Hlas 05 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4580/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 1. 2. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Nadštandardné vzťahy

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Poľnohospodárstvo včely potrebuje

Jednota pre krajšiu jar

Z obsahu

1. 2. 2014 | 5 /4580/

Uzávierka čísla: 29. 1. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Máme k sebe veľmi blízko 6 Odchádzal som s tým, že sa vrátim 7 Svetová obchodná veľmoc

10 ĽUDIA A DIANIA 12 Účty rozhnevali občanov 13 V chudobe sa ekológia vytráca z povedomia 16 Aj včely stratili kalendár 16 Cukrová repa je kráľovnou polí 17 Úspešne realizovali početné aktivity

POD DROBNOHĽADOM: Báčsky Petrovec, Ul. m. Tita 23 – na tejto adrese je registrované Múzeum vojvodinských Slovákov a v tejto budove, podľa odhadov expertov, malo byť najmodernejšie múzeum v Srbsku. (s. 8 – 9) J. Pániková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Predstavivosť je prvý krok

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 27 Obaľované osivo zvyšuje kvalitu výsevu 28 Bakteriálne choroby hydiny (1)

31 KULTÚRA 31 Petrovská pocta Dalimírovi Hajkovi 32 Rok jubilea divadla

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V SLOVENSKÝCH OSADÁCH: Cintoríny v Báčke ako nemí svedkovia dlhodobého panovania bieleho moru. (s. 18 – 19) J. Čiep

36 Smrť v Belehrade 37 Vôňa domova

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Veľa nových hráčov 47 Najprv zlatý stred, potom – postup 48 Smelo do jubilejného roku 49 Pokračovať v triezvej športovej politike Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Začiatok tradičnej akcie SVC Zima s knihou, ktorá bola v Báčskom Petrovci a následne v Kovačici (na snímke), patril knihe Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna autora prof. PhDr. Dalimíra Hajku, DrSc. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál

Bitky na rôznych frontoch

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

en prvý boj je jasný a v našej krajine stále prítomný: predvolebná kampaň, ktorá sa tentoraz začala na úrovni predčasných parlamentných volieb. Keď chceme, tak môžeme ísť o stupienok – dva nižšie a spomenúť kampaňovú „ruvačku”, ktorá sa začala (nateraz iba opozične) na sklonku minulého roku. Pravdaže, týka sa tohtoročných volieb do inštitúcie národnostnej kultúrnej autonómie.

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

news.kievukraine.info

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Niektorí sa zmietajú v boji o moc, iní sa opäť doslova bijú o pokračovanie eurointegrácie. Omnoho viac je však tých, ktorí bojujú o prežitie.

Srbsko sa na ceste eurointegrácie „prple” viac ako desať rokov a ešte nás vraj „iba” šesť rokov delí od vstupu do veľkej európskej rodiny. To, čo je pozitívne, je azda fakt, že v tejto chvíli aj vláda, aj opozícia, ak sa možno takto vyjadriť vo chvíli, keď srbský prezident vyhlásil voľby na 16. marca, majú jednotné stanovisko k európskej orientácii rozvoja krajiny. Ukrajina, napríklad, niekoľko dní pred podpísaním historickej asociačnej a stabilizačnej dohody s EÚ (vlani v novembri) na nemilé prekvapenie mnohých aktérov politickej scény EÚ, ale hlavne občanov tejto krajiny, povedala nie EÚ a obrátila sa k Rusku. Odvtedy je na uliciach Kyjeva dym, oheň, barikády, zbrane, boj, protesty, krv, dokonca aj smrť. Štátny prevrat a takmer vojna. Boj o prinavrátenie sa na cestu, ktorá vedie do Európskej únie. Ukrajinský prezident Viktor Yanukovich najprv odmietol podpísanie dohody, potom v polovici januára „pretisol” neľudský antidemonštračný zákon, aby ho o niekoľko dní stiahol. Vláda v čele s premiérom Mykolom Azarovovým začiatkom tohto týždňa podala demisiu. Tak v skratke vyzerá prehľad politických udalostí v Ukrajine za posledné tri mesiace, ktorý nikoho nenechá ľahostajným. Politický zmätok rovnako ako aj ten na uliciach chladného ukrajinského sídelného mesta spôsobil poplach v zahraničí a okamžité reakcie politikov z celého sveta. Od tých, ktoré sa týkajú možných negatívnych dopadov na bilaterálne vzťahy (EÚ), po tie, ktoré sa týkajú priameho obmedzenia cestovania ukrajinských občanov do zahraničia (Kanada). V Novom Sade s príchodom ozajstnej zimy prišli aj ďalšie trampoty siedmich bezdomovkýň, akoby ich už nemali dosť. Počas uplynulého víkendu sa totiž nemali kde uchýliť pred mrazivým mínusom. Vraj v maringotkách, ktoré na tieto účely zabezpečilo mesto, je málo miest a tie sú vyhradené iba pre mužov (!). Až na naliehanie a opätovné písanie novosadských médií na túto tému sa našiel priestor pre bezdomovkyne. Ale aj tak zostáva knedľa v hrdle mnohým z nás. Vidno, že začiatok roka, i keď Srbsku priniesol začiatok prístupových rokovaní s EÚ, globálnej dedine predsa privial nielen sneh, ale aj veľa zmätku, paniky a depresie. V každom ohľade…

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 5 /4580/

1. 2. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Oto Filip

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Predsa voľby Anna Lazarevićová

spoločnosti, kde je všetkého hlavne málo, načim veľa nápadov na žmýkanie každého dinára. V boji o zákazníka nezaháľajú ani niektoré pohrebné ústavy odkazujúce: po smrti všetko iné je naša starosť. Tematicky príbuzné je, že si za pár desiatok eur za hodinu, azda nedostatočne zarmútení rodinní príslušníci nebožtíka môžu prenajať trúchliaceho, nariekajúceho tak, že i náhodný svedok pocíti žiaľ. Všetko to, hoci trochu divné, nemusí natoľko znepokojovať, keďže ostáva v rámcoch relatívne osobných a úzkych. Zlé je však, keď sa vlastné vrecká začnú hĺbiť inými spôsobmi. Istý denník zverejnil pred pár dňami fotografické zábery, ako sa na okolí jedného z neďalekých miest a kombinátov budúce údeniny žmýkajú spôsobom záhadne divným, zdraviu nebezpečne škodiacim. Tak, že sa práve zdochnuté ošípané kúskujú a ich časti potom údia. Nie tak dávno zdravie a osud desiatok osôb spečatili liehoviny robené v domácej réžii a vo veľkom. Potravinová kríza síce pretrváva, no neznamená to, že uvedenými praktikami treba plniť slogan: Vaše je len zomrieť... 4



ozhodnutie o predčasných parlamentných voľbách padlo minulý víkend, a to vo vedení Srbskej pokrokovej strany (SNS). Mnohých potešilo, niektorých sklamalo. Potešilo predovšetkým stúpencov SNS, ktorí voľby vidia ako svoju veľkú šancu. Sklamalo tých menej početných, ktorých trápia obavy, že voľby dodatočne spomalia beztak váhavé šance na zmenu Srbska. Ak vláda robila dobre a vykonala niektoré významné veci – ako uviedol predseda SNS a vicepremiér Aleksandar Vučić – ako je začiatok boja proti korupcii a organizovanému zločinu, otvorenie rokovaní s Európskou úniou, zastavenie dramatického rastu nezamestnanosti, zachovanie rovnakej hodnoty dinára ako pred rokom, tak prečo voľby? Pretože to nestačí, povedal Vučić, pretože sa žiada viac, rýchlejšie a lepšie. A pretože zmeny nemôžu čakať. Dobrú prácu vlády vyzdvihol aj premiér Ivica Dačić doložiac, že rozhodnutie o voľbách nesmie vrhnúť tieň na nesporné výsledky vlády. Vysvetlil, že rešpektuje rozhodnutie pokrokárov o voľbách ako najlepšom riešení na získanie novej politickej legitimity, ktorá povedie Srbsko vpred a zmenší tenzie v spoločnosti. Opozičné strany privítali rozhodnutie o voľbách, hoci o dote-

rajšej práci vlády nemajú rovnako dobrú mienku ako koaliční partneri. Tak Demokratická strana (DS) uviedla, že by Srbská pokroková strana mala priznať, že vláda nerobila dobre, inak občanom Srbska bude jasné, že jediným dôvodom, prečo majú ísť voliť, je zabezpečenie ešte väčšej moci pre Aleksandra Vučića. Okrem toho demokrati konštatujú, že občania od prvého podpredsedu vlády nepočuli ani jeden dôvod, prečo po necelých dvoch rokoch treba znovu voliť. Okrem toho, že sa v oznámení predstavila ako jediná strana ponúkajúca novú národnú dohodu o politickej neutralite a nový program rozvoja Srbska, Demokratická strana Srbska (DSS) tvrdí, že aktuálna vláda za pol druha roka svojho mandátu bezpodmienečne vykonávala príkazy EÚ. Namiesto spolupráce s Európskou úniou DSS sa zasadzuje za voľný obchod s Ruskom. Ostatné menšie strany hneď po vypísaní parlamentných volieb začali rokovania o prípadných volebných koalíciách. So želaním pripojiť sa listine SNS medzi prvými vystúpila SDPS Rasima Ljajića a SPO Vuka Draškovića. Všetky ostatné kombinácie sú takisto možné, ibaže zatiaľ nie sú známe. Bez ohľadu na presviedčania, že predčasné voľby nespomalia rozvoj Srbska, je reálne očakávať,

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MICHAL SVÍTOK, FOTO A VIDEOREDAKTOR TASR

Práca s ľuďmi a o ľuďoch O. Filip

– Ktoré sú základné vlastnosti, ktoré robia dobrého agentúrneho fotoreportéra?

Informačno-politický týždenník

že nadchádzajúca predvolebná kampaň zanechá určité následky na začatých procesoch. Už fakt, že vláda po vypísaní volieb nastúpila technický mandát, jasne naznačuje, že v najbližšom období nemožno rátať so žiadnymi významnými rozhodnutiami. A potom nasleduje ešte čas potrebný na utvorenie novej vlády. To by však bol ten najmenší problém. Za predpokladu, že sa nová vláda pustí do toho, čo predchádzajúca nemohla alebo nechcela. Na prvom mieste do reforiem, neľahkých a nepopulárnych, za ktoré sa márne zasadzoval minister ekonomiky Saša Radulović a ktorý pre nedostatok politickej podpory odstúpil z funkcie. Už podľa toho, aký osud po voľbách postihne štyri významné zákony (o práci, o konkurze, o privatizácii a o územnom plánovaní), ktoré v rozličných fázach prípravy čakajú na lepšie časy, bude možné uzavrieť, odkiaľ pokiaľ siahajú predstavy pokrokárov a Vučića o pokroku a zmenách. Ak získanie „novej legitimity“ pridá vietor do plachiet procesom uzdravenia, voľby získajú opodstatnenie. V opačnom prípade zostanú len zbytočná epizóda v zachovávaní statusu quo. Napriek viacerým otázkam bez odpovedí, jedno je isté: predčasné parlamentné voľby 16. marca sú šité na mieru jednej strany a jedného človeka.

– Mal by to určite byť nejaký všeobecný rozhľad, potom technické zručnosti, tiež nejaká pohotovosť a zmysel pre akciu, cit pre svetlo. Aj poznanie určitých vecí, ktoré sa týkajú či už politiky, kultúry, športu, alebo všetkého, čo človeka stretne pri tejto práci. Je to možno i taká-nejaká ľudská empatia, schopnosť taktu a medziľudského vychádzania, lebo je to práca aj s ľuďmi, aj o ľuďoch. • TÝŽDEŇ •

PREDSEDA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY ROBERT FICO 24. JANUÁRA NAVŠTÍVIL SRBSKO

Máme k sebe veľmi blízko

Zo stretnutia s vicepremiérom Aleksandrom Vučićom

predstaviteľ členského štátu EÚ, ktorý navštívil Belehrad po začatí našich prístupových rokovaní Oto Filip s úniou, premiér Fico ocenil naše eurointegračné úsilie konštatáistoricky a dnes Srbsko a Slo- ciou, že sme urobili míľové kroky vensko majú k sebe veľmi v približovaní k EÚ. Aby tá cesta blízko. Spája ich osvedče- naďalej bola úspešná, premiérovi né, mnohými skúškami preve- Dačićovi daroval symbolický kľúč rené priateľstvo, nadštandardné od brány Európskej únie. Premiér politické a kultúrne, sľubne sa Dačić, ako aj iní naši poprední vyvíjajúce hospodárske vzťahy. ústavní činitelia tlmočili vďaku Potvrdilo sa to i počas piatkovej za slovenskú podporu v otázkach pracovnej návštevy predsedu európskej integrácie a Kosova, slovenskej vlády Roberta Fica, považujúc ich za prejav dlhoročktorý spolu s podpredsedom ného vzájomného priateľstva. vlády a ministrom zahraničných Úprimné a priateľské ovzdušie vecí a európskych záležitostí Mi- bolo stálicou celej návštevy: od roslavom Lajčákom bol v čele slo- samotného príchodu na Úrad venskej delegácie a všetkých roz- vlády Srbska, po popoludňajší hovorov, ktoré viedli s premiérom odchod slovenskej vládnej delegácie do Tirany. Na záver pobytu u nás, v miestnostiach zastupiteľského úradu SR v Novom Belehrade, sa premiér Fico stretol tak s predstaviteľmi našej komunity, ako aj so zástupcami médií. A, samozrejme, v kocke zhodnotil rokovania: – Ponúkol som pánovi premiérovi, ako aj ďalším ústavným činiteľom, s ktorými som sa strePrezident Srbska a predseda slovenskej vlády: tol, absolútnu poTomislav Nikolić a Robert Fico moc, pretože máme Ivicom Dačićom, podpredsedom skúsenosti spred roku 2004. My vlády Aleksandrom Vučićom, pre- sme v prístupových rokovaniach zidentom Tomislavom Nikolićom, urobili aj niektoré vážne chyby predsedom Národného zhromaž- a tieto chyby v budúcnosti treba denia Nebojšom Stefanovićom, nejakým spôsobom obísť. Pokiaľ ako aj s poprednými predstaviteľ- išlo o ďalšie témy, ktorých sme sa mi slovenskej menšiny. Ako prvý dotkli, hovorili sme pochopiteľ-

• TÝŽDEŇ •

ne o bilaterálnej spolupráci. Sú kosť je úžasná, to cítiť aj zo stretnutu niektoré konkrétne projekty, tí a verím, že sa v krátkom čase predovšetkým v oblasti energe- podarí pánovi prezidentovi, ako tiky, kde som žiadal srbskú stranu aj ostatným najvyšším predstavio podporu a pomoc. Venovali sme teľom Srbska prísť na Slovensko, sa téme postavenia slovenskej pretože je potrebné pokračovať národnostnej menšiny v Srbsku. Tu v tomto dialógu... Dodám ešte raz: na jednej strane si myslím, že tie zvýrazňoval som počas stretnutí vzťahy sú veľmi dobré. Vnímame úspešný príbeh Slovenska ako slovenskú národnostnú menšinu členského štátu Európskej únie. ako veľmi lojálnu vo vzťahu k tejto Zdôrazňoval som, že v rokoch krajine, čo je správne. Na druhej strane máme záujem, aby starostlivosť o jej príslušníkov bola čo najväčšia. Aj teraz sme riešili s nimi konkrétne problémy týkajúce sa napríklad rozmiestnenia súdov a súdnych jednotiek v krajine, s tým, že sme reagovali okamžite: poprosil som pána podpredsedu vlády, ktorý hovoril s premiérom a prosil ho Symbolický kľúč ako prejav úprimnej podpory o zastavenie tohto a pomoci procesu, pretože chápem ľudí, ktorí bývajú v týchto 2014 až 2020 dostane Slovensko mestách, že je nepríjemné, ak majú mimoriadne veľa prostriedkov zo cestovať za vybavovaním týchto štrukturálnych fondov Európskej únie, čo nám pomôže pri budovaní záležitostí niekde inde. Hovorili sme aj o témach súvi- našej krajiny. Ja držím palce ľuďom siacich s financovaním niektorých v tejto krajine, aby čo najrýchlejšie aktivít a myslím si, že to bolo veľmi ukončili prístupové rokovania, aby užitočné stretnutie. Keď mám uro- sa Srbsko čo najrýchlejšie stalo biť summa summarum, poviem, že ďalším členským štátom Európskej je to veľmi dynamická návšteva, únie, – vyzdvihol na záver pobytu ktorú sme dnes absolvovali tu v Belehrade predseda slovenskej v Srbsku, pretože okrem troch naj- vlády Robert Fico. vyšších ústavných činiteľov som Odkaz významný a mnohovravmal možnosť hovoriť aj s podpred- ný, syntetizujúci mnohé aspekty sedom vlády. Je to stretnutie, ktoré nášho dnešného politického úsipotvrdzuje, že ako krajiny máme lia. Úspešného aj vďaka nezištnej k sebe mimoriadne blízko. Tá blíz- pomoci Slovenska. 5 /4580/

1. 2. 2014

Slovensko Odchádzal som s tým, že sa vrátim SEDEM OTÁZOK PRE IVANA FERKA, FUTBALOVÉHO TRÉNERA A UČITEĽA TELOCVIKU

Rastislav Boldocký

ysáčan Ivan Ferko (33) v roku 2000 odišiel študovať na Slovensko, lebo sa mu nepozdávala politická situácia v Srbsku. Okrem toho v Novom Sade neotvorili študijný odbor, aký by mu vyhovoval. Rozhodol sa pre Bratislavu. Na Fakulte telesnej výchovy a športu vyštudoval Trénerstvo futbalu. Popri štúdiu aktívne hrával vo viacerých bratislavských tímoch – Interi, Rapide, Ružinove. Bola to len akási príprava na trénerskú dráhu. Získal A licenciu UEFA a začal sa venovať mládeži. Najprv v menších kluboch, aby nakoniec zakotvil v tom najväčšom na Slovensku – bratislavskom Slovane. Zároveň už šesť rokov pôsobí ako učiteľ telesnej výchovy v Základnej škole Milana Hodžu v Bratislave. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Zvládnuť všetky študijné nároky a požiadavky, tiež adaptovať sa na nové prostredie. V priebehu jedného dňa sa mi život otočil o 180 stupňov. Na všetko som

bol zrazu sám. Detská izba sa premenila na internátnu, o ktorú som sa musel deliť s ďalšími spolubývajúcimi. Domáca kuchyňa sa zmenila na jedálenskú alebo vlastnú. Dedina sa zmenila na polmiliónové mesto. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš? – Počas štúdia som nepripúšťal možnosť, že zostanem na Slovensku. Očakával som, že sa celková situácia v Srbsku predsa zmení a mne sa naskytne príležitosť, aby som sa uplatnil doma. Opak je pravdou, v skutočnosti je to čoraz horšie. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve tvoju kariéru ovplyvnil nejako pôvod? – V rámci zamestnania nie, ale nikdy som nestratil kontakt so svojimi blízkymi. V čase voľna sa spolu s manželkou radi vraciame za rodinou a kamarátmi. Môj pôvod nikdy v negatívnom zmysle

neovplyvnil moju kariéru, naopak, získal som veľa kamarátov, ktorí boli a sú ochotní pomôcť mi. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Ukončenie vysokej školy, prácu v základnej škole, ktorá má v Bratislave dobré meno. Aj to, že som súčasťou futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Nie, neľutujem. V Srbsku by som

SLOVENSKÉ MÉDIÁ O ZAČATÍ PRÍSTUPOVÝCH ROKOVANÍ MEDZI EÚ A SRBSKOM

Dlhá cesta R. Boldocký

olitická kríza na Ukrajine a rozbiehajúca sa kampaň pred prezidentskými voľbami pod Tatrami tak trochu odsunuli do druhého plánu zásadné politické informácie zo Srbska. Správu o začatí prístupových rokovaní medzi Belehradom a Bruselom tlač a televízie síce zaradili do spravodajstva, ale chýbali komentáre a hlbšie analýzy, ktoré sú pri takýchto udalostiach dosť bežné. Slovenské médiá a politickí pozorovatelia pritom pripomenuli, že

HISTORICKÝ ÚSPECH PRE SLOVENSKÝ TENIS: PRVÉ GRANDSLAMOVÉ FINÁLE V ŽENSKEJ DVOJHRE

Dominika pobláznila Slovákov R. Boldocký

omerne netradične tohtoročný Australian Open priniesol tenisový ošiaľ aj na Slovensko. Postarala sa o to Dominika Cibulková, ktorá prechádzala pavúkom ako nôž maslom, pričom sa jej podarilo vyradiť také tenisové esá ako Francesca Schiavoneová, Maria Šarapovová či Agnieszka Radwanská. Pred finálovým zápasom s Číňankou Na Li eufória pod Tatrami vrcholila a dá sa prirovnať hádam len atmosfére, akú dokážu vytvoriť úspechy hokejistov. Dominika sa stala témou takmer každej nezáväznej konverzácie, jej meno

www.hl.rs

Dominika Cibulková a Na Li (foto: TASR)

sa skloňovalo v každom živom televíznom či rozhlasovom vysie-

Informačno-politický týždenník

si sotva našiel také uplatnenie, aké mám dnes na Slovensku. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – V prvom rade by sa musela zmeniť politická klíma v Srbsku a vzrásť životná úroveň. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Záleží na tom, o aký šport ide. Vždy fandím lepšiemu tímu.

laní. Denníky venovali Cibulkovej celé dvojstrany, prinášali športové

Srbsko sa chce stať súčasťou únie do roku 2020, ale zároveň vyjadrili názor, že pôjde o dlhú cestu plnú nástrah. Za najväčšie prekážky označili otázku Kosova a ekonomickú situáciu v krajine. Podobnej pozornosti sa ušlo aj informácii o predčasných voľbách v Srbsku či návšteve premiéra Roberta Fica v Belehrade. V tejto súvislosti analytici nezabudli pripomenúť, že ide o prvého ministerského predsedu z krajín EÚ, čo zavítal do Srbska po otvorení prístupových rokovaní. analýzy, ale aj informácie z jej súkromia. Bratislavskí fanúšikovia mali dokonca možnosť sledovať finálové stretnutie na veľkoplošnej obrazovke na Hviezdoslavovom námestí. Ani dosť jednoznačná finálová prehra náladu príliš neschladila. „Domča, nevadí!“ hlásali novinové titulky. Už postup do finále dvojhry na grandslamovom turnaji je totiž historickým úspechom – predtým sa žiadnej slovenskej hráčke niečo podobné nepodarilo. Nehovoriac o finančnej stránke úspechu. Dominika si v Melbourne na svoje konto pripísala 1,1 milióna amerických dolárov. Počas celej kariéry tak zarobila už 5,4 milióna, čím sa posunula na tretiu priečku medzi slovenskými tenistami. Od nej na turnajových prémiách viac získala len Daniela Hantuchová (9,3 milióna) a Dominik Hrbatý (7 miliónov). • SLOVENSKO •

Týždeň EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Svetová obchodná veľmoc

ČLENOVIA VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM (na snímke O. Filipa) vo štvrtok 23. januára predostreli plán práce na rok 2014. Tento rok sa s právom môže pomenovať jubilejným. Jubilejné roky činnosti okrem týždenníka Hlas ľudu, ktorý v tomto roku oslavuje 70 rokov založenia, jubiluje aj Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu a slovenské tlačené slovo vo Vojvodine. Z toho dôvodu budú niektoré aktivity výboru upriamené práve na podporu uvedených jubileí. Pri príležitosti 150 rokov slovenskej tlače výbor plánuje podporiť realizáciu fotovýstavy na tému dejín našej tlače, vydanie tematickej príručky, ako aj usporiadanie sympózia, pokým sa v rámci 65 rokov Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad plánuje podpora realizácie rozhlasovej hry v réžii Ľuboslava Majeru. Výbor aj v tomto roku prispeje k už zabehanej medziredakčnej spolupráci, aj keď sa budú musieť spresniť niektoré zmluvné položky týkajúce sa financovania a uplatňovania stanovených zásad (loga NRSNM, ktorým sa naznačuje, že ide o podporu Národnostnej rady a pod.), ako aj k Výročnej cene Anny Nemogovej-Kollárovej, novinárskej súťaže Asociácie slovenských novinárov a k usporiadaniu press strediska počas Slovenských národných slávností. J. P-á • TÝŽDEŇ •

obchodnou veľmocou na svete, ktorej podiel na svetovom vývoze a dovoze predstavuje 20 percent. Voľný obchod medzi jej členmi je jedným zo základných stavebných kameňov EÚ. Táto je najväčším svetovým vývozcom tovarov a služieb, zároveň aj najväčším dovozným trhom pre viac ako sto krajín. V prípade najchudobnejších krajín sveta sa únia zameriava na spojenie obchodu a rozvoja. Nižšie dovozné clá, podpora malých vývozných podnikov a poradenstvo v oblasti správy a riadenia sú len niektorými zo spôsobov, ktorými sa prostredníctvom spätosti obchodu a rozvojovej pomoci dá zabezpečiť, že aj tie najchudobnejšie krajiny budú profitovať z rastu založeného na obchode. EÚ spolupracuje s veľkým množstvom partnerov, najmä prostredníctvom dohôd o voľnom obchode. Uvedené partnerstvá majú za cieľ stimulovať rast a zamestnanosť v EÚ prostredníctvom otvorenia nových trhov. Jedným z najdôle-

INÝ NÁHĽAD

politiku, poľnohospodárstvo, iné odvetvia. Dokladom toho, akou svetovou hospodárskou a obchodnou veľmocou je únia v súčasnosti, je napríklad údaj, že pred necelým desaťročím, v roku 2006, súčet hrubých domácich produktov jej členských krajín dosiahol sumu 13,84 bilióna amerických dolárov a bol teda najvyšší na svete. Všetky štáty EÚ sú zapojené do jednotného vnútorného trhu, čo znamená, že je zaistený voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, že neexistujú technické prekážky obchodu a že je trendom zníženie administratívy v daňovej oblasti. Európska únia je najväčšou

Ďuro Varga

ednou zo základných ukážok významu hospodárstva pre vznik a rozvoj zoskupenia, v ktorom je dnes 28 európskych demokratických štátov, je skutočnosť, že sa prvé členské krajiny dobrovoľne spájali najprv do ekonomického a len neskôr do politického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov v rôznych oblastiach. Ako sa to uvádza na mnohých jej stránkach, hlavným cieľom Európskej únie je starý kontinent s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou, zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. Preto aktivity EÚ pokrývajú celý rad oblastí: obchodnú a menovú

žitejších partnerov EÚ sú Spojené štáty americké. Badať to aj z údaja, že objem obchodnej výmeny medzi USA a EÚ dosahuje každý deň približne dve miliardy eur. Napriek uvedeným a podobným sumám a skutočnosti, že európska ekonomika má dlhodobé aktívne saldo bežného účtu a platobnú bilanciu s nízkou infláciou, najmä v krajinách bývalej pätnástky, neznamená to, že sa dokázala vyhnúť globálnej kríze. Táto postihuje aj ju: už niekoľko rokov zažíva ekonomickú stagnáciu, následkom ktorej je relatívne vysoká nezamestnanosť. Nemožno si však nevšimnúť, že medzi jednotlivými štátmi únie existujú výraznejšie rozdiely tak v ekonomickej vyspelosti, ako aj v iných hospodárskych ukazovateľoch. Problémy tohto druhu sa však úspešne prekonávajú spoločným úsilím, zvlášť koordinovaním vnútroštátnych hospodárskych politík členských krajín. Veď inak by to azda ani nešlo, tým skôr, že sú si všetci vedomí toho, že únia znamená viac prínosov ako nákladov – aj dnes, aj dlhodobo. (V budúcom čísle: Náš najdôležitejší hospodársky partner)

5 /4580/

1. 2. 2014

Týždeň O PROJEKTE REKONŠTRUKCIE BUDOVY MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Rekonštrukcia, reštitúcia, čo ďalej? Jasmina Pániková

o verejnosti sa v poslednom čase právom nastoľujú otázky, prečo sa nezrealizoval projekt rekonštrukcie budovy Múzea vojvodinských Slovákov. Čo sa stalo s finančnými donáciami? Kto alebo čo zapríčinil taký výsledok? Funguje vôbec múzeum? Odpovede na tieto otázky sme pohľadali u všetkých, ktorí mali účasť v projekte: u spoluzakladateľov múzea – v Obci Báčsky Petrovec a v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a, pravdaže, v samotnom Múzeu vojvodinských Slovákov.

problémy inštitúcie nie sú „od včera“. Prechádzalo rôznymi obmenami a personálnymi zmenami, ale poslanie zhromažďovať, odborne spracúvať a verejnosti

STRUČNÝ POHĽAD DOZADU Začiatky múzea siahajú do roku 1949, keď bolo založené ako Slovenské národné múzeum. V roku Anna Tomanová-Makanová 1966 zmenilo síce názov na Národné múzeum v Báčskom prezentovať kultúrne dedičstvo Petrovci, ale, okrem zmeny mena, Slovákov, sa nemenilo. Od roku iné sa neudiali. Múzeum aj naďalej 1970 bolo súčasťou Domu kultúry, fungovalo bez trvale dorieše- v roku 2003 sa stalo zložkou Slonej otázky priestoru. Posledné venského vojvodinského divadla, roky poznačili intenzívne úsilie v aby sa v roku 2011 rozhodnutím tom smere, aby vojvodinskí Slo- Zhromaždenia obce Báčsky Petrováci konečne mali objekt, ktorý vec a NRSNM osamostatnilo. Pod

P. Čáni: „Podľa veľkosti a atraktívnosti do úvahy prichádzal aj tzv. Šusterov dom, ktorý vtedy bol na predaj. Vypracovali sme elaborát, ktorý mala potvrdiť obecná komisia a postúpiť na obecné zhromaždenie, avšak osoba, ktorá sa predstavovala ako jediný dedič domu, nemala právo ho predať. Druhou možnosťou bolo vystavať nový objekt. Oslovil som troch architektov, ktorí navrhli tri vizuálne rozličné objekty. Podľa nich by takýto objekt stál okolo 3,5 milióna eur. To neprichádzalo do úvahy, lebo by nám tú sumu nikto neposkytol. Tretie riešenie bol objekt, ktorý by sa mohol zrekonštruovať pre potreby múzea. Vtedajší predseda obce Vladimír Turan navrhol zrekonštruovať bývalý chmeľový sklad na Ulici maršala Tita, ktorý bol obecný majetok. Návrh schválila Obecná rada a Zhromaždenie obce. Spoluzakladatelia múzea, Báčskopetrovská obec a NRSNM, sa s predstaviteľmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom kultúry, informovania a informatickej spoločnosti Srbska

Matica slovenská v Srbsku: „Na múzeu Matici záleží aj preto, lebo väčšina existujúcich zbierok sú vlastne matičné, a aj preto, lebo tie zbierky sú toho času v priestoroch MSS. Myslím si, že sa neopodstatnene trvalo na lokalite a na budove a že sa v priebehu troch rokov malo poprosiť o zmenu zmluvy,“ vyhlásila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS. Slovenská strana: „Neboli schopní zrealizovať Múzeum vojvodinských Slovákov, i keď mali peniaze! Ukázali nám všetkým, akí sú neschopní. Stačilo postaviť novú budovu a nie ulakomiť sa na parcelu, ktorá ešte mohla byť predmetom reštitúcie,“ uvádza v písomnom vyhlásení Ján Paul, predseda Slovenskej strany.

by reprezentoval ich minulosť. Veci sa však začali komplikovať začiatkom minulého roku, aby problémy vrcholili v novembri 2013, keď bola za projektom položená dočasná bodka. Komentujúc túto skutočnosť, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni hovorí, že

www.hl.rs

menom Múzeum vojvodinských Slovákov ho registrovali v Agentúre pre obchodné registre 16. januára 2012. PROJEKT DVOCH ŠTÁTOV Ďalším krokom bolo pátranie po objektoch vhodných na adaptovanie pre potreby múzea, uvádza

