Hlas 07 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4582/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 15. 2. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Rodina insitných maliarov v Kovačici sa rozrastá

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Udržateľné a prosperujúce odvetvie

Úspechy šídskych cyklistov

Z obsahu

15. 2. 2014 | 7 /4582/

Uzávierka čísla: 12. 2. 2014

4 TÝŽDEŇ 6 Ikony budúceho rozvoja 7 Európska orientácia občanov Srbska 8 Medzi Srbskom a Slovenskom to v energetike žije

9 SLOVENSKO

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Poľnohospodárske témy v popredí

Aktuálne politické angažmány srbských Slovákov (s. 5) J. Bartoš

13 Najväčšmi mi chýba napiť sa vody 15 Zachovávajú tradíciu zabíjačiek 18 Šeherezáda najväčšmi chutila

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zima v Hložanoch kedysi

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Úvery a subvencie 25 Udržateľné a prosperujúce odvetvie 28 Kontrola pred presádzaním

31 KULTÚRA 31 Štyri rozdielne svety 32 Život ako nestarnúca melódia 33 Podklad pre cédečko k jubileu 36 Renesancia komiksu?

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Smutná jeseň Pivničanov 47 V snehu neuviazli 49 Najstarší prekonali najmladších 50 Jazdiť v stopách Romana Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

V Selenči bolo zhromaždenie občanov – bez toho, aby „úradovala“ petícia. (s. 10) J. Berédi Milovníci výtvarného umenia si do 28. februára v pazovskej galérii môžu pozrieť umelecké diela akademického sochára Jána Stupavského. Výstava kresieb a sôch pod názvom Metamorfózy sú svojráznou retrospektívou jeho tvorby. (s. 35) A. Lešťanová

Editoriál

Dokedy bude kuľhať reforma súdnictva?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

www.sxc.hu

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková

Zbierame podpisy na záchranu súdnej jednotky v Báčskom Petrovci. Čo sa však deje so všeobecnou reformou srbského súdnictva, ktorá sa síce začala pred rokmi, ale akosi sa zdá, že sa vydala nesprávnou cestou?

ajnovšie decembrové novinky v súdnom zákonodarstve, ktoré s revoltou „privítali“ mnohí obyvatelia Srbska, a zvlášť obyvatelia niektorých obcí, keďže zostali bez súdov (nateraz?!), ešte stále sa neujali. To tvrdí aj Komitét právnikov pre ľudské práva YUCOM. Aj po takmer dvoch mesiacoch od začiatku uplatňovania nových zákonov, ktorými sa regulujú nové kompetencie a nová súdna sieť, stav nášho súdnictva je vraj povážlivý, keďže reformu vykonali iba formálne, bez adekvátnych príprav a reálneho posúdenia stavu. Tak sa začiatkom týždňa v médiách ozvali predstavitelia spomínanej organizácie právnikov, ktorých určite k tomu činu podnietil, okrem iného, najnovší prípad premlčania, aký nastal v procese proti M. Kertesovi, i keď odchádzajúci minister Selaković všetku vinu prehodil na plecia predchádzajúcej vládnej koalície. Možno právom, ale rovnako tak sa žiada položiť si prst na čelo a zamyslieť sa nad tým, čo a či niečo (pozitívne) priniesla decembrová reforma, o ktorej tvrdí, že sa už presadila v praxi... Obyčajným občanom sa zdá, že sa nepresadila, ba sa ich zmocňuje pocit, že súdnictvo a teda jeho orgány v dôsledku nedôslednej či nepremyslenej reformy „zlyhávajú“ príliš často a príliš rýchlo. V takých podmienkach občania zostávajú bez právnej istoty a rovnosti pred zákonom v ochrane základných ľudských práv, ako je právo na prístup k spravodlivosti. Bez tohto práva zrejme zostala aj rodina novosadskej manekýnky Vladislavy Červenko, keďže Odvolací súd v Novom Sade tiež začiatkom tohto týždňa zrušil vyrieknutý trest 35 rokov väzenia, na koľko bol odsúdený Darijan Musić za jej vraždu, a to vraj „pre podstatné porušenie trestného konania“. Žeby pravda pre „obyčajných“ smrteľníkov bola naozaj taká vzdialená? Dokedy? A predvolebná kampaň fičí: pred uzávierkou tohto čísla Hlasu ľudu (v stredu) Republiková volebná komisia schválila rozhodnutia o siedmich volebných listinách (SNS – SDPS – NS – SPO – PS, SPS – PUPS – JS, DSS, LDP – BDZS – SDU, SRS, SVM, URS), ktoré sa budú uchádzať o prvé miesto v parlamentných voľbách. Nateraz nie je známe, či sa v tohtoročnej volebnej „športovej“ disciplíne zúčastnia aj predstavitelia Slovákov politicky angažovaných v tzv. slovenských politických stranách. Predáci politických strán v predvolebnej kampani, ako vždy, vyskakujú už aj z chladničky. Ich predstavitelia sľuby sľubujú a blázni... Aj tí sa prestali radovať a stali sa neveriacimi Tomášmi.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 7 /4582/

15. 2. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

ždy sa mi v krízových situáciách, počas protestov občanov, zjavujú pred očami verše istého svetového básnika z tzv. generácie prekliatych básnikov, ktoré znejú: Zlo znásilňuje celkom blízko, len či nebude chcieť aj nás?! A práve tak, ako aj mnohokrát doteraz, aj v týchto pohnutých časoch, keď bieda a poníženosť klopú na dvere občanov, sa tieto verše stávajú tou našou prvou otázkou, ktorú si kladieme, keď sa pozeráme na ten skutočný svet pred nami, na našu každodennosť. Jedno je však pritom isté: protesty občanov sú garantované Ústavou a zákonmi daného štátu. A ak občania považujú, že jestvujú príčiny, aby protestovali, a robia to takým miernym spôsobom, potom sa netreba ničoho obávať, ale práve naopak – treba im umožniť, aby upozornili na to, čo ich bolí, lebo sa za tým určite skrýva ich dlhoročné poníženie a bezmocnosť, ale zároveň aj beznádejnosť a strach nás všetkých. A napokon, kto to najlepšie vie a pozná, ako tí, ktorých sa to bytostne dotýka, a ktorí v tom a s tým žijú už od svojho narodenia? Práve tak sa nám treba pozerať na všetko to, čo sa deje v našom okolí, v našom susedstve, v našej blízkosti. A pritom je ani nie také podstatné, či sa to deje v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku, Čiernej Hore alebo v odľahlejších častiach našej krajiny. Ide len o to, že protesty tam sú, a ak sú, tak sú pravdepodobne aj oprávnené, a ak sú oprávnené, tak istotne ten protestný vietor zasiahne aj nás, ak už aj nie priamo, tak určite pocítime aj my na svojej koži ten jeho chladný dotyk. A viac sa už nebudeme musieť spytovať: Komu to zvonia, lebo tie výstražné zvony už budú zvoniť aj nám...

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Čo nám (ne)sľubujú Anna Lazarevićová

redvolebná kampaň sa začala. Z hľadiska časového trvania bude krátka v porovnaní s väčšinou predchádzajúcich. Čo do obsahu sa však sotva bude líšiť od tých minulých. Hlavnou náplňou predvolebných zhromaždení a vyhlásení u nás bývajú sľuby, na ktoré sa voliči najľahšie chytajú. A k tomu nič nestoja, nič nepýtajú a dokonca nikoho ani nezaväzujú. Okrem sľubov iste nebude ani tentoraz chýbať zdôrazňovanie zopár dosažení predchádzajúcej vlády, menovite Bruselskej dohody a otvorenia rokovaní s EÚ. Isteže nikto okrem euroskeptikov nepopiera, že ide o nesporné úspechy vlády Ivicu Dačića, háčik je však v tom, že tým sa zoznam úspechov aj začína, aj končí. Boj proti korupcii, riešenie 24 sporných privatizácií, departizácia, zmenšenie štátnej administratívy, reštruktuovanie skrachovaných podnikov, riešenie otázky verejných podnikov, reformy – to je zoznam, na ktorom sa len má popracovať. Ak sa vôbec mieni zahryznúť do tvrdého orieška prestavby a modernizácie, o ktorej nestačí len hovoriť. Podstatnú súčasť každej predvolebnej kampane tvorí aj osočovanie protivníkov, očierňovanie konkurentov takmer všetkými možnými spôsobmi. Nie je podstatné, koľ-

ko je na tom pravdy, podstatné je, že to zapôsobí na voličov, že si to zapamätajú. Ukázalo sa, že popri klasických bulvárnych plátkoch jedovaté šípy upriamené na priamych rivalov vo volebných pretekoch sa veľmi účinne môžu vystreľovať aj prostredníctvom internetu. Neprekvapujú preto očakávania, že si pre značnú časť svojich predvolebných aktivít politické strany ako miesto činu zvolia práve toto médium. A najčastejšie ho použijú v súvislosti s aktivitami patriacimi do okruhu negatívnej čiže špinavej kampane. Všeobecne sa neočakáva, že voliči dokážu prinútiť politické strany na inakší prístup a inakšie správanie v predvolebnej kampani. Nie preto, že by nechceli počuť to, čo by im pretendenti na miesto v parlamente a na kreslo v budúcej vláde mali a museli povedať. Skôr preto, že pre mnohých voličov zmorených neúčinnosťou a naťahovačkami medzi koaličníkmi v predchádzajúcej vláde postačí niekoľko zápalistých prejavov, zopár pekných sľubov a ešte krajších plánov, aby sa znovu učičíkali v odovzdanom očakávaní krajšej budúcnosti. Pre tých druhých, ktorí by okrem plánov chceli počuť aj ich podrobné opodstatnenie, zdôvodnenie, rozpracovanie a vysvetlenie, predvolebná ponuka asi nebude veľmi bohatá. Keby bola, obsahovala by predovšetkým návrh konkrétnych

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MIRJANA TRIFUNOVIĆOVÁ, NÁMESTNÍČKA MINISTRA DOPRAVY

Oživenie výroby Oto Filip – Aký podiel má vodná preprava na Dunaji v doprave celkovej, aj čo podnikať, aby ten bol vyšší? – Máme údaje z posledných pár rokov, z ktorých vidno, že približne 8,6 percenta celkových

Informačno-politický týždenník

množstiev tovarov sa v Srbsku alebo cez Srbsko prepravuje Dunajom. Zdá sa, že je to veľmi málo, no zaujímavé je, že je to dakde na úrovni priemeru všetkých členov Európskej únie. Len niekoľko tých najvyvinutejších štátov únie, ktoré majú

opatrení pre budúcnosť, jasnú víziu rozvoja krajiny a smer, v akom sa krajina chce uberať. Dôraz v takom podrobne rozpracovanom návrhu by mal byť na podstatných veciach, od ktorých závisí rozvoj kompletného systému, kvalita života občanov, perspektíva pre budúce generácie. Vzhľadom na nedávny škandál s účtami za elektrinu, z ktorého sa občania dodnes nemôžu spamätať a ktorí sa zodpovední snažia čím skôr zabudnúť, medzi významné témy, o ktorých by sa v predvolebnej kampani malo hovoriť, treba napríklad zaradiť rozvoj energetiky. Odborníci dávno upozorňujú, že Srbsko v tejto oblasti citeľne zaostáva nielen za vyspelými európskymi krajinami, ale aj v regióne. Nikto z politikov však nehovorí, čo a ako v tejto oblasti plánuje zmeniť k lepšiemu. Rezortná ministerka organizuje stretnutia s občanmi nie preto, aby im vysvetlila, aké riešenia plánuje ponúknuť a aké zmeny vykonať, ale aby ich upokojila, prípadne získala na stranu svojej strany. Veď sme uprostred predvolebnej kampane... V skutočnosti, že sme nielen pred parlamentnými, ale aj pred belehradskými voľbami, treba hľadať aj odpoveď na otázku, prečo sa daň z majetku v Novom Sade v tomto roku zvýši o dvadsať percent, kým v Belehrade sa žiadne zvýšenie konať nebude.

rozsiahly a kvalitný priemysel, sú na tom lepšie. Jasné je, že Dunaj môže oveľa viac toho v smere lepšej dopravy poskytnúť, najskôr preto, lebo je vodná preprava ekologicky najakceptovateľnejší a ekonomicky najprijateľnejší druh dopravy. Predpokladom jej napredovania je oživenie veľkých výrobných prevádzok. Dunajom nemôžete prepravovať jednu či päť ton tovarov. Musí ísť o stovky alebo tisíce ton tovarov, aby daná preprava bola skutočne rentabilná. • TÝŽDEŇ •

AKTUÁLNE POLITICKÉ ANGAŽMÁN SRBSKÝCH SLOVÁKOV

Radi by do volieb, lenže tie podpisy… Juraj Bartoš

koalície, ako pred obdobnými voľbami v máji 2012. Všetky tri strany tlačia v topánkach (aspoň tri) rovnaké kamienky. Azda najvypuklejší problém je otázka, ako kandidačné

u a teraz, vážení, nemienime nikomu soliť rozum ani hlúposťami, tobôž nie múdrosťami o tom, ako sa rozbieha, vlastne ako špurtuje čerstvý predvolebný peletón. Pokúsime sa – čím pozornejšie, aby sme sa, nebodaj, niekoho nedotkli viac, než je dovolené dotknúť sa verejných činiteľov – vyhľadať, zrejme kdesi na konci spomenutej kolóny, politické strany, ktorých názvy obsahujú prívlastok slovenská. Čo na tomto pláne máme, čo sme mali, aké sú ciele politických strán časti, t. j. častí srbských Slovákov v pretekoch o získanie poslaneckého kresla v Národnom zhromaždení Republiky Srbska, ktoré sa uskutočnia 16. marca? Z Registra politických strán a zoznamu vymazaných politických organizácií vyplýva, že po Novom roku Slováci žijúci v Srbsku majú zaregistrované tri politické strany. Najstaršia z nich je Slovenská strana v čele s jej predsedom Jánom Paulom z Padiny, založená 20. marca 2008. Nasleduje Strana vojvodinských Slovákov (SVS); založil ju jej prvý predseda, teraz už nebohý, Štefan Séč z Pivnice 14. marca 2010 pod názvom Nová politická strana; pôvodne jej sídlo bolo v Báčskom Petrovci, teraz sídli v Báčskej Palanke a vedie ju predseda Viliam Slavka, taktiež Pivničan. Najmladšia Ako teda zájdeme ďalej? je Slovenská demokratická strana, založená 7. decembra 2013, ktorá listiny opatriť podpismi 10 000 sídli v Novom Sade a jej predseda (desaťtisíc) voličov, potom je tu je Kysáčan Ivan Ferko, donedáv- nedostatok času na predvolebné ny káder Demokratickej strany. aktivity a ich vysoké náklady. Názory na opodstatnenosť zaklaKeď sme sa pred časom zaoberali dania – podmienečne povedané otázkou potreby alias zbytočnosti – slovenských politických strán zakladania politickej strany slovensa rôznia, teraz ich však necháme skej národnostnej proveniencie, bokom. V utorok sme telefonicky iniciátori aktivít na tomto pláne oslovili ich predákov s otázkou, sa čertili najmä v súvislosti s progči sa zúčastnia v parlamentných nózou, že založenie jednej strany marcových voľbách. Jednoznačné vyprodukuje buď priame založenie odpovede sme síce nedostali, tak ďalších alebo rozštiepenie prvej na to ale vyzerá, že ani jedna z nich ďalšie strany. Ukázalo sa, že takéto sa na republikových voľbách ne- možnosti sme nepripúšťali náhodzúčastní, aspoň nie samostatne, ne, že sme sa domnievali správne. pričom tá najstaršia vraj zvažuje Čoskoro po založení Slovenskej možnosť prípadného utvorenia strany vznikla Slovenská ľudová • TÝŽDEŇ •

strana, a to v Hložanoch 15. marca 2008. Okolo nej sa síce zdvihlo najviac prachu, za ktorým sa ale nekryl žiaden poriadny ťahúň. Už prípravy na jej vznik poznamenali

roztržky medzi budúcim prvým predsedom Jurajom Červenákom a pôvodným iniciátorom založenia Michalom Spevákom starším, ktorý vystúpil z voza prv, než sa rozbehol hrboľatou politickou hradskou. Z honosného zakladajúceho motta SĽS (Hospodárstvo Hojnosť Hrdosť Hudba) zostali iba zdrapy a clivohrdé tóny po správe v denníku Danas (5. 1. 2010), z ktorej sa dozvedáme, že SĽS pristúpila k Sociálnodemokratickej strane Srbska (SDSP) Rasima Ljajića. Predtým sme boli svedkami rozkolu priamo v SĽS, ktorý sa skončil vystúpením z nej Štefana Séča a založením terajšej Novej slovenskej strany, 7 /4582/

čiže terajšej SVS. Na obmedzenom politickom nebíčku srbských Slovákov, roku 2010, krátko zablikala aj Slovenská liga v čele s Ľuborom Stupavským (ktorý sa neskoršie stal členom aktuálnej SVS), údajne akási odnož Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny. Ukázalo sa, že ani zakladatelia strán z radu Slovákov žijúcich v Srbsku nie sú imúnni na obligátne syndrómy chorôb číhajúcich z politických barín, akými sú trebárs prelietavosť, nezásadovosť, mávanie špinavým prádlom… Pravdaže, zakladanie a štiepanie a množenie politických strán nie je príznačné len pre Slovákov; politické strany založili aj tunajší Maďari, Bosniaci, Chorváti, Rómovia, Rusíni a príslušníci iných národnostných menšín a etnických spoločenstiev v Srbsku. Po povinnej preregistrácii roku 2010 z existujúcich strán zostali 72, z toho počtu bolo až 42 strán príslušníkov národnostných menšín a etnických spoločenstiev a z registra „zmizlo” 501 strán. Je priam okaté, že aktivity strán národnostných menšín a etnických spoločenstiev sa stupňujú najmä v podvečer volieb do národnostných rád. Tie sú síce opäť na obzore, ibaže je obzor riadne zahmlený a začmudený, podobne ako pred siedmimi rokmi, keď mali nasledovať voľby druhých zostáv národnostných rád. Tie sa, ako je známe, následne absencie zákona o voľbách národnostných rád, konali až o tri roky neskoršie. Kedy budú nasledujúce, je azda zapísané vo hviezdach. Čo hviezdy veštia, zaujíma ako členov aktuálnej zostavy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tak tu spomenutých predákov a členov politických strán, ale aj mimovládku Slováci a spolužitie založenú 18. apríla 2013 v čele s predsedom Michalom Spevákom starším. Tá avizovala tri prezentácie projektu Kuda dalje Slovaci? (Kam ďalej, Slováci?). Prvá z nich bude v Belehrade 28. februára v Medija centre, na pravé poludnie. Komu odzvonia poludňajšie zvony?

15. 2. 2014

Týždeň Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O ROZVOJI PRÍSTAVOV NA DUNAJI

Ikony budúceho rozvoja

Oto Filip

unaj je mimoriadne dôležitý, Dunaj je najvýznamnejšou riekou a svojráznou ulicou Európy, no ešte stále je nedostatočne využitým potenciálom nielen v národnom meradle. To sa snaží napraviť Program nadnárodnej spolupráce Juhovýchodná Európa. Jeho základným cieľom je zlepšenie procesu územnej, ekonomickej a sociálnej integrácie, rozvíjanie partnerstiev a spoločných akcií šestnástich krajín v záležitostiach strategického významu. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je DaHar projekt. Začal sa v júni 2011, ukončí v marci tohto roku. Jednou z jeho záverečných udalostí bola aj medzinárodná konferencia prebiehajúca 6. februára vo veľkej

sieni vojvodinského parlamentu, ktorej účastníci sa predovšetkým sústredili na rozvoj prístavov ako logistických stredísk. Príčin je viac. Dunaj je z aspektu prepravy tovarov nevyužitý potenciál, aspoň desaťnásobne zaostávajúci za Rýnom. Na ňom takmer niet obrovských lodí s kontajnermi, ani pravidelných dopravných liniek, kým prístavy sú v takom stave, že ich treba súrne zmodernizovať. Dosť toho sa očakáva od chvíľ po prekonaní globálnej ekonomickej krízy, čo by malo umožniť rast výroby vo veľkých priemyselných strediskách, ako sú napríklad oceliarne, tiež väčšie obraty a zisky, a tým aj viac prostriedkov na modernizáciu lodnej dopravy. Zo Srbska, konkrétne z Vojvodiny, partnermi projektu sú Univerzita v No-

vom Sade, Fakulta technických vied, ako aj Prístav Nový Sad. V prejave k účastníkom štvrtkovej konferencie pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin podčiarkol, že je Vojvodina so svojimi prírodnými a vybudovanými kapacitami veľkým potenciálom, ktorým sa môže zapojiť do prepravných trás Európy. Projekt, ktorého prvým cieľom bol rozbor skutočných potrieb ďalšieho rozvoja dunajských prístavov, by onedlho mal pokračovať realizovaním zladených plánov rozvoja prístavov a logistických oblastí v Podunajskom pásme. Je to zjavne v duchu naplnenia smerníc Dunajskej stratégie, z ktorých sa tie najvýznamnejšie vzťahujú na zveľadenie stykov štátov, oblastí a miest pri Dunaji: od tých hospodárskych po všetky iné.

ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Vyjadrenie k projektu Múzea vojvodinských Slovákov

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku (NRSNM) požiadala v roku 2011 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) o dotáciu na podporu projektu „Múzea vojvodinských Slovákov“. V žiadosti o dotáciu NRSNM uviedla: „Pre riešenie situácie sa podarilo od Obce Báčsky Petrovec získať do bezplatného nájmu na neurčitú dobu budovu starej chmeľnice v centre mesta.“ Na základe toho, že žiadateľ o dotáciu (NRSNM) mal k dispozícii historickú budovu, ktorú chcel rekonštruovať na Múzeum vojvodinských Slovákov, ÚSŽZ žiadosť o dotáciu na tento účel schválil a zaslal na účet NRSNM v decembri 2011 sumu vo výške 100 000 €. Podľa platnej dotačnej zmluvy a jej dodatku NRSNM bola povinná túto dotáciu použiť na stanovený účel a v stanovenom termíne vyúčtovať. Na rovnaký projekt NRSNM požiadala a dostala od ÚSŽZ dotáciu vo výške 100 000 € aj v r. 2012. V obidvoch dotačných zmluvách medzi ÚSŽZ a NRSNM sa uvádza, že „prijímateľ je povinný vrátiť poskytovateľovi finančné prostriedky, ktoré nevyčerpal...“.

www.hl.rs

V januári 2013 sa uskutočnilo pracovné zasadnutie NRSNM o rekonštrukcii budovy starej chmeľnice na Múzeum vojvodinských Slovákov. Riaditeľ Regionálnej pobočky Agentúry pre reštitúciu z Nového Sadu Stanislav Novaković sa vyjadril, že Agentúra pre reštitúciu neeviduje (v tom čase) žiadosť o reštitúciu tohto objektu a nevidí prekážku, aby sa s rekonštrukciou nemohlo začať. Riaditeľ pán Novaković súčasne uviedol, že s konečnou platnosťou bude však možné vylúčiť to, že objekt podlieha reštitúcii až po 1. marca 2014, keď uplynie lehota na podávanie žiadostí o reštitúciu. S ohľadom na toto vyjadrenie riaditeľa Agentúry pre reštitúciu predseda ÚSŽZ už na tejto porade rozhodol, že finančné prostriedky z dotácií ÚSŽZ na projekt „Múzea vojvodinských Slovákov“ bude možné použiť až po uvedenom termíne, a to len vtedy, keď objekt

Informačno-politický týždenník

nebude podliehať reštitúcii. Účastníci uvedenej porady za srbskú stranu sa na zasadnutí zhodli, že s rekonštrukciou je možné začať, a to s využitím finančných prostriedkov, ktoré na tento účel vyčlenila srbská strana. V priebehu r. 2013 bolo zrejmé, že do procesu reštitúcie chmeľnice v Báčskom Petrovci sa prihlásili oprávnení reštituenti. Neukončený proces reštitúcie chmeľnice sa stal neprekonateľnou prekážkou realizácie projektu NRSNM. Takýto vývoj ÚSŽZ nemohol predvídať. Predseda ÚSŽZ preto požiadal NRSNM o vrátenie dotácie z r. 2011, aj z r. 2012. NRSNM vrátila obidve dotácie v decembri 2013 späť do rozpočtu ÚSŽZ. ÚSŽZ naďalej pokladá projekt Múzea vojvodinských Slovákov za potrebný a užitočný. Pokiaľ budú vytvorené všetky nevyhnutné predpoklady, je pripravený ho opäť podporiť. RNDr. Igor Furdík, predseda

OZNÁMENIE NRSNM

Spolupráca VPV so SR

redsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny PaedDr. Svetlana Zolňanová sa 29. januára zúčastnila v Bratislave na zasadnutí Komisie pre školstvo Sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ústrednými témami boli materiálne podmienky pre činnosť slovenského školstva v zahraničí, podpora štúdia v domovskej krajine (skúsenosti a ďalšie možné formy v budúcnosti), predškolská výchova a materské školy, mimoškolské aktivity vo výchovno-vzdelávacom procese, vzdelávanie a školstvo ako nástroj vytvárania väzieb medzi komunitami Slovákov v rôznych krajinách a vzdelávacie podujatia v r. 2014 v domovských krajinách. Dňa 30. januára sa konala pravidelná koordinačná porada Sekcie medzinárodnej spolupráce Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ), na ktorej sa analyzovali aktivity, ktoré financuje MŠVVaŠ SR v rámci vzdelávacích programov pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na podujatí sa zúčastnili predstavitelia zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny a Slovenska. MŠVVaŠ RS aj v roku 2014 plánuje štipendiá pre študentov, Slovákov zo zahraničia. Bližšie informácie na www.vladnestipendia.sk. V piatok 31. januára predsedníčka VPV NRSNM navštívila Dušana Čaploviča, ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Na stretnutí sa zúčastnil aj Vladimír Belovič, generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolupráce, európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania. Hovorilo sa o možnej spolupráci Ministerstva školstva v rámci pomoci slovenským školám v zahraničí a vzdelávacích potrebách slovenských škôl v Srbsku, ako aj o možnej koordinácii NRSNM v Srbsku v rámci spolupráce medzi ministerstvami dvoch štátov. Kladne bolo zhodnotené aj zaradenie pozície menšinových škôl v medzištátnej dohode Srbska a Slovenska v oblasti vzdelávania. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Európska orientácia občanov Srbska E

Getoizácia zastavila interkultúrnosť? Jasmina Pániková

ultietnická, multikonfesionálna, multikultúrna, multijazyčná, multi-... Sú to skutočné príznaky Vojvodiny alebo iba ošúchané frázy, ktoré majú vo zvyku politici a intelektuáli takmer každodenne používať? A médiá pritom verne reprodukovať... Nemilé 90. roky poznačili všetky sféry života občanov našej krajiny. Po 5. októbri roku 2000 všetci očakávali zmeny, ktoré by priviedli k demokratickej spoločnosti. Spoločnosť, v ktorej by vládli zákony a nie samovôľa jednotlivcov, kde by pred zákonom boli rovnakí všetci, bez ohľadu na národnosť, vieru a politickú orientáciu, kde by médiá boli nezávislé a uctievanie ľudských, občianskych a politických práv a slobôd bolo samozrejmosťou. Udiali sa také zmeny? Je naša spoločnosť otvorenejšia alebo sú aj dnes prípady neuctievania práv a slobody indivíduí? A aká je situácia v multi-Vojvodine? Národnostné spoločenstvá si spoločne nažívajú a každý má slobodu prejaviť svoj • TÝŽDEŇ •

názor? Asi nie. V posledných rokoch sú početné prípady nielen konfliktov medzi príslušníkmi národnostných spoločenstiev, ale čoraz častejšie ide o zneužívanie kultúry a kultúrnych inštitúcií, ktoré je poznačené silnou cenzúrou a prenasledovaním tých, ktorých zmýšľanie a konanie nie je v súlade s určitým politickým zmýšľaním. Je teda Vojvodina zatvorená alebo otvorená spoločnosť? Týmto otázkam bola venovaná aj tribúna v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. Neraz odznelo, že sa „tradícia“ getoizácie národnostných spoločenstiev a zánik interkultúrnosti z 90. rokov preniesli aj do súčasnosti. Interkultúrnosť, ktorá spočíva v pestovaní vzťahov medzi spoločenstvami, je podľa účastníkov tribúny vo Vojvodine vo veľkej kríze. Kedysi celkom bežná vec, aby občania Vojvodiny okrem svojho jazyka poznali aspoň ešte jeden menšinový jazyk, je dnes pustým snom. Všetci sa uzatvárame do svojich kruhov. Príslušníci menšín žijú jedni vedľa druhých, ale nie aj jedni s druhými. Je to interkultúrnosť? Obávame sa, že nie.

stabilizačná a asociačná dohoda s dvoma percentami), na štvrtom spolupráca s Haagom, tiež s dvoma percentami. Na piatom a šiestom mieste, s po jedným skromným percentom, sú reformy všetkých inštitúcií a zmena moci v Srbsku. Až 38 percent opýtaných neposkytlo odpoveď na túto otázku. Keď ide o motívy odporcov vstupu, tým základným je ich názor, že by nám členstvo v EÚ neprinieslo nič dobré a že by sme sa dokonca mali horšie ako dnes. Myslí si to ich 35 percent. Na druhom mieste (dvanásť percent) je názor, že by vstup znamenal zotročenie, tiež to, že by dakto iný viedol a zneužíval Srbsko. Sú tu aj mienky, ako je, že by šlo o stratu národnostnej identity a slobody, že EÚ nepotrebujeme, že jej netreba veriť, že nám kladie podmienky, že ani jej členské štáty nie sú na tom skvele… Štyri percentá opýtaných ako príčinu vzdoru uviedlo NATO bombardovanie, diania v Haagu a na Kosove, ich šestnásť percent motívy iné. Nerozhodných je osem percent. (V budúcom čísle: Vstup – podmienky a ťažkosti)

INÝ NÁHĽAD

POZNÁMKA

percent anek41 percent za a až tovaných alebo 31 percent proti o dve percentá – stúpencov eurointegrácie je stále menej než pred viac. Na pozitívnu polrokom. Zaujímavé je, že by náladu obyvateľv hlasovaní nestva podľa všetkéúčinkoval každý ho najviac vplývajú piaty občan (20 skutočnosti týkajúpercent), kým ce sa rozsiahlych pozostávajúpríprav, následne aj cich sedem perotvorenia prístupcent opýtaných ných rokovaní s EÚ. v tejto chvíli ne- Jeden zo symbolov EÚ Bolo tak aj v minuvie, ako by sa losti, keď stupeň a vyjadrilo. Vlani na polroku by sa úroveň podpory výrazne stúpala devätnásť percent občanov hlaso- po opatreniach, ako bolo zrušenie vania nezúčastnilo, kým ich osem vízového režimu alebo získanie percent nevedelo, akú odpoveď by štatútu kandidátskej krajiny. poskytlo: kladnú alebo zápornú. V oblasti záujmu o Európsku Pozitívnou skutočnosťou je, že úniu takmer polovica opýtaných od decembra 2012, keď počet alebo 42 percent je názoru, že v zástancov Európskej únie bol azda uplynulom roku najdôležitejšou najnižší za posledných päť rokov – udalosťou z aspektu nášho prístupu bolo podpísanie Bruselskej zmluvy vzťahujúcej sa na otázku Kosova. Na druhom mieste je boj proti kriminalite a úplatkárstvu (osem percent), na treťom eurointegračné dianie (získanie štatútu kandidáta, dátum začiatku rokovaní,

Ďuro Varga

urozástancov je viac, euroodporcov menej a nerozhodných stále dosť. Je to stručná syntéza posledného pravidelného prieskumu verejnej mienky s názvom Európska orientácia občanov Srbska – trendy, ktorý Kancelária pre európsku integráciu vlády Srbska realizovala v decembri 2013 a zverejnila 29. januára 2014. V ankete vypracovanej podľa štandardov Eurobaromentra účinkovalo 1 038 respondentov vo veku nad osemnásť rokov. Na prvú a základnú otázku znejúcu Ak by zajtra bolo vypísané referendum s otázkou Či podporujete začlenenie našej krajiny do Európskej únie, ako by ste hlasovali? viac ako polovica opýtaných odpovedala kladne. Presnejšie ide o 51 percent alebo o percento viac v porovnaní s prieskumom, ktorý sa konal od 2. do 11. júla 2013. Proti hlasovalo 22

