Hlas09 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 9 /4480/ 34. zasadnutie Zhromaždenia APV

3. 3. 2012 Konferencia o vidieckom turizme

9. zasadnutie NRSNM v Novom Sade

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

V rámci štvrtkového pobytu v Srbsku vysoký činiteľ EÚ Dr. Miroslav Lajčák mal prejav na konferencii Srbsko a Európska únia – koniec začiatku? a popoludní i stretnutie so zástupcom premiéra Ivicom Dačićom (na snímke). O. Filip

Regionálny kongres Juhovýchodná Európa – región prajného hospodárskeho okolia sa uskutočnil vo štvrtok 23. februára v belehradskom hoteli Hyatt. A. Lešťanová Pri príležitosti Svetového dňa materinského jazyka v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici zorganizovali medzinárodnú konferenciu o nehmotnom kultúrnom dedičstve. J. Špringeľ

Prvá tohtoročná schôdza Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským bola v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici v piatok 24. februára. A. Chalupová

Tri medzinárodné veľtrhy – turizmu, vína a hotelovo-pohostinských HORECA vybavení – prebiehali od 23. do 26. februára v Belehrade. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Hviezdička pre kandidatúru B olo to stresové vyčkávanie. Bude – nebude, dostaneme – nedostaneme, dajú – nedajú, zaslúžime si – nezaslúžime, pokročíme – nepokročíme. A tak do poslednej chvíle. Vydýchli sme si až v utorok, keď ministri zahraničných vecí Európskej únie na zasadnutí v Bruseli rozhodli odporučiť schválenie kandidatúry pre Srbsko. Ani na pondelkovom zasadnutí predstaviteľov 27 členských krajín únie veci sa nevyvíjali priamočiaro. Informácie, ktoré pretiekli zo zatvorenej schôdze, vyzneli naozaj prekvapujúco pre všetkých. Málokto by sa totiž prekvapil, keby výhrady vyjadrili predstavitelia Nemecka, ktorí to už urobili v decembri, ale keď pripomienky podali predstavitelia Poľska a Litvy, a zvlášť Rumunska, prekvapenie sa nedalo skryť. Tak napríklad Poľsko namietalo proti častým proruským stanoviskám s možnosťou výstavby ruskej vojenskej základne v Srbsku, kým Litva vyjadrila nespokojnosť s tým, že srbský minister zahraničia kandidoval na predsedajúceho Valného zhromaždenia OSN. Susedné Rumunsko vyjadrilo pripomienky na postavenie rumunskej (vlašskej) menšiny v Srbsku. – Naozaj dúfam, že Rada pre všeobecné záležitosti svojím rozhodnutím postúpi krok vpred v zmysle poskytovania Srbsku statusu kandidáta na členstvo v Európskej únii, – povedala vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashtonová v rozhovore s prezidentom Borisom Tadićom. Prezident Tadić konštatoval, že status kandidáta Srbsku prinesie istotu a otvorí nové perspektívy. Ako už v prvých reagovaniach zdôraznili tak ekonómovia, ako aj podnikatelia, význam získania kandidátskeho statusu sa prejaví predovšetkým v ekonomickej oblasti. Srbsko si zachová rating a tým aj príležitosť na získanie nových investícií, ktoré významne prispejú k zotaveniu domáceho hospodárstva. Za nemenej významnú šancu sa považujú európske fondy, hoci na tento zdroj v podmienkach ekonomickej krízy nemožno počítať v takej miere ako pred niekoľkými rokmi.

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Mostík ku kandidatúre sa budoval takisto v Bruseli, len niekoľko dní predtým, počas dvojdňových rokovaní v rámci ďalšieho kola dialógu Belehradu a Prištiny. Výsledkom je dosiahnutá dohoda o predstavovaní Kosova na regionálnych fórach. Podľa tejto dohody Kosovo na regionálnych zasadaniach bude vystupovať samostatne, ale pri názve bude mať hviezdičku odkazujúcu na poznámku pod čiarou. V poznámke sa bude uvádzať rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1244, ktorá uznáva Kosovo ako súčasť Srbska, ako aj posudok Medzinárodného súdneho dvora k otázke vyhlásenia nezávislosti Kosova. Dohoda o predstavovaní Kosova na regionálnych fórach vyvolala rozdielne reagovania na domácej politickej scéne. Prezident Tadić povedal, že sa potvrdila politika aj Kosovo aj Európa. Vicepremiér Dačić konštatoval, že Srbsko ukázalo, že dokáže chrániť svoje národné záujmy. Liberálno-demokratická strana v dohode vidí šancu na ustanovenie novej politiky, DSS ju považuje za prejav kapitulantskej politiky vlády, kým SRS v nej vidí dôkaz, že je dokončený proces utrácania Kosova. Po dosiahnutí dohody o predstavovaní Kosova pred Belehradom sa na stole objavil nový horúci zemiak. Ako oznámila predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Slavica ĐukićováDejanovićová, parlamentné a lokálne voľby budú vypísané 13. marca a uskutočnia sa 29. apríla alebo 6. mája. V tejto súvislosti sa nastoľuje otázka: vypísať alebo nevypísať lokálne voľby na Kosove a Metóchii? Pritom rozhodnutie treba schváliť čím skorej, lebo veľa času na rozhodovanie niet. – Kandidátsky status je novou kapitolou pre dejiny Srbska. Belehrad sa teraz musí dobre pripraviť pre náročný rokovací proces, – povedal komisár pre rozširovanie Štefan Füle. Možno sa v tejto konštatácii skrýva aj odpoveď na otázku, kam s novým horúcim zemiakom. Anna Lazarevićová

Marcové odtiene aliarka Zuzana Vereská patrí už roky medzi najtvorivejších a najčinnejších členov Galérie insitného umenia. Roku 2002 ako predsedníčka maliarskej odbočky pri Dome kultúry v Kovačici bola jednou z organizátorov 1. výtvarného tábora v osade insity. Koncom minulého roku sa tretíkrát zaradom zúčastnila v humánnej akcii v Belehrade. Vzápätí nechýbala ani na januárovej vernisáži olejomalieb Kovačičanov v čiernohorskom Herceg Novom. Minulý týždeň maľovala oleje a mala body art performanciu na viacerých stánkoch na 34. veľtrhu cestovného ruchu v Belehrade (na snímke), kde nutný ústup zimy poznačila už marcovými odtieňmi. A pritom reprezentovala nielen Kovačicu, ale aj zvyky a obyčaje vojvodinských Slovákov. J. Špringeľ

FÓKUS s viacerými mládežníckymi organizáciami a uskutočnili sa hosťovania a prezentácia v prospech afirmácie Vzletu nielen v slovenskom vojvodinskom prostredí. V júni bolo jubilejné 40. Stretnutie pod lipami v Báčskom Petrovci, a potom v októbri i udelenie novinárskej utorok 28. februára 2012 v miestnosCeny Vzletu. tiach Hlasu ľudu v Novom Sade bolo V diskusii sa členovia Správnej zasadnutie Správnej rady NVU. Pod lupou rady NVU Hlas ľudu prihovárali za boli vlaňajšia činnosť ustanovizne Hlas konkretizáciu správy šéfredaktora ľudu, záverečný účet, ako i redakčná poHlasu ľudu. Správa by podľa ich litika Hlasu ľudu a Vzletu, tiež plán práce mienky mala byť prehĺbenejšia a ustanovizne a plány redakčnej politiky námala by obsahovať hodnotiaci asšho týždenníka a mládežníckeho časopipekt. Akceptovali závery Rady novín su. Hovorilo sa bez rukavičiek, ale konHlas ľudu, ktorá podporila realizoštruktívne, odzneli mnohé kritické povanú redakčnú politiku Hlasu ľudu v známky, všetko s cieľom skvalitniť ďalšiu roku 2011. Doplnili ich niektorými prácu Hlasu ľudu a Vzletu. postrehmi: že treba spestriť poslanie Keď ide o vlaňajšiu bilanciu, ktorá je ponovín, dávať dôraz na písanie z nazitívna, badať v nej snahy o úspory vzhľašich prostredí a na kontakty s prodom na predchádzajúci rok 2010. Redustredím, ako i na kultúru ako zákované sú náklady na tlačenie Hlasu ľudu, kladné špecifikum existencie náprepravu zamestnancov do práce a netto Z pracovného ovzdušia utorkového zasadnutia Správnej rodnosti. Treba dávať dôraz na anazárobky. Keďže sú platy už niekoľko rokov rady NVU Hlas ľudu lytickosť a tematickosť, na ústredné na rovnakej úrovni, členovia Správnej rady súhlasili s návrhom, aby sa to skorigovalo, prav- dovšetkým kronikou nášho národného života, plánovanie a zistenie tepu čitateľov prostreddaže, ak na to jestvujú možnosti. Zároveň klad- ale aj obrazom hospodárskeho, spoločenského níctvom ankety. Čelní ľudia Hlasu ľudu potom predstavili ne ohodnotili a schválili vlaňajšiu hospodársku a kultúrneho rozvoja. Z vlani vydaných 52 čísel politiku, čo podľa slov Miroslava Dobroňovské- 49 vyšlo na zvýšených 52 stranách, dvojčíslo, ako plány práce a redakčnej politiky tak ustanovizne, i jedno číslo pre zvýšený počet reklám mali po ako i týždenníka a mesačníka, ktoré vydávajú. ho schválila aj Dozorná rada ustanovizne. Vlaňajšiu činnosť NVU Hlas ľudu ozrejmil 68 strán. Čo do štruktúry novín, dodržiava sa Hovorilo sa tu o snahách na zachovanie doriaditeľ Samuel Žiak a medziiným spomenul naj- ustálený rozvrh, keď ide o rubriky a prílohy. Av- siahnutého rozsahu, ale i zvýšenie nákladu. Sponovšiu úpravu redakčnej miestnosti pre novi- šak badať, že sa autori čoraz častejšie zame- mínala sa i novelizácia aktov a v mnohých obnárov na piatom poschodí v Novom Sade. Aj vy- riavajú na podrobnejšie, dlhšie a analytickejšie menách i nová systematizácia pracovných tvorenie prajnejších podmienok pre prácu čas- príspevky a rozhovory. Uviedol, že v minulo- miest, ktorou sa okrem iného zlepší spôsob pláti zamestnancov v dopisovateľstve v Petrovci, ročnej hlasľudovskej kronike počítajúcej 2 688 novania a redigovania. Správna rada podporiako i vynovenie počítačovej a inej techniky. Pri- strán bolo uverejnených okolo 6 900 príspev- la plány na tento rok s pripomienkou, že treba prihliadať na pravidelné mesačné hodnotenie pomenul, že naplno začalo fungovať vydávanie kov a 7 983 fotografií. Šéfredaktor Vzletu Stevan Lenhart označil rok z viacerých aspektov, medziiným z aspektu kvaHlasu ľudu a Vzletu v internetovej podobe, pričom náš týždenník mesačne priemerne číta oko- 2011 ako mimoriadne aktívny, lebo sa okrem lity príspevkov, vzťahu k práci, zastúpenia žápravidelného vydávania časopisu podarilo rea- nrov a terénov, apretácie textov, pomeru terélo 2 500 internetových unikátnych čitateľov. Šéfredaktor Hlasu ľudu Michal Ďuga okrem lizovať knižný zborník prác 40 rokov časopisu nov a príspevkov. E. Šranková iného pripomenul, že je Hlas ľudu ešte vždy pre- Vzlet. Okrem toho nadviazaná bola spolupráca

ZASADALA SPRÁVNA RADA NVU HLAS ĽUDU

Anketou zistiť tep čitateľov V

IN MEMORIAM

Za Jánom Garajom (1940 – 2012) ňa 22. februára 2012 v Kovačici po dlhšej chorobe svoju životnú púť ukončil penzista Hlasu ľudu – reD daktor Ján Garaj. Ťažká choroba podlomila jeho zdravie, ešte kým bol v pracovnom úväzku, takže ani svoju dôchodcovskú dobu nemohol vychutnávať naplno. Ján Garaj sa narodil 20. decembra 1940 v Kovačici. Základnú školu absolvoval v rodisku, gymnázium v Pančeve, a potom študoval na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. V rokoch 1965 až 1967 bol členom Predsedníctva Zväzu mládeže Vojvodiny. V roku 1969 sa zamestnal v Obzore. Najprv v redakcii Hlasu ľudu, a potom ho zvolili za hlavného a zodpovedného redaktora Poľnohospodárskych rozhľadov. Neskoršie tú istú úlohu vykonával aj v Mládežníckom časopise Vzlet. Od roku 1980 do roku 1984 bol riaditeľom Základnej organizácie združenej práce Hlas ľudu. Hlavným a zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu bol od 6. októbra 1987 do začiatku októbra 1990. Od júna 1988 do začiatku októbra 1990 bol aj riaditeľom ZOZP Hlas ľudu, resp. Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu.

Ján Garaj ako redaktor hodne komentoval bežnú, vtedajšiu vnútropolitickú problematiku, no písal úvodníky aj z iných odborov, hoci najbližšie mal k poľnohospodárskej problematike. Možno mu to zostalo z čias, keď bol ešte hlavným a zodpovedným redaktorom Poľnohospodárskych rozhľadov a, samozrejme, bolo to tesne späté aj s jeho štúdiom na Poľnohospodárskej fakulte, ale aj s jeho osobnou afinitou. Avšak pracovné výsledky redaktora Jána Garaja a jeho veselá povaha nezostali nepovšimnuté. Kolegovia, ktorí pracovali s ním, si neraz oživovali spomienky na neho, na jeho zodpovedný a pedantný vzťah k práci, ako i na jeho zhovievavý postoj k mladším kolegom. Totiž vždy bol ochotný podať nápomocnú ruku a nesebecky rozdeliť svoje skúsenosti a vedomosti s ostatnými spolupracovníkmi. A preto na neho, aj napriek dlhému odlúčeniu, kolegovia nikdy nezabudli. V jeho hlboko vyoranej brázde na poli žurnalistiky budú ešte roky pokračovať nové generácie novinárov, neustále prihliadajúc na dosiahnuté výsledky a v snahe ešte viacej obohatiť túto významnú oblasť. Ján Garaj bol pochovaný v piatok 24. februára na kovačickom cintoríne. Nech mu je večná pamiatka a ľahká rodná kovačická zem. M. Ďuga

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z 34. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Sada uznesení na uzdravenie hospodárstva oslanecká väčšina v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny VojvoP diny na 34. zasadnutí (v pondelok 27. februára) prijala sadu uznesení týkajúcich sa zladenia pokrajinských s republikovými predpismi. Ich cieľom je, podčiakli, posilniť vojvodinské hospodárstvo. Zelenú dostal aj návrh o revízii doterajšieho uznesenia umožňujúceho vykonávanie viacerých funkcií. Hoci šlo o zásadné záležitosti (na doplnenom rokovacom program sa o. i. ocitol aj návrh na rebilanciu pokrajinského rozpočtu), parlament pracoval necelé štyri hodiny; iste aj preto, že na rozdiel od opozičných poslancov ich kolegovia z radu vládnucej koalície sa zdržali diskusie. Návrh Pokrajinského uznesenia o zániku platnosti Pokrajinského uznesenia o úprave otázok týkajúcich sa zrážky záujmov v orgánoch APV stručne odôvodnil Nándor Deli, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Pohnútkou k odvolaniu uznesenia prijatého pred dvoma rokmi vraj sú pravidlá, ktoré schválila Agentúra pre boj proti korupcii. Opoziční poslanci, samozrejme, ostro kritizovali vládnucu väčšinu. „Celé mesiace sa jed-

notlivci stavali nad záujmy Zhromaždenia Vojvodiny,“ povedal o. i. Borko Ilić (DSS). „Uznesenie prijaté asi pred dvoma rokmi je nezákonité. Teraz, v závere mandátu Zhromaždenia Vojvodiny chcete ukázať, že sa nič nestalo. Tak sa štát nevedie,“ spočítal vládnucej koalícii Goran Tadić (SRS), obžalujúc ju z trestného činu. Uznesenie predsa prijali, bez hlasov opozície. Návrhy na prijatie uznesení zahrnutých do nasledujúcich troch bodov rokovacieho programu zdôvodnila Dušanka Sremački. Týkali sa územných plánov pre územie s osobitným účelom Špeciálnej rezervácie prírody Koviljsko-petrovaradínsky rít a ŠRP Gornje Podunavlje, ako i územného plánu pre územie s osobitným účelom pre infraštruktúrny koridor pre diaľkovod 2X400 TC Pančevo 2 – hranica Rumunska. Uznesenia, ktoré tiež boli schválené, povedala, umožňujú vystaviť potrebné povolenia a realizáciu významných plánov. Chrbticu 34. schôdze pokrajinského parlamentu (viacerí sa vyslovili, že ide zároveň o posledné pracovné stretnutie terajšej jeho zostavy) tvorili návrhy na prijatie uznesení týkajúcich sa zániku práce Fondu pre roz-

voj Vojvodiny (FRV), budúcej emisie dlhopisov s cieľom posilniť finančný potenciál Rozvojovej banky Vojvodiny (RBV), ako i návrh na rebilanciu rozpočtu AP Vojvodiny na rok 2012. Súvislosti medzi týmito tromi bodmi, o ktorých sa tiež viedla spoločná rozprava, ozrejmil Bojan Pajtić, predseda vlády Vojvodiny. Ako povedal, všetky tri body sa zameriavajú na jednu tému – na zväčšenie finančného potenciálu RBV. V tejto súvislosti o. i. podotkol: – V podmienkach globálnej ekonomickej krízy všetky potenciály treba nasadiť s cieľom pomôcť hospodárstvu a poľnohospodárstvu, na podporu zabezpečenia nových pracovných miest. Vydaním obligácií sa umožní navýšenie finančných prostriedkov RBV o štyri miliardy dinárov. Ako povedal Pajtić, získané prostriedky sa usmernia na otvorenie nových pracovných miest, podporu vývozu a zosilnenie vojvodinského poľnohospodárstva. Majúc na zreteli skutočnosť, že na základe navrhnutých a prijatých uznesení sa FRV fakticky stáva generátorom rozvoja RBV, podčiarkol, že rebilancia pokrajinského rozpočtu je potrebná

„iba preto, aby sa v technickom zmysle táto idea zrealizovala aj prakticky“. Podľa neho tento čin bude mať za dôsledok skutočnosť, že „RBV v nadchádzajúcich rokoch bude celkom iste najvýznamnejšia inštitúcia na území pokrajiny“. Podľa pokrajinského tajomníka financií Jovicu Đukića prijatím navrhnutých uznesení prostriedky FRV (ktorého činnosť zanikne nie hneď, lež 31. 12. 2012) sa prenášajú do RBV. Cieľom tejto operácie je, povedal Đukić, koncentrácia peňazí na jednom mieste. Tým spôsobom sa vraj k dobru zhrnie takmer 73,7 miliardy. Čiže pokrajinský rozpočet na aktuálny rok sa po rebilancii zvýši o 13 percent. Opozícia sa domnieva, že„ide o ďalšie úverové zadĺženie občanov Vojvodiny“. Radikáli pripomínali, že svojho času márne upozorňovali na neopodstatnenosť založenia FRV a tvrdili, že vládnuca koalícia nemá jasnú stratégiu vylezenia z krízy. Pokrajinskí poslanci v závere 34. zasadnutia schválili aj uznesenie o zmene uznesenia o vymenovaní členov a tajomníkov Pokrajinskej volebnej komisie a ich zástupcov. Juraj Bartoš

ňuje financovanie iba tých kapitálnych projektov, ktoré sú majetkom právnych subjektov reprezentujúcich slovenskú národnostnú menšinu. Jednoduchšie povedané, bolo treba spresniť, do čieho vlastníctva môže byť prevedený majetok NRSNM hovorené bolo, že sa nadobudnutý z finančných prokaždý člen má vyjadriť, striedkov SR v prípade zániku jej ako chce do budúcna činnosti. Na pondelkovej schôdostávať materiály. Nadzi bol schválený aj Štatút Músledovalo schvaľovanie zea vojvodinských Slovákov a jednotlivých správ za výročná správa a plán a prorok 2011, resp. plánov gram Fondu pre vydavateľskú na rok 2012 tak jednočinnosť v slovenskej reči Slotlivých výborov, ako i venské tlačené slovo. NRSNM. Dlhšiu diskusiu V ústrety oslave 10. výročia sme postrehli pri pozaloženia NRSNM (v januári súdení Správy o hmot2013), keď sa plánuje prezennom a finančnom hostovať aj primeraná pamätnica, podárení v roku 2011, vymenovaná bola jej redakčná keď bol znovu nastole- Novou členkou NRSNM je Mária Šišková z Kovačice rada v zložení: Anna Tomanováný vzťah Národnostnej (v strede) Makanová, Milina Sklabinská, rady k investičným požiadavkám Matice slovenskej v Srbsku. plánovaných programov a akcií. Zme- Vladimír Valentík, Dr. Samuel Čelovský, Keď ide o finančný podklad pre prácu ny a doplnenia Štatútu NRSNM sa tý- Ladislav Čáni a Oto Filip. V závere zaNRSNM, aj v tomto roku sa počíta s nie- kali zlaďovania so zákonnými pred- sadnutia boli členovia NRSNM poinčo vyše 18 miliónov dinárov z repu- pismi. Pointa zmeny je tá, že Dozorná formovaní o tom, že sa predáva peblikového rozpočtu, s vyše 5 miliónov rada už nemá opodstatnenie, lebo pri trovská tlačiareň, objekt historického z pokrajinského a na dodatočné pro- vypracovaní záverečnej finančnej sprá- významu pre vojvodinských Slovástriedky z projektov. Aj tentoraz pod- vy NRSNM musí angažovať revízorskú kov, ktorý vo svojom 92-ročnom pôľa zákonných predpisov 30 percent sa spoločnosť. Doplnenie štatútu bolo sobení nikdy nemal súkromného mamôže stroviť na činnosť NR, ostatné potrebné kvôli zladeniu s legislatí- jiteľa. A. Francistyová patrí výborom, teda na realizáciu ich vou Slovenskej republiky, ktorá umož-

PRVÉ ZASADNUTIE NRSNM V ROKU 2012

Správy a plány ako na bežiacom páse ko aj obvykle, na prvom zasadnutí Národnostnej rady slovenA skej národnostnej menšiny v novom roku členovia nášho národnostného parlamentu schvaľovali kopu dokumentov. Stretli sa v dostatočnom počte na právoplatné rozhodovanie a za dve hodiny aktívnej práce dali zelenú 24 správam o minuloročnej činnosti, plánom na tento rok, finančným podkladom, rozhodnutiam, zmenám či platnosti dvoch štatútov. Spomenuté v poradí 9. zasadnutie NRSNM v tomto mandátnom období usporiadané v pondelok 27. februára t. r. v zasadacej sieni vlády AP Vojvodiny v Novom Sade viedla predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Úvodom privítala novú členku rady Máriu Šiškovú zo Strany vojvodinských Slovákov, ktorá nahradila zosnulého Štefana Séča. Po technickej pripomienke, prečo materiály pre zasadnutie neboli pred schôdzou k dispozícii aj v tlačenej podobe, keď tak bolo sľúbené (spolu s pozvaním všetci členovia ich dostali mailom), do3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

FÓKUS BELEHRAD

časti kongresu sa zúčastnil aj Oliver Dulić, minister životného prostredia, baníctva a územného plánovania Srbska. Potom nasledovalo podpisovanie regionálneho Memoranda o spolupráci. Štandardy prajného hospodárskeho okolia v juhovýchodnej Európe bola druhá mócii investícií v téma štvrtkovej panelovej diskusie a svoSrbsku. je mienky tentoraz povedali primátori, „Odvtedy až doresp. predsedovia miest krajín účastníčok dnes certifikát o prajtohto regionálneho kongresu. Goran Jović, nom hospodárskom predseda Obce Stará Pazova, predstaviteľ okolí dostalo 17 obcí Srbska, okrem iného povedal, že najlepším a miest v Srbsku, ktobrandom pre nejakú obec je to, že má cerré za uplynulých 5 tifikát s prajným hospodárskym okolím. rokov prilákali inves- Aj Goran Jović hovoril „Hospodárenie zahraničných kompánií v tície v hodnote oko- na tému Štandardy prajného našej obci je najlepším odporučením pre lo dvoch miliárd eur,“ hospodárskeho okolia nových investorov,“ vyhlásil Jović. V tejto prízvukoval Vladimir v juhovýchodnej Európe, časti kongresu hovorili aj primátori týchto s konkrétnym príkladom Čupić. miest: Ivanec (Chorvátsko), Sanski Most Obce Stará Pazova Premiér Mirko (Bosna a Hercegovina), Banja Luka (ReCvetković v mene vlády podporil takýto spôsob publika Srbská, BaH), Štip (Macedónsko). regionálnej spolupráce a zdôraznil, že je pre Okrem NALED a nemeckej Agentúry pre reSrbsko tento kongres veľmi významný a ako uvie- gionálny rozvoj (GIZ) do projektu sú zapojení partdol, región je dobrým miestom pre investovanie. neri z ešte troch krajín juhovýchodnej Európy (MiVláda republiky Srbsko podľa slov premiéra Mir- nisterstvo pre ekonomické vzťahy a regionálnu ka Cvetkovića v kontaktoch s predstaviteľmi spoluprácu Republiky Srbskej, Bosny a Hercevlád krajín juhovýchodnej Európy zaujala jed- goviny, Federálne ministerstvo pre rozvoj podnotné stanovisko, že iba spoluprácou sa môže za- nikateľstva a obratu Bosny a Hercegoviny, Obecbezpečiť stabilita a dlhoročná prosperita v tejto né združenie ZELS a Zväz hospodárskych komôr časti Európy. O význame regionálnej spolupráce Macedónska, Ekonomická fakulta Univerzity Rimedzi Bosnou a Hercegovinou, Macedónskom, jeka a Oddelenie pre hospodársky rozvoj ChorChorvátskom a Srbskom na prvom medzištátnom vátsko). kongrese o hospodárskej klíme v juhovýchodnej Proces certifikácií obcí v juhovýchodnej EuEurópe hovoril i Wolfram Maas, veľvyslanec Ne- rópe má za cieľ vytvorenie prajného hospomecka v Srbsku. dárskeho okolia, ktoré znamená účinnú admiNa tému Juhovýchodná Európa – kvalitný región nistráciu, transparentnú lokálnu samosprávu, pre investície sa zmienili účastníci prvej panelo- adekvátnu infraštruktúru a partnerský vzťah k vej diskusie a medzi predstaviteľmi ministerstiev hospodárstvu. ekonómií a financií z krajín regiónu na tejto A. Lešťanová

Pre silnejšiu regionálnu spoluprácu N

acionálna aliancia pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) a GIZ Otvorený regionálny fond pre modernizáciu služieb v obciach od decembra 2011 uskutočňujú projekt Certifikácií obcí s prajným hospodárskym okolím v juhovýchodnej Európe (Business Friendly Certification South East Europe – BFC SEE). Cieľom projektu je zveľadiť hospodárske okolie v regióne, zladiť štandardy hospodárenia v Srbsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine (Republike Srbskej) a v Macedónsku, ako i silnenie ekonomickej spolupráce a promócia investícii v týchto krajinách. Prvý regionálny kongres Juhovýchodná Európa – región prajného hospodárskeho okolia otvoril vo štvrtok 23. februára t. r. v belehradskom hoteli Hyatt Vladimir Čupić, predseda Správnej rady NALED. Povedal, že NALED od roku 2007 cez program Certifikácií obcí pracuje na zveľadení hospodárskeho okolia na lokálnej úrovni a pro-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DERJA POLAT, ATAŠÉ PRE KULTÚRU A TURIZMU S VEĽVYSLANECTVA TURECKA V BELEHRADE

Krásy vyrážajúce dych – Vaša krajina zrejme nebola náhodou partnerskou krajinou 34. Medzinárodného veľtrhu turizmu v Belehrade? – Turecko je dnes na siedmom mieste súpisky najnavštevovanejších krajín sveta. Som veľmi hrdá na skutočnosť, že nás vlani navštívilo okolo 3l,5 milióna turistov. Som veľmi spokojná i preto, že ľudia zo Srbska, ich takmer 138 000, chápe a berie Turecko ako ideálnu destináciu pre oddych a návštevy. Dúfam, že spolupráca medzi našimi dvoma krajinami prispeje aj k zvýšeniu počtu tureckých turistov, ktorí navštívia Srbsko. Významné kultúrno-historické budovy a stavby, viac než 5 000 archeologických nálezísk, až desať pomníkov kultúry zapísaných na listinu svetového dedičstva UNESCO a viac než 10 000 rokov trvajúca civilizácia, robia z mojej krajiny priam fascinujúcu klenotnicu dejín a kultúry. Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE O UDRŽATEĽNOSTI VIDIECKEHO TURIZMU

Už dnes definovať zajtrajšie potreby mnohých štátoch je vidiek nesmiernym bohatstvom s kľúčovou úlohou v ich rozvoji. U nás zatiaľ tak nie je, hoci je celý rad dôvodov, pre ktoré máme dobré výhľady stať sa oveľa úspešnejším vo vidieckom turizme ako dnes. Sú to atraktívne prírodné zdroje, nevšedné kultúrne lokality, bohaté dedičstvo a archeologické náleziská (Viminacium, Felix Romuliana, pevnosti, kláštory...), nespočetné kultúrne podujatia a festivaly, široká gastronomická ponuka, nápoje špičkovej kvality, ako aj hodnoty nehmotné, najmä pohostinnosť, úprimnosť, priateľský vzťah obyvateľstva... Až 85 percent územia štátu sú rurálne oblasti. Žije v nich približne 55 percent obyvateľstva a vzniká tam okolo 40 percent hrubého národného dôchodku. Asi 75 percent dedinského obyvateľstva sa zaoberá pôdohospodárstvom len pre vlastné potreby. Do takého rámca zapadla i medzinárodná regionálna konferencia Udržateľnosť vidieckeho turizmu, ktorá od 22. do 24. februára prebiehala v Belehrade a v Novom Sade. Zorganizovali ju Ministerstvo hospodárstva a regionálneho rozvoja a spoločný program Spojených národov menom Udržateľný turizmus vo funkcii rurálneho rozvoja. Tak na plenárke v belehradskom hoteli Continental, ako aj na viacerých paneloch v Belehrade, Novom Sade, Sriemskych Karlovciach dominovali témy týkajúce sa definovania regionálnych úspechov zajtrajška, možností dosiahnuť obrat v tunajšom turizme, udržateľnosti turistického priemyslu v pásme juhovýchodnej Európy, vzniku príslušných rozvojových kapacít, spätosti lokálneho ekonomického rozvoja s rozvojom turistickým, stratégie prekonávania prekážok v tejto rovine... Označujúc konferenciu ako veľmi dôležitú pre Srbsko, zvlášť z aspektu prínosu k celkovému rozvoju hospodárstva prostredníctvom napredovania turizmu, minister ekonomiky Nebojša Ćirić podotkol potrebu vyrovna-

3. 3. 2012

9 /4480/

nejšej prosperity všetkých regiónov, najmä vidieckych. Tie sú najčastejšie aj najnevyvinutejšie, takže je v nich aj najviac chudobných: až 9,8 percenta obyvateľov. Práve rozvoj turizmu by im mal otvoriť celý rad možností získať nové príjmy, a tým aj zlepšiť kvalitu života a existencie, – uviedol. Stály predstaviteľ Spojených národov v Srbsku William Infante konštatoval, že sa Spojené národy pripájajú k úsiliu zveľadiť vidiecky turizmus, teda aj podporiť udržateľný rozvoj a podnietiť hospodársky rast s cieľom zabezpečiť tomuto pásmu lepšiu pozíciu na globálnej turistickej mape. Hlavne ako nepreskúmanej turistickej destinácie, v ktorej sa vysoko hodnotí a rešpektuje ochrana životného prostredia. Uviedol, že je dedin-

ský turizmus vyvinutý v niektorých častiach Vojvodiny, západného a stredného Srbska, že v roku 2010 u nás bolo okolo 2,7 milióna nocľahov vo vidieckych oblastiach, čo znamenalo aj vyše desať miliárd dinárov príjmov. Je to 16 percent hrubého spoločenského produktu získaného v oblasti cestovného ruchu a turizmu. Na konferencii, v práci ktorej sa zúčastnili aj vysokí činitelia Svetovej turistickej organizácie OSN, Hospodárskej komory Srbska, turistických organizácií Srbska a Nového Sadu, rezortných ministerstiev z Turecka, Slovinska, Bulharska, Čiernej Hory, Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej, ako aj zástupcovia rozvojových regionálnych agentúr a svetoznámych hotelových

reťazcov, mnohí účastníci prezentovali vlastné skúsenosti z udržateľného turizmu, iniciatívy k národným a medzinárodným partnerstvám verejného, súkromného a civilného úseku, tak isto možnosti udržateľného gazdovania zdrojmi, návody ako energetickou účinnosťou a obnoviteľnými zdrojmi energie prispieť k rozvoju vidieckeho turizmu. V rámci prvého pobytu u nás a účasti v práci konferencie a na veľtrhu turizmu generálny tajomník Svetovej turistickej organizácie Taleb Rifai navštívil 24. februára i Nový Sad. Vo vláde Vojvodiny podpísal Memorandum o vzájomnom porozumení a spolupráci v oblasti udržateľného rozvoja turizmu s jej premiérom Bojanom Pajtićom, rektorom Novosadskej univerzity Miroslavom Veskovićom, ako aj s generálnym tajomníkom Dunajského strediska pre kompetenciu Borisom Čamernikom. Vzhľadom na skutočnosť, že nielen Srbsko, ale aj Európu z troch štvrtín tvorí vidiek, jasné je, že si trvalo udržateľný rozvoj žiada plné využívanie všetkých šancí a možností už dnes. Tak v rôznorodých typoch vidieckych priestorov, ktoré sú veľmi odlišné životné, ako aj v ekonomických oblastiach s inakšími prírodnými, kultúrnymi a historickými jedinečnosťami. To prakticky znamená, že sú aj inak pripravené nastúpiť cestu smerom k budúcnosti. Turizmus je jednou z najvhodnejších príležitostí, aby táto už (od) zajtra bola úspešná. Oto Filip

PRI PRÍLEŽITOSTI ukončenia projektu Rozvoj kapacít na vypracovanie digitálnej základnej štátnej mapy v Republike Srbsku v belehradskom Kongresovom stredisku Sava nedávno prebiehal seminár, na ktorom predstavitelia Japonskej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu a Republikového geodetického ústavu účastníkom ozrejmili jeho význam a výsledky. Donorom projektu, ktorý je na základe Dohody dvoch štátov o technickej spolupráci implementovaný od novembra roku 2009 do marca tohto roku, je vláda Japonska. Na snímke je pohľad na niektoré z účastníčok seminára.

