Hlas 10 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4585/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 8. 3. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Ženám k sviatku

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Istrijský maratón, športový a turistický zákusok

Sľubný úvod Doliny

Z obsahu

8. 3. 2014 | 10 /4585/

Uzávierka čísla: 5. 3. 2014

4 TÝŽDEŇ 6 Problém alebo výzva 7 Obavy, status a reformy 8 Kolobeh spolupráce 9 Porušovanie práv je aj naďalej prítomné

11 ĽUDIA A DIANIA 13 Občania proti prevádzke na spracovanie priemyselného odpadu 14 Učia sa jedni od druhých 18 Lesk starého porcelánu

Viac než tisíc vystavovateľov z približne päťdesiat štátov sveta zoskupil Medzinárodný veľtrh turizmu, prebiehajúci od 27. februára do 2. marca v Belehrade. (st. 32) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Dnes je ten pekný marcový sviatok

23 MOZAIKA 23 Život na kolesách 24 Vyváženou stravou k zdraviu 30 Zelená roláda

31 KULTÚRA 31 Kultúrnymi podujatiami do novej sezóny 32 Večierok s prezentáciou knihy 33 Čitateľov menej, kníh pribudlo 36 Rýchlokurzistka

Tradičné podujatia Novosadského veľtrhu – knižný salón, Art expo a veľtrh vzdelávania Smerovníky aj tohto roku (od 28. februára do 4. marca) prilákali pozornosť mnohých návštevníkov. (s. 31) J. Pániková

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Prvý krok Doliny úspešný 47 Chcú mať kompaktný tím 49 S posilami za vyššími métami 50 Najprv prehra, potom výhra Titulná strana: SHUTTERSTOCK

V Sriemskej Mitrovici v organizácii tamojšieho Miestneho odboru Matice slovenskej v stredu 26. februára bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. (s. 32) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Deň pre slnko v nás

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Nikomu nesvieti každý deň slnko. Ale prečo by tá dávka slnka, ktorá sa nám ponúka na skrášlenie nového dňa, závisela len od iných?

k už každý z nás má v živote možnosť voľby – byť bábkou alebo osobnosťou, prečo sa nerozhodnúť pre tú druhú možnosť. Aj dnes: 8. marca na Medzinárodný deň žien. Viacerí iste poviete: Nuž čo, deň ako každý druhý, obyčajná marcová sobota... Ale je tu predsa to zvláštne slávnostné fluidum. Cítime ho takmer stále a podvedome či nechtiac sa častejšie usmievame: na naše blízke oslávenkyne, na to, že na každom kroku sú kvety – tie, ktoré sa dnes stanú peknou pozornosťou, a tie, čo už našli svoju adresátku. Bez ohľadu na bežné trápenia, vidieť v ten deň na tvárach okoloidúcich viac spokojnosti, sebavedomia. Asi odborníci, ktorí prišli k záveru, že až 90 percent žien, ale aj mužov má problémy so zdravým sebahodnotením a sebavedomím, prieskum nerobili na Medzinárodný deň žien. Keď sa mnohé z nás rozhodnú, že si nedajú nikým a ničím kaziť tento deň. Keď sa snažíme stretať sa len s tými, ktorí majú v sebe kus slnka. Aj keď stojíme pred novými výzvami, uvedomme si, že sebavedomie je polovica úspechu, ako aj to, že tlak reklamy a médií padne vždy na úrodnú pôdu tam, kde narazí na nízke sebavedomie. Nemusíme byť všetky topkrásavice, ani kráčajúce encyklopédie, ale cítiť sa tak môžeme. Pritom je nad slnko jasné, že nikto na svete nie je stopercentne dokonalý, každý má právo občas niečo nevedieť, nestihnúť, zabudnúť. Táto oslobodzujúca skutočnosť nech nám pomôže ľahšie dočkať deň, keď nám znovu zasvieti slnko. Trebárs také, ktoré si samy vyčarujeme. Aj tak, že sa hneď ráno obdarujeme sebaláskou a pozitívnym myslením. Funguje to. Uvidíte. Anna Francistyová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 10 /4585/

8. 3. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Žien nikdy dosť Anna Lazarevićová

edávno sa v tlači objavila správa o epidémii mobbingu v Novom Sade. Ako vieme, ide o celosvetový jav, keď je niekto na pracovisku týraný, čiže šikanovaný. Obyčajne ide o systematické intrigovanie a ignoranciu väčšiny voči menšine či jednotlivcovi. Keďže však mobbing brzdí v práci nielen obeť, ale aj útočníkov, treba jeho prejavom venovať zvýšenú pozornosť. Ak víťazí politika najostrejších lakťov a bezohľadného šplhania po kariérnom rebríčku, je prítomnosť mobbingu častejšia ako tam, kde nevládne strach. Obyčajne v podnikoch, kde nejestvuje tímová spolupráca a kde nepoznajú slovo kolektív, tam bojuje jeden pracovník proti druhému. Pritom sú živnou pôdou pre mobbing aj nevhodné pracovné podmienky alebo ignorancia potrieb pracovníkov zo strany vedenia. Je však veľmi nesprávne tváriť sa, že nič nevidíme alebo sa jednoducho pridať na stranu toho silnejšieho. Mobbing totiž nezanecháva negatívne dôsledky len na obeti, trpí ním celá firma. Najčastejšími prejavmi sú: znížená výkonnosť, zvýšený výskyt konfliktov a zníženie motivácie všetkých pracovníkov. Ak sa teda na pracovisku objaví mobbing, znamená to, že podniková klíma nie je v poriadku. A prečo o tomto negatívnom jave píšeme práve teraz – v predvečer Medzinárodného dňa žien, ktorý je nielen sviatkom žien, ale aj boja za ich rovnoprávnosť? Pretože obeťami mobbingu sú predovšetkým ženy, aj to obyčajne zo strany mužov, ktorí sa tak milo a nevinne usmievajú v tento ich deň!



aktuálnej predvolebnej kampani, nad ktorou sa vznášajú tiene nedopovedaných príbehov, neodhalených tajomstiev, neprípustných známostí a iných nevítaných javov, pre ženy akosi nezostalo veľa miesta. Nie je však vylúčené, že aj tohto 8. marca politici rozdelia dámam pestrofarebné kvetinky a vyslovia príležitostné sľuby o rovnoprávnosti a väčšom zastúpení žien pri kormidle moci. Nie je však takisto vylúčené, že už na druhý deň na ne zabudnú. Dôvod je známy: tento svet je ešte stále svet mužov. V politike zvlášť. Ženy na vysokých štátnych funkciách a v čele orgánov, kde sa schvaľujú najvýznamnejšie rozhodnutia, vždy boli skôr výnimkou ako pravidlom. Na príčine je mnoho rozličných faktorov, medzi ktorými treba spomenúť ten, že väčšinu mužov ani trochu neteší, keď im šéfuje žena. Uznajú jej všetky kvality, od vzdelania, cez odbornosť, po schopnosť, ale pri voľbe na vedúcu funkciu spravidla radšej dajú podporu mužovi. Zvyk, tradícia, konzervativizmus, zotrvačnosť, alebo jednoducho mužská solidarita... V posledných desaťročiach aj v našich politických stranách badať snahu o zapojenie väčšieho

počtu žien do straníckeho života. Členkám strany už nie sú určené len funkcie zapisovateľky, archivárky, upratovačky, zástupkyne zástupcu poverenej varením a nalievaním kávy. Mnohé dámy zastávajú vysoké stranícke funkcie, ale ani jedna nestojí v samom čele politickej strany. Pri zostavovaní volebných listín väčšina strán prihliada na zastúpenosť žien na zozname kandidátov. Väčšina sa snaží zabezpečiť aspoň zákonom predpísaných tridsať percent žien na listine. Táto snaha dakedy nestačí, aby sa zabezpečil aj zodpovedajúci počet žien v poslaneckých laviciach. Našťastie, to nie je prípad s aktuálnym zložením Národného zhromaždenia Srbska, v ktorom toho času sedí 82 poslankýň. Tak sa s 33,2 percenta žien v parlamente Srbsko dostalo na 24. miesto vo svete, dokonca pred Francúzskom, ktoré má 26 percent žien, a Švajčiarskom, kde ženám patrí 29 percent poslaneckých miest. Za Srbskom v tejto oblasti zaostáva napríklad Rusko, kde je len 13,6 percenta žien v poslaneckých laviciach. Najvyššie percento žien v regióne má Macedónsko – 34,1 percenta. Z druhej strany na rozdiel od aktuálnej francúzskej vlády, kde polovicu ministrov tvoria ženy, v našej aktuálnej (technickej) vláde sú len dve ministerky.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. NEVENA PETRUŠIĆOVÁ, POVERENÍČKA PRE OCHRANU ROVNOPRÁVNOSTI

Viac oblastí Oto Filip

– Diskriminácia zrejme zasahuje celý rad oblastí nášho žitia, práce, pôsobenia... – Tak z posledných prieskumov, ako aj z podaní a sťažnos-

Informačno-politický týždenník

tí, ktoré dostávame, vyplýva, že je diskriminácia najvypuklejšia v oblasti pracovných vzťahov a zamestnávania. Musíme mať na zreteli, že sú ľudia, keď ide o právo na prácu, viac

Skutočnosť je aj naďalej taká, že čím sú funkcie vyššie, žien je menej. Nielen v Srbsku a nielen na Balkáne, ale aj vo vyvinutých krajinách Európskej únie. Tak napríklad v správnych radách v EÚ je len 13,7 percenta žien, čo svedčí o tom, že ženy nie sú dostatočne zapojené do schvaľovania významných rozhodnutí. Ešte väčšmi môže prekvapiť údaj, že ženy v EÚ zarábajú o 16,4 percenta menej než muži. Iste netreba osobitne zdôrazňovať, že rodová rovnosť je kategória zakotvená tak v Ústave Republiky Srbsko, ako aj v zákonoch, predovšetkým v antidiskriminačnom zákone. S cieľom posmeliť a vyzvať ženy, aby sa aktívne zapojili do politiky na všetkých úrovniach a aby sa angažovali v uskutočňovaní svojich práv, v novembri 2013 v Belehrade prebiehala prvá Národná konferencia Ženskej parlamentnej siete. Medzi účastníčkami boli nielen národné poslankyne, ale aj výborníčky v lokálnych orgánoch správy, predsedníčky obcí a predstaviteľky lokálnych telies pre rodovú rovnosť. Slovom, od čias Kláry Zetkinovej a do dnešného dňa žien nikdy dosť. Ani oslavy Medzinárodného dňa žien ako symbolu ich nekonečného boja za rovnoprávnosť.

ako v iných oblastiach ochotní dožadovať sa ochrany pred diskrimináciou. Na strane druhej prípady diskriminácie a nedopatrení pri poskytovaní zdravotných a iných služieb alebo vo sfére sociálnej ochrany, taktiež nepostačujúci rozsah spravodajstva médií o diskriminačných obsahoch a praktikách, sú tak isto oblasťou, ktorá by nás mala viac trápiť. • TÝŽDEŇ •

Reagovanie

cieľom „sťažnosti a nápravy článku“ Juraja Bartoša pod názvom Radi by do volieb, lenže tie podpisy... (Hlas ľudu č. 7, zo dňa 15. 2. 2014), uverejňujeme v úplnosti toto reagovanie, aj to v doručenom stave a bez žiadnych zásahov z našej strany. Pripomíname, • REAGOVANIE •

že dôkazy, ktoré sa nachádzali v prílohe tohto reagovania (dve riešenia) uverejňujeme v našom online vydaní na webovej stránke Hlasu ľudu. Redakcia 10 /4585/

8. 3. 2014

Týždeň TRETIE KOLO PROJEKTU KAM ĎALEJ, SLOVÁCI?

Málo jednoznačných odpovedí Juraj Bartoš

„význam týchto problémov proste presahuje váhu Národnostnej rady“, ktorá vraj „bola neúčinná vo zavierajúc tretie, posledné viacerých ohľadoch a neprejavila kolo projektu Kam ďalej, Slozáujem o zoskupenie všetkých váci?, Dr. Ing. Vladimír Valent relevantných predstaviteľov sloveno. i. podčiarkol: „Zložitosť a význam ského spoločenstva, aby sa začalo upevňovania príslušnosti človeka hovoriť o dôležitých a významných k jazyku Slovákov, ako i jeho neproblémoch týkajúcich sa obstátia ustále pestovanie, si vyžaduje kvalislovenského spoločenstva na týchfikované ľudské zdroje a potenciály, to priestranstvách“. ako i nadšenie a lásku človeka Podľa mienky Mivoči vlastnému bytiu, vlastnú chala Speváka ml. etnickú silu a vytrvalosť a odv poslednom čase hodlanie po sebazáchove. Je „politika Belehradu to nutné i preto, že sa vzťahusmerovala k budoje na etnické spoločenstvo vaniu inštitúcií, ktoré a enklávu s obmedzenými výlučne uspokojovaľudskými a hospodárskymi li potreby jednotlivzdrojmi vedomostí, preto, že cov“. Prízvukoval, že sa týka života človeka, vplyvu „politizácia inštitúcií, naň, ba až ovládania jeho ktoré sa zaoberajú psychikou, podvedomím, právami národnostvedomím, rozhodovaním, Ozrejmili projekt Kam ďalej, Slováci? ných menšín, je výchovou a predovšetkým v belehradskom Medija centre: Vladimír Valent neprípustná“. Ako autonómiou človeka.“ Projekt (zľava), Marína Tomanová a Michal Spevák povedal, „potrebné na tlačovke v belehradskom je zriadiť Ministerstvo pre ľudské Medija centre v piatok 28. februára sa najmä používania jazyka... Objasňujúc, prečo si organizá- práva a menšiny, do ktorého sa okrem Dr. Valenta ozrejmili členovia Správnej rady mimovládnej tori tlačovky nárokujú posvietiť okrem príslušníkov väčšinového organizácie Slováci a spolužitie: „na otázky, ktorými sa má zaobe- národa dostanú aj predstavitelia Dipl. ekonómka Marína Tomanová rať Národnostná rada slovenskej všetkých národnostných spoloa magister politických vied Michal národnostnej menšiny v Srbsku“, čenstiev a etnických skupín“. O to Marína Tomanová podotkla, že skôr, že sa čoskoro týmito otázkami Spevák mladší. Podobne ako v rámci predchádzajúcich dvoch „stolov národnej jednoty“ (v Báčskom Petrovci a Padine), aj v Belehrade odznel rad známych údajov: medzi dvoma sčítaniami obyvateľstva počet Slovákov v Srbsku sa zmenšil o 8,9 %; mladí ľudia odchádzajú na školenie do zahraničia a nevracajú sa; medzi nimi sa prejavuje odcudzenie od vlastnej etnickej identity týkajúce

bude zaoberať aj Európska komisia. Zapájajúc sa do diskusie Ľubor Stupavský, člen NRSNM, podotkol, že „národnostné rady sú urobené pre potreby štátu, t. j. sú polygónom pre zrážky Slovákov, čiže príslušníkov rôznych politických strán“. Michal Spevák starší, predseda združenia Slováci a spolužitie, tvrdil, že „NRSNM si neplní funkciu“, a že „máme problémy s cenzúrou“. Poukázal aj na nevyhnutnosť zmeny volebného zákona. Okrem spomenutých hovorili aj Belehradčania: Eva Otaševićová, Štefan Tisovský, tamojšia ev. farárka Anna Petráková a Vladimir Stojić; k ich mimoriadne zaujímavým postrehom týkajúcim sa predovšetkým nezáujmu centier slovenského života sústredených vo Vojvodine o život Slovákov mimo Vojvodiny sa ešte mienime vrátiť. Usporiadatelia troch debát mienia, že o najpálčivejších otázkach týkajúcich sa Slovákov v Srbsku je nevyhnutné dosiahnuť konsenzus relevantných subjektov slovenského národného spoločenstva v Srbsku: MSS, SEAVC a iných cirkví, NRSNM a civilného úseku, pričom sa do riešenia problémov má zapojiť srbský štát ako i materská krajina, teda Slovensko. Všetky tri debaty sa inak uskutočnili pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ústredné závery zo všetkých troch kôl projektu majú byť publikované v osobitnej brožúre.

VZDELÁVANIE V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Problém alebo výzva? Jasmina Pániková

akými výzvami sa vo vzdelávaní stretávajú príslušníci národnostných spoločenstiev? Ktoré opatrenia by umožnili, aby sa zvýšil počet žiakov, ktorí by sa vzdelávali v materinskom jazyku? O týchto a iných otázkach hovorili v piatok 28. februára na okrúhlom stole venovanom výzvam vo vzdelávaní v jazykoch národnostných spoločenstiev v základných a stredných školách na území AP Vojvodiny. Okrúhly stôl v rámci veľtrhu vzdelávania Smerovníky zorganizoval Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Hovoriac o súčasnej situácii v základných a stredných školách v pokrajine pokrajinský tajomník Mr.

www.hl.rs

Andor Deli poznamenal, že okrem stáleho znižovania počtu detí viditeľná je aj stagnácia počtu detí, ktoré sa vzdelávajú v materinskom jazyku. Ako povedal, najhoršie na tom je rusínska spoločnosť, v ktorej sa iba 45 % detí vzdeláva v materinskom jazyku, v trochu lepšom postavení sú príslušníci rumunskej spoločnosti (viac ako 50 %), pokým vzdelávanie v materinskom jazyku v najväčšom počte majú príslušníci slovenskej (ponad 70 %) a maďarskej národnosti (ponad 80 %). Riaditeľka Pedagogického ústavu Vojvodiny Lenke Erdély konštatovala, že je príslušníkom národnostných spoločenstiev sprístupnené vzdelávanie v rovnakých podmienkach, ako aj príslušníkom srbskej národnosti, ale po zakončenej základnej škole

Informačno-politický týždenník

v materinskom jazyku väčšina sa pre väčší výber rozhodne pre strednú školu v srbskom jazyku. Keď ide o slovenskú menšinu, zdôraznila, že aj napriek tomu, že sa v poslednom čase čoraz viac žiakov rozhoduje pre strednú školu v materinskom jazyku, Iba spoločne môžeme riešiť stále je väčší počet tých, ktorí problémy – poznamenali sa vyučujú v srbskom jazyku (ponad 80 %). Účastníci diskusie iba polovica štipendistov sa po zíszdôraznili, že veľkým problémom je kaní diplomu aj zamestná v školách aj nedostatok odborných kádrov v ja- a problémom je aj nedostatočné zykoch národnostných spoločenstiev. vedomie rodičov o význame vzdeV súvise s tým predsedníčka Výboru lávania v materinskom jazyku. Na pre vzdelávanie Národnostnej rady debate odzneli návrhy, že by celkovú slovenskej národnostnej menšiny situáciu mohla o. i. zlepšiť aj spoločná Svetlana Zolňanová poznamenala, že propagácia významu školenia v maproblém deficitu odborných kádrov terinskom jazyku a záväzok lokálnych sa NRSNM už niekoľko rokov snaží samospráv, aby financovali odborné riešiť zabezpečením štipendií, ale zdokonaľovanie učiteľov. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Obavy, status a reformy Oto Filip

Pracovne a oslavne

Anna Francistyová

obrý, dynamickejší a inovačnejší začiatok roka, ktorý je v znamení 70. výročia kontinuálneho vychádzania Hlasu ľudu, kvitovali členovia Správnej rady NVU Hlas ľudu uplynulý štvrtok 27. februára. Kladne zhodnotili aj realizáciu redakčnej politiky nášho týždenníka a časopisu Vzlet v roku 2013, ako i hospodárenie ustanovizne, ktoré bolo v súlade s možnosťami, zodpovedné a stabilné. S optimistickým výhľadom nahliadli i do všetkých plánov na tento rok. Členovia Správnej rady podporili plány redakcie Vzletu na rok 2014, do ktorých zodpovedný redaktor Stevan Lenhart zaradil i vydanie zbierky próz zverejnených vo Vzlete, rozšírenie náplne Stretnutia pod lipami, v spolupráci s inými mládežníckymi časopismi realizáciu i ďalších spoločných projektov. Odsúhlasili pokračovanie v pribaľovaní darčekov k časopisu odberateľom a čitateľom a navrhli i vydanie cédečka • TÝŽDEŇ •

so skladbami z festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí v spolupráci s ÚKVS. Na schôdzi, ktorá plynula v podnetnom ovzduší, prítomní zásadne podporili aj navrhnutý plán a program redakcie týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania, ktorý zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová zoradila do desiatich bodov. Od novej grafickej úpravy printového vydania, cez vyvážené zastúpenie jednotlivých žánrov a prostredí, častejšiu prítomnosť novinárov v teréne, väčšiu zastúpenosť analytických, beletristických a komentujúcich článkov, zlepšovanie procesu výroby novín a ústretového plánovania, po rozdelenie tém medzi printovým a online vydaním Hlasu ľudu, stáleho uschopňovania novinárov a redaktorov v jazykových, novinárskych a webových zručnostiach, oslavy 70 rokov Hlasu ľudu, čelenie politickým, záujmovým a nátlakom jednotlivcov po technické zveľaďovanie týždenníka a online vydania.

Ďuro Varga

SPRÁVNA RADA HLASU ĽUDU

INÝ NÁHĽAD

oci sa v týchto dňoch v prvom rade skloňujú nadchádzajúce parlamentné voľby, ich aktéri, výsledky, koalície a perspektívy, neznamená to, že sa naša európska agenda ocitla v úzadí. Z väčšiny politických a iných vyhlášok relevantných aktérov Z nedávnej konferencie o sankcionovaní narúšania protikorupčných spoločenskej scény skôr zákonov u nás možno vycítiť obavy z nedostatku času na objemné reformy z týchto téz majú stúpajúci, iné čoraz viac, nielen z rôznych zorných a výdatné spoločenské zmeny, ktoré zase klesajúci trend. V júli 2013 asi uhlov, ale aj viac do hĺbky. polovica anketovaných tlmočila Potvrdením toho sú aj decemurýchlene musíme zdolať. Euroskeptici síce naďalej presa- obavy z problémov, ktoré môžu brové odpovede na ďalšiu dôležitú dzujú známe názory o tom, že nás zasiahnuť poľnohospodárstvo, otázku, vzťahujúcu sa na vtedajší začlenenie bude stáť kopu peňazí, v decembri to už bolo viac – 53 per- status našej krajiny v rokovaniach že môže znamenať koniec našej cent respondentov. Podľa všetkého o pristúpení EÚ. Šesťdesiat percent národnej meny, že spôsobí mnoho najviac na to vplývala problema- opýtaných správne odpovedalo, že problémov domácim poľnohospo- tika liberalizácie dovozu výrob- Srbsko očakáva začiatok (úradných) dárom, že sa môže stať vodou na kov. Druhou stranou mince je, že rokovaní, ktoré, ako je známe, odmlyn straty vplyvu malých člen- klesá počet ľudí mieniacich, že by štartovali v januári tohto roku. To, ských štátov, že bude znamenať vstup do Európskej únie znamenal že sa už rokuje o členstve Srbska redukovanie používania tunajšej stratu národnej identity. Možno si v Európskej únii, si vtedy myslelo reči, že prídeme o národnú identitu, to vysvetliť skutočnosťou, že sa pätnásť percent anketovaných, kým kultúru, sociálne výhody. Niektoré o európskych témach u nás píše odpoveď na uvedenú otázku bola

neznámou pre devätnásť percent opýtaných. Už tradičnou ukážkou pretrvávania korupcie ako jedného z najvýraznejších spoločenských problémov a neduhov je aj odpoveď anketovaných na otázku súvisiacu s významom tých-ktorých reforiem. To, že je prvou a najdôležitejšou z nich práve boj proti korupcii, si myslí až 39 percent respondentov. Na druhom mieste je reforma justície s pätnástimi, na treťom reforma zdravotnej sústavy s deviatimi percentami podpory. Všetky iné reformy sú oveľa menej významné. Tak sa len každý dvadsiaty nazdáva, že je tou najreformou lepšia ochrana ľudských práv alebo ochrana spotrebiteľov či reforma pôdohospodárstva. Reformu vzdelávacej sústavy za najpodstatnejšiu považuje tri a ochranu životného prostredia len jedno percento opýtaných. Žiadna z reforiem nie je dôležitá pre osem percent účastníkov prieskumu, kým ich deväť percent nevie, o aké reformy by malo ísť. Na záver zostáva uviesť, že si až 68 percent anketovaných myslí, že je realizovanie reforiem v našom záujme, v záujme vzniku lepšieho Srbska. Výlučných odporcov zmien je len okolo šesť percent. (V budúcom čísle: Financovanie projektov)

10 /4585/

8. 3. 2014

Týždeň Z VALNÉHO ZHROMAŽDENIA SLOVENSKO-SRBSKEJ OBCHODNEJ KOMORY

Kolobeh spolupráce Oto Filip

ez ohľadu na to, či je tu obdobie krízy a nedostatku alebo – oveľa zriedkavejšie – prosperity, pre fungovanie ekonomiky a vzájomné hospodárske vzťahy sú veľmi dôležité hospodárske a iné komory. Už šesť rokov je medzi nimi aj Slovensko-srbská obchodná komora (SSOK) sprostredkujúca obchody medzi dvoma štátmi, realizujúca projekty a inak sa aktívne činiac na podpore Z piatkového valného zasadnutia SSOK hospodárskych vzťahov ročnú správu o vlaňajšej činnosti dvoch krajín. Viacerí jej členovia sa zosku- a pozreli sa na to, čo ich v roku, pili v posledný februárový deň ktorého tretí mesiac žijeme, v zasadacej miestnosti Veľvy- čaká. Ako podotkol zakladateľ slanectva Slovenskej republiky a predseda SSOK Dr. Miroslav v Belehrade, aby na VII. riadnom Králik, rok 2013 sa prednostne valnom zhromaždení schválili vý- niesol v znamení snáh zveľadiť

ekonomickú spoluprácu Belehradu a Bratislavy, najmä v oblasti energetiky, tak isto úsilia o zintenzívnenie podnikateľských stykov spoločností dvoch krajín. Prispeli k tomu marcové stretnutia viacerých slovenských podni-

INTERVIEW: ŠANI DERMAKU, VEĽVYSLANEC SRBSKA NA SLOVENSKU

Dokorán otvorené dvere Katarína Verešová

epubliku Srbsko v Slovenskej republike od 25. novembra 2013 ako veľvyslanec zastupuje Šani Dermaku, keď odovzdal akreditívne listy prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi. Diplomovaný ekonóm Šani Dermaku má za sebou bohatú diplomatickú skúsenosť – od roku 1981 pracuje na rozličných významných postoch ako pracovník Ministerstva zahraničných vecí Republiky Srbsko. Najprv bol atašé SFRJ vo Washingtone, potom dlho pracoval na konzulárnom oddelení v Mníchove, v úrade pre

www.hl.rs

konzulárne práce a pred odchodom do Bratislavy bol námestníkom ministra zahraničných vecí Úseku pre konzulárne práce v Ministerstve zahraničných vecí Srbska. Počas tohtoročného Stretnutia Pazovčanov žijúcich v zahraničí, ktoré bolo v Bratislave, poprosili sme pána veľvyslanca Šaniho Dermaku o kratší rozhovor pre Hlas ľudu. – Srbsko prednedávnom začalo rokovania o vstupe do Európskej únie, ako z postu veľvyslanca Srbska na Slovensku vidíte pomoc Slovenskej republiky našej krajine?

Informačno-politický týždenník

– Dátum 21. január 2014 je veľmi významným dňom pre Srbsko. Je to deň, keď sme začali rokovať s EÚ. Keď ide o Slovenskú republiku, myslím si, že sústavne ako krajina, s ktorou máme tradičné priateľské styky, podporovala Srbsko na jeho európskej ceste k EÚ. Očakávam, že v tej podpore bude aj naďalej pokračovať. – Aj Slováci ako národnostná menšina v Srbsku by mohli podporiť tú nadväznosť dvoch spriatelených štátov? – Myslím si, že už dlhší čas predstavujú príslušníci slovenskej menšiny v Srbsku skutočnú sponu medzi Srbskom a Slovenskom. – Vieme, že ste už roky v diplomatických kruhoch. Pôsobili ste vo Washingtone a Mníchove. Ako vnímate svoj post veľvyslanca

kateľov s poprednými činiteľmi nášho Ministerstva energetiky v Belehrade, júnové zasadnutie Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu, októbrový pobyt niekoľkých slovenských podnikateľov v Niši... S výzvou predsedu Miroslava Králika, aby sa budúce aktivity plánovali a trasovali na mieru potrieb a záujmov samotných členov, aj aby títo boli ich prvými iniciátormi, správa a rozpočet dostali zelenú a nové aktivity základné koordináty na mesiace pred nami. Na uplynulom valnom zhromaždení SSOK došlo aj k znovuzvoleniu členov Správnej rady, ktorým vypršal mandát, ako aj k viacerým zmenám doterajších stanov komory v záujme jej ešte účinnejšieho pôsobenia. Vlastnú previazanosť s hospodárskymi subjektmi SSOK prejavila už tradičným spôsobom – sprostredkovaním prezentácie akciovej spoločnosti Ish Pumps Olomouc, vlastne jej zložky Euro Pumps Tech sídliacej v Jaslovských Bohuniciach, ktorú si pozrelo približne pätnásť tunajších záujemcov o jej výrobný program.

v Slovenskej republike? Sú nejaké rozdiely? – Rozdiely sú veľké. Byť veľvyslancom v jednej priateľskej krajine, s ktorou máme tradične dobré vzťahy, je skutočné privilégium. Už na začiatku, a som tu už štvrtý mesiac, doširoka mi boli otvorené dvere, čo je nad moje očakávania. – Aj vaši kolegovia zo Slovenskej republiky, ktorí ako veľvyslanci pôsobili v našej krajine, sa starali o nadväzovanie tesných stykov medzi dvomi krajinami a dnes sú významnými osobnosťami. – Je skutočnosťou, že si my veľmi vážime Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ako aj predchádzajúcich slovenských veľvyslancov Miroslava Mojžitu a Igora Furdíka, ktorí skutočne veľa vykonali, aby sa zveľaďovali bilaterálne vzťahy našich krajín. Najdôležitejšie je však, aby sme my zo svojej strany prispeli, aby sa bilaterálne vzťahy aj naďalej zveľaďovali. • TÝŽDEŇ •

ROBERT SEPI, POVERENÍK OMBUDSMANA PRE NÁRODNOSTNÉ MENŠINY V SRBSKU

– Aké sú sťažnosti občanov Obce Kovačica? Sú nejaké špecifické problémy v tomto prostredí? – Keď ide o občanov Kovačice, ich problémy sa ničím neodlišujú od iných prostredí. Avšak príznačné je, že stadiaľto prichádza najmenej sťažností – od roku 2012 v Kovačici sme ich totiž zaznamenali len 14. A tieto sťažnosti sa nevzťahujú na porušenie práv národnostných menšín, ale hlavne na porušenie práv v pra-

covnom pomere a práv dôchodcov a invalidov, tiež sú sťažnosti na prácu súdov. – Akým spôsobom vás občania môžu kontaktovať a podať sťažnosť? – Môžu nás kontaktovať priamo (naša kancelária sa nachádza v Ulici deligradskej v Belehrade), telefonicky alebo cestou e-mailu. Viac informácií možno získať na webovej stránke zastitnik.rs. Občania od nás vždy dostanú odpoveď a môžu nás kontaktovať aj právnické osoby a združenia občanov. Sme otvorení pre každý druh spolupráce s cieľom poradiť a vyriešiť problém.

podpredsedníčka Zhromaždenia APV a Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. V práci konferencie sa zúčastnili Gordana Čomićová, podpredsedníčka Zhromaždenia RS, Đenđi Seleši, koordinátorka Ženskej parlamentnej siete

Zhromaždenia APV, a predstaviteľky relevantných subjektov. Zámerom konferencie bolo zaslať odkaz o potrebe uctievania, spoznávania a uplatňovania princípov rodovej rovnosti vo všetkých aspektoch politického, ekonomického a spoločenského života.

