Hlas 09 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4584/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 1. 3. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Priadky po bajšiansky POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

V tomto roku kompostujme Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Damjan Šuľa s pokálom z Kovina

Z obsahu

1. 3. 2014 | 9 /4584/

Uzávierka čísla: 26. 2. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Na pálčivé témy 6 Za stolom národnej (ne)jednoty 7 Tri významné uznania 8 Ďalšia výrobná prevádzka

9 SLOVENSKO 9 Pôvod je pre mňa konkurenčnou výhodou

13 ĽUDIA A DIANIA 13 Prevencia je vždy lacnejšia a menej bolí 15 Aktivitou proti odcudzeniu 18 Chýba len omladenie spolku

Pred zasadnutím NRSNM v Kovačici 22. februára na znak vďaky za spoluprácu a podporu kovačickým inštitúciám a organizáciám udelili monografiu Národnostnej rady. (s. 5) V. Hudec

19 Krása, na ktorú pozerá s úľubou

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Vybláznime sa so šašom a s písmenkami

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 25 Nárok na lepší rok 26 Skládkové choroby koreňovej zeleniny a zemiakov 28 Bakteriálne choroby hydiny (3)

31 KULTÚRA 33 Harmonika je môj život 34 Výlet do nádejí 35 K 100. výročiu divadla

V Medzinárodný deň materinského jazyka 21. februára v Galérii Babka v Kovačici otvorili 53. samostatnú výstavu obrazov Pavla Hajku. (s. 31) S. Lenhart

36 Inšpirácia jazykom a býčou povahou 37 Divadlo a DIDA jubilujú

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Kovačičan dobyl Kovin 47 A teraz zabojovať o záchranu 49 Rozhodca sa neosvedčil 50 Body z chladnej haly Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

Seriál národných snemovaní Slovákov v Srbsku v tvare troch okrúhlych stolov pod názvom Ako ďalej, Slováci? sa začal vo štvrtok 20. februára v Báčskom Petrovci. (s. 6)

J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Zakrivená realita

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Život najčastejšie nie je krásnou vetou. Uvedomujeme si to azda všetci, no zrejme viac než iní osoby postihnuté diskrimináciou: etnickou, pracovnou, sociálnou...

resne o týždeň s istými rozpakmi oslávime Medzinárodný deň žien. Vyplýva to z výsledkov prieskumu na tému Vzťah občanov k diskriminácii v Srbsku, realizovaného spoločnými silami UNDP u nás, povereníčky pre ochranu rovnoprávnosti a Strediska pre slobodné voľby a demokraciu (CeSID), podľa ktorých je až 42 percent žien vystavených diskriminácii: od oblasti pracovných vzťahov, cez oblasť zdravotníctva a poskytovania sociálnych služieb, po prejavy domáceho a iného násilia. Neslávny primát prebrali od doteraz tradične najdiskriminovanejšej skupiny – Rómov. Zarážajúcou skutočnosťou je, že je takmer sedemdesiat percent opýtaných názoru, že je násilie na ženách rozšíreným javom u nás, kým si len ich dve percentá myslí, že ho niet. Ukážkou krízy nie je len to, ako žijeme, ale i údaj, tiež prezentovaný v pondelok v Belehrade, že viac ako tretina respondentov mieni, že je hlavnou živnou pôdou diskriminácie predovšetkým oblasť práce a zamestnávania. Na to sa vzťahuje aj tretina diskriminačných žalôb podaných povereníčke pre ochranu rovnoprávnosti. Etnický dištanc je najvýraznejší, keď ide o Albáncov, o ktorých sa až polovica anketovaných vyjadruje, že by si ich nepriala vo svojej rodine. K Chorvátom a Bosniakom je odstup o čosi menší ako skôr, ale na druhej strane stúpol k tunajším Rómom. V sociálnej sfére si možno všimnúť, že si viac ako polovica opýtaných nepraje, aby LGBT osoby či osoby nakazené HIV vychovávali ich deti. Povereníčka pre ochranu rovnoprávnosti Dr. Nevena Petrušićová za jedno z prvých východísk z trápneho stavu považuje budovanie takej sústavy hodnôt, ktorá bude rešpektovať rozličnosti, kým si Irena Vojáčková-Sollorano, stála koordinátorka Spojených národov v Srbsku, všíma tunajšiu už povestnú chorobu: že v podstate máme dobré zákony, no slabú ich implementáciu. Uvádza, že diskriminácia vždy bola, no dlho nik o nej u nás nehovoril toľko, koľko sa rozpráva dnes. Uvedenými problémami sa posledných pár rokov začíname zaoberať vážnejšie, hľadajúc možnosti účinnejšieho postihu diskriminácie. To znamená, že pekne znejúce zákonné predsavzatia treba rýchlejšie prenášať do reality, lebo sa bez toho stredovek rýchlo objaví na obzore. Nebola by to žiadna sláva. Skôr neslýchaná hanba.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Oto Filip

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 9 /4584/

1. 3. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Presviedčanie nerozhodných Anna Lazarevićová

edávno sme v našom týždenníku písali o novej publikácii, ktorá je výsledkom okrúhlych stolov na tému Zachovanie slovenskosti v Srbsku, ktoré vlani organizovala Matica slovenská v Srbsku, a ktoré by mali prispieť v smere čeliť čoraz väčšej asimilácii tunajšej slovenskej komunity a ubúdaniu ich národného povedomia. Toho času občianske združenie Slováci a spolužitie organizuje Stoly národnej jednoty s pracovným názvom Ako ďalej, Slováci v Srbsku?, lebo sa vraj o komplexnej problematike našej komunity už dosť dávno nehovorilo a nič podobne neorganizovalo, napriek tomu, že každodenne rapídne ubúdame. Vieme však, že podľa Zákona o národnostných radách národnostných menšín príslušníci národnostných menšín v Republike Srbsku si môžu zvoliť svoju národnostnú radu, ktorá zastupuje ich národnostnú menšinu v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania v jazyku národnostnej menšiny a úradného používania jazykov a písem, zúčastňuje sa v procese rozhodovania alebo rozhoduje o otázkach z týchto oblastí. Podľa Štatútu Matice slovenskej v Srbsku aj ona si vo svojej činnosti kladie za cieľ ochranu, zachovanie a zveľadenie národnostnej, jazykovej, kultúrnej identity, hmotného a spoločenského postavenia Slovákov v domácom štáte. A sú tu ešte aj slovenské politické strany, ktoré sa o to snažia. Teda podľa toho práva Slovákov v Srbsku má kto chrániť a taktiež dohliadať na ich uplatňovanie. Pritom sa tunajší Slováci zasadzujú o národnú jednotu a spoločne sa snažia čeliť procesu asimilácie. Javí sa však otázka: Konajú to tak ako tvrdia, alebo niektorí snahu predstierajú?



tatistika hovorí, že zo spolu 6,6 milióna voličov v Srbsku vo voľbách sa spravidla zúčastňuje 50 až 60 percent, čiže približne 4 milióny občanov. Z týchto zúčastnených štyroch miliónov len asi polovica má jasnú mienku, komu chce dať svoj hlas, kým druhá polovica sa nevie rozhodnúť a často volí impulzívne, nepredvídateľne. Na ich mieru sa potom robí predvolebná kampaň. Aj táto. Dojem, že všetci na politickej scéne sa podobajú ako vajce vajcu, je zdanlivý. Možno pre nezainteresovaného voliča všetci naozaj vyzerajú a hovoria rovnako, avšak s napredovaním predvolebnej kampane badať čoraz výraznejšie rozdiely medzi tým, čo predstavitelia jednotlivých politických strán denne hlásajú, za čo sa zasadzujú, koniec koncov aj čo nám sľubujú. Ak zanedbáme niektoré všeobecné miesta o hospodárskom raste, vyššom štandarde a lepšom živote, zostane zopár podstatných bodov, z ktorých strany vychádzajú a na ktorých stavajú svoje celkové pôsobenie. Srbská pokroková strana (SNS) dôraz dáva na pokračovanie boja proti korupcii, čo je pochopiteľné, lebo vďaka tejto téme v minulosti získala veľkú popularitu a dôveru občanov. Nemieni sa však vzdať

ani sľúbených reforiem, ktoré vždy opisuje ako „bolestivé a ťažké“, ale bez uvádzania konkrétnych ťahov, ktoré si tie reformy vyžiadajú. Preto v tejto rovine všetko zatiaľ zostáva v oblasti predpokladov, nie z hľadiska výsledkov parlamentných volieb 16. marca, ale z hľadiska toho, čo (sa) začne realizovať 17. marca. Demokratická strana (DS) ako doteraz najsilnejšia opozičná strana na rozdiel od svojich hlavných rivalov do popredia vysúva demokraciu, o ktorej tvrdí, že zostala na starej adrese. Vymenovala prioritné sektory, od poľnohospodárstva, cez vzdelávanie, po IT sektor, do rozvoja ktorých by štát mal investovať určité rozpočtové prostriedky. Okrem toho sľubuje daňové úľavy pre nové zamestnávanie v malých a stredných podnikoch, bezplatnú primárnu zdravotnú ochranu, sociálne penzie pre občanov nad sedemdesiat rokov, ako aj podporu pre nezamestnané rodičky. Pre Socialistickú stranu Srbska (SPS) na prvom mieste bola a zostala sociálna zodpovednosť, pre ktorú bola vyhlásená za brzdu v uskutočňovaní reforiem, ale vďaka ktorej si získala priazeň pracujúceho ľudu. V týchto dňoch, uprostred predvolebnej kampane, jej líder a odchádzajúci premiér Ivica Dačić znovu musí čeliť podozreniam z úlohy v kauze Šarić, čo sa mnohým z masy

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ONDREJ SRNKA, KAMERAMAN TV TA3, BRATISLAVA

Robí sa tu rýchlejšie Oto Filip – Po skúsenostiach vo viacerých televíznych redakciách u nás a teraz na Slovensku možno povedať, v čom sa líši práca kameramana v nich, prípadne či bolo ťažko adaptovať sa? – V podstate len keď som prišiel do slovenskej metropoly, uvedomil som si, že v Novom Sade to nebolo také hektické ako v Bratislave, ktorá

Informačno-politický týždenník

je veľkým mestom, v ktorom sa všetko odohráva. Je tam vláda, parlament, iné inštitúcie... V televízii robíme rýchlejšie, viac beháme, hoci väčšinou robíme Bratislavu a nechodíme do regiónov. Práca kameramanská sa ako tvorba trošku líši. V Novom Sade sme často robili také statické zábery, kým tu predovšetkým robíme odjazdy dy-

pracujúcich nebude páčiť. Z ostatných politických strán určitou originálnosťou v kampani vynikajú Zjednotené regióny Srbska (URS). Za hlavnú tému týchto volieb vyhlasujú peňaženku a chlieb a tvrdia, že netreba šetriť a sťahovať opasky, ale investovať v záujme nového zamestnávania. Keď šetriť, tak len na byrokracii, nie na platoch a penziách, pretože zmenšovanie spotreby dusí domáce hospodárstvo. Treba spomenúť aj Demokratickú stranu Srbska (DSS), ktorá dôsledne stojí na pozíciách euroskepticizmu a zasadzuje sa za ekonomický rozvoj na zdravých a perspektívnych základoch politickej neutrálnosti. A za väčšiu spoluprácu s Ruskom. Nesporné je, že vzkriesenie ekonomiky a zabezpečenie makroekonomickej stability vystupuje ako prvý predpoklad rozvoja krajiny. Zároveň sa nastoľuje otázka, čo robiť v záujme urýchlenia hospodárskeho rastu, bez ktorého je všetko ostatné jednoducho neudržateľné. V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že názory odborníkov sú zhodné v jednom: netreba celkom zamietnuť návrhy bývalého ministra ekonomiky Sašu Radulovića, bez ohľadu na všetky negatívne reakcie, ktoré svojho času vyvolali. Lebo iné ani lepšie nemáme. namické. Povedal by som, že je aj technické vybavenie na Slovensku lepšie a táto práca je viac platená ako u nás. Nazdávam sa, že sú kameramani na Slovensku na vyššej úrovni ako v Srbsku, pretože sa mi zdá, že sa u nás akosi znehodnocuje ich práca. Ja osobne som nemal väčšie problémy adaptovať sa, s tým, že sa občas stane, že mi akože nerozumejú, keď sa pozabudnem a začnem rozprávať po kysáčsky. Stále mi slovo načim opravovali na treba, kým spolubývajúci v niektorých novinách neobjavili, že je aj to naše načim správne. • TÝŽDEŇ •

NRSNM V KOVAČICI

Na pálčivé témy Vladimír Hudec

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny si za miesto svojho 18. zasadnutia v sobotu 22. februára zvolila Kovačicu z príležitosti stého výročia ochotníckeho divadla. V úvodnej časti predsedníčka Anna Tomanová-Makanová a predsedníčka Výkonného výboru NRSNM Jarmila Ćendićová organizáciám a inštitúciám v Kovačici odovzdali monografiu, a tým sa im odvďačili za podporu a spoluprácu. Prítomných v mene hostiteľa, Kovačickej obce pozdravil predseda Zhromaždenia obce Ján Puškár. V prvej časti schválili správy o činnosti v roku 2013 a programy práce na rok 2014 NRSNM a výborov pre kultúru, informovanie, vzdelávanie a úradné používanie jazyka a písma. Schválená bola aj správa o činnosti a program práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Predtým však bolo počuť aj informáciu, že jestvujú problémy v súvislosti s realizáciou zmluvy o spolufinancovaní Stretnutia v pivnickom poli, vzhľadom na to, že Obec Báčska Palanka svoj záväzok zo zmluvy ani dodnes nesplnila. To v konečnom ohrozuje aj organizáciu tohtoročného podujatia, lebo, ako povedal predseda SKUS Pivnica Valentín Grňa, v Pivnici nechcú ani len rozmýšľať o novom festivale, kým sa nevyrovnajú účty za vlaňajší. Jednohlasne schválili aj správu a program práce Múzea vojvodinských Slovákov. Tomu však predchádzala na momenty polemická rozprava ovplyvnená skrachovaním projektu rekonštrukcie chmeľového skladu v Petrovci pre potreby múzea a vyhláškami jednotlivých aktérov na tú tému v Hlase ľudu. Bolo však počuť aj uspokojujúce konštatácie, že múzeum aj napriek všetkému pracovalo, a že početné exponáty sú popísané a zaevidované podľa muzeálnych štandardov. Predsedníčka NRSNM Tomanová-Makanová diskusiu uzavrela konštatáciou, že za projektom nie je položená bodka, a že problém priestoru múzea aj naďalej zostane povinnosťou NRSNM. • TÝŽDEŇ •

Členovia sa zaoberali aj problémami Kysáčskeho rozhlasu, Spolku kysáčskych žien a škôlky v tejto osade. Totiž ignorantským postojom lokálnej samosprávy Rádio Kysáč zostalo bez prostriedkov na vysielanie programu. Kysáčania sa pokúsili riešiť problém písaním listov primátorovi mesta Nový Sad a stretnutím sa s ním, ale primátor sa odmlčal. Uzavreli, že ide o klasické porúšanie práva na informovanie v materinskom jazyku, a rozhodli, že o všetkom prostredníctvom médií poinformujú najširšiu verejnosť a osobitnými listami aj patričné pokrajinské, republikové, ako aj medzinárodné orgány a inštitúcie. Spolok kysáčskych žien zasa má iný problém. Totižto Ferkov dom v Kysáči, ktorý mesto Nový Sad kúpilo pre potreby etno domu, sa nestal vlastníctvom spolku, hoci boli iniciátorom a sprostredkovateľom kúpy, ale mesta, resp. VP Poslovni prostor, ktorý im vyrubil mesačné nájomné v sume 15-tisíc dinárov, čo je pre spolok veľmi veľkým zaťažením a priamo ohrozuje ich činnosť a tým aj fungovanie etno domu. Rada naplno podporuje kysáčske ženy a prisľúbila, že v kontaktoch so zodpovednými v meste a VP Poslovni prostor sa pokúsi riešiť problém. Odzneli však aj obavy, že to nebude ľahké, lebo ide o majetok mesta. V súvislosti s tým podpredseda NRSNM Vladimír Valentík konštatoval, že je zvrchovaný čas, aby sa národnostné inštitúcie a spolky začali priestorovo zaopatrovať. Celkom na záver predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová nastolila problém delegovania predstaviteľov NRSNM do správnych rád inštitúcií s národnostným významom. Navrhla, aby NRSNM zaslala list pokrajinskému inšpektorovi vzdelávania a oboznámila ho, že v kysáčskej škôlke v slovenských skupinách pracujú vychovávateľky, ktoré nehovoria po slovensky, a teda aj s deťmi sa rozprávajú po srbsky. Ak to nepomôže, jediným riešením bude nastoliť problém v úderných termínoch RTS, lebo na príklade problému s učebnicami sa ukázalo, že iba to vyvolá reakciu ministra osvety.

ZO ZÁVEREČNEJ KONFERENCIE PROJEKTU DVOCH ŠTÁTOV

Projektom k lepšiemu postaveniu žien Jasmina Pániková

pondelok 24. februára takmer celú veľkú sieň Zhromaždenia AP Vojvodiny zaplnili ženy. Bola to vhodná príležitosť na zhodnotenie výsledkov projektu Podnikateľská spätosť vidieckych žien, prvého projektu v oblasti rodovej rovnosti, ktorý bol schválený

Záber z konferencie v rámci programu IPA cezhraničnej spolupráce medzi Srbskom a Maďarskom. Projekt mal za cieľ posilniť postavenie žien a spoluprácu medzi vidieckymi podnikateľkami v srbsko-maďarskom pohraničnom regióne. Osobitne bol zameraný na postavenie žien žijúcich na dedinách, ktoré sú, ako povedal predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić,

ohrozenejšie než tie, ktoré žijú v meste: „Mestské ženy sú ekonomicky nezávislejšie. Z toho dôvodu pokrajinská vláda realizovala početné projekty, ktoré umožnili, aby sa založilo viac ako 300 vidieckych ženských združení. Tu sa naša úloha neskončila. Tým združeniam umožňujeme, aby sa prihlásili na konkurzy v rôznych programoch,“ pripomenul B. Pajtić. Prítomným sa prihovorila aj podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová, a pritom zdôraznila, že témy, ktoré sa zaoberajú zlepšením ekonomickej situácie vidieckych žien, sa nikdy nesmú stať druhoradými témami, kým poradca a šéf sektoru v Delegácii EÚ v Srbsku Andrew Headey poznamenal, že také projekty bude únia vždy podporovať. Európska únia podporila projekt vo výške viac ako 80-tisíc eur a realizovali ho Garančný fond APV, Ústav pre rodovú rovnosť APV a Zväz združení nezamestnaných osôb maďarskej župy Bács-Kiskun. Realizácia projektu prebiehala od marca 2013 do februára 2014.

Z PRACOVNÝCH STRETNUTÍ V HLASE ĽUDU

Redakčná politika a oslavy Anna Francistyová

a realizáciu redakčnej politiky novín Hlas ľudu v roku za nami a na plán a program tohto nášho týždenníka v roku 2014 si vo štvrtok 20. februára posvietili členovia Rady novín Hlas ľudu. Evidovali a pochválili zmeny v redakčnej politike na sklonku uplynulého roku a pri nahliadnutí do tabuliek o sledovanosti jednotlivých osád a o distribúcii novín do tých prostredí dospeli k záveru, že ešte viac pozornosti treba venovať Selenči, Pivnici, Lugu a Jánošíku. Zasadzovali sa aj o zvýšenie nákladu prostredníctvom náborových akcií, najlepšie priamym stretnutím s potenciálnymi čitateľmi, a o aktuálnejšie, denne ažurované online vydanie našich novín. V ten istý deň bolo v NVU Hlas ľudu aj konštitutívne zasadnutie organizač9 /4584/

ného výboru osláv 150. výročia slovenskej tlače v Srbsku a 70. výročia Hlasu ľudu, ktorých nositeľom je práve naša ustanovizeň. Členovia organizačného výboru Samuel Žiak, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Vladimír Valentík, Samuel Čelovský, Ján Čeman, Anna Francistyová, Oto Filip, Miroslav Dobroňovský a Ján Šimák navrhli zloženie oslavného výboru, spoluorganizátorov a orientačný plán a harmonogram podujatí tohto oslavného roku: ústrednej oslavy (17. októbra), medzinárodnej vedeckej konferencie (16. a 17. októbra), dokumentárnej výstavy, dokumentárneho televízneho pásma, výtvarného tábora, literárnej a výtvarnej súťaže pre deti, vydanie zborníka prác z vedeckej konferencie. Pri medializácii osláv našej tlače v roku 2014 nezabudli ani na ich miesto v rámci Slovenských národných slávností.

1. 3. 2014

Týždeň SERIÁL NÁRODNÝCH SNEMOVANÍ SLOVÁKOV V SRBSKU

Za stolom národnej (ne)jednoty Jaroslav Čiep

Úvodom podujatia Dr. Ján Babiak podal demografickú observáciu a vlastné postrehy pri skúmaní slovenského etnika vo Vojvodine od jeho prisťahovania sa podnes. Evidoval prírastok obyvateľstva a negatívne vplyvy na prirodzený prírastok. Podľa počtu svoj maximum (73 830) sme dosiahli v 50. rokoch 20. storočia a odvtedy neustále

a organizovanie projektu Stoly národnej jednoty, ktoré na sklonku februára prebiehajú v Báčskom Petrovci, Padine a Belehrade, si zastalo združenie Slováci a spolužitie a jeho predseda právnik Michal Spevák. Na prvom z nich v Petrovci vo štvrtok 20. februára v zasadacej sieni obecného zhromaždenia v mene organizátorov vysvetlil, prečo organizujú tieto Stoly národnej jednoty s pracovným názvom Ako ďalej, Slováci v Srbsku? Preto, že sa o komplexnosti našej komunity málo hovorí, že je každý deň v Srbsku o dvoch Slovákov menej, že je problémov neúrekom a práve tieto národné porady by mali dať odpovede na pálčivé otázky, podať smernice ako ďalej, iniciovať Grafická krivka nárastu vypracovanie akčné- a poklesu Slovákov v Srbsku ho plánu opatrení, aby nás neprevalcovala doba a aby sme upádame, najvýraznejšie od 90. nezostali na okraji záujmu spoloč- rokov minulého storočia. Z dvoj-, nosti a štátu. troj- a päťpercentného úpadku

Záujemcov o národnostnú problematiku v Petrovci nechýbalo

pri každom nasledujúcom súpise obyvateľstva naposledy zaznamenávame úpadok viac ako 10 %. V súčasnosti sme, poznamenal Babiak, počtom na úrovni roku 1844. V pokračovaní stola za hovorňu vystúpili desiati rečníci a objasnili vlastné postoje, ako chrániť ľudské práva našej menšiny, zabezpečovať obstátie, resp. rozvoj Slovákov v oblasti zamestnávania, kultúry, vzdelávania, informácií a podnikateľstva. Hovorilo sa aj o národnej jednote a politickej nejednote a o zvýšenom počte Slovákov z povolania.

ZA STOLOM NÁRODNEJ JEDNOTY V PADINE ODZNELO

Iba jednotní zotrváme Vladimír Hudec

éma Stola národnej jednoty Ako ďalej, Slováci, v Srbsku? do príliš chladnej siene padinského Domu kultúry v nedeľu 23. februára prilákala zo 80 občanov najslovenskejšej osady vo Vojvodine. Úvodom sa im prihovoril Michal Spevák, predseda mimovládnej organizácie Slováci a spolužitie, ktorý skrátka ozrejmil ciele tohto podujatia, a potom o demografických pohyboch Slovákov od nasťahovania na toto územie dodnes hovoril Dr. Ján Babiak. Prihovoril sa aj Dr. Vladimír Valent, ktorý konštatoval, že Srbsko má vysoké štandardy v oblasti ochrany menšinových práv, avšak chýba ich realizácia a ľudská angažovanosť. Zdôraznil, že základ slovenskosti je v slovenskej rodine, hoci to ovplyvňuje

www.hl.rs

aj ich roztrúsenosť na celom území APV, kde sú ponechaní sami na seba. Významnú úlohu preto majú slovenské inštitúcie, ale aj rôzne združenia občanov, kultúrno-umelecké spolky, spolky Zuzana Đukićová vyzvala na jednotu všetkých Slovákov žien, cirkev... Zuz ana Đukićová z Jánošíka vyjadrila oba- strediach, kde sú Slováci skutočne vu, že sa predstavitelia Slovákov na menšina. Svojráznym problémom zodpovedných funkciách nedosta- podľa jej mienky je aj stranícka točne zakladajú o to, aby sa práva roztrieštenosť Slovákov. „Slováci stanovené zákonom aj uplatňovali, ubúdajú a my sa správame akoby a že im málo záleží na malých pro- nás bolo stotisíc. Je nás tu iba hŕstka,

Informačno-politický týždenník

Na porade diskutovali Ľubor Stupavský, Rastislav Surový, Ján Slávik, Anna Boldocká-Ilićová, Ivan Zafirović, Viliam Slavka, Katarína Melegová-Melichová, Ján Paul, Karol Boldocký a Pavel Marčok. Predstavili osobné, všeobecné alebo postoje jednotlivých politických strán. Od kultivovaného kultúrneho prejavu rečníkov sa v závere prešlo k osobným prestrelkom jednotlivcov, a tak mnohých zo 60 prítomných iba upevnili v presvedčení, že tunajší Slováci sa zhodnú iba v tom, že sa v ničom nemôžu zhodnúť. a preto by sme sa mali dať dokopy a všetci spoločne a jednotne bojovať o svoje práva a zachovanie identity. Roztrúsení sme ľahkou obeťou pre manipulácie,“ zdôraznila a nastolila otázku Matice slovenskej, „ktorá sa výborne starala o všetkých nás, ale je zložením NRSNM marginalizovaná“. Vojlovičan Ivan Zafirović sa zasadzoval za decentralizáciu spoločenského života Slovákov a okrúhle stoly by sa, podľa jeho mienky, mali organizovať aj v odľahlých a asimiláciou podlomených prostrediach. Kým Pavel Baláž z Kovačice upozornil na nevyužívanie práva používania slovenského jazyka, nesprávne vypisovanie názvov firiem po slovensky, ľahostajnosť rodiny k slovenskosti, zapisovanie detí do srbských tried... Medzičasom sa počet prítomných Padinčanov zmenšil takmer o polovičku a okrúhly stôl pokračoval svojráznym zhromaždením občanov pod vedením lídra Slovenskej strany Jána Paula, na ktorom sa hovorilo o lokálnych problémoch. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Príčiny podpory

apitoly, reformy, kvóty, výška dotácií... Sú to slovné spojenia, na ktoré si čoraz viac zvykáme. Náš pripravovaný vstup do EÚ je predovšetkým snahou dostať sa do spoločenstva krajín, ktorých životná úroveň je oveľa vyššia než naša. Ešte keď Adenauer a de Gaulle kedysi dávno snívali svoj mierový sen o zjednotenom starom kontinente, tak ich lákal aj spoločný hospodársky priestor, aj iné možnosti, ktoré taká Európa bude poskytovať svojim obyvateľom: napríklad možnosť cestovať bez zbytočných byrokratických prieťahov, spoznávať kultúru susedov, vymieňať si vedecké poznatky. Takéto priania možno vycítiť aj z odpovedí našich obyvateľov, poskytovaných v rámci decembrového prieskumu ich európskej orientácie.

Oto Filip nazdáva, že ide o rojčenie a utópiu. „Keď sa všetko zoberie do úvahy, či by podľa vášho názoru naša krajina mala osoh alebo nie zo vstupu do Európskej únie?“ znie ďalšia anketová otázka. Bolo by to osožné, myslí si 38 percent opýtaných. Bolo by toľko osohu, koľko aj škody – nazdáva sa ďalších 20 percent anketovaných. Vôbec by to nebolo osožné, myslí si

nepriniesol nič osožné. Bolo by toľko osohu, koľko aj škody, je názor pätnásť a bez odpovede je deväť percent anketovaných. Z pozostávajúcich dvanásť percent si polovica myslí, že by šlo o veľký osoh, a tá druhá, že by začlenenie spôsobilo viac škody ako osohu. Jednou z kladných skutočností, ktorú možno v poslednom prieskume

Na otázku, čo pre nich osobne znamená Európska únia, takmer polovica alebo 45 percent respondentov odpovedalo, že ide o cestu k lepšej budúcnosti mladých ľudí. Keďže bolo možné viac odpovedí, 42 percent opýtaných za jej klad považuje širšie možnosti zamestnať sa, kým si 40 percent anketovaných predovšetkým váži možnosť cestovať kdekoľvek v rámci únie. Na štvrtej pozícii je EÚ ako príležitosť upraviť situáciu v našom štáte, čoho zástancom je 28 percent respondentov. Ďalšie odpovede majú záporný ráz. Tak si 23 per- Belehrad – budúcnosť riadená európskym kompasom cent opýtaných myslí, že pôjde o riziko straty vlastnej kultúrnej šestnásť percent, a šlo by skôr o škodu postrehnúť, je, že stúpa počet osôb identity, každý piaty si všíma mohutný ako o osoh, je názor dvanásť percent ochotných osobne sa meniť v záujme byrokratický aparát, každý šiesty sa anketovaných. Mali by sme veľmi veľký vstupu do únie. Napríklad tak, že sa osoh z toho, je mienkou deväť percent budú ďalej vzdelávať, že si zmenia kvarespondentov. Niekoľko percent alebo lifikáciu a niektoré doterajšie pracovné Z FINANCIAL TIMES PRE AP VOJVODINU nevie odpoveď alebo ju neposkytlo. a životné zvyky, že ešte istý čas budú V prípade osobného osohu, prípad- žiť na skromnej a neuspokojujúcej ne škody, tak sa 34 percent opýtaných životnej úrovni. nazdáva, že by malo osoh, kým si 30 (V budúcom čísle: Obavy, status a reformy) percent myslí, že by im vstup osobne Jasmina Pániková pokrajinskej vlády. „Najeminentnejší ekonomickí odborníci hodnotili odľa najnovšieho konkurzu Fond na podporu investícií vo VojEurópske mestá a regióny bu- vodine a ešte raz sa potvrdilo, že dúcnosti 2014/2015 britského je náš VIP fond jeden z najúčinnejmagazínu fDi Intelligence, ktorý ších v tejto časti Európy. Programy, ktoré realizujeme cez Pokrajinský je časťou prestížneho denníka sekretariát pre hospodárstvo, zaFinancial Times, AP Vojvodina mestnávanie a rodovú rovnosť, patrí medzi desať európskych a skutočnosť, že pokrajinská vláda regiónov najvýhodnejších na pria- cez Fond pre kapitálové vklady me zahraničné investície. vybudovala štyri priemyselné parky V tomto roku sa Vojvodina oven- a deväť priemyselných zón, rozhodli, čila až tromi uznaniami: prvé miesto aby najeminentnejší ekonomickí v skupine regiónov strednej veľkos- odborníci vo Financial Times oceti a štvrté miesto v skupine všetkých nili, že si Vojvodina zasluhuje prvé európskych regiónov podľa kritéria miesto. Toto uznanie, pravdaže, zvyefektívnosti investícií, ako i štvrté šuje konkurencieschopnosť našej miesto v skupine regiónov južnej krajiny v porovnaní so susednými Európy podľa kritéria stratégie krajinami.“ pritiahnutia priamych zahraničných V kategórii malých európskych investícií. regiónov podľa kritéria efektívnosti Vzhľadom na to, že Vojvodina investícií sa umiestnili aj Sriemska mala serióznych konkurentov, akými Mitrovica (3. miesto) a obec Inđija sú talianske, španielske a slovinské (4. miesto), pokým sa v kategórii regióny, tento výsledok je podľa Top 10 malé európske mestá napredsedu vlády AP Vojvodiny Bojana chádzajú aj Zaječar (6), Vranje (7), Pajtića výborným signálom pre Zreňanin (8), Sr. Mitrovica (9) a Obec budúcich investorov, aby vkladali Ruma (10). do Vojvodiny. „Veľkým je úspechom Na konkurz sa prihlásilo 468 byť prvým spomedzi 54 európskych miest a regiónov a slávnostné regiónov veľkosti 1,5 až 4 miliónov udelenie uznaní bude 12. marca obyvateľov,“ poznamenal predseda v Cannes.

