

25. 1. 2014

Kultúra S AKADEMICKÝM MALIAROM MILANOM SÚDIM Z KYSÁČA

Na nových výtvarných chodníkoch Elena Šranková

a 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku Milan Súdi dostal Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo, presnejšie za tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov. – Očakávali ste, že na bienále dostanete takéto uznanie? – Cena ma prekvapila, a tak to bolo i vtedy, keď sa mi dostala Cena Karola Miloslava Lehotského. Ibaže teraz ide o celoživotné dielo, i keď neplánujem týmto končiť. Naopak, i ďalej plánujem tvoriť a robiť aj niečo nové, – hovorí cez svoj typický veľavravný smiech kysáčsky maliar Milan Súdi. – Mienim, že zavážilo to, že som sa v poslednom čase orientoval na novú tvorbu. Pre samostatnú výstavu, ktorá bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade z príležitosti životného jubilea, som totiž pripravil desať nových plátien, čo asi nikto nečakal. Počítalo sa, že vystavím časti z cyklu Balet. V tomto novom cykle som v úplnosti unikol starej tendencii v tvorbe. Chcel som

o nový a filozofickejší prístup a voľnejší prejav. Povedal by som, že nerobím viac tak, aby sa výtvarný prejav skončil rámikom, ale sa dostáva pocit, že uniká až na stenu a ide do priestoru. Ide o zvláštne témy, vnútorné záležitosti a prejav citov. Mienim, že nielen moja celková doterajšia tvorba a prejdená dráha, ale hlavne tento nový prejav, na ktorý som sa Na bienále: Milan Súdi s vinšom do nového roku odvážil v pokročilom a s novými predsavzatiami vo svojej tvorbe veku, prispeli k tomu, (foto: J. Č-p) aby hodnotiaca kominiečo prelomiť, ukázať nový prístup sia udelila Cenu Cyrila Kutlíka práve k výtvarnej tvorbe a v kompozícii mne. výtvarného prejavu. Výstava mala – Spomenuli ste, že nemienite pomenovanie Náladovky. skončiť s prácou. Bude to už len – Na rozdiel od doterajších v tomto novom smere? cyklov a ako zvyknete hovoriť, – Nový výtvarný prejav som realiod ulízaného klasického prejavu, zoval na takých 50 percent a teraz sa odvážili ste sa teda na niečo nové. chystám cyklus Náladoviek doplniť a Ako spoznáme tie novoty? ukončiť novými obrazmi. Áno, mie– Každý obraz je svojská story. Ide nim pokračovať v rovnakom prejave,

K VÝSTAVE MALÁ GRAFIKA 2013

Matrica pre budúcnosť Oto Filip

ktorej prezentoval práce približne z rovnakého dôvodu, pre ktorý sa 110 umelcov. Ide vlastne o synte- rozhodujú mať aj ktorékoľvek iné o roku 2014, v ktorom oslávi tický, ucelený pohľad na vlaňajšiu umelecké dielo: lebo sa im páči, 65. výročie existencie s hes- tvorbu autorov upriamených v pr- lebo sa chcú pozerať na čosi zaujílom Matrica pre budúcnosť, vom rade na malé formy belehradský Grafický kolektív vstúpil grafickej tvorby. výstavou Malá grafika 2013, v rámci Na tisíce prác, ktoré vznikli v rokoch za nami a pôvodne boli prezentované v miestnostiach Grafického kolektívu na Obilićevom venci 27, neskončili v ateliéroch a domoch autorov, ale predovšetkým v by- Dve práce Aleny Klátikovej tových a pracovných priestoroch, v zbierkach mi- mavé, lebo ju možno považujú za lovníkov tohto druhu umenia, dobrú investíciu... Pritom všetkom v múzeách, v iných galériách. malá grafika úspešne pretrváva Lebo plne obstojí tvrdenie, že aj ako sústavne originálny prvok Práca Vesny Opavskej: grafika o grafike ľudia neváhajú kúpiť grafiku aktívneho tvarovania umeleckej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lebo sa ťažko vracia na prejdený chodníček. Cestou nového sa síce ťažko ide, sú tu úskalia, treba na to odvaha. Ale treba stále robiť výskum v tvorbe, hľadať nové vnútorné možnosti, netreba ísť späť, ani stagnovať. Aj sám stále skúmam, snažím sa byť modernejším a súčasnejším. To ulízané a klasické sa snažím prelomiť, lebo súčasná doba je komplikovanejšia a nie je taká pekná ako voľakedy. V súlade s dobou formy sú dynamickejšie, expanzívne, odchádzajú. Kompozície nie sú ideálne, ale letiace, abstraktnejšie, expresionistickejšie. Keď ide o kolorit, viac nie je taký uhladený a vyvážený, ale je trochu expanzívnejší, povedal by som dravší. Možno to robia roky, ale farby sú čistejšie, sviežejšie, lebo v pokročilom veku človek preferuje svetlejšie a veselšie farby. Chcel som proste rozbiť starú predstavu a starú maľbu v sebe a ukázať nového Súdiho. Ako nám ešte prezradil kysáčsky akademický maliar po ukončení tohto cyklu, ak zdravie a vek dovolia, chce realizovať techniku stucco lustro, čiže maľovanie umelým mramorom.

scény, ukážka boja za dôstojnosť tvorby, spôsob stálej komunikácie na relácii umelec a galéria na strane jednej s publikom a kupujúcim na strane druhej. Výstava malej grafiky, trvajúca od 16. decembra 2013 do 18. januára 2014, obsahom pestrá, sa azda tradične niesla najmä v znamení pojmov, ako je umenie, profesionalita, entuziazmus, stálosť, dôvera, prístupnosť. Netreba však zabúdať ani rozmanitosť. Len keď sa dôkladnejšie pozrú desiatky prác, zbadá sa, že je každá z nich vlastne podstatne inakšia ako tá ďalšia. Líšia sa aj tematicky, aj spôsobom spracovania, aj farebnosťou, aj vizuálnym a ideovým konceptom a odkazom. Také čosi si možno napríklad všimnúť aj pri dielach dvoch našich autoriek účinkujúcich na výstave: Vesny Opavskej a Aleny Klátikovej: prácach pôsobivých a páčivých, no i celkom odlišných. • KULTÚRA •

TRI BLESKOVÉ OTÁZKY PRE JAROSLAVA PAPA

Informovaný fotograf – dobrý fotograf Jasmina Pániková

otografie Jaroslava Papa krášlia početné časopisy a webové portály, nielen domáce, ale aj zahraničné. Tento Laliťan žijúci v Novom Sade je opravdivým majstrom fotografie. Zvyknutého byť stále v pohybe a pátraní po novej snímke, nechceli sme ho príliš obťažovať, ale pre naše tri otázky mal času. Fotografujete aj prírodu, zvieratá, aj bežné politické zasadnutia. Čomu dávate prednosť? – Mne je to jedno, avšak z fotografovania prírody sa u nás nedá vyžiť, lebo agentúry si žiadajú niečo celkom iné – šport, politiku, všelijaké diania na ulici... Fotograf sa nemôže „vypojiť“ a povedať, že

bude fotografovať napr. iba prírodu. Musí poznať všetky kategórie fotografií, a to je hlavným príznakom pre agentúrnych fotografov. Na čo sa musí prihliadať, keď sa fotí príroda, a na čo, keď máme fotiť napr. politikov? – Nie je v tom veľký rozdiel. V oboch situáciách sa musí dobre poznať problematika. Fotograf musí sedieť aj pri počítači... Ak máte fotiť napr. vtáky, musíte vedieť, v ktorom roč- časti dňa sa to najlepšie vydarí, nom období, dokonca aj v ktorej a zase ak fotíte politikov, musíte

