Hlas11 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 11 /4482/ Konferencia Spojených národov o princípoch posilnenia postavenia žien

17. 3. 2012 Výsledky parlamentných volieb na Slovensku

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Deklaráciu o rešpektovaní princípov posilňovania postavenia žien podpísali 7. marca v Belehrade predstavitelia viacerých významných spoločností a bánk (na snímke s prezidentom Srbska Borisom Tadićom). O. Filip

O skúškach života žien na vidieku hovorilo sa za okrúhlym stolom, ktorý 9. marca prebiehal v Zhromaždení APV. O. Filip

Viac ako stopäťdesiat diel dvadsiatich členov Galérie insitného umenia z Kovačice – olejomalieb, intarzií, grafík a miniatúr – bude do konca apríla vystavených v Gemersko -malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Na snímke záber z vernisáže 7. marca. J. Špringeľ

Nielen organizovaním príležitostnej akadémie 7. marca v podvečer Medzinárodného dňa žien, ale aj veľkým panelom s fotografiami na vchode do svojich miestností, členky Spolku petrovských žien upútali pozornosť spoluobčanov na svoje jubileum – 10 rokov obnovenej činnosti terajšieho spolku. J. Čiep

V sobotu 10. marca v Aradáči prebiehala tradičná aradáčska klobasiáda, na ktorej zvolili najlepšiu aradáčsku klobásu. Práca komisie, ktorá ich degustovala, nebola ľahká. V. Hudec

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Každé voľby nová skúška N ikdy dlhšie sa o nich nehovorilo, nikdy toľko predpovedí ich skorého dátumu, toľko rozličných aktivít, preskupovania a dohovárania v predtermíne, až nakoniec život, aj ten politický, uviedol veci na správnu mieru. Vláda Mirka Cvetkovića a širokej koalície, napriek problémom a ťažkým skúškam, vydržala do konca štvorročného mandátu. V utorok 13. marca, doslova v poslednej chvíli, čiže v poslednom zákonom stanovenom termíne prezident Boris Tadić vypísal parlamentné voľby. Toho istého dňa, dve hodiny neskoršie, predsedníčka Národného zhromaždenia Slavica Đukićová-Dejanovićová vypísala lokálne voľby. Predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Sándor Egeresi vypísal – v šiestich jazykoch úradne používaných vo Vojvodine – pokrajinské voľby. Prezident Tadić vyzval občanov, aby sa zúčastnili vo voľbách, a tak znovu potvrdili demokratický charakter našej spoločnosti. Deň volieb bude v nedeľu 6. mája. Na veľký pravoslávny sviatok Đurđevdan. Napriek veľkým dilemám a rozpravám, ktoré sa v predchádzajúcich dňoch viedli, lokálne voľby sú vypísané aj na Kosove – „v súlade s Rezolúciou 1244“, ako uviedla predsedníčka zhromaždenia Slavica Đukićová-Dejanovićová. Zároveň vyjadrila nádej, že sa v tejto súvislosti podarí nadviazať zodpovedajúcu spoluprácu s Unmikom. Veľa sa v poslednom období špekulovalo, nielen v médiách, ale aj širšie, o šanciach na súčasné uskutočnenie aj prezidentských volieb, ktoré však zatiaľ neboli vypísané. Možnosť ešte stále zostala, keďže tu platia iné zákonné lehoty, takže špekulácie pokračujú ďalej. Lehota na podanie volebných listín je 21. apríla a súhrnné volebné listiny budú zverejnené 26. apríla. Konečné výsledky volieb Republiková volebná komisia vyhlási najneskoršie 10. mája a do 9. júna sa má konštituovať nové zloženie parlamentu. Posledný termín na utvorenie novej vlády je 8. september. Májové voľby majú prebiehať podľa nových pravidiel. Zákonom o národných poslancoch sú to-

tiž zrušené blanko demisie, takže mandáty už nepatria stranám, ale výlučne poslancom. Poradie kandidátov na volebných listinách už nie je ľubovoľné ako doteraz, ale sa musí prísne dodržiavať, aby voliči mohli presne vedieť, komu svoj hlas dávajú. Každý tretí kandidát na volebných listinách má byť žena (toto nie je novinka, ale pýta sa to neustále opakovať). Po prvý raz v nasledujúcich voľbách politické strany, ktoré sa podujmú podať kandidačné listiny, musia vyčleniť peniaze, čiže dať záruku, že rozpočtové prostriedky vrátia v prípade, že získajú menej než jedno percento hlasov, resp. 0,2 percenta, keď ide o strany národnostných menšín. Ku každej kandidačnej listine treba okrem toho priložiť najmenej 10 000 podpisov občanov. Prvý raz od uvedenia viacstraníckej sústavy v Srbsku je ustanovený jednotný voličský zoznam ako elektronická báza dát o občanoch, ktorým patrí volebné právo. Vďaka tomu voličom sa otvára možnosť hlasovať aj mimo bydliska, čo sa predtým nedalo. Stačí sa najneskoršie päť dní pred voľbami prihlásiť v danej obecnej správe a – ostatné je už na elektronike. Netreba osobitne zdôrazňovať, že táto možnosť bude pravdepodobne veľmi zodpovedať predovšetkým študentom, ale aj podnikateľom a mnohým iným. Takisto občanom sa ponúka možnosť esemeskou preveriť, či sú a kde zapísaní do jednotného voličského zoznamu. Do zoznamu je toho času zapísaných spolu 7 058 683 voličov, včítane všetkých voličov z Kosova, ktorí aj doteraz boli na zozname, ako aj interne vysťahovaných osôb. Dávno pripravené na štart predvolebných pretekov strany na srbskej politickej scéne vstúpili do kampane vo viac-menej známych a očakávaných kombináciách. Predvolebné koaličné dohody sú však jedno, a pragmatické konanie po voľbách čosi celkom iné. Dosahovanie väčšiny v parlamente zvyčajne je proces neľahký, vyžaduje si veľkú trpezlivosť a ešte väčšiu rozvahu. Na voličoch je, aby konali rovnako a neistotu zmenšili, predovšetkým vo vlastnom záujme. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Marína očarila porotu, aj divákov

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

á 17 rokov, na 47. Stretnutí v pivnickom poli spievala v poradí 17. a – zvíťazila. Nie však vďaka tým trom sedmičkám. Marína Zahorcová z Hložian krásny hlas a dokonalý hudobný sluch dostala do vienka, cibrila si ich na školských programoch, teraz v Kultúrno-osvetovom spolku Jednota, videli sme ju – aj počuli – ako sprievodnú vokalistku v skupine Deža Bu, ako sólistku na 5. Festivale nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2011... Na práve skončenom pivnickom festivale debutovala a v silnej konkurencii získala 1. cenu odbornej poroty za prednes, aj jednu z dvoch cien obecenstva. Priam neuveriteľný, ale zaslúžený úspech talentovanej 17-ročnej Maríny z Hložian. A. Francistyová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SLOVO MÁ: ERIKA KVAPILOVÁ, REGIONÁLNA RIADITEĽKA AGENTÚRY OSN PRE RODOVÚ ROVNOSŤ A POSILNENIE POSTAVENIA ŽIEN (UN WOMEN)

Za podporu ekonomickú a participáciu politickú O

rodovej rovnosti, základnom práve a základnej hodnote demokratickej spoločnosti, ktorá je dôležitým ukazovateľom stupňa rozvoja demokracie, taktiež prejave sociálnej spravodlivosti hovorilo sa v uplynulých dňoch často a dosť. Podnetom bol Deň žien, príčinou zase celý rad otázok, týkajúcich sa súčasného postavenia ženy v spoločnosti. Na významnej medzinárodnej konferencii, ktorá sa 7. marca konala v Belehrade, pobudla v mene US WOMEN i regionálna programová riaditeľka pre strednú a východnú Európu pani Erika Kvapilová. – Môžete z pozície regionálnej riaditeľky naznačiť, ktoré sú to problémy, týkajúce sa postavenia žien, ktoré treba súrne riešiť... – Tých problémov je strašne veľa a ťažko povedať, ktoré by mali nejakú prioritu. Ale v poslednej dobe aj našej organizácii, ktorá má skúsenosti z celého sveta, sa zdá, že to, kam treba sústreďovať pozornosť, je predovšetkým podpora žien v ekonomickej

oblasti. To sa týka buď ich samostatnosti, zamestnania alebo prístupu k príjmom, k pôžičkám... Pretože bez ekonomickej nezávislosti ženy veľmi ťažko bojujú s ďalšími zlými skúsenosťami, ako je napríklad domáce násilie. Druhá oblasť, kde by bolo treba skutočne už dosiahnuť nejaké viditeľnejšie zmeny, je politická participácia žien. Lebo ak ženy nie sú tam, kde sa rozhoduje o živote spoločnosti, tak je veľmi ťažko očakávať, že práve pre ne vzniknú alebo budú vybojované a vybudované nejaké pozitívne zmeny. Ak ženy nerozhodujú o svojom vlastnom živote, ťažko očakávať, že sa dramaticky zlepší ich postavenie. – Zrejme, hoci ste inštitúciou mladou, pravidelne monitorujete udalosti v jednotlivých krajinách... Máte v tom podporu? – My sme vznikli vlani. Vznik našej organizácie je vlastne výsledkom konsolidácie viacerých už existujúcich organizácií v rámci Spojených národov. Čiže ja pochádzam z jednej z organizácií, ktorá je predošlou or-

ganizáciou a volala nejakým spôsobom sa UNIFEM a ktorá odignorovať. fungovala niekoľko – Ktoré kategórie desaťročí. Takže nie žien sú dnes najohroje to nová, je to len zenejšie? konsolidovaná or– Najohrozenejšie sú ganizácia. Zmyslom tie kategórie, ktoré tej konsolidácie bolo majú tzv. viacnásobné posilniť náš vplyv a znevýhodnenie. To znanašu schopnosť pomená, ak ste napríklad máhať krajinám žena, ktorá je z nejakej tam, kde treba. V agrárnej oblasti, kde podstate sa abso- Regionálna riaditeľka nie je dostatok pracovlútne nedá praco- Erika Kvapilová ných príležitostí, nevať bez podpory máte dostatočné vzdevlád, ale tak isto ani bez podpory ob- lanie, máte veľa detí, alebo ste v určičianskej spoločnosti. Občianska spo- tom veku. Čiže tam, kde sa kumulujú ločnosť jednak monitoruje to, čo všetky tie znevýhodnenia, sú aj katevlády majú robiť v rámci medziná- górie žien najohrozenejších. rodných záväzkov, ktoré sa týkajú – Na záver: plány regionálneho práv žien, a jednak táto spoločnosť riaditeľstva na tento rok... v mnohých oblastiach slúži ako zá– Pracujeme vo viacerých oblaschranná sieť, napríklad pre niektoré tiach. Čo sa týka západného Balkánu kategórie znevýhodnených žien. Či a pokrývame aj Turecko, tak sa hlavne už sú to ženy, ktoré trpia násilie, budeme sústreďovať ďalej na boj proženy v konfliktných a postkonflikt- ti násiliu na ženách. Je to taká dlhoných situáciách, alebo ženy, ktoré ne- dobá oblasť našej činnosti. Tak isto na majú prístup k ekonomickým zdro- posilňovanie ekonomických práv žien, jom. Takže občianska spoločnosť je hlavne pokiaľ sa týka záležitostí, ako je úžasne dôležitá. A ako aj dnes vidí- ochrana žien na pracovnom mieste, te, i vynechanie privátneho sektoru ochrana proti sexuálnemu násiliu, diby bolo zásadnou chybou, lebo v skriminácia... Treťou takou veľkou obtomto úseku sa tvoria pracovné lasťou, ktorú práve tu na Balkáne romiesta, inovácie, príjem... To, ako bíme, je implementácia rezolúcií Bezženy v privátnom sektore fungujú a pečnostnej rady OSN o ženách v mieaký vplyv tento má na ich život, tiež ri, alebo aj o ženách a mieri... je veľmi dôležité. Čiže nemôžeme to Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: SNEŽANA LAKIĆEVIĆOVÁ, ŠTÁTNA TAJOMNÍČKA MINISTERSTVA PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY

