Hlas07 08 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 7 – 8 /4478 – 4479/ 15. február – Deň štátnosti Srbska

18. – 25. 2. 2012 Prvý veľtrh potravín a nápojov

Naša téma: Februárové kalamity

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 100 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Približne 400 miliónov eur plánuje vložiť Naftový priemysel Srbska do ekologických projektov do roku 2015, – oznámili na tlačovke 8. februára vo vláde Srbska. O. Filip

Začiatkom februára v miestnostiach Slovnaftu na stretnutí Pazovčanov v Bratislave bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi Mikroregiónom Podunajsko a Obcou Stará Pazova. A. Lešťanová

V nedeľu 19. februára prednáškou o ochrane autorských práv v Galérii Babka v Kovačici odštartoval Svetový deň materinského jazyka. Na snímke väčšia časť účastníkov posedenia. J. Špringeľ

V Hložanoch v pondelok 20. februára štartoval nový cyklus akcie Zima s knihou, ktorý už štvrtý rok zaradom s cieľom propagovať nové slovenské knihy organizujú SVC a Výbor pre kultúru NRSNM. A. Francistyová Foto: J. Činčuráková-Galambošová

Prvý Veľtrh sociálnej ochrany prebiehal 10. februára v hale 5 Belehradského veľtrhu. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Pavel Hansman, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs

SEDEM DNÍ

Sneh sa topí, dialóg pokračuje... V šetky februárové rozhovory, dokonca aj televízne správy sa začínali a končili počasím: dokedy potrvá zima, ako dlho bude snežiť, dokedy nás bude trápiť mínus, koľko nás bude stáť kúrenie… Na prechádzkach sme obdivovali krásu zasnežených parkov a ulíc, s lopatou v ruke sa tá krása menila na namáhavú robotu, ktorá sa však musela vykonať. V podmienkach mimoriadnej zimy takmer celá spoločnosť vysúkala rukávy, aby čím ľahšie vyviazla z mimoriadnej situácie. Keď denné teploty stúpli, nasledovalo druhé dejstvo bielej drámy: sneh sa začal topiť. Tu vznikli obavy, čo s takým veľkým nadbytkom vody. Ľady na riekach sa začali lámať, čo z jednej strany prinieslo nebezpečenstvo vytvárania hrádze na miestach, kde sa ľad začne hromadiť, kým z druhej strany plaviace sa ľadové kryhy ničili všetko, čo sa im postavilo do cesty, predovšetkým „parkované“ člny a loďky. V republikovom štábe pre mimoriadne situácie konštatovali, že veľké množstvo vody zo stopeného snehu nemusí znamenať žiaden problém za predpokladu, že všetky existujúce kanály budú očistené a pripravené odviesť vodu do riek. Preto všetkým lokálnym samosprávam prikázali, aby čím skorej očistili upchaté kanály na svojom území, s osobitným dôrazom na 36 obcí, ktoré vlani„zabudli“ podniknúť preventívne opatrenia v tejto oblasti. Problémy s topením snehu majú aj školy. Až 176 škôl prihlásilo, že strechy na budovách pretekajú, avšak po nútených prázdninách len v 64 školách výučba nezačala v pondelok 20. februára. Ide väčšinou o školy v obciach Tutin, Ivanjica, Čačak, Gornji Milanovac a Boljevac, kde pre vysoký sneh a v záujme detí nemožno uskutočniť vyučovanie. Tento rok po prvý raz ustanovené dva dni štátneho sviatku 15. a 16. februára pomaly zatláčajú do úzadia spomienky starších na ten starý novembrový deň republiky a postupne vstupujú do vedomia mladších generácií nielen ako dni pracovného voľna, ale ako dni dvojnásobného historického významu. Po prvé, 15. februára 1804 v Orašci padlo rozhodnutie o začiatku 1.

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

srbského povstania proti tureckej nadvláde. Po druhé, 15. februára 1835 Národné zhromaždenie vo vtedajšom sídelnom meste Kragujevci schválilo prvú Ústavu v dejinách Srbska. Hoci sa nikdy nevie, ako sa veci budú vyvíjať v budúcnosti, v tejto chvíli je málo pravdepodobné, že sa dvojdňové referendum uskutočnené v štyroch obciach na severe Kosova nejakým zvláštnym spôsobom zapíše do dejín. Vyjadrovanie občanov v obciach Kosovská Mitrovica, Zvečan, Zubin Potok a Leposavić nepodporil ani Belehrad, ani medzinárodné spoločenstvo, ani Priština. „Tento ťah vedúcich obcí na severe Kosova môže len zmenšiť potenciál štátu a neprospeje záujmom Srbov v pokrajine. Týmto spôsobom sa odmáha štátu v obrane legitímnych záujmov na Kosove a Metóchii,“ vyhlásil prezident Tadić. Organizovanie referenda bolo zbytočné a k tomu „predstavuje zneužívanie ľudovej vôle, za čím stoja jednotlivé politické strany“, konštatoval minister Bogdanović. Európska komisia vyjadrila mienku, že referendum, podobne ako aj barikády, nie je riešením pre „zvláštnu situáciu“ na severe Kosova a ako riešenie odporučila konzultácie a dialóg. Zhromaždenie Kosova na mimoriadnom zasadnutí schválilo deklaráciu o vyhlásení referenda za nezákonné a neplatné, v ktorej sa ešte uvádza, že toto vyjadrovanie „nemá žiadny právny a politický účinok“. Napriek všetkému referendum v srbských obciach na severe Kosova sa vydarilo. Proti zavedeniu inštitúcií samovyhláseného kosovského štátu sa vyjadrilo 99,74 zúčastnených voličov, čiže 26 725 zo spolu 35 500 občanov. Nové kolo dialógu Belehradu a Prištiny, ktoré malo štartovať v utorok 21. februára, z „technických príčin“ presunuli na stredu. Hlavnou témou rozhovorov je hľadanie spôsobu regionálneho predstavovania Kosova. Keď sa tak človek zamyslí, vari je lepšie rozprávať sa o počasí. Jeho vrtochy, nech sú akokoľvek drsné, sa ani zďaleka nevyrovnajú ľudským. Anna Lazarevićová

Zima pri Dunaji ždy taká úchvatná, temer rozprávkovo očarujúca. Výdatne obdarúva posvätným tichom pútnikov, ktorí si trúfnu vzdať sa pohodlia pri rodinnom krbe a vydať sa mu v ústrety. Ktorých dáka skrytá sila ženie k „večnému Dunaju“. Žeby to bola potreba po duchovnej očiste? Vedomá alebo podvedomá túžba po stotožnení sa s prírodou? Alebo proste prirodzená potreba po splynutí s tichom? Tak či onak pri Dunaji, keď je zima taká,„akými zimy boli voľakedy“, raz neviete, čoho je tu viacej: snehu, alebo ticha? Nemáme, ani mať nemôžeme predstavu o tom, koľko očí sa počas stáročí nasýtilo pohľadmi na jeho kedysi belasú hladinu. Koľkých sa hlboko dotkla zimná krása jeho nábreží cudne odiatych do magicky upokojujúcej bielej haleny. Nevieme, koho pri Dunaji stretneme prvý raz. Ani len netušíme, s kým sa, v spoločnosti starého dobrého tíško tečúceho kamaráta už nikdy viac neuvidíme. S kým si (možno tak, ako nikdy predtým), pri tichom bielom Dunaji, pohovoríme naposledy. Trebárs tak, ako oného ôsmeho februára dvetisícdvanásteho, keď vznikla fotografia pri zľadovatenom Dunaji, ktorá ani čo by chcela pookriať na výslní titulnej strany prítomného dvojčísla Hlasu ľudu. jb

HLAS ĽUDU

FÓKUS ÚSTREDNÁ OSLAVA DŇA ŠTÁTNOSTI PREBIEHALA 15. FEBRUÁRA V DOME NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA

Z TLAČOVEJ KONFERENCIE VLÁDY AP VOJVODINY

Keď dejiny zaväzujú...

O násilí treba otvorene hovoriť

elonárodným sviatkom je od roku 2001. Deň štátnosti a dátum 15. február – vyhlásený z úcty k spomienkam na dve dôležité udalosti našich dejín: na začiatok Prvého srbského povstania proti Otománskej ríši roku 1804 a na schválenie Sretenskej ústavy 15. februára 1835 – sa chápu nielen ako začiatok, ale aj ako symbol vzniku moderného srbského štátu, ktorého púť k dnešku vonkoncom nebola ľahká. Stačí spomenúť boj proti Turkom začiatkom 19. storočia, všetky pohnuté diania nielen v predminulom, ale aj v minulom storočí. „Je to deň označujúci stáročnú chôdzu Srbska k dobývaniu osobných práv a slobôd v Srbsku,“ podotkol prezident Boris Tadić na

v najpozitívnejšom kontexte, práve tak, ako to kedysi robili Tesla, Milanković, Pupin a iní. Medzi poprednými jednotlivcami a ustanovizňami, vyznamenanými za osobitné zásluhy v oblasti športu, vedy, kultúry, bezpečnosti... sú tenista Novak Đoković (získal najvyššie štát-

odpredseda vlády AP VojvoP diny a pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spolupráV prvom pláne: prezident Srbska Boris Tadić a predsedníčka parlamentu Slavica Đukićová Dejanovićová

Zo začiatku slávnostnej akadémie

Najlepší z najlepších: Novak Đoković a Rade Aleksić, otec posthumne vyznamenaného Srđana Aleksića z Trebinja

slávnostnej akadémii v Dome Národného zhromaždenia v Belehrade. Odkázal, že je Deň štátnosti sviatkom všetkých občanov Srbska, deň, keď si pripomíname naše slobodymilovné tradície a upierame pohľady do nášho spoločného regiónu mieru – Balkánu. Vzdávajúc v mene občanov poctu 17 zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám, osobitne sa poďakoval všetkým, ktorí aj v týchto ťažkých časoch dostávajú meno Srbska do špičky svetových dianí

ne uznanie a ocenenie: Vyznamenanie Karađorđevej hviezdy prvého stupňa za osobitné zásluhy a úspechy v prezentovaní Srbska), divadelný režisér Dejan Mijač, teatrológ Jovan Ćirilov, Dr. Midrag Stojković, Výskumná stanica Petnica, viacerí príslušníci Žandarmérie, Úseku pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútra, Vojska Srbska. Vyznamenania zaslúžilým jednotlivcom posthumne prezident Tadić odovzdal členom ich rodín. Po udelení najvyššieho uznania najlepší tenista sveta Novak Đoković odkázal: „Sníval som o tom, aby som zodvihol pohár na Wimbledone, ale som nemohol ani len pomyslieť, že ma moja krajina vyznamená takýmto vysokým uznaním. Teraz ma môj národ zadĺžil ešte väčšmi, takže mi nezostáva nič iné, než pokračovať v tom, aby som našu krásnu krajinu naďalej prezentoval najlepším možným spôsobom.“ V mene odmenených poďako-

val sa teatrológ Jovan Ćirilov, ktorý podotkol, že demokracia nie je ani jednoduchý návod, ani jednoduchá skutočnosť, lebo sú aj pre ňu potrebné aj nadanie, aj um, aj city. „Mám nádej, že tieto ceny budú podnetom pokračovať tam, kde sme sa dnes na chvíľu pristavili s vyznamenaniami na hrudi, na sviatok symbolizujúci všetky stretania sa a všetky rany a nasledujúce, vonkoncom nie jednoduché, boje občanov Srbska za ústavnosť tejto našej európskej krajiny. Už zajtrajší deň, hoci je sviatok, je dňom na nové úsilie,“ uviedol Ćirilov. Osobitne poukázal na to, že mladí, narodení na začiatku tohto storočia a milénia, prvýkrát majú vážnu šancu nezažiť žiadnu vojnu. Je to obrovskou výhodou, ale i skúškou a záväzkom. O to zodpovednejším, že ich k tomu nezaväzuje len dnešok, ale i historický včerajšok. Tiež potreba krajšej budúcnosti. V mieri. Text a snímky: O. Filip

18. – 25. 2. 2012

cu a lokálnu samosprávu Tomislav Stantić a pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin na tlačovej konferencii v utorok 14. februára predstavili Deklaráciu proti násiliu na ženách, ktorú doteraz podpísalo viac ako 700 osobností zo sveta politiky, hudby, športu a iných oblastí. Podpredseda Stantić zdôraznil, že vláda Vojvodiny v boji proti násiliu na ženách dosť podniká. Od konca minulého roka funguje SOS telefónna linka, ktorá je priamo spätá s políciou, no najväčší problém je v trestnej politike, ktorú treba sprísniť. Podľa neho problém násilia sa nerieši, ak sa nebude o ňom každodenne hovoriť a upozorňovať na neho už v malom veku. Tajomník Vasin vyzdvihol, že je Vojvodina regionálnym lídrom v boji proti násiliu na ženách. Ako najväčší úspech vlády a sekretariátu uviedol to, že sa o rodinnom násilí konkrétne hovorí a že je verejne odsúdené: „Nie je pravda, že je násilie na vzostupe. Násilie v rodine bolo aj v minulosti, len sa o ňom nehovorilo a teda predpokladalo sa, že ho nebolo. Podľa výsledkov prieskumu z roku 2009 viac ako polovica zúčastnených žien zažilo nejakú formu násilia a v 93 % páchateľmi bol ich súčasný alebo bývalý manžel, resp. partner,“ povedal Vasin a vyjadril nespokojnosť s rozsudkami, ktoré sú podľa neho voči násilníkom príliš mierne – trestne stíhaný bol každý piaty páchateľ a odsúdený iba podmienečne. Na záver informovali, že v tomto roku plánujú otvoriť bezpečný dom v Sriemskej Mitrovici a keď ide o podporu žien na dedine, plánujú začať s realizáciou projektu pestovania organických plodín a už v nasledujúcom mesiaci ženským spolkom odovzdajú 50 počítačov a 50 televízorov. J. Pániková

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SLÁVNOSTNE V STAREJ PAZOVE

Zrenovované miestnosti spolku odovzdané do užívania

rodný dom nie je významný iba pre tunajších Slovákov, lež pre celú Starú Pazovu, a práve na základe dosiahnutých vrcholných výsledkov ochotníkov SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa stal brandom obce. Anna Lepšanovićová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, sa poďakovala pokrajinskej vláde, NRSNM a Obci Stará Pazova za finančnú podporu na rekonštrukcii miestností podkrovia Slovenského národného domu v Starej Pazove: „Aj napriek tomu, že je táto budova stará viac ako 80 rokov, sme šťastní, že potomkovia našich predkov, ktorí ho vystavali, sa tu stretajú s istým cieľom – bohatou aktivitou zachovávať materinský jazyk, kultúru a tradíciu,“ zdôraznila A. Lepšanovićová a dodala, že členovia spolku dosahujú vo svojej činnosti iba vrcholné výsledky. Renováciou sa získalo 284 štvorcových metrov nového priestoru a teraz ich je spolu s jestvujúcimi miestnosťami viac ako 600 štvorcových metrov. Z

miestnostiach staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa v utorok 21. februára konala slávnosť, keď za prítomnosti vzácnych hostí Dr. Bojana Pajtića, predsedu vlády AP Vojvodiny, Anny TomanovejMakanovej, podpredsedníčky vlády APV a predsedníčky NRSNM, Martina Zlocha, podpredsedu Zhromaždenia AP Vojvodiny, a Gorana Jovića, predsedu Obce Stará Pazova, odovzdali do užívania zrekonštruované miestnosti spolku. „Otvorenie zrenovovaných priestorov Slovenského národ- Hostia a hostitelia na utorkovej slávnosti v Pazove ného domu v Starej Pazove je najlepším spôsobom, ako si pripomenúť Medzinárodný deň materinského jazyka. Slovenské spoločenstvo vo Vojvodine už stáročia pestuje svoj jazyk, svoju kultúru a tradíciu. Tento dom je významný aj preto, že je Stará Pazova nielen strediskom kultúrneho, vzdelávacieho, osvetového života Slovákov v Srieme, ale i mestom s najväčším počtom Slovákov v našej krajine,“ povedal pri otvorení predseda voj- Pamätnú tabuľu odhalili Andrea O pekne upravenú etno izbu na podkroví sa postarali členky vodinskej vlády Dr. Bojan Rumanová a Alexander Pop Združenia pazovských žien Pajtić a dodal, že sa do pokrajinských orgánov sa na tieto účely (okrem tejto kapitálnej investície spolu s ostatnými vypracovania projekčnej dokumentácie) vypartnermi v nemalej miere zapojili i počlenilo viac ako 8 miliónov dinárov, NRSNM prikrajinské orgány. spela sumou milión dinárov, kým Obec Stará „Veľmi rada prichádzam k vám a nikdy Pazova asi 4,5 milióna dinárov. nesľubujem to, čo nemôžeme spoločne Česť odhaliť pamätnú tabuľu, ktorou sú slávvykonať. Dnes s potešením môžem ponostne odovzdané do užívania nové miestvedať, že to, čo sme sa dohodli, sme nosti, mali mladí členovia spolku Andrea Ruúspešne zakončili. Rekonštrukcia budomanová a Alexander Pop. Potom za prítomvy, ktorou sme vytvorili objektívne podnosti hostí, predstaviteľov tamojších slovenmienky, kde sa budeme stretávať a zaských inštitúcií a iných ustanovizní obce, akchovávať si našu národnostnú kultúru a tivistov spolku a Staropazovčanov nasledovala jazykovú identitu, je práve to, čomu sa zaobchôdzka zrekonštruovaných miestností v merala aj Národnostná rada,“ podčiarkpodkroví. Pri tej príležitosti odznel i kratší umela podpredsedníčka vlády APV a pred- Počas obchôdzky zrekonštruovaných lecký program, v ktorom vystúpili osvedčení sedníčka NRSNM Anna Tomanová-Ma- miestností v podkroví kanová a uviedla konkrétne veľký význam part- plány na rekonštrukcii tohto objektu začaté speváci Jaroslava Vršková a Boris Babík za sprienerskej – pokrajinskej a obecnej spolupráce pred niekoľkými rokmi, teraz úspešne ukon- vodu harmonikára Miroslava Opavského a Ema čené a slávnostne odovzdané do užívania prá- Kočišová a Branislav Folťan, ktorí predviedli vya podpory na realizácii tohto projektu. Aj podpredseda Zhromaždenia AP Vojvo- ve v Deň materinského jazyka. Kým predseda darenú kratšiu scénku. A. Lešťanová diny Martin Zloch vyjadril spokojnosť, že sú obce Goran Jović prízvukoval, že Slovenský ná-

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA

skytovali podporu a boli rovnoprávnym partnerom pri realizácii našich ekologických plánov. Pokračujeme v uvádzaní a s uplatňovaním štandardov, aké platia v európskych rafigrame Naftového priemyslu nériách, – uviedol generálny Srbska v oblasti ochrany životriaditeľ NIS Kiril Kravčenko. ného prostredia sa zmienil jeho V budúcich troch rokoch NIS riaditeľ Kiril Kravčenko. Podotkol, plánuje realizovať celý rad prože do roku 2015 bude vložejektov na zveľaďovaní technoných okolo 400 miliónov eur do lógií s cieľom zredukovať emiprogramu na realizáciu stratégie sie, budovať zariadenia v súlaochrany životného prostredia, čo de s európskymi ekologickými je o takmer sedemkrát viac, než Riaditeľ Kiril Kravčenko normami a vyrábať palivo euje stanovené zmluvou o kúpe. Okrem ekologických NIS bude prostriedky in- rópskej kvality. Plánovaná je aj sanácia devestovať aj do infraštruktúrnych projektov s gradovanej pôdy, plné zladenie predpisov s ekologickým dopadom, ako je modernizo- európskym regulatívom, ako aj racionálne vyvanie benzínových staníc, alebo projekty užívanie prírodných zdrojov. Len do modernizácie a budovania nových energetickej účinnosti nepriamo vplývajúce benzínových čerpadiel podľa svetových štani na zlepšenie kvality človekovho okolia. – Vkladanie do ochrany životného prostre- dardov mieni vložiť približne 100 miliónov eur dia je súčasťou našej strategickej orientácie počas budúcich dvoch a pol roka. Najvýzúčinne riadiť spoločnosť a je jednou z našich namnejším ekologickým projektom, ktorý hlavných priorít. Tieto investície umožnia práve prebieha, je rekonštrukcia viacerých zanám dosiahnuť pozíciu lídra v oblasti ochra- riadení rafinérie v Pančeve. V záujme jej mony životného prostredia medzi naftovými dernizácie, rozvoja a, samozrejme – ekológie. spoločnosťami na Balkáne. Veľmi sme spokojní Lebo jedno s druhým vždy má ísť ruka v so spoluprácou s vládou Republiky Srbska a ruke. Oto Filip príslušnými ministerstvami, lebo nám po-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ZORAN MATIĆ, PREDSEDA NÁRODNEJ ASOCIÁCIE SPRACOVATEĽOV MLIEKA (SEDA)

Od kontaktov po skúsenosti – Aké klady vyplynú z nedávneho podpísania Protokolu o vzájomnej spolupráci s Európskou mliekarenskou asociáciou (EDA)? – Keď ide o osoh z podpísania Protokolu o vzájomnej spolupráci s EDA, ten má viac rozmerov. Najprv uvediem nastolenie širších kontaktov s jej členskými štátmi. Je tu aj lepší prístup k potrebným informáciám, možnosť ich pravidelnej výmeny medzi inými európskymi štátmi a Srbskom. Pre nás osobitný význam majú súčasné skúsenosti novoprijatých členov EDA, z ktorých viaceré budeme môcť uplatniť aj v našej praxi. Výsledkom všetkého môže byť silnejšia pozícia našej asociácie a jej výraznejší vplyv na stanovenie orientácií a politiky v Ministerstve poľnohospodárstva, čo zase môže znamenať kladný, osožný spätný vplyv na výrobcov mlieka. V radoch SEDA je zatiaľ osem mliekarní, no teší nás vystupňovaný záujem ďalších spracovateľov, tak tých veľkých, ako i malých, o členstvo. Naše dvere sú im otvorené. Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

o, čo my ako Ministerstvo životného prostredia s uspokojením môžeme povedať, a čo sú výsledky permanentných meraní v meste Pančevo, ktoré v roku 2008 bolo jedným z čiernych ekologických bodov, je, že problémy síce naďalej existujú, ale sú v značnej miere zmenšené práve pre ekologické investície do samotnej rafinérie. Vlani tam bolo niekoľko prípadov emisií benzénu nad povolené množstvá, s tým, že v jednom dni v novembri bolo jeho značné zvýšenie. Také čosi spôsobí reakciu príslušnej inšpekcie a vtedy dochádza k (dočasnému) zatvoreniu prevádzok, čo Naftový priemysel Srbska (NIS) realizoval bez námietok. My aj v budúcnosti budeme monitorovať, prísne a v súlade so zákonom kontrolovať všetko, čo by mohlo ohroziť životné prostredie a zdravie občanov, – vyzdvihol minister pre ochranu životného prostredia Oliver Dulić v úvodnej časti nedávnej konferencie vo vláde Srbska v Belehrade, na ktorej bol prezentovaný investičný program Naftového priemyslu Srbska v oblasti ekológie. O výsledkoch doterajších ekologických projektov, strategických cieľoch a investičnom pro-

INÝ NÁHĽAD

Rozvoj bez ekológie nejde –T

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V KOVAČICI SI PRIPOMENULI MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA

Vojvodina, dobrý model zachovávania jazyka a tradície „V

ojvodina je dobrým modelom zachovávania jazyka a tradície národnostných spoločenstiev nielen v Srbsku, ale aj v celom svete,“ odznel jeden z odkazov na slávnosti, ktorá sa usporiadala v utorok 21. februára napoludnie v Galérii Babka v Kovačici pri príležitosti Príhovory vzácnych hostí (zľava: veľvyslanec Medzinárodného Dr. Ján Varšo, stály koordinátor OSN William C. dňa materinského Infante a pokrajinský tajomník Milorad Đurić) jazyka v Srbsku. Za prítomnosti vzácnych hostí, tomu, aby sa Kovačica stala mekkou veľvyslanca Slovenskej republiky v insitného umenia Slovákov v Srbsku Belehrade Dr. Jána Varšu, stáleho ko- autorky Dr. Zuzany Drugovej a do ordinátora OSN pre Srbsko Williama tretice stála expozícia obrazov GaC. Infanteho, predsedu Národnej lérie Babka Insitné umenie Slovákov komisie Srbska pre spoluprácu s v Srbsku ako súčasť nehmotného kulUNESCO Dr. Triva Inđića, Dr. Zuzany túrneho dedičstva Srbska. Vernisáž Drugovej zo Slovenska a iných, po- svojimi piesňami pod taktovkou krajinský tajomník pre kultúru a ve- učiteľa Pavla Tomáša st. a krátkymi rejné informovanie Milorad Đurić príhovormi na jazykoch národpodčiarkol, že je Medzinárodný deň nostných menšín vo výbere prof. Zumaterinského jazyka významným zany Lenhartovej spestrili žiačky sviatkom, ktorým sa osobitne venuje kovačickej základnej školy. Posolstvo pozornosť jednému z najdôležitej- Iriny Bokovej, generálnej riaditeľky ších problémov v našej spoločnos- UNESCO, prečítala Alena Čížiková, ti – ochrane kultúrnej rozmanitosti tiež žiačka ZŠ Mladých pokolení. a rozmanitosti jazykov. Podľa slov M. Po výstave sa hostia presťahovali do Đurića v politike Vojvodiny má za- Podnikateľsko-rekreačného strechovávanie kultúrnych hodnôt a diska Relax, kde ich privítal predsemultikultúrnosti významné mies- da Obce Kovačica Miroslav Krišan, a to, a tak 18 spoločenstiev v pokraji- potom sa predstavitelia 20 národne využíva rôzne programy, 59 per- nostných rád v Srbsku zúčastnili na cent prostriedkov z rozpočtu pre kul- dvojdňovej konferencii Ústna tradítúru sa venuje multietnickým pro- cia národnostných menšín ako súčasť gramom, 68 médií informuje v rôz- nehmotného dedičstva Srbska. V rámnych jazykoch národov a národ- ci konferencie bola otvorená aj výstava pastelov insitného maliara nostných spoločenstiev. Vernisáž stručnými príhovormi v Jána Žolnaja z Kovačice. Podujatia sa usporiadali pod záslovenskom a anglickom jazyku otvoril Dr. Ján Varšo, veľvyslanec štitou Ministerstva kultúry, inforSlovenskej republiky v Belehrade, movania a informačnej spoločnosti spolu s Williamom C. Infantom, stá- v čele s ministrom Predragom Marlym koordinátorom OSN pre Srbsko. kovićom, Kancelárie UN v Srbsku a jej V Galérii Babka budú do 21. marca stáleho koordinátora OSN pre Srbsko t. r. vystavené omaľované tekvice 20 Williama C. Infanteho a Ministerautorov, predstaviteľov národnost- stva kultúry Slovenskej republiky a ných rád národnostných menšín v jej ministra Daniela Krajcera. A. Chalupová Srbsku, ďalej výstava Čo prispelo k 18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

HOCI SA V SRBSKU včelárstvom zaoberá vyše 12 000 osôb, nevyužívame ani percento reálnych možností v tejto oblasti. Preto sa treba angažovať na zveľaďovaní tejto výroby, podnecovať ju finančnými úvermi a inými opatreniami... Na sympóziu Svetovej včelárskej organizácie Apimondie a 4. Štátnom včelárskom veľtrhu v stredisku Sava v Novom Belehrade, ktoré zhromaždilo vyše 2 000 účastníkov (na snímke), sa v sobotu a v nedeľu konkrétne rokovalo ako to dosiahnuť. Najmä o tom, ako celkovo rozvíjať včelárstvo, ale aj ako podnietiť rast nášho exportu. V roku 2010 sme z celkovej produkcie okolo 6 000 ton medu na zahraničných trhoch predali približne 2 000 ton. Najväčší dopyt kupujúcich v Európskej únii bol po agátovom a slnečnicovom mede. O. F.

VZHĽADOM NA SKUTOČNOSŤ, že je v Srbsku takmer milión ľudí v týchto ťažkých časoch zahrnutých rôznymi opatreniami sociálnej politiky a sústavy, je prekvapením, že sa prvý Veľtrh sociálnej ochrany konal len 10. februára tohto roku v Belehrade. Zhromaždil okolo 130 vystavovateľov, najmä predstaviteľov gerontologických stredísk a domov dôchodcov, osôb s invaliditou, stredísk sociálnej práce... Takmer 19 000 občanov Srbska je dnes v ustanovizniach sociálnej ochrany, kým približne milión osôb požiadalo vlani strediská sociálnej práce o pomoc. Otvárajúc veľtrh minister práce a sociálnej politiky Rasim Ljajić podotkol, že sme šampiónmi podľa počtu schválených, no nerealizovaných stratégií, čo sa však nevzťahuje na stratégiu sociálnej ochrany. Podujatie uviedol ako príležitosť, aby sa návštevníci presvedčili, aké všetky služby uvedená ochrana a systém ich užívateľom poskytuje a ponúka. Zástupca primátora Belehradu Milan Krkobabić sa zmienil o chystanom Zákone o sociálnom podnikateľstve, ktorého náčrt stanovuje záväzok lokálnym spoločenstvám a štátu, aby zamestnali približne 70 000 sociálne ohrozených osôb. Na snímke je jeden zo stánkov tesne pred začiatkom veľtrhu. O. F.

SLOVENSKO ĽADOVÉ POČASIE TRÁPILO AJ SLOVENSKO, NO MENEJ NEŽ ĎALŠIE EURÓPSKE KRAJINY

Tridsaťstupňové mrazy lna ľadového počasia, čo sa v posledných týždňoch prehnala Európou, sa nevyhla ani Slovensku. V porovnaní s ďalšími európskymi krajinami vrátane Srbska sneženie a mrazy pod Tatrami predsa len boli trochu milosrdnejšie. Podľa niektorých odborníkov v minulosti bývali takéto zimy celkom bežné, práve si Slováci od nich odvykli. Najmä na východnom a strednom Slovensku úrady viackrát museli pre mimoriadne nízke teploty vyhlásiť druhý stupeň pohotovosti. Mrazy si v posledných dňoch vyžiadali najmenej tri obete, išlo o ľudí, čo zamrzli na ulici. Počasie tiež výrazne komplikovalo dopravu a podpísalo sa aj pod materiálne škody. Poisťovňa Allianz len za posledné dva januárové týždne zaznamenala 290 škôd z poistenia

pre prípad poškodenia vecí ťarchou snehu alebo námrazou. Za celý rok 2011 registrovala 331 takýchto udalostí. Hoci v niektorých častiach republiky nízke teploty lámali železné konštrukcie, absolútny historický rekord sa im pokoriť nepodarilo. Ten datuje ešte z 11. februára 1929, keď pri Zvolene namerali až mínus 41 stupňov Celzia. Počas tohtoročných mrazov primát patrí Pavlaču v staroľubovnianskom okrese, kde namerali „iba“ mínus tridsaťsedem. Niektoré maximá predsa len padli. Napríklad v Poprade klesla ortuť v teplomere na mínus tridsaťjeden stupňov, čo je najmenej za posledné polstoročie. Podľa niektorých odborníkov tohtoročná vlna mrazov na Slovensku nie je až taká výnimočná, v minulosti podobné dlhotrvajúce

Poriadna zima: Aj v Oravskej Polhore bolo menej než mínus tridsať.

mrazy boli dosť bežné. Problémom je, že ľudia si od nich odvykli, naposledy bola pod Tatrami skutočne tuhá zima na prelome rokov 1984 a 1985. „Odvykli sme si od dlhotrvajúcich silných mrazov. V minulosti sa síce vyskytovali tiež, ale neboli sme nimi takí zraniteľní. Pri takýchto mrazoch môžu niektoré technické prostriedky zlyhávať.

Veľa ľudí má problém otvoriť dvere v bytových domoch aj dopravných prostriedkoch, pretože zámrz preniká veľmi hlboko. V niektorých vlakoch dokonca zlyhávajú klimatizačné zariadenia,“ povedal pre denník Pravda klimatológ Pavel Faško. Rastislav Boldocký Foto: Juraj Roščák

MARCOVÉ VOĽBY BY MOHLI POSLAŤ DO VÝSLUŽBY VIACERÝCH POLITIKOV AJ POLITICKÉ STRANY

ANALYTICI CELKOM NEDOKÁŽU VYSVETLIŤ, PREČO SA V ZÁVERE ROKA 2011 EKONOMIKE DARILO

Zemetrasenie? D

Záhada rastu V

osť nepochopiteľný pád vlády Ivety Radičovej a kauza Gorila by mohli výrazne zmeniť slovenskú politickú scénu. Ako naznačujú analýzy a prieskumy verejnej mienky, najmä na pravej strane politického spektra by nemusel po voľbách 11. marca zostať kameň na kameni. Ako vyplýva z viacerých analýz, na kauzu Gorila najviac doplatila donedávna najsilnejšia pravicová strana SDKÚ-DS. Toto poznanie neprekvapuje, keďže spis tajnej služby poukazujúci na nezdravé prepojenie špičkových politikov a finančných skupín vznikol v čase vlády jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Výsledkom je, že preferencie tohto politického subjektu klesli pod osem percent, čím SDKÚ-DS prišla o post lídra pravice. Tým sa stalo Kresťansko-demokratické hnutie. Veľký prieskum agentúry POLIS pre televíziu TA3 odhalil, že sklamaní voliči SDKÚ-DS buď zanevreli na politiku alebo prestúpili do radov Obyčajných ľudí Igora Matoviča či nového zoskupenia 99 percent. Pokiaľ by parlamentné voľby potvrdili tie-

to trendy, zrejme by to bol politický koniec pre Mikuláša Dzurindu a jeho najbližších spolupracovníkov. O niečo menšiu stratu hlasov zaznamenávajú aj liberáli zo Slobody a solidarity (SaS). Tá síce v čase vzniku spisu Gorila ešte neexistovala, ale strana Richarda Sulíka zrejme dopláca na to, že sa výraznou mierou podpísala pod mnohým nepochopiteľný pád vlády Ivety Radičovej. Okrem KDH z Gorily zrejme najviac vyťažil ľavicový Smer-SD. Hoci mená niektorých ľudí zo strany Roberta Fica v spise figurujú, voličom to zjavne neprekáža. Preferencie Smeru sa dlhodobo pohybujú nad štyridsiatimi percentami a pri určitej konštelácii by po marcových voľbách mohli ľavičiari zostavovať vládu aj samostatne. Podľa prieskumu POLIS Smeru sa podarilo dokonca obrať o časť voličov aj Slovenskú národnú stranu (SNS), v dôsledku čoho národniarom hrozí, že sa vôbec nedostanú do parlamentu. R. B.

záplave zlých správ o vývoji národného hospodárstva sa objavila aj jedna pozitívna. Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku 2011 rástla omnoho viac, než to predpovedali analytici. V tomto ukazovateli sa tak zaradila na horné priečky v rámci krajín Európskej únie. Medziročne slovenská ekonomika v 4. kvartáli 2011 narástla podľa údajov Štatistického úradu SR o 3,4 percenta. V Európskej únii v rovnakom období mali rýchlejšie rastové tempo len pobaltské krajiny. Čo je ešte zaujímavejšie, zverejnené čísla dosť zaskočili hospodárskych analytikov. Tí totiž na posledné tri mesiace minulého roka predpovedali rast vo výške 0,9 až 2,5 percenta. „Vzhľadom na vývoj mesačných štatistík je rast HDP v poslednom kvartáli len veľmi ťažko zdôvodniteľný,“ pripustil pre denník Sme Boris Fojtík z Tatra banky. Rast priemyselnej produkcie sa

18. – 25. 2. 2012

v novembri a decembri takmer zastavil, tržby v maloobchode sa dokonca prepadli až o tri percentá. Ani správy z trhu práce nie sú nijako povzbudivé. Nezamestnanosť sa v decembri udržala na úrovni nad trinásť percent a patrí medzi najvyššie v EÚ, zamestnanosť pritom v poslednom kvartáli stagnovala. V skutočnosti niektoré spoločnosti ľudí prepúšťajú. Zaujímavý je prípad významného dodávateľa LEONI Autokabel Slovakia, o ktorom píšu Hospodárske noviny. Zamestnanci ilavského závodu spoločnosti dostávajú podľa denníka už niekoľko mesiacov na výber dve možnosti – buď pôjdu pracovať do fabriky v Trenčíne či v Srbsku, alebo musia odísť. Keďže sa ľuďom do Trenčína veľmi ísť nechce a do Prokuplja už vôbec nie, firmu opustili už desiatky z pôvodných päťsto zamestnancov, tvrdia Hospodárske noviny. R. B.

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD 11. FEBRUÁRA BOL EURÓPSKY DEŇ ČÍSLA 112

K včasnej, účinnej a rýchlej pomoci ehody a tragédie si nevyberajú ani čas, ani miesto – stávajú sa kedykoľvek a všade. Práve pohotovosť je neraz rozhodujúcim činiteľom pri poskytovaní pomoci ľuďom v núdzi. Ohrozených nikdy a nikde nie je málo. Zistené je, že denne len u nás je približne 25 000 volaní o súrnu pomoc, najčastejšie na číslo 92 (192) – signalizujúce políciu, 93 (193) – určené pre zá-

zbor alebo záchranná zdravotná služba, ale aj banská a horská záchranná služba, železničná polícia a kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany. Linka 112, ktorá je číslom tiesňového volania takmer v celej Európe, v podstate umožňuje jednak rýchle vyhodnotenie situácie, jednak okamžitú reakciu záchranných zložiek, čiže rýchlejšiu a pružnejšiu pomoc v kritických, naliehavých a ťažkých situáciách. Hoci je táto linka uvedená pred vyše dvoma desaťročiami (v roku 1991), prieskum pred pár rokmi odhalil, že len každý štvrtý Európan v krajinách EÚ vedel, ktoré číslo má zavolať v tiesni. Najviac o ňom vedeli obyvatelia Českej republiky, Luxemburska, Poľska, Slovenska a Fínska – asi polovica anketovaných, najhoršie na tom boli Taliani, Gréci a Briti, kde správnu odpoveď poznalo len asi

Vincent Degert

chranné jednotky hasičov, ako aj 985 (1985), ktoré sa vytáča v prípade väčších incidentov a živelných pohrôm. K týmto treba priradiť i ďalších 10 000 až 12 000 hovorov, keď na základe volania čísla 94 (194) úradujú záchranky a pohotovostné služby. xxx V Európe je to značne jednoduchšie: vo všetkých členských štátoch Európskej únie linka 112 je číslom pre naliehavé situácie, alebo jednotným európskym číslom tiesňového volania. Slúži teda na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia, majetku, životného prostredia. Na toto S.O.S. číslo možno volať bezplatne a nepretržite 24 hodín denne z akéhokoľvek telefónu – pevnej linky, mobilu, telefónnej búdky. Jeho výhodou oproti starším číslam je práve zjednotenie všetkých zložiek záchranného systému, ku ktorým nepatrí len polícia, hasičský a záchranný

18. – 25. 2. 2012

Predrag Marić

10 percent respondentov. Vychádzajúc z toho, že väčšina obyvateľov EÚ podporuje jednotné číslo tiesňového volania, a zo skutočnosti, že sa celé roky dosť málo robilo na jeho propagácii, 11. február, keď Európska komisia zverejnila výsledky prieskumu, je vyhlásený za Európsky deň čísla 112. Pod trojstranným vyhlásením z 11. februára 2009 sú podpisy vedúcich predstaviteľov Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie, ako i Európskej komisie.

