Hlas05 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 5 /4476/ Uznanie chorvátskemu novinárovi

4. 2. 2012 Veľký úspech srbských športovcov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Akreditačné teleso Srbska v Európe a vo svete je názov seminára, ktorý prebiehal v stredu v Kongresovom stredisku Sava v Belehrade. O. Filip

V sobotu 28. januára v Starej Pazove odštartovala kvalifikačná súťaž Besedy na počesť Zorana, prvého demokratického premiéra Srbska Zorana Đinđića. Víťazkou sa stala Tijana Grumićová (na snímke v strede s päťčlennou porotou). A. Lešťanová

Tradičná školská slávnosť v Deň svätého Sávu aj tentoraz spestrila začiatok druhého školského polroku v našich školách. Zaujímavo a poučne bolo aj v ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku. A. Francistyová Snímka: J. Bartoš

Poprední predstavitelia Národnej asociácie spracovateľov mlieka a Európskej mliekarenskej asociácie 25. januára v Belehrade podpísali Protokol o spolupráci. O. Filip

Na pôde kovačickej reštaurácie Červené víno si v pondelok 30. januára členovia a priaznivci Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka nábožnými piesňami, básňami a úryvkami z literárnych diel spomenuli na 70. výročie umučenia J. Bulíka. A. Chalupová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs hlasludu@open.telekom.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNí

Sneh a hry V

íťazstvo a bezmocnosť, to boli dva základné pocity, ktoré poznačili predchádzajúci týždeň. Srbsko minulú nedeľu doslova raňajkovalo a obedovalo na športových terénoch, čiže pred televíznymi obrazovkami. A po večeri sa vybralo oslavovať: tenista Novak Đoković vyhral turnaj v Melbourne, vodní pólisti sa stali majstrami Európy a hádzanári získali striebornú medailu. Bol to naozaj deň pre dejiny, akých nebýva veľa, a preto sú tým vzácnejšie. Bol to zároveň deň, v ktorý sa akosi nehodilo spomínať nedávnu minulosť a neslávny útok chuligánov na chorvátskych fanúšikov v Novom Sade. Zabudnúť by sa však nemalo a nesmelo. Ak sa už polícii podarilo vypátrať organizátorov a páchateľov, súdne konanie by tiež malo byť logickým ďalším krokom a dôstojným prejavom fungovania právneho štátu. Bez ohľadu na skutočnosť, že doteraz v tejto oblasti veci očividne viazli, toto je rovnako dobrá príležitosť, aby sa niečo zmenilo. Ak sa nič nepodnikne a nezmení, pri prvej nasledujúcej príležitosti sa nám násilie môže vrátiť ako bumerang. V tom istom čase, keď sa naši športovci šplhali nahor, stredné a južné časti krajiny začali viesť urputný boj s nadmernými množstvami snehu. Snehová metelica, nízke teploty, dvojmetrové záveje, zaviate dediny bez spojenia so svetom, často aj bez elektrickej energie a riadneho zásobovania. V štrnástich obciach preto vyhlásili mimoriadny stav. Zimné služby a stroje nestačili na všetky cesty, príslušníci horskej služby zachraňovali bezmocných a chorých, kde sa len dalo. No nedalo sa všade: päť osôb v snehovej búrke prišlo o život, po niekoľkých nezvestných sa celé dni pátralo. Keď sa príroda pobúri a zima vycerí zuby, človek je zasa len „slámka medzi víchricami“, bez ohľadu na všetko pekné, čo si väčšinou o sebe myslí. Zima raz prejde, ale americká firma US Steel sa do Srbska sotva znovu vráti. Po desiatich rokoch pôsobenia v železiarňach v Smedereve táto americká korporácia sa rozhodla na odchod. Ako dôvod uviedli stratové hospodárenie následkom svetovej ekonomickej krízy.

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Pred dilemou, čo robiť s jedinou fabrikou tohto druhu u nás – nechať ju prepadnúť, alebo sa jej znovu ujať a pokúsiť sa zachrániť – vláda sa rozhodla za menšie zlo. Tak sa smedrevské železiarne znovu vrátili pod ochranné krídlo štátu. Tak za jeden dolár, koľko vláda zaplatila za bývalého giganta, ktorý zamestnáva 5 400 ľudí a od ktorého nepriamo závisí dvadsaťtisíc osôb, dostala síce továreň bez strát a bez dlhov, ale aj bez jasnej perspektívy. Tú sa teraz pokúsi nájsť v podobe strategického partnera. Veľké obavy zamestnancov železiarní sú síce opodstatnené, ale takisto je isté, že by bez sociálnej zodpovednosti vlády mohli byť aj omnoho väčšie. Počas nedávneho pobytu v známom baníckom meste Bor prezident Boris Tadić navštívil prevádzky na výrobu medi, stavenisko novej prevádzky na tavenie kovu a továrne na výrobu kyseliny sírovej. Zúčastnil sa aj na otvorení novej kaviarne pre baníkov a turistov zariadnej na jedenástom horizonte 400 metrov pod povrchom zeme. S baníkmi sa rozprával o budúcnosti známeho borského kombinátu a doložil, že Srbsko sa usiluje v čím kratšej lehote ustanoviť svoju geologickú mapu a presný register všetkých rudných potenciálov, aby tak baníctvo nadobudlo prioritu v rozvoji krajiny. Minister Oliver Dulić vyhlásil, že vláda už schválila dlhodobú stratégiu rozvoja baníctva do roku 2020, ktorou je stanovené, že štát bude mať kapitálový podiel vo všetkých existujúcich a budúcich baniach. V priebehu nasledujúcich osem rokov štát do baníctva plánuje vložiť tri miliardy eur, takže si zamestnanie v tejto oblasti nájde 34 000 osôb. Účasť baníctva v národnom dôchodku sa má zväčšiť zo súčasných dvoch na päť percent. Schválenie strategického rozvojového dokumentu v Národnom zhromaždení môže poslúžiť dobrým podkladom na budovanie nových základov budúceho hospodárskeho rozvoja. Ak všetko nepokazí nejaká nová svetová kríza. Anna Lazarevićová

Vrtošivá zima ráve keď sa zdalo, že jej onedlho uvidíme chrbát, zima prekvapila, nastavujúc nám vlastnú nepeknú tvár. A ukázala sa v mnohých obmenách. Až v štrnástich obciach Srbska s nadmernými množstvami snehu a závejami, v Belehrade a na jeho okolí najprv so skromnejšou nádielkou snehu, ktorý onedlho ustúpil miesto sychravému počasiu (čo badať aj z tohto záberu zo stredu mesta), v Novom Sade s teplotami hlboko pod bodom mrazu. Našťastie však, ľadové dni sprevádzali aj štedré dávky slnka, čo ľuďom aspoň trochu pridalo k nálade. Takej či onakej, zime sa v ére krízy neteší pravdepodobne nik, okrem azda detí. Našťastie, február je mesiac najkratší. Oto Filip

FÓKUS ANALÝZY A TRENDY: EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (3)

Reformy, ktoré nutne potrebujeme ieľom Národného prograoblasť ochrany mu integrácie (NPI) do Euľudských práv. rópskej únie je, aby štátne inNasleduje reforštitúcie jasne a systematicky ma justície, vzdeprogramovali a sledovali realávacej sústavy, lizáciu reforiem v prístupoochrany spotrebivom procese... Je to časť ozteľov a životného námenia, ktorým Kancelária prostredia. Jedno pre európsku integráciu vlády percento za najSrbska informovala verejnosť významnejšie po27. januára, že vláda schválila važuje, aby manSprávu o realizácii NPI v obdáty patrili podobí október – december slancom. 2011. Istú dávku optiTak z uvedenej správy, ako aj mizmu vnášajú z celého radu iných aktivít vi- Sídlo delegácie EÚ v Srbsku v Novom Belehrade odpovede na ďaldieť, že sa – bez ohľadu na šiu otázku, ktorú tempo a výsledky doterajších in- hospodárstva (3 percentá), ochra- stručne možno vyjadriť slovami Či tegračných snáh – žiadne z nich na životného prostredia a ochrana nevyhnutné reformy treba realizoneobídu bez podstatných refo- spotrebiteľov, spolupráca s Haa- vať preto, lebo to od nás žiada EÚ, riem. Tie však môžu byť rôzne. Na gom a lepšia ochrana ľudských alebo kvôli nám samotným? Až 85 otázku: Ktoré reformy by podľa vás práv – po dve percentá. Zaujíma- percent respondentov uviedlo, že mali najkladnejší účinok na bežný ži- vá je i odpoveď na otázku Ktoré z tie reformy treba uskutočniť aj vot občanov?, 16 percent opýta- reforiem sú podľa vášho názoru keby neboli podmienkou vstupu ných je názoru, že by to mala byť najdôležitejšie? Tu je presvedčivo na do EÚ, najmä v záujme lepšieho reforma súdnictva. O tri percentá prvom mieste boj proti korupcii, za Srbska a nás samotných. Len kažmenej sa zasadzuje za reformu ktorý sa vyjadrilo 38 percent an- dý desiaty si myslí, že ich treba reasústavy zdravotníctva, sedem per- ketovaných. Trinásť percent ako lizovať preto, lebo to žiada únia, cent je za reformu vzdelávacej sú- najdôležitejšiu vidí reformu zdra- kým je proti reformám, prípadne stavy a šesť percent za boj proti ko- votnej sústavy, desať percent re- nemá k tomu postoj, len po pár rupcii. Nasledujú reforma poľno- formu poľnohospodárstva, toľko i percent opýtaných.

KOMENTUJEME

Športu zdar…, alebo zbohom? ko krásne bolo uplynulú nedeľu byť občanom Srbska! Európa, a veru i svet, aspoň športová časť kontinentu a zemegule, s úctou skloňovala meno tenistu Novaka Đokovića, ale aj reprezentantov Srbska vo vodnom póle a v hádzanej. Nole doslova a dopísmena v súboji tenisových gigantov, po urputne vyčerpávajúcom šesťhodinovom zápase zdolal Rafaela Nadala, a tak sa tretí raz stal víťazom tenisového grand slamu v austrálskom Melbourne. Vodní pólisti sa krátko potom v Holandsku ovenčili (viacmenej očakávaným) titulom majstra„starého kontinentu“. Nakoniec naši hádzanári v chýrečnej belehradskej športovej hale Arena síce vo finále podľahli výberu Dánska, získali však (absolútne neočakávane) strieborné medaily na Majstrovstvách Európy. Ako dobre bolo v poslednú januárovú nedeľu, keď bolo možné, aspoň trochu (viac) tešiť sa z úspechu a radosti našich športovcov, ktorým tvrdé prípravy vyniesli vytúžené, pre mnohých nedosiahnuteľné vzácne metály. V pondelok nasledovalo už tradičné radostné „stretnutie s národom“ pred budovou Zhro-

maždenia Belehradu. Všetci natešení, až na neutešiteľného hádzanárskeho reprezentanta Žarka Šešuma. Jeho v sobotu, počas semifinálového zápasu medzi Srbskom a Chorvátskom, trafil zapaľovačom do oka istý (fuj!) „fanúšik“. Prepáčia mu – omylom! Veď to človek akiste nemyslel zle. Terčom jeho „(pra)patriotického“ skutku, t. j. útoku, logicky, bol predsa chorvátsky tréner, prípadne hráč. On nemôže za to, že osud zmenil jeho plán. Zrejme, chudák, nemohol ani poriadne spať až (a najmä – ak) pochopil, čo vlastne spáchal. Šešuma so zraneným okom zaviezli do nemocnice, takže chýbal našim aj v rozhodujúcom finálovom zápase s celkom Dánska. Nie div, že kouč našich „orlov“ Veselin Vuković vyhlásil, že bez zlatých kovov sme zostali – kvôli idiotovi. O idiotov pri našich športoviskách u nás nie je núdza. Čím viacej je ich, tým menej je na štadiónoch a v športových halách skutočných športových nadšencov, a to z prostého dôvodu: v záujme zachovania vlastného zdravia ba holého života. Tých prvých nesporne bude pribúdať a tých druhých odbúdať, kýmkoľvek naše súd-

Ak odpovede na uvedenú otázku zneli optimisticky, tá ďalšia priniesla opak. Totiž stúpa počet občanov, ktorí vôbec nie sú informovaní o fondoch Európskej únie. Vlani v júni bol každý druhý občan o tom neinformovaný, v decembri ich bolo až 60 percent, k čomu treba pridať i 25 percent málo informovaných. Následkom sú zrejme i chybné mienky o tom, kto sú naši najväčší donátori či finanční podporovatelia. Vyše 40 percent anketovaných (bola možnosť uviesť i pár štátov) sa domnieva, že je to Rusko, 39 percent ako naj-donora vidí Japonsko, 32 percent EÚ, približne 20 percent Čínu, 17 percent Nórsko, 8 percent USA... Skutočný stav je ale taký, že najväčšiu účasť v rozvojovej pomoci Srbsku v období rokov 2000 – 2010 mali členské štáty EÚ (vyše 4,5 miliardy eur, z čoho len Nemecko približne 1,1 miliardy), k čomu treba priradiť aj okolo 2,2 miliardy eur poskytnutých prostredníctvom IPA a iných programov EÚ. Nasledujú USA (630 miliónov eur), Nórsko, Švajčiarsko, Japonsko... Rusko a Čína medzi prvými podporovateľmi – možno zatiaľ – teda nie sú. (Dokončenie v budúcom čísle: O trovení a budúcnosti) Oto Filip

nictvo bude plné pochopenia pre tzv. športových fanúšikov, ktorí sú fakticky ozajstní chuligáni a zlodeji. Tých, ktorí vidia nepriateľa v každom, kto nie je s nimi. Ktorého, pravdaže, treba zmlátiť a semtam aj zavraždiť, v mene „patriotizmu“ alebo aspoň „príkladnej lásky“ voči milovanému športovému klubu. Pred asi desiatimi dňami Apelačný súd v Belehrade približne o polovicu znížil vyrieknuté tresty odsúdencom za vraždu francúzskeho fanúšika Brisa Tatona (v septembri 2009, pred začiatkom futbalového zápasu medzi belehradským Partizanom a francúzskym Tuluzom). Proti mnohým ďalším tzv. tunajším fanúšikom, predtým i neskoršie, boli vynesené trestné hlásenia za bitky, ťažké zranenia, za vlastnenie a obchodovanie s opiátmi, ako i za vraždy. Darmo. Chlapci najčastejšie akiste majú poriadne zázemie, keďže sa pri zaistení vyhrážajú policajtom a vysmievajú sa zo súdov. Alebo sa im ujdú tresty, ktoré by boli komické, keby neboli priam na zaplakanie nízke, ako v prípade vraždy fanúšika pred rokmi na futbalovom štadióne v Belehrade – raketou! Dokedy? – pýtajú sa športovci a skutoční športoví fanúšikovia. Ozaj, ak sa smieme spýtať, dokedy sa budú pýtať? Juraj Bartoš 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PREDSEDA ÚSŽZ MILAN VETRÁK NA NÁVŠTEVE V SRBSKU

Rokovania na Ministerstve pre diaspóru a Ministerstve kultúry A

ko sa dozvedáme z portálu NRSNM, 25. januára sa v Belehrade na pôde Ministerstva pre cirkvi a diaspóru uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili obaja štátni tajomníci Miodrag Jakšić a Predrag Tojić, zástupca ministra Đorđo Prstojević, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák, konzulka Slovenskej republiky Katarína Stehlíková a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Témou rokovania bola spolupráca štátnych inštitúcií dvoch krajín v oblasti starostlivosti o diaspóru. Zástupcovia dvoch inštitúcií, ktoré majú v kompetencii túto problematiku, sa navzájom informovali o legislatívnych modeloch a praxi v Srbsku a na Slovensku a deklarovali ochotu nadviazať užšiu spoluprácu. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák informoval hostiteľov o úmysle slovenskej strany iniciovať vytvorenie neformálnej siete obdobných inštitúcií krajín európskej únie a kandidátskych krajín, ktorá by mala konzultačnoporadenskú funkciu a bola by platformou na vytvorenie jednotnej európskej politiky v oblasti starostlivosti o diaspóru.

Záber z rokovaní na Ministerstve pre cirkvi a diaspóru

Obe strany jednoznačne vyzdvihli prínos slovenskej menšiny v Srbsku a srbskej na Slovensku tradične dobrým vzťahom medzi dvomi krajinami a ako mimoriadne vzácny príklad starostlivosti uviedli pôsobenie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a jej úlohy pri realizácii spoločných projektov Srbska a Slovenska na ochrane a rozvoji kultúry vojvodinských Slovákov. V ten istý deň sa v Belehrade na Ministerstve kultúry uskutočnilo aj stretnutie s ministrom kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Predragom Markovićom, s ktorým boli prerokované otázky ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva Slovákov v Srbsku.

Osobitná pozornosť bola venovaná realizácii dvoch projektov, a to rekonštrukcii budovy pre potreby Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci a kúpe a rekonštrukcii domu a pozostalosti nášho najvýznamnejšieho insitného maliara Martina Jonáša. Na financovaní projektu rekonštrukcie budovy Múzea vojvodinských Slovákov sa budú spoločne podieľať Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvo kultúry Srbska a garantom a nositeľom celého projektu je NRSNM. V prvej fáze realizácie projektu každá strana zabezpečí dotáciu vo výške 100 000 eur. Na realizáciu Pamätného domu Martina Jonáša, resp. na

VÝBOR PRE INFORMOVANIE NRSNM

S konkrétnymi plánmi aj v tomto roku ýbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny má za sebou úspešný rok. Členovia výboru vypracovali Návrh stratégie verejného informovania v slovenskom jazyku, ktorý patril medzi ich najzávažnejšie úlohy, zorganizovali rôzne školenia pre novinárov, okrúhle stoly, finančne podporili lokálne médiá, ktoré vysielajú po slovensky atď. Pravdepodobne takým tempom budú pokračovať aj v tomto roku, keďže si už určili prioritné úlohy na tento rok, o ktorých sa zmienili na zasadnutí v pondelok 30. januára.

4. 2. 2012

5 /4476/

Štyri komisie, ktoré pracujú v rámci Výboru pre informovanie, prezentovali svoj návrh programu činnosti a predbežný finančný plán na tento rok. Predseda Komisie pre printové médiá Oto Filip na úvod podotkol, že by bolo dobre, keby si vytýčili základné aktivity, na základe ktorých by sa vedelo, ktoré plány finančne uprednostniť. Časť tohtoročných plánov komisie by sa mala vzťahovať na monitorovanie lokálnych printových médií, pokračovanie medziredakčnej spolupráce, zabezpečenie odbornej literatúry, organizovanie praxe pre študentov mediálnych štúdií atď.

HLAS ĽUDU

Podobné plány má aj Komisia pre verejný servis RTV, ktorá sa tiež plánuje zamerať na organizovanie študentskej praxe, organizovanie stretnutí s dopisovateľmi a vypísanie interného súbehu na programy pre deti. Komisia pre lokálne médiá by aj v tomto roku mala pokračovať v dobrej medziredakčnej spolupráci, tak s lokálnymi médiami, ako aj s pokrajinskými. Plánujú sa zamerať na digitalizáciu archívov lokálnych elektronických médií a zabezpečiť audio- a videomateriály zo Slovenska na programové obohatenie.

odkúpenie a rekonštrukciu budovy, odkúpenie umeleckých diel, nábytku a zariadenia domu a na technický projekt adaptácie budovy Úrad poskytne finančnú dotáciu vo výške 223 707 eur. DOHODNUTÉ PODMIENKY REALIZÁCIE KAPITÁLNYCH PROJEKTOV Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák počas svojej pracovnej návštevy Srbska navštívil v stredu 26. januára aj Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. Na pracovnom stretnutí sa okrem neho zúčastnili aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, tajomník NRSNM Ladislav Čáni, zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Ján Hansman, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni a vedúca odboru spoločenských služieb Obce Kovačica Jarmila Ćendićová. Na rokovaní boli upresnené podmienky realizácie významných projektov, ktorých nositeľkou je NRSNM a to rekonštrukcie budovy Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci a Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici. Na rokovaní boli dohodnuté a upresnené všetky formálne podmienky nevyhnutné na úspešnú realizáciu týchto projektov vyplývajúce z legislatív Srbska a Slovenska, po ich ukončení vojvodinskí Slováci získajú dve reprezentatívne kultúrne inštitúcie. Podľa: www.rada.org.rs Keď ide o Komisiu pre zveľaďovanie profesionálnych štandardov v oblasti médií aj v tomto roku ich činnosť bude zameraná na finančnú podporu Výročnej ceny Anny Nemogovej Kolárovej, Novinárskej súťaže ASN, organizovanie ďalšieho ročníka Žurškoly, ktorú plánujú obsahovo obohatiť. V tomto roku Petrovský rozhlas bude oslavovať vzácne jubileum – 45 rokov pôsobenia, a z toho dôvodu úradujúca riaditeľka Katarína Melegová-Melichová vyjadrila očakávanie, že NRSNM podporí tieto oslavy, presnejšie verejný koncert, na ktorom budú prezentované tri cédečká najstarších rozhlasových spevákov. J. Pániková

FÓKUS DRAGO HEDL SA STAL LAUREÁTOM CENY JUGA GRIZELJA

V STAREJ PAZOVE ODŠTARTOVALA KVALIFIKAČNÁ SÚŤAŽ

Vlajkonosič výskumného Besedy na počesť Zorana 2012 novinárstva

INÝ NÁHĽAD

ajväčší alebo najlepší chorvátsky investigatívny novinár (ako sa o ňom zmienil zakladateľ Feral Tribune Viktor Ivančić), jeden zo zriedkavých z týchto priestorov, ktorí nepíšu o tom, čo vedia, ale len o tom, čo môžu i dokázať, dlhoročný reportér Feral Tribune – o ktorom spisovateľ Mirko Kovač povedal, že je najvýznamnejším mediálnym svetlom v tme našej doby – autor knihy Glavaš, Kronika jednej deštrukcie (ide o istý druh biografie vojnového vládcu Osijeku), Drago Hedl sa vo štvrtok 26. januára stal najnovším nositeľom prestížnej Ceny Juga Grizelja za rok 2011. Rozhodnutie o tom schválila päťčlenná porota v čele s Velimirom Čirguz Kazimirom. V poradí dvadsiata cena, ktorú od roku 1991 udeľujú kolegovia, priatelia a rodina Juga Grizelja za najväčšie dosahy vo výskumnom novinárstve, v službách rozvíjania priateľstva medzi ľuďmi a národmi a s prianím chrániť spomienku na veľkú osobnosť tunajšej žurnalistiky, sa zrejme dostala do tých pravých rúk. Podľa zdôvodnenia podaného Borom Kontićom tichý človek z Osijeku Drago Hedl svojou knihou vyrozprával obrovský príbeh o zle, o ktorom väčšina vedela, ale sa tak isto väčšina rozhodla mlčať o ňom. „Po tejto kronike ospravedlňovať mlčanie nemožno. Kde sme boli, keď sa páchali zločiny? je tou imperatívnou otázkou, ktorú Hedlova kniha nastoľuje,“ konštatoval

Ďuro Varga

Autor a jeho najnovšie dielo

Boro Kontić. Podotkol, že v dňoch, keď Chorvátsko oslavuje svoj súhlas k Európe, treba vedieť, že táto kniha a jej autor urobili pre Chorvátsko a celý región viac než väčšina ľudí, ktorí sa dnes víťazoslávne usmievajú z televíznych obrazoviek. „Som veľmi rád, že si moju prácu všimli aj tu v Srbsku. Jug Grizelj bol príkladom a učebnicou novinárstva, aké, žiaľ, viac neexistuje na našich priestoroch,“ podotkol laureát Hedl po udelení ceny v belehradskom mediálnom stredisku. Oto Filip

Účastníci súťaže v Starej Pazove

„Reformy v Srbsku sa môžu vydariť len ak pocit nádeje a vôle premôže pocit prázdneho mudrovania a cynizmu,“ táto veta z prejavu prvého demokratického

premiéra Srbska Zorana Đinđića je zvolená za tému tohtoročnej súťaže Besedy na počesť Zorana. Súťaž po siedmykrát organizujú Demokratická strana a Fondácia Dr. Zorana Đinića. Regionálne kvalifikačné súťaže sa usporadujú v 15 obciach a mestách Srbska a odštartovali v sobotu 28. januára v Starej Pazove. Finálová súťaž bude 12. marca v Belehrade. V staropazovskej divadelnej sieni kvalitu besedy, originálny prednes, jasný odkaz a reakciu obecenstva 9 súťažiacich hodnotila porota v zložení Gordana Čomićová, podpredsedníčka Národného zhromaždenia Srbska a predseníčka Fóra žien DS, Vojislav Brajović, herec, Balša Božović, predseda Demokratickej mládeže, Miloš Jović, právnik, a Radosav Gvozdić, advokát. V kvalifikačnej súťaži v Starej Pazove sa zúčastnili: Slobodan Stanković z Pećiniec, Nina Markovićová a Dragan Nikolić z Inđije, Kristina Radomirovićová z Rašky, David Bašić z Novej Pazovy a Tijana Grumićová, Nikola Ilić, Kristina Krstićová a Blažo Popović, všetci zo Starej Pazovy. Víťazkou kvalifikačnej súťaže v Starej Pazove sa stala Tijana Grumićová, maturantka tamojšieho Gymnázia Branka Radičevića. A. Lš.