Nezabúdajme na priekopníčky – Možno súhlasiť s konštatáciou, že Vojvodina predčí v oblasti rodovej rovnosti? – Áno, lebo pokrajina vždy akosi bola lokomotívou aj v oblasti rodovej rovnosti. Bola prvou, v ktorej vznikol Pokrajinský sekretariát pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Pred rokmi to bolo čosi celkom nové. Pre mňa je mimoriadnou cťou, že mi v životopise píše, že som počas doterajšej kariéry bola i pokrajinskou tajomníčkou pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Skúsenosti, ktoré som počas mandátu tam získala, uplatnila som alebo i dnes uplatňujem v ministerstve, odkedy som sa pred piatimi rokmi stala členkou vlády ako štátna tajomníčka Ministerstva práce a sociálnej politiky. Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že som sa skutočne mnoho naučila od svojej, dnes už nebohej kolegyne Jelice Rajačićovej Čapakovićovej, ktorá bola prvou pokrajinskou tajomníčkou pre rodovú rovnosť a na ktorú si vždy rada spomínam. Som toho názoru, že na ženy, ktoré boli priekopníčkami v tejto oblasti, nesmieme zabúdať. Musíme im byť vďační za to, že mali dostatok energie a ochoty, aby nás všetkých dostali do tohto príbehu, za to, že sme sa hodne toho naučili od nich. Zaznamenal: O. Filip

VO VOJVODINE OTVORILI ÚRAD TALIANSKEHO REGIÓNU. Predseda vlády AP Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić a predseda regiónu Friuli –Benátky – Giulia Renzo Tondo 13. marca v budove Dnevnika v Novom Sade slávnostne otvorili kanceláriu tohto regiónu. Na otvorení boli prítomní aj veľvyslanec Talianska v Srbsku Armando Varricchio a konzul Republiky Srbsko v Terste Momčilo Milović. Predtým Dr. Bojan Pajtić a Renzo Tondo podpísali štvorročný dohovor o spolupráci medzi týmito dvoma regiónmi. Na snímke: Záber z otvorenia. s. ž.

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KONFERENCIA OSN O PRINCÍPOCH POSILNENIA POSTAVENIA ŽIEN

Zásadný význam pre ekonomický rast a demokraciu O

právnosť znamená úspešné bola vyvinutejšia a že by viac povýzname rodovej rovpodnikanie a Srbské spoloč- kročila, keby ženy nachádzali a nosti pre úspešné podnosti ako lídri, slávnostný mali dostatok miesta v procesoch nikanie, plnom zapájaní sa prejav k účastníkom mal i rekvalifikácie priestorov juhovýžien do hospodárskeho a prezident Boris Tadić. Po- chodnej Európy. politického života, ich staNa záver úvodnej, plenárnej dotkol, že je kľúčovým predtuse, zlepšení pozície ženy pokladom urýchleného roz- časti konferencie, predstavitelia na pracovisku, reťazi hodnôt voja Srbska a regiónu nasto- viacerých veľkých spoločností, a marketingovej praxi, ktolenie nového kódu na rieše- ktoré podnikajú v Srbsku, ako sú rým sa zlepšuje postavenie nie problémov, základom Coca-Cola, Avon, Aktavis, IBM, žien, o činnosti inštitúcií a ktorého musí byť mierová Carlsberg, Banca Intesa a Erste koalícií za ženské práva a politika, boj za lepší život, banka... podpísali Deklaráciu o celom komplexe otázok, hľadanie východísk z konf- rešpektovaní princípov posilňohlboko začierajúcich do poliktov. Podotkol, že ženský vania postavenia žien, ktorou sa zície ženy na pracovnom princíp v nastoľovaní miero- zaradili medzi približne 400 svemieste, na trhu a v spoločvej politiky má fundamen- tových spoločností, výrazne sa nosti rokovalo sa v podvečer tálny význam. Tak isto to, že angažujúcich v prospech uplatDňa žien na medzinárodnej nenia rodovej rovkonferencii, ktorú v Belenosti. hrade zorganizovala Agen- V prvom pláne: prezident Tadić V rámci viacerých túra Spojených národov pre a regionálna riaditeľka Kvapilová tematických sesií, rodovú rovnosť a posilňovanie Srbsku Nilsa Ragnara Kamsktoré nasledovali, postavenia žien (UN Women) a voga rovnaké práva sú pododzneli mnohé príGlobálna dohoda Spojených ná- statou hospodárskeho rozvoklady ilustrujúce výrodov. Prioritným cieľom bolo ja a demokracie. Vesna Nikoliznam rodovej rovprezentovať princípy posilňovania ćová Ristanovićová z Viktimonosti pre úspešné postavenia žien, konkrétne se- logického spolku Srbska, hopodnikanie, tak isto dem smerníc stanovujúcich ako voriac o výsledkoch výskumu, ukážky toho, aký neby sa spoločnosti mali správať k zaoberajúceho sa diskriminágatívny vplyv môže ženám na pracovnom mieste, a ciou žien na trhu práce, uviedmať nerešpektovatým spôsobom plne rešpektovať la, že vyše 60 percent anketonie zákonov reguluzásady rodovej rovnosti. Ide o vaných bolo vystavených viajúcich túto oblasť. projekt, ktorý agentúra UN Wo- cerým druhom diskriminácie, Časť účastníkov: nové skúsenosti na nové dni Rovnosť, tvorivé zamen realizuje v celom svete, od- ako sú otázky o súkromnom žištartovala ho i u nás, a ktorý vote a plánoch, podmieňovanie zí- sa žena môže afirmovať aj ako pájanie sa všetkých aktérov a neumožnil a priniesol pozoruhodné skania roboty fyzickým výzorom, profesionálny odborník, ako ma- diskriminácia zostávajú teda navýsledky vo väčšine krajín, ktoré zrieknutím sa tehotenstva, klade- nažérka, ako aktérka schvaľova- ďalej hybnou silou naplnenia ním iných žiadostí zo strany za- nia rozhodnutí, čo je dôležité princípov, umožňujúcich zlepho prijali a uskutočňujú. pre vznik inakšieho kódu sprá- šenie pozície ženy dnes a zajtra, Otvárajúc konferenciu štátna mestnávateľov... Na snemovaní, ktorého pra- vania sa v spoločnosti. Kvitoval nielen u nás, ale aj inde. tajomníčka Ministerstva práce a soOto Filip ciálnej politiky Snežana Lakićevi- covnými heslami bolo i Rovno- tiež, že by naša spoločnosť dnes ćová vyzdvihla, že reformy po roku 2000 umožnili podstatné zmeny v chápaní idey rodovej rovnosti, ukážkou čoho je schválenie celého radu zákonov v tejto oblasti. Medzi priority dneška zaradila uskutočňovanie práv žien v procesoch rozhodovania, ďalší boj proti diskriminácii – žien je stále omnoho menej než mužov na vedúcich pozíciách a za tú istú robotu sú neraz i menej platené ako muži – ako aj plné nastolenie rodovej rovnosti vo všetkých sférach živoNA DEVIATE VÝROČIE od vraždy Dr. Zorana Đinđića, prvého demokratického premiéra, si prita. Regionálna riaditeľka UN Wopomenuli aj v Starej Pazove. Na námestí pomenovanom práve podľa neho sa v pondelok 12. men pre strednú a východnú Eumarca t. r. zhromaždili tamojší členovia OV DS a občania mesta. Kvety k pamätnej tabuli na Nárópu Erika Kvapilová zhodnotila, že mestí Dr. Zorana Đinđića položil Jovan Tišma, predseda OV DS Stará Pazova. Na fotografiách: rovnoprávnosť nie je len ľudským Prítomní na námestí a Jovan Tišma pri kladení kvetov k pamätnej tabuli. právom, ale je i činiteľom pokroku. a. lš. Aj podľa veľvyslanca Nórska v

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SLOVO MÁ KONZULKA KATARÍNA STEHLÍKOVÁ

Preukaz o prechodnom pobyte na Slovensku Č

tudujeme na Slovensku a sme zo Srbska. Jednou z našich vlastností je, že máme južanskú náturu, a najlepšie sa to prejaví, keď sme dokopy pri „našej“ hudbe. A hoci je život na Slovensku veľmi príjemný, zvlášť pre tých, ktorí sa dokážu prispôsobiť, niekedy nostalgia prebúdza v nás vôľu vrátiť sa domov. Nie vždy je to možné, a preto usporadúvame Yugo Žurku v Bratislave! Nejde o originálny nápad, lebo žúr už pretrváva desať rokov a my len poctivo v tom pokračujeme. Je už na Slovensku vychýrený, ale podľa minuloročnej návštevnosti je zaujímavý aj pre mládežníkov z Dolnej zeme, ktorí prichádzajú do Bratislavy len kvôli tomu, aby boli časťou tejto jedinečnej atmosféry!

Aj tohto roku pozývame všetkých, aby v sobotu 24. marca 2012 pricestovali do Bratislavy, na Mlynskú dolinu, medzi študentov a neštudentov, medzi tých, ktorí majú radi hudbu zo všetkých krajov bývalej Juhoslávie. Tešíme sa vašej prítomnosti! Organizačný tím Yugo Žurky

Ďuro Varga

Pozvanie na žúr Š

čením. Čiže k žiadosti sa priloží kópia osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, nový výpis z registra trestov Republiky Srbsko (tzv. uverenje o nekažnjavanju), ktorý musí mať apostil a musí byť preložený do slovenčiny. Potom výpis z registra trestov musíte priložiť aj z tej krajiny, v ktorej ste mali za posledné tri roky pobyt, čiže ak ste okrem Srbska bývali v posledných troch rokoch ešte v inej krajine, tak aj výpis z registra trestov tej krajiny a posledný doklad je doklad o ubytovaní, teda buď nájomnú zmluvu, alebo čestné vyhlásenie niekoho, u koho budete bývať. Za žiadosť sa neplatí a cudzinecká polícia rozhodne o žiadosti za takých tridsať dní. Teda rýchlo rozhodnú o podanej žiadosti a udelia vám prechodný pobyt na tri roky. Potom po udelení tohto prechodného pobytu do 30 dní musíte odovzdať cudzineckej polícii doklad o zdravotnom poistení na Slovensku a lekárske potvrdenie o tom, že netrpíte chorobou, ktorej šírenie je trestné, teda nákazlivou chorobou. Sú to finančne náročné doklady a práve preto sme už aj podnikli niektoré kroky na zmenu v tomto smere. K. Gažová