Porušovanie práv je aj naďalej prítomné Stevan Lenhart

overeník verejného ochrancu práv pre národnostné menšiny v Srbsku Robert Sepi dňa 24. februára t. r. navštívil Kovačicu, stretol sa s predstaviteľmi tunajšieho obecného vedenia, prijímal sťažnosti občanov a venoval sa aj nášmu týždenníku. Zamestnanci Kancelárie verejného ochrancu práv takéto návštevy uskutočňujú pravidelne (do Kovačice chodia dvakrát ročne) s cieľom mapovať situácie v jednotlivých prostrediach, informovať občanov o kompetenciách ombudsmana a prijímať sťažnosti.

– Aké sú sťažnosti týkajúce sa práv národnostných menšín v Srbsku? – Sú to hlavne sťažnosti ohľadom vzdelávania v jazykoch národnostných menšín, ako aj ohľadom práva na úradné používanie jazyka a písma a uskutočňovania kompetencií národnostných rád. Najmä v poslednom čase sa zvýšil počet sťažností, ktoré podávajú národnostné rady. Napriek tomu, že sú odstránené systémové a normatívne prekážky na uskutočňovanie práv národnostných menšín, porušovanie týchto práv je aj naďalej prítomné.

PRACOVNÉ A SOCIÁLNE PRÁVA ŽIEN

Chleba, mieru a ruží Elena Šranková

často sú diskriminované v práci a pri zamestnávaní, je ich málo ola to parola, pod ktorou na vedúcich miestach a ťažšie ženy pred viac ako 100 rokmi začínajú vlastné podnikanie než bojovali o svoje robotnícke, muži, – povedali na konferencii o ženské a politické práva. Zna- pracovných a sociálnych právach žien, ktorá bola v Zhromaždení AP Vojvodiny v utorok 4. marca z príležitosti pripomínania si storočnice Medzinárodného dňa žien v Srbsku. Konferenciu zorganizovala Ženská parlamentárna sieť Zhromaždenia APV v spolupráci s PokraZáber z konferencie o pracovných a sociálnych jinským sekprávach žien retariátom pre menala, že sa dožadujú práce, hospodárstvo, zamestnávanie bezpečnosti a istoty – solidarity. a rodovú rovnosť, pokrajinským Po 100 rokoch parola je vždy ombudsmanom a Pokrajinským aktuálna, lebo ženy vo Vojvodi- ústavom pre rodovú rovnosť. ne a v Srbsku sú v menšine, ak Svojimi príhovormi ju podpomáme na zreteli zamestnanosť, rili Anna Tomanová-Makanová,

• TÝŽDEŇ •

PODPORA VÝROBE METIEL V PETROVCI. V ústrety nadchádzajúcim parlamentným voľbám v pondelok 3. marca Báčsky Petrovec navštívil pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. So svojou delegáciou navštívil továreň metiel RAM majiteľa Rastislava Denďúra (na snímke), kde sa oboznámil s prevádzkou, v ktorej je tohto času zamestnaných 90 robotníkov a do roka dokážu vyrobiť 900 000 cirokových metiel. Až 95 % výrobkov RAM vyváža do zahraničia, predovšetkým do Talianska, ale aj Nemecka, Poľska, Švajčiarska a Francúzska. Tajomník Vasin hovoril, že práve takíto vývozcovia majú možnosť čerpať výhodné pôžičky v rámci Rozvojového fondu Vojvodiny. Novinárom sa prihovoril aj Branislav Kevenský, poslanecký kandidát z radov Demokratickej strany. Zasadzoval sa za prinavrátenie starej slávy Petrovca, ktorú kedysi mal v tomto odbore s továrňou Kooperatíva. Pokrajinská delegácia v pokračovaní navštívila aj Spolok petrovských žien. J. Č. 10 /4585/

8. 3. 2014

Voľby 2014

Voliči môžu hlasovať za jednu z 19 volebných listín

Juraj Bartoš

onečnú súhrnnú volebnú listinu pre poslanecké voľby do Zhromaždenia Srbska, ktoré sa budú konať 16. marca, mala ustáliť Republiková volebná komisia na schôdzi v stredu večer 5. marca. Podľa údajov získaných tesne pred uzávierkou tohto čísla Hlasu ľudu voliči budú mať možnosť hlasovať za niektorú z celkove 19 listín politických strán, koalícií a skupín občanov (roku 2012 ponuka obsahovala 18 listín). Ak nikto nestiahne

niektorú z prijatých kandidátok, na volebných miestach občania dostanú volebnú listinu s takýmto poradím (v redakčnom, neúradnom preklade): 1. Aleksandar Vučić – Budúcnosť, v ktorú veríme / Srbská pokroková strana, Sociálnodemokratická strana Srbska, Nové Srbsko, Srbské hnutie obrody, Hnutie socialistov; 2. Ivica Dačić / Socialistická strana Srbska, Strana zjednotených penzistov Srbska, Jednotné Srbsko; 3. Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica; 4. Čedomir Jovanović / Liberálno-demokratická strana, Bosniacke demokratické spoločenstvo

BÁČSKA PALANKA

S Demokratickou stranou za demokratické Srbsko M. Kalajdžić

rámci predvolebných aktivít politických strán ohľadom nadchádzajúcich parlamentných volieb Báčsku Palanku navštívil podpredseda Demokratickej strany Dragan Šutanovac a na verejnej tribúne oboznámil občanov s programom Demokratickej strany a s aktuálnou politickou situáciou v Srbsku. Dynamickou rozpravou sa dotkli

početných aktuálnych tém a Dragan Šutanovac prítomným občanom okrem iného pripomenul:„Znova musíme ísť na voľby a znova sa musíme rozhodnúť za niečo medzi veľkými prázdnymi sľubmi a skutočnosťou. Nejestvuje ani jedna oblasť v Srbsku, kde je lepšie ako pred rokom a pol, pričom Demokratická strana ponúka občanom v úplnosti uskutočniteľný program, ako riešiť krízu a pre realizáciu toho programu má aj vedomosti aj smelosť.“

Sandžaku, Sociálnodemokratická únia; 5. Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor; 6. Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj; 7. Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić; 8. S demokratickou stranou za demokratické Srbsko; 9. Dveri – Boško Obradović; 10. Strana demokratickej akcie Sandžaku – Dr. Sulejman Ugljanin; 11. Boris Tadić / Nová demokratická strana – Zelení, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, Spoločne za Srbsko, Demokratické spoločenstvo vojvodinských Maďarov, Spoločne za Vojvodinu, Demokratická ľavica Rómov; 12. Tretie

Srbsko – Za všetkých usilovných ľudí; 13. Čiernohorská strana – Josip Broz; 14. Listina národnostných spoločenstiev – Emir Elfić / Bosniacke demokratické spoločenstvo, Demokratické spoločenstvo Chorvátov, Maďarské hnutie nádeje, Občiansky zväz Maďarov a Strana maďarskej jednoty; 15. Už bolo dosť – Saša Radulović; 16. Koalícia občanov všetkých národov a národností / Rusínska demokratická strana, Slovenská demokratická strana; 17. Skupina občanov Patriotický front – Dr. Borislav Pelević; 18. Ruská strana – Slobodan Nikolić; 19. Strana pre demokratické pôsobenie – Riza Halimi. RIK neprijala jedine listinu Žiadna z ponúknutých odpovedí, keďže nebola opatrená kompletnými dokladmi; jej podávatelia podali sťažnosť Ústavnému súdu, lebo im vraj nebolo umožnené odstrániť nedostatky v určenej lehote.

STARÁ PAZOVA

Vízia pre Srbsko Anna Lešťanová

miestnostiach Združenia občanov Pazovački pokret vo štvrtok 27. februára usporiadali tlačovku, na ktorej predstavili kandidátov na národných poslancov do Zhromaždenia Srbska na kandidačnej listine Boris Tadić – Nová demokratická strana – Zelení, LSV – Nenad Čanak, Spolu pre Srbsko, VDMK, Spolu pre Vojvodinu, Demokratická ľavica Rómov. V mene ZO Pazovački pokret, ktorý podporuje túto listinu, kandidátmi sú: Dr. Milinka Materáková a Goran Jović. Hlavnými cieľmi, o ktoré sa budú zasadzovať, sú boj proti

chudobe, zamestnávanie, rozvoj ekonómie, vzdelávanie a kultúra. Goran Jović hovoril i o dôvodoch, prečo Pazovački pokret podporuje volebnú listinu v čele s Borisom Tadićom. „Hodnoty, za ktoré sa Boris Tadić vždy zasadzoval, najmä keď sú v otázke rozvojové cesty lokálnych samospráv, sú podľa európskeho modelu, a to nám je nesmierne dôležité ako lokálnemu hnutiu. A to bolo rozhodujúcim činiteľom, aby sme podporili túto listinu.“ Dr. Milinka Materáková pripomenula, že jej dvadsaťročná činnosť prebiehala na demokratických princípoch a stále sa zasadzovala o zlepšenie života občanov nielen v Starej Pazove, ale i na území celej obce.

STARÁ PAZOVA

Demokracia na starej adrese A. Lešťanová LIGA SOCIÁLNYCH DEMOKRATOV VOJVODINY v pondelok 3. marca v Selenči v rámci predvolebnej kampane usporiadala tribúnu. Zorganizoval ju Obecný výbor Ligy Obce Báč v čele so Zdenkom Kolárom, ktorý v mene hostiteľa aj privítal hostí a prítomných v sieni Hasičského domu. Potom sa účastníkom tribúny prihovorili: Nenad Mišković, Ján Litavský, Duško Radaković, Aleksandar Marton a Aleksandar Jovanović. Všetci sa snažili poukázať na aktuálne postavenie Vojvodiny v Republike Srbsku, a pritom v porovnaní s údajmi z minulosti zobraziť hospodársky úpadok Vojvodiny a potrebu, aby ich strana bola podporená v nadchádzajúcich voľbách. Zároveň všetci vo svojich príhovoroch sľúbili, že sa budú zasadzovať o lepšie postavenie Vojvodiny, ak získajú dôveru voličov na nadchádzajúcich voľbách. Na snímke je záber z tribúny. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

redseda Demokratickej strany Dragan Đilas a člen predsedníctva tejto strany Goran Ješić ohľadom nadchádzajúcich parlamentných volieb v sobotu 1. marca pobudli v Starej Pazove na zasadnutí s členmi tejto strany vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy. Po úvodných slovách Jovana Tišmu, predsedu OV DS Stará Pazova, ktorý je kandidátom na národného poslanca, sa prihovorili hostia. Đilas zdôraznil, že na ich listine majú

kvalitných ľudí, ktorí môžu pohnúť Srbsko dopredu. Ako príklad uviedol Gorana Ješića, dlhoročného a úspešného predsedu susednej Obce Inđija. Aktuálna moc za dva roky ukázala, že nevie byť v čele štátu a okrem mnohých sľubov výsledkov nebolo. „Po dvoch rokoch tejto moci v Starej Pazove je iba viac zamestnaných v obecnej samospráve a nič sa nepodniká na infraštruktúrnych projektoch,“ povedal okrem iného Ješić a dodal, že v Inđiji v tomto roku otvorili 600 pracovných miest vďaka DS a jej spôsobu práce. • VOĽBY 2014 •

Ľudia a diania Debatovali o všetkom možnom ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Anna Lešťanová

ôvodných 39 bodov rokovacieho programu 17. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova v piatok 28. februára rozšírili o 5 ďalších, a to na návrh Obecnej rady (šlo hlavne o urbanistické riešenia). Na začiatku zasadnutia Radoje Blagojević, predseda ZO Stará Pazova, v súlade s rokovacím poriadkom informoval o zložení výborníckych skupín. Tak v čele výborníckej skupiny Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić, čiže koalície okolo Srbskej pokrokovej strany (SNS) je Bogdan Miljević a jeho zástupcom je Ljuban Skopljak. Zoznam doručila aj Demokratická strana Srbska (DSS) a predsedom tejto výborníckej skupiny je Milan Dudić a zástupcom Saša Milićević. Predsedom výborníckej skupiny Pazovački pokret je Goran Jović a zástupcom Staniša Opačić. Na rokovacom programe boli prevažne programy práce a finančné plány verejných podnikov a ustanovizní na rok 2014, tiež finančné plány miestnych spoločenstiev, ako aj početné urbanistické

dokumenty. Počas rokovania o programoch a plánoch VUP Urbanizam, PU Poletarac, PU Radost, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Strediska pre kultúru, Strediska pre sociálnu prácu, Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, obecnej Turistickej Počas rozpravy o niektorých bodoch v sieni zostali iba tí, ktorí tam museli byť; organizácie, pripo- ostatných to azda nezaujímalo, lebo sa vrátili iba keď bolo treba hlasovať mienky mali výborníci Srbskej radikálnej strany (SRS) statnenosti výplaty a výšky funkci- vyjadrili mienku, že netreba vytvoSrđo Komazec a Dejan Mitrović onárskych príplatkov v miestnych riť ani len zákonnú možnosť na a výborníci Socialistickej strany spoločenstvách. Výška príplatkov výstavbu týchto objektov, pretože Srbska (SPS) Slobodan Popović je inak od 15- do 47-tisíc dinárov. ohrozia životné okolie a zdravie ľudí. a Zoran Vukašinović. Výborníci za Výborník Zoran Vukašinović vy- Kategoricky proti tomu vystúpil rečníckou tribúnou neraz odbočo- zval prítomných, aby neschválili Bogdan Miljević, ktorý povedal, vali od témy, a tak počas takmer rozhodnutie o vypracovaní Plánu že sa tu nebude spracovať nijaký 6-hodinovej práce sa hovorilo na- regulácie komunálnej zóny v Starej škodlivý odpad. Po rozprave aj tento Pazove, ktorá leží vedľa jestvujúcej bod väčšinou hlasov dostal zelenú. ozaj o všetkom možnom. Väčšinou hlasov výborníkov ústrednej skládky odpadu a kde je V rámci bodu výbornícke otázv posledný februárový deň boli plánovaná výstavba až niekoľkých ky a odpovede výborník Miloš schválené aj finančné plány na obsahov: azylu pre psov, skládky Crnomarković, bývalý predseda bežný rok všetkých 10 miestnych animálneho odpadu, prevádzky na Zhromaždenia obce, položil až 45 spoločenstiev z územia Staropa- spracovanie priemyselného odpa- otázok, ktoré sa vzťahovali na prácu zovskej obce. Výborníci opozície du... A to všetko na ploche rozlohy aktuálneho vedenia tak v obci, ako k tomu nastolili aj otázku opod- 61 hektárov. Vukašinović a Popović aj vo verejných podnikoch.

ŠÍD

Neschválili samozdanenie Stanislav Stupavský

predchádzajúcom období v Miestnom spoločenstve Šíd 20 dní prebiehalo referendum o samozdanení. Občania sa mali vyjadriť o zavedení samozdanenia na nasledujúcich päť rokov. Prostriedky takto získané by sa vyčleňovali z platov zamestnancov podľa 3-percentnej sadzby s cieľom investovať do výstavby a údržby komunálnej infraštruktúry v meste. Keďže referendum trvalo dvadsať dní, očakávalo sa, že sa za ten čas vyjadrí viac ako polovica oprávnených voličov a že samozdanenie bude schválené. Vo vo• ĽUDIA A DIANIA •

Budova Miestneho spoločenstva v Šíde

ličskom zozname bolo zapísaných 13 888 voličov a v referende sa zúčastnilo 1 936 občanov alebo

13,94 %. Za hlasovalo 1 454, proti hlasovalo 470 občanov a 12 lístkov bolo neplatných. Tieto údaje 10 /4585/

volebná komisia zverejnila 28. februára. Pokúsili sme sa zistiť, prečo sa stalo to, čo sa stalo, a na túto otázku nám Snežana Pavlicová, zástupkyňa predsedu Miestneho spoločenstva Šíd, povedala: „Už v posledných dňoch trvania referenda bolo nám jasné, že neprejde. Medzičasom početní občania navštívili Miestne spoločenstvo dožadujúc sa svojich práv v súvislosti s otázkami v komunálnej oblasti a ja som sa ich spýtala, čo zazlievajú samozdaneniu, keď ho nechcú vyhlasovať. Skoro všetci jasne povedali, že na príčine je to, že orgány moci aj finančné prostriedky samozdanenia vzali do obecného rozpočtu a nakladajú s nimi, ako chcú, a nie tak, ako to občania vyhlasovali, keď samozdanenie bolo zavedené. A veru ľudia majú pravdu.“

8. 3. 2014

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

V tieni škandálu Vladimír Hudec

a úvod 17. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište predseda obce Milan Selaković informoval, že z DS prestúpil do SNS, lebo si uvedomil, ako povedal, že nahromadené problémy v obci nemožno riešiť ideologicky, ale iba praktickou prácou. Mesiac predtým aj jeho zástupca Endre Szabo vystúpil z LSV, ktorá ho delegovala na tú funkciu, a pripojil sa SNS, ibaže výborníci zostali ukrátení o vysvetlenie. Koalícia pri moci v tomto lokálnom parlamente je však nezmenená a tvoria ju DS, SNS, SPS-PUPS-JS a LDP. V opozícii je iba skupina občanov URS Zoran Vorkapić. Výbornícka väčšina na zasadnutí schválila program práce Domu zdravia, v súvislosti s ktorým opozícia upozornila na neprípustne malý počet lekárov a najmä na

nedostatok zdravotných sestier v dedinách, v dôsledku čoho pacienti často, najmä cez víkend, musia cestovať do sídla obce na

nými štandardmi v tejto oblasti, podľa ktorých Obci Plandište na 11-tisíc občanov neprislúcha väčší počet lekárov, ani zdravotných sestier. Obec nemá právo ani na osobitnú pohotovostnú službu, čo komplikuje organizáciu zdravotnej služby v každej z 12 dedín. Opozícia súhlasila s vysvetlením, ale pripomenula predvolebný sľub DS, že

V tomto kanáli neďaleko Hajdušice sa údajne našli chýbajúce doklady

injekciu a podobne. Riaditeľ plandištského Domu zdravia Dr. Josif Musta daný stav zdôvodnil plat-

zabezpečí lekára v každej osade a vyzvala obecné vedenie, aby sa v spolupráci s Ministerstvom zdra-

votníctva pokúsila splniť tento sľub. Na tomto zasadnutí výbornícka väčšina schválila správy o práci a programy práce Strediska pre sociálnu prácu, kultúrneho strediska a obecnej knižnice a vykonala určité kádrové zmeny v obecnej volebnej komisii a v Dozornej rade VKP Polet. Zasadnutie však zostalo v tieni svojrázneho škandálu, keďže sa v týchto dňoch do verejnosti dostala informácia, že istý občan v melioračnom kanáli neďaleko Hajdušice našiel zmluvy a doklady o verejnom obstarávaní z roku 2012, ktoré údajne zmizli z obecného archívu krátko po lokálnych voľbách. Údajne práve pre nedostatok týchto dokladov obec nemohla splatiť dlhy za vykonané práce v predchádzajúcom období. Terajšie vedenie z toho obvinilo bývalé vedenie obce. Zoran Vorkapić, ktorý bol v čele obce v posledných ôsmich rokoch, na tlačovke po zasadnutí všetky uvedené obvinenia rázne dementoval a zhodnotil ich ako pokus o diskreditáciu všetkého, čo počas ôsmich rokov pri moci v obci urobili. Zároveň oznámil, že prípad postúpi na súd.

ZDROJE PRÍJMOV

Je ich viac a rôznych Oto Filip

kolo peňazí sa v živote dakedy všetko, dakedy veľa, dakedy aj málo toho točí, no v každom prípade bez nich nemožno. Kríza, ktorá väčšine z nás riadne stenčila príjmy a úspory, pretrváva, takže ťažko povedať, čo presne nesie zajtrajšok. Bude to jasnejšie o niekoľko rokov, no kladné je, že už teraz je solídny základ na porovnanie. Totiž koncom februára Republikový štatistický ústav zverejnil ďalšie údaje zo sčítania týkajúce sa zdrojov a štruktúry príjmov, čím nepriamo poskytol aj obraz tunajšej životnej úrovne. Zo 7 187 000 obyvateľov zárobky alebo iné príjmy na základe práce má približne 2 162 000 osôb. Penzistov je 1 630 000, výnosy z majetku má 111 000 ľudí. Sociálne dávky poberá 142 000 obyvateľov, úhrady pre nezamestnaných 39 000 ľudí, z pôžičiek a úspor sa živí 26 000,

www.hl.rs

zo štipendií 5 200 osôb. Najväčšiu časť obyvateľstva, 2 787 000 ľudí, z ktorých je približne 37 percent detí vo veku do pätnásť rokov, možno zaradiť do kategórie osôb bez príjmov, čiže vydržiavaných inými. V prípade Vojvodiny príjmy z práce poberá 580 000 ľudí, bez zdrojov príjmov je viac ako 750 000 osôb. Dôchodcov je 411 000, sociálne príjmy má necelých 50 000 ľudí, kým výnosy z majetku má 42 000 osôb. Celkovo pozorujúc túto kategóriu údajov možno uzavrieť, že pred niekoľkými rokmi, keď sčítanie prebiehalo, hlavnými zdrojmi príjmov na život, ktorými sa financovala bežná spotreba, boli tie založené na práci (30 percent), ako aj penzie (23 percent). Z aspektu rodovej rovnosti si možno všimnúť, že je účasť žien výraznejšia v prípade penzií, štipendií a sociálnych dávok, mužov zase v zdrojoch, ako sú príjmy z práce, úhrady nezamestnaným,

Informačno-politický týždenník

O platoch, hospodárskych príjmoch a nákladoch sa rokovalo aj za nedávnym okrúhlym stolom týždenníka NIN o súčasnej ekonomickej situácii v hoteli Moskva v Belehrade

príjmy z majetku, tiež pôžičky a úspory. Najviac zárobkov alebo iných príjmov na základe práce je v Belehrade a na okolí (35 percent), najmenej v južnom a východnom Srbsku (26,7 percenta). Dôchodcovských príjmov alebo penzií je najmenej vo Vojvodine (21,3 percenta), najviac zase v južnom a východnom Srbsku (24,4 percenta).

Už z prezentovaných faktov možno nepriamo uzavrieť, ako je na tom hospodárstvo a čo ho výrazne ťaží. Takisto, aké sú tie základné aspekty životného štandardu. Jeho obraz by bol ešte reálnejší a presnejší, keby štatistika nebrala do úvahy len tie základné, ale i vedľajšie zdroje príjmov. Sú síce sekundárne, no väčšina rodín by bez nich mimoriadne ťažko žila a existovala v tejto krízovej dobe. • ĽUDIA A DIANIA •

Veľká sieň tzv. Bielej budovy dávno nebola taká plná ľudí

STARÁ PAZOVA

Občania proti výstavbe prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu Anna Lešťanová

decembri lanského roka Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, prvý raz verejnosti oznámil, že Stará Pazova patrí medzi potenciálne lokality na výstavbu prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu. Podľa jeho slov občania sa nemajú čoho obávať, lebo podobné prevádzky existujú napr. v Nemecku a v Rakúsku,

výstavbe prevádzky vystupujú tak skupiny, ktoré zarábajú z obchodovania s priemyselným odpadom, ako aj niektoré politické strany, ktoré sa zasadzujú za zastavenie rozvoja tejto sriemskej obce. V súvislosti s obavami občanov uviedol, že nikto nie je blázon, aby vkladal veľké peniaze do niečoho, čo by ohrozilo ľudské životy. Oznámil, že sa o tejto investícii bude ešte hovoriť aj na verejných rozpravách a

Organizátori a hostia na zhromaždení občanov

kde vedecké výskumy ukázali, že niet vplyvu na zdravie ľudí a životné prostredie. Za uplynulé tri mesiace predseda obce zopárkrát podotkol, že ide o investíciu v hodnote 35 miliónov eur a že lokálna samospráva vynakladá veľké úsilie, aby sa táto investícia realizovala. Na stretnutí s novinármi v stredu 26. februára prvý človek Staropazovskej obce o. i. povedal, že proti • ĽUDIA A DIANIA •

že je ochotný zorganizovať aj cesty do zahraničia a návštevy miest, kde už jestvujú také továrne. Občania Starej Pazovy zoskupení v neformálnom združení Za zdravú Obec Starú Pazovu usporiadali v sobotu 1. marca vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy protestné zhromaždenie proti výstavbe prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu. Ako bolo počuť na tomto

zhromaždení, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 500 občanov, továreň by sa nesmela stavať na kvalitnej obrábateľnej pôde a na vzdialenosti menšej od 3,5 kilometra od sídliska. Obyvatelia Starej Pazovy a celej obce vyjadrili svoje veľké obavy a energicky prejavili nesúhlas s konaním patričných lokálnych orgánov. Niekoľko obcí v Srbsku (Ćićevac, Subotica, Pančevo, Šabac, Kovačica…) údajne už odmietlo výstavbu podobnej prevádzky výlučne pre jej nebezpečný vplyv na zdravie ľudí a prostredie. Organizátori pazovského zhromaždenia občanov podotkli, že tento protest nie je žiadnou predvolebnou kampaňou a že združenie nemá politické úzadie. Občania potenciálnu výstavbu prevádzky vidia ako veľký problém, ktorý im v budúcnosti môže ohroziť kvalitu života, a tak sa spontánne začali organizovať hneď po Novom roku. Združenie občanov Za zdravú Obec Starú Pazovu je teda, ako uviedli organizátori, politicky a národnostne neutrálne. Na dvojhodinovom zhromaždení Željko Stojković (Srbské centrum ekológie) z Lazarevca povedal, že sa také prevádzky majú stavať mimo sídliska a výlučne na neob10 /4585/

rábateľných plochách. Prezentáciu o druhoch odpadu, jeho triedení, spracovaní a vplyve na životné okolie mal Igor Jezdimirović, predseda inžinierov ochrany životného prostredia z Nového Sadu. Okrem iného uviedol, že podľa platného zákona lokálna samospráva má kompetencie iba v spravovaní komunálneho odpadu a vyzval občanov, aby nedovolili stavať prevádzku na najplodnejšej poľnohospodárskej pôde v srdci Sriemu. V mene MS Stará Pazova na zhromaždení sa zúčastnil Bogdan Miljević, predseda Výkonného výboru, ktorý povedal, že na zhromaždení nepočul ani jeden validný argument o škodlivosti prevádzky. Vo verejnej debate, ktorá nasledovala, sa zúčastnili nielen početní Pazovčania, ale aj občania susedných miest a obcí, a všetci vyjadrili svoj nesúhlas s plánovanou výstavbou prevádzky. Na záver zhromaždenia občanov v Starej Pazove stanovili ďalšie kroky pôsobenia proti výstavbe továrne. Nasleduje zbieranie podpisov za vypísanie referenda, na ktorom by občania mali vyjadriť svoju mienku. Okrem toho podobné zhromaždenia mienia organizovať aj v nadchádzajúcom období, až kým sa idea o továrni nevyradí zo všetkých plánov Obce Stará Pazova.

8. 3. 2014

Ľudia a diania K SPOLUPRÁCI BÁČSKA TOPOLA – ROŽŇAVA

Učia sa jedni od druhých Juraj Bartoš

oku 2006 pustila korene spolupráca medzi partnerskými mestami – vojvodinskou Báčskou Topolou a slovenskou Rožňavou. Na nedávnych Bajšianskych priadkach sme si o nej pohovorili so starostom osady

Pavol Burdiga

Bajša, ktorá územne patrí do Obce Báčska Topola a s primátorom mesta Rožňava, včlenenom do Košického kraja, širšie – do

regiónu Gemer. V čom vlastne spočíva spolupráca? – spýtali sme sa úvodom. Pavol Burdiga, primátor Rožňavy: – Keď sú dni jedného či druhého mesta, tak sa navzájom navštevujeme. Spoznávame kultúru a zvyklosti tunajších ľudí a prichádzame na to, že sú tunajší ľudia jednoduchí, ale veľmi dobrí a strašne dobrosrdeční. Stretáme sa dvakrát v roku, už sa dobre poznáme a máme sa o čom porozprávať, vymeniť si skúsenosti; o tomto je celé priateľstvo. Karol Lackovič, starosta Bajše: – Uzhodli sme sa na tom, že zmluvu podpíše Obec Báčska Topola, a že nositeľom spolupráce bude Bajša, ako osada, v ktorej žijú aj Slováci. Každý rok do Rožňavy odchádza plný autobus, zakaždým iní ľudia, aby videli, ako sa žije na Slovensku. Návštevy si vymieňajú aj ženské basketbalové družstvá. – Zatiaľ spolupracujete prevažne v oblasti kultúry...? P. Burdiga: – Zatiaľ áno, ale možnože dospejeme aj k nejakej širšej cezhraničnej spolupráci.