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

Tri významné uznania

• TÝŽDEŇ •

9 /4584/

1. 3. 2014

Voľby 2014 Jedenásť kandidátok, len štyri samostatné Juraj Bartoš

red uzávierkou tohto čísla, podľa dostupných údajov, do kampane zameranej na obsadenie poslaneckých kresiel v Národnom zhromaždení Republiky Srbska, t. j. do volieb 16. marca bolo prihlásených súhrnne 28 politických strán, zoskupených do 11 kandidačných listín. Nie je vylúčené, že tých, ktorí sa budú uchádzať o republikový poslanecký chlebík, do polnoci 28. februára, keď vyprší lehota na prihlášky, bude aj viac. Skrátka, Republiková volebná komisia potvrdila nasledujúce kandidátky: 1. Aleksandar Vučić – Budúcnosť, v ktorú veríme – SNS, SDPS, NS, SPO, 2. Ivica Dačić – SPS, PUPS, JS, 3. Demokratická strana Srbska (DSS) – Vojislav Koštunica, 4. Čedomir Jovanović – LDP, BDZS, SDU,

5. Vajdasági Magyar Szövetség (SVM) – István Pásztor, 6. Srbská radikálna strana (SRS) – Dr. Vojislav Šešelj, 7. Zjednotené regióny Srbska (URS) – Mlađan Dinkić, 8. S Demokratickou stranou za demokratické Srbsko – DS, NS, DZHV, Syndikát Sloga a Bohaté Srbsko, 9. Dveri – Boško Obradović; 10. Strana demokratickej akcie Sandžaku (SDA) – Sulejmana Ugljanina a 11. Boris Tadić – Nová Demokratická strana (NDS), Zeleni, LSV – Nenad Čanak, Zajedno za Srbiju, VDMK, Zajedno za Vojvodinu, Demokratická ľavica Rómov. Tak sa ukazovalo, že pribudnú aj kandidátky pod názvami Dosta je bilo – Saša Radulović a Pokret 1389. Uplynulú stredu sme oslovili predákov slovenských politických strán. Predseda Strany vojvodinských Slovákov Viliam Slavka povedal, že SVS do volieb

nejde a zatiaľ sa vraj nerozhodla, komu poskytne podporu. Predák Slovenskej strany Ján Paul hovorí, že v ten deň mali zhruba 6 500 podpisov na podporu ich kandidačnej listiny, a že keby sa im podarilo získať ešte zvyšných asi 3 500 podpisov, vo voľbách by sa zúčastnili samostatne. Podobne alebo trochu lepšie na tom bola Slovenská demokratická strana; jej prvý muž Ivan Ferko nás poinformoval, že v stredu im chýbalo ešte zhruba 2 000 podpisov a keby ich zabezpečili, tak by vraj do volieb šli „spolu s Rusínmi“. Ako sa predvolebná karavána blíži k cieľu, každý nový deň je kolo nej väčší a väčší oblak prachu. Rozvirujú ho vzájomné údery pod pás a opľúvania účastníkov predvolebnej kampane tak priamo v teréne, ako i nepriamo prostredníctvom mediálnych vystúpení.

STARÁ PAZOVA

Ďalšia výrobná prevádzka Anna Lešťanová

hospodáreniu a dobrej spolupráci s lokálnou samosprávou táto fran-

ováreň Streit Nova v Starej Pazove je členkou medzinárodnej spoločnosti Streit Groupe (Francúzsko). Spoločnosť sa špecializovala na výrobu súčiastok automobilového priemyslu. Novú výrobnú prevádzku tejto spoločnosti v utorok 18. februára v Starej Pazove slávnostne otvorili a dali na použitie Aleksandar Vučić, prvý podpredseda vlády Republiky Srbska, Ronald Streit, riaditeľ kompánie, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Nová výrobná prevádzka sa nachádza v pracovnej zóne Volarsko polje, v neďalekej blízkosti Národného domu futbalu. Spoločnosť Streit Groupe začala v Staropazovskej obci podnikať ešte v roku 2004, keď realizáciou brownfield investície otvorila továreň v Novej Pazove. Vďaka úspešnému

www.hl.rs

cových metrov. V tejto továrni sa vyrábajú súčiastky pre automobily

Zo slávnostného otvorenia továrne v Starej Pazove (Foto: z archívu obce)

cúzska spoločnosť rozšírila svoje výrobné prevádzky na novej lokalite v Starej Pazove, rozlohy 6-tisíc štvor-

Informačno-politický týždenník

značiek Renault, Peugeot, Citroёn, Honeywell. Počas utorkového slávnostného

Jedni druhým pripisujú neschopnosť, zamestnávanie (vlastných) straníckych kádrov, podiel na podozrivých privatizáciách i účasť v početných aférach, osočujú sa navzájom zo spolupráce s kriminálnikmi a zbohatlíkmi i z korupcie. Odrazu viac-menej všetci vedia, aspoň tvrdia, že vedia, ako riešiť vleklé problémy, ktorých je už dávno habadej. V tomto kontexte verejne spomínajú sociálne veci (vysokú nezamestnanosť a nízke dôchodky penzistov), zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a vôbec ekonomiku, sem-tam spomenú kultúru a vzdelávanie, ojedinele i Vojvodinu, respektíve Kosovo a Metóchiu... Istý čínsky umelec, uviedol denník Blic, sa za pomoci špeciálnych techník stáva „neviditeľný“. Jeho asistenti mu vraj – po predbežnom prieskume prostredia, v ktorom sa ukáže – predtým omaľujú odev a tvár tak, že proste splynie s okolím. Keď sa však (aj tento) umelec vyzlečie a umyje, znovu je z neho obyčajný, celkom zreteľne viditeľný človek so všetkými chybami a kladmi. Že aký to má súvis s voľbami? Nuž... otvorenia továrne Vučić okrem iného povedal, že Obec Stará Pazova je dobrým príkladom na prilákanie zahraničných investorov a touto výrobnou prevádzkou ešte viac zveľadila ekonomické postavenie svojich občanov. „V súčasnosti Stará Pazova je jednou z piatich najlepších obcí v Srbsku podľa zamestnanosti občanov,“ akcentoval prvý podpredseda vlády na utorkovej slávnosti v továrni Streit Nova v St. Pazove. V rámci zvýšenia výrobných kapacít v nadchádzajúcom období sa očakáva otvorenie nových 150 pracovných miest. V súvislosti s tým Đ. Radinović podotkol, že všetky potrebné povolenia na túto investíciu investor dostal v rekordnej lehote, podľa vzoru na vyvinuté zahraničné lokálne samosprávy. Výkonný riaditeľ továrne Rene Barkolone vyjadril tiež veľkú spokojnosť s investíciou v St. Pazove a prejavil nádej o zväčšenie výrobných kapacít tejto prvej výrobnej prevádzky v Srbsku. Toho času Streit Groupe úspešne podniká nielen vo Francúzsku, ale i na Slovensku. • VOĽBY 2014 •

Slovensko Pôvod je pre mňa konkurenčnou výhodou SEDEM OTÁZOK PRE ELENU RAJŇÁKOVÚ, MANAŽÉRKU ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Rastislav Boldocký

eď po absolvovaní petrovského gymnázia v roku 1991 odchádzala študovať do Bratislavy, Petrovčanka Elena Rajňáková (42) zrejme ani sama netušila, aká strastiplná cesta životom je pred ňou. Na Slovensko ju pritom nehnala žiadna vidina obrovských cieľov. „Chcela som študovať dva jazyky naraz, čo doma nebolo možné,“ spomína si. „A bola tu ešte jedna vec. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade už pôsobil môj otec Daniel Dudok a bratranec Miroslav Dudok. To zaváňalo protekciou. Potrebovala som odísť a získať vlastnú identitu vlastným úsilím.“ Už počas štúdia anglického a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK si na rok odskočila do Londýna zdokonaliť sa v jazyku. Prilepšovala si ako barmanka. „Viem miešať dobré koktaily,“ smeje sa dnes. Po ukončení štúdia sa zamestnala v Liptovskom Mikuláši v spoločnosti St Nicolaus ako personalistka. Ale skutočne zlomovým v jej živote sa stal rok 1998. Presťahovala sa do mesta Ann Arbor v americkom štáte Michigan, kde manžela prijali na rigorózne štúdium MBA programu. V novom prostredí si našla nové výzvy. Urobila prijímacie skúšky na New York University a vyštudovala odbor Psychológia v priemysle a organizáciách. Do Európy sa vrátila po štyroch rokoch. Pôsobila v Prahe a Bratislave ako manažérka ľudských zdrojov vo viacerých renomovaných spoločnostiach, ako sú Deloitte&Touche či Kraft Foods. Medzičasom si stihla „odkrútiť“ materskú dovolenku v nemeckom Mníchove, tam totiž pracoval jej manžel. „Počas tých troch rokov som sa venovala výlučne výchove svojich dvoch synov, integrácii rodiny do nemeckého prostredia a učeniu nemčiny,“ spomína. V roku 2011 sa dostavila možno aj najväčšia profesionálna výzva. Už opäť v Bratislave nastúpila do • SLOVENSKO •

svetovej jednotky v internetovom obchode – firmy Amazon. Na starosť dostala založiť a vybudovať spoločnosť na Slovensku z po-

synom prispôsobiť sa novému prostrediu a v tichosti pripravuje ďalšie kariérne kroky. – V ktorej z krajín, kde si žila, si si zvykala najťažšie? – Najťažšie to bolo po príchode na Slovensko. Zrejme som mala príliš vysoko nastavené očakávania. Myslela som si, že ma nič nemôže prekvapiť. Nebola tam jazyková bariéra, Bratislavu som poznala, pravidelne sme tam chodievali s rodičmi. Jednoducho som sa tešila na štúdium a nové tváre v mojom živote. Vytriezvenie však bolo kruté. Podcenila som rozdiely v mentalite So synmi: Elena s osemročným Gregorom ľudí aj krajín – Slovena šesťročným Martinom ska a vtedy ešte Juhoslávie. Ľudia zo Slovenhľadu riadenia ľudských zdrojov. ska akoby nezapadali do môjho „Za dva roky sme zamestnali, vy- systému hodnôt, čo ma trápilo. trénovali a integrovali viac ako Nevedela som sa prispôsobiť, ale 400 zamestnancov. Každý z nich ani vzdať sa niektorých svojich ovláda najmenej tri cudzie jazyky,“ zásad. Až neskôr som našla cestu, vysvetľuje. A čo urobila, keď všetko ako nestratiť samu seba a mať toto zvládla? Len pred niekoľkými kolektív ľudí okolo seba. týždňami sa presťahovala do ne– Kedy si si uvedomila, že sa meckého Heidelbergu. Pomáha nevrátiš?

PODNIKY POD TATRAMI BY SI V BUDÚCICH MESIACOCH MALI DISCIPLINOVANE SPLÁCAŤ SVOJE FINANČNÉ ZÁVÄZKY

Slovensku stále áčko R. Boldocký

adnárodná spoločnosť Coface vo svojom pravidelnom hodnotení úverových rizík 160 krajín sveta Coface Country Risk potvrdila Slovensku rating A3. Ako Coface podotkla, vlani slovenská ekonomika prudko pribrzdila. Dôvodom bol slabý dopyt v eurozóne a ťažkosti v európskom automobilovom sektore spôsobené nižším dopytom

v rozvíjajúcich sa krajinách – Číne, Indii, Brazílii. Ekonomiku zasiahol aj nižší dopyt spôsobený vysokou nezamestnanosťou a snahy vlády o fiškálnu disciplínu. Napriek tomu by už tento rok mala podľa nej spotreba a rast ekonomiky opäť naštartovať a v súkromnom sektore by sa tiež mala zlepšovať miera úverového rizika. Coface posudzuje riziko krajiny meraním priemernej miery nesplácania zo strany podnikov 9 /4584/

– Keď som sa vydala. – Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – V podstate žiadne. Pred niekoľkými rokmi mi ponúkli dobrú pozíciu v Niši vo firme, čo zamestnávala tritisíc ľudí, ale odmietla som ju. Môj pôvod však predurčil moje vlastnosti, zručnosti, svetonázor. Vnímam ho ako konkurenčnú výhodu voči ostatným protihráčom. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Vyvážený život – podarilo sa mi skĺbiť kariéru s rodinou. Za úspech považujem aj to, že som dokázala čeliť intelektuálnym výzvam a presadiť sa v rôznych krajinách a prostrediach. – Ľutuješ niekedy, že si odišla z Petrovca? – Neľutujem, že som sa rozhodla odísť a skúmať svet aj inde. Ak sa ma pýtaš, či pociťujem nostalgiu, tak je to trochu zložitejšie. Nostalgia voči jednému konkrétnemu miestu sa u mňa vytráca. Snáď to bude vekom, ale aj častým kmitaním medzi rozličnými mestami a krajinami. Týka sa to skôr ľudí. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – To ti nepoviem, nechám si to radšej pre seba. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Srbsko, Srbsko, Srbsko... v danej krajine v rámci svojich obchodných operácií v krátkodobom horizonte. Netýka sa to štátneho dlhu. Aby Coface určila riziko krajiny, hodnotí výhľad krajiny z ekonomickej, finančnej a politickej stránky v spojení s platobnými skúsenosťami a vyhodnotením podnikateľskej klímy. Coface hodnotí úroveň rizika v siedmich stupňoch: A1, A2, A3, A4, B, C, D. Okrem Slovenska rating A3 majú napríklad aj Francúzsko, Belgicko, Holandsko či Poľsko. O stupeň nižšie, teda rating A4 dostalo Česko či Slovinsko. Pre porovnanie Srbsko má spolu s Albánskom, Gréckom či Čiernou Horou rating C.

1. 3. 2014

Ľudia a diania Chcú, aby sa im odňaté vrátilo PODÁVANIE ŽIADOSTÍ O REŠTITÚCIU PRI KONCI

Jaroslav Čiep

iniciatívy občanov Báčskeho Petrovca, v čele ktorých stáli Pavel Kaňa a Tomáš Gáni, v pondelok 17. februára vo veľkej sieni budovy Zhromaždenia obce sa zhromaždil veľký počet záujemcov o reštitúciu z celej Vojvodiny a iných častí Srbska. Zasadacia sieň bola primalá, aby prijala všetkých, ktorí sa zaujímajú o prinavrátenie kedysi odňatého rodinného majetku. Pred vypršaním poslednej prihlasovacej lehoty, ktorá trvá do 3. marca, v Petrovci sa uskutočnila verejná debata na tému reštitúcie. V rozprave o vrátení majetku pôvodným majiteľom

na otázky odpovedal riahrady poľnohosditeľ štátnej Agentúry podárskej pôdy, pre reštitúciu Strahinja stavebných poSekulić so spolupracovzemkov a budov. níkmi z Belehradu a z Ak ani to nie je možné, štát na regionálnej pobočky základe odhadu v Novom Sade, ako aj koordinátor združenia hodnoty majetReštitučná sieť Mile Antić. kov poskytne fiPredstavitelia štátu odnančnú úhradu povedali a podrobnejšie reštituentom. Prívysvetľovali súvislosti týtomných vyzvali, kajúce sa majetkov odňaak majú nároky tých po druhej svetovej na reštitúciu, aby vojne. Pripomenuli, že Aj po zasadnutí záujemcovia mali početné otázky pre záväzne podali sa agentúra snaží vyjsť vedúcich Agentúry pre reštitúciu prihlášku a exisv ústrety všetkým záutujúce doklady. jemcom o túto pálčivú tému, hoci spokojní. Keď sa to dá, majetok Jednotlivé chybujúce relevantné v tejto oblasti sa problémy nedajú vrátia, ale keď sa nedá, postupujú doklady bude potom možné riešiť tak, aby všetci boli úplne spôsobom substitúcie, čiže ná- dodať aj neskoršie.

STARÁ PAZOVA

Rekonštrukcia divadelnej sály Anna Lešťanová

očas februára v staropazovskej divadelnej sále prebiehali práce na rekonštrukcii elektrickej siete, ktorá po úprave prispela k zabezpečeniu lepších technických

ho súhlasu od patričných orgánov tieto práce sa mohli začať. Elektrická sieť v divadelnej sále je teraz kompletne vymenená a zosilnená. Elektroinštalačné práce sú vykonané podľa platných zákonov a predpisov a v záujme plnej

Po elektroinštalačných prácach majstri vylíčili steny

podmienok. O tejto investícii sa hovorilo už dlhšiu dobu a podľa slov Vladimira Kerkeza, riaditeľa Strediska pre kultúru Stará Pazova, len po získaní elektro-energetické-

www.hl.rs

bezpečnosti tak účastníkov, ako aj divákov. Zároveň sa prihliadalo na zabezpečenie predpokladov na uspokojenie potrieb moderne zariadenej divadelnej sály (svetelné

Informačno-politický týždenník

a zvukové efekty, klimatické zariadenia...), kde sa počas roka konajú rozličné programy – koncerty, divadelné predstavenia, večierky... Ako uviedol riaditeľ strediska, v staropazovskej divadelnej sále sa ročne uskutoční viac ako 100 programov a fluktuácia ľudí v nej dosahuje takmer 60-tisíc. Táto investícia je vykonaná za finančnej podpory Obce Stará Pazova, ktorá je zakladateľom Strediska pre kultúru. S cieľom zlepšiť technické podmienky na realizáciu programov, do programu prác je zaradená aj výstavba tzv. technickej izby, rekonštrukcia kino kabíny na premietanie digitálnych filmov a oprava javiska. V záverečnej fáze rekonštrukcie divadelnej sály nasledovalo líčenie. Staropazovská divadelná sála je nielen pekná a akustická, ale po rekonštrukcii je i technicky moderne vybavená. Po nástupe krajších dní a pred začiatkom obecných prehliadok plánujú vykonať ešte jej dôkladné upratovanie a čistenie.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Moratórium po voľby. Poslednýkrát pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v piatok 21. februára 2014 verejnosť na tlačovej konferencii oslovili členovia iniciatívneho výboru na prinavrátenie súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca. Akciu nateraz podporilo zo 5 000 občanov, predovšetkým v Petrovci, menej v Hložanoch, Kulpíne, Maglići a v ostatných osadách so slovenským obyvateľstvom. Vyzdvihli, že si neprajú, aby sa táto občianska iniciatíva stala terčom dennej politiky jednotlivých politických strán v predvolebnom súboji. xxx V prvej akcii 76 darcov krvi. Miestna organizácia Červeného kríža v utorok 18. februára zorganizovala prvú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Podľa slov tajomníčky Obecnej organizácie ČK Tatiany Cerovskej a predsedníčky Miestnej organizácie ČK Jarmily Davidovićovej prihlásilo sa 76 darcov, z čoho dvoch odmietli zo zdravotných dôvodov. Medzi 74 darcami bol i jeden nový. J. Č. • ĽUDIA A DIANIA •

VÍNO, HUDBA, KLOBÁSY V PADINE

Tradičné zábavno-labužnícke podujatie Anička Chalupová

príležitosti insitný maliar Mgr. art. Ján Husárik organizátorom daroval olejomaľbu s tematikou tohto podujatia. Po úvodnom programe nasledovala labužnícka časť podujatia. Tohto roku na jubilejnom 20. podujatí Víno, hudba, klobásy súťažilo 26 výrobcov vína a 25 výrobcov klobás, ktorí takto predstavili svoje výrobky a k tomu sa uchádzali aj o pekné

vadsiatykrát sa v sobotu 22. februára 2014 v Padine zhromaždili najlepší výrobcovia vína, klobás, hudby a dobrej zábavy. Jubilejné zábavno-labužnícke podujatie Víno, hudba, klobásy v sieni reštaurácie Hole začalo hymnickou piesňou Miestneho odboru Matice slovenskej v prednese komorného zboru Viliama Figuša Bystrého. Na úvod podujatia hostiteľov a hostí, ktorí prišli Jedna štipľavejšia, druhá červenejšia… odborní aj z iných prostredí, podegustátori sa nevedeli rozhodnúť, ktorá klobása je naj zdravil padinský matičiar a člen výkonného výboru hodnutia odbornej sympatické medovníčky v tvaMOMS Janko Kolárik. Svoporoty v zložení Ján re srdca s gratuláciou k jubileu jou prítomnosťou podujaBagľaš z Aradáča, tohto podujatia. tie poctili i vzácni hostia: Ivan Zafirović z VojToto jubilejné podujatie sa predsedníčka NRSNM lovice a Martin Ne- vydarilo na výbornú, o čom svedAnna Tomanová-Makanodelický z Boľoviec, čí aj skutočnosť, že sa hostia vá, poslanec Zhromaždebol Vlatko Brezina. poberali domov až neskoro nad nia AP Vojvodiny Martin Druhú cenu získal ránom. Zloch, predseda Obce Miroslav Kukučka a (Fotky: Foto-video Kovačica Miroslav Krišan, tretiu Zdenko Petráš. štúdio Centar) podpredseda MSS pre BaPosudzovacia kominát Pavel Baláž, predseda Hmmm, chutné vínko. Ozaj, čie je? – odborná sia hodnotila farbu, Zhromaždenia obce Ko- porota hodnotila víno. bystrosť, vôňu a chuť KRÁTKE SPRÁVY vačica Ján Puškár, náčelvína. Podľa rozhodnutia komisie, níčka pre spoločenské činnosti odmeny. Výrobky hodnotili Jarmila Ćendićová, predsedovia osobitné posudzovacie komi- ktorú tvorili pán farár vojlovicMOMS z Vojlovice, Kovačice, sie. V konkurencii výrobcov ký Branislav Kulík, Juraj Viliačik Jánošíka a Aradáča a iní. Pri tejto vín najúspešnejší, podľa roz- z Aradáča a Ondrej Suchánek Psychologická poradňa. V rámci z Kovačice, najchut- Kancelárie pre mladých v Starej nejšiu klobásu pripraPazove v blízkej budúcnosti začne vil MOMS z Vojlovice, druhé miesto obsadil s prácou psychologická poradňa. Pavel Petráš a tretie Ján Mladí ľudia vo veku 15 až 30 rokov Šimák. Pri údených klo- sa tu môžu s psychológom poradiť básach komisia najviac o svojich problémoch, dilemách, prihliadala na ich vzhľad, ťažkostiach v sociálnom fungovôňu a chuť. vaní a v partnerských vzťahoch a Osobitná komisia za zároveň dostať odbornú pomoc. najsympatickejšiu dámu Poradňa bude pracovať na princívečierka vyhlásila Bla- poch dôvery a ochrany osobných ženku Valentovú z Pa- údajov. Otvorená bude jeden deň diny. Na zábave hrala v týždni v popoludňajších hodinách. selenčská hudobná skupina Maks. Ani tentoraz Záujemcovia si rozhovor s psychonechýbala bohatá tom- lógom môžu dohodnúť telefonicky bola, na ktorú prispeli (317-456) alebo prostredníctvom početní štedrí sponzo- e-mail: kzmstarapazova@gmail. ri. Členka Výkonného com. výboru MOMS Anna a. lš. Korunou tradičného podujatia bola nie čerešnička, ale chutná Koláriková pripravila narodeninová torta



Stará Pazova

• ĽUDIA A DIANIA •

9 /4584/

1. 3. 2014

Ľudia a diania POZNÁMKA

Rada nerada verejne Juraj Bartoš

Ž PODNIK BIO-VITA Z VAJSKY vo štvrtok 20. februára zorganizoval prednášku pre svojich kooperantov v Selenči. Bio-Vita je rodinný podnik majiteľa Selenčana Jána Jochu, ktorý má sídlo vo Vajske a už dlhší čas pôsobí aj v Selenči. Na začiatku sa prihovoril majiteľ podniku J. Jocha. Na prednáške sa hovorilo o jarnej sejbe, novinkách od výrobcov strojov, ochranných prostriedkoch a o úverovaní poľnohospodárov v NLB banke na začiatku nového výrobného cyklu. Zmienili sa aj o registrácii poľnohospodárskych gazdovstiev a novinkách v tejto oblasti. Záujem o prednášku prekonal dokonca aj očakávania organizátora, keďže sieň Hasičského domu bola vyplnená do posledného miesta. Ktoré z noviniek uplatnia vo výrobe, už zostáva iba na poľnohospodároch, ktorí okrem dobrej ponuky reprodukčného materiálu očakávajú aj zodpovedajúce ceny pre svoje výrobky, zodpovednú štátnu politiku v oblasti poľnohospodárstva, ako aj prajné poveternostné podmienky. J. B-di

ODVETVIA

Situácia u nás Oto Filip

ajvýstižnejší obraz alebo aj prierez jednej ekonomiky poskytujú tak jej konkrétne výsledky, ako aj štruktúra. Dôkladnejší pohľad umožňuje nedávno zverejnený v poradí pätnásty štatistický zväzok výsledkov posledného sčítania, zaujímavý nielen podnikateľom, ale aj iným kategóriám obyvateľstva. To, že je poľnohospodárstvo naším najdôležitejším odvetvím, známe je už roky: aj z aspektu výsledkov, aj z aspektu exportu, aj z aspektu sociálneho či iného. Potvrdzuje to i štatistika: najfrekventovanejšou činnosťou u nás je spracovateľský priemysel (samozrejme, nielen ten nadväzujúci na poľnohospodárstvo), ktorým sa zaoberá 17,2 percenta ekonomicky aktívnych osôb. Na

www.hl.rs

druhom mieste je poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo (14,8), na treťom veľkoobchod a maloobchod a opravy motorových vozidiel a skútrov (14,7 percenta aktívnych osôb). Z pohľadu rodovej rovnosti si možno všimnúť, že sú muži oveľa viac ako ženy zastúpení v stavebníctve (88 percent), baníctve (takmer 84 percent), doprave a skladovaní (81 percent). Žien je najviac v činnosti domácností vyrábajúcich tovar a služby pre vlastné potreby (takmer 97 percent), v zdravotnej a sociálnej ochrane (77 percent) a vo vzdelávaní (viac ako 70 percent). V spracovateľskom priemysle je z 2 304 628 hospodársky aktívnych osôb angažovaných takmer 400 000, v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove 340 000, v obchode a opravách o necelých

Informačno-politický týždenník

iaľ, Radu Miestneho spoločenstva Hložany neberieme pod drobnohľad prvý raz. Obávame sa, že to nerobíme ani naposledy. Mienime, že sa patrí, aspoň občas, poukázať na jej uzatváranie pred očami verejnosti. Z RMS Hložany naša redakcia (a, zdá sa, ani iné médiá) už dávnejšie, azda už aj celé tri roky, nedostali pozvánku na schôdze tohto orgánu. Keby že nás na schôdzu RMS Hložany nepozvali od septembra 2013 po záver januára t. r., ešte by sme tomu – ako tak – porozumeli. Veď, prečo by volali novinárov, keď rada v pomerne turbulentnom období nepocítila potrebu „zasadať“? Ako sa neúradne dozvedáme, členovia RMS Hložany sa, konečne, stretli na schôdzke zhruba pred mesiacom. Údajne pretriasli, a potom aj prijali plán práce a finančný plán na bežný rok. Nakoľko nám je známe, nerokovali o záverečnom účte za rok 2013. Nie je vylúčené, že (aspoň časť) občanov Hložian zaujíma, či a čo v tomto roku miestne richtárstvo zrealizuje z aktivít, z ktorých podaktoré

už dávnejšie figurujú v plánoch práce RMS a(lebo) či pribudli aj niektoré (a ktoré) nové aktivity, respektíve projekty. Čitatelia, ktorí sa nazdávajú, že by páni novinári mali zájsť za predsedom RMS Hložany a požiadať ho o odpovede na tu nastolené a hŕbu iných otázok, takrečeno majú pravdu. Ibaže... Nie je vylúčené, že predseda na novinárov nemá času alebo chuť. Nielen preto, že ich na schôdze RMS nevolá. Nakoľko si spomíname, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany Jána Bohuša, ktorý je zároveň i pokrajinským poslancom, sme poprosili o rozhovor vlani v júni, keď sme chystali medailón osady, v ktorej čele je, ale on sa zo stretnutia s novinárom Hlasu ľudu proste vyzul. Žeby dôvod na prácu rady mimo očí verejnosti jej predseda (alebo možno jej členovia?) videl v skutočnosti, že sme mu neodpovedali na výzvu v mobile (5. mája 2012), ktorou radí hlasovať „pre istejšiu budúcnosť“, t. j. za tých, ktorí si vytýčili heslo – Volíme lepší život? Hádam len cesta za lepším životom nie je jedine možná aj alebo práve vylučovaním očí verejnosti trebárs „v nižších polohách“.

tisíc osôb menej. Z výrobných tratívnych a pomocných službách a príbuzných odvetví viac ako rôznych činností 45 196 osôb... stotisíc osôb je v stavebníctve Už z takej štruktúry je jasné, pre(125 747) a v doprave a skladovaní čo hospodárstvo, beztak riadne (121 878). otrasené globálĎalšie tri nou ekonomicnajrozsiahlejkou a tunajšou šie kategórie krízou, stoná zamestnancov pod náporom sú angažované všetkých, ktomimo výroby rých načim živiť. a je tam približZ tohto aspektu ne pol milióna mnohé z uveosôb. V štátnej dených údajov správe a potreba nielen analyzovať, ale vinnom sociálnom poisteich skôr na zákní je pracovne lade seriózneho angažovaných zváženia chá180 580 ľudí, pať ako osožnú smernicu do v zdravotnom a sociálbudúcna. Prenom poistení Poľnohospodárstvo, odvetvie dovšetkým na 158 345, vo najdôležitejšie súrne angažovzdelávaní 149 034. V odborných, vanie sa a podnikanie v záujme vedeckých, inovačných a technic- menenia neprajnej štruktúry odkých činnostiach pôsobí 79 722, vetví v prospech výroby. Lebo v informovaní a komunikáciách bez nej niet vlastne východísk: 53 281, vo finančných činnostiach ani tých na kratšie, ani tých na a poisťovniach 50 964, v adminis- dlhšie dráhy. • ĽUDIA A DIANIA •

NA SLOVÍČKO SO STOMATOLÓGOM DR. JURAJOM MOLNÁROM

Prevencia je vždy lacnejšia a menej bolí Juraj Bartoš

ú tomu dve desaťročia, čo zubný lekár Dr. Juraj Molnár (narodený v Hložanoch roku 1961) pracuje vo svojej ordinácii vo Futogu, v rodisku manželky Ljiljany, teda v meste na dosah Nového Sadu. Ljiljana sa stará o poriadok v rodine a ordinácii a dcéra Natalija pomaly bude končiť štúdium na Lekárskej fakulte v Bratislave. Náš spolubesedník sa priznáva, že ho nie veľmi bavila práca v dome zdravia, takže sa čoskoro po získaní diplomu stomatológa ponoril do drsnej vody súkromného zdravotníctva. – Ako ste sa vlastne nainfikovali ideou vŕtať sa v cudzích zuboch? – Môj strýko Ján bol stomatológom v Novom Sade. Keď sme odchádzali k nemu na návštevu, obskakoval som okolo, zapáčilo sa mi to, čo robí, no a keď som povyrástol, šiel som po jeho stopách. – Vhupnúť do neznámej vody nie je celkom jednoduché; aký bol začiatok? – Taký, aké bývajú všetky začiatky: chcelo to predovšetkým kvalitne makať, osvedčiť sa, získať postupne vlastných klientov. Je to práca na dlhé dráhy. Deti, ktoré prichádzali pred dvadsiatimi rokmi ku mne, dnes už prichádzajú so svojimi potomkami. Teda keď stomatológ získa dôveru, tak ju získal na celý život, pravda, ak zotrvá v kvalite. Starí ľudia hovoria: nie je dobre, keď tečie (lebo rýchlo vytečie); dobre je, keď kvapká, čiže, ak každý deň dvere ordinácie otvorí jeden nový pacient, to je úspech. – Zubári sa, z hľadiska občanov hádam, žiaľ, z vlastného zorného uhla azda našťastie, nesťažujú na nedostatok pacientov. – Žiaľ, problémy v oblasti zdravotníctva u nás pretrvávajú a ešte viac ich umocnila ekonomická kríza. • ĽUDIA A DIANIA •

Kým si človek vyrovná početné hmotné povinnosti, nezvýši sa mu na vlastné zdravie. Ani samotný systém nedáva dôraz na prevenciu; prečo sa povedzme žiaci už v základnej škole nevenujú zdravotníckej výchove s cieľom predísť ochoreniam? Naša spoločnosť nevyčleňuje na to, čo je vlastne najlacnejšie – na prevenciu. Všade na západe sa povedzme voda obohacuje fluórom, ale u nás sa to ešte stále považuje

za „veľký výdavok“. Nehovoriac o tom, že by bolo dobre, keby každá škola mala vlastného stomatológa... – Vari žiaci predsa neabsolvujú riadne zdravotné prehliadky? – Áno, ale súkromný úsek je v tomto zmysle degradovaný. Občan si nemôže za vybraného lekára zvoliť súkromníka. Nejde tu o to, že my súkromní lekári nemáme čo robiť; zákazníkov máme; ide o potrebu zlepšenia systémovej zdravotnej ochrany. – Ako sa veci majú na pláne zubných ochorení: sú tu stále rovnaké problémy alebo sa javia

i nové? – Problémy sú stále tie isté a riešia sa pomocou nových materiálov, nových technológií. Žiaľ, u nás to viac sledujeme v rovine teórie, v praxi treba do nových technológií riadne investovať a pri aktuálnej životnej úrovni nemožno si nárokovať ani na návrat vložených prostriedkov, nie to na zvýšený zisk. Problém je pokles životnej úrovne, ekonomiky. Vo Futogu

počas socialistickej Juhoslávie bolo päť veľkých silných podnikov, ktoré stroskotali, ľudia zostali bez práce a bez prostriedkov na starostlivosť o vlastné zdravie, vrátane ochrany zubov. – Pri konci rozhovoru dovolíte si malý „podfuk“ proti vlastnému záujmu? Poviete našim čitateľom, čo majú robiť, aby vás nemuseli vyhľadať? – Ak ma niečo teší, tak je to skutočnosť, že mladí ľudia sa v rámci svojich možností predsa starajú o zuby a teda i o zdravie, a to najmä o zdravie svojich detí. Základom dobrého zdravia je predovšetkým hygiena. Starať sa o zuby predpokladá predovšetkým riadne si ich čistiť, umývať a aspoň dvakrát v roku si dať skontrolovať zuby u stomatológa. Stojí to podstatne menej než zásahy, ktoré treba absolvovať následkom zanedbanej starostlivosti o zuby. – Na rodnú dedinu ste nezanevreli; ako často a prečo sa do rodiska vraciate? – Od roku 2002 žijeme vo Futogu. Vraciam sa do Hložian, kedykoľvek si nájdem času. Mám tam otca a brata, dokonca i svoj vinohrad, o ktorý sa riadne starám. Tú žilku som zdedil po otcovi a starom otcovi a dobre mi robí zájsť každý víkend do vinohradu na vzduch a riadne sa zrelaxovať. Práca zubára fyzicky nie je veľmi náročná, zato vyčerpáva psychicky. Pracujeme na malom priestore, so živými ľuďmi, s deťmi, patrí sa byť mimoriadne obozretný a mať cit pre pocity ľudí, ktorých trápia bolesti.

