08 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 8 /4531/

Deň štátnosti Srbska

23. 2. 2013

14. schôdza Zhromaždenia APV

Naša téma: Remeselníctvo v našich osadách

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Štvrtkovým tancom na Námestí slobody v Novom Sade i tieto dievčatá povedali NIE násiliu. O. Filip

Zo štyroch veľtrhových podujatí, ktoré sa vo štvrtok začali vo výstavných areáloch Belehradského veľtrhu, najväčšiu pozornosť návštevníkov tradične púta Veľtrh turizmu. O. Filip

V miestnostiach staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa 16. februára konalo zasadnutie predstaviteľov sriemskych miestnych matičných odborov. Prítomní boli matičiari z Dobanoviec, Šídu, Sriemskej Mitrovice, Lugu, Slankamenských Vinohradov, Zemunu – Belehradu a, samozrejme, domáci Staropazovčania. Na stretnutí bola i Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS. A. Lešťanová

Vyhlásením najlepších červených a bielych aradáčskych vín a najupravenejšieho vinohradu Združenie aradáčskych vinohradníkov na vinárskom bále v sobotu 16. februára označilo koniec pre nich ťažkého roku, s nádejou, že im v novej sezóne bude počasie viac žičiť. V. Hudec

Divadelný súbor Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen Kulpín pred plnou sieňou Domu kultúry v Kulpíne v sobotu 16. februára premiérovo predviedol divadelnú hru Pohreb slovenského dramatika Ivana Holuba v réžii Alexandra Baku. K. Gažová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Piate kolo Z

ačiatkom týždňa sa uskutočnilo piate kolo dialógu Belehradu a Prištiny. Ak je pravda, že rokovania o Kosove tvoria polovicu z celkového okruhu záležitostí zameraných na európsku integráciu Srbska (druhá polovica patrí všetkým ostatným reformám a ustanoveniu európskych štandardov), význam každého slova vysloveného v Bruseli je nesporný. Piate bruselské stretnutie premiérov Dačića a Tačiho v kabinete vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej sa oznamovalo nielen ako mimoriadne významné, ale aj ako mimoriadne ťažké. Tak význam ako aj váhu rokovaní určovala téma. Tentoraz to bola otázka paralelných inštitúcií v severnom Kosove a spôsob definovania spoločenstva srbských obcí. Niekoľko dní predtým Kosovo oslávilo piate výročie vyhlásenia nezávislosti. Zamestnanci srbských inštitúcií v severnom Kosove zastavením práce upozornili, že príslušníci srbského národa na Kosove iné inštitúcie okrem „paralelných“ nemajú. Ich predstavitelia sa v Belehrade dožadovali odpovede Ústavného súdu ohľadom ústavnosti dohôd doteraz dosiahnutých s Prištinou. Premiér Dačić potvrdil, že ho v Bruseli očakávajú veľmi ťažké rokovania. Za východisko rokovaní označil platformu, v ktorej sa uvádza, že Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova, ale uznáva Kosovo ako celok, ktorý je definovaný Rezolúciou 1244. Na upokojenie znepokojených sľúbil, že nijaké inštitúcie nebudú zrušené, pokiaľ sa nedosiahne dohoda, čo sa má ustanoviť namiesto nich. Ešte bližšie vysvetlenie poskytol prezident Nikolić. Prezident nezamietol možnosť, že paralelné inštitúcie budú zrušené, a oznámil, že namiesto nich sa majú zariadiť kosovské. „Paralelné inštitúcie už nebudú existovať a vzniknú kosovské, ktoré budú viesť Srbi,“ povedal Nikolić. Poznamenal, že ide o riešenie z rezolúcie o Kosove, ktorú schválilo Národné zhromaždenie, a že cieľom Srbska je získať dátum otvorenia rokovaní s EÚ, a pritom sa neponížiť a nezrieknuť sa svojej suverenity.

Vyhlásenie prezidenta Nikolića o zrušení paralelných inštitúcií na severe Kosova vyvolalo reagovanie tak opozičných strán, ako aj predstaviteľov Srbov z Kosova. Demokratická strana a Liberálno-demokratická strana mienia, že Nikolićove slová sa líšia od dokumentov o Kosove schválených vládou a parlamentom, a tvrdia, že Srbsko tentoraz ponúka viac od toho, čo píše v platforme. Pre kosovských Srbov to je ešte menej od toho, čo je zaručené Achtisaariho plánom. Tak predstaviteľ srbského obyvateľstva z Kosova Marko Jakšić (DSS) povedal, že prezident „inštitúcie srbského štátu mení za albánske inštitúcie v Prištine“ a že tak občania srbskej národnosti na území Kosova prestávajú byť občanmi štátu Srbska a začínajú byť srbským spoločenstvom. Rozuzľovanie kosovského problému definitívne patrí medzi najcitlivejšie štátne otázky, do ktorých sa doteraz nikomu veľmi nechcelo. Nie div teda, že práve v tomto kontexte sociologička Vesna Pešićová hľadá dôvody najnovšieho škandálu okolo Dačića, za ktorým vidí sprisahanie neznámych skupín. Ako tvrdí, všetky obvinenia na jeho účet smerujú k jedinému cieľu: zastaviť dialóg o Kosove a riešenie kosovskej otázky. „Z ktorých tajomných miest sa to chce zastaviť, ja neviem. O nich sa mnoho hovorilo v súvislosti s vraždou Zorana Đinđića, ja si myslím, že nezanikli dodnes. Nevyrovnávam Đinđića s Dačićom. Pozerám sa na procesy v realite a nie na mená a osobnosti,“ povedala Vesna Pešićová pre týždenník NIN. Obranou Dačića pred ukončením vyšetrenia nielenže prekvapila, ale aj pobúrila mnohých, ktorí sa na stratu kredibility premiéra pozerajú trochu inak. Tak sa otvorila debata o jednej z najzákladnejších otázok: čo je významnejšie? Treba sa držať machiavelistického princípu, že cieľ svätí prostriedky, alebo treba trvať na tom, že sa niektoré hranice jednoducho nemajú prekročiť? Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Využiť dary

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

rvé Slovenské komunitné centrum vo Vojvodine slávnostne otvorili v piatok 15. februára na poschodí Domu kultúry v Ľube. Červenú stuhu na chodbe prestrihli a pamätnú tabuľu odhalili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade JUDr. Ján Varšo (zľava na snímke), predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna TomanováMakanová a predseda Rady MS Ľuba Janko Topoľský; v úzadí vidno predsedu Obce Šíd Nikolu Vasića. Zrenovovanie miestností MS a zriadenie KC iniciovala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina. Sumou 7 000 eur na tento účel prispel Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vlani AERD vypracoval projekt, na základe ktorého na Dome kultúry vymenili okná. Na občanoch Ľuby je, aby vzácne dary účelne využili, t. j. aby riadne rozčerili takmer pokojnú hladinu spoločenského života v osade. J. Bartoš

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

FÓKUS IN MEMORIAM

Za Dr. Mirkom Boldockým irko Boldocký sa narodil 5. M novembra 1944 v

K JEDNÉMU Z NAJVÝZNAMNEJŠÍCH DÁTUMOV v historickom, politickom a kultúrnom kalendári Srbska – Dňu štátnosti prebiehal 15. februára celý rad podujatí a akcií. Najslávnostnejšie bolo v Národnom zhromaždení Srbska (na snímke), kde na jeho slávnostnej schôdzi prezident Tomislav Nikolić odkázal, že je najdôležitejšou úlohou zachovať Srbsko v rámci jeho hraníc. Vyzdvihol, že je Srbsko demokratický štát, ktorý bojuje proti kriminalite, rokuje s dočasnými inštitúciami v Prištine a právom očakáva dátum pre rokovania s Európskou úniou. „Nesmieme strácať nádej a nechceme prerušiť spravodlivé úsilie za zachovanie nášho územia a identity – nášho srdca a duše, Kosova a Metóchie,“ prízvukoval prezident Nikolić. Pripomenul, že 15. februára pred 209. rokmi vypuklo Prvé srbské povstanie a že pred 178. rokmi bola schválená Sretenjská ústava, prvá demokratická ústava Srbska. Poukázal, že sila ústavy aj v súčasnosti vyplýva z ochoty a rozhodnosti každého občana brániť ju a že by bez podpory občanov ústavné práva boli zagarantované len na papieri. Na slávnostnej schôdzi boli i predstavitelia vlády v čele s premiérom Ivicom Dačićom, Vojska Srbska, náboženských spoločenstiev, diplomatického zboru, tiež bývalí prezidenti Boris Tadić, Zoran Lilić a Milan Milutinović. Snímka: O. Filip

Báčskom Petrovci ako druhé dieťa v učiteľskej rodine Boldockej z otca Gustáva a matky Márie. Zo súrodencov mal sestru Lýdiu, vydatú Stupavskú. Základnú školu a gymnázium absolvoval v rodisku. V Novom Sade vyštudoval lekársku fakultu a ako prvý Slovák z Dolnej zeme urobil si aj špecializáciu v oblasti neuropsychiatrie. Najprv pracoval ako lekár všeobecnej praxe v Iloku, neskôr ako neuropsychiater vo Vukovári. Od polovice osemdesiatych rokov až do odchodu na predčasný invalidný dôchodok v Novom Sade. Bol vynikajúcim a uznávaným odborníkom. Ešte aj na dôchodku ochotne radil a pomáhal svojim pacientom. Zdravie iných mu viac ležalo na srdci než jeho vlastné.

V roku 1970 sa zosobášil s Vierou, rod. Boldockou. Z tohto manželstva majú syna Rasťa a s manželkou sa spoločne tešili aj na vnučky Ninku a Hanku. Mirko Boldocký v mladosti aktívne hrával stolný tenis, neskôr stál pri zrode šachového klubu v Petrovci a bol jeho dlhoročným popredným hráčom. Prvý raz vážnejšie ochorel na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a odvtedy ho neustále prenasledovali zdravotné ťažkosti. Choroba si v posledných rokoch vyberala čoraz väčšiu daň, obmedzovala ho v pohybe a samým tým aj v spoločenských aktivitách. Dr. Mirko Boldocký umrel 16. februára 2013 na zlyhanie srdca v sriemskokamenickej nemocnici. J. Č-p

cich sa eurointegrácie, je i plnenie Národného programu integrácie (NPI) do EÚ. Touto otázkou sa v polovici februára t. r. zamestnávala aj vláda Srbska, konštatujúc, že sa od júla 2008 do konca 2012 tento štvorročný plán zlaďovania domáceho zákonodarstva s právnymi normami Európskej únie realizoval na 88 Zástavy členských štátov EÚ: od nich nás stále delí omnoho viac percent: z celkovo plánovanež sklo pred zrakom pozorovateľa ných 1 172 predpisov (zákonov a podzákonných aktov) schválených je 1 030. Me- dôležitejšie pre vzťah, tým aj priblíženie Srbska a EÚ. dzi zákonmi, ktoré ešte nie sú prijaté, je napr. Zákon Každý štvrtý z nich ako najvýznamnejšie vlaňajšie o účinnom využívaní energie, Zákon o zmenách a do- dianie dal všetko, čo súviselo s Kosovom: striedanie plnkoch Zákona o ochrane životného prostredia, Zá- stavov, zhoršenie pomerov, rokovania... Takmer kon o účtovníctve, Zákon o revízii, Zákon o bankách, každý piaty za naj udalosť považuje zatknutie poZákon o zmenách a doplnkoch Zákona o investič- sledných obvinených a ich transfer do Haagu. Na trených fondoch... Podstatné je však to, že sa na všet- ťom mieste zoznamu dôležitých udalostí je boj prokých intenzívne pracuje, pričom je jedným z hlavných ti korupcii a kriminalite (13 percent), na štvrtom je názor, že si žiadne z dianí nezaslúži takúto charakmajákov platný regulatív samotnej únie. Menej optimizmu spôsobuje ale nálada obyva- teristiku (12 percent), aby len na piatom bolo získanie teľstva, na ktorú výrazne vplývali rušné vlaňajšie dia- štatútu kandidáta na členstvo – päť percent resnia. Väčšina opýtaných sa nazdáva, že sú udalosti pondentov. Len na šiestom mieste je zmena pri súvisiace s otázkami Kosova a Haagu vlastne naj- moci a voľby, ktoré získali skromné tri percentá.

Keď ide o podmienky, ktoré Európska únia kladie Srbsku, tak je i tam veľmi zaujímavá štruktúra odpovedí. Až 47 percent respondentov je mienky, že je podmienkou všetkých podmienok Kosovo, kým 40 percent alebo to nevie, alebo sa k tomu nechcelo vyjadriť. Ostatné odpovede majú obdivuhodne málo zástancov: odstránenie korupcie, spolupráca s Haagom a všetko, čo od nás žiada EÚ, získali po pár percent, kým skromné jedno percento majú všeobecné reformy, reforma justície, zmenšenie administratívy, rozvoj a investovanie do hospodárstva. V zozname odpovedí, ktorých frekventovanosť je nulová alebo sú tesne pri nej, je rešpektovanie ľudských práv, regionálna spolupráca a pomerenie sa, zladenie našich zákonov s európskymi, reforma vzdelávania, jasne definované hranice, pokoj a stabilita v štáte, reštitúcia, schválenie systémových zákonov, zlepšenie životnej úrovne. Na otázku: Čo si myslíte, čo v najväčšej miere spomaľuje alebo komplikuje vstup našej krajiny do Európskej únie? tiež 47 percent opýtaných odpovedalo, že je to politika stáleho podmieňovania a vydierania, ktorú EÚ uplatňuje voči nám. Pre trinásť percent vinníkom je neschopné domáce vedenie, pre jedenásť percent neplnenie prebratých medzinárodných záväzkov, pre deväť percent mentalita našich ľudí a nepripravenosť na zmeny, pre sedem percent objektívne prekážky – rozsiahle reformy vo všetkých oblastiach, kde ich načim realizovať. Každý dvadsiaty opýtaný dôvod nachádza v súčasnej situácii v samotnej únii, kým si každý päťdesiaty to spomalenie vysvetľuje ako následok prianí niektorých našich politikov a strán nesmerovať k únii. (V budúcom čísle: Pozitívne a negatívne reakcie) O. Filip

23. 2. 2013

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Najdôležitejšie vlaňajšie udalosti edným z podstatných ukazovateľov spoločenských Jpostojov a opatrení týkajú-

8 /4531/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NA 14. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Stornovali rozhodnutie o dokapitalizácii RBV oslanci v Zhromaždení AP Vojvodiny sa na 14. P schôdzi uzniesli na zrušení vlastného rozhodnutia (z decembra 2012), na základe ktorého pokrajina mala prispieť k záchrane Rozvojovej banky Vojvodiny prostredníctvom emisie dlhopisov v maximálnej hodnote 15 miliárd dinárov. Zároveň prijali rozhodnutie o začatí procesu zadlženia pokrajiny v hodnote 7 miliárd dinárov, ktoré usmernia na zaokrytie doterajších strát RBV – opäť s cieľom jej záchrany, a to po Záber zo 14. schôdze Zhromaždenia Vojvodiny chvíľu, kým ju nepreberie niektorá iná banka. Hlasmi väčšiny poslancov RVB“ a že sa poľahky upustilo od RBV, do ktorej Voj(koalície DS a SVM, ako i opozičných skupín pod vodina už vložila 13 miliárd din, a poznamenal, že vedením SNS a SPS; proti boli poslanci SRS a DSS sa Vojvodina znovu zadlžuje, hoci RBV potom a nevyjadrili sa členovia LSV) ZAPV tiež rozhodlo, bude predaná – súkromnej banke. Poslanec DSS že sa pokrajina zadlží formou emisie cenných pa- Branislav Ristivojević skonštatoval, že k problémom pierov, aby umožnila odštartovať činnosť Rozvo- v RVB došlo v dôsledku nezodpovedného riadenia, ako i vonkajších nátlakov na manažment. Dožajového fondu Vojvodiny. Opodstatňujúc počínanie vojvodinskej vlády, po- dujúc sa vyvodenia politickej zodpovednosti nokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman pri- siteľov problémov nastolil rétorickú otázku: „Ak nepomenul, že RBV (čiže niekdajšia Metals banka) už zistíme, kto je vinný za dubiózy, kto tvrdí, že sa to dávnejšie zápasí s problémami „a od novembra aj isté nestane aj s RFV?“ Jeho podozrenie umocnis problémom likvidnosti.“ Podľa jeho mienky tie sú la aj poslankyňa Marijana Četojevićová, keď povýsledkom negatívnej kampane proti RBV. Pod- vedala, že pokus SRS o získanie informácie v počiarkol, že časť majetku a záväzkov RBV na seba pre- krajinskom sekretariáte financií o tom, kto sú vezme RFV, ktorý je už, ako dodal, založený, legi- klienti, ktorí poberali a nevrátili úvery RVB, zostal tímny a mal by začať fungovať v marci. Zatiaľ čo sa bez odpovede. Podľa poslanca SNS Igora Miroviposlanec DS Nenad Borović domnieval, že „je lep- ća „vláda Vojvodiny týmito rozhodnutiami uznala, šie mať Fond ako Banku“, Branislav Bogaroški že (vlaňajšie) rozhodnutie o dokapitalizácii RBV bolo (LSV) mienil, že „RFV nie je adekvátna náhrada za chybné“ a že pokrajina nie je schopná sama riešiť

nahromadené problémy. Za dobrú okolnosť označil skutočnosť, že „pokrajinská vláda s republikovou sa uzhodli na sanácii RVB spoločnými silami“. V rámci 1. bodu rokovacieho programu ZAPV na schôdzi 15. februára zvolilo 30-člennú Radu národnostných spoločenstiev AP Vojvodiny. Jej zostavu tvorí 15 poslancov srbského národa a 15 poslancov národnostných spoločenstiev (medzi nimi aj Martin Zloch a Ján Bohuš z radu slovenskej národnostnej menšiny). Zmenami rozhodnutí o verejných podnikoch Vode Vojvodine, Vojvodinašume a Ústavu pre urbanizmus APV, Zhromaždenie zrušilo správne rady; ich kompetencie previedlo na dozorné rady a rozhodlo, že riaditelia v nich sa budú voliť na základe verejných súbehov. Opoziční poslanci poukázali na fakt, že vláda APV v tomto kontexte „dostala príliš veľké kompetencie“ a to najmä z toho dôvodu, že sama „určuje komisiu pre vymenovanie“. Zhromaždenie uvoľnilo a vzápätí vymenovalo za riaditeľku Pedagogického ústavu Vojvodiny Lenku Erdélyiovú a za riaditeľa Direkcie tovarových zásob APV Tomu Jošanova, tiež odvolalo doterajšieho predsedu Zhromaždenia Dnevnik holdingu, a. s., Ivana Benašića a namiesto neho vymenovalo Božidara Protića. V závere schôdze poslanci prijali doplnky k vymenovaniu členov Rady Technologickej fakulty v Novom Sade. Pred začiatkom diskusie týkajúcej sa rokovacieho programu viacerí opoziční poslanci spočítali predsedovi ZAPV Istvánovi Pásztorovi, že do verejnosti vyrukoval s informáciami o narušenej bezpečnostnej situácii vo Vojvodine bez toho, aby sa problematikou najprv zamestnával rezortný výbor a poslanci ZAPV. Pásztor o. i. povedal, že to urobil v domnienke, že „situácia je mimoriadne vážna a že netreba míňať týždne na zvolávanie výboru...“ Juraj Bartoš

NA NOVOSADSKOM NÁMESTÍ SLOBODY

Tanec proti násiliu j dnes sú obeťami fyzického a psychického teroru, domáceho, partA nerskéh.o a iného násilia. Podľa údajov Spojených národov počas svojho života je každá tretia žena znásilnená alebo zbitá. Teda je ich viac ako miliardu. V Srbsku je každá tretia žena obeťou domáceho fyzického násilia, každá druhá násilia psychického, kým sú v každom piatom prípade týraní aj iní členovia rodiny. Takmer osem percent násilníkov používa zbrane, palice alebo iné prostriedky, ktorými môžu páchať ťažké ublíženia na zdraví. V takmer 40 percent prípadov konajú pod vplyvom alkoholu. Inštitúcia pokrajinského ombudsmana uvádza, že sú obeťami násilia vo Vojvodine najčastejšie ženy medzi 30 a 39 rokov, ako i tie staršie od 40 rokov. Zväčša sú bez zamestnania, alebo sa zaoberajú výlučne domácimi prácami. A ak sa na problém po23. 2. 2013

8 /4531/

zrieme cez prizmu štatistiky, len vtedy je dôvod na hlboké vrásky. V pokrajine v roku 2011 bolo pre prípady násilia, hlavne domáceho, až 7 627 žiadostí o policajnú intervenciu alebo o 3 012 viac ako v roku 2010. Nie náhodou, práve na Deň zaľúbených vrcholila iniciatíva mnohých svetových a domácich organizácií za práva žien menom One Billion Rising. V ten deň miliarda ľudí na celom svete mala hromadným tancom verejne odmietnuť násilie na ženách. Vybrali si práve Sviatok sv. Valentína na zvýšenie povedomia o nutnosti bojovať proti celosvetovému násiliu páchanom na ženách všetkými možnými spôsobmi: trestami, zákonnými sankciami, vyčlenením potrebných finančných zdrojov, tancom, slovami, porozumením. Lebo, ako vravia mnohí europoslanci a predseda Výboru za práva

HLAS ĽUDU

Hoci sa o násilí verejne zriedkavo rozpráva, je ho ozaj dosť, aj vôkol nás. Preto i tanec alebo letáky (na snímke) ako jeden z výkrikov o porozumenie alebo pomoc. žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu, ináč prvý muž zastávajúci túto funkciu, Švéd Mikael Gustafsson: Ženy sa musia cítiť v bezpečí. Je čas konať. A štvrtok 14. februára zostal aj nám v Novom Sade v spomienkach ako dátum

tzv. povstania jednej miliardy. Tiež tanec, ktorý pre zmenu nebol ako obvykle zábavou, ale liekom a upozornením. Ak nič iné, aspoň na chvíľu utíšil bolesť tých, ktoré roky trpia. O. F.

FÓKUS

morné a vyčerpávajúce protestovanie poľnohospodárov a iných občanov v Kovačici trvá už vyše dvoch týždňov. Väčšie protestné zhromaždenia prebiehali 6., 10. a 14. februára a podobný masový protest sa uskutočnil aj v nedeľu 17. februára (na snímke), keď sa demonštrantom, ktorí mienia zotrvať v protestoch až po vyplnenie požiadaviek v súvislosti so zastavením výstavby strediska pre recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu na území obce prihovorili predstavitelia opozičnej strany v Zhromaždení obce Ján Husárik, Ján Paul, Zoran Savanov, Zuzana Petrovićová, Martin Ďuríček, Anna Petrášová, predstaviteľ združenia dobytkárov Ovčar zo Sakule a iní občania Kovačice, Padiny a

Debeljače. Doteraz sa k 13 výborníkom opozičnej strany, predstaviteľom politických strán Zelené jablko, Slovenská strana a Srbská pokroková strana pridali traja ďalší výborníci, predstavitelia Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny. Na tomto protestnom zhromaždení občanov demonštranti ozrejmili aktuálnu a ešte stále nedoriešenú situáciu, ozrejmili návrhy vedúcich lokálnej samosprávy, s ktorými nesúhlasia, prečítali listy podpory, ktoré im zaslali občania z iných miest a zo zahraničia. Vedúci protestu takisto vyzvali ostatných výborníkov koalície pri moci, aby hlasovali na nasledujúcom zasadnutí ZO (20. februára) za rokovací program a návrhy, ktorými sa konečne zastaví agónia okolo výstavby tejto prevádzky. A. Chalupová

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DARKO JAKŠIĆ, SAMOSTATNÝ PORADCA PRE VINOHRADNÍCTVO A VINÁRSTVO, MINISTERSTVO POĽNOHOSPODÁRSTVA

Export a kvalita – Ktoré sú tohtoročné priority pri výrobe a predaji vína? – Naším cieľom je, aby cena vína, ktoré budeme predávať na zahraničnom trhu, bola tri eurá za liter, lebo len tak budeme môcť na ňom zarobiť. Doteraz sme vína často predávali v rinfúze, na masovú výrobu a nižšej kvality, a preto bolo i hodne lacnejšie. To, čo teší, je, že naši výrobcovia objavili niektoré trhy, ktoré doteraz boli tradične mimovínne, ako je Česko, Slovensko, dokonca aj Rumunsko. Väčšina výrobcov, ktorí chceli exportovať kvalitnejšie vína, so zemepisným pôvodom a v originálnom balení to zrealizovala začiatkom roka, takže údaje o množstvách budeme mať len neskoršie. Chcem tiež vyzdvihnúť, že v Ministerstve poľnohospodárstva realizujeme jeden twinningový projekt, ktorý financuje Európska únia a ktorého hodnota je 1,2 milióna eur. Spolu s talianskymi partnermi vypracúvame novú rajonizáciu geografických oblastí v duchu novej novely, schválenej úniou a vzťahujúcej sa na zemepisný pôvod výrobkov. Robíme to podľa ich návodov s cieľom, aby sme naše vína čím ľahšie vyvážali nielen do Európskej únie, ale aj do iných štátov. Zaznamenal: O. Filip

ZÁJAZDY V DUŠI. Tieto tri slová sú heslom 35. Medzinárodného veľtrhu turizmu, ktorý sa vo štvrtok začal v Belehrade za účasti viac než tisíc vystavovateľov z približne päťdesiat štátov sveta. Okrem najväčších turistických organizácií, cestovných agentúr a hotelov vlastnú ponuku prezentujú na ňom aj kúpele, mestá, regióny, ako aj štáty zo všetkých svetadielov. Tohtoročnou partnerskou krajinou renomovaného veľtrhu je Nemecko a regionálnym Budva s okolím. V termíne od 21. do 24. februára v halách Belehradského veľtrhu súbežne prebiehajú i ďalšie tri podujatia: 9. Medzinárodný veľtrh hotelových a pohostinských zariadení a vybavení HORECA, 4. Medzinárodný veľtrh vína BEO WINE, ako aj 8. Veľtrh suvenírov Navštívte Srbsko. Na snímke: Jeden z pútačov k Veľtrhu turizmu v Novom Sade. O. F.

INÝ NÁHĽAD

Agónia trvá Ú

Z neúradných prameňov sme sa medzičasom dozvedeli, že v utorok 19. februára bolo zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktoré novinárov Hlasu ľudu nepozvali. O tom, kde sa usporiadalo zasadnutie a o čom výborníci rokovali, budeme podrobnejšie písať už len v nasledujúcom čísle našich novín.

Ďuro Varga

PROTESTY V KOVAČICI

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

FÓKUS tých, sa dá prísť s den nový projekt.“ nápadom, ktorý Predseda Obce vnáša určité sveŠíd Nikola Vasić o. i. tielko do budúcpovedal, že „každý nosti. Myslím si, že takýto projekt stosi ocenenie zaslují za pochválenie, hujú tak tí, ktorí prinajmä pestovanie šli s nápadom, ako m e d z i ľ u d s k ýc h uba, malá dedinka v Šídskej vého procesu v slovenskej komu- aj tí, ktorí ho matevzťahov v miestobci, je od piatka 15. februára nite a vytvoriť priestor pre kultúr- rializovali, a že ho nych spoločenbohatšia o nové miestnosti a nové no-ekonomické vzťahy medzi slo- možno zaradiť do stvách, v ktorých možnosti zveľadenia vzdelanostnej venskými komunitami v prihrani- kategórie tých, ktosú väčšinovým úrovne, prednostne tam žijúcich čí a vo svete“. Ako povedala, „KC sa ré prispejú k rozvoobyvateľstvom sloSlovákov. Prvé Slovenské komu- prioritne bude venovať rozvoju ju.“ venská, rusínska a Daniela Ďurašová nitné centrum vo Vojvodine, pre- občianskej spoločnosti so zameVeľvyslanec tiež iné národnosti“. Tiež strihnutím červenej stuhy, sláv- raním na slovenskú komunitu, s cie- vyslovil nádej, že KC bude stmeľo- podčiarkol, že „obec bude naďalej nostne otvorili mimoriadny a ľom dosiahnuť ich budúcu sebes- vacím interkomunitným medziet- pestovať tieto vzťahy, a že v kažsplnomocnený veľvyslanec Slo- tačnosť, vzdelávaniu najmä mla- nickým strediskom, ktoré, ako do- dom prípade ich budeme podpovenskej republiky v Belehrade JUDr. dých ľudí v perspektívne nových dal, nie je v polohe, aby ľuďom po- rovať aj ekonomicky, čiže budeme Ján Varšo, predsedníčka Národ- oblastiach uplatnenia, vzdelávaniu núklo ryby, ale aby ich naučilo pracovať na rovnomernom roznostnej rady slovenskej národ- v oblasti informačných zdrojov na ryby chytať, t. j. aby ich viedlo k se- voji dedín, bez ohľadu na ich veľnostnej menšiny v Srbsku Anna To- miestnej úrovni, ako i podporova- bestačnosti. Záverom, tlmočiac kosť a na to, kto a ktorej národnosti pozdravy riaditeľa ÚSŽZ v tých dedinách žije“. a nedávneho slovenskéPrítomným sa prihovoril aj predho veľvyslanca v Bele- seda Rady Miestneho spoločenstva hrade Igora Furdíka, po- Janko Topoľský. Okrem už spomeznamenal, že „takéto ak- nutých menovite privítal aj predtivity sú vkladom Slo- sedu AERD Martina Markuša, riavenskej republiky do diteľku Ústavu pre kultúru vojvotransformačného proce- dinských Slovákov Milinu Sklasu na lokálnej úrovni“. binskú (venovala hostiteľom zväčPredsedníčka NRSNM šenú fotografiu, ktorá je zaradená Anna Tomanová-Maka- do publikácie ÚKVS Slováci v Srbsku nová zdôraznila, že „zria- z aspektu kultúry), predsedu Zhrodenie KC je vec užitočná maždenia Obce Šíd Nikolu Maupre všetkých nás“, po- kovića, riaditeľa NVU Hlas ľudu SaV zasadačke Miestneho spoločenstva Ľuba: Nikola Mauković (zľava), znamenajúc, že vždy je muela Žiaka, evanjelického farára Nikola Vasić, Anna Tomanová-Makanová, JUDr. Ján Varšo, Janko Topoľský, ľahšie zrealizovať po- v Erdevíku Jána Vidu, riaditeľku Martin Markuš a Milina Sklabinská dobné projekty pričine- ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku manová-Makanová a predseda Aleksandru PavloRady Miestneho spoločenstva Ľuba vićovú, predsedJanko Topoľský. níčku Slovenského Ako povedala Daniela Ďurašová spolku žien v Ľube z Asociácie pre edukáciu a regioLjiljanu Sládekovú, nálny rozvoj, so sídlom v Padine predsedov rád (AERD), práve táto organizácia primiestnych spološla s nápadom vytvoriť Centrum. Jej čenstiev Erdevíka, projekt pod názvom Komunitné Sotu a Molovinu, centrum v Ľube bol úspešne predako aj iných predložený na Úrad pre Slovákov žijústaviteľov kultúrcich v zahraničí (v Bratislave) Náneho a spoločenrodnostnou radou slovenskej náského života v rodnostnej menšiny. Na rekonĽube a okolí. Hostia štrukčné práce v budove Domu a ich hostitelia si v kultúry v Ľube, respektíve miestbudove základnej Na spoločnej snímke – účastníci otváracieho ceremoniálu a žiaci, ktorí sa ností tamojšieho Miestneho spoškoly pozreli nainpredstavili vkusným programom ločenstva, bolo preinvestované 7 štalovanú výstavu 000 eur. Stavebné práce (nové niu spolunažívania v multietnickej ním viacerých subjektov, a dodala: SSŽ, ako i páčivý folklórny proschody a líčenie miestností) zrea- spoločnosti a rozvoja i budovania „Zrenovovali sme priestory, kto- gram v predvedení starších a mladlizoval podnik Mb Hos Šíd. Ďura- miestnej samosprávy a miestnych ré budú patriť všetkým tunajším ších žiakov ZŠ Savu Šumanovića Eršová objasnila, že cieľom zriadenia ľudských kapacít“. občanom. V ňom sa budú zhro- devík, oddelenie v Ľube. Potom naKC je „získať zlepšené materiálnoSlovenský veľvyslanec Ján Varšo mažďovať nielen príslušníci slo- vštívili evanjelický kostol a protechnické podmienky aj z okolitých o. i. podčiarkol: venského etnického spoločenstva, gram uzavreli spoločným obedom dedín a prispieť tým k skvalitneniu „Aj v týchto neľahkých krízo- ale všetci zainteresovaní občania, v neďalekej vile Vorovo. kultúrno-vzdelávacieho-osveto- vých časoch, hospodársky zloži- priestor, z ktorého vzíde nie jeJuraj Bartoš

V ĽUBE OTVORILI PRVÉ SLOVENSKÉ KOMUNITNÉ CENTRUM VO VOJVODINE

S cieľom zveľadenia vzdelanostnej úrovne Ľ

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD OBEC STARÁ PAZOVA

Podľa investícií na piatom mieste v Srbsku P

odľa údajov Nacionálnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) na území Obce Stará Pazova za uplynulých 12 rokov je realizovaných 7 zo 150 najväčších investícií v Srbsku. Najviac zahraničných investícií bolo v Belehrade 26, v Obci Inđija 18 a v Novom Sade a Subotici po 10. Z desiatich miest a obcí, ktoré prilákali najviac investorov, až 7 majú certifikát NALED ako priaznivé hospodárske prostredie (Inđija, Nový Sad, Subotica, Stará Pazova, Niš, Zreňanin a Pirot). K tomuto treba dodať, že práve Obec Stará Pazova v roku 2011 bola vyhlásená za najlepšiu lokálnu samosprávu v Srbsku. Staropazovská obec je v súčasnosti známa podľa veľkých a

Stará Pazova je pripravená na príchod nových, najmä zahraničných investorov

významných investícií, medzi ktoré treba určite zaradiť Športové stredisko Futbalového zvä-

zu Srbska, Milbauer, Milšped, Grundfus, Husquarna, Alumil, Gorenje….

„Vedomí sme si toho, že je zemepisná poloha našej obce najlepšia v Srbsku. My sme pripravení na príchod nových investorov a všetky potrebné doklady na výstavbu objektov im dokážeme zabezpečiť v rekordnej lehote. Jedinou podmienkou našej lokálnej samosprávy je to, že každá, tak zahraničná, ako aj domáca spoločnosť, ktorá chce investovať na území našej obce, zamestná robotníkov z tohto územia. Našou prioritnou úlohou je zmenšiť počet nezamestnaných v obci, ktorých je teraz okolo štyritisíc. Obec Stará Pazova je obcou veľkého srdca, občianskej solidarity a investícií,“ vyhlásil Đorđe Radinović, prvý človek Obce Stará Pazova. A. Lš.