Karol Lackovič

K. Lackovič: – V Rožňave sú aj maďarské, aj slovenské kultúrne spolky, podobne ako u nás, takže si vymieňame skúsenosti v oblasti kultúry. – Sú možno výhľady aj na spoluprácu vo sfére hospodárskej? P. Burdiga: – Sledujeme europrojekty, uvidíme... Možno sa nejaká spolupráca udeje aj v tejto oblasti, keďže ide o pomerne blízke mestá; Rožňava je totiž

SÚVAHA VLAŇAJŠEJ ČINNOSTI MOČK KULPÍN

Darcovstvo krvi v popredí Katarína Gažová

iestna organizácia Červeného kríža Kulpín sa minulý rok prevažne orientovala na akcie darcovstva krvi v osade. Okrem toho za pomoci volontérok organizujú zber obnoseného šatstva v Brankovićovej škole a zúčastnili sa aj na príprave a realizácii tradičného programu pre najstarších občanov – Slnečná jeseň života. V roku 2013 podobne ako aj minulé roky MOČK Kulpín v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi z Nového Sadu usporiadal štyri akcie dobrovoľného darcovstva krvi zaradené do štyroch ročných období. O týchto aktivitách nás informovala predsedníčka ČK v Kulpíne

www.hl.rs

Záber z udeľovania uznaní darcom krvi v Petrovci v roku 2012 – vpredu sú darkyne a aktivistky ČK z Kulpína

Anna Peťkovská a pokladník Zlatko Harminc. Počet darcov v každej zo štyroch akcií bol približne rovnaký, okolo tridsať. Všetci darcovia boli

Informačno-politický týždenník

už známi, teda nových darcov v akciách v Kulpíne minulý rok nemali. Ako nás oboznámili aktivisti Červeného kríža, prvá tohtoročná

len čosi väčšia ako Topola, má asi 20 000 obyvateľov. K. Lackovič: – Už bola reč o nejakých projektoch. Keďže je Srbsko vo fáze predprístupových rozhovorov, je príležitosť aj na nadviazanie ekonomických vzťahov. Máme i dobrú spoluprácu s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Belehrade, takže sa tieto kontakty akiste prehĺbia. – Čo vám osobitne utkvelo z návštev partnerského mesta? P. Burdiga: – Keďže som športovec, hrávam basketbal, hoci už nie aktívne, pričinil som sa o to, aby sem chodili aj naše deti na basketbalové turnaje, lebo Srbsko je predsa basketbalová veľmoc a z Báčskej Topoly chodia basketbalistky k nám. Ste tu proste fantastickí ľudia, vyžaruje z vás také dobro a dobre sa tu cítime. K. Lackovič: – V Rožňave je veľmi veľa kultúrno-historických pamiatok a v jej okolí sú krásne jaskyne... Pokiaľ ide o život, ľudia tam žijú pokojnejšie, je to jednoducho iná mentalita a tá sa nám páči.

akcia darcovstva krvi sa uskutoční v utorok 11. marca v miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín, kde tieto akcie budú prebiehať aj v budúcnosti. V budove Brankovićovej školy miestna organizácia ČK koná zber obnoseného šatstva. Zvyčajne každú sobotu tu pracuje volontérka Katarína Ušiaková. Zákazníkov má dosť, lebo jedni donesú obnosené šatstvo a druhí si prídu vybrať odev a obuv, ktoré im zodpovedajú. Volontérky ČK tiež navštevujú starobné domácnosti v Kulpíne, aby ľuďom pomohli pri obstarávaní liekov, platení účtov a tomu podobne. Pre mnohých je však najcennejšia príležitosť s niekým sa porozprávať a počuť pekné slovo. Podľa slov predsedníčky ČK Anny Peťkovskej aktivisti tejto organizácie v spomenutých akciách a prácach mienia pokračovať aj v bežnom roku. • ĽUDIA A DIANIA •

Z RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V ARADÁČI



Záujmy osady prednejšie od straníckych Vladimír Hudec

–N

minulého roku odbahnili kanály v dĺžke 1 500 metrov v časti osady, ktorú počas výdatnejších dažďov vždy plaví. V tomto roku plánujú pokračovať s kopaním tohto kanála, a tak zabezpečiť odtekanie vody von z osady. Okrem toho vystavali tri striasacie dráhy dĺžky spolu 500 metrov a urovnali jednu poľnú cestu. V tomto roku plánujú urovnať cesty v severnej časti chotára.

a začiatku chcem zdôrazniť, že členovia Rady MS, hoci prislúchajú rozličným stranám – SNS a LSV – svorne a jednotne pracujú v prospech osady, – povedal úvodom rozhovoru predseda Rady MS v Aradáči Nikola Josimov. – Keď sme pred rokom prebrali moc, najprv sme spravovanie pasienkov vrátili Miestnemu spoločenstvu a prostriedky z nájomného vtesnali do legálnych rámcov, čiže na účet MS. Skôr totiž pasienky spravoval pasienkový výbor, ale spôsob, akým to robil, nebol dobrý. Tak sme si zabezpečili zdroj príjmov, z ktorého očakávame viac ako milión dinárov ročne. To vonkoncom Nikola Josimov: Chcem pomôcť svojej n i e j e m á l o osade a iste pomôže pri riešení problémov v V týchto prácach sa takmer osade. Vlani sme napr. z na sto percent spoliehajú tých peňazí pomohli ob- na prostriedky z mestského novenie FK AŠK, a tak sme a pokrajinského rozpočtu, početným mladým ľuďom avšak aj údržba jestvujúcej a najmä deťom umožnili, a výstavba novej komunálaby sa organizovane zao- nej infraštruktúry v osade berali športom. K tomu sme závisí od prostriedkov, ktoré pomáhali aj iným klubom MS nemá. a združeniam. Okrem toho – Je skutočne zvrchovaný sme vymenili aj viac ako čas opraviť cesty v dedine, 110 žiaroviek na pouličnom ibaže my peniaze nemáme osvetlení, takže teraz je, na a mesto má zmluvu s podpotešenie občanov, celá nikom Vojvodina put, ktorý dedina znovu osvetlená. zápasí s veľkými problémaAradáčsky richtár ďalej mi. Preto vlani cesty neasinformuje, že na sklonku faltovali ani v jednej osade, • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

ani v Aradáči. Ak mestská správa uzavrie zmluvu s iným podnikom, hádam sa veci pohnú z mŕtveho bodu. Chceli by sme stavať aj kanalizáciu, ale nemáme ešte ani projekt, čo znamená, že na tento výdobytok doby si ešte počkáme, – hovorí Josimov. Aradáčania zápasia aj s ekologickými problémami – nelegálnou skládkou odpadu za slovenským cintorínom, chemickou prevádzkou a veľkou hydinárskou farmou uprostred osady. MS nateraz začalo riešiť iba problém skládky. – Nemôžem pochopiť, že ľudia tam vyhadzujú odpad napriek tomu, že VKP pravidelne odváža odpad z dediny, – pohoršuje sa aradáčsky richtár. – Problém však riešime tak, že kopy odpadu odvezieme na mestskú skládku, navezieme černozem, potom priestor ohradíme násypom a zalesníme. O farme a chemickej prevádzke uprostred osady náš spolubesedník hovorí: – Majiteľ farmy skôr dostal povolenie na výstavbu, takže sme ho nemohli zastaviť. Podobne je to aj s prevádzkou Helena graf v Ulici m. Tita, ktorá sa o. i. zaoberá aj balením a distribúciou tekutého chlóru, z ktorého sa šíri neznesiteľný pach. Prihlasovali sme inšpekcii, aj občania sa osobne sťažovali, ale márne. Neviem, ako niekto vôbec mohol prísť na ideu vystavať takú prevádzku uprostred osady. Hoci patričné orgány v oboch prípadoch nereagovali ako načim, my sa nemienime vzdať, kým farma a Helena graf nebudú zatvorené.

Deň civilnej ochrany. V piatok 28. februára po prvýkrát v tomto prostredí slávnostnou recepciou v Hasičskom dome si pripomenuli svetový Deň civilnej ochrany. Členom obecného Štábu pre mimoriadne situácie a hosťom sa pri tejto príležitosti prihovoril a k sviatku gratuloval veliteľ a predseda obce Pavel Marčok. xxx Nové vedenie SPŽ. Členky Spolku petrovských žien si v pondelok 3. marca zvolili nové vedenie. Predsedníčkou sa stala Mária Gašparovská, podpredsedníčkou Drahotína Dorčová, tajomníčkou Zuzana Medveďová-Koruniaková a pokladníčkou Nada Cerovská. Okrem uvedených v Správnej rade sú aj Anna Mučajiová, Anna Hansmanová, Anna Pavlisová, Anna Rybovičová a Mária Šramková. Dozornú radu tvoria Katarína Arňašová (predsedníčka), Zuzana Hmiráková a Anna Dudášová. xxx Bilancovali drobnochovatelia. V sobotu 1. marca vo svojich miestnostiach v Ulici chmeľovej výročné zhromaždenie uskutočnili členovia Združenia drobnochovateľov. J. Čiep

Silbaš Odborná prednáška. Spolok žien v Silbaši v pondelok 24. februára usporiadal prvý čajový večierok. Okrem žien z Pivnice a Báčskej Palanky Silbašanky na večierok pozvali aj pivnického evanjelického farára Jána Zahorca. Úvodom prítomných privítala predsedníčka Spolku silbašských žien Katarína Ušiaková, a potom pán farár Zahorec prednášal na tému príbehu z Biblie Peter vzkriesil Tabitu. Okrem iného spomenul tri spôsoby služby v cirkvi a vo svete a nimi sú: liturgia, misia a diakonia. Do tohto tretieho spôsobu služby sa zapájajú i spolky žien, ktoré okrem iného vykonávajú aj tú charitatívnu, čiže diakonickú službu v spoločnosti, keď pomáhajú starým, chorým a opusteným. Na večierku sa zúčastnila aj silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová, ktorá na podobnom podujatí v Spolku pivnických žien taktiež poslúžila odbornou prednáškou. J. K-M.

10 /4585/

8. 3. 2014

Ľudia a diania V NOVEJ ZUBNEJ ORDINÁCII V KULPÍNE

Prívetivá pani zubárka Katarína Gažová

edávno sa súkromnou stomatologickou praxou v Kulpíne začala zaoberať Dr. Anna Šušerská. Ordináciu má hneď vedľa rodinného domu na hlavnej ulici, kde pani doktorka vykonáva zubársku prax a s úsmevom víta svojich pacientov. Aké boli vaše začiatky v stomatologickej praxi? – Po skončení štúdia stomatológie a odpracovanej povinnej ročnej praxi v domoch zdravia v Novom Sade pracovala som v súkromnej stomatologickej ordinácii Dr. Mirka Vujačića v Báčskom Petrovci. Pobudla som tam dva roky, veľa toho som sa naučila a čo je tiež veľmi dôležité, zbavila som sa strachu z práce s pacientom. Práca bola dynamická a naučila ma rozmýšľať a správne reagovať azda v každej situácii, v akej sa zubný lekár môže ocitnúť. Prečo ste si zvolili práve súkromnú prax? – Po dvoch rokoch praxe v ordinácii skúseného kolegu Dr.

Vujačića venovala som sa rodine. Prišlo prvé tehotenstvo a narodili sa nám dvojičky, potom aj ďalšie tehotenstvo, a tak som sa venovala potom už trom našim ratolestiam. Jednoducho už nebola šanca, že sa vrátim do práce, takže som začala rozmýšľať o otvorení súkromnej ordinácie. A tak sme sa s manželom rozhodli vo dvore rodinného domu vystavať zubnú ordináciu, do ktorej sme vložili vlastné prostriedky. Trvalo nám rok, kým sme vybavili všetky potrebné papiere a povolenia, vystavali objekt a vybavili ho nevyhnutným zariadením. S akými požiadavkami prichádzajú pacienti za vami? – V ordinácii poskytujem služby od preventívnej stomatológie, detskej stomatológie, cez tú estetickú, až po protetiku. Môžem povedať, že rodičia prichádzajú s deťmi, že im záleží na zdraví detských zúbkov a že sa snažia deti zvykať na návštevy zubnej ordinácie. U dospelých je najčastejšie trhanie zubov, a potom aj protetika, teda rôzne zubné náhrady. Asi cítiť, že

dlhší čas v Kulpíne nemali stomatológa, ktorý by denne bol k dispozícii občanom. Mám dojem, že mnohí pacienti už dlhšie čakali na zubára a teraz, keď majú zubnú ordiná- Dr. Anna Šušerská vo svojej stomatologickej ordinácii ciu tu v osade, v Kulpíne rozhodli sa prísť Preto by som odkázala paciena dať si zuby do poriadku. Máte nejaké plány ohľadom tom, aby väčšmi dbali na orálnu vybavenia ordinácie? hygienu, teda aby si častejšie – Základné vybavenie máme. čistili zuby a odstraňovali zubný Potrebovali by sme ešte röntgen, kameň. Okrem hygieny rozhoduaby sme pacientov nemuseli po- júci vplyv má genetický faktor, sielať niekam inam a aby sme ako aj spôsob stravovania a voda, uzavreli kruh. Keď ide o protetiku, ktorú pijeme. U mladých pacienvšetko odpracujeme tu u nás, len tov som si všimla, že majú zvyk odtlačok v keramike zasielame do navštevovať zubného lekára a že Nového Sadu. dbajú o zdravie svojich zubov. Aká je zdravotná ochrana zu- Mne ako zubnej lekárke záleží bov u nás? na tom, aby naši občania mali – U dospelých najčastejšie ide zdravé a pekné zuby, a preto som o ťažšie štádiá paradentopatie. im vždy ochotná poradiť.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Rovnanie ciest už o týždeň Jaroslav Čiep

lub poľnohospodárov v Petrovci sa chystá na akciu rovnania poľných ciest, ktorú realizujú druhý marcový víkend (14. a 15. marca). V prípade daždivého počasia akciu posunú o týždeň. Predtým sa však aj trochu pobavia. Aj tohto roku uspo- Vedenie Klubu petrovských poľnohospodárov riadajú zábavu k ôsmemu marcu so slovenskou Tieto a iné informácie odzneli ľudovou hudbou. Za sebou už majú v pondelok 3. marca na výročnom zimné prednášky, ktoré v klube zasadnutí Klubu poľnohospodárov prebiehali každú stredu a piatok v podaní predsedu Rastislava Balcu. v januári a vo februári. Na zasadnutí sa zúčastnilo zo 100

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sedliakov, ako aj hostia z Kysáča a Hložian. Petrovskí poľnohospodári vlani realizovali početné aktivity. Po absolvovaní prednášok v zimnom období už zjari navážali zem a rovnali poľné cesty, opiľovali stromy a stavali nové mostíky v chotári. Počas Dní Petrovca súťažili v príprave sviežich klobás a činili sa aj počas Slovenských národných slávností a Petrovského maratónu. Po skončení žatvy zorganizovali ukážkovú orbu, kde

si záujemcovia mohli pozrieť viac typov pluhov, vypožičať si ich a aj vyskúšať na vlastných traktoroch. Na 11 zasadnutiach počas roka vedenie klubu riešilo bežné problémy a plánovalo nastávajúce aktivity. Pokladník Branislav Spevák vo finančnej správe ozrejmil, že vlaňajší rozpočet klubu bol v sume 630 000 dinárov. Členské v hodnote 500 dinárov si vlani zaplatilo 105 členov. Výšku členského nezmenili ani v tomto roku. O dobrom hospodárení a v súlade s predpismi v mene Dozornej rady a disciplinárnej komisie hovorili Pavel Kevenský a Ján Kevenský. Plán aktivít Klubu poľnohospodárov aj v tomto roku bude v rámcoch už dobre zachodených podujatí. Od začiatku roka pokračujú v úprave vlastných klubových miestností a sociálnych zariadení. Predtým ako začali podávať výborný paprikáš z kuchyne Ondreja Dudáša, slová uznania petrovským poľnohospodárom adresovali aj predseda RMS Ján Rybovič a predseda obce Pavel Marčok. • ĽUDIA A DIANIA •

S NATAŠOU NÍMETOVOU Z BÁČSKEJ PALANKY

Farmaceutka bez receptu na zamestnanie Elena Šranková

navštevovala aj hodiny slovenčiny. rokov som sa rekreačne venovala náme je, že zamestnávanie vo Gymnázium som absolvovala tiež basketbalu. Ale hrala som aj za fakultverejnom úseku v rokoch 2014 v Palanke. Na žiacke chvíle si spo- ný tím na športových hrách, na tzv. a 2015 je zákonom obmedzené. mínam len v dobrom. Tancovala mediciniáde, kde účasť mali študenti Ako to vplýva na mladých ľudí, ktorí som vo folklóre a zaoberala som sa lekárskej fakulty, stomatológie a farnedávno ukončili školu či fakultu, aj športom. Čo sa týka tancov, účin- mácie. Vyhrali sme dokonca aj zlaté čiastočne predostrie rozhovor s kovali sme v školských koncoročných a strieborné medaily. Pred koncom farmaceutkou Natašou Nímetovou programoch, ale vystupovali sme aj štúdia sme sa zúčastnili na medziz Báčskej Palanky. na Zlatej bráne v Kysáči, ako aj v iných národnej súťaži, na ktorej boli iba Po ukončení štúdia na Leštudenti z ex-YU. Aj kárskej fakulte v Novom Sade moja sestra trénovala ako ukončená farmaceutka pobasketbal, takže som kúsila si sa nájsť zamestnanie? pokračovala v jej sto– Farmáciu som skončila v roku pách, najprv vo fol2012, a potom som mala odpracoklóre, a potom v basvať povinnú ročnú praktikantskú ketbale; jednoducho dobu. Ten rok som robila v lekárni ona ma inšpirovala. Domu zdravia Dr. Mladena StoNerozmýšľala si janovića v Palanke. Pred novým o odchode do zarokom 2014 som v Belehrade hraničia buď za zazložila štátnu skúšku, v Palanke mestnaním alebo za som zašla do všetkých lekární, zdokonaľovaním? ale zamestnanie som si nenašla. – Nie, chcem zostať Prostredníctvom internetu som Vyštudovaná farmaceutka Nataša Nímetová tu, nikdy som nemala rozposlala CV, čiže pracovnú biovôľu ísť za hranice, ani grafiu, a teraz sa chystám do Nového prostrediach, napríklad v Hložanoch. študovať, ani teraz pracovať. DokonSadu, kde sa pokúsim v tamojších Vtedy sme ešte nemali Slovenský ca ani som sa nezaujímala, ako by to lekárňach popýtať na zamestnanie. dom, skúšky sme mali aj po domoch bolo s nostrifikáciou diplomu. Viem o tom, že pre nový zákon sa a pekne sme sa pritom kamarátili. Ako teraz tráviš čas, keď sa v štátnych lekárňach nemôžem uchá- Tancovala i moja sestra Marína, tiež nemusíš učiť? Rozmýšľaš možno dzať o pracovnú príležitosť, takže mi Marína Babiaková, sestry Zdenka a o získaní vyššej hodnosti? zostávajú už len súkromné lekárne. Taňa Zajacové, Marína Krišková. Bolo – Je to ťažko, venujem sa domácim Kde si sa školila pred zápisom nás šesť dievčat a boli sme žiačky prácam, ale chcela by som sa angana fakultu? vyšších ročníkov. V strednej škole žovať inak. Ak sa niečo vyskytne, – Základnú školu som ukončila som už menej tancovala. Orientovala vrátim sa do Nového Sadu, kde som v Báčskej Palanke, po srbsky, ale som som sa viac na šport. Takých sedem ako študentka bývala v podnájme.

Nateraz nemám v pláne ani špecializáciu, ani doktorandské štúdium. Myslím si, že som sa skutočne dosť učila. Teraz sa dokonca očakáva ešte viac učenia v rámci permanentnej edukácie, lebo veda sa mení, vychádzajú nové lieky, takže sa budem ešte musieť učiť. Ale pre získanie ďalšieho diplomu určite nie. Aké sú v Palanke možnosti zábavy pre mladých? Stretáva sa slovenská mládež niekde? – Z tej generácie, čo sme chodili na hodiny slovenčiny, väčšina je v zahraničí; šli na štúdium na Slovensko, tam aj zostali, prípadne odišli niekam inam, takže sa nestretávame. Počula som, že sa mladí začali stretávať pri cirkvi. Mládež v Palanke si založila mládežnícke stredisko, kde prevažne hrajú divadlá, ale ja tam nejdem. Nie som práve najkompetentnejšia hovoriť o tom, ako sa mladí v Palanke zabávajú. Hovoríš pivnickou slovenčinou. Odkiaľ máš ten dialekt? – Rodičia pochádzajú z Pivnice a do Palanky prišli za prácou. Otec Janko je diplomovaným technológom, robil v pivovare v Čelareve, ale sa teraz zaoberá poľnohospodárstvom. Mama Elenka je farmaceutkou a robí v lekárni palanského domu zdravia. Sestra Marína Pauljev vyštudovala ekonómiu v Subotici a s rodinou žije v Sriemskej Mitrovici.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

ssst! Tichšie, prosím! Poďte bližšie, poviem vám pošepky, prečo dnes neudieram na bubon. Viem, že viete, že páni poslanci z povolania, doterajší a budúci, ktorí by radi zasadnúť do ministerských kresiel, premiérovo či reprízovo, zízajú a zjapajú na vás zo všetkých možných a nemožných médií, ale takisto viem, že neviete, že, keď som sa (aj) včera večer dovliekol domov, lačný ako vlk, a keď som, • ĽUDIA A DIANIA •

ako obvykle, otvoril chladničku, rátajúc s tým, že ma z nej oblaží vôňa dávno zjedenej krumpľovky, prekvapil ma – uhádnite kto! Z permanentne prázdnej chladničky ti mi vám vyskočil, namojveru, sám pán poslanecký kandidát a vraví: – Počuj, občanko, vidím, že vidíš, že chladničku máš prázdnu, ľadničku, špajzu, bubon a peňaženku tiež. Keď chceš, aby sa ti kompletná situácia pozmenila k lepšiemu, nesmieš hlasovať za tých, za ktorých si

hlasoval doteraz. Musíš hlasovať za mňa, za mojich! Preto, že tí ti pred voľbami vždy len sľubovali, že po voľbách budeš šťastnejší, že budeš pracovať a zarábať a prosperovať, a že oni sa vyrovnajú so všetkými spoločensko-ekonomickými neduhmi, ktoré u nás, pravdu majú, pustili hlboké korene, tliapali ti, že veru skoncujú s korupciou, demenciou, impotenciou a inými ciami, so zamestnávaním straníckych kádrov príbuzných a priateľov, a po voľbách – sám hovoríš – pomohli predovšetkým sebe a sebe blízkym ľuďom. Preto, priateľu, poslúchni môj anjelsky hlas a hlasuj za mňa 10 /4585/

a za moju stranu alias koalíciu, však ma poznáš, však dobre vieš, ktorú, lebo len Ja a Ona ti na sto percent zaručujeme pracovné miesto, a to také, aké si sám zvolíš. Len čo zvíťazíme, rátaj s výhodným úverom na rozvoj vlastného biznisu. My, keď sa chopíme moci, zlikvidujeme všetky neželané javy situácie a iné cie. Preto, priateľko, rozum a slobodnú vôľu do hrsti, a hlasuj podľa vlastného dobrozdania a mojej skromnej, ale správnej kamarátskej rady. Bum-bum-bum! Rozíďte sa v pokoji, priatelia, a poďho, priamo k urnám.

8. 3. 2014

Ľudia a diania ÔSMOMARCOVÁ A VEĽKONOČNÁ VÝSTAVA V LALITI

lesk starého porcelánu

Juraj Pucovský

alitské ženy sa ani v roku 2014 nevzdávajú organizovania príležitostných výstav. Tentoraz spojili dve do jednej – ôsmomarcovú a veľkonočnú. Inšpiráciu našli vo svojich kuchyniach a vitrínach, kde odkladajú riady. Rozhodli sa totiž predstaviť verejnosti výrobky z porcelánu, ktoré má hádam každá naša domácnosť. A naozaj, v nedeľu 2. marca 2014 sieň lalitského Domu kultúry nadobudla opravdivý porcelánový lesk. Členky Združenia žien Matkino srdce na stoly prikryté pestrofarebnými tkanými a vyšívanými obrusmi rozložili množstvo porcelánu. Videli sme tam krásne obedové súpravy, tiež súpravy na kávu, čaj a bielu kávu, rôzne šálky, vázy, šalátové misy, tácne, fľaše, popolníky, ktoré si návštevníci s veľkým záujmom

Do misy ešte len naliať horúcu polievku...

v tretí aprílový víkend. V túto predpôstnu nedeľu Laliťanky nachystali, na výstave vyložili a návštevníkom ponúkali aj huspeninu, šunku, klobásy, chren, varené vajcia, puka-

O torty bol znova veľký záujem

obzerali. Zvláštnu pozornosť vyvolala porcelánová fľaša na ocot (stará najmenej 80 rokov), ako zriedkavá pozostalosť po istej rodine tunajších Nemcov, ktorí sa po druhej svetovej vojne odtiaľto vysťahovali. Druhá časť výstavy nám pripomenula blížiace sa veľkonočné sviatky, ktoré oslávime

www.hl.rs

nú kukuricu, domáce víno... Všetko to chutilo každému, kto vyjadril žiadosť ochutnať tieto dobroty. Aká by to ôsmomarcová výstava bola, keby tam neboli aj kvety? Postarali sa o to majiteľka kvetinárstva Etno Bella zo Selenče Nataša Hrnčiarová a Laliťanka Marína Párnická.

Informačno-politický týždenník

Návštevníkom ponúkali, veru aj predávali, hlavne ženám, ale aj lalitským gavalierom niekoľko druhov črepníkových kvetov, jarnú priesadu – pestrofarebné sirôtky a obligátne klinčeky. Najväčšia tlačenica znova bola okolo stola, kde sa predávali torty. Členky ZŽ Matkino srdce tentoraz upiekli čokoládovú, ananásovú, karamelovú, lieskovcovú, šuškavú, jaffa... Osem tort ženy predali čo nevidieť a do posledného kúska. Výstavu lalitských žien aj tentoraz navštívili hostky z Odžakov, Báčskeho Gračca a Srbského Miletića. Medzi návštevníkmi boli aj tí najmladší, lalitskí škôlkari, ktorí sa predstavili výstavou svojich prác urobených v rámci ekologického projektu Motýlik. Zvlášť boli zaujímavé ich pestrofarebné kostýmy zhotovené z plastových a papierových obalov z tyčiniek, keksov, kávy, ovocných štiav, do ktorých sa vyobliekali, a tak sa poprechádzali medzi návštevníkmi. Ženy ich odmenili pestrofarebnými varenými vajíčkami.



KRÁTKE SPRÁVY

Pivnica O význame pohybu. V Diakonickom dome v Pivnici vo štvrtok 27. februára Spolok žien v spolupráci so zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zorganizoval prednášku zo zdravotníctva. Prednášala Dr. Berislava Vuleta Vučković, fyziatrička v Dome zdravia v Báčskom Petrovci, a hlavnou témou bol význam pohybu v živote ľudí. Dôkladne vysvetlila príčiny rôznych chorôb, ako sú artróza – opotrebovanie kĺbov, chrupavky a kostí, osteoporóza – ochorenie, ktoré oslabuje kosti. Vysvetlenia a rady, ktoré prítomní dostali od doktorky, sú osožné, praktické a použiteľné v každodennom živote. Na prednáške sa okrem domácich zúčastnili aj hostky z Báčskej Palanky. K. I.