DUCHOVNÉ STRETNUTIE. V nedeľu 23. februára sa na slovenskej evanjelickej fare v Šíde uskutočnilo tradičné duchovné stretnutie predstaviteľov cirkevných zborov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi z Erdevíka, Ľuby, Bingule, Sriemskej Mitrovice a zo Šídu. Prítomní si vypočuli duchovnú prednášku na tému Kristove reči v Matúšovom evanjeliu šídskej pani farárky Oliny Kolárovej za pomoci šídskych cirkevníkov. St. S. 9 /4584/

1. 3. 2014

Ľudia a diania 9. BAJŠIANSKE PRIADKY

Vonku pršal dážď, vnútri dobrá nálada Juraj Bartoš

ktorí ich poctili svojou návštevou. Pokrajinský poslanec Sándor Egeresi nešetrí komplimentmi: – Našu Bajšu už celé storočia krášli vzorné spolunažívanie a nadovšetko jej poctiví občania. Chcel

ak ako vlani, ani tentoraz sme v Bajši nepocítili vôňu priadkovej pukanej kukurice... Znechutenie z otravného dažďa, ktorý 22. februára kropil Bajšu, sa však pominulo hneď za dverami priestrannej školskej telocvične, v ktorej už ráno pred ôsmou na hostí čakali pekne naaranžované stoly. Vľavo sa „ubytovali“ jarmočníci so svojimi suvenírmi, cukrovinkami, textíliami... S niektorými sme sa i zoznámili. Ondrej Nemčok, tkáč zo Subotice, sa predstaví ako Andrija, ospravedlňujúc sa, že nevie po slovensky; čo ani nie je celkom pravda... Z reproduktora znejú pesničky, prirodzene, že maďarské, srbské a slovenské. O pol desiatej moderátorky Kristína Plochová, Dunja Kaćanská a Jovana Bobićová vítajú vzácnych hos- Bajšianska priadka tí, samozrejme, po maďarsky, po srbsky a po slovensky. by som, aby tohtoročné priadky Predseda Rady Miestneho spo- okrem pestovania tradícií utužili ločenstva Bajša Karol Lackovič aj vzťahy medzi národnými spopovie, že Bajšania zase raz chcú ločenstvami, ktoré tu žijú. byť dobrými hostiteľmi všetkým, Zástupca pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Bálint Juhász ozrejmí tradičné podujatie v širšom kontexte: – Bajšianske priadky sú jedným z tisíc podujatí, ktoré sa uskutočňujú na území Vojvodiny. Na jednej strane privábia hostí zo zahraničia, na druhej strane hovoria o nás, o našej pestrosti. Podujatie otvorí predsedníčka Obce Báčska Topola Melinda Kókaiová Mernyáková, a to tak, že zažne oheň fakle, ktorý bude horieť, až Moržovačka – mordovačka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kým sa, dakedy neskoro večer, Priadky neskončia a hostia nerozídu. Akí by to boli priadkari, keby prišli s prázdnou rukou? Predstavitelia miestnych úradov a občianskych zdru- Csoportanky žení z Báčskej Topoly, Bezdanu, Starej Moravice, Cso- i sklamania! Nakoniec sa víťazom portu, Kelebie, Kysáča, Kuly, Pa- stal bajšiansky richtár Karol Lacčiru, Rožňavy a Nového Orahova kovič (pozrite si, prosím, fotku na priniesli srdečné pozdravy, ale i titulnej strane). Potom sa do seba vecné darčeky. Tak Miluša Grňová pustili súťažné dvojice v moržovav mene Spolku kysáčskych žien ní kukurice. Také povzbudzovanie hostiteľom odovzdala populárnu by si veru priali aj futbalisti na Hlasľudovskú kuchárku – Z kysáč- našich čoraz prázdnejších štadióskeho receptára. V programe vy- noch! Adrenalín najlepšie využil stúpili školopovinné deti z Bajše, víťazný pár z Bezdanu Francziska mládež a ženy zaspievali, zahrali Papová a Saša Kočiš; prítomní ich na citarách a píšťalách... Členovia odmenili ováciami.

Zvuky slovenských hôľ priniesli Rožňavčania

KUS Dubina zo slovenskej Rožňavy sa predstavili slovenskými piesňami a zahrali na fujarách i na harmonike, takže za výkon zožali salvy potleskov. Súťaž majstrov pukancov sa síce nekonala, zato šlo do tuhého v pretekoch primátorov a starostov. Tí mali za úlohu zakotúľať obruč motocyklového kolesa a zraziť ním čím viac kolkov. To bolo fandenia, to bolo radosti, smiechu

Slovom, kým vonku kraľovalo psie počasie, vnútri pršala veselá nálada. V jej objatí prebiehali aj ďalšie preteky; na tie si už ale posvietime inokedy, keďže sme si z priadok odskočili na návštevu k najstaršej bajšianskej Slovenke Justínii Tótisaszegiovej. Raz, azda skôr než zájdeme na jubilejné 10. bajšianske priadky, načrieme do jej košatého životného príbehu... • ĽUDIA A DIANIA •

V BIELOM BLATE PÔSOBÍ MLÁDEŽNÍCKE ZDRUŽENIE

ktorých nasvedčuje, že takéto aktivity mladým Bieloblatčanom naozaj chýbali. – Myslím si, že organizácie tohto druhu sú vskutku potrebné v každej dedine. Mnohí boli na začiatku nedôverčiví, ale teraz Vladimír Hudec hé generácie ich je zapojených už omnoho mladých ľudí, viac. Stále sa síce učíme, lebo Bielom Blate už takmer rok – povedala na s takou činnosťou nemáme ešte pôsobí mládežnícke zdru- úvod predsedžiadne skúsenosti. Veď od zániku ženie úradne pomenované níčka klubu mládežníckej organizácie z doby Bieloblatský nezávislý mládež- Vesna Poliasocializmu uplynulo celé štvrťnícky klub – BENOK. Založili ho z ková, inak aj storočie a tú medzeru v orgainiciatívy Rady Miestneho spolo- sama členka nizovaní a zapájaní mladých do čenstva v marci minulého roku. Rady MS. spoločensky užitočných aktivít – K založeniu klubu nás podBENOK v tejje teraz veľmi ťažko preklenúť. nietil fakt, že mladí ľudia na de- to chvíli zhroPotrebuje to čas, ale verím, že sa dine väčšinou sedia doma pri mažďuje 50 vynájdeme a že to bude dobre počítačoch, cez internet sa ka- členov, ktorí fungovať. Z 50 členov BENOK marátia s virtuálnymi priateľmi sa prevažne Vesna Poliaková (vľavo) a Mirela Đerđovová aktívna je asi polovička. Z času na na facebooku, a o to, čo sa deje zamerali na s deťmi, ktorým priniesli darčeky čas v našej práci narážame však vôkol nich, neprejavujú žiaden úpravu osady. (Foto: archív BENOK) aj na také subjektívne problémy záujem. Nazdávali sme sa, že za- Tak vlani spolu ložením združenia ich prilákame so združením penzistov vybielili dedine a na jej okrajoch nazbie- typu „ja neprídem, ak príde ten a zapojíme do spoločenských stromoradie brestov v hlavnej rali kopu všelijakého odpadu, a ten“ alebo „ja s ním nebudem robiť... je taký či hlavne plastovéonaký“. Ľudia sú ho, ktorý potom HRAJ PRE LENU Futbalový klub Mladosť a príliš odcudzení dali recyklovať. Do plánu práce BENOK vlani v máji zorgani- a jedným z poslazaradili aj orga- zovali futbalový turnaj Hraj ní nášho združenizovanie huma- pre Lenu a takto zozbierané nia je podporovať nitárnych akcií, prostriedky darovali svojej stretávanie, kamaa tak na sklonku malej spoluobčianke Lene rátenie a toleranminulého roku Bandulićovej, ktorá nevy- ciu medzi mladýzorganizovali hnutne potrebovala operá- mi ľuďmi. Preto aj akciu zberu ode- ciu. Podobnú akciu týždeň touto cestou povu, obuvi a hra- neskoršie zorganizoval aj zývam všetkých čiek pre svojich Poľovnícky spolok Jelen. mladých Bielobn a j m l a d š í c h Malá Lena je operovaná latčanov, aby sa chudobnejších a ako sa dozvedáme, cíti nám pripojili, aby sme sa kamarátili spoluobčanov. sa dobre. Bieloblatskí mládežníci na štarte akcie Očisťme Biele Blato a čosi užitočné Konečne aj mlaurobili pre našu dianí, aby vlastnou prácou po- ulici, upratovali park v strede dí Bieloblatčania mohli svojej osade, podobne ako osady, zorganizovali veľkú akciu sa radi zabávajú, a preto si občas osadu, – uzavrela Vesna Poliato skôr v socializme robili mno- úpravy osady, v rámci ktorej po zorganizujú zábavy, návštevnosť ková.

Aktivitou proti odcudzeniu

DETSKÝ MAŠKARNÝ PLES. V nedeľu 23. februára veľká sieň Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan vo Vojlovici patrila maskovaným účastníkom tradičného detského maškarného plesu. Zúčastnilo sa viac ako 50 detí v prekrásnych kreatívnych kostýmoch, pričom dominovali princezné a akční hrdinovia. Mladšia generácia organizátorov Ivan Hríb, Ivona a Anna Beracké a Katarína Kalmárová sa snažili zrealizovať svoje nápady a deťom pripraviť krásnu maškarádu, na ktorú pozvali aj hostí z Hudobného centra v Pančeve, Hudobnej školy Jovana Bandura a kamarátov z vojlovického MKUS Árona Tamásiho. Najťažšiu úlohu mala štvorčlenná komisia v zložení Boris Matijević, Ivana Milikićová, Annamária Marková a Vladana Cvijanovićová, ktorá vyhlásila najkreatívnejšiu, najsympatickejšiu, najstrašidelnejšiu, najroztancovanejšiu, najmodernejšiu, najoriginálnejšiu, naj skupinovú masku a pod. Pre každého účastníka bola pripravená malá pozornosť a diplom za účasť. A. G. • ĽUDIA A DIANIA •

9 /4584/

1. 3. 2014

Ľudia a diania SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Zanechávajú trvalú stopu Jaroslav Čiep

a posledných dvanásť rokov v spoločenskom živote Petrovca a širšieho okolia je prítomný i Spolok petrovských žien (SPŽ). Jeho členky sa sústavne snažia skvalitniť kultúrny život v osade a pomôcť, kde treba. Vlani sa členkám SPŽ podarilo vynoviť kuchynku a prednú izbu v dome, ktorý dostali na pou- Pracovné predsedníctvo na valnom zhromaždení SPŽ žívanie. Okrem toho vydali druhú knihu receptov Takto to chutí po násť diplomov a dve mimoriadne a výšivkami rozprestreli na početpetrovsky 2, potešili sa aj vydaniu ceny. Prvú výstavu ručných prác, ných podujatiach v Novom Sade, knihy Čarovná niť v ruke ženy, v kto- ktorú nainštalovali v Selenči, po- Báčskej Palanke, Silbaši, Rakovci, rej je ozrejmená 90-ročná činnosť menovali Vo svete výšiviek. K Slo- Kikinde, Belehrade a v Petrovci. Pre spolkov žien v Petrovci. Aj v roku venským národným slávnostiam svojich hostí zorganizovali priadky, 2013 sa zúčastnili na súťažiach prichystali výstavu Česť našej metle, tortiádu, batôžkovú zábavu, každý v prednese poézie a prózy, ako a tak vzdali hold ciroku, tretej prie- posledný piatok v mesiaci aj Deň aj na literárnom stretnutí v Pivnici, myselnej rastline, ktorá, žiaľ, mizne otvorených dverí. Počas roka k nim kde ženy čítajú svoje práce. Účin- z našich polí, tak ako zmizli konope zavítali početní hostia, medzi nimi kovali aj na medzinárodnej výstave a chmeľ. Príležitostné výstavy v aj ženy z Málinca. Pre petrovských ručných prác a tradičných koláčov spolku prichystali k Veľkej noci žiakov zorganizovali dielňu šitia. S v Báčskej Palanke, kde získali pät- a Vianociam. Svoje stánky s koláčmi Asociáciou slovenských spolkov

KAMARÁTENIE KYSÁČSKYCH PENZISTOV PRI ČAJI

Pravidelné a vždy iné Elena Šranková

lenovia Miestnej organizácie penzistov invalidov práce každý rok usporadujú posedenie a kamarátenie pri čaji. Tentoraz stretnutie mali v piatok 21. februára v Slovenskom národnom dome za hojnej účasti tak členov tejto organizácie, ako i hostí. Všetkých na tradičnom večierku privítal Ján Vitéz, predseda organizácie penzistov, a po ňom sa prihovorili Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva, Ondrej Marčok, farár kysáčsky, Pavel Medveď, predseda združenia starobných penzistov, a Michal Anušiak, predseda bojovníckej organizácie. Predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový prítomným ukázal čerstvo vytlačený Zborník prác Kysáč 1773 – 2013, ktorý práve v ten deň priviezli z tlačiarne. Hovoril o problémoch pri vzniku tejto knihy a oznámil jej skorú premiéru. Nasledovali básne, príhovory a príbehy, ktorými toto posedenie spestrili a ktoré si z tejto príležitosti prichystali penzistky Magda Lomenová, Elena

www.hl.rs

Surová, Anna Privizerová, Zuzana Macáková a Mária Sláviková, ako i predseda Vitéz. Boli to skutočne dojímavé prívety, odzneli niektoré vlastné básne, ako i niektoré veľmi staré, z časopisov z rokov 1932/33. Nebolo to teda iba obyčajné posedenie pri chutnom čaji, káve, slaných a sladkých dobrotách, ktoré si účastníci sami pripravili a priniesli. Dôchodcovia tu počuli aj niektoré novinky zo súčasnosti svojej dediny a dozvedeli sa aj o plánoch Rady Miestneho spoločenstva späté s ozeleňovaním. Odzneli i návrhy, aby sa starobní dôchodcovia a penzisti invalidi práce spojili do jednej organizácie, a aby všetky spolky a organizácie v osade navzájom spolupracovali, aby tak v dedine vládol súlad a pokoj. Dôchodcovia a ich hostia neskrývali radosť z tohto stretnutia, na ktorom si popriali najmä pevného zdravia a dobrej nálady, najmenej do nového čajového večierka o rok. Nakoniec sa bavili pri bohatej tombole a získali viaceré hodnotné vecné odmeny, o ktoré sa pričinili sponzori.

Informačno-politický týždenník

žien boli na zájazde po Banskobystrickom kraji, s matičiarmi na Spiši. Ani vlani v SPŽ nechýbali prednášky o zdraví, rôzne humanitárne podujatia. V rámci spolku pôsobí aj spevácka skupina. Všetky uvedené aktivity SPŽ v roku 2013 kryli finančnými prostriedkami v sume necelých 277 000 din. a dobrovoľnou a neúnavnou prácou, skonštatovala predsedníčka SPŽ Katarína Arňašová na výročnom zhromaždení v pondelok 17. februára v Dome penzistov. Odznel aj údaj, že vlani v združení evidovali 47 členov, z čoho boli aktívni aj 5 muži. Okrem bežných podujatí v roku 2014 ich v združení čaká aj voľba nového vedenia. Na zasadnutí sa zúčastnili aj vedúci miestnej a obecnej samosprávy, predstavitelia Matice, cirkevného zboru a penzistov, ako i aktivistky z okolitých ženských spolkov. Petrovské spolkárky sa všetkým, s ktorými v minulom roku spolupracovali, odvďačili ďakovnými listinami. Jednu z nich odovzdali aj redakcii Hlas ľudu.

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA SPOLKU ŽIEN V PADINE

Plánujú rozšíriť tortiádu Ankica Nemogová-Kadancová

a výročnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v piatok 21. februára v budove Miestneho spoločenstva, predsedníčka Spolku žien v Padine Elenka Haníková podala správu o činnosti spolku v minulom roku a navrhla plán práce na rok 2014. Bohatá činnosť spolku prispieva k čoraz väčšiemu počtu pozvaní, ktoré prichádzajú na jeho adresu. Padinský spolok žien výborne spolupracuje s ASSŽ, ako aj s inými inštitúciami a podnikmi, ktoré ich i finančne podporujú. V roku 2013 napísali sedem projektov, z ktorých im tri boli schválené. V minulom roku spolok usporiadal početné výstavy, prednášky a výlety tak u nás, ako i do zahraničia. Na tradičnej tortiáde sa uskutočnila humanitárna zbierka pre Tijanu Totovú. Keď ide o tortiádu,

treba povedať, že spolok žien v tomto roku plánuje rozšíriť toto podujatie takým spôsobom, že okrem tortárok z osady pozvú aj hostí zo Slovenska, a to členky Únie žien zo Spišskej Novej Vsi, s ktorými majú dlhoročnú spoluprácu. V apríli pred Veľkou nocou plánujú usporiadať prednášku na tému Význam veľkonočných sviatkov a k tomu pripraviť príležitostnú výstavu pod názvom Teta Zuzanine výšivky. Jedným z prvých podujatí padinského spolku žien v tomto roku bude prezentácia spolku na aktuálnom veľtrhu v Belehrade. Výročné zasadnutie uzavreli koktailom, ktorý venovali Máriám a Zuzanám. Po zasadnutí spolok navštívil predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan a predsedníčka Miestneho spoločenstva Eva Petrášová. Predseda obce sa informoval o plánoch spolku a sľúbil primeranú finančnú podporu. • ĽUDIA A DIANIA •

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA HLOŽIANSKYCH EKOLÓGOV



Skvalitňujú životné prostredie J. Bartoš

všetkým k Dunaju. Sústavne sa starali o cestu vedúcu k „hlavnej európskej ulici“, najmä o budúce výletné miesto Banšuľa, kde zasadili stromky a kríky. Zbierali odpad na vchodoch do Hložian, usporiadali primerané výstavy

ak ako už viac rokov predtým, aj vlani sa členovia Združenia ekológov Ekos v Hložanoch mierou vrchovatou činili na pláne skvalitňovania životného prostredia, uviedla v správe o činnosti za predchádzajúci rok predsedníčka Viera Turčano vá na výročnom zhromaždení v kaviarni Pod lipami v piatok 21. februára. Námestník predsedu Obce Báčsky Petrovec Siniša Stanivuk za sústavnú mravčiu prácu ekosovcom odovzdal dar lokálnej samosprávy – videoprojektor. Hložianski ekoMladé ekologičky na vlaňajšom Festivale kvetín lógovia aj vlani organizovali prednáškovú čin- a súťaže o najvydarenejšie fonosť zacielenú na rozšírenie tografie krásnej i zdevastovanej poznatkov o vysádzaní kvetín prírody, respektíve o najkrajšie a stromkov, vrátane ochranných priedomia a záhradky. Nevynepásem. Organizovali aj dielne chali ani už tradičné podujatia a vychádzky do prírody, predo- Deň Dunaja a Eko deň Hložian

Jánošík

a zúčastnili sa aj na iných akciách. Pozornosť aj vlani venovali najmladším, žiakom základnej školy. Na výročnej schôdzi prváci aj tentoraz zložili ekologickú prísahu a dostali členské preukazy. Z finančnej správy, ktorú podal účtovník Juraj Takáč, vyplynulo, že na celkovú činnosť Ekos vlani získal necelých 140 000 dinárov. Ako povedala predsedníčka Turčanová, napísali šesť projektov, z ktorých štyri dostali zelenú. Na rok 2014 si vytýčili rozsiahly a rozmanitý plán práce. Jeho podstatou je naďalej vplývať na zvýšenie ekologického povedomia spoluobčanov. Osobitný dôraz bude na separovanom zbere odpadu v dedine. Na realizáciu náročného plánu, ako uviedol pokladník Ján Krasnec, budú potrebovať 470 000 dinárov.

Prednáška. V polovici februára Inštitút Tamiš z Pančeva usporiadal v Jánošíku prednášku pre poľnohospodárov. Hovorili o ochrane rastlín, prihnojovaní, radili sedliakom, ktoré odrody kukurice sadiť vzhľadom na poveternostné podmienky, informovali o možnosti získať subvencie na chov dobytka. Prednáška zaujala pozornosť prítomných poľnohospodárov, o čom svedčí aj veľký počet otázok, ktoré kládli odborníkom z inštitútu. Škoda však, že si túto prednášku prišlo vypočuť iba 15 poľnohospodárov. Záujem by iste bol omnoho väčší, keby mnohých neodradil dosť nevhodný termín prednášky – o 9. hodine ráno, keď dedinčania a najmä dobytkári majú najviac práce. V nedostatku Združenia poľnohospodárov prednášku zorganizovalo Združenie žien Jánošíčanka, ktoré v uplynulom období nadviazalo kontakty s inštitútom v súvislosti s podujatím Deň višní. vlh

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť všetkým občanom, ktorí občania sú majiteľmi hlasovacieho práva, aby sa pozorne pripravovali na nadchádzajúce voľby a aby – tak ako vždy – hlasovali len a len za najlepších kandidátov, ktorí kandidáti, keď (zase raz) zasadnú do poslaneckých lavíc, budú z celej sily a teda urputne – tak ako obvykle, t. j. ako vždycky – bojovať a bojovať a bojovať, akože inak: za lepší život majiteľov hlasovacieho práva, • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

a to tak terajších ako aj budúcich alias dospievajúcich, ktorým dospievajúcim čiže budúcim voličom ak aj práve do spevu nie je, tak im dozaista, keď raz narastú a stanú sa majiteľmi hlasovacieho práva, do spevu ešte ako bude, tobôž vtedy, keď budú nielen hlasovať, ale sa aj sami dostanú do poslaneckých lavíc. Pravdaže, pred nedočkavo vyčkávaným 16. marcom sa patrí, v záujme bystrenia vlastnej mysle, tak trochu, občas aj odpútať a uvoľniť.

Namiesto dobrej knihy nebude od veci prečítať si trebárs dennú tlač, v ktorej tlači nájdeme aj to, čo nás tlačí, aj čo netlačí. Čo nám hovorí správa, že v Srbsku – vraj – každý piaty občan nepracuje, respektíve, že len v januári zaevidovali 42 771 občanov bez zamestnania? Môžbyť nám táto správa hovorí, že štyria z piatich pracujú, ako i to, že tých viac ako štyridsaťtisíc ľudí v januári proste oddychovalo. Okrem toho v rámci predvolebnej kampane počuť aj to, že Srbsko zachránia iba zahraničné investície. Teda investície, nie robota. Treba mať na zreteli aj skutočnosť, 9 /4584/

že podaktorí naši (ale naozaj aj naši) politickí dejatelia a funkcionári majú toľko chute a vôle rozdávať sa na všetky strany, to jest nezištne makať v mene blahobytu tých, ktorí nepracujú, že veru paralelne vykonávajú aj niekoľko funkcií odrazu, a to, verme im na slovo, za mizerných päťdesiat- – šesťdesiattisíc (dinárov). Sú veru i takí, ktorí sa pohoršujú nad informáciami, že u nás – a nie práve od včera – prekvitá korupcia. Pritom, vraj, povedzme v takom Nemecku prekvitá prostitúcia, ale nikto z tunajších pohoršovateľov sa nad tým nečertí. Bum-bum!

1. 3. 2014

Ľudia a diania BOĽOVSKÉ ŽENY MAJÚ VÔĽU PRACOVAŤ

Chýba len omladenie spolku Jasmina Pániková

poslednom čase ženské spolky pôsobia v takmer každej slovenskej osade. A takmer každý spolok má nejaký svoj deň – višňový, tortový, tekvicový... V Boľovciach je situácia trochu inakšia. Ženy najprv pôsobili v rámci Oltárneho krúžku žien, ktorý naplno začal pracovať po príchode vznešeného pána farára Jána Vinkoviča a jeho manželky Vlasty. „S manželom sme v Boľovciach už 30 rokov a od samého príchodu pracujem so ženami,“ hovorí Vlasta Vinkovičová, predsedníčka spolku. „Najprv sme sa začali stretávať v rámci Oltárneho krúžku žien. Neskoršie, keď sa začali zakladať ženské spolky, aj my sme nasledovali ten príklad a založili sme Spolok žien Nezábudky. Ale Entuziazmus ich zatiaľ neopúšťa, – hovorí ešte predtým sme uvažo- predsedníčka spolku vali o založení spolku, lebo sme sa už dlhší čas zaoberali ručnými iba ručné práce, môžeme aj piecť prácami, ktoré sme potom darovali koláče a torty a aj tým spôsobom hosťom počas cirkevných návštev.“ prejaviť svoju zručnosť. A možno by Spolok v súčasnosti má 16 aktív- sme v budúcnosti mohli zorganizovať nych členiek, ktoré sa najčastejšie stretávajú v zimnom období. Keďže sú to prevažne staršie ženy, venujú sa klasickým ručným prácam, ale sa snažia trochu ich modernizovať. „Prevažne sa zaoberáme výšivkami. Je to klasický spôsob vyšívania, ale vymýšľame si nové vzorky, lebo tie staré si už takmer nikto nechce kúpiť. Zatiaľ najväčší záujem o výšivky majú ľudia zo zahraničia. Naše práce odcestovali na Slovensko, do Nemecka, do Austrálie... Snažíme sa, aby ... a je to iba malá čiastka výšiviek sme mali čím väčšiu ponuku a, pravdaže, aby to bolo kvalitne zhotovené. Keďže by sme chceli, aj také podujatie, na ktorom by sme aby sa do spolku zapojili aj mladšie prezentovali tradičné jedlá.“ Ako pani Vinkovičová povedala, ženy a tie sa, žiaľ, väčšinou nezaoberajú ručnými prácami, snažíme sa uviesť pre vzdialenosť necestujú často na aj určité novinky. Veď nemusia to byť návštevy, ale hostí vždy rady privítajú.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jedinečnú príležitosť privítať v Boľovciach členky takmer všetkých ženských spolkov mali 1. decembra 2013, keď sa pri návrate z Vianočného bazára v Belehrade u nich zastavilo stopäť žien. „Potešili sme sa, že si ženy zvolili návštevu práve našej osady, ale ihneď sa objavili aj obavy z oznámeného počtu žien, a potom aj z toho, aký program prichystať, aby sa návšteva vydarila. Najväčším problémom bol priestor, keďže by sa do miestností na fare nezmestilo toľko osôb. Našťastie, prihlásili sa početní sponzori. Odrazu sa všetko riešilo – sála, občerstvenie a k tomu aj muzika, a to všetko zdarma. Príjemne ma prekvapili nielen spoluobčania, ktorí nám sami ponúkli pomoc, ale aj ženy, ktoré prichystali torty a koláče, a pritom všetko krásne naaranžovali.“ Na decembrovú zábavu v Boľovciach si aj hostky, aj hostiteľky určite dlho spomínali. A aké plány majú do budúcna? „Budeme pokračovať v tom, čo robíme, a chceli by sme aj my mať nejaké svoje podujatie. Na to je však nevyhnutné do práce zapojiť aj mladšie ženy. Vôľu máme,

peňazí síce mnoho nemáme, ale ak človek skutočne chce zachovať svoju ľudovú kultúru a prezentovať to, čím sa zaoberá, tak sa už nejako vynájde,“ uzaviera Vlasta Vinkovičová.