7 /4582/

15. 2. 2014

Týždeň NAŠE INTERVIEW: TOMÁŠ MALATINSKÝ, MINISTER HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Medzi Srbskom a Slovenskom to v energetike žije Oto Filip

zdroj v energetike je všeobecne problém, pretože vstupné údaje sa veľmi menia. Do tohto projektu musí byť ešte zapojené mesto z hľadiska odberu tepla a podobne. Tieto veci sú turbulentné, takže ekonomika projektu je pestovaná dosť vážne. Samozrejme, máme i ďalšie úspešné projekty, ktoré by každú chvíľu mali byť spustené. To

k január skutočne robí rok, tak ako ráno zväčša robí deň, tak by ten v oblasti celkových srbsko-slovenských, zvlášť ekonomických vzťahov, mal byť priam netradične úspešný. V poslednom januárovom týždni navštívil nás predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, päť dní po ňom aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Minister Malatinský predtým v Belehrade pobudol nie tak dávno, v júni, keď spolupredsedal zmiešanej komisii dvoch štátov. Dva dni pred koncom januára 2014 s našou ministerkou energetiky Zoranou Mihajlovićovou účinkoval v práci medzinárodnej konferencie, ktorou sa skončil európsky twinningový projekt Budovanie kapacít Agentúry pre energetiku Republiky Srbska (AERS). Na úvod exkluzívneho rozhovoru pre Hlas ľudu nemohla neMinister Tomáš Malatinský padnúť otázka týkajúca sa bilaterálnej spolupráce. sú fotovoltaické elektrárne, potom – Súhlasíte s názorom, že jed- je tu i ambícia spustiť niekoľko nou z oblastí, o ktorú sa opiera vodných elektrární. O malé vodné celková slovensko-srbská hos- elektrárne sa taktiež uchádzajú podárska spolupráca, je práve slovenské firmy. energetika? – Nie tak dávno sa skloňovala – Samozrejme, že tá spolupráca otázka výstavby jedného z remedzi Srbskom a Slovenskom je gionálnych plynovodov u nás? opretá o spoluprácu v energetike. – Je tu problém plynovodného Je tu mnoho projektov z tohto prepojenia, ktoré je ambíciou konpohľadu, kde sa angažujú sloven- zorcia, v ktorom sú aj slovenské skí podnikatelia, najmä teda naši firmy, aby sa úspešne do toho zapodnikatelia v energetike. Môžeme pojili. Práve dnes sme sa dozvedeli, spomenúť projekt v Novom Sade, že sú problémy s financovaním kde sa očakáva výstavba väčšieho tohto projektu. Tam sa investor zdroja, na ktorom sa zúčastňujú nevie posunúť ďalej, pretože urobil slovenské spoločnosti. Tento pro- na financovanie tender, ktorý bol ces vyzerá, že by mohol byť úspeš- relatívne neúspešný, lebo nepokryl ný, aj keď dnes naplánovať nový všetky potrebné náklady, ktoré

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sú s tým súvisiace. No ale azda nič menej dôležité sú ešte ďalšie drobné projekty, ktoré prebiehajú, jedny reálnejšie, iné menej reálne. Celkovo ale môžeme povedať, že medzi Slovenskom a Srbskom to v energetike žije. – Tu zrejme máte na mysli i twinningový projekt... – O tom, že to žije, je aj veľká spolupráca, aj toto podujatie, ukončenie jednej etapy spolupráce medzi srbským energetickým regulátorom a naším Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, kde sa zapojilo aj naše ministerstvo, najmä v príprave energetického balíčka, energetickej legislatívy. Tam my máme už svoje skúsenosti: jednak sme to už prijali, jednak sú príslušné zákony u nás platné a bežia. Skúsenosťami z tohto celého procesu sme pomohli srbskej strane. Musím povedať, že pani ministerka Mihajlovićová ocenila, že to bola jedna z úloh, z našej medzivládnej komisie, ktorú sme mali vlani v júni v Belehrade; takže táto úloha je splnená. Spolupráca bude určite čulá, lebo medzivládna komisia by mala byť tentoraz v Bratislave, orientačne v lete. Samozrejme, prispôsobíme sa trochu novým okolnostiam. Viete, že keď sme to plánovali, tak voľby nemali byť, teraz voľby sú. Tak to je proste politický život. Kvôli tomu možno budú aj nejaké posuny v tých termínoch, no zatiaľ to plánujeme na leto. – Rok sa síce len začal, ale ako vidíte slovenské hospodárstvo v ňom? – Slovenské hospodárstvo tohto roku je mierne optimistickejšie ako

v roku minulom. Rok minulý mal aspoň v prvej polovici až v prvých troch štvrtinách celkom spomaľujúci charakter. Až v závere roka sa zaznamenali určité pozitívne posuny. Dá sa povedať a teda sa nádejame, že je to trend, ktorý sa podarí udržať aj v roku 2014. V priemyselnej výrobe, a to sa vlastne priamo odzrkadľuje aj v určitých percentách zamestnanosti, sme veľmi závislí od hospodárskej nálady, aká je v celej Európskej únii. My môžeme povedať, že nám stúpa export, ale ten export, samozrejme, stúpa do krajín Európskej únie. Sme na historicky najvyšších číslach. To znamená, že tie investície, ktoré sa urobili, sú dnes v relatívnej konjunktúre, čo vlastne dáva nádej, že slovenské hospodárstvo bude úspešné. Samozrejme, imúnni proti nejakým šokom nie sme: keď sa Európska únia dostane do problémov ako celok, tak sa ani Slovensko tomu nevyhne. – Ešte na záver: ktoré sú konkrétne európske skúsenosti, ktoré Slovensko môže odporúčať Srbsku? Premiér Fico hovoril pri nedávnej návšteve, že sa ani Bratislava nevyhla chybám v prístupovom procese... – Samozrejme, tie chyby sú napríklad aj v prijímaní európskej legislatívy. Pri prijímaní nejakých názorov z EÚ by si Srbsko malo ochrániť svoje národno-štátne záujmy. Keď ide o celý proces – povedzme privatizácie – Srbsko by zo Slovenska mohlo získať rôzne skúsenosti, pretože sme my infraštruktúrny sektor, ako je napríklad energetika, plynárenstvo, privatizovali dávno a máme už desaťročnú skúsenosť v tom. Dnes sme na tom tak, že investori odchádzajú. Máme urobené zmluvy, ktoré nás aplikáciou energetického balíčka dostali do niektorých situácií, ktoré nám nevyhovujú: Slovensko je odrezané od niektorých národných alebo energeticko-strategických dohôd, ako je napríklad dlhodobá cena plynu. Keď povedzme príde k privatizácii tejto oblasti u vás alebo k povoleniu vstupu investorov do vašich energetických podnikov, možno by štát mal nechať na to nejaký vplyv. To sú len niektoré z tých skúseností. A bude aj iných problémov, ktoré pred Srbskom stoja a bude ich musieť riešiť... • TÝŽDEŇ •

Slovensko Snažím sa pomáhať

SEDEM OTÁZOK PRE PAVLA URBANA, ŠÉFREDAKTORA TLAČOVEJ AGENTÚRY SITA

Rastislav Boldocký

eď Kovačičan Pavel Urban (56) v roku 1993 odchádzal do Bratislavy, mal už za sebou slušnú kariéru v Novosadskom rozhlase. Ale pre čoraz ťažšiu ekonomickú situáciu vo vtedajšej Juhoslávii sa rozhodol so všetkým seknúť a urobiť krok do neznáma. „V Srbsku som nevidel žiadnu perspektívu,“ spomína dnes. Prvé roky pracoval ako redaktor Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, potom chvíľu pôsobil ako vedúci stavebnín. V roku 1999 nastúpil do súkromnej tlačovej agentúry SITA. Dlho bol vedúcim domácej redakcie a posledných niekoľko rokov je šéfredaktorom.

– Čo bolo pre teba po príchode na Slovensko najťažšie? – Byrokracia. Musel som si vybaviť množstvo dokladov, chodiť od úradu do úradu. Bol to rok 1993 a zahraničných Slovákov tunajšie zákony nijako nezvýhodňovali, čo bolo veľkou komplikáciou, napríklad pri nástupe do zamestnania. Zo začiatku som dokonca plánoval, že budem podnikať, ale nekonečné papierovačky ma odradili. – Kedy si si uvedomil, že sa nevrátiš? – Hneď, odchádzal som s tým, že sa nevrátim. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či krajinami bývalej Juhoslávie?

– Áno, veľmi veľa a stále mám. Napríklad dva-tri roky som spolupracoval s vládou Čiernej Hory pri propagácii ich turistickej ponuky na Slovensku a Česku. Podieľal som sa aj na viacerých formách slovensko-srbskej spolupráce, povedzme bol som pri príprave viacerých návštev členov vojvodinskej vlády. Snažím sa pomáhať, koľko sa len dá, pričom využívam najmä svoje novinárske kontakty. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – To, že sa mi podarilo na Slovensku sa presadiť; že rozhodnutie odísť sa nakoniec ukázalo ako správne, a že to tak cíti celá moja rodina. Keď sme odchádzali, dcéry mali osem a desať rokov, čo je dosť citlivý vek – museli opustiť prvých kamarátov. Ale dnes sú tu šťastné, pričom k Srbsku si naďalej zachovávajú mimoriadne pozitívny vzťah. – Ľutoval si niekedy, že si

ANASTASIA KUZMINOVÁ NA ZIMNÝCH OLYMPIJSKÝCH HRÁCH V SOČI ZÍSKALA PRE SLOVENSKO NAJCENNEJŠÍ KOV

Zlatá obhajoba R. Boldocký

ancouver sa zopakoval. Podobne ako pred štyrmi rokmi v Kanade slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová aj v Rusku hneď svoj prvý štart pod olympijskými kruhmi pretavila v zlato. Okrem toho, že pod Tatrami spôsobila obrovskú radosť, rodáčka zo sibírskeho mesta Ťumeň prepísala históriu. Stala sa totiž prvou biatlonistkou v dejinách, ktorej sa podarilo obhájiť olympijské prvenstvo. Víťazstvo v Soči v šprinte na 7,5 kilometra je možno ešte prekvapivejšie, než to pred štyrmi rokmi. Nasťa, ako jej hovoria, sa počas po• SLOVENSKO •

sledných s e z ó n Stupeň víťazov: Anastasia Kuzminová, v strede, d o s l o v a s bronzovou Ukrajinkou Vitou Semerenkovou, vľavo, trápila. Vo a striebornou Ruskou Olgou Viluchinovou, vpravo (Foto: TASR) Svetovom pohári len z času na čas zakniho- ju nadobro vyradili z reprezenvala pódiové umiestnenie, keď jej tačného tímu, keď otehotnela. zlyhávala najmä streľba. Odborníci S manželom Danielom sa preto ani verejnosť preto pred olympiá- rozhodla presťahovať do Banskej dou veľké oči nemali. V Soči to však Bystrice a v roku 2008 získala aj bolo ako v rozprávke. Kuzminovej slovenské občianstvo. Teraz, po preteky vyšli priam dokonale. Na šiestich rokoch, to vyzerá tak, že by strelnici vybielila všetkých desať sa mohla stať jednou z najúspešterčov, čo bolo spolu s tradične nejších športovcov v dejinách rýchlym behom základom pre- svojej novej vlasti. Ďalšie výrazné kroky k tomu by mohla urobiť ešte svedčivého víťazstva. Ako sa rodáčka zo Sibíri dostala v Soči, keďže má medailové šance na Slovensko? Môžu za to hlavne aj v niekoľkých ďalších disciplíšéfovia ruského biatlonu, ktorí nach. 7 /4582/

odišiel? – Nikdy. Ale nikdy som ani nikoho nepresviedčal, aby nasledoval môj príklad. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – To nehrozí, v Srbsku by som nikdy nemohol žiť tak ako žijem na Slovensku. V novinárskej profesii som tu dosiahol nejakú úroveň a práca ma napĺňa. Neviem, či by sa mi to podarilo v Srbsku. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Slovensku. Tu žijem, tak Slovensku.

STÁVKOVÉ KANCELÁRIE ZVEREJNILI KURZY NA VÍŤAZA PREZIDENTSKÝCH VOLIEB

Fico tutovkou

R. Boldocký

k by ste sa rozhodli vsadiť jedno euro na víťazstvo súčasného premiéra Roberta Fica v marcových prezidentských voľbách, mohli by ste vyhrať len zopár centov. Takýto kurz stanovili stávkové kancelárie. Zjavne vychádzali z prieskumov verejnej mienky, v ktorých sa kandidát ľavicového Smeru teší zhruba 40-percentnej podpore. Podľa bookmakerov je druhým favoritom nezávislý kandidát Andrej Kiska – v prípade jeho víťazstva môžete získať až šesťnásobok vkladu. V tabuľke, ktorú zostavil denník SME, si pozrite kurzy aj na ďalších kandidátov.

Kurzy na prezidentské voľby Celkový víťaz

Niké VictoryTip

Čistá výhra za euro

Robert Fico

1,07

1,1

0 – 1 cent

Andrej Kiska

4,90 – 4,94

Milan Kňažko

5,90 – 5,94

Radoslav Procházka

6,90 – 6,94

Pavol Hrušovský

8,90 – 8,94

Gyula Bárdos

100

98,90 – 98,94

Helena Mezenská

250

300 248,90 – 248,94

Ján Čarnogurský

500

500 498,90 – 498,94

*Do výpočtu čistých výhier vchádzajú aj manipulačné poplatky * Kurz ostatných kandidátov je výrazne vyšší ako 1 : 500

15. 2. 2014

Ľudia a diania Poľnohospodárske témy v popredí ZO ZHROMAŽDENIA OBČANOV V SELENČI

Juraj Berédi

nedeľu 9. februára v sieni Domu kultúry v Selenči usporiadali zhromaždenie občanov. Bolo to po rokoch prvé zhromaždenie, ktoré zvolala Rada MS Selenča. Predtým

Predseda Rady MS Selenča Jozef Alexy privítal prítomných a navrhol rokovací program, ktorý bol jednohlasne schválený. Najprv občanom ozrejmili ideu založiť združenie poľnohospodárov podľa vzoru niektorých iných prostredí v okolí. O výhodách,

Zo zhromaždenia v Selenči: (zľava) Jozef Alexy, Želmíra Kolárová, Jelena Kovačevićová, Milivoje Petrović a Momčilo Mitrevski si zasadnutie tohto druhu občania museli vynútiť petíciou, čiže museli zozbierať viac ako päťdesiat nevyhnutých podpisov, a tak prinútiť RMS, aby zvolala zhromaždenie.

ktoré by také združenie prinieslo poľnohospodárom, sa okrem predsedu RMS J. Alexyho zmienili aj hostia. V mene AP Vojvodiny na zhromaždení hovorili pomocníci pokrajinského

ZASADALA RADA MS KULPÍN

Ako bez samozdanenia? Katarína Gažová

inulý rok Miestne spoločenstvo Kulpín, podobne ako aj iné MS z územia obce, zostalo bez samozdanenia. Rozhodnutím Ústavného súdu Republiky Srbsko zo dňa 20. 11. 2013 zanikla totiž platnosť rozhodnutia o zavedení samozdanenia na území MS Kulpín na obdobie od 1. februára 2010 do 31. januára 2015. Záverečný dátum platnosti samozdanenia v Kulpíne bol 26. 11. 2013. Minulý rok v Kulpíne vystavali nový chodník v časti Ulice školskej od centra osady po budovu škôlky, kde ho poškodili korene stromoradia topoľov vysadeného vedľa chodníka. Výstavbu nového chodníka vykonali robotníci zapojení do verejno-prospešných prác. Vlani Kulpín dostal aj tri nové autobusové zastávky s novým vydláždeným priestorom

www.hl.rs

vôkol nich. V nasledujúcom období sa majú asfaltovať časti, ktoré spájajú asfaltovú cestu a samotné objekty

tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Milivoje Petrović a Momčilo Mitrevski, kým v mene Obce Báč vystúpila Jelena Kovačevićová. Dohodli sa na tom, že občania, ktorí majú záujem o členstvo v budúcom združení poľnohospodárov, sa majú prihlásiť u tajomníčky MS Želmíry Kolárovej. Keď sa prihlási potrebný počet záujemcov, usporiadajú zasadnutie a začnú s prípravami na založenie tohto združenia v Selenči. Hostia sa okrem toho zmienili aj o tom, čo príslušný pokrajinský sekretariát ponúka poľnohospodárom v tomto roku. Hovorilo sa o subvenciách, možnostiach úverovania a iných témach z oblasti poľnohospodárstva, ktoré by mohli zaujímať Selenčanov. Poľnohospodárom sa ponúkajú rôzne možnosti, a preto ich vyzvali, aby sa buď prostredníctvom združenia alebo jednotlivo uchádzali o finančné prostriedky určené na podporu rozvoja poľnohospodárstva v tomto roku. Hostia ochotne odpovedali aj na otázky prítomných občanov. Pod bodom rôzne sa hovorilo o vykonávateľ prác Put-Invest bude môcť prísť do Kulpína. Vedľa zastávok postavia aj nové odpadové koše a nové koše sa objavia aj v parku v strede osady. Na pravoslávnom Dome smútku opravili strechu. Na sklonku minulého roka v Dome kultúry sa uskutočnili práce čalúnenia sedadiel v sieni. Polovica zo sumy 340-tisíc din. na tieto účely bola zaplatená v minu-

Medzi vlaňajšie investície MS zaradilo i čalúnenie sedadiel v Dome kultúry autobusových zastávok. Práce sú naplánované na najbližšie obdobie, pravdepodobne už vo februári, keď

Informačno-politický týždenník

lom roku a druhá polovica začiatkom roku 2014. V hlavnej Ulici maršala Tita vlani nainštalovali tri brzdiace pruhy,

možnosti riešenia niektorých problémov, ktoré už roky trápia občanov. Tak odzneli otázky súvisiace s komasáciou, odvádzaním atmosférických vôd, údržbou poľných ciest, poľnými krádežami a pod. Ide väčšinou o problémy, s ktorými zápasia aj v iných prostrediach a ktoré si vyžadujú vážnejší a širší prístup k riešeniu, dokonca aj vypracovanie projektov na zabezpečenie nevyhnutných finančných prostriedkov. Záverom zhromaždenia predseda RMS prisľúbil, že podobné zhromaždenia občanov sa do budúcna budú častejšie organizovať. Zostáva na záver dilema, či to bolo zhromaždenie občanov alebo zhromaždenie poľnohospodárov, keďže sa prevažne rokovalo o poľnohospodárskych témach. Vznikol dojem, že sa zneužili prítomní, aby sa všetci zaoberali otázkami poľnohospodárstva, a nie problémami, ktoré je potrebné súrne riešiť v prospech zastavenia hospodárskeho a kultúrneho úpadku osady a kvôli ktorým na zhromaždenie boli pozvaní aj cestou médií, pričom jedny oznámili zhromaždenie občanov s rokovacím programom, a druhé zhromaždenie poľnohospodárov. Akokoľvek, chvályhodné je, že sa RMS vracia k občanom, na ktorých sa v minulosti celkom zabudlo, pričom v ich mene rozhodovali iní. dva v blízkosti základnej školy, čo bolo naozaj potrebné. Tretí pruh je na vchode do Kulpína zo smeru Báčskeho Petrovca. Vlani sa do pokladnice MS Kulpín vlialo 8 miliónov 304-tisíc dinárov. Tohto roku je plánované, že to bude 4 milióny 700-tisíc dinárov. Vzhľadom na to, že samozdanenie v Kulpíne už nie je, najviac prostriedkov plánujú z rozpočtu obce, a to 4 a pol milióna dinárov. Plán práce na tento rok je náročný, avšak pre nižšie príjmy sa členovia miestneho vedenia obávajú, čo sa vlastne z naplánovaného podarí realizovať. V rozprave členovia RMS podali iniciatívu, aby sa čím skôr začalo pracovať na vyhotovení regulačného plánu osady, lebo bez neho sa hodne projektov nedá realizovať. Diskutovalo sa aj o výstavbe kanalizácie v osade. Práce na kanalizácii stagnujú z finančných dôvodov. Na pripojenie kulpínskej kanalizácie na čističku v Petrovci je potrebné zadovážiť takých 25 miliónov dinárov. Záverom zasadnutia Rady MS rozhodli, že pôdu oproti Poľovníckemu domu v Kulpíne, ktorú vlastní MS Kulpín, na ďalšie päťročné obdobie dajú na použitie Futbalovému klubu Kulpín. • ĽUDIA A DIANIA •

NAVŠTÍVILI SME MIESTNE SPOLOČENSTVO V BIELOM BLATE

Do nového roku s náročnými plánmi Vladimír Hudec

lenie, vystavali kus tvrdej cesty do chotára... Prostriedky na to sme čerpali hlavne z rozpočtu mesta Zreňanin a z jednotlivých verejných podnikov, z fondov AP Vojvodiny

red rokom aj Miestne spoločenstvo v Bielom Blate dostalo nové vedenie. O tom, čo počas minulého roku robili a aké majú plány na tento rok, nám porozprávali predseda Rady MS Miroslav Markuš a tajomník Zoltán Barna. – Mnoho sme doteraz urobili. Vyčistili sme kanály v chotári, vybetónovali chodníky v hlavnej ulici a v okolí futbalového ihriska, opravili sme fasádu na Dome kultúry, vymenili odkvapové rúry, upravili priestor pred týmto Zoltán Barna (sedí) a Miroslav Markuš objektom, vykopali kilometer kanálov v dedine a zo samozdanenia, – počíta poa vystavali niekoľko priepustov. četné aktivity bieloblatský richtár Upravili sme aj skládku neďaleko a konštatuje, že sa im ani vlani cintorína, opravili pouličné osvet- nepodarilo pohnúť z mŕtveho bodu

výstavbu kanalizácie, lebo nemajú projekt a už niekoľko rokov sa im nedarí zabezpečiť prostriedky. Zdá sa však, že je riešenie na obzore, lebo v zreňaninskom VKP Vodovod a kanalizácia prisľúbili, že v tomto roku projekt vypracujú. Bieloblatské MS sa však nezaoberá iba komunálnou infraštruktúrou, ale sa snaží podnietiť aj spoločenský život v osade. – Zvlášť sme hrdí na to, že z našej iniciatívy vlani tu založili Združenie kuchárov ochotníkov, Združenie dobytkárov a Mládežnícky klub. Okrem toho v tomto roku pomôžeme obnoviť činnosť Združenia športových rybárov. Tým vlastne chceme podnietiť ľudí, aby sa organizovali podľa vlastných afinít a aby prostredníctvom rôznych podujatí prezentovali našu osadu s cieľom rozvíjať vidiecku turistiku, – hovorí Miroslav Markuš. Z početných plánov na tentorok do popredia vysúvajú adaptáciu Výskumného strediska, na ktorú už majú zabezpečené prostriedky

ZO ZdruženiA podnikateľov PETROVEC 1842

Dane zložia podnikateľov na lopatky Jaroslav Čiep

tomto štáte už akosi nestačí ani organizovanie remeselníkov a podnikateľov do odborných združení. Štátna administratíva a daňové úrady z roka na rok čoraz väčšmi zaťažujú aj to málo výrobných kapacít v krajine, takže sa už celkom jasne črtá klesajúca krivka aktívnych podnikov. Nielen hospodárska kríza, ale aj nepremyslené reformy tvarujú neznesiteľné podmienky znemožňujúce úspešné hospodárenie predovšetkým malých a stredných podnikov. Ani v Báčskom Petrovci nie je o nič lepšie, povedal nám Ján Makan, predseda Združenia podnikateľov Petrovec 1842. Toto združenie si miestni remeselníci a podnikatelia založili pred tromi rokmi s cieľom čeliť úskaliam podnikania a ťarbavej obecnej administratíve a daňovej • ĽUDIA A DIANIA •

správe, ktorá z roka na rok žiada platiť vyššie sumy bez toho, aby týchto „plničov obecného a štátneho rozpočtu“ oslovila hoci iba protokolárnym gestom. Ani po viac ako troch rokoch, ako potvrdil náš spolubesedník Ján Makan, situácia sa nemení na lepšie. „Sme stále bližšie k bodu, keď mnohí podnikatelia nielenže Pozornosť pre dvoch najaktívnejších: Anna Legíňová a Vladimir Zabunov rozmýšľajú zahodiť flintu do žita, ale mnohí sa aj roz- sadacej sieni Podnikateľského a hodnú uzavrieť legálne podnikanie inovačného strediska stretli na a prestúpiť do sivej zóny, kde ich výročnom zhromaždení podnižiaden inšpektor nekontroluje a ani katelia z Báčskopetrovskej obce. netresce za kadejaké navymýšľané V minulom roku sa márne snažili a nezmyselné predpisy.“ upovedomiť komunálne podniky, Práve v takejto trápnej nálade aby dodržiavali zákonné normy, sa v sobotu 8. februára 2014 v za- a aby podnikateľov nezdierali zvý7 /4582/

v sume dvoch miliónov dinárov, a s prácami plánujú začať o mesiac. Plánujú sa vážnejšie venovať aj úprave Domu kultúry, kde sú aj miestnosti MS a kde vlastne prebieha spoločenský život osady. V tomto roku chcú vypracovať projekt na ústredné vykurovanie, balkón v kinosále zmeniť na zasadačku, železné okná a dvere vymeniť plastovými, vynoviť toalety. Pravdaže, práce vykonajú vo fázach a časť peňazí vyčlenia z prostriedkov samozdanenia, ale prevažne sa mienia zamerať na dotácie z mesta a pokrajiny, prípadne z fondov Slovak Aid. V tomto roku by sa mal uskutočniť aj projekt rekonštrukcie miestností Futbalového klubu Mladosť, ktorý vlani nerealizovali, pretože z Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež nedostali schválené prostriedky. Plánujú aj upraviť jamy vedľa cintorína na rybársku vodu ako aj niektoré iné práce. Ako vidno, ide o dosť náročný plán, ale iba ten, kto plánuje, môže očakávať výsledky. šenou cenou vody a odvozu smetí. Pritom im nedali ani odpadové koše, ako občanom. Bolo počuť, že v súčasnosti mesačné komunálne poplatky pre malé podniky dosahujú až 2 000 dinárov. Okrem toho dane v minulom roku v závislosti od veľkosti podniku a činnosti zaťažili podnikateľov rastom o 60 až 300 percent. Na patričných miestach sa dožadovali spravodlivosti, ale márne. Trochu viac iniciatívy, ako povedala Zuzana Ožvátová, vlani prejavila ženská sekcia. Dosiahli pozoruhodné výsledky a zorganizovali aj niekoľko kurzov. V roku 2013 na bežné aktivity združenia, prezentáciu a spoluprácu s inými združeniami minuli iba 35-tisíc dinárov. Na zasadnutí bolo počuť aj mienky, že treba vypracovať serióznejší finančný plán na aktuálny rok a zhromaždenie prijalo návrh Výkonnej rady, aby členské zvýšili na 1 500 dinárov. Dvaja členovia, podnikatelia Anna Legíňová a Vladimír Zabunov, pri tejto príležitosti dostali ďakovné listiny a skromné darčeky.

15. 2. 2014

Ľudia a diania ITF SLOVAKIATOUR 2014 V BRATISLAVE

Svet ako na dlani Jaroslav Čiep

sveta, medzi nimi aj zo Srbska. Jubilejný 20. veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakiatour návštevníkom poskytol možnosť vybrať si dovolenku z bohatej ponuky cestovných kancelárií, spoznať krásy blízkych i ďalekých krajín a informovať sa vôbec o možnostiach cestovania.

d 30. januára do 2. februára 2014 v bratislavskom výstavisku Incheba prebiehali významné podujatia v oblasti cestovného ruchu a gastronómie. Do jedného celku tam spojili niekoľko výstav: ITF Slovakiatour – medzinárodný veľtrh cestovného ruchu, Danubius gastro – medzinárodný veľtrh gastronómie, Poľovníctvo a oddych – výstava poľovníckeho výstroja, Wellness a fitness – výstava výrobkov na zdravie a krásu, Exposhop – výstava strojov a technológií pre obchody a Gastropack – výstava obalových materiálov a baliacej techniky. Veľtrh cestovného ruchu a gastronómie tento rok Kúsok atmosféry na stánku TO Obce Báčsky Petrovec v Bratislave prilákal rekordných 75 012 milovníkov dobrého jedla a cestovaSvoju turistickú ponuku na brania. Návštevníkom sa predstavilo viac tislavských veľtrhoch prezentovala ako 750 vystavovateľov z 29 krajín i Turistická organizácia Obce Báčsky

Spoločná fotografia pred vojvodinským stánkom počas medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu Slovakiatour

Petrovec, ktorá záujemcom priblížila krásu a jedinečnosť turistickej ponuky tejto obce. Návštevníci mali možnosť zoznámiť sa s bohatou turistickou ponukou v regióne južnej Báčky, viac sa dozvedieť o tradícii vojvodinských Slovákov a ochutnať tunajšie gastronomické špeciality. Predstavená ako kultúrne centrum vojvodinských Slovákov, Obec Báčsky Petrovec

prilákala veľký počet záujemcov, tak potenciálnych turistov, ako i cestovné kancelárie a turistické organizácie, čiže budúcich spolupracovníkov. Petrovskí turizmológovia svoju ponuku prezentovali v rámci stánku Turistickej organizácie Vojvodiny, a to spolu s TO Kovačica, Senta, mestom Nový Sad, Báčskou Palankou a združením Naše ruky. Týmto spôsobom mali možnosť spoločne predstaviť bohatú ponuku Vojvodiny.

