06 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 6 /4529/

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

9. 2. 2013

Oslavy 110. výročia slovenského divadelníctva v Starej Pazove

Naša téma: Deň zamilovaných

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Prvé údaje o sčítaní v poľnohospodárstve zverejnili predstavitelia Republikového štatistického ústavu a Delegácie EÚ v Srbsku 1. februára v Belehrade. O. Filip

Najnovšie trendy európskej orientácie občanov Srbska uzreli svetlo sveta na rozhraní januára a februára. O. Filip

Na 19. Medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour 2013 v Bratislave stánok Turistickej organizácie Vojvodiny navštívil aj Ivan Gašparovič (vpravo), prezident Slovenskej republiky. J. Špringeľ Foto: archív TOOK Slávnostným otvorením výstavy Divadelné korene v Starej Pazove v sobotu 2. februára na slovenskej evanjelickej fare sa začal ústredný program osláv 110. výročia prvého divadelného predstavenia v Starej Pazove a nevystala ani výstava starých fotografií, plagátov a divadelných kostýmov (na snímke) v aule divadelnej siene. A. Lešťanová

Záverečný okrúhly stôl projektu Pozdvihovanie povedomia o potrebe ochrany životného prostredia prostredníctvom školenia založeného na aktuálnych prístupoch v EÚ prebiehal v pondelok v slávnostnej sieni Fakulty technických vied v Novom Sade. Účastníkov privítal vedúci projektu prof. Dr. Janko Hodolič. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Plátanie naštrbenej dôvery N

iekoľko dní minulého týždňa Srbsko takmer ani nedýchalo. Škandál s premiérom v hlavnej úlohe všetkým vyrazil dych. Odstúpi, či neodstúpi? Padne vláda, či nepadne? Čo sa ďalej bude diať? Rozpadne sa koalícia, alebo vydrží aj túto skúšku? Čo urobí predseda najväčšej strany? Budú nasledovať mimoriadne voľby? Alebo sa len trochu vychýlia a na inú úroveň pozdvihnú vzájomné vzťahy koaličných partnerov? Doteraz najväčšia kríza vlády od jej založenia pred šiestimi mesiacmi nastala následkom priznania premiéra Dačića, že sa stretával s Rodoljubom Radulovićom, o ktorom existuje podozrenie, že je vedúcou osobnosťou drogového klanu Darka Šarića. Na mimoriadnej tlačovke zvolanej z tohto dôvodu Dačić vysvetľoval, že nevedel, s kým sa stretáva. Nikto ho vraj neupozornil. Na otázku, kto stojí za týmto najnovším podrývaním kredibility predsedu vlády ešte vždy niet spoľahlivej odpovede. Prvé odhady smerovali k tomu, že by to mohla byť SNS – v takom prípade vláda padne o niekoľko dní. Ak nepadne, za všetkým sa skrýva niekto iný. Takisto sa špekulovalo aj o úlohe DS v celej záležitosti. Takú možnosť zamietol najprv sám premiér Dačić, potom to potvrdil aj čestný predseda demokratov Boris Tadić, ktorý zároveň povedal, že o sporných kontaktoch premiéra vedel už skôr. Na zasadnutí vlády, ktoré nasledovalo, ministri jednohlasne potvrdili jednotu kabinetu a premiér Dačić vyhlásil, že vláda je stabilná a že niet jediného vážneho politického dôvodu na mimoriadne voľby. Bez ohľadu na to, verejnosť netrpezlivo očakávala rozhodnutie z druhej strany. Rozhodnutie o voľbách bolo totiž výlučne v rukách pokrokárov – len od nich záviselo, čo bude ďalej. – Srbská pokroková strana je najsilnejšia v Srbsku, no významnejšie od našej politickej márnomyseľnosti je to, že SNS musí byť najzodpovednejšia politická strana. Dnes by našej strane voľby najväčšmi zodpovedali a otázne je, či sa ešte dakedy v budúcnosti podobná situácia zopakuje, avšak v tejto chvíli významnejší je záujem štá-

tu a ľudu, – povedal predseda SNS a prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić. Doložil ešte, že je nutné predovšetkým pracovať na prekonávaní krízy, na získaní dátumu otvorenia rokovaní s EÚ, na zabezpečení nových investícií, ale aj pokračovať v boji proti korupcii, v ktorom nesmie byť chránených. Tak premiér prežil a vláda nepadla. Možnosť mimoriadnych volieb bola zažehnaná. Opozičné strany, ktoré jednotne tvrdili, že východisko z tejto krízy vlády vidia výlučne vo voľbách, potajomky si vydýchli. Je pravda, že v každom usporiadanom štáte by premiér postihnutý takou silnou diskvalifikáciou musel takmer bez rozmýšľania odstúpiť, avšak takisto je pravda, že opozičným stranám, včítane najsilnejšej Demokratickej strany (DS), voľby v tejto chvíli veľmi nezodpovedajú. To potvrdil aj predseda DS Dragan Đilas, keď vyhlásil, že „voľby nezodpovedajú DS, ale zodpovedajú Srbsku“. O nedostatku dôvery medzi koaličnými partnermi sa už predtým hodne špekulovalo, zvlášť v súvislosti s očakávanou voľbou nového riaditeľa polície, kde sa malo rozhodnúť medzi dvomi návrhmi. Ešte významnejším sa z tohto hľadiska ukázalo odhaľovanie prípadov korupcie, kde sa už dlhšie predpokladá, že „v hre“ je aj hodne Dačićových ľudí. Škandál vyvolaný televíznym interview premiéra s moderátorkou bez nohavičiek v štýle Sharon Stone sa však skôr podobá na koincidenciu, než na úmyselný politický podfuk. Tak či onak, bol to predsa závažný príspevok k naštrbeniu Dačićovej kredibility. Keď sa veci po čase ako-tak utrasú, možno sa ukáže, že všetko, čo sa udialo, nakoniec prinesie aj čosi pozitívne. Možno ide o začiatok riešenia doterajšej neutešenej situácie, čo nebude ľahký proces. Možno výsledkom toho procesu bude ustanovenie nového systému moci, ktorý vylúči doterajšiu politickú svojvôľu, ktorá úspešne odolávala každej zodpovednosti. Ak všetko vedie v smere úspešného fungovania inštitúcií právneho štátu a vlády práva, nikto nie je výnimkou. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Sviatok zamilovaných líži sa 14. február – Deň sv. Valentína. V tento deň sa oslavuje sviatok všetkých zamilovaných. Posielajú sa ľúbostné listy a esemesky, nakupujú sa darčeky, kvety a zamilovaní sa schádzajú na romantických miestach. Každý z nás si praje, aby bol milovaný a šťastný. Už tradične k tomuto dňu príležitostný program usporadujú v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka (na snímke žiaci 7. 2 a hlavní aktéri Daniel Molnár a Ivona Zolnajová). Iniciátormi podujatia sú samotní žiaci, lebo tento sviatok má v sebe veľké čaro a aspoň kúsok z jeho posolstva by mal byť v každom dni počas celého roka. A. Lš.

FÓKUS Skutočnosť, že aj Európska únia žije ťažké dni pre globálnu hospodársku krízu a nevyrovnanú úroveň členov, z ktorých nieny, zabezpečenia zdravých pokoľkých trápi recesia, by travín, kúpy lacnejších a kvalitnesmela zahmliť tunajšie nejších tovarov, boja proti zaperspektívy, najmä mlamoreniu okolia, účinnejšej justídých ľudí. Títo európsku cie, naplnenia ľudských a iných cestu ešte stále vidia ako práv. Sú to vlastne aj svojrázne vhodný spôsob mať krajšiu smernice pre vládu Srbsku, aby budúcnosť, môcť sa uplatpokračovala v celom rade aktivít, niť, zamestnať, cestovať cieľom ktorých je lepší život. Naj- Riaditeľ Milan Pajević bez prekážok. Keďže na dôležitejšími medzi nimi sú boj nich svet zostáva, jasné je, proti korupcii, napredovanie ekonomiky, rý- v čom načim pokračovať. Aj to bez veľchlejší hospodársky rast, stabilné pod- kých dilem. mienky podnikania. O. Filip

TRENDY EURÓPSKEJ ORIENTÁCIE OBČANOV SRBSKA

Rôzne súvislosti eriodicita a spôsob prieskumu sú rovnaké, no transparentnosť je menšia než v období, keď v čele vládnej Kancelárie pre európsku integráciu bola Milica Delevićová. Ide vlastne o to, že sa k najnovším výsledkom trendov v postojoch obyvateľov k Európskej únii možno síce dostať na stránke uvedenej kancelárie, no viaceré súvislosti si nebolo možno širšie ozrejmiť na tlačových konferenciách s jej predstaviteľmi, čo bolo bežnou praxou ani nie tak dávno. Ale, ak človek uplatní čínske zmýšľanie, že nie je podstatné, či je mačka čierna alebo biela, ak chytá myši, tak je aj teraz dôležitejší obsah ako forma. Prvý a základný dojem je, že všetko, čo sa udialo u nás v druhom polroku 2012 a počas decembrového prieskumu, výrazne ovplyvnilo jeho výsledky. Súvislostí je ozaj mnoho: aj so životným štandardom, aj s Kosovom, aj s Haagom, aj s politickou scénou... Podpora európskej integrácii klesla na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov – 41 percent, no na strane druhej sú i dva údaje, ktoré nie sú natoľko chmúrne. Prvým je, že dvaja z troch občanov (66 percent) podporujú reformy, nevyhnutné pre vstup do únie, druhým zasa ten, že viac ako 60 percent anketovaných podporuje aj riešenie problémov vo vzťahoch Belehradu s Prištinou. – Inými slovami uvádzajú, že by to bolo načim riešiť bez ohľadu na to, čo od nás očakáva Európska únia, – vyzdvihuje v oznámení riaditeľ Kancelárie pre európsku integráciu Milan Pajević. Keď ide o nutné reformy, príznačné je, že sa tie (do)týkajú všetkých sfér spoločenského a každodenného života: zamestnávania, školenia detí, lepšej zdravotnej ochra-

K MEDZINÁRODNÉMU DŇU SPOMIENOK NA OBETE HOLOKAUSTU v belehradskej galérii Átrum prebiehala koncom januára a začiatkom februára výstava o Židovskom tábore Zemun. V ňom, ako aj na Sajmišti, v Senjaku, na Banjici, v Jajincoch a v Petrovgrade, tiež v iných koncentračných táboroch, dejiskách útrap tohto prenasledovaného národa, prišlo v prvých rokoch vojny o život viac ako osemdesiat percent z 33 579 Židov, koľko ich vtedy žilo na území Srbska. Autorom expozície, ktorá nikoho nemôže nechať ľahostajným, je Nenad Fogel. Na snímke sú vojnové dejiská týrania a ničenia Židov. O. F.

STRETNUTIE VO VLÁDE VOJVODINY V NOVOM SADE. Musíme sa stále angažovať na budovaní systému, na rozvoji demokratickej sústavy a politickej kultúry vo Vojvodine. Známe je, že sme odštartovali uvádzanie vojvodinského štandardu, čo znamená, že každá obec má mať stratégiu, kanceláriu pre lokálny ekonomický rozvoj. Pre takéto predsavzatia potrebujeme partnerov, predovšetkým kvôli transferu poznatkov a skúseností. Jedným z najdôležitejších z nich je i USAID. O uvedených témach sme mali rozhovory s riaditeľom Kancelárie USAID pre demokraciu a riadenie Petrom Wieblerom, – uviedol na pondelkovom stretnutí s novinármi pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski. Na snímke: Záber zo stretnutia. O. F.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PRVÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Hodnotný základ aždá štvrtá domácnosť v Srbsku sa zaoberá poľno– K hospodárstvom. Priemerné gazdovstvo tohto druhu u nás vlastní 4,5 hektára pôdy, jednu kravu, štyri ošípané, tri kozy, dvadsaťsedem kusov hydiny, jeden včelí úľ a jeden menší traktor. V štáte je 3,4 milióna hektárov obrábateľnej pôdy, nad 630 000 poľnohospodárskych domácností a viac ako 400 000 traktorov. V Srbsku sa na obyvateľa obrába pol hektára poľnohospodárskej pôdy, najviac v Stredobanátskom obvode (1,4 ha) a vôbec v Banáte. Možno to vysvetliť okolnosťou, že je tam hodne poľnohospodárskych plôch a málo obyvateľov. Najmenej pôdy tohto druhu je v nišavskej, raškej a jablanickej oblasti, medzi 0,20 a 0,30 ha na hlavu obyvateľa. Keďže sú porovnania vždy zaujímavé, možno uviesť, že v roku 2010 na území Európskej únie poľnohospodárske gazdovstvo priemerne využívalo 17,9 hektára: najmenej na Malte (0,9 ha), najviac v Českej republike (152,4 ha). Priemerná rozloha všetkých poľnohospodárskych gazdovstiev u nás (domácnosti a právne osoby) je 5,3 hektára. V Čiernej Hore sa priemerne využíva 6,3,

v Chorvátsku 5,6, v Slovinsku 6,5 hektára, – uviedol riaditeľ Republikového štatistického úradu (RŠÚ) Dr. Dragan Vukmirović 1. februára v Belehrade, pri prezentovaní prvých výsledkov vlaňajšieho sčítania v poľnohospodárstve. Je ich ozaj mnoho a sú mimoriadne hodnotné. V súpise totiž účinkovalo vyše šesťtisíc anketujúcich, vyše tisíc inštruktorov, pätnásť regionálnych koordinátorov, takmer osemsto členov obecných súpisových komisií. Predmetom ich záujmu bolo takmer 940-tisíc domácností a 4 200 právnických osôb. Riaditeľ Vukmirović akciu, ktorá sa konala od 1. októbra do 15. decembra 2012, s dozvukmi v januári tohto roku (kontrolný súpis), ocharakterizoval ako najnáročnejšiu a najzložitejšiu v doterajších dejinách ústavu. Príčin je viac: jednou je, že sa posledné komplexné sčítanie tohto druhu konalo pred vyše polstoročím (v roku 1961), druhou je jej objem, treťou nutnosť vypracovať novú metodológiu a pôsobiť v korelácii so Svetovým programom súpisu poľnohospodárstva 2010 (OSN – FAO), ako aj podľa návodov Euro-

Z tlačovky vo vláde Srbska statu. Hodnota zistených údajov sa zistí a začne prejavovať od konca tohto a v budúcom roku, keď svetlo sveta má uzrieť približne desať tematických zväzkov venovaných jednotlivým oblastiam pôdohospodárstva. Vincent Degert, vedúci Delegácie Európskej únie v Srbsku, ktorá sčítanie podporila sumou deväť miliónov eur, vraví, že podujatie, na ktoré sa čakalo viac ako päťdesiat rokov, je skutočne dobrým základom na vypracovanie dlhodobej stratégie rozvoja poľnohospodárstva, tiež vidieckeho rozvoja. Je to zvlášť dôležité z aspektu primeraného využívania prostriedkov z predprí-

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Schválili vlaňajšiu správu a vypracovali predbežný plán práce

stupovej pomoci EÚ. Navyše, poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom vzniká 15 percent hrubého národného dôchodku, ktoré tvorí desať percent exportu, z ktorého príjmy má približne každý piaty občan u nás. Je najdôležitejším vývozným odvetvím, s najvýraznejším suficitom, ktorý máme aj v obchodovaní s Európskou úniou: predvlani jeho hodnota bola dvesto, vlani až päťsto miliónov eur. Jedným zo základov lepšieho využívania jeho skutočných možností sú hodnoverné údaje, ktoré konečne máme. Ibaže ich treba čím súrnejšie začať uplatňovať. Oto Filip

REAGOVANIE NRSNM

ýbor pre vzdelávanie NRSNM svoje prvé zasadnutie v tomto roku V uskutočnil v stredu 30. januára. Schválili správu o činnosti výboru za rok 2012, vypracovali predbežný plán práce na rok 2013 a predbežný finančný plán v súlade s aktivitami, ktoré sa budú realizovať v roku 2013. Rozhodnutím výboru sa plánuje podať v mene vzdelávania na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 12 projektov, na Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národné spoločenstvá dva projekty a na Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja v Srbsku tiež 2 projekty. Prítomní členovia boli informovaní o Záber zo zasadnutia Výboru pre vzdelávanie Porade v Smoleniciach, ktorú pravidelne organizuje Ministerstvo školstva, vedy, vý- kladné školy budú na medziobecnej úrovni 23. marskumu a športu Slovenskej republiky, ako i o mož- ca v základných školách v Kulpíne, Selenči, Kovanosti spolupráce pedagogických fakúlt v Sombo- čici a Starej Pazove a republiková súťaž bude 19. re a v Banskej Bystrici. Ďalej sa konštatovalo, že ško- mája v pivnickej základnej škole. Republiková súly svoje návrhy za vysoké ocenenie – Medailu svä- ťaž pre stredoškolákov sa plánuje 26. mája na Gymtého Gorazda – môžu odovzdať do Rady do 10. fe- náziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. S. Z. bruára 2013. Súťaže zo slovenského jazyka pre zá9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Následky vandalského počínania očas uplynulého víkendu neznámi páchatelia rozbili tabuľu Slovenského kultúrneho centP ra P. J. Šafárika v Novom Sade. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ostro odsudzuje tento čin a vyzýva kompetentné orgány, aby konkrétne vandalské počínanie vyšetrili, odhalili páchateľa, resp. páchateľov, a zabránili podobným útokom zameraným na porušovanie práv príslušníkov národnostných menšín. NRSNM

FÓKUS NAŠE HOSPODÁRSKE BILANCIE

Naliehavé rezy rozhodujú o ekonomike P

okles, stagnácia alebo ší ako v tom ispohyb dozadu. Takto tom období možno, žiaľ, charakterizovať roku 2011. stav a situáciu našej ekonoDo tretice, je miky aj na sklonku vlaňajška. tu i stav zahraInými slovami, bude nám ničnoobchodnačim hodne úsilia, možno nej výmeny. priam zázrakov vymaniť sa Vlani naše hoszo začarovaného kruhu krípodárstvo vyzy. Kladov málo, problémov expor tovalo a nedostatkov veľa. tovarov v hodPotvrdili to aj údaje Renote 11,5 mipublikového štatistického liárd dolárov, ústavu zverejnené 31. jakým hodnota nuára. Badať z nich, že priedovozu bola myselná výroba v období viac než 19 mijanuár – december 2012 Námestník riaditeľa RŠÚ Andra Milojić liárd dolárov. bola o 2,9 percenta menšia Deficit je teda než v rovnakom období predvlani. Porov- až necelých osem miliárd dolárov. Najviac tonávajúc december 2012 s decembrom 2011, varov vyvážame do Nemecka, Talianska, závan potešenia môže síce spôsobiť údaj, že Bosny a Hercegoviny, Rumunska a Ruska, dotáto produkcia bola síce vyššia o skromných vážame z Ruska a Nemecka, Talianska, Číny 0,7 percenta. Ten však rýchlo zmizne pre ďal- a Maďarska. Najväčší objem výmeny sme ší fakt: že objem uvedenej výroby zazna- mali s členmi Európskej únie – 58 percent, tiež menal medziročne rast v dvanástich oblas- s krajinami CEFTA pásma, s ktorými suficit bol tiach, kým pokles bol až v sedemnástich od- 1,3 miliardy dolárov. Z jednotlivých štátov najvetviach. A tie účinkujú v hospodárskej väčší suficit máme s Čiernou Horou, Bosnou štruktúre až s približne sedemdesiatimi per- a Hercegovinou, Macedónskom, ako aj s centami. Najvýraznejšie na celkový pokles Rumunskom a Slovenskom. Najvýraznejší depriemyselnej výroby vlani vplývala produk- ficit je pri obchodovaní s Čínou (pre dovoz cia základných kovov, elektrického prúdu, technických tovarov, telefónov, počítačov a chemikálií a chemických produktov, ako aj ťa- podobne), Ruskom (pre dovoz energií, hlavženie uhlia. Ďalší závažný mínus je reálny po- ne ropy a plynu), ako aj s Nemeckom, Takles kvartálneho hrubého spoločenského lianskom a Maďarskom. produktu, ktorý v období október – deHoci mnohé, tak celkové, ako i iné bilancember 2012 bol o pol druha percenta men- cie budú konkrétnejšie a jasnejšie na rozhraní

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

februára a marca, aj uvedené údaje svedčia o ekonomike ako boľavom probléme, ktorý si žiada súrne a rázne rezy. Bez nich žiaden obrat tak ľahko nenastane. Totiž len súborom a súčinnosťou celého radu reformných opatrení možno preklenúť spomínané mínusy a nepriaznivý vývoj. Ekonomické páky sú, odborníci a ochota tiež, všetko je – zdá sa – hlavne na podmienkach, globálnych a našich, a zručnosti výhybkárov. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: Doc. PhDr. VÁCLAV ŠTĚPÁNEK, PhD., FILOZOFICKÁ FAKULTA MASARYKOVEJ UNIVERZITY, BRNO

Jazyk je archaizovaný – Ako vnímate postavenie českej menšiny v Srbsku a považujete ju za jeden z mostov spolupráce medzi dvoma štátmi? – Česká menšina, ktorá v súčasnosti žije v okolí Belej Crkve, je už dosť málopočetná. Keďže dokonca nemá ani české školy, tá jej mládež je určitým spôsobom srbizovaná, zabúda na materinský jazyk, ktorý pretrváva hlavne u starších obyvateľov. Je to rozdiel od českej menšiny, ktorá žije v rumunskej časti Banátu, kde je obklopená tým rumunským obyvateľstvom a kde sa čeština preto zachovala ešte v archaickej forme z 19. storočia, keď českí obyvatelia tam prišli. Na otázku, či česká menšina môže byť mostom spolupráce medzi Srbskom a Českou republikou, by som odpovedal: určitým spôsobom áno. Ale tým spôsobom, že tie kultúrne styky, tak ako vždy boli, aj zostanú na inej úrovni ako vzťahy iné. Lebo česká menšina u vás sa vždy a hlavne zaoberala poľnohospodárstvom, čo najčastejšie bolo jedným z limitujúcich dôvodov rozvoja uvedených vzťahov. Zaznamenal: O. Filip

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zamestnávanie, komasácia a komisie Ô

sme zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, inak prvé v tomto roku, sa uskutočnilo v piatok 1. februára a na ňom výborníci prerokovali všetkých štrnásť bodov rokovacieho programu. Najprv schválili program práce ZO B. Petrovec na rok 2013. Predtým boli podané niektoré pripomienky, ktoré – ako povedal predseda ZO Rajko Perić – boli zaradené do tohto dokumentu a s nimi ho výborníci potom aj schválili. Schválili aj návrh uznesenia o zavedení samozdanenia na území Miestneho spoločenstva B. Petrovec na obdobie od 1. 4. 2013 do 31. 3. 2018, ktoré zdôvodnil predseda Rady MS Ján Brna. Ďalej rokovali o založení Verejného podniku Direkcia pre výstavbu obce Báčsky Petrovec. Zdôvodnenie podal ú. r. Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Ondrej Bovdiš, ktorý povedal, že založenie tohto vereného podniku je právny záväzok, ktorý vyplýva z nového zákona schváleného koncom minulého roka. Začiatok práce nového VP je určený na 1. marec tohto roku, a pritom podnik preberie zamestnancov z doterajšej obecnej Direkcie. Informáciu o schválenom Lokálnom akčnom pláne zamestná-

Z prvého tohtoročného zasadnutia obecného parlamentu v Báčskom Petrovci

vania Obce B. Petrovec podal predseda obce Pavel Marčok, ktorý uviedol, že na obecnej úrovni je približne tisíc nezamestnaných. Ďalej povedal, že priemyselná štvrť v Petrovci ožila a badať aj záujem zahraničných investorov, takže sa očakáva aj otvorenie nových pracovných miest pre tunajších občanov. Výborníčka Katarína Zorňanová poznamenala, že plán je dobre vypracovaný, ale by mal byť ambicióznejší a konkrétnejší v tom zmysle, koľko presne ľudí sa plánuje zamestnať v tomto roku. V súvislosti s tým výborník Ján Sabo poukázal na disproporciu medzi tým, čo sa rozpráva a čo sa realizuje.

DEŇ NOVÉHO SADU sa každoročne 1. februára oslavuje ako spomienka na rok 1748, keď Nový Sad získal štatút slobodného kráľovského mesta. Pri tej príležitosti aj tohto roku usporiadali početné akcie: bezplatné parkovanie a vstup na klzisko a na bazén na Spense, a zdarma bola aj hromadná doprava pre občanov narodených 1. februára. Verejnokomunálny podnik Tržnica tiež prispel k oslave a z tejto príležitosti prichystal 200 kg jabĺk, ktoré ponúkali okoloidúcim pri Futockom trhu. Spisovateľ Ivo Andrić kedysi povedal, že človeka najlepšie spoznáte, keď si všimnete, ako sa správa, keď sa niečo bezplatne delí. Avšak v piatok sa všetci správali na výbornú: každý si zobral iba jedno jablko, prípadne dve. J. Pániková 9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

V pokračovaní schôdze bez diskusie schválili Štatút Knižnice Štefana Homolu, a potom aj správu o práci na rok 2011/2012 Predškolskej ustanovizne Včielka, plán práce na rok 2012/2013 tejto ustanovizne a aj správy o práci a plány práce škôl z územia obce. Ďalej schválili novelizáciu rozhodnutia o ustanovení zástupcu veliteľa, náčelníka a členov Obecného štábu pre mimoriadne situácie. Z funkcie potom uvoľnili doterajších členov Rady pre rodovú rovnosť a Rady pre mladých a zvolili nových členov týchto rád, ako aj Rady pre sledovanie Etického kódexu. Z funkcie zástupkyne Verejného podniku

pre informačnú činnosť Rádio B. Petrovec uvoľnili Katarínu Melegovú-Melichovú a na toto miesto vymenovali ú. r. Informačného strediska Báčsky Petrovec Jána Černáka. Za člena Komisie pre rozpočet a financie namiesto Vladimíra Turana vymenovali Jána Bohuša. Výborníci schválili i Správu o uskutočnených verejných licitáciách a prenájme poľnohospodárskeho pozemku v štátnom vlastníctve v Obci B. Petrovec. V súvise s týmto výborník Miloš Jojić poznamenal, že ide o pôdu vysokej kvality, a preto je dobre, že sa zvýšila cena prenájmu, ktorá doteraz bola veľmi nízka. Záverečný bod bol vyhradený pre informáciu o komasácii. Výborník Ondrej Koroš mal pripomienku k správe o postupe komasácie, lebo podľa jeho slov komasácia je závažná záležitosť a správa o nej by mala byť obsiahlejšia a konkrétnejšia. Zaujímalo ho, či komasácia časove prebieha podľa plánu a či si vyžiadala toľko prostriedkov, koľko bolo plánovaných. Výborník Ján Bohuš povedal, že s realizáciou v teréne nemôžu byť všetci spokojní a predseda obce P. Marčok vysvetlil, že v správe je možno málo toho napísané, ale v postupe komasácie je veľa urobené. Na záver M. Jojić položil výbornícku otázku: Kedy bude fungovať mestská autobusová linka pre túto obec? K. Gažová

PADINA

Zasadali poľnohospodári V

ýročné zasadnutie Združenia poľnohospodárov Eurobanát sa konalo v sobotu 26. januára v sieni bývalej továrne Utva v Padine. Po uvítacích slovách predsedu združenia Jána Husárika nasledovala správa o práci a aktivitách v roku 2012, ktorý okrem iného poznačili aj dve blokády ciest. V týchto akciách sa zúčastnili aj poľnohospodári z Kovačickej obce, ktorí sa dožadovali vyplatenia sľúbených subvencií. V pokračovaní zasadnutia členovia združenia schválili finančnú správu a záverom rokovali o plánoch na bežný rok. Na zasadnutí Todor Bojer z Uzdinu podal demisiu na funkciu ta-

jomníka združenia poľnohospodárov a namiesto neho členovia Eurobanátu túto funkciu zverili Nenadovi Manićovi z Crepaje. Združenie poľnohospodárov Eurobanát v súčasnosti má okolo 150 členov z celej obce, najviac z Kovačice a Padiny. Keď ide o plány, tak už v dňoch 6. až 8. februára niekoľkí členovia združenia sa mali zúčastniť na seminári pre poľnohospodárov na Zlatibore, trochu neskoršie, 25. februára plánujú cestu do Paríža, kde sa oboznámia s novinkami na tohtoročnom SIA Medzinárodnom veľtrhu poľnohospodárstva. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD ODROČILI ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA PANČEVO

o primátorovi inokedy ýborníci DS a LSV v Zhromaždení mesta Pančevo 23. januára podali iniciatívu k zmene primátora Pančeva Dr. Svetozara Gavrilovića (SPS), ktorý už vyše dvoch mesiacov nechodí do práce. Predsedníčka výborníckej skupiny DS v mestskom zhromaždení a predsedníčka Mestského výboru DS Vesna Martinovićová pri tej príležitosti povedala, že je vrchol nezodpovednosti, že mesto už vyše dvoch mesiacov nemá primátora, a za to obvinila Socialistickú stranu Srbska, z listiny

ktorej je primátor zvolený. – Neprípustné je, aby Pančevo ako priemyselné, kultúrne a športové stredisko znášalo následky, pretože sa SPS obáva, že sa v prípade zmeny primátora zmení obsah koaličnej dohody a že sa do tejto funkcie dostane niekto iný z radov najväčšej politickej strany v Zhromaždení, SNS, – povedala Vesna Martinovićová. Podľa jej slov SPS dokázala svoju politickú nevyspelosť už aj tým, že nevysvetlila občanom, prečo primátor neprichádza do práce.

predsedu Zhromaždenia, zatiaľ čo ostatní výborníci vládnucej koalície zasadnuPredseda Zhrotie bojkotovali. maždenia Predrag Keďže je na práŽivković zvolal zavoplatné rozhosadnutie, na ktodovanie potrebrom sa malo roná prítomnosť kovať o tejto ininajmenej 36 výciatíve na pondeborníkov, predselok 4. februára. V da Zhromaždenia zasadačke lokálzasadnutie odroneho parlamenVesna martinovićová: prečo tu sa však v sta- primátor nechodí do práce? čil s vysvetlením, že s termínom nonovenom čase objavilo iba 29 výborníkov – 24 z vého zasadnutia výborníkov doradov DS a LSV, traja výborníci datočne oboznámia. vlh LDP, ako aj predseda a zástupca

predsedníčka asociácie slobodnÝcH a nezáVislÝcH sYndikátoV Ranka Savićová pobudla v stredu 30. januára v Staropazovskej obci. Cieľom návštevy bolo zoznámiť sa s aktuálnou situáciou, zvlášť keď ide o postavenie zamestnaných v obecných verejných podnikoch. Ranka Savićová, ktorá je i národnou poslankyňou, sa stretla aj s predstaviteľmi lokálnej samosprávy a záverom návštevy v Starej Pazove v budove ZO usporiadali tlačovku, na ktorej sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda obce, a Slavko Radukijević, predseda syndikátnej organizácie tejto asociácie vo VP Čistoća. Predsedníčka Asociácie slobodných a nezávislých syndikátov vyhlásila, že je postavenie robotníkov v obci na uspokojivej úrovni a že všetci spolu musia pracovať na tom, aby bolo ešte lepšie. Na fotografii: (zľava) Đorđe Radinović, Ranka Savićová a Slavko Radukijević. A. Lš.

rekonŠtrUkcia HYGienickÉHo Uzla V Škole. V Základnej škole Sriemskeho frontu v Šíde už roky dozadu zápasia s problémom fungovania hygienického uzla. Do jeho riešenia sa aktívne zapojil tak školský, ako aj stavebný obecný inšpektor. Tematiku odborne rozobrali a rozdelili do dvoch segmentov. Do prvého zaradili sanáciu hygienického uzla v samotnej budove školy, v ktorej sa k tomu žiada aj čiastočne vymeniť obloky a dvere. Do druhého segmentu patrí roky neriešený problém, ktorý zahrnuje pripojenie hlavného školského potrubia na mestské kanalizačné potrubie. Cez zimu práce môžu prebiehať len vnútri školskej budovy, na ktoré z obecného rozpočtu zabezpečili 100 000 dinárov. Na jar vykonajú aj práce na pripájaní na kanalizačnú sieť.