INÝ NÁHĽAD

lenkám Asociácie slovenských spolkov žien sa na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade s osožnými informáciami prihovorila konzulka tohto veľvyslanectva Katarína Stehlíková a vysvetlila, že zmeny nenastali v krajanských preukazoch, ale v preukazoch o prechodnom pobyte na Slovensku: – V krajanských preukazoch sa nič nemení, teda aj naďalej sa môžu podávať žiadosti, a to na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade alebo priamo na Slovensku na Úrade Slovákov žijúcich v za- Konzulka Veľvyslanectva Slovenskej republiky hraničí. Čo sa týka potrebnej dokumentá- v Belehrade Katarína Stehlíková počas príhovoru cie, tá je taká istá ako doteraz, teda v tom- na výročnom zhromaždení Asociácie slovenských spolkov žien to smere žiadne zmeny. Ani nestrácate výhody, ktoré tým krajanským preukazom získa- prvého dňa vstupu na Slovensko – v tom prívate. Nastala však zmena prijatím nového zá- pade si už musíte vybaviť povolenie na prekona o pobyte cudzincov. Do konca minulého chodný pobyt. Nálepka o prechodnom pobyroka ste osvedčením získali právo na neob- te, ktorú ste mali vlepenú do pasu, teraz už nie medzený pobyt na území Slovenska, čiže pri- je, ale je to preukaz, na ktorý sa snímajú biošli ste na Slovensko a mali ste povinnosť do troch metrické údaje: odtlačky prstov, fotografie. dní sa hlásiť na cudzineckej polícii, ale nebolo Teda bude vám vydaný takýto preukaz v prípotrebné si vybavovať povolenie na pobyt a tie- pade ak chcete byť viac než 90 dní na Slovensku to ďalšie formality. Toto už nie je možné od 1. alebo chcete vykonávať zárobkovú činnosť. Žiajanuára 2012, pretože cudzinecká polícia jed- dosť o prechodný pobyt si môžete podať u nás noducho túto prax potrebovala zosúladiť tak, na veľvyslanectve alebo priamo na Slovensku aby to bolo rovnaké u všetkých cudzincov, aby v mieste bydliska, kde ich mala vo svojich registroch, aby tam pre- sa budete prechodne biehalo určité konanie povoľovania toho po- zdržiavať. V tejto žiabytu. V zásade vždy sa prihliadalo na zahra- dosti predkladáte podničných Slovákov a priznávali sa im určité pri- statne menej dokuvilégiá, teda uľahčenia v tomto smere. Od 1. ja- mentov ako každý nuára, pokiaľ chcete ísť na Slovensko a zdržia- ostatný cudzinec. Účel vať sa tam viac ako 90 dní v polroku – pričom pobytu sa preukazuje sa nemyslí na kalendárny polrok, ale polrok od samotným tým osved-

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OKRÚHLY STÔL V ZHROMAŽDENÍ APV O POSTAVENÍ ŽENY NA DEDINE

Veľký sociálny kapitál

V diskusných príspevkoch odzneli konštatácie, že sú ženy najväčšími obeťami pomalej transformácie spoločnosti, ako aj nahromadených problémov, týka-

j ženy na našich dedinách sú nekonečný potenciál a veľký sociálny kapitál. Ich postavenie je stále ďaleko od želaného a možného, no závanov nádeje je rok čo rok viac, lebo je viac i konkrétnych opatrení upriamených na zlepšenie ich pozície. Práve o nich sa dôkladne hovorilo na dvojhodinovom piatkovom okrúhlom stole pomenovanom Skúšky žitia žien v malých prostrediach: ako k svojim právam?, ktorý k Medzinárodnému dňu žien 9. marca spoločne v Novom Sade usporiadali Zhromaždenie APV a pokrajinský ombudsman. Celkom reálny obraz pomerov, v akých dnes žije vojvodinská žena na dedine, problémov, ktoré ju trápia, a východísk z nich prezentovali podpredsedníčka Zhromaždenia APV Maja Sedlarevićová, zástupkyňa pokrajinského ombudsmana pre rodovú rovnosť Danica Todorovová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť

júcich sa najmä ich zdravotnej ochrany a vzdelávania (Maja Sedlarevićová), že ich trápi nezamestnanosť, chudoba, zlá infraštruktúra prostredí, v ktorých sú, ako aj nechápanie ich problémov a priorít (Danica Todorovová), že je dobre, že sú mnohé z problémov dnes pod drobnohľadom verejnosti ďakujúc te-

Z piatkového okrúhleho stola

Anita Beretićová, riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački, poslankyne Leona Vislavski a Maja Radojčićová, ako i predstaviteľky Šídu, Kuly a Apatínu, ktoré sa zmienili o pôsobení lokálnych mechanizmov pre rodovú rovnosť, ako aj o rozmanitej záujmovej činnosti žien v tamojších miestnych spoločenstvách.

PRÍZVUKY Z RIADNEHO VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA NSNV

ďalšiu nepriaznivú okolnosť: – Novinári sú terčom početných súdnych procesov a súdna prax nie je naklonená novinárom a médiám. Veľmi často sme svedkami toho, že samotní sudcovia nepoznajú súdnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva. NSNV sa zúčastnil na početných poradách a tlmočeniach európskych noriem, ktoré chránia slobodu vyjadrovania, a v tomto treba pokračovať aj v nadchádzajúcom období. V správe sa tiež uvádza, že „médiá sú dnes značne finančne oslabené a prvé sa ocitli pod úderom ekonomickej krízy. Ako také podÚsmevmi proti nástrahám doby. liehajú všetkým druhom Záber zo Zhromaždenia NSNV. vplyvov ekonomických a poprofesionálne novinárstvo je ne- litických elít. Došlo taktiež k debezpečná a zbytočná práca, lebo vastácii novinárskej profesie. Menovinára každý môže týrať bez diálny obsah má nízku kvalitu a inobáv zo sankcií. Počet incidentov, vestigatívne novinárstvo sa prejaktorých terčom sú médiá a novinári, vuje len v malej miere, čo v dôneklesá, lež naopak, v jednotlivých sledku bezmocnosti novinárov, čo obdobiach, akým je povedzme pre nedostatok finančných propredvolebné obdobie, sa zvyšuje. striedkov. Dominuje „vyhláškové Sejdinović taktiež poukázal na novinárstvo“ bez kritického prí-

Novinári sú terče útokov období medzi dvoma volebnými zhromaždeniami (2008 – 2012) Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny prudko silnel a etabloval sa na domácej a regionálnej mediálnej, ale i spoločenskej a politickej scéne, – uvádza sa v správe o činnosti Spolku za uvedené obdobie. Nedim Sejdinović v správe podotkol, že Spolok zrevitalizovala skupina prevažne mladých novinárov, ktorí mienili, že existuje potreba po profesionálnej organizácii už aj preto, lebo „v našich médiách ešte stále majú prevahu politická inštrumentalizácia, senzacionalizmus, nacionalizmus, xenofóbia, ba i ordinárna negramotnosť.“ V tejto súvislosti osobitne podčiarkol: – Novinári sa naďalej nachádzajú na muške mocnárov a útoky na novinárov prevažne zostávajú bez sankcií. Spomeňme si, že do dnešného dňa nie sú nájdení vrahovia a útočníci na novinárov, čím sa verejnosti vysiela úžasný odkaz, že

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

matickým výskumom (Vesna Šijački), ako aj to, že v posledných rokoch pokrajina podporuje celý rad činností a aktivít v oblasti práva žien. Mnohé z uvedených aspektov prejavia sa v chystanej Stratégii na zveľadenie postavenia žien na dedine vo Vojvodine v rokoch 2012 – 2016, vyzdvihla Anita Beretićová. Na rozdiel od roku 2007, keď sa o mnohých problémoch, stave, pomeroch a možnostiach ženských spolkov a organizácií nevedelo veľa, dnes je známe, že v pokrajine existuje približne 300 uvedených spolkov, a že je náplň ich činnosti mimoriadne rozvetvená: netýka sa len varenia, pečenia, chránenia zvykov, ale hlbšie zachádza aj do odvetví, ako sú malé hospodárstvo, turizmus, remeselníctvo... Je to tak potreba, ako i trend. Veď jedno z prvých hesiel, ktoré Spojené národy proklamovali na globálnej, celosvetovej úrovni k uplynulému Dňu žien, znie: Posilňujme postavenie žien na dedine, odstráňme chudobu a hlad. Oto Filip stupu. V tomto kontexte vojvodinské médiá sa nachádzajú v osobitne zlej situácii, lebo vo Vojvodine prevahu majú belehradské médiá, ktoré často neprejavujú prianie zaoberať sa zložitými otázkami, typickými pre multikultúrne a multikonfesionálne spoločenstvo, akým je Vojvodina“. NOVÉ VEDENIE Z celkove 495 členov NSNV v práci zhromaždenia 10. marca účinkovalo asi 70. Okrem toho, že schválili správu o činnosti v uplynulom období, prijali tiež doplnený Štatút NSNV a zvolili nové vedenie. Predsedom Nezávislého spolku zostal Dinko Gruhonjić. Členmi Výkonného výboru sa stali: Zsuzsana Szerencsésová, Branislava Opranovićová, Nedim Sejdinović, Csaba Presburger a Vladan Filipčev, a členmi Čestného súdu: Slađana Milinkovová, Gordana Perunovićová Fijatová a Petar Petrović. Prvý raz nezávislí novinári volili aj Radu NSNV; jej členmi sú: Mirko Đorđević, László Végel, Pavel Domoni, Nenad Živković a Aleksandar Reljić. Juraj Bartoš

SLOVENSKO PARLAMENTNÉ VOĽBY ROZHODLI, ŽE ĽAVIČIAR ROBERT FICO SA VRÁTI DO PREMIÉRSKEHO KRESLA

Drvivé víťazstvo Smeru o voľbách sa slovenská politická scéna zafarbila dočervena. Ľavicový Smer-SD nielenže môže sám zostaviť vládu, ale mu len sedem kresiel chýba do ústavnej väčšiny. Všeľudové hlasovanie zároveň odsunulo na vedľajšiu koľaj niektoré politické stálice, ako sú bývalý premiér Mikuláš Dzurinda či šéf kontroverzných národniarov Ján Slota. „Ja som mal tajný sen, a to milión voličov, čo sa nám podarilo. Získané mandáty a percentá potvrdzujú, že Smer so svojím programom na Slovensku uspel,“ neskrýval spokojnosť v prvej reakcii na výsledky volieb šéf dlhodobo najsilnejšieho politického subjektu na Slovensku Robert Fico. Jeho strana má v 150-člennej Národnej rade SR 83 kresiel, čo je dosť na samostatné vládnutie. „Napriek tomu, že výsledok nám zabezpečuje väčšinu, pristúpime ku krokom, ktoré sme avizovali. Bude dôležité zvolať okrúhly stôl parlamentných strán. Treba hovoriť o tom, ako sa budeme správať k európskym výzvam, boli by sme radi, keby aj opozičné strany prejavovali tento rozmer,“ dodal

Robert Fico

bývalý a zrejme aj budúci premiér. Odborníci, ale aj ďalšie parlamentné strany, možnosť vzniku koaličnej vlády vylúčili. Napriek tomu je možné, že členovia Smeru neobsadia úplne všetky ministerské posty. Strana chce totiž v prípade niektorých rezortov osloviť nezávislých odborníkov. „Nedá sa takto postaviť celá vláda, ale časť ministerských kresiel bude takto postavená,“ citoval denník Sme R. Fica. Pohodlná väčšina Smeru zrejme nezabezpečí celkom pohodlné vládnutie. V čase hospodárskej krízy a zvýšených nárokov zo strany Bruselu na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny nový kabinet bude zrejme mať obmedzený priestor na manévrovanie. Šéf