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

FÓKUS AKREDITAČNÉ TELESO SRBSKA (ATS) V EURÓPE A VO SVETE – UZNÁVANIE SYSTÉMU KVALITY

K voľnému pohybu tovarov a služieb ová doba si žiada aj novú kvalitu, tak isto i hodnoverné potvrdenia o nej. A sú tu už na scéne akreditácie a certifikácie: ako dôkazy o spôsobilosti, potvrdenie o adekvátnej kompetencii konať profesionálne v určitej oblasti. Cieľ akreditácie je jasný: vybudovanie dôvery v spoľahlivosť a zodpovednosť organizácie. O infraštruktúre kvality, stratégii jej rozvoja, zlaďovaní našich technických predpisov s európskymi, význame akreditácie v nich a celom rade príslušných tém hovorilo sa na pravidelnom ročnom seminári, organizovanom Akreditačným telesom Srbska (ATS) 25. januára v Belehrade. Početných účastníkov, členov akreditačných telies na hodnotenie zladenosti, privítala predsedníčka Správnej rady ATS Snježana Pupavac, ktorá stručne prezentovala najvýznamnejšie výsledky vlaňajšej činnosti: od zveľaďovania spolupráce s prísluš-

činiteľov, ako aj intenzívnejšie angažovanie sa na schvaľovaní technických predpisov a uplatnení žiaducich štandardov.

nými ministerstvami, spotrebiteľmi a združeniami, cez ráznejšie zapojovanie sa do medzinárodných aktivít, po zdokonaľovanie celkového systému akreditácií. Námestníčka ministra pre ekonomiku a regionálny rozvoj Jelena Popovićová, kto- Predsedníčka Správnej rady ATS rá seminár úradne Snježana Pupavac otvorila, vyzdvihla, že Vedúci úseku pre európsku intepodpísanie multilaterálnej zmluvy ATS s Európskou organizáciou pre gráciu delegácie EÚ v Srbsku Freek akreditáciu (EA), ktoré sa má udiať v Janmaat tlmočil očakávanie, že Srbsko apríli v Kodani, umožní a prispeje, aby v marci získa štatút kandidáta na sa náš tovar ľahšie prerazil na nároč- členstvo v únii. Keď ide o pôsobenie ný európsky trh. Čiže stúpne konku- akreditačného telesa, mieni, že načim rencieschopnosť a export domácich zvýšiť tak jeho kapacity, ako i počet zavýrobkov. Podľa podpredsedníčky mestnaných, vzhľadom na skutočHospodárskej komory Srbska Vido- nosť, že najväčší osoh z procesu zlasavy Džagićovej mimoriadne veľký vý- ďovania našich akreditácií s európznam má školenie hospodárskych skym zákonodarstvom budú mať ob-

čania, lebo budú môcť nakupovať kvalitnejšie a lacnejšie výrobky. Európska únia v oblasti infraštruktúry kvality doteraz poskytla Srbsku nemalú technickú pomoc – približne desať miliónov eur prostredníctvom CARDS programu a IPA fondov u nás a v regióne, uviedol. Riaditeľ ATS Dr. Dejan Krnjajić prízvukoval, že je svedectvom významu akreditácií i počet akreditovaných organizácií. V roku 2007 bolo ich 200, o dva roky neskoršie 373, koncom vlaňajška až 444. Akreditačné teleso Srbska sa v novembri 2011 stalo pridruženým členom EA a koncom vlaňajšieho decembra i členom Medzinárodného akreditačného fóra. Stručne, rok 2012 má prebiehať v znamení ďalšieho a konečného medzinárodného uznania ATS na pláne medzinárodnom, ako aj v sústavnom prezentovaní systému akreditácií a raste povedomia o jeho význame a úlohe u všetkých zainteresovaných činiteľov – výrobcov, spotrebiteľov a samotných štátnych orgánov, na pláne domácom. Všetko v prospech ľahšieho voľného pohybu tovarov a služieb, tak na trhoch domácich, ako i zahraničných. Oto Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BRANKA OTAŠEVIĆOVÁ, LAUREÁTKA CENY ZA ŽIVOTNÉ DIELO ZDRUŽENIA NOVINÁROV SRBSKA

Televízna dokumentaristika na prvom mieste

NOVÉ PARTNERSTVO. Generálny tajomník Európskej mliekarenskej asociácie (EDA) Joop Kleibeuker a Zoran Matić, predseda novozaloženej Národnej asociácie spracovateľov mlieka (SEDA), združujúcej zatiaľ osem mliekarní, podpísali 25. januára v Belehrade Protokol o vzájomnej spolupráci. Uvedeným dokumentom naša SEDA, založená koncom vlaňajška za finančnej a technickej podpory Agrobiznis projektu Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), získava možnosť zúčastňovať sa v práci tematických fór a úsekových snemovaní organizovanými Európskou úniou, spájať sa s jej členmi zdieľajúcimi podobný osud, byť prítomná na strategických stretnutiach s úradníkmi únie, ako aj s vedcami, obchodníkmi a expertmi v oblasti marketingu. Ide v podstate o novú a vhodnú príležitosť zabezpečiť lepšiu prezentáciu a lobing nášho mliekarenského priemyslu, tak v rámci domácich, ako aj medzinárodných inštitúcií a telies. Slovami námestníka ministra poľnohospodárstva Miloša Milovanovića (na snímke vľavo), ide o most medzi dvoma asociáciami – s cieľom rastu kvality nášho mliekarenského úseku, významného tak v ekonomickom, ako aj v sociálnom zmysle slova. O. F. 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

– Ktorý z novinárskych žánrov vám najviac prirástol k srdcu? – Známe je, že už dlhšie mám príležitosť sledovať televíznu produkciu, ktorá je zložitou sústavou s množstvom žánrov, z ktorých sú mnohé rovnako dôležité. Ale ja sa predovšetkým považujem za novinárku a len potom za televíznu kritičku. Preto ma tie novinárske formy intímne aj viac zaujímajú. A televízna dokumentaristika, pochopená najširšie, od televíznej reportáže po výskumnú a historickú dokumentaristiku je tým, čo ma najviac – nielen teraz, ale aj počas uplynulých tridsať rokov – najviac zajalo a dnes zaujíma. Pochopiteľne, z toho by som nechcela vylúčiť ani dobré seriály alebo hrané celovečerné programy. Ale ak sa mám rozhodnúť za jedno, za svoj obľúbený žáner, tak je to televízna dokumentaristika, ktorá mi je už dlho na prvom mieste. Zaznamenal: O. Filip

SLOVENSKO

lovensku hrozia možno najväčšie politické protesty od čias nežnej revolúcie. Príčinou je kauza Gorila. Vážne podozrenia z korupcie naprieč celým politickým spektrom a prepojenia najväčších politických strán s finančnými skupinami, zdá sa, dokážu rozhýbať tradične apolitických ob-

predčasných parlamentných volieb z 10. marca na september. Účastníci protestu zahádzali parlament banánmi a vajíčkami, ich hnev pocítil aj Prezidentský palác. Ozývali sa tiež výkriky „Vlastizrada“, „Máme toho dosť!“ a „Poďte von!“ Nechýbali ani kostýmy goríl či transparenty s nadpismi typu: „Za mreže.“ Vo februári sa podľa všetkého demonštrácie rozšíria aj do ďalších slovenských miest. Účasť na protestných akciách v Trenčíne, Žiline, vo Zvolene, v Prešove, Košiciach a znova aj v Bratislave na sociálnych sieťach potvrdilo v čase našej

čanov. Niekoľko tisícok demonštrantov sa už koncom januára v Bratislave dožadovalo zbavenia mlčanlivosti všetkých orgánov a osôb, ktoré môžu kauzu Gorila objasniť, odstúpenia predstaviteľov strán, ktorí sa v spise spomínajú, aj posunutia termínu konania

uzávierky takmer dvadsaťtisíc ľudí. „Netušili sme, že bude dopyt po ďalších protestoch, vyvíja sa to akosi prirodzene,“ povedala Hospodárskym novinám jedna z organizátoriek Lucia Gallová, 26-ročná živnostníčka z Revúcej. Rastislav Boldocký

SLOVENSKU HROZÍ VLNA POLITICKÝCH PROTESTOV, ZA VŠETKO MÔŽE KAUZA GORILA

Do ulíc? S

ÚSPECHY SRBSKÝCH ŠPORTOVCOV V SLOVENSKÝCH MÉDIÁCH: ĐOKOVIĆ, VAJDA A VÝTRŽNOSTI

Neopakovateľné finále O

brovské úspechy srbských športovcov koncom januára len sčasti zaujali slovenské médiá. Tie sa finálovým zápasom európskych šampionátov v hádzanej a vodnom póle väčšinou venovali iba v spravodajskej skratke, zato veľký priestor vyčlenili pre vyvrcholenie prvého tenisového grandslamového turnaja roka v austrálskom Melbourne. Ospevujú pritom výkony finalistov Novaka Đokovića a Rafaela Nadala, ale zdôrazňujú aj podiel slovenského trénera Mariana Vajdu na obrovskom víťazstve svojho zverenca. Denník Plus jeden deň označil srbského tenistu za športového hrdinu víkendu a o jeho víťazstve píše na titulnej strane, denník Šport prináša jeho profil. Médiá zdôrazňujú, že išlo o najdlhšie grandslamové finále v dejinách, pričom obaja jeho aktéri podľa nich odviedli heroický výkon. Skladajú tiež ódy na Đokovićovu psychickú odolnosť, pričom nezabúdajú ani na jeho slovenského trénera Mariána Vajdu.„Ak Novak Đoković vojde do histórie ako jeden z najlepších tenistov sveta, potom Bratislavčan Marián Vajda je už teraz jedným z najlepších trénerov sveta. Bol to on, čo za päť a pol sezóny priviedol srbského zverenca k piatim grandslamovým prvenstvám, na čelo svetového rebríčka a dopomohol k víťazstvu v Davisovom pohári,“ napísal austrálsky spravodajca denníka Sme Andrej Bučko.

OCELIARNE US STEEL KOŠICE PRACOVALI V JANUÁRI V KRÍZOVOM REŽIME

Smederevský scenár nehrozí atiaľ čo americká spoločnosť US Steel zo Srbska odchádza nadobro, na Slovensku zatiaľ zjavne nič podobné nehrozí. Hoci ani pod Tatrami nejde všetko ako po masle. V januári vedenie oceliarní skrátilo pre ekonomickú krízu pracovný čas o jeden deň v týždni. US Steel Košice je najväčším výrobcom ocele na Slovensku a najväčším zamestnávateľom vo východoslovenskom regióne – v závode pracuje trinásťtisíc ľudí, čo je viac ako dvojnásobok než v Smedereve. Svetová hospodárska kríza mala na obe fabriky výrazne negatívny dopad. Vlani v októbri pod-

nik US Steel oznámil, že jej oceliarne v Srbsku a na Slovensku za január až september 2011 spoločne vykázali stratu 50 mil. USD. Americkí majitelia sa s červenými číslami vyrovnávali v každej krajine inak. Zatiaľ čo v Srbsku predali oceliarne vláde za symbolický dolár, na Slovensku siahli iba po krízovom režime. Zamestnanci, čo vyrábajú produkty, po ktorých klesol dopyt, v januári pracovali len štyri dni týždni. Za ten piaty dostali 60 percent mzdy. Núdzové opatrenie malo pôvodne trvať dva mesiace, ale nakoniec sa od týchto plánov upustilo. „Mô-

Noviny Sme prinieslo aj krátky rozhovor s Vajdom o tom, ako vnímal historické finále. „Bodaj by som neplakal, taký zápas som ešte nevidel a asi dlhé roky neuvidím,“ netajil sa emóciami Novakov tréner. Ako dodal, rozhodla bojovnosť, srdce. Novak niekoľkokrát nevyužil šancu ukončiť zápas už vo štvrtom sete. „Trochu sa stiahol, a neudrel, ako mal. Cítil blízkosť víťazstva, poponáhľal sa, pracovali nervy. Začalo sa to otáčať, Rafa ožil, pritvrdil, menil hru a bola z toho dráma,“ vysvetlil tréner. Podľa Vajdu to potom už bolo najmä o vôli a kondícii. „Tam už bolo dôležité, kto prvý dostane kŕče. Ukázalo sa, že obaja takmer šesť hodín ešte vládali, ale hneď po zápase obaja dostávali kŕče.“ Svojmu zverencovi veril aj za stavu 2 : 4 v druhom sete. „Práve vtedy som si všimol na jeho výraze, že to nechce prehrať. Vtedy dal do toho všetko a začal som veriť, že to nepustí,“ dodal. Pokiaľ ide o hádzanú, viac ako športové výsledky rezonovalo vyčíňanie výtržníkov v Novom Sade a Belehrade. Médiá informovali o zničených autách, nasadení veľkého počtu policajtov na semifinálový zápas medzi Srbskom a Chorvátskom a na svoje si prišli aj rubriky venujúce sa kuriozitám. „Srbského hádzanára trafil do oka vlastný fanúšik,“ hlásal titulok spravodajského serveru topky.sk. R. B.

žem potvrdiť, že manažment U. S. Steel Košice sa dohodol s odbormi na ukončení štvordňového pracovného týždňa a prechode na štandardný od začiatku februára,“ povedal agentúre SITA hovorca spoločnosti Ján Bača. Podľa analytikov by to mohol byť signál, že situácia v priemysle sa pomaly zlepšuje. Ako uviedli viacerí odborníci pre denník SME, košický závod by mohol ťažiť z rozmachu výroby automobiliek či možného mierneho nárastu stavebného sektoru. Na druhej strane oceliarňam v regióne ruže vôbec nekvitnú. Podnik Arcellor Mittal v českej Ostrave práve prepúšťa asi 630 zamestnancov. Rušenie pracovných miest ohlásili nedávno aj ďalšie české oceliarne – Evraz Vítkovice Steel. Tento rok chcú prepustiť 200 zamestnancov. R. B. 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z TLAČOVEJ KONFERENCIE V KOVAČICI

Krišan stiahol demisiu P redseda Obce Kovačica Miroslav Krišan v pondelok 30. januára na tlačovej konferencii v budove ZO Kovačica oznámil, že stiahol svoj list o demisii, ktorý 23. decembra 2011 poslal predsedovi Zhromaždenia obce Jánovi Puškárovi. Predseda Krišan k rozhodnutiu stiahnuť demisiu dospel po tom, ako analyzoval udalosti v Kovačici, ktoré sa uskutočnili za posledný mesiac. Krišan na tlačovej konferencii povedal, že týmto krokom chce dokázať nielen opozičníkom, ale aj celej verejnosti, že nie je človekom, ktorý by utiekol pred, ako povedal, „podvodníkmi a násilníkmi”. Demisiu, o ktorej mali výborníci rokovať na zasadnutí ZO 27. januára t. r., podal pre pracovnú zaneprázdnenosť. Predtým, než sa zasadnutie plánovalo, zohral sa rad udalostí, ktoré rozvlnili verejnosť. Na sklonku roka, 28. decembra 2011, sa uskutočnilo protestné zhromaždenie občanov pred budovou ZO Kovačica, účastníci ktorého sa dokonca dostali do

Relaxu, keď sa v rovnakom čase konal slávnostný koktail k Novému roku. „Tam sa nepozvaní hostia správali nekultúrne, vyvolali tam neporiadok a nepríjemnú situáciu, pritom rozsievali rozličné nepravdy. Na proteste znovu tí istí stúpenci opozičných politických strán, ako aj roky predtým, využili päťročnú rozprávku o výstavbe centra pre recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu, ktorí situáciu okolo existenčných obáv občanov jednoducho premenili na politiku v záujme predvolebnej kampane,” povedal Krišan a doložil, že „tým sa začala formovať predvolebná koalícia zložená z členov Srbskej pokrokovej strany, Slovenskej strany, Hnutia síl Srbska a niektorých združení typu národného hnutia. Cieľom im je občanov najprv vystrašiť, a potom využiť ako svojich voličov. Medzičasom predseda Zhromaždenia Ján Puškár zahlásil dve zasadnutia ZO, z ktorých sa jedno malo usporiadať 27. januára

t. r. s dvomi bodmi obce. Pokým médiá rokovacieho prograhovoria o násilí, ja mu: demisia predsemôžem pokojne podu obce a výsledky vedať, že toto proreferenda. Na drutestné zhromaždenie hom zasadnutí 2. fenejakým spôsobom bruára by sa malo ropodporilo násilie. Dokovať okrem iného aj konca, u organizátoo zrušení plánovacích rov protestného dokumentov. Pre celú zhromaždenia bola zmetenú a napínavú odhalená chladná situáciu, ktorá sa odozbraň, čo je veľmi zlé. hrávala v dňoch pred Predseda Obce Kovačica Dňa 6. mája 2012 27. januárom a v ten Miroslav Krišan budú voľby, DS ma deň, oznámené zaznovu navrhla ako sadnutie ZO Kovačica odročili. Tomu kandidáta na miesto predsedu predchádzalo protestné zhromaž- obce a nech občania dobre porozdenie občanov, ktoré sa uskutočnilo mýšľajú, komu dajú svoje hlasy. hodinu skôr než malo zasadnutie za- Nedovolíme zrušiť plánovaciu dočať. Na proteste v radoch najhlas- kumentáciu, lebo to nebola otázka nejších bok po boku so stúpencami na referende a bol by to zároveň už spomínaných opozičných strán veľký dlhodobý problém pre všetstáli nový predseda Združenia poľ- kých občanov tejto obce. Ak sa nohospodárov Eurobanát a pred- občania predsa rozhodnú za proseda Memoriálneho strediska Dr. blémy, nech hlasujú za opozíciu. Janka Bulíka, ktorí namiesto toho, Opozícia aj tak nemôže porúcať aby sa zasadzovali za zamestnáva- toľko, koľko DS môže vybudovať,” nie čím väčšieho počtu ľudí v našej povedal Miroslav Krišan, predseda obci a nedovoľovali rozfukovanie Obce Kovačica na záver tlačovej nacionalistického šovinizmu, usmer- konferencie. ňovali protest proti predsedovi A. Chalupová

ZO ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

ZASADALA ŠÍDSKA OBECNÁ RADA

Laureáti Februárovej a Osobitnej ceny

Sociálne opatrenia v popredí

piatok 27. januára 2012 sa uskutočnilo najprv slávnostné, a potom i riadne zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad. Na slávnostnom zasadnutí výborníci rozhodli Februárovú cenu Mesta Nový Sad udeliť Dr. Dušanovi Popovovi a Osobitnú cenu Mesta Nový Sad Olahovi Vincemu. Dr. Dušan Popov je novinár, publicista, historik, verejný pracovník v oblasti kultúry a vzdelávania. Olah Vince je slobodným umelcom, novinárom a aktivistom za ľudské práva.

SchVáLILI PROgRaMy PRácE uSTanOVIzní KuLTúRy Na riadnom zasadnutí, ktoré nasledovalo potom, výborníci schválili programy práce Mestskej knižnice, Historického archívu, Kultúrneho strediska, Novosadského divadla Újvidéki Színház, Divadla mladých, Sterijovho pozorja, Mestského múzea, Ústavu pre ochranu pamätníkov kultúry v Novom Sade, Ustanovizne na výrobu tapisérií Ateliér 61 − Petrovaradín, KIS Kysáč a KIS Mladost − Futog. Z rokovacieho programu vyradili Návrh projektu verejno-súkromného partnerstva na voľbu strategického partnera, ktorý spolu s Mestom Nový Sad bude zabezpečovať, spracúvať a distribuovať pitnú vodu na území mesta a prímestských sídlisk. Tento bod rokovacieho programu zasadnutia Zhromaždenia mesta vyradili na návrh Mestskej rady, ktorá ho aj navrhla. E. Š. 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

stredu 25. januára na zasadnutí Obecnej rady Šíd sa okrem rozhodnutia o zmenách a doplnkoch obecného rozpočtu na rok 2012 najviac rokovalo o návrhu výborníckeho klubu ZES, aby sa v roku 2012 dôraz dal na aktivity na sociálnom pláne. S týmto cieľom Obecná rada už na predchádzajúcich zasadnutiach vypracovala podklad pre dva mimoriadne vážne úseky. Ide o založenie obecného fondu pre rozvoj poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť predpoklady na vážnejšie financovanie rozvoja poľnohospodárstva, ako aj na založenie fondu pre financovanie roz-

voja podnikateľstva. Výbornícky klub ZES vo svojom návrhu odišiel ešte o krok ďalej a navrhol založiť obecný fond na podporu rastu natality v obci, a to stanovením pomoci mladým matkám a zabezpečením dočasných príjmov tehotným ženám. Novinkou je i to, že sa navrhuje ustanovenie jednorazovej finančnej pomoci osobám, ktorých mesačné príjmy sú nižšie od 10 000 dinárov. Okrem týchto otázok Obecná rada na rokovacom programe mala ešte 20 zaujímavých otázok. St. S.

OBDOBIE PROTESTOV. Vodiči autobusov novosadskej mestskej hromadnej dopravy nedávnou protestnou jazdou odkázali, že si starú autobusovú stanicu nedajú. O. F.

Z NAŠICH OSÁD NA MOSTE PRE PEŠÍCH V ZREŇANINE

Niekto vylial ortuť?! ekaždodenná a ozaj divná udalosť sa stala v Zreňanine počas posledného januárového týždňa. Obyvatelia časti mesta Berbersko 23. januára komunálnej inšpekcii hlásili, že na moste pre peších, ktorý spája toto sídlisko so stredom mesta, sa nachádza neznáma hmota – malé guľky striebornej farby pripomínajúce ortuť. Inšpekcia okamžite reagovala a 25. januára most zatvorila, pokiaľ sa problém nerieši. Odborníci novosadského Inštitútu pre ochranu pri práci súčasne zistili, že podozrenia občanov Berberska boli opodstatnené a že záhadná hmota na moste vskutku je ortuť. Preto angažovali podnik Miteko Kneževac z Belehradu špecializovaný na odkladanie nebezpečného odpadu, ktorého robotníci oblečení do špeciálnych skafandrov na sklonku minulého týždňa odstránili ortuť z mosta. Predtým než most znovu otvoria, pre občanov v mestskej správe plánujú vykonať aj sanáciu tej časti chodníka, na ktorej bola vyliata ortuť, avšak kým sa tieto riadky dostanú k či-

tekutého kovu, voľne ho nosí po meste a rozlieva po moste?! Ďalšia dilema je, ako dlho ortuť bola na moste, vzhľadom na to, že niektorí občania Berberska tvrdia, že ju

Upozornenie na nebezpečenstvo nebolo prekážkou pre občanov, aby cez most nehatene chodili

tateľom, most bude pravdepodobne zjazdný. Problém je teda riešený a most bude znovu bezpečný pre občanov Berberska, ktorí ním denne prechádzajú. Zostalo však niekoľko dilem. Prvá a základná – na ktorú odpoveď pravdepodobne bude musieť nájsť polícia – je, ako sa nebezpečná látka dostala na most, resp. kto nakladá s takými veľkými množstvami tohto nebezpečného

tam videli ešte na rozhraní dvoch rokov. Pritom spomínajú niekoľko kilogramov tejto nebezpečnej látky, ktorá podľa ich odhadov buď skĺzla do vody Begeja, alebo ju občania na topánkach rozniesli po meste. Ak je tomu skutočne tak, nastoľuje sa ďalšia otázka – prečo muselo ubehnúť 20 dní, aby niekto prípad prihlásil patričným službám? Ešte zaujímavejšie však je, že mnohí občania bežne chodili cez

most aj napriek zákazu a neprekážala im ani postavená ohrada a upozornenie na nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Zo zreňaninskej nemocnice Dr. Đorđa Joanovića prichádzajú však upokojujúce vyhlásenia o tom, že doteraz nezaznamenali ani jeden prípad ochorenia. Lekári v nemocnici zároveň konštatujú, že ortuť na otvorenom priestore nie je až taká nebezpečná ako keď sa priamo vdychuje ortuťová para. Do polemiky sa zapojili aj odborníci zo zreňaninských vysokoškolských ustanozivní, ktorí mienia, že celej udalosti sa pridáva omnoho väčší význam než si zaslúži, a pripomínajú, že sa ortuť masovo používa v potravinárskom priemysle na konzervovanie výrobkov a ako konzervačný prostriedok sa pridáva aj do mnohých liekov. Nakoniec vypadá, že tento nanajvýš nezodpovedný čin nateraz neznámeho páchateľa nezanechal následky na zdraví ľudí. To je však slabou útechou pre športových rybárov, ktorí rovno pod tým mostom na Begeji radi rybárčia. Obávajú sa totiž, že väčšina ortute skončila vo vode a nevedia, ako to postihne ryby. V. Hudec foto: internet

SELENČA

Spoločne proti cukrovke ačiatok roka a zimné mesiace sú vždy vhodným obdobím na analýzu minuloročnej činnosti. V súlade s tým aj Združenie pre boj proti cukrovke Obce Báč dňa 30. januára v Selenči zorganizovalo výročné a volebné zhromaždenie. Na zhromaždení sa zúčastnili tak členovia združenia, ako aj zdravotní pracovníci, ktorí nezištne podporujú združenie a snažia sa pomôcť občanom postihnutým touto chorobou. Na výzvu zástupcu predsedu združenia Đorđa Ljubojevića úvodom minútkou ticha vzdali poctu vlani zosnulým členom. Nasledovala pracovná časť zhromaždenia, v rámci ktorej najprv schválili rokovací program a zvolili pracovné predsedníctvo. Predsedníčka pracovného predsedníctva Spomenka Nosálová najprv dala slo-

vo zástupcovi predsedu združenia Đorđemu Ljubojevićovi, ktorý sa zmienil o cukrovke ako o ochorení, ktoré sa stále viac šíri. Ďalej hovoril o tom, čo by združenie malo robiť v bežnom roku. Na základe vlastných postrehov konštatoval, že by lekári mali omnoho viac času venovať pacientom postihnutým diabetom. Uviedol tiež, že sa prejavuje nedostatočná edukácia pacientov, zvlášť tých, ktorí sami aplikujú inzulín, ale aj iné lieky nevyhnutné pri liečení cukrovky. V združení dúfajú, že sa v budúcnosti zamestnajú dvaja lekári, ktorí by mali pracovať iba s členmi združenia a finančné prostriedky by mali byť zabezpečené z obecného rozpočtu. K takej správe neboli žiadne pripomienky a prítomní ju schválili. Taktiež bez pripomienok schválili aj finanč-

Pracovné predsedníctvo na výročnom zasadnutí Združenia pre boj proti cukrovke

nú správu, ktorú podala Ankica Šimudvarac. Vo volebnej časti zasadnutia členovia zvolili nové vedenie. Novou predsedníčkou obecného združenia sa stala Selenčanka Spomenka Nosálová, jej zástupcom je Dragan Davidović a tajomníčkou tiež Selenčanka Dr. Mária Krížová. Zvolili aj nové predsedníctvo združenia, ktoré počíta jedenásť členov, ako aj novú dozornú a správnu radu.

Záverom zasadnutia prítomných informovali, že obecné združenie bude pracovať v nových miestnostiach v Báči, a to v predpoludňajších hodinách každý pondelok a štvrtok. Obec Báč má zhruba 15 000 obyvateľov a pritom viac ako 5 000 obyvateľov je postihnutých cukrovkou, čo je údaj, ktorému v budúcnosti treba venovať náležitú pozornosť. Juraj Berédi-Ďuky

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA RADY MS KOVAČICA

Dôraz na výstavbu kanalizácie V

o štvrtok 26. januára sa na 16. zasadnutí stretli členovia Rady Miestneho spoločenstva Kovačica. Na rokovacom programe, ako navrhol predseda Martin Zloch, mali sedem bodov, ktorý na začiatku zasadnutia na návrh tajomníka MS Martina Chrťana rozšírili bodom o doplnkoch finančného plánu. Rada najprv schválila plán práce MS Kovačica na rok 2012 a potom rozhodnutie o požiadavkách, v ktorých šlo o prostriedky z Fondu pre komunálnu výstavbu a z Fondu pre bezpečnosť dopravy Obce Kovačica. V bežnom roku Rada Miestneho spoločenstva plánuje pokračovať v prioritných prácach na výstavbe kanalizácie. Medzi plány je zaradená aj úprava nádvoria Miestneho spoločenstva, výstavba multifunkčného javiska, oprava chodníkov, križovatiek, doplnenie chýbajúcich dopravných znakov a iné. V treťom bode schválili rozhodnutie o verejnom

obstarávaní v súvislosti s úpravou odvodňovacej sústavy, čiže siete kanálov v Kovačici. Rada MS Kovačica v tejto súvislosti utvorila aj

Členovia Rady MS Kovačica konštruktívne diskutovali

trojčlennú komisiu, ktorá má vybavovať záležitosti v súvislosti s úpravou siete kanálov, ktorej člen-

FINANČNÉ PROSTRIEDKY NA ÚPRAVU OBECNEJ SIENE v pondelok 23. januára do Šídu priniesol štátny tajomník Duško Radaković z Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a štátnu a lokálnu samosprávu. Pri tej príležitosti predsedníčke obce Nataši Cvjetkovićovej odovzdal rozhodnutie o finančnej pomoci z prostriedkov z hier na šťastie v hodnote 1 500 000 dinárov určených na úpravu a modernizáciu siene v Zhromaždení obce Šíd. Predsedníčka povedala, že sieň upravia tak, aby sa mohla používať aj na vykonávanie sobášov, keďže v Šíde vhodnú miestnosť na to dodnes nemajú. St. S.

4. 2. 2012

5 /4476/

mi sú Goran Bobić, Ján Puškár a tajomník MS Martin Chrťan. Pozornosť na zasadnutí venovali aj informácii o vypísaní súbehu na

HLAS ĽUDU

nového tajomníka, keďže bývalému mandát vypršal ešte koncom roka 2011. Predseda Rady

Miestneho spoločenstva Martin Zloch v pokračovaní zasadnutia informoval o priebehu výstavby kanalizácie v Kovačici, pričom sa pozitívne zmienil o tejto dôležitej investícii. Prvá fáza výstavby kanalizačnej siete je v záverečnej fáze. Rada Miestneho spoločenstva ako investor ešte v minulom roku prvú fázu výstavby kanalizačnej siete v Kovačici zverila padinskému podniku Građevinar Petrovič za účasti a spolupráce firmy DOO Finnet inženjering z Pančeva. Práce na prvej z piatich fáz výstavby gravitačnej kanalizačnej siete sa začali 23. novembra 2011 a lehota na ukončenie prác je 8 mesiacov. V prvej fáze bude vybudovaných 11 km kanalizačnej siete, na ktorú sa pripojí 556 domácností v Kovačici. Prípojka bude stáť od 300 do 320 eur, totiž 15 percent z celkovej ekonomickej ceny kanalizácie. Nateraz sú práce na výstavbe spomalené v dôsledku neprajného počasia, ale, ako povedal predseda Zloch, predsa budú zakončené v stanovenej lehote. A. Chalupová

NÁSILIE A ZNEUŽITIE NA INTERNETE bolo témou pondelkovej prednášky v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, na ktorú pozvali 75 predstaviteľov rodičov a členov školského kolektívu. Hovorila Biljana Kikić-Gujić zo Strediska pre prevenciu, boj a znemožňovanie sexuálneho zneužívania detí prostredníctvom internetu. I keď rodičia v tomto ohľade môžu veľa urobiť a pomôcť, na prednášku prišli len 23. Tak mnohí nepočuli, že medzi deťmi je nový trend, čiže súťaž, kto bude mať viac priateľov na spoločenských sieťach. Zvlášť dievčence na svoje profily dávajú fotografie vo voľnejšom oblečení s cieľom pripútať čím väčší počet ľudí. Deti sú si pritom nie vedomé následkov nebezpečenstiev číhajúcich z internetu, akými sú pedofília, detská prostitúcia, pornografia a sex trafficking. Väčšina si myslí, že sa stretnutia naslepo, dohodnuté internetom, končia s obchodom ľudí iba vo svete, a nie aj u nás. Preto B. Kikić-Grujić v Kysáči vyzdvihla, že je vzdelávanie detí, rodičov a učiteľov jediným spôsobom, ako situáciu zmeniť. Pozastavila sa aj pri spôsoboch online zvádzania, niektorých ukazovateľoch prezrádzajúcich, že dieťa trpí šikanovanie, a upozornila na online žargón, čiže skratky, ktoré deťom umožňujú dohovárať sa tak, aby im rodičia nerozumeli. Tiež vyzdvihla, že rodičia musia upozorniť svoje deti, aby nezverejňovali osobné údaje a problémy na internete, aby počítač držali na prístupnom mieste v dome a dokonca uplatnili niektorý zo spôsobov rodičovskej kontroly. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD NA VÝROČNOM ZHROMAŽDENÍ ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV HLOŽANY

Dobre siali, rovnako žali H ložianski poľnohospodári fungujú ako dobre naolejovaný stroj. Takýto záver sa ponúkol po ich výročnom zhromaždení v sobotu pred týždňom, keď vyhodnotili vlastnú činnosť v uplynulom roku a za-

tvom projektu získať prostriedky na vzdelávanie členov, ktoré žiadali z príslušného pokrajinského sekretariátu. Plán práce na rok Málokedy sedia takto pokojne ako pred týždňom na výročnom zhromaždení ZPH

Prítomných privítal predseda ZP Hložany Miroslav Kudron (zľava)

plánovali si, čo a ako chcú robiť v priestupnom roku. Zo správy o činnosti v roku 2011, ktorú podal tajomník Juraj Semartonský, vyplýva, že Združenie poľnohospodárov žalo dobre. Veď usporiadali vlani najnavštívenejšie podujatia v osade: Deň kvetín a Deň zeleniny. Mimoriadne sa im zase vydarila už tradičná súťaž o najlepšiu klobásu, víno a pálené, ako aj obnovená poľnohospodárska zábava. Vlani v spolupráci s Miestnym spoločenstvom pripravili a schválili nový štatút, na základe ktorého sa ZPH preregistrovalo, a kúpili počítačovú tlačiareň a scan. Začiatkom apríla kvalitne zrealizovali akciu rovnania poľných ciest. Koncom júna sa zapojili do niekoľkodňovej blokády vozoviek pri benzínovom čerpadle, keďže meškali rezortným ministerstvom prisľúbené subvencie. V decembri sa zúčastnili na vzdelávacom seminári v Kanjiži, ale nepodarilo sa im prostredníc-

2012, ktorý tiež predostrel tajomník Semartonský, predpokladá organizovanie bežných podujatí a akcií, tiež zintenzív-

nenie aktivít na uznanie papriky Hložianska babura ako vojvodinského brandu. Celkové príjmy ZPH v predchádzajúcom roku, informoval Juraj Takáč, obnášali čosi nad 350 000 din, výlohy viac než 400 000, takže zostal finančný schodok. Na tohtoročnú činnosť, ako vyznelo z finančného plánu, ktorý podala pokladníčka Jaroslava Šepráková, budú potrebovať viac než 1,5 milióna dinárov. Najviac očakávajú z obecného mešca (350 000), tiež z rozpočtu MS Hložany (250 000).