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

xxx V snahe zlepšiť svoju reakcieschopnosť vo všetkých fázach zvládania dnešných, prípadne i budúcich katastrof – od prevencie po riešenie následkov – v Paláci Srbska v Novom Belehrade prebiehala 10. februára kon-

Srbska uviesť linku a systém 112, lebo je ich význam obrovský, zvlášť v posledných rokoch, keď pre klimatické zmeny a rôzne prírodné katastrofy len v Európe boli desiatky tisíc obetí. Minister zdravotníctva Dr. Zoran Stanković podčiarkol, že sú záchranné lekárske služby a tímy prvým ohnivkom v poskytovaní pomoci a že by tie služby mali byť usporiadané podľa vzoru vyspelých európskych krajín. Ná-

Zásadný odkaz vedúcich aktérov konferencie: čím skôr uviesť systém 112 aj u nás

ferencia venovaná uvádzaniu jednotného čísla 112: tak v súlade so schváleným Zákonom o mimoriadnych situáciách, ako aj v duchu intencií vyplývajúcich z potrieb európskej integrácie. Zmieňujúc sa o význame uvedeného opatrenia, zástupca premiéra a minister vnútra Ivica Dačić podotkol, že je pre studenú vlnu a arktické počasie u nás 5. februára vyhlásená mimoriadna situácia. V takýchto a podobných pomeroch by existencia linky 112 mohla veľmi prispieť k rýchlejšiemu a kvalitnejšiemu reagovaniu všetkých záchranných služieb. Tlmočil očakávanie, že sa v tomto roku zabezpečia prostriedky – mal na zreteli najmä Ministerstvo financií – na uvedenie tohto integrovaného záchranného systému aj u nás, v čom by nám veľa znamenala podpora Európskej únie. Vedúci delegácie Európskej únie v Srbsku Vincent Degert vyzdvihol, že si je vedomý toho, s akými problémami Srbsko práve zápasí a vzápätí vyjadril sústrasť rodinám obetí ľadovej vlny. Oznámil, že Európska únia podporí úsilie

mestník ministra vnútra a vedúci Úseku pre mimoriadne situácie Predrag Marić pripomenul, že v deň konferencie sa navŕšil aj 36. deň boja našich záchranných služieb proti tragickým následkom ľadovej vlny. Podotkol, že sú pri takomto boji výhodami linky 112 najmä rýchlejšie intervenovanie a lepšia súčinnosť štátnych orgánov, a tiež vyjadril nádej, že už v tomto roku uvedená sústava bude naplno fungovať aj u nás. Rýchlejšia výmena informácií, účinnejšie intervencie, včasná a organizovanejšia záchrana a ochrana ľudských životov a majetku by teda jednoznačne vystupňovala šance, aby následky akýchkoľvek katastrof a tragédií boli oveľa menšie než boli včera alebo sú dnes – je to jeden z prvých odkazov účastníkov konferencie. V jej práci sa zúčastnili nielen predstavitelia viacerých úsekov ministerstiev vnútra a zdravotníctva, ale aj Vojska Srbska, rôznych záchranných služieb, ako aj viacerí experti a zahraniční hostia. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD Z PRVÉHO MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU POTRAVÍN A NÁPOJOV FOODREX

Vojvodinskí výrobcovia v popredí ohtoročná sezóna na bele- via, akým je poľnohospodárstvo, hradských výstaviskách od- sú veľké, ukážkou čoho je i údaj, štartovala dvoma veľtrhmi s prí- že hodnota zahraničnopolitickévlastkom prvý. Najprv sa od 9. do ho exportu poľnohospodárskych 12. februára konal Veľtrh potravín a potravinárskych výrobkov bola a nápojov (v hale 1), aby 10. fe- vlani okolo 2,7 miliardy dolárov bruára súbežne bol usporiadaný aj (najviac sme vyvážali kukuricu, Veľtrh sociálnej ochrany (v hale 5). cukor a zmrazené maliny), čo Otvárajúc 9. februára interna- nám umožnilo i veľký suficit v cionálny Veľtrh potravín a nápojov Foodrex, minister poľnohospodárstva a obchodu Dušan Petrović osobitne akcentoval potrebu zveľaďovať dobrú spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, tak s africkými štátmi, ako aj s krajinami Blízkeho východu, s ktorými nás spája veľké historické priateľstvo. Lebo máme im Minister Petrović pri stánku Jaffy čo ponúknuť – ozaj kvalitné potraviny a nápoje. Pod- tejto sfére: miliardu a tristo miľa podpredsedu Hospodárskej liónov dolárov. komory Srbska Miroslava Miletića V snahe širšie otvoriť dvere nomožnosti hospodárskeho odvet- vých trhov hospodárskym a iným

Záber z otvorenia: viacerí africkí hostia

predstaviteľom, ako i vedúcim obchodných reťazcov takmer dvadsiatich krajín – od Nigérie, Alžírska, Tuniska, Egyptu, Sudánu, cez Kongo, Angolu, Libanon, Irak, Kuvajt, Irán, Turecko, po Grécko, Bulharsko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Česko a Nemecko, vyše 70 našich hospodárskych spoločností prezentovalo vyše 100 značkových výrobkov: hrubé petrovské klobásy, zeleniny, rôzne druhy chleba, ovocie, šťavy, vína, džemy a ajváre, koláče a čokolády, pálené černicové, medové alebo malinové, rôzne druhy medu...

Pri ponuke storakých pochúťok vojvodinské firmy boli v prvom pláne: Jaffa, Carnex, Victoria group, Neoplanta, Kombinát Bečej, Vitamin (Horgoš), Alex... Podujatie, ktoré sa konalo napriek sibírskej zime v tých februárových dňoch, iste spestrilo našu veľtrhovú ponuku, takisto exportné šance nášho pôdohospodárstva a potravinárstva. Vlani vývoz týchto produktov stúpol o viac než dvadsať percent. Ďalších pár percent by mohli byť následkom takýchto projektov a dobývania nových svetových trhov. Je ich mnoho, rovnako ako je mnoho i našich značiek, ktoré by sa rýchlo mohli ocitnúť a ujať na nich. Oto Filip

STARÁ PAZOVA

Založili Obecné združenie poľnohospodárov onštitutívna schôdza Obecného združenia poľnohospodárov Starej Pazovy sa konala v pondelok 13. februára vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića. V mene iniciatívneho výboru úvodom sa prihovoril Michal Baláž. Pozdravil poľnohospodárov a hostí, medzi ktorými boli aj Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, Jaroslav Hrebík, národný poslanec, Suzana Ilićová, vedúca Oddelenia pre hospodárstvo a lokálny rozvoj, Goran Puačar, predstaviteľ Asociácie poľnohospodárov Srbska, Slobodan Jovanović, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, Zdravko Subotić, šéf filiálky Správy pre trezor v Starej Pazove. Na schôdzi sa zúčastnili aj predstavitelia združení poľovní-

Členovia Správnej rady Obecného združenia poľnohospodárov Starej Pazovy

kov, ekológov, agronómi – poradcovia z územia obce. Po voľbe pracovného predsedníctva poľnohospodári schválili návrh Štatútu, v ktorom sa Obecné združenie poľnohospodárov

Starej Pazovy definuje ako neprofitové mimovládne združenie, ktoré tvoria poľnohospodári z územia Staropazovskej obce a občania, ktorí pomáhajú rozvoj poľnohospodárstva. Základné cie18. – 25. 2. 2012

le tohto združenia sú totožné ako ciele združenia poľnohospodárov Vojvodiny a Srbska. Obecné združenie poľnohospodárov je založené v záujme rozvoja účinnejšej poľnohospodárskej výroby, tiež pre účasť v tvorení poľnohospodárskej stratégie obce. Na konštitutívnej schôdzi Obecného združenia poľnohospodárov zvolili aj 17 členov Správnej rady a 3 členov Dozornej rady. Predsedom Obecného združenia poľnohospodárov sa stal Ján Leník, ktorý je inak i predsedom Združenia poľnohospodárov Starej Pazovy, a jeho zástupcami sú Mirko Perišić, Aleksandar Tišma a Michal Baláž. Na území Staropazovskej obce je toho času 1 100 aktívnych registrovaných gazdovstiev. A. Lš.

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA POBUDLA V BRATISLAVE

Na stretnutí Pazovčanov podpísali dohodu o spolupráci U ž tradične v prvú sobotu vo februári Združenie Pazovčanov na Slovensku zorganizovalo výročné stretnutie. Aj tohtoročné stretnutie v Bratislave pozostávalo z dvoch podujatí – začalo sa v piatok 3. februára na Veľvyslanectve Republiky Srbsko a pokračovalo v sobotu 4. februára v miestnostiach Slovnaftu, kde sa stretlo okolo 250 členov a priateľov tohto združenia nielen zo Slovenska, ale i z Nemecka, Rakúska a Maďarska. V delegácii Obce Stará Pazova na stretnutí boli Goran Jović, predseda obce, Dr. Mišo Filip, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova, Slobodan Jovanović, predseda Výkonného výboru Rady MS, a Alexander Bako, riaditeľ Strediska pre kultúru. Stretnutie Pazovčanov 2012 v Bratislave bolo úspešné a ako hovoria účastníci, doteraz aj najúspešnejšie organizované a v nemalej miere sa o to pričinila i pazovská výprava. Na stretnutí boli aj hudobníci v Momentka z programu na veľvyslanectve: zložení Goran Trifunov, (zľava) Alexander Bako, Radmila Ján Čemerský a Miro- Hrustanovićová, Katarína Havranová, Goran slav Opavský. Tak na pr- Jović a Katarína Vargová vom podujatí na veľvyslanectve, ako aj na stretnutí v miestnostiach Slov- tislave prichystali tranaftu, sa zúčastnili i predstaviteľky Združenia pa- dičný nedeľný obed so zovských žien SKUS hrdinu Janka Čmelíka Ka- supou, zmáčankou, ťuftarína Vargová a Katarína Havranová. Na oboch tami... Na tomto piat-

Zo stretnutia Pazovčanov v Bratislave

podujatiach predstavili bohatú činnosť pazovských žien a inštalovali výstavu ručných prác. Za pomoci Jána Havrana predstavili sa i gastronomickými špecialitami typickými pre pazovských Slovákov. Pre účastníkov na veľvyslanectve v Bra18. – 25. 2. 2012

kovom stretnutí zo Starej Pazovy boli aj Ján Majorský, podpredseda NRSNM pre Sriem, Dr. Željko Katić, riaditeľ Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove, Marjan Karavla, akademický maliar, Boris Babík, operný spevák,

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Účastníci podujatia na Veľvyslanectve Republiky Srbsko v Bratislave

Branko Kovačević, podnikateľ, Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova, a Michal Hric-Červenský, kameraman. Ako nám po návrate zo Slovenska povedal Alexander Bako, na veľvyslanectve boli aj predstavitelia Združenia Pazovčanov na Slovensku v čele s predsedom Miroslavom Demákom a richtárom stretnutia Pa zov č a nov v Bratislave Petrom Poliovkom. Podľa slov A. Baka s celkovou náplňou a organizáciou podujatia bola veľmi spokojPodpísali dohodu o spolupráci ná i veľvyslankyňa Radmila Hrustanovićová. Oduševnila ju skutočnosť, že si staropazovskí Slováci zachovali svoj jazyk, kultúru, zvyky a obyčaje. V rámci výmeny darčekov predseda obce Goran Jović veľvyslankyni Radmile Hrustanovićovej daroval bábiku vyobliekanú do pazovského ľudového kroja. Stretnutie Pazovčanov v sobotu otvoril richár Peter Poliovka a odzneli slávnostné príhovory hostí a hostiteľov. Ani tohto roku nechybovali súťaženia o naj-klobásu a naj-koláče a tradičná tombola. V rámci stretnutia a za prítomnosti veľvyslankyne Radmily Hrustanovićovej podpísaná je i dohoda medzi mikroregiónom Podunajsko zahrnujúcim obce Miloslavov, Dunajská Lužná, Rovinka a Hamuliakovo zo Sloveska a Obcou Stará Pazova zo Srbska o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania a športu. A. Lešťanová

Z NAŠICH OSÁD cent, čo sa rovná 1,8 milióna kubických metrov plynu. Na poznámky opozície, že aj vlani v lete opravovali teplovod, ale efekty sa nevidia, riaditeľ Teplárne Vladimir predajný priestor, podobne ako aj Tešić povedal, že to bola iba sanáv niektorých iných krajinách v cia najkritickejších miest, vďaka ktorej počas tejto zimy neboli žiadne havárie na teplovode. V správe anketového výboru, ktorý mal zistiť stav v továrni na výrobu liekov Jugoremedija, Dosiahli kompromis: vládnuca koalícia v ktorú zhrozreňaninskom lokálnom parlamente maždenie regióne, a dožadovali sa, aby schválilo, sa o. i. uvádza, že členom mesto zabezpečilo garancie, že anketového výboru nikto nepovskutku vystavajú výrobnú pre- prel tvrdenie, že sa v tejto továrni vádzku. úmyselne vyvoláva konkurzné koLokálny parlament najväčšieho nanie. V súvislosti s tým vyzvalo pabanátskeho mesta podporil aj ná- tričné štátne orgány, aby primeravrh na zadlženie VKP Teplárne v nými opatreniami zachránili továsume 5 miliónov eur na revitalizá- reň, ktorá zamestnáva 460 robotciu mestského teplovodu na za- níkov. medzenie strát tepelnej energie, Na záver rokovacieho programu ktoré v tejto chvíli prevyšujú 15 per- sa rokovalo o bode, ktorý zapríčinil

prerušenie zasadnutia pred týždňom, čiže o návrhu SRS na utvorenie anketového výboru na zistenie nesprávností vo fungovaní verejnej ustanovizne Lekárne Zreňanin a jej riaditeľky Edity Hodi Fuks. Predseda výborníckej skupiny Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Predrag Perkić oznámil, že výborníci LSV nepodporia tento návrh, a zdôvodnil to tým, že ani v uplynulom období iniciatívy na utvorenie telies, ktoré by mali kontrolovať prácu ustanovizní v ingerencii lokálnej samosprávy, vládnuca väčšina nepodporovala. Predseda výborníckej skupiny ZES Boško Kojčić vyjadril mienku, že všetci mali príležitosť povedať, čo si o tomto probléme myslia, a vyzval patričné orgány, ako aj bývalú riaditeľku Lekární, aby prispeli k odhaleniu pravdy o dianiach v tejto ustanovizni. Keďže však koaličný partner v tom nechce účinkovať, výbornícka skupina ZES sa zdrží hlasovania. To vyvolalo ostré reakcie predsedu výborníckej skupiny SRS Sašu Santovca, ale predsa návrh na utvorenie anketového výboru nedostal podporu väčšiny. Za hlasovalo 21 výborníkov, proti bolo 13, pokým sa 26 zdržalo hlasovania. V. Hudec

športových objektov. Uviedla takisto, že v štábe sa už zaoberajú aj tým, čo robiť, keď sa o krátky čas sneh začne topiť a vznikne nebezpečenstvo povodní. Vo väčšine osád ležiacich v nízkych chotároch sa slúži, aby lokálna očakáva, že by mohlo samospráva venodôjsť k povodniam, vala väčšiu pozortakže kompletná menosť tomuto úsechanizácia bude priku aj založením pravená reagovať len uvedeného fondu. čo sa objaví potreba. Predsedníčka Keď sa rokovalo o obce Nataša Cvjetzmenách Štatútu kovićová informoObec Šíd vládnuca vala výborníkov o koalícia, ktorú tvoria okolnostiach v súZES, SPS a DSS, sa nevislosti so snehovedela dohodnúť na vou kalamitou a vyjednotnom stanovishlásenou mimoPredseda Zhromaždenia ku. Ide o zmeny Štariadnou situáciou. obce Šíd Željko Kostelnik tútu v časti, v ktorej sa Konštatovala, že obecný štáb má všetko pod kon- v súlade so zákonom v osadách Sot trolou, cesty sa pravidelne čistia vo a Batrovci má zaviesť chorvátsky javšetkých osadách a svoj príspevok zyk ako úradne používaný jazyk. Šídska obec poskytla aj k stabilizácii Noví komunisti, ktorí pôsobia spolu elektroenergetického systému, ke- s SPS, úporne zastávali stanovisko, že ďže rozhodli verejné osvetlenie ob- národnostným menšinám netreba medziť na najmenšiu možnú mieru dovoliť úradné používanie ich jazya vypojiť reklamné osvetlenie všet- kov, kým z DSS povedali, že o tejto kých náboženských, kulturných a téme nemienia rozhodovať pokiaľ

nebudú zverejnené výsledky vlaňajšieho sčítania obyvateľov, takže táto výbornícka skupina nehlasovala. Najpočetnejšia opozičná skupina – výbornícka skupina SRS tentoraz nepovedala ani slova a nezapojila sa do rozboru témy. Výsledky hlasovania ukázali, že Zhromaždenie obce Šíd s 22 hlasmi „za“ a štyrmi zdržanými schválilo zmeny Štatútu Obce Šíd, ktorými sa okrem iného v osadách Sot a Batrovci chorvátsky jazyk uvádza do verejného používania. Náčelníčka Oddelenia pre všeobecnú správu a spoločenské činnosti Živka Sremac v rámci rozboru dvoch bodov, ktoré regulujú sociálne otázky, predstavila nový obecný fond sociálnej ochrany, pre prácu ktorého prostriedky zabezpečili v obecnom rozpočte. Ide o financovanie opatrení na zvýšenie natality a na podporu novorodeniatok. Údaje, že v roku 2007 sa v obci narodilo 617 detí, v roku 2008 – 609, v roku 2009 – 288, v roku 2010 – 264 a v roku 2011 – 269, dostatočne hovoria o opodstatnenosti poskytovania uvedenej pomoci. St. S.

ZO ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN

Koalícia naďalej funguje okračovanie 39. prerušeného zasadnutia Zhromaždenia mesta Zreňanin sa bez väčších otrasov uskutočnilo v piatok 10. februára. Na úvod zhromaždenie zrušilo mandát výborníka Dragana Prekajského (ZES) a na základe rozhodnutia Ústavného súdu verifikovalo mandát Vasu Jovanova. Väčšinou hlasov sa schválil plán podrobnej regulácie podnikateľského komplexu rakúskej spoločnosti Supernova MTK BEG 01, ležiaceho na okraji mesta smerom k Aradáču, potom rozhodnutie o rozšírení Voľnej obchodnej zóny a elaborát o opodstatnenom predaji stavebného pozemku vo verejnom vlastníctve v priemyselnej zóne Juhovýchod za cenu nižšiu od obchodnej nemeckej spoločnosti Gutta Werke. Ide o dokumenty, ktoré prispejú k vytváraniu prajného ovzdušia pre príchod dvoch významných zahraničných investorov. V súvislosti s tým opoziční výborníci SRS vyjadrili podozrenie, že spoločnosť Gutta Werke mieni otvoriť iba

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Založili dva nové fondy pondelok 13. februára 2012 sa uskutočnilo 37. zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, pôvodne plánované na 10. február, ale pre neprajné poveternostné podmienky odročené. Na rokovacom programe zasadnutia mali 15 bodov, medzi nimi aj Rozhodnutie o založení obecného fondu pre poľnohospodárstvo. Zdôvodnenie k tomuto bodu podal Predrag Sremčić, člen Obecnej rady poverený poľnohospodárstvom, ktorý povedal, že v Obci Šíd je registrovaných 3 290 poľnohospodárskych domácností a z toho 2 073 domácností je aktívnych a 1 217 pasívnych. Okrem toho v obci je vyše 22 000 hektárov obrábateľnej pôdy používanej na rastlinnú výrobu, potom 500 hektárov ovocných sadov a vyše 1 000 hektárov vinohradov. Silné je aj dobytkárstvo zahrnujúce 3 500 rožného statku, 5 420 ošípaných a 2 200 kôz a oviec. Uvedené bohatstvo si iste za-

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO SCHÔDZE OBECNEJ RADY BÁČSKY PETROVEC

ZIMA V HLOŽANOCH

Rôznorodá činnosť Direkcie

Cesty boli zjazdné

cieľom šetriť energiu v budove Obce Báčsky Petrovec a v súlade s vyhlásenou mimoriadnou situáciou Obecná rada v utorok 14. februára zasadala v predpoludňajších, a nie ako zvyčajne vo večerných hodinách. Predseda Vladimír Turan prečítal navrhnutý rokovací program pozostávajúci z dvanástich bodov, ku ktorým na návrh zástupcu predsedu rady Jána Hansmana pridali ešte dva. Schválených štrnásť bodov prerokovali za necelé tri hodiny. K bodu vzťahujúcemu sa na určenie úhrady za úpravu stavebných pozemkov a k stanoveniu začiatočnej ceny prenájmu stavebných pozemkov vysvetlenie podal riaditeľ Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Miroslav Častven. Na návrh Direkcie rozhodli, že ak sa úhrada za úpravu stavebného pozemku platí na splátky, jej výška sa zvýši o 10 percent a suma splátky sa bude vypočitovať podľa stredného kurzu eura. Schválila aj zmeny a doplnky rozhodnutia o spôsobe určovania platov osôb vymenovaných Zhromaždením obce, členov Obecnej rady a predsedu obce, zamestnancov obecnej správy, Direkcie a miestnych spoločenstiev Obce B. Petrovec. Ako uviedol náčelník obecnej správy Vladislav Tárnoci, tentoraz ide hlavne o platy zamestnancov so stredoškolským a nižším vzdelaním, ktoré sa podľa najnovších pravidiel vlády Republiky Srbsko mali znižovať, ale schválili návrh, aby tie platy zostali na rovnakej úrovni ako doteraz. Informáciu o príjmoch a výdavkoch Direkcie v roku 2011 podal riaditeľ M. Častven. V uplynulom roku príjmy boli 61 281 882 dinárov. Z tejto sumy z obecného rozpočtu vyčlenili 52,8 milióna a vlastné príjmy boli 8,5 milióna dinárov. Výdavky podniku v minulom roku boli 61 079 899,10 dinára. V nasledujúcom bode sa rokovalo o programe prác na úprave stavebného pozemku, výstavbe a údržbe objektov a zariadení spoločnej a individuálnej komunálnej spotreby v roku 2012 v jednotlivých osadách. Plánované prostriedky na tieto účely sú 19,1 milióna dinárov: 16,7 milióna pre Báčsky Petrovec a pre ostatné osa-

18. – 25. 2. 2012

dy, teda Kulpín, Maglić a Hložany po 800-tisíc dinárov. Program ozrejmil M. Častven a OR ho schválila. Aj ďalšie tri body schôdze sa vzťahovali na prácu Direkcie. Najprv to bol program príjmov a výdavkov všeobecnej komunálnej spotreby, potom program údržby lokálnych, pouličných a nekategorizovaných ciest a zimnej služby a po tretie program výstavby komunálnych a iných objektov všeobecného významu. Tak sa na verejné osvetlenie plánujú prostriedky v hodnote 7,8 milióna dinárov a na údržbu verejných a zelených plôch na úrovni obce 7,4 milióna dinárov, čiže spolu na všeobecnú komunálnu spotrebu 15,2 milióna dinárov. Na údržbu ciest a zimnú službu sú plánované prostriedky v sume 8,4 milióna dinárov a na sanáciu ciest 3,6 milióna. Na výstavbu komunálnych a iných objektov všeobecného významu Direkcia plánovala 17,3 milióna din. Tu sa hovorilo i o vypracovaní projektov na výstavbu cyklistických dráh Maglić – B. Petrovec a B. Petrovec – Hložany a o iných položkách. Obecná rada Petrovec schválila správu o práci a finančnú správu Turistickej organizácie Obce B. Petrovec na obdobie od 1. októbra (keď Jaroslav Martinko nastúpil na post úradujúceho riaditeľa TO) do 31. decembra 2011, ako aj plán práce a finančný plán na rok 2012. Potom rozoberali ponuky troch bánk na úverovanie poľnohospodárov prostredníctvom obecného Fondu pre rozvoj poľnohospodártva, ktoré treba podrobnejšie rozpracovať pre nasledujúce zasadnutie. Dve žiadosti o zámenu (konverziu) práva vlastníctva stavebného pozemku v B. Petrovci zamietli. V súvislosti so žiadosťou o finančnú podporu študijnej cesty Milana Miljevića z Maglića do zahraničia schválili 50-tisíc dinárov. Taktiež schválila i financovanie mesačného platu jedného robotníka v Združení rodičov detí s osobitnými potrebami MY v B. Petrovci vo výške 20-tisíc dinárov v prvom kvartáli tohto roku. A pre rodinu Kolárovu z Petrovca nevyhnutnú jednorazovú pomoc v hodnote 5-tisíc dinárov na kúpu ohrevu.

7 – 8 /4478 – 4479 /

ima, ktorej by sme už najradšej (a zďaleka) videli chrbát, bola v prvej polovici februára výdatná na sneh, takže kúpa odhrnovača snehu, na ktorú sa hložiansky Komunálny podnik Gloakvalis odhodlal na začiatku januára, sa ukázala ako dobrý ťah. Vozovky boli zjazdné aj v najtvrdšej a najzasneženejšej časti zimy.

K. Gažová HLAS ĽUDU

Robotníci Gloakvalisu riadne odpratávali sneh aj na verejných plochách v centre dediny, na trhovisku, v cintoríne, tiež pred prázdnymi domami, ba i pred takými, v ktorých žijú starí či chorí ľudia. V najtuhšej zime komunálnici riešili aj päť − šesť havárií na vodovodovom potrubí. Občania vraj akiste nepočítali s

Nový odhrnovač snehu sa v hložianskych uliciach osvedčil na výbornú Ako hovorí riaditeľ Gloakvalisu Ondrej Srnka, odhŕnali sneh aj na ceste spájajúcej Hložany so sídlom obce: – Paliva sme strovili veľa, viac ako za mesiac-dva, keď sme iba odvážali smeti. Obecná Direkcia pre stavebný pozemok a cestné hospodárstvo a komunálne činnosti nám však uhradila trovy späté so zvýšeným objemom práce. Problém mohol nastať len vtedy, keď boli najnižšie teploty; nemohli sme totiž naštartovať vozidlo. Našťastie tie dva-tri ľadové dni sa obišli bez snehu.

Bum-bum -bum! znamuje sa škôlkarom, ako aj všetkým žiakom a študentom – vo veku sedem až sedemdesiatsedem rokov, aby sa pozajtre, zajtra, dnes alebo včera dostavili na Ľudové… pardon – na Ľadové námestie, na ktorom námestí sa uskutoční veľký ľado… ľudový míting, cieľom ktorého mítingu bude protest proti odchodu ľudovej, pardon – ľadovej zimy, následkom ktorého jej odchodu bola úradne odvolaná mimoriadna situácia, v dôsledku ktorej odvolania bola tým pádom privolaná skutočná pohroma na naše mladé, výchovy a školopovinné generá-

takou tuhou zimou, takže im popraskali ventily a meracie prístroje. Jediné, na čo sa podaktorí Hložančania sťažovali, je skutočnosť, že dva utorky gloakvalisovci neodviezli smeti. Cesta k skládke odpadu síce bola zjazdná, ale tam bolo veľa snehu, takže odvoz pokračoval až v utorok 21. februára. Uplynulý týždeň sa v dôsledku mierneho oteplenia sneh a ľad začal postupne topiť, čo zmiernilo obavy z prípadných záplav. J. Bartoš

UGÁR

cie, to jest mládež vo veku sedem až sedemdesiatsedem rokov plus-mínus dva-tri menej či viac, ktorá mlaď sa, hľa, musela nečakane vrátiť do školských lavíc, respektíve do predškolských jasličiek, čo sa, nebodaj, pod vplyvom stresu spôsobeného spomenutými a zamlčanými skutočnosťami môže negatívne, ba záporne odzrkadliť na jej úspešné školenie, to jest výchovu a vzdelávanie. Míting sa uskutoční pod heslom Vráťte nám zimu, vráťte nám prázdniny! Bum-bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD Z 15. SRIEMSKEJ ZAKÁĽAČKY A KLOBASIÁDY

tý nový rekord. Druhé miesto obsadila skupina Mitin Mlin zo Šídu a tretie Biznis klub z Podravskej Slatiny. Víťazom odovzdali primerané darčeky a pohár. Druhá tradičná disciplína na klodné šunky, dve polovice slaniny pripraviť ako basiáde je súťaž v rýchlom jedení sa patrí na solenie, vy- klobás. Úlohou účastníkov je za čím brať chrbticu a krkovič- kratší čas zjesť bez chleba a bez náku a pripraviť takisto pojov 750 gramov praženej klobásy. na solenie. Neuveriteľ- Na súťaž sa prihlásilo päť účastníné, ale všetky tieto prá- kov. Aj tohto roku zvíťazil Dušan Kuce v minulom roku sú- lačanin z Vašice, ktorý 750 gramov kloťažiaci urobili len za 5 básy zjedol za 4 minúty a 34 sekúnd. minút a 38 sekúnd. Bol Svoj dobrý apetít víťaz dokázal aj to rekord pre Guinnes- tým, že pokiaľ čakal na rozhodnutie sovu knihu. V tomto poroty, rozprával sa s novinármi a zároku sa zúčastnilo 5 tí- roveň zjedol aj všetky klobásy, ktoré mov, medzi nimi aj sku- jeho konkurenti nemohli zjesť. Nová súťažná kategória uvedená na pina z Chorvátska, z Podravskej Slatiny. Ke- tejto klobasiáde sa vzťahuje na najkvalitnejšie spracovanie čerstvých klobás. Súťažný tím tiež počíta troch členov a ich úlohou je z piatich kilogramov mäsa vyrobiť čím chutnejšiu klobásu. Jeden kus klobásy porota upečie, a potom ju každý ochutná a posúdi. Zúčastnilo sa 8 tímov a porota za najchutnejšiu klobásu vyhlásila tú, ktorú spracovala Ako na pravej zabíjačke: vyprážanie masti skupina Miestneho na klobasiáde spoločenstva Batrovďže počasie nebolo priaznivé, oča- ci, druhé miesto obsadila skupina kávalo sa, že tímy nedosiahnu uve- Mladi zadrugar zo Šídu a tretie skupidený rekord. Všetci boli prekvapení, na Napuni i idi, tiež zo Šídu. Druhá časť programu prebiehala v nedeľu 12. februára v miestnostiach Slovenského domu v Šíde, kde usporiadali súťaž o najkvalitnejšiu údenú klobásu. Prihlásilo sa 38 účastníkov a porota v zložení Miša Popović z Nového Sadu, predseda, Laza Bošnjaković z Nového Sadu a Zvonko Majer z Báčskej Palanky, členovia, za najkvalitnejšiu údenú klobásu vyhlásila kloTu pekne voňalo – záber z vyprážania klobás básu Michala Rybára pre súťažiacich zo Šídu. Druhé mieskeď porota dala znak, že tím Agro- to obsadil Predrag Lemajić a tretie Vopapuk 1 z dediny Kukujevci skončil jin Stepančević, obaja zo Šídu. Tohtoročnú 15. sriemsku zakáľačku prácu za 3 minúty a 44 sekúnd. Konečné rozhodnutie poroty bolo, že ví- a klobasiádu uzavreli v nedeľu večer ťazom sa pripočíta určitý trestný čas, príležitostným programom a spoločno aj tak skupina Agropapuk 1 z Ku- nou večerou v Slovenskom dome. kujeviec zvíťazila s časom 4 minúty 54 S. Stupavský sekúnd. To znamená, že je dosiahnu-

Stačili 4 minúty a 54 sekúnd... ez ohľadu na mimoriadne nepríjemné počasie a veľkú zimu v sobotu 11. a v nedeľu 12. februára sa v Šíde uskutočnila tradičná jubilejná 15. sriemska zakáľačka a klobasiáda. Pre vysoký sneh program prvého dňa presunuli z priestoru pomocného ihriska FK Jednota na priestor pred športovou halou a do športovej haly. Organizátorom podujatia aj tentoraz Víťazi v rýchlom spracovaní mäsa – tím Agrobol Kultúrno-ume- papuk 1 lecký spolok Jednota za pomoci Tu- halou, kde sa aj napriek veľkému ristickej organizácie Obce Šíd. Pre ne- snehu a zime zhromaždilo vyše 1 prajné počasie organizátor sa ocitol v 000 divákov, a to nielen zo Šídu, ale aj dileme, či klobasiádu usporiadať ale- z mnohých iných miest. Prvou discibo ju odročiť, takže o tom uvažovali do plínou na programe bolo rýchle rozoberanie brava a posledného dňa, keď spracovanie čerstvépredsa rozhodli, že ho mäsa. Podľa pravipodujatie predsa diel súťažný tím počíuskutočnia s uvedetajúci troch členov má nými zmenami. V dôzáväzok zarezaného sledku nečasu účasť a obareného brava na klobasiáde, žiaľ, najprv rozobrať, vyodvolali hostia zo Slokostiť predné šunky, vinska, Slovenska a zomlieť mäso a z Maďarska. neho spracovať a naJubilejná klobasiádiať dve klobásy, zada priniesla i určité novinky v programe, ako je nová disciplína v spracovaní kvalitných čerstvých klobás. Poďme však radom. V sobotu sa proDušan Kulačanin zvíťazil v gram začal o 12. horýchlom jedení klobás dine pred športovou

Miesto súťaže v rýchlom spracovaní mesa

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ARADÁČI USPORIADALI 21. VINARIÁDU

li za rozličné druhy vína. Cenu za najupravenejší vinohrad za vlaňajší rok dostal Janko Jánošík ml., kým pochvalu za najkrajší sobotu 11. februávinohrad si vyslúžil Janko Abera aradáčsky Spolovský. lok vinohradníkov zorZábavu, ktorá nasledovala, ganizoval v Labátovej slávnostne otvoril Jano Jánošík, sále 21. vinariádu. predseda Spolku vinohradníPresne tri týždne predkov, ktorý pozdravil prítomných tým prebiehal prvý z vinohradníkov a ich hostí, a troch degustačných zvlášť dlhoročných partnerov, večierkov, a potom sa vinohradníkov z Mojmíroviec vinohradníci stretli na čele so starostom Imrichom ešte na dvoch večierKováčom, ktorí sa už roky zúkoch v miestnostiach častňujú nielen na zábavách, ale Harmónie. Degustačná aj na chýrečných aradáčskych komisia počítajúca 12 oberačkách. Na vinariáde sa zúčlenov nemala ľahkú častnili aj hostia z Kovačice, úlohu, zvlášť keď vieZreňaninu a okolitých dedín, me, že vlaňajší rok paktorí pricestovali aj napriek Janko Jánošík, cena za najupravenejší vinohrad, Albert Vychnal, prvá cena tril medzi najpriaznitomu, že celý ten deň padal za rozé víno, Jano Jánošík, predseda Spolku vinohradníkov, Jaroslav Zahovejšie pre pestovateľov rec, prvá cena za biele víno, Miroslav Števko, prvá cena za červené víno, a 7 sneh. O chutnú večeru a, sahrozna. Dokonca ani medailí za rozličné druhy vína mozrejme, víno sa postarali čletí najstarší si nepamänovia spolku. K bohatej tajú toľko slnečných dní, koľko ktorých bolo prihlásených 18 tombole prispeli viacebolo vlani, čo vplývalo aj na vzoriek. Prvú cenu za najlepšie rí sponzori. kvalitu vína. Členov degustačnej červené víno získal Miroslav Osobitne teší údaj, že Števko. Tretí dekomisie navrhli sami na zábavy tohto druhu gustačný večierok vinohradníci, lebo chodí čoraz viac mlabol najľahší, lebo mienia, že sú už podých ľudí, ktorí majú zása hodnotilo len 7 maly aj sami schopujem nielen o zábavu, vzoriek rozé vín. ní hodnotiť svoje ale aj o pestovanie viZa najlepšie rozé výrobky, ktoré sú nohradov a výrobu vína. víno vyhlásili víno, tohto roku mimoO tom svedčí aj údaj, ktoré vyrobil Anriadne kvalitné. že tohoroční výhercoton Vychnal. Najviac bolo privia sú mladí ľudia, takže Degustačná kohlásených bielych možno s istotou povemisia tohto roku vín, až 28 vzoriek a dať, že vinohradníctvo a udelila spolu 53 zároveň to bol aj výroba vína v Aradáči medailí – zlatých, najťažší výber. Prvú má budúcnosť. Na zástrieborných a cenu za najkvalitbave hrala bieloblatská nejšie biele víno do- Janko Abelovský dostal bronzových. Naj- Janko Hrubík získal najviac medailí − skupina Bel Ami a všetci osem stal mladý vino- pochvalu za najkrajší vi- viac medailí získal sa pekne bavili až do Janko Hrubík, až medailí. Pochvalu tohto roku bieleho rána. hradník Jaroslav Za- nohrad horec. O týždeň degustačná 8, a za ním veľmi nezaostal ani dostali traja vinohradníci. Treba komisia hodnotila červené vína, Miroslav Števko, ktorý získal 7 pripomenúť, že medaily udeliJán Zvara-Moco

V znamení kvalitných vín V

Delegácia obce Mojmírovce v Aradáči na vinariáde 18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

Na zábave bolo veselo, čo dokázali aj títo mladí tanečníci HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD JÁNOŠÍK

Rozrastajú sa zberové akcie každej domácnosti sa takmer – Medzi členmi Žiackeho parla- roznášali po domoch a vylepili po každodenne hromadia všelija- mentu, ktorý pôsobí v našej škole, osade. V nich vyzvali všetkých, aby ké veci, o ktorých si mylsa zúčastnili v enne myslíme, že ich ešte vironmentálnej budeme potrebovať. akcii zachovania Opatrujeme všeličo, možživotného prono však najviac odev a stredia a aby elekrôzny elektronický tovar. tronický odpad V Jánošíku dve združepriniesli do školy. nia prišli na to, ako občaKeďže nám v škonov zbaviť starých nepole chýbajú niektrebných vecí, a pritom toré učebné popomôcť aj sebe, aj iným. môcky, týmto V Združení žien Jánošíspôsobom by čanka už takmer tri mesme si ich chceli siace prebieha akcia zbezadovážiť, čiže kúru odevu a obuvi, pokým piť za peniaze z na ZŠ T. G. Masaryka podpredaja odpadu. nikli akciu zberu elektro- Radšej niekomu pomôcť, než veci vyhodiť do koša Plánovali sme, že nického odpadu. Podakcia potrvá iba robnejšie o akciách sa zmienila ria- sa zrodila idea zorganizovať zber jeden týždeň, no keďže počasie diteľka ZŠ Zuzana Halabrínová a elektronického odpadu. Spolu so nežičilo, rozhodli sme akciu predĺžiť. podpredsedníčka združenia žien školským pedagógom Jankom Ta- Občania nám priniesli staré či neViktória Kolárová. káčom vytlačili oznámenia, ktoré funkčné televízory, monitory, počí-

tače, chladničku, žehličky... Po skončení akcie odpad predáme spoločnosti Eko-metal z Vrdniku, ktorá je špecializovaná na recykláciu a spracovanie elektrického a elektronického odpadu, – vyrozprávala riaditeľka Halabrínová. O akcii zberu odevu a obuvi sa zmienila Viktória Kolárová, ktorá podotkla, že ide o spoločnú akciu alibunárskeho Červeného kríža a združenia žien, ktorá prebieha po druhýkrát. – Nemáme presne určené, koľko mesiacov bude akcia prebiehať. Trochu žartujeme a hovoríme, že sa zber skončí vtedy, keď si naši občania vyprázdnia skrine. Žiaľ, žijeme v dobe, keď je mnoho chudobných, tak prečo by sme im nepomohli, ak môžeme? Zbierame zimný aj letný odev, ktorý, pravdaže, nesmie byť poškodený a ako sme sa v Červenom kríži dozvedeli, zozbieraný odev rozdávajú chudobným rodinám v našej obci, – povedala V. Kolárová. J. Pániková

IN MEMORIAM

Pavel Šepši 1965 – 2012 mutná, priam neuver iteľná správa sa v sobotu večer 18. februára rozšírila Hložanami. Zomrel Paľko Šepši. Nikto z nás si ani len nepomyslel, keď sme pred niekoľkými dňami spolu kŕmili divinu, že sme s naším Paľkom naposledy... Pokračujúc v rodinnej loveckej tradícii, poľovníkom sa stal v roku 1993, keď aj zložil loveckú skúšku. Bol aktívnym členom Loveckého spolku Hložany a od roku 2003 doteraz členom Správnej rady. Robil vedúceho skupiny, pokladníka, odborného sprievodcu, bol delegátom v Zhromaždení Loveckého združenia Petrovec a aktívne pracoval v rôznych odborných komisiách. Mal rád vychádzky do prírody, pozorovanie a pestovanie diviny s láskou vštepoval aj deťom – mladším členom

spolku. Aj v tú sobotu popoludní, ako dobrý gazda, netušiac, že naposledy, odišiel nakŕmiť divinu, aby ľahšie prezimovala. Pavel Šepši sa narodil v Hložanoch 10. októbra 1965. Bol príkladným roľníkom a zeleninárom, aktivistom Združenia poľnohospodárov Hložany, predtým aj dobrým tanečníkom Kultúrno-osvetového spolku Jednota. K príbytku v hložianskom cintoríne ho v pondelok 20. februára vyprevadil veľmi veľký zástup. Odišiel spomedzi nás, lebo tak si prial osud. Všetci sme ho poznali ako čestného človeka, vždy usmiateho, plného plánov a optimizmu. Budeme si naň s úctou spomínať. Nech mu je ľahká rodná zem. O. Ch. a A. Z.

ČLENOVIA ZDRUŽENIA RYBÁROV RYBOLOVEC z Kovačice začiatkom februára usporiadali výročné zasadnutie. V priestoroch tábornícko-loveckého domu sa zhromaždila asi tretina zo 125 členov spolku. Predseda združenia Martin Milosrdný podal správu o minuloročnej činnosti. Finančnú správu si prítomní vypočuli od Pavla Čecha, pokladníka spolku. Pri tejto príležitosti verejne pochválili dobrodincov, podniky a inštitúcie, ktoré pomáhajú spolku v krízových časoch. Kovačickí rybári doteraz pôsobili ako združenie občanov, avšak od 12. apríla podľa nového Zákona o športe sa stanú súčasťou Zväzu športových rybárov Srbska. Okrem bežných aktivít dôraz v tomto roku dajú na dobudovanie vlastných klubových miestností na Jordáne. Na schôdzi určili aj cenu rybárskych preukazov a ročný poplatok na chytanie rýb. Zasadnutie zakončili kamarátením pri rybacích špecialitách. Ján Špringeľ

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Skúsenosti z ľadovej doby ebruár sa chýli ku koncu, prestalo snežiť, denné teploty kolíšu okolo nuly, sneh a ľad sa topí, takže je všetkým aspoň trochu ľahšie. Po zdolaní mimoriadnej situácie občania Srbska si konečne môžu vydýchnuť. Tri týždne predtým všetky príslušné orgány, predovšetkým štáby

pre mimoriadne situácie, komunálne a iné podniky vynakladali maximálne úsilie, aby pomohli ohrozeným a zabezpečili normálny chod každodenného života. V chudobnej spoločnosti, aká je naša, bola to mimoriadne ťažká skúška, ale všetci ju pochopili vážne a čo je

najpodstatnejšie, všetci obstáli. Najvýznamnejšie je vari to, že sa zo snehových závejov a zamrznutých riek zrodila nová ľudská solidarita, takmer zabudnutý pocit spolupatričnosti, vedomie, že človek nie je sám a že vždy môže počítať s pomocou v núdzi. Príslušné orgány za-

bezpečovali a distribuovali balíky potravín a kurivo pre najohrozenejšie domácnosti, ale aj sami občania, zvlášť na dedinách, pomáhali svojim susedovcom, ako sa len dalo. Jedni priniesli lieky z lekárne, druhí šli po chlieb do obchodu, tretí zamietli sneh okolo domu. A to je vari to najcennejšie: tá pripravenosť a ochota pomôcť iným. To sa nedá kúpiť. A. L.