V poslednom období aj V petroVci je čoraz Viac krádeŽí. Nielen občania majú veľké škody po návšteve nevítaných hostí v ich príbytkoch, ale aj stánky a podniky. Azda aj preto po takmer štvrťstoročnom pôsobení Galérie Zuzky Medveďovej na obloky a dvere tejto budovy montujú mreže. Všimli sme si majstrov Miroslava Tatliaka a Branislava Dobrijevića ako ich osádzajú z dvorovej časti galérie, presne pred depozitárom.

St. S.

J. Č-p

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Od prípravných k montážnym prácam

Konštrukcia zatiaľ pri rieke

áto zima žičí staviteľom štvrtého novosadského mosta. Náročný stavebný objekt spájajúci dva brehy Dunaja, ktorého hodnota sa odhaduje na vyše 45 miliónov eur (spoločné prostriedky EÚ, AP Vojvodiny a mesta Nový Sad) má byť dlhý 474, široký 34 metrov, s dvoma železničnými traťami, dvoma vozovkami a dvoma chodníkmi pre chodcov. Výstavba sa síce začala s oneskorením, pred necelým rokom, no málo je dní, ktoré hlavný vykonávateľ a podvykonávatelia prác nevyužili naplno. Po splavnení Dunaja nasledovalo úpravné

bagrovanie na brehoch s cieľom opraviť brehové opevnenie, ako i kladenie základov konštrukcie. Práce viac pokročili na petrovaradínskej strane rieky, čo je i pochopiteľné vzhľadom na neporovnateľne Časti sa spájajú na brehoch menšie problémy s frekvenciou dopravy. Ukončenie náročného projektu si pravdepodobne vyžiada ešte

Príprava terénu: tisíce detailov

prinajmenšom rok, no podstatný je konečný výsledok: trvalý a kvalitný most na základoch predchodcu rovnakého mena. Bude veľa znamenať nielen pre tunajšiu infraštruktúru, ale aj pre užšiu spätosť Vojvodiny a Srbska so strednou Európou a pre celkový ekonomický rozvoj regiónu a Nového Sadu. O. Filip

UGÁR

Bum-bum-bum! akto teda, vážení, keď už raz ste nadšení, počúvajte toto: Že, vraj sa u nás, v potravinárskom priemysle, naďalej používajú aditívy, ktoré Európska únia inak zakazuje. Nikto nám nič nemôže, silnejší sme od osudu! U nás sa, hovoria punktičkári, celých sedem rokov nemenili predpisy, ktoré regulujú otázku používania prímes vo výžive. Každý predsa vie, že stabilný štát predpisy nemení často. Či je pravda a či nie je, len sa povráva, že uhľokop Kolubara v uplynulom období vyčítal 1 500 (áno: tisíc plus päťsto) platov – neexistujúcim osobám. Nuž, čo mal robiť, keď existujúcich osôb nebolo nadostač? Opäť zdraželi cigarety; mnohí faj-

9. 2. 2013

6 /4529/

čiari si zapaľujú naposledy. Ak zdraženia budú pokračovať takým tempom, čoskoro dofajčíme všetci. Lepší život predsa trafil k nám, a to tuším už siedmy raz. Kto neverí, nech si naladí štátny verejný servis; na malej obrazovke znovu reprízujú obľúbený domáci seriál. Údajne v ustanovizniach kultúry (ale nie iba tam) zamestnávajú stranícke kádre… Prepáčte; nebola to nová správa. Nová správa znie: zle je na tom premiér. Pravdaže, to nie je pravda. Riešenie záhady, že kto to tam podfukuje, čumí v známej sentencii: Ktože by komu, keď nie svoj svojmu… Bum!

HLAS ĽUDU

jbš

CESTY ČORAZ V HORŠOM STAVE. Na decembrovom zhromaždení občania Kulpína vyslovili hodne pripomienok k stavu asfaltových ciest. Nespokojní sú predovšetkým s tým, že sa cesty neopravujú v takej miere ako v iných osadách obce. Situácia sa tejto zimy dodatočne zhoršila. Voda na vozovke (na snímke je cesta v Ulici robotníckej) ničí asfaltky, ktoré sú beztak v zlom stave. Súvisí to aj s tým, že po uliciach je málo vykopaných garádov, takže voda nemá kde odtekať. O tom, že občania nemajú vykopané garády pred vlastnými domami, sa tiež hovorilo na stretnutí občanov. Ako aj o tom, že je hodne prípadov, že pri výstavbe popod cesty na križovatkách neboli vbudované odvodné potrubia (tzv. fajfy). To všetko značne vplýva na ničenie ciest. Najvýraznejšie následky sú na frekventovanejších cestách vo vedľajších uliciach, kde si pre nepozornosť vodiči ľahko môžu spôsobiť nemalú škodu na motorovom vozidle. K. G.

Z NAŠICH OSÁD MLADÍ JÁNOŠÍČANIA MAJÚ VEĽKÝ PROBLÉM

Nemajú kde robiť edna z mladších a čo do národnostného zloženia jedna z najslovenskejších osád vo Vojvodine – Jánošík tohto roku oslavuje 190. výročie príchodu Slovákov. Osada je založená 13 rokov predtým. Najprv Maďari, a potom aj Slováci prišli sem ťažiť sanitru na výrobu pušného prachu a okrem toho sa zaoberali ešte aj poľnohospodárstvom. Jánošík však až do druhej svetovej vojny patril medzi chudobné osady. Opravdivým medzníkom v jeho dvestoročných dejinách bolo odhalenie nálezísk ropy v päťdesiatych rokoch minulého storočia, na ktorých si odvtedy a dodnes zamestnanie našlo viac ako 200 Jánošíčanov. Vo väčšom počte pracovali ešte aj v Poľnohospodárskom podniku Lokve, bitúnku Banat v Banátskom Karlovci, ako aj v textilných podnikoch v Alibunári a Plandišti... Tak sa z poľnohospodárskej stala robotnícka osada a obrábanie pôdy sa pre väčšinu obyvateľov zmenilo na vedľajšie zamestnanie. Veľký počet zamestnaných, vysoké platy a bohatý prílev prostriedkov zo samozdanenia prispel k tomu, že sa osada urýchlene rozvíjala, takže dnes má kompletnú komunálnu infraštruktúru – asfaltové cesty a chodníky vo všetkých uliciach, vodovod, plynovod, telefóny, kanalizáciu, ako aj základnú školu, poštu, Dom kultúry, ambulanciu, Dom smútku. – Máme infraštruktúru, akou sa nemôžu pochváliť ani niektoré omnoho väčšie osady, – hovorí tajomník Miestneho spoločenstva Janko Tomeček. – Teraz ju však treba udržiavať, zvlášť vodovod, ktorý je vystavaný v dávnom roku 1976, ale aj napriek tomu, až na občasné poruchy, dobre funguje. Vlani však vznikol problém so studňou, ktorý nemôžeme sami vyriešiť. Studňa je stará 19 rokov a po rokoch sústavného používania sa jej kapacity významne zmenšili. K tomu začala vyhadzovať piesok, čo jasne hovorí o potrebe vŕtania novej studne. V obci nám sľúbili prostriedky na projekt, s ktorým sa potom budeme uchádzať o prostriedky v

pokrajine. Mám nádej, že sa nám to podarí urobiť do leta, lebo v opačnom, ak sa zopakujú vlaňajšie páľavy, budeme mať veľké problémy so zásobovaním vodou. Miestne spoločenstvo v Jánošíku funguje ako opravdivý malý komunálny podnik. Okrem toho,

sme sa pripojili niektorému zo štyroch obecných komunálnych podnikov, ale sme takú možnosť odmietli, lebo všetky tie podniky hospodária stratovo. Namiesto toho sme sa rozhodli, že ak už musíme inak, tak spolu so susednou dedinou Lokve založíme vlastný podnik. Mienime, že ako zakladatelia budeme mať dozor nad jeho prácou, a tým zabezpečíme nehatené fungovanie komunálnych služieb. Musím však povedať, že tým, že je ukrátené o

Všetko máme – chýbajú nám pracovné miesta: Milan Kotruc (vpravo) a Janko Tomeček uvažujú nad osudom svojej osady

že distribuujú vodu, svojím spoluobčanom poskytujú aj služby čistenia odpadových vôd, odvážajú odpad a poskytujú aj pohrebné služby. – Vďaka angažovaniu Rady MS, ako aj ostatných zamestnancov MS, darí sa nám všetky tie služby zachovať na pozoruhodnej úrovni a z peňazí, ktoré za ne poberáme, sa nám spravidla trochu aj zvýši, – hovorí predseda Rady MS Milan Kotruc. – Toho sa pravdepodobne budeme musieť čoskoro vzdať, lebo podľa najnovších predpisov MS už nemôže mať vlastné prostriedky, ale ich bude môcť získať iba z rôznych donácií na základe projektov. To inými slovami znamená, že viac nebudeme môcť vyberať peniaze za poskytnuté služby, a samým tým sa nebudeme ani starať o naše objekty, ale ich budeme musieť zveriť komunálnemu podniku. To podľa mňa nie je dobre. Ak sme všetko to mohli dobre robiť doteraz, neviem, prečo by sme nemohli aj naďalej. Z obce už na nás robili nátlak, aby

vlastné prostriedky, Miestne spoločenstvo je znemožnené podporovať spoločenský život v osade, čiže kultúru, šport, spolok žien... Transformačné procesy sa veľmi negatívne odzrkadlili v živote tejto osady. Po privatizácii v prevádzke Naftového priemyslu v Jánošíku a v PD Lokve významne zredukovali počet zamestnancov. K tomu iné podniky, v ktorých pracovali Jánošíčania, skrachovali, a nové sa neotvorili, takže najväčším problémom Jánošíka v tejto chvíli je nezamestnanosť. Podľa voľných odhadov našich spolubesedníkov v tejto chvíli je zamestnaných iba zo 150 občanov tejto osady. Hlavne sú to naftári, zamestnanci AS Lokve a štátnych či obecných inštitúcií a ustanovizní. Určitý počet Jánošíčanov pracuje aj v súkromných prevádzkach v Lokve, zatiaľ čo je súkromné podnikateľstvo v Jánošíku na takej nízkej úrovni, že súkromných podnikateľov či remeselníkov možno napočítať na prstoch jednej ruky.

V posledných dvadsiatich rokoch významným segmentom hospodárskeho života Jánošíka sa stalo ovocinárstvo, resp. pestovanie višní, a v menšej miere aj zeleninárstvo. K tomu sa určitý počet mladších ľudí orientoval aj na chov hovädzieho dobytka a kurčiat. Možno by sa v nedostatku iných pracovných príležitostí poľnohospodárstvu venovalo aj viac občanov, ale jánošícky chotár je pomerne malý a väčšina jánošíckych rodín vlastní pomerne málo pôdy, z obrábania ktorej by sa dalo žiť. K tomu nejestvuje ani možnosť prenajímania pôdy, lebo v chotári sú symbolické výmery pôdy v štátnom vlastníctve. Keďže sa nové podniky aj v Alibunári a neďalekom Plandišti pomaly otvárajú, občania sú prinútení hľadať si existenciu na inej strane a odchádzajú do väčších miest. Okrem toho mnohí Jánošíčania si našli zamestnanie aj na Slovensku. Toho času sa v Slovenskej republike nachádza bezmála 30 Jánošíčanov, medzi nimi aj celé rodiny s deťmi. – Práve preto je priam nevyhnutné tu v našej osade alebo v okolí otvoriť aspoň jednu prevádzku, v ktorej by si zamestnanie našlo zo 50 ľudí. V opačnom mladí budú v ešte väčšom počte odchádzať do zahraničia a keď zistia, že sa tam z vlastnej práce dá dobre žiť, tak sa tam presťahujú natrvalo, a doma zostanú iba starí ľudia. Údaje z posledného sčítania obyvateľstva, žiaľ, už potvrdili také trendy. Počet obyvateľov Jánošíka klesol pod tisíc. Z toho je najviac penzistov a ľudí v stredných rokoch, a na druhej strane v škole je z roka na rok čoraz menej žiakov. Všetko to upozorňuje, že treba niečo súrne podnikať, aby mladí boli motivovaní a zostali žiť na dedine. My sme z našej strany ponúkli potenciálnym investorom pozemok na výstavbu hospodárskych objektov. Mali sme aj niekoľkých vážnych záujemcov, ale sa investície z rôznych dôvodov neuskutočnili. Ak to tak zostane aj v budúcnosti, obávam sa, že o 20 až 30 rokov nebude mať kto používať to, čo sme roky stavali, a že osada postupne zanikne, – pesimisticky konštatuje predseda jánošíckeho MS Milan Kotruc. V. Hudec

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KAPITÁLNE INVESTÍCIE V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Výstavba a rekonštrukcia objektov v Podunajsku orđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu obce, a Milan Beara, predseda Rady Miestneho spo-

hodnota je vyčíslená v sume 10 miliónov dinárov, majú dokončiť do začiatku marca bežného roka. Predstavitelia lokálnej samoprávy boli spokojní aj s priebehom prác na rekonštrukcii ambulancie v Belegiši. Ako uviedol riaditeľ direkcie Kovačević, ide o investíciu v hodnote 8 miliónov dinárov. – Okrem rekonštrukcie ambulancie v tejto osade prebieha aj ďalší významNa stavenisku novej škôlky v Nových Bánovciach: ný projekt sa(zľava) Nedeljko Kovačević, Đorđe Radinović a nácie a výstavMilan Beara by úšustu k Dunaju, ktorý ločenstva Nové Bánovce, v uto- bol vo veľmi zlom stave, keďže na rok 29. januára navštívili stave- jeho čistení a sanácii sa roky nič nisko novej škôlky v Nových Bánovciach. Ako povedali čelní ľudia Staropazovskej obce, táto investícia má byť dokončená do konca apríla bežného roka. Kapacita novej montážnej škôlky rozlohy 800 štvorcových metrov je 160 detí. Podľa slov predsedu obce táto škôlka bude patriť medzi najmodernejšie objekty tohto druhu v Srbsku a bude pomenovaná podľa Gorana Savića, pilóta, ktorý pred niekoľkými mesiacmi obetoval svoj život chrániac životy ľudí v civilných objek- Dom smútku v Surduku je vo funkcii toch v Novej Pazove. Túto kapitálnu investíciu v hodnote 50 nepodnikalo. V pláne je i výstavmiliónov dinárov má na starosti ba dráhy pre peších a cyklistov, Direkcia pre výstavbu Obce Sta- ktorá má byť osvetlená a ktorá rá Pazova. spolu s úšustom a inými objektPočas návštevy Podunajska mi v osade prispeje k rozvoju tupredseda obce a riaditeľ direkcie ristiky v tejto časti Staropazovskej pobudli aj v Starých Bánovciach, obce, – povedal predseda obce kde sa na tvári miesta presvedčili, Radinović a dodal, že obec má 25 ako prebiehajú práce na úprave kilometrov nábrežia Dunaja a tamojšej ambulancie – lekárne, vlastní okolo 330 hektárov pôdy, pediatrie a gynekológie. Inves- ktorá je veľmi lákavá najmä pre torom je direkcia a práce, ktorých zahraničných investorov na vý-

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

stavbu turisticko-rekreačných stredísk. V Belegiši pred Loveckým domom Fazan nedávno upravili plató rozlohy 700 štvorcových metrov ako súčasť projektu sanácie a výstavby ústredného úšustu k Dunaju. Pri tamojšej Základnej škole Very Miščevićovej vďaka obci a direkcii zariadili športové a detské ihrisko. Dlhoročným problémom občanov Belegiša bol nedostatok domu smútku na cintoríne. Prvú fázu výstavby tohto objektu už realizovali a s príchodom krajších dní práce na výstavbe domu smútku v Belegiši majú pokračovať. Celková hodnota investície, s výstavbou parkoviska a príjazdovej cesty k domu smútku, je okolo 5 miliónov dinárov. Objekt je inak rovnaký ako i Dom smútku v Surduku, ktorý už je v prevádzke. Zostalo ešte len vystavať dom smútku v Krnješevciach, aby už ani v jednej osade Staro-

Kysáč V Kysáči sa 24. februára uskutočnia voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva a Dozornej rady. Voľby vypísali 24. januára a toho času prebieha prihlasovanie kandidátov. Ako hovorí tajomníčka MS Mária Balcová, do 5. februára prijali 3 prihlášky a všetci, čo majú záujem stať sa členmi nového dedinského vedenia, môžu prihlášky – tlačivá, čiže Návrh kandidátov na členov RMS a DV prebrať v miestnostiach Miestneho spoločenstva. Kandidatúru treba odovzdať do 18. februára a každý kandidát potrebuje podporu desiatich občanov s bydliskom v Kysáči. Podrobnejšie informácie dostanú pri preberaní tlačiva. E. Š.

Aradáč V nedeľu 3. februára v Aradáči prebiehali voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva. O sedem miest v miestnej Rade sa uchádzalo 21 občanov Aradáča. Najviac hlasov čiže dôveru Aradáčanov získali títo kandidáti: Boris Perin, Neđo Milovanović, Ranko Jovanov, Nikola Josimov, Zlatko Dišpiter, Miodrag Mirkonjev a Adam Radlinský. Dozornú radu tvoria Miroslav Števko, Adam Goda a Radoslav Petráš. Vo voľbách sa zúčastnilo 697 voličov. J. Zvara Moco

Biele Blato

pazovskej obce pohrebné sprievody nechodili ulicami. Záverom obchôdzky kapitálnych investícií v Podunajsku Nedeljko Kovačević vyhlásil, že prvoradým cieľom je prispieť k zlepšeniu kvality života občanov, čiže vkladať do objektov všeobecného významu, ako sú škôlky, ambulancie, domy smútkov, športové ihriská…. A. Lešťanová

V nedeľu 3. februára sa uskutočnili voľby v 28 miestnych spoločenstvách na území mesta Zreňanin. Občania Bieleho Blata tiež toho dňa volili nové dedinské vedenie. Na volebné miesto č. 4 v budove ZŠ Bratstva jednoty prišlo hlasovať 513 dospelých obyvateľov Bieleho Blata. Nová 7-členná Rada MS bude pracovať v zložení: Miroslav Markuš, Ištvan Požar, Vesna Poliaková, Erne Ladvanski, Miroslav Hromčík, Mirko Froman a Darko Sládeček. Dozornú radu tvoria: Paľo Valenta, Matija Virizov a Imre Ric. Jarmila Hromčíková

Z NAŠICH OSÁD DEMOGRAFICKÉ POHYBY V ARADÁČI

Viac pohrebov než krstov a sobášov spolu inulý rok bol omnoho prajnejší ako rok 2011, – konštatoval aradáčsky matrikár Siniša Kaluđerski, keď sme ho požiadali, aby nám poskytol údaje o počte vlani zosnulých Aradáčanov. – V roku 2011 som do matriky zosnulých zapísal až 52 spoluobčanov a vlani 31 – 17 žien a 14 mužov. Väčšina zomrela v pokročilom veku. Desiati umreli vo veku 80 až 90, a ďalší 11 mali 70 až 80 rokov. Ostatní umreli v pomerne mladom veku – dvaja vo veku 60 až 70 rokov a piati v šiestom desaťročí svojho života. Dvaja Aradáčania umreli celkom mladí, vo veku 34 rokov, a osadou otriasol aj smutný osud mladučkého Janka Godu, ktorý na zákernú chorobu umrel vo svojom 22. roku života. Aradáčania sa rozlúčili aj so svojím dlhoročným učiteľom a riaditeľom školy Jánom Ďurčokom, ktorý sa dožil úctyhodných 90 rokov a bol najstarší medzi zosnulými. Do matriky zosnulých v Aradáči sa však zapisujú iba občania, ktorí sa

–M

mená zosnulých aradáčskych Slovákov zapisuje do osobitného zošitu od roku 1989. Odvtedy a záverečne s 31. decembrom 2012 na zozname má zapísaných 840 spoluobčanov Slovákov – 450 mužov a 390 žien. V roku 2012 sa na zoznam dostalo 32 zosnulých – 15 mužov a 17 žien. Tých veselších chvíľ, čiže sobášov a osláv narodenia nového člena rodiny aj v Aradáči bolo omnoho menej. Predsa, Po dlhšom čase v Aradáči pribudli dvojičky zdravotná sestra v ara– Mateja a Valter; potešili sa im šťastní dáčskej ambulancii Karodičia Soňa a Dalibor Panajotovićovci tarína Srdanovová nám so životom rozlúčili v osade. Tí, kto- s potešením prezradila, že sa vlani rí umreli v nemocniciach, sú zapísaní narodilo 24 detí, o 3 viac ako v roku do matriky zosnulých v meste smrti, predtým. Medzi vlaňajšími novoa o nich aradáčsky matrikár nemá rodeniatkami je 13 chlapcov a 11 presnú evidenciu. Presnú evidenciu dievčeniec, 9 sú zo srbských a 5 z čimá však Anna Zahorcová, ktorá si stých slovenských rodín. Dve no-

Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

Pokles narodených i zosnulých Kysáči sa vlani narodilo 47 detí, uzavretých bolo 21 manželstiev a umrelo 88 Kysáčanov. V porovnaní s rokom 2011 ide o 5 detí menej a aj o 9 zosnulých menej. Viac bolo iba evidovaných sobášov, a to o dva. Z údajov o novorodencoch v kysáčskej ambulancii zisťujeme, že sa v roku 2012 narodilo 20 dievčeniec a 27 chlapcov. Na základe priezvisk možno usúdiť, že 10 novorodeniatok je zo srbských, respektíve zo zmiešaných manželstiev. Jeden chlapček je z rodiny Číňanov. V rodinách, kde sa narodili dcéry, sa rodičia rozhodli pre tieto mená: Anja (v troch rodinách), Teodora, Hana, Sára, Mia, Anastasija, Klára, Nina, Milica, Sofia, Tatiana, Dária, Iva, Petra, Vesna, Valentina, Staša a Anna. Tam, kde sa potešili chlapčekovi, sa rodičia rozhodli pre mená: Filip (štyri rodiny), Alexander, Ivan, Martin , Milan (dve rodiny), Miloš, Lavr, Andrej, Stefan, Juraj-Milan, Ognjen, Lazar, Cheng, Miljan-Pavel, Martin-Ján, Mário,

Marko, Vladimír, Jonatan a Vanja. V roku 2011 sa narodilo 52 detí, v roku 2010 – 54, v roku 2009 – 45, v roku 2008 − 43, v roku 2007 – 46, v roku 2006 – 47, v roku 2005 – 48, v roku 2004 – 38 a v roku 2003 – 59 detí. U kysáčskeho matrikára je počet detí zapísaných v matrike v minulom roku trochu iný. Matrikár pripomína, že ide len o evidovanie 13 starších detí, ktoré rodičia zapísali do matriky v Kysáči dodatočne. U matrikára v miestnej kancelárii sú však najpresnejšie údaje o počte sobášených Kysáčanov. Do sobášnej knihy vlani zaevidovali 21 sobášov, ale svadieb bolo menej, lebo evidovali i manželské dvojice, čo sa zosobášili v zahraničí. Z tých manželstiev, ktoré uzavreli v Kysáči, 7 bolo slovenských. Srbské boli 2 manželstvá a 9 bolo zmiešaných. Dodatočne sa do knihy sobášených zapísali dva slovenské manželské páry, čo manželstvo uzavreli na Slovensku a jeden

zmiešaný pár, ktorý sa sobášil v Nemecku. Toto, pravdaže, usudzujeme na základe priezvisk zosobášených dvojíc. Najviac svadieb v Kysáči bolo v júni – štyri, v auguste a septembri boli po tri svadby, v januári a októbri po dve a po jednom sobáši bolo v marci, apríli, júli a novembri. Predvlani v Kysáči bolo 19 sobášov, v roku 2010 – 26, v roku 2009 – 31 sobášov, v roku 2008 – 17, v roku 2007 sa zosobášilo 18 snúbeneckých párov, v roku 2006 bolo 21 sobášov, v roku 2005 – 26, v roku 2004 – 32 a v roku 2003 – 16 sobášnych obradov. Keď ide o zosnulých, v matrike ich na rok 2012 majú zaevidovaných 69, lebo ide o tých, čo umreli v Kysáči. V Dome smútku sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v tejto osade a zomreli teda aj mimo Kysáča, buď v nemocnici, alebo inde. Na tomto zozname je ich 88. V roku 2011 zosnulo 97 Kysáčanov, v roku 2010 – 95, v roku

vorodeniatka sa narodili v rómskych a jedno v albánskej rodine, pokým sedem detí je zo zmiešaných slovensko-srbských manželstiev. Z toho piatim deťom je Slovák otec, a dvom matka. Pred aradáčskym matrikárom osudové „áno“ vlani vyslovilo desať snúbeneckých párov. To však nie je konečný zoznam uzavretých manželstiev v tejto osade. Aradáčsky matrikár vysvetľuje, že v posledných rokoch sa stalo svojráznou módou svadobné veselice usporadúvať v zreňaninských reštauráciách, a snúbenci svoju lásku korunujú pred zreňaninským matrikárom buď v sobášnej sieni zreňaninskej Mestskej správy alebo čoraz častejšie v reštaurácii, v ktorej je veselica. O tom, že láska nepozná žiadne, a tým ani národné hranice, svedčí fakt, že aj v Aradáči je čoraz viac zmiešaných manželstiev. V. Hudec Foto: z archívu rodiny Panajotovićovej 2009 – 85, teda rovnaký počet ako i v roku 2008. Lanského roku zomrelo viac žien (48) než mužov (40). Dvanásti nemali slovenské priezvisko. Najmladšou zosnulou bola Anna Heverová, narodená 26. marca 1969 a najmladším zosnulým Milo Medveď, narodený 28. augusta 1969. Najstaršími zosnulými vlani boli: najstaršia Kysáčanka Zuzana Kyseľová, narodená 29. apríla 1918, a Ján Vozár, narodený 23. novembra 1919, ktorého vlani pochovali ako posledného. Ako prvú vlani pochovali Zuzanu Martišovú, narodenú 21. júla 1948. V januári bolo v Kysáči 7 pohrebov, vo februári a auguste po 8, v marci, v júli, v novembri a v decembri po 11, v apríli a v máji po 5, v júni a v októbri po 4 a v septembri 3. Ináč v novembri pochovali manželský pár Zuzanu a Ondreja Bezekovcov, ktorí usnuli iba tri dni jeden za druhým. Ak pozorujeme počet zosnulých aj v dávnejších rokoch, tak v roku 2007 zomrelo 77, v roku 2006 zomrelo 96, v roku 2005 – 95, v roku 2004 – 98 a v roku 2003 – 94 Kysáčanov. E. Š.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

z našiCh osáD vlaňaJšie maTriky soBášenýCh a zosnUlýCh v PeTrovCi

Biely mor panuje o vlaňajších zápisov v knihe sobášených sme mali možnosť pozrieť sa v úrade petrovskej matrikárky márie Triaškovej. Podľa počítačovej evidencie na rok 2012 v Petrovci bolo 32 sobášov. z tohto počtu sobášených šesť je náhradných záznamov, takže vlani v Petrovci manželstvo uzavrelo 26 párov. To je o 2 menej ako v roku 2011 a o 8 menej ako v roku 2010. z celkového počtu 26 uzavretých manželstiev 14 sú medzi oboma slovákmi, 10 manželstiev bolo zmiešaných a 2 manželstvá uzavreli príslušníci iných národov. v desiatich zmiešaných manželstvách piati ženísi boli slováci a tiež päť neviest bolo sloveniek. Petrovčania si nevesty priviedli z maglića, Čelareva, silbaša, selenče, kysáča, Pivnice, veternika a z Chorvátska. Petrovské dievčatá sa vydali do nového sadu a kulpína po dve, ako aj do aradáča, hložian, kysáča, Báčskej Palanky, ravného sela, na slovensko a do Bosny a hercegoviny. vo vlaňajších zápisoch v matrike sobášených ženích z Petrovca sa uvádza 15-krát a mladucha z Petrovca 19-krát. okrem toho v knihe sobášov v roku 2012 nachádzame aj 6 náhradných zápisov. ide o manželstvá, ktoré sú uzavreté v iných prostrediach, resp. v zahraničí, pričom aspoň jeden z mladomanželov je Petrovčan alebo má posledné bydlisko v Petrovci. Podľa údajov, ktoré sme získali u matrikárky, v roku 2012 v Petrovci umrelo 75 osôb, z čoho 3 v nehode a 1 bola samovražda. na petrovskom cintoríne predsa mali hrobári viac práce, lebo niektorí občania umreli v nemocniciach, a tak číslo zosnulých stúpa až k stovke. v zozname vkP Progres, ktorý spravuje miestny cintorín, sa uvádza, že v roku 2012 v Dome smútku bolo 99 pohrebov, pričom rakiev bolo o 2 menej, lebo 2 starenky po vykona-

9. 2. 2013

6 /4529/

nom obrade pochovali v silbaši. Celé desaťročie evidujeme, že ročne v Petrovci umrie zo sto občanov. Tak roku 2006 umrelo 103 osôb, roku 2007 – 115, 2008 – 107, 2009

formácie sme sa pozreli i bližšie a urobili i vlastný štatistický rozbor, takže môžeme uviesť, že nebožtíci v priemere žili čosi nad 74 rokov (v roku 2011 necelých 73 rokov). z

Aj pre deti sú svadby svojráznym zážitkom – keďže ich je pomerne málo, samy sa postarajú o ne, aspoň v hre o detskú svadbu

– 101, 2010 – 97 a roku 2011 – 98. Pochovaných bolo 44 mužov a 55 žien, z toho slovenský pôvod malo 87 občanov a umrelo i 12 neslovákov. kuriozitou je, že viac rokov za sebou v Petrovci častejšie umierajú ženy ako muži. Je konštantou, že sa ženy v Petrovci dožijú vyššieho veku ako muži. na zozbierané in-

hlas ĽUDU

toho ženy žili priemerne takmer 78 a muži necelých 70 rokov. najmladším a najstarším pochovaným občanom Petrovca boli ženy. najvyššieho veku sa dožila Terézia hrnčiarová, narodená roku 1911, kým najmenej si požila Dušanka Benšová, narodená roku 1984. z mužov sa najvyššieho veku dožil sa-

muel máľach (nar. roku 1918) a najnižšieho Đorđe igić (nar. roku 1971). Pre tých, ktorých zaujíma, uvedieme aj detailnejší prehľad. vo veku okolo dvadsiatky usnula jedna žena, tiež i jedna tridsiatnička, 3 muži štyridsiatnici, 8 päťdesiatnikov (5 mužov a 3 ženy), 17 šesťdesiatnikov (13 + 4), po 29 sedemdesiatnikov (12 + 17) a osemdesiatnikov (8 + 21), 11 deväťdesiatnikov (3 + 7) a jedna žena žila vyše 100 rokov. štatistika ukazuje, že 29,3 % občanov Petrovca sa dožilo 80 – 89 rokov, a toľko aj 70 – 79 rokov, 17,2 % sa dožilo 60 – 69 rokov, nad 11 % sa dožilo 90 – 91 rokov, 8 % sa dožilo 50 – 59 rokov a iba 5 % zosnulých sa nedožilo päťdesiatky. vypozorovali sme aj zaujímavé údaje, že z 55 žien, ktoré vlani umreli, 13 z nich boli zuzany, tiež toľko boli anny, 10 mali krstné meno mária a 8 katarína. Desať mužov, ktorí opustili tento svet, boli krstení menom Ján, tiež toľko aj menom Pavel, 4 mali meno samuel, 3 ondrej a po dvaja mali meno michal, vladimír, miroslav a Jaroslav. záverom konštatujeme, že pokles počtu obyvateľstva v Petrovci v roku 2012 je 50 osôb, kým za posledných 5 rokov je to až 232 osôb.

