Hlas 06 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4581/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 8. 2. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Snehová kalamita vo Vojvodine

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Produkt, brand, trend

Davis Cup: Srbsko – Švajčiarsko 2 : 3

Z obsahu

8. 2. 2014 | 6 /4581/

Uzávierka čísla: 5. 2. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Vojvodinské plány – európske štandardy 6 Na vojvodinských cestách a dedinách 7 Náš najdôležitejší hospodársky partner 8 Pozitíva a slabiny

9 ĽUDIA A DIANIA 9 S primátorom o problémoch a plánoch 10 O spravovaní a údržbe cintorína 12 Riešenie krádeží vďaka pomoci občanov 15 Do Padiny za sánkovačkou

22 DETSKÝ KÚTIK

TWINNINGOVÝ EURÓPSKY PROJEKT REGULÁTOROV ENERGIÍ: Prebiehal dvadsať mesiacov medzi slovenským Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a Agentúrou pre energetiku Srbska a skončil sa záverečnou konferenciou 29. januára v Belehrade. (s. 5) O. Filip

22 Konečne snehové radovánky

23 MOZAIKA 23 Prvé randevú s oceánom 27 Z mosta do prosta 30 Pizzové špagety

31 KULTÚRA 31 Kolážový program na Hromnice

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V SRIEME: V troch slovenských osadách vlani neoslavovali krstiny. V Pazove áno a medzi pokrstenými bol aj Ján Lakatoš (na fotografii so sestričkou Elenou). (s. 18 – 19) A. Lešťanová

32 Čo nie je dnes, môže byť zajtra 35 Nedajú sa učičíkať 36 O nemožnosti úniku

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dolina, slávisti, karatisti a Damjan! 48 Dôvera staronovému vedeniu 49 Prvé skúšky sľubujú 51 Federer a Wawrinka nepremožiteľní Autor titulnej fotografie: Jaroslav Pap

SLOVENČINA V SILBAŠSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE: Materčina je pre slovenských žiakov vzácna, a preto si ju týchto sedem žiakov šiestakov s profesorkou slovenčiny a triednou Máriou Surovou chránia a pestujú. (s. 34) K. Gažová

Editoriál

Zdravie a rodina nadovšetko

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

©Adrohacherre/StockFreeImages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Jeden náš novinár prednedávnom povedal, že znovu pôjdeme voľkynevoľky na voľby. Na volebných a iných politickospoločenských skúškach sme dennodenne. Často nám však uniká základ nášho bytia: zdravie a rodina.

ákladná bunka nášho spoločenstva – rodina – sa akosi dostáva do ústrania. Dôvody? Vraj ich je neúrekom, najčastejšie sa však spomínajú súčasné výdobytky modernej technicko-technologickej spoločnosti, akými sú rôzne elektronické komunikačné zariadenia, potom je tu rýchle životné tempo a honba za materiálnym. Keď je rodina v druhom pláne, spoločnosť ochorieva. Lebo z rodiny pochádza všetko. Aj výchova, aj morálne hodnoty, ľudskosť, obetavosť, spravodlivosť, schopnosť odpúšťať… Tieto hodnoty sa akosi vytrácajú, zahmlievajú ich pýcha, sebeckosť, pažravosť po moci a peniazoch. V takom ovzduší človek zabúda na seba – a na svoje zdravie. Snaží sa prežiť deň, zohnať kúsok chleba a šálku mlieka, zaplatiť nehorázne vysoké účty. Dokonca, mnohí z nás aj ignorovať predvolebnú kampaň, ktorú máme už vyše hlavy, lebo vieme, že čoskoro na dvere nášho rodinného pokoja zaklopú stranícki dobrovoľníci, ktorí nás chcú posadiť pred seba, na previerku pod názvom Komu dáte svoj hlas (šic!). A život uháňa, často vedľa nás, bez toho, aby sme si ho naplno užili. Neraz nám v tom prekáža choroba, lebo súčasné životné spôsoby ničia naše bunky, našu pozitívnu myseľ, pomáhajú chorobám v ich vývoji a rozvoji, napríklad aj malígnym ochoreniam. Svetová zdravotnícka organizácia v predvečer Medzinárodného dňa boja proti rakovine, ktorý si pripomíname 4. februára, zverejnila, že za iba štyri roky počet pacientov s rakovinou sa z 12,7 milióna (2008) vyšplhal na 14,1 milióna (2012). Šokujúca je aj predpoveď SZO, že o dvadsať rokov sa tento počet zvýši o sedemdesiat percent! Ako postupovať v boji proti tejto chorobe a iným zákerným chorobám? Odborníci radia, že pozornosť treba upriamiť hlavne na ich prevenciu, čo znamená zvyknúť si na zdravšiu výživu, vyhýbať sa stresu, venovať sa svojej rodine – a byť častejšie v prírode.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 6 /4581/

8. 2. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Rovný rovného si hľadá Anna Lazarevićová

o vypísaní parlamentných volieb v našej krajine, ktoré sa budú konať 16. marca 2014, znova sa aktualizovala otázka jednotného voličského zoznamu. Ako je známe, ide o verejný dokument, v ktorom sa vedie jednotná evidencia občanov Republiky Srbsko, ktorí majú právo voliť. Jednotný voličský zoznam má na starosti Ministerstvo spravodlivosti a štátnej správy a prípadné zmeny v ňom vykonávajú mestské a obecné správy, každá pre svoje územie. Teraz, po vypísaní volieb, je všetkým občanom umožnené, aby v mestských a obecných správach, kde majú bydlisko, nahliadli do zoznamu voličov kvôli overeniu vnesených údajov a prípadného podania žiadosti o zápis, vymazanie, zmenu, doplnenie alebo opravu vo voličskom zozname s potrebnými dôkazmi. Po uzavretí voličského zoznamu, ktoré bude 28. februára 2014, žiadosti o zmenu v zozname môžu občania podať až do 12. marca 2014 priamo alebo prostredníctvom mestských a obecných správ Ministerstvu spravodlivosti a štátnej správy, ktoré ich bude riešiť. Prečo venujeme toľko pozornosti týmto zoznamom voličov? Preto, aby ste – vážení občania a potenciálni voliči – neboli v deň volieb prekvapení, že vy to právo voliť vlastne ani nemáte, lebo tie zapísané údaje už nepredstavujú vás alebo vás náhodou niekto už dávno predtým z toho zoznamu jednoducho vyškrtol, akoby ste vôbec ani neexistovali. A práve vy by ste mali najlepšie vedieť, kto ste a či sa tu na tomto území nachádzate – prípadne, že ešte vždy skutočne žijete...



a začiatku predvolebného obdobia z jednej strany je takmer všetko jasné, z druhej sa takmer nič nevie. Niektoré koalície vydržali skúšku času, niektoré nové sa ľahko utvorili, no niektoré nie a nie vzniknúť. Najmenej neznámych je okolo – podľa všetkých prieskumov verejnej mienky najväčšej a najpopulárnejšej – Srbskej pokrokovej strany (SNS), okolo ktorej mnohé menšie obletujú ako muchy okolo lekváru. Vari nikto nepochybuje o presvedčivom víťazstve SNS, ktorá sa však rozhodla ísť do volieb v koalícii s inými. O tých „iných“ bola reč, predovšetkým o tom, kto sa dostane do priazne. Listina je minulý týždeň uzavretá a odovzdaná. Obdobie dvorenia nebolo dlhé, komu sa ho podarilo správne využiť, tomu sa možno nakoniec oplatí. Celkom bez prekvapení je koalícia okolo Socialistickej strany Srbska (SPS), o ktorej jej predseda Ivica Dačić povedal, že sa osvedčila v predchádzajúcich voľbách a niet dôvodov, prečo by ju menili. Dalo by sa len hádať, či by akákoľvek zmena v danej situácii bola možná, no s istotou možno povedať, že koalícia socialistov, Strany zjednotených penzistov Srbska (PUPS) a Jednotného Srbska (JS) má sta-

bilné zázemie vo voličskom telese. Nikoho neprekvapilo ani rozhodnutie Demokratickej strany Srbska (DSS) o samostatnej účasti vo voľbách. V situácii, keď sa programové rozdiely medzi jednotlivými politickými stranami zmenšujú do tej miery, že ich sotva možno rozlišovať, DSS má povesť jedinej pravej opozície na domácej politickej scéne. Ich stanovisko o politickej neutrálnosti Srbska a výrazný euroskepticizmus v dnešnej dobe pôsobí skutočne unikátne. Ako skôrnatený relikt minulosti. Za samostatnú účasť vo voľbách sa rozhodol aj Zväz vojvodinských Maďarov (SVM). Takisto Srbská radikálna strana. Zopár zvyšných relevantných politických strán sa horúčkovito snaží uzavrieť čím lepší obchod so seberovnými stranami. Liberálno-demokratická strana (LDP) neúspešne rokuje o spoločnej účasti s Ligou sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV), ale úspešne uzavrela dohodu so Sociálno-demokratickou úniou (SDU). Zjednotené regióny Srbska (URS) si tiež hľadajú spoločnosť, ako aj dve nové strany: Nová strana Zorana Živkovića a Spoločne za Srbsko (ZZS) Dušana Petrovića. Najviac neznámych je okolo Demokratickej strany (DS). Pred niekoľkými dňami zo strany vystúpil jej čestný predseda Boris Tadić, za ním

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: JANA ABRAHÁM, ODBOR MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCE ÚRADU PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ, BRATISLAVA

Spolupráca bude pokračovať Oto Filip

–A

ko jedna z vedúcich končiaceho sa twinningového európskeho projektu, zrejme ste boli skôr v pozícii učiteľa než žiaka? – Neboli sme len v pozícii učiteľa, ale sme zároveň boli aj v pozícii žiaka. Aj my sme sa totiž na tomto pro-

Informačno-politický týždenník

jekte veľa naučili. Najmä preto, že to bolo veľmi intenzívne. Potrebovali sme študovať rôzne materiály: srbské, európske, slovenské, tak, aby sme mohli našim srbským kolegom podať čo najviac informácií a vedomostí. Naši kolegovia v Srbsku sú veľmi milí, veľmi priateľskí, veľmi veľa vyžadujú, lebo sú to veľkí

aj niekoľko ďalších funkcionárov, čo pre DS predstavuje veľký otras. Tým väčší, že je pred voľbami a že bývalý predseda DS plánuje utvoriť nejaký demokratický blok, s ktorým sa 16. marca zúčastní v parlamentných voľbách. Uvažuje aj o založení novej demokratickej strany. Zdá sa, že čaru politického pôsobenia neodolal ani bývalý minister ekonomiky Saša Radulović. Keďže niet času na založenie strany, do volebných pretekov sa plánuje zapojiť v čele skupiny občanov. Nadchádzajúce voľby ešte raz ukážu, že ideologické rozdiely medzi politickými stranami už nie sú také výrazné ako skôr. Takmer všetci voličom sľubujú lepší život, ekonomický rast, viac pracovných príležitostí, pokračovanie eurointegrácie, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, lepšie súdnictvo, inakšie zdravotníctvo, školy bez násilia... Ale ťažko povedať, podľa čoho a akým spôsobom sa občania rozhodnú, za koho hlasovať. Na voličov bude iste vplývať aj predvolebná kampaň, ktorá sa práve začína rozbiehať. Očakávania, že bude negatívna a špinavá, sa väčšinou nepovažujú za reálne z toho jednoduchého dôvodu, že všetci dokážu spolupracovať so všetkými. To platí zvlášť pre menšie opozičné strany, ktoré si radšej nechajú dvere otvorené.

odborníci. Tá naša príprava musela preto byť náročná, intenzívna, podrobná. Mne osobne projekt priniesol strašne veľa informácií, mnoho skúseností čo sa týka prednášania, pretože my pri našej každodennej práci nemáme možnosti byť v úlohe učiteľa. Na druhej strane mi to prinieslo veľa aj v tej ľudskej oblasti: získali sme kopu priateľov a známych, vznik takých vzťahov, ktoré predpokladajú, že sa touto záverečnou konferenciou spolupráca nekončí, ale bude pokračovať už v nejakej inej forme. A to nielen na tej odbornej úrovni, ale i na tej osobnej, z čoho sa osobne veľmi teším. • TÝŽDEŇ •

Z VEREJNEJ ROZPRAVY O NÁVRHU PROGRAMU ROZVOJA AP VOJVODINY

Vojvodinské plány – európske štandardy Jasmina Pániková

„O

byvatelia Vojvodiny, rozvoj infraštruktúry, trvalo udržateľný ekonomický rozvoj a inštitúcie sú štyri priority rozvoja AP Vojvodiny v priebehu rokov 2014 – 2020,“ vyhlásil na záverečnej verejnej rozprave o Návrhu programu rozvoja AP Vojvodiny 2014 – 2020 s akčným plánom pre realizáciu priorít rozvoja pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski. Záverečná verejná rozprava prebiehala vo štvrtok 30. januára v Novom Sade. Plán rozvoja je prevažne zameraný na vzdelávanie obyvateľov na dedinách a zlepšenie kvality ich života, na podporu zamestnávania osôb, ktoré zostali bez práce, a otváranie nových

pracovných miest, podporu turizmu v rurálnych oblastiach, zlepšenie nakladania s odpadom... „Pre program rozvoja Vojvodiny, ktorým sa reguluje časť regionálneho rozvoja a definujú priority AP Vojvodiny, sú určené investície vo výške 900 miliónov eur, ktoré budú vyčlenené z Európskej únie, republiky a Pokrajinského sekretariátu pre financie a Rozvojového fondu Vojvodiny. Tým sa dosiahnu lepšie socioekonomické výsledky v celej pokrajine a domáce predpisy a systém sa prispôsobia štandardom Európskej únie,“ povedal pokrajinský tajomník a doložil, že z predchádzajúcich verejných rozpráv sa uzavrelo, že lokálne samosprávy pozitívne prijali návrh programu. Podľa jeho slov do 1. januára 2015 všetky lokálne samosprávy vo Vojvodine

musia vypracovať stratégiu rozvoja na obdobie rokov 2014 – 2020. „Vzhľadom na Branislav Bugarski to, že od budúceho roku budeme mať projektované roz- prekonať práve uplatňovaním defipočtovanie na úrovni celého štátu, novaných priorít v rozvojovom pláne. Verejné rozpravy prebiehali od prostredníctvom tohto dokumentu začneme budovať systém, a pre- 20. decembra minulého roku, na to si musíme určiť aj niektoré ciele. ktorých predstavitelia pokrajinských Týmto dokumentom po prvýkrát orgánov, verejných služieb, lokálnych so susednými štátmi projektujeme samospráv, združení zamestnávateľov cezhraničnú spoluprácu v súlade a iní mohli pripomienkovať návrh programu a po poslednej verejnej s našimi potrebami.“ Návrh programu rozvoja predstavi- rozprave Pokrajinský sekretariát pre la riaditeľka Agentúry pre regionálny medziregionálnu spoluprácu a lokálrozvoj Vojvodiny Valentina Ivanić. nu samosprávu spolu s Agentúrou Porovnala rozvojovú úroveň všetkých pre regionálny rozvoj AP Vojvodiny vojvodinských regiónov a poukázala vypracuje konečný návrh, ktorý bude na rozdiely medzi regiónmi, ktoré by postúpený na pokrajinské Zhromažsa, ako niekoľkokrát zdôraznila, mali denie na schválenie.

K UKONČENIU TWINNINGOVÉHO PROJEKTU

Nové vedomosti – základ reforiem Z Oto Filip

a účasti vysokých predstaviteľov dvoch štátov: slovenského ministra hospodárstva Tomáša Malatinského a našej ministerky energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorany Mihajlovićovej, v Belehrade sa 29. januára úspešne skončil európsky twinningový projekt Budovanie kapacít Agentúry pre energetiku Republiky Srbska (AERS). Trval od júna 2012 a stál 1,5 milióna eur. Jeho zámerom a cieľom, podľa vedúcej projektu Jany Abrahámovej, bola aktívna a intenzívna asistencia poskytovaná našej energetickej agentúre pri implementácii 2. balíčka energetických predpisov EÚ, pričom jednotlivé povinnosti sa odvodzujú od Stabilizačného a asociačného procesu a od Zmluvy zakladajúcej Energetické spoločenstvo. Naša krajina má takisto legislatívnu povinnosť implementovať pravidlá obsiahnuté v 3. liberalizačnom balíčku, a to najneskôr do 15. januára 2015. Všetko to si vyžaduje posilňovanie vedomostných, finančných, personálnych kapacít AERS vychádzajúce z príslušnej legislatívy • TÝŽDEŇ •

Účastníci a hostia záverečnej konferencie EÚ a najosvedčenejších postupov v oblasti regulácie. Prihovárajúc sa účastníkom záverečnej konferencie prebiehajúcej v Hospodárskej komore Srbska, minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský vyjadril svoj osobný pocit, a to radosť, že sa nedávno začali oficiálne rozhovory medzi Srbskom a EÚ o pristúpení Srbska do európskeho spoločenstva, čo otvára naším krajinám nové horizonty a možnosti spolupráce vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života. Podotkol tiež presvedčenie, že Srbsko má odborníkov, na ktorých sa môže spoľahnúť

a ktorí budú správnymi garantmi ďalšieho procesu akcelerácie reforiem v energetickom sektore, jeho integrácie do jednotného európskeho trhu, a pritom s maximálnym rešpektom k hospodárskym a sociálnym reáliám domáceho obyvateľstva. V prejave k účastníkom konferencie naša ministerka energetiky Zorana Mihajlovićová podotkla, že je záujmom štátu existencia silného regulátora, prichystaného na skúšky, ktoré nás v oblasti energetiky na ceste do EÚ očakávajú. Ocenila aj nadštandardnú úroveň celkových srbsko-slovenských vzťahov, ako aj podporu a pomoc 6 /4581/

poskytovanú slovenskými odborníkmi. Vedúci delegácie Únie v Srbsku Michael Devenport označil kapitolu 15 prístupových rokovaní zaoberajúcu sa energetikou za jednu z kľúčových na ceste eurointegrácie, kým Ljubo Maćić, predseda Rady Agentúry pre energetiku, podotkol, že európske a slovenské vedomosti a skúsenosti prispejú k skvalitneniu pôsobenia našej energetickej agentúry, zvlášť v oblasti regulácie cien a činnosti súvisiacej so štátnym trhom elektrického prúdu. Na záver možno konštatovať, že projekt jednoznačne prispel k napredovaniu našej energetickej politiky, k naštartovaniu jej reforiem, ako aj k harmonizácii praxe, legislatívy a regulácie podľa európskych štandardov. Všetky činnosti v jeho rámci a ich výstupy boli realizované a vypracované tak, aby zabezpečili kľúčovú fázu projektu. Je ňou udržateľnosť získaných informácií a vedomostí, ako aj ich použiteľnosť v procese vytvárania nových pravidiel na trhu s energiami: či už vo forme primárnej alebo sekundárnej legislatívy alebo inej formy záväzných predpisov.

8. 2. 2014

Týždeň KEĎ ZIMA UKÁŽE SVOJU DRSNÚ TVÁR

Na vojvodinských cestách a dedinách Anička Chalupová, Vladimír Hudec

neďaleko Hajdušice sa aj počas uplynulého víkendu občas vytvárali záveje, ktoré vodiči iba ačiatok zimy v našej krajine horko-ťažko zdolávali, ale cestná bol pomerne jemný, sneslužba dobre fungovala, takže hu bolo iba po lyžičke, ale prípadné prerušenia premávky trvali krátko. Jánošíčania však určitým spôsobom „pocítili“ túto kalamitu tak, že pre zaviatu cestu Pančevo – Banátsky Karlovac v piatok do osady neprišla pošta, ani pekárom sa nepodarilo zdolať záveje a priniesť chlieb. O tento základný potravný článok však nebola núdza, lebo ho do Jánošíka v dostatočných množstvách priniesli pekári z Plandišta a Veľkej Gredy. Trochu viac práce mali však Jánošíčania žijúci na Ulici Ž. Zrenjanina, ktorá je priamo vystavená V JUHOVÝCHODNOM vetru. Tam vietor na jednotlivých miestach zavial brány, takže bolo BANÁTE VIETOR (NE) treba vynaložiť dosť sily na to, SPÔSOBIL PROBLÉMY Je svojráznou kuriozitou, že aby sa sneh odhádzal a umožnil Jánošíčanovi Michalovi Valentovi metelica v juhovýchodnom Banáte, kde východ na ulicu. zaviala vchod do domu (foto: V. Hudec) košava počas uplynulého víkenAni Bieloblatčanom zlé počasie du dula najsilnejšie – viac ako 160 nespôsobilo vážnejšie problémy, uplynulý víkend sa zima zobu- ná víchrica vytvárajúca snehové km na hodinu – nespôsobila až i keď sa iba niekoľko kilometrov dila. Vlna mrazivého počasia a záveje, bola nepríjemná zvlášť na také veľké trápenie so snehovými od nich na ceste Stajićevo – Perlez hustého sneženia so silným vet- cestách. Na niektorých miestach závejmi, ako v niektorých iných odohrávala opravdivá dráma. Pre rom zasiahla aj sever Vojvodiny mantinely presaúplné prerušenie a najmä rovinaté časti stredného hovali štvormetpremávky na ceste a východného Banátu. Najdra- rovú výšku. Závaly Zreňanin – Belehrad, matickejšie bolo na autostráde snehu spôsobili z ktorej sa odbočumedzi Báčskou Topolou a Feke- opravdivý dopravje do Bieleho Blata, ani Bieloblatčania tićom (na titulnej strane záber z ný chaos, autoodhadzovania snehu pri Feke- busové linky boli nemohli používať tići), pri Zreňanine a Pančeve. zastavené a železtúto cestu. Našťastie Počas víkendu bol vyhlásený nica musela zrušiť k dispozícii mali a stav mimoriadnej situácie v ob- viacero spojov. majú alternatívne ciach Zreňanin a Pančevo, ale Na cestách smespojenie s mestom začiatkom tohto týždňa vietor rom do Padiny a – novovystavanú zoslabil a situácia vo Vojvodine Samošu, ako aj v cestu Rybník Ečka sa normalizovala. V snehových smere do Uzdinu – Lukino Selo, ktozávejoch uviazlo okolo 10-tisíc a Putnikova, stálo rá bola zjazdná ľudí, avšak, našťastie, snehová niekoľko vozidiel a umožnila, aby Biedráma sa ukončila bez ľudských s cestujúcimi, 50 le Blato počas víkenkilometrov ďalej, Počas víkendu snehovými závejmi bola blokovaná aj cesta Kovačica du nebolo odseknuobetí. smerom do Zre- – Padina (foto: Ž. Chalupa) té od sveta. Konečne ňaninu, v závejoch dobre fungovala aj SNEHOVÁ KALAMITA stáli zaviate kamióny až v 15-ki- častiach Vojvodiny. Totižto na cestná služba, ktorá udržiavala OCHROMILA AJ KOVAČICKÚ území obcí Plandište a Alibunár cestu od magistrály Zreňanin – lometrovej kolóne. OBEC V Kovačickej obci snehová Členovia štábu pre mimoriadne takmer po celý čas cesty boli Nový Sad po Aradáč, takže život kalamita spôsobila veľký zmä- situácie v Obci Kovačica sa stre- zjazdné. Síce na miestach, kde aj tam bežal normálne, nakoľko tok. Desiatky domov v okolitých távali každodenne a pracovali sa obyčajne vytvárajú záveje, to vôbec mohlo byť normálne za dedinách zostali bez elektriny a naplno od začiatku kritického na regionálnej ceste Plandište takého silného vetra, na ktorý si telekomunikačných spojení. Silná počasia. Starali sa o zabezpeče- (Jánošík) – Alibunár a na magis- v strednom Banáte predsa len košava, ktorej rýchlosť v nárazoch nie zjazdnosti ciest vo všetkých trálnej ceste Zreňanin – Vršac tak nezvykli, ako v južnom.

www.hl.rs

dosahovala až neuveriteľných 168 kilometrov za hodinu, nafúkala obrovské snehové záveje a odrezala od okolitého sveta nielen domy, ale aj celé dediny. Situácia, ktorú komplikovala sil-

Informačno-politický týždenník

osadách, angažovali všetku mechanizáciu na čistenie snehu, spolu s Republikovým štábom pre mimoriadne situácie evakuovali ľudí z vozidiel, ktorí uviazli v hlbokých závaloch snehu. Okrem podniku Vojvodina-put cesty, chodníky a zvlášť parkovacie miesta vedľa domov zdravia, škôl, predškolských ustanovizní a i. čistili pracovníci verejných komunálnych podnikov, miestnych spoločenstiev, súkromných podnikov a početní dobrovoľníci. Brány niektorých obecných ustanovizní, základných škôl, predškolských ustanovizní a kovačického gymnázia, v piatok 31. januára a v sobotu 1. februára boli kvôli snehovej kalamite zavreté.

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Náš najdôležitejší hospodársky partner

iniciatíva o zachovanie súdnej jednotky v Petrovci

Nateraz zozbierali 5 000 podpisov podpory Jaroslav Čiep

aktuálnych dianiach ohľadom prinavrátenia súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca v mene iniciatívneho výboru novinárom a verejnosti vo štvrtok 30. januára 2014 v malej sieni Zhromaždenia obce sa prihovorili jeho predseda Pavel Marčok a členovia Katarína Melegová-Melichová, Vladislav Tárnoci a Vladislav Ivičiak. Národnú iniciatívu o zachovanie súdnej jednotky v Báčskom Petrovci, ktorú adresovali Národnému zhromaždeniu Republiky Srbsko, vyhlásili 20. decembra minulého roku. Cez ňu sa pokúšajú animovať spoluobčanov, širšiu verejnosť, predovšetkým v slovenských prostrediach, aby ju svojimi podpismi podporili, a tak upozornili štátne vrchnosti o svojráznej krivde. Na tejto tlačovej besede bolo počuť, že zo 5 000 dospelých občanov Srbska nateraz podporilo akciu a v zbieraní podpisov sa pokračuje • TÝŽDEŇ •

aj naďalej. Bolo počuť, že republikové zhromaždenie im naložilo splniť aj ďalšie podmienky na túto petíciu, ktoré sa im už podarilo splniť. Novým momentom je vypísanie predčasných parlamentných volieb. Je predpoklad, že parlament v terajšej zostave už nebude zasadať a túto iniciatívu bude posudzovať iba nové zloženie republikového zhromaždenia. Pred niekoľkými dňami Srbsko navštívila štátna delegácia Slovenskej republiky v čele s premiérom Robertom Ficom a pri stretnutí s ním zástupcovia tunajšej slovenskej komunity prezentovali aj tento pálčivý problém. Predpokladajú, že aj diplomatická aktivita prispeje k priaznivému doriešeniu požiadavky. Zástupcovia Báčskopetrovskej samosprávy rokovali i s predsedníčkou Základného súdu v Novom Sade. Ako dočasné riešenie im v novosadskom súde prisľúbili usporadúvať jednotlivé súdne a overovacie dni v Petrovci v najkratšej možnej lehote.

2000 – 2007 z približne 40 na viac než 55 percent (export z 40,7 na 57,5 percenta, dovoz z 39,2 na 55,9 percenta), no to bolo v prvom rade následkom dvoch rozšírení počtu členov EÚ. Napriek takému silnému rastu výmeny, ktorý poznačil i uplynulé roky, jej celková úroveň je ešte stále skromná v porovnaní s väčšinou transformujúcich sa európskych krajín. Predpokladom štrukturálneho zvýšenia či skôr zlepšenia nášho exportu do únie je prestavba štruktúry nášho hospodárstva, zveľadenie dovozu podmienené vyšším podielom kapitálnych produktov v ňom, ako aj rast prílevu priamych zahraničných investícií, ktorý zase závisí od stupňa a nastoleného tempa ekonomických, infraštruktúrnych, zákonných a ďalších reforiem. Dnes sa do prvého plánu vzájomných ekonomických vzťahov neraz kladie liberalizácia, ktorá v prvom pláne môže znamenať rozličné náklady na prispôsobenie sa nášho hospodárstva zvýšenej konkurencii v EÚ, no v perspektíve tých kladov

bude viac ako záporov. Postupné založenie pásma voľného obchodovania s EÚ prispeje totiž k rastu vývozu a zahraničných vkladov, k lepšiemu zapájaniu sa našej ekonomiky do regionálnej a európskej, k zvýšeniu konkurencieschopnosti našich produktov, ľahšej prestavbe štruktúry a účinnejšej transformácii podnikov. Majúc na zreteli všetky relevantné hospodárske ukazovatele, ako je dominantná pozícia krajín EÚ v príleve kapitálu do Srbska, väčšinová účasť únie v našej obchodnej výmene, kontinuované migrácie našej pracovnej sily smerom k členským krajinám, dovoz súčasných technológií z EÚ, tiež politické činitele, akým je prianie po skutočne demokratických inštitúciách, vládnutí práva a pluralite názorov, jasné je, že naša európska cesta vlastne nemá alternatívu. Všetko iné by nás (za)viedlo do izolácie, na ktorú sa dnes draho dopláca. (V budúcom čísle: Európska orientácia občanov Srbska)

INÝ NÁHĽAD

úhrnnom dovoze z neho. Okrem objemu exportu a importu je tu aj celý rad iných opatrení, ktoré podnikáme v eurointegrácii. Európska únia ešte v roku 2000 zrušila clo na tovar vyrobený u nás, čo prakticky znamená, že naše spoločnosti zaoberajúce sa exportom ročne len na tejto položke usporia okolo 300 miliónov eur. Malo to, samozrejme, kladný vplyv najmä na rast objemu vzájomného obchodu, ktorého hodnota v roku 2001 bola 3,8 miliardy eur, aby v roku 2012 dosiahla až 13,7 miliardy eur. Náš export s členskými krajinami Európskej únie stúpol z 1,1 miliardy v roku 2001 na viac než 5 miliárd v roku 2012. Podiel výmeny Srbska s EÚ v našej celkovej zahraničnoobchodnej výmene stúpol napríklad v rokoch

Ďuro Varga

šeobecne známy údaj je, že je náš štát kandidátskou krajinou uchádzajúcou sa o členstvo v Európskej únii od marca 2012, pričom 1. septembra 2013 nadobudla účinnosť Stabilizačná a asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Srbskom uzavretá v roku 2008. Známe je aj, že sa 21. januára začal prístupový proces, alebo to, že s úniou máme a realizujeme niekoľko dohôd v oblastiach, v ktorých je potrebné dosiahnuť stanovené výsledky v rámci procesu reforiem. Nie toľko, alebo aspoň nie všetkým je známe, že je EÚ celý rad rokov naším najdôležitejším zahraničným hospodárskym partnerom, podieľajúcim sa s viac ako 50-percentami na našom celkovom exporte do sveta, prípadne i na

6 /4581/

8. 2. 2014

Týždeň VEREJNÉ OBSTARÁVANIE V PRAXI

Pozitíva a slabiny Oto Filip

adávanie zákaziek na dodanie tovaru, poskytnutie služieb či na uskutočnenie stavebných a iných prác, výber zmluvného partnera, plnenie zmlúv, všetko zahrnuté pojmom verejné obstarávanie, by v zásade malo znižovať náklady a sporiť peniaze. Keďže predsavzatia nie sú to, čo i prax, pri veľkých zákazkách a veľkých sumách stúpajú i chute odkrojiť si aspoň kúsok finančného koláča pre seba. Riadiac sa tézou, že je transparentnosť účinnou brzdou korupcie, mimovládka s rovnakým názvom si do tohtoročnej pracovnej agendy zaradila i sledovanie uplatnenia Zákona o verejnom obstarávaní. Schválený je v roku 2012, účinnosť nadobudol 1. apríla 2013. Zasadzuje sa o zviditeľnenie

postupov a objemu zverejnených údajov o verejných objednávkach, prináša nové pravidlá vzťahujúce sa na objednávky menšej hodnoty, trvá na niektorých iných praktikách so zámerom, aby bola jasná púť každého dinára, od obstarávateľa po realizátora. Prvé údaje o tom, či sa slovo spomínaného zákona stalo i slovom praxe, prezentoval na nedávnej konferencii v belehradskom mediálnom stredisku spolupracovník Transparentnosti Srbsko Rade Đurić. Základným dojmom je, že zákon priniesol oveľa väčšiu verejnosť údajov a podnietil konkurenciu, no očakávané účinky sú ešte stále dosť skromné. Napriek stanoveniu sankcií naďalej je dosť verejných obstarávateľov, ktorí celkovo nerešpektujú zákonné povinnosti týkajúce sa zverejnenia všetkých dokumentov na príslušnom por-

Sú dôvody na znepokojenie: Rade Đurić

táli. Ďalším javom je, že ani obstarávatelia, ani ich zmluvní partneri nevyužívajú v dostatočnej miere možnosti stanovené zákonom na rozvetvenie konkurencie. Do tretice, je tu i nereálne plánovanie obstarávania, prítomné zvlášť vtedy, keď sú rozpočtové príjmy skromnejšie než sa plánovalo, takže sa obstarávanie nerealizuje vtedy, keď je najpotrebnej-

šie, ale vtedy, keď je dosť peňazí naň. Jednou z pomerne častých praktík je, že sa odhad hodnoty prác spravidla nezverejňuje v samotnej súbehovej dokumentácii, takže len v osem percent prípadov hodnota obstarávania bola všetkým známa pred uzavretím zmluvy. To, samozrejme, sťažuje možnosť zistiť, aké sú konkrétne účinky a úspory daného verejného obstarávania. Už z týchto niekoľkých náznakov sa možno dostať k záveru, že je náš systém verejného obstarávania medzi menej transparentnými v regióne, aj keď sú v ňom v obehu obrovské sumy peňazí: stovky miliárd dinárov tvoriacich takmer desať percent hrubého národného produktu. Najvýraznejšie zastúpenie v štruktúre verejného obstarávania, až 60-percentné, majú verejné podniky. Ďaleko za nimi sú štátne orgány, lokálne samosprávy a verejné ustanovizne. Pre všetky však musí platiť princíp zodpovednosti pri nakladaní s verejnými peniazmi. Lebo tieto patria nám všetkým. A na prípadné šafárenie s nimi tiež doplatíme všetci.