ZASADALA ŠÍDSKA OBECNÁ RADA

Báčsky Petrovec

Vyššie úhrady pre výborníkov V

pondelok 18. februára sa konalo ôsme zasadnutie Obecnej rady Šíd, na ktorom sa predovšetkým rokovalo o uskutočnení obecného rozpočtu v minulom roku 2012. Ako uviedli, rozpočet bol realizovaný takmer v úplnosti, čiže na 93,64 % z plánovaného. Realizovalo sa 912 914 000 dinárov príjmov a 908 218 000 dinárov výdavkov. Ďalej sa členovia Obecnej rady zmienili o návrhu zmien a doplnkov štatútu obce s cieľom prispôsobiť ho pozitívnym zákonným predpisom. Podporili aj návrhy rozhodnutí o výmenách zakladateľských aktov verejných podnikov. Zaujímavou novinkou je, že rada navrhla Zhromaždeniu obce zvýšiť úhrady pre výborníkov, a to z 7 500 na 10 000 dinárov mesačne. Ďalšia novinka sa vzťahuje na nové obecné rozhodnutie, podľa ktorého daňový poplatok na úpravu komunálneho pozemku pre cirkevné objekty bude symbolických 1 % projektovanej hodnoty objektu. V pokračovaní zasadnutia riaditelia verejných podnikov ozrejmili plány práce na rok 2013 a poskytli zdôvodnenia. Na zdedené problémy najviac sa sťažoval riaditeľ VKP Vodovod, ktorý vraví, že sa im v priebehu roka nedarí realizovať viac než 75 % úhrady za strovenú vodu a podľa takej situácie by sa žiadalo zvýšiť cenu vody zo 44 až na 69 dinárov za kubický meter, aby podnik mohol normálne fungovať. Riaditeľ VKP Standard vyzdvihol, že v tomto podniku narážajú na ešte výraznejší problém vyberania úhrady za služby odvozu smetí, keďže v meste

Riaditeľ VKP Standard Predrag Vuković

Šíd tieto účty platí len 50 % a v ostatných osadách iba 15 % užívateľov. Najoptimistickejšie vyzneli slová riaditeľa VP Športové stredisko v Šíde, ktorý povedal, že im jestvujúce finančné prostriedky postačujú a v tomto roku dokonca plánujú aj investovať do opravy strechy športovej siene a do rekonštrukcie priestoru pred objektom, čo súhrnne bude stáť 3 000 000 dinárov. Na záver zasadnutia Cvjetko Rakić, člen Obecnej rady poverený rezortom sociálnych príspevkov, ozrejmil návrh na poskytnutie finančnej pomoci jednotlivcom. Spolu na tieto účely tentoraz rozhodli vyčleniť takmer 500 000 dinárov. St. S.

Združenie YMCA Báčsky Petrovec pozýva všetkých záujemcov, aby sa zapojili do tréningu Do No Harm, ktorý zrealizujú 2. marca od 9. do 18. hodiny v Podnikateľskom a inovačnom centre. Tréning je venovaný predovšetkým tým, ktorí už majú skúsenosti v písaní projektov, a ktorým táto metóda pomôže pri písaní nových projektov. Prihlášky treba zaslať do 25. februára na e-mail: ymca.bpetrovac@gmail.com alebo na tel. číslo: 062 248 868 (administrátorka Hana Majerová). xxx V pondelok 18. februára v zasadacej sieni Zhromaždenia obce sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov miestnej samosprávy so zástupcami jednotlivých spolkov a združení pôsobiacich v Petrovci. Diskutovali o nadchádzajúcom vyjadrovaní sa občanov o novom kole samozdanenia. Známe je, že viaceré združenia sú priamo napojené na rozpočet Miestneho spoločenstva, ktoré časť prostriedkov zo samozdanenia transferuje na ich účty. V pondelok 25. februára tiež v zasadacej sieni Obce Báčsky Petrovec sa uskutoční zhromaždenie občanov ohľadom nového samozdanenia. J. Čiep

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD troch škôl, ktorí nemajú normu a ktorí si takto zarobia plný plat. Konečne, naša škola ako nositeľ projektu je povinná zabezpečiť podmienky na výučbu, takže na tieto účely dostala aj technické pomôcky – veľký prístroj na fotokopírovanie, dva laptopy, jeden počítač, dva videobeamy v hodnote vyše 500-tisíc dinárov. Ak sa osvedčíme v tejto práci, v dohľadnej dobe škola môže byť zaradená do riadneho

ZŠ J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI SA ZAPOJILA DO PROJEKTU VZDELÁVANIA DOSPELÝCH

Druhá šanca V

Základnej škole J. J. Zmaja prvého novembra minulého roku štartovala realizácia projektu vzdelávania dospelých Druhá šanca. Riaditeľ školy Vlajko Raković vysvetľuje, že obec realizáciu projektu škole zverila ešte roku 2007. Začiatku realizácie projektu predchádzali obsiahle prípravy, ktoré zahrnuli získanie certifikátov, anketu potenciálnych poslucháčov, uschopňovanie učiteľov a, pravdaže, aj písanie projektu na získanie prostriedkov z Ministerstva školstva. Potreba po vzdelávaní dospelých v tejto malej a chudobnej juhobanátskej obci je skutočne veľká. Podľa údajov Národnej služby zamestnávania 3 423 osôb, čiže tretina občanov obce nemá skončenú základnú školu. Z toho 312 osôb skončilo jeden až tri ročníky, kým ďalších 2 225 má štyri až sedem ročníkov. Záujem o dodatočné vzdelávanie v rámci Druhej šance v prvom cykle (od 1. po 4. ročník) prejavilo 35 poslucháčov, avšak pravidelne výučbu sleduje 29. V druhom cykle v piatom a šiestom ročníku na hodiny pravidelne chodí 20 poslucháčov. Hajdušická škola je nositeľom projektu a v jeho realizácii spolupracuje s ďalšími dvoma školami. Na základe dohovoru s lokálnou samosprávou projekt sa totiž realizuje na obecnej úrovni, čo znamená, že možnosť získať základné vzdelanie majú občania z

HAJDUŠICA

Vlajko Raković územia celej obce. V súlade s tým výučbu zorganizovali v miestnostiach školy v osade Margita, v ktorej žije väčšina poslucháčov z radov príslušníkov rómskeho spoločenstva. Týmto sa ušetrilo aj na cestovných nákladoch, ktoré inak hradí Národná služba zamestnávania. Menší počet poslucháčov cestuje z Plandišta a Veľkého Gaja. – Pre našu obec je tento projekt viacnásobne významný. Najdôležitejšie je, pravdaže, to, že ľudia, ktorí nemajú ani dňa školy, za tri roky môžu získať základné vzdelanie a pokračovať vo vzdelávaní v jednej z dvoch stredných škôl vo Vršci, ktoré podporili tento projekt. Okrem toho na prácach v Druhej šanci sme totiž angažovali učiteľov či profesorov zo všetkých

Základná škola v Hajdušici má dlhoročnú skúsenosť vo vzdelávaní dospelých, keďže v sedemdesiatych rokoch minulého storočia usporiadala tzv. večernú školu pre zamestnancov pracovnej organizácie Vojvodina, v zložení PKB, ktorí nemali skončenú základnú školu. Škola je dodnes okrem pre predškolskú a základnú výchovu a vzdelávanie registrovaná aj pre vzdelávanie dospelých a občas organizuje skúšky pre záujemcov o získanie základného vzdelania. Vďaka tomu v tejto osade sú dnes na evidencii Národnej služby zamestnávania zaevidovaní iba dvaja dospelí občania bez základnej školy. programu vzdelávania dospelých. V tejto chvíli proces totiž prebieha iba na základe projektu, do ktorého je zapojených asi 70 škôl v Srbsku. V Ministerstve však uvažujú o tom, že sa so vzdelávaním dospelých bude pokračovať aj po ukončení projektu, – hovorí Vlajko Raković. V. Hudec

Potvrdilo sa to aj v sobotu 16. februára, keď sa v Café Alexandria v Petrovci postarali o skvelý večierok humanitárneho rázu pod názvom Jeden februárový večer, ráca v prospech iných je motívom pe- výťažok z ktorého venujú mlatrovských obetavých členiek Art Clubu pri dým športovcom miestneho voZdružení petrovských výtvarných umelcov už lejbalového a basketbalového niekoľko rokov. klubu a mladým talentovaným ľuďom z Báčskopetrovskej obce. Tento veľký tím prevažne mladých ľudí hýbe obrovská energia pomôcť iným. Robia to s nadšením, z celého Večierok podporili aj tieto krásavice z Maglića... srdca. Práve v zna(Foto: V. Triašková) mení veľkého srdca sa niesol aj tento večierok, na kto- nosti verejnosti predstavila Petrovčanka Simona rom vystúpili známe mená našej Triašková. Celkový priebeh programu na svojich estrády: bratia Struhárovci, Samu- pleciach uniesli a moderátorské vlohy si vyskúel Kováč, Jarmila Bohušová, ako i šali Marína Kondačová, Alexandra Horvátová, VlaIveta Ilićová, Boris Gabríni, mla- dimir Rupar a Nebojša Marušić. K celkovému exdučké dievčatá Renata Beličková, kluzívnemu večierku vlastne prispeli všetci príIveta Kováčová, Andrea Lačoková tomní, tak domáci hostia, ako i zo zahraničia, zo ... a prispeli aj najmladšie účastníčky Iveta Kováčová a folkloristi KUS Đuru Jakšića z Slovenska. a Renata Beličková A. Horvátová (Foto: Miroslav Belička) Maglića. Svoje návrhárske zruč-

HUMANITÁRNY VEČIEROK

Zo sŕdc srdciam

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD LALIŤ CEZ PRIZMU TAJOMNÍKA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA DUŠANA PÁRNICKÉHO

Zmietajú sa v obavách o budúcnosť Laliti si roku 2011 pripomenuli 250. výročie lokálnej depónii neďaleko dediny založenia prvej dedinskej správy. Za dve a pol Deronje. Po čase plánujeme naše storočia dedina zažila obdobia rozkvetu, ale aj smetisko zatvoriť, zahrabať zemou úpadku. Ako je to dnes, pozreli sme sa cez pria na tom mieste vysadiť stromy.“ zmu tajomníka Miestneho spoločenstva Laliť DuV akom stave sú chodníky a šana Párnického. cesty? Za posledné dva roky sme majstrov naj„Najkritickejší je chodník v Ulici častejšie videli v Dome kultúry. Čo ste urobili maršala Tita vybudovaný na zana tomto objekte vystavanom v ďalekom roku čiatku šesťdesiatych rokov minu1843? lého storočia, hoci ani ďalšie nie sú „V apríli 2011 sme z pokrajiny dostali prvý miv omnoho lepšom stave. V najlión dinárov a hneď sme začali s prácou. Vybubližšom čase sa pokúsime vynoviť dovali sme dve hygienické zariadenia, za javiskom túto najfrekventovanejšiu trasu v a v predsieni, premurovali celú čelnú stenu na šatdedine. Nedávno sme pokryli noni a časť múra odo dvora, zariadili a vybavili ku- Tajomník MS Laliť Dušan Párnický: „Ťažko by sme vou vrstvou asfaltu cesty v Juhochyňu a začali opravu strechy. Vlani sme vďaka bez samozdanenia...“ slovanskej, Leninovej, Vojvodinďalším dvom miliónom z pokrajinskej pokladnice skej a Osloboditeľskej ulici. Rova 9 000 eur z Úradu pre Slovákov žijúcich v zali milión dinárov. V druhej fáze úpravy zabez- nakú rekonštrukciu vozoviek teraz treba vykohraničí vymenili kompletnú škridlicu na budo- pečíme hojdačky, tobogany a iné náradie na hru nať v Štefánikovej, Čmelíkovej a v Ulici Iva Lolu ve DK, nainštalovali nové elektrické vedenie, vbu- detí, na čo budeme potrebovať ešte asi 400 000 Ribara.“ dinárov.“ dovali plastové Presťahujete napokon trhovisko spred Akú vodu pijú Lali- pravoslávneho kostola na primeranejšie a dvere, položili paťania? lubovku na javisbezpečnejšie miesto, lebo teraz každý štvrtok „Myslím si, že naši býva ohrozená doprava na ceste Kula – Odko a novú podlaobčania pijú rovnakú žaci? hu do spolkovodu ako pred 50 rokvých miestností. „V tomto roku je plánovaných milión dinárov mi. Vo vode je však zis- z obecného rozpočtu na betónovanie voľného Na tento rok už tené zvýšené množstvo priestoru, kde kedysi stála škola Srbskej pravomáme 700 000 škodlivého arzénu! V slávnej cirkvi, neskoršie prvá škôlka v Laliti. dinárov z rozposlednom čase sa Bude to prvý krok k premiestneniu trhoviska z počtu Odžackej nám na ekologickej terajšej nevhodnej lokality na primeranejší a obobce, ktoré postudni častejšie vysky- čanom vyhovujúci priestor.“ užijeme na opratujú poruchy, čo tiež vu strechy a výLaliť, Ratkovo a Bogojevo sú jediné tri desťažuje zásobovanie ob- diny, ktoré v Odžackej obci majú zavedené menu škridlíc na čanov pitnou vodou. miestne samozdanenie. Koľko to Laliťanom budove, kde sídChcem povedať, že od pomáha v riešení ich životných potrieb? li KUS Štefánik a 1. marca t. r. spravovajedna predajňa. „Treba vedieť, že nám ešte ako pomáha. Nenie nášho vodovodu byť samozdanenia, sotva by sme mohli platiť aj Pokúsime sa zíspreberie VKP Usluga v pouličné osvetlenie, nehovoriac o inom... Prokať aj ďalšie proOdžakoch, ale studne, blém je však v tom, že máme málo zamestnastriedky z ÚSŽZ, prístroje a potrubie zos- ných, ktorí k tomu majú nízke platy a nedostáktoré plánujeme tane vlastníctvom de- vajú ich riadne, pričom jednotlivé podniky odpoužiť na izoládiny. Zásobovanie a mietajú platiť. Obecná daňová správa napomíciu stien od vlahy, kvalitu vody, údržbu na tých drobných dlžníkov, kým tí väčší nedbajú nové plastové siete, odstraňovanie po- na svoje záväzky. Vlani sme na činnosť FK Paokná a dvere, rúch bude mať na sta- nónia, KUS B. Nušića, KUS Štefánika, ZŠR Lieň a dlážku do sály a Konečne plánujú presťahovať trhovisko na lepšie miesto rosti Usluga, ktorá za ZŽ Matkino srdce vyčlenili 800 000 dinárov.“ ak sa zvýši aj na to bude vyberať aj poplatky od občanov. Cena kúpu nových stoličiek do DK.“ Laliťania od konca leta 2011 majú uličné plyVlani ste vynovili aj budovu Miestneho vody sa z terajších 20 dinárov za kubický meter nové potrubie, ale o prípojkách pre domácnosti zvýši na 25 din. Miestne spoločenstvo sa chys- sa ešte nič nehovorí. O kanalizácii v tejto dedispoločenstva? „Po dlhšom čase sa nám aj to podarilo z pro- tá vypracovať projekt na zabezpečenie pro- ne môžu iba snívať, lebo jednoducho peniaze striedkov samozdanenia a z príspevku obce. Bu- striedkov na výmenu cementovo-azbestového na to nemajú. Trápi ich aj to, že v Laliti zavreli bandovu sme sanovali – podpílili steny, zabudova- potrubia vodovodu vybudovaného pred štyrmi ku, že škola má čoraz menej žiakov, že je kažli plastové okná a dvere, vymenili podlahu, vy- desaťročiami.“ doročne najmenej dvojnásobne viac zosnuVyrieši sa konečne otázka organizované- lých ako narodených, že je málo, čiže takmer vôlíčili exteriér a fasádu. Celkove sme na to stroviho odvozu smetí? li pol milióna dinárov.“ bec nieto pracovných príležitostí v dedine a na „Oboznamujem občanov, že sa aj toto dostáva okolí... Preto nie div, že i v Laliti, podobne ako aj Viditeľná je aj úprava parku za budovou MS. „V parku sme vybudovali chodníky, fontánu, do rúk VKP Usluga, ktorá si má zadovážiť nové inde, sa čoraz viac zmietajú v obavách o bunainštalovali kandelábre, na jar postavíme la- smetiarske auto. Smeti sa budú odvážať a dúcnosť, najmä mladých ľudí. vičky, dosadíme zeleň. Na tie účely sme minu- uskladňovať súbežne na našej skládke, ako aj na J. Pucovský

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BOLI SME NA 26. ARADÁČSKEJ VINARIÁDE

Na minulý rok čím skôr zabudnúť

lych vín udelila 9 bronzových (do 17,5 bodu) a 7 strieborných (17,5 až 18,5 bodu) medailí. Jedinú zlatú medailu, čiže nad 18,5 bodu získal rizling z pivnice Zlatka Godu, ktorý sa stal víťazom v konkurencii bielych vín. O titul najlepšieho červeného vína sa uchádzalo 18 vín. Bronzovú medailu získalo 9, striebornú 7 a zlatú medailu dostali 2 vína. Titul najlepšieho vína získala frankovka z pivnice Jána Hrubíka. Zvláštnu cenu degustačná komisia udelila Jurajovi Čemanovi za najlepšie rozé víno. Komisia, ktorá hodnotila upravenosť vinohradov, vlani skutočne nemala ľahkú úlohu. Okrem vzhľadu a úrovne ošetrenosti členovia komisie si po prvý raz všímali aj to, či vinohrad má alebo nemá hrozno. Inými slovami, aby bol ocenený, vinohrad musel mať aj hrozno. Týmto kritériám najväčšmi vyhovel vinohrad Adama Čemana a komisia pochválila aj vinohrady Pavla Viliačika a Alberta Vyhnala. – Niet žiadneho receptu, – povedal nám Adam Čeman. – Vinohrad treba udržiavať bez ohľadu na to, či je rok dobrý alebo zlý. Treba ho často obzerať a, samozrejme, mnoho robiť. Potrebné je predovšetkým dobre štartovať, načas orezať, zachrániť pred chorobami, striekať, kultivovať... Keď však nastali tie veľké horúčavy, ktoré zastavili rast hrozna, už sa nič nedalo robiť. Na to nemožno vplývať a v podstate všetko predsa závisí od prírody.

yhlásením najlepších vín a najuprave- niť, aby sa ľahšie zotavil a nazbieral sily na nanejšieho vinohradu Združenie aradáč- sledujúci rok. skych vinohradníkov a vinárov na vinárVína z viac než skromnej vlaňajšej úrody skom bále v sobotu 16. februára označilo ko- nebolo mnoho, ale tí, čo mali to šťastie, že ho niec jedného pre nich veľmi ťažkého roku. – Na rok 2012 by sme chceli čím skôr zabudnúť, – povedal nám predseda združenia Ján Jánošík. – A to preto, že nám ozaj drsné poveternostné podmienky spôsobili veľké škody. Najprv vo výnimočne silných februárových mrazoch vymrzli úrodné očká, čo vinice veľmi postihlo. Neskoršie prišli letné páľavy a dlhotr- Tohtoroční víťazi Zdeno Goda, Ján Hrubík ml., Juraj Čeman vajúce sucho. Vinice a Adam Čeman v spoločnosti primátora mesta Zreňanin Mr. Ivana vlani veľmi ťažko zná- Bošnjaka (v strede) a predsedu Združenia vinohradníkov Jána šali vysoké teploty, Jánošíka (prvý sprava). Na zdravie! ktoré trvali vo dne v noci. Keby aspoň noci boli chladnejšie, pre mali z čoho vyrobiť, neváhali a prihlásili hrozno by aj to veľmi mnoho znamenalo. Veď svoj výrobok na degustáciu. Spolu bolo priaj vinič, ako každý iný živý tvor, potrebuje hlásených 35 vzoriek – 17 bielych a 18 černočný oddych. Za takých okolností niekto- vených vín. Degustačná komisia, ktorú tvoré vinohrady vôbec nepriniesli úrodu, v rili skúsení členovia spolku, v konkurencii bieV. Hudec ostatných sa urodilo 20 až 30 percent. Hrozno sa zachovalo takmer výlučne v nízko NA Nádvorí Slostrihaných vinohradoch, v ktorých rodné veNSkéHo voJvoočká boli prikryté snehom, avšak ani tam sa dINSkéHo dIvAdlA, neskoršie nedosiahla kvalitná úroda. Je tobývalého Domu kultúry tiž veľký omyl, že teplé a slnečné počasie žičí 28. októbra, od roku vinici. V podmienkach vlaňajšieho sucha a vy1984 stojí mramorový sokých teplôt vinič sa až natoľko vyčerpal, že pomník petrovským bobule zostali drobné a veľmi nekvalitné. Nemartýrom – chlapcom stačí, aby hrozno obsahovalo iba cukor. Cupopraveným roku 1941 kor vínu dáva alkohol a silu, ale nie aj chuť a na nádvorí vtedajšieho vôňu, a rovno tie prvky počas páľav vyobecného domu. Keď prchali. To však neznamená, že tohtoročné sa dnes náhodný návína nie sú dobré. Naopak. Sú dobré a chutvštevník zastaví na náné, ale predsa mnohé enologické kvality stradvorí SVD, uzrie tam netili. peknú scénu. Nielenže Ján Jánošík ďalej vysvetľuje, že neblahé poje omietka „kultúrneho“ veternostné podmienky veľmi negatívne domu zo dvora v katasvplývali aj na porasty viniča. trofálnom stave, ale aj budova z náprotivnej strany vyzerá tak, akoby sa tam vlci liahli. Do – Tým, že vymrzli rodné oči na hlave, spôroku 1822 budova obecného domu stála pri kostole. Vtedy cirkev vyčlenila 2 000 zlatých sobená je škoda iba na jeden rok, avšak na a upravila budovu, ktorá je v súčasnosti známa ako starý obecný dom a stojí z náprotivmnohých miestach vymrzla aj hlava a vinič nej strany kostola. Na mieste terajšieho SVD až po roh smerom k Begeju boli obecné sklasa nemal z čoho omladiť, v dôsledku čoho dy, sýpky a stajne. Aj tento prístavok na fotografii za pomníkom mal svojich „gazdov“. Najchýba mnoho kĺčov. Až počas nadchádzaprv tam sídlili séredžania a strážnici, neskoršie tam bol aj žalár. Len keď všetok dedinský júceho strihania zistíme, nakoľko sa viniču pomajetok prebrala obec v súčasnom význame slova, zmenil sa aj účel budovy. Po odsťahovaní darilo zotaviť z vlaňajšieho šoku a nakoľko sú rodiny obecného kuriča, ktorá tam bývala, budova zíva prázdnotou, chátra a straší. Keďže výhonky schopné vyniesť rod. Podľa toho sa v Petrovci cítiť nedostatok miestností na prácu združení a spolkov, takto devastovaná bubude aj strihať, ale v každom prípade netreba dova priam dychtí po úspešnejšom gazdovaní. očakávať plný rod. Skúsený vinohradník vie, J. Čiep ako má ostrihať vinohrad, ak mu chce umož-

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA POBUDLA V BRATISLAVE

Radosť zo stretnutia, ktoré zbližuje ľudí eďže na Hromnice – 2. februára v Starej Pazove prebiehali oslavy 110. výročia prvého divadelného predstavenia, tradičné stretnutie Združenia Pazovčanov na Slovensku bolo posunuté o týždeň. Tohtoročné stretnutie v Bratislave sa teda začalo v piatok 8. februára na Veľvyslanectve Republiky Srbsko a pokračovalo v sobotu 9. februára v miestnostiach Slovnaftu, kde sa stretli členovia a priatelia tohto Zo stretnutia na veľvyslanectve: Staropazovčania s združenia. veľvyslankyňou Radmilou Hrustanovićovou a hostiteľmi v Na veľvyslanectve sa stretli Bratislave členovia vedenia Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku a delegácie, nu Janka Čmelíka. Na tomto v poradí 18. čiže predstavitelia Obce Stará Pazova, Miest- stretnutí boli aj hudobníci – skupina Pazovsneho spoločenstva Stará Pazova a SKUS hrdi- kí kacúri. Na veľvyslanectve všetkých srdečne

V PôStnej doBe v petrovskom cirkevnom zbore už viac rokov bývajú evanjelizačné večierky s prednáškou, na ktoré pozývajú kazateľov slova Božieho z iných zborov. V tomto roku prvým prednášajúcim kazateľom bol velebný pán Vladimír Obšust (na snímke), farár novosadský. Vo štvrtok 14. februára po srdečnom privítaní domácim farárom Vladislavom Ivičiakom predniesol úvahu o umučení Pána Ježiša očami chirurga. V tomto rozjímaní dôkladne podal trýznenie, muky a utrpenie Ježiša, až po jeho ukrutnú smrť. Po prednáške sa pán farár Obšust priznal, že už roky nehosťoval v petrovskom kostole, takže mu táto návšteva spôsobila nesmiernu radosť. Nakoniec ako kuriozitu spomenul skutočnosť, že tá vynikajúca organová interpretácia iste nie je náhodná, ale je to výsledok toho, že ako prvé nemluvniatko vo svojej farárskej činnosti (vtedy v kovačickom cirkevnom zbore II) pokrstil práve petrovského kantora, pána profesora Janka Siromu. a. horvátová foto: ján ivan ribičić

privítala Radmila Hrustanovićová, veľvyslankyňa Srbska v Bratislave. Hovorila najmä o dobrých slovensko-srbských kultúrnych vzťahoch. V delegácii Obce Stará Pazova na stretnutí boli Dragoljub Trifunović, námestník predsedu obce, Bojan Kovrlija, námestník náčelníka Obecnej správy a z RTV Stará Pazova Jovica Gagrica, riaditeľ, a Jaroslava Klinková, novinárka. V delegácii MS Stará Pazova v Bratislave boli Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS, Slobodan Jovanović, predseda VV Rady MS, a Alexander Bako, člen Rady MS. V mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka boli Katarína Havranová, Jano Havran a Anna Slamajová. Ako nám po návrate povedal A. Bako, v sobotu sa v miestnostiach Slovnaftu konalo tradičné 18. stretnutie Pazovčanov žijúcich na Slovensku, o čom sme písali v minulom čísle Hlasu ľudu. a. lš. Foto: Jaroslava Klinková

Bum-bum -bum! O

znamuje sa občanom, aby v záujme vlastného zdravia pili čím viac mlieka. Ale iba toho a takého, ktoré nie je nadmieru obohatené škodlivými aflatoxínmi. Slovom, odporúča sa váženým občanom, aby konzumovali iba niektoré zo šesť druhov mlieka, v ktorých sa, zatiaľ, na rozdiel od ďalších 29 druhov, pri analýzach, nevyskytol nadbytok spomenutých jedovatých látok. Občanom sa aj radí, aby sa príliš nevzrušovali, aj ak v predchádzajúcom období pili mlieko značiek podozrivých z nadmerného obsahu aflatoxínov, lebo, ako je dobre známe, aj americký národ v čele so svojím prezidentom deň čo deň pije mlieko, a to podstatne zamorenejšie než je naše, ktoré vlastne ani zamorené nie je, iba čo je zo zamorenosti upodozrievané, čo v preklade znamená, že naše mlieko, hoci je tak trochu podozrivé, fak-

UGÁR

ticky nezdravé nie je, nuž sa odporúča pestovať k nemu vrelý aktívny vzťah podčiarknutý sympatiami pre tento vzácny potravinový článok v reťazci výživy ľudí, predovšetkým dospievajúcich generácií ľudskej populácie, ktorý okrem iného, ako je verejnosti dozaista dávno dobre známe, podnecuje rast a silnenie kostí, okrem iných chrbtice, ktorú chrbticu aj vo svetlej budúcnosti budeme – ešte ako! – nadovšetko potrebovať. Takže, vážení spoluobčania, neváhajte, každý deň si liter mliečka dávajte, čiže, rečou ľudovej múdrosti: Každé ráno liter mliečka, bude vám …ť ako sviečka. Kýmkoľvek vám (ne)nápadne ne(ná)padne. Nazdravíčko – nazdravie! Bum-bum-bum!

23. 2. 2013

jbš

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZDRUžENIA PODNIKATEĽOV PETROVEC 1842

Za lepšie časy v podnikaní resne dva a pol roka je tomu, čo podnikatelia a remeselníci v Obci Báčsky Petrovec – nadväzujúc na tradíciu Remeselníckeho spolku – založili Združenie podnikateľov Petrovec 1842. Vlani si 67 členov zaplatilo členské, čo je o tretinu menej ako v roku predtým – to bolo počuť na výročnom zhromaždení 15. februára v zasadačke Podnikateľského a inovačného centra v Petrovci. Údaj o počte členov je vlastne odzrkadlením štátnej politiky v oblasti malého a stredného podnikateľstva. Hoci štát zrušil niektoré poplatky, niektoré iné dane sú výrazne zvýšené, takže podnikatelia v podstate platia ešte viac a mnohí prestávajú pracovať. A ako bolo počuť od samých podnikateľov, viacerí odhlásili podniky, resp. prešli do sivej zóny. V správe na rok 2012 predseda Ján Makan povedal, že minulý rok petrovskí podnikatelia začali s finančnou zbierkou pre klobučníka Jána Pavelku, ktorému oheň zničil dielňu. Dobre spolupracovali so združeniami rovnakého zamerania z Kikindy a Báčskej Palanky a

predstavili sa na niekoľkých veľtr- ských podnikateľov. Zhromaždenie hoch podnikateľov, pričom jeden i prijalo návrh výkonnej rady, aby sami zorganizovali. Otvorene vyja- členské na rok 2013 zostalo 1 200 drujú svoj nesúhlas s praktikami lo- dinárov. kálnej moci, lebo ich dožadovanie Pri určovaní smerov pôsobenia sa väčšej účasti v koncipovaní obec- združenia v bežnom roku diskutonej hospodárskej politiky a prime- vali o ustanovení funkcie tajomníraného zastúpenia v komisiách obce politici nebrali do úvahy. Vlani v lete prichystali dokumentárnu výstavu o 150-ročnej tradícii remeselníctva v osade. O prvých krokoch pobočky ženského podnikania pôsobiacej od júna minulého roku hovorila Zuzana Ožváto- Hojná účasť na výročnom zasadnutí Združenia vá, ktorá sa zmieni- podnikateľov Petrovec 1842 la aj o dobrej spolupráci s podnikateľmi zo Slovenska ka, ktorý by sledoval právny regua Slovinska. Pokladník Ján Lačok latív a včasne oboznamoval členov bližšie hovoril o vlaňajších finan- spolku so zmenami v zákonoch a so ciách. Tie boli skromné, zozbierané všetkými nevyhnutnými opatrehlavne z členského. Peniaze mi- niami. Aby remeselníci a podnikanuli na účasť na veľtrhoch podni- telia neboli pokutovaní od rôznych kania a na prezentovanie petrov- inšpekcií. V združení plánujú bližšie

VÝROČNÁ KONFERENCIA KLUBU POĽNOHOSPODÁROV KYSÁČ

Aktívni celé desaťročie úvahu minuloročnej činnosti urobili aj kysáčski poľnohospodári na Výročnej konferencii, ktorú usporiadali v stredu 13. februára. Na snemovaní v priestoroch Starej fary sa okrem kysáčskych poľnohospodárov zúčastnili aj členovia klubov poľnohospodárov z Hložian, Petrovca a Pivnice. Predseda Vladimír Peťkovský na začiatku správy o vlaňajších aktivitách uviedol, že Klub poľnohospodárov v Kysáči pôsobí desať rokov. Založili ho 18. februára 2003 a jeden z iniciátorov, a potom i predsedom klubu bol Ján Ďurovka, ktorý je toho času čestným predsedom. Keď ide o aktivity v roku 2012, predseda Peťkovský informoval, že si prostredníctvom projektu zadovážili projektor, ktorý im užitočne poslúžil pri realizovaní edukačných prednášok. Tých

23. 2. 2013

8 /4531/

Darček zakladateľovi a prvému predsedovi kysáčskeho Klubu poľnohospodárov Jánovi Ďurovkovi (vpravo) odovzdal terajší predseda Vladimír Peťkovský

vlani bolo 14, a to v období od januára po začiatok marca. Potom sa už aktivity presunuli do poľa, kde kysáčski poľnohospodári porovnali

HLAS ĽUDU

250 km ciest a neskoršie, v júli, mali i akciu navážania zeme na poľné cesty. Zúčastnili sa aj v akcii Očisťme Srbsko, pomohli pri výstavbe

spolupracovať aj s Úniou zamestnávateľov Vojvodiny, v máji zase zorganizujú veľtrh podnikateľstva s medzinárodnou účasťou. Vyjadrili sa, že treba nástojiť na relevantnej účasti pri formovaní, a potom aj v práci novej obecnej Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj. Nakoniec si pohovorili aj o nadchádzajúcom vyjadrovaní sa o novom kole samozdanenia. Väčšinu

znepokojujú neúmerné odvody, predovšetkým neplatenie samozdanenia zo strany väčšiny poľnohospodárov, ako i nerešpektovanie odsúhlasených priorít v minulom období. J. Čiep parkoviska pred kostolom, zriadili si priestory a okolie Starej fary a chystali kurivo na zimu. Zúčastnili sa tiež na protestoch na Rímskych Šiancoch a vedenie malo 11 zasadnutí. V bežnom roku v Klube poľnohospodárov prebiehajú prednášky a ako informoval predseda klubu, v pláne je akcia rovnania ciest a úprava budovy a okolia Starej fary, ktorá je aj klubovým priestorom. Z finančnej správy pokladníka Jána Hlaváča vyplynulo, že vlaňajšie príjmy boli v hodnote takmer 240-tisíc dinárov, z čoho im na účte zostalo 32-tisíc. V diskusii prítomní konštatovali, že budúcnosť klubu závisí od prítomných mladých členov. Prihovárali sa o to, aby do akcie úpravy poľných ciest zavolali a zapojili aj tých, čo doteraz nechodili. Zhodli sa, že treba upozorňovať aj tých, čo v chotári robia neporiadok, aby to viac nerobili. E. Š.

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Remeselníci v 21. storočí H ovorí sa, že iný kraj, iný mrav, ale takisto by sa dalo povedať, že nová doba, nový spôsob života. Týka sa to, samozrejme, aj uplatnenia remeselníkov v spoločnosti. Ich postavenie sa v priebehu storočí menilo – od úlohy nositeľov hospodárskeho rozvoja, cez ekonomicky silných a vážených členov spoločnosti, po výrazne zaznávanú skupinu na pokraji zániku. Majstri najrozličnejších profilov, ako napríklad

kováči, kolári, štrangári, kušniari, mlynári, obuvníci a mnohí iní sa ešte pred päťdesiatimi rokmi o robotu nemuseli obávať – všetci ich potrebovali. Sito času postupne preosialo remeselnícke rady, a tí, čo zotrvali vo svojich dielňach, tvrdia, že celkové podmienky im ani trochu nezodpovedajú a že by sa aj v tejto oblasti žiadal inakší prístup štátu. Pokiaľ sa to nestane, početní remeselníci sú nútení pracovať v sivej zóne,

čo nie je dobre ani pre remeslo, ani pre štát. Je pravda, že mnohé remeslá zanikli predovšetkým preto, že si nenašli zázemie v modernom spôsobe života, ale takisto je pravda, že v mnohých prostrediach chybujú niektoré remeselnícke dielne len preto, že sa pre vysoké poplatky táto činnosť neoplatí. Kde je východisko? V zodpovedajúcich opatreniach štátu, samozrejme, ale aj v oblasti vzdelávania, kde ešte existujú desiatky profilov, o ktoré nikto neprejavuje záujem, pretože doba urobila svoje. A. La.