J. Čiep

V PRÍRODNEJ REZERVÁCII CÁRSKA BARA neďaleko Bieleho Blata labute nie sú častým javom. Preto sa tento zamilovaný pár, ktorý hrdo pláva po starom Begeji a Cárskej bare, stal opravdivou atrakciou pre návštevníkov. Bieloblatčania ich pomenovali Juca a Joca. Toto môže znamenať, že si Cársku baru zvolili za trvalé bydlisko, čo by na potešenie milovníkov tejto prírodnej rezervácie mohlo viesť k založeniu novej labutej kolónie. Usadenie labutí na tomto priestore by zároveň znamenalo, že tento kus nedotknutej prírody je aj napriek početným skúškam predsa zachovaný a prijateľný aj pre také prieberčivé vtáky ako sú labute. Preto Juci a Jocovi prajeme mnoho potomkov a ešte mnoho rokov romantického spolunažívania v labuťom cárskom jazere. M. Nedeljkov

Z NAŠICH OSÁD DIELŇA MAĽOVANIA V KULPÍNE

Súčasť projektu o raňajkovaní ýsledkom spoňajkovania na dedine a skej školy, pričom všetok potreblupráce Spolku aj táto dielňa maľova- ný materiál zabezpečili členky kulpínskych žien, nia je súčasťou toho spolku. Omaľované poháre vyMúzea Vojvodiny – širšieho projektu. stavia v rámci ústrednej časti reaMuzeálneho komPredsedníčka SKŽ K. lizácie projektu Raňajkovanie na plexu v Kulpíne a Zorňanová povedala, dedine 14. februára o 12.00 hoZákladnej školy že v rámci spomenuté- dine v Muzeálnom komplexe v Jána Amosa Koho projektu, ktorý fi- Kulpíne. V dolnej časti pestro menského v Kulpínančne podporil Po- omaľovaných pohárov sú vypíne bola nedávna krajinský sekretariát pre sané roky 2003 – 2013, ktoré sa dielňa kreatívneho maľovania. Žiaci zo základnej školy spo- Tvorivé ovzdušie dielne lu s profesorkou vý- maľovania na sklenené poháre tvarnej kultúry Ve- v Spolku kulpínskych žien ricou Tanackovićovou maľovali najrozličnejšie vzor- vania na sklo, do ky na sklenené poháre. V miest- ktorej sme zapojinostiach Spolku žien ich privítala li žiakov základa úspešnú prácu popriala prednej školy. Žiaci sedníčka SKŽ Katarína Zorňanová. prejavili svoj výPrihovorila sa im aj Dragana Vu- tvarný talent a jaklija, kustódka – pedagogička kreatívne omaľoMuzeálneho komplexu v Kulpíne, vali sklenené poktorá nám vysvetlila, o akú dielňu háre pre Spolok žien, s ktorým sa ide. – V spolupráci so Spolkom kul- múzeum podieľa Na záver úspešnej práce: účastníci dielne maľovania s exponátmi pínskych žien sme sa dohodli o aj na realizácii realizácii kreatívnej dielne maľo- projektu na tému tradičného ra- poľnohospodárstvo, bola pláno- vzťahujú na desaťročnicu úspešvaná i realizácia tejto výtvarnej ného pôsobenia Spolku kulpíndielne. Uskutočnili ju aj vďaka skych žien. žiakom vyšších ročníkov kulpínK. Gažová

JeDeN NAVoNoK celKom obYčAJNý múRIK V PeTRoVcI teraz je zbúraný. Zub času ho zrazil k zemi. Ale iba takto možno vidieť, že ľudia sa skutočne vedeli dovtípiť a využiť dostupné materiály na ohradenie svojich príbytkov. V spodnej a vrchnej časti múrika je niekoľko radov tehál, ale jadro múrika, ako vidno na fotografii, je zo starých škridlíc, tzv. biber črepov, naukladaných na seba a spojených blatovou zmesou. Blatom bol múrik aj omietnutý, a potom aj vylíčený vápnom dobiela. Ako klobúk z hornej strany šikmo boli naukladané ďalšie škridlice, aby sa voda ľahšie stekala dolu na zem. Kedysi primerane udržiavaný, v súčasnosti podľahol ťarche času a nedostatku údržby. Ale aj takto, zachytený v chúlostivom stave, svedčí o tradičnom ľudovom staviteľstve v Petrovci. J. Čiep

PRVÉ PRIADKY v novom dobanovskom Slovenskom národnom dome usporiadali na Hromnice – 2. februára tohto roku. Po šiestich rokoch sa vo veľkej miestnosti domu stretlo vyše 40 žien a asi 10 aktivistov tamojšieho SKOS Šafárik. Na týchto priadkach boli len ženy z tejto osady, kým veľké priadky s cezpoľnými hostkami plánujú začiatkom marca. V mene vedenia spolku sa prihovoril predseda Željko Čapeľa a ženám dobrú náladu a zdarnú prácu zaželala Miluška Jovićová, predsedníčka Združenia žien pri SKOS Šafárik. K Hromniciam aktivistky spolku pripravili aj kratší kultúrnoumelecký program. A. Lš. Foto: Ž. Čapeľa

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

z naŠich oSáD K záverU cezhraničného projeKtU v petrovci

Dvojročné Stredisko rurálnej turistiky ormovanie strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike je projekt, ktorým sa v rámci cezhraničnej spolupráce chorvátska a Srbska o financie z predprístupových fondov európskej únie, tzv. ipa komponenty ii, spoločne uchádzali obec Báčsky petrovec a Mesto vukovár. a uspeli – na projekt rozvoja vidieckej turistiky získali podporu v sume takmer 300-tisíc eur, ktoré si tieto dve prostredia rozdelili. K tomu z pokrajinského fondu, ako bolo počuť na záverečnej konferencii projektu 29. januára 2013, na toto podujatie získali 900-tisíc dinárov. realizácia projektu sa začala 1. februára 2011 a trvala 24 mesiacov, pričom v prvej fáze v Báčskom petrovci vykonali rekonštrukciu miestností terajšej obec-

Vzhľad budúceho strediska v Petrovci na začiatku úpravy

társtvo, výroba rybárskych sietí, príprava zaváranín, pletenie prútených košíkov, tradičné destilačné postupy, výroba metiel a domáceho mydla.

Nové ubytovacie jednotky aj naďalej treba funkčne využívať

aktívne domácnosti zaradené do turistického cestovného ruchu, vidiecke domácnosti, ktorých príslušníci sú väčšinou zamestnaní v poľnohospodárstve, ale majú záujem o oblasť cestovného ruchu ako doplnkovú činnosť, občania ponúkajúci rôzne potraviny, špecifické ob- Ukážkový stôl s výrobkami v užitočných dielňach vo Vukovári chôdzky, tvorcovia team-buildingových programov, zveľadil. Semiačka spolupráce sú receptívne cestovné agentúry, už zasadené dokonca aj v iných obchodné komory v regióne, ale krajoch, lebo do petrovca pricháaj na celom území krajín zahrnu- dzali aj účastníci z Báča, Kovačice, Banoštora, iriga, a tak všetci spotých do programu. Sledujúc realizáciu projektu v ločne začali pliesť sieť spolupráce. Súčasťou projektu bol aj cieľ, uplynulých dvoch rokoch aj sami sme mali možnosť sa presvedčiť, aby zostala stopa po týchto aktiže hlavný cieľ projektu – zlepšenie vitách. tak po absolvovaní dielní vzniklo 11 knižočiek, kde sú dopodrobna opísané aktivity a fotograficky zachytení aktívni účastníci. K tomu aj v záverečnej publikácii pomenovanej Perly dedičstva je zahrnuté všetko, čo bolo obsiahnuté projektom. na dôvažok, aby si v budúcnosti mohli ľahšie spomenúť na spoločné podujatie, organizátori natočili rovnomenný dokumentárny film o Formovaní strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike, ktorý zachytil realizáciu projektu od samého začiatku až po úplný koniec.

nej turistickej organizácie, ako aj cieľovou skupinou projektu podkrovia a pivničných priestorov boli obyvatelia týchto dvoch rev budove Miestneho spoločen- giónov, turistické organizácie, už stva, kde zariadili päť ukážkových bytových jednotiek. v eko-etno centre v lesoparku adica vo vukovári tiež zariadili šesť jednotiek v tradičnom etno štýle, dve učebne – jednu pre praktickú, druhú pre teoretickú zložku dielní, ako i jednu učebňu v prírode. v rámci projektu sa účastníci učili jedenástim tradičným remeslám, ako sú zlatá výšivka, tkanie, hrnčiar- Oblasť vidieckeho cestovného ruchu bolo treba aj teoreticky vzhliadnuť – stvo, biela výšivka, dro- záber zo seminára 9. 2. 2013

6 /4529/

hLaS ĽUDU

ekonomického a sociálneho života obyvateľov vidieka v regiónoch – je splnený. prostredníctvom tohto podujatia sa takisto dosiahla väčšia spoľahlivosť a kvalita služieb v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, lebo frekventanti v praxi použili vedomosti a zručnosti získané v procese školenia a praktické skúsenosti nadobudnuté absolvovaním dielní. Koordinátorky projektu v Báčskom petrovci a vo vukovári, ako i všetci účastníci po všetkom majú iba slová chvály a veria, že aj sami pomôžu tomu, aby sa vidiecky turistický ruch v týchto oblastiach

Jaroslav Čiep

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Láska, bože, láska, kde ťa ľudia berú, na hore nerastieš, v poli ťa nesejú... Č

ím lepšie by sa dala vystihnúť podstata večne aktuálnej a pre každého rovnako inšpiratívnej témy než ľudovou pesničkou? Písať ku Dňu zamilovaných zna-

mená písať o láske: sv. Valentín je sviatok pre dvoch. Na pohľad jednotvárna téma, ale nie je celkom tak. Každý príbeh je iný, každá láska je iná – zázračná a neopako-

vateľná. Práve o tom hovoria aj príspevky na stranách Našej témy. A. La.

VALENTÍN V STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Jeden z najobľúbenejších dní v roku eň sv. Valentína 14. februára sa oslavuje sviatok zamilovaných. Posielajú sa ľúbostné listy a esemesky, kupujú sa darčeky a zamilovaní sa stretávajú na romantických miestach. Každý z nás si praje, aby bol milovaný a šťastný.

Valentínovi. Spomínam si, že som vtedy mala ozaj vydarenú generáciu žiakov, ktorá k tomuto dňu zahrala i trefné divadielko. Dievčence totiž prejavili záujem, že chcú zahrať divadielko, a preto som ku dňu zamilovaných napísala príležitostný text,

Žiaci radi píšu a dostávajú listy na sv. Valentína

Už tradične k tomuto dňu príležitostný program usporadúvajú v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. Iniciátormi podujatia boli sami žiaci a zvyčajne na hodinách slovenčiny si s profesorkou Katarínou Topoľskou pohovorili aj o tom, kto bol svätý Valentín a prečo sa jeho meno spája s Dňom zamilovaných. – V prvých rokoch usporadúvania tohto podujatia, teda pred asi 6 – 7 rokmi sme v škole nacvičovali i zvláštny program k sv.

scénku pod názvom Prvé rande. Na dramatickej odbočke v rámci môjho vyučovacieho predmetu sme túto scénku nacvičili. Divadielko presne v Deň sv. Valentína predviedli v škole, – povedala Katarína Topoľská, profesorka slovenského jazyka a literatúry v tejto slovenskej základnej škole, a dodala, že tento deň v škole využívajú aj na to, aby si povedali, ako písomne vyjadriť, resp. prejaviť svoju lásku. V uplynulých rokoch žiacke básničky alebo slohové práce

neboli iba v slovenčine, ale neraz sa žiaci vedeli pekne vyjadriť aj po srbsky a po anglicky. Išlo teda o hľadanie originálneho spôsobu vyjadrovania lásky. Niektorí žiaci si ku Dňu zamilovaných dali aj tú námahu, že ručne zhotovovali príležitostné obálky na listy. – Každý rok sme v škole mali aj komisiu, ktorú tvorili učitelia a profesori, ktorej úlohou bolo zhodnotiť žiacke práce, tak slohové, ako aj výtvarné. Najúspešnejších sme odmenili symbolickými darčekmi – čokoládou, knihou, červenými srdiečkami… – povedala naša spolubesedníčka. Z vydarených slohových prác žiaci za pomoci profesoriek potom zhotovili nástenky. Žiaci svoje práce museli pripraviť vopred a už pred Dňom sv. Valentína ich odovzdať na hodnotenie. V škole mávali i zvláštnu škatuľu, do ktorej žiaci vyšších ročníkov dávali svoje adresované gratulácie ku Dňu zamilovaných. Tieto ľúbostné listy potom žiaci – poštári počas veľkej prestávky alebo po šiestej hodine rozdelili adresátom. Samozrejme, že sa sledovalo, kto dostal najviac listov, a ten sa potom tešil veľkej popularite v škole. Ak pazovskí žiaci i tohto roku prejavia záujem o svätovalentínsky program, učiteľský kolektív im vyjde v ústrety. Stalo sa už zvykom, že v Deň sv. Valentí-

Profesorka Katarína Topoľská

na si zamilovaní navzájom chystajú darčeky a kvety, aby tak vyjadrili hĺbku svojich citov. Tento sviatok má v sebe veľké čaro a aspoň kúsok z jeho posolstva by mal byť v každom dni počas celého roka. A. Lš.

PAVEL KOYŠ

xxx Tak by som ti chcel napísať: si moje leto medové. Ja som tvoj prameň – napi sa! A nikomu to nepovedz! Tak by som ti chcel pošepnúť hravé a pravé nezmysly, chcel by som vedieť, akú chuť máva tvoj úsmev priesvitný. Tak by som ti chcel hovoriť to isté, isté dokola. Chcel by som sa ťa dovolať a do srdečnej komory vždy na noc si ťa pochovať a potom na deň odznova.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

VOJLOVIČANIA ANNA A TOMÁŠ BREZINOVCI

Lásku z mladosti korunovali v starobe áska odoláva času, ktorý všetko berie. Nikdy úprimne nemiloval ten, ktorý myslí, že láska je priechodná, povedal o láske známy nemecký básnik Goethe. A že je tomu skutočne tak, svedčí aj životný príbeh Vojlovičana Tomáša Brezinu a jeho manželky, hajdušickej rodáčky Anny Brezinovej-Kozákovej. Zoznámili sa v dávnom roku 1954 v Československom dome v Belehrade, kde sa v tom čase stretávali Slováci študenti, ale aj bedinérky z Kovačice, Padiny, Hajdušice, Jánošíka... Medzi nimi bola aj osemnásťročná Anna Zdychanová, ako aj Tomáš Brezina, ktorý na zábavy chodil so svojimi kamarátmi. – Anna bola veľmi pekné dievča. Hneď som si ju všimol, – spomína si Tomáš. Všimla si aj Anna Tomáša, a tak sa zrodila láska. Šťastie dvoch mladých zamilovaných ľudí však trvalo pomerne krátko, iba niekoľko mesiacov, a potom sa do ich lásky zamiešal osud... – Anna odišla domov do Hajdušice, a ja zasa svojou cestou a nasledujúcich 50 rokov sme sa vôbec nevideli. Ja som sa oženil, a trochu neskoršie aj ona sa vydala, – hovorí Tomáš. – Stretli sme sa raz, keď ste s divadlom hosťovali v Hajdušici. Pamätáš sa, medzi dverami v Dome kultúry, ale vtedy si si ma vôbec nevšimol, – hovorí Anna akoby vytýkala Tomášovi. – Je to pravda. Skutočne som si neuvedomil, že si to ty. Iste preto, že som neočakával, že ťa tam stretnem. Veď si žila ďaleko od Hajdušice, v Belehrade. Ak som si už ja teba nevšimol, mohla si sa ty mne prihovoriť, – vracia rovnakou mierou Tomáš. Tak ten čas, ktorý podľa Goetheho všetko berie, týmto dvom ľuďom vzal riadny kus spoločného života, ale láska predsa len vydržala a osud im

9. 2. 2013

6 /4529/

Vzájomná láska prekonala dlhoročné odlúčenie a Anna a Tomáš Brezinovci si dnes spolu ulamujú zo slnečnej jesene života

dožičil, aby jeseň svojho života strávili spolu. Anna totiž po manželovej smrti roku 1999 začala veľmi uvažovať o tom, že by v starobe nechcela zostať sama. Spomenula si na Tomáša a svojej susede v Hajdušici sa o tom zdôverila. – Ak by som sa vydala, tak len za Tomáša, povedala som jej, a ona mi poradila, že ak sa mienim vydať, mala by som to urobiť čím skôr, lebo neskoršie to bude veľmi ťažko. Poslúchla som ju, a keď som sa dozvedela, že Tomáš je tiež voľný, nechala som ho pozdravovať po spoločnom priateľovi. Tomáša tento pozdrav veľmi potešil a pozdrav opätoval. Spomienky z mladosti ožili a pritlmená láska znovu vzbĺkla. Na prvé stretnutie nebolo treba dlho čakať. Tomáš dokonca uznáva, že kvôli svojej láske z mladosti prerušil viacročný vzťah s vtedajšou partnerkou. Odvtedy, hľa, uplynulo už desať rokov. Na otázku, ako sa im darí, svorne odpovedajú: – Ako starým ľuďom. Biť sa nebijeme, a keď si aj niečo ostrejšie povieme, tak na to veľmi rýchlo zabudneme. Vcelku však pekne spolunažívame, navzájom si rozumieme a pomáhame.

HLAS ĽUDU

– Veľmi je ťažko, keď je človek sám, – hovorí Tomáš. – Človek síce môže fungovať, pracovať, zarábať, aj keď je sám, ale všetko je to márne, ak nemá svoj intímny život, ak sa nemá s kým

rozdeliť o city, poradiť sa, posťažovať, dokonca aj pohádať. Veď aj hádka medzi manželmi má zmysel, ak nebýva častá a agresívna. – Mladí ľudia dnes tak nerozmýšľajú a často rodinný život podriadia práci a kariére. Nechcú mať žiadne záväzky k inej osobe, dokonca ani k deťom. A to nie je dobre, – nadväzuje Anna. Brezinovci sú dnes presvedčení, že by ich manželstvo, keby im osud bol doprial, aby sa vzali v mladosti, bolo úspešné a dlhotrvajúce. A keď sme sa ich opýtali, či jestvuje recept na také manželstvo, Tomáš odpovedal: – Na prvom mieste musí jestvovať vzájomná úprimná láska, a potom aj vzájomné porozumenie. Kvôli láske človek musí byť pripravený aj na odpúšťanie. Ak sa dvaja ľudia nemajú radi, nebudú si ani dôverovať, nebudú dbať jeden o druhého, všeličo si navzájom budú zazlievať, a také manželstvá sú potom odsúdené na zánik. V. Hudec

MIROSLAV VÁLEK

Možno Možno že je to sneh čo rozsypal sa a letí možno že je túženie zrejúce v očiach detí možno že pokým dorastieš to bude celkom iné možno že šuhaj nezahrá už nikdy na mandolíne možno že kým sa priblíži nebudeš hrdá viacej možno sa chvíľu zastaví pri každej žene spiacej možno že srdce vezme jej možno že stratí svoje možno že bude plakávať do nocí cez závoje Možno že lepšie bez srdca možno že Ale kto vie možno že do tmy zavolá a nik mu neodpovie Možno že niekto pochopí možno že nepochopí možno že snehom zapadnú naveky jeho stopy možno že to je bolestné možno že je to kruté možno sa ešte otočí kým zmizne na zákrute možno že hviezdy vyhasnú možno to budú oči možno že niekto stratil ich pod krížom na úbočí A darmo hľadá ich nadarmo ruky spína nikto už pre ne nesmúti neplače meluzína A nikdy nikto neznal ich a nik im z lásky nedal a hoci stále mlčali nik toľko nepovedal a nik už pre ne nesmúti dorástli všetky deti a nikto sa ich nespýta a nik im neodvetí Možno že iba sneh čo rozsypal sa a letí

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD U MARÍNY A MIROSLAVA TURDELISOVCOV V KYSÁČI

Priateľstvo sa zmenilo na lásku aľúbené pohľady a úsmevy, slová plné porozumenia a príjemné rodinné ovzdušie u mladomanželov Maríny a Miroslava Turdelisovcov nemôže nikoho nechať ľahostajným. Láska a jej obmeny lahodia oku i srdcu bez ohľadu na vek. Turdelisovci v Kysáči čoskoro oslávia polročnú manželskú stáž, ktorej predchádzalo dvojročné zabávanie a ešte predtým dlhé kamarátenie. Zabávať sa začali 14. apríla 2010 a presne o dva roky sa zasnúbili. Svadbu mali vlani, 9. septembra, keď ich láska dostala úradnú pečiatku. Žijú u svokrovcov v dome, ale od začiatku majú vlastnú domácnosť a priestory iba pre seba. Majú v pláne výstavbu vlastného hniezda, už si vybrali aj typ domu. Avšak neponáhľajú sa a veria, že sa ich plány splnia. Marína je kaderníčkou a kozmetičkou. Určitú dobu pracovala v ka- Zasnúbili sa po dvoch rokoch zabávania derníckom salóne v Novom Sade a teraz má svoje zákazníčky v Kysáči. Najradšej tenciu, predsa nie sú celkom spokojní. Miby sa však niekde zamestnala. Miroslav päť roslav na to hovorí, že nikto dnes nie je sporokov robí v stolárstve, u súkromníka v kojný. Mladí by chceli mať zamestnanie, svoj meste. Na živobytie majú jeden plat a Marínin zárobok. I keď hovoria, že žijú prieRobíme chyby: taký je život, merne, ďaleko od toho, aby zápasili o exisno nikdy nie je chybou, že sme ľúbili. (Romain Rolland)

BÁČSKA PALANKA

Veľavravné kvety líži sa 14. február a zaľúbení si robia plány, ako v ten deň prekvapiť a potešiť milovanú osobu. Iba láska zahrnujúca úprimné city je skutočná a má tú pravú hodnotu. V každej chvíli lásku vie potešiť a upevniť malé gesto, teplé slovo. Deň sv. Valentína zamilovaní najradšej trávia spolu a jeden druhého zvyknú potešiť darčekom. Mnohí muži svojej láske v tento deň darujú kvety. O tom, nakoľko občania Báčskej Palanky venujú pozornosť sviatku zamilovaných, porozprávali sme sa s Jelenou Kesićovou-Stojkovićovou, ktorá od r. 2007 spolu so svojou sestrou Ljubicou vlastní kvetinárstvo Flamingo. – I keď je kúpna sila čoraz menšia, ľudia sa predsa rozhodujú aj pre kvetinové darčeky, o ktoré záujem neklesá. Ku Dňu zamilo-

vaných kvety ako darček si volia najmä mladšie osoby, 17- – 18ročné, ale i príslušníci stredných a starších generácií. Tak istý zákazník, ktorý má vyše sedemdesiat rokov, – ako hovorí majiteľka kvetinárstva, – ku Dňu zamilovaných svoju manželku vždy poteší kyticou červených ruží. Z bohatého sortimentu v kvetinárstve Flamingo v Deň sv. Valentína takmer 99 % zákazníkov uprednostní červené ruže, pričom neraz si vyberú len jednu jedinú, ale často sa rozhodnú aj pre kyticu. Len menší počet zákazníkov si vyberie napr. biele kaly, rôzne druhy orchideí, ľalie... Jelena a Ljubica sú šikovné aj v príprave moderných originálnych aranžmánov v košíkoch alebo pohároch s rôznofarebným pieskom a pod. Ku Dňu zamilovaných sa za kvetinový darček rozhodnú zamilovaní

zárobok, ktorý by stačil na normálny, pohodlnejší a krajší život. V ústrety sviatku zaľúbených plánujú vychádzku a tajomné úsmevy hovoria, že nebudú chybovať ani darčeky. Asi ich už každý z nich má vyhliadnutý, možno i pripravený. Marína vraví, že si doteraz k sv. Valentínovi vždy kupovali niečo, spravidla sladkosti a kozmetiku. S kamarátmi šli do kaviarne, a tak tento sviatok oslávili. Obaja sú tej mienky, že v Kysáči sa skôr tento sviatok väčšmi oslavoval a organizovali sa dokonca aj disko večierky. Teraz sa to obmedzilo na vychádzky vo vlastnej réžii. Čas v spoločnosti mladého, pekného a zamilovaného pára rýchlo plynie. Mladomanželia spomínajú na roky, keď ešte boli slobodní a venovali sa každý svojej záľube. Miroslav bol aktívny v mládežníckej organizácii a Marína tancovala vo folklóre. Teraz majú spoločné záujmy. Najnovšie je to akvárium a rybičky. Omnoho silnejšia je však vášeň k motorkám. Obaja sú členmi bikerského klubu v Kysáči, chodia na zábavy, a to nielen vo svojej dedine. Zozbiera sa ich skupinka, a potom sa odvezú tam, kde sa niečo zaujímavé usporiada. Turdelisovci prvé manželské mesiace prežívajú ako vo vysnívanej rozprávke. Vypisujú vlastnú hymnu lásky, a tak to aj má byť. E. Š. Fotografie: z albumu Turdelisovcov

zákazníci nielen z B. Palanky a okolia, ale i zo zahraničia. Také objednávky v kvetinárstve Flamingo dostávajú už

nie vždy je možná, avšak aj na diaľku stačí pocit, že je niekto, kto je mysľou v každej chvíli s nami. Životné príležitosti sú neopakova-

Kvetinové aranžmány potešia každého

niekoľko dní dopredu a kvetinové prekvapenie potom doručia na domové dvere. Nejednej Palančanke už takto urobili radosť, ba vylákali i slzy šťastia. Fyzická blízkosť

teľné, a preto im nikdy nedovoľme, aby bezdôvodne ušli. Lebo láska nie je iba deň, chvíľa...

9. 2. 2013

Jaruška Ferková 6 /4529/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

MÁ VZŤAH NA DIAĽKU ŠANCU?

Dôležitá je vzájomná dôvera Láska žije iba z dôvery. Honoré de Balzac edna láska, dvaja ľudia a medzi nimi stovky, ba tisíce kilometrov. V dnešnej dobe je čoraz viac ľudí, ktorí si udržiavajú lásku na diaľku. Niekedy ich delia „iba“ stovky kilometrov a niekedy je tá druhá polovička až za oceánom. Má taký vzťah budúcnosť? Niektorí psychológovia taký vzťah dokonca odporúčajú, lebo si dvojica takým spôsobom overí, či sú jeden pre druhého, ale sú i takí, ktorí také vzťahy neuznávajú a ihneď odporúčajú spoločné bývanie. V súčasnosti nevieme presne, ako to bolo kedysi, keď si zamilovaní mohli písať iba listy, no dnes je to aspoň trochu uľahčené – sms, Skype, ICQ, Twitter, Facebook... Avšak ani internetová komunikácia nikdy nedokáže nahradiť prítomnosť tej druhej osoby. Vzťah na diaľku si vyskúšali aj Kvetoslava Kročeková z Jánošíka a Adam Ivan Hučok z Aradáča a rovnakým spôsobom, akým sa ich vzťah vyvíjal, nastal aj tento príspevok, teda cez Skype a Facebook.

JACQUES PREVERT

Paris at night Tri zápalky po sebe zažíhané do noci Prvá aby som ti videl celú tvár Druhá aby som ti videl oči Posledná aby som ti videl ústa A úplná tma aby som videl že to nie je klam Keď si ťa objímam.