S ÚSMEVOM

Kto zabúda – tomu piecka Juraj Bartoš

koby včera bolo, v pamäti sa mu ako lesk rannej rosy v tráve vynorila milá chvíľa spred temer troch desaťročí. Ó, ako ju len nadchli prekrásne rukavice z jelenice, ktoré jej daroval k prvému výročiu sobáša. Sám však zhíkol ako malé decko, len čo uzrel jej darček: vytúženú vetrovku z jelenej kože, na ktorú mu skorej nijako nedočahoval mládenecký rozpočet... Odvtedy veľa vody Dunajom pretieklo, veľa vrások na čelách a dve zlaté deťúrence im pribudli. Dietky povyrástli, už-už odletia ako lastovky, a vrásky, tie sa stále množia ani potkany. Anastázka prekrojí hlávku kapusty, vari navlas rovnakú, napadne jej, ako

www.hl.rs

keď onehdy pred rokmi prišla domov celá natešená. Objasnila, že v podniku mali dáke oslavy, preto tá nálada. Dvadsaťtisíc, ktoré koncom roka ako bonus dostali, odložila bokom. Pevne sa rozhodla, že neskôr si za ne kúpi umývačku riadu. Mnoho nových rokov sa odvtedy odsťahovalo do minulosti. S pribúdaním vrások akoby pamäti ubúdalo... Nie a nie nájsť tých dvadsaťtisíc. Aj dnes ich hľadala márne, ale náladu si, dobrá žienka Anastázka pokaziť nedá, manžela takto osloví: – Saško, zlatko, odskočil by si kúpiť smotanu? – Stázka, srdiečko moje, vari bude kapustnica? – Kapustnica, zlatíčko. – Už aj letím… Prv než siahne po smotane v predajni so zmiešaným tovarom,

Informačno-politický týždenník

Saško zastane pred malou esteticky pekne vytvarovanou pieckou. Otočí sa, nikto sa nedíva; znovu a zase zráta peniaze, ktoré deti pred mesiacom našli v jeho kedysi obľúbenej, už dávno obnosenej, v pivnici na klinci medzi starými handrami visiacej vetrovke z jelenej kože. Ubezpečili ho, že prachy veru môžu byť iba jeho. – Teraz alebo nikdy! – povie si v duchu dobrý manžel Saško a bez mihnutia vyčíta devätnásťtisíc a čosi drobných. Žiariaca Anastázka sa nijako nevedela načudovať, keď manžel so synom vniesli dnu novučkú malú esteticky krásne vytvarovanú piecku. – Stázka, srdiečko, tu máš, s predstihom, darček pod stromček... – Keby si sa ma bol najprv opýtal, hlasovala by som za umývačku riadu. Žartujem, zlatíčko, naozaj

si ma potešil; poď, dám ti pusinku! A… ak sa smiem spýtať, ako si našetril v tejto biede, veď hádam stála aj dvadsaťtisíc… – Pravdu povediac, ani sám neviem ako, len sa v mojej vetrovke z jelenej kože, spomínaš si…? – Jáj, vidíš! Vetrovka v pivnici na klinci; tam som ich teda odložila! – Čo si odložila? – dobiedzal neodbytný Saško dotiaľ, kým mu milá Anastázka všetko podrobne nevysvetlila a dodala: – Nič si z toho nerob, zlatko. Ide tuhá zima, nová piecka bude hriať lepšie než stará, a ty, všakáno, aspoň každú sobotu a nedeľu poumývaš riady namiesto mňa. Platí? Pravdaže platilo, a ešte stále i platí. Kto neverí, nech skúsi sám, a ten, kto nechce na zábudlivosť doplácať, nech častejšie kontroluje staré vetrovky a kabáty. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania

POTÝČKY OKOLO TOVÁRNE NA SPRACOVANIE VODY V ZREŇANINE

Dohovor čoraz ďalej? Vladimír Hudec

amiesto konkrétnej práce na zabezpečení pitnej vody pre občanov Zreňanina a niektorých osád (o. i. aj Aradáča), ktorí vodu z vodovodu už takmer 10 rokov nesmú, vlastne nesmeli by používať na pitie a varenie, pretože obsahuje veľké množstvá arzénu, nemecká spoločnosť Wassertechnik a lokálna samospráva v týchto dňoch komunikujú prostredníctvom médií. Najprv z WTE 21. januára vyhlásili, že sú pripravení pokračovať v rokovaniach a pustiť sa do výstavby továrne na spracovanie vody, o čom v apríli roku 2012 podpísali zmluvu s VKP Vodovod a kanalizácia. Pritom zopakovali, že hodnota investície je 25,6 a nie 89 miliónov eur, ako sa uvádzalo. WTE ďalej vysvetľuje, že továreň mieni stavať z vlastných prostriedkov a VP Vodovod a kanalizácia sa zadlží, až keď továreň začne pracovať, a preto sú potrebné garancie štátu, že zariadenia na prečisťovanie vody budú vo vlastníctve Vodovodu a že spolu so splátkou úveru náklady nebudú prevyšovať 0,34 eura za kubický meter. Konečnú cenu

Stred Zreňanina vody pre spotrebiteľov určí však sám Vodovod. Nemecká spoločnosť naďalej ubezpečuje občanov, že kvalita vody bude v súlade s európskymi štandardmi, presne taká, akú už používa 500 miliónov ľudí v 28 európskych krajinách, a že kapacity budúceho zariadenia budú 300 litrov vody na sekundu. Na poznámku, že kvalita vody nie

je v súlade so štandardmi v Srbsku WTE zdôrazňuje, že nie je problém vystavať zariadenia v súlade so srbskými štandardmi, ibaže by v takom prípade investícia stála o niekoľko miliónov eur viac, čo považujú za neracionálne vzhľadom na to, že Srbsko je v procese pripájania EÚ a svoje štandardy bude musieť prispôsobiť európskym, takže by

trvanie na srbských štandardoch znamenalo vyhadzovanie peňazí. Reagujúc na to primátor Zreňanina Ivan Bošnjak vyhlásil, že zmluvou z roku 2012 nie sú splnené všetky podmienky stanovené domácimi a medzinárodnými zákonmi. V súvislosti s tvrdením WTE, že projekt bude stáť 25,6 a nie 89 miliónov eur, Bošnjak povedal, že do vyššej ceny je zahrnutá aj exploatácia vody zo studní, spracovanie, distribúcia spotrebiteľom, odvádzanie odpadových vôd, ako aj prípadné splácanie úveru. Okrem toho výpočty hovoria, že by cena vody bola omnoho vyššia od tej stanovenej zmluvou. Mr. Ivan Bošnjak ďalej uvádza, že nie je pravda, že sú splnené všetky podmienky na výstavbu továrne, lebo nie sú podpísané niektoré dohody a neboli podniknuté ani niektoré aktivity stanovené domácimi a medzinárodnými zákonmi. Záverom oznámenia primátor Zreňanina konštatuje, že sa dve strany – WTE a VKP Vodovod a kanalizácia – počas posledných rozhovorov koncom minulého roku dohodli, že nebudú vystupovať vo verejnosti, avšak záujem médií o tento prípad náhle stúpol, čo v konečnom nadobudlo aj negatívny politický kontext, znepokojilo verejnosť a pozmenilo sa na zúčtovanie bývalej a aktuálnej moci v Zreňanine na účet pravdy a záujmov občanov na celom území mesta.

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA ARADÁČ

S primátorom o problémoch a plánoch Jano Zvara

iniciatívy Rady Miestneho spoločenstva Aradáč túto osadu nedávno navštívili predstavitelia Zreňaninskej obce v čele s primátorom Ivanom Bošnjakom. Hostí v miestnostiach Združenia občanov Harmónia privítal predseda Rady MS Nikola Josimov. Na zasadnutí sa zúčastnili predstavitelia spolkov hasičov, milovníkov klobás, vinohradníkov, Spolku žien Ruža, Združenia Harmónia, ako aj predstavitelia MOMS, Kultúrneho centra, aradáčskej školy v čele s riaditeľom Valeri Draganom a športových organizácií. Na úvod sa prihovoril aradáčsky richtár Nikola Josimov, ktorý poznamenal, že sa v predchádzajúcom období v osade hodne toho urobilo, ale sa mohlo urobiť aj viac. Konkrétne • ĽUDIA A DIANIA •

O informovaní v jazykoch národnostných menšín a iných otázkach – zo zasadnutia v Aradáči uviedol, že sa vlani vykopalo 1 500 m kanálov na odvod atmosférickej vody a že sa začal realizovať projekt na výstavbu kanalizácie, ktorá je tejto osade prepotrebná. Pokrajinský poslanec Predrag Matejin zdôraznil, že spo-

lupráca s Miestnym spoločenstvom bola dobrá. O otvorení policajnej stanice v Aradáči sa zmienil Dušan Šijan, náčelník Stredobanátskeho obvodu, ktorý povedal, že sa plány budú riešiť v súlade s možnosťami. 6 /4581/

Členka obecného vedenia poverená kultúrou a informovaním Dubravka Bengin-Bulovan prisľúbila prostriedky na opravu organu v aradáčskom evanjelickom chráme. Na zasadnutí sa však najviac diskutovalo o informovaní v jazykoch národnostných menšín v Zreňaninskej obci, o ktorom povedali, že je na katastrofálnej úrovni. Ďalej sa hovorilo o potrebe výstavby letného javiska vo dvore Miestneho spoločenstva, čím by sa trvale riešil problém priestoru na usporadúvanie Festivalu zvykov a obyčají v Aradáči. Primátor mesta Zreňanin Ivan Bošnjak prisľúbil pomoc v realizácii tohto projektu. V pokračovaní hovoril o plánoch na vybudovanie fabriky na prečisťovanie vody, ako aj o plánovanej výstavbe supermarketu medzi Aradáčom a Zreňaninom.

8. 2. 2014

Ľudia a diania KYSÁČ

O spravovaní a údržbe cintorína Elena Šranková

tázky týkajúce sa pochovávania a údržby cintorína v Kysáči sú stále otvorené. Čo sa v tomto smere podniklo a v ktorom smere treba pokračovať, ozrejmili na stretnutí predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, cirkevného výboru, VKP Lisje a Mestskej správy pre komunálne práce. Vyplynulo, že sú záležitosti okolo údržby cintorína komplexné, a preto ich ozrejmili z viacerých zorných uhlov. Poďme však radom. Na zhromaždení občanov Kysáča 29. septembra 2013 schválili návrh, že cintorín treba zveriť do správy novozaloženého 7-členného cirkevného výboru. Ten si podľa slov prítomných prípravy ohľadom preberania správy nad cintorínom vykonával svedomite, dodržiavajúc smernice mestských správ pre všeobecné a komunálne práce. Mali až 11 zasadnutí,

no stále sa cítia ako v závoze. Ide o to, že spôsob platenia, ktorý stanovili na spomenutom zhromaždení občanov, zastavil všetky prípravné práce ohľadom preberania správy kysáčskeho cintorína zo strany cirkevného výboru. Pripomíname, že sa na zhromaždení občanov určilo, že za spravovanie cintorína občania budú prostredníctvom VKP Informatika platiť mesačne 200 dinárov na domácnosť. Avšak vedúci v Informatike žiadajú, aby Zhromaždenie mesta Nový Sad dalo súhlas k takému vyberaniu prostriedkov. Riaditeľ VKP Lisje Stojan Ivanišević povedal, že takým spôsobom vyberania peňazí neexistuje právny podklad. Právnička Mirjana Markovićová z Mestskej správy pre komunálne práce informovala, že sa poplatok za údržbu hrobových miest a cintorína nemôže vyberať od všetkých občanov, ale iba od užívateľov (rodiny

zosnulého). Na základe zmlúv, ktoré sa podpisujú pre každé hrobové miesto, poplatky platia potomkovia pochovaných. Od občana, ktorý na cintoríne nemá pochovaných svojich blížnych, sa prostriedky nemôžu vyberať. Občania Kysáča už platia prostredníctvom Informatiky mesačný poplatok v sume 125 dinárov na domácnosť za údržbu zelených plôch (v rámci toho aj za údržbu cintorína) a s prostriedkami nakladá Miestne spoločenstvo. Tento poplatok by sa vyberal naďalej a prostriedky by sa, ako na zhromaždení občanov povedali, míňali transparentne. Na zasadnutí v priestoroch MS Kysáč riaditeľ Lisja pochválil Kysáčanov, že sa pustili do riešenia otázky pochovávania a údržby cintorína. Povedal však, že zákonom je stanovené, že samotné práce pochovávania môže vykonávať len komunálny podnik a nie cirkevné, ani miest-

NAMIESTO POZNÁMKY

Vysadiť vetrolamy proti závejom Vladimír Hudec

íkendová snehová kalamita bola a prešla. Miestami to bolo skutočne dramaticky, ale všetko sa našťastie skončilo bez ľudských obetí. Košava fúkala ako málokedy predtým a brala všetko pred sebou – najprv sneh a keď ho už nebolo, tak aj zem z polí. Tak sa znovu nastolila otázka nedostatku vetrolamov na vojvodinských a najmä banátskych poliach. Tí najstarší občania ešte spomínajú, že už pred druhou svetovou vojnou, a potom aj roky po nej, na poliach, medzi dvomi honmi, spravidla boli vysadené stromoradia, ktoré mali až trojakú úlohu – lámali vietor, a tým ho aspoň trochu oslabli a nedovolili, aby v zime sneh a v lete prach roznášal do veľkej diaľky. Dnes už tých

www.hl.rs

Snehové záveje v južnom Banáte zafarbené do čierna zemou, ktorú z poľa doniesol vietor

stromoradí nieto, iba miestami zostal osamelý strom. Prečo? Nuž preto, že tie stromy niekomu boli

Informačno-politický týždenník

potrebné na vykurovanie a drevo z nich zrejme bolo lacnejšie než na skladoch ohrevného materiálu.

ne spoločenstvá, ktoré doteraz spravovali cintoríny. Bližšie sa to určilo i vlaňajším mestským rozhodnutím o vykonávaní komunálnej činnosti, spravovaní cintorínov a pohrebných službách. Rozhodnutím sa určilo, že pochovávanie na všetkých cintorínoch má prebrať VKP Lisje. Čo sa týka údržby cintorína, môže sa jej ujať cirkevný výbor, ale sa musí pridržiavať mestského rozhodnutia o zriaďovaní cintorína a pochovávaní, ako i Zákona o komunálnej činnosti. Odvolávajúc sa na zákonné predpisy Ivanišević povedal, že Lisje preberie ingerencie nad všetkými cintorínmi na území Mestského spoločenstva Nový Sad. Ďalej informovali, že v tom prípade, že sa cirkev, čiže cirkevné spoločenstvo rozhodne za údržbu cintorína, musí podať písomnú iniciatívu Mestskej rade, primátorovi mesta, respektíve Zhromaždeniu mesta, pričom Správa pre komunálne práce preskúma právny podklad. Len ak Zhromaždenie mesta schváli iniciatívu, určia sa podmienky, pod ktorými cintorín môže prejsť do správy cirkvi.

Na nebezpečenstvo devastovania pôdy v dôsledku pôsobenia vetra odborníci už dlho upozorňujú a ako jediné riešenie navrhujú práve vysádzanie nových vetrolamov. Tie by v podmienkach omnoho intenzívnejšej cestnej premávky ako kedysi, keď vetrolamy jestvovali, znemožnili vytváranie snehových závejov na cestách. Treba teda vedľa ciest a v poli sadiť stromky. Ľahšie však povedať ako vyfinancovať, ale asi by ani to nebol celkom neprekonateľný problém. Omnoho ťažšie by asi bolo tie vetrolamy zachrániť pred zlodejmi, aby o pár rokov stromy nespílili a nespálili vo svojej piecke. Neraz sme sa presvedčili a potvrdila to aj nedávna snehová kalamita, že zlodejom nič nie je sväté a že ich ani ľudské nešťastie nemôže odradiť od krádeže. A kradnú skutočne všetko, čo môže priniesť nejaký zisk – meď zo strechy domu smútku, perové vankúše z etno domov, plemenných psov, kolesá zo zaviatych áut... Čo je veľa, to je veľa. • ĽUDIA A DIANIA •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

KYSÁČ

Stratégiu udržateľného rozvoja stvárňujú komisie

Z prvého zasadnutia komisie pre mládež, šport, kultúru a médiá

Jaroslav Čiep

roces vypracovania obecného strategického dokumentu sa začal v októbri 2013 a bude trvať päť mesiacov, teda do apríla 2014. Prípravu Stratégie udržateľného rozvoja Obce Báčsky Petrovec na obdobie rokov 2014 až 2020 vedie Kancelária pre lokálny ekonomický rozvoj a cieľom je zladiť lokálne stratégie s prioritami definovanými v Stratégii Európa 2020, a tak umož-

niť tejto obci používať prostriedky z nových IPA predprístupových komponentov EÚ. Nositeľom projektu je obec za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu vlády AP Vojvodiny a realizuje ho v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou Báčka. Po verejnej prezentácii metodológie vypracovania stratégie udržateľného rozvoja Báčskopetrovskej obce v druhej polovici decembra

2013, vo štvrtok 30. januára 2014 sa stretli členovia komisií, ktorí majú navrhnúť a vypracovať situačné analýzy a tzv. SWOT analýzy ako súčasť tohto dokumentu. Potom má nasledovať zlaďovanie rozvojových cieľov, priorít a opatrení a definovanie akčných plánov stratégie podľa prioritných oblastí. Na zasadnutí založili pracovné skupiny pre vytypované oblasti: skupinu pre infraštruktúru koordinuje Milan Vučinić, skupinu konkurenčnosť hospodárstva a podnikateľstva – MSSP Jelena Vapová-Tankosićová, skupinu pre turistiku koordinuje Fran Mikulčić, ochranu životného prostredia a energetickú efektivitu Slobodan Spasić, poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj Jonel Subić, mládež, šport, kultúru a médiá Maša Mitrovićová, ľudské zdroje: zamestnávanie a vzdelávanie Mirjana Štrbcová a skupinu sociálna a zdravotná ochrana a sociálna inklúzia má na starosti Danijela Stankovićová-Baričková. Všetky pracovné skupiny hneď mali aj prvé pracovné zasadnutie.

OBEC STARÁ PAZOVA V PROGRAME EXCHANGE 4. Delegácia EÚ v Srbsku vo štvrtok 30. januára v belehradskom hoteli Crowne Plaza podpísala zmluvy s 32 mestami a obcami v Srbsku, ktorých projekty mienia financovať v celkovej hodnote 4,5 milióna eur v rámci programu Exchange 4. V mene Obce Stará Pazova zmluvu podpísal predseda obce Đorđe Radinović. V rámci tohto programu sa uskutoční evidovanie majetku, ktorý sa nachádza vo verejnom vlastníctve, a významné je i zavádzanie geografického informačného systému (GIS). Na realizáciu týchto aktivít Staropazovská obec dostala okolo 150-tisíc eur. Lš. (foto: Obec St. Pazova) • ĽUDIA A DIANIA •

6 /4581/

Staronové vedenie starobných penzistov Elena Šranková

Združení starobných penzistov v Kysáči výročné volebné zhromaždenie usporiadali v sobotu 1. februára a napriek nepriaznivému počasiu sa tešili hojnej účasti. Okrem členov na zasadnutí vítali hostí zo Združenia penzistov Nového Sadu z Poštanskej 3, z Miestnej organizácie starobných penzistov na Telepe, ako aj hostí z Kysáča. Predseda Združenia starobných penzistov Kysáč Pavel Medveď informoval o vlaňajšej činnosti, ktorú zhodnotil ako úspešnú. Vyplynulo, že najväčšiu pozornosť venovali zásobovaniu členov výrobkami za zvýhodnené ceny, čiže na splátky. Členom s najnižšími príjmami odovzdali balíky najnevyhnutnejších potrieb do domácnosti. Orientovali sa aj na organizovanie výletov do kúpeľov, kláštorov a inde a na rozptýlenie zorganizovali dve vydarené zábavy. Spolupracovali s inými združeniami penzistov, hlavne z okolitých osád. Spoluprácu plánujú nadviazať aj s penzistami zo Selenče, Silbaša, Čurugu a Lediniec. Vlani kysáčske združenie starobných penzistov malo 190 členov a ako informoval Ján Zaťko, nakladali s prostriedkami vo výške 200-tisíc dinárov, z čoho sa im polovica zvýšila na tento rok. Aktivity plánované na bežný rok sú podobné vlaňajším. Keď ide o nové vedenie, treba povedať, že v čele MO starobných penzistov zostal doterajší predseda Pavel Medveď, tajomníčkou zostala Zuzana Kalmárová, pokladníčkou bude Mária Madacká. Výkonný výbor tvoria Ján Mucha a Anna Hrnjački. Na zasadnutí podporili doterajšieho predsedu Združenia penzistov Nového Sadu z Poštanskej 3 Momu Čolakovića, aby naďalej zostal v čele Mestskej organizácie penzistov.

8. 2. 2014

Ľudia a diania V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Riešenie krádeží vďaka pomoci občanov

znovu to robia, a to na takpovediac profesionálnejšej úrovni. Takým spôsobom nám sťažujú prácu pri vyšetrovaní krádeže a aj samé pátranie po odňatých predmetoch. Preto sa nám v menšej časti prípadov podarí ukradnuté predmety vrátiť majiteľom, ktorým väčšinou záleží na tom, aby páchateľ bol potrestaný za samotný čin krádeže, – povedal veliteľ Vozár.

za posledné dva mesiace 2013 dosiahla 80 percent.

SKÚSENOSTI OBČANOV V súvislosti s témou krádeží sme navštívili a oslovili viacerých občanov. Hoci si nepriali, aby sme zverejnili ich mená, predsa nám o krádežiach ochotne porozprávali. Tak uviedli, že jednu predajňu so zmiešaným tovarom lúpežníci „navštívili“ v deKatarína Gažová aby polícia načas prišla na miescembri 2013 vo to, zachránila majetok občanov večerných hodinách. emilé udalosti – krádeže sa a zároveň páchateľov pristihla na Prišli pred skončením v minulom roku často stáva- mieste činu a dostala ich pred súd. pracovného času, li aj v osadách Báčskopetrov– V prípadoch majetkových keď predavačk a skej obce. Každý prípad krádeže krádeží lupiči hlavne odňali cenbola sama. Dvači už v súkromnom dome, alebo nosti, teda zlaté a strieborné ja maskovaní v predajniach, ktoré sú tiež čas- veci, peniaze, počítače alebo lupiči mali pištoľ, tým cieľom lúpežníkov, je osobitný laptopy. Koncom minulého roka predavačku zahnprípad. Samozrejme, keď sa také a začiatkom tohto sa však kradli aj ali do kúta a sami niečo stane, najprv treba vyhľadať údeniny. Keď ide o ťažké krádeže, v ybrali peniaze z pokladnice a zo Krádeže v Báčskopetrovskej obci zásuvky pod pokladnicou. Potom odišli. Majetkové krádeže: Predavačka našťastie nespanikárila a nič sa roku 2012 77 Ján Vozár, veliteľ Stanice polície v Petrovci jej nestalo. Majitelia roku 2013 126 predajne hneď prišli (o 49 majetkových trestných činov viac než v roku 2012) Zákon o trestaní páchateľov a nahlásili krádež polícii v PetroZ úhrnného počtu 126 krádeží v roku 2013: krádeží by sa dal zdokonaliť vci. Ako dôkazový materiál poskyv tom zmysle, aby páchateľ na- tli vyšetrovateľom videozáznam 69 krádeže jprv odpykal trest väzenia, kde z bezpečnostnej kamery, čo iste ťažké krádeže 57 by odpracoval peňažnú hodnotu pomohlo. O práci polície sa maukradnutých vecí, a potom by tú jitelia predajne vyjadrili pochvalne, Celková kriminalita: hodnotu štát majiteľom vynah- lebo reagovala pohotovo a brala roku 2012 trestných činov 146 radil aspoň peňažne. A druhá časť do ohľadu všetky podrobnosti, roku 2013 trestných činov 211 (o 65 viac) väzenia by mala byť určená ako od- ktoré mohli pomôcť vo vyšetrovaní páchateľ neznámy 140 pykanie trestu za sám čin krádeže. krádeže. z toho doriešených 5, čiže 57,86 % Nateraz naše zákony nemajú takú Ďalší prípad krádeže sa stal konpodobu. Ba naopak, za dobré com novembra v súkromnom pomoc polície. V rozhovore s ve- kde odňali zlato alebo peniaze, správanie sa lúpežníkom trest dome. Majitelia neboli doma a páchatelia sa vlámali cez balkónoliteľom Stanice polície v Báčskom máme takú skúsenosť, že sú to väzenia ešte skracuje. Petrovci sme zmapovali situáciu lúpežníci z iných prostredí, mimo Zo všetkých osád obce na- vé dvere zo zadnej strany domu. na úrovni obce v minulom roku. našej obce. Situácia je taká, že už jviac krádeží v novembri a de- Keď sa majitelia vrátili domov, mali Major Ján Vozár pochválil dobrú známi páchatelia z tohto prostre- cembri bolo v Kulpíne. V jednom čo vidieť. Z domu zmizlo zlato a pespoluprácu s občanmi, čo značne dia pripravovali terén, teda tipovali prípade páchateľov prichytili niaze a zostal im veľmi nepríjemvplývalo na výsledky práce polície určité rodiny alebo objekty, a po- na mieste činu, potom nezná- ný pocit z toho, že sa niekto cudzí v odhaľovaní páchateľov. Občania prechádzal po ich dome. Polícia Krádeže v novembri a decembri 2013 svedomite oznámia, keď vidia hneď prišla, inšpektori svedomimotorové vozidlá iných poznáte pracovali na prípade a nakospolu trestných činov krádeže 33 vacích značiek alebo podozrivé niec ho doriešili. Majitelia domu páchateľ neznámy 21 osoby na ulici. V takom prípade sa dozvedeli toľko, že to bola orodhalených prípadov – páchateľ známy 10 zavolajú na telefónne číslo 192 ganizovaná skupina lupičov, ktoprichytenie páchateľa na mieste činu 2 a policajná hliadka ihneď ide do rá už má skúsenosti s vykrádaním terénu. Práve preto pán Vozár vynielen domov, ale aj bánk. V tejto jadril vďaku občanom za veľmi tom prichádzali skupiny z iných mi- mi páchatelia ozbíjali predajný časti osady neskoršie boli vykraddobrú spoluprácu s políciou, ktorá est a vykonali krádež. Korisť si po- objekt. Pri objasnení tohto činu nuté viaceré ďalšie rodinné domy. si potom môže účinnejšie plniť tom rozdelili. Ide hlavne o mladšie pomohli občania, a tak sa po- Občania ochotne spolupracovali svoje povinnosti. Polícia v takom osoby, ale sú v takých skupinách darilo chytiť skupinu páchateľov s políciou a značne pomohli v obprípade zaručuje konšpiráciu aj starší, ktorí už majú za sebou z Ruského Kerestúru. Nakoniec jasňovaní prípadov. Postihnutým a občania, keď chcú nahlásiť čosi tresty väzenia. Zistili sme pritom, tu boli tri krádeže, z ktorých sme občanom však zostali nielen mapodozrivé, nemusia prezradiť svo- že sa vo väzení vlastne ešte zdo- dve doriešili. Súhrnná výkonnosť jetkové, ale aj psychické následky, ju identitu. Najpodstatnejšie je, konalia v krádežiach a po návrate polície pri krádežiach v Kulpíne a tie sa ťažšie zahoja.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NEOBVYKLÁ KRÁDEŽ V HAJDUŠICI



Kradli a predávali psov

Kovačica

Vladimír Hudec

o nedávnej nekaždodennej krádeži perín a vankúšov z matičného etno domu v týchto dňoch Hajdušičanov ohromila krádež psov. V priebehu mesiaca z piatich domácností zmizlo šesť teriérov a dva jazvečíky?! Najprv pred Novým rokom zmizol teriér Mila Cesnaka, a o pár dní aj Mila Saksu. Majiteľom však ani nenapadlo, že psov niekto ukradol. Predpokladali, že si šli vyhľadať spoločnosť iných psov. Keď sa ani po niekoľkých dňoch nevrátili domov, začali sa obávať, že sa im niečo stalo. Keď v noci na 12. januára zmizli teriéry aj Vladimíra Kovarčíka, a o pár dní aj Michala Ďugu, všetko začalo nasvedčovať o krádeži. – Moje psy Garo a Ariš sú pomerne mladé a z klietky sa nemohli dostať von. Preto som hneď začal podozrievať, že ich niekto ukradol, – hovorí Vladimír. – Tieto obavy potvrdila manželka, ktorá o druhej v noci pred predajňou vedľa nášho domu videla neznáme auto. To neskoršie potvrdil aj sused, ktorého zobudil silný brechot jeho psa šarplaninca. Aj on pred predajňou videl červené auto značky Golf zreňaninských poznávacích značiek. Z rozhovoru so známymi sme sa dozvedeli, že v dedine Boka je istý mládenec, ktorý má také auto

Vladimír Kovarčík so svojimi miláčikmi Garom a Arišom

a zaoberá sa chovom a predajom teriérov. Tak som sa rozhodol krádež prihlásiť na polícii, ktorá potom na základe týchto údajov veľmi rýchlo odhalila páchateľa A. R. a jeho pomocníka B. P. Najprv všetko popierali, ale nakoniec sa predsa priznali ku krádeži. Mojich psov inak veľmi rýchlo predali – jedného v Boke a druhého v Kovačici. Ukradnutých Kovarčíkových psov polícia rýchlo našla a vrátila majiteľovi. Tomu sa najväčšmi potešila Vladimírova dcéra Maja. – Môj otec bol poľovník, vždy sme doma mali psov teriérov, ale po jeho smrti sme zhodou okolností zostali bez psov, – hovorí Vladimír. – V tom období na dcéru zaútočili susedove psy. Našťastie, neublížili

 LETMO

Pomoc

o svojej práci a praxi novinári to nemajú ľahké. Nedôvera, zaznávanie, urážanie, zamlčovanie údajov, pomsta… slovníček nepríjemností je čoraz dlhší, zvlášť v časoch ako sú tieto. No niektoré javy sú priam anekdoticky neopakovateľné. Keď v roku 1981 prepukli nepokoje na Kosove, jeden z vysokých štátnych funkcionárov sa nezamýšľal toľko nad ich príčinami • ĽUDIA A DIANIA •

jej, ale jej zostal silný strach nielen zo psov, ale zo zvierat vôbec. S cieľom pomôcť jej, aby zahnala strach, zaobstarali sme si šteniatka teriérov. Maja sa zbavila strachu a dokonca si psov natoľko obľúbila, že veľmi plakala, keď zmizli. Osud ostatných ukradnutých psov nateraz nie je známy. Neznáme je aj to, ako sa zlodejom podarilo chytiť psov, o ktorých platí, že sú nedôverčivé voči neznámym. Okrem toho sú podozrenia, že zlodeji mali ešte jedného pomocníka, keďže presne vedeli, do ktorého dvora majú vojsť. Zisk z tejto práce nie je vôbec zanedbateľný – čistokrvného teriéra bez dokladov o pôvode možno predať za 150 až 200 eur.