KRÁTKE SPRÁVY

Selenča Výstava. Z príležitosti 8. marca – Medzinárodného dňa žien Etno sekcia zo Selenče pripraví ďalšiu expozíciu pod názvom Tkáme nitky spomienok na selenčské tkáčky. Svoje exponáty tu predstavia aj spolky žien z Báčskej Palanky a Báčskeho Petrovca. Výstavu otvoria v nedeľu 2. marca o 15. h v etno priestore selenčského kultúrneho domu. Expozíciu a program majú na starosti členky etno sekcie s vedúcou Vierou Strehárskou. J. B-di xxx Projekt Pestrosť dúhy v našich dielňach, ktorý v Selenči organizuje diakonická skupina Dúha, pokračoval v piatok 21. februára ôsmou dielňou venovanou výrobe šperkov. O technike výroby šperkov hovorili a svoje zručnosti prítomným prezentovali Anna Fodorová, Tatiana Fačarová a Veronika Fačarová. Účastníčky dielne si mohli vyrobiť šperky podľa vlastných predstáv, takže vznikol pekný počet náušníc, prsteňov a iných ozdobných predmetov. Projekt hmotne podporuje Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu a do konca projektu zostali ešte dve dielne. Na záver projektu usporiadajú bazár, na ktorom na predaj ponúknu predmety vyrobené v rámci jednotlivých dielní. J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

S ANNOU BABIAKOVOU Z BÁČSKEJ PALANKY

Krása, na ktorú pozerá s úľubou Elena Šranková

lovenský ľudový kroj, len čo je pravda, má svoje čaro. Od mladosti, keď aj sama v ňom chodila oblečená, až dodnes, Anna Babiaková z Báčskej Palanky má ku kroju osobitný vzťah. Počas festivalov, dokonca aj v Hlase ľudu, pozorne sleduje krojovanú mládež. Odkedy vlastne datuje váš záujem o kroje? – Do svojho dvadsiateho roku, kým som žila v Pivnici, aj sama som nosila kroj. V súbore som tancovala a spievala. I keď sme vtedy nosili novší typ kroja s fodrou, od starých rodičov sme si pýtali fotografie, aby nám ukázali a vysvetlili, čo sa v ktorej dobe nosilo. Tak sme prišli po tú našu pivnickú zberanku. Keď som sa vydala, prestala som sa obliekať do kroja. Prišla som do Báčskej Palanky, ale ma kroje, najmä tie starodávne, veľmi zaujali. Práve teraz zapisujem pre pivnického choreografa Janka Merníka svoje poznatky o tom, čo patrí do ktorej doby, aby sa pri obliekaní tanečníkov nemiešali časti krojov z rozličných období. Máte možno skúsenosti aj v šití krojov? – V Palanke som absolvovala kurz šitia a začala som šiť i kroje. Doma v Pivnici som sa naučila vyšívať, na jednom stroji klasické vyšívanie a na druhom som vyšívala retiazkovým bodom, čo voláme štikovanie. Kroje som vyšívala a šila pre pivnický a palanský súbor a okrem slovenských som vyhotovila i srbské zástery, moslimské dimije a do Bosny som ušila ženské kroje. Pre potreby detského folklórneho súboru v Palanke som tiež vypracovala kroje, a to vďaka rozhlasovej speváčke Anne Pavelkovej, ktorá svoje kroje darovala do Slovenského domu, a ja som ich poprešívala a upravila. Ozdobila som ich novými čipkami a mašľami, ktoré som nakúpila v dohovore s predsedom MOMS Jurajom Belánim. A čo tie staré kroje? – Mám záľubu v starých krojoch a skúmam ako, kedy, kde a čo sa nosilo, predovšetkým na základe fotografií. Zapisujem si to podľa pokynov, ktoré mi dal Ján Guba. Značím si všetky informácie, ku kto• ĽUDIA A DIANIA •

rým sa dostanem. Jednej študentke etnológie som tieto fotografie a údaje poskytla pre diplomovú prácu, a ako mi povedala, profesor sa veľmi prekvapil, keď videl, čo všetko sa dodnes zachovalo. Keď som s Vlastou Vachulovou, víťazkou festivalu Stretnutie v pivnickom poli, bola na festivale Rozospievaný Sriem v Šíde, poprosila som ju, aby sa obliekla do starodávneho pivnického kroja, ktorý bol veľmi povšimnutý. Kroj, ktorý Vlasta mala oblečený, je inak jej rodinný, a ja som jej vypožičala iba niektoré časti. Ako povedali jej domáci, zásterka, ktorú mala oblečenú, má 120 rokov. V Šíde som viacerým účastníkom pripomenula, že pri krojoch sa treba prispôsobiť dobe, v ktorej sa nosili. Hovorila som o tom, aké kombinácie sa môžu robiť pri tmavých krojoch, a zaujalo ich to. Všímate si všetky kroje, alebo iba pivnický? – Veľmi sa mi páči napríklad kovačický kroj, aj zo súčasnosti. Ich sukne sú jednoduché, ale pútajú bohatstvom faltní. Oplecko zato vyniká a zdôrazňuje krásu kroja. Pazovčania sa mi tiež páčia, lebo využívajú svoj kroj na rôzne spôsoby. Ján Slávik a teraz aj jeho syn Ivan v Novom Sade vyberajú pekné farby krojov a páči sa mi, ako Janko kombinoval starší kroj s novším. Vieme, že v jednoduchosti je krása. Nepáči sa mi, keď je na kroji veľa toho prišitého, asi rozmýšľam inak ako v mladosti.

Lebo naši ľudia boli voľakedy chudobní a dávali si pozor, ako odev šili a nosili, aby im veci čím dlhšie trvali. Tie materiály boli silné, takže sa zachovali dodnes. V čom sa dnes robia chyby pri obliekaní krojov? – Veľa som sa o tom rozprávala aj s inými, ktorých kroje zaujímajú. Napríklad chlapci – či už na festivale v Pivnici alebo v tanci – vystupujú s vypásanou košeľou. Tak sa chodilo žito kosiť alebo do roboty. Žiadna mama by nepustila voľakedy svojho mládenca do kostola alebo na svadbu vo vypásanej košeli. Stáva sa, že chlapci tancujú v bačkorách s dievčatami vyobliekanými v kašmerínkach. Hoci by aj mali nové bačkory, mládenci nešli v nich na tanec alebo do kostola. Možno iba večer na pažiti si tak zatancovali, ale aj dievčatá tam boli v jednoduchšom kroji. Účes dievčaťa tiež musí patriť k dobe, z ktorej je kroj. Vieme, kedy sa nosil pútec, kedy sa česalo hore, aké stuhy a mašle sa nosili. Stužiek na hlave nesmie byť mnoho, ale podstata je v tom, ako sú upravené, zaviazané a akej sú farby, či sú vyšívané alebo jednofarebné. Dôležité je aj to, či je 9 /4584/

mašľa na vrkoči uviazaná dolu alebo okolo hlavy. Chyby sa robia i v tom, že si dievčence stuhy viažu na uši, avšak majú sa viazať za uši. Napríklad Pivničanky si viazali stužky na uši, keď mali oblečenú zberanku a zaviazaný atlasový ručník s froncľami – cikráš. Vtedy totiž nosili nadpletený vrkoč, ktorý bol okolo hlavy zaviazaný čiernou šnúrkou. Aby sa šnúrka nevidela, uviazala sa ešte úzka čierna stuha. V tyle bolo koliesko z vyšívaných mašličiek a na konci vrkoča mašlička v podobe motýlika. Akú máte mienku o štylizovaných krojoch? – Nerada vidím štylizované kroje. Najmä nie tie bledé farby, ako šedivé. Na javisko skôr patria tmavšie, pestré a hýrivé farby. Pritom kroj nemusí byť veľmi okrášlený. Dotkne sa ma aj to, keď choreografi kombinujú dievčenský kroj s fodrou s čižmami. Chlapci kedysi nosili čižmy, ale dievča v sukni s fodrou a čižmách, to akosi nejde. Mali by sme viac využívať krásu, ktorú máme v našich dedinských skri-

niach. To sú hotové múzeá, podľa ktorých by sa mohli ušiť štylizované kroje. Lebo pri kroji všetko má zmysel. Vie sa, čo k čomu patrí a prečo. Staré kroje majú čaro, na ktorom si môžeš popásť oči. Mňa to veľmi zaujíma a ešte stále žijem s tým.

1. 3. 2014

Ľudia a diania 

KRÁTKE SPRÁVY

Boľovce

FEBRUÁR JE MESIACOM FAŠIANGOV, karnevalov a maškarných plesov. Aj v petrovskej základnej škole v piatok 21. februára Detský zväz usporiadal tradičný maškarný ples, keď sa v aule školy zoskupilo viac ako 250 žiakov nižších ročníkov so svojimi najbližšími na vydarenej prehliadke masiek. Pódiom sa najprv spoločne predviedli žiaci so svojimi triednymi učiteľmi, a potom, kým trvalo hodnotenie masiek, na pódiu sa v rámci maskového žúru zabávali všelijaké potvory, strigy s upírmi, hrdinovia komiksov a kreslených filmov, rozliční majstri, pavúky, včielky, šašovia, zombi, snehuliaci, roboti, zajkovia, krokodíly, motýliky, práčky a iné kreácie. K dobrej zábave im pomohli aj trubkári a predvedením úvodnej scénky aj ich trochu starší vrstovníci. Na záver hodnotiaca komisia oznámila, ktorých deväť masiek (na snímke) v piatok 28. februára predstaví petrovskú školu na maškaráde v Novom Sade, ktorú už 19 rokov organizuje Vojvodinské múzeum. J. Č.

Maškarný ples. V sobotu 8. februára boľovský KUS Sládkovič usporiadal vydarený maškarný večierok. Odkedy sa pred rokom mladí chopili vedenia spolku, tu je ozaj veľmi rušno. Najviac pracuje folklórna sekcia so svojimi troma skupinami, pričom tá prvá je skutočne aj najreprezentačnejšia, lebo je v nej veselá boľovská mládež plná vzletu a vždy pripravená na zábavu. Preto aj tentoraz tanečníci a tanečnice s veľkým nadšením privítali pozvanie predsedníctva spolku na maškarný ples. V ten večer nezvyčajné a strašidelné bytosti postávali v strede osady a do spolku sa náhlili veselé hlúčiky stríg a ostatných fantastických bytostí, predovšetkým zo súčasných horor filmov, aby sa na plese všetci spolu pekne zabavili. V. T.

 RETROSPEKTÍVA (21.) vo výbere Kataríny Gažovej Kultúrna jeseň 1962 v Petrovci Za echo komúny v speve a tanci Asi takýto názov by priliehal sympatickému mládežníckemu večierku vo štvrtok večer, keď pred preplnenou sálou Domu kultúry v Petrovci predefilovali naozaj najkvalitnejší speváci a tanečníci z radov mládeže zo všetkých osád Petrovskej obce. Posudzujúc tento večierok zo svetla spomienok na podobné a predošlé, musí sa konštatovať všeobecný pokrok. Už či v organizačnom zmysle, alebo v súvise s kvalitou programu ako celku. V prvom rade prekvapil poriadok, vážnosť pochopenia u poriadateľov i interpretantov, dôkladné prichystanie a nacvičenie, a na druhej strane kvalita samých spevov, ktoré tentoraz zaznamenali ozaj pokrok a ukázali, že sa i medzi našou mládežou nechce viacej improvizovať. Z celej spústy spevných a tanečných bodov večierka zo desať spevákov (i duety) si rozhodne zasluhuje i odbornejšieho povšimnutia a mohli by i v rozhlase znamenať citeľné osvieženie. Ak sa chce rozdeliť program spevných bodov na ľudové a umelé piesne,

www.hl.rs

nuž v tých ľudových motívoch bol výraznejší skok dopredu, hoci sa i do podania zábavných melódií vložilo viacej študióznosti. Vo všeobecnosti však zaimponovala príprava a nacvičenosť. V prvom rade sestry Labátove z Kulpína v duetách, potom Čáni z Hložian, Zuzka Širková z Kulpína, Benková z Petrovca (výborne autenticky zaspievané ľudové piesne), obe mládežníčky z Maglića a potom i Horvátová z Kulpína a mnohí iní mimoriadne príjemne zapôsobili a mnohé piesne museli zopakovať. Zdá sa nám však, že najpríjemnejšie prekvapil hudobné terceto mladíkov„z Nového šoru“ z Petrovca, ktorí sa lapili samoiniciatívne nástrojov, inštiktívne vedení šľachetnou snahou „urobiť niečo na tom našom chudobnom poli“. Hoci orchester neúplný (harmonika, bas-príma a klarinet), predsa za klavírneho sprievodu Andreja Boldockého zapôsobil vzletne, veselo, úprimne a súladne. Všetky piesne doprevádzal žiacky orchester petrovského gymnázia znalecky, intímne. Hlavný podiel na úrovni večierka však má Andrej Boldocký (a z časti i Vlado Majera – žiak) za klavírom. Obecenstvo – pozostávajúce väčšinou z mládeže, tentoraz príkladne disciplinované a nadmieru seriózne. I toto pridalo ku kvalite večierka.

Informačno-politický týždenník

Vojvodinský kolorit V podaní mládežníckeho kultúrno-umeleckého spolku „Mladosť“ zo Subotice Nový spôsob komponovania umeleckých večierkov vo forme recitálov už viacej rokov razí cestu na ochotnícke scény. Sú to literárno-hudobné pásma spestrené s tanečnými, baletnými a spevnými prvkami a mali by vo veľkej miere nahradiť možno „prežité“ formy divadelních prejavov, zatvorených do troch stien izby. Práve tá šírka a pestrosť má prilákať dnes už čoraz náročnejšie obecenstvo, prijimajúce štandardné programy z rozhlasu a televízie. Poriadatelia Kultúrnej jesene preto zaradili do programu i takéto pásmo – „Vojvodinský kolorit“, ktorý v podaní členov kultúrno-umeleckého spolku Mladosť zo Subotice mal pekný úspech na pokrajinskom festivale ochotníkov v Kikinde. V nedeľu večer teda, na záver Kultúrnej jesene, petrovské obecenstvo malo príležitosť za 55 minút sledovať výkon týchto madíkov a dievčat zo Subotice. „Vojvodinský kolorit“ je v tomto podaní určitou apoteózou básnic-

kých výplodov básnikov spievajúcich o Vojvodine ako žírnej rovine a plodnej postati (Antić, Florika Stefan a iní). Kompozične však podaný strnule, nedostatočne oduševnene a výkonmi často nedostatočne výrazne a nevyužite (najmä u recitátorov). Očakávalo sa, že bohatstvo básnických výrazov bude znázornené i adekvátnym prejavom scénickým, už či výpuklejšie zdramatizovanými scénami alebo tancami, alebo piesňami, no zostalo takmer všetko na bledom vypovedaní básní. Bohatstvo (čo by muselo byť znázornené už v dôsledku samého pomenovania pásma) Vojvodiny je i v tancoch i v básňach, a v spevovoch a iných výrazoch života tohto národnostného konglomerátu omnoho väčšie, plnšie, širšie. V Petrovci si obecenstvo už zvyklo na podobné literárno – hudobné pásma, vie ich doceniť a čerpať z nich umelecký pôžitok – i keď ich podajú domáci ochotníci. Tentoraz bolo obecenstvo uchvátené iba striedavo, iba zopár recitácií mohlo ním zachvieť a iba zopár tancov oduševniť. Predsa tomuto mladému kolektívu patrí uznanie už pre samo oduševnenie, s akým sa lapilo tejto práce a s akým nastupuje. P. B. (Výber z Hlasu ľudu č. 84, ktoré vyšlo 24. októbra 1962 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Snahy o osamostatnenie slovanskoslovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Katarína Verešová

nes, keď Slovenská evanjelická a. v. cirkev má Ústavou zaručenú samostatnosť, pomaly sa zabúda na to, aké v minulosti vojvodinskí slovenskí evanjelici vynakladali snahy o osamostatnenie. Aby sa preskúmali dejiny všetkých slovenských evanjelikov v bývalom uhorskom štáte, treba najprv preskúmať dejiny tejto cirkvi z polovice 19. storočia, najmä úsilie významných evanjelických farárov prof. Karola Kuzmányho, superintendenta autonómie evanjelickej cirkvi, Dr. Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu a ich spoločníkov. Vyrastajúc v duchu učení a názorov slávnych duchovných vodcov, Vladimír Hurban (1850 – 1914), evanjelický farár, syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana, na Dolnú zem prišiel roku 1874 s predstavou, že v krajine, kde uhorská moc nemala taký vplyv ako v dnešných hraniciach Slovenska, Maďarska, v Báčke a Banáte, podporený otcom Jozefom, nadviaže tesnú spoluprácu s evanjelickými Nemcami a Chorvátmi, ako aj s pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi. To sa mu aj podarilo, takže prakticky od samotného príchodu Vladimíra Hurbana do Starej Pazovy slovenská osvietenecká verejnosť so sympatiami sledovala stretnutia a deje na pazovskej fare, kde sa stretali ľudia podporujúci všeslovanskú vzájomnosť. O tom svedčia zaujímavé doklady v ÚA SEAVC. A nielen to, lebo slovenskí evanjelici aj predtým vedeli, že na území bývalej Habsburskej vojenskej hranice možno utvoriť Krajinskú cirkev v Kráľovstve Chorvátska – Slavónska na základe XXVI zák. článku z roku 1790/91, potom na základe Patentu z roku 1859, ako aj na základe Vyrovnania z roku 1868, kde sa zabezpečuje autonómia Chorvátska – Slavónska vo veciach bohoslužby a výučby. • ĽUDIA A DIANIA •

Prvý pokus o utvorenie SriemPo tomto rozhodnutí pazovský skeho seniorátu sa udial 9. mája farár Vladimír Hurban mal veľké 1880 z iniciatívy pazovského zboru, nepríjemnosti s promaďarskou Khua druhý roku 1883, o čom písal enovou stranou. Dokonca chorvátVladimír Hurban v Pamätnici Cirkve sky snem schválil roku 1898 nový Evanjelickej Aug. Vyzn. Staro-Pa- zákon, ktorým sa krajinskí evanjelici zovskej od roku 1874 (str. 20). Na tento pokus sa odhodlal pazovský farár z iniciatívy svojho otca Dr. J. M. Hurbana. Oba pokusy boli však neúspešné. Po smrti superintendenta Gustava Seberínyho a po voľbe nového Samuela Šarkanyho, farára na Piliši, ako aj po príchode Mikuláša Abaffyho do surčínskeho a filiálneho boľovského zboru, roku 1891 v Pazove na konvente rozšírili žiadosť – založiť osobitnú superintendenciu pre Chorvátsko – Slavónsko, čo znamenalo, že aj pre Sriem. „Roku 1893 dňa 10. septembra uzavrela cirkev stvoriť osobitnú neodvisnú samostatnú krajinskú cirkev evanjelickú Chorvátsko – Slavónska na základe zákonného článku I z r.1868... Na spoločnom Kostol, v ktorom pazovský zbor hlásal konvente cirkví chorvát- cirkevnú autonómiu sko- slavónskych 4. a 5. októbra vydávajú cirkvi uhorskej: „Umučená 1893 v Záhrebe sa toto uzavretie aj krajinská cirkev ešte i posledný zúprijalo a vyhlásilo a cirkvi uhorskej falý krok urobila. U prestola Kráľovho prosila o zavrhnutie doneseného zákona ako škodného,“ komentoval Hurban a veril: „Naša cirkev stojí na stanovisku zákonnej negácie, chová sa k stvorenému stavu veci pasívne a čaká trpezlivo na vzkriesenie spiacej devičky, jedinej zákonnej krajinskej cirkvi.“ Nový krajinský Sriemsky seniorát bol utvorený až v roku 1900, keď za seniora bol zvolený Slovák Mikuláš Abaffy. Bolo to z pazovskej iniciatívy. Z toho dôvodu vážne probléPodobizeň Vladimíra Hurbana my na pazovskú adresu potom z roku 1910 prichádzali z Báčskeho seniorátu, i vláde chorvátskej notifikovalo. pretože pazovský cirkevný zbor Toto provizórium trvalo pol piata odmietol tomuto seniorátu plaroka,“ uvádza v Pamätnici V. Hurban. tiť cirkevnú daň. O tomto dlhom 9 /4584/

procese v Pamätnici sú popísané hárky papierov: „Keď cirkev [cirkevný zbor] neplatila dobrovoľne a Báčsky seniorát so žiadosťou o politickú exekúciu tej dane zo strany našej vlády nariadením od 6. decembra 1899 odbytý bol, prenesená je vec na pole cirkevných súdov. Báčsky seniorát žaloval cirkev staropazovskú pred Konzistoriom na zaplatenie dane vo výške K4.426,58.“ Trvalo to päť rokov, kým 13. 10. 1906 rozsudkom vlády nebol vyhlásený ako nezákonitý. Báčskemu seniorátu ani to nestačilo, takže písomné a súdne naťahovačky trvali ešte 11 rokov. „Dňa 22. 10. 1909 dostala cirkev riešenie krajinskej vlády o onej neprávne od cirkve požadovanej seniorálnej dane báčskej v tom zmysle, že tú daň cirkev staropazovská platiť povinná není. A tak sa utrhol proces, ktorý sa vliekol 16 rokov,“ uviedol Hurban v kronike z roku 1909, kde zapísal, že v tom roku za kaplána bol uvedený jeho syn Vladimír Konštantín Hurban, ako aj to, že v kasni pazovského cirkevného zboru v tom roku zostal zvyšok príjmov 5.330.06 K – orientačne toľko, koľko by pazovský zbor s úrokmi stála báčska seniorálna daň. Z Hurbanovej kroniky sa jasne vidí, že pazovský cirkevný zbor žiaden halier nechcel opätovať pre maďarónske cirkevné vrchnosti. Takú odhodlanosť preukazoval práve farár Vladimír Hurban, verný syn roduverného slávneho otca Dr. Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý ako národný buditeľ trpel vo väzení práve od maďarónov. Otcove skúsenosti k osamostatneniu cirkvi neskôr použil V. K. Hurban, keď spolu so svojimi kolegami Adamom Verešom, Samuelom Štarkem, Dr. Jánom Čaplovičom, Jozefom Janišom, Igorom Branislavom Štefánikom a ďalšími v novoutvorenom štáte južných Slovanov založili v Starej Pazove 27. júna 1921 samostatný Slovenský evanjelicko-kresťanský a. v. dištrikt.

1. 3. 2014

Vrabec V lado

rabec Vla d je. Vlani o Valibuk vysoko vravel vy vyskakudre Vik vysko válovec, č, vydra, vyprac tórii: „Vysoko uje ve lovce. Vysk ď vydry vyžadujú m vápenatý všetkým očím vyššie, vybu vápenaté vádu vid vela výzv ieckym vrabcom ješ veľkú vilu .“ Vydra v e. Vyskoč ili yh vyskočil v yššie. Vyd vysoko – vrabec v ora vystav šak skú vilu v ala ra vajíčka. V bcom. Vrabce vo veľkopanrab vil sedávala čeky vyleteli von e vyliahli . Vydra vy vonku vo vani. Hana Č ZŠ Mladý ch pokole ížiková, 8. 1 ní v Kova čici Valentína H

udecová,

á, 5. 2 anov

5. 2

enď Mia M

Vybláznime sa so šašommi a i s písmenkaspoň jednu vetu tak, aby ťsaaj

kto vytvori kedy zložiť sili ste sa nie m písmenkom? A čo ta nky Andrea kú o p i, át ar am istý čiča začínalo tým ko. Dosvedčia to i Kova enkami v a p. každé slovo ľah ísm p to s je li ie ka n ty ru o li viac viet... Ve na hodine slovenčiny p tvary, len aby zakonči takto li novo si ľa ýš ré o m kt vy a, ď . a Han šť ke u písmenku vízii veselo, zvlá vytypovaném už tých v cirkuse, v tele Ale bolo im é rn ve i al st či zo m v, a ko šo o ku ša i n st ým lie o el čn bd myš dy aj v spolo vitráže pod A veselo je vž to, ktorých spôsobom žiaci ZŠ hrdinu Janka alebo aj tých na Agarského vytvorili profesora Já arej Pazove. Čmelíka v St

vá, 5. 2 Maja Kišo

Papagáj Peter

o pivnici poletoval pekný pap agáj Peter. Predtým pojedol plnené palacinky. Potom prestal poletovať: pad ol pod policu. Pomaly prekročil prah pivnice, preletel ponad panvicu, pohár. Prestrč il pritom prskavky položené pod policou. Pre šťastný piskotal prázdnym poľom. Preletel pol planéty. Predsa potom priletel priateľovi páv ovi Pavlovi. Páv Pavel práve prezeral poštu. Prekvapene pozrel a potešene piskotal: – Pán i, Peter prišiel! Andrea Jonášová, 8. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačic i

ová, 6. 1 Ivona Zloch

Ivor Šaš, 5

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 1. marca 2014 ČÍslo

5 /1863/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena slnečnicových výliskov Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

Registrácia gazdovstiev do 31. marca! Ľubica Sýkorová

inisterstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska a Trezor rozposlali v polovici februára formuláre potrebné k obnoveniu a registrácii na zápis do Registra poľnohospodárskych gazdovstiev na rok 2014. V minulom roku bolo registrovaných okolo 250-tisíc gazdovstiev. V tomto roku sa očakáva väčší záujem, pretože registrácia je podmienkou na čerpanie rôznych podporných prostriedkov a prémií z agrárneho rozpočtu. Posledný termín odovzdania potrebných formulárov je 31. marec 2014. Minister poľnohospodárstva navrhol Ministerstvu financií, aby poľnohospodárom umožnili prihlasovanie aj

mimo sídla Trezoru, čiže v obciach, v združeniach poľnohospodárov, čím by sa uľahčil a urýchlil celý proces registrácie. Momentálne sa poľnohospodári môžu zaregistrovať na 145 miestach. Aby sa vyhli nepríjemnej tlačenici, prihlásenie by si nemali nechávať na poslednú chvíľu. Poľnohospodárom, ktorí majú pri vypĺňaní tlačív nejaké problémy, ochotne pomôžu odborníci z poradenskej poľnohospodárskej odbornej služby. ... Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva vypísal štyri súbehy na realizáciu nároku na využitie úverových línií za výhodných podmienok. Súbehy sú otvorené do 15. marca 2014. Úvery budú určené na zakladanie vinohradov,

dňoch od 17. do 21. februára 2014 na Produkčnej burze v Novom Sade bol zaznamenaný veľmi malý tovarový obrat. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol dva a pol razy menší a predstavoval 666 ton tovaru. Finančná hodnota bola až tri ráz nižšia. Vôbec sa neobchodovalo so pšenicou a sójou. Najviac sa obchodovalo s kukuricou, ktorej priemerná cena bola 17,06 din./kg (15,51 din./kg bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to bolo o 0,5 % menej. Na svetových burzách sa cena pšenice pohybuje takto: na Parížskej burze je cena pšenice potravinárskej 198,50 eur/t (platí pre marec 2014) a na burze CBOT v Chicagu 164 eur/t (platí pre marec 2014); na londýnskej burze je cena pšenice kŕmnej 191 eur/t (pre máj 2014). Cena kukurice sa v Európe pohybuje na úrovni od 138,73 eur/t (Rumunsko) do 186 eur/t (Belgicko). Na burze v Chicagu je 122,11 eur/t (platí pre marec 2014). Na novosadskej burze takmer po dvoch mesiacoch bol záujem aj o slnečnicové výlisky, ktoré sa predávali po 26,76 din./kg zariadenia pre vinohradníctvo, (22,30 din./kg bez DPH). V porovnaní s kúpu novej poľnohospodárskej ich cenou z konca roku 2013 sú drahšie techniky, zavlažovacích systémov, o 1,30 din./kg. včelstiev, úľov, včelárskych potrieb Z minerálnych hnojív sa obchoa príslušenstva. Prihlášky a infordovalo so SAN-om. Jeho cena bola mácie o potrebnej dokumentácii 31,11 din./kg (28,28 din./kg bez sa môžu prevziať v Pokrajinskom DPH). V porovnaní s predcháfonde pre rozvoj poľnohospodárdzajúcim týždňom sa nezmestva v Novom Sade a v lokálnych nila. Predalo sa aj 25 ton obecných kanceláriách. močoviny (urea), ktorej ... cena bola v uvedeNezávislá asociácia poľnohospo- rov museli nom období 39,27 dárov Srbska žiada od Ministerstva priložiť dodin./kg (35,70 poľnohospodárstva výhodnejšie klad o zaplatedin./kg bez subvencie. Dôvodom je minuloroč- ní, čiže účtenky. DPH).  ná zlá situácia ohľadom výkupných Okrem iného taktiež cien poľnohospodárskych výrob- žiadajú, aby sa nárok na kov. Poľnohospodári žiadajú od subvencie nepodmieňoval ministerstva, aby gazdovstvá, ktoré vykonaním analýzy pôdy, ani vlastnia od 50 do 100 hektárov zaplatením do fondu dôchodpôdy, dostali osemtisíc dinárov v kovo-invalidného poistenia (PIO hotovosti a len na štyritisíc diná- fond). 

Z obsahu Poľnopitika v EÚ

str. 2

Ruže začíname rezať pred pučaním

str. 5

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (4)

pripravila: Ľubica Sýkorová

PREČO JE NA ÚROVNI EÚ POTREBNÁ „SPOLOČNÁ” POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA? Na rozdiel od väčšiny ďalších odvetví, ktoré sú predmetom vnútroštátnych politík, je poľnohospodárstvo odvetvím, ktoré je prakticky výlučne podporované na európskej úrovni. Je dôležité mať verejnú politiku v odvetví, ktoré zabezpečuje potravinovú bezpečnosť, zohráva kľúčovú úlohu pri využívaní prírodných zdrojov a hospodárskom rozvoji vidieckych oblastí. Tieto ciele sú spoločné pre všetky členské krajiny EÚ a nedajú sa dosiahnuť bez finančnej pomoci pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti. Je teda potrebné, aby sa opatrenia prijímali na európskej úrovni, čím sa garantujú spravodlivé podmienky a vytvára sa spoločný súbor cieľov, zásad a pravidiel. Spoločná poľnohospodárska politika navyše umožňuje efektívnejšie využívanie rozpočtových prostriedkov, než keby sa postupovalo na úrovni jednotlivých členských štátov. Otázky jednotného trhu nie sú jedinými, ktoré treba riešiť na nadnárodnej úrovni. Ide napríklad aj o súdržnosť medzi jednotlivými krajinami a regiónmi, ekologické problémy s globálnym rozmerom, akými sú napríklad zmena klímy, vodné hospodárstvo, biodiverzita, bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dob-

ré životné podmienky zvierat, zdravie rastlín, verejné zdravie a záujmy spotrebiteľov.

PREČO POTREBUJÚ POĽNOHOSPODÁRI FINANCOVANIE Z VEREJNÝCH PROSTRIEDKOV? Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, ktoré panuje v niektorých krajinách, poľnohospodárstvo zďaleka nie je zlatou baňou. Poľnohospodári vkladajú do svojich fariem nemalé peniaze a množstvo času, výsledky ich práce sú však neustále ohrozované ekonomickými, zdravotnými a poveternostnými rizikami. Poľnohospodárstvo si vyžaduje veľké ľudské aj finančné investície, ktoré prinesú plody iba po uplynutí niekoľkých mesiacov až rokov, ani tie však nie sú niekedy isté. Podpora príjmov poľnohospodárov umožňuje zachovanie potravinárskej produkcie v celej EÚ a súčasne je ocenením za poskytovanie verejných statkov, ktoré sa však na trhoch nezhodnocujú. Patrí k nim ochrana životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat či dostatočné množstvo bezpečných potravín a pod. Hľadisko „verejných statkov“ je o to viac dôležitejšie, že normy EÚ patria medzi najprísnejšie na svete, a tak je výroba potravín v Európe drahšia ako v krajinách s menej prísnymi normami. Bez podpory z verejných zdrojov by európski poľnohospodári nedokázali konkurovať poľnohospodárom zo štátov mimo

EÚ a súčasne napĺňať špecifické očakávania európskych občanov. V čase, keď čoraz viac pociťujeme následky zmeny klímy, náklady na udržateľné poľnohospodárstvo budú bezpochyby ďalej rásť.