Z početných hostí úspešnú prácu poľnohospodárom poprial pokrajinský poslanec a predseda RMS Hložany Ján Bohuš, podpredseda Obce Báčsky Petrovec Ján Hansman, predsedníčka Spolku žien Slovenka v Hložanoch Viera Miškovicová, predsedníčka miestneho Združenia ekológov Ekos Viera Turčanová a predseda Združenia Futoški kupus z Futogu Goran Puača. Predtým predseda Dozornej rady ZPH Jaroslav Štajfer povedal, že všetky správy a účty sú v súlade s predpismi, takže prítomní hladko schválili všetky správy a plány. Povedali by sme: opäť dobre siali... Juraj Bartoš

OBČANIA KOVAČICKEJ OBCE v piatok 27. januára 2012 znovu protestovali proti výstavbe strediska na recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu na území obce. Protest občanov bol zameraný aj proti politike aktuálneho obecného vedenia, a pritom predstavitelia občanov Miroslav Brajanovski a Ján Cicka, advokát, predseda Združenia poľnohospodárov Eurobanát Ján Husárik, predstavitelia iniciatívneho výboru pre vypísanie referenda na úrovni Obce Kovačica Pavel Baláž a Zoran Savanov, ako aj opoziční výborníci Sava Kolarski a Ján Paul vyjadrili svoju nespokojnosť s tým, že sa za posledný mesiac nič neurobilo v súvislosti s ich požiadavkami, ktoré odovzdali zástupcovi predsedu Obce Kovačica a predsedovi Zhromaždenia obce ešte na koncoročnom zhromaždení občanov. Početní účastníci sa po polhodinovom studenom protestovaní rozišli so sľubom, že sa znovu stretnú v prípade, že v priebehu nasledujúcich niekoľko dní obecné vedenie nevyjde v ústrety ich požiadavkám a návrhom na zastavenie výstavby továrne. A. Chalupová

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BOLI SME NA PAVLA S DVOMI PAVLAMI

Dobanovsko-pazovské styky N

áhoda alebo úmysel... akokoľvek... V stredu 25. januára, čiže na Pavla, sme v Starej Pazove zavítali k dvom oslávencom – k dvom Pavlom, dobanovským rodákom, ktorí majú nie-

vali do Pazovy. Pavel Čapeľa roky pracoval v niekdajšej továrni Lifam ako kovosústružník a teraz je penzista. V súčasnosti rád chodí na prechádzky a na bicykli jazdí chodníkom vedľa železničnej

Z dostavby niekdajšieho Slovenského domu v Dobanovciach

Dvaja Pavlovia Čapeľovci v roku 1962 ako tanečníci (sedia dolu – Zelenák vľavo a Šiflík vpravo)

len rovnaké mená, ale i priezviská. Teda najprv sme boli u Čapeľovcov v Ulici Hurbanovej a potom u Čapeľovcov v Ulici Tajovského. Cieľom návštevy bolo dozvedieť sa niečo viac o ich dobanovsko-pazovských stykoch a najmä zaspomínať si na ich niekdajšiu činnosť v SKOS Šafárik v Dobanovciach. V ULICI HURBANOVEJ Pozerajúc sa na početné staré fotografie náš spolubesedník Pavel Čapeľa povedal, že ako žiak bol angažovaný v recitačnej skupine a neskôr ako mladík rád chodil do dobanovského spolku, kde bol zapojený do tanečnej skupiny. Dodnes si pamätá na skvelé vystúpenia dávneho roku 1962 v Surčíne, v rámci mestskej folklórnej súťaže. Tanečníci mali vypožičané kroje práve zo Starej Pazovy. V spolku bol činný zopár rokov, teda do odchodu na vojenčinu. „V škole v nižších ročníkoch, v kombinovanej triede, nás po slovensky učila učiteľka Zuzka Rožková,“ spomenul si Pavel Čapeľa, zvaný Zelenák. Počas nášho rozhovoru oslávenec Pavel, narodený roku 1945 v Dobanovciach, si zaspomínal aj na niekdajších dobanovských hudobníkov, hovoril o niekdajšom usporadúvaní programov a zvlášť na obľúbené tanečné zábavy v tamojšom Slovenskom dome. Sprítomnil nám, ako to bolo i na voľakedajších dobanovských priadkach, skupinových sánkovačkách a zabíjačkách v zinmom období. Na otázku, ako ho osud priviedol do Pazovy, vtipne, ale pravdivo odpovedal: „Skadiaľ ti je žena, stadiaľ si aj ty.“ Pavlova manželka Anna je Pazovčanka a po určitom čase, roku 1974, sa manželia Čapeľovci z Dobanoviec presťaho4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

kníh,“ povedal Pavel Čapeľa. Aj jeho manželka Zuzka je Pazovčanka a aj napriek tomu, že dlho pracovali v Nemecku, dodnes si hlboko v srdci obaja nesú iba krásne spomienky na spoločný život a najmä aktívnu spolkovú činnosť v Dobanovciach. Pavel Čapeľa bol aj tanečník a ako niekdajší chýrny dobanovský hudobník aj dnes by vraj rád v rodisku zaspieval a zahral na gitare. Aj u nich sme si vďaka starým fotografiám zaspomínali na výstavbu prednej časti domu, potom o svornom živote občanov slovenskej časti osady známej ako

Pavel Čapeľa s manželkou Annou z Ulice Hurbanovej

trate. Patrí medzi pravidelných návštevníkov pazovského kina a kultúrnych podujatí. Každý štvrtok pravidelne chodieva i na mestský trh, kde sa údajne najčastejšie môže stretnúť, ako povedal „so svojimi Dobanovčanmi“. V ULICI TAJOVSKÉHO Návšteve práve na Pavla sa potešil aj náš druhý spolubesedník – Pavel Čapeľa, známejší ako Šiflík, z Ulice Tajovského v Starej Pazove, narodený roku 1943 v Dobanovciach. V 60. rokoch minulého storočia bol hlavným majstrom, keď sa móbou dostavala predná časť starého Slovenského domu v Dobanovciach, namiesto ktorého je teraz vystavaný nový, veľkolepý dom. „Dodatočnú osem metrov dlhú miestnosť sme potrebovali hlavne na umiestnenie televízneho prijímača (ktorý mal česť prvý zapojiť) a pre potreby čitárne, lebo tam bolo hodne slovenských

Pavel Čapeľa s manželkou Zuzkou z Ulice Tajovského

Maletince (terajšia Ulica Janka Čmelíka), kde bolo hodne blata a vody... Pavel a Zuzana sa zobrali v roku 1967 a už o dva roky neskôr odišli za prácou do zahraničia. V cudzine strávili 33 rokov a najdlhšie pracovali v továrni na výrobu nábytku. Teraz sú penzisti a majú radi slovenskú ľudovú pieseň a slovenské tance. Obaja Pavlovia so svojimi manželkami prisľúbili, že prídu i na otvorenie nového Slovenského domu do Dobanoviec a na túto udalosť sa už teraz nesmierne tešia. A. Lešťanová

Z NAŠICH OSÁD BÁČSKY PETROVEC

Nejeden dôvod mali aj členky petrovského Klubu Art pôsobiaceho v rámci Združenia petrovských výtvarných umelcov, keďže vlani zaznamenali viacero úspešných humanitárnych akcií. Preto 27. januára pre svojich členov − manekýnky, manekýnov, modelky, moderátorky a iných aktivistov – zorganizovali zábavu ako odmenu za ich obetavú prácu a týmto účelom venovaný hodný kus voľného času. Aby to vyznelo tak trochu nevšedne, v dnes modernom etno štýle, a aby malo i edukačnú zložku, urobili to v spolupráci s majiteľom petrovskej slovenskej izby Michalom Spevákom. Etno izba návštevníkov zaviedla do ďalekej minulosti so všetkými obdobiu prislúchajúcimi predmetmi, ktoré sú už skutočnou raritou. Po zhodnotení minuloročnej úspešnej činnosti nasledovala chutná večera − krumple na ťapši zo sedliackej pece, a dohovor, že v charitatívnej práci budú aj naďalej pokračovať, lebo chcú pomáhať iným. Dosiahnutý úspech im je vzpruhou do ďalších akcií, v ktorých venujú kus seba pre iných. Načrtli aj plány na tento rok. Jedno je však isté, prisľúbili si, že budú ešte úspešnejší ako vlani. A. H. Foto: Vlasta Triašková

Chceli by byť ešte úspešnejší anuár je mesiac na hodnotenie činnosti, podávanie výročných správ, ale aj na stretnutia, priadky, zábavy. Klasické priadky s kolovratmi sú už zriedkavosťou, ba čo viac patria do minulosti, ale zato zábavy pri vykúrenej sedliackej peci sa ešte semtam usporadúvajú, a zvlášť keď sú V uvoľnenej atmosfére na to dôvody.

Aj takto sme činné

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť! S ohľadom na skutočnosť, že zima konečne pritlačila ako mladá deva – lebo ste sami po jej objatí silne zatúžili – radíme vám, aby ste na vykurovanie začali troviť menej plynu a viacej pookrievali pri sľuboch, ktoré vám boli bývali naservírované onehdy, keď sa vám lovci na budúcich spotrebiteľov plynu svätosväte zaprisahávali, že plyn je palivo budúcnosti, že je to palivo najčistejšie a najmä ale, že je – naj-lacnej-šie! Veru tak, najlacnejšie. Bum-bum!

Nenechajte sa, ctení občania, rozrušiť správami, že opäť zdražievajú podaktoré výrobky. Nie, vážení, nejde o žiaden úder na vašu ctenú, inakšie aj pomerne neúmerne vysokú životnú úroveň; kdežeby; práveže naopak: majte na zreteli, že povedzme taká káva zvyšuje krvný tlak, že sa z piva tlstne, že alkohol spôsobuje rodinné hádky, ohrozuje centrálnu nervovú sústavu konzumentov, znižuje výkonnosť pracujúcich (a tých je u nás, všakáno, habadej, keď nie i podstatne menej či viacej) a samým tým ničivo pôsobí

UGÁR

na naše inak stabilné a vyspelé národné hospodárstvo, a že povedzme taká kozmetika… No… oné… pokiaľ ide o kozmetiku, odporúča sa vám, priamo vám, vážení obyčajní občania, používať ju v čím menších množstvách. Aby sa jej, tej kozmetiky, čím viacej zvýšilo pre tých, ktorí ju potrebujú na obdobie predvolebných sľubov. Pri ktorých, samozrejme, opäť pookrejete a zima zaraz bude preč! Bum-bum-bum! jbš

Krátko z Petrovca V sobotu 21. januára 2012 v miestnostiach Podnikateľského a inovačného strediska sa uskutočnilo zasadnutie Združenia podnikateľov Petrovec 1842. Na rokovacom programe mali správu o práci a finančnú správu na rok 2011, ako i plán práce na tento rok. Zvolili aj nových členov do predsedníctva a zhromaždenia združenia. Okrem bežných aktivít združenie sa podieľalo aj na humanitárnej zbierke v hodnote 80 000 din pre klobučníka Jána Pavelku, ktorému oheň zhltol časť dielne. xxx Vo štvrtok 26. januára 2012 sa uskutočnilo prvé zasadnutie novovymenovanej Rady pre zamestnávanie Obce Báčsky Petrovec, na ktorom schválili Akčný plán zamestnávania v tomto roku. Na zasadnutí sa zúčastnil pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, ktorý prezentoval pokrajinské programy zamestnávania v roku 2012. xxx V novom roku členky Spolku petrovských žien pokračujú vo svojom tradičnom podujatí Deň otvorených dverí. Petrovské ženy prvý tohtoročný Deň otvorených dverí usporiadali, ako to aj zvyčajne robievajú, posledný piatok v mesiaci (27. januára 2012), kde spoluobčanom prezentovali svoju činnosť, ako i ručné práce a k tomu ponúkali sladkosti a múčniky, ktoré petrovské gazdinky prichystali. xxx V aule Základnej školy Jána Čajaka oslávili Deň svätého Sávu. V piatok 27. januára 2012 vo svätosávskom programe bolo slovo o prvom srbskom archiepiskopovi, vlastným menom Rastkovi Nemanjićovi, neskôr sv. Sávovi. Školský chór zaspieval svätosávsku hymnu a odzneli i primerané texty, básne a pesničky. Po ukončení programu v učebni srbčiny slávnostný obrad posvätenia svätosávskeho koláča a koljiva vykonal kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović, inak učiteľ pravoslávneho náboženstva v petrovskej základnej škole. J. Č-p

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZDRUŽENIE EKOS HLOŽANY SA ČINÍ

Učia sa a skrášľujú životné prostredie „Vari ani niet tak krásne upravenej dediny ako sú Hložany,“ povedala Anna Oberová počas prednášky na tému Prezentácia súkromných záhrad a rady pre plánovanie. V hložianskej reštaurácii Pod lipami, v ktorej sa vo štvrtok 26. januára stretlo asi 30 hložianskych ekológov, v tej chvíli slová ich susedy z Báčskeho Petrovca, majiteľky dendrologické-

Oberová hovorila o možnostiach a štýloch, o prípravách a realizácii zakladania a údržby záhradok vo dvoroch a na

Anna Oberová: Poslúchnite odborníkov alebo vlastné srdce

uliciach. Pomáhal jej osobne predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Siniša Stanivuk premietaním záberov z reproduktora. Radila milovníkom záhradkárstva, aby si buď zavolali odborníkov alebo aby si záhradky založili a pestovali sami, ako povedala „podľa vlastného

srdca“. Logicky by bolo vychádzať z toho a vysádzať to, čo je u nás charakteristické, nie za každú cenu obstarávať exotické rastliny, ktorým sa u nás nedarí alebo pôsobia neprirodzene. Oberová prostredníctvom množstva fotografií ukázala, ako je možné skrášliť zanedbané zákutia a odporúčala plánovať a vysádzať záhradky spoločne so susedmi. Poradila, ako skryť ošarpané steny, čo vysádzať na tienistých miestach a pod.; všetky jej rady prítomní pozorne vnímali, pričom mnohých osobitne zaujala možnosť využívania mulču. Predsedníčka EKOS Viera Turčanová hovorila o vysádzaní a údržbe ruží a záverom vydareného večierka vyhlásili laureátov uznaní. Udelila ich komisia, v ktorej okrem Turčanovej boli Zuzana Turóciová a Anna Franková. Podľa nich najkrajšie jednoduché kvetinové priedomie vlani mala Mária Uramová, najkrajší trávnik Mária a Ján Molnárovci a najkrajšie priedomie, ktoré ladí so starým domom – Mária Šranková. Dva diplomy a odmeny za úsilie sta-

Časť odmenených: (sprava) Mária Šranková, Zuzana Grňová, MáriaUramová a Mária Molnárová

Priedomie Márie Uramovej v Ulici Michala Pagáča

Priedomie Márie a Jána Molnárovcov v Ulici Jozefa Marčoka Dragutina

ho materiálu Annin vrt, určite povzbudili k ešte dôkladnejšej starostlivosti o životné prostredie. Po prednáške vzácnej hostky vedúci združenia ekológov EKOS udelili uznania spoluobčanom za najkrajšie priedomia a záhrady. Prítomní si taktiež so záujmom pozreli výstavu fotografií najkrajších, ale aj najšpatnejších, t. j. zanedbaných kútikov v dedinských uliciach. Potešujúce je, že sa na podujatí zúčastnili aj žiaci, čiže mladí ekológovia. 4. 2. 2012

5 /4476/

Priedomie Márie Šrankovej v Ulici partizánskej

HLAS ĽUDU

rať sa nielen o vlastné priedomia, ale aj o iné verejné plochy si odniesli Mária Turdeľová a Zuzana Lukáčová. Zuzana Grňová získala cenu za najkrajší balkón, Anna Síčová z Čelareva za údržbu priedomia rodičovského domu a Ondrej Zahorec, taktiež z Čelareva, za starostlivosť o priedomie pred domom, v ktorom (nikto) nebýva. Osobitným uznaním posudzovacia komisia poctila západnú časť Ulice Jozefa Marčoka Dragutina (od Proletárskej po Partizánsku). Juraj Bartoš

K U LT Ú R A TRADIČNÚ KOVAČICKÚ MATIČNÚ ZÁBAVU usporiadajú v sobotu 4. februára v reštaurácii Glamour. Rozhodlo to vedenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici na zasadnutí v Miestnom spoločenstve v utorok 24. januára (na snímke). Na takzvanú Pavlovsko-hromničnú zábavu sa z roka na rok teší čoraz väčší počet ľudí aj mimo Kovačice. Príjemné prostredie reštaurácie v bývalom Elteku na Jánošíkovej ulici sa už niekoľkokrát osvedčilo pri organizovaní podobných podujatí. V pokračovaní výročnej schôdze odznel podrobný referát predsedníčky Zuzany Lenhartovej o minuloročnej činnosti a finančná správa pokladníčky Evy Cickovej. Národovci zo strediska banátskych Slovákov rokovali i o návrhoch na matičné uznania. Uzhodli sa na tom, že nie všetci si vážia tieto ceny. Záverom sa matičiari z osady insity informovali o seminároch Smernice o poskytovaní dotácií, ktoré sa uskutočnia v Srbsku začiatkom februára. Ján Špringeľ

PIETNA SPOMIENKA V STAREJ PAZOVE

K 90. výročiu narodenia Zlatka Klátika „S

tretli sme sa dnes v toto daždivé januárové popoludnie pri hrobke Ferdinanda Klátika, aby sme si pietne spomenuli na výročie narodenia jeho syna Zlatka Klátika, ktorého telesné pozostatky sú na bratislavskom cintoríne, ale na jeho osobnosť a dielo si aj dnes s úctou spomíname. Aby sme v zabudnutí nezostali... Smutno je, nie preto, že v toto poludnie do nemoty prší a že sme sa pri takejto príležitosti tu vôbec zhromaždili, ale práve preto, že veľmi často vieme zabúdať na tie vrcholné osobnosti z radov našich predkov, ale aj na niektorých priam rytierskych súčasníkov. Medzi literárnych a duchovných rytierov patril i Zlatko Klátik, o ktorom dnešné ge-

toríne vzdali aj predstavitelia tamojších slovenských inštitúcií a ustanovizní. Martin Prebudila uviedol i jeho bibliografické údaje. Zlatko Klátik sa narodil 24. januára 1922 v Starej Pazove, zomrel 24. augusta 1990 a pochovaný bol v Bratislave. Bol básnik, prozaik, literárny historik a kritik, prekladateľ, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v učiteľskej rodine a vzdelanie získal v Starej Pazove, Novom Sade, Vukovare a v Sombore. V rokoch 1941 – 1943 pôsobil ako učiteľ na niekoľkých pracoviskách v niekdajšej Juhoslávii, v rokoch 1943 – 1944 sa zúčastnil v juhoslovanskom protifašistickom odboji ako partizán. Po oslobodení začal pôsobiť na slovenskom gym-

Z pietnej chvíle na staropazovskom cintoríne nerácie nielen Pazovčanov veľmi málo vedia. A vlastne nevedia vzdať patričnú úctu tejto významnej osobnosti,“ povedal okrem iného v utorok 24. januára t. r. Martin Prebudila, novinár a spisovateľ. Pietnu spomienku pri 90. výročí narodenia Zlatka Klátika na staropazovskom cin-

náziu v Petrovci, pričom študoval na Filozofickej fakulte v Belehrade. Vzdelanie ukončil v roku 1959, keď obhájil kandidátsku dizertačnú prácu (doktorát z filozofie získal v roku 1952). V roku 1949 odišiel na Slovensko, kde v roku 1950 učil v Topoľčanoch, v rokoch 1950 – 1952 pô-

Zlatko Klátik Osobný fond Zlatka Klátika sa nachádza v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine. Je uložený v 50 škatuliach a obsahuje 3 944 archívnych jednotiek. ALU SNK ho získal v rokoch 1992 – 1993 od jeho manželky Anny Klátikovej. sobil ako redaktor v rôznych časopisoch, v rokoch 1952 – 1960 pracoval v Zväze slovenských spisovateľov a od roku 1960 až do svojej smrti pracoval v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied. Venoval sa písaniu poézie a prózy pre deti a mládež, ako pracovník Literárnovedného ústavu SAV literárno-kritickej a literárno-historickej činnosti, tiež porovnávaciemu skúmaniu literatúry, najmä slovenskej a juhoslovanskej, ktoré mu boli dôverne známe a najbližšie. Venoval sa i prekladaniu srbochorvátskej literatúry do slovenčiny. Martin Prebudila zacitoval aj slová pazovského rodáka toho času ži-

júceho v Bratislave Miroslava Demáka, ktorý prostredníctvom internetovej pošty zaslal niekoľko viet k tejto pietnej príležitosti. Okrem iného Miroslav Demák pripomenul: – Zlatko Klátik je autorom prehľadu inonárodnej detskej literatúry od klasicizmu približne do polovice 20. storočia (prvého na Slovensku) pod názvom Svetová literatúra pre deti a mládež, ktorá vyšla v roku 1978 v Bratislave. – A vo svojom liste ďalej uviedol: – My aj dnes často radi trochu bočíme od niektorých udalostí, ale najmä osobností z našej minulosti. Potom do zabudnutia upádajú aj také významné osobnosti, akou bol (napriek svojim početným nedostatkom a nie práve najšťastnejšie prezentovaným životným postojom) aj Zlatko Klátik. Buďme úprimní: kto z nás pozná tú prózu Zlatka Klátika, v ktorej hovorí o sebe a svojej matke (a žili v Pazove) v časoch vojny? Keď budete mať čas, prečítajte si túto prózu. Vyšla v roku 1978 a má názov Tulák a Čakanka. Na Zlatka Klátika si na pondelkovej pietnej spomienke zaspomínal aj jeho príbuzný Jozef Klátik, akademický maliar zo Starej Pazovy. Okrem iného povedal, že je v Leksikone pisaca Jugoslavije (III. zväzok, Matica srbská, Nový Sad 1987) Z. Klátikovi venovaná celá strana, že bol aj redaktorom týždenníka Hlas ľudu v povojnovom roku. Pri tejto príležitosti evokoval i spomienky na ich stretnutia v Bratislave a tiež zdôraznil: – Prvé a posledné dielo, ktoré máme spoločné, je detský román Šalajko. Vydali ho Mladé letá, Zlatko Klátik bol prekladateľom knihy a ja som ju ilustroval. Na ukážku tvorby Zlatka Klátika báseň Ženy v čiernom prečítala Anna Simonovićová, tamojšia novinárka a recitátorka.

4. 2. 2012

A. Lš.

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Z NAŠicH OSÁd v osade sa tiež osvedčil, dokonca sa v poslednom období rozšíril aj na zber plechovíc. V osade rozmiestnili aj 24 kompostérov, do ktokologické združenie rých sa uskladňuje Zelení Petrovec exisuché lístie, resp. iný stuje už vyše dvoch desaorganický odpad. ťročí a v rámci svojho pôPetrovskí ekológosobenia iniciovalo rôzne via sa zúčastnili v akcie a aktivity, ktoré peakcii propagovania trovské prostredie privíseparácie odpadu a talo ako užitočné. podnikli aj iné ekoAktivisti ekologického logické opatrenia. združenia Zelení Báčsky Podarilo sa im aj zaPetrovec v utorok 24. jaložiť archív, ale nenuára usporiadali zasadmajú ho kde nutie zhromaždenia, ktoumiestniť, lebo neré zároveň bolo i volebmajú vlastnú kanným. Pracovné predsed- Záber zo zasadnutia petrovských Zelených v reštaurácii celáriu. Naposledy níctvo na zasadnutí vied- Aróma ako veľký problém v la Mária Boldocká a na kruh podpísali zmluvu o spolu- Petrovci zmapovali spiľovanie strorokovacom programe bola správa práci na jednotlivých aktivitách. mov v chotári v procese komasácie, o činnosti združenia v roku 2011, Členovia združenia sa zúčastnili proti čomu Zelení vyjadrili svoj ako i informácia o finančnom sta- na formovaní databázy pre regio- protest. Medzi dlhodobé plány zave účtu a plán práce na rok 2012. nálne ekosiete. V Petrovci a okolí radili zapájanie čím väčšieho počdoterajší predseda Ján Kolár v ešte vždy sú aktuálne viaceré pro- tu mládežníkov, ktorým chcú všteskratke ozrejmil aktivity petrov- jekty, ktoré iniciovali a realizujú piť ideu o spolupatričnosti s príroského ekologického združenia v ekológovia. Taký je určite zber vy- dou. Na zasadnutí hovorili aj o predchádzajúcom období. V mar- bitých bateriek po obchodoch, probléme organizovaného zberu a ci minulého roku združenie vyko- tiež aktivita pod názvom Nechceme skladovania papiera, resp. odvozu nalo preregistráciu združenia pod- igelitky, v rámci ktorej upozorňujú do zberných stredísk. Plánujú uspoľa nového zákona o združeniach spoluobčanov na škodlivý vplyv riadať aj ukážkový zelený kútik a občanov. Pri tej príležitosti schvá- plastových tašiek na okolie. do vedľa kanála v časti Sejky umiestlili aj nový štatút a do archívu od- tejto akcie zapojili aj škôlkarov a žia- niť aj väčší kompostér pre tú časť ložili ten starý, platný od založenia kov základných škôl. Zber plasto- osady. chýba im väčšia podpora lov roku 1990. So združením Zelený vých fliaš na jednotlivých punktoch kálnej samosprávy a lepšia spolu-

EKOLOGicKé ZdRužENiE ZELENí PETROVEc

Chcú sa väčšmi zviditeľniť E

práca s miestnym komunálnym podnikom. Keďže zasadnutie bolo volebné, do novej Správnej rady zvolili Miladu Stankovićovú, Vladislavu Vakanjcovú, Jadranku Marčokovú, dr. Jána Červenského, Zuzanu Buffovú, Jána Kollára, Marienu Stankovićovú-Krivákovú, Vierku Marčokovú-cerovskú, Jarmilu Pálenkášovú a Zdenku Roškovú. dozornú radu budú tvoriť Mária Bol-

Ukážka členského preukazu ekologického združenia Zelení Petrovec

docká, dr. Vladimír Sýkora a Jaroslav Čiep. Tieto rady neskoršie z nominovaných členov zvolia nové vedenie združenia ekológov a stanovili si aj zozbierať členské. J. Č-p

STARÁ PAZOVA

Kalendár a staré pohľadnice v jednom ko kedysi, medzi prfotografií urobili profevou a druhou svetosionálni fotografi z Belevou vojnou, vyzeral stred hradu a Nového Sadu a Starej Pazovy, môžeme sa pohľadnice z vlastnej indozvedieť zo starých pociciatívy kedysi dali tlačiť hľadníc publikovaných na rodiny Vlčeková a Galannástennom kalendári na tová, prevažne v Záhrebe. rok 2012. Majitelia pazov„Medzi 12 starými poskej tlačiarne Bomil print hľadnicami v kalendári je Marienka a Mišo Lešťaaj tá, ktorej autorom je novci, v ktorej tlačou vyšiel Vladimír Hurban Vladimítento zaujímavý kalendár, rov (VHV), ktorý v tridsiahovoria, že ním chceli, aby tych rokoch minulého stosa nezabudlo na minulosť ročia vyfotografoval cenJán Horvát (zľava) a Mišo Lešťan listujú kalendár mesta a na niektoré najtrum Pazovy pred Gamvýznamnejšie budovy. Technickú niesli aj na Veľvyslanectvo Srbska belićovým domom,“ uviedol J. Horúpravu 12 čiernobielych fotogra- do Bratislavy. O tom, že je v kalen- vát, a dodal, že tieto pohľadnice sú dári urobený dobrý výber foto- svedectvom toho, ako napríklad fií mal na starosti Miroslav Čáni. Tento kalendár ako darček do- grafií, potvrdil i pazovský kronikár vyzeral stred mesta roku 1905, stali nielen všetky inštitúcie a usta- Ján Horvát, veľký znalec dejín Sta- resp. roku 1920, tiež slovenský novizne v meste, ale ho počas po- rej Pazovy, ktorý sa tomuto svoju dom a slovenský kostol, alebo slednej návštevy predstavitelia ta- koníčku ochotnícky venuje už celé niekdajší Petrovićov hotel roku mojšej lokálnej a mestskej moci od- desaťročia. Ako uviedol, zábery 1933, pred ktorým sa pekne vidí