SILBAŠ

„Poznali sme sa dlho predtým než sme spolu začali chodiť,“ začína rozprávať Kvetoslava. „Vtedy sme obaja boli v iných vzťahoch, avšak po určitom čase sme Jánošícko-aradáčska láska, ktorá pokračuje v Nitre: ich prerušili. Jeden náš Kvetoslava a Ivan spoločný kamarát mi Ako prekonať kilometrovú vzdialenosť mezačal rozprávať, že má kamaráta, ktorý je akoby stvorený pre mňa – dobrý, pekný, vzdelaný... dzi partnermi? Neustále posielať esemesky, konTo isté rozprával aj Ivanovi o mne a všetkými trolovať partnera, alebo uplatniť niečo iné? O možnými spôsobmi sa snažil nás zblížiť. Na- tom Kvetoslava povedala: „Žijeme na Slovensku, ďaleko od rodiny, koniec sa mu to aj podarilo. Konečne sme sa stretli v posledný deň roku 2006 a oficiálne sa priateľov, a možno práve preto je náš vzťah ešte náš vzťah začal 1. januára roku 2007. Jasné, že silnejší. Jeden druhému sme najväčšou oporou, aj náš vzťah bol na začiatku taký, aké bývajú pomocou a potešením. Avšak neboli by sme všetky nové lásky – motýle v bruchu a ustavičné spolu, keby sme si navzájom neverili. Myslím spomínanie na spoločné chvíle. Avšak nebolo si, že práve dôvera je najdôležitejšia. Spolu sme všetko ideálne, lebo Ivan študoval na Slo- už šesť rokov, lebo je náš vzťah založený na vensku, takže sme nemali možnosť často sa stre- obojstrannej dôvere. Dôvera by mala byť zátávať. Náš vzťah bol odkázaný na telefón a in- kladom každého vzťahu, ktorý ďalej rozvíjať a ternet. Písali sme si esemesky, četovali, roz- obohacovať musia len sami partneri, lebo oni právali sme sa telefónom, následkom čoho nám najlepšie poznajú všetky silné a slabé stránky chodili veľmi vysoké účty. To, že sme sa ne- toho druhého, alebo aspoň by ich mali poznať. stretávali často, bolo dosť ťažké, ale úspešne Veľmi ma rozčuľuje, keď sa napr. novinári spýsme to zvládli. Za krach mnohých vzťahov môže tajú nejakú celebritu, aby prezradila recept na práve vzdialenosť, no v našom prípade to do- dlhý vzťah. Myslím si, že také niečo neexistupadlo celkom dobre, lebo to bola aj určitá skúš- je. Každý vzťah je jedinečný a žiadni experti, ani nijaké známe osobnosti nemôžu poradiť, ako ka, ktorú sme úspešne absolvovali.“ Dôkazom úspešne absolvovanej skúšky je a čo robiť, aby vzťah vydržal. To vedia len tí dvašesťročný vzťah, ktorý sa pred takmer dvomi ja, ktorých sa to týka,“ uzavrela Kvetoslava. rokmi zmenil: Kvetoslava a Ivan teraz žijú spoJ. Pániková lu v Nitre na Slovensku. lády. Keď sa stali manželmi, Deň zamilovaných nestratil pre nich význam, ale teraz už nezvyknú ísť niekam si sadnúť. Obaja sú zamestnaní javili svoje city a a vedľa rodinných a upevnili lásku. pracovných povinMariana a Branko ností zostáva im práHložanovci zo Silbaša ve toľko času, aby si svoju lásku korunotento sviatok pripovali sobášom v lete menuli iba v domároku 2002. Predtým com ovzduší. ZvyčajDeň zamilovaných ne aj teraz jeden druzvyčajne oslavovali v Mariana a Branko Hložanovci hého potešia drobMarianinej rodnej nou pozornosťou. osade – v Pivnici, pri kávičke v kaviarničke. JeLáska je však najväčším a najkrajším daden druhému pritom prichystali aj prekvape- rom. nie v podobe darčeka – parfumu alebo čokoJ. Ferková

Nezabúdajú na sviatok zamilovaných K

aždý potrebuje blízkosť iného človeka: fyzickú, duchovnú, emocionálnu. V akej miere prejavíme záujem o city toho druhého, v takej miere sa nám podarí lásku aj preukázať. Bezpodmienečná láska znamená neobmedzenú dôveru a porozumenie. Treba si ju chrániť, pestovať a nikdy nezanedbávať, ani na chvíľu. Jeden deň v roku sa stal významný tým, že je venovaný láske – 14. február. Ako sviatok zamilovaných tento deň žiari zvláštnym spôsobom. Zaľúbené dvojice si k tomu dňu chystajú prekvapenia, kupujú si darčeky, aby aj týmto spôsobom pre9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD V ÚSTRETY SVIATKU LÁSKY

Krása vznešeného citu amilovaní vzdávajú hold láske každý deň v roku. Ale 14. februára – v Deň zamilovaných láska dvoch spriaznených duší nadobúda zvláštne čaro. Vtedy zaľúbenci ešte intenzívnejšie pociťujú silu lásky, ktorá ich spája. Zamilované páry, každý svojím spôsobom, oslavujú svätého Valentína. O tomto peknom sviatku sme si pohovorili so zamilovaným párom Petrou Chalupkovou a Jánom Medovarským z Kulpína. Zoznámili sa v základnej škole v rodnej osade, kde vlastne boli spolužiaci. Spoločné školské chvíle prispeli k tomu, aby medzi týmito dvomi mladými ľuďmi vzplanula láska. Dnes sú stredoškoláci, Petra na petrovskom gymnáziu a Janko v strojníckej škole v Novom Sade. Ich mladistvá láska sa rozvíja a rozkvitá ako najkrajší kvet. Každú

voľnú chvíľu Petra a Ján trávia spolu a láska ich čoraz väčšmi spája. Podobne ako aj iné zamilované páry, aj títo dvaja mladí ľudia z Kulpína nezabúdajú na blížiaci sa Deň zamilovaných. Strávia ho spolu a, samozrejme, že nezabudnú ani na primerané darčeky. Prezradili nám, že za vhodné dar- Zamilovaní: Petra Chalupková čeky ku Dňu sv. Va- a Ján Medovarský

lentínovi iný význam – dvaja historickí Valentínovia skončili tragicky, a tak sa tento deň najprv zasväcoval ochrane pred pohromami. Až neskôr ho Angličania a Francúzi pozmenili tak, že vyžrebovali Valentíáska sa skryje hocikde, hockedy nájde na a Valentínu, ktorí kraľovali celý rok a svosa tá krásna vec... básni Jacques Prévert jím správaním mali ľudí inšpirovať k milov zbierke Nahé lásky. I oheň chce znať z vaniu. Valentína nazývali (prvým) jarným dievčích tiel, tiel – lebo k duši nikto nepri- sviatkom ľúbostného šantenia. Dnes je Dňom zamilovaných, čiže i lásky. šiel... naznačuje Laco Novomeský v básni Mladosť. Alebo aj trochu pragmatickosti: A táto je, s dieťaťom, rodinou a prácou, jedKeď tu nie je tá, ktorú milujem, milujem tú, nou z najvyšších hodnôt človeka a ľudského ktorá tu je, ako žartovali kedysi starí českí života. Je schopnosťou naučiť sa dávať a dostávať, odovzdávať sa a prijímať, bez proa slovenskí básnici. Láska je slovom všade, aj u tých, čo v ru- tislužieb. Znamená vzájomnú náklonnosť kách nesú plasty medu, aj u tých, čo v nich a porozumenie, dôveru, neustále objavozvierajú poháre jedu. Zaujímavá je história vanie a oddanosť, pozornosť a uznanlivosť, Dňa sv. Valentína, dnes najčastejšie spája- ohľaduplnosť a trpezlivosť, harmonický ného so zaľúbenosťou. Podľa niektorých pohlavný život, náruživosť nielen v medoúdajov spočiatku vraj mali dni zasvätené Va- vých týždňoch... Bez toho všetkého sa obaja partneri nedokážu dlho viezť hrboľatými cestami života. Tajomstiev vzťahov, ktoré vydržali dlhé roky, je mnoho. Jedno je v opravdivosti citov, v ochote znášať protichodné názory. Dakedy môže byť aj v hádke ako koreniu vzťahu s tým, že nad hnevom nesmie zapadnúť slnko. Trvácnosť vzťahu závisí aj od dostatočnej tolerancie v prípade, keď Borivoj Bora Mirosavljević: Možno rýchlo rastiem... sú ľudia absolútne

lentína považujú plyšové medvedíky, čokolády v zvláštnom balení, ako je tvar srdca, alebo napríklad kvety, voňavky a iné podobné symbolické darčeky. Zhodne potvrdili, že k tomuto sviatku sa takisto hodí odísť na nejaké neobvyklé miesto, ktoré pre oboch zamilovaných má zvláštny význam. Podľa ich slov je Deň zamilovaných krásny sviatok, ktorý je na našich priestranstvách novodobejším zvykom. V minulosti sa neoslavoval, lebo napríklad ani ich rodičia tento sviatok nepoznali. K. Gažová

LÁSKY A NELÁSKY

Vždy a navždy

JÁN SMREK

Spor Srdce, to vytrvá. Len čelo, čelo nie. Čelo sa mení v brázdy, mení sa v koľajnice. V srdci je studnica. V čele je trápenie. A vädne halúzka v zobáku holubice. Lebo tu mieru niet. Je iba večný spor. Rozum a cit, jelene počas ruje, na súboj vyzvali sa v húšti hôr. Prehrá, kto múdry je a nemiluje. rozdielni, v spoločnej pamäti vzťahu, v tom, či si obaja rozumejú aj bez slov, v schopnosti sebairóniou vycúvať z konfliktu, v pravdovravnosti. Každé životné obdobie, aj na poli lásky, prináša so sebou radosti a napätie. Sú v ňom aj dni šantenia, ale aj chvíle tichej domácnosti. Predsa však, aby to súžitie vydržalo, je tu vzájomná dôvera, úcta k tomu, čo robí ten druhý. Je to aj bohatstvo, v čomsi inom než v peniazoch: v práci a v záľubách, ktoré obaja milujú, v spokojnej rodine, v atmosfére, ktorú svorne prežívajú. Láska je práve to, ďakujúc čomu naši starí otcovia a staré matky v šťastí a spokojnosti vychovávali svoje početné deti a vnúčatá napriek biede, mnohým materiálnym starostiam, zriekaniu sa všeličoho. Existencia ľudstva je, slovom, bez nej nepredstaviteľná. A vždy tak aj zostane. Počas mnohých 14. februárov a všetkých dní mimo nich. O. Filip 9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Keď v Belehrade slúžili maloleté dievčatá S lovenské bedinérky dodnes v Belehrade hrajú prím ako slúžky, lebo získali dôveru svojich gazdiniek ako čistotné a spoľahlivé osoby. Zamestnanie „bedinérka“ (toto slovko pochádza z nemeckého Bedienerin = slúžka, obsluhovačka) sa v Belehrade začalo uplatňovať od roku 1920, keď naše mladé dievčatá chodievali slúžiť, obsluhovať do zámožných rodín, aby si tak zarobili na veno. Najčastejšie to boli chudobné dievčatá z Padiny, Kovačice, Vojlovice, Starej Pazovy, Ašane, Do-

a deťmi a aby sa zostavila štatistika týchto maloletých detí pracujúcich v Belehrade. „Zoznam našich dievčat v Belehrade je nám už aj preto potrebný, aby sme sa mohli o ne lepšie zaujímať. Slúžiace dievča prichádza z času na čas domov. Jestli sa o tom dozvieme, pozhovárame sa s ním priateľsky a takticky ho upozorníme. Účinkovanie v samom Belehrade je zložitejšie. Mali by sme mať tam ľudí, ktorí by sa o túto humánnu otázku zaujali. Nič inšie netreba k tomu, len lás-

Ľudmila Hurbanová a Ľudmila Podhradská s príbuznými pánmi na prechádzke v Belehrade

Dievča s dieťaťom v Knez Mihajlovej ulici

banoviec a Boľoviec vo veku 12 až 20 rokov. V článku prebratom z bratislavskej Slovenskej politiky a uverejnenom v septembrovom Evanjelickom hlásniku roku 1928 sa navrhuje spôsob kontroly týchto mladých dievčat. Pod názvom O slovenských „Toticiach“ v Belehrade autor P. uvádza, že vyše 10 % celkového vtedajšieho slovenského juhoslovanského obyvateľstva – a to je mládež – sa nachodí v stálom mravnom a zdravotnom nebezpečenstve. Pokračuje: „Ochrana našich slúžiacich dievčat je veľmi ťažká a vyžaduje mnoho námahy a obetavosti. Musíme si toho byť vedomí. Len povedomou a podelenou prácou medzi nami môžeme s úspechom čeliť tomuto nebezpečenstvu.“ Zlákaní touto alarmujúcou konštatáciou z článku sa v pokračovaní dozvedáme, že autor textu pozýva lekárov, učiteľov a kňazov, aby boli v stálom styku s rodičmi 9. 2. 2013

6 /4529/

síc! Z toho dôvodu navrhol založiť sprostredkujúcu kanceláriu, ktorá by maloletým dievčatám zabezpečovala pracovné miesta a konala dozor nad správaním sa gazdov voči nim. „V Belehrade máme silnú českú kolóniu. Pevne som presvedčený, že medzi tamojšími Čechmi, hlavne Češkami, nájdu sa dobrí ľudia, ktorí by vykonávali niečo v tejto veci. Majú už svoj Český dom a školu. Istotne by pristali, aby v ne-

Slúžka pomáha naložiť kanister mlieka na autobus

ku k blížnemu a citu proti týmto, do víru veľkomestského bez podpory soteným stvoreniam,“ navrhuje sa v tomto článku. Autor textu uviedol aj počet dievčeniec, ktoré toho času slúžili v Belehrade. Bolo ich, vraj, dveti-

HLAS ĽUDU

deľné odpoludnie v miestnosti Českého domu konali sa zábavno-poučné prednášky a predstavenia pre naše dievčatá...,“ uvádza sa v pokračovaní článku spolu s údajom, kde sa tieto útle slovenské dievčatá v Belehrade môžu

spolu nájsť: „V každú nedeľu odpoludnia vidíte celé kŕdle našich dievčeniec pestriť sa v parku, na Kalemegdáne.“ Z textu sa taktiež dozvedáme, že Ladislav Zgúth, vtedajší erdevícky farár, navrhol utvoriť misijnú stanicu v Belehrade a autor P. k tomu navrhol založenie cirkevného zboru s riadnym kňazom v Belehrade: „Belehrad rýchlym tempom sa vyvíja a ľudnatie, taktiež aj Nový Sad. Čím diaľ tým väčšiu príležitosť bude mať na vidiek a mnoho ľudu z nich aj odtiahne a pohltí. To je už prírodný a sociologický zákon. Sledujme terajšiu dobu. Zaoberajme sa našimi životnými otázkami a nielen mizernou politikou!“ uzaviera autor P. vo svojom článku. Dnes, po 85 rokoch možno poznamenať, že tento alarmujúci článok určite vyvolal kladné ohlasy, lebo žiadne chýry o nemravnom správaní našich babičiek, ktoré v tej dobe slúžili v Belehrade, sa nešírili. V análoch sú zachované záznamy o prednáškach a predstaveniach v Českom dome, ako aj o založení cirkevného zboru SEAVC. Našťastie, zamestnávanie maloletých osôb je dnes zakázané. Namiesto detí, dnes si ako bedinérky prácu v Belehrade nachádzajú staršie ženy a školené vychovávateľky. Katarína Verešová

O dievčatku, najú ktoré všetci poz

rozprávku ci dobre poznáte amaráti, iste všet peknú čero al st do é od babky or kt u, tk ča ev di o o, inak ju ani nevo ďže ju často nosil eke íb a u pr j čk je po o u čia vk venú dovú rozprá Ľu . ka oč i ap ľm Či ve á áva už lali, len Červen krajinách a pretrv h ýc er í, ac oč vi or vo st . ti 17 isovateľ v hu poznajú de istý francúzsky sp l sto sa . pí 11 za od ju át už kr dlho. Prvý predstavte si, a, ám zn la bo im aj be vr bratia Gr ale v ústnej podo e, dali rozprávke ám zn po y m ú or kt , ročia. Tú podobu si í. oč or st . 18 verzií. A skôr než v ci ov m rávka má viacero zp íro pr á o éh ick as ov kl vk rá to Aj dnes tá ov tohto rozp nt ria va ch ený ni er mod e vám prečítate jeden z a, pripomeniem arátky z Petrovc m ka j še na : od bu behu ú podo aj jeho rýmovan koľkými veršami ?“ ka apoč „Kam, Červená Či čka. tô po a dľ po em „Id ceš?“ ch tu Ale ty, vlk, čo trochu trávy, b zu d po m „Zháňa trávi.“ e od trávy mi dobr ameš? kl ne o, „Vĺčko, vĺčk a.“ di je ne vu Vlci trá vedia!“ „To dievčatká ne k, dobre vedia, vl n pá , „Vedia dia...“ ale odkiaľ, nepove

Červená

Čiapočk

babka a de bolo, vlk – Dobre, t a m babka. A hoj. – Ahoj. bolo, žili raz Čer vená prekrásn Červen Čiap ek á stráv tičku pre vety. Zastala a n i tú hodin očka rozmýšľala Čiapočk atrhala k svoju a, , u . a ko už p – Už to ybabk a red babk babku. Vlk bol d mám! Pô a Kora in ovtedy o u jd c h d e a l. m v lu ere. Ozva vlk. Tam do la sa mu pou. Zaklopal na babke a c kúpim pizzu, od pizzerie dňa Červ Jednéh babka: – Kto je? e n s e to s e ie u n o m á hodla na si natank ju motocyk u vštíviť ba Čiapočka sa ro – je J m a la , palivo do ,– tvo zbku, a po voziť na n Vedľa be povedala si. vedal vlk ja Červená Čiapo to o nzínovej a už čka z tašky vy vom motocykli p m ju po- liba. pump o P brala IPh – Pod sc mu slinky tiekli. , – poone a zav lese. A tak poz ráve v tej chvíli a y je vlkova koh o d – Halo! A o m eral dvere a p je kľúč. O j vlk na M ola oď dnu! arkíze počka, tv hoj, babka! Tu Č la babke: voňa Susedovcov, keď – poveda domkni si š ervená Č ia la pizza. N oja vnuč m c u a b o d a bka. razu la nič ne ia- Červ ka. a – Ahóój, tuenej Čiap hnevaný začal rep zaHladný v a o ta lk č sím ťa, rý njelik môj. Čo si c ť k s a n in a v je m rú h o ti o k to l u chlo pov h d h c , o lu c o y e iz ku nepo b k la? Proed raz v tele čul, čo sa el, lebo od a n liekol si jej šaty, ľa by, zjedol babdovcov. vízii začín z, pretože práve te etrpezliv hol si do deje u Su a o postele s se- ku. č – Chcela eriál Suse – Ach, tá Keď prišla akal na Červenú dovci. Č e rv chcela so som sa ťa opýta Č e , iapočn š á problé la ro Čiap steli. Nec ť, či by si m htiac stu vno k babkinej p sa mys my! – povedal vlk očka, robí len vom mo nou povoziť na opila v Vlk lel: av mo to Červená cykli? – veselo z jom no- venú – Vezmem jej piz duchu si po- z zvrieskol od bôľu lkovi na chvost. je z Čiapočka aštebota u Č , d o , ia o z tv p je l a o o m j Červ ril papuľu čku a m la mem . – Anjelik otocykel aj Čera ! Odvtedy enú Čiapočku. jej dolán nie?! Príď môj, mohla by ik to n Vlk vyšie e o p som, pre ... o hodin o Č č e ul nič o b rvenej Č l von z ch čo kel ku, keď s riál. iapoč abke alupy, na p a skončí motocy- bruchom sa hrdo ke. Iba vlk s veľk a se- Če oložil GPS, aby ým v rvenú Čia o m m z il po lese ohol otocykli! na novom chalupou počku. Blízko pre sledovať db vnučka p ri ceste s abkinou Gabriela ZŠ Jána pozorov Brtko Čajaka v ala Báčskom vá, 6. a Petrovci

Anna F. a Jana S.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 5.2.2013 14:41 Page 2

M OzA I K a

rOČnÍk XIII ČÍsLO 163 9. februára 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

POhľady na PetrOvské záhrady 2

Ukážkové priedomia a záhrady (3) kologické združenie Zelení – Petrovec si v polovici decembra v rámci podujatia Pohľady na petrovské záhrady po troch rokoch pozorného pozorovania osady – okrem domácností, ktoré si úpravou svojich záhrad, priedomí a dvorov zaslúžili verejne byť vysunuté do prvého plánu – pozornejšie posvietilo aj na spoločenské objekty. Stredobodom pozornosti sa stali školy v Petrovci. Ako estetický prínos k

Krásne, aj oku príjemne je pred vchodom do petrovskej základnej školy

hrady je v tvare rozsiahleho trávnika s prekrásnymi stromami a časťami určenými pre oddych a rekreáciu žiakov, kým je zadná časť vysadená stromami, kríkmi a obsahuje aj žardiniéry s pestrými kvitnúcimi rastlinami. k nej patrí aj opravdivá zelená oáza – najnovšia úprava školského dvora. Charakteristickou zložkou gymnaziálnej záhrady sú staré košaté lipy, ktoré vytvárajú príjemné ovzdušie na oddych a celému okoliu dávajú špecifický výhľad. Je to vlastne malý park s pekne upravenými chodníkmi, s lavičkami a so športovými terénmi.

Naposledy svoju konečnú úpravu dostalo aj okolie športovej haly

zveľadeniu životného prostredia profesorka Mária Boldocká odborne zhodnotila to, čo zachytil i objektív fotografky Marice Šimovej. O príkladný výzor petrovských škôl sa starajú nielen zamestnanci týchto ustanovizní, ale aj žiaci. záhrada okolo budovy základnej školy Jána Čajaka pozostáva z veľkého zeleného priestoru s množstvom rozmanitých stromov, kríkov a kvetinových záhonov. Možno ju rozdeliť na prednú časť, ktorá tiahne z oboch strán vstupnej cesty, je v tvare trávnika s niekoľkými aranžmánmi dekoratívnych rastlín. Bočná časť zá-

Symbolom petrovského gymnázia sú i košaté lipy

Aj o okolie žiackeho domova sa primerane starajú

Okrem stromov na vhodných miestach v Gymnáziu Jána kollára sú vysadené záhony s dekoratívnymi parkovými rastlinami. Osobitnou časťou gymnaziálnej záhrady je priestor okolo budovy žiackeho domova. Jeho súčasťou sú stromy, trávnik a kvetinové záhony, skalky a žardiniéry, v ktorých sú vždy pestré sezónne kvetiny. všetky tieto elementy sú vo vzájomnom súlade a pôsobia osviežujúco. J. Čiep

mozaika2_3:0 5.2.2013 14:41 Page 1

M O Z A I K A V KOVAČICI NA TRETEJ ULICI

PRÍLOHA Fuji a Mucu, Williamsova hruška – kráľovná hrušiek. Usilovali sme sa vysadiť nové druhy odrôd, o ktorých som si dal poradiť z internetu, odpríbehy, kým sme my deti pozorne mám striekať. Po radu som išiel k rody odolnejšie ako iné a aby predpočúvali. Dnes je to už inak: už nie- starším ľuďom, ktorí mi radili len tak sa mali chutné plody, aby sa mohto času na ,,pomalé“ pálenie, každý dokola: nechceli mi povedať ako, li ekonomicky využiť: ak z nich nesa náhli za robotou. Preto keď páli- mal som trampoty s tým. Ale zdo- bude pálenka, predajú sa ako ovome, teraz už v mojej pálenici, volám lali sme všetko, aj sme sa zdokona- cie. Spolu máme vyše 1 000 stromov rodiacich v plnej sile. Tretí krok so synom, ktorý sme podnikli, bol nákup techniky a budovanie zariadenia. Teraz, keď už pracujeme poloprofesionálne, sa radíme, že by bolo treba firmu otvoriť. To však dosť ťažko ide, neviem, či sa nám to podarí. Totiž okrem dvoch vystavaných na odkladanie poľnohospodárskej mechanizácie a ,,veselej mašiny“, ktorá páli pálenku, treba ešte dobudovať jednu budovu na odkladanie kľuku. Všetko to musí byť v bielych kachličkách. Nie ako voľakedy, keď sa kľuk držal ,,pod hambárom“ Tomanovci kedysi alebo štyria Štefanovia: dedo, vnuk, otec a syn (náš alebo pokrytý na dvore. Len spolubesedník), pred rokmi tak sa môže dosiahnuť kvalita. si kamarátov, pristavíme bôb, guláš lili, najmä vďaka počítaču, literatú- Dnes technológia pokročila natoľre. Školil som sa nielen cez internet, ko, že sa pálenka dá vyrábať bez a – pálenka sa páli sama. xxx ale som absolvoval aj školenie v Ze- ovocia. Poznáte ten príbeh o chýPRVÝ KOTLÍK. Bolo zaujímavé a mune, na Poľnohospodárskej fa- rečnom vinárovi, ktorý na smrteľnej poučné. Nemal som žiadnu prak- kulte. Nám mladším sa to inak darí posteli odhalil tajomstvo deťom, že tickú skúsenosť, spoliehal som sa ako našim rodičom. Nové časy, sa víno dá robiť aj z hrozna? Na konhlavne na to, čo ti poradí ten, onen. Tá prvá ani nevypadla bohvieaká: mútna, kyslá, ale nám predsa bola najlepšia. Radili sme sa, prečo taká vypadla. Zbierali sme trochu po troche praktickej skúsenosti, najviac sme sa učili na vlastných chybách. Tá prvá pálenka vypadla taká šenia, ale – sa popila: zima bola dlhá. Prvý kotlík sme pálili z hrozna, ale aj zo sliviek, čo rastú vedľa ciest, natrápil som sa zbierajúc ich po celej dedine. Okolo chutnej pálenky si treba dať záležať, ak chceš, aby sama ,,rozprávala“. Tak sme pomaly, ja a môj syn Štefan, pokračovali v rodinnej tradícii. Sám by som nemo- V ovocnom sade hol, ale môj syn sa toho prijal, do toho sa dal, takže ovocný sad ob- nové technológie prichádzajú, tak ci mi radili vysadiť takých 30 lierába hlavne on, kým mu ja pomá- sú aj naše pálenky lepšie. Samy sa skových krov. Plánujem to, ale žijeham, aby sa mu lepšie darilo. Vidím chvália. Kto ich ochutná, praje si me v časoch, keď päta k uchu nedočahuje, takže to bude asi len o však, že ho to zaujíma, sleduje lite- ešte. rok. ratúru z tej oblasti a tak. xxx xxx Skôr si ťažko po informácie – ako OVOCNÝ SAD. V našom 65-ároGUŇA JE FAVORITKA. Zabudli možno vyrobiť dobrú pálenku – vom ovocnom sade, ktorý som vyprichádzal. Väčšinou sa ľudia spo- sadil pred takými dvanástimi rok- sme však spomenúť to najdôležiliehali na skúsenosť predkov. Na za- mi, býva veselá medzinárodná dru- tejšie ovocie, z ktorého pálime páčiatku ma neveriaci odrádzali. Otec žina: americké odrody Pink lady, lenku: dulu. Vysadili sme dulové mi predčasne zomrel, nemal som sa Gala, Grenysmith, Červený delicious, sadenice z Vranja a Leskovca, ktoré s kým radiť. Nevedel som, ako sad Zlatý delicious, japonské odrody dobre rodia a nevyžadujú si časté

Dula je kráľovnou kvality ojvodinskí Slováci sú ľudia usilovní: obrábajú národa roľu dedičnú, pestujúc na nej obilniny a tenktorý vzorný vinohrad. Známi sú početní Slováci, z ktorých sa stali vincúri, výrobcovia špičkových vín, najmä v Srieme: Kubečka, Tót, Beredi... Pálenkášov, či pálenkárov – výrobcov vrcholného páleného, je pomenej. Aspoň tak bolo donedávna, kým sa v Banáte nezjavila TOMANOVKA, pálenka sedmorakej chuti, najmä guňová (dulovica). Vyrába ju rodina Štefana Tomana na Ulici Janka Bulíka 18 v Kovačici. A je tu i príbeh. O SEBE. V Kovačici som najprv bol známy ako športovec, neskoršie ako dobrý majster. V mladosti som hrával basketbal a hádzanú pre kovačickú Sláviu. Potom som už začal odchádzať za robotou, do sveta, takže na šport už neubúdalo času – rozpráva na začiatok Štefan Toman v prvom rozprávaní pre verejnosť vôbec. Povolaním som strojnícky technik. Najviac som pracoval v chemických továrňach ako majster zvárač, mechanik. Ďakujúc svojmu remeslu som skúsil pekný kus sveta, chodil som po Ázii, Európe, Afrike, veľa rokov: od Ruska, cez Kazachstan po Líbyu... Skúsil som veľa sveta, ale i páleniek. Keď si v Ríme, buď Riman! Teraz už menej roboty jesto tam, kde som kedysi robieval, a aj roky mi trochu pribudli, tak som sa dal na túto dráhu: vyrábať pálenku. xxx OVOCNÔ. V meste boli niekoľkí, ktorí robievali domáce z jahôd (moruší), kukurice, ale málo bolo toho, ktoré je ovocnô. Keďže iná robota nebola, daj robiť – pálenku. Teda ideme robiť ovocnô, lebo sme mali veľký ovocný sad. Po smrti otca som zostal bez neho, takže som si kúpil menší na konci dediny, na ktorom som vysadil stromky. Vždy som si chcel trocha aj vypiť s kamarátmi, ale len domáce pálené, lebo tie kupenskie, z obchodu, mi neboli už také zaujímavé. Rozkladom Juhoslávie bolo dostať čoraz horšie pálené, tak sme sa o kvalitu museli začať starať sami. Najprv sme nemali ani kotlík, tak sme pálili v cudzích páleniciach. Ako dieťaťu mi bolo veľmi zaujímavé to pálenie, chodieval som do páleníc u Ďuricovcov, Vargovcov. Starší ľudia rozprávali rôzne

24/II

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 5.2.2013 14:41 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA postrekovanie. Dula je náš favorit, veľmi zaujímavý druh ovocia. Mne sa všetky druhy pálenky páčia, ale dula, alebo ako ju my v Kovačici voláme guňa, je zaujímavá preto, lebo sa dá ťažko dopestovať, tak, aby si zachovala tú jej špecifickú arómu. Vypáliť z nej pálenku je ešte ťažšie, tak, aby človek, keď ju okoštuje, mal pocit, že ochutnal dulový kompót, aký voľakedy varievali naše mamičky. Nám sa to však darí. Tak je aj s ostatným druhom ovocia: so slivkami, broskyňami. Robil som aj višňovú pálenku a začal som experimentovať i s medom. Aj to veľmi chvália. Vypadá, že sa dobrá slivovica nemusí dariť len v užšom Srbsku, lebo vo Vojvodine všetko rastie: kukurica, repa, hodíš gombík – vyrastie košeľa, tak prečo by nemohlo rásť ovocie. Kamaráti z Belehradu povedali, že to nemôže rásť u nás v Banáte. Raz som ich doviedol sem, keď všetko bolo v tom najkrajšom kvete, a nemohli veriť očiam, že je to naozaj pravda. Guňa, keď ju odtrhneš, musí stáť dvadsať dní až mesiac, a potom ide alebo do pálenky, alebo do lekváru, alebo na skriňu, aby izba voňala. Kým som bol malý, bolo ich mnoho v prednej chyži, a to voňalo, voňalo. xxx SORTIMENT. Dula málokde rastie a pálenka z nej sa vyrába zriedkavo. Skúsil som aj dulovice iných výrobcov. Ako najlepšiu chvália jednu z Mokrinu, avšak keď som ju ochutnal a porovnal s našou, zistil som, že naša je oveľa lepšia, neporovnateľne. Aj iní, čo ochutnali obidve, povedali, že tá naša je najmenej dvojnásobne lepšia, ale zato je tá mokrinská dvojnásobne drahšia. A tú vyvážajú aj do Ameriky, Rakúska, Nemecka, Čiernej Hory. Druhá pálenka v sortimente je marhuľová, tretia hrušková, nasledujú broskyňová, višňová, hroznová, medová, jablková... Pálenka zo všetkého ovocia. Pálili sme aj z melónov, dyne. Pokúsili sme sa aj z černíc. A rozhutujem aj o malinovom. Ale – dula je najlepšia. Všetky naše pálenky obsahujú do 45 percent alkoholu alebo 20 grádov. Prvá susedka, ktorá nakukla do Tomanovcov práve počas nášho rozhovoru, dulovaču, ktorou bola hneď aj ponúknutá, ešte si dobre ani nesadla, ocenila ako: ,,Kvapky za dušu: dobrô a veľa“. ,,Mám šťastie, že bývam blízko,“ hovorí s úsmevom Mária Raspírová, ináč riaditeľka Ga9. 2. 2013

6 /4529/

lérie insitného umenia v Kovačici. byť pedantné, čisté, všetko sa musí ,,Keď niečo nové Štefan vyrobí, ja včasne urobiť. Musíš mať nie amaprvá koštujem, som ako lakmus pa- térsky, ale vedecký prístup. pier: popijem a ak sa pekne začerxxx venám, tak sa robota vydarila. To je TOMANOVKINA KMOTRA. Bolo znak, že môže ísť do predaja, hos- niekoľko opcií, ako nazvať našu ťom na stôl. Okrem guňovači sa mi pálenku. Chcel som, aby názov bol najviac páčilo Štefanovo višňové slovenský a zase rozpoznateľný víno.“ všade. To moje rozhutovanie preVyrábame aj vrcholné vína, a to rušila suseda, ktorá volala cez múcabernet, pinot blanc. Tohto roku budeme mať biely sauvignon, aj smederevku, pre nás, na strek so sódou. Jeden rok sme experimentovali a robili aj ,,ženské víno“ z višní. Ináč víno sa môže vyrábať z hociktorého ovocia. Dobrú pálenku je ťažko urobiť, ľudia kupujú z obchodu lebo tam nájdu lac- Bez školení to nejde nejšiu, ale – s umelými substanciami. Kto chce ochut- rik moju ženu: „Kde je Tomanovka?“ nať ,,pravú domácu“, príde k nám. Tomanovka? To je to: TOMANOVKA! Najlepšia reklama je z úst do úst: Tak vlastne ženy dali názov pále,,Kde si kúpil pálené?“ „Od Tomanov, nému, nie náhodou: aj ona je žento je najlepšie – veselý si celý večer ského rodu. Dokonca to pálené a zajtra nebolí hlava.“ Naše pálen- len musí byť dobré, keď ho aj ženy

Od hruškovice po dulovicu

ky sa kupujú na svadby, roztúlali sa už nielen po okolí a Kovačici, ale po celom svete, môžete ich stretnúť na Slovensku, v Amerike, v Austrálii, Nemecku, Anglicku. Tomanovku dulovicu si chodia kupovať z veľvyslanectiev v Belehrade, kupujú ich aj iní výrobcovia páleného, kolegovia, ktorí, keď ju ochutnajú, hovoria, že radšej mne predajú svoje ovocie, aby som im ja vypálil pálenku ,,po svojom“. Či jesto nejaké tajomstvo výroby? Ani nie veľké, treba sa len držať toho, čo sa uvádza v literatúre, všetko musí

HLAS ĽUDU

chvália, lebo obyčajne ženy pálenkou pohŕdajú. Chvália ju však predovšetkým chlapi, tak mladí, ako i starí. Niekomu sa zdá drahá, ale keď im dám okoštovať, veru neváhajú a povedia, že si radšej kúpia drahšie, ale kvalitné, o ktorom vedia, čo kupujú. Dbáme nielen na kvalitu pálenky, ale aj na kvalitu balenia. Spočiatku sme s fľašami mali problém, škriepil som sa so ženou, lebo mi nechcela dať fľaše, že ich potrebuje na varené rajčiaky. Tak sme lievali do plastových fliaš z minerálky, alebo

iných starých fliaš. Z internetu som sa dozvedel, kde jestvujú fajnové fľaše domáce a zo zahraničia. Natlačili sme aj etikety, ktoré plánujem dať profesionálne redizajnovať. A ,,favoritku“ dáme na analýzu, aby sa aj odborníci vyjadrili o nej. xxx OHLASY. Kritiky sú všetky pozitívne, do jednej. Ľudia sú kadejakí, ale všetci chvália. Niektorí síce krútia hlavou a myslia si, že si aj ja na pomoc volám chémiu, lebo si on nevie vypáliť takú chutnú. ,,Sedem jazykov rozpráva,“ hovorievali, nikto nepovedal, že je hocaká, kyslá a že ráno od nej bolí hlava. A pravda je, že je z roka na rok lepšia a lepšia. Najlepšia kritika je, keď chytia kľučku nášho domu. xxx NA NOVOSADSKÝ VEĽTRH. Rozhútal som si: pôjdeme do verejnosti, na Novosadský veľtrh a budeme tam vystavovať. Zatiaľ sme ešte nevystavovali nikde, aj keď nás narádzali, lebo som si myslel, že musíme ešte zlepšiť kvalitu. Teraz sme ju už asi dosiahli, takže sa vo februári zjavíme v Novom Sade. Vystavíme dulu a viliamovku. Možno aj slivku. Treba to aj finančne zvládnuť, ale zdarma nieto nič, ak nevložíš, nemožno ani očakávať, že zarobíš. Doteraz som do celej tejto rozprávky vložil hodne peňazí, no nikdy som si to nedával na papier, je to ale drahne. Lebo len ovocných stromov je asi tisíc, a jeden stojí 3 – 5 eur. Kde sú stĺpy, voda, dve budovy, veselá mašina, infraštruktúra, dve studne, kotlíky, filtre, fľaše etikety...? Myslím si, že sa nám darí, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť. xxx Do Tomanovcov sa schádza so zvedavosťou, vychádza s úsmevom. Pálením pálenky Štefan Toman a jeho syn Štefan pokračujú v starodávnej tradícii, vnášajúc do nej novú kvalitu. A v rodine Tomanovej tradíciou je ešte čosi: aby syn zdedil meno po otcovi. Tak náš spolubesedník Štefan Toman je Štefan III. a keď sa jeho syn, Štefan IV. ožení, veríme, že svetlo sveta uzrie aj Štefan V. A rovnako tak veríme, že na krstinách istotne Tomanovky chýbať nebude. Pavel Matúch

III/25

mozaika4-5:0 5.2.2013 14:42 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

K 80. VÝROČIU ZALOŽENIA DOBROVOĽNÉHO HASIČSKÉHO SPOLKU HLOŽANY (1932 – 2012)

Bdejú nad bezpečnosťou spoluobčanov a ich majetkov súčasnosti v Hložanoch pôsobí asi 15 občianskych spolkov, združení a klubov. Jedným z najstarších je Dobrovoľný hasičský spolok Hložany (DHSH): 28. apríla 2012 oslávil okrúhlych osem desaťročí od založenia. Pri tej príležitosti vyšla tlačou neveľká publikácia pod názvom Dobrovoľný hasičský spolok Hložany

sahov, podobne ako v uplynulých rokoch. Podstatne ničivejšie ohne sa v dedine vyskytovali najmä v období, keď na sedliackych dvoroch stáli stohy slamy a konôp, keď šopy bývali nadžgané krmivom pre dobytok a strechy domov i pomocných objektov kryté trstinou a slamou, teda materiálmi ľahko zápalnými.