REMESELNÍCTVO V HAJDUŠICI KEDYSI A DNES

Kováči, krajčíri, pekári... na zaslúženom dôchodku o do počtu remeselníkov Haj- spomína si osemdesiatnik Mi- chlapcov narodených začiatkom dušica v období medzi dvoma chal Marček. – Medzi Srbmi, kto- tridsiatych rokov a neskoršie, takvojnami, pokiaľ siahajú spo- rí prišli roku 1921, ich vôbec ne- že po druhej svetovej vojne memienky dnešných najstarších Haj- bolo, a aj Slováci remeselníci boli dzi Slovákmi pribudli aj viacerí dušičanov, bola zaopatrená všet- zriedkaví. Nakoľko je mi známe, klampiari, obchodníci, kováči, kými nevyhnutnými remeslami. prvý Slovák remeselník bol maj- stolári, krajčíri, obuvníci, neskorTak napríklad poľnohosšie aj zámočníci, podári si mohli nakuť lesústružníci, memeše, podkovať kone, chanici, zvárači... V opraviť alebo okovať zásocialistických prahový voz u troch tupodmienkach súnajších kováčov. Ani za kromného podnistolárom nemuseli ísť do kania sa určitý čas inej osady, ale si nábytok, vyskúšali dvaja stookná, dvere a iné výroblári, klampiar, reky z dreva, o. i. aj truhly menár, obuvník, na objednávku mohli obniekoľkí mäsiari, jednať u svojich spolukrajčír, holič, peobčanov stolárov. Na výkár... avšak po dôrobu záprahových vozov chodok zotrvali iba mali k dispozícii dvoch predvojnoví majstkolárov. Pravdaže, boli tu Odnedávna si Hajdušičanky môžu dať urobiť manikúru ri Hodolič a Hudec aj murári, ale aj cimer- a podľa želania nechty aj predĺžiť v dielni Maríny a povojnový holič Bovanovej. O tom, ako sa jej v tomto dedinskom meri (po nemecky majst- prostredí, nezvyknutom na takéto služby, darí, asi je Imre Macháč. Svojri na stavanie strechy na ešte privčas hovoriť. ráznou kuriozitou dome). V dedine pracoval bol metlár Janko aj obuvník, čiže bačkoráš, dvaja ster Suchovský, ktorý sa vyučil za Maliar, ktorý, aj keď úplne slepý, krajčíri, niekoľkí holiči, povraz- kováča, a potom pracoval v kona živobytie si zarábal výrobou ník, niekoľkí pekári... Základnými váčskej dielni istého Nemca. metiel. Okrem toho Hajdušica životnými potrebami sa občania Okrem toho u Macháčov Na no- po druhej svetovej vojne nikdy mohli zásobiť v štyroch predaj- vici (slovenská časť osady, ktorú nebola, a ani dnes nie je, bez cuniach, mäsom v dvoch mäsiar- občania dodnes takto menujú) krára, ktorý dodnes zostal ako jeňach. V dedine pracoval aj sódar, bola chýrečná pálenica, jediná v diný v okolí. Ostatní nevydržali a miestom stretávania mužskej okolí, v ktorej sa v sezóne pálilo vo drsné podmienky súkromného časti obyvateľstva boli štyri krčmy. dne v noci, najčastejšie morušo- podnikania v socializme a zaMetlára v osade nemali, ale ho ani vé, a potom aj pálené z hrozna. Z mestnali sa v omnoho istejšom nepotrebovali, lebo si vedeli aj predvojnových majstrov Slovákov spoločenskom úseku, čiže v PK 1. sami vyrobiť cirokovú metlu, so si spomínam ešte na šustera Jána mája, (dnes AS Hajdušica), alebo zvláštnym, tiež cirokovým pori- Hudeca, krajčíra Michala Hodoli- v strojnícko-technickom servise, skom. ča a klampiara Sedliaka. neskoršie stavebná prevádzka – V tom čase hlavnými remeRemeslám sa masovejšie za- Sloboda v rámci PK Agrobanat. selníkmi v osade boli Nemci, – čali učiť generácie slovenských Mnohí z nich po pracovnom čase

v podniku poskytovali služby svojim spoluobčanom, a tak si dopĺňali rodinný rozpočet. Viacerí povojnoví majstri však odišli do zahraničia alebo do iných prostredí. S rozmachom textilného priemyslu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia na území Obce Plandište vzniklo aj svojrázne priemyselné remeslo – šička. Šitím ženskej bielizne si v plandištskom Plantexi na život zarábalo aj 100 až 150 Hajdušičaniek. AKO Je TOMu dneS? Staré remeslá pre mladých ľudí už nie sú atraktívne, a tak aj v Hajdušici už dávno niet ani jedného kováča, kolára, krajčíra, obuvníka. Dávnou minulosťou sú aj povrazníci, holiči, pekári. Na druhej strane legálne pôsobí automechanik, dve kaderníčky, autoklampiar a servis na opravu automobilových výfukov, dve stavebné remeselnícke dielne, opravár elektromotorov, manikúra, tri predajne, dve kaviarne a cukráreň. V dedine sú však aj ďalší remeselníci: zámočníci, vodoinštalatéri, stolári, kaderníci, klampiari, sústružníci, murári. Niektorí z nich sa svojím remeslom zaoberajú ako vedľajším zamestnaním, iní zasa pracujú v tzv. sivej zóne, čiže zaoberajú sa remeslom, ale svoju dielňu neregistrovali v štátnych úradoch. Povedzme na záver, že aj napriek tomu, že textilný podnik Plantex dávno zanikol, niekdajšie šičky sa dodnes nevzdali a zručnosti šitia zaúčajú mladšie ženy, ktoré sa zamestnávajú hlavne v hajdušickej súkromnej textilnej prevádzke.

23. 2. 2013

V. Hudec 8 /4531/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

BOLI RAZ REMESLÁ...

A dnes zapadli prachom J e mnoho dôvodov, prečo predaj remeselníckych potrieb a náradia celé roky sústavne klesá. Ten najjednoduchší a najnázornejší je, že je i remeselníkov z roka na rok menej. Trochu hlbší pohľad ozajstné dôvody objaví v postoji spoločnosti k nim, hĺbkový pohľad naznačí, že i tam, kde potreby, záujem a podmienky sú, zase nie sú kádre. Lebo sa nemajú kde školiť, prípadne mladí neprejavujú záujem o takéto povolania. Následok: už dávnejšie je položená bodka za časmi, keď sa naše dediny neobišli bez aspoň piatich-šiestich majstrov rôznych profilov. Dnes ich je toľko, ale v desaťtisícových mestách, kým tí z dedín potichu odplávali do spomienok. Jedna zo štatistík vraví, že v Srieme nie je žiadna prihlásená kováčska dielňa. V Starej Pazove je len pár obuvníkov. V Sriemskej Mitrovici bolo pred dvoma rokmi okolo 2 300 remeselníckych dielní a malých predajní, dnes ich je len 1 500. Rumu, Irig, Pećince... taktiež trá-

Tak bolo len kedysi...

pi skutočnosť, že kedysi zlaté remeselnícke dno riadne nahlodala hrdza a kríza. Z údajov Štatistického kalendára Srbska vyplýva, že v rokoch 2001 až 2007 klesol počet osôb zaoberajúcich sa obchodovaním a opravami o približne desaťtisíc: z 206 293 na 196 216. Hoci sa údaje o remeselníctve exaktne neuvádzajú, veľavravný je i ďalší fakt: v roku 2007 bolo 569 494

ľudí samostatne vykonávajúcich činnosť a zamestnaných u nich, kým ich v roku 2011 ostalo 403 246. Podobné trendy si možno všimnúť aj v Novom Sade. Dejiny moderného remeselníctva v ňom siahajú do roku 1870, no remeselníkov bolo aj oveľa skôr, aj oveľa viac: zo sčítania v roku 1772 badať, že z 8 392 obyvateľov sa vyše tisíc zaoberalo remeselníctvom: od majstrov po učňov. Pôsobili v 425 dielňach. V porovnaní s rokmi vtedajšími a vzhľadom na pomer k počtu obyvateľov, dnes ich je neporovnateľne menej. Lebo veľa sa robí, málo zarába a aj o to málo sa celé roky delili s inými, konkrétne so štátom, rôznymi agentúrami, dakým tretím. Spôsobilo to, že mnohí odišli do sivej ekonomiky, ak chceli zotrvať. Predseda Združenia remeselníkov Nového Sadu Slavko Novaković dokonca tvrdí, že je remeselníkov registrovaných asi toľko, koľko i nere-

gistrovaných: dvadsaťtisíc jedných, ako i druhých. Niektoré zo záťaží, ako je firemný a hudobný poplatok, sú zrušené, no to je len špička ľadovca. Okrem zrušenia fiškálnych pokladníc načim aj kadečo iné, aby sa odvetvie dokázalo revitalizovať: podnecovať staré miznúce remeslá, presadzovať výhody pre začínajúcich remeselníkov, prezentovať špecifické výroby a výrobky, zaraďovať ich do turistickej ponuky, vytvárať remeselnícke strediská a ukážky, vkladať do tejto výroby. Je to jeden z hlavných zámerov pokrajinského Programu na zlepšenie stavu v oblasti hospodárstva, podnikateľstva a remeselníctva vo Vojvodine, o ktorom sa už viedla rozprava v celom rade obcí. Ako o jednom z pokusov obnoviť atmosféru zašlej slávy odvetvia, ktorému nová doba vzala vietor z plachiet. A ktorému sa nezačne blýskať na krajšie časy, kým sa nepochopí, že štedro brať možno len od tých, čo majú. A že tým, ktorí nemajú, najprv načim umožniť, aby mali: podnetmi a fondmi, zľavami a inými výhodami. O. Filip

PIVNICA

Vždy potrební šusteri S

taré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno, a predsa ho moderná doba neraz potláča do úzadia. Do popredia sa dostávajú lákavejšie životné povolania, často však s neistou perspektívou a možnosťou uplatnenia v danom odbore. Na druhej strane mnohé remeslá človeku poľahky zabezpečia trvalú existenciu. Aj tak je remeselníkov dnes čoraz menej, v mnohých osadách ich možno na prsty spočítať... Janko Kováč z Pivnice mal štrnásť rokov, keď poslúchol radu svojej tety, ktorá mu odporučila obuvnícke remeslo. Tak roku 1947 spolu s tetou odišiel do Belehradu, kde sa u švagra stal šusterským učňom. Po skončení trojročného učňovského školenia sa vrátil do Pivnice. Začal pracovať vo vtedajšom Obuvníckom družstve v Pivnici, neskôr u remeselníka Imra Dingu. Na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia sa presťahoval do Šídu, kde v obuvníckom remeselníctve pokračoval, a po štyroch rokoch ho cesta zaviedla do Vukováru. S prácou v továrni Borovo, kde si vo veľkom kolektíve všetci výbor23. 2. 2013

8 /4531/

ne rozumeli, bol vcelku spokojný. Roky pracoval aj ako modelár a skúsenosti získal vo všetkých oblastiach výroby obuvi. Vojnové roky z konca minulého storočia prinútili Kováčovcov vrátiť sa do Pivnice. Najprv sa vrátila Jankova manželka Julka. Boli to ťažké roky, keď Kováčovci nemali žiadne finančné príjmy a neraz si zarábali i prácou v poli. Po určitom čase sa majster Kováč rozhodol, že začne pracovať doma, aspoň dočasne, ako obuvník. Pracovné náčinie mal a nechybovala mu ani láska k remeslu, takže si hneď začal získavať zákazníkov. Kvalitná majstrova práca zaručovala, že s opravou obuvi budú všetci spokojní. Chýr o dobrom majstrovi sa rýchle šíril a zakrátko mu okrem Pivničanov obuv prinášali opraviť aj z okolitých osád, Silbaša, Petrovca, Palanky. Majster Kováč si rád spomína na to, ako sa kedysi ručne vyrábali topánky, sandále, čižmy a iné. Počas práce v pivnickom družstve ručne vyrábali zvlášť panské topánky, objednávky prichádzali dokonca aj z Nového Sadu. V tých časoch v móde boli tzv.

HLAS ĽUDU

Obuvník Janko Kováč v dielni

plutarice – sandále a gumiďonky. Ešte skôr, v rokoch po druhej svetovej vojne, ako materiál na podrážky používali gumu z automobilových pneumatík. Okrem toho boli moderné aj mokasínky, tiež ručnej výroby. V súkromných dielňach 11 rokov ručne vyrábal obuv. Jeho manželka dodnes má niekoľko párov topánok, ktoré jej manžel ručne zhotovil. Boli roky, keď sa obuv vyrábala z kvalitného materiálu, ale nasledovali roky, keď kvalita výrazne klesla. Čoraz menšia kúpna sila v súčasnosti

priam núti zákazníka kupovať nekvalitnú obuv. Vďaka svojej dlhoročnej skúsenosti majster Kováč si vždy vie poradiť pri oprave nielen kvalitných, ale aj menej kvalitných výrobkov. A vždy pritom používa kvalitný materiál. Obuvnícka práca je pre Janka Kováča priam záľubou, aj keď mu zdravotné problémy nie vždy dovolia pracovať. Občania ho neraz posilňujú slovami: „Majster, neprestaňte pracovať, ak nie vy, kto nám bude opravovať topánky?“ Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

REMESELNÍCTVO V PADINE

Minulosť a súčasnosť R

emeslo je zlatá baňa, hovorí stará ľudová múdrosť. V minulosti to platilo všade, teda aj v Padine. Podľa písaných záznamov zberateľky a profesorky Zuzany Papovej z Padiny najpokrokovejšou zložkou dedinského obyvateľstva na začiatku 20. storočia boli práve remeselníci. V archíve školy nachádzame údaje, že v školskom roku 1923/24 na Remeselnícko-obchodníckej škole sa učni učili remeslu kováča, kolára, zámočníka, kožušníka, bačkoráša, holiča, obuvníka, murára, stolára, obchodníka. V roku 1934/35 škola prestala s prácou a po vojne v roku 1946/47 znova pokračovala, ale iba dva roky. K spomínaným remesel-

sa však zachovalo murárske a tesárske remeslo, hoci sa spôsob výstavby zmenil. Murári boli Pavel Nosáľ a jeho synovia, Pavel Dubovský a jeho synovia, Michal Šalamún a mnohí iní. Tišleraj na dom robili stolári. V 60. rokoch bolo založené stolárske družstvo Napredak, ktoré po niekoľkých rokoch zaniklo. Tesári a stolári bývali aj tokármi. Vo svojej kresárni tokár Ján Slivka kedysi robil aj pekné kolovraty. Stolári vyrábali i nábytok: Jozef Chrťan, Áj Feri, Ján Kominka, bratia Michal a Pavel Povolnovci a iní. Vozy a talige robili kolári a tokári: Ján Nemček, Ján Sládeček, Pavel Šajben, Pavel Labát, Juraj Cicka, Ján Valenta a mnohí iní. Pre poľnohospodársku domácnosť bolo

Čerstvý voňavý cípov chleba v minulosti nechýbal na stole

Čapo a Ján Chrťan. Deťom robili radosť cukrári. Vyrábali rôzne cukríky, orechový a makový cukor, cukrom oblievané jablká, ratluk, lízanky, štolverk. Spomínajú sa Kováčovci, no v parku mala svoju búdku – cukráreň Mária Brezinová, ktorá okrem sladkostí predávala pečené tekvicové jadierka, arašidy a pečené jedlé gaštany. Remeselníci sa zaoberali aj poľnohospodárstvom, lebo každý mal

Pečenie chleba v domácnosti na obraze insitného maliara Martina Papa

níkom pribudli pekári a krajčíri. V škole učili učitelia a na prax sa chodilo k majstrovi. Mnohí Padinčania sa učili aj v Kovačici, Pančeve, Zreňanine. Učňovská škola trvala tri roky, po záverečnej skúške sa z učňa stal pomocník, čo tiež trvalo tri roky (dakedy aj viac) a len po zložení majstrovskej skúšky sa učeň stal majstrom. Vo svojej dielni každý majster mal vyvesené povolenie, platil daň, mal učňov a pomocníkov. Viedol si evidenciu. V Domovom kalendári z roku 1899 majster Ištván Jediný zapísal vykonané práce, príjmy a výdavky. Robil kríže pod studňu, obloky a dvere, hambáre, krosná, potáky, ploty, sane. Zapísal, že farské vráta opravil za 1 zl. a svojmu holičovi Jocovi Tatomirovi zaplatil 1 zl. a 50 gr. Po druhej svetovej vojne mnohé remeslá a družstvá zanikajú a majstri si hľadajú prácu v meste. Dodnes

nevyhnutné kováčske remeslo. Medzi najstaršie remeslá v osade patrí aj barbierske – holičské. Padinčania v minulosti nosievali dlhé fúzy, ktoré sa museli stále dávať do poriadku, čo mali na starosti holiči. V holiarni sa chlapi stretávali, posedeli si tam, prečítali noviny, vypočuli, čo nového, diskutovali. Holiči zvykli trhať aj zuby, ranu potom dezinfikovali pálenkou, a tým, ktorí mali vysoký tlak, púšťali pijavice. Bežne chodili i po dedine holiť a strihať. Holili britvou a strihali mašinkou. Platiť sa dalo i v naturáliách (z úrody). Holičmi boli Ján Ďurica, Adam Ďurica, Dušo Šuljaj, Pavel Maršaľ, Spaso Srdanović, Pavel Holúbek, Adam Pap, Ján Hučka, Ján Mikuľka, Martin Majdlen. O občerstvenie sa starali sódári – sódovkári, ktorí vyrábali sódovku, sinálky, krachle, bózu. Známi boli Pavel Uhrin, Ján Pilišan, Ján

Dedovi Pavlovi vnučka Atínka v práci spevom pomáha

zem. Keď príjmy nepostačovali, počas sezónnych poľnohospodárskych prác nádenníčili u gazdov. Roku 1899 majster I. Jediný do Domového kalendára zapísal: „Zo Šeferovov mašinov som bov v Dobrici od 4. Augusta do 25ho Augusta, s týchto ale dní 6 sa nerobilo, tak som dostáv 212 kilov žita aj 2 zl 6 kr.” Uvedený údaj svedčí o tom, že remeselník na dedine viedol dvojité hospodárenie. V minulosti raz v týždni každá gazdiná sama piekla chlieb v peci, ale v sezóne poľných prác sa chlieb kupoval u pekára. V dedine bolo niekoľko majstrov pe-

károv, ktorí mali učňov a pomocníkov. Chlieb miesili v noci a piekli ho vo veľkej peci, ktorú vykurovali šúľkami a drevom. Zavčas rána naširoko bolo cítiť vôňu čerstvého chleba. Pekári pekávali i rožky, ktoré sa objednávali na svadbu, a na Vianoce piekli opekance a pagle. Keď sa pšenica v mlyne zomlela, väčšina domácností múku hneď odviezla k pekárovi, a potom si na zápis (ktorý mal na starosti majster) chodili po chlieb. Ak sa zásoba minula, mama doma nabrala múku do kapseli a deti išli začaruvať (vymeniť za chlieb). Pekári na taligi rozvážali chlieb po dedine. Zamestnanci platili každého prvého v mesiaci. Pekári boli: Šnep, Fraňo Bokor, Pavel Babka, Ján Vika, Michal Širka, Martin Ďuríček a iní. K poslednej generácii majstrov – pekárov okrem padinského pekára Jána Husárika patrí školený majster pekár Pavel Povolný, ktorý zakončil pekársku školu v Pančeve a zdokonaľoval sa v remesle u majstra Martina Ďuríčeka. V súkromnej pekárni rodiny Povolnej okrem hlavy rodiny pána majstra Pavla, chutný chrumkavý chlieb a voňavé pečivá pomáhajú pripraviť aj členovia rodiny: syn Pavel, dcéra Mariena, nevesta Želka a malá vnučka Atínka. Ich výrobky (chlieb, pečivá, lístkové cesto), ktoré vyrábajú od roku 1992, sú v každodennej ponuke padinských obchodov, ako aj predajne chleba a pečiva na trhu v Kovačici. Vo voľnom čase sa pekár Povolný zaoberá ešte jedným remeslom – kuchárstvom. Už rad rokov sa zúčastňuje na rôznych kuchárskych súťažiach na domácej pôde a inde, kde za kuchárske kumšty už získal niekoľko cien a hodnotných odmien. A. Chalupová Foto: autorka a archív dediny

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z nAŠicH osÁD

Remeselníctvo v PetRovci

Od roku 1842 remeselníci združení do cechu P

relomovým bodom pre majs- ako tovariš šiel skladať trov pôsobiacich v Petrovci odbornú skúšku, musel bol 30. december 1841. v ten predložiť aj knižočku, že deň rakúsky cisár Ferdinand v. úspešne skončil vandropodpísal výsadný diplom pe- vanie. od roku 1853 urtrovských majstrov – tzv. Privile- čili na starom jarmočgium cechale. táto listina bola ne- nisku, kde sa konali jarskoršie, 26. septembra 1842, úrad- moky v Petrovci, presné ne schválená na stoličnom zhro- miesto pre každé remaždení Báč-bodrožskej župy v meslo. od roku 1855 pesombore. toto povolenie zriadiť si trovskí majstri zariadili cech miestnych majstrov stálo pre učňov nedeľnú škotakmer 400 zlatých. Po nedoro- lu u učiteľa Jána Garaja zumeniach a naťahovačkách so pri kostole. tunajší restoličnou vrchnosťou, ale i medzi meselníci mali aj posebou, petrovský cech bol sláv- kladnicu svojpomoci, nostne založený 27. septembra ktorú naplno využívali. 1844, keď inštalovali svojich funkPetrovec v tom obdocionárov. Prvým cechmajstrom bí prosperoval, ale cech sa stal kováč martin slavka. odpo čase chabol a už roku Faksimile prvej a poslednej strany výsadného práva petrovských majstrov vtedy Petrovec mal právo uspo- 1877 máme údaje, že zriadiť si cech z roku 1841 radúvať raz v týždni trh. vrel, že za 250 rokov v Petrovci pôAko trhový deň bol určesobilo 200 obuvníkov, vrátane ný piatok, čo sa zachovačižmárov a papučiarov, 199 krajlo i dodnes. o štyri roky čírov, 176 kováčov, 150 stolárov, neskôr pribudli aj výročné 148 tesárov, 143 zámočníkov a autrhy a vyhlásenie Petrovtomechanikov, 131 murárov, 87 ca za mestečko. miestny holičov a kaderníkov, 80 kolárov, trh bol výhodou pre re64 kožušníkov a mäsiarov, 50 mameselníkov, lebo tu mali liarov – natieračov, 48 pekárov, po možnosť predávať svoje 45 pletiarov a mlynárov, 36 kavýrobky. K tomu majster, menárov, 35 elektrikárov, 29 klamktorý nebol členom cepiarov, 23 bačkorášov, 20 štetkárov, chu, svoj tovar nesmel 19 tokárov, 18 remenárov, 17 popredávať ani na trhu a ani vrazníkov a klobučníkov, 16 tkána jarmokoch. Každý rok čov, 14 hodinárov a vodoinštalana tri krále sa volila nová térov, 13 farbiarov, po 11 debnáspráva cechu. rov a kominárov, 10 košikárov, Roku 1842 v Petrovci po 8 hrnčiarov, knihárov, mydládo cechových kníh bolo rov, 7 výšivkárov, po 6 kožiarov, zapísaných 49 čižmárov, páleničiarov, škopiarov prasiec a 21 kováčov, 14 krajčírov, koní, po 5 cukrárov a sódarov, po 14 kožušníkov, 13 tesá- Vedenie Priemyselného spolku v Petrovci z roku 1916 3 sitári, vulkanizéri a kabaničiari, rov, 7 stolárov, 8 kolárov, 5 klobučníkov, po 3 tkáči, mäsiari a vznikol spojený priemyselný spo- 1941 v Petrovci pôsobil Priemy- po 2 brusiči, majitelia kín a váknihári, dvaja povrazníci, tokári, lok petrovských priemyselníkov, selný čítací kruh, v rokoch 1909 – penníci, 1 blanár, čalúnnik, plástar farbiari, remenári, kožiari, mydlá- ktorý vtedy počítal 85 majstrov. o 1941 Kupecká mládež a v rokoch a meteorológ. K tomu pridal ešte ri a po 1 zámočník, pekár a deb- dve desaťročia neskôr, roku 1895, 1909 – 1914 Petrovská remesel- piatich majiteľov paprikových nár. K tomu veľmi je zaujímavý hoci o tom uvažovali aj skôr, re- nícka mládež, pričom tieto spol- mlynov, 8 majiteľov mláťačiek údaj, že v roku 1846 v Petrovci meselníci sa zmohli a kúpili si za ky neraz hrávali aj divadlo. v me- obilia, troch majiteľov konopných bolo až 23 suchých a veterných 700 zlatých dom pre svoje potre- dzivojnovom období v Petrovci mniačov a tri konopné fabriky. teda aj z tohto prehľadu vidno, mlynov, z ktorých sa dodnes neby, v ktorom sa odvtedy stretávali. pôsobila aj všeobecná priemyže ako sa menili časy a spôsob žizachoval ani jeden. Je to dom, ktorý dodnes v Petrovci selná a priemyselno-obchodnícchlapci, ktorí šli na remeslo za tradične volajú Remeselnícky spo- ka škola, ako aj chmeliarsko-hos- vota, jednotlivé remeslá postupne zanikali a nové súčasné reučňa, boli povinní 5 rokov sa ško- lok a v súčasnosti je tu upravená podárska škola. Pedantný majster bádkar a kro- meslá sa objavovali. liť u majstra. Keď učeň zložil skúš- budova Podnikateľského a inov súčasnosti v Petrovci remeselníci nikár ondrej Čáni roku 1995 k ku za tovariša, bol povinný ísť do vačného centra. sveta na vandrovku, resp. pár romladí učni, ale aj starší majstri výročiu osídlenia Petrovca slo- sú združení do dvoch spolkov. sú to kov robiť remeslo u iných majs- sa zapájali aj do práce iných spol- vákmi sa okrem iného pokúsil Združenie podnikateľov Petrovec trov, aby získal odbornú skúsenosť kov, napr. tých s kultúrnou ná- zmapovať a zozbierať mená všet- 1842 a Klub hospodárov. J. Čiep a právo stať sa majstrom. Predtým plňou. tak v období rokov 1897 – kých petrovských majstrov. Uza23. 2. 2013

8 /4531/

HlAs ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

1945. Vychodili ju početné generácie remeselníkov, ktorí neskoršie prispeli k rozvoju tohto prostredia. Po druhej svetovej vojne remeselníkov vzdelávali učňovské školy, známe ako školy žiakov v emeselníctvo remeselnícke diel- hospodárstve, ktoré pôsobili do v Šíde má ne. roku 1977. Po zániku týchto škôl nielen mimoriadŠkolenie mla- sa začali vytvárať predpoklady na ne dlhú tradíciu, dých remeselníkov postupný zánik remeselníctva, k ale aj osobitný pred založením čomu neskoršie aj došlo. význam pre rozučňovskej školy v Koncom 19. storočia a v prvej voj mesta. Jeho Šíde prebiehalo polovici 20. storočia Slováci rezačiatky siahajú dvomi spôsobmi. meselníci v tomto prostredí boli až do polovice Deti z nemajetných mimoriadne úspešní v kožuši18. storočia, čiže rodín chodievali na nárstve. Zvlášť známe boli rodido obdobia, keď krátke kurzy v ny Maglovská, Červenáková, Zosa Šíd po vyrademiestnostiach zá- rianová a Miškovicová. Známi ní z vtedajšej Hrakladnej školy, zatiaľ obuvníci boli Makišovci, Farkanice stal civilným čo deti majetnej- šovci, Pavelkovci, Kopčokovci a mestom. Zo súších rodičov od- Boťanskovci. O Branislavovi Koppisu remeselní- Jozef Kolár, posledný kováč v Šíde vo svojej vyhni chádzali učiť sa re- čokovi, ktorý remeslo a dielňu kov z roku 1767 meslu na učňovské zdedil po otcovi, známom obuvvidno, že v Šíde pôsobí 12 reníkovi Samuelovi Kopčokovi, meselníkov a 4 obchodníci. Už možno povedať, že je dnes poroku 1774 v Šíde sú 2 remeselníci sledným aktívnym obuvníkom prvej triedy (zamestnávajú po 2 Slovákom v Šíde. kalfov a jedného učňa), 9 remeKominárske služby v druhej selníkov druhej triedy (po jedpolovici dvadsiateho storočia ného kalfu a jedného učňa), 7 reposkytovali kominári Ondrej meselníkov tretej triedy (po jedChlpka a Vladimír Srnka. ného kalfu) a 12 remeselníkov Murári boli Poprockovci. Na štvrtej triedy (zamestnávajú iba Ondreja Poprockého si spomípomocnú pracovnú silu). Roku najú podľa toho, že v rokoch 1773 cisárovná Mária Terézia vy1909 a 1910 so svojimi ľuďmi vyhlásila Šíd za obchodné mesto staval slovenský evanjelický kos(oppidum camerale). Tak remetol v Šíde. Traja z Ondrejových selníci získali právo organizovať štyroch synov sa rozhodli pojarmoky a trhy v Šíde a predávať kračovať otcovou cestou a zatam svoje výrobky. Tradícia jaroberajú sa murárstvom a stamokov sa zachovala dodnes, vebníctvom. takže šídsky jarmok ešte patrí Najznámejší šídsky obchod Branislav Kopčok, posledný šídsky obuvník Slovák medzi najznámejšie vo Vojvopatril rodine Vlčkovej. Umiestdine. nený bol v starej nom Správnej rady Podľa súpisu z roku 1815 v cechu. Roku 1834 v obchodnej a remeŠíde pôsobilo 84 remeselníkov. Šíde pôsobí vyše selníckej štvrti a v Najviac bolo kožušinárov – 21, 16 100 remeselníkov. ňom pôsobili tri gekrajčírov, 6 bačkorášov, 6 myd- Najpočetnejší, ale aj nerácie obchodnílárov, 5 črevárov, 4 debnári, 4 najmajetnejší mekov Vlčkovcov. Obštrangári, po traja voskári a ko- dzi nimi sú obchodchod začiatkom váči, po dvaja kolári, stolári, níci, ktorých roku dvadsiateho storoobuvníci, tesári a murári, po je- 1830 bolo až 73. čia založil Ján Vlček, den kotlár, remenár, čižmár, sklár, jeho syn Ondrej ho Zaujímavý je holiar, kalapiar. S takým poč- údaj, že prví Slováci, zdedil a pracoval v tom remeselníkov, ku ktorému sa ktorí sa prisťahovaňom celý svoj prapridali aj obchodníci, Šíd získal li do Šídu, boli práve covný vek. Miloslav právo založiť všeobecné reme- remeselníci. Odvtezdedil obchod po selnícke cechové združenie. otcovi Ondrejovi, dy a dodnes SlováMedzi členmi šídskeho reme- kom v šídskom re- Stanislav Dierčan zachoval časť kováčkeho remesla ale, žiaľ, dvere tohselníckeho cechu roku 1817 boli meselníctve patrí vo výrobe predmetov z kovaného železa to obchodu sú dnes aj viacerí Slováci: Jozef Potočník, pozoruhodné mieszatvorené. Zostala obuvník, Matej Majer, debnár, to. Mnohí z nich sa vyškolili a sta- školy v iných mestách. Učňovs- iba pamiatka na to, ako mamy a Ján Majer, štrangár, a Jozef Baj- li sa výbornými majstrami a mno- ká škola v Šíde bola založená staré mamy posielali deti do za, kolár. Matej Majer bol aj čle- hí si neskoršie založili vlastné roku 1892 a pôsobila do roku Vlčkov „pre droždie“.