Smeru ako možný krok na získanie dodatočných finančných prostriedkov avizoval zvýšenie daní pre najbohatšie vrstvy obyvateľstva. Z väčších investícií naznačil možnosť obnovenia takzvaných PPP projektov pri výstavbe diaľnic. Ide o partnerstvo súkromného a verejného sektoru, ktoré vláda Ivety Radičovej stopla pod zámienkou, že takto vystavané cesty sú predražené. Na pravej časti politického spektra voľby spôsobili menšie zemetrasenie. Dôvod na spokojnosť má len Igor Matovič a jeho Obyčajní ľudia, ktorí sa spolu s Kresťansko-demokratickým hnutím stali lídrami pravice. Hlasy pre liberálneho populistu Matoviča sú zjavne vyjadrením túžby po nových tvárach v politike a priamym dôsledkom početných škandálov tradičných strán. Pozíciu si v podstate obhájil MostHíd Belu Bugára, aj keď táto strana zrejme očakávala o niečo viac hlasov. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami výrazne menší zisk zaznamenala Spravodlivosť a Solidarita Richarda Sulíka, ktorá sa len tesne dostala do parlamentu, a hotovým fiaskom je výsledok SDKÚ. Doteraz najsilnejšia pravicová strana ostala

Likvidácia rakiet vzduch – zem O

d 14. februára do 22. marca vo vojenskej leteckej strelnici pri Malackách na západnom Slovensku likvidujú vojenskí pyrotechnici takmer 150 prestarnutých leteckých rakiet vzduch – zem sovietskej výroby. Už neupotrebiteľné rakety boli súčasťou stíhacích bombardérov Su 22 a bitevných lietadiel Su 25 ruskej výroby, ktoré Ozbrojené sily Slovenskej republiky už viac ako desať rokov nevlastnia. Keďže raketám vypršala životnosť, je nevyhnutné zlikvidovať ich. Prvý raz bola zvolená priama likvidácia pomocou výbušniny. Zlikvidovanie delaboráciou (rozobratím) by bolo viac ako desaťnásobne drahšie. Jedna takáto raketa by bez problémov zrovnala so zemou veľký kamenný kostol aj s okolím. Podľa správcu leteckej strelnice Albína Rišku prípadné ekologické

následky sú nulové. Likvidácia leteckej munície navyše prebieha v rámci výcviku, takže ozbrojené sily šetria ďalšie finančné prostriedky. „Každú približne 300-ki-

logramovú raketu najskôr vložíme do štvormetrovej jamy. Obložíme ju 50 kilogramami trhaviny TND a zahrabeme. Na jamu ešte navŕšime ďalšie dva metre piesku,“ infor-

len na skromných šesť percent voličských hlasov, Smeru podľahla dokonca aj vo svojej tradičnej bašte Bratislave. Jej líder a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda v reakcii na výsledky hlasovania oznámil svoj odchod z pozície šéfa strany a bude z neho iba radový poslanec. Jeho pravá ruka, ekonomický odborník Ivan Mikloš dokonca možno ani nezasadne do parlamentných lavíc – uvažuje vraj nad pracovnou ponukou zo zahraničia.

Počet získaných kresiel Smer-SD KDH Obyčajní ľudia Most-Híd SDKÚ-DS SaS

83 16 16 13 11 11

Minimálne na niekoľko rokov z veľkej politiky odchádza aj národniar Ján Slota, ktorého Slovenská národná strana sa tesne nedostala do Národnej rady SR. Kontroverzný politik na to zareagoval svojsky. „Nie je mi až tak ľúto, že naši poslanci nebudú sedieť v tom tzv. slovenskom parlamente s polobláznami, homosexuálmi a ďalšími podivnými indivíduami,“ povedal denníku Sme. Rastislav Boldocký muje rotmajster Ján Jarab, starší pyrotechnik leteckej strelnice, ktorý likvidáciu riadi. Vysvetľuje, že vďaka podzemným odpalom sú výbuchy stlmené tak, že tlaková vlna ani zďaleka nedosiahne okraj najbližších obcí. Napomáha tomu aj piesčitá pôda, ktorá prenáša otrasy len na krátke vzdialenosti. Priestor strelnice bol totiž ešte pred 200 rokmi púšťou. Aj vďaka svojmu podložiu je strelnica využívaná už od roku 1924. No využívali ju nielen domáci. Cez 2. svetovú vojnu tu cvičili Nemci. Počas socializmu Rusi a v poslednom desaťročí leteckú strelnicu využívali Francúzi či Američania. Otvorený priestor, kde pyrotechnici rakety likvidujú, je monitorovaný strážnou službou, aby sa k nemu nemohli priblížiť nepovolané osoby. Počas výbuchov je na potrebnú vzdialenosť odklonená aj letecká prevádzka. Pavol Vitko

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

pochybnosti, či obec tentoraz bude postupovať podľa zákonných predpisov. Očakávalo sa, že sa o týchto dvoch bodoch rokovacieho programu rozprúdi obsiahlejšia rozprava, avšak výborníci väčšinou hlasov návrhy schválili. Na zasadnutí zhromaždenia sa rokovalo aj o správe o uskutočnenom obecnom referende, ktoré prebiehalo na sklonku minulého roka. Ako v správe uviedli, v referende usporiadanom 18. de-

cembra 2011 sa zo spolu 23 478 oprávnených voličov zúčastnilo 7 075 a platných lístkov bolo 7 011. Z toho 102 občanov hlasovalo za a 6 908 občanov hlasovalo proti výstavbe strediska pre recykláciu, spracovanie a uskladnenie nebezpečného priemyselného odpadu v Obci Kovačica. Medzičasom sa uskutočnili protestné zhromaždenia, kde sa zúčastnení dožadovali, aby sa v lokálnom parlamente zobrali do úvahy hlasy väčšiny zúčastnených v referende, ktorí sa vyjadrili proti výstavbe, aj napriek tomu, že je referendum vyhlásené za neplatné, keďže sa nezúčastnila väčšina občanov, ktorí majú volebné právo. Správu väčšinou hlasov výborníkov na zasadnutí schválili. Na záver zasadnutia ZO Kovačica výborníci schválili rozhodnutie o vymenovaní členov novej obecnej volebnej komisie, v ktorej sú: Božena Đorđevićová z Kovačice (predsedníčka komisie), Dragana Prelićová z Crepaje (členka), Slađana Savanovová z Debeljače (členka), Dragomir Kornović z Kovačice (zástupca člena), Milan Jovanov z Crepaje (zástupca člena), Dušanka Aleksićová z Kovačice (tajomníčka) a Robert Mitevski (zástupca tajomníka). A. Chalupová

700. Spomenul i nové športové terény, domy zdravia a trhy. Najmladší Novosadčania dostali 60 nových a rekonštruovaných 104 detských ihrísk. Mesto je bohatšie o 32 nových športových terénov, kým 85 bolo rekonštruovaných. Zakončenie štvrtej fázy výstavby Bulvára Európy sa podľa slov Igora Pavličića očakáva v priebehu tohto roku a v máji by mal byť zakončený most cez kanál D-T-D. Význam tejto investície je nielen v odbremenení dopravy, ale aj v novom pripojení sa na autostrádu a v novej hospodárskej zóne. Výstavba dvoch nových škôl a čoskoro i začiatok výstavby tretej na Klise tiež poznamenala tento mandát, ako aj skutočnosť, že sa zakončením výstavby škôlky v Radničkej ulici zabezpečí dostatok miest pre najmladších v PU Radosno detinjstvo. Ako na tlačovke zdôraznili, mesto dbalo na financie, takže na

súťažení, ktoré organizoval USAID, od nezávislej agentúry dostalo najvyššiu známku kreditového ratingu v našej krajine. Mestu sa v podmienkach ekonomickej krízy podarilo realizovať miliónové infraštruktúrne projekty s priemerným ročným rozpočtom v hodnote 130 miliónov eur, kým predchádzajúca mestská vláda mala k dispozícii 200 miliónov eur ročne. Po prezentácii uvedených výsledkov mestskej vlády primátor Pavličić informoval, že mesto ako právny subjekt a primátor a členovia Mestskej rady ako fyzické osoby začali súdne konanie proti Agentúre pre boj proti korupcii. Žiadajú, aby sa zo stránky agentúry vymazalo oznámenie, že porušili zákon, a aby sa zistila zodpovednosť ľudí z agentúry. Primátor Pavličić oznámil okrem iného aj začiatok výstavby Žeželjovho mostu na Dunaji, ktorá už mešká. E. Šranková

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Veterné parky rozfukovali nedôveru pondelok 12. marca sa uskutočnilo 30. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, pôvodne plánované na 27. januára a z opodstatnených dôvodov odročené. Zasadnutie začali minútkou ticha na počesť tragicky zosnulého premiéra Zorana Đinđića, ktorého zabili 12. marca 2003 v Belehrade. Na rokovacom programe zasadnutia tridsiati prítomní výborníci prerokovali štyri body, medzi nimi aj návrhy rozhodnutí o vyhotovení plánu podrobnej regulácie pre veterné parky Kovačica a Wind Kovačica. Zdôvodnenie k týmto dvom bodom dali predseda obce Miroslav Krišan a vedúci oddelenia pre urbanizmus, bytovo-komunálne a inšpekčné práce Ing. Ivan Babka. Zdôraznili význam tejto investície a vysvetlili, že tu ide o čistý priemysel, o splnenie cieľov vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, teda o výrobu elektriny z vetra. Investorom dvoch veterných parkov v celkovej hodnote 200 až 250 miliónov eur, ktoré by sa mali stavať na území obce je

Záber zo zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica

podnik Elektrawinds z Belehradu. Podobné veterné parky sa už stavajú alebo sa ich výstavba plánuje aj na území obcí Bela Crkva, Kovin, Pančevo, Alibunar, Boljevac, Inđija a inde. Pokým Ing. Ivan Babka presviedčal výborníkov, že obec nateraz spĺňa všeobecné podmienky a dodržiava procedurálne pravidlá v súlade so zákonom, niektorí predstavitelia opozičných strán sa vyjadrili proti uvedeným návrhom a uviedli

PRÁCA MESTSKEJ SPRÁVY NOVÝ SAD 2008 – 2012

Prezentácia výsledkov rimátor mesta Nový Sad Igor Pavličić v pondelok 12. marca 2012 predstavil výsledky práce Mestskej správy v uplynulom štvorročnom období. Údaje o výsledkoch dosiahnutých vo „vitálnych“ oblastiach porovnal s tým, čo dosiahla predchádzajúca mestská vláda, ktorá podľa jeho slov nakladala s väčšími rozpočtovými prostriedkami. Na tlačovke sa okrem primátora zúčastnili predseda Zhromaždenia mesta Aleksandar Jovanović, námestníci primátora, členovia Mestskej rady a riaditelia mestských verejných podnikov. Primátor Pavličić pripomenul, že sa najdôležitejšie investície realizovali v oblasti dopravnej, komunálnej a optickej infraštruktúry, ako i to, že sa vkladalo aj do zdravotníctva a sociálnej