KOĽKO SPP STOJÍ DAŇOVÝCH POPLATNÍKOV A OBČANOV EÚ? SPP stojí každého občana EÚ približne 30 centov denne. V roku 2011 predstavovala SPP 43 % ročného rozpočtu EÚ – t. j. 58 miliárd eur. Zatiaľ čo sa počet poľnohospodárov v dôsledku rozšírení únie zdvojnásobil, celkový podiel SPP na rozpočte sa od roku 1984, keď dosahoval 72 %, sa každoročne znižoval. Výdavky na SPP v skutočnosti predstavujú menej ako 1 % všetkých verejných výdavkov členských štátov EÚ. Poľnohospodárstvo je navyše na rozdiel od iných hospodárskych odvetví jediným sektorom, kde sú verejné výdavky združené na úrovni EÚ. Napríklad na obranu vynakladajú členské štáty EÚ trikrát viac. PREČO SA PRIBLIŽNE 40 % ROZPOČTU EÚ VYNAKLADÁ NA POĽNOHOSPODÁRSTVO A NIE NA INÉ ODVETVIA? Poľnohospodárstvo je jediné odvetvie, ktoré je úplne financované z rozpočtu EÚ, čo znamená, že výdavky na úrovni EÚ nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov. Ďalšie oblasti, akými je napr. výskum, vzdelávanie, doprava, obrana, dôchodkové zabezpečenie či zdravotná starostlivosť, buď vôbec nefigurujú

v rozpočte EÚ alebo predstavujú oveľa menší podiel. Celkom alebo čiastočne sa totiž financujú zo štátnych rozpočtov jednotlivých členských štátov, ktoré zároveň v plnej miere zodpovedajú za ich realizáciu. Na druhej strane SPP umožňuje všetkým občanom dostatočné a spoľahlivé zásobovanie kvalitnými potravinami, prispieva k zdravému životnému prostrediu a výnimočnému krajinnému rázu. AKO JE SPP FINANCOVANÁ? SPP sa financuje zo všeobecného rozpočtu EÚ. Výdavky na rozvoj vidieka financujú spoločne EÚ a jej členské štáty. Rozpočet EÚ je financovaný najmä z tzv. vlastných zdrojov EÚ, ku ktorým patria clá, poplatky, DPH a zdroje závisiace od hrubého národného dôchodku krajín EÚ. MÔŽE AJ DAŇOVÝ POPLATNÍK, KTORÝ NIE JE POĽNOHOSPODÁROM, MAŤ ÚŽITOK Z SPP? Keď EÚ pomáha svojim poľnohospodárom, má z toho úžitok celá spoločnosť. Znamená to zásobovanie cenovo prijateľnými potravinami. Priemerná domácnosť v EÚ vynakladá na potraviny 15 % svojho rozpočtu, čo je o polovicu menej ako v roku 1960. Tým, že prostredníctvom SPP sa podporujú udržateľné poľnohospodárske postupy, prispieva sa k ochrane životného prostredia, ako aj k bohatstvu a rozmanitosti vidieckej krajiny a výživy ľudí.  (Pokračovanie nabudúce)

1. 3. 2014 • 9 /4584/

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, VODOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO

Nárok na lepší rok Oto Filip

aujímavá a komplexná prezentácia základných koordinát politiky rozvoja vojvodinského poľnohospodárstva v tomto roku prebiehala nedávno v Zhromaždení Vojvodiny. Zaujímavá preto, že jej aktérmi, podľa všetkého prvýkrát, bol trojlístok v zložení: predseda pokrajinského parlamentu István Pásztor, podpredseda vlády APV a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Goran Ješić, ako i riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva József Szabó, komplexná tým, že zahrnula viaceré segmenty súčasnej a budúcej poľnohospodárskej politiky, ako sú jej aktéri, zásady, prostriedky, plány... Konštatujúc, že niektoré problémy neznášajú odklad a že ich preto treba súrne riešiť aj v období pôsobenia technickej vlády, teda predvolebnom, István Pasztór osobitne poukázal na otázku zapájania prívesných strojov do dopravy. Je tragikomické trvať na tom, aby tanierové brány alebo striekačky boli registrované, aj aby ich majitelia boli trestaní a odoberali sa im vodičské preu-

kazy, ak registrované nie sú – podotkol. Z tohto dôvodu zaslal list predsedovi, podpredsedovi

a trom príslušným ministrom vlády Srbska, ktorým nielen poukázal na uvedený problém, ale zároveň apeloval na nich, aby sa tým poľnohospodárom, ktorí ich ešte nedostali, vyplatili vlaňajšie subvencie. Zasadzuje sa aj za súrne fungovanie a prístupnosť úverovej linky v prospech úspešného zvládnutia

Obchody

ejiny sa opakujú. Keď pred takým štvrťstoročím začali praskať švíky niekdajšej Juhoslávie, vyčítali sme Slovinsku, že zarába na nás tým spôsobom, že tunajšie suroviny, napríklad ovocie, spracúva a predáva v podobe džemov, lekvárov či marmelád po niekoľkonásobne drahšej cene. Štáty sú dnes iné, no ani po toľkých rokoch sme sa mnoho toho ani nenaučili, ani z voľakedajška nepoučili. Preto sa aj v súčasnosti stáva,

zijno-invalidné poistenie. Na ilustráciu uviedol, že len v Kanjiži asi dvetisíc domácností dostalo napomenutia pre nedoplatky, niektoré dokonca v sume pár miliónov dinárov, čo spôsobuje, že sú ľudia skutočne zúfalí. Podpredseda vlády APV Goran Ješić podotkol význam integrálneho zaoberania sa politikou

rozvoja poľnohospodárstva, nielen príslušným pokrajinským sekretariátom, ale aj prostredníctvom viacerých inštitúcií a verejných podnikov, ako sú tri pokrajinské fondy (pre rozvoj poľnohospodárstva, rozvojový a záručný) a verejné podniky Vody Vojvodiny a Vojvodinašume. Základnými princípmi pritom bude rozvoj, istota, komplexnosť, prístupnosť a transparentnosť. Na rozdiel od roku 2013, keď do zavlažovania, protiľadovcových sietí, fóliovníkov, malých spracovateľských kapacít, štandardizácie, nekomerčných gazdovstiev, selekcie v dobytkárstve a výstavby a rekonštrukcie rybníkov bolo vložených 826 miliónov dinárov, na tieto účely sa prostredníctvom súbehov od l. marca v tomto roku poľnohospodárom vo Vojvodine vyhradí okolo 1,2 miliardy dinárov nenávratných podnetov. Úvery budú vypísané podľa európskeho vzoru a celková suma, ktorú uvedený pokrajinský sekretariát vloží do poľnohospodárstva do konca roka, má byť približne 2 260 000 dinárov. Zrejme v duchu zásady: viac prostriedkov, lepšie aj výsledky. 

prvými náznakmi jari dovážame aj stovky ton rajčín, uhoriek, papriky, kapusty... Hlavne preto, lebo je tak veľkým obchodným reťazcom pohodlnejšie. Nie sú totiž odkázané, aby vykupovali a uskladňovali našu úrodu. Aby sme menej trovili na dovoz poľnohospodárskych výrobkov, načim splniť celý rad rôznych predpokladov: mať inakšie tovarové zásoby, dopracovať sa k lepšiemu účelovému plánovaniu, plnšie využívať možnosti, ktoré poskytuje tunajšia pôda, voda a vzduch, vkladať viac investícií do chladiacich zariadení a skladov… Potom sa nebude stávať, že jeden rok máme napríklad nadbytok cibule, ktorú sú výrobcovia nútení hádzať, pretože ju nemajú komu predať, kým sme druhý rok nútení privážať ju z cudziny.

Podľa údajov Republikového štatistického úradu vlani sme zo zahraničia doviezli viac ako 22 000 ton paradajok, takmer 29 000 ton jabĺk, 22 000 ton zemiakov, okolo 13 000 ton fazule… Tieto množstvá by už onedlho mohli byť oveľa skromnejšie pri inakšom smerovaní našej poľnohospodárskej politiky. Obviňovať iného z vlastných nedostatkov môže síce znieť lákavo, no dlhoročné ťažkosti nevyrieši. S tými musíme predovšetkým zápasiť sami. Zostáva dúfať, že Stratégia rozvoja poľnohospodárstva, ktorá je práve na verejnej rozprave, poskytne adekvátne odpovede aj na mnohé, či už uvedené alebo podobné, obchodné a zásobovacie problémy, javy a dilemy. 

Účastníci utorkovej prezentácie

TRENDY NEMIZNÚCE

O. Filip

jarnej sejby, tiež za objavenie spôsobu riešiť pálčivý problém nahromadených dlhov pre pen-

že v septembri za skromné ceny predáme Slovinsku napríklad jablká, ktoré zase, samozrejme, po omnoho vyššej cene, dovážame z neho v apríli. Je to len malý kamienok v mozaike obchodných absurdov. Desiatky miliónov eur každý rok trovíme na dovoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré by sme mohli vyrábať omnoho viac aj tu, keďže máme ozaj vhodné podmienky na to. Fazuľu dovážame z Kazašskej republiky a z Madagaskaru, cesnak z Číny, cibuľu z Holandska… Už s

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Skládkové choroby koreňovej zeleniny a zemiakov Ing. Jana Bíliková Ing. Ján Tancik, PhD. foto: internet

škvŕn, začínajúcich väčšinou od špičky koreňa, väčšinou s dobre viditeľným rozhraním medzi napadnutým a zdravím pletivom. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Obvykle sa s mokrou hnilobou spája aj nepríjemný hnilobný zápach, ktorý je spôsobený sekundárnou bakteriálnou mikroflórou, ktorá hnijúce pletivá následne kolonizuje. Biela hniloba mrkvy (Sclerotinia sclerotiorum) /obr. 2/ patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Infikované korene sú spočiatku tmavšie a postupne sa na nich tvoria typické svetlohne-

KOREŇOVÁ ZELENINA Ako aj pri iných skladovaných druhoch, aj v tomto prípade je najdôležitejšie dodržiavanie preventívnych opatrení. V prvom rade musíme skladovať iba zdravé, mechanicky nepoškodené kusy. Skladovacie priestory by mali byť chladné s minimálne 70-percentnou vzdušnou vlhkosťou a s dobrým odvetrávaním. Tieto podmienky spomaľujú proces znehodnocovania úrody a predlžujú trvanlivosť plodov. Potrebná vlhkosť vzduchu v pivnici bráni listovej a koreňovej zelenine v strate vody, takže plody nezvädnú a nescvrkávajú sa. Odporúča sa aj skladovanie koreňovej zeleniny vo vlhkom piesku. Ďalším dôležitým opatrením sú skladovaní „susedia”. Základným pravidlom je neskladovať spolu zeleninu a ovocie, pretože obe skupiny vylučujú do ovzdušia látky, ktoré sa navzájom negatívne Čierna hniloba mrkvy ovplyvňujú. V blízkosti mrkvy sa neodporúča skladovať dé nekrózy s bielym mycéliom a paradajky a cibuľu. Po uskladnení skleróciami, ktoré sa dostávajú aj sa vyžadujú pravidelné kontroly do skladov. Tu huba pokračuje vo uskladnenej zeleniny a hnijúce svojom vývoji. Na šírenie postakusy treba čo najskôr odstrániť. čuje kontakt chorých a zdravých Medzi najdôležitejšie skládkové koreňov. Symptómy v skladoch sú choroby koreňovej zeleniny patria: vždy typické bohatým a hustým Mokrá hniloba mrkvy (Erwi- povlakom vzdušného bieleho nia carotovora) /obr. 1/ – táto mycélia. Huba môže napadnúť baktéria patrí k bežným pôdnym koreň mrkvy počas celej vegedruhom napádajúcim široký okruh tačnej doby, ale najväčšie škody ovocných druhov a zelenín. V spôsobuje počas skladovania. skladových podmienkach sa choČierna hniloba mrkvy (Stemphyroba vyskytuje bežne, najmä pri lium radicinum) /obr. 3/ napáda nedodržaní optimálnych podmie- mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák. nok skladovania. Mokrá hniloba Na napadnutom koreni mrkvy sa objavuje vo forme mäkkých, sa najprv objavia tmavé, oválvodnatých a postupne hnijúcich ne, neskôr čierne nepravidelné,

Mokrá hniloba mrkvy

mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čierno-zeleným povlakom. Ak infekcia začala od špičky koreňa, dochádza k rýchlemu celkovému napadnutiu koreňa. Pri vysokej vlhkosti v skladoch je hniloba

Biela hniloba mrkvy vodnatá s hnedým postupujúcim okrajom. Skladovanie pri teplote 0 ºC spomaľuje šírenie nákazy. ZEMIAKY Rôzne druhy chorôb napádajú porasty zemiakov v priebehu vegetácie. Momentálne si poľnohospodári môžu vydýchnuť od prehliadok porastov, ale nesmú zabúdať na choroby, ktoré môžu napádať uskladnené hľuzy. Ešte pred uložením hľúz do skladov sa odporúča dezinfekcia skladov. V skladoch sa odporúča dodržiavať stabilnú teplotu. Zemiaky citlivé na nízke teploty sa uskladňujú pri + 5 až + 7 °C, málo citlivé pri + 3 až + 4 °C a ostatné pri + 4 až + 5 °C. Okrem požadovanej teploty je veľmi dôležitá optimálna vlhkosť vzduchu, a to v rozpätí 85 až 90 %. V skladoch je potrebné dostatočné vetranie a zabránenie kondenzácii vody

na hľuzách. Ďalším krokom k správnemu prezimovaniu hľúz je ich zber za suchého počasia, ich triedenie a následné skladovanie iba vyzretých, nepoškodených hľúz, nakoľko poškodené intenzívnejšie dýchajú, čím zvyšujú vlhkosť a teplotu v sklade. To má za následok vytvorenie vhodnejších podmienok pre rýchle šírenie skládkových chorôb. Medzi najvýznamnejšie skládkové choroby zemiakov patrí: Suchá hniloba zemiakov (Fusarium solani, Fusarium sambucinum) /obr.4/, ktorá sa prejavuje hnedými, zľahka vpadnutými škvrnami na povrchu hľúz v miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom. Na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo do modra, v závislosti od druhu fuzária, ktoré prevláda. Na porastoch vädnú celé rastliny, čo je spôsobené spráchnivením materskej hľuzy. V niektorých prípadoch je možná jej zámena s plesňou zemiakovou, ale fuzáriovou suchou hnilobou hľúz (na rozdiel od plesne vytvára koncentrické scvrkávanie pokožky a neskôr biely povlak na povrchu lézií na hľuzách). Fómová hniloba (Phoma foveata) je v praxi často jediným zdrojom infekcie hľúz. Mechanické poškodenie a choroba sa v skladoch nešíri z hľuzy na hľuzu. Na povrchu hľúz sa objavujú hnedočierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Povrch škvŕn je hladký alebo nepravidelne zvrásnený. Postupom času škvrny narastajú a menia sa na jazvy s natiahnutou pokožkou, ktorá je neskôr rozpraskaná. Pod nekrózami sa v dužine postupne vytvárajú dutiny pokryté fialo-

1. 3. 2014 • 9 /4584/ vo-šedým mycéliom s čiernymi pyknídiami. Fómová hniloba na rozdiel od plesne vytvára viac preliačené škvrny, s tvorbou mycélia a pyknídií vo vnútri škvŕn. V skladoch za prítomnosti infekcie a pri nesprávnom skladovaní môžu straty dosiahnuť až do 30 %. Mokrá hniloba zemiakov (Erwi-

nia carotovora, baktérie z rodu Pseudomanas) sa prejavuje odpudzujúcim zápachom. Hlavná škodlivosť sa prejavuje vo forme hniloby hľúz počas skladovania, pričom rozsah celkových strát môže prevýšiť 5 – 20 %. Pletivo hľúz sa zo začiatku mení na ružovkastú a neskôr na hnedú – čiernu

Pleseň zemiaková

kašovitú, mazľavú hmotu. Možno sa s ňou stretnúť počas všetkých fáz rastu. Hnitie začína na povrchu a pokračuje do vnútorných pletív. Povrchová nákaza sa šíri vo forme nekrotických škvŕn cez Suchá hniloba zemiakov rozšírené povrchové napadnutých zemiakoch masové lenticely. Pleseň zemiaková (Phytophtora rozšírenie mokrej a suchej hniloinfestans) /obr. 5/ sa prejavuje by. Pri silnej infekcii môžu hľuzy typickým hrdzavým sfarbením tvrdnúť a mumifikovať sa. Vďaka zdokonaľovaniu sa v obpod šupkou, ktorá často preniká lasti pestovania a zberu zemiakov do dužiny a spôsobuje známu mapovitú hnilobu hľúz. Medzi sú skládkové choroby menším napadnutým a zdravým pletivom problémom ako v minulosti. Tomu nie je ostré rozhranie. Infikované napomáha aj fakt, že jednotlivé pletivo je ľahko poraniteľné, druhy chorôb boli identifikované takže pri manipulácii s hľuzami a poznáme ich nároky na šírenie. sa rozruší a hľuza je potom na- Najdôležitejšou formou ochrany padnutá baktériovými hnilobami. zostáva dodržiavanie preventív Pri skladovaní nastane v takto nych opatrení.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Ruže začíname rezať pred pučaním Ľubica Sýkorová

Skorým a správnym ošetrovaním ruží docielime bohaté kvitnutie počas vegetácie. Súčasťou prevencie pred šírením chorôb a škodcov je spálenie odrezaných častí výhonkov po jarnom reze.

1. – 7. 3. 2014

POČASIE

ajvhodnejšie obdobie na rez je pred pučaním, keď už nehrozí nebezpečenstvo nočných mrazov. V našich podmienkach to býva obyčajne od polovice marca, no po tohtoročnej teplej zime to bude asi aj o niečo skôr. Pri veľmi skorom

po odstránení zimnej ochrany. Riadime sa pritom zásadami, ktoré platia pre všetky skupiny ruží: odstránime všetky zmrznuté a suché výhonky; na rastline ponecháme 5 až 7 najlepšie vyvinutých výhonkov vyrastajúcich čo najbližšie pri mieste očkovania; na silnejších výhonkoch ponecháme viac púčikov, na slabších výhonkoch menej púčikov; bujnejšie rastúcim kultivarom ponecháme viacero púčikov, slabšie rastúce režeme hlbšie; režeme šikmo nad púčikom smerujúcim 5 až 7 mm von z kríka; rezom odstraňujeme staršie výhonky, čím rastlinu stále zmladzujeme a predlžujeme jej životnosť; upravujeme rast rastliny tak, aby pôsobila esteticky; odstránime všetky výhonky, ktoré rastú pod miestom očkovania. 

reze veľké rozdiely denných a nočných teplôt veľmi nepriaznivo pôsobia na prebúdzajúce sa rastliny. Naopak, pri neskoršom reze sa posunie kvitnutie rastlín. Ruže sú roztriedené do skupín na: veľkokveté, mnohokveté, popínavé, sadové a miniatúrne. Pri každej skupine ruží, ba často i pri rozličných kultivaroch patriacich do tej istej skupiny robíme iný rez. Príkladom sú mnohokveté ruže. S rezom začíname

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

6˚ | 15˚

5˚ | 15˚

5˚ | 16˚

4˚ | 12˚

4˚ | 14˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Bakteriálne choroby hydiny (3)

pripravila: Ľ. Sýkorová foto: internet

TUBERKULÓZA VTÁKOV Je nákazlivé ochorenie, ktoré prebieha chronicky a prejavuje sa pri staršej vekovej kategórii. Vyskytuje sa najmä pri voľne žijúcich vtákoch v malochovoch hydiny a pri exotických vtákoch. Je prenosná na cicavce, vrátane človeka. Pre človeka môže byť táto forma tuberkulózy neliečiteľná. Pôvodcom je Mycobacterium avium. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou vo vonkajšom prostredí a vysokou rezistenciou na tuberkulostatiká. Nákaza sa šíri hlavne trusom infikovaných jedincov, kontaminovanými predmetmi a krmivom, pri kanibalizme, oštipovaním uhynutých kusov. Možný je aj prenos vajcami. Vstupná cesta infekcie je orálna, zriedka aerogénna.

Na infekciu je vnímavá hlavne hrabavá hydina, exotické, aj voľne žijúce vtáctvo. Vysoko vnímavé sú japonské prepelice (obr.). Vodná hydina je menej vnímavá. Inkubačná doba je po experimentálnej infekcii 20 dní, ale v

prirodzených podmienkach je až niekoľko mesiacov. Klinické príznaky sú na začiatku ochorenia nevýrazné: nechutenstvo, skleslosť, občasná hnačka. Nákaza sa v kŕdli šíri pomaly, ojedinelými úhynmi. Pri hydine najčastejšie ochorejú sliepky ročné a staršie. V pokročilom štádiu choroby sa objaví trvalá hnačka, chudnutie

aj pri zachovanom príjme krmiva, pokles znášky, anémia, krívanie. Asi pri 5 % chorých kusov možno zistiť kožné zmeny v podobe uzlíkov pozorovateľné na neoperených častiach tela. Patologicko-anatomicky sa môžu zistiť zmeny na všetkých orgánoch. Typický je nález granulómov rôznej veľkosti žltobielej farby s nekrotickým kazeóznym stredom, ktoré sa dajú ľahko vylúpnuť. Granulómy môžu byť rôznej veľkosti (široký rozsev uzlíčkov do veľkosti prosa na orgánoch telovej dutiny; uzlíková forma – väčšie uzlíky v stene čriev, na pečeni, slezine a kostnej dreni; vredovitá forma postihuje sliznicu čriev). Často sa zisťuje ruptúra zväčšenej pečene – vykrvácanie do telovej dutiny, čo spôsobí náhly úhyn. Diagnózu potvrdí bakteriologické a histologické vyšetrenie. Infekcia sa vo veľkochovoch hydiny prakticky nevyskytuje, vzhľadom na rýchly obrat kŕdľov a existujúce zoohygienické opatrenia. V malochovoch je výskyt tejto nákazy pomerne častý. Liečenie sa nerobí.

Pri zistení nákazy sa odporúča likvidácia všetkých vtákov v chove s následnou dezinfekciou chovných priestorov, aj výbehov. V takomto chove sa odporúča nechovať žiadne vtáky aspoň jeden rok. PREVENCIA JE ZAMERANÁ: 1. Na zamedzenie zavlečenia nákazy do chovu: voľne žijúcimi vtákmi, kúpenou hydinou, prípadne aj voľne žijúcimi hlodavcami (urobiť opatrenia proti voľne žijúcim vtákom, ak je to možné – ochrana voliér s exotickým vtáctvom, japonskými prepelicami; prikúpenú hydinu dať vždy do karantény, počas ktorej sa urobí tuberkulínová skúška, prípadne sa vtáky vyšetria sérologicky. Pozitívne jedince je potrebné zlikvidovať; pravidelná deratizácia a dezinfekcia chovu.). 2. Na kontrolu nákazy v chove (pravidelnou tuberkulináciou a vyraďovaním pozitívnych jedincov; chovaním hydiny v ročných, maximálne 1,5-ročných cykloch, všetku staršiu hydinu likvidovať).  (Pokračovanie)

PRIPOMÍNAME

V tomto roku kompostujme Ľ. S.

iviny sa v pôde nenachádzajú automaticky, ale sú produktom rozkladu organického materiálu. Pokiaľ z pôdy živiny rastliny len čerpajú a späť sa nevracajú, pôda sa môže vyčerpať a aj úrodná pôda sa stane mŕtvou. Najznámejším spôsobom navracania živín do pôdy je kompostovanie, o ktorom sme už viac ráz písali. Keďže začiatok pestovateľskej sezóny sa blíži, aspoň skrátka si pripomeňme, prečo treba kompostovať. Kompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sú do pôdy vrátené všetky cenné živiny. Na rozdiel od minerálnych hnojív sa do pôdy dodáva aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na vlastnosti pôdy.

Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí proti okysličovaniu pôdy. Zrelý kompost možno použiť na rôzne účely, napríklad na jar pridávame kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu nahrnieme k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu priaznivo vplýva na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Môžeme ho použiť tiež pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov. Tu rozhodíme kompo-

st vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť. Pri údržbe trávnika – častým kosením prichádza tráva o potrebné živiny. Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržuje vlhkosť

a bráni rastu burín. Pri pestovaní rastlín v kvetináčoch zmiešame kompost a pôdu či piesok v pomere 1 : 1. Kompostovať môžeme akýkoľvek biologický materiál, či už z domácnosti alebo zo záhrady. Aj tá najmenšia záhrada by mala mať kompostér, kde zbierame nepotrebné časti rastlín, kuchynský odpad, lístie a pretvorenú hmotu vraciame v podobe kompostu späť na záhony. Kompostér je vhodné umiestniť tak, aby sme k nemu mali ľahký prístup aj v horšom počasí. Mal by sa nachádzať v tieni na nespevnenom povrchu. 

1. 3. 2014 • 9 /4584/

VEĽKÉ JARNÉ ZHADZOVANIE

POZNÁTE SVOJE BIO?

Ako prežiť záťažové stupne počasia (1.) S ú ľudia, ktorí sa na teplomer nemusia ani pozrieť. Cítia to v kostiach, kĺboch, v hlave. Ako zvládať prudké výkyvy počasia bez ujmy na zdraví. Keď sa počasie blázni, aj my sa ideme zblázniť od bolesti. Ozývajú sa staré zlomeniny, migrény a bolesti hlavy sú na nevydržanie. Meteosenzitivita alebo citlivosť na počasie trápi každého tretieho človeka. Meteorológovia radia, zvykajte si. Bláznivé extrémy v teplotách a tlaku nás budú sužovať čoraz častejšie. Platí totiž pravidlo, že čím je človek starší, tým viac tieto zmeny vníma. Mladí ľudia to zvládajú s prehľadom predovšetkým vďaka sile a vitalite organizmu. KEDY JE TO VÁŽNE Prudké zmeny tlaku, teplôt majú vplyv na desiatky diagnóz. Podľa niektorých zdrojov

ovplyvňujú takmer 200 chorôb, ako sú záchvaty schizofrénie, krvácavosť, kŕče, embólie, predčasné pôrody, epileptické záchvaty, koliky, mŕtvice. Najcitlivejší sú kardiaci. Pri náhlom znížení teplôt sa totiž zužujú cievy, krvný tlak sa zvyšuje a nedokrvenie srdcových tepien môže napokon prispieť k infarktu. Pri niektorých typoch počasia je počet infarktov myokardu, náhlych cievnych mozgových príhod, hypertenzných kríz alebo dýchacích ťažkostí významne vyšší. Niektoré poveternostné podmienky priaznivo, iné nepriaznivo ovplyvňujú reakčný čas, pozornosť, telesnú a duševnú výkonnosť. Pri ďalších zase ľudia trpia nespavosťou. BUDE NÁM ZLE? Vietor je vlastne poslom zmeny počasia. Ale už aj pred

zmenou počasia môžeme cítiť bolesť vo svaloch a v kĺboch. Silné a náhle zmeny počasia doliehajú na našu nervovú sústavu a robia ju citlivejšou. Je známe, že v období pred príchodom sneženia alebo zmeny vetra je zvýšený počet depresií, samovrážd, manželských konfliktov, vyšší výskyt autonehôd alebo aj vrážd. Náhle vyjasnenie oblohy zase zhoršuje kvalitu spánku a dvíha krvný tlak. Tí, ktorí majú tlak aj bez toho vysoký, môžu byť podráždení a nervózni. Mali by viac oddychovať, zhlboka dýchať a dať si šálku upokojujúceho bylinkového čaju. Pri náhlom poklese atmosférického tlaku sa zase horšie dýcha a meteosenzitívni ľudia sa cítia „pod psa“. Točí sa im hlava, treští im v nej, sú malátni, ospalí, skrátka nanič. 

TIP-TOP FIGÚRA Z VODY

Odplavte bez hladu 2 kilá za 5 dní

oda nie je len najlepším liekom proti smädu, ale taktiež ideálnym partnerom na zhadzovanie zbytočných kíl. Chcete rýchlo schudnúť bez toho, aby ste sa trápili hladom? Skúste to s vodou, je to jednoduché! Stačí, ak pred jedlom vypijete pohár vody a kilá sa strácajú takmer samy. Vedci z nemeckej univerzitnej kliniky Charité v Berlíne v najnovších výskumoch zistili, že 1/2 litra pitnej vody na lačný žalúdok pô-

sobí ako turbospaľovač tuku. V priebehu asi pol hodiny sa vďaka vode urýchli metabolický proces látkovej premeny, teda rýchlejšie sa spaľuje omnoho viac kalórií. Za tento proces sú zodpovedné látky ako jód a vápnik, ktoré odbúravajú tuk. A horčík, ktorý pôsobí ako urýchľovač látkovej premeny. Bonusom je voda: zaplní žalúdok, čím sa obmedzí chuť do jedla. Preto odporúčame pred každým jedlom vypiť pohár vody. Môžete stratiť až 2 kilá za päť dní!

Ako funguje chudnutie s vodou? Každý deň si doprajte tri jedlá. Začnite zdravými raňajkami, pokračujte obedom a nesmie chýbať ani večera. Medzi hlavnými chodmi si dajte kúsok ovocia alebo zeleniny. 5 minút pred každým jedlom vypite v stoji 2 poháre vody. Najlepšia je neperlivá voda. To rozprúdi trávenie a zníži pocit hladu minimálne o polovicu. 

Je najvyšší čas dostať sa do formy!

ž sa otepľuje a budeme musieť odložiť kabáty, ktoré nám milosrdne ukrývajú tukové vankúše. Schudnúť za pár mesiacov sa zdá nemožné, no dá sa to. Chce to správny tréning, zmenu stravy a pozitívne myslenie. Štúdia izraelských vedcov dokázala, že schudnúť sa dá aj jedením čokoládového koláča. Ten je najlepšou voľbou na ráno. Je to jedlo s vysokým obsahom uhľohydrátov a proteínov, a preto sa človek cíti celý deň sýty. Na tomto pokuse sa zúčastnilo 193 dospelých obéznych ľudí a tí, ktorí raňajkovali vyvážene a neodopreli si ani koláč, schudli viac ako tí, ktorí raňajkovali striedmo. CVIČIŤ? TAK RÁNO! Jedlo však nie je všetko, to hovoria aj tréneri vo fitnescentrách. Pohyb je veľmi dôležitý, či už na získanie svalov alebo zlepšenie kondičky. Ako sa ráno rozvidnieva skôr, ľudia začínajú navštevovať častejšie fitnescentrá. O šiestej hodine príde 15 až 20 ľudí. Ranné cvičenie pomáha zrýchliť metabolizmus a telo spaľuje tuky lepšie, pretože ráno je hladina cukru v tele nižšia. Na ráno sú vhodné kardiotréningy. Po odcvičení sa ľudia cítia lepšie, vyhnú sa stresu a sú priateľskejší k svojmu okoliu.