Oto Filip a dôsledkami, koľko nad tým, kto správu pustil do sveta. – Predsa Reuters, – odpovedal mu jeden zo spolupracovníkov. – Zastavte toho Rojtera ako viete, – vzápätí dostal príkaz. O také desaťročie neskoršie ďalší štátny činiteľ sa rozhodol vyhovieť žiadosti vplyvného denníka o interview. K tomu predsa nedošlo. – Neboli sporné odpovede, ale sa mi nepáčili otázky, – odpovedal na otázku ďalšieho novinára, prečo z oznámeného rozhovoru nebolo nič.

KRÁTKE SPRÁVY

Keďže však v každom ohľade stále napredujeme, zdá sa, že taký postoj ani dnes nie je ojedinelý. Ba čo viac, je zdokonalený. Z objektov sa stávajú subjekty, diktujúce, o čom by chceli rozprávať a písať. Ak treba, i vopred pripravia otázky, na ktoré ráčia odpovedať. Nemýľte si to s cenzúrou alebo autocenzúrou. Ide len o pomoc nám novinárom, aby sme nezablúdili v labyrinte. A ak to ktosi chce tlmočiť inak, je to jeho problém. My vieme, čo vieme. Tiež to, čo od koho čakať môžeme. 6 /4581/

NALED. V dňoch 27. a 28. januára v Turistickom sídle Relax v Kovačici sa uskutočnilo výročné zasadnutie Nacionálnej aliancie pre lokálno-ekonomický rozvoj, na ktorom tímy NALED zhodnotili výsledky vlaňajších aktivít a prezentovali ročný plán práce. Jeden z dôvodov, prečo sa stretnutie konalo práve v Kovačici, bol ten – ako uviedla Violeta Jovanovićová, výkonná riaditeľka NALED − že Kovačická obec vlani od tejto aliancie získala certifikát za priaznivé podnikateľské ovzdušie. x x x O mede. Zimné dni kovačickí včelári využívajú na rôzne osožné prednášky z oblasti včelárstva. Tak v druhej polovici januára v sieni Miestneho spoločenstva odznela prednáška na tému Apiterapie, ktorá prilákala okolo päťdesiat záujemcov. O liečivých vlastnostiach medu, o propolise a o včelom jede hovorila Dr. Zorica Plavšićová, ktorá okrem toho predstavila výsledky výskumníkov, ktorí potvrdili vplyv týchto produktov na silnenie imunity a ich antioxidačné účinky. A. Ch.

Báčsky Petrovec

Program. Namiesto chystania tradičnej príležitostnej svätosávskej akadémie v Základnej škole Jána Čajaka v piatok 31. januára 2014 žiaci a pedagógovia privítali hostí z čelarevskej základnej školy, ktorí sa predstavili vynikajúcim kultúrno-umeleckým programom. V programe účinkovalo 35 žiakov vyšších ročníkov a nacvičila ich profesorka srbského jazyka Martina Velemirová, ktorá podľa predlohy Z ja mesta do ty mesta gréckej spisovateľky Mirsiny Vigopuluovej napísala páčivý scenár. Čelarevskí žiaci vlani s týmto programom excelovali na súťaži v krajine, a potom vystupovali aj v Maďarsku a v Rusku. V programe sa prepletajú dramatické a hudobné zložky s malebnou a trefnou mizanscénou. j. č-p

8. 2. 2014

Ľudia a diania AJ PAZOVČANOV TRÁPIA VYSOKÉ ÚČTY ZA PLYN

Ťažko definovať problém Anna Lešťanová

posledný januárový deň zasadala Sociálno-ekonomická rada Obce Stará Pazova a ústrednou témou bola kvalita a cena plynu, ako i spôsob dodávky tejto energie spotrebiteľom z územia obce zo strany lokálneho dodávateľa plynu Gas Feromontu. Z pozvaných predstaviteľov všetkých miestnych spoločenstiev, ktoré majú uzavreté zmluvy o dodávke plynu pre V očakávaní januárových účtov za plyn jednotlivé osady, na schôdzi sa zúčastnili iba pred- telesa, aby rokovali o aktuálnej stavitelia miestnych spoločen- sociálno-ekonomickej otázke, stiev Nová Pazova a Vojka. Zo teda o plyne. Podľa slov Radeta Ercega, dostaropazovského MS sa iba ozvali a dali plnú podporu členom tohto terajšieho predsedu SER (vede-

nie tohto tripartitného telesa sa začiatkom každého roka mení a rotuje), ktorý je i predsedom Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, aj na území Staropazovskej obce je veľa nezamestnaných osôb a po doručení enormne vysokých decembrových účtov (v porovnaní s novembrovými) za strovený plyn mnohí občania sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii, lebo nemajú z čoho zaplatiť účty v sume 20- – 30-tisíc dinárov. O kvalite a cene plynu na zasadnutí hovoril Milan Gavran, riaditeľ Gas Feromontu Stará Pazova. V podrobnom výklade sa pokúsil odpovedať na všetky otázky a odstrániť pochybnosti, ktoré sa tejto zimy objavili medzi spotrebiteľmi a dodávateľom plynu. Zdôraznil, že podnik ako verejný dodávateľ plynu pre územie Staropazovskej obce pracuje podľa zákonom

predpísaných noriem. Na cenu a kvalitu plynu v potrubí podnik nemôže vplývať, lebo za to je výlučne zodpovedný VP Srbijagas a Agentúra pre energetiku. Údaje o denných teplotách počas dvoch uplynulých mesiacov nemožno údajne považovať za relevantné ukazovatele. Ide o subjektívne pocity a koľko ktorá domácnosť strovila plynu, ukazujú iba čísla na plynových setoch. V dlhej rozprave sa riaditeľ Gas Feromontu zmienil aj o spôsobe platenia a podčiarkol, že zatiaľ niet iných možností platenia od aktuálneho, teda koľko kto strovil, toľko má v stanovenej lehote i zaplatiť. Niekdajšie odročené platenie na 6 mesiacov bolo skôr vraj politické než ekonomické rozhodnutie. Na zasadnutí sa pokúsili definovať problém a uzavreli, že je pravdepodobne otázna kalorická sila plynu, o čom sa môžu zmieniť iba relevantné inšpekčné služby. Cena kubického metra plynu na území Staropazovskej obce pre domácnosti je 44,22 dinára (plus DPH).

VYKUROVANIE DOMOV A BYTOV

Ako kto vie a môže Oto Filip

prekvapeniu predsa nedošlo: extrémne teplé dvadsaťtri dni januára vystriedala takmer desaťdňová ľadová vlna sprevádzaná snežením, prudkými nárazmi vetra, mnohými problémami, predovšetkým v doprave. Namiesto takmer symbolického vykurovania domov a budov nastúpilo intenzívne a ozajstné. Tak isto i úvahy či energetické zdroje postačia do konca zimy. Aby sme boli v obraze, ako na tom celkovo s energiami v týchto mesiacoch a rokoch sme, pričinil sa Republikový štatistický ústav správou o ich zdrojoch. Podľa sčítania z roku 2011 vo viac ako 1 618 000 obývaných bytov prvým a najdôležitejším zdrojom je drevo. V uvedenom počte sú všetky byty, v ktorých sa používa buď výlučne alebo v kombinácii s inými zdrojmi: uhlím, mazutom, plynom, taktiež bez ohľadu na druh

www.hl.rs

vykurovania: diaľkové, etážové, pecami. V 724 000 domoch je prvým zdrojom uhlie, v 713 000 plyn. Z aspektu regiónov, v Belehrade a okolí je najpopulárnejšie uhlie, mazut a elektrický prúd, v Šumadiji a v západnom Srbsku, ako aj v južnom a východnom Srbsku uprednostňujú drevo, vo Vojvodine zase drevo a plyn. Počet domov, v ktorých sa používajú iné druhy energií, napríklad geotermálna, solárna, energia vetra, je Na úpätí Fruškej hory obľúbeným kurivom je drevo veľmi skromný. Je ich len necelých 17 000, z čoho je najviac taktiež ného štandardu obyvateľstva. Sad. Belehradské obce Palilula, Tak sa napríklad v obciach, ako Zvezdara, Voždovac a Čukarica, v našej pokrajine. Drevom sa vo Vojvodine vy- Bosilegrad, Crna Trava, Babušnica, ako aj Zemun, sa prednostne kuruje približne 360 000 domov, Trgovište, Vranjska Banja takmer orientujú na elektrický prúd. Kto čo má, to i používa, hoci plynom 312 000, uhlím 155 000. vo všetkých bytoch na vykurovaNa štvrtej pozícii je elektrický prúd nie používa drevo. Tam len menej nie vždy je to zladené s environ(81 000), mazut (34 000), ako aj ako tri percentá bytov používa iný mentálnymi a energetickými poiné zdroje (okolo 13 000 domov). druh energie, napríklad elektrický trebami. Je to jeden z hlavných Z prezentovaných údajov je prúd, prípadne uhlie. Bytov, ktoré dôvodov, prečo práve takýmto jasné, že vplyv na voľbu energií sa vykurujú plynom, je najviac a podobným otázkam a javom majú nielen ich množstvá a rezer- v ich celkovom počte v obciach bude venovaná nadštandardná vy v danom pásme, ale aj stupeň Vršac, Petrovaradín, Stará Pazova pozornosť v rámci prístupového ekonomickej vyvinutosti, život- a Kikinda, ako aj v meste Nový eurointegračného procesu.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Do Padiny za sánkovačkou Juraj Bartoš

ne sánkujú naše ženy. My muži sa pozeráme z brehu, uvaríme si víno a povzbudzujeme ich. Spúšťali by sme sa aj my dolu kopcom, ale nechce sa nám potom liezť hore. – Kedysi sa veru, – hovorí Pavel, – sánkovali na riadnych saniach, do ktorých zapriahli koníky so zvončekmi na sersámoch, len tak ulice zvonili... Teraz vraj, ale len keď je tvrdá sanica na „kemenici“, dvoje-troje-štvore sánok prikvačia na traktor, pričom šoféri musia dávať riadny pozor, aby nedošlo k nehode.

rebárs meteorológovia zahlásili možný ľadový dážď, s myšlienkou, že sľub sa patrí dodržať, uvelebil som sa v redakčnom aute povedľa kolegu Jána Šimáka. Dnes 30. januára sa v najslovenskejšej dedine v Srbsku mám rozprávať s tamojšími znamenitými stavbármi. Mal by som tiež napísať niečo o sánkovačke. Dohovor o nej padol vlani v novembri, v Zimnej záhrade v Lučenci. Keď u vás napadá prvý riadny sneh, určite prídem, sľúbil som vtedy Pavlovi Kuľovi, len čo si ma kúpil dvoma šteklivými vetami: – Sánkujú sa deti, ale Vláčik na padinskej Čabe keď sa anjeliky uložia k spánku, hneď čertíky vystrkujú rožky... Až sa hore, už si hopnú na ťou. Chlapci postoja len na chvíľku, zvečerí, máme sa k činu vrecia naplnené sla- poobzerajú sa, pousmejú, a už pália aj my starší. mou, nohami obopne hore kopcom, a potom zase dolu, ako o O o druh druha pred sebou, blesky. A znovu a zase to isté a koľko Na pravej strane diaľchytia sa pevne za ruky ráz za sebou! – Nepodarilo sa vám polámať nice Nový Sad – Zreňaa – tri-štyri-teraz – už nin, na rozdiel od ľavej, sa Lastovička alebo vozeň? sa vláčik rozšantenej agáty? – pokúsim sa zavtipkovať. – Agáty nie; iba nohu. vyskytujú snehové jazyky. mladosti rúti dolu kop– Žartujete; veď predsa všetci máte Jazdíme čoraz pomalšie. Obozretnosť Sánkovačka predsa nie je hračka... com po šmykľavej azda aj celých nadovšetko. Vodič si správne všíma: Z príjemnej útroby auta vyliezame sedemdesiat metrov dlhej dráhe všetky nohy celé... – My áno, ale môj brat si v ponde– Je toto normálne? Veď v poli pri agátovom lesíku na Čabe. Vietor medzi vysokými agátmi. Jednotlivé takmer vôbec nie je snehu a tu... švihá po ušiach ani bičom. Zďale- „vozne“ sa postupne odpájajú, krútia lok skutočne zlomil nohu... Pôvodný nápad, že si dožičím jazdu – Len smelo a veselo, kolega. Pri ka počuť veselé výkriky. Hľa, osem sa na „trati“ ako vretenica. Konečná, návrate to už bude akiste zaujíma- šarvancov v plnom zbroji sa štverá prosím; vystupovať! Tváre, také malé na vreci slamy na Čabe vo chvíli odvejšie... hore kopcom v rytme hvízdania milé červené ráčky, vyčnievajú spoza vial čoraz dravší vietor. Práve tak ako Ako sa blížime k Padine, bočný vie- šalejúceho vetriska. Už sú detváky zasnežených šálov, žiaria spokojnos- stavbárov, na ktorých si posvietim, až sa ohreje. tor zľava navidomoči naberá rýchlosť. o O o – Oznámili, že košava sa pozmení Čo bláznivý orkán odvial na pana orkán, – upozorňuje nás Želko Tadinskej Čabe, to mnohonásobne káč, kolportér Hlasu ľudu v Kovačici. v uplynulých dňoch navial na vojvo– Niekto pilne pracuje na tom, aby dinských cestách. Nemožno nazvať Padinu odťal od sveta, – žartujeme na inak než suché šťastie skutočnosť, že alabastrovej ceste, na ktorej sa už len sme sa s kolegom Šimákom onej noci sem-tam začernie asfalt zamrznutý doplátali do Nového Sadu bez ujmy na kosť. na zdraví. Trebárs sme museli dvakrát Pavel Kuľa býva v ulici s pekným zasahovať priamo na vozovke, na názvom: Dolná dolina. Poniže radu ktorej sa v rozpätí necelých desať pekných rodinných domov je svah, minút priamo pred nami „zaparkovhodný na spúšťanie na sánkach. valo“ osobné auto s vlečkou značky Lenže teraz tu niet živej duše; iba AČ 109 ZR. To však nie je nič, čo by z futbalového ihriska počuť krik: Dosi zaslúžilo osobitnú pozornosť. Je lina trénuje. A vy teda, prihovárame predsa podstatne nebezpečnejšie sa Pavlovi, netrénujete? surfovať po rozbúrenom internete – Po takomto vetrisku radšej nie. než po zľadovatenej ceste-neceste; Poď, zájdeme na Čabu, tam sa sánči nie? kujú deti. Tu, poľa nás, sa obyčaj- Hore kopcom, čelom vzad; mnohokrát... • ĽUDIA A DIANIA •

6 /4581/

8. 2. 2014

Ľudia a diania S POPREDNÝM POĽNOHOSPODÁROM JÁNOM LENÍKOM ZO STAREJ PAZOVY

Úspešný pestovateľ cukrovej repy Anna Lešťanová

rednedávnom (21. januára) novosadská Poľnohospodárska fakulta oslávila šesť desaťročí pôsobenia. Pri tejto príležitosti úspešným roľníkom odovzdali uznania za dosiahnuté výsledky vo výrobe kukurice, pšenice, slnečnice, sóje a cukrovej repy. Komisia pritom brala do úvahy niekoľko meradiel: stálosť výroby, tradíciu gazdovstva, výšku a kvalitu výnosov a veľkosť majetku. Medzi odmenenými roľníkmi je aj Ján Leník zo Starej Pazovy. Na gazdovstve tohto popredného poľnohospodára sa už 60 rokov úspešne zaoberajú pestovaním cukrovej repy. Ako sa uvádza v zdôvodnení komisie, vďaka vysokej cukornatosti (viac ako 17,5 percenta) pri spracovaní

skeho gazdovstva do cukrovarov dodávajú na stovky vagónov sladkého koreňa. U Leníkovcov sa obrába 220 hektárov pôdy (na 137 parcelách) a cukrovou repou priemerne mávajú obsiatych okolo 70 hektárov. V súčasnosti sa v tomto pazovskom gazdovstve veru môžu pochváliť štandardne dobrými výnosmi – sedem vagónov z hektára. Okrem uznaní a duManželia Mária a Ján Leníkovci s hodnotným kátov Poľnohospodárskej fakulty odmenení uznaním (foto: Ján Leník ml.) roľníci dostali aj špecicukrovej repy z pozemkov Jána álne plakety Spolku novinárov Leníka sa v cukrovaroch vyrobí Vojvodiny, ktorej Agrárna sekcia viac ako 12-tisíc kilogramov cukru sa aktívne zúčastnila vo voľbe najz hektára. Z tohto poľnohospodár- úspešnejších. V mene laureátov sa

na slávnosti v Novom Sade prihovoril práve Ján Leník, ktorý osobitne zdôraznil veľký význam a príspevok vedy k rozvoju poľnohospodárskej výroby. Pestovaním cukrovej repy poľnohospodár Ján Leník zostal verný rodinnej tradícii, ktorú začali už jeho rodičia. Ako hovorí, toto uznanie znamená, že je v pestovaní cukrovej repy ich gazdovstvo na správnej ceste a zároveň ich zaväzuje dosahovať v budúcnosti ešte lepšie výsledky. Pôda v pazovskom chotári je inak veľmi kvalitná, pričom analýzy cukrovarov ukázali, že je veľmi vhodná na pestovanie cukrovej repy. Keď sa na nej uplatňujú najsúčasnejšie agrotechnické opatrenia a skúsenosti odborníkov, ako je to prípad u Leníkovcov, spravidla nevystane kvalita úrody a vysoké výnosy sladkého koreňa.

NA MATIČNEJ ZÁBAVE V KOVAČICI

Tancom a veselou náladou čelili zime Anička Chalupová

známej a tentoraz dobre vykúrenej kovačickej reštaurácii Červené víno v Kovačici v sobotu 1. febrára Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici po 16-krát usporiadal matičnú zábavu tradične venovanú oslave menín Márií a Pavlov. Na zábavu aj napriek mrazivému počasiu a silnému vetru prišlo mnoho milovníkov dobrej zábavy z Kovačice, kým sa hostia z okolitých a vzdialenejších prostredí pre snehové záveje na cestách do Kovačice nevybrali. Po príhovore predsedníčky MOMS v Kovačici Márie Kováčovej o vzniku

www.hl.rs

a význame mien Pavel a Mária hovoril velebný pán farár Martin Bajza. Tradičná matičná zábava sa niesla tak v znamení tanca a dobrej nálady, ako aj pravidelných súťaží: mužská komisia (Pavel Baláž, Ján Cicka a Ján Omasta) zvolila Máriu Hriešikovú za najsympatickejšiu Máriu. Najsympatickejším Pavlom na večierku, podľa rozhodnutia ženskej komisie (Alžbeta Plazinićová, Mária Válovcová a Olgica Janková), bol Pavel Tomáš st. V párovom tanci zvíťazili Zlatka Balčeková a Pavel

Informačno-politický týždenník

Vereský. Na zábave nechýbala ani bohatá tombola. Tí, ktorí váhali a zameškali si kúpiť lístok na Matičnú zábavu, zostali ukrátení o chutnú večeru a dobrú zábavu,

kde do tanca hrali členovia slovenského orchestra: Ján Dišpiter, Ján Bartoš a Ján Suchánek. Teraz už zostáva len tešiť sa na ďalší ročník matičnej zábavy o rok.

• ĽUDIA A DIANIA •

SPOLUPRÁCA AŽP A PIC V PETROVCI

bylonová. V mene tímu, ktorý stvárnil tento projekt na sklonku roku 2013 v trojjazyčnej mutácii, sa podpisuje Viktória Kováčová. Interaktívnu elektronickú formu projektu dal Daniel Chalupka, ktorý v roku 2014 bude mladých zaúčať v 3 D programovaní hier. Projekt už začali predstavovať aj v iných prostrediach. Na prezentácii bolo počuť, že sa slovenská komunita Januárové stretnutie i v súčasnosti môže bolo v znamení kreatívpochváliť úspešnými nych a podnikavých žien a Slovenkami aj v ekopri tejto príležitosti verejnomickej oblasti, nosti predstavili zaujímavý čoho dôkazom je produkt hovoriaci o živote minuloročná súťaž a diele Sloveniek z Vojvodio najlepšiu podnikany, ktoré už na prelome 19. teľku Srbska, v ktorej a 20. storočia boli aktívne sa AŽP úspešne zúv spoločensko-politickom a častnila. najmä kultúrnom Plány na bežný živote. Vojvodina rok sú tiež bohaté – miesto význama rôznorodé. Radaných Sloveniek kovićová avizovala je pomenovanie práve začínajúci balíčka, v ktorom bezplatný kurz umesú brožúra, mapa leckého zvárania pre a pohľadnica. ženy a uviedla, že V publikácii pred- Najnovšia publikácia 12. februára začína stavili Slovenky, Akadémie podnikania ďalšie podujatie Buktoré poznačili žien v Petrovci siness breakfast – Obtunajšie kultúrne chodné raňajky, kde dejiny. Sú to Ľudmila Hur- sa na tematických stretnutiach raz banová, Eržika Mičátková, do mesiaca pokúsia k spoločnému Adela Čajaková-Petrovi- stolu usadiť všetkých záujemcov čová, Zuzana Chalupová, z hospodárskej oblasti. Okrem toho Adela Greisingerová-Kubányová, PIC a AŽP podporia snahy o oživenie Mariena Czoczeková-Eichardtová, regiónu a pokus o uvedenie ochranĽudmila Kvačalová, Mária Šišková- nej známky pre výrobky tunajších -Maňa, Zuzka Medveďová, Anna obyvateľov Tradície dolnej zeme, ako Pixiadesová, Zuzana Kardelisová, aj súbehy o najlepší podnikateľský Anna Benková, Božena Škuľcová, plán z oblasti kreatívneho priemyslu, Mária Kičiňová a Oľga Garayová-Ba- Žena dračica a ďalšie.

Vojvodina je miestom kreatívnych a podnikavých žien Jaroslav Čiep

kadémia podnikania žien je jedným zo zakladateľov Podnikateľského a inovačného centra Báčsky Petrovec a už roky dobre spolupracujú. V stredu 29. januára plány na rok 2014, ako aj výsledky dosiahnuté v minulom roku spoločne predstavili ich vedúci – v mene PIC

národnej súťaže pre mladých kreatívnych tvorcov tzv. Creative Business Cup. Ten je súčasťou celosvetovej súťaže o najlepší podnikateľský zámer v kreatívnom priemysle, ktorá sa minulý rok uskutočnila v Dánsku. Za existenciu tohto podnikateľského inkubátora vďačia v prvom rade slovenskej rozvojovej pomoci a s ohľadom na skutočnosť, že v roku

Z januárového stretnutia v Petrovci Karol Boldocký a v mene AŽP Jana Radakovićová. Rok 2013 bol pre AŽP bohatý na aktivity, ktoré podporili najmä aktívne ženy a podnikateľky z Báčskopetrovského prostredia. Aktívne sa zapojili do výberovej komisie

2013 sa naplnilo 10 rokov od pôsobenia Slovak Aid na západnom Balkáne, predstaviteľka akadémie vystúpila na medzinárodnej konferencii v Bratislave s príspevkom o efektívnosti slovenskej rozvojovej pomoci v Srbsku.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť, že sa prestupové obdobie z futbalových terénov prešaltovalo na politické pole neorané. Prestupovanie, totižto pocupkávanie na jednom mieste sa zintenzívňuje, lebo sa rozbieha povestná predvolebná kampaň. Celá v krištáľovo čistom bielom šate, ako nedávna kalamita. Koho odveje? Koho priveje? Sladké tajomstvo, vážení, nás zaveje. Predvolebná horúčka v rukavičkách... boxerských... zúri namiesto dovčerajšieho orkánu silou hurikánu. Oznamuje sa občanom, aby si dobre rozmysleli, či znovu a zase a opäť a zas budú hlasovať za naj• ĽUDIA A DIANIA •

lepších, ktorí najlepší nás doviedli sem, teda potiaľ, kde nám je TU a POTIAĽ tak dobre, že nám tak aj načim, keď vždy hlasujeme práve za najlepších kandidátov. Občanom sa taktiež dáva na vedomie, aby sme poriadne pritiahli opasky, keďže marcové voľby budú stáť presneasitakzhrubapribližne zanedbateľných miliardustopäťdesiatmiliónov dinárov @ deväťdesiatdeväť parí. Dáva sa na známosť aj našim skvelým politikom, aby sa prebrali z asitakpoldruharočného spánku; dosť bolo leňošenia, rukávy vysúkať a poď ho do roboty, pardon, do predvolebných aktivít!

Nech sa ctení poslaneckí kandidáti uzrú trebárs na ministerstvo cudzokrajných vecí, či ako sa volá, v ktorom ministerstve pomaly už permanentne majú plné ruky práce s čerstvo zamestnanými zamestnankyňami, ktoré novozamestnankyne sú za čistú päťku a zatiaľ zrejme pracujú grátis, keďže si, chúďatá, ako možno vidieť na desaťročnom facebooku, prednedávnom Vaňa a teraz Maja, takmer nemajú čo obliecť; nie div, že také, viac obnažené než oblečené, vyrazili dych rezortnému ministrovi, ktorý v dôsledku absencie dychu nijako nemôže-nevie ozrejmiť dobiedzavým indiskrétnym médiám, ako sa tie krásne dievky, vysoko odborné kádre, tatam dostali, na čie odporúčanie ich prijali atď. a etc. 6 /4581/

Pokiaľ ide o množiace sa lietajúce telesá nad našou predvolebnou oblohou, len pokojne vážení: veď to nie sú ani milosrdní anjeli priateľsky nám naklonenej aliancie NATO, tobôž nie je ani žiaden národ holubičí; to sú, priatelia, naši prelietaví priatelia politici, ktorí britkým letkom práve preletujú zo strany do strany... zasnúbenej. Nakoniec výzva na povzbudenie normálnych ľudí, ak ešte takí sú: keď stovky našich spoluobčanov prežili snehovo-vetrovú kalamitu, a istý Austrálčan prežil 28 dní v divočine, ako i istý mexický rybár trinásť mesiacov sám v člne na otvorenom oceáne, prežijeme, vážení aj nadchádzajúce voľby. A zase nám bude lepšie... No veď to... Bum!

8. 2. 2014

Ľudia a diania DEMOGRAFICKÉ POHYBY V SRIEME V ROKU 2013

V troch slovenských osadách neoslavovali krstiny Stanislav Stupavský Anna Lešťanová Katarína Verešová

ísať o demografických alebo migračných pohyboch v Srieme znamená najprv spoznať zemepisnú, historickú a administratívnu štruktúru tejto oblasti. Sriem je administratívne rozdelený do dvoch štátov: Srbska (medzi riekami Sávou a Dunajom) a Chorvátska (Západný Sriem). Do obcí Zemun a Nový Belehrad, presnejšie do mesta Belehrad patrí oblasť juhovýchodného Sriemu a do Obce Sriemska Mitrovica patrí oblasť južne od Sávy – Zasavica s Mačvanskou Mitrovicou. Pri rozdelení Sriemu na obvody vznikol Sriemsky obvod, ku ktorému patria tieto obce: Stará Pazova, Pećinci, Inđija, Sriemska Mitrovica, Irig a Šíd, kým do Juhobáčskeho obvodu patria zemepisne sriemske obce Petrovaradín, Sriemska

Na porovnanie počtu pokrstených a zosnulých (kv)

(skôr prislúchali Zemunu). Kým sa v belehradskej Obci Surčín všetky záznamy o narodených, sobášených a zosnulých výlučne robia na úrovni obce (v Dobanovciach a Boľovciach nemajú matrikára), ostatné sriemske osady majú matrikárov pri miestnych kanceláriách (okrem

Grafické zobrazenie demografických pohybov v Srieme (kv)

Kamenica, Sriemske Karlovce a Beočín. Slováci žijú vo všetkých uvedených oblastiach, od Solian a Iloka (v Chorvátsku) po všetky belehradské obce. Najsilnejšia slovenská komunita v užšom Srbsku je v Boľovciach a Dobanovciach, ktoré dnes patria do novej Obce Surčín

www.hl.rs

sídla obce, kde matrikár pracuje v rámci príslušného obecného oddelenia). Iba Ľuba a Binguľa majú matrikára v Erdevíku. Novorodeniatka zo Sriemu na svet prichádzajú v pôrodniciach v Sriemskej Mitrovici, Novom Sade, Zemune a Belehrade. Z toho dôvodu bolo ťažko zistiť vlaňajší počet

Informačno-politický týždenník

narodených detí. Tak na území Obce Pećinci, kam patrí dedina Ašaňa, sme sa k počtu 150 narodených detí dostali v oddelení pre detskú ochranu na základe zoznamu na rozdelenie balíkov. Sanja Jovanovićová, šéfka Úseku pre občianstvo, vedenie matrikárskych kníh a volebné práva Obce Surčín, uviedla, že medzi 398 zapísanými do matriky v tejto obci sú tak deti narodené v roku 2013, ako aj deti a dospelí, ktorí občianstvo zápisom do matrík získali vlani. V Starej Pazove údaje o počte narodených detí majú v detskom dispenzári Domu zdravia, a to na základe počtu otvorených zdravotných kartónov. V samotnom meste vlani na svet prišlo 204 detí a v celej Staropazovskej obci 575 detí. O tom, že v Starej Pazove nemožno dostať precízne údaje o demografických pohyboch, potvrdila Dragana Đurđevićová, staropazovská matrikárka. Vlani v Starej Pazove osudové áno vyslovilo 130 párov, čo je na úrovni viacročného priemeru, hoci je možnosť, že niektorí obyvatelia uzavreli manželstvo aj inde. Údaje o počte zosnulých v Starej Pazove sme zistili v tamojšom VKP Čistoća, ktorý vykonáva pohrebné služby na mestskom cintoríne. V roku 2013 bolo pochovaných 221 občanov.