(1939); vo veľkom ohni sa spopolnila aj stolárska dielňa Jánošík (1952); Samuelovi Treterovi oheň zhltol šopy, krmivo a slamu (1961); u Jána Hašku a Ondreja Gašpara zhorelo kurivo a dobytčie krmivo, tiež poľnohospodárske stroje a vedľajšie objekty (1987)... Podaktoré ohne si vyžiadali aj ľudské obete.

Hložanoch autorov Emila Dudka a Kataríny Damianovej sú podané dejiny požiarnického spolku v Hlo- O ZALOŽENÍ HOVORIA žanoch. O období pred založením LEN NEPRIAME DÔKAZY hasičského spolku píšu: „Prípadné Známe je, že dobrovoľný obpožiare si ľudia v tých časoch hasi- čiansky hasičský spolok v Petrovci li sami, neorganizovane, tak ako sa založili roku 1891 a je jeden z najkedy vynašli. Najčastejšie však oheň starších v Srbsku. Petrovskí hasiči sa zhltol všetko, čo ľudia mali. Voda sa aktívne podieľali na zakladaní havozila na vozoch, sičských spolkov v Kysáči, Despooheň sa hasil vedra- tove, Silbaši, Maglići a v Hložanoch. mi.“ Vtedajší starosta hasičskej župy NoVo svojom referáte vosadského okresu, petrovský učik tridsatinám DHSH teľ Alexander Hýl niekoľko rokov za Emil Dudok spomína sebou dochádzal do Hložian, sugecelý rad požiarov, roval Hložancom, aby si založili haktoré ľuďom spôso- sičskú čatu a vštepil im prvé pobili ohromné hmot- znatky z hasičstva. V zápisnici z výné škody. Tak roku borového zasadnutia DHČ Hložany 1936 zhoreli šopy, z 30. 10. 1935 sú zapísané slová slama a krmivo u vte- vtedajšieho predsedu Juraja Feríka dajšieho dedinského (hložianskeho učiteľa): „Dobrovoľná richtára Juraja Ura- hasičská čata, ktorá je pred dvoma ma; Martinovi a Pa- rokmi založená, doteraz takrečeno vlovi Čapeľovcom po nič nenapreduje.“ Z nich teda neAkiste ich najstaršia fotografia: hložianski hasiči pri otváraní Lesíka (14. 4. 1936) údere hromu zbĺkli priamo vyplýva, že DHČ v Hložanoch rodinné domy založili roku 1933. (1932 – 2012), a to tesne pred spoAni autorská dvojica Dudok – menutými oslavami v náklade 170 Damianová v citovanom článku nevýtlačkov. Bohato ilustrovanú knižuvádza explicitne rok zakladajúceku (obsahuje 50 fotografií) vydal juho zhromaždenia. Zato Emil Dubilujúci DHSH, s finančnou podpodok v referáte, ktorý pripravil pri prírou Miestneho spoločenstva Hloležitosti osláv 45. výročia založenia žany a tlačiarne Ondrej print, ktorá DHS Hložany, tvrdí: „Náš spolok bol ju i vytlačila; jej majiteľom je Hlozaložený v auguste mesiaci 1932. žančan Ondrej Huďan. Autorom texroku.“ Avšak tajomník DHČ Samuel tu v nej je podpisovateľ tohto príFekete v nadchnutom a kriticky laspevku. denom referáte, ktorý podal na výNenašli sme žiaden priamy releročnom valnom zhromaždení DHČ vantný hmotný dôkaz, ktorý by po17. januára 1937, hovorí: „Naša čata tvrdil ujatú domnienku hložianskych jestvuje už viacej ako tri roky...“ Pohasičov, že DHSH bol založený 11. chybnosti, opäť pochybnosti... augusta 1932. Poprehŕňali sme sa v zápisniciach DHSH, tiež v publiká- Dychovka DHS Hložany ciách o Hložanoch a mali sme poruke mala dobrú povesť aj referáty z rokov jubilejných, ktorých autorom je dlhodobý požiar- Keď ľudia začali pestovať nický tajomník, nezmar, duša spol- chmeľ, pribudli chmeľové suku Emil Dudok. Žiaľ, nedostali sme sa šiarne a keď cepy na mlátenie k archívu, ktorý je súčasťou Dudko- obilia vystriedali motorové mlávej pozostalosti. Zápisničné knihy (pí- ťačky, z ktorých sa len tak iskrisané po slovensky) obsahujú vzác- lo, možnosť výskytu požiarov sa ne a rôznorodé údaje zo schôdzí or- enormne zvýšila. „V roku 1854 pri veľkom pogánov pôvodnej Dobrovoľnej hasičskej čaty (ďalej: DHČ), respektíve žiari zhorelo v Hložanoch až 140 domov.“ Tak hovorí Ján SiDHSH. rácky v príspevku Z minulosti Hložian v publikácii Hložany VEĽKÉ OHNE V HLOŽANOCH Aj počas terajšej zimy hložianski 1756 – 1986. V tej istej knihe, v V osemdesiatych rokoch 20. storočia DHSH mal okrem dospelých členov hasiči mali niekoľko vážnejších zá- príspevku Hasičská činnosť v a dorastu aj dievčenské družstvo

26/IV

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 5.2.2013 14:42 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

O tom, že v Hložanoch existoval hasičský spolok už v roku 1932, ubezpečujú nás obzvlášť údaje v zošite datujúcom z 19. storočia, uloženom na dne zásuvky archívu DHSH. Na nálepke jeho titulnej strany je nadpis v maďarčine: Penztári főkönyv 1897 Glozsán, čo znamená, že ide o hlavnú pokladničnú knihu (miestneho úradu v Hložanoch). V ňom sme si povšimli záznamy napísané v srbčine (latinkou) o členoch DHS. Uvádzajú sa mená, mená ich otcov a priezviská súhrnne 70 osôb, tiež dátum a miesto narodenia. Horná časť strán (tam, kde sú označené jednotlivé rubriky) je špinavá a obhorená, atrament vybledol, takže časť údajov je nečitateľná. Pokiaľ ide o názov, uvádza sa pomenovanie Dobrovoľný hasičský spolok (DHS), nie čata (DHČ); to akiste preto, že zá-

Mladí hasiči s najstaršou striekačkou DHSH (január 2012) „počas Maďarska“, Ján Štefana Makiš v Báčskej Palanke absolvoval veliteľský kurz, Ondrej Benša a Pavel Štefana Macko požiarnický. Z infor-

Pokiaľ ide o ich zamestnanie, v DHČ prevažne boli poľnohospodári (33) a remeselníci (7 krajčírov, 6 stolárov, dvaja murári, po jeden obuvník, kolár, bačkoráš, obchodnícky pomocník, muzikant, mlynársky pomocník), zopár traktoristov a úradníkov Miestneho národného výboru. Hneď v roku 1933 sa hložianski hasiči usilovali o vlastné odborné vzdelávanie. Uzhodli sa, že „každú sobotu večer od 7.00 do 8.00 hodiny vo veľkej sále obecného domu sa budú konať prednášky či vyučovanie pre cvičiacich členov, a to z knihy Vatrogasna organizacija“. O rok ne-

ako predísť požiarom, hoci im neutešená finančná situácia neumožňuje robiť naplno. Celých 15 rokov hovoria o potrebe výstavby nového skladu, a nádejajú sa, že raz predsa dostanú viackrát prisľúbený autotank; bez hmotnej pomoci dediny a obce však nemajú na to. Kto sú vlastne súčasní nástupcovia zakladateľov hasičskej organizácie v Hložanoch? Robotníci, poľnohospodári, nezamestnaní... Ľudia ochotní obetovať vlastný voľný čas a slúžiť svojim spoluobčanom v ťažkých chvíľach, byť im na pomoci v núdzi, nečakajúc na hmotnú odmenu za vynaložené úsilie. Pravidelne sa schádzajú každú nedeľu predpoludním v ošarpanom Hasičskom dome, ktorý si postavili roku 1960. Je viac než zjavné manko záujmu o ich činnosť a problémy zo strany miestnych vrchností a lokálnej samosprávy. Veď napríklad od vlaňajších osláv márne čakajú na počítač, ktorý im sľúbil vtedajší predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany. Mimochodom, spolok v minulosti zohral významnú úlohu aj na pláne rozvoja kultúrneho a spoločenského života Hložian. V rokoch 1936 – 1960 v niekdajšom objekte Lesík (postavili ho hasiči na tzv. Zlatošor-

Hložianski hasiči s hosťami a účastníkmi v programe osláv 80. výročia založenia DHSH (28. 4. 2012) znamy boli vykonané náhradne, po zmene pôvodného názvu hasičskej organizácie. KTO BOLI PRVÍ HASIČI? Uvedený súpis, o ktorom nemožno zistiť, kedy presne vznikol, hovorí o ľuďoch, ktorí sa stali členmi DHS v rokoch 1932 – 1950, a obsahuje kľúčový údaj, ktorý síce nepriamo, ale predsa poukazuje na to, že DHS v Hložanoch založili roku 1932. Z neho sa totiž dozvedáme, že štyria členovia DHS prvými členmi, od roku 1932, boli: Andrej Ďura Čipkár (narodený roku 1898), uvedený ako predseda spolku, Ján Štefana Makiš (1908), člen kontrolného výboru, Štefan Štefana Semártonský (1909), veliteľ, a Ondrej Ondreja Franka (1908), pokladník. Vo svojráznom menoslove sú mená 66 mužov a 4 žien. Všetci sú slovenskej národnosti. Záznamy prezrádzajú, že Ondrej Ondreja Kolár ukončil 30-dňový požiarnický kurz v Subotici „počas Maďarska“, Ján Ondreja Supek tiež 9. 2. 2013

6 /4529/

mácií v spomenutom menoslove vyplýva, že od roku 1935 členmi DHS boli: Ján Ondreja Supek (1915), zástupca veliteľa, Štefan Jána Mravík (1911), hudobný kapelník, a Ondrej Štefana Semártonský (1915). V roku 1936 pribudli títo členovia: Ondrej Ondreja Kolár (1907), predseda kontrolného výboru; Samuel Miša Franka (1909), člen k. v., Ďuro Ďura Čipkár (1917), Samuel Ďura Ďuriš (1912), Ján Ondreja Dudok (1912), Ján Jána Gašpar (1913), Ondrej Jána Zahorec (1917); uvedené sú i mená hasičov, ktorí do spolku prišli neskoršie. V roku 1948 v DHS pribudli mládežníci, a to vo veku 16 rokov a starší, a spomínajú sa aj štyri ženy – členky: Emília Jána Fábriová (členka SRZ), Elena Jána Žilajová (úradníčka Miestneho ľudového výboru), Mária Agarská (1921) a Zuzana Štefana Macková (bez udania roku narodenia, hložianska babica 1948 – 1950). Veľká väčšina členov DHS skončila vtedajšiu základnú školu (6 tried), mnohí absolvovali trojročné remeslá.

HLAS ĽUDU

Časť súčasného 37-členného kolektívu DHSH (január 2012) pri starej striekačke vystavenej za hasičským domom skoršie sa predplatili na časopis Vatrogasni glasnik (Hasičský vestník) a pre členov čaty kúpili viac exemplárov Návodu na znemožnenie a hasenie požiarov. V zápisnici z 29. októbra 1934 sa o. i. spomína, že DHČ už vtedy mala vlastné striekačky. KLADÚ SI OTÁZKU, ČI VÔBEC SÚ POTREBNÍ Aj toho času sa členovia DHS venujú sebavzdelávaniu a výcviku. Navyše, na spoluobčanov pôsobia preventívne, s cieľom poučiť ich o tom,

skej pažiti) organizoval zábavy (DHSH mal i vlastnú široko-ďaleko známu dychovku) a divadelné predstavenia, ba onehdy zachránil pred zánikom niekdajší Futbalový klub Nitra (predchodkyňu dnešného FK Budúcnosť). Hložianski hasiči sa právom domnievajú, že by boli podstatne účinnejší, keby pri likvidovaní požiarov používali súčasnú mechanizáciu a inú výbavu. Lebo len vytasiť niekdajší hasičský pozdrav: „Bože, pomôž!“ na účinný boj proti požiarom nijako nestačí... Juraj Bartoš

V/27

mozaika6:0 5.2.2013 14:42 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

EKOKULT(Y)

Všetko pre človeka oci sa o ekológii, recyklácii, prírode, spôsobe chránenia planéty, zelenej výrobe, úsporách energie a iných environmentálnych témach rozpráva u nás aj čoraz častejšie aj čoraz viac, len na sklonku januára sa v galérii Progresu v strede Belehradu konalo podujatie a výstava pod názvom Ekokult. Prvé a jedinečné

slovi, ktorý tiež uvažoval v podobnom štýle. Veď dávno skonštatoval: Nerobím viac pre súčasnosť, ale pre budúcnosť. Viacdňové akcie, ktoré odštartoval Ekodom, náš prvý magazín zaoberajúci sa ekoarchitektúrou a ekokultúrou, mali 45 priamych tunajších účastníkov a 35 Z výstavy fotografií aktérov zo zahraničia, zväčša popredných osobností z rôznych oblastí tvorivosti. Veľkej pozornosti sa tešila tematicky ozaj mnohoraká a viac rozmerná výstava. Cez práce zahraničných a domácich autorov naznačila, ako svet v súčasnosti environmentálne

Železné sandále

podľa toho, že zahrnulo celý rad ekologických zložiek: architektúru, kultúru a umenie, dizajn a chápanie života a sveta. Prostredníctvom viacerých okrúhlych stolov, prednášok, panelových debát o celom rade tém: zelených stavbách, ekoDragoljub Zamurović: Terazije z vtáčej perspektívy lógii, slnečnej energii, energetickej účinnosti… odborníci v uvedených oblastiach sa od 21. do 27. januára vynasnažili prezentovať širšej verejnosti nové možnosti významu správneho ekologického zmýšľania, teda presadiť zelený a zdravý štýl života ako nutnosť: pre dnešok i zajtrajšok. Hovorilo sa hodne i o ekohrdinovi uplynulého tisícročia Nikolovi Te- Pár ukážok ekologickej garderóby

28/VI

Od malieb po sochy

zmýšľa, aké sú výtvarné, výrobné a iné trendy, akým všetko spôsobom možno navonok zbytočné materiály zase zužitkovať. Jej zložkou bola i výstava fotografií upriamená na pri-

blíženie a znázornenie moderných architektonických trendov. Redukuj, recykluj, rozváž, rád zase použi… sú len niektoré odkazy plynúce z viacerých exponátov. Nič nemusí byť na zahodenie, rovnako tak, ako nič nemusí byť nevyhnutné. Odhaduje sa, že sa ročne v Srbsku vyprodukuje okolo 2,2 milióna ton dopadov. Možno si len predstaviť, koľko by si naše životné okolie vydýchlo, keby sme skládky natoľko nezapratávali zbytočnosťami. Prostredie vôkol nás a svet sa stále menia. Aby sme však mohli mať pôžitok z toho, musíme neustále dbať na prírodu, na všetky jej zložky, tak isto na seba a vlastné zdravie. Lebo aj to navzájom súvisí. Tisíce takýchto a podobných súvislostí naznačili aj exponáty na uplynulej výstave v Progrese. Všetko pre človeka, v záujme jeho dneška, ale i budúcnosti. O. Filip

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 5.2.2013 14:45 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Bolo to (aj) v tlači:

SMIECH JE LIEK Otec sa oblieka do večerného úboru a vyčíta deťom: – Iné deti tak unavia cez deň matku, že večer nemá síl niekde ísť. Ale na vás sa nedá vôbec spoľahnúť! xxx Dve dievčence stoja pred kinom. Jedna vraví: – Nepustia nás dnu, film je mládeži neprístupný. Druhá: – Aj tak by som nešla, nemám kam dať dieťa. xxx Čo jasne dokazuje, že dedo Mráz je chlap? No myslíte si, že dáma by dokázala chodiť celý život v rovnakých šatách? xxx Viete, čo urobí blondínka, kým sa plaví na lodi, v ktorej sa objaví diera? Vyvŕta druhú, aby voda mala skadiaľ odtekať. xxx Škótke sa narodili dvojčatá. Zavolá si fotografa, aby ich odfotil. A prikáže mu: – Stačí, keď vyfotíte len jedno, to druhé je celkom rovnaké. xxx Kapitalizmus je nad priepasťou, kým je socializmus ako vždy o krok vpred. xxx Príde študent matematiky do fotolaboratória. – Potreboval by som urobiť fotky. – 9 x 13? – 117. Prečo? xxx Život je pes a pes je najlepší priateľ človeka. xxx Tak dlho vravel hop, až mu preskočilo.

Tebe je ľahko. Máš strýka v nebi a svokru v pekle... STANO

POVEDALI... Maliar maľuje obrazy, aby ich predal. Umelec predáva obrazy, lebo ich namaľoval. Picasso Maľovať obrazy je remeslo. Predať ich je umenie. Joehanson Antikvárne predmety sú bývalé gýče. Gýče sú budúce antikvárne predmety. Alec Guiness Moderný maliar ma len vtedy presvedčí o svojom umení, až sa ožení so ženou, ktorá bude vyzerať tak, ako ju namaľoval. John B. Priestley Keď nemám čo robiť, pracujem. Karel Čapek

Záver veľmi dlhého diskusného príspevku: – Ja som obmedzený na týchto niekoľko myšlienok. xxx Po referáte: – Ďakujem pánovi rečníkovi, ktorý svojím referátom dokonale vyčerpal všetkých poslucháčov. xxx Predvolebná kampaň: – Bez tlače si nevieme predstaviť vykonávanie našich potrieb. xxx – Pripomínam, že hlavnú zodpovednosť za slabú dojivosť kráv treba pripísať organizačným nedostatkom, ale treba objektívne vedieť, že aj kravy majú v tom prsty. xxx – Máme tu v obci dôležitý problém, menovite výrobu neplnoletých detí. xxx – Požiare zakladajú často deti, ktoré vznikajú neopatrnosťou. xxx Reportér v televízii: – Vítam vás pri počúvaní našej predchádzajúcej relácie. xxx Zo žiadosti o sociálnu výpomoc: – Obrátila som sa na vás so žiadosťou, ale zatiaľ márne čakám na jej splnenie. Nežne vás prosím, aby ste ma uspokojili, ak to nejde ináč, nateraz aspoň ústne. xxx – Prepáčte mi, keď svojím diskusným príspevkom obohatím našu diskusiu. xxx – Dal som si individuálny a kolektívny záväzok, že obrobím parkovisko okolo nášho činžiaku, vrátane manželky.

Vtip, ktorý trafí do cieľa, je ako trhanie zubu: bolí, ale osoží. Chesterton

Zo Špinavých čistiek Pavla Janíka Istota – Démon súhlasu nikdy nespí. Otázka – Bude ženská revolúcia nežná? Varovanie – Aj paranoik má svojich reálnych nepriateľov.

Krátko... z ekonomiky: Heslo niektorých pracovísk – zo zimného spánku rovno do jarnej únavy! z poľnohospodárstva: Polia už zapadli snehom a traktoristi do krčmy. z ciest: Keby bol mal Pavol Dobšinský auto, nikdy by nenapísal taký nezmysel ako soľ nad zlato. zo športu: Najväčším nešťastím nášho

futbalu je fakt, že nielen lopta, ale aj minca je guľatá. zo zakáľačiek: Nie vždy je pre sviňu šťastím, ak sa dostane ku korytu. z vodných tokov: Nie je pravda, že naša najväčšia rieka vyschla, ona iba stuhla. zo satiry: Dobrá satira sa ostrí na tupcoch. Zo zbierky Výhovorka M. Lopašovskej, T. Janovica a B. Škreka

– Vlastne si sa za tých dvadsať rokov ani nezmenil. Ibaže si vtedy nemal brucho a parohy. NEPREKTA

Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 163 pripravil Oto Filip 9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 5.2.2013 14:47 Page 15

m o Z a i k a

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Rýchly koláč s pudingmi

Torta s pudingmi Suroviny: Na cesto – 150 g múky, 150 g práškového cukru, 3 vajcia, pol balíčka kypriaceho prášku, 4 lyžice vlažnej vody; Na plnku č. 1 – ½ l mlieka, 2 lyžice kryštálového cukru, 1 vanilínový cukor, 1 a ½ balíčka čokoládového pudingu, 2 vajcia; Na plnku č. 2 – 1/5 l mlieka, 2 lyžice kryštálového cukru, 1 vanilínový cukor, 1 a ½ balíčka vanilínového pudingu, 2 vajcia; Na potretie cesta – džem; 250 g piškót, 3 dl uvarenej kávy, 2 smotany na šľahanie, 2 stužovače, 2 lyžice práškového cukru, kúsky čokolády na ozdobenie. Takto sa to vydarí: Vymiešame žĺtky s cukrom, pridáme vlažnú vodu, múku s kypriacim práškom a tuhý sneh. dáme na vymastený a múkou vysypaný okrúhly plech. pečieme na 170 º c. upečené cesto potrieme ľubovoľným džemom.

uvaríme čokoládový puding tak, že najprv 2/3 mlieka dáme variť s cukrom a vanilkou. V ostatnom mlieku rozmiešame pudingový prášok a žĺtky. Vlejeme do vriaceho mlieka a uvaríme hustý puding. ešte do horúceho pudingu vmiešame tuho vyšľahaný sneh z dvoch bielkov. teplé natrieme na cesto a na puding poukladáme piškóty namáčané v káve. kto má rád, môže pridať do kávy rum. ten istý postup opakujeme aj s vanilkovým pudingom a tiež poukladáme druhú vrstvu piškót. Necháme vychladiť. medzitým vyšľaháme šľahačku s práškovým cukrom a stužovačom (kremfix). Natrieme šľahačku na piškóty, jemne si naznačíme vrch, ako budeme tortu krájať a každý diel ľubovoľne ozdobíme. môže to byť malými kúskami čokolády. Necháme v chladničke stuhnúť 5 – 6 hodín.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Jemné a nadýchané cesto pri šľahaní piškótovej hmoty musia byť bielky, miska, pomôcky a aj šľahač čisté, aby sa vyšľahal dobrý a pevný sneh. ten je základom dobrej, nadýchanej hmoty. pri šľahaní celých vajec a žĺtkov platí to isté. Vaječná pena musí byť po vyšľahaní stabilná, aby hneď neklesala. Lesklá a hladká čokoládová poleva hladká a lesklá čokoládová poleva závisí od viacerých faktorov. V prvom rade od kvality čokolády. rozpustená čokoláda nesmie byť horúca, má mať maximálne 30 až 35 °c. musí byť dobre vymiešaná, čím dlhšie ju miešame, tým má väčší lesk. Aby cesto kyslo rýchlejšie ak chceme, aby cesto rýchlejšie kyslo, nasypeme všetky sypké suroviny do plechovej misy a nahrejeme pomaly nasucho na sporáku. ostatné (nie sypké) suroviny necháme odležať, aby neboli studené z chladničky. Aby kysnuté koláče vydržali dlhšie mäkké, dajte do cesta olej namiesto masla a skladujte ich v uzavretej nádobe, do ktorej položte pár kociek cukru. Aby ovocie pri pečení ovocného koláča nekleslo na spodok cesta, obaľte ho v hladkej múke, potom uložte na cesto.

30/VIII

Suroviny: 4 – 5 vajec, 250 g polohrubej múky, 250 g práškového cukru, 1 pečivový prášok, 1 dl oleja, 3 lyžice vody; Na krém – 1 l mlieka, 2 čokoládové pudingy, 4 lyžice kryštálového cukru, 1 vanilínový cukor; Na polevu – 3 kyslé smotany, 4 lyžice kryštálového cukru; Na posypanie – kakao (Nesquik). Takto sa to vydarí:Vajcia vyšľaháme s cukrom. prilejeme olej a vodu. prisypeme múku s

pečivovým práškom a chvíľu premiešame. medzitým si uvaríme puding. Vymiešané cesto vylejeme na vymastený a vysypaný plech alebo použijeme fóliu na pečenie. Na nepečené cesto vylejeme puding, len tak všelijako. dáme upiecť na 180 °c asi 20 minút. treba sledovať. Necháme vychladnúť a medzitým si zmiešame smotany s cukrom. potom to natrieme na koláč. posypeme kakaom a necháme v chlade odležať.