Selenča Deviatu dielňu projektu Pestrosť dúhy v našich dielňach venovali ozdobovaniu kraslíc, o čom účastníčkam hovorili Anna Legíňová z B. Petrovca a Mariana Blanuša z Ratkova. Aj táto dielňa vyvolala veľký záujem účastníčok, a tak v dielni vznikli početné unikátne vyzdobené kraslice. Vyskúšali sa aj v technike gravírovania na skle, ako aj na vajcovej škrupine. Projekt organizuje Diakonická skupina Dúha zo Selenče a hmotne ho podporuje Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu. Do konca projektu zostalo absolvovať ešte jednu dielňu, ktorá bude venovaná ozdobovaniu textilu. J. B-di

Zreňanin Sobáš. Zo zreňaninskej mestskej správy oznámili, že v období od 8. marca – Dňa žien do 9. mája – Dňa matrikárov umožnia sobáše v slávnostnej barokovej sieni Zhromaždenia mesta bez úhrady, ktorá sa platí za sobáš mimo úradných miestností. Manželstvo za zvýhodnených podmienok bude možné uzavrieť každú sobotu a nedeľu, ak sieň nie je vopred určená na iné účely. Aby ceremoniál vyznel čím slávnostnejšie, mestská správa mladomanželom po sobáši ponúkne šampanské. vlh • ĽUDIA A DIANIA •

HUMANITÁRNY KONCERT V STAREJ PAZOVE

Pre Dávida, aby videl svet Anna Lešťanová

posledný februárový deň sa v staropazovskej divadelnej sále uskutočnil humanitárny koncert pre Dávida Križana, žiaka prvého ročníka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Tento chlapec potrebuje operáciu očí, na ktorú je potrebné zozbierať 320-tisíc dinárov. Koncert spoločne zorganizovali Pazov- Na koncerte obecenstvo nešetrilo dlane ský ľudový orchester a RTV Stará Pazova za podpory Topoľská, Izabela a Anabela SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Stošićové, ako aj známy spevák Okrem hudobníkov, ktorí boli a harmonikár Vladimír Žolnajiniciátormi koncertu, v divadel- -Žole, potom flautistky Dária nej sále vystúpili speváci Nataša Kabasová a Anna Domoniová Ćirkovićová, Darko Uheli, Irena a členovia detského tanečné-

TRADIČNE K 8. MARCU ČLENKY ETNO SEKCIE V SELENČI s vedúcou Vierou Strehárskou pripravili a v nedeľu 2. marca v Dome kultúry otvorili expozíciu pod názvom Tkáme nitky spomienok na selenčské tkáčky. Prítomným sa prihovorila V. Strehárska, ktorá privítala aj hostky zo spolkov žien z B. Petrovca, Pivnice a Silbaša, ako aj predstaviteľku Asociácie slovenských spolkov žien Máriu Gašparovskú. Časť svojej bohatej zbierky vystavil aj Spolok petrovských žien. Potom odznel kratší umelecký program venovaný mamám a sviatku Dňu žien. Expozíciou oslávili trinásť rokov jestvovania Etno múzea v Selenči a ústredným exponátom na výstave sú selenčské krosná staré viac ako sto rokov. Vystavené sú rôzne vzorkované obrusy, uteráky, odevné predmety, potom vrecia, ktoré sa používali v domácnosti, ako aj biele plátno, ktoré voľakedy bolo súčasťou dievčenskej výbavy. V druhej časti v kultúrnom dome odznel umelecký program, v ktorom vystúpili recitátori, divadelníci, speváci, hudobníci a tanečníci. J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

ho súboru s malými sólistami Andreou Opavskou, Emilíou Faragovou a Andrejom Filkom. Divadelná sála bola plná obecenstva a tým vlastne Pazovčania dokázali, že majú veľké

srdce a chcú pomôcť ľuďom v núdzi. Dojímavý bol najmä záverečný bod koncertu, keď medzi účastníkov na javisko vystúpil malý Dávid Križan, ktorému bol tento program venovaný. Do humanitárnej akcie sa zapojili nielen slovenské inštitúcie a ustanovizne v meste (MOMS, Slovenská evanjelická a. v. cirkev, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, rovnomenná základná škola), ale aj Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix a početní jednotlivci. Humanitárna akcia pre Dávida Križana v Starej Pazove ešte stále trvá a všetci, ktorí sa chcú zapojiť do tejto akcie, môžu prispieť peňažnými príspevkami na žírový účet číslo 205-9011005379819-26 (Komercijalna banka).

19. MAŠKARÁDA V NOVOM SADE sa uskutočnila v piatok 28. februára v organizácii Múzea Vojvodiny v ústrety začiatku jarného cyklu a ako spomienka na fašiangové zvyky. Toto masové podujatie prilákalo niekoľko stovák maskovaných účastníkov rôznych vekových kategórií, od škôlkarov po d o s p e l á k o v. Sprievod masiek tiahol od Dunajskej a Zmaj-Jovovej ulice po Dunajský park, kde prebiehal záverečný zábavný program. Na maškaráde sa zúčastnilo aj osemnásť žiakov ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca a osem žiačok ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča (na snímke). Cenu za najlepšiu tradičnú masku získali členovia AKUS Sonje Marinković z Nového Sadu. Cenu za najlepšiu súčasnú masku – chrobáka získal druhák Kristijan Negru z petrovskej ZŠ Jána Čajaka. M. Ď-ka

10 /4585/

8. 3. 2014

Ľudia a diania

prečo je to užitočné, medziiným uviedol, že to človeku umožňuje meditovať aj vtedy, keď nemôže

čítať Bibliu; tiež posilňuje vieru, formuje pohľad na svet, stráži myseľ a je to okrem iného aj skvelý stimul pre mozog. Neustále vzdelávanie môže totiž mať ochranné účinky aj proti Alzheimerovej choroby. Zameral sa aj na spôsob učenia biblického textu a kresťanských piesní, čo tiež môže byť pomôckou. V snahe poukázať, že nikdy nie je neskoro na učenie, prítomným na čajovom večierku prezentoval zaujímavosti z internetu súvisiace s číslicami a logikou arabského algoritmu, ktorou sú uhly. Nasledovali príležitostné príhovory, básne a pozdravy zúčastnených na večierku. Zároveň sa podával sa chutný čaj, ako i slané a sladké pečivá. Zaspieval aj kysáčsky cirkevný spevokol pod taktovkou domácej pani farárky Dariny Marčokovej a príspevok mala i evanjelická mládež. Potom si spoločne zaspievali pesničky, a tým sa všetci prítomní duchovne posilnili.

To znamená, že bude potrebné po jednej prasnici vykúpiť priemerne iba 10 kŕmnikov, a to je nie mnoho. Druhoradou starosťou bude hydinárstvo. Niektoré domácnosti v osade stali sa už známymi výrobcami vajec a hydiny, ale to je ešte vždy nie dostatočné. Možnosti placementu sú veľmi prajné s ohľadom na blízkosť mestských trhov a aj rastúcich lokálnych potrieb. Družstvo sa bude snažiť, aby sa hydinárska výroba stabilizovala v okolo 100 domácnostiach. Preto koncom zimy a začiatkom jari rozdelí záujemcom 20-tisíc kurčiat. Odchov hoviad bude zaradený pravdepodobne iba do perspektívneho plánu. Na nasledovný rok iba toľko: vytučiť 150 mladých hoviad (oproti 60 v tomto roku). Ďalej sa ani nemôže ísť, lebo je v osade iba okolo 250 kráv, takže sa v prvom rade musí zväčšiť počet týchto a potom plánovať ďalšie. Keď sa plánuje, obyčajne sa postavuje otázka: či je plán reálny? Zdá sa, že sú všetky predpoklady zabezpečené a zvlášť záujem vý-

robcov. Zo strany družstva bude sa musieť vyriešovať iba jeden vážnejší problém: zabezpečenie dostatočného množstva koncentrovaného kŕmiva. Miešačka na dobytčie krmivá pracuje teraz plnou kapacitou a do konca roka, počítajúc aj to, čo bolo dané výrobcom, zabezpečí okolo 320 vagónov rôznych druhov koncentrátov. Keby tak zostalo aj v nasledovnom roku, krmív by nebolo nadostač. Preto o tejto otázke v družstve už teraz uvažujú: na nasledovný rok zabezpečia okolo 650 vagónov koncentrátov. Isté je, že sa kapacity terajšej miešačky rozšíria adaptáciou a možno sa začne aj výstavba novej, väčšej a modernejšej, ktorá by bola dokončená pozdejšie. Nakoniec možno konštatovať: kovačické družstvo mieni urobiť ešte jeden veľký krok dopredu. Súdiac podľa doterajšieho rozvoja kooperácie v dobytkárstve, on by nemal byť ťažký, ako čo boli prvé kroky na tomto poli. JÁN GARAJ (Výber z Hlasu ľudu č. 82, ktoré vyšlo 16. októbra 1963 v Báčskom Petrovci)

ČAJOVÝ VEČIEROK V KYSÁČI

Hostia prišli z Hložian Elena Šranková

lovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor každý rok usporadúva duchovno-nábožný večierok; v tomto roku sa uskutočnil vo štvrtok 27. februára vo farských miestnostiach. Prítomní boli početní veriaci, ako i predstavitelia kultúrno-spoločenských ustanovizní, organizácií a spolkov. Na večierku sa zúčastnili aj hostia, predstavitelia cirkevnej správy, ktorí pricestovali z Hložian, z tamojšieho evanjelického cirkevného zboru. Domáci pán farár Ondrej Marčok po privítacom príhovore odovzdal slovo hložianskemu pánovi farárovi Jaroslavovi Kopčokovi, ktorý mal zaujímavú a praktickú prednášku. Snažil

Hostia a hostiteľ pri čaji

sa totiž motivovať Kysáčanov na učenie spamäti veršíkov z Písma svätého. Na vysvetlenie,

 RETROSPEKTÍVA (22.) vo výbere Kataríny Gažovej Kovačické poľnohospodárske družstvo plánuje urobiť ešte jeden veľký krok k živočíšnej výrobe v budúcom roku

ežný hospodársky rok sa blíži ku koncu a v tomto období v poľnohospodárskych družstvách a aj v domácnostiach rozmýšľajú ako a akú výrobu organizovať v nasledovnom hospodárskom roku. Tak je tomu aj v kovačickom poľnohospodárskom družstve Poľnohospodár. Jesenné práce sú aj naďalej témou dňa, ale sa nehovorí a nerozmýšľa iba o tom. Pomaly sa už plánuje. Zastavme sa preto trochu nad plánom živočíšnej výroby v družstve a keď povieme družstvo, tak potom treba rozumieť aj osadu, lebo sa osada a družstvo, alebo naopak, v Kovačici jedno bez druhého nemôže ani predstaviť. V posledných dvoch rokoch sa v Kovačici náhle začala rozvíjať

www.hl.rs

kooperácia aj v živočíšnej výrobe. O rastlinnej netreba ani hovoriť. V tej každá domácnosť spolupracuje s družstvom. Zvlášť boli veľmi pekné výsledky dosiahnuté v odchove ošípaných a keď sa tento stabilizuje, pôjdu aj na iné odvetvia v dobytkárstve. Koncom tohto roku bude v Kovačici asi 1.200 prasníc a v roku 1964 družstvo plánuje dať kooperantom ďalších 300 kusov. Možno však očakávať, že bude počet väčší od 1.500, lebo si výrobcovia ponechávajú prasnice aj z vlastného odchovu. A všetko to budú kvalitné, vysokovýrobné, biele prasnice. Domáce druhy budú už akosi „bielymi vranami“. Iba pred niekoľkými rokmi bolo tomu naopak. V tohtoročnom pláne družstva stojí: vykúpiť z kooperácie 5.000 kŕmnikov. Už teraz nechýba mnoho do takéhoto počtu a do konca roka bude priemyselnému bitúnku v Banátskom Karlovci odovzdané blízo sedemtisíc kŕmnikov. Na nasledovný rok 14-tisíc je už parafované a keď bude plán definitívny, bude možno aj viacej. Taký plán je nie nereálny.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Matuzalemský vek Jána Lacka Katarína Verešová

a rozdiel od mnohých významných osobností, ktoré z časnosti do večnosti odišli v mladom veku, najčastejšie zavalení životnými okolnosťami a konfliktmi, sú aj také, ktoré sa dožili hlbokého veku napriek sťaženým životným okolnostiam. Matuzalemského veku sa dožil mierumilovný, no trpiaci človek, farár šídsky Ján Lacko (1876 – 1958). Ján M. Lacko sa narodil 17. sep-

Ján Lacko počas oslavy 90. narodenín (fotka prevzatá z Ev. ročenky z roku 1957)

tembra 1867 v Mládzove na Slovensku z chudobných rodičov, z otca Pavla a matky Emílie Mešovej. Po absolvovaní gymnázia v Prerove na Morave, Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici teológiu študoval v Šoproni a v Erlangu v Nemecku. Ako kaplán pôsobil na Kraľovanoch a na Čobe, odkiaľ roku 1897 prišiel za administrátora do Bingule. Binguľčania si ho zvolili za farára, avšak toho istého roku bol pozvaný do Šídu, kde sa zakladala misijná cirkev. Zoskupených vtedy bolo v šídskom zbore blízo 200 duší. Odvtedy a ďalších 58 rokov žil a pôsobil v Šíde a vo fíliách Grk (Višnjićevo), Soľany, Sot a Komletince (pri Vinkovciach) a Mala Vašica (dnes Vašica). „Tu ho čakali veľmi ťažké povinnosti. Cirkevný zbor bol malý, počítal len 60 párov, asi 220 duší, bol tiež chudobný so značnou dlžobou. Ačkoľvek bola práca v šídskom zbore • ĽUDIA A DIANIA •

ťažká a namáhavá, predsa ju on odriecť svojej viery a národnosti, s pomocou Božou prekonal. Za najmä zo starších... Neskoršie sťajeho úradovania cirkev si splatila hovali sa sem zväčša Hložančania všetok dlh, k tomu ešte zakúpila a Pivničania.... Roku 1901 pomocou pozemok pre cintorín, založila vzá- všeobecnej podporovne, Baldácsiho jomnú pomocnicu, vystavala mod- zákl. umenšila sa naša dlžoba, takže litebnicu a faru a nadobudla si zvony,“ uviedol Tomáš Kováč, aradáčsky farár, v článku Ján Lacko – 90-ročný v prvej Ročenke Slovenskej evanj. a. v. kresťanskej cirkvi vo FĽR Juhoslávii z roku 1957 (s. 80 – 83). Pritom Kováč prízvukoval, že Lacko riadne duchovne zaopatroval cirkevné zbory z fílií, čo si Z posviacky kostola v Šíde roku 1910 pre vzdialenosť od Šídu vyžadovalo veľkú námahu. nám ostalo len 255 zl. vo Vzájomnej Samotné počínanie Jána Lacka pomocnici slov. cirkvi v Šíde, ktorú v Šíde bolo nadmieru ťažké, pre- sme si roku 1909 založili a ktorá nám tože predošlý kňaz Jul Herrstein, bola vzdor malým prostriedkom na ktorý bol pre neusporiadaný život veľkej pomoci.“ Neskôr sa objavili zbavený úradu, najprv v Sriemskej problémy aj pri kúpe zeme pre sloMitrovici, a potom aj v Šíde na- venský cintorín, avšak pri trpezlivej robil prevysokú dlžobu na kúpu vôli a „čarovaní zeme“ aj tá ťažkosť domu pre modlitebnicu. O svojich bola na samom začiatku minulého začiatkoch v tomto zbore Ján M. storočia doriešená kúpou pozemku Lacko v knihe Slovenská evanjelická za ruskými hrobmi. V roku 1909 kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve začala sa výstavba modlitebnice juhoslovanskom v slove a obrazoch a fary a o rok neskôr bola úspešne napísal: „Aby sa cirkev zbavila dlhu, dokončená. Ale dlhy zostali, napriek rozposlala prosbopisy – ale bez pomoci štátu a spolku Gustáva Adolfa. „Vcelku by to nebola tak veľká ťarcha, keby bola vôľa platiť, ale neboli by sme my Slováci, keby sme nežobrali, toto je vlastnosť odporná, najmä na Dolnej zemi, kde je hojnosť Podpis Jána Lacka všetkého. Hornovýsledku – ako by všetko ohluchlo, zemské cirkvi, ktoré ani zďaleka nie nikto sa neozval na naše prosby. sú v takom prajnom položení, oveľa Len veritelia riadne žiadali úrok. To väčšiu dobročinnosť preukazujú, tak boli ťažké chvíle, keď nebolo v kase oproti svojim vlastným, ako aj oproti a treba bolo platiť – odkiaľ že vziať?... cudzím ustanovizniam. Títo tu dolu Takto nás zastihol nový rok 1898. Pri by všetko len do brucha vopchali, kolede sa zistilo, že je evanjelických ale zanedbávajú ducha,“ sťažoval duší 223. Boli i takí, ktorí sa chceli sa Lacko v spomínanej monografii. 10 /4585/

Poučený skúsenosťami v Šíde, Ján Lacko neskôr nabádal aj evanjelikov v Grku, dnes Višnjićeve, ktorí po dlhšom namáhaní zakúpili dom pre modlitebnicu a nadobudli jeden zvon. Predtým si višnjićevskí Slováci kúpili pozemok na cintorín v Slovenskom kraji, ktorý dnes patrí medzi historické pamiatky. Podobne v dobe úradovania Jána Lacka aj evanjelici zo Solian si v roku 1912 kúpili dom pre modlitebnicu. V monografii Slováci v Šíde 1810 – 2010 autor Stanislav Stupavský uviedol Jána Lacka aj ako zakladateľa a prvého predsedu Slovenskej čitárne v Šíde v roku 1913. Keď ide o zriadenie slovenskej školy, v tejto knihe sa uvádza, že cirkevný zbor 16. mája 1910 žiadal od príslušných štátnych orgánov, aby poslali učiteľa, ktorý by učil slovenský jazyk. Táto žiadosť sa im splnila až o 19 rokov neskoršie, keď do Šídu prišiel prvý slovenský učiteľ Michal Thýr z Pivnice. Ján M. Lacko v Šíde strávil veľmi ťažké roky počas prvej a druhej svetovej vojny spolu so slovenskými obyvateľmi mesta západného Sriemu. Po podpísaní Zmluvy o sociálnom poistení kňazov bol penzionovaný v 88. roku života. „Na znak uznania jeho duchovnopastierskej práce cirkev uzavrela dať mu bezplatne byt, kým ho Pán, ktorému verne slúžil, k sebe nepovolá,“ zapísal Tomáš Kováč vo svojom článku z príležitosti 90. narodenín kolegu Lacka. Šídsky zbor a predstavitelia SEAVC mu k narodeninám 17. septembra 1957 pripravili veľkolepú oslavu. Farár Ján Lacko po odchode do penzie roku 1953 opustil Šíd a odišiel do Aradáča, kde zomrel roku 1958. Jeho listy (zatiaľ je ich málo), zachované v ÚA SEAVC, prezrádzajú, že písal jadrne, sústrediac sa na fakty z cirkevných a matrikárskych záležitostí.

8. 3. 2014

nská, Mila Čižma

Vinona D u v Jánošík dková, 7. ročník, Z u Š

či túra v Kysá 7. 1, ZŠ Ľ. Š

T. G. Mas a

ryka

Dnes ý je ten pekn tok ia marcový sv

primné slová ovšetkým ú d re ky, p le A .. í žiadne vrás ovačky. , ovačky, rým ala z trápen rš am em ve ci n , ve ky ka n ič ič n le Bás ilšia mam venovať m la aj h n o m a aš ká sa n ič lásky, aby zdravia, aby ešte len mal u dňu žien ala dostatok e ém čn n d ru o o ár tn n as aby vždy m zi vl alebo A k Med vý ... ži ia av k: b to ie ju ad e kv ktoré apríkl najvhodnejši reslený... N ovaný, nak kútiku. pozornosť – aľ am n o eb om urobený al našom Detsk takto, ako v

rová, 8. ro Taňa Čipká ch v Hložano

čník, ZŠ J.

M. Draguti

Ján Baláž, 8. ročník, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch Ľ. Pavel Šmit, 7. 2, ZŠ

Jana Urbanová, 7. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Štúra v Kysáči

A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIII 8. marca 2014 ČÍSLO

176

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA VO VOJVODINE JUBILUJE

Život na kolesách Vyváženou stravou k zdraviu Str. 2

NA CESTÁCH Oto Filip

šetko sa vlastne začalo z dlhej chvíle, prechádzkou po nástupišti hlavnej novosadskej stanice, keď zrak prilákali fotografie rôznych lokomotív vo výklade čakárne. Už niekoľko rokov na poschodí hlavnej stanice sídli Oddelenie fotografie železničného múzea ponúkajúce, žiaľ, len z času na čas pasažierovi možnosť načrieť do dlhých dejín tohto druhu dopravy.

Na stanici dnes

Jeho tunajšie anály sa začali písať pred 160 rokmi, v roku 1854, keď sa železnica dostala do Vojvodiny, takých dvanásť rokov po prvých novosadských úvahách (1842) o novom

zázraku techniky. Hlavná slávnostne dali trasa sa budovala od Sudo prevádzky botice smerom na Nový presne pred Sad, no muselo uplynúť polstoročím, ešte pár desaťročí, kým 24. mája 1964, pokrajinskú metropolu týždeň pred nezačala krášliť prvá ženadobudnulezničná stanica. Vystatím platnosti vali ju na južnej periférii nového memesta, slávnostne otvorili dzinárodného v marci 1883, aby sa už cestovného v decembri toho istého poriadku. roku stala i tranzitnou. Dosť málo je známy údaj, že Vlastne vtedy, keď do funkcie dali prvý kovový začiatkom 20. jednokoľajový železničný storočia Vojvomost cez Dunaj a tunel dina mala najpopod Petrovaradínsku hustejšiu sieť pevnosť, čo prvému vlatratí v Európe, ku umožnilo odísť do Zeže jej kultúrny munu. Pred čosi viac ako Písal sa 24. máj 1964 a hospodárstoročím, v roku 1912, na sky rozvoj bol novej lokalite nachádzajúcej sa ne- priam nepredstaviteľný bez železníc, ďaleko Futockej cesty smerom na že tieto pred storočím boli najvplyvJugovićevo, uzrela svetlo sveta aj nejším druhom prepravy… veľmi potrebná nákladná stanica. Vcelku naše železnice zdieľajú Hlavná železničná stanica celé de- osud spoločnosti, ktorej hviezdne saťročia zostala tam, kde je dnes chvíle sú dávnou minulosťou: žitzv. Limánsky pľac. voria ako dokážu, lebo je peňazí Začiatok výstavby jej novej a na obnovu a investície málo. Preto modernej budovy, ktorá je dodnes sú ich kolesá pomalé a nie vždy sa jedným zo symbolov mesta, označil dá spoľahnúť na ne. No predsa sa i začiatok stavania bulvárov začiat- krútia, za dosť skromné peniaze. kom rokov šesťdesiatych. Medzi nimi Pri takomto životnom štandarde prvým bol Bulvár 23. októbra, dnes netreba sa preto diviť, že sa rok čo Bulvár oslobodenia, v ktorom takmer rok stávajú populárnejšie. Lebo ako päť desaťročí sídli i redakcia Hla- to ktosi dávno vystihol, nielen žiť, su ľudu. Hlavnú železničnú stanicu ale aj cestovať sa musí. Stále. 

Po škole mátožili strašidlá Str. 3

Kreslo pre slona Str. 6

Mozaika NA SLOVÍČKO SO ZDRAVOTNOU PORADKYŇOU MARIJANOU VASILJEVIĆOVOU

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Vyváženou stravou k zdraviu Jasmina Pániková

nevediac o tom. Ale aj živočíšne a soli, a bielu ryžu by sme mali mlieko môžeme nahradiť niečím nahradiť integrálnou. iným, napr. mandľovým mliekom. „Ani ja som kedysi nedbaNa jednej z dielní sme pripravila na to, čo jem, kedy a koľko. ijeme v rýchlej dobe, li mandľové mlieko a všetci sa Problémy so štítnou žľazou ma ktorá nás núti stravouzhodli, že má prinútili, aby vať sa rýchlo – znie to chuť ako živosom pozmesíce ako klišé, ale je v tom číšne. Okrem nila svoje hodne pravdy. Takmer nikto dielní máme Tip na zdravé raňajky: stravovacie z nás nerešpektuje odpoaj prednášky, zvyky, a to rúčanie jesť menšie dávky na ktorých sa Vypiť pohár vody s citrónom mi určite poa viackrát. Zvyčajne sa ten zúčastňujú le- a medom. Odporúča sa zjesť mohlo. Žiaľ, počet zníži na dve hlavné kári, nutricio- zeleninu, alebo napr. integrál- pokým sa jedlá počas celého dňa, hoci nisti a ľudia, ny chlieb s cícerovou nátierkou, človek nepomedzi určite neodoláme ktorí zdravou ktorú si môžeme aj sami prichys- rozchorie, nea zajeme si niečo, zriedka výživou pre- tať. V mlynčeku na kávu zome- začne sa ani uvažujúc o tom, či je to zdrakonali rôzne lieme 200 g cíceru. Pridáme pol zdravo stravé alebo nie. ochorenia.“ šálky za studena lisovaný olej, vovať. PoNašťastie, v posledM a r i j a n a petržlenovú vňať, príchute (kur- traviny, ktoré nom čase sa často hovorí radí, že by sa kumu alebo karí) a trochu teplej každodenne o zdravej výžive. Môžeme z jedálneho vody, kým nedostaneme hustotu konzumujesa oboznámiť s ňou, ale aj lístka naj- nátierky. Keď ide o müsli, nemali me, obsahujú Cícerová nátierka obsahuje viac proteínov zvoliť si, ktoré potraviny by prv mali vy- by sme ich jesť so sušeným alebo veľa korenín, sme zaradili do svojho jedál- než mäso, – hovorí Marijana mazať štyri čerstvým ovocím, ale iba s rôzny- a preto nám neho lístka. Na Slovensku „biele jedy“: mi druhmi orechov a semenami, zdravá výžiku máme mäsiarstvo. Nechcela už niekoľko rokov jestvujú kluby cukor, soľ, lebo kombinácia ovsených a iných va zo začiatby som, aby ma aj čitatelia zle zdravia, ktoré sa začali rozrastať aj u nás. Jeden z nich sa nachá- pochopili. Mojím cieľom nie je múka a biela vločiek s ovocím v žalúdku spô- ku vôbec nedza aj v Dobanovciach a vedúca zakázať používanie mäsových ryža. Cukor sobí kvasenie, čo zase môže za- chutí. Prečo? Preto, lebo programu je Marijana Vasiljevićo- výrobkov alebo iných každoden- môžeme na- príčiniť ďalšie komplikácie. hradiť frukných potravín, ale poukázať na to, vtedy pociťuvá, zdravotná poradkyňa. jeme skutoč„Klub zdravia v Dobanovciach že by mala byť určitá vyváženosť tózou alebo začal pôsobiť v minulom roku potravín v stravovaní, čo by is- jačmenným sladom. Neodpo- nú chuť, na ktorú nie sme zvyka stretávame sa dvakrát v me- totne prispelo k utuženiu zdravia. rúča sa ani hnedý cukor, lebo nutí. Pravdaže, veľkú úlohu má aj fyzická aktivita, ale potrebné siaci,“ hovorí Marijana. „Mojím je najprv prestať vnášať do orhlavným cieľom je prekonať u ganizmu škodlivé látky. Ale aj tu iných predsudky k zdravej výžimusíme byť opatrní. Nesmie sa ve. Väčšina ľudí si myslí, že táto odrazu zmeniť pôsob stravovav prvom rade nie je vôbec chutnia. Organizmus sa pomaly musí ná a po druhé, že je veľmi drahá. čistiť od toxínov. V inom prípade To ale nie je pravda. Zo všelijakej môže dôjsť ku komplikáciám, ktozeleniny a ovocia, z rôznych druré sa môžu prejaviť na koži, alebo hov orechov sa môžu schystať môžu spôsobiť narušenie srdveľmi chutné jedlá, a pritom to cového rytmu, tlaku a obličiek.“ môže byť lacnejšie než klasické Zdravú výživu netreba poklamäsové jedlo.“ dať za výmysel novej doby. Veď Do Klubu zdravia sa zatiaľ zasa tak stravovali aj naši predkopojilo približne dvadsať Dobanovvia. Cukor bol kedysi veľmi drahý čanov. Aj keď boli voči tejto téme a namiesto neho používali sušené zo začiatku príliš rezervovaní, ako alebo čerstvé ovocie, pokým pečiNamiesto nezdravých čipsov – zdravé orechy povedala vedúca klubu, teraz sú vá chystali zo všelijakých obilnín, viac než očividné určité pokroky. „Vôbec ma neprekvapovalo, že zo Najnovšie výskumy ukázali, že nie je dostatočne kvalitný. Ra- a to z celého zrna. Istotne boli začiatku neboli oduševnení, keď živočíšne mlieko obsahuje určité finovanú soľ by mala nahradiť zdravší než my. Možno práve presom im rozprávala napr. o só- škodlivé látky a neodporúča sa nerafinovaná, pokým by sme to by sme sa o zdravej výžive mali jových výrobkoch, keďže aspoň jeho konzumácia v útlom veku, vegetu vôbec nemali používať, poradiť aj so starými mamami,  v Dobanovciach na každom kro- aj keď mnohé generácie vyrastali keďže obsahuje veľa korenín nielen s odborníkmi.

HLAS ĽUDU | 8. 3. 2014 • 10 /4585/

V čele zástupu Číňanka a včielka Maja

Prehliadka masiek v aule školy

MAŠKARNÝ PLES V PETROVCI

Po škole mátožili strašidlá Jaroslav Čiep

Vtedy spolu so svojimi najbližšími veselo a tekajme, v s veľkou radosťou vyškole strašia kračujú do školy. Aj tohto potvory! Ale roku na sklonku obdobia akéže obludy – sú to fašiangov, plesov a karmalé a milé potvory nevalov (21. februára) sa – rôzne strigy, upív tunajšej škole žúrovary, zombi, šašovia, lo pod maskami. V aule veľký výskot detí a rasnehuliaci, roboti, dosť prítomných. K tomu majstri, vojaci, futbalisti, rockeri, múzadosťučinenie rodičov mie, pavúky, včielky, dívajúcich sa spoza zajkovia, krokodíly, ohrady na poschodí, ako motýliky, práčky, kosa viac ako 250 rozličmiksoví hrdinovia a tí Aj táto kombinácia je možná: robot, upír a kominár ných kreácií špacíruje na z kreslených filmov, prehliadke masiek. kadejaké iné, z tejto príležitosti Čajaka sa už celý rad rokov tePríležitosť na chvíľu stať prichystané kreácie a kreatúry. šia práve na ten februárový sa niekým iným okrem žiakov Všetci žiaci nižších ročníkov deň, keď sa môžu zúčastniť na si nedali ujsť ani ich učitelia. petrovskej Základnej školy Jána vlastnom maškarnom plese. Nechýbala ani hodnotiaca ko-

Maskový žúr a dobrá nálada

Žeby som bol maliar Karol Miloslav Lehotský?

misia, ktorá vybrala najmasky. Svojráznou odmenou autorom najoriginálnejších masiek bola možnosť zúčastniť sa na opravdivom karnevalovom pochode ulicami Nového Sadu. 