O tom, že Stará Pazova starne, aspoň keď ide o jej slovenských obyvateľov, svedčia údaje z cirkevného zboru SEAVC. Ako povedal pazovský kňaz Mgr. Igor Feldy, pokrstených bolo 48 detí a 5 dospelých (nad 12 rokov). Sobášených bolo 9 párov. Pochovaných bolo 86 osôb, z toho 57 mužov a 29 žien. Slankamenské Vinohrady. Ako uviedol Pavel Ďarmotský, šéf Miestnej kancelárie Sl. Vinohrady, do knihy narodených vlani nezapísali ani jedno dieťa, no najmladšou občiankou je Nina Machová, ktorá sa narodila v pôrodnici v meste. Do knihy sobášených sú zapísané dva páry, ktoré si v predchádzajúcom roku povedali osudové áno. Do knihy zosnulých zaevidovali 7 prípadov, no nie všetci sú z tejto osady, ale zomreli vo svojich vinohradníckych chatkách. Podľa záznamu farára Mgr. Igora Feldyho vo fílii Sl. Vinohrady bolo vlani pokrstené jedno dieťa a jeden dospelý. Zosobášili sa 2 páry, v oboch prípadoch ide o zmiešané manželstvo. Pochovaných bolo šesť osôb (2 ženy a 4 chlapi). Erdevícka matrikárka Danica Savićová nám poskytla údaje o vlaňajších demografických pohyboch v osadách Erdevík, Binguľa a Ľuba (v tabuľke). Nevedela však povedať, koľko zosnulých bolo pochovaných v Binguli a Ľube, pretože v týchto osadách neexistuje pohrebná služba. V Sriemskej Mitrovici nám žiadne údaje z matrikárskeho úradu neposkytli, takže sa možno oprieť len na údaje slovenského kňaza Mgr. Jána Vidu, ktorý uviedol, že zomreli dve osoby, kým zosobášených a pokrstených evanjelikov nebolo. V Lugu (Obec Beočín) sa vlani narodilo 8 detí, z toho jedno zo zmiešaného manželstva. Manželstvo uzavrelo 6 párov, polovicu tvoria zmiešané manželstvá. V roku 2013 v Lugu umrelo 12 občanov, všetci boli Slováci. Údaje • ĽUDIA A DIANIA •

poskytla Anna Čelovská, lužská matrikárka. Mechanický prílev obyvateľstva sústavne zaznamenávajú obce Inđija, Stará Pazova, Pećinci a be-

republík, ale aj preto, že sú tu väčšie možnosti na zabezpečenie hmotnej istoty. V tejto časti Sriemu, vďaka blízkosti Belehradu a otváraniu nových tovární, existujú istejšie možnosti pre prácu. Avšak biely mor i tuná panuje. V Pećinskej obci sa narodilo 150 detí, ale 230 občanov v priebehu roka zosnulo. Zosobášilo sa 110 párov. V osade Ašaňa, podľa slov matrikárky Olivery Kocoljevićovej, doma zomrelo 15 osôb. Manželstvo v predchádzajúcom roku uzavrelo 5 párov. Senior sriemsky Mgr. Ján Vinkovič zaznamenal, že v Ašani vlani umreli dvaja muži ev. vierovyznania. Pokrstených, konfirmovaných a sobášených nebolo. V Ašani toho času žije sotva desať rodín so slovenským priezviskom. V Surčínskej obci je zapíKatarína Slamajová sa narodila 27. saných 398 nových občanov marca 1915 a patrí medzi najstarších tejto obce, zosobášených obyvateľov Starej Pazovy (foto: Anna bolo 323 párov a zosnulých Lešťanová) 304 osôb. Podľa záznamov lehradská Obec Surčín, a to nielen evanjelického kňaza Jána Vinpreto, že sa tu nasťahovali ute- koviča v Boľovciach bolo vlani čenci z bývalých juhoslovanských pokrstených 8 detí (traja chlapci

TAK SA V ZIME HRÁVALI ich rodičia a starí rodičia, a tak sa dnes hrávajú aj najmladší Bieloblatčania. Len čo napadal prvý sneh, hneď si začali pripravovať sánky a rôzne improvizované pomôcky, na ktorých sa potom spúšťali dolu kopcom. Ibaže skôr vari bolo omnoho viac snehu ako dnes. Okrem toho dnes sú na vyhotovenie pomôcok k dispozícii aj rôzne plastové látky, a tak najčastejšie dobre poslúži kombinácia, čiže plastové vrece, ktoré starý otec naplní slamou. Nuž a potom hybaj na kopec neďaleko dediny, kde sa hŕba ružovolícich veselých detí neúnavne spúšťa dolu kopcom (na fotografii autora). Tak tomu bolo skôr, tak je dnes, a nech tak zostane aj do budúcna. M. N-ov • ĽUDIA A DIANIA •

Svadba v Šíde v roku 2002 – posledná podľa starých obyčají

a päť dievčat) a zosobášil sa len jeden zmiešaný manželský pár. Pochovaných však bolo 18 členov evanjelického cirkevného zboru. Senior Vinkovič, ktorý opatruje aj dobanovskú fíliu, uviedol, že v tejto osade cirkevne boli pochovaní štyria zosnulí. Pretože Boľovce a Dobanovce majú osobitné slovenské cintoríny, vo VP Surčín nám povedali, že v Boľovciach bolo 21 pohrebov a v Dobanovciach boli 4 pohreby. Ako vidno z čísel, kostolné zvo-

ny často vyzváňajú na pohreb, kým z druhej strany v troch slovenských osadách (aspoň podľa záznamu farárov) neoslavovali krstiny. Sú to osady Ľuba, Dobanovce a Ašaňa. Takisto v Sriemskej Mitrovici sa nenarodilo ani jedno dieťa z evanjelickej rodiny. Pre všetky sriemske dediny platí to isté: dediny starnú. Mladí za prácou a často aj natrvalo odchádzajú do Belehradu, Nového Sadu, Bratislavy a do iných európskych miest.

ARANŽOVANIE REZANÝCH KVETOV. Kvet je ten najkrajší darček ku každému sviatku. Pekne naaranžovaná kytica osloví každého, nieto Výstava kvetinových aranžmánov, akú usporiadali v stredu 29. januára na Novosadskej otvorenej univerzite. Zorganizovali ju na počesť siedmich absolventiek šesťtýždňového seminára Aranžovanie rezaných kvetov, kde sa učili ako urobiť príležitostný aranžmán zo živých a umelých kvetov, ako otvoriť a viesť kvetinárstvo, a o programoch pestovania kvetov. Organizáciu kurzu malo na starosti Stredisko pre inováciu vedomostí a zručností Krugovi znanja v spolupráci s Novosadskou otvorenou univerzitou. Autorkami programu boli Agnes Potkonjaková a Jasna Atanackovićová, inžinierky hortikultúry. Z výstavy mali radosť aj tí najmladší (na snímke). E. Š. 6 /4581/

8. 2. 2014

Ľudia a diania KULPÍN

Terra zhodnotila vlaňajšiu aktivitu K. Gažová

na ihriskách FK Kulpín bola akcia zbierania elektronického odpadu humanitárneho rázu. Aktívne sa zapojili aj do Predslávnosťových dní

v Kulpíne a ku Medzinárodnému dňu mladých počas augustového voľna zorganizovali letné kino. V nasledujúcom trojmesačnom období vďaka prostriedkom z Ministerstva mládeže a športu na úpravu miestností renovovali starý nábytok a z Miestneho spoločenstva dostali na použitie miestnosti v Dome kultúry, ktoré v októbri otvorili. Ku koncoročným sviatkom vyzdobili veľkú jedličku v centre osady. Správnu radu Terry tvoria: Branislav Kuštra, Miroslav Zima a Igor Červený. Dozorná rada má dvoch aktivistov − sú to Kristína Čiliaková a Daniel Gaža. Úspešnú prácu združeniu popriali vedúci KUS Zvolen, Spolku kulpínskych žien, MOMS Kulpín, predstavitelia združenia mládeže Ideal z Hložian, MS Kulpín, Klubu Kulpínčanov a kulpínskej školy.

namiesto odstavenej buržoázie sa stala robotnícka trieda. Prirodzene, že s náhľadom voľakedajších popredných menšinových činiteľov vedenie Novosadského partizánskeho oddielu nemohlo súhlasiť, i keď sa objektívne hodnotil veľký význam antifašistického zamerania „Národnej jednoty“ niekoľko rokov pred vojnou, lebo náš boj potreboval politicky jasne vyhranený a nie „nezávislý“ orgán, pred ktorým od prvých jeho čísel stála zodpovedná úloha mobilizovania slovenských pracujúcich más vo Vojvodine do boja za úplné oslobodenie našej vlasti a výstavbu nového socialistického zriadenia. A preto i pri samotnom pomenovaní našich novín „Hlas ľudu“ chceli sme dať symbolické zvýraznenie nastupujúcej doby, v ktorej hlavné a rozhodujúce slovo prináleží jedine a výlučne pracujúcemu ľudu. A keď už samotné prípravy na vydávanie našich novín po oslobodení priniesli zrejmú rozdielnosť náhľadov na ich poslanie a politickú vyhranenosť, celá ťarcha tejto ťažkej, namáhavej a zodpovednej práce, akú vydávanie novín predstavuje, spadla až na jedného,

na hŕstku nás mladých. Lebo tí, ktorí noviny robiť mohli a voľakedy ich i robili, potrebovali určitý čas slobodného života, aby nové spoločensko-politické prúdenia lepšie pochopili a aby si v nich našli i svoje miesto. Boli však medzi nimi i takí, ktorí duch novej doby dlho nevedeli pochopiť a stáli pri všetkých našich národných a kultúrnych podujatiach, predovšetkým v prvých rokoch po oslobodení, úplne stranou. Keď sme sa chystali do tejto práce, nemali sme žiadne novinárske skúsenosti a jediné, čo sme mali, to bolo pevné rozhodnutie a vôľa povedať našim ľuďom pravdivé a bojové slovo o tom, čo sme cítili, čo nás tlačilo celé roky a čo nesmelo byť celé roky dovtedy otvorene povedané. Robili sme tie prvé čísla „Hlasu ľudu“ s nesmiernym vzrušením a láskou a ľud ich s rovno takou láskou, ba priam posvätnosťou bral do rúk a napájal sa a oduševňoval ich pravdivým obsahom. (Úryvok z textu autora Ivana Majeru, z Hlasu ľudu č. 80, ktoré vyšlo 19. októbra 1959 v Báčskom Petrovci)

rítomných na výročnej schôdzi mládežníckeho združenia Terra v Kulpíne v nedeľu 2. februára privítal predseda kulpínskej mládeže Branislav Kuštra, ktorý zároveň aj podal správu o práci a plán práce a hospodárenia na bežný rok. Vo volebnej časti zasadnutia zvolili členov výkonných orgánov združenia. V správe o aktivitách realizovaných v roku 2013 predseda dal dôraz na tri väčšie podujatia, ktorým venovali osobitnú pozornosť. Počas letných mesiacov usporiadali turnaj v malom futbale a letné kino a na sklonku vlaňajšieho roka zdobili stromček pre občanov Kulpína. Okrem toho sa v máji zapojili do ekologickej akcie vysádzania stromkov na viacerých lokalitách v osade a takmer počas ce-

Z výročného zasadnutia mládeže v miestnostiach Domu kultúry

lého roka sa ako dobrovoľníci zapájali do práce Muzeálneho komplexu. Sprievodným podujatím tradičného trojdňového turnaja v malom futbale

 RETROSPEKTÍVA (18.) vo výbere Kataríny Gažovej Pri kolíske Hlasu ľudu

j keď nás od tých historických a nadmieru radostných chvíľ delí už plných pätnásť rokov, spomienky na ne sú mi ešte vždy tak svieže a živé, že sa mi proste zdá akoby to bolo iba nedávno, akoby odvtedy nepreleteli už dlhé roky. Prvé číslo novín „Hlas ľudu“ vyšlo 19. októbra 1944, teda už v prvých pamätných dňoch oslobodenia Petrovca, keď v jeho najbližšom okolí páchali fašistickí votrelci ešte mnohé, avšak v týchto našich krajoch už posledné zverstvá. Vyšlo v tých slávnych slnečných dňoch babieho leta, nabitých strhujúcimi udalosťami, keď sa jednou rukou písali slobodne prvé pravdivé a nebojácne slová a druhou keď sa stískala spúšť guľometov a pušiek v žeravej túžbe zastaviť utekajúcich fašistov guľkou spravodlivosti. K vydávaniu novín „Hlas ľudu“, ktoré, mimochodom povedané boli prvými menšinovými novinami na území Vojvodiny, neprišlo náhodile a spontánne, ale cieľavedome a organizovane. Myšlienka

www.hl.rs

sa zrodila u niektorých vedúcich Novosadského partizánskeho oddielu ešte pred oslobodením Petrovca, kde bola slovenská knihtlačiareň, urobené boli i potrebné organizačné opatrenia, noviny dostali svoje meno, určené im bolo zameranie a urobené prípravy na organizovanie redakcie a potrebnej technickej služby. Nebude od veci, v tejto súvislosti spomenúť, že ohľadom pomenovania, ale hlavne zamerania novín prišlo k živej diskusii, v ktorej niektorí voľakedajší menšinoví vedúci trvali na tom, aby sa pokračovalo vo vydávaní „Národnej jednoty“, ktorá vychádzala pred vojnou a aby noviny zachovali jej – ako hovorili – „nezávislú líniu“. Dobre sa pamätám, že jeden z nich nám dokazoval, „že my nemáme čo meniť“ z čoho jasne vysvitlo, že jedna časť voľakedajších našich vedúcich národných a kultúrnych činiteľov nedostatočne chápala základné zmeny, ktoré sa v Juhoslávii odohrali za štyri roky Národnooslobodzovacieho boja, a nevidela, že na rumoviskách starej Juhoslávie vyrastá nová, s novým spoločensko-politicko-hospodárskym zriadením, v ktorej vedúcou silou

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Štefánikov boj za práva Slovákov na Dolnej zemi Katarína Verešová

Na prvom zasadnutí (29. 3. 1919) prehovoril po slovensky, čím zožal gor Branislav Štefánik (1873 – obrovské ovácie.“ 1940), evanjelický farár, právŠtefánikovým životom sa Ján nik, národnokultúrny a politický Guba vecne zaoberal aj v článku Igor dejateľ a žurnalista sa Branislav Štefánik a jeho narodil v Košariskách boj o samostatnosť cirkvi (obec Nitrianska Breuverejnenom v Rovine. zová) na Slovensku V nekrológu †Vlp. Igor ako druhé dieťa v roBranko Štefánik autor dine Pavla Štefánika, P. kr. v mesačníku Náevanj. farára a dekana, dej (roč. XX. Kysáč, máj a matky Alžbety, rod. 1940 č. 5, str. 4.) napísal: Jurentovej. Bol vlast„Po prevrate stal sa poným bratom chýrečnéslancom belehradského ho slovenského vedca parlamentu. Mnohí mu a národnopolitického to zazlievali alebo závičiniteľa, generála Miladeli, miesto toho, žeby na Rastislava Štefánika. boli s vďakou a radosŠtudoval teológiu, ťou uznali tento bratský právo a filozofiu v prejav Slovanského BeBratislave, Kežmarku, lehradu. A miesto poteŠoproni, Rostoku a v šenia a uznania z toho Prešove. Roku 1898 Evanjelická fara v Novom Sade z čias úradovania Štefánika povstal umele vyvolaný bol biskupom Pavlom nepekný spor, ktoréZelenkom vysvätený za kňaza. Pô- Novom Sade, kde je aj pochovaný. ho vyvolanie netlačí Štefánikovo sobil na Myjave a od 18. júna 1903 v Igor Branislav Štefánik bol dob- svedomie, ale toho, ktorý ten spor Báčskej Palanke. Za jeho úradovania rým kazateľom, výborným žurna- formálne vynútil, Slovákov, ako v palanskom evanjelickom kostole listom a výbojným slovenským nevďačníkov v neprajnom svetle namontovali organ, tri zvony a národným politikom. Hoci sa po predstavil pred vládnymi kruhmi... vežové hodiny. Počas prvej sveto- prvej svetovej vojne tešil utvoreniu Ten istý, ktorý na verejnom ľudovom vej vojny bol za svoje slavianstvo slovanských štátov, 4. mája 1919 zhromaždení na širokej ulici v Petinternovaný a po návrate z väzenia ho zasiahol ťažodišiel na Slovensko. Do Báčskej ký úder, lebo mu Palanky sa vrátil roku 1923, kde zahynul brat, gesa postaral o vyučovanie žiakov nerál Milan Rastiv slovenskej reči. Pre nízky plat sa slav Štefánik. „Po o dva roky presťahoval do Nadla- pohrebe brata ku (Rumunsko). Tam bol zase pre Milana Igor Branárodnostnú činnosť pozbavený nislav Štefánik s úradu, takže sa vďaka kolegom bratom Pavlom Samuelovi Babylonovi a Pavlovi odcestovali do Turčanovi vrátil do Vojvodiny na Paríža, kde pre- Štefánikov podpis kňazskú stanicu v Novom Sade. Tu vzali jeho pozoho potrebovali, zvlášť ako právnika, stalosť. Obsahovala 1 777 jednotiek rovci dovolil si poslanca Štefánika pri riešení majetkových vzťahov. a prepravili ju do Tróje (pri Prahe), na zodpovednosť volať za to, že Zároveň prispieval do belehradskej, kde malo vzniknúť Múzeum legio- ako smel prijať poslanecký mandát, novosadskej a petrovskej tlače, nárov,“ uviedol v článku o Štefáni- znechutil nielen prvého slovenskéako aj do Evanjelického hlásnika. kovi Ján Guba, Pivnica 25. 4. 2010, ho poslanca Štefánika, aj súčasne Ako právnik vypracoval projekt na webovom portáli Ústavu pre zneuctil i bratskú dôveru Srbov, synodálneho zákona. Na živoby- kultúru vojvodinských Slovákov. K ktorí pri takom počínaní mohli mať tie si privyrábal aj ako katechéta tomu zapísal: „V roku 1919 začal Igor len dojem, že Slováci sa nechovajú na gymnáziách, preparandii a na Štefánik spolupracovať so Srbskou bratsky, za lásku odpovedajú neobčianskych školách. V období radikálnou stranou a stal sa poslan- vďačnosťou, vyvolávaním sporov... rokov 1932 až 1935 bol farárom v com Ústavodarného zhromaždenia. Na žalosť je tomu skutočne tak aj v

• ĽUDIA A DIANIA •

Binguli. V ťažkej chorobe bol penzionovaný, a to vďaka Slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii, ktorá mu z vlastného fondu dala slušnú penziu. Zomrel 25. apríla 1940 v

6 /4581/

I. B. Štefánik

Štefánikovom prípade. Štefánik bol obviňovaný, povlačovaný.“ Zvlášť neľahkú prácu farár Štefánik mal v Novom Sade, keď nielenže mal zjednotiť slovenských evanjelikov, ale musel ako doktor práv dokázať v spore, že terajší slovenský evanjelický kostol patrí slovenským veriacim a nie nemeckým. Chronológiu dianí a dlhoročných sporov opísal nielen v knihe Slovenská evanjelická kresťanská a. v. cirkev v slove a obrazoch (ktorú v roku 1930 zhrnul vtedajší biskup Adam Vereš), ale širšie aj v Evanjelickom hlásniku (roč. V, september a október čísla 9 a 10, str. 134 – 137 a 149 – 151) v článku Spor novosadských slovenských a nemeckých evanjelikov: „A domáce vrchnosti nadržujú Nemcom nielen v cirkevnej otázke, ale i v školskej. My sa musíme domáhať tých najelementárnejších práv, ktoré sú takmer ponúknuté Nemcom... Niekto musí denuncovať a oboznamovať zahraničie o každom našom kroku a o každej vete, ktorú my napíšeme, alebo ktorú napíšu iní v náš prospech. Náš prejav, ktorý poslal náš slovenský biskup prečítať 25. júna 1930 do Augšpurku na 400-ročnú pamiatku – lebo ho nemohol osobne prečítať pre nemoc – nebol čítaný...“ Po Dr. Igorovi Branislavovi Štefánikovi zostali zachované články, zväčša besednice a komentáre, ilustrujúce vtedajší politický a spoločenský život dolnozemských Slovákov a južných Slovanov, ako aj dlhé listy kolegom. Svoju nespokojnosť v cirkevných a ľudských pomeroch komentoval zvlášť kolegovi Ladislavovi Zgúthovi v roku 1933, keď úradoval v Binguli. V liste z 28. 3. 1934 spomenul svoj zdravotný stav: „Všetko ma vzrušuje a môže zapríčiniť nové krvácanie mozgu, čo by znamenalo môj koniec.”

8. 2. 2014

á, Ivana Jambrichov

Tijana Boťanská , 8. b, ZŠ J. Kollá ra v Selenči

ysáči 5. 2, ZŠ Ľ. Štúra v K

Konečne snehové radovánky cali

aly strá ž sme pom potom to nádej, ale . adal sneh prišlo: nap tak ako to má byť, Tak ako to nách býva: že zima či n ko h ic e sa v naš Nemohli sm je snehová. tú krásnu snehovú a priam vynadívať n l nás, na to ko na pohodu vôko A o. ch ti iele magické b hneď vo dvoroch li povel vyrást snehuliaky, začala ch ia lic u a na čka... A čka, guľova ánky sa sánkova dov snehové ra aj na iste tieto li va iro vás inšp mnohých z , ako sú ce rá p é n ar tv podobné vý etskom kútiku od mD šo va . a om aš a zo Selenče tieto v n átov z Kysáča vašich kamar

ra v Kysáči . 1, ZŠ Ľ. Štú 7 , á v to ú h Vesna Ko

Iveta Med veďová, 7 .

Andrej Privizer, 8. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

, 7. 1, ZŠ Ľ. Štúra

Tijana Kohútová v Kysáči

1, ZŠ Ľ. Š túra v Ky sáči

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIII 8. februára 2014 ČÍSLO

175

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

AKO NAŠI KRAJANIA V AUSTRÁLII LOVIA ŽRALOKY

Prvé randevú s oceánom Katarína Mosnáková

budeme mať šťastie, tak večer skúsiš aj takéto mäsko. Čerstvé, aké len v máloktorej reštaurácii nájdeš. Na seba nahodil tričko s nadpisom Rođen da peca, nateran da radi, do auta zbalil prúty, aké si z nás len málokto môže dovoliť kúpiť, a zacielil na po-

ol teplučký januárový deň. Teplučký a v januári?! – Áno. Bol v Austrálii. Môj hostiteľ Jaroslav Žiak mi zvestoval, že ideme na oceán loviť ryby. Ťažko žabu do vody a mňa do nových avantúr, nuž bez rozmýšľania som na cestu bola pripravená. S mojimi príbuznými som na tomto konci sveta veru zažila veľa toho, precestovala kadekde, ochutnala kadečo, v jednom dni pocítila štyri ročné obdobia, navštívila krásne podujatia a keď som ich neposlúchla, tak sa na tomto austrálskom slnku vypražila ako tá naša vojvodinská „škvarčička“. Ale na oceáne som ryby ešte nelovila. Nuž dozrela aj tá chvíľa. Pred cestou som dostala krátky rybársky kurz: krémik + 50 si budeš na seba natierať každú hodinku, oblečieš si dlhé šaty, budeš piť hodne vody, cestujeme viac ako tri hodiny... – prikyvujem hlavou a dávam na vedomie, že tieto veci už S jedným z úlovkov poznám. – Ak sa nám podarí dačo uloviť, ty sa iba vzdiaľ a prípadne foť. My štyria brežie Viktórie, tam, kde tento štát budeme úlovok vyťahovať z vody, – od Tasmánie oddeľuje Bassov prieliv pokračuje môj ujo Jaro. a Austrália nakúka na Tichý oceán. – Akí ste vy to majstri rybári, keď Ej veru, našincom by sa tento oceštyria vyberáte jednu rybu z vody? – ánsky obraz veľmi páčil. Ak nie kvôli pýtam sa s dávkou irónie. čistému vzduchu a svojskému živočíš– No... lovíme žraloky, – skromne nemu a rastlinnému svetu, tak aspoň odpovedá Jaro. kvôli tej modrej modručkej farbe, ktorá Po kratučkej prestávke zo mňa vy- nemá konca-kraja. buchlo: – Žraloka? My-, my-, myslíš Nachvíľku som sa cítila ako doma. opravdivého morského predátora? – a Na rozum mi prišli modré domy v Kystrach sa mi z očí valí. sáči, plátno insitného maliara Pavla – Áno. Žraloka, – usmieva sa. – Ak Cicku či slová pána farára Vladimíra

NA CESTÁCH

Grňu, ktorý tak nevšedne opísal rovinu v petrovskom predstavení. Veru aj toto je rovina. Ako ušitá z modrotlače. Ibaže od tej našej vojvodinskej túto oceánsku odlišuje to, že nemá tú rozdeľovaciu čiaru medzi nebom a zemou. Takmer nevidno, kde končí voda a kde začína nebo. Všetko je tak modro-nekonečné alebo aj nekonečno-modré, na ktoré keď sa človek zahľadí, vlastne si uvedomí, aký je maličký. To uvedomenie sa práve tu začína. A trvá. Podobne ako trvá aj spomienka na prvé randevú s oceánom. Úvahu preruší prvý posun udice. Ktovie, kam by sa človek myšlienkami dostal, pokým čaká na žraloka? Adrenalín stúpol. Tím pripravený. Jaro zoskupil všetku svoju silu, cez plece prehodil prút a ťahá. Jeho kamaráti Samko, Todor a Pol s ďalším rybárskym náčiním (ktoré ani neviem pomenovať) čakajú na okamih, kedy sa zapoja do akcie. Podľa sily, hovoria, dva metre. Prosííííííííííím?! Dvojmetrový žralok sa valí na nás?! Strach sa mi do kostí stisol. Zabudla som aj na fotoaparát, aj na kameru a vari sa mi ani oceán už nezdal byť taký nádherný. V ušiach mi iba odzváňalo: dva metre, dva metre, dva metre... Našťastie bola to iba nádejná šanca. V duchu som bola šťastná, že je tomu tak. Neviem, ako by som prežila stáť blízko dvojmetrového žraloka a ešte k tomu sa aj voziť s ním naspäť do Melbournu! Veď aj o chvíľu, keď ulovili polmetrového, som sa ho stránila, ale len tak potajomky, aby moji kamaráti nezbadali, že mám strach. Či videli alebo nie, to som dodnes nezistila, ale jedno odvtedy určite viem – títo ľudia sú pre mňa páni rybári. A v rozhovore s nimi si už nikdy nedovolím byť ironická. V ten večer sme teda žraločie hody nemali. Uloveného malého žraloka sme museli vrátiť do vody. Ale som predsa len naživo videla tohto morského predátora, Žiakovci ma nasledujúci deň odviedli do Melbournu do akvária. Tu som zažila moje druhé, trošku intímnejšie randevú s oceánom. A vtedy som sa doňho úplne zamilovala. 