PRVÁ VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ ALEXANDRA RYBÁRA, študenta manažmentu v Bratislave (na snímke O. Filipa v strede), bola humanitárneho charakteru, lebo príjmy zo vstupného a dobrovoľné príspevky boli určené Detskej dedinke v Sriemskej Kamenici. Výstavu v priestoroch E-gymnázia v Novom Sade v sobotu 18. januára – za podpory Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež – otvorila riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská. Prítomným sa prihovoril i riaditeľ gymnázia Nebojša Jovanović a vernisáž spevom obohatili Anna Zorňanová a Ivan Slávik. A. Rybár vraj fotografuje na vlastné rozptýlenie, má už asi 20 000 fotografií a pre výstavu poskytol 40 najcennejších s tematikou Bratislava, Nový Sad, príroda a ľudia. Bola tu i fotka odmenená siedmou cenou na súťaži FlickEU balkánskych štátov. T. J. • KULTÚRA •

ich poznať. Kto je s kým, kto proti komu a zachytiť gestikuláciu tváre či rúk a všetko to, čo nejako spestrí fotografiu, lebo statické fotografie nikomu nie sú zaujímavé. Nakoľko by sa fotošop a iné editory fotografií mali používať? – Editory sa musia používať, keď ide o dimenzie fotografie, ktoré sú osobitne určené pre každý typ fotografie. Avšak technicky treba upravovať čím menej. Agentúrni fotografi technicky takmer ani neupravujú, lebo niet času na to. Fotografie z nejakej dôležitej udalosti sa musia poslať skôr, než sa to skončí, čiže niekto reční a my už posielame fotky. V takej situácii niet času na vážnejšiu úpravu. Preto sa musí dobre fotografovať a vedieť, čo má byť na fotografii. Ak sa len túlate s fotoaparátom a spravíte tisíc záberov, nikto to nebude prezerať, lebo na to niet času. Opakujem, musí sa dobre poznať to, čo sa bude fotografovať, byť dobre informovaný a vidieť fotografiu skôr, než ona vznikne. To je najdôležitejšie a všetko ostatné sa môže naučiť.

JANUÁROVÝ VZLET ponúka novú dávku zábavno-poučného čítania. Nové číslo tohto časopisu prináša príspevky o mládežníckych aktivitách a talentoch v našich prostrediach, ako aj pokračovania pravidelných rubrík. Najstaršia vzletovská rubrika Rozlety od tohto čísla vychádza v podobe štvorstranovej literárno-výtvarnej prílohy, obsahujúcej poéziu a ilustrácie mladých autorov, články o knihách, výtvarníctve, komikse a pod. Milovníkom filmového umenia odporúčame recenzie aktuálnych titulov (12 Years a Slave, Krugovi, Vir), hudobným fanúšikom je venovaný riport z Koncertu roka, je tu tiež portrét speváčky Demi Lovato, píše sa o undergroundových fanzínoch a knihách venovaných skupine Ramones. V rubrike Info-svet sa hovorí o mobiloch Nexus 5 a témou PC hier je projekt Unmechanical. Nechýbajú cestopisy (Krakov, Skalica), rubriky Vaša tvorba, Móda... Na obálke je kresba pančevského autora Borisa Stanića, o ktorého komiksovej tvorbe sa píše v osobitnom príspevku. Čítajte Vzlet! S. L. 4 /4579/

25. 1. 2014

Kultúra

RECENZIA

Jemne nadštandardná účasť (K 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku)

Vladimír Valentík

stredné výtvarné podujatie vojvodinských Slovákov sa uskutočnilo v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci za jemne nadštandardnej účasti našich akademicky školených výtvarníkov a profesionálnych maliarov, grafikov a sochárov. Dvanáste bienále zoskupilo dvadsiatich štyroch výtvarných umelcov, ktorí vypracovali viac ako štyridsať prác – prevažne malieb. Grafiky a priestorový prejav – čiže sochy sú menej zastúpené. Maľby na 12. bienále vystavujú Ján Agarský, Miško Bolf, Michal Ďurovka, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Galátová-Ćirovićová, Mária Gašková, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Ivan Križan, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Miloslav Súdi, Jaroslav Šimovič a Rastislav Škulec. Dôkazom toho, že maľba môže prestúpiť vlastné tradičné rámce, sú práce Jozefa Klátika a Zvonimíra Pudelku, ktoré sú vlastne svojrázne maľby – objekty či nástenné inštalácie. Aj mladé maliarky, s ktorými sa

po prvýkrát stretáme na bienále, sa predstavili maľbami; Jasna Opavská-Mraovićová (1974) z Belehradu, vyštudovaná maliarka Fakulty výtvarných umení Univerzity umení v Belehrade

a členka Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS), vystavuje dva portréty zvláštnej štylizácie a väčších rozmerov; Ľubka Ergová (1978) z Rumenky, ktorá vyštudovala grafický dizajn na Akadémii umení v Novom Sade, sa predstavuje krajinomaľbami

stvárnenými zvláštnym dekoratívne štylizovaným rukopisom a najmladšia výtvarníčka Andrea Merníková (1990), ktorá základné akademické štúdium grafických komunikácií ukončila tohto roku na Akadémii umení v Novom Sade, sa predstavila abstraktným výtvarným prejavom v technike suchého pastelu. Keď ide o maliarske sklony našich výtvarníkov, ich prejav sa pohybuje od expresívne podanej krajinomaľby alebo zátišia, cez tendencie imaginatívneho realizmu, až po abstraktný výtvarný prejav, budovaný buď na hodnotách farebných plôch alebo aj geometrizácie. Na 12. bienále novými grafickými listami sa predstavili: Pavel Čáni z Kulpína grafikami vypracovanými hĺbkotlačovými technikami, Daniela Triašková z Petrovca štylizovanými

krajinkami vypracovanými vo výškotlačovej technike, Zdenka Mária Madacká z Kanady experimentálnym grafickým odtlačkom a Marián Karavla, ktorý sa čoraz sústavnejšie venuje digitálnej grafike. Svojráznosťou tohto bienále sú i dve asambláže pripomínajúce nám súčasnú pretechnizovanú dobu Milana Grňu z Báčskej Palanky. Priestorové práce v duchu a v tradícii vlastných poetík pre 12. bienále vypracovali Mira Brtková, ktorá ako materiál pre svoje skladačky použila plexisklo, a Ján Stupavský, ktorý svoju jednoduchú sochu s charakteristickým členením vypracoval z patinovanej sadry. Na základe vystavených prác môžeme pocítiť a uchopiť aktuálnu chvíľu slovenského výtvarného umenia v Srbsku. Je to zrejme významný a vysokokvalitný segment aktuálnej produktívnej menšinovej slovenskej kultúry v Srbsku, ktorý povzbudzuje záujem nie iba našej, ale aj širšej kultúrnej verejnosti.

IN MEMORIAM

Ján Strakúšek 12. 3. 1926 – 17. 1. 2014

piatok 17. januára 2014 v Kovačici vo veku 88 rokov zomrel insitný maliar Ján Strakúšek. Donedávna najstarší člen kovačickej Galérie insitného umenia, predstaviteľ druhej generácie kovačických insitných maliarov, sa narodil 13. marca 1926 v Kovačici. Absolvoval päť ročníkov základnej školy. Bol účastníkom druhej svetovej vojny, kde utrpel zranenie. Po skončení vojny sa vyučil murárskemu remeslu. Prvé maliarske kroky urobil na vojenčine a vážnejšie sa začal zaoberať výtvarným umením

www.hl.rs

v roku 1953. Počas druhej svetovej vojny maľoval pre nástenné noviny. Prvýkrát vystavoval v roku 1954 na podujatí Kovačický október a poslednýkrát boli jeho obrazy vystavené na minuloročnom Októbrovom salóne v rámci kolektívnej výstavy obrazov všetkých členov GIU. K vlastnému výtvarnému výrazu sa dopracoval v roku 1955. Stvárňoval scé-

Informačno-politický týždenník

ny tradičného dedinského života na poli, v ulici, na dvore, v remeselníckej dielni, na poľovačke, pastve, pri zbere úrody, spracovaní konopí, oddychu, oslavách..., letné i zimné motívy. Namaľoval i početné zátišia s ovocím a kvetmi. Jeho portréty odborníci považujú za najlepšie z portrétnej tvorby kovačických maliarov. Vystavoval na kolektívnych výstavách (Londýn, Edinburgh, Viedeň, Turín, Brno, Bratislava) a na samostatných (okrem v Kovačici najviac na Slovensku). Namaľoval približne štyristo obrazov. Pohrebná rozlúčka s kovačickým insitným maliarom Jánom Strakúšekom bola v sobotu 18. januára na kovačickom cintoríne. Česť jeho pamiatke! Anička Chalupová • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy 

CHÝRNIK

BELEHRAD. Miroslav Demák (1948), básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, redaktor a vydavateľ, sa stal laureátom Ceny Medzinárodnej akadémie Ivu Andrića, a to za zbierku poviedok Smrt u Beogradu, ktorú začiatkom minulého roku vydala Mestská knižnica Nového Sadu. Slávnostné udelenie ceny malo byť uplynulý týždeň v miestnostiach Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade, ale z objektívnych dôvodov bol tento literárny večierok odročený.