Informačno-politický týždenník

dohodli na spoločnej finančnej podpore rekonštrukcii budovy. Z ÚSŽZ na účet NRSNM zaplatili 200-tisíc eur, kým Ministerstvo kultúry na tento účel vyčlenilo celkovo 10 miliónov dinárov, z ktorých sa na vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie strovilo stanovených 2 028 000

dinárov. Začalo sa s úpravou skladu, no vec sa skomplikovala, keď z Agentúry pre reštitúciu zaslali do Obce rozhodnutie o vrátení polovice skladu Irene Peruničićovej z Belehradu, hoci sme predtým nedostali žiadne potvrdenie, že niekto podal žiadosť o reštitúciu.“ SLOVÁ SPOLUZAKLADATEĽOV K problému ohľadom reštitúcie sa rovnako vyjadruje aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová: „Národnostná rada ako spoluzakladateľ múzea od samého začiatku realizácie projektu konala všetko v súlade so zákonom. Tento projekt mal absolútne všetko zabezpečené: návrh rekonštrukcie vypracovaný Pokrajinským ústavom pre ochranu kultúrnych pamiatok, stavebné povolenie, prostriedky... Informáciu, že budova bude reštituovaná, sme dostali, keď už bola podpísaná zmluva so Slovenskom, a keď si ministerstvo Srbska zastalo za tento projekt. Požiadali sme Agentúru pre reštitúciu – regionálnu jednotku v Novom Sade o stanovisko. Odpovedali nám, že nevidia prekážky, aby sa projekt nezrealizoval, keďže žiadosť o návrat majetku nie je podaná. V Ministerstve financií povedali, že nám, vzhľadom na to, že ide o národnostnú menšinu, o inštitúciu osobitného významu pre slovenskú menšinu a o chránený objekt, štát vyjde v ústrety a zaplatí dedičom odškodné.“ Spoluzakladateľom múzea je aj Báčskopetrovská obec. Predseda obce Pavel Marčok uvádza, že projekt zdedil od predošlého zloženia lokálnej samosprávy: „Do projektu som od samotného začiatku nebol priamo zapojený, ale nepriamo, ako národný poslanec, som možno jediný hovoril, že treba byť opatrný, lebo sa naisto nevie, či sa zjavia dedičia alebo nie. Keď sme sa dozvedeli o podanej žiadosti, skontaktoval som sa s dedičmi skladu a navrhol som im, aby sa zainvestovalo do múzea a aby múzeum dostalo povolenie sídliť v tejto budove aspoň 20 • TÝŽDEŇ •

rokov. Odmietli to. Verím, čo dovtedy spolu urobili, že budú ľutovať, lebo ide kým agentúra v Belehrao chránenú budovu, ktorú de, podľa zákona, mala nemôžu zbúrať, meniť jej celý predmet posunúť do vzhľad a budú iba platiť územnej jednotky v Nodaň.“ vom Sade. „Nie je probPoslednýkrát sa všetlém zvolený objekt, ale ci, ktorí boli zapojení do rozhodnutie. Áno, vrátiť projektu, stretli v januári polovicu skladu, ale nie 2013, keď sa rokovalo aj v podobe objektu, ale o možnej reštitúcii. Podzaplatiť odškodné, a tým ľa predsedníčky NRSNM by sklad aj naďalej zostal Anny Tomanovej-Makaobecným verejným manovej predseda ÚSŽZ Igor jetkom. Veď nikto nechcel Furdík vtedy rozhodol, aby okradnúť dedičov o ten sa peniaze z ÚSŽZ deposklad.“ novali do marca 2014, keď Bývalý riaditeľ novovyprší lehota podávania sadskej jednotky Novažiadostí o reštitúciu. Ale ković si myslí, že zodv novembri z Úradu dopovednosť nesie terajší stali nové rozhodnutie, na riaditeľ Strahinja Sekulić, základe ktorého sa všetky Pavel Čáni a nazdáva sa, že „obecný peniaze museli vrátiť do verejný obžalobca bol konca roka 2013. V NRSNM nám že NRSNM „nepreukázala právny príliš ľahostajný k tomuto probpotvrdili, že sú prostriedky zo záujem“, čo je absurdné. Nastoľuje lému a že nevyužil všetky práva Slovenska vrátené v decembri. sa otázka, prečo uznali za konajúcu vyplývajúce zo zákona“. Keď ide o prostriedky pridele- stránku jedného spoluzakladateľa V písomnom vyjadrení predné Ministerstvom kultúry Srbska, a druhého odmietli? Veď Obec sedu ÚSŽZ Igora Furdíka, ktoré ako povedal predseda obce Pavel B. Petrovec nezastupuje práva redakcia Hlasu ľudu dostala 23. Marčok, tie sú stále na obecnom a právne záujmy Národnostnej januára 2014, je o. i. uvedené, účte, lebo ministerstvo zatiaľ ne- rady!“ že neukončený proces reštitúcie požiadalo o ich vrátenie. KTO JE NA VINE? Riaditeľ múzea mieni, že PREČO SA PROCES NEKONAL „možno ľudia, ktorí boli a sú V NOVOM SADE, ALE pri moci v rámci BáčskoV BELEHRADE? Podľa článku 44 Zákona o rešti- petrovskej obce, mali príliš túcii (ÚV RS, 72/2011) príslušnosť veľa strachov a nevedeli, že územnej jednotky agentúry sa sa niekedy musí aj riskovať určuje podľa bydliska bývalého a že to riziko, pravdaže, majiteľa v čase odňatia majetku. neznamená robiť mimo záV tomto prípade bývalý majiteľ kona. Veľa ľudí nevedomky Ján Kaňa v tom čase býval na neurobilo to, čo bolo poúzemí Báčskopetrovskej obce trebné. Z konformizmu, že a z toho dôvodu príslušná mala veci sa udejú samé a čas byť iba jednotka v Novom Sade, ukázal, že je neúprosný, a nie tá v Belehrade. Bývalý riaditeľ zastavil sa proces, tá dobrá novosadskej jednotky Agentúry idea, aby sa na petrovské pre reštitúciu dipl. právnik Sta- sklady začalo pozerať ako nislav Novaković nám povedal, že na bohatstvo“. Predseda obce vyhláo podanej žiadosti určite vedel iba riaditeľ agentúry v Belehrade Stra- sil, že „personálne nemôhinja Sekulić. „V úrade NRSNM sme že nikoho obviniť, avšak 25. januára 2013 mali schôdzu, na chýbalo reálne rozmýšľaktorej som prítomných informoval, nie. Neviem, odkiaľ by sa Pavel Marčok že na základe úradnej evidencie zabezpečilo chýbajúcich agentúry do dňa 23. 1. 2013 nikto 20 miliónov, alebo ako niektorí chmeľnice sa stal neprekonateľnepodal žiadosť o reštitúciu. Avšak hovoria ešte 40 miliónov din., aby nou prekážkou realizácie projektu, už vtedy bola podaná žiadosť, sa rekonštrukcia úplne skončila“. a preto požiadal o vrátenie dotácií, Predsedníčka NRSNM je názoru, ktoré NRSNM vrátila v decembri no to nebolo zaevidované. Ďalším nezmyslom bolo neuznanie že verejný obžalobca Obce Báčsky 2013 späť do rozpočtu ÚSŽZ. NRSNM ako druhého spoluza- Petrovec mal aspoň oboznámiť kladateľa, za konajúcu stránku. radu s rokovaním v Belehrade, ke- A ČO ĎALEJ? Riaditeľ múzea Pavel Čáni poPodaná bola žiadosť, ktorú agen- ďže sú obe strany spoluzakladateľtúra odmietla so zdôvodnením, mi múzea, aby spolu obhajovali to, znamenáva, že situácia sa neodzr• TÝŽDEŇ •

5 /4580/

kadlila na činnosť múzea. „Potrebné je sadnúť si, zavolať expertov a ľudí, ktorí priamo participujú v hierarchii obecného spravovania a postaviť si veľmi jednoduché otázky – či vôbec máme náladu a záujem doriešiť problém.“ Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová vyhlásila, že sa s projektom nekončí. „Iba po 3. marci budeme naisto vedieť, či žiadosť podali aj druhí dedičia. Nevyhnutné je zasadnutie s dedičmi a predstaviteľmi agentúry, o ktoré sa dožadujeme už niekoľko mesiacov, no zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Žiadame si, aby sme boli konajúcou stránkou a aby sme mohli odôvodniť, koľko prostriedkov je vložených do budovy, ktorá je pod ochranou štátu, že je múzeum tam registrované a najmä to, že ich nikto nechce okradnúť o budovu.“ Predseda obce Pavel Marčok poznamenal, že obec má vôľu podporiť fungovanie múzea, ale z obecného rozpočtu sa do veľkých investícií nemôže vkladať, lebo, ako povedal, jestvujú prioritnejšie oblasti. Predseda ÚSŽZ Igor Furdík skonštatoval, že Úrad aj naďalej pokladá projekt za potrebný a užitočný a pokiaľ budú vytvorené všetky nevyhnutné predpoklady, je pripravený ho opäť podporiť. Mnohé otázky v tomto muzeálnom príbehu zostávajú otvorené. Je v ňom mnoho nevysvetlených a nevysvetliteľných vecí. Nenárokovali sme si všetky ozrejmiť, riadiac sa heslom, fakty sú sväté a interpretácie voľné. Napriek všetkým nedopatreniam pozitívne je, že sa projekt neuzaviera, ale všetky strany, ktoré participovali v ňom, sú ochotné naďalej hľadať spôsob, ktorým sa zabezpečí trvalá budova Múzea vojvodinských Slovákov. Lebo jednoznačne ide o inštitúciu osobitného významu pre našu národnostnú menšinu. Aj z pohľadu zachovania identity, aj z aspektu chránenia hmotného a kultúrneho dedičstva, aj pre mnohé iné dôvody...

1. 2. 2014

Ľudia a diania Februárová cena Draganovi Popovićovi ZO SLÁVNOSTNÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

rvý február sa oslavuje ako Deň mesta Nový Sad, a to na znak pamiatky na tento deň z roku 1748, keď Mária Terézia hlavnému mestu Vojvodiny pridelila status slobodného kráľovského mesta. Nositeľom Februárovej ceny za rok 2013 je prof. Dr. Dragan Popović. Tak rozhodli výborníci na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 24. januára. Prof. Dr. Dragan Popović je riadny profesor Fakulty technických vied Univerzity v Novom Sade, Departementu pre energetiku, elektroniku a telekomunikácie a je tiež zakladateľom spoločnosti s r. o. Telvent DMS, čiže Schneider elektric DMS NS. Cenu dostal za výsledky v oblasti elektroenergetického inžinierstva, ktoré dosiahol uplatnením vedeckých vedomostí a angažovaním vysokovzdelaných mladých odborníkov v hospodárstve. Tým prispel k afirmácii a dob-

rému menu tak mesta Nový Sad, ako i Fakulty technických vied na svetovej úrovni. Ako zdôvodnila Klaudija Ilićová, predsedníčka Komisie pre pripomínanie sviatkov, uznania a medzimestskú spoluprácu, Februárová cena sa profesorovi Popovićovi dostala aj za to, že v spolupráci s Fakultou technických vied umožnil viac ako 750 vysokovzdelaným inžinierom nájsť si zamestnanie v podniku, ktorého je spoluzakladateľom. Ide o podnik, ktorý urobil softvérové riešenie na spravovanie distribúcie elektrickej energie, ktoré sa uplatnilo v 136 kontrolných strediskách 54 elektrodistribučných firiem, ktoré obsluhujú 75 miliónov spotrebiteľov na šiestich kontinentoch. Novosadský softvér využívajú Toronto, Vancouver, Philadelphia, Houston, Melbourne, Canberra... Konzultantská firma Gartner – USA ho v predchádzajúcich dvoch rokoch vyhlásila za najlepší a najkvalitnejší výrobok na svete.

VÝROČIE NOVOSADSKEJ RAZIE. Ubehlo 72 rokov od Novosadskej razie, ale občania Nového Sadu nezabúdajú na obete tragickej udalosti z januára 1942. Aj tohto roku sa vo veľkom počte so sviečkami v rukách vo štvrtok 23. januára zhromaždili na nábreží pri pomníku Rodina, ako aj na Štrande. Prítomným pri pomníku Rodina sa prihovoril primátor Miloš Vučević (na snímke), ktorý medziiným povedal, že spomienka na raziu pripomína hodnotu ľudského života a zdôraznil, že spoločný život na týchto priestranstvách nemá alternatívu, a preto mladým treba prenášať ideu tolerancie a mieru. V duchovno-modlitebnej časti komemorácie zaspievali chóry Sveti Georgije a Hašira a pamiatku obetiam razie vzdali Srbská pravoslávna cirkev v čele s episkopom báčskym Irinejom a Židovské spoločenstvo s vrcholným rabínom Isakom Asielom. Vence k pomníku položili delegácie Mesta Nový Sad, AP Vojvodiny a Republiky Srbsko, veľvyslanci Maďarska a Izraela, ako i delegácie židovského spoločenstva v Srbsku, Matice rómskej a potomkovia obetí razie. Aj tentoraz veniec hodili do vĺn Dunaja. Členky Kola srbských sestier ponúkali koljivo a pogaču. V pokračovaní položili vence k mramorovému pamätníku na Štrande, kde členovia Spolku pre zachovanie pamiatky na holokaust vzdali hold obetiam Pochodom živých od Sokolského domu po pláž na Štrande. E. Š.

Z DOMU ZDRAVIA BÁČSKY PETROVEC

Za zveľadenie zdravotnej ochrany Katarína Gažová

každý rok sa zmluva o spolupráci predlalšiu zmluvu o žuje. Kardiológovia spolupráci Domu z Kamenice chodia zdravia Báčsky Petdo Petrovca dvakrát rovec a Ústavu pre srddo týždňa a ročne covocievne ochorenia vyšetria okolo tisíc v Sriemskej Kamenici pacientov, ktorí vďapodpísali v utorok 21. ka tomu nemusia januára v petrovskom cestovať do KameDome zdravia. Pri tej nice. Nedávno v DZ príležitosti sa prihovoPetrovec zakončili ril riaditeľ tejto ustanoproces akreditácie a vizne Dr. Ján Rybovič, spolupráca s Kameriaditeľka kamenického Z podpisovania zmluvy: (sprava) Nada nicou tiež prispela k ústavu Nada Čemerlićo- Čemerlićová-Ađićová, Ján Rybovič a Pavel Marčok jej získaniu. V prová-Ađićová a predseda cese zabezpečenia Báčskopetrovskej obce Pavel Ako je známe, táto forma čím kvalitnejších zdravotných Marčok. spolupráce trvá už tri roky a služieb pomáha i Obec B. Pet-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rovec, ktorá na potreby srdcovocievnych vyšetrení ročne vyčleňuje milión a pol z rozpočtu obce. Riaditeľka kamenického ústavu Nada Čemerlićová-Ađićová pochválila doterajšiu spoluprácu a vysvetlila, že ide o podpisovanie dvoch zmlúv. Prvá zmluva sa vzťahuje na príchod kardiológov, kým druhá sa vzťahuje na pacientov, ktorí mali akútny infarkt myokardu, a pre ktorých je každá minútka osudová. Preto sa telefonicky má sprostredkovať čím rýchlejšie prijatie pacienta z Báčskopetrovskej obce do nemocnice v Kamenici. Predseda obce Pavel Marčok pochválil zveľaďovanie spolupráce Petrovca a Kamenice v oblasti sociálnej politiky. Podporovaním tejto spolupráce sa obec snaží vlastne podporiť vôľu svojich občanov. • ĽUDIA A DIANIA •

ANKETA MEDZI OBYVATEĽMI ŠÍDU



Samozdanenie má svoje opodstatnenie Stanislav Stupavský

Mám pripomienku na účely, na ktoré sa používa samozdanenie v tom zmysle, že sa ani tentoraz Rada MS vážnejšie nezaoberala riešením problému zeleného trhu v meste, ktorý si predsa

aktuálnej téme zavedenia samozdanenia v Miestnom spoločenstve Šíd na nasledujúce päťročné obdobie a o tom, aký majú vzťah k vyčleňovaniu prostriedkov samozdane nia, urobili sme anketu medzi Šíďanmi. Možno prekvapí fakt, že účastníci ankety prejavili pozitívny vzťah k tejto Časlav Petržľan Mária Boťanskáotázke. Vraneševićová Č a s l a v Petržľan, murár: – Podporím zavedenie samozdanenia, lebo aj sám som zamestnaný v podnik u, ktorý niektoré veľké práce robil pre Miestne spoločenstvo, a samým tým sme boli spätí s prostriedkami samozdanenia. Osobne by som bol rád, keby sa v tomto Ján Hrubík období zabezpečilo Vladimír Čelovský nadostač peňazí na dokončenie práce na upra- zaslúži väčšiu pozornosť. Vladimír Čelovský, penzisvovaní a betónovaní koryta Šidiny, takže by som sa ta: – Aj keď sme my penzisti o niekoľko rokov ako penzista oslobodení od povinnosti mohol pokojne venovať svojej platenia samozdanenia, predsa záľube – chovu holubov. si ako niekto, kto v minulosti Mária B o ť a n s k á - plnil túto svoju povinnosť, Vraneševićová, predavačka beriem za právo podporiť na trhu: – Prácu v Miestnom samozdanenie. Nechcem a spoločenstve beriem ako diania nemôžem zabudnúť, že dve vo svojej domácnosti. Nechcem veľké rekonštrukcie nášho tú prácu ani idealizovať, ale Slovenského domu boli finanani znehodnotiť. Veľké zás- cované z prostriedkov samoluhy za náš kvalitnejší život zdanenia a že skoro každú v meste patria tak Rade Miest- akciu podporuje aj Miestne neho spoločenstva, ako aj nám spoločenstvo. občanom, ktorí sme platením Mária Vágalová, domáca: samozdanenia k tomu prispeli. – Pre nás poľnohospodárov je • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča

dôležité, že sa medzi účelmi, na aké sa peniaze zo samozdanenia použijú, našlo miesto aj pre upravovanie chotára, ako aj pre dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, lebo žijeme v časti mes-

Mária Vágalová

ta, ktorou preteká Šidina a komáre, hmyz a potkany sú tu veľkým problémom. Myslím si, že 30 kilogramov pšenice po jednom hektári do roka nebude veľa pre poľnohospodárske domácnosti. Ján Hrubík, nezamestnaný: – Hoci ako nezamestnaný patrím, žiaľ, do kategórie občanov bez povinnosti platenia, podporujem zavedenie samozdanenia a bol by som veľmi rád, keby som sa aj sám zaradil medzi tých, ktorí ho platia. Ako dlhoročný športový pracovník musím povedať, že by náš šport bez pomoci Miestneho spoločenstva a lokálnej samosprávy úplne zanikol. Celková činnosť môjho Hádzanárskeho klubu Radnički prebieha v športovej sieni, do ktorej treba vložiť finančné prostriedky na úpravu strechy. Bol by som veľmi rád, keby sa v novom samozdanení vyčlenili peniaze aj na tieto účely. 5 /4580/

Rada Miestneho spoločenstva Selenča rozhodla usporiadať Zhromaždenie občanov, a to v nedeľu 9. februára so začiatkom o 14.00 h v Dome kultúry. Podľa slov novozvolenej tajomníčky MS Selenča Želmíry Kolárovej na zhromaždení by sa malo rokovať o založení združenia poľnohospodárov, údržbe poľných ciest a iných aktuálnych problémoch v dedine, pričom pozornosť venujú aj otázkam a návrhom občanov. Treba poznamenať, že je to po rokoch prvé zhromaždenie občanov, ktoré zvoláva Rada MS. V predchádzajúcich rokoch akoby sa zabudlo na inštitúciu zhromaždenia občanov a o všetkom rozhodovali členovia RMS. K zmene prišlo po voľbách na členov RMS, keď väčšinu (sedem z trinásť) získali členovia Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, ktorí si za predsedu zvolili Jozefa Alexyho. Naozaj je to dobré znamenie, že sa Rada MS vracia k občanom, ktorí ju zvolili. J. B-di

Kysáč

Stretnutie MS. Z iniciatívy Rady Miestneho spoločenstva Kysáč sa v piatok 24. januára stretli členovia rád prímestských miestnych spoločenstiev. Na stretnutie prišli predstavitelia Kovilja, Futogu, Stepanovićeva a Čeneja. Rozprávali sa o otázkach spoločných pre „dedinské“ miestne spoločenstvá. Prevažne sa zamestnávali otázkou pochovávania, ktorú toho času riešia aj v Kysáči. Zo spomenutých prostredí iba vo Futogu služby pochovávania zverili VKP Lisje a sú spokojní, hoci to nemôžu povedať o cenách. Predstavitelia piatich MS sa navzájom informovali o požiadavkách, ktoré zaslali do Ústavu pre výstavbu mesta, a tiež sa zhodli, že treba podať iniciatívu k ustanoveniu hájnikov. Stretnutie v Kysáči zhodnotili ako užitočné a konštatovali, že sa treba stretať častejšie, určiť si priority a spoločne sa dožadovať riešenia problémov aj v miestnych spoločenstvách mimo mesta. E. Šranková 1. 2. 2014

Ľudia a diania PETROVSKÁ KAŽDODENNOSŤ

V chudobe sa ekológia vytráca z povedomia Jaroslav Čiep

tom, kam spejeme, sa možno presvedčiť na každom kroku. Každodenné sťahovanie opaskov u väčšiny občanov Srbska svedčí o čoraz výraznejšej ekonomickej biede tunajšieho ľudu. Nielen tých Mútna voda Begeja, v ktorej pláva všelijaká nešťastníkov, ktorí špina a mnoho plastového odpadu v procese transformácie prišli o prácu, ale aj veľkého počuť dospelých, ako lamentujú nad počtu zamestnancov s minimálnymi neblahým osudom. Rodinný rozpopríjmami. V obchodoch si nemožno čet stačí iba na číre prežitie. Kupujú nevšimnúť početných zákazníkov, iba stravu, školské potreby pre deti ktorí trikrát premeriavajú a prepo- a vo výnimočných prípadoch, ak čitujú, či si niečo môžu kúpiť. Vidno, zvýši ten-ktorý dinárik, doprajú si že sa už dlhšiu dobu kupuje iba to niečo pre seba. A to je veľmi zriedka, nevyhnutné. Vo verejnosti nezriedka alebo nikdy.

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO DÝCHA EKONOMIKA (4)

Zahraničnoobchodná tovarová výmena Oto Filip

polu so skromným rastom hrubého národného produktu a skromným zmenšením miery nezamestnanosti zahraničnoobchodná tovarová výmena je treťou zložkou pozitívneho trojlístka vlaňajších hospodárskych pohybov. Jej celková hodnota v období január – november 2013 bola 32 miliárd dolárov. Export sa vyšplhal k sume 13,4 miliardy dolárov, čo je až o tridsať percent viac ako predvlani, kým hodnota dovozu bola 18,6 miliardy alebo o 8,5 percenta viac ako v roku 2012. Deficit možno vyjadriť sumou 5,2 miliardy dolárov, čo je o takú štvrtinu menej ako predvlani. Medziročne stúplo aj krytie dovozu

www.hl.rs

exportom – z 58,6 na 71,9 percenta. Hlavnými zahraničnopolitickými exportnými partnermi sú Taliansko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Ruská federácia a Čierna Hora, importnými Taliansko, Nemecko, Ruská federácia, Čína a Maďarsko. S členskými krajinami EÚ realizujeme takmer dve tretiny výmeny alebo presne 62,6 percenta. Druhým dôležitým partnerom sú členovia CEFTA dohody, s ktorými máme suficit približne 1,6 miliardy dolárov. Je to predovšetkým výsledok vývozu poľnohospodárskych produktov, najmä obilnín a produktov z nich, nápojov, ako i iných hotových výrobkov. Z uvedeného pásma sme najviac dovážali železo a oceľ, elektrický prúd, ako aj ovocie a zeleniny.

Informačno-politický týždenník

Ekologické združenia v Petrovci pôsobia už viac ako dve desaťročia a snažia sa vplývať na povedomie spoluobčanov.

zbieranie bateriek v obchodoch, ako aj zber papiera a plastových fliaš na jednotlivých punktoch v osade, čo sa tiež osvedčilo. Ujalo sa aj kompostovanie a na viacerých miestach v Petrovci vidno rozmiestnené kompostéry, do ktorých sa ukladá suché lístie, resp. organický odpad. Napriek zjavnému úsiliu Zelených v podmienkach narastajúcej biedy postupne sa ochudobňuje i ekologické povedomie občanov. Veľa odpadu vidieť vedľa košov alebo aj rozhádzaného po uliciach. Aj riečka Begej je plná plastového odpadu, čo

Prednedávnom sa skládky odpadu objavili aj v strede Petrovca

Neraz iniciovali akcie a aktivity, ktoré petrovské prostredie ocenilo ako užitočné. Medzi také určite patrí

veľmi špatí výzor osady. Túto kedysi čistú a upravenú dedinu návštevníci už čoraz menej chvália.

Celková hodnota vývozu do CEFTA bola takmer 2,5 miliardy, dovozu len 900 miliónov dolárov. Znamená to, že krytie dovozu exportom bolo pozoruhodných 273 percent. Ak sa pozeráme podľa jednotlivých krajín, tak najväčší suficit máme s tromi bývalými juhoslovanskými republikami: Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou a Macedónskom. Z iných štátov možno si všimnúť suficit s USA, Rumunskom, Ukrajinou a Talianskom. Najväčší deficit je pri obchodovaní s Čínou, hlavne pre dovoz prenosných počítačov a telefónov, Kazašskou republikou, z ktorej dovážame ropu a plyn (tretinu našich celkových potrieb), Poľskom, skadiaľ dovážame súčiastky pre motorové vozidlá, s Ruskou federáciou, skadiaľ dovážame najviac ropy a plynu... V našom exporte najzastúpenejšie sú motorové vozidlá (v hodnote nad dve miliardy dolárov), elektrické stroje a prístroje, zelenina a ovocie, farebné kovy a obilniny. Úhrnne tvoria približne tretinu. V dovoze prím tiež hrajú motorové vozidlá,

ropa, prírodný plyn, elektrické stroje a lekárske a farmaceutické produkty. Z aspektu regiónov najviac sa vyvážalo zo Šumadije a západného Srbska (33,2), ako aj z Vojvodiny (32,5 percenta celkového exportu), najviac dovážalo do Belehradského regiónu (41,9), ako aj do Vojvodiny (28,9 percenta). Tieto údaje o dovoze treba však brať s rezervou, lebo sa dovoz ropy a plynu eviduje síce v oblasti Belehradu a Vojvodiny, no ide o potreby celého Srbska. Na záver niekoľko údajov z posledného analyzovaného mesiaca, novembra 2013. Hodnota vývozu v ňom bola 1,35 miliardy dolárov alebo o takmer 28 percent viac ako v novembri 2012, dovozu 1,84 miliardy dolárov, alebo o približne 14 percent viac ako rok predtým. Komplexnejšie závery treba však očakávať o niekoľko týždňov, keď Republikový štatistický ústav zverejní konečné údaje o zahraničnoobchodnej tovarovej výmene za rok 2013. Táto bola, čo je tým svetielkom nádeje na konci tunela, predsa lepšia ako v roku 2012. Kiežby podobných ekonomických signálov bolo viac. • ĽUDIA A DIANIA •

KYSÁČ



Účty rozhnevali občanov Elena Šranková

Miestnom spoločenstve Kysáč v pondelok, utorok a stredu 20., 21. a 22. januára bolo rušno. Z iniciatívy občanov sa tu

matické podmienky sa značne nezmenili (v decembri v porovnaní s novembrom 2013), petíciou žiadajú preveriť kalorickú hodnotu doručeného plynu a v súlade s tým vykonať korekciu decembrového

Podpisovanie dvoch petícií v Miestnom spoločenstve Kysáč

podpisovali dve petície. Jedna sa vzťahovala na zrušenie poplatku za kominárske služby, ktorý bol nedávno zavedený na základe rozhodnutia Zhromaždenia mesta z 31. mája 2013 a vyberá sa vo výške 1 dinár za štvorcový meter obytného priestoru. Túto petíciu podpísalo 520 Kysáčanov. Druhá petícia sa vzťahuje na účty za plyn,

účtu. Túto petíciu podpísalo 310 občanov. Tí najrozhorčenejší sa k tomu zúčastnili na proteste, ktorý v nedeľu 26. januára v Novom Sade zorganizovalo Združenie pre ochranu práv spotrebiteľov Prosperitet, tiež z iniciatívy spotrebiteľov plynu.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

za kominárske služby. Považujú to za nový útok na domáci rozpočet. Anna Šuľanová, penzistka: – Mám skromnú penziu, 13-tisíc dinárov, a teraz mi pribudol nový poplatok za služby, ktoré vôbec nepoužívam. Kominára som nevidela od detstva a boli situácie, keď som ho potrebovala. Keď sa komín chytil horieť, musela som za čistenie zaplatiť 500 dinárov. Teraz si komín čistím sama. Poplatok za „nevidiaceho“ kominára sme platili už tri razy, ja v sume 93 dinárov, ale každý dinár, čo treba vyčleniť z nízkej penzie, je pre mňa dôležitý. Jozef Kardelis, penzista: – Podpísal som obe petície. Plyn sme si zaviedli hneď na začiatku, ale je nekvalitný a pritom drahý. Chceli sme si uľahčiť kúrenie, ale sme oklamaní a predsa musíme kúriť drevom. Penzie nám nezvyšujú, ale účty za plyn a prúd sú stále vyššie. Ešte nám uviedli aj poplatok za kominára, ktorý je v mojom prípade 102 dinárov mesačne. A komín čistím sám, lebo kominára nemáme hádam aj 20 rokov. Zuzana Sabadošová, domáca: – Príjmy mám iba z poľnohospodárstva a podpísala som petíciu proti

Komisia pre komasáciu v katastrálnej obci Báčsky Petrovec v utorok 21. januára zvolala zhromaždenie občanov. Na zhromaždení vo veľkej sieni budovy obce sa hovorilo o priebehu komasácie, o problémoch, na aké naráža komisia a o ostatných aktuálnych otázkach súvisiacich s témou. Predseda komisie dipl. právnik Marko Govorčin informoval, že práce pokročili a po zmapovaní chotára začali znovu prideľovať pôdu. V súčasnosti je už zo 500 ha v k. o. Báčsky Petrovec v tejto fáze komasačného postupu. Odznela aj informácia, že postup sceľovania pôdy pre účastníkov nebude bezplatný ako sa sľubovalo na začiatku, ale bude stáť v hodnote zmenšenia parciel o 1, 7 %. j. č-p

Kulpín Prednášky. Združenie poľnohospodárov Kulpína organizuje edukačné prednášky pre svojich členov a iných záujemcov. Vlani v decembri usporiadali dve stretnutia, v januári bežného roku ďalšie tri. Poľnohospodári si tam vypočuli poučné rady z oblasti správneho výberu osiva kukurice a cukrovej repy, potom z oblasti ochrany rastlín a použitia minerálnych hnojív. Všetky stretnutia, ako nás informoval predseda združenia Milan Popovicki, usporiadali v reštaurácii Lipa v Kulpíne. S edukačnými prednáškami plánujú pokračovať v zimných mesiacoch. K. G.

Erdevík

Zuzana Sabadošová Jozef Kardelis Anna Šuľanová

pričom občania žiadajú, aby sa znovu preverili a zrušili decembrové účty. Keďže je v decembrovom účte uvedená omnoho vyššia spotreba plynu než v novembrovom a kli• ĽUDIA A DIANIA •

Občania Kysáča sa sťažovali na účty za plyn, ktorý si zaviedli s cieľom zlepšiť vykurovanie, ale pre vysokú cenu sú prinútení vzdať sa tohto paliva, lebo príjmy sa na rozdiel od účtov nezvyšujú. Rozčarovaní sú aj uvedením poplatku

poplatku za kominárske služby. Lebo kominári už roky nechodia a sami si musíme čistiť komíny. Poplatok je 150 dinárov, ale pre mňa je to veľa. Služby nám neposkytujú, len nám pribudla nová trova a záťaž pre skromné príjmy. Nemám ani plyn, ani vodu z mestského vodovodu. 5 /4580/

Rybací bál. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík v sobotu 1. februára o 18. hodine vo svojich miestnostiach zorganizuje 53. Rybací bál. Organizátori tohto tradičného podujatia zabezpečili bohatý jedálny lístok a dobrú hudbu pre svojich spoluobčanov a iných záujemcov. K. V-g

1. 2. 2014

Ľudia a diania NA SLOVÍČKO S CHOVATEĽOM KRÁLIKOV JANKOM GAJANOM Z VOJLOVICE

Naši ľudia (ne)radi králičie mäso Vladimír Hudec

ojlovičan Janko Gajan patrí medzi popredných chovateľov králikov, a to nielen vo Vojlovici, ale aj v širšom okolí. Chovom sa začal zaoberať asi pred desiatimi rokmi, s cieľom obohatiť jedálny lístok svojej rodiny kvalitným a zdravím králičím mäsom. Postupne však túto svoju prácu významne komercializoval. – Nikdy som nemal veľké obchodné ambície, – hovorí. – Stačilo mi, že som z predaja živých králikov alebo králičieho mäsa zarobil na zaplatenie výdavkov na chov králikov pre vlastné potreby, čo sa mi hlavne darilo. Pred asi štyrmi rokmi som výrobu predsa natoľko rozšíril, že som v chove mal bezmála 200 králikov, čo bolo veľmi náročné tak z aspektu nákladov, ako aj z hľadiska ich ošetrovania a predaja. Z toho dôvodu som v poslednom čase významne zmenšil produkciu a teraz králiky chovám iba pre domáce potreby. Komerčnej výroby som sa však nevzdal. Chcel by som sa znovu dopracovať k čistému plemenu.