FEBRUÁROVÉ OTRASY

Život krutý a stopnutý prírodou je to ako s jej zložkou ohňom: môže byť dobrým sluhom, ale i zlým pánom. Načim lepší doklad než je život krutý a naruby, ktorý nás zasiahol koncom januára a vo februári. Na extrémne nízke teploty, fujavice a záľahy snehu len v Európe prišlo o život do 10. februára okolo 600 osôb, u nás (dovtedy) približne dvadsať. Arktická zima, ktorá už celé týždne drží v šachu značnú časť Európy, ohrozila zdravie a životy stovky tisícok ľudí mnohorakými spôsobmi. Akoby nič nebolo také, aké by byť malo: obete pribúdajú, cesty sú neprejazdné, zásoby energií pri konci, zatvorené sú školy, firmy a továrne, dochádza plyn, uhlie a drevo, stov-

ľahlejších oblastí a tí čo majú viac, pomoc zasielajú tým, čo nemajú už nič, alebo majú veľmi málo. Medzi prvými sa do akcií tohto druhu zapojila i vláda Vojvodiny, ktorá nedávno zaslala najohrozenejším obyvateľom obcí Sjenica a Sečanj stovky balíkov potravín a iných potrieb v hodnote vyše troch miliónov dinárov, ktoré im, podľa slov prvej podpred-

Nový sneh v Novom Belehrade

Nečakaný šmyk na Bulvári oslobodenia – jeden z bežných problémov v doprave

Snehu sa tešia azda len deti ky vlakov meškajú pre popraskané koľajnice, hmotné škody sú nevyčísliteľné. Ak je čosi vôbec dobré v tom všetkom zle, tak je to vystupňovaný pocit solidarity medzi ľuďmi a úsilie štátu stoj čo stoj pomôcť postihnutým v podmienkach mimoriadnej situácie. Tak je do polovice februára zachránených u nás 240 ohrozených osôb z najpostihnutejších a najod18. – 25. 2. 2012

sedníčky pokrajinskej vlády a vedúcej pokrajinského Štábu pre mimoriadne situácie Anny TomanovejMakanovej, majú pomôcť ľahšie zdolať toto mrazivé obdobie a sťažené zásobovanie. Netreba vo všetkom, samozrejme, zabúdať ani na elektroenergetickú sústavu, ktorá sa s plným vypätím síl celé týždne snažila úspešne čeliť rekordnej spotrebe základnej energie. Mrazivému počasiu a snehu sa neteší azda nik, okrem detí a lyžiarov. A vo chvíľach, keď si mnohí z nás asi vyčítajú to letné nadávanie na horúčavy, útechou je azda skutočnosť, že sú extrémy podobné uplynulým predsa zriedkavé. U nás sa opakujú približne každých desať či pätnásť rokov. Podľa výšky snehovej pokrývky, ako aj údajov z Hydrometeorolo-

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

gického ústavu Srbska, okrem tejto kritickou bola aj zima v roku 1954, tiež v roku 1962 alebo 1984. Ľadových dní v šnúre – dvadsať – bolo najviac v Belehrade – aj to od konca decembra 2008 do polovice januára 2009. Pre milovníkov rekordov a údajov ešte ten, že 9. februára v Novom Sade namerali - 28,7 stupňa, čím je prekonaný doterajší rekord: - 28,1 stupňa, koľko v pokrajinskej metropole bolo dávneho 17. februára 1956. Zaujímavé je i formovanie snehovej pokrývky. Na rozdiel od rokov niekdajších, keď akosi spravidla bolo snehu už od konca novembra a celý december a január, tento rok v mnohom bol výnimkou. Sneh napadal koncom roka len na horách, kým – v rozpore s logikou – najprv

prekryl juh Srbska len 7. januára, aby sever zasiahol 25. januára a niektoré najsevernejšie oblasti štátu dokonca iba 3. februára. Meškanie nahradil množstvom a priemernou, vyše polmetrovou vrstvou: v Belehrade, Kragujevci, Kraljeve, Zaječari, Vranji... Doterajší absolútny maximum 76 centimetrov v roku 1947 prekonal v Sjenici, kde v prvej polovici februára výška snehu bola až 107 centimetrov, ako aj na Zlatibore. Tam bolo 62 centimetrov snehu v roku 1984, dnes približne 100 centimetrov. Hoci na Kopaoniku bolo v polovici februára okolo 140 centimetrov snehu, je to ďaleko od roku 1984, keď napadalo rekordných 198 centimetrov. Rekordy sa pamätajú, život však ide ďalej. Keď sa o pár týždňov mimoriadne okolnosti skončia, najrozumnejšie by bolo najprv vyvodiť poučenia zo všetkého, čo sa dialo, najmä z ťažkostí a dilem, ktorých tiež bolo mnoho, a potom sa včas prichystať i na to, čo príde. Aby sme mali smernice, vedeli, čo podnikať v prípade ďalších nemilých prekvapení: či už tie budú chodiť po horách, riekach, alebo po ľuďoch. Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD KEĎ FEBRUÁR UKÁŽE SVOJU DRSNÚ TVÁR

NAŠA TÉMA budov, kde zo striech viseli nebezpečné ľadové cencúle. Členovia obecného štábu pre mimoriadne situácie v čele s predsedom obce Miroslavom Krišanom sa stretávali každodenne a pracovali naplno. Okrem iného sa starali aj o zabezpečenie zjazdnosti ciest vo všetkých osadách a nasadili všetky sily a prostriedky. Okrem podniku Vojvodinaput cesty, chodníky a zvlášť parkoviská vedľa domov zdravia, škôl, predškolských ustanovizní V čistení snehu v dedine pomáhali čistili zamestnanci všetci Padinčania verejných komunálnych podnikov a miestnych spoločenstiev. Situáciu dodatočne komplikoval silný vietor, ktorý za pol hodiny po očistení ciest vytváral nové záveje. Na niektorých miestach mantinely presiahli dvojmetrovú výšku. Občania s obavami sleV týchto dňoch tancujúcu volavku bielu dovali predpoveď v jednom kovačickom kanáli vyfotil počasia a dúfali, že Padinčan Pavel Rohárik sa kalamita azda už nezopakuje. tuáciu a podnikali potrebné opatA. Chalupová renia na údržbu kanálovej siete a

Padinsko-kovačické metamorfózy P

osledné dve-tri zimy boli Okrem toho, že sa v mierne, pani Zima bola uči- záujme šetrenia elekčíkaná a pomerne skúpa. V po- trického prúdu vypálovici januára 2012 sa zrazu pre- jalo pouličné osvetlenie budila a dobehla zmeškané. Fe- v niektorých uliciach bruárové sneženie zapríčinilo týchto dvoch osád, početné ťažkosti a poriadne obecný štáb pre miskomplikovalo život aj v Padine, moriadne situácie rozaj v Kovačici. Ako aj v iných ob- hodol o skrátení praciach vo Vojvodine, obecný štáb covného času v dopre mimoriadne situácie na úze- moch zdravia, takže mí Obce Kovačica už od začiatku februára podnikal potrebné opatrenia. Obecný štáb v spolupráci s miestnymi spoločenstvami, združeniami penzistov, aktivistami Červeného kríža, pracovníkmi ošetrovateľskej služby Strediska sociál- Kovačickí elánovci nespievali, ale sa poriadne nej práce a do- potili, kým cesty a chodníky soľou posýpali mov zdravia dbal o zabezpečenie sociálnej a pracovali od 9. do 16. hodiny. zdravotnej pomoci, pravidelné Brány niektorých obecných ustazásobovanie elektrinou, vodou, novizní, základných škôl, predohrevom, liekmi a poskytova- školských ustanovizní a kovačicnie každej inej pomoci. Pomoc kého gymnázia boli zavreté do 17. potrebovali hlavne starší a cho- februára 2012. Počas mimoriadnej rí ľudia, ako aj sociálne ohrozené situácie v Padine a v Kovačici obecní inšpektori mapovali sirodiny.

ZO SURČÍNSKEJ OBCE

Dobanovčania a Boľovčania usilovne čistili sneh V

ťažkých zimných podmienkach štáb pre mimoriadnu situáciu v čele s predsedom Mestskej obce Surčín Vojislavom Janoševićom nepretržite pracoval a pre najohrozenejšie kategórie občanov zabezpečili drevo na vykurovanie, balíky stravy a lieky. Okrem zamestnancov VP Surčín, na odpratávaní snehu pracovali aj členovia tamojšieho Volontérskeho strediska. Dobanovčania februárovú snehovú kalamitu prežili bez väčších problémov a ani tentoraz nevystala občianska solidarita.

Vysoký sneh napadal aj v Boľovciach

(Foto: Marína Tomanová) 18. – 25. 2. 2011

Aká bola situácia v Boľovciach, ozrejmila Viera Tomanová, tamojšia profesorka triednej výučby: – Od 3. do 16. februára napadalo vyše 50 centimetrov snehu. Od prvého ľadového dňa sa výučba nekonala a školy boli zavreté. Napriek silnej metelici a snehu život v osade fungoval normálne. Cesty boli očistené a zásobovanie domácností plynom a elektrickou energiou fungovalo na výbornú. Nízke denné teploty, ktoré dosahovali až mínus 23 stupňov Celzia, prehrmeli osadou bez väčších následkov. A. Lš.

7 – 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH oSÁD

NAŠA TÉMA BÁČSKY PetroVec

Kronika chladného februára 2012 ohtoročná zima nebola reprízou predchádzajúcich, keď snehu bolo len tak na lyžičku, pretože už od Nového roku teploty začali klesať pod bod mrazu, ale sneh napadal trochu neskoršie. Presne ako meteorológovia predpovedali, Hromnice boli tým predelom, ktorý priniesol nielen mrazivé počasie, ale i hojne snehu. Deti mali radosť, ale väčšine dospelých to všetko rýchlo zunovalo, lebo sneh netrval iba deň či dva, a potom dosť, lež sneženie pokračovalo akoby sa obloha otvorila a sneh sa po celé dni sypal ako z vreca. Až z toho vznikla poriadna pokrývka – vyše kolena, neskoršie takmer do pása, pričom denné teploty neprevyšovali - 10 °c a neskoršie sa ortuťová páska spúšťala aj pod - 23 °c. V Petrovci sa 3. februára vo Verejnom komunálnom podniku Progres už od ranných hodín pracovalo na plné obrátky. to sa videlo aj na čistých vozovkách v osade. K strojom komunálnikov sa pridali aj traktory poľnohospodárov, ktoré aj v nasledujúcich dňoch odpratávali sneh, takže všetky cesty boli zjazdné. Iba regionálna cesta tiahnuca stredom Petrovca, ktorej údržbu má na starosti podnik Bačkaput z Báčskej Palanky, bola na tom oveľa horšie. Prejsť stredom Petrovca autom počas kalamity bolo priam nebezpečné, takže sa Petrovčania rýchlo zorientovali a radšej jazdili vedľajšími ulicami. Neskoršie sa pričinením Petrovčanov aj o túto cestu lepšie postarali. V médiách sa ozval aj komunálny inšpektor a napomínal občanov a majiteľov podnikov, aby si očistili priedomia. Neskoršie verejne vyjadril uspokojenie s tým, ako Petrovčania reagovali na túto mimoriadnu situáciu. Práve v deň, keď začalo snežiť, Petrovec pre prasknutie vodovodného potrubia celé predpoludnie zostal bez vody. Pre kalamitu o deň-dva aj na úrovni štátu vyhlásili mimoriadnu situáciu. Minister školstva obradović oznámil, že školy budú mať druhé zimné prázdniny a nebudú pracovať od pondelka 6. do piatka 10. februára. V pondelok sa o prázdninách vyjadrili aj v petrovskej

18. – 25. 2. 2012

do práce šli a ako sa postarali o deti, iba oni sami vedia. V piatok 10. februára sa ozval aj obecný štáb pre mimoriadne situácie, ktorý podnikal opatrenia od začiatku sneženia. Pre veľkú zimu a výrazné sneženie a v záujme šetrenia energií sa určilo, že sa ohrození občania na území obce Báčsky Petrovec budú zaopatrovať podľa kritérií obecného Strediska pre sociálnu prácu. tak sa zo tridsiatim domácnostiam dostalo kuriva. Prerušenie práce Petrovčania denne odhadzovali sneh, Predškolskej ustanovizne až vznikli poriadne kopy Včielka, základnej školy a škôlke, lebo údajne iba tretina gymnázia predĺžili do 19. februára. škôlkarov prišla do škôlky. rodičia Pracovný čas obecnej správy a in-

štitúcií, ktorých zakladateľom je obec (Knižnica Štefana Homolu, turistická organizácia, Slovenské vojvodinské divadlo, miestne spoločenstvá), skrátili do 13. hodiny. Vypájalo sa verejné osvetlenie a podnikom a podnikateľom naložili vypojiť svetelné reklamy. Nariadením odročili všetky spoločenské a kultúrne podujatia, ako i zasadnutia orgánov lokálnej samosprávy do 19. februára. Pracovný čas pohostinských objektov a diskoték cez víkend obmedzili do 24. hodiny. Komunálne podniky nekonali odvoz smetí. Nevládnym, chorým a starým spoluobčanom, ktorí potrebujú pomoc pri zásobovaní potravinami alebo liekmi, odporučili, aby sa hlásili v Červenom kríži alebo v hasičskej jednotke. V Dome zdravia občanov štandardne liečili od chrípky, no zlomenín nebolo toľko, koľko by sa podľa počasia dalo očakávať. J. Č-p

HOKEJ V PIVNICI. Už celé roky niekoľkí Pivničania čakajú práve takéto, pravé zimné dni, aby sa venovali svojej záľube. Keď zamrzne hladina bazénu pri mliekarni, začínajú sa každodenné hokejové zápasy. Hrajú sa nie deti, ale dospelí dedinčania: majstri stavbári – obkladači, vodoinštalatéri, elektrikári a poľnohospodári. Využívajú mŕtvu sezónu vo svojich povolaniach, oprášia hokejky, puk a poďme! Namiesto dresov poslúžia reflexné vesty. Skutočnosť, že nemajú korčule, vôbec neprekáža, aby sa dobre pobavili. n. r.

7 – 8 /4478 – 4479 /

AKCIA ČISTENIA SNEHU V STAREJ PAZOVE. V pondelok 13. februára skupina cirkevníkov (na fotografii) Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove spolu s velebným pánom farárom Igorom Feldym usporiadala akciu čistenia snehu okolo kostola, pred farou a vo farskom dvore. Podľa slov pána farára cirkevníci sa spontánne zhromaždili a iniciovali túto akciu. A. lš.

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

POČAS SNEHOVEJ KALAMITY V BANÁTSKYCH OSADÁCH

Život sa významne spomalil nehová kalamita a ľadové počasie neobišlo ani banátske osady Hajdušicu, Jánošík, Biele Blato, Aradáč a Vojlovicu. Aj keď snehu bolo skutočne mnoho, vari najviac za posledných 30 rokov, tí starší občania si spomenuli, že takéto

sú dnes urbanizované, každá domácnosť priamo závisí od elektrického prúdu, ľudia majú autá a potrebujú zjazdné tvrdé cesty, aby sa mohli dostať do mesta do práce, k lekárovi alebo inde, aby pekári mohli doniesť chlieb, poštári poštu...

Veľké problémy cestárom spôsobila aj silná košava, ktorá vytvárala veľké záveje: takto v sobotu 11. februára vyzerala Ulica Svetozara Markovića vo Vojlovici (Foto: Silvana Ivazovićová-Jediná)

zimy už zažili a že kedysi takmer každej zimy bolo veľa snehu, takže sa často nevidelo z jednej na druhú stranu ulice. Vtedy (v období pred druhou svetovou vojnou a asi dve desaťročia po nej) sneh nespôsoboval až také problémy už aj preto, že ľudia necestovali a nepotrebovali zjazdné cesty ako dnes. Nemuseli sa obávať ani reštrikcií elektrického prúdu, lebo tento výdobytok, bez ktorého sme dnes ako zbláznení, jednoducho nepoznali. Na zimu sa k tomu spravidla dobre pripravili a doma mali slušné zásoby kuriva, múky, cukru, mäsa... Chlieb si, pravdaže, piekli sami a nemuseli čakať na pekárov z mesta. Zimy hlavne trávili v teplých príbytkoch a boli ponechaní jedni na druhých, viac sa navzájom stretávali a vypomáhali. Chodili väčšinou pešo alebo na saniach. A ak bolo treba ísť do várošu, zapriahli kone do saní a hybaj do Zreňaninu, Pančeva, Vršca... Boli časy, boli, ale sa minuli, a s nimi aj zimná idylická doba. Dediny

pomoc požiadalo podnik Naftagas, ktorý potom očistil všetky ulice. VKP Hygiena v Pančeve vynaložil veľké úsilie a cesty v meste boli zjazdné. Najprv čistili prioritné cesty, ale sa postupne dostali prakticky do všetkých, a tak aj do vojlovických ulíc. Napriek vynaloženému úsiliu všade na vozovke zostala však ušliapaná a veľmi šmykľavá vrstva snehu, ktorá veľmi spomalila jazdu. Dodatočný problém spôsobovali chodci, ktorí sa pohybovali po ceste neuvažujúc o nebezpečenstve, vzhľadom na to, že vodičom na takej ceste nie je ľahko mať autá dokonale pod kontrolou. Treba však povedať, že občania viac-menej svedomite čistili chodníky pred svojimi domami, aj keď niektorí „zabudli“ na svoje stavebné pozemky alebo domy v iných častiach osady, a tu a tam zostali neočistené aj niektoré chodníky

Výnimočne chladné počasie a snehová pokrývka miestami hrubá vyše 60 cm významne spomalila život v týchto osadách. Aj keď cesty, ktoré spájajú dediny s väčšími strediskami, počas trvania kalamity boli zjazdné, sneh obmedzoval rýchlosť jazdy na 30 až 40 km za hodinu, čo zapríčinilo meškanie v zásobovaní a v autobusovej doprave. Šmykľavé cesty boli na vine, že sa mnohé autá ocitli v poli alebo v garáde vedľa cesty. Našťastie bez väčších následkov. Ani v jednej z uvedených osád do tejto chvíle (streda 15. februára) nedošlo k väčšej havárii na vodovodnej, plynovej či elektrickej sieti, hoci výnimočne nízke teploty miestami spôsobili mrznutie nechránených vodomerov a reduktorov tlaku na plynomeroch. Občania, ktorí svoje byty vykurujú pevným kurivom, sa zásobili dostatočnými množstvami, ibaže si treskúca zima vyžiadala intenzívnejšie vykurovanie, takže aj zo zásob dreva a uhlia viditeľne ubúdalo a už je celkom jasné, že ich treba doplniť. V Hajdušici, Jánošíku a Aradáči ako alternatívu majú síce k dispozícii aj plyn, ale ten je veľmi drahý, takže sa občania usilujú stoj čo stoj vyhnúť vykurovaniu týmto spôsobom.

Ulica maršala Tita v Aradáči (Foto: Ján Zvara-Moco)

Cesty dnes môžu očistiť iba silné stroje. V uvedených banátskych dedinách to viac-menej dobre fungovalo. Cestári síce najprv čistili prioritné cesty, ale na druhý – tretí deň sa predsa len dostali aj do každej dediny. V Aradáči však zreňaninskí cestári očistili iba hlavné ulice a tie, v ktorých sa nachádzajú predajne, pokým ostatné ulice zostali neočistené, takže tu vznikla hrubá vrstva ušliapaného snehu, ktorá významne sťažila dopravu. Podobne bolo aj v Bielom Blate, ibaže tamojšie MS zorganizovalo čistenie snehu vo vedľajších uliciach. V Hajdušici ulice boli zjazdné predovšetkým vďaka Akciovej spoločnosti Hajdušica, ktorá sústavne čistila sneh vlastnými strojmi. V Jánošíku to bolo trochu horšie. Podnik, ktorý angažovala Alibunárska obec, sa do tejto osady vôbec nedostal, nuž jánošícke MS o

Bieloblatská biela idyla

(Foto: Milena Godová)

pred verejnými objektmi. Chodníky vo vojlovickom parku pred Spomienkovým domom a ambulanciou čistili dobrovoľníci, členovia vojlovických spolkov a združení, avšak zo 400 vyzvaných sa v akcii zúčastnili iba tridsiati?! V nedostatku robotníkov na odhadzovanie snehu z verejných plôch VKP Hygiena sa pokúsil angažovať pracovnú silu prostredníctvom študentských družstiev, ale aj napriek sľúbenej mzde 1 800 dinárov ohlas bol skromný?! 18. – 25. 2. 2012

Treba povedať i to, že sociálnych problémov, čiže ohrozených občanov, ktorí v týchto drsných podmienkach potrebovali súrnu pomoc, nebolo. V každej dedine sú síce aj starobné domácnosti, ktoré potrebujú pomoc iných, avšak dedinčania tradične prejavujú naozaj veľkú solidaritu a pomáhajú svojim príbuzným a susedovcom, keď treba odpratať sneh pred domom, doniesť chlieb, lieky... V. Hudec

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA V NOVOM SADE A V KYSÁČI

Proti snehu aj stroje, aj lopaty ažko povedať, kto bol na tom tričnú úhradu, sa hlásilo až 860 horšie počas snehovej mete- Novosadčanov, ktorí odmetali lice, ktorú sme zažili začiatkom fe- sneh z autobusových zastávok, bruára. V podmienkach najinten- okolia domovov zdravia, nemoczívnejšieho sneženia sa rovnako níc, škôlok a iných objektov. ťažko vynachádzali aj občania Najzaťaženejší bol systém elekmiest, aj dedín. trodistribúcie, takže z mestského Na čistení snehu v mestských Štábu pre mimoriadne situácie vykomunálnych podnikoch v Novom Sade angažovali nielen všetkých robotníkov, ale aj stroje. K tomu, aby ulice boli ako-tak zjazdné, prispeli aj samotní občania, ktorí odmetali sneh pred svojimi budovami, domami a lokálmi. Novosadčania si lopaty mohli vyzdvihnúť v miestnych spoločenstvách a príslušných mestských podnikoch. Na zabezpečenie fungovania vitálnych sys- Čistenie snehu v centre Kysáča témov prihliadal Mestský štáb pre mimoriadne situácie. zvali občanov, aby elektrinu raNa území Mestského spoločen- cionálne používali a šetrili, koľko stva Nový Sad od pondelka 6. fe- sa dá. Okrem zasnežených chodbruára nepracovali základné a níkov bezpečnosť chodcov nestredné školy, kým predškolská skoršie ohrozovali aj cencúle na ustanovizeň v meste pracovala ne- strechách, ktoré odstraňovali buď pretržite. Na výzvu, aby sa zapo- sami občania alebo príslušníci jili do akcie čistenia snehu za pa- požiarnickej brigády.

Ďalšie rozhodnutie Mestského štábu pre mimoriadne situácie sa vzťahovalo na Správu sociálnej práce, ktorej naložili rozdeliť ohrev a balíky potravín najohrozenejším rodinám. Pre jednotlivé miestne spoločenstvá zabezpečili aj dodatočné palivo na čistenie snehu. Obyvateľom sídliska Veliki rit ako najohrozenejším doručili aj osobitnú zásielku pomoci. Napriek všetkému, čo sa podnikalo, v meste bolo ťažko vyhnúť sa problémom. V dôsledku extrémne nízkych teplôt došlo napríklad ku kratšiemu prerušeniu diaľkového vykurovania, k čomu občania mali rad pripomienok. Primátor mesta Igor Pavličić pri nedávnej návšteve VKP Put vyhlásil, že prostriedkov na čistenie ciest je nadostač, takže doprava funguje čoraz lepšie.

snažil odpratať sneh pred svojím domom, čo starším nebolo ľahko vykonať. V strede dediny sneh čistili strojom a v utorok 7. februára aj lopatami, keď mesto angažovalo 11 nezamestnaných Kysáčanov, ktorí za to dostali rovnakú úhradu ako účastníci akcie v Novom Sade. Okrem chodníkov v centre Kysáča očistili aj okolie autobusových zastávok. Mestská a medzimestská doprava fungovala dobre, občas s meškaním. Cesty čistili stroje z mesta, ale počas najväčšieho sneženia sa pripojili aj dvaja členovia Klubu poľnohospodárov s vlastnými strojmi, ktorým Miestne spoločenstvo poskytlo palivo a aj mesto zabezpečilo 200 litrov. Hoci by si občania priali, aby sa ulice čistili častejšie, kysáčske ulice boli zjazdné, takže aj Čistoća vykonala odvoz smetí. Ako uviedla predsedníčka Rady MS Anna Vozárová, v najchladnejšom období jednej kysáčskej rodine z Mesta Nový Sad zabezpečili pomoc, a to drevo na vykurovanie, potraviny, pokrovce a odev. Sneh nepotrvá večne, takže treba rozmýšľať, čo robiť, až sa začne topiť a ako sa brániť pred nadbytkom vody.

V KYSÁČI Občanom Kysáča sneh tiež priniesol hodne roboty. Každý sa

E. Šranková Foto: Ján Jambrich

SNEHOVÁ KALAMITA V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Posilnili prácu komunálnych podnikov rvé pracovné zasadnutie obecného Štábu pre mimoriadne situácie sa uskutočnilo už v pondelok 6. februára, teda hneď na začiatku snehovej kalamity, ktorá zasiahla i Obec Báčsky Petrovec. Na zasadnutí štábu sa zúčastnili riaditelia komunálnych podnikov, riaditeľ Direkcie pre stavebné pozemky, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti, veliteľ policajnej stanice, riaditeľ Domu zdravia a ďalší členovia. Rozoberali aktuálnu mimoriadnu situáciu, v ktorej sa obec ocitla následkom objemného sneženia, ktoré sa každým dňom stupňovalo. Členovia štábu konštatovali, že stroje a ľudské zdroje, ktorými nakladajú komunálne podniky z územia obce, stačia na čistenie ciest, ktoré – podľa vyhodnotenia štábu – boli očistené

18. – 25. 2. 2012

ako sa patrí. Pochvalne sa zmienili i o zapájaní predstaviteľov klubov poľnohospodárov z Petrovca a Kulpína, ako aj o angažovaní poľných strážcov. Pripomienky vyslovili hlavne na prácu podniku Bačkaput, ktorý mal na starosti i čistenie regionálnej cesty cez Petrovec. Na zasadnutí štábu rozhodli, že komunálne podniky pre sťažený prístup k smetiskám odpad nebudú odvážať do ďalšieho. Zmienili sa i o tom, že v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva RS základné školy v obci a petrovské Gymnázium J. Kollára prerušili prácu v pondelok 6. februára a od utorka 7. februára aj Predškolská ustanovizeň Včielka. V záujme zabezpečenia nehatenej práce Domu zdravia B. Petrovec komunálnym podnikom

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Aj pre občanov Kulpína bolo najistejšie na nákupy ísť pešo

naložili, aby dbali zvlášť na čistenie prístupových ciest k zdravotným objektom, a tak pomohli aj občanom aj zdravotným pracovníkom. Zároveň vyzvali občanov, aby boli trpezliví,

keď ide o prepravu sanitkami domu zdravia do zdravotných ustanovizní mimo obce, už či do Nového Sadu alebo Sriemskej Kamenice. K. Gažová

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

INĐIJSKÁ OBEC

Všetko fungovalo bez väčších problémov U

ž predtým než vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu v krajine, orgány lokálnej samosprávy v Inđiji preventívne pôsobili, a to vďaka Systému 48, ktorého členovia roky dozadu raz v týždni rokujú o aktuálnej problematike v obci a schvaľujú zodpovedajúce závery. Obecný štáb pre mimoriadne situácie sa snažil predísť eventuálnym problémom v živote občanov, ktoré spôsoboval veľký sneh a výnimočne nízke teploty. V snahe šetriť elektrickú energiu aj na území Inđijskej obce vypájali pouličné osvetlenie. Tímy Strediska pre sociálnu prácu v spolupráci s Fórom žien a Kanceláriou pre mladých navštevovali sociálne ohrozené rodiny vo všetkých osadách obce, ktorým rozdelili 270 balíkov potravín. V spolupráci s lokálnou samosprávou 20 rodinám za-

Záber zo Slankamenských Vinohradov vo februári 2012

bezpečili finančné prostriedky na kúpu dreva na vykurovanie. Aktivisti Kancelárie pre

SNEH MNOHÝM PRINIESOL PROBLÉMY, no mnohí ho však netrpezlivo čakali a veľmi sa mu potešili. Tak v piatok 10. februára na nádvorí Slovenského domu v Báčskej Palanke vzniklo iglu. Vybudovali ho Juraj, Anna a Ivan. O ovzduší ich radosti z kreatívnej práce najviac však hovorí fotografia.

SNEH A ZIMA VÝZNAMNE SPOMALILA ŽIVOT aj vo Vojvodine, ale ho predsa len nezastavila úplne. Pošta ani v takých drsných podmienkach neprestala fungovať. Autá so zásielkami do jednotlivých osád prichádzali síce s oneskorením, avšak listári chodili riadne. Ak im sneh nedovolil zásielky roznášať ako obvykle – na bicykloch, robili to pešo, čo nebolo vôbec jednoduché vzhľadom na to, že denne treba prejsť aj niekoľko kilometrov. Nezaháľala ani bieloblatská listárka Anna Lacková (vľavo), ktorá okrem iných zásielok musela rozniesť aj účty za strovený elektrický prúd. Keďže všetko nedokázala poroznášať počas pracovného času, na prechádzku osadou sa vybrala v popoludňajších hodinách a do spoločnosti si pozvala kamarátku Jarmilu Hromčíkovú. A tak z domu do domu, jednou ulicou hore, druhou dolu, po viac alebo menej očistených chodníkoch... Účty rozdelili, ale sa, ako vidno na fotografii Mileny Godovej, aj pekne zabávali.

E. Hložanová

vlh

SÁNKOVAČKA V ARADÁČI. Keďže vo februári napadalo toľko snehu, koľko dávno nebolo, pán farár Vladimír Lovás s manželkou Olinkou zorganizovali pre deti evanjelickej mládeže poobedňajší výlet a sánkovačku. Využili tú výhodu, že na vchode do Aradáča na zákrute poľa Farkašov je briežok vysoký asi 15 metrov, z ktorého sa mohli spúšťať na sánkach. Bol to pekný zážitok pre všetkých, a ako vidno na fotografii, bolo ich tam naozaj dosť. Jano Zvara-Moco

mladých sa zúčastnili v akciách čistenia snehu v strede mesta. Cesty smerujúce do Slankamenských Vinohradov pravidelne čistili, a ako sa dozvedáme od Janka Macha, predsedu Rady MS Sl. Vinohrady, VP Komunalac, v ktorom inak i sám pracuje, cesty boli zjazdné. Život v osade počas februárovej kalamity prebiehal bez väčších problémov a pravidelné bolo i zásobovanie obchodov základnými výrobkami. Najkritickejšia situácia bola v časti osady Janda pri Dunaji, a to pre jej všeobecne nevýhodnú polohu. Občania populárnych Brehov vravia, že majú vraj i svoj vlastný Zlatibor. Na Košovci sa všetci radi sánkujú a z tejto zimy si vedia urobiť aj radosť. A. Lš. (foto: Janko Macho)

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Zimná idyla banátskych osád A

Hajdušický kaštieľ pod snehom (foto: Daniel Hudec)

j keď výdatné množstvá snehu významne spomalili život v takmer celej krajine, predsa len naplno ukázali aj svoju krajšiu, idylickú stranu. Prekrásne obrazy dedín, parkov, ihličnanov... prikrytých snehom vždy boli a sú inšpiráciou pre majstrov štetca a fotografie. Inšpirovala aj nás, ale aj našich spolupracovníkov. Slová sú skutočne zbytočné. vlh Fotozábery hovoria samy osebe.

Zimná idyla v dvestoročnom hajdušickom parku (foto: vlh)

Pohľad na hajdušický bazén (foto: vlh) Nočná snehová idyla vo vojlovickom parku (foto: Silvana Ivazovićová-Jediná)

Bieloblatský etno dom pod snehom (foto: Milena Godová)

Stred Jánošíka v bielom rúchu (foto: vlh)

Nádvorie bieloblatskej základnej školy (foto: Milena Godová)

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ZIMA V SELENČI

Bez väčších problémov oci napadalo veľa snehu a ruchy na sieti v čím kratšom čase teploty klesali hlboko pod opraviť. Hlavné cesty boli tiež bod mrazu, situácia v Selenči bola zjazdné a doprava prebiehala viac-menej normálna. Dalo by sa bez väčších problémov. povedať, že život fungoval bez veľkých porúch a zásobovanie občanov základnými potravinami nebolo prerušené. Občania poslúchli výzvu Obecného krízového štábu a riadne odpratávali sneh pred svojimi priedomiami. Cesty v Stroje Slovanu čistili cesty v dedine osade tiež boli zjazdné, a to vďaka mechanizácii Praných školách v našej lo dosť dlho, nebolo väčších procovnej sústavy Slovan, ktokrajine. Na výzvu, aby blémov ani s vykurovaním v dorá sa pousilovala cesty očissa zúčastnili vo verej- mácnostiach, lebo Selenčania sa tiť. Jediné, čo v období fených prácach čistenia väčšinou zásobili kurivom. Keďže bruárovej kalamity trápilo Dvaja zo štyroch, čo sa v Selenči prihlásili čistiť sneh snehu, v Selenči sa zatiaľ v Selenči plyn nemajú zaSelenčanov, sú havárie na na verejných plochách prihlásili štyria obča- vedený, nemusia sa ani obávať nevodovodnej sieti. Pracovnia, ktorí čistili sneh na dostatku tohto paliva na trhu. níci Verejného komunálneho podSelenčskí žiaci mali nepláno- verejných plochách v osade. Hoci niku Tvrđava z Báča sa snažili po- vané prázdniny, tak ako aj v ostat- mimoriadne chladné počasie trvaJuraj Berédi-Ďuky

STAROPAZOVSKÁ OBEC

SILBAŠ

Zimné zápisy očas februárovej kalamity na území Staropazovskej obce utvorili Štáb pre mimoriadne situácie, v čele ktorého je veliteľ Goran Jović. Členovia štábu sú-

Srem put Ruma (na cestách prvej a druhej priority), ale vo všetkých osadách obce sa na čistení lokálnych ciest angažovali i súkromní podnikatelia, ktorí vlastnia potrebné stroje. Následkom extrémne nízkych teplôt, ktoré sa pohybovali aj do - 22 stupňov a snehovej pokrývky sťažená bola autobusová a železničná doprava. Zásobovanie občanov bolo však pravidelné a nedošlo ani k poruchám v dodávke elektrickej energie, vody a plynu. Robotníci VP Čistoća neodvážali smeti z domácností, lebo – ako oznámili z tohto podniku – pre nízke teploty na smetiarskych kaKaždú novú vrstvu snehu bolo treba odpratať miónoch nefungovala hystavne vynakladali maximálne úsilie, aby draulika a problematické bolo i odvážanie znížili riziko ohrozenia života a zdravia oby- smetí na ústrednú depóniu, ktorá sa navateľov, čo sa im aj podarilo. Tohtoročná chádza v chotári. Základné a stredné školy nepracovali, ostrá zima najväčšmi však postihla tie najchudobnejšie kategórie občanov, kto- kým v predškolských ustanovizniach bolo rí potrebovali predovšetkým stravu, odev menej detí ako obyčajne. Občania vo väča drevo na vykurovanie. Angažovaním šine prípadov riadne čistili chodníky pred relevantných subjektov v obci všetkým svojimi domami. Z prostriedkov obecného ohrozeným bola poskytnutá adekvátna po- rozpočtu sú kúpené i štyri frézy na čistenie snehu v Novej a Starej Pazove. moc. Pre objemné sneženie na čistení ciest inA. Lš. tenzívne pracovali nielen tímy podniku

V strede Silbaša 10. februára 2012

minulých dňoch najčastejšou témou bola zima a nízke teploty. Snehová pokrývka sa neustále zvyšovala a v nasledujúcich dňoch najčastejšie bolo počuť zvuk lopaty – ľudia odhadzovali sneh vo svojich dvoroch a na priedomiach. Niektorí susedia si navzájom pomáhali. Neobývané domy sa dali poznať podľa chodníčkov v snehu vyšliapaných chodcami. Najchladnejšie ráno svitlo vo štvrtok 9. februára s teplotou - 21 stupňov. Mnohé domácnosti vtedy zostali bez vody, na nízke teploty doplatili i niektoré potrubia a vodomery. Autobusové spojenia fungovali stále, spočiatku iba s menším meškaním. Zima snáď najväčšiu radosť priniesla najmladším. Užili si neplánované dvojtýždňové zimné prázdniny a vďaka veľkým množstvám snehu naplno vychutnávali sánkovačky a snehové hry. Jaruška Ferková

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA V ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

ZO STAROPAZOVSKÉHO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU

Na poschodí bez žiakov Rýchlo a adekvátne reagovali E šte sa mimoriadne prázdniny ani neskončili a zamestnanci v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči narazili na nové problémy. Na poschodí budovy v pondelok 13. februára začalo premokať.

kritickejšia situácia je v zborovni a na chodbách. V novej časti sa už stávalo, že strecha premokala počas silnejších dažďov, ale nikdy v takých rozmeroch ako tentoraz. O probléme, s ktorým zápasia, informovali Sekretariát pre vzdelávanie mesta Nový Sad a člena Mestskej rady povereného v zd e l áv a n í m Nebojšu Starovića. Prípad oznámili aj poisťovni, z ktorej hneď prišli do školy a vyfotografovali situáciu. Ako uviedla Odkvapové rúry okovali cencúle, ktoré riaditeľka Gaškaždý deň stŕhajú parovićová, očaRiaditeľka školy Anna Gašparovi- kávajú odborníkov z mesta, ktorí by ćová hovorí, že väčšmi premoká na mali odporučiť, ako riešiť danú siposchodí v starej časti budovy, čo ich tuáciu. nepríjemne prekvapilo. Očakávali toProblémy s vodou neodročili zatiž, že by horšie mohlo byť v novej čiatok výučby. Zorganizovali sa tak, časti, vystavanej pred že v učebniach na šiestimi rokmi, ktorá poschodí sa vyučonemá klasickú povavať nebude, ale zato lu, ale len sadrové využijú dve miestplatne. Ani tí, čo v nosti v športovej škole robia najdlhšie, hale, informatické nepamätajú, že by v kabinety a slávnostminulosti boli takéto nú sieň. Hodiny problémy. budú 45- minútové, – Strecha je inak v avšak v nižších ročporiadku, pred deníkoch výučba zasiatimi rokmi je rečne trochu neskoršie, konštruovaná. Voda o 13.45. sa do učební dosta- Na zachytávanie vody z – Vchod a východ la z odkvapových povaly použili všetky názo školskej budovy rúr, z ktorých ne- doby je určený výlučne mohla odtekať, lebo cez športovú halu z boli veľké mrazy. Pod vplyvom tep- Ulice Komenského. Počas výučby la z vykurovania voda z rúr pretiek- žiaci nebudú vychádzať z budovy, la na strechu, a potom do učební. Vy- ani len na školský dvor, pretože kurovať sa však muselo, aby ne- hrozí nebezpečenstvo, že sa zosype zamrzli a nepopraskali radiátory. sneh a spadnú cencúle zo strechy. Situácia je alarmantná na celom Apelujeme preto aj na rodičov, aby poschodí okrem jednej učebne, – vy- žiakom doma prichystali desiatu, svetlila riaditeľka a doložila, že voda ako aj všetko ostatné, čo im je použ začala premokať aj do učební na trebné. Budova sa kvôli bezpečprízemí. Premoká k tomu aj strecha nosti žiakov bude zamkýnať, – pona starej telocvični, kým v novej za- vedala na záver riaditeľka, ktorá tiaľ nemali problémy. očakáva, že sa situácia už v priebe– Bez problémov sme sa neobiš- hu prvého týždňa výučby normalili ani v novej časti budovy, kde naj- zuje a že sa začnú používať aj triedy, prv začalo premokať v mojej kan- v ktorých premokalo. celárii, – povedala riaditeľka. NajE. Šranková 18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

práci obecného štábu pre mimoriadnu situáciu sa angažovali i zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu v Starej Pazove. Ako sa dozvedáme od Vesny Trbovićovej, riaditeľky staropazovského Strediska pre sociálnu prácu, niektorí občania počas februárovej kalamity boli ohrození pre zlú materiálnu situáciu, neadekvátne bývanie a nedostatok dreva a uhlia na vykurovanie. Zamestnanci strediska navštevovali rodiny, ktoré sú materiálne a sociálne veľmi ohrozené. V zabezpečovaní a

nej strany táto kalamita priniesla početné problémy sociálne ohrozeným, no z druhej strany verím, že všetky skúsenosti a získané údaje budú pozitívne využité v budúcnosti. Napr. o niektorých prípadoch ohrozených občanov sme ani my v stredisku a v Červenom kríži nevedeli. Naša spolupráca s ostatnými subjektmi (zdravotníctvom, políciou, verejnými podnikmi, obecnými a miestnymi štruktúrami) mala by aj naďalej pokračovať na tejto úrovni,“ zdôraznila riaditeľka Trbovićová. Zároveň apelovala na