HLAVNE TO NEPREHNAŤ Schudnúť sa dá, ale nie veľmi rýchlo. Keď sa upraví aj strava, človek získa najviac. Čím skôr sa pustíme do zmeny, tým je väčšia šanca kupovať si o číslo menšie oblečenie. Všetko treba brať s rozumom. Cvičiť s mierou, jesť zdravo a dodržiavať pitný režim. Univerzálna rada pre všetkých však neexistuje. Treba sa riadiť vlastnou hlavou a naučiť sa ísť v rytme so svojím telom. Veď aj jedlo si vyberáme podľa toho, či chutí nám, a pritom nezáleží, či ho má rád niekto iný. Poradiť môžu aj odborníci na výživu či osobní tréneri. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Morská šťuka (oslić) s pivom v trojobale

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slaná torta z toastového chleba Suroviny: 1 balenie toastového (tost) chleba, 10 pečených paprík, 400 g majonézy, 2 smotany, 4 kyslé uhorky, 4 varené vajcia, 250 g šunky, 100 g feta syra, trochu kečupu, 150 g polotvrdého syra kačkavalju. Takto sa to vydarí: Zmiešame majonézu s 1 smotanou a rozdelíme túto zmes na tri časti. Do prvej časti pridáme nakrájané uhorky a varené vajcia. Do druhej časti pridáme nadrobno nakrájanú šunku, rozdrobený feta syr a kečup podľa

chuti. Do tretej časti primiešame nastrúhaný kačkavalj a ešte jednu smotanu. Pečené papriky nakrájame na rezance. Šesť kúskov chleba, z ktorého sme odkrojili kôrky, natrieme prvou plnkou. Po nej nakladieme časť nakrájaných pečených paprík. Položíme nový rad chleba, ktorý natrieme druhou plnkou a na plnku naskladáme pečenú papriku. Položíme tretí rad chleba a celú tortu natrieme treťou plnkou. Ozdobíme pečenou paprikou alebo ľubovoľne.

Suroviny: väčšie rybie filety; Na „orli“ omáčku: 1 pohár múky, 1 lyžička vegety, 2 lyžičky mletej papriky, ½ fľaše piva; Na obaľovanie: múka, strúhanka (prezle); Na vyprážanie: olej. Takto sa to vydarí: Pripravíme si rybie filety alebo si kúpime hotové. Pripravíme si omáčku: všetky suroviny dobre zmiešame do penista. Filety obalíme v múke, potom v omáčke a nakoniec v strúhanke. Vyprážame v hlbšej nádobe. Takto pripravená ryba rovnako chutí aj horúca, aj studená.

Zemiakové pité Suroviny: 500 g hrubších kôr, 750 g zemiakov, 100 g cibule, 100 ml oleja, soľ a čierne korenie podľa chuti. Takto sa to vydarí: Zemiaky uvaríme v šupke, potom ošúpeme a rozpučíme vidličkou. Na oleji opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu. Keď zmäkne, pridáme zemiaky, všetko dobre zjednotíme a pridáme soľ a korenie. Kôry pokropíme olejom, naplníme prichystanou zemiakovou zmesou a zvinieme do rolády. Naskladáme do plechu a pečieme v rúre vyhriatej na 180 ° C dočervena.

Višňová bakláva

Kráľovná čokolády

Suroviny: 500 g tenkých kôr; 1 kg odkôstkovaných višní, Na plnku: 4 vajcia, 1 šálka jogurtu, 2 šálky cukru, 1 šálka oleja, 3 lyžice krupice (griz), 1 kypriaci prášok; Na posýpanie: 1 šálka opraženej krupice, Na sirup: 2 šálky cukru a 2 šálky vody. Takto sa to podarí: Plnka: vymiešame všetky prísady, môžeme

mixérom vyšľahať najprv bielky s cukrom a potom pridať ostatné suroviny. Sirup: vodu s cukrom prevaríme. Kôry kladieme do plechu, a pritom každú kôru natierame plnkou, posýpame višňami a opraženou krupicou. Pečieme na 180 ° C asi pol hodiny. Po upečení polejeme sirupom.

Višňová bakláva (trochu iná)

Suroviny: Na cesto: 2 veľké alebo 3 menšie vajcia, 2 lyžice cukru, 1 lyžica múky, 2 lyžice kakaa, ½ balíčka kypriaceho prášku; Na pokropenie cesta: 2 lyžice čokoládového likéru (alebo iného zodpovedajúceho); Na plnky: 100 g tmavej čokolády, 100 g mliečnej čokolády, 100 g bielej čokolády, 300 ml šľahačkovej smotany; Na ozdobu: mliečna čokoláda. Takto sa to vydarí: Cesto: bielky vyšľaháme s cukrom na tuhý sneh, pridáme žĺtky po jednom a vymiešame. Pridáme múku, kakao a kypriaci prášok a zľahka rozmiešame. Okrúhlu tortovú formu v priemere

20 cm natrieme margarínom a vysypeme kakaom (lepšie ako múkou). Vylejeme cesto a pečieme 10 minút na 170 ° C. Cesto pokropíme likérom rozriedeným niekoľkými lyžicami vody. Plnky: Vo vodnom kúpeli roztopíme najprv tmavú čokoládu v 100 ml šľahačkovej smotany. Postup zopakujeme aj s mliečnou a bielou čokoládou. Plnky dáme do chladničky vychladnúť, a potom vyšľaháme na husté krémy. Na cesto natrieme najprv tmavú plnku, potom jasnejšiu a na vrch bielu. Ozdobíme strúhanou mliečnou čokoládou. (foto: internet)

Suroviny: 500 g tenkých kôr, 1 kg odkôstkovaných višní; Na plnku: 3 vajcia, 1 (smotanový) pohárik cukru, 1 smotana, 2 dl oleja, 1 kypriaci prášok; Na posypanie: trochu krupice; Na sirup: 2 dl vody, 1 pohárik cukru a šťava z 1 citróna. Takto sa to podarí: Plnka: vyšľaháme bielky s cukrom, pridáme žĺtky, smotanu, olej, kypriaci prášok a mie-

šaním zjednotíme. Sirup: prevaríme vodu s cukrom a pridáme citrónovú šťavu. Každú kôru po uložení do plechu potrieme plnkou. Višne si rozdelíme a posypeme na dvakrát; potom ich zasypeme krupicou (2 až 3 lyžice na jednu vrstvu višieň). Pečieme asi pol hodiny na 180 ° C. Po upečení polejeme sirupom. (foto: E. Šranková)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 363 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Miniatúry, Hajko a okrúhly stôl

MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Stevan Lenhart

edzinárodný deň materinského jazyka sa oslavuje 21. februára od roku 2000 a vyhlásený bol organizáciou UNESCO s cieľom propagovať jazykovú a kultúrnu rozmanitosť a viacjazyčnosť, zachovávať jazyky vo svete a znemožniť zánik ohrozených jazykov.

v Kovačici každoročne organizuje príležitostnú ústrednú oslavu Medzinárodného dňa materinského jazyka. V tomto roku boli 21. februára otvorené dve výstavy – prvú pomenovali Panónske miniatúry, nainštalovaná je na poschodí Galérie Babka a zostavená je z obrazov menších dimenzií viac ako dvadsiatich autorov. Na prízemí

Na vernisáži: Pavel Babka, Irena Vojáčková-Sollorano, Pavel Hajko a Jasna Zrnović

Z ovzdušia okrúhleho stola

V duchu povzbudzovania jazykovej a kultúrnej rozmanitosti v našej krajine Galéria Babka

otvorili 53. samostatnú výstavu obrazov Pavla Hajku, obsahujúcu viac ako tridsať obrazov. Prihovárajúc

sa prítomným na vernisáži majiteľ galérie Pavel Babka poznamenal, že tomuto programu predchádzala

výstava obrazov insitných maliarov v stredisku UNESCO v Paríži. Slova sa ujala i Jasna Zrnović, generálna tajomníčka Nacionálnej komisie pre spoluprácu s UNESCO a výstavy v Kovačici otvorila Irena Vojáčková-Sollorano, koordinátorka Organizácie Spojených národov v Srbsku. V rámci vernisáže bol prečítaný list Iriny Bokovej, generálnej riaditeľky UNESCO. Záverečným bodom programu bol okrúhly stôl na tému Oblasť intelektuálnych práv v kontexte ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva usporiadaný v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax. Okrúhly stôl sa realizoval v spoločnej organizácii Fondácie Babka Kovačica, Etnografického múzea v Belehrade a Ústavu pre intelektuálne vlastníctvo Srbska.

V ŠÍDE

Ku Dňu materinského jazyka Stanislav Stupavský

žiakov tohto gymnázia v kempe v Modre a spevácka skupina, kde sa gymnazistom pri tejto príležitosti pripojili žiačky Základnej školy Sriemskeho frontu, ktoré sa tiež učia fakultatívne slovenčinu, zaspievala jednu pesničku. O tom, že tento program zaujal pozornosť verejnosti, svedčí prítomnosť predsedu Zhromaždenia obce Šíd Dr. Branislava Maukovića, predstaviteľov cirkví Pravoslávnej, Gréckokatolíckej a Evanjelickej, ako i spolkov, ktoré pestujú kultúru národnostných menšín v tomto prostredí.

piatok 21. februára v Gymnáziu Savu Šumanovića žiaci a profesori tejto vzdelávacej inštitúcie pripravili kultúrno-umelecký a vzdelávací program venovaný Medzinárodnému dňu materinského jazyka. Do programu boli zaradené body v srbčine, angličtine, ruštine, nemčine, rusínčine a v slovenčine. Program po slovensky so žiakmi, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu, pripravila profesorka Anna Kovárová. Katarína Najdanovićová a Taňa Stupavská sa predstavili recitáciou, Dušan Šinka slohovou prácou o minuloročnom pobyte • KULTÚRA •

Z vystúpenia slovenskej speváckej skupiny 9 /4584/

1. 3. 2014

Kultúra MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KYSÁČI

Óda na slovenčinu a srbčinu Elena Šranková

ri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč bol v piatok 21. februára kultúrno-umelecký program. Po tanci najmladších folkloristov KIS penzistka Elena Surová zarecitovala báseň Materinská reč. Nadväznosťou najmladšej generácie s najstaršou sa poukázalo na ohnivko, ktoré nás viaže celého života. Starí totiž podávajú mladším nielen skúsenosti a vedomosti, ale ich učia zachovávať i materinský jazyk. V programe, ktorým si slávnostne pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka, vystupovali i deti Predškolskej ustanovizne Lienka, žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra, členovia Kultúrno-umeleckého a športového spolku Branka

Radičevića a KIS Kysáč. Predstavili sa recitáciami, vlastnými prácami, rytmickými a ľudovými tancami oslavujúc svoj materinský jazyk, tak slovenský, ako i srbský. Diváci vyplnili sálu KIS do posledného miesta.

Prihovorila sa Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV, a potešila najmä žiakov a zamestnaných ZŠ, ale i rodičov správou o tom, že pokrajinská vláda vyčlenila prostriedky na opra-

ZVÄZ OCHOTNÍKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Celé desaťročie obohacuje kultúrny život Anna Lešťanová

Deň materinského jazyka (21. februára) sa v Starej Pazove v aule divadelnej sály konalo Zhromaždenie Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Viedol ho Vladislav Pop, predseda zhromaždenia, a okrem 20 predstaviteľov (z úhrnne 26 členov) tohto zväzu prítomná bola aj Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre kultúru, mládež a šport Obce Stará Staronový tajomník Petar Nerandžić počas príhovoru Pazova. Správu o práci na rok 2013 spolu s finančnou správou Pazova jubilejný (organizácia bola siahli výnimočné výsledky na počlenovia zväzu schválili jedno- založená v roku 2003 ako pokra- četných súťažiach – od obecných hlasne. Keďže vlaňajší rok bol čovateľka Kultúrno-osvetového až po republikové a medzinárodpre Zväz ochotníkov Obce Stará spoločenstva), všetky členky do- né. Divadelný súbor Babylon SD

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vu kysáčskej školy, v ktorej sa vyučuje dvojjazyčne. Prítomných informovala aj o nerovnoprávnom položení ohľadom financovania dvoch lokálnych rozhlasových staníc: Rádia Kysáč, ktoré vysiela v dvoch rečiach, a Rádia Futog, ktoré vysiela v jednej reči. Povedala, že je potrebné spoločnými silami zabezpečiť Rádiu Kysáč adekvátne finančné prostriedky na činnosť, aké má rovnaké rádio v kompetencii mestských úradov. Hovorila i o situácii s kúpeným etno domom v Kysáči, za ktorý Národnostná rada zo svojich prostriedkov platí mesačné nájomné, lebo dom patrí mestu. Podľa slov Makanovej oslavy sú na to, aby sa gratulovalo, ale aj pripomenulo to, čo nie je dobré. Riaditeľka školy Anna Gašparovićová ujasnila, že sa prostriedky získané z pokrajiny strovia na sanáciu škôd, ktoré vznikli pred dvoma rokmi na streche školskej budovy v dôsledku premokania. Program moderovala Anna Legíňová za pomoci recitátorky Miluše Vrankovej.

VHV Stará Pazova pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka bol napr. vyhlásený za najlepší na Balkáne – na 56. Festivale festivalov divadelných ochotníkov v Trebinji (Bosna a Hercegovina). Po úspešnom minulom roku ochotníci majú ambiciózne plány aj v tomto roku. Vo všeobecne ťažkých finančných časoch, v akých žijeme, z tamojšej lokálnej samosprávy ubezpečujú, že ochotnícka činnosť v oblasti kultúry ani v roku 2014 nebude zanedbaná a maximálne sa budú usilovať o jej podporu. Petar Nerandžić, ktorého členovia zhromaždenia ochotníkov opäť zvolili za tajomníka, povedal, že všetci ochotníci v obci usilovne pracujú, bez ohľadu na finančné prostriedky, ktorými disponujú, a najdôležitejšie vo všetkom sú výsledky, ktoré dosahujú. Už začiatkom marca sa pre ochotníkov začína súťažná sezóna a otvoria ju, ako je to už tradíciou, recitátori. Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova je od piatkovej schôdze bohatší o ešte jedného člena – starobánovský KUS Izvor, ktorý opäť začal s prácou. • KULTÚRA •

PÄŤDESIATROČNÁ OCHOTNÍCKA ČINNOSŤ ARADÁČANA JÁNA ZVARU-MOCU

tancovať a dnes mnohí ani v mládeneckom veku nevedia zatancovať čardáš alebo polku. Veľmi sa pohoršuje nad tým, že dnes v choreografiách dominujú štylizované prvky na úkor pôvodných tancov. – Skôr sme tancovali čardáše a polky, metlový, zmáčaný, zajačí, vykrúcaný tanec, ale záväzne aj tzv. besedu, čiže Tancuj, tancuj, vykrúcaj, Vrť sa, dievča, Prídi, Janko, k nám... Všetko sú to autentické tance vojvodinských Slovákov, ktoré sme úplne zanedbali, a ak sa niečo nepodnikne, veľmi rýchlo zaniknú. Veď mladí tanečníci tieto tance vôbec nepoznajú, ale na druhej strane vedia tancovať dupáky, čapáše a tomu podobné. Rovno preto my v Aradáči v posledných rokoch uprednostňujeme pôvodné tance a naše aradáčske obyčaje. Aj keď už dávno prekročil šesťdesiatku, tento hudobný a folklórny nadšenec sa nevzdáva. V aradáčskom spolku nacvičovanie cho-

Harmonika je môj život Vladimír Hudec

rvýkrát verejne s harmonikou vystúpil už ako tretiak v školskom programe a keď v aradáčskej Labátovej sále na tradičnom Štefanskom programe prvýkrát vystúpil s orchestrom dospelých členov, mal

medzinárodnej folklórnej prehliadke v Záhrebe, zúčastnil sa na takmer všetkých ročníkoch Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., účinkoval v chýrečnej Aradáčskej svadbe, ktorú nahrala Televízia Belehrad, od prvého dňa žije s festivalom V aradáčskom šírom poli...

Na bieloblatskom javisku sprevádza mladú speváčku Rebeku Strakovú

iba 13 rokov. Vtedy v orchestri hrali už skúsení hudobníci: správca školy Ján Ďurčok, učiteľ Ján Petráš, Martin Malo, Pavel Obšust a učiteľ Ján Petráš ml. Týmto vystúpením sa začala bohatá ochotnícka kariéra Aradáčana Jána Zvaru-Mocu, ktorá, hľa, trvá už celých 50 rokov. Odvtedy v aradáčskom kultúrno-umeleckom spolku okrem toho, že hral na harmonike, bol aj spevákom sólistom a členom speváckej skupiny, tanečníkom, choreografom, vedúcim speváckych skupín, korepetítorom, nacvičoval spevákov... V Novosadskom rozhlase ako sólový spevák a aj so speváckou skupinou nahral viac ako 10 piesní. Najviac robil v aradáčskom spolku, ale pomáhal aj detským folklórnym súborom v Základnej škole Bratstvo a iným súborom, ktoré ho požiadali o pomoc. Za najväčší úspech považuje choreografiu Pri studni, s ktorou sa Aradáčania dostali na republikovú, a potom aj juhoslovanskú folklórnu prehliadku. Na oboch týchto prehliadkach pod jeho taktovkou vystúpila aj 18-členná ženská spevácka skupina. Vystupoval aj na • KULTÚRA •

– Na hudobnom pláne mi najviac pomohol Juraj Nemček z Kovačice, ktorý ma zasvätil do harmónie a naučil ma podstatným veciam v príprave choreografie. Spoluprácou s ním, a potom aj s pánom učiteľom Petrášom som získal základy, ktoré mi neskoršie veľmi pomohli v práci. Pánovi učiteľovi som sa neskoršie zavďačil tým, že som mu pomáhal v zbieraní materiálu pre knihu Slováci v Aradáči, – hovorí spolubesedník. – Veľmi je ťažko v ochotníctve zotrvať toľko rokov. Vyžaduje si to mnoho času, úsilia a trpezlivosti, ale predovšetkým porozumenie rodiny a ja som to porozumenie vždy mal. Najprv ma podporovala moja stará matka, ktorá vždy hovorila: „Nechajte ho nech ide. Veď z neho len hudec bude.“ Podporoval ma aj vtedajší riaditeľ školy Ján Ďurčok, ktorý mi ešte kým som bol žiakom, dovolil, aby som hrával na tanečných zábavách, a neskoršie aj moji rodičia boli veľmi radi, keď ma videli s harmonikou na javisku. Predsa najväčšie zásluhy za to, že som zotrval toľké roky, patria manželke Zuzane,

na ktorej, kým som ja behal za tanečníkmi po festivaloch a po Slovensku, stála celá domácnosť a deti. Ale ani to nie je náhoda. Vlastne som mal veľké šťastie, lebo moja manželka od malička túžila mať manžela muzikanta. Nuž sa jej sen splnil a ja som dostal nenahraditeľnú podporu. Dokonca, kým sme boli mladší, aj ona spievala v speváckej skupine. Na jedno vystúpenie si však J. Zvara-Moco zvlášť spomína: – Nepamätám sa už, aký bol dôvod, iba viem, že sme spolu s Jánom Vozafom a Máriou Wyhnallovou za sprievodu orchestra RTV Nový Sad na koncerte v Bratislave predstavovali vojvodinských Slovákov. Boli sme z toho veľmi poctení, tým skôr, že sme vystupovali po boku takých speváckych mien, akým v tom čase bola Melánia Oláryová. Dokonca vystupoval som hneď po nej. Mal som veľkú trému. Pravdaže, obával som sa, ako môj spev dopadne po vystúpení chýrečnej speváčky, ale aj preto, že som pred sebou nemal harmoniku. Totiž iba keď mám harmoniku, necítim žiadnu trému. Aj prednedávnom, keď som z príležitosti tohto môjho jubilea bol hosťom Banátskeho festivalu v Padine, chcel som vystúpiť s harmonikou. Povolili mi a skutočne to dobre dopadlo. Harmonika je môj život. Podľa slov nášho spo- S harmonikou aj na aradáčskej lubesedníka ochotníctvo hroznovej oberačke pred päťdesiatimi rokmi a dnes sa významne rozlišuje. Skôr reografií ponechal mladým, ale aj vraj bolo veľmi ťažko dostať sa do naďalej pomôže ako korepetítor tanečnej alebo speváckej skupiny. a vždy je ochotný poradiť, ak ho o to Vtedy sa dbalo na to, aby tanečník požiadajú. Pracuje aj vo FS MOMS mal aj sluch, čiže aby vedel aj spie- v Bielom Blate, kde sa mu za povať. K tomu bolo mnoho detí a aj sledné 4 roky podarilo založiť spezáujem o účasť vo folklórnej skupine vácku skupinu a nacvičiť niekoľkých bol omnoho väčší ako dnes, preto mladých spevákov. V tomto súbore sa musela robiť selekcia. plánuje choreograficky spracovať – Dnes konkurencia nejestvuje, dobu, keď na tance spolu s dievkami takže často ani nemáme z čoho vy- chodili aj ich mamy. Bude sa to volať berať. Veľký rozdiel je aj v tom, že Na tanci u Néčov. A keď sme sa ho skôr pred Labátovou sieňou taneč- opýtali, dokedy plánuje byť takto níci čakali na choreografa a dnes činný, povedal: choreograf čaká na tanečníkov. – Kýmkoľvek vydržím. Ja bez hudK tomu sa skôr deti od malička učili by nemôžem. 9 /4584/

1. 3. 2014

Kultúra

Umenie a internet ako dve základné stálice

K AUTORSKEJ VÝSTAVE VESNY OPAVSKY V GALÉRII KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÉHO SADU

Výlet do nádejí

Oto Filip

aliarka Vesna Opavsky nevie síce čarovať, ale vlastnou maliarskou, grafickou, multimediálnou tvorbou už mnohých očarila. Naposledy, od 18. februára do konca druhého tohtoročného mesiaca prvou samostatnou výstavou v Novom Sade, ktorou nám zase, tak ako aj v Belehrade, pripomenula význam

umenia ako postoja a východiska, záľuby a prameňa, odkazu a nádeje prístupnej každému, kto o ňu prejaví čo len štipku skutočného záujmu. Šesť rozmerných prác, siedma o čosi menšia a nová, a súpiska výsledkov prieskumu, čiže najfrekventovanejších pojmov podnietených projektom Kľúčové slovo – umenie, plnili na stenách novosadského Kultúrneho stre-

diska po všetky tieto dni krásnu kety by som ako svoje obľúbené funkciu: sršali pestrosťou a opti- slovo zvolila komunikáciu: je to moje povolanie. Snažím sa aj, aby mizmom. A autorka, ktorá ani v to utorko- moje grafiky skutočne komunikové predpoludnie pred večernou vali s mojím okolím. Ďalšie slovo vernisážou nemala chvíľku pokoja je napríklad potreba. Umenie ako od nás zvedavcov, známych, me- potreba. Z jednej strany ono je aj nej známych a neznámych, nám s odkazom, no z aspektu umelca príslovečnou trpezlivosťou vychá- je predovšetkým potrebou. Tredzala v ústrety ozrejmujúc pocity tie by bolo univerzum. Kdesi v a slová, ktoré sú súvislosti s tým pre ňu práve naj. boli napísané – Zdá sa mi, že dva kontrastné podujatie bude pojmy: čokoľvek a(lebo) nič. dobre navštíveA sú tu i ďalšie né, lebo som už s mnoho ľudí kodve obľúbené munikovala tak slová: výskum osobne, ako aj na a reflexia… sociálnych sieťach. Slov (je) veľa, Povahou som opmnohoznačtimistkou, ktorá si ných. Rozmavždy myslí, že čosi nitých ako i dobre dopadne, umenie, ktoré práve tak, ako aj ich rodí. Pesmá. Riadim sa tým, trých ako hra že ak si nemyslím, farieb, foriem, že čosi nebude V ten utorok, keď bola vernisáž plôch na Vesnidobre, tak akoby ných grafikách. som privolávala, že sa mi niečo Výlety nemusia smerovať len do nežiaduce ozaj môže stať. Ak diaľav a neznámych krajov. Dobre zase myslím pozitívne, tak by to je, keď si všímame aj tie na dosah ruky prinášajúce nádej a krásu. potom tak aj malo byť. – A tie osobne najobľúbe- Vesna nám práve jeden z nich nejšie z frekventovaných slov? úprimne darovala, svedčiace – Je tu ozaj mnoho zaujímavých o tom, že ozajstnému umeniu slov, nielen tých, ktoré sa najčas- medze klásť nemožno. Žiadne tejšie spomínajú. Z výsledkov an- a nikdy.

KEĎ NARASTIEM, BUDEM... Veľká sieň Robotníckeho domu v Novom Sade nikdy nebola krajšia a veselšia než v piatok 21. februára, keď tu udeľovali odmeny žiakom za najlepšie výtvarné práce. Súbeh Keď narastiem, budem... zorganizoval Zväz samostatných syndikátov Nového Sadu a obcí a na ňom sa zúčastnilo 15 základných škôl s viac ako 500 výkresov. Odmenili 15 žiakov. Prvé, druhé a tretie miesto získali po štyria žiaci nižších ročníkov. Boli to nielen diplomy, ale i vecné odmeny v podobe školského príboru, tašiek a kníh. Odmena Veľké srdce, ako i tie za najoriginálnejšiu a najkreatívnejšiu prácu priniesli žiakom aj dvojdňové, až sedemdňové letovania pre dve osoby na Zlatibore a v Čiernej Hore, v Igale. Na snímke: Sieň Robotníckeho domu bola plná žiakov a ich učiteľov a steny ozdobené krásnymi výkresmi. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Spomienka na Kuba (foto: z archívu divadla)

Výstava k jubileu (foto: S. L.)

V KOVAČICI

K 100. výročiu divadla Ankica Nemogová-Kadancová

sobotu 22. februára na poschodí Galérie insitného umenia v Kovačici bola výstava fotodokumentov pri príležitosti osláv 100. výročia divadla v Kovačici. Práve v ten deň roku 1914 bolo tu zahrané prvé ochotnícke divadelné predstavenie, a to Kubo v réžii Michala Trnčíka. Bola to prvá inscenácia v slovenskom jazyku v tomto prostredí a mala pre ľud veľký význam, lebo divadlo zohralo významnú úlohu v zachovaní slovenskej kultúry, jazyka a svojbytnosti. Divadlo nie je iba zábava, má i etickú a estetickú funkciu, a v Kovačici túto funkciu už sto rokov spĺňa na výbornú. Dôkazom sú početné odmeny a uznania, ale i vystúpenia kovačických ochotníkov tak v našej krajine, ako i v zahraničí. Na výstave sa početným prítomným najprv prihovoril riaditeľ kovačického Domu kultúry Ján Marko, a potom sa slova ujal predseda Divadla VHV scény v Kovačici Pavel Jonáš. Zdôraznil, že divadlo v Kovačici je na vysokej úrovni nie iba vďaka hercom, ale i režisérom, zvukárom, kostymérom, šepkárom, lebo všetci spolu patria do vznešenej divadelnej rodiny. Predseda Jonáš poznamenal, že sú divadelníci skromní, obetaví, nesebeckí, a práve preto má Kovačica veľké divadelné dedičstvo. Výstavu si pozreli i členovia • KULTÚRA •

Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a pán Jonáš na tomto prvom podujatí k 100. výročiu divadla v Kovačici srdečne privítal i predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú, predsedu Obce Kovačica Miroslava Krišana, predsedu Zhromaždenia obce Kovačica Jána Puškára, predsedu Rady MS Kovačica Martina Zlocha, riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milinu Sklabinskú, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku

Katarínu Melegovú-Melichovú a predsedníčku Výkonnej rady NRSNM Jarmilu Ćendićovú. Po otvorení výstavy si milovníci Ženba a vydaj (foto: S. L.) divadla a hostia v sieni Domu kultúry pozreli diva- ďalšia storočnica. Okrem zadelné predstavenie ochotníkov chovávania identity a kultúry jubilujúceho divadla Ženba a divadlo v rokoch pred nami čaká ešte jeden boj: boj o divydaj v réžii Milenka Pavlova. Uplynulo prvých 100 rokov váka v konkurencii s počítačmi divadla v Kovačici a začína sa a televíziou.

STARÁ PAZOVA

Meno pomaly mizne, ale Zuzanská zábava nie Anna Lešťanová

Rumanová, Ema Kočišová a Mária Bzovská. Všetkých tom, že sa v staropazovspevákov sprevádzal sloskom SKUS hrdinu Janka venský ľudový orchester Čmelíka pestuje a rozvíja SKUS hrdinu Janka Čmelíka cit k slovenskej ľudovej piesni, pod vedením Vladislava svedčí i tohtoročná úspešne Forgáča. realizovaná Zuzanská zábaČlenovia FS Klasy tenva, ktorá bola v nedeľu 23. toraz vystúpili iba s niefebruára. Na dvojhodinovom koľkými piesňami, ktoré sa koncerte sa v divadelnej sále nachádzajú na ich nedávno početnému obecenstvu predvydanom prvom cédečku. stavili nielen afirmovaní spe- Manželia Katarína a Ján Šagovci sú stále Obecenstvo, ktoré počas váci, ale aj mladé spevácke dobrými interpretmi staropazovskej celého koncertu nešetrilo nádeje. Okrem speváckej slovenskej ľudovej piesne dlane, sa dobre pobavilo aj skupiny Združenia pazovských žien Kováčová, Anna Sabová, Mária Ru- na skečoch dvoch skvelých hercov na nedeľňajšom koncerte vystúpili manová, Zdenko Jašo, Katarína a Janka Šarkézyho a Zdenka Kožíka, tak sóloví speváci, ako aj dve due- Ján Šagovci, Anna Horvátová, Irena ktorý bol zároveň i režisérom tejto tá: Anna Šagová-Ćirićová, Zuzana Topoľská, Anna Dvornická, Andrea vydarenej Zuzanskej zábavy.

9 /4584/

1. 3. 2014

Kultúra V STAROPAZOVSKOM SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA

Spokojní s výsledkami práce Anna Lešťanová

a zasadnutí členov správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktoré sa konalo vo štvrtok 20. februára v Klube VHV, schválená bola tak správa o práci programových foriem spolku za rok 2013, ako aj ich plán práce na rok 2014. Členovia



tohto telesa konštatovali, že sa v minulom roku v spolku mnoho robilo, a preto nevystali ani pozoruhodné úspechy všetkých pôsobiacich zložiek tohto slovenského spolku: Slovenského divadla VHV, Združe-

V nadchádzajúcom období v spolku by radi uvítali viac programov, v ktorých by sa zúčastnili recitátori a mladí nádejní hudobníci. Miloš Simonović lásku ku krásnemu slovu pestuje od malička.

nia pazovských žien, Zmiešaného speváckeho zboru Tília, FODAP (Fotodokumentácia, archív a propaganda), Detského folklóru, FS Klasy, Technickej skupiny a Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej. Aktivisti spolku na potešenie domáceho obecenstva v roku za nami usporiadali aj rad koncertov, večierkov, divadelné predstavenia… Na schôdzi schválili správu inventúrnej komisie a správu Dozornej rady spolku. Pochválili prácu pokladníka, lebo sú všetky účty dokumentované a riadne zaevidované. Členské na rok 2014 je 200 dinárov a na štvrtkovom zasadnutí rokovali i o iniciatíve o založení Kultúrneho klubu priateľstva Chorvátov, Slovákov, Talianov a Nemcov (Club 4 N).

RECENZIA

Inšpirácia jazykom a býčou povahou (Lukáš Luk: Záhada považského bula. Petrus, Bratislava 2013, il. Milan Laluha)

Miroslav Zelinský

ukáš Luk debutoval pred tromi rokmi a hneď sa dostal do povedomia čitateľskej verejnosti a literárnej kritiky, pretože bodoval vo finále prestížnej súťaže Anasoft Litera. Vskutku si viem dobre predstaviť prečo. Ale vopred upozorňujem, že ide o pohľad českého čitateľa slovenských kníh. Slovenská próza posledného desaťročia sa emancipovala od ťažkých existenciálnych tém a rovných národných kroník a osvojila si modality humoru, irónie, sarkazmu, paródie, ale, samozrejme, nie v nezáväznom garde. Práve naopak, autori pochopili, že ak sa chcú vzdialiť od

www.hl.rs

nízkeho, obranárskeho, nacionálneho vlastenčenia (v českom prostredí Václav Černý má termín „čecháčkovstvo”) smerom k sebavedomému postoju, a kameňujte ma, až k európskemu (europanskému), musia ísť touto cestou.