Z obsahu

Páračky, párajte, pôjdeme domov…

str. 2

Metropola Šariša

str. 4

Dovolenka s otrokmi

str. 6

Mozaika Z PADINSKEJ MINULOSTI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Páračky, párajte, pôjdeme domov… Anička Chalupová

la nielen susedy a rodáčky, ale aj áračky peria, podobne kamarátky z celej ako priadky, začínali v pr- dediny. Často sa v vých zimných mesiacoch dome na takýchto a trvali do konca zimy. Páralo akciách stretlo aj sa i pred Vianocami i po Novom viac ako tridsať osôb rozdielneho roku. Cieľom stretnutí na páračkách veku, ale v prevabolo nielen pomôcť si navzá- he boli dievčence jom, ale aj porozprávať si, čo sa pred vydajom. v dedine stalo, kto čo počul a Perie z husí tvovidel. Nechýbali ani príbehy, kto- rilo základ výbaré mali deti niečo naučiť alebo vy pre nevestu, v ich trochu postrašiť. Bývali to ktorej museli byť posedenia s pracovnou náplňou, dve periny a štyale aj príležitosť na zábavu a ri vankúše, ktoré dievča dostávalo zoznámenie mladých ľudí. Chov husí a kačíc, ako i „dria- z rodného domu. panie”, čiže páranie peria sa už z Vankúš musel dedín takmer vytratilo. Takmer mať hmotnosť nikto tieto druhy hydiny necho- asi dva a pol kival iba pre mäso, takže dôležitá logramu, perina bola aj starostlivosť o ich perie. štyri. Konce huPočas chovu ich gazdiná dvakrát sích krídiel, ktošklbala. Šklbanie nebolo vôbec ré sa nedali inak sa jednoduché. Ženy museli vedieť, spracovať, z ktorej časti tela môžu šklbať používali na vya hlavne koľko. Neraz musela metanie pecí. Pre páračky byť hlava husi do niečoho zabalená, pretože občas dokázala peria sa vopred Šklbanie husí v minulosti pripravila izba. aj uštipnúť. V minulosti sa páračky pe- Obyčajne to bola predná izba dievky začali prichádzať, každá ria usporadúvali v rodinách, s oknami na ulicu, ktorú dosi z domu priniesla sitko, do ktokde mali dievku súcu na vydaj. máci vyprázdnili a okolo stien rého neskôr ukladala páperie. Zo Dievka si najčastejšie pozýva- postavili lavice. Pred večerom sitka vysýpali páperie do priesypu, spodnej obliečky vankúša. Neraz na páračky zavítali aj mládenci a čosi vyparatili. Najčastejšie sa snažili rozfúkať perie. Dievčatá vyvolávali ich mená a obdarúvali ich brkami, husími perami. Svojmu vyvolenému dievča prichystalo brko spletené z viacerých pier, ozdobené harasom, perlami, limbačkami. Zvážanie na páračky na saniach (1964)

Také brko si mládenec doma starostlivo uschoval, lebo to bol dar z lásky od frajerky. Kým v izbe panovala prevažne pracovná atmosféra, v pitvore vyhrával meškár, ktorý spolu s mládencami vyvolával dievčatá do tanca. Vyzvané dievky vyšli von do pitvora zatancovať si, a potom sa zase vrátili do izby k práci. Na páračkách nechýbala veselá nálada, tancovalo sa, spievalo. Ženy pracovali asi do deviatej. Gazdiná im vždy večer pripravila čaj, čiernu kávu, varenú kukuricu s makom. Keď už bolo páranie úplne skončené, nachystala na stôl aj bohatšie pohostenie, napríklad s koláčmi. Klasické páračky sa postupne vytratili z našich domov. Pre budúce generácie ich zachovávajú už len folklórne súbory.  Fotografie: z archívu dediny

HLAS ĽUDU | 8. 2. 2014 • 6 /4581/

ŽIJEME V ÉRE BRANDINGU

Produkt, brand, trend Oto Filip

základe urobíme osviežujúci nápoj, dostáva sa produkt. Keď sa uvedie na trh a robí alo by to byť inak, no sa mu reklama pod názvom v praxi nie je. Kupujúci Coca-Cola, Pepsi-Cola, Fanta by pri kúpe mal uvažo- atď. získaná je značka. Jej príznačnosťou je, že sa vať racionálne, nemal by sa dať očariť alebo ovplyvniť. Zákazník daný produkt musí líšiť od sa však správa inak. Už viac ako iných, najmä tých domácej Novak Đoković – brand nielen športový... storočie reaguje na názov tovaru, výroby a má mať dobre zanerád ostávajúci nestranný. Čo- pamätateľné meno. Tak George to dosiahne, prosperitu značky raz viac sa riadi názvom brandu, Eastman nazval svoj fotoaparát treba stoj čo stoj udržať, úspešne Kodak, lebo, brániť jej postavenie. Lebo je aj a to reagovanie na ako zdôvod- spojnica značka – tradícia ďalším obchodnú značku nil, ide o slo- krokom k ziskovému rastu hodsprevádza bezmála vo, ktoré je noty. Podstatné je, že konzument všetky jeho nákupy. krátke, dô- stále reaguje na názov. A kým je Jej hodnota často razné, nedá ten dlhšie prítomný, tak je i vzťah prevažuje fyzickú sa nespráv- k nemu hlbší. hodnotu tovaru Po príkladoch nenačim dlho ne vysloviť a často vie i manipátrať. Zostáva pouvažovať nad a vlastne nič pulovať zákazníneznamená. tým, či človek kupuje auto alekovým vnímaním V súčasnej bo BMW či Mercedes, či cigarety hodnoty. Trvá to silnej kon- alebo Marlboro, či foťák alebo už dlho, ešte od kurencii na Canon či Nikon... Prvé je produkt, konca minulého spotrebnom druhé značka. V istom zmysle storočia, keď výtrhu, prepl- tieto sa stávajú i symbolom jeho robcovia začali nenom to- spoločenského a hmotného povyužívať výhody varom, ove- stavenia. sériovej produkcie, Brand alebo značka sa nemusia ľa väčším železničného spoSvojráznym brandom Jamajky je kumštom je vzťahovať len na konkrétne prierenia a novinových Bob Marley pretlačiť ne- myselné, prípadne iné výrobky. reklám. Návod je známu značku do prvej ligy, na Značkou môže byť aj podujatie až zarážajúco jednoduchý. Ak je tu voda a cukor, máme osobit- čo treba veľa času a ešte viac ako napríklad Exit, športový klub né obchodné položky. Ak na ich peňazí, ako ju vyrobiť. Keď sa alebo osobnosť, turistická prí-

značnosť, gastronomická špecialita, čosi iné. Podstatné je, že ich tak vnímame a máme k nim vzťah. V rozhovore s viacerými návštevníkmi výstavy s názvom Nech žije život, znázorňujúcou obdobie rokov 1950 – 1990, väčšina z nich si nostalgicky spomína na časy, keď najobľúbenejším autom bol populárny Fićko, epicentrom módy Jugoexport, motocyklom Tomos... Všetky tieto mená u starších návštevníkov vyvolávajú jednoznačné asociácie, sú ľahko identifikovateľné a ťažko si ich zameniť s inými. To vtedy medziiným pomáhalo podporiť odbyt a dlhšie sa úspešne udržať na trhu. V tom zmysle brand je trend. Bez neho si v súčasnosti ťažko predstaviť nielen súčasný predaj, ale ani priemysel, turizmus, iné odvetvia... Veď žijeme v konzumnej spoločnosti, založenej na obchode, no nie? 

Insitné umenie je najznámejšou značkou Kovačice

III

Mozaika REPORTÉRI

Pohľad na mesto

NA PRECHÁDZKE PREŠOVOM

Metropola Šariša Elena Šranková

eď sčasti poznáte Košice, tak sa vám po príchode do Prešova zdá, že sa tieto dve mestá na východe Slovenska podobajú takmer ako vajce vajcu. Každé z nich má však svoje osobitné čaro. Prešov ponúka množstvo príležitostí na obchádzku a trávenie voľných chvíľ v centre, ako i v blízkom a širšom okolí. Maličký úryvok z prechádzky mestom nazývaným Metropolou Šariša prinesú aj nadchádzajúce riadky. Prešov je významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. S počtom obyvateľov viac ako 91-tisíc je tretím najväčším mestom Slovenska. Zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku. Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľska a na Ukrajinu. Histo-

rické jadro Prešova je národnou kultúrnou pamiatkou. Mesto leží v Košickej kotline a obklopujú ho Slánske vrchy a Šarišská vrchovina. Prešovom pretekajú rieky Torysa a Sekčov. V ňom pôsobí 34 stredných škôl, kým Prešovská univerzita má 8 fakúlt. Kultúra má v meste bohatú tradíciu a Prešov je aj rodiskom mnohých známych športovcov. Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša Najvýznamnejšou historickou dominantou Prešova je nesporne Kostol sv. Mikuláša, ktorý je zároveň najstaršou budovou a jedinou zachovanou gotickou sakrálnou stavbou v meste. Chrám je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach. V minulosti ho považovali za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku. Spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku svojimi rozmermi

Súsošie Immaculaty

(dĺžka 54,70 m, šírka 34,45 m a výška vnútorného priestoru 16 m) ho zaraďujú hneď za levočský Chrám sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina. Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia. Pravdepodobne už od 13. storočia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. O zaujímavom osude tohto kostola sa možno dozvedieť viac v knihe Sprievodca po historickom Prešove. Súsošie Immaculaty Dominantou severnej časti námestia je obnovené barokové súsošie Immaculaty, obklopené parčíkom, Prešovčanmi nesprávne nazývané Trojica. Na tomto mieste stálo od marca do septembra 1687 popravisko prešovského krvavého súdu. Práve tu dali jezuiti roku 1751 z nie celkom jasných dôvodov postaviť súsošie Immaculaty. Pieskovcové súsošie v podobe trojdielneho podstavca so sochami štyroch svätcov je dielom neznámeho umelca. Jeho dominantou je pozlátená socha Madony s dieťaťom, korunou a žezlom. Z pôvodných sôch na podstavci sa dodnes zachovali iba plastiky sv. Mikuláša a sv. Jána Nepomuckého. Silne poškodené súsošie bolo

Floriánova brána

Kostol sv. Mikuláša

reštaurované r. 1967 a najnovšie v rokoch 1995 – 1997. Floriánova brána Postavená bola v prvej polovici 15. storočia ako súčasť nových hradieb na západnej strane mesta, pozdĺž ktorých vznikla ďalšia ulica – Baštová ulica. Z vonkajšej strany boli tieto hradby chránené vodnou priekopou, napájanou vodou z mlynského jarku. Samotná Floriánova brána bola chránená štvorhrannou vežou, ktorá bola vysunutá do priekopy, a menšou predsunutou záštitou na druhej (západnej) strane priekopy. Floriánova brána bola pravdepodobne po prvýkrát prestavaná r. 1673, resp. v nasledujúcom roku. K ďalšej významnej prestavbe brány došlo v 2. polovici 18. storočia. Ešte rozsiahlejšia prestavba brány sa uskutočnila r. 1808. Vtedy už bol úplne zrušený jej obranný charakter. K jej poslednej rozsiahlej prestavby došlo r. 1979. V Prešove, slovom, je čo vidieť. Aj dnes. 

HLAS ĽUDU | 8. 2. 2014 • 6 /4581/

AJ SLOVÁCI PRISPELI K VYTVORENIU MODERNEJ SPOLOČNOSTI AUSTRÁLIE

Z mosta do prosta Katarína Mosnáková

Sandridge Bridge esto Melbourne, ako aj je most celá Austrália, je nes- v Melbourmierne hrdá na svoju ne nad riemultietnickosť a multikultúrnosť. kou Yarra. Dôkazom toho je aj most Sand- Vystavaný ridge Bridge, ktorý originálnym bol v roku spôsobom podáva popis národov 1853 pô- Sandridge most ako príznačnosť Melbournu z rôznych krajín sveta, ktoré sa vodne pre tu osídlili a vytvorili modernú mestskú dopravu a od roku 2006 tória. Dlhý je 178,4 metra, široký spoločnosť, vyspelých šesť štá- je určený pre chodcov a cyklistov. 17 a vysoký 2,74 metra. Z jednej tov najmladšieho kontinentu. Ide o umelecké stavebné dielo, strany pozerá na mesto a pešiu Medzi nimi svoje miesto našli ktoré je zapísané do zoznamu zónu pri rieke Yarra a z druhej aj Slováci. kultúrneho dedičstva štátu Vik- strany ho krášli desať nádherných železných skulptúr umelca Nadima Krama. Jedna skulptúra symbolizuje autochtónnych obyvateľov Austrálie – Aborigínov a ďalších deväť znázorňuje prisťahovalcov, a to tak, že sa skulptúry na každých 15 minút posúvajú dopredu. Z tohto dôvodu je tento umelecký komplex pomenovaný The Travellers. Okrem toho je tu aj 128 sklených panelov, na ktorých si okoloidúci môžu prečítať, z ktorých krajín sveta má štát Viktória prisťahovalcov, z ktorých miest najviac prichádzali, ktoré jazyky ovládali, v ktorom období boli najväčšie migrácie a aký bol dôvod ich príchodu. Vojvodinských Slovákov sme hľadali na paneli Srbsko a Čierna Hora, kde medziiným píše toto: Srbi prišli z Belehradu, Vojvodiny, Čiernej Hory, Nového Sadu, Subotice, Kosova, Nišu, Kotora a tiež aj z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Najviac prichádzali v rokoch: 1920 – 1930 ako poľnohospodári a drobní podnikatelia 1948 – 1953 ako vojnoví utečenci 1970 – 1980 ako emigranti 1980 – 2000 ako utečenci juhoslovanských vojen V roku 2001 Srbov v AustráSklený panel venovaný prisťahovalcom

lii bolo úhrne 98 100 a ovládali srbčinu, chorvátčinu, albánčinu a maďarčinu. Keďže sme medzi jazykmi nenašli slovenčinu, predpokladali sme, že našich krajanov zaradili na panel Slovenska. A tu sme ich aj našli. Na moste Sandridge Bridge píše, že Slováci do Austrálie prichádzali najviac z Bratislavy, Košíc, Martina, Banskej Bystrice, Prešova, ale aj z Českej republiky a z Vojvodiny. A to v rokoch: 1928 – 1937 ako poľnohospodári 1948 – 1953 ako utečenci 1970 – 1981 ako postkomunistickí emigranti Podľa sčítania z roku 2001 v Austrálii žilo úhrnne 7 054 Slovákov, z toho 2 429 bolo v štáte Viktória. Podľa vlastnej evidencie Slovenského domu v Melbourne vojvodinských Slovákov je však ešte viac. To ukazuje, že sa pravdepodobne pri sčítaní mnohí nehlásili k slovenskej národnosti alebo ako bývalí občania Srbska neuviedli, že ovládajú aj slovenský jazyk. Z panelov na Sandridge Bridge sme sa teda nedočítali o presnom počte vojvodinských Slovákov žijúcich v štáte Viktória, ale každopádne vieme, že im Austrália aj výstavbou takéhoto mostu uznala, že prispeli k vytvoreniu modernej spoločnosti krajiny protinožcov a že dotvorili multikultúrnu mozaiku Austrálie.  Foto: Belinda Kotvášová

Mozaika DVA FEJTÓNY OĽGY FELDEKOVEJ

INÍ PÍŠU

Be careful

bdivujem, aké rôzne metódy meno „sa“. Boli sme raz dohodnutí si vymýšľajú cudzinci, keď s maliarom a natieračom Lacikom, sa chcú naučiť po sloven- že nám príde v stredu vymaľovať sky – a ako sa pritom prejavuje aj byt. A v utorok večer sme našli vo ich národná dverách odkaz: povaha. „Zmenil som sa. Nemci sú Prídem vo štvrOľga Feldeková je slovenská pro- tok.“ systematici. Mexičania Priateľ našej zaička, novinárka, scenáristka a dradcéry Olinky je maturgička, manželka spisovateľa majú v sebe inNemec a učí sa Ľubomíra Feldeka. Oľga, za slobod- diánsky pokoj, po slovensky na Lukáčiová, sa narodila v Martine. nuž pri prenitak, že všetko Vyrastala v Tvrdošíne na Orave. Po kaní do tajov po nás opaku- maturite pracovala dva roky ako s l o v e n č i n y je. Raz ráno mi robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. neraz uviazuvaril kávu. „Je Okrem vlastnej tvorby sa tiež veno- nu na jednom tam už cukor?“ vala prekladaniu z poľštiny. S manže- mieste. Naša opýtala som lom má päť dospelých detí. Napísala dcéra Anička je sa. „Už tam nie viaceré známe knihy, ako Sťahovanie fotografka a má je,“ odpovedal. na mieste, Dievča a šťastie, Rozprávky tento mesiac Maďari sú pre dievčatko, Veverica a spolu s man- výstavu aktov hráči – vyjde želom Ľubomírom Feldekom Svet je aj v pražskej ga– nevyjde. Na- inde. Je tiež autorkou fejtónov Niekedy lérii Art factory. slepo používa- spávam v okuliaroch, aby som lepšie Kvôli vínu, čo sa jú napríklad videla na sen a Tajomstvo Sloveniek. malo podávať aj slovenské Od roku 1995 žije striedavo v Prahe na vernisáži, zvratné zá- a Bratislave. potrebovala

vedieť, či majú v galérii chladničku. V aute bol práve vtedy s ňou aj jej mexický priateľ a ponúkol sa, že to zistí. Zatiaľ čo Anička šoférovala, zavolal do galérie: „Tu Eduardo Lara Alvarez Tostado. Máte chladničku?“ Galeristka mu odpovedala: „Máte zlé číslo. Tu je galéria.“ Mexičan znova vyťukal číslo a znova povedal: „Tu Eduardo Lara Alvarez Tostado. Máte chladničku?“ Galeristka mu po druhý raz, už podráždeným hlasom, povedala: „Pane, máte zlé číslo. Zavolajte si do predajne s elektrospotrebičmi.“ Eduardo vyťukal číslo znova, ale galeristka sa už neozvala. A čo my Slováci? Ako sa pri štúdiu cudzích jazykov prejavuje náš

Dovolenka s otrokmi

zas je tu čas dovoleniek – alebo aj spomienok na tie dávne. Keď sme mali ešte malé deti, zo dva razy sa nám podarilo dovolenkovať v Juhoslávii. V 1203-ke sme si viezli aj mrazené mäso, vrecko zemiakov, ba aj zeleninu a ovocie – len aby sme nemuseli minúť ani dinár. Bývali sme v penzióniku, ktorý mal veľkú kuchyňu s troma sporákmi – vedľa nej bola krytá terasa, slúžiaca aj ako jedáleň. Spálne boli na poschodí. Raz tam okrem nás dovolenkovali ešte manželia s ročným dieťaťom – Slovinci. A ďalšia rodina s dvoma deťmi – z Tábora. V kuchyni každá rodina varila na svojom sporáku. Usilovala som sa variť čo najlepšie a poškuľovala som, čo varia susedia. Táboritka kŕmila rodinu každý deň špagetami. Slovinec zase každý deň miešal praženicu, a pritom držal na rukách ročné dieťa, ktoré

mu ustavične zhadzovalo okuliare. Jeho manželka si zatiaľ na terase lakovala nechty. Pokračovala v tom aj po obede – on vynášal

povie po slovinsky „plače dieťa“. Manžel vždy poslušne vyštartoval a o chvíľu dieťa stíchlo. Zato v rodine z Tábora vládol

dieťa a ukladal ho spať, potom sa vracal umyť riad. Vtedy sa zle uložené dieťa zvyčajne rozplakalo. „Otrok juka!“ povedala vždy manželka. Vďaka tomu sme sa vzdelali – do smrti nezabudneme, ako sa

patriarchát. Táboritka každý večer ukladala deti a Táborita, náruživý lovec motýľov, vzal sieťku, baterku a vyberal sa na lov. S ulovenými motýľmi sa vracal až nadránom. Raz, keď sme si ako zvyčajne zašli s manželom

temperament? Myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Jeden náš priateľ si chcel zväčšiť anglickú slovnú zásobu, a tak začal chodiť na hodiny konverzácie k mladej Američanke. „Tak čo, zväčšuje sa ti anglická slovná zásoba?“ spýtala som sa ho po čase. Pokrútil hlavou: „Spočiatku sa zväčšovala, ale od istého času sa už nezväčšuje. Už sa od nej nič nenaučím, lebo ona už stále opakuje iba dve slová.“ „Ktoré slová sú to?“ bola som zvedavá. „Be careful, be careful!“ Lenže darmo mu to tá Američanka opakovala – nebol dosť opatrný, a tak sme im zakrátko museli ísť na svadbu. do krčmičky na pobreží na „crno vino“, zaujala nás sieťka na motýle zavesená na vešiaku. Keď sme sa potom prechádzali po pláži, uvideli sme lovca ležať v piesku so štíhlym motýľom v plavkách. Tento úlovok ráno do penziónu nepriniesol. Ale inak bol jeden deň ako druhý. Táborita lovil motýle, jeho žena chystala špagety, Slovinec praženicu, Slovinka si lakovala nechty, „otrok jukal“... ... Dnes už je to iste dospelý človek, ktorý má vlastných otrokov. Ktovie, kde s nimi dovolenkuje? Slovincom je hej – dobre sa dovolenkuje, keď má človek otrokov. No kto ich nemá, časom príde na to, že najlepšia dovolenka je ostať doma. Aspoň my ani tohto roku nepôjdeme nikam.  ( Zo zbierky Fejtóny – Slovenským perom pri Vltave autorov O. Feldekovej, N. Vokušovej, M. Vaneka a Ľ. Feldeka, ktorú roku 2008 vydal Slovenský literárny klub v Českej republike)

HLAS ĽUDU | 8. 2. 2014 • 6 /4581/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Satanovisko

Smiech je liek – Pán sudca, – vraví obvinený, – ja som tie hodinky ukradol proti svojej vôli... – To je v poriadku, aj sedieť budete proti svojej vôli! – Tak ja som to štúdium na lekárskej fakulte zanechal, – vraví Ján svojmu priateľovi. – To je od teba naozaj šľachetné. – Ako to myslíš? – Vieš, koľko ľudských životov si tým zachránil?! Lekár vyšetrí pacientku, a potom dôverne oznamuje jej manželovi: – Vaša pani sa mi nepáči... – Pán doktor, a vy si myslíte, že mne áno?! – Odkedy tak pijete, pán Novák? – Odvtedy, pán doktor, odkedy ste mi povedali, že mám menej pracovať a viac sa venovať svojim koníčkom. – Urobíme všetko, aby ste sa cítili v našej zotavovni ako doma, – sľubuje vedúci. – Preboha! – ľaká sa rekreant.

– Veď ja som si sem prišiel odpočinúť! Vojde nad ránom do baru rozzúrená žena a volá na čašníka: – Hľadám manžela, dúfam, že ho tu nájdem. – Ale prirodzene, – ukáže čašník pod stoly, – len si ráčte vybrať, madam! – Tak čo, gazda, počúvli ste ma a chodíte spať so sliepkami? – Nie, pán doktor, nechodím. Keď ja vám v kurníku nie a nie zaspať! Sťažuje sa priateľ priateľovi: – Predstav si, idem včera po ulici a zrazu mi na hlavu padne škatuľa. – A čo v nej bolo? – Nič. – Ja myslím v tej škatuli!

Pavol Janík

Vlada Bulatović Vib

(S)express

Krok dozadu

Sexuálna útecha I: Mladý iba hľadí. Sexuálna útecha II: Starší iba straší. Bez morálneho brzdenia: Dopúšťame sa prznenia. Najhoršia kombinácia: Nemožný a nemužný. Ľah na bránu: Ľahnite si a spoľahnite sa. Verejná budova: Deň otvorených dverí. Verejný dom: Noc otvorených dverí. Výnosné odvetvie ekonomiky: Pornohospodárstvo. Najlacnejší airbag: Nafučaná manželka. Naturálny airbag: Obezita.

Všetko plynie, len oni sa nemenia. Kto sa podpisuje palcom, ten riadi päsťou. Unikáty najradšej milujú vlastné duplikáty. Prefíkaný politik dokáže presvedčiť národ, aby sa hanbil za jeho chyby. Keď čižma začne myslieť, tak rozumu neostáva iné ako pochodovať. Nič cudzie nie je mi cudzie. Prameň jeho bohatstva hľadajte v mojej chudobe. Ľahko je byť levom, ak spôsobíš púšť vôkol seba.

Inštalatér konečne dorazí do bytu, odkiaľ hlásili pretrhnutie vodovodného potrubia. Majiteľka bytu stojí po kolená vo vode a narieka. Inštalatér sa ju pokúša upokojiť: – Pani, neplačte, tým to len zhoršujete...

Zrnká múdrosti Všetky dobré zásady sú už napísané. Teraz už ostáva iba realizovať ich. Pascal Človek rastie so svojimi rastúcimi cieľmi. Každý je radšej ukazovateľom cesty ako chodcom.

Schiller Janovic

Kríza je produktívny stav. Človek z nej musí odstrániť iba príchuť katastrofy. Frish Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v akciách. Talleyrand Lichotením je spravidla vyjadrené podceňovanie.

Dickens

Karikatúry: Jugoslav Vlahović

Citáty a výroky Apparet id etiam caeco. (lat.) Aj slepý to vidí. Apage satanas. (gr.) Odíď, diabol. Kristove slová k pokušiteľovi. Aprés nous le déluge. (fr.) Po nás potopa.

VII

Výrok madame Pompadour vo vzťahu k budúcnosti, o ktorú sa nestarajme, žime si podľa svojej vôle. Dii maiorum gentium. (lat.) Bohovia vyššieho radu. Čiže vynikajúcejší, významnejší.

Mozaika Výber: Elena Šranková

RADY A NÁPADY

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZBAVTE SA ZBYTOČNOSTÍ!

Pizzové špagety Suroviny: 400 g špagiet,

250 g šunky (alebo slepačej salámy), 150 g sriemskej klobásy, 250 g šampiňónov, 150 ml paradajkového pretlaku, 100 ml kečupu, 2 – 3 lyžice čiernych olív, 1 lyžica príchutí, soľ a čierne korenie podľa chuti; Na posýpanie: 3 – 4 hrubšie kúsky chleba (najlepšie dvoj-, trojdňového), 1 lyžica masla, 1 lyžica oleja, 1 lyžica príchutí. Takto sa to vydarí: Špagety uvaríme v slanej vode. Šunku a klobásu nakrájame na kúsky a krátko opražíme na trochu oleja. Pridáme šampiňóny a dusíme, kým sa nevyparí tekutina. Pridáme pretlak a kečup, soľ a čierne korenie, príchute, premiešame a varíme 5 – 10 minút (aby sa pretlak a kečup trochu povarili). Nakoniec pridáme nakrájané olivy. Uvarené špagety primiešame do tejto zmesi. Na posýpanie: starší chlieb pomrvíme na menšie kúsky alebo nakrájame. Na rajnici roztopíme maslo, pridáme olej, rozmrvený chlieb, príchute a za občasného miešania prepražíme, kým chlieb nebude chrumkavý. Špagety servírujeme na tanier, posýpame prepraženými kúskami chleba, a môžeme pridať aj rozmrvený feta syr a ozdobiť petržlenovou vňaťou. 

KDE BLÚDIA MAČKY, KEĎ NIE SÚ DOMA?

Čaká vás veľké prekvapenie!

amýšľate sa nad tým, kam až váš miláčik dôjde, či loví alebo kradne jedlo od susedov? Vedci zisťovali, ako mačky trávia čas, keď opustia teplo domova. Počas veľkého prieskumu univerzity v Bristole vedci nasadili päťdesiatim domácim mačkám špeciálne obojky s GPS senzormi a malými kamerami a sledovali, čo robia.

ačiatok roka je ideálny na zbavenie sa nepotrebných vecí. Táto námaha vám prinesie odmenu – budete mať opäť prehľad vo svojich poličkách a skriniach. K tomu sa ešte pridá oslobodzujúci pocit, pretože preplnené skrine nás podvedome zaťažujú a kradnú nám energiu. Takže nakopnite sa a hor sa do toho! 1. Zožeňte si kartóny a škatule Popíšte ich názvami. Jednu pomenujte DAŤ PREČ a druhú nazvite hoci MOJE POKLADY. Do prvej dávajte oblečenie a predmety, ktoré chcete podarovať, alebo predať na blšom trhu. MOJE POKLADY bude slúžiť na všetky veci, s ktorými sa neviete rozlúčiť (dajte ju potom do pivnice a po roku sa presvedčte, či ste si to nerozmysleli). 2. Nepreháňajte to! Určite si pevné časy, napríklad v nedeľu doobeda, ale vždy si vyberte len jednu oblasť – napríklad: dnes vytriedim len oblečenie z tejto skrine.

Netúlajú sa Azda najväčším prekvapením je, že mačky si trúfnu maximálne do 50 metrov od hranice pozemku svojich pánov. Vyzerá to tak, že tvrdenie, že dedinské mačky sa túlajú celé kilometre od domova, je nezmysel. Najďalej sa odvážil desaťročný kocúr, ale i ten si trúfol „len“ na 300 metrov. Nelovia, ale kradnú jedlo Ani toľko ospevované lovecké schopnosti

mačiek sa v prieskume nepotvrdili. Všetkých 50 sledovaných zvierat zvládlo za týždeň iba 20 úlovkov. Voľný čas trávili mačky kradnutím jedla z iných domov. Vyhýbajú sa spoločnosti Mačky sú samotárky a robia všetko pre to, aby sa so svojimi konkurentkami vôbec nestretli. Vyhýbajú sa jedna druhej ako čert krížu a i keď sa ich počas prieskumu pohybovalo na jednom území veľa, jedna druhú radšej navzájom obchádzali. 

Mozaiku číslo 175 pripravil Oto Filip

5-bodová stratégia na získanie miesta

VIII

3. Triedenie Vyberte všetko von, očistite a umyte všetky plochy a pri každom kúsku sa pýtajte: naozaj toto potrebujem? Nechajte sa pritom viesť svojím pocitom. Všetko, čo sa vás nepríjemne dotkne alebo vám prekáža, musí ísť preč. 4. Pravidelnosť Vytvorte si proces, ktorý budete stále opakovať, najlepšie každé tri mesiace si na to naplánujte jeden deň. Počúvajte pritom hudbu, doprajte si medzitým niečo – napríklad horúcu čokoládu alebo kakao. 5. Jedna do domu, jedna z domu Aby sa vám doma aj potom zase nehromadili nepotrebné veci, držte sa tohto zlatého pravidla: s každou novou vecou musí ísť jedna stará preč! 

Kultúra Kolážový program na Hromnice K 111. VÝROČIU SLOVENSKÉHO DIVADELNÍCTVA V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

farára Vladimíra Hurbana (1850 – 1914), syna Dr. Jozefa Miloslava a dnešný deň dávne- Hurbana do Starej Pazovy v roku ho roku 1903 divadelní 1874 a 100. výročie jeho úmrtia, ochotníci sa pazovskému tiež 130. výročie narodenia Vladiobecenstvu predstavili prvým di- míra Konštantína Hurbana (1884 – vadelným predstavením Testiná 1950), evanjelického farára v Starej do domu – spokojnosť von z domu. Pazove a slovenského dramatika V tomto predstavení ako herečka známeho pod pseudonymom VHV hrala i Ľudmila Hurbanová a jej (Vladimír Hurban Vladimírov). rodina mala veľkú úlohu v kultúrPreto cirkevná archivárka Katarínom a spoločenskom živote pana Verešová k výročiu pazovského zovských Slovákov. divadelníctva a k Dlho sa spomínala výročiu narodetáto slovenská zánia VHV mala nie bava, ktorá sa stala náhodou referát základným kamep o d n á z vo m ňom bohatého diVladimír Hurban vadelného života Vladimírov ako v Starej Pazove,“ počlovek, kým Anna vedala okrem iného Simonovićová v úvodnom prejave prečítala List Anna LepšanovićoĽudmily Hurbavá, predsedníčka novej bratovi V. K. SKUS hrdinu Janka Hurbanovi do ZáČmelíka v nedeľu 2. hrebu o tom, ako februára na príleži- Zdenko Kožík ich otec – starý tostnom programe Hurban režíroval k 111. výročiu slovenského diva- prvé pazovské divadelné predstadelníctva v Starej Pazove. venie v roku 1903. Do tretice na O tom, že postavený základ nedeľňajšom kolážovom progradivadelného života bol dobrý, me Martin Prebudila prečítal skrásvedčia aj mnohé úspechy, ktoré za tený príspevok Miroslava Demáka uplynulé obdobie dosiahli tamojší Ani po 70 rokoch sme nesplnili dlh herci, režiséri, technici... Predsed- Ferdovi Klátikovi, učiteľovi, zostaníčka spolku v Klube VHV hovorila vovateľovi čítaniek a redaktorovi aj o závideniahodných vlaňajších detského časopisu Zornička, ktorý úspechoch pazovských divadelní- sa narodil 3. februára 1895 v Starej kov a najmä o tých, ktoré zobrazil Pazove. súbor predstavenia Babylon tak Na oslave k 111. výročiu slovendoma, ako aj v zahraničí. ského divadelníctva v Starej Pazove Okrem tohto výročia staropazov- sa milovníkom Tálie prihovorili aj skí Slováci si v tomto roku pripome- traja skvelí herci a režiséri: Miroslav nú aj ďalšie významné jubileá: 140. Kožík, Alexander Bako a Zdenko výročie príchodu evanjelického Kožík. Vzdali poctu nielen niek-

„N

REAGOVANIE

Nenáležitý citát Zuzana Čížiková

ovoľujem si reagovať na rozšírenú správu pod názvom O knižnej produkcii SVC, s nadtitulkom Literárny večierok v Kovačici, novinárky Aničky Chalupovej (Hlas ľudu, zo dňa 1. 2. 2014, č. 5 /4580/, s. • KULTÚRA •

31), a to predovšetkým na skomolené a teda nenáležité citovanie mojich názorov vyslovených na literárnom večierku – prezentácii knihy Dalimíra Hajka Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna v Kovačici. Novinárka tam píše: „V knihe, v ktorej sú poznámky, impresie k margi-

V aule SND bola inštalovaná dokumentárna výstava Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi

dajších ochotníkom za ich tvorivú činnosť, ale poskytli aj informácie o tom, čo sa chystá v pazovskom SD VHV v novej divadelnej sezóne. V umeleckej časti programu vystúpili nádejní hudobníci (Marína

Domoniová, Anna Havranová) a recitátori (Miloš Simonović, Ema Kočišová, Jana Rumanová) zo Starej Pazovy, ako i žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky.