BÁČSKY PETROVEC. Prvá literárna beseda Zimy s knihou 2014 avizovaná bola na piatok 24. januára o 19. hodine v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM v spolupráci so Samovzdelávacím krúžkom Sládkovič na GJK ju venovali knihe prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc., Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna. Ďalšia beseda s týmto autorom bude v sobotu 25. januára v Obecnej knižnici v Kovačici o 18. hodine. A. F.

BELEHRAD. Od 20. januára 2013 do 15. januára 2014 Galéria Studio Fine Art Dex v Belehrade predstavila tvorbu štyroch autorov, členov združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine Juraja Lavroša, Ljiljany a Vladimíra Galasovcov a Biserky Petrášovej. Témy, žánre a štýly podania na vystavených obrazoch v galérii na Skadarliji boli rôzne a zaujali početných návštevníkov nielen z Belehradu, ale aj okolia. A. Ch.

Na základe článku 24 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 a článkom 33 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) podáva nasledujúce OZNÁMENIE Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že tento orgán schválil rozhodnutie, ktorým sa nositeľovi projektu SOUTH STREAM, s. s r. o., z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, schvaľuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov magistrálneho plynovodu Južná vetva na území Republiky Srbska na životné prostredie, ktorého dráha je definovaná Územným plánom na špeciálne účely nadnárodného plynovodu Južná vetva (Úradný vestník RS, 119/12 a 98/13) a lokalitným povolením číslo 350-01-00841/2013-05 z 13. 11. 2013, ktoré vydalo Ministerstvo stavebníctva a urbanizmu. Štúdiu vypracoval VP SRBIJAGAS z Nového Sadu, Narodnog fronta 12. Nahliadnutie do schváleného rozhodnutia sa môže vykonať v miestnostiach Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia v Novom Belehrade, Omladinskih brigada 1, v kancelárii 426, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, ako i na webovej stránke www.merz.gov.rs, v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oboznámenia. Rozhodnutie je v právnom konaní konečné. Zainteresovaná verejnosť a nositeľ projektu môžu začať správne konanie pred splnomocneným súdom v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznamu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu Nositeľ projektu PAPIR SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. put novosadskog partizanskog odreda 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda č. 11, na katastrálnej parcele číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. januára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1277/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu PAPIR SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. put novosadskog partizanskog odreda 11, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda č. 11, na katastrálnej parcele číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu PAPIR SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. put novosadskog partizanskog odreda 11, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a realizuje opatrenia na znemožňovanie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v Žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť.

• KULTÚRA • OZNAMY •

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu PAPIR SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. put novosadskog partizanskog odreda 11, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda č. 11, na katastrálnej parcele číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým je vydané lokalitné povolenie číslo V-353-645/13 z 15. októbra 2013, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Prevádzka na nakladanie s odpadom, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu na predmetovej lokalite už občas vykonáva dočasné skladovanie a tretmán odpadového papiera a plastiky (nylónu) maximálnej kapacity do 1 000 t mesačne a plánuje, že v jestvujúcom zariadení vykoná dodatočne dočasné skladovanie do dodávky operátorom splnomocneným pre tretmán nasledujúceho bezpečného odpadu: drevená ambaláž, kovová ambaláž, kompozitná ambaláž, miešaná ambaláž, sklenená ambaláž, textilná ambaláž a absorbéry, filtračné materiály, handry na utieranie a ochranný odev (bezpečný odpad). Nositeľ projektu plánuje rozšíriť kapacitu skladovania za dodatočných 150 t mesačne. Z priloženej dokumentácie je zistené, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia záchrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

4 /4579/

25. 1. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, v Ul. trg Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. januára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1313/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, v Ul. trg Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, v Ul. trg Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu ADU451503 po úseku pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 70 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Podbara a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, číslo 1211/13-170 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Trg Marije Trandafil, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Begeč Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Begeč, na katastrálnej parcele číslo 666, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. januára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-715/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Begeč, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Begeč, na katastrálnej parcele číslo 666, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Begeč, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Begeč, na katastrálnej parcele číslo 666, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je anténová sústava, ktorá pozostáva zo siedmich antén. Pre sústavu GSM 900 sa používajú dve X-polarizované usmernené panelové antény typu Kathrein K739636 pre úseky 1 a 3 a dve antény Kathrein K739662 so spliterom pre úsek 2. Pre sústavu UMTS sa používajú tri X-polarizované multi-band antény Kathrein K742213. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 3 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 55 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 300 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou verejnosť je oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Begeč. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-530/12, z 11. februára 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice Begeč, číslo správy 1707/13-273 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Begeč je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou a svokrou

KATARÍNA BENKOVÁ

ANNOU BENKOVOU

rod. Dierčanová 28. 7. 1934 – 15. 12. 2013 z Hložian

rod. Ferkovou 5. 1935 – 11. 1. 2014 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si zachovajú: sestry Turdeľová, Kováčová a brat Pavel

otcovi a manželovi

ŽARKOVI TRBAROVI

1. 4. 1959 – 8. 1. 2014 z Kulpína

DROBNÝ OZNAM PREDÁM dom v Kulpíne v blízkosti stredu osady, Ulica školská 28. Dom je vhodný pre kancelárie, knižnicu, ubytovňu, združenia občanov a cirkevné stretnutia. Zuzana Majerová, Detvianska 28, B. Petrovec.

brat Josip s rodinou a otec Jozo

1942 – 2009 – 2014 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba nám navždy zostane. S láskou si na Teba spomínajú manželka a synovia s rodinami

• OZNAMY •

kolegyni

1. 4. 1959 – 8. 1. 2014 z Kulpína

Zarmútený syn Marjan a manželka Dragica

ŠTEFAN GRŇA

POSLEDNÝ POZDRAV

ŽARKOVI TRBAROVI

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

Dňa 21. januára 2014 uplynulo päť rokov, čo nás opustil manžel, otec a starký

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová brat Ondrej s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si navždy zachováme.

SPOMIENKA

rod. Ferkovej 5. 1935 – 11. 1. 2014 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNE BENKOVEJ

Navždy zostaneš v našich srdciach.

MÁRII SLAVKOVEJ učiteľke vo výslužbe z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú Tvoji spolupracovníci učitelia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 23. januára 2014 uplynulo 15 smutných rokov odvtedy, čo sme sa rozlúčili s naším dobrým otcom, manželom a starým otcom

Dňa 22. januára 2014 uplynulo šesť boľavých mesiacov, čo nás opustil

MARTINOM ČUVÁROM

1945 – 1999 – 2014 z Kovačice

JÁN SÚDI

Apko náš, hoci si nás nedožil vidieť, my si predsa na Teba spomíname a k Tvojmu hrobu chodievame. Tvoje vnúčatá:

2. 7. 1938 – 22. 7. 2013 – 22. 1. 2014 z Kysáča

Martinka, Jelena, Marína a Svetlana s rodičmi a mamičkou Čuvárovou

Všetko pominie, zostávajú len hodnoty ukryté v srdci. Tvoji najmilší

4 /4579/

25. 1. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s naším otcom a starkým

na mamu, starkú a babku

báčinovi

MICHALOVI BENKOVI – KOCHÁROVI

MICHALOM BENKOM

ANNU NOVÁKOVÚ

rod. Bažaľovú 1940 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 žil v Silbaši rodom z Lalite