Najlepšie mená na to poukazujú mierou vrchovatou. Synekdochicky len spomeniem zo staršej generácie Dušana Dušeka alebo Pavla Vilikovského, zo strednej Petra Pišťanka alebo Dušana Tara-

Informačno-politický týždenník

gela. No a z tej, ktorá nastupuje, to práve môže byť autor skrytý pod pseudonymom Lukáš Luk. V spomínanej prvotine Príbehy Považského Sokolca (2010) nás uviedol do špecifického, vyfabulovaného a skutočného, snivého a reálneho, bláznivého a racionálneho sveta vymyslenej považskej dediny. A vrátil sa do nej aj svojou druhou knihou – Záhadou považského bula. Umne a jazykovo brilantne namiešaný koktail bláznivých situácií, bizarných osudov a pobláznených i dramatických charakterov plynie v presvedčivom rečovom toku tak ľahko, že až vzniká podozrenie, či nie sme konfrontovaní s nejakým ľahkým čítaním, lajfstajlovým prefabrikátom... Ale brilantné skoky medzi tematickými vrstvami, ich vzájomné prepojovanie, drobné exotické pointy, skôr anekdotické než dramatické, pevne vystavaná permanentná dištanca rozprá-

vačského subjektu, to všetko, ale, samozrejme, rad ďalších rozprávačových stratégií, postupov a figúr nás ubezpečia, že sme skôr na línii dotyku s výnimočným textom než na princípe obyčajnej oznamovacej slasti produkovanej písaním. Pokiaľ ide o tú býčiu povahu v titule tohto rozprávania o rozprávaní, chcel som tým poukázať na jeden rys ľudskej povahy, ktorý síce implikuje silu, ale tá nespočíva v hrudách svalov, ale predovšetkým v schopnosti udržať tieto svaly v napätí pomerne dlhú dobu, teda v schopnosti udržať tempo rozprávania, napätie plynúce z naratívnych epizód a ich očakávaných a napriek tomu prekvapivých koncov. P. S. Recenzent je v túto chvíľu spokojný, že zo silne pointovaných epizód neprezradil ani jednu, hoci ho klávesnica svrbela, a trúfa si dúfať, že udržal čitateľa v napätí, ale predovšetkým v ochote knihu si zaobstarať. • KULTÚRA •

PIVNICA

Divadlo a DIDA jubilujú Vladimír Kolár

Ochotníckom divadle Janka Čemana v Pivnici tohto roku oslávia 20 rokov kontinuálnej tvorby a festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA). Skupina nadšencov tohto umenia zoskupená okolo spisovateľa Jána Salčáka v novembri 1994 registrovala nové združenie občanov ako samostatné divadlo. Bolo to druhé divadlo v súčasnej dobe vojvodinských Slovákov. Ústredné divadelné oslavy budú prebiehať 28., 29. a 30. marca a predsedom oslavného výboru je Ján Kmeťko. Spomínaný termín je už známy ako stály termín usporiadania festivalu DIDA. Ináč pripomíname, že je lehota prihlasovania na 20.

MOMS HLOŽANY

ročník festivalu DIDA práve do tejto soboty – 2. marca. Okrem divadelných predstavení, ktoré budú zaradené i do ďalšieho víkendu – 4., 5. a 6. apríla, naplánované sú aj sprievodné podujatia. V piatok 28. marca bude otvorená retrospektívna výstava, čiže pohľad na tvorbu Pivničana Mgr. art. Zvonimíra Pudelku v uplynulých 20 rokoch. Pripravuje sa i výstava divadelnej fotografie zosnulého známeho fotografa a umelca Filipa Lašuta, ktorý štyrikrát navštívil divadelnú Pivnicu a fotografoval na festivale DIDA. Má ju na starosti jeho syn Michal Lašut a na zosnulého autora si pripomenie Ján Guba. V tlači je i nový divadelný zborník najúspešnejších a naj-

poznamenal, že návrhy spresnia na schôdzi Výkonného výboru. Ondrej Zahorec vyzval spoluobčanov, aby poskytli staré fotografie, keďže by MOMS chcel vydať fotobrožúrku. Odznela i otázka, či by členské nemohli aj predstavitelia iných hložianvyberať žiaci základnej školy, tak skych spolkov a združení, že ako prednedávnom. Výkonný v pokladnici z úhrnne zabezvýbor sa vraj uzhodol, že to urobí hložiansky kolportér Hlasu ľudu Vladimír Sudický. Po príhovoroch predsedníčky SŽ Slovenka Vier y Miškovicovej, predsedu FK Budúcnosť Ondreja Korčoka, Združenia penzistov Jána Hašku a Združenia invalidov práce Ondreja PavHložianskym matičiarom sa prihovoril podpredseda MSS Ing. Vladimír Fekete čoka odzneli pečenej sumy 102 000 dinárov navrhli kandidátov na matičné aj básne v prednese žiakov 3. zostalo 32 000. Matičiari v tomto uznania. Predseda pracovného ročníka ZŠ Jozefa Marčoka Draroku rátajú s prílevom 117 000 predsedníctva Juraj Červenák gutina.

Založia knižnicu? Juraj Bartoš

iestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch usporiadal tradičné podujatia Jesenné listy a Prednovoročný večierok, prvýkrát zorganizoval literárne posedenie pod názvom Z pera hložianskych autorov a matičiari sa aktívne podieľali aj na príprave niektorých spoločných programov, vrátane Dňa Hložian, skonštatovala v správe o vlaňajšej činnosti predsedníčka Mária Bartošová-Korčoková. V tom období MOMS Hložany mal len 36 zaevidovaných členov, dozvedeli sme sa o. i. na výročnom zhromaždení 20. februára v kaviarni Pod lipami. „Dobre sme hospodárili,“ povedal pokladník Ondrej Zahorec podávajúc finančnú správu za rok 2013. Predtým oboznámil prítomných, medzi ktorými boli • KULTÚRA •

lepších dramatických textov z festivalu DIDA za posledných desať rokov pod názvom DIDA 2004 – 2013 Nová slovenská vojvodinská dráma II. Premiéra má byť v sobotu 29. marca. Pred týmto podujatím naplánovaný je okrúhly stôl o diele a prínose dramatickej tvorby Jána Palárika a Janka Čemana. Dva festivaly DIDA v Pivnici a Palárikova Raková v Čadci totiž uzavreli memorandum o medzinárodnej spolupráci. Svoj príspevok k okrúhlemu stolu chystá i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, a to o dokumente k strategickému rozvoju kultúry vojvodinských Slovákov. Akcia SVC Zima s knihou sa už tradične končí v Pivnici počas festivalu DIDA pod názvom Vítanie jari s

knihou a tentoraz bude v nedeľu 29. marca. Príprava osláv je teda v plnom prúde. Hostiteľské divadlo Janka Čemana sa na festivale DIDA zúčastní s jedným divadelným predstavením. S druhým predstavením vystúpi na Divadelnom vavríne a pre oslavy sa chystá performancia, čiže scénka z nového textu Olgy Ćosićovej Nová sociálna ustanovizeň II. Ináč predstavenie Janka Čemana pod týmto názvom bolo medzi prvými inscenáciami tohto divadla pred dvadsiatimi rokmi. Keď ide o rekonštrukciu Domu kultúry v Pivnici, v tejto chvíli sa končia práce na novom priestore rozlohy 60 m2 – na Divadelnom salóne. Má to byť priestor na prezentácie, semináre, výstavy, prijatie hostí a divadelných súborov. Prostriedky na túto investíciu, na sanáciu najkritickejších bodov a sčasti aj na rekonštrukciu veľkej divadelnej sály v roku 2013 zabezpečila NRSNM.

din. Okrem už spomenutých podujatí, ozrejmila predsedníčka, v pláne práce na rok 2014 zakotvili založenie matičnej knižnice; tiež dodala, že plánujú usporiadať aj večierok s mladými hložianskymi literárnymi talentmi. Podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Ing. Vladimír Fekete členom MOMS pripomenul, aby

9 /4584/

1. 3. 2014

Kultúra ČINNOSŤ KOMORNÉHO ZBORU MUSICA VIVA

ne. Okrem Petrovčaniek máme aj speváčky a speváka z Palanky a Kulpína. Skúšky zboru sú dvakrát týždenne a prebiehajú v priestoroch ZŠ Jána Čajaka. Vďaka sústavnej práci sa posa z upevnených kúšame, aby všetci kontaktov. Okrem aktívni speváci zbotoho aj vlani sme ru nadobudli novú dobre spoluprakvalitu prednesu. Nové skúsenosti covali s cirkevným zborom Slovenv prednese zborovej skej evanjelickej a. hudby niektorí naši v. cirkvi v Petrovci, speváci získavajú aj tunajším MOMS, účasťou na dirigentako aj s ústredím skom kurze. Okrem Matice slovenskej, mňa so zborom ako Slovenským vojvodruhá dirigentka dinským divadlom pracuje aj profesora ZŠ Jána Čajaka, Mariena Stankovićová- ka Anna Medveďová tiež s Ústavom pre Kriváková a korepetítorom nám kultúru vojvodinských Slovákov, je Vladimír Kováč. Národnostnou radou slovenskej Husárskym kúskom pre tennárodnostnej menšiny a Úradom to nie až taký početný zbor je pre Slovákov žijúcich v zahra- aj organizácia šesť ročníkov ničí. Zbor Musica viva vystúpil Stretnutia slovenských zborov niekoľkokrát aj mimo svojho z Vojvodiny... lokálneho prostredia. Vystúpili – Aj vlani, ako i v minulých sme na slávnostnom programe rokoch iniciátorom a organizáku Dňu mesta Senta, v Slovenskej torom Stretnutia slovenských republike na 26. Vranovských zborov z Vojvodiny bol náš zbor. zborových slávnostiach vo Vra- Koncert sa konal 9. novembra nove nad Topľou, v Hanušov- 2013 v sieni SVD v Petrovci a na ciach na bohoslužbách, ako aj ňom sa zúčastnilo sedem slona programoch a podujatiach venských zborov z Vojvodiny v Kovačici, Padine, Hložanoch, a dva hosťujúce zbory: zo Senty Báčskej Palanke a v Novom Sade. a Collegium cantus z Banskej V poslednom čase máte aj Bystrice. Úhrnne na koncerte posilu z iných prostredí. Ako vystúpilo okolo 180 spevákov. sa vám pracuje? Úspešne sme zdolali túto akciu – Momentálne v zbore aktívne aj vďaka tomu, že všetci v zbore pôsobí 16 členov a sú aj ďalší, prikladali svoje ruky, za čo som ktorí sa nám pripájajú príležitost- im veľmi povďačná.

Za nami je priemerný rok Jaroslav Čiep

a margo výročného zhromaždenia Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci, ktoré sa uskutočnilo v kabinete hudobnej kultúry v Základnej škole Jána Čajaka v piatok 21. februára 2014, o činnosti tohto speváckeho telesa sme si pohovorili s predsedníčkou a dirigentkou zboru, profesorkou hudobnej kultúry

– Tento zbor aj napriek finančným ťažkostiam i v roku 2013 bol veľmi aktívny a realizoval viac ako 16 vystúpení na kultúrnych podujatiach v Báčskopetrovskej obci, v slovenských prostrediach vo Vojvodine, ale aj v zahraničí, v Slovenskej republike. Okrem toho po šiestykrát usporiadal koncert pokrajinského významu Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. Známe je, že sa s vami dob-

Vlani zbor Musica viva spieval aj v Slovenskej republike, vo Vranove nad Topľou

Marienou Stankovićovou-Krivákovou. KZ Musica viva bol založený roku 2000 a od roku 2010 pôsobí ako samostatné občianske združenie. Čo vám priniesol rok 2013?

re spolupracuje a že radi vystupujete všade tam, kde vás pozvú. Kde ste konkrétne vlani vystupovali? – Je to pravda, dobre spolupracujeme so všetkými speváckymi zbormi z Vojvodiny a tešíme

ČLENOVIA MESTSKÉHO CHÓRU STARÁ PAZOVA v čele s Radmilou Andrejevićovou v stredu 19. februára v aule divadelnej sály usporiadali minikoncert. Početné obecenstvo potešili duchovnou hudbou S. S. Mokranjca a niekoľkých ruských autorov. Okrem chórového spevu (na fotografii) diváci si vypočuli aj v duete Aleksandru Jovkovićovú a Vladanu Bzovskú. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Narodeniny a výročia Na Valentína oslavovali, v marci 2014 V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

čo iné, ako lásku... Katarína Gažová

ž týždeň pred sviatkom zamilovaných vo vestibule ZŠ Jána Amosa Komenského bola postavená tzv. Ľúbostná škatuľa, do ktorej žiaci mohli hodiť ľúbostný lístok s odkazom pre svoje sympatie. V Deň svätého Valentína počas veľkej prestávky bola škatuľa otvorená a všetky ľúbostné lístočky podelené žiakom, ktorým boli adresované. Takáto prax v kulpínskej škole pretrváva už niekoľko rokov. V podvečerných hodinách žiaci

1. marca 1874 v Petrovci zomrel Michal Godra, slovenský vojvodinský spisovateľ, jazykovedec a pedagóg. záverečného ročníka pre všet- (140. výročie) kých žiakov vyšších ročníkov usporiadali školskú besiedku 3. marca 1974 sa v Báčskej Pavenovanú tomuto sviatku lásky. lanke narodil Dušan Bajin, redakPo vyučovaní ôsmaci červenými tor, herecký pedagóg a režisér. Žije srdiečkami a rôznymi sviečkami a pôsobí v Košiciach. Má za sebou príležitostne vyzdobili vestibul, viac ako tridsať profesionálnych kde sa besiedka konala. Zábava a ochotníckych divadelných predsa vydarila a o disciplínu sa po- stavení – réžia a dramaturgia – nielen starali službukonajúci profesori na Slovensku. Spolupracuje i so Slovenským vojvodinským divadkulpínskej školy. Do konca školského roku žiaci lom v Petrovci. (Blahoželáme k 40. a kolektív školy usporiadajú aj narodeninám.) ďalšie tradičné žiacke besiedky, 4. marca 1929 v Brne zomrel ktoré sa v kulpínskej škole prenáKarol Miloslav Lehotský, prvý šajú z generácie na generáciu.

Čo označujeme slovom skratka a aký význam má slovo skrátka Anna Horvátová

novu tu predkladáme jeden prípad slovnej hry, keď dĺžeň rozhoduje o významovej stránke dvoch slov s takmer rovnakým znením. A keďže rozdiel predsa je, uvedieme tu ich vysvetlenie. Skratka – s krátkou samohláskou „a“ – je podstatné meno ženského rodu; je to vlastne skrátené slovo, ktoré vzniklo vypustením niektorých hlások; abreviácia: zoznam skratiek. Druhý význam je skrátenie, ktoré vzniká zhrnutím podstatných znakov alebo vlastností: hudobná skratka. Celý výjav z predošlého dňa vynorí sa pred ním v meravej skratke. (Chrob.) Spomeňme aj tretí význam: hovorovo je to kratšia cesta, ktorou si možno skrátiť dlhšiu cestu. Prídavné meno je

skratkový: skratkové slovo, skratková symbolika... Keď však chceme zdôrazniť niečo jednoducho, krátko, vtedy je tu poruke slovo s dlhou samohláskou „á“. Príslovku skrátka možno nahradiť aj príslovkami jednoducho, krátko: S každým hovoril priamo, skrátka a vážne. (Taj.) Druhý význam skrátka je v tvare častice proste, slovom, jednoducho: Mišo je skrátka so školou veľmi spokojný. (Fr. Kráľ) Bolo to skrátka odporné. (Karv.) Pri takýchto situáciách treba dávať pozor aj pri výslovnosti a ešte viac pri tlačenej forme textov, aby sa proste nestalo, že slovo skrátka použijeme nenáležite namiesto slova skratka, alebo že sa rozhodneme pre kratšiu cestu – skratku a vznikne z toho „skrátka“ a potom skrátka nezmysel.

GRATULÁCIA Dňa 14. februára 2014 MICHAL ĎURIŠ z Padiny úspešne obhájil dizertačnú prácu na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade, a tým získal titul doktora vied technologicko-chemického inžinierstva. Veľa úspechov v ďalšej práci a v osobnom živote mu prajú: manželka Jelena, dcéry Natalija a Isidora, sestra Katarína s manželom Dušanom, strýko Paľo, Anička a Snežka s rodinou a rodičia. • KULTÚRA • OZNAMY •

slovenský vojvodinský akademický maliar. (85) 8. marca 1909 sa narodil Svetozár Hurban, prvý slovenský vojvodinský profesionálny herec. (105) 12. marca 1869 v Kovačici zomrel Matej Ambrózy, básnik a evanjelický farár. (145) 27. marca 1754 v Bánovciach nad Bebravou sa narodil Juraj Ribay, slovenský dolnozemský spisovateľ, evanjelický farár v Torži (neskôr Savino Selo). (260) 29. marca 1869 v Krížliciach sa narodil maliar Cyril Kutlík, zakladateľ prvej maliarskej školy v Srbsku. (145)

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 28. februára o 20. hodine v sieni Slovenského vojvodinského divadla avizovali vystúpenie členov padinského ochotníckeho divadla Nová scéna s predstavením Nízkotučný život autora Viliama Klimáčeka v réžii Jarmily Gerbocovej. a. f. NOVÝ SAD. V stredu 5. marca o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika novosadskí matičiari usporiadajú pravidelné mesačné stretnutie s prednáškou. Na tému Slováci v Novom Sade od príchodu po druhú svetovú vojnu bude hovoriť DrSc. Ján Babiak. Na večierku vystúpi Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika. Správna rada MOMS Nový Sad NOVÝ SAD. Členovia SKC P. J. Šafárika v Novom Sade na domácom javisku v Šafáriku v sobotu 8. marca o 20. hodine usporiadajú celovečerný koncert ku Dňu žien. Po koncerte bude prebiehať tradičná Krojová zábava. Tri najkrajšie kroje budú odmenené a ponúkať sa budú aj klobásové zákusky. O dobrú náladu sa v pokračovaní koncertu postará Etno band z Kysáča. a. lo.

GRATULÁCIA V týchto dňoch na fakulte SIMEK v Novom Sade MARÍNA ČIPKÁROVÁ, rod. STREŠNIAKOVÁ, z Báčskej Palanky úspešne obhájila master prácu a získala akademický titul master Dipl. ekonómka. K tomuto úspechu jej úprimne gratulujú rodičia Strešniakovci a sestra Vlasta s rodinou.

9 /4584/

1. 3. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69, v Ul. Ilije Ðuričića 1, na katastrálnej parcele č. 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. februára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1281/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69, v Ul. Ilije Ðuričića 1, na katastrálnej parcele č. 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69 v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69, v Ul. Ilije Ðuričića 1, na katastrálnej parcele č. 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Používajú sa pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Na dvoch anténových nosičoch sa nachádzajú tri tripleband panelové antény typu K742241 pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a konfigurácia pre vysielač UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 105 ° (prvý úsek), 225 ° (druhý úsek) a 350 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil rozhodnutie, ktorým sa vydáva povolenie pre výstavbu číslo V-351-4415/08 z 21. mája 2009 a potvrdenie o prijatí dokumentácie pre začiatok prác číslo V-351-4372/09 z 23. októbra 2009, potvrdených ako vierohodných aktov na priebeh konania odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie, zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo mesta Nový Sad dňa 22. januára 2014 pod číslom V-35-6/14-8. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69, číslo správy 1810/13-270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 – NS69, NSX69, NSU69 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

DANIELOM CEROVSKÝM 23. 10. 1954 – 26. 1. 2014 z Nového Sadu Trvalú spomienku si naňho zachovajú manželka Julka, syn Janko, nevesta Vierka a vnuk Filipko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

MILOSLAVOM MIHÁĽOM 12. 6. 1950 – 17. 2. 2014 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú kmotrovci Maľovci a krstná Anna Gombárová s rodinou

DROBNÉ OZNAMY

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE

TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

VIAGRA 4 x 100 mg = 1 200,00 CIALIS 4 x 20 mg = 1 200,00 LEVITRA 4 x 20 mg = 1 300,00 KAMAGRA gél 7 kusov = 1 400,00

Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Diskrécia zaručená, dodávka a postexpresovou zásielkou.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

osobná

Telefón: 063/710-60-42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. februára 2014 po ťažkej a kratšej chorobe opustil ma môj milovaný manžel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je pripraviť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Manželka Anna

s matkou, sestrou a tetou

MILOSLAVOM MIHÁĽOM

MILOSLAV MIHÁĽ 12. 6. 1950 – 17. 2. 2014 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a starkým

LÝDIOU MÁRIOU KOLÁROVOU

12. 6. 1950 – 17. 2. 2014 z Kysáča Predobré srdce na svete sme mali, ktoré vedelo nás milovať, keby sme láskou zobudiť ho chceli, neozve sa nám viac, zmĺklo, stíchlo, išlo už spať... Navždy si na Teba spomínať budú: manželka Anna, dcéry Anna Kocková a Jaroslava Kovačevićová s rodinami a syn Vladimír

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Lačokovou 20. 3. 1943 – 17. 2. 2014 z Báčskeho Petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme. Ďakujeme všetkým za prejavené sústrasti a kvetinové dary. Syn Miro a sestry Anka a Vierka s rodinami zo Slovenska

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s bratom

POSLEDNÝ POZDRAV

s bratom

susede

MILOSLAVOM MIHÁĽOM

LÝDII MÁRII KOLÁROVEJ

12. 6. 1950 – 17. 2. 2014 z Kysáča

Znemeli bôľne vzdychy, roztrhol sa zväzok pokrvný. Spi sladko, brat drahý, posledný spánok svoj, duch Tvoj už zavŕšil každý boj. Zarmútená sestra Mária Stošićová s rodinou

rod. Lačokovej 20. 3. 1943 – 17. 2. 2014 z Báčskeho Petrovca

MILOSLAVOM MIHÁĽOM 12. 6. 1950– 17. 2. 2014 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

susedovci Dorčovci, Selskovci, Tordajiovci a teta Vrbovská

Zarmútený brat Ján s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

MÁRIU

1940 – 2012 – 2014

FILKOVCOV

JÁNA

1940 – 2009 – 2014

z Kysáča Čas neúprosne plynie, roky ubiehajú, bôľ v srdci sa netíši. Vďaka Vám za všetko, čo ste nás v živote naučili, za nekonečnú lásku, ktorú ste nám venovali. Odpočívajte v pokoji... Dcéra Mária a vnukovia Boris a Denis

• OZNAMY •

manžela, otca, starého otca a apku

manžela, otca, starkého a zaťa

SAMUELA CEROVSKÉHO 1923 – 2001 – 2014

ONDREJA PATAFTU odb. učiteľa 1949 – 2004 – 2014

z Báčskeho Petrovca Roky plynú, ale Vy nám chýbate stále viac a viac.

9 /4584/

1. 3. 2014

Vaši najmilší

Oznamy ŤAŽKÁ A BOĽAVÁ PAMIATKA na syna, otca, brata a uja

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

ZUZANU MACÁKOVÚ

JÁNA MACÁKA

rod. Mešiovú 24. 3. 1924 – 22. 12. 2010

29. 12. 1921 – 26. 2. 2006

z Kysáča

DR. MIROSLAVA KOPČOKA 1958 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Uplynul rok, čo po ťažkej chorobe predčasne ukončil svoj život môj syn Miroslav. Pamiatka naňho v mojom srdci zostáva navždy... Mala som syna, ktorý mal svoje stanovisko, miloval život, deti a svoj dom. Smutný je môj život bez Teba, syn môj nenahraditeľný! Zostali mi už len bolesť, strata a cesta k hrobu.

„A tak teraz, na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nádejam, si Ty.“ Žalm 39,8 Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou si spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Zarmútená mama, dcéra Ivetka, syn Miroslav a sestra Ľuboslava so synom Ivanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov

PAVLA TORDAJIHO

1930 – 1994 – 2014

ZUZANU TORDAJIOVÚ rod. Rumanovú 1930 – 2012 – 2014

Zostali ste navždy v našich srdciach a spomienky na Vás sú večné. Syn Ján s rodinou

www.hl.rs

PAVEL TORDAJI

1930 – 1994 – 2014

ZUZANA TORDAJIOVÁ 1930 – 2012 – 2014

z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 20 smutných rokov, čo nás opustil náš otec a starý otec, a 2 roky, čo nás opustila naša mama a mamička

Informačno-politický týždenník

Už Vás neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíte svoj večný sen. Už len kvety Vám na hrob môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a na Vás si spomínať. Syn Pavel s manželkou, so synmi a ich rodinami • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 2. marca 2014 uplynie rok, čo sme sa navždy rozlúčili s naším susedom a kmotrom

na mamu

ZUZANU TÁRNOCIOVÚ

MICHALOM ČOBRDOM

rod. Korčokovú 1933 – 2013 – 2014 z Pivnice

1944 – 2014

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy uchováme a s láskou si na Teba spomínať budeme.

ONDREJOM DUDÁŠOM

Na Teba si navždy s láskou spomína

Tvoje manželka Katarína a dcéra Anna s rodinou

z Petrovca 24. 12. 1943 – 2. 3. 2013 – 2. 3. 2014

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú susedovci Kocićovci a kmotra Makovníková

syn Zlatko

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho manžela, otca a starkého

s bratom

SAMUELA MAKOVNÍKA

DR. MIROSLAVA KOPČOKA

6. 4. 1941 – 26. 2. 2006 – 26. 2. 2014 z Petrovca

MICHALOM ČOBRDOM 1944 – 2014

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostáva trvalá.

Na Teba nikdy nezabudne rodina Čobrdová z Báčskej Palanky

Tvoji najbližší: manželka, deti, vnúčatá a pravnúčatá

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

ŠTEFANA BENKU 1956 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Natrvalo zostaneš v našich spomienkach. Tvoji najmilší Anna, Jaroslav a Zdenko

• OZNAMY •

13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 – 27. 2. 2014 z Báčskeho Petrovca Na Teba si s láskou a úctou spomínajú starká a starký Mučajiovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na

DR. MIROSLAVA KOPČOKA 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 – 27. 2. 2014 z Báčskeho Petrovca

Prešiel rok... na Teba nám zostali iba krásne spomienky, lebo Ťa už niet medzi nami... ale v našich srdciach si Ťa navždy uchovávame, pokiaľ žiť budeme. Zarmútená Anna a Jarka s Bojanom

9 /4584/

1. 3. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. februára 19.30 5. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2006) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Hore-dolu Nedeľa 2. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 4. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z Kysáča, z Dňa materinského jazyka a o tom, na ktoré účely v tamojšej základnej škole využijú prostriedky vojvodinskej vlády, zo schôdze NRSNM, z osláv 100-ročnice ochotníckeho divadla v Kovačici, z poľnohospodárstva o dobytkárstve a včelárstve, ako i o zimnom školení selenčských poľnohospodárov. Dúhovka prinesie reprízový záznam z vlaňajšej 16. Sriemskej zakáľačky a klobasiády, ktorú organizujú Slovenský kultúrnoumelecký spolok Jednota zo Šídu a obecná Turistická organizácia.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 28. februára – Starí chlapi na nových autách Sobota 1. marca – 32 a stále slobodná Pondelok 3. marca – Nočný let Utorok 4. marca – Twister sa vracia Streda 5. marca – Šerifovia Štvrtok 6. marca – Paparazzi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 2. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Koho pobozká nevesta? 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Dr. Vladimír Sýkora sa zmienil o nedostatku vlahy na poľnohospodárskych parcelách

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava Panónska miniatúra v Galérii Babka Kovačická insita v Paríži Utorok 4. marca 16.00 Výročná schôdza Miestnejorganizácie dôchodcov v Kovačici Turistická ponuka Kovačickej obce na Veľtrhu cestovného ruchu v Belehrade Vzdelávanie ako srdcová záležitosť Piatok 7. marca 16.00 V ústrety čajovému večierku Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa a evanjelického farára v Laliti (1863 – 1899). autorka: lov kov a chem. pracoval ANNA BIČIA- zvierat zármutok podarila prvok (Pb) kovaním ROVÁ

Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok zo Svetového dňa modlitieb vo vojlovickom evanj. cirkevnom zbore v organizácii Oltárneho krúžku žien. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

súhlas

kyslík

zmýlením sa

tantal

1. časť tajn.

súbežne autonómna pokrajina druh byliny úloha 2. časť tajničky

volt

Streda 5. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 9. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

nula

osob. zám. vpíšte MÍ

element

mladá, prvá tráva

TELEVÍZIA PANČEVO

AS HL DU ĽU

alt určila

vpíšte AMI

jednotka dĺžky

vpíšte GUR molibdén

nakladaná miešaná zelenina bankrotoval vpíšte T vpíšte ENS

1. a 4. samohl. AS HL DU LU

spojka orgán zraku hliník vpíšte YČ

teleso okresný výbor

north

malé ohne

tona

skočte!