AJ VĎAKA SPOLUPRÁCI SO SLOVENSKÝM ŠTATISTICKÝM ÚRADOM

Projekcia demografickej budúcnosti Oto Filip

ískať údaje pre stratégie založené na faktoch, zistiť, aké účinky majú migrácie na trh práce, dozvedieť sa parametre, na základe ktorých možno reálne oceniť budúce trendy vývoja obyvateľstva... sú to len niektoré oblasti, ktorými sa v septembri zaoberali naši, slovenskí a štatistici ďalších šiestich krajín na belehradskej medzinárodnej konferencii o migráciách. Na viacerých vtedajších stretnutiach a rozhovoroch bolo počuť, že sú nám veľmi vhod niektoré slovenské skúsenosti a spôsoby týkajúce sa projekcií a odhadov budúcnosti. Lebo demografia je nielen o tom, koľko nás bolo, prípadne o tom, čím sa zaoberáme a ako žijeme, ale je aj o tom, čo nás čaká. Zlomok odpovede na to poskytuje najnovší zväzok demografic-

www.hl.rs

kej štatistiky, zaoberajúci sa projekciou obyvateľstva v rokoch 2011 až 2014, zverejnený v posledný januárový deň. V istom zmysle ho možno pochopiť ako pokračovanie publikácie zaoberajúcej sa prírodným starnutím nášho obyvateľstva v rokoch 1961 až 2010. Čo teda vravia súčasné odhady? Ide v podstate o päť variantov projekcie demografickej budúcnosti, z ktorých všetky majú čosi spoločné: pokračovanie procesu depopulácie. Ak sa napríklad sleduje konštantný variant plodnosti a úmrtnosti, tak počet obyvateľov v polovici roku 2011 – 7 234 099 – klesne v roku 2041 na 6 173 971. Je to až o 1 060 128 osôb alebo o takmer pätnásť percent dnešného obyvateľstva menej. Podľa najprajnejšej solúcie počet obyvateľov klesne o 260 173 alebo o necelé štyri percentá. Základ-

Informačno-politický týždenník

ným vývojovým demografickým trendom naďalej bude proces starnutia: mladých ľudí je málo a ich počet klesá, účasť staršieho obyvateľstva v štruktúre obyvateľstva je vysoká a ďalej stúpa. Počas troch desaťročí pred nami by sa priemerný vek obyvateľov mohol zvýšiť z 42,1 na 46,5 roka. Odhaduje sa, že bude klesať aj účasť práceschopného obyvateľstva vo veku 15 do 64 rokov v celkovej populácii – od tri, po viac ako osem percent, v závislosti o ktorú z piatich možností pôjde. Keď ide o mestá a obce, aj tu je obraz chmúrny. Len v každej piatej obci – v dvadsať percent obcí – možno o necelé tri desaťročia očakávať populačný rast, najviac v tých belehradských. Na strane druhej až v desiatich lokálnych samosprávach možno čakať pokles počtu obyvateľov o viac než

polovicu. Konštantný depopulačný trend zvlášť poznačuje nevyvinuté obce, ako Crna Trava, Babušnica, Gadžin Han... Projekcie vypracované na základe sčítania obyvateľstva v roku 2011 sa iste budú meniť, keďže sa časom bude musieť zohľadniť celý rad ďalších činiteľov: napríklad ekonomická stabilita, životný štandard, tempo migrácií, celý rad faktorov spoločenských, politických, ekonomických, kultúrnych. To všetko si žiada dobrá prognóza vývoja obyvateľstva. Lebo ak je týchto podkladov menej, tým je alternatívnych a variantných scenárov viac, čím je i význam demografických informácií menší. A to brzdí kvalifikované rozhodovanie v rôznych oblastiach, tým aj ovplyvňovanie fungovania spoločnosti. Práve tomu sa už teraz treba vyhýbať. • ĽUDIA A DIANIA •

S HAJDUŠIČANOM JÁNOM GUĽÁŠOM, PACIENTOM NA DIALÝZE

Najväčšmi mi chýba napiť sa vody Vladimír Hudec

dravie je vraj najväčším bohatstvom, a preto si pri rôznych príležitostiach prajeme predovšetkým dobrého zdravia a len potom lásky, pochopenia, hojnosti... Nie náhodou. Veď iba zdravý človek môže žiť a pracovať naplno a bez akýchkoľvek obmedzení. Choroba človeku spravidla život zmení od základov. O tom sa pred necelými sedemnástimi rokmi presvedčil aj Ján Guľáš z Hajdušice, keď ako 42-ročný ochorel a odvtedy mu život závisí od prístrojov na dialýzu. – Už roku 1977 ako 22-ročného začal ma trápiť vysoký tlak. Lekár mi nameral 170/100 a predpísal tabletky, ktoré ho mali regulovať, – spomína si. – Ako každý mladý človek o chorobe som veľmi nerozmýšľal. Občas som si tlak kontroloval, ale robiť sa muselo. O dvadsať rokov neskoršie choroba kulminovala. Druhého októbra som zliezol zo strechy, ktorú sme prikrývali, vypýtal som sa u šéfa a šiel k lekárovi na kontrolu. Hneď mi vymeral tlak a bol ohromený – 260/150. Neveril mi, že som iba niekoľko hodín predtým bol na streche. Zároveň ultrazvukom konštatoval, že sa mi obličky významne zmenšili a vzniklo podozrenie, že utratili funkciu. Žiaľ, tieto obavy sa splnili a už 20. októbra som mal prvú dialýzu. Odvtedy uplynulo viac ako 16 rokov a Ján Guľáš dodnes trikrát do týždňa odchádza do vršackej nemocnice na dialýzu. Vo svojom denníku má zaevidované všetky – od prvej po poslednú, s podrobnými údajmi o každej. Vo chvíli, keď sme viedli tento rozhovor – koncom januára – spolu ich bolo 2 508. Stopy po nich na pravej ruke sú viac než viditeľné. Závislosť na dialýze tak jemu, ako aj celej jeho rodine zmenila život od základov. – Najdôležitejšie je správne stravovanie. Pacient na dialýze musí veľmi dbať, čo a najmä • ĽUDIA A DIANIA •

núť nepiť vodu, keď som vždy smädný? Pred sebou nesmiem mať vodu alebo šťavu, lebo ju vypijem. Nemožno sa však vždy ani zdržať. Stávalo sa mi napr., že niekto v mojej spoločnosti, neuvedomujúc si, že mi krivdí, na dúšok vypil pivo, ktoré som skôr aj sám rád píjal. V takých situáciách sa nedokážem zdržať. Toto ochorenie po čase vyčerpá organizmus natoľko, že je fyzická aktivita človeka úplne zredukovaná. – Remeslom sa už dávno nezaoberám, lebo nemám silu, – úprimne hovorí Ján. – Človek však musí byť aspoň trochu fyzicky aktívny. Nemôže iba sedieť so založenými rukami, a preto sa aj ja snažím aspoň niečo po dome urobiť – nachovám svine, králiky, hydinu... Okrem toho každý večer v lete v zime s manželkou chodíme na prechádzky. Skôr som mohol viac robiť, ale po toľkých rokoch nielen srdce, ale aj celý organizmus veľmi zoslabol. Porozumenie a podpora rodiny Najväčšou podporou v boji s chorobou pre Jána Guľáša od prvého je tu veľmi dôležitá. dňa je manželka Zorica – Tak ja, ako aj dcéra s rodinou, všetko, čo mi zodpovedá, ibaže vyžiadalo aj omnoho väčšiu ktorá žije s nami, sa prispôsobumusím veľmi dbať, aby to neboli kontrolu. V tom je aj význam jeme Jankovej životospráve, a tak veľké množstvá. Výnimky sú však tejto evidencie, kde zazname- jedlá, ktoré mu nezodpovedajú, dovolené. Kým som ešte bol nám doslova všetko, čo som pripravujeme, len keď je na dialýsilnejší, mohol som si dovoliť zjedol a vypil. Aj týchto 30 g ze, a keď je doma, pripravujeme povedzme na svadbe, alebo keď kávy, ktorú som s vami vypil, jedlá podľa jeho chuti, – hovorí som cítil veľký hlad, zjesť a vypiť zapíšem, ale zapíšem aj koľko Jánova manželka Zorica. – Taviac než by som smel a na dia- moču vymočím, lebo od toho kisto jedlá, ktoré počas varenia lýzu zaniesť zvyšných 3 až 4 kg závisí, koľko môžem neskoršie rozvoniavajú v celom dome, ako vody. Keď som lekárke vysvetlil zjesť a vypiť. Po čase obličky čo- je napr. sárma, varím takisto keď príčinu, povedala mi: „Nech ti je raz viac utrácajú funkciu, v dô- nie je doma, lebo vône mu veľmi na zdravie, ale nerob to často.“ sledku čoho človek prestane prekážajú. Ďalej dbáme aj na to, Podstata je vlastne v tom, že sa močiť a namiesto obličiek robí aby sme v jeho spoločnosti nič nadmerným konzumovaním dialýza. Preto do nemocnice od- nepili. Večeriame a raňajkujeme jedla a tekutiny významne zaťa- chádzam každý druhý deň, aby osobitne, aby sme mu nerobili žuje, a tým aj oslabuje srdce, od som sa zbavil zvyšku tekutiny a chuť na jedlo, ktoré nesmie jesť čoho v konečnom aj závisí, ako škodlivých látok, ktoré zdravý a tomu podobne. dlho bude pacient na dialýze žiť. človek vyhodí močom. Prá– O chorobe netreba rozmýšUvedomil som si to načas a som ve preto je všetko maximálne ľať. Treba to prijať tak ako je, naozaj disciplinovaný, vďaka obmedzené, a tak za 24 hodín a prispôsobiť sa akokoľvek je to čomu som v tejto chvíli pacient smiem do organizmu vniesť možné. Manželka správu o tom, s najdlhšou stážou na dialýze spolu 700 g tekutiny a jedla. To že mám chodiť na dialýzu, prijala vo vršackej nemocnici. Inak by vonkoncom nie je ľahko. Často veľmi ťažko, ale ja som sa od som už dávno bol preč, – hovorí si zastanem pred chladničku prvého dňa snažil s tým normálJán Guľáš a vysvetľuje, že byť a rozmýšľam, čo zjesť. Na malé ne žiť. To mi hádam aj dáva sily, disciplinovaný znamená zriekať množstvá jedla si však človek aby som vlastný boj s chorobou sa všetkého, z čoho zdravý človek zvykne a nemôžem povedať, čím dlhšie vydržal, – povedal má pôžitok, čiže jedla a nápojov. že som hladný, ale ako si zvyk- záverom Ján Guľáš. koľko zje, čo a koľko vypije. Nemal by jesť mlieko a mliečne výrobky, kyslé, sladké, slané jedlá, obmedzené sú množstvá tekutiny, neslobodno piť bublinkové nápoje... Keď som to počul, opýtal som sa doktorky, z čoho mám teda vyžiť. Krátko mi odpovedala, že môžem jesť

– Neveril som, že nebudem smieť piť vodu, – úprimne vraví náš spolubesedník. – Spočiatku som sa normálne správal, normálne jedol a pil, ale som normálne aj močil, takže som žiadne zvyšky na dialýzu nenosil. Ako čas plynul, choroba začala robiť svoje, a to si

7 /4582/

15. 2. 2014

Ľudia a diania Z 19. STRETNUTIA STAROPAZOVČANOV NA SLOVENSKU

Pazovskú školu pomenovať podľa Ferda Klátika Katarína Verešová

tará Pazova má už toľko obyvateľov, že počas prechádzky vidieť mnoho neznámych tvárí. Keď sa niekomu zachce stretnúť sa s vrstovníkmi zo základnej školy, odíde na chatu do tzv. Malej Pazovy (Slankamenských Vinohradov). Stretnutie Pazovčanov žijúcich na Slovensku je však čosi celkom iné. Ľudia, ktorí mali možnosť a odvahu natrvalo sa presťahovať do krajiny svojich predkov, majú radosť zo stretnutia so Staropazovčanmi, zvlášť s tými, ktorí na tradičné Stretnutie Staropazovčanov žijúcich na Slovensku prišli rovno zo Starej Pazovy. Pocity boli zvláštne, chceli si ukázať rodinné fotografie (najmä vnúčat), pochutnať si na pazovských koláčoch a zaspievať si pazovské piesne. Hymna Pazovčanov žijúcich na Slovensku Keď pôjdem z Pazovy má na tomto stretnutí trochu inú dimenziu. Spievajú ju všetci, nevýslovne precítene, s túžbou a láskou. Stretnutie Pazovčanov žijúcich na Slovensku, 19. v poradí, sa uskutočnilo 8. februára 2014 v reštaurácii Slovnaft v Bratislave. V organizácii všetkých týchto stretnutí nemalú úlohu mal publicista Miroslav Demák (dvakrát bol richtár) spolu so všetkými ostatnými richtármi tzv. virtuálnej Pazovy: Jánom Ma-

terákom, Pavlom Šagom, Karolom Forgáčom st., Michalom Kočišom, Pavlom Žigom, Pavlom Forgáčom, Zdenkom Folťanom, Vladimírom Kanášom, Karolom Forgáčom ml. a Petrom Poljovkom. Prvé stretnutie realizovali roku 1995 a všetky ostatné sa udiali okolo Hromníc, koncom januára alebo začiatkom februára. Na tohtoročnom Stretnutí Pazovčanov žijúcich na Slovensku sa

Najmladší na stretnutí

zhromaždilo okolo 200 ľudí, ktorých pozdravili vzácni hostia: Šani Dermaku, veľvyslanec Republiky Srbsko na Slovensku, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Milan Baďanský, starosta osady Milosla-

vov, Anna Piláriková, predstaviteľka Spolku Slovákov v Maďarsku, a Igor Feldy, pazovský evanjelický farár a podpredseda MOMS. Zdenko Folťan, aktuálny richtár pazovských Slovákov žijúcich na Slovensku, privítal všetkých hostí zo Srbska a Slovenska, medzi nimi Veru Ostojićovú, srbskú konzulku v Bratislave, predstaviteľov obce a Miestneho spoločenstva Stará Pazova, predstaviteľov slovenských obcí Miloslavov, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo, Most pri Bratislave a Robinka, ako aj Pazovčanov žijúcich v Rakúsku a Nemecku. Aj tohtoročná bratislavská zábava Pazovčanov sa niesla v znamení evokovania spomienok na významné osobnosti a pripomínania jubileí. Miroslav Demák, básnik, spisovateľ a prekladateľ, uviedol, že v roku 2014 je 245 rokov odvtedy, čo habsburský cisár Jozef II. podpísal právo Selenčanom presťahovať sa do Pazovy, ako aj 225 rokov, čo v rakúsko-tureckej

 LETMO

Voľba

www.hl.rs

vojne bol dobytý Belehrad pod velením maršala Andreja Hadíka. „Na Slovensku by ste márne hľadali jeho sochu, ale v Budíne ju nájdete. Hadík bol prvý maršal z Uhorska vyznamenaný v Habsburgskej monarchii a je najväčším veliteľom, ktorého Slováci vôbec mali. Po dobytí Berlína Hadík velil aj vojsku pod Belehradom. Vtedy tam v rámci 9. petrovaradínskeho pluku spoločne bojovali Slováci z Pazovy a Srbi z Vojky, Bánoviec, Belegišu a Surduku,“ informoval Demák. Demák hovoril aj o iných jubileách, ktoré by si v Pazove mali dôstojne pripomenúť. Medzi nimi aj 70. výročie úmrtia Ferdinanda Klátika, národného učiteľa, autora prvých učebníc slovenčiny mimo Slovenska, vydavateľa prvého detského časopisu vydávaného mimo Slovenska... Ďalej navrhol, a prítomní to potleskom podporili, aby pazovská slovenská škola do budúcna niesla meno tohto významného pazovského národovca. V zábavnej časti stretnutia vystúpil FS Červené jabĺčko z Miloslavova.

Oto Filip

ôže to byť manko kultúry, alebo aj nadbytok sebeckosti, no výsledok je v podstate rovnaký. Zvlášť keď človek za niekoľko hodín zažije pár momentiek nútiacich ho celkom vážne pouvažovať o tom, kto komu nepatrí: on k takému svetu, či taký svet k nemu. V ten piatok – nie náhodou sa vraví, že piatok zlý začiatok – vystúpiť

Miroslav Demák

na stredné dvere z novosadského mestského autobusu číslo 76 bolo dosť náročnou misiou. Istá pani vlečúca aspoň sedem tašiek nebrala ohľad na elementárne správanie: tlačila sa a tlačila dnu, cez nás. Na upozornenie, že sa vstupuje na predné a vystupuje na stredné a zadné dvere, sa priam rozzúrila: – Ty mi povieš! Veď ja idem do Lediniec. Neplatíš mi ty lístok. No, čo si ten ešte nedovolí... Zostalo iba mávnuť rukou a spolucítiť s inými pasažiermi, cez nohy

Informačno-politický týždenník

ktorých sa dobýjala k jedinému voľnému sedadlu. A že sa aj z bežného nákupu šťavy môže stať politická príhoda, utvrdil ma odchod bo blízkeho diskontu. Nie je podstatné, o člena ktorej strany ide, praktiky sú im dosť podobné, dôležitý je spôsob a odkaz. Aktivista danej strany zrejme predtým navštívil pár susedovcov, o ktorých som začul, že sú jej stúpencami, a rozhodol sa prevýšiť stanovenú agitačnú normu. Nazrel do zoznamu a skonštatoval:

– Ty nie si v našich radoch, však? – Nie som v žiadnych a nemienim to meniť... – Vieš, s nami máš perspektívu... – Zdá sa mi, že som trochu pristarý na to. Jediné, čo ma momentálne láka, je uhasiť smäd. A aspoň v piatok večer mať pokoj od politiky... Padlo tu ešte zopár stručných viet: o tom, že sa kadečo ešte uvidí, o ľuďoch, ktorí sami sebe škodia... Celkom dosť na pokazenie nálady. Darmo, už sa riadne zvolebnilo: rázne a rýchlo. • ĽUDIA A DIANIA •

Začalo sa opaľovaním brava

Zachovávanie tradície ako jeden z cieľov účastníkov

V BIELOM BLATE USPORIADALI 1. FESTIVAL KLOBÁS

Zachovávajú tradíciu zabíjačiek Jarmila Hromčíková

iele Blato už niekoľko rokov má prívlastok eko a etno osady. Túto povesť svojej dediny Bieloblatčania potvrdili v sobotu 8. februára, keď v Dome kultúry usporiadali tradičnú zabíjačku a 1. festival klobás a domácej pálenky. Podujatie zorganizovalo Turistické združenie, Združenie dobytkárov a Združenie kuchárov amatérov v spolupráci s Miestnym spoločenstvom Biele Blato. Pôvodne bola akcia plánovaná na 1. februára, ale pre zlé poveternostné podmienky a vyhlásenú mimoriadnu situáciu na území mesta Zreňanin organizátori ju posunuli o týždeň. Tak ako tradícia dedinských zabíjačiek nakladá, zabíjačkové ráno začalo ponúkaním pálenky a pokračovalo zakáľačkou. V týchto prácach sa mohol zúčastniť každý, kto chcel. Na raňajky sa podávala dusená krv, pečeň, podhrdlina,

Ikebana • ĽUDIA A DIANIA •

kyslá kapusta a čerstvý chlieb. Hostia ďalej mohli vidieť a objavovať tajomstvá prípravy domácej klobásy, tlačenky, vyprážanie masti. V hlavnej časti programu 27 súťažných tímov zo všetkých častí Vojvodiny predstavili početným prítomným tradičný spôsob prípravy domácej klobásy. Súťažiaci

Porota hodnotila výkony súťažiacich tímov

núkali prítomným aj údenú klobásu, slaninu, šunku, syr, V hlavnej úlohe – domáca čerstvá klobása domáce koláčiky. dostali po 5 kg čerstvého mäsa, Samozrejme, všetko sa zalievalo ktoré si mali sami zomlieť, pridať domácou pálenkou a vínom a koreniny a pripraviť po 30-centi- o dobrú náladu sa postarali aj metrové klo- bieloblatskí hudobníci. Päťčlenná porota hodnotila básy, ktoré potom mali priebeh prípravy klobásy, vzhľad upiecť a pred- čerstvej klobásy, chuť a vzhľad vyložiť porote praženej klobásy, ako aj dekoráciu na hodnote- stola a občerstvenie. Predseda nie. Účastníci odbornej poroty – primátor mesta okrem prípra- Zreňanin Ivan Bošnjak vyhlásil vy kvalitnej víťazov. Tak 1. miesto obsadilo klobásy uká- domáce Združenie dobytkárov, 2. zali aj zruč- miesto Združenie pre zachovanie nosť v deko- starých tradícií Borďoš z Kysáča a rovaní stolov na 3. mieste zakotvilo družstvo a k tomu po- Inšpektori a priatelia zo Zreňaninu. 7 /4582/

V druhej časti podujatia súťažili domáce pálenky, ktorých bolo deväť druhov: lozovača, marhuľová, dulová, slivková, čerešňová... Odbornej porote nebolo ľahko vybrať najlepších, no predsa sa najväčším počtom medailí vyzdobili Bieloblatčania a Ečkania. Usporiadaním tohto nového podujatia Bieloblatčania nielenže ukázali, že chcú zachovať pred zabudnutím tradíciu zabíjačiek a prípravu tradičných jedál, ale sa potvrdili aj ako dobrí organizátori a hostitelia. Prianím organizátorov je, aby sa táto akcia stala tradičnou a podľa počtu účastníkov a podľa nálady, aká na festivale vládla, netreba pochybovať, že sa toto ich prianie splní. Foto: Milan Nedeljkov

15. 2. 2014

Ľudia a diania JURAJ TAKÁČ Z HLOŽIAN SI SPOMÍNA...

Ako sa futbal hral bez ruky i bez nohy Juraj Bartoš

krát v týždni. Štyria proti štyrom – na malé brány, také malé, šírky asi tridsať centimetrov, sotva sa do nich vmestila lopta. Ale triafať sme vedeli, o góly nebola núdza, hoci, pravdu povediac, občas lopta zalietla aj do susedných záhrad a dvorov, vyplašila hydinu, ľudia hundrali... Chýrečná Grbavica vraj fungovala zo desať rokov. To bolo gólov, radostí a zvád a obdretých kolien! A keby len to... – Po zápasoch sa aj varilo, jedlo a upíjalo, niekedy vyhrávala muzika, aj sme si zaspievali, aj sa pohašterili, že kto bol lepší... To

ídam ho – už ani neviem, koľko rokov zaradom – každú zimu na výročných schôdzkach hložianskych združení občanov, spolkov a športových klubov. Tichý človek, tichým hlasom podáva správy o finančnom stave na bankových účtoch spomenutých organizácií. Robí to, čo predtým, ako sa stal dôchodcom, robil o. i. v niekdajšom Poľnohospodárskom družstve Hložany. Zámienkou na stretnutie s ním však bol matný výjav podpisovateľa tohto textu z rokov bosonohých. Za budovou, v ktorej sídlila administratíva niekdajšieho Po ľ n o h o s podárskeho družstva Hložany, sa onehdy občas, obyčajne dakedy popoludní, len tak prášilo. Kým sa iní zamestnanci, ktorých vtedy bolo oveľa viac než dnes, hrnuli domov, Záber z Grbavice 22. mája 1963: stoja (zľava): Michal „zádrugári“ Hataľa, Juraj Mravík, Ondrej Krasnec, Ján Bučík; v drepe vysúkali no- (zľava): Michal Marčok, Ján Makiš, Juraj Takáč, Pavel havice a už Murtín sa ozýval hurhaj a výkriky sa miešali s údermi bola naša zábava; veď čo iné sa lopty, hydina v okolitých dvoroch vtedy mohlo? V dedine bolo len vrieskala, vrabce sa pobrali frnk- zopár televízorov, naše družstvo -brnk do druhého tŕnia... Čo sa kúpilo prvý, ale programu bolo to tam vtedy dialo? – pýtame sa málo... To bývali zápasy! Každý Juraja Takáča, niekdajšieho druž- zápas skutočné derby. To sa hralo, to sa „navíjalo“ – mali sme aj divástevného úradníka. – Čože by sa dialo...? Hrával sa kov... Pekne bolo, naozaj pekne. futbal na tzv. obecnom dvore, čiže Prinášali sme klobásku, brezák, na ihrisku Grbavica, ako sme ho vo- kto čo mal; sem-tam sme uvarili lali my úradníci a iní zamestnanci. aj niečo v kotlíku. Hralo sa veru až Veru to vám bola čistá rekreácia... kým sa nezotmelo. Potom sme sa Hrali sme malý futbal aspoň dva- na dvore, takí zaprášení, umývali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Záber z poľovačky hložianskych lovcov 2. decembra 2012; v popredí Juraj Takáč

„pod pumpou“. Stávalo sa však, že sme hrali aj po blate. Spomínam si, raz na dvore bola voda temer po kolená, ale sme hrali; to sa skôr podobalo na vodné pólo ako na futbal a my na osadenstvo chlievov, ale nám nič neprekážalo... Lebo sme mali radi pohyb, futbal. Báči Ďurko Takáč, ako ho mnohí volajú, vytiahne fotografiu. Na nej – chýreční futbalisti z Grbavice. Kto všetko nehrával, hovorí a napočíta tých, ktorí na fotke nie sú: riaditeľ Juraj Korčok, Ján Chlpka Delegát. Dochádzali aj skladníci z „ekonómie“, Ján Dudok Breza, Ján Kukučka, Michal Fábry, dáky Vaso, ktorý sa v Hložanoch priženil, obchodník Ondrej Koroš z Petrovca; ten sa vraj rozpáral na ohrade z hrdzavého drôtu, takže z toho boli riadne patálie... Sám Juraj Takáč musel byť povšimnutý už zďaleka. Veď mu už vtedy chýbala polovica ľavej ruky. Asi ste to, reku v živote a na futbale mali ťažké, nie? – A poštár Ján Meďan, – odpovie pohotove opýtaný, – to nemal ťažké? Tomu po zranení vo vojne museli odpíliť nohu. A predsa si občas aj on s nami zahral; zastal si do brány s tými jeho barlami a bránil... takmer ako pred vojnou, keď aj naskutku bol brankárom. Zatiaľ som problémy v súvislosti s chýbajúcou časťou ruky nemal. Postrelil som sa roku 1956, počas novoročných sviatkov, a to celkom vážne, puškou, takže mi amputovali ruku pod lakťom. Mal som pätnásť rokov, ani neviem, ako sa to stalo; viem len, že som držal „flober“ na kolene, odrazu len bum... a z ruky začala tiecť krv...

Taký jeden výstrel vie pozmeniť životnú cestu. Juraj začal chodiť do Strednej textilnej školy v Báčskej Palanke, krátko pred nehodou. Školu neskončil, nebolo mu súdené pliesť povrazy. Majster život mu riadne splietol nite budúcnosti, ale on sa veru nevzdával. Čoskoro sa, roku 1959, zamestnal v družstve a rozlúčil sa s ním až v roku 2002, keď odišiel do zaslúženého dôchodku. V družstve robil ako úradník, komerčný, skladník a čo ešte všetko nie. Keďže mal takú robotu, že počas pracovnej doby prevažne sedel, potreboval pohyb, a tak sa roku 1964 stal členom Poľovníckeho spolku Hložany. Hneď mu zverili funkciu tajomníka spolku, ba bol aj jeho predsedom, najdlhšie však bol pokladníkom, vraj viac než dve desaťročia, až po rok 2003. Juraj Takáč sa poľovačky nevzdáva, hoci má 75 rokov. Riadne sa zúčastňuje na pracovných akciách poľovníckeho spolku a nezabudol ani na „sedavú prácu“. Už dávnejšie totiž robí účtovníka desiatim hložianskym spolkom a združeniam občanov. V období poľných prác ho vídajú v poli, nie s puškou v ruke, lež na traktore: orie, seje, zberá úrodu u priateľa Juraja Pešku. Vodičský preukaz získal dávno. Nič zvláštne, poviete si, veď jazdiť jednou rukou na štyroch kolesách nie je osobitný kumšt; ibaže Juraj Takáč za mladi jazdil aj na motorke. Buďme si úprimní: koľkí z nás šomrú na život, trebárs majú zdravé obe ruky a nohy a ani nehrajú futbal... Trochu bojovného ducha by nám veru neublížilo, no nie? • ĽUDIA A DIANIA •

NA SLOVO S MÓDNOU NÁVRHÁRKOU GABRIELOU PINTÍROVOU Z PIVNICE

Nevyčerpateľný talent a kreativita Katarína Gažová

avítali sme do dielne či módneho krajčírskeho salóna Pivničanky Gabriely Pintírovej a ocitli sme sa vo svete módnych náčrtov, pestrých látok, krajčírskeho náčinia, šijacích strojov. Gabika nám ochotne ukázala, ako do starého jednofarebného saka možno vložiť pestré vzorované plátno, a tak ho skrášliť a vynoviť. Jej každodenná práca je pútavá, kreatívna a napĺňa ju – veď je splnením jej sna. o Akú školu si skončila a čo Ťa priviedlo k povolaniu, ktorému sa venuješ? – V Novom Sade som skončila strednú umeleckú školu, odbor dizajn textilu a odevu. Hneď som sa rozhodla pokračovať v školení v tomto odbore. Študovala som v Belehrade, kde som skončila vyššiu školu. Prejavila som sklony ku kresleniu, kreovaniu odevu, proste ma veľmi bavilo vymyslieť, a potom aj tvarovať nejaký model. Neprišiel tento môj záujem o módne návrhárstvo odrazu, ale postupne sa vo mne rozvíjal a väčšinu života som

venovala tomuto povolaniu. o Aké služby im konkrétne po- program, ako sú tepláky, mikiny a o Ako sa ti darí v dielni a aký je skytuješ? podobne, vlastne všetko, čo môžem záujem o tvoju prácu? – Keď ide o odev, robím vlastne technicky zvládnuť. Pravdaže, je – Musím uznať, že mám skúsenos- všetko, od samého módneho ná- tu prítomný aj ten umelecký moti aj v práci pre iného. Nakoniec som vrhu až po jeho realizáciu. Robím ment, keď mi zákazníci dajú na vôľu, sa však rozhodla otvoriť si vlastnú aj opravy, ak je odev ušitý z dobrej aby som sa ľubovoľne vyjadrila a dielňu, v ktorej naprejavila, čo predpokladá plno môžem využiť nový dizajn a modelovanie svoje vedomosti a odevu. o Je táto práca u nás skúsenosti. Pomafinančne výnosná? ly som si vybavila – Žiaľ, u nás je tak, že to dielňu potrebnými šijacími strojmi a vôvšetko veľmi ťažko ide a bec náčiním, ktoré keď pracuješ pre niekoho iného, je naozaj málo plapotrebujem a krok za krokom som sa aj tená. Preto som sa rozhodla osamostatniť a robiť vo sama zdokonaľovala vlastnej réžii, lebo len tak v práci. Teraz už také tri roky v kontinuite sa dá slušne zarobiť. Moji pracujem a môžem zákazníci prevažne vedia, povedať, že aj záujem čo chcú a v prvom rade zákazníkov o moju žiadajú kvalitu. Viac šijem prácu stúpa. Osob- Módna návrhárka Gabriela Pintírová vo svojej dielni nové odevy a menej mám ne ma veľmi teší, že opráv. Znamená to, že našim robím prácu, ktorú naozaj chcem a kvalitnej látky. Tak povedzme občanom ešte stále záleží, aby zvlášť a ktorá je mojím profesionálnym niečo zúžim alebo vymením zips a k slávnostným príležitostiam, ako zameraním. Najviac mám, samo- podobne. A keď ide o šitie nového svadba, maturita a pod., nosili pekné a zrejme, zákazníkov z Pivnice, lebo oblečenia, tu sa už moja kreativita originálne veci, ktoré sa nedajú kúpiť sa o mojej práci už počulo, ale aj z môže celkom prejaviť. Každému v obchode. Každý z nás má svoj štýl, iných prostredí. Keďže pochádzam zákazníkovi navrhnem model, či už ale treba dbať, aby oblečenie bolo v z Čelareva, aj odtiaľ mám hodne ide o šaty pre dámy, pre pánov alebo súlade s podujatím alebo miestom, zákazníkov. pre deti. Potom mám aj športový na ktoré ideme.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

rosia sa radoví občania o štipku alebo radšej o priehrštie kresťanského súcitu so spoluobčanmi, ktorých sa nesluší opytovať na to, ako sa doplátali k prvému miliónu. Títo a takíto naši spoluobčania sú totižto naskutku aj veľmiveľmi ohrození; ak práve nie sú, ale sú, žiaľ, sú výhľady na to, že ohrození, keď nie skôr, tak v budúcnosti, budú. Ako je známe, o taký mesiac budú voľby do republikového parlamentu. Nie je vylúčené, že naši znamenití biznismeni budú musieť riadne siahnuť do mešcov, pardon, do trezorov, s horko-ťažko nastĺkanými miliónikmi, lebo • ĽUDIA A DIANIA •

hát-tentoka-totoka, predvolebný smäd predvolebných agitátorov je prenáramný, patrí sa ho ukojiť. Vopred predostreté by ani nebolo takým veľkým problémom; na tú a takú gymnastiku si naši priatelia tajkuni zvykli. Horšie na tom je ale to, čo sa valí spoza hory. Vraj sa totiž chystá, hm-hm, drastické navýšenie dane z majetku. No a čo, povieme si my nedoslýchaví, ani čo by sme bachli rovno z Marsu, praobyčajní ľudkovia, však boháči majú peňazí ako plevy; im žiadne dane na zdraví neublížia ani obsahy ich milovaných trezorov neohrozia, o to skôr, že dotyční v právnych labyrintoch nezablúdia ani s maskou na očiach,

ibaže… O toto tuto, hľa, ide alebo ešte len pôjde. Nie je nemožné, že totižto obyčajní smrteľníci, ktorí svoje rozkošné majetky – obrazne povedané – unesú, kebyže bolo treba, na svojich chabých chrbtoch, dane z tých a takých svojich majetkov platiť nebudú chcieť, lebo ich platiť nebudú môcť. Takže – čert nespí – môže sa stať, že tie a také majetiská, prirodzene, v duchu zákona, pôjdu na bubon. Nuž a kto ich kúpi, keď nie naši zbohaľudia, naši milí milionári. Ktorí úbohí milionári však ale, v dôsledku vlastnej humánnosti (zase teda: môže sa a nemusí sa stať, ale čo, ak sa predsa len stane?!) okrem dane na doterajšie svoje poskromnejšie majetky, budú musieť platiť aj dane na kúpené majetky, ktoré dane teda, môže sa stať, dosiahnu neslýchane veľké 7 /4582/

rozmery a oni chudáci-neboráci, potom, nebodaj, vyjdú na mizinu?! Pravdaže, ak len naše veľmi starostlivé a veľmi kompetentné orgány, keď nie predtým a keď nie ani teraz, tak aspoň potom, až temer všetko bude v rukách stroskotancov alias biznismenov, t. j. boháčov, riadiac sa logikou zdravého rozumu, znížia dane z majetku. Odpusťte, vážení, ak niečo nie je jasné. Váš bubeník je totižto pod vplyvom správy, podľa ktorej sa príslušníci výskumníckeho projektu Concordia pripravujú na deväťmesačný pobyt na surovom Antarktiku, ktoré prípravy sú vlastne tvrdý tréning pre budúci pobyt ľudí na Marse. Achechichochuch, priatelia, uch-och-ich-ech-ach… Kebyže sa tak boli bývali, pripravovali tí, ktorí onehdy boli padli z Marsu…

15. 2. 2014

Ľudia a diania NA 16. ARADÁČSKEJ TORTIÁDE



Šeherezáda

Stará Pazova

najväčšmi chutila Vladimír Hudec

ladká aradáčska fiesta – 16. tortiáda sa uskutočnila v sobotu 8. februára. Prítomné hostky, členky spolkov žien z Bieleho Blata, Dobanoviec, Boľoviec, Hajdušice, Hložian, Kovačice, Kulpína, Kysáča, Padiny, Pivnice a Báčskeho Petrovca najprv pozdravila predsedníčka domáceho združenia Ruža Mária Viliačiková. Potom sa prihovorila aj predsedníčka Asociácie spolku slovenských žien Viera Miškovicová, konzulka na Veľvyslanectve SR v Belehrade Oľga Beňová a primátor mesta Zreňanin Ivan Bošnjak. Svojrázny hudobný príspevok k privítaniu na podujatí poskytli aj neúnavné aradáčske meškárky. Dobošová (dve), čoko-moko (dve), Zuzanka, karamelová, kokosová, biela plazma, rococo, Šeherezáda, Valentino, capuccino, cisárovná, prasiatko Johny, Bambi – to sú názvy tort, ktoré šikovné Aradáčanky pripravili a ponúkli na súťaž o najkrajšiu a najchutnejšiu aradáčsku tortu a ktoré sa spolu s padinskou čokoládovou, boľovskou reformou, kovačickou zebrou a hajdušickou doboškou uchádzali aj o titul najkrajšej slovenskej vojvodinskej torty. Tortiáda bola tentoraz, žiaľ, ukrátená o torty z iných spolkov, ktoré sa zúčastnili na podujatí, z čoho organizátorky boli trochu sklamané už aj preto, že ony tortiádu nepovažujú iba za zábavu, ale za podnet mladým ženám, aby sa vyskúšali v príprave tort, a tak zachovali tradíciu, podľa ktorej sú Slovenky naďaleko známe. K tomu aj konkurencia by bola akiste silnejšia a súťaž kvalitnejšia a zaujímavejšia.