Najmasky: múmia, šašo, lego robot, chrobák roháč, starenka, šachová tabuľa, snehuliačka, hrozno a indiánka

III

Mozaika CHODIAC, NA BICYKLI A AUTOM PO DRÁHE NOVÉHO SLOVINSKÉHO MARATÓNU

Istrijský maratón, športový a turistický zákusok Milina Vrtunská

apriek tomu, že je všetkým bežcom na dlhé trate známe, že tá ich záľuba nielenže veľmi vyčerpáva telo, lež môže mať i katastrofálne následky, ten šport má stále viac stúpencov. Viackrát som sa redaktorovi prílohy, prostredníctvom ktorej sa aj teraz obraciam čitateľom Hlasu ľudu, teda Otovi Filipovi, pri káve prihovorila otázkou: – Ako sa ti pozdáva idea napísať reportáž z imaginárnej dráhy maratónu, ktorý by tiahol slovinským prímorím? – Super, – znela odpoveď, keď som tú tému nastolila prvýkrát. Keď som tú istú ideu zopakovala druhý, tretí a neviem koľký raz – lebo som sa dlhšie nemala k činu – zakaždým odpovedal otázkou rovnakého znenia. – A kedy sa už raz dáš do toho? Prečo idea o maratóne, ktorý by tiahol práve slovinským prímorím? Dôvod je celkom jednoduchý, dokonca prozaický. Slovinská časť Jadranského mora – od talianskych po chorvátske hranice – je rovnako dlhá ako dráha maratónu – 42 kilometrov. Nuž zapôsobila koincidencia, že sa slovinská časť Jadranského mora dĺžkou rovná kusu cesty, ktorú podľa gréckej legendy Filipides prebehol od Maratónskeho poľa – kde Gréci zvíťazili nad perzským vojskom – po Atény, aby tú zvesť prvý oznámil svojim doma. Tá istá legenda hovorí, že na samotnom cieli pre veľkú vyčerpanosť vydýchol. Nuž jemu na počesť, pri zakladaní novodobých, moderných Olympijských hier roku 1896, maratón zaradili do úradných olympijských disciplín. A v celom svete stále viac ľudí beží na dlhé dráhy. Z rekreačných, športových, dokonca aj profesionálnych pohnútok. Spomeňme len tie

najznámejšie maratóny: newyorský, parížsky, bostonský, berlínsky, londýnsky, tokijský..... V Slovinsku, kde počet bežcov tiež stúpa, dosiaľ existovali dva: čoraz populárnejší ľubľanský maratón, s devätnásťročnou tradíciou, a maratón Tri srdcia, v termálnom letovisku Radenci, založený pred tridsiatimi tromi rokmi. Najmladší – ak všetko pôjde podľa plánu – odštartuje 13. apríla bežného roku. A viac ako polovica

REPORTÉRI

Koper – oáza nákupov cesty tiahnu celkom vedľa trasy voľakedajšej úzkokoľajnej železnice, ktorej cesty-necesty si vypožičia Istrijský maratón.

Od Kopru po Koper

Štart a cieľ maratónu bude v Kopri. Od Kopru po Izolu dráha tiahne celkom popri mori. V Izole si na chvíľu

valej Parenzany. A zase budú bežať celkom popri mori, smerom k Bernardinu, až po Piran, najzápadnejší výbežok slovinského pobrežia. Tam zase pôjdu smerom hore po kostol, aby sa odtiaľ spustili na druhú stranu polostrova, ku moru smerom do Fiesy. Potom ešte kúsok hore brehom a onedlho spiatočná cesta vyústi do začiatočnej. Tam sa začnú stretávať tí najrýchlejší bežci, čo sa už budú vracať smerom ku Kopru, s tými najpomalšími, ktorí ešte stále pôjdu v opačnom smere od cieľa. Veľká časť maratónskej dráhy tiahne dráhou voľakedajšej Parenzany.

Čo to vskutku je Parenzana?

V zajatí mora – Izola jeho dráhy tiahne – verili- neverili – dráhou môjho imaginárneho maratónu. Istrijský maratón, ako mu znie úradný názov, vskutku tiež dáva do súvisu dĺžku slovinského mora s dĺžkou maratónskej dráhy, len inakším spôsobom. Nebude sa bežať od talianskych po chorvátske hranice, ale len tými najkrajšími časťami slovinského pobrežia, takže sa cez niektoré úseky pôjde aj dva razy. Nuž úhradu na patent si nemôžem žiadať. Ale musím sa priznať, že mi aj tak ten Istrijský maratón akosi prirástol k srdcu, ešte predtým než odštartoval. Možno aj preto, že som mnohými z tých úsekov chodila, iné zase prejazdila na bicykli, kým sa popri niektorých stále vezieme autom. Lebo dakde dnešné automobilové

zvolí inakšiu krajinku: vyštverá sa hore brehom. Ale to vari len preto, aby sa očiam bežcov krása toho kraja ukázala v celej svojej rozsiahlosti. Lebo onedlho budú znova bežať súbežne s morom. Z výšky, hoci neveľkej, menej ako stometrovej, oči dovidia ďalej. Ukáže sa im celý Terstský záliv, lemovaný reťazami Álp a Dolomitov, v apríli ešte stále ozdobených zasneženými horskými štítmi. Tá časť severného Jadranu a Álp figuruje aj ako osobitný turistický región, menom Alpe-Adria, spájajúci ponuku Talianska, Slovinska a Rakúska. Potom maratónci pobežia dolu brehom, aby sa znovu dostali ku moru. Do Portorožu pôjdu cez tunel Valetu, dlhý päťsto metrov, inač najdlhší tunel na celej dráhe bý-

Parenzana bola úzkokoľajná železničná trať, medzi Terstom a Porečom, v dĺžke 123 kilometrov, ktorú na samom začiatku dvadsiateho storočia vystavalo Rakúsko-Uhorsko. Jej výstavbu okrem iných podnecoval aj samotný cisár Franc Jozef, ktorého bratranec žil v Poreči. Poreč, po taliansky Parenzo, odtiaľ aj názov železničnej dráhy. Pravda, nestavali ju len preto, aby bratrancovi Jeho Výsosti priblížili Terst, ktorý bol v tom čase významným prístavom Rakúsko-Uhorska na Jadrane. Išlo predovšetkým o hospodárske záujmy. Vlakom z Istrie do Terstu – a potom do Viedne – prevážali olivy, olivový olej, pomaranče, citróny, granátové jablká, víno a iné dobroty z istrijských sadov a pivníc, ako i drevo a kamenný stavebný materiál. Tá trať žila len tridsaťtri rokov (1902 – 1935), ale aj v takom, pomerne krátkom časovom úseku, zohrala významnú úlohu. Nielen zo zorného uhla jej budovateľov, lež i celej severnej Istrie, odkiaľ sa výrobky pre Viedeň čerpali. Lebo aj napriek

HLAS ĽUDU | 8. 3. 2014 • 10 /4585/ tomu, že zo všetkého najviac profitovali bohatí obchodníci, istrijským sedliakom tiež dobre padlo, že ich výrobky mali odbyt, napriek tomu, že ich predávali lacno. Zo západu do Istrie Parenzanou začali prichádzať aj prví turisti. Dnes ako spomienka na Parenzanu zostala trasa, ktorá sa od Terstu po Poreč hadí cez tri štáty – Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko. Tiahne ňou aj známa cyklistická dráha – pre náročnejších športovcov – lebo sa aj napriek deviatim tunelom, často štverá na vŕšky a spúšťa dolu kopcami. Rovinné úseky, najmä tie popri mori, sa za pekného počasia hmýria milovníkmi prírody: chodcami, bežcami, menej náročnými cyklistami, ľuďmi na kolieskových korčuliach... Nuž časťou tej bývalej úzkokoľajnej železničnej trate budú bežať aj účastníci Istrijského maratónu. Bude to teda netypický maratón, lebo ide vskutku o kombináciu dvoch typov takého spôsobu súťaženia – rovinného a horského. Tomu sa niektorí z bežcov zvlášť tešia. Ako napríklad čestná členka Daniela da Forno z Terstu. Pôvodom z Dolomitov, tá známa talianska športovkyňa – ktorej ani stokilometrové dráhy nie sú cudzie – zdôrazňuje, že na maratóncov veľmi podnetne pôsobia krásy prírody, ktorou sa brodia. A o tie na trase Istrijského maratónu nie je núdza.

troch obcí: Kopru, Izoly a Piranu. V období krízy, a k tomu v apríli – keď o turistoch ešte nechyrovať– hoci len aj na deň – dva prilákať hostí znamená veľa. Okrem toho dobrý hlas ďaleko počuť. Bude to veru vynikajúca reklama do budúcna. Pozrime sa, čím kto môže zlákať pôžitkárov.

Koper, velikánske nákupné stredisko

Napriek tomu, že Koper má bohaté dejiny a hodnotné kultúrne pamiatky svedčiace o bohatstve zašlých čias, návštevník v ňom na prvý pohľad vidí len obrovský prístav, do ktorého sa zlieva tovar z ďalekých krajín – a nákupné strediská. Nemožno síce poprieť, že ide o aktivity, ktoré prinášajú viac zisku ako čokoľvek iné, no tie sa vyvíjajú na úkor iných úsekov života. Moderný prístav poriadne zahryzol do pevniny, lebo bolo treba vystavať skladovací priestor. O starobylom rybárskom prístave svedčia už len staré fotografie – a obrazy a grafiky známeho slovinského maliara z Terstu Lojzeho Spacala, ktorého nedožité sté narodeniny oslávili pred niekoľkými rokmi početnými výstavami. Nadšencom sa síce podarilo zachovať časť starého mestského jadra, ale jeho ulice sú, s výnimkou leta – keď sa do nich zlejú húfy tu-

Piran – najzápadnejší výbežok Veľmi kladne sa o nej vyjadril aj novinár a bežec Branko Vrabec, ktorému to bude dvadsiaty piaty maratón. A bude ho bežať – aká zhoda okolností – rovno na svoje päťdesiate narodeniny. V športovej prílohe denníka Delo zapísal: „Nuž v dôsledku tej koincidencie Istrijský maratón istým spôsobom považujem za môj maratón.“ Hľa, už sme dvaja, čo sme si ho privlastnili. Tu sa však zoznam tých, čo si naň nárokujú, nekončí. To športové podujatie už v samotných prípravách majú za „svoje“ aj turistickí pracovníci a veru aj politickí vedúci prostredí, ktoré ho organizujú. Ide o spoločnú akciu

ristov z obrovských lodí – takmer stále prázdne. Napriek príjemným kaviarničkám, malým, ale dobre zásobeným obchodíkom, starobylým uličkám a útulným námestíčkam. Prečo? Nuž chodcov jednoducho pohltili veľké nákupné strediská, nastavané uprostred rozľahlej kotliny, pred vchodom do starého mesta. Tak Koper zároveň prišiel aj o tie najkrajšie stavebné pozemky, na ktorých sa mohlo v predĺžení starobylého rozšíriť moderné mesto. Namiesto toho, na úpätiach vŕškov vystavali predmestia. Nákupné strediská, pravda, prekvitajú. Tlačia sa v nich nielen domáci, lež i susední Taliani a

Aj tadiaľto budú bežať maratónci Chorváti, sedem dní v týždni. A politickí vedúci s peniazmi, ktoré získajú predajom štvorcových metrov stavebných pozemkov, nakladajú akoby šlo o ich vlastný majetok. Ale to už vôbec nie je špecifikum len tohto kraja.

Izola, útulné rybárske mestečko

Izola je útulné prímorské mestečko s bohatými dejinami. Na morskom dne objavili dokonca aj pozostatky prístavu z rímskeho obdobia. Päť storočí patrilo Benátkam, potom si ho isté obdobie k svojmu cisárstvu pripojil Napoleon a nakoniec Rakúsko-Uhorsko. Len po rozpade tej ríše, tak ako aj celá Istria, pripadlo Taliansku, potom Juhoslávii a nakoniec Slovinsku. Okrem Slovincov a talianskej menšiny žije tam aj pozoruhodný počet obyvateľov z bývalých juhoslovanských republík. To mestečko totiž dlho žilo nielen z rybolovu, ale aj zo spracovania rýb a z lodeníc, a všade tam potrebovali robotníkov. Dnes si Izola úspešne šliape chodníčky do sveta turistiky. Izola, po taliansky ostrov, voľakedy ostrovom aj bola. Polostrovom sa stala vtedy, keď Napoleon dal zbúrať mestské opevnenie, pozostatky ktorého nasypali do mora medzi pevninou a ostrovčekom. Najúchvatnejší pohľad na slovinskom prímorí je možno práve ten, ktorý sa očiam ukáže z vyvýšeniny nad Izolou. Husto obývaný polostrov lemovaný borovicami, teda Izola, neďaleko odtiaľ Koper, potom tučnučký polostrovček s primeraným menom Debeli Rtič, v diaľke Terst a ešte ďalej reťaze hôr.

Portorož a Piran

Výrazne turistickými destináciami na slovinskom pobreží sú Portorož a Piran, ktoré sa ako osadenstvá síce celkom líšia architektúrou, dejinami a turistickým konceptom, no zo zorného uhla hostí, ktorí tam prídu dovolenkovať, istým spôsobom tvoria celok. Pravdepodobne k tomu prispieva ich zemepisná blízkosť. Od ústredného námestia v Portoroži po ústredné námestie v Pirane sa popri samom morskom pobreží hadí asfaltový chodníček v dĺžke tri a pol kilometra. Približne hodinová prechádzka je najpríjemnejším spojivom medzi starobylým Piranom a novodobým Portorožom. Nuž nečudo, že sa tam počas turistickej sezóny hemží svetom. Lebo tých, ktorí sú ubytovaní v Portoroži – láka Piran, a tých, čo dovolenkujú v Pirane – Portorož. Človek nemôže zaprieť nomádskych predkov v sebe. Aj po tom chodníčku budú bežať účastníci Istrijského maratónu. Pravda, oni tú vzdialenosť – ktorá tvorí menej ako desatinu ich športového predsavzatia – zdolajú oveľa rýchlejšie než tí, čo tadiaľ chodia na prechádzku. Napriek tomu ani tá časť morského pobrežia – ktorá sa pozerá na Piranský záliv a chorvátske mestečko Savudriju – nenechá bežcov ľahostajnými. Pravdepodobne ani členov ich rodín a priateľov, a ani iných pasívnych milovníkov maratónu, ktorí sa prídu na tú udalosť pozerať. Nuž, aj s tým publikom – nielen dnes, ale aj v budúcnosti – počítajú turistickí pracovníci slovinského kúska Jadranu, držiac palce, aby sa Istrijský maratón stal podujatím tradičným. Tým by slovinské prímorie aspoň trochu konkurovalo chorvátskemu, ktoré každoročne odláka na svoje pláže nielen zahraničných, lež aj pozoruhodný počet slovinských dovolenkárov. 

Mozaika FEJTÓN ELENY ŤAPAJOVEJ

INÍ PÍŠU

Kreslo pre slona

tolička bola nová, drevená a umne skonštruovaná. Keď mi ju hostitelia ponúkli, spočinula som na nej najprv záľubne pohľadom, a potom s neskrývaným potešením celou svojou hmotnosťou. Vzápätí stolička zastonala, ja som prekvapene zakvíkala a už sme aj boli obe na zemi. Na rozdiel od nej som bola celá a keď ma okolosediaci pohotovo zdvíhali, pokúšala som sa otrasenú vnútornú rovnováhu zakrývať vtipkovaním na vlastný účet a tému: nadbytočná hmotnosť potrebuje špeciálne kreslo... Nikto iný sa nesmial. – Nekvalitný nábytok! – zhodli sa prítomní taktne. A ponúkli mi na sedenie starý, časom síce trochu zasiahnutý, ale ešte spoľahlivý fotel. Priznám sa, že do konca návštevy som v ňom však sedela ako na ihlách. Po prvé: stále som očakávala, že aj on vydá bolestný zvuk a protest. Po druhé: definitívne som si uvedomila, že nemá zmysel niečo si nahovárať. Moja príjemná okrúhlosť prekročila patričné medze. Treba začať s diétou. – Čo ste to so sebou urobili? – zvolala zhrozene na druhý deň lekárka, ktorá ma nevidela zopár mesiacov. – Veď ste už mali celkom dobrú figúru! – Nešťastná láska a pracovné stresy, – vyhlásila som mierne zahanbene. – Od toho sa priberá? – informovala sa jedovato. – Nie, ale ja som sa liečila dvoma čokoládkami a francúzskymi krémešmi. – Ručička na váhe vás nevarovala?

– Áno, ale už bolo neskoro. Netušila som, že kým kilo človek zhadzuje niekoľko dní, niekoľko ich dokáže nabrať za týždeň. Najprv som si sukňu začala zapínať na zavierací špendlík, inak som sa do nej nevmestila. Potom som začala nosiť voľné šaty. V poslednej fáze ma už boleli nohy a chrbtica. A vyvrcholilo to tou stoličkou. A porozprávala som jej úvodnú historku. Ako som predpokladala, nebavila sa. Niežeby nemala

veci, ako je viac energie spáliť ako prijať. Obmedziť sladkosti a cestoviny a viac športovať. A vôbec: žiť zdravo. Odchádzala som od nej bez receptu, ale zato plná odhodlania ne-

zmysel pre humor. Jednoducho ju prešiel, keď mi pripomínala zásadu, že človeku nepomôžu nijaké lieky, ak si nedokáže pomôcť sám v takej jednoduchej

podobať sa rozkysnutému cestu. Kolegyne v práci to tiež postrehli, pretože podchvíľou ma núkali buď zlomyseľne výrobkami domácej kuchyne, ktoré rozvoniavali širo-

ko-ďaleko a na jazyku sa len tak rozplynú, mňam! Alebo diétami od výmyslu sveta. Odmietala som oboje. To prvé s väčším sebazaprením. Darmo, aj keď viete, čo vám škodí a čo nie, predsa len dôležitejšie ako vedomosť je pevná vôľa. Začala som si denne zapisovať, čo jem. Zvykla som si na výdatné raňajky, pravidelný obed a ľahkú večeru niekoľko hodín pred spánkom. Dokonca som premohla svoju vrodenú lenivosť a každé ráno päť minút cvičím. Na každodenný beh okolo sídliska som sa ešte nezmohla. Vryla som si však do pamäti, že dôležité je cvičiť pravidelne, hoci aj málo, a nie raz za týždeň veľa. A tak chodím plávať. Ručička na váhe sa pohla smerom dolu. Pomerne neochotne a nepravidelne. Ale hýbe sa. A to je dôležité. Veď ktoráže z nás netúži aspoň v duchu byť Venušou. Nie však tou z Vestoníc. Rýchlo to nejde. Ale, už sa teším na okamih, keď prídem na návštevu k svojim známym a bez obáv sa usadím na tej najmodernejšej a najrafinovanejšej stoličke. Žiaľ, svoje víťazstvo nad vlastnou hmotnosťou nebudem môcť ani vtedy osláviť krémešmi. Alebo, žeby predsa? Stavte sa, či to vydržím! Mimochodom a ako to vyzerá s vami: Máte radi krémeše?  (Ročenka ženy)

HLAS ĽUDU | 8. 3. 2014 • 10 /4585/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Dobrá zrada nad zlato

Smiech je liek Turista sa pýta v dedine: – Ujo, neviete, ako by som sa dostal na tamten kopec? – Počkajte chvíľu, hneď odviažem psa... – Ako sa volajú zvieratká, ktoré žerú byliny? – Bylinožravce. – A ako sa volajú tie, ktoré žerú iba mäso? – Mäsožravce. – A tie, ktoré žerú aj byliny aj mäso? – Pažravce!

Keď má rozum v hrsti!

Pavol Janík

– Otec, vieš, že ženy sú lepšie vodičky ako muži? – Ako si na to prišla? – No, ty si tvrdil, že so zatiahnutou ručnou brzdou sa nedá jazdiť, a mama to dokázala! – Si úplne nemožná, – kričí manžel na svoju ženu, –pochybujem, že vieš urobiť niekoho šťastným? –Myslíš? – nazlostene odpovedá manželka, – koľkých svedkov ti mám priviesť?

Opakovanie: Prišiel som na

peniaze, ale čo sú peniaze,

svet a odvtedy som neprišiel

nikto nevie.

na nič lepšie.

O nepoužívaní: Nepoužívaním si

Výsledok: Tretiu svetovú vojnu

veci udržujú najvyššiu kvalitu.

sme prehrali kontumačne.

Vzbura proti prázdnote: Nič ne-

Občianske teploty: Vrelý vzťah

znamená nič, či nič znamená

k právam, chladný vzťah k po-

nič?

vinnostiam a vlažný vzťah

O ničom: Nič je základ, na kto-

k práci.

rom sa dá stavať.

Prevratná myšlienka: Čas sú

Prvý princíp: Ak niečo kladie odpor, smer tlaku je správny.

Hovorí gazdiná mužovi: –Jano, tá naša sliepka je akási smutná. Neuvarím z nej polievku? – No, ak myslíš, že ju to rozveselí...

Historický princíp: Minulosť má každý, niektorí majú aj budúcnosť. Princíp optimizmu: Keby neexistovali vojny, nevedeli by

Dve muchy sa prechádzajú po glóbuse a zrazu sa stretnú. Naraz skríknu: – Bože, aký je ten svet malý!

sme, čo je to mier. Záverečná: Ťažký je život. Ktovie, aká je smrť. Umenie mlčať: Verše bez slov.

Kedy má blondínka prázdne ruky? Karikatúra: Andrej Sekela (Pravda, Bratislava)

Zrnká múdrosti

Perličky na dne školských úloh:

Každá informácia bez výnimky dochádza k nám nejako zdeformovaná a zúbožená. Wiener

Čierne mraky vznikajú vyparovaním

Babička bola konzervovaná žena.

špinavej vody.

Izraelská literatúra sa vyvíjala od

Ľudské telo sa skladá z hlavy, trupu,

začiatku do konca.

končatín a vitamínov.

V Taliansku sa ťažia rukavice a rastú

Keď je krava hlúpa, stane sa z nej vôl.

makaróny.

Za napoleonských vojen Rusi pre-

Medzi talianskymi syrmi vyniká

nasledovali zamrznutú francúzsku

gondola.

armádu.

Štátnym zriadením britským je

Zlý učiteľ – zlý aj žiak: zlý žiak – zlý aj učiteľ. Mongolské príslovie

Keď sa vytne strom, nesmie sa ne-

Anglicko, kde sa kráľ delí na dve

Žena vidí do hĺbky, muž do diaľky. Mužovi je svet srdcom, žene srdce svetom. Ch. Brabbe

chať dlho stáť.

snemovne.

Koperník vydal svoje spisy až po

Deti Henricha VIII. boli vyhlásené

smrti.

za neplatné.

Rodičia sa skladajú z otca a matky.

Vesmír sa skladá z oblohy, mrakov,

Jánošík sa po smrti vrátil na štúdiá.

ovzdušia a rodnej zeme.

V pekle druhých vidíme raj.

Moravia

Neudrží koráb jedna kotva a život jedna nádej. Sokrates Nepočítaj kurčatá, kým sa nevyliahli.

Ezop

Prvé a posledné, čo žiadame od génia, je láska k pravde. Goethe

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

TERAZ JE TEN SPRÁVNY ČAS

Začnite s jarným reštartom pleti

Zelená roláda

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 300 g špenátu, 4

lyžice múky; Na plnku: 400 g tvarohu, 200 g smotany, petržlenová vňať, červená kyslá paprika. Takto sa to podarí: špenát očistíme, umyjeme a obaríme v slanej vode. Scedíme a nadrobno pokrájame. Cesto: bielky vyšľaháme na tuhý sneh, opatrne pridáme špenát a dobre zjednotíme. Pridávame po jednom žĺtku a nakoniec i múku. Zmes vyhrnieme do vymasteného a múkou vysypaného plechu a upečieme na miernej teplote. Upečené cesto dáme na mäkkú servítku a zvinieme do rolády. Plnka: tvaroh rozpučíme vidličkou, pridáme smotanu, nadrobno nakrájanú petržlenovú vňať a kyslú papriku. Všetko dobre zjednotíme a plnkou natrieme cesto. Zvinieme do rolády a pred podávaním necháme v chladničke 3 – 4 hodiny.

Čokoládová roláda

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 100 g

čokolády, 6 lyžíc múky, 6 lyžíc mlieka, 6 lyžíc oleja, jeden vanilínový cukor, 1 lyžička kypriaceho prášku; Na plnku: 200 g čokolády na varenie, 100 g neslaného krémového syra, 250 ml sladkej smotany, 2 lyžice cukru, 1 vanilínový cukor, 100 g odkôstkovaných odmrazených višieň; Na polevu: 200 g čokolády na varenie, 80 g margarínu, trochu oleja. Takto sa to podarí: Cesto: vymiešame dopenista žĺtky, cukor a vanilínový cukor a zľahka primiešame 50 g roztopenej čokolády, 50 g nalámanej čokolády, mlieko, olej, múku a kypriaci prášok. Osobitne vyšľaháme bielky na tuhý sneh a primiešame do žĺtkovej zmesi. Vyhrnieme do plechu vystlaného papierom na pečenie a pečieme asi 25 minút na 180 ̊ C. Upečené cesto dáme na vlhkú utierku a zvinieme do rolády. Plnka: roztopenú čokoládu trochu vychladíme a pridáme do nej krémový syr. Dobre zjednotíme. Osobitne vyšľaháme sladkú smotanu s cukrom a vanilínovým cukrom a primiešame do čokoládovej zmesi. Nakoniec primiešame i scedené višne a dobre zjednotíme. Cesto rozkrútime, natrieme plnkou a zvinieme do rolády. Polejeme polevou. Poleva: čokoládu a margarín roztopíme, pridáme olej a miešaním dobre zjednotíme. 

o dlhej zime často pociťujeme únavu, ktorá sa prejaví nedostatkom energie a odzrkadľuje sa aj na kráse a zdraví pokožky. Začnite s jej očistou! Mdlá, povädnutá pleť bez zdravej sviežosti – typický obraz pokožky na začiatku jari. Výnimočné nie sú ani prejavy zhoršenia akné a sklon k nečistotám. Tak ako sa v tomto období púšťame do veľkého upratovania domova, nemali by sme zabúdať ani na očistu nášho tela, ktorá sa ihneď odrazí aj na našej pleti.

Pravidelné čistenie

Prvým krokom k zdravej pleti je pravidelné čistenie, a to nielen večer, ale aj ráno. Počas noci v nej prebieha regeneračný a samočistiaci proces, pričom sa na povrch vylučuje pot a maz. Na čistenie používajte prípravky podľa typu pleti – suchej pokožke ulahodí pleťové mlieko, normálnej a zmiešanej čistiaca pena a pre mastnú pokožku sú ideálne pleťové gély s antibakteriálnymi zložkami. Na dočistenie a vyrovnanie pH pokožky nezabudnite použiť pleťovú vodu.

Naštartujte mikrocirkuláciu

Myslite aj na svoje telo a používajte sprchové šampóny s osviežujúcimi zložkami.

VIII

Píling vráti jas

Ako prebrať k životu unavenú pleť? Urobte si píling s abrazívnymi čiastočkami. Z povrchu pokožky tak odstránite odumreté bunky. Následne použite krém podľa typu pleti. Pozor, ak máte suchú pleť, mechanický píling si robte len raz za 3 týždne!

Doplňte, čo potrebujete

Doplnky výživy nie sú lieky. Stav vašej pokožky môže signalizovať nedostatok vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Dnes si už môžete vyberať medzi voľne dostupnými prípravkami, ktorých zloženie cielene podporuje krásu pokožky.  Foto: internet

BEAUTY

Riešte to!

voria sa vám na tvári biele bodky? Viete, z čoho vznikajú a ako sa dajú odstrániť? Dá sa nejakým spôsobom predchádzať ich vzniku? Problém, s ktorým máte starosti, je vnútorný proces, ktorý sa nedá zastaviť vonkajšími vplyvmi. Mílie sú drob-

Mozaiku číslo 176 pripravil Oto Filip

Pomocou lufy či masážnej žinky pokožku jemne premasírujte. Zbavíte ju odumretých buniek a naštartujete obnovujúci proces. S masážou vždy začínajte od chodidiel a pokračujte smerom nahor. Prekrvenie pokožky podporíte striedaním teplej a studenej vody. Po osprchovaní naneste ošetrujúci prípravok. Vynikajúcim spôsobom na prečistenie tela je aj saunovanie.

né zrnká rohoviny, ktoré sa vyskytujú nad úrovňou kože najmä v hornej časti tváre. Je to zhluk bielkovinových látok, predovšetkým keratínu. Ide skôr o estetický, ako o zdravotný problém. Mílie sa odstraňujú v kozmetickom salóne pomocou sterilnej ihly. 