HLAS ĽUDU

O. F.

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Po kalamite maratón v zasadačke

Predseda obce Vladimír Turan vysvetlil, že direkcia má dlhy z uplynulého roku a že do vypršania jeho mandátu tie dlhy budú vyplatené. Bez diskusie zhromaždenie schválilo ďalšie tri body: program prác úpravy stavebného pozemku, výstavby a údržby objektov a zariadení spoločenskej a komunálnej spotreby na rok 2012 v osadách obce, ďalej program príjmov a výdavkov všeobecnej komunálnej spotreby obce a program údržby lokálnych, pouličných a nekategorizovaných ciest a zimnej služby. O programe výstavby komunálnych a iných objektov všeobecného významu sa však viedla čulá rozprava. V mene Rady MS Maglić doplnok podal predseda ZO S. Stanivuk, a to v tom zmysle, aby sa prostriedky plánované na výstavbu cyklistickej dráhy Petrovec – Maglić usmernili do infraštruktúry v priemyselnej zóne v Maglići. Po schválení aj tohto bodu na záver vyčerpávajúcej celodennej schôdze odzneli výbornícke otázky.

ôvodne zvolané na piatok 17. februára 41. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa uskutočnilo v utorok 21. februára. Rokovací program obsahoval najprv pätnásť bodov, ale dva na zasadnutí vyradili, takže rozoberali trinásť. Z piatich zápisníc z decembrových zasadnutí výborníci štyri schválili, kým zápisnicu z tretieho pokračovania 39. zasadnu- Záber z prvého tohtoročného zasadnutia Zhromaždenia obce tia neschválili. V rámci prvého bodu rokovacieho pro- bez úhrady. Ako vysvetlila ve- dárstvo a komunálne činnosti gramu posúdili návrh progra- rejná právna zástupkyňa Báč- obce na rok 2011. V dlhšej rozmu práce Zhromaždenia obce B. skopetrovskej obce Katarína Ra- prave výborník Karol Werle poPetrovec na rok 2012, o ktorom šetová, ide o verejné stavebné ukázal, že zo 60 miliónov minusa dlho diskutovalo a v súvislos- pozemky v Hložanoch (rozlohy 7 loročných príjmov tohto podniti s ktorým odzneli viaceré návrhy ha a 99 a) a v Maglići (52 ha 18 a). ku až 20 miliónov bolo vyčlenea pripomienky. Predseda ZO Si- V pokračovaní schôdze schválili ných na akvapark v Petrovci. K. Gažová niša Stanivuk pritom skonštato- rozhodnutia o odvolaní doterajval, že tento program je na ve- šej a vymenovaní novej obecnej rejnej rozprave dosť dlho a nik- volebnej komisie v súlade so záto doteraz nepodal žiadnu pri- konom o lokálnych voľbách, ktopomienku, okrem týchto na sa- rej členov navrhli výbornícke mom zasadnutí. Po dlhej roz- skupiny. Ďalší bod bol venovaný prave program práce ZO schvá- novelizácii rozhodnutia o vymelili spolu s návrhmi výborníka Ja- novaní predsedu a členov Komiroslava Popovića vzťahujúcimi sa sie pre uskutočnenie postupu na tri body z programu: správu o komasácie pozemkov v Obci B. použití úveru na kanalizáciu v Petrovec, resp. v katastrálnej obci Obci B. Petrovec v roku 2011, po- Kulpín. Zmena sa vzťahuje na tom správu o stave výstavby ka- jedného člena komisie, ktorý má nalizácie v miestnych spoločen- zároveň aj funkciu rozvrhovatestvách a tiež aj finančnú správu ľa pôdy (nadelitelj). Namiesto Mio dlhoch voči vykonávateľom lorada Jeličića z Kulpína na túto týchto prác a nakoniec aj na in- funkciu vymenovali Slavoljuba ANI PO ÔSMICH HODINÁCH výborníci staropazovského obecformáciu o realizácii investícií Ninkovića, geodeta z Petrovca. ného parlamentu v stredu 22. februára prakticky nezačali s prácou. Informáciu o nájme poľnohososobitného významu pre obec. Najprv sa so začiatkom 36. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Tento výborník ešte navrhol, aby podárskeho pozemku v štátnom Pazova celú hodinu meškalo, a potom výborníci z radu opozície (SRS) sa angažovala komisia, ktorá vlastníctve na rok 2011 podal niekoľko hodín pripomienkovali k zápisnici z predchádzajúceho zaurobí revíziu obecného rozpoč- predseda komisie Dušan Govorsadnutia. Na rokovacom programe majú inak 39 bodov, väčšinou čin. V pokračovaní schválili uznetu od roku 2004 až dodnes. ide o správy o práci a plány práce na rok 2012 ustanovizní a podSchválený bol i návrh výborníka senie o hmotnej pomoci, totiž nikov, ktorých zakladateľom je ZO, ktoré výborníci opozície navrhli Miroslava Pucovského, aby sa právo na jednorazovú hmotnú vyradiť z rokovacieho programu. Počas ich zdôvodňovania okolo otázka kanalizácie rozoberala v pomoc majú rodiny z územia 19. hodiny zasadnutie prerušili. Pokračovanie sa malo uskutočniť obce, v ktorých pribudli novoroprvom kvartáli programu ZO. v sobotu 25. februára, no deň predtým oznámili, že sa aj pokračoV prospech verejného vlast- deniatka, v hodnote 150 eur, v divanie odročuje. níctva Obce B. Petrovec boli nárovej protihodnote podľa Na fotografii: (zľava) Nevenka Čmelíková, tajomníčka, Miloš schválené dve žiadosti adreso- stredného kurzu na deň výplaty. Crnomarković, predseda, a Srđan Stanković, podpredseda ZO Venovali sa i informácii o výdavvané republikovej vláde o udeStará Pazova. lenie stavebných pozemkov vo koch a príjmoch Direkcie pre staA. lš. verejnom štátnom vlastníctve vebný pozemok, cestné hospo-

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVO DALO SLOVO: ZORAN ĐUKANOVIĆ, RIADITEĽ VEĽTRHU POTRAVÍN A NÁPOJOV FOODREX

Bolo načim čosi nové O

tohtoročné rozšírenie a spestrenie veľtrhovej ponuky výrazne sa pričinil najmä Zoran Đukanović, riaditeľ prvého Veľtrhu potravín a nápojov Foodrex. Aj keď uvedené výrobky naše firmy vystavujú aj na viacerých iných podujatiach – od medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu po veľtrhy etno potravín – Foodrex je predsa jedinečný. Aspoň podľa svojho konceptu. Bližšie to ozrejmil riaditeľ Zoran Đukanović v rozhovore prebiehajúcom nedlho po otvorení. – Možno je táto otázka predčasná, no myslíte si, že sú predpoklady, aby sa Foodrex stal veľtrhom tradičným? – Poviem vám celkom úprimne: tá cesta k vzniku nebola bezbolestná, lebo hospodárstvo prejavilo najprv značnú dávku skepsy. Viete prečo? Lebo si neuvedomilo, že nastúpili nové časy na organizovanie takýchto udalostí. Nemožno to viac robiť tak ako doteraz: pripravia sa stánky, na ktorých všetci pasívne sedia a dívajú sa, či im čosi (nes)padne z neba. – V čom je teda podstata? – Tá je dnes v kupujúcom, nie už v predajcovi. Vložili sme obrovské prostriedky a veľa času serióznej roboty na to, aby sme priviedli takýto počet predstaviteľov veľkých obchodných reťazcov a iných kupujúcich zo zahraničia. Výrobca hľadá toho, kto jeho tovar kúpi, hľadá nové trhy. A my sme sa práve na to

najviac, takmer výlučne, skoncentrovali. Už to, že sme prvý rok dokázali priviesť veľký počet ľudí z cudziny, z takmer dvadsiatich krajín z celého sveta, dáva nádej, že toto podujatie má podmienky úspešne pokračovať a rásť. – Známe je, že sú naše potraviny kvalitné. Máme ale dostatok iných predpokladov, ako sú povolenia, certifikáty, marketing a kadečo iné, aby sme sa úspešnejšie presadili na zahraničnom trhu? – Mojou filozofiou je, že človek niekedy potrebuje i podnet na aktivitu, na pohyb. Žijeme, žiaľ, v ťažkej dobe. Letargia sa dostala všade, neminula dokonca ani svet podnikateľov. Pretrváva v podobe starých zvykov, nedostatku energie, absencie tvorivosti, možnože i prianí. Slovom, sme ľudia s kopou vlastných problémov, a preto potrebujeme, aby nás niekto občas podnietil a sotil, napríklad do podujatia, akým je tento veľtrh. Aby nám poskytol nejakú novú energiu, čosi pozitívne, aby otvoril dáku novú nádej. Dakedy aj to stačí k posunu v dobrom smere. A všetko to sú aj procesy: aj získanie exportných povolení i certifikátov, čo vie byť i únavné, a v každom prípade si žiada veľa práce, úsilia. No inej cesty niet: bez práce, bez energie, bez ochoty, bez lásky k tomu, na čom sa angažujete, niet ani výsledku. Bez toho v živote niet ničoho okrem prázdna.

Riaditeľ Zoran Đukanović

– Ktoré naše výrobky podľa vás môžu rýchlo preraziť na nových trhoch v cudzine? – Tu nemožno poskytnúť dáky generálny odhad, lebo je každá krajina, každý trh – iný. Keď sme robili predbežné analýzy, pozerali sme sa na to, ktorý trh je aký, čo ktorú z účastníckych krajín môže zaujímať. Je v tom dosť rozdielov: niektoré štáty trvajú na kvalitnej vode, niektoré uprednostňujú organické potraviny, iné sladké výrobky, ďalšie skôr údeniny... Čiže všeobecne nemožno povedať presne, o čo im všetkým ide. Treba počkať istý čas, aby sme videli, ako prebehnú podnikateľské stretnutia, aké zmluvy sa uzavrú, čoho sa kupujúci budú viac dožadovať, aký spád budú mať ich nároky a žiadosti. Podstatou je, že sme vytvorili dobrú príležitosť v takom smere, čo si vyžiadalo ozaj mnoho úsilia. No bez neho sa nikde, najmä nie v hospodárstve a obchode, napredovať nedá. – Teda, nové koncepcie na novú dobu...

– Je to tak. Nemožno byť pasívny a dúfať: organizoval som veľtrh a to stačí. A je tu i iný aspekt: keď sa ľudia zaujímajú, čo nás motivovalo k veľtrhu, odpovedám, že sme cestovali po svete, navštevovali iné veľtrhy, učili sa z cudzích skúseností a vlastných nedostatkov a nedopatrení. Neraz sa nám stalo, že sme v zahraničí narazili na stánok Srbska alebo niektorej našej firmy, ktorá vystavila dve fľaše alebo poháre, zopár potravín, dáky krásny alebo menej krásny plagát. To bolo všetko na rozlohe 50, 60, 100 štvorcových metrov. A cez cestu boli napríklad rozľahlé stánky Španielska, Portugalska, Talianska, ktoré nás tak ponukou, ako i rozlohou celkom zatienili, že sme sa medzi nimi jednoducho stratili. – To vás zrejme i podnietilo konať inak... – Preto našou ideou bolo, aby sme sa všetci stretli tu u nás, aby sme spoločne vložili energiu s cieľom prilákať kupujúcich a záujemcov. Je logické, že sa títo záujemcovia z cudziny skôr dostavia do Srbska kvôli nám všetkým, ako je na druhej strane jasné, že v žiadnom prípade neprídu a nebudú merať také diaľky len pre ponuku jedného, nech by to bol akýkoľvek kvalitný výrobca. Sme pri stánku Jaffy: keby táto zavolala všetkých účastníkov z Afriky, ktorí sú teraz tu, nikdy by k nám neprišli. Ale keď ich pozveme ako kompletné hospodárstvo, je to už iná káva. Aj isté nóvum, ktoré nám treba šíriť, v ňom pokračovať... Na veľtrhoch ďalších. Oto Filip

JEDINÝM ŽELANÍM DARKA JURKOVIĆA z Golubiniec je zastať si znovu na vlastné nohy. Pomoc v tom mu poskytne Obec Stará Pazova v spolupráci s dobrými a šľachetnými ľuďmi. V pondelok 27. februára odštartovala veľká humanitárna akcia za zabezpečenie prostriedkov pre Darka Jurkovića a v tento deň ho navštívil Goran Jović, predseda obce (na fotografii), a Staniša Opačić, predseda Rady MS Golubince. Darko má 36 rokov a už 10 rokov následkom ťažkej dopravnej nehody je pripútaný k posteli. Šance, že sa znovu postaví na vlastné nohy – ako vravia lekári − sú celkom reálne, avšak na to je potrebná operácia a rehabilitácia v zahraničí, čo stojí okolo 120tisíc eur. Predseda Goran Jović apeloval na všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa v súlade s možnosťami zapojili do tejto veľkej humanitárnej akcie a v týchto dňoch bude zverejnený i žírový účet, na ktorý bude možné darovať prostriedky na pomoc Darkovi Jurkovićovi z Golubiniec. A. Lš.

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VČELÁRI ZO SLOVENSKA V KYSÁČI

Krátke, ale užitočné stretnutie a ceste zo Slovenska do Belehradu členovia Slovenského zväzu včelárov sa v sobotu 18. februára zastavili v Kysáči. V Slovenskom národnom dome ich privítali kysáčski včelári a matičiari. Predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kysáči Rastislav Surový hosťom porozprával o Kysáči, do ktorého sa Slováci nasťahovali roku 1773, ozrejmil dejiny Matice slovenskej v Srbsku a zmienil sa o renovovaní Slovenského národného domu. Na spoluprácu s včelármi na Slovensku si zaspomínal jeden z organizátorov sobotňajšieho stretnutia Pavel Čeman, ktorý poznamenal, že kontakty v minulých rokoch boli častejšie a netýkali sa iba včelárstva, ale vôbec života slovenského národa na týchto priestranstvách. Členov Slovenského zväzu včelárov v Slo-

Kontakty medzi včelármi zo Slovenska a Kysáča už roky pretrvávajú

venskom národnom dome vítalo 10 kysáčskych včelárov. Pavel Čeman pri tej príležitosti spomenul, že sa 40 rokov zaoberá včelárstvom a že sa toho času omnoho menej ľudí ve-

ZO SPOLKU MILOVNÍKOV KLOBÁS V ARADÁČI

Pripravujú sa na klobasiádu

nuje tejto práci, kým skôr včelie úle mali v každom treťom dome. Podľa neho na príčine sú zhoršené podmienky, najmä chémia, kvôli ktorej sa včelárstvo stále ťažšie udržiava. K privítaniu hostí básňou prispela učiteľka v penzii Elena Surová, po čom si hostitelia s hosťami vymenili darčeky. Prihovoril sa aj jeden z hostí Ľudovít Gál a vyjadril obdiv nad snahami Slovákov v tomto prostredí zachovať si svoju identitu. Kysáčski včelári sa tiež dozvedeli, že sa slovenské včelárstvo v súčasnej dobe stabilizovalo a je tam toho času okolo 16-tisíc včelárov a asi 250-tisíc včelstiev. Slovensko v súčasnej dobe dosahuje veľké úspechy v

medzinárodnom meradle. Podľa slov Ľudovíta Gála na každej svetovej výstave sa v súťaži o najlepší med a medovinu umiestňujú na popredných miestach. V rámci Európskej únie majú silnú finančnú podporu a okrem toho majú aj národnú podporu. Na Slovensku je najväčšia časť hobby včelárov, ale majú už aj veľkú časť včelárov, ktorí sú profesionáli a ktorí so svojimi rodinami z tohto aj žijú. Na Slovensku majú väčšinou kvetové medy, od repky cez agát po slnečnicu, potom rôzne ďatelinové a lesné medy. Pekné výsledky dosiahli s medom, ktorý sa dá získať z jedle bielej, a ktorý je svetový unikát. S odbytom medu nemajú problémy, pretože sa im v prvom rade podarilo zvýšiť spotrebu medu na obyvateľa a zvyšok medu vyvážajú do krajín EÚ. Pre návštevu Srbska, konkrétne 4. štátneho včelárskeho veľtrhu v Belehrade sa včelári zo Slovenska rozhodli preto, že je to najväčšia európska výstava v roku 2012. Chceli teda na tvári miesta vidieť, čo je nového v európskom včelárstve, ale aj vidieť, ako Srbsko k tomu pristúpilo z hľadiska výroby včelárskych pomôcok, ktoré sa vyvážajú na Slovensko. Navštívili aj niekoľko včelníc profesionálnych a hobby včelárov. V Kysáči sa o všetkom porozprávali s kysáčskymi včelármi aj na posedení pri tunajších špecialitách a, pravdaže, medovine. E. Šranková

Z pravidelného stretnutia milovníkov klobás v Aradáči

si pred tromi týždňami Spolok milovníkov klobás v Aradáči začal svoju tradičnú zimnú aktivitu. Predseda spolku Juraj Viliačik pozdravil prítomných na prvom edukačnom večierku. Tak pomenovali toto každoročné podujatie, na ktoré pozývajú rozličné podniky zaoberajúce sa výrobou reprodukčného materiálu pre poľnohospodárov. Na každé podujatie pozývajú výrobcov osiva, ako aj predstaviteľov podnikov, ktoré vyrábajú herbicídy a pesticídy, aby aradáčskych poľnohospodárov a milovníkov klobás in-

formovali o svojich výrobkoch. V týchto dňoch začali organizovať aj degustácie svojich výrobkov čiže klobás, lebo v marci zorganizujú široko-ďaleko známu Aradáčsku klobasiádu. Tohto roku sa klobasiáda uskutoční 10. marca. Treba zdôrazniť, že Spolok milovníkov klobás patrí medzi najaktívnejšie v dedine. Teší údaj, že o činnosť spolku prejavuje záujem čoraz viac mladých ľudí, ktorí každý utorok zaplnia miestnosti Harmónie. Jano Zvara-Moco

39 KONÍ ZAPRIAHLI DO DVOCH SANÍ, a tak sa mladí Aradáčania vybrali na februárovú sánkovačku. Na povale u Jaroslava Zahorca našli staré drevené sane, a keďže sa im kone nepodarilo nájsť, nakoniec do saní zapriahli traktor. Sánkovačka bola pekná a veselá, všetci sa naozaj pekne zabavili. J. Zvara-Moco

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z nAŠich OSád nA 34. medZinárOdnOm veĽtrhu turiZmu

jomník Svetovej turistickej organizácie taleb rifai do popredia vysunul údaj, že Srbsko vlani malo dvakrát väčší počet návštevníkov ako rok predtým, že je osemnásťpercentný rast v tejto oblasti najvyšší v európe a že za to treba vďačiť najmä úsiliu dejateľov zo štátneho turistického úseku, ako aj ich súkromných partnerov. tak isto fakt, že je turizmus globálnou možnosťou a príležitosťou k vzniku miliónov nových pracovných miest. Štátny tajomník v ministerstve kultúry a turizmu turecka Ozgur Ozaslan podotkol, že jeho krajina kladie veľký dôraz tak na spoluprácu so Srbskom, ako aj na prezentáciu historických, kultúrnych, umeleckých a turistických hodnôt a že Časť projektu Bohatstvo rozličností a dobré vzťahy dvoch štátov predstavitelia Selenče v ňom: (zľava) umožnia lepšie výsledky aj Mária Kováčová, Andrej Meleg, v turistickej sfére. Margaréta Častvanová a Ján Čapeľa všetko to svedčí o nebývalých možnostiach rýchlediecky, je stále nedostatočne využitou šancou ako zlepšiť vlastné ho rastu turistickej spotreby a ekonomické parametre a výhľady dopytu. kríza-nekríza, cestovať – do budúcna. Poukázal na to i mi- a dovolenkovať – sa aspoň od čias nister hospodárstva nebojša Ćirić, kartága dodnes, musí. A v tom je ktorý uviedol, že sme vlani z tu- hádam i pravdepodobná odporizmu mali približne miliardu do- veď na otázku, prečo sa pri staglárov príjmov a že toto odvetvie nácii a útlme celého radu hospodlho bolo neopodstatnene za- dárskych odvetví turizmu darí. A nedbané napriek jeho veľkému prečo je jeho rast nielen sľubný, významu v ekonomickej, sociálnej ale aj reálny a opodstatnený. Oto Filip a politickej sfére. Generálny ta-

Zo sveta, do sveta, okolo sveta ovú možnosť zdolať cestu toročná rušná turistická sezóna. A okolo sveta za štyri dni ne- netreba, samozrejme, zabúdať ani museli mať len tí najbohatší. Prí- našich a cudzích turistov, okolo ležitosť sa vlastne naskytla de- ktorých sa všetko i točí. tí naši stásiatkam tisícom návštevníkov 34. le najradšej dovolenky trávia v medzinárodného veľtrhu turiz- Grécku, turecku, na Jadrane či v mu v Belehrade, ktorý počas po- Bulharsku, kým sú v zozname lásledného predĺženého februárového víkendu zhromaždil približne 1 000 vystavovateľov zo 46 štátov v šiestich halách Belehradského veľtrhu. najdôležitejšiemu a najmasovejšiemu turistickému podujatiu tohto druhu v regióne nedokázala podlomiť kolená ani globálna hospodárska kríza, ani regionálne a iné problémy zúčastnených krajín. najväčšie cestovky a agentúry, významné hotelové reťazce, atraktívne turistické destinácie, mnohé kraje a oblasti, nové účinkujúce štáty – nemecko, Česká republika, izrael, Ghana – významná medziná- Stánok reprezentujúci objekt na mieru rodná konferencia o vidiec- 21. storočia: petrovský akvapark kom turizme a stovky prezentácií a premiér, turecko vyrá- kavých destinácií ešte badateľne žajúce dych ako krajina – partner... zastúpené i cyprus, malta, tunis, Je to len zbežný pohľad na niek- Španielsko, taliansko... toré základné príznačnosti veľtrhu, Aj keď to znie trochu neobvykktorým sa v podstate začala toh- le alebo divne, turizmus, najmä vi-

ZO StrediSkA rurálnehO turiZmu v PetrOvci

Internet a turistika nternetové technológie a ich používanie s cieľom zveľadiť kvalitu služieb v dedinskej turistike je jednou z tém školenia v organizácii Strediska pre zveľaďovanie vedomostí v rurálnej turistike v Báčskom Petrovci. na prvú prezentáciu tohto druhu v piatok 24. februára 2012 do novootvorených učební pozvali svojich poslucháčov. Školiteľmi boli renomovaní odborníci – predstavitelia podnikov cmA Group z Banskej Bystrice zo Slovenska a Feratel z rakúskeho innsbrucku pod vedením romana cingela. Prednášatelia zo Slovenska svoj program popularizujú vo vyše 15 krajinách a prišli ho pred-

3. 3. 2012

9 /4480/

staviť aj na belehradskom veľtrhu turistiky. Spracovanie tejto témy začali prezentáciou pod názvom edukácia o e-bookingu ubytovania v dedinskej turistike, ktorá sa v súčasnosti tiež neobíde bez súčasných internetových technológií. Školitelia do podrobností vysvetlili poslucháčom e-booking model prijímania a postupovania rezervácií a spôsob komunikovania s potenciálnymi hosťami. cieľom prednášky bolo miestnym drobným a stredným poskytovateľom služieb ubytovania, ale i iným záujemcom priblížiť možnosti lepšej komunikácie s potenciálnymi hosťami z domova a zo zahraničia, ktorí sa pri

hlAS Ľudu

Záber z prednášok o internetových objednávkach ubytovania

výbere dovoleniek alebo kratších výletov väčšinou spoliehajú na prezentácie jednotlivých turistických lokalít. túto podporu cestovného ruchu využívajú mnohí

tur-operátori, ale zažíva aj u drobných ubytovateľov, ktorí cestou online rezervácií ubytovania prilákali hostí. J. Č-p

Z NAŠIcH OSÁD Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PeTROVec

Vďaka za užitočnú prácu lová z titulku bolo počuť z úst hostí v pondelok 20. februára na výročnom zasadnutí Klubu poľnohospodárov Báčskeho Petrovca. Predseda spolku Rastislav Balca privítal domácich a hostí z Hložian a Kysáča a navrhol rokovací program, ktorý zo 120 prítomných poľnohospodárov schválilo. Po zvolení overovateľov zápisnice (tajomník Ján Širka a podpredseda Rastislav Pucovský) odznela správa o činnosti Klubu poľnohospodárov v roku 2011. Ako uviedli, vlani si i tento spolok vypracoval nový štatút a za pomoci orgánov Obce Báčsky Petrovec vykonal preregistráciu. Pre miestnych poľnohospodárov bol zaujímavý a užitočný i zájazd do Zemun Polja spolu s Kysáčanmi, kde ich šľachtitelia oboznámili s novými odrodami. Sedliaci tradične navážali zem do úvratí a rovnali poľné cesty, k tomu aj čistili lokality v chotári znečistené postrekovacími obalmi a iným odpadom. Počas osláv Dňa Petrovca prihlásili tri skupiny na súťaž v príprave čerstvých klobás, z ktorých jedna získala i medailu a ovenčila sa druhým miestom. Koncom júna minulého roku, keď poľnohospodári protestovali proti zrušeniu štátnych subvencií, ktoré dovtedy

mali, na moste smerom do Nového Sadu petrovskí poľnohospodári za pomoci traktorov postavili zátarasy a celý týždeň protestovali redukovaním cestnej dopravy, až kým nedosiahli splnenie sľubov štátu. V jeseň si zadovážili tzv. dosky na čistenie snehu, ktoré potom v kalamite tohto roku v rámci zimnej služby naplno využili. Nad schodmi do budovy klubu vlani vystavali ostrešie a vydali aj tradičný nástenný kalendár pre svojich členov. Finančnú správu na vlaňajší rok prečítal pokladník Branislav Spevák. Príjmy združenia v roku 2011 boli zo 880-tisíc din, kým výdavky mali v hodnote 660-tisíc din. Z toho časť peňazí odišla na prevádzkovanie a energie pre budovu, ktorú už rad rokov používajú a každoročne do nej vkladajú, takže je dnes v reprezentačnom stave. Ako aj nádvorie a vedľajšie objekty, ktoré tiež upravili. Vkladali i do inventára, ktorý potrebujú v akcii rovnania ciest, kde sa stretne i vyše 350 poľnohospodárov z Petrovca. V mene dozornej a disciplinárnej komisie správu o tom, že sa všetko konalo podľa predpisov, podali Pavel a Ján Kevenskovci. V tejto časti sa vedenie klubu verejne poďakovalo dlhoročnému pokladníkovi Jánovi Diňovi.

Nielen na zimných prednáškach, ale takmer na všetkých udalostiach v osade – združení poľnohospodári V rámci plánu aktivít na tento rok predseda Balca prízvukoval prednáškovú činnosť a edukáciu petrovských poľnohospodárov, ktorú pravidelne organizujú v zimnom období, takže aj tejto sezóny už usporiadali zo desať prednášok. Zjari sa poľnohospodári zúčastnia v akcii opiľovania stromov, ktoré hatia prepravu po úvratiach, tiež i navážania zeme a rovnania poľných ciest. Usporiadajú i postrekovanie ambrózie, zbieranie odpadu po chotári, vysádzanie nových stromkov a úpravu depónií vedľa kanálu DTD. V pláne je i výstavba nových mostíkov v chotári. I v tomto roku budú pokračovať v úprave priestorov klubu. Aktívni budú i na spoločenskom pláne, a tak sa zúčastnia v organizovaní Dňa Petrovca, Slovenských

národných slávností a Petrovského maratónu a zorganizujú i marcovú zábavu. Na všetky tieto aktivity vypracovali finančný plán v hodnote 1 700 000 din. V rámci otázok a návrhov bolo počuť, že akciu rovnania ciest v Petrovci poľnohospodári organizovali už 28krát a navrhli vyzvať majiteľov pôdy, aby úmerne veľkosti pozemkov účinkovali v tejto užitočnej akcii. Predtým ako sa začala podávať výborná fazuľa z kuchyne Samuela Stracinského, slová uznania združeným poľnohospodárom adresoval i predseda RMS Báčsky Petrovec Ján Brna, predsedníčka MSS Katarína Melegová Melichová, zástupca predsedu obce Ján Hansman a predstaviteľka Spolku petrovských žien Zuzana Hmiráková. J. Č-p

Predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Anna Vozárová na zasadnutí povedala, že Miestne spoločenstvo sa znovu uchádzalo o prostriedky na rovnanie ciest, úpravu priekop a po prvýprojektu, ktorý vypracovali v krát na výstavbu striasacích dráh, spolupráci s Miestnym spolono tentoraz ich nedostali. Predčenstvom. Od 30. mája do 4. sedníčka prisľúbila, že bez ohľajúna vyše 40 členov klubu sa du na to, klub v akcii rovnania zúčastnilo v proteste poľnohosciest môže počítať s pomocou podárov. Koncom augusta v akMiestneho spoločenstva. Tiež cii navážania poľných ciest sa zúpochválila klub, že sa angažoval častnilo 68 členov klubu, ktorí v krízovej situácii počas sneženia. prepravili 400 vlečiek zeme, čiže Zvlášť pochválila Vladimíra Kocokolo 2 300 kubických metrov. ku a Jaroslava Kováča, ktorí sa zúPalivo si pritom hradili sami. Predseda Vladimír častnili v čistení tých kysáčskych Usporiadali ešte niekoľko men- Peťkovský podal súvahu vlaňajšej činnosti ulíc, ktoré nečistil VKP Put. Robili ších pracovných akcií. to vlastnými strojmi, obetujúc Na tento rok si podľa slov predsedu klubu Peťkovského naplánovali po- pritom svoj voľný čas, aby spoluobčanom zadobné aktivity. Prednášky sa už naplno realizu- bezpečili zjazdné dedinské ulice. Podľa toho, že sa v diskusii nikto nehlásil o slojú a neskoršie nasleduje navážanie zeme na poľné cesty a ich úprava, tiež aktivity na údržbe bu- vo, vidno, že kysáčski poľnohospodári sú usilovnejší v skutkoch, ako v slovách. Po zasadnudovy a okolia Starej fary. Pokladník Ján Hlaváč ml. v správe uviedol prí- tí plánovali, ako sa pripraviť na nové akcie. Akojmy a výdavky klubu, ktoré sa pohybovali okolo by ledva čakali dostať sa tam, kde sa cítia najlepšie 500-tisíc dinárov. Hospodárilo sa pozitívne, o čom – na polia. E. Šranková svedčí údaj, že v pokladnici majú 68-tisíc dinárov.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V KYSÁČI

Zhodnotili vlaňajšiu činnosť N

apriek zlému počasiu mnohé kysáčske spolky a kluby realizovali plánované aktivity. Len zriedkaví ich odročili na marec, keď sa očakávajú priaznivejšie poveternostné podmienky. Medzi tých, čo neodstúpili od plánov, patrí Klub poľnohospodárov, členovia ktorého v stredu 15. februára 2012 usporiadali výročnú konferenciu v priestoroch Starej fary. Okrem členov klubu sa zúčastnili aj poľnohospodári z Petrovca, Hložian a Pivnice, ako aj hostia z kysáčskych združení a spolkov. Prítomných privítal predseda Klubu poľnohospodárov v Kysáči Vladimír Peťkovský, ktorý potom podal súvahu vlaňajšej činnosti. Tak sa prítomní dozvedeli, že členovia klubu absolvovali 14 prednášok z oblasti poľnohospodárstva. Okrem toho boli aj veľmi usilovní a pre potreby klubu urobili dva ravnjače. V akcii rovnania poľných ciest začiatkom apríla 2011 bolo 118 účastníkov a upravili 260 km ciest. Na tieto účely z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo dostali prostriedky v hodnote milión dinárov, a to na základe