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS Ľudu

Titulná strana nástenného kalendára na rok 2012

prvý pazovský taxikár Očovaj. Zaujímavé sú i zábery voľakedajšej Petrovićovej banky (1926), pazovského pľacu a budovy Kráľovského kotarského (okresného) súdu z roku 1900 a Slovenskej ľudovej školy z roku 1936. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD PRÍHODY, ZÁBERY A ČOSI (NA)VIAC

Z prírody – do prírody

(ne)dokonalosti, kde sme alebo kam sa zajtra možno dostaneme. Nie sú aj tieto zimné zábery Jaroslava Papa vhodným podnetom k úvahám? Ilustrácia pominuteľnosti chvíle, ale aj

onkoncom nie div, že foto- ňom nové dávky obdivu k reportér Jaroslav Pap azda okoliu. Tak isto ako sú i tie, kde najradšej fotí prírodu. Lebo tá by sme práve radšej neboli, tajomná skrýša zložitého živo- lebo to bolí. Život mnohotvárny: krása ta má toľké neprebádané kúty a rozprávkové a iné ríše, kde sa v pozorovanom, krása v oku striedajú krása a surovosť. Tak pozorovateľa. Dilema a proako raz dokáže byť pestrá a blém v srdci. Kde by sme milá, inokedy zase nastaví svoju krutú a nevyspytateľnú tvár, ničiac tých, ktorých zasiahne a dočiahne nemilým objatím: enormným množstvom snehu a lavínami, ktoré práve postihli juh a stred Srbska, krutými mrazmi, sužujúcimi i jeho sever. To vôkol nás môže teda byť v nespočítateľných odtieňoch a tvaroch, róbach a kostýmoch, Čaro stromu plné snov a skutočnosti, šepkania a výkrikov, nehy, ale aj problémov. Čiže pod slnkom, ako pod obrovským Slnko, sneh, samota reflektorom, sa na scéne rok čo rok striedajú štyri ročné obdobia, každé vždy prinášajúc stále nové drámy, radosť a smútok, šťastie a nešťastie, lásku a nenávisť, zrod a umieranie, nové búrky, jas alebo snehy. Príroda teda, ako aj jej významná súčasť zem nikdy nespí. Aj keď je navonok tichá, treba predpokladať, že Pred závanmi jari mnohé v nej vrie, zápasí ako vulkán. náznak, že príroda, naša a zimPodobne tomu, ako ná, hoci pekná, nemusí byť aj dávne doliny, povždy aj bezproblémová. Sú vôtoky a cesty menia bec chvíle, keď sa oplatí vypravidelne alebo pustiť z hlavy bežné, denné aspoň občas svoje Kam sa vybrať? starosti? Alebo je kolobeh žikorytá a sny. Sú aj vota úporne taký, že sa v ňom vôkol nás mnohé miesta, kto- vlastne boli bez svedectiev o strieda dobré so zlým, pekné so ré jedinečnosťou a krásou nich: umeleckých, písom- škaredým? uchvátia čo len trochu vní- ných, fotografických. Aby Oto Filip mavého jedinca, vzbudzujúc v nám pripomenuli mieru našej Snímky: Jaroslav Pap

Oheň, večný spoločník človeka

Pohľad zhora

Pokoj pri rieke 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

ODOVZDALI SME BICYKLE VÝHERCOM ODMEŇOVACEJ SÚŤAŽE ČÍTAJ A VYHRAJ

Na bicykloch už jazdia v Kysáči, Boľovciach a Petrovci V ýhercovia bicyklov si prebrali odmeny, ktoré získali v našej odmeňovacej súťaži Čítaj a vyhraj.

Zuzana Kulíková, tiež Kysáčanka, sa o výhre bicykla dozvedela sledujúc Rodinný magazín Dotyky. V pondelok po žrebovaní si prišla po odmenu. Kým sa vybavili administratívne záležitosti, pobudla v družnom rozhovore s členmi nášho kolektívu, lebo mnohých pozná, či už zo školských rokov alebo inak.

Kysáčanka Mária Pixiadesová má šťastie v našich odmeňovacích súťažiach. Už dvakrát vyhrala odmeny v súťažiach, ktoré skôr organizoval Hlas ľudu. Inde ešte nič nevyhrala. Keď ide o bicykel, hneď sa jej zapáčila modrá farba.

Andrej Agarský z Boľoviec poslal Prihlášku / Objednávku ako nový predplatiteľ Hlasu ľudu. Skôr náš týždenník odoberali jeho rodičia a teraz Andrej to chcel obnoviť. Hneď sa mu usmialo šťastie. Prial si síce notebook, ale veľmi sa potešil i bicyklu.

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Keď Pavel Kocka z Kysáča uvidel bicykel, ktorý vyhral, rozhodol, že ho daruje manželke. Ide totiž o ženský bicykel, má aj kôš na uloženie nákupov, skutočne ako šitý na manželku. Katarína Tirindová z Petrovca neskrývala potešenie z odmeny. Ako povedala, bude sa hrdiť po Petrovci. Keby nebolo chladno, bola by sa odviezla z Nového Sadu rovno do Petrovca. Takto požiadala syna, aby jej ho prepravil.

Ešte raz blahoželáme všetkým výhercom a prajeme, aby im odmeny dobre slúžili. E. Šranková Foto: J. Pucovský, J. Bartoš a E. Š.

Z NAŠICH OSÁD PENZISTKy V PETrOVCI SA EDUKUJú

O ochoreniach krčka maternice V rámci európskeho týždňa boja proti rakovine krčka maternice u žien Miestna organizácia Zväzu penzistov v Petrovci zorganizovala prednášku na uvedenú tému, a tak zimné obdobie využila aj na edukáciu svojich členiek. S cieľom pôsobiť prevenčne a v prípade ochorenia poznať chorobu a správne sa liečiť, petrovské penzistky si zavolali Dr. Miroslava Kopčoka, lekára špecialistu v Dome zdravia Báčsky Petrovec. Tento odborník v oblasti gynekológie v piatok 27. januára seniorkám prednášal o vzniku, vývine a štádiách, ako aj o spôsobe liečby tejto choroby. Doktor Kopčok dopodrobna rozpovedal, ako v špecialistickej ordinácii robia prehliadky na odhalenie rakoviny krčka maternice. Testy pomenované podľa gréckeho lekára – Papanicolaouove testy v Petrovci začal organizovať už prvý špecialista gynekológie Dr. Miroslav Šuster, takže už pol storočia existuje možnosť prehliadky tohto druhu. Na základe sterov z vonkajšej bránky krčka maternice sa pod mikrosko-

pom v laboratóriu dá zistiť, či sú jadrá buniek pravidelné a zdravé. V prípade porúch a deformácií sa urču-

výskytu rakoviny krčka maternice 28 až 30 prípadov na 100 000 obyvateľov a je najväčší v Európe. V prí-

Prednáška pre petrovské penzistky – Dr. Miroslav Kopčok a tajomníčka Zuzana Hmiráková je stupeň poruchy jadier buniek na stupnici od 1 do 5. Keď sú nálezy pozitívne, musia sa konať ďalšie opatrenia. Môže to byť iba zápal, no v horšom prípade aj rakovinové ochorenia. V našej krajine je stupeň

pade zistenia tretieho stupňa pri teste sa z krčka maternice berie vzorka a patológ podľa hĺbky poškodenia určuje ďalšie opatrenia, a to buď konizáciu krčka alebo odstránenie celej maternice. Ďalšie úkony

V JÁNOŠÍKU VLANI

Málo zosnulých, málo aj novorodeniatok emografický rok 2011 v JánoD šíku nebol až taký zlý, aspoň keď ide o počet zosnulých. Vlani sa totiž Jánošíčania rozlúčili iba s desiatimi spoluobčanmi – piatimi ženami a piatimi mužmi – čo je o 6 menej ako v roku 2010. Uspokojuje aj skutočnosť, že väčšina zosnulých boli v pokročilom veku a všetci umreli prírodnou smrťou, čiže následkom choroby. V deviatom desaťročí života umreli dvaja, a vo ôsmom piati občania tejto osady. Vo veku 60 až 70 rokov umreli ďalší dvaja Jánošíčania a najmladší vlani zosnulý bol 58-ročný Dragan Todorović. Najstaršia zosnulá bola 85ročná Eva Mamojková. Ani taký malý počet zosnulých však nestačil, aby natalita po mnohých rokoch konečne prevýšila mortalitu. Vlani sa totiž novorodeniatku tešili iba v piatich jánošíckych rodinách, čo je o päť detí menej ako v roku 2010, ale predsa len o dve viac ako pred dvomi rokmi, keď sa v Jánošíku narodilo najmenej detí v dvestoročných dejinách – iba 3. V troch rodinách vlani narodené deti

Dvojnásobnú radosť mali Vlado a Katarína Kročekovci, ktorí v tom istom roku vykročili spoločnou cestou a narodila sa im dcéra Ksenija boli prvorodeniatka, v jednej rodine to bolo druhé, a v jednej tretie dieťa. V tejto najmladšej generácii Jánošíčanov sú dvaja chlapci a tri dievčence. Aj v jednej z najslovenskejšich osád v Srbsku sú čoraz

častejšie zmiešané manželstvá a v súlade s tým dve vlani narodené deti sú z národnostne zmiešaných rodín a tri sú z čistých slovenských. Pred jánošíckou matrikárkou Veronou Chrťanovou osudové áno

v prípade šírenia rakoviny určuje onkologická komisia: žiarenie alebo chemoterapiu. rakovinu krčka maternice najčastejšie zapríčiňuje vírus HPV, ale aj promiskuitný život alebo zlá hygiena. Vírus môže dlho byť v stave pokoja, a potom, keď odolnosť organizmu ochabne, zapríčiní ochorenie. Hoci existuje vakcína proti tomuto vírusu, ako pri iných vakcínach otázne sú jej iné neželateľné vplyvy, a častá je i mutácia vírusov, takže vakcína nemusí vždy zabrať. Na prednáške sa hovorilo i o rakovinových ochoreniach vaječníkov a prsníkov. Doktor Kopčok sa zameral aj na význam pravidelných prehliadok pri včasnom zisťovaní rakovinových ochorení a ich liečení. Hovoril aj o mamografickom a ultrazvukovom vyšetrení a krvných testoch. V rozhovore so ženami sa pokúsil rozbiť ich strach z gynekologického vyšetrenia. V pokračovaní sa rozprúdila diskusia a v nej doktor Kopčok odpovedal na rôzne otázky prítomných žien, ktoré sa na záver dohodli, že si v petrovskej ambulancii dohodnú systematickú gynekologickú prehliadku. J. Č-p vlani vyslovilo 8 snúbeneckých párov. Z toho dve manželstvá uzavreli mládenci a dievčatá z Jánošíka, traja mládenci si svoje životné družky priviedli spoza chotára (z Hajdušice, V. Gredy a Alibunára). Z toho dve rodiny zostali žiť v Jánošíku a jedna toho času žije vo Vršci. Aj jedno dievča si priviedlo manžela spoza chotára, z Alibunára, avšak dve dievky svoju lásku iba korunovali v rodnej osade a presťahovali sa do bydliska svojho manžela – do Padiny, resp. Kaću. Dlhoročné negatívne demografické trendy, resp. dominancia mortality nad natalitou, a čoraz častejšie migrácie zanechali následky aj v tejto osade. V nedávnom sčítaní občanov svoje bydlisko v Jánošíku prihlásilo 967 osôb, čo je o 220, čiže o takmer 20 percent menej ako pred desiatimi rokmi, keď tu žilo 1 196 občanov. Jestvujú obavy, že taký trend bude aj ďalej pokračovať vzhľadom na to, že možností na zamestnanie či už v osade, Alibunári a v neďalekom Plandišti je čoraz menej, čo mnohých mladých ľudí prinútilo, aby za existenciou odišli na Slovensko. Čas ukáže, či je to iba dočasne, alebo tam zostanú natrvalo.

4. 2. 2012

vlh 5 /4476/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S ČLENMI TECHNICKEJ SKUPINY STAROPAZOVSKÉHO SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA

Bez nich sa nedá P

ri usporadúvaní kultúrno-umeleckých programov, divadelných predstavení a iných poduja-

scénografie Damir Pilipović a Jano Havran-Džaver, ktorý je zároveň i chýrečným spolkovým kuchárom.

vať, nachystať rekvizity, pripraviť zvukové a svetelné efekty, a potom počas predstavenia pôsobiť v súlade s hercami. Po predstavení má technická skupina scénografiu demontovať, naložiť ju ak treba na kamión alebo kombík (počas zájazdu alebo prehliad-

či už u nás alebo v zahraničí,“ povedali naši spolubesedníci a dodali, že sa často musia vynachádzať, aby to herci dobre zvádli a obecenstvo nespozorovalo. O aktivity v spolku mladí ľudia prejavujú čoraz väčší záujem, každý sa podľa svojej afinity zapája do tanečnej, divadelnej, speváckej, recitačnej, hudobnej alebo technickej skupiny. Davor Gašpar má na starosti práve mladšiu generáciu technickej skupiny. Päť sympatických dievčat v skupine dostalo úlohy podľa toho, v akej oblasti sa vzdeláva. Vladanu Stepanovićovú zaujímajú svetlá a svetelné efekty, kým Jelenu Veselinovićovú zvuk a zvukové efekty. Daniela Balejová sa v škole učí umeniu scénickej šminky a v technickej skupine rada uplatňuje svoje vedomosti. Rekvizitárky sú Aleksandra Muškinja a Aňa Poliovková. Javiskovú časť scénografie majú na starosti Milan Varéni, Daniel Varéni, Janko Hric, Jaroslav Hric, Loris Lichtler, Vladimír Slamaj, Vladimír Potran, Alexander Pop, Antonio Garafiát, Ivor Majorský, Marko Klátik, Boris Lauko a iní. Toho času technická skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka pracuje na aktuálnych divadelných predstaveniach Neresti ľudstva a Krčma na hlavnej hradskej, a v

Väčšia časť technickej skupiny

tí technická skupina na javisku nie je viditeľná, no rovnako je dôležitá a znáša rovnakú zodpovedosť, ako aj aktéri na scéne. Do technickej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka v poslednom čase pribudli početní mladí ľudia. Najnovšie sa môžu pochváliť i dievčenskou posilou a ako hovoria tí starší, ktorí v technickej skupine strávili desať, dvadsať ba aj bezmála tridsať rokov, techničiek zatiaľ nemali. Ako sa dozvedáme od Davora Gašpara, vedúceho tejto skupiny, toho času je aktívnych asi 20 členov a spolu s tými staršími, skúsenejšími, skupina počíta okolo 30 členov. O svojej činnosti a plánoch nám ochotne porozprávali aj zvukári a svetlári Vladimír Bako a Vladimír Záborský (okrem nich tejto práci sa venujú i Vladimír Ďarmocký a Vladimír Záborský ml.), ako aj realizátori javiskovej časti 4. 2. 2012

5 /4476/

Technika, ako uviedli naši spolubesedníci, fakticky za javiskom hrá druhé divadlo: je stále v pohybe a usiluje sa čím lepšie realizovať stanovenú časť roboty, najmä keď ide o divadelné predstavenia. Všetci veľmi dobre spolupracujú, páči sa im robota, takže v skupine vždy vládne dobrá nálada, zvlášť keď majú voľný čas. V uplynulom roku takmer každá aktivita spolkových Naši spolubesedníci: (zľava) Damir Pilipović, Vladimir Záborský, Davor programových foriem bola Gašpar, Vladimír Bako a Jano Havran-Džaver spätá s činnosťou technickej skupiny. Podľa slov našich ky) a pripraviť javisko na ďalšie po- pláne je i nový projekt SD VHV. spolubesedníkov najviac práce v dujatie. Členovia tejto skupiny v mene roku 2011 mali v divadle a počas „Každé javisko je inakšie. My v spolku spolupracujú aj s tamojším divadelných prehliadok, ktoré sa pazovskej divadelnej sieni máme Art centrom Chlieb a hry a režikonali v Starej Pazove. Technici na všetky predpoklady na úspešný sérom Miroslavom Benkom a anjavisko prví prichádzajú a po- priebeh každého, aj toho najná- gažovaní sú na jeho najnovšom slední z neho odchádzajú. Ich ročnejšieho predstavenia, čo však divadelnom projekte. úlohou je scénografiu namonto- nie je prípad v iných prostrediach, A. Lešťanová

HLAS ĽUDU

CMY K

, Kamaráti ? tortu máte radi

li, nepoveda e sme vám adobnú, trašt e A ? k ša á otázka, v eninovú, sv tiká zbytočn ponúkame: či narod je detská, či s tema k m a iek á č v A u ra ... h rt ú h k to c akú ľúbený vú, dets b o o n , ti u rs rt k o , k ú , adičn chová ek lmov, šp nčová, ore čím skôr dičnú, netr bdobí, kreslených fi u p , á v o d olá síte ch o iek... Či čok slinky, mu kou ročný ch postavič m už začali zbiehať ý kútiku vám v o m k o v k rá ts e á D v m sa či rozp k šo a A ovn ch šikovipánová... i babky, leb kreslené dielka naši č y m sová, marc a m é je zručn papieri: osloviť svo úkame iba torty na n tomto čísle o p z A keďže v yhľadátentora ť. a v e n h a ev a. ci n našej stran níc z Kysáč nám však ani chlap rí na tejto to k ž , ťa m ry ľo e Nesmú sa ate záb osť tým čit a kreslené robíme rad a maľby, tu sú aj dv nám ich poslali sy vajú výkre j práce. Do redakcie e kej baníck čania. ti, s zov a p tia, kamará ro Sta do stretnu i alebo kren le ž u z ým Tera ými slohov vašimi nov prácami o týždeň. slenými

Andrea M acáková, 1. 1, ZŠ Ľu dovíta Štú ra v

Kysáči

či

Ema Medve

túra v Kysá udovíta Š

ďová, 1. 1, Z

ZŠ Ľ ová, 1. 1, a Marčok

Š Ľudovíta Št

úra v Kysáči

Leon

Maja Gedeľov ská, 3. 2, ZŠ hr v Starej Pazo dinu Janka Čm ve elíka dinu ý, 3. 2, ZŠ hr Darko Opavsk

Janka Čmelík

zove a v Starej Pa

Sladký a úspešný február vám prajú: Anna F. a Jana S. 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 31.1.2012 10:35 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLI ČÍSLO 3 (1813) 4. februára 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU

Pozor na falošné pesticídy „Pesticídy majú jednu spoločnú vlastnosť – všetky sú jedovaté...“ iac ako štvrtina pesticídov, ktoré sa používajú v niektorých krajinách Európskej únie, pochádza z čierneho trhu. To predstavuje obrovské nebezpečenstvo nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre spotrebiteľov a životné prostredie. Europol vyzval európsku komisiu a

nacionálne vlády, aby našli spôsob, ako prísť na stopu škodlivým chemikáliám. Týmito kriminálnymi aktivitami v minulých rokoch najviac postihnutá bola severovýchodná Európa. Obrat z predaja falošných pesticídov tvorí miliardy eur ročne a

celosvetovo rastie. Kriminálne skupiny údajne využívajú legitímne kompánie ako pokrytie na predaj, takže distributéri nie sú si vôbec vedomí, že kupujú ilegálne výrobky, ktoré sú v podobných baleniach ako originály. Bolo dokázané, že tieto falošné pesticídy zničili ku-

MINISTERSTVO POĽNOHOSPODÁRSTVA SPLNILO SĽUB

Subvencie za minulý rok vyplatené inister poľnohospodárstva, obchodu, lesníctva a vodohospodárstva Dušan Petrović vyhlásil, že Ministerstvo poľnohospodárstva vyplatilo subvencie pre rastlinnú výrobu za rok 2011 vo výške 14 000 din/ha za výrobu do 100 hektárov. Vláda Srbska na návrh Ministerstva poľnohospodárstva 26. januára 2012 schválila Nariadenie o výmene minerálneho hnojiva za merkantilnú pšenicu a kukuricu z úrody 2011 a merkantilnú pšenicu z úrody 2012. Nárok na výmenu majú fyzické osoby, nositelia registrovaného poľnohospodárskeho gazdovstva.

Pšenica alebo kukurica sa môže vymeniť za 200 kg minerálneho hnojiva/ha, pre plochy obsiate pšenicou v jeseni 2011, najviac za 30 hektárov. Peňažná pokuta vo výške od 10 000 do 150 000 dinárov môže byť udelená fyzickej osobe, ak minerálne hnojivo získané výmenou v súlade s týmto nariadením nepoužije na jarné prihnojenie v roku 2012 na prihlásených plochách, alebo ak v žiadosti na výmenu fyzická osoba uviedla nepravdivé údaje o plochách pod pšenicou pri jesennej sejbe 2011. Žiadosť o výmenu je potrebné odovzdať v Správe pre trezor alebo v obecnej kancelárii Správy do 6. februára 2012. Ľ. S.

kuricu v niekoľkých krajinách EÚ. V podobnom duchu nedávno varovali Spojené štáty. Netestované pesticídy a insekticídy sú v niektorých štátoch široko dostupné a predstavujú potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie. Pretože práve v tomto období sa začína s intenzívnejšou kúpou ochranných prostriedkov, treba si aj u nás dávať dobrý pozor na ich kvalitu a pôvod. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo so pšenicou a Produkčnej burze v Novom Sade sa obdobie od 23. 1. do 27. 1. 2012 môže ocharakterizovať ako obdobie vysokých, ale stabilných cien na trhu s obilninami. Značná bola ponuka, ale aj dopyt, najmä v prvej polovici týždňa. Najviac sa obchodovalo so pšenicou. Na začiatku týždňa jej cena bola 20,70 din/kg (bez DPH), neskôr sa ustálila na 21,00 din/kg. Jej priemerná cena bola 22,49 din/kg (20,83 bez DPH), čo je o 5,20 % viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Toto bol v poradí už štvrtý týždeň rastu ceny pšenice. Ku koncu týždňa sa však obchodovanie s ňou takmer zastavilo. Dôvodom je nielen vysoká cena, ale aj neoverená správa o možnej štátnej intervencii na tomto trhu. Na rozdiel od pšenice, na trhu s kukuricou ponuka je pomerne pasívna. Jej priemerná cena bola v uvedenom období 18,79 din/kg (17,40 bez DPH), čo je o 1,19 % viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Zdrahla aj sója a sójové výlisky. Sója sa predávala po 41,04 din/kg (38,00 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 4,11 % viac. Cena sójových výliskov bola 41,14 din/kg (34,86 bez DPH).

Ľ. S.

poljo2:0 31.1.2012 10:44 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY GMO UŽ AJ V LESNÍCTVE

Sterilné lesy vedú k strate biodiverzity V oblasti genetiky čaká na ľudstvo ešte mnoho prekvapení. Okrem živočíšnej ríše geneticky sa manipulujú aj rastliny. Pozornosť sa venovala hlavne rastlinám využiteľným v potravinárstve, no pred pár rokmi vedci presedlali už aj na stromy. eďže existuje veľa podobností medzi poľnohospodárskymi a lesníckymi biotechnológiami, zvýšené obavy odbornej a všeobecnej verejnosti týkajúce sa zavádzania geneticky modifikovaných organizmov a plodín do poľnohospodárskej praxe a potravinového reťazca sa rovnakou mierou týkajú aj lesníctva. Aj tu narastajú snahy o zakladanie porastov z geneticky modifikovaných stromov. Kľúčovou obavou je narastajúce dominantné postavenie niekoľkých mamutích korporácií, v ktorých moci je ovplyvniť budúcnosť života na celej planéte. Táto skutočnosť vyvoláva oprávnené obavy najmä ak sa tieto chemické a biotechnologické koncerny spoja s niektorými z najväčších vlastníkov pôdy. „Korporácia nemôže byť etická. Jej jedinou snahou a úlohou je zarábať ešte viac ako predtým” (Milton Friedman, ekonóm). Široká verejnosť chápe lesy ako oblasti s veľkou rozmanitosťou životných podmienok, ktoré poskytujú mnohokrát posledné útočisko pre stále klesajúci počet rastlinných a živočíšnych druhov našej planéty. Zástupcovia priemyslu by, podobne ako je tomu v poľnohospodárstve, aj v lesníctve viac než uvítali možnosť aplikácie poľnohospodárskych modelov monokultúr, podľa možnosti ešte aj s pravidelnými radmi identických stromov. Možno preto nikoho neprekvapuje skutočnosť, že organizáciou zodpovednou za vývoj

GM stromov v USA je Department of Agriculture (USDA). USDA namiesto toho, aby ochraňovalo verejnosť pred dôsledkami tejto neoverenej technológie, je jej najväčším zástancom. Je nutné si uvedomiť, že lesy (resp. dreviny) sú svojou podstatou veľmi odlišné od poľnohospodárskych plodín. Stromy môžu žiť

stovky, niekedy až tisícky rokov. Zástancovia genetických manipulácií sa zaoberajú „navrhovaním” stromov, ktoré dorastú do „ťažiteľnej” veľkosti v priebehu 5 rokov. No neuvedomujú si, že keďže ide o procesy, ktoré nikdy neboli dostatočne vedecky overené, veľmi ľahko sa môže stať, že geneticky modifikované stromy budú mať nežiaduce alebo nepredvídateľné vlastnosti, najmä čo sa týka ich reakcie na stresové faktory. Je nutné si uvedomiť, že stromy sú komplexné organizmy. Štúdie z nedávnej minulosti napr. preukázali, že niektoré stromy pri napadnutí húsenicami vylučujú špecifické chemické látky varujúce ostatné okolostojace stromy, ktoré následne zmenia chemickú

štruktúru ich listov. Týmto sa tieto stávajú pre húsenice „nepríťažlivé”. Ostáva veľkou neznámou, ako pozmenené genetické kódy stromov ovplyvnia nielen tento, ale aj iné, zatiaľ rovnako málo prebádané procesy. Rozsah straty pôvodnej diverzity sa už teraz stáva významným problémom. Podľa zborníka Nature je len v samotnej Brazílii 34 druhov drevín priamo ohrozených vyhynutím v dôsledku narušených ekologických vzťahov. Vytváranie a následné vysádzanie laboratórne modifikovaných „super stromov”, ktoré sú schopné rásť rýchlosťou viac ako 1 meter za mesiac a ktoré môžu byť teoreticky vyťažené po 4 rokoch existencie, bude nevyhnutne viesť k nadmerným požiadavkách na využívanie vodných zdrojov. Ide v podstate o hydrologický cyklus akéhokoľvek ekosystému. V mnohých oblastiach sa podstatné zvýšenie nárokov na spotrebu vody stane trvalo neudržateľným vzhľadom na skutočnosť, že vodné zdroje sú zväčša limitované. Stromy potrebujú vodu pre svoju holú existenciu. Proces transportu živín je jednosmerný a jeho intenzita sa zvyšuje s narastajúcim tempom rastu. Spolu s vyťažením a odstránením stromov z porastu sa v rovnakom čase stráca aj „zostatková” vlhkosť viazaná v týchto stromoch. Táto strata sa znásobuje v prípadoch, keď je podrast, ktorý je nevyhnutný pre zachovanie pôdnej vlhkosti, zničený alebo poškodený v dôsledku aplikácie herbicídov. Nadmerné nároky na vodné zdroje v spojení s plantážami už momentálne existujú a celý problém sa v súvislosti s vysádzaním a pestovaním GM „super stromov” len zhorší a prehĺbi.