Tím zamestnancov Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova

rozdeľovaní pomoci tesne spolupracovali aj s miestnymi spoločenstvami a miestnymi kanceláriami. V období najväčšej zimy pracovali každý deň, aj cez víkend, a priamo v teréne navštívili 90 rodín. Tieto rodiny dostali brikety na vykurovanie, ktoré zabezpečila obec, a balíky stravy z ČK. „Zachraňovať sme museli aj ľudí, ktorí boli ohrození neadekvátnym bývaním v podmienkach veľkej zimy. Mali sme jeden prípad v Belegiši, kde stará nevidiaca osoba nemala v miestnosti ani pec na vykurovanie, takže sme ju dali do pestúnskej rodiny,“ povedala Vesna Trbovićová. „Chudoba, na ktorú sme poukazovali v uplynulých mesiacoch, sa v tejto februárovej kalamite iba zväčšila. Máme kategórie ľudí, ktoré nemajú žiadne podmienky na život, a musím povedať, že máme i hladné rodiny, ktoré netrpezlivo čakajú na každý balík potravy,“ podčiarkla naša spolubesedníčka a ďalej uviedla: „Z jed-

občanov, aby sa zapojili do akcií poskytovania pomoci sociálne ohrozeným občanom. „Rodinné ubytovanie dospelých a starých osôb je aktuálne aj v našej obci. Pri tejto príležitosti apelujeme na občanov Staropazovskej obce, ktorí majú aspoň jednu voľnú izbu, aby si na rodinné ubytovanie zobrali niekoho z tejto kategórie. Záujemcovia sa môžu hlásiť na tel. čísla 310- 353 a 311-930. V Stredisku pre sociálnu prácu pre nich usporiadajú výcvik zo starostlivosti o dospelých a chorých ľudí. Z Ministerstva pre prácu a sociálnu politiku opatrovník dostane mesačnú úhradu v sume 15 635 dinárov a ešte 7 735 dinárov za vynaloženú prácu,“ povedala riaditeľka Trbovićová, a dodala, že Klub pre staré osoby a osoby s invaliditou v mestskom parku je denne otvorený od 9. do 20. hodiny, kde možno dostať teplý nápoj a zohriať sa. A. Lešťanová

strana26_27:0 20.2.2012 11:40 Page 1

Príbehy, y zážitky, sn

ytúžený ti? Najprv v rá a m a k , k .. Vša e mimoavý február. ny mínus a do tretic ívalo. jím u za l o b le toto ý extrém iste ani nesn m nečakan rých sa vám ole či doma prito k o sneh, poto y, in zdn v šk ruárové prá alo, o tom, čo sa vám m Detriadne feb tomto našo niív v sn si m te á v ta čí sa re o Piv p č z , ce m m rá á né p teľk A o to e ďalšie pek šim neúnavným pisa toré nám o št e a , ilo d o k a h , u. Vďaka n zo Selenče ojich skom kútik Hložian, Kovačice a o sv a ch ia n y, e in , sn ce, Pad tkoch, snoch svojich záži ch napísali. blízky

Andreja Hlaváč ov Najlepšie na tie á zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysá to zimné chvíle : zdravé ovocie či: a teplý čaj.

v ných sno č e j á b h lac

Na kríd

teším veciach a h c y n z rô o i ja snívam ch snov splní. plní. ždé dieťa ak ako ka i niečo z tých moji rávať, lebo sa nes o p b z m , a ro s a y il v ď zrad le smie sa, ke sa sen ne sen nikomu nepre derné tane ž , a s rí Hovo ajväčší páčia mo i ja môj n ľmi sa mi . Mnohokrát som Preto som by sa mi splnil. Ve u nc jú ko... a, a dievčatá ta som bola tak blíz h c som túžil rý to k v y , d šaty, ž ty v e a š a in ť a š si mam hto sn m ce a zvlá to so h c la la a k d m pred a krí oblie rádená so nam, sa ocitla n ostala doma sama, a p y v á k ta z Keď som z amine topánky a ašej školy prišiel o m n i é tano s d rn obula som ncovala. A potom a chce učiť mode s ta bo som zrkadlom každý prihlásiť, kto la som šťastná, le môjniu . Bo že že sa mô om štúdiu Bolero ľmi blízko k splne e n to presv č j e je a n z a a o a T a c ce v iny tan om už n d s o z h a ra ž vten te ý e splnen a ch , chodím e sa vedela, ž d u m b i so st la rčený hlási úplno ych šiat u ho sna. Pri mojom sne. Ale v sn rá k re p ch ov ne tak, ak lečiem do ozajstný b o sa ď . e k e , dy tanc á, 3. 1 aujímavé alentíkov nici V na tieto z la e ri b iv Ga tóbra v P ZŠ 15. ok

Nemala som to spol už

iačke urobiť

as veľmi rýchlo letí a už sme piataci. Máme mnoho povinností, ale aj peknýc h a menej pekných zá žitkov a spomienok na rôzne príbe hy. Na to pekné si s rad osťou spomíname, a to, čo sa nám stalo nepekné, nás má niečomu poučiť. Aj ja som raz niečo uro bila a nemala som... Bo lo to v 4. ročníku a s mojou najlepš ou priateľkou sme se deli spolu v školskej lavici. Raz som si na hodine matematiky vy požičala od nej gumičku a celkom ná hodou a neúmyselne som si ju potom položila do môjho pe rečníka a odniesla do mov. Aká nepozornosť! Trápilo ma, ak o som to mohla urobiť . Na druhý deň priateľka dosť ostro na mňa zaútočila, keď sa ma opýtala, prečo som jej vzala gumi čku. Vysvetlila som jej , že to bolo náhodou, ospravedlnila som sa jej a aj naďalej sme zostali priateľky. Tento príbeh ma poučil, že musím byť zodpovednejšia, dbať si na svoje, ale aj na cudzie veci. A aj to, že si musíme vedieť odpúšťať. Taňa Povolná, 5. 1 ZŠ maršala Tita v Pa dine

ú čoko topen m čoz o r a o chuť n dala s dostala o kuchyne, ky. Nechala m o s rovln o dňa som d h naednéh eksami. Šla nček do mik Keď som ic mir . k y h ť: z ládu s hrnčeka a hľadať keks o vidie chyňa č m o i o s d s u koládu tak a šla som chyne, mala , že až celá k kná a o y u o y r t k k k t o is e m d š li o s a sa lieta ootvárať v il a t , že sa á ie r m t v s y šťa k šla a y sa valil d ela som p c a š v dy via s k om krovln ymená. Mu trať. Mala s om si už nik e. s k ve ad bola z kuchyňu vy lo. Odvtedy v mikrovln u a a k t s d dvere b nič ne dovú lahô vá, 6. vlnke mikro túto čokolá leksyo elenči A a k a n S il Ire ára v nerob a Koll ZŠ Ján

áda Čokol

in la Tita v Pad 3, ZŠ marša . . 1 , vá ko eš Tijana B dovánky sne zimné ra Konečne krá

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

strana26_27:0 20.2.2012 11:40 Page 2

Jeden môj dobrý sk

utok

eden večer som šla do mov dosť neskoro. Bola treskúca zima, všade tma a ľad . V tej tme som videla tieň tej starkej. Ako som sa pr ibližovala k tieňu, vid ela som, že sa veľmi trápi s vreco m plným kapusty. Po maly som k nej pristúpila a pozd ravila som sa: „Dobrý večer.“ Odpovedala mi: „Dobrý, dieťa moje, pomôžeš mi?“ Najprv som sa trochu bála, ale povedala som si, prečo nie, veď moju pomoc potrebu je. Preto som jej pove dala: „Áno, rada.“ Odtiahla som vre ce a položila ho k jej uli čným dverciam. Starenka sa tak mi lo a teplo usmiala, že to bolo viac ako len slovíčko ďaku jem. V živote som urobila aj dobré, aj zlé skutky, ale tento mi zostal v pamäti. Saňa Kráľovská, 6. 1 ZŠ Mladých pokolen í v Kovačici

Micha e idylu s la Milota Mih i môže te aj vy áľová, 7. 2, ZŠ farbiť. Aj nem Ľudovíta Š tú usíte – veď sn ra v Kysáči: eh je v šade b Túto zimnú iely.

Môj dobrý skutok

edného dňa, kým mo ja mama bola v Beleh rade, zaumienila som si, že ju prí jemne prekvapím. Najpr šla do obchodu a na kúpila, čo treba. Potom v som som poupratovala svoju izb u a všetko, čo bolo potrebné. Umyla som aj riady. Ma ma prišla z Belehradu unavená a veľmi sa potešila, že je všetko upratané a čis té. Za odmenu mi kúpila pekn é tričko a rifle. Saňa Babková, 6. 1 ZŠ Mladých pokolen í v Kovačici

íta Štúra v , ZŠ Ľudov 2 . 6 , á v so li Jana Karde na korčuľovanie. aj Boli chvíle

Kysáči:

Môj st

ch la v moji o k š a n l á Ide a Draách fa Marčok e z Jo predstav la o y pri rybladná šk

nci dedin ím, je Zák a sa na ko v strede osady. torej chod kola, do k žanoch. Nachádz la o b lo si, aby dáleň s gutina v H íku. Priala by som h by mala veľkú je iakov. ôj star c n á le v re k s p ž ý sta níku a pri ola v mojich pred dbe by boli lavičky totu škostredn otec sa volá k o e š h j výšky Pavel. Pekne . O čis i. V c Ideálna Má ,m sa stoličkam sme mali akvárium nci. Priala by a i lm to s chádza oblieka: no á modré oč 55 rokov, je a y novými sí i í zamestn d šetabinete b so mn o práce a ve rifle, tričká a a šedivé vlas gickom k ci, učitelia a ostatn ošatách, a tak by v llo io b V ou a s č t y ia n e e ko ž . v š n j r o a ro is s li v a im k i ra mo vra y. R m dil lefón, N ly by sa sta žiaci do školy cho škole by bolo viac e a písm jím bračeko cia domov. V áno odj y robili rôzn m e t vačky. som si, ab kí v obliekaní. V te kom krúžku by sa Často nko, na písm . Hráme sa O edy sa hrá te á n ic mu po na bave e niečo o máham nko, tiež nah hluchý teci boli rov , napríklad v chem á a kompletne vy farbiť. áňa kn vít um mi vte Chodie j nová pe ských akti dy n vame s yť auto ale čky, skrýtačí tak la by tu a o bo ak t B polu d . y Môjho iečo kúpi. s u často s álna. u ti k s o ťa p r š o e k b o s le a bchod ,a ide ho za ž tarého otca u a vžd šte priala y nebola locvičňa. iadneh z y y som si e kov žiadna škola b b o h o inéh božňujem a n to Veľa o. olužia evyme čník mojich sp nila by ová, 7. ro ch ík v ra málo: bez som M a žano Mári tina v Hlo u g ra Dária D . ZŠ J. M ZŠ J. M Žemberyov . Drag á, 5. ro utina v č Hložan ník och Pozdrav všetkým kamarátom

arý ot ec

od Anny F. a Jany S. 18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z PADINSKEJ MATRIKY

Narodení – zosnulí 52 : 90 Padine, ako aj vo väčšine našich slovenských dedín pokračuje negatívny trend prirodzeného prírastku, následkom čoho je pokles počtu obyvateľstva. Podľa údajov, ktoré sme dostali od vedúcej padinskej Miestnej kancelárie, matrikárky Zuzany Kotvášovej, situácia je ustarosťujúca. V roku za nami sa v pôrodniciach v Pančeve, Zreňanine a Belehrade narodilo 52 detí, z toho 28 chlapcov a 24 dievčat. Okrem toho v padinskej matrike za rok 2011 sú zapísané aj deti a dospelé osoby, ktoré sa narodili v zahraničí a ktorých rodičia majú občianstvo Republiky Srbsko, alebo cudzinci, ktorí získali občianstvo Srbska, a tým aj právo zapísať sa do matričných kníh v meste trvalého pobytu. Tak je jedno dieťa narodené v Rakúsku, jedno v Ukrajine (v roku 2009), kým dospelé osoby zapísané do padinskej matriky sú narodené v republikách bývalej Juhoslávie (v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku) a v Slovenskej republike. Rodičia si zväčša zvolili moderné mená pre svoje deti, zriedka tradičné. Dievčatá dostali mená Jana, Stela, Anđela, Azra, Arijana, Amely, Monika, Wiola Melody, Melani, Dajana, Tatjana, Sára,

Martina, Janja, Aleksandra, Nina, Tabita, Nađa, Izabela, Tea, Ivana a Hana. Chlapcov pomenovali Boris, Darko, Mateja, Janko, Luka, Michal, Vladimír, Andrej, Viktor, Aleksandar, Ivan, Dominik, Marko, Andreas, Dário, Mário, Gabriel, Dalibor a Jonatán. Na porovnanie uvedieme, že v roku 2010 sa narodilo 54 detí, teda o dve viac než v minulom roku. V roku 2011 Padinčania sa rozlúčili s 90 spoluobčanmi. Zomrelo 46 mužov a 44 žien. Z toho počtu 56 zomrelo doma, pokiaľ dvaja Padinčania zomreli v zahraničí: jeden v Nemecku a druhý v Austrálii. Jeden je pochovaný v zahraničí a druhý v Starej Pazove. Ďalších 34 občanov zomrelo v Pančeve, Vršci, Belehrade a v Kovačici. Najstarší Padinčan, ktorý zomrel v roku 2011, bol narodený roku 1913, a najmladší mal 42 rokov. Najstaršia zosnulá občianka Padiny bola narodená roku 1918, a najmladšia zosnulá mala iba 25 rokov. Najviac zosnulých bolo v januári (12), potom v marci (11), najmenej v júli a v decembri (3). Smutné je aj to, že v roku za nami zomreli obaja manželia až v piatich rodinách v Padine (rozdiel bol iba niekoľko dní, najviac do troch mesiacov), ako aj

Ej, keby sme tak mali ešte bračeka alebo sestričku, tak by nás na lavičke bolo viac

otec a syn v jednej rodine. Na porovnanie uvedieme, že v roku 2010 zomrelo 80 osôb, z toho 36 mužov a 44 žien. Keď ide o najnovšie údaje v padinskej matrike, tak najstarším živým Padinčanom je Ján Valenta, narodený 20. decembra 1917, a najstaršou Padinčankou je Eva Dišpiterová, rod. Brngárová, narodená 22. marca 1921. V roku 2011 Padinčania uzavreli 34 manželstiev, z toho 30 sobášov bolo v Padine a 4 v zahraničí: po jeden v Ukrajine a Bosne a Hercegovine a dva v Nemecku. Nevesty boli z Kovačice, Bieleho Blata, Pančeva, tiež z Čiernej Hory a Nemecka, ženísi z Kovačice, Debeljače, Velikog Središta a zo Slo-

venska. Šesť dievčat z Padiny sa vydalo do Kovačice. Najviac uzavretých manželstiev bolo v auguste (7), potom v septembri (6), v máji (5)… Dvaja mladomanželia z dvoch uzavretých manželstiev mali iba 18 rokov a najstarší mladomanžel mal ani menej, ani viac než 70 rokov. Najviac mladých Padinčanov sa rozhodlo povedať osudové „áno” vo veku 24 rokov. Na záver spomenieme, že niektorí Padinčania si chceli urobiť poriadok aj vo vzťahoch, a tak sa rozhodli neproduktívny vzťah, v ktorom sa už necítili dobre, ukončiť. Teda v padinskej matričnej knihe v roku 2011 je zaznamenaných aj 9 rozvodov. A. Chalupová

Pavel Tomšík, narodený roku 1919, kým najmladší bol František Kaňa (1979). Zomreli aj narodení v roku 1962, a to Pavel Soviš, Štefan Zárecký, Mária Malinová a Mária Prokopcová, ktorá bola narodená Matrikárka Anna Berédiová na pracovisku roku 1969. Do knihy narodených vlani tiam hlavne dávali moderné bolo zapísaných osem detí, kto- mená, ako napríklad Kevin, Emil, ré sú narodené v zahraničí. V pô- Teodor, Zina, Laura, Simona... Rorodnici v Novom Sade sa narodi- dičia akoby už takmer zabudli lo 19 detí, z toho 9 dievčat a 10 na pôvodné slovenské mená. Po chlapcov. Rodičia svojim ratoles- tri deti sa narodili v auguste a v

novembri, po dve v marci, v októbri a v decembri, a v ostatných mesiacoch po jedno dieťa. Takáto nepriaznivá situácia z demografického hľadiska sa opakuje z roka na rok. K tomu treba ešte pridať aj občanov, ktorí sa vysťahovali hľadajúc si lepšie životné podmienky pre seba a svoje rodiny. Po poslednom sčítaní obyvateľov Selenča mala 3 193 obyvateľov a čo do počtu obyvateľov sa nachádza na druhom mieste v Obci Báč. Obyvatelia Selenče tvoria vyše 20 % obyvateľov Obce Báč. Juraj Berédi-Ďuky

ZO SELENČSKEJ MATRIKY

Z roka na rok menej daje z roka 2011, ktorými disponuje vedúca miestnej kancelárie v Selenči Anna Berédiová, sú ako zvyčajne alarmantné. Z matičných kníh sme sa dozvedeli, že v minulom roku v Selenči uzavreli štrnásť manželstiev a zaznamenali aj dva rozvody. Manželstvá však Selenčania uzavierali aj mimo Selenče (dve). Keď ide o počet zosnulých, zostalo zapísané, že v minulom roku zomrelo 74 občanov Selenče, približne rovnaký počet mužov a žien. Z tohto počtu 41 občanov zomrelo doma a 33 zomrelo v nemocniciach alebo niektorej inej osade. Najstarší zosnulý občan bol

18. – 25. 2. 2011

7 – 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

Len to, bez čoho sa nedá... ijeme v období, ktoré kríza veľmi poznačila. Cítiť ju na každom kroku, akoby bola všadeprítomná a celkom udomácnená. Vkročili sme do neveľmi sľubného roku 2012 a konečne absolvovali i ten najdlhší mesiac v roku. Peňaženky máme čoraz štíhlejšie, a preto i na nákupy chodíme zriedkavejšie. Kupujeme iba ten naozaj nevyhnutný tovar, vyberáme si teda nie to, čo musíme mať, ale to, bez čoho sa nedá. Šetríme. Zákazníci sa čoraz častejšie prepočitujú, koľko v obchode minuli, niekedy sa im zdá, že až priveľa, a preto veľmi starostlivo premýšľajú, čo si kúpia. Niektoré obchody svojim zákazníkom ponúkajú zľavy, tak v mestách, ako i na dedinách. Ani Silbaš nie je výnimkou. Predajňa Podunavlje z Báčskej Palanky – Diskont Silbaš (na Novosadskej ceste) má za sebou úspešnú štvorročnú prácu a vybudovanú dôveru zákazníkov. Zamestnanci sú prívetiví a vždy ochotne poradia, každému vyjdú v ústrety. Do predajne chodia nielen obyvatelia z najbližšieho okolia, ale i zo

vzdialenejších ulíc, ktorým zodpovedá bohatá a rôznorodá ponuka tak potravín, ako i iných výrobkov pre domácnosť (pracie a čistiace prostriedky, kozmetika a pod.).

Anka Šomodiová sa chystá na nákupy

V diskonte: Milena Vrsajková (zľava) a Alenka Faboková

Svojim zákazníkom v predajni ponúkajú i akcie, a to denné, štvrtkové (15 výrobkov s 30-percentnou zľavou), piatkové (10-

NA KUS REČI S JÁNOM HAVRANOM ZO STAREJ PAZOVY

Aj môj otec bol kolportérom Hlasu ľudu V

rokoch 1974 až 1980 kolportérom týždenníka Hlas ľudu v Starej Pazove bol Michal Havran (1918 – 1991), otec nášho spolubesedníka Jána Havrana, ktorý si dodnes veľmi dobre pamätá, ako otec roznášal noviny po osade. Znie priam neuveriteľne, že Ján Havran dodnes uschováva všetky dokumenty späté s kolportérskou robotou svojho otca. V stredu 1. februára t. r. sme v dopisovateľstve Hlasu ľudu v Starej Pazove mali príležitosť aj sami sa o tom presvedčiť. „Môj otec noviny po Pazove roznášal v sobotu celý deň na bicykli a ak nestačil túto prácu vykonať za deň, musel si ju dokončiť v nedeľu v predpolud18. – 25. 2. 2011

percentná zľava), víkendové, mesačné, sviatočné decembrovo-januárové. Zákazníci nakupujú vždy, aj tovar bez zľavy. Anka Šomodiová prejde napríklad takmer celou dedinou, ale v stredu si vždy príde po toastový celozrnný chlebíček. K tomu si, samozrejme, kúpi i niektoré mliečne výrobky a podľa potreby i iný tovar pre domácnosť.

Michal Havran

ňajších hodinách,“ povedal Ján Havran a dodal, že si pamätá i na dve veľké tašky a pršiplášť, ktorý jeho otec dostal na používa-

7 – 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

Vedúcou diskontu Podunavlje v Silbaši je Milena Vrsajková, ktorá svojich zákazníkov víta s úsmevom a upozorní na tovar na akcii.

Cítiť však, že kúpna sila zákazníkov je menšia, a tým je potom menší aj obrat v porovnaní s rokom 2010. V súlade so zákonom koncom minulého roka v diskonte urobili niveláciu cien, pričom sa marža znížila na 9,90 percenta. Nižšie ceny platia pre olej, cukor, múku, mliečne výrobky, chlieb... V diskonte sa riadia tým, že nestačí len získať zákazníka, ale treba si udržať aj jeho dôveru, predovšetkým kvalitným tovarom, nízkymi cenami a prívetivosťou. Jaruška Ferková

nie z ustanovizne. V uvedenom období v Starej Pazove bolo 337 odberateľov Hlasu ľudu (oveľa viac ako je to dnes) a na domovú adresu Havranovcov vtedy prichádzalo 350 kusov novín. Na základe zachovaných údajov sme sa dozvedeli, že Michal Havran mal dinár provízie. „Otec doma noviny nepredával, lebo v strede osady bol stánok, kde si obyvatelia mohli zadovážiť i náš jediný slovenský týždenník. Avšak bola i jedna výnimka: otec mal povolenie Ján Havran so zachovanými dokladmi predávať novoročné čís- svojho otca lo novín, keď v nich bol kalendár,“ akcentoval náš spo- karni ako robotník a roznášanie lubesedník. Michal Havran pra- novín mu bola dodatočná práca, coval inak v niekdajšom Poľno- ktorú vykonával s veľkou láshospodárskom družstve Janka kou a chuťou. A. Lš. Čmelíka v Starej Pazove, v mlie-

Z NAŠICH OSÁD DIVY SA DEJÚ AJ V KOVAČICI

starší bezmála 8 rokov odo mňa a s ktorým som sa sobášila 27. septembra 2008, nemá ani brata ani sestru, tak sme to v jeho rodine nemuseli analyzovať.” Kým sme sa rozprávali, trojročná Anastasija sa zvedavými očkami pozerala na nás a usilovala sa pochopiť význam nášho stretnutia. Anastasija sa naPoliakovci sú najšťastnejší, keď sú spolu vo svojom teplom rodila roku 2008, rodinnom dome vážila 3 760 g a merala 53 cm, pokým Viktor mal 3 330 g a 52 cm. Táto mladá štvorčlenná rodina sa sama stará o seba, hlava rodiny Želko pracuje súkromne, bavia ho stavebnícke práce. Anna od roku 2006 pracovala v predajni Petráš a od 15. decembra 2011 je na materskej dovolenke. „Z času na čas dcérku Anastasiju opatrujú mamička Šimonová, v opačnom prípade zabávame sa my sami traja doma, pokým ocko pracuje,” povedala Anna. Na našu otázku, aké majú plány do budúcna, či plánujú zvýšiť počet svojich potomkov, mladý gazda odpovedal, že on by aj chcel, ibaže nevie, čo Anka na to povie. Anka potvrdila, že neverí, že budú mať ešte detí, ale takú možnosť ani nevylúčila, nakoniec všetko je Rodný list syna Viktora A. Chalupová možné.

V rovnakom mesiaci, dni, hodine…

Rodný list dcéry Anastasije

rednedávnom som sa stretla s istým známym Kovačičanom, ktorý mi zvestoval neuveriteľne peknú správu. „Stal sa div divúci, o akom si ešte nepočula,” povedal známy menom Ján (Moco). Nerozmýšľajúc som prisľúbila, že sa na ten div prídem pozrieť, a tak som sa vybrala do jednej z najdlhších ulíc v Kovačici, do Ulice Mihajla Pupina a domu číslo 64. Na tejto adrese žije mladá štvorčlenná rodinka Poliaková, ktorej sa na sklonku roka 2011 narodil najmladší člen rodiny. Podľa údajov z kovačickej matriky v minulom roku sa v Kovačici narodilo 63 nových občanov, z toho 33 dievčat a 30 chlapcov. Zaujímavé je to, že sa najmladší potomok rodiny Poliakovej, syn Viktor-Viky, narodil 29. decembra 2011 o ôsmej hodine a piatej minúte ráno, rovnako tak, ako aj jeho tri roky staršia sestrička Anastasija-Staska, ktorá sa narodila toho istého dňa, o tej istej hodine a minúte. Rodičia Anna a Želko boli veľmi šťastní a lekár v pančevskej pôrodnici nemohol uveriť tomuto divu. „Utekal sa pozrieť do archívu v pôrodnici, či je naozaj pravda to, že sa novorodeniatko narodilo toho istého dňa a v tom istom čase, ako jeho o tri roky staršia sestrička,” s úsmevom na tvári začala rozprávať mladá maminka Anna a pokračovala: „V našej rodine, u Dudášovcov sa stalo niečo podobné. Moja staršia sestra Eva sa narodila 8. júna 1985, ja som sa narodila o tri roky, jeden mesiac a jeden deň neskoršie, teda 9. júla 1988 a brat Janko na svet prišiel 10. augusta 1995. Manžel Želko, ktorý je

ČLENKY ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka rozvíjajú čulú činnosť. Okrem iného sa stretávajú i na oslavách typických ženských slovenských mien, a tak v nedeľu 12. februára v Klube VHV usporiadali oslavy menín venované Máriám a Zuzanám. Príležitostný príhovor na nedeľňajšej oslave mala Anna Horvátová, predsedníčka združenia, a oslávenkyniam k meninám zagratulovali i piesňami (na fotografii) v podaní ich speváckej skupiny. Na oslave menín členky Združenia pazovských žien sa pri speve a hudbe pekne pobavili. a. lš.

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

poljo1:0 20.2.2012 14:50 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 4 (1814) 25. februára 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU VYHLÁŠKA ASOCIÁCIE POĽNOHOSPODÁROV PRE VEREJNOSŤ

Požaduje sa kontinuita subvencií Združenia poľnohospodárov, členovia Asociácie poľnohospodárov na zasadnutí Správnej rady, ktorá bola 31. januára 2012 v Novom Sade, potvrdili rozhodnutie, na základe ktorého sa požaduje, aby sa aj v tomto roku zabezpečila kontinuita všetkých subven-

cií, ktoré boli doteraz dlhoročnou praxou a v minulom období vplývali na zvýšenie objemu výroby a na modernizáciu všetkých odvetví poľnohospodárstva. Naše návrhy o subvencovaní poľnohospodárskej výroby boli v decembri minulého roku za-

slané na ministerstvo, ale odpoveď sme nedostali. Návrh, aby sa rastlinná výroba subvencovala formou prémie za kilogram, je pre poľnohospodárov, členov Asociácie neprijateľný, pretože tento spôsob subvencovania zodpovedá spracovateľom, ktorí majú mož-

Z PRODUKČNEJ BURZY

Snehová kalamita ochromila aj obchodovanie j na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 13. − 17. februára 2012 bolo cítiť kalamitnú situáciu v Srbsku. V dôsledku šetrenia elektrickou energiou, extrémne nízkych teplôt a veľkého množstva snehu takmer celý týždeň väčšina občanov mala pracovné voľno. Intenzívnemu obchodovaniu zabránili aj úplne zamrznuté rieky, ktoré ochromili riečnu dopravu. Z obilnín sa v uvedenom období obchodovalo iba s kukuricou. Po strmhlavom zdražení v predchádzajúcom období, keď sa predávala po 19,30 din/kg (bez DPH), cena kukurice spadla na 18,80 din/kg, priemerná cena bola 20,44 din/kg (18,92 bez DPH). Pšenica sa ešte v predchádzajúcom týždni predávala po 21,50 din/kg (bez DPH). V uvedenom období nebol dopyt po nej. Jednou z príčin je aj vyhlásenie o možnej intervencii štátu na trhu so pšenicou, takže sa čaká na ďalšie kroky. Vo svete je situácia na poliach so pšenicou kritická. U nás ju zachránila snehová pokrývka, no inak je tomu napríklad v regióne Čierneho mora. Nečakaný príchod zimy do tejto oblasti, ale aj do ostatných častí Európy sa vo februári postaral o stabilizáciu ceny. Obavy o poškodenie pšenice každým dňom rastú. Suchá jeseň a mierna zima bez dostatočnej snehovej pokrývky, ako aj veľmi silné mrazy nemajú na prezimovanie pšenice dobrý vplyv. Prvé prognózy z čiernomorskej oblasti, kde sú silné mrazy a málo snehu, hovoria o výraznejších škodách. Americká spoločnosť zaoberajúca sa vývojom počasia CWG očakávala na konci januára poškodenie pšenice v Rusku na

úrovni 15 %. Celkovo je poškodených približne 2 milióny hektárov. Hlavné oblasti pestovania sa nachádzajú v južnej časti Ruska (východne od Čierneho mora), v oblasti Volgy a južnej časti centrálneho Ruska. Tu sa urodí približne 70 % celkového množstva. Najviac poškodené výmery nízkymi teplotami hlási Ukrajina, ktorú postihli silné mrazy. Podľa ukrajinského Ministerstva poľnohospodárstva je poškodená takmer tretina ozimnej pšenice. Na poškodení sa podpísala hlavne minuloročná suchá jeseň a málo snehu v kombinácii so silnými mrazmi. Americká spoločnosť odhaduje poškodenie porastov na 33 %. Vo viacerých oblastiach Európy boli v posledných týždňoch extrémne nízke teploty. Dôležité regióny pestovania, ako Rumunsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a tiež Veľká Británia hlásili silné mrazy a nedostatok snehu. Podľa odhadov by mohlo byť poškodenej až 15 % úrody ozimnej pšenice v závislosti od regiónu. Strach zo slabej úrody pšenice v roku 2012 v Rusku a na Ukrajine zvyšuje obavy z možnosti zavedenia exportného cla z Ruska. Spolu s menovou politikou USA sa cena pšenice na európskych trhoch začína znova posúvať k hranici 200 eur za tonu. Z ostatných komodít sa na novosadskej Produkčnej burze obchodovalo iba so sójovými výliskami so 44-percentným obsahom bielkovín. Ich cena bola 41,65 din/kg (35,30 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 1,24 % viac. Ľ. S.

nosť znižovať výkupnú cenu obilnín a priemyselných rastlín. Čo sa týka podpory pre dobytkárstvo, subvencie sa musia dávať nielen na prémie za mlieko a výkrm hovädzieho dobytka, ale aj za ostatné odvetvia dobytkárstva, ktoré boli doteraz zanedbávané. Kontinuita všetkých opatrení zahŕňa aj pokračovanie v uskutočňovaní Nacionálnej stratégie pre rurálny rozvoj 2011 – 2013.

poljo2:0 20.2.2012 11:45 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY GMO UŽ AJ V LESNÍCTVE

Sterilné lesy vedú k strate biodiverzity (2) hľadiska priemyslu sa najsľubnejším riešením javí pestovanie sterilných stromov. Elimináciou mechanizmu zodpovedného za produkciu kvetov, plodov, šišiek, ovocia a semien by sa „ušetrená” životná energia mohla využiť na rast. Predpokladá sa, že viac ako 25 % energie stromov sa spotrebúva v procese ich reprodukcie.

STERILNÉ LESY Únik geneticky modifikovaných informácií do prostredia by mal pre ľudskú spoločnosť neznáme a nepredvídateľné dôsledky. Keďže peľ mnohých druhov drevín sa môže prenášať na veľmi veľké vzdialenosti, obmedzenie jeho samovoľného rozširovania je jednoducho nemožné. Podľa názoru mnohých odborníkov táto skutočnosť by sama osebe mala byť dostatočným dôvodom na zastavenie genetických manipulácií. Zdá sa, že potenciálny ekonomický prínos v tomto prípade nahradil zdravý rozum, pretože sa ďalej vo veľkom pokračuje v šľachtení sterilných stromov. Stromy, ktoré nemôžu kvitnúť, nebudú logicky produkovať ani peľ a týmto sa úplne vylúči hrozba krížového opeľovania

medzi GM jedincami a pôvodnými rastlinnými druhmi. Takisto by bola týmto vyriešená aj otázka týkajúca sa peľu niektorých drevín, ktorý môže mať potenciálne alergické účinky. V rovnakom čase sa očakáva zvýšenie tempa rastu geneticky modifikovaných jedincov. No nahrádzanie pôvodných lesov steril-

nými kultúrami, ktoré neposkytnú doslova žiadne zdroje potravy pre divo žijúce organizmy, bude nevyhnutné viesť k strate pôvodnej biodiverzity a postupne až k jej zániku. ODOLNOSŤ PROTI CHOROBÁM Voľný pohyb surového a nespracovaného dreva v rámci jednotlivých štátov a kontinentov so sebou priniesol aj rozšírenie exotických škodcov a patogénov. Jednoznačne v tomto prípade nejde o nový fenomén tejto doby, hoci práve rapídne narastajúci trend globalizácie ekonomiky značne rozšíril okruh a rozsah aktuálnych problémov. Napríklad bresty boli v minulosti najbežnejšími tienivými drevinami amerických miest a veľ-

komiest. V minulom storočí však došlo k ich rapídnemu úbytku a ústupu spôsobeného hubovou infekciou odborne známou pod názvom grafióza brestov (Dutch elm disease). Obrovské gaštany, niekedy dominantné stromy lesov východnej časti Severnej Ameriky, dnes prežívajú najmä vo forme koreňových výmladkov z odumretých jedincov. Takisto pri buku sa pozoruje výrazný ústup z jeho pozícií, a to v dôsledku exotického hubového ochorenia prenášaného miniatúrnym podkôrnikom. „Všemocné” biotechnológie aj v tomto prípade prichádzajú s riešením. Novozélandskí vedci vyvinuli druh brestu s génmi zaručujúcimi jeho odolnosť proti hubovým ochoreniam. V prípade ich „úspešného zavedenia do praxe” tieto bresty s najväčšou pravdepodobnosťou nájdu široké komerčné využitie vo všetkých oblastiach, kde bude tvrdé drevo brestov žiadané a cenené. Počas rôznych diskusií bola nastolená aj otázka, ako odporcovia „neobmedzených” biotechnológií vyriešia morálnu dilemu medzi problémami súvisiacimi s patogénmi a chorobami napádajúcimi lesné dreviny a riešeniami, ktoré nám ponúkajú biotechnológie. Dá sa nájsť aj iné prijateľné riešenie? Bresty v prírode aj napriek ich rozsiahlej decimácii stále prežívajú, aj keď len formou jednotlivých jedincov, ktoré boli schopné odolať infekcii. Pokiaľ existuje nádej, že bresty sa vo voľnej prírode môžu prirodzene rozmnožovať, so všetkou pravdepodobnosťou je len otázkou času, kedy sa vedcom podarí identifikovať gén spôsobujúci odolnosť určitých jedincov bresta voči grafióze. Táto „genetická anomália” sa v prírode v priebehu mnohých rokov prirodzene vyvinula a nebu-

de teda predmetom patentu. Ďalšie možné riešenie sa naskytá v súvislosti so záchranou amerického gaštanu Castanea dentata. Identifikovali sa voľne rastúce odolné jedince, tieto sa skrížili so všeobecne odolnými jedincami gaštana čínskeho Castanea mollissima, ktoré sú schopné prežiť pôsobenie patogéna. STROMY AKO LAPAČE A ZÁSOBÁRNE TOXÍNOV Mnohé diskusie sa krútia aj okolo možností „namodelovať” jedince, ktoré budú schopné pohlcovať a uskladňovať škodlivé látky. Predstavme si napr. jedince „obľubujúce” polychlórované bifenyly (PCB), ktoré by boli schopné v bývalých, priemyslom znečistených a znehodnotených oblastiach odstraňovať tieto smrteľne jedovaté toxické látky z pôdy. A teraz si skúsme predstaviť praktické problémy súvisiace s odstraňovaním týchto doslova rastúcich skládok. Aj keď tieto stromy momentálne neexistujú, s najväčšou pravdepodobnosťou je len otázkou času, kedy sa tak stane. Ponúka sa aj iné, menej „atraktívne” riešenie: čo keby sme radšej podstatne znížili naše toxické „dedičstvo” tým, že úplne zakážeme produkciu všetkých organických zlúčenín chlóru? Názory odborných a vedeckých kruhov týkajúce sa priameho zavádzania GMO do priemyselných odvetví a jednotlivých oblastí života sa značne líšia. Treba podotknúť, že názory sú rôzne aj v závislosti od krajín a najmä kontinentov. Na rozdiel od USA, kde najmä v priemyselných a obchodných kruhoch značne prevláda pozitívny postoj k otázke využívania geneticky modifikovaných organizmov, krajiny Európy sa k danej problematike stavajú veľmi opatrne a rezervovane. pripravila: Ľ. S.

Kontakt: Ulica knez Mihajlova 11 – 15/III, Belehrad, tel. 381 (011) 2620-015

Globos poistenie – Poistenie bez nevyplateného odškodného

32/II

18. – 25. 2. 2012

Bulvár Mihajla Pupina 14/IV, Nový Sad, tel: 381 (021) 425-945

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

poljo3:0 20.2.2012 11:46 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

DRUŽSTEVNÍCTVO: V ZÁVOZE ALEBO ZNOVU V MÓDE? (2)

Veľa výhod ribližne 170 rokov je družstevníctvo, riadiace sa od začiatkov heslom rovnosť – svojpomoc – demokracia, zvláštnym fenoménom doby. Prežilo všeličo: ruiny feudalizmu a nástup kapitalizmu, dve svetové vojny, kolektivizáciu, socializáciu, transformácie, konkurenciu... Aj dnes, napríklad u nás, nie vždy bezbolestne a ľahko, dokazuje žiť a prispôsobovať sa novým podmienkam. V Európskej únii je toho času významnou formou podnikania, rovnocennou s inými, čo prakticky znamená, že mu nemôže byť odopretá žiadna činnosť, ktorá je umožnená ostatným podnikateľským formám. V zásade sú tri typy družstiev: spotrebiteľské (podnik vlastnia spotrebitelia služieb družstiev), zákaznícke (keď výrobcovia výrobkov alebo služieb vlastnia družstvo), ako i družstvá vlastnené zamestnancami, ktorí sú zároveň majiteľmi spoločnosti. Všetky tri druhy majú kopu špecifík. Ide napríklad o možnosť dobrovoľného vstupu a výstupu z podniku, o obmedzený výnos zo zisku, ktorý

sa zvyčajne aspoň čiastočne použije na prevádzku, o to, že s účastinami sa neobchoduje na trhoch s cennými papiermi, o okolnosť, že

Erdevícke produkty na stánku Družstevného zväzu Vojvodiny na jednom z uplynulých belehradských veľtrhov

majoritne rozhoduje väčšina a vedenie zodpovedá svojim členom, alebo o to, že každý člen má jeden hlas alebo limitovaný počet hla-

sov... K nevýhodám družstevnej formy hospodárenia sa najčastejšie zaraďuje obmedzený vlastný kapitál členov, ich znížený záujem pre rozvoj firmy spôsobený skromnými investíciami a spomalené rozhodovanie, ktoré je následkom demokratického riadenia a širokej členskej základne. Obrovskou výhodou družstiev je však ich pestrosť, univerzálnosť, prispôsobenosť a prispôsobivosť trhu... Odhaduje sa, že v krajinách EÚ v súčasnosti podniká vyše 130 000 družstevných firiem, ktoré majú takmer 85 miliónov členov a zamestnávajú 2,3 milióna ľudí. V škandinávskych krajinách sú silné spotrebné družstvá, ktoré vo Fínsku majú vyše tretinový a vo Švédsku pätinový podiel na trhu. V Španielsku a Belgicku sa družstvá presadili v zdravotníckej starostlivosti a vo farmaceutickom zásobovaní, v Taliansku sú silné sociálne družstvá, vo Francúzsku družstevné firmy zaoberajúce sa elektronickým obchodom, čím umožňujú malým remeselníckym firmám prístup na trh a predaj produktov cez internet... Vedúci predstavitelia Európskej mliekarenskej organizácie, ktorí nedávno pobudli v Belehrade, vyzdvihli, že sa v Európskej únii pro-

stredníctvom družstiev zabezpečuje okolo 40 percent výkupu mlieka. Vo Švédsku sa osvedčili aj družstvá verejnoprospešných služieb (opatrovateľstvo detí, starých či bezvládnych ľudí), vo Fínsku i družstvá franšízové, napríklad v oblasti rýchleho občerstvenia. Ešte pred desiatimi rokmi trhový podiel holandských družstiev pôsobiacich v poľnohospodárstve predstavoval 83, vo Fínsku 79, v Taliansku 55 percent... Existencia poľnohospodárskych, výrobných, spotrebných, bytových a iných družstiev i dnes, napriek všetkým prekážkam, ktorým boli alebo sú aj dnes dakde vystavené, je zrejme svedectvom ich životaschopnosti. Tak isto je ukážkou významu rozvoja družstevnej myšlienky ako základného princípu fungovania družstevného hnutia na všetkých svetových rovnobežkách. Akékoľvek podnikanie tohto druhu, ako hovorí i slogan Spojených národov, môže byť v prospech a v záujme budovania lepšieho sveta. Šitého nielen na mieru jeho aktérov, ale aj na mieru nás všetkých. (V budúcom čísle: Naše reformy, naše perspektívy) O. F.