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA BUDOVE ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Strecha premoká na všetky strany a zlý stav strechy na budove Základnej školy T. G. Masaryka Jánošíčania upozorňujú už bezmála desať rokov. Písali projekty, uchádzali sa o donácie na súbehoch, ale márne. Strecha aj naďalej premoká, takže sa zvlášť obávali, ako to bude vyzerať po februárovej snehovej kalamite. Do konca nútených prázdnin miesta na povale, na ktorých voda zvyčajne vniká, boli našťastie suché. Pravdepodobne preto, že vtedy sa ešte sneh nezačal naplno topiť. V súlade s tým vedenie školy oznámilo ministerstvu, že výučba v škole môže pokračovať. Práve počas našej návštevy (v utorok 21. februára) z povaly nad hlavou riaditeľky Zuzany Halabrínovej začalo kvapkať. Na prenikanie vody do učební a kancelárií si však tuná už zvykli. Veď na podobný problém narážajú takmer každú jar. Nieto vraj miestnosti, do ktorej voda nepreniká aspoň na jednom mieste. Problému „čelia“ tak, že na miesta, kde premoká, podložia nádoby, a tak zachránia parkety pred poškodením. Podľa slov riadi-

ší vleklý problém – sociálne zariadenia v montážnej budove, v ktorej sa nachádza telocvičňa, škôlka a kabinet pre technickú výchovu. – Sociálne zariadenia fungovali iba niekoľko rokov po výstavbe roku 1971, – vysvetlila Zuzana Halabrínová. – Keď však došlo k havárii na potrubí, vodu zatvorili, a tak zostalo dodnes, takže deti používali a ešte stále používajú toalety vo „veľkej“ Kvapká aj nad riaditeľkinou hlavou škole vzdialenej teľky Halabrínovej jediným rie- asi 100 m. Pritom museli prejsť šením je nová strecha, na čo po- nádvorím školy, čo v zime vontrebujú zo 1,5 milióna dinárov. koncom nie je príjemne. K tomu Škola však nemá toľko peňazí, deti zo škôlky do toaletu musí takže o pomoc mieni požiadať sprevádzať vychovávateľka a Alibunársku obec, ktorá im prá- za ten čas ostatné deti zostávajú ve nedávno pomohla riešiť ďal- bez dozoru. Medzičasom síce

MIMODIVADELNÁ ČINNOSŤ PIVNICKÉHO DIVADLA

Vykurovanie vybavené chotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici v roku 2011 si dalo za úlohu okrem svojej bežnej umeleckej činnosti urobiť aj štúdiu realizovateľnosti inštalovania vykurovania a chladenia svojich miestností. Pre tento projekt angažovaná bola projekčná kancelária Tehno fluid inženjering z Nového Sadu, ktorá prichystala potrebnú dokumentáciu. Projekt zviditeľnili na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v Bratislave (Slovenská republika) a v Obci Báčska Palanka. Do konca roku 2011 boli splnené všetky podmienky na začiatok prác. Projektom sa podarilo doriešiť jeden z pálčivejších problémov,

3. 3. 2012

9 /4480/

a to je problém elektrického prúdu. Hoci sú priestory Domu kultúry Pivnica vyňaté z konkurzu, merač stroveného elektrického prúdu zostal neoddelený a OD J. Čemana prenájomcovi bývalého Poľnohospodárskeho družstva Pivnica platil nájomné. Neboli to malé výdavky. Teraz celá budova Domu kultúry má svoj elektromer. Keď ide o výber typu vykurovania a chladenia, brali sa do ohľadu osobitné podmienky v tomto priestore. Rozmýšľalo sa o vykurovaní tuhým palivom, o inštalovaní plynovej nádrže a vykurovaní plynom (v Pivnici však zatiaľ nie je plynovod) alebo o inštalovaní tepelného čer-

HLAS ĽUDU

padla. Po konzultáciách o podaných typoch kúrenia investorov zaujal systém tepelného čerpadla, a to vzduch – voda. Významné sú tu úspory elektrickej energie v porovnaní s pôvodnými elektrickými zariadeniami. Vďaka tejto dostupnej technológii a využívaním obnoviteľných zdrojov energie je to aj veľký krok v zachovaní životného prostredia. Zo získaných finančných prostriedkov inštalované je vykurovanie a chladenie v kancelárii divadla, v skúšobni, kde sa nachádzajú aj kuchyňa a toalety, ako i na javisku vo veľkej sieni. Vykonávateľom prác bol podnik Termoinstal DOO Despotovo. Teraz je javisko kompletne renovované a vybavené vykurovaním, novými reflektormi, ťahákmi, novou oponou a adekvátnou novou drevenou dlážkou. Inves-

Miestne spoločenstvo opravilo dva toalety s vchodom zvonku, ale aj tie sa mohli používať iba v lete, pokým v zime sa voda musela prevenčne vypojiť, aby nezamrzla. Obec vyhovela našej žiadosti, zabezpečila prostriedky a majstrov, ktorí v týchto dňoch vymieňajú kompletnú vodovodnú a kanalizačnú sieť. S uspokojením teda môžem konštatovať, že tento problém čo nevidieť konečne doriešime, – uzavrela riaditeľka Halabrínová. Naša spolubesedníčka upozornila aj na potrebu vymeniť okná a dvere, ktoré sú v podobnom stave ako strecha. – Na mnohých miestach sme okná museli pribiť klincami, aby ich vietor nemohol otvoriť. Prenikanie chladu zvonku však možno zamedziť iba postavením nových plastových okien. Tým by sme mali teplejšie učebne a zároveň by sme usporili významné prostriedky na vykurovanie. Okrem toho výmena okien a dverí je nevyhnutná aj z hľadiska bezpečnosti školy, čo sa potvrdilo aj nedávno, keď sa zlodeji vlámali do školy rovno cez okná, – povedala Zuzana Halabrínová. vlh

torom všetkých projektov je zatiaľ Ochotnícke divadlo Janka Čemana a projekty spolufinancovali Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy, Slovenská republika, a Obec Báčska Palanka. Do budúcna pivnickí divadelníci budú pokračovať v začatej práci. Ako užívatelia tohto priestoru sa zatiaľ postarali o novú strechu, škridlice a odkvapové rúry. Snažia sa, koľko je v ich moci, aby sa Pivničania nemuseli hanbiť za výzor tejto siene a celého objektu, a to zvlášť preto, lebo sa tu usporadúvajú dva celomenšinové a medzinárodné festivaly: DIDA a Stretnutie v pivnickom poli. Veria, že by to všetko mohlo byť rýchlejšie, možno aj lepšie, keby táto ich snaha nebola ojedinelá, lebo je to pre nich veľká kapitálová investícia. V. Kolár

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA HLOŽIANSKEHO EKOS

Ekológovia robia dedinu lepšou dým cieľom je zveľadiť židruženie ekolóvotné prostredie v Hlogov Ekos Hložažanoch a okolí. Chcú sa ny aj vlani krášlila rozzaoberať otázkami riešekonárená činnosť. Vynia problému odpadu a plynulo to zo správy o jedovatých látok, pokraaktivitách v roku čovať v skrášľovaní ve2011, ktorú podala rejných plôch a v ochraZuzana Turóciová ne prírody, vzdelávať sa uplynulú nedeľu na formou prednášok a vývýročnom zhromažletov, zapájať do činnosdení hložianskych ti viac detí a mládeže, ale ekológov v kaviarni i dospelých. Ako povedal Pod lipami. PospomíOndrej Stupavský, rátajú nala celý rad podujaaj s navýšením rozpočtu tí a akcií, ktoré zor- Ekológovia od hlavy po päty: Pavel Balca (sprava) (na 700 000 din). Všetky ganizoval Ekos, alebo a Ondrej Zahorec správy a plány boli schvása na nich zúčastnili jeho členovia. Osobitne prízvukovala 2011 (podal ju účtovník Juraj Takáč), lené bez diskusie a jednohlasne. Nasledovalo udelenie uznaní za dobrú spoluprácu s ostatnými miestna žírový účet Ekosu vlani nakvapnymi združeniami a organizáciami, kalo čosi vyše 150 000 dinárov. V po- vzornú prácu jednotlivým ekolóako i s Miestnym spoločenstvom kladnici a na účte sa ekológom zvý- gom a občanom Hložian. Za svedoHložany, tamojšou základnou školou, šilo asi 40 000; podľa správy Dozor- mitú úpravu verejných plôch, najmä Komunálnym podnikom Gloakvalis, nej rady, ako povedal Dušan Turčan, počas snehovej kalamity, za ekológa roka vyhlásili zvonára Jána GašZhromaždením obce Báčsky Petro- Ekos vlani hospodáril statočne. Plán práce na rok 2012 podala para. Za zošľachťovanie okolia devec, ako i s Ministerstvom poľnohospodárstva, obchodu, lesníctva a predsedníčka Ekosu Viera Turčano- diny uznanie udelili Pavlovi Balcovi vodohospodárstva. Pritom, dozve- vá. Ekológovia mienia pokračovať v a Ondrejovi Zahorcovi, za pomoc v deli sme sa z finančnej správy za rok doterajších aktivitách a ich prvora- letnej kanikule uznanie sa ušlo miest-

nemu Dobrovoľníckemu požiarnickému spolku a za pozdvihovanie ekologického povedomia mladších žiakov Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v čele s profesorom Jánom Krasnecom. Pochválenie sa dostalo aj Mihajlovi Šulcovi, ktorý z vlastnej iniciatívy zbieral odpad povedľa vozovky k Dunaju. Pred úradnou časťou stretnutia odznel kratší primeraný program, v ktorom vystúpili žiačky ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina Monika a Klaudia Bažaľové a Marienka Mravíková. Ekologickú prísahu zložili prváci pod vedením ich triednej učiteľky Márie Bartošovej Korčokovej. Medzi prítomnými boli aj početní hostia. Združeniu popriali úspešnú prácu Zoran Lakić z Ekologického hnutia Maglić (prízvukujúc, že Ekos je v tejto chvíli najorganizovanejšia ekologická organizácia v Báčskopetrovskej obci, ktorá slúži ako príklad iným), Siniša Stanivuk, predseda Zhromaždenia obce, Ján Hansman, zástupca predsedu obce, Ondrej Pavčok v mene hložianskych penzistov a Ondrej Stupavský, predseda Správnej rady podniku Gloakvalis. Juraj Bartoš

VOJLOVICA

Stretnutie výšivkárok V

ýšivkárky sú v zimnom období najusilovnejšie. V teplej izbe každodenne vytvárajú práce pre svoje deti, vnúčatá, menej pre seba a svoju domácnosť. Začiatočníčky, aj zručné výšivkárky spolkov v Pančeve okrem pravidelných týždenných posedení často organizujú aj iné stretnutia. Tak sa striedajú a raz sa stretli v maďarskom spolku, druhýkrát v Miestnom spoločenstve Gornji grad, potom stretnutie usporiadali výšivkárky Slovenského kultúrnoosvetového spolku Detvan vo Vojlovici. Usilovné a šikovné ženy chceli, aby sa tento večierok odlišoval

od iných podobných posedení. Predsedníčka Anna Pániková na začiatku privítala hostí vo vlastnom a v mene členiek vojlovickej výšivkárskej odbočky. Potom sa na stôl dostala sárma, čo všetkých prekvapilo a potešilo. Na tomto večierku nechýbali ani koláče. Rozprávali sa o tom, čo vyšívajú k veľkonočným sviatkom a v družnej debate úplne zabudli na bežné starosti, problémy a choroby, bez ktorých to už nejde, keďže sa kamáratia vyše 20 rokov. A potom si aj zatancovali a zaspievali v troch jazykoch pri hudbe vojlovických hudobníkov, ktorí posedenie spríjemnili a vytvorili dobrú náladu.

Na stretnutí výšivkárok bolo veselo

Okrem výšivkárok troch spolkov na večierku boli prítomné aj členky združenia srbských žien tiež z Vojlovice, ktoré len prednedávnom založili. Toto tvorivé stretnu-

tie všetkým dalo silu a podnet, aby aj naďalej usilovne vyšívali a organizovali ďalšie pekné výstavy ručných prác. Alena Gajanová

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA RADY MS KULPÍN

V ústrety lokálnym voľbám P o niekoľkých odročeniach 32. zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín uskutočnili v pondelok 27. februára. Členovia RMS za prítomnosti dvoch výborníkov z Kulpína v Zhromaždení obce B. Petrovec prerokovali sedem bodov. Najprv rozoberali správy o práci orgánov MS Kulpín za rok 2011, plán práce na rok 2012, hospodárenie v minulom a finančný plán na tento rok. Najviac sa hovorilo o plánovaných prostriedkoch MS na bež-

časne s parlamentnými voľbami. Rada MS Kulpín na tomto zasadnutí navrhla kandidátov na členov volebnej komisie. Informáciu o aktivitách MS podal tiež predseda RMS, ktorý uviedol, že prostriedky v hodnote 1,5 milióna dinárov, ktoré pred pár rokmi získali na výstavbu domu smútku na pravoslávnom cintoríne v Kulpíne z pokrajiny žiadajú vrátiť, lebo ich doteraz neminuli. Predsa začali vybavovať doklady na túto investíciu, aby sa s prácami začalo čím

V budove kulpínskej školy je teplejšie aj vďaka podpore Miestneho spoločenstva

ný rok. Poukázali na nízky prílev prostriedkov zo samozdanenia z poľnohospodárstva. Prízvukovali, že robotníci platia samozdanenie sústavne a keď ide o poľnohospodárov, tak iba malé percento si tieto záväzky plní. Naplánované prostriedky z miestneho samozdanenia na tento rok sú 5,6 milióna dinárov. V snahe zmenšiť položku financovania práce MS Kulpín rozhodli, že už nebudú zamestnávať kuriča a kupovať uhlie, ale miestnosti MS budú vykurovať elektrinou. Na túto položku v pláne na tento rok určili vyše 96tisíc dinárov. Keď ide o položku plánovaných prostriedkov na šport a kultúru, čiže pôsobenie športových klubov a kultúrnych združení a spolkov, o ich rozdelení rozhodne komisia, ktorú vymenovala Rada MS Kulpín. Predtým všetky kluby, spolky a združenia majú podať správy o minuloročnej práci a plány na tento rok. Všetky spomenuté správy MS Kulpín boli schválené. V súvislosti s nadchádzajúcimi lokálnymi voľbami v Kulpíne predseda RMS informoval, že voľby vypíše predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec a že sa uskutočnia sú3. 3. 2012

9 /4480/

skôr, lebo je už aj verejné obstarávanie na tento objekt urobené. Odznela potešujúca správa, že MS podpísalo zmluvu na 20 rokov o užívaní priestoru pre dedinský trh. Nasleduje úprava tohto priestoru vo dvore bývalej Jednoty v spolupráci s VKP Progres a potom premiestnenie trhu z hlavnej ulice. Rada sa pochvalne zmienila o výmene okien na budove základnej školy v januári tohto roku, tesne pred veľkými mrazmi. Túto investíciu značne podporilo Miestne spoločenstvo a v budove je teraz omnoho teplejšie a zároveň sa zmenšili výdavky na vykurovanie. V súvise s iniciatívou podanou na Obecnej rade, aby sa rady miestnych spoločenstiev vyjadrili o zmene štatútov v súvislosti s voľbou tajomníka, Kulpínčania sa rozhodli pre možnosť, že tajomníka MS navrhne RMS na štvorročné obdobie, a to na verejnom súbehu. Rada MS Kulpín rozhodla poľovníckemu spolku dať pôžičku v hodnote 100-tisíc dinárov, rybárskemu spolku dať 20-tisíc a združeniu Čirikli z Petrovca 10-tisíc dinárov. K. Gažová

HLAS ĽUDU

BIBLICKÝ VEČIEROK VENOVANÝ EKUMÉNE usporiadali vo štvrtok 23. februára na fare SEAVC v Starej Pazove. O organizáciu večierka sa postaral Mgr. Vladislav Ivičiak, riaditeľ Ekumenicko-humanitárnej organizácie (EHO) v Novom Sade, ktorý do Starej Pazovy prišiel s profesorom Romanom Mizom, farárom Gréckokatolíckej cirkvi, Martinom Chovanom, farárom Evanjelickej metodistickej cirkvi, a Teofilom Lehotským, koordinátorom Školy ekumenizmu. Témou prednášok bola Ekuména v minulosti a dnes, s dôrazom na potrebu zbližovania všetkých kresťanských vierovyznaní prostredníctvom prednášok, spoločnej misijnej práce a diakonie. Tieto prednášky na pazovskej fare sledovali okrem veriacich Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi aj členovia Evanjelickej metodistickej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi a Adventistickej cirkvi, ako aj Kristovej cirkvi bratov. k. v.

ŠKOLA PRE ZÁKLADNÉ A STREDNÉ VZDELÁVANIE ANTONA SKALU V STAREJ PAZOVE je bohatšia o auto značky Punto. Kľúče od nového automobilu v pondelok 27. februára t. r. riaditeľke školy Tanji Todorovićovej odovzdal predseda Obce Stará Pazova Goran Jović. Na používanie ho dostali vďaka realizácii projektu Sociálnej inklúzie a opatery a pomoci deťom hateným v rozvoji v rodinách, financovaného Európskou úniou. V tejto škole je 135 žiakov z územia obcí Stará Pazova, Inđija a Pećince a podmienky práce sa touto hodnotnou donáciou iba skvalitnia. a. lš.

K U LT Ú R A S JARMILOU MUDROCHOVOU O FOKLORISTOCH SKOS ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V ILOKU

Zachraňujú folklórnu pozostalosť racuje s deťmi, mládežou a do- tance. Mládež chce radšej niečo spelými, čiže je vedúcou fol- náročnejšie, takže si volíme tance klórnej sekcie v Kultúrno-osveto- zo Slovenska, východniarske, myvom spolku Ľudovíta Štúra v Ilo- javské, dupáky. ku. Stále mladá, usmiata, srší ener– Usilujete sa teda zachovať giou, vysiela dobré vibrácie. Jar- folklórnu pozostalosť... – Vyhľadávamila Mudrochová, me staršie veci, učiteľka triednej chodili sme za výučby v Základstarými ľuďmi, nej škole Julija Bezapisovali sme si nešića v Iloku. Hopesničky, ktoré voríme s ňou o sa spievali kedyochotníckej činsi, pýtali sa ich, nosti, ktorej sa ako ako sa tancovalo choreografka vevoľakedy... Väčšinuje pol druha na ľudí sa tak trodesaťročia. Ozaj, chu obáva, iní zaaký je záujem, koľbúdajú, ďalším ko folkloristov je sa nechce... Sú aktívnych v tomto Jarmila Mudrochová však aj ľudia, ktoobdobí? – Pripravujeme programy, na- rí radi vyjdú v ústrety, a tak sa cvičujeme... Detská a mládežníc- nám darí zachrániť aspoň časť ka sekcia toho času pracujú sú- niekdajších našich piesní a tanstavne, s dospelými pracujem ob- cov. – Je ľahké získať deti, dočas, keď majú času. V minulom roku sme mali 28 až 30 detí, mlad- stať ich do spolku? – Mám taký dojem, že to ide šiu mládežnícku skupinu tvorilo 6 – 7 párov a mali sme aj mladšiu ta- čoraz ťažšie. Deti akoby mali nečnú skupinu, čiže mládežní- menší záujem, folklór ich už nekov, ktorí už končili strednú ško- baví tak ako skôr. Okrem folklólu, boli tu do jesene, a potom ru v Slovenskom dome a okolo neho sú v letnom období aktuodišli na štúdiá... – Na aký repertoár sa orien- álne aj iné aktivity: futbal, tenis, karate, sú tu mažoretky a všeličo tujete? – S deťmi nacvičujem prevažne iné. Niekedy za niektorým diedetské tance a hry z nášho pro- ťaťom prídu aj iné... – Hudbu má spolok vlastnú... stredia, teda to, čo im je blízke, čo – Áno, máme hudobníkov, ktoľahko zvládnu. S dospelými tiež robíme predovšetkým naše ilocké rí hrávajú na našich programoch.

Chýrnik NOVÝ SAD. V dňoch 1. – 6. marca na Novosadskom veľtrhu prebiehajú Medzinárodný salón kníh, výstava umenia Art expo a Veľtrh vzdelávania. V rámci 18. Medzinárodného salóna kníh vo štvrtok 1. marca bola prezentácia vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov s dôrazom na monografiu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry a v sobotu 3. marca (o 15. hodine) vydaní Slovenského vydavateľského centra s dôrazom na chrestomatiu slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Jarmily Hodoličovej Medovník. NOVÝ SAD. V sobotu 3. marca o 17. hodine v miestnostiach Starej fary zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade usporiada pravidelný čajový večierok. V rámci

Vždy máme živú hudbu, nikdy sme netancovali pri hudbe z cédečka... Vlastne: iba raz. Prednedávnom sme šli na detskú prehliadku a preto, že v ten istý deň muzikanti šli na inú stranu, tak sme to nahrali na CD. – Vlani ste chýbali na Stretnutí v pivnickom poli. Ako je to so spevákmi? Ako ich motivujete? – Pre spevákov organizujeme festival Na brehu pri Dunaji. Býva v októbri a väčšinou sa naň prihlásia deti, keďže mládežníci buď nie sú tu, Mudrochovci sa činia: mama Jarka je školia sa, alebo ich neučiteľka a choreografka, otec Vladko fozaujíma. Na poslednom tografuje podujatia ilockých Slovákov a ročníku festivalu Rozo- je činný v rybárskom združení, dcérka spievaný Sriem v Starej Monika nie je ešte škôlkarka, ale vlani Pazove sme mali pred- už – ako najmladšia účastníčka – spiestaviteľa. Aj spevákov, aj vala Na brehu pri Dunaji a tancuje už (!) tanečníkov najviac láka celé tri roky, syn Damian je druhák, tanmožnosť cestovať, na- cuje už dááávno a 2. februára si prvý vštevovať iné prostredia. raz zahral aj v divadelnom predstavení Každý štvrtý rok odchá- (Snehulienka) dzame na Detvu, aj teraz – V Chorvátsku máme detskú by sme tam mali ísť. Vystupova- folklórnu prehliadku, ktorá zhroli sme na podujatí Dni zahranič- mažďuje všetky tanečné skupiny ných Slovákov v Bratislave, mali zo slovenských osád, a máme aj sme i spoluprácu so súbormi zo festival dospelých tanečníkov, Slovenska: navštívili sme Nitru, kde sa tiež stretávame. Keď niekKrnču, Očovú, Raslavice... to má nejaké svoje podujatie, ako – Vystupujete v chorvátskych my Ilocké leto, tak tam tiež ideme, dedinách a mestách, kde žijú vymeníme si programy. Slováci? Juraj Bartoš

večierka odznie aj primeraná prednáška mladého erdevíckeho farára Jána Vidu. A. F. SELENČA. Etno sekcia, ktorá pôsobí v rámci MOMS v Selenči, aj tohto roku k Medzinárodnému dňu žien občanom Selenče a okolitých osád venuje tematickú výstavu. Tentoraz má výstava názov Čaro starých fotografií – keby fotografie prevraveli a na nej sa predstavia aj hostky zo Silbaša a Pivnice. Výstava bude otvorená v etno priestore Domu kultúry v Selenči v nedeľu 4. marca o 15. hodine, keď odznie aj kratší umelecký program v ústrety blížiacemu sa sviatku. J. Berédi NOVÝ SAD. V stredu 7. marca t. r. v sieni SKC P. J. Šafárika (Ul. Vuka Karadžića č. 2) o 20.

hodine novosadskí matičiari v rámci pravidelných mesačných podujatí uskutočnia večierok pod názvom Čajové párty a spomienky na Austráliu. Svoje spomienky na túto nám exotickú zámorskú krajinu prezentuje členka zájazdu vojvodinských ochotníkov a učiteľka tanca Katarína Mosnáková. MOMS Nový Sad NOVÝ SAD. Sekcia pre kultúrno-zábavnú činnosť a zachovávanie tradícií SKC P. J. Šafárika v Novom Sade v sobotu 10. marca t. r. usporiada krojovú zábavu s bohatou tombolou a odmenami pre najkroje. Do tanca a na dobrú náladu bude maximálne hrať hudobná skupina Maks zo Selenče. J. Slávik

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SVET GALÉRIÍ

Okná do umenia, umenie cez okná S ú rôzne galérie: tie v mestách a na vidieku, veľké a malé, reprezentačné a skromné, rozľahlé a stiesnené, tematické a univerzálne... Sú aj galérie na otvorenom. Zdá sa však, že si domovské právo čoraz ráznejšie dobýjajú aj galérie tretie. Také, čo akosi nie sú ani dnu, ani von, no kdesi pomedzi, v oknách a výkladoch budov. Pra vé umenie si vlastne nevyberá. Nepotrebuje toľko priestoru, koľko pozornosti, nežiada vstupné, ale sa najradšej samo ponúka zvedavému zraku okoloidúceho. Aj vtedy, keď je vonku Jeden z portrétov maliarky mínus desať Ljubice Cuce Sokićovej vo alebo nula a výklade Mestskej knižnice záľahy sne- Belehrad hu mu brzdia rýchlu chôdzu, alebo vtedy, keď ten nemá práve a pôvodne vyhranený čas kochať sa v obraze či soche, a tieto ho predsa akosi intuitívne, podvedome a nečakane zlákajú. Vlastne prinútia, aby sa aspoň na pár chvíľ pristavil pri nich. V Belehrade je kopa rôznych pútačov obrovskej veľkosti, sú aj rozmerné reklamné zá-

Dekoratívnosť bez obdoby: výklad FKS Vstúpiť nemožno – z výstavy Križovatka: medzi intimitou a senzáciou v galérii na Teráziach

Práca Ivany Milevovej v okne galérie Fakulty výtvarných umení

bery cez steny poschodových budov, je aj kopa plagátov takmer na každom kroku, no len málo z nich dokáže natoľko upútať zvedavosť a úspešne súťažiť s umeleckými dielami za oknami.

Pred niekoľkými dňami bolo ich ozaj mnoho. Možno to bolo dané tým, že viaceré múzeá nepracovali a že niekoľko klasických galérií mali dni pracovného voľna pre Deň alebo Dni štátnosti Srbska. Možnože to spôsobila i skutočnosť, že si organizátori umeleckých podujatí a výstav našťastie uvedomili, že je umenie len krásou neúplnou a príbehom nedopovedaným, ak sú jeho skvosty zväčša zavreté v studených pivniciach a skladoch. Galéria Okno Fakulty výtvarných umení, ďalšia vo výkladoch Mestskej knižnice Belehradu, tretia v priestoroch Francúzskeho kultúrneho strediska, štvrtá inde... Umenie cez sklo alebo okná do umenia. Tak jedno, ako i druhé je vzácne a krásne. Nevyžadujú si ani tak veľa času: len trochu lásky, pozornosti. A už je tu náš pohľad na iný pohľad. Ak je umelcovým zrkadlom jeho výtvor, ako tvrdí Marc Chaggal, nie je naším zrkadlom to, či si ho všímame a vnímame. Nie kde – ale práve ako... Oto Filip

NA AZÚROVOM POBREŽÍ je názov výstavy Pabla Picassa, zakladateľa kubizmu, jedného z najväčších maliarov, tiež sochára, kresliara a grafika 20. storočia. Tu sú vystavené rôzne keramické sochy a predmety vyrobené zo striebra a zlata. Zozbierané sú z niekoľkých súkromných a muzeálnych zbierok. Výstava bola otvorená 2. februára a záujemcovia si ju môžu pozrieť do 15. apríla t. r. v priestore továrne BEKO pri Kalemegdane v Belehrade. Kúsok z tej výstavy vám aj tu prostredníctvom fotografií podávame. Jana Strakúšeková 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V PADINE USPORIADALI PODUJATIE VÍNO, HUDBA, KLOBÁSY

Krátko z Petrovca

Tohto roku plnoleté V

sobotu 25. februára v novootvorenej sieni podniku Hole v Padine prebiehalo tradičné spoločensko-labužnícke podujatie Víno, hudba, klobásy. Už osemnásty raz sa v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine zhromaždili najlepší výrobcovia vína a klobás, zároveň milovníci dobrej slovenskej hudby. Tohto roku súťa-

Odmenení výrobcovia vína a klobás

Odborná porota mala neodolateľnú úlohu

žili výrobcovia osemnástich vín a desiatich klobás, ktorí okrem toho, že takto predstavili svoje výrobky, sa uchádzali aj o pekné odmeny. Na úvod súťaže domácich a hostí, ktorí prišli aj spoza chotára v čele s podpredsedom Zhromaždenia AP Vojvodiny Martinom Zlochom, pozdravili Dušan Kereš, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej, a Janko Kolárik, podpredseda MOMS v Padine. Výrobky hodnotili osobitné komisie. V konkurencii výrobcov vín najúspešnejším podľa rozhodnutia komisie, v ktorej boli Martin Ďuriš, Martin Garafiát, Michal Petráš, Ján Strehovský a Ján Imro, je Pavel Kuľa. Druhú cenu získala Ruženka Štaubová a tretiu Pavel Brezník. Keď ide o klobásy, podľa rozhodnutia odbornej poroty v zložení Pavel Štaub, Jaroslav Boboš, Savo Segedinský, Martin Zloch a Dušan Babinec, najchutnejšiu klobásu urobila Anna Ďurišová, druhé miesto získal Michal Sládeček a tretie

pondelok 6. februára vo veľkej sieni Zhromaždenia obce sa uskutočnilo ďalšie pracovné stretnutie účastníkov komasácie v katastrálnej obci Báčsky Petrovec. Na ňom sa majitelia obrábateľnej pôdy a pozemkov, ktoré sú z rôznych dôvodov sporné a ktoré majitelia nemali gruntovne riešené, spolu s členmi komasačnej komisie pokúsili dohodnúť alebo si určiť poradie krokov, aby nikto z účastníkov komasácie nezostal ukrátený. Najviac problémov v tom spôsobujú predovšetkým nezrovnalosti pri prinavrátení zeme občanom zo strany poľnohospodárskeho družstva. xxx V Podnikateľskom a inovačnom stredisku v Báčskom Petrovci vo februári pokračovali v organizovaní školenia pre spoluobčanov. Usporiadali tak kurz angličtiny, ako i kurz počítačovej techniky, obidva pre začiatočníkov. Poslucháči by mali absolvovať po 20 pracovných hodín. Prostriedky pre tieto kurzy PIC získal z pokrajinských fondov. Ak sa tento druh školenia osvedčí, podobné kurzy plánujú organizovať aj pre pokročilých. xxx V nedeľu 19. februára v Združení petrovských drobnochovateľov usporiadali výročné zasadnutie. V správach zdôraznili nedostatok finančných prostriedkov, od ktorých v značnej miere závisí práca spolku. V minulom roku disponovali financiami v hodnote 98-tisíc dinárov, z čoho im miestna samospráva poskytla iba 10-tisíc dinárov. Napriek tomu sa im podarilo uskutočniť medzimestskú výstavu a aktívne sa zúčastnili na Dni Petrovca a Slovenských národných slávnostiach. Vlani plechom prikryli klubovňu a v tomto roku plánujú opravu kuchyne a šopy, ale aj častejšie organizovať burzu drobných zvierat. J. Č-p

Biele, červené a čierne vína hodnotila skúsená komisia vinárov

Odmenený tanečný pár Gustáv Štaub a Anna Ďurišová

výrobca klobás pod značkou Kron. Osobitná komisia v zložení Ján Širka Šnajco, Michal Sládeček a Ján Nemček „šacovala” prítomné dámy a rozhodla, že prívlastok najsympatickejšej osoby na zábave patrí Anne Segedinskej-Juricovej z Nového Sadu.