21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 z Báčskeho Petrovca Aj keď viac nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Dcéra Elenka s rodinou

Jarka a Vladimír s rodinami

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

MICHALOVI BENKOVI

JAROSLAV BENKA

21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 žil v Silbaši rodom z Lalite

1942 – 2014 žil v Silbaši rodom z Lalite

od rodiny Haníkovej z Padiny

Uplynuli dva smutné roky, čo nás navždy opustil náš otec a starký

od rodiny Rauzovej zo Silbaša

IN MEMORIAM

18. 7. 1953 – 10. 1. 2012 – 10. 1. 2014 z Lalite

V našich srdciach si spomienku na Teba navždy uchovávame. Tvoji najmilší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Ťažko je opísať bolesť, srdce puká bôľom, keď znenazdajky dal nám navždy zbohom náš kmotor a kamarát

MICHAL BENKA

21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 narodený v Laliti žil v Silbaši umrel a pochovaný bol 14. 1. 2014 na cintoríne v Báčskom Petrovci

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Syn Miroslav, nevesta Biljana a vnučky Margarita a Martina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁN KOVÁČ-VARGA 6. 10. 1981 – 10. 1. 2014 z Petrovca

Odišiel dobrý človek, každý ho mal rád. Odišiel nám do nenávratna, teraz nám zostáva len spomínať. Zarmútení kmotrovci Struhárovci a Lekárovci a priatelia Peťkovskovci, Mučajiovci a Lačokovci

• OZNAMY •

Oznamy

s otcom a starým otcom

Dňa 29. januára 2014 uplynú tri roky, čo nás opustila naša milá starká

JÁN KOVÁČ-VARGA

MÁRIA BOLDOCKÁ

1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Jestvuje láska, ktorú ani smrť nepreruší, lebo smútok ani čas nevylieči. Veľmi mi chýbaš a spomienku na Teba si natrvalo zachovám vo svojom srdci.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2014 z Nového Sadu

JANOM STRAKÚŠEKOM

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach.

Sestra Taňa

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

12. 3. 1926 – 17. 1. 2014 insitným maliarom z Kovačice

V srdci Ťa navždy budú nosiť: syn Ján s manželkou Kvietkou a vnučky Marína a Jana

Všetci Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím manželom

MICHALOM BENKOM – KOCHÁROM

JÁNOM KOVÁČ-VARGOM 1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

V srdci bôľ, v duši plač, prázdny a smutný dom je náš. V srdci mojom zostávaš.

21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 narodený v Laliti dlhé roky žil v Silbaši umrel a pochovaný bol v Báčskom Petrovci Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. Tvoj život zhasol bez posledného slova rozlúčky.

Zarmútená manželka Miroslava

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Navždy zarmútená manželka Zuzka

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

JÁN KOVÁČ-VARGA 1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

SAMUELA TELEKYHO Bože náš milý, čuj naše prosby, rany nám zahoj, daj nám sily, bez nášho Janka znášať ten osud ťažký, nemilý. Zarmútení rodičia Kováč-Vargovci

• OZNAMY •

1949 – 2004 – 2014 z Petrovca

S láskou a úctou trvalú spomienku si zachovávajú: manželka Mária, dcéra Tatiana s rodinou a dcéra Jasna s manželom

4 /4579/

25. 1. 2014

Oznamy VEĽMI SMUTNÁ A NEČAKANÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ A NEČAKANÁ ROZLÚČKA

JÁNOM FABIANOM

s naším milovaným

s naším drahým zaťom

1955 – 2014 zo Starej Pazovy

Náhle a nečakane si nás opustil a zanechal veľmi zarmútených.

Nikdy Ťa nezabudneme, aj keď si nás opustil tak náhle bez pozdravu.

Manželkini rodičia Molnárovci

Tvoji Zlatko, Anna a Daniel Čapovci

VEĽMI SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším najmilším manželom a otcom

JÁNOM FABIANOM 1955 – 2014 zo Starej Pazovy

Bol si nám všetko, kým sme boli spolu, a teraz, keď si nás navždy opustil, čo máme očakávať, kde Ťa budeme hľadať?! Tvoja zarmútená manželka Mária a Tvoja zarmútená dcéra Jarmilka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s ockom

JÁNOM KOVÁČ-VARGOM 1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

s ujom

JÁNOM KOVÁČ-VARGOM

1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbaš, atuška, v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... A mne zostali len krásne spomienky.

1981 – 2014 z Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si budú zachovávať

Igor

Navždy zarmútení dcérka Majka a syn Janko

Jani, teta a Oľa

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

so švagrom

so zaťom

JÁNOM KOVÁČ-VARGOM 1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky. Zarmútení svokrovci Krnáčovci

JÁNOM KOVÁČ-VARGOM

JÁN KOVÁČ-VARGA

1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud, alebo sila, čo Tvoj život ukrátila? Zarmútené rodiny: Časárová, Dimićová, Koratová a Tomažin

1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienka a žiaľ. Rodina Ivićová

BOĽAVÁ A SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím milým a jediným bratom

JÁNOM FABIANOM 11. 1. 1955 – 11. 1. 2014 zo Starej Pazovy

Ťažký a krutý osud Ťa nám vzal a bolesť v srdci zanechal. Rozlúčka bola ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná. Navždy zarmútená sestra Zuzana Verešová s manželom Dobroslavom, dcérou Marínou, zaťom Dejanom a vnukom Filipom

• OZNAMY •

4 /4579/

25. 1. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. januára 19.30 7. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2007) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 26. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 28. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Dúhovka pod názvom Obyčajný, ale vzácny človek bude venovaná Jankovi Čérnému, ktorý sledoval takmer všetky ročníky festivalu Stretnutie v pivnickom poli a veľa rokov bol priamo zapojený do realizácie tohto podujatia.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 24. januára – Legionár Sobota 25. januára – Žoldnieri spravodlivosti Pondelok 27. januára – Formula Utorok 28. januára – Dedičky, 1. časť Streda 29. januára – Dedičky, 2. časť Štvrtok 30. januára – Elektra 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: výber z koncertu M. Stupavského 22.00 Film: Moderná popoluška 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Kováč-Varga, kooperant Sústavy Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kráľovská hra v Kovačici Zábava kovačického MOMS Utorok 28. januára 16.00 Zima s knihou v Kovačici Keď život zavedie do cudziny Slovko-dve s vedúcou folklórneho súboru Holubička v Padine Piatok 31. januára 16.00 Kreslený film: Šmolkovia Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov festivalu, ktorý sa tradične usporadúva v januári v Pivnici. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť tajn.

okresný výbor

3. časť tajn.

kratučko

prvé písmená

S HLA DU ĽU

vzalo do ampér prenájmu

autonómna pokrajina akty

vulkán

röntgen

tvorenie

posekala vpíšte LÁ 2. časť tajn.

romb

kam pohlavná láska

básnický prívlastok

TELEVÍZIA PANČEVO streda 29. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia nedeľa 2. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvádza príspevok o žarte a smiechu – na dobrú náladu divákov.

Tisovec

vlastnosť pekného

vpíšte NV

rovnaké samohl. anno Domini

rieka v Chorvátsku a BaH

oblasť ozdoba srbského kroja Loznica

vydávať zvuk tidli dokola riečny ostrov

vpíšte IC Elenka (skr.)