TURECKÝ MINISTER POĽNOHOSPODÁRSTVA MEHDI EKER NAVŠTÍVIL SRBSKO

cie, lebo sa to všetko pomerne rýchlo môže stať základom úhrnných obchodných a ekonomických vzťahov Belehradu a Ankeď existujú veľké reálne mož- toch okolo dvadsať percent oby- kary. Okrem dvoch ministrov a členov nosti pokročiť v uvedenom sme- vateľov zaoberá poľnohospodárre, predovšetkým kladením dôra- stvom. To ich upriamuje na to, ich delegácií týmito otázkami sa zaoberali aj členovia zu na export a import zmiešanej a dozornej poľnohospodárskych rady, ktorá vznikla na produktov – rastlinzáklade vlaňajšej doných, dobytkárskych, hody dvoch rezortných potravinárskych a iných ministerstiev, podpísa– ktoré zatiaľ len nej v Ankare. Ich úloskromnými, približne hou je analyzovať indesiatimi percentami štitucionálne otázky v účinkujú v obojstrannej oblasti pôdohospovzájomnej výmene. Jej dárstva a potravinárhodnota síce stúpla vlastva, zvlášť možnosti ni z 500 na 550 milióodstránenia všetkých nov eur ročne, no – formálnych prekážok, mienia dvaja ministri – ktoré toho času brzdia skutočné možnosti sú a spomaľujú širšiu vzáoveľa širšie. Je dosť priestoru na rozšírenie spolupráce: dvaja mijomnú výmenu poľnoObchodné vzťahy nistri na tlačovke vo vláde Srbska po ukončení úradhospodárskych, potraSrbska a Turecka sú len ných rozhovorov vinárskych a iných kona začiatku rozvoja, podotkol minister Petrović, kým jeho aby zveľaďovali poľnohospodárs- modít medzi Srbskom a Turechosť Eker vysunul do popredia ku spoluprácu, intenzívnejšie spo- kom. O. Filip skutočnosť, že sa v oboch štá- lupracovali, vymieňali si informá-

Možnosti sú, treba ich využiť ve konštatácie osobitne zarezonovali počas nedávneho pobytu tureckého ministra poľnohospodárstva Mehdiho Ekera u nás a viacerých rozhovorov, ktoré mal s hostiteľom, ministrom poľnohospodárstva a obchodu Dušanom Petrovićom. Prvou je, že stoj čo stoj treba zachovať a zveľaďovať stabilitu tohto pásma, čo vyplýva z vlani podpísanej Dohody o vzájomnom porozumení dvoch štátov a v čom tieto majú kľúčovú úlohu. Druhou, že načim vyvinúť plné úsilie, aby sa hospodárske styky dostali na úroveň veľmi dobrých politických vzťahov. To konkrétne znamená nutnosť tak ráznejšie, ako aj úpornejšie prispievať k vyrovnaniu tovarovej výmeny. Vlani náš vývoz do Turecka síce stúpol o vyše 80 percent, čím sa zredukoval i deficit, no voľného priestoru na takéto úsilie je stále dosť. Najmä v tomto roku,

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

III/33

poljo4:0 20.2.2012 11:47 Page 4

POĽNOHOSPOdÁRSKE ROZHĽAdY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve (8) VLNOVNÍK RÍBEZĽOVÝ Telo dospelej samičky vlnovníka ríbezľového Cecidophyopsis ribis (srb. grinja ribizlinog pupoljka) má pretiahnutý vretenovitý tvar, bielej farby, dlhé 0,23 – 0,24 mm. Na brušku má 70 prstencov. Samček meria od 0,12 do 0,16 mm, na brušku má 60 prstencov. Vajíčko je oválne v priemere meria 50 µm. dospelá oplodnená samička prezimuje v púčikoch hostiteľských rastlín. Znáša nízke teploty od - 2 do - 5 °C. Na jar, keď je teplota nad 5 °C, samičky začínajú klásť vajíčka. Embryonálny vývoj trvá od 6 do 12 dní v závislosti od

nuté puky sa na jar nerozvíjajú, hnednú a zasychajú. Pri silnom napadnutí dochádza k značnému poškodeniu letorastov a listov a prejavuje sa to malým počtom bobulí alebo ich úplnou absenciou na napadnutej rastmičky, ktoré prezimovali, pohy- Tieto symptómy sa najintenzívline. Je to jeden z najvýznamnejších bujú vo veľkých skupinách, zried- nejšie prejavujú v auguste, najmä škodcov čiernych ríbezlí. ka ojedinele a vyhľadávajú pu- v suchých rokoch. Pri niektorých Škodí priamo zastave- čiace puky, kde kladú vajíčka. Z odrodách jabloní (Golden deliním pučania pukov, ale aj vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa cious) pri silnom napadnutí prinepriamo ako vektor veľ- vyvinú v pohlavnú generáciu chádza aj k zhrdzaveniu pokožky mi nebezpečnej víruso- protogynných samičiek a sam- plodu najmä v blízkosti stonky. vej choroby – reverzie čekov. V lete žijú na dolnej stra- Najpočetnejšia populácia tohto vlnovníka je v júli a auguste, keď čiernych ríbezlí (BRAV). ne listov v blízkosti nervov. Embryonálny vývoj trvá 10 dní. sa formujú rodivé púčiky na naNepriama ochrana pri výsadbe pozostáva vo Protogynné samičky žijú 30 dní. sledujúci rok, čo priamo vplýva výbere rezistentných od- Počas roka majú viac generácií na zníženie úrody. Nepriama ochrana pozostáva v rôd odolných proti to- (uvádza sa 5), ktoré sa prelínajú. muto škodcovi. Treba sa Najintenzívnejšie napadnutie je podpore prirodzených nepriatevyhýbať nákupu sadeníc v júli a auguste, keď sa na jednom ľov roztočov, dravých roztočov, vyz plôch, kde sa vyskytu- liste nachádza priemerne 50 – lúčením aplikácie toxických pesticídov a ozeleňovaním sadov. je tento škodca. Tiež je 100 jedincov. Priama ochrana je účinná. Hostiteľskou rastlinou je jadôležité likvidovať a spáRíbezľa napadnutá vlnovníkom ríbezľo- liť napadnuté kry. Priama bloň, zriedka aj hruška. Okrem chemickej sa vykonáva aj vým biologická, vypúšťaním ochrana sa robí dravých roztočov – Typteploty. Vývoj od vyliahnutia lar- aplikáciou účinných hlodromus pyri. Chevy až po dospelú samičku trvá 8 akaricídov (na báze mická ochrana sa robí – 16 dní. Každá samička nakladie propargitu) na jar, keď na základe monitorinokolo 50 vajíčok, takže v jed- teplota dosiahne asgu výskytu škodcu nom púčiku môže byť aj 8 000 va- poň 13 °C. druhá appred kvitnutím, po kvitjíčok. Roztoče z púčikov, v ktorých likácia sa robí po zbenutí a v lete od júna do prezimovali, migrujú na mladé re. septembra. Populačná púčiky. Migrácie začínajú od marhustota sa určuje striaca a najintenzívnejšie sú v ob- VLNOVNÍK saním roztočov zo dobí, keď kvitnú ríbezle. Od kon- JABLOŇOVÝ vzorky 50 listov do lieca mája až do októbra sa tento Samička vlnovníka hu. Prah škodlivosti druh rozmnožuje v napadnu- jabloňového Aculus pred kvitnutím je 30 tých pukoch. Má viac generácií schlechtendali (srb. jajedincov na jeden list, do roka. bukina rđasta grinja) po kvitnutí 150 a v júni Hostiteľské rastliny sú čierne rí- má červíkovitý tvar a júli až 300 jedincov na bezle, ale aj iné druhy z rodu Ri- tela, žltohnedej farby, list. Odporúčajú sa vybis. dĺžky od 0,16 – 0,18 Listy jablone napadnuté vlnovníkom jabloňovým užiť selektívne akaricíVlnovník ríbezľový cicia v pu- mm, šírky 0,08 mm. dôsledkom vyciciavania štiav dy. Pretože tento druh žije voľne koch najmä čiernych ríbezlí, čo Samček má telo rovnakého tvazapríčiňuje zväčšenie (hypertro- ru ako samička, dlhé 0,16 mm. na listoch poškodené pletivá ne- na povrchu rastlín, účinnosť väčfiu) pukov. Napadnuté puky majú Prezimujú deutogynné formy krotizujú a sfarbia sa do hrdzavo- šiny akaricídov je vysoká. tvar loptových hálok a sú viac- samičiek v prasklinách kôry ale- hneda. List je zvädnutý a okraje Ing. Ján Tancik, PhD. násobne väčšie (priemer 15 mm) bo v úkrytoch vedľa púčikov. Na sú jemne zvinuté dohora. Takéto SPU Nitra listy neskôr vyschnú a opadnú. ako nenapadnuté puky. Napad- jar už v marci alebo v apríli sa sa-

34/IV

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUdU

poljo5:0 20.2.2012 11:43 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

VINOHRADNÍCTVO

Poškodili silné mrazy vinič? Vo februári tohto roku sme sa stretli s veľmi nepríjemným úkazom – s neobyčajne silnými mrazmi, pred ktorými sme boli bezmocní. Či tieto až do mínus tridsaťstupňové mrazy poškodili vinič, zistíme už čoskoro. ri jednotlivých odrodách musíme rozlišovať pojmy „mrazuvzdornosť“ a„zimuvzdornosť“. Tieto pojmy majú odlišný význam. Je dôležité, aby sme ich presne rozlíšili. Zimuvzdornosť charakterizuje odrody podľa toho, kedy, v ktorej fáze vyzretia ich stihnú mrazivé dni. Podstata je v tom, že príprava jednotlivých odrôd na zimu je odlišná nielen v stupni odolnosti, ale aj v tom, kedy vrcholí u nich odolnosť, fyziologická pripravenosť na zimu. Mrazové poškodenia môže ovplyvniť viac okolností: pokles teplôt, geneticky zakotvená vlastnosť mrazuvzdornosti jednotlivých odrôd, kondícia kra, zásobenosť viniča živinami, priebeh prípravného štádia rastliny na zimné obdobie, dozretie letorastov, stav otuženia, prebiehajúca fáza zimného odpočinku viniča, spôsob vedenia, zaťaženie, podmienky prostredia výsadby, ako je svahovitosť, nadmorská výška, orientácia vinohradu k svetovým stranám, resp. vzájomné vplyvy viacerých činiteľov na vinič. Mrazuvzdornosť je vlastnosťou odrody geneticky zakotvená. Citlivosť odrôd sa odvodzuje od ich pôvodu, genetického základu. U niektorých odrôd sa za kritickú mrazovú hodnotu považuje mráz - 16 °C až - 18 °C. U odrôd s vyšším stupňom genetickej odolnosti sa kritická mrazová hodnota pohybuje medzi - 19 °C až - 21 °C. Väčšiu odolnosť majú medzidruhové hybridy, u väčšiny z nich kritický mrazový bod sa odhaduje na - 24 °C až - 28 °C. Keď sú však kry vystavené nepriaznivým podmienkam, poškodenie sa môže prejaviť už aj pri teplotách, ktoré ešte kritické mrazové teploty nedosahujú, napr. už pri - 10 °C až - 15 °C.

18. – 25. 2. 2012

Zimuvzdornosť odrody je závislá od vyzretosti, fyziologickej pripravenosti kra na vegetačný odpočinok. Pri skorom nástupe mrazivých dní môže byť táto logika narušená tým, že aj najcitlivejšie odrody môžu byť odolnejšie ako geneticky odolnejšia odroda. Zimné mrazové škody sa prejavujú zamrznutím a odumieraním – nekrózou častí, či v krajných prípadoch aj celých krov. Podľa citlivosti sa prejavuje poškodenie v tomto poradí: hlavné púčiky, vedľajšie púčiky, mladšie drevo, potom staršia časť dreva s cievnymi zväzkami. Pri veľmi silných mrazoch môže odumrieť aj časť kra či dokonca pri úplne mimoriadne silných a dlhotrvajúcich mrazoch aj celé kmene, ba i korene, a tým aj celé kry. AKO ZISTIŤ ÚROVEŇ POŠKODENIA Po silných mrazoch sa odporúča urobiť kontrolu zdravotného stavu viničových krov. Ako sme už spomenuli, najcitlivejšia časť viniča, ktorá sa poškodí mrazom najskôr, sú očká, resp. v nich sa nachádzajúce hlavné, neskôr vedľajšie púčiky. Kontrolu môžeme urobiť rôznym spôsobom. Najčastejšie prerezávaním očiek alebo nazbieraním prútov z jednotlivých parciel, odrôd a ich uložením do nádob s vodou v teplej miestnosti, kde potom kontrolujeme množstvo a kvalitu pučania.

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Najčastejšie môžeme kontrolu stavu púčikov urobiť prerezaním očiek. Nesmieme to robiť vtedy, keď po silných mrazoch ešte stále mrzne. Vtedy by sme nič neuvideli, pretože mráz konzervuje a všetky púčiky by sa javili zelené, svieže. Treba počkať, kým teploty nevystúpia do plusovej hodnoty, po mrazoch čakáme ešte najmenej týždeň. Mô-

žeme urobiť aj to, že nazbierame prúty, v miestnosti ich dáme do vody a po 5 – 7 dňoch ich kontrolujeme. Kontrolu robíme tak, že ostrým nožom z vrchu dolu prerežeme očko v strede. Potom vyhodnocujeme stav púčikov. Keď je hlavný púčik zdravý, zelený, považujeme očko za nepoškodené. V prípade odumretia hlavného očka pozrieme aj vedľajšie očko. Ak je aj to odumreté, pozrieme aj kambiálne pletivo, či je zelené, zdravé. Stav zaznamenáme a získané poznatky zohľadníme pri reze navýšením zaťaženia, resp. ponechaním rezervných ťažňov. Pri ťažko poškodených častiach je najvhodnejšie počkať s rezom až do konca marca, začiatku apríla, keď jas-

ne vidíme, ktoré očká sú živé, pučia, a ktoré sú odumreté. Podľa tohto stavu prispôsobíme rez. V prípade, že vinohrad je pod snehovou prikrývkou a sneh chráni zakryté časti kmeňa, vtedy spravidla poškodenie môžeme zistiť až na jar. V zime nad časťou chránenou snehom je teplota najnižšia a mráz môže poškodiť priamo kmeň zmrznutím, nekrózou. V takom prípade sa môže stať, že na jar vinohrad ešte vypučí, no po vypučaní listy a letorasty náhle odumierajú, nekrotizujú . V takom prípade poškodené časti uvidíme, keď odstránime kôru a nájdeme rozhranie medzi zmrznutou a zdravou časťou kmeňa. Dolná časť kmeňa, ktorú sneh chránil pred mrazom, je zdravá, ale nad ňou vidíme zmrznutú, nekrotickú časť. Podľa odborníkov s rezom netreba ponáhľať. Pri prípadnom veľmi silnom poškodení čakajme, až vinič začne pučať a ukážu sa výhončeky, až potom pristupujme k rezu. Tak môžeme pomerne najviac zachrániť. Všeobecne by sa mohlo povedať, že vinič v dobrej kondícii môžu poškodiť zimné mrazy, ak teplota počas vegetačného obdobia klesne na niekoľko dní pod mínus 18 stupňov. V tomto prípade dôjde k poškodeniu púčikov. Pri teplote pod mínus 20 stupňov dochádza k poškodeniu mladého dreva. Teplota nižšia ešte o dva stupne poškodí aj staré drevo. Ak je vinica v zlej kondícii, poškodenie mrazom môže nastať i pri nižších teplotách, a to už pri poklese na mínus 10 až mínus 15 stupňov. Veľké škody vo vinohradoch vie spôsobiť i kolísanie teplôt. Prudké výkyvy, keď v noci klesá teplota hlboko pod nulu a počas dňa sa vyšplhá na plusové hodnoty, poškodzujú vinice už pri mínus 5 stupňov. Ľ. S.

V/35

poljo6:0 20.2.2012 11:47 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY NOVOSADSKÉ HYBRIDY KUKURICE

Ponuka na rok 2012 Kukurica sa v Srbsku každoročne pestuje v priemere na 1 200 000 hektároch. Pestovatelia majú k dispozícii bohatú ponuku hybridov domácich a zahraničných výrobcov. Medzi obľúbené patria, samozrejme, aj hybridy novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. tomto inštitúte doteraz vyšľachtili 241 hybridov kukurice uznaných v Srbsku, v zahraničí je uznaných 107 hybridov. Z tohto počtu sa 16 hybridov nachádza aj na zozname povolených hybridov v Európskej únii. Na rok 2012 sú pripravené vysokovýnosné hybridy kukurice pre rôzne agroekologické podmienky. Zo skorých hybridov FAO 300 skupiny tu patrí NS 300 a NS 3014, zo stredne skorých FAO 400 a FAO 500 skupiny zrenia treba spomenúť NS 4023, NS 4030, NS 4015, NS 444 ultra, NS 5051, NS 5043 a NS 5010. Do stredne neskorých a neskorých hybridov FAO 600 a FAO 700 patria hybridy NS 6030, NS 6010, NS 6102, NS 640, NS 640 ultra, Radan, Zenit, NS 7020, NS 770, Tisa. Pre najintenzívnejšie podmienky pestovania, v ktorých sa dosahujú rekordné výnosy, odborníci z novosadského inštitútu odporúčajú tieto hybridy: NS 4023, NS 5051, NS 5043, NS 6030, NS 6010, NS 6102, NS 7020 a NS 770. Pre pestovanie kukurice na siláž sú v ponuke hybridy NS 5051, NS 640, Radan, Zenit, NS 770 a Tisa. Z nových novosadských hybridov kukurice sa odporúčajú NS 4020, NS 5044, NS 5063, NS 6083 a NS 7063, ktoré sa budú predávať v obmedzených množstvách, iba v distribučnom centre Inštitútu na Rímskych Šiancoch.

36/VI

Nová generácia vysokovýnosných NS hybridov je okrem iného charakteristická kvalitným genetickým potenciálom, dobrou prispôsobenosťou na dané podmienky, stabilnými výnosmi, veľmi rýchlou stratou vlahy.

Hybrid NS 4023 patrí medzi stredne skoré, dĺžka vegetácie je 115 dní. Genetický potenciál pre výnos je viac ako 15 ton suchého zrna / ha. Rastlina je vysoká 270 cm, horný šúľok sa formuje vo výške 100 cm. Steblo je výnimočne elastické, odolné proti lomu a políhaniu. Šúľok má 18 až 20 radov, zrno je žltej farby. Hmotnosť 1 000 zŕn je okolo 400 gramov. Ľahko sa zberá a dobre uskladňuje počas zimného obdobia. Môže sa pestovať vo

všetkých oblastiach vhodných na pestovanie kukurice skupiny FAO 400. Hybrid NS 4030 taktiež patrí do skupiny FAO 400. Rastlina je vysoká 250 cm, šúľok sa formuje vo výške 80 cm. Má 16 radov, zrno je žlto-oranžovej farby. Steblo je elastické, odolné proti políhaniu. Hmotnosť 1 000 zŕn je 410 gramov. Je to veľmi prispôsobivý hybrid, vhodný na rozličné agroekologické podmienky pestovania. Hybrid NS 5051 patrí medzi stredne neskoré, s dĺžkou vegetácie 120 dní. Potenciál pre výnos je viac ako 17 ton suchého zrna / ha. Bol uznaný v roku 2010 ako jeden z najúrodnejších hybridov FAO 500 skupiny zrenia v konkurencii všetkých domácich a zahraničných hybridov. Rastlina je vysoká 290 cm, horný šúľok sa formuje vo výške 105 cm. Šúľok je dlhý, má 16 až 18 radov žltého zrna. Hmotnosť 1 000 zŕn je 400 gramov. Rýchlo stráca vlhkosť pri dozrievaní. Je to veľmi prispôsobivý hybrid so stabilným výnosom. Odporúča sa pre všetky oblasti vhodné na pestovanie kukurice. Hybrid NS 5043 je stredne neskorý, dĺžka vegetácie je 120 dní. Potenciál pre výnos je viac ako 17 ton suchého zrna / ha. Rastlina je vysoká 280 cm, horný šúľok sa formuje vo výške 100 cm. Šúľok má 16 až 18 radov, zrno je žlto-oranžové. Hmotnosť 1 000 zŕn je 420 gramov. 18. – 25. 2. 2012

Ľahko sa zberá a dobre uskladňuje počas zimy. Je to veľmi prispôsobivý hybrid so stabilným výnosom. Hybrid NS 6030 je nový, stredne neskorý, s dĺžkou vegetácie 135 dní. Potenciál pre výnos je viac ako 20 ton suchého zrna / ha. Rastlina je vysoká 300 cm, horný šúľok sa formuje vo výške 110 cm. Steblo je elastické, je odolné proti políhaniu. Šúľok má 14 – 16 radov, zrno je žlto-oranžovej farby. Zberá sa ľahko a dobre sa uskladňuje. Hybrid NS 6010 je jeden z najvýnosnejších hybridov u nás. V optimálnych podmienkach sa výnosy pohybujú nad 20 ton suchého zrna / ha. Je veľmi tolerantný na sucho. Rastlina je vysoká 280 cm, šúľok sa formuje vo výške 110 cm. Zrno je žltej farby, veľké, hmotnosť 1 000 zŕn je 400 gramov. Hybrid sa vyznačuje stay-green vlastnosťou, čo znamená, že dlho udržiava zelenú listovú hmotu vo fáze dozrievania. Ľahko sa zberá a dobre uskladňuje. Hybrid NS 6102 patrí do skupiny zrenia FAO 600. Rastlina je vysoká 270 cm, šúľok sa formuje vo výške 90 cm. Steblo je elastické, odolné proti políhaniu. Hmotnosť 1 000 zŕn je 410 gramov. Hybrid je veľmi prispôsobivý, vhodný na pestovanie v rozličných agroekologických podmienkach. Hybrid NS 7020 je uznaný v skupine zrenia FAO 700, ale po obsahu vlhkosti pri zbere vo FAO 600. Je to výnimočný hybrid, jeden z najvýnosnejších. Rastlina je vysoká 270 cm, šúľok sa formuje vo výške 95 cm. Steblo je elastické, odolné proti políhaniu. Hmotnosť 1 000 zŕn je 420 gramov. Je veľmi prispôsobivý, dobré výsledky dáva v rozličných agroekologických podmienkach. Hybrid NS 770 patrí medzi najvýnosnejšie hybridy v roku 2011. Potenciál úrodnosti má vyšší ako 20 ton suchého zrna / ha. Rastlina je vysoká 300 cm, vrchný šúľok sa formuje vo výške 110 cm. Ľahko sa zberá, dobre uskladňuje. Na základe výborných výsledkov sa očakáva jeho rýchle šírenie v pestovateľskej praxi. Ľ. S.

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

poljo7:0 20.2.2012 11:48 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

caním, citlivosťou na svetlo a kŕčmi. Náhlou bolesťou sa môžu prejaviť aj mozgové nádory.

Mami, bolí ma hlavička ťažuje sa na bolesť hlavy a vy mu neveríte? Prvé, čo pri tom rodičom väčšinou napadne, je, že sa mu nechce ísť do škôlky alebo do školy. Nie všetci dospelí pripúšťajú, že aj deti niekedy trápi takáto bolesť, ktorá môže byť dokonca aj ťažká a chronická. Tušili ste, že na celom svete žiaci vymeškajú viac ako milión dní v škole práve pre rôzne bolesti hlavy?

patrí do rúk skúseného odborníka. Pokiaľ už lekár stanoví túto diagnózu, treba pristúpiť k liečbe, ktorá je dlhodobá a musí ju riadiť skúsený detský neurológ.

JE ZA TÝM STRES AJ KRÁTKOZRAKOSŤ Bolesti hlavy predstavujú veľmi častý problém v ordinácii detského lekára a následne detského neurológa. Stanovenie diagnózy migrény u detí predpokladá vylúčenie iných typov bolestí hlavy, ako sú sprievodné bolesti hlavy pri iných ochoreniach, napríklad bloky krčnej chrbtice, zápaly prínosových du-

ČO TO EŠTE MÔŽE BYŤ Bolesť hlavy môže signalizovať aj nebezpečné ochorenie.

tín, neodhalená očná chyba s potrebou nosenia okuliarov či iné typy bolesti, napríklad tzv. tenzné bolesti z napätia. ČO AK JE TO MIGRÉNA? Migréna často postihuje aj najmenších. Diagnostika migrény u detí je ťažšia ako u dospelých a

* Akútna bolesť Spojená s príznakmi infekcie, horúčkou, so skľúčenosťou, s krvácaním do kože a laboratórnymi testami dokazujúcimi zápal ukazujú na meningitídu. Pri encefalitíde sa môže vyskytnúť aj porucha vedomia, horúčka a neurologický nález. * Zranenie hlavy Za bolesťou hlavy sa môže skrývať aj poúrazové krvácanie do mozgu. Prejavuje sa i poruchou vedomia, nevoľnosťou, vra-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (62)

Na čo sa nesmie zabúdať ajstručnejšia odpoveď na otázku, prečo je dôležité kontrolovať astmu, znie: preto, lebo pravidelné užívanie liekov a dodržiavanie životosprávy sa astmatikovi vráti v podobe minimálnych alebo žiadnych chronických príznakov ochorenia. Zdravotný stav sa mu zhorší iba zriedkavo a zabudnúť môže aj na návštevy lekára na pohotovosti. Čiže, má normálne alebo takmer normálne pľúcne funkcie a tzv. záchranné lieky potrebuje iba minimálne. To však nie je všetko. K základným zásadám života astmatika patria aj skutky, na ktoré nesmie zabudnúť pri zariaďovaní. V byte alebo v dome človeka trpiaceho na astmu musí byť čo najmenej alergénov – podnetov, ktoré môžu ochorenie vyvolať. Jedným z

18. – 25. 2. 2012

princípov je, že v takejto domácnosti by sa nemali chovať domáce zvieratá. Srsť, perie, sliny, pot, moč a stolica či už psov, mačiek, vtákov alebo ďalších živočíchov totiž obsahujú látky, ktoré spôsobujú precitlivenosť a môžu vyvolať alergické reakcie, dokonca aj astmatický záchvat. Vyslovene nevhodné je aj pokryť plochy miestnosti veľkými kobercami. Treba uprednostniť umývateľné dlážky a nezabúdať na pravidelné utieranie prachu mokrou handrou. Ďalšou zásadou je používanie matracov, perín a vankúšov vyplnených syntetickým materiálom, ktorý možno pravidelne prať a na oknách sa zaobísť bez záclon a závesov. Mimoriadne dôležité je aj pravidelné vetranie miestností: denne skonzumujeme asi kilo-

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

gram potravy, dva kilogramy vody, ale aj tridsať kilogramov vzduchu. A kým potraviny a nápoje si môžeme vybrať, pri vzduchu takúto možnosť nemáme. Preto je dobre zadovážiť si do miestnosti, kde sa najčastejšie zdržiavame, čističky vzduchu. Teplota v izbách by sa mala pohybovať od 18 do 21 stupňov, vlhkosť 45 až 50 percent. Pri vyšších hodnotách hrozí rozmnožovanie roztočov a plesní. Keďže astma má rôzne stupne, pri nej, ale aj pri iných problémoch s dýchacími cestami je veľmi dôležité sledovať stav a fungovanie týchto ciest. Umožňuje to jednoduchý plastikový výdychomer, s ktorým možno merať najrýchlejšiu rýchlosť prúdu vzduchu pri výdychu, ktorá sa medzinárodne označuje PEF. Hodnota PEF a jej denné kolísanie slúžia pacien-

* Bolesť zo stresu a strachu Opakuje sa, ale nezhoršuje. Môže trvať 30 minút aj niekoľko dní. Vyskytuje sa u detí, ktoré majú problémy v škole alebo doma. * Pozerá príliš televízor Chronická bolesť môže súvisieť aj s únavou očí, vyvoláva ju pozeranie televízie alebo hra na počítači. * Zvýšený vnútrolebečný tlak Spozornieť treba, ak bolesť zobudí dieťa zo spánku, hoci nie je veľmi intenzívna. Môže totiž signalizovať zvýšený vnútrolebečný tlak a poškodenie mozgu. Sprevádzať ju môžu poruchy chôdze a neobratnosť. V takomto prípade musí lekár vždy poslať pacienta na cétečko alebo magnetickú rezonanciu. Príčinou zvýšeného vnútrolebečného tlaku môžu byť aj lieky, ale aj obezita, ochorenia nadobličiek, zápaly prínosových dutín a stredoušia.

tovi i lekárovi na zistenie stupňa astmy a tiež na určenie najlepšieho spôsobu liečby. Podľa toho, ako často pociťuje človek s astmou ťažkosti, podľa spôsobu liečby a funkčnosti dýchacích ciest sa zásadne rozlišujú štyri stupne astmy. Prvým je ľahká občasná, druhým ľahká pretrvávajúca, tretím stredne ťažká pretrvávajúca a štvrtým ťažká pretrvávajúca. Keď ide o hodnoty PEF, ich zníženie alebo výraznejšie kolísanie býva signálom možného astmatického záchvatu. Ak však pacient okamžite inhaluje alebo užije lieky, môže sa mu úplne vyhnúť alebo aspoň zmierniť jeho priebeh. Hodnoty PEF počas dňa kolíšu, lekári ich preto odporúčajú merať dvakrát denne, vždy v rovnakú hodinu. Za najvhodnejšie pokladajú urobiť tak po prebudení a o dvanásť hodín neskôr. (V budúcom čísle: Čo sa smie a čo nie?) Pripravil: O. Filip

VII/37

poljo8:0 20.2.2012 11:49 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jednoduchá pyramída Potrebujeme: balenie lístkového cesta, pohár zaváraných višní, liter mlieka, 2 pudingy (vanilkové alebo čokoládové), lyžicu múky, 4 lyžice cukru, žĺtok, margarín alebo polovicu margarínu. Takto sa to vydarí: Lístkové cesto rozvaľkáme a nakrájame na 5 pásov šírky 4 cm. Tak z dvoch lístkových ciest dostaneme 10 pásov. Na každý pás naukladáme višne (nie nahusto), zavinieme a upečieme. Kým sa lístkové pásy pečú, pripravíme si krém. V dvoch dl mlieka rozmiešame pudingový prášok, cukor a žĺtok. Keď zvyšné mlieko prevrie, zavaríme do neho puding. Po vychladnutí pridáme margarín (odporúčame polovicu). Vychladnuté lístkové pásy ukladáme vedľa seba, no necháme medzi nimi trochu priestoru: najprv 4 pásy, ktoré potrieme krémom, na ne uložíme 3 pásy, tiež potrieme krémom, potom 2 pásy, krém a nakoniec navrch položíme posledný pás. Pyramídu nakoniec potrieme vyšľahanou šľahačkou.

Čokoládový koláč s pomarančmi Potrebujeme: 4 vajcia, šálku hnedého cukru, 0,5 šálky integrálnej múky, 200 g orechov, 0,5 šálky kakaa, pomaranč, pohárik kyslej smotany, pečivový prášok, 2 jablká; na krém: 200 ml sladkej smotany, 200 g čokolády na varenie. Takto sa to vydarí: Mixérom vyšľaháme vajcia a cukor. Pridávame a naďalej šľaháme: múku, mleté orechy, kakao, nastrúhanú pomarančovú kôru, kyslú smotanu a pečivový prášok. Keď je zmes dobre vyšľahaná, pridáme nastrúhané jablká a kúsky pomaranča. Ručne premiešame a vylejeme na plech obložený papierom na pečenie. Pečieme 40 minút na 180 ºC. Upečený a vychladnutý koláč polejeme čokoládovým krémom, ktorý si urobíme tak, že zmiešame sladkú smotanu a rozpustenú čokoládu.

SPOTREBITEĽ

DOMÁCNOSŤ

Dole s nákladmi – Ako správne kúriť

Správna termoska

TEPLOTA: Väčšinou sú miestnosti omnoho teplejšie, ako je potrebné. Každý nižší stupeň vám ušetrí okolo 6 % vykurovacích nákladov. Ideálna izbová teplota v obývačke a jedálni by mala byť 20 °C, v kúpeľni 22 °C, v kuchyni 18 °C (tam vám pri vykurovaní pomáha sporák a chladnička) a v spálni 16 °C. Ak pôjdete z domu,

nemali by ste kúrenie kompletne vypnúť. Opätovné zapínanie kúrenia vás vyjde viac ako stále vykurovanie približne na 15 stupňov. VETRANIE: Trvalé vetranie je čistým plytvaním energiou! Lepšie urobíte, keď budete vetrať nárazovo tak, že okno otvoríte niekoľkokrát za deň približne na 5 minút. Vedeli ste, že až 20 % energií vyjde nazmar „vďaka“ prievanu cez okná a dvere? Preto si zaobstarajte gumové tesnenie.

38/VIII

ODVZDUŠOVANIE: Žblnkoce vám radiátor? Ak áno, je v ňom vzduch, a to obmedzuje jeho vykurovacie schopnosti. Otvorte ventil a vypusťte vzduch. Keď už začne kvapkať voda, všetok vzduch je vonku. TESNENIE: Utesnite radiátor zozadu. Izolačná vrstva z polystyrénu a alumínia priamo za radiátorom zníži stratu tepla na vonkajšej stene. Alumínium odráža tepelné žiarenie späť do miestnosti. Ak máte pred radiátorom závesy alebo záclony, zahrievate miesto za nimi, nie však celú miestnosť. To isté platí aj pre vypranú bielizeň, ktorú sušíte na radiátore. VENTILÁTOR: Keďže teplý vzduch stúpa nahor, zbiera sa pod plafónom. Tu vám môže pomôcť ventilátor, ktorý vzduch potlačí opäť nižšie. REGULOVANIE: Určenie vhodných teplôt vykurovania jednotlivých miestností vám môže ročne ušetriť veľa dinárov. Takisto kúpa termostatových ventilov je dobrou investíciou – keď dosiahnete požadovanú teplotu v izbe, vykurovanie sa zatiaľ zastaví.

áva a čaj by mali byť ešte aj po hodinách teplé a vlažné. Tip: Pred naplnením termosku vypláchnite horúcou vodou, tak ostane všetko vnútri ešte dlhšie horúce.

PERFEKTNE SA ZATVÁRA Dovnútra by nemal vnikať studený vzduch a ani teplo by nemalo unikať smerom von. Tip: Zamerajte sa na skrutkové uzávery a termosky so stláčadlom na dávkovanie. OSTÁVA ČISTÁ Oplachujte ju horúcou vodou. Sem-tam pridajte prášok do pečiva alebo prostriedok na umývanie riadu, naplňte vodou a nechajte pôsobiť. UCHOVÁVA ARÓMU Čím dlhšie je nápoj v termoske horúci, tým viac je cítiť jeho arómu. Takže kvalitná termoska sa oplatí. DOBRE VYZERÁ Či už z ušľachtilej ocele, farebná, lesklá, alebo matná – každý by 18. – 25. 2. 2012

si mal vybrať tú svoju podľa vlastnej chuti. JE KVALITNÁ Kvalita závisí od izolačných vlastností termosky – existujú viacnásobné izolačné steny z rôznych materiálov a v kombinácii s vákuom. POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 296 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZO ZÁJAZDU VOJLOVIČANOV A HLOŽANČANOV V AUSTRÁLII

Tak ďaleko, tak inak a zasa ako doma... 21. decembra 2011 a už na Štedrý večer zaspievali niekoľko náboženských piesní v evanjelickom chráme Božom, kde ich privítal pán farár Ján Haviar, rodák z Kovačice. O dva dni na oslavách Slovenského domu, kde domáci prichystali krásny program, vystúpili i tanečníci z Vojvodiny, ktorých početné obecenstvo odmenilo veľkým potleskom. Svoje zručnosti naši folkloristi však naplno ukázali v sobotu 14. januára 2012, keď usporiadali vydarený galakoncert, ktorým znázornili priadky a poukázali, ako sa v minulosti aj pri práci vedelo

na jeden iný možný druh spolupráce medzi našimi súbormi. Vojlovičania tak ukázali, že si vedia zatancovať hložiansku župuňu, pokým ani Hložančanom neboli neznáme vojlovické ľudové piesne či ich tradičné tance – tapantoše. Plynule sa striedali ich obyčaje a zvyky, žartovalo sa, rozprávali sa rôzne príbehy z týchto dvoch dedín a pri speve a tanci si zasa všetci prišli na svoje. Spev a tanec nechýbali ani na početných zábavách, kde si sólisti z Vojvodiny občas zaspievali s mládežníckou kapelou Zmena 5 z Melbournu. Kamarátenie pokračovalo aj na početných plážach, v zoologickej záhrade, či na turisticky atraktívnych austrálskych destináciách, akým je prírodné oceánske súsošie 12 Na pamiatku spoločná fotografia apoštolov alebo mestečko pred Slovenským domom v Melbourne Sovereign Hill, v ktorom sa (Foto: Ráchel Rybárová) kedysi dolovalo zlato. Nezabudnuteľným pre nich yť folkloristom znamená byť Tento spolok istotne bude 1. január, keď odhodlaný zachovávať svoju totiž na sklonku sa na 35 stupňov Celzia tradíciu, zvyky, piesne a tance. Zna- roku 2011 oslaokúpali v mori, a to presne mená dokázať skĺbiť svoje profe- voval 30. výročie vtedy, keď sa v Srbsku oslasionálne zameranie s ochotníckou otvorenia Slovenvoval Nový rok. A veru nečinnosťou. Občas sa poriadne spo- ského domu v zabudnú ani na tohtoročný tiť, potom na javisku hrdo v kroji Melbourne a aby Australian Open, kde sa prezentovať svoju dedinu a neustále slávnosť bola ešte priamo zúčastnili a presa kamarátiť. svedčivo fanúšikovali našej Byť folkloristom športovej hviezde Novaznamená aj mať Vojlovicko-hložianske priadky kovi Đokovićovi, vďaka možnosť preoduševnili austrálske obecenstvo čomu sa dostali aj na telecestovať svet. vízne obrazovky Môžu nám to v celom svete. potvrdiť členoKeď sme sa isvia SKOS Dettej účastníčky závan z Vojlovice jazdu opýtali, ako a KOS Jednota z by skrátka opísaHložian, ktorí sa la svoj pobyt v len prednedávAustrálii, odponom vrátili z vedala nám: „Tak mesačného záďaleko, tak inak jazdu v ďalekej a zasa ako Austrálii. Z kra- Sledovali zápas najlepšieho športovca doma...” Tento jej jiny klokanov, na svete Novaka Đokovića priamo výrok by azda jedinečnej abo- v Rod Laver aréne mal najlepšie vyridžínskej kultúry, krásnej prírody väčšia, jeho členovia na kresliť pocity a slanej oceánskej vody, ktorá ju čele s predsedníčkou Elevšetkých Vojloviobkolesuje zo všetkých strán. Nie nou Lomenovou (pečanov a Hložandiv, že sa v takejto oáze pred ne- trovskou rodáčkou) si me- Naši folkloristi navštívili i svetovo známu kolekciu čanov, ktorí sa 19. celým polstoročím ukotvili i naši dzi seba pozvali hostí z vápencových komínov 12 apoštolov januára na letisku krajania. A to najmä v Melbourne, Vojlovice a Hložian. Pokde súčasne žije približne 6 000 Slo- zvaní neváhali vydať sa na takú dlhú dobre pobaviť. Staré kolovraty, slo- lúčili so (staro)novými priateľmi. vákov. Svoju identitu, jazyk a kul- cestu, aby piesňou a tancom prispeli venské výšivky, ľudové kroje, au- Folkloristov, ktorí na jednej strane túru si zachovávajú v rodinách, v k významnému jubileu Slovákov ži- tentické tance, piesne a vtipné scén- zažili jeden úplne nový svet a na ky boli tie, ktoré evokovali dávne strane druhej, krásne uhostení naEvanjelickom cirkevnom zbore júcich v Melbourne. A tak hložianski spolkári pod do- spomienky u väčšiny obecenstva. šimi krajanmi, sa tam ozaj cítili ako Krista Pána, ako i v Slovenskom spolku Ľudovíta Štúra, vďaka kto- zorom Kataríny Dobríkovej a ochot- Tieto banátsko-báčske priadky doma. rému sa do Austrálie dostali i naši níci z Vojlovice pod vedením Michala okrem toho, že spôsobili príjemný Katarína Mosnáková Spišiaka do Austrálie pricestovali umelecký zážitok, zároveň poukázali folkloristi.