Bez ohľadu na to posudzovacia komisia, ktorú tvorili predstaviteľky všet- Reforma kých prítomných spolkov, to skutočne nemala ľahké. Pred sebou mali opravdivé sladké umelecké diela a známkovali ich podľa vlastného vkusu. Niektorej sa páči bohato vyzdobená torta, iná zasa preferuje skromnejšie zdobenú, tretia si zvlášť váži ručnú prácu tortárky... Nakoniec sa ukázalo, že najviac bodov dostala čokoládová torta, ktorú priniesli ženy z Padiny. Iba zopár hlasov menej získala boľovská reforma šikovne zabalená do výšivkárskej rozprávky a slovenskej ornamentiky. Z aradáčskych tort na členky posudzovacej a aj degustačnej komisie najväčšmi zapôsobila torta Šeherezáda vyhotovená v kuchyni Anny Bagľašovej. Cenu za vzhľad ako druhoumiestnená získala torta Valentino Eleny Hučokovej. Prítomným v aradáčskej Labátovej sieni sa najväčšmi páčila torta prasiatko Johny, ktorého spoločnými silami vymodelovali mladé tortárky Katarína Viergová a Saňa Hanusová. Netreba však osobitne hovoriť, že si každá z 19 tort našla cestu k milovníkom sladkostí na tomto večierku a že málokto pritom rozmýšľal o nadbytočných kalóriách. O to, aby aspoň časť tých kalórií zostala na tanečnom pódiu, sa postarala známa aradáčska skupina Dúha. Mnohí hostia však domov odišli aj so sympatickými odmenami, ktoré vyhrali v tradičnej tombole, na ktorej hlavnou odmenou bola – ako inak – torta.

Odmenené: (zľava) Elena Hučoková, Anna Bagľašová, Anna Koláriková (SŽ Padina), Katarína Viergová a Saňa Hanusová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Šeherezáda

Humanita. Na nedávnom zasadnutí členovia Výkonného výboru MOMS Stará Pazova rozhodli vyčleniť 20-tisíc dinárov na nevyhnutnú operáciu očí Dávida Križana, žiaka prvého ročníka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na tieto účely je potrebné zozbierať 320-tisíc dinárov a všetci tí, ktorí sa chcú zapojiť do tejto humanitárnej akcie, môžu v súlade s možnosťami prispieť peňažnými prostriedkami na žírový účet číslo 2059011005379819-26 (Komercijalna banka). a. lš.

Selenča

Čokoládová

Prasiatko Johny

Siedma dielňa. V piatok 7. februára na evanjelickej fare v Selenči pokračoval projekt Pestrosť dúhy v našich dielňach v poradí siedmou dielňou. Táto dielňa bola venovaná výrobe mydla a viedla ju Anna Opavská z Báčskeho Petrovca. Okrem toho sa nakrátko vrátili aj k pyrografii a návštevníčky, ktoré predtým nemali príležitosť, sa mohli vyskúšať aj v tejto technike. Tento projekt financuje Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu. Do konca projektu zostali ešte tri dielne a v nasledujúcej – 21. februára sa budú venovať získavaniu zručností na výrobu šperkov. J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

NOVÁ SKÚSENOSŤ PRE DOBANOVČANA MARKA ČAPEĽU

Z belehradského hotela na svetovú loď Jasmina Pániková

o môže urobiť každý, kto zostane bez práce? Sedieť doma a čakať na lepšie časy. Alebo sa vybrať za prácou na druhý koniec sveta. Alebo cestovať po svete a pracovať. Táto tretia možnosť znie iste najpríťažlivejšie. V poslednom čase sú populárne práce na zaoceánskych lodiach, na ktorých pracuje čoraz viac ľudí aj z našej krajiny. Šesť mesiacov práce – dva mesiace voľno a ďalšia možnosť zamestnania na lodi. Pre viacmesačný život na lodi sa rozhodol aj Marko Čapeľa z Dobanoviec. Ako cukrár a kuchár z povolania pracoval v jednom známom belehradskom hoteli, ale začiatkom minulého roku, keď kríza vyvrcholila, spolu s mnohými inými zostal bez práce. Marko, pravdaže, hneď začal uvažovať o novom pracovnom mieste, včítane práce na lodi, o ktorej už predtým počul. „Jeden môj kamarát pracoval na zaoceánskej lodi a rozprával mi o svojich skúsenostiach,“ hovorí Marko. „Prvé, čo ma prilákalo, bola práve tá mož-

Na pracovnom mieste, kde pre vysoké vlny neraz lietali taniere

bol prekvapený, že som úspešne zvládol pohovory, potom z toho, že mi to oznámili päť dní pred odchodom, hoci to mali urobiť dvadsať dní vopred. Keď som si uvedomil, že naozaj odchádzam, v mojej hlave nastal ozajstný zmätok. Deň odchodu sa blížil a ja som bol čoraz nerozhodnejší. Našťastie, uvedomil som si, že by bola škoda prepásť takú šancu.“ Belehrad – Viedeň – St. Petersburg a avantúra sa mohla začať. Najprv sa plavili po Baltickom mori, ne skoršie sa v ydali na cestu najprv do severnej Amer ik y, a potom južnejšie, do Karibského Pred loďou v Kristiansande v Nórsku... mora. Marko nosť vidieť takmer celý svet. Kým pracoval ako kuchár na lodi Emerald som však mal zamestnanie, o tom Princess, ktorá má 18 poschodí, 1 som veľmi nerozmýšľal. Onedlho 500 členov posádky a môže prijať 3 sa situácia zmenila a odchod na 200 hostí. „Naša loď bola obrovská, loď znamenal najrýchlejší spôsob ale keď som v Miami videl najväčšiu zárobku. Odišiel som na pohovory loď na svete, tá naša vyzerala naozaj a tri mesiace som čakal na odpoveď. malá. Mala tiež 18 poschodí, ale Ráno 25. júna mi oznámili, že mám bola hádam dvakrát širšia a dlhšia 1. júla nastúpiť na loď. Najprv som ako tá naša. Veď akoby aj nie, keď • ĽUDIA A DIANIA •

na nej pracuje 2 500 osôb a môže prijať až 6-tisíc hostí. Známe je, že sú také lode opravdivé malé mestá na vode. Je tam takmer všetko. Kiná, nákupné centrá, bary, diskotéky, všelijaké športové atrakcie, ale keď ste na vode nepretržite šesť dní bez pristátia, jednoducho túžite pocítiť zem pod nohami. Plavba z Európy do Ameriky trvala šesť dní. Ani pracovať každý deň po 12 hodín mi nepadlo tak ťažko, ako byť nepretržite šesť dní na lodi. Každý deň bol rovnaký: kuchyňa – kabína a naopak,“ spomína si Marko. Práca na zaoceánskej lodi mala pre Marka niekoľko výhod. „Pravdaže, ako aj väčšina ... a v ďalšom prístavnom meste na pracujúcich, aj ja som tam šiel, Barbadose aby som zarobil. Na lodi sme mali všetko zaplatené, vrátane to nezažijete, nemôžete skutočne spiatočnej letenky, takže troviť vedieť, ako je to.“ Po takom závere sme nadobudli peniaze sme mohli iba vtedy, keď sme niekde pristáli. Druhou vý- dojem, že sa Marko už znovu chystá hodou bolo to, že sa mi naskytla na cestu okolo sveta, ale mýlili sme možnosť navštíviť mnohé krajiny sa. „Nie, zatiaľ neplánujem. Je to a mestá: Nemecko, Rusko, Nórsko, veľká skúsenosť, ale neprajem si Kodaň, Quebec, New York, Karibské taký život. Šesť mesiacov byť ďaleko ostrovy... A treťou výhodou, možno od svojich blížnych, potom dva aj najdôležitejšou, je skúsenosť z mesiace doma a zase ďalší polrok práce na lodi, zážitky s ostatnými na vode... Skúsil som to, mal som zamestnancami, ktorých tam bolo možnosť zdokonaľovať sa vo svotakmer z celého sveta. Mohol by jom povolaní, obišiel som takmer som rozprávať a rozprávať o tom, celý svet, ale teraz mám iné plány, ako vyzerá žiť na lodi viac ako päť určitý čas sa istotne nebudem plaviť mesiacov v kuse, ale sotva by som po mori,“ uzavrel Marko. Foto: z archívu M. Č. rozpovedal o všetkom, lebo pokým 7 /4582/

15. 2. 2014

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Tvorivé dielne zbližujú Anna Lešťanová

d októbra lanského roka sa v Starej Pazove pravidelne každý utorok uskutočňujú dielne pre mladých ľudí hatených vo vývoji. Ide o projekt s názvom Hrajme sa pracujúc, ktorý sa realizuje vďaka podpore novosadskej Ekumenickej humanitárnej organi-

jelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove. Každý utorok v zborovej sieni na pazovskej evanjelickej fare sa zhromaždí zo 30 účastníkov tvorivých dielní – mládežníkov, ich rodičov a iných záujemcov. Škola pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu už roky úspešne vzdeláva žiakov postihnutých vo vývoji. Aby títo žiaci po

Účastníci projektu sú veľmi kreatívni

zácie (EHO). Autorkami projektu sú Jarmila a Marína Havranové, mama a dcéra, v mene Slovenskej evan-

ukončení školenia nezostali na ulici alebo doma medzi štyrmi stenami, pred niekoľkými rokmi v Pazove

otvorili denný pobyt Iskorak, kde osobám hateným vo vývoji do 26 rokov poskytujú podporu. Starší, ktorí nepatria do tejto vekovej skupiny, Minivýstava predmetov zhotovených v dielňach majú teraz vďaka dielňam možnosť stretnúť sa so svo- dostávajú. Počas trvania dielní (do jimi rovesníkmi a kreatívne tvoriť. konca marca) rodičia sa navzájom V dielni pracujú s papierom, vlnou konzultujú, vymieňajú si nové ina inými prírodnými materiálmi, formácie z oblasti starostlivosti o pričom používajú rôzne ľahšie i deti, oddychujú od každodenných ťažšie techniky, aby každé malé povinností a problémov… Podľa slov Jarmily Havranovej veľké dieťa s akýmkoľvek mentálnym či telesným postihnutím malo účastníci dielne sa so svojimi výmožnosť zažiť radosť z úspešne tvormi zúčastnili na Vianočnom bazári v Starej Pazove a teraz sa dokončeného diela. Dvere dielne sú otvorené pre intenzívne pripravujú na nadchávšetkých, lebo cieľom projektu je dzajúce veľkonočné sviatky. Toto je nadviazať pravidelný kontakt medzi ináč druhý projekt v rámci spoluzdravými a postihnutými. Dielne práce SEAVC v Starej Pazove s EHO. majú teda umožniť účastníkom Prvý sa realizoval roku 2012 pod nevyhnutné spoločenské kontakty. názvom Kresťanské symboly nás Rodičia majú možnosť vystúpiť spájajú (maľovanie kresťanských z izolácie, do ktorej sa počas sta- symbolov na múrik v mestskom rostlivosti o hendikepované dieťa parku) s rovnakým cieľom.

 RETROSPEKTÍVA (19.) vo výbere Kataríny Gažovej Život a práca Erdevíckej školy Škola sa začína plne vžívať s prostredím

náď máloktorá škola v našich osadách má z hľadiska zabezpečenia miestností také vhodné podmienky, ako je to prípad so Základnou školou v Erdevíku. Z veľkého počtu oddelení majú svoje učebne vo dvoch školských budovách, nie veľmi vzdialených od seba, takže ako z organizačnej stránky výučby, tak i ohľadom disciplíny žiakov a samej výučby podmienky sú naozaj vhodné. Základná škola v Erdevíku má 818 žiakov v 23 oddeleniach, k čomu majú po ruke 12 učební. Výučba teda prebieha vo dvoch smenách plnou kapacitou, a ročníky sú rozdelené v miestnostiach tak, že sú i názor-

www.hl.rs

né prostriedky plne využité, majú svoje miesto a dá sa s nimi šikovne a bezpečne nakladať. K tomu veľkému počtu žiactva škola má v tomto školskom roku po ruke 25 prednášateľských síl spolu s riaditeľom, ktorý tiež vyučuje. Čo do počtu prednášateľský káder vykazuje zateraz nedostatok dvoch síl, no čo sa týka odbornosti, javí sa nedostatok dvoch odborných učiteľov. Ináč pomer síl je oveľa lepší ako v mnohých iných školách: v kádroch sú jeden profesor, 7 odborných učiteľov, 16 učitelia a jeden vychovávateľ. Materskú školu zateraz nemajú, ale v dohľadnej dobe sa bude musieť otvoriť, keďže sa zjavujú potreby. Pre technickú výchovu žiactva, ktorá sa posledne vysúva do popredia, škola má zateraz iba skromné podmienky. Z jedného učiteľského bytu zariadená je dielňa so súkromným vybavením, no predsa dosta-

Informačno-politický týždenník

točným, aby sa pristúpilo k základnej sústavnej technickej výchove žiakov, a to najmä s praktickým zameraním na potreby prostredia. Zabezpečený bol malý motor a tie najnutnejšie prístroje. Žiacke družstvo rozvetvuje svoju činnosť. Neorientuje sa natoľko na výrobnú stránku, – najmä čo sa týka poľnohospodárskeho odvetvia – ale vynalieza iné spôsoby práce, v ktorých sa viacej prejavuje ten výchovný moment rozvíjania pracovných zvykov a kolektívnej výroby a závodenia. Preto okrem organizovania užitočných akcií v sezónnych poľnohospodárskych a komunálnych prácach, žiacke družstvo založilo i svoju obchodnú odbočku. Tak z vlastných prostriedkov táto odbočka zabezpečuje pre žiakov školy všetky školské potreby. Pre tento cieľ, pre zriadenie vlastnej predajne, žiaci družstva spoločne budujú v školskej záhrade, pred

samou školou, svoj predajný kiosk. Prednášateľský sbor zo svojej strany sa plne zapojuje do spoločenského života osady. Takmer niet organizácie alebo spolku, kde by nebol na vedúcom mieste niekto z prednášateľského sboru školy, už či je to kultúra, Socialistický sväz, ženské združenie alebo iné odvetvia spoločenskej činnosti. No, i škola ako celok podniká rôzne kroky v súvise so zveľaďovaním kultúrnej úrovne pracujúcich. Už teraz sa začína práca večernej školy, ktorá vlani dosiahla pekné výsledky. Čoskoro sa začnú i iné kurzy a prednášková činnosť, kde činitelia školy tiež prispejú svojou ochotou a prácou. Vcelku erdevícka škola má jeden naozaj usilovný, iniciatívny a pracovitý kolektív, výsledky čoho sa odzrkadlia rozhodne i v živote samej osady. (Výber z Hlasu ľudu č. 80, ktoré vyšlo 8. októbra 1960 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Evanjelický mesačník Nádej (1921 – 1941) Katarína Verešová

ojvodinskí Slováci v priebehu rokov vydávali asi najväčší počet periodík spomedzi všetkých zahraničných Slovákov. Okrem tých vydaných v tlačiarňach na Slovensku do roku 1914, zaujímavé sú tlačené médiá vydávané po založení Tlačiarne úč. s. v Petrovci, vlastne tie, ktoré nastali po roku 1919 v štáte Kráľovstvo SChS. Po novinách Zora, dvojtýždenníku Dolnozemský Slovák, Národnom kalendári a novinách Národná jednota ako prvý časopis s náboženskou tematikou začal vychádzať mesačník Nádej. Prvé číslo Nádeje vyšlo 1. septembra 1921 ako dvojmesačník evanjelického smeru. Redaktorom bol evanjelický farár Pavel Turčan (1892 – 1965), selenčský rodák pôsobiaci v Kysáči. Preto právom môžeme povedať, že časopis Nádeje nastal v Kysáči. Pavel Turčan bol aj skôr literárne činný, písal novely a básne a prispieval do časopisov Živena a Rozkvet. Knižne vydal dielo z odboru asýrsko-babylonských dejín pod názvom Nabuchodonozor II., kráľ babylonský. „Po nesmiernych ťažkostiach konečne vytlačené je prvé číslo „Nádeje“. Týmto činom splnila sa starodávna túžba evanjelikov Slovákov v kráľovstve juhoslovanskom. Veď už od troch rokov slovenské evanjelické obecenstvo temer úplne odtrhnuté je od Slovenska pre neblahé premávkové pomery. Boli sme navyknutí čítavať našské časopisy „Stráž na Sione“, „Cirkevné listy“, „Evanjelický Posol zpod Tatier“ atď. Avšak časopisy tieto dnes veľmi zriedkakedy, alebo vôbec nikdy neprichodia k nám. Preto kňazská porada báčvanských evanjelických slovenských farárov v Petrovci rozhodne uzavrela, aby sme takýto, evanjelického rázu domáci časopis, vydávať započali... Žijeme v takej dobe, kde sa každá vrstva spoločnosti ľudskej organizuje. A skoro každá organizácia zastúpená je aj v žurnalistike. • ĽUDIA A DIANIA •

Hlavička prvého čísla Nádejí

Prečo by ev. a. v. cirkev slovenská dieťa nepotrebuje; len také ktoré v SHS, táto opravdová matka naša môže už kukuricu okopávať?“ V duchovná, nemala byť zastúpená?“ liste z Bratislavy (autor prof. V. píše v Úvodnom slove Redakcia. Pražák, Nádej roč. II.,1. 2. 1922, Prvé číslo obsahuje 12 strán s. 12) v rubrike Dopisy uviedol: formátu 16 x 24 cm na mäkkom „Byl nám poslán Vámi redigovaný novinovom papieri. Ten formát sa časopis „Nádej“ a my dovolujeme nikdy nemenil, iba sa po čase zvý- si Vám vysloviti svoji radost nad šil počet strán na 16. Do prvého tím, jak se život Slováků v Báčce čísla články na rozjímanie napísali projevuje stále a stále intesivněji, Sel-ský a Ján Dedinský, kým kázeň prednesenú v palanskom chráme napísal Ladislav Zgúth. V druhej časti boli správy z cirkevných zborov. Na poslednej strane sú inzeráty o predaji Bežových Tranoscií a Biblie, ako aj oslovenie k prvému číslu: „Kto nemieni časopis tento odoberať nech nám ho späť zašle; každý, kto si číslo zadrží, považovaný bude za riadneho predplatiteľa. Posledných prosíme, aby predplatné (na celý rok 6 din., jednotlivé číslo 1 din.) čím skôr doposlali. Titulná strana posledného čísla Autorom článkov bolo odkázané: „Všetky príspevky treba posielať a zvláště toho dovedeme si vážiť, na redakciu: Ev. farský úrad, Kysáč že při tom pamatují báčští Slováci (Báčka SHS). Tlačou Kníhtlač. úč- své prvé univerzitní knižnice v Bras- v Petrovci.“ tislavě, a byť se tato nacházela O rok neskôr prichádzali ohla- v jiném státe, cíti svoji přislušnost sy. Redaktor v článku Prečo vrátil k ní. My dávno sme túto jednotu pán presbyter „Nádej“ uvádza, ako a potřebu cítili.“ jeden presbyter vrátil noviny do V prvom a druhom ročníku redakcie s výhovorkou, „... že tá evanjelický časopis Nádej vy„Nádej“ je veľmi malá a obsahom chádzal ako dvojmesačník. Od veľmi chudobná. Na to farár: Hľaď- roku 1923 sa stal mesačníkom. te že, čo by ste povedali na to, keď Koncepcia bola trochu zmenená, by jeden otec svoje nemlúvňatko lebo cirkevne ladené témy písavyhodil pred dvere len preto, že je li aj nefarári, napríklad profesor ono slabé, že on také malé, slabé Jozef Maliak, ktorý sa zamýšľal 7 /4582/

nad kresťanskou hrdinskosťou a zaoberal sa aj dejinami Slovákov v Kráľovstve SChS. Od roku 1923 boli uverejňované aj správy zo sveta o rozličných konfesiách v Ázii, Amerike, ako aj o luteránskych zboroch v európskych krajinách. Tento mesačník bol celý vyplnený tlačenými textami, len v roku 1927 boli použité fotografie k správam zo svetových luteránskych cirkví. Výnimkou bolo ešte decembrové číslo Nádejí z roku 1931, keď na titulnej strane bol portrét biskupa Adama Vereša. Dôvodom bola správa o jeho smrti. V ÚA SEAVC so sídlom v Starej Pazove sa, žiaľ, nenachádzajú všetky čísla tohto jedinečného evanjelického mesačníka. Z prvého ročníka existuje len jedno číslo (IX. – X.). Z roku 1933 len prvé dvojčíslo. Ďalšie ročníky: 1923 – všetky čísla okrem čísel I., IV., IX. a XI.; 1924 – všetky čísla okrem II. a III.; 1925 – čísla okrem III., VII., VIII., XI. a XII.; 1926 – čísla okrem IX., X., XI. a XII.; kompletné čísla z roku 1927; 1928 – všetky čísla okrem V.; 1929 a 1930 – všetky čísla okrem XII. Z obdobia rokov 1931 až 1939 sú zachované všetky čísla. Z roku 1940 chybuje číslo IX. Nádej vychádzala do začiatku druhej svetovej vojny, čo znamená, že prvé tri čísla z roku 1941 sú tiež uschované v ÚA SEAVC. V poslednom čísle Nádejí (marec 1941) okrem nábožných článkov vyniká báseň aradáčskeho farára Tomáša Kováča (1908 – 1977) pod názvom Bože, Ty si dobrý! Posledný verš je symbolický a znie: „Obráť mysle naše, i všetko, čo v nás konateľné je / ku Pánovi, čo vzkriesi blahé naše nádeje, / čo balzamom zacelí srdca i duše rany / keď vezme si nás v tie nebeské stany.“

15. 2. 2014

Ján Pavčok

Ivona Marč o

ková

anoch ž o l H v a m i Z kedysi om h, akým kúzl

– ich dedinác é izby v naš naši neúnavní kamaráti en ad ri za li o ť b ie to d , m vi ry ko u če yt ch môž mné ve kým náb na v Hložano orí si s láskou niekdajšie zi ti é u g en ra d D ra p ka o čo ar boli ov, kt a ZŠ Jozefa M tarých rodič izbe žiaci 4. ročník h, ale aj kde-tu ešte u s e v tej prednej či zadnej ác fi kd é ie ra kl g n vy to b tu o fo A a h u. priadky ú výbav na starýc omienky na ochota ich oju svadobn sp sv aj jú li u ču ň o ra p ch y, o kej námah m nábytkom so starodávny mné oslavy. Trochu žiac e pekné zašlé časy zi ti e ši sú ž aj u niekd ja Chlpku, a učiteľa Ondre Detskom kútiku. m o v naš

Tijana Adámeková

Kristína

vá Mravíko

O priadkach

iekedy bývali v našich dedinách priadky. V zime si dievčatá vyhliadli niečí dom, a tam sa sch ádzali. Vždy v podvečer, keď sa zotmelo. Doma napiekli kolá če, priniesli aj šťavu, pukancovú kukuricu a varili si kávu a čaj. Na priadkach dievčatá pria dli na kolovratoch. Neskoršie priš li chlapci. Spolu potom spievali a všetci sa pekne zabávali. Bola to pekná obyčaj, ktorá však už celkom zanikla. Tijana Adámeková Stanislav Srnka

Stanislav Stu

pavský

atky Zimné svi v Hložanoch bol

é ý život poločensk veľmi rušný. Cirkevn . i h st ic lo li a u v in o vm tili a oslav vkam c ia d ľu si sviatky chodili die iati. mládenci op Na Vianoce o traja, štyria aleb lievp po li á Iš v ť. o ľa st e u stri rila kap a v sa zemiace ý, o Na Vian apustov k š e jt re sa Bryndzový ka, piekol ryndzový. ra sa vítal b a ý v ro kový, sy Na Silvest polnoý a horký. bol mastn ma sa zostávalo do ať. v Do kostol spie Nový rok. sa šlo pred rcela Macková m to o p a , ci Ma

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 15. februára 2014 ČÍslo

4 /1862/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena kukurice Ľ. S.

DOMÁCA POĽNOPOLITIKA

dňoch od 3. do 7. februára 2014 na Produkčnej burze v Novom Sade bol zaznamenaný rekordný tovarový obrat za rok a pol, ktorý predstavoval 4 115 ton tovaru. To je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom 2,23-krát viac. Finančná hodnota tovaru bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 111,04 % vyššia. V centre trhových dianí bola opäť kukurica. Nižšia hodnota dinára a vyššia cena kukurice na zahraničných burzách boli dôvodom väčšieho záujmu o túto komoditu, predovšetkým vývozcov. Cena kukurice sa v uvedenom období pohybovala od 15,30 do 16,00 din./kg. Priemerná cena bola 17,32 din./kg (15,74 bez DPH), čo je o 5,27 % viac od priemernej ceny z predchádzajúceho týždňa. V Európe sa v súčasnosti cena kukurice kŕmnej pohybuje na úrovni od 154,19 €/t (Maďarsko) do 189 €/t (Nemecko). Na burze CBOT v Chicagu je 120,37 €/t (platí pre marec 2014). Nepatrne zdražela aj pšenica – o 1,56 %. Predávala sa po 22,33 din./kg (20,30 bez DPH). Cena pšenice potravinárskej na svetových trhoch naďalej klesá. Na európskych trhoch sa pohybuje kaz o tom, čo posiali, čo v rozmedzí od 172,60 €/t (Rumunpozberali, čo predali. Na sko) do 197 €/t (Belgicko). priame platby je v agrárnom Cena sóje zase mierne klesla. rozpočte zabezpečených 24,2 Priemerná cena bola 63,21 din./ miliardy dinárov. kg (57,46 din./kg bez DPH), čo Zabezpečené sú aj finančné je v porovnaní s predcháprostriedky na rurálny rozvoj – dzajúcim týždňom o 0,24 955,4 milióna dinárov, investície % menej. na zvýšenie konkurenčnosti, Z ostatných komodít zlepšenie kvality výrobkov,… sa obchodovalo iba s Okrem toho dvesto miliónov minerálnym hnojidinárov je určených na zaklavom SAN, ktorého danie viacročných porastov a Podporovať cena bola 33,00 ovocných sadov, viníc a chmeľu. sa bude aj vedin./kg.  Päťsto miliónov dinárov je za- deckovýskumná bezpečených na rozvoj primár- činnosť, rozvojové nej poľnohospodárskej výroby a a inovačné projekty. 84 miliónov dinárov na investí- Tohtoročný rozpočet Micie na spracovanie poľnohospo- nisterstva poľnohospodárdárskych výrobkov a reklamu. stva je 45,4 miliardy dinárov, Na subvencovanie organickej z čoho 91 % je určených na výroby je určených 93 miliónov. subvencie. 

Úvery a subvencie Ľubica Sýkorová

okrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva pre vojvodinských poľnohospodárov v tomto roku pripravil šesť úverových línií za veľmi výhodných podmienok. Na nákup poľnohospodárskej techniky bude k dispozícii 262 miliónov dinárov, na rekonštrukciu závlahových systémov 100 miliónov, na skleníkovú a fóliovníkovú výrobu 30 miliónov dinárov. Financie sú zabezpečené aj na poskytovanie úverov pre dobytkárov, včelárov, ovocinárov, vinohradníkov. Sto miliónov dinárov je určených na výstavbu a zariadenie skladov.

... Poľnohospodárski výrobcovia aj v tomto roku môžu počítať so subvenciami vo výške 12 000 dinárov po hektári. Okrem toho z republikového rozpočtu pre poľnohospodárstvo k dispozícii budú aj iné formy podpory, niektoré nové, niektoré vyššie ako tie minuloročné, ale aj nové povinnosti. Napríklad okrem subvencovaného paliva bude subvencované aj osivo a minerálne hnojivo. Viac peňazí by mali dostávať aj chovatelia kôz, oviec, prasníc, bude podporované skladovanie, poisťovanie, úvery,… Z druhej strany pribudnú niektoré povinnosti, napríklad poľnohospodári budú musieť robiť analýzu pôdy, budú musieť odovzdávať dô-

Z obsahu Molička kapustová

Kontrola pred presádzaním

str. 4

str. 5

Bakteriálne choroby hydiny (2)

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (3)

pripravila: Ľubica Sýkorová AKO FUNGUJÚ POĽNOHOSPODÁRSKE TRHY? Spoločná poľnohospodárska politika má zabezpečiť, aby farmári produkovali to, čo si trhy žiadajú. Zároveň počíta s mechanizmami nazývanými „záchranné siete“, ktoré majú zabrániť tomu, aby ekonomické, zdravotné alebo klimatické krízy zničili celý segment produkcie. Medzi tieto mechanizmy patria verejné intervenčné nákupy, keď vnútroštátne intervenčné orgány odoberú prebytočnú produkciu z trhu, a podpora súkromného skladovania v záujme stabilizácie trhov. V júni 2013 sa rozhodlo o modernizácii týchto mechanizmov. V porovnaní s minulosťou sú krízy čoraz častejšie a závažnejšie. Pre prípad kríz, ktoré presahujú rámec normálneho fungovania trhov, bola vytvorená osobitná rezerva, posilnil sa aj núdzový mechanizmus. Okrem toho sa zavádzajú podpory v prospech zakladania vzájomných fondov a poisťovacích mechanizmov, ktoré majú poľnohospodárom pomôcť lepšie predvídať a prekonávať krízy. Vytvorili sa aj nové mechanizmy, ktoré majú povzbudiť poľnohospodárov, aby sa organizovali do profesijných a medziodvetvových organizácií. Komisia zároveň začala monitorovať vzťahy v rámci potravinového reťazca s úmyslom motivovať rôznych aktérov, aby zvýšili transparentnosť cien a obchodných postupov.