Členky podujatia Spolku žien v Padine Mária Turanová, Zuzana Melichová a Katarína Šuľová pátrali po osobe, ktorá mala na sebe oblečený najkrajší slovenský kroj a rozhodli, že za krásky v ľudovom kroji na večierku vyhlásia Padinčanky Darinu Poliakovú a Katarínu Petrášovú. Nebolo ľahko ani 23 prihláseným tanečným párom, ktorí súťažili o titul najlepší tanečný pár. Odmenu udelili tanečníkom Anne Ďurišovej a Gustávovi Štaubovi a o to, aby sa hosťom podujatia dobre tancovalo a ešte lepšie spievalo, sa postaral hudobník Pavel Petrovič. Ani tentoraz nechýbala bohatá tombola, ktorú pripravili početní sponzori. Zábava trvala až do bieleho rána a padinskí matičiari na základe toho zhodnotili, že to bolo ešte jedno úspešne realizované podujatie. A. Chalupová

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PETROVEC VO FEBRUÁRI ROKU 2012 Urbánna krajinka číslo jeden

Sneh a zabíjačka (Ešte raz a keď bude podobná zima, tak zas) ajmenej päťdesiat rokov, viac ako polstoročia, nebolo v Petrovci tak ako vo februári tohto roku. Nebolo toľko a takého snehu. Ani nesnežilo na mínus dvadsaťpäť. Sneh pribúdal každý deň, mrzlo domodra a autori nekaždoročnej zimy vymodelovali i takéto obrázky. Ale ani tony snehu na krovoch dedinských domov, ohradách a chodníkoch neodradili (tiež) tvrdých zabíjačov zvaliť dvoch, opáliť ako voľakedy a v družnej debate narobiť štipľavé petrovské klobásy. Vtedy, bude sa rozprávať a spomínať, keď voda mrzla aj v zatvorenom a uši sa začervenali už vedľa druhých susedov, tak kmotrov-

ci, príbuzní a kamaráti opaľovali slamou a nadievali chýrečné petrovské klobásy. Krajinka ako idyla a smelosť súcich chlapov a žien svedčia o povedanom. Aby sa nezabudlo. A zabudnuté nestratilo. p. hansman

Urbánna krajinka číslo dva

Svedkyňa voľakedajších a dnešných snehových krajiniek a zabíjačiek Katarína Rybovičová v spoločnosti kameramana Jozefa Maďara vo februári tohto roku

Chvostík a uško pre gazdu Jaroslava – v slamovej rúre upečené na mínus dvadsať Niet krajšieho žitia... nad švagrovské remeslo

Tradícia čistá ako sneh – po každom piatom poháriku jedna klobása alebo čevapčič 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Výrobný štáb RTVV na domácom teréne u Rybovičovcov

Z NAŠICH OSÁD ZLATÉ VÝROČIE MANŽELSTVA KUCHÁRIKOVCOV V KOVAČICI

ako my, –prihovorila sa teta Katka. Obaja vždy mali nejaké záľuby, ktorým sa venovali vo voľných chvíľach. Katarína sa ešte ako malé dievča začala zaoberať vyšívaním, mať ju hých podujatí, ktoré sa čas- naučila šiť čepce, obleky a iné. Neto dostali aj na televízne ob- skoršie sa ako Kuchárikova nevesta razovky prostredníctvom stala členkou Ženského spolku v Koprogramu lokálnej RTVOK. vačici. – A keď prišla nedeľa, vždy Vlastné deti Kuchárikovci som s radosťou spolu s manželom nikdy nemali, hoci vždy tú- šla na zábavu do hotela Park. Boli to žili po potomkoch, no pri- krásne časy, – zaspomínala si naša tom sa vedeli tešiť aj z cu- spolubesedníčka. V roku 1971 si dzích. Aj napriek tomu ich Pavel a Katarína Kuchárikovci začali stavať vlastný dom, lebo – ako povedali, pre nich domov znamená pokojný prístav, do ktorého sa človek vždy rád vracia. Manželské puto lásky a svornosti Kuchárikovcov bolo čoraz pevnejšie a také zostalo dodnes. – Recept na šťastné manželstvo vám však nepovieme, lebo neexistuje. Je to dané životom a génmi, – zhodnotil Pavel Kuchárik. – Dvaja ľudia si musia rozumieť a musia byť navzájom tolerantní. Láska sama od seba nič nemôže vyriešiť, na spoločný život nestačí. To my sami musíme živiť lásku práve vzájomným Aj po rokoch tu vládne láska a porozumenie rešpektovaním, uznávaním a hľadaním komvzájomná láska pretrváva až do- promisov, – doplnila Katarína Kudnes. cháriková. A čo si želajú oslávenci do – Vždy sme problémy riešili spo- budúcnosti? Predovšetkým aby ich ločne, lebo si myslím, že manželstvo zdravie slúžilo aspoň tak ako doteiba vtedy môže prežiť roky, ak sa raz. manželia navzájom uctievajú. Tak A. Chalupová

Spája ich puto lásky a svornosti stup do manželstva je otvorenou bránou do spoločného života dvoch mladých ľudí. Pekné manželstvo nie je však niečo, čo funguje samo od seba. Aby bolo naozaj pekné, vyžaduje si veľa energie, diplomacie, tolerancie, ako aj vôle a ochoty nielen brať, ale aj niečo investovať. V takom prípade aj po päť- Mladí Kuchárikovci po uzavretí manželstva desiatich rokoch spoločného života môže manželstvo pri- vom dome. Ja som tam bol „nevestou“, – začal rozprávať báči Paľko a nášať radosť. Kovačičania Pavel a Katarína Ku- pokračoval: – Za jedným stolom chárikovci si „áno“ povedali 18. sme všetci piati sedávali: manželkina marca 1961. Ich svadba nebola vô- stará mama, môj apóš, mamóška, bec parádna, bola až príliš jedno- Katka a ja, a to celých 35 rokov. Keduchá, možno povedať nekaždo- ďže sa vtedy z roľníčenia nedalo denná na tie časy a pomery, a chu- riadne žiť, zamestnal som sa najprv doba, v ktorej väčšina ľudí žila, bola v jednom priemyselnom kombisamozrejmá. Vtedy mladá Katka náte v Belehrade, neskoršie som praŽolnajová vedela, za akého mladí- coval v mnohých iných podnikoch, ka sa vydáva. Spoznala ho už v najviac v továrni Soko Štark, potom detstve, bol pre ňu zaujímavý už ako v spoločenských a súkromných pedesaťročný chlapček, keď sa mu kárňach ako vysokokvalifikovaný podarilo urobiť rádio so slúchadla- majster svojho remesla. Pracoval mi. V dedine pre deti usporiadal im- som aj v Detskom dome v Beleprovizované kino, vedel urobiť zá- hrade, kde som často vítal deti s čerbavu, zaujímala ho fotografia. Ne- stvým voňavým pečivom. Bolo to skoršie, keď vyrástol na mládenca, pre mňa najkrajšie obdobie v mostal sa vojakom a na vojenčine sa vy- jej práci, – spomína si Pavel Kucháučil pekárskemu remeslu. – Prvé rik. Vždy mal nesmierne rád deti a roky v manželstve neboli ľahké, keď sa mu roku 1984 do rúk dostabola chudoba, a my dvaja s Katkou sme vtedy začali spolu žiť v starom la kamera, nahrával ich aj na viPišpeckovom, neskoršie Žolnajo- deopásky, urobil zábery z mno-

ZO SILBAŠSKEJ MATRIKY

Málo sobášov, málo detí S ilbašská matrikárka a šéfka Miestnej kancelárie Jasmina Ostojićová do knihy sobášených v roku 2011 zapísala 10 manželských dvojíc. Údaje zo silbašského Domu zdravia hovoria, že sa v Silbaši narodilo 21 detí, a to 13 dievčat a 8 chlapcov. O počte pohrebov informácie nám poskytli v podniku Komunalno Silbaš, z ktorých sa dozvedáme, že bolo spolu 49 pohrebov a štyroch nebožtíkov pochovali mimo Silbaša. Do knihy zosnulých matrikárka zapísala 40 osôb, 19 mužov a 21 žien. Najstarší zosnulý bol Obrad Pandurov, narodený roku 1918, a najstaršia zosnulá Draginja Blagojević, narodená roku 1922. Najmladší zosnulí boli Milan Girizovski, narodený

roku 1958, a Mária Zelenáková, narodená roku 1947. Pán farár Vladimír Lovás st. uviedol, že v slovenskom evanjelickom chráme v Silbaši v minulom roku bolo pokrstených 6 detí, a to 4 chlapci a 2 dievčatá. V Silbaši zomrelo a cirkevne bolo pochovaných 20 osôb, z toho 8 mužov a 12 žien. Večeru Pánovu prijalo 47 mužov a 98 žien, spolu 145. V evanjelickom kostole sa sobášili 2 páry. Pravoslávny kňaz mal v roku 2011 jeden sobáš. V pravoslávnom kostole v uvedenom roku pokrstili 8 osôb. Cirkevne pochovaných bolo 26 zosnulých a štyroch nebožtíkov pochovali mimo Silbaša. Rastislav Kopčok

Milićovcov potešili dvojičky Nikolina a Tamara 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO STAREJ PAZOVY

K Valentínovi, Zuzanám a zlatým svadbám o mrazivého februára trochu val v stavebnom podniku Srem a tepla vnáša Deň svätého Va- počas svojej pracovnej doby vylentína 14. februára, čiže sviatok staval veľa domov nielen v Pazove, zamilovaných. Tento deň nie je ale aj v Slankamenských Vinohravyhlásený za nepracovný, ale ho doch, Belehrade a inde, k tomu bol oslavujú všetci tí, ktorí poznajú v podniku aj mechanikom a vodilásku, ktorí boli alebo sú zamilo- čom. Manželka Zuzana bola dovaní, ktorí nie sú sami, majú svoju máca, starala sa o dcéru Annu a druhú polovičku a delia sa s ňou o syna Jána, spolu s manželom sa za- Kočišovci na zlatej svadbe všetko dobré i zlé, čo život priná- oberala aj poľnohospodárstvom, ša. Deň svätého Valentína mnohí záhradníctvom a vinohradníc- via zdedili po rodičoch lásku k riam, dvojičky Alina a Vivien, a považujú za jedinečnú príležitosť tvom. Za 50 rokov spoločného ži- umeniu, Martin má blízko k hud- Teodóra. Spoločne precestovali vyjadriť svojím blízkym lásku a vota bolo aj ťažkých chvíľ, no tie be, bol aj folkloristom a Ján je kus sveta, krajiny Európy, boli aj v náklonnosť. Práve preto pri tejto rýchlo vyblednú, keď je v manžel- akademickým maliarom. Martin Amerike a Kanade, avšak najradšej príležitosti spomenieme tri zlaté stve zhoda, úcta a tolerancia, tak- s manželkou Jaroslavou a synmi sú doma, v Starej Pazove. MichaDávidom a Jakubom žije v lovou záľubou je záhradníctvo a visvadby, ktoré v Starej Írsku a Ján s manželkou Ves- nohradníctvo, Kristína rada spieva, Pazove oslávili rodiny nou a synmi Viktorom a Igo- a preto nie div, že je členkou takKočišová, Agarská a rom v Starej Pazove. Man- mer každého speváckeho zboru z Gíregová. Všetky tri želia Agarskovci sú tej mien- niekoľkých, ktoré sú činné v Starej manželstvá sú svojím ky, že tolerancia je v man- Pazove. Aj Gíregovci tvrdia, že v spôsobom zaujímaželstve najdôležitejšia. Treba manželstve je najdôležitejšia tové. Poďme však ravedieť, kedy je potrebné lerancia a k tomu táto rodina je aj dom. mlčať, napočítať do Zuzana a Ján Kočidesať, a len potom šovci 50. výročie manniečo povedať. želstva oslávili 9. Kristína Požgajová októbra 2011, keď a Michal Gíreg sa usporiadali opravdivú pazovskú svadbu, akú Láska a tolerancia po päťdesiatich rokoch – manže- chceli sobášiť v polovici decembra, no kemali aj v roku 1961, lia Agarskovci ďže mladucha nemaale teraz iba so svojimi najbližšími. Zuzana a Martin že v pamäti zostávajú iba tie pek- la 18 rokov, trochu počkali a pred matrikára si zastali Agarskovci sa zosobášili 29. októb- né, hovoria Kočišovci. ra 1961, zlatú svadbu oslávili zaKysáčanka Zuzana Vozárová sa 30. decembra. Potom osláčiatkom novembra 2011, kým Kris- s Pazovčanom Martinom Agar- vili Silvestra a 1. januára tína a Michal Gíregovci slávnosť ským zoznámila v lete 1961 a po mali cirkevný sobáš. Na zausporiadali začiatkom decembra, troch mesiacoch sa zobrali. Stred- čiatku spoločného života hoci výročie svadby mali koncom nú učňovskú školu vychodila v päť rokov žili v Rakúsku a po decembra či začiatkom januára, Báčskej Palanke a po príchode do návrate do Starej Pazovy lebo sa sobášili na rozhraní rokov Pazovy roku 1974 sa zamestnala v pokračovali v práci v ro1961/62. textilnom podniku Diana, kde pra- dinnej hodinárskej dielni, Zuzanu Kišovú a Jána Kočiša covala do roku 1995. Doma sa za- neskoršie sa začali zaoberať spojila hudba a tanec, ten oprav- oberala vyšívaním a aj dnes mno- aj optikou. Obaja ešte pradivý pazovský, ešte aj dnes si radi hí Pazovčania majú jej výšivky, cujú v podniku, pomáhajú Gíregovci na oslave výročia zatancujú tak ako tancovali aj na predovšetkým zástery, a folkloris- najmladšiemu a najstaršieoslave zlatej svadby, ktorá sa vskut- ti košele. Martin po skončení mu synovi, ktorí pokračujú v tom- opravdivým príkladom multietku na pazovskú svadbu aj podo- strednej ekonomickej školy pra- to rodinnom remesle, kým stred- nickosti. Kristína je Slovinka, Michal bala. Pre Jána je pieseň a harmo- coval v sociálnom, popri zamest- ný syn žije vo Švajčiarsku. Traja sy- je Slovák, jedna nevesta je Manika súčasťou života, dodnes rád naní študoval na ekonomickej fa- novia Vladimír, Miroslav a Branislav ďarka, druhá Polorumunka a tretia do rúk berie harmoniku, s ktorou kulte, a potom pracoval v podni- sa Gíregovcom narodili v prvom Srbka. Namiesto záveru ešte odkaz sa kamaráti od detstva, rád hrá a koch Univerzal, Agrounia, naj- desaťročí spoločného života, druspieva. Po dedkovi lásku k tancu dlhšie v SDK, skadiaľ v roku 2000 hé desaťročie venovali opatere a troch párov jubilantov – v manzdedila vnučka Zdenka a lásku k odišiel do dôchodku. V mladosti výchove detí, v treťom sa synovia želstve je najdôležitejšia tolerancia, tancu a dobrý hlas zdedili synove bol folkloristom a donedávna aj oženili a do rodiny pribudli vnuk láska a vzájomná dôvera. A. Simonovićová dcéry Michaela a Ema. Ján praco- členom speváckeho zboru. Syno- Samuel, potom vnučky Iris, Mi-

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

my a m

nej lad ok á iZ li p žiac aľova vďan e i m ž i h– dňu etrovc ré z nic Benko u P m i o i i t é r m iek n Má pros n sko rod iná v Báč e nám ovej a ás po vez d n e tiž ka rle tn ty M a Čaja Ocho te We ytli, ale ich to viate r t ús y Ján m. Vlas posk : chcú ich s jú má l i ško vojich iteľkám kútika r vrátil lkám k hádza s č ô e o k y u d h vyc me t s rtré svojim etské h čím ím mo oviny bude ka – do D e im ic ajmilš aše n čo, ne arca vej by sm jim n , keď n ? Nuž a 8. m á li, a ať svo robiť marca štvrtk .. Ned nov Ale čo tu 3. du do ácimi. náku. v sobo las ľu dom tohto už dsa H pred amy z dopre rývať biť: M útika sk nič ro ho k atku sa etské k k svi D e šho ú darč ! n t a st krá dva

o Tot

aš sú n

ka Š Jána Čaja ská, 4. b, Z v ro e C a ín Sab ci v B. Petrov

Jasna Andrá ši v B. Petrovc ková, 4. b, ZŠ Jána Čaj i aka

Š Jána

Z k, 4. b, v Spevá Mirosla B. Petrovci v

Čajaka

Laura Pante li v B. Petrovc ćová, 4. c, ZŠ Jána Čaja i ka

Stanislav Č ast v B. Petrov ven, 4. c, ZŠ Jána Čaja ci ka

kovová, 4. c, Marína Marin v B. Petrovci ka ZŠ Jána Čaja

Veľa tvorivých nápadov a šikovné prsty v príprave MDŽ-darčekov vám prajú: Anna F. a Jana S. 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 28.2.2012 14:18 Page 1

Nový Sad 3. 3. 2012 Ročník XXIX Číslo 2/333 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

IN MEMORIAM ODCHOD SVETOZNÁMEJ SPISOVATEĽKY

Wislawa Szymborská (1923 – 2012) rvého februára t. r. v Krakove vo veku 88 rokov umrela poľská poetka, esejistka, literárna kritička a prekladateľka z francúzštiny Wislawa Szymborská. Posledný československý prezident Václav Havel ju kedysi opísal ako „príjemnú, decentnú a skromnú dámu“, kým literárny svet ju poznal aj ako „Mozarta poézie“. Držiteľka Nobelovej ceny za rok 1996 podľahla rakovine pľúc. „Zomrela pokojne, v spánku,“ povedal pre štátnu informačnú agentúru PAP jej asistent Michal Rusinek. Narodila sa 2. júla 1923 v poľskom meste Bninie (dnes Kórnik) pri Poznani, ale už ako osemročná sa s rodičmi presťahovala do Krakova, ktorý ju natoľko okúzlil, že v ňom prežila celý život. Na tamojšej Jagellonskej univerzite študovala polonistiku a sociológiu (1945 – 1948), ale pre zlú finančnú situáciu vysokú školu nedokončila. Ako 29-ročná nastúpila do redakcie literárneho týždenníka Życie Literackie, kde strávila nasledujúcich 30 rokov. Prvé básne začala uverejňovať hneď po skončení druhej svetovej vojny. Debutovala básňou Hľadám slová roku 1945. Už jej prvá básnická zbierka Preto žijeme (Dlatego żyjemy, 1952) naznačila, že nebude tradičnou autorkou ženskej lyriky. V línii citovo-diskrétnej a pritom intelektuálnej poézie pokračovala aj v zbierke Otázky sebe samej (Pytania zadawane sobie, 1954). Neskoršie sa však týchto dvoch zbierok z obdobia so-

cialistického realizmu zriekla. V odôvodnení najvyššieho literárneho ocenenia – Nobelovej ceny za literatúru – sa píše, že poetická tvorba Wislawy Szymborskej sa dokázala s ironickou presnosťou pozerať na ľudskú realitu v historickom i biologickom kontexte. Popri tomto ironickom odstupe charakterizoval jej meditatívnu a filozoficko-intelektuálnu lyriku aj trpký humor a zmysel pre paradox. Medzi najznámejšie diela prvej dámy modernej poľskej poézie, ktorej básnickým vzorom bol jej krajan Czeslaw Milosz, patria: Wolanie do Yeti (1957), ktoré vyšlo v slovenčine ako Volanie na Yetiho (1966), Soľ (Sól, 1962), ktorá vyšla v českom preklade ako Sůl (1965), Ľudia na moste (Ludzie na moście, 1986), Koniec a začiatok (Koniec a poczatek, 1993), ktorá bola vydaná v češtine ako Konec a počátek (1997). V slovenskom preklade jej po udelení Nobelovej ceny vyšli knihy 49 básní (1999), Chvíľa (2003) a Neprítomnosť (2008). Jej poézia je známa pre využívanie fabulácií, anekdot a metafor okorenených trpkým humorom a iróniou. Posledná zbierka jej vyšla roku 2007 pod názvom Láska šťastlivá a iné verše. Szymborská sa okrem poézie venovala literárnej kritike a prekladaniu, predovšetkým z francúzštiny. V 80. rokoch prispievala pod pseudonymom Stanczykowna do poľského samizdatového časopisu Arka a taktiež do revue Kultúra, ktorá vychádzala v Paríži. Jej poézia bola prekladaná do mno-

hých európskych jazykov a taktiež do arabčiny, hebrejčiny, japončiny a čínštiny. Wislawa Szymborská bola nositeľkou mnohých cien poľských (najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla jej roku 2011 udelil poľský prezident), ale i medzinárodných (Goetheho cena z roku 1991, Herderova z roku 1995 a cena poľského PEN klubu z roku 1996). Okrem toho bola čestnou doktorkou Poznaňskej univerzity Adama Mickiewicza . m. ď.

Wislawa Szymborska

SEN Môj zabitý, môj obrátený v prach a v hlinu, podobný svojej vlastnej fotografii: na tvári s tôňou lístia, s morskou mušľou v ruke vydal sa na cestu do môjho sna. Putuje temnotami, zhasnutými odnikdy, prázdnotou, čo sa navždy otvorila k sebe, sedemkrát sedem siedmimi tíšinami. Zjaví sa na vnútornej strane mojich viečok, na tom jednom jedinom dostupnom mu svete. Bije mu prestrelené srdce, z vlasov sa vrhá prvý vietor. Začína rásť i lúka medzi nami, nebesá prilietajú s mračnami a vtáctvom, na horizonte mlčky vybuchujú hory a rieka steká do dolín a hľadá more. Tak ďaleko už vidno, ach, tak ďaleko, že deň a noc sa približujú súčasne a naraz prežívajú všetky ročné obdobia. Mesiac otvára štvorštvrťový vejár, hviezdice snehu víria popri motýľoch a z kvitnúceho stromu padá ovocie. Stretávame sa. Neviem, či len v slzách, a neviem, či aj v úsmevoch. Už iba krok a zrazu vedno počúvame tvoju morskú mušľu, ako v nej šumí tisíc orchestrov, ako v nej plače svadobný náš pochod. Z poľštiny preložil: Vojtech Mihálik

obzory2:0 28.2.2012 14:24 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (26)

Prišiel čas aj na zmluvy nových osídlencov v Selenči K eď v roku 1758 uplynulo vyše dva roky od pobytu nových osídlencov na majetku báčskej katolíckej episkopie v osade Selenča, ďalší záväzok do nového roku bolo podpisovanie trvalej zmluvy poddaných s katolíckym predstavenstvom. Horlivci na cirkevnom majetku to ledva čakali, lebo realizácia zmluvy konečne predstavovala aj stabilný hmotný príliv dane aj z tejto donedávna takmer pustej osady. Tento fakt potvrdzuje aj podrobnejšia inšpekcia archívnych dokumentov, lebo v roku 1758 boli spísané až dve osadnícke zmluvy. Prvá osadnícka zmluva datovala zo dňa 2. júla 1758 a predstavovala asi dovtedy najdôkladnejšie spísanú zmluvu. Vychádzala, ako to píše hneď na začiatku, zo snáh Náboženského strediska kaločského (Divina Metropolitanae Colocensis) a báčskej kanonickej jednotnej cirkevnej archiepiskopie (Bacsiensis Canonice unitarum Ecclesiarum Archi-Episcopi), spolu s Kamitátom Cisársko-kráľovského predstavenského poradenstva (Comitis Coesareo-Regiarum Majestatarum Consiliarij), prisťahovaním revitalizovať niektoré bývalé báčske pustatiny a pobočky (nonnule ex Praediis et Diverticulis Bacsiensibus) novými pravými obyvateľmi (verum Incolatum). V druhom odseku sa podrobnejšie konkretizoval aj príchod poddaných nekatolíckeho náboženstva, lebo ďalším určením sa povoľoval príchod aj obyvateľom pravovernej viery (vero Otthodoxae Fidei), ale aj augsburského vyznania (proindae Augustanae etiam Religionis), s tou zreteľnou podmienkou (ac tamen expressa cum Conditione), že nebudú pretendovať na svoje slobodné náboženské praktizovanie (ne Religionis Suae Liberum Exercitium praetendant), ale zostanú v rovnakom položení ako aj iní obyvatelia tohto náboženstva tejto župy (verum in Statu quo alii quoque huius Istius I. Comitatus Incolae permaneat). Ďalšie určenia sú už všeobecného rázu, vzťahujú sa aj na občanov predtým kulpínskych (Incolae prius Kulpinienses) a predsta-

vujú podmienky, pod akými prisťahovalci môžu prísť: musia mať riadne úradné prepustenie od svojho dovtedajšieho zemepána, a vyplatené všetky ročné poplatky. Pre takých poddaných, v snahe zadržať ich v tejto stolici, Arcibiskupská excelencia mesta Báč ráčila osídliť ich na lokalite Derža a Veľká Banča, vlastne Báčska nová dedina (Bacs Uj Falu), so stanovenými podmienkami. A potom sa v 16 paragrafoch tieto podmienky aj uvádzajú. Už na začiatku sa konštatuje, že cieľom je nasťahovať 200 rodín, vlastne 200 domov (par. 1°), ktorým sa na ich žiadosť dá do prenájmu aj susedný pozemok Selenča (vitium quoque Praedium Szelencse in arenda habere volentibus cessum sit) s podmienkou, že za to zaplatia tak ako aj za svoje domácnosti s pridelenými pozemkami a pasienkami (par. 2°). V ďalších paragrafoch sa uvádzajú už konkrétnosti zaťaženia. Poddaní budú platiť deviatok a desiatok z úrody z posiateho semena, ktoré dostanú z báčskej, alebo z iných svätoštefanských stolíc (par. 3°). Čapovanie vína a piva bude im povolené od sv. Michala do sv. Juraja, a v opačnom čase to bude v kompetencii Panstva (par. 4°). Záväzní budú aj na tvrdé pracovné povinnosti voči Panstvu, ktoré bude mať svojráznu imunitu (par. 5°). Drevo pre stavbu a kúrenie si budú môcť zadovážiť z okolitých lesov za úhradu 12 forintov (par. 6°). Cenzus pre celý chotár, spolu s pustatinou Selenča, vo výnose ročnej árendy by vynášal 1 000 forintov (Annue praestabit Florenos Mille)1, ktoré sa má vyplatiť v dvoch častiach: prvá na sv. Juraja a druhá na sv. Michala (par. 7°). Pre každý dom bol záväzok dať ročne po dve kurčatá a 12 vajec a centu masla (= 56 kg) musí panstvu odovzdať celá osada (par. 8°). V ďalších paragrafoch precizované sú práva na jatku a trh (par. 9°), ale aj povolenia a zákazy pre poľovačku (par. 10°). V paragrafe 11° spresnené boli súdne kompetencie a voľba richtára a notára, kým ďalšie dva paragrafy (12°

a 13°) garantovali právne konanie Panstva a trojročné právo na „slobodné roky“ nových prisťahovalcov. V paragrafe 15° sa už naznačila lehota prvého splácania dane pre tých, ktorým lehota slobodných rokov vypršala, a to od dátumu 1. januára až do konca decembra 1759. V poslednom paragrafe je naznačené, že obyvateľom všetky ustanovenia zmluvy boli prečítané, aj vysvetlené. V závere zmluvy, tak ako sa to patrí, bolo naznačené miesto (Arciepiskopia mesta Báč) a dátum (dňa 2. júla roku 1758). Pod zmluvou, vlastne jej odpisom2sa podpísal prefekt Štefan Konček (Stephanus Koncsek), správca cirkevných pozemkov v Báči.

Faksimile prvej strany Zmluvy z 2. júla 1758 Druhá zmluva je známa pod menom Kolonizácia z Kulpína do Báča na pozemky Derža a Veľká Banča. Spísaná je na troch stranách veľkého formátu v deň 11. decembra 1758. Ide, ako sa v dokumente uvádza, o interný dokument, vnútropis (infrascript)3, napísaný v Báčskej archiepiskopii pričinením dvoch báčanských obecných hodnostárov Jánom Šimonym (Joanius Simony) a Michalom Tajnaiom (Michael Tajnai). V dokumente sa v siedmich bodoch bližšie určujú podmienky zmluvy. Tak v dokumente sa precizuje, že na pozemkoch Derža a Veľká

Banča majetku Archiepiskopie mesta Báč sa pre novoprisťahovalcov z bývalého sídla v osade Kulpín určuje záťaž asi v súlade s predchádzajúcou zmluvou, na majetok, ktorí zaujali, a to: na lúky, role a dom4. Ďalej sa definujú povinnosti majiteľa jarma (daní) a modus prechodu povinností splácať dane na následníka, v prípade, že nositeľ jarma nechá osadu. Doriešený je aj problém termínu vlastnenia domov zo strany staroosadlíkov, platenia dane na nich a konečného odovzdávania príbytkov novým prisťahovalcom do sv. Juraja 1759. Možnosti staroosadlíka tu boli: predať alebo darovať dom, lebo sa vystavaný príbytok rúcať nesmel. V závere dokumentu sa precizuje problematika árendovania, povinnej práce na cirkevnom majetku, právnych záležitostí poddanstva na rímskokatolíckom majetku atď. V podpise nejde o osoby menované v úvode dokumentu, a tak možno predpokladať, že je to odpis originálneho dokumentu. Obaja podpísaní boli báčski úradníci: prvý podpis je nečitateľný, ako druhý sa podpísal Jozef Kováč (Josephus Kovács), neskoršie aj stoličný úradník. Je zaujímavé, že všetky tieto dokumenty, celá tá obsiahla príprava právnych aktov, nebola sprevádzaná masovým príchodom Slovákov do osady. Konečne, prefekt Konček pre tú dobu uviedol, že v Selenči bolo iba 12 novoprisťahovaných rodín. Ak sa vezme do ohľadu, že všetky rodiny, súhrnne 15, odišli z Kulpína do Selenče a nie aj inde, tak ich tu ešte pred formovanou dokumentáciou bola iba malá hŕstka. Tí druhí prišli do Selenče len po týchto obsiahlych organizačno-právnych zásahoch. Preto sa zdá byť mylná orientácia Selenčanov zvoliť si 2. júl 1758, teda dátum formovania prvej zmluvy, ako deň osláv vzniku tejto slovenskej osady, ako deň príchodu Slovákov do Selenče. Tento fakt nestojí, lebo Slovákov v malom bolo v Selenči omnoho skôr a vo väčšom množstve len neskoršie. Dátum sa však môže sláviť, ale ako deň prvých systematických príprav pre hromadný príchod našincov na tieto priestranstvá, čo sa realizovalo koncom 50. a začiatkom 60. rokov 18. storočia. DrSc. Ján Babiak

1 a nie 10 000 forintov ako uvádza O. Andrašiová. Bola by to strašne nereálna suma pre árendovanie chotára. 2 Ide o odpis originálu. V origináli zmluvy sa podpísal asi arcibiskup František Klobušický s príslušenstvom mesta Kaloča. 3 Viď dokument 78/1758, Archív Vojvodiny, BBŽ, 1743 – 1759, sv. 2. 4 V dokumente je bydlisko naznačené maďarským pojmom szálas (byt, bývanie, prístrešie, sálaš).

24/II

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 28.2.2012 14:19 Page 4

ROZHOVOR SLOVO MÁ: DR. SNJEŽANA MILIVOJEVIĆOVÁ, PROFESORKA FAKULTY POLITICKÝCH VIED

O menšinách, rozdieloch a mostoch ol tam celý rad podnetných tém: o rozličnostiach kultúrnych a iných, o menšinách, o tom, ako nás vidia iní alebo ako sa my dívame na nich, o stereotypoch trápiacich našu žurnalistiku, o mostoch, cez ktoré nám všetkým len treba ísť... Tematická dielňa pre novinárov moderných médií Asociácie nezávislých elektronických médií (ANEM), prebiehajúca začiatkom februára v Belehrade, sa plne vydarila predovšetkým ďakujúc Dr. Snježane Milivojevićovej z belehradskej Fakulty politických vied. – Práve ste mali veľmi zaujímavú prednášku o rozličnostiach, menšinách, o informovaní o nich. O aký výskum, zámer a základné tézy vlastne ide? – Je to praktický a aplikovateľný výskum, ktorý tím Fakulty politických vied robil pre potreby staníc ANEM. Cieľom bol vznik predlohy na základe ktorej by sa produkcia ANEM mohla zapojiť do tvorby kvalitnejších programov o menšinách. Šlo nám vlastne o identifikáciu toho, ako sú v médiách a v anketovanej skupine prezentované témy, problémy, otázky, portréty predstaviteľov a našich menšín. Vychádzali sme z predpokladu, ktorý sa aj potvrdil, že je v mnohých aspektoch informovanie o nich dosť stereotypné. – Je to príznačné nielen pre tento segment novinárstva... – Stereotyp je ľahkým a banálnym východiskom aj v bežnom živote, nieto v novinárstve. Zvlášť je však evidentný keď ide o prezentáciu tém týkajúcich sa života príslušníkov národnostných spoločenstiev. My sme skúmali program staníc ANEM, mali sme fókusové skupiny a rozhovory – tak s novinármi, ako aj s konzumentmi ich mediálnych obsahov. Dostali sme sa k špirále, k cyklu zintenzívnenia a recyklácie spomínaných stereotypov. Postup je zväčša taký, že médiá ich ponúknu, publikum bez veľkých úvah prijme a posunie do širšieho kultúrneho a iného kontextu a zázemia, ktoré sa onedlho stanú prameňom ďalších stereotypov pre tie isté alebo iné médiá. A tak koldokola: je tu bludný kruh, z ktorého sa ťažko dostať. – V tom asi väzí aj jedna z príčin, prečo sa navzájom vlastne málo poznáme... – Zrejme áno. Ide o následok neadekvátnej prezentácie menšín v

3. 3. 2012

9 /4480/

popredných, vedúcich médiách, ale aj väčšinovej populácie v menšinových masovokomunikačných prostriedkoch. Je to azda ten prvý základ pre nedostatočné vzájomné (s)poznávanie sa. Druhým základom je netolerantný vzťah jedných k druhým, postoje nerešpektujúce rozličnosti

akejsi zhode s ich zemepisnou situovanosťou, čiže s tým, kde žijú. Istým spôsobom, nejde teda ani o kultúrny, ani o mediálny, ale ide o geografický fenomén. Najviac programov menšinových a o menšinách je vo Vojvodine, najmenej v ústrednom Srbsku.