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KOVAČICI

V ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Zimná pohoda v Obecnej knižnici Nové číslo školského U Okienka

ž je po mimoriadnych školských prázdninách. Niektorí žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici dni voľna využili na čítanie kníh. Pravidelne navštevovali Obecnú knižnicu a prehŕňali sa tam v knihách, ktoré sa im zdali byť zaujímavé. Pritom čakali, že im knižnica znovu ponúkne nejaké zaujímavé dielne, ktoré organizovala i počas tohtoročných januárových zimných prázdnin. Okrem príjemného teplého kútika umožnila im vtedy získať vedomosti a pritom sa dobre pobaviť na troch zaujímavých dielňach: o výtvarníctve, móde a pirátoch. Prvú dielňu pre žiakov nižších ročníkov ZŠ viedla mladá kovačická maliarka Magdaléna Tomanová. O tom, ako sa stať módnym návrhárom a o tom „Ako zo starého urobiť

V knižnici si možno vypožičať, ale aj kúpiť najnovšie knižné vydania a publikácie pre deti, mládež a pre dospelých

Malí piráti s vedúcou dielne, vychovávateľkou Marínou Lenhartovou

nové?“ žiakov vyšších ročníkov učila Kvetoslava Litavská. A spolu s mladou vychovávateľkou Marínou Lenhartovou odznela tu pre deti do 6 rokov rozprávkovo-zábavná dielňa, ktorú pomenovali Piráti zachraňujú Vianoce. Obecná knižnica v Kovačici nezabúda ani na svojich dospe-

Chýrnik STARÁ PAZOVA. V piatok 10. februára v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka zasadali členovia Výkonného výboru MOMS Stará Pazova. Ústredným bodom rokovacieho programu bola príprava na výročné zhromaždenie, ktoré bude v piatok 2. marca t. r. o 18. hodine v miestnostiach školy. Predtým o 17.30 h pazovskí matičiari za prítomnosti hostí slávnostne otvoria kanceláriu matičného odboru v Starej Pazove (v Ulici Cyrila a Metoda, oproti slovenskému spolku). A. Lš.

lých čitateľov, pre ktorých zadovážila nové knihy na čítanie a zorganizovala aj počítačový kurz. Od 27. januára t. r. dvakrát týždenne (v stredu a v piatok) prebieha školenie záujemcov o zdokonalenie sa v práci na počítači. Školenie vedie knihovník Obecnej knižnice, oddelenia v Crepaji Mr. Slobodan Stevanovski. Pre tých, ktorí majú radi písané slovo, knižnica v Kovačici na sklonku minulého roku vypísala 4. ročník literárnej a počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2012. Dospelí a mládežníci si môžu vyskúšať svoje počítačovo- literárne vlohy a uchádzať sa o jednu z cenných odmien. Práce v slovenskom, srbskom, maďarskom alebo rumunskom jazyku treba zaslať najneskoršie do konca marca t. r. na mailovú adresu Obecnej knižnice v Kovačici: biblioteka.kovacica@gmail.com, kde môžu získať aj podrobnejšie informácie o tejto súťaži. A. Chalupová PADINA. V sobotu 25. februára o 20.00 h v novootvorenej sieni podniku Hole v Padine (vedľa Pokroku) sa usporiada 18. tradičné labužnícke podujatie Víno, hudba, klobásy. Organizátorom tohto spoločensko-zábavného podujatia je Miestny odbor Matice slovenskej v Padine, ktorý sa aj tohto roku usiluje zhromaždiť najlepších výrobcov vína, klobás, zároveň milovníkov dobrej slovenskej hudby. Návštevníkov podujatia Víno, hudba, klobásy očakáva aj chutná večera a bohatá tombola. A. Chalupová

Na titulnej strane najnovšieho Okienka sú účastníci zbierky starého papiera s profesorkou Evou Omastovou

šte v roku 1965 vyšlo v Kovačici prvé číslo školského časopisu Okienko. Potom sa pre nedostatok finančných prostriedkov od vydávania časopisu celkom upustilo. Po dlhej prestávke roku 2001 škola znovu pripravila jedno číslo Okienka, a to v ústrety 200. výročiu príchodu Slovákov do Kovačice. V decembri roku 2008 školský časopis Okienko bol v ZŠ Mladých pokolení znovu obnovený a do dnešného dňa vychádza periodicky. Počítačové a technologické vymoženosti prispievajú k tomu, aby sa Okienko svojím výzorom podobalo opravdivému časopisu. Aj keď je samotný výzor veľmi dôležitý, láka čitateľa, rovnako je dôležitý a významný aj obsah. Perom a fotkami sú v ňom zaznamenané rôzne aktuality v škole. Žiaci svojimi literárnymi a výtvarnými príspevkami vyplnili strany i jeho 8. čísla. Redakciu tvoria: Anna Zlochová, Katarína Šimáková, Svetlana Lončarová, Vladimir Mitevski, Tatiana Brezinová, Svetlana Bojkovićová, Ljiljana Šajnová a Milina Lenhartová, v novinárskej odbočke usilovne pracujú Hana Čížiková, Andrea Holíková, Tatjana Borkovićová. Grafickú úpravu má na starosti Martin Galát. Teda všetkých potenciálnych čitateľov najnovšie číslo školského časopisu Okienko už čaká v kovačickej školskej knižnici. Iste sa všetkým bude páčiť. A. Chalupová

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z VÝSTAV KU DŇU ŠTÁTNOSTI SRBSKA

Hodnoty nielen historické celého radu kultúrnych a umeleckých podujatí usporiadaných k 15. februáru – Dňu štátnosti Srbska osobitnú po-

Naj výstavu otvorila predsedníčka parlamentu Slavica Đukićová Dejanovićová

zornosť verejnosti upútali rozmanité výstavy. Tak v Archíve Srbska 14. februára odštartovala výstava Srbsko – trvanie a pamäť, v Národnej knižnici sa v ten istý deň konalo slávnostné otvorenie výstavy Srbsko na mape Európy a sveta, vo Vojenskom múzeu na Kalemegdane sa deň predtým začala výstava Veľké pušky veľkých kalibrov, v Niši 13. februára bola vernisáž Vyznamenania Kniežatstva a Kráľovstva Srbska, v Kragujevci je od 12. februára nainštalovaná expozícia Srbsko cez storočia... Otvárajúc uvedené podujatia, poprední parlamentní a vládni činitelia: od predsedníčky Národného zhromaždenia Slavice Đukićovej Dejanovićovej, cez premiéra Mirka Cvetkovića, po náčelníka Generálneho štábu Vojska Srbska Ljubišu Dikovića a ministrov Predraga Markovića a Rasima Ljajića, vyzdvihovali význam viacerých historických a iných hodnôt, chvíľ, okolností, inštitúcií. Tak je Archív Srbska označený za našu najväčšiu klenotnicu a ochrancu pamäti a minulosti štátu, naše atlasy a 18. – 25. 2. 2012

zemepisné karty ako svojrázny dôkaz historického trvania Srbska a jeho prínosu k spoločenským, kultúrnym a politickým procesom v Európe. Poprední dejatelia konštatovali, že moderný srbský štát vznikol bojmi v dvoch povstaniach a bránil sa v početných vojnách a že naše územie v minulosti často bolo dejiskom stretnutí a zrážok veľkých dobyvateľov, národov, kultúr. Tak isto prízvukovali, že bez dobrej znalosti minulosti nemožno budovať budúcnosť. Teda môžeme sa hrdiť

Poprední hostia

Kráľovstva Srbska, ktorou sa 15. februára v historickej budove Národného zhromaždenia Srbska vlastne začali ústredné oslavy Dňa štátnosti. Na jej vernisáži bolo najvyššie štátne, vládne, parlamentné a iné Jedna z historických ústav z 19. storočia vedenie v čele s kultúrnymi hodnotami, symbo- prezidentom Borisom Tadićom, lizujúcimi náš štát a jeho boha- premiérom Mirkom Cvetkovićom, patriarchom Irinejom..., tú minulosť... Najprimeranejšou špičkovou ako aj svetová jednotka v tenise výstavou k Sretenju však bola Novak Đoković, prezident Reexpozícia Ústavy Kniežatstva a publiky srbskej Milorad Dodik,

predstavitelia diplomatického zboru... Podčiarkujúc, že je prezentácia viacerých ústav schválených v období rokov 1835 – 1903 aj príležitosťou, aj potrebou zase si pripomenúť slávne štátne a právne dejiny Srbska, predsedníčka Národného zhromaždenia Slavica Đukićová Dejanovićová konštatovala: – V úvahách o tom, ktoré je pre štát slovo najdôležitejšie, niektorí povedia, že je tým slovom – Ústava. Druhí povedia, že je Život slovom dôležitejším a Človek zvučnejším, alebo že je Spravodlivosť nad všetkými. Ponechám filozofom a teoretikom, aby na to poskytli odpoveď. Ale ak by sme sa rozhodli len pre jedno z predošlých slov, nemôžeme neuviesť to najdôležitejšie: Lásku k národu, ktorý na tento deň oslavuje schválenie prvej ústavy svojho moderného štátu... Označujúc, že je i samotná výstava vlastne gratuláciou, predsedníčka parlamentu S. Đukićová Dejanovićová v mene poslancov a vo vlastnom mene blahoželala občanom ku Dňu štátnosti. S odkazom jednoznačne vyplývajúcim z celého radu podujatí, že je naša minulosť zaväzujúcou pre našu budúcnosť. O. Filip

V GALÉRII STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA si milovníci výtvarného umenia od 13. februára do 1. marca t. r. môžu pozrieť výstavu obrazov Miroslava Lazovića, profesora na Fakulte úžitkového umenia v Belehrade. Vernisáž sa konala v pondelok 13. februára a v mene organizátora výstavy prítomných privítal Marjan Karavla, akademický maliar zo Starej Pazovy. O živote a diele Miroslava Lazovića, ktorý sa intenzívne zaoberá i nástenným maliarstvom (realizoval vyše 120 projektov v tejto oblasti výtvarného umenia – mozaika, freska, vitráž...), sa zmienili profesori Dušan Rusalić a Goran Radenković, ktorí výstavu aj otvorili. Na fotografii z vernisáže: (zľava) Dušan Rusalić, Goran Radenković, Miroslav Lazović a Marjan Karavla. a. lš.

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A GALÉRIA INSITY A TURISTICKÁ ORGANIZÁCIA NA PRÍMORÍ

Výstava maliarov – členov Galérie insitného umenia je predajného rázu. Chýrečné olejomaľby si budú môcť pozrieť a prípadne i kúpiť do 30. júla ešte aj obyvatelia Podgorice, Kotoru, Pljevlja a Igala. Galéria insitného umenia bude mať koncom februára a začiatkom marca vystavených tridsať diel z reprezentačnej kolekcie výtvorov vojvoVeľký záujem o Sviatok mimózy v mestečku dinských umelcov Baošići zberateľa Martina

Kovačičania v Čiernej Hore

Na dotyk citlivá mimóza (botanicky citlivka) kvitne začiatkom februára a je symbolom mesta Herceg Novi. V Boke Kotorskej je vývozným artiklom.

priebehu februára sa už po 43-krát koná Sviatok mimózy (Praznik mimoze) a Galéria insitného umenia a Turistická organizácia Obce Kovačica sa na tomto podujatí zúčastnili tohto roku po prvýkrát. V najväčšom letovisku v Boke Kotorskej celý mesiac okrem výstav prebieha i hodne športových podujatí, rôzne slávnostné programy a veľa zábavných podujatí, vrátane karnevalov pre dospelých a deti. My sme sa v hoteli Plaža predstavili 45 olejomaľbami dvadsiatich našich majstrov štetca a turistickou ponukou tejto časti južného Banátu,“ informuje Jarmila Ćendićová, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM a náčelníčka pre spoločenské činnosti Zhromaždenia obce Kovačica. Vernisáž v spomínanom hoteli prebiehala 3. februára. Okrem J. Ćendićovej štvorčlennú delegáciu tvorili ešte Ján Pap, riaditeľ Turistickej organizácie Obce Kovačica, Pavel Sampor, jeho zástupca, a insitná maliarka Zuzana Vereská. Na slávnostnom otvorení rozprávali okrem kunsthistoričky J. Ćendićovej aj Dejan Mandić, starosta mesta Herceg Novi, a Slobodan Kovač, predseda neziskovej organizácie Magic Art, zároveň organizátor výstavy. Expozíciu slávnostne otvoril František Lipka, veľvyslanec Slovenskej republiky v Podgorici, a na vernisáži boli aj

„V

Momentka zo slávnostného otvorenia: (zľava) Dejan Mandić, František Lipka, Jarmila Ćendićová, Zuzana Vereská a Slobodan Kovač Víťazná dvojica z maškarného plesu

veľvyslankyňa Ukrajiny v Čiernej Hore a konzulka Srbska v Herceg Novom.

Kovačicko-padinská výprava sa zúčastnila i na slávnostnom otvorení Sviatku mimózy v mestečku Baošići, ako i na tradičnom maškarnom plese v hoteli Plaža.

Jonáša (1924 – 1996), insitného maliara. Ján Špringeľ Fotografie z archívu Turistickej organizácie Obce Kovačica

KAŽDOROČNE V SLOVENSKOM DOME vo fašiangovom období (tohto roku trvalo v dňoch 7. januára − 22. februára) sa usporadúva Maškarný ples pre deti v organizácii maďarského spolku. Pravidelné podujatie tentoraz prebiehalo 12. februára, keď sa deti bezstarostne hrali, súťažili a osožne strávili nedeľné poobedie. Na fotografii: Slovenské deti na Maškarnom plese v Slovenskom dome. E. H.

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Obrazy dávno zabudnutých predkov aj v Budapešti P

o úspešne realizovaných výstavách v GaCieľom cyklu 23 umelérii Strediska pre kultúru Stará Pazova a vo leckých plnofarebných fovýstavnom priestore budovy AP Vojvodiny v tografií, ktoré sa vystavuNovom Sade výstavu Obrazy dávno zabud- jú vo forme megapanelov nutých predkov si môžu pozrieť aj občania Bu- pod názvom Obrazy dávdapešti v Maďarsku. Túto nevšednú putovnú no zabudnutých predkov, výstavu umeleckých fotografií inštalovanú v je prezentovať ľudové traSlovenskom inštitúte v Budapešti otvorila v stredu 1. februára t. r. Jana Tomková, riaditeľka inštitútu. Na slávnostnom otvorení výstavy bol aj jej tvorca Miroslav Benka, významný slovenský režisér, spisovateľ, herec a scénický výtvarník, ktorý žije v Starej Pazove. Umelecké fotografie vznikli v produkcii Art centra Chlieb a hry v Starej Pazove v spolupráci s fotografmi Miralemom Čauševićom (žije v Miláne) a Branislavom PoFebruár – Šklbanie husí korackým. Na vernisáži v Budapešti sa zúčastnila okrem M. Benku a M. Čau- dície, zvyky, motívy, aj starobylé staropaševića aj Mirjana Žakulová, historička umenia zo zovské odevy slovenského etnika na Dolnej zemi. Výstava fotografií Miroslava Benku v SloStarej Pazovy.

Mirjana Žakulová a Miroslav Benka v Budapešti

venskom inštitúte v Budapešti potrvá do 9. marca. Potom sa presunie na Slovensko do Martina. Inštalovaná a otvorená (14. marca) bude v Pamätnom Beňuškovom dome, ktorý kedysi slúžil ako provizórne sídlo Matice slovenskej počas výstavby jej prvého sídla. Po Martine sa postupne bude sťahovať do Bratislavy, Trenčína, Trnavy, Prahy, potom do Melbournu, Sydney a do Toronta. V roku 2013 sa možno znovu vráti na Slovensko, do Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry. A. Lš. (Foto: archív Miroslava Benku)

JÁN AGARSKÝ, AKADEMICKÝ MALIAR ZO STAREJ PAZOVY

Vystavoval v Bratislave a v Sriemskej Mitrovici V

dňoch 7. až 15. februára t. r. Umelecká beseda slovenská usporiadala výstavu pod názvom Jubilanti 2012. Na výstave v Galérii Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave Ján Agarský sa so svojimi dielami predstavilo 15 umelcov, ktorí tohto roku oslavujú životné jubileá. Od roku 2006 členom Umeleckej besedy slovenskej (a od roku 2000 členom Voľných výtvarných umelcov Slovenska) je i staropazovský akademický maliar Ján Agarský. Medzi 15 umelcami na výstave Jubilanti 2012 bol najmladším tohtoročným oslávencom a svoju päťdesiatku oslávi 30. novembra. Na spomenutej výstave sa Ján Agarský predstavil dvoma prácami, no pre februárovú snehovú kalamitu bol znemožnený odcestovať 18. – 25. 2. 2012

Emil Semanco na výstave UBS gratuloval jubilantom

na Slovensko a zúčastniť sa na vernisáži. Výstavu otvoril kurátor PhDr. Pavol Sika a starosta Správnej rady UBS Emil Semanco gratuloval jubilantom a každému daroval ružu. O tom, že sa už na začiatku tohto roka tomuto pazovskému akademickému maliarovi darí, svedčí i ďalšia výstava, na ktorej sa Ján Agarský predstavil svojou umeleckou prácou. V Galérii Lazara Vozarevića

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

v Sriemskej Mitrovici sa v dňoch 10. januára až 3. februára realizovala výstava pod názvom 48 autorov zo Sriemu z fondu tejto galérie. Výber obrazov vykonal Miloš Marelj, sprievodca v galérii, a úvodný text prečítala Andrijana Belićová, historička umenia na odbornej praxi v galérii, ktorá výstavu i otvorila. Výstavu tvorili diela 48 autorov z územia Sriemu, ktoré datujú z posledných dvoch a

Sokolica, akryl (70 x 100 cm), dielo Jána Agarského na výstave Jubilanti 2012

pol desaťročia, a medzi nimi aj z ateliéru maliara zo Starej Pazovy. Ináč v jubilejnom roku Ján Agarský plánuje realizovať niekoľko výstav tak doma, ako i v zahraničí. A. Lš. (foto: archív Jána Agarského)

K U LT Ú R A V ÚSTRETY FESTIVALU DIDA 2012

Až tri zahraničné súbory

Akoby sme len nedávno udeľovaním cien najúspešnejším protagonistom a súborom uzavierali festival DIDA 2011 a už nám klope na dvere jeho 18. ročník (Foto: A. F.)

semnásty festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) 2012 bude usporiadaný v Pivnici v štandardnom termíne, a to počas dvoch víkendov: 23., 24. a 25. marca a 30., 31. marca a 1. apríla 2012. Prihlášky pre záujemcov o účasť na festivale DIDA 2012 sú uverejnené na webovej stránke www.dida co.rs a vyplnené ich treba zaslať najneskoršie do 27. februára. Predsedom Organizačného výboru tohtoročného festivalu DIDA je Ján Kmeťko a výkon divadelných súborov bude posudzovať komisia v obvyklom zložení: Zuzana Tárnociová, prof. Dr. Michal Týr a Vladimír Valentík. Naplánované sú i sprievodné podujatia, a to pre-

zentácia knižných vydaní Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrov-

ci a výstava v organizácii Komorného zboru Nádeje. Keď ide o účasť zahraničných súborov, na festivale DIDA 2012 vystúpi Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno, víťaz minuloročného 44. ročníka festivalu Palárikova Raková v Čadci. Ako hostia zo Slovenska repertoár obohatia svojimi inscenáciami aj členovia Divadelného súboru Dominus z Močenka a Divadla ASI zo Šale. Veríme, že sa vďaka tomu, že sa dali do inscenovania predlohy dolnozemského autora, resp. dramatika zo Slovenska, čím viac súborov zúčastní na našom prvom divadelnom podujatí v tomto roku: na 18. festivale DIDA v Pivnici. V. Kolár V SIENI OCHOTNÍCKEHO DIVADLA JANKA ČEMANA V PIVNICI v nedeľu 12. februára 2012 pri príležitosti 5. výročia úmrtia Juliany Salčákovej bola predvedená performancia par exellence To čo sa vo mne o mňa chvie. Bol to prvý multikultúrny projekt v dejinách Pivnice a odznel v podaní básnika Jána Salčáka. V. K.

V DEŇ ZAMILOVANÝCH, v utorok 14. februára t. r. v staropazovskej divadelnej sieni odznel koncert skupiny Fit z Rijeky. Koncert sa konal v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a bol to darček Obce Stará Pazova všetkým zamilovaným k tomuto sviatku. Obecenstvo si okrem veľkých hitov tejto skupiny, akými sú Mačka, Daj mi ruku, Zaboravit ću sve malo možnosť vypočuť i piesne z jej najnovšieho albumu pod názvom 2011. Skupina Fit vystúpila v Starej Pazove po prvýkrát. Ako na tlačovke v piatok 10. februára t. r. v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova povedali hostia z Chorvátska Branimir Lokner, hudobný kritik, a Dragiša Radulović, promotér koncertov, vystúpením v tomto meste sa začalo ich turné v Srbsku. Skupina Fit potom usporiadala ešte dva koncerty v Belehrade a jeden v Novom Sade. Na fotografiách: záber z tlačovky (zľava) Alexander Bako, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, Branimir Lokner a Dragiša Radulović, a záber z vystúpenia skupiny Fit v staropazovskej divadelnej sieni. a. lš.

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S JUBILANTOM PAVLOM GRŇOM

Kysáčska Pažiť, Šimandra, Široká án učiteľ v penzii, spisovateľ, manžel, otec, starý otec, Kysáčan, ale predovšetkým dobrý a úprimný človek veľkého srdca Pavel Grňa 19. februára t. r. oslávil 75. narodeniny. Pri tej príležitosti sme sa vrátili k niektorým kamienkom v mozaike jeho pôsobenia, ktoré najmenej poznáme. Prvé sme oprášili jeho poviedky, ktoré písal do Roviny v období, keď šéfredaktorom bol Michal Ďuga. Vychádzali rad rokov a napriek tomu, že boli dobré, a že si to zaslúžili, nikdy sa nedostali na zodpovedajúci piedestál. – Pri ich písaní som sa orientoval na charaktery ľudí. Dbal som na to, aby to bolo krátke a pitké čítanie. Nemalo filozofický cieľ, ale vždy som sa snažil vyzdvihnúť niektorú vlastnosť človeka. Neznamená, že to boli iba zlé vlastnosti, boli aj dobré, ale nikdy som nikoho neodsudzoval.

SKROMNOSŤ JE UŽ NIE CNOSŤ Pán učiteľ priznáva, že si dlho myslel, že skromnosť je dobrá vlastnosť. Kým sa v týchto rokoch nepresvedčil, že skromnosť viac nie je cnosť, akou bývala voľakedy. Niežeby sa na to sťažoval, ale je to pravda. A treba mu ju uznať. Vďaka tomuto spoznaniu odhaľujeme celkom iný kamienok mozaiky, ktorú vykladáme z príležitosti 75. narodenín Pavla Grňu. – Bol som jedným z obnovovateľov Matice slovenskej v Kysáči a jej prvým predsedom. Bolo to v rokoch, keď sa v našej dedine spoločne organizovali Folklórny festival Tancuj, tancuj... a prvá Zlatá brána. V strede osady, pri kostole, kde je teraz park, bola zapustená plocha, chrapač. Málokto vie, že ju zriadili matičiari v čele so mnou. Angažoval som sa tam s vlastnou kosačkou, so svojimi susedmi a ich vlečkami. Rukami sme zbierali tehly, v parku vyberali stromy a presádzali ich na spomenutý priestor pri kostole. Trošku sa ma to dotýka, že to nikdy nikto na matičnom zasadnutí nespomenul. Osobitné miesto v mozaike pána učiteľa má spolupráca s Televíziou Petrovec, pre ktorú písal scénky zo života Kysáčanov. – Keď ma o to Maxo Častven prišiel požiadať, tak som ho nechcel odmietnuť, a prisľúbil som, že napíšem dve, tri. Nakoniec z tých plánovaných 18. – 25. 2. 2012

troch epizód vypadlo 208. Nech boli na akejkoľvek úrovni, ale ich bolo až toľko. K ich zaniknutiu neprišlo preto, že zunovali, ale prerušili sme to my sami. Bola to jednak namáhavá práca, jednak herci mali rodinný život, zamestnanie a do toho si prsty zamiešala aj choroba. Ináč my sme boli Susedovci a dnes s veľkým záujmom sledujem seriál Susedia zo Slovenska. Veľmi sa mi páči, nuž nevynechám ani premiéru, ani reprízu, – hovorí autor Susedovcov.

Nech ich vráti! Vitajte, moji, na zelenej pažiti Vášho a nášho detstva. Vitajte v Kysáči.“ (jún 2002) Pavel Grňa Takýmito lyrickými príhovormi náš známy spisovateľ roky vítal účastníkov a divákov detského folklórneho festivalu, ktorého je veľkým priaznivcom. Stretanie detí zo slovenských osád považuje za veľkú vec a samotný festival za veľmi významné podujatie.

POZDRAVUJEM VÁS, MILÍ MOJI PRIATELIA „Pozdravujem a teším sa, že nám už deviatykrát prinášate ten najkrajší košík darčekov: radosť z vašich sŕdc, vánok z vašich ulíc, hašterivosť z vašich školských lavíc. Položme sviatočne košík pred rozprávkový zámok! Nech je tam! Pekný, ako sú pekné naše túžby po stretaní, ako sú pekné úsmevy tých už známych priateľov, ale i tých, až teraz nadobudnutých. Budem hrdý, keď sa na chvíľku venujete prechádzke našou dedinou. Nech vidí nás a my nech Pavel Grňa vidíme ju. Naše ulice sú široké a krásne, jedna z nich je taká, akú – S veľkou radosťou som to písal zriedkavo môžete vidieť. Z jednej a uctievam si to skoro ako vlastné strany tej ulice sú akoby podľa pra- deti. Pamätám sa, ako dnes, keď ma vítka zoradené domy a naproti, z z Kultúrno-informačného strediska druhej strany, je železničná trať, tiež oslovili, aby som to napísal. Pýtali sa, rovná. Vyzerá, že by sa v kráse rada koľko ich to bude stáť? Koľko mi za pretekala s domami. Vábne je tam, to majú zaplatiť? Odpovedal som:„Vy pod stromami, prechádzať sa a na- nemáte toľko peňazí, koľko to stojí. vzájom dívať, ako z času na čas vlak A vzhľadom na to, že nemáte toľko, niekam ďaleko uháňa. Hrmí, akoby koľko to stojí, tak mi netreba nič zasa chválil svojou silou, ktorou by platiť,“ žartoval jubilant. S rovnachcel zastrašiť neznámeho obdivo- kým zápalom potom rozprával o vateľa. Lenže tento mu máva rukou vydávaní Kysáčskych novín, ktorých na pozdrav. Rušňovodičovi a tým ce- vydávanie nielenže podnietil, ale stujúcim, čo tam vo vozňoch za ok- bol aj ich šéfredaktorom. nami sedia, šťastlivú cestu želá. My máme sviatok, veľký sviatok. KYSÁČSKA Sviatok našej Zlatej brány. Vy si ce– Mienim, že som svoje písanie zastujte, my zostaneme tu. Tu je v tej- končil veľmi dobre. S textom piesne to chvíli stred sveta, lebo my tu, cez Kysáčska. To je ináč jediná literárna Zlatú bránu, sviatočne prechádzame. práca, ktorú som napísal na objedTu sú všetci. Naša Zlatá brána tro- nanie. Nepísalo sa mi ľahko, bola to šičkou spoločnej krásy vráti ich na ťažká práca. Už na začiatku som sa pažiť svojho detstva. stretol so skutočnosťou, že Nad Ky-

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

sáčom jasné hviezdy hrajú, u susedov pekné dievča majú. A nad Petrovcom tiež „jasné hviezdy hrajú“, nad Hložanami tak isto, nad Kulpínom tiež... Musel som riešiť problém, aby sa to nemohlo tak uplatňovať. Mal som pomoc v tom, že Torinu má iba Kysáč, ale ona už bola ospievaná Vyjdem na Torinu, zastanem na válov. Nakoniec som to riešil tak, že som chcel pred zabudnutím zachovať staré pomenovania častí Kysáča, ako sú: Borďoš, Salajka, Tretia ulica, Široká, Most. Aby som to dostal do umeleckej formy, tak som do toho zakomponoval aj dosťahovanie, žilovatosť slovenského národa, aj to, že tu chceme zostať, že sa sem vždy máme vracať... Rovinou píska, blúdi čas, zo zeme vzlietol holub – vták, belasým nebom on lieta, holubienku krásnu hľadá. Pažiť, Šimandra, Široká, Tretia, Borďoš, Salajka, Torina, dedina nová, Bresť, Vrbara, Zámok vtáčí, ľúbiť sa budeme znova v tom našom peknom Kysáči. Neleť holúbok, nelietaj, domov k milej sa poberaj, k tvojmu srdcu sa pritlačí i vienok lásky oddá ti. Pažiť, Šimandra, Široká, Tretia, Borďoš, Salajka, Torina, Dedina nová, Most aj Lúky, Zámok vtáčí, ľúbiť sa budeme znova v tom našom peknom Kysáči. Keď zašumí spomienok hlas, vtedy z očí nevinných krás mozoľami nabitých brázd vyklíči zas spev slávičí. Pažiť, Šimandra, Široká, Tretia, Borďoš, Salajka, Torina, Dedina nová, park i duby, Zámok vtáčí, ľúbiť sa budeme znova v tom našom peknom Kysáči. Vykladať mozaiku s jubilantom Pavlom Grňom nebolo ťažké, ale nebolo ani celkom jednoduché. On sám šikovne a ochotne ukladal kamienok ku kamienku. Mnohé, okrem spomenutých, sme ešte zobrali do ruky, ale si aj prisľúbili, že ich do mozaiky priložíme pri ďalších jubileách. A dovtedy nech by nám slúžilo dobré zdravie. E. Šranková

K U LT Ú R A NA SLOVO S PROFESORKOU MÁRIOU ANDRÁŠIKOVOU

Slovenčina na mieru žiakov ravidelným čitateľom Hlasu ľudu a zvlášť učiteľom neunikli naše riporty zo zaujímavých a neobvyklých seminárov: žiackych. Odsledovali sme už tri ich úspešné ročníky, kde sme boli svedkami nezvyčajnej symbiózy žiackych vedomostí, detskej kreativity, ale aj spontánnej radosti zo stretnutia a kamarátenia vrstovníkov z viacerých prostredí. Hlavnou vinníčkou týchto jesenných stretnutí v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci je Mária Andrášiková, tamojšia profesorka slovenčiny. Tieto mimoriadne prázdniny sme využili na rozhovor s touto neúnavnou slovenčinárkou, ktorá má na svedomí aj Aktív učiteľov slovenčiny, ktorý založila a už niekoľko rokov úspešne vedie... – Ako sa to vlastne začalo s tými žiackymi seminármi? – Pred štyrmi rokmi na seminári pre učiteľov som ozrejmila iniciatívu a potrebu založiť Aktív učiteľov slovenčiny. K tomuto činu ma viedol podnet zjednotiť učiteľov slo-

Úprimne, mám z toho príjemný spôsobov, ako u žiakov pestovať a pocit. Potom som si pomyslela, zachovávať jazykové povedomie. prečo by som to isté neurobila aj Preto je podklad týchto žiackych sepre žiakov. Semináre?! Prečo nie. minárov slovenčina. Konzultovala som sa s Vierou BolPrvý žiacky seminár Interaktivita dockou, predsedníčkou ASP, ktorá s nadšením podporila môj návrh, a navrhla mi písať projekty. A tak sa to začalo. Projekty píšem s kolegyňou Zuzanou Maglovskou, ktorá má na starosti finančnú časť projektov. Máme perfektnú spoluprácu a zatiaľ sa nám darí. V týchto dňoch píšeme na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave projekt pre štvrtý žiacky seminár. – Čo býva pohnútkou pri určovaní témy jednotlivých seminárov a ako si spokojná s priebehom doterajších troch Neúnavná iniciátorka a organizátortakýchto stretnutí? ka Mária Andrášiková – Dnes môžem s radosťou konštatovať, že tieto žiacke semi- a interdisciplína v modernizácii učináre sú jedinečné a veľmi osožné. va o vybraných slovách bol dvojdZatiaľ sa mi darí v zámere preko- ňový a súťažný. Zúčastnilo sa na návať viackilometrovú vzdialenosť ňom 25 žiakov 7. a 8. ročníka zá-

Na Aktíve učiteľov slovenčiny sa vždy vedú vážne debaty

venčinárov, zabezpečiť medzi nimi komunikáciu, aby sme si mohli vzájomne pomáhať, vymieňať si skúsenosti, aby sme proste získali pocit spolupatričnosti. Toto zatiaľ jediné vyprofilované učiteľské združenie úspešne pôsobí v rámci Asociácie slovenských pedagógov.

a zhromaždiť žiakov základných škôl z rozličných vojvodinských prostredí na ich radosť, lebo nie je to len o vedomostiach, kreativite, ale aj o zoznamovaní, kamarátení. Tieto naše semináre sú prostriedkom na posilnenie vedomia vlastnej identity našich žiakov a jeden zo

kladných škôl z Kovačice, z Pivnice, zo Starej Pazovy, zo Selenče a z petrovskej hostiteľskej školy. Témou prvého seminára boli vybrané slová. Prečo práve vybrané slová? Nuž z odbornej skúsenosti viem, že vybrané slová sú pre žiakov veľkým hlavolamom. S cieľom vyhnúť sa 18. – 25. 2. 2012

doterajšiemu mechanickému bifľovaniu vybraných slov, zefektívniť prácu na vyučovacej hodine, aby bola žiakom nielen zdrojom poučenia, ale i zábavy, a pritom uplatniť najmodernejšie technológie, vznikla najprv moja ukážková hodina, ktorá neskoršie vyústila do tohto dvojdňového seminára. Ako sa o ňom zmienili priami účastníci aj ich učitelia – zaujímavého a úspešného. – Potom sme žiakom umožnili vďaka slovenčine nakuknúť aj do novinárskej kuchyne... – Áno, a aj pri téme druhého žiackeho seminára Komparáciou k lepšiemu výsledku som vychádzala z vlastnej skúsenosti. Roky vediem v škole novinársky krúžok a spolu so žiakmi robíme školský časopis. Preto som si chcela vymeniť tieto skúsenosti s kolegami z iných škôl a chcela som aj zmapovať naše školské časopisy. Bola z toho téma druhého seminára pre žiakov – členov redakcií školských časopisov. Zúčastnilo sa na ňom 33 žiakov z jedenásť vojvodinských základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským (z Aradáča, Erdevíka, Kovačice, Padiny, Selenče, Pivnice, Starej Pazovy, Kysáča, Kulpína, Hložian a Petrovca). Žiaľ, bol to už jednodňový seminár. Zrealizovať dvojdňový seminár bolo nielen finančne, ale aj organizačne veľmi náročné. Na tomto seminári dielne viedli profesionálni novinári, skúsení redaktori Hlasu ľudu Anna Francistyová a Jaroslav Čiep, ktorí mladým „novinárom“ po vstupných pokynoch dali možnosť na sebarealizáciu. Žiacke nápady a práce rôznych žánrov vyústili do spoločného ukážkového školského časopisu Čaroslov. Hneď sme si povedali, že nezostaneme len pri tom jeho prvom čísle... – Slovenčina, to však nie je len gramatika a slohové práce, ale ponúka aj možnosť na umelecký prejav. Vyskúšali si to účastníci tretieho seminára, ktorý bol realizovaný na sklonku uplynulého roku. – Tretí seminár mal názov Tvorba v znamení priateľstva a bol zameraný na rozvoj tvorivosti a inovatívnosti v procese osvojovania vedomostí a zručností v slovenskom jazyku a v hudobnej kultúre. Aj tentoraz som vychádzala zo skúseností v tvorení a v realizovaní školských programov. Na tomto semi-

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A nári sa zúčastnilo vyše 40 žiakov z desiatich základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, ktorí v dielňach písali slohové práce, zhudobňovali napísané básne a nacvičovali umelecké prednesy. Záverom seminára bol kvalitný program všetkých účastníkov seminára, v ktorom odzneli slohové práce, scénky, hudobné čísla a spev. – Ale semináre, teda aj tieto žiacke, majú aj svoje sprievodné podujatia, ktoré ich tiež obohacujú, a účastníkom zostávajú v pamäti. – Z týchto žiackych seminárov si žiaci odnášajú nové skúsenosti, podnety na ďalšie zdolávanie tajomstiev materinskej reči, a to, čo je tiež veľmi dôležité a čo som už spomenula – nové priateľstvá, ktoré pretrvávajú. A dôležitou súčasťou žiackych seminárov sú návštevy Gymnázia Jána Kollára a jeho žiackeho domova, ústredia Matice slovenskej v Srbsku, Knižnice Štefana Homolu... Treba mať na zreteli, že pre niektorých účastníkov seminára toto býva prvá návšteva Petrovca, väčšina z nich prvýkrát mala možnosť zoznámiť sa s petrovským gymnáziom. A keďže ide najčastejšie o žiakov 7. a 8. ročníka, týmito návštevami si gymnázium môže získať budúcich stredoškolákov. Čo sa už aj stalo... V pamäti mi utkvela aj jedna situácia, keď sa istý žiak pred vchodom do matičného domu s dojatím opýtal svoju učiteľku:„Tak, pani učiteľka, to je potom tá Matica slovenská, o ktorej sme sa učili?!“ Vtedy som si uvedomila, že tieto semináre sú skutočne opodstatnené, že spĺňajú až niekoľko svojich poslaní. – Pristavme sa ešte na chvíľku pri školských časopisoch. Iste ťa nesmierne teší, že práve vďaka žiackemu semináru prišlo k obnoveniu jedného nášho žiackeho časopisu, konkrétne v Starej Pazove, a že sa – pravdaže v súlade s finančnými možnosťami – smelšie pustili do tejto vydavateľskej práce aj v ďalších školách... – Určite. Staropazovská Oáza je ešte jedným dôkazom, že tieto semináre sú skutočne opodstatnené. Veľmi ma potešilo, keď mi kolegyňa zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove ohlásila, že ich žiaci boli takí nadšení seminárom, že po príchode domov ihneď dali iniciatívu na vytvorenie vlastného školského časopisu. Len čo vyšiel, 18. – 25. 2. 2012

nemať sto chutí do práce?! hneď mi ho poslali. Úprim– Aká je budúcnosť tohto čane, je to skvelý časopis. Niesopisu? A môžu sa naši žiaci tešiť lenže vychováva a poúča, aj na ďalší ročník seminára s neale vedie žiakov ku tvorijakou zaujímavou a inšpiratívnou vosti. Vidno, že ho žiaci spotémou? lu so svojimi učiteľkami a – Čaroslov prostredníctvom svojriaditeľom školy robia s eláho elektronického vydania je prínom. Mám taký pocit, že po stupný nielen žiakom a učiteľom zo ukončení seminára medzi slovenských škôl, ale aj všetkým našimi školskými časopismi ostatným záujemcom. Internetový vznikla taká motivačná konČaroslov zjednocuje školské časokurencia. Aj to je prínos pisy, ale aj naše školy. Je moderným tohto seminára. Či nie? médiom, nie je obmedzený časom – Pravdaže, a v týchto ani priestorom, má vytvoriť zaujídňoch sme svedkami, že mavý a aktuálny obsah a poskytnúť jedinečný spoločný žiacnašim žiakom miesto na sebarealiky časopis Čaroslov, ktozáciu a prezentáciu vlastnej tvorby. rý vznikol ešte v roku A práve preto sa budem snažiť čo2010 na spomenutom raz častejšie aktualizovať Čaroslov druhom žiackom semia obohacovať ho čím väčším počnári, žije aj ďalej. Nie však tom informácií z našich škôl. Buv klasickom vydaní – na Čaroslov: vznikol na žiackom seminári, dem sa predovšetkým snažiť získať papieri, ale na internete. teraz je už aj na internete Kto sa angažoval v jeho Technickú úpravu má na starosti prostriedky na jeho pravidelnú akpríprave a čo ponúka svojim po- Andrej Varga. Autorkou a koordi- tualizáciu a údržbu. To znamená, že tenciálnym čitateľom? nátorkou Čaroslovu som ja a v treba písať projekty a dúfať, že tak – Už keď vznikol spoločný časo- úvodníku sa čitateľom prihovára re- ako doteraz boli všetky naše semipis žiakov slovenských škôl vo Voj- daktorka Hlasu ľudu A. Francistyo- náre pre žiakov a internetový Čavodine Čaroslov, rozhodli sme sa, že vá, ktorá je nielen spolutvorkyňou roslov finančne podporené Úrabudeme pokračovať v jeho vydá- ukážkového Čaroslovu, ale aj au- dom pre Slovákov žijúcich v zavaní. Mala som dve možnosti: alebo zorganizujem seminár, kde žiaci na tvári miesta vytvoria jeho ďalšie číslo alebo vymyslím niečo iné. A tak vznikol internetový Čaroslov. Na prevádzku internetového časopisu nie sú potrebné prakticky žiadne zdroje, stačí chuť, vôľa a podpora škôl. Internetovou online verziou Čaroslov sa vyhne vyhľadávaniu sponzorov, peňazí na tlačenie, distribúProfesorka Andrášiková (zľava) s jednou skupinou odmenených žiakov na prciu. A ešte niečo: má vom žiackom seminári, keď si všetci spolu posvietili na vybrané slová možnosť komunikácie prostredníctvom komentárov a torkou použitých fotografií z dote- hraničí v Bratislave a podporené Vývkladaním vlastných príspevkov raz realizovaných žiackych semi- borom pre vzdelávanie NRSNM, ďalších autorov. Vo vzniku druhého nárov. Sú tu texty a fotozábery z ne- že tak bude aj budúcnosti. Predsa čísla Čaroslovu, tentoraz interne- dávneho žiackeho seminára, sprá- je to v záujme nás vojvodinských tového, sa podieľali žiaci a učitelia vy o výtvarníckom tábore Mako- Slovákov. A čo sa týka štvrtého seminára základných škôl: z Báčskeho Pe- vička, mnohé ďalšie správy, aktuatrovca, Pivnice, Kovačice, Padiny, Ky- lity zo spomenutých škôl, slohové pre žiakov, dajte sa prekvapiť. Aj naši sáča, Kulpína, Erdevíka, Hložian, zo práce, básne, reportáže, hádanky, potenciálni účastníci so svojimi Selenče a Starej Pazovy. Záujem- krížovky žiakov. Medzi prvými či- učiteľmi. – Ďakujeme za rozhovor, pracovia si ho môžu vyhľadať na tateľkami internetového Čaroslovu www.caroslov.rs. Internetový Ča- bola naša poetka, spisovateľka, no- jeme veľa zdaru v realizácii ďalroslov má svoju redakčnú radu vinárka Viera Benková, ktorá na ších žiackych seminárov a – prav(tvoria ju žiaci a učitelia zo spome- jeho e-mailovú adresu napísala daže – dlhý život časopisu Čaronutých škôl) a sú v ňom prezento- povzbudzujúce slová. Ako potom slov. vané všetky naše školské časopisy. A. Francistyová

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Zima s knihou v Hložanoch ultúrne podujatie Zima s knihou v organizácii Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca a Výboru pre kultúru NRSNM po dvojtýždňovom odročení pre mimoriadnu zimnú situáciu usporiadali v Hložanoch v pondelok 20. februára v kaviarni Pod lipami. Je to prvý večierok v štvrtom ročníku tejto akcie. Do organizácie večierka sa zapojili i Spolok žien Slovenka a Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch. Stredobodom pozornosti boli tri knižné publikácie: zbierka básní Viery Benkovej Modrotlač, lingvistická štúdia Anny Makišovej Komunikácia v materskej škole a chrestomatia slovenskej vojvodinskej litera-

Úvodom večierka sa prítomným prihovorili predsedníčky hložianskych spoluorganizátorov: (zľava) Viera Miškovicová a Mária Bartošová-Korčoková

túry pre deti Jarmily Hodoličovej Medovník. Úvodom sa návštev-

níkom prihovorili predsedníčka Spolku žien Slovenka Viera Mi-

škovicová a predsedníčka MOMS Mária Bartošová-Korčoková, a potom i prítomné autorky V. Benková a A. Makišová. Večierok moderoval riaditeľ SVC Vladimír Valentík. V bezmála dvojhodinovom literárnom kamarátení odzneli aj úryvky z prezentovaných kníh v podaní autoriek, ale i Jasminy Šepšovej, Miriam Murtínovej (členky Spolku žien Slovenka), Aleny Peškovej a M. Bartošovej-Korčokovej (členky MOMS). V. Valentík v rámci večierka predstavil aj ďalších vyše desať knižných vydaní SVC, ktoré vyšli tlačou hlavne v druhej polovici minulého roku. Záujemcovia o literatúru a pekné slovo si na tvári miesta mohli prezentované knihy aj kúpiť. J. Činčuráková-Galambošová

Cesty zjazdné alebo schodné rídavné mená zjazdný a schodný sú obidve spisovné, avšak rozdiely medzi nimi sú. Práve neustále pribúdanie snehovej pokrývky pre nás boli motiváciou a vďačnou témou na rozmýšľanie, aké vhodné výrazy použiť v sťažených podmienkach jazdy, keď snehová kalamita spôsobovala problémy všetkým účastníkom dopravy. V extrémnych poveternostných podmienkach spôsobených silnými mrazmi, keď snehová fujavica zaveje cesty a na cestách sa vytvoria snehové jazyky, vodiči sa upozorňujú na sťažené podmienky. Na správach v srbskom jazyku vystríhali vodičov, že sú v dôsledku kalamitnej situácie putevi neprohodni, čo v preklade do slovenčiny bolo počuť ako neschodné cesty. Aj v jazykovej oblasti následkom toho nastala mimoriadna situácia, keď bolo treba do spisovnej slovenčiny preložiť tieto syntaktické jednotky.