ŠÍDSKE REMESELNÍCTVO

Šikovní majstri a obchodníci prispeli k rozvoju mesta R

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA Srnkovci boli štetkári a zaoberali sa spracovaním dreva. Čániovci mali pradiareň vlny, Čautovci a Stupavskovci mali tehelňu, rovnako ako aj rodina Adama Olejara. Juraj Olejár a Michal Kolár mali kolárske dielne. Pavel Peška bol posledným šídskym metlárom, takže toto remeslo zaniklo po jeho odchode do dôchodku. Tomáš Chovan mal sódovkáreň. Majtánovci a Plachtinskovci mali stolárske dielne – Ondrej Plachtinský je dnes uznávaným majstrom a majiteľom veľkej stolárskej dielne. Jozef Chrček bol krajčírom, Juraj Horniak bačkoráš a Štefan Farkaš bol známy šídsky kaderník a holič. Najpočetnejší Slováci predsa boli vyučení maliari – natierači a mäsiari. Rodina Ondreja Pukančíka a rodina Michala Vlčeka boli známe slo-

tom nezaoberali tým remeslom. Hostinec vlastnila rodina Ondreja Stupavského. Tento hostinec zohral významnú úlohu v rozvoji divadelníctva v slovenských kultúrnych spolkoch v Šíde. V hostinci boli zahrané prvé divadelné predstavenia. Vodné mlyny vlastnili rodiny Ondreja Savčaka a Jána Zoriana. Tieto dva mlyny boli postavené na Šidine, ktorá je dnes skoro úplne bez vody. Mlyn „suvaču“ vlastnil Daniel Korčok a mlynármi boli aj Michal Plachtinský a Jozef Hemela. K Plachtinskovcom sa chodievalo po najbelšiu múku. Kováčmi boli Juraj Kolár, Ján Havran, Ján Mandáč a Ján Denďúr. Po Jurajovi Kolárovi kováčsku vyhňu zdedil jeho syn Jozef, ktorý je dnes posledným aktívnym kováčom v Šíde. Po

NEZVYČAJNÉ REMESLO – OPRAVÁR KOSTOLNÝCH HODÍN

Kelko je hodín? – Na kostole štvore, po dedine ktovie... draté kolesá pripevnila nové ozubenie a svojručne vyrobila vyše dvesto úplne nových súčiastok. Oprava štyristo o s e m d e s i at šesťkilového (486) (bez „ciferplatní“ a príslušných hákov) mechanizmu trvala od 1. februára do 19. júla 2003. Dobrý chýr ďaleko počuť: nová zákazka do Po skúšobnom dielne Pavla Baláža prišla zo Selenče, štvormesačnom pán majster sa chopil opravy hodín bezchybnom funna veži katolíckeho kostola govaní páni ústružníkovi a frézarovi Pavlo- majstri 16. novembra 2003 slávvi Balážovi a zámočníkovi Já- nostne odovzdali hodiny správam novi Siromovi sa začiatkom prvé- oboch cirkevných zborov (evanjeho desaťročia 21. storočia za tri lici v Kovačici majú dva cirkevné roky podarilo opraviť vežové ho- zbory). diny na dvoch slovenských kostoZáručná lehota na opravený stroj loch vo Vojvodine – v Aradáči a Ko- je vyše milión hodín. Hodiny zatiaľ vačici. Potom nasledovalo „vráte- fungujú, ako inak, bezchybne. Honie času“ hodinovému mechaniz- dinový mechanizmus na kovačicmu v Hložanoch, neskôr i v ďalších kom kostole poháňa šesť ciferníkov tunajších mestách a dedinách. Do – jeden z nich je nad organom a jepráce na oprave hodín na kova- den na samotnom mechanizme. čickom kostole vložili nielen svo- Občania a návštevníci najväčšej ju zručnosť a kreativitu, ale i srdce banátskej slovenskej osady majú

Šalošov hostinec – po druhej svetovej vojne tu bola učňovská škola

venské rodiny mäsiarov. Zaujímavé je, že hoci v období celého dvadsiateho storočia v Šíde pôsobila veľká továreň na mäso a mäsové výrobky, aj súkromní remeselníci mäsiari mali dosť roboty. Vo svojich mäsiarskych dielňach spracúvali mäso, ale všetci boli povinní chodiť rezať statok do mestského bitúnka, budova ktorého bola zbúraná začiatkom 21. storočia. Ján Dierčan a Pavel Tancik vlastnili maliarske dielne a maliarske služby poskytovali ešte aj pred dvomi rokmi. Samuel Chlpka bol vyučený za maliara – natierača, ale svoje služby poskytoval prostredníctvom iných. Juraj Jašťur sa zaoberal výrobou povrazov a v jeho dielni sa tomuto remeslu vyučili poslední šídski povrazníci, ktorí sa už po23. 2. 2013

8 /4531/

jeho odchode do dôchodku v marci tohto roku remeslo kováča zanikne. Jednu súčasť kováčskeho remesla zachováva jeden z najmladších šídskych remeselníkov, vyučený zámočník Stanislav Dierčan, ktorý vo svojej dielni vyrába predmety z kovaného železa. Boško Chovan bol klampiar, ktorý remeslo a dielňu preniesol na svojho syna Zorana, ktorý pracuje dodnes. Minuli sa zlaté časy remeselníctva, na ktoré dnes môžeme iba spomínať. Je pravda, že dnes žijeme iným životom a že výrobky majstrov remeselníkov už nepotrebujeme, ale nemali by sme dovoliť, aby sa na nich zabudlo.

HLAS ĽUDU

St. Stupavský

Oprava českého mechanizmu vežových hodín na kovačickom kostole si vyžadovala od Siromu a Baláža švajčiarsku presnosť

– veď obaja sú Kovačičania. Hodinový mechanizmus týchto vežových hodín fungoval predtým 89 rokov. Bol unikátom z dielne firmy Fr. Moravus z Brna, vyrobeným roku 1913. Chýrna dvojica majstrov Baláž – Siroma dala do poriadku zopár tisíc súčiastok, na staré a zo-

možnosť overiť si presný čas zo všetkých štyroch strán. Medzi školákmi počuť (nielen pri odbíjaní) to známe veselé kovačické: „Kelko je hodín?“ „Na kostole štvore, po dedine ktovie...“ Ján Špringeľ

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD SO STAROPAZOVSKOU KRAJČÍRKOU ANNOU PECNÍKOVOU

Šesťdesiatdva rokov za šijacím strojom k Boh dá, 26. júla bežného roku známa pazovská krajčírka ženského ľudového kroja Anna Pecníková dovŕši 82 rokov. Narodila sa práve na Anny v Slankamenských Vinohradoch a tým si – ako sa vraví – priniesla meno. Krajčírskemu remeslu sa učila sama pri stroji a dnes, po šesťdesiatich dvoch rokoch strávených za šijacím strojom, je skutočnou majsterkou na šitie staropazovského ženského ľuAnna Pecníková za šijacím strojom dového kroja. Annu Pecníkovú ako šikovnú poprosila som moju tetu Dolinakrajčírku poznajú nielen Pazovča- jovú, aby mi vystrihla plátno na nia, ale i občania populárnych Bre- oplecko s tým, že si ho sama dohov. A o svojich začiatkoch nám kážem ušiť. U mojej mamy som niktakto povedala: „Keď som sa vy- dy nemala šijací stroj a keďže ho dávala, dostala som plátno na svokra mala, využila som jedinečoplecká. Moja svokra vedela pek- nú šancu, aby som skúsila šiť. Keď ne šiť. Myslela som si, že mi ich ona sa naši vrátili z Brehov, svokra mi, ušije. Prišla jar, naši museli odísť za samozrejme, neverila, že som to prácou do vinici, kdeže zostať oplecko sama tak pekne ušila. Padoma šiť. Za ich neprítomnosti mätám si dodnes na jej slová: Z

teba bude dobrá šnajderka.“ A tak sa veru i stalo. Prvý šijací stroj si Anna Pecníková kúpila vďaka manželovi, ktorý bol zamestnaný, na úver v Novom Sade. Šijacích strojov voľakedy vraj bolo veľmi málo, takže naša spolubesedníčka vždy mala plné ruky práce. Šila i detské šaty, posteľnú bielizeň, jednoducho všetko, čo bolo potrebné do domácnosti. Táto talentovaná krajčírka sa roboty nikdy nebála. Dodnes sa oblieka do ľudového kroja a vždy rada pomôže mladším generáciám, ktorých deti napr. tancujú vo folklóre, keď treba vykombinovať a zladiť jednotlivé časti kroja, či už prišívky alebo farby, aby to všetko vyzeralo ako treba. Podľa slov Anny Pecníkovej kedysi v Pazove úspešne pracovali majstri kováči, potom obuvníci – šusteri, ktorí vyrábali topánky a súkenie panťuške, bačkory, podšívali

REMESLÁ V KYSÁČI

Obuvník dnes nezbohatne ríslovie hovorí, že remeslo má zlaté dno. Dnešní remeselníci si sotva tak myslia. Vyplýva to aj zo slov kysáčskeho obuvníka Juraja Kulíka, ktorý sa sťažuje na konkurenciu v podobe lacných čínskych výrobkov. Počet zákazníkov klesol, väčšina kupuje tovar nízkej kvality, včítane obuvi. Byť obuvníkom je čoraz ťažšie. Náš spolubesedník hovorí, že sa čínska obuv nedá a ani sa ju neoplatí opravovať. Opravy predsa robí, ale nie v takej miere ako voľakedy, keď sa nosila kvalitnejšia obuv. Ba dokonca skôr sa obuv vyrábala aj na objednávku, čo je teraz skutočne zriedkavé. Ručne sa robia iba topánky pre tanečné školy alebo pre potreby folkloristov. I keď obuvníctvo bolo v minulosti zamerané na výrobu obuvi, rozvoj priemyslu neskoršie prinútil remeselníkov preorientovať sa na opravu. Sami už topánky takmer vôbec nešijú. Juraj remeslo obuvníka zdedil po otcovi a

Obuvník Juraj Kulík na svojom pracovisku

nad osudom dielne teraz vážne rozmýšľa. Nebyť skutočnosti, že dielňu má v dome, že teda nemusí platiť nájomné, remeslo by sa mu sotva oplatilo. Stroje sčasti zdedil od otca a sčasti sám dokúpil, nuž aj to je zľahčujúca okolnosť. Kupuje len

nevyhnutné suroviny, takže Kysáčania predsa ešte majú k dispozícii schopného a šikovného obuvníka. Mnohé iné remeslá, ktoré v minulosti jestvovali v Kysáči a prinášali remeselníkom slušný zárobok, už zanikli. Niektoré z toho dôvodu, že za-

panťuške. Boli aj zopár štrangárov a kušniarov. „Nebolo mladej ženy, ktorá nemala pršniak (kožušinovú vestu). Aj ja som ho mala, bol naozaj krásny, vyšívaný,“ poznamenala teta Anna a dodala: „Chlapi mali zase dlhé bundy s výšivkami okolo rukávov a gombíkov.“ V súčasnej dobe zaniklo i remeslo špenglerov, ktorí vyrábali kazany a šprice. Ďalej tu boli chýreční majstri na výrobu štverní pre konské záprahy. „Presne sa vedelo, ktoré štverne sa kedy používali – tie parádne na svadbu, tie obyčajné pracovné sa priahali do poľa. Voľakedy sa hovorilo, že si ich ľudia často vedeli schovať, dokonca aj do prednej izby, aby ich niekto neukradol,“ spomína si Anna Pecníková. V súčasnej dobe už nie sú potrební kováči, štrangári či kušniari.... Menej práce majú aj dámski a pánski krajčíri. Odev sa šije iba vo výnimočných prípadoch, zvyčajne si ho kupujeme v obchodoch alebo na trhoch. A. Lš. nikla potreba po jednotlivých výrobkoch, iné preto, že remeselníci nemali zárobok, alebo preto, že nemal kto pokračovať v práci. Súviselo to iste aj so situáciou, ktorá sa stále zhoršovala, a tak sa niektorí rozhodli dielne zatvoriť. V rozhovore so stolárom penzistom Jurajom Funtíkom sme sa nedávno pokúsili pospomínať remeslá, ktoré kedysi boli v Kysáči vážené a z ktorých sa živili celé rodiny. Boli to tokár, kolár, stolár, tesár, truhliar, kováč, zámočník, maliar, murár... Prečo niektoré z nich už nejestvujú, i keď po nich ešte stále jestvuje potreba? A po zamestnanie je stále ťažšie prísť. Spomíname ďalej a veríme, že si aj čitatelia na mnohé remeslá tiež spomenú. Kochniar, holiar, kórpár, štverniar, štriker, bačkoráš, brdár, mäsiar, pekár, obchodník, hodinár, obuvník, krajčír – to sú ďalší remeselníci, ktorí kedysi v Kysáči pracovali a z ktorých len máloktorí zotrvali dodnes. I keď je 21. storočie, mnohé z týchto remesiel sú ešte potrebné. Ibaže chýba remeselníkov.

23. 2. 2013

E. Š. 8 /4531/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Bratislave, pokračovali vo svojich štúdiách v Jene, odkiaľ prinášali nielen vedecké metódy, práce a kultúrne hodnoty medzi svoj národ, ale aj idey, podľa ktorých sa formulovala národná renesancia Slovansúvislosti s pripomínaním srbsko-slovenské vzájomné sty- vplývali na politickú ideológiu stva na začiatku minulého sto1700 rokov od vydania Mi- ky v 19. storočí. Jeho príhovor našich národných vodcov. V ročia. Evanjelická cirkev slolánskeho ediktu, prostredníc- je o to zaujímavejší, že tieto sty- prvom rade myslím tu na veľ- venská konala túto svoju úlohu tvom ktorého bola všetkým ky spojil s poslaním Sloven- kých Slovákov, na Jána Kollára indirektne medzi Nemcami a ľuďom žijúcim na skej evanjelickej a. [evanjelického farára v Buda- Južnými Slovanmi a ten indiúzemí Rímskej v. cirkvi. O tom šir- pešti], Pavla J. Šafárika [ling- rektný vplyv nemeckého ducha ríše zaručená slošia verejnosť málo vistu a univerzitného profeso- a literatúry prenášala na nás boda vierovyzvie, lebo témy o ra, ktorého otec bol evanjelic- Srbov.” nania, zaujímaslovensko-srbskej kým farárom], Ľudovíta Štúra Vtedajší predseda Matice vým sa zdá byť vzájomnosti boli [významného jazykovedca a srbskej uviedol ďalšie zaujípríhovor Radivou nás spracúvané filológa, ktorého otec bol uči- mavosti z dejín literatúry: „Ľuja Vrhovca, bývahlavne v dobe ko- teľom na evanjelickej škole] a dovít Štúr vplýval čiastočne aj lého predsedu munistickej. Dr. Jozefa M. Hurbana [farára a na Đuru Daničića, ktorý tri roky Matice srbskej v Prof. Radivoje superintendanta],” prízvukoval študoval v Bratislave, a obidvaja Novom Sade a Vrhovac ako kul- významný srbský národovec boli štipendisti srbského kniesprávcu Srbskétúrny historik túto Radivoje Vrhovac. žaťa Mihajla. Keď Daničić preho gymnázia v tému verejne preV pokračovaní vyniesol ďal- kladal Starý Zákon, jeho posuSriemskych Kar- Radivoje Vrhovac dostrel na sláv- ší zaujímavý aspekt: „Ešte jeden dzovateľom bol znamenitý Slolovciach, ktorý nostnom otvorení vážny moment, na ktorý ne- vák Karol Kuzmány, druh Šafároku 1928 ozrejmil fakty ohľa- Slovenského národrikov a Kollárov, v dom spätosti Slovenskej evan- ného domu v Starej päťdesiatych a šejelickej a. v. cirkvi s významný- Pazove 25. novembsťdesiatych rokoch mi osobnosťami srbských dejín ra 1928. Podnetom profesor na Teoloa literatúry. na to bola skutočgickej fakulte vo Radivoje Vrhovac (1863 – nosť, že prvý SloViedni.” 1946) pôvodom z Laćarka venský národný dom V závere svojho (Sriem) slavistiku a klasickú fi- mimo hraníc Slopríhovoru čestný lológiu študoval v Záhrebe, venska vystaval pahosť z Matice srbskej Štajerskom Hradci a Viedni. Po zovský cirkevný zbor odporučil pazovskončení štúdia pracoval na SEAVC. „Vo vašej cirkským náboženským najstaršom Srbskom gymná- vi, ako v symbole, via kultúrnym pracovziu v Sriemskych Karlovciach, dím tú slobodnú níkom: „Nech vám je kde do roku 1928 bol aj správ- evanjelickú cirkev, aj tento čin šťastný a com. Predsedom Matice srbskej nositeľku Husovej nech slúži na dubol 15 rokov. Počas jeho úspeš- náuky a humanizmu, chovný osoh. Nech v ného mandátu bolo okrem iné- ktorý dal slovenskej tomto dome vládne ho založené Múzeum Matice cirkvi charakter naduch náboženskosrbskej (dnes Vojvodinské mú- cionálny, následkom morálny, ale aj duch zeum). čoho ona bola odužitočnej práce, Vrhovac bol uznávaný filológ, jakživa chrániteľkou nech veje duch slopedagóg, estetik a kultúrny slovenského povevanský, duch vlastehistorik. Okrem množstva prác, domia a vo svojom necký a nech pritom ktoré uverejňoval v Letopise lone vychovala prmáte pred očami, a Matice srpske, Javore, Srpskom vých a najväčších to vždy a pri každej književnom glasniku, Branko- brániteľov idey Slopríležitosti napomevom kole a inde, napísal aj ka- vianstva a naposledy nutie Slovanstvu pitálne dielo –Monografiu o – aj hlavných spoluvečne žijúceho KolĐurovi Daničićovi. Uverejnil aj pracovníkov slovanlára: Učiňte tú radosť články o Dositejovi Obradovi- ského obrodenia. mile matce… / Žite ćovi, Njegošovi, Vukovi Kara- Títo nositelia slo- Program slávnostného otvorenia Slovenského svorne, jako jedno džićovi, Zmajovi, Brankovi Ra- vanského obrodenia národného domu stádce.” dičevićovi… Známe sú jeho nielen pre Slovanstvo, ale všeo- smieme zabudnúť, a to je sproVrhovcov príhovor do slodiela: Iz školske i društvene pe- becne, aj pre nás Srbov ako uči- stredkovateľská úloha medzi venčiny preložil Karol Lilge a dagogije, Karakter i rad Đure telia slovanskej rodolásky a nemeckou a slovanskou kul- bol uverejnený v januárovom Daničića (1923), Matica srpska ako vedci mnoho učinili. Vy- túrou a vedou. Jej služobníci, čísle Evanjelického hlásnika z i srpski jezik (1927). rovnali cestu našej srbskej na- napojení najprv z čistého slo- roku 1929. Je teda pochopiteľné, že pro- cionálnej vede a aj ako ohniví vanského prameňa významfesor Vrhovac dobre poznal aj slovianski patrioti rozhodne ného evanjelického lýcea v Katarína Verešová

Slovenskí evanjelici a srbská inteligencia 19. storočia V

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Kto šetrí, bude

mať

i kysáčskyi spolu s úspešným Ďurovkom. vil ra ip pr e sm ento Detský kútik kmi a s ich profesorom Michalom arní maráti z Kysáča mi mladými výtv ktorom sa naši ka trí, bude mať na v, ho be sú ch výtvarný zov Kto še Ide totiž o ďalší z aj pekné ocenenia. Súbeh mal ná bolo li é vyhodnotenie ka tn zís os e vn kd a slá o ili, jeh a sti vka, zúčastn no ro in Ďu úč j or sal profes elia energeticke de. Ako nám napí šetrenia elektrickej – mladí ako nosit Sa m vo No v ku sťami ého ro j enerna sklonku minul né práce boli inšpirované možno om bez elektricke die, ve ot sta živ vy , a ch é to en jek en ob h tre „odm ýc os jn pr re ve né ot vo a živ ergie na nostiach energie v domác cionálneho trovenia elektrickej en ného mara zajnom promoč ne di i i o am ak dk h, sle ýc lad m gie, ná svetla a e e pr i ni na zm pí nými odka avidelné vy pr na ti os rn energeticky účin zo ho upútaniu po teriálu venované bičov, ktoré nepoužívame“. ch škôl z úzere ot sp h dných a 5 stredný vlovičová, Juliana kla zá 12 z elektrickýc v ko Pavlovičová, stnilo 488 žia Juliana Pa 8. 2 Na súťaži sa zúča d. Medzi odmenenými bola i v kategórii žianu ce Sa 3. vý la ka No zís ta á or or ZŠ kt v či, ko mia Mes sá žia Ky v ác a jkrajších pr dovíta Štúr ôsmačka zo ZŠ Ľu ôl. Do výstavy odmenených a na ory ďalších piatich škotv šk vý h aj ýc e) dn em kla uj erejň aci kov zá li (a aj my ich tu zv ia a Maja, siedmačka Jana a ôsm ganizátori zaradi ár M aky bl ač m at ký pi et to Vš t. Sú lis . li aj ďakovný lákov z Kysáča na pamiatku dosta Ján a Ivana, ktorí hoželáme.

Maja Vargová, 5. 2

Mária Ve

stegová

, 5. 1

Ján Boldocký, 8. 2

rová, 8. 2 Ivana Vozá

á, 7. 2 Jana Kardelisov

S kysáčskou pomocou pripravili Anna F. a Jana S. 23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 2/19/2013 2:41 PM Page 1

Nový Sad 23. 2. 2013 Ročník XXX Číslo 2/345 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA Z PRÍLEŽITOSTI DIVADELNÉHO JUBILEA V PAZOVE

Po stovke prvé desaťročie S

lovenské divadlo Vladimíra Hurbana Vladi- stavenia boli pripravované v koprodukmírova si pripomína 110. výročie svojej sú- ciách – Slovenské divadlo VHV so Stredistavnej činnosti. Začalo sa zo vzdoru, s cieľom skom pre kultúru, s Art-centrom Chlieb a predostrieť spoluobčanom kvalitu umeleckého hry, s Kanceláriou pre mladých a so ZŠ prednesu a presadiť právo zachovávať si mate- hrdinu Janka Čmelíka. rinskú reč. Po 110 rokoch publiku a širšej verejJedinečnosťou tohto divadla je prax zanosti toto divadlo teraz nie zo vzdoru, lež z pie- pájať do divadelných projektov len paty prezentuje svoj bohatý sezónny repertoár (šty- zovských režisérov – okrem jednej výri divadelné predstavenia) – tri klasické, jedno nimky, keď v roku 1978 ako režisér bol an- Obecenstvo počas otvorenia novej divadelnej sály nonverbálne a jedno detské predstavenie: Dni gažovaný Vladislav Matić, herec Srbského v Starej Pazove zo snov Eisteinovcov v réžii Miroslava Benku, Ne- národného divadla. Okrem dvoch profeochotníckych divadiel postúpili päťkrát a trikrát resti ľudstva autora Miroslava Kožíka, ktobolo staropazovské predstavenie vyhlásené za rému je to aj režijný debut, Krčma na hlavnajlepšie v Srbsku. Až so siedmimi predstavenej hradskej v réžii Miroslava Benku a niami vystupovali na rozličných celoštátnych a Rozprávka na dobrú noc v réžii Andrey mimoštátnych festivaloch. Najvyššie výkony Dvornickej, Aničky Balážovej a Libušky Sina republikovom festivale dosiahli inscenácie mendićovej. predstavení: Hrdinovia, Maratónci bežia čestné Žánrová pestrosť iba potvrdzuje, že sa kolo, Zberné stredisko, Keď vejú jarné víchre a na tom javisku vždy prihliadalo na diváKrčma na hlavnej hradskej. Sem treba pripočítať kov a ich potreby – od najmladších až po aj detské predstavenia, ktoré postúpili po cetých najstarších milovníkov divadelného lopokrajinskej prehliadke na republikové špeumenia. ciálne festivaly. Sú to hry: Čertové obrázky a BudPazovské divadlo nikdy nepracovalo sakáčik a Dubkáčik. K tomu autorské dielo Miroslava mostatne. Najprv pôsobilo pri cirkevStará divadelná sála vystavaná v roku 1928 Kožíka Neresti ľudstva po pokrajinskej prenom zbore, potom pri Slovenskej pospolitej čitárni, ďalej v rámci inštitúcie Sloven- sionálnych režisérov Miry Brtkovej a Miroslava hliadke zaznamenáva úspechy za hranicami náského národného domu, Matice slovenskej, kul- Benku všetci ostatní boli ochotníci – dvaja farári, šho štátu. V tomto divadle máme možnosť spomenúť aj túrno-osvetového, respektíve kultúrno-ume- 37 osvetových pracovníkov, piati remeselníci (z leckého spolku, potom dodatočne ako scéna z toho dvaja natierači), traja účtovníci, jeden hercov, ktorí za 110 rokov uskutočnili najviac sedliak, jeden elektroinžinier, jeden novi- úloh. Sú to: Zlatko Fábry a Štefan Kiš (na javisnár, jeden obchodník, dvaja študenti, je- ku zotrvávajú takmer 40 rokov). Najviac odmien den stredoškolák a jeden organizátor kul- získali Alexander Bako dohromady ako herec, túrnych aktivít. Spolu ich bolo 58. Hercov, scénograf a režisér, a Vladimír Vereš ako herec, technikov, šepkárov, dekoratérov bolo za kým predtým to bol Juraj Ondrík. Slovenské divadlo VHV so sídlom v Starej Patých 110 rokov nespočetne viac – z každej zove je priamym organizátorom alebo spoludomácnosti aspoň jeden člen rodiny. Za 110 rokov bolo na javisku priprave- organizátorom dvoch významných ochotnícných 305 divadelných premiér, z čoho naj- kych prehliadok – celovojvodinskej a slovenskej menej 42 detských predstavení. V po- detskej divadelnej tvorivosti. To znamená, že sposlednom desaťročí, okrem inscenácie Ti- medzi slovenských ochotníckych divadelných mraviných Hrdinov, ktorá bola premiéro- súborov tento staropazovský je v tomto miléniu vo predvedená v roku 2000, Slovenské di- najaktívnejší, najsústavnejší, a mohlo by sa právadlo VHV uskutočnilo 15 premiér, z čoho vom povedať, aj najúspešnejší – o čom svedčia Nová divadelná sála vystavaná v roku 1974 5 detských predstavení a jedno nonver- mnohé kolektívne a jednotlivé odmeny. Bude pazovské divadelníctvo žiť aj ďalej? troch rovnoprávnych scén Ochotníckeho di- bálne divadlo plus v koprodukcii Art centra Bude, kým bude mať svoje verné publikum, fivadla VHV vo funkcii profesionálneho divadla. Chlieb a hry Dni zo snov Einsteinovcov. Názov Slovenské divadlo VHV – ako organizačná Slovenské divadlo VHV aj v tomto tisícročí za- nančnú podporu prostredia, dobrú vôľu orgaforma SKUS – sa začal uplatňovať od roku znamenáva pozoruhodné výsledky na diva- nizátorov a najmä kým divadelníci s vierou, ná1993. delných prehliadkach. Pazovčania postúpili se- dejou a láskou budú sebe a svetu kúzliť umeNa začiatku nového milénia v tomto divadle demkrát na pokrajinskú prehliadku ochotníckych lecký svet predstáv. Katarína Verešová a samým tým aj v SKUS hrdinu Janka Čmelíka, divadiel a s jedným detským predstavením sa ku ktorému divadlo organizačne patrí, uvádza zúčastnili na pokrajinskej prehliadke detskej di- Tretia časť referátu prečítaná na slávnostnej akadémii 2 . februára 2013 sa ďalšia nadväznosť – všetky tieto štyri pred- vadelnej tvorivosti. Na republikový festival

obzory2:0 2/19/2013 2:41 PM Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (38)

Intenzívna komorná kolonizácia Márie Terézie a Jozefa II. v Báč-bodrožskej stolici druhej polovici 18. storočia osídľovanie v Báčke z iniciatívy zeV mepánov a katolíckej cirkvi bolo čoraz zriedkavejšie. To preto, že si priami aktéri svoju potrebu o poddaných už zrealizovali. Vtedy už nebol aktuálny ani záujem o kúpu majetkov zo strany zemepánov v tejto oblasti, keďže šlo o oblasti, pre ktoré buďto mal erár osobitný záujem z jednej strany, alebo šlo o pôdu, ktorá nebola takej kvality, aby prilákala nových kupcov. Štát však docenil, že počet nových poddanských rodín v Báč-bodrožskej stolici, najmä nemeckej národnosti, nie je uspokojujúci, a tak sa tam, pre realizáciu svojich záujmov, chytil za pasy aj s touto problematikou. To preto, že pri silných štátoch na severe a západe (Nemecko, Francúzsko, Taliansko) Habsburská monarchia nemala šancu šíriť sa v tom smere a jej jedinou možnosťou zostával juhovýchod. Preto si v tom smere chcela postaviť aj silnú oporu občanov svojej národnosti, a z toho dôvodu dala Nemcom prioritu v ďalších rokoch kolonizácie. Tak organizované komorské osídľovanie vystúpilo do popredia najmä od šesťdesiatych rokov 18. storočia ako centrálny problém1 a bolo zamerané hlavne na kolonizáciu príslušníkov nemeckej národnosti. Začiatky tejto kolonizácie boli evidované už v roku 1762, keď Mária Terézia dala príkaz predsedovi dvorskej komory grófovi Herbersteinovi, aby v Uhorsku podnikol opatrenia na osídlenie komorných oblastí, ktoré sú ešte neosídlené. Ten po princípoch hierarchie, keďže sa jednalo o oblasti v Uhorsku, problematiku preniesol na predsedu uhorskej komory A. Grassakovicha, s námietkou, aby sa v prvom rade postaral o kolonizáciu šesť pustatín v báčskom komornom dištrikte2. Hneď v prvých akciách v tom zmysle Grassalkovich uvidel, ako skúsený organizátor zemepánskeho osídľovania, že tých osídlení je omnoho viac a podčiarkol aj nerovnaké podmienky lokalít, na ktoré sa plánovalo osídľovanie. Totiž pre nemec-

kých kolonistov boli predpísané presne určené podmienky3 a niektoré z tých osídlení tomu nevyhovovali. Preto hneď aj navrhol, aby sa na výhodných lokalitách nasťahoval nemecký živel a na tých menej výhodných, aby sa nasťahoval maďarský alebo ilírsky (srbský) živel, keďže sú už zvyknutí na také podmienky života a hospodárenia. Na základe jeho hlásenia už v decembri 1762 bola vydaná kráľovská rezolúcia, ktorá predpokladala zakresliť do máp všetky komorské majetky – pustatiny, za čo bol poverený presvedčený merkantilista a vzdelaný kameralista, dvorský komorný radca A. Cotthmann. Ten v sprievode geodetického inžiniera Kovácsa odišiel na terén, aby neskoršie vypracoval podrobnú správu o stave v Báč-bodrožskej stolici4 s nevyhnutnou akciou kolonizácie v 74 lokalitách. Cotthmann zistil, že v báčskom komornom dištrikte vtedy jestvovali tieto pustatiny: Bandobra, Békova, Belanaberdo, Belaradonova, Birvala, Bukánya, Bulkesz, Bratyevity, Brestovácz, Dolove, Emusics, Filipova, Gajdobra, Gákova, Godecsovo, Goledobra, Goleszelistye, Grubacsevity, Gyurity, Gyurkin, Hegyes (Malý a Veľký), Hegyavicza, Joszan, Kerestur, Kernyaja, Kesze, Krusevlya, Kula, Lality, Lapsova, Megyes, Metkovics, Milicsics, Mironity, Murgas, Nemcsacze, Oblicza, Ovszenicza, Omoravicza, Pacsér, Paka, Kakovácz, Pardaklia, Passinada, Peakovo, Perkaszovo, Perlekovics, Pervanicza, Petav, Piperos, Podgajacz, Praeradovity, Prekaja, Rudnity, Stára, Sublina, Szalasity, Szalasityed, Szamotovicza, Szántovácz, Szekity, Szelencse, Szt.-Kata, Szt,-Péter, Szireg, Sztanisics, Sztapari, Szruk, Taranya, Teleháza, Ugorsko, Velity a Veprovácz. Pre početnosť týchto osád – pustatín v kolonizácii navrhol aj priority (8 osád)5, ale aj osady, kde už osadníkov bolo (Srbi, Maďari, Nemci a Slováci6). Išlo o ďalších 10 osád, kde by sa prisťahoval nemecký živel a počtom prevážil staroosadlíkov. Vidno to aj z priloženého návrhu osád s presným

1 Nemožno konštatovať, že predtým nemeckých prisťahovalcov tu nebolo. Veď prišli do Csatalyi (1736), Nového Sadu (1739), Bezdanu (1742), Odžakov, Gakova, Kolutu, Prigr. Sz. Istvánu, Uj Palánky a Gajdobre (1743), Bukinu (1749), Apatínu a Somboru (1751), Karavukova a Veprovca (1760) a Novosela (1762), ale ich tam bolo pomerne málo a v žiadnom prípade nie toľko, aby tam v značnej miere dominovali. 2K. F. Czoernig: Ethnographie der oesterreichischen monarchie, band III, Wien 1857, s. 9. 3 Pre nemecký živel Mária Terézia si dovolila aj osobitné výhrady pri kolonizácii. Tak títo prichádzali do už vyznačených osád, s vymeranou pôdou v nezaplavených oblastiach a so zdravou pitnou vodou. Neskoršie tieto štátne služby novým nemeckým kolonistom len rástli. Zvyčajne to boli už hotové osady, vystavané na štátne náklady a po ustanovenom kolonizačnom patente Jozefa II. z roku 1783 každá nemecká rodina dostávala dom zo záhradou, usadlosť, dva kone (voly), kravu a roľnícke náčinie. Remeselníci dostávali 50 zlatých na nákup základného náčinia. Ešte aj dnes v niektorých, vtedy švábskych, osadách je pamiatka na konskú, respektíve volskú ulicu, už podľa toho, aký pár statku prisťahovalci dostali. Bola to otvorená brána na sťahovanie aj tých, čo nemali nijaký kapitál.

24/II

súpisom, koľko je usadlostí obsadených a koľko ich zostalo voľných7. Táto správa bola potom podkladom pre kráľovskú rezolúciu z 28. júna 1764, ktorou sa v snahe doriešiť problém osídľovania báčskeho dištriktu nariadilo vysťahovať z okolia Dunaja srbské rodiny a presťahovať ich do vnútrozemia, zrušiť árendovanie niektorých pustatín (Gajdobry, Kuly a Jószánu), ostatné prenajať len na 1 – 3 roky a do tak vytvorených nemeckých kolonizačných zón priviesť demobilizovaných nemeckých vojakov, ale aj kolonistov z Alzasa a Lotarinska. Už predtým, 25. februára 1763, kolonizačným patentom sa nemeckým prisťahovalcom sľubovalo oslobodenie od daní na obdobie 6 rokov, zdarma drevo na stavbu domov a na ohrev a remeselníkom 10-ročnú lehotu bez platenia daní. Boli to výhody, ktoré prilákali hodne nemeckých kolonistov, a tak v období 1763 – 1773 prišli z Čiech, Moravy a rozhodne Nemecka a nasťahovali osady: Dautovo, Csatalyu, Odžaci, Bukin, Apatin, Sivac, Veprovac, Kupusinu, Topolu, Čonoplju, Karavukovo a Doroslovo, teda širšiu podunajskú oblasť okolo Sombora, ale aj väčšie osady v srdci Báčky (napr. Topola), lebo ako pre štát strategické oblasti boli v Báč-bodrožskej stolici vyznačené Podunajsko a smery Sombor – Nový Sad a Nový Sad – Subotica. V tých časoch boli v obehu sťahovania väčších rozmerov, keď v jednom ťahu prišlo aj 200 rodín, a tak do Báčky ročne prichádzalo 1 000 až 2 000 osídlencov. Posmelený prvými úspechmi v sťahovaní do báčskeho komorného dištriktu, do jeho strediska v Sombore prišiel aj Hendrik Sztredula, a potom v roku 1766 bola formovaná aj osobitná kolonizačná komisia, ktorú viedol gróf Lamberg s poradcami Cotthmann a Festetics. Po tom roku (1766) mimo spomenutých osád nemeckých obyvateľov dostali aj Krnjaja, Kruševlje, Doroslovo, Filipovo, Kolut, Bezdan, Gajdobra a Nova (Nemecká) Palanka8.