BEAUTY

Domáce kúry na vlasy P rečo by ste vyhadzovali peniaze za masky alebo rôzne kúry na vlasy, keď môžete využiť suroviny z vlastnej kuchyne? Žĺtok posilňuje: Suroviny: 2 žĺtky, 2 lyžice rumu a trocha olivového oleja. Použitie:Všetko spolu zmiešajte, vlasy navlhčite a zmes do nich vmasírujte. Vlasy zabaľte do fólie a ešte do uteráka. Nechajte pôsobiť najmenej 15 minút. Vlasy potom dobre umyte. táto maska ošetruje nielen rozštiepené končeky vlasov, ale podporuje ich rast a prekrvenie pokožky hlavy. ŠalVia Na poŠkodeNú pokožku hlaVy: Suroviny: 1 čajová lyžička šalviových lístkov a 250 ml vody. Použitie: Šalviové lístky zalejte vriacou vodou a nechajte lúhovať 10 minút. touto zmesou si potom prelejte vlasy a poriadne vymasírujte pokožku hlavy. túto kúru používajte tri týždne po každom umytí vlasov. Šalvia reguluje produkciu tukových žliaz na pokožke hlavy a posilňuje vlasové korienky. okrem toho má táto kúra dezinfekčné účinky a sivým či bielym vlasom prepožičia pekný lesk. olejoVá kúra oŠetruje: Suroviny: 1 šálka olivového oleja lisovaného za studena a 2 čajové lyžičky orechového (alebo rascového) oleja. Použitie: oba oleje zmiešajte, potom vmasírujte do suchých vlasov a nechajte 20 minút pôsobiť. olivový olej dodáva pružnosť a ošetruje vlasy zničené

fénovaním. rascový prepožičia vlasom nový lesk a upokojí citlivú pokožku hlavy. piVoVé toNikum Na VäčŠí objem: Suroviny: Na blond vlasy svetlé a na tmavé vlasy čierne pivo. Použitie: dajte si niekoľko kvapiek piva na hrebeň a poriadne si prečešte vlasy. Neumývajte si ich, ale učešte ako zvyčajne. Nebojte sa, zápach sa stratí po niekoľkých minútach! med Na spráVNy tVar: Suroviny: 1 lyžica tekutého medu, 250 ml horúcej vody, troška ovocného octu. Použitie: rozmiešajte med vo vode a pridajte ocot. Najlepšie túto kúru nanesiete rozprašovačom. Vlasy dobre premasírujte. Neoplachujte. takto sa vám podarí vlasy lepšie vyfénovať a aj vytvoriť váš obľúbený účes. káVa Namiesto tóNoVacieho krému: Suroviny: silné espresso. Použitie:káva vyčarí na tmavých vlasoch úžasné efekty, najmä brunetkám alebo červenovláskam. kávu vmasírujte do vlasov, nechajte 30 minút pôsobiť, a potom si ich umyte. Grep dodáVa sViežosť: Suroviny: 1 až 2 grepy a 1 šálka kamilkového čaju. Použitie: Vytlačte grepy a šťavu preceďte, aby v nej neostali kúsky dužiny. Zmiešajte šťavu s kamilkovým čajom a prelejte cez umyté a uterákom presušené vlasy. takto zabezpečíte vlasom hodvábny lesk a budú voňať sviežosťou. pripravila: E. Šranková 9. 2. 2013

6 /4529/

hlas Ľudu

K U LT Ú R A ŠTVORDŇOVÉ OSLAVY 110. VÝROČIA SLOVENSKÉHO DIVADELNÍCTVA V STAREJ PAZOVE

Divadlo žije a má silné korene aj v budúcich generáciách S

lávnostným otvorením výstavy Divadelné korene v Starej Pazove v sobotu 2. februára na slovenskej evanjelickej fare v Starej Pazove sa začal ústredný program osláv 110. výročia prvého divadelného predstavenia. Štvordňové oslavy sa teda začali na Hromnice, práve v deň, keď 2. februára 1903 bola v Starej Pazove (v krčme u Martina Kiršnera) zahraná prvá divadelná zábava v slovenskej reči s divadelnou hrou Testiná do domu – spokojnosť von z domu. Divadelné oslavy úspešne organizoval tamojší SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV Stará Pazova.

výstava Divadelné korene v Starej Pazove je svedectvom, že sa v archíve, ktorý s ochotnými spolupracovníkmi vedie Katarína Verešová, skutočne mnoho pracuje. Táto hodnotná výstava inštalovaná na fare k vzácnemu jubileu slovenského divadelníctva v Starej Pazove je podľa slov pána farára Feldyho dôkazom, „že aj Z otvorenia výstavy Divadelné korene v Starej Pazove; dnes sme tu, žijeme a spo- príhovor farára Igora Feldyho lupracujeme konkrétne tentoraz so spolkom, ktorý je orga- stava fotografií a plagátov, ktoré sa predstavujú štyrmi divadelnizátorom osláv“. Práve z tejto vznikli počas 110-ročnej divadel- nými predstaveniami v slovenskej fary na Hromnice vyšla kedysi ini- nej činnosti. Nevystala ani pre- reči. Predsedníčka spolku s úctou zentácia divadelných kostýmov, k tomuto významnému jubileu ktoré si obliekli členovia spolku a nezabudla spomenúť ani výSD VHV. znamné osobnosti pazovského Slávnostná akadémia s multi- divadelníctva (hercov, režisérov, mediálnym programom v diva- technikov...), ktoré prispeli k jeho delnej sieni sa začala kupletom, dobrému menu a ktoré nás opusktorým sa pred 110 rokmi práve tili za posledných desať rokov. Sú v tento deň prví pazovskí herci za- to: Peter Lazár, Tomáš Kelement, prisahali, že hrávať budú každý Ján Šago, Martin Uhrík, Ján Širok. Zaspievali ho žiaci Základnej pický-Sváko, Mária Litavská-FejGRATULÁCIE K DIVADELNÝM OSLAVÁM

O 110-ročnej činnosti staropazovského divadelníctva referát napísala Katarína Verešová. Okrem nej čítali ho aj Alexander Bako (pred mikrofónom) a Miroslav Kožík Na Hurbanovskej fare po vystúpení Zmiešaného speváckeho zboru Tília pod vedením Anny Đurđevićovej v sobotu – v ústredný deň osláv – početných hostí pozdravil a privítal velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský. Povedal, že ako ďalší staropazovský farár cíti bremeno zodpovednosti, v pozitívnom zmysle, zachovávať pred zabudnutím to drahocenné dedičstvo, ktoré sa ukrýva v mnohých dokladoch. Prejavil spokojnosť, že založenie celocirkevného archívu SEAVC v Srbsku spĺňa už svoje poslanie. Aj 9. 2. 2013

6 /4529/

ciatíva k začiatku organizovaného divadelníctva v Starej Pazove. Na spomenutej výstave boli tak doklady z prvých divadelných zábav v Starej Pazove, ako aj z divadelných hier Vladimíra Hurbana Vladimírova (VHV). Touto výstavou, ako uviedla Katarína Verešová, cirkevná archivárka a publicistka, je slávnostne otvorený i výstavný priestor na pazovskej Hurbanovskej fare. Potom sa hostia, milovníci divadla a hostitelia presunuli do predsiene divadelnej sály, kde bola inštalovaná zaujímavá vý-

HLAS ĽUDU

K veľkému divadelnému jubileu gratulácie zaslali: Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ján Greššo, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre, Ján Fuzik, predseda Zväzu Slovákov v Maďarsku, Dagmar Podmaková, riaditeľka Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied, Daniel Zemančík, riaditeľ Krajanského múzea v Martine. Gratuláciu zaslal i Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, ktorú moderátorka programu Michaela Kočišová aj prečítala. Jeho Excelencia Ján Varšo okrem iného v gratulácii zaželal „... režisérom, technikom, kostymérom veľa invencie, hercom plné hľadisko spokojných divákov a divákom vynikajúcich hercov na divadelnej scéne...“ školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy pod vedením profesorky hudobnej kultúry Andrey Dvornickej. V mene organizátora osláv hostí a početné obecenstvo srdečne pozdravila Anna Lepšanovićová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Vo svojom príhovore akcentovala, že staropazovskí divadelníci sú dôstojnými dedičmi svojich predkov a na týchto divadelných oslavách

diová, Ján Takáč a Katarína Majová. „Dnešná slávnosť má priam historický odkaz pre úspešnú budúcnosť tohto ochotníckeho divadla a vôbec pre kultúrnu činnosť celého spolku. SD VHV svojou čulou aktivitou, usilovnosťou a skvelými výkonmi hercov získavalo nielen mnoho uznaní, ale aj pria-

aaaa 31

K U LT Ú R A aaaa teľov, na ktorých sa môže vždy spoľahnúť,“ povedala Anna Lepšanovićová a menovite pozdravila vzácnych hostí na týchto divadelných oslavách. Meno Miroslava Benku sa do dejín staropazovského divadelníctva zapísalo zlatými písmenami. Jeho umelecký prejav potvrdzuje, že umenie nepozná hranice. Nositeľom je početných cien tak doma, ako aj v zahraničí. V prejave na oslave hovoril o umeleckom význame divadla. „My ľudia z divadla sa našou prácou snažíme urobiť našu planétu konečne hodnou života na nej. Divadlo nie je iba spisovateľ, režisér, výtvarník, skladateľ, či animátor, divadlo je predovšetkým sviatok, kde sa stretávajú Jeho Veličenstvo herec a obecenstvo,“ povedal okrem iného tento významný umelec a dodal: „Dnes, keď si pripomíname 110 rokov divadelníctva v Starej Pazove, verím, že divadlo bude žiť, kým žijú ľudia.“ Na slávnostnej akadémii odznel i obsiahly referát o dlhej a bohatej 110-ročnej činnosti pazov-

veľmi dobre poznal. Akoby aj nie, keď jeho otec Dr. Jozef Miloslav Hurban si svoju životnú družku zamiloval práve keď v Sobotišti hrala divadlo ako prvá herečka na západnom Slovensku. Nášho farárova mama nebola nik iný, lež rovno Anna Jurkovičová, teda tá divadelná priekopníčka, ktorej sa aj dnes meno spomína v Novom Meste nad Váhom, kde sa na jej počesť organizuje divadelný festival. Vladimír Hurban aj sám hral v divadle na Slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej. Keď prišiel na Dolnú zem, aktívne sa zapojil do organizačného výboru Srbského národného divadla. Pre-

ského divadelníctva z pera Kataríny Verešovej. Okrem nej v prednese referátu sa zúčastnili aj tamojší vynikajúci herci a režiséri Alexander Bako a Miroslav Kožík, ktorý je i aktuálnym predsedom SD VHV Stará Pazova. Referát pozostával z troch častí a prvé polstoročie divadelníctva sprítomnil A. Bako, ktorý okrem iného uviedol: „Zakladateľ a prvý režisér pazovského divadelníctva, pán farár Vladimír Hurban (starší) divadlo

dené v roku 2000, Slovenské divadlo VHV uskutočnilo 15 premiér, z čoho 5 detských predstavení a jedno neverbálne divadlo. Slovenské divadlo VHV aj v tomto tisícročí dosahuje pozoruhod-

Miroslav Benka: „Verím, že divadlo bude žiť, kým žijú ľudia.“

V mene vlády APV gratulácie k divadelným oslavám priniesol Slaviša Grujić, pokrajinský tajomník

Zo Slovenského komorného divadla z Martina na oslave bol Tibor Kubička

selohrách, lebo sa snažili prilákať čím viac divákov. Snahy boli o to silnejšie, lebo od divadla pozornosť divákov odpútali žartovné rozhlasové relácie, neskôr televízne seriály. Preto okrem klasic-

tože Andreja Halaša osobne dobre poznal (aj si písali), nie je vôbec náhodné, že Halašov preklad Testinej do domu... prišiel rovno do Pazovy! A ako sa prvé predstavenie v Pazove hralo? Nuž na výbornú. Ináč by chvályhodná recenzia nebola naširoko napísaná a už 7. februára 1903 s jasným cieľom uverejnená v denníku Národné noviny, že „sa v Srieme zrodilo jedno kvalitné divadlo“, a že „sa jeho aktéri zaprisahali, že hrávať budú každý rok“.“ Miroslav Kožík na sobotňajšej slávnosti prečítal druhú časť referátu, ktorá sa vzťahovala na druhé polstoročie činnosti pazovského divadelníctva. Okrem iného povedal: „Celé druhé polstoročie pazovského divadelníctva sa vyznačovalo prelínaním kvality a kvantity. Kým si starší skúsenejší divadelníci volili náročnejšie predlohy, mladí siahali po ľahších ve-

kých divadelných premiér Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka často usporadúval kolážové večierky za dinár. Okrem vlastnej produkcie divadlo sa staralo aj o pohostinské vystúpenia alebo hosťovačky, najčastejšie do slovenských osád. Na Slovensko pazovskí divadelníci prvýkrát odchádzajú v roku 1968.“

né výsledky na divadelných prehliadkach. Pazovčania si v tomto období sedemkrát zahrali na pokrajinskej prehliadke ochotníckych divadiel a s jedným detským predstavením sa zúčastnili na pokrajinskej prehliadke detskej divadelnej tvorivosti. Na republikový festival ochotníckych divadiel postúpili päťkrát a trikrát

HOSTIA V ústredný deň osláv medzi početnými hosťami boli: Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Slaviša Grujić, podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie, Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Tibor Kubička, predstaviteľ Slovenského komorného divadla z Martina zo Slovenskej republiky, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, Goran Savić, poradca predsedu Obce Stará Pazova, Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova, Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS Stará Pazova, Slobodan Jovanović, predseda VV Rady MS Stará Pazova, predstavitelia Združenia Staropazovčanov žijúcich v Bratislave Miroslav Demák, Peter Poliovka, Zdeno Folťan, predstavitelia divadiel zo slovenských osád, bývalí a terajší herci, predstavitelia slovenských inštitúcií v Starej Pazove, predstavitelia inštitúcií a ustanovizní v meste. Za 110 rokov bolo na pazovskom javisku zahraných 305 divadelných premiér, z čoho 42 detských predstavení. „V poslednom desaťročí okrem inscenácie Timraviných Hrdinov, ktoré bolo premiérovo predve-

bolo staropazovské predstavenie vyhlásené za najlepšie predstavenie v Srbsku. Až so siedmimi predstaveniami vystupovali na rozličných celoštátnych a mimoštátnych festivaloch. Najvyššie ocenenia na republikovom festi-

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A vale dosiahli inscenácie: Hrdinovia, Maratónci bežia čestné kolo, Keď vejú jarné víchre a Krčma na hlavnej hradskej. K tomuto treba pripočítať aj detské predstavenia, ktoré sa dostali na republikové festivaly. Sú to hry: Čertove obrázky a Budkáčik a Dubkáčik. K tomu autorské dielo Miroslava Kožíka Neresti ľudstva po pokrajinskej prehliadke má úspechy i za hranicami nášho štátu,“ poznamenala okrem iného Katarína Verešová, ktorá je i autorkou kapitálneho diela Sto rokov divadla v Starej Pazove. Svoj prejav uzavrela slovami: „Bude pazovské divadelníctvo žiť aj ďalej? Bude,

všetci tí, ktorí pred 110 rokmi začali všetko toto, a preto je dobre, aby sme si na nich spomenuli,“ povedal okrem iného S. Grujić. „Divadlo je zázrakom, a preto sa NRSNM bude snažiť, aby ten zázrak divadelníctva zostal v Starej Pazove. Aj v podobe Divadelného vavrína – prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby,“ vyhlásila v príhovore A. Tomanová-Makanová. „Divadelníctvo nás vojvodinských Slovákov je jedným z fenoménov a predtým, ako sme sa hocijako inak v kultúre organizovali, začali sme hrávať divadlo. A hrávame ho dodnes... Na tomto staropazov-

Kuplet zaspievali žiaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka kým bude mať svoje verné publikum, finančnú podporu prostredia, dobrú vôľu organizátorov a najmä kým divadelníci s vierou, nádejou a láskou budú sebe a svetu kúzliť umelecký svet predstáv.“ Druhú časť sobotňajšej slávnostnej akadémie venovali príhovorom hostí. „Boli by hrdí dnes na divadlo

skom javisku sa tomu divadelnému fenoménu darilo veľmi dobre,“ akcentovala K. Melegová-Melichová. V mene Obce Stará Pazova k oslavám (lámanou slovenčinou) zagratuloval G. Savić a povedal, že „obec vždy podporovala aktivity Slovákov, a tak bude i v budúcnosti“. T. Kubička na úvod prečítal list Františka Výrostku, riaditeľa Slovenského ko-

Pazovčania v Petrovci R

ozprávka na dobrú noc je pomenovanie divadelného predstavenia pre deti, ktoré Staropazovčania v utorok 29. januára predviedli pre petrovských žiakov na javisku Slovenského vojvodinského divadla. Ide o známu predlohu dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Pod produkciu divadielka sa spoločne podpísali ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Miestny odbor Matice 9. 2. 2013

6 /4529/

morného divadla, v ktorom sa uvádza gratulácia k jubileu a spokojnosť z nepretržite sa rozvíjajúcej spolupráce medzi súbormi. „Úctyhodný čas nepretržite prinášate divákom nielen vo Vojvodine hodnotné divadelné inscenácie, čoho dôkazom je množstvo ocenení na domácich, či zahraničných festivaloch,“ píše sa v gratulácii pána Výrostku. Pán Kubička povedal, že vlani 30. novembra premiérovali inscenáciu hry VHV Záveje v réžii Ľuboslava Majeru a boli by radi, keby s Neresti ľudstva týmto divadlom zavítali Kožíka Neresti ľudstva, na naslei do Pazovy. dujúci deň divadelné predstaveNastupujúcu mladšiu gene- nie A. P. Čechova Krčma na hlavráciu divadelníkov prezentovali v nej hradskej v réžii Miroslava Benrámci slávnostnej akadémie a ku, kým ústredné oslavy staromultimediálneho programu Ema pazovského divadelníctva uzaKočišová a Branislav Folťan. Po- vreli v utorok 5. februára tí najvedali, že už tohto roku Stará Pa- mladší s predstavením A. Ch. Anzova bude hostiteľkou troch vý- dersena Rozprávka na dobrú noc znamných divadelných podujatí: v réžii Andrey Dvornickej, Aničky prehliadky slovenskej ochotníckej Balážovej a Libušky Simendićovej. divadelnej tvorby Divadelný vaNa začiatku nového milénia v vrín, prehliadky ochotníckych di- tomto divadle a samým tým aj v vadiel Vojvodiny a Detskej diva- spolku uvádza sa ďalšia nadväzdelnej prehliadky 3 x Ď. Chystajú nosť – všetky štyri predstavenia zasa i nové divadelné predstavenia. hrané počas februárových divaSkutočným umeleckým zážit- delných osláv v Starej Pazove boli kom v ústredný deň osláv bolo di- pripravované v koprodukciách – vadlo Dni zo snov Einsteinovcov v SD VHV so Strediskom pre kultúru réžii Miroslava Benku a v podaní Stará Pazova, Art centrom Chlieb Art centra Chlieb a hry, ktoré a hry, Kanceláriou pre mladých spolupracuje i so SD VHV. Do Obce Stará Pzova, Základnou škoprogramu osláv boli zaradené a lou hrdinu Janka Čmelíka a MOMS úspešne zahrané predstavenia z Stará Pazova. aktuálneho repertoáru tohto slovenského divadla. V nedeľu 3. Anna Lešťanová februára milovníci divadla si poFoto: autorka zreli autorský projekt Miroslava a z archívu FODAP

slovenskej v Srbsku a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Predstavenie režijne upravili Anička Balážová, Andrea Dvornická a Libuša Simendićová. Rozprávka na dobrú noc v podaní mladých hercov zo Starej Pazovy na vlaňajšej prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď získala i titul najlepšieho predstavenia. J. Čiep

HLAS ĽUDU

Padinčania v Šíde V

o štvrtok 31. januára v sieni Slovenského domu v Šíde v rámci realizácie projektu NRSNM, aby si účastníci minuloročného detského divadelného festivalu 3 x Ď vymenili programy, sa domácemu obecenstvu predstavili mladí ochotníci z Padiny. Predstavili sa dvomi inscenáciami: Dedko rieši záhadu a Vesmírni cestovatelia v réžii Milky Petrovičovej. Mladí herci úlohy úspešne zdolali a predniesli ich zo srdca, za čo ich početní diváci odmenili potleskom tiež zo srdca. St. S.

K U LT Ú R A SPOMIENKY NA TRADIČNÚ DOLNOZEMSKÚ SVADBU

Vydarené divadielko dospelých B

ola sobota 7. októbra 2006. Ústredný deň Kovačického októbra. V Galérii insitného umenia najprv otvorili tradičnú maliarsku výstavu. Hneď nato na nádvorí obrazárne expozíciu Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi autorky Mgr. Jarmily Gerbócovej z Bratislavy. Výstava pred osadou insity poputovala naprieč Slovenskom, videli ju i v chorvátskom Varaždine a z vojvodinských osád si reprezentačnú výstavku mohli pozrieť Kulpínčania, Pazovčania a Padinčania. Práve pri príležitosti dvojstého výročia susednej Padiny si vtedajší predseda kovačického MOMS Pavel Baláž rozmyslel, že by vernisáž mohla obsahovať i prvky skutočnej starodávnej kovačickej svadby. Zamestnal do di-

vadielka režiséra Martina Zlocha, hudobníka Pavla Tomáša st., moderátorku Máriu Kotvášovú-Jonášovú, skutočných starejších na kovačických svadbách (Šifel a Zámečník), domácich ochotníkov, hudobníkov, členky Ženského spolku a ďalších zaslúžilých, ktorých len vymenovať by zabralo veľa priestoru. Bez výnimky všetci vytvorili takmer hodinové skvelé predstavenie pre početné obecenstvo, Kovačičanov a cezpoľných turistov, ako i vzácnych hostí Kovačického októbra 2006. Ako vidno na záberoch, na svadbe okrem starejšieho nechýbali ani kuchárky, krčmári, svatky, družice, družbovia, svadobné jedlá a nápoje a v neposlednom rade v krátenej forme celý hlavný svadobný – sobášny

kovačický obrad vrátane aj tanca so sviečkami. Ján Špringeľ

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A kom počas ich tohtoročného Kultúrneho leta a Hradných slávností, čo je veľkou výhodou, lebo počas troch letných mesiacov äťčlenná výprava Turistickej obce rozprával Ján Pap. Na spo„S odstupom času môžeme navštívi Bratislavu nespočetné organizácie Obce Kovačica sa mínanej udalosti 26. januára bol kvitovať aj výsledky. V nedeľu množstvo zahraničných turistov.“ štyri dni uchádzala o priazeň ná- okrem iných prítomný i Norman sme na veľtrhu už nemali žiaden Spoluprácu s odborníkmi v cesvštevníkov Veľtrhu tukatalóg, prospekt tovnom ruchu Kovačice nadviaristiky v Bratislave. Ján či brožúrku z zali aj turistické organizácie ChorPap, Pavel Sampor, IvaTOOK, keďže prvé vátska a Čiernej Hory. Pokračona Zovko z TOOK, Dratri dni šli „ako na vanie rozhovorov si naplánovali gan Vladić, člen Správdračku“, ľudia si ich počas Veľtrhu turistiky v Belenej rady TOOK, a Daribrali a chceli sa o hrade, v tretí februárový týždeň. na Dudková pobudli nás dozvedieť čím Záujem o spoluprácu s TO Srbska na 19. medzinárodnom viac,“ informuje J. cez TOOK prejavilo i Poľsko. veľtrhu cestovného ruPap a spresňuje: „Novinári z európskych krajín, chu ITF Slovakiatour. „Záujem o spo- ktorí vo svojich písaných a elekNa stánku Turistickej luprácu mikrore- tronických médiách sledujú tuorganizácie Vojvodiny giónu Rajecká do- ristiku a hospodárstvo, sa najprv sa okrem Kovačičanov lina s Obcou Kova- zastavili v Ľubľane na obdobnej predstavili i turistické čica na kultúrnom burze turizmu, a potom sme mali organizácie z Báčskeho Prezident Gašparovič a veľvyslankyňa Hrustanovićová a hospodárskom príležitosť podebatovať i my s Petrovca, Báčskej Pa- pri vojvodinskom stánku poli vyjadril RNDr. nimi. Tvrdia, že si bratislavský ITF lanky, Báčskej Topoly, Peter Dobeš, pri- Slovakiatour postupne buduje Odžakov, Senty, a ponuku pre- Thatcher Scharpf, zástupca ve- mátor Rajeckých Teplíc. Navštívi- miesto významného veľtrhu tuzentovala i samotná Turistická dúceho misie Veľvyslanectva USA. li sme i predstaviteľov Žilinského ristiky na mape starého kontiorganizácia Vojvodiny a Cestovná „V koktaile nechýbalo víno a pá- samosprávneho kraja, ktorý bol nentu. Údaj, že počas štyroch dní kancelária Magelan z Nového lenka z hrozna pestovaveľtrh spolu so súSadu. ného v našich viniciach bežným podujatím Kovačičania každý rok na svoju na sálaši, domáci syr zo Danubius Gastro prezentáciu v sídelnom sloven- Samošu, koláče Ženskénavštívilo takmer skom meste vymyslia dačo nové: ho spolku z Kovačice a 73 000 návštevní„Nápomocnou rukou v pre- výrobky z Mäsiarne Jokov, tento fakt len zentácii našej tohtoročnej ponu- náš. Na dobrú náladu sa potvrdzuje,“ poky boli aj Danka Svetlíková a Ane- počúvala i hudba z CD dotkol Ján Pap. ta Zlochová, študentky z našej Rosičky a Luny,“ dopĺňa Riaditeľ TOOK obce, ktoré nám pomáhali na Veľ- riaditeľ. mieni, že v slovenvyslanectve Srbska a urobili neUž v otvárací deň veľskej turistike je v skoršie i miniprezentáciu Kovači- trhu stánok Vojvodiny novej sezóne väčší ce medzi študentmi v klubových mal vzácnu návštevu. dôraz daný na takzpriestoroch internátu,“ uviedol Na kus reči sa s krajanmi vané oblastné a Ján Pap, riaditeľ Turistickej orga- z Kovačice a Petrovca Ivana Zovko a Dragan Vladić na časti stánku Vojvodiny, krajské organizácie nizácie Obce Kovačica. rozprával Ivan Gašparo- ktorý patril Turistickej organizácii Obce Kovačica cestovného ruchu, Druhý rok zaradom na Veľvy- vič, prezident Slovenktoré sa združujú slanectve Srbska zorganizovali skej republiky. Stánok si pozrela aj tohto roku partnerským regió- formou klasterov. Ivana Zovko predstavenie ponuky TOOK s kok- veľvyslankyňa R. Hrustanovićo- nom turistickej burzy. Bratislavský sa zúčastnila na viacerých veľtrtailom. Hostí – diplomatov, pred- vá a nespočetní predstavitelia ve- samosprávny kraj nám núka prie- hoch cestovného ruchu v Belestaviteľov zahraničných vystavo- rejného života Bratislavy a Slo- story zdarma na prezentáciu na- hrade. Na obdobnej akcii v Bratišich turistických možností so stán- slave bola prvýkrát a takto o tom vateľov, cestovných kancelárií zo venska. Slovenska, spolkov hovorí: srbsko-slovenského „Na turistickej burze v Srbsku sa priateľstva a Slovákov veľký dôraz kladie na letnú, a to zo Srbska, dolnozemprevažne „morskú“ turistiku, kým ských Slovákov, novina slovenskom turistickom jarnárov a študentov – primoku je záujem verejnosti aj o iné vítala na ambasáde typy trávenia aktívneho voľného Radmila Hrustanovićočasu v turistike, okrem iného pová, veľvyslankyňa. Vidávali sa informácie o cyklotudeoprezentácia turisristike, pešej turistike, vínnych tickej ponuky Obce Kocestách, horských strediskách, vačica bola podporená kultúrnych pamiatkach a väčšom slovami Ivany Zovko a o počte kúpeľných miest.“ turistických a hospodárskych možnostiach Prezentácia Kovačice na Veľvyslanectve Srbska: Ivana Zovko, Ján Pap Ján Špringeľ tejto juhobanátskej a Radmila Hrustanovićová Snímky z archívu TOOK

KOVAČIČANIA NA VEĽTRHU V BRATISLAVE

Dobre pripravená ponuka P

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ERDEVÍCKI ŽIACI

Radi (sa) hrajú V Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku koncom januára usporiadali tradičné oslavy Dňa svätého Sávu.

Krášlil ich, dozvedáme sa, vydarený rozmanitý kultúrno-umelecký program. A veselo bolo aj vlani v novembri, pri premiére di-

Erdevícki žiaci sa v rámci vlaňajších osláv Dňa svätého Sávu s radosťou zahrali aj na slepú babu

Aj po divadelnej premiére bolo veselo, najmä keď predsedovi SKOS Erdevík Ondrejovi Berédimu zverili hlavnú úlohu mušketiera v (tu vyhútanom) predstavení Čakajúc na chutnú a zaslúženú večeru

vadielka Traja umelci a drak Samuel. Žiaci ho s chuťou zahrali na pôde tamojšieho slovenského spolku. Ako sme si povšimli, erdevícki žiaci sú mimoriadne šantivé hravé a prívetivé detváky. Po bezprostrednom rozhovore s ich učiteľkami, učiteľmi a riadi-

teľkou školy sme zaraz pochopili, že veru „majú na koho byť práve takí“. Ako spomienku na spomenuté stretnutie a v ústrety ďalšiemu, dozaista skorému videniu s nimi, vynášame na svetlo sveta zopár záberov z fotokapsy a tešíme sa na nové. J. Bartoš

Porada v Smoleniciach O

dbor vládnych štipendií, akademických mobilít a krajanov MŠVVaŠ Slovenskej republiky usporiadal koordinačnú poradu v dňoch 23. – 25. januára t. r. za účasti zodpovedných pracovníkov za oblasť vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom stretnutia bolo informovať o pripravovaných podujatiach na podporu bilingválneho vzdelávania v školách v zahraničí pre pedagógov a žiakov uskutočnených s finančnou podporou MŠVVaŠ SR v roku 2013. Program porady sa dotýkal nasledujúcich okruhov: práca s on-line aplikáciami portálu eduabroad.sk, vládne štipendiá na školský rok

2013/2014, obsahové zmeny a inovácie ponúkaných programov, školy v prírode – ich obsahové zameranie a termíny, predmetové súťaže, podujatie spojené s ocenením víťazov celoštátnych súťaží v žiackej tvorbe a predmetových olympiád, detská univerzita, letné školy s odbor- Časť účastníkov porady z Dolnej zeme ným zameraním (podľa aktuálneho záujmu o konkrétne odbory SINEMA PARAbudú kurzy zaradené do ponuky roku 2013) DISO je názov konpre vekovú kategóriu 13 – 17 rokov. Pedagócertu, ktorý sa gov zaujali aj tieto spracované témy: letné kuruskutočnil v orgazy slovenského jazyka, letný jazykovo-odnizácii Strediska borný kurz pre uchádzačov o vysokoškolské pre kultúru Stará štúdium v SR, ponuka programu celoživotPazova vo štvrtok ného vzdelávania pedagógov vyučujúcich v 24. januára. Hodislovenskom jazyku všeobecnovzdelávacie nový koncert v predmety a sám slovenský jazyk, jeho obsapredsieni divadla hové zameranie, termíny a miesto konania jedv Starej Pazove notlivých podujatí, kurzy s odborným zameusporiadali traja raním (aj tieto budú podľa aktuálneho záujmu profesori Hudobo konkrétne odbory zaradené do ponuky nej školy Ljubinka roku 2013) a spolupráca so SAS-Centrom pre Lazića vo Vojke. Vynikajúci hudobníci – Bojana Soviljová (klavír), Bogdan Pejić (gitara) a Ljuslovenčinu ako cudzí jazyk FF UK Bratislava v binko Lazić (kontrabas, tamburica) na potešenie početného obecenstva zahrali filmovú hudústrety 7. ročníku seminára Slovenčina ako cubu, populárnu klasiku, evergríny... dzí jazyk. a. lš. s. z.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Tieto ocenené knihy potom posúvame v rámci výstavných kolekcií nielen doma, ale aj do sveta. Preto aj na vašom knižnom veľtrhu boli dva ročníky, najkrajšie knihy 2010 a nformácie hýbu svetom sa v ňom dobre ka mala nedávno jubilejný dvadsiaty 2011. a aktuality novinami. necítila, tak tam ročník. V nej dvadsaťčlenná porota – Známe je, že vydavateľstvá už Práve v druhej časti uveani nepracujem. hodnotí produkciu z uplynulého dlhšie trápi finančná kríza. Cítiť ju denej vety možno objaviť Som vlastne v ta- roku. Z celkovej produkcie, v ktorej aj v oblasti detských kníh? dôvod, prečo sa októbrokej oblasti, kde naposledy bolo viac ako 130 kníh a – My sme nekomerčná organizávý rozhovor s pani Evou si treba všímať aj jedna kolekcia, vyberá dvadsať naj- cia, takže knihy v podstate ani neCiferskou, pracovníčkou obsah, aj formu krajších kníh. V rámci týchto sa ude- vydávame. Financujeme sa z rozbratislavskej Bibiany a tadetských kníh. ľuje osem hlavných cien. Sú to ceny počtu, ktorý nám Ministerstvo prijomníčkou Slovenskej sekdeľuje. Mám ale dosť informácií vycie IBBY, len teraz dostáva davateľov, že situácia nie je dobna stránky týždenníka. Eva Ciferská rá, že peňazí je málo, že kríza poŽurnalistickou rečou postihla nakladateľov tým, že knihy vedané, obsah nebol natoľko nalie- Teda robím rozsa nepredávajú tak, ako by chcehavý, aby sa skôr predral cez zápla- ličné súťaže v li. Ak distributéri majú problémy s vu informácií aktuálnejších. rámci Bibiany. odbytom kníh, tak momentálna – V Bibiane ste v Oddelení kniž- Je to súťaž Najsituácia s knihami nie je dobrá. No nej kultúry, no ste i funkcionárkou krajšie knihy napriek tomu vychádza kopa nádIBBY. Čo tá skratka vlastne zna- Slovenska, ktoherných kníh, ktoré my máme v mená? rá hodnotí ich súťaži. Tam vlastne nevidno neja– Je to Medzinárodná únia pre výtvarnú kvaliký pokles počtu kníh, prihlásených detskú knihu. Tá udeľuje viaceré tu, ako aj kvalido súťaží a uchádzajúcich sa o ticeny, z ktorých je najhlavnejšia Cena tu polygrafickétuly naj. H. Ch. Andersena autorovi a ilustrá- ho spracovania – Po našom veľtrhu, aký dotorovi. Potom sú tu aj Čestné listiny titulov vydajem máte: prežije kniha aj vďaNiektoré z najkrajších slovenských kníh na knižnom IBBY, navrhované národnými sek- ných v uplynu- veľtrhu v Belehrade ka takýmto podujatiam? ciami, ktoré dostávajú autor, ilu- lom roku. Po– Určite. Takéto akcie a veci sú strátor a prekladateľ. Tieto uznania tom robím i ďalšiu súťaž: Najkrajšie Ministerstva kultúry a Ministerstva veľmi významné, lebo ľuďom ukaodovzdáva IBBY na svojom kon- a najlepšie detské knihy jari, leta, je- školstva, cena Bibiany za najkrajšiu zujú, čo vlastne knihy sú, koľko ich grese, ktorý naposledy bol v Lon- sene a zimy, kde porota hodnotí detskú knihu, cena polygrafická (tla- vychádza, že je v akejkoľvek prodýne. Únia má vyše sedemdesiat čle- nielen vizuálnu stránku kníh, ale po- čiarni), ako i cena Slovenskej ná- dukcii mnoho zaujímavých a hodnov na celom svete, takže sú tie ceny rotcovia čítajú aj ich obsah. Tak sa rodnej knižnice študentským prá- notných kníh. Pevne verím, že kniskôr svetové ako európske. vlastne knihy hodnotia aj po tej tex- cam. Po ukončení súťaže urobíme ha, v tej podobe, v akej už dávno exi– Osobne sa zrejme dobre cíti- tovej stránke. slávnostné odovzdávanie a záro- stuje, prežije. Lebo nič ten pocit, keď te vo svete detských kníh? – Akým spôsobom sa volia naj veň urobíme výstavu. V Bibiane sú držíte knihu v ruke, pozeráte a číta– Ja v tomto svete žijem praktic- knihy? vystavené nielen všetky ocenené, ale te si ju, nenahradí... ky celý svoj život, takže, keby som – Súťaž Najkrajšie knihy Slovens- i všetky knihy prihlásené do súťaže. Oto Filip