Zástancovia využívania biotechnológií v lesníckej praxi si od zavádzania GM jedincov v prvom rade sľubujú zlepšenie podmienok životného prostredia. Podľa ich argumentov by „super rýchlo” rastúce dreviny zaručovali produkciu väčšieho objemu drevnej hmoty na menšom priestore, čím by sa zároveň znížil tlak na pôvodné lesy (hoci sú to práve plantáže, ktoré obyčajne znižujú rozlohu pôvodných lesov, keďže sú vysádzané namiesto nich). Ruka v ruke so zvýšeným tempom rastu ide vyššia spotreba živín a vody. Nadmerné využívanie dostupných živín a vodných kapacít sa dlhodobo premietne do zníženej produkčnej schopnosti daného stanovišťa. Teoreticky je možné s cieľom doplnenia živín aplikovať „vražedné” dávky chemických hnojív, ale je to veľmi nepravdepodobné vzhľadom na rozlohu plantáží. A aký to bude mať dopad na životné prostredie? Najvhodnejšími „pokusnými králikmi” z ríše drevín sa javia určité klony eukalyptov a hybridné druhy topoľov, ktoré po modifikáciách ich pôvodnej genetickej informácie sú schopné dosahovať podstatne vyššie prírastky ako „normálne” druhy drevín. Snahy genetikov sú namierené aj smerom k vyšľachteniu drevín, ktoré by lepšie znášali prechodný nedostatok denného svetla v určitých fázach roka. Schopnosť drevín normálne prirastať aj v obmedzených svetelných podmienkach by bola prínosom najmä pre krajiny ležiace v severných zemepisných šírkach. Stromy obyčajne prirastajú počas teplých mesiacov a v chladných mesiacoch„nabehnú” na úsporný režim v snahe minimalizovať ich energetický výdaj. GM osika, medzičasom vyšľachtená, je schopná rásť aj vo veľmi obmedzených svetelných podmienkach – postačí jej aj 6 hodín denného svetla. Avšak na druhej strane táto osika stratila odolnosť proti chladu, takže nádeje do nej vkladané sa takmer vôbec nenaplnili. (Pokračovanie nabudúce) pripravila: Ľ. S.

Kontakt: Ulica knez Mihajlova 11 – 15/III, Belehrad, tel. 381 (011) 2620-015

Globos poistenie – Poistenie bez nevyplateného odškodného

24/II

Bulvár Mihajla Pupina 14/IV, Nový Sad, tel: 381 (021) 425-945

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 31.1.2012 10:39 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

DRUŽSTEVNÍCTVO: V ZÁVOZE ALEBO ZNOVU V MÓDE? (l)

Spoločne napred oci je základná poľnohospodárska produkcia mimoriadne dôležitým činiteľom celkového hospodárstva a exportu, naše poľnohospodárstvo ešte stále trápi viac chorôb, brzdiacich jeho úspešnú transformáciu do úspešného, dynamického, technologicky a inak vyspelého odvetvia, založeného na uplatnení najnovších vedecko-technických výdobytkov. K tým nedostatkom alebo nedopatreniam možno zaradiť skromnú veľkosť majetkov (približne tri hektáre), veľký počet drobných gazdovstiev (takmer osemstotisíc), zastaranú a riadne opotrebovanú techniku, malé plochy, ktoré sa zavlažujú, nízke výnosy, skromné použitie umelých hnojív, otrasené družstevníctvo... Na strane druhej kladom sú priaznivé podmienky na rozvoj agrárneho turizmu, vhodné klimatické podmienky, veľký potenciál na výrobu organických potravín, nízka kontaminácia pôdy... Aby tieto podmienky boli skutočne využité, treba ale do pôdohospodárstva dosť investovať, aj to za podmienok, ktoré

sú výhodnejšie než trhové. Lebo agropriemyselný komplex sa líši od iných priemyselných odvetví hlavne prírodnými charakteristikami výroby. Následkom je pomalý obrat kapitálu, veľká závislosť produkcie na klimatických podmienkach, sezónny ráz výroby, potreba skladovať produkty na neurčitú dobu, nevyhnutnosť rýchlej intervencie pri citlivých výrobkoch. V celom rade reforiem agrárnej politiky významné miesto musí mať aj zabezpečenie inakšej pozície družstevníctva. Známe je, že sa družstvo definuje dnes ako autonómne združenie osôb, ktoré sa dobrovoľne združili s cieľom naplniť svoje hospodárske, kultúrne alebo sociálne potreby prostredníctvom spoločne vlastneného a demokraticky riadeného podniku. Skutočnosť, že ho riadia samotní členovia, znamená, že jeho rozhodnutia nie sú motivované len ziskom, ale berie sa ohľad aj na potreby a záujmy členov a ich komunít. Podľa Organizácie Spojených národov je sektor družstiev významným druhom kolektívnych

organizácií, keďže združuje až osemsto miliónov ľudí na celom svete. Družstvá sú ukážkou toho, že ekonomickú životaschopnosť možno spojiť so sociálnou zodpovednosťou. To Spojené národy primalo k tomu, aby podpore a propagácii družstiev venovali celý tento rok so sloganom Družstevné podnikanie buduje lepší svet. Sú tri základné ciele uvedených aktivít: zvýšenie verejného povedomia o tejto forme podnikania a o jej prínosoch k sociálno-ekonomickému rozvoju, podpora zakladaniu nových a podpora už existujúcich družstiev, a ako tretie povzbudenie vlád a zákonodarných orgánov jednotlivých štátov k tomu, aby zaviedli politiky a zákony, ktoré by umožnili rýchlejší rozvoj družstevného podnikania. Medzinárodný družstevný zväz má v súčasnosti približne 270 členov v okolo sto krajinách. V rámci tejto členskej základne sú zastúpené rôzne odvetvia hospodárstva: poľnohospodárstvo, rybolov, spotrebný sektor... Je ťažké odhadnúť koľko-toľko presný počet jednotlivcov, ktorých život je spätý s družstevnou formou podnikania. V Kanade je v družstvách a úverových zväzoch za-

mestnaných vyše 155 000 ľudí. V Kórei je ročná produkcia poľnohospodárskych družstiev viac ako jedenásť biliónov USD, zamestnáva viac ako dva milióny členov, čo je 90 percent všetkých farmárov krajiny. Trhový podiel rybolovných družstiev v Kórei je 71 percent. V Španielsku družstvá zabezpečujú 21,6 percenta pracovných miest na trhu práce. V rámci Medzinárodného roku družstiev sa budú v členských krajinách OSN konať tematicky zamerané konferencie, semináre, tvorivé dielne, premietanie filmov, nebude chýbať ani tvorba a vydávanie nových publikácií. Zvlášť významným sektorom družstevného podnikania sú poľnohospodárske družstvá. Najmä preto, že sú tieto hybnou silou zaisťujúcou konkurencieschopnosť a inovatívnosť agrárneho a potravinárskeho odvetvia. Ich hlavnou výhodou je, že umožňujú roľníkom spojiť sily v predaji produktov, pridávajú im hodnotu, pomáhajú chrániť poľnohospodárov pred rizikami, prispievajú k rozvoju produkcie prostredníctvom vývoja inovácií. (V budúcom čísle: Veľa výhod) Oto Filip

POĽNOHOSPODÁRSKO-ENERGETICKÉ ZDROJE

Aj odpadky možno zužitkovať oľnohospodárske komodity možno využívať nielen v potravinárstve, ale aj mimo neho. Hodnotí sa, že v Srbsku najväčší potenciál obnoviteľných zdrojov energie má biomasa, najmä pevná. Vo Vojvodine sú to odpadky poľnohospodárskej výroby. Z odvetvia rastlinnej výroby možno na energetické účely použiť tak tradičné poľnohospodárske plodiny, ako sú pšenica, kukurica, repka olejná, ako aj netradičné poľnohospodárske plodiny, rýchlo rastúce dreviny, odpadovú biomasu z rastlinnej výroby. Odpadová biomasa ako zdroj energie z biomasy v podobe slamy z obilnín a olejnín vzniká ako vedľajšia produkcia po zbere hlavného produktu – zrnín a semien olejnín, pestovaného na poľnohospodárskej pôde. Keďže biomasu možno použiť nielen

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

na výrobu tepla, ale aj na výrobu bioplynu či pri výrobe tekutých biopalív, nie div, že sa týmito možnosťami seriózne zaoberá i poľnohospodárska veda. Tak je nedávne číslo časopisu Súčasná poľnohospodárska technika (na snímke), ktoré uzrelo svetlo sveta v rámci novosadských Dní energetiky, tematicky ladené na spojitosť pôdohospodárstva a energetiky. Sú v ňom viaceré odborné príspevky zaoberajúce sa možnosťami produkcie biomasy vo Vojvodine v rokoch pred nami, analýzou energetických parametrov solárnych skleníkov, výnosmi rastlinných odpadkov pšenice, hospodárskou opodstatnenosťou budovania zariadení na výrobu tepelnej energie z biomasy... Jedným zo základných záverov je, že biomasu na energetické účely treba používať

udržateľným spôsobom. Predpokladom toho sú nielen väčšie výnosy plodín, ale aj prihliadanie na energetickú bilanciu ich výroby. O. Filip

III/25

poljo4:0 31.1.2012 10:41 Page 4

PRíloHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve (7) VlnoVník HRuškoVý – PHytoPtus PyRi Dospelá samička vlnovníka hruškového – Phytoptus pyri (srb. kruškina eriofidna grinja) má červíkovitý tvar tela, belavej farby, dĺžky 0,18 – 0,24 mm, šírka tela 0,05 mm. Chrbtový štít je trojuholníkovitý. Bruško je zložené z 70 – 82 prstencov. Na brušku má 3 páry dlhých chĺpkov. Prvý pár je na 26., druhý na 49. a tretí na 5. článku počítajúc od zadnej časti tela. Dospelé samičky pre- Vlnovník hruškový zimujú v skupinách 32 – 48 jedincov pod šupinami pukov a v štrbinách kôry. Prezimujúce samičky majú ružovú farbu. Aktivácia samičiek na jar začína pomerne skoro už na samom začiatku vegetácie. Najprv vyciciavajú šťavy zo šupín pukov a neskoršie sa rozliezajú na mladé listy. Po desiatich dňoch sa na listoch vytvárajú pľuzgierovité hálky, do ktorých samičky kladú vajíčka. Každá samička nakladie od 7 do 21 vajíčok. Embryonálny vývin pri teplote 10 – 17 °C trvá 18 dní a pri teplote 18 – 27 °C 5 až 7 dní. Vyliahnuté larvy sa vyvíjajú v hálkach, ktoré sa rastom lista stále zväčšujú. Vývoj jednej generácie trvá 23 – 36 dní. Imága prvej generácie sa objavujú v máji, samičky sa rozliezajú z hálok, v ktorých sa vyvíjali, a vytvárajú sa nové hálky v ich blízkosti. Samičky druhej generácie sa objavujú koncom júna a tretej generácie v júli. Počet samčekov v prvej generácii je nízky, zvyšuje sa v následných generáciách. V priebehu roka má 2 – 3 generácie do roka. Hostiteľskou rastlinou je hruška, ale aj jabloň a jarabina. Následkom vyciciavania štiav na spodnej strane mladých listov sa vytvárajú hálky vo veľkom počte. Prvé hálky sa vytvárajú začiatkom mája, sú tmavozelenej farby, neskôr hnednú až sčernejú a môžu uschnúť. Rastom listu sa hálky zväčšujú a môžu splývať do veľkých hnedých škvŕn. Farba napadnutých listov sa môže meniť v závislosti od odrody a môže byť žlto-zelená, červená alebo fialová. Napadnuté listy neopadávajú.

26/iV

Menej často napádajú plody, ktoré majú hrboľatý povrch. Okrem hálok tento roztoč zapríčiňuje aj zvíjanie mladých listov v podobe cigary. Podobný symptóm na hruške zapríčiňuje aj škodca byľomor hruškový – Dysaneura pyri (srb. lisna galica kruške). Ľahko ho odlíšime podľa toho, že vo zvinutých listoch sa nachádzajú larvy byľomora. V prípade premnoženia sa robí priama ochrana aplikáciou akaricídov po kvitnutí. HálkoVec HRuškoVý – ePitRimeRus PyRi Dospelá samička má vretenovité telo, dlhé 0,18 mm,

maximálny výskyt je v júli a auguste, keď na jednom liste môže byť aj 150 jedincov. Počas roka má 3 až 4 generácie. Hostiteľskou rastlinou je hruška, zriedkavo jabloň. Na pučiacich pukoch sa vytvárajú červené vypukliny. Na napadnutých listoch sa vytvárajú pľuzgierovité vypukliny, spočiatku bez farebných zmien. Napadnutý list nadobúda hrdzavo hnedú farbu. Pri silnom napadnutí môžu listy sčernieť, uschnúť a predčasne opadnúť. Môžu byť napadnuté aj kvety a mladé plody. Plody v dôsledku vyciciavania štiav bývajú deformované. V škôlkach a mladých sadoch sa škodlivosť prejavuje slabším rastom stromčekov. Nepriama ochrana pozostáva v podpore prirodzených nepriateľov, ozeleňovaním medziradí v sadoch najmä kvitnúcimi rastlinami a vylúčením aplikácie toxických pesticídov na predátorov. Dravé druhy roztočov z čeľade Phytoseiidae na odrodách hrušiek s lisým povrchom listov nie sú dostatočne účinné. V prípade vysokého výskytu hneď na jar, v období pučania, je účinný postrek olejovými prípravkami. Neskoršie, krátko pred kvitnutím, je možné urobiť ochranu spoločne proti mére hruškovej (srb. obična kruškina buva) použitím insektoakaricídov. Začiat-

Poškodenia spôsobené vlnovníkom hruškovým

žltohnedej farby. Dorzálny štít má trojuholníkový tvar a na ňom sa nachádzajú okrúhle výrastky. Dospelé samičky prezimujú v štrbinách kôry, v pukoch, buď jednotlivo alebo v menších skupinách. Koncom marca až začiatkom apríla prezimujúce samičky migrujú na puky a listy a začínajú s vyciciavaním štiav. Po kratšom období prijímania potravy sa- Hálkovec hruškový mičky kladú vajíčka vedľa hlavného nervu. Embryonálny vývoj trvá v zá- kom júna alebo znovu spolu pri ochrane provislosti od teploty 5 – 12 dní. Nymfy vyci- ti mére môžeme znovu použiť insekticíd, ktociavajú šťavy na dolnej strane listov. Po- rý má aj akaricídnu účinnosť. stembrionálny vývoj trvá 10 až 14 dní. Na zaIng. Ján Tancik, PhD. čiatku vegetácie sa vyskytuje málo jedincov, SPU Nitra 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 31.1.2012 10:36 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PESTOVANIE TILANDSIE

Kvitne iba raz za život Tilandsie rastú v krajinách s teplým podnebím a sú rozšírené od Argentíny až po Texas. Tieto epifyty rastú na kmeňoch a konároch stromov, pričom vlahu a živiny čerpajú zo vzduchu. Patria do čeľade broméliovitých. Len niektoré odrody so zelenými listami upredňostňujú zakorenenie v nádobe. Najznámejšia z nich – Tillandsia cyanea dobre rastie aj v našich interiéroch. ilandsie majú rady svetlo, nie je však vhodné vystavovať ich priamemu slnku. Rastlinám sa dobre darí v blízkosti okien obrátených na východ alebo západ, kde ocenia dostatočné prúdenie vzduchu. Nevyhovujúce prostredie na pestovanie tilandsií je v kuchyni, kde sa tvoria mastné výpary. Na listoch by sa vytvorila lepkavá vrstva, ktorá by nadlho zabraňovala absorpcii vody. Vyhovuje im teplota pohybujúca sa okolo 20 °C. Dobré výsledky sa dajú dosiahnuť letnením rastliniek. Po skončení posledných mrazov môžeme tilandsie umiestniť do záhrady či na balkón, najlepšie do polotieňa. Na letnom stanovisku môžu rastlinky zotrvať až do prvých chladnejších nocí, keď ich opäť prenášame dovnútra. Počas zimy, keď sa rastlinám nedostáva potrebné množstvo svetla, môžeme tilandsie nechať zimovať pri teplote od 5 do 10 °C a obmedzenom prísune vlahy. Bez väčších problémov však prečkajú toto obdobie aj na svetlom stanovisku pri bežnej izbovej teplote.

4. 2. 2012

5 /4476/

Pre prísun vlahy stačí tilandsiám pravidelné rosenie. V žiadnom prípade nepoužívame vápenitú vodu, ideálna je dažďová voda. Ak chceme rastlinky udržať v dobrej kondícii, musíme ich rosiť minimálne 2- až 4-krát do týždňa. Ak je rastlina umiestnená v suchšom prostredí s ústredným kúrením, je potrebné listy kropiť častejšie. Každé tri až štyri týždne prihnojujeme na list špeciálnym hnojivom na orchidey, ktoré pridávame do vody na rosenie. Koncentrácia musí byť slabšia od uvedenej v návode, aby nedošlo k poškodeniu listov. V zime rosenie zredukujeme na dvakrát do týždňa a prestaneme prihnojovať. V plnej sezóne môžeme rastliny raz do týždňa na niekoľko minút ponoriť do mäkkej vody. V zásade pla-

HLAS ĽUDU

tí, že zelenšie tilandsie vyžadujú častejšie rosenie ako tilandsie so strieborným zafarbením, ktoré pri príliš veľkom prísune vlahy začínajú hniť. Tilandsie sa často pestujú na kuse dreva, kôry či korku. Ich dekoratívny vzhľad asi najviac vynikne na prírodných podkladoch. Najvhodnejšie je drevo, ale môžeme použiť to, čo máme radi. Napríklad olúpané polená prederavené červotočom, konár brezy, časť koreňa, uzlovitý konár viniča, mušle alebo kameňe. Rastlinky je možné prichytiť takmer na akýkoľvek predmet.

Môžeme na to použiť napríklad rybársky silón, niť, drôt, či dokonca aj lepidlo. Nesmú sa používať príliš agresívne lepidlá ako napr. sekundové. Vždy treba naniesť len

toľko lepidla, koľko je nevyhnutné na prichytenie rastlinky. Lep nanášame len na jej korienky. V prípade, že uchytávame rastlinu pomocou drôtu, nesmieme používať medený drôt, pretože meď tilandsiám škodí. Ak sa rozhodneme pestovať rastlinku voľne položenú v nejakej nádobke či mušli, kde by sa po zálievke mohla zadržiavať voda, musíme ju vždy vyliať. Tilandsie potrebujú po kropení alebo zálievke vyschnúť, inak začnú zahnívať. Taktiež povrch predmetu, na ktorý rastlinky uchytávame, nesmie zadržiavať vodu. Rovnako sa neodporúča obkladať rastlinky machom. Pri tilandsiách s tenkými listami (T. Butzii, T. Juncea atď.) dochádza k rýchlejšiemu vysúšaniu koncov listov. Preto je dobré konce listov u týchto druhov polievať častejšie. Hnedé, vysušené alebo choré listy priebežne musíme z rastliniek odstraňovať. Neublíži im to a zabránime tím preneseniu plesne alebo choroby na zdravé lístky. Odnože tilandsií sú oveľa zraniteľnejšie a citlivejšie, ak sa odtrhnú od materskej rastliny. Oddelenie je vhodné až vtedy, keď mladá rastlinka dosiahne veľkosť materskej. Nemusíte mať obavy, že rastlinke poškodíte korene. Ak zavadzajú pri upevnení rastlinky na koreň či v mušli, pokojne ich môžeme orezať alebo odstrániť – ony znova dorastú. Poškodené rastlinky, ktoré majú stále aspoň troška zelenú farbu, hneď nevyhadzujme, ale skúsme ich zachrániť namočením do vody na 24 hodín. Počas kvitnutia zabráňme namočeniu kvetu pri kropení. Nikdy nedovoľme, aby tilandsie zamrzli. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 31.1.2012 10:43 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY VÝZNAM ROZBORU PÔDY

Každá plodina má iné nároky Rôzne druhy rastlín sa od seba líšia vývinom, obdobím pestovania na jednom stanovišti, a tým aj rôznymi nárokmi na výživu. Aj k záhradným plodinám je preto potrebné pristupovať rozdielne. grochemické rozbory chránia pôdu pred prehnojením a prevápnením. Umožňujú nám aplikovať hnojivá podľa potreby, a aj na ten spôsob šetriť peniaze. Pri aplikácii priemyselných hnojív by sme nikdy nemali hnojiť šablónovite a ani odhadom. Dávky hnojív musíme prispôsobiť nielen nárokom rastlín, ale aj zásobám živín v ôde. Obyčajne záhradkári však podceňujú význam agrochemických rozborov. Platíme aj za živiny, ktorých je v pôde dostatok alebo aj nadbytok. Záhradné plodiny môžeme rozdeliť do týchto podskupín: ovocné stromy, zelenina, drobné ovocie, vinič hroznorodý,

okrasné rastliny a trávne porasty. Zelenina vyžaduje stredne ťažké pôdy s vyšším obsahom humusu a dobrou zásobou živín. Má všeobecne vysoké nároky na výživu najmä pri viacnásobnom pestovaní počas vegetácie na tom istom stanovišti. Príjem živín je ovplyvňovaný potrebami jednotlivých druhov zeleniny, ale aj ďalšími činiteľmi, ako napr. vyplavovaním živín, dĺžkou vegetačného obdobia, intenzitou

28/VI

pestovania, pôdnou reakciou, termínom výsadby… Zo živín najviac dusíka vyžaduje karfiol, chren, tekvica, kapusta, kel a pod. Fosfor je veľmi dôležitý pre karfiol, fazuľu, uhorky, rajčiaky, kaleráb, šalát. Draslík reguluje príjem vody, zvyšuje kvalitu zeleniny. Dôležitý je pre papriku, karfiol, uhorky, špenát, kapustu, rajčiaky. Osobitným a veľmi dôležitým odvetvím zeleninárstva je pestovanie rýchlenej zeleniny. Je to intenzívny spôsob pestovania, kde sa za kratšie vegetačné obdobie dosahujú vyššie úrody ako v poľných podmienkach. Preto je rýchlená zelenina oveľa náročnejšia aj na výživu a hnojenie. Ovocné dreviny prijímajú živiny svojím koreňovým systémom. Časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto je veľmi dôležitá kvalitná príprava pôdy a jej optimálne vyhnojenie už pred zakladaním ovocného sadu. Pretože je dusík v pôde veľmi pohyblivý a ľahko sa vyplavuje, treba ho počas vegetácie dodať v dvoch dávkach. Po-

dobne ako pri zelenine, ani v prípade ovocných drevín nie sú nároky na živiny rovnaké. Napríklad dusík je pre jablone najmenej potrebný, no náročnejšie naň sú kôstkoviny. Všeobecne jadroviny majú nižšie nároky na obsah prístupných živín v pôde ako kôstkoviny. Z drobného ovocia na obsah živín najnáročnejšie sú jahody, maliny, černice, egreše a čučoriedky. Na dusík sú náročnejšie ríbezle a jahody, egreše zase na draslík. Správnu výživu pre vinič zabezpečíme zásobným hnojením pôdy pred založením vinohradu a regulovanou výživou rodia-

ceho vinohradu. Pred výsadbou robíme zásobné hnojenie, ktorým obohacujeme pôdny profil o humus, prístupné živiny a upravujeme tak aj pôdnu reakciu. Dôležité je dodať dostatok organického hnoja, fosforu, draslíka, železa a horčíka. Pre vinič je veľmi dôležité udržiavanie obsahu humusu v pôde, čo zabezpečíme neustálym prísunom organických hnojív (maštaľný hnoj, zelené hnojenie). V druhom roku po výsadbe treba začať s udržiavacím hnojením. Trávnik a okrasné rastliny sú náročné najmä na dusík, pretože produkujú veľkú listovú plochu. Ružiam a okrasným drevinám treba najmä fosfor. Draslík je dôležitý pre dobré nasadzovanie kvetov. Hnojiť treba účelne, bez zbytočného plytvania hnojivami. Preto je dôležitá kontrola živín v pôde, čiže pôdny rozbor v príslušnom laboratóriu. Pôdny rozbor sa robí napríklad na Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade, v laboratóriu pre pôdu. Odborníci presne určia zodpovedajúce množstvá priemyselných aj organických hnojív na pestovanie plodín. Ľ. S.

Príprava na výsadbu jarného cesnaku arnú prípravu na jeseň porýľovanej pôdy urobíme tri až štyri týždne pred výsadbou. Termín výsadby jarného cesnaku – úzkolistého je marec (čo najskôr na jar). Vysádzame väčšie a zdravé strúčiky. Mechanicky poškodené, choré alebo inak napadnuté na výsadbu nepoužívame. Cesnak rozdelíme na strúčiky tesne pred výsadbou, maximálne 5 dní. Sadivo moríme proti živočíšnym škodcom a hubovým chorobám. Ihneď po namorení a uschnutí strúčiky vysádzame do sponu obyčajne 20

– 30 x 5 – 7 cm, do hĺbky 3 – 5 cm. Sadíme ich kolmo do brázdičiek vyhĺbených krátko pred výsadbou, aby sa dostali do vlhkej pôdy. Cesnak kvôli svojim fytoncídnym účinkom pozitívne vplýva na zdravotný stav jahôd, ovocných stromov, viniča, uhoriek, mrkvy, cvikly a špenátu. Chráni ich pred živočíšnymi škodcami a čiastočne aj pred niektorými hubovými chorobami.

4. 2. 2012

Ľ. S. 5 /4476/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 31.1.2012 10:38 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Hop a je to viróza! šte ráno bolo vaše dieťa zdravé ako rybička, poobede už unavené, malátne a teplota vybehla na 38 stupňov. Čo sa to deje? Je to chrípka, angína či len „obyčajná viróza“? Bežať k lekárovi či počkať? Túto situáciu zažíva každá mama aj niekoľkokrát do roka. Ak z ničoho nič nameriate dieťaťu 38 stupňov, nerobte paniku.

BUDE TO VIRÓZA, MAMIČKA! Nemusíte ísť k lekárovi, aby ste si vypočuli toto konštatovanie. Väčšinou naozaj ide o tzv. dvoj- až trojdňovú virózu, ktorá môže nakrátko zložiť deti, ale aj dospelých. Ak máme dobrý imunitný systém, dokážeme sa s ňou vyrovnať aj za pár dní bez lekára a ďalších komplikácií. ZOSTAŇTE S NÍM DOMA Aj túto vetu by ste si určite vypočuli. Je to totiž to najlepšie, čo môžete urobiť. V každom prípade platí, že dieťa so zvýšenou teplotou určite nepošlete na druhý deň do škôlky či školy. Nechajte ho doma v poko-

ji a vyčkajte, ako sa choroba rozvinie. Teplotu do 38 stupňov nemusíte zrážať. Horúčka je súčasťou boja organizmu proti pôvodcom infekcie a podporuje vylučovanie toxických látok.