STARÁ PAZOVA

O kultúrnych obsahoch vo februári krem bohatého filmového repertoáru zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova na utorkovej tlačovej besede (4. februára v galérii) zahlásili ešte niekoľko zaujímavých programov v bežnom mesiaci. V pondelok 10. februára v galérii strediska naplánovali otvorenie výstavy kresieb a sôch tamojšieho akademického sochára a maliara Jána Stupavského.

Koncert duchovnej hudby v podaní Mestského chóru Stará Pazova bude 19. februára v aule divadelnej sály. Detské divadelné predstavenie Malá princezná pre najmladších milovníkov Tálie je na programe v ustálenom sobotňajšom termíne (22. februára) presne napoludnie v divadelnej sále. Ani tohto roku nevystane tradičná Zuzanská zábava, ktorú pripravujú aktivisti SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a bude ako obvykle v divadelnej sále.

nalizovaným literárnym dielam, ide o filozofické presahovanie v reflexiách spisovateľa,“ podotkla vo svojom príhovore Dr. Zuzana Čížiková. čo, okrem toho, že je nejasné, hovorí o diametrálne odlišných názoroch, ako sú tie moje na túto knihu. Mienim, a to som na večierku aj povedala, že si v D. Hajkových literárnokritických impresiách veľmi vážim skutočnosť, že v jeho „pohľade zvonku“ na našu novšiu básnickú produkciu niet zdôrilostného gesta, ale je tam prítomné

hľadanie hodnôt. V žiadnom prípade teda tu nemôžeme hovoriť o marginalizovaných literárnych dielach a marginalizovaných autoroch. Ak také niečo niekto na večierku aj vyslovil, to som nebola ja, a aj vtedy je nutné zdôrazniť kontext, v ktorom sa o takom vážnom, mienim, že aj hodnotiacom súde, hovorí. Prosím čitateľov, aby si hore uvedené nenáležité citovanie v tomto zmysle opravili. Ďakujem za pochopenie.

A. Lešťanová

6 /4581/

8. 2. 2014

Kultúra S MILINOU SKLABINSKOU, RIADITEĽKOU ÚKVS

Čo nie je dnes, môže byť zajtra Anna Francistyová

pracovala strednodobé projekty: portál kultúry vojvodinských Slovákov, elektronickú databázu kultúry vojvodinských Slovákov a z nich vyplývajúce publikácie, krátkodobé a dlhodobé programy... A ukázalo sa, že váš optimizmus nebola nedosiahnuteľne vysoko nastavená latka... – Áno, uskutočnilo sa dokonca viac, než sme plánovali, lebo tak ako sa rozvíjala ustanovizeň, a my spolu s ňou, tak sa začali vynárať nové, ešte nedostatočne prebádané veci a možnosti. A v tom bola podstata. Ústav si musel predo-

Boli aj také ciele, ktoré ste museli vyradiť, prípadne ich korigovať? – Určite boli aj také zámery, ktoré sa nám nevydarili. V prvom rade nepodarilo sa nám nájsť ľudí, ktorí by šli do projektu Srbsko-slovenského slovníka, aj keď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra z Bratislavy sme dostali plnú logistickú podporu na vykonanie tejto náročnej práce. Od tohto zámeru však neupúšťame a pokúšame sa ďalej. Nebolo pochopenie ani pre náš projekt Prestížna cena slovenskej kultúry, ktorý sa mal každoroč-

äť rokov nie je veľa, ale ani málo. Po januárovej pracovno-oslavnej akcii presne v deň výročia založenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (18. januára) riaditeľka tejto kultúrnej ustanovizne Milina Sklabinská ochotne pre náš týždenník zhodnotila jej doterajšiu činnosť. Spomínate si na vytýčené ciele pri založení ústavu. Do akej miery sa stali v uplynulých piatich rokoch realizovateľné? – Vo veľmi živej pamäti mi zostala prvá schôdza Správnej rady, ktorá schvaľovala krátkodobý a strednodobý plán ústavu, keď sa jeden člen priznal, a verím ostatní s ním v duchu súhlasili, že v prvom okamihu ani netušil, čo tá naša nová kultúrna ustanovizeň vlastne bude robiť. Vlastne iba nahlas vyslovil veľkú pravdu, lebo aj keď si všetci boli vedomí, že je na poli kultúry veľmi veľa práce, málokto mal Vzácna chvíľa a slávnostné ovzdušie v ÚKVS pred piatimi rokmi: riaditeľka Milina recept, ako k tej nahro- Sklabinská druhá sprava (Foto: Dušan Živkić) madenej, navrstvenej a nanajvýš zložitej problematike všetkým nájsť svoje pevné miesto ne konať v Novom Sade, a ako pristúpiť a ako k nej pristúpiť v tunajšej mozaike už zabehaných koruna celoročnej kultúrnej činsprávne. Avšak z navrhnutého a rozvinutých kultúrnych usta- nosti mal motivovať ľudí z rôzplánu vyplynuli dva strategické novizní či spolkov, vybudovať nych kultúrnych odvetví, aby v ciele – v kontinuite mapovať a si korektné a partnerské vzťahy tom zotrvali. Nápady nám teda analyzovať všetky kultúrne javy s najväčším počtom kultúrnych za týchto päť rokov nechýbali, a následne zveľaďovať naše kul- aktérov. Vybudovať také zázemie, avšak ukázalo sa, že na niektoré túrne dedičstvo a našu súčasnú kde ústav nikomu nebude ohro- odvetvia skutočne potrebujeme kultúrnu produkciu. Veľkou vý- zovať prácu, ani existenciu, ale na- ďalšiu odbornú posilu. Spokojná ste s tým, nakoľko hodou môžem nazvať skutoč- opak, kde podá pomocnú ruku a nosť, že som práve v tom čase umožní všetkým kvalitatívny rast. sa činnosť ústavu za týchto päť študovala na Univerzite umenia Ak by sme si dnes urobili rešerš rokov dostala do povedomia v Belehrade, a že v rámci štúdia trebárs vo vašom týždenníku na slovenskej vojvodinskej kulmanažmentu kultúry a umenia tému činnosti ÚKVS za posledné túrnej verejnosti? – Keď ide o slovenskú veUNESCO katedry som mala šan- roky, zistili by sme početnosť, cu prepojiť teoretické postuláty s rôznorodosť a svojráznosť progra- rejnosť, tu nemôžem byť nepraxou v ústave. Vďaka odborní- mov a projektov, ktoré sme vyko- spokojná. Každú voľnú chvíľu kom, ktorých som mala poruke a nali, organizovali alebo v ktorých využívame na to, aby sme boli vďaka vlastnému presvedčeniu, sme aktívne participovali. To, čo prítomní na udalostiach, ktoré že pre menšinové komunity ne- ma najviac teší, je skutočnosť, že sa organizujú v lokálnom prossmú a nemôžu platiť nižšie kri- sme svojím spôsobom zašli do tredí, a snažíme sa v rozhovoroch tériá a štandardy, do plánu som každého prostredia a že to lokálny vystihnúť, ktoré projekty by pre ich komunitu boli prínosné. Snauž vtedy veľmi optimisticky za- kultúrni dejatelia ocenili.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

žíme sa takrečeno vojsť do ich topánok a uvedomiť si, aké sú naše možnosti urobiť túto realitu krajšou. Ústav má iba vtedy svoje opodstatnenie, keď verejnosť vidí konkrétne výsledky a keď vidí, že sa problémy riešia. Pre tých, ktorí sú aktívni na internete, určite niečo znamená aj údaj, že naša skupina na facebooku počíta takmer 1 400 členov, na čo sme právom hrdí, ako aj na portál, ktorý za posledný rok navštívilo bezmála 110-tisíc návštevníkov. Ako je to s jeho infiltrovaním sa do celkového kultúrneho systému našej krajiny? – Keď ide o imidž ústavu v širšej neslovenskej verejnosti, ten sme budovali najmä prostredníctvom spolupráce s OBSE. Osobne som ako autorka state o kultúre v príručke Príslušnosti národnostných rád národnostných menšín mala príležitosť navštíviť mnohé národnostné spoločenstvá v Srbsku a predstaviť im náš ústav ako príklad dobrej praxe. Týmto spôsobom som prezentovala naše kapitálne projekty v Belehrade, Kladove, Bore, Niši, Bujanovci, Novom Pazare, ale aj vo vojvodinských mestách, a netajím sa s reakciami, ktoré sú vždy veľmi pozitívne a kladné. V tom zmysle som veľmi vďačná tak OBSE, ako aj iným organizáciám, ktoré mi umožnili cestovať po Srbsku a prenášať naše skúsenosti iným spoločenstvám. Organizované boli zároveň aj návštevy nášho ústavu, keď sme na tvári miesta poukázali na činnosť. Prirodzene ústav má aj tú pridanú hodnotu – šíriť slovenskú kultúru v Novom Sade, pre nielen slovenských percipientov. Myslím si, že sa nám aj toto darilo. Otvorili sme rad výstav našich umelcov, ktoré sa tešili veľkej návštevnosti, a treba povedať aj to, že mnoho diel si návštevníci ústavu od umelcov aj zakúpili. Vždy sú zaujímavé i kontakty so Slovenskom, ktoré sú spravidla z jednej či z druhej strany aspoň trochu aj objavné... • KULTÚRA •

– Veru nemenej dôležitá je i skutočnosť, nakoľko nás poznajú na Slovensku. Tí, ktorí poznajú vojvodinských Slovákov, poznajú aj ústav, a neraz im práve naša dostupnosť na webe dáva možnosť konzultovať sa s nami o rôznorodých témach. Pre mňa najkrajšie zážitky sú, keď prichádza organizovaná skupina zo Slovenska, ktorá buď iba robí prestávku v Novom Sade alebo je tu cielene a zastaví sa v ústave po priehrštie informácií o živote vojvodinských Slovákov. Vtedy neviem, kto je dojatý viac, či naši hostia, ktorí sú väčšinou oduševnení s tým, čo o nás počujú, alebo my, ktorých doslova unesie ich úprimná úcta a podpora. A ešte slovko-dve k tým kontaktom so zahraničím. Vďaka tomu, že odborná spolupracovníčka ústavu Katarína Mosnáková súkromne pobudla v Austrálii, o našej činnosti sa mnoho dozvedeli Slováci, ktorí žijú v zámorí. Aj v týchto dňoch tam K. Mosnáková úspešne predstavila doplnené vydanie našej knihy. Ja som zasa mala príležitosť nadviazať bližšie kontakty so Slovákmi z Kanady a toto všetko sú skúsenosti, ktoré človeka iba posilnia v snahe rozvíjať jedinečnosť našej slovenskosti. Pokúsili by ste odhadnúť, do akej miery ÚKVS splnil svoje prvotné poslanie, ktoré mal pri zakladaní jednotlivých ústavov pre kultúru aj pre ostatné národnostné menšiny, a možno aj porovnať jeho dosahy s prínosom ostatných alebo niektorých ústavov pre kultúru? – Poslanie ÚKVS bolo a je profesionálne, zodpovedne a kontinuálne pracovať na zachovávaní, zveľaďovaní a rozvoji našej slovenskej vojvodinskej kultúry. Tak ako som aj v knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá je naším kapitálnym vydaním, uviedla, umenie a kultúra nie je exaktnou vedou, a preto existuje nespočetné množstvo možností, akým spôsobom sa k tomuto poslaniu postavíme. Prirodzene, že je činnosť každej ustanovizne ovplyvnená riaditeľom, ktorý má povinnosť držať to kormidlo pevne v rukách a nestratiť z horizontu kurz. Avšak riadiť takúto ustanovizeň je veľmi zodpoved• KULTÚRA •

Muzikologické konferencie majú spravidla aj takéto spontánne hudobné body. A nebude to len vďaka bezprostrednej blízkosti ÚKVS a Hudobnej školy Isidora Bajića...

ná práca, a to, za čím stojím, je, že môj tím si svoje povinnosti vždy vykonával nanajvýš zodpovedne, pritom odborne a tiež aj zanietene. Bolo by dobre, aby sa o práci ústavu zmienili aj iní, a tak by sme dostali objektívny pohľad na veci. Vždy som ochotná prijať konštruktívnu radu a argumentovanú kritiku. Myslím si, že to bol práve Víťazoslav Hronec, ktorý pri jednej prezentácii povedal, ako sa činnosť týchto piatich ústavov profiluje odlišne, v súlade s logikou vlastného vývinu. Na začiatku sme sa s kolegami riaditeľmi ďalších štyroch ústavov stretávali častejšie, riešili sme problémy, ktoré nás spoločne trápili a nastavovali systém práce. Teraz máme tie začiatočné výzvy za nami a každý pracuje naplno tak, ako vie a môže. Moji kolegovia sú kvalitní odborníci, s ktorými spolupracujeme aj na spoločných projektoch, avšak zaneprázdnenosť nás brzdí, aby takýchto projektov bolo omnoho viac. No ale čo nie je dnes, môže byť zajtra. Každopádne užívame veľkú podporu nášho spoluzakladateľa a financiéra – Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a informovanie – a keď sa nič nezmení, môžeme v budúcnosti očakávať ešte mnoho pekných správ z nášho ústavu. Aké máte plány na prahu druhej päťročnice ústavu? Vysondovali ste ešte nejaké „pole neorané“ v našom kultúrnom živote?

– Toho neoraného poľa je skutočne dosť. Minulý rok sme sa v ústave dali do roboty a pripravili sme dokument pod názvom Analýza súčasného stavu slovenskej vojvodinskej kultúry a projektovanie jej rozvoja a v tomto dokumente sme analyzovali oblasť po oblasť, následne definovali vízie, a potom určili aj programy, prostredníctvom ktorých by sme tieto vízie aj uskutočnili. Tento text je síce momentálne v rukách členov Výboru pre kultúru, ale okrem mienky členov budeme robiť aj osobitné verejné rozpravy, kde si overíme správnosť týchto našich definícií. V nich nachádzame mnoho nedostatkov v terajšom kultúrnom systéme, najmä SWOT analýza nám ukázala, čo všetko by sme mohli robiť a nerobíme, a čo všetko nás brzdí v tom, čo robíme. Tento text robil tím zložený z viac ako dvadsiatich mladých odborníkov a veríme, že keď nadobudne platnosť, budeme môcť očakávať ráznejšie kroky v jednotlivých kultúrnych oblastiach. No nech nehovorím iba abstraktne o týchto veciach, odhalím napríklad to, že sa serióznejšie v nadchádzajúcom období chceme venovať hmotnému kultúrnemu dedičstvu. Začali sme sondovať terén z hľadiska ochrany budov a najnovšie sme nadviazali spoluprácu s Ústavom dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, s ktorým urobíme aj sériu prednášok, výstav 6 /4581/

a projektov. Vďaka programu podpory kultúry s nedostatočne rozvinutou kultúrnou produkciou sa nám, dúfam, podarí rozhýbať niektoré prostredia a pomocou ďalších programov, ktorých je dokopy desať, sa aj naďalej budeme prihovárať verejnosti s vždy novými programami zveľadenia našej kultúry. Aktívne do našich radov zapájame vedeckých pracovníkov hlavne z pracovísk zo Slovenska a z výsledkov takejto činnosti budú, verím, ďalšie prínosné publikácie a programy. Od minulého roka sme so spoluzakladateľom ústavu – NRSNM – poverení spoluorganizovať sedem našich celomenšinových festivalov, a aj keď sa tu dostávame pred veľké výzvy, verím, že v prospech všetkých nás dosiahneme to cielené skvalitnenie podujatí celomenšinového významu. Všetkých, ktorí si čítajú tento článok, zároveň pozývam, aby sa zapájali do našich výziev, posielali nám staré fotografie či archívne materiály, keď ich vyzývame, aktívne sa zúčastňovali v programoch, ktoré sa ich týkajú, ale aj prijímali pozvanie na akcie, ktoré buď v ústave alebo v lokálnom prostredí organizujeme. Veď práve aj takýmto ľuďom patrí vďaka, že svojím spôsobom prispeli k tomu, aby činnosť ústavu bola pre našu komunitu osožná a pre širšiu verejnosť ukážková a reprezentatívna.

8. 2. 2014

Kultúra SLOVENČINA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Žiaci si materčinu chránia a pestujú Katarína Gažová

stáva, že napríklad v práci napísanej na Základnej škole hodine slovenčiny labratov Novatinkou sa vyskytne aj kovcov v Silbacelé slovo alebo iba ši slovenčinu ako písmenko napísané materinský jazyk vo cyrilikou... vyšších ročníkoch Aký je celkový vyučuje profesorka pomer žiakov SloMária Surová. Piatavákov a Srbov? ci slovenčinu majú – Spomenuli sme päťkrát týždenne a kombinované triešiestaci, siedmaci a dy vo vyšších ročníProfesorka slovenčiny ôsmaci štyri hodiny v koch. V nich máme Mária Surová týždni. Z roka na rok je v piatom ročníku v tejto škole menej a menej žiakov, šesť žiakov Slovákov, v šiestom ktorí sa učia slovenčinu. O výučbe ich je sedem, v siedmom iba traja tohto predmetu a situácii vôbec a vo ôsmom máme sedem žiakov. sme si pohovorili s profesorkou M. No okrem kombinovaných tried v Surovou a jej žiakmi. každom ročníku je ešte jedna čisto Aké triedy máte vo vyšších srbská trieda žiakov zo Silbaša. A ročníkoch? potom ešte jedna ďalšia srbská – Triedy sú kombinované, teda trieda žiakov zo susedných osád. Je slovensko-srbské. Napríklad na- to vlastne spôsobené tým, že k ZŠ sledujúcu hodinu majú šiestaci so bratov Novakovcov ako ústrednej mnou slovenčinu a ostatní žiaci škole patria aj susedné osady Destej istej triedy majú srbčinu ako potovo a Parage. V týchto prostrematerinský jazyk. Všetky ostatné diach je výučba iba po štvrtý ročník vyučovacie predmety sa žiaci Slo- základnej školy a od piateho ročníka váci spolu so spolužiakmi Srbmi žiaci cestujú do Silbaša; teda žiakov učia po srbsky. Práve preto sa, žiaľ, Slovákov je tu menej než Srbov.

Sú aj medzi žiakmi z okolitých osád deti slovenskej národnosti? – Áno, sú aj také prípady. Vzhľadom na to, že jednu časť pracovných povinností si odpracúvam ako knihovníčka v školskej knižnici, neraz sa stalo, že podľa priezviska žiaka zistím, že je Slovák. Keďže žije v Despotove alebo Paragoch, hoci sú mu obaja rodičia Slováci, dajú si svoje dieťa do srbskej triedy, lebo v tom prostredí inú možnosť ani nemajú. Ale potom, keď už dieťa pokračuje v školení tu v Silbaši, zasa ho zapíšu do čistej srbskej triedy, aj keď majú možnosť, aby bolo v tej kombinovanej a učilo sa aj po slovensky... Ako sa vám pracuje so žiakmi, ktorí majú aj predmet slovenčinu? – Veľmi dobre. Samozrejme, maximálne sa im snažím venovať a preniesť im čím viac osožných vedomostí. Deti sú naozaj chtivé, majú záujem o svoju materinskú reč a snažia sa ju zvládnuť čo najlepšie. Sú to menšie skupiny po sedem – osem žiakov a dobre sa s nimi pracuje. Skôr som mávala aj po viac ako desať žiakov. Tí žiaci, ktorí v

NovÁ PUBLIKÁCIA

Pálčivá problematika – zachovanie našej slovenskosti Jaroslav Čiep

kosi celkom zrejmá nadstavba regionálnych, a potom aj ústredného okrúhleho stola Zachovanie slovenskosti v Srbsku (problémy a spôsoby ako ich riešiť), ktoré vlani organizovala Matica slovenská v Srbsku, je aj zhrnutie príspevkov, ktoré tam odzneli, do celistvej knižnej podoby. Nielen ako dokument doby, ale aj východisko pre ďalšie aktivity v smere čeliť

www.hl.rs

čoraz väčšej asimilácii slovenskej komunity v Srbsku a stále výraznejšiemu ubúdaniu národného povedomia tunajších Slovákov. Túto 96-stranovú publikáciu Ako zachovať slovenskosť s vročením 2013 vydala MSS ako 6. zväzok edície Identita. Zostavila ju Katarína Melegová-Melichová, ktorá v úvodnom príspevku napomína, že keď ide o zachovanie slovenskosti, „toho, čo by sme nesmeli iba vidieť, vedieť a nereagovať, je dosť. Viac ako si prajeme verejne uznať a priznať“.

Informačno-politický týždenník

V knižočke zachytávajúcej aktuálnu pálčivú problematiku a stav slovenčiny a Slovákov v Srbsku je 29 príspevkov, referátov a autorizovaných diskusných príspevkov, ktoré podpísalo 20 autorov. K tomu sú uverejnené aj závery z regionálnych okrúhlych stolov, faksimile 9 dokumentov a 30 fotografií, žiaľ, slabo reprodukovaných a niektorých neadekvátne anotovaných.

nižších ročníkoch majú výučbu po slovensky, tú slovenčinu si s láskou chránia a pestujú aj vo vyšších ročníkoch, čo ma naozaj teší. V knižnici máme slovenské knihy a veru ich čítajú. Samozrejme, aj sama na tom trvám. Čítajú aj mládežnícky časopis Vzlet, predovšetkým piataci a šiestaci. Vlastne to od nich žiadam, a potom aj ďalšie ročníky prejavujú záujem o také čítanie po slovensky. Čo si myslíte o budúcnosti vyučovania slovenčiny v Silbaši? – Nateraz je situácia relatívne dobrá, keď ide o počet žiakov. No vzhľadom na nízku natalitu v Silbaši, obávam sa, ako to bude v budúcnosti. Keď som prišla do tejto školy v školskom roku 1998/1999, situácia bola omnoho lepšia ako teraz. Snažíme sa vplývať aj na povedomie rodičov, aby si dávali deti na hodiny slovenčiny, ale často sa to proste nedá. V rozhovore so žiakmi sme sa dozvedeli, že im je slovenčina jedným z obľúbených predmetov. A na otázku, čo ich viac baví – gramatika alebo literatúra – odpovedali, že gramatika. Obsah publikovaných príspevkov zachytáva aktuálny stav verejného a spoločenského života Slovákov v Srbsku, mapuje oblasť školstva, kultúry, používania jazyka a písma, informovania, spolkové aktivity, spoluprácu so Slovákmi v Rumunsku a Maďarsku, ale aj chabé jazykové a národné povedomie príslušníkov slovenskej menšiny. Viacerí autori sa zamerali aj na jednotlivé negatívne javy a problémy, akým je napr. asimilácia v Kovačici, Zreňanine či v Titeli. Vydaním tohto zborníka prác Matica oslovuje celkovú verejnosť a pokúša sa ju animovať k činu a vynachádzaniu spôsobov a modelov ďalšieho aktívneho pretrvávania slovenského etnika v Srbsku. • KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE MARŠALA TITA V PADINE

Nedajú sa učičíkať Anička Chalupová

odľa národnostného zloženia obyvateľstva Padina sa zaraďuje medzi najslovenskejšie prostredia v Srbsku. Zároveň je to osada s najväčšou slovenskou základnou školou vo Vojvodine.

bra do konca kalendárneho roka bola vykonaná ďalšia výmena okien, dverí, zrekonštruované bolo odvodové potrubie, vodovodná sieť, vymenené sú obkladačky, nainštalované je nové sanitárne vybavenie. V tejto investícii chceme postúpiť o ďalší krok:

Teda plánov je dosť a aká je situácia, keď ide o modernizáciu vyučovania? – Môžeme sa pochváliť tým, že nám v uplynulom roku pribudla ďalšia interaktívna tabuľa. Máme ich teraz štyri a používa ich bezmála 600 našich žiakov, ktorí sa Plný optimizmu: Ladislav Petrovič, riaditeľ školy

Väčšina žiakov je hrdá na to, že chodia do tejto školy

A na to sú Padinčania právom hrdí. Školstvo v Padine má bohaté dejiny, ako aj sama dedina, ktorá je založená roku 1806. Základy súčasnej školskej budovy boli položené 12. apríla 1964. Zub času urobil svoje, ale v uplynulých niekoľkých rokoch vedenie školy robí na tom, aby ju vynovili a zmodernizovali. Napríklad na väčšej časti budovy vymenili strechu, staré okná nahradili plastovými. O najnovších prácach nám konkrétnejšie povedal riaditeľ školy Ladislav Petrovič. – Od začiatku druhého školského polroku máme toalety čisté a nové od podlahy až po strop. Doslova, nielen obrazne. Totiž na základe uznesenia obecného zastupiteľstva z rozpočtu boli našej škole pridelené finančné prostriedky na investičnú akciu Údržba školských objektov, a to celkovo okolo milión a 600-tisíc dinárov. V rámci rekonštrukcie realizovanej od začiatku decem• KULTÚRA •

plánujeme vymeniť ešte starý kotol v školskej kotolni a parciálne nahradiť staré radiátory novými. Ak sa nám podarí, v nadchádzajúcom období zrekonštruujeme aj elektrickú sieť v celej budove.

vyučujú po slovensky. Pomaličky, ale iste, stále viac tried spĺňa kritériá multimediálnosti. K tomu nám dosť pomáhajú aj sami rodičia. Väčšinou sú spokojní a oceňujú skutočnosť, že každý problém sa

dá riešiť, nič sa nezmietne pod koberec. Kvitujú najmä objektívnosť. Dôležité je tiež si uvedomiť, že nie to, čo máme, ale to, čo vieme, je naším bohatstvom. Žiaci dosahujú pekné výsledky nielen vo výchovno-vzdelávacom procese, ale aj v mimoškolských aktivitách, o ktoré chceme u žiakov ešte zvýšiť záujem, najmä v oblasti ekológie. Sústavne pracujeme aj na upevňovaní dobrých vzťahov a spolupráci s inými školami v Kovačickej obci. Aké sú predsavzatia vašej školy? – Nie sme dokonalí, ale dobre si uvedomujeme, že ani nám nekvitnú len ruže. Je ešte veľa vecí, ktoré môžeme a máme zlepšovať. Vývoj školy nezastavíme, lebo to, čo stačí dnes, zajtra už nebude stačiť. Úspechy nás neučičíkajú, ale opačne, dajú nám podnet, aby sme v budúcom období pracovali ešte lepšie a ešte viac.

V PADINE

Kniha v zime alebo zima s knihou Ankica Nemogová-Kadancová

adina patrí medzi najslovenskejšie prostredie vo svete mimo územia Slovenska. Súčasná doba okrem toho, že prináša moderné vynálezy, núti nás v komunikácii používať iné jazyky, čo prispieva k menej častému používaniu slovenského jazyka v praxi. Preto si padinská knižnica v tomto roku naplánovala uskutočniť kurzy a dielne zo slovenského jazyka pre deti a dospelých. Knihovníčka Zdenka

Obšustová má nádej, že za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí uskutočnia tieto plány. Knižnica pracuje aj počas chladných dní, aj keď je tu stále aktuálna otázka vykurovania. Majú aj novinky: najprv príležitostné pripomenutie svätého Valentína, potom uhostenie tradičnej akcie Zima s knihou. Bude tu i prezentácia doktorskej dizertácie Dr. Zuzany Čížikovej pod názvom Literárna tvorba Jána Labátha. Tohto roku knižnica pripomenie verejnosti 6 /4581/

i 40. výročie smrti Michala Babinku. Zvlášť nás potešila správa, že v Padine stúpa počet čitateliek od 25 do 45 rokov, ktoré čítajú predovšetkým beletriu a knihy z rôznych oblastí odporučené na internete. Dôležité je to, že sa na dedine číta a zrejmý je záujem o zachovanie zdedeného bohatstva – jazyka a reči. Knižnica pritom každoročne zdarma začleňuje najmladších čitateľov. V minulom roku členské tak dostalo 68 prvákov, podobne to bude i tohto roku.