Podľa Czoerniga vtedy Nemcov bolo aj v osadách Szent Iván (1763) a neskoršie aj v Torži (Savino Selo, 1784), Crvenke, Novom Vrbase (1785), Buľkesi (dnes Maglić), Šove (dnes Ravno Selo), Kule, Parabuti (dnes Ratkovo), Rácz-Mileticsi (dnes Srbský Miletić) a Almási (1786), nakoniec aj v Bačkom Jarku (1787). Je však logické, že v uvedenom čase prichádzali nemeckí osídlenci aj do už predtým utvorených nemeckých osád, tak na posilnenie už jestvujúcej nemeckej entity. Ale vedľa nich prichádzali aj prisťahovalci iných národností. Veď vtedy na neobrobených priestoroch bola potreba za pracovnou silou veľká, a tak miesto dostali aj tí, čo bažili mať zem, aj tí, čo ju vedeli obrobiť štátom riadenou technológiou (toto sa vtedy uznávalo hlavne slovenskému a maďarskému živlu). Tak potom možnosť nasťahovať sa na komorných majetkoch, aj získať niektoré z výhod, nie v tej miere, aké mali Nemci, ale predsa, dostali aj Slováci. Nešlo však o veľký počet osád. Napokon, v Kupusine, Topole, Veprovci a inde Slovákov bolo už pred Nemcami a ak sa do ohľadu zoberie obyvateľstvo aj gréckokatolíckeho vierovyznania, tak ich pred nemeckým živlom bolo aj v Kule, Ruskom Kerestúre a Kucure. Na komorné majetky prídu však už len ako posilnenie najčastejšie srbskému obyvateľstvu (v Pivnici, Laliti, Silbaši a Číbe, dnes Čelareve) alebo k nemeckému obyvateľstvu (v Torži a Buľkesi), respektíve maďarskému (v Temeríne). Ale prídu aj celkom na juh Báč-bodrožskej stolice ako hraničný tampón – element na pomedzí Srbskej a Nemeckej Palanky, do srbského Begeča, aj do národnostne zmiešaného Nového Sadu, Starého a Nového Futogu a v menšom počte aj inde. Ale to je už nová epizóda v sťahovaní našincov na tieto priestranstvá. DrSc. Ján Babiak

4 Podľa I. Iványi: Bacs-Bodrog vármegyei torténelmi társulat évkönyve. Sombor 1900, év. 16, kn. 3, s. 116. Podozrenie J. Siráckeho, že vtedy chotár Szelencse bol katolícky (J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. SAV, Bratislava 1966, s. 149) však nestojí, lebo vtedy chotár pod menom Szelencse bol erárny a majetkom katolíckej cirkvi sa stal neskoršie. 5 Tak návrh bol najprv osídliť (v zátvorke je počet neobsadených usadlostí) Kulu (230), Stanišić (326), Kruševlje (143), Krnjaju (179), Pačir (232), Staru Moravicu (174), Prekaju (81) a Preradović (86). 6 Podľa Cottmanna Slovákov vtedy bolo v Kupusine. 7 Išlo o osady Riđica (Srbi boli na 91, 262 bolo neobsadených), Kaćmar (Srbi boli na 91, 577 bolo neobsadených) Čonoplja (Maďari boli na 118, 342 bolo neobsadených), Stapar (Srbi boli na 180, 333 bolo neobsadených), Brestovec (Srbi boli na 125 a Maďari boli na 130, 164 bolo neobsadených), Veprovec (Srbi boli na 148, 107 bolo neobsadených), Prigrevica (Nemci boli na 155, 107 bolo neobsadených), Kupusina (Maďari a Slováci boli na 73, 126 bolo neobsadených), Filipovo (Nemci boli na 106, 126 bolo neobsadených) a Gakovo (bez dát) – podľa K. F. Czoerniga (1857, s. 14), I. Ivanyiho (1900, s. 121) a J. Siráckeho 1966, s. 150). 8 Podľa J. Siráckeho, c. d., s. 151 (čiastočne korigované).

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 2/19/2013 2:42 PM Page 4

VÝROČIA 90 ROKOV OD SMRTI JAROSLAVA HAŠEKA

Večné posolstvo Dobrého vojaka Švejka eský spisovateľ, publicista a novinár Jaroslav Hašek (30. apríl 1883 Praha – 3. január 1923 Lipnice nad Sázavou) bol jednou z hlavných figúr literárneho života v Prahe. Bol súčasníkom Franza Kafku, ale pokým Kafka písal v nemčine, Hašek písal ľudovým jazykom – v češtine. Po absolvovanom gymnáziu nedokončil obchodnú akadémiu, ale začal viesť bohémsky a tulácky život. Prešiel okrem iného Slovensko, Poľsko, Uhorsko, Nemecko a Švajčiarsko. V tom čase sa živil písaním prózy (boli to predovšetkým cestopisné poviedky, črty a humoresky, ktoré publikoval v časopisoch) a novinárčením. Hašekov život bol neskrotný, neviazaný, dobrodružný, zábavný, ale aj smutný – umrel mladý, mal len 39 rokov a jeho dielo zostalo nedokončené. Počas 1. svetovej vojny, roku 1915, dobrovoľne narukoval v Českých Budejoviciach, v 91. pluku Rakúsko-uhorskej armády, s ktorým odišiel na ruský front. Pobyt vo vojne a v zajatí ho inšpiroval vypracovať jedného z najslávnejších vymyslených vojakov – postavu Jozefa Švejka. Pikareskný román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války sa dnes považuje za jedno z najvýznamnejších diel satiry. Preložený je do vyše päťdesiat jazykov (najnovšie srbské vydanie vo dvoch zväzkoch je z roku 2011), niekoľkokrát bol sfilmovaný a zdramatizovaný. Švejk je najvernejšie znázornený v ilustráciách českého autora Josefa Ladu. Kto je Jozef Švejk? Je to idiot, alebo sa len predstiera, že je idiotom? Pravda je aj jedno, aj druhé, a ani jedno. Švejk je predovšetkým človekom, on je živá bytosť, ktorú charakterizuje naivná ľudskosť nezaťažená krutými ideálmi, morálkou, ger-

23. 2. 2013

8 /4531/

mánskou disciplínou a zmyslom pre hierarchiu. Keby nebolo vojny, prostoduchý Švejk by žil svoj malý život ako zábavný ničomník a primitívny podvodník (zarábal za život tak, že predával miešaných uličných psov ako čisto-

rád sa s niektorým z nich porozpráva), väznice sú plné (má sa v nej celkom dobre), ústavy pre šialencov tiež (vyvoláva incident, lebo nechce odísť von z blázinca, v ktorom sa má báječne) a pred ním je len cesta na front

krvných). Vo vojnovej víchrici neohrabaný Švejk je obkolesený komplexnými inštitúciami modernej spoločnosti, ktoré majú verejnú moc uväzniť ho, inštitucionalizovať ho, prinútiť ho, potrestať ho, alebo ho napr. predať niekomu inému (lebo ho stratili na kartách). Neustále mu niekto niečo prikazuje a hovorí mu, čo má robiť. Slabomyseľný Švejk tu nič nemôže urobiť, a tak si to aj berie. Teší sa zo života a z jeho nekonečných absurdít – v každej krčme sú zlí agenti polície (veľmi

(sám sa prihlásil do armády, ale ho pre horlivý patriotizmus považujú za šialenca a simulanta). Švejk sa stretáva s neschopnosťou, korupciou, pokrytectvom a hlúposťou ľudí na pozíciách moci, ale aj tragédiou života v tom nervózne pedantnom, ale predsa umierajúcom „žalári národov“ (ako slovanské národy vtedy označovali Rakúsko-uhorskú monarchiu), kde v štáte, v cirkvi, v armáde a v polícii racionálne a morálne nedostatky jednotlivcov akoby boli priamoúmerné ich pozícii v hierarchii, ktorej sú súčasťou. Začnúc od cisára, cez duchovenstvo až po najnižších drobných úradníkov – ide o hlúpych, neschopných a korumpovaných ľudí. Ide o násilníkov, flákačov, opilcov a lenivcov. Potáraný a bublajúci hlupáčik Švejk sa nám v každom príbehu vlastne zdá byť najmúdrejšou a najmravnejšou postavou. Je toto aj protivojnový román, Hašek nám ukazuje na nezmyselnosť, brutalitu a šialenstvo

HLAS ĽUDU

vojny a militarizmu. Narátor v románe rozpráva príbehy, ktoré pravdepodobne prežil on sám, aj keď toto nie je autobiografický román, veľmi je tenká hranica medzi životom Hašeka a životom jeho Švejka – ide o seriál príbehov obyčajného človeka, ktorý musí prežiť rôzne dobrodružstvá a prekonať mnohé prekážky. Dodnes sa zachovalo prídavné meno švejkovský, ktoré znamená aj súhlas a všadeprítomnú tuposť ako najbezpečnejšiu stratégiu na prežitie počas (najčastejšie vojnovo-politického a byrokratického) utláčania, ale znamená to tiež priviesť ten súhlas a tú tuposť do absurdu a do komédie. Aj keď je krotenie tu spravidla v mene nejakého väčšieho dobra – štátneho, ideologického, náboženského, cisárskeho, súdneho, alebo akéhokoľvek – švejkovská stratégia časom nahrýza zovretie násilnej právomoci nad obyčajnými ľuďmi. Hašekova kniha preto patrí medzi najdôležitejšie európske romány 20. storočia, jej posolstvo bude platné, kým je vojen, diktatúr a byrokracie – znamená, večne. Janko Takáč Pikareskný román (picaresca – španielsky pre darebácke alebo darebák) bol satirickým žánrom novovekej beletrie. Zaoberal sa ničomnými hrdinami z nízkej spoločenskej triedy, ktorí žijú a vynachádzajú sa v skorumpovanej spoločnosti. Ide o parodizujúci román, ktorý vznikol ako reakcia na rytiersky román. Medzi pikareskné romány sa zaraduje veľdielo Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha z roku 1605, ktoré napísal Miguel de Cervantes.

III/25

obzory4_5:0 2/19/2013 2:43 PM Page 1

ROZHOVOR NAŠI ODBORNÍCI: DR. IVAN KUCHAJDA, ASS. MR. SC. MED.

Pomoc – povolanie, poslanie, prianie Á

no, je o nich čo písať. Lebo sú ich život a povolanie plné, krásne, občas i smutné. V naliehavých prípadoch sú našimi takmer najlepšími priateľmi, inokedy sme radi, že za nimi nemusíme chodiť. Bez lekárov sa však neobídeme. Tézu, že každá výnimka má pravidlo a teda, že za lekárom možno ísť bez žiadnych obáv, potvrdilo i nedávne pracovné stretnutie s Dr. Ivanom Kuchajdom v jeho ordinácii na Klinike hrudníkovej chirurgie v Sriemskej Kamenici. Už dávno je verný medicíne. Niet sa potom čo čudovať, že sa postupne, ale iste zaraďuje medzi špičkové mená našej zdravotnej vedy a praxe. Smerovka osudu, túžba byť osožný za každú cenu, prianie pomáhať iným, príčiny iné? Zo všetkého po troche, bez toho, že by sa odpoveď dala označiť za jednoznačnú. Narodil sa v Novom Sade 16. februára 1975, kde i ukončil základnú školu a gymnázium s výborným prospechom. Na Lekársku fakultu Univerzity v Novom Sade, odbor všeobecného lekárstva, sa zapísal 1994. Diplom získal s priemernou známkou 9,20, na záverečnej skúške tiež exceloval: ukážková desiatka. Vlastné nadanie a orientáciu naznačil už počas štúdií piatimi autorskými a piatimi spoluautorskými študentskými vedeckými prácami, ktoré úspešne prezentoval na našich a medzinárodných kongresoch študentov medicíny a mladých lekárov, od egyptskej Káhiry po nemecký Berlín. V júni tohto roku sa dovŕši desaťročie, ako pôsobí v kamenickom Inštitúte pre pľúcne choroby, ako klinický lekár na Klinike pre hrudníkovú chirurgiu. Od roku 2006 je členom Európskeho združenia hrudníkových chirurgov, o rok neskoršie obhájil magisterskú prácu, aby sa pred pár rokmi zapísal na doktorské štúdiá klinickej medicíny, keďže zložil všetky skúšky s priemernou známkou 9,93. V apríli 2010 Senát Univerzity v Novom Sade mu schválil vypracovanie doktorskej dizertácie Bilaterálna toroskopická sympatektómia u osôb s primárnou fokálnou hyperhydrózou pod mentorstvom prof. Dr. Miroslava Ilića. V roku 2009 zložil špecializáciu z pľúcnej chirurgie, na sklonku roku 2011 sa stal asistentom na Katedre chirurgie Lekárskej fakulty, predtým september a október 2011 strávil na odbornom zdokonaľovaní v nemocnici MD Andreson Cancer Center, Houston, Texas Medical Centar, USA. Vlani zapísal i subšpecializáciu z pulmológie, účinkoval v dvoch medzinárodných klinických štúdiách o karcinóme pľúc, má viaceré naše a medzinárodné referencie, početné oznámenia a práce, ktoré prezentoval na tunajších a medzinárodných vedeckých zhromaždeniach.

26/IV

Dr. Ivan Kuchajda vo svojej ordinácii

Nedávno dovŕšených 38 rokov života a biografia na takmer desať strojom písaných strán. Ale, aby si vedel o koho alebo o čo vlastne ide, niet nad stretnutie zoči-voči. Lebo len rozhovorom a gestom možno začrieť i pod povrch: do povahy, zmýšľania, plánov, zázemia, dojmov, ambícií, odhodlania a záľub. Do postrehov, názorov, stanovísk, obdobia od detstva dodnes. – Možno na začiatok treba povedať čosi o sebe, meste, ktorému ste zostali verný alebo o rodinnom zázemí? – Tu som chodil do základnej školy, bol som prvou generáciou Gymnázia Isidory Sekulićovej, tu som získal i diplom na Lekárskej fakulte, Z pobytu v USA tu som sa i oženil. Mám dvaapolročnú dcéru Minu a syna Andreja, ktorému je rok. Som so slovenskej rodiny, moji sú pôvodom z Báčskej Palanky. V Novom Sade sú ináč ešte dve rodiny Kuchajdovcov, ktoré sú maďarského pôvodu, zo Subotice. Je nás, slovenských Kuchajdovcov aj inde, napríklad v USA ,v štáte Ohio.

– Skadiaľ to zameranie na medicínu, tým skôr, že sú vám rodičia doma v spoločenských vedách? – Je pravdou, že otec Miroslav skončil právo, ako i strýko Vladimír Kuchajda, ktorý bol profesorom na Právnickej fakulte. No pravdou je i to, že matka ukončila chémiu a pôsobila ako profesorka biochémie na Prírodovedno-matematickej fakulte, takže možno práve to vplývalo na moju voľbu. Hoci som sa na strednej akosi lámal medzi elektrotechnikou a lekárstvom, predsa medicína prevládla: začal som ju študovať, aby som sa po rokoch ocitol na chirurgii. Mám za to vďačiť okolnosti, že som na treťom ročníku napísal prácu o karcinómoch pľúc, a to ma pravdepodobne nasmerovalo ďalej. – Zrejme úspešne, keďže ste v roku 2010 pobudli aj v USA? – Bol som v Houstone na dvojmesačnom zdokonaľovaní, v jednej z najlepších nemocníc na liečenie rakovín v USA, možno aj vo svete. Bola to skvelá skúsenosť. – Ako by ste popísali vaše pôsobisko z aspektu služieb, ktoré poskytujete? – Tu na klinike robíme kompletnú hrudníkovú chirurgiu, okrem transplantácie pľúc. Keď ide o mňa, a to je i témou mojej doktorskej práce, špecializujem sa na zákroky proti nadmernému

poteniu. Nejde o chorobu v klasickom zmysle slova, ale o stav, výrazne zmenšujúci kvalitu žitia. Má ho okolo tri percentá obyvateľstva. Je to dedičné a ľudia, ktorých trápi, majú problém, ktorý im dokáže prerásť nad hlavu: natoľko, že si začínajú neveriť, strániť spoločnosti. – Ako ten stav možno definovať, prípadne roztriediť?

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 2/19/2013 2:43 PM Page 2

ROZHOVOR – Nadmerné potenie sa definuje ako potenie, ktoré sa vymyká z normálnych každodenných rámcov. Môže byť primárne a sekundárne. V tomto druhom prípade sa potí celé telo a spravidla je následkom nejakej choroby: poruchy práce štítnej žľaze, cukrovky, vysokého krvného tlaku, hormonálnych porúch... Pri primárnej hyperhydróze sa potia len niektoré časti tela: podpazušie, dlane, podošvy, tvár... a javí sa celý rok, nielen vtedy, keď sú vonku horúčavy. Začína sa už v detstve, takže žiaci majú problém už od základnej školy. V sociálnej rovine postihnutý má ťažkosti pri kamarátení s inými, v emotívnej mu je ťažšie nájsť partnera, v profesijnej sfére je problémom, že musí voliť také povolania, kde mu to nebude prekážať pri práci. Preto sa zriedkavo zapisuje na architektúru, prípadne na hudobné akadémie, kde načim hrať napríklad na husliach. – Aká je diagnostika? – Podstatná je lekárska prehliadka, ktorou sa zisťuje, ktoré časti tela sú vystavené poteniu, čo je jeho príčinou, aký je druh hyperhydrózy: či ide o jemnú, striedmu alebo silnú. Terapiu možno začať i zmenou spôsobu stravovania a vyhýbaním sa nápojom spúšťajúcim potenie, ako sú napr. silné okorenené, štipľavé jedlá, kokakola z nápojov. Sú aj lieky, v kto-

dvoch malých rezov, cez ktoré sa potom robí zákrok. Po operácii sa diery lepia špeciálnym lepidlom, takže nezostávajú jazvy. Keď zákrok prebieha ráno, tak pacient už popoludní odchádza domov, s tým, že by taký týždeň mal zabudnúť na namáhavé práce. Túto operáciu možno zaradiť do kategórie tzv. jednodňovej chirurgie. Jej kladom je, že nemá negatívne účinky na iné orgány: na srdce, motoriku, psychiku. Jedi- So zahraničnými kolegami ne, čo sa môže stať, že sa po nej zjaví potenie iných častí tela, tzv. ich vzniku je fajčenie. Okrem zákrokov tohkompenzačné potenie. Je to možnosť, aj to to druhu robíme aj celý rad iných operácií. Vlani sme ich mali 1 800 za všeobecnej zriedkavá, teda nie pravidlo. – Operácie tohto druhu sa vo svete ro- anestézie. Vcelku, snažíme sa držať krok so súčasnými trendmi, robiť tak, ako sa robí v bia už dávnejšie... – Je to pravdou. Inde ich robia viac ako trid- najznámejších zdravotných strediskách v sať rokov. Tu u nás v Kamenici sa začali v roku USA, Japonsku, Nemecku... Patríme k špič1996, ale hlavne kvôli nejakým iným stavom kovým klinikám tohto druhu u nás a stávaa chorobám. S me sa referenčnou ustanovizňou aj keď ide operačnými zá- o školenie, špecializáciu mladých hrudníkrokmi výlučne kových chirurgov: práve sú u nás na špezameranými na cializácii viacerí kolegovia z Nišu, Podgorizastavenie nad- ce. – Poďme teraz k otázkam osobnejším. merného potenia sme začali na Povolanie lekára je nesmierne náročné, už sklonku roku tým, že sa dennodenne stretávate s osu2007. Naplno ich dovými prípadmi a drámami. Dokážete rerealizujeme od laxovať. Ak áno, tak ako? – Kedysi som sa zaoberal športom, hrával roku 2008, keď sa verejnosť viac do- som hádzanú, ktorú som nechal na začiatzvedela o nich. ku štúdií. Okrem rodiny a detí, ktoré sú mi Sme jedinou nesmiernym potešením, sú tu aj záľuby zdravotnou usta- iné: uvoľňujú ma prechádzky, cestovanie, čínovizňou v tanie kníh, počúvanie hudby. Kadečo každý Srbsku, ako aj v deň uvidíme, kadečo zažijeme... Preto je neokolí, ktorá to vyhnutné môcť sa vyventilovať. Vravia, že je robí. Za uplynu- najhoršie niesť si robotu domov, no my lých päť rokov sa všetci to robíme: po operácii voláme a konjej podrobilo viac trolujeme stav pacienta, nepatria nám ani víNa každodennom pracovisku a pôsobisku: v operačnej sále ako 1 200 pa- kendy ako iným ľuďom. Ak nie je súrny prírých vedľajších účinkoch je zredukovanie cientov. Percento úspešnosti je nad 96 per- pad, tak sú tu 24-hodinové služby. No zatiaľ nadmerného potenia, no nie sú uznané, lebo cent. Prichádzajú k nám ľudia z celého som si nikdy ešte nevyčítal, že som sa stal lesú celkom nepreskúmané v tomto zmysle. Je Srbska, ako aj z Bosny a Hercegoviny, Chor- károm. Medicína si žiada celého človeka, ale sa aj opláca tým dobrým pocitom, keď potu i botox, ktorý sa najviac používa v plastic- vátska, Čiernej Hory, Macedónska... kej chirurgii, a ktorý injekčnými striekačkami – Zaoberáte sa pľúcnymi chorobami. Čo môžete pacientovi, človekovi v núdzi. Stačí porovnať pacienta, keď prichádza na možno dostať do tela, čím sa dočasne bloku- ich napríklad dnes spôsobuje? je práca žliaz. To ale načim obnovovať každých – Keď náš inštitút vznikol približne pred operáciu, zatrpknutý, neistý a nenaladený, niekoľko mesiacov. Jednou z možnosti je i na- polstoročím, bolo to predovšetkým kvôli lie- s tým, aký je po nej. Akoby to bol iný človek: pojenie podpazušia na prúd nízkeho napätia, čeniu tuberkulózy. Vtedy sa pľúcne choro- veselý, usmiaty, plný seba. Je to jedna zo síl, čo tak isto blokuje vylučovanie potu. by viac liečili antibiotikami a menej chirur- ktorá nami hýbe, aj pre ktorú toto všetko aj – A zákroky? gicky. Dnes je azda najväčší počet pacientov robíme... – Toroskopická operácia má trvalý účinok, v tejto kategórii s karcinómom alebo emZa rozhovor ďakuje: Oto Filip robí sa pod anestéziou, prostredníctvom fyzémom pľúc. Jedným z hlavných činiteľov

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

V/27

obzory6_7:0 2/19/2013 2:45 PM Page 9

ESEJ IMPERATÍVOM PRE ČLOVEKA V KAŽDEJ DOBE JE ÍSŤ CESTOU DOBRA, MRAVNOSTI, LEGÁLNOSTI, LÁSKY A VIERY

Naplnenie túžby lepšie žiť a byť dobrým človekom ozitívny prístup k životu je naplnenie času ľudskosťou. Je to vynaložená energia pre otváranie životného priestoru pre seba a iných. Naša pozitívnosť môže byť neštandardným spôsobom meraná návratnosťou vďačnosti zo strany druhých. Pozitívnosť v etickom zmysle znamená nechať plynúť život bez toho, aby sme sa pokúšali čokoľvek ovplyvňovať násilím. Obrazne povedané, tajomstvo života nespočíva vo veslovaní proti jeho prúdu, v nezmyselnom vyčerpávaní a vysiľovaní sa a mrhaní pozitívnou energiou. Teda neustále bojovať a hľadať nepriateľa, ktorý ma ohrozuje, ale nechať sa unášať prúdom života, ale pritom držať svoje kormidlo pevne v rukách. Je to príležitosť objaviť novú dimenziu radosti zo života. Ak všetko v živote robíme s ľahkosťou, s vedomím vlastnej zodpovednosti a z rešpektu k druhým, vytvárame príležitosť pre osobnú rovnováhu v živote. Tá pramení aj z časovej vyváženosti venovať sa sebe aj druhým. Byť chvíľu osamote, tešiť sa zo spoločnosti svojich blízkych, priateľov a kolegov, ale zároveň verejne sa angažovať za nadosobné ciele. Rovnováhu musíme nachádzať medzi prácou a odpočinkom, vyváženosť musíme vidieť aj medzi pôžitkársky stráveným časom a duševnou aktivitou a duchovným rozjímaním. Nejde to však bez stanovenia hodnotových priorít, hoci nikdy nedosiahneme optimálny rovnovážny stav znamenajúci našu úplnú spokojnosť. Naša ľudskosť však nie je o dokonalosti, dosiahnutí všetkých cieľov, o nástojčivom naplnení ašpirácií v osobnej i profesijnej sebarealizácii a neprirodzenom perfekcionizme. Neospravedlniteľné je však premrhanie času k sebazdokonaľovaniu, k naplneniu túžby byť lepším človekom. Tak ako si môžeme dovoliť dočasne neuspieť v kariére, nemôžme si dovoliť nemať čas na lásku, rodinu, modlitbu, na útulný domov, na priateľov, kamarátov, kolegov a na prospešnú kultúrnu, vzdelávaciu, záujmovú či športovú činnosť. Pozitívny prístup k životu znamená tešiť sa z prítomnosti ľudí, s ktorými spolužitie nám dáva zmysel života. Niekedy je stimulujúce tešiť sa aj z vecí, ktoré nám robia radosť. Problémom však je, keď sa človek lepšie cíti v dotyku s vecami, ako v spoločenstve ľudí. Skrátka, žijeme v ustavične plynúcom prúde interakcií, uvedomujeme si svet ako pohyb, v ktorom je existencia každého z nás iba okamihom, iba naplnením obmedzených možností, ktoré nám vyhradil čas a priestor nášho jestvovania. Nie je ťažké uvedomovať si kolobeh prírodných procesov, ale skôr je problémom priznávať sa k časovosti všetkého, čo je ľudské a čo človeka presahuje. Prioritne je však dôležité nerezignovať na prvotné povolanie – byť človekom vždy a vša-

28/VI

de a pripomínať si jednoduchú, pritom nádhernú etickú a poetickú charakteristiku Svetloslava Veigla: „Najkrajšia tvár odveká, obliekať sa v človeka.“ V praktickom konaní to zároveň znamená prosociálne sa činiť, spolupracovať, pomáhať a tolerovať, rešpektovať a milovať druhého človeka. Cesta k šťastiu vedie cez štedrosť a múdrosť a čím viac dobrého spravíme, tým viac sa budeme cítiť šťastnejší, ale aj potrebnejší a sebavedomejší. Človek je o to pevnejší a o to väčšia je jeho nádej, čím silnejšia je jeho viera. A z dokonalej viery vzniká dokonalý život. Dobrého človeka láska ťahá k životu, lebo láska je plná ľudskosti a ľudskosť je plnosťou lásky. Ako človek naplní vlastné možnosti tvorivého bytia a lásky, závisí vo veľkej miere od charakteru a kvality sociálneho prostredia, v ktorom človek žije, a od pôsobenia ľudí, ktorí sú v jeho bezprostrednom dotyku. Každá doba je žičlivá pre veľké slová naplnené činmi. Túžba byť dobrým človekom drieme v každom z nás. Nie však každý sa dokáže v pravý čas vymaniť z osídiel egoizmu, nepravej lásky k sebe a falošnej predstavy o živote a priskoro rezignuje, bez toho, že by sa usiloval vtlačiť životu svoju pečať jedinečnosti, neopakovateľnosti a originality. Dobro v človeku je obyčajne ovocím nezištného, poctivého a úprimného vzťahu k životu. Poeticky brilantne to vyjadril Tomáš Janovic v Smutných anekdotách: „Je celkom jedno, kde zahryzneš do chleba, chlieb je na každom mieste chlebom. Keby chlieb bol človekom, dávno by prišiel o chlieb.“ Imperatívom pre človeka v každej dobe je ísť cestou dobra, mravnosti, legálnosti, lásky a viery. Či však chceme alebo nie, dejiny ľudstva sú sprevádzané bojom dobra a zla v kontexte interpersonálnom, interskupinovom, lokálnom aj globálnom. Svet ľudí, ak chce pokračovať, musí prekonávať nával zloby, závisti a nenávisti, niet iného východiska. Zdá sa však, že dnešní ľudia neprezieravo opakujú chyby svojich predchodcov. Možno zjednodušene povedať, že človek neustále myslí, miluje a nenávidí tak ako pred stáročiami. A tak, ako pred časom, aj dnes kráča vedľa seba človek plný čistej lásky, obety, pokory, úcty a harmónie s človekom natoxikovaným nenávisťou, zlobou, nepokojom, neochotou, lenivosťou a intoleranciou. V konfrontácii s problémovosťou a zložitosťou súčasného života načim nám byť ľuďmi dobrými, priateľskými a tvorivými, aby sme humanizovali vzťahy, pozitívne pretvárali seba a iných, a tak vstupovali do dejín času ne-

zabudnutí. Buďme tými, ktorí prinášajú dobroprajnosť, veľkodušnosť, múdrosť, vtip a láskavý humor, no nadovšetko seba a svoje srdce. Nemôžme sa tešiť z harmónie v medziľudských vzťahoch, pokiaľ sa nenaučíme pozitívnemu správaniu voči sebe navzájom. Personálnu obnovu humanity je možné uskutočniť predovšetkým prostredníctvom zvyšovania senzibility pre svet osobností, ktorý je v bežnom živote často zastieraný svetom vecí. Osobitne je potrebné poukázať na vyššiu mieru citlivosti a uvážlivý spôsob komunikovania v medziľudských vzťahoch. Ak sa vieme dorozumieť s ľuďmi, vieme si vytvoriť aj príjemné bezkonfliktné prostredie. Vážnosť a hodnotnosť svojmu životu dávame predovšetkým prostredníctvom svojej invencie, tvorivosti a originality. Priateľská dôvera v život nás motivuje k hľadaniu svojho miesta v ňom, ale zároveň sa usilovať, aby bolo miesto pre každého. Usilujme sa šíriť optimizmus, ktorý nám dáva silu, prináša nádej, vieru a lásku. Svet potrebuje čoraz viac lásky, krásy, harmónie a porozumenia, a to si žiada od nás iniciatívu srdca, robiť svet lepším a krajším a zároveň otvoriť sa pre prijatie pozitívnych impulzov od druhých. Každý deň môžeme zlepšiť už len tým, ako k nemu pristupujeme. Namiesto toho, aby sme bojovali proti životným okolnostiam, naučme sa prijať skutočnosť: svet sa netočí len okolo nás, ale aj my sa musíme prispôsobiť okolnostiam, a tak nájsť vnútorný pokoj a hlboké porozumenie pre ľudský svet. Využime preto každú chvíľu na láskyplné, pozitívne, tvorivé myšlienky, ktoré sú nádejou pre dobré skutky. Konkretizácia nádeje spočíva aj v tom, že život prinášajúci množstvo hodnotných činov, je životom plným pozitívnych zmien. Je potrebné na ne reflektovať a nevypočítavým spôsobom uskutočniť model prosociálnej reciprocity. Dôležité je však aj to, aby nám fungovala pamäť srdca, teda vďačnosť. Ľudský poriadok života spočíva v skutočnej aplikácii vernosti a dôvery. A či už je to v spojení s Bohom, či u konkrétnej osoby alebo v spoločenskom ponímaní, ak upadá dôvera a vernosť, oslabuje sa aj autentická ľudskosť. Veriť druhému, znamená dôverovať mu. Bez týchto kľúčových atribútov prestáva byť život ľudsky príťažlivým. S vernosťou úzko súvisí nádej, ktorá je zvláštnou formou dôvery – dôvery v budúcnosť. Bez nádeje sa strácajú tvorivé a 23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

obzory6_7:0 2/19/2013 2:45 PM Page 10

KNIHY perspektívne sily v človeku. A tam, kde je dôvera a nádej, je aj láska. V prosociálnom ponímaní je v ľudskom živote cez lásku sprítomnená priateľská dôvera, ako integrujúci kód ľudskosti v zmysle vzájomného zbližovania, porozumenia, žičlivosti a veľkodušnosti. V súvislosti s témou ľudskosti je však potrebné poukázať aj na problém izolovanosti súčasného človeka, na jeho buď ignoráciu k autentickej vzťahovosti, alebo neschopnosti nájsť spriaznenú dušu s prienikom spoločného myšlienkového a emocionálneho sveta. Pre človeka nie je problémom samota, ktorú potrebuje, aj vyhľadáva pre načerpanie síl a niekedy aj pre cielene odpútanie sa od verejne činného života. Prežívanie v samote je aj prejavom autentického duchovného života ľudí, ktorí sú v tej chvíli spojení s Bohom a s ľuďmi prostredníctvom špecifického komunikačného média. Samota týchto ľudí je plnosťou ich života, či už v mnohorakej podobe tvorivého alebo duchovného. Problémom súčasnosti je osamelosť človeka, jeho izolovanosť a odtrhnutosť od života. Nemožno, pravdaže, hovoriť o pretrhnutí všetkých sociálnych väzieb, i keď nemožno vylúčiť ani takýto prípad, reflektujúc na realitu súčasného života. Etický pohľad spočíva v tom, že osamelá bytosť v podstate chce byť vo vzťahu, je to jej neuspokojená potreba. Avšak často nastáva bumerangový efekt nežiaducej návratnosti negatívneho správania. Už nikto nestojí o spoločnosť človeka, ktorý ponižoval, pohŕdal, obviňoval, využíval iných v svoj prospech alebo závidel a videl v druhom len nepriateľa. Sú však ľudia, ktorí sa dostali na perifériu spoločnosti zruinovaním vlastného života, alebo sa o to postaral niekto iný. Niekedy je to rýchly proces dramatického sociálneho pádu. V tomto prípade sú potrebné solidárne prejavy podpory a pomoci k návratu aspoň k úrovni minimálnej sociálnej dôstojnosti. Ľudia sa stretávajú, spoločensky žijú, aby sa vyhli nežiaducej osamelosti. Ale stretávať sa ešte neznamená priateliť sa, nájsť komunikačné porozumenie a ľudsky sa zbližovať. Nemôžeme byť súčasťou spoločenstva ľudí a chcieť zdieľať spoločné hodnoty a vzájomne si rozumieť, ak za každých okolností hľadáme len seba a profit pre seba. Vždy je však čas na zmenu v nás, vždy je čas na prejavenie ľudskosti, na iniciatívu rozumu a srdca. Doc. PaedDr. Igor Lomnický, PhD. Autor je docentom na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Počas doterajšej profesijnej kariéry sa odborne profiluje v oblasti aplikovanej etiky a etickej výchovy. Špecifickým zameraním jeho bádateľskej činnosti je oblasť formovania prosociálnej osobnosti a medziľudská komunikácia v etickom kontexte. Dôležitou súčasťou jeho vedeckého a odborného záujmu je komplexná profesijná etika učiteľa etickej výchovy. Doteraz publikoval vyše 50 odborných štúdií vo vedeckovýskumnej línii eticko-výchovného formovania človeka. Je autorom monografií Etická výchova ako inšpirácia na každý deň (2010), Hodnotové aspekty vzťahu etiky, kultúry a literatúry (2011).