V objektoch na chov králikov u Janka Gajana je vždy čisto

venovať tak, ako by som chcel, a preto som nútený produkciu prispôsobiť vlastným možnostiam. Janko Gajan sa snažil zabezpečiť podmienky na chov králikov, aké sa odporúčajú v odbornej literatúre, čo sa mu v značnej miere podarilo. Okrem iného sa dočítal, že medzi predpoklady úspechu patrí aj kvaKOŽUŠINA Náš spolubesedník hovorí, že okrem litné krmivo a s tým mäsa z králikov možno využiť, čiže pre- cieľom si zaobstaral dať aj kožušinu. Sú totiž podniky, ktoré stroje na výrobu graprejavili záujem o výkup kožušiny, ibaže nulovaného krmiva. – Niežeby sa nedalo ju treba najprv spracovať a uschovávať, kŕmiť zrnovinami, ako kým sa nenazbierajú väčšie množstvá, čo si vyžaduje podmienky a čas. To teda nie to robí väčšina choje pre chovateľov amatérov, ale keby sa vateľov, ale kŕmenie niekto chcel zaoberať chovom králikov granulami je omnoho profesionálne na vlastnej farme, istotne účinnejšie a racionálby sa mu oplatilo vytvoriť podmienky aj nejšie, – hovorí. – Keď na spracovanie kožušiny a v tom prípade totiž dostane zmiešané zrnká kukurice, by z králikov využil doslova všetko. jačmeňa, slnečnice, ovsa... králik si najprv Pravdepodobne sa rozhodnem povyberá to, čo mu najviac zodpre panónskeho bieleho, a potom povedá, iné zje neskoršie, a to, znovu rozšírim výrobu, aby čosi čo mu nezodpovedá, rozhádže. zostalo aj na predaj, ale istotne Okrem toho nejestvuje spôsob, to nebudú až také množstvá ako ako so zrnovinami dať králikom skôr. Určite nie preto, že by táto aj iné užitočné prídavky, ktoré sú výroba nebola rentabilná. Vložené v podobe prachu. Keď to všetko sa vždy vráti, ibaže si králiky, keď dostane v granulách, nemôže ich je mnoho, vyžadujú aj mnoho preberať a zje všetko, čo potrebuje práce. Pri povinnostiach na pra- na nehatený vývin a rast. Záujem o králičie mäso u nás je, covnom mieste sa im nemôžem

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Všetkým tým, ktorí by sa v chove králikov chceli vyskúšať, J. Gajan radí, aby si zaobstarali dobré a čisté plemeno, lebo nie všetky plemená majú rovnaké vlastnosti. Okrem toho králiky si vyžadujú aj zodpovedajúce podmienky, čiže osobitný objekt, v ktorom je nadostač svetla a prievanu. – Králiky veľmi dobre znášajú nízke teploty, ale neznášajú veľké teplo, a preto priestor, v ktorom žijú, treba riadne vetrať. Okrem toho na oknách a dverách musí záväzne byť sieť proti komárom, ktoré sú najväčšími nepriateľmi králikov. Hygiena v klietkach musí byť na vysokej úrovni, lebo králikom veľmi prekážajú amoniakové výpary. Pravdaže, králiky vždy musia mať nadostač čistej vody. Keď ide o chov iba pre vlastné potreby, tak tieto zvieratká nie sú vôbec náročné a ich ošetrovanie si nevyžadu-

podľa slov nášho spolubesedníka, raz taký, raz onaký. Sú vraj obdobia, keď je dopyt veľmi veľký a na druhej strane sú obdobia, keď tento druh mäsa nikto nehľadá. – Všimol som si, že po rôznych promóciách zdravej výživy, v ktorých sa králičie mäso odporúča ako najkvalitnejšie, dopyt stúpne, avšak keď nikto o tom dlhšie nehovorí, ľudia sa spravidla vrátia k starým zvykom. Určitý počet ľudí predsa pravidelne na jedálnom lístku máva toto mäso a mnohí z nich boli a zostali mojimi stály- Vzácna, ale drahá pomôcka – stroj na výrobu mi zákazníkmi. granúl za hodinu vyrobí 100 kg kvalitného krmiva U nás doma tiež pravidelne aspoň raz, často aj dva- je mnoho času. Stačia dve-tri krát v týždni pripravujeme jedlá samičky, ktoré treba správne z králičieho mäsa, v prípade, že sa kŕmiť a ošetrovať a vždy budete nám nepodarí predať, aj častejšie, mať dostatok králičieho mäsa na jedálnom lístku. alebo vyrábame klobásy. • ĽUDIA A DIANIA •

NEZVYČAJNE TEPLÉ POČASIE V JANUÁRI

Aj včely stratili kalendár Vladimír Hudec

ezvyčajne teplé počasie v januári zmýlilo nielen prírodu, ale aj ľudí, zvlášť ovocinárov, vinohradníkov a včelárov, ktorí sa vážne obávali, že teplo zobudí ovocné stromy, vinič a včely, čo by sa mohlo negatívne odzrkadliť v nastávajúcej výrobe. – Našťastie, višne sa nedali zmýliť, ale na slivkách, marhuliach a čerešniach vidieť prvé znaky pučenia, – povedal jánošícky ovocinár Michal Brezník. – Na jednej divej slivke u susedov sa dokonca otvorilo niekoľko kvietkov, čo znamená, že aj plemenné slivky, marhule a čerešne by asi o týždeň začali otvárať puky a pod vplyvom tepla aj višne by sa zobudili. Ochladenie prišlo v poslednej chvíli a zastavilo tento proces. V danom stave stromy môžu vydržať - 7 až - 8 °C, avšak na nižších teplotách puky vymrznú a úroda bude nižšia. – Naozaj sme sa začali obávať, –

povedal nám aradáčsky vinohradník Ján Hrubík. – Hoci sa puky na viniči ešte nezjavili, mohlo sa stať, že pomerne vysoké teploty podnietia včasné odrody viniča, aby začali čerpať vlahu zo zeme, čo je omnoho horšie. Keď sa to stane, aj v prípade slabých mrazov výhonky vymrznú. Tých nedávnych 18 stupňov predsa úplne zmýlili vinič. – V tejto chvíli nemôžeme vedieť, či vinič začal robiť. Otec bol vo vinohrade a nevšimol si nič podozrivé. Zistíme to len na jar, keď sa ukáže, či výhonky prežili. Ak ich v januári teplo predsa vyprovokovalo, potiahli vlahu, a potom na nízkych teplotách zmrzli. Na jabloniach a hruškách však nevidieť žiadne zmeny. Teplé januárové počasie vylákalo aj včely, z čoho je aj určitý osoh, ale škoda je predsa omnoho väčšia. Hajdušický včelár Vladimír Maliar vysvetľuje, že tým, že vyletovali z úľov, včely sa zbavili jedovatých látok, ktoré by inak držali v sebe do jari. Tým sa podstatne zmenšilo

riziko ochorenia včiel na tzv. včeliu hnačku. – Včely využili teplé počasie, aby posilnili svoje hniezdo, čo môže

Vďaka ochladeniu a snehu tieto slivky v ovocnom sade v Hajdušici znovu spia tuhým zimným spánkom

vyvolať nedostatok potravy v úli a úhyn včiel. Keby zostalo teplo, včely by stravu pozbierali aj zo vzdialenejších kútov úľa, keďže sa však ochladilo, znovu sa zbili na hŕbu, sú slabo pohyblivé a jedia výlučne potravu, ktorá sa nachádza

NA SLOVO S POĽNOHOSPODÁROM JÁNOM ČINČURÁKOM Z PIVNICE

Cukrová repa je kráľovnou polí Katarína Gažová

yrastal v poľnohospodárskej rodine, vždy ho zaujímali traktory a iné poľnohospodárske stroje. Preto Ján Činčurák z Pivnice už v základnej škole vedel, že poľnohospodárstvo bude jeho životným povolaním. o Aký bol váš začiatok ako mladého poľnohospodára? – Voľakedy sme sa viac orientovali na zeleninárstvo a na dobytkárstvo, ktoré bolo v Pivnici veľmi populárne. Chovali sme veľké množstvá ošípaných a dojníc, lebo sme mliekareň mali v dedine. Je tomu už takých pätnásť rokov, čo sme sa dobytkárstva celkom vzdali. Ďalej sa už nedalo, chov dobytka nebol rentabilný, a preto sme kukuricu radšej predali, ako by sme kŕmili dobytok. V Pivnici je dnes veľmi málo domácností, ktoré sa venujú dobytkárstvu. o Ktorým poľnohospodárskym • ĽUDIA A DIANIA •

Ján Činčurák

kultúram dávate prednosť? – Najviac pestujeme kukuricu, potom pšenicu, sóju, a vlani sa zvlášť oplatilo pestovať cukrovú repu. Na sedemdesiat percent plôch dala repa veľmi dobré výnosy, na ostatných menšie, lebo krupobitie sčasti zničilo úrodu. Kukurica dobre urodila, ale mala nízku cenu, takže repa predsa

v nepatrnej blízkosti, ktorej už nieto. Podstata je v tom, že včely svojou aktivitou vyvolanou teplým počasím strovili omnoho viac potravy, než by strovili, keby bola zima. Nedostatok potravy možno nahradiť pridávaním cukrovej potravy do úľa, avšak jedna dávka stačí iba na niekoľko dní, čo znamená, že

bola najvýnosnejšia kultúra. V tejto súvislosti chcem povedať, že pri repe sme našu mechanizáciu ani nepoužívali: továreň dala aj kombajn, aj prepravu a naozaj sa nám to pozdávalo. Všetky dopestované kultúry odovzdávame súkromníkom v Pivnici, sme ich kooperantmi a máme dobrú spoluprácu. o Boli ste spokojní s cenami poľnohospodárskych kultúr? – Nie, ja som nebol spokojný. Pšenicu sme predali za 16 din. a dnes stojí 21 – 22 din. Môžem povedať, že štát robí veľmi zle poľnohospodárom. Ešte šťastie, že som sial pšenicu z vlastnej, lebo keby som kupoval aj osivo, bol by som v mínuse. K tomu sme vykonali analýzu pôdy a pridržiaval som sa odborných rád agronómov, ináč by urodilo menej. V poslednom čase čoraz viac dbám na kvalitu pôdy a hnojivo dávam v súlade s analýzou, čo nám umožňuje podnik Agro-Grňa. Aký je z toho osoh, ukázalo sa na výnosoch 5 /4580/

do jari včely treba kŕmiť aspoň raz týždenne, čo je dodatočný a vôbec nie zanedbateľný výdavok. Aj keď som nechal nadostač medu v úľoch pre včely, predsa som musel zo 30 percent včiel dokŕmiť, – sťažuje sa V. Maliar. cukrovej repy, s ktorými som bol výnimočne spokojný. Výnosy boli až 5 vagónov z jutra a tam, kde bolo krupobitie, takých 3,5 z jutra. o Pšenicu ste v jeseň zasiali, čo ešte plánujete tohto roku? – Pšenice mám najmenej, len ako predplodinu pod repu. Aj naďalej sejem pšenicu z povaly. Cena nie je výhodná, takže sa menej orientujem na túto kultúru. Sója bola vlani 47 dinárov, čo je dobrá cena, ale podľa mňa mala by byť aspoň 50 dinárov. Plánujeme posadiť kukuricu, repu a sóju, teda podobne ako vlani. Veľmi rád by som sa venoval aj zeleninárstvu, mám v tom skúsenosti, ibaže je tu problém zabezpečenia trhu. o Čo by mal štát podniknúť v záujme poľnohospodárov? – Najhoršie je to, že sa nám poľnohospodárom snažia zobrať každý dinár. Ako príklad uvediem registráciu traktora. Po prvé je to veľmi drahé a po druhé procedúra je komplikovaná. Pivničania naozaj dbajú, aby im traktory boli v poriadku, ale to, že nám prikázali registrovať ich každý rok, je veľká záťaž. Mal by nám štát aspoň v tomto ohľade vyjsť v ústrety a subvencovať tieto poplatky.

1. 2. 2014

Ľudia a diania NA NÁVŠTEVE U DEBNÁRA ONDREJA HRUBÍKA V ERDEVÍKU

Koho remeslo zaujíma, rýchle si ho osvojí Juraj Bartoš

ie je tomu ani tak dávno, keď vinohrad vlastnila takmer každá erdevícka domácnosť. Pravdaže, vtedy aj výroba sudov prekvitala. Ľudia však stále náhlia, všetko by najradšej urobili čím rýchlejšie... Erdevíčan Ondrej Hrubík (narodený roku 1955) si pôvodne prial stať sa „maliarom“, teda natieračom. Život nie vždy má sluch pre mladícke túžby, a tak je z nášho spolubesedníka už dávno vyučený znamenitý debnár. Kumšt výroby sudov zvládol u spoluobčana, chýrečného pána majstra pintiera Petra Čásara. Žiaľ, v súčasnosti budúcnosť pintierskeho remesla visí na vlásku, povie Ondrej Hrubík a s nádychom nostalgie dodá: – Už dávnejšie opravím iba ak päť-šesť súdkov, hlavne pred oberačkami. Nové už nevyrábam; súčasní vinári používajú prevažne plastové sudy, lebo sa tieto ľahšie umývajú

www.hl.rs

a cena, ako i trvácnosť je približne rovnaká. Pritom je známe, že víno z dobre zachovaného dreveného suda je vždy kvalitnejšie. – Pán majster, čo je dôležité vedieť pri výrobe sudov? – Treba dobre ovládať celý výrob-

Informačno-politický týždenník

ný proces. Sudy na víno a pálenku sa vyrábajú predovšetkým z dubového dreva, potom i z morušového („jahodového“) a sem-tam i z agátového, ktoré je síce lacnejšie, ale sa opracúva ťažšie. Najlepšiu chuť má víno z dubového suda, ale – neviem, či viete – v sudoch starých do päť rokov víno má tmavšiu farbu, lebo drevo obsahuje taníny; tie ho farbia a dávajú mu istú trpkosť. Keď sa vo vnútri suda vytvorí tzv. vínny kameň, víno už máva konštantnú chuť. – Opíšete nám, zhustene, kompletný výrobný proces? – Najprv sa drevo popíli na „dúšky“, t. j. dosky šírky 4 – 5 centimetrov, dlhé 50 – 120 centimetrov, pritom vždy treba pridať centimeter – dva na dĺžku, lebo sa po sušení toľko musí odhodiť. Popílené dosky ukladám dve po dve jednu na druhú, do štvorca, a nechám ich na dvore, aby sa sušili; tam aj zmoknú, aj sa vysušia. Konce síce popraskajú 1 – 2 centimetre, ale nie viac; tie potom spílim. Sušenie trvá najmenej dva roky, prípadne iba pol druha roka, a optimálna lehota je tri roky. Keď sú sudy zo suchého materiálu, nerozsušujú sa. – Ako „dúšky“ ohýbate? – V závislosti od dimenzie budúceho suda beriem suché dosky... ak to má byť dvestolitrový sud, beriem

dosky dlhé 62 – 63 centimetrov; taktiež obruč rovnakej šírky, do ktorej ich ukladám podľa šablóny v tvare trapézy; tá umožní získať okrúhly tvar suda. Dosky hobľujem tak, že konce zostanú užšie o jeden až o pol druha centimetra než stred dosiek... Potom dúšky obopnem povrazom a sťahujem ich zverákom. V pokračovaní procesu sud parím: rozložím oheň v „kórpe“ z obručí, sud je nad ohňom, polievam ho vodou zvonku i zvnútra, kým drevo nezíska nevyhnutnú elastickosť, takú, aby ho bolo možné ohýbať, a aby dúšky nepopraskali. To je vlastne najdôležitejšia vec a vyžaduje si trpezlivosť. Treba vedieť, že to chce silný oheň a čím viac vody. – Čo je vlastne pri výrobe najťažšie? – Najťažšie je presne ohobľovať dosky a uložiť ich do obručí. Keď ich raz poohýbam, potom už zostáva tá ľahšia časť roboty. Ďalej totiž treba dorovna a dookrúhla ohobľovať dosku, z ktorej vznikne dno, tiež vyhĺbiť žľab a osadiť dno. Potom sud „zakákovím“, čiže do „falcov“, teda medzier medzi dúškami napracem káku. Vyvŕtam diery na dne a v strede suda. Obyčajne dúšku, v ktorej bude diera, nechám širšiu. Cez diery sa, pravdaže, bude nalievať víno, kto „na tekvičku“, kto „na kohútik“. Potom nasleduje finálová hobľovačka a vyhládzanie suda, aby dosky boli pekné rovné. Nakoniec sud okujem, t. j. nasadím naň obruče, aby dúšky nepovolili. Načim vedieť, že sudy chcú primeranú opateru; keď ich raz necháte špinavé, víno z nich už nikdy nebude mať dobrú chuť. Zanedbaný sud ju pokazí. Kde je pleseň, tam je i nepríjemný pach, tam je víno zamútené... nechutné. – Erdevík je dávno vinárska dedina; boli tu aj iní debnári? – Boli. Okrem pána majstra Petra Čásara za pintiera sa vyučil aj ich brat Jóži, tiež Paľo Ďurka a môj brat Karol, potom Miško Majtán (ten je teraz v Lugu), Ondro Čásar, syn majstra Péru, a nakoniec ja. – Niekomu sa môžbyť zdá, že vyrobiť sud je celkom jednoduché a ľahké, naskutku ste sa akiste museli riadne potrápiť, kým ste si túto zručnosť osvojili? – Bolo tak i onak, ale nie zadlho. Keď človek má niečo rád, keď ho zaujíma to, čo robí, rýchle pochopí, ako na to; keď ho nezaujíma... márna práca – tlačiť tekvicu do vody... • ĽUDIA A DIANIA •

Z ČERVENÉHO KRÍŽA V KOVAČICI



Úspešne realizovali početné aktivity Anička Chalupová

bohatej palety úspešných akcií Obecnej organizácie Červeného kríža v Kovačici v roku 2013 treba vyzdvihnúť finančnú pomoc základným školám na území obce. Z prostriedkov, ktoré prokuratúra získala z peňažných pokút v uplynulom období, vyčlenili 800-tisíc dinárov. Tie prostriedky OOČK v spolupráci s prokuratúrou usmernila na technické vybavenie školských kabinetov a telocviční. Rovnakým spôsobom, sumou 500-tisíc dinárov Červený kríž pomohol aj Predškolskej ustanovizni Kolibrík, čiže oddeleniam vo všetkých osadách z územia obce. Podľa slov Miliny Zahorcovej, tajomníčky OO Červeného kríža v Kovačici, ťažko napočítať všetko, čomu sa vlani venovali, lebo aktivít bolo naozaj mnoho. Uvedieme aspoň niektoré. Organizácia ČK sa v uplynulom období zaoberala prevažne sociálnymi aktivitami. V spolupráci s opatrovateľskou službou, ktorá pôsobí pri Stredisku pre sociálnu prácu v Kovačici, pre stodvadsať sociálne ohrozených osôb z územia obce zabezpečili balíky

s potravinami a hygienickými prostriedkami. Tradične koncom roka deťom bez rodičovskej opatery rozdelili novoročné balíky, ktoré zabezpečilo Stredisko pre sociálnu prácu v spolupráci so svojimi obchodnými partnermi. Vlani takisto venovali pozornosť aj starším občanom a sociálne ohrozeným osobám: raz balíky zabezpečilo Ministerstvo pre prácu a sociálnu politiku, druhý raz pomoc poskytla pokrajina Vojvodina a ČK Srbska. – Od začiatku februára 2013 OOČK realizovala vodičský výcvik pre svojich dobrovoľníkov. Vo ôsmich skupinách výcvik absolvovalo úhrnne 77 kandidátov. V spolupráci s obecnou Kanceláriou pre mladých OOČK pre žiakov Gymnázia Mihajla Pupina a Základnej školy Mladých pokolení usporiadala edukačné a preventívne akcie v boji proti aidsu, prednášky o chorobách závislosti, tuberkulóze…V spolupráci so školami z územia obce sme usporiadali súťaž na tému: Čo vieš o zdraví? a najúspešnejší postúpili do pokrajinskej úrovne, – vysvetlila tajomníčka Zahorcová. Treba doložiť, že Červený kríž je zvlášť aktívny v zbierkových akci-

KRÁTKE SPRÁVY

Hložany

Milina Zahorcová

ách odevu pre deti a dospelých. V období od 8. do 15. apríla 2013 v rámci Týždňa ČK usporiadali posedenie pre mladé mamičky. Medzi úspešné aktivity OOČK v Kovačici patrí aj dobrovoľné darcovstvo krvi, ktoré v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi z Belehradu trikrát do roka organizujú v školách v Kovačici, Padine a Debeljači, na Gymnáziu M. Pupina a v kovačickom cukrovare. Počet dobrovoľných darcov krvi sa z roka na rok mení, raz ich je viac, potom zasa menej. V prvej tohtoročnej akcii darcovstva krvi, ktorá prebiehala od 15. do 17. januára na úrovni obce, spolu bolo prihlásených 157 darcov (Kovačica 52, Padina 77 a Debeljača 28), ale štrnástich odmietli zo zdravotných dôvodov. Chvályhodné je i to, že do rodiny dobrovoľných darcov tentoraz pribudlo štrnásť nových členov, k tomu mladých osôb.

Dve prednášky v kaviarni Pod lipami odzneli v pondelok 27. januára. Odborníčky VP Gradsko zelenilo z Nového Sadu hovorili o potrebe vysádzania listnáčov a predstaviteľky šľachtiteľskej škôlky Green In z Rumenky o zakladaní záhradiek. Organizátormi boli Spolok žien Slovenka a Združenie ekológov Ekos. Týždeň predtým 20. januára inžinierka ochrany rastlín Marína Mocková z Báčskej Palanky hovorila o zdravej výžive, najmä o príprave čerstvej zeleniny a ovocia. V utorok 21. januára 30 členiek SŽS si pozrelo operu Emmericha Kálmána Čardášová princezná. Ženský spolok 17. februára usporiada výročné zhromaždenie. x x x Novú publikáciu Dôchodcovské roky v Hložanoch (1983 – 2013)... k jubileu vo vydaní Miestnej organizácie penzistov a invalidov práce prezentovali v utorok večer 28. januára. Do kaviarne Pod lipami si hložianski penzisti pozvali miestneho richtára a farára, ako aj predstaviteľov spolkov a združení a organizácií dôchodcov z okolitých osád. Prítomných privítal predseda MOPIP Ondrej Lovás, o obsahu novej knihy hovorila Zuzana Dudková. O príprave sa vyjadril Ondrej Huďan, majiteľ tlačiarne Ondrej print, ktorá publikáciu vytlačila. jb

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

ko oznámil istý tunajší Blesk-ový denník, opäť dobačovali (relatívne) drobné ryby. Veľké zostali, akože inak, nedotknuteľné. V čom delo? – spýtali by sa slovanskí bratia, ktorí nás zásobujú kvalitným plynom. O ňom ale, o plyne, trochu neskoršie. Najprv o elektrických šokoch, ktoré utŕžili naše chudučké pudiláre. Ako vieme, že nevieme ako, po Novom roku tisíce spotrebiteľov elektrickej energie obdržalo enormne vysoké účty za elektrický prúd, spotrebovaný v decembri; rekordman je istý občan Niša, ktorý máčimal zaplatiť viac než dvadsať miliónov (dinárov, nie eur). Nie je • ĽUDIA A DIANIA •

vylúčené, že popisovateľov elektrosituácie si pod svoje zobrali mimozemšťania. Malým zeleným sa vari zažiadalo mrknúť sa na to, ako zareagujú nadriadení ohľadne podriadených. Tí nesklamali: zmenili vraj zopár regionálnych či oblastných riaditeľov; generálni direktori, pravdaže, zostali v sedle. S pribúdaním oblačnosti u nás, na veľké potešenie našincov, vyjasňuje sa situácia ohľadne bezohľadne nafúknutých účtov za spotrebovaný plyn v decembri. Náš zodpovedný dovozca ruského plynu však UŽ prišiel na to, Možno Predsa Dačo Nebolo f Poriadku

s plynomermi, čo znamená, že Už (sa) Plnou Parou Pracuje Na Odstránení Prípadných Ničím Zapríčinených Nedopatrení. Spotrebitelia plynu si právom môžu zhlboka vydýchnuť a zhlboka sa nadýchnuť. Veď už, – povráva sa, – bežia VysokoOdbornéAnalýzy Spotrebovaného Plynu, ktoré VOASP možno dajú za pravdu občanom, vysokonadšeným z mierne zdupľovaných prv spomenutých účtov, ktoré účty by predsa len mali včasne zaplatiť, nuž a po ukončení VOASP sa s distribútormi hravo dohodnú, čo a ako ďalej. Vpirijod, druzja! K stáromu bóľše vozvráta net! Bum-bum-BUF!

5 /4580/

1. 2. 2014

Ľudia a diania DEMOGRAFICKÉ POHYBY V BÁČKE

Cintoríny – nemí svedkovia nášho úpadku Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Juraj Bartoš, Elena Šranková, Juraj Pucovský Báčsky Petrovec. V poslednom desaťročí nízka natalita v Báčskom Petrovci je konštantou. Spoľahlivé údaje o prírastku nájdeme v evidenčnej knihe v detskej ambulancii Domu zdravia. Z nej vidno, že sa vlani narodilo 46 detí – 25 chlapcov a 21 dievčat, čiže o 3 deti menej ako v roku 2012. Všetci okrem jedného na svet prišli v novosadskej pôrodnici. V predchádzajúcich rokoch počet narodených bol takýto: 2011 – 62, 2010 – 58, 2009 – 38, 2008 – 63 a 2007 – 51 novorodencov. Zo 46 vlani narodených slovenčina nie je materinským jazykom pre 7 detí. Najčastejším mužským menom chlapcov je Ján, a to v troch prípadoch, po dvaja sú Martinovia, Ivanovia a Filipovia, a po jeden Pavel, Marek, Rastislav, Adam, Vladimír, Damián, Benjamín, Branislav, Dalibor, Dejan, Maxim, Andrej Juraj, Luka, Uroš a Filip Damjan. Po dve dievčatá dostali meno Jana, Lana a Nina a po jedna je Monika, Noemi, Nora, Lena, Mariena Nina, Petra, Mia, Valentína, Klaudia, Teodora, Maša, Aleksandra, Nađa, Sanja a Ema, takže tie skôr zaužívané ženské mená ani vlani neboli. Matrikárka Mária Triašková v matrike sobášených v Petrovci v roku 2013 má 37 zápisov, z čoho 5 sobášov sa konalo v zahraničí, ale mladomanželia vyjadrili žiadosť o záznam aj v Petrovci. Z 32 párov v 15 prípadoch obaja mladomanželia sú z Petrovca a v jednom z Maglića. Do Petrovca nevesty prišli aj z Kysáča (2), Kulpína, Čelareva, Silbaša, Nového Sadu, Kikindy, Hložian, Šabca, Kosova a Brazílie. Petrovčanky sa vydávali do Kysáča, Šídu, Báčskej Palanky, Silbaša a Maglića (2). V 18 prípadoch si Slovák bral Slovenku, v jednom ide o srbsko-moslimské manželstvo a ostatné sú zmiešané manželstvá. Dvaja vlaňajší ženísi, žiaľ,

www.hl.rs

už aj umreli. Počet sobášov je vo vzostupe: roku 2012 ich bolo 26 a roku 2011 – 28. Petrovská matrikárka vlani do matriky zosnulých vniesla 81 záznamov, pričom 79 osôb zomrelo v Petrovci a 2 v Nemecku. Stali sa i 2 samovraždy. Na petrovskom cintoríne hrobári VKP Progres vlani vykopali 111 rakiev – pre 63 mužov a 48 žien. Na posledný odpočinok z petrovského Domu smútku vyprevadili aj dvoch Novosadčanov a dvoch Kulpínčanov. Slovenský pôvod malo 97 nebožtíkov. Najvyššieho

rovci v roku 2013 je 58 osôb, kým za posledných 6 rokov je to až 290 obyvateľov. Kulpín. Údaje z minuloročnej kulpínskej matriky nám poskytla Danijela Čelovská, ktorá zastupuje matrikárku a šéfku Miestnej kancelárie Ľudmilu Grňovú. Podľa údajov z miestnej ambulancie vlani sa v Kulpíne narodilo 28 novorodeniatok – 17 chlapcov a 11 dievčat. Pre dievčatká si rodičia zvolili tieto mená: Nina-Sara, Lena, Rosa, Anastasija, Daniela, Sara, Emília, Lýdia, Andrea, Željana a Gabriela.