8. 2. 2014

Kultúra Z MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA

Súvaha a plány Anička Chalupová

ýročné zasadnutie Memoriálneho strediska Dr. Jána Bulíka sa usporiadalo vo štvrtok 30. januára v sieni u Lenhartovcov. Po uvítacích slovách predsedu strediska Pavla Baláža spevom prítomných oslovili členky ženského cirkevného spevokolu Kresťanské srdcia pod taktovkou Jána Marku, kým profesorka Katarína Lenhartová-Petríková a gymnazistka Anna-Andrea Holíková predniesli príležitostné texty z dejín a zo života rodiny Bulíkovej. V správe o činnosti strediska v uplynulom roku predseda Baláž zdôraznil úspešne realizované akcie, a to: prezentáciu knihy Jána Povolného, vydanie metodického DVD nosiča Výskum slovenských ľudových tancov



Vo finančnej správe Katarína Lenhartová uviedla, že združenie v uplynulom období dobre hospodárilo a v pokladnici už na začiatku roku 2014 bolo okolo 500 eur. Medzi dô-

z Banátu, Báčky a Sriemu, tradičnú Detskú svadbu a na Mikuláša 6. decembra po piatykrát zozbierali peňažnú pomoc „z tancovania s mladou nevestou” na Detskej svadbe na humanitárne účely. Členovia MS Dr. Janka Bulíka dosiahli pekný úspech v akciách, na ktorých navarili úhrnne okolo 100 Predseda Pavel Baláž počas príhovoru kg bryndzových halušiek. Tým spôsobom – svojím ležité plány Memoriálneho strediska kuchárskym umením – dosiahli Dr. Janka Bulíka, podľa slov predsepozoruhodné výsledky a uznania. du Pavla Baláža, je zrealizovať ôsmu

RECENZIA

O nemožnosti úniku (Jana Beňová: Preč! Preč! Bratislava, Marenčin PT, spol. s r. o., 2012)

Marta Součková

ana Beňová debutovala zbierkou poézie Svetloplachý (1993), no po dvoch ďalších básnických knihách (Lonochod a Nehota z r. 1997) vydala Parker (Ľúbostný román) (2001) a urobila dobre. Medzičasom sa totiž etablovala najmä ako prozaička, ktorá sa so svojimi knihami Plán odprevádzania – Café Hyena (2008) a Preč! Preč! (2012) dostala i do finále prestížnej súťaže Anasoft litera. Napriek prozaickému tvaru však Preč! Preč! ostáva lyrikou, „dvojdielnym románom / básňou“ (z obálky). Namiesto vonkajšej reality zostávajú pre Beňovú rozhodujúce vnútorné miesta individuálnej pamäti, neľahké prežívania rozchodov či choroby blízkeho človeka. Preč! Preč! nepriamo nadväzuje na Plán odprevádzania, a to najmä motívmi smrti matky, (ne)komunikácie medzi

Detskú svadbu, usporiadať okrúhly stôl k prezentácii metodického DVD nosiča o slovenských ľudových tancoch v Banáte, Báčke a Srieme, písať aj naďalej projekty na ďalšie knižné vydania, podľa možnosti rozšíriť spoluprácu tak doma, ako aj v zahraničí a iné. V záverečnej časti výročného zasadnutia bulíkovci sa zhodli, aby aj tohto roku výška členského bola rovnaká ako v uplynulom roku – 500 dinárov a v nastávajúcich dňoch zorganizujú a zozbierajú podpisy podpory občanov k prinavráteniu súdnej jednotky v Báčskom Petrovci. Na konci odzneli aj príhovory hostí.

www.hl.rs

partnermi, sujetového trojuholníka, cesty, slepoty, chodca a pochodovania, sídliska, vody, ale i obuvi, tela a alkoholu. V oboch prózach autorka strieda er- a ich-formu rozprávania a využíva viaceré intertextuálne odkazy (v Preč! Preč! napríklad na Andersenovu rozprávku Snehová kráľovná). Titul najnovšej prózy J. Beňovej naznačuje potrebu úniku, no tiež opozíciu postavy a priestoru či konflikt muža a ženy. Jednotlivec sa odcudzuje svojmu okoliu, prestáva rozumieť ľuďom, ktorí ho obklopujú, nežije v súlade s miestom, čo sa premieta aj do jeho intimity. Medzi hlavnými postavami „románu“ sa vytráca vášeň, Son slepne a postupne sa uzatvára aj pred Rosou, nechce byť jej príťažou: „Son. Idem do seba. Chcel by som už žiť sám, Rosa. Sám v byte. Mal by som odísť, ale chýbajú mi na to prachy, Rosa, prachy a oko.“ (s. 33)

Informačno-politický týždenník

Keď sa však Rosa vášnivo zamiluje do iného muža, Cormana, a uniká od Sona za hranice, Son nevie akceptovať jej rozhodnutie. J. Beňová kreuje vzťahový trojuholník netradičným spôsobom. Rosa, objímaná Cormanom, rieši slepnúceho Sona, a naopak, v náručí Sona vidí Cormanove spaľujúce oči. Deficit vo vzťahu naznačuje autorka prostredníctvom motívu tela: Rosa cíti rozdiel medzi Sonovými a Cormanovými ústami, vzdialenosť a blízkosť je manifestovaná aj fyzicky: „Postupne nám ústa prestali pasovať. Vždy bola niekde nejaká fúga, kadiaľ unikal náš spoločný dych.“ (s. 97) Inovatívne je tiež Beňovej stvárnenie urbánneho priestoru. Paneláky sa podobajú jeden na druhý, sídlisko býva stavané mimo prírody, nemožno z neho uniknúť, nevidieť holé lebky jeho obyvateľov. V Preč! Preč! sa nevytvára dialóg medzi Sonom a Rosou i preto, že postavy

sú nútené počúvať oplzlé rozhovory susedov, steny ich bytu hovoria hlasmi alkoholikov a vreskotom detí. Postavy sú tak vytesnené nielen zo spoločnosti, ale v tomto novodobom gete si nedokážu vytvoriť azyl, nevládzu jedna druhej pomôcť. Rosu a Sona zbližuje písanie, no ani ono nezachráni ich vzťah. Rosa a Son si spočiatku rozumejú, obaja sú autori, neskôr medzi nimi vznikajú rozdiely: „A keď spolu žijú dvaja asociáli, a jeden z nich je básnik a druhý prozaik, je jasné, že komunikácia so svetom ostane na prozaikovi. Básnici stoja vždy najvyššie. Prozaici im musia slúžiť: vybavovať, variť, zariaďovať, nakladať na taniere. A znášať nespokojnosť s tým, že spravidla nikdy! Nikdy neuhádnu chuť básnika.“ (s. 103) J. Beňová, až na niektoré detaily (napríklad nadužívané metafory), napísala smutno-krásnu knihu o meste, slepnutí, ne-vzťahoch, Rose, ktorá je aj nie je Gerdou zo Snehovej kráľovnej, Sonovi, ktorý je Piratsonom (s previazaným okom) i Králsonom, no predovšetkým o tom, že uniknúť nemožno: aj preto, lebo spomienky si nosíme so sebou. • KULTÚRA •

NOVÁ KNIHA Z HLOŽIAN

Tri dôchodcovské desaťročia Juraj Bartoš

kostiam, predovšetkým vraj preto, aby si terajší penzisti spomenuli ložany sa už dávnejšie môžu na svojich predchodcov, čiže, ako pochváliť pomerne čulou vtipne povedal Pavčok, „lebo aj my vydavateľskou činnosťou. raz budeme niečí predchodcovia“. Naposledy tam na police s kniO obsahu publikácie hovorila Zuzana Dudková. Pokladník Pavel Baďan vyrátal sponzorov, ktorí hmotne podporili jej vydanie (bez finančných ukazovateľov). Básne prečítali Anna Galambošová a Zuzana Turóciová a hložiansky tlačiar Ondrej Huďan plasticky opísal proces vzniku knihy. Summa summarum: publikácia vyšla v náklade 400 exemplárov, má 52 strán a je vytlačená na kriedovom papieri. Autormi textov sú: Ondrej Hložianski penzisti pri prezentácii ich prvej publikácie: (zľava) Ján Haška, Pavel Pavčok, Ján Bohuš, Zuzana Baďan, Ondrej Pavčok, Ondrej Lovás, Zuzana Dudková, Zuzana Turóciová Dudková, Pavel Murtín, Jarmila Bohušová, Viera hami pribudla brožúrka pod ná- menul, že prvý raz o jej vydaní Turčanová, Pavel Baďan, Viera zvom Dôchodcovské roky v Hlo- hovorili na schôdzi 10. apríla 2013 Miškovicová, Zuzana Turóciová žanoch (1983 – 2013) ... k jubileu. a – hoci podaktorí členovia zdru- a Anna Galambošová. Okrem fotoJej vydavateľ Miestna organizácia ženia vyjadrili pochybnosti – 21. grafií zo súkromného archívu hlopenzistov a invalidov práce ju júna sa definitívne uzhodli, že žianskych penzistov zaradené sú prezentoval v utorok 28. januára brožúrku vydajú aj napriek ťaž- aj fotky získané z dokumentácií TV

v kaviarni Pod lipami, v prítomnosti početných hostí, ktorých privítal predseda združenia Ondrej Lovás. Ako povedal Ondrej Pavčok, „malá, ale vskutku veľká brožúrka je predsa tu a – začína žiť“. Pripo-

Petrovec, TV Nový Sad a združenia ekológov Ekos. Na titulnej strane je použitá kresba Jána Chlpku. Jazykovou redaktorkou bola Zuzana Medveďová-Koruniaková a pod technickú úpravu, počítačovú prípravu a tlač sa podpísala Tlačiareň Ondrej print Hložany. Okrem početných krátkych príhovorov v publikácii sú aj strohé údaje, z ktorých sa dozvedáme, že v prvom roku pôsobenia Združenie penzistov a invalidov práce Hložany počítalo 67 členov; predsedom bol Ján Supek, pokladníkom Emil Dudok a delegátom v Združení penzistov Báčskopetrovskej obce Juraj Takáč. Teraz združenie má súhrnne 270 členov.

VÝROČIA

Pol storočia galérie Oto Filip

elé desaťročia je jedným z ohnísk kultúrneho života v Belehrade. Nečudo: legát Iliju M. Kolarca je založený ešte v dávnom roku 1878, aby časom získal status kultúrnej ustanovizne celoštátneho významu. Plne si ho zaslúžil sústavným usporiadaním rozličných kvalitných programov, najmä koncertov vážnej hudby, tribún, literárnych večierkov, prednášok, prezentácií, školení... Koncertná sieň, ako i Stredisko prednášateľskej činnosti, existujú od roku 1932, Stredisko pre výučbu cudzích jazykov vzniklo o rok neskoršie, Stredisko pre hudbu začalo písať svoje dejiny v roku 1979. • KULTÚRA •

Významnou zložkou tak legátu, ako i rozvetvenej kultúrnej činnosti v ňom, je i Výtvarná galéria, ktorá práve v tomto roku jubiluje. Založili ju v roku 1964, čo znamená, že je za ňou päť desaťročí úspešného pôsobenia poznačeného početnými výstavami hlavne mladých autorov, ktorí práve získali vysokoškolský diplom. Ich vek, nadanie, moderná umelecká orientácia prispeli k tomu, že sa i táto galéria stala jedným z reprezentačných dejísk našej súčasnej výtvarnej tvorby. Pre mnohých z autorov bola vlastne odrazovým mostíkom na púti do ďalších renomovaných galérií tak doma, ako aj v cudzine, taktiež k špičkovým dosahom v areáloch tunajšieho umenia. Ich obrazy, grafiky, sochy

možno dnes objaviť v mnohých iných umeleckých zbierkach, výtvarných antológiách, katalógoch, monografiách, dejinách K jubileu: Titulná strana jedného z katalógov umenia. Počas uplynulých piatich desaťročí v Kolarci Kolarcom (1800 – 1878), ktorý svoje vystavovalo viac než tisíc autorov, bohatstvo upriamil na zachovanie zvolených Odbornou radou po ve- kultúrneho ducha hlavného mesta rejne vypísaných súbehoch. Legát a na vystavanie budov, v ktorých od roku 1977 udeľuje i Ročnú cenu kultúra bude dýchať plnými pľúgalérie za najlepšiu samostatnú vý- cami. Na rozdiel od mnohých iných stavu počas ročnej výstavnej sezóny. dobrodincov Ilija Kolarac mal teda Aj týmto spôsobom sa napĺňa posla- šťastie: jeho legát existuje i funguje nie stanovené obchodníkom a dob- práve tak, ako si to za svojho života rodincom Ilijom Milosavljevićom zaumienil a vrúcne prial. 6 /4581/

8. 2. 2014

Kultúra JUBILEJNÉ ČÍSLO ROČENKY

Slováci v zahraničí Zuzana Pavelcová

atica slovenská začiatkom januára 2014 vydala jubilejný, tridsiaty ročník vedeckej ročenky Krajanského múzea MS Slováci v zahraničí. Tridsať vydaní zborníka uzatvára takmer tretinu storočia od čias, keď bol prvýkrát zostavený v Matici slovenskej pre krajanov a pre širokú verejnosť. Prvé číslo bolo vydané v roku 1971 a prispeli doň také osobnosti, akými boli Miloš Gosirovský, Ján Sirácky či Jozef Štolc.

Dnes sa ročenka Krajanského múzea snaží z roka na rok modernizovať i zlepšovať. Postupne sa zvyšuje počet i kvalita jej príspevkov, pribúda obrázkový materiál. V tridsiatom ročníku čitatelia nájdu i úplne novú kapitolku s biografickými údajmi o autoroch príspevkov a pokyny pre tých, ktorí by chceli prispieť i do jej ďalšieho čísla. Jubilejná ročenka je širokospektrálne zameraná. Ponúka vedecké štúdie a materiály zo života krajanov, spomienky na významné výročia slovenských osobností pôsobiacich v

zahraničí, uverejňuje recenzie a informácie z krajanského sveta a z činnosti Krajanského mú-



 LISTY ČITATEĽOV

Festivaly pod dáždnikom NRSNM

áme mnoho spolkov, združení, festivalov. Vznik a rozvoj niektorých som mal možnosť sledovať. Z čoho začínali, aké ťažkosti zdolávali. Desaťročia to robili, teraz už tretia generácia. Spomeniem len Stretnutie v pivnickom poli, Folklórny festival Tancuj, tancuj… Postupne ich NRSNM dáva pod svoj dáždnik, stáva sa prvým zakladateľom. Veľkodušne im umožnila, a dedinám, v ktorých sú, aby i oni boli zakladatelia. V skutočnosti NRSNM nie je zakladateľom festivalov, ale teraz je spoluorganizátor. NRSNM všetko to prevzala so sľubom, že to všetko bude zdokonaľovať, zveľaďovať, aby bolo na vysokej umeleckej úrovni. Nemal som možnosť nazrieť sa do podpísaných zmlúv. Zaujíma ma, aké záväzky prebrala a čo zostalo zakladateľom.

Urobil som previerku a pýtal sa mnohých, čo sa desaťročia zúčastňovali v organizácii festivalov. Všetci sú sklamaní s postojom NRSNM. Hovoria, že sa nebudú v budúcnosti zúčastňovať v práci a byť podriadení NRSNM. Chcú sa sami dokazovať, tvoriť. Všetci počítajú s pomocou a spoluprácou s NRSNM, ako i s finančnou pomocou, s prostriedkami, ktoré štát vyčleňuje. Veľmi som sklamaný, že sa Zhromaždenie APV nespomína ako zakladateľ a ono financovalo. Verím, že i teraz to robí. Zaujíma ma, kto je nositeľ tej idey, aby všetko bolo pod dáždnikom NRSNM, a čo sa s tým chce dosiahnuť. Miroslav Durgala z Báčskeho Petrovca (Redakčne krátené a otitulkované.)

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zea. Na svojich stránkach prezentuje i témy, ako sú dejiny Slovákov v zahraničí, venuje sa ich literatúre a jazyku, osobnostiam, zvykom i tradíciám. V ročenke sú aj príspevky od autorov, ktorí patria k Slovákom žijúcim v zahraničí, vďaka čomu ročenka Matice slovenskej získava špecifické postavenie medzi vedeckými zborníkmi na Slovensku. Tá tohtoročná obsahuje príspevky od krajanov žijúcich v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Taliansku a na Cypre. Všetky potrebné informácie pre potenciálnych prispievateľov možno nájsť aj na stránke www.matica.sk – Vedecké pracoviská – Krajanské múzeum – Oznamy KM MS.

CHÝRNIK

PIVNICA. V piatok 24. januára bola v Základnej škole 15. októbra v Pivnici usporiadaná Multikultúrna umelecká dielňa Jána Salčáka pod názvom Básnický jazyk a štýl. Prednášku spisovateľa Jána Salčáka o básnických prvkoch si vypočuli žiaci 8. 1 triedy s učiteľkami Vierou Papovou a Zuzkou Valentíkovou. J. F. BÁČSKY PETROVEC. V sieni Slovenského vojvodinského divadla v pondelok 10. februára o 20. hodine sa bude premietať film Montevideo, vidimo se! Rezervácia lístkov na telefónne číslo divadla 021/780-040. A. F. HLOŽANY. Večierok Zima s knihou v pondelok 10. februára o 18. hodine v kaviarni Pod lipami usporiadajú Spolok žien Slovenka, MOMS Hložany a Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec. J. B-š

žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina, postavenej na budove Agrovojvodiny, Bulvár oslobodenia 127, na katastrálnej parcele číslo 3553/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA •

Kultúra VÝROČIA

Martin Markov Cudzojazyčné v spomienke texty sa v slovenčine prekladajú alebo prevádzajú? Snežana Marko-Musinov

Anna Horvátová

ýrazy „treba mi previesť text do srbčiny“, „prevádzali mi rodný list“ a podobné týmto, tým, ktorým je spisovná slovenčina nie cudzia, ešte ako prekážajú. Aj v tomto prípade treba zdôrazniť, že je príbuzná srbčina vinníkom takýchto nesprávnych syntagiem. Inak ide tu o spisovné slová. Pozrime si najprv do slovníka význam slovies previesť / prevádzať: pomáhať niekomu prejsť, viesť niekoho, niečo z jedného miesta na druhé alebo cez niečo: previesť niekoho cez most, cez rieku; prevádzajú tadeto žrebcov z Poľskej. (Jil.) Podvádzať, klamať je tiež – síce hovorovo – prevádzať: p. niekoho cez lavičku − oklamať ho; Dievčence vedel Janko prevádzať. (Kuk.) Právnicky a účtovnícky previesť je robiť prevod niečoho, obyčajne práva, majetku: previesť zvyšok na nový účet, zapisovať zvyšok pohľadávky alebo dlhu na konci roka na nový účet. V odbornej terminológii prevádzať znamená vykonávať, uskutoč-

ňovať, realizovať (prevádzku niečoho): p. stavbu, remeslo, živnosť. Prekladať znamená klásť na iné miesto, dávať z miesta na miesto, premiestňovať: prekladať tovar; Košiare prekladáme každý deň. (Kuk.) Zemiaky sme prekladali z ruky do ruky. (Janč.) Ťažko prekladal nohy, akoby zdvíhal centové kláty (Fr. Kráľ) – veľmi pomaly kráčal. Klásť niečo cez niečo, klásť cez seba, je tiež prekladať: prekladať cesto na lístkové múčniky. Aj určovať niekomu iné pôsobisko, premiestňovať učiteľa, úradníka z miesta na miesto. Ako i posúvať, odsúvať na inú dobu: napríklad predstavenie sa prekladá na zajtra. Román, báseň, vedecké dielo, vôbec texty do iného jazyka sa prekladajú. Prekladá sa zo srbčiny, z ruštiny, z angličtiny, zo slovenčiny atď. Dokonavé sloveso je preložiť. Osoby, ktoré prekladajú do iného jazyka, sú prekladatelia – v množnom čísle, v ženskom rode je to prekladateľka a v mužskom prekladateľ. Činnosť týchto osôb sa označuje prídavným menom – prekladateľská práca.

druhej polovici januára minulého roku, už istý čas ťažká, spadla jedna opona. Zhasol život hodný spomínania. Hodnotný pre znalcov výtvarného umenia, milovníkov insitného umenia, zvlášť tzv. kovačickej školy insity. Padinský cintorín prijal nového člena. Nehovoriac o rodine, príbuzných, priateľoch... Bude chýbať zjav usilovného, privčas do nenávratna odcestovaného zhovorčivého Slováka Martina Marciho Markova (30. 6. 1954 – 21. 1. 2013). Na útechu – v mnohých domoch a ustanovizniach na celom svete zostali po ňom obrazy, ktoré zošľachťujú priestor, zo stien sa prihovárajú pozornými pohybmi štetcov namaľované rôzne motívy. Zostali žiariť svojou krásou a pripomínať zašlé časy. Zostávajú žiť. Navždy. Ja z tých mojich pravidelne navlhčenou handričkou stieram prach... Čas ukáže, či už prejavený a povšimnutý talent do vienka ponechaný dcére Natálii predĺži žiť aj na jej budúcich realistických prácach. Umelecká stopa Markovovej rodiny na podpísaných autorských obrazoch mala by žiť ďalej, ako to jablko, čo nepadá ďaleko od stromu. V mene umenia taký poklad netreba zaznávať. Pointa je v smelosti a vytrvalosti.

IN MEMORIAM

Đuro Kralj (1948 – 2014)

mutná správa sa rozletela Báčskou Palankou v polovici minulého mesiaca. V tom meste 15. januára vo veku 67 rokov umrel Đuro Kralj, známy kultúrny pracovník a dlhoročný riaditeľ palanskej Ľudovej knižnice Veljka Petrovića. Smutná správa doletela aj k nám – do týždenníka Hlas ľudu, ktorého bol Đuro Kralj dlhoročným dopisovateľom, a pritom mu neprekážalo ani to, že bol v našich novinách podpisovaný ako Juraj Kráľ. Práve naopak, bol hrdý na tú • KULTÚRA •

skutočnosť, rovnako tak ako bol hrdý aj na svoju prácu v palanskej knižnici. Tu odpracoval viac ako tridsať rokov a mnoho rokov mal na starosti práve Krajanské oddelenie, kde usilovne zahrnul a vyzbieral aj knihy všetkých slovenských autorov, ktorí mali územný kontakt s Báčskopalanskou obcou. Mám na to obdobie svieže spomienky, lebo som aj sám venoval knihy do spomínaného oddelenia, a pritom som Đurovi pomáhal nadviazať kontakty s inými slovenskými autormi.

A nielen to, Đuro Kralj sa ako zamestnanec knižnice v Báčskej Palanke neustále usiloval nadviazať čoraz bližší kontakt so slovenskými autormi a čitateľmi usporiadaním literárnych večerov a stretnutí. Knihovník a kultúrny pracovník Đuro Kralj bol povolaním profesorom zemepisu. Počas svojho života sa však vo väčšej miere prejavil ako básnik a popredný aforista. Najväčšie výsledky predsa dosiahol na pracovnom poli ako knihovník. Za svoju úspešnú 6 /4581/

prácu získal aj početné ceny a uznania, medzi ktorými sú najvýznamnejšie: Surepova cena, ako naše najvyššie uznanie v oblasti knihovníctva, Zlatý odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Republiky Srbsko, ako aj najvyššie obecné uznanie – Októbrová cena Obce Báčska Palanka. Knihovník, kultúrny pracovník a náš dopisovateľ Đuro Kralj odišiel navždy z našej skutočnosti. Bude nám chýbať jeho propagovanie slovenskej literatúry a vôbec slovenských kníh, ako nám občas chýbali aj jeho krátke správy z Báčskopalanskej obce. Česť jeho pamiatke! M. Ď.

8. 2. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v Ulici XXIII., Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. februára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1337/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v Ulici XXIII., Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v Ulici XXIII., Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z jednej multiúsekovej panelovej antény výrobcu Kathrein typu 80010270 pre systém GSM 1800 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 80 ° (prvý úsek), 200 ° (druhý úsek) a 320 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Jugovićevo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, číslo EM-2013297/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, v Ulici Pariske komune číslo 29, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4946, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. februára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1346/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, v Ulici Pariske komune číslo 29, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4946, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, v Ulici Pariske komune číslo 29, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4946, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá, aby anténová sústava bola trojúseková pre sústavu GSM 900 a GSM 1800 a UMTS. Na krytie sústavy GSM 1800 a UMTS prvého a druhého úseku použijú sa dve antény typu AGISSON ADU451802, pokiaľ pre tretí úsek sústavy GSM 900, GSM 1800 a UMTS budú použité antény COMMSCOPE MBDHH-65C-VTM. V každom úseku bude sa nachádzať po jedna anténa. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 0 + 0 + 3, pre systém GSM 1800 je 3 + 4 + 3 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. Antény sú usmernené s azimutmi 40 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Omladinski pokret. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, číslo správy 0412/13-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 8. februára sú tomu dva smutné, ťažké a boľavé roky, čo nie je s nami náš milovaný

SPOMIENKA

Dňa 8. februára 2014 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš otec, starý otec a apko

JANKO TORDA

SAMUEL BÁĎONSKÝ

1943 – 2012 – 2014 z Lalite

1930 – 2013 – 2014 z Kulpína

ANNU KARDELISOVÚ Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší: manželka Katka, dcéra Kristína so Sašom, vnúčatá Ena a Bojan, sestra Anka s rodinou a mamička

1944 – 2009 – 2014 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a trvalú spomienku na Teba si zachovávame.

Na Tvoju lásku, dobrotu a pracovitosť nezabúdajú a spomienku na Teba si zachovávajú

Syn Samuel a dcéra Zuzana Peťkovská s rodinami

Tvoji najmilší Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice

• OZNAMY •

mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, v Ulici braće Mogin číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Vidovdansko naselje, na katastrálnej parcele číslo 1429, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Pre GSM 900 používajú sa dve panelové antény K739636 pre prvý, druhý a tretí úsek, kým sú antény pre UMTS objemu K742213 pre všetky tri úseky. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 3 + 3 + 4 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény sú usmernené s azimutmi 80 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 300 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Vidovdansko naselje. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-939/12, z 28. januára 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Vidovdansko naselje, číslo správy 2307/13171 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Vidovdansko naselje je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

6 /4581/

8. 2. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

švagrovi

JÁNOM BENKOM

JANKA FIĽKU

30. 6. 1941 – 29. 1. 2014 z Petrovca

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2014 z Padiny Zostaneš navždy v našich srdciach.

POSLEDNÝ POZDRAV

s naším švagrom

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

Ujo, andika a Jana Sládečekovci

rodiny Valentíková a Bujzášová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. februára 2014 je tomu šesť rokov, čo nie je s nami moja manželka, mama a starká

JÁNOVI BENKOVI 1941 – 2014

od rodiny Jakušovej

SPOMIENKA

MÁRIA GAŠPAROVÁ

rod. Babinková 1. 1. 1950 – 8. 2. 2008 – 8. 2. 2014 z Hložian Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a večne si na Teba spomínať budeme. Manžel Ján a syn Ján s rodinou

SPOMIENKA

na nášho starostlivého manžela, otca a starkého

IVAN DANKO 1954 – 2013

Prešiel rok – zostali iba spomienky. Kmotor Majera s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojou manželkou a s našou mamou a starou mamou

ONDREJA MELICHA 1934 – 2004 – 2014 z Petrovca

ktorý nás nečakane opustil 4. februára 2004. Pri desiatom výročí jeho úmrtia nezabúdajú a vždy si naňho s láskou, úctou a vďakou spomínajú zarmútená manželka Mária a synovia Ondrej, Vladimír a Ján s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZUZANOU HNILICOVOU rod. Kováčovou 23. 8. 1929 – 2. 2. 2014 z Hložian

Tvoji najmilší: manžel Samuel, ev. farár v. v., dcéra Viera, dcéra Anna s manželom Jánom a vnukovia Ján a Vladimír

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. januára 2014 po ťažkej chorobe nás navždy opustil náš manžel, oco a svokor

SPOMIENKA

Dňa 8. februára 2014 je tomu pol roka, čo nás navždy opustila mama, stará mama

Dňa 3. februára uplynulo 15 smutných a boľavých rokov, čo nás opustila manželka, matka a starká

ALŽBETA MERNÍKOVA

JÁN BENKA 30. 6. 1941 – 29. 1. 2014 z Báčskeho Petrovca

ANNA PLACHTINSKÁ

rod. Aleksiová 16. 4. 1954 – 8. 8. 2013 z Pivnice

Odpočívaj tíško, nech Ťa v blaženej tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká, ale spomienka zostáva večná.

Manželka Mária a syn Ján s manželkou Mirjanou

Navždy zarmútení: synovia Zdenko a Janko, dcéra Nataška, nevesta Miroslava a vnukovia Gustáv Dávid a Kristián

1944 – 1999 – 2014 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba je navždy živá. S láskou si na Teba spomínajú: manžel Pavel, syn Vladimír a vnuk Vladimír

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s mojou sestrou

ALŽBETU SVETLÍKOVÚ

IVAN DANKO

rod. Farkašovú 11. 10. 1941 – 10. 2. 2004 – 2014 z Kovačice

1954 – 2013

Rok prešiel, ale my sme i naďalej smutní. Občas za súmraku načúvame a očakávame kroky.

ZUZANOU HNILICOVOU

Ďakujeme, že si bol s nami. Mama Zuzana, manželka Ljiljana, synovia Matej a Daniel, sestra Vesna s rodinou a ďalšia rodina

Odišla si rýchlo bez rozlúčky, iba pekné spomienky na Teba mi zostávajú. Brat Samuel Kováč s rodinou

SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

JOZEFA VIDU

16. 8. 1913 – 20. 12. 1999 – 2014

KATARÍNU VIDOVÚ

rod. Čelovskú 15. 9. 1918 – 18. 12. 2013 – 2014

z Kulpína S láskou a úctou si na Vás spomínajú a tichú a trvalú spomienku zachovávajú: dcéra Katarína s manželom, vnučka Katarína s manželom, pravnuk Stanislav s manželkou a deťmi Emou a Annou, pravnučka Tatiana s manželom a deťmi Kristínou a Emilom • OZNAMY •

Aspoň len slovo matka povedať, nemám však komu zavolať. Desať dlhých rokov uplynulo odvtedy, čo Ťa medzi nami nieto. Matkina láska v srdci navždy zostáva. Tvoji najmilší, ktorí na Teba nikdy nezabudnú: Eržika, Adrijanka, Dejan, Daniel a Kalinka

1929 – 2014 z Hložian

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich drahých rodičov a starých rodičov

KAROLA BOLDOCKÉHO 1899 – 1982

MÁRIU BOLDOCKÚ rod. Terekovú 1915 – 2013

z Petrovca Aj keď už viac nie ste s nami, pri príležitosti Vašich menín si s láskou a úctou spomíname na spoločné radostné chvíle. Vaše dcéry Vierka a Zdenka s deťmi 6 /4581/

8. 2. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. februára 19.30 2. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2006) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Kumštáreň Nedeľa 9. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 11. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o stave siatin na našich poliach, o aktuálnej situácii v základnej škole v Čelareve, o zimnom školení roľníkov v Kysáči, o prípravách FK Dolina Padina, z návštevy u petrovského stolára, o Dni Nového Sadu a o jubileu Slovenskej redakcie TV Vojvodina. Dúhovka odvysiela záznam z koncertu, ktorý organizoval Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a venovaný bol 110. výročiu príchodu skladateľa Viliama Figuša Bystrého do Padiny.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 7. februára – Ľadová smrť Sobota 8. februára – Rýchlo a zbesilo Pondelok 10. februára – Tá pravá Utorok 11. februára – Korzický prípad Streda 12. februára – More lásky Štvrtok 13. februára – Kasári 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Otec na plný úväzok 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Zuzana Tárnociová, sudkyňa, informuje o činnosti Priestupkového súdu v B. Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dedinský výtvarný svet Výstava obrazov nových členov Galérie insitného umenia v Kovačici Utorok 11. februára 16.00 Slovko-dve s prvým riaditeľom kovačického gymnázia Martinom Tomanom Čo nového v Oddelení pre spoločenské činnosti Obce Kovačica? Penzisti, čo robíte? Čo nového v našom chotári? Piatok 14. februára 16.00 Deň zamilovaných Nekonečná láska Láska, Bože, láska, kde Ťa ľudia berú? Aj kvetmi možno vyjadriť city Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa narodeného v roku 1956 v Petrovci; tvorí pod menom Zoroslav Jesenský. autorka: ANNA BIČIA- povrázok zvyšok ROVÁ

jeho

balerína braním egyptský boh spoluhláska Lukateli cudzokr. zbavilo zviera Slnka

zhoršiť Valjevo

bytosť (ľud.)