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Nite obdivu a úcty (Katarína Melegová-Melichová: Čarovná niť v ruke ženy. Monografia k 90. výročiu organizovaného pôsobenia petrovských žien. Báčsky Petrovec : Matica slovenská v Srbsku, 2012) tom, čo organizované petrovské ženy všetko robili, o čo sa starali, kde boli, čo iniciovali a čím poslúžili vzorom iným pri ich činnosti, ťažko zhrnúť do riadkov vymedzených pre túto knihu, ktorá má byť svedectvom o tom, čo bolo a už sa nevráti. Jedno je isté – idea založiť spolok, ukázali roky, nevyznela naprázdno, lebo „pôda bola pripravená pre sejbu“ a bol z vrchovaný čas začať siať. A tak sa zasialo – a úroda n e v y s t a l a .“ Tento citát hádam najlepšie priblíži zaujímavú a vzácnu publikáciu o ženskej nesebeckej práci, húževnatosti, obetavosti, o práci dobrovoľnej, tímovej, pre blaho iných, pre generácie, ktoré len prídu. Publikáciu, ktorá chce slovom a fotografiou pripomenúť a na papieri zachovať všetky alebo čím viac akcií a podujatí petrovských žien, organizovaných od roku 1921 dodnes v spolkoch či združeniach viacerých názvov, priblížiť verejnosti ich predsedníčky, podporovateľov. O tom je 120-stranová kniha zostavovateľky a jednej z autoriek Kataríny Melegovej-Melichovej Čarovná niť v ruke ženy, ktorú na začiatku roku 2013 – ale s vročením 2012 – ako 2. zväzok v edícii Matičné portréty vydala Matica slovenská v Srbsku za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá AP Vojvodiny. O práci a výsledkoch práce petrovských žien v tejto knihe píšu petrovské ženy: K. Melegová-Melichová, Viera Benková, Jarmila Pálenkášová, Anna Dudášová a Mária Gašparovská. State o organizovanom pôsobení petrovských aktivistiek od samotných začiatkov až podnes majú historický význam: Nielen preto, že sa k mnohým údajom autorky ťažko dostávali, ale i preto, že tam „vydolovali“ aj mnohé zatiaľ neznáme a dôležité fakty. Napríklad údaje o prvom divadelnom predstavení pre deti, ktoré zorganizovala, nacvičila a režijne upravila

„O

Adela Greisingerová, dlhoročná predsedníčka Spolku žien v Petrovci v neľahkých rokoch po 1. svetovej vojne. Kým historické texty v tejto knihe budú vďačným pomocníkom pri ďalších podobných výskumných prácach, medailóniky jednotlivých popredných osobností ženského hnutia v Petrovci odporúčame aj ako pohodové nedeľné čítanie. Nájdete tu aj takéto úprimné a známe konštatácie: „Keď vyzvete aktivistku povedať slovo-dve o sebe, bude vám rozprávať o aktivitách, ktoré zorganizovali, pripravovali, bude chváliť ochotu a pohotovosť iných. O sebe nepovie nič, alebo len málo.“ „Pred jej spoločensky užitočnou angažovanosťou sa jednoducho nemohli zatvárať oči, práve naopak, bolo treba sňať klobúk a pokloniť sa jej.“ „A hoci sa pri preberaní funkcie ľahko povie „nebudeš na to sama, pomôžeme“, na sľuby sa zväčša zabúda.“ Avšak vďaka Čarovnej niti v ruke ženy sa nezabudne na úsilie a ochotu Adely Greisingerovej, Eleny Ponigerovej, Anny Majerovej, Terézie Imrekovej, Anny Benkovej, Zuzany Königovej, Dr. Antónie Krivákovej, Kataríny Častvenovej, Zuzany Denďúrovej, Zuzany Hrubíkovej, Anny Plachtinskej, Zuzany Hmirákovej, Márie Drieňovskej, Biserky Urbančekovej, Zuzany Lomianskej, Márie Majerovej, Drahotíny Dorčovej, Kataríny Arňašovej. Ani na pedantne spracované akcie, výstavy, zájazdy, prednášky, všetky zložky humanitárnej činnosti a rôznorodej spolupráce členiek a členov petrovského spolku žien. Ani na Petrovčanov, ktorí darovali, resp. požičali veci tomuto spolku. Kniha dýcha tou dimenziou ženského angažovania sa, ktorá vzbudzuje obdiv a úctu, ktorá „zanecháva trvalú pečať nielen v Petrovci, ale aj v živote slovenského etnika vo Vojvodine“. A tá a taká žena si zaslúži na pohladenie duše aj pekné verše. Nechýbajú veru ani v tejto najnovšej matičnej publikácii. A. Francistyová

VII/29

obzory8:0 2/19/2013 2:45 PM Page 11

V ÝS TAV Y K VÝSTAVE STO NAJ...

Voľby a návraty P

re všetkých z nich je príznačné, že popustili uzdu svojej fantázii a nafotili zábery podľa vlastnej záľuby: portréty, športové a iné momentky, krajinky, akty... Preto ich fotky majú dušu. S viacerými z nich sa záujemca už mohol stretnúť na výstavách, stránkach časopisu Refoto, ale aj iných našich printových médií. Desiatky autorov sú najzaslúžilejší, že galéria Artget v Kultúrnom stredisku Belehradu zase dýcha roz-

fotograf a prístroj splývajú do jednej nedeliteľnej funkcie? Alebo je stálym hľadaním nových okamihov, konfigurácií a situácií, jedinečných a neopakovateľných? Fotky sú dnes všade: v tlači aj v knihách, v albumoch a vo výkladoch, na plagátoch a konzervách... Všetky v podstate vznikli z jediného zámeru: zakódovať autorove Tri najlepšie práce

Poetika pohybu Tematická rôznorodosť

Na kolieskových korčuliach v sultánovom paláci

manitou fotografiou. V januári sa o to postarala výstava Moje mesto, moji ľudia, od 8. do 27. februára zásluhu treba zase pripísať časopisu pre umeleckú fotografiu Refoto, ktorý k svojmu stému číslu usporiadal výstavu Sto naj... Čiže najlepšie novinárske, umelecké, dokumentačné, začiatočnícke, športové a iné fotografie, zase naznačujúce, že kríza kvality nehrozí. Lebo, koľko ľudí, toľko iných pohľadov. Podstatné je zvoliť vhodný okamžik. Nie je vlastne to fotografické gesto, končiace sa stlačením spúšte, akýmsi pohybom večného novodobého lovca, pri ktorom

pojmy a zážitky sveta do obrazov. A ukázať to iným, aby im poslúžilo Dáma a pes na poznanie, hodnotenie, páčenie alebo aj nepáčenie. V prípade, že ich tie zábery oslovia, vravíme: je to dobrá fotografia, pri ktorých ľudský duch zvíťazil nad programom a možnosťami foťáka. Z nich akoby skutočnosť kričala vo všetkých možných farbách. Fotografia je vždy iný obraz. A obraz spravidla obsahuje mágiu, rovnako tak ako prístroj obsahuje automatizáciu a hru, alebo ako jeho program

obsahuje náhodu a nutnosť a obrazová informácia symbol, nepravdepodobnosť a jedinečnosť. Všetko to je vždy podmienené okom, objektívom a zámerom autora, jeho zručnosťou v kombinovaní citlivosti, clony, času. Časopis Refoto, ktorého jubilejné číslo uzrelo svetlo sveta vo februári, trafil klinec po hlavičke, keď vlani v máji vyzval čitateľov zaslať snímky na súbeh Sto naj... Do záverečnej lehoty, 5. januára 2013 prišlo viac ako 2 000 fotografií približne dvesto autorov. Zvolených je sto najlepších, ktoré sú práve na výstave, ako aj traja víťazi, kým päť autorov je pochválených. Práce, ktoré sú práve v galérii Artget, sú tematicky veľmi rôznorodé, čo je ich kladom, no v istom zmysle slova i záporom. Kladom preto, že sú zo všetkých oblastí, záporom – lebo je ich kvalita nevyrovnaná. V každom prípade tých Sto naj... bolo porote ozaj ťažko zvoliť. A ako múdri ľudia dávno skonštatovali, o vkusoch nenačim debatovať. Treba si ponúknuté všímať alebo odvrátiť zrak. Je to výsadným právom pozorovateľa a záležitosťou jeho vkusu a citu: do ďalšej výstavy. O. Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DIVADELNÁ PREMIÉRA V KULPÍNE

Na Pohrebe do popuku V

sobotu 16. februára sieň Domu kultúry v Kulpíne bola vyplnená do posledného miesta. Plnohodnotný humorný divadelný zážitok mali v ten večer tak domáci, ako aj početní cezpoľní milovníci Tálie. Doprial im ho divadelný súbor Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen, ktorý úspešne uviedol divadelnú hru slovenského režiséra a dramatika Ivana Holuba Pohreb v réžii Alexandra Baka, dlhoročného herca a režiséra zo Starej Pazovy. Ako sa uvádza v afiši tohto divadelného predstavenia, autor textu Ivan Holub (1964) doteraz napísal desiatky dramatických textov a rozprávok, ktoré sa s úspechom hrali na slovenských javiskách, ale žiadna hra nemá taký ohlas ako čierna komédia Pohreb. Bola preložená do viacerých jazykov a zaujímavé inscenácie vznikli v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku. Divadelná hra sleduje udalosti zo života bohatého

mäsiara, strýka Miloša a jeho najbližších príbuzných. Aby si overil ich oddanosť a úprimnosť k nemu a jeho majetku, vymyslel si vlastnú smrť. Predtým si objednal z Ameriky parádnu bielu truhlu, ktorá sa mu tak zapáčila, že si zaumienil do nej si ľahnúť a predstierať, že naozaj umrel. Len aby počul, ako budú na to reagovať jeho najbližší. Vlastne za pomoci miestnej doktorky chcel zistiť, či ho príbuzní naozaj milujú alebo to iba predstierajú kvôli jeho veľkému bohatstvu. V početných humorných zápletkách sa potvrdilo, že sú všetci neúprimní a zaujíma ich iba jeho bohatstvo – peniaze a majetky, a to, ako ich po smrti testamentom rozdelí. Dramatická zápletka nastane, keď sa zjaví skutočná Smrť a príde si po strýka Miloša. Po prečítaní testamentu sa príbuzní tešia zo zdedeného bohatstva. Ale vtedy Miloš vyskočí z truhly a vynadá im, že im záleží iba na jeho bohatstve a nie na úprim-

Zo záverečných scén Pohrebu

nom príbuzenskom vzťahu k nemu. Všetci sa medzi sebou pohašteria a nahnevaní príbuzní pošlú Miloša do rúk skutočnej Smrti, ktorá si ho potom odvedie so sebou. Aj strýko Miloš sám nakoniec odchod z tohto sveta zváži ako najvýhodnejšie východisko z komplikovanej situácie. Čiernu komédiu Pohreb predviedli herci KUS Zvolen: Ján Chalupka (strýko Miloš), Katarína Kolárová (Angela, jeho sestra), Vlastislav Zelenák (Paľo, jej muž), Anna Zelenáková (Marta, žena jeho nebohého brata), Michal Fehér (Piš-

ta, jej syn), Ján Trpinský (Deži, poštár – Milošov bratranec), Viera Dorčová-Babiaková (Irena, jeho dcéra), Mária Koruniaková (doktorka) a Alena Chalupková (Smrť). Scénografiu a kostýmy mal na starosti Alexander Bako, produkciu Michal Čiliak, hudbu M. Čiliak a Jaroslav Zima, svetlo a zvuk Miro Horvát a Petar Arsenović. Ďalšie technické obsadenie: Hana Zelenáková, Milina Ďugová-Krnáčová a Daniela Čelovská. Desing&Photo afišu divadelnej hry Pohreb podpisuje Andrea Čiliaková. K. Gažová

Divadelné korene v Starej Pazove – výstava, ktorá má dušu V

ýstavou Divadelné korene v Starej Pazove slávnostne otvorenej v sobotu 2. februára – v ústredný deň osláv 110. výročia slovenského divadelníctva v Starej Pazove, je zároveň na Hurbanovskej fare otvorený aj nový výstavný priestor. Čo konkrétne sa na tejto peknej výstave pozostávajúcej z troch častí môže vidieť, nám povedala Katarína Verešová, cirkevná archivárka: – Všetci návštevníci majú možnosť vidieť výstrižky z listov, s ktorými rodina Hurbanová navzájom komunikovala pri príprave prvého divadelného predstavenia. Ľudia môžu priam pocítiť ovzdušie tých dní, ako sa to vtedy všetko pripravovalo, kto Vzácne hostky: (sprava) Anna Tomanová-Makanokedy prichádzal, ako cestovali fiakrom vá, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predatď. V druhej časti výstavy Divadelné kore- sedníčka NRSNM, a Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, si so záne v Starej Pazove sú reprodukcie zaujíujmom obzreli výstavu venovanú staropazovskému mavých kresieb napr. scénografií, plagátov, divadelníctvu fotografií, rôzne listy – teda všetkého toho, evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove. Výstavu čo sa vzťahuje na tunajšie divadlo. V nových sklených skriniach sú originály Hur- Divadelné korene v Starej Pazove inštalovala Kabanových diel. Zaujímavá je i tá časť výstavy, kde tarína Verešová so spolupracovníkmi – dizajnérmi, je zviditeľnený projekt výstavby Slovenského ná- historikmi. Počas rozhovoru sme sa pani Verešovú rodného domu s veľkou dvoranou v roku 1928 opýtali i na jej prvé dojmy: – Na túto výstavu som sa veľmi tešila a som architekta Jána Dubového z Belehradu. Všetky tieto hodnotné doklady sú z archívu Slovenskej rada, ako to všetko dopadlo. Mnohí návštevní-

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Katarína Verešová a velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, počas slávnostného otvorenia výstavy

ci mi povedali, že táto výstava má dušu, čo mojím spolupracovníkom a mne dalo podnet na ďalšiu prácu. Výstava Divadelné korene v Starej Pazove je tematická a venovaná významnému jubileu – 110. výročiu slovenského divadelníctva v Starej Pazove a rodine Hurbanovej. Ako uviedla spolubesedníčka, všetky ďalšie výstavy na Hurbanovskej fare budú tiež tematické. Naplánované sú výstavy venované vydaniam Cithary Sanctorum a výstavbe slovenského evanjelického kostola v Slankamenských Vinohradoch. A. Lš.

K U LT Ú R A STRETNUTIE PREDSTAVITEĽOV SRIEMSKYCH MOMS V STAREJ PAZOVE

O aktuálnej situácii a volebných aktivitách miestnostiach staropazovskej K. Melegová-Melichová sa poZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa v so- ďakovala prítomným, že si vyhradili botu 16. februára konalo zasadnu- čas pre matičnú činnosť, a povedala, tie predstaviteľov sriemskych miestnych matičných odborov. Prítomní boli matičiari z Dobanoviec, Šídu, Sriemskej Mitrovice, Lugu, Slankamenských Vinohradov, Zemunu – Belehradu a, samozrejme, domáci Staropazovčania. Na stretnutí, ktoré pravidelne organizuje MOMS Stará Pazova, bola i Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS. Hostí a predstaviteľov sriemskych miestnych ma- Janko Macho zo Slankamenských tičných odborov pozdravili Vinohradov (stojí) hovoril o aktuálnej Matej Hadrík, predseda pa- situácii v osade zovských matičiarov, a dvaja podpredsedovia MOMS Igor Fel- že podľa vzoru sriemskych matidy, staropazovský farár, a Janko Ha- čiarov sa takéto stretnutia konajú aj vran, riaditeľ základnej školy. Okrem v Báčke a v Banáte. Podľa nej na tainého povedali, že je spolupráca pa- kýchto regionálnych stretnutiach sa zovského MOMS najmä so sloven- ľahšie príde k riešeniu niektorých záskými inštitúciami a ustanovizňami važnejších otázok. v meste veľmi dobrá a pochváliť sa Potom predsedovia, resp. predmôžu i početnými spoločnými ak- stavitelia jednotlivých MOMS hotivitami. Potom minútkou ticha vorili o aktuálnej situácii v ich provzdali úctu zosnulému Jánovi Ši- stredí. V rozprave, v ktorej si sriemspickému, čestnému predsedovi ki matičiari vymenili skúsenosti o MOMS Stará Pazova. Zasadnutie doterajších aktivitách, sa zúčastniviedol Andrej Kardelis, podpred- li Pavel Turan zo Šídu, zástupca seda MSS pre Sriem, a prítomní podpredsedu MSS pre Sriem, Željmatičiari rokovali o aktuálnej si- ko Čapeľa z Dobanoviec, Janko Matuácii v sriemskych miestnych macho zo Slankamenských Vinohradov, tičných odboroch a o volebných ak- Pavel Tisovský zo Zemunu – Beletivitách v MSS. hradu, Michal Rybár zo Sriemskej

Mitrovice, Samo Kukučka z Lugu, Samuel Zorian zo Šídu a ďalší. Po stretnutí nám pani predsedníčka K. Melegová-Melichová podala kratšiu súvahu: – Všeličoho sme sa tu dotkli, aj toho, čo nás trápi, ako je asimilácia, ubúdanie nás Slovákov, aká je výučba slovenčiny v školách, teda či existuje alebo nie, či máme na to kádre, aké kádre sa tomu venujú... Potom sme hovorili o miestnych odboroch, ktoré v Srieme nefungujú. Napríklad v Erdevíku nám predseda zomrel a ďalšie voľby nemal kto usporiadať. Na predchádzajúcom stretnutí sriemskych MOMS sme sa dohodli, kto sa tomu ve-

lebné zhromaždenie. Dotkli sme sa aj takých vecí, ako je fungovanie života v niektorých prostrediach. V Slankamenských Vinohradoch nie sú niektoré základné životné potreby pre normálny beh života, v Lugu nemajú Dom kultúry, čiže nemajú sa kde stretávať, vyvíjať kultúrne aktivity. Našťastie, že je tam kancelária MOMS vybavená nábytkom a technickými pomôckami. To trvá už tretí rok a bojím sa, že ak tá prestávka bude dlhšia a niektoré generácie detí dorastú bez toho, aby sa venovali takýmto nielen záľubám, ale aj činnostiam, na ktorých spočíva naša kultúra, bude to ťažšie obnoviť... Ohľadom predvolebných aktivít K. Melegová-Melichová prízvukovala, že vo všetkých miestnych matičných odboroch majú

Matičiari zo Sriemskej Mitrovice a z Dobanoviec

nuje, v ústredni sme vypracovali i dotazník, no nestalo sa to. Mám nádej, že sa to realizuje teraz. V Boľovciach už dávnejšie nemáme komunikáciu so súčasným predsedom, neodvoláva sa ani na naše pozvanie na Správnu radu, na tieto stretnutia nechodí. Aj tam bude problém zorganizovať výročné vo-

uskutočniť voľby alebo potvrdiť aktuálnemu vedeniu mandát, každý MOMS si má zvoliť člena do Správnej rady MSS a navrhnúť kandidátov na posty vo vedení MSS. Zatiaľ ani jeden miestny odbor v Srieme toto nevykonal a má to urobiť do stanovenej lehoty. A. Lešťanová

BOĽOVSKÍ DIVADELNÍCI NA ZÁJAZDE V ERDEVÍKU. V nedeľu 17. februára detský divadelný súbor ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach so svojou vedúcou, učiteľkou Vierou Tomanovou zrealizoval zájazd do Erdevíka. Dvadsaťčlennú výpravu privítali členovia SKOS v Erdevíku a žiaci ZŠ Savu Šumanovića s profesorkou Ruženkou Ďuríkovou. Pre všetkých záujemcov v spolkovom dome hostia zahrali svoje divadielko Všetky naše Lucie, po ktorom nasledovalo pekné kamarátenie. V spomienkach i hostí, i hostiteľov zostane iste ešte dlho. Na snímke: Malí Boľovčania ozdobení perníkovými medailami v Erdevíku. a. lš.

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS KYSÁČ

Súvaha a jubileá ýročné zhromaždenie MOMS Zo správy pokladníka MiKysáč bolo v nedeľu 17. februá- chala Šranku sa prítomní dora v Slovenskom národnom dome v zvedeli, že matičiarom z vlaKysáči. Začalo sa kratším príleži- ňajška zvýšilo vyše 22-tisíc tostným programom, ktorým sa pri- dinárov, ako i to, že sú tri prapomenulo 1150. výročie príchodu mene prostriedkov: členské, Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a fond na údržbu a opravu Slo150. výročie založenia Matice slo- venského národného domu a venskej. O minuloročnej činnosti MOMS hovoril predseda Rastislav Surový. Povedal, že kysáčski matičiari z vlastnej iniciatívy alebo v spolupráci s inými záujemcami realizovali vlani vyše 70 aktivít. V nedeľu spomenul tie najvýznamnejšie. Boli to medziiným výstavy, prezentácie kníh, viaceré stretnutia a začalo sa aj s prí- Časť prítomných na snemovaní pravnými prácami na oslavy 240. výročia príchodu Slová- donácie. Predsedníčka Dozornej kov do Kysáča. V minulom roku rady Anna Bičiarová dosvedčila, že sa okrem toho zozbierali fotografie robilo zodpovedne. osobností Kysáča, aby ich zarámovali Predsedníčka MSS Katarína Mea vyložili na stenách Slovenského legová-Melichová, ktorá bola hostdomu a urobili i tablo členov Správ- kou na snemovaní, v príhovore zanej rady MOMS. Predseda Surový in- radila kysáčsky MOMS medzi naformoval, že si členské vlani zaplati- jaktívnejšie a najpočetnejšie. Nalo 1 720 členov. vrhla obnovenie matičného pikniku,

Správu o minuloročnej činnosti prečítal predseda MOMS Rastislav Surový čo v minulosti bolo tradíciou. Boli to totiž stretnutia kysáčskeho a petrovského MOMS s príležitostnými a aktuálnymi prednáškami. V diskusii sa prihovorili mnohí diskutéri, odznelo aj niekoľko ďalších konštruktívnych návrhov, ako i pozdravných a zaujímavých príhovorov. Činnosť MOMS Kysáč v roku 2013 sa podľa slov predsedu kysáčskeho matičného odboru bude uskutočňovať v súlade s akciami oslavného a organizačného výboru osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Na nedeľňajšom matičnom snemovaní navrhli i kandidátov na uzna-

MOMS HLOŽANY

Pekné plány aj na tento rok Hložianski matičiari na výročnom zhromaždení v piatok 8. februára v kaviarni Pod lipami dali bodku za minuloročnou činnosťou. Po uvítacom príhovore predsedníčky MOMS Hložany Márie Bartošovej-Korčokovej sa primeranými básňami s matičnou náplňou prítomným najprv prihovorili druháci ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina. Po voľbe pracovného predsedníctva v čele s Jurajom Červenákom podpredsedníčka MOMS Alena Pešková predostrela správu o činnosti v roku 2012. Ako bolo počuť, vlani matičiari svoje aktivity zacielili na už tradičné kultúrne podujatia a večierky (Jesenné listy a Prednovoročný večierok), ktorých iniciátorom bol zosnulý predseda MOMS Mr. Samuel Fekete. Zúčastnili sa i pri organizácii osláv Dňa Hložian, v prezentácii kapitálneho knižného diela Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, v príprave podujatia Zima 23. 2. 2013

8 /4531/

s knihou. Hložiansky MOMS mal svojich predstaviteľov na Matičnom turnaji v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Laliti, sprostredkoval výstup DFS Gerulata z Rusoviec zo Slovenska, divadelníkov z Báčskej Palanky, počas Detského týždňa so ZŠ J. M. Dragutina zorganizovali posedenie so spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou. V podstate sa hložianski matičiari činili ako doteraz i napriek obavám, že po smrti Mr. Feketeho činnosť miestneho matičného odboru zanikne. Na zasadnutiach a kultúrnych podujatiach boli spravidla i hostia matičiari z B. Petrovca, B. Palanky, Čelareva a Kysáča. Z finančného aspektu výdavky pri organizovaní aktivít presahovali príjmy získané zo vstupeniek. Činnosť MOMS Hložany podporilo Miestne spoločenstvo, organizácie, súkromníci a Hložanci prispeli

HLAS ĽUDU

aj dobrovoľným príspevkom. Súčasné vedenie MOMS Hložany čoraz výraznejšie spolupracuje s miestnymi organizáciami, spolkami, základnou školou a spoluprácu do budúcna mieni upevňovať. Keďže rok 2013 je pre Maticu slovenskú v Srbsku volebným rokom, hložianski matičiari na zasadnutí zaujali stanovisko, že v tomto miestnom matičnom odbore neuskutočnia predčasné voľby, ale pracovať budú s takýmto vedením do vypršania štvorročného mandátu a jednohlasne potvrdili mandáty členom Správnej a Dozornej rady. V roku 2012 MOMS Hložany zaevidoval 238 členov. Keď ide o aktivity v bežnom roku, členovia MOMS Hložany okrem tradičných kultúrno-umeleckých večierkov, zbierania členského a účasti na matičnom futbalovom turnaji si naplánovali aj: založiť matičnú knižnicu a archív MOMS a riešiť problém ich priestoru, zorgani-

nia MSS a splnomocnili Správnu radu, aby pouvažovala aj o ďalších kandidátoch a zoznam doplnila. V duchu zladenia termínov volieb v MOMS-och a MSS prítomní schválili, aby sa vlani zvolenému kysáčskemu matičnému vedeniu mandát predĺžil do roku 2017. Podporili kandidatúry K. Melegovej-Melichovej a Vladimíra Feketeho na predsedníčku, respektíve podpredsedu MSS a dohodli sa, že podporia aj ostatných kandidátov, ktorí sa budú uchádzať na matičné funkcie. Na člena Dozornej rady MSS navrhli Michala Šranku. Viac ako dvojhodinové matičné snemovanie viedlo pracovné predsedníctvo v čele s Jánom Balcom. E. Š.

zovať po dlhšej prestávke literárne večierky alebo byť spoluorganizátormi, usporiadať literárny večierok s mladými talentami z Hložian, založiť internetovú stránku osady, pripraviť publikáciu s národopisným obsahom, tesnejšie spolupracovať s ústredím MSS a s okolitými MOMS-ami, písať projekty... Záverom konštatovali, že treba zlepšiť mediálnu pozornosť o prácu tohto matičného odboru. Hložianski matičiari v minulom roku hospodárili pozitívne. Keď ide o finančný plán, na tento rok si zaplánovali aktivity v hodnote 160 000 dinárov. Výročné zhromaždenie MOMS Hložany svojou prítomnosťou poctila aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, podpredseda MSS pre Báčku Vladimír Fekete, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový s manželkou a predstavitelia miestnych združení a spolkov. J. Č. Galambošová

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Nové číslo odmenenej Oázy týchto dňoch svetlo sveta uzrelo 9. číslo časopisu ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Oáza. Členovia redakcie ho pripravili hlavne počas zimných prázdnin. Na titulnej strane je diplom, ktorý táto škola dostala práve za tento časopis. Dňa 15. novembra 2012 na Starej radnici mesta Žilina táto pazovská základná škola získala v celoslovenskej súťaži triednych a školských časopisov pre žiakov materských škôl, základných škôl, špeciálnych základných škôl a školských zariadení, stredných škôl a zahraničných škôl s vyučovacím jazykom slovenským cenu Pro Slavis 2012 – 1. miesto v 5. kategórii za časopis Oáza. Diplom udelili Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Dom Matice slovenskej v Žiline. Diplom

Odmenení žiaci školy na veľkom plagáte

je vlastne krásnym svedectvom úsilia redakcie. Prílohou najnovšej Oázy (číslo 9, január 2013) je veľký nástenný plagát venovaný najúspešnejším žia-

kom školy, ktorí získali početné uznania na mnohých súťaženiach, akými sú: Mini Tini fest, Čo dokáže pekné slovo, Rozhlasová súťaž mladých recitátorov, prehliadka 3 x Ď,

Makovička, súťaž zo stolného tenisu. Na poslednej strane je fotografia členov redakcie Oázy. Zodpovedným redaktorom časopisu je riaditeľ školy Janko Havran, kým technickú úpravu okrem riaditeľa majú na starosti i Andrea Potranová, Ivan Agarský a Ivan Kožík. Jazykovými redaktorkami sú profesorky Lýdia Gedeľovská, Katarína Topoľská a Jarmilka Dolinajová. Číslo vyšlo za finančnej podpory Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova. Na 32 stranách sú správy zo všetkých akcií, ktoré sa udiali tak v škole, ako i mimo školy v prvom polroku školského roka 2012/2013. Je tu fotoreportáž z exkurzie ôsmakov, zábavná stránka, výtvarný a náboženský kútik, poučky zo slovenského a anglického jazyka… K životnému jubileu – k päťdesiatke je tu rozhovor s Jánom Agarským, učiteľom výtvarnej kultúry. A. Lš.

PETROVSKÍ ŽIACI V KOVAČICI. Pekná akcia pod patronátom NRSNM, ktorá spočíva v zájazdoch žiakov s nacvičeným detským predstavením do ostatných prostredí, pokračuje ďalej. Kvitujeme ďalšiu báčsko-banátsku spoluprácu. Po tom, čo sa mladí Kovačičania v druhej polovici januára predstavili vrstovV budove základnej školy hostí privítala riaditeľka Irena níkom v petrovskej škoHlebecová s kolektívom Prvá láska v prednese petrovských žiakov le divadlom Samí dobrí žiaci podľa textu Márie Kotvášovej-Jonášovej a v réžii Evy Poliakovej-Hrkovej a Anny Hrkovej, vo štvrtok 14. februára do Kovačice zavítal dorast petrovského divadla zo ZŠ Jána Čajaka. Na javisku Domu kultúry 3. októbra vystúpili s divadelným predstavením Prvá láska autorky M. Kotvášovej- Jonášovej. Réžiu mali na starosti profesorky Jarmila Pantelićová, Anna Speváková a žiacky kolektív. Po predstavení sa mladí herci s kovačickými žiakmi zabávali na žúre, ktorý ku Dňu zamilovaných usporiadala ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. A. Chalupová DEŇ SVÄTÉHO VALENTÍNA si aj tohto roku príležitostným programom pripomenuli v ZŠ maršala Tita v Padine. Iniciátormi podujatia boli vedúci žiackeho parlamentu a Detského zväzu s pedagógmi Annou Povolnou, Boženou Papovou, Lýdiou Funtíkovou a Ľudmilou Dubovskou. Predtým sa na hodinách krátko rozprávali o tom, kto bol svätý Valentín a prečo sa 14. február oslavuje ako Deň zamilovaných. Zábava v školskej telocvični prebiehala pod mottom Červená farba − farba lásky. Vstupné pre všetkých účastníkov zábavy boli rôzne módne doplnky a časti odevu červenej farby. Po príhovore riaditeľa školy Ladislava Petroviča členovia žiackeho orchestra Vladimír Halaj a Darko Munćan pod taktovkou Mgr. Pavla Tomáša ml. a učiteľa hudby Pavla Tomáša st. hrali do tanca a na veselú náladu. Okrem v tanci − na snímke − žiaci sa výborne zabávali aj v prednese karaoke piesní, kde najlepší sólisti získali symbolické darčeky – červené srdiečka. A. Chalupová

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Spoločne reprezentovali Petrovec – folkloristi KUS Petrovská družina a žiackeho domova Gymnázia J. Kollára s vedúcou Tatianou Krivákovou-Amidžićovou

PETROVČANIA V CHORVÁTSKU

Zožali bravúrny potlesk red petrovskými folkloristami je naisto úspešný rok. Totiž už v sobotu 9. februára ich túlavé topánky zaviedli do Chorvátska, do Županje, na medzinárodný festival Šokačko sijelo, v tomto roku až štyridsiaty šiesty v poradí.

O tomto jednodennom, ale skvelom zájazde, nám s nadšením rozprávala vedúca súborov KUS Petrovská družina – mladšej tanečnej skupiny a tanečnej skupiny žiackeho domova pri Gymnáziu J. Kollára Tatiana Kriváková-Amidžićová. „Samým tým, že to bol náš prvý zá-

jazd v tomto roku, a k tomu hneď do zahraničia, bol o to zvláštnejší. Cítili sme sa vynikajúco, a tak sme aj Petrovec prezentovali – na takej úrovni, ako sa to patrí. Festival inak trvá dvanásť dní. Jeho obsah je pestrý; okrem programov v podaní domácich súborov organizujú aj výber krásky, maškarný ples, no a ten večer bol venovaný zahraničným hosťom. My sme sa zaskveli v 15-minútovom bloku v divadelnej sieni Mladost a okrem

nás boli tam súbory z Poľska, z Bosny a Hercegoviny a aj domáce atď.“ O tom, ako prišlo k tejto návšteve, rozprával Jaroslav Spevák: „Je chvályhodné, že zo spolupráce na komunálnom poli spontánne vznikla spolupráca na kultúrnom poli. Totiž pred dvoma rokmi VKP Progres nadviazal kontakty s ilockým a županjským komunálnym podnikom cez cezhraničné fondy a za krátky čas tá spolupráca prerástla na obecnú úroveň, takmer na úroveň partnerských miest. Naša obec sa dokonca postarala aj o prepravu – zabezpečila nám autobus a naším sprievodcom v Županji bol predseda Zhromaždenia mesta Županja Gabriel Galović.“ Aj folkloristi a ich sprievodkyne – mamy a starké sa o návšteve Županje zmieňujú iba pozitívne. Hovoria, že naši folkloristi v Chorvátsku dostali taký potlesk, akým ich dávno neodmenili. Kiežby len bolo viac takých zájazdov, v ktorých Petrovec budú prezentovať vynikajúci reprezentanti. A. Horvátová (foto: archív KUS Petrovská družina)

STARÁ PAZOVA

Vydarená Zuzanská zábava lenovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy už tradične vo februári organizujú koncert slovenských ľudových piesní pod názvom Zuzanská zábava. Na tohtoročnom celovečernom koncerte v sobotu 16. februára v divadelnej sále vystúpili tak osvedčení, ako aj nádejní speváci (Anna Verešová, Anna Sabová, Mária Opavská, Mariena Verešová, Anna Šagová-Ćirićová, Jaroslava Vršková-Opavská, Anna Jašová, Irena Topoľská, Michaela Kočišová, Anna Dvornická, Igor Uheli) a hudobníci tohto spolku. Početným milovníkom slovenskej ľudovej piesne sa predstavila aj spevácka skupina Združenia pazovských žien. Speváci vystúpili ako sólisti, tiež ako duetá a triá. Hosťami tohtoročnej Zuzanskej zábavy boli Boľovčania, presnejšie dvaja členovia rodiny Kukučkovej – známy spevák Pavel a jeho najmladšia dcéra Martina. Spevákov sprevádzal ľudový orchester spolku pod vedením Vladislava Forgáča. Moderátormi

23. 2. 2013

8 /4531/

programu boli Anna Simonovićová a Zdenko Kožík, ktorí stvárnili postavy gazdinej Zuzky a gazdu Miša. Zuzanská zábava bola i svojráznym minidivadelným predstavením so zaujímavou scénografiou, vďaka ktorej si mladšie generácie mohli pozrieť a staršie si pripomenúť scenériu niekdajších svadieb, zabíjačiek, lámačiek, oberačiek... A. Lš.