VYLIEČI SA AJ „SAMO“ Ak má dieťa doma pokoj, vitamíny a veľa tekutín, viróza skončí happy endom do 2 – 3 dní. Mamičky podľa skúsenosti pediatrov robia pravý opak: horúčku zrazia, dieťaťu naordinujú lieky proti bolesti hlavy, na zníženie teploty, pastilky na znecitlivenie boľavého hrdla a pošlú ho do školy. Ak má v škole písomku či iné stresy, rozvíjajúca sa viróza určite neskončí do 2 – 3 dní, ale môže sa

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (61)

Kroky k zdraviu re zdravie, ako pre máločo iné platí, že návrat k tej istej téme by mohol byť únavný, keby sa životná téma (alebo skôr problém), nevracala sama. Takmer každý deň – mnohým v podobe rôznych chorôb, dedičných a iných, s ktorými nie je vždy ľahko dať si rady. Jednou z najfrekventovanejších je astma. Zdravé dýchanie nie je teda pre všetkých samozrejmosťou. Možno si to všimnúť aj z údaja, že ľudí trpiacich touto chorobou neustále pribúda v celosvetovom meradle a bude to tak aj v budúcnosti. Je to vlastne i daň civilizácii – stresu, zhonu, ktorý sme nútení podstupovať, ako aj zhoršujúcim sa životným podmienkam. Astma, napriek vo verejnosti dosť zaužívanému názoru, nie je jednoznačne dedičnou chorobou. Úplne jasná odpoveď na to,

4. 2. 2012

5 /4476/

čo ju spôsobuje, zatiaľ neexistuje. Ak trpí na astmu jeden z rodičov, dieťa má 30- až 50-percentnú šancu, že ju bude mať tiež. Väčšie riziko prenosu genetickej informácie pritom existuje z matky. Súčasné výskumy potvrdzujú, že aj keď sa tendencia na vznik astmy môže zdediť, veľmi dôležitú úlohu hrajú aj ďalšie faktory – predovšetkým prostredie, v akom človek žije. Za to, že človek dostane túto chorobu, sú zodpovedné viaceré gény: niektoré zvyšujú, iné zasa znižujú pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Britskí vedci pred niekoľkými rokmi informovali, že pri vzniku astmy, ale i alergie sú zapojené určité gény na chromozómoch 3, 5, 6 a 11. Dosť častými druhmi ochorenia sú priedušková a chladová astma. Tá priedušková alebo bronchiálna je chronické zápa-

HLAS ĽUDU

skomplikovať tak, že dieťa naozaj vážne ochorie a musí brať aj antibiotiká. DO LEKÁRNE ČI DO ŠPAJZY? Bežnú virózu zvládneme aj samy. Môžeme zabehnúť do lekárne a vybrať si voľnopredajnú medicínu. Regály sú ich plné, ťažko sa zorientovať. Ideálne je dať si poradiť od lekárnika, ale možno bude stačiť, ak využijete domáce lieky, akými sú cibuľa, cesnak, citrón, med, zázvor... NENÚŤTE HO LEŽAŤ ANI JESŤ Dieťa s horúčkou nemusíte za každú cenu udržať v posteli. Ľahký pohyb mu neublíži, nemalo by však chodiť von či behať po byte a príliš sa namáhať. Nezabúdajte, že keď sa bude cítiť zle, samo si ľahne. Jedným z prejavov ochorenia je, že chorým nechutí. Dieťaťu stačí ľahké jedlo, osviežiť ho môže aj ovocie, napríklad strúhané jabĺčka. KEDY JE HORÚČKA NEBEZPEČNÁ S lekárom sa určite poraďte, ak zostáva teplota zvýšená nad 38 ºC dlhšie ako 48 hodín alebo ak vystúpi nad 40 ºC. Vtedy už takáto teplota pôsobí na organizmus nepriaznivo, najmä na srdce a celý obehový systém.

lové ochorenie dýchacích ciest. Tie sa podobajú rozvetvenému stromu, pričom priedušky vyzerajú ako jeho vetvičky. Priedušky zdravého človeka, ale i pravidelne kontrolovaného astmatika sú priechodné a vzduch nimi prechádza bez problémov. Ak astma nie je pod kontrolou, priedušky sa zúžia, opuchnú a vytvára sa nadmierne množstvo hlienu. Stiahnuté priedušky zabraňujú prúdiť vzduchu pri dýchaní a telo tak dostáva menej kyslíka. Človek ťažko dýcha, na hrudi cíti pískanie a tieseň, ťažšie znáša telesnú námahu. V horšom prípade môže dostať astmatický záchvat, ktorý dokáže byť aj veľmi nebezpečný. Astma sa dá účinne kontrolovať a človek, ktorý ju má, môže viesť plnohodnotný život. Tak, že bude dodržiavať isté zásady, denne sledovať svoj zdravotný stav, správne a pravidelne užívať lieky. Väčšinou sa kombinujú ich dva druhy: tzv. kontrolóry, ktoré sa užívajú pravidelne, a

uvoľňovače – podľa potreby, pri ťažkostiach a záchvate. Ľudia, ktorým sa v studenom a vlhkom počasí zúžia dýchacie cesty, trpia na chladovú astmu. Je predpoklad, že tento druh choroby spúšťa vlhký a studený vzduch cez nervové zakončenia dýchacích ciest. Chladová astma sa môže prejaviť v každom veku, častejšie sa však vyskytuje v dospelosti, väčšinou ako súčasť tzv. endogénnej astmy, ktorej pôvod nie je známy. Z hľadiska liečby pokladajú lekári túto formu za menej vďačnú. Neraz sa dá totiž pomerne ťažko ovplyvniť, aj pri nej však platí, že účinne protizápalové lieky je nevyhnutné podať včas. Pri liečbe sa používajú inhalačné kortikosteroidy – tzv. kontrolóry. Priebeh tejto formy astmy býva často pomerne ťažký, preto sa kontrolóry kombinujú s dlho účinkujúcim uvoľňovačom. (V budúcom čísle: Na čo sa nesmie zabúdať) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 31.1.2012 10:37 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slivkovo-figový koláč

Čokoládové kúsky s pomarančmi

Potrebujeme: 1 kg mletých keksov, 250 g margarínu, 200 g cukru, 200 g sušených sliviek, 200 g sušených fíg, šťava z dvoch pomarančov, 100 g čokolády; na polevu: 100 g čokolády. Takto sa to vydarí: Figy a slivky zomelieme na strojčeku na mäso a 100 g čokolády nastrúhame. V nádobe zjednotíme najprv keksy, zmäknutý margarín a šťavu z pomarančov. Pridáme figy, slivky, cu-

Potrebujeme: 6 vajec, 200 g cukru, 150 g mletých orechov, 5 lyžíc mletých keksov, 3 väčšie pomaranče, 4 štangličky čokolády; na polevu: 150 g cukru, 0,5 – 1 dl vody, 4 štangličky čokolády a 100 g masla. Takto sa to vydarí: Pomaranče spolu s kôrou nasekáme v mixéri. V zodpovedajúcej nádobe vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme orechy a premiešame. Potom za stáleho miešania postupne pridávame mleté keksy, pomaranče a roztopenú čokolády. Osobitne vyšľaháme bielky, pridáme do žĺtkovej zmesi a premiešame vareškou. Vylejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu a pečieme v

kor a čokoládu a dobre zmiešame. Na tácke z tejto hmoty urobíme koláč hrúbky 5 cm. Roztopíme 100 g čokolády a polejeme koláč.

rúre na 180 ºC 20 minút. Polevu si pripravíme tak, že cukor prevaríme s vodou, zložíme zo sporáka a pridáme čokoládu a maslo. Miešame, kým sa nezjednotí, a potom polevu vylejeme na upečený koláč.

DOMÁCNOSŤ

Byt čistý za menej ako hodinu! E šte nepoznáte tieto jednoduché a efektívne triky, pomocou ktorých dáte rýchlo „do laty“ každú izbu? Pre rýchle a efektívne upratovanie platí: musíte mať systém, pohybovať sa rýchlo a nevracať sa späť do tej istej izby. A ešte niečo – vždy postupujte zhora nadol. SPÁLŇA Čas upratovania: 10 minút Na začiatok vyzlečte špinavú posteľnú bielizeň a hoďte ju do koša na bielizeň. Všetky zbytočnosti z nočných stolíkov alebo skriniek uložte do zásuviek alebo do skrine. Rozmýšľajte hoteliersky – čisté plochy bez zbytočností robia izbu upratanejšou. Usteľte posteľ. Plachtu nezastrkávajte pod matrac po celej jeho dĺžke, ale radšej nadvihnite každý roh matraca, pôjde to ľahšie. Ako na prach? Používajte handričku z mikrovlákien. Začnite kusom nábytku v rohu izby a posúvajte sa v smere hodinových ručičiek. Prach utierajte zozadu dopredu, nadvihujte drobnosti a dekorácie. Handrička by sa mala dotknúť každej plochy len raz, nemusíte opakovať pohyby a prechádzať ňou stále po tom istom mieste. Lampy na nočnom stolíku čistite odhora dolu, stolík pretrite až po-

30/VIII

tom. Na zrkadlá a obrazy používajte prachovku s vysúvacou rúčkou. Povysávajte. Začnite vysávať od zadnej časti izby a posúvajte sa ku dverám. Pohyby by mali byť dlhé a pevné. Čas ušetríte tým, že prejdete po každom páse koberca len raz. Nič sa nestane, ak vynecháte nejaký ten centimetrík.

KÚPEĽŇA Čas upratovania: 10 minút Príprava: Najprv nastriekajte čistiaci prostriedok na umývadlo, vaňu i sprchu a nechajte pôsobiť. Toaleta: Nasypte trochu prášku do pečiva do misy a poriadne vydrhnite kefou, potom spláchnite. Nasprejujte na handričku z mikrovláken multifunkčný čistič a pretrite vonkajšok misy. Vyleštite zrkadlá. Nastriekajte prípravok na čistenie skla a krúživými pohybmi ich pretierajte od horného rohu. Späť k umývadlu. Na vyčistenie nedostupných častí armatúry aj odtoku najlepšie poslúži zubná kefka. Potom postupujte odpredu dozadu a vyleš-

tite celé umývadlo a nakoniec batériu. Vytrite vaňu. Nemusíte ju príliš drhnúť, čistiaci prostriedok už stihol pôsobiť, a tak ju len pretrite vlhkou handrou. Vymopujte dlážku. Odporúčame mop z mikrovlákien. Postupujte od zadnej časti kúpeľne až ku dverám.

KUCHYŇA Čas upratovania: 12 minút Začnite riadmi. Poumývajte, utrite a uložte ich. Odpratávanie: Vyhraďte si minútu až dve na odpratávanie nepotrebných vecí z linky. Poschovávajte ich do skriniek alebo zásuviek. Čím je kuchynská linka prázdnejšia, tým čistejšie pôsobí. Špinu najprv zoškrabte. Všimli ste si tie zaschnuté nečistoty na sporáku či linke? Výborne ich zoškrabete napríklad starou platobnou kartou. Na odolné škvrny zaberá špongia. Linka: Ak máte už linku upratanú, nastriekajte na handričku z mikrovlákien univerzálny čistič a vyčistite povrch zozadu dopredu. Omrvinky môžu

pokojne padať na zem. Pretrite aj spotrebiče. Postačí vlhká handra. Pozametajte dlážku a nakoniec ju pretrite vlhkým mopom smerom von z kuchyne. OBÝVAČKA Čas upratovania: 15 minút Odpracte z dohľadu neporiadok. Roztrúsené veci ako ovládače, cédečká a dévedečká uložte na svoje miesto. Vyhoďte staré časopisy zo stolíka. Poutierajte prach rovnakým spôsobom ako v spálni. Žalúzie pretrite prachovkou s výsuvnou rúčkou. Nech sa sklo trbliece! Nasprejujte na handričku z mikrovlákien čistič na sklo a jednotlivé povrchy čistite širokými krúživými pohybmi. Povysávajte. Zase postupujte od zadnej časti až k dverám.

4. 2. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 313 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

5 /4476/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V BÁČSKOM PETROVCI

Užitočný seminár dňoch 20. až 22. januára t. r. v miestnostiach Slovenského vojvodinského divadla a v Divadelnom klube VHV v Báčskom Petrovci prebiehala druhá časť I. a II. stupňa workshopu Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy.

žena Šimoniová-Černáková, zodpovedná redaktorka Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Milina Florianová a profesorka slovenského jazyka a literatúry a herečka Anna Kovárová. V prvom stupni workshopu účinko-

Prednášatelia Ján Makan a Miroslav Benka (stoja v strede)

Časť účastníkov s prednášateľkou Annou Kovárovou (tretia zľava)

Prednášali osvedčení režiséri Ján Makan a Miroslav Benka, tiež doc. Dr. psychológie Ru-

valo 9 frekventantov, v druhom stupni 2 frekventantky, a to z Báčskeho Petrovca, Starej Pa-

zovy, Kysáča, Suseku, Aradáča, Selenče a Padiny. Tento seminár štartoval vlani v jeseň a keď ide o jeho cieľ, do stredu vytýčeného procesu dáva žiaka, dieťa. Proces dramatickej výchovy vychádza z rešpektu k individualite dieťaťa, staví na jeho skúsenostiach a na tvorivom potenciáli. Ale deti sú aj aktívnymi spolutvorcami, partnermi, činnými

subjektmi. Tým spôsobom si rozvíjajú city, tvorivosť, humánnosť, estetiku, toleranciu a ďalšie vlastnosti. Organizačnú a finančnú podporu tohto veľmi poučného a praktického seminára zabezpečili Výbor pre vzdelávanie a Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v spolupráci so Slovenským vojvodinským divadlom a Divadlom VHV v Báčskom Petrovci. Anna Legíňová

V ČELAREVE

Založili Združenie Juraja Tušiaka ultúrno-umeleckým programom a tanečnou zábavou v nedeľu 22. januára 2012 v Dome dôchodcov v Čelareve členovia Združenia občanov Juraja Tušiaka, ktoré tu založili 10. augusta 2011, si pripomenuli 77. výročie narodenia spisovateľa Juraja Tušiaka. Prítomných privítala predsedníčka hostiteľského združenia Katica Osvaldová. Z významných hostí návštevníkom sa prihovorila vdova po spisovateľovi Mária Tušiaková, ktorá združeniu darovala zarámovanú fotografiu svojho manžela, a zároveň sa všetkým poďakovala, že si naň spomenuli. Člen Obecnej rady Báčska Palanka Viliam Slavka vyjadril radosť zo založenia tohto združenia a jeho členom zaželal mnoho úspechov a šťastia v práci. V príhovore pripomenul, že lokálna samospráva tak ako aj doteraz, aj naďalej bude podporovať snahy v zachovávaní slovenskej identity. Zástupca predsedu Zhromaždenia obce Báčska Palanka Štefan Stru-

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

hárik zaželal všetkým hosťom dobrú náladu pri programe a zo spevu Samuela Kováča a Rastislava Struhára. O živote a diele Juraja Tušiaka čítali Katica Osvaldová a Anna Srdićová, a básne z jeho tvorby recitovali: Nataša Petržlenová, Tamara Petržlenová, Marína Supeková, Renáta Kišgeciová a Boris Kišgeci. Juraj Tušiak sa narodil v Báčskom Petrovci 26. januára 1935. Gymnázium skončil v rodisku, na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade vyštudoval srbochorvátčinu a ruštinu. Učil v Čelareve, Petrovci, Maglići, pracoval ako novinár v redakcii týždenníka Hlas ľudu, bol redaktor časopisu Vzlet, redaktor časopisu Nový život a časopisu pre deti Pionieri (terajšia Zornička). Zomrel 18. januára 1986 v Sriemskej Kamenici. Písal pre dospelých a pre deti, a to prózu a poéziu. Čelarevskí Slováci sú naň hrdí. Predsedníčka K. Osvaldová nám povedala, že cieľom pôsobenia Združenia občanov Juraja Tušiaka je organizovanie kultúrnych ak-

Mária Tušiaková a Katica Osvaldová

cií na zachovávaní jazyka, kultúry, obyčají Slovákov v Čelareve. Majú v pláne pracovať s deťmi a dospelými. Za cieľ si vytýčili vystavať aj Slovenský dom. Čelarevskí Slováci a zanietenci majú veľké predsavzatia, ktoré predpokladajú dlhodobú a húževnatú prácu. Prajeme im, aby sa im darilo. E. Hložanová

K U LT Ú R A SLOVÁCI V BINGULI

Chcú znovu založiť spolok S lovenský kultúrno-umelecký spolok Štefánik v Binguli, s ohľadom na to, že sa vlani nepreregistroval, zanikol. Chybu dovtedajšieho vedenia, ktoré si neurobilo robotu, chcú napraviť mladší členovia. Na ich naliehanie posledný predseda Vladimír

dreja Zorka, Janka Uhlíka a Miška Belana. Uzhodli sa, že členovia výboru sa stretnú 4. februára, keď okrem iného určia dátum zábavy, ktorú mienia čoskoro zorganizovať. Okrem už spomenutého Lovása členmi posledne zvoleného vedenia

Bez planých rečí o ďalších krokoch: Zlatko Záskalický (sprava), Vladimír Lovás a Bojan Kaňa

„Aby sme sa nehanbili pred našimi starými...“ povedal, akoby namiesto ostatných spoluobčanov, Miško Galádik. (sprava) Lovás zvolal schôdzku, na ktorej sa v piatok 27. januára zúčastnilo dvadsať občanov. Na nej zvolili iniciatívny výbor, t. j. prechodnú správu, v čele s predsedom Zlatkom Záskalickým, priamym iniciátorom znovuzaloženia spolku, ktorý by si mal ponechať doterajší názov. Za podpredsedu zvolili Bojana Kaňu, tajomníka Darka Virága, pokladníka Jaroslava Dubovského a za členov: Ondreja Bábeľu, Darka Bábeľu, Vladimíra Lovása, Miška Galádika, On-

boli aj: podpredseda Janko Farkaš, tajomník Jaroslav Žemberi, pokladník Samuel Pap, predseda Dozornej rady Miško Galádik, členovia DR: Jaroslav Petržľan a Miroslav Gašpar, ako aj Vlado Martinko, Srđan Sucháni, Janko Galádik a Ondrej Zorko. Zlatko Záskalický sa poďakoval starej správe, ktorá, ako povedal, „robila koľko mohla“ a ozrejmil motívy budúcej činnosti: „Spolok je už dlhšie obdobie zamknutý. Keďže máme vôľu, chceme obnoviť jeho

činnosť.“ V diskusii bez žlči sa zúčastnil aj Miško Galádik: – V spolkových zápisniciach sú údaje o tom, čoho všetkého sa svojho času ľudia zriekli preto, aby kúpili tento dom... Pravda je, že slabá aktivita viedla k vyhasnutiu spolku. Treba to chápať tak, že nejde o dáku zmenu preto, že niekto nebol dobrý, ale že sa niekto jednoducho unavil, možno má viacej záväzkov doma, v rodine. Celkom je normálne, aby sa do roboty pustil ten, kto má viac síl a vôle. Nenechávame vás, ktorí obnovujete činnosť spolku, samých, pomôžeme vám rovnako, ako nám pomohli starší, keď sme prišli namiesto nich. Bola by veľká škoda, keby všetko toto prestalo. Miloslav Rybár, binguľský rodák žijúci teraz v Novom Sade, ponúkol pomoc, ktorú prítomní neodmietli: prichystá predbežný návrh nového spolkového štatútu na nasledujúcu schôdzku, po ktorú by, na jeho návrh, „domáci“ mali pripraviť správu o činnosti a hospodárení

doterajšieho vedenia, ako aj plán práce a finančný plán na bežný rok. V tomto zmysle podotkol: – Spolok sa neobnovuje, ale sa musí znovu založiť. Keď všetko pripravíte, zvoláte volebné zhromaždenie, na ktorom schválite nový štatút a zvolíte orgány spolku. Aby ste mohli lokálnu samosprávu požiadať o rozpočtové prostriedky, musíte rozprúdiť aktivity. Pošlite svojho predstaviteľa na festival Stretnutie v pivnickom poli, tiež na Rozospievaný Sriem, stretávajte sa tu na pôde spolku, čítajte po slovensky – veď najprv bol založený čítací spolok. Ruženka Rybárová radila, aby si do spolku pozvali ženy, lebo tie, ako dodala, „môžu a iste aj chcú pomôcť vo všetkom“. Taktiež navrhla, aby zaktivizovali hudobnú skupinu, tiež tanečnú sekciu a spevácku skupinu, aby si mohli pripraviť vlastný kultúrno-umelecký program a vymieňať si návštevu so spolkármi z iných prostredí. Juraj Bartoš

Bieloblatčania na 31. Itebejských zimných stretnutiach sobotu 28. januára v Novom Itebeji sa začali 31. Itebejské zimné stretnutia. Slávnostné otvorenie bolo v Dome kultúry za účasti početných hostí a milovníkov ľudových tancov a piesní. Pred oficiálnym začiatkom podujatia bola otvorená výstava ručných prác žien z Nového Itebeju a zo susedných osád. Tanečníci folklórnej sekcie MOMS Biele Blato sa zúčastnili na tomto tradičnom podujatí už štvrtýkrát. Aj tentoraz sa obecenstvu predstavili slovenskými ľudovými tancami, ale aj slovenskými ľudovými piesňami, ktoré zaspievala mladučká, ale

Po štvrtýkrát sa tu obecenstvu predstavili aj folkloristi z Bieleho Blata

nádejná bieloblatská speváčka Rebeka Straková. Aj tanečné aj spevácke body sprevádzal Ján Zvara-Moco. Okrem Bieloblatčanov, ktorí sa vždy na týchto stretnutiach radi zúčastňujú, vystúpili aj členovia KUS Zora zo Srbského Itebeju, členovia KUS Petöfi zo Zreňanina, ako aj domáci folkloristi − členovia KUS Búzavirág. Itebejské zimné stretnutia budú pokračovať každý víkend až do marca a návštevníkom budú ponúknuté mnohé zaujímavé obsahy, ako sú výstavy, maškarný ples, ľudové veselice a iné. Jarmila Hromčíková

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DEŇ SVÄTÉHO SÁVU V ZŠ SAVU ŠUMANOVIĆA V ERDEVÍKU

Poukázali na význam rodiny plynulý piatok v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku na školskej slávnosti v Deň svätého Sávu početných prítomných, ktorí takmer úplne za-

Okrem žiakov a ich rodičov prítomní boli aj predstavitelia Obce Šíd, krstní rodičia školy (rodičia žiakov siedmeho ročníka), zamestnanci školy, tiež cirkevní hodno-

Pokrajinský poslanec Predrag Ševčić odovzdal svätosávske ceny žiačke Tani Zorňanovej a učiteľke Radmile Lukićovej, za prítomnosti riaditeľky Gordany Pavlovićovej

Posviacku svätosávskych dobrôt vykonal erdevícky pravoslávny kňaz Dragan Milić

plnili školskú aulu, privítala riaditeľka školy Gordana Pavlovićová.

stári, terajší erdevícky pravoslávny kňaz Dragan Milić, ako i jeden

z jeho predchodcov, otec Sveta a iní. Riaditeľka sa osobitne poďakovala krstným rodičom za pomoc pri organizácii osláv a primerané dary; tie priniesla a prítomných pozdravila Gordana Topalski. Pokrajinský poslanec Predrag Ševčić odovzdal svätosávske ceny žiačke Tani Zorňanovej a učiteľke Radmile Lukićovej. Slávnostný program sa začal svätosávskou hymnou v predvedení školského zboru. Po tom, čo otec Dragan vysvätil slavský koláč a koljivo, erdevícki žiaci sa predstavili hranými, recitačnými,

hudobnými, tanečnými a speváckymi číslami (po srbsky a po slovensky), ktoré nacvičili so svojimi učiteľkami Zoranou Buhovou, Brankou Kanazirovou, Vesnou Tošićovou, Natašou Dobrojevićovou, Ruženkou Ďuríkovou a učiteľom Rastislavom Mikušom. Hlavným mottom kultúrno-umeleckého programu bola idea poukázať na potrebu školskej, ale najmä domácej výchovy detí, a na význam rodiny. Žiakov za ich výkony prítomní odmenili mohutným potleskom. J. Bartoš

Svätosávska oslava v Kulpíne o Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne na Deň svätého Sávu v piatok 27. januára t. r. prišli hostia, tiež občania tejto osady, žiaci, učitelia a celý kolektív školy. Početnému obecenstvu

doročne práve na tento sviatok. Slávnostný obrad posvätenia svätosávskeho koláča a koljiva vykonal kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović. Po obrade hovoril o sv. Sávovi, vlastným menom Rastkovi Nemanjićovi, prvom srbskom archiepiskopovi a osvietencovi, o jeho životnej púti a veľkej vôli a snahe vzdelávať sa. Program školskej oslavy venovaný tejto významnej osobnosti predviedli žiaci kulpínskej školy. Pod taktovkou učiteľky hudby školský chór zaspieval svätosávsku hymPravoslávny kňaz Rade Despotović hovoril o živote a diele nu. O živote svätéprvého srbského osvietenca ho Sávu žiaci kultradičného svätosávskeho programu sa pínskej školy prečítali primerané texty, zanajprv prihovorila riaditeľka školy Jovan- recitovali básne, zaspievali piesne a potešili ka Zimová. Vyjadrila pritom potešenie z tým početné obecenstvo. hojnej návštevnosti v škole, ktorá býva kažK. G.

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

V PRAVOSLÁVNOM KOSTOLE V KYSÁČI v piatok 27. januára na slávnosti svätého Sávu bolo veľa detí, žiakov základnej školy, učiteľov a rodičov. Uctili si pamiatku na ochrancu škôl, zarecitovali básne o ňom a chór zaspieval svätosávsku hymnu. Kysáčsky pravoslávny kňaz Vinko Stojaković spolu s bývalým pravoslávnym kňazom Radoslavom Mandićom vykonali liturgiu. Program so žiakmi pripravil učiteľ náboženskej výučby Bojan Peno. Aj srbské, aj slovenské deti dostali balíky a podelených ich bolo okolo 130. Oslavu finančne podporil VKP Parking servis v čele s riaditeľom Ivanom Ferkom. Na snímke je záber z lámania slavského koláča. A. Legíňová

K U LT Ú R A HAJDUŠICA

Slávnostne na svätého Sávu T

ak ako to tradícia nakladá, aj v Základnej škole J. J. Zmaja v Hajdušici v piatok 27. januára v Deň svätého Sávu bolo slávnostne. Tohtoročné oslavy však mali aj trochu inakšiu náplň, lebo ich svojou prítomnosťou obohatili poradca pre kultúru na Veľvyslanectve Ruskej federácie v Belehrade Oleg Buldakov

dúcim kmotrom školy, vykonal obrad lámania slavského koláča. Nasledoval pestrý žiacky kultúrnoumelecký program, v ktorom sa striedali piesne, básne, ľudové tance v srbskom, slovenskom, ale aj v ruskom jazyku.

Srdečný prívet: Riaditeľ školy (vľavo) a hosť z Ruska vyjadrili nádej, že táto návšteva je iba začiatok budúcej úspešnej spolupráce

Slávnostný čin krájania slavského koláča

s manželkou, ako aj predseda obce Zoran Vorkapić so spolupracovníkmi. Vzácnych hostí a početných Hajdušičanov najprv pozdravil riaditeľ školy Vlajko Raković, po čom hajdušický pravoslávny kňaz Siniša Lakičin spolu s riaditeľom školy, terajším a bu-

Prenášajúc pozdravy veľvyslanca Ruskej federácie Aleksandra Konuzina, hosť z Ruska okrem iného povedal, že sv. Sáva je uznávaný a oslavuje sa aj v Ruskej pravoslávnej cirkvi. Zároveň vyjadril potešenie z toho, že sa v hajdušickej škole učí aj ruský jazyk.

AJ NA ÚZEMÍ STAROPAZOVSKEJ OBCE vo všetkých základných a stredných školách, ako i v predškolských ustanovizniach si v piatok 27. januára t. r. pripomenuli školskú slávnosť svätého Sávu. V tento deň v školách a v staropazovskej divadelnej sieni odzneli početné príležitostné programy. Niektoré školy pri tej príležitosti navštívil i predseda Obce Stará Pazova Goran Jović so spolupracovníkmi a žiakom a učiteľom venoval hodnotnú publikáciu Istorija Srbije. Na fotografii: Momentka zo svätosávskej oslavy v ZŠ Simeona Aranického. a. lš.

− Žiaľ, vo Vojvodine sa zmenšuje počet škôl, v ktorých sa učí ruský jazyk, a preto my stále upozorňujeme, že znalosť tohto jazyka je veľmi užitočná a umožňuje spoznať ruskú kultúru a výdobytky vedeckých výskumov. Okrem toho znalosť ruského jazyka poskytuje aj dobrú pracovnú príležitosť, lebo sú vzťahy našich dvoch krajín čoraz lepšie a príchod ruských podnikov a kompánií do Srbska môže byť vhodná príležitosť na zamestnanie. Práve preto sa snažíme pomôcť školám, ktoré pestujú ruský jazyk, a aj tejto škole sme do daru priniesli jednu menšiu knižnicu. Verím, že pomôže aj žiakom, aj profesorom. Po programe hostitelia svojich hostí z Ruska zaviedli aj do pravoslávneho kláštora, evanjelického kostola a matičného etno domu. vlh

DEŇ SV. SÁVU V PADINE v tamojšej Základnej škole maršala Tita aj 27. januára t. r. bol slávnostný. Bol to deň bez výučby, ale v znamení pekného slova a hudby. Profesorky srbčiny Ľ. Dubovská a K. Kotvášová prichystali práce o živote svätého Sávu, ktoré boli veľmi zaujímavé a pekne ich prečítali žiaci 7. a 8. ročníka. Celkové ovzdušie dotvorili mladí chóristi s krásnym prednesom piesní pod vedením profesora hudby P. Tomáša ml. O to, aby to všetko aj vizuálne pekne pôsobilo, sa výtvarnými prácami postarala učiteľka E. Tomášová. Jaroslava Staňová

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA PETROVSKOM GYMNÁZIU ku Dňu svätého Sávu žiaci a profesori pripravili príležitostný program. Vystúpil žiacky chór s hymnou o svätom Sávovi, niekoľko žiakov (Nataša Rybárová, Michal Belička, Milivoj Paroški, Anna Moráveková a ďalší) prednieslo básne, a to nielen po slovensky a po srbsky, ale aj po rusky. Odznelo aj niekoľko skladieb na klavíri a na flaute v prednese Zuzany Rybárovej a Tabity Eliášovej. Na konci programu žiakom, ktorí boli najúspešnejší v literárnej súťaži na tému Svätý Sáva, boli udelené odmeny, a potom laureáti svoje práce aj prečítali. Prvé miesto na súťaži obsadila Tatjana Dražićová, druhé miesto získal Michal Belička a tretie miesto Saška Radujková. Po skončení programu sa všetkým prítomným za účasť v programe a za pozornosť poďakoval riaditeľ gymnázia Paľo Belička. Je pekne vidieť, že si mladí ľudia v tejto dobe elektroniky a rýchleho tempa života ešte stále spomínajú na ľudí, ktorí svojimi životmi ovplyvnili budúcnosť svojich potomkov. Tatiana Čekuškina Foto: Jaroslav Grňa SVÄTOSÁVSKY KONCERT VÍNO A GITARY sa uskutočnil v stredu 25. januára t. r. v staropazovskej divadelnej sieni. Organizátorom tohto hudobnopoetického večierka bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova. V programe ako spevák vystúpil Miloš Radović (barytón), absolvent Oddelenia pre hudobné umenie Filozoficko-umeleckej fakulty v Kragujevci. Doteraz vystúpil na početných koncertoch v našej krajine a v zahraničí a svojím spevom a rozmanitým repertoárom od opernej hudby, napolitánskych piesní až po tzv. staromestské piesne oduševnil publikum. Výnimkou nebolo ani staropazovské, hoci dosť málopočetné. Na svätosávskom koncerte Víno a gitary v tomto kvartete z Nového Sadu (na fotografii) vystúpili aj prof. Vladimir Radović (klavír – syntetizátor), prof. Stefan Ilić (husle) a Vladimir Đorđević, herec (recitoval poéziu). a. lš.