FEBRUÁROVÝ VZLET vyšiel hneď po ukončení mimoriadnych zimných prázdnin a ako obvykle ponúka kopu zaujímavostí „na poučenie a pobavenie“. V novom čísle nášho mládežníckeho časopisu sa dosť pozornosti venúva filmovému umeniu (Tinker Taylor Soldier Spy, The Rum Diary, Cinema komunisto), hudbe (Napalm Death, Lana Del Rey) a situácii na internete v súvislosti s tzv. antipirátskymi zákonmi. Píše sa aj o mladých talentoch, športových aktivitách žiakov, školských časopisoch a študentskom živote, pokračujú pravidelné rubriky Rozlety, Vaša tvorba, Knihy, Info-svet, PC hry, Story a Úrovne občianskej spoločnosti, na rozptýlenie je tu komiks, horoskop, humor a enigmatika... Čítajte Vzlet! S. L.

V slovníkoch sa píše, že prídavné meno schodný znamená vhodný na chôdzu, po ktorom možno prejsť: schodný chodník, mostík, schodná cesta; a v prenesenom význame aj schodná cesta ako ľahký spôsob na dosiahnutie cieľa. Prídavné meno zjazdný, teda zjazdná cesta, zjazdná trať, treba použiť vždy vtedy, keď chceme zdôrazniť, v akom stave sú cesty, či sa po nich dá jazdiť alebo nie. Tak teda cesty, po ktorých sa dá jazdiť, sú zjazdné alebo prejazdné. Opakom sú nezjazdné cesty, ktoré v dôsledku či už snehových nánosov, nepravidelnej údržby alebo poľadovice nie sú súce na jazdu. Prídavné meno neschodný znamená nevhodný na chôdzu alebo jazdu. Sú to nebezpečné bralá, neprístupné miesta. Tie napríklad v minulosti neprechodné cesty, ktoré ústia na planinách či vrcholoch, sú dnes schodné vďaka rôznym rebríkom, reah ťaziam, mostíkom.

Žiacky program v Novom Sade piatok 2. marca t. r. o 19. hodine v ZŠ Kostu Trifkovića v Novom Sade bude žiacky program, v ktorom sa zúčastnia žiaci základných škôl z Nového Sadu a okolia, ktorí navštevujú hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. Škola, hostiteľka programu, sa nachádza v Ulici Berislava Berića, do

18. – 25. 2. 2012

ktorej sa možno dostať z Bulváru Jašu Tomića, ktorý tiahne vedľa železničnej stanice v smere Kysáčskej ulice, alebo z Ulice kráľa Petra I., a to z tej časti, ktorá je blízko Domu zdravia Zmaj Ognjena Vuka. - sm 7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

– zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti. ZDÔVODNENIE

OZNÁMENIE

1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba kotolne, vnútornej plynovej inštalácie, rekonštrukcie sústavy vykurovania na termináli VP Transnafta Nový Sad, rekonštrukcia MRS a prívodového plynovodu stredného tlaku z rozvodového plynovodu VP Srbija-gas po MRS v Novom Sade, Put šajkaškog odreda 8, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č.: 2 009/1, 2 009/2, 2 009/3, 2 009/4, 2 009/5, 2 498/18 a 3 231/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VP TRANSNAFTA Pančevo, nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: - projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou;

Nositeľ projektu VP TRANSNAFTA Pančevo podal žiadosť o rozhodovaní o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba kotolne, vnútornej plynovej inštalácie, rekonštrukcie sústavy vykurovania na termináli VP Transnafta Nový Sad, rekonštrukcia MRS a prívodového plynovodu stredného tlaku z rozvodového plynovodu VP Srbija-gas po MRS v Novom Sade, Put šajkaškog odreda 8, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č.: 2 009/1, 2 009/2, 2 009/3, 2 009/4, 2 009/5, 2 498/18 a 3 231/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokačné povolenie, číslo V-353-1293/10 z 11. októbra 2011, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 3 podbod 1 – Systém na výrobu elektrickej energie, vodnej pary, teplej vody, technologickej pary alebo zohriatych plynov (termoelektrárne, teplárne, plynové turbíny, systém s motorom s vnútorným spaľovaním, iné nástroje na spaľovanie), zahrnujúc aj parné kotly v systémoch na spaľovanie používaním všetkých druhov paliva, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projektom je zaplánovaná výstavba plynovej kotolne v obvode podniku VP Transnafta v Novom Sade. V rámci plynovej kotolne zaplánované sú tri kotolné jednotky nominálnej tepelnej kapacity 9,681 MW, resp. 3,227 MW po kotle. Ako palivo v kotloch na výrobu pary sa bude používať zemný plyn. Z priloženej dokumentácie je zistené, že tento projekt nie je významný znečisťovateľ životného prostredia a že uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu riadnej práce projektu negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie, sa nevyskytnú. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

- projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti.

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Výstavba kotolne, vnútornej plynovej inštalácie, rekonštrukcie sústavy vykurovania na termináli VP Transnafta Nový Sad, rekonštrukcia MRS a prívodového plynovodu stredného tlaku z rozvodového plynovodu VP Srbija-gas po MRS v Novom Sade Nositeľ projektu VP TRANSNAFTA Pančevo podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba kotolne, vnútornej plynovej inštalácie, rekonštrukcie sústavy vykurovania na termináli VP Transnafta Nový Sad, rekonštrukcia MRS a prívodového plynovodu stredného tlaku z rozvodového plynovodu VP Srbija-gas po MRS v Novom Sade, Put šajkaškog odreda 8, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č.: 2 009/1, 2 009/2, 2 009/3, 2 009/4, 2 009/5, 2 498/18 a 3 231/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. februára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-988/11, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VP TRANSNAFTA Pančevo o rozhodovaní o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba kotolne, vnútornej plynovej inštalácie, rekonštrukcie sústavy vykurovania na termináli VP Transnafta Nový Sad, rekonštrukcia MRS a prívodového plynovodu stredného tlaku z rozvodového plynovodu VP Srbija-gas po MRS v Novom Sade, Put šajkaškog odreda 8, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č.: 2 009/1, 2 009/2, 2 009/3, 2 009/4, 2 009/5, 2 498/18 a 3 231/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE

OZNÁMENIE

ZDÔVODNENIE

o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba a rekonštrukcia primárnej kanalizačnej siete od Rumenačkej ulice po GC – 2, ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Kysáčskej, Branka Radičevića, Temerínskej, Bele njive, Filipa Višnjića, Venizelisovej a sekundárnej kanalizácie v časti Ulice kysáčskej v Novom Sade. Nositeľ projektu JKP VODOVOD I KANALIZACIJA, Masarykova 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba a rekonštrukcia primárnej kanalizačnej siete od Rumenačkej ulice po GC – 2, ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Kysáčskej, Branka Radičevića, Temerínskej, Bele njive, Filipa Višnjića, Venizelisovej a sekundárnej kanalizácie v časti Ulice kysáčskej v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 5 011, 10 470/2, 4 974, 4 967/1, 10 431, 10 430, 10 427, 10 510/1, 10 503, 10 512, 10 513, 8 534, 8 533/1, 8 532/1, 8 531, 8 529/5, 10 423/2, 4 156/1, 4 155, všetko v k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. februára 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-8/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu JKP VODOVOD I KANALIZACIJA, Masarykova 17, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba a rekonštrukcia primárnej kanalizačnej siete od Rumenačkej ulice po GC – 2, ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Kysáčskej, Branka Radičevića, Temerínskej, Bele njive, Filipa Višnjića, Venizelisovej a sekundárnej kanalizácie v časti Ulice kysáčskej v Novom Sade, schvaľuje

Nositeľ projektu JKP VODOVOD I KANALIZACIJA, Masarykova 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba a rekonštrukcia primárnej kanalizačnej siete od Rumenačkej ulice po GC – 2, ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Kysáčskej, Branka Radičevića, Temerínskej, Bele njive, Filipa Višnjića, Venizelisovej a sekundárnej kanalizácie v časti Ulice kysáčskej v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 5 011, 10 470/2, 4 974, 4 967/1, 10 431, 10 430, 10 427, 10 510/1, 10 503, 10 512, 10 513, 8 534, 8 533/1, 8 532/1, 8 531, 8 529/5, 10 423/2, 4 156/1, 4 155, všetko v k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Omladinski pokret, MS Savu Kovačevića, MS Salajka a MS Podbara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokačné povolenie, číslo V-353-1 027/10 z 24. januára 2011, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedeným projektom predpokladá výstavba primárnej kanalizácie od Rumenačkej ulice po čerpaciu stanicu GC – 2, ktorá má prijímať odpadové a atmosferické vody, ktoré dotekajú z priestorov severne od ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Branka Radičevića a Bele njive do hlavnej čerpacej stanice. Výstavbou tohto kolektora nejestvovala by potreba za reléovou čerpacou stanicou C7 v Kysáčskej ulici, čím by sa rozťažil kolektor v Dositejovej ulici, zlepšilo odvodňovanie z mestských častí Salajka, Sajlovo, a priemyselná zóna Sever II a Sever III. Z priloženej dokumentácie je tiež zistené, že tento projekt nie je významný znečisťovateľ životného prostredia a že uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca projektu nebude významnejšie ohrozovať životné prostredie. Na základe hore uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba a rekonštrukcia primárnej kanalizačnej siete od Rumenačkej ulice po GC – 2, ulíc Stjepana Mitrova Ljubišu, Bulvára Jašu Tomića, Kysáčskej, Branka Radičevića, Temerínskej, Bele njive, Filipa Višnjića, Venizelisovej a sekundárnej kanalizácie v časti Ulice kysáčskej v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 5 011, 10 470/2, 4 974, 4 967/1, 10 431, 10 430, 10 427, 10 510/1, 10 503, 10 512, 10 513, 8 534, 8 533/1, 8 532/1, 8 531, 8 529/5, 10 423/2, 4 156/1, 4 155, všetko v k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, JKP VODOVOD I KANALIZACIJA, Masarykova 17, Nový Sad, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že:

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 26. februára 2012 uplynú štyri boľavé roky, čo nás opustil

svojmu zaťovi

JÁNOVI KOPČOKOVI

DROBNÉ OZNAMY

EMIL LITAVSKÝ 20. 2. 1983 – 26. 2. 2008 – 2012 z Kovačice I keď už viac nie si medzi nami, spomienka na Teba zostane navždy. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. februára 2012 uplynulo 10 rokov odvtedy, čo nás navždy opustil drahý manžel, ocko a dedo

MICHAL BALÁŽ 26. 10. 1944 – 10. 2. 2002 – 10. 2. 2012 zo Starej Pazovy

V našich srdciach zostaneš navždy. Manželka Anna a dcéra Libuška Lakatošová s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.c om. VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o ukončení Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Dátum vydania vysvedčenia je 3. júna 2002 na meno Ján Gaža, Ulica Masarykova 137, Kulpín.

1948 – 2012 z Petrovca

Vo svojich spomienkach si ho navždy zachová starká Kaňová

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu švagrovi

JÁNOVI KOPČOKOVI 1948 – 2012 z Petrovca

S úctou si na neho budú spomínať: Josip, Mariena, Sabína s Unou a Lukom a Ivan Trbarovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom a krstným otcom

JÁNOM KOPČOKOM 23. 10. 1948 – 6. 2. 2012 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich najmilších

S úctou si spomienku na neho zachovajú kmotra a krstné deti Vrbovskovci

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

ZDENKU BABIĆOVÚ

BOGDANA BABIĆA

JÁNOVI KOPČOKOVI

rod. Červenskú 1938 – 2009 – 2012 1948 – 2009 – 2012 z Nového Sadu

1948 – 2012 z Petrovca

S láskou a úctou si na nich spomínajú: syn a pastorok Jaroslav Lačok, pastorkyňa a dcéra Nataša Babićová, brat a švagor Fedor Červenský a švagriná Ruženka Červenská s rodinami

Spomienka na Teba bude večná.

18. – 25. 2. 2012

Rodina Šujicová

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÁ BOĽAVÁ ROZLÚČKA So zármutkom oznamujeme, že dňa 6. februára 2012 na následky ťažkej dopravnej nehody v 63. roku svoj život skončil náš manžel a otec

Dňa 9. februára 2012, kým sme ešte jej syna nevyprevadili na poslednú cestu, navždy nás opustila aj naša svokra a starká

EVA KOPČOKOVÁ

JÁN KOPČOK

rod. Peťkovská 25. 8. 1929 – 9. 2. 2012

23. 10. 1948 – 6. 2. 2012

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Vo svojich spomienkach si Ťa s láskou a úctou zachovajú nevesta Zuzka a vnukovia Igor s Aničkou a Saša s Baškou

Zuzka, Igor s Aničkou a Saša s Baškou z Petrovca

Poďakúvame sa pánovi farárovi Jurajovi Nímetovi za obe primerané kázne, pánovi kantorovi Jurajovi Nímetovi za výber pesničiek a speváckemu zboru za krásny spev. Ďakujeme za sústrastné telefonáty, esemesky, telegramy, kvety. Naša hlboká vďaka patrí všetkým príbuzným, priateľom, kolegom, susedovcom a známym, ktorí prišli v treskúcej zime oboch našich milých zosnulých vyprevadiť na ich poslednú cestu. Vďaka patrí aj tým, ktorí pre hrozný chlad prísť nemohli, ale boli v myšlienkach s nami. Ich najbližší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 22. februára 2012 uplynuli štyri roky, čo nie je s nami drahý

našej starkej

EVE KOPČOKOVEJ

MÁRIO OPAVSKÝ 23. 5. 1978 – 22. 2. 2008 – 22. 2. 2012 zo Starej Pazovy

Čas rýchlo beží, ale spomienky navždy zostanú. Ty spíš, ale v našich srdciach navždy budeš s nami. Tvoji najmilší

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

25. 8. 1929 – 9. 2. 2012 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku na jej lásku a dobrotu si zachovávajú: zarmútená vnučka Maja s manželom Rastislavom a pravnúčatá Igorko a Ivonka

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE TORDAJIOVEJ rod. Rumanovej 1930 – 2012 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším bratrancom

so svojím bratom

Bolí odchod blízkeho človeka v plnej sile a vnútornej kráse. Lež hriať bude poznanie, že sme Ťa mali, milý náš, v čase i v nečase.

Vnuk Pavel s rodinou

Anna, Vierka a Juraj s rodinami

so svatkou

1930 – 2012 z Báčskeho Petrovca

10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 z Hložian

POSLEDNÝ POZDRAV našej Aničke

ANNE BAGĽAŠOVEJ rod. Vrškovej 25. 11. 1978 – 16. 2. 2012 z Aradáča

sestra Anna Pagáčová s manželom Jánom a deťmi Ivetkou a Ivankom

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu drahému priateľovi

nášmu príbuznému

PAVLOVI ŠEPŠIMU

Zarmútená svatka Kolárová s rodinou

Náhle odišla duša Tvoja; nestihol si povedať: „Zbohom, sestra moja.“ Chceli sme ešte spolu žiť a zo života sa tešiť. S bôľom si na Teba spomína

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANOU TORDAJIOVOU

Rozlúčka – je to smutné slovo, po rozlúčke slzy zostávajú a hrobku kvetiny okrášľujú.

10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 z Hložian

Čas plynie, ale spomienky na milovanú a dobrú mamičku natrvalo zostanú v našich srdciach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVLOM ŠEPŠIM

PAĽKOM ŠEPŠIM

Odišiel si náhle a nečakane, ale spomienka na Teba nikdy nevybledne. Željko, Sanja a Iva Jakušovci

PAVLOVI ŠEPŠIMU 10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 z Hložian Tvoje meno sa, priateľ náš dobrý, v Poľovníckom spolku Hložany bude vyslovovať s pietou a úctou, lebo si si to svojou povahou a prácou absolútne zaslúžil. Tvoji lovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším svatom

s kmotrom

PAVLOM KOLÁROM

z Báčskeho Petrovca 1952 – 2012

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

Tichú spomienku si na Teba zachovávajú

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť.

teta Viergová s rodinou a mamka a apka Octovci

kmotrovci a krstné deti Lekárovci

Svatovci Tordajiovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 4. februára 2012 nás navždy opustil náš otec a dediko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s jediným bratom a strýkom

ADAM CICKA 29. 6. 1950 – 4. 2. 2012 z Kovačice Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy. Trvalú spomienku si na neho zachovajú: dcéry Alexandra Králiková s manželom Jaroslavom a Ľuboslava Rakonjcová s manželom Ljubišom a vnúčatá Dušan, Alexa, Iva a Viktor

ADAMOM CICKOM

ADAM CICKA 29. 6. 1950 – 4. 2. 2012 z Kovačice

29. 6. 1950 – 4. 2. 2012 z Kovačice Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

S láskou a hlbokou úctou spomienku na Teba si zachová

Brat Pavel s manželkou a Viera Zlochová s rodinou

priateľka Alžbeta Hriešiková s rodinou

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milým manželom a otcom

s naším milovaným synom

PAVLOM ŠEPŠIM 10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 z Hložian

Opustil nás náhle a nečakane... Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo a slzy neronilo? Len Boh usuší slzy v očiach... Bože náš milý, čuj naše prosby; rany nám zahoj a daj nám síl zniesť pokorne osud ťažký a nemilý.

Spolu sme sa mali ešte zo života tešiť...

Navždy zarmútení rodičia Pavel a Zuzana Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažké bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota; budeš nám chýbať do konca života. Zarmútená manželka Anna a synovia Stanislav a Janko

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 11. februára 2012 nás navždy opustil náš manžel a syn

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. februára 2012 ma opustil môj milovaný otec

so svojím otcom a dedkom

PAVLOM KOLÁROM

PAVEL KOLÁR z Báčskeho Petrovca 1952 – 2012

PAVEL KOLÁR

z Báčskeho Petrovca 1952 – 2012

z Báčskeho Petrovca 1952 – 2012 Tou cestou všetci pôjdeme, ktorou Ty si prešiel šťastne, bez toho, by Tvoja noha potkla sa... Nie, Ty nezomrel si vlastne, Ty žiješ, milý náš! Tam v nebies ríši okrasa, kde duša Tvoja s Pánom spája sa. S láskou si na Teba budú spomínať manželka Katarína a mama Anna

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo pre nás pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti, otec a starý otec, od všetkých nás.

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si tak veľmi chcel žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, a naše srdcia nikdy nevylieči. Zarmútená dcéra Mariena

Zarmútená dcéra Božena, zať Pavel a vnúčatá Vladimír a Veronika

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov a brata

Dňa 4. februára 2012 nás navždy opustil náš švagor

ADAM CICKA 29. 6. 1950 – 4. 2. 2012 z Kovačice

PAVLA PIXIADESA

ZUZANU PIXIADESOVÚ

PAVLA PIXIADESA

1914 – 1985 – 2012

rod. Šrankovú 1915 – 2000 – 2012

1933 – 1998 – 2012

Osud je občas veľmi krutý, nevráti to, čo raz vzal. Zostanú len spomienky a v srdci veľký žiaľ. Trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme. S láskou si na Vás spomínajú:

Febrónia Veňarská, Nataška Babková s rodinou a Janko Veňarský s rodinou

dcéra a sestra Zuzana Muchová s manželom Jánom, synom Jánom a dcérou Annou Domoniovou s rodinami

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

z Kysáča

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA Dňa 21. februára 2012 uplynulo 13 ťažkých rokov, čo sme navždy stratili nášho milovaného syna, brata a ujka

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA JAMBRICHOVÁ

PAVLA MAGLOVSKÉHO

rod. Páliková 1928 – 2008 – 2012 z Kysáča

25. 5. 1964 – 21. 2. 1999 – 2012 z Kysáča

Milovaní nikdy neumierajú, lebo žijú v našich spomienkach. Trvalú spomienku na Jeho dobrotu si zachovávajú: rodičia Mária a Pavel a sestra Mária s rodinou

SPOMIENKA Dňa 21. februára 2012 uplynulo 13 ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš synovec a bratranec

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 13. februára 2012 uplynuli štyri roky, čo nás opustila naša mama a starká

JANKO TORDA 15. 8. 1943 – 8. 2. 2012 z Lalite

Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale navždy zostane v našich srdciach. Dcéra Mária Madacká s manželom Pavlom a vnuk Vladimír s manželkou Andrejou

Na Teba, Tvoju dobrotu a Tvoju lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Tvoji najmilší: manželka Katarína, dcéra Kristína, zať Saša, vnúčence Elena a Bojan, svokra a sestra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu mamu a starkú

na svojich rodičov

PAĽKO MAGLOVSKÝ 25. 5. 1964 – 21. 2. 1999 – 2012 z Kysáča

Trvalú spomienku na Jeho dobrotu si zachovávajú: teta Katka Častvanová, tetka Zuzka Berediová a bratranci Vladko a Paľko s rodinou zo Selenče

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu, starkú a mamičku

MÁRIU JAMBRICHOVÚ rod. Pálikovú 1928 – 2008 – 2012 z Kysáča S láskou si na Teba spomíname a ďakujeme Ti za všetko, čo si nám v živote dala. Syn Vladimír Jambrich s rodinou z New Yorku

IN MEMORIAM

ZUZANU ŠIMONOVÚ

MICHALA ŠIMONA

rod. Belániovú 7. 12. 1931 29. 12. 1935 – 26. 2. 1996 – 2012 – 19. 8. 2011 – 2012 z Pivnice Na nich si spomínajú: syn Michal, nevesta Milina, vnuk Robert a vnučka Teodora

SPOMIENKA Uplynul rok, čo nie si s nami, dedika naša

EVA KUBINCOVÁ

KATARÍNU FLORIANOVÚ 1933 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca Ubehol smutný rok, čo nie si s nami. Na Teba si vždy budú spomínať Tvoji: dcéra Katarína Kolárová, zať Ján, vnučka Jarmila a vnuk Rastislav s rodinou

ZUZANA MELICHOVÁ

MICHAL MELICH

2. 1. 1914 – 26. 3. 1991 – 2012

26. 9. 1911 – 17. 2. 2000 – 2012

z Kulpína Ich najbližší

18. – 25. 2. 2012

24. 6. 1928 – 19. 2. 2011 – 2012 z Pivnice

Tí, ktorých milujeme, neumierajú – žijú v našich srdciach a spomienkach. Na Teba nezabúdajú Tvoje pravnúčatá: Miško a Mirko Naďovci, Maja a Naďa Markové, Daniel a Branislav Hodoličovci

7– 8 /4478 – 4479/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na matku

Uplynuli dva roky odvtedy, čo ma opustila moja manželka

ERKU HRUBÍKOVÚ

ERKA HRUBÍKOVÁ

16. 2. 2010 – 16. 2. 2012 z Aradáča

16. 2. 2010 – 16. 2. 2012 z Aradáča Smútok a tichosť dolieha na náš dom. Veľmi mi chýbaš, manželka moja, v ňom. Ťažko je žiť bez Teba, lebo si mi v živote mnoho znamenala. Tvoja láska mi bude chýbať do konca môjho života.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú syn Paľko s manželkou Ankou a vnúčatá Paľko a Marienka

Zarmútený manžel Paľo

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynuli tri roky, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, matka a mamička

na vrele milovanú dcéru

rod. Hrková 11. 6. 1936 – 20. 2. 2009 − 2012 z Kovačice

27. 10. 1991 – 14. 2. 2000 – 2012 Z Kysáča

Tvoji rodičia

na brata

ZUZANA SACHTEROVÁ

JASMINKU KRIŽANOVÚ

Keď žiaľ bremena nás tlačí, keď srdcia trápime si v plači, kto rozjasní zrak zahmlený, len Ty, Pane Ježiši, si utešiteľ najmilší.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás vykonala, ďakovať a spomínať. S láskou si na Teba spomínajú: manžel Štefan, syn Jaroslav, nevesta Zuzana a vnukovia Jarko a Mirko

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA DANKU 1954 – 1996 – 2012 z Báčskeho Petrovca

V našich srdciach zostaneš navždy. Sestra Anna s rodinou

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

švagrovi

JÁN PINTÍR

JÁNA BÁĎONSKÉHO

1959 – 2011 – 2012 z Pivnice

1936 – 1992 – 2012 z Báčskeho Petrovca

VLADIMÍROVI FEJDIMU 25. 8. 1938 – 6. 2. 2012 z Petrovca

Uplynul dlhý a ťažký rok, čo nie si s nami. Trvalú spomienku si na neho zachovávajú Na Teba si spomínajú: manželka Anna, dcéry Tatiana a Anna a syn Andrej

18. – 25. 2. 2012

7– 8 /4478 – 4479/

Jeho najbližší

HLAS ĽUDU

Vždy si na neho budú spomínať rodiny: Jašová, Đurićová a Pažitnaiová z Austrálie

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 24. februára: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA, v prvej časti, v TV TÝŽDNI, na úvod uvedie príspevok z poľnohospodárstva o tom, ako na vinohrady a ovocné sady vplývali nízke teploty. Odznie aj príspevok o Dni materinského jazyka, a o tom, ako si ho pripomenuli v Kovačici. V Starej Pazove otvorili zrekonštruované miestnosti Slovenského národného domu. V TV Týždni potom budú nasledovať príspevky z návštev v selenčskej a kulpínskej škole, o aktualitách v kulturistike v Petrovci a v šachovom klube v Selenči. • 20.30 HORE-DOLU: Mladí diváci sa iste potešia zo stretnutia so staropazovským hercom Miroslavom Kožíkom a s Annou Tordajiovou, ktorá má nezvyčajné povolanie. Prekvapením relácie bude aj dobrá hudba. V záverečnej časti piatkového bloku odznie televízna adaptácia divadelného predstavenia. NEDEĽA 26. februára: • 11.00 DÚHOVKA: V ústrety 55. výročiu rádioamatérskeho klubu bude odvysielaný príspevok o petrovskom Klube rádioamatérov. • 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: O činnosti zboru SEAVC v Pivnici bude hovoriť velebný pán Ján Zahorec, farár pivnický. Keďže je zimné obdobie u nás späté s oslavami niekoľkých tradičných mien, z náboženského aspektu sa o menách zmieni velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský. Odznie i príspevok z tradičného čajového večierka kysáčskeho evanjelického zboru. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

Streda 29. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Keďže je február aj mesiac maškár, reláciu spestrí veselá nálada z detskej maškarády, ktorá sa uskutočnila 18. februára v spolku Detvan vo Vojlovici. Masky, ktoré defilovali sieňou spolku, znázornili krásnu rozprávku so šťastným koncom. Repríza v nedeľu 4. marca o 7.30 h. Martin Holok v maškarnom kostýme ako malá domáca vojlovická tekvička

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 27. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zmes ľudových piesní. Utorok 28. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – výber z poézie. Streda 29. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ochotníci z Hložian, Jánošíka a Boľoviec. Štvrtok 1. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Jarmila Zimová a Katarína Mosnáková. Piatok 2. marca: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 25. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Dolnozemskí speváci. NEDEĽA 26. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Nová svetová produkcia. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Operné árie. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Populárna hudobná produkcia zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 28. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Známe romantické koncerty. STREDA 29. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody; vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

Program od 24. februára do 1. marca Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 24. februára – Smrtonosná zbraň Sobota 25. februára – Príkaz na popravu Pondelok 27. februára – Čeľuste smrti Utorok 28. februára – Nukleárny cieľ Streda 29. februára – Sprisahanci na úteku Štvrtok 1. marca – Na linke je vrah 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7 Ondrej Srnka, riaditeľ Gloakvalisu

V tajničke je meno a priezvisko kulpínskeho rodáka, najpozoruhodnejšieho architekta a staviteľa z radov vojvodinských Slovákov. Je autorom takmer 300 projektov vo viacerých európskych krajinách. V domovskom štáte projektoval evanjelický kostol v B. Petrovci (1869 – 1964).

19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ja, legenda 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 26. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Medzinárodný deň materinského jazyka Autorské práva diel výtvarných umelcov Ústna tradícia národnostných menšín ako časť nehmotného dedičstva Srbska Konvencia ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva Novinárka Tatjana Bovdišová na Medzinárodnom dni materinUtorok 28. februára 16.00 – ského jazyka v Kovačici 18.00 Klenotnica Víno, hudba, klobásy... Piatok 2. marca 16.00 – 18.00 Členovia Dobrovoľného hasič- Klenotnica ského spolku Padina oslavovali Slovenský film: Skalní v ofsajde Robotnícko-športové hry v KoČo nového v našom chotári? vačici Výber z programu TV Petrovec Príde veľká voda

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 – VODOROVNE: popolavo, oboralo, Zuzana, V, oval, ski, r, jod, on, olt, oáza, Vereská, apatia, O, Ni, nanos, id, aht, I, Ela, O, av, obalilo TAJNIČKA: ZUZANA VERESKÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 28. januára 2012 bolo: JURAJ RIBAY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IVAN ROJKA, Janka Čmelíka č. 30, 21 315 Lug. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Z NAŠICH OSÁD ČAJOVÝ VEČIEROK V KYSÁČI

Mať cieľ pred očami lovenský evanjelický a. v. cir- tomní boli i predstavitelia takmer kevný zbor v Kysáči usporiadal všetkých kysáčskych ustanovizní, vo štvrtok 16. februára 2012 v Miestneho spoločenstva, spolkov, miestnostiach fary tradičný du- klubov, združení a iných organichovno-nábožný čajový večie- zácií. rok. Za večerné kázanie si hosťujúci Na večierok aj tentoraz prices- pán farár vybral zvláštnu a všetkým tovali hostia zo Selenče a Nového Sadu. Boli to vznešený pán Vladimír Valent, senior báčsky a farár selenčský, s manželkou Annou, dozorca selenčČaj na večierku mimoriadne chutí ského cirkevného zboru Juraj Javorník, násilu aj v živote viery. S Boli to okrem už menovaných mestník primátora odkazom veriacim, aby predseda MOMS Rastislav Surový, mesta Nový Sad Gosa na príklade športov- riaditeľka školy Anna Gašparoviran Bolić a riaditeľ Parcov cvičili vo viere a ćová, predstaviteľka Červeného king servisu Ivan Fermali cieľ pred očami. kríža Anna Legíňová, penzisti Eleko. Nechybovali hostia O príjemný priebeh na Surová, Ján Vitéz a Zorica Paz Kysáča, predovšet- Hostí privítal Michal Marčok (vpravo), dozorca kysáčvečierka a požehnané vlovová. kým z cirkví: superin- skeho cirkevného zboru Primerané slová, modlitby, spochvíle sa pričinili aj dotendentka Anna Pálimáci velebný pán farár ločne odspievané pesničky, ale aj ková-Kunčáková z Evanjelickej me- zrozumiteľnú športovú tému, a to Ondrej a velebná pani farárka Da- chutný čaj a najrozličnejšie druhy todistickej cirkvi, Vinko Stojaković z Prvého listu apoštola Pavla Ko- rina Marčokovci, tiež cirkevný spe- pečiva prispeli k tomu, že sa všets manželkou zo Srbskej pravo- rintským 9, 24-25, ako i z Listu vokol a trubkári. Príležitostnými prí- ci na tomto večierku príjemne císlávnej cirkvi a riaditeľ EHO Vladi- apoštola Pavla Filipským 3, 14. Ide hovormi, príbehmi, básňami a potili. slav Ivičiak, farár belehradský. Prí- o športové myšlienky, ktoré majú zdravmi prispeli i hostia a veriaci. E. Šranková

V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II

Oltárny krúžok žien desaťročný ri príležitosti 10. výročia Oltárneho krúžku žien v Kovačici v nedeľu 12. februára 2012 v sieni farského úradu sa konali slávnostné nešporné bohoslužby. Na oslave tohto úctyhodného výročia slovami z Písma svätého sa prihovorila velebná pani farárka Anna Petráková, vedúca OltárneČlenky Oltárneho krúžku žien v Kovačici v čele s velebnou ho krúžku žien, pani farárkou Annou Petrákovou ktorá ozrejmila i sa stala Katarína Širková, zapisova- skoršie na miesto vedúcej nastúpidejiny krúžku. Oltárny krúžok žien bol založený teľkou bola Katarína Bolerácová, la Zuzana Husáriková a v súčas11. februára 2002 z iniciatívy pani fa- pokým pokladnicu zverili Márii Si- nosti OKŽ vedie už spomínaná verárky. Už na druhom stretnutí člen- romovej. Na druhom stretnutí bolo lebná pani farárka Petráková. Poky OKŽ si zvolili správu a vedúcou prítomných 42 členiek. Dva roky ne- kladníčku Máriu Siromovú vystrie-

18. – 25. 2. 2012

dala Mária Stanová. Na pravidelných stretnutiach členiek OKŽ nezištne pomáhal aj kantor Janko Siroma, ktorý hudbou sprevádzal pri speve. Za uplynulých desať rokov členky Oltárneho krúžku žien podnikli početné významné akcie, ktorými podporovali činnosť s deťmi a mládežou, navštevovali a pomáhali starým, chorým, chudobným, osamelým ľuďom, sirotám, vdovám… Počas desať rokov činnosti do Oltárneho krúžku žien pribudli aj ďalšie členky, ktoré sú vždy ochotné pomôcť, keď treba. „Lebo táto služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu,” (2 Korintským 9,12) uviedla na záver pani farárka Anna Petráková. Na slávnostných nešporných službách Božích účinkovali aj členky Oltárneho krúžku žien cirkevného zboru Kovačica II: Zuzana Farkašová, Katarína Zámečníková, Katarína Bolerácová a Mária Stanová. K slávnostnej náplni nešporných služieb prispeli aj kantor Janko Dišpiter a modlitbou Anna Tomanová. A. Chalupová

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

ŠPORT VYHLÁSENIE NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV JUŽNÉHO BANÁTU ZA ROK 2011

Najlepší (aj) Daniela a Daniel preplnenej Kongresovo-hudobnej sieni Strediska Millennium vo Vršci 8. februára 2012 vyhlásili najlepších športovcov Obce Vršac a najlepších športovcov južného Banátu za rok 2011. Medzi odmenenými z ôsmich obcí sú i traja držitelia vzácnych cien z Obce Kovačica: Jova Lupulescu (športový pracovník), Daniela Karkušová a Daniel Bartoš (športové nádeje). Odmeneným športovcom gratuloval a časť odmien odovzdal predseda Obce Vršac Čedomir Živković. „Vo Vršci boli Majstrovstvá Európy v basketbale, Univerziáda a pred mesia-

tanečníčky a obyvateľky Vršca. Rodina Lupulescuová má viacej „zlata“ ako všetky zlatníctva v Kovačici a okolí. Najstarší Jova si cenu zaslúžil za rozvoj futbalu a stolného tenisu v Uzdine.

rodičmi držať palce do Millenniumu mladšej sestre a zároveň klubovej kolegyni Daniele. Jediná dáma medzi tými, ktorí udeľovali cenné odmeny, bola Julkica Mitrašinovićová, členka Obecného výboru Vršca pre šport a mládež. Julkica je zároveň v Basketbalovom klube Hemofarm predsedníčkou Zhromaždenia klubu. Kongresovo-hudobná sieň Strediska Millennium vo Vršci bola počas slávnostného oznámenia najúspešnejších športovcov južného Banátu preplnená. Okrem početných hostiteľov boli tam prítomní i hostia z Belej Crkvy, Plandišta, Alibunára, Kovina, Pančeva, Opova a Kovačice. Ján Špringeľ

Gratulácie športovcom: predseda Obce Vršac Čedomir Živković

pohára,“ vyhlásil Živković. Mama Mária (vtedy Košútová) získala okrem iného aj dvojitú korunu so ŽFK Sloga Zemun. Jej syna Daniela Bartoša pozval zohrať tréningový zápas veľkoklub – Crvena zvezda Belehrad. Jablko nepadá Mama Mária Bartošová so synom Da- ďaleko od futbalového nielom stromu... Horliví hostitelia pripracom i Majstrovstvá Európy v vili bohatý kultúrno-umelecký hádzanej. Spoločnými silami program. Účinkovali speváci, podnikneme všetko, aby čo- hudobníci a tanečníci. Veselú skoro bol tu i zápas Davisovho náladu dotvárali aj najmladšie

Jova Lupulescu, všestranný športový pracovník

Bol aj zakladateľom a trénerom Hádzanárskeho klubu Unirea Uzdin. Medzi takmer 600 prítomnými na vyhlásení najlepších športovcov bola i desiatka ľudí z Kovačickej obce. Vedúci delegácie bol Vasile Stoja, tajomník Športového zväzu Obce Kovačica. Na slávnostnom oznámení bola prítomná i rodina Karkušová. Stolná tenistka ŽSTK Slávia ´96 Jana Karkušová prišla s Daniela a Jana Karkušové

Tajomník Športového zväzu Obce Kovačica Vasile Stoja (zľava) a držitelia uznaní z tohto prostredia 18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Veselú náladu dotvárali aj najmladšie tanečníčky z Vršca

ŠPORT ZO ZDRUŽENIA ŠPORTOVÝCH RYBÁROV KEDER Z HAJDUŠICE

Svorní a úspešní

Pionieri vlani súťažili na Gudure – budúcom rybárskom raji

sobotu 11. februára 2012 Združenie športových rybárov Keder z Hajdušice pre svojich členov, hostí, čiže spolupracovníkov a sponzorov, ktorí im počas roka pomáhali, usporiadalo tradičnú slávnostnú večeru. Takto už tradične vrcholí celoročná činnosť tohto združenia, ktoré v posledných rokoch zaznamenáva pozoruhodné výsledky. „Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj vlani sme mali rôzne aktivity, a vcelku s činnosťou môžeme byť spokojní,“ hovorí predseda hajdušických rybárov Vladko Cepera. „Snažili sme sa aspoň raz za dva mesiace zorganizovať nejaké podujatie. Už sa stali tradičné naše lokálne súťaže v chytaní rýb udicou na plavák pre deti do 14 rokov, pre ženy a dospelých. Usporiadali sme aj súťaž v chytaní sumcov, niekoľko súťaží vo varení rybacej polievky...“ Kanál D-T-D, kde hajdušickí športoví rybári najčastejšie rybárčia, sa vyznačuje bohatstvom rôznych druhov rýb, ktoré okrem nich lákajú aj pytliakov. „Zdá sa mi, že je pytliačenie predsa len menej zjavné ako skôr. Sú však niekoľkí pytliaci, ktorí sú veľmi dobre známi aj nám a aj strážnikom rybárskych vôd, ibaže im nemožno zastať do cesty,“ hovorí náš spolubesedník. V novom zákone sa viac neuvádzajú stráž-