17. 3. 2012

11 /4482/

ochrany. Uviedol, že je vybudovaných 7 862 km nových bulvárov a vyasfaltovaných a poplátaných 220 km dopravných plôch. Okrem toho je vybudovaných 50 km vodovodnej a 29 km teplovodnej siete, ako aj 144 km kanalizácie. V oblasti optickej infraštruktúry je nainštalovaných 150 kilometrov a montovaných 850 kamier. Zo slov primátora Nového Sadu tiež vyplynulo, že v priebehu uplynulých štyroch rokov vybudovali 38 km cyklistických dráh, namontovali 8 583 kusov svietidiel verejného osvetlenia, upravili nábrežie a ochranné hrádze. Tiež vyzdvihol značné úsilie o ozeleňovanie, ako i výstavbu a rekonštrukciu detských ihrísk. Priestor základných škôl sa rozšíril o 17 162 štvorcových metrov a predškolských ustanovizní o 13

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH oSáD TUrISTICKá orGANIZáCIA oBCE BáČSKy PETroVEC

SELENČA

V nových miestnostiach O

Pre poľnohospodárov

becná Turistická organizácia do– V Petrovci chybujú nejaké obteraz sídlila v budove starého sahy, ktoré by prilákali turistov na obecného domu v Ulici maršala Tita. Po samotné podujatia. Je predpoklad, úprave časti budovy starej štátnej škože potom z tých akcií zostanú aj urly nedávno sa presťahovala do kancečité stopy, resp. artefakty, ktoré si lárií na rohu Ulice Maxima Gorkého. turisti tiež môžu obzrieť. PlánujePred desaťročím či dvoma o turiste niečo v tomto smere? tických obsahoch predovšetkým v – Jednou takou akciou by mala byť rámci vidieckej turistiky v obci Báčsky škola ľudového výtvarníctva. PláPetrovec sa veľa nevedelo. S vlnou nujeme ju realizovať s miestnym globalizácie a predovšetkým rozvoja spolkom umelcov a niektorými skúelektronických médií a internetu aj v senými ľudovými umelcami z iných tomto dedinskom prostredí sa pokúsili Jaroslav Martinko prostredí. Mala by trvať dva víkendy. prilákať turistov tradičnou dobroV pláne je aj tábor tesania dreva, na srdečnosťou a gastronomickými pochúťkami. Potom ktorý si zavoláme majstrov umelcov z regiónu, im ukázali aj kultúrne obsahy. V Báčskopetrovskej obci ktorí dokážu pekne spracovať drevo a dať mu sa začalo pracovať v tomto smere a postupne sa sprí- umeleckú formu. Z toho zostanú skulptúry, ktorým stupňovali krásy prostredia. V obci sa obnovili žens- potom nájdeme priestor, kam ich umiestnime. Pre ké spolky a združenia s cieľom zachovať tradičné re- petrovské prostredie je napr. zaujímavý aj rent a bike, meslá, tiež rôzne galérie, ktoré návštevníkom ponúkli čiže požičovňa a opravovňa bicyklov. Je dosť turisrozličné suveníry. tov, ktorí do Petrovca chodievajú cez dovolenky a V decembri roku 2006 vznikla obecná Turistická navyše budú chodievať aj do akvaparku. V Petrovorganizácia, ktorá na vyššej úrovni zastrešila snahy ci je bicykel tradičným prepravným prostriedkom, jednotlivcov, začala prezentovať obec na rôznych veľ- lebo je osada príliš veľká, aby sa chodilo pešo. Zatrhoch a organizovať rôzne výletnícke túry do dedín pojili sme sa do projektu medzinárodnej cyklisticv rámci obce. Do ponuky regionálnych turistických kej dráhy tiahnucej nábrežím Dunaja a najbližším centier sa postupom času dostali aj ústredné po- okolím. Z toho dôvodu je pre nás zaujímavá výstavba dujatia v obci – Slovenské národné slávnosti, Deň Pe- dráhy pre cyklistov od Hložian do Petrovca, keďže trovca, Festival klobás, podujatie Svadba v Kulpíne, takú dráhu od Petrovca do Kulpína už máme. Z priejarmoky umenia a iné. Snahy pracovníkov v pe- skumu sa zistilo, že práve cyklisti sú turisti, ktorí v urtrovskej To si všimli aj na štátnej úrovni a tak sa obec- čitom prostredí nechajú najviac peňazí, lebo so sená petrovská turistika roku 2009 ovenčila aj pre- bou nenosia takmer nič. stížnym ocenením Turistický kvet za rozvoj dedinskej – V Petrovci sa v poslednom období dosť hoturistiky, afirmáciu miestnych gastronomických vý- vorí o stánkoch na predaj suvenírov. Okrem už robkov, zvykov a služieb. V súčasnosti To má dvoch existujúcich galérií a spolkov, ktoré takto oslozamestnancov a určitý počet vonkajších spolupra- vujú návštevníkov, počuli sme, že aj TO má plácovníkov. ny v tejto oblasti? Na aktuálne témy v oblasti turistiky v obci sme si – Do začiatku leta plánujeme zariadiť priestor na pohovorili s úradujúcim riaditeľom ToBP Jaroslavom predaj suvenírov. Chceli by sme tento domček Martinkom. umiestniť nad Begej vedľa parku pri bývalej Hviez– O stredisku rurálnej turistiky sme čitateľov na- de. Vieme, že aj iné organizácie plánujú stavať svošich novín už neraz informovali. Na funkcii úra- je domčeky, takže v budúcnosti turistom budeme dujúceho riaditeľa ste iba zopár mesiacov, ale iste ponúkať bohatú paletu rozličných suvenírov. Plározmýšľate a plánujete, ako pozdvihnúť turistickú nujeme vypísať aj súbeh na petrovský suvenír, ponuku v Báčskopetrovskej obci v tomto a bu- resp. odznak, ktorý by mal byť veľavravný a k tomu dúcich rokoch? aplikovateľný na rôznych druhoch suvenírov. Naše – Máme mnoho plánov, ale všetko závisí od fi- partnerské mesto Vukovar napr. má vytypovanú honančných prostriedkov, ktoré sú predpokladom ich lubicu, ktorá predstavuje prvé hodiny nájdené vôrealizácie. Preto sa obraciame na všetky strany a pro- bec v Európe. stredníctvom projektov a grantov sa pokúsime pro– Pálčivým problémom takmer všade sú fistriedky zabezpečiť. S cieľom zviditeľniť naše pro- nančné prostriedky. Financujete sa z rozpočtu. stredie a informovať záujemcov doma a v zahrani- Aké sú výhľady na získanie viac vlastných pročí o tom, čo naše prostredie ponúka, musíme cho- striedkov? diť na veľtrhy turistického ruchu. Pre nás sú najzau– Práve písaním kvalitných projektov a ich realijímavejšie veľtrhy v Novom Sade, Belehrade, resp. šir- záciou. Už teraz robíme na utvorení predpokladov, šie v regióne, v Bratislave, na ktorých sa nielen aby sme správou ubytovacích kapacít a predajom predstavíme, ale aj nadviažeme spoluprácu s turis- gastronomických pochúťok a suvenírov v budúcnosti tickými agentúrami, ktoré záujemcov privedú k získali značnejšie prostriedky, ktoré by sme znova nám. Za pomoci pokrajinskej To sa plánujeme zú- mohli vložiť do prezentácie nášho prostredia. častniť na veľtrhoch v Banji Luke a v Bukurešti. J. Č-p

V pondelok 27. februára v miestnostiach Hasičského domu v Selenči odznela prednáška pre poľnohospodárov v organizácii podniku Agro Grňa z Pivnice. Prítomných privítal Ján Brňa, vedúci kooperácie, o podniku hovoril Vladislav Nedić, kým majiteľ podniku Janko Grňa hovoril o možnostiach, ktoré tento podnik ponúka na začiatku nového výrobného cyklu. Brankica Cvijićová ozrejmila zákonné predpisy týkajúce sa verejných skladov poľnohospodárskych výrobkov. Ako hostiteľka sa prihovorila aj zamestnankyňa v zastupiteľstve podniku v Selenči Ľudmila Strehárska. Juraj Berédi-Ďuky

PIVNICA

Kurz angličtiny Ekologická spoločnosť dedinského turizmu a rozvoja vidieka z Pivnice organizuje krátky kurz anglického jazyka pre všetky vekové kategórie a všetky úrovne znalosti. Prednášať bude Aleksandar Veljić, ktorý sa usiluje prezentovať gramatiku anglického jazyka veľmi jednoduchým spôsobom. Kurz sa realizuje v priestoroch Miestneho spoločenstva 17., 18., 24. a 25. marca od 19. do 21. hodiny. Poslucháči za 800 dinárov dostanú tri knihy, medzi ktorými aj manuál pre anglický jazyk. Bližšie informácie a prihlášku na kurz zaslať na e-mailovú adresu ekolosko.pivnice@yahoo.com. Mirko Vlček

BINGUĽA

Spolkári v akcii Členovia SKUS Štefánik v Binguli v sobotu 3. marca zorganizovali pracovnú akciu s cieľom upraviť nádvorie a záhradu spolku. Bola to inak prvá akcia novej správy, v čele ktorej je predseda Zlatko Záskalický, podpredseda Bojan Kaňa a tajomník Darko Virag. Keďže sa rozhodli znovu oživiť činnosť spolku, najprv bolo treba vytvoriť základné podmienky na prácu. Preto sa pustili do roboty, olíčili miestnosti spolku a dali do poriadku aj okolie budovy. Nasledujúci krok novej správy treba očakávať na kultúrnom pláne. St. S.

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z ORGANIZAČNÉHO VÝBORU VEĽKEJ NOCI V KULPÍNE

Dôraz je na kvalite j tohto roku sa vo Veľkonočnú nedeľu 8. apríla uskutoční podujatie Veľká noc v Kulpíne zahrnujúce verejnú degustáciu dobrých domácich vín a domácej klobásy. V piatok 9. marca bolo prvé zasadnutie organizačného výboru tohto tradičného podujatia, ktoré má na starosti Spolok vinohradníkov a vinárov. Ako povedal predseda organizačného výboru Michal Dovičin, prípravy štartovali už začiatkom marca. Vzorky klobásy a vína záujemcovia môžu odovzdať 31. marca a 1. apríla (sobota a nedeľa) v priestoroch Poľovníckeho domu v Kulpíne. Odovzdané vzorky budú hodnotiť osobitné komisie, a to 5. apríla na Zelený štvrtok. Spomínaná verejná degustácia klobás a vína bude prebiehať v kulpínskom kaštieli vo Veľkonočnú nedeľu so začiatkom

o 17. hodine. Predtým odznie kratší kultúrno-umelecký program a udelia sa odmeny za najlepšie súťažiace vína a klobásy. − Vlani súťažilo 117 vzoriek vín, a to nielen z Vojvodiny a Srbska, ale aj zo Slovenska, Česka, Chorvátska. Tohto roku sme tiež mali kontakty s výrobcami a už máme zahlásené vzorky vín z Pezinka, z Česka, z Moravy, potom z Iloka, Erdevíka, Aradáča, Bajše, Báčskeho Petrovca, Hložian a, samozrejme, Kulpína. Tohto roku očakávame viac vzoriek vín, aj keď nám nezáleží na kvantite, ale predovšetkým na kvalite súťažiacich vzoriek. Keď ide o klobásy, očakávame takých 40 − 50 vzoriek, ako aj minulé roky. Vzorky vína každoročne hodnotí medzinárodná odborná komisia zložená z expertov enológov z Českej republiky, Chorvátska a z Vojvodiny.