Kulpínčania (17), Petrovčania (4), po jeden zo Selenče, Belehradu a z Ravného Sela. Polovica mladúch (12) boli Kulpínčanky, štyri Petrovčanky, tri Kysáčanky, po jedna bola z Ravného Sela, Ratkova, Čelareva, Nového Sadu a z Bratislavy. V roku za nami v Kulpíne umrelo 26 občanov, z čoho 14 žien a 12 mužov. Najmladší zosnulý bol narodený roku 1957 a najstaršia zosnulá roku 1918. Podľa údajov z VKP Progres pochovali 38 Kulpínčanov. Hložany. Tunajšie deti sa rodia v novosadskej pôrodnici; ale vlani sa jedno narodilo v Hložanoch. Podľa osobných záznamov matrikárky Márie Kováčovej-Kyseľovej roku 2013 pribudlo 9 dievčat a 11 chlapcov, pričom sa dve rodiny tešili z dvojčiat. Úradne je do matriky narodených zapísaných 10 detí: okrem chlapčeka narodeného v Hložanoch sú záznamy aj o de-

Osudové áno si vlani vo februári v Kulpíne povedali aj Kysáčanka Vesna Filková a Kulpínčan Andrej Šimo, ktorí potom zostali žiť v tejto osade (foto: K. Gažová)

veku sa dožila Mária Boldocká, rod. Tereková (1915), kým najmenej požila Slavica Nikolićová (1961). Z mužov sa najvyššieho veku dožili vrstovníci Michal Hric, Pavel Melich a Pavel Danko (1925) a najnižšieho Vlastislav Dimić a Aleksandar Stanković (1986). Počet zosnulých v jednom roku v poslednom desaťročí zvyčajne prevyšuje číslicu 100. Výnimkou boli iba roky 2010 a 2011. Záverom konštatujeme, že pokles počtu obyvateľstva v Pet-

Informačno-politický týždenník

Chlapčekovia dostali mená: Filip (2), Branislav, Petar, Darko, Matija, Marko (2), Željko, Marian, Adrian, Stefan, Matej, Viktor, Vuk, Tomáš a Igor. V matrike sobášených sú zápisy o 24 uzavretých manželstvách, ale tri boli uzavreté v zahraničí: v Nemecku, na Slovensku a v Anglicku. Z celkového počtu zapísaných manželstiev polovicu (12) uzavreli Slováci, tri boli srbské, dve rómske a sedem zmiešaných srbsko-slovenských. Ženísi boli

ťoch, ktoré sa Hložancom narodili v zahraničí. Mimochodom, roku 1913 sa v Hložanoch narodilo až 109 detí. Vlani v dedine boli 4 sobáše a matrikárka zapísala aj pár, ktorý si povedal áno v zahraničí. Dva manželské páry sú z Hložian, jedna mladucha šla za ženícha z Rumenky a jeden ženích si priviedol nevestu z Kysáča. Priemerný vek ženíchov je 29 rokov a mladúch 26 rokov. V matrike zosnulých je 21 zápisov, v novosadských nemocniciach • ĽUDIA A DIANIA •

však zomrelo ďalších 8 osôb, takže súhrnne vlani zomrelo 12 žien a 9 mužov; ich priemerný vek bol 71,3 roka. Ako najmladšia zomrela Vlasta Šepráková (v 24. roku života). Najstarší vlani zosnulý muž bol Samuel Miškár (nedožil sa osemdesiatky) a najstaršou zosnulou ženou je Zuzana Rečníková (v 89. roku). K prirovnaniu: roku 1913 zomrelo 69 občanov Hložian. V tejto dedine je teraz najstaršou osobou Zuzana Šepráková (narodená roku 1918). V Kysáči sa vlani narodilo 34 detí, evidovali 26 sobášov a umrelo 87 občanov. V porovnaní s rokom 2012 je to až o 13 detí menej a o 1 zosnulého menej. Viac evidovaných bolo iba sobášov. V kysáčskej ambulancii v roku 2013 zapísali, že sa narodilo 16 dievčeniec a 18 chlapcov. Na základe priezvisk možno usúdiť, že je 6 novorodeniatok zo srbských, respektíve zo zmiešaných manželstiev. Štyri dievčatá dostali meno Naďa a z tých skôr zaužívaných mien sme vypozorovali iba meno Katarína. V jednej rodine sa narodili dvojičky Valentína a Gabriela. Chlapcom rodičia v troch prípadoch dali meno Filip. V roku 2012 sa v Kysáči narodilo 47 detí a v roku 2011 – 52 detí. U matrikára v miestnej kancelárii vlani zaevidovali 26 sobášov, ale svadieb bolo menej, lebo dodatočne do knihy zapísali i 7 manželských dvojíc, čo sa zosobášili inde, eventuálne v zahraničí. Z tohto počtu 15 bolo slovenských manželstiev, 4 boli srbské a 7 zmiešaných, čo usudzujeme na základe priezvisk snúbeneckých dvojíc. V roku 2012 manželstvo uzavrelo 21 párov a v roku 2011 – 19. V matrike zosnulých za rok 2013 majú zaevidovaných 56 osôb, ktoré zomreli v Kysáči. V Dome smútku sú zapísaní všetci vlani pochovaní v tejto osade a je ich 87. V lanskom roku zomrelo viac žien (46) než mužov (41). Najmladšia zosnulá bola Jamina Miladinov (1973) a najmladší zosnulý Jozef Jurík (1992). Najstarší zosnulí vlani boli Anna Tordajová (1919) a Mihajlo Grubić (1917). Silbaš. Matrikárka a šéfka Miestnej kancelárie Jasmina Ostojićová vlani mala iba jeden sobáš. Manželstvo uzavreli Jaroslav Ferko (1987) zo Silbaša a Dragana Krstićová (1988) z Maglića. Ako potvrdili z miestnej ambulancie, v roku 2013 do Silbaša pribudlo 18 detí – presne polovica sú dievčatká a polovi• ĽUDIA A DIANIA •

ca chlapčekovia. Aj v tejto osade najčastejšie bolo počuť umieračik: v samom Silbaši vlani umrelo 34 občanov: 22 žien a 12 mužov. Najstaršia zosnulá bola Ivanka Nestorovová (1914) a najmladší Pavel Ušiak a Marka Medovarská (1963). Zo súhrnného počtu zosnulých v Silbaši bolo desať Slovákov a 24 Srbov. Pivnica. Matrikárka a šéfka miestnej kancelárie Slađana Veličkovićová vlani do matriky sobáše-

nepoteší údaj o mortalite v Pivnici. Vlani do matriky zosnulých zapísali 49 občanov. Slovákov umrelo 40 (25 mužov, 15 žien) a 9 Srbov (6 mužov, 3 ženy). Najstaršie zosnulé boli Anna Macková a Jula Tótová (1920) a najmladší zosnulý v minulom roku je Predrag Novak (1971). Selenčania sú hrdí na 25 novorodeniatok narodených v minulom roku. Sestra v tamojšom Dome zdravia Katarína Kášová nám potvrdila, že je 13 chlapcov a 12 diev-

V Hložanoch Gostovićovcom vlani pribudlo tretie a štvrté bábätko (foto: J. Bartoš)

ných zapísala jedenásť párov. Čisto slovenských manželstiev bolo päť, jedno srbské, dve zmiešané srbsko-slovenské, jedno rómske a dve manželstvá boli uzavreté v zahraničí a zapísané v matrike v Pivnici. Perličkou v matrike sobášených je manželstvo uzavreté medzi tými istými partnermi, ktorí sa predtým rozviedli a znova zosobášili. Patronátna sestra z pivnickej ambulancie Elenka Herčeková nám poskytla údaje o novorodeniatkach, ktorých bolo 28 – chlapcov 15 a dievčat 13. Po rokoch sa Pivničania rozhodli aj za tradičné mená, a tak do osady pribudol jeden Jozef a jedna Katarína. Ostatné ratolesti dostali mená, ako Beáta, Vanesa, Viktória, Klára, Áron, Viktor, Svetislav... V jednej rodine sa narodili dvojičky. Záverom

čat. Mladí Selenčania dostali tieto mená: Alexej, Vladimír, Daniel, Dávid, Alex, Matej, Aleksandar, Darko, Mateo, Boris, Timotej, Filip, Jakob a Selenčanky sa volajú Marína, Anastasia, Daniela, Beáta, Teodora (2), Rosa, Anna, Mila, Magdaléna, Hana a Gorana. Miestna matrikárka Anna Berédiová okrem týchto 25 má aj 2 náhradné zápisy detí, ktoré sa narodili v Taliansku. Keď ide o sobáše, tých bolo 10. Všetky mladuchy boli zo Selenče a ženísi si po budúce družky šli aj do Báča, Petrovca a Kanady. Okrem sobášov matrikárka si vlani pripísala aj 6 rozvodov. Podľa zápisov a matriky v Miestnej kancelárii v roku 2013 umrelo 45 Selenčanov – 34 priamo v osade a 11 v nemocnici, z toho 20 mužov a 25 žien. Náhle 5 /4580/

a nečakane umrelo až 9 mladých mužov. Najvyššieho veku sa dožila Erža Prokopcová (1919) a z mužov Ján Topoľský (1929). V rímskokatolíckom zbore vlani mali 12 krstov, vrátane jedného dospelého. Farár Marián Dej zosobášil 4 páry, z čoho aj dva zmiešané evanjelicko-katolícke. Ako uviedol, v dejinách zboru taký malý počet sobášov ešte nezaznamenali. Vo vlaňajšej evidencii majú aj 22 pohrebov. Na posledný odpočinok vyprevadili 7 mužov a 15 žien. Farár evanjelického cirkevného zboru Vladimír Valent vlani pokrstil 5 detí – 2 chlapcov a 3 dievčatá. V tomto zbore odbavili aj tri sobáše, kde všetci mladomanželia boli zo Selenče. Evanjelický cirkevný zbor sa rozlúčil s 20 nebožtíkmi, z čoho bolo 6 mužov a 14 žien. Do Lalite vlani pribudli deviati noví obyvatelia, dvaja menej ako v roku 2012. Narodili sa piati chlapci: Bojan Novaković, Dávid Benka, Juraj Zorňan, Mateo Macko, Uroš Stojanović a štyri dievčatká: Milica Mažarová, Milica Labudovićová, Marína Mravíková a Maja Ivičićová. Lalitská matrikárka Zuzana Párnická vlani zosobášila päť snúbeneckých párov, čo je o jeden viac ako v roku 2012. Do knihy zosnulých je zapísaných 22 nových mien, o šesť menej ako predvlani. Zomrelo štrnásť mužov a osem žien. Najstarší Milivoj Crkvenjakov bol narodený roku 1923, kým najmladší Đura Poparić bol narodený roku 1964. Medzi zosnulými je aj zdravotná sestra Zdenka Stepanovová (1963), ktorá nám roky poskytovala údaje o novorodencoch v Laliti. Šestnásti Laliťania zomreli doma, kým štyria svoje životy ukončili v somborskej nemocnici, jeden v Odžakoch a jeden vo Vrbase. Na rozdiel od roku 2012, keď pred oltár v lalitskom evanjelickom kostole predstúpil iba jeden snúbenecký pár, vlani velebná pani farárka Viera Bátoriová vykonala štyri sobáše a jedno požehnanie staršej dvojice. Jeden sobáš uzavreli príslušníci evanjelickej cirkvi, ostatné boli zmiešané. Dve dievčatá a jeden chlapec sú pokrstení. Do lalitského zboru po konfirmácii pribudli štyria noví členovia. Na slovenskom cintoríne vlani pochovali deviatich evanjelických veriacich, čo je o desať menej ako rok predtým. K večnému odpočinku vyprevadili štyroch mužov a päť žien.

1. 2. 2014

Ľudia a diania VOJVODINA VO FOTOGRAFII

Začiatky nielen na dva piatky Oto Filip

otografia ako záznam, fotografia ako dokument, fotografia ako obraz prírody, fotografia ako spomienka, fotografia ako vlastný náhľad, snímka ako špecifický, osobný pohľad… Uvedené a ďalšie

ukážky či skôr poslania tohto druhu umenia priniesol v poradí dvanásty ročný súbeh renomovaného časopisu pre kultúru fotografie ReFoto o najlepší záber uplynulého roka. Z viac ako dvetisíc prác zvolili päťdesiatdve, akoby na každý týždeň jedna, autorov z piatich

Prvé dve najlepšie práce

krajín: Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Slovinska a Francúzska. Vystavené boli od 14. januára do 1. februára v galérii Artget Kultúrneho strediska Belehradu. Základný námet pomenovaný jednoducho, len dvoma slovami – Nový začiatok bol dostatočne široký na zhrnutie záberov skutočne mnohorakých: Ján Valo a jeho snímka Krok za krokom portrétov, experimentov, zátiší, dokonca i fotografií nafo- Dejan Miloradov z Nového Sadu tených vo vodách mora, riek či sa predstavil prácou Život, Nikola jazier. Väčšina z nich obsahuje Lučić zo Subotice fotkou Kto nás zjavné prvky metafory a symbo- teraz dobehne, Miroslav Neviliky, no dominantnými sú tzv. life dović z Nového Sadu snímkou zábery. Do tejto kategórie patrí Životné kroky, Ján Valo, tiež z i víťazná práca Kristiny Beočani- Nového Sadu, záberom Krok novej Todorićovej z Belehradu s za krokom… A to nie je ani ponázvom IT babka, znázorňujúca lovica vojvodinských autorov, starkú komunikujúcu s deťmi ktorí sa dostali do finále súbehu. Tunajšia fotografia je zrejme pescez internet. Tak ako aj v uplynulých rokoch trá, ako i život vôkol nás. Preto v badateľne boli zastúpené i foto- žiadnom prípade netreba mať grafie autorov vojvodinských. obavy o jej budúcnosť.

 RETROSPEKTÍVA (17.) vo výbere Kataríny Gažovej V rámci plánu vytvárania väčších a rentabilnejších ekonómií binguľské SPD „Socialistická zora“ splynulo s poľnohospodárskym majetkom „Sremski borac“

ývalé Sedliacke pracovné družstvo „Socialistická zora“ v Binguli patrilo medzi menšie družstvá – dosiaľ bolo v ňom zapojené iba 35 domácností, ktoré vniesli do družstva iba 23 kj pozemkov. Nebyť asi 450 kj, ktoré družstvo dostalo z pozemkového fondu celonárodného majetku, nemohlo by ani jestvovať. No musí sa poznamenať, že binguľskí družstevníci s touto zemou vedeli hospodárne

www.hl.rs

nakladať a z roka na rok zveľaďovali svoje hospodárstvo. Predsa však nebolo to ešte vždy veľkohospodárenie. A takých družstiev v našej krajine bolo hodne. Naše vyššie hospodárske a štátne orgány už dávnejšie vypozorovali, a niekoľkoročná skúsenosť veľkých socialistických poľnohospodárskych majetkov to i dokázala, že sa zveľaďovanie výroby nemôže diať tak úspešne na menších gazdovstvách, ako na veľkých majetkoch. Preto sa zastalo na stanovisko, že všade tam, kde je to možné, načim pristúpiť k spájaniu malých družstiev so štátnymi poľnohospodárskymi majetkami. A v rámci uskutočňovania tohto plánu prišlo minulý týždeň aj k spájaniu binguľského družstva s PM „Sremski borac“. Musíme však pripomenúť, že jedna časť družstevníkov s týmto spájaním nebola práve oduševnená a

Informačno-politický týždenník

priali si pripojiť sa k miestnemu poľnohospodárskemu družstvu. Takéto stanovisko však nemožno ničím odôvodniť, keďže úloha a poslanie PD sú celkom inšie ako činnosť socialistického majetku. Pravda je síce, že keď sa vysvetlili všetky okolnosti, ktoré priviedli k spájaniu, prejavil sa i všeobecný súhlas. V činnosti družstevníkov sa totiž nič nemení, všetko zostáva po starom, sociálne sú poistení všetci a keď budú pracovať v rámci veľkého poľnohospodárskeho gazdovstva, budú môcť vykázať i väčšie úspechy a samým tým sa zvýšia aj ich dôchodky a tým i životná úroveň každej jednotlivej domácnosti, nehovoriac o tom, koľko zlepšeným hospodárením získa i spoločnosť. Družstvo ináč tohto roku gazdovalo priemerne. Najviac získali na hybridnej kukurici, ktorú v týchto dňoch začali zberať. Výnosy sú

veľmi dobré: 45 – 50 q kukurice v šúľkoch z jedného jutra. Podobne peknú úrodu mali i vo vinohradoch, kde je úroda asi 40 q hrozna z jutra. Chmeľ však mali slabý – získali iba 25 q suchého chmeľu z 12 jutár, čoho príčinou boli jednak neprajné poveternostné pomery na jar a jednak i neodborné pestovanie, keďže nemajú zodpovedajúcich odborníkov, prípadne inštruktorov. Veríme však, že sa situácia aj tuna po spájaní s PM „Sremski borac“ zmení a pôjde k lepšiemu. Teraz sa pred binguľských družstevníkov predkladá ďalšia práca v starom prostredí, ale s novými úlohami a zlepšenými pracovnými metódami. Potrebné bude iba pochopenie, dobrá vôľa a chuť do práce, akú mali i dosiaľ, a úspechy nevystanú. (Z čísla 80 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 11. októbra 1958 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako sa staval prvý kostol v komunistickej Juhoslávii Katarína Verešová

eď 16. marca 1953 do Belehradu prišla vysoká návšteva zo Svetovej rady cirkví, Dr. Igor Bella sa zastavil v Starej Pazove a – podľa záznamu pazovského kňaza Vladimíra Vereša – oznámil, že sú výhľady, že Slankamenské Vinohrady dostanú finančnú podporu na výstavbu evanjelického kostola. Boli to ťažké roky. Po systematickom odnímaní cirkevného a súkromného majetku (1945 – 1950), neskôr po násilnom združovaní poľnohospodárov do kolektívnych zemedelských družstiev (1947), a krátko potom po ich chaotickom rozpúšťaní (1950/51), sedliaci boli finančne a mravne zničení. Na dôvažok poľnohospodárske stroje im boli vrátené v dezolátnom stave. O koňoch nehovoriac... Vladimír Vereš spolu s cirkevníkmi v Pazove a Vinohradoch museli nabrať odvahu a najmä silu odpustiť všetky hriechy vtedajšieho režimu v záujme úmyslu odznovu začať stavať chrám, a to s chudobnou finančnou základňou na kúpenej novej parcele. „Už v lete 1953. roku dali sme vypracovať plán nášmu osvedčenému majstrovi a staviteľovi Martinovi Dobroňovskému, ktorý svojho času bol postavil i kostol v Potiskom sv. Mikuláši, v dnešnom Ostojićeve. Jemu v ten čas práca bola i zadaná za 1 372 000 dinárov. To bolo 7. júla 1953,“ uvádza V. Vereš v článku Nový chrám v Slankamenských Vinohradoch (Ročenka Slovenskej evanj. a. v. kresťanskej cirkvi vo FĽRJ, prvý ročník 1957). „Projekt a aproksimatívny predbežný účet M. Dobroňovského bol doručený 9. 1. 1953 (archívne dokumenty). Pozemok, veľkosti 400 kv bol kúpený od Juraja Gašpara a 5 kj zeme pre nádejného levítu ako základ pre jeho plat. Pozemky stáli 324 693 din. (...) • ĽUDIA A DIANIA •

Kostol v Sl. Vinohradoch krátko po výstavbe (bez bytu pre levítu)

My sme sa rýchle pripravili pre stavbu, tým viac, že sme dostali sľub na pomoc vo výške 1,200.000 din. To však nepostačovalo, preto sme sa hneď dali do akcie zbierania, najprv v Starej Pazove, a potom sme rozposlali výzvy s doporučením dp biskupa Štarkeho do všetkých našich cirkevných zborov. Výsledok nevyostál,“ dokumentuje V. Vereš. V archívnej pozostalosti dominujú doklady o zbierke v Jánošíku, kde 63 rodín venovalo úhrnne 29 923 dinárov (milodary zozbierali kantor Martin Piktor a presbyter Ondrej Jasenský). Milodary prichádzali a do novembra 1953 stavba mala byť dokončená. Za prítomnosti značného počtu ľudí 5. septembra 1953 bol položený základný kameň a vložená pamätná listina do základu stavby. Len 15 dní neskoršie stavba bola pod strechou. „Keďže majster ponáhľal s prácou, vznikol nedostatok peňazí. Robilo sa na pôžičku. Vo finančných veciach pri dobrej pomoci mi stáli vtedajšia správa, dozorca Martin Petrovič a kurátori Martin Ďurčík a Ján Pop, ako i pokladník Ján Šaš, ktorý v kancelárii Dr. Juraja Ruppa spolu s ním bezplatne vykonali prevod zakúpených zemí na cirkev. Tempo práce muselo byť spomalené pre nedostatok peňazí, čo bolo osudnou škodou. Prišla zima. V práci

sú zakončené. Posviacku istého vykonávame 28. septembra 1955 (deň streda). V predvečer toho dňa budú konané služby Božie v matkocirkvi v St. Pazove,“ uvádza sa v pozvánke adresovanej na cirkevný zbor Laliť. Z novosadského zboru sa na posviacku kostola chystali farár Juro Struhárik, dozorca Dr. Matej Macák a kurátor Ján Mariaš. Na posviacke biskup Samo Štarke prijal kľúč od chrámových dverí a v kostole mal posväcujúcu reč. Kázeň pripravil Karol Chalupka, kovačický farár, kým o histórii stavby hovoril pazovský farár Vladimír Vereš. Prítomných bolo 11 kňazov a 45 delegátov z iných cirkevných zborov a asi 300 cirkevníkov zo Sl. Vinohradov a Starej Pazovy. Práce v roku 1955 neboli ešte celkom dokončené. Bolo treba vystavať ešte dom a pomocné objekty pre levítu, čo sa realizovalo len o dva roky neskôr. Dlhoročným levítom bol Juraj Javorník zo Selenče. Stopy po jeho tunajšom živote sú viditeľné dodnes v zadnej časti kostola. Treba poznamenať, že podnetom farára Vladimíra Vereša

sa zastalo. Na jar prišlo rapídne vystupovanie cien stavebného materiálu, zvláštne dreva. My sme boli prinútení žiadať doplnkovú podporu. Sľúbená nám bola, ale nedochádzala, a preto sa s prácou úplne zastalo. My sme pokračovali, ale s požičanými peniazmi v pevnej nádeji, že ich vrátime zo sľúbenej podpory. Tá nám prišla iba 21. júna 1955. roku v sume 387-tisíc dinárov a 31. augusta v sume 89.820 dinárov, a tak stavbu sme mohli čím skôr i dokončiť. 12. mája 1956. roku sme dostali ešte dar od Dánskej lutheránskej cirkvi v sume 20.557 din. Milodary z našich cirkevných zborov prijali sme v sume 294.005 din. Prijali sme milodary z 22 zborov a 4 z filiálnych zborov,“ uviedol precízne sumy V. Vereš. V archívnej pozosta- Projekt Martina Dobroňovského losti je súpis milodarov zo Starej Pazovy. Úhrnne 196 dar- k výstavbe kostola v Sl. Vinohracov dalo 60 310 din., čo zodpove- doch bola spomienka na jeho dá hodnote záverečných prác na otca Adama Vereša, ktorý v roku kostole vo Vinohradoch v sume 1909 rozprúdil intenzívnejší cir60 894 din. kevno- náboženský život v tejto „S Božou pomocou hlavné práce vinohradnícko-chatárskej osade nášho chrámu v Sl. Vinohradoch na Fruškej hore. 5 /4580/

1. 2. 2014

Zážitok na neuverenie

les. Ako ol dukáty svojmu pánovi cez ol raz jeden človek, ktorý nies strom, pod li sad si tom a po , reči ním do tak šiel, stretol tuláka. Dal sa s Hneď áty. duk vi vný a ukradol človeko aby si oddýchli. Tulák bol šiko ť ani nájs l oho nem a ť oni doh l už nemoho sa dal na útek. Okradnutý ho i smutný. cestu domov. Bol z toho veľm mu usmiala niesol so sebou. No predsa sa tiež ré kto , víno Zostalo mu iba tam toho rel a uz išiel na domček. Vošiel dnu výborný šťastena. Túlajúc sa lesom, nad tal Dos . šiel neu vu zno k aby mu tulá si zobral tuláka. Nepýtal si svoje dukáty, om Pot ť. podarilo sa mu aj tuláka opi nápad: ponúkol ho s vínom a li mu, že svoje peniaze späť. to príbeh svojim deťom. Poveda Po návrate domov rozprával ten je to príbeh na neuverenie. Martin Pucovský, 5. a v Báčskom Petrovci aka Čaj J. ZŠ

Miroslav M iško v Hložanoch vic, 8. ročník, ZŠ J. M .

Dragutina

sť Predstavivo je prvý krok

čnom me aj v skuto príbehy stretá silné žalúdky, iné či y tk en om iba pre šialené m ľvek, ale Niektoré sú nevšedné až ejeme. Akoko iách... h, knihách. sm euveriteľné, oc ou p lm fi a o ib c oria ými sa ch situác živote, nehov myslieť sa, nad niektor ba v podobný oje vnemy se i e m je za u ti sv redstav nás prinútia om o smelos možno si p určitý čas. A prv o predstavivosti, pot ás n v jú u n naj rezo ho Petrovca je umenie – Veď o tom vačice, Báčske prác m. Ko z co i et íc št , vn co om ch ra arný spolup vyjadriť per ových a výtv vedčiť i naši Môžu to dos autori zaujímavých sloh tiku. a Hložian – februárovom Detskom kú v prvom

Stratený počítač

Sama na pustom ostrove

ola som na Titanicu. Všetko bol o nádherné, kým nás nepotopila veľká morská vlna. O pár hodín som sa ocitla na malom pustom ostrovčeku v strede Tichého oceánu. Ostrov bol malý, ale našla som si dosť materiá lu na skonštruovanie domčeka. Všade vôkol boli krás ne palmy. Z listov som si urobila šaty, pila som kok osové mlieko. Voda bola bystrá a teplá, tak som sa kaž dodenne kúpala. Na dne mora som našla starú mapu pirá tov, vďaka ktorej som sa dostala k ich pokladu. Bol a tam aj zázračná fľaša s vodou, z ktorej nikdy neubud lo. Aj jedla bolo hojne. Najlepšie bolo, že som nem usela ísť do školy. Stále ma navštevoval jeden papagá j, ktorého som potom naučila rozprávať. Svoj ostr ov som nazvala Pestrý ostrov. Bolo mi tam super, no potom mi predsa začala chýbať civilizácia. Vypísala som pre Mojimi záchranármi sa stali delf to na piesok S.O.S. íny, na ktorých som sa doplavila do Belehradu. Odtiaľ už bolo ľahko vrátiť sa dom ov vlakom k svojej rodine.

ak ako iné deti, aj ja mám svo priateľ. Pomáha mi pri výp j počítač a mám ho veľmi rád. Je to môj najlepší očtoch, pri kreslení, písaní slová, spolu sa hráme, , prekladá mi neznáme do kon ca ma aj vypočuje, keď vyžalovať. Nemôžem si pre sa mu chcem niečo dstaviť život bez neho. Jedno hmlisté ráno som vstal tak ako vždy. Kým som sa krútil po izbe, ob a chystal do školy, pocíti Sandra Todorovićová, 5. a l som, že niečo nie je v p liekal oriadku. Akoby mi niečo Hmmm... Školská taška? ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrov chýbalo... Nie, tu je. Žiacka knižka? ci Nie , tú vyľaká rodičov. Ponožky? Fuj... cítim ich, tu sú. A vted som požičal Gabriele, nech y – akoby hrom do mňa Miesto, kde býva môj naj udrel! lepší priateľ, je prázdne! Hľadal som ho všade, do u susedov, jedných, dru konca aj hých. Uplynul celý týždeň , ale po mojom počítači ani stopy. nebolo Vtedy som si spomenu l, že som môj starý sof neodinštaloval. O chvíľku tvér na sledovanie z neh som už s fleškou bol u Krist o iána a môj softvér sme inš do jeho počítača. Hľadan talovali ie sa mohlo začať. Sekun dy boli ako večnosť... Pot obrazovke zjavil červený om sa na bod. Hľa, tu je! Ale ten bo d svieti mimo mojej mapy. to, pošlem odkaz tomu, čo používa môjho kamará .. Nič ta. Vráťte mi môj počítač! som ho uvidel a od strachu Potom som sa skryl za gauč: na ob mimozemšťana. Haló, tu razovke bola hlava zelené som! Haló, ohláste sa! Na ho zbieral som smelosť, keď videl, že rozpráva po naš sky, a dal som sa s ním som do rozhovoru. Vyrozprával mi, museli núdzovo pristáť na našu planétu, lebo sa im že pokazil počítač na ich ves lodi. Prvý, ktorý uvideli, mírnej bol ten môj, nuž si ho po žič ali. keď budú letieť ponad náš Sľúbil mi, že mi ho prines kraj. ú, Od tejto udalosti prešie l týždeň, rána sú ešte stá le žiacku knižku, aj včerajš hmlisté. Gabriela mi vrá ie ponožky sú tu... Pocit, tila že mi niečo chýba, sa cel rozplynul: môj kamarát kom Ema Gažov počítač je na starom mie á, 8. ročník, ste a vedľa neho môj ultravesmírny medzigalakt ZŠ J. M. Drag nový v Hložano ický komunikátor – darček utina ch z vesmíru. Filip Straka, 6. 1 ZŠ Mladých pokolení v Ko vačici

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 1. februára 2014 ČÍslo

3 /1861/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšie ceny obilnín Ľ. S.

AKTUÁLNE

dňoch 20. 1. – 24. 1. 2014 sa na Produkčnej burze v Novom Sade obchodovalo iba s tromi komoditami – s kukuricou, so sójou a pšenicou. Dopyt je menší ako ponuka, čo sa odzrkadľuje aj na nižšom obrate. V uvedenom období bol obrat tovaru iba 1 054 ton, čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 9,53 % menej. Hodnota tovaru bola takisto nižšia – o 14,91 %. Stabilizoval sa trh s kukuricou. Po novoročnom zdražení, keď sa predávala po 16,00 din./kg, v minulom týždni jej cena spadla na 15,10 din./kg (bez DPH). Jej priemerná cena bola 16,62 din./ kg (15,11 bez DPH), čo je o 3,63 % menej ako v predchádzajúcom týždni. Veľmi malý záujem bol o pšenicu, ktorej cena bola 22,00 din./kg (20,00 bez DPH). To je o 1,36 % nižšia cena ako v predchádzajúcom týždni. Naopak, so sójou sa obchodovalo po celý týždeň. Jej priemerná cena bola 61,22 din./kg (55,66 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 8,58 % viac. Iná je situácia na svetových trhoch, ktoré sa postupne prebúdzajú k aktivite. Začína sa obchodovať aj na burzách. Posledné týždne však poznačili extrémy počasia – Severná Amerika mrzla, zatiaľ čo väčšina Európy mala takmer jarné teploty. Bude zaujímavé sledovať, ako takýto Tlak na rozšírenie produkcie priebeh zimy ovplyvní úrody ozirepky olejnej, slnečnice a sóje má mín na týchto dvoch kontinentoch, podľa štúdie vytvárať Spoločná ktoré sú hlavnými producentmi poľnohospodárska politika (SPP) obilia. Ešte zaujímavejšie budú i orientácia EÚ na biopalivá v dotrendy vývoja cien na svetovom prave. Okrem dotácií podporujú trhu s obilím. Zatiaľ je záklaprodukciu repky olejnej aj rastúce dom burza CBOT v Chicagu, ceny, ktoré sa medzi rokmi 2005 USA, no v čiernomorskej až 2010 zvýšili v priemere o 65 %. oblasti jej rastie konEurópska únia by dnes potrebokurencia, ktorá môže vala o 7 miliárd včiel viac ako má. mať väčší vplyv na skej únii doJeden z autorov výskumu tvrvývoj cien obilnín dí, že Európa by úbytkom včiel teraz takmer v Európe.  výhradne sústrev budúcnosti mohla čeliť obrovskej katastrofe. Včely potrebujú dila iba na zákaz väčšiu ochranu, pretože posky- niektorých tried pestujú životne dôležité spojenie v ticídov. A to je málo. Dlpotravinovom reťazci a robia za- hodobým riešením na zádarmo prácu, ktorá by inak poľno- chranu včiel môže byť prechod hospodárov stála miliardy. Ochra- k moderným ekologickým poľnona včely medonosnej sa v Európ- hospodárskym technikám. 

Poľnohospodárstvo včely potrebuje Ľubica Sýkorová

posledných rokoch takmer po celom svete bol zaznamenaný pokles počtu včelstiev. Čoraz častejšie sa stretávame s upozornením, že opeľujúce druhy, ktoré prispievajú k poľnohospodárskej výrobe, sú na ústupe. V prípade významného zintenzívnenia tohto trendu budú musieť poľnohospodári pristúpiť k opeľovaniu prostredníctvom človeka, čo by zahŕňalo dvojnásobné zvýšenie výdavkov na opeľovanie. Ekonomický prínos včiel predstavuje 22 miliárd eur ročne. Zo 100 hlavných rastlín, ktoré poskytujú ľudstvu 90 % potravy, je až 71 rastlín, ktoré musia opeliť včely. V EÚ pôsobí asi 700 000 včelárov, no

veľká väčšina z nich sa včelárstvu venuje len ako svojmu koníčku. Ročne sa v EÚ vyprodukuje 200 000 ton medu. Včely sú okrem zintenzívnenia poľnohospodárskej produkcie ohrozované zhoršovaním ich prirodzeného prostredia, šírením chorôb a parazitov a zmenou klímy. Najnovšia štúdia takmer dvadsiatky vedcov ukazuje, že nedostatok včiel v Európe má na svedomí prechod k pestovaniu plodín na biopalivá. Podľa vedcov politici nechápu, že súčasná populácia včiel v Európe nerastie proporcionálne s potrebou opeľovať čoraz väčšie množstvo rastlín. Počet včiel v Európe sa síce v absolútnych číslach zvyšuje, no dopyt po službách včiel rastie päťkrát rýchlejšie.