SLOVO DALO SLOVO: EVA CIFERSKÁ, TAJOMNÍČKA SLOVENSKEJ SEKCIE IBBY

Stále vychádza kopa nádherných kníh

VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Negramotných je značne menej Ď

alšie, netrpezlivo očakávané štatistické priemeru je takýto: žije na údaje: prvý štatistický zväzok zo sčítania dedine, vo veku 70,5 roka obyvateľstva, ktorý uzrel svetlo sveta v toma je domácou. Na strane to roku, a tretí celkovo, vzťahujúci sa na druhej, vedúca Oddeleškolské vzdelanie, gramotnosť a počítačovú nia sčítania obyvateľstva gramotnosť obyvateľstva. Verejnosti ho preSnežana Lakčevićová vyzentovali 31. januára v miestnostiach Repuzdvihuje skutočnosť, že blikového štatistického ústavu v Belehrade s za desať rokov počet žien niekoľkými základnými akcentmi a postrehs vysokoškolským vzdemi. Väčšina nášho obyvateľstva má stredolaním stúpol o 45 000. školské vzdelanie – nad 40 percent, to záNajmenej negramotkladné má 23 percent obyvateľov, vysokoných je v oblasti Belehraškolské vyše 10 percent. du, menej než jedno perNáčelníčka oddelenia V desaťročí medzi dvoma sčítaniami sa naj- súpisu Snežana cento, najviac v Obci Bojvýznamnejšie pokroky dosiahli v zredukovaní Lakčevićová nik, kde ich je viac ako 9 kategórie negramotných: počet týchto osôb percent. je menší o viac ako 45 percent, klesol zo 357 552 V oblasti počítačovej gramotnosti je 34 percent na 164 884 ľudí. Znepokojuje ale údaj, že sú nad 80 gramotných (zvládnu štyri operácie – spracovanie percent negramotných ženy. Štatistický profil ich textu, vypracovanie tabuliek, zasielanie a prijíma9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

nie elektronickej pošty, používanie internetu), 15 percent čiastočne gramotných (osoby, ktoré sú doma v jednej do troch zo štyroch uvedených aktivít), kým je počítačovo negramotných 51 percent obyvateľov. Títo alebo vôbec nepoužívajú počítač alebo ho majú, no neovládli žiadnu zo štyroch požadovaných operácií. Počítačovo gramotní sú muži rovnako ako i ženy, no rozdiel je medzi počítačovo negramotnými, kde je žien 54 a mužov 46 percent. Najgramotnejšie sú osoby v životnom veku 20 až 29 rokov, ktoré žijú vo väčších mestách, ako sú Belehrad, Nový Sad, Subotica, Niš, najmenej gramotní sú ľudia vo veku nad 65 rokov. Keď ide o obce, sú to Gadžin Han, Crna Trava, Osečina, Ražanj, Vladimirci, v ktorých je medzi 75 a 80 percent ľudí negramotných. Okrem týchto celkových údajov o vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva rovnako zaujímavé, ak nie aj zaujímavejšie, budú aj tie, zaoberajúce sa tým, ako používame materčinu. Ich zverejnenie je naplánované o necelé dva týždne, na 21. február – Medzinárodný deň materinského jazyka. O. Filip

K U LT Ú R A GALÉRIA MODERNÉHO UMENIA V BRATISLAVE

Danubianu lepšie raz vidieť, ako o nej stokrát počuť V odné dielo Čunovo na Slovensku je ideálnym východiskovým bodom na rekreačnú cyklistiku a samotná galéria Danubiana vďaka svojej špičkovej dramaturgii patrí medzi najpozoruhodnejšie múzeá moderného umenia v strednej Európe. Najnovšia veľká galéria v Bratislave bola otvorená v septembri roku 2000. Je dramaticky umiestnená na polostrove vystupujúcom do rieky Dunaj asi 15 kilometrov južne od centra mesta. Meno budovy Danubiana Meulensteen Art Museum obsahu-

Promenáda v parku: autorka článku vedľa sochy amerického autora Bovenkampa

je názov rieky, ktorá ju obklopuje, ako aj meno svojho sponzora, holandského zberateľa a umeleckého patróna Gerarda H. Meulensteena. Samotná galéria je umiestnená v pôsobivej budove, ktorá má pripomínať tvar rímskej galérie uviaznutej na riečnej plytčine. Konajú sa tu výstavy popredných medzinárodných umelcov, ktoré sa striedajú vo veľkej hale na prvom poschodí. Naposledy tu mala veľkú výstavu svojich umeleckých diel japonská maliarka Ayako Rokkaku, známa predovšetkým tým, že nanáša farby na podklad priamo rukami. Jej spôsob práce má blízko k japonským filmom a seriálom, k štýlu anime a manga. Na prízemí je galéria súčasného umenia, kde sa nachádzajú predajné exponáty, a v okolí budovy je park rozliehajúci sa na ploche 8 000 štvorcových metrov, v ktorom nájdete celý rad sochárskych diel. Teda polostrov, areál Danubiany, nie je veľmi veľký, no jeho plocha poskytuje priestor viacerým expozíciám a citlivo z nich vytvára oázu oddychu. Okrem stálych diel rôznych európskych autorov sa pozdĺž južného brehu tiahne Promenáda v parku z plastík amerického sochára holandského pôvodu Hansa Van de Bovenkampa. Danubiana má svoje čaro a vyžaruje z nej pokoj. Vďaka príjemnému prostrediu, vďaka Dunaju, a preto, že je predsa ďaleko od ruchu veľkomesta – Bratislavy.

A. Chalupová Návštevníci boli nadšení aj sochami Foto: autorka a A. F. tejto japonskej autorky

Nielen na pozeranie, ale aj na oddych a pózu pre fotospomienku: kolegyňa Anna Francistyová v priestorovej kompozícii

Obraz maliarky Ayako Rokkaku

Polostrov je bohatý na umelecké diela, ktoré vyhotovili zväčša zahraniční autori 9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A BÁČSKA PALANKA

Oslávili Deň knižnice dejín sa dozvedáme, že po zalo- predsedu Obce B. Palanka, žení Srbských čitární v Irigu a Mita Lačanski, predseda ZhroNovom Sade roku 1869 aj v Báčskej maždenia obce, Mirjana ŠoPalanke vzrástol záujem o knihu. Vý- laja, načelníčka oddelenia pre sledkom bolo založenie Čítacieho spoločenské činnosti, početspolku a knižnice. Dnes je Ľudová ní predstavitelia politických a knižnica Veljka Petrovića umiestnená vo veľkolepej budove z 19. storočia s moderne upravenými miestnosťami a bohatým knižničným fondom a má aj 13 pobočiek na území Báčskopalanskej obce. V utorok 5. februára v preplnenej sieni ĽK Veljka Pe- Pri obchôdzke miestností knižnice s riaditeľkou trovića v B. Palanke si Koviljkou Dobrićovou (druhá zľava) príležitostným kultúrno-umeleckým programom pri- kultúrnych inštitúcií, zamestnanci pomenuli 144-ročnú knižničnú čin- knižnice a ďalší. nosť. Na oslavách sa zúčastnili aj Úvodom riaditeľka ĽK Koviljka hostia: Milica Kirćanski, námestníčka Dobrićová informovala o dejinách riaditeľa Mestskej knižnice v Novom knižnice v B. Palanke, ktorá pri svojom Sade, Aleksandar Đedovac, zástupca zrode mala 257 kníh. Dnes v tomto

hraničnej spolupráce s Chorvátskom. Dozvedeli sme sa aj o najčítanejších knihách z domácej a svetovej literatúry v uplynulom období. V roku 2013 majú naplánované ukončiť adaptačné práce v knižniciach v Despotove a Obrovci, ako i pivničné priestory v B. Palanke. Riaditeľka pri tejto príležitosti udelila ďakovné listiny za knihovnícky prínos Nedovi Kuzmićovi a dôchodcovi Lazarovi JelićoPamiatka na oslavu: (zľava) Olivera vi. Nađová, Koviljka Dobrićová a Nedo Milica Kirćanski vo svojom Kuzmić príhovore pochválila úspešchráme kultúry pôsobia štyri odde- nú činnosť knižnice v prostredí, ktolenia, dve čitárne a počet kníh prevýšil ré si ešte pred 144 rokmi vedelo ce180-tisíc. Knižnica dbá aj na prácu s niť význam knihy. Oslavný program deťmi, ktoré si aj týmto spôsobom od moderovala Olivera Nađová, ktorá malička pestujú blízky vzťah ku kni- zaujímavými informáciami spríhe. V súčasnosti táto ĽK má vysokú tomnila i život a dielo maliara Fepozíciu nielen na pokrajinskej, ale i re- rencza Einsenhuta, narodeného v B. publikovej úrovni. Výsledky práce z Palanke. Slávnosť spestrili hudobroku 2012 svedčia o početných rea- nými bodmi Bojan Krtinić, Dušan Polizovaných podujatiach (premiéry pović Lipovac, Marija Davidovićová kníh, Karavána spisovateľov Vojvo- a Nikola Borković a literárnymi Todiny, výstavy a pod.), o uskutočnených mislav Knežević a ďalší. Po ukončeprojektoch, kým najnovší projekt Bi- ní programu si všetci mohli pozrieť blioteka za novo doba sa začal reali- miestnosti knižnice. zovať vlani v novembri v rámci cezJaruška Ferková

ŽIADNEJ VRÁSKY NA DEŇ LÁSKY

STARÁ PAZOVA

Prvá láska nastorako N

Kultúrny informátor na február

ávod „vedieť ako“ prakticky zvládnuť spi- zyk – tvoj druh i nepriateľ a Pravé slovo v pravý čas. sovateľské, novinárske a podobné remeslá V prvej časti „učebnica slovenčiny“ ponúka ľuponúka kvalitná kniha Milana Ferka (sprievod- ďom, ktorí túžia naučiť sa písomne vyjadrovať ný text napísal Jozef Mlacek) Prvá láska nasto- ukážky rozprávky, rozhovoru, životopisu, divarako. Publikácia vyšla vo vydavadelnej hry, denníka, reportáže, doteľstve Tatran roku 1989 v edícii tazníka, románu... Druhý diel zaČítanie študujúcej mládeže. úča písať homérsky, vedeckoPríručka nielen pre študentov fantasticky, hudobne, protiklada nie iba pre učiteľov je – zábavne, presne, ospravedlňujúco... nou poetikou a štylistikou. V Tretí školí o synonymách, prípredslove tejto publikácie vydatomnom čase v bernolákovčine či vateľ právom píše, že je „ohňobudúcom čase v štúrovčine, podstrojom nápadov, štýlov, foriem, mieňovacom či rozkazovacom slovnej ekvilibristiky, dôkazov o spôsobe a tomu podobne. Štvrtá bohatstve a o vyjadrovacích možčiastka obsahuje i list, posudok, nostiach slovenčiny“. Prvá láska scenár TV filmu, recenziu, esej, troch mladých ľudí je vyrozpráaforizmy atď. Jednoducho, knižvaná rozličnými postupmi. Veď ka predkladá stovku podôb jediešte Ľudovít Štúr písal, že „stonej príhody. O rozličných možnostiach štyrakým spôsobom jedno môžeš Titulná strana knihy lizovania pred týmto vydaním z autorov na Slovysloviť...“ Kniha má šesť častí. V prvej ide o správu a prí- vensku písali okrem iných Tibor Žilka, Ján Findbeh spomínanej trojice. V poslednej profesor ra, Eduard Gombala, Ivan Plintovič, po ňom o. i. Mlacek podáva čitateľovi Malý slovník jazyko- aj Anna a Ernest Weidlerovci. Prvá láska nastorako vedných a literárnych termínov použitých v je dobrou pomôckou pre všetkých používateľov sprievodných textoch. Ústredné časti sú po- slovenského jazyka v každodennom živote. Zadelené do štyroch celkov pod názvami Dom sa milujete sa do nej na prvý pohľad. J. Špringeľ stavia od základov, Každý spieva svoju pieseň, Ja9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

kultúrnych dianiach vo februári na území Staropazovskej obce hovorili zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova na tlačovke v piatok 1. februára. Predostreli filmový repertoár a pre milovníkov výtvarného umenia zahlásili výstavu obrazov Miroljuba Filipovića z Belehradu (od pondelka 11. februára v galérii strediska). Tradičná Zuzanská zábava v organizácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka bude v sobotu 16. februára v divadelnej sieni. Do Pazovy 24. februára pricestujú herci Tetra Levo z Belehradu, ktorí aj skôr často hosťovali v tomto meste a spolupracovali najmä so slovenským divadlom. Najväčšia edukačná maketa na Balkáne Svet vôkol nás autora Borivoja Vujića bude inštalovaná v dňoch 25. februára až 3. marca v predsieni divadla. Na tlačovke predstavili aj nový dizajn Kultúrneho informátora.

a. lš.

K U LT Ú R A VÝSTAVA V ULIČNEJ GALÉRII BEZISTAN: BANÍCI V OBJEKTÍVE

Ľudia na okraji ch povolanie je nesmierne ťažké a nebezpečné, o nich počuť najčastejšie vtedy, keď uviaznu pod zemou, sú ľuďmi, ktorí často žijú len o chlebe a vode. Baníci sú ozaj zriedkavo modelmi foto- Ďalší deň je za nimi grafov, rovnako tak ako ani bane nie sú pri- nich dôjde k tragédii a obetiam. Tézu, že každé zaužívané praoritnou oblasťou ich záujmu. Okrem chvíľ, keď v niektorých z vidlo má i svoju výnimku, po-

Tlačovka oviny aj napriek elektronickým médiám predsa majú svoje vyhranené miesto v spoločnosti. A kde sú noviny, resp. iné médiové prostriedky, tam sú i novinári a s nimi súvisiace tlačové konferencie, tlačové porady, tlačové besedy – čo je základným pomenovaním pre akcie tohto druhu. Okrem spomenutých dvojslovných pomenovaní zaužívané je aj jednoslovné pomenovanie – tlačovka, ktorým nahrádzame dvojslovné pomenovania tlačová konferencia, tlačová porada, tlačová beseda. A len k týmto pomenovaniam patrí. Už dvojslovné pomenovania povedzme tlačová agentúra, tlačová referentka nemô-

žeme nahradiť jednoslovným tlačovka. Tu treba uviesť ešte aj toto, a to je azda najzávažnejšie – slovo tlačovka má hovorový ráz. Je to akési stlačenie dvoch slov do jedného. Z tej praktickej stránky je toto slovo vhodnejšie, pretože je kratšie. Avšak je tu štylistický rozdiel, ktorý by si mal každý z nás uvedomiť, a to je nasledujúce: pomenovania tlačová konferencia, tlačová porada, tlačová beseda sa môžu používať v akejkoľvek jazykovej situácii, v celom rozsahu spisovného jazyka, pokým slovo tlačovka sa môže použiť len vo vymedzenej oblasti jazyka, a to znamená len v bežnom hovore. ah

Chýrnik

kultúrno-spoločenské podujatie Víno, hudba, klobásy. Nejde tu len o súťaž výrobcov chutných vín a domácich klobás, ktorých očakávajú pekné odmeny, ale i o dobrú zábavu so slovenskou ľudovou hudbou, bohatou večerou, tombolou a ďalšími prekvapeniami. Podujatie bude v sobotu 23. februára o 20. hodine v novootvorenej sieni Hole pri Pokroku. A. Ch.

HLOŽANY. Na piatok 8. februára o 18. hodine v kaviarni Pod lipami je zahlásené výročné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch. j. b-š PADINA. Miestny odbor Matice slovenskej v Padine už tradične i tohto roku usporiada

Bez veľa optimizmu: zriedkavé prestávky

tvrdila autorka Slađana Stankovićová výstavou Baňa, ktorá sa začala 18. januára v uličnej galérii Bezistan v strede Belehradu. Jej námetmi je najčastejšia tá komplikovanejšia a zložitejšia strana života. Za ňou sa vybrala aj do baníckych okien, rovnako tak ako predtým bola s robotníkmi v smutných továrenských jedálňach, s rómskymi deťmi na ulici

alebo s bezdomovcami u nás či v Bulharsku. Jej svedectvá o živote sú chmúrne, preto nečudo, že v jej snímkach farby nie sú. Dominuje im čierna – ako kontrast, náznak, otázka... Aj navodenie nevyspytateľnosti, otázok, týkajúcich sa toho, akí sme, či kam spejeme. O. Filip

IN MEMORIAM

Za Jánom Čapeľom-Lolom 24. 4. 1952 − 16. 1. 2013 án Čapeľa-Lolo sa narodil v Aradáči, kde žil a pracoval celý život. Celých 40 rokov bol zamestnaný v podniku DTD v Zreňanine ako údržbár chotárnych kanálov a merač podzemných vôd, kde o ňom bolo počuť len pekné slová. Keď sa dedinou rozniesol chýr, že zomrel báčika Lolo, ako ho jeho Aradáčania volali, akoby smútil celý Aradáč. Lebo on bol človekom, ktorý rád rozveseľoval svojou hudbou. Hral na harmonike, trombóne, trúbke, gitare, kontrabase atď. Nikdy mu nebolo ťažko hrať pre folklór, na svadbe alebo akomkoľvek veselí či oslave. Ako žiak 8. ročníka základnej školy sa stal členom orchestra v Kultúrno-umeleckom spolku Mladosť, kde najprv hral na harmonike a dokonca i na kontrabase. Bol účastníkom mnohých kul-

túrno-umeleckých podujatí a festivalov, od obecných prehliadok po tie na najvyššej úrovni v bývalej Juhoslávii, ale i v zahraničí. Rád spomínal na svoju účasť v programe na prvých obnovených Slovenských národných slávnostiach. Viac ako 20 rokov bol členom známej aradáčskej skupiny Veselí chlapci, ktorá má nahrávky v Novosadskom rozhlase. Je to naša prvá skupina, ktorej sa také niečo podarilo. Lolo bol jednoducho človekom, ktorý právom môže niesť titul aradáčskej hudobnej legendy. Takí ľudia, akým bol Ján Čapeľa-Lolo, aj po odchode do nenávratna navždy zostávajú vo svojom národe v krásnych spomienkach. Nech mu je večná sláva.

9. 2. 2013

J. Zvara-Moco 6 /4529/

HLAS ĽUDU

OZNAMY MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din; 2. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din; 3. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din; 4. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 5. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din; 6. Kvetoslava Benková: Výročné zvyky, IV. časť, notové zápisy slovenských ľudových piesní, vinšov a kolied, cena 500 din; 7. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din; 8. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din; 9. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din; 10. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din; Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840, fax: 021/47-20-844 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208). Novinka!!! Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 400 din. Kniha vyjde tlačou v marci 2013. Možno si ju objednať v predpredaji po cene 350 din/kus.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 25. 1. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Zmena účelu jestvujúceho objektu spaľovača RTO bez vykonávania stavebníckych prác, na katastrálnej parcele číslo 4292/31, k. o. Báčska Palanka, ZO Báčska Palanka. Nositeľ projektu je Tarkett, s. s r. o., Ul. priemyselná zóna č. 14, z Báčskej Palanky. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, v Ulici Ljubice Ravasi č. 1, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. februára 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1239/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, v Ulici Ljubice Ravasi č. 1, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – postavenie anténovej sústavy GSM 900 vykoná v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, v Ulici Ljubice Ravasi č. 1, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre systémy UMTS, ktorá pozostáva z troch dual band panelových antén typu K 80010485 pre všetky tri úseky. Plánované je pridávanie novej trojúsekovej GSM 900 anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén typu K 80010485 po jednej pre každý úsek. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém UMTS je 2 + 2 + 2 a konfigurácia vysielača pre plánovaný GSM 900 má byť 4 + 4 + 4. Antény sú usmernené s azimutmi 60 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 255 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, číslo 2911/12271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Desanky Maksimović – NS 161, NSU 161, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom, ocim a starkým

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s naším otcom a starkým

Dňa 7. februára 2013 uplynulo päť rokov, čo nás opustila manželka, mama a starká

JÁNOM GOMBÁROM 3. 9. 1938 – 28. 1. 2013 z Kysáča

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Preto si na Tvoju dobrotu a starostlivosť vždy budú spomínať: manželka s dcérou a dietkami

JÁNOM GOMBÁROM

MÁRIA GAŠPAROVÁ

3. 9. 1938 – 28. 1. 2013 z Kysáča

rod. Babinková 1. 1. 1950 – 7. 2. 2008 – 7. 2. 2013 z Hložian

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovajú: syn Ondrej, nevesta Anna, vnúčatá Andrea a Matej

PD JEDINSTVO ODŽACI

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom. Len cestička k hrobu zostala von.

Na základe rozhodnutia Správnej rady z dňa 30. 1. 2013 PD JEDINSTVO ODŽACI, Somborská b. č., oznamuje predaj vyradených základných prístrojov prostredníctvom

VEREJNEJ LICITÁCIE ktorá sa uskutoční 16. 2. 2013 o 10.00 h v rámci PD Jedinstvo Odžaci

Zarmútení: manžel Ján a syn Ján s rodinou

ROZLÚČKA s naším drahým otcom a starkým

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s bratom

JÁN GOMBÁR

JÁNOM GOMBÁROM

Na licitácii sa predávajú: 1. sejačka NODET 12-riadková 2. sejačka NODET 8-riadková 3. tanierové brány 32-diskové 4. Creina 5 000 l 5. pluh trojbrázdový IMT 6. pluh trojbrázdový IMT 7. kombinátor 12-riadkový Majevica 8. kombinátor 6-riadkový 9. kombinátor 4-riadkový s depoz. Maj. 10. kombinátor 4-riadkový s depoz. Maj. 11. agregát s čerpadlom 1 600 l 12. vozík hedera sejačky 13. rozsievač ORKAN 2000 14. tarup 4-riadkový POLJOSTROJ 15. klinové brány 4 m 16. kabína IMT 542 17. kosačka bočná 1.7 18. samochodná kosačka M. I. Niš 19. selektor + baliaci stroj 20. kontajnery 1 000 l, 8 kusov 21. automobilová vlečka 22. nádoba na obáranie 23. kliešte na omračovanie 24. Bosch stôl 25. stroj na ostrenie stolových nožov 26. miešiareň dobytčích krmív 27. náhradné súčiastky sejačky NODET 28. drevený stánok Právo účasti na licitácii majú všetky právne a fyzické osoby. Účasť – kaucia sa platí vo výške 10 % na vylicitovanú cenu prístroja, ktorý sa licituje. Daň z pridanej hodnoty je započítaná vo vylicitovanej cene. Kupec je povinný vylicitovanú cenu zaplatiť a prevziať vylicitovaný prístroj v lehote 7 dní. Licitované prístroje sa môžu pozrieť 2 hodiny pred začiatkom licitácie a bližšie informácie sa môžu dostať na tel. č.: 025/5742-232 a 062/80362-02 od 8.00 do 14.00 h.

JÁNOM GOMBÁROM 1938 – 2013 Kto zomrie, neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho milovali... Zarmútený syn Ján s rodinou

3. 9. 1938 – 28. 1. 2013 z Kysáča S úctou si na Teba bude spomínať sestra Anna Vrbovská s rodinou

3. 9. 1938 – 28. 1. 2013 z Kysáča Vo svojich spomienkach si Ťa navždy budem zachovávať a s úctou na Teba spomínať. Brat Juraj

3. 9. 1938 – 28. 1. 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová brat Michal s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 8. februára 2013 uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás opustil náš milovaný

Dňa 28. 1. 2013 nás navždy opustil náš milovaný manžel a otec

JÁN ĎURKA

JANKO TORDA

19. 1. 1949 – 28. 1. 2013 z Kulpína

1943 – 2012 – 2013 z Lalite

V našich srdciach budeš večne žiť. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: manželka Katka, dcéra Kristína so Sašom, vnúčatá Ena a Bojan, sestra s rodinou a mamička

Už len kyticu z lásky na hrob Ti môžeme dať a za všetko krásne, čo si nám v živote dal, môžeme Ti iba ďakovať. Zostaneš navždy v našich srdciach. Manželka Gordana, dcéra Maja a syn Igor

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na milovaných rodičov

s naším kamarátom

ERŽIKU SVETLÍKOVÚ

STEVANA SVETLÍKA

11. 10. 1941 – 10. 2. 2004

25. 5. 1937 – 24. 12. 2012 z Kovačice

Matka moja a otec môj, zase ste spolu, v istý dom. Chcela by som Vám povedať, že mi chýbate a vždy v mojom srdci zostanete. Vaša dcéra Eržika s deťmi

DROBNÝ OZNAM

SPOMIENKA na

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 z Padiny

VLADISLAVA CHROMČÍKA 18. 9. 1965 – 3. 2. 1973 – 3. 2. 2013 z Bieleho Blata Uplynulo 40 rokov od chvíle, keď utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť. Nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou si na Teba spomínať. Rodičia Michal a Mária a brat Michal s rodinou

SPOMIENKA na

ANNU KARDELISOVÚ 1944 – 2009 – 2013 z Kulpína

JÁNOM FIĽKOM FIĽOM

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82. VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Safet Savin, Ul. Vuka Karadžića 8, Idvor. PREDÁM dom s lokálom v Ulici národnej revolúcie v Petrovci; tel.: 063/711-39-46.

Pred smrťou sme Ťa nemohli zachrániť, ale Ťa ochránime pred zabudnutím. Večne budeš slza v našich očiach a boľavá rana v našich srdciach. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú kamaráti: Jano, Cile, Husky, Vaky, Poky, Žeco, Povo, Cane a Džony s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 6. februára 2013 uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý

1932 – 2005 – 2013 zo Silbaša

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdajú a spomienku na Teba si v srdci zachovávajú

inzercia@hl.rs

PAVEL KOPČOK

a 021/47–20–844

SPOMIENKA Dňa 10. februára 2013 uplynie osem rokov, čo nás opustil milovaný manžel, otec a starký

021/47–20–840

Tvoji najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

VLADIMÍR FEJDI 25. 8. 1938 – 6. 2. 2012 – 2013 z Petrovca Minú sa dni, mesiace, ale návratu niet. Hlboko v srdci a v myšlienkach žiješ s nami. Tvoji najmilší

Tvoji najmilší

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 8. februára: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Pribinov stratený kostol. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z Kysáča, Petrovca, Hajdušice, Nového Sadu, Belehradu, zo Slankamenských Vinohradov a Starej Pazovy, v ktorých sa bude hovoriť o dobytkárstve, ekológii, divadle, tanci a o slovenčine. Minútky budú venované aj tancu zumba. • O 20.45 KUMŠTÁREŇ: Toto vysielanie prináša záznamy z januárových kultúrnych dianí.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 11. februára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudových piesní; Utorok 12. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 13. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba a skupina Fair Play; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z Vojvodiny; Štvrtok 14. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú Zuzana Gajanová a Vlado Očovaj; Piatok 15. februára: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 10. februára: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie z televízneho archívu z roku 2008: reportáž z poľovačky – honu na šakala v Slankamenských Vinohradoch. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Táto polhodinka bude venovaná manželom Márii a Ondrejovi Ivičiakovcom z Petrovca, ktorí majú zaujímavé koníčky, insitnej maliarke Anne Majorskej zo Starej Pazovy a z príležitosti vydania prvého cédečka bude aj rozhovor s aradáčskymi meškárkami. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 10. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Penzisti sa dobre bavili Zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica Utorok 12. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Ďalšie divadelné predstavenie kovačických hercov Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom Mária Balogi, novinárka maďarskej spoločenskom živote? redakcie RTV OK Piatok 15. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Deň zamilovaných v našej obci

Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 9. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – piesne zo starej zásuvky; NEDEĽA 10. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – hit parády. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – komorná hudba. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenské vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 12. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – vokálno-inštrumentálne skladby romantizmu; STREDA 13. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 8. do 14. februuára

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko autorky čŕt a krátkych próz, ktorej vlastné meno je Božena Okrucká (1890 Martin – 1927 Zvolen). Známe sú jej diela: Slávnostný obed, V máji, Vohľady a iné. autorka: vrstva áno pero americký ANNA 2. časť romb BIČIA- tajničky malty, (srbsky) (zdrob.) komik vakovka ROVÁ

auto škola

poskytol morálnu pomoc

20.15 Filmy: Piatok 8. februára PaedDr. Svetlana Zolňanová zhodnotila – Dobrodružstvo žltéčinnosť Výboru pre vzdelávanie NRSNM za ho psa rok 2012 Sobota 9. februára – Klan lietajúcich 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih dýk Molí Pondelok 11. februára – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Zachráňte Jessicu Lynchovú týždňa Utorok 12. februára – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Najhľadanejší v Malibu vami Streda 13. februára – 22.00 Film: Dlhá cesta k šťastiu Pády a vzlety 24.00 Záver vysielania Štvrtok 14. februára – Trójska vojna Každý pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Citáty, Reklamy, Zvon Každý utorok o 20.15: Doku23.00 Záver vysielania mentárny film: Na západe nič nové Každý piatok o 18.15: Výber z Nedeľa 10. februára programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 13. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň sa odvysiela niekoľko rád z čínskej Feng Shui terapie a poskytnuté budú rady na úpravu obývacieho priestoru. Repríza v nedeľu 17. februára o 7.30 h.