Kultúra Kultúrnymi podujatiami do novej sezóny Z NOVOSADSKÉHO VEĽTRHU

Jasmina Pániková

oniec februára a začiatok marca je už tradičným termínom pre podujatia na Novosadskom veľtrhu, ktorými sa otvára nová veľtrhová sezóna. Tak to bolo aj v tomto roku, keď sa 28. februára brány veľtrhu otvorili pre tisíce návštevníkov, ktorí mali možnosť pozrieť si najnovšie knihy, vypočuť si mnohých spisovateľov, poinformovať sa o stredných a vysokých školách a kochať sa v kráse umenia. Programy jubilejného 20. knižného salónu, 10. veľtrhu vzdelávania Smerovníky a 19. výstavy Art expo boli pre návštevníkov sprístupnené do 4. marca. Podujatie otvoril námestník ministra kultúry, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Slobodan Stupar a hovoriac o význame veľtrhu vzdelávania, ako skutočnom smerovníku pre budúce povolania mnohých žiakov, zdôraznil, že sa ministerstvo v priebehu posledných rokov aj napriek ekonomicky neprajnej situácii snaží pozdvihnúť vzdelávací systém na vyššiu úroveň, ktorý je rozpoznateľný v celom svete. Aj v tomto roku boli udelené tradičné ceny Novosadského veľtrhu. Cenu Lazu Kostića za najlepšie literárne dielo dostal Dragan Jovanović Danilov za román Talasi beogradskog mora, kým Cenu Savu

Šumanovića za mimoriadne úspechy vo výtvarnom umení dostal sochár Slobodan Kojić. Na javisku Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá každý deň bol vyhradený termín na Žiaci Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade predstavenie škôl aj v jazykoch národnostných spoločenstiev. V prvý veľtrhový deň mali príležitosť prezentovať svoje školy aj žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, ako aj žiaci slovenských tried Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Na obvyklom mieste, na stánku Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, svoje vydania predstavilo aj Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. V pondelok 3. marca na hlavnom javisku predstavili knihu Rybím jazykom autorky Ileany Ursu Nenadić, ktorú z rumunčiny do slovenčiny preložila Dagmar Mária Anoca. Pri tejto príležitosti riaditeľ SVC Vladimír Valentík poznamenal,

Z prezentácie knihy Rybím jazykom • KULTÚRA •

niekto, okrem toho, že bude čítať moju knihu a hľadať význam v tom, čo píšem, svoj čas venuje aj prekladaniu a odovzdá mi ju ako štafetu.“ Druhou prezentovanou knihou bol zborník prác Kysáč 1773 – 2013 zostavovateľa Vladimíra Valentíka. Knihu vydalo SVC, spoluvydavateľmi sú Matica slovenská v Srbsku a Rada Miestneho spoločenstva Kysáč a na jej obsahu pracovalo viac ako 50 autorov. Predseda Rady MS Kysáč Ján Slávik zdôraznil, že sa na knihu dlho čakalo a o to väčšie bolo potešenie Kysáčanov, Pokusmi lákali pozornosť budúcich keď kniha konečne uzrela študentov svetlo sveta. Poďakoval sa že táto kniha takmer všetkých všetkým tým, ktorí iniciovali, aby vrátila do starých čias, keď sa knihy sa kniha začala písať a zakončila, v jazykoch národnostných spolo- ako aj početným autorom. Najčenstiev bežne prekladali. O knihe väčší počet textov napísala Ľudsa vyjadrila aj jej prekladateľka, mila Berediová-Stupavská, ktorá ktorá básne ocharakterizovala sa venovala prevažne obyčajam ako čisté, číre, ale nie naivné. „Au- z kysáčskej minulosti. Povedala, že torke záleží na nich, nimi hľadá najťažšie bolo vyhľadať si dobrých harmóniu medzi časmi a svetom,“ sprostredkovateľov informácií a povedala. Potešenie z preloženej z toho dôvodu vyzvala všetkých, knihy vyjadrila aj samotná au- aby si zapisovali akékoľvek poznattorka. „Veľkú vďaku vyjadrujem ky z minulosti svojej osady, lebo riaditeľovi SVC a prekladateľke, tie môžu byť dobrým prameňom lebo som si nikdy nemyslela, že poznatkov. 10 /4585/

8. 3. 2014

Kultúra ŠTYRI DNI A ŠTYRI VEĽTRHY

Magnet je známy Oto Filip

osledné dva dni februára a prvé dva marca zažívali belehradské výstaviská veľký nápor návštevníkov. Spôsobil to štart tohtoročnej veľtrhovej sezóny, konkrétne štyri významné podujatia: Medzinárodný veľtrh turizmu ako najdôležitejšie a najlákavejšie z nich, konajúci sa pod ústredným heslom Plníme priania, Horeca alebo Medzinárodný veľtrh hotelovo-pohostinských vybavení, Veľtrh suvenírov menom Navštívte Srbsko, ako aj Medzinárodný veľtrh vína Beowine. Všetky z nich mali svojich aktérov a návštevníkov, no jednoznačne najúčinnejším magnetom bol veľtrh turizmu, ktorý zoskupil viac ako tisíc vystavovateľov z 54 krajín. Prvýkrát tohto roku svoje turistické potenciály prezentovali Argentína a Alžírsko, Albánsko a Spojené arabské emiráty, Irán

a India, Portugalsko a Rumunsko... No šľahačkou na torte bola účasť partnerskej Indonézie, krajiny rozloženej na 17 000 ostrovov, štvrtej podľa počtu obyvateľov vo svete, štátu, v ktorom sa rozpráva tristo jazykmi a o ktorého ostrovoch, ako Bali, Jawa, Sumatra, málokto z nás čosi ešte nepočul. Je jedným zo zázrakov tejto doby, že je peňazí čoraz menej a chuti cestovať stále viac. Tým možno vysvetliť údaj, že v globálnych rámcoch svetový turizmus vlani dosiahol približne päťpercentný rast. Našich obyvateľov nelákajú iba svetové rovnobežky. Tu je aj domáci turizmus s čoraz pestrejšou ponukou, siahajúcou od hôr cez kúpele a jazerá, po sálaše a dediny, sú tu aj naše obce, z ktorých každá má čosi svojské, špecifické, lákavé... Štipku toho naznačili aj suvenírmi ako autentickými výrobkami. Niektoré z nich boli zo sféry starých a umeleckých reme-

Zo stánku Turistickej organizácie Vojvodiny

siel, iné mali gastronomickú značku, tretie sa zakladali na majstrovskej zručnosti aktérov. Všetci prišli s cieľom splniť si zámery: osobné, ale aj tie širšie – prispieť k zviditeľneniu našej turistickej ponuky a jej možností. Štyri nedávne podujatia, z ktorých každé má vo svojom vienku prívlastok – otvorená brána do sveta – v posledných rokoch jednoznačne postupujú vpred, tak počtom účinkujúcich, ako i kvalitou. V konečnom dôsledku

sa to odzrkadľuje aj na raste turistických príjmov Srbska, ktoré už druhý rok za sebou prevyšujú sumu miliardu dolárov, hoci v roku 2005 boli len približne tristo miliónov dolárov. Výraznou mierou prispel k tomu práve najvýznamnejší regionálny turistický veľtrh, ako aj všetci dejatelia, ktorí si včas uvedomili význam turizmu ako odvetvia, v ktorom máme aj čo ukázať, aj čo ponúknuť, aj čo povedať iným.

SRIEMSKA MITROVICA

Večierok s prezentáciou knihy Anna Lešťanová

organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Sriemskej Mitrovici v stredu 26. februára v miestnostiach Mestskej knižnice Gligorija Vozarevića bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Program sa začal príhovormi Michaela Rybára, predsedu MOMS v Sriemskej Mitrovici, a Živky Matićovej, riaditeľky knižnice. Potom hostitelia – predstavitelia miestneho matičného odboru Katarína Rybárová a Vierka Paculová a ich hostia zo Starej Pazovy, s ktorými majú úspešnú spoluprácu, predviedli vydarený kultúrno-umelecký program. V mene Staropazovčanov poeticko-hudobné pásmo predviedli žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a na dobrú náladu so

www.hl.rs

slovenskými ľudovými piesňami sa početnému obecenstvu predstavili aj členky speváckej skupiny Združenia pazovských žien pôsobiaceho pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V druhej časti programu o činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a najmä o druhom doplnenom vydaní publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, kde je spracované aj mesto Sriemska Mitrovica, hovorili Milina Sklabinská, riaditeľka ústavu, a Đula Šanta, dizajnér publikácie. Toto kapi-

Informačno-politický týždenník

tálne dielo v Sriemskej Mitrovici predstavili aj dokumentárnou

nahrávkou, ktorá obsahuje texty a zábery z prostredí, v ktorých Slováci v Srbsku žijú, pracujú a majú svoje organizované formy kultúrneho života.

Riaditeľka Milina Sklabinská pri tejto príležitosti odovzdala výtlačky tejto hodnotnej knihy predstaviteľom kultúrnych inštitúcií a ustanovizní tak zo Sriemskej Mitrovice, ako aj zo Starej Pazovy. V záverečnej časti programu v mene NRSNM Ján Majorský, podpredseda pre Sriem, odovzdal knižnici a tým aj Slovákom v Sriemskej Mitrovici 120 titulov slovenských kníh. V meste Sriemska Mitrovica žije viac ako 180 Slovákov a svoju identitu si zachovávajú a kultúrnu tradíciu pestujú v tamojšom evanjelickom cirkevnom zbore a v MOMS, ktorý založili v roku 2011. • KULTÚRA •

S KNIHOVNÍČKOU ALENOU UHLÁRIKOVOU

Čitateľov menej, kníh pribudlo Elena Šranková

očet čitateľov v Knižnici Michala Babinku v Kysáči vlani klesol o 47 členov a knižničný fond sa rozšíril o 413 nových titulov. Kysáčska knižnica patrí do Mestskej knižnice v Novom Sade a knihovníčkou je Alena Uhláriková, ktorú sme poprosili o kratší rozhovor. – Ujasníte nám vlaňajší rok vo vašej knižnici, keď ide o štruktúru členov a nové knihy? – V minulom roku sme mali 373 členov, čo je menej ako v roku 2012. Najviac bolo detí do 14 rokov, a to 170. Zamestnaných sa začlenilo 80, stredoškolákov 50, študentov 25 a penzistov 20. V kategórii, kde sú domáce, nezamestnaní a poľnohospodári, bolo 28 začlenených. Z nových kníh, ktoré sme zadovážili, väčšina bola v srbčine. Máme tu 190 nových titulov pre dospelých a 117 pre deti v srbskom jazyku, kým v slovenčine je to 85 titulov pre dospelých a 21 pre deti. Knižnica má teraz okolo 15-tisíc kníh. Okrem toho čitateľom sú k dispozícii noviny a časopisy, po slovensky Hlas ľudu, Vzlet, Rovina a Nový život. – I keď je primárnou činnosťou knižnice vypožičiavanie kníh, dejú sa v nej aj viaceré podujatia. Ktoré ste realizovali v roku 2013? – Vlani bolo výročie príchodu Slovákov do Kysáča a pripomenuli sme si i 100 rokov čítacieho spolku, nuž podujatí bolo viac. Medziiným sa realizoval literárny večierok so spisovateľmi Dušanom Šimkom a Miroslavom Demákom. V rámci Zmajových detských hier v knižnici hosťovala spisovateľka Jasminka Petrovićová. K výročiu čítacieho spolku bola v knižnici inštalovaná bohatá výstava Kniha a rodisko, ktorú sme zrealizovali v spolupráci so Spolkom kysáčskych žien a MOMS Kysáč. Treba spomenúť, že v knižnici bola i prezentácia práce ochrancu práv občanov Dr. Aleksandra • KULTÚRA •

Violeta Stojkovićová (vľavo) a Danijela Ristićová so spisovateľom Dragomirom Ćulafićom (foto: z archívu Mestskej knižnice)

Grujića a v spolupráci s Domom zdravia prednáška z oblasti zdravotníctva. Boli tu kreatívne dielne so žiakmi srbských tried nižších ročníkov základnej školy. Keď ide o návštevy, knižnicu kolektívne navštívili nielen žiaci kysáčskej školy, ale aj škôlkari z PU Lienka. Zoznámili sa s fondom kníh a prácou knižnice, čo praktizujeme každý rok. Vidno, že máme skutočne dobrú spoluprácu s prostredím. – Najverenejších a najusilovnejších čitateľov odmeňujete? – Každý rok týmto naj-čitateľom udeľujeme ďakovný list a to dvom dospelým a dvom deťom. Slávnosť sa koná v našej domovskej Mestskej knižnici v Novom Sade, v ktorej spravidla účinkujú i známi spisovatelia. Tu odmenení dostávajú zaslúžené listiny, čestné členské lístky, knihy a darčeky. Tohto roku 14. februára boli v čitárni Mestskej knižnice na podujatí Kniha v srdci dve naše dievčence Danijela Ristićová a Violeta Stojkovićová. Snažím sa teda, najmä deti, zlákať do knižnice, a potom si v nich vypestovať aj ten vzťah ku knihám. Poukázať im, že je to nielen miestnosť na vypožičanie kníh, ale aj na to, aby sa v nej posedelo, by sa v nej prečítal časopis

či zahrala spoločenská hra. A že je to miesto, kde sa možno zúčastniť na literárnom večierku alebo na nejakej prednáške. – Spravidla mávate aj akcie pri začlenení. Kedy je najvýhodnejšie začleniť sa do knižnice? – V priebehu roka mávame akcie, keď umožňujeme zápis s 50-percentnou zľavou, o čom načas informujeme čitateľov. Aj skupinka desiatich detí sa môže týmto spôsobom začleniť. Deti vo veku 6 a 7 rokov a občania nad 70 rokov majú právo na bezplatné členské, čo treba využiť a stať sa členom knižnice. Lebo každý si tu nájde niečo pre seba. Členské platí rok od dátumu zápisu a je 300 dinárov pre deti do 14 rokov, 500 dinárov pre dospelých, kým rodinné členské je 700 dinárov. – Sú kysáčski disciplinovaní?

čitatelia

– Áno, ale predsa by som im pripomenula, aby sa zodpovednejšie správali, keď ide o vracanie vypožičaných kníh. Knihy sa totiž vypožičiavajú na 20 plus 10 dní, ale potom ich treba vrátiť, prípadne prísť do knižnice a predĺžiť túto lehotu. 10 /4585/



KRÁTKE SPRÁVY

Boľovce Sľubné voľby v MOMS. Prednedávnom – 16. februára – vo veľkej sieni Domu kultúry v Boľovciach prebiehalo valné a volebné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej. Po úvodnom príhovore Karola Košúta, predsedu Správnej rady MOMS, prítomní minútkou ticha vzdali úctu zosnulým členom Pavlovi Čapeľovi a Pavlovi Petrákovi. Po podaní správ o doterajšej činnosti a ich schválení nasledovala voľba nového matičného vedenia. V novom mandátnom období predsedníčkou Správnej rady sa stala Viera Tomanová, podpredsedom boľovského MOMS bude Zdenko Častvan, tajomníčkou Ilona Agarská, pokladníčkou Olinka Strišková a členovia výboru sú aj: Verona Petráková, Janko Maglovský, Štefan Agarský, Marka Bartková, Evka Košútová, Daniela Plachtinská, Anica Kovárová a Dejan Rýchlik. Na spomenutom zhromaždení vymenovali aj členov dozornej rady. Podľa slov novozvolenej predsedníčky V. Tomanovej nové vedenie je ochotné pustiť sa do práce. Prioritou mu bude prebudiť záujem Boľovčanov o matičnú činnosť a prvú matičnú zábavu si naplánovali už na 15. marca.

Stará Pazova Kultúrny informátor na marec. Jubilejné 100. číslo Kultúrneho informátora na marec zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova predstavili v pondelok 3. marca v tamojšej galérii, kde vo večerných hodinách slávnostne otvorili výstavu fotografií Štyri strany sveta Smiljany Božićovej z Belehradu. Okrem bohatého filmového repertoáru v divadelnej sieni odznejú i dva koncerty detských tanečných skupín – KUS Branka Radičevića 15. marca a SKUS hrdinu Janka Čmelíka 22. marca. Naplánované sú aj dve divadelné premiéry: 16. marca Čarodejný kľúč v podaní žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v réžii Aničky Balážovej, Ivana Ječmena a Martiny Bzovskej a 22. marca Živý bič v podaní hercov SD VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka v réžii Aničky Balážovej. V dňoch 28. až 30. marca sa v Starej Pazove uskutoční po prvý raz kompletná obecná divadelná prehliadka: vystúpia tak detské divadelné súbory, ako i dospelí herci. Úhrnne bude zahraných desať predstavení. V staropazovskej divadelnej sále 26. marca vystúpi aj novosadská štvorčlenná akustická skupina Frajle. a. lš.

8. 3. 2014

Kultúra S ANNOU KANÁŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY, HEREČKOU DIVADELNÉHO VAVRÍNU 2013

Vychutnáva si čaro divadla Anna Lešťanová

pohral so mnou a musela som pokračovať v živote tak, ako mi určil. a 44. prehliadke slovenskej Teraz som hlavnou kuchárkou v ochotníckej divadelnej tvor- Predškolskej ustanovizni Poletarac by v Srbsku Divadelný vav- v Starej Pazove a uznávam, že rín, ktorá prebiehala od 4. do 13. mám túto prácu rada. Vo všetkom októbra 2013 v Starej Pazove, za sa usilujem odhaliť to pekné, a tak najlepších hercov vyhlásili Annu mi žiadna robota nepadne ťažko. Kanášovú zo Starej Pazovy a Jána – Boli ste vyhlásená za najKmeťka z Pivnice. Na otázku, či jej lepšiu herečku na Divadelnom povolanie má nejaké styčné body vavríne 2013. Čo pre vás ako s divadlom, pani Kanášová nám veľkú milovníčku divadla znav týchto dňoch povedala: mená toto uznanie? – Bola som nesmierne šťastná, keď som počula, aké sa mi uznanie dostalo. Nechcelo sa mi veriť a zároveň mi veľmi lichotilo. Splnila sa mi tajná túžba – byť vyhlásená za najlepšiu. No toto uznanie zároveň vyvolalo vo mne i pocit, že by som to mala nejako aj potvrdiť. – Kedy ste prvý raz zastali na divadelné dosky a ako sa vyvíjala vaša ochotnícka divadelná cesta? Kto vám pomáhal a bol eventuálne vzorom? – Ešte ako mladé dievča V predstavení Drahá pani profesorka ochutnala som čaro hereckého umenia a ten vzácny – Málo je ľudí, ktorým sa usku- pocit zostal vo mne navždy. Aj točnia sny. Hoci som ešte v základ- vďaka tomu, že som neskôr mala nej škole bola veľkou milovníčkou pôžitok a česť hrať i s Jurajom pekného slova a divadla, osud sa Ondríkom. Trvá to vo mne stále a

Anna Kanášová počas slávnostného zatvorenia Divadelného vavrínu 2013. Vedľa nej známi herci a režiséri Ján Kmeťko (zľava) a Alexander Bako.

núti ma, aby som predovšetkým sebe dokazovala svoje schopnosti, a to, aká môže byť láska k niečomu silná a akú radosť z toho človek môže mať. – V uplynulej divadelnej sezóne v SD VHV Stará Pazova ste v predstavení Ľudmily Razumovskej Drahá pani profesorka stvárnili postavu profesorky. A aké sú skúsenosti, keď ste v divadle herečkou a režisérkou je vaša dcéra – Anička Balážová? – Nemôžem predsa nespomenúť svoju dcéru Aničku, ktorá ma zapojila do tohto predstavenia.

Spolu sme stvárnili postavu profesorky a nielen tú postavu, ale i predstavenie sme analyzovali a pripravovali nielen na skúškach, ale aj doma. – Aké sú vaše ďalšie divadelné plány? Budeme vás čoskoro opäť vidieť na pazovskom javisku? – Áno, robíme už na novom predstavení. Ide o Živý bič autora Mila Urbana, v ktorom hrám sedliačku. Povahovo je táto postava celkom inakšia než profesorka, ktorú som stvárnila v uplynulom predstavení.

FOLKLÓRNY SÚBOR KLASY

Na prameni živej vody A. Lešťanová

a sklonku minulého roku svetlo sveta uzrelo prvé cédečko Folklórneho súboru Klasy, pôsobiaceho pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, pod názvom Na prameni živej vody. Tento projekt Zlatka Rumana, vedúceho a choreografa súboru, ktorý finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, je vlastne dvojcédečko a je na ňom úhrnne 90 minút spevu a hudby.

www.hl.rs

Nápomocnú ruku Klasom aj tentoraz podalo vedenie spolku. Je pochopiteľné, že sa tam dostala iba časť z bohatého repertoáru tohto súboru, ktorý úspešne pôsobí už 22 rokov. Na cédečku je zmes tancov členov súboru napr. Frajerôčka moja, Otvor milá, ak nespíš, regrútske piesne, tiež tanečné žartovné a dožinkové piesne... a nechýbajú ani piesne v podaní sólistov. Nahrávku urobenú v miestnostiach Slovenského národného domu na vydanie pripravil

Informačno-politický týždenník

majster zvuku Ján Šaš zo Starej Pazovy. Milovníci slovenskej ľudovej piesne si cédečko môžu zaobstarať v pazovskom slovenskom spolku. Verejná prezentácia cédečka bola na nedávno usporiadanej Zuzanskej zábave. „Vydaním tohto dvojcédečka je obohatený archív zvukových záznamov spolku,“ uviedol autor projektu Zlatko Ruman, a dodal,

že sa v ich súbore usilujú vždy aj o zachovávanie starých piesní pred zabudnutím. Hudobnú úpravu piesní mal na starosti Vladislav Forgáč, vedúci slovenského ľudového orchestra. • KULTÚRA •

KULTÚRNE PODUJATIA V PETROVCI

Rok 2013 bol bohatý na matičné aktivity Jaroslav Čiep

ak ako petrovskú a aj širšiu verejnosť zvykli za minulé dve desaťročia, matičiari v Petrovci aj v roku 2013 po voľbe staronového vedenia Správnej rady MOMS pokračovali v zachodenom tempe a s usporadúvaním veľkého počtu programov, večierkov, festivalov a koncertov. Prispeli tak ku kultúrnemu životu Petrovca, ale aj nášho slovenského spoločenstva vcelku. Za tú ich prácu sa aj predstavitelia iných spolkov a združení, ako aj lokálnej samosprávy vyjadrujú iba pochvalne. Petrovskí matičiari okrem toho, že usporadúvajú vlastné podujatia, podporujú i humanitárne akcie a prácu iných združení a inštitúcií v Petrovci formou spolupráce, ale aj priamej finančnej podpory. Matičných programov a obsahov aj v roku 2013 kvitujú viac ako dosť. V marci začali s premiérou knihy Čarovná niť v ruke ženy zostavovateľky a autorky Kataríny Melegovej-Melichovej a aktívnou účasťou na medzinárodnej konferencii Dolnozemskí Slováci – hranice určenia v Nadlaku. Potom nasledovala premiéra prekladu knihy Dr. Dušana Kováča Dejiny Slovenska do srbčiny v Petrovci a v Báčskej Palanke. V máji boli aktuálne životná sedemdesiatka prof. Samuela Boldockého a zborník 80 rokov Matice slovenskej v Ju-

hoslávii / Srbsku. Vtedy v Petrovci odznel večierok venovaný nášmu neúnavnému literárnemu kritikovi a zostavovateľovi matičného zbor-

2013 ho v Petrovci zorganizovali už 14-krát. MOMS Petrovec v júli do Selenče vyslal svoje mužstvo na 17. Matičný turnaj v malom futba-

Návštevníci spomienkového večierka venovaného akademikovi Jánovi Kmeťovi

níka, ktorý potom bol prezentovaný aj v Starej Pazove a v podjeseň aj v Kovačici a v Novom Sade. V júni v spolupráci s miestnym zborom SEAVC v Petrovci odznel aj večierok k 125. výročiu narodenia biskupa SEAVC a predsedu MSS Samuela Štarkeho. V júni prebiehal 17. festival Jarné nôty a v rámci neho vystúpili početné hudobné nádeje z Petrovca, Kovačice, Pazovy, Nového Sadu a hostia z Červeného Kostelca v Českej republike. Aj z tohto festivalu vážnej hudby sa neskoršie vydalo cédečko. Júl je u matičiarov vyhradený pre Cyrilo-metodský večierok a v roku

le. Na sklonku augusta Dom MSS Ľudovíta Mišíka privítal hostí: matičiari usporiadali literárny večierok venovaný spisovateľovi, editorovi a scenáristovi Jaroslavovi Rezníkovi zo Slovenskej republiky. V septembri si MOMS Petrovec pri 10. výročí úmrtia na príležitostnom večierku zaspomínal na akademika prof. Dr. Jána Kmeťa a aj október bol plný matičných aktivít. Tunajší aktivisti sa podieľali v programe ku Dňu obce, v rámci ktorého Cenu obce udelili doyenovi nášho novinárstva Samuelovi Miklovicovi. Návrh inicioval práve MOMS Petrovec a podporili ho aj iné spolky a združenia. V ok-

tóbri MOMS Petrovec usporiadal večierok k 85. narodeninám osvetového pracovníka, redaktora, autora učebníc, literárneho a divadelného pracovníka Samuela Dubovského. November bol v znamení premiéry brožúrky o výtvarníčke z Kulpína Kataríne Hlaváčovej a matičiari svoje ruky priložili aj k 6. Koncertu slovenských zborov z Vojvodiny, ktorý úspešne organizuje Komorný zbor Musica viva. Záverom roka – v decembri nevystal Festival slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj a na ňom dvadsiatka nádejných spevákov. Na pivnickom festivale Petrovec budú prezentovať Jarmila Kolárová a Andrea Lačoková. Ale ani to ešte nie je všetko. V roku 2013 MOMS Petrovec vyvinul mimoriadne intenzívnu činnosť a okrem spomenutých podujatí, spolu so Spolkom filatelistov Petrovec vydal aj príležitostnú obálku k 125. výročiu narodenia Samuela Štarkeho a zrealizoval aj šesť hodinových mládežníckych vysielaní Pulzmeter pre RTV Vojvodina (program v slovenskej reči) v nezávislej matičnej produkcii. Matičiari sa aktívne podieľali aj na regionálnom okrúhlom stole Zachovanie slovenskosti v Báčskej Palanke a na rovnomennom ústrednom okrúhlom stole v Petrovci. K tomu vytlačili aj 6. číslo občasníka Náš život, ktorý členom Matice v osade delia zdarma.

VČIELKARKY ABSOLVOVALI ODBORNÝ SEMINÁR. Autorka akreditovaného seminára K objektivite pozorovania psychologička Tanja Dojićová v piatok 28. februára uzavrela poslednú časť 20-hodinového odborného seminára s vychovávateľkami Predškolskej ustanovizne Včielka z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića (na fotografii). S týmto školením začali 25. a pokračovali 26. januára. Seminár pred štyrmi rokmi akreditoval Ústav pre zveľadenie výchovy a vzdelávania a doteraz ho aplikovali v mnohých prostrediach. Zacielený je na zveľadenie dokumentovania práce a schopností detí v predškolských ustanovizniach. V prvej časti sa vychovávateľky zaúčali schopnostiam pozorovania, v druhej schopnostiam dokumentovania, spôsobom zapisovania a možnostiam využitia tých poznámok a v tretej časti spracovali uschovávanie poznámok, tzv. portfólio, ktoré je v najnovšej dobe zákonnou povinnosťou v práci vychovávateľov a učiteľov. J. Č-p • KULTÚRA •

10 /4585/

8. 3. 2014

Kultúra 



RECENZIA

Rýchlokurzistka Annamária Boldocká Grbićová

eby som vedela písať, napísala by som to, čo napísala Viera Švenková. Jej minieseje – zdanlivo strohé a mrazivo vecné diagnózy dneška. Takéto by som chcela podpísať, keby sa mi tak podarilo dosiahnuť hutnosť vo výraze, virtuálnu koncíznosť a šírku tém, definovať problém, uštipačne ho vysvetliť, s dôkazom a odkazom uzavrieť. Pravdaže by to predpokladalo dokonalú znalosť filozofie a rovnako takú sčítanosť! Pol druha desaťročia som po túto spisovateľku nebola prišla, a potom, celkom náhodou v otcovej pracovni položená na stôl ma zobrala titulná strana, na ktorej bola parafráza rímskej vlčice, ktorej narástli rohy v podmienkach vyvrátených hodnôt novodobých. Ako výstražné znaky dávnych civilizácií, relígií a filozofií. Provokatívna expresívna ilustrácia Martina Kellenbergera skrývala pozitívny šok už z prvého letmého čítania. Každá veta zasiala nepokoj. Tieto filozofické eseje boli pôvodne písané do Literárneho týždenníka a následne zhrnuté do knihy Rýchlokurz sebaobrany, ktorá vyšla roku 2001 vo vydavateľstve Milénium Plus v Bratislave. Viera Švenková, ktorá nepatrí k najúspešnejším slovenským autorom, nepochybne patrí k tým najlepším, to jest najpoctivejším, najnáročnejším a najintelektuálnejším (Ján Lenčo). Švenková si našla svoju originálnu metódu. Nájde a precízne sformuluje nejaký boľavý problém našej epochy a spoločnosti, a potom si v podobe aforistických citátov volá za svedkov veľkých moreplavcov, objaviteľov a filozofov celých ľudských dejín. A tieto sú kvasom

www.hl.rs

jej myslenia, živým podnetom na asociácie, bránou do ďalšej komnaty poznania. Perfektne ich vysunie do zápletky a pointuje neočakávaným zvratom. Presná a čistá kompozičná ucelenosť. Diagnostikovaný problém s kvintesenčným objasnením. Švenková intenzívne prežíva všetko, v čom a čím žijeme, a zhrýza sa za to úzkosťami osobnej zodpovednosti (Ján Lenčo). Povedané Mikim Manojlovićom (podobne ako to robia herci) vedome manipuluje sebou, aby zachránila to, čo sa

zo sveta zachrániť dá. Každá miniesej je, metaforicky povedané, receptom. Zapodieva sa v nich nedostatkom vody, ktorá čoskoro bude drahšia ako ropa, (Budeme bohatí), márnym stavaním sa umelcov a literátov proti arogancii moci (Boj o mikrofón), konštatuje, tým, že propagátorom svetového dobra tučnejú kontá, viac nakupujú a viac vyhadzujú do kontajnerov, chudoba si príde na svoje (Svet je dobrý), ak Kniha kníh učí, že múdrosť je lepšia ako sila, ba aj ako bojové zbrane, to, že nečítame, je znak našej mierumilovnosti (Zbohom zbraniam).

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Pohyb peňazí už dosiahol rýchlosť svetla a informácie sa musia hýbať ešte rýchlejšie. Nuž kmitáme ako pobosorovaní, rozum sa zamieňa s kalkom, srdce nahrádza kalkulačka. Tancujúci derviši otvoreným náručím objímajú svet, my svoje konto. Nový štýl nám vyhovuje, rytmus máme v krvi. Veď našou neoficiálnou hymnou bolo vždy ono slávne: Tancuj, tancuj, vykrúcaj… (Pobosorovaný rozum). Švenková patrí medzi spisovateľov staršej strednej generácie, ktorá aj v poviedkovej tvorbe naznačuje, že ju na dnešku všeličo mrzí. Povrchnosť, pachtenie za pôžitkami, premena lásky na sebalásku. Aj v prózach stojí nad príbehom, a preto prózy majú skôr charakter etúd ako poviedok. Vo filozofickej etude Miera úspechu si ako východiskové motto vzala to, povedané Paľom Bohušom: Zámeno JA prekonáva gravitáciu: Všetci dnes rátame – politici rátajú voličské hlasy, iní rojčia o obsahu nevyčerpateľnej fľaše a dôchodcovia rátajú, o koľko zase zdražel chlieb. Každý z nás má svoju individuálnu a nezameniteľnú mieru. Hlavné je, aby sme verili, že je to miera úspechu. (Miera úspechu) V tejto modernej kultúre nečítania, kurzov na zdokonaľovanie, konfekčných kníh, toto je encyklopédia, z ktorej vyčítať vkus života, konšpiračné teórie. Koľkokrát si dovoliť, dať sa v ňom zmanipulovať. Do tohto Švenkovej kurzu sa zapisujem. Literatúra nenapráva svet, literatúra nelíči, ale sú knihy a spisovatelia, ktorí vlastnými názormi utvárajú možnosť na pokánie, na mieru úspechu, na pokračovanie života. Na prežitie ďalších parlamentných volieb! Tak napríklad Borhes, Durasová. Tak napríklad Viera Švenková.