HLAS ĽUDU

Známy boľovský spevák Pavel Kukučka s dcérami Martinou Kukučkovou (zľava) a Annou Jašovou vystúpili aj ako trio

DEŇ SVÄTÉHO VALENTÍNA čiže Deň zaľúbených oslávili 14. februára aj v kysáčskej základnej škole. Žiaci 1. 1, 1. 2, 3. 1, 3. 2 a 4. 2 urobili pre svoje lásky srdiečka z papiera. Či im tie ich lásky kladne odpovedali na darček alebo nie, to sa nedozviete, lebo je to tajomstvo lásky, a to sa neprezrádza. A. Legíňová

K U LT Ú R A SLOVENSKÍ VYDAVATELIA NA NAŠOM TRHU: DR. DANIEL KOLLÁR, VYDAVATEĽSTVO DAJAMA

pohľadniciam možno rekonštruovať situáciu, aká bola pred sto rokmi. Je to vďačná edícia, najmä pre tých, ktorí sú pamätníci alebo nevedia o tom, ako sa vyvíjali tie lovensko možno spoznávať ne krásy Slovenska. V nej vyšlo viac mestá za posledné storočie. V tejmnohorakými spôsobmi: sle- ako pätnásť titulov: začali sme to edícii Zo starých pohľadníc vydovaním správ o ňom, stretnu- drevenými kostolmi, pokračovali šli už skoro všetky najznámejšie tiami s jeho obyvateľmi, návšte- hradmi, zámkami, kaštieľmi, mú- slovenské mestá, plus sme vydali vami, rozhovormi... Predsa však, zeami. Vyšla tam ľudová kultúra, ar- i niekoľko regiónov. Okrem toho, dozvedieť sa nám zvonku dô- chitektúra, skanvydali sme atkladnejšie, historicky, súčasne a zeny, najkrajšie lasy Slovenska, inak o jeho prírodných krásach a mestá a pamiatči už prírodzaujímavostiach, vychytených lo- ky. Každý rok v ných alebo kulkalitách a krásnych známych a tomto pokračujetúrnych zaujímenej známych zákutiach, turisti- me, vydania primavostí. Preke, cestovnom ruchu, horolezect- búdajú, lebo stále zentovali sme ve, jaskyniarstve, ochrane prírody je na Slovensku jednotlivé rea tradíciách, sa najlepšie dá cez čo spracovávať aj gióny, ako Postránky časopisu Krásy Slovenska, z tohto pohľadu. dunajsko, Tuktorý pred pár rokmi oslávil de- Potom máme vyriec, Liptov, väťdesiate výročie vzniku. Načim slovene turistické Spiš, Gemer..., vôbec lepšia ukážka, že je po- edície. Sú pre pečiže všetky tie trebný, kvalitný a vzácny? Na- ších turistov a cyhistorické obmiesto dôverného putovania jeho kloturistov. Cellasti. obsahom padlo veľtrhové roz- kom vydarená – Tu na vahodnutie zvládnuť slovné cesto- bola aj edícia po- RNDr. Daniel Kollár, CSc. šom stánku je i vanie s jeho alfou a omegou, úvod- menovaná S bajeden skutočnikárom a editorom RNDr. Danie- tohom po Slovensku. Celé Slo- ne zaujímavý titul... lom Kollárom, CSc. vensko sme spracovali v sedem– Jedna z posledných alebo aj – Celé roky sa venujete turis- nástich dieloch: všetky pohoria, najzvláštnejších kníh v našom vytickej, cestopisnej, vlastivednej všetky turistické chodníky s pod- davateľstve vznikla na konci roku literatúre... robným popisom. Pre cyklistov 2011 a volá sa Genius loci. Je to kni– Vydavateľstvo Daha rozhovorov s najvýraznejjama je vlastne vydašími osobnosťami slovenskej vateľstvom rodinnékultúry. O tom, čo oni povaho typu. Sme rodinný žujú na Slovensku za to naj a podnik, lebo všetci, čo čo to genius loci toho-ktorésme v ňom, sme geoho regiónu pre nich znamegrafi a tento odbor ná. sme vyštudovali na – Aj prostredníctvom Prírodovedeckej favlastivednej literatúry sa kulte. Sme vydavateľdve krajiny, konkrétne stvo založené v roku Srbsko a Slovensko, doká1995, ktoré od tej žu dozvedieť o sebe viac. doby vydalo viac ako Takýchto prekladov je stádvesto publikácií: niele málo. Netreba ráznejšie len v slovenskom jaísť takýmito chodníkmi? zyku, ale aj v anglic– Absolútne máte pravdu. kom, nemeckom, maToto je vlastne aj motto našej Obálka pútavej publikácie ďarskom, poľskom, tanávštevy a nášho stretnutia – lianskom, francúzskom, španiel- sme vydali, čo je našou novinkou, sondovať možnosti, ktoré témy skom. Sú o Slovensku, jeho jed- najkrajšie cyklistické okruhy. by boli najzaujímavejšie pre notlivých regiónoch. – Okrem súčasnosti zaujíma srbských vydavateľov a ktoré by – Takýto počet publikácií zrej- vás i minulosť? mohli osloviť nielen slovenskú me musíte tematicky triediť? – Čo sa týka ďalších edícií, máme menšinu tu v Srbsku, ale aj ostat– Máme niekoľko edícií. Jedna i také vlastivedné alebo historické nú verejnosť. Dúfam, že sa nám popredstavuje prírodné zaujímavosti knihy. Neviem, či v Srbsku existu- darí dohodnúť, aby to, čo bude zaSlovenska a volá sa Prírodné krá- je taký druh literatúry, ktorá je za- ujímavé pre vydavateľov v Srbsku, sy Slovenska. Mapujeme národné ložená na starých pohľadniciach a vyšlo v srbskom jazyku. parky, chránené krajinné oblasti, na obraze miest a regiónov, ako vy– Financovanie vydávania geológiu Slovenska, najvyššie a zerali pred sto rokmi, no u nás je. kníh je v kríze. Ako ste na tom s najkrajšie vrchy, proste všetko za- Vtedy na Slovensku bol totiž boom podporou? ujímavé z prírodného hľadiska. vydávanie pohľadníc. Za ich po– To je dobrá otázka, zvlášť v tejĎalšia edícia mapuje zase Kultúr- moci a patričných textov k týmto to dobe. Keď som hovoril o kni-

Putovanie za krásou S

hách, ktoré sme robili o Slovensku a o podpore štátu pri ich tvorbe, treba povedať, že v rámci Ministerstva kultúry existuje grantový program, respektíve dotačný systém, ktorým sa podporuje istý typ pôvodnej slovenskej literatúry. Nemusí to byť len literatúra faktu alebo vlastivedná literatúra, ale literatúra ako taká: to znamená beletria, knihy pre mládež a deti atď. Keď som si robil prieskum medzi vydavateľmi, že koľko prostriedkov venovali na vydanie a vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry v minulom roku a koľko z toho, aké percento tvorila dotácia štátu, tak som dospel k číslu štyri percentá. Chcem tým povedať, že vydávanie tejto literatúry predovšetkým ide z prostriedkov súkromných vydavateľstiev, ktoré majú prirodzenú snahu aj bez väčšej podpory štátu propagovať pôvodnú slovenskú tvorbu. – Napriek všetkým finančným problémom kníh je stále dosť? – Viete, situácia je taká, že na Slovensku vychádza ročne takmer desaťtisíc titulov. Samozrejme z toho, keď si zoberieme najväčších vydavateľov u nás, možno si všimnúť, že je v tejto prvej desiatke najväčších až sedem univerzít. To sú väčšinou tituly vzdelávacieho, odborného, vedeckého charakteru, ktoré podľa môjho odhadu tvoria väčšiu polovicu titulov. Čiže univerzity sú najväčší vydavatelia. Keď si zoberieme ten zvyšok, teda klasické vydavateľstvá, ktoré sa venujú rôznym žánrom, naozaj je potešiteľný trend, že pribúda pôvodnej slovenskej tvorby. Nehovorím, že sa medzi ňou nenájde aj takých titulov, ktoré by ani nemali vyjsť. My v rámci nášho združenia máme taký menší grantový program hlavne pre malých vydavateľov, ktorí majú veľmi dobré projekty nekomerčného charakteru. To znamená, že by ich knihy bez dotácie, jedno je akej, neuzreli svetlo sveta. Lebo vychádzajú buď v malom náklade alebo ide o špecifickú tému. Napríklad takú, ktorá je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska alebo je Slovákom blízka. Na takéto projekty naše Združenie vydavateľov a kníhkupcov ročne vyčleňuje čiastku okolo 25 000 eur. Nie je to veľa, ale je to, čo si môžeme zo svojich skromných prostriedkov dovoliť...

23. 2. 2013

Za rozhovor ďakuje: Oto Filip 8 /4531/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ŽIACI ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU tradične oslavujú Deň svätého Valentína tak, že celý týždeň pred týmto sviatkom zamilovaných do veľkej červenej škatule v chodbe školy dávajú ľúbostné listy, odkazy a blahoželania pre svojich vyvolených. Presne na sviatok 14. februára sa škatuľa otvára a žiaci dostávajú listy, ktoré sú im adresované. Aj tohto roku to tak bolo, a potom nasledoval bohatý kultúrno-umelecký program, ktorý žiaci usporiadali spolu so škôlkarmi jánošíckeho oddelenia PU Poletarac v Alibunári. Striedali sa piesne (napr. Moja milá čierne oči mala, Láska, bože, láska), básne (Očiju tvojih da nije, Dobar drug ti vredi više) a hudobný koncert (Schubertov Menuet na flaute zahrala Anežka Horniaková). Aj keď sa spievalo a recitovalo v troch rečiach – po slovensky, srbsky a anglicky – téma bola len jedna: Oslava lásky a priateľstva. Z. Halabrínová

NA VALENTÍNA ODMENILI NAJÚSPEŠNEJŠÍCH ŽIAKOV. Pri príležitosti Dňa zamilovaných v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka 14. februára usporiadali zaujímavé podujatie. Žiakov najprv pozdravila profesorka Jarmila Dolinajová a potom profesorka Katarína Topoľská prečítala najkrajšiu žiacku valentínsku báseň. Ku Dňu zamilovaných žiaci inak súťažili v piatich kategóriách a okrem najkrajšej valentínskej básne komisia utvorená z profesorov odmenila najoriginálnejšie práce i v kategóriách naj- valentínsky odkaz, najkrajšie ručne zhotovený valentínsky kvet, najkrajšia kytica a najkrajší valentínsky plagát. Z najkrajších prác, ako povedali na valentínskej minislávnosti, urobia si v škole nástenku, ktorú budú môcť obdivovať všetci žiaci a učitelia. A. Lš.

KOS JEDNOTA HLOŽANY OCENIL VLAŇAJŠÍ ROK

Úspechy folkloristov, divadlo nefunguje laňajšiu činnosť Kultúrno-osvetového spolku V Jednota v Hložanoch jeho členovia na schôdzi zhromaždenia v piatok 15. februára ocenili ako mimoriadne dynamickú a úspešnú. Správu o pôsobení všetkých sekcií spolku podal tajomník Vladimír Tkáč, o financiách hovorili účtovník Juraj Takáč a pokladník Ján Mravík, správu Dozornej rady podal Vladimír Bažaľa, plán práce na rok 2013 predostrela Darina Kráľová a Všetky správy o vlaňajšej činnosti a plány na rok 2013 členovia KOS Jednofinančný plán Katarína Dob- ta prijali jednohlasne ríková. Hostí a spolkárov privítal a schôdzu otvoril predseda šej tanečnej skupine. Boli nacviče- sáči a na 42. Folklórnom festivale né nové pesničky a tance, s ktorý- Tancuj, tancuj..., ktorého KOSJ bol KOSJ Michal Hataľa. Vlani výtvarníci usporiadali 19. mi hložianski folkloristi zožali celý úspešným spoluorganizátorom, Hložiansku paletu, Ján Bartoš vy- rad úspechov. Speváčka Marína Za- mladšia tanečná skupina sa stala stavoval samostatne, iní v rámci horcová sa stala absolútnou víťaz- laureátom strieborného pásma. Súkolektívnych výstav. Už celý rad ro- kou 47. festivalu Stretnutie v piv- bor dôstojne reprezentoval folklór kov v rámci spolku nepôsobí diva- nickom poli a mladý spevák Vladi- vojvodinských Slovákov na festidelná odbočka, zato folklórny súbor mír Kriška zvíťazil na 20. ročníku det- vale Podpolianske slávnosti v Detaj v roku 2012 bol mimoriadne ak- ského festivalu ľudových piesní Ro- ve a mladšia tanečná skupina (spotívny a úspešný. So spevákmi od- zospievané klenoty v Kovačici. Dets- lu s vrstovníkmi SKUS Detvan – poborne pracujú Rastislav Struhár a Ja- ká tanečná skupina sa ovenčila ví- známka J. B.) začiatkom roku 2012 roslav Kriška; tento zároveň robí aj ťaznými vavrínmi na Detskom fol- absolvovala vydarené turné v Auchoreografa detskej, mladšej a star- klórnom festivale Zlatá brána v Ky- strálii. Okrem uvedených, v správe 23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

o činnosti zakotvilo ešte viac než dvadsať ďalších podujatí, ktoré zorganizovali alebo sa na nich zúčastnili hložianski spolkári. Ich činnosť vysoko ohodnotili aj hostia: pokrajinský poslanec Ján Bohuš, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Siniša Stanivuk. Vlaňajšie príjmy spolku vynášali 4 812 589 dinárov a výdavky vyčíslili na 4 923 060 din. Náročný finančný plán na bežný rok počíta s prísunom 5 050 000 dinárov do spolkovej pokladnice. Plán práce okrem sústavnej aktivity tanečných skupín a speváckych skupín a sólistov zakotvil aj oživenie divadelnej činnosti. KOSJ aj v tomto roku bude spoluorganizátorom FFTT v Dome kultúry a vo vlastnom amfiteátri, ktorý mieni dostavať. Jeho sekcie a jednotlivci sa zase zúčastnia na početných podujatiach doma a pravdepodobne aj v zahraničí. Zhromaždenie sa uzhodlo, aby členské zostalo rovnaké ako vlani, a to je 200 dinárov, s tým, že deti do 15 rokov členské neplatia. Juraj Bartoš

K U LT Ú R A

OZNAMY

Štátne uznanie Víťazoslavovi Hroncovi o zoznamu zaslúžilých osobností našej krajiny vďaka celoživotnému prínosu do kultúry sa v týchto dňoch na základe rozhodnutia vlády Republiky Srbsko o nositeľoch ďalších 50 štátnych dôchodkov dostal i spisovateľ, prekladateľ, redaktor a zostavovateľ antológií Víťazoslav Hronec. Navrhlo ho za jeho dlhoročnú a mimoriadnu publikačnú a prekladateľskú činnosť Združenie spisovateľov Vojvodiny. Okrem V. Hronca tento národný čiže štátny dôchodok od tohto roku budú poberať

Chýrnik

aj herci Milan Lane Gutović, Goran Sultanović, Dragomir Čumić, Predrag Ejdus, Predrag Miki Manojlović, speváčka Olivera Katarina, skladatelia Vojislav Borisavljević a Slobodan Atanacković a ďalší. Za osobitný prínos do kultúry takéto štátne ocenenie z radov vojvodinských Slovákov už získal Ján Husárik, insitný maliar z Padiny. Úprimne blahoželáme aj Víťazoslavovi Hroncovi za toto mimoriadne spoločenské uznanie. A. F.

NOVÝ SAD. Na piatok 22. februára v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade bola zahlásená Medzinárodná vedecká konferencia venovaná 200. výročiu úmrtia Juraja Ribaya. Konferencia bude mať pokračovanie v sobotu 23. februára tak programom v Novom Sade, ako i odha-

S tým sa stretávame aj v textoch, v ktorých sa oznamuje, že niekto utratil povedzme kľúče a prosí nálezcu o vrátenie „pre odmenu“. Správne bude, že požiada o vrátenie za odmenu. Predložku „za“ tu spomenieme aj v súvislosti s ďakovaním, kde je zaužívaný nenáležitý tvar „ďakujeme na darčekoch, na káve“. Ďakujeme vždy len za: za darčeky, za kávu atď. Predložku nenáležite používame aj v prípade, keď nejaká inštitúcia hľadá strážnika „pre stráženie svojej budovy“. Náležitý

tvar má byť nie s predložkou „pre“, ale s predložkou „na“ – na stráženie. S rovnakým prípadom sa stretávame aj v prípadoch, keď obchody s odevmi ponúkajú šaty „pre každú príležitosť“ namiesto na každú príležitosť. Spomenieme tu ešte aj takéto prešľapy; nesprávne spojenie, keď rôzne firmy ponúkajú „využitie našich služieb“, treba vystriedať správne takto – využite naše služby. Teraz je aj populárne zacvičiť si v „posilovni“, ktorá ponúka rozličné „posilovacie náradie“; čo správne vyznie takto: v posilňovni a posilňovacie náradie. ah

Neprehliadnite!

Dňa 22. februára uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš manžel, otec a apko

Predložky v inzerciách B ez reklám, oznamov a inzerátov sa dnešné noviny veru nezaobídu. Hoci v štruktúre novín ide o len okrajovú vec, avšak v dnešnom čase veľmi dôležitú, predsa sú verejným prejavom a z jazykovej stránky by mali byť bezchybné. Často je opak pravdou, čo potom znižuje jazykovú úroveň príslušných novín. My v našej vojvodinskej slovenčine okrem nespočetných srbizmov na dôvažok – a znovu pod vplyvom srbčiny – zápasíme aj s nevhodným výberom predložiek.

lením pamätnej tabule Jurajovi Ribayovi v Savinom Sele (Miestne spoločenstvo, Ul. maršala Tita 40, o 11. hod). Toto medzinárodné podujatie spolu organizujú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, Katedra slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade a Katedra slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. A. F.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Vyzývame čitateľov – záujemcov o zverejnenie smútočných alebo iných oznámení v Hlase ľudu, ktorí nám inzerčné texty zasielajú prostredníctvom listov alebo e-mailom, aby záväzne pri údajoch o odosielateľovi uviedli aj svoje telefónne číslo kvôli ďalším prípadným kontaktom. Ďakujeme za porozumenie. Redakcia

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, v Ulici Vuka Karadžića č. 210, v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 210, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

PAVEL BENÍK 1929 – 2008 – 2013 z Báčskeho Petrovca

V našich spomienkach si ho s láskou a úctou navždy zachovávame. Manželka Mária a syn Jaroslav s rodinou

SPOMIENKA Dňa 21. februára 2013 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustila naša dobrá a starostlivá matka, starká a prababička

KATARÍNA GLAZNHARTOVÁ rod. Snidová 2. 11. 1935 – 21. 2. 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca S úctou a láskou si na Teba spomínajú dcéry Katarína Speváková a Evica Hricová so svojimi rodinami 23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ A BOĽAVÁ SpOMIeNKA

SpOMIeNKA

na nášho milovaného syna

Dňa 18. februára 2013 uplynul ťažký, smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustil dobrý manžel a oci

SpOMIeNKA Dňa 18. februára uplynul rok, čo nás nečakane opustil

pAVLA ŠepŠIHO 10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 – 2013 z Hložian Zaplakali oči, zaplakali bôľom, keď sme Ti pred rokom povedali zbohom. Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ a smútok v srdciach rodičov navždy zostávajú. Zarmútení rodičia

SMuTNÁ SpOMIeNKA Sú tomu 3 mesiace, čo nás opustil

DR. MIROSLAV ŠuSTeR 1938 – 2012 lekár gynekológ z Báčskeho petrovca Nezabúdajú a s úctou si na Teba spomínajú: Šimonová, Brňová, Srnková a Liptáková

SpOMIeNKA Dňa 21. februára 2013 uplynulo 14 ťažkých rokov, čo sme navždy stratili nášho milovaného syna, brata a ujka

pAVLA MAGLOVSKÉHO 25. 5. 1964 – 21. 2. 1999 – 2013 z Kysáča

pAVeL ŠepŠI 10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 – 2013 z Hložian Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia... Tvoji najmilší

DROBNÉ OZNAMY

SpOMIeNKA na brata

KupujeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82. VYHLASujeM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Mária Husárová, Ul. Iva Lolu Ribara 176, Kovačica. pReDÁM dom v Báčskom Petrovci, Ulica Janka Kráľa, na pozemku 27 árov (8 „kvadrátov”) – na dve ulice; telefón: 021/780-110.

SpOMIeNKA

pAĽKO MAGLOVSKÝ 25. 5. 1964 – 21. 2. 1999 – 2013 z Kysáča Trvalú spomienku na jeho dobrotu si zachovávajú: tetka Zuzka Berediová a bratranci Paľko a Vladko s rodinami zo Selenče

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 – 2013 z Hložian

S úctou a láskou si na Teba spomíname. Kmotrovci Feketeovci

SMuTNÁ SpOMIeNKA na milovaného syna

eMILA LITAVSKÉHO jÁNA DANKu 1954 – 2006 – 2013 z petrovca Tých, ktorých milujeme, neumierajú, ale žijú v našich srdciach a spomienkach.

20. 2. 1983 – 26. 2. 2008 – 2013 z Kovačice Roky ubiehajú, ale smútok a bôľ zostávajú. Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal mnoho. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Sestra Anna s rodinou

SMuTNÁ SpOMIeNKA na svojich rodičov

SMuTNÁ SpOMIeNKA na svoju sestru

MÁRIu CHALupOVÚ

Milovaní nikdy neumierajú, lebo žijú v našich spomienkach. Trvalú spomienku na jeho dobrotu si zachovávajú: rodičia Mária a Pavel a sestra Mária s rodinou

Dňa 21. februára 2013 uplynulo 14 ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš synovec a bratranec

pAVeL ŠepŠI

MÁRIu ŠTeFANA a 11. 10. 1942 12. 9. 1941 – 22. 2. 2012 – 2013 – 30. 12. 1986 – 2013 CHALupOVCOV z Kovačice Trvalú spomienku si na Vás navždy zachováva syn Jaroslav s manželkou Jarmilou a dcérou Ninou

rod. Brngárovú 11. 10. 1942 – 22. 2. 2012 – 2013 z Kovačice

uplynul rok, čo nie si s nami. Trvalú a boľavú spomienku si na Teba zachovávame. Sestra Zuzana Širková s manželom Michalom

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 39

OZNAMY NA ROZLÚČKu s bratom a ujom

SMuTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

SMuTNÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

MÁRIOu juRÍKOVOu rod. pekárovou 18. 5. 1932 – 13. 2. 2013 z Kulpína

MÁRIOu juRÍKOVOu

DR. MIRKOM BOLDOCKÝM S ťažkým srdcom a žiaľom sme Ťa vyprevadili na posledný odpočinok. Ďakujeme, že si tu pre nás bol! Tvoja sestra Lýdia Stupavská so synmi Ľuborom a Igorom a ich rodinami

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme. Sestra Anna Labátová s manželom, dcérou, synom a ich rodinami

18. 5. 1932 – 13. 2. 2013 z Kulpína Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

pOSLeDNÝ pOZDRAV

švagrovi

pOSLeDNÝ pOZDRAV mojej starkej

MÁRII juRÍKOVej DR. MIRKOVI BOLDOCKÉMu

DR. MIRKOVI BOLDOCKÉMu

1944 – 2013 z petrovca

1944 – 2013 z petrovca Mata a Anna s rodinami

Samo a Maja

pOSLeDNÝ pOZDRAV

DR. MIRKO BOLDOCKÝ 1944 – 2013

už len kyticu z lásky na hrob Ti môžem dať a za všetko krásne, čo si mi v živote dala, môžem Ti ďakovať. Vnučka Daniela Plachtinská

pOSLeDNÝ pOZDRAV

spolužiakovi

našej starkej

DR. MIRKOVI BOLDOCKÉMu

MÁRII juRÍKOVej

5. 11. 1944 – 16. 2. 2013 z petrovca

18. 5. 1932 – 13. 2. 2013 z Kulpína

S ním sa lúčia Bratranci Ľubo a Sveto s rodinami

18. 5. 1932 – 13. 2. 2013 z Kulpína

V našich srdciach budeš večne žiť. S láskou si na Teba bude spomínať spolužiaci 4. b triedy Petrovského gymnázia

vnučka Petra Plachtinská so snúbencom Zdenkom

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SpOMIeNKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. februára 2013 uplynulo 5 boľavých rokov, čo nás nenávratne opustil otec a dedko

Dňa 8. februára 2013 ma navždy opustila moja drahá manželka

Dňa 8. februára 2013 nás navždy opustila naša milovaná mama

ZuZANA TuRANOVÁ jÁN STRIŠKO 1932 – 2008 – 2013 zo Starej pazovy

Žiarila z Teba láska a dobrota. Budeš nám chýbať do konca života. Dcéra Katarína Verešová s manželom a deťmi

14. 1. 1938 – 8. 2. 2013 zo Slankamenských Vinohradov

„Blahoslavení sú všetci, ktorí v pánu umierajú. Oni od svojich prác odpočívajú.“ (Antifóna) Z hĺbky srdca posledný pozdrav zasiela manžel Martin

ZuZANA TuRANOVÁ 14. 1. 1938 – 8. 2. 2013 zo Slankamenských Vinohradov

Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si chcela tak veľmi žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, ktorý naše srdcia nikdy nevylieči. Dcéra Katarína a zať Michal Majorskovci

SMuTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

Dňa 8. februára 2013 nás navždy opustila naša matka a stará mama

Dňa 8. februára 2013 nás navždy opustila naša milovaná stará mama

ZuZANA TuRANOVÁ 14. 1. 1938 – 8. 2. 2013 zo Slankamenských Vinohradov

DR. jÁNOM SRNKOM 1938 – 2013 z Kulpína S veľkým smútkom v srdci sa s ním lúči syn Rastislav s manželkou Svetlanou a dcérou Iskrou

SMuTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a starým otcom

už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko Ti ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Až prišla smrti tichá noc a dych sa zastavil, posledná to cesta z ciest, na ktorú si ma, pane, pripravil. Na Teba si s láskou spomína

Dcéra Mária, zať Janko a vnuk Janko Víziovci

vnučka Anna s manželom Zdenkom Menďanovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. februára 2013 nás navždy opustila naša stará mama

ZuZANA TuRANOVÁ

14. 1. 1938 – 8. 2. 2013 zo Slankamenských Vinohradov

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami žiť.

Vnučka Vlasta Menďanová s manželom Miroslavom a deťmi Miou a Adrianom

Vnučka Zlatuška Domoniová s manželom Miroslavom a deťmi Majou a Danielom

DR. jÁNOM SRNKOM 1938 – 2013 z Kulpína S hlbokým žiaľom v srdci sa s ním lúči syn Stanislav s manželkou Zdenkou a dcérami Sabrínkou a Staškou

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ SpOMIeNKA

pOSLeDNÝ pOZDRAV

na milovanú manželku

nášmu susedovi

pOSLeDNÝ pOZDRAV

eVu VeSTeKOVÚ rod. Tomanovú 30. 7. 1942 – 17. 2. 2012 – 2013 z Kovačice

DR. jÁNOVI SRNKOVI uplynul boľavý rok, čo Ti srdce prestalo biť, ale v srdci mojom, evka, Ty budeš večne žiť. Na Teba nikdy nezabudne Tvoj zarmútený manžel Fero

DR. jÁNOVI SRNKOVI 1938 – 2013 z Kulpína S úctou si naňho bude spomínať rodina Zimová

SMuTNÁ SpOMIeNKA

ROZLÚČKA

Dňa 17. februára 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milovaná matka a mamika

s dlhoročným kolegom

1938 – 2013 lekárovi z Kulpína Nezabudnú a s úctou si na Teba budú spomínať: Brňová, Šusterová, Šimonová a Liptáková

pOSLeDNÝ pOZDRAV nášmu bývalému spolužiakovi z petrovského gymnázia

DR. jÁNOVI SRNKOVI

eVA VeSTeKOVÁ rod. Tomanová 30. 7. 1942 – 17. 2. 2012 – 2013 z Kovačice V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútená dcéra Vierka s rodinou

1938 – 2013 z Kulpína

MIRKOM BOLDOCKÝM 5. 11. 1944 – 16. 2. 2013 z petrovca Spomienka na Teba zostane trvalá. Piatkári

BOLeSTIVÁ ROZLÚČKA

Tichú spomienku mu venujú spolužiaci a triedna profesorka generácie maturantov 1955/56

pOSLeDNÝ pOZDRAV

s milovaným manželom, otcom a dedom

DR. MIRKOM BOLDOCKÝM 5. 11. 1944 – 16. 2. 2013 z Báčskeho petrovca

DR. MIRKO BOLDOCKÝ Odišiel si rýchlo a nečakane... a nechal nám už len spomienky. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka Viera, syn Rasťo, nevesta Slávka, vnučky Ninka a Hanka a svatka Viera

lekár neuropsychiatrie 1944 – 2013 z petrovca Opustil si nás, drahý priateľ. Na chvíle strávené s Tebou nikdy nezabudneme. So zármutkom v srdci sa s Tebou lúčia:

Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a podporili nás v tejto ťažkej chvíli.

Harpáňovci, Hriešikovci a Struhárikovci

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SpOMIeNKA

Dňa 11. februára 2013 po dlhej a ťažkej chorobe nás opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

Dňa 22. februára 2013 uplynulo päť rokov, čo nie je s nami drahý

DR. jÁN SRNKA

MÁRIO OpAVSKÝ

2. 6. 1938 – 11. 2. 2013 z Kulpína

23. 5. 1978 – 22. 2. 2008 – 22. 2. 2013 zo Starej pazovy

Navždy Ti budeme vďační za Tvoju dobrotu a lásku. V našich srdciach budeš žiť večne.

Čas plynie, ale spomienka na Teba je vždy živá. S láskou si na Teba spomínajú

Zarmútení: manželka Katarína a synovia Rastislav a Stanislav s rodinami

Tvoji najmilší

SMuTNÁ SpOMIeNKA

Dňa 20. februára 2013 uplynul rok, čo nás opustila naša milovaná mama a manželka

uplynul rok, čo nás navždy opustila naša sestra a tetka

ANKA HeVeROVÁ

rod. Zelenáková 26. 3. 1969 – 20. 2. 2012 – 2013 z Kysáča

Spolu sme sa ešte mali v živote radovať a teraz si na Teba budeme len spomínať. Sme bez Teba, ale v srdci a v myšlienkach zostaneš navždy s nami.

už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Manžel Ondrej s deťmi Annou a Miroslavom

Sestra Jarmila s deťmi Marínou a Denisom a vnukom Alenkom

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 22. februára: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Na troskách krásneho sveta. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – o divadelnej premiére v Kulpíne, oslave Dňa materinského jazyka v Novinárka Svetlana Surová Kovačici; z osád – o návšteve sil- počas nahrávania bašského cirkevného zboru v No- mládežníckeho vysielania vom Sade, o aktualitách v ZŠ v La- Hore-dolu liti, z výročnej schôdze petrovských filatelistov; z poľnohospodárstva – o vinohradníctve; o bezplatnej akcii sterilizovania psov. Ako zaujímavosť odznie príspevok o sedliackej peci. • O 20.45 HORE-DOLU: V mládežníckej relácii budú príspevky venované talianskemu jedlu – pizze, záľubám Igora Bagoňu a hudbe klaviristu Mareka Stupavského. NEDEĽA 24. februára: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie bude venované kreatívnym a nadaným umelcom, ktorí sa zaoberajú netradičnými umeleckými tvorbami. Predstavia sa: umelkyňa, ktorá zhotovuje šperky, umelecký tokár a výrobca postavičiek z kukuričného šúpolia. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná témam z viacerých slovenských prostredí, a to z Belehradu, Hajdušice a Lalite. Odznie aj záznam z návštevy nahrávacieho štúdia Ondreja Pavčoka v Petrovci, o začiatkoch ordinovania žien a z najväčšieho cirkevného zboru na svete. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 24. februára 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Zábava padinských žiakov Krása obrazov Zuzany Vereskej Medzinárodný deň materinského jazyka v Jano Petrák, predseda Miestnej Kovačici organizácie penzistov v Kovačici, hovorí Utorok 26. februára o aktivitách v tomto roku 16.00 – 18.00 Klenotnica Bábiky zo šúpolia Aktivity Ženského spolku v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 1. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Panna zázračnica Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 25. februára: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne za sprievodu Ľudového orchestra RTV NS predvedú sólisti Božena Miklovicová, Anna Marková, Ján Benčík a Ján Zvara; Utorok 26. februára: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 27. februára: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna slovenská hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 28. februára: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –ľudové piesne s tematikou o stromoch; Piatok 1. marca: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 23. februára: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – interpretácie spevákov zo Slovenska; NEDEĽA 24. februára: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – zahraničná tvorba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – inštrumentálna tvorba klasicizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenské aktuálne vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 26. februára: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfónie; STREDA 27. februára: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 22. februára do 28. februára

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 8 V tajničke je meno a priezvisko kuchára, autora 1. a 2. diela Prvej kuchárskej knihy v slovenčine.

20.15 Filmy: Piatok 22. februára – Nepriestrelný plán Sobota 23. februára Katarína Melegová-Melichová, – Nebezpečný vlak predsedníčka MSS, sa zmienila Pondelok 25. februára o výsledkoch sčítania obyvateľstva – Unesený 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 26. februára týždňa – Diabolská svokra 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 27. februára s vami – Už sme tam 22.00 Film: Korenie lásky Štvrtok 28. februára 24.00 Záver vysielania – Keby sa pohľadom dalo zabiť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý utorok o 20.15: Dokumentárny film: Moldavská jaskyňa Nedeľa 24. februára Každý piatok o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Kovačica 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Každú sobotu o 18.15: Výber Molí z programu TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 27. februára o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný maškarný ples, ktorý prebiehal v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Detvan. Repríza v nedeľu 3. marca o 7.30 h. Sara Mitrovićová, jedna z najlepších desiatich masiek 23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

nezapamä- predajňa tanie si liekov

bokom

alt

kapustovitá rastlina

deň 1. časť v týždni tajničky

herečka Lancasterová

zabalí nasýtený plynný uhľovodík počítačov kód

otec (zast.) 2. časť tajničky

spisovateľ noviel

zatop!

reper

north

liter

meno tenistu Đokovića

kolená sediaceho

vpíšte DIK

olejnatá rastlina

mesto na Jadrane

metal lomenie Venezuela

hliník značka mobilu

vpíšte UK

populárny ruský spevák

čerpal nula

Taliansko

letenie

meno speváka Jevremovića tona vpíšte ŽO

vpíšte ELKO elektronska

industrija AS (skr.) HL DU U Ľ sever

síra Rajické Teplice

žartovanie romb

predstaviteľ obce ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 – VODOROVNE: jednotka, upratalo, rovno, Ir, asi, kvet, J, Lu, ona, patent, Ma, ár, Er, urob, ale, časom, Ag, Avar, i, e, já, salón, inkasant TAJNIČKA: JURAJ MUČAJI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 2. februára 2013 bolo: JURAJ PALKOVIČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN PAVLOV, Ul. Dr. Janka Gombára č. 38, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA ZŠR BABUŠKA V JÁNOŠÍKU

Musí byť väčší záujem o športový rybolov sobotu 16. februára 2013 v reštaurácii TNT v Jánošíku členovia V Združenia športových rybárov Babuška usporiadali 19. výročné zasadnutie, na ktorom rozoberali už obvyklé témy – minuloročné aktivity, plány na bežný rok a problémy, s ktorými zápasia športoví rybári. O týchto témach sa zmienili predseda združenia Miroslav Chrťan, tajomník Pavel Staňo a Zoran Mrđa, predseda Športovo-rybolovného klubu Udica z Vlajkovca. Minulý rok členovia Správnej rady ohodnotili pozitívne. Pravdaže, rybári aj vlani zápasili s početnými problémami, ale i napriek tomu úspešne zorganizovali niektoré akcie a pozoruhodné výsledky dosiahli aj na niekoľkých súťažiach mimo Jánošíka.