ROZVOJ VIDIEKA O ČO V ROZVOJI VIDIEKA IDE? V kontexte SPP pod rozvojom vidieka sa rozumie udržanie životaschopnosti vidieckych oblastí, a to prostredníctvom podpory programov zameraných na investície, modernizáciu a podporu tak poľnohospodárskych, ako aj nepoľnohospodárskych činností. KTO RIADI ROZVOJ VIDIEKA? Členské štáty si volia opatrenia zodpovedajúce vlastným potrebám a samy si spravujú vlastné programy. EÚ hradí časť nákladov v rámci spolufinancovania. KOĽKO ROZVOJ VIDIEKA STOJÍ? Z AKÝCH PEŇAZÍ SA FINANCUJE? Rozpočet pre 28 členských štátov na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 95 miliárd eur. Tieto finančné prostriedky pochádzajú z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). AKO SA FINANČNÉ PROSTRIEDKY VYUŽÍVAJÚ? Od roku 2014 sa EPFRV stane súčasťou nového spoločného strategického rámca spolu s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom (ESF), Kohéznym fondom a Európskym fondom námorného a rybného hospodárstva (EFNRH). Tento strategický rámec by mal prispieť k naplneniu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je udržateľný, inteligentný rast. Z prostriedkov určených na rozvoj vidieka sa môžu finan-

covať poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske činnosti zodpovedajúce týmto šiestim prioritám: – podpora prenosu poznatkov a inovácií, – zvýšenie konkurencieschopnosti, – podpora organizácie v rámci potravinového reťazca a riadenie rizík, – obnova, zachovanie a rozvoj ekosystémov; – podpora efektívneho využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, – podpora sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach. Členské štáty alebo regióny budú môcť navrhovať podprogramy s vyššou mierou podpory, ktoré by sa zameriavali napríklad na špecifické situácie v určitých sektoroch, na mladých poľnohospodárov, drobných farmárov, horské oblasti a krátke dodávateľské reťazce. MÔŽU BYŤ PROGRAMY ROZVOJA VIDIEKA PRISPÔSOBENÉ RÔZNYM REGIÓNOM? Každá krajina si vytvára vlastnú národnú stratégiu rozvoja vidieka, existuje však aj možnosť vypracovať špecifické programy a realizovať ich na regionálnej úrovni. AKÝ JE ROZDIEL MEDZI ROZVOJOM VIDIEKA V RÁMCI SPP A REGIONÁLNOU POLITIKOU?

Zatiaľ, čo regionálna politika sa zameriava na pomoc najchudobnejším regiónom v EÚ, programy rozvoja vidieka sa vzťahujú na všetky vidiecke oblasti vo všetkých krajinách únie. Politika rozvoja vidieka pomáha nielen poľnohospodárom, ale aj iným subjektom, ktoré sú zapojené do vidieckej ekonomiky, ku ktorým patria napríklad vlastníci lesov, poľnohospodárski robotníci, malé podniky, miestne združenia a iní. ČO JE LEADER? Leader je program zameraný na posilnenie vidieckej ekonomiky. Dáva prednosť iniciatíve aktérov na miestnej úrovni (prístup zdola nahor) pred tým, aby sa im ponúkali už hotové riešenia (prístup zhora nadol). Podľa v súčasnosti platných pravidiel musia krajiny EÚ vynaložiť na projekty Leader minimálne 5 % rozpočtu určeného na rozvoj vidieka. MÔŽE ROZVOJ VIDIEKA PRISPIEŤ K OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA? Každý program rozvoja vidieka musí zahŕňať opatrenia na ochranu a rozvoj prírodných zdrojov a krajiny vo vidieckych oblastiach. Financujú sa opatrenia na ochranu a zachovanie prírodnej krajiny, ako aj opatrenia na boj proti zmene klímy, a to: – zachovanie kvality vody, – udržateľné hospodárenie s pôdou, – výsadba stromov ako prevencia erózie a záplav.  (Pokračovanie nabudúce)

15. 2. 2014 • 7 /4582/

K FORMULOVANIU STRATEGICKÝCH CIEĽOV A PRIORÍT NÁŠHO POĽNOHOSPODÁRSTVA

Udržateľné a prosperujúce odvetvie Oto Filip

rešpektujúc konJe to základný dôcept udržateľnévod urýchleného vyredbežný návrh dlho očaká- ho rozvoja, ako aj pracovania dokumenvaného dokumentu, o kto- posilnenie novej tu novým ministrom rom sa ešte len budú viesť úlohy poľnohosa jeho tímom, ktorý na početné rozpravy, je konečne na podárstva v ekopribližne 140 stranách svete. Ide o Stratégiu poľnohos- nomike a spoločposkytuje nielen mnopodárstva a vidieckeho rozvoja na nosti. Jedným zo hé úvahy o budúcnosti, roky 2014 – 2024, prezentovanú základných úloh ale aj definuje rámce politických a inštituverejnosti v Národnej banke Srb- dokumentu je ska v Belehrade koncom januára. definovať nové cionálnych reforiem, Vychádzajúc z nutnosti úspešne východiská, umož- Viaceré európske poľnohospodárske skúsenosti tiež základné smernice plniť spoločenské funkcie poľno- ňujúce spravodli- a poznatky prichádzajú aj zo slovinského veľtrhu rozpočtových podnehospodárstva – zabezpečiť výrobu vejšie a úmernej- v mestečku Gornja Radgona tov poľnohospodárzdravých a kvalitných potravín, šie rozvrhnutie stvu a vidieckemu udržiavať a chrániť prírodné zdro- existujúcich prostriedkov všetkým riadiacich výrobu a spracovanie rozvoju v desaťročí pred nami. je správnym obhospodarovaním prípadným užívateľom, prispieť pôdohospodárskych produktov, Dokument, o ktorom sa dnes pôdy, prispievať k zachovaniu k vzniku bezpečného a lákavé- ako aj obchodovanie s nimi. či zajtra budú viesť rozpravy životaschopného vidieka... – ho podnikateľského ovzdušia V súčasnosti sa vidiecky rozvoj aj v Novom Sade, Niši, Čačpotrebné je, aby toto odvetvie v pôdohospodárstve a potravi- stáva jej ťažiskom, čím možno ku a iných mestách, pozostábolo hospodársky udržateľné nárstve, zabezpečiť väčšiu stabi- vysvetliť aj skutočnosť, že sa va v podstate z piatich častí: a zabezpečovalo trvalú obnovu litu príjmov poľnohospodárskych ocitol i v ústrednom názve náš- úvodnej, obsahujúcej motív, svojich výrobných faktorov. výrobcov, ako aj o poznanie lepší ho významného strategického metodológiu a právnický základ Výkonnosť poľnohospodárstva status a životnú úroveň dedin- dokumentu. vypracovania stratégie, druhej, Nad slnko je jasnejšie, že si zaoberajúcej sa stavom poľnoa jeho očakávaný vývoj v de- ského obyvateľstva. V podstate saťročnom časovom horizonte ide vlastne o veľmi žiaduce širšie udržateľné poľnohospodárstvo hospodársko-potravinárskeho ako zásadný úseku a vidieckych oblastí u nás, cieľ žiada pre- tretej, ktorou je SWOT analýza ferovanie ta- a rozvojové skúšky, a štvrtej, kých opatrení upriamenej na víziu rozvoja a nástrojov, a strategické ciele. Piatou a poktoré vychá- slednou sú opatrenia a aktivity dzajú z minu- na realizácii stanovených cieľov. lého vývoja, Tými základnými sú rast výroby štrukturálnych a stabilita dôchodku výrobcov, špecifík, reál- zvýšenie konkurencieschopnosti neho stavu, na trhu, udržateľné riadenie prínašich pod- rodných a iných zdrojov a ochrana mienok a mož- životného prostredia, zveľadenie ností. Tak isto kvality žitia vo vidieckych oblaszo skúseností tiach, účinné riadenie verejných s aplikáciou politík. Alebo stručne – ak by doterajších po- sa parafrázovali slová ministra Z novosadskej konferencie Biomasa – výzvy a skúšky litík, poznania Glamočića z predslovu predzávisia nielen od vzťahu štátu, reformy, taktiež o návrh mnohých a hodnotenia ich účinkov, tak bežného návrhu stratégie – ide postavenia odvetvia, súčasnej opatrení a aktivít v rámci a ob- tých s pozitívnym, ako aj tých o podporu a sústredenie sa na praxe a viacerých iných činiteľov, dobí prístupového procesu. Lebo s negatívnym predznačením. spoločnú úlohu. A ňou je nutnosť, ale i od toho, ako sú nastavené je jasné, že sa stratégia hlavne Ako sa na prezentácii vznikajúcej aby sa naše poľnohospodárstvo ciele. Práve preto, vyzdvihuje vzťahuje na plánované obdobie stratégie kvitovalo, jedným z naj- v rokoch pred nami stalo odvetminister poľnohospodárstva, nášho vstupu do Európskej únie, známejších tromfov Srbska je náš vím prosperujúcim – moderným vodohospodárstva a lesníctva ako aj na postupné zapájanie sa poľnohospodársky potenciál. No a dynamickým úsekom, založeprof. Dr. Dragan Glamočić, nová do spoločnej poľnohospodárskej nestačí mať len to, ale treba mať ným na vedomostiach, zdravom stratégia definuje základné rozvo- politiky únie. Tá obsahuje množ- aj stratégiu, aby sa ten mohol životnom prostredí a zachovalých jové ciele a priority, plne pritom stvo ustanovení a mechanizmov, účinne realizovať. vidieckych oblastiach. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Molička kapustová Ing. Ján Tancik, PhD., SPU Nitra Ing. Peter Tóth, PhD. Ing. Ladislav Dulanský, Agropartner, s. r. o., Plavecké Podhradie

olička kapustová (Plutella xylostella) patrí medzi menej významných škodcov repky olejnej. V porastoch repky olejnej sa s ňou môžeme stretnúť každoročne, ale málokedy prekročí prah škodlivosti a robí ekonomicky výrazné škody. Častejšie s prekročením prahu škodlivosti sa môžeme stretnúť v záhradách na kapustovitých rastlinách. No v jeseň minulého roku bol zaznamenaný vysoký výskyt tohto škodcu v porastoch repky na niektorých lokalitách strednej Európy. V článku uvádzame popis, bionómiu a škodlivosť tohto druhu a tiež aj metódy ochrany. POPIS ŠKODCU Molička má rozpätie krídiel 8 – 10 mm. Farba krídiel je hnedastá s tromi belavými škvrnami na vnútornej strane krídel. Keď je imágo v pokoji, má zložené krídla (fotka č. 1). Larva má premenlivú farbu od hnedastej po vyliahnutí až po tmavozelenú v dospelosti (fotka č. 2). Úplne vyvinutá má 8 – 12 mm. Kukla je tmavozelenej farby. Jej veľkosť je 8 – 12 mm. Môžeme ju nájsť v belavom kokóne

zo spodnej strany listu alebo na rastlinných zvyškoch (fotka č. 3). Vajíčka sú žltkastej farby, veľkosti 1 mm, umiestnené na spodnej strane listu.

VÝVOJ ŠKODCU Molička kapustová prezimuje v štádiu kukly na zvyškoch kultúrnych alebo divo rastúcich kapustovitých rastlín, alebo imága na jar k nám dolietajú (migrujú) z južnejších oblastí. Pochádza

z oblasti Stredozemného mora alebo Južnej Afriky. V súčasnosti sa vyskytuje všade tam, kde sa pestujú kapustovité plodiny. Motýle počas dňa odpočívajú na spodnej strane listu. Aktívne sú v noci, keď lietajú od rastliny k rastline krátkym trhavým letom. Počas roka má v strednej Európe tri generácie. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Mladé húsenice sa zavrtávajú do listov, v ktorých robia chodbičky. V neskorších štádiách larvy žijú na spodnej strane listu, kde sa živia listovým tkanivom medzi žilnatinou. Na vrchnej strane listu ostáva zachovaná pokožka. Po vyrušení sa húsenice skrútia a spúšťajú sa po hodvábnom vlákne. Pred kuklením dosahujú dospelé larvy veľkosť 8 – 12 mm. Kuklí sa v úžľabinách na spodnej strane listov. Kukly sú pokryté jemným bielym hodvábnym kokónom. ŠKODLIVOSŤ Pri premnožení listy sú natoľko poškodené, že zostávajú z nich len hrubé rebrá. Poškodenie na listoch repky nemá až taký význam, pokiaľ nejde o holožery (fotka č. 4).

Počas jesene je nebezpečnejšie poškodenie rastových vrcholov a srdiečka, ktoré sú vstupnou bránou pre hubové choroby. Na jar môžu robiť škody na plniacich sa a dozrievajúcich šešuliach. Robia žer na stonkách pod šešuľami. Semená sú nedostatočne vyživované, majú nižšiu HTS (hmotnosť tisíc semien) a v niektorých

prípadoch sú v šešuľkách drobné zaschnuté semienka. OCHRANA Agrotechnické opatrenia Populačná hustota moličky je vo veľkej miere závislá od množstva imág imigrujúcich na jar a od dostupnosti hostiteľských rastlín pre larvy prvej generácie. Orbou sa dá počet vhodných hostiteľov (kapustovitých burín i výmrvov repky) výrazne znížiť a zabrániť tak úspešnému stabilizovaniu lariev prvej generácie tam, kde sa imága objavia ešte pred vzídením či založením porastov kapustovitých plodín. Výrazným prirodzeným regulátorom škodcu je dážď. Mladé larvy ľahko zmyje z listov a veľa sa ich utopí na povrchu pôdy či vo vode zachytenej na rastlinách. V tejto súvislosti je vhodným regulačným opatrením závlaha postrekom, najmä za šera, limitujúca aj let imág. Pestovanie podsevov zasa sťažuje pohyb škodcu, znižuje sa komunikácia medzi nimi a stúpa počet prirodzených nepriateľov. Pri nadmernom výskyte je výbornou alternatívou pestovanie

pásov lákajúcich rastlín, ktoré sú výrazne uprednostňované pred pestovanou plodinou. Rebríček popularity v tejto súvislosti jasne vedie horčica. Po zbere úrody môže molička prežívať či prezimovať na rastlinných zvyškoch. Odstraňovanie rastlinných zvyškov je preto veľmi vhodným opatrením. Sadenice kapustovín by nemali byť napadnuté moličkou už pri výsadbe. Ich dopestovanie je potrebné realizovať čo najďalej od miest ich neskoršej výsadby. Výsadba či výsev väčších plôch sa neodporúča robiť v rôznych termínoch, pretože staršie porasty sa stávajú zdrojom napadnutia porastov mladších, najmä keď sú v smere vetra. Hodnotenie výskytu Výskyt húseníc sa zisťuje vizuálne. Opatrne sa odoberajú celé rastliny. Na hodnotenie je potrebné odobrať aspoň 40 – 60 náhodných rastlín. Osobitnú pozornosť venujeme mladým húseniciam na spodnej strane listov, s dôrazom na spodnú časť rastlín. Pri repke sa hodnotí počet húseníc na 1 m2. Poškodenia (dierky v listoch) nie sú dobrým ukazovateľom prítomnosti húseníc. Výskyt motýľov sa dá zisťovať pomocou feromónových lapačov. Prah ekonomickej škodlivosti a termín chemického ošetrenia U nás nebol zatiaľ stanovený prah škodlivosti. Pre lepšiu orientáciu dobre poslúžia údaje z iných krajín. Pri pestovaní kapusty je prahom škodlivosti, po prekročení ktorého sa odporúča regulačné opatrenie, 1 larva na rastlinu. Iná stupnica uvádza prah škodlivosti v období od výsevu po výsadbu 10 – 30 % napadnutých rastlín, od výsadby po začiatok tvorby hlávok 20 %, a potom až po zrelosť 10 % napadnutých rastlín. Karfiol

15. 2. 2014 • 7 /4582/

a brokolica majú spočiatku prah škodlivosti rovnaký, no od výsadby po začiatok tvorby prvých súkvetí je to až 50 % napadnutých rastlín a následne až po zrelosť znova iba 10 %. Prah ekonomickej škodlivosti pre moličku kapustovú v porastoch ozimnej repky je 200 – 300 húseníc na 1 m2 (cca 2 – 3 larvy na rastlinu). Poškodenie repky môže byť závažnejšie, keď listy začínajú žltnúť a zosychať, pretože húsenice sa presúvajú na šešule. V tomto prípade treba brať do úvahy

spodnú hranicu prahu škodlivosti. Keď sú použité feromónové lapače, regulačný zásah by mal nasledovať 11 – 20 dní po vrchole náletu samčekov. Rezistencia proti insekticídom Vysoký reprodukčný potenciál, rýchly sled generácií, dlhý životný cyklus, značná výmera kapustovín a časté používanie insekticídov vedú u moličky ku vzniku rezistencie. U nás sú zatiaľ insekticídy stále účinné, no so zvyšujúcim sa

podielom repky v osevoch môže dôjsť k zvýšeniu populácie škodcu a jeho rezistencii. Biologická ochrana Všetky vývojové štádiá moličky kapustovej sú napádané mnohými parazitoidmi a predátormi. Veľa imág zničia aj pavúky a vtáky. Väčšina parazitoidov používaných vo svete pre biologickú reguláciu má pôvod v Európe. Prvým krokom biologickej regulácie môže byť použitie biologických prípravkov

IZBOVÉ RASTLINY

Kontrola pred presádzaním Ľ. Sýkorová

POČASIE

15. – 21. 2. 2014

resádzanie je dôležité, pretože aj izbová rastlina potrebuje minerály, ktoré sa po dvoch či troch rokoch už v substráte nenachádzajú. Pri presádzaní sa nepridáva hnojivo. Najvhodnejší čas na presádzanie je jar. Po zimných mesiacoch sa aj izbové kvety preberajú zo zimného spánku. Na jar sa potrebujú presadiť, ale nie všetky a nie každý rok. Každý izbový kvet presádzame individuálne, podľa toho, čo potrebuje.

Niektoré sa potrebujú presádzať každoročne, iné každý druhý rok, ďalšie od druhého alebo tretieho roka veku rastliny. Napríklad fikusy presadíme na jar, ale len mladé rastliny, staršie nepresádzame každý rok.

Pred presádzaním musíme každú rastlinu skontrolovať. Pri kontrole často zistíme výskyt škodcov, ako sú roztoče, červce (štítničky, vlnatky), ktoré sme počas zimy ani nepostrehli. Určite sme si všimli aj zvýšený opad

(Bactospeine-WP, Biobit WP, Foray FC, Dipel LS) na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki namiesto syntetických insekticídov. Baktérie pritom účinkujú aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae), more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia oleracea) atď. K narúšaniu párenia imág sa využívajú synteticky vyrábané feromóny.  listov, alebo škvrny na listoch rôzneho sfarbenia, veľkosti a intenzity ich rozšírenia na rastline. Tieto príznaky môžu mať rôzne príčiny, hlavne fyziologické, no môžu byť zapríčinené škodcami a chorobami hubovitého bakteriálneho pôvodu. K poškodeniam rastlinných pletív môže dôjsť aj po krátkodobom vystavení rastlín chladnému vzduchu. To sa prejavuje zmäknutím pletív na listoch, následne mokvajú, černejú až papierovatejú a uschnú. Odolnosť rastlín proti teplotným výkyvom je rôzna, a ak sú v dobrej kondícii, môžu sa rýchlejšie zotaviť bez väčšieho poškodenia. Je dôležité správne určiť škodlivého činiteľa, prípadne vývojové štádium, či ide o pokročilé napadnutie a podľa toho zvoliť vhodný spôsob ochrany. Pri ošetrovaní musíme dodržiavať návod na použitie prípravkov na ochranu rastlín, aby nedošlo k fytotoxickej reakcii na rastline.  Foto: internet

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 11˚

5˚ | 15˚

5˚ | 14˚

4˚ | 14˚

5˚ | 14˚

6˚ | 15˚

6˚ | 14˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Bakteriálne choroby hydiny (2)

pripravila: Ľ. Sýkorová

ČERVIENKA Je vážne ochorenie vyskytujúce sa najmä pri prasatách, no môžu ochorieť aj vtáky. Z hydiny najviac náchylné sú morky, pri ktorých sa choroba prejavuje zvýšeným úhynom trvajúcim niekoľko týždňov aj mesiacov. Zvieratá sú podráždené, majú neistú chôdzu, znižujú sa prírastky, zdurené sú kožné prívesky, vyskytuje sa anémia, cyanóza. Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, kontaminovaná pôda, voda, rybacia múčka. Vstupnou bránou infekcie je poranená koža a sliznice. Patologicko-anatomicky sa zisťujú krvácaniny na srdci a v abdominálnom tuku, zväčšenie pečene, sleziny, obličiek, fibrinózny až hnisavý exsudát (tekutina) v kĺboch a v perikardiálnom vaku, krusty na koži a prekrvenie kožných príveskov. Bakteriologické vyšetrenie potvrdí diagnózu. Liečba spočíva v parenterálnom (injekčnom) podaní penicilínu. Prevencia je založená

hlavne na zabránení zavlečenia nákazy do chovu, podporou celkovej odolnosti a zdravia zvierat kvalitným kŕmením a dobrou zoohygienou. Ochorieť môžu aj ľudia, u ktorých sa infekcia prejaví celkovými príznakmi – teplotou, malátnosťou a tvorbou červených fľakov na koži, hlavne v miestach, kde došlo k infekcii.

CHLAMYDIÓZA VTÁKOV Chlamydióza vtákov – ornitóza je veľmi nákazlivé respiratórne ochorenie vtákov prenosné aj na človeka. Choroba sa vyskytuje hlavne v chovoch holubov a exotických vtákov, môže sa prejaviť aj v chovoch vodnej hydiny. Zdrojom infekcie bývajú latentne alebo aj klinicky choré

vtáky, ktoré vylučujú chlamýdie sekrétmi a exkrétmi. Infekcia sa šíri prevažne vzduchom a prachom. Časté je aj bacilonosičstvo – infikované zvieratá klinicky ochorejú až po oslabení organizmu nepriaznivými vonkajšími vplyvmi

– počasie, hladovanie, zdravotne narušené krmivo, zvýšená námaha, iné infekcie, parazitózy a pod. Choroba sa prejaví najčastejšie dýchacími ťažkosťami – nádchou, konjuktivitídou, slabosťou, nechutenstvom, zelenou hnačkou a nervovými príznakmi pred úhynom. Patologicko-anatomicky sa zisťuje zápal pľúc, zápal vzdušných vakov, pečeň a slezina sú zväčšené s nekrózami. Liečebne sa podávajú antibiotiká vo vysokých dávkach, ale nie je zaručená úplná eliminácia pôvodcu. Na podporu liečby, aj ako prevencia sa odporúča podávať rôzne rastlinné prípravky, ktoré podporia vylučovanie patogénov a regenerujú organizmus. Prevencia spočíva hlavne na dodržaní dobrých zoohygienických opatrení, kvalitnom kŕmení a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat rastlinnými a probiotickými prípravkami. U človeka sa choroba zvyčajne prejavuje ako dlhotrvajúca chrípka.  (Pokračovanie)

RÝCHLY TEST

Akú pôdu máme v záhrade? Ľ. S.

ôda nie je len zvetraná hornina, kúsky kamienkov a piesku. Je to zložitý komplex obsahujúci aj vodu, vzduch, rozložený biologický materiál, väčšie, menšie, ale aj mikroskopické živé organizmy, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou spolu so systémom húb. Práve oni zabezpečujú látkovú výmenu živín pre rastliny. Ako zistíme, či je naša pôda dostatočne úrodná? Najvhodnejšia pôda nie je ani ťažká, ani príliš piesčitá. Jednoduchý je guličkový test, kde do dlane zoberieme za hrsť zeminy (nie tesne po daždi, ani po dlhšom období sucha), pevne

ju stláčame, kým nevytvoríme ucelenú guličku. Ak sa z nej stane tvrdá guľka s lesklým povrchom, je pravdepodobné, že pôda má zvýšený obsah ílu. Ak je guľka z pôdy na dotyk drsná, ide o piesočnato-hlinitú pôdu. Ak sa nám bez problémov podarí z guľôčky následným šúľaním v dlaniach vytvoriť paličku, ide o pôdu ílovitú, ktorá síce v záhrade dobre zadržiava vodu, v čase sucha však popraská a stvrdne. Ak sa pôda v dlani nedá formovať vôbec alebo len s ťažkosťami, máme v záhrade ílovo-piesočnatú pôdu, ktorá sa veľmi dobre obrába. Odvádza však viac vody ako predošlé, a tak ju treba častejšie zavlažovať.

Ílovo-piesočnatá pôda je tiež chudobná na živiny, dbáme preto o ich dopĺňanie. Pokiaľ sa gulička vytvoriť nedá alebo sa rozpadáva na drobné časti, pôda je príliš piesčitá. Ak sa nám guličku podarí vytvoriť, ale zemina sa nám lepí na prsty a keď do guličky vtlačíme prst, táto sa rozpadne na ucelené kusy, pôda je ťažká, ílovitá. Gulička z kvalitnej hlinitej pôdy drží po kope, kým do nej nevtlačíme prsty. Potom sa rozsype na malé drobné kúsky. Úrodnú (živú) pôdu pri privoňaní cítiť lesom, hubami, pretože obsahuje dostatok humusu. Kyslosť, prípadne zásaditosť pôdy môžeme rozlíšiť aj pod-

ľa pôvodnej vegetácie, ktorá v záhrade rástla. Napr. štiav naznačuje kyslú pôdnu reakciu, ďatelina plazivá zásaditú. Pomôckou môže byť aj jednoduchý rozbor pôdy, kde do pohára od zaváraniny naberieme za lopatku pôdy, zalejeme vodou a dôkladne premiešame, aby sa zemina čo najviac rozpustila. V usadenom profile vidíme jednotlivé zložky: na spodok usadnú najťažšie častice, kamienky, štrk, na tom piesok, prach a íl. Na vodnej hladine zostanú plávať organické zložky, zjednodušene humus. Ak je vrstva ílu príliš vysoká a na hladine skoro nič nepláva, môžeme povedať, že ide o ťažkú a len slabo úrodnú pôdu. 

15. 2. 2014 • 7 /4582/

ULAHOĎTE ZRAKU PESTRÝM STOLOM

ŽEHLENIE

Vytiahnite porcelán Ž O či jedia spolu s ústami. Preto niekedy nezaškodí ulahodiť zraku aj pekne prestretým stolom s ušľachtilým porcelánom. Viete, ako má vyzerať perfektný porcelánový servis? A na čo treba klásť dôraz pri jeho kúpe? Tvrdý alebo mäkký? Podľa toho, ako často tento riad používate, sa treba rozhodnúť pre tvrdý alebo mäkký variant. Ak šálky, taniere, misy a ostatný riad používate často, zvoľte tvrdý porcelán. Ten je omnoho robustnejší, odolný proti škrabancom a hlavne znesie aj nárazy, pretože obsahuje viac kaolínu ako ten mäkký. Druhý typ sa hodí skôr na výnimočné príležitosti alebo sa používa na výrobu ozdobného riadu a figúrok. Kúpte ho viac. Neobmedzte sa len na presný počet tanierov a šálok, ktoré potrebujete. Nakúpte radšej viac kusov, určite sa vám to oplatí, najmä keď mávate často návštevy. Výhody väčšej zbierky oceníte aj kvôli tomu, že nemusíte po

každom jedle okamžite bežať umývať taniere. V prípade, že sa vám jeden kúsok podarí rozbiť, stačí siahnuť po náhrade z rovnakej sady.

je tvrdý porcelán bez dekorácie. Po použití ho pokojne môžete dať do umývačky riadu a takisto „prežije“ aj pobyt v mikrovlnke. Ak však

Aký tvar? Či už okrúhly, hranatý alebo oválny servis, všetko je len vec vášho vkusu. V móde sú práve zvláštne, atypické formy, tie však v skrinke zaberú viac miesta. Tip: Klasický štýl, ktorý má väčšinou bielu alebo krémovú farbu, je vždy v móde a hodí sa na každú príležitosť. Môže aj do mikrovlnky? Nenáročný na starostlivosť

máte servis s dekoráciou, musíte dbať na údaje od výrobcu. Dá sa dokúpiť? Samozrejme, sem-tam sa stane, že sa tanier alebo šálka rozbijú. Ak nekupujete hneď na začiatku kusy navyše, radšej sa opýtajte už priamo v predajni, ako dlho sa ešte budú dať dokúpiť alebo objednať náhradné časti servisu. 

ČO JESŤ POČAS CHUDNUTIA?

Keď sa dostaví vlčí hlad

lovek, ktorý chce schudnúť, teoreticky ovláda, čo by mal robiť, aby to zabralo. Jesť v malých dávkach päťkrát denne, na desiatu ovocie, na večeru sa už vyhýbať sacharidom, vynechať cukor a bielu múku. Takýto „banálny“ program by mal zabrať hocikomu, stačí už len mať pevnú vôľu a dodržať disciplínu.

V prípade, že dostaneme vlčí hlad: Dopoludnia sú povolené sušené slivky s vlašskými orechmi alebo mandľami či mandľovými lupienkami. Iný je už hlad v popoludňajších hodinách. Vtedy ho možno bezpečne zahnať bielym jogurtom s mandľami a medom. Zahnať hlad možno aj zelerovými hranolčekmi. Sú vhodné ako potravinový

doplnok aj pre chorých na cukrovku, pretože znižujú obsah cukru v krvi. Majú čistiace účinky na pečeň a odstraňujú niektoré druhy ekzémov. Priaznivé účinky zelerových hranolčekov sú dané tým, že zeler obsahuje vyvážené množstvo draslíka, sodíka, vápnika, horčíka, železa, zinku a medi. Z vitamínov je to hlavne vitamín C. 

ehlenie patrí k najmenej obľúbeným domácim prácam našich gazdiniek. Aj keď je na trhu veľké množstvo textílií, ktoré už nie je potrebné prechádzať rozpálenou žehličkou, ešte stále zostávajú aj materiály, ktorých žehleniu sa jednoducho nevyhneme. AK PRI ŽEHLENÍ OBJAVÍTE NA BIELIZNI MASTNÝ FĽAK, ktorý sa vám nepodarilo vyprať, posypte ho detským zásypom a cez handru prežehlite. ČISTENIE ŽEHLIČKY. Žehličku, ktorá odspodu zažltla, vyčistite soľou a octom. JEDNODUCHŠIE ŽEHLENIE. Ak sa vám pokrčili vlnené šaty so zložitým strihom, ťažšie sa žehlia a vyhladzujú. Zaveste ich preto nad vaňu, do ktorej napustíte horúcu vodu. Para im určite pomôže. LESKLÉ MIESTA PO ŽEHLENÍ. Na odevoch, ktoré sú žehlené nesprávnym spôsobom, sa často objavia lesklé miesta. Tieto znovu oživíme, keď ich prežehlíme cez handru namočenú v octovej vode. Látku len naparujeme, teda nevysušujeme. Potom necháme odev vyschnúť a necháme ho preschnúť na ramienku. Až potom odkladáme do skrine. ODEVY SA ŽEHLIA ĽAHŠIE, ak ich žehlíme ešte vlhké a nečakáme, kým pri sušení celkom vyschnú. BIELIZEŇ SA ĽAHŠIE ŽEHLÍ, ak ju pred žehlením pokropíme teplou vodou, do ktorej sme priliali trochu octu a necháme navlhnúť. PRIPÁLENÚ, ŠPINAVÚ ŽEHLIČKU čistíme ešte horúcu kúskom sviečky zabalenej v plátne, alebo inej látky, ktorú môžeme žehliť pri vysokých teplotách. TMAVÉ LÁTKY JE NUTNÉ ŽEHLIŤ V SMERE NITE. Vyhneme sa tak nežiaducemu lesku. Alebo cez vlhkú látku, najlepšie bavlnenú detskú plienku. Vyhneme sa tak lesklým miestam. VÝMENA POŤAHU ŽEHLIACEJ DOSKY. Keď sa rozhodneme vymeniť poťah na žehliacej doske, môžeme prispieť k úspore energie a kvalitnejšiemu žehleniu tak, že na starý poťah položíme alobal. Vyformujeme ho a podlepíme o spodnú časť žehliacej dosky napr. lepiacou páskou (nie je to však nutné, lebo alobal bude držať na mieste aj nový poťah). Nakoniec založíme nový poťah a žehlíme ako zvyčajne. Pozor! Zo začiatku bude alobal šuchotať, neskôr sa tento zvuk stratí. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Orechové perky Suroviny: 250 g hrubej múky, 1 vajce, soľ, 150 ml vody; Na plnku: 100 g mletých vlašských orechov, 100 g práškového cukru, 50 g masla, 100 g jemnej strúhanky (prezla) z bieleho pečiva. Takto sa to vydarí: Múku, vodu, vajce a štipku soli vypracujeme na hladké cesto a necháme 30 minút prikryté odležať. Plnka: Zatiaľ v miske premiešame orechy s polovicou

cukru. Cesto rozvaľkáme na hrúbku asi 3 mm a nakrájame na obdĺžniky (prípadne kolieska). Na každý obdĺžnik dáme lyžičku orechovej zmesi, cesto preložíme a okraje dobre popritláčame vidličkou. Varíme asi 5 minút vo vriacej osolenej vode. Vyberieme, necháme odkvapkať, polejeme roztopeným maslom a posypeme zmesou strúhanky a zvyšného cukru. 