Prof. Dr. Snježana Milivojevićová

Z dielne ANEM ako bohatstvo. Sú dokonca snahy rozličnosť posúvať, redukovať na úroveň neprijateľnej inosti, dokonca dakedy získava aj prívlastok nebezpečenstva. Na to nie sú imúnni ani jednotlivci z radov väčšiny, ale ani tí z radov menšiny. Stereotypné prezentovanie väčšiny a menšiny, ich nezapájanie sa do spoločného komunikačného kruhu je čosi, čo, žiaľ, pestujú tak médiá jedných, ako aj druhých. – Ako to vlastne vyzerá v praxi? – Tak, že v štátnych, veľkých a vôbec vedúcich médiách takmer niet programov a obsahov o menšinách podaných rečou väčšiny. Badať absenciu multijazykovosti, nedostatok pokusov obsahy synchronizovať, titlovať, prekladať programy jedných pre iných. Všetko to vlastne vedie do akejsi getoizácie. Základnou príznačnosťou celkového obrazu je, že sú programy o menšinách a pre menšiny v ich médiách, a väčšinové médiá sú takmer výlučne určené pre väčšinu. Príslušníci menšín sa do médií väčšinových dostávajú najčastejšie ak ide o nejaký konflikt, výtržnosť... Čierna kronika je neraz prvým miestom, kde sa zjavia. To vonkoncom nie je dobrý základ pre spolunažívanie. – Jeden zo záverov výskumu sa vzťahuje aj na územné pôsobenia médií... – Z našich, ako aj z iných výskumov vyplýva, že písanie o menšinách je v

HLAS ĽUDU

– Ako sa samotní novinári k týmto otázkam stavajú? – Možno si všimnúť názory mnohých žurnalistov v strednom Srbsku: domnievajú sa, že nemajú potrebu informovať o menšinách, lebo ich predstavitelia nežijú vedno s nimi. Najrozšírenejším etnickým spoločenstvom v mediálnom zemepise sú Rómovia. Podľa jedných, je to následkom okolnosti, že žijú všade, iní zase mienia, že ide o to, že práve prebieha Dekáda Rómov. O Rómoch sa takmer výlučne píše v negatívnom kontexte, takmer všade ich berú ako nebezpečenstvo. Takéto mediálne stereotypy sa najčastejšie donekonečna opakujú, tým i reprodukujú. Na strane druhej, je aj nová vlna akéhosi afirmatívneho písania o nich – to afirmatívne chápte v úvodzovkách – ktoré je zrejme podnietené snahami donorov, aby sa v Dekáde Rómov o nich aspoň viac písalo. Takýto prístup v niektorých prostrediach a prostriedkoch hromadnej komunikácie spôsobuje i opačné účinky. Je veľmi ťažko v tom všetkom uviesť veci na správnu mieru. – A zase sme pri už spomínaných stereotypoch... – Tu si treba čosi uvedomiť: nemožno existujúce stereotypy rozbíjať vznikom nových, aj keď pozitívnych stereotypov. Stereotyp by novinárovi nesmel byť palicou, o ktorú sa opiera. Novinárske pôsobenie by malo byť o informovaní o udalostiach

a ľuďoch v nich účinkujúcich, písanie objektívne, nie také, aby konzumenti príspevky automaticky projektovali na celú skupinu, z ktorej ten-ktorý aktér prichádza. Netreba používať jazyk, metaforu, spôsob prejavu, ktoré to umožnia. Ak ktosi spáchal zlý skutok, treba písať o ňom, aby sme ho podľa mena a priezviska, a nie podľa etnickej príslušnosti, spoznali. Tak isto nepatrí ani k dobrým javom, ani k pekným mravom privlastňovať si úspech iného, vyhlasovať ho za úspech nás všetkých, projektovať ho do kolektívne dobrého obrazu Srbska alebo jeho väčšiny. – Na záver, čo by podľa vás umožnilo, aby sme si boli vzájomne bližší, viac o sebe vedeli? – Nazdávam sa, že – po prvé – potrebujeme viac dvojjazykových alebo viacjazykových programov. Bola som nemilo prekvapená, keď niektoré stanice odmietli technické a finančné možnosti investovať do toho. Všetci si myslia, že je to drahé, komplikované. Demokracia je vždy drahá a komplikovaná, no súbežne je i najlacnejšia. Tak, že je napríklad omnoho lacnejšia než konflikty. Ide o potrebu, aby si spoločenstvá navzájom viac rozumeli. Po druhé, ide o voľbu takých spolubesedníkov, ktorí nemusia vždy byť z radov elity, funkcionárov menšinových spoločenstiev, ich národnostných rád. Po tretie, treba afirmovať každodenný život, témy, ktoré nie sú automatickou asociáciou na konflikt, problém... Po štvrté, netreba informovať o menšinách len na základe ich kuchyne, folklóru..., ale sa treba zmieňovať o ich skutočnej účasti vo verejnom živote. Nadovšetko je – a tým uzavriem – dôležité mať tvorivý postoj, byť inovatívny, robiť také programy a obsahy, ktoré skutočné rozličnosti budú podnecovať, afirmovať. A ktoré nám nebudú nimi mávať ako hrozbou.. . Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

III/25

obzory4:0 28.2.2012 14:22 Page 5

JUBILEÁ V ÚSTRETY SEDEMDESIATKE MILANA SÚDIHO

Keď netreba ani bodka, obraz je hotový kademickému maliarovi vždy veselého ducha Milanovi Súdimu by A sotva kto pridal roky života, ktoré sa píšu pri jeho mene v matrike. Nie je tým typickým sedemdesiatnikom, ktorému roky badať podľa chôdze, šedín alebo vrások. Je penzistom, bývalým novinárom, ktorý v ústrety sedemdesiatych narodenín s optimizmom hovorí o dôchodcovských dňoch, ale i o plánoch. – Keď človek chodí do práce, má menej času pre tvorbu, pre ktorú sa školil. Po rokoch, keď príde do dôchodku, tak mu proste odľahne, že sa konečne môže venovať tomu, po čom vždy túžil. Avšak ľudia hovoria, že sa na dôchodku viac robí ako v samotnom zamestnaní. Je to skutočne tak, – uznáva spolubesedník a vysvetľuje, že sa vždy nájde nejaká robota okolo domu alebo všeličo iné, čo ho odpúta od maľovania. Preto hovorí, že si treba urobiť program a vyhradiť hodiny, keď sa bude venovať len svojej tvorbe.

matike. Chcel by som spracovať Nový zákon, ale súčasnejšie, podať ho expresiou. Lebo expresionizmus je vždy žijúci a aktuálny smer, expresiu netreba vyhľadávať, ona je tu. Ináč v mojej tvorbe je vždy prítomná, či už súčasnejšia, modernejšia alebo s dózou nadrealizmu. Mne to leží, a nie niečo ulízané, sladké. Ako maliar nenávidím, keď sa nasilu vymýšľajú tematické veci, keď sa chce nasilu byť originálnym. Pritom sa vie, že ani Picasso nevymyslel kubizmus, že prakticky bol realistom, a potom sa to proste v jednej chvíli stalo, zrodil sa kubizmus. U nás v súčasnosti, v hyperprodukcii výtvarných kádrov, všetci chcú byť originálni, avšak nevedia, že sa to dosahuje len prácou, – hovorí M. Súdi a dokladá, že treba

taký veľký, aby sa doň všetko vmestilo, ale treba robiť výber obrazov. Aj pri amatérskych výstavách treba ohodnotiť exponáty a my sme školení a vytrénovaní posúdiť, čo je kvalitnejšie. Pravdaže, všetko s cieľom, aby každá výstava zanechala aj nejaký odkaz. Dobre to príde aj z toho hľadiska, že

Milan Súdi

je ich vlastné plátno hotové, – hovorí Milan Súdi a ešte dokladá: – Keď ide o komerciálnu záležitosť, verte-neverte, z toho sa žiť nedá. V súčasnej dobe ľudia chcú obrazy, ale peniaze nemajú. Preto som, síce za drobné peniažky, ilustroval aj zopár kníh. Bola to aj básKávička s manželkou Vierou nická tvorba, aj cestrošku vyjdeme topisy. Ináč nemám rád ilustrácie, avmedzi svet, lebo sa šak keď ma o to poprosia, tak to uroveľmi nenavštevu- bím. NÁLADOVKY jeme s kamarátmi, A SAKRÁLNA – hovorí maliar ODOVZDAŤ TALENT DO VIENKA TEMATIKA – Keď ste už dôchodca a posvietiSúdi. – K životnému te si späť na život, zistíte, že ste robijubileu pripravuli, maľovali a nevšimli ste si ani, že ste KEDY TREBA jem výstavu a ostareli. Odrazu sa pozriete do zrkadZASTAŤ chcel by som, aby – Keď je maliar v la a šediny sú tu, mladí narástli a pribola seriózna. určitom veku, ako šli aj vnúčatá. V mojom prípade je to Bude to cyklus, som ja, viac nemá vnučka Vanesa. A tak neraz rozmýktorý som pomeproblémov s mie- šľam: Daj Bože, aby ten stojan mal aj noval Náladovky, šaním farieb, je to nového majiteľa, aby aj v tom ateliéčo mi povoľuje ro- Na vernisáži v kysáčskej škôlke Lienka (druhý sprava) čistá samozrej- ri niekto pokračoval v maľovaní. Avbiť si výlety či do kubizmu, či do nadrealizmu, a aj keď dodržiavať nejaký svojský štýl a nie sa mosť. Kompozícia je už automatika, šak to je všetko v nebesiach, to je všetpokiaľ mladým umelcom ten farebný ko Božia vôľa. I keď môžeme očakávať ide o samotnú techniku. Maľovať veľmi hnať za efektmi. – Práve toho času podnikáme prá- orchester chce tak trochu vykrikovať. nástupcu maliara v rodine. Veď až štyteda vo všetkých smeroch, ale aj tematicky „bežať“ podľa nálady. Budú to ce na renovovaní domu. To preto, že Robím ináč takým spôsobom, že od- ria Vanesini predkovia z genetickej olejomaľby a treba mi na tom robiť, počas dôchodku je človek po celý deň razu maľujem na piatich, šiestich plát- strany boli talentovaní maliari. Môže lebo to chcem dokončiť do júna, keď doma, nuž ho treba zútulniť na bý- nach. Keď prvý obraz zakončím, otá- sa stať, že aj pri nej sa prejaví umelecká budem jubilovať. Niektoré veci mám vanie. Dom sa mu stáva aj pracovi- čam ho chrbtom a pokračujem v ma- žilka. Veríme, že Vanesa dokonca už hotové, hoci treba ešte veľa robiť. skom, treba ho teda prispôsobiť aj pre ľovaní ďalšieho. Aj ten druhý otočím bude mať súrodencov a že budeme Presvedčený som, že to vystačím, prácu. Aby to bolo prostredie lákavé chrbtom, a robím tak až po ten po- mať niekoho, kto bude pokračovať v dokonca sme sa už rozprávali aj o ne- i na bývanie i na maľovanie, – vracia sledný. Lebo mienim, že obraz vždy mojom a babkinom remesle. I keď sa jakých termínoch a priestore v Ústa- sa ku každodenným povinnostiam dô- má byť urobený tak, aby si v tom mo- popri maliarstve vždy ešte niečo musí ve pre kultúru vojvodinských Slovákov chodca Súdi. Prezrádza, že rád robie- mente mal pocit, že je hotový, ale nie robiť, aby sa zarobilo na ten bežný živ Novom Sade. Takže treba robiť aj veľ- va aj v záhrade a izbové kvety sú jeho kompletne. Potom sa, napríklad po vot, – hovorí maliar Milan Súdi. Tou poslednou vetou zároveň obmi rýchlo, lebo nateraz mám päť ob- záľubou. Všetko si to vyžaduje opateru týždni, vraciam k prvému obrazu a keď naň znovu pozriem, ihneď uvidím jasňuje svoju životnú púť pohybujúrazov a potrebujem ešte pätnásť. Av- a robotu. – Keď ide o spoločenský život, tre- chyby. Oko si oddýchne od namaľo- cu sa od umenia, pre ktoré bol predšak vždy, keď mi „horí za pätami“, termíny, tak robím od vidím do nevidím, ba ho zveriť mladým ľuďom. My star- vaného a keby ste stále pozerali na ob- určený talentom, po prozaické za– hovorí Milan Súdi a uznáva, že je ší sme tu na to, aby sme im poradili, raz, oko by si zvyklo aj na chybu. mestnanie, ktorým zabezpečoval exiskampaňovitým človekom a malia- nuž sme s manželkou Vierkou neja- Takto, keď obraz otočím späť, chyba tenčnú stránku svojej rodiny. Vedomý rom, ktorý nerobí skice, ale má v hla- kým spôsob predsa ešte aktívni. Tro- hneď bije do očí. Ja tak maľujem. toho, že je krásne mať niekoho, kto ve kompletnú výstavu, ktorú chce chu sa angažujeme v Galérii SND, Obraz je hotový vtedy, keď netreba zdedil talent, ale komu by na umekde s Máriou Gaškovou pomáhame položiť naň už ani bodku. A umenie leckej dráhe doprial viac hmotnej iszrealizovať. – Mám v pláne aj ďalší cyklus, v kto- pri umeleckom vyhodnocovaní počas je veru vedieť povedať dosť obrazu. Je toty a satisfakcie. E. Šranková rom by som sa venoval sakrálnej te- výstav, lebo ten priestor nie je až hodne maliarov, ktorí nevedia, kedy

26/IV

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

obzory5:0 28.2.2012 16:04 Page 2

ROZHOVOR ROZHOVOR S ONDREJOM KURICOM, PREDSEDOM ZVÄZU SLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

Slovenčina už v štrnástich školách P

osledné sčítanie obyvateľstva v Chorvátsku sa konalo roku 2011. Zatiaľ nie je známe, koľko Slovákov žije u našich západných susedov. To nám úvodom rozhovoru, tesne po premiére divadelnej hry Snehulienka v Iloku na Hromnice povedal Ondrej Kuric, predseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku. Dodal, že pri sčítaní, ktoré bolo desať rokov predtým, sa k slovenskej menšine hlásilo presne 4 713 občanov a poznamenal, že je ich určite viacej, ibaže sa vtedy nevyjadrili ako Slováci. Skonštatoval, že sa nazdáva, že tentoraz Slovákov určite bude viacej. – Prečo takto uvažujete? – Preto, lebo v niektorých dedinách, ktoré sme pred vlaňajším sčítaním navštívili a kde sme založili matice, predtým, ako nám povedali, sa nikto nevyjadril ako Slovák, hoci celá dedina bola slovenská, ako napríklad v Zokovom Gaji, alebo polovica dediny, ako sú Miljevci. Mienim, že práca matíc sa odzrkadlila aj

venská je v Jakšići (pri Slavónskej Po- jeku na štyroch ZŠ, ako i na prv spožege). Založili sme ju pred tromi rok- menutých štyroch školách. Máme mi a môžem povedať, že pracuje veľ- deviatich učiteľov. Žiaľ, nepracujú mi dobre. Vlani sme práve tam uspo- všetci na úplný pracovný úväzok, ale riadali tradičný festival Keď sa ruža nejako sa vynachádzame. rozvíjala. – Akým spôsobom sa vyučuje – Aká je náplň matičnej práce slovenský jazyk? Slovákov v Chorvátsku? – Dve alebo tri hodiny týždenne – Zväz a všetky matice majú zasa vyučuje slovenský jazyk a kultúkotvené v štatútoch ako najdôleži- ra (podľa modelu C), žiaľ, nemáme tejšie úlohy: pestovať slovenskú možnosť, aby celé triedy boli slokultúru, obyčaje, zvyky a jazyk a budovať mosty priateľstva medzi štátmi, mestami, maticami atď. – Zaoberajú sa Slováci v Chorvátsku divadelnou činnosťou tak ako v Iloku, aj v iných prostrediach? – Áno, divadlo robia aj inde, napríklad v Jelisavci, ale nie tak sústavne ako v Iloku, nemajú pevne vyhradené termíny pre divadelné premiéry ako Iločania, ktorí premiérujú tra- Ondrej Kuric: „Za posledných 10 dične na Jána a na Hromnice. rokov sme vydali viac ako 40 kníh...“ venské. Nemáme na to ani kádre a nedožadujú sa toho ani rodičia, nie je ani záujem detí, hlavne preto, že nemáme stredné školy slovenské a fakultu. Chcem ešte dodať, že od roku 2008 už používame vlastné učebnice. Skôr sme používali učebnice zo Slovenska, ktoré pre našich žiakov boli príliš náročné. Pri vypracovaní učebníc nám pomohli pedagógovia a metodisti z Vojvodiny – Dr. Michal Týr a Dr. Zoroslav Spevák. Vydanie finančne podporilo Ministerstvo školstva Chorvátskej republiky.

Po premiére detského predstavenia Snehulienka v Iloku 2. februára 2012

na výsledky sčítania, ktoré už mali byť známe; kedy budú, to zatiaľ neviem. – Kde, v ktorých prostrediach vlastne máte založené matice? – Súhrnne je v Chorvátsku šestnásť slovenských matíc. Zväz je strešná organizácia so sídlom v Našiciach. Preto sídli tam, že v Našiciach a okolí je najviac Slovákov, tam je Markovec, Jelisavec, Josipovec, Jurjevec – všetko slovenské dediny. Teda najviac Slovákov je v Slavónsko-baranjskej a Vukovársko-sriemskej župe. Najmladšia Matica slo3. 3. 2012

9 /4480/

ŠKOLSTVO – Aké sú formy činnosti matíc a Zväzu? – Zaoberáme sa predovšetkým otázkami školstva. Máme poradcu pre slovenský jazyk v Ministerstve školstva. Predtým než sme ho dostali, boli iba štyri základné školy, v ktorých sa vyučovala slovenčina – v Iloku, Jelisavci, Josipovci a Markovci (podľa modelu C) a teraz sa slovenský jazyk vyučuje už v štrnástich školách: v Soljanoch, Radoši, Jakšići, Zokovom Gaji, Miljevcoch, Lipovljanoch, Međurići, Višnjevci, v Osi-

HLAS ĽUDU

VYDAVATEĽSTVO – Slováci v Chorvátsku dlho nevydávali nielen vlastné učebnice, ale ani iné knihy. Je pravda, že sa to už zmenilo k dobru... – Áno, veď sme za posledných desať rokov vydali súhrnne viac ako štyridsať kníh. Sú to monografie, slovníky, učebnice, metodiky atď., na čo sme hrdí najmä z toho dôvodu, že to robíme sami, že nám publikácie nepíše niekto zo zahraničia. – Práve sme počuli, že najčerstvejšia je kniha o Radoši. Ktoré dediny predtým dostali vlastné monografie? – Publikácia Slováci v Radoši a slovenská škola v Radoši vyšla vlani.

Predtým sme vydali monografiu o jednej z najstarších slovenských dedín v Chorvátsku – o Miljevcoch. Jelisavec a Markovec tiež urobili vlastné monografie, autori sú tamojší ľudia, medzi nimi aj profesori, ktorí vyštudovali na Slovensku. Monografie vydali aj Matica slovenská Lipovljani, MS Osijek... Iločania vydali publikáciu 90 rokov divadelníctva, taktiež je i publikácia o slovenskej škole v tomto meste a ako prvá bola monografia Slováci v Iloku, ktorú som pripravil v roku 2002. Taktiež vyšlo niečo aj v Záhrebe a Rijeke... – Nakoľko nám je známe, aktuálna vydavateľská činnosť sa orientuje aj na krásnu literatúru... – Presne tak. Naša Iločanka, profesorka slovenského jazyka a literatúry (vyštudovala na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade) Boženka Dasovićová vydala slovenské rozprávky pre deti. Vydali sme taktiež básnickú zbierku Slovákov v Chorvátsku a knižne vyšla aj moja zbierka básní... SPOLUPRÁCA – Vyvíja Zväz Slovákov spoluprácu s Maticou slovenskou v Srbsku či Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku? – Naskutku by sme mali začať viac spolupracovať s oboma spomenutými inštitúciami. Zatiaľ najviac spolupracujeme so slovenskými učiteľmi vo Vojvodine, často odchádzame na semináre, ktoré usporadúvajú. – Aké sú vzťahy so Slovenskom? – Máme pomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstva školstva, spoluprácu s Maticou slovenskou, pomáhajú nám hmotne i radami. Finančne nám, pravdaže, najviac pomáha Chorvátska republika, najmä prostredníctvom Rady pre národnostné menšiny. – V Chorvátsku nie je vysoká škola, na ktorej sa študuje slovenčina. Odchádza mládež aj od vás na štúdium do Slovenskej republiky? – Pravdaže, najviac našich študentov je na Slovensku, vlani odišli štyria, rovnako predvlani, takže ich teraz tam máme 15 – 20. Je to s nimi podobne ako u vás: niektorí sa vracajú, iní zostávajú. Juraj Bartoš

V/27

obzory6:0 28.2.2012 14:23 Page 9

KNIHY úrad SEAVC. Toto jej 55. vydanie − úctyhodný to vek − si preto vari zaslúžilo, aby sa jej venovala patričná pozornosť. Zahrnuje diania, udalosti, kronikárske zápisy, správy − všetko dôkladne poukladané − z cirkevnej činnosti zo všetkých slovenských evanjelických zborov v Srbsku, ktoré sa udiali v priebehu bežného roku. Hlavným a zodpovedným redaktorom je dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský. Ako výkonný redaktor Ročenky figuruje velebný pán Jaroslav Kopčok, farár hložiansky, ktorý pútavou Homíliou víta všetkých, ktorí nakuknú do nej, a uvádza ich do ďalších strán − do literárnych duchovných materiálov do tmy našich dní, aby sme mali nádej na svetlo. Vydarenou, priam filozofickou úvahou Kresťan a kultúra pozornosť čitateľov upúta velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský, ktorý svojimi textami vždy vie zaujať. Pred náš duchovný zrak kladie kvalitné návody na riešenie rôznych problémov v modlitbe, v duchovnom živote, v asketike, ale aj riešenie nášho každodenného hľadania Božej tváre a Božích ciest. Nevšedné texty vznikajú aj z pier farárov Vladimíra Lovása st., Vladislava Ivičiaka, Vladimíra Grňu, Viery

Bátoriovej, Oliny Kolárovej, Igora Feldyho, Juraja Nímeta a iných, ako i z ochotných prispievateľov, spolutvorcov tejto publikácie − Michala Rybára, Anny Dingovej, Miroslava Poničana. Je úžasné sledovať Božiu pedagogiku a Božieho Ducha, všetci sú akoby odchovaní na jednom učení, a predsa sú úplne odlišní, každý z nás si môže nájsť tú svoju cestu, ktorá sa mu zdá najbližšia. Najrozsiahlejšia je časť Z našich zborov, z ktorej sa dozvedáme o činnosti cirkevných zborov, pracovných akciách, medzizborových návštevách, detských besiedkach, mládežníckych stretnutiach, letnej katechizácii mládeže, konfirmačných sviatostiach… − pre kronikárov doby chronologicky spracované dôkladné údaje. Obrázková príloha len svedčí o tom, hoci by sa do budúcna mohlo tejto prílohe venovať viac strán. Kalendárová príloha je zvláštna tým, že okrem kalendária s menami pri každom mesiaci je zvýraznené heslo mesiaca, mená, ktoré vypadli z kalendária, a svojrázne

citáty, pomenované Zrnká kresťanskej múdrosti. Rozpoznateľná pre Ročenku je aj obálka, na ktorej býva zvečnený jeden zo slovenských evanjelických kostolov, v najnovšej je to evanjelický chrám Boží v Starej Pazove, pokiaľ na poslednej strane býva dom smútku, tentoraz je to Dom smútku v Silbaši, ako symbolika večného kolobehu života. Aj napriek korektorským nedopatreniam, toto jedinečné vydanie oplýva bohatstvom textov slovenskej náboženskej tvorby. Keďže hektické obdobie, v ktorom žijeme, si pýta čoraz väčšiu daň, zo všetkých strán sa na nás valia povinnosti, nesplnené termíny, problémové vzťahy. Ak náš duchovný život nestojí na pevných pilieroch, tak nás veľmi rýchlo prevalcuje materiálny svet. Niekedy sa pýtame, kde nájsť pomoc, návod na prekonanie hroziaceho nebezpečenstva? Aj čítaním Ročenky. Anna Horvátová

Bilingvizmus – závažný problém dolnozemských Slovákov

visia aj od našej osobnej jazykovej kultúry. Z hľadiska komunikácie je dvojjazykovosť vlastne výhodou, ak sme, samozrejme, schopní rozlíšiť slovenčinu od srbčiny. Práve od toho závisí aj budúcnosť slovenčiny v našom bilingválnom prostredí. Keďže sa deti už v útlom veku stretávajú s dominantným srbským jazykom, problémy nastávajú teda pri prvých ústnych kontaktoch. Autorka upozorňuje na nenáležité preklady, keď sa slová prevzaté zo srbčiny podľa dobrozdania poslovenčia. Je tu uvedený len taký úzky výber, tých príkladov je tu dosť málo a dobre vieme, že tento závažný problém trápi slovenské jazykové spoločenstvo a srbčina sa stáva čoraz populárnejšou. Keďže je jazyk kultúrna hodnota a samým tým patrí do oblasti kultúry, zabezpečuje kontakt jedinca so spoločnosťou. Je nositeľom slovesného umenia a slovesnej tvorby. Preto nemožno zanedbávať vplyv srbských lexikálnych jednotiek na slovenský jazyk. Je nevyhnutné sústavne na ten problém upozorňovať, rýchlo reagovať, a nielen niekoľkými príkladmi načrtnúť, že, hej, on jestvuje, a treba sa mu vyhýbať. Je nevyhnutné praktickými príručkami s množstvom príkladov, populárnymi

jazykovými poučkami sústavne zviditeľňovať tento komplexný problém, nie pred ním zavierať oči. Vieme aj sami, že súčasný stav slovenčiny tak v materských školách, ako i v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským nie je chvályhodný. A kultúra reči je mierou kultúry spoločnosti. Samozrejme, že jazyk treba permanentne prispôsobovať novým potrebám. Moderné jazykové spoločenstvo musí vedome podporovať aj proces zdokonaľovania, resp. kultivovania jazyka. A len tak bude človeku a spoločnosti dobre slúžiť, avšak nie na úkor čistoty materinského jazyka, v tomto prípade spisovnej slovenčiny. Nevylučuje sa ani modernizácia slovenčiny. V súčasnom trende je priam vítaný import slov do slovenčiny; dokonca pre slovenčinu je proces preberania alebo požičiavania slov celkom prirodzený. Naslovovzatá jazykovedkyňa Mária Myjavcová vo svojej Slovenskej jazykovej čítanke napísala: „Mali by sme si totiž uvedomiť, že by aj napriek všetkému bolo treba udržiavať si svoje jazykové povedomie, a to ak už nie pre iné, tak z úcty k našim predkom, ktorí si aj v takomto inojazykovom prostredí svoj materinský jazyk cez stáročia predsa zachovali ako prirodzenú súčasť svojej skupinovej, etnickej spolupatričnosti a ako jeden zo svojich základných národných znakov.“ A. Horvátová

Ročenka (Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku s prílohou kalendára na priestupný rok 2012. R. LV, Nový Sad 2011) ez verejného povšimnutia pretrváva roky. Nepotrebuje žiadnu B reklamu. Z jej kontinuálneho vychádzania možno povedať jedno, že pre dobré veci reklama je zbytočná. Pre ateistov nie veľmi významné vydanie, zato pre kresťanov zaujímavé, užitočné čítanie, popretkávané jedinečnými citátmi z neprekonateľnej Knihy kníh. Každý rok v adventnom období – pred Vianocami – prináša duchovné, ba dovolím si povedať, že aj pastoračné bohatstvo. Neteší však skutočnosť, že vzhľadom na roky predošlé, keď bola publikovaná na 272 stranách + obálka, posledné vlaňajšie vydanie má len 236 strán + obálka. Táto publikácia si od začiatku svojho vychádzania nezmenila ani meno, volá sa jednoducho Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku; a pre vlaňajší rok je tam aj tento údaj LV 2011 s prílohou kalendára na priestupný rok 2012. Vydáva Biskupský

(Anna Makišová: Komunikácia v materskej škole. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011) ajstarším, najvšestrannejším a najpotrebnejším nástrojom, ktoN rý človek vytvoril, je jazyk. Ovplyvňoval vývin abstraktného myslenia a ľudského intelektu a napomáhal telesnú a duševnú činnosť. Umožnil tvorenie, udržiavanie a odovzdávanie ideí a myšlienok v čase i v priestore. Bol a je tvorcom ľudských spoločenstiev a kolektívnej múdrosti. Práve jazyk umožnil vytvárať a udržiavať duchovný svet ako najvyšší vývinový stupeň. Preto jazyk, jeho stavbu a vývinovú dynamiku študujú rozličné jazykovedné disciplíny, výsledkom čoho sú v dnešnej odbornej literatúre vedecké monografie, učebnice venované nášmu jazyku a špecializované príručky. Jazyk osobne pociťujem ako moju srdcovú záležitosť. Je to široké pole pôsobnosti, na ktorom treba húževnato pracovať. Úroveň jazykovej komunikácie nezávisí od toho, ako sa využívajú vlastnosti a prostriedky jazyka, ale od toho, aké sú vzťahy medzi jazykom a členmi jazykového spoločenstva, ktoré vzniká pri používaní jazyka. Keď sa mi dostala do rúk publikácia Komunikácia v ma-

28/VI

terskej škole autorky Anny Makišovej, vysokoškolskej profesorky, ktorej to bola vlastne magisterská práca, tak sa mi zazdalo, je to tá kniha, po ktorej jazykové spoločenstvo v bilingválnom prostredí prahne, je tam zahrnuté všetko to, s čím vojvodinskí Slováci pri vyjadrovaní následkom dvojjazykovosti zápasia. Je priam alarmujúce, že dieťa v tomto špecifickom srbskoslovenskom prostredí od narodenia pod vplyvom rodičov a okolia inklinuje k susednému, vplyvnejšiemu jazyku – srbčine. Autorka si dala záležať a na úvod dôkladne vysvetlila predmet výskumu jej magisterskej práce, načrela aj do otázok bilingvizmu, témy, ktorá pri nedostatočnom ovládaní spisovnej slovenčiny vojvodinským Slovákom spôsobuje nemalé ťažkosti pri vyjadrovaní, k čomu, žiaľ, v nemalej miere prispieva aj veľký vplyv nárečia. Ústne jazykové prejavy, ako predmet výskumu jej práce, vo veľkej miere zá-

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 28.2.2012 14:17 Page 10

KNIHY a čajakovský model dedinskej poviedky bol dlhú dobu najproduktívnejším modelom v prozaickej tvorbe v rámcoch slovenskej vojhraničí pôsobiaceho v banskej by- titulok knihy, reprodukované obra- vodinskej literatúry a v historickej strici, o snahách o skvalitnenie vý- zy ivana križana čitateľa zavedú do perspektíve ju poznačil natrvalo. učby slovenského jazyka v maďars- krás zašlých časov, tradičného stanajsviežejšou knihou v matičnej ku a o úlohe národnostnej školy tre- viteľstva, folkloristiky omietok na de- produkcii, hoci nie i poslednou z tieho tisícročia v rumunsku. dinských domoch, ale i do krás prí- plánu na rok 2011 (knihu Padinská Z oblasti školstva je aj ďalšia pu- rody, chotára a salašov znázorne- škola 1806 – 2011 v textoch a fotoblikácia z vydavateľstva mss. ide o ných rozpoznateľným poetickým grafiách sme nemali možnosť prepracovné listy pre dyslektikov a deti výrazom štetca tohto erudovaného zrieť), je kniha dr. jána babiaka Slos problémami v čítaní, teda o prvú výtvarníka. venské národné slávnosti 2, s podPo zostavení a publikovaní an- titulkom V znamení bratstva a jedčasť listov. kniha autorky tatiany korošovej je pomenovaná Čítanie je tológie poetiky rurálneho lokál- noty (1945 – 1953). Pred piatimi rokhra. ide o prvý zväzok mi (roku 2006) bola puedície vzdelávacie zoblikovaná prvá časť kroník šity rozsahu 138 strán slovenských národných veľkosti a4. knihu slávností. terajší najväčší ilustrovala daniela lesviatok slovákov vo vojgíňová-sabová. v tejvodine – sns v prvej knito užitočnej príručke he autor sleduje od vznisa odborná psychoku manifestácie národlogička t. korošová ného povedomia v roku pokúsila pomôcť nie1919 po predvečer druhej len učiteľom, defeksvetovej vojny roku 1940. tológom a logopév druhom zväzku dr. badom, ale aj rodičom, biak pokračuje v sledoktorí najviac pomávaní slávnosťových a vôhajú deťom, a kniha bec matičných tradícií v by mala poslúžiť ako socialistickej spoločnosti prevencia dyslexie, novej juhoslávie. v úvodpomoc pri dyslexii, Výklad najnovšej knižnej produkcie Matice slovenskej nej štvrtine knihy sú v v Srbsku ale zároveň môže byť podstate zhrnuté a sucennou pomôckou pri inkluzívnom neho koloritu vojvodinských slo- blimované údaje z prvého zväzky vzdelávaní. samotné pracovné listy vákov Rodiskom oprstenkovaní v knihy. Populárnym štýlom a zrosú usporiadané tak, aby postupne roku 2010, samuel boldocký v roku zumiteľne v knihe sa autor pokúsil pomohli dieťaťu zvládnuť nielen 2011 pokračoval v spracovaní vy- vykresliť ovzdušie, resp. pomery po techniku čítania, ale od samého za- typovanej tematiky. Ďalšou kni- vojne a vôbec slovenský spoločiatku sa dbá na porozumenie tex- hou, v ktorej sme si zalistovali, je čenský život v povojnových roboldockého výber z rurálnej prózy koch, kde si matica udržiavala pritu a písanie. ivan križan je ďalší slovenský voj- vojvodinských slovákov Putá zeme. mát. Po tichom zániku matice a prevodinský maliar, ktorý sa môže tešiť kniha vyšla ako 2. zväzok edície ma- bratí štafety verejného kultúrneho z monografickej knihy. ján kišgeci tičné súzvuky a pod technickú a života iných foriem, aj slávnosti zostavil knihu Petrovec & Ivan Križan, grafickú úpravu sa podpísala o. rýchlo zanikli – roku 1953. takmer s podtitulkom Emotívna prechádzka tordajiová a pod jazykovú úpravu 40 rokov bolo potrebné, aby sa ulicami a uličkami Petrovca a pe- anna hansmanová. keďže tradič- zdúchlo do pahreby a oheň slávtrovského chotára. ide o celokolo- nú dedinskú tematiku u našich ností znova rozhorel. niť sledovarovanú knihu na kriedovom papie- spisovateľov možno sledovať na ča- ných udalostí autor zostavil za pori v pevnom obale v rozsahu 160 sovej osi až po súčasnosť, zosta- moci dobovej tlače, predovšetstrán. kniha vyšla ako prvý zväzok vovateľ do knihy zaradil prózy a kým novín hlas ľudu, a archívneho edície matičné portréty. množstvo úryvky z románov väčšiny našich materiálu. kniha vyšla v edícii koreprodukcií obrazov ivana križana, významnejších spisovateľov. roz- rene v rozsahu 496 strán b5 forktoré nafotili zostavovateľ a michal sah knihy je 224 strán a do nej sú mátu. technicky a graficky sa pod madacký dopĺňajú texty bio-bi- prozaickými textami zaradení spi- ňu spolu s autorom podpisuje Pabliografického rázu v slovenčine, sovatelia: ján Čajak, vladimír hur- vel mandáč a pod jazykovú úprasrbčine a v anglickom jazyku. tech- ban vladimírov, ján Čajak ml., jan- vu mária mandáčová. kniha okrem nickú a grafickú stránku knihy mala ko Čeman, ján labáth, Pavel Čáni, registrov a zoznamu použitej litena starosti olina tordajiová a jazy- ján kopčok, miroslav krivák, andrej ratúry obsahuje i resumé. do srbčikovú anna hansmanová. texty do Čipkár, juraj tušiak, Pavel Grňa a ny ho preložil autor a do angličtisrbčiny preložil samuel boldocký a viera benková. Podľa boldockého ny Fedor Červenský. v náklade 300 do angličtiny dr. ondrej Franka a mi- próza poznačená lokálnym kolori- výtlačkov knihu v tvrdej väzbe vyroslav Čižmanský. v náklade 500 tom ani časovo, ani priestorovo v tlačil kysáčsky Graf office. kusov ju vytlačila petrovská ne- kontexte celkovej našej literatúry J. Č-p ografia. Presne tak ako hovorí pod- nie je menejcenná a zanedbateľná