Prvú významnejšiu akciu, ktorú chceli organizovať – súťaž v hĺbkovom rybolove, sa im ani v roku 2012 nepodarilo realizovať. Príčina bola rovnaká ako aj v roku predtým – nezáujem rybárov o túto súťaž. Podarilo sa im zorganizovať nočnú súťaž v love sumcov a súťaž v chytaní dravých rýb. Žiaľ, z prihlásených 14 súťažiacich ani jednému sa nepodarilo chytiť žiadnu šťuku, zubáča... Situácia rovnaká ako aj v roku predtým, a nastoľuje sa otázka, či je v kanáli D-T-D čoraz menej dravých rýb, alebo len rybári nemali šťastia. Väčšie podujatie, ktoré združenie úspešne zdolalo, je organizácia tradičných Dní rybárov. Novinkou minuloročného podujatia bolo to, že orga-

Jánošícki rybári majú reálny, no optimistický náhľad: Budeme sa snažiť prekonať problémy!

nizátorom bolo iba ZŠR Babuška z Jánošíka, za pomoci Obce Alibunár, teda bez pomoci Turistickej organizácie Alibunára a Obce Plandište. V minulom roku sa niekoľko členov združenia zúčastnilo v súťaži v hĺbkovom rybolove v Belej Crkve. V Podarí sa Miroslavovi Chrťanovi uloviť aj toho konkurencii druž- roku takéhoto sumca? stiev obsadili prvé (Foto: Z. Melich) miesto a v konkuaj na tom, že by kontrola pytliakov rencii jednotlivcov druhé miesto. V tomto roku členovia združenia nemala byť častejšia a serióznejšia, nieplánujú do svojich plánov zaradiť len v obdobiach, keď je zakázané nové akcie. Svoje sily usmernia na chytať určité druhy rýb, ale aj počas ceúdržbu už rozbehnutých podujatí a lého roka. Na zasadnutí členovia zvolili novépovzbudenie členov, aby sa čoraz viac zapájali tak do pracovných akcií, ho člena Správnej rady, a tak sa naako aj súťaží, aby sa ten nezáujem o sú- miesto doterajšieho Manuela Dorcu novým členom stal Zlatko Melich. Po ťaže už konečne prekonal. Najdlhšia rozprava sa viedla okolo pracovnej časti zasadnutia nasledovala povolení, ktoré v tomto roku zdraže- slávnostnejšia časť, na ktorú sa príli. Prítomní sa uzhodli, že rýb je čoraz tomní určite väčšmi tešili. Pri chutnej menej a povolenia čoraz drahšie. Čle- rybacej večeri a bohatej tombole ponovia združenia podporujú návrh, kračovali debaty o pytliactve, výške poaby okrem teraz zaužívaného jedi- volení a večne prítomnom probléme nečného povolenia jestvovali aj po- – či pretrvá záujem o športový rybovolenia pre určité oblasti, ktoré by sa- lov v Jánošíku. J. Pániková mým tým boli aj lacnejšie. Uzhodli sa

Pokiaľ ide o nadchádzajúcu činnosť, do plánu zakotvili ustálené riadne aktivity a rozhodli sa, že po niekoľkých rokoch zase zorganizujú školu rybolovu pre deti školského veku, v spolupráci s učiteľom a členom Združenia Jánom Stupavským. Skonštatovali, že vlani neusporiadali rybársku zábavu; nenaplánovali ju ani na rok 2013, v ktorom by rozpočet mal „vážiť“ 355 000 dinárov. Podobne ako vlani diskusia o rybárskych povoleniach, ktoré vydáva Národný park Frušká hora, hýrila rozhorčením. Seniorské povolenia stoja 6 000 din a pre Osobitne úspešní aj vlani boli kadeti; záber zo zhromaždenia penzistov obnášajú 3 ZŠR Šaran v Hložanoch 000. Prvú splátku (3 000 tak mu udelili Cenu Obce Báčsky Petrovec za rok din) treba zaplatiť hneď a zvyšné do 1. septembra. 2012. Členovia seniorského celku: Jaroslav Jakuš, On- Hložianski rybári sa uzhodli, že spoločne s kodrej Huďan, Samuel Macko, Miroslav Greksa, Mar- legami z okolia (Begeča a Čelareva) podpíšu petin Macko a dvaja noví mladí súťažiaci Miroslav Ben- tíciu, v ktorej vyjadria nesúhlas so spôsobom hoska a Ján Haška z 23 súťaží, na ktoré boli povolaní, ab- podárenia NPFH. V tomto kontexte zamietli násolvovali až 20 pretekov. Na súťaži v Kulpíne obsa- vrh Dušana Turčana, aby členovia ZŠRŠ nekudili 1. miesto, v Laliti 3. miesto a úspešní boli aj na povali rybárske povolenia. tzv. šťukiáde v Iloku... Juraj Bartoš

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ZŠR ŠARAN HLOŽANY

Usporiadajú školu rybolovu lenovia Združenia športových rybárov na výročnom zhromaždení v nedeľu 17. februára Č 2013 vlaňajší rok označili za jednu z najúspešnejších sezón – vyznelo zo správ o činnosti a súťažiach, ktoré podali tajomník Zoltán Kiráľ a predseda Ján Haška. Zhromaždenie ZŠRŠ rozhodlo, aby členské na bežný rok zostalo nepozmenené (500 dinárov). Vlani ZŠRŠ schválilo nový štatút, usporiadalo niekoľko pracovných akcií na úprave nábrežia Dunaja, tiež zorganizovalo tradičný Zlatý kotlík... V rámci športových pretekov osobitné úspechy dosiahli najmä kadeti. Pokiaľ ide o financie, do pokladnice pribudlo 440 000 dinárov a výlohy tvorili 467 000. ZŠRŠ malo súhrnne 97 členov (67 so zaplatenými rybárskymi povoleniami). Prvé družstvo kadetov v uplynulom roku získalo zase titul majstra Vojvodiny (tretí raz za posledné tri roky!) a nastupovalo v obvyklej zostave: Ján Haška ml., Martin Greksa, Martina Kukučková. Darilo sa aj druhému družstvu kadetov, ktorého zostavu tvorili: Miroslav Benka, Anna Dudková a Branislav Kolár. Jednotlivci a družstvá i z ostatných súťaží, na ktorých sa zúčastnili, priniesli za priehrštie medailí a hŕbu pohárov. Ján Haška ml. vlani okrem kolektívnych víťazstiev získal aj tri tituly majstra ako jednotlivec, a

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

ŠPORT V KOVAČICI PRED 650 DIVÁKMI

Po prestávku dobrý vzdor SLÁVIA – DOLINA 2 : 4 (1 : 1) tadión ŠRS Slávia, 16. februára 2013. Š Divákov 650.

munska), v obrane po ľavom boku hral Nestorovski (od júna do decembra vlani zväzom potrestaný hráč), po pravom Ďuriš, v strede obrany boli Ďurkovský a Vukoje (zo Sečnja). Pred nimi navrátilec Stojanović (z Putnikova), v strede ihriska okrem bratov Dudášov-

Rozhodovali: Jovica Milin (Zreňanin),Vučeta Neđović, Boris Krstović. Góly: 1 : 0 Bogunović (vlastný V prvom polčase Ďurkovský takto zneškodnil záver útočnej akcie Padinčanov gól) v 35. min.; 1 : 1 Gigović v 36. min.; 1 : 2 Kovačević z penalty v 55. V priebehu novil Ćirić z malého vápna Slávie. min.; 2 : 2 Nestorovski v 65. min.; Po zápase v priateľskom ovzduniekoľkých 2 : 3 Ðoković v 77. min.; 2 : 4 Ćirić minút Pavel ší v reštaurácii U susedov prebiev 87. min. Čížik mal až hal takzvaný tretí polčas a kamaSLÁVIA: Vasić, Andrić brankátrikrát príle- rátenie futbalistov a členov vederi, Strakúšek, Ďuriš, Ďurkovský, žitosť cen- nia oboch klubov. Pri tejto príleVálovec, Nestorovski, Vučetić, trovať loptu žitosti Pavel Rohárik v mene FK Ninić, Vl. Dudáš, Bíreš, St. Dudáš, z rohového Dolina dlhoročnému členovi spráBakoš, Chalupa, Stojanović, Ilić, vy Padinčanov a v súčasnosti predkopu. Jovanović. Tréner: Mršulov. Práve v sedovi Slávie Stanislavovi SucháDOLINA: Jevtić, Aleksić branm o m e n - nekovi udelil zarámovanú kópiu kári, Čerňoš, P. Čížik, Šćepanović, toch, keď sa zápisnice zápasu, ktorý hral v sláSpaskovski, Ivanišević, Smajlaočakával gól vistickom drese proti Doline. Pekgić, Stajčić, Gigović, Šalipurović, Padinčanov, né gesto a zároveň škoda, že sa z D. Čížik, Tripković, Kovačević, Slávia sa uja- najnovšieho merania síl žiadna Nedučić, Memović, Ćirić, Ðokola vedenia. V zápisnica neurobila. Protokol o vić, Antić, Tiodorović, Boguno- Válovec (modrý dres) bol v tomto súboji úspešnejší tlačenici v zápase je nápomocnou rukou niević. Tréneri: Madževski a Hýl. od dvoch futbalistov jesenného majstra z Padiny len hráčom Padinská Dolina, a funkcionášampión jesennej časrom oboch ti Srbskej ligy – skuklubov, obpina Vojvodina, zolastnému hrala po odstupe času futbalového znovu priateľský duel zväzu, ale i s niekdajším veľkým novinárom rivalom – Sláviou v a kronikáKovačici pri príležirom bohatosti slávnostného tých futbaotvorenia renovovalových dejín ných šatní v ŠRS Sláoboch osád. via. Štadión v KovačiSlávia zoci bol naposledy plný hrala prvý ako minulú nedeľu v pr iateľsk ý októbri roku 2011, Kapitáni mužstiev Doliny Ivanišević (vľavo) zápas proti keď do osady insity a Slávie S. Dudáš s hlavným rozhodcom Rohový kop padinskej opory Pavla Čížika Spartaku v zavítalo prvé muž- Milinom (v strede) stvo belehradského Partizana. cov (navrátilci z padinskej Doliny), pokutovom území Bogunović stre- Debeljači a vyhrala výsledkom 2 : Okrem domácich a hosťujúcich fa- boli ešte Zreňaninčan Jovanović a lil loptu do vlastnej siete. Vyrov- 0, strelec oboch gólov bol Staninúšikov prišli aj milovníci futbalu Aradáčan Vučetić. Na hrote hral Ni- návajúci gól prišiel už o minútu. Po slav Dudáš. Na nedeľu 24. februára chybe obrany Slávie Gigović bol v zohrá zápas s Jedinstvom Stević v z Pančeva, Idvoru a Debeljače. Pr- nić z Lukićeva. Inšpirovaní kvalitným súperom hlavičkovom súboji úspešnejší od Kačareve. O týždeň neskoršie (3. výkrát na derby medzi Sláviou a marca) do Kovačice prichádza Dolinou bolo počuť i vuvuzely, a kondične na úrovni pripravení, Vasića. Po zmene strán dominoval je- OFK Kikinda a 10. marca sa zjaví na hlavný inštrument fanúšikov na slávisti podali v prvom polčase MS v roku 2010. Hralo sa po nád- kvalitný výkon. Dolina mala ini- senný majster. Po faule nad Iva- štadióne Slávie Spartak z Debelhernom, občas slnečnom počasí. ciatívu prvú polhodinu, ale obra- niševićom v šestnástke hostí z jače. Dolina prvý prípravný zápas vyKým sa zostava padinského na a stred domácich úspešne če- penalty otočil skóre Kovačević. šampióna v zimnom prestupo- lili útokom papierového favorita. Najkrajší gól na zápase vsietil Ne- hrala v Glogonji s rovnomenným vom období takmer nezmenila, Prvú štvrťhodinu sa zväčša hralo storovski, keď z ľavej strany pred celkom 8 : 0. „Červeno-modrí“ zoslávisti začali novú sezónu na po pravej strane útoku Doliny. Gi- šestnástkou napol sieť brankára hrajú teraz najprv dva zápasy v Bevlastnom ihrisku s nováčikmi a na- gović hlavičkoval do ľavej žrde Doliny. Ðoković mieril presne do lehrade (Hajduk Lion a Lokomovrátilcami. Strážcom siete v prvom Vasića. V tejto časti hry len S. Du- pravého dolného rohu z hranice tiva) a jeden v Zemune (FK Zemun) polčase bol Vasić (predchádzajú- dáš zo slávistov mieril z protiúto- pokutového územia hostiteľov v a 10. marca na vlastnom trávniku cu sezónu bol gólmanom FC Pe- ku vedľa brány. Ďalších pätnásť mi- 77. minúte, kým tri minúty pred uvítajú OFK Vršac. Ján Špringeľ trolul Ploiesti v Prvej lige Ru- nút útočila Padina po ľavej strane. koncom konečný výsledok sta23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

ŠPORT FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

S nádejou na postup R

ok 2012 zostane v dejinách hložianskeho futbalu zapísaný ako jeden z najúspešnejších. FK Budúcnosť v jarnej časti predchádzajúcich majstrovstiev Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda excelovala: z 11 zápasov vyhrala až desať. S ohľadom na menej úspešnú jeseň (2011) v súťaži sa umiestnila na 2. mieste, za postupujúcou Tvrđavou z Báča. V barážových zápasoch na neutrálnej pôde Hložančania najprv zdolali celok novosadskej Mladosti hladko 3 : 0 a po remíze v riadnom hracom čase so žabaljským ŽSK 2 : 2, prehrali na penalty, takže im postup unikol o vlások. Usudzujúc na základe výsledkov počas uplynulej jesennej sezóny a prvých prípravných zápasov vo februári 2013, nádeje hráčov, vedenia a fanúšikov Budúcnosti na postup do Novosadskej oblastnej ligy sú celkom opodstatnené. V prvej časti aktuálnych majstrovstiev I. triedy MOL futbalisti Budúcnosti si počínali naskutku výborne: zvíťazili v 9 zápasoch, dvakrát hrali nerozhodne, neprehrali ani raz. Potkli sa síce vo vstupnom zápase, keď pred vlastnými fanú-

šikmi len remizovali s pivnickou Sláviou 3 : 3, zato ale majú k dobru remízu z hosťovačky u priameho konkurenta na majstrovský titul: v

stretnutí s Vojvodinou v Tovariševe hrali 1 : 1. Tieto dva celky majú po 29 bodov a Budúcnosť zakotvila na 1. mieste zásluhou vynikajúceho skóre: dala 42 gólov a inkasovala iba 12. V zimnej prestávke sa obidva celky posilnili, takže jarné majstrovstvá určite budú plné vzrušenia a neurčitosti.

Dobre len v prvej časti JEDNOTA – INĐIJA 0 : 3 (0 : 0) arná sezóna, oveľa napínavejšia ako jesenná, mala by prinavrátiť čoraz menej početnejším fanúšikom Jednoty radosť, hráčom vieru a spokojnosť, že sa dostanú zo zlého postavenia na majstrovskej tabuľke Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Táto liga je nielen silná, ale aj veľmi zaujímavá, a preto futbalistom Jednoty chýba práve väčšia podpora ináč dosť rozčarovaných staropazovských divákov. Keby bola podstatne krajšia divácka kulisa, aj hráči by iste boli motivovanejší. Či to tak bude v nastávajúcich majstrovských bojoch, zatiaľ je len otáznik bez odpovede. Doterajšie prípravné zápasy Jednoty veľa nesľubujú. Kontrolné stretnutia s Teleoptikom (0

stupovom období rady Budúcnosti neopustil nikto a posilnili ho Nikola Leđanac a Marko Trivunović. Po dlhšom zranení opäť trénuje brankár Emil Čipkár, ako i obranca Trivun Ljubičić. Obrana, až na spomenutý zápas s celkom Slávie bola mimoriadne spoľahlivá a strelci priebojní: priemerne

dávali takmer štyri góly na zápase. Do listiny strelcov sa zapísali: Lukić 15 gólmi, Jeličić 6, Fejdi 5, Pavlis 3, Pavlović 3, Ožvát 2, Mandić 2, Dragić 2, Molnár 1, Hataľa 1, Severíni 1 a jeden gól si súper vsietil sám. Nie div, že zápasy v Hložanoch sledovalo priemerne 141 platiacich divákov (veľa ich prichádzalo z Čelareva a Petrovca) a desiatky Hložančanov odchádzali aj na zápasy, ktoré Budúcnosť hrala vonku. Tréner Mirko Lukić odštartoval prípravy 5. februára. Už 13. februára Budúcnosť zohrala prvý prípravný zápas: na domácej pôde zdolala celok Bačka z Báčskej Palanky v pomere 3 : 1; strelecky sa presadili Lukić 2 a Leđanac. V nedeľu 17. marca Hložančania hosťovali v Báči, kde zdolali domácu Tvrđavu v pomere 6 : 2! Dva góly vsietil Leđanac a po jednom pridali Lukić, Fejdi, Pavlis a Jeličić. V nedeľu 24. februára Budúcnosť v Hložanoch uvíta celok Metalca z Futogu, v sobotu 2. marca a nedeľu 3. marca, taktiež doma, zohrá zápasy s mužstvami Omladinca zo Stepanovićeva a Partizana zo Suseku. Kto chce vidieť dobrý futbal – nech sa páči na štadión pri skleníku. Môžbyť bude svedkom najúspešnejšej sezóny v dejinách FK Budúcnosť... Juraj Bartoš

Zápas so susedmi z Inđije, ktorý by bol pred mnohými rokmi svojrázne derby a pôžitok pre fanúšikov, priniesol kvalitnejšiu a takticky vyspelejšiu hru hostí (hralo sa v pazovskom stredisku FZ Srbska). Domáci odolávali len v prvom polčase, ale žiadnych gólových šancí nemali. V pokračovaní zápasu Jednota bola slabším súperom, zvlášť keď ide o kondíciu a súhru. Prvoligista z Inđije v druhej časti mal viac síl, diktoval tem-

po, hral múdrejšie a prízemnými loptami ohrozoval bránu nováčika Mijatovića. Za chladného počasia a silného vetra hostia sa oveľa lepšie vynachádzali, ale hlavne po chybách neistej obrany Jednoty trikrát skórovali. JEDNOTA: Radojković (Mijatović), Šuša, Stegnjajić, B. Lukić, Igrač, Ivić, Milanović, Žakula, Stojanov, Janković, Živković. Bz-ý

Celok hložianskej Budúcnosti pred zápasom s petrovskou Mladosťou v Hložanoch (2 : 3) na Memoriáli Jána Bučíka Mirka 5. augusta 2012

PRÍPRAVY PAZOVČANOV

V jesennej časti majstrovstiev si dres Budúcnosti oblieklo 21 hráčov: R. Ljubičić, Tankosić, Zahorec, Horvát, Hataľa, Molnár, Chovan, Dragić, Mandić, Dukić, Pavlović, Lukić, Jeličić, Ožvát, Severíni, Fejdi, Pavlis, Drieňovský, Majstorović, Lončar, Živković. V zimnom pre-

: 3), Zemunom (1 : 6), juniormi OFK Belehradu (2 : 1), belehradským Sinđelićom (2 : 5), priniesli ustarostenosť. Podľa nejakého nepísaného pravidla mužstvo dosahuje lepšie výsledky v majstrovstvách, ak prehráva v prípravnom období. Priaznivcom Jednoty je to slabá útecha, lebo žiadajú oveľa viac, ohľadom na početné posily, ktoré prišli v zime. Na rade sú záverečné skúšky s belehradskou Lokomotivou (hralo sa 19. februára), susedmi zo Starých Bánoviec (24. februára), Jesenicou 1911 a pravdepodobne generálka s mužstvom PKB v Padinskej Skele, kde by už malo nastúpiť mužstvo pre štart v jarných majstrovstvách (16 marca).

ZIMNÉ POSILY Vo FK Jednota uzavreli zoznam zimných posíl. Prišli: Luka Milanović (Dunav S. Bánovce), Lazar Ivić (Radnički N. Pazova), Marko Mijatović (Hajduk Beška), Lazar Vladisavljević, Nikola Lučić (Lokomotiva Belehrad), Igor Zekić (Mladost Baroševac), Branislav Janković (M. Pocerac Gornja Vranjska), Milorad Ožegović (Policajac Belehrad), Darko Radojković (Železničar Belehrad), Stefan Josifoski (Inđija), Nemanja Mrkajić, Aleksandar Ljubojević (pôžička z FK Donji Srem Pećinci). V poslednej chvíli odišiel do susednej Vojky spoľahlivý, ale dosť nedisciplinovaný obranca Darko Knežević. 23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

ŠPORT KYSÁČANIA SA DOBRE ROZBEHLI

Dve skúšky TATRA – OMLADINAC 1 : 0 (1 : 0) utbalisti Tatry minulý víkend zohrali prvé tohtoročné priateľské prípravné zápasy. V sobotu 16. februára 2013 remizovali s Obilićom zo Zmajeva, členom Novosadskej oblastnej ligy 1 : 1 (0 : 0). Bol to dobrý, dynamický a zaujímavý zápas. Hralo sa rýchle, technicky na pozoruhodnej úrovni, tvrdo, ale v hraniciach dovoleného. Debutant a najmladší hráč na zápase Martin Budík (16 rokov) v 85. min. začal akciu, dobre uvoľnil Paunića, tento potom prenikol z pravej strany, z čiary odcentroval a Budík presným volejom skončil úspešnú akciu – 1 : 0. Hostia

Keleman a Srnka (v popredí) sa maximálne usilovali na oboch zápasoch

v 88. min. vyrovnali, keď Marčetić z asi osemnástich metrov presnou strelou prekonal Privizera.

V nedeľu 17. februára tatranci prevýšili susedovcov zo Stepanovićeva a zaslúžene vyhrali 1 : 0 (1 : 0). Jediný gól vsietil hlavou v 21. min. Cvetić potom, ako Keleman presne odcentroval z voľného kopu z pravej strany. Vo finiši zápasu domáci mali ešte tri veľké šance, ale Kavran zmárnil dve a mladý Budík tretiu, nuž výsledok zostal nezmenený. Tréner Sirar môže byť na začiatku príprav spokojný s tým, čo videl od svojich zverencov. TATRA: Mucha (Privizer), Srnka, Kulík, Funtík, Fejdi, Baláž, Kohút, Budík, Daneček, Keleman, Kavran, Konstantinov, Cvetić, Đaković, Paunić. V nedeľu 24. februára Tatra zohrá v Kysáči o 14.30 zápas s Jedinstvom z Rumenky. P. Pálik

PRÍPRAVY FK MLADOSŤ PETROVEC

Nové tváre vo Vrbare A

ko je už známe, Petrovčania odštartovali s prípravami na jarnú súťaž pod taktovkou nového trénera Vladimira Karakaša a veľké zmeny sa udiali aj v hráčskych kádroch. Ešte skôr sme písali, že do báčskopalanskej Bačky prestúpili Plavšić a Igor Kaňa. V zimnom prestupovom období klub opustili aj Ikonić, Jovović a Marčok. Klub sa nedohovoril so Zbućnovićom, Sladojevićom a Saveljevom, ktorí síce ešte ne-

odišli. Do Mladosti prišli Milanko Latinović, Ardalić, brankár Radaković a vrátil sa aj Kobilarov. Okrem toho Petrovčanom znovu poskytol pomoc aj FK Nový Sad, a tak do Vrbary prišli až piati noví hráči. Uplynulý víkend Mladosť zohrala ďalší prípravný zápas, keď vo Vrbase prehrala 3 Vo Vrbare znova nové tváre : 1. -sm-

PRIATEĽSKÝ SÚBOJ SUSEDOVCOV

Výhra Laliťanov PANÓNIA – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 0) rámci príprav na jarné majstrovstvá Medziobecnej ligy Sombor, lalitská Panónia vo vynovenom zložení a v prvom kontrolnom zápase porazila pivnickú Sláviu 3 : 2 (1 : 0). Po jednom góle za domácich vsietili Rančić,

Valent a Jovović, kým sa v radoch hostí strelecky presadili J. Žigmund a Babić. Nový začiatok: Marko SLÁVIA: Kaši- Jovović (Panónia Laliť) ković, M. Žig(Foto: J. P.)

PRVÁ SKÚŠKA V ERDEVÍKU

Veľký význam príprav SLOGA – SLOVEN 2 : 1 (0 : 0) rdevíčania dali veľký význam prípravám, aby futbalisti Slogy čím pripravenejší dočkali majstrovskú odvetu. Na prvej previerke pred vlastným obecenstvom domáce mužstvo uhostilo rumský Sloven, ktorý je členom Sriemskej ligy.

23. 2. 2013

8 /4531/

Obe mužstvá predviedli dobrý futbal, správali sa férovo a domáci s viacerými nováčikmi mali neustálu prevahu. Mužstvu Slogy nebol cieľ stoj čo stoj vyhrať, keďže sa hráči predovšetkým snažili vybojovať si najlepšie miesto v tíme. Pre trénera domácich

HLAS ĽUDU

(Foto: J. P.)

mund, Lamoš, Ćutilo, Nímet, Baláž, Pintír, Kotiv, Babić, J. Žigmund, Séč. Striedali: Vasiljević, Šimon, Lazić, Vachula. V nedeľu Panónia zohrá druhý prípravný zápas s Dinamom v Sonte.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Neúspech v Novom Sade STK RADNIČKI – STK MLADOSŤ 4 : 2

J. H., J. Š.

Mitu Ninkovića to bola dobrá príležitosť preveriť každého zverenca. Futbalisti Slogy vďaka gólom Pendu a Simikića získali náskok, no hostia prostredníctvom Beronju predsa skorigovali výsledok. SLOGA: Tojagić, Milošević, Zec, Zoranović, Miljković, Raičević, Šajić, Đorđević, Grković, Baljak, Simeunović. Hrali aj: Bojanić, Strniša, Simikić, Kovačević, Pendo, Babić. K. Vig

ebol to deň petrovských stolných tenistov, lebo zápas v Novom Sade priniesol dve prehry Pavla Turana, v štvorhre a v dvojhre so Šćepanovićom. Výsledky: Šćepanović – Záborský 3 : 0, Rakić – Turan 0 : 3, Ristić – Lomen 2 : 3, Šćepanović / Ristić – Turan / Lomen 3 : 2, Štepanović – Turan 3 : 0, Ristić – Šramka 3 : 0. V nedeľu Petrovčania budú hrať doma dôležitý zápas so STK Spartak z Debeljače. S. Medveď

ŠPORT ZO SNEMOVANIA KYSÁČSKYCH POĽOVNÍKOV

Mali zlodejov!? J

e obdobie výročných zasadnutí, takže ani kysáčski poľovníci nechceli byť mimo tejto praxe. Výročné snemovanie mali v nedeľu 17. februára 2013, a tak, ako je to zvykom pri takýchto príležitostiach, zmienili sa o vlaňajšej činnosti a hospodárení, ale i o plánoch práce na tento rok. Po uvítacích slovách predsedu Karla Ujheljiho nasledovali správy a plány práce. Finančnú bilanciu prečítal Ján Demrovský a správu Dozornej rady Vladimír Filko. Správu ve-

vantných subjektov z Kysáča. Zo spomenutých správ sa dozvedeli, že poľovníci nakladali s prostriedkami v hodnote 359 703 dinárov a z vlaňajška im zostal zvyšok 21 575 dinárov. Pracovné aktivity správy a členov LS Bažant sa začali v zimnom období, keď na území celého revíru vynášali potravu pre divinu a pokračovali spočitovaním diviny, sadením stromov, opravou, čistením voliér a údržbou okolia loveckého domu. Nasledovali akcie okolo odchovu 350 bažantích kurčiat.

Miroslav Pavlovič (prvý zľava) viac nie je podporujúci, ale riadny člen kysáčskeho loveckého spolku

denia revíru, a tú o činnosti Výkonného výboru, ako i plány na tento rok, prečítali revírnik Ján Mojžiš a J. Demrovský. Na snemovaní boli prítomní poľovníci a hostia, medzi ktorými lovci z Kulpína a predstavitelia rele-

Správa revíru nie je spokojná s ohlasom poľovníkov na pracovné akcie, lebo sú v revíri slabo obnovené kŕmidlá a nie je urobený ani jeden posed. Lovná sezóna prebiehala podľa plánu. Mali aj jeden organizovaný lov na škodcov,

Vedenie lovcov sa dobre pripravilo na snemovanie: Ján Demrovský (v strede) číta správu o vlaňajšej činnosti Výkonného výboru LS Bažant

čo robili aj počas roka, nuž odstrelili 11 líšok. Okrem toho, že zápasili s nedostatkom prostriedkov, utrpeli aj hmotnú škodu, lebo mali zlodejov! Tí spôsobili škodu vo výške 2 000 eur, keďže okrem iného odniesli takmer kompletnú výbavu z kuchyne, počítač s príslušenstvom, urobili škodu na inventári a na dome. V tomto roku aktivity lovcov budú podobné vlaňajším a plánujú k tomu renovovať voliéru. To, pravdaže, závisí od financií. Okrem toho lovci chcú urobiť nové kŕmidlá, soliská a posedy a zriadiť okolie svojho domu. Chceli by začať s výstavbou strelnice pre potreby streleckej skupiny. Plánujú vymeniť aj radiátory a podlahu vo veľkej sieni loveckého domu a zadovážiť si kuchynský príbor pre 250 osôb. To aj z tých dôvodov, že plánujú dávať dom do prenájmu, na svadby a iné oslavy. Lov-

ci sa mienia zapojiť aj do osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a tradične osláviť 1. máj, keď pre členov a občanov varievajú srňací paprikáš. Budú sa tiež zasadzovať za odstránenie divých skládok odpadu. Nakoľko si členovia nesplnia pracovné, ale aj finančné záväzky, nebudú môcť loviť v lovnej sezóne a zanikne im členstvo v LS Bažant. Okrem toho na nedeľňajšom snemovaní bolo povedané, že členské na rok 2013 bude 15-tisíc dinárov, čo sa môže vyplatiť v troch splátkach. Novým členom spolku sa v nedeľu stal doteraz podporujúci člen Vladimír Pavlovič. Najstarší lovec Michal Anušiak pri tejto príležitosti odovzdal vedeniu spolku diplomy a uznania, ktoré doteraz chránil vo vlastnom archíve. Toho času LS Bažant má 34 členov. E. Š.

PRVÁ VOJVODINSKÁ VOLEJBALOVÁ LIGA

Presvedčivá odveta VK KULPÍN – VK ŠÍD 3 : 0 olejbalisti Kulpína štartovali v jarnej časti majstrovstiev veľmi úspešne. V sobotu 16. februára 2013 doma vo fyzkultúrnej sále Základnej školy Jána Amosa Komenského uvítali celok Volejbalového klubu Šíd. Po porážke od tohto súpera v jesennej časti majstrovstiev tentoraz víťazstvo Kulpínčanov výsledkom 3 : 0 bolo svojráznym revanšom. Počas celého zápasu volejbalisti Kulpína pod dohľadom trénera Jána Lačoka dominovali na parketách. Domáci hrali obetavo bez ohľadu na to, že mužstvo bolo oslabené ne-

účasťou až piatich hráčov. A okrem toho sa volejbalista VK Kulpín Ondrej Dudáš počas hry v druhom sete zranil a tiež nemohol pokračovať v zápase. Výsledok zápasu na setoch bol takýto: 25 : 20, 25 : 18, 30 : 28, teda presvedčivé víťazstvo Kulpínčanov. Podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova kulpínske mužstvo, ktoré súťaží v Prvej vojvodinskej lige, sľubne štartovalo a bude sa všemožne snažiť dostať do vyššieho stupňa volejbalovej súťaže – do Druhej ligy.

Sobotňajší zápas so Šídom bol úspešným štartom volejbalistov Kulpína (biele tričká) v pokračovaní majstrovstiev

VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Ondrej Dudáš, Stanislav Zima, Svetozar Govorčin, Alek-

sandar Stančul, Saša Čapeľa, Peter Lačok, Igor Milutinović. K. Gažová

23. 2. 2013

8 /4531/

HLAS ĽUDU

Novinka!!!

Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára Kniha vyjde tlačou v marci 2013. Môžete si ju objednať v predpredaji za 350 din/kus. Recepty, ktoré nájdete v tomto receptári, sme získali z dvoch prameňov. Jednu časť nám poskytli členky Spolku kysáčskych žien, ktoré zozbierali recepty našich starých mám, aby zostali zapísané a zachovali sa pre mladšie generácie. Druhú časť tvoria recepty, ktoré boli uverejnené v týždenníku Hlas ľudu v rubrike Do vášho receptára v rámci Poľnohospodárskych rozhľadov a v rubrike Iba pre labužníkov v rámci Mozaiky. Každý recept sme ilustrovali fotografiou a do receptára sme zahrnuli aj ilustračné fotografie, ktoré tesne súvisia s kuchyňou a prípravou jedál a sladkostí. E. Šranková

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ Bulvár oslobodenia 81/V | 21 000 Nový Sad tel.: 021/47 20 840 | 063/47 20 84 e-mail: filipova@hl.rs | www.hl.rs

LALIŤ Vznik Lalite, najmenšej osady Odžackej obce v Západobáčskom obvode, datuje z obdobia rokov 1760 – 1790, keď sa tam najprv nasťahovali Srbi. Už v roku 1761 založili prvú dedinskú správu. Príchod prvých Slovákov – evanjelikov do Lalite odhadujeme na rok 1780, keď sa naši predkovia postupne prisťahovali z Peštianskej, Novohradskej, Zvolenskej, Hontianskej, Gemerskej a sčasti Nitrianskej stolice. V roku 2002 v Laliti žilo 1 606 obyvateľov (796 Slovákov, 702 Srbov, 27 Rusínov...). Neoficiálne údaje z roku 2011 hovoria, že sa počet duší v dedine znížil na 1 447. Laliťania sa od príchodu na tieto priestranstvá živili hlavne z poľnohospodárstva, dobytkárstva, remeselníctva... V „zlatých“ sedemdesiatych rokoch 300 až 400 dedinčanov dennodenne za prácou odchádzalo do Odžakov, Kuly, Vrbasu, Nového Sadu... Dnes takmer ani jedna z tých tovární nepracuje, takže Laliťania zostali bez pracovnej príležitosti. Preto mnohí východisko hľadajú v dočasnej, jednotlivci aj v trvalej práci v zahraničí: na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, ba aj v zámorí. J. Pucovský