Z obsahu Základ, na ktorom sa mnohé dá stavať

str. 3

Keď stromček nerastie

str. 6

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (2)

pripravila: Ľubica Sýkorová KTO ROZHODUJE O VÝŠKE ROZPOČTU SPP? O rozpočte rozhoduje každý rok Rada Európskej únie a Európsky parlament. Tieto výdavky sú zahrnuté do viacročného finančného rámca, aby boli z dlhodobého hľadiska pod kontrolou. Sumy vyčlenené na Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) patria do kapitoly 2 viacročného rámca nazvanej Udržateľný rast – prírodné zdroje. V tejto kapitole finančného rámca je stanovený výdavkový strop pre prvý pilier SPP, do ktorého patria priame platby a opatrenia na podporu trhu. Aj opatrenia na rozvoj vidieka, teda druhý pilier SPP, sa financujú zo sumy, ktorá je vyčlenená rozpočtovej kapitole 2. ZAOBCHÁDZA SA SO VŠETKÝMI POĽNOHOSPODÁRMI ROVNAKO? Vzhľadom na doterajší vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky a využívanie tzv. historických referenčných hodnôt sa výška pomoci môže medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi, štátmi či regiónmi značne líšiť. Jedným z hlavných cieľov reformy SPP z júna 2013 je, aby sa v období 2014 – 2020 rozdiely vo výške pomoci medzi jednotlivými členskými štátmi, regiónmi a jednotlivcami znížili. Ide teda o spravodlivejšiu SPP. K zladeniu rozdielov vo výške priamych platieb, ktoré dostávajú poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch, dôjde aj na

úrovni EÚ. Podľa rozhodnutia z júna 2013 sa rozpočet SPP rozdelí tak, aby do roku 2019 ani jeden členský štát nedostával menej ako 75 % priemeru únie. V rámci jednotlivých štátov alebo regiónov sa znížia rozdiely medzi jednotlivými farmami. Do roku 2019 sa zabezpečí, že platba na hektár nemôže byť nižšia ako 60 % priemeru pomoci v rovnakej administratívnej alebo agronomickej zóne. Členské štáty môžu udeľovať aj vyššiu pomoc na „prvé hektáre“ farmy, čo znamená pomoc malým a stredným podnikom. Pokiaľ ide o nové členské štáty, uplatňovanie systému jednotnej platby na hektár sa bude môcť predĺžiť až do roku 2020. PODPORUJE SPP MODERNIZÁCIU POĽNOHOSPODÁRSTVA V EÚ? Áno. Existujú mnohé stimuly na podporu modernizácie, ktoré poľnohospodárom pomáhajú zlepšovať svoje farmy, spracovávať a predávať výrobky a produkovať kvalitnejšie potraviny prostredníctvom využitia udržateľnejších a ekologickejších poľnohospodárskych postupov. Od tohto roku budú k dispozícii aj nové opatrenia na podporu kolektívneho investovania, rozvoja malých fariem, európske partnerstvo pre inovácie v agrosektore zas prispeje k prenosu znalostí v tomto sektore. JE SPP VYSTAVENÁ PODVODOM? Podľa údajov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v rokoch 2006 – 2010 sa podvody

týkali v priemere 0,02 % rozpočtu SPP. V posledných rokoch však Európska únia svoju rozpočtovú kontrolu výrazne sprísnila. KONTROLUJE SA, ČI SPP PLNÍ SVOJ CIEĽ? Áno. Efektívnosť SPP sa dôsledne hodnotí. Európska komisia konzultuje so zainteresovanými stranami a občanmi a posudzuje vplyvy vždy pred tým, ako predloží akýkoľvek legislatívny návrh. Takisto si pravidelne zadáva vypracovanie nezávislých štúdií o fungovaní jednotlivých nástrojov SPP a možnostiach na ich zlepšenie. NAČO SLÚŽIA PRIAME PLATBY? Priame platby pomáhajú zabezpečiť zachovanie poľnohospodárskej výroby v celej EÚ tým, že poľnohospodárom garantujú určitý minimálny stály príjem. Prispievajú k životaschopnosti fariem z dlhodobého hľadiska a tlmia následky cenových výkyvov. Priame platby predstavujú v priemere 30 % príjmov v poľnohospodárstve v EÚ. V nedávnej minulosti však v súvislosti s krízou tento podiel stúpol až na 60 %, ako tomu bolo v rokoch 2008/2009 napríklad vo Švédsku, Írsku a Dánsku. Priame platby poľnohospodárom sú súčasne aj odmenou za tie aspekty ich práce, ktoré sa síce trhovo nedajú vyjadriť, vytvárajú však verejné statky dôležité pre všetkých Európanov. Podľa reformy z júna 2013 sa 30 % z priamych platieb viaže na dodržiavanie udržateľných

poľnohospodárskych postupov s priaznivým vplyvom na kvalitu pôdy, biodiverzitu a celkovo na životné prostredie. K takýmto postupom napríklad patrí diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov či udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev. Okrem toho sa tieto priame platby poskytujú len vtedy, ak sa dodržiavajú prísne normy týkajúce sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat a pôda sa udržiava v dobrom produktívnom stave. Tento prístup sa nazýva „krížové plnenie“. V prípade, že sa tieto pravidlá porušia, môže dôjsť k pozastaveniu platieb a penalizácii. POMÁHA SPP MLADÝM, ABY SA STALI POĽNOHOSPODÁRMI? Z dôvodu náročnosti práce a vysokých nákladov pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov je v Európe čoraz menej poľnohospodárov. Dnes má 4,5 milióna (30 %) európskych poľnohospodárov viac ako 65 rokov, len 6 % z nich má menej ako 35 rokov. Je potrebné toto povolanie v očiach mladých zatraktívniť, aby oň javili záujem. V SPP sa preto počíta s podporou pri začatí činnosti, aby sa v agrosektore dospelo ku generačnej výmene. Reforma z roku 2013 priniesla nový typ pomoci pre mladých poľnohospodárov, ktorým je 25-percentný príplatok k priamym platbám počas prvých piatich rokov činnosti.  (Pokračovanie nabudúce)

1. 2. 2014 • 5 /4580/

KONEČNÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Základ, na ktorom sa mnohé dá stavať

Oto Filip

prvej polovici vlaňajšieho februára zverejnené sú prvé, v druhej polovici decembra 2013 konečné výsledky sčítania v poľnohospodárstve. Prebiehalo v štvrtej dekáde 2012 ako jedna z najzložitejších, najkomplikovanejších a najkomplexnejších úloh Republikového štatistického ústavu (RŠÚ) v rokoch za nami, najviac preto, že bolo prvé tohto rozsahu a obsahu po viac ako polstoročí. Predošlé bolo totiž ešte v dávnom roku 1961. Druhým dôvodom je, že sa konalo podľa metodológie vyplývajúcej zo Svetového programu súpisu poľnohospodárstva z roku 2010, ako aj podľa stanov Eurostatu pre realizovanie Prieskumov o štruktúre poľnohospodárskych gazdovstiev a výrobných metódach v pôdohospodárstve. Konečné údaje o počte gazdovstiev u nás (631 552), rozlohách poľnohospodárskej pôdy (3 861 477 ha), stave dobytka (rožného,

Okolie Fruškej hory – parcely rôznych foriem a veľkostí ošípaných atď.), počte členov gazdovstiev a tam stále zamestnaných (1 442 628 osôb), priemernej rozlohe užívanej poľnohospodárskej pôdy na jedno gazdovstvo (5,4 ha), priemernom veku nositeľov gazdovstiev (59 rokov), o tom, že je až 95 percent z celkového počtu traktorov (410 894) na gazdovstvách kúpených alebo zadovážených pred viac ako desaťročím, alebo aj o tom, že sú nám parcely riadne rozkúskované, prípadne že len 12 percent gazdovstiev zavlažu-

je veľmi skromné tri percentá užívanej poľnohospodárskej pôdy, sú veľmi dôležité. Nie toľko z aspektu minulosti, prípadne súčasnosti, koľko z aspektu budúcnosti. Existujúcu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva, ktorá vznikla približne pred desaťročím, doba už riadne zvalcovala: je zastaraná, neprispôsobená terajším, nevyhovujúca nadchádzajúcim pomerom. Úradný utorkový štart prístupových rokovaní s Európskou úniou a vôbec celý proces

eurointegrácie znamená tak nové povinnosti pre stratégov rozvoja nášho pôdohospodárstva, ako aj nutnosť vypracovať a mať novú stratégiu dôležitého hospodárskeho odvetvia, ktoré nás v podstate živí, celé roky dosahuje najlepšie exportné výsledky a v ktorom je angažovaná každá štvrtá domácnosť u nás. Jasné je, že konečné výsledky nášho sčítania v poľnohospodárstve, odzrkadľujúce skutočný stav tohto odvetvia, budú mať veľký význam najmä preto, že poľnohospodárske predpisy tvoria asi tretinu zákonodarstva Únie. To prakticky znamená nutnosť, aby v zložitých prístupových rokovaniach účinkovali nielen členovia príslušných odborných skupín či predstavitelia ministerstva, ale aj zástupcovia organizácií poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu, vedy, mimovládnych organizácií, lokálnych samospráv. V tom všetkom výsledky dosiahnuté sčítaním sú základom, na ktorom sa mnohé dá a bude stavať: od plánovania poľnohospodárskej politiky po celý rad aktivít v rámci eurointegračného procesu. Ďalším osohom, ktorý prináša štatistika, konečne je, že mnohé z uvedených faktov budú ešte dôkladnejšie ozrejmené v tematických publikáciách o jednotlivých segmentoch pôdohospodárstva, ktoré uzrú svetlo sveta v mesiacoch pred nami. 

K 2. FEBRUÁRU

Začalo sa to Ramsarskou konvenciou

O. Filip

ajtra je 2. februára, dátum, keď v roku 1971 bol v iránskom Ramsare podpísaný Dohovor o mokradiach, známy aj ako Ramsarská konvencia na ochranu biodiverzity a špecifických biotopov. Šlo o prvý významný medzinárodný dokument tohto druhu, ktorý dodnes podpísalo okolo 170 krajín, medzi ktorými aj Srbsko. Mnohé krajiny a ochrancovia prírody na všetkých svetových rovnobežkách si rôznymi akciami s veľkým ohlasom každý rok začiatkom februára pripomínajú význam mokradí, týchto citlivých ekosystémov pre živočíchy, rastliny a človeka, pre udržanie ekologickej

rovnováhy, pre kvalitu a kvantitu vody a udržiavanie jej zásob, vôbec pre udržateľný rozvoj. Obnova mokradí sa v posledných rokoch dostáva medzi prioritné otázky nielen v odborných kruhoch, ale aj v rámcoch štátnej politiky. Zvlášť vo viacerých rozvinutých krajinách, kde je otázka nápravy stavu v degradovaných tokoch a obnovenia mokraďových systémov poškodených predchádzajúcim rozvojom jednou z kľúčových oblastí na zachovanie trvalo udržateľného rozvoja. Viac ako šesťtisíc rokov sú močiare a ich okolie, údolia riek a podobné lokality stredobodom ľudskej pozornosti, predovšetkým pre bohaté prírodné zdroje v nich, pre vplyv na klimatické podmienky, pre

možnosť zabezpečiť hospodársky osoh lokálnemu obyvateľstvu... S mokraďami je spätých asi štyridsať percent druhov rastlín a živočíchov, no zároveň sú aj ekologicky najohrozenejšími pásmami, predovšetkým pre odvodňovanie a masové využívanie ich zdrojov. Odhaduje sa, že za posledné pol- Pohľad na Petrovaradínstoročie svet pri- sko-koviljské pásmo šiel až o polovicu

III

mokrín vo svete. Pre ich dôležitosť vedci porovnávajú mokrade s najbohatšími tropickými lesmi na svete. Spoločné im je aj to, že ich všetky načim sústavne chrániť. Predovšetkým ako súčasť nenahraditeľnej hodnoty zvanej prírody, od ktorej nám, tak ako nikdy predtým, závisí existencia, osud a budúcnosť. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Nechemické spôsoby ochrany kukurice a papriky Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín foto: J. T. NECHEMICKÉ SPÔSOBY REGULÁCIE ŠKODCU PODPORA PRIRODZENÝCH NEPRIATEĽOV Ostatné agrotechnické spôsoby ochrany nemajú výrazný priamy vplyv v potláčaní škodcu. Na zníženie populácie škodcu výrazne vplývajú jeho prirodzení nepriatelia. Vijačka kukuričná ich má veľký počet, známych je viac ako 100 druhov z rôznych skupín. Z pôvodcov chorôb, patogénov, významná je baktéria Bacillus thuringiensis a huby Beauveria bassiana a Metarrhizium anisopliae z prvokov Nosema pyrausta.

Larva a kukla pestrice na pšenici

škodcovi, najmä prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis a vajíčkový parazitoid z rodu Trichogramma. V prírodných podmienkach sa títo prirodzení nepriatelia vyskytujú aj na Slovensku v rôznom množstve, ale zriedka rozhodujúcou mierou ovplyvňujú populáciu škodcu. Ale aj tak význam prirodzených nepriateľov netreba podceňovať. Treba sa o ne starať a vytvárať im čím lepšie podmienky, aby ich v porastoch pestovaných plodín bolo čím viac. Odborne sa táto starostlivosť o prirodzených nepriateľov nazýva podpora prirodzeným Neparazitovaná vajíčková znáška vijačky nepriateľom. kukuričnej Ako im môžeme poAj niektoré druhy vírusov sa môžu môcť a mať z toho osoh? V prvom podieľať na redukcii populácie rade rozumnou aplikáciou pestitohto škodcu. Z parazitoidov cídov. Insekticídy treba aplikosú významné druhy vajíčkových vať iba na základe krátkoročnej parazitoidov z rodu Trichogram- prognózy a po prekročení prahu ma a larválny parazitoid z čeľa- škodlivosti, neaplikovať insekdí Ichneumonidae a Braconidae ticídy v kľúčových obdobiach z radu Hymenoptera, ako aj druhy vývoja prírodných nepriateľov. z čeľade Tachinidae rad Diptera. To znamená, že je nevyhnutné Larvy a vajíčka vijačky požierajú poznať vývojové cykly škodcov predátory: larvy a imága lienok a ich prirodzených nepriateľov. Coccinellidae, larvy zlatoočiek Pri rozhodovaní o aplikácii inChrysopidae, larvy pestríc Syr- sekticídov treba brať do úvahy aj phidae, dravé bzdochy z čeľade počet prirodzených nepriateľov. Anthocorida a pavúky Araneidae. Ak je pomer medzi prirodzenými Niektoré druhy z týchto spomí- nepriateľmi a škodcom veľmi naných skupín sa využívajú aj vysoký, treba vynechať aplikáciu v biologickej ochrane proti tomuto insekticídu.

ŠETRNÁ AGROTECHNIKA vaní agrotechnických opatrení, ako Všetky agrotechnické opatrenia je žatva, orba, príprava pôdy...). vplývajú nielen na škodcu, ale aj Obyčajne sú to medze, cesty, na prirodzených nepriateľov. Všet- remíky a iné neobhospodarované ky tieto opatrenia by mali vytvárať miesta v chotári. Rôznym druhom čo najpriaznivejšie podmienky pre prirodzených nepriateľov vyhovuje prirodzených nepriateľov a čo rôzna vegetácia. Polyfágnym prenajhoršie pre škodcov. Ľahko je to dátorom vyhovujú trávne porasty. povedať, ale vždy sa to nedá zre- Základom potravy parazitoidov je alizovať. Spôsob obrábania pôdy nektár, preto potrebujú kvitnúce vplýva rozdielne na rôzne druhy rastliny v okolí polí. predátorov, niektorým vyhovuje orba, niektorým zasa nie. Veľmi OCHRANA ZIMOVÍSK Mnohé druhy sú obmedzené významný je spôsob vykonávania žatvy alebo zberu plodín. Pri žatve nedostatkom vhodných miest na môže byť zničené veľké množstvo prezimovanie, ktoré musia mať predátorov a parazitoidov. Šetrné vhodnú mikroklímu a počas zimy postupy žatvy sú také, keď sa sa nesmú narušovať. Napríklad najprv plodina skosí, nechá sa lienky potrebujú na prezimovanie ležať, aby sa prirodzení nepriatelia rozliezli. Pri kosbe viacročných krmovín, najmä 1. kosby, sa odporúča robiť kosbu po pásoch, keď sa strieda pás skosený a pás neskosený, čo umožňuje migráciu prirodzeným nepriateľom. Odporúča sa aj neošetrovať herbicídmi okraje polí, čo umožňuje, aby sa na burinách usadili Parazitovaná vajíčková znáška vijačky prirodzení nepriatelia kukuričnej a odtiaľ potom migrovali hlbšie južné svahy alebo okraje lesov do porastu. s riedkou vegetáciou. Na podporu zlatoočkovitých boli skonštruUDRŽIAVAŤ REFÚGIÁ ované rôzne schránky, ktoré ak Refúgium je miesto, kde sa pri- sa umiestnia na vhodné miesto, rodzení nepriatelia uchýlia v čase zabezpečia úspešné prezimovanie pre nich nepriaznivom (pri vykoná- veľkého počtu imág. 

1. 2. 2014 • 5 /4580/

ZELENINÁRSTVO

Obaľované osivo zvyšuje kvalitu výsevu Ľubica Sýkorová

Obaľovanie osív je často používanou úpravou osív. Táto technológia je známa už niekoľko desaťročí. Slúži na zlepšenie kvality siatia a rozdelenia semien, najmä pri presných výsevoch, a umožňuje aplikáciu chemických prípravkov, hnojív a rastových látok priamo na semeno.

1. – 7. 2. 2014

POČASIE

baľovanie osív je vhodné najmä pre druhy zelenín, ktoré majú drobné a nepravidelné semená (mrkva, petržlen, zeler, cibuľa, šalát, reďkovka, kapusta, uhorky, cvikla, paprika, rajčiny atď.). V procese obaľovania sa nanáša na semeno obaľovacia hmota (organicko-minerálna zmes) a potrebné ochranné látky – fungicídy proti chorobám a insekticídy proti škodcom vzchádzajúcich rastliniek. Do obaľovacej hmoty je možné pridávať aj rôzne potrebné mikroelementy a stimulátory podporujúce klíčenie a vzchádzanie osív.

Dnešné moderné technológie pestovania zelenín vyžadujú presnú sejbu, aby sa dosiahla optimálna organizácia porastu. Sejačky na presný výsev (mechanické, podtlakové, tlakové) pracujú bezchybne, len ak používame semená s rovnakou veľkosťou, tvarom a hladkým povrchom. Spôsob, ako dosiahnuť tieto parametre, je obaľovanie osiva a následne jeho presná kalibrácia, čiže rozdelenie na veľkostné kategórie. Obaľovanie osív je teda technologický proces úpravy tvaru a povrchu osiva, cieľom ktorého je dosiahnuť guľatý tvar osiva ako najvhodnejší na sejbu sejačkami na presný výsev. Súčasné obaľovacie hmoty na osivá spĺňajú požiadavku, aby sa nezvyšovali nároky na vlahu potrebnú na klíčenie a vzchádzanie obaľovaných osív v porovnaní s neobalenými osivami. Obal osiva dosahuje hrúbku cca 0,5 – 1,5 mm a pri tejto hrúbke významne neovplyvňuje klíčivosť osiva. Na technologickú úpravu obaľovaním sa používa iba osivo s vysokou klíčivosťou (nad 90 %). Obal, ktorý je na osive, po výseve do pôdy pri dostatku vlahy potrebnej na klíčenie pukne alebo sa rozpustí (podľa typu obaľovacej hmoty) a umožní bez obmedzenia rast klíčka. Obaľované osivo sa odporúča skladovať v suchom a chladnom

prostredí až do výsevu, nie však dlhšie ako 2 roky. Obaľované osivo, zvlášť ošetrené insekticídom, je najvhodnejšie spotrebovať v danom roku úpravy osiva. V súčasnosti sa povrch obaľovaných osív veľmi často upravuje farbením, čo zlepšuje a uľahčuje kontrolu presnosti výsevu (hľa-

danie semien v pôde). Praktický význam použitia obaľovaného osiva spočíva v tom, že sa znižuje potreba osiva na jednotku plochy (ha) o 50 – 300 % podľa druhu, umožňuje sejbu na konečnú vzdialenosť a vylučuje jednotenie rastlín. Obaľované osivá sa predávajú na počet semien, nie na gramy alebo kilogramy. Na profesionálne balenia väčších dávok osiva sa používa pojem 1 výsevná jednotka, čo sa rovná 100 000 semien napr. pri cukrovej repe, mrkve, petržlene. Najznámejšie využitie obaľovaných osív je pri pestovaní cukrovej repy, zelenine, tabaku a kvetoch. Obaľované osivá sú vhodné pre profesionálov, ale aj malých pestovateľov a záhradkárov. Rozdiel je len v druhu a spôsobe použitia rôznych výsevných zariadení. Veľkoplošné pestovanie zeleniny je nepredstaviteľné bez kvalitných viacriadkových sejačiek na presný výsev. V horšej situácii sú menší pestovatelia, ktorí hospodária na menšej výmere alebo v skleníkoch či vo fóliových tuneloch. Aj pre nich je dôležitý presný výsev a dobrá organizácia porastu, menej je však dostupná vhodná technika. Jedným z riešení, ako preklenúť tento problém, je používanie výsevných pásikov. 

VEDELI STE? Ak vám v tomto roku na jeseň nestihnú dozrieť všetky paradajky, nezúfajte. Treba pozbierať všetky – aj nazelenalé plody (tie celkom zelené vyhoďte) – a poukladajte ich spolu s niekoľkými jablkami na ploché tácky. Prikryte ich poprepichovanou potravinovou fóliou a pozorujte malý zázrak. Etylén, ktorý sa uvoľňuje z jabĺk, urýchli dozrievanie paradajok, ktoré o pár dní pod fóliou sčervenajú. Zelené paradajky obsahujú jedovaté alkaloidy, ale v nažltlých plodoch je ich už oveľa menej. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-2˚ | 5˚

0˚ | 3˚

-1˚ | 5˚

0˚ | 6˚

0˚ | 7˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Bakteriálne choroby hydiny (1)

pripravila: Ľ. Sýkorová

Niektoré bakteriálne infekcie v malochovateľských podmienkach na rozdiel od veľkochovov sa môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom, aj vyššími stratami. Je to najmä kvôli tomu, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi a inými zvieratami.

malých chovoch býva spolu umiestnená staršia hydina s mladou, ale aj rôzne druhy hydiny v jednom objekte. V drobnochove sa častejšie nerešpektujú možnosti prenosu nákaz ako vo veľkochovoch. Bakteriálne infekcie, ktoré sa v drobnochovoch vyskytujú a môžu byť nebezpečné aj s ohľadom na zdravie človeka, sú hlavne: tuberkulóza, salmonelóza, červienka, chlamydióza, listerióza,

pasteurelóza. V chovoch hydiny sa tiež môžu vyskytovať viaceré bakteriálne choroby spôsobené napr. stafylokokmi – S. aureus, S. epidermidis, ktoré postihujú kĺby, šľachy, kožu, kde spôsobujú zápal a tvorbu abscesov (hľúz, hnisavých zápalov).

NEKROTICKÁ ENTERITÍDA Je akútne alebo chronicky prebiehajúce bakteriálne ochorenie tráviaceho traktu vtákov. Pôvodca je Clostridium perfringens typu A a D. Klostrídie sú bežne prítomné v tráviacom trakte zdravej hydiny. Ich premnoženie a tvorba toxínu sú príčinou vzniku klinického ochorenia. Ich spóry sú v pôde, vo vode. Nekrotická enteritída sa prejaví hnačkou s prímesou krvi, spomalením rastu, úhynmi. Klinické príznaky sú veľmi podobné a často sa zamieňajú za kokcidiózu. Tieto choroby sa v chove najčastejšie vyskytujú súčasne, nakoľ-

ko podmienky pre uplatnenie sa kokcídií aj klostrídií sú podobné – zvýšenie pH črevného obsahu – pri zmenách krmiva, pri vysokom podiele bielkovín v krmive, pri zlom trávení, pri krmive zdravotne

neškodnom (zaplesnivelom). Na liečbu sa používajú antibiotiká. Oveľa účinnejšie, bezpečnejšie a trvalejšie riešenie je preventívne aj liečebné podávanie prípravkov na podporu trávenia a probiotík a odstránenie príčin – úprava kŕmnej dávky, postupné zmeny krmiva. Klostrídie môžu spôsobiť aj gangrenózmu dermatitídu, ktorá sa prejavuje nekrózou kože, podkožia aj svalov, často sprevádzaná aj

stafylokovou a E. coli infekciou. Vstupnou bránou infekcie je poškodená koža. Predispozičné faktory sú nekrobiotické procesy v koži – pomliaždeniny, nedostatočná výživa. Liečba spočíva v lokálnom ošetrení kože jódovými preparátmi, podpore celkovej odolnosti organizmu zvierat, zlepšení zoohygieny a kŕmenia. HEMOFILOVÁ NÁDCHA Pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Hlavným zdrojom sú latentne infikované vtáky (bacilonosiči), ktoré baktérie vylučujú do prostredia nosnými sekrétmi. Choroba sa prejavuje výtokom z nosa, zdurením dutín, zápalom očných spojiviek, sťaženým dýchaním. Choroba sa v chove rýchlo šíri, ochorejú skôr dospelé vtáky ako mláďatá. Prevencia a liečba spočíva v zamedzení zavlečenia choroby do chovu, podporou celkovej odolnosti a podporou rýchleho vylúčenia baktérií podávaním vhodných prípravkov, ktoré naordinuje veterinár, dodávaním vitamínov A, D, E. Vtáky po vyliečení (aj pri použití antibiotík a chemoterapeutík) zvyčajne ostávajú trvalými bacilonosičmi.  (Pokračovanie)

OVOCINÁRSTVO

Keď stromček nerastie Ľ. S.

o robiť, ak nám vyhynul ovocný stromček, na jeho miesto sme zasadili ďalší, no ani tomu sa v raste nedarí? Ak sadíme ten istý ovocný druh na to isté miesto, musíme aspoň striedať ovocné druhy. To znamená, že po jabloni vysádzame hrušku a po broskyni marhuľu, alebo musíme používať iné druhy podpníkov. Najvhodnejšie však je po jabloniach a hruškách vysádzať len kôstkoviny alebo bo-

buľoviny, ako sú ríbezle, egreše a josta. Po kôstkovinách zase vysádzame len jablone, hrušky alebo bobuľoviny. Ovocný strom, ktorý v závislosti od podpníka niekedy až desiatky rokov rastie na tom istom mieste v záhrade nielenže vyčerpá pôdu, pokiaľ ide o stopové prvky, ale zanechá v nej aj škodlivé zvyšky. Bolo zistené, že hlavný podiel na takto spôsobenej únave pôdy má pôdna mikroflóra. Vyskytuje sa viac baktérií a mykromycét. Stromček rovnakého ovocného druhu, ktorý sa vysadí na miesto,

kde predtým rástol strom, sa po výsadbe aj v dôsledku únavy pôdy nemôže zdravo vyvíjať. Predovšetkým sa zoslabuje rast koreňov. Na pohľad sú tmavšie, mierne hrubšie a vytvárajú menej vlásočnicových korienkov, pričom niekedy z časti odumierajú alebo len živoria. To sa prejavuje na slabších a kratších výhonkoch, počet internódií je menší a aj listy sú malé. Pokiaľ stromčeky prežijú prvý kritický rok, obyčajne sa v ďalších rokoch jeho rast postupne zlepšuje, no nikdy už nedosiahne výkonnosť zdravého stromu.

Najčastejšie bývajú únavou postihnuté broskyne, jablone, čerešne, višne a ríbezle. Pri hruškách klesá riziko únavy pôdy, ak sa po sebe strieda hruška na plánke s podpníkom dula a naopak. 

1. 2. 2014 • 5 /4580/

Viete, že... K

yslá kapusta má viac vitamínu C ako čerstvá? Už 200 g vám zabezpečí potrebnú dennú dávku. Kyslá, čiže kvasená kapusta vďačí za svoju chuť bakteriálnemu kvaseniu. Mikroorganizmy, ktoré pri ňom pôsobia, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách. Tie zas uľahčujú trávenie a vstrebávanie živín a zároveň aj využitie vitamínov skupiny B. Jediné, čo treba brať do úvahy, je obsah použitej soli. xxx Zázvor (srb. đumbir) je ideálny spoločník do zimného počasia. Je nielen obľúbené korenie, ale aj známe afrodiziakum a chutný prírodný liek. Príjemne rozohreje, zlepší odolnosť tela proti zlým poveternostným vplyvom a chladu a zároveň povzbudí reguláciu látok dôležitých pre imunitu. O zázvore je známe, že účinne pomáha pri nevoľnosti, kinetóze, plynatosti aj pri prechladnutí a viróze. Stimuluje krvný obeh, znižuje hladinu cholesterolu, zmierňuje bolesť hlavy, pôsobí utišujúco a antisepticky. Dobrý tip: Zázvorový čaj si pripravíme jednoducho. Kúsok čerstvého olúpaného zázvoru – asi 3 cm – pokrájame na tenučké plátky. Zalejeme vriacou vodou a necháme vylúhovať. Použiť môžeme aj sušený mletý zázvor – pol lyžičky na 250 ml vody. Keď čaj trocha vychladne, pridáme med a citrón. 

ABY BOLA VLNA HEBKÁ

Môžete použiť šampón na vlasy

eplé vlnené veci sú do nevľúdnej zimy ako stvorené. Aby však ostali pohodlné a zachovali si hebkosť, potrebujú špeciálnu starostlivosť. Pranie v práčke. Ak sa na štítku nachádza symbol prania v práčke alebo označenie „machine washable wool“, môžete tento vlnený kúsok oblečenia pokojne oprať. Dobrý tip: Oblečenie z vlny vložte do návliečky na vankúš, tak si udrží formu. Pranie v rukách. Aby ste sa zbavili nečistôt, použite šampón na vlasy alebo špeciálny prípravok na vlnu. Troška glycerínu pri poslednom oplachovaní vlnu zmäkčí. Správne sušenie. Opraté kúsky oblečenia zrolujte do veľkého froté uteráka a zľahka vyžmýkajte. Následne ich rozložte na iný uterák a nechajte vysušiť.

Veľa hrčiek. Hrčiek na pulóvri sa zbavíte, keď ho dáte asi na hodinu vo vrecku do mrazničky. Potom hrčky už poľahky zošúchate. Dobre vyžehlené. Po tom, ako sa vám vlnené oblečenie rozťahá, sa vlákna dajú napraviť naparovacou žehličkou. Pri obyčajnej žehličke použite vlhkú handru alebo vreckovku a žehlite len na nízkych teplotách. Pomóc, fľak! Keď na obľúbenom kúsku z vlny nájdete fľak, pomôže vám toto: Na noc dajte zašpinený kus do vedra s 10 litrami vody a 500 g soli. Potom klasicky operte. Príliš ma škriabe! Dospel váš obľúbený sveter do štádia, že vlna na ňom spevnela a začala vás škriabať? Vyriešite to, keď oblečenie silno poskrúcate. Vlákna budú opäť pružnejšie a poddajnejšie. 

VYRÁŽKY TRÁPIA AJ ZRELÚ PLEŤ

Čo naozaj pomôže? A kné postihuje v dospelosti až tretinu žien. Na vine sú najčastejšie hormonálne výkyvy, no páchateľov môže byť oveľa viac. Stres. Pri silnom strese spúšťa telo produkciu mužských hormónov, ktoré podporujú tvorbu vyrážok. Typické je takzvané rozvodové akné. Nastupuje u žien, ktoré sa odlúčili od svojho partnera. Samozrejme, na pleti je často vidieť hektický životný štýl, prepracovanosť a nespavosť. Začnite pravidelne športovať – ideálny je ranný džoging a joga. Priveľa baktérií. Zdravú pleť chráni prirodzený film, ktorý je o niečo kyslejší ako voda a baktériám sa v ňom jednoducho nedarí. Ak sa jeho ochranná funkcia naruší nesprávnou starostlivosťou (agresívne čistenie tváre), bacily sa môžu začať množiť! Pleť by ste si mali čistiť len jemnou pleťovou

emulziou (s pH 5,5 a menej), a nie častejšie ako ráno a večer. Raz až dvakrát do týždňa si doprajte píling. Zabudnite na antiakné produkty pre tínedžerov, ktoré by vašu pleť príliš vysušili. Vytláčanie. Stačí pohľad do zrkadla a určite nájdete aspoň jednu, ktorá musí okamžite von! A to s neumytými rukami a bez dezinfekcie. Takto si stav pleti iba zhoršíte, oveľa lepším riešením je použiť korekčnú tyčinku s antiseptickou prísadou. Najlepším riešením je nechať si pleť pravidelne čistiť u kozmetičky, no za istých podmienok to ide aj podomácky – raz do týždňa si vyhraďte štvrťhodinku na samočistenie pleti. Najprv sa osprchujte, aby ste si zmäkčili pleť, ukazováky si oviňte kozmetickou vreckovkou (pozor na dlhé nechty) a pustite sa do diela. Pleť vydezinfikujte čistiacou pleťovou

vodou pred, aj po vytláčaní a použite len hydratačný gél bez obsahu olejov.