6 /4529/

HLAS ĽUDU

ulica (bačvansky)

dinár

elektron. pošta

north jeden (nem.) neporiadok, zmätok

Tisovec

síra prikryla tekutinou

predložka

oblúkovitá kosť

ktorý je z liany

prostriedok na lakovanie

ostrov (chorvátsky)

časť nohy

zakročila amatér

ovocná záhrada

liter 1. časť tajničky

karát

životná energia

rieka na Slovensku

prímeno Đokovića vpíšte CH S K

vpíšte ÁHL

9. 2. 2013

identifikácia

AS U HL UD Ľ

reper

molibdén

kŕmil egypský boh slnka dlhá samohl.

more (príd. meno) tak

obvod AS U HL UD Ľ

osob. zámeno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 – VODOROVNE: opierka, kartal sa, Ur, idá, N, Palkovič, OL, ave, a, vek, ask, Al, sť, rp, laso, jar, O, kupuje, poláris, pán, Dana, mráz, jah TAJNIČKA: JURAJ PALKOVIČ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 19. januára 2013 bolo: ANNA KOTVÁŠOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA KOBÁROVÁ, Ul. 1. mája č. 2, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SPRÁVY Z PADINSKEJ KOLKÁRNE

Gule sa neprestajne kotúľajú ly Balkan zo Somboru. KK DOLINA – dina. V jesennej časti zohrali dve kolá KK SLÁVIA 2 : 6 V prípravnom viac než to bude na jar. V predĺženej jesennej polosezóne sa padinskí kolká- zápase kolkári ri nepreslávili, lebo z jedenástich zá- kovačickej Slápasov vyhrali len tri a osem prehrali. Zí- vie, ktorí súťažia skali iba 6 bodov, čo ich priviedlo do o stupeň nižšie, situácie, že počas zimy musia roz- boli lepší od svojich hostiteľov. mýšľať o tom, ako zostať v lige. Víťazné mužstvo RŠH Kolor plus; stoja zľava: J. Kupec, Podľa slov predsedu klubu Vladimíra Pomer zrazeV. Marušník, J. Petráš, Z. Mihajlov, V. Sabo; v drepe Sabu nečakane slabé výsledky prišli ných kolkov je 3 zľava: Z. Mužinić, P. Ušiak, Ž. Kováč, O. Trnovský ako výsledok nevážneho prístupu 086 : 3 187. Stretjednotlivcov na tréningoch a zápasoch. nutie susedovMužstvo kadetov KK Dolina hraKADETI TRETÍ Občas Dolina nastúpila nekompletná cov bolo pokra- Nádejný kolkár Doliny lo v zložení: M. Miljković (600 kolV SRBSKU a mala i niekoľko nešťastných prehier. čovaním dlho- Ž. Jakáb, účastník kempu V posledných rokov), Ž. Garafiát (590), V. Beška Všetko to padinských kolkárov pri- ročnej spoluprá- a najlepší hráč RŠH koch KK Dolina dáva (548), Ž. Jakáb (M. Garafiát) (512). viedlo na predposlené miesto v ta- ce a priatelenia, veľký dôraz na prá- RŠH MUŽOV buľke, ktoré vedie do nižšej súťaže. Tré- ktoré sa obyčajne končí spoločným cu s mladými hráčmi. Dobrá práca priTradícia organizovania Robotníckoner Pavel Beška hovorí, že počas zim- stolovaním. náša čoraz viditeľnejšie výsledky. Po- športových hier v kolkárstve v Padine KK DOLINA: Horniček (484 kol- všimli si to aj v trénerskej organizácii pokračuje. Takmer dva mesiace na kolnej prestávky podnikajú kroky zamerané na záchranu. Šance sú reálne a ne- kov), Tepša (490), V. Beška (519), Kolkárskeho zväzu Srbska a troch kárskej dráhe KK Dolina kolky zrážali chýba ani elán hráčov. Druhá časť Sabo (515), Miljković (540), P. Beš- mladých hráčov Doliny pozvali do rekreanti a dobre sa tam zabávali. majstrovstiev Prvej ligy Srbska – sku- ka (538). Kempu talentov, ktorý vlani prebie- Zúčastnilo sa jedenásť domácich celKK SLÁVIA: Toman (580), Hrček hal vo Vrbase. Pod vedením najlep- kov a jeden z Kovačice. V dramatických pina Vojvodina odštartuje 10. februára. KK Dolina vo svojej kolkárni uvíta (517), Mihajlov (501), Strakúšek (Si- ších trénerov Srbska vo vybranej zápasoch najviac úspechu malo a zvídruhoumiestnený celok Polet – Pau- roma) (520), Čerňoš (569), Bíreš (500). skupine sa do tajomstiev kolkárstva ťazilo mužstvo Kolor plus. Druhé mieszaúčali nádejní padinskí hráči: Želislav to obsadili najmladší, celok Mládež DoJakáb a bratia Michal a Želko Gara- lina, kým na tretej pozícii skončili hostia z Kovačice, mužstvo KMV Fagan. Fafiátovci. Mladí kolkári KK Dolina sa zúčastnili vorizovaný tím vlaňajšieho víťaza Maj na otvorených majstrovstvách Kováč-M sa musel uspokojiť so štvrtým Srbska, kde mali právo hrať hráči miestom. Prvé tri mužstvá organizátor mladší od 23 rokov. Majstrovstvá za odmenil pohármi a medailami. Meúčasti pätnástich mužstiev prebieha- dailu za najlepšieho hráča turnaja zíli na kolkárni Banjica v Belehrade. V sil- skal najmladší účastník Želko Jakáb, nej konkurencii juniorov a kadetov ktorý mal najväčší priemer zrazených mladí Padinčania zaznamenali skvelé kolkov na každom zápase. Po mužoch na kolkárske dráhy navýsledky a získali bronzové medaily. Lepšie od nich boli iba mužstvá su- stúpili ženy, ktoré začali svoju súťaž v Úspešní kadeti KK Dolina: M. Miljković, V. Beška, M. Garafiát, perligistu belehradskej C. zvezdy a zre- rámci RŠH. Ž. Garafiát, Ž. Jakáb (zľava) Ján BOKOR ňaninského Banatu. olkári padinskej Doliny mali iba krátku prestávku. KK Dolina súťaK ží v Prvej lige Srbska – skupina Vojvo-

ZAUJÍMAVÝ PROJEKT V ŠÍDE

Výstavba tenisových ihrísk rbanistickým plánom v časti mesta Šíd, v ktorom je športová hala, U plánujú výstavbu aj viacerých športových objektov na otvorenom priestore. Pred dvoma rokmi tam vybudovali ihrisko pre plážový volejbal a v pláne sú aj tenisové kurty. Lokálna samospráva dosiaľ na to nemala nadostač finančných prostriedkov, takže tenisové ihriská čakajú na lepšie dni. Koncom minulého roka Branko Đokić zo Šídu skontaktoval vedúcich lokálnej samosprávy a vyjadril ochotu vystavať tri tenisové ihriská v blízkosti športovej haly. V prvej fáze stavby táto investícia by stála 10 000 000 dinárov a

keď všetko bude dokončené, športový objekt bude mať hodnotu 15 000 000. Do realizácie tohto projektu zapoja aj Tenisový zväz Vojvodiny, čo potvrdil i člen tohto orgánu Ljubiša Jeremić. V prvej fáze výstavby, ktorú mienia realizovať v roku 2013, vystavajú tenisové ihriská a vybavia ich potrebnými rekvizitami. Asi o dva-tri roky realizujú druhú fázu výstavby, keď k ihriskám pribudnú potrebné objekty. Predseda Obce Šíd Nikola Vasić povedal, že sa dohodli s pánom Đokićom, aby tenisové ihriská používal nadchádzajúcich dvadsať rokov bez úhrady, a potom sa celkový športový ob-

Na tomto mieste v Šíde plánujú vystavať tenisové ihriská jekt stane majetkom Obce Šíd. Đokić si tiež žiadal, aby po vypršaní dvadsiatich rokov pri uzavieraní novej zmluvy o používaní tenisových kurtov on mal prioritu. Ak nebude iných pre-

kážok, v krátkom čase by predseda Obce Šíd Nikola Vasić a Branko Đokić mali podpísať zmluvu o začiatku prác, ktoré by na jar aj odštartovali. St. S.

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE FK MLADOSŤ PETROVEC

Klub nezanikne! imná futbalová prestávka v Petrovci priniesla rôzne špekulácie o tom, že FK Mladosť Z môže prestať s činnosťou samým tým, že sú dlhy veľké a hrozí aj zablokovanie klubu zo strany patričných futbalových orgánov. Klub minulú jeseň pôsobil bez náležitej organizácie. Viedla ho skupinka ľudí, ktorá nedovolila, aby zanikol! V týchto dňoch sa predsa rozhodlo aj zo strany spoločensko-politických inštitúcií obce, že FK Mladosť musí aj v nastávajúcom období pôsobiť a urobili kroky k náprave situácie a k jeho stabilizácii. Tak v pondelok 4. februára 2013 prebiehalo výročné volebné zhromaždenie petrovského klubu. Za hojnej účasti priaznivcov a fanúšikov otvoril ho Ján Hansman, človek, ktorý je v posledných rokoch v petrovskom futbale v značnej miere prítomný a podľa už ustáleného „kostolného poriadku“ predostrel rokovací program. No na saODŠTARTOVALI PRÍPRAVY V utorok 29. januára 2012 Mladosť začala s prípravami na jarnú súťaž. Novým trénerom je Vladimir Karakaš z Čelareva. Petrovčania už hrali i prvý zápas. Minulú nedeľu prehrali v Čelareve s domácim ČSK Pivara 2 : 0 (1 : 0). Rady klubu opustili Kaňa a Plavšić (odišli do Bačky B. Palanka). Klub očakáva návrat Miloša Kobilarova zo Srbobranu. MLADOSŤ: Leňa, Ma. Latinović, Trišić, Rupar, Ardalić, B. Kobilarov, Milovanović, Sladojević, Torbica, Zbućnović, Mi. Latinović. Hrali aj: Radaković, M. Kobilarov, Máľach, Alavanja, Pejčinovski, Fábry, Grujić, Radanović, Kokanović, Krivák, Milinović, Babiak.

preregistrácia klubu v Agentúre pre hospodárske registre 9 000, poplatok za účasť v súťaži 80 000, nákup lôpt a kopačiek 41 000, kosenie trávy, zadováženie paliva a údržba ihriska 34 000, oprava bojlerov a pecí 15 000, kúpa sušičky a tlačiarne 25 000, prostriedky pre hygienu 29 000, prostriedky reprezentačného fondu počas osláv Dňa Petrovca a SNS 82 000, na občerstvenie pri posedeniach po zápasoch 30 000 dinárov. FK Mladosť má dlhy v sume 419 000 dinárov. Klub je dlžný trénerom – Čánimu, Stanivukovi a Koruniakovi, ako aj úhrady hráčom Ako utiecť súperom: Branislava Zbućnovića (najbližší za stravné v jesennej časti majsk lopte) a spoluhráčov na jar očakáva húževnatý boj trovstiev. o záchranu vo Vojvodinskej lige – západnej skupine Keď ide o voľbu čelného člo(Foto: J. P.) veka klubu, tu dilem nebolo. mom začiatku minútkou ticha vzdali pocVopred navrhnutý tu zosnulým členom klubu, priateľom a fakandidát Dr. Vlanúšikom. dimír Sýkora doSprávu o minuloročnej činnosti na zestal aklamáciou lenom trávniku (o tomto sme už obsiahle prítomných dôvepísali skôr) a finančnú správu podal sám ru, a potom sa ujal Hansman. slova. Vo svojom Z finančnej správy sa dozvedáme, že FK prejave prečítal Mladosť dostal vlani z obecného rozpočmená 15 členov tu 1 195 000 dinárov, Miestne spoločenstvo Správnej rady, poPetrovec vyčlenilo 370 000, sponzorské príďakoval sa za dôspevky tvorili 830 000, kým vlastné príjmy veru, ktorú mu poklubu boli v sume 60 000 dinárov. Celkove v pokladnici bolo 2 455 000 dinárov. Vý- V jeseň nebolo ľahko ani sedieť skytli. Na konci davky tvorili: menšie bankové trovy a na tribúne vo Vrbare. V popredí zvolili aj podpredsedov klubu, ktosplatenie dlhu FK Budúcnosť, zadováženie novozvolený predseda FK rými sa stali Rastivstupeniek a plagátov 29 000 dinárov, Mladosť Vladimír Sýkora. slav Denďúr a Paúhrady trénerom, hráčom a lekárovi 480 000, cestovné trovy hráčom, ktorí cestovali vel Spevák. Tajomníkom FK Mladosť je Vladimír vlastným autom 77 000, oprava a servis mikro- Abrahám a členovia Dozornej rady Michal Spebusu, ktorý poskytol bývalý predseda O. Hans- vák, Pavel Ožvát a Miroslav Čáni. Samuel Medveď man 32 000, úhrada domovníkom 195 000,

NA DOTERAJŠÍCH PRÍPRAVÁCH STAROPAZOVČANOV

Veľa nových mien len Srbskej ligy – skupina Vojvodina z tejto časti Sriemu sa už tri Č týždne intenzívne pripravuje na jarnú časť majstrovstiev. Vo vedení Jednoty vedia, čo ich v majstrovskej odvete čaká, a preto sa spolu s trénerom Draganom Macurom postarali o posily, ktoré sa majú pričiniť o záchranu mužstva v doterajšej spoločnosti. Netreba však robiť predčasné závery, či sa im to podarí. Proste preto, že ani ostatné ohrozené mužstvá nespali a v zimnom období sa takmer všetci posilnili. Na zozname trénera Jednoty je momentálne 25 hráčov, ktorí s chuťou a veľmi disciplinovane trénujú na vlastnom štadióne alebo na umelej tráve Športového strediska FZ Srbska. Na prípravách je hodne kvalitných hráčov, ktorí sa uchádzajú o najlepšiu jedenástku. Čoskoro sa počet hráčov 9. 2. 2013

6 /4529/

zmenší na 20 mien, a to po prípravných zápasoch, na ktorých skúšajú možnosti každého jednotlivca. Tréner Macura vytvára nové mužstvo, v ktorom v jarných majstrovstvách bude najmenej Staropazovčanov!? Otvoril však dvere aj talentovanej mládeži: Fabókovi, Konstantinovi Stegnjajićovi, Jezdićovi, Bosancovi... Transferový kolotoč sa úplne rozkrútil, na každej pozícii v tíme sú dvaja hráči. Chýba ešte jeden brankár, aj keď z Bešky prišiel Marko Mijatović, ale bez náhradníka sa nemôže. Na zozname trénera Jednoty sú Brana Janković, Lazar Vladisavljević z belehradského FK Lokomotiva, Nemanja Mrkajić, bývalý kanonier šídskeho Radničkého, s ktorým prišiel aj Vuk Babić, ale tento predsa zmenil klub a odišiel do Báčskej Topoly. Babića však úspešne vystrieda Nikola Lu-

HLAS ĽUDU

Tréner Dragan Macura formuje nové mužstvo Jednoty čić z belehradskej Lokomotivy a významnou posilou bude Igor Zekić, ktorý sa vrátil z Thajska. Z Batajnice prišiel mladý Lazar Ivić, ktorý predtým hrával v Novej Pazove, odkiaľ prišiel aj Lazar Ilić. Aleksandar Ljubenović prestúpil z mužstva Donji Srem Pećinci.

Na súpiske sú ešte talentovaní Manojlović a Ožegović. Veľkou posilou bude pravý útočník Stefan Stojanov (Javor Ivanjica), ktorý by mal úspešne vystriedať Nenada Dragina. Keď ide o „bonusových“ hráčov (do 21 rokov), v Jednote na jar bude menej starostí. Fabók, Ljubojević, Stegnjajić a Jezdić sú veľmi talentovaní hráči a v každej chvíli sa môžu uchádzať o miesto v prvej jedenástke. Po prvých kontrolných zápasoch so Zemunom a Teleoptikom nasledovala skúška s omladeným mužstvom OFK Belehrad na Karaburme, kde Jednota vyhrala 2 : 1 po lepšom výkone ako na predchádzajúcich zápasoch. V sobotu Jednota bude súperom Sinđelića v Belehrade. Potom sú na programe zápasy s prvoligovou Inđijou (13. februára v Národnom dome futbalu), s Lokomotivou v Belehrade, Dunavom zo Starých Bánoviec. Hľadajú sa dvaja ďalší súperi, zvlášť pre generálku, ktorá dopadne tesne pred štartom jarných majstrovstiev. Bz-ý

ŠPORT niek, prenájmu predajne a vlastného bufetu. Celkové príjmy v minulom roku vynášali 1 234 936 dinárov. Musíme spomenúť a pochváliť pekný úspech pionierov, ktorý v Obecnej lige Báčsinulú nedeľu v miestnostiach na ihrisku ka Palanka v jesennej v Pivnici bola výročná a volebná konfečasti pod vedením trérencia FK Slávia. Na nej sa okrem užšieho venera Miroslava Česka denia zúčastnili aj členovia klubu, hráči, tréneri, obsadili prvé miesto. fanúšikovia a hostia. V tomto roku je cieľ Na úvod zasadnutia predseda Michal Kotiv Slávie, aby prvé mužpozdravil všetkých prítomných, ktorí potom stvo, ktoré trénuje minútkou ticha vzdali poctu bývalým hráčom, Đuka Keravica, obsaktorí umreli v minulom roku. Správu o minudilo miesto v strede taloročnej činnosti podal predseda Kotiv, ktorý buľky. Budú tiež pozdôraznil, že vedenie urobilo všetko, čo mohkračovať v práci s mlalo, aby zabezpečilo čím lepšie podmienky na dými futbalistami, lebo dobré výsledky mužstva. len tak si môžu zabezŠportovým slovníkom povedané, minulý rok pečiť hráčske kádre pre v Slávii mal dva rozdielne polčasy. V jarnej časbudúcnosť. Plánujú vyti majstrovstiev mužstvo súťažilo v Novosad- Pracovné predsedníctvo výročnej konferencie FK Slávia v Pivnici: noviť fasádu kluboskej oblastnej lige, kde skončilo na poslednom Jaroslav Šuster, Michal Kotiv a Ján Šuster mladší (zľava) vých miestností, opramieste. O tom, čo sú príčiny vypadnutia z ligy, viť ohradu okolo štačinnosť klubu. Ke- dióna a vyvŕtať studňu na zavlažovanie trávďže Miestne spolo- nika. Finančným plánom je určené, že na tie čenstvo Pivnica účely budú potrebovať 1 300 000 dinárov. Veľnemá samozdane- kou väčšinou hlasov finančný plán bol schvánie, finančná pod- lený. pora z týchto praV diskusii pochválili prácu vedenia Slávie v meňov sa ani ne- minulom roku s menšími pripomienkami. Pri mohla očakávať. Pre- voľbe vedenia Michal Kotiv dostal podporu na to vedenie pomoc opätovný mandát predsedu. Kotiv potom hľadalo od obecných navrhol aj ostatných členov vedenia, v ktorom štruktúr, od domá- sú: podpredseda Michal Žigmund, tajomník cich podnikateľov, Michal Pintír, športový riaditeľ Branislav Mirktorí pomohli hod- kov, Viliam Slavka, Đorđe Zbućnović, Miroslav ne, pravda v rámci Hemela, Miroslav Týr, Ján Šuster mladší, Mivlastných možností. roslav Česko, Rastislav Šuster, Michal Kľúčik, JaPrívrženci Slávie nemali veľké pripomienky k minuloročnej Slávia taktiež zorga- roslav Šuster a jeden hráč. Dozornú radu tvočinnosti klubu nizovala súťaž vo va- ria: Vojislav Ivančić (predseda), Ján Šuster sa hovorilo už v lete. Je pravda, že najväčšiu rení baranieho paprikáša, nočný turnaj v ma- starší a Ján Valentík. vinu znášajú sami hráči, ktorých slabé výko- lom futbale a peniaze získala aj zo vstupeJán ŠUSTER ny nemohli Slávii zabezpečiť obstátie. V jeseň pivnické mužstvo opäť súťažilo v MeODIŠIEL IBA VARdziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda GEC. V nedeľu 3. fea obsadilo miesto v strede tabuľky, čo bol aj bruára 2013 futbalisti cieľ vedenia. Nebyť niekoľko nečakane strakysáčskej Tatry začali tených bodov na domácom trávniku výsledprípravy na jarnú časť ky mohli byť aj lepšie. Bodové saldo a nedomajstrovstiev. Trénerom statok peňazí Pivničanom nedovoľujú, aby rozzostal Rajko Sirar, techmýšľali o návrate do vyššej súťaže. nický vedúci je Ondrej Dobre bolo, že v Novosadskej oblastnej lige Mucha a novým šporsúťažili aj dorastenci Slávie, ktorí tiež skončitovým riaditeľom sa stal li na poslednom mieste. Dostalo sa im však zadoterajší hráč FK Tatra dosťučinenie, že ich vyhlásili za najdiscipliMiroslav Savić. V zimnej novanejšie mužstvo, lebo mali najmenej prestávke výpustku zožltých a červených kariet. Treba však povedať, bral iba Vargec. Boli výže sa ani jeden dorastenec neprebojoval do prhľady, že do radov Tatry vého mužstva Slávie. Trénerom dorastenecdo konca prestupového kého mužstva bol Svetislav Stevanović-Litermínu 8. februára pristúpia dvaja skúsenejší futbalisti novosadského FK Proleter. Tréneromeni z Ratkova. vi Rajkovi Sirarovi (stojí zľava) sa na prvom tréningu prihlásili pätnásti futbalisti. Prvé priateľské Finančnú správu za vlaňajší rok podal zápasy Kysáčania zohrajú doma so zmajevským Obilićom (16. februára), Omladinacom zo tiež predseda Kotiv a podčiarkol, že sa veStepanovićeva (17. februára), Jedinstvom z Rumenky (24. februára)... denie vynachádzalo všetkými možnými spôPavel Pálik sobmi, aby zabezpečilo peniaze na riadnu

VÝROČNÁ A VOLEBNÁ KONFERENCIA FK SLÁVIA V PIVNICI

Michal Kotiv zostal predseda

9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE ZŠR SMUĐ KULPÍN

Zapájať do práce mladých rybárov sobotu 2. februára 2013, práve na Hromnice, za prítomnosti V členov a hostí z iných rybárskych združení v Poľovníckom dome v Kulpíne bolo Výročné zhromaždenie ZŠR Smuđ. Početných prítomných najprv privítal predseda združenia Michal Koruniak. Správu o činnosti rybárov podal tajomník Michal Plachtinský a správu Komisie pre súťaže predseda Ján Jagoš. Finančnú správu predostrel pokladník Ján Vrbovský. V

Pracovné predsedníctvo výročného zhromaždenia kulpínskych rybárov: Ján Vrbovský, Michal Plachtinský, Michal Koruniak, Ján Jagoš a Samuel Vrbovský (sedia zľava)

Masová účasť členstva združenia a hostí na výročnom stretnutí rybárov v Kulpíne mene Dozornej rady ZŠR Smuđ minuloročnú prácu združenia pozitívne posúdil predseda Samuel Vrbovský.

V uplynulom roku kulpínski rybári predovšetkým venovali pozornosť súťažiam v love rýb, potom v chystaní rybacích špecialít a propagovaniu

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Ilie Lupulescu v Petrovci STK MLADOSŤ – STK UNIREA 0 : 4 koda len, že si petrovskí milovníci športu a tiež tak aj predstaŠ vitelia lokálnej samosprávy nevedeli uctiť príchod stolnotenisového vi-

cešampióna z OH v Soule z roku 1988. Tak v nedeľu večer v telocvični ZŠ Jána Čajaka boli hlavne tí, ktorí majú blízko k STK Mladosť, ako aj

Družné posedenie s hostiteľmi: Ilie Lupulescu (piaty zľava) pri večeri v hostinci Putnik 9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

tohto športu. Spolupráca s inými združeniami, pracovnými organizáciami a podnikateľmi bola tiež pozoruhodná. Vcelku sú s realizovaným spokojní, hoci niektoré pracovné povinnosti nesplnili, hlavne pre nedostatok financií. To, čo sa nepodarilo urobiť, bolo aj orezávanie suchých častí topoľov v okolí rybárskej chatky združenia. V roku 2012 združenie malo 98 členov a dôraz dávali na prácu s pioniermi, ktorú mali na starosti členovia súťažnej komisie. V minulom roku mali šesť súťaží v love rýb skupinka z Kysáča, ktorá si nenechala možnosť ujsť takejto nekaždodennej udalosti. Ilie Lupulescu, ktorý žije v USA a toho času je na dlhšom pobyte doma, nastupuje v tejto sezóne pre svoj rodný Uzdin. Celok STK Unirea v ligovej tabuľke je bezpečne prvý, kým sú Petrovčania toho času na treťom mieste. Zápas, v ktorom domáci proti favoritovi nemali veľké šance niečo vyťažiť, sa začal práve súbojom, o ktorý diváci prejavili najväčší záujem. Úvodný duel Turan – Lupulescu priniesol rutinovanú výhru hosťa z Uzdinu. V druhom súboji bojovali skúsení Lomen a Dalea (ináč v deväťdesiatych rokoch pôsobil aj v slovenských Topoľčanoch). Lomen dobre čelil Uzdinčanovi. V treťom súboji mladý Stoja pomerne ľahko zdolal Bažíka. Na konci v štvorhre Turan a Lomen dobre bojovali proti Lupulescuovi a Daleovi a dokonca v prvom sete aj zvíťazili.

a vo varení rybacej polievky. Všetky úspešne realizovali a najúspešnejších pretekárov odmenili rybárskymi súpravami, pohármi a medailami. Združenie medziiným zorganizovalo aj tradičnú súťaž vo varení rybacej polievky pre pracovné organizácie a združenia, v ktorej sa zúčastnilo až 19 mužstiev. Kulpínski rybári súťažili aj v iných prostrediach, odkiaľ si priniesli odmenu za jedno prvé miesto a kuchári rybacích špecialít zasa získali jedno druhé a dve tretie miesta. ZŠR Smuđ v roku 2012 finančne úspešne hospodáril. V pláne na tento rok si vytýčili zvýšiť počet členov a do práce združenia aktívne zapájať väčší počet mladých ľudí. Naplánovaná je aj škola rybárčenia pre najmladších. V pláne majú aj upraviť okolie chatky a parkovisko, miestnosti na prípravu rybacích špecialít a dokončia aj práce na hygienickom zariadení rybárskej chatky. Po schválení správ a plánov členovia ZŠR Smuđ určili, aby členské na rok 2013 bolo 500 dinárov. Na návrh Správnej rady združenia Samuela Červenáka zo Šafárikovej ulice v Kulpíne vyhlásili za čestného člena združenia. Predseda Michal Koruniak oboznámil členov, že je možnosť rybárske povolenia obstarať si i na splátky. Povolenia zdraželi, takže seniori musia ročne zaplatiť 6 000 dinárov, kým sú pre penzistov o polovicu lacnejšie, 3 000 dinárov. Posledná splátka sa má vyplatiť v júni 2013. V ten príjemný zimný podvečer nasledovalo družné posedenie rybárov, ako inak, ak nie pri rybacích pochúťkach. K. Gažová

Neprekonateľný v Petrovci: Ilie Lupulescu bol silný pre domácich súperov Výsledky: Turan – Lupulescu 0 : 3 (2 : 11, 8 : 11, 4 : 11), Lomen – Dalea 0 : 3 (7 : 11, 8 : 11, 10 : 12), Bažík – Stoja 0 : 3 (5 : 11, 9 : 11, 7 : 11) a štvorhra Turan / Lomen – Lupulescu / Dalea 1 : 3 (11 : 7, 10 : 12, 7 : 11, 6 : 11). Samuel Medveď

ŠPORT V CYKLOKROS LIGE SRBSKA

Dominácia Šíďanov novembri a decembri roku 2012 a v januári 2013 prebiehala prvá cyklokros liga Srbska, ktorú založili s cieľom popularizovať tento zaujímavý šport u nás. Súťaž sa mala začať 6. decembra lanského roku v Violeta Trifkovićová v Belehrade bola tretia Šíde, ale bola v konkurencii junioriek

Miloš Harvilčak na pretekoch v Belehrade

Junior Jednoty Aleksandar Roman (prvý sprava) obsadil tretie miesto na záverečnej súťaži v Belehrade

zoznam reprezentácie Srbska. Šídski cyklisti dominovali v kategóriách kadetov, juniorov a junioriek. Po skončení Ligy Srbska majstrom v kategórii kadetov sa stal Miloš Harvilčak, najúspešnejší šídsky cyklista Aleksandar Roman je šampión medzi juniormi, kým je Violeta Trifkovićová najlepšia juniorka v krajine. Ako nám povedal predseda CK Jednota Slobodan Radovanović, onedlho sa začnú Majstrovstvá Vojvodiny v cyklokrose a Šíďania očakávajú, že organizáciu pretekov dostane práve ich klub. St. Stupavský

pre mimoriadne špatné počasie odročená o štrnásť dní. Preto liga štartovala v Sriemskej Mitrovici, pokračovala v Šíde, Apatíne, Novom Sade a skončila sa 27. januára 2013 v Belehrade. Cyklisti šídskeho CK Jednota sa do súťaže zapojili s veľkými ambíciami, ktoré naposledy aj splnili. Novinkou je, že v šídskom klube vlani založili aj družstvo začiatočníkov. Už dlhšie práca s telesne postihnutými cyklistami dáva dobré výsledky, a tak sa Mihajlo Radovanović, hoci má iba 14 rokov, dostal na Aleksandar Roman počas pretekov v Belehrade

HUMANITÁRNY TURNAJ V STAREJ PAZOVE

Športový deň pre Darka Š

portový deň pre Darka je názov druhého humanitárneho turnaja, ktorý bude venovaný Darkovi Jurkovićovi z Golubiniec a na jeho nevyhnutnú operáciu v Rakúsku. Turnaj bude v sobotu 9. februára 2013 o 10. hodine na troch lokalitách. V staropazovských halách budú dve podujatia – v hale Park usporiadajú detský basketbalový turnaj, a v hale Jedinstvo detský volejbalový turnaj. V športovej hale v Starých Bánovciach v sobotu uskutočnia i detský futbalový turnaj.

Darko Jurković (na snímke so synčekom) po dopravnej nehode zostal v invalidnom vozíku

Túto humanitárnu akciu vedie Obec Stará Pazova a tento druhý turnaj má na starosti Oddelenie pre šport, mládež a kultúru. Doteraz pre Darka zozbierali okolo 600-tisíc dinárov. S touto akciou pokračujú i naďalej a pozývajú všetkých milovníkov športu, aby sa zúčastnili na niektorom z uvedených detských turnajov a tiež, v súlade s možnosťami, aby peňažne prispeli na Darkov žírový účet: VOJVOĐANSKA BANKA, AD NOVI SAD, za Darka Jurkovića, 355000000558077503. a. lš. 9. 2. 2013

6 /4529/

HLAS ĽUDU

JÁNOŠÍK Jánošík je jednou z mladších slovenských osád vo Vojvodine. Založený bol roku 1810 a prví Slováci prišli 13 rokov neskoršie ťažiť sanitru na výrobu pušného prachu. Do druhej svetovej vojny to bola chudobná osada, v ktorej sa občania zaoberali poľnohospodárstvom. S odhalením nálezísk ropy v päťdesiatych rokoch minulého storočia mnohí Jánošíčania sa zamestnali na čerpaní čierneho zlata. Pracovali aj v poľnohospodárskom kombináte a v podnikoch v Banátskom Karlovci, Alibunári a Plandišti. Nezamestnaných takmer nebolo a dedina sa dožila opravdivého rozmachu, takže sa dnes, ako máloktorá, môže pochváliť kompletnou komunálnou a inou infraštruktúrou (pošta, škola, Dom kultúry, ambulancia, Dom smútku). Prechodné procesy sa však na osade odzrkadlili veľmi negatívne. Zredukoval sa počet naftárov, ale aj zamestnancov v poľnohospodárstve a mnohé podniky skrachovali, takže je dnes prvoradým problémom osady nezamestnanosť. Viacerí Jánošíčania sa zamerali na vysoko akumulačnú výrobu, akou je ovocinárstvo, čiže pestovanie višní a zeleninárstvo na jednej a dobytkárstvo na druhej strane, ale to nepostačuje. Ak sa na hospodárskom pláne niečo súrne nezmení, budúcnosť osady nebude ružová. V. Hudec