Rumovo-orechové rezy Rezne plnené chlebom Suroviny: 4 – 5 bravčových rezňov (alebo kotletov bez kostí), 3 kúsky toastového chleba, 1 menšia cibuľa alebo (v sezóne) 2 mladé cibuľky, 1 – 2 strúčiky cesnaku, 1 viazanička petržlenovej vňate, 2 lyžice oleja, 2 lyžičky octu, 100 ml vývaru, 1 – 2 lyžice nastrúhaného syra ementálu, soľ, čierne korenie, vegeta. Takto sa to vydarí: Rezne roztlčieme a pripravíme tak, aby sme ich mohli plniť. Z chleba zrežeme kôrku, nakrájame na štvorčeky a opražíme na oleji. Pridáme nakrájanú cibuľu,

cesnak a petržlenovú vňať. Nakrátko podusíme a zalejeme octom a vývarom. Zmes necháme vychladnúť. Potom primiešame syr a koreniny. Pripravenou zmesou plníme mäso a zviažeme nitkou. Dáme do nádoby a podľa želania posypeme vegetou a postriekame olejom. Pečieme na 200 ̊ C asi 40 minút. Zopárkrát prevrátime. Keď nadobudnú peknú farbu, servírujeme s ryžou a šalátom. Rezne môžeme aj pražiť na miernom ohni, ale pečenie je jednoduchšie a rýchlejšie. 

Suroviny: 200 g práškového cukru, 200 g múky, ½ balíčka kypriaceho prášku, 5 vajec, 100 ml vody, tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu; Na plnku: 400 ml mlieka, 50 g kryštálového cukru, 100 g kandizovaného ovocia, 200 g mletých orechov, 300 g piškót, 1 lyžica kakaa, 2 lyžice lekváru, rum, čokoládová poleva. Takto sa to vydarí: Vajcia rozdelíme. Žĺtky, cukor a 100 ml vody vymiešame dopenista. Pridáme múku zmiešanú s kypriacim práškom a tuhý sneh

z bielkov. Cesto upečieme na vymastenom a múkou vysypanom plechu v rúre vyhriatej na 180 ̊ C. Plnka: V mlieku prevaríme orechy, cukor, kakao, kandizované ovocie a lyžičku lekváru. Piškóty rozdrvíme a vmiešame ich do horúcej orechovej zmesi. Podľa chuti a potreby pridáme rum. Upečený korpus natrieme zvyšným lekvárom, na ktorý navrstvíme vychladnutú plnku a uhladíme. Pokrájame na menšie kocky, ktoré oblejeme čokoládovou polevou. 

Snehový krémeš Suroviny: 8 bielkov, 300 g kryštálového cukru, 300 g mletých vlašských orechov, olej na potretie; Na plnku: 8 žĺtkov, 200 ml mlieka, 1 balíček vanilínového cukru, 3 lyžice kryštálového cukru, 250 g rastlinného tuku na pečenie, 200 g práškového cukru. Takto sa to vydarí: Zo štyroch bielkov vyšľaháme sneh, do ktorého pridáme 150 g kryštálového cukru a 150 g mletých orechov. Cesto rozotrieme na plech vystlaný pomasteným papierom na pečenie. Upečieme v rúre vyhriatej na 180

̊ C. Postup zopakujeme aj so zvyšnými bielkami, cukrom a orechmi. Z upečeného, ešte teplého korpusu dáme dole papier. Plnka: V horúcom vodnom kúpeli vyšľaháme žĺtky s mliekom, vanilínovým a kryštálovým cukrom a povaríme do zhustnutia. Zmäknutý tuk vymiešame s práškovým cukrom a postupne zapracujeme do vychladnutého žĺtkového krému. Jeden plát upečeného cesta natrieme plnkou a zakryjeme druhým plátom. Podľa chuti ozdobíme práškovým cukrom alebo čokoládovou polevou. 

Čokoládové minimuffiny Suroviny: 200 g múky, 100 g cukru, 125 g margarínu, ½ kypriaceho prášku, 1 vanilínový cukor, 1 vajce, 200 ml mlieka, 3 lyžice kakaa; Na polevu: 2 pásiky čokolády, 1 lyžica oleja a trochu mlieka. Takto sa to vydarí: Všetky suroviny vymiešame a dobre zjednotíme. Šľaháme mixérom, kým sa margarín nevymieša s ostatnými surovinami. Do zmesi

môžeme pridať aj kúsky čokolády. Do menšej formy na muffiny dáme papierové košíčky. Do každej dávame pripravenú zmes, ale nie do vrchu, lebo muffiny pri pečení narastú. Pečieme v rúre zohriatej na 200 ̊ C, kým nezačervenejú, čo je asi 15 minút. Muffiny ozdobíme polevou, ktorú urobíme tak, že roztopíme čokoládu s trochou oleja a mliekom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 362 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Obrazy nových členov VERNISÁŽ V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Anička Chalupová

priebehu dlhej tradície Galérie insitného umenia v Kovačici svoje výtvarné diela vystavilo viac ako šesťdesiat autorov insitného umenia, z nich štyridsiati sú členovia tejto svetovo známej obrazárne. V

-Krišanovej a Maríny Petríkovej z Kovačice a Padinčanov Martina Papa, Anny Kotvášovej, Pavla Povolného-Juhása a staronových členov bratov Pavla a Juraja Lavrošovcov, ktorých galéria pritúlila pod svoju strechu ešte v novembri uplynulého roka. Na začiatku vernisáže po

maliarovi Jánovi Strakúšekovi. Krátko o každom autorovi a jeho diele odborne hovorila historička umenia a náčelníčka pre kultúru a spoločenskú činnosť Olejomaľba najmladšej členky Galérie insitného Obce Kovačica umenia Maríny Petríkovej Jarmila Ćendićová, ktorá výstavu slávnostne aj galérie je unikátna, milovníkom otvorila. V hudobnom okienku insitného umenia ponúka na podujatia sa predstavila mla- obdiv 35 výtvarných diel, prí-

PODĽA PRAVIDIEL GALÉRIE

Prvá kolektívna výstava kovačických maliarov bola v roku 1952 a podľa pravidiel galérie „z času na čas” do tejto rodiny maliarov pribudnú aj noví členovia. Naposledy troch prijali v roku 2008, rok skôr než galéria začala pracovať samostatne, teda mimo Domu kultúry 3. októbra. Členmi veľkej rodiny výtvarných umelcov sa vtedy stali Kovačičania Ján Žolnaj, Anna Lenhartová a Nada Koreňová. Hostia, hostitelia a účastníci výstavy

sobotu 8. februára v jej výstavnej sieni slávnostne otvorili kolektívnu výstavu obrazov nových členov galérie: Márie Hlavatej-

uvítacom príhovore riaditeľka Mária Raspirová vyzvala prítomných minútkou ticha vzdať poctu nedávno zosnulému

dá sólistka Michaela Marková, ktorá za hudobného sprievodu slovenského ľudového orchestra Rosička zaspievala niekoľko piesní. Expozícia v hlavnej sieni

behov namaľovaných olejom na plátne. Výstava vo výstavných priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici potrvá do 1. marca.

K VÝSTAVE PRÁC NOVÝCH ČLENOV ZDRUŽENIA VÝTVARNÝCH UMELCOV VOJVODINY (SULUV)

Štyri rozdielne svety Oto Filip

Robia to ale rozličnými prístupmi, technikami menie je krásne, lebo je a poetikami. Tak si u Milistudnicou nevyčerpace Dukićovej možno všimteľnou, vždy hlbokou núť inklináciu ku kresbe, a inou. Ďalší dôkaz toho ku kombinovanej technizáujemca alebo návštevník ke na plátne, ktorými sa, zistí a získa vo chvíli, keď akoby v kreslenom seriávstúpi na rozlohou neveľkú li, vyjadruje k aktuálnym pôdu galérie SULUV v strede spoločenským javom. Pre Nového Sadu, kde od 3. do tých, ktorí jej práce na 22. februára vystavujú štyri tzv. prvú loptu nepochoumelkyne: Iva Jevtovićopia alebo pochopia inak, vá, Milica Dukićová, Marija sú i podpisy v podobe Cvetkovićová a Milica Den- Jeden z digitálnych pohľadov Milice Denkovićovej aforistických vibovských kovićová. odkazov: Možno rozum aj Všetky vyštudovali maliarstvo na kvalitou vlastnej tvorby splnili pod- má cenu, ale sa hlúposť viac oplatí, Akadémii umenia v Novom Sade, mienky stať sa členkami Združenia Jeho zásluhy by boli oveľa väčšie, keby všetky by onedlho mali mať za výtvarných umelcov Vojvodiny, ani malíčkom nepohol... Milica Densebou i master štúdiá na uvedenej všetky sa zaoberajú rozličnými as- kovićová sa prezentovala farebne akadémii – okrem Milice Denkovićo- pektmi nášho každodenného žitia pestrými a rozmanitými digitálnymi vej, ktorá ich ukončila vlani – všetky a bytia... fotografiami, Marija Cvetkovićová

• KULTÚRA •

7 /4582/

Nežný, ale bohatý kolorit v tvorbe Ivy Jevtovićovej

zase stavia na kontraste, na striedaní sa tmavých a jasnejších plôch. Iva Jevtovićová uprednostňuje kolorit tzv. nežnejších, skoro akvarelových farieb. Rôzne vizuálne reči, rôzne názory na skutočnosť, rôzne spôsoby ako na to – a práve v tom aj je dôvod, prečo si výstavu treba pozrieť. Zmena je vždy zmenou. A takáto je aj potrebnou, aj vítanou.

15. 2. 2014

Kultúra S JUBILANTOM JÁNOM STRUHÁROM

Život ako nestarnúca melódia Elena Šranková

prezeral staré nahrávky na YU matic pásoch. Bol to pre lásateľ, novinár a zodpoved- mňa pôžitok pozerať sa na ný redaktor na dôchodku, udalosť spred dvadsiatich dvojnásobný nositeľ Ceny rokov. Spočiatku som nemal Spolku novinárov Vojvodiny Ján zmluvu, ani honorár, ale vo Struhár má v sebe niečo, prečo voľnom čase som identifiho kolegovia majú radi. Potvrdilo koval, čo je na nahrávkach, sa to aj pri nedávnej návšteve a potom to aj zaevidoval. našej redakcie, keď sa každý sna- Mnohé z tých príspevkov žil ulomiť si z jeho prítomnosti. by sa dnes mohli využívať O týždeň bude rovno 18 rokov, ako ilustračné zábery, avšak ako po odpracovaných rokoch dnešní mladí novinári sa v Novosadskom rozhlase a v Slo- ženú za aktuálnymi udalosvenskej redakcii Televízie Nový ťami. Neskoršie som sa orienSad odišiel do penzie. Pred vyše toval na spracovanie filmov, mesiacom oslávil úctyhodné ži- ktoré sú uschované v múzeu votné jubileum, osemdesiatku, v Dunajskej ulici v Novom ktorú by mu málokto pripísal. Sade; lebo v rokoch 1975 až Iste aj preto, že je stále aktívny a 1981 sa nahrávalo filmom. Pred hlásateľským mikrofónom sleduje trendy v profesii, ktorej Nerobil som to sám, musel veľmi vážia, lebo dokumentácia venoval najkrajšie roky života. som mať montéra, lebo film Prvú otázku jubilantovi kladieme sa musí identifikovať, podlepiť, má veľký význam. Najviac tých umyť, a iba potom sa v televízii archívnych materiálov využíva práve z tejto sféry. Mohli by ste porovnať no- prehráva na súčasnú technoló- Annamária Boldocká-Grbićová, a vinárstvo z obdobia, keď ste giu. Odhalil som niekoľko vzác- to premyslene a veľmi dobre. Neboli redaktorom, s dnešným nych Dúhoviek, ktoré by takto mienim sa už viac venovať filmovej činnosti a mladým novinárstvom? Mienite, ľuďom dávam ideu, že je ono dnes demokraaby urobili polhodinotickejšie? vý dokumentárny film – To je ľahká otázka, o každej našej osade ale ťažká odpoveď, ktorá v štyroch ročných obby si vyžiadala analýzu dobiach. Sejba, žatva, a ukazovatele. Poviem zber úrody a obyčaje však, že novinárstvo je v zime sa dajú naprípredsa kvalitnejšie a rôzklad krásne umelecky norodejšie. Je to logické, stvárniť. lebo máme veľa mladých Ste veľmi činný školených kádrov, ktoré v MOMS Nový Sad majú výhodu súčasných od obnovenia tohto moderných pomôcok. My miestneho odboru. sme robili v inakších podDarí sa Matici držať mienkach. Voľakedy bola novosadských Slováautocenzúra, kým dnes je kov pokope? novinárstvo slobodnejšie. – Za 24 rokov pôsoAvšak ovplyvňuje ho senbenia novosadského zacionalizmus – lipnutie MOMS sme mali 174 na senzáciách, často i nematičných stretnutí, pravdivých. Novinárstvo čo nemal ani jeden je dnes demokratickejšie, MOMS. V Novom Sade ale prenikli ho spomenuté je mnoho intelektuátrendy. Slovenské médiá V našej redakcii lov rôznych profilov, im však nepodľahli. V penzii ste veľmi aktívny, zabudnuté stáli v skrini. Robil takže nikdy nebola núdza o odsnažíte sa okrem iného o za- som si evidenciu, a preto viem, borníkov, ktorí hovorili na rôzne chovanie televízneho archívu. že som prehral 7 000 minút (viac témy. Chceli prísť a aj ohlas bol – Po odchode do dôchodku ako 116,5 hodiny), čiže takých 70 uspokojujúci. Teraz sa to však som dva razy týždenne cho- percent hodnotnejšieho filmo- zviedlo na hŕstku ľudí, takže čledieval do redakcie a zo záľuby vého programu. V televízii si to novia MOMS, SKC P. J. Šafárika

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a cirkevného zboru sa integrujú v celok, ktorý má veľmi významnú úlohu v zachovávaní slovenskej identity. Ale v Novom Sade celkový život Slovákov prebieha v špecifických asimilačných podmienkach. Tej expanzii sa nedá zastať do cesty, ale sa dá aspoň tlmiť. Nízke národnostné povedomie novosadských Slovákov je na vine, že sa tak osýpame. Ak v Novom Sade žije 1 700 Slovákov, tak veľmi malý počet sa prejavuje v práci a živote cirkvi, Šafárika a Matice. Hlas ľudu v tomto roku tiež jubiluje. Čo si o tomto týždenníku myslíte ako náš čitateľ? – Ešte ako žiak som Hlas ľudu najprv predával a pre mňa to bola udalosť. Toho času sa v Hlase ľudu cíti kvalitná náprava, či už ide o texty alebo grafický dizajn. Obsahovo je bohatý, rôznorodý a prístupný širokej čitateľskej verejnosti. Mozaika, Poľnohospodárske rozhľady a Obzory sú pre mňa noviny v novinách, je tam čo čítať. Dobre kryjete udalosti v našich osadách, lebo aj malé udalosti robia život veľkolepým. V Hlase ľudu je vždy niečo nové a ste na dobrej ceste. Prajem vám, aby Hlas ľudu aj ďalej udržal nasadený stúpajúci trend. Navrhujem, aby ste v tomto oslavnom roku iniciovali stretnutie troch slovenských redakcií. Prezraďte nám ešte, ako trávite voľné chvíle? – Pridali sme roky životu, nie život rokom. Tak sa hovorí, ale ja sa nechcem riadiť týmto výrokom, chcem rokom pridať život: zabúdam, koľko mám rokov, chcem byť aktívny ako voľakedy. Na chate zbieram listy, idem na strechu opraviť škridlicu, lebo fyzická práca zotavuje a zošľachťuje človeka. Vždy som chcel hrať šach, lebo vplýva na bystrosť rozumu, ale posledných päť rokov vôbec nehrám, i keď mi to chýba. Mnoho čítam tlač a pozerám iba dokumentárne filmy a informatívne vysielania. Riadim sa krédom, že báseň a život sa hodnotia nie podľa dĺžky, ale podľa obsahu. • KULTÚRA •

VALNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS NOVÝ SAD

Zapojiť mladých ľudí a žiakov Aneta Lomenová

iestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade tradičné valné zhromaždenie tentoraz usporiadal 5. februára na Starej fare SKC P. J. Šafárika. Na úvod zazneli piesne v podaní Zmiešaného spevokolu SKC P. J. Šafárika pod vedením Anny Crveniovej a zhromaždenie viedol podpredseda Jaroslav Feldy. Ústredný bod výročného zasadnutia bola správa o činnosti MOMS Nový Sad v roku 2013, ktorú podala predsedníčka Jarmila Struhárová, a pokladník Jaroslav Boldoc-

ký pripravil správu o finančnom hospodárení matičného odboru. Katarína Tótová, predsedníčka Dozornej rady, dosvedčila usi-

činnosťou matičiarov. Vo voľnej diskusii Ján Brtka vyzdvihol nedostatok mladých ľudí v MOMS a navrhol prilákať mladých a

lovnosť a nezištnú prácu Správnej rady. Obe správy prítomní jednohlasne schválili a vyjadrili spokojnosť s doterajšou bohatou

perspektívnych ľudí k činnosti, ktorí by sa mohli prejaviť aj písaním projektov, a tak prispeli k rozvoju a udržiavaniu súčasného

PRAVIDELNÝ HUDOBNÝ SEMINÁR V PIVNICI

Podklad na cédečko k jubileu Kvetoslava Imreková

omorný zbor Nádeje aj v tomto roku úspešne zorganizoval v poradí už štvrtý seminár zborového spevu pod názvom Nová pieseň. V sobotu 8. februára • KULTÚRA •

nacvičili nové, ale aj už dobre známe piesne. Veľký počet účastníkov svedčí o tom, že záujem o spev je čoraz väčší, a tak sú aj výsledky potešujúce. A osvedčila sa aj spolupráca Pivnice a Selenče. Totiž okrem členiek Komorného zboru Nádeje,

ktoré seminár zorganizovali, na seminári sa zúčastnili aj členovia spevokolu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Pivnici a členovia Komorného zboru Zvony zo Selenče. PaedDr. Juraj Súdi zo Selenče aj tentoraz bol prednášateľom a zapojil sa i orches7 /4582/

a moderného pôsobenia. Štefan Cicka, člen SR, vyzdvihol potrebu udržiavať hrobky zosnulých významných Slovákov pôsobiacich v Novom Sade. Martin Klátik navrhol zapájať slovenské novosadské deti do mesačných matičných stretnutí, samým tým bude tu väčší počet prítomných a zosilní sa spolupráca s učiteľmi slovenského jazyka v novosadských školách. Na podnet Správnej rady zhromaždenie schválilo návrh, aby Matica slovenská v Srbsku udelila osobitné uznanie za zásluhy na poli umenia a národných tradícií Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a ďakovnú listinu na rok 2014 mladej tajomníčke MOMS Nový Sad Anete Lomenovej, ako podnet na ďalšiu aktívnu činnosť.

ter Zvonivá cimbalovka. Repertoár bol bohatý. Spievali sa duchovné, ľudové a piesne iných žánrov. Nacvičených majú teraz deväť skladieb. Predsedníčka Komorného zboru Nádeje Miluška Macková hovorí, že plánujú aj spoločný koncert 4. mája v divadelnej sieni v Pivnici. Dovtedy by chceli vydať aj cédečko s piesňami z tohto seminára. Keďže si Nádeje tohto roku pripomínajú desať rokov činnosti, bol by to pekný darček k narodeninám.

15. 2. 2014

Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Päť rokov rýchlo ubehlo Jaroslav Čiep

e tomu presne päť rokov, odkedy sa v roku 2009 niekoľkí petrovskí výtvarní nadšenci dali dokopy. Odvtedy vystupujú spoločne pod menom Združenie petrovských výtvarných umelcov a svojou činnosťou dotvárajú nielen miestne kultúrne podnebie, ale svoju pečať zanechávajú aj v širších rámcoch. Miesto na stretnutia si našli vedľa obecnej Turistickej organizácie, kde majú možnosť i vystavovať a navzájom aj dobre spolupracujú. Práve v sieni TO sa v piatok 7. februára znovu stretli, aby si

Petrovskí umelci zasadajú v okrúžení vlastných obrazov

Spoločná fotografia ako pamiatka na 5 rokov činnosti ZPVU

skromne pripomenuli svoje prvé malé jubileum, aby si na valnom zhromaždení sprítomnili minuloročnú činnosť a prehodnotili dosiahnuté výsledky. Na dobre prichystanom zasadnutí nebolo možné si nevšimnúť, že ide o vzorové združenie, ktoré hoci so skromnými financiami dosahuje pozoruhodné výsledky. Členovia tohto združenia si vážia každú dobrú radu, pomoc či ten-ktorý dinárik finančnej pomoci a okrem toho hodný kus práce odnesú na svojich pleciach celkom dobrovoľnícky. Minútkou ticha si uctili aj pamiatku na nedávno zosnulú členku združenia Máriu Červenú.

www.hl.rs

SKUPINA PIVNICKÝCH SPOLKÁROV v sobotu 8. februára v miestnostiach SKUS Pivnica usporiadala priadky. V príjemnom ovzduší pripomínajúcom niekdajší sedliacky dom, pri svetle petrolejových lámp a pri slovenskej akustickej hudbe veľký počet priadkarov nielen z Pivnice, ale i ďalších slovenských osád, sa pekne zabávali až do rána. Mnohí prišli v ľudovom kroji a s kolovratmi a všetci si mohli vychutnať domáce koláče, lepníky, pukance, varenú kukuricu a iné dobroty, ktoré prichystali organizátori.

Informačno-politický týždenník

Združenie petrovských výtvarných umelcov, ako to vyplynulo zo správy, ktorú podala predsedníčka Mária Ivičiaková, aj v roku 2013 malo rozmanitú a čulú činnosť i napriek nepriaznivej finančnej situácii, ktorá sprevádza prácu združenia od založenia, a naplánované aktivity v úplnosti realizovali. Zorganizovali 4 výstavy: spoločné výstavy členov v máji v rámci Dňa Petrovca pod názvom Čaro štetca II a v auguste v rámci Slovenských národných slávností pod názvom Petrovské pohľady V, tiež výstavu obrazov zo súkromnej zbierky Jána Dorču-Joviho a výstavu detských prác z výtvarného tábora. Okrem toho účinkovali aj na podujatiach v Báčskej Palanke, v Chorvátsku, v Jakšići, v Báči a v Petrovci pri rôznych príležitostiach. Počas roka úspešne zorganizovali tri edukačné prednášky a dielne profesora Radovana Jandrića a Milana Vereša a dve pracovné akcie. V minulom roku minuli čosi nad 80-tisíc dinárov. Rok 2014 je pre toto združenie jubilejným a bude v znamení piateho výročia činnosti. V súlade s tým si naplánovali i aktivity. Prajeme im, aby v ňom dosiahli aspoň také úspechy, ako v rokoch minulých. V tom zmysle sa na zasadnutí prihovorili aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a predseda Rady Miestneho spoločenstva B. Petrovec Ján Rybovič. Na záver v rámci slávnostnej časti zasadnutia členom združenia, spolupracovníkom a podporovateľom udelili ďakovné listiny. Bola medzi nimi aj redakcia týždenníka Hlas ľudu.

K. I. • KULTÚRA •

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA AKADEMICKÉHO SOCHÁRA JÁNA STUPAVSKÉHO V PAZOVSKEJ GALÉRII

Metamorfózy – kresby a sochy Anna Lešťanová

ebruárová výstava v galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova je venovaná Jánovi Stupavskému, akademickému s o c h á rov i zo Starej Pazovy. Na pondelkovej vernisáži (10. februára) o tvorbe tohto významného umelca hovorili akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie, a Mirjana Žakulová, historička umenia, ktorá výstavu otvorila. Výstava Metamor fóz y j e ôsmou samostatnou výstavou Jána Stupavského a treťou usporiadanou v jeho rodisku. Tento akademický sochár sa svojou tvorbou už dlho nepredstavil staropazovským milovníkom

výtvarného umenia. Tí starší si ešte i dnes vraj veľmi dobre pamätajú na zimný happening a dávny rok 1969, keď v strede Starej Pazovy vytvoril šesť

sôch zo snehu. O tri roky neskôr (1971) mal samostatnú výstavu v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove. Naposledy vystavoval na kolektívnej výstave vlani

v decembri pri príležitosti oslavy 10. výročia pazovskej galérie. Najnovšia výstava kresieb a sôch (zhotovených prevažne z dreva a zo sadry), ktorá je otvorená do

konca mesiaca, predstavuje malú retrospektívu dlhej a úspešnej umeleckej činnosti tohto staropazovského akademického sochára.

V rokoch 1975 až 2012 sa Ján Stupavský zúčastňoval aj na početných kolektívnych výstavách tak v našej krajine, ako aj v zahraničí (v Portugalsku, na Slovensku...). Od roku 1980 pôsobí ako umelec na voľnej nohe a zaoberá sa nielen sochárstvom a kresbami, ale veľmi blízky vzťah má aj k úžitkovej grafike a grafike, šperkom. Je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny a po viacročnej pedagogickej práci teraz je na dôchodku. Tento významný umelec je nositeľom odmien na výtvarných súbehoch a má krásne zhotovené sochy na verejných priestoroch, tiež realizované projekty a študijné hlavne zahraničné cesty.

ČAJAKOVSKÝ ČAROSLOV. V týchto dňoch vyšlo, vlastne lepšie povedané dostalo sa do verejnosti ďalšie číslo internetového časopisu žiakov slovenských škôl vo Vojvodine. Čaroslov číslo 5 je v úplnosti venovaný spisovateľovi a učiteľovi Jánovi Čajakovi: je tu riport z 5. žiackeho seminára usporiadaného k 150. výročiu jeho narodenia, spoločný dokumentárny film žiakov slovenských škôl, ktorý tu vznikol, žiacke slohové práce, príležitostný text Viery Benkovej, prehľad osláv a dokumentárnej výstavy v petrovskej ZŠ Jána Čajaka, 14. výtvarný tábor Makovička. Na úhrnne 48 stranách nájdete aj kompletne spracovaný život a dielo tohto významného dejateľa, kopu fotografií... Kliknite na www.caroslov.rs a nájdete iste ešte niečo z tohto jedinečného prínosu vojvodinských školákov a ich profesorov k čajakovským oslavám. A. F. • KULTÚRA •

7 /4582/

15. 2. 2014

Kultúra PLÁNY NA NOVÚ DIVADELNÚ SEZÓNU V STAREJ PAZOVE

Až štyri premiéry Anna Lešťanová

a nedávno usporiadanej oslave k 111. výročiu slovenského divadelníctva v Starej Pazove Miroslav Kožík, predseda Slovenského divadla VHV v Starej Pazove, milovníkom Tálie prezradil, aké plány má táto programová forma SKUS hrdinu Janka Čmelíka v novej divadelnej sezóne. Pazovskí divadelníci si v tomto roku naplánovali až štyri divadelné premiéry – dve pre dospelých a dve pre deti. – Začali sme s prácou na divadelnom predstavení Mila Urbana



Živý bič v réžii Aničky Balážovej. Touto inscenáciou si pripomenieme sté výročie začiatku prvej svetovej vojny, – podotkol Miroslav Kožík a prejavil nádej, že i toto predstavenie, ktorým sa predstavia na všetkých prehliadkach, dosiahne pekné, skvelé úspechy vzhľadom na dlhú a úspešnú divadelnú tradíciu v Starej Pazove. – Druhé predstavenie, ktoré sme začali v SD VHV robiť, je Ríša rozprávok. Je to divadlo v kategórii dospelí pre deti a na ňom intenzívne pracujú dve nové mladé režisérky Aňa Poliovková a Daniela Balejová, – povedal

Miroslav Kožík

Kožík, a dodal, že po dlhšom čase spolok bude mať svoje pred-

stavenia na prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove, s prísľubom: „Doteraz sme podporovali predstavenia základnej školy, čo, samozrejme, aj naďalej budeme robiť.“ Alexander Bako, skúsený pazovský režisér, v novej divadelnej sezóne bude pracovať na detskom divadelnom predstavení Výsluch autora Miroslava Demáka. Na sklonku roka by sa mala realizovať tretia časť trilógie Neresti ľudstva, pohybového predstavenia o ľudských chybách a cnostiach spoluautorov Miroslava Kožíka a Miroslava Baka.

RECENZIA

Renesancia komiksu?

(Dan kada je počelo leto; Komunista. Vydavateľstvo Rosencrantz, Maglić – Nový Sad 2013)

Stevan Lenhart

období všeobecného poklesu nákladov (a dokonca zániku) printových médií do určitej miery prekvapuje skutočnosť, že tlačený komiks v Srbsku sa dožíva svojráznej renesancie. Vidno to nielen zo solídneho výberu zahraničných kreslených seriálov na novinových stánkoch, ale aj z ponuky nových domácich vydavateľstiev zameraných na oblasť deviateho umenia. Jedným z takých vydavateľov je Rosencrantz z Maglića, ktorého dve aktuálne vydania máme práve pred sebou. Autorom scenárov obidvoch albumov je Predrag Đurić, kresliarmi sú Francesco Conte a Mike Gallagher. Hrdinovia komiksu pod názvom Dan kada je počelo leto sú Ajs a Krivi, dvaja tínedžeri z vojvodinského mestečka, ktorí v prvý deň letných prázdnin zažívajú celý rad dobrodružstiev. Ale nejde o idylické znázorňovanie bezsta-

www.hl.rs

rostnej mladosti – počas deja sa totiž príjemné zážitky hrdinov prepletajú s problémami odrastania v drsnej skutočnosti týchto priestranstiev. Návšteva sálaša a opustenej chaty deda Marka,

rozhovory o dievčatách, basketbal, trampoty s lokálnymi bitkármi, spoločné pozeranie pornofilmov, mládežnícka párty, skúsenosti s alkoholom a ľahkými drogami,

Informačno-politický týždenník

prvé sexuálne vzťahy, nedorozumenia s rodičmi a útek z domu – sú to iba niektoré dejové body tohto 48-stranového komiksu, čo pôsobí príliš nahustene a zdá sa, že by si prirodzený vývin celého príbehu žiadal aspoň dvojnásobne viac strán. Avšak blízka tematika, Conteho kresby s množstvom detailov a kvalitná tlač sú niečo, čo by mohlo zaujať pozornosť (najmä mladších) čitateľov. Podľa počtu strán rovnaký, ale tematicky celkom odlišný je komiks Komunista, ktorého dej je založený na historických okolnostiach v súvislosti s krátkodobou Srbsko-maďarskou republikou založenou roku 1921 v meste Pécs. Ústredná dejová niť sleduje príbeh mladých komunistov a milencov Alexandra a Heleny – po zániku republiky sa dostávajú do Sombora, ktorý je však primalý na ich revolučné cítenie, najmä na uspo-

kojenie pudov vášnivej hedonistky Heleny. Alexander je veľmi vážený v revolučných kruhoch vo Viedni a v Moskve, ale realizáciu jeho plánov kazí nepokojné správanie sa manželky... Zaujímavý scenár a vynikajúce Gallagherove kresby prispievajú k priam filmovému zážitku pri čítaní tohto komiksu. S ohľadom na to, že ide o mladé vydavateľstvo, katalóg doterajších titulov Rosencrantz je pozoruhodný (zahŕňa 8 ďalších vydaní) a jeho entuziazmus v každom prípade vítaný. • KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V HLOŽANOCH

Ako zachrániť materinský jazyk? Juraj Bartoš

laňajšiu produkciu Slovenského vydavateľského centra predstavil jeho riaditeľ Vladimír Valentík v rámci tradičného podujatia Zima s knihou v Hložanoch, ktorý SVC usporiadal s tamojším Spolkom žien Slovenka a MOMS Hložany. V pondelok večer 10. januára v kaviarni Pod lipami zo tridsať prítomných milovníkov knihy si vypočulo úryvky z knihy Jána Čajaka Rodina Rovesných;

prostredia, v ktorom chabne ich materinský jazyk, ustupujúc pred väčšinovým srbským jazykom, najmä tam, kde občania slovenskej národnosti rapídne ubúdajú a kde utrácajú možnosť školenia v materinskej reči. Kniha o bilingvizme si nesporne zasluhuje pozornosť širšej verejnosti; táto však o nej stále nevie nadostač, ako sa domnieva Vladimír Valentík, najmä zásluhou tunajších slovenských médií. Ako povedala Šimoniová-Černáková, prvá časť knihy

identity. Podľa našej skromnej mienky s obsahom tejto knihy by sa mali povinne oboznámiť predovšetkým učitelia, a potom aj rodičia; od týchto dvoch ohniviek predsa najviac závisí či, kedy a kde sa reťaz jazykovej identity tunajšej slovenskej menšiny roztrhne.