Hormonálne výkyvy. Nepríjemné vyrážky pred menštruáciou pozná asi väčšina z nás. V tomto období naše telo produkuje menej estrogénu a tukové žľazy reagujú na zvýšenú hladinu testosterónu. Medzi tridsiatkou a štyridsiatkou naše telo celkovo

VII

produkuje menej ženských hormónov, čo môže celú situáciu ešte zhoršiť. Akné nie je ničím výnimočným ani po vysadení hormonálnej antikoncepcie. Ak popri nečistotách sledujete aj zvýšené vypadávanie vlasov a hustejšie ochlpenie tváre, nechajte si vyšetriť hladinu hormónov u lekára. Ak sú mužské hormóny v prevahe, potrebujete špeciálnu liečbu. Nikotín. Nikotín podporuje produkciu mazu a zvyšuje citlivosť pleti na hormonálne výkyvy. Najlepšie je s fajčením prestať alebo ho aspoň obmedziť. Mlieko, tuk, cukor. Mliečne produkty, čokoláda, zemiaky, cestoviny, ryža, bravčový tuk, vajcia, biela múka – niektorí kožní lekári zastávajú názor, že tieto potraviny zasahujú do látkovej premeny cukrov kožných buniek a podporujú vznik akné. Vedecký dôkaz síce neexistuje, no vy si môžete vplyv potravín na pleť otestovať sama – na nejaký čas vynechajte podozrivé potraviny (nie všetky naraz) a sledujte, ako na zmenu zareaguje vaša pleť. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA foto: E. Šranková

Lieskovcové tyčinky Suroviny: Na cesto: 150 g lieskových orieškov, 50 g mandlí, 40 g horkej čokolády, 30 g masla, 140 g práškového cukru, 1 lyžička mletej škorice, 1 lyžička vanilínového cukru, 1 vajce; Na citrónovú polevu: 200 g práškového cukru, ½ bielka, 1 lyžička citrónovej šťavy, ½ lyžičky horúcej vody.

Smotanové langoše Suroviny: 1 kg múky, 2 vajcia, 4 dl mlieka, ¼ l kyslej smotany, 4 lyžičky soli, droždie, kocka cukru; Na povrch upraženého langoša: cesnak, syr, kyslá smotana, kečup... Takto sa to vydarí: Cesto si pripravíme deň vopred. Z 2 dl

Takto sa to vydarí: Cesto: V mise zmiešame mleté mandle, mleté lieskové oriešky, strúhanú čokoládu, maslo, práškový a vanilínový cukor, mletú škoricu a vajce. Vypracujeme cesto a z neho zľahka rozvaľkáme obdĺžnik hrúbky 1 cm. Poleva: Všetky suroviny na citrónovú polevu zmiešame a polevou potrieme plát cesta. Potom ho nakrájame na 1 cm široké tyčinky, preložíme na vymastený plech a upečieme vo vyhriatej rúre doružova.  mlieka, droždia a cukru si najprv pripravíme kvások a potom do neho pridáme všetky uvedené suroviny. Vypracujeme cesto a vložíme do chladničky, do väčšej nádoby, lebo vykysne. Cesto vydrží v chladničke 3 – 4 dni. Mastnými rukami na mastnom tanieri vyformujeme bochníčky. Potom každý povyťahujeme a upražíme v oleji. Povrch upraženého langoša môžeme potrieť cesnakom, smotanou, kečupom, nastrúhať syr... 

Muffiny z údeného lososa Potrebujeme: 250 g múky, 3 lyžičky kypriaceho prášku, 2 vajcia, 200 g údeného lososa, 1 menšiu zelenú papriku, 2 vetvičky čerstvej bazalky, 100 ml oleja, 100 – 200 ml smotany, mleté čierne korenie, soľ; Na servírovanie: smotanový krém, 4 plátky údeného lososa, čerstvé vetvičky bazalky... Takto sa to vydarí: Rúru predhrejeme na 180 ̊ C. Plech na pečenie muffinov potrieme olejom, vysypeme múkou alebo

vyložíme papierovými košíkmi. Múku zmiešame s kypriacim práškom. Vajcia vyšľaháme a nalejeme na múku s kypriacim práškom. Údeného lososa nakrájame na tenké rezance, papriku na drobné kocky a spolu s najemno nasekanou bazalkou ju primiešame k vajcovo-múčnej zmesi. Nakoniec primiešame aj olej a smotanu. Ochutíme soľou a čiernym korením. Zmesou naplníme muffinový plech. Vložíme do rúry a pečieme asi 25 minút dozlata. Muffiny vyberieme z rúry a necháme oddychovať vo forme asi päť minút, vyberieme z formy a necháme vychladnúť. Ozdobíme smotanovým krémom, plátkami lososa, bazalkou alebo podľa vlastnej predstavy. 

Arašidovo-jablkové rezy

Rezne z domáceho králika Suroviny: 600 g králičích stehien, 200 ml mlieka, 3 strúčiky cesnaku, mletá rasca, soľ, hladká múka, 2 vajcia, strúhanka (prezla),

sezamové semienka, olej na vyprážanie. Takto sa to vydarí: Stehná odblaníme, narežeme a ponoríme asi na 30 minút do mlieka ochuteného soľou, pretlačeným cesnakom a rascou. Potom mäso vyberieme, obalíme v múke, vo vajci a v strúhanke zmiešanej so sezamom. Vyprážame na rozpálenom oleji. Podávame so zemiakmi a zeleninovým šalátom. 

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 300 g práškového cukru, 300 g múky, 100 ml oleja, 150 ml mlieka, balíček kypriaceho prášku, 200 g nesolených arašidov (kikiriki), 100 g čokolády na varenie, lyžica práškového cukru, 2 lyžice rumu, 100 ml mlieka, múka na vysypanie a tuk na vymastenie plechu; Na plnku: 1 kg jabĺk, 100 g kryštálového cukru, balíček škoricového cukru, balíček vanilínového pudingu, 300 ml vody; Na ozdobu: čokoládová poleva. Takto sa to vydarí: Cesto: Celé vajcia vyšľaháme s cukrom, postupne pridáme olej, mlieko a múku s kypriacim práškom. Jednu tretinu cesta odložíme. Zvyšné cesto vyle-

jeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme pri teplote 200 ̊ C asi 10 minút. Jednu tretinu cesta zmiešame s pomletými arašidmi, so strúhanou čokoládou, s mliekom, rumom a práškovým cukrom. Po 10 minútach pečenia prvého cesta vylejeme zmes na horúce cesto a rozotrieme ju. Teplotu znížime na 180 ̊ C a pečieme ešte 20 minút. Plnka: Udusíme strúhané jablká so škoricovým a kryštálovým cukrom. Primiešame puding rozmiešaný vo vode a povaríme. Teplé jablká natrieme na ešte teplý koláč a necháme ho vychladnúť. Po vychladení ozdobíme čokolá dovou polevou.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 361 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Petrovská pocta Dalimírovi Hajkovi zima s knihou

Jaroslav Čiep

odujatie Zima s knihou Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca zvyčajne začína, keď zima ako ročné obdobie skutočne prinesie chlad pod nechty a poriadny sneh. Inak nebolo ani tohto roku. Práve v deň, keď si naplánovali naštartovať tohtoročný seriál prezentovania publikácií z minuloročného vydavateľského plánu SVC, azda najteplejšia zima za posledných sto rokov obrátila svoju tvár. Spomenutá akcia sa v zaviatom Petrovci začala v piatok 24. januára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so Tradičná akcia sa tohto roku začala na petrovskom gymnáziu žiackym domovom. Literárnu bedinskej poézii). SVC V tom im pomohla aj profesorka i to, ako sa dostal k našej poézii, sedu v rámci ju usporiadal spolu s slovenčiny na gymnáziu Annamá- ktorú potom svojrázne spracoval Výborom pre kultúru ria Boldocká-Grbićová. V premys- v predstavenej knihe. Predtým, Zimy s knihou 2014 na petrovNRSNM a v spolupráci lenom rozhovore s autorom knihy ako sa dostali k jadru besedy skom gymnáso Samovzdelávacím si prediskutovali viaceré okruhy a hosťovi zo Slovenska, riaditeľ ziu zamerali na krúžkom Sládkovič. literárnych tém a medzi nimi aj to, SVC Vladimír Valentík podrobnejstredoškolákov. Práve sládkovičovci či existuje periférnosť poézie, či šie hovoril o edíciách a o každej Venovali ju kniboli tí, ktorí čítaním je slovenská vojvodinská poézia knihe, ktorú toto vydavateľstvo he prof. PhDr. úryvkov z recenzií periférna a čo vlastne dáva život vydalo v minulom roku. Na záver Hosť besedy Dalimíra Hajka, Dr. Dalimír Hajko D. Hajka a z tvorby básni. Filozof a esejista, literár- večierka sa trefnou esejou súčasDrSc., Dozrievabásnikov zaradených ny historik, kritik a vydavateľ D. ným sládkovičovcom a hosťovi nie do skutočnosti a dozrievanie do do knihy, ako i kladením otázok Hajko prítomným vysvetlil svoje prihovorila spisovateľka Viera sna (O súčasnej slovenskej vojvo- autorovi, dotvorili tento večierok. filozofické a literárne postoje, ako Benková.

LITERÁRNY VEČIEROK V KOVAČICI

O knižnej produkcii SVC Anička Chalupová

priestoroch Obecnej knižnice v Kovačici v sobotu 25. januára bol literárny večierok venovaný prezentácii knihy Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna autora prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc., zo Slovenska. Bol to druhý tohtoročný večierok tradičnej akcie Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou. Návštevníkov, autora zo Slovenska a predstaviteľov SVC privítala knihovníčka profesorka Anna To• KULTÚRA •

manová a úvodné slová patrili Vladimírovi Valentíkovi, riaditeľovi SVC. Prítomní sa od neho dozvedeli, že v uplynulom roku z vydaných kníh veľký úspech dosiahla kniha autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej Višňový lekvár, ktorá vyšla v najvyššom náklade, a veľmi rých-

lo bola vypredaná. Skôr než sa dostali k ústrednej téme večierka, riaditeľ SVC Valentík podrobnejšie hovoril o edíciách a knihách, ktoré toto vydavateľstvo vydalo v uplynulom roku. Potom sa už venovali spomenutému titulu, ktorý je podľa mienky Dr. Zuzany Čížikovej dôležitou publikáciou v edícii 5 /4580/

Iní o nás, a hovorí o súčasnej vojvodinskej poézii a o jej spisovateľoch. „V knihe, v ktorej sú poznámky, impresie k marginalizovaným literárnym dielam, ide o filozofické presahovanie v reflexiách spisovateľa,” podotkla vo svojom príhovore Dr. Z. Čížiková. Filozof, esejista, literárny historik a kritik zo Slovenska Dalimír Hajko hovoril o zrode tohto svojho vydania. Umeleckou zložkou literárneho večierka boli básne autorov Michala Bíreša a spisovateľky Viery Benkovej, ktoré predniesla gymnazistka Anna-Andrea Holíková, a výstava obrazov insitného maliara Pavla Hajku z Kovačice. Hosťovi D. Hajkovi zo Slovenska sa prihovoril aj kovačický básnik Michal Bíreš.

1. 2. 2014

Kultúra KUS ZVOLEN KULPÍN

Rok jubilea divadla Katarína Gažová

ivadelníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne sú stále aktívni a začiatkom roku 2014, keď v tejto našej kultúrnej inštitúcii oslávia úctyhodné jubileum – 110 rokov divadelníctva v Kulpíne, sme sa porozprávali s predsedom Michalom Čiliakom. Minulý rok divadelná sekcia KUS Zvolen mala čulú aktivitu. Ktoré predstavenia ste nacvičili? – Už v jeseň 2012 sa začala naša spolupráca s režisérom Alexandrom Bakom zo Starej Pazovy. Vo februári minulého roku sme mali premiéru predstavenia Pohreb v jeho réžii a po nej aj niekoľko úspešných repríz. V marci sme boli na Slovensku v Hriňovej na Hriňovských divadelných dňoch, kde sme sa predstavili dvomi divadlami: Pohrebom a Frajerčením na Tretej ulici v réžii Michala Babiaka. Tohto roku, keďže oslavujeme 110. výročie divadelníctva v Kulpíne, budeme mať na reper-

– S Pohrebom sme sa zúčastnili i na festivale DIDA v Pivnici, potom i na Petrovských dňoch divadelných. Vďaka Alexandrovi Bakovi sme nadviazali divadelnú spoluprácu s Novými Bánovca-

Michal Čiliak, predseda KUS Zvolen

mi pri Starej Pazove. Divadelníci z tohto prostredia hosťovali u nás a my sme im v jeseň návštevu opätovali. Detský súbor zo Zvo-

ci zahrali aj na domácom javisku počas PDvK a na SNS v Petrovci. Na Divadelnom vavríne v Starej Pazove sme v jeseň za Pohreb dostali pozitívnu kritiku. Nasledovala účasť na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči s Pohrebom, kde sme dosiahli pekný úspech: postúpili sme na Festival Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom a naša herečka Mária Koruniaková získala hlavnú cenu za herecký výkon – Cenu Zuzany Kardelisovej. V decembri sme ešte hosťovali v Laliti, a tak sme ukončili minulú divadelnú sezónu. Ako vlani fungovali folklórne skupiny a kde vystupovali? – V detskom súbore máme teraz okolo 35 detí. Vzhľadom na to, že ich je menej, v DFS Bažalička sme spojili dve skupiny do jednej. S deťmi pracujú mládežníčky Michaela, Milinka a Kristína Čiliakové. Deti vystupovali na obecnej prehliadke v Petrovci, na zónovej v Čelareve, potom na Zlatej bráne v Kysáči, v rámci PDvK v Kulpíne a na koncoročnom Štefanskom programe v

Z najnovšieho kulpínskeho predstavenia Pohreb

toári tieto dve predstavenia, a pripravíme aj nové, tiež v spolupráci s Alexandrom Bakom. V akom smere bežala ďalšia činnosť divadelníkov?

www.hl.rs

lena, ktorý hosťoval na detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, vystúpil i v kulpínskom kaštieli. A počas leta sme predstavenie Frajerčenia na Tretej uli-

Informačno-politický týždenník

Kulpíne. Mládežnícky folklórny súbor tiež účinkoval na obecnej prehliadke v Petrovci. Cestovali sme aj do zahraničia, do Rumunska, na mládežnícky festival

v Čerpotoku, vystupovali sme aj na programe počas Veľkej noci v Kulpíne, na FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch, na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Košiciach. Potom boli výstupy doma na PDvK a v galaprograme SNS v Petrovci, ďalej na Budárskych dňoch v Slankamenských Vinohradoch. Účinkovali sme aj na koncerte folklóru v Zabregi pri Paraćine, kam sme sa dostali prostredníctvom kontaktov z internetu. Koniec roka patril účasti na Vianočných trhoch v Petrovci a celovečernému programu v Kulpíne. Nadviazali sme spoluprácu s DFS Lúčka z Bratislavy, ktorý vlani v lete hosťoval u nás, a tohto roku by sme my mali ísť na medzinárodný festival do Bratislavy. Aká je situácia s financovaním strediska a v akom stave je budova, v ktorej pracujete? – Podporuje nás Miestne spoločenstvo Kulpín, ktoré nám hradí účty za plynové vykurovanie miestností a za elektrinu, čo je veľká pomoc pre naše pôsobenie. Sú to prostriedky z obecnej úrovne a prostriedky z projektov, hlavne z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vlani sme mali dosť prostriedkov, aby sme vykryli všetko, čo pre prácu KUS Zvolen bolo potrebné. Budova je vo veľmi zlom stave. Nateraz sme my spolkári urobili iba niektoré najsúrnejšie rekonštrukčné práce a vylíčili sme miestnosti zvnútra. Treba sa upriamiť na vyhľadávanie nemalých prostriedkov na novú budovu strediska. Aké máte plány v oslavnom divadelnom roku? – Keď ide o prácu divadelnej sekcie, ako som spomenul, v spolupráci s režisérom Alexandrom Bakom budeme chystať francúzsku komédiu Chrobák v uchu. Je náročná, ale verím, že sme nadostač skúsený divadelný súbor, aby sme ju zvládli. V roku jubilea kulpínskeho divadla plánujeme usporiadať i retrospektívnu výstavu venovanú ľuďom, ktorí poznačili divadelný život Kulpína za uplynulých 110 rokov. Vzhľadom na to, že sme sa v našej práci s divadlom upriamili na veselohry, plánujeme usporiadať nejakú formu festivalu veselohry, ktorý by sa v našom prostredí stal tradičným. • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

Správne usmerniť energiu Anna Francistyová

asadnutia členov Výboru pre kultúru NRSNM bývajú maratónske, ale nie preto, že sa plytvá časom, ale preto, že ich vždy čaká bohatý rokovací program, hromada aktuálnych a akútnych záležitostí z najmenej deväť rôznych oblastí – koľko má výbor komisií. Nečudo, že sa schôdze nezaobídu bez tenzií, dožadovania viac priestoru na rieše-

nie konkrétnych záležitostí. Nebolo v stredu 22. januára po prvý raz, že sa prítomní dožadovali častejších a tematických stretnutí. Aspoň raz za dva mesiace. Nová predsedníčka Zdenka Valentová-Belićová akceptovala tieto i ďalšie sugescie, pri schvaľovaní správ a návrhov na tohtoročné programy jednotlivých komisií doplnené finančnými ukazovateľmi pridala i svoje. Do programu VPK na rok 2014 sa dostalo okrem obvyklých akcií a fi-

nančných participovaní i nahranie cédečka s pôvodnými slovenskými ľudovými piesňami z doterajších Stretnutí v pivnickom poli k jeho blížiacemu sa 50. ročníku, pokračovanie v mapovaní situácie v kultúrno-umeleckých spolkoch nielen prostredníctvom dotazníkov, ale možno i okrúhleho stola, konečné zladenie festivalových pravidiel s platným zákonným regulatívom, ďalšie ankety na prieskum verejnej

KONCERT VÁŽNEJ HUDBY V PETROVCI

Marek Stupavský za klavírom Jaroslav Čiep

o ôsmich mesiacoch mladý pianista Marek Stupavský z Nového Sadu novým sólistickým koncertom znovu potešil (nie až tak mnoho) milovníkov klasickej hudby v Petrovci a poskytol im nekaždodenný umelecký zážitok. Koncert sa uskutočnil v utorok 21. januára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Stupavský sa predstavil uceleným programom a predviedol diela J. S. Bacha, L. van Beethovena,

F. Chopina, A. Scriabina a C. Debussyho. Na rozdiel od prvého koncertu v Petrovci, kde hral skladby podľa svojho výberu, tentoraz mu repertoár zostavila školiteľka Vera Hofmanová-Momčilovićová. Marek Stupavský (1996) v súčasnosti študuje hru na klavíri a je žiakom záverečného ročníka Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade. Po koncerte nám prezradil, že sa práve chystá na prijímacie pohovory

mienky k zveľadeniu kultúrnych podujatí, seminár kreatívneho písania, tribúna na tému Slovenská vojvodinská literatúra, konkretizovanie supervízie – príležitosť na tri konzultácie s odborníkmi pri príprave nových inscenácií v našich ochotníckych divadlách. A aby sa členom tohto výboru účinnejšie pracovalo, aby sa do budúcna správne usmernila energia, niektoré komisie možno rozšíria svoje kompetencie, niektoré naopak – v súlade s potrebami budú mať užšie zameranie. Iste sa mnohé veci dopovedia už na nasledujúcom zasadnutí, ktoré by malo byť čím skôr a vyhranené na jednu, prípadne dve témy. na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde by chcel pokračovať vo svojom hudobnom zdokonaľovaní. Aj tam sa predstaví rovnakým programom. Inak Marek sa nám zdôveril, že rád koncertuje, sú aj autori a skladby, ku ktorým má blízky citový vzťah, ale aj to, že si seriózne naštuduje i ostatné skladby. Nasledujúce mesiace pre neho budú rušné. Totiž v marci sa chystá na prestížnu svetovú hudobnú súťaž Memoriál Isidora Bajića, kde aj v minulosti dosahoval pekné úspechy. K tomu končí i strednú školu a treba sa prichystať na záverečné skúšky. Mladému pianistovi Marekovi Stupavskému prajeme ešte veľa vydarených koncertov a úspech v ďalšom školení.

STARÁ PAZOVA

Prvý koncert mladých Anna Lešťanová

organizácii Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića a Strediska pre kultúru Stará Pazova sa v sobotu 25. januára uskutočnil prvý koncert mladých z územia Staropazovskej obce. Na koncerte vystúpilo 11 hudobníkov, ktorí sa buď profesionálne alebo ochotnícky zaoberajú hudbou a spevom. Počas takmer dvojhodinového koncertu obecenstvo malo príležitosť vypočuť si niekoľko hudobných žánrov. V pazovskej divadelnej sále vystúpili aj Marína Domoniová (flauta), súro• KULTÚRA •

V záverečnom bode vystúpili všetci spolu

denci Anna a Igor Havranovci (gitara a husle), Vladana Bzovská (master štú-

diá etnomuzikológie). Cieľom tohto prvého koncertu takého druhu bolo 5 /4580/

podporiť mladých v ich hudobnom rozvoji a tvorbe.

1. 2. 2014

Kultúra V ŠÍDE TRADIČNÁ VÝSTAVA OBRAZOV

K výročiu autorovho narodenia Stanislav Stupavský

stredu 22. januára vo veľkej sieni Galérie Savu Šumanovića v Šíde otvorili výstavu obrazov tohto známeho srbského umelca zo Šídu. Výstavu tvorí 101 obrazov z úhrnne 417 diel z jeho opusu, ktoré sa ochraňujú v tejto galérii. Výstava je venovaná 118. výročiu narodenia Savu Šumanovića (21. januára 1896) a pri otvorení riaditeľka galérie Vesna Burojevićová informovala, že sú tu iba reštaurované obrazy. Ako zaujímavosť vyzdvihla, že výber týchto 101 prác na odbornú reštauráciu bol urobený na základe návrhov návštevníkov galérie.

Vesna Burojevićová a Ivan Jevtić

Výstavu otvoril akademik Ivan Jevtić, známy skladateľ vážnej hudby z Belehradu. Riaditeľka

V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU)

Dary 2003 – 2013 Oto Filip

icho, ktoré viac ako mesiac vládlo v galérii SANU, odpratala prvá tohtoročná výstava menom Dary 2003 – 2013. Začala sa 16. januára,

Petar Omčikus: Zakáľačka

potrvá aj vo februári, zrejme do dňa, keď ju podľa všetkého vystrieda expozícia venovaná modernému talianskemu umeniu.

www.hl.rs

Ktosi raz napísal, že je jedným z prvých prejavov dospelosti okamih, keď sa začneme viac tešiť tomu, že dávame, než tomu, že dostávame. Autori, ktorých diela sa dostali do stálej opatery našej najvýznamnejšej akadémie, ich zrejme darovali bez ak ýchkoľvek dilem a obáv, plným srdcom a s plným vedomím, že práve tam budú najosožnejšie a najviac chránené. Najštedrejšia je sochárka Olga Jevrićová, ktorá je zastúpená desiatimi prácami a ktorá akadémii pred siedmimi rokmi darovala až 147 sôch menšieho formátu. Autorsky najstarší je Ivan Radović, ktorý žil v rokoch 1894

Informačno-politický týždenník

ho predstavila i ako osobnosť, ktorej sú táto galéria, ale aj Šídska obec povďačné, lebo bol

hlavným iniciátorom v snažení, aby sa Galéria Savu Šumanovića v Šíde v roku 2013 stala ustanovizňou s osobitným významom pre kultúru v Srbsku. Vo svojom prejave akademik Ivan Jevtić povedal, že by ho potešilo, keby v Šíde bola vybudovaná nová budova galérie, kde by sa mohli verejnosti predstaviť všetky Šumanovićove obrazy z fondu tejto kultúrnej inštitúcie. Šíďania aj tentoraz dokázali, že si uctievajú dielo svojho bývalého spoluobčana, lebo ich na slávnostnom otvorení výstavy bolo takmer dvesto. Veľkým potleskom odmenili i komorný Trio Attaca z Belehradu, ktorý do svojho krátkeho programu zaradil i diela prítomného skladateľa Ivana Jevtića.

– 1973, začal maľovať približne pred s t o ro č í m , a ktorého päť kresieb, prípadne malieb, si možno pozrieť na uvedenom podujatí. Nemožno, samozrejme, nespo- Ivan Radović: Vojvodinská dedina menúť ďalšie mená, ako sú Nikola Janković, Miodrag B. Protić, Petar Omčikus, Ljubica Cuca Sokićová, Mladen Srbinović… Maľby, sochy, kresby a iné práce, ktorých je viac ako štyridsať, a autormi, ktorých je našich pätnásť akademikov, no i osobnosti bez tohto statusu, poskytujú zaujímavý prierez tunajšieho umenia uplynulého storočia: pohľad skôr výberový a náznakový ako systematický, no v každom prípade podnetný z aspektu úvah, kde sme vo výtvarníctve boli, kde v súčasnosti sme, možno i kam spejeme. Odpovede nie sú jedNikola Janković: Portrét Savu noznačné, no také je i umenie, ktoré ich plodí. Šumanovića • KULTÚRA •

REŠTAURÁCIA OLTÁRNEHO OBRAZU SA POMALY KONČÍ. Podľa dokladov oltárny obraz znázorňujúci Krista v Getsemanskej záhrade je vo vlastníctve kovačickej evanjelickej cirkvi od 22. februára 1845 a kúpený bol od významného srbského vojvodinského maliara Konstantina Daniela. Zub času urobil svoje, a tak v uplynulom roku oba cirkevné zbory v Kovačici podali na schválenie projekt do pok rajiny na reštauráciu tohto významného maliarskeho skvostu. Reštauráciu obrazu, ktorá prebieha v Novom Sade od augusta 2013, finančne podporila aj Obec Kovačica a spolu na tieto práce doteraz minuli 800-tisíc dinárov. Práce na reštaurácii obrazu sa pomaly blížia ku koncu a podľa slov zborového farára Martina Bajzu do veľkonočných sviatkov bude vykonaná aj oprava rámu, ktorá sa bude konať na tvári miesta v kovačickom kostole. Tento obraz ako vzácny prejav vojvodinského maliarstva je pod ochranou štátu.

MILAN RADUMILO MECA je členom Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy a práve výstava jeho obrazov a sôch po prvýkrát tohto roku prilákala návštevníkov do výstavného priestoru Galérie Strediska pre kultúru Stará Pazova. Vernisáž sa konala v stredu 22. januára a po úvodnom prejave Vladimira Kerkeza, riaditeľa Strediska pre kultúru, o živote a diele tohto novobánovského umelca hovorili akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie, a Zorica Opavská, predsedníčka ZVUSP, ktorá výstavu otvorila. Radumilo doteraz samostatne vystavoval pätnásťkrát, bol účastníkom viac ako dvesto kolektívnych výstav a viacerých výtvarných táborov, je nositeľom početných uznaní. Jeho obrazy sa nachádzajú v galériách na niekoľkých kontinentoch. Výstava v Starej Pazove je otvorená do 7. februára. Na fotografii: (zľava) Marjan Karavla, Zorica Opavská, Milan Radumilo a Vladimir Kerkez.

A. Ch.

A. Lš.

V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

O Eržike, Anne a Zuzane Elena Šranková

rom významným Kysáčankám: Eržike Mičátkovej, Anne Pixiadesovej a Zuzane Kardelisovej venovali večierok, ktorý v spolupráci s Akadémiou podnikania žien v stredu 22. januára zorganizovali členky Spolku kysáčskych žien. Na posedení predstavili trojrečovú brožúrku Vojvodina – miesto významných Sloveniek, ktorú vydala spomenutá akadémia, a osobitne si posvietili na tri Slovenky z Kysáča. O dcére • KULTÚRA •

národovca Jána Mičátka Eržike Mičátkovej hovorila Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ, ktorá má o nej bohaté poznatky a doklady. Mičátková (1872 – 1951) bola dlhoročnou predsedníčkou Spolku juhoslovanských žien a tajomníčkou Spolku československých žien v Kráľovstve SChS / Juhoslávii. Angažovala sa tiež v Matici žien a prispievala do vtedajších časopisov. O Zuzane Kardelisovej (1912 – 1988) sa zmienila Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS. Kardelisová bola ochotníč-

kou herečkou v Kysáči a Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS každoročne usporadúva Festival Zuzany Kardelisovej. Kardelisová bola učiteľkou, ale mala talent a v divadle vedela vystihnúť podstatu a nedostatky ľudskej povahy. Tretia Kysáčanka, o ktorej hovorili, je Anna Pixiadesová (1924 – 2004), výtvarníčka, výtvarná pedagogička a ilustrátorka. Uplynulo 90 rokov od jej narodenia a 10 rokov od jej úmrtia. Okrem prezentácie zaujímavého projektu Vojvodina – miesto 5 /4580/

významných Sloveniek hostky Jana Radakovićová, Viktória Kováčová a Lýdia Selská-Čániová predstavili aktivity a plány Akadémie podnikania žien a odvysielali šot o významných Slovenkách z Vojvodiny. Ako povedali, cieľom bolo predstaviť ženy hlavne z oblasti kultúry, rôznych profesií a záujmov. Brožúrka si iste zasluhuje, aby ju predstavili aj v iných spolkoch žien a prostrediach, lebo sa v nej píše o 15 významných Slovenkách. Kysáčske spolkárky, samozrejme, dali dôraz na ženy zo svojej dediny.

1. 2. 2014

Kultúra STARÁ PAZOVA

V čele matičiarov po prvý raz žena Anna Lešťanová

a výročnom a volebnom zhromaždení MOMS Stará Pazova, ktoré sa konalo 13. decembra 2013, vymenovali 21-člennú Správnu radu a 5-člennú Dozornú radu. Konštitutívna schôdza členov Správnej rady, na ktorej sa volilo nové matičné vedenie, bola v utorok 21. januára v Slovenskom národnom dome. Za novú predsedníčku Miestneho matičného odboru väčšinou hlasov vymenovali Annu Balážovú, odbornú učiteľku vo výslužbe. Na tento post bol kandidovaný aj Miroslav Pap. st. Správnu radu tvoria aj piati podpredsedovia MOMS Stará Pazova – predstavitelia tamojších inštitúcií a ustanovizní: velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, Anna Lepšanovićová, predsed-



níčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Janko Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Alexander Bako, v mene Strediska pre kultúru Stará Pazova, a Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre kultúru, mládež a šport Obce Stará Pazova. V nadchádzajúcom období funkciu tajomníka bude aj naďalej vykonávať Vladislav Pop a staronovým pokladníkom bude Anna Balážová Pavel Baláž-Pašo. Anna Balážová je prvou ženou v čele pazovské- raznila: „Teším sa, že vôkol mňa ho Miestneho odboru MS. Po budú mladí ľudia, ktorí sú ochotní vymenovaní za predsedníčku podať mi nápomocnú ruku vo sa poďakovala za dôveru a zdô- vykonávaní tejto funkcie. Verím,

RECENZIA

Smrť v Belehrade Martin Prebudila AUTOR: Miroslav Demák VYDAVATEĽ: Mestská knižnica Nový Sad PREKLAD: Zo slovenčiny preložili autor a Zdenka Valentová-Belićová POČET STRÁN: 175 TOTO JE KNIHA: Ako obnosená kapsa pokojného pocestného, plná dobrých poviedok z minulých čias, zo súčasnej doby a z doby, ktorá príde po nás. Táto kniha nás stále upomína, že počas celého života stále cestujeme niekam do neznáma – aj keď stojíme v mieste alebo sedíme, my cestujeme... Poviedky Miroslava Demáka sa veľmi dobre čítajú tak po slovensky, ako i po srbsky (v tomto preklade) a prav-

že aj naďalej budeme všetci dobre spolupracovať, tak ako doteraz, v prospech našich Staropazovčanov a spoločnými silami sa budeme snažiť zachovať slovenskosť na týchto priestranstvách. Po prvé musíme prilákať žiakov do našej školy a viac sa rozprávať s rodičmi, lebo keď máme veľa detí v slovenskej škole, máme aj kostol a spolok plný detí, má nás kto prostredníctvom rozhlasových vĺn počúvať.“ Novozvolenej predsedníčke je matičná práca dobre známa, je totiž aktívnou členkou v matičnom odbore od jeho obnovenia a istý čas bola i tajomníčkou. Za doterajšiu bohatú matičnú činnosť na zasadnutí sa poďakovali Matejovi Hadríkovi, profesorovi vo výslužbe, ktorý bol predsedom MOMS Stará Pazova dva mandáty.

www.hl.rs

depodobne aj v každom inom jazyku, lebo hovoria a snažia sa dať odpoveď na niektoré univerzálne otázky našej existencie. Na rozdiel od novopríchodiacich a novozrodených spisovateľov Miroslav Demák je na týchto priestranstvách literárne prítomný takmer celé polstoročie, na konci predchádzajúceho a na začiatku tohto nového milénia. Mali by sme ho čoraz častejšie čítať, aby sme už zajtra nezostali zahanbení, že tak málo vieme o autorovi a jeho diele nielen v Novom Sade a Belehrade, ale aj v bližšom a širšom okolí... ČO BY BOLO KEBY: Prometheovi alebo Brankovi Miljkovićovi odňali oheň?! Či by menej bolo popolu a viac nedosnívaných mladostí?! Alebo menej dobrých omylov...?! Pavel, spomenieš si na Španielsko...?!