Udelili svätosávske plakety j v šídskych školách Deň svätého Sávu oslávili pracovne a slávnostne. Pri tej príležitosti v školách boli usporiadané kultúrno-umelecké programy a odmenení boli najúspešnejší žiaci. Osobitná komisia, ktorú vymenovala Šídska obec, vyhlásila tri najúspešnejšie žiačky a štyroch profesorov. Svätosávske plakety a finančné odmeny v hodnote 10 000 dinárov získali nasledujúci žiaci: Ljiljana Strešniaková, žiačka 8. ročníka ZŠ Sriemskeho frontu v Šíde, Taňa Zorňanová, žiačka 8. ročníka ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku, a Jelena Janoševićová, žiačka 8. ročníka ZŠ Branka Radičevića v Šíde. Medzi odmenenými profesormi sú tohto roku: Snežana Matićová a Dragana Gluvňa-Babićová zo ZŠ Sriemskeho frontu v Šíde, Radmila Lukićová zo ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku a Verica Vukićová zo ZŠ Filipa Višnjića v Morovići.

St. S.

LITURGIOU VENOVANOU SVÄTÉMU SÁVOVI v pravoslávnom chráme v Silbaši sa 27. januára začala oslava Dňa sv. Sávu. Potom v telocvični ZŠ bratov Novakovcov odznel kultúrno-umelecký program (na snímke vpravo). Žiakom sa prihovorili pravoslávny farár Paja Alterov a riaditeľ školy Đoka Milić (na snímke vľavo). Pán farár zaželal škole, aby mala čím viac detí, a riaditeľ školy doprial žiakom výborné známky. R. Kopčok

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KAPITÁLNE DIELO ÚKVS

Svedectvo a učebnica ž dobré dva týždne si razí cestu k čitateľom vzácna a historická publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Je to výsledok niekoľkoročnej mravčej vedeckovýskumnej, informač-

Ten správny výber historického, archívneho materiálu, spracované medailóny slovenských osobností, spracované špecifiká jednotlivých prostredí v Srbsku, v ktorých sa akoukoľvek formou

okolia. Usilovali sme sa definovať základy, na ktorých sa rozvíjala, a podoby, do ktorých vyústila. V publikácii mapujeme náboženský život, formy ľudovej kultúry, ako aj umelecké prejavy jej príslušníkov. Vyváženosť týchto oblastí bola azda najväčšia výzva pri príprave publikácie.“ V budúcom roku je vraj v pláne túto knihu vydať aj v srbskom a neskôr aj v anglickom jazyku. V tomto našom novinárskom odporúčaní tejto kapitálnej publikácie − vo vyše 260-ročnom živote Slovákov na týchto priestranstvách jedinečnej, a preto aj historickej − spomeňme, ktorých je to tých 34 prostredí v nej tak dôkladne a presvedčivo z aspek-

Nový Sad, Ostojićevo, Padina, Pivnica, Selenča, Silbaš, Slankamenské Vinohrady, Stará Pazova, Šíd, Višnjićevo, Vojlovica a Zreňanin. Nemôžeme však pri tejto príležitosti nepripomenúť, že tu každopádne mala byť zaradená aj Sriemska Mitrovica, tým skôr, že tamojší Slováci majú založený aj MOMS. Dokonca sa už ohľadom tohto nedopatrenia aj ozvali, a vydavateľovi zaslali výzvu, aby sa do tejto hodnotnej knihy dostali aspoň v jej plánovanom vydaní v srbskej reči. Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry je predsa kniha, ktorá rozšíri obzory aj nám, tunajším Slovákom (aj keď si možno myslíme, že sa medzi sebou dobre

Po dôstojnej premiére vo vstupnej hale vlády AP Vojvodiny vzácnu knihu z rúk riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej dostali všetci návštevníci

nej, dokumentárnej a prezentačnej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a ako svojrázna koruna snáh jej zamestnankýň (ako zostavovateľky sa v imprese uvádzajú riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková) − a pravdaže početných spolupracovníkov − verejnosti bola prvýkrát predstavená práve k 3. výročiu založenia tejto našej najmladšej kultúrnej inštitúcie 18. januára t. r. Tlač tejto reprezentačnej 400-stranovej publikácie pomohli i vláda AP Vojvodiny a Slovak Aid.

prejavuje kultúrny život Slovákov, požehnal ako odborný poradca Dr. Samuel Čelovský. Chvályhodná je aj vizuálna stránka publikácie, a to aj vďaka archívnym a aktuálnym fotografiám, ktorých je Kultúra Slovákov v Srbsku nie sú len tradície, ale aj sledovanie nových umev tejto knihe vyše tisíc. Ako leckých trendov: z vystúpenia pazovských divadelníkov na spomenutej knižsvojrázny podnet, aby ste nej premiére čím skôr vyhľadali túto vzácnu knihu, nech poslúži aj tento tu kultúry zmapovaných: Aradáč, poznáme), a výnimočne vzácnou úryvok z doslovu v knihe autorky Ašaňa, Báčska Palanka, Báčsky je pre zahraničných záujemcov, Miliny Sklabinskej, riaditeľky Petrovec, Bajša, Begeč, Belehrad, zvlášť tých zo Slovenska, ktorí ÚKVS: „Kultúra je v tejto publiká- Biele Blato, Binguľa, Boľovce, Če- nás práve vďaka nej nebudú docii chápaná v tom najširšom zmys- larevo, Dobanovce, Erdevík, Haj- kola a stále iba objavovať, ale už le ako spôsob života a ako vedo- dušica, Hložany, Jánošík, Kovači- len lepšie spoznávať. mý zásah jednotlivca do jeho ca, Kulpín, Kysáč, Laliť, Lug, Ľuba, A. F.

Názvy inštitúcií ázvy vedeckých a kultúrnych inštitúcií, vedeckých a výskumných ústavov, podnikov, spolkov, klubov, politických strán, hnutí, vyznamenaní si pri uvádzaní vyžadujú presnosť a aj dôslednosť. Názvy niektorých inštitúcií časom podliehajú zmenám, preto pri uvádzaní tohoktorého názvu treba byť obozretný a neuvádzať ich len tak na základe dobrozdania alebo v nenáležitom preklade zo srbčiny, ktorý nezodpovedá skutočnosti, keďže ide o citlivú stať v jazykovej problematike.

Tak bývalý Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny neďaleko Petrovca je Oddelenie pre organickú výrobu a biodiverzitu, a je súčasťou novosadského Institutu za ratarstvo i povrtarstvo. V slovenčine je to Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, a nie Inštitút pre roľníctvo a zeleninárstvo – ide tu o pokus nenáležitého prekladu zrejme podľa voľného odhadu. Pre poprednú národnú inštitúciu vojvodinských Slovákov sem-tam v médiách zaznie len Národnostná rada Slovákov, namiesto pres-

ného názvu – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Pri názve strešnej organizácie Slovákov – Matice slovenskej je situácia iná, asi sme si zvykli na ten názov, a nikomu ani na um nepríde povedať napríklad Matica Slovákov, čo je chvályhodné. Aj pri názve našej evanjelickej cirkvi máme byť dôslední, totiž je to Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev alebo jednoducho skratka SEAVC. Názvy jedinečných úradov a verejných inštitúcií a ich najvyšších súčastí sa občas vyskytnú v nepresnom znení. Takému nepresnému používaniu by sme sa mali vyhýbať. ah

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A BELEHRAD

Riblja čorba – premiéra nového albumu a cédečka V

sieni belehradského Domu pulárnej rockovej skupiny. Cel- akcii. Okrem členov skupiny najmládeže v pondelok 30. ja- ková atmosféra v sieni Domu mlá- novšiu gramofónovú platňu (s nuára t. r. usporiadali premiéru deže verne znázornila jedno dáv- obmedzeným nákladom 1 000 novej gramofónovej platne (na vinyle) a cédečka – nahrávky naživo skupiny Riblja čorba pod názvom Koncert za brigadire. Túto nahrávku albumu, ktorá vznikla 29. septembra 1985 na Mládežníckej pracovnej akcii Đerdap, vydala RTV Stará Pazova. Nevšednú tlačovku viedla televízna hlásateľka a novinárka Dubravka Markovićová, oblečená do niekdajšej Z premiéry najnovšieho projektu Koncert za brigadire úderníckej uniformy. Po úderníckom pozdrave na scéne sa no zabudnuté obdobie – s mo- kusov) a cédečko ako nový projekt zjavili Bora Đorđević (vokál), Mi- drými čiapkami a červenými šat- RTV Stará Pazova predstavili aj Vlaroslav Milatović-Vicko (bubeník) a kami − a súčasťou scénografie da Janković-Džet, známy gitarisMiroslav-Miša Aleksić (basgitara). bola i lopata a pracovný vozík. ta, Goran Jović, výkonný produKým hrali akustickú verziu piesne Koncert za brigadire predstavuje cent, ináč predseda Obce Stará PaVetar duva, duva, duva, najmlad- autentickú nahrávku skupiny Ri- zova, a Miloš Lazić, redaktor vyší člen skupiny Riblja čorba Niko- blja čorba, ktorá v rámci svojho dania a riaditeľ RTV Stará Pazova. la Zorić (klaviatúry) na ministožiari turné a premiéry albumu Istina vyNa tlačovke Goran Jović okrem vztýčil zástavu s logom tejto po- stúpila i na spomenutej pracovnej iného povedal, že zvukármi a maj-

Chýrnik RIMAVSKÁ SOBOTA. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote bude 6. marca 2012 vernisáž osemdesiatich olejomalieb členov Galérie insitného umenia v Kovačici. Výstava bude otvorená do konca marca. Spomínané prestížne múzeum si tohto roku pripomína 130. výročie založenia. Stála expozícia ustanovizne je venovaná dejinám a prírode oblastí Gemer a Malohont, regiónu, z ktorého pochádza väčšina predkov súčasných chýrečných maliarov z Padiny a Kovačice. J. Špringeľ

4. 2. 2012

5 /4476/

Moderátorka Dubravka Markovićová

strami pri nahrávaní tohto koncertu boli Žika a Dragi Jelić zo skupiny YU grupa. Vyjadril potešenie z tohto vydania s poradovým číslom 001, čo nie je, ako uviedol náhodou, lebo Riblja čorba je najväčšou skupinou z priestorov bývalej Juhoslávie. Prítomných v sieni príjemne prekvapili aj členovia Mestského tamburášskeho orchestra, keď vo svojom štýle zahrali a zaspievali aj niekoľko piesní skupiny Riblja čorba. A. Lešťanová

IN MEMORIAM

Za Ondrejom Gajdošom (1934 – 2012) V zemunskej nemocnici vo veku 78 rokov v stredu 25. januára 2012 zomrel Ondrej Gajdoš z Dobanoviec. Patril do hŕstky dobanovských Slovákov, ktorí sa nezištne zasadzujú o zachovanie slovenskej národnostnej menšiny v tomto prostredí. Narodil sa 30. novembra 1934 v Boľovciach, kde skončil základnú školu. Bol kvalifikovaným remeselníkom a určitú dobu so svojou rodinou pobudol i v Nemecku. V 60. rokoch minulého storočia sa presťahoval do Dobanoviec. Dlho bol súkromným podnikateľom – autoprepravcom. Ondrej Gajdoš stál pri obnovení Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik a Miestneho odboru Matice slovenskej v Dobanovciach. Bol i členom Rady Miestneho spoločenstva Dobanovce a jedným zo za-

HLAS ĽUDU

kladateľov Obecného výboru Červeného kríža. Báči Ondro, ako sme ho všetci volali, bol človekom veľkého srdca. Nikdy nevedel povedať: „Nie“. Iba pomáhal a podporoval. Po boku mu vždy stála manželka Sofija, ktorá rada šila i ľudový odev pre potreby tamojších aktivistov. A tak v rodine Gajdošovej sa i dnes nachádza šatňa dobanovského spolku Šafárik, kým sa neotvoria nové miestnosti Slovenského národného domu v osade. A rovno na tú udalosť sa báči Ondro tak veľmi tešil... Rozlúčka s Ondrejom Gajdošom bola v piatok 27. januára t. r. na slovenskom cintoríne v Dobanovciach.

V príhovoroch sa s ním rozlúčili Vojislav Janošević, predseda Mestskej obce Surčín, Stevo Vitíz v mene tamojšieho slovenského spolku a MOMS, a Martin Prebudila, novinár a spisovateľ, ktorý okrem iného povedal: „Človek keď zomrie, tak je to už jedno. Načim si vážiť a uctievať človeka, kým je živý... A pán Ondrej Gajdoš si túto a takúto úctu zaslúžil.“ Sústrastný telegram rodine Gajdošovej zaslal i čestný predseda MSS Rastislav Surový s manželkou Elenou. K miestu večného odpočinku ho za sprievodu dychovej kapely vyprevadila rodina, početní priatelia a známi nielen z Dobanoviec, ale aj širšieho okolia. Česť jeho pamiatke. a. lš.

OZNAMY

ČlenoviafolklórnychsúborovKultúrno-osvetovéhospolkuJednotazHložian aSlovenskéhokultúrno-osvetovéhospolkuDetvanzVojloviceod20.decembra 2011aždo20.januára2012pobudlinazájazdevAustrálii,vMelbourne.Za realizovanietohtoprojektuveľkávďakapatríčlenomSlovenskejspoločenskej akultúrnejasociácieĽudovítaŠtúrazMelbournu,ktoríuhostiličlenovsúboruvAustrálii.Členoviasúborusapoďakúvajúvšetkýmtým,ktorípodporilitentoprojekt.FinančnúpomocnazájazdsúborovdoAustrálieposkytli: VLÁDAAUTONÓMNEJPOKRAJINYVOJVODINY SEKRETARIÁTPREKULTúRUAINFORMOVANIEAPV NÁRODNOSTNÁRADASLOVENSKEJNÁRODNOSTNEJMENŠINYVSRBSKU OBECBÁČSKYPETROVEC MIESTNESPOLOČENSTVOHLOŽANY SORAGROPLODHLOŽANY ASDUNAVPREVOZBÁČSKAPALANKA SORZLATNOZRNOHLOŽANY RODINAKUDRONOVÁZHLOŽIAN LAČOKOVAKRČMABÁČSKYPETROVEC NVUHLASĽUDUNOVÝSAD SKOSDETVANVOJLOVICA KOSJEDNOTAHLOŽANY ZAREALIZOVANIETOHTOPROJEKTUVEĽKÁVďAKAPATRíRODIČOM ČLENOVSúBORU,KTORíVNAJVäČŠEJMIEREUHRADILICESTOVNéTROVY ZÁJAZDUDOMELBOURNU.

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

OZNAMY MILOVNíCIKNíH, spríjemnitesviatkysvojichnajmilších peknouknihou. Zavýhodnécenyvámponúkametieto našeknižnévydania: 1. Vladimír Dorča: Torta s jedným vajcom, reportáže pre čitateľov gurmánov, cena 100 din 2. Viera Benková: Z dávneho Petrovca, literárny pohľad na dávny Petrovec, cena 150 din 3. Ján Kišgeci: Objektív na poludníkoch, cestopisné reportáže, cena 150 din 4. Vladimír Dorča: Potulky za Ruženkou, cestopisné reportáže, cena 200 din 5. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din 6. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din 7. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din 8. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din 9. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din 10. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din 11. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din 12. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ vredakciiHlasuľudu na tel. č.: 021/47–20–840, 021/47–20–844 alebo 063/47–20–84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662–565), v Starej Pazove (022/317–505) a v Báčskom Petrovci (021/782–208). Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE oschválenírozhodnutia,ženiejepotrebnýodhadvplyvovdanéhostavunaživotnéprostredieprojektu–základnejrozhlasovejstanicemobilnejtelefónieNSDetelinara–NS97, NSU97aanténovejsústavynaexistujúcejautomatickejtelefónnejústredni Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 a anténovej sústavy na existujúcej automatickej telefónnej ústredni, na Námestí matky Jevrosimy 5 a, na katastrálnej parcele číslo 5 492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. januára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 091/11, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a čl. 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 a anténovej sústavy na existujúcej automatickej telefónnej ústredni, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 a anténovej sústavy na existujúcej automatickej telefónnej ústredni, na Námestí matky Jevrosimy 5 a, na katastrálnej parcele číslo 5 492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej

POSLEDNÁROZLúČKA sosusedou

ZUZANOU BÁďONSKOU 1933–2012 zB.Petrovca Priateľstvosazabudnúťnedá.Tichúatrvalú spomienku si s láskou a úctou na Teba zachovajú susedovci: Katka Diňová, Mištecové a rodiny Diňová a Turčanová

DROBNéOZNAMY VYKUPUJEMEpoľnohospodársku pôdunaúzemíObceBáčskyPetrovec.Doúvahyprichádzajúajväčšie celky.Tel.č.:060/0585053;062/880 3606. KUPUJEMstaré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 a anténovej sústavy na existujúcej automatickej telefónnej ústredni, na Námestí matky Jevrosimy 5 a, na katastrálnej parcele číslo 5 492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je anténová sústava s tromi omni anténami s V-polarizačnými diverzitnými súčiastkami, a to dve omni antény (slot 1 a slot 2) typu K 736 350 pre GSM 900 a jedna anténa typu K 80010111 pre UMTS. Základná rozhlasová stanica pre GSM 900 pracuje so 4 kanálmi (vysielača) a pre UMTS pracuje s jedným kanálom. Antény sú usmernené pod uhlom 0 ° – 360 °. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97, číslo 0 411/11-270 BS, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara – NS 97, NSU 97 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS č. 72/09, 81/09 a 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11) je určený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zaobstarať akt príslušného orgánu pre výstavbu, resp. akt pre realizáciu a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na existujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj typové kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, v súlade s mienkou Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, takže nositeľ projektu nemá záväzok doručiť výpis z urbanistického plánu, alebo potvrdený urbanistický projekt, resp. akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, resp. výpis z ideového projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia znemožňovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

POSLEDNÝPOZDRAV

ZUZANA TORDAJIOVÁ rod.Rumanová 31.3.1930–20.1. 2012 zPetrovca

JÁNADORČUJOVIHO 5.2.2011–5.2.2012

TichúatrvalúspomienkusinaTebanavždy zachová

Navždyzostanešvnašichspomienkach.

syn Ján s rodinou

Pavel Dorča s rodinou

SPOMIENKA

PAVELBABINEC

JÁNADORČU JOVIHO

15.5.1935–5.2.1982 –2012

5.2.2011–5.2.2012 zPetrovca

NechŤavtichostivečnéhopokojasprevádzanašapriateľskáláska. Kmotrovci Melichovci

Rýchlosťou vtáka letí čas,nejednuslzuzvábi zrias,vnejednomsrdcižiaľvyvolá,ktorý nik už nezdolá, len boľavá spomienka zostáva… Manželka Anna a synovia Janko a Dušan s rodinami

SMUTNÁSPOMIENKA

ZUZANA TORDAJIOVÁ rod.Rumanová 31.3.1930–20.1. 2012 zPetrovca TenvečnýpokojTiprajemeanaTebanikdy nezabudneme. S láskou si na Teba bude spomínať syn Pavel s rodinou

SMUTNÁROZLúČKA

SPOMIENKA Uplynulotridsaťrokov,čoniejesnami

SMUTNÁROZLúČKA Dňa20.januára2012násnečakane anavždyopustilanašamatka, starámatkaapramamička

Dňa18.januára2012pokrátkej,ale ťažkejchorobenásnavždyopustilšvagor

MARTINŠIRKA 31.5.1957–18.1. 2012 zPadiny Zavrelsiočiaodišielnavždy.Tvojodchod sa nedá pochopiť, nedá sa tomu uveriť. Zostanešnavždyvnašichsrdciach. Rodina Karlečíková z Kovačice

SMUTNÁABOĽAVÁROZLúČKA Dňa18.januára2012pokrátkej,aleťažkej chorobenásnavždyopustilmanžel,otec astarýotec

MARTINŠIRKA MÁRIA ČEMANOVÁ

SAMUEL ČEMAN

rod.Maglovská 1923–2011–2012 1927–2010–2012 zKulpína Časplynie,alespomienkanaVásjenavždyživá. NikdynaVásnezabudneme: dcéry Mária Čelovská s manželom Jánom, Anna Medovarská s manželom Vladislavom, vnučka Vlasta Abrahámová s manželom Vladimírom a dietkami Branislavom a Dajanou, vnuk Ľuboš Medovarský s manželkou Izabelou a dcérou Zoi a vnuk Miroslav Medovarský s manželkou Katarínou a synom Miroslavom

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

31.5.1957–18.1. 2012 zPadiny

Osudbolkrutý… Srdceprestalobiť, ikeďsiTysnamichceleštežiť. Tamvtichostivečnéhopokoja vplačiavbôlimuselismesizbohomdať. NaTvojudobrotualáskunikdynezabudnú Tvoji: zarmútená manželka Katarína, dcéry Katarína, Martina a Božena, vnúčatá Janko a Katarínka a zaťovia Ján Kukučka a Zlatko Halabrín

OZNAMY BOĽAVÁSPOMIENKA namanželaaocka

BOĽAVÁSPOMIENKA

SMUTNÁSPOMIENKA

Uplynulrok,čonáhleodnásodišiel

ADAMKAČíŽIKA 15.2.1972–5.2.2011 –2012 zKovačice „FOREVERMYDARLING OURLOVEWILLBETRUE, ALWAYSANDFOREVERI’LL LOVEONLYYOU.“ NavždyŤavsrdciachbudúnosiť dcérka Gabika a manželka Zlatka

BOĽAVÁSPOMIENKA

ADAMKA ČíŽIKA

ADAMKOČíŽIK 15.2.1972–5.2. 2011–2012 zKovačice

15.2.1972–5.2. 2011–2012 zKovačice

Spíštíškovpokojianašesúdnirovnako boľavé, ako nečakaná rozlúčka sTebou. Tvojaláskaadobrotazostanenavždyvnašichsrdciach.

Uplynul už rok odTvojej náhlej a predčasnejsmrti,naktorúsisosmútkomažiaľomspomínameanaTvojuláskuadobrotu nikdynezabudneme.

Smútiaci rodičia, brat Jaroslav so synčekom Danielkom a priateľkou Draganou

Báči, ňanika a Janko Čížikovci a rodiny Pavićevićová, Babincová a Čechová

namanželaaocka

ADAMKAČíŽIKA 15.2.1972–5.2.2011 –2012 zKovačice

BOĽAVÁROZLúČKA smanželomaotcom

BOĽAVÁROZLúČKA Dňa18.januára2012násnavždyopustil nášdrahýmanžel,otec,starýotec adedo

NechŤavtichostivečnéhopokojasprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.SláskouaúctousinaTebaspomínajú dcérka Gabrielka a manželka Zlatka

MICHAL ŠUSTER 28.8.1934–18.1. 2012 zPivnice

SMUTNÁROZLúČKA skmotrom

JÁNOMMADACKÝM 20.2.1946–24.1.2012 zKysáča S veľkým žiaľom a bôľom v srdci si naTebabudúspomínať

Bolsičlovek,ktorýmalveľkésrdceplnéláskyadobrotyprevšetkýchnás.Tádobrota aláskazostanúvnašichsrdciachnavždy.

manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna Hricová s rodinami

Tvoji: manželka Anka a dcéry Anna a Zuzana s rodinami

JÁNOMMADACKÝM zKysáča TichúspomienkusinaTebazachovajú kmotrovci a krstné deti Ďurovkovci

SMUTNÁSPOMIENKA

Dňa2.februára2012uplynulištyriroky, čoniejesnaminášdrahýmanžel,otec astarýotec

SMUTNÁSPOMIENKA Dňa2.februára2012uplynulištyriroky, čoniejesnamináškamarát

MICHALFILIP 1942–2008–2012 zoStarejPazovy

ANNALEŠŤANOVÁ Časplynie,alespomienkanaTebajenavždyživá.SláskousinaTebaspomínajú:

S láskou a úctou si na Teba spomínajú atrvalúspomienkuzachovávajú Anna Slamajová a jej deti

manželka Anna, dcéra Drahuška so synom Máriom a dcéra Martinka s manželom Jaroslavom z Kanady

rod.Čelovská 1951–2010–2012 zPetrovca Vnašichspomienkachzostanešnavždy. Brat Ján s manželkou Markou Čelovskovci

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÁROZLúČKA POSLEDNÝPOZDRAV

Dňa25.januára2012násnavždyopustilnáš manžel,otecadedo

báčimu

ONDREJ GAJDOŠ 30.11.1934–25.1. 2012 zDobanoviec

Toucestouvšetcipôjdeme, ktorouTysiprešielšťastne, beztoho,byTvojanohapotklasa... Nie,Tynezomrelsivlastne, Tyžiješ,milýnáš! Tamvnebiesríšiokrasa, KdedušaTvojasPánomspájasa.

ONDREJOVI GAJDOŠOVI zDobanoviec

SláskousinaTebavždybudúspomínať manželka Sofija, syn Miro, nevesta Vesna a vnučky Andrijana a Aleksandra

Obecný výbor Demokratickej strany Surčín

POSLEDNÁROZLúČKA Dňa25.januára2012násnavždyopustilnáščlenadobrodinec

ONDREJGAJDOŠ 30.11.1934–25.1.2012 zDobanoviec

Akvidíštrpieťsvojhobrata, nechtijesrdcekomora, vktorejsaskaždouslužbouráta azktorejvidnododvora!

Akvidíštrpieťneprajníka, sláskousaknemuskloň, nechdosrdcatisvetlovniká! NechpokojBožívládnevňom!

Akvidíštrpieťopustených, buďmilosrdnýmkunimtiež! Prehovormilo,nebuďnemý, nechcítia,žeichmiluješ.

Akvidíštrpieťvtáča,zviera, akvidíštrpieťnemútvár, nechláskačistábolesťstiera, rúkšikovnýchmášdarompár.

Akvidíštrpieťnepriateľa, čoboltiveľmiublížil, nechvsrdcitvojomláskyveľa apomôžmuzovšetkýchsíl!

Pomáhajvšadedobrovoľne, vždynapamätijednomaj: PretebaPántvojtrpelbôľne, abytivrátilvečnýraj! Zlatica Oravcová SKOSŠafárikaMOMSDobanovce

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 3. februára: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • 20.00 Relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA sa začne TV TÝŽDŇOM. Aké sú podmienky, keď ide o zaobstaranie umelého hnojiva za úrodu, ako prebieha komasácia v Báčskopetrovskej obci, čo je nového v Základnej škole Jána A. Komenského v Kulpíne a v Predškolskej ustanovizni Lienka v Kysáči, ako sa uchádzať o dotácie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako sa vodilo hložianskym folkloristom v Austrálii, ako sa zdravo stravovať – to všetko budú témy najnovšieho vydania TV Týždňa, na záver ktorého bude uvedený aj príspevok o výšivkárke z Kovačice. • 20.30 KUMŠTÁREŇ uvedie kultúrny prehľad týždňa. • V pokračovaní diváci odsledujú druhú časť filmového cyklu Sváko Ragan z produkcie STV Bratislava. NEDEĽA 5. februára: • O 11.00 sa uvedie polhodinka, v ktorej divákov pobaví spevácka skupina žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: O tom, aký je záujem poľnohospodárov o výmenu úrody pšenice a kukurice za umelé hnojivo, kedy je vhodný čas na prihnojovanie pšenice, ako aj o tom, čo robia dobytkári v zimnom období, sa diváci dozvedia v druhej časti nedeľného bloku. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 6. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad pod taktovkou Jaroslava Vojtechovského zaspievajú Mária Vyhnalová a Pavel Pixiades. Utorok 7. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie. Streda 8. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú dievčenská a ženská spevácka skupina z Kysáča. Štvrtok 9. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – poslucháčov pobavia Ľudmila Berediová-Stupavská a Želmíra Benková. Piatok 10. februára: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 4. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Piesne z našich končín. NEDEĽA 5. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetová populárna tvorba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Flautové koncerty neoromantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuálne vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 7. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Skladby ruských autorov. STREDA 8. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky

Nedeľa 5. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Zhromaždenie Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka Naučení nebáť sa Atraktívne ponuky našej obce Utorok 7. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Tradičný bál Informačný seminár Dobrá víla Piatok 10. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Chodník cez Dunaj Čo nového v našom chotári? Rozhovor s Jarmilou Bohušovou Výber z programu TV Petro- a Samuelom Kováčom v štúdiu RTVOK vec

Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 3. do 9. februára Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 3. februára – Noc v múzeu Sobota 4. februára – Od súmraku do úsvitu Pondelok 6. februára – Kliatba bratov Grimmovcov Utorok 7. februára – Ako ustrážiť dom Streda 8. februára – Hydra – stratený ostrov Štvrtok 9. februára – Súmrak 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Maximálne riziko 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 V tajničke je meno a priezvisko nášho kultúrneho dejateľa, ktorý sa narodil roku 1948 v B. Petrovci. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Povolaním bol novinár, avšak bol i hercom a riaditeľom Divadla VHV v Petrovci, rozhlasovým redaktorom, publicistom, spoluzakladateľom obnovenej MSJ v B. Petrovci a majiteľom galérie. Dňa 5. februára si pripomenieme prvé výročie jeho úmrtia.