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 VODOROVNE: ekológia, Momo, ó, m, ilegálne, légia, en, nas, AR, pi, tirol, O, oi, Ava, doska, NK, osla, káo, bma, Ar, V, navolala, e, alobal TAJNIČKA: EMIL KOLÉNI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu z 8. februára 2014 bolo: ZOROSLAV SPEVÁK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA MALOVÁ, Ul. maršala Tita č. 44, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

9 /4584/

1. 3. 2014

Šport Kovačičan dobyl Kovin VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV JUŽNÉHO BANÁTU

Ján Špringeľ

časne je trénerom najmladších sparťaniek. Kovačickú výpravu na slávnostnom vyhlásení viedol Ján Cicka, predseda ŠZO Kovačica. Športovcom, športovým pracovníkom a laureátom sa prihovorila Sanja Petrović, predsedníčka ZO Kovin. Uznania najlepším športovcom odovzdali okrem

uniorský reprezentant Srbska v atletike Damjan Šuľa získal ďalšiu cennú trofej, tentoraz na vyhlásení najlepších športovcov južného Banátu za rok 2013. Kandidáta na MS juniorov v USA a ďalších úspešných športovcov potleskom v športovej sále ZŠ Ðuru Jakšića v Kovine pozdravilo dvetisíc dlaní. Kovačický Izabela Lupulescuová, gymnazista a osem- najlepšia kadetka južného stovkár AK Dinamo Banátu, v spoločnosti Pančevo si zaobstaral Jána Cicku, predsedu ŠZO pohár v konkurencii Kovačica kadetov ôsmich obcí. Rovnakú trofej dosiahla aj stolná tenistka uzdin- Kovačickú obec ského STK Unirea Izabela Lupu- získal Pančevlescuová. Reprezentačné tričko čan Miloš Stefaoblieka Uzdinčanka už tri roky. nović, karatista Stevica Milićev je držiteľom ceny pre športového Bronzová je medailistka z ME KK Kovačica. Na pracovníka 2013 v Česku. Najjagavejšiu medailu súťaži o Pohár Vojvodiny stál získala okrem iného i v konkurencii družstiev na Balkaniáde, na stupienku na tej istej súťaži sa dopracovala víťazov ako tretí. V tej istej koni k bronzu v štvorhre. Zo športových nádejí cenu pre kurencii sa za- Športové nádeje Obce Kovačica: skvela aj karatista Miloš Stefanović D a n i e l a a stolná tenistka Danijela Bosicová Bosicová zo STK Unirea, členka školského iných aj Dragan stolnotenisového druž- Šešum, riaditeľ ŠZ stva ZŠ svätého Georgia Srbska, a Mladen z Uzdinu, najlepšieho Stojšin, generálny v Srbsku. Bosicová s ďal- tajomník ŠZ Vojvošími mladými spoluhráč- diny. kami už čoskoro bude V kultúrno-umepre Unireu hrať Superligu leckom programe Srbska. vystúpili najmladší Medzi laureátmi ceny tanečníci z Deliblapre športového pracov- ta a talentovaný níka bol i Stevica Milićev. loptový kúzelník Tomaševčan žijúci roky z Bavaništa Lazar v Debeljači sa pričinil Mitrović; dnes futroku 1999 o zakladanie balista FŠ Arena ŽHK Spartak a postupný Pančevo, zajtra – ak postup debeljačských há- bude takto pokradzanárok až do dnešných čovať – hviezda nie- V mene hostiteľov športovcov pozdravila Potlesk obecenstva si právom výšin – Prvej ligy Srbska ktorého európskeho Sanja Petrovićová, predsedníčka ZO zaslúžil Lazar Mitrović, budúca Kovin – severná skupina. Sú- klubu. futbalová hviezda z Bavaništa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

DVE SKÚŠKY V PADINE

A teraz zabojovať o záchranu DOLINA – SLÁVIA 2 : 0 (1 : 0)

Ján Bokor Foto: P. Rohárik

arná časť majstrovstiev Prvej ligy Srbska pokračuje v prvý marcový deň. Padinčania mali dve posledné skúšky s nádejou, že sa počas zimy dobre pripravili. Susedské meranie síl prebiehalo v neobvykle miernom ovzduší. Jeden z horlivých fanúšikov asi najreálnejšie zhodnotil zápas, keď povedal, že domáci sú šťastní, lebo vyhrali ako-tak, a hostia, že neinkasovali veľa gólov. Hráči kovačickej Slávie predsa splnili úlohy trénera Zorana Madževského. Prejavili viac vôle a zodpovednosti v hre a boli rovnocenným súperom tímu, ktorý súťaží o tri stupne vyššie. Bezzubý útok Doliny vsietil dva góly; prvý v prvom polčase Stojanović a druhý Mirosavljev v pokračovaní. V oboch mužstvách bolo dosť nových hráčov. Zápas prebiehal

v korektnom ovzduší, takže superligový rozhodca Novica Anđelovski z Kačareva nemal ťažkú úlohu.

zrýchlili útoky. Čížik a Matić prenikali z ľavej strany a Momić z pravej.

DOLINA – BSK 1 : 0 (0 : 0) Bola to generálka pre oboch súperov, ktorí súťažia v tej istej lige. Tlačia ich rovnaké problémy – ako obstáť v Prvej lige Srbska. Dolina zimovala na predposlednom mieste, Borčania o stupienok vyššie. V tvrdom a vyrovnanom zápase Dolina ukázala viac a oslávila minimálne víťazstvo. Hostia boli tvrdým orieškom, hrali odvážne, nebojácne a chvíľami aj hrubo. V prvom polčase sa hralo Stredopoliar Doliny Ivan Jovanović (s loptou) sa snažil medzi dvoma šestnástkami rozohrať útočníkov a gólových šancí nebolo. Stredopoliar Doliny Ivan Jovanović sa Akciu, ktorú začali Matić a Čížik, (K) – Jedinstvo, Borac – Metalac, neúspešne pokúšal stmeliť útok, no gólom zakončil pohotový Milivojev, Mladost – BSK, Dolina – Sinđelić, jeho prihrávky spoluhráči nevyužili. keď zdolal spoľahlivého brankára Smederevo – Sloga (PM), Radnik Náhradníci Doliny po prestávke Kovačevića. Minimálna výhra Doliny – Inđija, Timok – Bežanija.

NEROZHODNÝ VÝSLEDOK V KYSÁČI

Jambrich opravil rozhodcu TATRA – SUTJESKA 1 : 1 (0 : 1)

Pavel Pálik

kolo 50 uzimených divákov sledovalo dobrý a zaujímavý priateľský zápas. Od začiatku oba celky hrali naplno, bojovne

a technicky solídne. Prví pohrozili domáci, ale sľubné príležitosti prepásli Alargić a G. Grijak. V 30. min. Vuković rýchly protiútok hostí z B. D. Polja skončil gólom. Vo finiši prvej časti hostia mali ešte dve šance,

ktoré Kyseľa zneškodnil. V druhom polčase obaja tréneri zmenili desiatich hráčov. Už v 48. min. Krstić z voleja z desaťmetrovej diaľky vyrovnal výsledok. Domáci potom mali prevahu, ale niekoľko

Gól Vukovića v 30. minúte – 0 : 1 • ŠPORT •

je reálna a zaslúžená. DOLINA: Pustinjaković, Memović, Milivojev, Baštovanov, P. Čížik, Vejnović, Matić, Mirosavljev, Cvetković, Kostić, Jovanović. Striedali: Danilović, Momić, Dobrić. Pogram 16. kola Prvej ligy Srbska: Teleoptik – Proleter, Sloga

9 /4584/

šancí Jambrich, Malešević a Dubačkić nevyužili. V 71. min. rozhodca Stević z Nového Sadu nariadil penaltu za domácich a po proteste futbalistov Sutjesky zmenil svoje rozhodnutie. Pomohol mu v tom aj Jambrich, ktorý potvrdil, že zákrok obrancu Sutjesky nad ním bol správny. Niečo podobné diváci v Kysáči a hádam ani na okolí ešte nevideli! TATRA: Kyseľa, Ćupina, Srnka, Daneček, Đaković, Ratkov, G. Grijak, M. Grijak, Alargić, Vuković, Tót. V druhej časti hrali: Navala, Krstić, Kulík, Cvetić, Budík, Stevanović, V. Ožvát, Jambrich, Malešević, Dubačkić. V predzápase dorastenci Tatry porazili rovesníkov zo Stepanovićeva 2 : 1. Góly dali Križan a D. Funtík. V sobotu 22. februára Tatra prehrala v Kucure s Iskrou 2 : 1. Vedúci gól za hostí dal Tót. Dnes Tatra uhostí Jedinstvo z Rumenky a v nedeľu v Kysáči bude hosťovať Iskra z Kucury. Od 1. do 5. marca tréner Ondrej Uram a športový riaditeľ Miroslav Savić budú zapisovať do Futbalovej školy FK Tatra deti narodené v rokoch 2001 až 2006.

1. 3. 2014

Šport PO BLAMÁŽI ZNOVA DOBRE

Zložili opravné skúšky JEDNOTA – BALKAN 1 : 1 (1 : 0)

Matej Bzovský

va Jednoty podala slabší výkon. Hostia Po slabom výkoz Mirijeva prebrali ne, zvlášť ľahostajiniciatívu, častejšie nej hre a opravdivej sa dostávali pred blamáži v súboji so bránu istého MarSremcom z Vojky, staka Mijatovića a po ropazovská Jednota zaváhaní domácej zložila dve opravné obrany v 67. min. skúšky, aj keď nie vyrovnali. Neskors výbornou známšie Balkan zahodil kou. Tréner Milan Vuešte dve príležitosti jasin je spokojnejší, a v radoch domáhoci ešte stále hľadá cich sa nepresadil najlepšiu jedenástku, Janjuz. ktorá sa 16. marca Čoraz lepšie: Konstantin O deň neskoršie Stegnjajić 2014 stretne so skú- (Jednota St. Pazova) na známej hracej seným a nepríjemploche Športového ným celkom Crvena strediska Zemunezvezda. Novosadčania v jesennej lo v Zemune hráči Jednoty mali premiére boli lepší – 2 : 1. ďalšiu skúšku, tentoraz s mladým Minulú sobotu sa na ihrisku mužstvom belehradského superŠportového strediska FZ Srbska ligistu Partizan. Ako aj na predJednota stretla s členom beleh- chádzajúcom zápase, Jednota radskej zóny, mužstvom Balkan produkovala lepší výkon v prvom Mirijevo. Hostia boli dobrým sú- polčase, keď sa po premyslenej perom pre skúšku možností hrá- akcii ujala vedenia gólom vynaliečov zo širšieho zoznamu trénera zavého Danila Markovića. V druhej Vujasina, ktorý sa musí skracovať časti hostia poľavili, mladí hráči už na budúcich zápasoch. Partizana sa častejšie dostávali V prvom polčase Jednota mala pred ich bránu a v 77. min. vyneustálu prevahu a z pripravených rovnali. šancí využila iba jednu. Konstantin JEDNOTA: Mijatović, BosaStegnjajić v 18. min. využil nahráv- nac, Tatalović, Šuša, Stegnjajić, ku z rohového kopu a peknou stre- Krivošija, Janjuz, Gačić, Milakolou hlavou dorazil loptu do siete vić, Erceg, Guša. Striedali: Bojić, bezmocného brankára. V pokra- Macho, Marković, Belanović, čovaní zápasu pozmenená zosta- Srećković, Avramović.

IN MEMORIAM

Ján Ondrík (1956 – 2014)

adosť padinských karatistov zo získaných medailí na pohárovej súťaži Srbska v Aleksandrovci prerušila smutná správa. Iba niekoľko dní po návrate do Padiny nečakane umrel predseda Karateklubu Dolina Ján Ondrík. Ďalšej súťaže v Lige šampiónov, na ktorú sa chystal, sa nedožil. Ján Ondrík sa narodil 17. decembra 1956 v Padine. Povolaním bol obchodníkom, pracoval v Obchodnom podniku Budúcnosť v Kovačici. Pred jeho zánikom zverili mu funkciu úradujúceho riaditeľa. Ján sa už ako chlapec zaujímal o šport. Začal hrávať futbal v doraste FK Dolina. Ako žiak strednej školy si zvolil karate a trénoval v pančevskom KK Dinamo. V dospelom veku sa zapájal do organizácie športových podujatí v Padine, stal sa z neho vytrvalý športový pracovník. Po obnovení KK Dolina zaujal post predsedu, zároveň bol aj čelným človekom ŠS Dolina. Pod taktovkou húževnatého predsedu KK Dolina vyrástol v príkladný športový kolek-

Z PRÍPRAV ERDEVÍCKYCH FUTBALISTOV

Ostrý zápas v Adaševciach SLOGA – MAČVA 2 : 2 (1 : 2)

Károly Vig

rdevícka Sloga v prvom prípravnom zápase uhostila Mačvu zo Šabca. Obe mužstvá pred nepočetným obecenstvom predviedli dobrý futbal. Obrany Slogy a Mačvy spočiatku dobre pôsobili pred

www.hl.rs

svojimi bránami, a preto sa strelci nemohli prejaviť. Hostia boli agresívnejší v prvom polčase, získali gólový náskok, kým domáci v pokračovaní prevýšili svojho súpera. Góly za Slogu vsietili Šarić a Považan. Tento druhý prekľučkoval celú obranu Šabčanov,

Informačno-politický týždenník

oklamal brankára a vyrovnal výsledok na 2 : 2. GRANIČAR – SLOGA 2 : 2 (1 : 1) Sloga mala ostrý duel s mužstvom Graničara v Adaševciach. Oba tímy hrali útočne. Podľa toho, čo sme videli na trávniku, nerozhodný výsledok je najre-

tív. Zasadzoval sa o rozvoj vytrvalosti, disciplíny, súťažiaceho ducha svojich karatistov. Sám bol taký, pritom zvlášť priebojný a vynaliezavý. Zo súťaží Shotokan karate asociácie Srbska jeho karatisti, tak dievčatá a chlapci, sa pravidelne vracali s početnými medailami a pohármi. Nečudo potom, že Padinčania získali priazeň milovníkov karate v celej našej vlasti. Lásku k tomuto športu vštepil aj synovi Zlatkovi, ktorý si ako reprezentant Srbska priniesol medaily z Majstrovstiev Európy a sveta. Práve keď na podobné šampionáty pripravoval nových karatistov, Ján Ondrík nečakane umrel 12. februára 2014, a tak sú jeho plány s KK Dolina predčasne prerušené. Ján zostane v trvalej spomienke karatistov v Padine, bude chýbať všetkým, najviac svojej rodine, ktorá od neho ešte veľa očakávala. Jána Ondríka pochovali na padinskom cintoríne 14. februára za prítomnosti rodiny, kamarátov, známych a početných športovcov. Česť jeho pamiatke. J. B.

álnejší. Góly za Slogu dosiahli Miščević a Nenadović. Počas tohto prípravného obdobia sa do materského klubu v Erdevíku vrátili dvaja stredopoliari, Nenadović a Arežina, ktorí hrali v mužstve Hajduk v Divoši. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Miljković, Raičević, Strniša, Simeunović, Pendo, Đorđević, Šarić, Považan. Striedali: Šajić, Arežina, Nenadović, Nedić, Babić, Cvetičanin, Miščević. • ŠPORT •

TRÉNUJÚ AJ PIVNIČANIA

Nebude to ľahké!

SLÁVIA – NAŠA HVIEZDA 3 : 1 (1 : 0) Ján Šuster zápasy. Hráčske kádre sa veľmi Foto: J. Pucovský nezmenili. Sú tu brankári Kašiković a Čobrda, potom hráči Séč, rípravy pivnických futbalis- Milec, Kalajdžić, Čolović, Kotiv, tov na jarné majstrovstvá Žigmund, Panić, Zorić, bratia VladiMedziobecnej ligy Báčska mír a Vlastislav Kuchtovci, Nímet... Palanka – prvej Mužstvo posilnili Fabók, triedy sa začali Bulatović a Kozarov z tímu 9. februára 2014 Budućnost Parage, kým sa v športovej hale z radov Bačka Despotovo v susednej dedivrátili Baláž a Ćutilo. Sláviu ne Savino Selo. opustili Babić (odišiel do Keď sa sneh stoVrbasu), Danilov (Naša pil, tréningy pohviezda Silbaš), Božin (Krikračujú na ihrisku váň Selenča) a Žigić sa ešte v Pivnici. Novým neobjavil na tréningoch. trénerom Slávie Bezpochyby, je to skupina je Dragoljub Budobrých hráčov, z ktorých latović, ktorý ne- Zatiaľ netrénoval: Igor by sa dalo utvoriť solídbude mať ľahkú Žigić (Slávia) ne mužstvo. Pravda, dosť prácu, lebo mužtoho bude závisieť aj od stvo Pivničanov v jeseň zakotvilo dochádzky na tréningy a zápasy, na poslednom mieste a na konte čo zatiaľ uspokojuje. Vedenie FK má iba tri body! Slávia sa postaralo o priaznivé Tréningy prebiehajú dvakrát podmienky práce a hráčom zov týždni (utorok, piatok) a mužstvo stáva len riadne trénovať a hrať Slávie hrá zároveň aj prípravné zápasy.

Pivnické Hneď v úvode druhej mužstvo dosiaľ časti hostia zo Silbaša zohralo tri prívyrovnali gólom Pajića, jeho strela z dvadsiatich pravné zápasy. Najprv hosťovalo metrov prekvapila domáv Kysáči, kde preceho brankára Kašikovića. hralo s domácou Potom domáci zrýchlili Tatrou 2 : 0. V Pivtempo, hosťom akoby nici potom hosubúdali sily, čo sa čoskoro ťovala Sutjeska odzrkadlilo aj na výsledku. Bačko Dobro PolŽigmund priviedol Sláviu je, ktorá zvíťazila Ťažká jar ich čaká: Ivan k opätovnému vedeniu 6 : 2. Hostia boli Kotiv (Slávia) a výsledok uzavrel naladený Fabók. lepší zvlášť v prvom polčase, keď Zápas Slávia – Naša získali náskok 4 : 0. V pokračovaní hviezda 3 : 1 sledoval malý počet domáci zahrali omnoho lepšie divákov a dobre ho viedol roza dosiahli aj dva góly prostredníc- hodca Albert Kirti zo Savinho Sela. tvom Fabóka a Žigmunda. SLÁVIA: Kašiković, Séč, Milec, Minulú nedeľu v Pivnici hosťo- Kozarov, Kalajdžija, Vlastimír vala silbašská Naša hviezda a vý- Kuchta, Čolović, Kotiv, Fabók, sledok bol 3 : 1 (1 : 0). Sychravé Žigmund, Zorić. Hral aj: Baláž. a chladné počasie, ako ani ťažký NAŠA HVIEZDA: Križan, Fatrávnik pre hru neprekážali muž- bók, Tomić, Mijatović, Danilov, stvám, aby podali dobrý výkon. S. Belička, Grňa, Pajić, Babić, Pekný bol zvlášť prvý polčas, keď Ninkov, Trkulja. Striedali: Panić, sa striedali nebezpečné útoky Perišić, Danilov. oboch tímov. Z množstva šancí vySlávia má na programe ďalšie užil iba jednu navrátilec do radov dva zápasy. V sobotu uhostí MlaSlávie Ján Fabók v 35. min., ktorý dost Radost zo Srbobranu, kým po peknej akcii útočného radu v nedeľu odcestuje do dediny z ľavej strany prekonal brankára Savino Selo, kde sa stretne s doSilbašanov Križana. mácim mužstvom Budućnost.

HLOŽANCI SA V NOVOM SADE NEZAHANBILI

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Rozhodca sa neosvedčil CRVENA ZVEZDA – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (2 : 1)

Ján Murtin Foto: J. Pucovský

Matić, Leđanac, Obradović. Hrali aj: Latinović, Lukić, Hataľa, Horvát, Molnár, Bučík, ložanci si v novosadMandić, Knežević. skom Vidovdanskom Predminulú stredu Budúcsídlisku zmerali sily nosť hosťovala v Maglići, kde s členom Vojvodinskej ligy gólmi Lukića a Kneževića zdo– západnej skupiny a vôbec lala rovnomenný domáci tím sa nezahanbili. Keby mali 2 : 1. férové rozhodovanie, istotne Dorastenci z Hložian hosby vyšli z tohto zaujímavého ťovali v nedeľu v Kulpíne a zápasu ako víťazi. podľahli domácemu prvému V otvorenom boji Leđanac Optimistický pohľad: tréner FK Budúcnosť mužstvu 2 : 0 (1 : 0). už na začiatku strelil vedúci Siniša Stanivuk V Hložanoch hosťovali vegól a ďalšie šance nevyužili teráni Kulpína. V priateľskom Obradović a Matić. Čoskoro domáci pred koncom zápasu podarilo len zápase viac než presvedčivo zvíza pomoci rozhodcu do polčasu vyrovnať výsledok. Bola to nád- ťazili domáci starí páni až 8 : 2 (3 : vsietili dva góly, oba z postavenia herná delovka Lukića z viac ako 1). Góly za domácich dali Žembery mimo hry, a obrátili výsledok na tridsiatich metrov a lopta skončila 5, Čipkár, Grexa a Meleg. V mužv hornom rohu brány mužstva C. stve Kulpína sa presadili Koruniak 2 : 1!? V druhom polčase sa prejavi- zvezda. a Babiak. BUDÚCNOSŤ: Čipkár, Đekić, la lepšia kondičná pripravenosť V stredu Budúcnosť mala nazverencov Sinišu Stanivuka. Hos- Batinić, Ardalić, Radević, M. Ko- plánovaný zápas vo Vrbase, kým tia diktovali tempo, ale sa im iba bilarov, Trivunović, Pupovac, v sobotu odcestuje do Futogu.

• ŠPORT •

9 /4584/

Tretia prehra v slede

STK SPARTAK II – STK MLADOSŤ 4:1

S. Medveď

ola to tretia prehra petrovských stolných tenistov zaradom. Tentoraz v Subotici so silným celkom, ktorý ako aj novosadský STK Egység bojuje o postup do najvyššej stolnotenisovej súťaže, sa nedalo nič urobiť. Výsledky: Poša – Lomen 3 : 0, Radosavljević – Turan 2 : 3, Martinović – Šramka 3 : 0, Poša / Trbojević – Turan / Lomen 3 : 0, Poša – Turan 3 : 0. V nedeľu 9. marca 2014 bude hrať STK Mladosť doma s B. Topolou.

1. 3. 2014

Šport AJ KEĎ SA STRETÁVAJÚ LEN OBČAS

Starým pánom z Padiny sa stále darí Juraj Bartoš Foto: J. Bokor

adina proste žije futbalom. Na ihrisku Futbalového klubu Dolina je rušno temer po celý rok. Keď netrénuje alebo nehrá zápas najlepší výber, na trávniku sa mrvia dorastenci alebo žiaci. Občas si však zahrajú aj niekdajší futbaloví harcovníci. Jedným z nich je aj Milorad Markov, ktorý vlastne zoskupuje padinských veteránov, keď sa im zažiada pocítiť v žilách najkrajšie roky. Kedy a ako často? – pýtame sa ich kouča Markova. „Zoskupujeme sa príležitostne, nehrávame súťaž. Stretávame sa občas, keď nás niekam pozvú, alebo keď si sami zavoláme na návštevu vrstovníkov, našich priateľov z iných osád, predovšetkým zo Samoša, ale aj z Aradáča, Kovačice, Jánošíka... Vlani sme si – po dlhšej prestávke

– zmerali sily aj s veteči už v mladšom ránmi Mladosti, a veru zrelom alebo sme v petrovskej Vrbatzv. pokročilom re zvíťazili. Bez probveku, je predsa lémov sa zoskupíme n a j d ô l e ž i te j pätnásti – dvadsiati, šia chuť a vôľa. kedykoľvek treba. HráTieto vlastnosvame bez osobitných ti padinským príprav, stačí povedať, starým pánom, kedy a kde, a chlapi rovnako ako prídu...“ dobrá nálada, Týždeň predtým, než nechýbajú. Kto v januári snehová ka- Mužstvo padinských starých pánov sa príležitostne zoskupí neverí, nech sa a zohrá zápasy s vrstovníkmi z Aradáča, Kovačice, Jánošíka, lamita odťala Padinu Samoša... im ozve, nech ich od sveta, padinskí starí vyzve. Akokoľvek páni si zahrali v hale, v Debeljači, sa dozvedáme, celok tvoria hráči sa prípadný zápas skončí, povestný futbal na malé brány. Skupina tro- vo veku 35 až 55 rokov. tzv. tretí polčas zakaždým vyhrajú Vekový rozdiel medzi hráčmi je všetci, ktorí budú pritom. Ani techu mladších starých pánov v zimnom období pravidelne naháňala zjavný, ale láska k futbalovej mágii raz neveríte? Skúste... Trebárs si loptu v školskej telocvični, veď je u všetkých rovnaká. Nie div: komu predtým zanôtite známy evergrín: akoby nie, keď aj riaditeľ tamojšej raz okrúhla kožená prirástla k srdcu Nie sme my tak starí... Môžbyť sa ZŠ maršala Tita Ladislav Petrovič (či k nohám?), tá tomu len tak po- vám tiež bude dariť ako padinje bývalý aktívny futbalista a teraz koja nedá; tej nezáleží na rokoch, ským starým pánom, ktorých krášli i člen družstva starých pánov. Ako ani na kilogramoch. Pre futbalistu, mladý duch.

VOLEJBALISTI KULPÍNA ODŠTARTOVALI JARNÚ ČASŤ SÚŤAŽE

PETROVČANOM SA DOBRE DARÍ

Body z chladnej haly Piata výhra v prípravách VK VEST – VK KULPÍN 2 : 3

Katarína Gažová

né. No tentoraz to nebolo tak, lebo súper bol bojovne naladený a hral v posilnenej zostave. Výsledky jednotlivých setov zápasu v Šíde sú takéto: 19 : 25, 25 : 18, 14 : 25, 25 : 19 a posledný rozhodujúci 5 : 15.

a jarnú časť majstrovstiev sa prvé mužstvo Volejbalového klubu Kulpín začalo pripravovať už v druhej polovici januára 2014. Po intenzívnych tréningoch v sobotu 22. februára zohrali prvý zápas v Šíde s domácim sú- Body zo Šídu do Kulpína perom VK Vest. VK KULPÍN: Boris Relota, SiAj napriek tomu, že Kulpínčania niša Petrušić, Ondrej Dudáš, neboli spokojní s podmienkami Aleksandar Stančul, Duško Bapre hru v chladnej hale, predsa bić, Stanislav Zima, Darko Ćirić, zvíťazili výsledkom 3 : 2. Mužstvo Martin Lekár, Igor Milutinović, Vestu dosiaľ Kulpínčania vždy Branislav Benka. poľahky zdolali. Preto očakávania V sobotu 1. marca VK Kulpín pred týmto zápasom boli podob- bude hrať doma s VK Šíd.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MLADOSŤ – FUTOG 4 : 2 (3 : 0)

Samuel Medveď

arná časť súťaže sa čo nevidieť približuje a futbalisti petrovskej Mladosti sa na ňu náležite pripravujú už takých pol druha mesiaca. Jeseň neoslnila petrovskú Vrbaru. Budeme vidieť, ako to bude na jar. Priateľské zápasy poukazujú na to, že by jar mala byť úspešnejšia. Lenže ak... A takých „ak“ vždy bolo veľa. Fanúšikovia vravia: keď v prípravných zápasoch Mladosť vyhrávala, v majstrovstvách to bývalo horšie. Predsa nádej vzbudzuje i to, že Petrovčania vždy na jar hrali lepšie. O dva týždne sa o tom pravdepodobne aj presvedčíme. Mladosť v zápase s Futogom bola lepšia. Ešte niektorí diváci, a tých vlastne ani nie je tak veľa, hoci mužstvo „modrých“ znova

tvoria hlavne, ako to v petrovskom futbale povedia, naši chlapci, ani neprišli do Vrbary, Mladosť gólmi Vukovića a Bubulja viedla 2 : 0. Znova sa stalo, že patriční ľudia v klube, hoci ide iba o prípravné zápasy, neinformujú verejnosť, kedy a o koľkej bude zápas. Sú na to aj lokálne prostriedky verejného informovania, ktoré by mohli v každej chvíli poskytnúť informáciu, či sa v sobotu alebo v nedeľu vo Vrbare futbal bude hrať. Do konca zápasu Mladosť dosiahla ešte dva góly. Strelcami boli Jakuš a Severíni. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Bubulj, Fábry, Vuković, Babiak, Torbica, Severíni, Zbućnović, Pavlis, Fejdi. Striedali: Pavlíni, Đukanović, Drieňovský, Pucovský, Peťkovský, Haška, Milinković, Trišić, Cerovský, Anušiak, Milićević. • ŠPORT •

Prvá jedenástka Slávie pred meraním síl s Dolinou

V KOVAČICKEJ OBCI

Aj duel Advigova (Dolina) a Tiodorovića (Slávia) prezrádza, že sa susedské derby hralo na plné obrátky

Futbal skloňujú vo všetkých pádoch Ján Špringeľ

lávia a Dolina čo nevidieť začnú s jarnými majstrovskými zápasmi. Ciele oboch klubov sú zrejmé. Zoskupiť veľký počet bodov: Kovačičania mieria na postup do Vojvodinskej ligy – skupina Banát, Padinčania mienia zostať v Prvej lige Srbska. Najlepší banátsky klub začal s prípravou 12. januára 2014, slávisti dva týždne neskôr. Časť príprav obom mužstvám hatili snehy. Nie Kilimandžára, lež Deliblatskej piesočiny. Devätnásteho februára si starí rivali zmerali sily v Padine. Vyhrali hostitelia 2 : 0, hostia výkonom prekonali vlastné možnosti, zvíťazil futbal. Oba kluby sa posilnili v zimnom prestupovom období. V Padine

v prípravných dueloch vy- vo koncom januára zorganizovahrala v Perlezi 2 : 1 a Debel- la v Kovačici seminár pre futbajači 4 : 0, remizovala v Banát- lových trénerov južného Banátu. skom Novom Sele 0 : 0, pre- Prednášateľom bol Ilija Petković, hrala v Padine 2 : 0. Nielen na povzbudenie obidvoch kolektívov sa päťkrát za tri dni v polovici februára premietala v osade insity druhá časť srbského filmu Montevideo. Českí filmári ho ohodnotili Prvý deň príprav hrali ako „remeselne preslávisti na zasneženom cízny, herecky živý trávniku a optimizmom nabitý film“. Veľkú časť zostalo trinásť, prišlo dvanásť no- zásluh za obrovský úspech Goran Bjelogrlić, výkonný producent vých hráčov. Jedenásti nováčiko- parádneho diela majú brafilmu Montevideo, a Predrag Perović via v slávistickom drese sú bran- tia Bjelogrlićovci, Dragan, z FZO Kovačica kári Krstić a Stajčić, ako i hráči Pa- režisér a herec, a Goran, rojčić, Labudić, Jovanović, Perić, svojho času najlepšie pravé krídlo Tiodorović, Štopulj, Vulišić, Andosveta a účastník oboch MS v Nenovski a Obradović. Najviac z Dimecku: roku 1974 ako hráč a 2006 nama Pančevo. Staronová Slávia ako tréner. V polovici decembra bolo volebné zhromaždenie Športového zväzu obce Kovačica. Futbalový nadšenec vystriedal na poste futbalového nadšenca, Kovačičan Kovačičana. Organizáciu namiesto Predraga Perovića vedie Ján Cicka. Slávny Ilija Petković v osade insity prednášal juhobanátskym koučom

Dolina skončila dvojtýždňový nácvik na ihriskách Slávie v Kovačici

výkonný producent filmu. Goran Bjelogrlić sa ako predseda FK Radnički z ich Barandy často zjavuje na štadiónoch Kovačickej obce. Trénerská organizácia Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opo-

Viac gólov v súperovej sieti je jarný cieľ padinského a kovačického fanúšika

2013

Hambár, 1999

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Najstarší dom v Petrovci

Prístrešok

Zrovnaný dvor, 2007

Medzi znamenité úseky kultúrneho dedičstva Slovákov Návštevníci, žijúcich v Srbsku, ktoré nám pripomínajú závažné historické 2010 udalosti, nesporne patrí aj kultúrna pamiatka pomenovaná Najstarší dom v Báčskom Petrovci. Traduje sa, že je tento objekt vystavaný v roku 1799. Ide o nabíjanicu z hliny („nabíjaný“ dom, vystavaný z „nabíjanej“ hliny), ktorej pôvodným majiteľom bol Paľo Kočiš. Tento objekt predstavuje ukážku ľudovej architektúry z čias osídľovania tohto územia Slovákmi. Dom je čiastočne zakopaný do zeme, preto sa doň vchádza dolu schodmi. Strechu má prekrytú trstinou. Dom má typický dolnozemský tvar. Sú tu predná izba, pitvor (kuchyňa) a zadná izba. V kuchyni sa nachádza otvorené ohnisko a v izbách sú vystavané jednoduché piecky. Pozerajúc zo dvora, na dome vidno prístrešok. Na stene z uličnej strany sa nachádza jedno okno a rovný trojuholníkový štít zhotovený z prútia a namazaný blatom. Všetky steny sú vylíčené bielou farbou. Podlaha v dome je z nabíjanej zeme. Od ulice je dom ohradený drevenou bránou. Objekt sa od roku 1965 nachádza pod ochranou štátu a od roku 1970 sa stal súčasťou muzeálnej zbierky vtedajšieho Národného múzea v Petrovci. V súčasnosti sa nachádza na Ulici Branislava Mokića č. 7/9 a patrí Slovenskému vojvodinskému múzeu. Dnes je tento objekt zariadený ako etno dom. Okrem pôvodnej stavby obsahuje aj príslušné predmety a náčinie patriace do domácnosti. Ako významná turistická atrakcia patrí i do turistickej ponuky Obce Báčsky Petrovec. Jaroslav Čiep

Hlinené nádoby

Susedný dom ako zrúcanisko, 2005

Predná izba

Tu sa varievalo

Krosná