Informačno-politický týždenník

MÔŽE NÁS TÁTO KNIHA POTEŠIŤ: Samozrejme, môže a aj nás vie potešiť, ale vie nás urobiť i trochu smutnými... Podobne ako prvá láska. Ak je láska, tak nemá konca... Ako i každá dobrá kniha. Či sa ešte vieme príjemne prekvapiť, keď sa nám niečo krásne alebo drsné prihodí...?! Napríklad... PRVÁ VETA ZNIE: Chystal som si koberček na poludňajšiu modlitbu, keď mi ohlásili príchod troch jazdcov z Edirne. POSLEDNÁ VETA ZNIE: Tak potvrdíte, že ste tento práve dočítaný etický paradox správne pochopili... KEBY TÁTO KNIHA MALA VÔŇU: Podobala by sa na víno – čím staršie, tým lepšie, buke s príchuťou nedozretej marhule s príznakmi zakázaného ovocia...

NÁJDITE SI PODOBNÉ KNIHY: Romány Milorada Pavića, ale aj niektoré poviedky Ivu Andrića: ... Niekedy človek prežije také veci, že samotná skutočnosť, že prežil, znamená nielen víťazstvo a vyslobodenie, ale zázrak, isté opätovné šťastné narodenie podľa milosti vyššej moci... Povedal raz Andrić a Demák nezostal zahanbený... ODPORÚČANIE NA ČÍTANIE: Áno, dozviete sa napríklad veľa toho neznámeho o živote Kara Mustafu, o švédskych domcoch v Bratislave z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia, ale aj o Bibulusovi zo Smirny, čiže zo Sirmia. A to vás už nenechá ľahostajnými... • KULTÚRA •

OMRVINKY Z ROZHOVORU SO SESTRAMI ZUZANOU ŠUĽOVOU A ANNOU MAREKOVOU Z AUSTRÁLIE

A zrazu nastalo ticho. Uvažujem nad tým, či som položila otázku, ktorá sa tu nekladie? Veď žijú svorne aj v týchto časoch, iba sa toľko nestretávajú, lebo nemajú čas. Nekamarátia sa toľko, lebo sa každý náhli za svojou prácou. Aspoň mi tak iní vysvetľovali. Ale moja spolubesedníčka si tak nemyslí: – Keby sa chcelo, čas by sa našiel, – náš rozhovor pokračuje. – Ale je iná príčina, prečo sa tunajšia Slovač roztrusuje. Bačkor sa opapučil. Všetci zrazu zbohatli a

odpovedá, že nič. Všetkého majú, deti, vnúčatá sú zdravé. Tu sa cítia ako doma a za to môžu ďakovať iba ich otcovi, ktorý sa rozhodol sem presťahovať. Jej sestra Anna tiež uvažuje nad položenou otázkou a uznáva, že jej trošku chýba sneh a Vianoce v zime. Chýba jej aj Jánošík, ale ten taký, aký zažila v mladosti a aký jej vonia v skrini, v ktorej aj dodnes vyskladané stoja krásne vyšívané obrusy, šatky, „gecele“. Tie časy sa už nevrátia. Uvedomujú si to moje spolubesedníčky a s nadšením ukazujú staré fotografie, ako doklad, že to, o čom rozprávajú, je čistá čistučká pravda. Dobre si pamätajú na všetky roky, mená vyfotografovaných, historky, ktoré sa na tých ľudí viažu. Väčšina z nich už nie sú medzi nami, no v dnešný deň, 13. januára 2014, akoby boli tu s nami, na tejto horúcej austrálskej zemi. – Eeeeeeeeeej, keby môj bol živý, veď by ti ten porozprával... – hovorí Anna. – Nepamätal si, čo včera jedol, ale to z detstva, tie piesne, vinše, verše, čo ho kantor, tvoj prastarký Piktor naučili, tie veru vytriasal ako z rukáva. Aj mne sa v tom okamihu kútik

medzi nami zavládla závisť. Tá nám je najväčší nepriateľ... – hovorí Zuzana. Už ďalej túto tému nechcem rozoberať, lebo vidím, že sa v oku iskrí slza... Ale pýtam sa, či im niečo v tejto krajine chýba. Zuzka

na perách zatrasie a s radosťou darujem svatke Marekovej najnovšiu knihu Martina Listmajera Prečo si sa mladá vydávala a hovorím: – Hľa, pozrite, tu sú tie vinše. Zapísala som ich, keď som vás minule navštívila.

Vôňa domova Katarína Mosnáková

ol chladný novembrový deň. Kufre zbalené. Šaty, duchny, riady... všetko, čo sa len dalo zobrať, bolo tu. Chýbali iba dve deti, tri najmladšie si zobrali so sebou. A vybrali sa do neznáma, ďaleko od rodnej zeme hnaní žitia nevôľou. Loď vyštartovala z Talianska. Mladí, starí, bohatí, chudobní, známi, neznámi nasadli na loď a zacielili do krajiny, o ktorej len málo vedeli. Veď im všetkým sľúbili čerstvý chlieb. Možno nie až taký chutný, aký bol doma, ale aspoň taký, ktorý im na stole nikdy nebude chýbať. Veru to bolo rozhodnutie obrovské, omnoho väčšie ako tá loď, ktorá rodinu Kolárikovú v dávnom roku 1969 zaviedla do Austrálie. – Najprv sme pristáli v Port Melbourne, potom vlakom do mesta Bonegilla, kde sme boli mesiac. Spávali sme v „barakách“, učili sme sa novému jazyku, spoznávali nový svet. Potom sa náš apo rozhodli, že pôjdeme do Melbournu a nás deti zapísali do škôl, – spomína si naša spolubesedníčka Zuzana Šuľová, rodená Koláriková. – Ťažko bolo spočiatku. V Melbourne všetci emigranti bývali spolu v jednom hosteli. Boli sme medzi prvými, ktorí do Austrálie pricestovali z Jánošíka, takže sme takmer nikoho nepoznali, ale zoznámili sme sa s našimi ľuďmi z Hajdušice, Vojlovice, Boľoviec... a pomáhali sme si jedni druhým. Narýchlo sme potom kúpili aj domček a o dva roky nám prišli aj Marekovci, sestra Anna s manželom Michalom. – My sme už cestovali lietadlom! – pridáva sa nám Anna Mareková. A rozhovor plynie tak poľahučky a s dávkou nostalgie, podobne ako uplynulo aj tých 45 rokov, ktoré tu v Austrálii strávili. Smiech sa spustí, keď si spomenú, ako si nevedeli po anglicky pýtať vajce v obchode alebo ako napodobňovali zvieratá, keď si chceli kúpiť mäso. Vrátia sa na • KULTÚRA •

chvíľku aj do detstva, rozprávajú, ako sa v Jánošíku „hubabali“ a hrávali o detskú svadbu, s kým sa kamarátili a radi trávili čas. A majú radosť z toho, že sa môžu s niekým porozprávať, kto tomu bude (alebo sa aspoň snaží) rozumieť a že niekomu odovzdajú čaro toho detského obdobia stráveného v prachu a blate, ktoré bolo, zdá sa, to najčistejšie. – Vieš, keď sme sem prišli, všetci sme sa kamarátili, – hovorí teta Šuľová. – Robili sme si aj priadky, piekli sme si naše domáce koláče, pomáhali sme si. Začali sme tancovať aj besedu. Vtedy ešte nebol Slovenský dom, tak sme sa schádzali jedni u druhých, aj u nás doma bývali skúšky. Pekne sme sa mali, Slováci tu v Melbourne žili svorne. – A čo sa potom stalo? – pýtam sa.

5 /4580/

1. 2. 2014

Kultúra

Narodeniny a výročia vo februári 2014 ËË 2. februára 1849 na Slovensku vo Vyšnom Kubíne sa narodil Pavol Országh Hviezdoslav, slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a právnik. Bol jednou z vedúcich osobností slovenskej literatúry a kultúry na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne. (165. výročie narodenia) ËË 11. februára 1914 v Starej Pazove zomrel evanjelický farár Vladimír Hurban, otec dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova. (100. výročie smrti) ËË 11. februára 1939 v Česku, v Plzni, sa narodil Rudolf Chmel, slovenský literárny historik a vedec, redaktor a politik. Je aj editorom Slovníka diel slovenskej literatúry 20. storočia. (Blahoželáme k 75. narodeninám.)

SO STAROPAZOVČANKOU ZDENKOU IKEROVOU

Pyrografia ako kreatívny koníček Anna Lešťanová

yrografia – vypaľovanie do dreva je umelecký štýl, v ktorom sa spájajú dve veľmi silné súčasti prírody, drevo a oheň. S týmto umeleckým štýlom sme sa zoznámili vďaka Zdenke Ikerovej zo Starej Pazovy, ktorá sa pyrografiou zaoberá už niekoľko rokov. Na vypaľovanie používa spájkovačku a svojou šikovnou rukou zhotovuje malé umelecké diela – obrazy a darčekové predmety. Týmto spôsobom Zdenka Ikerová do dreva verne prenáša motívy typické prevažne pre Starú Pazovu, pričom jej ozdobné predmety, často i s náboženskou tematikou, spríjemňujú aj

ËË 15. februára 1949 v Starej Pazove sa narodil Jozef Klátik, akademický maliar a básnik. Pracoval aj ako technický redaktor v Hlase ľudu, v súčasnosti je docentom na Katedre grafiky Akadémie umenia v Novom Sade. Je nositeľom početných uznaní za svoju tvorbu, vystavoval v Srbsku a zahraničí, zaoberá sa maľbou, grafikou, fotografiou, vizuálnou poéziou a poéziou. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) ËË 17. februára 1854 v Revúcej sa narodil Jozef Maliak, slovenský vojvodinský historik a pedagóg. (160. výročie narodenia) ËË 19. februára 1919 v Petrovci sa narodil Juraj Mučaji, básnik, kritik, prekladateľ, novinár a učiteľ v Kulpíne a v Kráľovej Lehote. Zomrel v januári 1945 v Ukrajine, v Izjume. (95. výročie narodenia) ËË 19. februára 1894 v Chynoranoch sa narodil Valentín Beniak, slovenský básnik, prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu. Zomrel v Bratislave 6. novembra 1973. (120. výročie narodenia) A. F.

www.hl.rs

ve pyrografia, naša spolubesedníčka odpovedala: – K pyrografii som sa dostala náhodou, vďaka ozdobnému predmetu u nás doma, ktorý zhotovil už nebohý Ján Takáč, odborný učiteľ výtvarnej kultúry. Druhým dôvodom je azda môj vzťah k drevu. Zdenka Ikerová na vypaľovanie používa rôzne kúsky dreva a po stvárnení daného motívu obraz alebo darčekový predmet natiera niekoľkými vrstvami laku na zvýšenie lesku. Každý vypaľovaný obraz do dreva je originálny výtvor. Na nich sú najčastejšie do detailov znázornené nielen objekty, ale i ľudia. – Začala som najprv znázorňovať náš pazovský evanjelický kostol, potom pribudli pazovské studne s pitnou vodu, tzv. živé vody, pričom ženy v slovenskom ľudovom kroji sú vždy aktuálnou témou na mojich obrazoch, – vysvetlila Zdenka Ikerová. Naša spolubesedníčka sa pravidelne zúčastňuje na vianočných bazároch a predajných jarmokoch či trhoch aj v iných osadách. V tejto práci plánuje zotrvať a najnovšie uvažuje o vypaľovaných varechách a skrinkách na šperky. – Chcem sa aj ďalej zdokonaľovať a získať nové poznatky, lebo pyrografia ma naozaj baví, – uzavrela Zdenka Ikerová.

dizajn bežného interiéru a vytvárajú pocit teplého domova a nostalgie. A preto nie náhodou sa jej umelecké diela už dostali, ako dekorácie a darčeky, aj na iné kontinenty, kde žijú a pracujú staropazovskí rodáci. – Namiesto háčkovania a vyšívania zvolila som si pyrografiu, – povedala Zdenka Ikerová, ktorá sa svojmu obľúbenému koníčku venuje od zimy roku 2011. Na otázku, prečo prá-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča

Šiesta dielňa. Projekt Pestrosť dúhy v našich dielňach v Selenči pokračoval v piatok 24. januára šiestou dielňou, na ktorej sa spracúvali tri techniky výroby a ozdobovania úžitkových a ozdobných predmetov. V prvej časti Rut Petrášová z Kulpína účastníčky zasvätila do výroby obalov na knihy a každá účastníčka mala príležitosť vyrobiť si obal podľa vlastných predstáv. Potom nasledovala pyrografia a ozdobovanie skla pod dozorom trénera Juraja Berédiho zo Selenče. Počas trvania dielne Rut Petrášová sa predstavila aj ako speváčka a hudobníčka. Projekt organizuje Diakonická skupina Dúha za finančnej podpory Ekumenickej humanitárnej organizácie z Nového Sadu. Nasledujúcu dielňu usporiadajú 7. februára a bude venovaná výrobe mydla. J. B-di

Šíd

Anna Horvátová

ri sledovaní nášho nárečia postrehli sme ešte jednu odchýlku od spisovnej slovenčiny. Najmä pri degustovaní našej slovenskej špeciality – klobásy, zvykneme hovoriť, že je dobrá, ale horká. Práve preto sa tu upriamime na dve prídavné mená: horké a štipľavé. Nejde tu o gramatickú správnosť a spisovnosť, ale o ujasnenie významu týchto dvoch prídavných mien. Na stručné objasnenie je najvďačnejší Krátky slovník slovenského jazyka, o ktorý sa aj tu opierame.

Prvý význam prídavného mena horký označuje: majúci chuť ako blen, palina: horká chuť, horký liek, horké byliny. Nesladená káva je tiež horká. Týmto slovom označujeme aj pocit či duševný stav alebo duševný zážitok; druhý význam teda je: bolestný, trpký, ťažký: horký žiaľ, horký život, horké sklamanie, horké slzy, horké slová, horké výčitky, horké chvíle. Pri nariekaní tiež povieme, že horko plače. Ako tretí význam, slovník ho síce hodnotí ako expresívny, sa uvádza – žiadny, nijaký: horký jeho pokoj, horká jeho pomoc. Spojením vypiť kalich horkosti až do dna vyjadrujeme zniesť

St. S.

niečo nepríjemné až do konca. Prídavným menom štipľavý označujeme ktorý bodá, pichá, štípe, štípuci, štípajúci: štipľavý hmyz... Štipľavý je aj ten, ktorý spôsobuje ostrý, pálčivý pocit: štipľavá paprika, štipľavá cibuľa, štipľavý dym, štipľavý vietor, štipľavý mráz, a teda aj štipľavá klobása. O človekovi, ktorý je posmievačný, pichľavý, uštipačný, tiež sa povie, že je štipľavý alebo že má štipľavý jazyk. Nepríjemné či zlomyseľné poznámky sú štipľavé reči. Niekedy si vyslúžime aj štipľavý pohľad alebo štipľavý úsmev – taký ironický, sarkastický.

IN MEMORIAM

Mária Slavková 23. 9. 1929 – 20. 1. 2014 Elena Šranková

Proti privatizácii médií. Na zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd, ktoré z iniciatívy VP Rádia Šíd podľa súrneho konania uskutočnili 15. januára 2014, výborníci schválili závery týkajúce sa privatizácie médií. V záveroch, ktoré pripravila Obecná rada, sa uvádza, že VP Rádio Šíd a ostatné prostriedky verejného informovania v Srbsku, ktoré informujú v rečiach národnostných menšín, majú byť oslobodené od povinnosti privatizácie podľa nového zákona, ktorý je v parlamentnej procedúre. Zhromaždenie závery doplnilo návrhom Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, aby sa s touto problematikou oboznámili aj patričné pokrajinské orgány. Príjemne prekvapili slová predsedov výborníckych skupín, ktorí povedali, že ich stanoviská prvýkrát zjednotili práve národnostné menšiny a zachovávanie ich práv.

• KULTÚRA •

Čo je horké a čo štipľavé?

pondelok 20. januára 2014 v Kysáči vo veku 84 rokov zomrela učiteľka na dôchodku Mária Slavková, rod. Javorková. Bola odbornou učiteľkou fyziky a chémie v ZŠ Ľudovíta Štúra, kde pracovala od 5. septembra 1951 do odchodu do penzie 31. augusta 1983. Odbor fyziky a chémie zakončila na vyššej Pedagogickej škole v Novom Sade a učiteľskú prax začala v starých školách v Kysáči, kde neboli podmienky na výučbu týchto predmetov. Presťahovaním sa do novej školskej budovy roku 1968 dostal sa jej kabinet so súčasnými pomôckami na výučbu dvoch najťažších predmetov. Chystala žiakov na súťaže a populárne boli aj jej krúžky. Učiteľka Slavková bola skromná, prísna,

ale spravodlivá. Prácu v škole si robila svedomite a vzorne. Vedela pochváliť a povzbudiť, ale aj pokarhať. Mnohých jej žiakov sprevádzali životom esencie, ktoré im v škole odovzdala. V mladšom veku Mária Slavková bola divadelnou ochotníčkou, po boku manžela Ivana, nuž sa s ňou rozlúčila aj divadelná verejnosť Kysáča. Na divadelných doskách sa rovnako úspešne osvedčila tak vo veselohrách, ako i v drámach. Už ako dievka odhalila, že v nej čupí herecký talent a v ďalekom roku 1946 ako gymnazistka vystupovala v hrách Pytačky a Medveď. Po zamestnaní sa v Kysáči nacvičila divadelnú hru so žiakmi a zapojila sa do čulého divadelného ochotníčenia. Hrala vo viacerých hrách, avšak jej výkony v divadlách Hlboké korene, Deti jedného otca, Svätý plameň... divákom iste utkveli v pamäti. Po odchode do dôchodku sa venovala rodine. Pohrebná rozlúčka s učiteľkou Slavkovou bola v utorok 21. januára na kysáčskom cintoríne. Česť jej pamiatke!

CHÝRNIK

KOVAČICA. V sobotu 1. februára vo výstavných priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici o 19. hodine bude slávnostné otvorenie výstavy olejomalieb nových členov galérie, a to Pavla Povolného-Juhása, Anny Kotvášovej, Martina Papa, Juraja Lavroša a Pavla Ľavroša z Padiny, ako i Márie Hlavatej-Krišanovej a Maríny Petríkovej z Kovačice.

x x x Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici v sobotu 1. februára o 19. hodine v reštaurácii Červené víno usporiada tradičnú Matičnú zábavu. Do tanca a na dobrú náladu budú hrať traja hudobníci Jánovia: Dišpiter, Suchánek a Bartoš. A. Ch. 5 /4580/

1. 2. 2014

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÉ ZBOHOM

GRATULÁCIA

andike

Dňa 7. januára 2014 aradáčska rodáčka KATARÍNA BARTOŠOVÁ-JANSEN úspešne obhájila dizertačnú prácu na Univerzite COLORADO, USA, a tak získala titul Dr. biochémie.

sestre

ANNE ĎUROVKOVEJ rod. Krnáčovej 1939 – 2014 z Kysáča

Veľa úspechov v ďalšej práci a v osobnom živote praje jej

ANNE ĎUROVKOVEJ

najbližšia rodina. Smútime za Tebou. Rodiny Surová a Ďurovková

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs RD JEDINSTVO ODŽACI Na základe rozhodnutia Správnej rady zo dňa 17. 1. 2014 RD JEDINSTVO ODŽACI, Somborská b. č., oznamuje predaj vyradených základných prostriedkov prostredníctvom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

inzercia@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu

Právo účasti na licitácii majú všetky právnické a fyzické osoby. Účasť – kaucia sa platí vo výške 10 % na vylicitovanú cenu stroja, ktorý sa licituje. Daň z pridanej hodnoty je započítaná vo vylicitovanej cene. Kupec je povinný vylicitovanú cenu zaplatiť a prevziať vylicitovaný prostriedok v lehote 7 dní. Licitované prostriedky sa môžu pozrieť 2 hodiny pred začiatkom licitácie a bližšie informácie sa môžu dostať na tel. č.: 025/5742-232 a 062/803-6202 od 8.00 do 14.00.

021/47-20-840 a 021/47-20-844

SMUTNÁ SPOMIENKA

VEREJNEJ LICITÁCIE ktorá sa uskutoční 8. 2. 2014 o 10.00 v rámci RD Jedinstvo Odžaci Na licitácii sa predávajú: 1. traktor MTZ 82 2. traktor MTZ 552 3. traktor Torpedo 90 4. traktor IMT 539 5. kamión FAP 16-20 6. kamiónová vlečka UTVA 7. Zmaj vlečka 470 8. Zmaj vlečka 470 9. vlečka Tehnostroj 12 t 10. vlečka Tehnostroj 12 t 11. vlečka IMT 3/3 12. mix vlečka 13. kultivátor 5,3 m 14. rozsievač umelých hnojív 2000 15. miešiareň dobytčích krmív 16. Bosch stôl 17. atomizer + šas. + sud 18. bočnice vlečky Zmaj 490-485

rod. Krnáčovej 1939 – 2014 z Kysáča Vždy si na Teba budú spomínať sestra Mária Kukavská so synmi Jánom a Ondrejom s rodinou

ZDENO LONČAR

19. 9. 1958 – 28. 1. 2013 – 2014 z Petrovca Uta, Ksenija a Zdenko s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 28. januára 2014 uplynul rok, čo nie je s nami

ZDENO LONČAR 19. 9. 1958 – 28. 1. 2013 – 2014 z Petrovca

Na kmotra a krstného otca si spomína rodina Fabianová

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ďalej žiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a pracovitosť nezabúdajú a spomienku na Teba si zachovajú manžel Pavel, dcéry Anna a Mária, zať Ján a vnuk Miroslav Mučajiovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho manžela, otca a starkého

SAMUELA LOMENA 1938 – 2013 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Zuzana a dcéra Olinka Muchová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na starkého

na manžela a ocka

s našou

JANKA FIĽKU

ANNOU GRŇOVOU

ANNA ĎUROVKOVÁ rod. Krnáčová 17. 4. 1939 – 14. 1. 2014 z Kysáča

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

1977 – 2013 – 2014 z Padiny

7. 5. 1963 – 24. 1. 2014 z Kysáča

Život bol krátky, osud krutý, rozlúčka ťažká a spomienka – tá zostane večná. Tvoji: Zuzana, Michal, Pavel, Ján a Michal Ďurovkovci

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Celý rok tá rana bolí a zabudnúť nedovolí. Manželka Jasmina a dcéry Mišel a Nikol

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na brata

Uplynul rok, čo nás opustil náš syn

JÁNA FIĽKU

JANKO FIĽKA

1977 – 2013 – 2014 z Padiny

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Zarmútení rodičia

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí, osud nevráti to, čo vzal, zostáva len spomienka a hlboký žiaľ.

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Brat Miroslav s manželkou a deťmi Kristínkou a Mirkom

Uplynul smutný rok, čo nás opustil náš vnuk

JANKA FIĽKU

JANKO FIĽKA

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2014 z Padiny

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2014 z Padiny Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť nedovolí. Večne budeš žiť v našich srdciach. Mamička, apka a báči Ďuro Fiľkovci z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Bolo to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči. On nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Teta z Pančeva

SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás opustil bratranec

JANKA FIĽKU SAMUELA LOMENA 1938 – 2013 z Kysáča

Na neho si vždy spomínajú rodiny Privizerová a Marčoková • OZNAMY •

JÁN FIĽKA

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2014 z Padiny

S láskou v srdci si na Teba spomínajú krstní rodičia Tomanovci

24. 1. 2013 – 24. 1. 2014 z Padiny V srdci Ťa navždy nosia: bratranec Ján Sládeček s manželkou Martinou a bratranec Zlatko Toman s manželkou Ľudmilou a dcérou Timeou 5 /4580/

1. 2. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

SAMUELA CHALUPKU

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo už šesť smutných mesiacov, čo sme sa rozlúčili s naším manželom, otcom a dedom

na manžela a otca

VLADIMÍROM STRACINSKÝM

1. 11. 1943 – 4. 2. 2004 – 4. 2. 2014 z Kulpína

24. 3. 1948 – 28. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Zuzana a dcéry Jarmila a Anna s rodinami

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného ocka a starého otca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

rod. Tomanovú 14. 1. 1934 – 1. 8. 2013 z Kovačice

12. 9. 1946 – 27. 1. 2008 – 2014 z Kysáča

S láskou si na Teba spomína manžel s deťmi a ich rodinami

BOLESTNÁ SPOMIENKA

SAMUEL CHALUPKA 1. 11. 1943 – 4. 2. 2004 – 4. 2. 2014 z Kulpína

MICHAL MUCHA

Čas plynie, ale spomienka na Teba nám navždy zostane.

Tvoje dcéry a vnúčatá

Manželka Grozdana a deti Maja a Igor

SPOMIENKA

EVU ČÁLOVÚ 4. 2. 2004 – 4. 2. 2014 z Kulpína

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Dňa 27. januára 2014 uplynulo 6 rokov, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starý otec

SAMUELA CHALUPKU

JÁNA ĎURKU 1949 – 2013 – 2014 z Kulpína

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Manželka Dragica a synovia Miško a Mirko s manželkou Draganou a synom Damjanom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. januára 2014 nás navždy opustil náš dobrý a starostlivý otec

MICHAL PRIVIZER 17. 10. 1927 – 23. 1. 2014 z Kysáča

Uplynulo smutných a boľavých 10 rokov, čo si nás opustil. Spomienku na Teba a Tvoju lásku a dobrotu si navždy uchovávame v našich srdciach.

Vždy si bol našou oporou, dobrým poradcom a útočiskom. Za všetko Ti ďakujú

Manželka Zuzana a dcéry Jarmila a Anna s rodinami

Tvoje deti: dcéra Mária Kardelisová a syn Michal s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ A BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

s nenahraditeľným manželom a otcom

SAMUELA KUCHTU

ZUZANU KUCHTOVÚ

DIPL. ING. ADAMOM SUCHÁNEKOM

obuvníka 22. 3. 1923 – 17. 1. 2013

rod. Zajacovú 19. 2. 1927 – 7. 3. 2008

1941 – 2014 z Nového Sadu rodom z Kovačice

z Pivnice Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko nám bude bez Teba žiť, keď nám nebude mať kto poradiť a nás potešiť.

S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši najmilší

S láskou a úctou trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú a na Tvoju dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú Tvoje zarmútené manželka Viera a dcéra Elena

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNE BENKOVEJ rod. Ferkovej 1935 – 2014 z Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA manžela

na svojich najmilších vnuka

JÁNA BAŽÍKA

ALEKSANDRA STANKOVIĆA

20. 5. 1941 – 1. 2. 2011 – 1. 2. 2014

3. 8. 1986 – 26. 11. 2013

z Báčskeho Petrovca Slza v oku, v srdci žiaľ. Čo mi bolo drahé, osud mi vzal. Spite sladko, snívajte svoj večný sen. V spomienkach ste so mnou každý deň. S láskou si na Vás spomína manželka a baba Bažíková

POSLEDNÁ ROZLÚČKA „Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti.“ (Ž 68, 21).

s naším báčim

MIŠOM PRIVIZEROM

Kým sa nestretneme u Pána, budeš nám veľmi chýbať.

1927 – 2014 z Kysáča

Sestry a bratia v Pánovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachová

s naším starým otcom

MICHALOM PRIVIZEROM 1927 – 2014 z Kysáča

Apko náš, na Vašu duchaplnú povahu, lásku a dobrotu, s ktorými ste nás vždy vítali, nikdy nezabudneme. Vaše vnúčatá: Michal Privizer s manželkou Annou, Anna Budićová s manželom Bojanom, Mária Domoniová s manželom Jaroslavom a Miloslav Kardelis s manželkou Janou a pravnúčatá: Michael, Miloš, Jana, Sára a Michaela

• OZNAMY •

rodina Jána Ďurovku Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69, Ul. Ilije Ðuričića 1, na katastrálnej parcele č. 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

5 /4580/

1. 2. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. januára 19.30 1. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2006) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 20.30 Hore-dolu Nedeľa 2. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 4. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o stave siatin na našich poliach, o aktuálnej situácii v ženskom spolku a v základnej škole v Silbaši, o prezentácii publikácie invalidov práce, o ekologickom podujatí v Hložanoch, o projekte Pestrosť dúhy v našich dielňach v Selenči a aktuality v Petrovci. Dúhovka odvysiela príspevok z archívu venovaný priadkam, ktoré sa usporadúvali v zimnom období.

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 31. januára – Pomstitelia Sobota 1. februára – Denné svetlo Pondelok 3. februára – Ešte väčšia blondína Utorok 4. februára – Agent z Panamy Streda 5. februára – Plunkett a MacLeane Štvrtok 6. februára – Opatrovateľka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 2. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Moja tučná grécka svadba 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Miroslav Kudron zhodnotil činnosť Združenia poľnohospodárov Hložany

Nedeľa 2. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozprúdená folklórna činnosť v Padine Ďalšia spolupráca v oblasti kultúry Utorok 4. februára 16.00 Hromnično-pavlovská zábava Ako to bolo voľakedy na svadbách? Hradenie cestovných trov žiakom Piatok 7. februára 16.00 Kreslený film: Šmolkovia Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa narodeného roku 1942 v Liskovej na Slovensku. autorka: ANNA cudzokrajný postupne šľachtický ženské vták bral sluha meno BIČIAROVÁ

dinár

spojka

lumen

vravela north vyučovací predmet

liter zápisník, knižočka

m. meno nechá za sebou

vpíšte ÉL uplakaný (prísl.)

obvod

vpíšte ABA

liečivá rastlina

druh južného ovocia

gél

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 5. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 9. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, okrem iných zaujímavostí uvedie príspevok, ako sa vojlovická mládež počas víkendu tešila snehu. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

letopis

priliepkajú 2. časť tajn.

plošná jednotka 1. časť tajn. S HLA DU ĽU

urán

ampér časť schodiska

ž. meno uzlík západ

záskok

ad notam

elektrón

kyslík vpíšte ON

opustená osob. zámeno alt

tí autoškola

Nemecko číslo

všeličo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 VODOROVNE: sopka, AP, tvorba, R, r, lá, kde, epiteton, TI, krása, nv, oo, ej, Una, toka, tidlikal, ic, okolo, Eka, ala, voda, i, J, manžeta. TAJNIČKA: STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 11. januára 2014 bolo: MIRA BRTKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KLÁRA FILIPOVÁ, Ul. Zmaj Jovina č. 46, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

5 /4580/

1. 2. 2014

Šport

Mužstvá Doliny a OFK Belehrad uspokojili trénerov a obecenstvo v Padine

NA PRÍPRAVÁCH PADINSKEJ DOLINY

Veľa nových hráčov Ján Bokor

budú disponovať v pokračovaní majstrovstiev. Hostia mali začiatočnú iniciatívu, ale bez gólových šancí. Dolina čelila útokom hostí a čakala svoju šancu. V 30. min. sa OFK Belehrad ujal vedenia gólom Dražića. Predtým obrana Doliny urobila niekoľko chýb a keď lopta prešla popod kopačku Baštovanova, dostala sa na nohu strelca Belehradčanov, ktorý ju upravil do siete Jevtića. Dolina vyrovnala gólom Pavla Čížika, ktorý z dvadsiatich metrov prekonal reprezentačné-

rípravy padinskej Doliny bežia naplno, podľa plánu trénera Zorana Govedaricu. Okrem namáhavých tréningov treba vykonať aj voľbu nových hráčov a zložiť najlepšiu zostavu schopnú vybojovať záchranu v Prvej lige Srbska. Na každodenných tréningoch na ihrisku v povestnej doline je mnoho hráčov, ktorí skladajú skúšku. Niektorí v Padine pobudnú iba niekoľko tréningov a tí druhí, čo uspokoja trénera a vedenie, podpíšu zmluvy TRETÍ BRANKÁR s FK Dolina. Veľmi zložitú Do radov FK Dolina prišiel tretí brankár. prácu v padinskom klube Zmluvu podpísal Danilo Pustinjaković (37 postupne zdolávajú, a to, rokov) zo Zreňanina. Pustinjaković má za čo dosiaľ urobili, fanúsebou bohatú kariéru, lebo strážil siete šikovia videli na prvom mužstiev Čukarički, Banat, Jagodina, Novi prípravnom zápase, keď Pazar, Radnički Kragujevac, Mladost Lučani si Dolina za súpera zvolila a Kolubara. V Rumunsku stál medzi žrďami semifinalistu pohárovej superligistu Panduri a v Macedónsku chysúťaže a superligistu – tal v klube skopského tímu Goce Petrov. OFK Belehrad. DOLINA – OFK BELEHRAD 2 : 2 (1 : 1) Vzhľadom na to, že ide o prvý nástup oboch tímov po zimnej prestávke, zápas prevýšil očakávania. Obecenstvo v Padine za chladného a daždivého počasia sledovalo pekný a zaujímavý futbal. Tréneri oboch mužstiev vyskúšali všetkých hráčov, ktorými

www.hl.rs

ho brankára Bojana Pavlovića. Kapitán domácich P. Čížik neskoršie zmrhal dve šance, pričom ho znemožnil brankár Pavlović, ktorý dobrými zásahmi zachránil svoju sieť. Potom výborný stredopoliar Matić pekne odcentroval a druhý nováčik v drese Doliny Dobrić z piatich metrov hlavičkoval vedľa brány.