Nedeľa 5. februára 18.00 Hudobné blahoželania

Nataša Rybárová, moderátorka TV Petrovec

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 8. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Okrem programu, s ktorým prezentovali v Austrálii kultúru a obyčaje Slovákov z Vojvodiny, členovia SKOS Detvan z Vojlovice počas mesačného pobytu mali možnosť spoznať aj krásy Na fotografii je jedna z krás Austrálie. Repríza v nedeľu 12. februá- Austrálie: The Twelve Apostles – Dvanásť apoštolov ra o 7.30 h. 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 – VODOROVNE: jesienka, urob, lak, Ribay, t, akord, KI, JAT, krov, ao, OL, bo, posol, obilnina, hora, Li, arena, SK, tan, Kata, olaborat TAJNIČKA: JURAJ RIBAY Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu zo 14. januára 2012 bolo: KAREL ČAPEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova 14, 21 210 Kovačica. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: hlasludu@open.telekom.rs alebo kopcokova@hl.rs

ŠPORT

odmenení športovci a športoví pracovníci Šídskej obce v roku 2011

VOĽBA NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA 2011 V ŠÍDE

Laureáti Stanivuković a Đokićová stredu 25. januára 2012 v miestnostiach Zhromaždenia obce Šíd sa udiala nekaždodenná slávnosť. Združenie športových novinárov Šídskej obce s mediálnou podporou Rádia Šíd a finančným príspevkom obce vyhlásilo najúspešnejších športovcov v roku 2011. Jury športových novinárov za najúspešnejšieho športovca lanského roku vyhlásilo Nemanju Stanivukovića, dvojnásobného juniorského majstra Nemanja Stanivuković s predsedEurópy v kajakárstve. Najlepšia níčkou Šídskej obce Natašou Cvjetšportovkyňa roka 2011 je há- kovićovou dzanárka HK Morović Vladislava Đokićová. Futbalový klub Graničar z Adaševiec je najlepší športový kolektív, kým si v ženskej konkurencii toto ocenenie zaslúžili basketbalistky BK Maks zo Šídu. Cyklistka CK Jednota Violeta Trifkovićová, ktorá na Balkaniáde obsadila tretie miesto, je najlepšou kadetkou roka. CK Jednota sa stal laureátom ceny (získal plaketu) za uvedenie nových športových disciplín. Odmenu za životné dielo v športe odovzdali osemdesiatročnému bývalému futbalistovi šídskeho FK Radnički Željkovi Nikšićovi. Najúspešnejším športovým pracovníkom vlani bol Negovan Đorđević z erdevíckeho FK Sloga. Najúspešnejší pretekár CK Jednota Igor Čipkár na konci slávnosti odovzdal predsedníčke Obce

Šíd Nataši Cvjetkovićovej žlté tričko, ktorým sa tento cyklistický kolektív odvďačil lokálnej samospráve za poskytnutú finančnú pomoc v roku 2011. St. Stupavský

Violeta Trifkovićová a Slobodan Radovanović, predseda CK Jednota, s odmenami

Igor Čipkár odovzdáva žlté tričko predsedníčke obce

NáŠ NoVaK ĐoKoVIć, obhajca titulu na úvodnom grandslamovom turnaji sezóny Australian Open v Melbourne, mal svojich fanúšikov pri televíznych obrazovkách aj v Selenči, ktorí ho nezištne podporovali a spolu s ním sa tešili z víťazstva. Boli to futbalisti a správa FK Kriváň (na snímke), ktorí odročili začiatok svojho výročného zasadnutia, aby tak do konca odsledovali tento najdlhší, možno i najdramatickejší zápas v Melbourne. Novak titul úspešne obhájil a veríme, že aj Kriváň bude úspešný a na jar si zachová aspoň terajší „zlatý stred“ tabuľky. Foto a text: J. Berédi-Ďuky 4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

ŠPORT Zo seniorov prestížnu trofej získal okrem iných i Milan Luketa, šachista ŠK Kovačica. Vlani hrali Kovačičania v Druhej lige a Luketa dosiahol minulého roku po tretíkrát i titul najlepšieho šachistu Kovačice.

Najlepší športovci Obce Kovačica 2011

NAJLEPŠÍ ŠPORTOVCI OBCE KOVAČICA V ROKU 2011

Kovačica a Padina – desať pohárov dokopy! Z osemnásť pohárov, ktoré vedúci športového zväzu udelili najlepším športovcom Obce Kovačica vo štvrtok 26. januára 2012 – až desať šlo do padinských a kovačických vitrín. Štvrtý-

zentantom Banátu. Povšimla si ho aj Crvena zvezda. Na pomocnom trávniku Marakany zohral tréningový zápas. Deväťročná stolná tenistka Karkušová na jedenástich súťažiach vlani získala prvé, prípadne druhé miesto. Kadetské tituly patria Padinčanom a Uzdinčanom. Karatista Doliny Je-

Jegor Mikuláš, karatista KK Dolina

Športovci roka 2011 – Izabela Lupulescuová (STK Unirea) a Mário Boboš, karatista Doliny

Športová nádej 2011 – Daniela Karkušová

krát sa parádne ocenenie najlepších športovcov Obce Kovačica uskutočnilo vo veľkolepých priestoroch kongresovej siene Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax. Športovcov zdravil a blahoželal im k úspechom László Vidacs, zástupca predsedu Obce Kovačica. Prívet patril Predragovi Perovićovi, predsedovi Športového zväzu Obce Kovačica. Ceny zdôvodňoval Vasile Stoja, tajomník zväzu. V kategórii športových nádejí trofej patrí Kovačičanom – Danielovi a Daniele. Dvanásťročný futbalista Bartoš bol vlani v troch rôznych ligových súťažiach natoľko úspešným, že sa stal repre4. 2. 2012

5 /4476/

Športová nádej 2011 – Daniel Bartoš

gor Mikuláš sa stal majstrom Srbska vo finále Shotokan ligy majstrov. Kadeti FK Dolina súťažia

HLAS ĽUDU

úspešne v Juhobanátskej oblastnej lige FZ Vojvodina. Všetky tri poháre v jednotliveckej juniorskej konkurencii získali – karatisti, dva rovnocenné udelili juniorom. Bojan Vukelić hrá v KK Kovačica. Tento Pančevčan od roku 2005 získal 146 medailí a vlani takmer tridsať. Mário Boboš, reprezentant Srbska v Shotokan karate asociácii získal vlani na majstrovstvách Európy v Holandsku ôsme miesto. Stal sa držiteľom i ďalšieho pohára – zároveň ho vyhlásili za najlepšieho športovca Kovačickej obce v roku 2011. Daniela Končeková si pohár vyslúžila ako reprezentantka Srbska. Pre nedostatok peňazí však neodcestovala na Majstrovstvá Európy do Poľska. Vlani stála na stupienku víťazov na troch dôležitých súťažiach v Srbsku.

Daniela Končeková, karatistka Doliny

Najlepšou školou sa znovu stala ZŠ Mladých pokolení, a to na základe úspechov na školských športových súťažiach, od obecných cez oblastné až po pokrajinské a republikové. Úspešní boli Kovačičania aj v medzinárodných meradlách (účasť športovcov na súťaži v Banskej Bystrici a prvé miesta Damiána Šuľu v atletike). Text a foto: Ján Špringeľ

ŠPORT PRÍPRAVY FK DOLINA PADINA

Jarná úroda musí byť bohatšia o skončení jesennej časti majstrovstiev v silnej Srbskej lige – P skupina Vojvodina, vedenie a hráči padinskej Doliny za spoločným stolom zhodnotili dosiahnuté výsledky. Všetci sa zhodli, že správa klubu splnila požiadavky hráčov a vytvorila im dobré podmienky na prácu. Aj keď im nič nechýbalo, futbalisti na zápasoch robili chyby a dovolili, aby body získali aj slabší súperi od nich. Dolinu málokto prevýšil, ale predsa prehrávala častejšie, ako to muselo byť. O tom hovorí aj negatívna jesenná bilancia. Z pätnástich zápasov padinské mužstvo päť vyhralo, tri hralo nerozhodne a utrpelo až sedem porážok. Gólový pomer 14 : 23 potvrdzuje skutočnosť, že Padinčania vsietili málo gólov a ich sieť sa častejšie vlnila. Len 18 získaných bodov posunuli Dolinu do dolnej časti tabuľky, až na 13. miesto, s ktorým nikto v klube nemôže byť spokojný. Pred odchodom na zimnú prestávku hráči sľúbili, že zostanú v klube a na jar všetkými silami budú bojovať, aby zanechali krajší dojem ako v jeseň. Pokúsia sa dostať do hornej časti tabuľky, kde je Doline aj miesto. Vytýčený cieľ v Doline začali uskutočňovať v nedeľu 29. januára 2012, keď začali prípravy mužstva na jarnú časť majstrovstiev. Po prívete pred-

Slávie a Tomin z dediny Sakule. Po dlhšej prestávke pre zaneprázdnenosť na štúdiách znova začal trénovať aj Dejan Kováč. Všetci títo hráči sú známi padinskému obecenstvu, lebo aj skôr úspešne hájili farby Doliny. Nové Vedenie Doliny nie je spokojné s jesennými tváre na padinskej výsledkami začalo trénovať 24 hráčov. Už na prvom tréningu sa videlo, že futbalisti chcú splniť sľub a čestne obstáť v silnej konkurencii. Do začiatku majstrovstiev, ktoré odštartujú 17. marca t. r., každodenné tréningy budú prebiehať na pomocnom ihrisku Doliny a v prípade nečasu sa mužstvo presťahuje do telocvične. Padinčania zohrajú aj rad priateľských zápasov, na ktorých tréner vyskúša schopnosti všetkých hráčov, aby utvoril najlepšiu zostavu. Usilovné vedenie Doliny sa snaží riešiť všetky problémy. Najviac starostí majú s trávnikom na ihrisku, ktoTakto bolo na prvom tréningu padinského mužstva rý je vo veľmi zlom stave. Hmyz a mović a Vladul. V prestupovom ter- doline sú Jovica Vukosavljev z Laza- choroby zničili takmer polovicu trámíne sa do klubu vrátili Željko Staj- reva a Miloš Karanfilovski z Borče. Pod vy, ktorú bude ťažko obnoviť. čić z Ománu, Ján Čerňoš, Stanislav a taktovkou trénera Dušana Hýla a Ján Bokor Vlastislav Dudášovci z kovačickej jeho pomocníka Vladimira Rastovića (Snímky: autor) sedu Miroslava Kováča tréner Dušan Hýl vyvolal hráčov, s ktorými počíta v jarnej odvete. Väčšina futbalistov dodržala slovo a zostala v Padine. Odišli len tí, s ktorými vedenie nepočíta. Sú to dvaja bratia Makovci, Toškov a Samardžić. Brankári Jevtić a Aleksić zostali, kým tretí strážca siete Topić váha a možno odíde do belehradského FK Palilulac. Z jesenného mužstva zostali: P. Čížik, Memović, Nedučić, Stajić, Ivanišević, Tripković, Ožegović, Milašinović, Ninkov, Josi-

PO PRESTÁVKE NA IHRISKU FK HAJDUŠICA

Lopta sa rozkotúľala ajstrovstvá 2011/2012 v Druhej juhobanátskej lige FK HajduM šica začal s netajenými ambíciami obsadiť jedno z dvoch prvých miest a postúpiť vyššie. Jesennú časť majstrovstiev však ukončili na ôsmom mieste s 22 bodmi a gólovým pomerom 21 : 17. Obrana síce bola dosť pevná a so sedemnástimi inkasovanými gólmi bola tretia v lige. Lepšie boli iba prvé dva umiestnené celky Jedinstvo a Dobrica. Ale čo to stojí, keď útok bol príliš neúčinný a ťažko dával góly. Menej úspešných strelcov uplynulej jesene mali iba posledný Banat a trinásty Ševac. „Uplynulá jeseň bola jednou zo slabších za posledných niekoľko rokov,“ hovorí predseda klubu Vladimír Maliar. „Základnou príčinou neuskutočnených plánov je akiste tá neúčinnosť strelcov. Veď toľko gólov, koľko teraz dalo celé mužstvo v minulých rokoch, vsietil jeden hráč. Veľavravný je aj údaj, že z tých 21 gólov až 6 dali obrancovia. Vystala

však sebakritika jednotlivých hráčov o vlastných výkonoch a vzťahu voči klubu, po troche sa porušili aj medziľudské vzťahy, a niektorí najlepší hráči začali svojráznu obštrukciu klubu, takže jesenná časť majstrovstiev spočívala na pleciach niektorých mladších hráčov. Všetko to sa však muselo odzrkadliť na výsledkoch. V analýze uplynulej jesene však uznali vlastnú vinu za slabé výsledky, lebo v konečnom dôsledku futbal predsa len hrajú oni, a nie tréner, ani správa a ani sponzor.“ Aj keď prechodné obdobie ešte stále trvá, v klube nerozmýšľajú o posilách. Predseda klubu to zdôvodňuje predovšetkým nedostatkom peňazí, aby cezpoľným hráčom zabezpečili aspoň cestovné trovy príchodu na tréningy a zápasy. Jedinou posilou bude skúsený útočník Dušan Muškinja, ktorý jednu polosezónu už zohral v žlto-čiernom tričku Hajdušice a bol nanajvýš účinný. Muškinja sa už pripojil muž-

Futbalistom Hajdušice neprekáža ani ľadová banátska košava, aby usilovne trénovali stvu. Tréner Nedeljko Ristevski mužstvo zhromaždil v sobotu 21. januára 2012. Nepočíta však so všetkými registrovanými hráčmi. „Na zozname sme mali až 30 futbalistov, ale viacerí neprichádzali ani na tréningy, a ani na zápasy, takže sme sa im zavďačili. V kádroch je teraz 24 futbalistov. Okrem toho aj tých, čo zostali, sme sa pred začiatkom príprav opýtali, či môžeme s nimi rátať aj v jarnej časti. Všetci, aj tí urazení, dali svoj súhlas, takže môžem povedať, že kostra mužstva zostala tá istá ako počas niekoľkých uplynulých rokov. Na začiatku príprav sa bude-

me snažiť najprv dosiahnuť nevyhnutnú športovú formu hráčov a v polovici februára začneme aj s priateľskými zápasmi. Verím, že počas príprav prinavrátime víťaznú mentalitu, ktorú sme mali v uplynulých rokoch, a že na konci predsa len skončíme v hornej časti tabuľky. Neverím však, že budeme môcť konkurovať o prvé dve miesta, ktoré umožňujú postup, ale sa v každom prípade budeme snažiť čím kvalitnejšou hrou prinavrátiť dôveru divákov, ktorých pre slabé výkony na posledných niekoľkých zápasoch bolo čoraz menej.“ V. Hudec

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SNEMOVALI HLOŽIANSKI RYBÁRI

Zasa zorganizujú zábavu a školu rybolovu S

kôr než si v nedeľu väčšie sú akiste tituly 15. januára 2012 primajstrov Vojvodiny, ktosadli k spoločnému rými sa ovenčil celok obedu, členovia Zdrukadetov v love rýb udiženia športových rybácou na plavák, ako i Ján rov Šaran Hložany v rešHaška ml. v rovnakej taurácii Pod lipami – v disciplíne. Aj mladší aj rámci výročného vostarší rybári z Hložian sa lebného zhromaždenia umiestnili na niektorom – zvážili vlaňajšiu miz prvých troch miest na moriadne úspešnú činpočetných pretekoch, nosť, vytýčili si plány ba 1. miesto získal aj na tento rok a zvolili Najmladší členovia ZŠRŠ Hložany aj vlani najviac prispeli Rastislav Kukučka v súnové vedenie. Predse- do bohatej kolekcie medailí a pohárov ťaži o najlepší rybací dom ZŠRŠ sa stal Ján kotlíkový paprikáš. Doterajší predseda združenia Ivan ZŠRŠ sa zároveň osvedčil ako dobrý orHaška, podpredsedom je Miroslav Greksa, tajomníkom Zoltán Kiráľ, po- Hrubík privítal prítomných členov a ganizátor súťaže o pokrajinský pohár kladníkom Emil Čipkár a členmi pred- hostí, o. i. pokrajinského poslanca a i pri usporiadaní interných majstrosedníctva sú aj Jaroslav Jakuš, Ga- predsedu Rady Miestneho spoločen- vstiev združenia. Haška sa poďakoval briela Hašková, Mária Dudková, Elena stva Hložany Jána Bohuša, ako i pod- za spoluprácu a pomoc viacerým hloSupeková a Jaroslav Supek. Do súťaž- predsedu Obce Báčsky Petrovec Jána žianskym spolkom, ako i rodičom, nej komisie zvolili Samuela Macku, Hansmana, tiež predstaviteľov hlo- ktorí na vlastné náklady odvážali deti Jána Kolára, Martina Macku, Jána Mol- žianskych spolkov, združení a klubov na súťaže. nára a Josipa Antunovića, do Dozornej a rybárskych združení z Kulpína, PeFinančnú správu podal Juraj Takáč. rady Rastislava Kukučku, Jána Greksu trovca, Begeča a Kysáča. V správe o vla- Podľa nej združenie vlani hospodárilo a Jána Dudka a do disciplinárnej ko- ňajšej činnosti doterajší tajomník Ján pozitívne, keďže príjmy boli približne misie Andreja Turóciho, Ivana Hrubíka Haška kvitoval početné úspechy hlo- 242 000 dinárov a výlohy o dvanásťtižianskych športových rybárov. Naj- síc menej. Lokálna samospráva a RMS a Samuela Anušiaka.

Hložany v uplynulom roku podporili činnosť ZŠRŠ príspevkami „vážiacimi“ po 80 000 din. Ozrejmujúc plán práce na rok 2012, čerstvý predseda Haška poznamenal, že činnosť združenia bude podobná ako obvykle. Dodal však, že okrem bežných súťaží rybári chcú zase zorganizovať rybársku zábavu, a to 18. februára t. r. (do tanca vraj bude hrať skupina Big foot a spievať má aj Renata Lovásová). Členovia ZŠRŠ sa zase zapoja do osláv Dňa Hložian a zorganizujú aj školu rybolovu pre žiakov základnej školy, ktorá sa pred niekoľkými rokmi mimoriadne osvedčila. Spoločne s ekológmi a členmi mládežníckeho klubu mienia sa starať o poriadok pri nábreží Dunaja. Pokiaľ ide o finančný plán, ZŠRŠ by v aktuálnom roku chcelo do pokladnice dostať zhruba 490 000 din; po 200 000 požadujú z rozpočtu obce a Miestneho spoločenstva. V diskusii sa ako najväčší problém ukázala bezmocnosť pred pytliakmi, ale aj profesionálnymi rybármi, ktorí často lovia rybu priamo„z udíc pecárošov“. Juraj Bartoš

MAJSTROVSTVÁ SRBSKA V CYKLOKROSE V ŠÍDE

republiky v Belehrade Miroslav Poľaško. Napriek opravdivému zimnému počasiu v iných krajoch Srbska cyklisti v Šíde predsa mali priaznivé podmienky na súťaž, ak nerátame, že bolo veľmi chladno. Pretekári domácej Jednoty s dvoma zlatými medailami (kadeti a veteráni) sú spokojní s účasťou, ale aj

Zlato pre Romana a Radovanovića sobotu 21. januára 2012 CK Jednota usporiadal Majstrovstvá Srbska v cyklokrose. Dráha dlhá 2 500 metrov bola na pomocnom ihrisku FK Jednota a v Slovenskom parku. Na súťaži sa zúčastnilo vyše osemdesiat cyklistov z klubov z celého Srbska: C. zvezda, Partizan, Progresiv a Avala soko z Belehradu, CK Nový Sad, Fanatik Nový Miroslav Poľaško (stojí vpravo) odovzdal meSad, CK Kragujevac a daily veteránom, medzi ktorými zvíťazil doRadnički Kragujevac, máci Slobodan Radovanović Metalac Kraljevo, Železničar Niš, CK Šíd a hostiteľský CK ty bola Violeta Trifkovićová, reprezentantka Srbska, ktorej sa už v prJednota Šíd. Dráha bola kvalitne pripravená, vom okruhu prihodilo nešťastie, ale mimoriadne ťažká pre jazdu. Po- takže dráhu opustila v sanitke! Súťaž prebiehala v týchto katetvrdila sa už dobre známa skutočnosť, že nie je dobre, aby sa prete- góriách a najlepší boli: Ženy juniorky: 1. Milica Rakikári v cestnej cyklistike zúčastňovali cyklokrosu, lebo to pre nich môže ćová (N. Sad), 2. Jelena Erićová (Metalac), 3. Tamara Simićová (C. byť veľmi nebezpečné. Najväčšia nádej domácej Jedno- zvezda).

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

Ženy elita: 1. Jovana Crnogorcová (N. Sad), 2. Vesna Durmanová (Fanatik), 3. Jovana Krtinićová (C. zvezda). Mladší kadeti: 1. Marko Kasapović (N. Sad), 2. Aleksandar Mijatović (N. Sad), 3. Velimir Jovičić (CK Šíd). Kadeti: 1. Aleksandar Roman (CK Jednota), 2. Andrej Galović (Partizan), 3. Stefan Jovanović (Metalac). Juniori: 1. Miloš Borisavljević (Metalac), 2. Slobodan Stanković (N. Sad), 3. Aleksandar Mitić (Partizan). Veteráni: 1. Slobodan Radovanović (CK Jednota), 2. Branislav Matić (Fanatik), 3. Zoran Živković (Kragujevac). Seniori: 1. Bojan Đurđić (Radnički), 2. Aleksa Marić (C. zvezda), 3. Ivan Jovano- Aleksandar Roman v cieli vić (Progresiv). Po pretekoch v miestnostiach rozčarovaní zo zranenia Violety Slovenského domu v Šíde najlep- Trifkovićovej, lebo aj od nej očaším pretekárom odovzdali medai- kávali medailu. ly a odmeny. Urobil to aj prvý taSt. S. jomník Veľvyslanectva Slovenskej

ŠPORT Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA FK KRIVÁŇ V SELENČI

Nový predseda je Juraj Krížov

zvolili nového predsedu, súkromného podnikateľa Juraja Krížova staršieho zo Selenče. Nový predseda sa za dôveru zavďačil a sľúbil, že sa bude snažiť, aby sa aj naďalej v klube úspešne pracovalo. Podľa jeho slov všetci, ktorí majú záujem pomôcť dobrou radou alebo dobrým skutkom, v klube sú vítaní. Trénermi klubu sú Michal Nosál a Dragan Jovović, ktorí zároveň aj zvestovali hráčom,

ide o voľbu novej spránedeľu 29. vy, prítomní sa zhodli, januára 2012 že doterajší členovia v miestnostiach tohto telesa si celkom FK Kriváň bolo výročné a volebné zasadnutie rovnomenného futbalového klubu. Na zasadnutí sa zúčastnili hlavne hráči a členovia doterajšej správy klubu. Úvod zasadDoterajší predseda FK Kriváň Michal Poliak (stojí) nutia patril teraz podal správy o činnosti a finančnom hospodárení už bývalému predsedovi klubu Michalovi Poliakovi, ktorý v dobre plnili svoje úlohy krátkosti ozrejmil náplň zasadnutia a navrhol a jednohlasne ich podrokovací program. Správu o minuloročnej porili, aby v takomto činnosti podal doterajší predseda Michal Po- zložení pokračovali s Kriváňovci sú predsa spokojní s jesennými výsledkami liak. Podotkol, že klub v minulom roku zápa- prácou aj v novom že sa začínajú prípravy na jarnú sil s rôznymi problémami, medziiným menili sezónu. Plánujú pracovať seriaj trénera, ale všetko úspešne zdolali a sezóózne. Podľa toho, aké budú nu skončili na ôsmom mieste na tabuľke. S tapoveternostné podmienky, trékýmto výsledkom sú zatiaľ všetci spokojní. K ningy budú prebiehať buď v zaspráve predsedu neboli žiadne pripomienky tvorenom priestore alebo na a prítomní ju schválili. ihrisku. Finančnú správu podrobne podal tiež bývalý Teda Futbalový klub Kriváň do predseda. Problém je hlavne v tom, že sľúbené nového mandátneho obdobia a finančné prostriedky z rôznych zdrojov nenovej súťažnej sezóny vstupuje prichádzajú v stanovenej lehote na účet futso staronovou správou, ktorú balového klubu, a preto chýbajú peniaze na tvoria: Michal Poliak, Michal Nofinancovanie normálnej činnosti. Na konci misál, Ján Jocha, Stevan Rožnaji, nulého roka saldo na účte je negatívne len Adam Mandáč, Pavel Cechmajvďaka tomu, že všetky prisľúbené finančné ster, Juraj Pavlov, Štefan Provoprostriedky neboli k dispozícii futbalovému Nový predseda Kriváňa Juraj Krížov (prvý zľava v drudovský a Karol Faďoš, v čele s noklubu. Účastníci schôdze nemali pripomienhom rade) na otvorení novej tribúny v Selenči vým predsedom Jurajom Kríky k správe, ktorú, ako aj plán práce na rok (Foto: J. P.) žovom. Dozorná rada bude pra2012, schválili. V pokračovaní zasadnutia podporili aj zme- mandáte. Pre záväzky na pracovnom mieste, covať v zložení: Štefan Provodovský, Dejan Muny Štatútu FK Kriváň, ktorý sa iba zlaďuje s no- doma a v rodine, doterajší predseda klubu Mi- čaji a Pavel Cechmajster. Text a foto: Juraj Berédi-Ďuky vými zákonnými predpismi v oblasti športu. Keď chal Poliak sa vzdal funkcie a na jeho miesto

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

V PRÍPRAVÁCH ODŠTARTOVALA AJ MLADOSŤ

Na Pavla sa rozbehli apriek chladnému počasiu odštartovali aj prípravy futbalistov petrovskej Mladosti. Na Pavla, teda 25. januára 2012 pod taktovkou trénera Sinišu Stanivuka na ihrisko vybehlo 19 futbalistov „modrých“. Mladosť opustil Pavel Ožvát (prestúpil do hložianskej Budúcnosti) a Igor Kaňa odišiel na skúšku do mužstva Zvijezda Gra-

dačac (BaH). Na tréningu sme videli aj nové tváre. Ide o piatich hráčov, potenciálnych nováčikov FK Mladosť. Sú to: Mojić (hral v kulskom Hajduku a bratislavskom Slovane), Đorđević a Sladojević (C. zvezda N. Sad), Jovanović (Bačka B. Palanka) a Zorzić (Sutjeska B. D. Polje). Do štartu majstrovstiev 11. mar-

Ľahká výhra STK MLADOSŤ – STK PARTIZAN 4 : 1 tolní tenisti petrovskej Mladosti ľahko zdolali hostí zo Šídu. Výsledky: Lomen – Kabić 3 : 0, Šramka – Grbić 1 : 3, Turan – Danguzov 3 : 1, Turan / Lomen – Danguzov / Grbić 3 : 2, Lomen – Grbić 3 : 2. Ďalší zápas STK Mladosť zohrá v Kanjiži. -sm-

S Odišiel do Hložian: Pavel Ožvát

ca t. r. Mladosť zohrá asi trinásť prípravných zápasov.

-sm-

4. 2. 2012

5 /4476/

HLAS ĽUDU

NEBÝVALÝ ÚSPECH ŠPORTOVCOV SRBSKA

Zlatá nedeľa espomíname si, že športovci našej krajiny bez ohľadu na to, ako sa menovala (Juhoslávia, Srbsko a Čierna Hora alebo len Srbsko) v jednom dni dosiahli taký fantastický úspech ako v nedeľu 29. januára 2012! Zriedkavo alebo nikdy sa to nedarí ani omnoho väčším, vyspelejším a bohatším národom. Pre mnohých je to v jednom dni ťažko dosiahnuteľné aj na Olympijských hrách, kde je mnoho športov. Zlatú nedeľu nášho športu začal tenista Novak Đoković, ktorý vo finále stého turnaja Australian Open v Melbourne obhájil vlaňajší titul po triumfe nad Španielom Rafaelom Nadalom 3 : 2. Súboj dvoch najlepších tenistov sveta trval priam neuveriteľných 5 hodín a 53 minút, najdlhšie v dejinách prvého grandslamu v roku. Na najvyšší stupienok víťazov sa potom dostali vodní pólisti Srbska, ktorí v holandskom Eindhovene získali zlatú medailu po víťazstve nad Čiernou Horou 9 : 8. Tak sa Srbsko po šiestich rokoch druhý raz ako samostatný štát stalo šampiónom Európy. V poslednú januárovú nedeľu sa skončili aj 10. Majstrovstvá Európy hádzanárov. V belehradskej Arene pred 20 000 divákmi výber Srbska nedokázal aj druhýkrát na šampionáte prekonať Dánsko (v skupine bolo 24 : 22 v prospech zverencov Veselina Vukovića). Vo finále zaslúžene triumfovali Dáni 21 : 19 a druhýkrát zasadli na hádzanársky trón Európy. Striebro Srbska je prvá medaila terajšej našej krajiny na hádzanárskych ME, lebo sme dosiaľ jediný bronz získali ako SR Juhoslávia roku 1996 v Španielsku.

J. P.

Vodní pólisti Srbska s pohárom pre majstrov Európy

Obhájil titul: Novak Đoković Takto triumf v Eindhovene oslávil šéftréner Dejan Udovičić (v strede)

Prvé európske striebro hádzanárov Srbska

Kapitán nášho výberu Momir Ilić, najužitočnejší hráč šampionátu

Najlepší brankár na 10. ME: Darko Stanić (Srbsko)

(Foto: Tanjug)