Zo zasadnutia organizačného výboru veľkonočného podujatia v Kulpíne

Klobásy hodnotí tunajšia komisia, lebo ide o náš lokálny výrobok, ktorí my sami najlepšie poznáme a môžeme vyhodnotiť, − ozrejmil predseda kulpínskeho vinárskeho spolku M. Dovičin. V rámci sprievodných podujatí Veľkej noci v Kulpíne rozličné kraslice pripravia deti Základnej školy Jána Amosa Komenského a

budú ich dávať návštevníkom na vchode do kaštieľa. Usporiadajú aj súťaž o najkrajšie omaľované vajíčko. Prítomní si budú môcť pozrieť aj výstavu Spolku kulpínskych žien v miestnostiach v areáli kaštieľa a ženy, ako aj každý rok, pripravia výstavu veľkonočných koláčov. K. Gažová

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

V STAREJ PAZOVE PREDSTAVILI PROJEKT

Všestranná činnosť V

Ako zlepšiť postavenie žien V

organizácii Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova a Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v utorok 6. marca usporiadali kreatívne dielne. Žiaci zhotovovali ôsmomarcové darčeky, ktoré Z ôsmomarcového inkluzívneho veľtrhu spolu s inými ručných prác vystavovateľmi predávali 7. a 8. marca na Ná- nie obchodnej marže do 10 permestí Dr. Zorana Đinđića v Starej cent na stravu a vybavenie pre báPazove. Na ôsmomarcovom in- bätká. Petíciu podpísali početní kluzívnom veľtrhu ručných prác sa Staropazovčania. Regionálna rozvojová agentúzúčastnilo niekoľko desiatok vystavovateľov nielen z Pazovy, ale ra Srem a Kancelária pre mlaaj z Belehradu, Pančeva, Kragu- dých Obce Stará Pazova usporiadajú v pondelok 19. marca jevca a iných miest. Aj pazovská Kancelária pre mla- jednodňový výcvik pre začiatočdých sa zapojila do akcie Bitka za níkov v biznise. Záujemcovia sa bábätká a počas dvoch dní (7. a 8. môžu prihlásiť v miestnostiach marca) občania podpisovali petí- tejto kancelárie. a. lš. ciu za zrušenie DPH a obmedze17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

organizácii Mládežníckeho klubu Obce Stará Pazova do konca júna 2012 v Starej Pazove sa bude realizovať projekt Zveľadenie ekonomického postavenia žien cez promóciu a podporu ženského podnikateľstva. Projekt finančne podporila švédska vláda v spolupráci so Správou pre rodovú rovnoprávnosť Ministerstva práce a sociálnej politiky. V budove ZO Stará Pazova v piatok 9. marca ho predstavila Vjera Rudovićová, tamojšia odborníčka pre rodovú rovnoprávnosť a jedna z autoriek projektu. Podporu realizácii tohto významného projektu dala i lokálna samopráva a v nadchádzajúcich mesiacoch sa má uskutočniť 10 výcvikov zainteresovaných žien. Témy výcvikov sú (alebo budú) určené na základe ankety vykonanej medzi nezamestnanými ženami a ženami podnikateľkami z územia Staropazovskej obce. Štatistické údaje ukazujú, že na území obce dnes pôsobí okolo 2 500 remeselníckych dielní a z

tohto počtu vyše 700 vlastnia práve ženy. S cieľom zväčšiť tento počet a posmeliť ženy, aby sa neobávali samy začať podnikať, pristúpilo sa k realizácii tohto projektu, ktorý je na území Srbska vyhlásený za najúspešnejší. Ako na tlačovke povedala Vjera Rudovićová, v rámci realizácie projektu sú naplánované i dielne a semináre a na nich sa zainteresované ženy budú učiť ako vypracovať biznis plán, potom získajú vedomosti z priameho predaja výrobkov a z oblasti finanncií, témou bude aj rozvoj rurálnej turistiky. Úspešné ženy podnikateľky o svojom biznise budú hovoriť aj žiakom záverečných ročníkov ekonomickej a technickej školy v Starej Pazove. Veľkú podporu tomuto projektu dala i lokálna samospráva a podľa slov Gorana Jovića, predsedu Obce Stará Pazova, ženy v obci vždy mali podporu lokálnej samosprávy vo všetkých sférach ich pôsobenia. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD ZASADAL LOKÁLNY PARLAMENT MESTA PANČEVO

Teraz majú deficit a úvod zasadnutia Zhromaždenia obce Pančevo vo štvrtok 8. marca výborníci minútkou ticha vzdali poctu trom spoluobčiankam, ktoré pre násilnícku jazdu vodiča utratili život v hroznom dopravnom nešťastí na vstupe do Belehradu. Predseda Zhromaždenia Tigran Kiš oboznámil zhromaždenie so založením novej výborníckej skupiny Socialistickej strany Srbska, ktorú tvoria Predrag Milković, bývalý člen DSS, a traja teraz už bývalí výborníci Hnutia Sila Srbska Andrija Čečarić, Olgica Kličarićová a Rade Vukojević. Všetci na začiatku mandátu boli inak členmi Srbskej radikálnej strany. Aj ďalší dvaja radikáli Velimir Tomić a Boško Kvočka si počas mandátu prezliekli stranícke tričko a po vylúčení zo Srbskej pokrokovej strany pred dvomi mesiacmi pôsobia ako nezávislí výborníci. Stredobodom pozornosti zhromaždenia bola rebilancia mestského rozpočtu, podľa ktorej sa do mestskej pokladnice v tomto roku má vliať 4,3 miliardy dinárov a výdavky sú plánované v sume 4,7 miliardy dinárov. Takto vznikol rozpočtový deficit v hodnote 395 miliónov dinárov. Tento deficit, ako aj splácanie úverov, budú kryť z pro-

striedkov zo zadlženia na základe zmluvy z minulého roku a emisie cenných papierov v hodnote 274,7 milióna din, tiež z prostriedkov prenesených z minulého roku v

striedkov v niektorých položkách. Určené je, že 167,7 milióna dinárov zvyšných úverových prostriedkov na kapitálové investície použijú na kúpu autobusa na verejnú prepravu, výstavbu objektu na triedenie komunálneho odpadu, pokračovanie výstavby fekálnej kanalizácie, rozšírenie parku Ľudová záhrada a na projekt a začiatok vý-

Časť prostriedkov z úverov využijú aj na úpravu najkrajšieho parku v Pančeve – Ľudovej záhrady

sume 428 miliónov dinárov. V zdôvodnení sa okrem iného uvádza, že rebilanciou sú vlastne rozvrhnuté prenesené prostriedky z roku 2011, zladené je míňanie prostriedkov z neuskutočnených úverov z minulého roku a zmenil sa účel pro-

stavby strešnej krytiny na trhovisku. Opozícia sa kriticky zmienila o tejto rebilancii, a tak Božidar Koprivica (SPS) vyzval vládnucu koalíciu, aby sa prestala zadlžovať, Predrag Patić (LDS) konštatoval,

DELEGÁCIA KOSOVSKEJ KAMENICE V STAREJ PAZOVE

Chcú rozšíriť spoluprácu edávno na kým počtom tak pozvanie domácich, ako aj Gorana Jovića, zahraničných inpredsedu obce, vestorov, ktorí v Starej Pazove tam úspešne pobudla delepodnikajú. Delegácia Obce Kogácia z Kosovsovská Kameniskej Kamenice v ca. Cieľom náčele s Bobanom vštevy bolo nadJeftićom, predviazať spoluprásedom obce, cu medzi týmito mala možnosť dvomi obcami. obzrieť si celú Predstavitelia z Staropazovskú Kosovskej Ka- Oduševnili sa tým, čo videli v Obci Stará Pazova – delegácia Obce obec: tamojšie menice boli Kosovská Kamenica priemyselné priam oduševzóny, osady v Ponení tým, čo videli v Staropazov- mosprávu v Srbsku. Oduševnili sa dunajsku, komplex bazénov, Šporskej obci, ktorá bola roku 2011 vy- bohatou infraštruktúrou, výbor- tové stredisko Futbalového zväzu hlásená za najlepšiu lokálnu sa- nou geografickou polohou a veľ- Srbska, cirkvi a školy…

že dotácie verejným komunálnym podnikom sú ťažké bremeno pre mesto, a Petar Jojić (SRS) poznamenal, že v rebilancii nevidieť snahy o šetrenie. Po vyše dvojhodinovej rozprave väčšinou hlasov schválili rebilanciu rozpočtu. Nasledovali správy o hospodárení verejných a verejno-komunálnych podnikov, ako aj zmeny programov ich hospodárenia v tomto roku. Odzneli niektoré poznámky, no obsiahlejšia polemika sa nerozprúdila a všetky dokumenty dostali zelenú. Rozhodnutím o zmenách a doplnkoch Štatútu mesta Pančevo je stanovené iba zlaďovanie jednotlivých ustanovení Štatútu so Zákonom o verejnom vlastníctve, takže sa očakávalo, že to bude iba formálna záležitosť. Výborníčka LDS z Vojlovice Mirjana BalogováKormanyosová využila rozpravu o najvyššom mestskom akte, aby znovu nastolila otázku úradného používania slovenského jazyka a písma na území MS Vojlovica, pričom obvinila vládnucu koalíciu, že na tom pláne nič neurobila, aj napriek sľubu primátorky Pančeva Vesny Martinovićovej na zhromaždení občanov vo Vojlovici v novembri roku 2008, že táto otázka bude riešená. Vyvolalo to ostrú polemiku medzi výborníkmi DS a primátorky na jednej strane a výborníkmi LDS na druhej strane. V. Hudec „Som veľmi rád, že som opäť v Starej Pazove. Predseda Goran Jović bol u nás na Kosove pred pár mesiacmi a vtedy sme podpísali zmluvu o spolupráci. Podnikatelia tiež mali príležitosť stretnúť sa, lebo skutočne môžeme mať peknú spoluprácu. Už sme sa rozprávali na tému spracovania papriky a táto spolupráca sa uskutoční v blízkej budúcnosti. Tiež sme navrhli, aby naši žiaci, ktorí navštevujú Srbsko v rámci výletov, záväzne pobudli aj v Starej Pazove,“ povedal okrem iného Boban Jeftić. Prvý človek Staropazovskej obce ohlásil i ďalšiu návštevu Kosovu a priateľský futbalový zápas medzi dvomi klubmi. Jeden bol už zohraný na ihrisku pazovskej Jednoty, kým tento druhý bude v Kosovskej Kamenici a hostiteľom má byť FK Ropotovo. A. Lš.

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA ZDRUŽENIA STAROBNÝCH PENZISTOV A INVALIDOV PRÁCE V HLOŽANOCH

Pribúdajú noví členovia bidve siene kaviarne Pod lipami v Hložanoch vyplnili penzisti a invalidi práce 8. marca popoludní. Bolo ich tam dozaista vyše 130 a dámy ku Dňu žien dostali klinčeky.

líča. Skrášľovali stred Hložian, obnovili spoluprácu s miestnym Spolkom žien Slovenka, zásobovali členstvo lacnejšími potravinami a kurivom, v spolupráci s Fondáciou Jarmila pri-

Hložianski penzisti snemovali na Deň žien

Výročné volebné zhromaždenie sa začalo minútou ticha na počesť zosnulým členom. Po voľbe pracovného predsedníctva pustili sa do lúskania rokovacieho programu. V správe o činnosti predseda Ondrej Lovás skonštatoval, že aj vlani boli činní. Absolvovali výlety k Dunaju a do Kovačice, ba dostali sa aj do Ho-

pravili a odovzdali 20 balíkov s potravinami a hygienickými potrebami starým a ohrozeným spoluobčanom. – Začleňujú sa noví členovia a je tu aj pekný počet poistencov. Bez penzistov sa v Hložanoch neobíde ani jedna spoločenská aktivita, – povedal o. i. predseda Lovás.