Kovačica Ruženka Šimoniová-Černáková

Účastníci tradičného večierka v Hložanoch opäť prejavili primeraný záujem o vydania SVC

prečítali ich Miriam Murtínová a Alena Pešková. Pokým pri prvých dvoch večierkoch Zimy s knihou (v Petrovci a Kovačici, koncom januára) hosťom bol spisovateľ zo Slovenska Dalimír Hajko, na tretie stretnutie s milovníkmi knihy SVC zaangažoval Ruženku Šimoniovú-Černákovú, ktorá celé desaťročie pôsobila v hložianskej základnej škole ako psychologička. Nie div, že jej prezentácia vlastnej publikácie Dvojjazyčnosť a jej pedagogické aspekty, ktorú vlani vydalo SVC v edícii Vedecké zošity, úplne zaujala pozornosť vďačného poslucháčskeho auditória. Už aj preto, že autorka pri výklade prezieravo „spustila loptu na trávnik“ a vyhla sa číremu náučnému štýlu. Navyše, téma je pálčivá, veď, chvalabohu, respektíve, bohužiaľ, Slováci v Srbsku čoraz zreteľnejšie pociťujú pevné objatie bilingválneho • KULTÚRA •

ozrejmuje špecifiká vzdelávania v materinskom jazyku. V druhej je reč o výsledkoch výskumu, t. j. analýzy vyučovania slovenské-

KRÁTKE SPRÁVY

ho jazyka v základných školách v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku. Autorka sa usilovala vyvrátiť ujatý predsudok, podľa ktorého prepojenie z materinského jazyka na srbský, či už v základnej alebo strednej prípadne vysokej škole, má za následok slabší prospech. Poukázala na potrebu osvojenia slovenčiny a srbčiny približne na rovnakej úrovni, čo by žiakom musela umožniť základná škola a v tejto súvislosti naznačila potrebu a možnosť vydania primeraného slovníčka. Podľa názoru autorky cennej publikácie, odborné výskumy v troch štátoch jasne poukázali na nesporný význam vzdelávania v materinskom jazyku pre zachovávanie a vývin jazykovej

Divadelné jubileum. Február je pre ochotnícke divadlo v Kovačici významným mesiacom z pohľadu histórie, totiž 22. februára t. r. bude presne 100 rokov od prvého divadelného predstavenia v slovenskom jazyku. Milovníci Tálie si v ten deň budú môcť pozrieť fotodokumentárnu výstavu, ktorá bude nainštalovaná v Galérii insitného umenia v Kovačici, a divadelné predstavenie Ženba a vydaj v prednese domácich hercov, členov Divadla VHV scény v Kovačici. Bol to jeden zo záverov zasadnutia aktivistov v kovačickej kultúre, ochotníkov a milovníkov divadla, ktorí sa zároveň podieľajú aj na písaní textov do monografie Sto rokov divadla. Schôdza sa usporiadala vo štvrtok 6. februára v miestnostiach Domu kultúry 3. októbra v Kovačici a viedol ju predseda Rady divadla Pavel Jonáš. A. Ch.

Reku a vraj Anna Horvátová

ri reprodukovaní výpovedí alebo myšlienok pri bežnej komunikácii si pomáhame časticami príznačnými pre hovorový štýl – reku a vraj. Pri voľbe jednej z nich treba byť pozorný, lebo i keď ide o častice slovesného pôvodu, každá má iný význam a netreba ich zamieňať. Nahliadnutím do slovníkov dozvieme sa, aj ako to z odbornej stránky vyzerá. Reku je výraz, ktorým hovoriaci naznačuje, že reprodukuje svoju vlastnú výpoveď alebo myšlienku (mienku); hovoril som (si), vravel som (si), myslel som

(si): Bol som na poli, reku, aká je úroda. (Čaj.) Vraj zaplať za poctivosť. Moja poctivosť už, reku, dávno odplávala. (Švant.) Hovorím si, reku, zaskočíš (na kádrové oddelenie). (Karv.) Puk-puk, reku, čo sme na strelnici? (Pláv.) Vraj je výraz, ktorým hovoriaci naznačuje, že reprodukuje výpoveď (myšlienku, názor, mienku) niekoho iného; údajne, povedal, hovorí sa, hovoria: Zatkli ho. Vraj pre poburovanie. (Žáry) Vlani mu vraj ukradli vrece jačmeňa. (Tomašč.) Nepovedal ti doktor, ako dlho musíš byť v nemocnici? − Vraj najmenej tri týždne. (Zúb.) Vraj, kde chodí slnce, nechodí lekár. (Gab.) 7 /4582/

15. 2. 2014

Kultúra S RIADITEĽKOU ZŠ V KYSÁČI ANNOU GAŠPAROVIĆOVOU

Financie brzdia úpravu a modernizáciu Elena Šranková

kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra nielenže majú problémy s premokaním a úpravou školskej budovy, ale sa našli aj pred súdnym pojednávaním. Riaditeľku školy Annu Gašparovićovú sme požiadali, aby ujasnila situáciu, v ktorej sa ocitli. – Nedávno som bola u sudcu pre priestupky, lebo sme napriek odročenej lehote nevylíčili školskú budovu, čo nám naložila inšpekcia. Sudcovi som zdôvodnila, že škola nemôže vyfinancovať takú veľkú prácu a uvidíme, aký rozsudok nakoniec vynesú, či budeme potrestaní alebo nie. K tomuto došlo aj z tých dôvodov, že z Mesta Nový Sad už dva-tri roky dostávame iba skromné prostriedky, ktoré nepostačujú na všetko to, čo by sme potrebovali. Ani tohto roku nám nesľubujú značnejšie sumy, čo vyplýva z predbežných rozhovorov s náčelníkom Mestskej správy pre vzdelávanie Brankom Novakovićom, ktorý prisľúbil, že našu školu čoskoro navštívi. Preto sme sa orientovali na písanie projektov, aby sme školu koľko-toľko opravili. Tri projekty sme adresovali na Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, jeden na slovenskú ambasádu a budeme sa uchádzať o prostriedky aj z japonskej ambasády. Pred dvomi, tromi rokmi sme na projekty neboli natoľko orientovaní, lebo nám Mesto Nový Sad vždy vychádzalo v ústrety. Spomeňme, že sa nám tak podarilo urobiť dostavbu školy, zabezpečiť nábytok do novej časti, vystavať športovú halu. Ktoré práce na oprave školy sú toho času najsúrnejšie? – Najsúrnejšia je oprava strechy, výmena 100 štvorcových metrov sadrových platní na povale, hlavne v zborovni, v kancelárii riaditeľky a na chodbe, ako i líčenie kompletného poschodia. K premokaniu došlo pred dvoma

www.hl.rs

rokmi v dôsledku snehu a veľkej zimy. Samozrejme, že sme si už vtedy pýtali pomoc na sanáciu, ale predstavitelia tak mesta, ako i pokrajiny, nás navštívili, škodu obzreli a odišli. Hostia z pokrajiny povedali, že to nie je v ich kompetencii, že nemajú nadostač prostriedkov, že je to záležitosť mesta, čo je pravda. Okrem toho dôležitá nám je výmena ohrady dlhej 400 metrov, lebo sme už mali prípad, že časť ohrady spadla. Ihriská a dráhy na dvore od výstavby v roku 1968 neboli vynovené, takže aj tie chceme renovovať. Počítačov tiež nemáme nadostač. Máme počítačovú učebňu na výučbu informatiky, ale vzhľadom na to, že máme sieť a internet, chceli by sme zabezpečiť počítač do každej učebne, ako i interaktívne tabule. Chceme ísť s dobou, modernizovať názorné prostriedky, avšak finančná situácia nám to nedovoľuje. Rodičia nám za-

Informačno-politický týždenník

zlievajú, že nemáme videodozor a sú proti tomu, aby sa mesačne platilo za službu ochranárov. Terajšie dve videokamery sú zastarané, neregistrujú prečiny, ktoré sa stávajú v noci. Aká je situácia vo vašej škole, keď ide o rovesnícke násilie? – Musím uznať, že jestvuje, ale nie je také vypuklé a je menšej

intenzity ako v Novom Sade. Predsa sme my dedinská škola a k tomu na každej prestávke máme po piatich dozorných učiteľov, a to na piatich punktoch. Ale niekedy ani to nestačí. Máme veľký priestor v telocvični, kde sa okrem telovýchovy vyučuje biológia, a preto by videodozor prišiel vhod, aby sme mali pohľad na to, čo sa deje na tom konci školy. Inak aj rodičia dnes veľmi prihliadajú na bezpečnosť, veľmi sa boja o svoje deti a obhajujú ich záujmy v tomto ohľade. Čo môžete povedať ohľadom vyučovania a iných aktivít? – Toho času je obdobie súťažení, nuž žiakov chystáme na tieto aktivity. V apríli budeme hostiteľmi súťaže zo slovenského jazyka. Plánujeme už aj športové aktivity a súťaže, i keď v športovej hale tiež máme problém s podlahou. Na mieste, kde kedysi bola veľká vŕba a dávno i studňa ospievaná v piesni Vindem na Torinu už po druhýkrát prepadla podlaha. Sanácia nie je jednoduchá, lebo na to potrebujeme špeciálnu gumu. Od novembra z bezpečnostných dôvodov v hale nešportujú rekreanti. Napriek napočítaným problémom riaditeľka verí, že sa im podarí riešiť najprv to najpálčivejšie – sanáciu strechy. Pochvalne sa zmienila o lokálnej samospráve, predstaviteľoch školského výboru a Rady Miestneho spoločenstva, ktorí sa v Mestskej správe pre školstvo prihovorili o riešenie problémov v škole.

VO FEBRUÁROVOM VZLETE možno čítať o digitálnych kresbách Branislava Babića-Kebru, podujatí Zima s knihou, obrazoch mladej maliarky Kristíny Srnkovej z Kysáča, akciách Ekologického hnutia v Padine, tiež sa píše o knižných vydaniach (Hranice zla Antona Rákaya, Insajder, moja priča Brankice Stankovićovej), aktualitách zo sveta informačných technológií (Consumer Electronics Show 2014) a videohrách (Contrast). Sú tu aj filmové recenzie (The Wolf of Wall Street, Falsifikator) a hudobným fanúšikom odporúčame články o novom albume Goblinov, rozhovor so skupinou ZAA, portrét Miley Cyrus a rubriku Underground Telex. Nechýbajú Rozlety, Vaša tvorba, Móda, komiks Šíp kráľovnej Neith... Na obálke je ilustrácia Tomu Pana, ktorého tvorba je témou v rubrike Zóna deviateho umenia. Neprehliadnite nový Vzlet! S. L. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Michal Kevický (1929 – 2014)

ňa 7. februára zvony evanjelického chrámu Božieho oznámili občanom Padiny, že umrel Michal Kevický. Správa o smrti poctivého, pracovitého a horlivého národovca otriasla citmi nielen jeho najmilších. Michal Kevický sa narodil roku 1929 v Padine. V rodisku vychodil ľudovú školu, kde si učitelia všimli jeho talent pre kreslenie a záujem o techniku. Na ich odporučenie rodičia ho v ťažkých vojnových rokoch dali najprv do meštianky v Kovačici, a potom do strednej geologickej školy v Pančeve. Po skončení školy sa zamestnal v Ministerstve elektrohospodárstva, odsek hydrogeológia. Ako mladý odborník často bol v teréne pri výstavbe kapitálnych objektov pri obnove krajiny. Zvlášť mu k srdcu prirástol Ovčarsko-kablarský kraj, ktorého príroda ho inšpirovala ku kresleniu, neskôr fotografovaniu a dokumentaristike. Od roku 1952 robil v Geologickom ústave v Belehrade, kde sa zúčastnil na mnohých projektoch. Za svoju prácu bol roku 1974 vyznamenaný medailou práce prezidenta SFRJ Josipa Broza Tita.

Životným koníčkom mu bola elektrotechnika. V roku 1950 zhotovil prvý rádioprijímač a opravoval rádioprijímače svojim Padinčanom. Vypracoval geografickú mapu dediny a chotára, mnohé firemné logá a tabule, rodinné rodokmene a mnohé iné diela. Možno povedať, že patril k tým, pre ktorých platí heslo: Čo oči vidia – ruky spravia. Patril medzi prvých povojnových fotografov zo školy Bedricha Piláta. Láska ku fotografii trvala do konca jeho života. Bavili ho predovšetkým umelecké fotografie, ale aj dokumentárne. Jeho heslom bolo: Fotografia je dokument, ale nemá dušu. Kresba má dušu. Nielenže fotografoval, ale i reprodukoval staré fotografie a so svojou spolupracovníčkou pripravil niekoľko výstav starých fotografií k významným výročiam. Svojmu rodisku zanechal trvalé hodnoty. Jeho precízna ruka, krasopis, rada, dobročinnosť, ochota vždy pomôcť, teplé slová a srdečný úsmev budú nám chybovať. Česť jeho pamiatke. Nech mu je ľahká rodná zem. Z. P.

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; Š. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.;

• KULTÚRA • OZNAMY •

6. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.; Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@ hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

PONUKA TÝŽDENNÍKA HLAS ĽUDU PRE POLITICKÉ STRANY A INÝCH ZÁUJEMCOV NA UVEREJNENIE REKLAMNÝCH OZNAMOV V PREDVOLEBNOM OBDOBÍ

CENNÍK POLITICKÉHO MARKETINGU NA INZERČNÝCH STRANÁCH 1) KOLOROVÉ STRANY na obálke Veľkosť strany

Dimenzie

Základná cena

DPH 20 %

Celková cena

1/1 Posledná

215 x 300 mm

34.000,00 6.800,00

40.800,00

1/1 (2 i 52)

192 x 270 mm

30.000,00 6.000,00

36.000,00

1/2 (2 i 52)

192 x 135 mm

22.000,00 4.400,00

26.400,00

1/4 (2 i 52)

93 x 135 mm

16.000,00 3.200,00

19.200,00

2) KOLOROVÉ STRANY vnútorné 1/1

192 x 252 mm

25.000,00 5.000,00

30.000,00

1/2

192 x 125 mm

18.000,00 3.600,00

21.600,00

1/4

93x 125 mm

14.000,00 2.800,00

16.800,00

1/1

192 x 252 mm

14.000,00 2.800,00

16.800,00

1/2

192 x 125 mm

9.000,00 1.800,00

10.800,00

1/4

93 x 125 mm

6.000,00 1.200,00

7.200,00

1/8

93 x 61 mm

3.500,00

700,00

4.200,00

páska

192 x 20 mm

2.000,00

400,00

2.400,00

3) ČIERNO-BIELE

Spôsob platby: – jednorazové zverejnenie 100 % – najneskoršie v deň uzávierky (utorok) dohodnutého čísla. – viacrázové zverejnenie 100 % – preddavok na dohodnuté obdobie v lehote 8 dní odo dňa podpisovania zmluvy. Pripomienka: V ozname bude výrazne naznačené, že ide o predaný priestor. Nebudú sa zverejňovať predvolebné odkazy, ktoré vyzývajú na násilie, urážajú osobnosť príslušníkov iných politických strán, legálne zvolené štátne orgány, národ, taktiež ani texty, ktoré zasahujú do súkromia, povolávajú na netoleranciu, náboženskú, národnostnú nenávisť a ostatné diskvalifikačné odkazy.

7 /4582/

15. 2. 2014

Oznamy

SÚBEH NA VYDÁVANIE ZÁRUK NA ZABEZPEČENIE DLHODOBÝCH ÚVEROV NA MONTOVANÉ SILÁ – ZÁRUČNÝ POTENCIÁL DO 200.000.000,00 DINÁROV – 1. Základným cieľom vydávania záruk Záručného fondu AP Vojvodiny (ďalej: fond) je utvoriť predpoklady ľahšieho prístupu k úverovým linkám bánk s cieľom zvýšiť skladovacie kapacity, utvoriť predpoklady na zvýšenie rozsahu a kvality poľnohospodárskeho vybavenia, stupňa konkurencieschopnosti a zvýšenia vývozu. 2. Týmto súbehom sa poskytne záruka: za úvery povolené na výstavbu, rekonštrukciu, dobudovanie a adaptáciu síl, ako aj obstaranie príslušenstva pre silá. Predmetom záruky podľa tohto súbehu nebudú: financovanie nákladov vypracovania projektovej dokumentácie, nákladov obstarania povolení, stavebné náklady, úprava pôdy, obrábanie pôdy, ako aj výstavba prístupovej cesty a pod. 3. Právo uchádzať sa na súbehu majú: – fyzické osoby – nositelia registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev, – poľnohospodárske družstvá v súkromnom vlastníctve, – mikro a malé obchodné subjekty a podnikatelia registrovaní na výkon primárnej poľnohospodárskej výroby a spracovanie poľnohospodárskych produktov. Fyzické osoby – nositelia registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev musia splniť aj nasledujúce minimálne podmienky: bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity. Poľnohospodárske družstvá v súkromnom vlastníctve a mikro a malé obchodné subjekty a podnikatelia musia splniť aj nasledujúce minimálne podmienky: – podnikateľské sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, – pozitívne posledné dve finančné správy, – že podávateľ žiadosti podniká najmenej 3 roky alebo patrí do skupiny spriaznených právnických osôb, ktoré podnikajú viac ako 3 roky, kde žiadosť môže podať len jedna právnická osoba, ktorá sa podľa pozitívnych zákonných predpisov pokladá za spriaznenú právnickú osobu. Podporia sa len projekty, čo sa realizujú na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. 4. Podľa tohto súbehu sa záruky poskytnú pre sumu do 80 % celkovej pohľadávky banky úveru (hlavný dlh navýšený o bežný úrok a prípadný úrok z omeškania), povolenej podľa nasledujúcich podmienok: suma povoleného úveru – úverového rámca: v súlade s úverovou spôsobilosťou, od minimálne 5.000,00 € po maximálnu sumu 150.000,00 €, v dinárovej protihodnote, podľa priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do obehu, lehota splatenia úveru do: 7 rokov, v rámci ktorej je zahrnutá doba odkladu do 24 mesiacov, v prípade úverového rámca obdobie dostupnosti stiahnutia tranže je maximálne do 12 mesiacov, do čoho je zahrnutá doba odkladu; maximálna úroková sadzba (pri úveroch) do: NKS 6,75 % + 6 М euribor alebo fixne do 7,50 %; – uvoľnenie úveru do užívania: sa koná platbou na účet predajcu, na základe predbežného účtu, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia celkových prostriedkov povoleného súbehu do obehu alebo jednotlivých tránž alebo na účet klienta s povinným účelovým sledovaním, splatenie úveru: po uplynutí doby odkladu úveru v rovnakých (trojmesačných, polročných alebo ročných) anuitách alebo v rovnakých splátkach v dinárovej protihodnote €, podľa priemerného kurzu NBS v deň splatenia, úhrada banky za spracovanie úverovej žiadosti maximálne do: 1 % zo sumy povoleného úveru, jednorazovo, vopred. 5. Prostriedky zábezpeky náležitého vracania zročných záväzkov banky a fondu sú: vlastná blankozmenka, hypotéka, v závislosti od politiky hospodárenia banky kreditorky, a to:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– hypotéka 1. radu k poľnohospodárskej pôde bez bremien, v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 k povolenej sume úveru (istina úveru), ustanovená v prospech banky (hlavný dlh navýšený o bežný úrok, ako aj prípadný úrok z omeškania) a v prospech fondu (hlavný dlh navýšený o bežný úrok, ako aj prípadný úrok z omeškania, ako aj o úhradu za vydávanie záruky), v pomere, ktorý zodpovedá vzťahu vydanej záruky za povolený úver alebo – hypotéka 1. radu k poľnohospodárskej pôde v prospech fondu v minimálnom pomere hodnôt 1 : 1,3 k povolenej sume záruky (hlavný dlh navýšený o bežný úrok, ako aj prípadný úrok z omeškania, ako aj o úhradu za vydávanie záruky) a hypotéka 2. radu ustanovená v prospech banky v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 k povolenej sume úveru (hlavný dlh navýšený o bežný úrok, ako aj prípadný úrok z omeškania). 6. Účastníci súbehu svoj záujem o povolenie úveru a vydávanie záruk fondu vyjadrujú podaním Žiadosti o povolenie dlhodobého úveru na financovanie výstavby, rekonštrukcie, dobudovania a adaptácie síl, ako aj obstaranie príslušenstva pre silá s prihláškou na súbeh fondu o povolenie záruky (ďalej: žiadosť). Žiadosť na tomto súbehu sa podáva banke kreditorke vo všetkých filiálkach – expozitúrach, ktoré sú na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj žiadanú dokumentáciu. Zoznam potrebnej dokumentácie sa môže dostať vo všetkých filiálkach – expozitúrach banky kreditorky alebo stiahnuť zo stránky fondu. 7. Provízia na vydávanie záruky: 0,5 % ročne zo sumy záruky v deň zúčtovania. Suma provízie sa bude znižovať úmerne sume splatených záväzkov podľa úveru. Prvá provízia sa vypočíta na nominálnu sumu záruky a platí sa pred jej vydávaním. Každá ďalšia provízia sa bude zúčtovávať ročne, v období 1. – 15. 9. bežného roka, na zvyšok zaručeného dlhu a platí sa za 10 dní po prijatí zúčtovania – faktúry. Na účely krytia nákladov uskutočnenie súbehu účastník súbehu poukazuje sumu 6.000,00 dinárov na bežný účet fondu číslo 160-118074-98. Jestvuje možnosť odovzdania viacerých žiadostí o vydanie záruk zo strany rôznych subjektov z dôvodu financovania jednej spoločnej investície. Prioritu pri vydaní záruk budú mať poľnohospodárske družstvá, podávatelia žiadosti, ktorých projekty sa realizujú v nevyvinutých obciach, ako aj nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, podnikatelia, hospodárske subjekty, ktorých zakladatelia alebo väčšinoví majitelia sú ženy, ako aj uvedené subjekty, čo realizujú spoločnú investíciu. Prihláška na účasť na tomto súbehu s pripojenými dokladmi v prípade pozitívneho rozhodnutia o povolení súbehu je súčasne aj časť potrebnej dokumentácie na povolenie vydania záruky na účely určené týmto súbehom. Záruka sa vydá na sumu povoleného úveru, navýšenú o sumu zmluvne dojednaného úroku a prípadného úroku z omeškania, po zaplatení provízie a po uvedení prostriedku zábezpeky. Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Všetky informácie o tomto súbehu možno získať v kancelárii fondu v Novom Sade, Hajduk Veljkova 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu), v pracovný deň od 9.00 do 15.00 h, na telefónnom čísle: (021) 489-37-00 alebo stiahnuť zo stránky www.garfondapv.org.rs. Informácie sa môžu dostať aj vo všetkých filiálkach – expozitúrach nasledujúcich kreditorských bánk: CREDIT AGRICOLE SRBIJA AD NOVI SAD, BANCA INTESA AD BEOGRAD, КОМЕРЦИЈАЛНА БАНКА АД БЕОГРАД, АИК БАНКА АД НИШ. ako aj v iných obchodných bankách, ktoré sa náhradne zapoja do tohto súbehu v súlade so zoznamom uverejneným na stránke fondu.

• OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manželku, matku a starú mamu

ZUZANU LITAVSKÚ rod. Čížikovú z Aradáča 3. 9. 1948 – 16. 2. 2013 – 16. 2. 2014

NOVICOVI JANKOVIĆOVI 1962 – 2014 z Petrovca

od susedovcov

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu v Báčskopetrovskej obci 063/7167382.

(árendy) zem a širšie; tel.:

TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

Je tomu rok, čo zavrela oči, ktoré sa na nás dennodenne pozerali. Zmĺkli ústa, ktoré sa nám prihovárali, a ustali ruky, ktoré rady pracovali. Bola skromná v živote, veľká vo svojej láske a dobrote. Už ju neprebudí slnko, ani krásny deň, na našom cintoríne sníva svoj večný sen... Na svoju milú si s láskou a smútkom spomínajú: manžel Paľo, dcéra Zuzana a vnukovia Ivek a Janko

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manželku

PREDÁVAM byt v B. Petrovci, 70 štvorcových metrov; tel.: 063/7113946. Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

ERKU HRUBÍKOVÚ 1948 – 2010 – 2014 z Aradáča

Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť.

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo mi bolo drahé, osud mi vzal. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach si so mnou každý deň. S láskou si na Teba spomína manžel Paľo

Ozvať sa možno na tel. čísla: 021/47-20-840, 062/762-940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. S úctou Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu

BOĽAVÁ SPOMIENKA na matku a starú matku

Oznamujte

ERKU HRUBÍKOVÚ

1948 – 2010 – 2014 z Aradáča

Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844

Milovala si život a všetkých nás. Aj keď viac nie si medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy s nami. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: syn Paľko s manželkou Ankou a vnúčatá Paľko a Mariena

inzercia@hl.rs • OZNAMY •

7 /4582/

15. 2. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu mamku, mamičku a sestru

ALŽBETU HRIEŠIKOVÚ

JÁNOM VEREŠOM

rod. Stanovú 15. 12. 1939 – 15. 2. 2013 – 2014 z Kovačice

30. 4. 1945 – 26. 1. 2014 zo Starej Pazovy

Smútok a ticho doliehajú na náš dom. Veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Spomienky na Teba si zachová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

Nie si tam, kde by si mala byť, ale si všade tam, kde sme my. V srdci žiaľ a v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Zarmútené dcéry s manželmi a deťmi a sestra s rodinou

Tvoja manželka Jarmila

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

MICHALOM KEVICKÝM 28. 3. 1929 – 7. 2. 2014 z Padiny

Trvalú spomienku na neho si zachovajú Jeho deti a vnúčatá s rodinami

SPOMIENKA NA SMUTNÚ ROZLÚČKU s manželom, otcom a dedom

JÁNOM VEREŠOM 30. 4. 1945 – 26. 1. 2014 zo Starej Pazovy

MÁRIA JURÍKOVÁ Tvoja smrť spôsobila bôľ. Spomienky na Teba si navždy s láskou uchováme v našich srdciach. Dcéra Hana s manželom Zlatkom, vnuk Martin, vnučka Katarína a svatkovci Rumanovci

rod. Pekárová 1932 – 2013 – 2014 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si zachováva dcéra Mária Plachtinská s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s bratom a strýkom

JÁNOM VEREŠOM

30. 4. 1945 – 26. 1. 2014 zo Starej Pazovy Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Brat Zdenko Vereš s manželkou Annou, so synom Borisom a jeho manželkou a deťmi a s dcérou Vlastou

www.hl.rs

na našu starkú

DR. MIRKOM BOLDOCKÝM

5. 11. 1944 – 16. 2. 2013 – 16. 2. 2014 z Báčskeho Petrovca S láskou Ti ďakujeme aspoň za spomienky, keď Teba už niet... Manželka Viera, syn Rastislav, nevesta Slávka a vnučky Ninka a Hanka

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich najmilších

ZDENKU BABIĆOVÚ

MÁRIU JURÍKOVÚ rod. Pekárovú 1932 – 2013 – 2014 Navždy zostaneš v našich srdciach. Vnučky: Petra s manželom a Daniela

Informačno-politický týždenník

BOGDANA BABIĆA

rod. Červenskú 1938 – 2009 – 2014 1948 – 2009 – 2014 z Nového Sadu S láskou a úctou si na nich spomínajú: syn a pastorok Jaroslav Lačok, pastorkyňa a dcéra Nataša Babićová, brat a švagor Fedor Červenský a švagriná Ruženka Červenská s rodinami • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

spolupracovníkovi

SPOMIENKA

s našou mamou a starou mamou

MICHALOVI KEVICKÉMU

MÁRIOU ŠKODÁKOVOU

28. 3. 1929– 7. 2. 2014 z Padiny

JÁNA PINTÍRA 1959 – 2011 – 2014 z Pivnice

rod. Dankovou 29. 1. 1934 – 30. 1. 2014 z Kulpína

... je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie, vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu nijaké slová nové. Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom. Zuzana Papová

Tichú a trvalú spomienku si na Teba s láskou a úctou budú zachovávať dcéra Mária a syn Ján s rodinami

Uplynuli 3 roky, čo nás opustil manžel a otec. Česť jeho pamiatke. Zarmútení: manželka Anna, dcéry Tatiana a Anna a syn Andrej

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na brata a uja

na švagra

DR. MIRKA BOLDOCKÉHO

1944 – 2013 – 2014 z Petrovca

Dr. MIRKA BOLDOCKÉHO 1944 – 2013 – 2014

... a na kus cesty, ktorý sme prešli spolu, zostane v nás natrvalo.

Natrvalo zostaneš v našich spomienkach.