Z výkladovej skrine kníh matice slovenskej v srbsku

Rozličné knihy z rozličných oblastí iac ako 20 rokov matica slovenská najprv v juhoslávii, potom v srbsku, okrem početných programov a podujatí, ktoré prispievajú k zachovaniu našej slovenskosti, stará sa napr. aj o výučbu slovenčiny v predškolskej ustanovizni v bielom blate. k tomu matica pokračuje v bohatej vydavateľskej činnosti, ktorá bola charakteristická pre všetky obdobia činnosti tunajšej matice. Za dve desaťročia obnovenej činnosti matičiari v ústredí a v miestnych odboroch doteraz vydali početné monografie o slovákoch v hložanoch, lugu, višnjićeve, binguli, Padine, Šíde, bielom blate, o padinskom ochotníckom divadle, o sokolskom hnutí v Petrovci, o prvom matičnom predsedovi dr. jankovi bulíkovi, o sns medzi dvoma vojnami, o 10-ročnej obnovenej činnosti matice, Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii, Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, knihu o kovačickom procese, o ktorom zorganizovala aj sympózium. matičiari zozbierali a znovu publikovali všetky čísla prvého odborného časopisu chmeliarov báčanský chmeliar, ktorý začiatkom minulého storočia vychádzal v Petrovci v štyroch rečiach: v slovenčine, srbčine, maďarčine a nemčine. k tomu vydali knihy humoresiek, antológiu našej poézie, štúdiu o kultúrnych stykoch srbov a slovákov atď. aj rok 2011 bol rokom ďalšieho prínosu do slovenskej vojvodinskej knižnej klenotnice. Počas slovenských národných slávností vyšla brožúrka Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2011, ktorú vydala osvetová komisia mss v rámci edície identita. Zostavila ju anna medveďová. v rozsahu 32 strán je predstavená práca základných škôl z vojlovice a dobanoviec, ako i zaslúžilý učiteľ Pavel lipták, a zaslúžilí profesori ján kišgeci, anna marićová a Ľuboslav majera. Posvietili si aj na aktív učiteľov slovenčiny vo vojvodine, proces inkluzívnej výučby a na prácu aktívu slovenských učiteľov osobitných tried. k medzinárodnému charakteru stretnutia prispeli aj pedagógovia zo slovenska, rumunska a maďarska. v tejto časti sa píše o inovatívnych prístupoch v roku 2011 metodického centra pre slovákov žijúcich v za-

3. 3. 2012

9 /4480/

hlas Ľudu

VII/29

obzory8:0 28.2.2012 14:25 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO K VÝSTAVE DIEL MANŽELOV MUSTUROVCOV V BELEHRADSKEJ GALÉRII PROGRES (6. 2. – 20. 2. 2012)

Intenzívne záhadná krása edna výstava, jeden manželský pár, no celkom iný umelecký osud. Desa Kerečki Mustur (1936 – 2011) – ktorej hlboké rodinné korene siahajú až do Ukrajiny – skadiaľ jej predkovia, ako dobrí bojovníci, prišli na pozvanie cára Dušana v 12. storočí na Kosovo – bola celý život výrazne zaujatá maľbou, ilustráciou, portrétom, reštaurátorstvom... Narodila sa v Batajnici, Akadémiu výtvarných umení ukončila v roku 1962 v Belehrade v triede profesora Nedeljka Gvozdenovića, vedno s Momom Kaporom a Gordanou Lalićovou. Mala približne tridsať samostatných, takmer desať medzi-

stal dlhou okľukou, už v riadne pokročilých rokoch života: výstava v galérii Progresu mu bola prvou, v 81. roku života. „Mustur bol žiakom prof. Bajića a profesormi mu boli aj Cuca Sokićová, Tabaković, kým magisterskú prácu obhájil u Mila Milunovića,“ vraví Nikola Granžan. To, prečo prvýkrát vystavoval v

Organizátor Nikola Granžan

všetkého, čo sa vôkol nás tvorí a vzniká... Keby len to. Podľa organizátora výstavy Nikolu Granžana po maliarke zostala i nezničiteľná pečať autochtónnosti na obrazoch

Desa Kerečki – Zemunská idyla

Mustur – dva portréty

národných, účinkovala v desiatkach kolektívnych výstav. Jej obrazy krášlia mnohé súkromné kolekcie doma a v zahraničí: Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, USA, v Rusku..., ilustrácie zase mnohé knižné tituly: od Zmaja, cez Ivu Andrića, po Grozdanu Olujićovú. Jej obrazy sú poetické a nežné, mozaikové a jemné, akoby sa snažili vrátiť nás do čarovných dní detstva a spokojnosti. V nich sa snúbi moderné s tradíciou a mýtmi a ich intenzívna, tajomná krása pripomína majstrov renesancie (konštatuje americký básnik Pol Engl), možno trochu i Van Gogha, alebo Milenu Pavlović-Barilli. Vasko Popa o Kerečkej písal básne a v jednej z esejí ju pomenoval Matkou kvetov, Rajko Mamuzić sa tiež nadchýnal jej čarovnými svetmi, Grozdana Olujićová podčiarkla, že je jej maliarstvo výnimkou zo

81. roku života, vysvetľuje skutočnosťou, že počas pôsobenia ako reštaurátor Národného múzea Mustur v roku 1964 mal na starosti Juhoslovanskú výstavu v Paríži a v Drážďanoch. „Keď sa vtedy do francúzskej metropoly dostalo šesť nákladných áut s našimi obrazmi, po ich prezentácii mnohí tamojší kunsthistorici a novinári si všimli rôzne zahraničné vplyvy na nich, zaujímajúc sa o to, aká je autochtónna srbská, alebo juhoslovanská maliarska škola. Mustur na to nevedel jednoznačne odpovedať. Bolo mu i trochu nepríjemne a z akéhosi rozčarovania onedlho i sám začal maľovať aj to výlučne srbské motívy. Ale celé desaťročia vlastné práce nechcel vystavovať. Až doteraz prof. Gvozdenović, ktorý bol mimoriadne skúpy na pochvaly a uznania, pri jednej z návštev rodiny Musturovcov uvidel Vasov obraz Motýľ a skomentoval: Týmto obrazom si ukázal, akým si veľkým majstrom,“ ozrejmuje organizátor Granžan. Dvaja veľkí a blízki umelci, dva rozličné osudy. Jeden ešte medzi nami, druhý, teda druhá, v spomienkach. Spojení výstavou nekaždodennou, v istom zmysle aj retrospektívnou, sentimentálnou a kontemplatívnou. Poetickou a tvorivou. Novou, hoci sú za jej autormi dávno preč mnohé časy. No spätí nielen osudom, ale nadovšetko záhadnou krásou vlastných diel dokazujúcich, že ozajstné umenie pretrvá a vyhrá všetky boje. A že preto nikdy nenačim povedať – nikdy. Oto Filip

Z dávnych čias: V prvom pláne – Nemanja a Anastasija

srbskej renesancie s kláštormi a kosovskými kvetmi ako nevyhnutnými motívmi. Jej manžel Mr. Vasilije Mustur, známy a uznávaný reštaurátor srbských stredovekých obrazov a iných umeleckých diel tejto epochy, sa k vlastnému výtvarníctvu do- Expozícia reprezentačná a s(úvahová)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KOVAČICI ZASADAL AKTÍV RIADITEĽOV ŠKÔL

Dôraz na písanie projektov

môcť, napríklad vo vypracovaní kostýmov a na cestovné trovy, Národnostná rada zasa zabezpečí finančnú úhradu učiteľom, ktorí pripravia divadielka. Robí sa to preto, že vlani na prehliadke divadiel v Starej Pazove bolo iba jedno detské divadlo. Teda, zámer je pestovať divadlá najprv u detí v školách, aby sme o niekoľko rokov mohli očakávať vyššiu úroveň v rozvoji ochotníckych divadiel aj u dospelých.” Na záver zasadnutia riaditeľom škôl redaktorky Ústavu pre

piatok 24. februára tomných o akreditot. r. v Kovačici bola vaných kurzoch Mischôdza Aktívu riaditenisterstva školstva ľov základných a stredSlovenskej republiných škôl s vyučovacím ky, ktoré budú orgajazykom slovenským. nizované v SlovenHostí na domácej pôde skej republike a v − v ZŠ Mladých pokoleSrbsku. Pri tejto príní − pozdravili predležitosti Zolňanová sedníčka Výkonnej rady podala spoločný náNRSNM a náčelníčka pre vrh NRSNM a APV o spoločenské činnosti Zhromaždenia obce Kovačica Jarmila Ćendićová, podpredsedníčka Hostí privítali: (sprava) Jarmila ĆendiNRSNM Zuzana Lenharćová, predsedníčka VR NRSNM, Irena tová a riaditeľka školy Hlebecová, riaditeľka kovačickej škoIrena Hlebecová. ly, a Zuzana Lenhartová, podpredsedNa začiatku stretnu- níčka NRSNM tia predsedníčka Aktívu riaditeľov Tatiana Naďová po- sa píšu projekty s cieľom zadala správu z tohtoročnej koor- bezpečiť prostriedky na cesdinačnej porady v Bratislave, na tovné trovy na Slovensko. ktorej bol prezentovaný aj Ka- Hlavne keď ide o podujatia, lendár aktivít Slovenskej repu- ako sú škola tanca, ľudové rebliky. Podľa slov T. Naďovej niek- meslá, škola v prírode, Detstoré z doteraz prebiehajúcich ká univerzita, výtvarné súťa- Schôdzu viedli Tatiana Naďová, predsedníčka Aktívu riaditeľov, a Paedpodujatí sa nebudú viac orga- že. „K písaniu projektov je po- Dr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM nizovať, lebo školy zo Srbska trebné, aby sa pričinili všetci, (na snímke v strede) mali o ne slabý záujem. Keď ide lebo to jednoducho jedna o zoznam podujatí na tento rok, osoba sama nemôže zvládnuť,” oživení divadelníctva na ško- učebnice Alena Pešková a Mana ktoré sa základné a stredné podčiarkla T. Naďová. Najviac lách. Ako povedala predsedníč- riena Korošová prezentovali školy zo Srbska majú prihlásiť, v pozornosti riaditelia škôl veno- ka: „V pokrajinskom sekretariáte nové vydania učebníc, ktoré NRSNM a vo Výbore pre vzdelá- vali odbornému zdokonaľovaniu sú ochotní každej škole, ktorá sú pripravené na nový školský vanie NRSNM v čele s predsed- učiteľov. Predsedníčka Výboru chce nacvičiť divadlo a zúčastniť rok. níčkou PaedDr. Svetlanou Zol- pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. sa na Prehliadke detskej divaA. Chalupová ňanovou už od začiatku roku S. Zolňanová informovala prí- delnej tvorby 3 x Ď, finančne po-

Prípravy pre učiteľov aj po slovensky a bežný školský rok Ústav pre učebnice vydal učebnice a cvičebnice z matematiky pre všetky nižšie ročníky, pričom každá učebnica obsahuje aj interaktívne CD, ktoré je tiež preložené do slovenčiny. Tohto roku je, keď ide o nové slovenské tituly, vydavateľský plán ústavu pomerne skromný, a preto sa redaktorky Mariena Korošová a Alena Pešková podujali na preklad príprav pre učiteľov. Nateraz sú preložené prípravy a mesačné plány práce práve k tým novým učebniciam z matematiky pre 1. až 4. ročník základnej školy. Niektoré z týchto príprav sa mailom už dostali do škôl, ostatné učitelia dostanú do rúk v priebehu nasledujúceho mesiaca. Iste im to bude vítaná a veľmi užitočná pomôcka, keďže prí-

Učebnice, cvičebnice a interaktívne CD pre školákov 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

pravy obsahujú aj návrh štandardov z matematiky pre každú vyučovaciu hodinu. Všetci učitelia, po ktorých sa ešte nedostali tieto prípravy, môžu sa skontaktovať s redaktorkami v Ústave pre učebnice. Na nasledujúci školský rok v tomto ústave pripravujú i online verziu Príručky pre učiteľov k učebnicovému kompletu zo slovenského jazyka pre 2. ročník, do ktorej budú včlenené štandardy zo slovenčiny, a ktorú si učitelia budú môcť nájsť na webovej stránke Ústavu pre učebnice (www.zavod.co.rs). Na tejto stránke si môžu vyhľadať aj prípravy a príručky z iných predmetov pre všetky ročníky základnej školy. Alena Pešková

K U LT Ú R A

Popularizácia kníh aj v Kysáči Z ima s knihou, putovné podujatie Slovenského vydavateľského centra (SVC) a Výboru pre kultúru NRSNM, bolo v Kysáči v stredu 22. februára t. r. Tak ako vlani, znovu v Knižnici Michala Babinku, kde sa stretli vo väčšine členky Spolku kysáčskych žien, lebo tento spolok bol spoluorganizátorom večierka, na ktorom SVC predstavilo a popularizovalo svoje najnovšie knižné vydania. Predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila BerediováStupavská spomenula, že vlani v Kysáči Zimu s knihou uzavreli a tentoraz sa pousilovali zorganizovať ju medzi prvými. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík na úvod konštatoval, že za sebou majú ďalší vydavateľský úspešný rok, lebo, vzhľadom na podmienky, v akých pôsobili, vydali obdivuhodný počet kníh. Knihy vyšli vďaka tomu, že sa v hodnej miere opierali o grantovú sústavu najmä Úradu pre Slovákov žijúcich

V ovzduší Knižnice Michala Babinku v Kysáči

v zahraničí v Bratislave. Spomenul tiež, že založili novú edíciu Dizertácie v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako i edíciu Tália. Osobitne sa nakoniec večierka venoval chrestomatii slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Medovník auto-

rky Jarmily Hodoličovej, ktorú považujú za najvýznamnejšiu z tých, čo vyšli v minulom roku. Stať venovanú Eržike Mičátkovej z knihy Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry autorky J. Hodoličovej prečítala predsedníčka kysáčskeho spol-

Z ČINNOSTI KYSÁČSKYCH MATIČIAROV

Najbližšie dostavba SND a monografia Kysáča K

ysáčski matičiari sa pri každom stretnutí navzájom informujú o uplynulých aktivitách, ale aj o prácach, ktoré na nich očakávajú. Tak bolo aj nedávno. Od predsedu MOMS Rastislava Surového sa medziiným dozvedeli, že z projektu získali 300-tisíc dinárov na kúpu potrebného stavebného materiálu. Ten im je nevyhnutný na dostavbu Slovenského národného domu, čiže miestnosti na úschovu obrazov a iných exponátov výstav. Táto úschovňa by mala byť veľkosti 25 štvorcových metrov, a keď to počasie dovolí, začne sa s jej výstavbou. Na remeselnícke práce bude dozerať pán majster Ján Hlaváč a päťčlenná komisia. Práce sa budú tak ako doteraz vykonávať dobrovoľne. Podľa slov predsedu MOMS sú náznaky, že sa aj záležitosť okolo vody čoskoro dorieši. Je totiž v pláne, že sa za pomoci prostriedkov, ktoré zabezpečí sponzor, urobí vodovodná prípojka na hlavné dedinské potrubie, a potom napojí na už existujúcu vodovodnú sieť v objekte Slovenského národného domu.

Na zasadnutí sa spomínalo aj vymenovanie redakčnej rady, ktorá by na seba prebrala práce okolo vydávania monografie Kysáča, čo je začaté už pred niekoľkými rokmi, ale doteraz nedokončené. Preto by matičiari chceli rukopisy pre monografiu spracovať, dopracovať a pripraviť pre tlač, aby publikácia vyšla v roku 2013. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky si nestanovili presný dátum výročného snemovania, avšak informovali sa, že terajšiemu výkonnému výboru mandát vyprší 20. apríla t. r. Ide o výbor, ktorý realizoval väčšinu prác na zriadení Slovenského národného domu. Preto predseda mieni, že je potrebné, aby jeho členovia v tom pokračovali, a jedného dňa tento objekt odovzdali mladším generáciám. Keď sa vyčasí, venujú pozornosť aj lipám pred Slovenským národným domom, ktoré poznačili vek a choroby, a budú sa musieť vymeniť novými stromčekmi. E. Š.

ku Ľ. Berediová-Stupavská. Víťazoslav Hronec, šéfredaktor knižných vydaní SVC, bližšie predstavil deväť kníh, ktoré vlani vyšli v edícii našej pôvodnej literatúry Živý prúd. Zároveň poinformoval, že tohto roku je v pláne vydať v tejto edícii osem kníh. Pozastavil sa aj pri tradícii vydávania kníh k jednotlivým výročiam, ktorá datuje z roku 1981, keď Paľo Bohuš mal 60 rokov. Odvtedy vydali 33 takýchto príležitostných kníh, pričom v každom desaťročí im menia grafickú úpravu. Vlani to boli dve básnické knižky autorov Michala Ďugu a Zlatka Benku a kniha lingvistky Anny Marićovej. Šéfredaktor Hronec sa zmienil aj o vydavateľskom pláne v bežnom roku, keď ide o edície Korene, Mosty, Máj, Bratislava a mimo edícií. Knižný dar z NRSNM V. Valentík odovzdal knihovníčke kysáčskej knižnice Alene Uhlárikovej, aby spomínané knihy mali k dispozícii aj milovníci písaného slova z tejto dediny. E. Šranková

NECH MU JE ĽAHKÁ ČIERNA ZEM je názov divadelného predstavenia, ktoré v sobotu 25. februára 2012 uviedli na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Bolo to hosťovanie belehradského Divadla Slavija. Pod text a réžiu tejto čiernej komédie sa podpísala Vida Crnčević Basara. Ako autorka sama napísala, hra je inšpirovaná tézou, že „každý má niekoho, koho nieto“ a venovaná je všetkým opodstatnene alebo neopodstatnene neprítomným osobám v našich životoch. Postavy v tejto situačnej komédii si na výbornú zahrali herečky z belehradského Národného divadla: Ljiljana Blagojevićová a Sonja Kneževićová (na fotografii), ako i nádejná herečka Danka Ignjatovićová. Ak bude dostatočný záujem publika, dozvedeli sme sa v SVD, takéto hosťovačky budú organizovať aspoň raz mesačne. J. Č-p 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZDRUŽENIE PETROVSKýcH VýTVARNýcH UMELcOV

Súvaha umelcov po troch rokoch práce Z druženie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) v roku 2011 rozvíjalo čulú a rozmanitú činnosť i napriek nepriaznivej finančnej situácii, ktorá sprevádza ich prácu od založenia. Činnosť ZPVU sťažil i nedostatok priestorov, keďže sa museli vysťahovať z doterajších priestorov v Štátnej škole, ktoré im na použitie schválilo Miestne spoločenstvo. Stalo sa to preto, že tieto priestory zmenili majiteľa, a preto, že sa vykonala ich rekonštrukcia pre potreby obecnej Turistickej organizácie. I napriek tomu, ako bolo počuť vo štvrtok 23. februára na ich výročnej konferencii, plán práce na minulý rok takmer v úplnosti realizovali, až na výstavu jubilantky Márie Červenej, ktorú presunuli na bežný rok. Vlani petrovskí umelci usporiadali spoločnú výstavu členov v máji v rámci Dňa Petrovca a v auguste v rámci Slovenských národných slávností. V spolupráci s Galériou Zuzky Medveďovej usporiadali samostatnú výstavu jubilanta Vladimíra Urbančeka. Aktívni boli i jednotliví členovia združenia – Samuel Legíň, Davor Kolarski, Igor Bovdiš a Michal Hasík – ktorí mali i samostatné výstavy. Združenie v januári 2011 pr-

Petrovskí výtvarní umelci zasadali vo vynovenej zasadačke obecnej Turistickej organizácie, kedysi ich vlastnej miestnosti. Nazdávajú sa, že sa tam raz aj natrvalo vrátia.

výkrát samostatne zorganizovalo výtvarný tábor pre ženy. Petrovskí umelci účinkovali aj na podujatiach mimo Petrovca. Zúčastnili sa na Dňoch otvorených múzeí a na výtvarnom tábore v Báčskej Palanke, na Baby Exite na Petrovaradíne, na výtvarnom tábore v Hložanoch pri Dunaji, tiež na humanitárnych a pracovných akciách, na humanitárnom večierku v prospech detí s osobitnými potrebami v hostinci Putnik, v projekte centra pre sociálnu prácu v Hložanoch a na humanitárnom

večierku v prospech sociálne ohrozených detí v Kulpíne. Vlani sa zamerali aj na vzdelávaciu činnosť a zorganizovali 10 primeraných prednášok a maliarskych dielní. Umelci sa v podstate vlani stali bezdomovcami, lebo sa museli vysťahovať z miestnosti, ktorú im na použitie dalo Miestne spoločenstvo Petrovec. Ako pripomenula v správe predsedníčka Mária Ivičiaková, aby si ochránili veci, inventár si podelili a opatrujú si ho vo vlastných domoch.

Keď ide o financie, spolok bol na tom príliš zle. Nebyť pôžičky, bilancia by bola negatívna, lebo takmer pol roka na účte nemali peniaze. Vlaňajší rozpočet spolku bol v hodnote 130-tisíc din. V roku 2012 v ZPVU plánujú 3 kolektívne výstavy, ktoré rozvrhnú na Deň Petrovca, počas SNS a v októbri na Deň obce alebo počas Slnečnej jesene života. Pokúsia sa usporiadať aj vlani nerealizovanú samostatnú výstavu Márie Červenej. V združení budú pokračovať aj v odbornom školení členov a propagovať ľudové umenie nielen v osade, ale aj v okolí. Prvoradým zámerom v bežnom roku je zmobilizovať mladé výtvarnícke talenty, tiež afirmovať ženy – umelkyne a všetkých, ktorí tvoria a majú blízko k výtvarnému umeniu. Dôraz dajú aj na organizovanie výtvarných táborov, v ktorých by sa stretli výtvarníci všetkých vekových skupín, vymenili si skúsenosti a takto sa motivovali na ďalšiu umeleckú tvorbu. Na záver zasadnutia výšku členského na rok 2012 pre dospelých určili na 500 a pre mladistvých na 250 dinárov. J. Č-p

ZO ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Žiaci o materinskom jazyku edzinárodný deň materinského jazyka (21. februára) si žiaci staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka pripomenuli na hodinách slovenského jazyka. O pestovaní a zachovávaní materinskej reči a o svojom vzťahu k slovenčine písali aj slohové práce. Ako sa dozvedáme od Kataríny Topoľskej, profesorky slovenského jazyka a literatúry, žiaci vyšších ročníkov sa na túto tému verejne vyjadrili aj v lokálnom rozhlase. „Je veľmi pozitívne a dôležité, že ich aj takýmto spôsobom motivujeme, aby rozmýšľali nielen o svojom materinskom ja-

3. 3. 2012

9 /4480/

zyku, ale aj o zachovávaní našej slovenskej kultúry na týchto priestoroch. Teda, aby to nebrali ako samozrejmosť, ale ako niečo, čo treba nadovšetko chrániť a pestovať,“ zdôraznila profesorka K. Topoľská. Je vraj veľmi spokojná s tým, ako sa žiaci zapojili do podujatia, keď si spoločne v škole pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka. Na túto tému pazovskí žiaci napísali početné slohové práce a pekné básničky, ktoré potom s profesorkou v uvedený deň analyzovali na hodinách slovenského jazyka. Tradičná súťaž o najkrajšie napísané odkazy ku Dňu zami-

HLAS ĽUDU

Žiaci s profesorkou Katarínou Topoľskou, ktorí o svojom materinskom jazyku napísali vydarené práce

lovaných 14. februára nedopadla tak ako to bolo pôvodne naplánované pre mimoriadne nepracovné dni. Žiaci si však tie-

to odkazy súkromne vymenili a mali z toho, ako hovoria, ozajstnú radosť. A. Lš.

K U LT Ú R A PERFORMANCIA NA RELAXE V KOVAČICI

Priamy prenos nehmotného dedičstva nsitný maliar Ján Žolkreačnom stredisku vystúpil túrneho dedičstva samé ucho a zánaj z Kovačice bol jedautor pastelov J. Žolnaj a jeden verom búrlivým potleskom odným z mnohých nadz dvojice autorov P. Tomáš. menili maliara, hudobníka a najšencov, ktorých poteHudobný pedagóg P. Tomáš za mladšie spevácke ratolesti. Mašilo, keď pred pätnástipomoci dvoch chlapcov a šty- liar J. Žolnaj venoval do daru spemi rokmi Vydavateľstvo roch dievčeniec – výborných vákom – školákom knihy Keď si ja Matice slovenskej v spevákov a speváčok – za zaspievam. Martine vydalo zbierku vlastného harmonikového Na druhý deň bola konferencia slovenských ľudových sprievodu odspievali a odo- v znamení troch rozličných dielní piesní z Kovačice a Pahrali to, čo videli na pestrofa- o nehmotnom dedičstve v Srbsku, diny Pavla Tomáša a v rámci ktorých Pavla Baláža pod náboli prezentovazvom Keď si ja zaspiené i knižky – spovam... Knihu neraz bral Pavel Babka, Ján Žolnaj a Pavel Tomáš mínaná Keď si ja počas performancie do rúk a pospevoval zaspievam a Krátsi z nej. Po rokoch prišiel na ideu, laxu boli počas rokovania nainky slovník nárečia že by sa z knihy mohli zrodiť aj ďal- štalované tri výstavy: olejomaľslovenského v Košie umelecké diela. Vybral si z pu- by z kolekcie súkromnej obravačici. Na týchto blikácie dvanásť jeho srdcu naj- zárne, dokumentárna výstava workshopoch milších piesní a nakreslil na témy Zuzany Drugovej Kovačica – meúčastníci tak podzníky v dejinách svetoznámeho piesní rovnako toľko pastelov. mocou skúsePred Svetovým dňom materin- mestečka a pastely Jána Žolnaja ností a znalostí, ského jazyka umelec ponúkol Pa- pod spoločným názvom Keď si ja ako i smerníc vlovi Babkovi spomínané diela vy- zaspievam. UNESCO, sa poÚvodom performancie okrem tvorené technikou farebných kried. kúsili využiť v Riaditeľ Medzinárodného etno Pavla Babku sa stručne o ne- Školáci odspievali sólo a v duetách rad piesní praxi zaradenie strediska a ďalší organizátori dvojd- hmotnom kultúrnom dedičstve do reprezentačňovej konferencie Ústna tradícia zmienila Biljana Sikimićová, verebných Žolnajových pasteloch. ného zoznamu nehmotného kulnárodnostných menšín ako súčasť decká pracovníčka Balkanologic- Natešení účastníci medzinárod- túrneho dedičstva Srbska výnehmotného dedičstva Srbska za- kého inštitútu Srbskej akadémie nej konferencie, zväčša etnografi znamné dedovizne z prostredí radili prvý deň do programu aj per- vied a umení. V umeleckom pred- a predstavitelia národnostných svojich národnostných kultúr. formanciu. Vo vstupnej miestnos- vedení v prestávke vedeckého za- menšín v Srbsku, boli počas priati do dvoch kongresových siení Re- sadnutia v podnikateľsko-re- meho prenosu nehmotného kulJán Špringeľ

KANCELÁRIA PRE MLADÝCH OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nemeň ma, je to predsa moja hlava zda poslednýkrát sa stredo- premiéra divadelného predsta- všetci gayovia. Hra sa zameriava na školská mládež v Petrovci sa- venia Nemeň ma, toto je predsa chápanie tých „iných“ – streitových mostatne, teda mimo divadel- moja hlava (Ne menjaj me, to je ipak osôb, alebo v bežnom ponímaní ných inštitúcií, divadelriadnych heterosexuálov ne prejavila na rozhraní zo strany homosexuálosemdesiatych a deväťnej väčšiny. desiatych rokov minulého V hre si po srbsky zastoročia, keď si naštudohrali mládežníci: Kristína vala, a potom aj zahrala Ponigerová (Jelena), Igor jednoaktovky pri GymTorday (Ivan), Iveta Ilićonáziu Jána Kollára. Po vá (zdravotná sestra Ana), dlhoročnom odmlčaní sa Dalibor Kmeťko (lekár opäť v Petrovci mládežDejan), Doroteja Krstaníci – teraz pri obecnej novićová (čašníčka MiliKancelárii pre mladých v ca), Boris Gabríni (hurámci klubu Buď mužom dobník), Ivan Klinko (pre– podujali spríjemniť si davač), Branislav Balca chvíle pri divadelnom (otec), Marína Dýrová Hlavné postavy Ivan a Jelena – menšina v homoseumení. Uvedenie hry vy- xuálnom svete (Silvia), Eleonóra Parkáfinancoval Centrum E8. niová (Maša), Hana BoVo štvrtok 23. februára na ja- moja glava). Dej hry je z prostredia lehradská (Beta), Silvia Šusterová visku Slovenského vojvodinského mladých v lokálnom mikrokoz- (Teodora), Tatjana Dražićová divadla v Báčskom Petrovci bola me a v pomyselnom svete, kde sú (Lena), Jasmina Simonovićová (ro-

dič) a Uroš Brkić Kutri (narátor). Pod réžiu sa podpísal Uroš Brkić Kutri, ktorý spolu s Jasminou Simonovićovou vypracovali scenár hry. Hoci klasickej verejnej reklamy pre toto divadelné predstavenie nebolo, divadelná sieň bola obsadená takmer do poslednej stoličky. Organizátori prostredníctvom spoločenských sietí pozvali mládežníkov z obce a okolia do divadla a títo, hoci nemajú vo zvyku chodievať do divadla, na výzvu reagovali kladne. Azda aj preto, že im téma bola blízka, ešte bližší nádejní herci a zaujal ich aj výber hudby. Publiku neprekážali ani drobné začiatočnícke chybičky, ani slovenský prízvuk u jednotlivých hercov, alebo nepočuteľnosť replík v hĺbke javiska, či obrátený chrbát ku divákom. Predsa to stálo za pokus a čakáme, že mládež bude aj ďalej žiť s divadlom, aj po slovensky. J. Č-p

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KNIŽNÁ PREZENTÁCIA V SILBAŠI

Na povzbudenie kultúrneho života zácna publikástredia z územia cia Slováci v Srbska. Prečítala i Srbsku z aspektu kulniektoré úryvky o túry bola v Silbaši špecifických chaprezentovaná v rakteristikách Silbapondelok 27. feša. Nasledovala vibruára t. r. V spoludeoprezentácia dopráci s Ústavom pre kumentačného makultúru vojvodinteriálu o všetkých ských Slovákov v 34 osadách zaNovom Sade večiehrnutých v knihe. rok usporiadal Aktív Na večierku o zrode žien v Silbaši. Silpublikácie hovorili bašské ženy pri tejaj Katarína Mosnáto slávnostnej príková z ÚKVS (spolu ležitosti pripravili i s M. Sklabinskou malú výstavu staboli zostavovateľky Z ovzdušia po prezentácii v Silbaši: v popredí Milina Sklabinsrých fotografií. knihy) a dizajnér ká, riaditeľka ÚKVS, a Sofia Žemberiová, čestná členka Spolku Prítomných naj- žien v Silbaši Ďula Šanta. prv privítali predRiaditeľka ÚKVS sedníčka Aktívu žien Katarína Ušia- Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská sa Milina Sklabinská sa poďakovala ková a predseda Rady Miestneho vo svojom príhovore zmienila o všetkým Silbašanom, ktorí pomohspoločenstva Danilo Pejak. Večierok vzniku a činnosti ústavu, ako i o li pri vzniku tejto knihy, a do daru sa začal spevom členiek spolku a bás- jeho najnovšom vydaní –knihe, kto- odovzdala knihy predstaviteľom: ňou v prednese Jaroslavy Širkovej. rá predstavuje všetky slovenské pro- zboru Slovenskej evanjelickej a. v.

cirkvi, Miestnemu spoločenstvu, Kultúrno-umeleckému spolku Silbaš, Základnej škole bratov Novakovcov, Knižnici Veljka Petrovića, Aktívu žien a čestnej členke spolku žien, pani učiteľke Sofii Žemberiovej. Zo zárobku z predaných kníh (15) polovicu sumy vo výške 15-tisíc dinárov darovali Aktívu žien v Silbaši. Riaditeľka M. Sklabinská pritom povedala: „Dúfame, že takéto akcie povzbudia ženský spolok do ďalšej práce a táto ich činnosť zasa bude povzbudením pre mládež a deti v Silbaši, aby sa plne zapájali do kultúrneho života a prezentovali kultúru tunajších Slovákov tým najlepším spôsobom.“ Veríme, že o knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry najmä po prezentácii v Silbaši bude čoraz väčší záujem. Knihe ťažko odolať pre bohatý obsah a nádherné ilustrácie, ktoré čitateľa priam fascinujú a stále lákajú. Vďaka tomu si tento cenný dokument zachová trvalú hodnotu i pre budúce generácie. Jaruška Ferková

Dve februárové výstavy v Starej Pazove 47. Stretnutie v pivnickom poli 9. – 11. marca 2012 Pivnica

PROGRAM Nedeľa 4. marca 9.30 – 13.00 Skúška so spevákmi zo Sriemu a z Banátu (v miestnostiach SKUS Pivnica) 14.00 – 18.00 Skúška so spevákmi z Báčky (v miestnostiach SKUS Pivnica) Štvrtok 8. marca 10.00 – 14.00 Príchod hostí a účastníkov Stretnutia 2012 15.00 Generálna skúška so spevákmi (v kinosále) Piatok 9. marca 14.30 – 17.00 Skúška so spevákmi (v kinosále) 17.30 Otvorenie výstavy obrazov Jána Bartoša (v predsieni kinosály) 19.00 Slávnostné otvorenie festivalu a 1. koncert (v kinosále)

3. 3. 2012

9 /4480/

Sobota 10. marca 14.30 – 17.00 Skúška so spevákmi (v kinosále) 19.00 2. koncert (v kinosále) Nedeľa 11. marca 14.00 Porada odborných porôt s účastníkmi Stretnutia 2012 (v miestnostiach SKUS Pivnica) 16.00 Recepcia predsedu Obce Báčska Palanka pre účastníkov festivalu (v miestnostiach SKUS Pivnica) 17.00 Skúška účastníkov záverečného 3. koncertu (v kinosále) 20.00 Záverečný – 3. koncert (v kinosále) 22.00 Zatvorenie festivalu (v miestnostiach SKUS Pivnica)

HLAS ĽUDU

a podpory Strediska pre kultúru Stará Pazova a Obce Stará Pazova v piatok 10. februára t. r. v predsieni divadla bola otvorená prvá samostatná výstava študentky Srny Subanovićovej zo Starej Pazovy (študuje Molekulárnu biológiu a fyziológiu na belehradskej Biologickej fakulte). Autorka sa na výstave pod názvom Čarolija na svili predstavila unikátnymi umeleckými dielkami – dekoratívnymi ženskými šatkami. O živote a diele mladej pazovskej umelkyne, ktorá sa maliarstvom a najmä maľovaním na hodvábe zaoberá už dlhší čas, hovoril Alexander Bako, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, kým výstavu otvoril Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova. Výstava bola i predajného rázu a otvorená bola dva týždne.