Finančné správy predostrel pokladník Pavel Baďan. Združenie vlani nakladalo s pomerne malým rozpočtom a ešte sa mu zvýšilo súhrnne viac než 40 000 dinárov. Po schválení správy o činnosti a hospodárení (bez diskusie) nasledovali voľby. Predseda pracovného predsedníctva v tomto kontexte Ján Haška povedal: − My, ako správa, sme sa zhodli, aby sme na ďalšie štyri roky zvolili staronové predsedníctvo: Ondrej Lovás – predseda starobných penzistov, Ondrej Pavčok – predseda invalidov práce, Pavel Baďan – spoločný pokladník, Zuzana Turóciová – spoločná tajomníčka, a členmi výboru sú: Zuzana Šranková, Ján Kráľovský, Michal Kukučka, Michal Šulc, Ján Haška a Ján Eliaš. Nikto nebol proti, diskusia sa opäť nekonala, takže staronové predsedníctvo dostalo zelenú na nasledujúce štyri roky. Namiesto Turóciovej, ktorá na poste tajomníčky nahradila zosnulého Štefana Kukučku, zvolili,

tiež jednohlasne, Zuzanu Dudkovú. Prezentujúc plán práce na rok 2012, Ondrej Lovás napočítal celý rad budúcich aktivít a dodal, že jedným z cieľov bude prilákať nových členov. Finančný plán podľa slov Pavla Baďana predpokladá zvýšenie rozpočtu na 215 000 dinárov. Do Výkonného výboru obecného Združenia starobných penzistov a invalidov práce zvolili: Ondreja Lovása, Zuzanu Turóciovú, Jána Kráľovského, Michala Šulca, Zuzanu Galambošovú, Jána Hašku a Pavla Baďana. V rámci posledného bodu (Otázky a návrhy) Pavel Baďan vyzval penzistov, aby sa tejto jari osobitne činili pri úprave osady. A aby sa zúčastnili v nadchádzajúcich voľbách. Prihovorili sa aj niektorí hostia a osobitne zarezonovali slová penzistu z Petrovca Jána Kolára: – V Hložanoch sa vždy zvlášť dobre cítim. Pekne je s vami, lebo pekne spolupracujete; hoci je nás v Petrovci podstatne viacej, my sa v takom veľkom počte ako vy nemôžeme stretnúť. Neviem, či je problém vo vedení, alebo v mentalite... Pri domácich rohlíkoch, káve a hudbe zo syntetizátora hložianski penzisti si, neúradne, pohovorili aj o tom, čo ich teší, aj o tom, čo ich ľaká... Juraj Bartoš

EKUMENICKÝ SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB V KYSÁČI

BÁČSKY PETROVEC

Nech zvíťazí spravodlivosť

Za pokoj a mier

menutých cirkvách v Kysáči líšili len pesničkami, ktoré sa spievali, a kázňami, ktoré v EMC mala superintendentka Anna Páliková-Kunčáková a v evanjelickom kostole velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Na oboch miestach ženy čítali rovnaké texty a modlitby. Bývali roky, keď ve-

Z ekumenického večierka v EMC

kumenický Svetový deň modlitieb 2012 prebiehal pod heslom Nech zvíťazí spravodlivosť. Tento deň si v Kysáči pripomenuli v piatok 2. marca v zboroch Evanjelickej metodistickej cirkvi a Slovenskej V kysáčskom kostole pri príležitosti evanjelickej a. v. cirkvi. Primerané texty k tohtoroč- Svetového dňa modlitieb nému modlitebnému dňu pripravili kresťanské riaci týchto dvoch cirkví v Kysáči spoločne priženy z Malajzie. Večierky usporiadané k Ekume- pravovali a realizovali Svetový deň modlitieb. A nickému svetovému dňu modlitieb sa v spo- bývalo to pekne. E. Šranková

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

predvečer Dňa žien v piatok 2. marca zo všetkých kútov sveta odznievali modlitby za pokoj, mier, vzájomné akceptovanie. Pri rozmanitosti náboženstiev je nesmierne dôležitá tolerantnosť, harmónia, náboženský súlad, ako aj spravodlivý a integrálny rozvoj pre každého. Ženy z Malajzie tento rok vyzvali kresťanov zamyslieť sa nad nespravodlivosťou. V programe Nech zvíťazí spravodlivosť v rámci ekumenického Svetového dňa modlitieb sa zasadzujú za spravodlivosť, uvažujú, ako ju dosiahnuť. Aj v petrovskom chráme Božom si uctili snahy žien z Malajzie primeraným programom, v ktorom cirkevníčky čítali texty, spieval cirkevný a mládežnícky spevokol a modlitby a príhovor predniesol farár petrovský Juraj Nímet. V pôstnom období sa tradične usporadúvajú evanjelizačné večierky, a to je aj v Petrovci ustálenou praxou. Na prvom večierku s prednáškou 8. marca hosťoval pivnický pán farár Ján Zahorec. Na návštevu zavítali okrem zborovej správy aj početní Pivničania.

A. H.

Z NAŠICH OSÁD ktoré v prípade registrácie bude musieť byť omnoho drahšie, budem mať komu predať. Rovno preto som veľmi obozretný a ešte stále sa do registrácie nepúšťam.“ Pohľady nášho spolubesedníka, radáčski vinohradníci a vinári v ako aj ostatných aradáčskych vinopriebehu uplynulých 20 rokov výhradníkov sú v týchto dňoch obráznamne zdokonalili výrobu hrozna a tené do vinohradov. Aj keď vo chvívína a dosiahli pozoruhodné výsledky li našej návštevy (štvrtok 23. fena pláne promócie svojich vín. Idea zabruára) pre vysoký sneh ešte neboli pojiť vinárov do turistickej ponuky, vo vinohrade, obávajú sa, že nízke ktorá sa tu spomína už niekoľko rokov, teploty zanechajú následky na viniči. ešte stále je len na začiatku. Viacerí vi„Bolo skutočne veľmi chladno. V nári síce začali uvažovať o výstavbe dedine sme namerali až 28 °C pod vlastných vinární na uhostenie príbodom mrazu a obávam sa, že v padných hostí, avšak ďalej od toho veľchotári ortuť klesla aj do tridsiateho mi nepokročili, čomu je na vine iste nestupňa. Prezrel som kĺče, ktoré mám dostatok financií. O podmienkach rozdoma, a všimol som si, že mnohé voja vínnej turistiky, zákone a februárodné očká vymrzli. Ako sa to prerovej kalamite sme sa rozprávali s Jájaví na úrode, v značnej miere závinom Hrubíkom, ktorý nám v týchto sí od odrody, ale už teraz je jasné, V týchto sudoch je uložené veľmi kvalitné víno, o čom svedčia aj dňoch ukázal svoju novú pivnicu tvo- početné medaily z degustácií. Na zdravie! že úroda bude nižšia ako obvykle. riacu vlastne základ budúcej vinárne. Vranac je napríklad veľmi citlivý, takRealizáciu týchto ideí však, podľa slov nášho že sa obávam, že všetky očká, ktoré boli nad sne„Prečo by napríklad turisti, ktorí prídu do Bieleho Blata, nemohli prísť aj do našej vinárne, kde spolubesedníka, významne brzdí zákon o víne, hom, vymrzli. Niektoré odrody môžu vydržať by okrem vína mohli koštovať a kúpiť si domáce ktorý stanovil, že víno môže predávať iba re- nízke teploty, ale neviem, ako vydržali teraz. špeciality – klobásy, slaninu, šunku, syr...“ uva- gistrovaný výrobca, ktorý k tomu musí splniť Obávam sa, že aj rajský rizling, ktorý je najožuje Ján Hrubík. „Podobné vinárne už jestvu- celý rad prísnych podmienok. Pritom zákon všet- dolnejší, významne vymrzol. Stupeň škody zisjú na severe Báčky, v Srieme, vo Vršci, tak pre- kých výrobcov, tak veľkých, ako aj malých, dal tíme na tvári miesta a tomu potom prispôsočo by neboli aj v Aradáči. Treba však na tom, a do jedného koša a pre všetkých platia rovnaké bíme aj spôsob strihania, čiže z toho, čo zostazvlášť na marketingu, ešte mnoho robiť, ibaže pravidlá. Spĺňanie prísnych podmienok na re- lo, necháme viac – ako my tomu povieme na nemôže to robiť človek sám. Žiadalo by sa za- gistráciu a prípravu vína na predaj významne rod. Nízke teploty a sneh značne odročili aj stripojiť aj obec a obecnú turistickú organizáciu. Je zvyšuje výrobné a iné náklady, následkom čoho hanie vinohradov, takže teraz len čakáme krajsvojráznym paradoxom, že najväčším turistic- víno ako konečný výrobok musí byť omnoho šie počasie, aby sme šli urýchlene orezovať. Nekým podujatím v Zreňanine sú Dni piva, hoci pi- drahšie. smieme dovoliť, aby vinič začal pučiť, lebo vy„Usilujem sa zabezpečiť všetky zákonom ur- ťahovaním ostrihaných haluzí možno poškodiť vovar tu už dávno nemáme. Nemám nič proti tomu, aby sa usporadúvali aj Dni piva, ak je z čené podmienky na registráciu, ale mám k puky, a tak ešte zväčšiť škodu,“ vysvetlil skúsetoho nejaký osoh, ale prečo by sme nemali na- tomu veľké výhrady,“ hovorí J. Hrubík. „Za kva- ný vinohradník Ján Hrubík z Aradáča. litu vína môžem ručiť, ale sa obávam, či to víno, príklad aj Dni vína alebo niečo podobné. V. Hudec

S ARADÁČSKYM VINOHRADNÍKOM JÁNOM HRUBÍKOM

O vínnej turistike, zákone, zime...