členovia, ktorí si zaplatia členské na nadchádzajúci rok. Vlastne členské je časť vstupenky na túto už známu zábavu. Je zaujímavé, že členmi združenia sú aj ľudia, ktorí ani nie sú rybári, ale sa radi kamarátia a spoločnosť si našli práve v tomto združení. Keder ináč v poslednom čase okrem tradičnej rybárskej večere zorganizoval aj viacero iných vydarených zábav. Mnohým hosťom Hajdušice akiste zostala v pamäti zábava v rámci festivalu Tancuj, tancuj... roku 2009, ktorú tiež zorganizovali rybári, ale aj vlaňajší vydarený silvestrovský večierok. Okrem toho ani jedna súťaž tohto združenia sa neobíde bez rybacích špecialít a kamarátenia v prírode, buďto pri kanáli D-T-D alebo na strelnici Streleckého klubu Hajdušica. Podnikaví hajdušickí rybári však majú náročné plány: športový rybolov v tejto osade pozdvihnúť na vyššiu – turistickú úroveň.

keď začne s prácou medzinárodné stredisko priateľstva mladých, tento komplex by mohol byť zaujímavý aj na usporadúvanie rôznych aktivít pre účastníkov tohto tábora.“ Aby sa však celý tento priestor stal malým rybárskym rajom, potrebné je mnoho práce, ktorej sa rybári neboja, ale veru aj peňazí, ktoré zrejme nemajú. „Najväčší problém v celej záležitosti je ako z dna Gudury odstrániť veľké množstvá bahna,“ hovorí V. Cepera. „Pokúsili sme sa na tie účely získať donácie z projektov, ale nespĺňame základnú podmienku – nie sme majiteľmi a ani nájomníkmi tohto priestoru, takže teraz hľadáme spôsob, ako od úradného majiteľa Gudury, Ministerstva poľnohospodárstva, bazénov – AS Hajdušica, dostať ten priestor na dlhodobé gazdovanie. Verím, že sa nám to aj podarí, lebo sa tým vlastne vytvára možnosť, aby tie vody boli užitočnejšie využité. Avšak bez ohľadu na všetko, my sa voči Gudure správame akoby už bola naša. Upravili sme pravé nábrežie, dvakrát sme do vody nasadili značné množstvo rýb a medzi nimi aj amury, ktoré vodu očistia od trávy. Zamedzili sme aj vyhadzovanie rôzneho odpadu do jamy, takže sa to už teraz po-

Na rybárskych zábavách je vždy veselo

covia dobrovoľníci, a jediné, čo my môžeme urobiť, je, aby sme pytliačenie prihlásili profesionálnej strážnej službe. Tá sa však nachádza 50 kilometrov odtiaľto – v Zreňanine a je skutočne otázne, či môže adekvátne zareagovať.“ Združenie hajdušických športových rybárov sa môže pochváliť aj veľkým počtom členov tak z osady, ako aj z okolia, ktorí si pravidelne splácajú členské. Už v tejto chvíli si tento záväzok voči združeniu na rok 2012 splnilo vyše 100 platiacich členov. Podľa odhadov predsedu malo by ich byť najmenej 150 a spolu so ženami, ktoré členské neplatia, aj vyše 200. Platenie členského v Kederi doriešili skutočne originálnym spôsobom. Rozhodli totiž, že na rybársku večeru môžu prísť iba

Súťaž vo varení rybacej polievky mnohých milovníkov vylákala do prírody

„Chceli by sme jamu za dedinou – tzv. Guduru a bazény vedľa nej, v ktorých sa skôr močili konope, pozmeniť na malý rybársky komplex, ktorý by spolu s kaštieľom, dvestoročným parkom a etno domom mohol byť časťou turistickej ponuky Hajdušice. Okrem toho, 18. – 25. 2. 2012

dobá jazierku. Mám nádej, že to nebude márna snaha a že v dohľadnej dobe Gudura už nebude obyčajná jama, ale jazierko, ktoré vo svojom náručí bude vítať milovníkov športového rybolovu a vôbec prírody.“ V. Hudec

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

ŠPORT Z VÝROČNEJ KONFERENCIE FK SLÁVIA V PIVNICI

Jarnú radosť vystriedala jesenná nespokojnosť a výročnom zhodnotiť ako dru- desať rokov, takže niekdajší piozhromaždení hý, neúspešný pol- nieri, nádejní dorastenci, jednoFK Slávia sa v Pivčas. Nikto vo FK Slá- ducho stratili záujem o futbal. nici 29. januára via a ani fanúšikovia Pionieri v rámci Obecnej ligy Báčs2012 zhromaždilo nie sú spokojní, ka Palanka dosahovali priemerné 50 hráčov, členov lebo mužstvo ob- výsledky. Účasť v Novosadskej oblastnej vedenia a fanúšisadilo predposledkov. Predseda kluné miesto v tabuľke lige si vyžiadala aj väčšie finančbu Michal Kotiv iba s jedenástimi né výdavky. Keďže Miestne spoúvodom pozdravil bodmi. Silnejší sú- ločenstvo Pivnica nemá samozvšetkých prítomperi, neriadne tré- danenie, od neho Slávia ani nených a navrhol, novanie hráčov pri- mohla dostať peniaze. Preto hľaaby minútkou tiviedli k tomu, že dali pomoc z Obce Báčska Pacha vzdali poctu mužstvo prehráva- lanka, ako aj od domácich pivniekdajším futbalo častejšie ako ob- nických podnikateľov, ktorí všetlistom Slávie, ktorí vykle a góly inka- ko sľúbené aj splnili. Určité proumreli v minulom sovalo v posled- striedky získali z klubového buroku. ných minútach hry, fetu, nájomného za prenajaté Správu o minu- Predseda Slávie Michal keď futbalistom miestnosti a vstupeniek zo zápaloročnej činnosti Kotiv hovoril ubudli sily. Nepre- sov. Všetky tie príjmy umožnili o minuloročnej činnosti podal predseda slávil sa ani mladý normálnu činnosť Slávie. Kotiv. Najprv zdôraznil, že vedenie zabezpečilo dobré podmienky pre hráčov, ktorým iba zostalo, aby dosiahli čím lepšie výsledky. Športovým jazykom povedané, rok 2011 mal dva rozdielne polčasy. V jarnej sezóne 2010/2011 mužstvo Slávie podalo výborné výkony a zaslúžene s veľkým bodovým náskokom obsadilo prvé miesto v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. Tak sa po 24 rokoch Pivničania bez prehry prebojovali do Novosadskej oblastnej ligy. Postup je uskutočnený Fanúšikovia si so záujmom vypočuli slová o úspechoch v roku, keď a neúspechoch pivnického mužstva Pivničania V rámci oslávili 85. výbrankár Drobnosláv 85. výroročie založejak, ktorý na čia založenia nia prvého väčšine zápasov prvého FK v futbalového robil kardinálne Pivnici zorgaklubu v dedichyby, po ktonizovali mene. Preto si rých prišli lacné dzinárodný vedenie vytýgóly. Niektorí turnaj dorasčilo cieľ, aby rozhodcovia tencov za na ihrisko Slátiež výdatne naúčasti Lokovie prichádŕžali súperom Najlepší strelec: Zoltán motívy Leodzali nové a Slávie tak za Kirti (Slávia Pivnica) poldov zo Slokvalitnejšie chotárom, ako venskej reputímy, čo sa mu aj podarilo. Účasť v aj v Pivnici. Všetka česť Novosadskej oblastnej lige pri- trénerovi Michalovi Ko- Afirmoval sa: Andrej Pintír bliky, selenčského Kriváňa nútila vedenie Slávie, aby ešte runiakovi, ktorý v danej (Slávia Pivnica) a domácej Slálepšie upravilo trávnik, aj ostatné situácii z mužstva vyťaobjekty na ihrisku, lebo to od nich žil možno aj viac ako sa to mohlo! vie. V Pivnici hosťovalo aj superžiadali i patričné futbalové orgáJe dobre, že majstrovské zápa- ligové mužstvo kulského Hajduny. Bol to ten prvý, úspešný polčas. sy začali hrávať aj dorastenci. No ka, ktoré s prvým mužstvom SláJesennú polosezónu v Novo- aj s nimi boli problémy, lebo táto vie zohralo priateľský zápas. Nočsadskej oblastnej lige môžeme kategória futbalistov nesúťažila ný turnaj v malom futbale za

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

ČO HOVORIA ČÍSLICE FK Slávia vlani zohrala 26 majstrovských zápasov. Vyhrala jedenásť, päť hrala nerozhodne a desať prehrala. Gólový pomer je 51 : 43. Najviac zápasov zohral Đ. Cimbaljević – 25. O jeden zápas menej v nohách majú Kirti a Kotiv. Hrali aj: Santrač (23 zápasov), Vukašinović, Nišić, Milec (22), Drobnjak (15), Mrkonjić, Pintír (14), Babić (13), Žigmund, R. Cimbaljević, Plavšić (12), Baláž a Fabók (10), Davidović, Čelovský, Fejdi (9), Nímet, Huďan, Petković (8), Milić (5), Týr a Záskalický (3). Najlepší strelci sú Kirti a Santrač s pätnástimi gólmi. Nasledujú Fabók (4), Vukašinović a Nišić (3), R. Cimbaljević a Žigmund (2), raz sa do listiny strelcov zapísali Babić, Đ. Cimbaljević, Pintír, Záskalický a Fejdi. Rozhodcovia futbalistov Slávie potrestali štyridsiatimi žltými kartami a piatim ukázali karty červenej farby. Dorastenci zohrali 15 zápasov, z ktorých dva vyhrali, dva remizovali a jedenásť prehrali. Získali osem bodov a sú na 15. mieste Novosadskej oblastnej ligy. Pionieri Slávie zo štrnástich zápasov päť vyhrali, dva hrali nerozhodne a sedem prehrali. Gólový pomer je 28 : 22, na konte majú 17 bodov a zakotvili na siedmom mieste.

účasti štrnástich mužstiev tiež zapadol do osláv jubilea pivnického futbalu. Finančnú správu podal tiež predseda Kotiv, pričom poukázal na negatívne saldo. Klub dlhuje jednotlivým hráčom, ale všetko to vyplatia do začiatku prvých tréningov v prípravách. Účastníci schôdze schválili obe správy, ako aj plán práce na rok 2012. Podporili tiež aj zmeny Štatútu FK Slávia, ktoré sú zladené s novými zákonnými predpismi v krajine. Ján Šuster

ŠPORT platiacich divákov sledovalo zápasy na domácom trávniku) a zisk vykázal aj výčap. Na zamyslenie je zmenšený počet členov klubu so zaplateným členským poplatkom: vlani takých bolo iba 20 a rok predtým 53... Do plánu práce na rok 2012 si vedenie zaplánovalo urobiť nábor členov a zveľadiť podmienky pre prácu všetkých spomenutých aktívnych celkov klubu. Áčko by malo do štartu jarných majstrovstiev zohrať zruba 10 prípravných zápasov, plus pohárové, a v auguste by sa mal uskutočniť turnaj FK Budúcnosť, ktorý si naplánovali aj na predchádzajúci rok, ale namiesto seniorov nastúpili žiaci. Malo by tiež pribudnúť ihrisko s menšími dimenziami, rátajú so zväčšením priestoru pre výčap a je tu aj idea o zariadení kolkárne. Predpokladaný rozpočet na Predseda Ján Hrubík (stojí) privítal účastníkov výročného zhrorok 2012, uvádza sa vo finančnom maždenia FK Budúcnosť, pri ktorom boli aj: Juraj Takáč, Stanislav pláne, by mal činiť 1 650 000 dináSrnka a Ján Bažaľa (zľava) rov. nedeľu 12. februára 2012 od- trovstvá sa rozbehli vlani v júli a vieNa výročnom zhromaždení prijali štartovali zimnú prípravu fut- dol ich tréner Zoran Rodić. Po nieaj nový Štatút Futbalového klubu balisti hložianskej Budúcnosti. V dô- koľkých kolách ho vystriedal terajší Budúcnosť, ktorý ako predbežný sledku snehovej kalamity do tvrdej tréner Mirko Lukić, taktiež z Čelarenávrh pripravil Futbalový zväz Báčspráce sa pustili v športovej hale v Če- va. V zimnej prestávke Budúcnosť ka Palanka. Od predchádzajúceho sa lareve. V tú istú nedeľu sa uskutoč- kotví na 3. mieste, má 21 bodov, kelíši v niekoľkých segmentoch. Najnilo aj výročné zhromaždenie FK Bu- ďže zvíťazila v šiestich zápasoch, povyšším orgánom klubu je konfedúcnosť. V kaviarni Pod lipami sa ziš- lovičný úspech dosiahla v troch a rencia, potom je tu predsedníctvo, lo zo tridsať členov rady – správna a dovedenia, hráčov a zorná, ako i – športofanúšikov. Privítal vý riaditeľ. Prítomní ich predseda klubu podporili návrh Jána Ján Hrubík. Hrubíka a tak sa prPrítomní si so závým športovým riaujmom vypočuli diteľom FKB stal Misprávu o činnosti na chal Bohuš. Do Dorok 2011. Podal ju zornej rady zvolili Ontajomník Stanislav dreja Korčoka (za Srnka. V nej sa o. i. predsedu), Daniela uvádza, že prvoraTomana a Jána Todou úlohou klubu mana. Ostatné orgábolo súťaženie prny nevolili. O činnosvého mužstva (seti klubu sa kladne niorov), ako i práca zmienil predseda s najmladšími futRMS Hložany a pobalistami. Tréningy krajinský poslanec prvého mužstva sa Ján Bohuš. Okrem začali v polovici feiného pripomenul, že bruára pod taktov- Hráči FK Budúcnosť na štarte vlaňajších letných príprav s vtedajším trénerom Zoranom Rodipribudlo aj ihrisko s kou trénera Jána ćom (prvý sprava), predsedom Jánom Hrubíkom (v sede, prvý zľava) a predsedom Rady MS umelou trávou, a že Murtina. V zimnej Hložany a pokrajinským poslancom Jánom Bohušom (prvý zľava v druhom rade) bol kúpený aj závlapríprave zohrali šesť hový systém. Povzbupriateľských zápasov. V majstro- prehrala 2 zápasy. Jej hráči nastrie- nice najštedrejšie prispeli donori a divo zazneli jeho slová o zaplánovstvách MOL Báčska Palanka – prvá ľali až 27 gólov, dostali iba 9. Stre- sponzori (zhruba 411 000 dinárov), vanom navýšení v rozpočte lokálnej trieda Budúcnosť obsadila 7. mies- lecky sa presadili: Lukić (8 gólov), Ja- obec (350 000) a Miestne spolo- samosprávy na potreby športových to, keď získala 25 bodov. Dala 32 gó- roslav Štajfer a Jeličić (po 5), Fejdi a čenstvo (240 000). Zo správy po- klubov o 0,5 percenta. Po nich iste lov, inkasovala 38, vyhrala 7 zápasov, Huďan (po 3), Nikić, Zorić, Đukić (po kladníka klubu Jána Bažaľu vyply- lepšie chutil aj spoločný obed. prehrala 11 a štyrikrát remizovala. 1). Budúcnosť má o štyri body me- nulo, že klub mal aj vlastné príjmy, Letné prípravy na aktuálne majs- nej než celok na 2. mieste a 7 bodov a to z tomboly, lístkov (priemerne 99 Juraj Bartoš

NA VÝROČNOM ZHROMAŽDENÍ FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

Vyjadrili nádej na postup

mešká za lídrom súťaže, informoval Srnka, a zdôraznil: „Máme nádej, že na konci majstrovstiev môžeme obsadiť aspoň druhé miesto, čo umožňuje zohrať kvalifikácie o postup do vyššej súťaže.“ V jesennej časti majstrovstiev farby hložianskeho celku obhajovalo 22 futbalistov: Emil Čipkár, Ján Zahorec, Jaroslav Štajfer, Miloš Jeličić, Michal Hataľa, Pavel Severíni, Ivan Fejdi, Petar Dragić, Dragan Lukić, Štefan Horvát, Milan Đukić, Vladimír Štajfer, Dejan Zorić, Srđan Nikić, Vladimir Huďan, Trifun Ljubičić, Martin Molnár, Igor Baláž, Ľuboslav Hataľa, Rade Ljubičić, Petar Zarić, Dalibor Lončar. S mladšími vekovými skupinami sústavne pracovali tréneri Vladimir Lokić, Branislav Huďan a Ján Murtin a počas uplynulej jesene začali trénovať a hrávať aj dievčatá pod vedením Jána Hrubíka. Celý rad zápasov zohralo aj mužstvo veteránov. Ako podotkol tajomník Srnka, veľká vďaka za nehatený futbalový život patrí Miestnemu spoločenstvu Hložany a značná finančná podpora sa klubu dostáva aj z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec, ako i viacerých podnikov z Hložian a okolia. Podľa slov účtovníka Juraja Takáča vlaňajší rozpočet FK Budúcnosť činil viac ako 1,1 milióna. Do poklad-

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

ŠPORT FK KULPÍN NA PIATOM MIESTE

kde hostia porazili domácu Bačku 1 : 0. Gól dal Osmajić, no ďalšie šance nevyužili Peťkovský, Grňa, Burger a tiež Osmajić. Veru sa im to mohlo vypomstiť, lebo najlepší hráč na zápase Fabók v 82. min. zavinil penaltu. Keď zostal zoči-voči s domácim hráčom, skvelým zákrokom sa vyznamenal brankár Vezmar a svojmu mužstvu zachránil výhru. Pre záverečný zápas doma môžeme povedať, že na ňom bolo mnoho šancí – žiaden gól. Kulpínčania, a predovšetkým Osmajić, Kajtez, Burger mali veľké príležitosti, no zápas s

Dobre sa im darilo evieme, ktorý klub by nechcel po postupe do vyššej súťaže odštartovať na hosťovaní presvedčivým víťazstvom 5 : 1? Pravdaže, každý. V jeseň to dokázali Kulpínčania v Selenči po opätovnom návrate do Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy. Posmelení týmto presvedčivým triumfom kulpínski futbalisti potom na svojom ihrisku povedľa kanála D-T-D prekonali aj Soko z Novej Gajdobry 2 : 1. Na druhom hosťovaní, tentoraz v Obrovci, kulpínske mužstvo získalo bod – 1 : 1.

Zápas Kulpín – Karađorđevo 7 : 0 sa hral iba 58 minút!? Hostia pricestovali len deviati, po siedmom góle sa odrazu dvaja „zranili“, a tak to podľa pravidiel (mužstvo musí mať viac ako sedem hráčov na trávniku) bol predčasný koniec zápasu. Ktovie koľko gólov by inkasovali hostia, keby sa zápas hral do konca. Bola by to pravdepodobne výhra domácich dvojciferným výsledkom.

DESAŤ GÓLOV OSMAJIĆA Z piatich strelcov Kulpína najúčinnejší bol Osmajić s desiatimi gólmi, pričom vsietil dva hetriky. Veterán Fabók šesť ráz prekonal brankárov súperov, po dva góly dali Kajtez (jeden z penalty) a Burger, kým raz sieť rozvlnil Máľach. O týždeň neskoršie v Báči hostia úplne stroskotali. Domáca Tvrđava vyhrala až 5 : 0. V prvom polčase bolo 2 : 0, Stajić v pokračovaní nevyužil dve šance, po ktorých mužstvo celkom odpadlo, nuž Vezmar do konca ešte trikrát vyberal loptu zo svojej siete. Z debakla v Báči sa Kulpínčania rých- Dlhoročný funkcionár FK Kulpín Gavra Govorlo pozviechali. Do- čin pravidelne sleduje zápasy na ihrisku poplatilo na to muž- vedľa kanála D-T-D stvo Krila Krajine, ktoré prehralo 3 : 0, keď Palančania Druhé obecné derby v Maglići sa prakticky nemali ani len jednu stre- stalo korisťou domáceho mužstva 3 leckú šancu pred bránou Vezmara. : 2, keď sa jednotlivým hráčom oslaV 6. kole derby v Hložanoch sa za- beného mužstva Kulpína príliš „nečalo príležitosťou Stajića, ale prvý gól darilo“. Hádam najväčšie rozčarovado polčasu strelil domáci Huďan. V 57. nie kulpínski fanúšikovia zažili v 9. min. Lukić udrel Peťkovského a mu- kole, keď ich miláčikovia prehrali sel von z ihriska. Rozhodca Malinović doma s tímom Budućnost z Paragov zo striedačky odstránil aj domáceho hladko 3 : 0. Bol to príklad ako futbal trénera. Kulpínčania nevyužili výho- či šport vôbec vie niekedy veľmi du, že celú polhodinku mali hráča ukrivdiť. V prvej polhodine sa hralo viac na trávniku. Dokonca J. Štajfer v iba na jednu bránu – tú mužstva hos87. min. druhým gólom potvrdil vý- tí. A potom odrazu veľký šok pre dohru Budúcnosti 2 : 0. mácich. Mladý útočník z Paragov 18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

Mužstvo Kulpína, ktoré v lete postúpilo do MOL Báčska Palanka – prvá trieda

HRALI DVA TÍMY Po návrate do MOL Báčska Palanka – prvá trieda tričko Kulpína si obliekalo 22 futbalistov, teda dva tímy. Hrali: Chalupka, Peťkovský, Kozarov, Grňa a Fabók po desať zápasov; Vezmar, Karačonji, Osmajić, Kajtez, Stajić, Burger (9), Máľach a Vl. Fábry (8), Krivák, Melich, Šimo (6), Ďuga, Ferko (3), J. Fábry, Benka (2), M. Kolarski, Zanfirović (1).

Vojvodinou z Tovariševa sa skončil 0 : 0, a tak toto mužstvo v jeseň zostalo jediné neporazené v lige. Kulpínčanom sa v jeseň dobre darilo. Keby ešte vyhrali doma proti mužstvu z Paragov a nad tovarišskou Vojvodinou, mohli skončiť aj na tretej priečke! No jar bude šanca na opravnú skúšku a príležitosť na lepšie umiestnenie v tabuľke. J. Pucovský

Kresoja v 32., 33. a 35. min. strelil hetrik, a bol to aj konečný výsledok – 3 : 0 v prospech hostí! Hráči Budućnosti na tomto zápase mali veľmi málo loptu v nohách, iba štyrikrát sa dostali pred bránu Kulpína, ani raz nekopali z rohu... Aj keď od 38. min. hrali bez vylúčeného Kajteza, domáci v druhom polčase mohli vsietiť niekoľko gólov. Vykúpenie prišlo v Despotove,

ŠPORT S DÁRIOU POPOVOU, MLADOU A TALENTOVANOU PLAVKYŇOU ZO STAREJ PAZOVY

Plávala 6 hodín a 52 minút! anželský pár kých juniorských a Miroslava a Mikadetských pretekov. roslav Popovci sa Jednoducho pre ňu pred tridsiatimi rokniet dráhy, ktorú nemi zo Starej Pazovy môže preplávať a presťahovali žiť do plavecký štýl, ktorý čiernohorského Igaby nezvládla. la. Popovci majú „Zúčastnila som sa šesť detí a od nona kvalifikácii pre vembra lanského Olympijské hry 2008 roku sa s časťou rov Pekingu, medzitým diny opäť presťahonepodarilo sa mi vali do Pazovy. S splniť normu, hoci nimi prišla sem žiť aj Dária Popová mi bola na dosah ich dvadsaťštyriročruky,“ povedala Dária ná dcéra Dária, talentovaná plav- Popová a dodala, že plánovala dokyňa, ktorá tohto roku zvíťazila v stať sa na Olympiádu v Londýne Šabci, keď na Bogojavljanje (Zjavenie Krista Pána) v tradičnej plaveckej súťaži v Sáve prvá doplávala do cieľa a získala Časni krst (Čestný kríž). Dária Popová, narodená v Kotore, najväčšiu časť života strávila v Herceg Novom, Studená voda rieky Sávy v januári na Bogokde aj začala svoju pla- javljanje Dárii neprekážala, aby zvíťazila až veckú kariéru. Tréno- nad 59 mužmi!

20l2. Avšak, ako hovorí, v prípravnej fáze prerušila s plávaním, lebo na to potrebovala značné finančné prostriedky. Dária Popová získala i Svetový CUP v plaveckom maratóne na Ochridskom jazere v Po udelení odmien v Šabci roku 2012 roku 2006. Medzi svovala pod dozorom a za pomoci iba je hodnotné uznania zaradila aj to, tých najlepších trénerov, medzi že sa dostala do Svetovej siene sláktorými bol aj profesor Ivan Zubar, vy. Vďaka tomu, že ako osemniekdajší učiteľ plaveckej repre- násťročná preplávala 32 kilomezentácie Talianska. Dária bola re- trov za 6 hodín a 52 minút. Preprezentantkou Spolkovej repu- cestovala vraj celý svet a toho bliky Juhoslávie, potom Srbska a času je študentkou belehradskej Čiernej Hory a v poslednom ob- Fakulty pre dizajn interiéru a nádobí iba Čiernej Hory. Hoci má len bytku, ktorú začala v Ľubľane. 24 rokov, na početných súťažiach Pracuje aj ako trénerka školy plázískala okolo 400 medailí a 30 vania v dvoch belehradských klupohárov. boch a teší sa teraz ako občianka Počas rozhovoru s našou spo- Starej Pazovy z výstavby bazénov lubesedníčkou sme sa dozvedeli v tomto meste. aj to, že bola víťazkou plavecA. Lš.

SNEH A ZIMA HATILI PRÍPRAVY

Len druhá skúška Pazovčanov ČUKARIČKI – JEDNOTA 2 : 0 (0 : 0) nehová pokrývka priniesla veľké starosti aj staropazovským futbalistom, ktorí trénovali hlavne pod strechou a zároveň zohrali len dva kontrolné zápasy. Prvý v Novom Sade so superligovým mužstvom Vojvodina (vyhrali domáci 5 : 0), a ďalší po odstupe času minulú sobotu. Jednota sa na ihrisku s umelou trávou v Národnom dome futbalu stretla s prvoligovým mužstvom Čukarički z Belehradu, ktoré sa práve v pazovskom športovom stredisku pripravuje na jarné majstrovstvá. Fanúšikovia Jednoty si právom položili otázku, prečo hraciu plochu v tomto peknom stredisku, ktoré vybudovali aj za pomoci Staropazovčanov, ich mužstvo nevyužilo aj predtým? Veľa klubov nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších miest využívalo túto výhodu, aby tu zohralo viacero zápasov. Nemôže byť žiadne ospravedlnenie, že nebolo voľných termínov. O čo vlastne išlo, skutočne nevieme. Na zápase s Čukaričkim tréner Jednoty Zoran Rankov vyskúšal viacero hráčov. Príležitosť, aby prejavili svoje schopnosti, dostali všetci, tak doterajší hráči, ako i nováčikovia. Kto z nich bude pravou posilou, treba počkať na ďalšie zápasy, lebo sa ani s kompletným mužstvom Vojvodiny v Športovom stredisku Vujadina Boškova vo Veterniku nemohol získať pravý obraz. Niečo viac, ale iba čiastočne, sa mohlo vidieť v súboji s Čukaričkim.

Lukić, Šuša (Dunav S. Bánovce), Zekanović (Donji Petrovci), Knežević (Zemun), Žakula (Železničar Belehrad), Manojlović (Knin), Pejčinović (Omladinac N. Bánovce), Ljutovac (Javor Ivanjica) sú zatiaľ posily iba„na papieri“. O skutočných možnostiach týchto hlavne mladých hráčov sa zmienime neskoršie. Jedine je isté, že najväčšia posila bude supertalentovaný brankár Lazar Jovišić, ktorý sa vrátil z Bulharska. Jeho zásluhou sieť Jednoty, keď stál pred ňou v prvom polčase zápasu s Čukaričkim, bola zachránená. V pokračovaní zápasu bolo však inak. Medzi žrde si zastal dosť neistý Vorkapić a strelcom súpera nebolo ťažko vsietiť prvý gól, a potom si aj zaistiť výhru. Málo prípravných zápasov iste ustarosťuje aj skúseného futbalového stratéga Rankova. Počítal na viacero skúšobných zápasov, ale koľko ich bude do začiatku jarnej časti 10. marca, nevieme. Keď ide o kondičnú časť, kluby si program príprav splnia, nasleduje nevyhnutná súhra a možno by bolo dobre, aby jarné majstrovstvá posunuli aspoň o týždeň neskoršie. JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić, Zekanović, Šuša, Vujčić, Ogrizović, Žakula, Naglić, Manojlović, Kukolj, Pejčinović. Striedali: Vorkapić, N. Jovišić, Malobabić, Dukić, Erceg, Šaponja, Igrač, Knežević, Ljutovac. Bz-ý

PRÍPRAVY MLADOSTI V HALE

Vrátil sa Kaňa utbalisti petrovskej Mladosti, ako aj väčšina klubov, časť príprav pre jarnú súťaž uskutočnila v športovej hale. Pre nemožnosť trénovania na trávniku, ktorý bol pokrytý hrubou vrstvou snehu, takýto spôsob príprav nie veľmi vyhovuje. Znemožnené je všetko to, čo si vedenie klubu naplánovalo ešte koncom januára, keď na Pavla po prvý raz hráči vybehli na ihrisko. Mladosť zohrala jeden prípravný zápas, keď doma porazila FK Veternik 3 : 1. Dozvedáme sa, že klub dal vý-

18. – 25. 2. 2012

pustky Ožvátovi, Stakićovi, Čalijovi, Alavanjovi a Erakovi. Igor Kaňa, ktorý Zostane bol na skúš- v Petrovci: Igor ke v Bosne a Kaňa (Mladosť) Hercegovine, sa vrátil a pripojil k mužstvu Mladosti. Petrovčania registrujú aj nových hráčov: Mojića, Jovanovića, Sladojevića, Đorđevića a Zorzića.

7 – 8 /4478 – 4479 /

Samuel Medveď HLAS ĽUDU

ŠPORT VOLEJBALISTI KULPÍNA PRED ZAČIATKOM NOVEJ SEZÓNY

Teplákové súpravy a priateľský zápas oci vonku znovu vyčíňala snehová metelica, akých sme si od začiatku februára užili takmer každodenne, a v uliciach Kulpína sa takmer nemohol stretnúť človek, v piatok 17. februára t. r. nepriaznivé počaHráči VK Kulpín sie však neodra- od sponzorov dilo chtivých vo- ochotne prijali lejbalistov a ich nové teplákové verných fanúši- súpravy kov od ďalšieho úspešného športového stretnutia. Prvým dôvodom stretnutia vo vykúrenej telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského bolo odovzdávanie nových teplákových súprav všetkým hráčom prvého mužstva Volejbalového klubu Kulpín, tiež trénerovi Jánovi Lačokovi a predsedovi Todorovi Radanovovi. Spomenuté súpravy pre kulpínskych volejbalistov zabezpečili sponzori, majitelia mäsiarne Haška z Kulpína. Osobne im tento športový odev odovzdal pán Gustáv Haška za pomoci svojej najmladšej vnučky, dcéry jeho syna Miroslava Hašku,

Momentka z priateľského zápasu volejbalistov Kulpína a Petrovca

ňom pred svojimi fanúšikmi a nakoniec na pamiatku spolu so sponzorom i vyfotografovali. Druhý dôvod stretnutia bol spätý už len so športom. Volejbalisti VK Kulpín si medzi seba pozvali športových kolegov z petrovského VK Mladosť, zverencov trénera Samuela Chorváta. Susedské mužstvá s opravdivým športovým zápalom a vôľou zohrali priateľský zápas. Oba Kulpínski volejbalisti v nových športových súpravách spolu so sponzormi, trécelky podali dobrý výnerom a predsedom klubu kon a predstavili kvalitEmy-Heleny, pre ktorú toto stret- ločnými silami nedávno zabezpečili né hráčske kádre, na ktoré sa v nutie s volejbalistami predstavovalo viacerí sponzori. Po slávnostnom nadchádzajúcej sezóne budú môcť pekný zážitok. Bledomodré teplá- odovzdaní si hráči s trénerom a spoľahnúť. kové súpravy sú zladené s rovnakou predsedom ihneď aj vyskúšali nový farbou tričiek, ktoré pre klub spo- športový úbor, potom sa ukázali v K. Gažová bodov), koľko zoskupil aj tretí Pavel Pecník st., ktorý mal o jednu výhru menej. V stal šachovým majsroku 2011 trom Selenče roku 2012. tento titul Pavlovi sa podarilo na bol v rukách ceste k titulu majstra Jána Trusinu. Selenče poraziť siedŠachový mich súperov, pritom klub Selenča, dvakrát remizoval, a tak ktorý zorgas ôsmimi bodmi obsadil nizoval turJánovi Mandáčovi sa nepoprvé miesto na tabuľke. darilo zopakovať úspech naj, odmenil Takto si Pavel po dvoch z roku 2010, keď bol šacho- prvých troch rokoch znova vrátil pri- vým majstrom Selenče najúspešnejmát, ktorý už predtým ších hráčov získaval v tejto súťaži. Druhé mies- odmenami v rámci svojich možto obsadil Zdeno Ďurčiansky (7 ností. Podľa slov predsedu se-

ZO ŠACHOVÝCH MAJSTROVSTIEV SELENČE

Pavel Pecník mladší znova najlepší končili sa Majstrovstvá Selenče v šachu. O tento prestížny titul v roku 2012 súťažilo desať hráčov, hlavne členovia Šachového klubu Selenča. Sú to už dobre známi šachisti: Ján Trusina, Ján Mandáč, Pavel Pecník st., Pavel Pecník ml., Štefan Nosál, Ján Sľúka, Ján Krížov, Zdeno Ďurčiansky, bratia Denis a Vaňa Bockovci. Súťaž prebiehala podľa Bergerovej tabuľky. Najlepší úspech dosiahol Pavel Pecník ml., ktorý sa

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

lenčského šachového klubu Pavla Pecníka st. turnaj organizujú sami v miestnosti, ktorú dostali na používanie od Miestneho spoločenstva Selenča. Robia to bez akejkoľvek pomoci. Vzťahuje sa to hlavne na finančné prostriedky. Šachisti nemajú veľké finančné požiadavky a zatiaľ sa uspokojujú s prostriedkami, ktoré získavajú z Obecného športového zväzu v Báči. Selenčania teraz súťažia v zónovej Medziobecnej lige južná Báčka – skupina západ. Podľa slov predsedu vždy sú pri vrchu tabuľky a už sa im podarilo postúpiť aj vyššie. Záverom pripomíname údaj, že sa majstrovstvá Selenče v šachu pod rôznymi názvami organizujú od roku 1973. Juraj Berédi-Ďuky

ŠPORT SVETOVÍ SKOKANI DO VÝŠKY NA SLOVENSKU

Kabelka pôjde do londýna o

tom, že aj Slováci vedia zorganizovať Bystrici vyhrala už štyri športové podujatie na najvyššej úrovni, razy. V tomto roku však svedčí míting skokanov do výšky Europa SC Blanka vynecháva halohigh jump (predtým Banskobystrická latka). vú sezónu. Vlani bol totiž spomedzi všetkých výškárMimoriadne napínaskych pretekov vyhodnotený ako najlepší na vá bola súťaž mužov. Slosvete. No a jeho 19. ročník, ktorý uskutočni- vák Michal Kabelka skoli 8. februára 2012, iste nebol horší. V Banskej čil 231 centimetrov, kvaBystrici tamojšie Vojenské športové centrum lifikoval sa na OlympiáDukla vo svojej hale Na Štiavničkách hostilo du do Londýna a stal sa víťazný skok rusa ivana uchova atlétov, ktorí sa hrdia titulmi či medailami z vôbec prvým domácim olympijských hier a majstrovstiev sveta. výškárom, ktorý v Banskej Bystrici získal me- liams skočil tiež 231 cm, no na pokusy bol lepV kategórii žien zvíťazila ruská hviezda a ak- dailové umiestnenie. O bronzovú priečku sa ší od súperov. Tento na výškára relatívne níztuálna majsterka sveta Anna Čičerovová (sko- rovnakým výsledkom podelil s Grékom Kos- ky atlét a šampión USA (má „len“ 185 cm, pričila 200 cm), pred olympijskou víťazkou z Pe- tadinosom Baniotisom. Američan Jesse Wil- čom už skočil 236 cm), v Banskej Bystrici si na druhú priečku zastal už štvrtý raz. kingu Tiou Hellebautovou z BelSupertalentovaný Rus Ivan Uchov sa gicka (196 cm) a Chaunté Howv roku 2008 neslávne „preslávil“, keď wardovou Loweovou z USA (193 si na mítingu vo švajčiarskom Laucm). sanne dodával guráž energetickým „Iste sa aj kvôli výbornej atnápojom Red Bull, namiešaným s mosfére vynasnažím prísť i na vodkou!? Ivan v Banskej Bystrici pobudúci rok,“ povedala víťazka tvrdil, že už dodržiava správnu živoženskej kategórie, ktorej najtosprávu. Pokus aktuálnej svetovej lepší výsledok je 207 cm. Mijednotky o tohtoročné maximum mochodom – všetky tri medai(237 cm) mu tesne nevyšiel, no za zdolistky sú už mamičky. Anna má laných 233 cm si z prestížneho slošestnásťmesačnú dcérku, dcérvenského mítingu odviezol už tretie ky Tie majú dvaapol roka a rok. zlato. Rus, ako aj ostatné svetové Chaunté má tiež dve dievčatká. hviezdy skoku do výšky organizátoStaršie má štyri roky a mladšie rom sľúbili, že sa budú snažiť prísť do iba deväť mesiacov. Samozrejme, Banskej Bystrice aj na jubilejný, 20. ročdiváci ľutovali, že na Slovensko ník Europa SC high jump. nepricestovala aj Chorvátka tri najlepšie skokanky: tia Hellebautová, anna Čičerovová Text a foto: Pavol Vitko Blanka Vlašićová, ktorá v Banskej a chaunté Howwardová loweová (zľava) Futbaloví otuŽilci v petrovci. O skupine futbalových fanatikov z petrovského jarmočiska, ktorí už vyše dvadsať rokov pôsobia pod menom Crazzy club, sme už neraz písali. V minulosti v predslavnosťový víkend tradične organizovali turnaje v malom futbale. O nich vieme, že bez ohľadu na to, či prší, či sneží, či je neuprosná letná páľava, každú nedeľu predpoludním hrajú futbal. Aj počas uplynulých dní, keď nebolo hodno z domu ani psa vyhnať na dvor, keď nám veľký mráz poriadne zachádzal za nechty a snehu bolo vyše pása, očistili hraciu plochu, a v nedeľu 12. februára 2012 si zahrali futbal. Síce nie všetci, ale iba skupinka z nich. Pred náš objektív si zastali: Ján Hansman, Vladimír Kuzmanović, Viktor Savić, Jovan Popović, Miroslav Ferko, Šťastko Durgala (zľava). Do drepu sa postavili: Ivan Pucovský, Jaroslav Širka, Andrej Haška, Rastislav Mučaji (zľava). Samuel Medveď

18. – 25. 2. 2012

7 – 8 /4478 – 4479 /

HLAS ĽUDU

ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY V KOLKOCH V PADINE

Mužov vystriedali ženy zimnom období je v padinskej kolkárni každodenný ruch. Kolkári Doliny trénujú a hrávajú zápasy. Do kolkárne si radi zabehnú aj rekreanti. V tradičných Robotnícko-športových hrách i tejto zimy stovky Padinčanov si hľadajú zábavu a rozptýlenie v zrážaní kolkov. Dobrá nálada a kamarátenie trvajú celé dva mesiace. V súťaži mužov sa zúčastnilo dvanásť celkov, prevažne zo súkromných podnikov, no nevystali ani mládežníci a učitelia. Osem najlepších mužstiev zohralo štvrťfinálové zápasy. V boji o tretie miesto najskúsenejší tím EMZ nečakane ľahko a presvedčivo porazil mladé mužstvo Bingule. Finálový zápas priniesol vyrovnaný a vzrušujúci boj najlepších. V dramatickom finiši ambiciózni hráči celku Kolorplus podľahli veľmi dobrým kolkárom tímu MKováč-M, ktoré zrazilo 496 kolkov, čo je zároveň rekord hier.

Uplynulo už celých dvanásť rokov, čo sa aj Padinčanky začali zaoberať týmto športom. Spočiatku to bolo dosť hanblivo a skromne. Toho roku sa Padinčanky na kolkárskych dráhach stretajú už trinástykrát. Nedajú sa zahanbiť pred mužmi a z masovosti vyrastá aj kvalita. Na 13. turnaj sa prihlásilo 9 družstiev, a to: Rybárky, Cosmoc, Zornička, Ženský spolok, Amatérky, Podnik Sabo, Podnik Ľavroš, mäsiareň MKováč-M a Demokratická strana. V zostavách jednotlivých družstiev je veľa mladých žien a dievčat, ktoré šikovne vrhajú gule a zrážajú kolky. Po prvých zápasoch sa medzi favoritov zaradili Rybárky, ktoré sa dosiaľ zúčastnili na všetkých dvanástich turnajoch a zakaždným zvíťazili!? Či sa im to podarí aj trinásty raz, zbadáme o mesiac, keby sa tohtoročný turnaj kolkárok mal skončiť.

Koncentrácia hráčov pred vrhnutím gule vo finálovom zápase mužov

Kapitán víťazného mužstva Ján Horniaček prebral odmeny

Ján Bokor

Šampiónsky tím M-Kováč-M: P. Povolný, J. Kotváš, M. Ľauko, P. Svák, M. Hedi, M. Kováč (stoja zľava); v drepe zľava: S. Sládeček, V. Beška, M. Karas, J. Ľauko, J. Horniaček Kolkári mužstva Kolorplus oslávili druhé miesto

Po mužoch na dráhy nastúpili ženy...

Najlepší kolkár na turnaji Michal Bílek (Čierno-bieli)

... a nedali sa zahanbiť

Rybárky v očakávaní 13. titulu: M. Grnčová, V. Holúbeková, Miluša Povolná, E. Ľauková (stoja zľava). V drepe zľava: M. Petrášová, Mária Povolná.