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

citoslovce

H2O S HLA DU ĽU

démon v srb. mytol. ad notam

osob. zámeno spojka posledné písmeno

joule tona

obruba nohavíc

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 VODOROVNE: Marko, DP, agentúra, Ján, oker, svet, osa, Tatran, B, e, alt, to, RO, ole, l, Po, Anna, kanasta, ol, m, eja, podobral, akord, LE. TAJNIČKA: JÁN MARKO

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2014 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA MACKOVÁ, Ul. Branka Radičevića č. 41, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

4 /4579/

25. 1. 2014

Šport FUTBALISTI PANÓNIE DOMA VYHRÁVALI, VONKU VŠETKO PREHRALI

Vuković odišiel – kto príde? Juraj Pucovský inulú, prvú časť majstrovskej sezóny 2013/14 futbalistov lalitskej Panónie v Medziobecnej lige Sombor (9. druhom v Laliti s Jedinstvom miesto) môžeme rozdeliť na dve vybehol na trávnik v 87. min. časti – neúspešnú vonku a cela viac sa na ihrisku nezjavil. Možno kom obstojnú doma. Z ôsmich aj on musel prejaviť trochu viac zápasov na ihriskách súperov trpezlivosti. Virijević zasa dostal Laliťania nezískali ani jeden bod! šancu zohrať iba dvadsať minút Kuriozitou je, že mužstvo Panónie v poslednom zápase s Radničkim. až na piatich hosťovaniach prvé Najdrastickejšie to bolo so Živovsietilo gól, ale potom domáci jinom Lazićom, ktorý sa po viac do konca obracali výsledok vo ako dvoch rokoch vrátil na trávnik, svoj prospech, pričom až štyrikrát Mužstvo Panónie v jeseň roku 2013 s trénerom Milojom keďže bol ťažšie zranený 5. júna bolo 3 : 2. Na svojom ihrisku lalit- Vukovićom. Kto v ňom zostane aj na jar 2014? 2011 vo výhre nad Rusínom 3 : 1 skí futbalisti presvedčivo vyhrali šesť zápasov rozdielom dvoch až kejšie to bolo v Riđici, kde na súboj v stretnutí s celkom somborskej Ši- v Laliti. Tento spoľahlivý záložník sedem gólov a jediný neúspech domácemu mužstvu Graničar kary – 7 : 0, keď sa zvlášť vyzname- dostal šancu opäť vykročiť na zažili s jesenným vicemajstrom vybehli len deviati hráči Panónie. nal štvornásobný Liparom 0 : 1. Na domácom trávniku to bolo strelec Budimir V TÍME 23 HRÁČOV Prehry v Kupusine 3 : 2, Kolute celkom opak. Valent a spoluhrá- Stojanović. Na Tričko Panónie si v jeseň obliekali: Balaša, 3 : 2, Báčskom Monoštore 3 : 1, či spravidla prekonávali svojich ostatných záS. Stojanović, Tatomirov, Lepojević (brankári), Kruščići 4 : 0, Svilojeve 3 : 2, Riđici 3 súperov, okrem mužstva Lipara. pasoch, s JedinPivarov, Jovović, Miličević, M. Stojanović, Bojić, : 0, Ruskom Kerestúre 3 : 2 a dedine Panónia bola najpresvedčivejšia stvom z Ribareva Lamoš, Pjević, B. Stojanović, Mladenović, Rančić, Aleksa Šantić 2 : 3 : 1, Rastinou 5 Petrović, Mitić, Valent, Jolić, Gužvanj, Virijević, 1, sú výsledkom : 2 (hostia hrali Turčan, Lazić a Dobrić. SEDEM PENÁLT nedostatočne desiati), DinaNa zápasoch Panónie rozhodcovia odpískali dobrých výkomom zo Sonty nov zverencov sedem penált. Tri kopali Laliťania v poslednom 3 : 0, sombor- ŠESTNÁSŤ GÓLOV VALENTA trénera Vukovića kole so susedmi z Ratkova, keď Valent dvakrát ským Metalcom Najlepším strelcom jesene je Vladimír Valent, počas celého trafil a strela Mladenovića minula cieľ. Štvrtú 2 : 0 a Radničkim ktorý vsietil takmer polovicu všetkých gólov zápasu. Pritom penaltu úspešne realizoval Mladenović na zápaz Ratkova 3 : 1, Panónie – až šestnásť! Nasledujú Budimir Stotreba vedieť, že se so somborským Metalcom. Strelci mužstiev výhry lalitského janović (7), Rančić (6), Mladenović a Petrović na niektorých Aleksa Šantić a Jedinstvo z Ribareva prekonali mužstva neboli po jednom, kým raz vlastnú sieť rozvlnili hráči zápasoch (ne) brankárov Panónie a hráč Dinamo zo Sonty Gal otázne. Ribareva a Rastiny. oprávnene chý- kopol ponad bránu. V m u ž s t ve Po jednu červenú kartu v radoch Panónie dobali po niekoľkí Panónie znova bolo len málo trávnik v 90. min. zápasu s Lipastali M. Stojanović na zápase s Rusínom a Rančić hráči prvej jededomácich hráčov. Dobre je, že sa rom, čo ho iste nepotešilo, a do nástky. Najkritic- v poslednom kole s Radničkim. pekne uplatnil mladý debutant konca polsezóny viac neprišiel!? na prvom zápase Vedenie Panónie by sa nemalo v Kupusine Da- tak ľahko zriekať aj tých nepovid Pivarov, ktorý četných domácich hráčov, ktorí celkom úspešne môžu pomôcť mužstvu. Je to zohral takmer predovšetkým v záujme divákov, všetky jesenné zá- ktorých je na zápasoch v Laliti pasy. Môže z neho neustále menej. V zimnej prestávke prišla správa, byť celkom dobrý hráč. Na rováš že Miloje Vuković-Žika viac nie je trénera Miloja trénerom Panónie, lebo sa „presýtil Vukovića ide to, v prekonávaní každodenných že zanedbal ešte problémov v klube“. Vuković odiaspoň dve mladé šiel, nastoľuje sa otázka, kto príde domáce náde- na jeho miesto? Ak sa po jeho je, Jána Turčana stopách poberú hráči, ktorí s ním a Virijevića. Prvý prišli hlavne zo Srbského Miletića, Úspešný zásah brankára Panónie Slobodana Stojanovića na zápase zohral celý zápas FK Panónia bude musieť vytvárať s Rusínom – 3 : 2 v Kupusine, na celkom nové mužstvo!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

MLADÉ VOLEJBALISTKY STAREJ PAZOVY ZAZNAMENÁVAJÚ VÝNIMOČNÉ VÝSLEDKY

Liaheň talentov pre budúcnosť Matej Bzovský

lavice ich úspešne viedol Vladimir Kapriš. „Tento veľký úspech a vôbec dobré výsledky mladých hráčok nás povzbudzujú, aby sme im venovali ešte väčšiu pozornosť,“ povedal nám člen predsedníctva VK Jednota Miško Radišić. „Škoda, že nemáme vlastnú halu pre volejbal, lebo je záujem mladých ľudí o tento šport ozaj obrovský. V budúcnosti sa budeme orientovať na tieto kádre, lebo chceme vytvoriť družstvo, v ktorom budú hrávať prevažne naše deti. Samozrejme, nezavrieme dvere ani kvalitným hráčkam z iných prostredí. Keďže je disponujúca športová hala tesná, občas využívame aj veľkú halu v Športovom stredisku Srbska. Na záverečnú súťaž o Pohár Srbska, ktorú bude sledovať Televízia Srbska, pripravujeme športovú halu Park, lebo očakávame veľký počet priaznivcov volejbalu. Sľubujeme, že budeme dobrí usporiadatelia tohto pre Pazovu veľkého športového podujatia.“