Maja a Samo Boldockovci

Sestra Lýdia Stupavská s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte

na našich rodičov a starých rodičov

v Hlase ľudu

Na spoločne strávené chvíle a príkladný životný vzor si s láskou a úctou spomínajú Anna a Mata s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 15. februára 2014 je tomu 10 rokov od smrti nášho manžela, otca a starého otca

021/47-20-840 ONDREJA 15. 11. 1932 – 12. 2. 1994

ANNU

rod. Myjavcovú 27. 10. 1929 – 30. 8. 2012

021/47-20-844

MANDÁČOVCOV

z Petrovca S úctou a láskou si na Vás spomína syn Ondrej s rodinou

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

JÁNA STRACINSKÉHO 27. 11. 1933 – 15. 2. 2004 – 15. 2. 2014 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou zachovávajú:

ANKU

22. 6. 1942 – 14. 2. 2013 – 2014

JÁNA

10. 3. 1934 – 26. 1. 2014

MAĎAROVCOV

z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú synovia Jarko a Vladko s rodinami • OZNAMY •

trvalú

spomienku

manželka Mária, syn Ján, dcéra Mária, nevesta Jasminka, zať Vladimír, vnukovia Ján, Martin, Vladimír, Branislav a vnučka Maja s manželom Bojanom

7 /4582/

15. 2. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. februára 19.30 3. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2006) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 16. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 18. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o situácii v dobytkárstve, z aradáčskej tortiády, zo seminára zborového spevu v Pivnici, o aktuálnej situácii v hložianskej základnej škole, o výstavách insitných a akademických umelcov, o novej zbierke ľudových piesní, o Dni zamilovaných a o jednej zaujímavosti z Bingule. Dotyky, rodinný magazín, bude venovaný maliarke Zuzane Chalupovej. Nakrútený bol pri príležitosti 75. narodenín tejto svetoznámej umelkyne.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 14. februára – Znovunájdené šťastie Sobota 15. februára – Poslanie Pondelok 17. februára – Almania – Vitajte v Nemecku! Utorok 18. februára – Dnes zomrieš Streda 19. februára – 15 minút Štvrtok 20. februára – Pavučina snov 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 16. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Denník šialenej rodinky 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Jarmila Bohušová sa zmienila o činnosti nadácie Jarmila

Nedeľa 16. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Novinky TOOK Literárny večierok v Padine Utorok 18. februára 16.00 100 rokov divadla v Kovačici Tančura v Padine V ústrety čajovému večierku Hra kráľov v Kovačici Piatok 21. februára 16.00 Slovenský film: Panna zázračnica Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko maliarky, dizajnérky a kresliarky komiksov narodenej 17. októbra 1977; žije a pôsobí v Kovačici. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť obrazovka solm. tajn. (srb.) slabika autoškola

chodí

robiť, tvoriť

časť

opyt. zámeno

lavička ž. meno vyhradené právo

rovnaké písmená

Ivan Stodola snáď, možno

súhlas north

srieň

Streda 19. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 23. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie novú rubriku pod názvom Zaujímavosti... TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ruská speváčka Pugačova

stromček

jeden rodič

TELEVÍZIA PANČEVO

druh pečiva

plachtička vpíšte NIS 2. časť tajn.

liter

rieka v Taliansku súhlas ž. meno (Darina)

asociálny človek S HLA DU ĽU

druh nápoja, Kola ten

ponad stop umelecké dielo spis. Andrić

vpíšte OBO novinovovydavateľský podnik príslušník armády Bor

evanjelium (skr.) strela s nábojnicou (mn. č.)

alt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 VODOROVNE: pohoršiť, osoba, VA, VT, r, dav, radar, na, atol, SK, Zoroslav, kA, vá, O, š, Spevák, patetika, opalok, t, r, lev, tí, trochár, V. TAJNIČKA: ZOROSLAV SPEVÁK

toho roku pojedá

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 25. januára 2014 bolo: STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN FRANCISTY, JĽA 37, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

7 /4582/

15. 2. 2014

Šport Smutná jeseň Pivničanov FUTBALISTI SLÁVIE SKLAMALI FANÚŠIKOV

Ján Šuster

redminulú nedeľu 2. februára 2014 v Pivnici usporiadali výročnú konferenciu FK Slávia,

hralo 11 zápasov: dva vyhralo, štyri hralo nerozhodne a päťkrát prehralo. No vďaka dobrým výkonom v jeseň roku 2012 Slávia na konci súťaže v Medziobecnej

k tomu, aby mužstvo Slávie v jeseň zakotvilo na poslednom mieste MOL Báčska Palanka – prvá trieda. Z jedenástich zápasov pivnické mužstvo vyhralo len jeden (pora-

Víťazné mužstvo Slávie na turnaji v Ruskom Kerestúre, ktoré potom v jesenných majstrovstvách úplne rozčarovalo

Treba pripomenúť, že v minulom roku postavili novú ohradu zo severnej strany ihriska, keď prostriedky zabezpečil Športový zväz Obce Báčska Palanka a práce vykonali sami. Podľa plánu v tomto roku by novú ohradu mali vystavať na západnej strane, čiže pred tribúnou. Plánujú tiež vyvŕtať studňu, z ktorej by zavlažovali ihrisko, upraviť klubové miestnosti a tribúnu. Na schôdzi pochválili prácu s mladými futbalistami. Pionieri Slávie v majstrovskej sezóne 2012/13 v Medziobecnej pionierskej futbalovej lige OFZ Báčska Palanka obsadili prvé miesto. Zo štrnástich zápasov vyhrali dvanásť, raz hrali nerozhodne, raz prehrali a gólový pomer bol 57 : 14. V jeseň pionieri zohrali deväť zápasov a bilancia je takáto: štyri výhry, tri remízy a dve prehry. Gólový pomer je 26 : 8 a 15 bodov na konte. Najmladší futbalisti – kohútiky vo futbalovej škole sú tiež aktívni, počas leta hrávali priateľské zápasy a hosťovali aj na Slovensku, v Novej Dubnici, kde spolu so slovenskými a českými vrstovníkmi hrali na medzinárodnom turnaji.

na ktorej sa zúčastnilo 54 najver- lige Báčska Palanka – prvej triedy, zili Kriváň v Selenči) a ostatných nejších milovníkov futbalu. Úvo- obsadila 8. miesto s 26 bodmi desať prehralo!? Útočníci vsietili dom predseda Slávie Michal Kotiv a gólovým pomerom 33 : 41. Ako iba 6 gólov, obrana inkasovala 29 vyzval prítomných, aby minútkou to všetko dopadlo minulej jari, a na konte sú len tri body. V zimticha vzdali úctu zosnulým čle- vidieť aj z toho, že na posledný nej prestávke prišlo k zmene na nom vedenia majstrovský zápas do Ka- poste trénera Slávie, keďže Đuku klubu a fanúrađorđeva odcestovali iba Keravicu vystriedal Dragoljub šikom, ktorí sa deviati hráči! Bulatović zo Savinho Sela. pominuli v miPredpokladalo sa, že Finančné prostriedky na riadnu nulom roku. v lete PivničaSprávu o minia získali kvanuloročnej litné posily, ale činnosti podal dobré výsledpredseda M. ky v jesennej Kotiv zdôrazpolosezóne niac, že vlani predsa vystali. nebolo ľahV prípravách ko pracovať. sa im to ešte Zachraňoval to, čo ako-tak darilo, K dispozícii sa dalo: Slobodan mali skromné Kašiković, brankár mužstvo Slávie finančné pro- Slávie zvlášť dobré striedky, ale výkony podai napriek tomu urobili všetko to, lo na turnaji v Ruskom čo bolo potrebné, aby klub mohol Kerestúre, kde získalo normálne fungovať. Trovili iba na prvé miesto. No vtedy to najpotrebnejšie. Upravili šatne, prišlo ku konfliktu me- Úspešný tím pionierov Slávie s trénerom Miroslavom Českom vykonávali pravidelnú údržbu dzi hráčmi, jednotlivci trávnika, športový úbor bol vždy prestali trénovať, a preto ani ne- činnosť FK Slávia vlani čerpal Diskutéri tiež pochválili dobrú čistý, zabezpečili osvieženie pre mohli dobre hrať na zápasoch. zo Športového zväzu Obce Báčska prácu s pioniermi a futbalovou hráčov, ktorým zostalo iba riadne Tréner Keravica mal problémy Palanka, z prenájmu predajne, školou Slávia. Škoda len, že netrénovať a zaznamenať čím lepšie v práci, lebo ho jednotliví hráči predaja vstupeniek na zápasoch hrajú aj dorastenci, lebo sa tak výsledky. neposlúchali, nechodili riadne na a pomáhali mu aj jednotliví členo- vytvára veľká hráčska medzera Keď ide o výsledky prvého muž- zápasy, hlavne tie mimo Pivnice, via správy vlastnými príspevkami. medzi pioniermi a prvým mužstva na trávniku, tie boli naozaj robili kardinálne chyby na tráv- Finančné hospodárenie bolo po- stvom, nuž väčšina pivnických smutné. V jarnej časti majstrov- niku, potom prišli časté zranenia, zitívne, lebo rok 2013 klub skončil chlapcov stráca chuť a prestane stiev 2012/13 mužstvo Slávie zo- žlté a červené karty, čo prispelo s 50 000 dinármi v pokladnici. hrať futbal.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NA TRÉNINGU FK DOLINA PADINA

V snehu neuviazli Juraj Bartoš

Pustinjaković. S doterajšou prácou som spokojný, futbalisti spĺňajú vytýčené ž 12. januára 2014 ihrisko v padin- úlohy; po dvoch týždňoch príprav zaskej Dolnej doline ožilo. V pred- meraných na fyzickú kondičku sme sa posledný januárový deň, keď sa začali venovať aj lopte. Máme tu dobré práve k slovu dostávala riadna kalamita, podmienky; od 3. do 15. februára sme hneď popoludní, sa na zasneženom v Kovačici. V Relaxe budeme pracovať trávniku len tak prášilo. Tréner Zo- ešte intenzívnejšie, čiže trénovať dva- – ran Govedarica sa chopil kormidla trikrát denne, aby sme obstáli v súťaži. Futbalového klubu Dolina v závere Keby sme neverili, že to dokážeme, ani jesennej časti majby sme sa nechytali strovstiev, s cieľom roboty.“ Predseda FK zachrániť padinskú loď od stroskotania Dolina Miroslav pri jej debute v Prvej Kováč je tiež optilige Srbska. Nováčik, mista. Hovorí, že po ako je známe, musel ukončení jesennej prezimovať na sačasti majstrovstiev mom dne tabuľky, sa rozhodli pre preavšak zo zimného stavbu mužstva, spánku sa prebudil s cieľom obstáť s odhodlaním tvrdo v najvyššej súťaži, makať a šplhnúť si v akej vôbec hral na rebríku o niekoľ- Tréner Zoran Govedarica je niektorý slovenský ko drievok vyššie. optimista klub v Srbsku: Hoci je pomerne nevďačné už na štarte „Prepustili sme desiatich hráčov, príprav hovoriť o tom, čo nasleduje, ktorí sa neosvedčili, a priviedli nových, tréner Govedarica jasne dáva najavo, kvalitnejších, ktorí už predtým hrávali v Prvej lige Srbska alebo dokonca čo je cieľom (ne)možnej misie: „V zimnej prestávke sme sa posil- v Superlige a ešte uvažujeme o jednej nili. Prišli títo hráči: Đušić, Advigov, až dvoch posilách.“ Vejnović, Cvetković, Filipović, Matić, Tréner spomenul dobré podmienky; Dobrić, Mirosavljev, Janković a brankár poprosili sme predsedu, aby nám

povedal podrobnejšie o tom, ako klub vôbec funguje v súťaži, ktorá je dozaista nákladná. „Hráči majú všetko, čo potrebujú k nehatenej práci: pomocné a hlavné ihrisko, prezliekarne, výstroj nevyhnutný na tréningy a zápasy... Hráčov zvonku – z Belehradu – každý deň dováža a odváža mikrobus. Mali dva dni príprav a zápas v Rumunsku, robíme na tom, aby pred začiatkom majstrovstiev odcestovali aj na bles-

Futbalisti padinskej Doliny najprv popracovali na kondičke kové prípravy do Maďarska. Pravdaže, je to všetko nákladné. Najväčšiu časť peňazí zabezpečujú padinskí sponzori a istou sumou prispieva aj Obec Kovačica; to sú jediné dva zdroje financovania.“ Od predsedu sa tiež dozvedáme, že Dolina toho času má súhrnne asi 125 futbalistov; okrem 25 hráčov áčka, sú tu aj najmladší: deti, tzv. kohútiky, potom pionieri, mladší dorastenci a dorastenci. S mladšími vekovými skupinami pracujú niekdajší hráči

V HLOŽIANSKOM MUŽSTVE NA ZAČIATKU PRÍPRAV

Mnoho nových tvárí BUDÚCNOSŤ – ČSK PIVARA 2 : 2 (1 : 1) Ján Murtin Foto: J. Pucovský

ložianski futbalisti zohrali už dva prípravné zápasy. V stredu 5. februára 2014 sa úplne vynovený tím Budúcnosti predstavil pred asi 100 divákmi v zápase s ČSK Pivara členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina, a veľmi pekne prekvapil. Zverencov trénera Sinišu Stanivuka nezmýlilo ani rýchle vedenie hostí, keď po prvom útoku a zohranej akcii kapitán Popin razantnou strelou od žrde rozvlnil sieť v ďalšom priebehu polčasu spoľahlivého nováčika Zeljkovića. V rovnocennej hre domáci viackrát prostredníctvom rýchlych Sivčevića, Nenada Kobilarova a Leđanca zohriali dlane brankára z Čelareva. • ŠPORT •

Doliny Ivan Mihálek a Dejan Kováč. Deti tiež dosahujú slušné výsledky na trávniku, hoci, podľa slov predsedu, prednostným cieľom je, aby ich čím viac trénovalo. Zaujíma nás, s ohľadom na skutočnosť, že v prvom mužstve hrajú temer výlučne „cezpoľní“, čo sa deje s futbalistami, odchovancami Doliny až vyrastú z krátkych nohavíc? „Podaktorí, asi štyria – piati, hrávajú v Samoši, jeden či dvaja nastupujú za kovačickú Sláviu, ale väčšina tých, ktorí

Po 30. min. tréner hostí vymenil celú jedenástku a do konca polčasu domáci úplne prevýšili náhradníkov ČSK Pivara, ale to korunovali iba vyrovnávajúcim gólom Sivčevića v 41. min. Aj v druhom polčase sme videli po jednom góle v každej bráne. Vo finiši domáci Obradović v 86. min. zblízka prekonal Tankosića, aby vyrovnávajúci gól v 90. min. strelil Ušćumlić, a tak zachránil česť hostí. Zostal v tíme: Štefan BUDÚCNOSŤ: Zelj- Horvát (Budúcnosť ković, Latinović, M. Ko- Hložany)

bilarov, Hataľa, Đekić, Ardalić, N. Kobilarov, Trivunović, Leđanac, Horvát, Sivčević. Hrali aj: Čipkár, Bučík, Molnár, Mandić, Radević, Pupovac, Obradović, Ralević, Knežević. BUDÚCNOSŤ – VOJVODINA 2 : 0 (2 : 0) V sobotu 8. februára Budúcnosť zvíťazila nad dorastencami superligovej Vojvodiny. Od prvého hvizdu rozhodcu Dudka domáci prejavili väčšiu vôľu vyhrať. V otvorenom boji si vytvárali šance, ktoré zahadzovali do 13. 7 /4582/

sa nepresadia do najlepšieho celku, prestávajú hrať aktívne a zaoberajú sa futbalom už iba rekreačne.“ Návštevnosť zápasov, ktoré Dolina hrala doma, vraj bola veľmi dobrá; ľudia prichádzajú aj z okolia za dobrým futbalom. Predali zhruba 400 lístkov pred každým zápasom na domácom trávniku, takže súboje v Dolnej doline sledovalo priemerne dozaista aj po 500 divákov. Budú mať z výkonov celku Doliny viac radosti ako pred niekoľkými mesiacmi?

min., keď po akcii Trivunovića a N. Kobilarova odrazenú loptu od brankára Leđanac zaslal do siete. Ďalšie šance mali Obradović, Pupovac a Leđanac. V 30. min. po rohovom kope Pupovca Trivunović volejom efektne trafil ľavú šibenicu – 2 : 0. V druhom polčase spľaslo tempo, k slovu sa dostali aj technicky vyspelí hostia, ktorí dvakrát ohrozili pozorného Zeljkovića. Brankári hostí sa vyznamenali pri strelách Latinovića, Trivunovića a Ardalića. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Bučík, M. Kobilarov, Radević, Ardalić, Trivunović, N. Kobilarov, Pupovac, Leđanac, Sivčević, Obradović. Tréner Stanivuk v druhom polčase dal šancu aj Đekićovi, Molnárovi, Hataľovi, Horvátovi, Latinovićovi, Kneževićovi, Mandićovi, Ralevićovi. Do začiatku majstrovstiev Budúcnosť má naplánované zápasy s novosadskou C. zvezdou, báčskopalanským tímom Krila Krajine, Vrbasom, mužstvom OFK Futog a kysáčskou Tatrou.

15. 2. 2014

Šport OPTIMIZMUS V STAREJ PAZOVE

STKI SPIN UHOSTIL SELENČANOV

Stále lepšie

Pekne sa kamarátili Juraj Berédi

tomto klube sa náležitá pozornosť venuje tréningom, lebo je potrebné udržať si doteraz získané vysoké pozície na listine Svetovej

hrali Zoran Matić, Mitar Palikuća, Dragan Bunčić a Zvonko Sosa. Stretnutie športovcov sa skončilo spoločným posedením a priatele-

o štvrtok 6. februára 2014 v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade domáci STKI Spin uvítal selenčských stolných tenistov, ktorí trénujú a hrávajú vo Vrabčeniakovej dielni. V tomto novosadskom klube osôb s invaliditou pôsobí aj selenčský rodák Zlatko Kesler, dobre známy Novosadčania a Selenčania v ŠPS Vojvodina: Zlatko Kesler, Mitar Palikuća, Nada Matić, paraolympijský Miroslav Homa, Borislava Perić-Ranković, Zoran Matić (sedia zľava); v hornom rade zľava: športovec, kto- Dragan Bunčić, Jozef Slonka, Michal Vrabčeniak, Ján Kočonda, Ilija Đurašinović, Ján rý tento zápas aj Mandáč, Jozef Trusina ml. a Jozef Trusina st.

ním. Toto bolo iba pokračovanie v už predtým začatej spolupráci a družbe športovcov, ktorým učarila celuloidová loptička. Dohodli sa, že v blízkej budúcnosti zohrajú odvetný zápas v Selenči.

JEDNOTA – RADNIČKI (NB) 2 : 0 (1 : 0) M. Bzovský

oterajšie priateľské zápasy prinášajú optimistickú náladu medzi priaznivcov Jednoty pred jarnou odvetou v nedeľu 16. marca. V zimnom prestupovom termíne do pazovského mužstva prišlo viacero hráčov, hlavne z okolia, takže sa ešte stále cíti nedostatočná súhra. Medzičasom odišiel Miroslav Fabók, ktorý posilnil belehradský Železničar Bara Venecija. Najlepší dojem v prípravách zatiaľ zanechali Krivošija a Gačić, ktorí prišli z Bešky, resp. Inđije. V dobrom svetle sa predstavili Tatalović a Srećković, posily z belehradského Železničara. Z Inđije sa vrátili Marković a Janjuz. V sobotňajšom zápase s členom belehradskej zóny Jednota mala prevahu v prvom polčase a polhodinku v pokračovaní. Guša po peknej kombinácii vsietil prvý gól v 8. min. Na 2 : 0 zvýšil Erceg, ktorý po nahrávke Krivošiju upravil loptu do siete Novobelehradčanov. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Tatalović, Šuša, Stegnjajić, Krivošija, Gačić, Guša, Avramović, Janjuz, Belanović. Hrali aj: Šestović, Mudrinić, Srećković, Marković, Macho, Vojić, Miljević, Erceg.

TRETÍ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS PETROVČANOV

Obrátili výsledok MLADOSŤ – SLAVIJA 3 : 2 (1 : 2) S. Medveď Zahrali si aj Nada Matić a Michal Vrabčeniak

sprostredkoval. Treba povedať, že v Spine (pracuje od roku 1999) sú hádam všetky dobre známe mená našich zdravotne postihnutých stolných tenistov, ktorí dosiahli špičkové úspechy v tomto športe nielen doma, ale aj v zahraničí: Zlatko Kesler, Borislava Perić-Ranković, Nada Matić, Ilija Đurašinović, Mitar Palikuća a iní. Predseda novosadského klubu je Ilija Đurašinović. V

www.hl.rs

stolnotenisovej federácie invalidov. Zvíťazili domáci, čo bolo aj očakávané, ale výsledok zápasu tentoraz vôbec nebol dôležitý. Najhlavnejšie bolo dobre sa pobaviť, trénovať a mať z tejto udalosti pekný pôžitok. Selenčania sa predstavili v zložení: Michal Vrabčeniak, Jozef Slonka, Ján Kočonda, Ján Mandáč, Jozef Trusina mladší a starší. Pre klub Spin

Informačno-politický týždenník

plynulý týždeň Mladosť zohrala dva prípravné zápasy. V stredu 5. februára 2014 Petrovčania hrali v ŠS Vujadina Boškova vo Veterniku, zvíťazili nad mladým celkom novosadského superligistu FK Vojvodina výsledkom 1 : 0 a strelcom bol Ivan Fejdi.

Minulú sobotu na pomocnom ihrisku vo Vrbare Petrovčania skúšali svoje sily s novosadskou Slavijou, lídrom Mestskej ligy Nového Sadu. Zápas mal slušnú úroveň. I napriek zablatenému ihrisku hralo sa v svižnom tempe. Mladosť útočila, ale i hostia z novosadského sídliska Salajka, ktorí boli v prvom polčase iniciatívnejší

a dosiahli narýchlo po nepozornosti domácej obrany dva góly. Prvé vedenie dosiahla ináč Mladosť, keď rýchly Fejdi z pravej strany prenikol a mladému Stefanovi Milićevićovi nebolo ťažko prihratú loptu spracovať do brány. V druhom polčase Mladosť viac útočila a z dvoch jedenástok výsledok obrátila. Najprv v trestnom území nedovolene zastavili Fejdiho. Ján Pavlis z bieleho bodu bol presný a vyrovnal. O chvíľu druhú jedenástku úspešne kopal aj Ivan Fejdi, predtým hostia hrali v šestnástke rukou. FK MLADOSŤ: Leňa, Đukanović, Bubulj, Vuković, Babiak, Trišić, Fejdi, Severíni, Zbućnović, Pavlis, Milićević. Striedali: Pavlíni, Peťkovský, Cerovský, Rupar a Haška. Pre zranenie nehrali: Torbica, Jakuš a Fábry. • ŠPORT •

REKREAČNO-ŠPORTOVÉ HRY KOLKÁROV V PADINE

Najstarší prekonali najmladších Ján Bokor

adinský KK Dolina ako aj vždy v zimnej majstrovskej prestávke organizuje hry pre rekreantov. Voľakedy mali právo účasti iba členovia syndikátu podnikov a ustanovizní z Padiny. Korene týchto turnajov siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia a v trochu pozmenenej forme pokračujú aj dnes. Zmenilo sa iba to, že sa celky formujú ľubovoľne a nosia

mladí chlapci, ktorý bol favoritom, lebo dovtedy najviac ukázal. V kovačickom tíme Elkov boli najstarší hráči, ktorí mali spolu ponad 600 rokov. Zápas prebiehal v prekrásnej nálade. Nádejní padinskí kolkári vo väčšej časti zápasu mali náskok... Starí páni z Elkova nezabudli, že v športe treba hrať do konca a veriť, že sa vytrvalosť vždy oplatí. To sa aj stalo. V závere mladí poľavili a šťastie prešlo na druhú stranu. Nečakane, ale celkom

Veľa rokov života, trochu šťastia a zlato u hráčov celku Elkov: Pavel Jonáš, Ján Beška, Martin Diňa, Ján Bakoš, Ján Marček, Pavel BeškaMarić, Ján Jonáš (stoja zľava); Juraj Čerňoš, Pavel Bíreš, Jaroslav Kotváš, Pavel Zloch, Ondrej Kotváš (v drepe zľava)

Z finálového zápasu Mládež Padiny – Elkov zaslúžene Elkov zvíťazil v pomere 402 : 392 a stal sa šampiónom turnaja. Po zápase majiteľ Elkova Ján Bakoš do mikrofónu Jána Špringeľa z TVOK prezradil, že jeho hráči nepočítali s titulom. Sú to vo väčšine ľudia, ktorí majú ponad 60 rokov, prevažne Kovačičania, ktorí mali pomoc aj niekoľkých

Padinčanov. Do spoločného celku ich viažu rodinné a kamarátske vzťahy. Nie iba na kolkárskych dráhach, ale aj v súkromnom živote. J. Bakoš pochválil organizáciu tohto športového podujatia a poukázal na dobrú spoluprácu medzi susednými dedinami. Predseda KK Dolina Vladimír Sabo sa poďakoval všetkým účastníkom za korektné správanie sa na zápasoch, takže organizátori nemali žiadne problémy. Predseda zdôraznil, že sa v jedenástich celkoch vystriedalo 105 hráčov, ktorí zohrali 116 zápasov.

ĎALŠÍ ÚSPECH VOLEJBALISTIEK JEDNOTY Najlepší hráč turnaja: Miroslav Karas (Crno-beli) mená súkromných podnikov. Osobitne súťažia ženské a mužské družstvá, ale cieľ je rovnaký: zábava, rekreácia a kamarátenie. V týchto dňoch muži ukončili súťaž a ženy ju iba začali. Na práve skončenom turnaji mužov sa zúčastnilo 11 celkov. Celkom náhodou semifinálové zápasy navzájom zohrali po dve mužstvá z Padiny a Kovačice. V padinskom semifinále Mládež Padiny porazila tím Crno-beli, kým v kovačickom súboji Elkov bol úspešnejší od celku KMW Fagan. V boji o tretie miesto Crno-beli prevýšili mužstvo KMW Fagan a ani tentoraz nezostali bez medailí, ktoré roky pravidelne získavajú. O víťazovi rozhodli najmladší a najstarší. Celok Mládež Padiny tvorili • ŠPORT •

Najlepšie vo Vojvodine Matej Bzovský

krku zakvačil Bogdan Mamuzić, predseda VK Jednota. Bola to skutočne pekná

Najviac kolkov (97) na jednom zápase zrazil Miroslav Ondrík (Crno-beli). Potom boli rozdelené poháre, medaily a diplomy. Bronz sa dostal do rúk Michala Marušníka (Crno-beli), striebro sa zalesklo u kapitána Mládeže Padina Želka Garafiáta a zlato v rukách kapitána víťazného celku Elkov Jána Bakoša. Najlepším hráčom turnaja je Miroslav Karas (Crno-beli). Pri chutnej fazuli, ktorú aj tentoraz uvaril Pavel Ušák, veselica s hudbou a spevom potrvala do neskorej noci. ouvertúra pre finále Pohára Srbska, ktoré bude tohto víkendu v športovej hale Park. V prvom zápase sa domáca Jednota stretne s belehradským družstvom Partizan Vizura, a potom budú hrať Tent z Obrenovca a belehradská C. zvezda.

o získaní prvého miesta na Festivale volejbalu Nový Sad 2014 mladé volejbalistky Jednoty zaznamenali nový veľký úspech. V konkurencii družstva z Rumy, subotického Spartaku a pančevského Dinama presvedčivo získali titul majstra Vojvodiny. Pazovčanky najprv porazili Spartak 3 : 1, a potom vo finále premohli súperky z Rumy 3 : 0. Pazovským volejbalistkám pohár odovzdal Rajko Kijac v mene VZ Vojvodiny Už druhý úspech v tomto roku: volejbalistky a zlaté medaily im okolo staropazovskej Jednoty 7 /4582/

15. 2. 2014

Šport V ŠÍDE SÚ SPOKOJNÍ S VLAŇAJŠÍMI VÝSLEDKAMI CK JEDNOTA

Jazdiť v stopách Romana Stanislav Stupavský

yklistický klub Jednota v Šíde má za sebou jeden z najúspešnejších rokov v nie tak dlhých dejinách. Medzi rodičmi mladých šídskych cyklistov vládne mienka, že sa predseda CK Jednota Slobodan Radovanović stará o zdravie a slušné správanie sa ich detí prinajmenej tak, ako aj oni sami. Matka jedného mladého a perspektívneho cyklistu hovorí: „Nebyť Slobodana nikdy by som sa nedozvedela, že môj syn má určité zdravotné problémy, ktoré teraz úspešne zdolávame. Urobil pekné gesto voči môjmu synovi ako k vlastnému dieťaťu.“

Hneď nato sa predseda CK Jednota pochválil aj výsledkami juniorky Violety Trifković, ktorá vlani získala titul majsterky Srbska v horskej cyklistike. Celkove na konci roka bola druhá v Lige Srbska. Predsa svoj najväčší úspech dosiahla na Balkaniáde v Bulharsku, kde získala bronzovú medailu. Preto aj ona má status olympijskej nádeje Srbska. Dorastenec CK Jednota Ognjen Đurašinović bol vlani víťazom Ligy Srbska, ale mal výborné výsledky

To sú jeho deti: predseda CK Jednota Slobodan Radovanović so svojimi cyklistami

podporu predovšetkým Policajnej stanice a Domu zdravia. Ich tímy sú pravidelne na súťažiach a starajú sa o bezpečnosť pretekárov. „Naším najúspešnejším cyklistom v minulom roku bol Aleksandar Roman, ktorý je dnes členom belehradského CK Partizan. Vďaka víťazstvám na štarte roka ho pozvali na súťaž o Svetový pohár juniorov, zúčastnil sa na Majstrovstvách Európy a naposledy bol aj na Majstrovstvách

Predseda CK Jednota Slobodan Radovanović

aj v cyklokrose, horskej a cestnej cyklistike. CK Jednota v minulom roku patril medzi päť najúspešnejších cyklistických kolektívov v Srbsku, ktorý má vo

Cyklistom ani sneh neprekáža

Violeta Trifković s medailou

Podobných ľudských skutkov predsedu Radovanovića je mnoho. Vďaka takému konaniu sa mohlo očakávať, že mladí cyklisti pod jeho vedením budú zaznamenávať pozoruhodné výsledky. Preto v roku

www.hl.rs

2013 cyklisti Jednoty dosiahli dosiaľ najlepšie výsledky. Hlavne sami si vytvorili dobré pracovné podmienky, vystavali cyklistickú dráhu, kúpili vozidlo, aby mohli cestovať na súťaže. Zatiaľ sa im nepodarilo zadovážiť kvalitné bicykle za klubové peniaze. Nateraz ich ešte stále pre svoje deti kupujú rodičia. V roku 2013 v Šíde usporiadali tri súťaže v cyklokrose a Majstrovstvá Vojvodiny. Šídsky cyklistický maratón je sprievodným športovým podujatím Slovenských národných slávností. Cyklisti jazdia cestami, ktoré spájajú Šíd, Ľubu, Erdevík a Binguľu, teda prostredia, v ktorých žijú Slováci. Prvý cyklistický maratón v roku 2010 venovali oslavám 200. výročia prisťahovania Slovákov do Šídu a odvtedy je to tradičné podujatie. Druhú cyklistickú dráhu majú v lese Lipovača a tretia je vedľa futbalového ihriska FK Jednota v Šíde. V organizácii pretekov vo vlastnom prostredí šídski cyklistickí snaživci majú plnú

Informačno-politický týždenník

Víťazi zimného cyklokrosu

sveta v Juhoafrickej republike. Roman minulý rok skončil ako majster Srbska a stal sa olympijskou nádejou našej krajiny. Ľúto nám je, že nás Romeo, ako ho my voláme, opustil. No je to lepšie pre jeho kariéru a rozvoj cyklistiky v Srbsku,“ mieni predseda Radovanović.

svojich radoch štyroch reprezentantov a veľa mladých, perspektívnych cyklistov. Predsedu Radovanovića by zvlášť potešilo to, keby v budúcnosti v klube vychovali ešte takých cyklistov, ktorý ako Aleksandar Roman budú pokračovať v úspešnej cyklistickej kariére v silnejších kluboch. • ŠPORT •

Cyklistický peletón v meste

CK JEDNOTA ŠÍD V ROKU 2013

Najmladší – najlepší! S. Stupavský

yklistický klub Jednota je jeden z najmladších športových kolektívov v Šídskej obci, ale predsa podľa výsledkov patrí medzi najúspešnejšie v tomto prostredí. Predsedom klubu je Slobodan Radovanović,

ktorý je zároveň aj šéftrénerom mladej reprezentácie Srbska v horskej cyklistike. Pri hodnotení vlaňajších výsledkov mladých šídskych cyklistov predseda Radovanović sa zmienil takto: „V roku 2013 sme na cyklistických dráhach zaznamenali doteraz najväčšie úspechy. Prispeli

Na obľúbenej dráhe v Slovenskom parku

k tomu aj podmienky, ktoré máme v našom prostredí, a vytvorili sme si ich hlavne sami výstavbou cyklistickej trate pre cyklokros, vedľa štadióna FK Jednota. Veľký krok dopredu sme urobili aj tým, že sme si zabezpečili vozidlo kombi, s ktorým teraz všetci spolu cestujeme na súťaže.“ Vlani v Šíde usporiadali tri súťaže v cyklokrose, na ktorých sa pretekári a družstvá bodovali pre majstrovstvá Vojvodiny a Srbska. Členovia CK Jednota sú hrdí aj na cyklistický maratón, ktorý tradične organizujú v auguste. V klube neustále vyrastajú mladí, dobrí cyklisti a cyklistky. Medzi nimi zatiaľ najviac dosiahol Aleksandar Roman, ktorý sa vlani stal členom belehradského CK Partizan. Radosť v cieli

Letný cyklokros

Aleksandar Roman na zimnom cyklokrose v Belehrade

Violeta Trifković v plnom nasadení

Dokumentárna výstava, 1994

Na kovačickom cintoríne 2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška Na počesť tragicky a predčasne zosnulého všestranného a mimoriadne nadaného divadelného dejateľa Tomáša Hriešika-Máška koncom januára roku 1994 sa v Kovačici po prvýkrát konali Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška, ktoré sa stali tradičnými. V rámci tohto podujatia každoročne vystupujú divadelné súbory troch scén Divadla VHV (Stará Pazova, Báčsky Petrovec a Kovačica), ako aj divadelní ochotníci z iných slovenských prostredí vo Vojvodine. Tomáš Hriešik-Máško (1956 – 1993) bol začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vedúcou osobnosťou kovačického kultúrneho života. Kultúrna verejnosť ho v prvom rade poznala ako vynikajúceho ochotníckeho divadelného herca a režiséra. To, čo na tomto poli dokázal, odborná kritika dávno zhodnotila, že prevyšuje ochotnícke rámce, a zaraďovala ho podľa výsledkov medzi profesionálov. V divadelnom ochotníctve Máško bol prítomný od roku 1973, keď sa zjavil ako herec v predstavení Peru Budaka Klbko až po jeho posledné predstavenie Z temKovačica, Ženba a vydaj, ného kúta, ktoré režíroval spolu s padinským súborom v roku 1992. Vystúpil 2013 v 19 divadelných hrách a režíroval 13 hier. Režíroval v Kovačici, Padine, ba aj v Uzdine. Za svoje režisérske a herecké výkony získal rad uznaní na našich prehliadkach, a rovno tak aj na pokrajinských, republikových a zväzových. O ňom platí to, čo aj o väčšine našich režisérov, že bol kompletným tvorcom predstavení – od režisérskej, dramaturgickej, kostýmovej, scénickej tvorivej práce Padina, Starý zaľúbenec, 2012 Stará Pazova, až po výber hudby. Babylon, 2013 Anička Chalupová

Kovačica, Jánošík podľa Vivaldiho, 1986

Kovačica, Dvaja bratia, 1983

Kysáč, Dokonalá svadba, 2013

Báčsky Petrovec, Negativisti, 2013