V organizácii Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy (ZVUSP) sa v piatok 24. februára t. r. v staropazovskej divadelnej sieni konalo slávnostné otvorenie spoločnej výstavy prác členov Združenia výtvarných ochotníkov Ulaz zo Zreňaninu a Združenia výtvarných dejateľov z Rumy. Výstavu otvorila Zorica Opavská, predsedníčka hostiteľského združenia, ktorá zdôraznila, že ZVUSP tohto roku oslavuje 30-ročnú úspešnú prácu. Pri tejto príležitosti odznel i kratší poeticko-hudobný program. Milovníci výtvarného umenia si v Starej Pazove 49 prác umelcov z Rumy a Zreňaninu môžu pozrieť do 18. marca t. r.

OPRAVA

dakcie v príspevku majú byť tieto mená: Sonja Lončar, Vierka Mitevski, Sanja Bojković, Anna Andrea Holíková a Teodora Borković. Ospravedlňujeme sa a čitateľov prosíme, aby si chyby v tomto zmysle opravili. A. Ch.

V minulom čísle Hlasu ľudu v príspevku Nové číslo školského Okienka sa nám stali neúmyselné chyby. Namiesto uvedených mien členov re-

a. lš.

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

ci tí, ktorí v srdci majú slovenskú pieseň. Zuzanskú zábavu otvorila víťazka Melódie roka 2011 Jaroslava Vršková, potom vystúpili víťazi Stretnutia v pivnickom poli: Anna Sabová (Kasáčová) a Anna a Zdenko Jašovci. Obecenstvu sa predstavila aj spevácka skupina

Združenia pazovských žien a osvedčené speváčky Mária Rumanová, Anna Verešová, Mária Opavská a Zuzana Kováčová. Z mladšej generácie pazovských spevákov zaspievali Irena Topoľská, Miroslav Havran a Michaela Kočišová. Zuzanskú zábavu pripravila hudobno-spevácka programová forma SKUS hrdinu Janka Čmelíka a účastníkov programu sprevádzal orchester spolku pod vedením Vladislava Forgáča. S kratšími humoristickými scénkami obecenstvo pobavili divadelníci a tanečníci a dvojhodinový program moderovala Annamária SimonoviVždy naladený na spev Zdenko Jašo, tohtoročný predstaviteľ SKUS h. Janka Čmelíka na festivale ćová.

Zuzanská zabáva 2012

chotníci staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa v sobotu 25. februára t. r. domácemu obecenstvu v divadelnej sieni predstavili tradičnou Zuzanskou zábavou. Týmto progra- Divadelníci podali kratšiu scénku mom aktivisti spolku piesňou, hudbou a krat- vých slovenských ľudových šími scénkami zagratulovali k pesničiek. Zúčastnili sa na meninám nielen Zuzanám, ale aj nej tentoraz nielen víťazi a Máriám, Matejom a Pavlom a účastníci Stretnutia v pivnicvšetkým tým, ktorí meniny osla- kom poli, ale i Rozospievavovali od Vianoc až po tento ného Sriemu, Melódie roka v program. Na Zuzanskej zábave organizácii RTV Stará Pazova Stretnutie v pivnickom poli, spieval za sprievodu 2012 odznelo aj niekoľko no- a iných festivalov. Teda všet- harmonikára Rastislava Dvornického

A. Lš.

Z ČELAREVA V SKRATKE

Tradične veselo na slovenskej zábave iestny odbor Matice slovenskej v Čelareve od založenia v roku 1996 pravidelne vo fašiangovom období organizuje slovenskú tanečnú zábavu. V sobotu 25. februára v reštaurácii Tri šešira bola táto zábava usporiadaná už 16-krát. V dobrej nálade sa kamarátili a zabávali Čelarevčania, Hložančania, Palančania, Silbašania a Pivničania. Hosťom sa prihovoril predseda hostiteľského MOMS Miško Petržľan a poďakoval sa za podporu podujatia všetkým 45 podnikom, ustanovizniam a jednotlivcom. Do tanca a na dobrú náladu hrali bratia Struhárovci a Samuel Kováč. Najviac šťastia v súťaži tanečných párov tak ako vlani, aj tohto roku mala Zuzana Zahorcová, a aj teraz sa zábava končila v ranných hodinách, keď si hostia znovu prisľúbili ďalšie takéto stretnutie v Čelareve o rok.

Odzneli 13. Kočićove dni Skromnejšie než doteraz, ale predsa (ináč vlani celkom vystalo), od 23. – 25. februára v Čelareve prebiehalo tradičné kultúrne podujatie Kočićove dni. Organizátor – KUS Petra Kočića – po vypísaní súbehu Kočićevim satiričnim perom (zaslaných bolo 172 prác) usporiadal slávnostné udelenie cien najúspešnejším autorom, výstavu obrazov z výtvarného tábora, nechýbali ani dva kultúrno-umelecké programy: jeden venovaný speváckym skupinám a jeden folklórnym súborom. Športová hala bola vyplnená do posledného miesta a diváci búrlivým potleskom odmenili tak domácich ochotníkov, ako aj hostí z Kragujevca, Nového Sadu, Vukovaru a Banje Luky. Práve folkloristi z KUS Abrašević z Kragujevca majú v Čelareve veľa obdivovateľov, lebo sú pravidelnými účastníkmi tohto podujatia od prvého ročníka. J. Čérný

S malým začiatočným písmenom píšeme... j napriek tomu, že sú len malé, v slovenskom pravopise si zasluhujú rovnakú pozornosť ako tie veľké. Preto, aby sme čo len čiastočne riešili dilemu, kedy siahnuť po malých písmenách, uvedieme niektoré príklady. Aj tentoraz sme sa opierali o Pravidlá slovenského jazyka, ako v poučkách o písaní veľkých začiatočných písmen. S malým začiatočným písmenom sa píšu pomenovania utvorené od národných a kmeňových mien alebo obyvateľských mien na označenie stúpencov, prívržencov, napr.: pansláv, pročíňan, profrancúz, proameričan, slavianofil, maďarofil, maďarofób. Všeobecné podstatné mená, ktoré vznikli z vlastných mien príslušníkov národov, kmeňov a iných etnických skupín alebo z obyvateľských mien, píšeme s malým začiatočným písmenom, napr.: cigáň (klamár), hind (vyznávač hindského náboženstva), žid (príslušník židovského náboženstva, vyznávač židovskej viery), vandal (ničiteľ), škót (skúpy človek, skupáň), valach (pastier oviec), ako i prívržencov politických strán alebo hnutí. Zložené slová, v ktorých sa pomenovania príslušníkov národov a obyvateľské mená spájajú so slovami tiež, hurá, hej, kvázi a pod. majú ironický význam a píšu sa s malým začiatočným písmenom: tiežslovák, tiežnovosadčan, huránemec, hejslovák, kvázisrb atď.

S malým začiatočným písmenom sa píšu aj pomenovania druhov alebo plemien zvierat, ktoré majú pôvod v národných a kmeňových menách alebo obyvateľských menách, napr.: hucul (druh koňa), španiel (druh psa), vlaška (sliepka), novozélanďan, angorčan, sibírčan, kráľovský normanďan (plemená králikov). Tentoraz vyriešime aj dilemu jednej kolegyne, keď prišla s otázkou, prečo sú pri písaní štátu Čierna Hora obidve začiatočné písmená veľké a pri písaní pohoria Frušká hora s veľkým sa píše len písmenko „F“. Uplatňovanie pravopisných princípov pri písaní veľkých písmen niekedy vedie k pravopisnému rozlišovaniu rovnako znejúcich vlastných mien, ktorými sa predstavujú rozličné druhy vlastných mien, a pri písaní platí takéto pravidlo: Čierna Hora – štát – obidve slová píšeme s veľkým začiatočným písmenom, pokiaľ Čierna hora alebo Frušká hora – názov pohoria – tuná s veľkým začiatočným písmenom píšeme len prvé slovo; Pobrežie Slonoviny (štát) – Pobrežie slonoviny (pobrežie), Štrbské Pleso (administratívna časť obce) – Štrbské pleso (jazero), Dobšinská Ľadová Jaskyňa (administratívna časť obce) – Dobšinská ľadová jaskyňa (jaskyňa), Červený Kameň (hrad) – Červený kameň (vrch), Krásna Hôrka (hrad) – Krásna hôrka (vrch). ah

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

OZNAMY OZNAM SKOS DETVAN z Vojlovice (Pančevo) potrebuje domovníka Všeobecné podmienky: – žiaduce je, aby bol manželský pár – znalosť slovenského jazyka – šikovnosť v domáckych prácach Záujemcovia sa môžu prihlásiť na tel. č.: 065/405 0 570 alebo 063/436-724, alebo na adresu SKOS Detvan, Spoljnostarčevačka 127, najneskoršie do 15. marca roku 2012. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v procese ažurity Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Splnomocnený ográn oboznamuje verejnosť, že dňa 9. februára 2012 schválil rozhodnutie, ktorým nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, OD Rafinéria ropy Nový Sad, Ulica put Šajkaškog odreda 4 z Nového Sadu, nie je záväzný vyhotoviť novú, ani ažurovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Pristan I na kanáli DTD v Rafinérii ropy Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 10 667/4, k. o. Nový Sad I. Rozhodnutie sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia.

Splnomocnený ográn oboznamuje verejnosť, že dňa 9. februára 2012 schválil rozhodnutie, ktorým nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, OD Rafinéria ropy Nový Sad, Ulica put Šajkaškog odreda 4 z Nového Sadu, nie je záväzný vyhotoviť novú, ani ažurovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bazén pre neutralizáciu odpadových vôd a jeho prepojenie so zariadeniami HPV v rafinérii ropy Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2 555/14, k. o. Nový Sad III. Rozhodnutie sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia.

Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča VYPISUJE SÚBEH O ÚČASŤ NA 32. ROČNÍKU FESTIVALU SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ 2012 Podmienky: – Súbeh je vypísaný na žáner tanečných piesní a otvorený je od 1. 3. 2012 do 31. 5. 2012; – Na súbeh treba zaslať doteraz nezverejnené skladby v podobe demonahrávky na audio CD, alebo vo formáte mp3; – Skladby môžu byť poslané aj znotované s podpísaným textom pod notami (samostatné texty alebo melódie nebudú akceptované); – Skladba môže trvať do 4 minút; – Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; – Na festivale sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, avšak mimo súťaže; – Záujemcovia môžu posielať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, no iba 14 najúspešnejších postúpi do súťaže; – Skladateľ môže navrhnúť interpreta svojej skladby; – Záväzne uviesť meno, priezvisko, adresu, telefón a podľa možnosti aj e-mail autora skladby a autora textu; – Skladby hodnotí výberová komisia, ktorá dá konečný návrh vybraných skladieb na predvedenie, a informácie o ich prijatí zverejní v prostriedkoch verejného informovania; – Komisia má vyhradené právo skladby upravovať na verejné predvedenie; – Skladby budú vo finálovom koncerte za sprievodu festivalového orchestra súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, text, ako aj prvé, druhé a tretie miesto za skladbu; – Nezverejnené skladby sa autorom nevracajú; – Festival si vyhradzuje právo na prvé verejné predvedenie, ako i vydávanie prijatých skladieb vo forme CD alebo DVD nahrávky; – Skladby môžete zaslať na adresu: Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča, Maršala Tita 124, 21 425 Selenča; – Záverečný koncert festivalu Zlatý kľúč sa uskutoční v nedeľu 14. októbra t. r. v Dome kultúry v Selenči. Podrobnejšie informácie sa môžu dostať na tel. čísla: Samuel Kováč (060 05 25 997); Juraj Súdi (063 44 89 77); Ondrej Pavčok (060 70 70 207).

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím manželom a otcom

ZUZANU KUCHTOVÚ

1. 9. 1927 – 22. 2. 2012 z Kysáča

ONDREJOM GRŇOM Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažké bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

manžel Samuel, dcéry Zuzana a Katarína s manželmi, vnúčatá a pravnúčatá

Zarmútená manželka Mária, dcéra Mária a zať Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

so svojím dedom

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

Tvoji najmilší: otec Michal, mama Jarmila a sestra Sandra s manželom a dcérou Adrijanou

1. 9. 1927 – 22. 2. 2012 z Kysáča V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v mojom srdci. Vnuk Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na mamu, starkú a prastarkú

s otcom, apkom a praapkom

ONDREJOM GRŇOM

6. 12. 1984 – 5. 3. 2006 – 2012 z Pivnice Tak ustavične odchádzajú Tí, ktorých milujeme. Zanechávajú za sebou boľavú prázdnotu. Iba spomienky z našich sŕdc nikdy nevymiznú.

so svojím dedom

ONDREJOM GRŇOM

rod. Zajacovú 19. 2. 1927 – 7. 3. 2008 – 7. 3. 2012 z Pivnice S láskou a úctou si na Teba spomínajú, na Tvoju dobrotu nikdy nezabúdajú a trvalú spomienku si zachovávajú:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1. 9. 1927 – 22. 2. 2012 z Kysáča

Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu, ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostane. Vnučka Milotka Ristićová s manželom Goranom a pravnukovia Đole a Marko

ZUZANU JÁNOM SELEŠTIANSKU SELEŠTIANSKYM rod. Beličkovú 30. 1. 1927 31. 10. 1930 – 15. 2. 2012 – 15. 6. 2010 – 2012 z Petrovca Trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávajú syn a dcéra s rodinami

DROBNÝ OZNAM PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com.

POSLEDNÝ POZDRAV Dňa 18. februára 2012 nás nečakane opustil náš sused a priateľ

OZNÁMENIE Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na dotácie organizáciám etnických spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v roku 2012. Lehota podávania prihlášok je 20. marec 2012. Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovaní a zveľadení vzájomnej národnostnej tolerancie. Oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky sa nebudú rozoberať. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatkové doklady a informácie, alebo vyjsť na miesto samo, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. Prihlášky sa podávajú v dvoch exemplároch, s dvomi vyhláškami overenými a podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami si možno prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo na webovej adrese www.puma.vojvodina.gov.rs.

PAVEL ŠEPŠI 10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 z Hložian

Lúčia sa s ním susedovci a priatelia: Molnárovci, Márkovci, Greksovci, Kukučkovci a Zvarovci

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 21. februára 2012 sme na večný odpočinok vyprevadili našu dobrú a starostlivú matku, starkú a prababičku

JÁN ĎURIŠ

ANNA ĎURIŠOVÁ

1935 – 2009 – 2012

1932 – 2011 – 2012 z Hložian

Odišli ste od nás v tichosti, my zostali sme v žiali, no navždy budete žiť v srdciach tých, ktorí vás milovali. Vnučka Soňa, vnuk Miroslav a nevesta Katarína

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného manžela a otca

JÁNA ĎURIŠA 1957 – 2011 – 2012 z Hložian

Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú zarmútení: manželka Katarína, dcéra Soňa a syn Miroslav

SPOMIENKA Uplynulo desať rokov, čo nie je s nami naša matka a stará matka a dva a pol roka, čo nás opustil náš otec a starý otec

ANNA STREHOVSKÁ

JÁN STREHOVSKÝ

rod. Holíková 1937 – 2002 – 2012

1938 – 2009 – 2012

z Padiny „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On sa o všetko postará.” (Ž 37. 5) Syn Pavel s manželkou Annou a vnučky Paulína, Anna-Mária a Vlasta s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca, starého otca a svokra

JÁNA HANÍKA

KATARÍNU GLAZNHARTOVÚ rod. Snidovú 2. 11. 1935 – 21. 2. 2012 z Báčskeho Petrovca Veľmi nám chýbaš. S úctou, láskou a ťažkým bôľom v srdci si trvalú spomienku zachovávajú a na jej dobrotu a starostlivosť nezabúdajú dcéry Evica Hricová a Katarína Speváková so svojimi rodinami POSLEDNÝ POZDRAV susede

ANNE HEVEROVEJ rod. Zelenákovej 26. 3. 1969 – 20. 2. 2012 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Susedovci Mešovci

DROBNÝ OZNAM Mikrobusová preprava MARTIN oznamuje, že aj naďalej prepravuje cestujúcich zo Srbska na Slovensko, a to v nedeľu, v pondelok, v stredu a v piatok o 9.00 h. Premáva aj do B. Bystrice. Možná je dohoda iného termínu cestovania, ak je väčšia skupina od 4 osôb. Info: 063/827 07 13, 060/187 00 73, 0944502384.

8. 3. 2011 – 8. 3. 2012

Oznamujte Dňa 8. marca 2012 uplynie rok, čo nie si medzi nami. Nech ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou si na Teba spomínajú synovia Miroslav a Janko s rodinami

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 39

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 28. februára 2012 uplynul smutný a boľavý rok, čo ma opustila moja dcéra

ANNA ČERVENOVÁ rod. Klinková 1956 – 2011 – 2012 z Kysáča So smútkom v srdci si na ňu spomína otec Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA na moju manželku

ANNU ČERVENOVÚ

Spolu sme sa ešte mali v živote radovať, a teraz si na Teba budem len spomínať. Som bez Teba, ale v srdci a v myšlienkach zostaneš navždy so mnou. Manžel Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

na moju mamu

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 – 2012 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

sestra Mária Turdelisová s rodinou

SPOMIENKA Pred piatimi rokmi spomedzi nás do spomienok odišiel náš drahý

JÁN BAŽÍK profesor 1957 – 2007 – 2012 z Hložian

rod. Klinková 1956 – 2011 – 2012 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou si na Teba spomína

Tvoji najmilší: syn Juraj, nevesta Anna, vnučka Marína a vnuk Andrej

ANNA ČERVENOVÁ

Sú ľudia, ktorí nám v živote znamenajú viac ako ostatní. Preto je ťažko naučiť sa žiť bez nich. S úctou si na Teba spomína sestra Zuzana Filková s rodinou

rod. Klinková 1956 – 2011 – 2012 z Kysáča

Uplynuli štyri roky, čo je s nami iba v spomienkach, avšak navždy je v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 28. februára 2012 uplynul smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustila naša sestra a tetka

Aj keď nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na Teba vždy budú spomínať vnučky: Dajana, Dária a Naďa

ANNA ČERVENOVÁ

SPOMIENKA

rod. Geržová 1938 – 2008 – 2012 z Kysáča

Syn Ivan s priateľkou Tinou

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 – 2012 z Kysáča

Tvoji najmilší: manžel Juraj, syn Ján, nevesta Mária a vnučka Martinka

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 – 2012 z Kysáča

Syn Igor s rodinou

ANNU ČERVENOVÚ

Čas plynie, ale spomienka na Teba, Tvoju lásku a dobrotu zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

ZUZANA PRIVIZEROVÁ

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

na našu starkú

rod. Geržová 1938 – 2008 – 2012

ANNA ČERVENOVÁ

Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA PRIVIZEROVÁ

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 – 2012 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNU ČERVENOVÚ

SPOMIENKA Dňa 29. februára 2012 uplynuli štyri roky, čo nie je s nami

Roky ubiehajú, ale clivosť za Tebou pretrváva… Katarína, Janko a Taňa

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 19. februára 2012 nás nečakane navždy opustil

ANNA VALOVÁ rod. Mravíková 7. 6. 1964 – 4. 3. 2007 – 2012 z Hložian V srdciach Ťa nosíme a s láskou si na Teba spomíname.

JÁN ŠTEVKO 15. 2. 1943 – 19. 2. 2012 z Aradáča Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

Tvoji najmilší

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom, apkom a praapkom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 18. februára 2012 nás opustil milovaný a nenahraditeľný otec, apostarý a praapko

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 3. februára 2012 uplynul boľavý rok, čo ma opustil manžel

ŠTEFAN ČRIEPOK JÁNOM SELEŠTIANSKYM 30. 1. 1927 – 15. 2. 2012 z Petrovca

30. 6. 1924 – 18. 2. 2012 z Báčskeho Petrovca

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a na pekné chvíle s Tebou, starký, budeme spomínať. Syn a dcéra s rodinami

Večný pokoj mu prajeme a lúčime sa: dcéra Jarmila s manželom Jánom, vnuk Slavo s manželkou Elenou a synmi Slavomírom a Igorom, vnuk Boko s manželkou Jasminou, synom Borisom a dcérou Ninou, vnuk Vlasto s manželkou Jasnou a synmi Vlastislavom a Martinom

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s apostarým

JÁNOVI SELEŠTIANSKEMU 30. 1. 1927 – 15. 2. 2012 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú rodiny: Kolárová, Cerovská, Zimanová a Lomenová

SMUTNÁ SPOMIENKA

ŠTEFANOM ČRIEPKOM 1924 – 2012 z Báčskeho Petrovca Uchovávame Ťa v našich spomienkach. Vnuk Vlastislav s manželkou Jasnou a synmi Vlastislavom a Martinom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s apostarým

JÁN LOMEN 2011 – 2012 z Poreča v Chorvátsku

ŠTEFANOM ČRIEPKOM 1924 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Uplynul smutný rok, čo nie si s nami. Na Teba si vždy budú spomínať Tvoji: manželka Božena, syn Ján a dcéra Božena s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA LABÁTHOVÁ -FEKETEOVÁ 1942 – 2. 3. 2000 – 2012 z Petrovca Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

Vždy budeš s nami v spomienkach. Vnuk Horislav s manželkou Elenou a synmi Slavomírom a Igorom

JÁN HEDI 18. 2. 1940 – 3. 3. 2011 – 2012 z Padiny

Čas rýchlo letí, ale spomienky navždy zostanú. Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si zachováva manželka Zuzana

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 3. februára 2012 uplynul boľavý rok, čo nás opustil náš otec

JÁN HEDI 18. 2. 1940 – 3. 3. 2011 – 2012 z Padiny

I keď už viac nie si medzi nami, spomienka na Teba zostane navždy. S láskou si na Teba spomína dcéra Katarína Bačúrová s manželom Pavlom a deťmi

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 3. februára 2012 uplynul boľavý rok, čo nás opustil náš otec

JÁN HEDI 18. 2. 1940 – 3. 3. 2011 – 2012 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. S láskou si na Teba spomína syn Ján s manželkou a deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s apostarým

Dňa 3. februára 2012 uplynul boľavý rok, čo nás opustil náš otec

ŠTEFANOM ČRIEPKOM 1924 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Uchovávame Ťa v našich spomienkach. Vnuk Borislav s manželkou Jasminou, synom Borisom a dcérou Ninou

JÁN HEDI 18. 2. 1940 – 3. 3. 2011 – 2012 z Padiny Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. S láskou si na Teba spomína dcéra Zuzana Povolná s manželom Jánom a deťmi

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

so svojím manželom

kolegovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN GARAJ 20. 12. 1940 – 22. 2. 2012 z Kovačice

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

SAMUELOM MIKSÁDOM 6. 2. 1950 – 20. 2. 2012 zo Silbaša

JÁNOVI GARAJOVI 1940 – 2012 redaktorovi na dôchodku z Kovačice

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si povedať: „Zbohom, manželka moja.“ Chceli sme ešte spolu žiť a zo života sa tešiť. S bôľom si na Teba bude spomínať

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na neho zachová

manželka Zuzana

kolektív Hlasu ľudu

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím otcom a dedkom

SAMUELOM MIKSÁDOM

Svatka Farkašová a Mária Kopčoková s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN GARAJ 20. 12. 1940 – 22. 2. 2012 z Kovačice

DROBNÝ OZNAM VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

6. 2. 1950 – 20. 2. 2012 zo Silbaša

Rozlúčka – je to smutné slovo, po rozlúčke slzy zostávajú a hrobku kvetiny skrášľujú. Odpočívaj v pokoji. Manželkina sestra Evka Krasková

SMUTNÁ ROZLÚČKA Náhle odišiel spomedzi nás náš spoľahlivý člen

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo pre nás pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti, otec a starý otec, od všetkých nás.

PAVEL ŠEPŠI 10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 z Hložian

MICHALOM ŽILAJIM Zarmútení: syn Darko s manželkou Jasnou a vnúčatá Robert, Martin, Marek a Patrik

23. 5. 1936 – 23. 2. 2012 z Kuly S úctou si na Teba budú spomínať:

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím otcom a dedkom

Jeho pomoc nám vždy bola vzácna. Nech mu je ľahká rodná zem. S úctou Združenie poľnohospodárov Hložany

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím bratom, ujom a švagrom

so svojím bratom

SAMUELOM MIKSÁDOM

PAVLOM KOLÁROM

6. 2. 1950 – 20. 2. 2012 zo Silbaša

1952 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť. Spomienku na Teba si zachovávajú: syn Mirko s manželkou Milinou a vnúčatá Michael, Martina a Milan

manželka Zuzana, syn Miroslav, dcéra Karolína, nevesta Karmen, vnúčatá Kristián, Daniel, Luka a Una a bratia Andrej a Jozef s rodinami

Tichú spomienku si na Teba zachováva sestra Zuzana Kohútová so svojou rodinou

S láskou si na Teba vždy bude spomínať sestra Anna Báďonská so svojou rodinkou

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 22. februára 2012 po dlhšej chorobe ukončil svoj život

JÁN GARAJ 20. 12. 1940 – 22. 2. 2012 novinár na dôchodku z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Zuzana, dcéra Anna s manželom, dcéra Marína a vnúčatá Michael, Aňa a Marínka Ďakujeme všetkým tým, ktorí zosnulého prišli vyprevadiť na poslednú cestu, celej rodine, priateľom, susedovcom, známym a zvlášť ďakujeme za vyberané slová útechy a rozlúčky kolektívu Hlasu ľudu

POSLEDNÝ POZDRAV

našej milej mame a manželke

našej milej sestre a tetke

ANKE HEVEROVEJ rod. Zelenákovej 26. 3. 1969 – 20. 2. 2012 z Kysáča Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si tak veľmi chcela žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, a naše srdcia nikdy nevylieči. Manžel Ondrej a deti Miroslav a Anna

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

ANKE HEVEROVEJ rod. Zelenákovej 26. 3. 1969 – 20. 2. 2012 z Kysáča Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažké bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Sestra Jarmila s deťmi Marínou a Denisom a vnukom Alenkom

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 2. marca: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: O zdravej výžive a o tom, čo je hygiena, sa zmienia škôlkari z petrovskej Predškolskej ustanovizne Včielka – zo skupín Žabky, Kuriatka a Veveričky. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v prvej časti v TV TÝŽDNI na úvod uvedie príspevok z poľnohospodárstva o tom, ako sa treba pripraviť na jarnú sejbu. Bude aj širší riport zo zasadnutia pokrajinského parlamentu. Z kultúry sa uvedie záznam z hosťovačky belehradského divadla v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci. Uvedú sa i záznamy z Veľtrhu vzdelávania, Salónu kníh, ako i zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, z kysáčskeho Domu zdravia a z Predškolskej ustanovizne Včielka v Petrovci. Zo športu budú správy o aktuálnom stave selenčského FK Kriváň. Na záver vysielania odznie návod, ako naháčkovať nylónové vrecko. • 20.30 SPEKTRUM: Odznie príspevok o prípravách na festival Stretnutie v pivnickom poli. V záverečnej časti piatkového bloku bude celovečerný film z produkcie Slovenskej televízie Bratislava Sladké hry minulého leta, titulkovaný po srbsky. NEDEĽA 5. marca: • 11.00 DÚHOVKA: V ústrety Medzinárodnému dňu žien bude odvysielaný trojlístok ženských portrétov. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V relácii sa bude hovoriť o tom, aké škody spôsobili nízke teploty zeleninárom a ovocinárom, a o tom, ako sa poľnohospodári v našich prostrediach pripravujú na jarnú sejbu. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 4. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa TOOK – spoločenský a kultúrny kontaktný bod Zo zasadnutia riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Kovačici Poľno- Ján Pap, riaditeľ Turistickej organizácie hospodárom poruke Obce Kovačica Utorok 6. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Čo prispelo k tomu, aby sa Kovačica stala mekkou insitného umenia Slovákov v Srbsku Vojvodina v Bratislave Naučení nebáť sa Protipožiarna ochrana v Padine

Piatok 9. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Deň všetkých žien Slovenský film: Šerif za mrežami Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 5. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Katarína Veňarská a Ondrej Čáni. Utorok 6. marca: 17.20 – 18.00 Stretnutie – výber z poézie. Streda 7. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi. Štvrtok 8. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba –Oslávme Deň žien. Piatok 9. marca: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 3. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Rodinné CD Kvetoslavy Benkovej. NEDEĽA 4. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Slovenská hudobná produkcia. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Zábery z opier. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Nové CD Kataríny Knechtovej a Roba Opatovského. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 6. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Výber z tvorby Paula Hindemitha, Wolfganga Amadea Mozarta a Giuseppeho Verdiho. STREDA 7. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 2. do 8. marca

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 2. marca – Neverná Sobota 3. marca – Po čom chlapci túžia Miroslav Marinkov, vedúci Pondelok 5. marca – Sva- Kooperácie AS Petrovec dobná noc v Las Vegas 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Utorok 6. marca – Twister sa Molí vracia 19.00 Zvon, prehľad udalostí Streda 7. marca – Asterix a týždňa Obelisk kontra Cézar 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Štvrtok 8. marca – Manžel na vami prenájom 22.00 Film: Sila úderu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, 24.00 Záver vysielania Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v soboNedeľa 4. marca tu o 18.15: Z programu TV Patri18.00 Hudobné blahoželania ot, TVOK a TV Pančevo

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 V tajničke je Medzinárodný sviatok venovaný ženám.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa

16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 7. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Ekumenický Svetový deň modlitieb sa každoročne usporadúva v prvý marcový piatok. V tomto roku ho pripravili ženy z Malajzie. Diváci si v relácii budú môcť pozrieť záber z modlitebného večierka vo vojlovickom kostole. Repríza v nedeľu 11. marca o 7.30 h.