taropazovský volejbal má dlhú a bohatú tradíciu. V Pazove ho začali hrávať v dávnom roku 1931, keď založili prvý klub, čo prispelo k popularizácii tohto športu nie iba v Srieme, ale aj vo Vojvodine. Okrem volejbalistov, ktorí pätnásť rokov hrali v najvyššej juhoslovanskej súťaži a vo svojich radoch mali až ôsmich reprezentantov, prvý veľký úspech zaznamenali práve volejbalistky zo Starej Pazovy. Na prvých majstrovstvách krajiny Dorastenky Jednoty zaznamenávajú výnimočné výsledky v roku 1951, ktoré v macedónskom Skopje usporiadali v rámci a hlavným koordinátorom Jovom a domov si priniesli veľký pohár. Telovýchovných spolkov Parti- Cakovićom. Táto športová hala, Pazovčanku Mariju Vojnović vyzan, volejbalistky zo Sriemu ob- ktorú pred štyridsiatimi rokmi hlásili za najlepšiu hráčku tohto veľkého turnaja. V družstve Jedsadili prvé noty hrali: Lana Jovković, Milica miesto. Radišić, Mia Prostran, Teodora Po skonObradović, Marija Vojnović, Kačení tejto tarina Tukelić, Anna Barnáková, masovej Marija Valjarević, Lea Barnáková, súťaže Aleksandra Kotarac a Vanja Raich prijal dosavljević. Pre zranenie nehrala vtedajší Nina Čortan, juniorská repreprezident zentantka Srbska. Z trénerskej Macedónska Kiro Gligorov, blahoželal im k úspechu, vďaka Radosť mladých Pazovčaniek po získaní pohára na ktorému sa Festivale volejbalu Nový Sad 2014 stali prvými šampiónkami Juhoslávie vybudovali práve pre potreby volejbalistov, je teraz tesná, lebo v súťaži žien. Medzičasom volejbalistky Jed- ju využívajú aj žiaci stredných noty súťažili v rôznych ligách – škôl. Na tréningoch sa zúčastňuje vojvodinskej, republikovej až po viac ako 250 mladých dievčat, zväzovú. Dnes pazovské seniorky od kategórie tých najmladších pevne držia piatu pozíciu v naj- – kohútikov, pionierok až po vyššej volejbalovej súťaži našej dorastenky. Masovosť a odborná krajiny. Volejbalistky postúpili práca prinášajú úspechy. Je to aj do semifinále súťaže o Pohár opravdivá liaheň pre ešte krajšiu Srbska. Záverečný turnaj uspo- budúcnosť volejbalu v tomto FK Tatra KysáČ vyzýva milovníkov futbalu, aby prišli na riadajú 15. a 16. februára 2014 prostredí. výročnú pracovnú konferenciu klubu, ktorá bude v nedeľu Na začiatku tohto roku doraspráve v staropazovskej športovej 26. januára 2014 o 10. hodine v miestnostiach na ihrisku. hale Park. O tejto významnej uda- tenky sa zúčastnili na Festivale Na schôdzi rozanalyzujú vlaňajšiu činnosť, schvália program losti pre staropazovský šport sa volejbalu Nový Sad 2014, na práce a finančný plán na bežný rok. Plánujú aj doplniť vedenie zmienime predsa len neskoršie. ktorom hralo až 143 družstiev novými členmi. V tejto chvíli sú stredobodom z domova a zo zahraničia. V konNa snímke z minuloročnej činnosti FK Tatra vidíme najstarpozornosti dievčatá, ktoré v pa- kurencii hráčok narodených roku šieho účastníka Juraja Očenáša na turnaji mužstiev kysáčskych zovskom volejbalovom chráme 1997 a neskoršie, a za účasti 24 ulíc. dennodenne trénujú pod dozo- družstiev, mladé staropazovské P. P. rom piatich odborných trénerov volejbalistky získali prvé miesto • ŠPORT •

4 /4579/

25. 1. 2014

Šport NAŠI HÁDZANÁRI ROZČAROVALI V DÁNSKU

Tri zápasy – a domov! Juraj Pucovský Foto z internetu

eno nového šampióna Európy v hádzanej mužov v Dánsku bude známe v nedeľu podvečer. Dobre je známe však to, že sa pre reprezentáciu Srbska účasť na Majstrovstvách Európy skončila veľmi rýchlo, už v základnej skupine. Vicemajstrom starého kontinentu sa nepodarilo získať možnosť obhajoby pred dvoma rokmi získaného striebra v Belehrade. Reprezentácia Srbska v Dánsku zohrala tri zápasy v základnej skupine a vrátila sa domov. V úvodnom meraní síl s teraz už tradičným súperom na veľkých súťažiach – Poľskom, naši hádzanári po veľkom boji zvíťazili minimálnym výsledkom 20 : 19 (13 : 9). Pritom treba vedieť, že súper v posledných sekundách nevyužil šancu na vyrovnanie, znemožnil ho v tom náš brankár Stanić.

Druhý zápas s Rusmi mal byť rozhodujúci. Výhra našim otvárala vráta k splneniu vlastných plánov, ale aj želaní fanúšikov. Rusi sú ďaleko od niekdajšej hádzanárskej veľmoci, naši mali nie tak dávno niekoľko posmeľujúcich triumfov nad nimi, ale všetko bolo márne. Súper bol tentoraz lepší o výsledok 27 : 25 (14 : 14). A odvtedy viac prakticky nebolo nič v rukách Vujina a spoluhráčov, najmä nie po triumfe Poliakov nad Rusmi 24 : 22. Zverencom šéftrénera Vladana Matića v treťom zápase zostali dve možnosti – remíza a výhra nad aktuálnymi olympijskými víťazmi Francúzmi. V niektorých iných okolnostiach by sme vari aj mohli očakávať divy, ale tentoraz to nebolo možné, lebo na to nemáme hráčske kvality. Hádzanári Srbska akoby len pre našu verejnosť (ne) čakanej výhre Poliakov nad Rusmi sa takmer vzdali už pred súbojom s Francúzmi. Potvrdzuje to aj nie

tak konečný výsledok 31 : 28 v prospech súpera, ale predovšetkým spôsob, ako bratia Karabatićovci a spoluhráči položili našich na plecia. Stačí povedať len to, že mužstvo Srbska v prvej štvrťhodine zápasu vsietilo iba dva góly, pričom jeden z hry. Nebyť neskoršie naladeného brankára Darka Stanića, zažili by sme omnoho presvedčivejšiu porážku. Hádzanári Srbska skončili súťaž na ME v Dánsku rýchlejšie ako naša športová verejnosť očakávala. Možno to aj oni sami očakávali. Nový šéftréner Vladan Matić, tretí za posledných osem mesiacov (pred ním boli Veselin Vuković a Ljubomir Vranješ), očividne veril Vujinovi, Ilićovi, Toskićovi, Nenadićovi, Nikčevićovi, Stanićovi (takmer jediný uspokojil), že môžu vzlietnuť do výšin. Sklamal sa a banuje, že neposielal na parkety častejšie mladších hráčov Rnića, Zelenovića a ostatných, ktorí celkom dobre hrali v druhom polčase s Fran-

ZO ZDRUŽENIA ŠPORTOVÝCH RYBÁROV SMUĐ KULPÍN

Na mladých spolok zostáva Katarína Gažová

o Poľovníckeho domu v Kulpíne sa v sobotu 18. januára 2014 zišli početní nadšenci športového rybolovu. Na výročné zhromaždenie rybárskeho spolku si povolali aj hostí rybárov zo susedného Petrovca, Hložian a Silbaša. Kulpínski rybári sa môžu pochváliť pozoruhodným počtom mladých členov, čo každopádne zaručuje budúcnosť tohto združenia. Čoraz úspešnejším podujatím v organizácii rybárskeho spolku Smuđ je súťaž podnikov Kulpína vo varení rybacej polievky. Usporadúvajú ju vedľa rybárskej chatky a z roka na rok je masovejšia a populárnejšia. Minulý rok sa združeniu tiež podarilo realizovať akciu čistenia okolia chatky od suchých topoľov. Práce na výstavbe hygienického zariadenia rybárskeho objektu sa

www.hl.rs

Kulpínski športoví rybári na výročnej schôdzi kvitovali rôznorodú činnosť v roku 2013

tiež vlani dostali do záverečnej fázy. Vykonali i zarybňovanie kanála D-T-D vedľa Kulpína. Do vody vypustili 600 kg kaprej mlade. V roku 2013 Smuđ mal 105 dospelých členov.