Obecná prehliadka recitátorov. V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v pondelok 3. marca v divadelnej sále prebiehala obecná prehliadka recitátorov. Týmto podujatím sa začal nový súťažný cyklus v ochotníctve – Jarné stretnutia a na nej vystúpilo 104 recitátorov vo všetkých troch vekových kategóriách. Podľa rozhodnutia poroty (Miodrag Petrović, herec SND, Vierka Diovčošová, profesorka slovenského jazyka vo výslužbe, a Milan Pjevac, profesor srbského jazyka vo výslužbe) Staropazovskú obec na oblastnej prehliadke bude predstavovať 28 recitátorov. V mladšej vekovej kategórii vystúpilo najviac recitátorov – 58 a medzi 10 recitátormi do oblastnej prehliadky postúpila i Mia Verešová. V strednej vekovej skupine vystúpilo 37 milovníkov krásneho slova, z tejto obce do ďalších súťaží postúpilo 10 recitátorov a medzi nimi aj Ema Kočišová, Jana Rumanová a Valentína Hudecová. V kategórii stredoškolákov a študentov vystúpilo 8 recitátorov a do oblastnej prehliadky, ktorá bude v Sriemskej Mitrovici 8. a 9. marca, postúpili všetci. Medzi nimi je aj Miloš Simonović. a. lš.

Šíd

Postúpili aj slovenskí recitátori. Vo veľkej sieni Kultúrno-osvetového strediska v Šíde 25. a 26. februára prebiehala obecná prehliadka recitátorov. V utorok súťažilo 68 žiakov nižších ročníkov základnej školy a medzi nimi aj 8 žiakov z Erdevíka so slovenskými básňami. Pripravila ich profesorka Stanislava Plavšićová. V kategórii žiakov vyšších ročníkov v stredu sa porote z úhrnne 46 recitátorov predstavilo i 6 žiakov z Erdevíka (pripravila ich profesorka Ruženka Ďuríková) a 2 deti zo Šídu (nacvičila ich profesorka Anna Kovárová). Do regionálnej prehliadky v Sriemskej Mitrovici postúpili i Ivona Lomenová, ôsmačka z Erdevíka, a Maja Mravíková, siedmačka zo Šídu. V skupine stredoškolákov sa predstavilo 32 recitátorov a medzi najlepšími bola aj žiačka A. Kovárovej Katarina Najdanovićová. St. S. • KULTÚRA •

NA HODINKU V SLOVENSKOM NÁRODNOM DOME V DOBANOVCIACH

Slováci a Srbi dýchajú jednými pľúcami Juraj Bartoš

Hýbateľ slovenského národného života a veľkou mierou i vôbec kultúrneho života v Dobanovciach, nezmar Željko Čapeľa nás informuje, že v tamojšej základnej škole majú asi 650 žiakov, ale nemajú telocvičňu (!) a veru už nemajú ani slovenčinu! – V škole sa naposledy slovenský jazyk vyučoval v školskom roku 2004/2005, zabezpečila to vtedy Národnostná rada, ktorá obstarala aj knihy. Zázrak trval len jeden rok, zo 40 detí, ktoré sa učili slovenský jazyk, zostalo 30, takže sme angažovali profesorku Jelenu Kuzmićovú z Belehradu. Prichádzala do Šafárika a tu vyučovala slovenčinu. Keď si našla riadne zamestnanie, odišla. Čoskoro sa nám podarí získať učiteľku slovenského jazyka zo Starej Pazovy. Mimochodom, v predchádzajúcom školskom roku na štúdium do Bratislavy prvý raz odišli aj dve dievčatá z Dobanoviec, naše spolkárky, sestry Vesna a Mária Krajčiové. Takisto na Slovensko odišlo aj zopár ľudí za prácou... Ozaj široké spektrum činnosti krášli SKOS Šafárik a MOMS. Plánov je veľa, vôľa a chuť do práce nechýbajú. Ešte keby sa im tak v sieti zatrblietala zlatá rybka...

Slovenskom národnom dome v Dobanovciach návštevník ešte stále pocíti vôňu nového. Oslní ho priestranná svetlá sieň s veľkým javiskom i ostatné útulné kútiky, obzvlášť ho ale ohreje radosť a súdržnosť, s akou sa tu stretávajú a kultúrne žijú miestni Slováci a Srbi. Nový objekt je menší než starý, ktorý stál na tom istom mieste, ale zdá sa byť funkčnejším. V sobotu Dobanovskí spolkári a matičiari pred Slovenským národným domom: (zľava) je tu, povedia nám do- Ján Síkora, Miluška Čániová-Jovićová, Štefan Vitíz, Lena Kovačevićová, máci, rušno od rána do Mária Síkorová, Željko Čapeľa, Ruženka Kohútová, Mária Ponigerová, Vesna večera, v utorok a pia- Dimitrijevićová, Ondrej Fábry, Marijana Vasiljevićová a psík Backa Foto: Jasmina Pániková tok je živo po celé poVšetci spolkári pracujú ako ochot- niekdajšiu záhradu, t. j. terajšie poludnie. Už z dverí vidíme zopár žien, níci, bez finančných nárokov. nádvorie. V polovici marca sa ktoré usilovne šijú kroje. Pred- Platia iba choreografom a – akože stretnú na priadkach a 11. až 24. seda SKOS Šafárik Željko Čapeľa inak – hudobníkom. Šička Mária októbra na ústredných oslavách. zaraz spresní: – Tak slovenské, Ponigerová, rodom z Erdevíka, Vyžiada si to značné financie. Miako aj srbské... Miluška Čániová prichádza do spolku z Batajni- luška Čániová Jovićová tvrdí, že im Jovićová dodá: – Vlani sme boli na ce. Ruženka Kohútová je temer blízkosť Belehradu robí problém: viacerých slovenských a srbských súčasťou spolkového inventára... – Nemôžeme sa s našimi profolklórnych festivaloch, so srbskýTohto roku si dobanovskí Slo- jektmi uchádzať o pokrajinské mi a slovenskými choreografiami. váci pripomenú 85 rokov od zalo- prostriedky a v republike je viac Je nás zo dvadsať tanečníkov. ženia spolku a osem desaťročí od uchádzačov o peniaze, takže je Zase Željko: – Z toho štrnásť párov založenia MOMS. Plánujú upraviť ťažko dostať sa po kúsok koláča... dvojčiat! A potom opäť Miluška: – Aj Srbov, aj Slovákov; všetko HUMANITÁRNA VÝSTAVA V PAsú to naše deti, nedelíme sa na DINE. V nedeľu 2. marca vo výstavmy a oni. Željko: – Máme tu ešte nom priestore Domu kultúry Michala jeden spolok, ale nemáme s ním Babinku v Padine bola charitatívna spoluprácu. Nie našou vinou; zdá akcia, v ktorej účinkovali insitní sa, že my sme im tŕň v oku. Možno maliari Dr. art. Ján Husárik a Janko i preto, že k nám prelieta čoraz viac detí z ich súboru. Širka z Padiny a kovačické maliarky O činnosti dobanovského Annamária Jankovićová-Janišová, Šafárika nasvedčuje celý rad Anna a Nataša Kňazovicové a Zuzana skutočností. Za posledné dva Holúbeková. Zárobok z predaných roky v Slovenskom národnom obrazov, ktorých bolo okolo tridsať, dome zrealizovali 120 kultúrje určený na liečbu 7-ročnej Tijany nych, športových a spoločenTótovej z Padiny, ktorá trpí spinálnou ských programov. Členmi Šafásvalovou atrofiou a bude musieť rika sú aj folkloristi z Batajnice podstúpiť liečbu kmeňovými bunkami v Rakúsku. Po úvodnom programe, v ktorom účinkovali Zlatko a Surčínu. Vesna Dimitrijevićová Šimák, Jelena Jonovská a Zuzana Holúbeková, dobrovoľným príspevkom k akcii prispeli aj návštevníci je vedúca výtvarno-kreatívnej podujatia. V tejto charitatívnej akcii bolo zozbieraných viac ako 40 000 dinárov. dielne Šafárika (podčiarknite, že najlepšej v Srbsku – prízvukuje Na snímke Zlatka Šimáka je časť účastníkov akcie. Željko), Marijana Vasiljevićová A. Ch. je v čele dielne zdravej výživy. • KULTÚRA •

10 /4585/

8. 3. 2014

Kultúra IN MEMORIAM

Prechyľovanie priezvisk alebo ženské priezviská s pridaním prípony -ová a či bez nej Anna Horvátová

roblematika súvisiaca s prechyľovaním priezvisk už dávnejšie vyvoláva rôzne reakcie. Ba spôsobila aj nemilé trampoty v jazykovej oblasti. Je vôbec potrebné v slovenčine prechyľovanie priezvisk alebo to kultúrne dedičstvo a osobitosť Sloveniek treba jednoducho odignorovať, vzdať sa aj toho práva na ženskú identitu? Medzi nami vojvodinskými Slovenkami a aj Slovákmi vládnu rozličné mienky a v poslednom čase sú v prevahe tie – proti prechyľovaniu. Ani na Slovensku to nemajú jednoduché. Preto sa pozrime, ako sa na túto problematiku pozerá Júlia Vrábľová, interná doktorandka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra v Bratislave, ktorá sa venuje výskumu jazykových ideológií, jazykovej politiky a teórii jazykovej kultúry, a čo toto odmietanie prechyľovania prinieslo na Slovensku: „Rok 2013 priniesol do agendy slovenských ministerstiev záležitosť, ktorá v mnohých vzbudila pobavený záujem. Aj hnev. Pobúrenie. Odmietnutie. A rovnako sa táto kauza skončila. Ako jeden z mnohých výstrelkov slovenských žien, čo sa nevedia zmestiť do kože. Nezdravý import zo Západu. Úklady voľby ne/prechyľovania ženských priezvisk.“ Nebolo to však jednoduché, ba čo viac celý tento dej sa dramatizoval, a to dopadlo takto: „Téma sa dostala už do správy



(11. 12. 1982 – 2. 3. 2014)

o štátnom jazyku za rok 2012: Neprechyľovaním ženských priezvisk �sa v skutočnosti (u niektorých nositeliek) formálne signalizuje odmietanie slovenského občianstva alebo sa vytvára ambivalentnosť identity (rod a príslušnosť) ich nositeliek�. Odbor štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR takto prehovoril k parlamentu. Nevieme presne, kto ani prečo tak napísal. Obvinenie je však vážne. Príbeh pokračoval na jar minulého roku, z Ministerstva vnútra vzišiel návrh na zmenu zákona o priezviskách. Z toho ministerstva, kam patria aj matriky. No už citovaná správa dopredu jasne naznačovala, ako to so ženami a ich priezviskami dopadne – dostali stopku od „štátojazykárov“ z Ministerstva kultúry. Naproti tomu však jazykovedci z Jazykovedného ústavu, mýtmi o purizme koldokola naskutku opradení, vo svojom stanovisku len upozorňujú, aby ženy, ktoré sa pre takúto možnosť rozhodnú, boli poučené o následkoch. Napríklad o tom, že oficiálny zápis v občianskom preukaze je jedna vec, ale prax druhá. Že nemožno nikomu zakázať písať či hovoriť o nich ako o pani Novákovej alebo Medveďovej.“ Usúďte teda sami, či prípona -ová treba pri ženských priezviskách alebo sa jej treba vzdať. Ak áno, tak je pred nami ďalšia dilema, či sa budeme deklarovať ako Slovenky alebo sa vzdáme svojej národnosti?!

nedeľné ráno 2. marca 2014 Hajdušicou sa ako blesk rozšírila smutná správa – zomrel Igor Skok-Skole. Čo mu bolo? Čo sa mu stalo? Včera som sa s ním rozprával... Taký mladý! Nikto nechcel tomu veriť. Pravda však bola neúprosná, otrasná. V sobotu večer po celodennej práci si ľahol odpočinúť. Zaspal... a viac sa nezobudil! Povolaním elektrotechnik, ale v duši len a len poľnohospodár, Igor Skok patril k mladšej generácii hajdušických poľnohospodárov. Veď aj v posledný deň svojho krátkeho života behal na traktore, pripravoval pôdu na jarnú sejbu. Mnohí na smutnú správu iba krátko skomentovali: Veď nebol chorý... Áno nebol. Alebo si aspoň tak myslel. Neveril si a v snahe postaviť svoje poľnohospodárske gazdovstvo na zdravé nohy nešetril síl, ani seba. Igor Skok bol aj horlivým ochotníkom, členom Kultúrnoumeleckého spolku Bratstvo. Prvým čardášovým krokom sa naučil ešte v základnej škole, potom bol dlhoročným nenahraditeľným tanečníkom staršej tanečnej skupiny. Ukázal, že sa aj popri namáhavej práci v poľnohospodárstve možno naplno venovať aj ochotníc-

kej činnosti, a to tak, aby nezanedbal ani jedno, ani druhé. Nikdy nepovedal, že pre tanec a spev nemá času. Na skúšky síce často meškal, ale vždy prišiel. Nikdy sa nevyhováral, že nemôže prísť, lebo celý deň pracoval a je unavený. A pritom každú skúšku poctivo odrobil, akoby celý deň oddychoval. Pohoršoval sa na mladších tanečníkoch, ktorí sa vyhovárali, že sú unavení. Neprestal prichádzať do spolku, ani keď prišli mladšie generácie tanečníkov. Zapojil sa do speváckej skupiny a zvolený bol aj do vedenia spolku. Priložil ruky aj k úprave Slovenského domu – stánku KUS Bratstvo, ale aj matičného etno domu. Slovom, bol príkladný ochotník, od ktorého sa mladé generácie ochotníkov mali čomu naučiť. Jeho odchod do večnosti je pre KUS Bratstvo, hajdušický MOMS a vôbec Slovákov v tejto osade nenahraditeľnou stratou. Za prítomnosti príbuzných a veľkého počtu kamarátov, spoluobčanov a známych Igor Skok bol pochovaný v pondelok 3. marca na hajdušickom cintoríne. Česť jeho pamiatke. vlh

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 28. februára v Slovenskom vojvodinskom divadle hosťovalo Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna s predstavením Nízkotučný život autora Viliama Klimáčeka v réžii Jarmily Gerbocovej. V troch osobných príbehoch troch nešťastných žien v rámci Scény mladých účinkovali prevažne padinskí žiaci Gymnázia Mihajla Pupina v

Igor Skok

www.hl.rs

Kovačici.

J. Č-p

NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov 8. marca bude večierok venovaný ženám. Do príležitostného programu k Medzinárodnému dňu žien zaradené sú i odborné príspevky renomovaných odborníčok v oblasti rodovej rovnosti a prezentácia brožúrky Vojvodina

Informačno-politický týždenník

– miesto významných Sloveniek. Večierok sa začne o 17. hodine. DOBANOVCE. V sobotu 8. marca v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach po prvýkrát Aktív žien pri SKOS Šafárik a MOMS usporiadajú ôsmomarcovú zábavu. BÁČSKY PETROVEC. Obecná súťaž recitátorov bude v sieni Slovenského vojvodinského divadla v pondelok 10. marca o 16. hodine.

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 14. marca o 19. hodine v SVD bude repríza predstavenia Opona nahor! v réžii Dušana Bajina z produkcie SVD. DOBANOVCE. V sobotu 15. marca v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach členovia SKOS Šafárik a MOMS už po šiestykrát usporiadajú tradičné priadky. Začiatok stretnutia je o 14. hodine. A. F. • KULTÚRA •

Politický marketing

Željko Čapeľa sa narodil 30. júla 1973 v Zemune. Žije v Dobanovciach a v Starej Pazove. Zasadzuje sa o ľudské práva, je kultúrnym dejateľom a súkromníkom. Je kresťanom – evanjelikom, členom Matice slovenskej v Srbsku, členom v dvoch výboroch a v komisii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Je predsedom SKOS Šafárik v Dobanovciach. Darcom, sponzorom a donorom všetkých humanitárnych a kultúrnych dianí. Zaslúžilý je v zadovažovaní prostriedkov pre 200 dobanovských Slovákov

• POLITICKÝ MARKETING •

a pre samotné mesto viac ako 30 miliónov dinárov za posledných päť rokov prostredníctvom rôznych inštitúcií, fondov a projektov, a to na upravenie slovenského cintorína, vynovenie evanjelického kostola a na výstavbu, vybavenie a pôsobenie nového Slovenského domu. Dvadsaťdva rokov bol členom Demokratickej strany, medzi prvými pristúpil Novej demokratickej strane a Borisovi Tadićovi. Hrdý Slovák na listine s dobrými, kultúrnymi a ľuďmi s VÍZIOU PRE SRBSKO!!!

10 /4585/

8. 3. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, v Ulici braće Mogin číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. februára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-69/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSbraće Mogin-NS190, NSU190, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, v Ulici braće Mogin číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, v Ulici braće Mogin číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina, postavenej na budove Agrovojvodiny, Bulvár oslobodenia 127, na katastrálnej parcele číslo 3553/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. februára 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1331/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_ Elektrovojvodina, postavenej na budove Agrovojvodiny, Bulvár oslobodenia 127, na katastrálnej parcele číslo 3553/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina, postavenej na budove Agrovojvodiny, Bulvár oslobodenia 127, na katastrálnej parcele číslo 3553/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy. Na dva nové anténové nosiče budú montované tri nové dualband panelové antény typu K 800 10485 V01 pre oba systémy (GSM900 a UMTS), po jedna anténa v úseku. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 185 ° (prvý úsek), 260 ° (druhý úsek) a 340 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, číslo 1405/13-171 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-braće Mogin-NS190, NSU190, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty stanovené Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcemu žiareniu (Úradný vestník č. 36/09), takže nie je potrebné vypracovať štúdiu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu. Projekt je realizovaný a postavený je anténový systém, ktorý pozostáva zo šiestich panelových antén, z ktorých je jedna typu Kathrein 742266 (v prvom úseku) pre uskutočnenie GSM 900 a DCS 1800 servisu, dve typu Kathrein 742236 (v druhom a treťom úseku) pre uskutočnenie DCS 1800 servisu a tri panelové antény Kathrein 742215 (vo všetkých troch úsekoch) pre uskutočnenie UMTS 2100 servisu. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 0 + 0, pre DCS 1800 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS 2100 je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 110 ° (prvý úsek), 240 ° (druhý úsek) a 350 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 900, DCS 1800 a UMTS 2100. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Boško Buha. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina, číslo EM-2013-269/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2040_01 NS_Elektrovojvodina je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

BLAHOŽELANIE Dňa 27. februára 2014 Ministerstvo vedy a kultúry Srbska Dr. Jankovi Červenskému dodelilo vedecký titul Vyšší vedecký poradca za jeho výnimočnú prácu a výskum v šľachtení zelenín. Pri tejto príležitosti mu blahoželáme a v budúcej vedeckej práci želáme nové úspechy. Rodičia Červenskovci, manželka Vlasta, syn Janko a sestra Nataša Vidová s rodinou.

VÝZVA

Na vypracovanie fotomonografie Padiny si potrebujeme vypožičať staré fotografie autora Michala Kevického. MOMS Padina

DROBNÝ OZNAM PREDÁVAM byt v B. Petrovci, 70 štvorcových metrov; tel.: 063/711-39-46.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; Š. Mária KotvášováJonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 6. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 19. 2. 2014 schválil Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia uhľovodíka na exploatačnom poli Rusanda plitko, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 10.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 11.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie k štúdii o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 31. marca 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 1. apríla 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 0 2 1 / 4 7 - 2 0 - 8 4 0 , alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@ hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE VIAGRA 4 x 100 mg = 1 200,00 CIALIS 4 x 20 mg = 1 200,00 LEVITRA 4 x 20 mg = 1 300,00 KAMAGRA gél 7 kusov = 1 400,00 Diskrécia zaručená, dodávka a postexpresovou zásielkou. Telefón: 063/710-60-42

osobná

OZNÁMENIE Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na dotácie organizáciám etnických spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v roku 2014. Lehota podávania prihlášok je 15. apríl 2014. Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovaní a zveľadení vzájomnej národnostnej tolerancie. Oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky nebudú sa rozoberať. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatkové doklady a informácie, alebo vyjsť na miesto samo, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. Prihlášky sa podávajú v dvoch exemplároch, s dvomi vyhláškami overenými a podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami možno si prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo na webovej adrese www.puma.vojvodina.gov.rs.

10 /4585/

8. 3. 2014

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo desať smutných rokov, čo ma navždy opustil manžel

JURAJ ČORBA

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2014

1952 – 2004 – 2014 z Kysáča

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2014

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. marca 2014 si pripomenieme prvé smutné výročie úmrtia

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali len spomienky a hlboký žiaľ. S bôľom v srdci a so slzami v očiach trvalú spomienku si na Teba zachováva manželka Zuzana

SPOMIENKA

Uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustil náš otec a starký

MÁRIE MACKOVEJ

SPOMIENKA

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

1984 – 2006 – 2014 z Pivnice

Bolo to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Tvoji najmilší: otec Michal, mama Jarmila, sestra Sandra s manželom Martinom a dcérou Adrijanou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela a nášho otca a deda

JURAJ ČORBA

1952 – 2004 – 2014 z Kysáča

rod. Červenovej 1952 – 2013 – 2014 z Kulpína

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, čo neuschnú, a otázka: Prečo to tak muselo byť?...

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Nikdy na Teba nezabudnú

manžel, syn a dcéra s rodinou

synovia Vladimír a Rastislav a dcéra Elena s rodinami

ONDREJA DUDÁŠA 24. 12. 1943 – 2. 3. 2013 – 2. 3. 2014 z Petrovca Uplynul rok, čo sme sa s Tebou rozlúčili, ale spomienky na Teba si v našich srdciach uchovávame. Tvoji najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 19. 2. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia plynu z plynového poľa Melenci, k. o. Melenci, ZO Zreňanin, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

spolupracovníkovi

1944 – 2013 – 2014 z Petrovca

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote.

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú manželka, deti a vnúčatá

Dcéry Anna a Mária s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho suseda

ANNA LABÁTOVÁ -FEKETEOVÁ

ONDREJA DUDÁŠA 24. 12. 1943 – 2. 3. 2013 – 2. 3. 2014 z Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

JURAJA KRNÁČA

rod. Galádikovou 2. 5. 1925 – 25. 2. 2014 z Petrovca

1981 – 2014 z Petrovca

Jaroslav Spevák, Branislav Davidović, Ján Haška a Ondrej Gier

na manžela, otca a starkého

ANNOU BENKOVOU

JÁNOVI KOVÁČ-VARGOVI

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú:

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou mamou a starkou

ANNU VALOVÚ rod. Mravíkovú 1964 – 2007 – 2014 z Hložian

1942 – 2. 3. 2000 – 2014 z Petrovca

Roky plynú, ale Ty nám chýbaš stále viac a viac...

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú

susedovci Kevenskovci a teta Kevenská

Anna a Vladimír

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Oznamujte

SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

Hlase ľudu

ŠTEFANA BENKU

021/ 47-20-840

1956 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

a 021/

Trvalú spomienku si na Teba zachováva

47-20-844

ujo Ondrej Ferko s rodinou

inzercia@hl.rs

DR. FEDORA DANKU

ROZLÚČKA s mamou

na otca

SPOMIENKA

na brata

Z príležitosti nedožitých 70. narodenín a k 3. výročiu smrti si s láskou a úctou spomínajú

MÁRIOU ŠIMOVOU

SAMUELA ŠIMU

1944 – 2011 – 2014 z Báčskeho Petrovca

manželka a deti Fedor a Zora

• OZNAMY •

rod. Ďugovou 19. 4. 1937 – 27. 2. 2014

1934 – 1999

1955 – 2008

z Kulpína S láskou si na nich spomíname. Syn a brat Jaroslav s rodinou 10 /4585/

8. 3. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. marca 19.30 6. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2006) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Kumštáreň Nedeľa 9. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 11. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie krátku reportáž z Boru, príspevky o imunite a očkovaní detí v predjarnom období, o dare MSS čelarevskému MOMS, o tom, prečo je menej chovateľov dobytka, záznamy z protestov Staropazovčanov súvisiacich s plánovanou továrňou na spracovanie priemyselného odpadu, z podujatí na Novosadskom veľtrhu, zo slávnostného vyhodnotenia súbehu NRSNM Čo dokáže pekné slovo, o podstate a odstupe od sviatku Dňa žien a o divadelnej sezóne vo vojlovickom Detvane. Vysielanie pre penzistov ponúka portréty troch našich žien z Báčky, Banátu a Sriemu: umelkyne a speváčky, učiteľky a spisovateľky, ale i ženy v domácnosti.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 7. marca – Okľukou za láskou Sobota 8. marca – Láska z nebies Pondelok 10. marca – Križovatka smrti Utorok 11. marca – Zlodej či kuchár Streda 12. marca – Pred súmrakom Štvrtok 13. marca – Pohyblivý piesok 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Trhák pána Bofingera 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Elena Lekárová sa zmienila o práci v predajni Sústavy Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 divadelných (k)rokov v Kovačici Víno, hudba, klobásy v Padine Utorok 11. marca 16.00 Bezplatný kúpeľný pobyt pre penzistov Rekultiváciou zúrodňujú pôdy Čajový večierok v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 14. marca 16.00 Slovenský film: Tajomstvo šťastia Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je pomenovanie sviatku, ktorý je venovaný ženám.

autorka: telesná nepraANNA BIČIA- zrodil sa videlnosť letenie ROVÁ

tak

vpíšte ANE

vpíšte OZ

otáčalo sa voj. priekopa továreň most. konštrukcií posledné písmeno Valjevo

podám

Streda 12. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 16. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok o Medzinárodnom dni žien. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vozením iným gagotala kopaním donáša spôsobom obrobí

vyladilo

Oliver Mlakar

TELEVÍZIA PANČEVO

ampér

telúr druh byliny

ílovitá zem (srb.)

Elena (skr.)

ž. meno pracoval tkaním vpíšte RAN

hodina (srb.) alt

spojka druh ihl. stromu

Rakúsko umenie (lat.)

melódia pozná

grécke S HLA DU mestečko U Ľ vpíšte Ž D

vpíšte YÁ kríky

2. časť tajn.

joule

1. časť tajn.

raduje sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 VODOROVNE: prvok, on, omylom, O, Ľudovít, otava, AP, V, rola, a, Ami, gur, čalamáda, krachoval, aó, T, ale, telo, Al, ohníky, N, vyskočte TAJNIČKA: ĽUDOVÍT MARÓTHY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu z 15. februára 2014 bolo: JARMILA SABOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA KMEŤKOVÁ, Ul. sriemska č. 5, 22 255 ĽUBA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

10 /4585/

8. 3. 2014

Šport

Hráč Sinđelića Mitić využil nepozornosť obrany Doliny a vyrovnal na 1 : 1

PRVÁ LIGA SRBSKA

Prvý krok Doliny úspešný Ján Bokor Na štarte jarnej časti majstrovstiev sme videli zápasy vyrovnaných mužstiev. Presvedčivé víťazstvo dosiahli iba Surduličania nad poslednou Inđijou. Polovica zápasov sa skončila nerozhodne a ani jeden hosť nevyhral. Vedúca Mladost Lučani si zvýšila bodový náskok, Smederevo sa dostalo do bezpečnejšieho pásma a derby susedov v Čačku sa skončilo bez víťaza. Výsledky 16. kola: Teleoptik – Proleter 1 : 1, Sloga (K) – Jedinstvo putevi 1 : 1, Borac – Metalac 0 : 0, Mladost – BSK 1 : 0, Dolina – Sinđelić 2 : 1. Smederevo – Sloga (PM) 2 : 1, Radnik – Inđija 4 : 1, Timok – Bežanija 1 : 1. Program 17. kola: Timok – Teleoptik, Bežanija – Radnik, Inđija – Smederevo, Sloga (PM) – Dolina, Sinđelić – Mladost, BSK – Borac, Metalac – Sloga (K), Jedinstvo – Proleter. DOLINA – SINĐELIĆ 2 : 1 (2 : 1)

olina si na chudobné konto zapísala tri body, čo je najväčšia hodnota tohto zápasu. Obaja súperi, ktorí bojujú o záchranu, nastúpili odvážne a odhodlane. Početní diváci sledovali tvrdý, napínavý zápas a výsledok nebol známy do poslednej chvíle. Domáci dobre otvorili zápas a už prvý útok skončili gólom. V 1. min. akciu začal Čížik, potom Mirosavljev hlavou prihral na ľavú stranu dobiehajúcemu Ma-

www.hl.rs

tićovi, ktorý v štýle skúseného kanoniera rozvlnil sieť bezmocného brankára Belehradčanov. Fanúšikovia Doliny sa potešili rýchlemu vedeniu a očakávali vysoké víťazstvo... Avšak po prvom rohovom kope Mitić využil nepozornosť zadákov domácich a hlavou prekonal prekvapeného Pustinjakovića. Bolo to v 7. min. a výsledok znel 1 : 1. V pokračovaní si mužstvo Doliny vytvorilo niekoľko pek-

Informačno-politický týždenník

ných šancí, ale výsledok sa dlho nemenil. Strely Čížika z voľného kopu a Jovanovića spoza šestnástky výborný brankár Bubonja vyrazil na roh. V závere polčasu Cvetkovića, ktorý vbehol do šestnástky, obranca zastavil faulom. Rozhodca Široki odpískal penaltu. Trestný kop úspešne premenil Kostić trafiac dolný roh brány – 2 : 1. Po prestávke domáci pozorne chránili minimálny náskok. Vo výhodnej šanci sa ocitol hosť Đorđević, dobre namieril, ale Pustinjaković loptu chytil. Najzrelšiu príležitosť na zvýšenie výsledku mal Mirosavljev, slabo kopol a lopta skončila v rukách brankára Bubonju, ktorý má najväčšie zásluhy, že domáci nevyhrali presvedčivejšie. Rozhodca Zoran Široki zo Smedereva a jeho pomocník Marko Dimitrijević z Kragujevca viackrát poškodili domácich. Podľa neobjektívnych kritérií rozhodca domácim ukázal päť žltých kariet a hosťom iba jednu, hoci fauly Belehradčanov boli okatejšie.