Vojlovický oltár chrámu Božieho 3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 – VODOROVNE: Milan, to, imelo, on, chata, sne, ane, ovad, lilavo, l, he, L, juh, A, kopalo, reval, a, mpe, ospa, istá, it, N, kázalo, cvakotal TAJNIČKA: MILAN MICHAL HARMINC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu zo 4. februára 2012 bolo: JÁN DORČA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DARKO BABEĽA, Ul. Nušićova č. 3, 22 253 Binguľa. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT BILANCOVANIE VÝSLEDKOV PETROVSKÉHO ZŠR KARAS V ROKU 2011

zúčastnili na akcii a vyčistili nábrežie kanála, vyzbierali plastové fľaše, papiere a iný odpad. Na úseku brehu kanála, ktorý používajú na niekoľkých miestach, o stromy uviazali

Predseda súťažiacej komisie Jaroslav Diviak predostrel vlaňajšie súťažné úspechy petrovských športových rybárov. V roku 2011 Petrovčania sa zúčastnili na 25 pohárových súťažiach v krajine a na Slovensku. Súťažili päť kôl o pohár Zväzu športových rybárov Vojvodietrovskí karasovci radšej chony. V roku 2011 súťažilo iba seniorské dievajú k vode na kanál, ako zamužstvo. Pre nedopatrenie rybársadajú. Predsa sa v nedeľu 26. feskeho zväzu juniori nedostali načas bruára 2012 predpoludním stretli v licenciu. Petrovskí rybári na rôzPetrovskej Vrbare, aby si navzájom nych súťažiach obsadili tri prvé povedali, čo sa im z naplánovaného miesta, päťkrát boli druhí a raz trev minulom roku podarilo uskutočtí. V majstrovskej súťaži skončili na niť. Zároveň sa informovali o nodruhej priečke spomedzi štrnástich vinkách a posťažovali na nedostatok mužstiev, čo pokladajú za výnirýb v úseku, ktorý akože „spravujú“. močný úspech, aký zaradom dosaV podstate všetky rieky a kanály v Pracovné predsedníctvo: Jaroslav Diviak, Samuel Kondač a Rastihujú viac rokov. V súťažiach jednoslav Grňa (zľava) s časťou získaných pohárov, medailí a plakiet krajine sú v kompetencii štátu. Katlivcov petrovskí rybári trinásťkrát nál D-T-D v súčasdosiahli prvé a druhé miesta nosti spravuje poda 5-krát boli tretí. nik Vody Vojvodiny. Záujem mladých o lov Zamestnanci tohto rýb sa pokúsili zvýšiť aj orpodniku robia obganizovaním školy rybolohliadku rybárov, orvu v Základnej škole Jána ganizujú strážnu Čajaka, kde na prvé prednáslužbu a vyberajú šky prišlo až 26 žiakov. Fipoplatky za rybársnančne si do spolkového ke povolenia, cena vrecka zadovážili 466-tisíc ktorých je v podinárov z rozpočtov, od sponsledných dvoch rozorov a vlastnou zárobkokoch enormne vyvou činnosťou. Peniaze vklasoká a azda preto je dali predovšetkým na renoaj čoraz menej ryváciu chaty na Širine. V zime sa petrovskí športoví rybári ťažko po snehu alebo kalužiach dostanú do vlastných bárov. K tomu, ako Aj na rok 2012 si naplánochát, takže zasadajú vo Vrbare bolo počuť aj na zavali rozličné akcie a konečnú sadnutí, odkedy vrecia, do ktorých výletníci hádzali úpravu súťažiacej dráhy a chaty. Vody Vojvodiny neodpad a bolo vidno, že potom celé Tohto roku budú podnecovať aj súspolupracujú s dookolie bolo čistejšie. Aktívne sa za- ťaže pre deti. V ďalšom bode rybámácimi spolkami pojili do osláv Dňa Petrovca a Slo- ri schválili nový štatút. V diskusii sa rybárov, vodné venských národných slávností a or- rozprávali aj o rybom fonde v kanáli, toky slabo ustrážia o podnikoch, a opäť sa rozšírilo ktoré znečisťupytliačenie. jú vodu, o pyVýročné zasadtliactve, o dávnutie Združenia no sľubovanej športových rybápevnej ceste na rov Karas z BáčskeŠirinu, ktorú im ho Petrovca otvoril poslanci a predseda Samuel predstavitelia Kondač. Stručné a Rastislav Grňa mladší (ZŠR Karas Petrovec) lokálnej samojadrné zasadnutie na súťaži Plavák 2011 v Laliti správy opäť prizačali minútkou ticha na počesť skych povolení. Členovia zdrusľúbili. Pri takýzosnulých členov spolku medzi dvo- ženia sa celý rok aktívne zúchto príležitosma zasadnutiami. Potom podali častňovali na úprave rybártiach rybári po správu o činnosti v minulom roku, fi- skej chaty pri Pontóne, vystapracovnej časti nančnú správu, správu pretekár- vali si aj prístrešok a okolo Petrovské ZŠR Karas úspešne organizuje súťaž v rámci pokračujú v SNS, kde už niekoľko rokov rybárči aj Erika Maslenová skej komisie, pokračovali diskusi- chaty nasypali drobný štrk. K družbe pri ryzo slovenskej Žarnovice (zľava s medailou) ou o činnosti a vytýčili si plán práce tomu zvnútra vynovili sieň a bacích špecialiZŠR Karas na bežný rok. zhotovili si 16 stolov a 32 lavičiek. ganizovali súťaže a pohárové pre- tách. Ani teraz nevystal chutný paČinnosť petrovských rybárov, Tradične prvou akciou v roku teky v love rýb a v kulinárskych prikáš, ktorý uvaril známy petrovský ako bolo počuť zo správy, spočíva- bolo robenie hniezd pre zubáčov, schopnostiach. Omietli chatu na Ši- kuchár Vladimír Dudáš. la na práci 125 aktívnych členov. Cel- ktoré umiestnili do vody. Pri príleži- rine a v nej vykonali aj elektrikárske kovo bolo predaných 92 rybár- tosti Dňa planéty Zeme aktívne sa práce. J. Č-p

Prečo je málo rýb v kanáli?

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

ŠPORT Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA ZŠR BABUŠKA V JÁNOŠÍKU

Ako zvýšiť záujem o rybolov? sobotu 18. februára 2012 v reštaurácii TNT v Jánošíku za prítomnosti početných členov a hostí konalo sa výročné zasadnutie Združenia športových rybárov Babuška. O minuloročnej činnosti a plánoch na bežný rok sa prevažne zmienil tajomník združenia Pavel Staňo, ktorý hneď na začiatku do popredia vysunul problémy, s ktorými sa jánošícki športoví rybári stretali. Za najväčší problém považujú nedostatočný záujem o športový rybolov. Tento fakt potvrdilo aj to, že z troch súťaží, ktoré združenie pravidelne organizuje, podarilo sa im realizovať iba jednu. O súťaže v hĺbkovom rybolove a lov sumcov v minulom roku nebolo záujmu. Jedine

uskutočnili súťaž v chytaní dravých rýb. Prihlásilo sa asi 20 súťažiacich, no ani jednému z nich sa nepodarilo uloviť žiadnu šťuku, sumca, zubáča... Do skupiny úspešnejších vlaňajších akcií patrí v prvom rade účasť v organizovaní turistickošportového podujatia Dni rybárov, pracovné akcie, počas ktorých upratovali nábrežie kanála D-T-D, osadili lavičky a stoly, ktoré dostali z VKP Vody Vojvodiny. Zúčastnili sa na súťaži v Belej Crkve, kde obsadili piate miesto v konkurencii družstiev. Poslednou akciou bolo zarybnenie kanálu D-T-D, keď v novembri do vody nasadili 1 000 kilogramov kapra. Keď ide o tohtoročné plány, jánošícki rybári to majú jednodu-

ché: plánujú chytať ryby, zabezpečiť si podmienky na rybolov a zúčastňovať sa v súťažiach, pre ktoré veria, že ich bude viac. Predseda združenia Miroslav Chrťan vyjadril očakávanie, že sa medzi rybármi znovu prebudí záujem o tímovú prácu a že spolu s priateľskými združeniami z okolitých osád budú spoločne bojovať proti pytliactvu, ktoré sa v poslednom období na kanáli DT-D veľmi rozmohlo. Keďže na jedinej zorganizovanej súťaži sa nikomu nepodarilo uloviť ani jednu rybu, nebolo ani víťaza a, samozrejme, na schôdzi nemali komu ani udeliť odmenu, no početní prítomní si domov predsa odniesli nejaké odmeny, a to tí, ktorí mali šťastie v tombole. J. Pániková

REKREAČNO-ŠPORTOVÉ HRY V KOLKOCH

Zvíťazili Okno a Annamária inulý týždeň sa skončili Re- kolkárni spomedzi devätnásť kreačno-športové hry v kol- kolkárok prvoumiestnená Katakoch v Kovačici. Súťaž sa začala rína Marková zrazila 272 kolky. 18. januára 2012, prihlásených Vicemajsterka Anna Husárová bolo dvanásť mužských a deväť zrazila osem kolkov menej. Na ženských družstiev. treťom poste skončila Ľudmila V konkurencii mužstiev šampiónom sa stalo Okno, ktoré zrazilo 2 827 kolkov. Druhoumiestnená bola Brázda s celkovým počtom 2 717 zrazených kolkov. Tretí Elkov v konečnom súčte dosiahol počet 2 593 kolkov. Súťaž žien presvedčivo vyhrala Annamária. Im sa kotúľajúcou guľou podarilo zraziť 1 948 kolkov. Vicešampiónsky titul zíslal Jánošík – 1 716. Sestričky boli tretie, zrazili dokopy 1 529 kolkov. V tunaji jednotlivcov Z kolkárskej súťaže žien v Kovačici na prvej priečke stál Zlatko Milosrdný, zrazil 275 kol- Bírešová, keď zrazila 263 kolky. kov. Ján Poliak zraziac 259 kolkov V súťaži zmiešaných dvojíc získal „striebro“ a Ján Cicka po- šampióni Zlatko Mršulov a Ľudzrážajúc o štyri menej zakončil mila Bírešová zrazili 278 kolkov. na treťom mieste. Súťažilo trinásť Ján a Katarína Markovci zrazili kolkárov. osem kolkov menej, kým AleNa štvordráhovej slávistickej xander Bíreš a Eva Sretenovićo-

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

vá boli taktiež iba tesne za prvou dvojicou. Súperilo dvadsaťjeden párov. Tradične zaujímavé bývajú i súťaže Ulica proti ulici v oboch konkurenciách. Z desiatich muž-

stiev Nové námestie sa dopracovalo k zlatej medaile (267), druhá bola Karaburma (263), „bronz“ získali kolkári z Ulice Jána Jonáša (262). Najúspešnejšie kolkárky má Jarmočisko (233). Z Ulice Janka

Michal Melich, jeden zo šťastných účastníkov tomboly, ktorý si domov odniesol rybársky prút

Bartoša je roky veľa kvalitných kolkárok. Veď akoby aj nie, keď sú kolkárni takmer najbližšie. Druhoumiestnený Východ Janka Bartoša v derby porazil tretiu západnú časť tejto ulice 221 : 206. Účinkovalo päť celkov. V sobotu 25. februára t. r. organizátori z KK Slávia usporiadali v rovnomennej reštaurácii kolkársky bál. Nechýbala okrem udeľovania pohárov, medailí a diplomov ani dobrá nálada pri skvelej hudbe, speve a večeri. Podľa slov Jána Jonáša, hlavného usporiadateľa rekreačnošportových hier, prvé hry v kolkoch usporiadali v mužskej konkurencii presne pred piatimi desaťročiami, roku 1962. Za päť decénií sa veľa zmenilo. Ľudia, ktorí súťažia v hrách, i naďalej dávajú prednosť tomu opravdivému kamaráteniu, priamej zábave „bez facebooku“. Niektorým súťažiacim šlo ale i o výsledok, o čom svedčila občasná neuróza, keď sa v kolkárni zjavili kamery lokálnej TV či objektívy fotoaparátov. Po štyri najúspešnejšie tímy v oboch konkurenciách z hier v Kovačici, Padine a Debeljači budú v marci súťažiť na obecných rekreačno-športových hrách. Hostiteľkou je tohto roku Padina. Ján Špringeľ

ŠPORT PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Akoby šlo o body TATRA – OMLADINAC 0 : 1 (0 : 0)

utbalisti kysáčskej Tatry prípravy na jarnú časť majstrovstiev Prvej ligy Nového Sadu začali ešte 15. januára 2012, ale pre veľký sneh a vďaka porozumeniu riaditeľky Anny Gašparovićovej donedávna trénovali v športovej hale ZŠ Ľudovíta Štúra. Tatranci minulý piatok vyšli na svoje ihrisko. Technický vedúci Tatry Ondrej Mucha nám povedal, že je dosiaľ návštevnosť tréningov dobrá (zvyčajne chodí 15 – 20 hráčov). V nedeľu Kysáčania konečne zohrali aj prvý tohtoročný prípravný zápas s Omladincom zo susedného Stepanovićeva, ktorý je členom Novosadskej oblastnej ligy. Zápas v Kysáči sledovalo vyše 100 divákov a veľmi dobre ho viedol rozhodca Kalafat z Nového Sadu. Derby susedov sa viac podobalo majstrovskému ako priateľskému zápasu. Hralo sa obojstranne bojovne, rýchlo, ale korektne, a koľko to snehom pokryté

ihrisko dovoľovalo, aj na slušnej technickej úrovni. V prvej časti hostia mali územnú prevahu, v pok račovaní viac útočili domáci, ale to nerozhodlo o víťazovi. Jediný gól za hostí vsietil Proda- Po odpykaní dvojročného futbalového trestu Savić (v strede trojky vľavo odráža loptu nović zo spred brány Tatry) sa úspešne vrátil na trávnik skrumáže, a to vo chvíli, keď domáci mali málne úsilie a zaslúžili si iba aj: Privizer, Jambrich, Švonpochvaly. Tréneri Sirar (Tatra) ja, Kulík, Kelemen, Tót, Funúzemnú prevahu. Šancí potom bolo ešte na a Samardžić (Omladinac) iste tík. Vo štvrtok Tatra mala napláoboch stranách a dve najlep- môžu byť spokojní s výkonom šie za Tatru nevyužil Konstan- svojich futbalistov v tejto čas- novaný zápas s kombinovaným celkom novosadského Proletetinov. Vcelku to na začiatku ti príprav. TATRA: Mucha, Srnka, Paura a v nedeľu v Kysáči bude bolo viac od očakávaného od oboch celkov, ktorých hráči nić, Savić, Vargec, Badnjar, hosťovať begečská Báčka. Zápas sa dobre pohybovali na ťaž- Konstantinov, Kavran, Cve- sa začne o 14. hodine. Pavel Pálik kom ihrisku, vynaložili maxi- tić, Daneček, Vuković. Hrali

STAROPAZOVČANIA ZOHRALI TRETÍ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS

Očakávajú krajšiu jar JEDNOTA – SREM (J) 2 : 1 (2 : 1)

o ľadovej dobe, veľkom snehu na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu aj Staropazovčania si môžu vydýchnuť. Február je preč a 10. marec nie je ďaleko, keď sa rozbehnú jarné boje o body. Futbalistov Jednoty potešilo, že sú denné teploty už aj nad nulou, snehu na zelenej ploche takmer už nebude a futbal sa môže oveľa ľahšie hrať. Prvý kontrolný zápas vo Veterniku s Vojvodinou (5 : 0 v prospech superligistu) nebol žiadnym meradlom terajších možností mužstva Jednoty, ktoré jesenné majstrovstvá skončilo na tretej pozícii. Jednota nemusela mať tri body menej od novo-

sadského Indexu a päť mínus od lídra Radničkého zo Sriemskej Mitrovice, keby v jeseň neprehrala niekoľko zápasov doma. No všetko sa dá dohoniť ak sa dobre odštartuje, a potom urobí ďalší krok k titulu a postupu do republikovej súťaže, čo je už dávno vytýčeným cieľom Pazovčanov. Člen Vojvodinskej ligy – západnej skupiny z Pazovy si zmeral sily so Sremom z Jakova. Zápas sa hral na umelej tráve Národného domu futbalu a skončil sa výhrou Staropazovčanov 2 : 1 (2 : 1). Jednota sa ujala vedenia už v 6. min., keď Knežević zblízka do-

Už sa to rozbieha: Nenad Jovišić (Jednota St. Pazova)

razil loptu do siete. Súper potom vyrovnal hru, niekoľkokrát nebezpečne zaútočil. V tých chvíľach sa vyznamenal staronový brankár Jednoty Lazar Jovišić, ktorý bude vskutku najväčia posila. Na 2 : 0 zvýšil Pejčinović po

vyspelej akcii, ktorú domáci začali z ľavej strany ihriska. Člen Srbskej ligy Belehrad z Jakova sa nevzdával a výsledok skorigoval v posledných chvíľach prvého polčasu. Predtým kapitán Jednoty Nenad Dragin nevyužil správne nariadený pokutový kop, prudkou strelou trafil žrď. V pokračovaní zápasu sa striedali akcie na oboch stranách, boli aj šance, ale výsledok sa do konca nezmenil. JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić, Zekanović, Vujčić, N. Jovišić, Žakula, Ogrizović, Manojlović, Kukolj, Knežević, Pejčinović. Striedali: Vorkapić, Dukić, Dragin, Naglić, Igrač, Šaponja, Budimirović, Ljutovac, Šestović. Nasledujúce zápasy Jednota zohrá so Sremom z Vojky, potom aj s Kikindou, obidva v pazovskom stredisku FZ Srbska. Bz-ý

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VÝROČNÉ ZASADNUTIE VK KULPÍN

DRUHÝ ZÁPAS PETROVČANOV

Postúpiť aspoň o jednu priečku Remíza edenie, hráči, sympatizanti, podporovatelia a fanúšikovia kulpínskych volejbalistov sa zišli na výročnej schôdzi v nedeľu 26. februára 2012 v základnej škole v Kulpíne. Sumovali vlaňajšiu prácu a dvojročné pôsobenie Volejbalového klubu Kulpín vyhodnotili ako úspešné. Úvodné slová patrili predsedovi klubu Todorovi Radanovovi. V mene predsedu a celej Báčskopetrovskej obce sa prihovoril zástup-

lejbalový zväz Vojvodiny ich potom v jesennej časti majstrovstiev zaradil do Prvej vojvodinskej ligy – skupina center, v ktorej súťaží osem celkov. Kulpín obsadil v tejto konkurencii štvrté miesto so 14 bodmi, keď prehral iba dva zápasy. Pred začiatkom jesennej časti majstrovstiev sa volejbalisti Kulpína zúčastnili aj na Memoriáli Ondreja Guču v Báčskom Petrovci. V tomto roku plánujú pracovať na fyzickej pripravenosti hráčov a hernej taktike, zohrajú najmenej päť priateľských zápasov. Vynasnažia sa zostať v tejto lige, ale aj pokúsia posunúť na rebríčku aspoň o jednu priečku vyššie. Ďalej pracujú na formovaní skupiny kadetov, a v škole volejbalu zaúčajú početných pionierov, ktorí prejavili záujem o tento šport. Podľa slov trénera J. Lačoka, ktorý podal i finančnú správu, hospodárenie klubu vlani podporilo ZhromažPríhovor zástupcu predsedu Obce Báčsky Petrovec Jána Hans- denie obce B. Petrovec a mana na výročnom zasadnutí VK Kulpín Miestne spoločenstvo Kulpín, ako i donátori klubu, ca predsedu Ján Hansman. Pochválil úspešnú, vďaka ktorým dostali medziiným aj nové tričsnaživú prácu VK Kulpín v týchto prvých ro- ká. Vo finančnom pláne uviedol, že sa aj v roku koch pôsobenia, a prízvukoval, že je chvály- 2012 budú financovať z prostriedkov obce, MS hodné aj to, že klub má mnoho záujemcov aj Kulpín a podpora sponzorov je tiež vítaná. z radov mladších generácií. Do budúcna im zaPredseda T. Radanov zdôvodnil, že bez spoželal úspešné pôsobenie a stále viacej „zdra- menutej podpory by klub nemohol pôsobiť a vého ducha v zdravom tele“. Volejbalový klub Kulpín má v prvom tíme 19 registrovaných hráčov, a to väčšinou z Kulpína. Potom sú tu kadeti, pionieri a pionierky. Ako zdôraznil predseda klubu, s prácou začala i škola volejbalu, kde majú súhrnne až 72 detí, ktoré s radosťou prichádzajú na tréninSumarizovanie výsledkov minuloročnej práce kulpínskych volejbagy. Aj to potvrdzuje listov si účastníci zasadnutia pozorne vypočuli naozaj pozoruhodný záujem o volejbal v Kulpíne. S deťmi od pr- s každým dinárom sa v klube pozorne naklavého po štvrtý ročník pracujú skúsení kulpínski dá. Klub na sklonku minulého roka vytlačil aj hráči z radov seniorského tímu: Stanislav nástenný kalendár, zhotovil krúžky na kľúče. Zima, Ondrej Dudáš a Saša Čapeľa. Na výročnej schôdzi za úspešnú spoluprácu Správu o minuloročnej činnosti klubu po- tiež odovzdali spolupracovníkom a donátorom dal tréner Ján Lačok. Predvlani, na začiatku pô- klubu ďakovné listiny. Stretnutie sa skončilo sobenia VK Kulpín začal súťažiť v Druhej voj- spoločným občerstvením. vodinskej lige – stredná Báčka, keď po jarnej časti majstrovstiev obsadil tretie miesto. VoK. Gažová

3. 3. 2012

9 /4480/

HLAS ĽUDU

v Čelareve KABEL – MLADOSŤ 1 : 1 o dlhšom čase aj petrovskí futbalisti zohrali svoj druhý prípravný zápas. No vzhľadom na hlboký sneh a tuhú zimu ani Mladosť, ako ani iné kluby, nemohla trénovať na trávniku. Petrovčania sa museli prispôsobiť nepriaznivým po- Strelec za Mladosť: Igor veternostným Kokanović podmienkam a trénovali v športovej hale. Zápas s Kabelom sa hral v Čelareve na pomocnom ihrisku tamojšieho ČSK Pivara. Strelcom za Mladosť bol Kokanović a za Kabel Celina. Od trénera Sinišu Stanivuka sme sa dozvedeli, že Petrovčania majú naplánované zápasy s menovkyňou z Báčskeho Jarku a odžackým Tekstilcom. Samuel Medveď

ÚSPECHY PETROVSKÝCH STOLNÝCH TENISTOV

Presvedčivá Mladosť etrovskí stolní tenisti pokračujú s výhrami. Najprv doma porazili STK Kikinda II 4 : 0. Potom na hosťovaní v Kanjiži, kde aj napriek hladkej výhre hostí 4 : 0 zápas trval viac hodín, lebo sa domáci predstavili ako tvrdý rival. V sobotu 25. februára 2012 v Športovej hale Mostonga v Sombore za účasti asi sedemdesiat stolných tenistov − veteránov zo Srbska, Maďarska, Chorvátska a Rumunska prebiehal turnaj, na ktorom súťažil aj Petrovčan Pavel Turan. Pavel v Sombore zohral desať zápasov, na konci sa mu podarilo obsadiť tretie miesto a získal bronzovú medailu. Na ceste do finále ho prekonal víťaz Zvonimir Britka. S. M.

ŠPORT APATÍNČANIA OSPRAVEDLNILI ROLU FAVORITA

OFK Mladost bez konkurencie ž dávno, aspoň podľa mien klubov a ich bohatej futbalovej tradície, Medziobecná liga Sombor nebola taká silná ako v bežnej sezóne 2011/2012. V lete do Oblastnej ligy Sombor postúpili dve najlepšie mužstvá: Omladinac Deronje a Graničar Gakovo, ako aj Sloga Čonoplja, ôsma v tabuľke. Štvrtým klubom, ktorý chýba z predchádzajúcej sezóny, je FK Dinamo Bački Breg, lebo zanikol! Namiesto tejto štvorky v MOL Sombor sa ocitli dve najslabšie mužstvá z vyššej súťaže: Radnički Ratkovo a Odžaci. K nim sa pripojili aj OFK Mladost z Apatina a Rastina 1918. Sú to dva novoza-

NAJVYŠŠIE VÝSLEDKY V jeseň sa niekoľko zápasov skončilo presvedčivými víťazstvami, čiže prehrami jednotlivých mužstiev. Spomenieme iba niekoľko súbojov: Panónia – Dunav 8 : 0, Mladost – Dunav 8 : 0, Mladost – A. Šantić 8 : 1, Radnički – Dinamo 7 : 2, Metalac – Dunav 6 : 0, Lipar – Jedinstvo 6 : 1... Žiaden zápas sa neskončil dvojciferným výsledkom.

ložené kluby, ktoré vznikli na „troskách“ dovčerajších členov Srbskej ligy – skupina Vojvodina, apatínskeho FK Mladost a Solunca z Rastiny. Vo futbale je to už raz tak: kým kluby majú peniaze, silných sponzorov, dosahujú aj dobré výsledky a fanúšikom prinášajú športovú radosť. Práve tak bolo aj na prekrásnych ihriskách v Apatíne, kde viac rokov vrelo ako v úli a hral sa vrcholový futbal. Mladost bola dvakrát členom futbalovej elity a semifinalistom súťaže o národný pohár našej krajiny. Minulé leto apatínsky futbal úplne stroskotal. FK Mladost zostala bez peňazí, kompletného mužstva a členov vedenia. Bolo treba začať od nuly! V Apatíne to aj urobili. Zhromaždili hráčov rozličného veku zo svojej niekdajšej chýrečnej futbalovej školy, ktorých vedie tréner Slobodan Bačić, niekdajší vynikajúci futbalista, jeden zo zriedkavých Apatínčanov, ver-

O tri body menej od Radničkého má veľmi posilnený Lipar a pravdepodobne do posledného kola bude bojovať o druhú priečku, ktorá tiež prináša postup. Tvrdé mužstvo somborskej Šikary nezačalo ktovieako dobre, ale vo finiši sa mu lepšie darilo, takže zakotvilo na štvrtom mieste. Je zaujímaHráč Panónie Budimir Stojanović (modré tričvé, že v zimnej preko) bol strelcom vyrovnávajúceho gólu v súboji stávke trénera Šis apatínskym OFK Mladost (1 : 1) kary Žarka Obraných klubu v dobrých, ale aj zlých dovića vystriedal Goran Terzić. časoch!? Somborský Metalac posilnený Nová Mladost ospravedlnila hlavne hráčmi z Rastiny tiež zarolu favorita. V jesennej časti majs- hlasoval boj o najvyššie umiesttrovstiev presvedčivo obsadila prvé miesto, a to bez prehry. K jedenástim víťazstvám si zverenci S. Bačića pripísali ešte len dve remízy: s Panóniou v Laliti 1 : 1 a doma so somborským Metalcom 0 : 0. Sieť jesenného majstra sa na trinátich zápasoch vlnila len Futbalové kolo hráčov Panónie a Törekvésa na zápase, ktorý Laliťania vyhrali 1 : 0 štyrikrát. Na spomenutom zápase v Laliti, ako aj v nenie, ale 15 bodov menej od jetriumfoch nad Dinamom 2 : 1, Tö- senného majstra mu to v žiadnom rekvésom 4 : 1 a A. Šantićom 8 : 1. prípade nesľubuje. Šiesty je TörekSlobodan Bačić nedávno vyhlásil, vés zo Svilojeva, ktorý má väčšinu že je jediným cieľom OFK Mladost futbalistov z Apatína. Prvú polovipostup do Oblastnej ligy Sombor. cu tabuľky uzaviera lalitská Panónia, Štyri body náskoku nad Ratkov- ktorá pod vedením trénera Dragačanmi by malo stačiť tým skôr, že na Miletića do 7. kola pevne držaRadnički na jar bude hosťovať v la druhú pozíciu. Keď si na lavičku Apatíne. Hráčske kádre Mladosti po nečakanej prehre s Dinamom z jesene zostali pohromade a je- doma sadol Miloje Vuković, Laliťadiným nováčikom je Lemajić (Tö- nia klesli na 7. miesto, pričom im odrekvés Svilojevo). ňali aj jeden bod, lebo doma nevyšli Na druhom mieste zakotvil Rad- na súboj Ratkovčanom. nički z Ratkova s dvoma prehrami. Aleksa Šantić mal dobré výsledRatkovčanov doma prekonala ky iba na domácom trávniku, a práve Mladost 2 : 0, kým Zec a preto skončil na ôsmej priečke. spoluhráči rovnakým výsledkom Deviaty je Rusín, ktorý tiež rozčapodľahli aj mužstvu A. Šantić na roval svojich fanúšikov, najmä ak hosťovaní. máme na zreteli skutočnosť, že Ke-

restúrčania v predchádzajúcej sezóne takmer do posledného kola bojovali o postup. Tím Rastina 1918 nehral tak úspešne ako jeho predchodca Solunac v tretej lige. Desiate miesto je reálnym odzrkadlením kvality mužstva, ktoré v jeseň viedol tréner Mile Resanović. Rastinčania sú prinútení nájsť si nového učiteľa, lebo známy somborský tréner koncom roka náhle umrel! Po pätnásť bodov získali Odžačania a Dunav z Báčske89 ZÁPASOV – 306 GÓLOV V MOL Sombor v trinástich jesenných kolách štrnásť klubov zohralo 89 zápasov, na ktorých diváci videli 306 gólov. Domáce tímy vsietili 202 a hostia 104 gólov. Dva nezohrané zápasy sú registrované kontumačným výsledkom: Panónia – Radnički 0 : 3, OFK Mladost – Jedinstvo 3 : 0. Domáce mužstvá dosiahli 51 víťazstiev, hostia sa tešili 27krát, kým sa 13 zápasov skončilo nerozhodne. Osemkrát bolo 1 : 1, štyri razy 0 : 0 a iba raz 2 : 2. Domáce tímy vsietili 202 a hostia 104 gólov.

ho Monoštora. Predposledný tím Dinama zo Sonty má len osem bodov, ktoré zoskupil po 8. kole, keď najprv v Laliti celkom nečakane prvýkrát vyhral 1 : 0 a neskoršie sa ešte raz radovali jeho hráči v súboji nad Metalcom 3 : 1. Dovtedy Sonťania mali nula bodov na konte a gólový pomer 6 : 21! Posledné je Jedinstvo z Ribareva, ktoré vyhralo iba v 1. kole nad Dinamom 3 : 1, ale na konte má iba dva body, lebo mu jeden odňali preto, že neodcestovalo na zápas do Apatína.

3. 3. 2012

J. Pucovský

9 /4480/

HLAS ĽUDU

NOVINKY Z FK SLOGA ERDEVÍK

Spoločne k úspechu

jesennej časti majstrovstiev Vojvodinskej ligy – západnej skupiny, Erdevíčania si vďaka dobrým výkonom iba vo finiši zabezpečili piate miesto v tabuľke. Na začiatku majstrovstiev prichádzalo k častým zraneniam futbalistov Slogy, ktorí k tomu mali aj dosť kartičiek, takže body ľahko strácali. Napriek všetkému hráči, vedenie a fanúšikovia v Erdevíku sú spokojní a spoločnými silami sa pokúsia dosiahnuť nové úspechy. Sloga hrá pekný futbal, vždy sa snaží byť lepšia od súperov, ale rozhodcovia jej futbalistov často nechránili pred hrubosťami protivníkov. V rozhovore s predstaviteľom Slogy a hlavným sponzorom Njegovanom Đorđevićom sme sa dozvedeli, že minulej jesene na tribúne pripevnili 300 sedadiel. Nainštalovali aj reflektory, aby mohli trénovať a hrať zápasy vo večerných a nočných hodinách. Takým pekným športovým strediskom, ktoré má teraz Erdevík, sa máloktorá dedina môže pochváliť. V ňom sú veľmi výhodné podmienky na športovanie. Vo FK Sloga okrem prvého mužstva pôsobí aj Pionierska futbalová škola, v ktorej trénuje 60 detí. Je to futbalová liaheň talentov a budúcich futbalistov prvého mužstva Erdevíčanov. Keď ide o seniorský tím Slogy, treba povedať, že v zimnej prestávke nikto neodišiel. To znamená, že si aj na jar tričko erdevíckeho mužstva budú obliekať Stajčić, Milošević, Jovanović, Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević, Pendo, Đorđević, Simeunović, Považan, Bojanić, Vasić a Šajić. Sloga sa snaží angažovať ešte jedného kvalitného kanoniera a do jej radov prídu aj posily z niektorých okolitých dedín. Aj najlepší kadeti občas dostanú šancu zahrať si v prvom mužstve. Tréneri Mita Ninković a Vladimír Kolár určili plán príprav a usilovne trénujú futbalistov v športovej hale a na trávniku. Cieľom všetkých v klube je vytvoriť homogénny celok s pevnou obranou a nebezpečným útokom, v ktorom by mali vyniknúť dobrí strelci Boris Považan a Milenko Simeunović. Do začiatku jarnej súťaže Sloga zohrá niekoľko priateľských zápasov.

Mužstvo erdevíckej Slogy na jar mieni pokračovať v dobrých výkonoch

Károly Vig

Nové sedadlá na tribúne štadióna v Erdevíku

Zveľaďujú podmienky práce a kvalitu mužstva: Njegovan Đorđević, Vladimír Kolár a Mita Ninković (zľava)