Informačno-politický týždenník

S pioniermi sa sústavne pracuje vďaka angažovanosti členov súťažnej komisie. Spolok má dobrú spoluprácu so všetkými inštitúciami, organizáciami, spolkami a zduže-

Nereálne bolo očakávať, že hádzanári Srbska zostanú neporazení v zápase s olympijskými šampiónmi Francúzmi

cúzskom. Účasť na ME Vladan Matić zhodnotil ako športový debakel, hoci mieni, že prípravné obdobie sľubovalo omnoho kvalitnejší výkon v Dánsku. Mnohí hádzanárski znalci však tvrdia, že sa naši mohli vyšplhať na stupienok víťazov iba doma, kým na ďalších troch veľkých súťažiach nezapôsobili ako tím, ktorý je hodný ovenčiť sa trofejou! niami v Kulpíne a vždy im ochotne poskytnú svoje priestory na použitie. Súťažná komisia rybárskeho spolku vlani zorganizovala štyri akcie. Boli to tri súťaže v love rýb a jedna vo varení kotlíkovej rybacej polievky. Minulý rok sa spolok financoval z členského, zo zisku na súťažiach a finančne ich podporili aj Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Kulpín. V roku 2014 budú svoje snahy usmerňovať na zvýšenie členov spolku a na zapájanie čoraz viac mladých ľudí do práce. Venujú sa aj zriaďovaniu životného prostredia, teda konkrétne nábrežia kanála, súťažnej dráhy, okolia rybárskej chatky a parkoviska. Organizovať budú súťaže a zapoja sa tak ako každý rok do širších podujatí v osade. Po schválení správ a plánov spolok do Správnej rady zvolil dvoch nových členov: Jána Plachtinského a Đorđa Gajinova a do súťažnej komisie Jána Chalupku a Gorana Kolarského. Záverom sa venovali aj diskusii o narastajúcom pytliačení na tomto území a ako ho znížiť. Výročná schôdza rybárov Kulpína sa tradične skončila posedením pri rybacej polievke. • ŠPORT •

NESPOKOJNOSŤ S URČENÍM TERMÍNOV V ŠPS ODŽACI

Umožniť deťom riadny tréning! J. Pucovský

odičia členov odžackého Karateklubu Mladost vyjadrili svoju nespokojnosť v súvislosti s určením termínov na tréningy športových klubov v Športovo-podnikateľskom stredisku Odžaci. Preto od kompetentných žiadajú, aby preskúmali rozvrh a určili nové, primeranejšie termíny, predovšetkým pre mladých karatistov. V úvode otvoreného listu, ktorý adresovali príslušným orgánom pre šport v Obci Odžaci a médiám, rodičia uvádzajú: „Mienime, že sú jednotlivé kluby favorizova-

teklub Mladost, ktorý nikdy nemal menej ako 70 členov, trpeli. Karate ako jeden z najzdravších športov, ktorý je v Odžackej obci veľmi obľúbený, sa v tomto prostredí nesmie považovať druhoradým športom. V odžackom KK Mladost viac ako dve desaťročia pravidelne trénujú, zriekajú sa všeličoho a športovo žijú početné deti pod dozorom uznávaných trénerov, ktorí z nich vychovali nielen šampiónov Srbska, ale i Európy a sveta. Je to nepochybná skutočnosť, ktorú sa jednotliví športoví pracovníci z iných športov pokúšajú poprieť. Nemôže sa však poprieť

Karatisti Mladosti sa dožadujú viac a výhodnejších termínov v ŠPS Odžaci

Tojagić sa tiež ovenčili zlatými medailami. Striebro v zápase získala dorastenka Anna Žiaková, kým sa bronz zaleskla na hrudi Aleksandra Miljkovića, Ksenije Stanojević a Any Ćirić. Iba šesť mesiacov predtým na Majstrovstvách Európy od 5. do 8. apríla 2013 v maďarskom meste Eger, v konkurencii 2 000 karatistov

Najúspešnejší karatisti KK Mladost s trofejami

né, dostali najlepšie termíny od 19. do 21. hodiny. Jeden z najtrofejnejších odžackých klubov, KK Mladost, má k dispozícii nedostatočne, iba tri termíny, a to v najhoršom možnom čase – popoludní, nuž školopovinné deti vôbec nemôžu trénovať. Nemáme úmysel polemizovať o výsledkoch klubov, stupni súťaže... Takýto rozvrh termínov môže priviesť k zániku klubu. Treba vedieť, že deti začínajú trénovať karate, keď majú päť rokov, a nižšie ročníky základnej školy odžackí žiaci navštevujú v popoludňajších hodinách. Z tých dôvodov návštevnosť tréningov je zmenšená o polovicu, čo prináša nenahraditeľnú škodu v ich športovom rozvoji.“ Výstavbu Športovo-podnikateľského strediska financovali všetci občania Odžackej obce. Netreba preto dovoliť, aby naše deti a Kara• ŠPORT •

skutočnosť, že v KK Mladost za viac ako dve desaťročia trénovalo viac ako 2 000 karatistov, väčšinou školská mládež. Niektorí z nich hájili farby reprezentácie Srbska na majstrovstvách v celej Európe a mnohých krajinách sveta. KK Mladost mal dosiaľ deväťkrát najlepšieho športovca roka Odžackej obce. Na Majstrovstvách sveta, ktoré koncom minulého roka prebiehali v Novom Sade za účasti 34 krajín a 1 400 pretekárov, KK Mladost mal desiatich karatistov v zložení reprezentácie Srbska. Najlepšia športovkyňa Odžackej obce v roku 2012 a najlepšia športovkyňa neolympijských športov v roku 2013 Ana Ćirić vo svojej kategórii získala titul majsterky sveta. Ďalšie dve členky dorasteneckej reprezentácie Srbska z Odžakov Jelena Dujić a Sanja

Nádejný karatista Milan Jovkić za šesť rokov získal takmer 80 medailí

z 27 krajín, zlaté medaily získali aj členovia KK Mladost Ana Ćirić, Aleksandar Miljković, Sanja Toja4 /4579/

gić a Uroš Dobrić v konkurencii jednotlivcov a Miljković ako reprezentant Srbska. Jelena Dujić a Sanja Tojagić vtedy získali aj striebro. Aby získali každú z týchto medailí, talentovaní odžackí karatisti museli prekonať 4 – 5 súperov z rôznych krajín Európy. „Popierať hore uvedené fakty tým, že karate nie je olympijský šport, že v tomto športe pôsobí niekoľko zväzov či asociácií, že je v karate slabá konkurencia, vonkoncom neplatí, dokonca aj uráža. Ministerstvo pre šport a mládež delí údajne športy na olympijské a neolympijské a v súlade s tým odporúča aj ich financovanie. Nás to nezaujíma a nezaväzuje. Márne je hovoriť o rozvoji školského športu a na druhej strane pracovať na zániku najúspešnejšieho, najmasovejšieho a roky najobľúbenejšieho športu v našej obci. Odžacké deti majú rady karate, nik im nemôže odobrať právo na trénovanie v hale, ktorá je aj kvôli nim vystavaná. KK Mladost roky z odžackých detí vychováva zdravých, kultúrnych a pre spoločnosť užitočných ľudí. My, ktorí sme sa v mladosti tiež zaoberali športom, to najlepšie vieme. Len v karate pretekár sa pri vykročení na zápasisko pokloní rozhodcom a súperovi, rovnako tak ako aj po zápase, bez ohľadu na výsledok,“ uzavreli rodičia nespokojných karatistov KK Mladost.

25. 1. 2014

Šport ŠPORT V KYSÁČI ROKU 2013

Strelcom sa nik nevyrovná Pavel Pálik

v jeseň trénerom bol Vladimir Šponja, dorastencov trénuje Ondrej Uram. FK Tatra vo štvrtok 28. novembra 2013 po prvýkrát bol usporiadateľom schôdze Konferencie klubov Mestskej ligy Nového Sadu. V sobotu 21. septembra 2013 FK Tatra bol úspešným organizátorom turnaja mužstiev kysáčskych ulíc. Tankosićevo (časť Kysáča) vo finále porazilo Slovenskú ulicu 6 : 1. Pästiar Igor Bagoňa (18 rokov) v savato boxe v kategórii