Tento zápas zostane zapísaný v športových dejinách Padiny aj podľa toho, že sa mohol prostredníctvom internetu priamo sledovať. DOLINA: Pustinjaković, Baštovanov, Čížik, Kostić, Memović, Cvetković (Karadžić), Vejnović, Matić (Marković), Jovanović, Mirosavljev (D. Kovačević), Milivojev.

1. Mladost 2. Sloga (K) 3. Sloga (PM) 4. Metalac 5. Borac 6. Smederevo 7. Proleter 8. Bežanija 9. Jedinstvo 10. Timok 11. Radnik 12. Sinđelić 13. Teleoptik 14. BSK 15. Dolina 16. Inđija

16 11 16 8 16 8 16 7 16 7 16 7 16 5 16 5 16 6 16 6 16 6 16 5 16 5 16 4 16 3 16 2

3 3 2 4 4 2 7 7 4 4 3 4 4 5 5 5

2 25 : 8 36 5 21 : 16 27 6 23 : 21 26 5 18 : 8 25 5 12 : 10 25 7 16 : 16 23 4 26 : 19 22 4 17 : 12 22 6 17 : 21 22 6 13 : 17 22 7 18 : 24 21 7 18 : 16 19 7 19 : 20 19 7 16 : 26 17 8 17 : 27 14 9 12 : 27 11 • ŠPORT •

Šport MUŽSTVO HAJDUŠICA NA ZAČIATKU JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Spoj mladosti a skúsenosti Vladimír Hudec Snímky: archív FK Hajdušica

o chvíli, keď sme tieto riadky odovzdávali do tlače, do začiatku majstrovstiev vo väčšine súťaží zostali dva týždne. Aj Druhá juhobanátska liga odštartuje 16. marca 2014. Vo FK Hajdušica sa na ten začiatok náležite pripravili. „Dôkladne sme omladili mužstvo,“ informoval nás predseda klubu Vladimír Maliar. Do tímu sme zapojili mladých 16- – 17-ročných chlapcov, ktorí vyrástli v našej futbalovej škole: Sedliaka, Melicha, Đakovića, Miksáda, ako aj Petrovića z plandištskej futbalovej školy. Okrem toho pripojili sa nám aj dvaja skúsení futbalisti: Ilijevski z Plandišta a niekdajší hráč Hajdušice z obdobia, keď mužstvo postúpilo do Prvej juhobanátskej ligy, Nenad Ćosić. Na druhej strane Maliar a Kocevski vyjadrili žiadosť vyskúšať sa vo vyššej lige, v tričku FK Sloga z Plandišta, čo sme im aj umožnili. Okrem toho namiesto doterajšieho trénera Dušana Muškinju, ktorý sa tiež chcel vyskúšať v silnejšej lige, angažovali sme nášho niekdajšieho trénera Nedeljka Risteského.“ Staronový tréner zhromaždil futbalistov Hajdušice 8. febru-

ára 2014, keď sa aj začali prípravy na nové majstrovstvá. Boli to vlastne kombinované kondično-taktické tréningy, na ktorých hráči nadobúdali silu, ale aj zohrávali niektoré taktické varianty. Ako sa však blíži začiatok majstrovstiev, začali hrať aj priateľské zápasy. Doteraz zohrali štyri: v dedine Jaša Na tréningoch sa dáva veľký dôraz na fyzickú pripravenosť hráčov

Futbalisti Hajdušice (v prúžkovaných tričkách) na zápase v Margite

Staronový tréner Nedeljko Risteski (vľavo) na prvom tréningu v spoločnosti Demseho a domovníka Petra Sedliaka (v úzadí)

www.hl.rs

Tomić presvedčivo porazili domáci Ratar 5 : 1, v Margite Slogu 4 : 3. Od celkov Naftagas Boka a Budućnost Alibunár prehrali 0 : 1, resp. 0 : 3. „Vcelku som spokojný s priebehom doterajších príprav,“ povedal nám tréner hajdušických futbalistov. „Hráči na tréningy chodia v slušnom počte a usilovne pracujú. Nikdy ich nebolo menej ako osemnásť, čo umožňuje kvalitnú prácu. O tom, že sa dobre pripravujeme,

Informačno-politický týždenník

svedčia aj výkony na priateľských zápasoch. Mužstvá nášho rangu sme ľahko porazili a prehrali sme od klubov z vyšších súťaží. Uspokojuje však to, že aj na tých zápasoch sme sa nezahanbili a hráči podali skvelé výkony. Nesmieme byť nespokojní. To tým skôr, že je mužstvo skutočne omladené. Vlastne my teraz vytvárame nový tím, ktorý je v tejto chvíli spojom mladosti a skúsenosti. Na jednej strane máme viacerých začínajúcich futbalistov a na druhej strane zase futbalistov, ktorí sa nachádzajú v jeseni vlastných futbalových kariér. Verím, že sa mladí hráči od nich budú mať čomu naučiť, predovšetkým ako sa správať

na ihrisku a získať nevyhnutnú športovú kultúru. Ja som optimistom a myslím si, že to vcelku môže dobre fungovať.“ Najväčší problém mužstva v jesennej časti majstrovstiev bola neúčinnosť strelcov pred bránou. Dá sa to napraviť? „Je mi známa tá „choroba“ tohto celku, a preto sme sa na tréningoch pokúsili aj to napraviť. Kocevski, ktorý bol jedným z útočníkov, nám síce odišiel, ale všetci ostatní, od ktorých sa očakáva, aby dávali góly – Hrudka, Lečić, Radović – zostali. Čo nevidieť pripojí sa nám aj Demse, ktorý pre zdravotné problémy netrénoval. Veľkú pomoc v útoku očakávame od skúseného Ćosića, ktorý veľmi dobre vie nepríjemne prekvapiť brankárov z voľných kopov. Vcelku však ak je mužstvo dobre pripravené, bude si vytvárať šance, z ktorých prídu aj góly. Slabo pripravení však nemôžeme očakávať ani dobrú hru a ani góly. Na druhej strane okrem Maliara a brankára Melicha, ktorý z neznámych príčin netrénuje, aj obrana zostala takmer nezmenená, takže očakávam, že za podpory skúseného Ilijevského tiež bude dobre fungovať, tak ako v jesennej časti. Podľa kvality možno nepatríme medzi najsilnejšie mužstvá. Avšak vzhľadom na to, ako trénujeme a ako robia iní, myslím si, že máme šance možno nie sa uchádzať o titul, ale aspoň hrať významnú úlohu v boji o vyššie miesta v tabuľke.“ • ŠPORT •

bilancovali petrovskí „modrí“ futbalisti

Chcú mať kompaktný tím Jaroslav Čiep

Do novej sezóny 2013/2014 sa slušne prietrovský štadión s tribúnou pravili, za trénera si zvolili úradne otvorili v októbri miStevu Boboša, ktorý viedol nulého roka, ale ešte vždy mužstvo jednu časť jesennej tam nie sú najlepšie podmienky sezóny. Neskoršie ho pre na prácu futbalistov, ani správy nespokojnosť s jeho prácou Treba vymeniť aj prístupový chodník na Futbalového klubu Mladosť. Preto a slabé výsledky odvolali. tribúnu vo Vrbare svoje výročné zasadnutie členovia Vlani v jesennej časti Mlaa fanúšikovia tohto športového kodosť odohrala 15 zápasov: 4 vy- súpravy, vlani v októbri v rámci lektívu uskutočhrala, 2 remizovala osláv 90 rokov pôsobenia vyšla ďalnili v utorok 25. a 9 prehrala. Pomer šia publikácia o FK Mladosť a pred februára 2014 gólov je 14 : 29 a Pet- koncom roka začali sa chystať v miestnostiach rovčania zakotvili na na zabezpečenie nevyhnutného Klubu drobno12. mieste so štrnás- nábytku do nových prezliekarní. Do jarnej sezóny 2014 regischovateľov. timi bodmi. V správe Keď ide o materi- trovali 28 seniorov, z čoho 20 je o činnosti kluálne hospodárenie, petrovských chlapcov, čo sa v klubu na rok 2013 rozpočet FK Mladosť be už dávno nestalo. Ovzdušie prízvukovali, že sa pohyboval v rám- počas 9-týždňových príprav je vlani vo februácoch troch miliónov dobré, družstvo je kompaktné ri došlo k zmedinárov. Okrem bež- a aj vedenie klubu sa chce férovo ne vedenia FK ných výdavkov na zachovať k hráčom. Cieľ je obstátie Mladosť. Nová trénovanie a orga- v Novosadskej oblastnej lige. V rámci rozpravy bolo počuť, že správa okrem Hráči Mladosti sa v jeseň rozbehli len po dvanástu priečku na nizáciu súťaží veveľkého dlhu tabuľke Novosadskej oblastnej ligy deniu sa podarilo členské na rok 2014 je 500 dinárov, z jesennej časti (Foto: J. Pucovský) eliminovať aj dlžoby prítomní diskutovali o organizačmajstrovstiev z predchádzajúceho ných záležitostiach, o potrebe vo Vojvodinskej lige – západnej gólov a toľko aj inkasovali. Na konci obdobia. V klube je registrovaných plynovej prípojky pre tribúnu, skupine zastihla mužstvo na pred- súťaže úhrnne získali 36 bodov 150 hráčov v rámci 6 kategórií, aby sa mohla zabezpečiť teplá poslednej priečke s dvanástimi a skončili na 13. mieste. Mladosť ktorí súťažia v regionálnych ligách, voda, a nevyhnutné je vykonať aj bodmi. V jesennej časti hráči Mla- predsa aj zhodou nešťastných a pracuje i Futbalová škola Mla- technický príjem celého objektu. dosti zohrali 15 zápasov: 3 vyhrali, okolností zostúpila do Novosadskej dosť. Pre všetkých hráčov a tréne- Len na to treba zabezpečiť ďalších 3 hrali nerozhodne a 9 prehrali, oblastnej ligy. rov zabezpečili aj nové teplákové pol milióna dinárov.

Petrovčania dali 9 a prijali 23 gólov. Na jar v klube zostalo málo hráčov, preto sa snažili doplniť mužstvo novými posilami, zaangažovali aj trénera Vladimira Karakaša. Výsledkom toho bola skutočnosť, že z 15 zápasov Mladosť vyhrala sedem, tri hrala nerozhodne a päť prehrala, pričom získala 24 bodov. Tej jari Petrovčania nastrieľali 19

DIVÁCI MALI ČO VIDIEŤ

Desať gólov v Kysáči TATRA – ISKRA 2 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

oci minulú nedeľu mrholilo a trávnik bol šmykľavý, oba celky produkovali dobrý výkon, nuž okolo 50 uzimených divákov v spokojnosti opustilo ihrisko Tatry. V strede ihriska sa hralo rýchlo, bojovne a technicky na vysokej úrovni. Hostia z Kucury svoje akcie končili pred trestným územím, kým sa domácim z množstva šancí podarilo dve aj premeniť. • ŠPORT •

V 31. min. Kulík pekne uvoľnil na ľavej strane Ćupinu a tento presnou strelou otvoril skóre zápasu. V 77. min. G. Grijak prihral Alargićovi na pravej strane, ktorý trafil opačný roh brány Iskry. Do konca domáci mali ešte dve veľké šance, ktoré nevyužili. TATRA – JEDINSTVO (R) 4 : 4 (2 : 1) Pred týždňom, v sobotu, Tatra s Jedinstvom z Rumenky remizovala 4 : 4 (2 : 1). Bol to zaujímavý,

Hráč Tatry Nikola Cvetić (so zdvihnutými rukami) nedovolil utiecť Kucurčanovi

vzrušujúci zápas s častými zmenami výsledku. Gólmi Alargića v 5. min. a Dubačkića v 9. min. domáci získali pekný dvojgólový 10 /4585/

náskok, ale hostia v 30. min. skorigovali na 2 : 1. V 47. min. Jedinstvo vyrovnalo a ďalšími gólmi v 51., resp. 65. min. celkom obrátilo výsledok na 2 : 4. Vo finiši zápasu domáci zasa získali prevahu a prostredníctvom Kohúta v 82. min. a G. Grijaka v 89. min. vyrovnali. Na týchto zápasoch za Tatru hrali: Kyseľa, Navala, Kulík, Srnka, Đaković, Krstić, Stevanović, Vuković, Kohút, V. Ožvát, Jambrich, Budík, Martinko, Cvetić, M. Grijak, G. Grijak, Dubačkić, Ćupina, Malešević, Alargić. V sobotu Tatra bude hosťovať v Bajši a v nedeľu sa s hložianskou Budúcnosťou stretne doma.

8. 3. 2014

FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

plánu a predstáv a dodáva, že priestor na zlepšenie niektorých vecí, ako i na odstránenie nedostatkov ešte stále je. V početných prípravných zápasoch všetci dostali príležitosť na to, aby dos celkom, ktorý sa podstatne líši chcel ukončiť kariéru. Vedenie kázali, že si právom nárokujú na Juraj Bartoš od toho, s ktorým nastúpila v je- Budúcnosti teda siahlo po posi- miesto v najlepšej jedenástke; anúšikovia hložianskeho Fut- senných majstrovstvách. Pripo- lách, takže tréner Siniša Stanivuk ako hovorí sám tréner, zostavu robia sami balového klubu Budúcnosť menieme, že mužstvo hráči vlastnýrátajú s tým, že na jar ich čaká Budúcnosti opustila mi kvalitami. viac radosti než v predchádza- celá jedenástka: Pavel Nesľubuje hojúcej polosezóne. Prítomným Severíni, Igor Stojiry-doly, avšak na výročnom zhromaždení klu- mirović, Milan Đukić, podčiarkuje, že bu (22. januára 2014) dozaista Ivan Fejdi, Ján Pavlis, terajší káder je utkveli v pamäti slová športo- Branislav Zbućnović, podstatne širší vého riaditeľa Michala Bohuša: Zoran Drieňovský, než pred nieRade Ljubičić, Miloš „Budúcnosť vo Vojvodinskej koľkými melige bude skutočnosťou, keď Jeličić, Petar Dragić siacmi, a verí, nie o rok, tak o pár rokov. Máme a naposledy aj Pavel že kvantita vyľudí, máme sponzorov, máme Ožvát. ústi v primeraZ hráčov, ktorí hrali peniaze; poďme dokázať, že ak nú kvalitu. načim, môžeme sa dostať trebárs v jesennej časti, zoZáverom postali: Dragan Lukić, aj do Srbskej ligy.“ znamenáme, Mesiace a(lebo) roky pred Nikola Leđanac, Emil Hložiansku Budúcnosť od jesene opustilo až jedenásť že v klube sa nami ukážu, v akej miere takýto Čipkár, Štefan Horvát, hráčov... seriózne pracuoptimizmus má opodstatnenie. Michal Hataľa, Martin (Foto: J. Pucovský) je aj s mladšími V tejto chvíli je možné povedať, Molnár, Pavel Bučík, že Budúcnosť prípravy na jarnú Dušan Mandić, Gojko Knežević okrem spomenutých má poruke vekovými skupinami. Žiakov, čiže časť majstrovstiev v Novosad- a – ak bude treba – je tu aj bran- aj nováčikov: brankára Dragana tzv. kohútiky trénuje Zoran Rodić skej oblastnej lige odštartovala kár Vladimir Tankosić, ktorý už Zeljkovića zo Stepanovićeva, z Čelareva a trénerom dorastu je Miljkana Latinovića, Branka Ján Murtin. Dorastneci súťažia Batinića, Borisa Ardalića a Milo- po viacročnej prestávke a veru ša Kobilarova (všetci prestúpili sa nezahanbili, ba príjemne prez petrovskej Mladosti), Mirosla- kvapili, keď získali 24 bodov a obva Đekića z Rumenky, Nenada sadili 7. miesto. Dosiahli sedem Kobilarova, Srđana Matića, Ni- víťazstiev, trikrát hrali nerozhodkolu Ljubičića-Mijića a Miloša ne a päť ráz prehrali, nastrieľali Zečevića (všetci na polročnej 37 gólov, prijali 21. V jarnej časti „výpomoci“ z čelarevského Novosadskej oblastnej ligy naČSK), Dejana Obradovića z Fu- stúpia v zložení: Pagáč, Supek, togu, Jovu Pupovca z Báčskeho Struhár, Chovan, Ralević, Đumić, Jarku, navrátilca Marka Trivuno- Jević, Jeličić, Zahorec, Lončar, vića z Novej Gajdobry, Marka Ljubobratović, Pijetlović, Perić, Sivčevića z Gajdobry a Milana Šoven, Milinkov, Šimo, Uram a Radevića z Báčskeho Dobrého Mijailović. Celok teda tvorí osem Najmladší hložianski futbalisti trénujú temer bez prestávky; azda ich Polja. Tréner Stanivuk hovorí, že Hložancov, osem Čelarevčanov raz budeme vidieť aj v tričkách najlepšieho výberu prípravy sa realizujú podľa jeho a dvaja Kulpínčania.

S posilami za vyššími métami

ZASADILI DVADSAŤ NOVÝCH DUBOV v Dubare na ihrisku Tatry v Kysáči. Dnešní tatranci tak pokračovali v tom, čo ich predkovia urobili v dávnom roku 1780, keď tam vysadili 63 dubových stromkov, z ktorých ešte niekoľko žije. Po úspešnej výsadbe stromkov (fotografia vľavo) unavení, ale šťastní účastníci akcie sa posilnili mastným, posoleným a červenou paprikou posypaným chlebíkom (pozri vpravo). Pravdepodobne toto naše starodávne národné jedlo pred mnohými rokmi vychutnávali aj tí Kysáčania, ktorí sadili tie prvé duby na dnešnom ihrisku Tatry. P. P.

• ŠPORT •

10 /4585/

8. 3. 2014

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA – SKUPINA SEVER

Najprv prehra, potom výhra MLADOSŤ – FOK FUTOG 3 : 1

Marína Chorvátová Foto: Pavel Hansman

jarnej časti sezóny sa rozbehli už aj volejbalistky petrovskej Mladosti. Po zaslúženom zimnom oddychu, intenzívnych prípravách a niekoľkých priateľských stretnutiach zohrali už aj dva majstrovské zápasy. Petrovčanky najprv v rámci Druhej volejbalovej ligy – skupina sever prehrali v Rume s domácimi hráčkami výsledkom 3 : 1. Rovnakým výsledkom sa skončil aj druhý zápas,

Rozčarovanie vystriedala radosť: volejbalové družstvo petrovskej Mladosti

VÝHRA A PREHRA V HLOŽANOCH

Polovičný úspech BUDÚCNOSŤ – OFK FUTOG 2 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin (Foto: J. Pucovský)

pokračovaní príprav futbalisti Budúcnosti zohrali dva zápasy, na ktorých futbalový stratég Siniša Stanivuk hľadal správnu jedenástku a najlepší spôsob hry v pokračovaní majstrovstiev. Najprv minulú sobotu v zaujímavom zápase s množstvom šancí Hložanci doma porazili nebezpečných hostí z Futogu. Domácich nad vodou držal bravúrnymi zákrokmi zotavený brankár Zeljković. Na opačnej strane nepresnú mušku

mali dvakrát Bučík, potom aj Lukić a Pupovac. V 17. min. hostia využili zaváhanie domácej obrany a strelili gól. Domáci mali v druhom polčase úplnú domináciu a z množstva šancí sa presadili iba Molnár v 62. min. a Obradović v 66. min. BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (M) 0 : 2 (0 : 1) V nedeľu za chladného a veterného počasia sa veľmi cítila únava zo sobotňajšieho zápasu, takže domácim nič viac okrem bojovnosti nevyšlo. Svetlým príkladom

PAZOVČANIA O POHÁR SRIEMU

Treba zlepšiť účinnosť: Michal Hataľa (Budúcnosť Hložany)

v radoch Budúcnosti bol iba Leđanac, ktorý nemal šťastie, aby využil aspoň jeden zo sľubných prienikov z ľavej strany. Tvrdo hrajúci hostia z Mladenova faulmi rušili hru. Dvoma efektnými gólmi, najprv v 24. min. a po zmene strán v 63. min., vyšli ako víťazi

ibaže v prospech Mladosti. Petrovské družstvo uvítalo doma FOK z Futogu, ktorý je na štvrtom mieste, ale sa mu predsa nepodarilo vyhrať v Petrovci. Podľa slov predsedu Daniela Stojanovića jeho zverenkyne nemuseli prehrať ani v prvom sete, pretože po celý čas mali niekoľkobodový náskok. Dve-tri chyby Petrovčaniek však posmelili hostky, nuž sa na zápase ujali vedenia 1 : 0 (27 : 25). V ďalších troch setoch sa už tešila Mladosť, ako i čoraz početnejší fanúšikovia. Hoci Mladosť nehrala v plnej zostave: Stojanovićová, Chorvátová, Stracinská, Triašková, Dýrová, Pejaková, Gvero, nakoniec predsa zvíťazila tri sety: 25 : 21, 25 : 14, 25 : 19, a tak si na konto zapísala tri body. Petrovské volejbalistky o ďalšie body budú bojovať s Omladincom v Nových Bánovciach. z tohto zápasu. Bežecky a takticky tím Budúcnosti dobre stojí, ale do začiatku jarných majstrovstiev musí zlepšiť streleckú účinnosť a zahrať tak, ako si jeho fanúšikovia prajú. Tričko Budúcnosti si v týchto dvoch zápasoch obliekali: Zeljković, Čipkár, Hataľa, Batinić, Horvát, Ardalić, Ralević, Bučík, Trivunović, Matić, Lukić, Pupovac, Đekić, M. Kobilarov, N. Kobilarov, Obradović, Radević, Molnár, Mandić, Knežević, Leđanac, Ljubičić-Mijić. Dorastenci Budúcnosti a kysáčskej Tatry sa rozišli s remízou 1 : 1. Gól za domácich dal Milinkov a za hostí bol presný Funtík. V sobotu ŽFK Budúcnosť deklasoval v priateľskom zápase ŽFK Bačku z Ďurdeva 6 : 0 (3 : 0). Góly dali Lovásová 3, Supeková, Stupavská a Gažová.

Danilo Marković. Na víťazný gól netrpezliví domáci fanúšikovia čakali až po 82. min., keď Srećko Stanković po centri loptu hlavou upravil do siete bezale v prvom polmocného brankára. čase nevyužili dve JEDNOTA: Mijatovyložené šance. vić, Bosanac, MarV pokračovaní ković, Šuša, Stegnzápasu Jednota jajić, Krivošija, Gačić zahrala účinnejšie a v 51. min. vyrov- Vyrovnal z penalty: Danilo (Srećković), Guša (Avramović), Milanala zo správne na- Marković (Jednota St. ković, Erceg (Stanriadenej jedenást- Pazova) ković), Janjuz. ky, ktorú premenil

S Laćarčanmi vždy ťažko JEDNOTA – LSK 2 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

rámci záverečných príprav na jarné majstrovstvá Vojvodinskej ligy – západnej skupiny (prvý zápas bude 15. marca s mužstvom novosadskej C. zvezdy) Jednota si v pohárovom zápase zmerala sily s tradične nepríjemným súperom z Laćarka.

www.hl.rs

Aj tentoraz tvrdo hrajúci hostia potvrdili, že môžu úspešne čeliť Staropazovčanom, bez ohľadu na to, či sa hrá v Laćarku alebo na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu v Starej Pazove. Vytrvalí a obetaví hostia sa ujali vedenia už v 1. min., čo predsa nezmýlilo domácich, ktorí diktovali tempo, viac ohrozovali bránu LSK,

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Odovzdávanie medailí padinským futbalistom

Hráči Doliny (ročník 2004) so zlatým pohárom

K úspechu sa pričinilo aj jedno dievča z Padiny – Ivana Halabríniová

ZIMNÁ LIGA KAČAREVO

Padinčanom za priehrštie odmien Ján Bokor

odobne ako aj každý rok v Kačareve zorganizovali zápasy najmladších futbalistov. Keď zima znemožní behať za loptou

víkendových dní a prestávka trvala iba počas zimných prázdnin v školách. Najlepšie mužstvá po skupinovej súťaži zohrali zápasy o tri najvyššie miesta a na konci dostali poháre, medaily a uznania. Trovy prepravy

Družstvo FŠ Dolina 2003 obsadilo tretie miesto: Ján Čížik, Miroslav Kováč, Dário Chrťan, Luka Štopulj, Saša Petráš, Saša Nemček, tréner Ivan Mihálek (stoja zľava); v drepe zľava: Dušan Širka, Daniel Lauko, Emil Matuľa, Ivana Halabríniová, David Belić

Mužstvo FŠ Dolina 2004, najlepšie v Zimnej lige Kačareva: Sebastián Čapeľa, Ján Trnovský, Ivan Bokor, Pavel Brachna, Jakub Nemoga, David Belić, Gabriel Čížik, tréner Ivan Mihálek (stoja zľava); v drepe zľava: Luka Lacko, Ivan Petrovič, Luka Štopulj, Miroslav Širka, Pavel Čížik, Ján Šimák

vonku, na otvorených ihriskách, Futbalová škola v Kačareve otvorí brány teplej haly a privíta mladých futbalistov z okolitých dedín. Tak tomu bolo aj tejto zimy. Súťaž sa začala v novembri minulého roka a potrvala takmer do konca februára 2014. V súťaži chlapcov narodených roku 2000 bolo 9 mužstiev, ročník 2001 zoskupil 6 tímov, rovno toľko bolo aj v skupine narodených roku 2002, osem družstiev mali chlapci narodení roku 2003, v ročníku 2004 a 2005 súťažili po štyri mužstvá. Zápasy sa hrali počas

a poplatok za účasť znášali rodičia, kým sa tréneri starali o hru a organizačné záležitosti na zápasoch. V Zimnej lige Kačarevo sa vcelku zúčastnilo 37 družstiev a najmenej 370 chlapcov, ale i podaktoré dievča. Mladučkí futbalisti zohrali úhrnne 121 zápasov. Všetko to hovorí o význame súťaže, v ktorej deťom umožnili zaoberať sa športom aj počas zimných mesiacov. Do Kačareva prichádzali celky z dedín Pančevskej, Opovskej a Kovačickej obce. Hrali tam aj členovia Futbalovej školy padinskej Doliny, ktorí sa vy-

vodina z Glogonja, ktorého presvedčivo prekonali 5 : 1. Od organizátorov turnaja dostali pohár a všetci hráči medaily. Z radov Doliny bol aj najlepší hráč Pavel Čížik. Odmenu získal aj Sebastián Čapeľa ako najlepší brankár. Bez odmien nezostali ani deviati chlapci a jedno dievča z Padiny v skupine narodených roku 2003. Tento celok Doliny zakotvil na štvrtom mieste v skupiNajlepší hráč Pavel Čížik, kapitán Luka ne a získal právo bojovať Štopulj a najlepší brankár Sebastián Čapeľa (zľava napravo) o tretie miesto. Padinskí futbalisti v boji o bronz skúšali v dvoch kategóriách. Padinskí prekonali práve hostiteľov – Jedinstvo futbalisti narodení roku 2004 domi- Kačarevo 3 : 1. Tak najmladší futbalisti novali vo svojej skupine a presvedčivo Doliny so svojím trénerom Ivanom obsadili prvé miesto. Tak získali právo Mihálekom obohatili svoju kolekciu hrať finále s celkom OFK Stenli Voj- novými trofejami.

2013

Otvorenie, 2010

Výstava, 2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Slovenský národný dom v Kysáči

Insita, 2010

Vynovený Slovenský národný dom v Kysáči slávnostne otvorili 20. novembra 2010. S rekonštrukciou budovy sa začalo 25. mája 2009, pričom sa dbalo, aby sa zachoval jeho pôvodný vzhľad. Rekonštrukcia sa vydarila vďaka šľachetnej akcii kysáčskych matičiarov a húževnatosti Rastislava Surového, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Kysáči a čestného predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Občania Kysáča si túto budovu kúpili v dávnom roku 1934, upravili ju a stala sa strediskom národných a spoločenských aktivít. Rovnakú úlohu tento objekt spĺňa aj v súčasnosti. Po mnohých rokoch MOMS v Kysáči si v ňom zabezpečil pracovné miestnosti a prebral povinnosť budovu udržiavať a prihliadať na to, aby bola prístupná všetkým občanom, aby bola strediskom matičných aktivít, kultúrnych a spoločenských dianí organizovaných s cieľom zachovávať národnú identitu. Okrem MOMS v budove Slovenského národného domu sídlia: Galéria SND, ktorú otvorili 10. decembra 2010, a KUS Vladimíra Mičátka. Slovenský národný dom je dnes multiúčinný priestor, v ktorom sa KysáNávšteva, 2013 čania stretajú na mnohých podujatiach, zachovávajú svoj jazyk, tradíciu a kultúru. Usporadúvajú sa tu výstavy, literárne a príležitostné večierky, výročné zasadnutia takmer všetkých spolkov a klubov, stretnutia, tiež semináre, dielne, a kto má záujem, môže si tu za úhradu zorNávštevníci, 2012 ganizovať rodinnú slávnosť. Slovenský národný dom naplno žije slovenskosťou a duchovnosťou, čo bolo základným zámerom Kysáčanov, keď ho začali renovovať. Elena Šranková

MOMS, 2012

Otvorenie galérie, 2010

KUS Vladimíra Mičátka, 2011

Maliari ochotníci, 2011