Nemecko zástup ľudí rádius

reper

vyššia tarifa

vyrastalo

predložka spevavý vták

rádiolokátor Slovensko vzťahujúca sa na svet

koralový ostrov

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 12. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 16. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok o Ročenke Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, o ktorej sa zmieni výkonný redaktor Mgr. Branislav Kulík. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

5. pád v skloňovaní

1. časť tajn. vpíšte VÁ brloh zvierat

kiloS ampér HLA DU ĽU športovanie škola

2. časť tajn. autonómna pokrajina

obvod vpíšte ÁK

patetickosť tona

ohorok

romb

Tesla mačkovitá šelma polomer

oní röntgen

nemajetný človek

Volt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 VODOROVNE: povedala, Adam, l, N, pozanechá, aba, o, él, gelatum, ár, lepia, Jaroslav, Lea, A, O, U, Z, skok, zanechaná, oní, on, D, L, kadečo. TAJNIČKA: JAROSLAV REZNÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 18. januára 2014 bolo: JÁN MARKO. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ĽUDMILA PÁNIKOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

6 /4581/

8. 2. 2014

Šport Dolina, slávisti, karatisti a Damjan! MEDZI NAJLEPŠÍMI ŠPORTOVCAMI OBCE KOVAČICA VLANI AJ

Ján Špringeľ

evätnásť pohárov najúspešnejším športovcom a sedem plakiet trénerom, školám a športovým

juniorský reprezentant Srbska, atlét pančevského Dinama, štandardný obranca FK Slávia Miroslav Ďuriš (obaja kovačickí gymnazisti), a stredopoliar Renato Kokora z Uzdina,

reprezentant Srbska, futbalista ASC Poli, prvák na športovom gymnáziu v rumunskom Temešvári. Absolútnou víťazkou sa stala stolnotenisová reprezentantka Srbska Izabela Lupulescu (štyri po-

Reprezentantka Izabela Lupulescu kráča v stolnotenisových rodinných šľapajach – otec Emanuel je dodnes aktívny hráč STK Unirea Futbalový slalom Renata Kokoru (druhý zľava)

funkcionárom Obce Kovačica sa dostalo prednedávnom do rúk pre vynikajúce výkony v minulom roku a v predchádzajúcich desaťročiach. Na slávnosti v kovačickom Relaxe z Padinčanov dostali uznania FK Dolina (najlepšie seniorské mužstvo) a ZŠ maršala Tita (najlepšia škola), kým z Kovačičanov získali ocenenia karatisti Miloš Stefanović (športová nádej) a Bojan Vukelić (kadet), futbalisti Miroslav Ďuriš (junior) a Ján Čerňoš (senior a športovec roka), ako i atlét Damjan Šuľa (junior). Najsilnejšia konkurencia bola v kategórii juniorov: zaslúžene ju získali aj traja športovci: osemstovkár Damjan Šuľa,

Aj Cenu za životné dielo si zaslúžil Uzdinčan. Ionice Bosika, stolnotenisový kouč a vôbec najlepší športový tréner v dejinách Obce Kovačica, sa

Kapitán Slávie Ján Čerňoš sa vlani podieľal aj na šampiónskom titule Doliny

Reprezentantovi Damjanovi Šuľovi pohár odovzdal Ján Cicka, čerstvý predseda Športového zväzu Obce Kovačica

háre). Viac než talentovaná stolná tenistka z Uzdina je najlepšou hráčkou pingpongu v kadetskej konkurencii v Srbsku a piata na európskom rebríčku. Pred Miroslavom Ďurišom je skvelá futbalová kariéra

Mužstvo FK Dolina, ktoré získalo titul majstra Srbskej ligy – skupina Vojvodina spolu so športovým dopisovateľom z Padiny Jánom Bokorom (prvý zľava v drepe)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podieľal na stolnotenisovom rozvoji a má najviac zásluh za nespočetné športové úspechy najprv Erzsebét Palatinusovej v ŽSTK Čoka, a potom aj Ilie Lupulesca v STK Unirea. S mladým družstvom Uzdinu sa mu podarilo získať prvý šampiónsky titul už v sezóne 1985/86. Po odchode do USA, kde je aj dnes aktívny v športe, bol niekoľko rokov aj trénerom tamojšej stolnotenisovej reprezentácie. • ŠPORT •

V Erdevíku vytvorili ideálne pracovné podmienky futbalistom Slogy

FUTBALOVÝ RUCH AJ V ERDEVÍKU

Spoločne k úspechu Károly Vig

zimnej prestávke. Analýzy hovoria, že futbalisti esennú časť majdobre a svedomistrovstiev vo Vojte pracovali a hravo d i ns ke j l i g e li zápasy. Hráči – západnej skupisa v pokračovaní ne, erdevícka Sloga nesmú uvoľniť, skončila na vysokom hovoria v klube. štvrtom mieste s dvoPočas pr vého ma bodmi menej od tohtoročného vedúcej Prigrevice. stretnutia sme Milovníkov futbalu počuli aj to, že v Erdevíku to celkom Optimista: Boris Považan (Sloga Erdevík) vedenie vytvorineuspokojilo, ale treba zotrvať do konca, spoločne lo ideálne podmienky na prácu zhodnotili na začiatku príprav po a Sloga má silné mužstvo vyni-

kajúcich jednotlivcov. V jeseň farby mužstva Slogy hájili títo futbalisti: Tojagić, Malešević, Miščević, Šajić, Miljković, Raičević, Đorđević, Považan, Simeunović, Bojanić, Kovačević, Strniša, Baljak, Cvetičanin a ďalší. Tréner Vlatko Raičević a jeho pomocník Vladimír Kolár nemali žiadne problémy v práci. Futbalový nadšenec a tvorca všetkého toho, čo sa deje na ihrisku v Erdevíku Negovan Đorđević sleduje každý zápas, prenáša svoje skúsenosti na trénerov, hráčov a teší sa z každého víťazstva. V týchto dňoch Slogu opustili Darko Baljak, prestúpil do radov FK Radnički v Sriemskej Mitrovici, a Marko Malešević posilnil zemunský Teleoptik. Nemožno povedať, že je ich odchodom mužstvo oslabené, lebo sa do

Erdevíka vrátili hráči, ktorí dočasne hrali v Ľube a Binguli, kde získavali potrebnú skúsenosť. Prichádzajú tiež nové sily z dorastu. Erdevíckemu klubu sa zatiaľ nepodarilo získať spoľahlivého kanoniera. Možno práve takého hráča sa pokúsia angažovať z niektorého iného klubu. Tréneri využijú dobré podmienky na prácu, aby čím lepšie pripravili mužstvo na jarnú časť súťaže, v čom im pomôže aj celý rad priateľských zápasov. Prioritnou úlohou je zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na úspešné ukončenie sezóny. Dedina podporuje futbal, Slogu a tandem futbalistov Simeunović – Považan je optimisticky naladený pred jarnou odvetou.

1. Prigrevica 2. Omladinac 3. Vrbas 4. Sloga 5. C. zvezda 6. Cement 7. Index 8. Mladost 9. Srbobran 10. Polet 11. Graničar 12. Jednota 13. Borac 14. Hajduk 15. Jugović

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

9 8 9 8 8 7 6 5 5 4 4 4 2 3 2

2 3 21 : 11 29 4 2 24 : 10 28 1 4 20 : 12 28 3 3 24 : 12 27 2 4 18 : 14 26 3 4 24 : 15 24 5 3 17 : 12 23 5 4 14 : 10 20 2 7 14 : 13 17 4 6 16 : 22 16 2 8 19 : 31 14 1 9 13 : 22 13 4 8 13 : 22 10 1 10 10 : 29 10 3 9 15 : 27 9

Z PRÍPRAV FK TATRA

Začali v telocvični Pavel Pálik

utbalisti kysáčskej Tatry v nedeľu 2. februára 2014 začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev v Mestskej lige Nového Sadu. Trénerom aj naďalej bude Vladimir Šponja, niekdajší hráč Tatry, ktorý počíta na 24 hráčov. Prvému mužstvu tejto zimy pripojili troch dorastencov: Michala Martinka, Martina Budíka a Dejana Munjaza. Z radov Omladinca zo Stepanovićeva prestúpil Miroslav Ratkov, ktorý bude pomáhať • ŠPORT •

trénerovi. Odišiel jedine Batar do susedného Omladinca. Prvý týždeň futbalisti Tatry trénujú v telocvični ZŠ Ľudovíta Štúra, a potom vyjdú na trávnik. V prípravnom období Kysáčania zohrajú tieto zápasy: 15. februára s novosadským Kabelom v Kysáči, 16. februára s pivnickou Sláviou doma, 22. februára pocestujú do Kucury, 23. februára uvítajú doma Sutjesku B. D. Polje, 1. marca v Kysáči s Jedinstvom z Rumenky, 2. marca bude odveta s Iskrou z Kucury, 8. marca v Bajši, 9. marca v Kysáči s hložianskou Budúcnosťou, 15.

Prvé tréningy hráči Tatry absolvujú v kysáčskej telocvični

marca uvítajú petrovskú Mladosť a 16. marca na Čeneji, čo bude 6 /4581/

generálka pred jarnou odvetou, ktorá začne 23. marca.

8. 2. 2014

Šport ZŠR KARAS BÁČSKY PETROVEC

Dôvera staronovému vedeniu Jaroslav Čiep

čase, keď sa ani rybárom švihaným silným vetrom nechce postávať pri zamrznutom kanáli, zvyčajne sa stretávajú na výročných zasadnutiach. Tohto roku v Združení športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca to bolo aj volebné zhromaždenie. V sobotu poobede 1. februára 2014 si vo väčšom počte zasadli do Klubu poľnohospodárov a po ročnej prestávke prediskutovali to, čo ich trápi. V čele pracovného predsedníctva bol Svetoslav Majera a zápisnicu viedol Ondrej Beláni. Doterajší predseda Samuel Kondač podal súvahu činnosti petrovských športových rybárov v minulom roku, ako aj finančné ukazovatele. Tak sme sa dozvedeli, že vlani v Petrovci mali 125 členov, ktorí si vyplatili členské v sume 400 dinárov. Predali aj 100 povolení na rybačku. Okrem iného združenie zorganizovalo aj školu rybolovu, v ktorej teoretickú a praktickú časť absolvovalo 42 žia-

Petrovskí rybári sa stretávajú iba raz v roku a majú si čo navzájom povedať kov základnej školy. Viacerí z nich sa osvedčili ako dobrí rybári a súťažili aj v okolitých dedinách. Podobne ako aj v minulých rokoch, i vlani organizovali pracovné akcie, upravovali pretekársku dráhu, rybársku chatku a jej okolie, aktívne sa podieľali v rámci osláv Dňa Petrovca, Dňa Hložian, Slovenských národných slávností,

zorganizovali súťaže v love rýb udicou na plavák a vo varení rybacej polievky. Seniori sa zúčastnili na 22 pohárových súťažiach a aj sami zorganizovali súťaže v love rýb pre iné podniky. Pre domácich rybárov prichystali aj štyri kolá lovu na kapra v okolitých rybníkoch. Zaujímavosťou je, že niektorí petrovskí pretekári súťažili aj pre iné celky. Keď ide o penia-

ze, tie získali z členského, z rybárskych povolení, rozpočtov Petrovca a obce, ako i donácií. Zhruba strovili 300 000 dinárov a čosi im zostalo aj v pokladnici a na účte. Predseda Dozornej rady Ján Dobrík informoval prítomných, že sa pracovalo zodpovedne a trovenie peňazí je podložené zodpovedajúcimi účtami a evidované na bežnom účte. Správnu radu po voľbách tvoria títo členovia: predseda Samuel Kondač, jeho zástupca Ján Krajčík, Rastislav Grňa, Miloslav Meleg, Vladimír Poniger, Ondrej Melich, Jaroslav Diviak, Vladimír Mega, Fedor Danko a Novak Lainović. Dozornú radu v nasledujúcich štyroch rokoch tvoria: Ján Dobrík, Pavel Kolár a Branislav Struhár. Členské na rok 2014 stanovili na 200 dinárov. V pláne práce sa okrem bežných aktivít a súťaží pokúsia knižne vydať už zopár rokov prichystaný rukopis Michala Bažaľu o dejinách petrovských rybárov, v čom im nápomocnú ruku prisľúbili aj richtár Ján Rybovič a predseda obce Pavel Marčok. Prítomní rybári sa chceli dozvedieť aj o sľubovanej asfaltovej ceste k Širine a navrhovali skultivovať niektoré z petrovských jám a podľa vzoru tých v Maglići alebo v Hložanoch z nich urobiť rybník a turistickú atrakciu. Aktívnym mladým rybárom na stretnutí odovzdali aj primeraný rybársky výstroj.

VÝROČNÁ VOLEBNÁ KONFERENCIA ŠRS SMUĐ V KYSÁČI

Novým predsedom je Miloslav Madacký Elena Šranková

dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, poľadovice a vetra, výročná konferencia Športovo-rekreačného spolku Smuđ v Kysáči v nedeľu 2. februára 2014 nebola navštívená tak ako obvykle. Neprišli cezpoľní hostia, najmä tí z Hložian a Petrovca, ktorí v minulých rokoch na snemovanie kysáčskych rybárov pravidelne chodili a tentoraz svoju neprítomnosť ospravedlnili. Aj domácich členov spolku bolo menej. Predstavitelia kysáčskych klubov a Miestneho spoločenstva Kysáč si však dali záležať a svojou prítomnosťou poctili hromnicové snemovanie rybárov. Predseda ŠRS Michal Harpáň na začiatku konferencie sprítomnil minuloročnú činnosť spolku. Hovoril o športových aktivitách, pracovných a rôznych iných akciách a o škole rybolovu. Z jeho slov však vyplynulo, že v dôsledku zlej finančnej situácie všetky akcie a aktivity boli skromnejšie než v minulých rokoch. Keď ide napríklad o rybárov seniorov, tí na medziklubových súťažiach mohli účinkovať len ak si to hradili z vlast-

www.hl.rs

ného vrecka. V kysáčskom rybárskom spolku sa totiž rozhodli investovať do mladých rybárov a tých podporili nielen na súťažiach, ale aj v škole rybolovu. Škola sa začala v marci 2013 v ZŠ Ľudovíta Štúra a na hodiny chodilo 27 pionierov. Potrebné náčinie na lovenie rýb pre školu rybolovu poskytli firmy z Nišu a Nového Sadu. V Kysáči zo spomenutých dôvodov neorganizovali medziklubové súťaže, ani pre seniorov, ani pre pionierov. Avšak organizačne podporili záverečné kolo súťaže, ktorú usporiadal Zväz športových rybárov Vojvodiny. Inak na tejto súťaži najlepšie výsledky v kategórii dorastencov dosiahol a prvé miesto obsadil Ivan Madacký, ktorého na snemovaní verejne pochválili. Čo sa týka pracovných akcií, predseda Harpáň spomenul opravu strechy, čo realizovali tak, že sami vyfinancovali potrebný materiál a, samozrejme, priložili ruky k dielu. Okrem toho zriaďovali okolie klubu a mali aj akcie na chate, hlavne na úprave a vynovení rybárskych miest pred súťažením. Usporiadali i tradičnú ekologickú akciu, do ktorej sa aj tentoraz zapojil pekný počet Kysáčanov.

Informačno-politický týždenník

Finančnú správu podal pokladník Vladimír Nasádi. Informoval, že hospodárili pozitívne, o čom svedčí údaj, že sa im zvýšilo viac ako 5 500 dinárov. Na nedeľňajšom snemovaní ešte informovali, že im hlavným zdrojom príjmov býval prenájom miestností, Na snemovaní aj najmladší kysáčski rybári; z čoho vlani nev popredí je najúspešnejší Ivan Madacký mali žiadne príjmy. Od marca tohto roku klubové miestnosti chcú znovu vlaňajších, ibaže sa postarajú, aby sa aj prenajať a výsledkom príprav na takúto seniori mohli zúčastniť na medzikluspoluprácu sú vylíčené steny klubu bových súťažiach. Čo sa týka ročných a vynovená fasáda. Z rybárskych po- povolení, prítomní sa dozvedeli, že volení spolku zostáva iba 10 percent tieto ceny a ceny členského zostali prostriedkov, čo je málo. Svedčí o tom na úrovni vlaňajších a možno si ich údaj, že vlani predali 25 seniorských zadovážiť každý utorok a piatok, aj na splátky. Na snemovaní v diskusii a 20 povolení penzistom. Po voľbe nového vedenia ŠRS Smuđ konštatovali aj to, že sa predpisy predsedom sa stal Miloslav Madacký, a tresty pre rybárov stále sprísňujú ktorý informoval, že sa tohtoročné a na druhej strane pytliakov nikto aktivity nebudú v mnohom líšiť od netrestá. • ŠPORT •

PRÍPRAVY PAZOVSKÝCH FUTBALISTOV

Prvé skúšky sľubujú JEDNOTA – DUNAV 2 : 1 (2 : 1)

Matej Bzovský

JEDNOTA – BSK 1 : 1 (1 : 0) Nasledujúci zápas zohrali v extrémnych podmienkach. Chladné počasie a silný vietor

o trojtýždňových veľmi namáhavých prípravách v nepriaznivých podmienkach staPRIŠLI – ODIŠLI ropazovská Jednota v Športovom stredisku Okrem Krivošiju (Hajduk Beška) a PredraFZ Srbska na umelej ga Milakovića (Inđija) Jednotu v nastávaploche zohrala prvé júcej jarnej sezóne majú posilniť Gačić prípravné zápasy. Prvý (Inđija), Tatalović a Srećković (Radnički bol s Dunavom zo StaN. Belehrad), Jurišić (Kupinovo) a z Inđije rých Bánoviec, členom sa vrátil aj spoľahlivý Danilo Marković. Srbskej ligy – skupiny Tričko s číslom 2 si asi oblečie navrátilec, Vojvodina. Domáci zaveľmi talentovaný Bosanac. Veľká nádej znamenali možno nečapazovského futbalu Milko Fabók je zatiaľ kanú, ale celkom zaslúzaujatý skúškami na fakulte a jeho nástup, ženú výhru 2 : 1, gólmi práve ako aj Igora Machu pre pracovné Aleksandra Ercega. Oba povinnosti, je neurčitý. Dragin asi konečne góly Jednota vsietila zavesí kopačky na klinec. v prvom polčase, keď mala neustálu prevahu. V druhom polčase tréner Vu- prekážal tak domácim, ako aj jasin zmenil celú jedenástku, hosťom z Batajnice. V úvodnej ktorá predsa úspešne odolávala fáze zápasu Jednota dominovala skúsenejším hosťom. Mužstvo na ihrisku, jej útočníci si vytvárali Dunava si vytvorilo dve šance, šance, ale využili len jednu, vďaka ale sa mu nepodarilo vyrovnať vynaliezavosti Belanovića. Tento výsledok. útočník po úspešnej akcii z pra-

zápasoch úspešne čelila útočníkom hostí. Ak sa nám vráti Janjuz z Inđije, hádam sa aj účinnosť zlepší, hoci ešte stále pátrame po strednom útočníkovi. Či sa nám to podarí, uvivej strany ihriska díme. Máme ešte dosť dorazil loptu do času do konca zimného siete bezmocprestupového termínu. ného brankára V opačnom prípade kaJovišića, kedysi Presný so susedmi: noniera budeme mustrážcu siete Aleksandar Erceg sieť nájsť vo vlastných Jednoty. radoch, možno niekoho (Jednota Stará Pazova) Aj v pr vej z obrany presunieme štvrťhodine v pokračovaní do útoku, ale to je dosť ťažko Jednota mala citeľnú prevahu, uskutočniť. Kondične sme už útočníci sa často prerážali cez teraz dobre pripravení, brzdí obranu hostí, ale nevyužili tri nás len zlé počasie a zasnežené vyložené šance, keď sa nováči- ihrisko. Keď sa počasie zlepší, kovia Milaković a Krivošija ocitli zosilníme tréningy a pokúsime sa zoči-voči s brankárom BSK. Ale zohrať mužstvo na priateľských keď nedáš – dostaneš, je staré, zápasoch.“ nepísané pravidlo vo futbaNa dvoch priateľských zápale. Vytrvalí hostia v poslednej soch v mužstve Jednoty hrali: polhodine prebrali iniciatívu Mijatović, Bosanac, Tatalović, a z dvoch pokusov sa im poda- Gačić, Stegnjajić, Šuša, Guša, rilo vyrovnať, v čom mal podiel Belanović, Krivošija, Milaković, aj mladý náhradník v radoch Avramović, Mudrinić, StankoJednoty Mudrinić. vić, Erceg, Denić, Miljević, Goj„Spokojný som s prvými kon- ković, Šestović, Igrač, Jurišić. Ďalšiu skúšku Jednota bude trolnými zápasmi, aj keď znova chýba lepšia realizácia,“ povedal mať s mužstvom Radnički z Nonám tréner Jednoty Vujasin. „Ob- vého Belehradu, znova na hracej rana veľmi dobre zapôsobila, ploche Národného domu futbalu bolo málo chýb, takže na oboch FZ Srbska.

NÁŠ KOLEGA MATEJ BZOVSKÝ 2. februára 2014 oslávil osemdesiatku. Staropazovčan Matej, Maco, v športovej verejnosti známy aj ako Matt Busby (prímeno dostal podľa chýrečného manažéra FC Manchester United), celých 35 rokov pracoval ako športový redaktor Hlasu ľudu. Matej Bzovský odmladi bol stále prítomný vo FK Jednota (člen správy a tajomník), ktorému venoval viac ako šesťdesiat rokov svojho života. Aj dnes, keď je na zaslúženom dôchodku, stále prispieva do viacerých športových novín, občas spolupracuje aj s Novosadským rozhlasom. Doyena nášho športového novinárstva Mateja Bzovského (v strede) na Hromnice navštívili predseda FK Jednota Michal Baláž (zľava) a technický riaditeľ klubu Ján Kiš (sprava), ktorí mu okrem fľašky vína odovzdali modré tričko s nadpisom Bezbi a číslom 80. Krásne gesto. V Busbyho oku sa zaiskrila slza... Matej náš, prajeme Ti ešte veľa zdravia, veľa rokov života a veľa športových správ v novinách! M. P. • ŠPORT •

6 /4581/

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vedeli, že bude ťažko STK MLADOSŤ – STK ZMAJEVO 1 : 4

S. Medveď

etrovskí stolní tenisti odštartovali druhú časť stolnotenisovej súťaže. Mužstvo zo Zmajeva bolo veľmi silný rival. Vedeli to aj Petrovčania, takže málokto očakával z tohto zápasu body. Výsledky: Turan – Ćetković 0 : 3, Šramka – Ćeta 1 : 3, Lomen – Komad 2 : 3, štvorhra: Turan / Lomen – Ćetković / Ćeta 3 : 1, Turan – Ćeta 0 : 3. Ďalší zápas Mladosť hrala v Novej Crnji so STK Roham. 8. 2. 2014

Šport PADINČANIA HOSŤOVALI V RUMUNSKU

Pekné dojmy z Temešváru ACS POLI – DOLINA 0 : 0 Ján Bokor

ruhý prípravný zápas Dolina zohrala v rumunskom Čo píše o nás rumunská tlač? Temešvári. Bol to druhý zápas padinských futbalistov s klubom ACS Poli odcestovalo do tureckej zo susednej krajiny, lebo predtým Antalye, kde pokračuje v prípravách. Dolina voľakedy uhostila známe Dolina sa po dvojdňovom poRešice. Tentoraz náš prvoligista bol byte v Temešvári vrátila domov hosťom člena najvyššej ligy Rumuna pokračuje trénovať na svojom ska, mužstva ACS Poli z Temešváru. ihrisku. Desať dní zverenci trénera Hosťovanie Doliny vyvolalo veľký Govedaricu strávia na spoločných záujem médií, ktoré zahlasovali prípravách v ŠRS Relax v Kovačici. priateľský medzinárodný zápas do- Zápas Poli – Dolina 0 : 0 mohli vidieť aj televízni diváci v Rumunsku ASC POLI: Pap, Nonai, Skutaru, mácich a hostí zo Srbska. Rumunská Petrović, Balace, Popović, Petre, televízia nahrala celý zápas, ktorý strela letela z kopačky kapitána P. V druhom polčase obaja tréneri Tranou, Nuno, Keita, Staiku. náhradne vysielala. Čížika, ale namiesto siete otriasla vykonali početné zmeny v tímoch. Striedali: Kirev, Dobrosavljević, Na štadióHra bola hlavne vyrovnaná a gó- Šeroni, Morariju, Dajo, Hasani, ne Colterm lových šancí menej. Tréner Doliny Gorobsov, Ahmetović, Boldea, RADNIČKI (NP) – DOLINA 2 : 1 (2 : 1) v Temešvári diváZoran Govedarica je s výkonom svo- Himčiski. ci sledovali zaujíPo návrate z Rumunska mužstvo Doliny v nejich zverencov spokojný. V stretnutí DOLINA: Pustinjaković, mavý zápas. Dosť deľu zohralo ďalší prípravný zápas v Belehrade s renomovaným rumunským celkom Čížik, Spaskovski, Filipović, vysoká snehová s novopazovským tímom Radnički, členom Srbskej Dolina zanechala pekný dojem Vejnović, Baštovanov, Cvetković, pokrývka nezne- ligy – skupina Vojvodina. Novopazovčania sa lepšie a bola bližšie k výhre. Zaujímavé Miroslavljev, Memović, Dobrić, možnila pohyb hrá- vynašli vo veternom počasí a v 5. min. získali náskok bolo rozmýšľanie domáceho tréne- Đurišić. Striedali: Jevtić, Aleksić, čov a vôľu pre hru. prostredníctvom Petkovića. O desať min. neskoršie ra, ktorý po zápase nastolil dilemu: či Matić, Jovanović, Marković, Hostia prejavili väč- prvoligista z Padiny vyrovnal na 1 : 1 a strelcom je jeho mužstvo slabé alebo Dolina Momić, Karadžić, N. Kovačević, šiu snahu a odváž- bol nováčik Dobrić. V 25. min. Haska začal akciu veľmi silná!? Po zápase mužstvo Advigov, Neoričić, Malbašić. nosť. Padinčania a Ivančević prinútil brankára Pustinjakovića, aby v prvom polčase druhýkrát vyberal loptu zo svojej siete. hrali výborne a preDOLINA: Pustinjaković, Čížik, Spaskovski, mrhali niekoľko Filipović, Vejnović, Baštovanov, Cvetković, pekných šancí. Už Vukojević, Memović, Dobrić, Đušić. Hrali aj: Jevtić, v 1. min. Dobrić Matić, Jovanović, Marković, Momić, Karadžić, pekne hlavičkoval Kovačević, Advigov, Neoričić. a prinútil domáceB. S. ho brankára Papa zachraňovať svoju sieť, ktorému sa brvno. V domácom mužstve najviac podarilo loptu vyraziť z brány. Potom ukázali Popović, Keita a Gorobsov, Mirosavljev z piatich metrov kopol no všetko to bolo ďaleko od brány vedľa brány a hneď nato Đušić hlavič- Pustinjakovića, ktorý nemal veľa Pavla Čížika (červené tričko) domáci dobre strážili koval nad brvno. Najnebezpečnejšia roboty.

Hráči Doliny (červené tričká) prejavili väčšiu snahu a odvážnosť

www.hl.rs

Padinčania pekne zapôsobili na divákov v Temešvári

Informačno-politický týždenník

Lopta sa v snehu ťažko kotúľala • ŠPORT •

V novosadskom ŠPS Vojvodina Švajčiari triumfovali nad Srbskom 3 : 2

ŠVAJČIARI LEPŠÍ OD TENISTOV SRBSKA

Federer a Wawrinka nepremožiteľní Juraj Pucovský Snímky: Jaroslav Pap

ôže Srbsko bez Novaka a Janka? Bola to najčastejšia otázka, ktorú si kládli tenisoví znalci a fanúšikovia pred zápasom 1. kola Davisovho pohára Srbsko – Švajčiarsko, od 31. januára do 2. februára 2014 v Novom Sade. Možno nádej, že

Ilija Bozoljac sa smelo pustil do Rogera Federera

naši tenisti bez Novaka Đokovića, ktorý tentoraz vlastné záujmy uprednostnil nad reprezentačnými, zraneného Janka Tipsarevića a trestaného Viktora Troického, bola ako-tak opodstatnená. Ten mierny optimizmus stroskotal vtedy, keď sme zvedeli, že sa čerstvému víťazovi Australian Open Stanislasovi Wawrinkovi a spoluhráčom pripojil aj slávny Roger Federer, nositeľ sedemnástich grenslemových titulov. Príchod jedného z najlepších tenistov sveta šéftréner Srbska Bogdan Obradović zhodnotil ako dôkaz, že „si nás Švajčiari uctievajú“. Samozrejme, v takom pomere síl naše omladené mužstvo vedené veteránom Nenadom Zimonjićom nemalo prakticky žiadnu šancu na výhru nad jediným tímom v 1. kole Davis Cupu, ktorý vo svojich radoch mal až dvoch grenslemových víťazov. V prvom zápase Ilija Bozoljac sa smelo pustil do Federera, na začiatku zaznamenal niekoľko

es, ale Švajčiar čoskoro dokázal, prečo bol svojho času prvým hráčom sveta. Roger sa dostal z nepríjemnej situácie aj vtedy, keď Ilija v druhom sete za stavu 5 : 2 premrhal loptu na získanie setu. Tretí hráč na ATP Konečný výsledok je listine Stanislas Wawrinka nemal 0 : 3 (4 : 6, 5 : 7, 2 : 6) veľké problémy v prospech Federera. s naším Dušanom V druhom dueli Dušan Lajovićom Lajović zahral výborne, podarilo sa mu Wawrinkovi odňať druhý set, ale 2 : 1 a Filip Krajinović za 64 minút predsa prehral 1 : 3. Vo štvorhre ve- deklasoval Marca Chiudinelliho terán Nenad Zimonjić a debutant 2 : 0. Po siedmich rokoch účasti Filip Krajinović nestačili na švajčiarsku dvojicu Marco Chiudinelli v Svetovej skupine Davisovho a Michael Lammer. Hostia zvíťazili pohára, získaní „šalátovej misy“ 3 : 1, pričom naši boli úspešnejší roku 2010 a vlaňajšej porážke iba v druhom sete – 6 : 3. Švajčiari vo finále Davis Cupu s Českom (2 : 3), Srbsko v septembri bude tak získali nedostižných 3 : 0... Tretí deň zápasu Srbsko – bojovať o obstátie v tenisovej Švajčiarsko nám priniesol radosť, elite. Nazdávame sa, že s Jankom, obe výhry hráčov Srbska. Dušan Viktorom, možno aj Novakom. Lajović porazil Michaela Lammera Potom by to mala byť iná pieseň!

Vo štvorhre nám nepomohla skúsenosť Nenada Zimonjića, ani mladosť Filipa Krajinovića

V septembri o obstátie v elite: Nenad Zimonjić, Filip Krajinović, Ilija Bozoljac, Dušan Lajović a šéftréner Bogdan Obradović (zľava)

Dokumentárna výstava 2013

Koncert detských skupín 2012

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Memoriál Juraja Ondríka

Výstava obrazov 2011

Koncert vážnej hudby 2009

Juraj Ondrík-Gombík (1933 – 1992) patril medzi vynikajúcich staropazovských ochotníkov. Na jeho pamiatku sa v decembri 1993 začal organizovať memoriál, ktorý odvtedy v Starej Pazove prebieha každý rok. Výnimkou bol iba rok 1999, keď sa pre NATO bombardovanie našej krajiny neuskutočnil. Cieľom tohto kultúrneho podujatia je vzdať poctu veľkému ochotníkovi za jeho tvorivú činnosť, lebo takmer štyri desaťročia strávil na javisku ako herec a režisér, ale často aj ako spevák, tanečník, recitátor, filmový herec, spisovateľ. Hoci podujatie, ktoré organizuje SKUS hrdinu Janka Čmelíka, je lokálneho rázu, počas uplynulých dvoch desaťročí sa úspešne v rámci neho konali bohaté viacdňové programy. Ich náplňou boli divadelné predstavenia, koncerty, premiéry knižných a iných publikácií, výstavy obrazov a dokumentárnych fotografií, tiež okrúhly stôl o týždenníku Hlas ľudu a i. Programy usporadúvajú staropazovskí ochotníci s hosťami pod mottom Spolok do sveta – svet do spolku, čiže do Pazovy. Memoriál Juraja Ondríka symbolizuje všestrannú ochotnícku tvorbu a vôbec spolkový život. O bardovi staropazovského divadelníctva je nakrútený dokumentárny film Život ako veľké divadlo a publikovaná rovnomenná zbierka. Memoriál v Starej Pazove sa podľa zaužívanej koncepcie koná začiatkom decembra a pozostáva z ústredného a sprievodného programu. Anna Lešťanová

Pazovský kalendár 2012

Mestský cintorín 2013

Okrúhly stôl HĽ 2009

Obecenstvo 2012

Drahá pani profesorka 2013

Zberné stredisko 2007