Informačno-politický týždenník

V druhom polčase Dolina nastúpila v celkom inej zostave. V radoch domácich na trávniku z prvého polčasu zostal iba Toure Karamoko. Po zápase sme zbadali, že sa nedohovoril s vedením Doliny a vrátil sa do Francúzska. Dolina v tejto časti viac útočila a usilovný Nikola Kovačević bol najnebezpečnejší pre náhradníka Čupića, ktorý v druhom polčase strážil sieť renomovaných hostí. Podobne ako aj pri prvom góle Antonov prenikol cez obranu Doliny, lopta sa dlho kotúľala v šestnástke náhradníka Aleksića, až kým Gajić prudkou strelou nerozvlnil sieť. Domáci rýchlo znova vyrovnali gólom Momića, ktorý po rohovom kope silne hlavičkoval pod brvno brány bezmocného Čupića. Keď superligový rozhodca Dejan Santrač s pomocníkmi Novicom Anđelovskim a Petrom Milanovićom označil koniec zápasu, na tvárach všetkých na ihrisku sa videla spokojnosť s tým, čo aktéri na trávniku predviedli. Okrem zaujímavosti, že si dres Doliny prvýkrát obliekol jeden hráč čiernej pleti – Karamoko, treba pochváliť trénera Govedaricu, že dal šancu i mladému Padinčanovi z dorastu Miškovi Čechovi. DOLINA: Jevtić, Čížik, Advigov, Neoričić, Baštovanov, Vejnović, Matić, Mirosavljev,

Miško Čech, prvý Padinčan v prvoligovej Doline (Foto: P. Rohárik)

Dobrić, Filipović, Karadžić. V druhom polčase hrali: Aleksić, Marković, Jovanović I., Memović, Đušić, Jovanović II., Momić, Spaskovski, N. Kovačević, Mirković, Malbaški, Karamoko, Čech. OFK BELEHRAD: Pavlović, Zarubica, Planić, Vasiljević, Obradović, Zdjelar, Micevski, Paločević, Ješić, Čavrić, Dražić. Hrali aj: Čupić, Matović, Tomović, Adžić, Ivanović, Antonov, Bulat, Gajić, Škrbić, Radivojević, Belić. Nasledujúci prípravný zápas Dolina zohrá s mužstvom Poli v rumunskom Temešvári. • ŠPORT •

FUTBALOVÝ KLUB BUDÚCNOSŤ HLOŽANY MÁ KONKRÉTNE CIELE

Najprv zlatý stred, potom – postup Juraj Bartoš

ozornosť prítomných na výročnom zhromaždení členov a priateľov FK Budúcnosť upútala správa o činnosti v roku 2013 a najmä plán práce na bežný rok. Predostrel ich tajomník Stanislav Srnka, len čo predseda klubu Ondrej Korčok privítal početných prítomných v kaviarni Pod lipami. V stredu večer 22. januára tam veru prúdila dobrá nálada. Nie div: sezóna 2012/13 zostane tučnými písmenami zapísaná v dejinách FK Budúcnosť, ktorý vlani, po štyroch desaťročiach, postúpil do Novosadskej oblastnej ligy. Budúcnosť sa k vytúženému úspechu dostala okľukou. Mužstvo pod vedením trénera Mirka Lukića z Čelareva totiž, napodiv, obsadilo iba druhé miesto v majstrovstvách Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy. Majstrovským titulom sa ovenčila Vojvodina z Tovariševa, ktorá postúpila priamo, a Budúcnosť sa do NOL prebojovala po barážových zápasoch vo Veterniku (prizeralo sa im asi po tisíc divákov!), kde radom zdolala celky Suseku (3 : 2), Bečeja (5 : 2) a báčskej Tvrđavy (2 : 0). Bolo že to radosti! Nie však dlho, lebo nasledovali prípravy na podstatne kvalitnejšiu súťaž. Tie už Budúcnosť absolvovala pod taktovkou trénera Jána Čániho z Báčskeho Petrovca, a to s pozmeneným hráčskym kádrom. Klub totiž opustili: Pavlović, Majstorović a Trivunović a pristúpili: Zečević, Ljubičić-Mijić, Božić a Matić z čelarevského ČSK, Mandić z Jugovića Kać, Zbućnović z petrovskej Mladosti a Petrovčan Stojimirović, ktorý pôsobil na Slovensku. Zrenovovaný celok sa stal víťazom turnaja kysáčskej Tatry, keď vo finálovom zápase zdolal mužstvo Omladinca zo Stepanovićeva hladko 5 : 1. Čoskoro na turnaji Jána Bučíka Mirka na domácej pôde obsadil druhé miesto, po prehre s Tatrou (1 : 2) a víťazstve nad Kulpínom (5 : 0). V príprave ešte Hložanci porazili Vojvodinu v Tovariševe v pomere 5 : 1 a doma podľahli celku ČSK výsledkom 2 : 3. • ŠPORT •

Po čase Budúcnosť má znovu dorast, a to celkom úspešný

na Slovensku s priateľmi z dedinky Ostrov (pri Piešťanoch). Hoci sa Budúcnosť prebojovala do vyššej súťaže, jej zápasy na domácom ihrisku sledovalo menej divákov než počas predchádzajúcej sezóny: priemerne sa predalo 140 lístkov a členský poplatok (500 dinárov – toľko je aj na bežný rok) vlani zaplatilo (len) 41 fanúšikov. Plná sieň kaviarne Pod lipami zašumela, keď tajomník Srnka podotkol, že prvým cieľom je ukončiť debut v majstrovstvách NOL v strede tabuľky a na jeseň sa pokúsiť – o postup do Vojvodinskej ligy! Na tento účel, presnejšie na celkovú činnosť v roku 2014 klub bude potrebovať zhruba 2,7 milióna dinárov, čo je asi o 1,2 milióna viac než činil vlaňajší rozpočet. Za novým cieľom sa Budúcnosť rozbehne s celkom, v ktorom je na štarte príprav 22 hráčov, z toho polovica nováčikov. Uplynulú sobotu hráči podstúpili testy, ktorých cieľom je získať údaje o ich psychofyzickom

V jesennej časti majstrovstiev Činili sa aj mladšie družstvá FK NOL Budúcnosť obsadila 10. miesto, Budúcnosť. V majstrovstvách Nokeď získala 17 bodov: vyhrala 5 vosadskej ligy si pod vedením zápasov, prehrala 8 a v dvoch sa so trénerov Zorana Rodića z Čelasúpermi rozdelila o body; jej hráči reva a Vladimira Lokića obstojne nastrieľali 24 a inkasovali 37 gólov. počínali mladší žiaci (tzv. kohútiNa 9. mieste sa umiestnila Vojvodi- ky). Obsadili 5. miesto so ziskom na Tovariševo (19 bodov) a na 11. je 18 bodov; zvíťazili nad šiestimi petrovská Mladosť (14). Po 8. kole súpermi, prehrali s piatimi, vsie(keď Budúcnosť mala na konte 10 tili 32 gólov, dostali 17. Po veľkej bodov) trénera Čániho vystriedal Siniša Stanivuk z Maglića. Následne tejto okolnosti hložiansky klub opustili štyria hráči z Petrovca. V prvej časti aktuálnych majstrovstiev v drese Budúcnosti si zahralo až 28 futbalistov: Tankosić, Čipkár, R. Ljubičić, Hataľa, Horvát, Mol- Prvý tréning áčko Budúcnosti absolvovalo uplynulú nedeľu – na zasneženom nár, T. Ljubičić, trávniku Bučík, Chovan, Leđanac, Pavlis, Stojimirović, Lju- prestávke Hložanci opäť majú aj stave a v nedeľu absolvovali prvý bičić-Mijić, Fejdi, Ožvát, Zbućnović, dorastenecký celok. Úspešne ho tréning na snehu. Už 1. februára Đukić, Božić, Mandić, Drieňovský, vedie tréner Ján Murtin. Dorastenci doma zohrajú prvý prípravný zápas Matić, Jeličić, Lukić, Severíni, Ze- sú zatiaľ na 7. mieste; vyhrali 7 s celkom novosadského Indexu, 8. čević, Knežević, Zahorec a Ralević. zápasov, prehrali 5 a v troch hrali februára v Hložanoch bude hosťoStrelecky sa v majstrákoch presadili: nerozhodne, nastrieľali 37 a prijali vať jubilujúca novosadská VojvoLeđanac (6 gólov), Matić (5), Zbu- len 21 gólov. Neformálne pôsobí aj dina, 16. februára Hložanci vyrazia ćnović (4), Fejdi (3), Lukić (2); po celok veteránov, ktorý sa vlani stal do Čelareva... Čoskoro sa čitateľom 1 góle vsietili: Pavlis, Stojimirović, víťazom medzinárodného turnaja prihlásime s ďalšími informáciami v Kulpíne a v júni prvý raz hral aj z tábora FK Budúcnosť. Ljubičić-Mijić a Ožvát. 5 /4580/

1. 2. 2014

Šport VO VRBARE SA LOPTA KOTÚĽA

VÝROČNÁ SCHÔDZA FK TATRA V KYSÁČI

Aj po snehu

Smelo do jubilejného roku

MLADOSŤ – PROLETER 1 : 0

Pavel Pálik

S. Medveď

nedeľu 26. januára 2014 za prítomnosti viac ako 50 členov v Kysáči prebiehala výročná konferencia FK Tatra. V referáte o vlaňajšej činnosti predseda Pavel Pálik zdôraznil, že nebolo ľahko pracovať. Peňazí bolo málo, ale vďaka pomoci sponzorov, členov, vedenia klubu a fanúšikov, predsa sa mnoho urobilo. Tatra na trávniku dosiahla pozoruhodné výsledky. V Mestskej lige Nového Sadu zimuje na vysokom treťom mieste, plánuje tam zostať a postúpiť do novoutvorenej Oblastnej ligy. Majstrovskú sezónu 2012/13 Kysáčania skončili na 8. mieste. Najlepší strelec bol D. Kavran (8 gólov), nasledovali Ivan Ožvát a Cvetić po sedem... V jesennej polosezóne 2013/14 Grijak vsietil 11 gólov, Malešević a Cvetić po tri... V prvej jedenástke hralo tridsať futbalistov, ale pre zranenia chýbali Ljubo Konstantinov, Ivan Ožvát, Ivan Mucha a Danijel Kavran. Na jar bol trénerom Rajko Sirar a v jeseň mužstvo viedol Vladimir Šponja. Dorastenci ako najmladšie mužstvo v lige obsadili šieste miesto. Chlapci narodení v rokoch 2002 až 2005 hrali na troch turnajoch (v Bajši obsadili 5. miesto, v Akvaparku v Petrovci 4. miesto a v Lige malí veľkí šampióni v konkurencii osemnástich mužstiev obsadili 9. priečku). Veteráni zohrali 18 zápasov, 14 vyhrali, dva hrali nerozhodne a dva prehrali. Trénerom najmladších hráčov a veteránov Tatry je Ondrej Uram. V rámci osláv 240.

P Pracovné predsedníctvo výročnej konferencie FK Tatra: Pavel Pálik, Ján Šranka, Risto Džodžo a Ján Filko (zľava)

výročia príchodu Slovákov, v júli FK Tatra zorganizoval tradičný turnaj o pohár MS Kysáč. FK Tatra vlani finančne dobre hospodáril a vďaka pomoci z Obce Nový Sad rok skončil so suficitom. Kysáčanom sa podarilo vykonať viaceré práce na ihrisku a športových objektoch. Členovia Dozornej rady (predseda Michal Kokavec, Ján Ábelovský a Miloslav Teplý) sa pochvalne zmienili o minuloročnom hospodárení a celkovej politiky klubu. Toho roku plánujú skvalitniť trávnik pred bránami, opraviť strechu na šatniach, zasadiť zo tridsať mladých dubových stromkov, požiadať MS, aby dokončilo trim dráhu, vystavať pomocné ihrisko a dôkladne vykonávať údržbu objektov. Pravdaže, vytýčili si aj postup do Oblastnej ligy. FK Tatra plánuje skromne osláviť 85. výročie pôsobenia. Pri tej príležitosti vytlačia knihu o posledných 25 rokov činnosti (v roku 1989 vyšla kniha 60

rokov FK Tatra). Naplánovaná je aj výstava fotografií a dokumentárny film. Ústredné oslavy budú 26. a 27. júla, keď aj tradičný futbalový turnaj o putovný pohár MS Kysáč. V spolupráci s MOMS Kysáč požiadajú o organizáciu 18. Matičného turnaja v malom futbale, ktorý zapadne do rámca osláv 85 rokov FK Tatra. V spolupráci so Základnou školou Ľudovíta Štúra zorganizujú futbalovú školu pre deti narodené v rokoch 2003 až 2006. V diskusii sa zúčastnili Risto Džodžo, Ján Šranka, Ján Ďurovka-Dubček, Pavel Pálik... Účastníkov schôdze oboznámili, že je obnovená činnosť Športového spolku Tatra, v mene ktorého sa prihovoril jeho predseda Risto Džodžo. Členské na rok 2014 je 300 dinárov a ročný lístok na zápasy stojí 1 200 dinárov. Všetci sľúbili, že pomôžu finančne alebo dobrovoľnou prácou, aby tak umožnili svojim deťom a spoluobčanom športovať, zdravo žiť a odvyknúť sa od zlozvykov.

etrovskí futbalisti začali s prípravami ešte 15. januára. Ako sme už písali, nový tréner je Zoran Šaraba. Vo Vrbare je hodne nových tvárí. Niektorí hráči sú tu na skúške. Prekvapilo i to, že sme na ihrisku videli niektorých hráčov, ktorí si v minulosti už obliekali dres Mladosti: Nemanja Kajtez, Pavel Koruniak, ktorý hrával v dorasteneckom celku Petrovčanov. Spomína sa aj meno Dragana Nišića, ktorý bol tiež hráčom vo Vrbare. Je tu aj brankár Ljubičić z hložianskej Budúcnosti. V nedeľu 26. januára Mladosť hrala doma na pomocnom ihrisku tréningový zápas s juniormi novosadského Proletera. Vyhrali domáci 1 : 0 a gól vsietil Ivan Fejdi. Treba povedať, že na tomto zápase v bráne domácich stál Branislav Zbućnović, keďže ani jeden brankár do Vrbary neprišiel.

Slávia vás volá!

edenie FK Slávia z Pivnice pozýva všetkých členov, futbalistov a fanúšikov, aby prišli na výročnú schôdzu, ktorá bude v nedeľu 2. februára 2014 o 10. hodine v miestnostiach na ihrisku. Na schôdzi budú analyzovať vlaňajšiu činnosť a schvália aj program práce v roku 2014. J. Š.

IN MEMORIAM

Michal PRIVIZER – Pišta 1927 – 2014

o štvrtok 23. januára 2014 po dlhšej chorobe v Kysáči umrel bývalý známy futbalista Tatry, spoločenský aktivista, niekdajší predseda MS Kysáč a člen SR Poľnohospodárskeho družstva Kysáč Michal Privizer – Pišta. Báči Mišo sa narodil 17. októbra 1927

www.hl.rs

v Kysáči. Futbal začal hrávať pätnásťročný v doraste a za prvú jedenástku Tatry debutoval 25. decembra 1943 s FK Delvidék z Nového

Informačno-politický týždenník

Sadu. Nepretržite hrával na poste stredného záložníka alebo obrancu do roku 1957. Keď zakvačil kopačky na klinec, dlhé roky bol technickým vedúcim, v roku 1982 predsedom a neskoršie sedem rokov podpredsedom FK Tatra. V roku 1989 ho vymenovali za čestného predsedu klubu. O Tatru sa zaujímal a jej pomáhal do posledného dňa svojho života. Pochovaný bol 24. januára na kysáčskom cintoríne za prítomnosti veľkého počtu občanov Kysáča a okolia. PP • ŠPORT •

AJ STAROPAZOVČANIA ZAČALI S PRÍPRAVAMI NA JAR

Pokračovať v triezvej športovej politike Matej Bzovský

taropazovská Jednota, člen Vojvodinskej ligy – západnej skupiny z tejto časti Sriemu začala po dlhej zimnej prestávke s pravidelnými dennodennými prípravami na jarnú časť sezóny. Na štadióne Jednoty hráčov privítal predseda Michal Baláž, vedúci pazovského Miestneho spoločenstva Bogdan Miljević a dvaja tréneri, Milan Vujasin a Milan Milanović. „Nemôžeme byť celkom spokojní s dosiahnutým v jesennej časti majstrovstiev. Skôr nás zlá pozícia v tabuľke môže ustarostiť,“ povedal úvodom predseda Baláž. „Neočakávame od vás hráčov senzačné výsledky, ale v každom prípade oveľa lepšie ako počas chudobnej jesene. Omladené mužstvo, v ktorom bolo veľa mladých domácich hráčov z dorastu a tých, čo dlhšie nehrali, predsa muselo získať viac ako 13 bodov zo štrnástich zápasov. Posledná jesenná prehra so Srbobranom (0 : 3) nás najviac zabolela. Len svedomitou a vážnou prácou na tréningoch s novými posilami

Predseda Jednoty Michal Baláž (stojí druhý zľava) od futbalistov očakáva úspešnejšiu jar od jesene

môžeme v nastávajúcej jari plávať v pokojných vodách. Rátame iba s kvalitnými posilami zo strany, ktorí sa spolu s domácimi hráčmi budú pripravovať aj pre budúce majstrovstvá v novej Vojvodinskej lige – južnej skupine.“ Vedenie Jednoty bude zrejme pokračovať v triezvej politike a čoraz viac sa mieni opierať na vlastnú liaheň a hráčov z Pazovskej obce.

Pri pohľade na jesennú tabuľku fanúšikom prebehol mráz po chrbte, lebo očakávali viac od mladého mužstva. Na jar nemienia snívať a vznášať sa v oblakoch, prajú si iba lepší a účinnejší futbal, výkon na potešenie a menší smútok z častých prehier. Tímový duch, viac bodov na konte a kvalita výkonov vždy idú ruka v ruke. Je to nepísané futbalové pravidlo. Toho

ROBOTNÍCKE ŠPORTOVÉ HRY V KOVAČICI

Záujem o kolkanie stúpa Anička Chalupová

pondelok 20. januára 2013 v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia začali robotnícko-športové hry kolkárov. Tohto roku súťaží desať ženských a štrnásť mužských družstiev. Každú stredu a piatok na štvordráhovej automatickej kolkárni súťažia mužstvá AC Hrkec, Dr. Janko Bulík, Elkov, FK Slávia, IN Auto, KMV Fagan, Martin, Milosrdný, NN Market, Okno, PK • ŠPORT •

Ľavroš, Pekáreň Niki, Penzisti a Vkus. V utorok a vo štvrtok zápasia ženské celky: Annamária, Beti Boop, Čertice, Invalidi práce, Jánošík, Mix-Agro As, Penzistky, Sestričky, Zvončice a Stredisko pre sociálnu prácu. Po skončení súťaže bude tradičné kolkárske meranie síl mužov a žien v jednotliveckej konkurencii, v pároch, Ulica proti ulici a nakoniec i v zmiešaných dvojiciach. Robotnícko-športové hry v kolkoch sa skončia v piatok 28. februára. Na

Na kolkárskych dráhach v Kovačici toho roku súťaží desať ženských družstiev

kolkárskom bále, ktorý je naplánovaný na 15. marca, v reštaurácii 5 /4580/

sa aspoň v úvodných tréningoch hráči Jednoty začali dodržiavať. Tréneri Jednoty majú v tejto chvíli k dispozícii 23 hráčov, spomedzi ktorých si zvolia najlepšiu jedenástku, ktorej sa v lige bude lepšie dariť ako v jeseň. V Jednote ešte nezískali spoľahlivého stredného útočníka, jedného brankára a stredopoliara. Zatiaľ ešte vykonávajú papierové formality, skúšajú nových hráčov a po skončení zimnej burzy, 8. februára, urobia konečný zoznam hráčov, s ktorými na jar budú počítať. Ani silnejšia zima, biela snehová pokrývka a sychravé počasie nie sú veľkou prekážkou pre zohrávanie kontrolných zápasov, na ktoré nevyužívajú iba štadión Jednoty, ale aj ihriská s umelou trávou vo Futbalovom stredisku FZ Srbska. Prvý prípravný zápas Pazovčania zohrali minulú stredu, ďalšie sú zaplánované vo víkendové dni a v strede týždňa. Bude tak až do jarného štartu 17. marca, keď na domácej ploche Jednota uvíta novosadskú C. zvezdu, od ktorej prehrala v jeseň prvý zápas 1 : 2.

Slávia účastníkom súťaže udelia diplomy a najúspešnejším prvoumiestneným i medaily. Podľa slov Želimíra Hriešika, organizátora súťaže, z roka na rok každý tím má najmenej osem súťažiacich a záujem o kolkárstvo stúpa. Každý večer okolo 60 kolkárov vrhá gule a aspoň dvojnásobne viac nadšencov tohto športu fanúšikuje svojim kolegom. V tomto roku je presne štyridsať rokov odvtedy, čo je vybudovaná štvordráhová automatická kolkáreň v Kovačici, ktorá v sedemdesiatych rokoch patrila medzi najmodernejšie dráhy vo vtedajšom štáte. V ligových súťažiach v súčasnosti hrajú kolkári, ktorí trénujú vo svojich moderne vybudovaných kolkárňach: Dolina z Padiny, ako aj kolkári a kolkárky Slávie z Kovačice a Spartaka z Debeljače.

1. 2. 2014

Šport V ŠÍDE KAJAKÁR ZORAN VIDOVIĆ NAJLEPŠÍ, ALE...

Cyklistom Jednoty najviac uznaní Stanislav Stupavský

piatok 24. januára 2014 v Zhromaždení Obce Šíd udelili odmeny najlepším športovcom roka 2013. Organizátorom tohto tradičného podujatia, ktoré usporiadali 30-krát, bol Rádio Šíd za pomoci Zhromaždenia obce Šíd a početných sponzorov. Na slávnosti sa zúčastnilo viac ako sto športovcov a športových pracovníkov, ktorí potleskom odmenili tohtoročných laureátov. Odmeny získali novozaložené športové kluby, najúspešnejšie miestne spoločenstvá, najúspešnejší jednotlivci v pionierskom športe, ako i najlepší športovci a športové kluby. Cyklistickému klubu Jednota zo Šídu sa dostali až štyri ceny. Osobitnú cenu v rozvoji športu odovzdali Mihajlovi Radovanovićovi

zo Šídu, cyklistovi CK Jednota a reprezentantovi Srbska v paraolympijskom športe. Aleksandar Roman, dnes člen belehradského BK Partizan, ktorý v minulom roku jazdil v tričku CK Jednota, je

Zoran Vidović, športovec roka 2013

vyhlásený za najúspešnejšieho športovca – juniora. Cyklistický klub Jednota je najúspešnejší športový kolektív roku 2013. Najvyššiu cenu za najúspešnejšiu športovkyňu získala cyklistka CK Jednota Violeta Trifković. Podľa očakávania najúspešnejším športovcom v minulom roku je kajakár Zoran Vidović, člen Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića z Višnjićeva. Zoran je reprezentant Srbska a vo svojej kolekcii má medaily a poháre nie iba z domácich súťaží, ale aj z pretekárskych dráh v Európe. Odmenu za životné dielo v oblasti športu dostal profesor telesnej výchovy vo výslužbe Žarko Petrović zo Šídu, ktorý mnohé generácie šídskych žiakov usmerňoval v športe a naposledy napísal aj viac kníh venovaných športovej činnosti v Šíde. Predseda Obce Šíd Nikola Vasić vo svojej gratulácii nositeľom

V OBCI PLANDIŠTE

Odmenili najlepších športovcov Vladimír Hudec

landište, malá a chudobná juhobanátska obec, sa môže pochváliť početnými športovými kolektívmi. Bohatú športovú rodinu tvorí 9 seniorských a jeden mládežnícky futbalový klub, ktoré súťažia tak v obecnej lige, ako aj v Prvej a Druhej juhobanátskej lige. Sú tu aj mužský a ženský basketbalový klub, volejbalový, karateklub a ša-

chový klub, päť združení športových rybárov, dva strelecké a motokluby. Náležitá pozornosť sa venuje aj výchove športového dorastu, v čom najlepšie výsledky zaznamenávajú mládežnícky FK Plandište, Škola futbalu FK Hajdušica a Karateklub Agrobanat Plandište. Vo všetkých týchto kluboch pôsobí mnoho športovcov a športových pracovníkov, spomedzi ktorých obecný Športový zväz tradične od-

Najúspešnejší športovci Obce Plandište v roku 2013

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

meňuje najúspešnejších. Tak tomu bolo aj 18. januára 2014, keď na skromnej slávnosti v plandištskom kultúrnom stredisku už 18-krát zaradom udelili uznania najlepším v roku 2013. Titulom najlepšieho seniora sa ovenčil Aleksandar Ivošević, člen Karateklubu Agrobanat Plandište, pokým najlepšou seniorkou bola tiež karatistka Ana Radović. Za najlepší celok v roku 2013 porota vyhlásila Basketbalový klub

Violeta Trifković, športovkyňa roka 2013

uznaní zaželal ešte viac úspechov v budúcnosti a prisľúbil, že sa Obec Šíd aj v tomto roku bude snažiť zabezpečiť nadostač finančných prostriedkov, aby dosiahnutá úroveň výsledkov v športe neklesala. Agrobanat Plandište. Najlepším športovým pracovníkom sa stal predseda Obecného futbalového zväzu Plandište Milorad Stoilkovski, a za najlepšieho trénera vyhlásili učiteľa ženského Basketbalového klubu Sloga Plandište Branka Mandića. Športový zväz tejto obce odmeňuje aj snahy športovcov mladších kategórií, a tak ich podnecuje, aby zotrvali v športe. Za najlepšieho juniora porota vyhlásila futbalistu FK Sloga Plandište Milorada Pricu a za najlepšiu juniorku basketbalistku ŽBK Sloga Milicu Tintor. Medzi pioniermi v jednotlivých športoch vlani vynikli futbalista Nikola Ničevski (OFK Plandište), futbalistka Jovana Agbaba (FK Hajdušica), karatistka Jelena Jovanović, volejbalistka Nikolina Ilić, basketbalisti David Jovanovski a Maja Borojević, za čo získali titul nádejných športovcov. Konečne najlepšími školskými celkami vlani boli mužské a ženské volejbalové družstvá ZŠ Jovana Steriju Popovića z Veľkej Gredy. Celkom na záver povedzme, že osobitné uznania dostalo aj šesť športových kolektívov, ktoré vlani jubilovali. Medzi nimi je aj FK Hajdušica, ktorý v roku 2013 oslávil 75 rokov pôsobenia. • ŠPORT •

Jedna zo zimných arén

K ZIMNÝM OLYMPIJSKÝM HRÁM V SOČI

Štyri segmenty architektúry Oto Filip

širší podvečer XXII. zimných olympijských hier, ktoré sa uskutočnia od 7. do 23. februára 2014 v ruskom meste Soči, v Ruskom dome v Belehrade prebieha zaujímavá výstava Architektúra Soči – metropoly ZOH 2014. Začala sa 23. januára, potrvá do 4. februára a usporiadalo ju združenie Syntéza samostatných tvorcov Srbska a Ruský dom. Má štyri segmenty: práce členov organizácie architektov Soči Zväzu architektov Ruska, umelecké zábery architektúry olympijského mesta, ďalšie dva pomenované Soči – olympijské mesto a Srbi – donori Soči. Dnes chýrečné ruské športové dejisko, ktoré terajšie meno a štatút mesta získalo na prechode z 19. do 20. storočia a na ktorého kultúrne a urbanistické dedičstvo predovšetkým vplýval liečebný a prímorský turizmus, je celé desaťročia obľúbenou dovolenkovou destináciou ruských štátnikov. Preto

Niekoľko plagátov ako pútačov

ho pomenovali i letnou metropolou Ruska. Soči je plné parkov, letných sídiel, liečebných ústavov, iných hodnotných ukážok hmotnej kultúry. V posledných rokoch im pribudli mnohé športoviská, sprievodné a iné objekty. Odhaduje sa, že je do zabezpečenia infraštruktúry potrebnej na súťaž v pätnástich športoch, od alpského lyžovania po rýchlokorčuľovanie, do nového olympijského komplexu – štadiónov, výstavných pavilónov, olympij-

skej dediny a hotelov – vložených okolo päťdesiat miliárd dolárov. Významnú úlohu v stavebných prácach mali i naše spoločnosti, predovšetkým Putevi a Ratko Mitrović. Ich realizačné úsilie umožnilo vznik objektov, ako je Medzinárodná ruská olympijská univerzita, olympijská dedina, viaceré bytové komplexy, mosty... Zaujímavé je, že sa prvýkrát v histórii, ďakujúc špecifickým klimatickým a zemepisným podmienkam, zimné olympijské hry budú konať

v subtropickom pásme, na dvoch klastroch. Prvým je pobrežný. Jeho základom je tzv. Olympijský park so šiestimi štadiónmi. Druhým je horský, vzdialený 48 kilometrov od uvedeného parku, kde budú prebiehať súťaže pod holým nebom. Do začiatku hier, súťaží v pätnástich zimných športoch a 86 disciplínach, ostáva necelý týždeň. Rovnako tak ostáva i nádej, že celé prebehnú v duchu športu, priateľstva a porozumenia, bez teroristických a iných mračien.

Pár pohľadov na multifunkčné stredisko

Tak tam bolo kedysi

Olympijské mesto je i mestom náboženských chrámov

Budova galérie a knižnice Portrét Zuzky Medveďovej od P. Čániho

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Galéria Zuzky Medveďovej Galéria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bola založená roku 1989. Za sebou teda má štvrťstoročie pôsobenia, v rámci ktorého zaznamenala bohatú výstavnú činnosť: niekoľko stovák samostatných, kolektívnych, spomienkových a retrospektívnych výstav, na ktorých vystavovali profesionálni, akademickí a insitní umelci, ako aj maliari – amatéri z domova a zahraničia. V podstate vzniku GZM je závet celého maliarskeho diela Zuzky Medveďovej po jej smrti roku 1985, ktoré venovala rodisku. V nej sa stelesnili aj všetky úsilia sprvu neartikulovanej snahy jednotlivcov milovníkov umenia v Petrovci, potom v období pôsobenia (od r. 1980) nie celkom pochopených aktivistov Galérie Blatno, ale aj predchádzajúca bohatá výstavná činnosť umeleckej zložky Národného múzea v Báčskom Petrovci. Medzi tunajšími Slovákmi si vydobyla výsostné postavenie aj organizovaním Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii (dnes v Srbsku) každý nepárny rok od roku 1991. V rámci bienále galéria udeľuje Cenu K. M. Lehotského za najlepšiu samostatnú výstavu a Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo. Galéria vlastní viac ako tisíc výtvarných prác petrovskej maliarky Zuzky Medveďovej, ale aj početné výtvarné diela iných predovšetkým slovenských autorov zo Srbska, vrátane úplnej pozostalosti Oľgy Garayovej-Babylonovej. Okrem výstavnej činnosti vedúci galérie sa aktívne podieľajú na kvalitnej prezentácii výtvarného umenia vo všetkých slovenských vojvodinských prostrediach tak akademických maliarov, ako aj maliarov amatérov a zvlášť sa pričinili k popularizácii insitného umenia. V súčasnosti vlastne reprezentuje výtvarné umenie Slovákov v Srbsku.

Vedúci galérie

2007

Kedysi a dnes

Jaroslav Čiep

2009

2005

2011

2013 pred otvorením výstavy