trelecký klub Tatra aj v roku 2013 bol najúspešnejší v Kysáči. Juniorské družstvo v zložení: Ivana Kreková, Martina Grňová a Anna Madacká, získalo šampiónMilan Stepanov vlani pôsobil sky titul Srbska v Turecku v streľbe zo Ivana Kreková s novou puškou sériovej vzdudo 65 kilogramov juniorov na chovky. V jednotliveckej konku- dosiahli 11 víťazstiev, 4 remízy, Majstrovstvách sveta vo francúzrencii mladších junioriek v streľbe 2 prehry, získali 37 bodov s góskom meste Clermont-Ferrand zo štandardnej vzduchovky Ivana lovým pomerom 25 : 7. Tatra získal bronzovú medailu. Kreková je majsterkou Srbska a ví- neprehrala až 12 zápasov zaNajmladší kysáčski rybári ťazkou pohárovej súťaže. Ivana radom, priemerne na zápase (pionieri) ŠRS Smuđ po prvýstrieľala aj v tričku reprezentácie inkasovala menej od polovice krát súťažili vo Vojvodinskej lige. Srbska na súťaži o postup do gólu (0,41), čo sa za 85 roIvan Madacký Ligy Európy. Naše obsadili tretie kov futbalu v Kysáči ešte v juniorskej miesto, nepostúpili, ale novú nestalo. Do novoutvorenej konkurencii šancu pokúsia využiť tohto roku Oblastnej ligy Nový Sad bol prvý a Ján v Moskve. Kreková bola aj na tur- v sezóne 2014/15 postúpi Menďan tretí. naji olympijských nádejí v Nitre, asi 8 mužstiev. Po šesťročFu t b a l i s t i kde vybraný celok Srbska obsadil nej prestávke súťažili aj MOMS Kysáč druhé miesto. Matica slovenská dorastenci a ako najmladna 17. Matičnom v Srbsku Ivanu Krekovú vyhlásila šie mužstvo v lige obsadili turnaji v Selenči za najlepšiu slovenskú športov- 6. miesto. Predsedom FK medzi pätnáskyňu v roku 2013 a udelila jej Tatra je Pavel Pálik, podtimi účastníkpredsedovia Ján Šranka, Plaketu Dr. Janka Bulíka. mi obsadili 4. Futbalisti Tatry v majstrov- Risto Džodžo, Samuel Jurás, miesto. skom ročníku 2012/13 v Mestskej tajomník Ján Filko, športoZ príležitosti lige Nového Sadu obsadili 8. vý riaditeľ Miroslav Savić, osláv 240. výmiesto. Seniori Tatry jesennú technický vedúci Ondrej ročia príchočasť sezóny 2013/14 v tej istej Mucha. V jarnej časti se- Pästiar Igor Bagoňa (prvý sprava) na stupienku víťazov du Slovákov lige skončili na treťom mieste: niorov viedol Rajko Sirar, v čiernohorskom Bare do Kysáča FK Tatra 27. a 28. júla 2013 zorganizoval turnaj o putovný pohár MS Kysáč a súťaž kysáčskych spolkov vo varení rybacej polievky. Zvíťazil hložiansky FK Budúcnosť, druhý bol Omladinac Stepanovićevo, tretia Tatra, štvrtý Čenej. Najchutnejšiu polievku uvaril celok Kysáčski rybári. FK Tatra bol 4. augusta 2013 víťazom 2. Memoriálu Jána BučíkaMirka v Hložanoch. Druhá bola domáca Budúcnosť a tretí FK Kulpín. Kysáčsky futbalista Milan Stepanov (1983) vlani hral v tričku tureckého FC Mersin z rovnoDorastenci FK Tatra Kysáč s trénerom Ondrejom Uramom (stojí prvý zľava) menného mesta.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÝ ŠÍDSKY MARATÓN UPROSTRED ZIMY

Zvíťaz nad sebou! Stanislav Stupavský

dbočka Horolezecko-lyžiarskeho spolku Železničar z Nového Sadu, ktorá pôsobí v Šíde, v utorok 14. januára 2014 usporiadala prvé veľké podujatie pod názvom Prvý šídsky maratón. Zúčastnilo sa 96 jednotlivcov z pätnástich miest

Maratónci odštartovali spred športovej haly v Šíde

Fruškej hory, boli pred športovou halou v Šíde. Okrem rekreantov, ktorí sa snažili krokom prekonať jednu z dráh, bol to aj prvý z ôsmich tohtoročných pretekárskych dní v tomto športe, čo sa boduje v Treking ligy Vojvodiny. Predseda sekcie Dr. Slobodan Lalić, ktorý bol aj hlavným organi-

Prihlášky na účasť v maratóne

Občerstvenie pretekárov

v Srbsku: Nový Sad, Subotica, Pančevo, Vršac, Novi Žednik, Nový Belehrad, Belehrad, Budisava, Apatín, Ada, Kovin, Šabac, Zreňanin, Čelarevo a Šíd, dvaja pretekári z Maďarska a jeden z Iránu. Maratón prebiehal pod heslom: Nie je dôležité zvíťaziť nad inými, dôležité je zvíťaziť nad sebou! Preteky prebiehali na piatich tratiach: Detský maratón na 2,5 kilometra, kým ostatní účastníci mali možnosť zdolať 12, 20, 24 a 32 kilometrov. Štart a cieľ pretekov na dráhe, ktorá tiahla úpätím

zátorom pretekov, povedal, že sa maratónom chcel popularizovať tento nový šport v šídskom prostredí. Pobyt na čerstvom vzduchu a chôdza sú najlepšia prevencia na zachovanie zdravia a fyzickej schopnosti každého organizmu, bez ohľadu na pohlavie alebo životný vek. Lalić sa zavďačil za poskytnutú pomoc, predovšetkým Táborníckemu oddielu Lazara Bibića zo Šídu, ktorý poskytol hmotnú, ale aj kádrovú pomoc, Obecnej organizácii Červeného kríža a Domu zdravia v Šíde. Finančné a materiálne prostriedky pre organizáciu maratónu zabezpečili Zhromaždenie obce Šíd, Turistická organizácia Šíd a miestne spoločenstvá na maratónskej dráhe: Šíd, Berkasovo, Privina Glava, Bikić Dol, Sot a Molovin. Primerané Víťazi Detského maratónu

Dr. Slobodan Lalić, predseda šídskej sekcie HLS Železničar

darčeky pre všetkých účastníkov maratónu zabezpečila Turistická organizácia zo Šídu. Prvý šídsky maratón prebiehal uprostred zimy, v mimoriadne príjemnom slnečnom dni, v priaznivých podmienkach na preteky a voľnú chôdzu v prírode. Víťazmi boli všetci jeho účastníci.

2009

2010

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Stretnutie v pivnickom poli 2008

Ide o festival vojvodinských Slovákov s najdlhšou 2007 tradíciou, ktorý afirmuje mladých spevákov, zachováva pôvodné slovenské ľudové piesne a je aj svojráznou promenádou slovenských ľudových krojov. Prvé Stretnutie v pivnickom poli prebiehalo 22. a 23. januára 1966 za účasti 24 spevákov zo 14 prostredí. Vzniklo vďaka entuziazmu ochotníkov v rámci mládežníckej organizácie a už takmer 50 rokov ho usporadúvajú členovia SKUS Pivnica. Od minulého roku sa organizuje podľa nového modelu, lebo sa dostal do zoznamu kultúrnych podujatí s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov. Doteraz tu odznelo niekoľko tisíc piesní, vystupujú speváci z našej krajiny (rekordný bol napríklad 31. festivalový ročník v roku 1996, keď vystúpilo až 43 účastníkov) a zo zahraničia (podľa pravidiel od roku 1997 podujatie má aj medzinárodný ráz, ale nemôžu súťažiť speváci zo Slovenska). Okrem súťažnej časti festival má aj sprievodnú – nielen prezentačnú (výtvarnícke a národopisné výstavy, skôr aj výtvarné tábory, tiež folklórne koncerty, bulletin), ale aj odbornú (stretnutie účastníkov festivalu s členmi odborných porôt). Bol vzorom v usporiadaní festivalu Cez Nadlak je... v Rumunsku, ale aj regionálnych prehliadok slovenskej ľudovej piesne (Banátsky festival, Rozospievaný Sriem) a podnetom na miestne výberové – kvalifikačné festivaly. Tradičný termín Stretnutia v pivnickom poli je koniec januára, ale napríklad predvlani prebiehal v marci, vlani v októbri, a podľa najnovších informácií ani tohto roku Porota nebude v januári. pre kroj, 2010 Anna Francistyová

Odborná porota, 2010

Orchester, 2012

Odmenení speváci, 2013

Obecenstvo, 2010