KLOBÁSY A UHLIE navonok nijako nesúvisia. Keď však lepšie pouvažujeme, zistíme, že aj klobásy aj uhlie slúžia ľuďom, aby ľahšie a príjemnejšie prezimovali. Potvrdili to aj tieto dva zábery urobené v prvý marcový deň v Laliti, keď veľké mrazy riadne poľavili a po hlbokom snehu už len kde-tu zostali zašpinené stopy. Na snímke vľavo vidíme Štefana Turčana, ktorý od mäsiara na vozíku domov prepravoval mäso, klobásy a ostatné mäsové výrobky z 345-kilogramovej ošípanej. Netreba pochybovať, že Turčanovci poriadne naplnili udiareň a mrazničku. Za ten čas sused z náprotivného domu Đura Tamaši (drží kôš na snímke vpravo), jeho syn Miroslav (vpravo) a sused Zdenko Burčiar (vľavo), uskladňovali 4 tony sušeného uhlia. Tri pece aj u Tamašiovcov počas nezvyčajne chladnej zimy poriadne vymietli sklad. Časť uhlia, ktoré si Đura zabezpečil prostredníctvom PD Poľokoop na desať splátok, v jeho domácnosti strovia ešte do konca tejto vykurovacej sezóny, ale väčšie množstvo už nachystali na budúcu zimu. J. Pucovský

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD takže vlani sme mali dve skutočne pozoruhodné promócie. Na výbornú to dopadlo na turistickom podujatí Dni piva v Zreňanine. Tesne pred podujatím sme vyrobili čerstvé klobásobotu 10. marca na tradičnej 22. Na svoje prišli aj jedáci, ktorí súťažili sy, ktoré sme na tvári miesta piekli a aradáčskej klobasiáde zvolili naj- v rýchlom jedení klobás. Primát naj- predávali. Ozvena bola skutočne lepšiu aradáčsku klobásu. O tento ti- jedáka si aj v tomto roku zachoval Pa- veľmi pozitívna. Podobným spôsotul sa uchádzalo spolu 34 klobás, z vel Široký, ktorý stogramovú klo- bom sme svoje výrobky prezentovali ktorých po troch kvalifikačných de- básku zjedol a zalial vodou za 31 se- aj počas festivalu zvykov a obyčají V gustáciách do finále postúpilo 12. Vy- kúnd, o 4 sekundy pomalšie ako aradáčskom šírom poli. Venujeme sa robili ich Pavel Kovšak aj iným aktivitám, kavský, Adam Haktoré sú v prospech cenus, Vladimír Nemlej dediny. Zamerali sme čok, Magdaléna Lasa hlavne na poľnohosbátová, Vladimír podárstvo, keďže žijeme Zvara, Adam Radna dedine a každý z nás linský, Michal Labát, je po troche aj poľnoPavel Viliačik, ako aj hospodár. V súlade s Juraj Jánošík a Jarotým vlani sme iniciovaslav Zahorec (po li rovnanie ciest, ktoré dve klobásy). Dvapotom podporila celá násťčlenná degusdedina. Takisto sme šli tačná komisia rozupevniť stromky vysahodla, že najlepšiu dené vôkol Aradáča, klobásu vlani vyrobil Víťazom Jaroslavovi Zahorcovi a Jurajovi Jánošíkovi (tretí a ktoré vietor povyhýnal, Jaroslav Zahorec a štvrtý zľava) blahoželali predseda degustačnej komisie Ivan aby sme ich zachránili druhá a tretia cena Zvara, primátor Zreňanina Dr. Mileta Mihajlov (zľava) a pred vysušením. Usposa dostala Jurajovi predseda združenia Juraj Viliačik (úplne vpravo) riadali sme aj niekoľko Jánošíkovi. Pritom vydarených a veľmi členovia komisie konštatovali, že ich vlani. Potom nasledovala chutná ve- dobre navštívených prednášok na úloha vonkoncom nebola ľahká, čera a zábava pri hudbe bieloblatskej poľnohospodárske témy, na ktorých lebo klobásy boli skutočne kvalitné skupiny Bell Ami, a my sme si s Ju- boli aj občania, ktorí nie sú členmi a rozlišovali sa iba v nuansách. Sved- rajom Viliačikom, predsedom Zdru- združenia. Boli sme hosťmi turijskej čí o tom aj fakt, že mienky degustá- ženia milovníkov klobás, ktorý už klobasiády a zorganizovali sme aj torov o tom, ktorá je najlepšia, sa vyše dvadsať rokov bdie nad kvalitou edukačný výlet na novosadský veľpodstatne líšili a najlepšie ich znám- aradáčskych klobás, pohovorili o trh,“ napočítal Juraj Viliačik a zároveň koval Jaroslav Čapeľa, ktorého po- činnosti a plánoch združenia. predostrel plány na tento rok: radie sa úplne zhodlo s konečným „Významným segmentom našej „Činnosť združenia bude rovnaká poradím po sčítaní známok. činnosti je promócia našich výrobkov, ako doteraz, ibaže plánujeme štar-

ZO SÚŤAŽE O NAJLEPŠIU ARADÁČSKU KLOBÁSU

Rozhodovali nuansy V

tovať s novým podujatím – zabíjačkou. Malo by to byť celodenné podujatie, na ktorom chceme znázorniť tradičnú aradáčsku zabíjačku od začiatku do konca. Vedľajšie výrobky, akými sú hurky, matejky a oškvarky ponúkneme na degustáciu zdarma a čerstvo vyrobené klobásy budeme predávať. Prvoradým cieľom je však zachrániť pred zabudnutím a mladým sprístupniť priebeh voľakedajšej zabíjačky. Preto chceme do práce zapojiť niekoľko generácií Aradáčanov – od najmladších po najstarších.“ Na pláne vytvárania výrobnej značky aradáčskej klobásy sa nepokročilo? „Vyžaduje si to veľmi vážnu prácu, čo ešte neznamená, že sa v nastávajúcom období tým nebudeme zaoberať. Predtým však treba vytvoriť hygienické a iné predpoklady na štandardizáciu receptúry na aradáčsku klobásu. Klobásy, ktoré vyrábajú naši členovia, sú kvalitné a chutné, ale sa predsa líšia tak zložením, ako aj chuťou a spôsobom údenia. Výrobná značka pritom znamená, že daný výrobok bude vždy rovnakej kvality a chuti, a my v tejto chvíli to nemôžeme dosiahnuť. Už v tomto roku plánujeme vytlačiť reklamný materiál, na ktorom predstavíme činnosť nášho združenia a zároveň ponúkneme aj recept na aradáčsku klobásu,“ vysvetlil Juraj Viliačik. V. Hudec

ROVNANIE POĽNÝCH CIEST V KYSÁČI

Do sejby po rovnom o ranného sobotného ticha v kysáčskych uliciach zaznieval zvuk traktorov. To poľnohospodári na výzvu Klubu poľnohospodárov zo všetkých častí dediny ponáhľali na vopred dohodnuté miesto. Odtiaľ sa zoradení jeden za druhým premiestnili na poľné cesty. Bolo to 10. marca, keď v Kysáči prebiehalo rovnanie poľných ciest, ktoré je najväčšou akciou kysáčskeho Klubu poľnohospodárov. Pracovalo sa od ôsmej ráno do poludnia, niektoré skupiny i dlhšie. Vo večerných hodinách sa všetci účastníci opäť stretli na jednom mieste, pri večeri a občerstvení, ktoré im pripravilo Miestne spoločenstvo. Predseda Klubu poľnohospodárov Vla-

17. 3. 2012

11 /4482/

dimír Peťkovský nás informoval, že v akcii sa zúčastnilo 112 poľnohospodárov. Mali aj troch hostí z Petrovca. Angažovaných bolo 105 traktorov a určitý počet prívesných strojov. V akcii nebolo problémov, ani čo sa týka strojov, ani čo sa týka ľudí. Menšie poruchy na strojoch sa rýchlo odstránili a pracovalo sa ďalej. Tentoraz upravili vyše 230 kilometrov poľných ciest. Akciu usporiadali presne mesiac skôr ako pred rokom. Vlani cesty rovnali len v apríli a na príčine boli povodne. Tentoraz termín bol priam ideálny, lebo sejba cukrovej repy sa ešte nezačala a počasie žičilo. Ináč kysáčsky Klub poľnohospodárov sa projektom uchádzal o prostriedky na rovnanie ciest, ale

HLAS ĽUDU

Pri jamách v Ulici 13. októbra sa stretla, a potom do poľa vyštartovala početná skupina traktoristov

sa im financie neušli. Každý účastník si teda palivo hradil sám. Pri večeri všetci mali dobrý pocit z vykonanej práce. Ďalšie plány

poľnohospodárov sú zamerané na jarné práce, ktoré sa v chotári pomaly rozbiehajú. E. Š

Z NAŠICH OSÁD Z HODNOTENIA VLAŇAJŠEJ PRÁCE KULPÍNSKYCH ŽIEN

Aj po rokoch svieže nápady ravidelné výročné zasadnutie členky Spolku kulpínskych žien usporiadali v utorok 6. marca v aule základnej školy za účasti spolkárok z Pivnice, Silbaša, Kysáča, Maglića, Petrovca a Hložian. Na začiatku zasadnutia predsedníčka Katarína Zorňanová pripomenula, že tohto roku Spolok žien vstúpil do deviateho roku úspešného pôsobenia. Správu o minuloročnej činnosti podala tajomníčka Daniela Lačoková. V správe boli chronologickým poradím uvedené početné aktivity spolku v roku 2011, z ktorých spomenieme iba niektoré. K veľkonočným sviatkom ženy usporiadali výstavu Krása záster starých materí, v máji sa predstaviteľky SKŽ spolu s inými spolkami zúčastnili na jarmoku v Rumunsku, kde prezentovali starodávne vyšívané kuchárky, na domácej pôde privítali hostí z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave.

Bum-bum -bum! Prajem dobré ráno, Vážení Kandidáti! Prepáčte, že prichádzam k vám takto neskoro popoludní a že sa mi chveje môj pougársky hlas. Verte mi na slovo, som mimoriadne vzrušený. Preto mi dovoľte úvodom môjho dnešného histeric…, hik…, historického hlásenia poctiť vás krátkou, ale zato zvonivou bubeníckou trilkou: Bum-bum; bum-bum-bum! Bumbum-bum-bum-bum-bum-bum! Milí a vážení KCŠKSLD…B (Kandidáti na cestu do Šťastnejšej a Krajšej a Svetlejšej a Lahodnejšej a Dôstojnejšej a atď. a etc. Budúcnosti), dovoľte, aby som v mene mojich nadriadených nezisk… nežist… nezištne – prepáčte, furt som riadne vzrušený – prajúc vám z čistého srdca veľa šťastia na vopred spomenutej ceste, tlmočil zopár vami nepochopených javov. Po prvé: naša vzácna mena, náš vážený dinár sa síce topí, ale netopí sa v strachu pred silou famózneho eura – ako tvrdia zlomyseľníci, – tobôž sa netopí v dôsledku prudkého zvýšenia mimoriadne nízkych teplôt. Ó, nie, vážení Kandidáti, veruže nie! Náš milo-

Účasť na zasadnutí bola pozoruhodná

Jedným z najvýznamnejších podujatí pre spolok a celý Kulpín je Svadba, ktorá sa vlani konala v rámci osláv Dňa Kulpína v júli a zahrnovala aj úspešnú tortiádu. Kulpínske ženy sa aktívne podieľali aj na jarmoku v rámci SNS. V septembri predstaviteľky spolku pobudli na Slovensku spolu s KUS

Zvolen a v novembri sa spolu s delegáciou MS Kulpín zúčastnili na oslave piateho výročia spolupráce Riečka – Kulpín. V predvečer vianočných sviatkov ženy usporiadali dielňu vianočných aranžmánov a podporili aj akciu kulpínskych mládežníkov v centre Kulpína. Okrem toho boli zapo-

jené do projektu Edukačný dom Strediska pre sociálnu prácu Petrovec a venovali sa aj iným akciám, akými sú humanitárny večierok s vydarenou módnou prehliadkou v Kulpíne, návšteva detskej dedinky v Sriemskej Kamenici a humanitárny bazár v Belehrade. Spolkárky sa vlani zúčastnili aj na viacerých akciách spolkov z iných prostredí, ochotne podali nápomocnú ruku združeniam v osade a potešili sa aj novému počítaču, ktorý dostali z pokrajiny. Vo finančnej správe na rok 2011 predsedníčka K. Zorňanová uviedla, že spolok hospodáril pozitívne a financoval sa z prostriedkov obce, MS, donácií a z vlastných prostriedkov. Na tento rok je finančný plán náročnejší a plán práce podobný ako vlani, ibaže osviežený novými ideami. Predsedníčka pripomenula, že sa kulpínske ženy zapojili aj do projektu podnikavých žien Afirmácia ženskej tvorivosti. Záverom sa o práci kulpínskych žien pochvalne zmienili aj hostia. K. Gažová

UGÁR

vaný dinár sa toť začal topiť, ako polárne ľady, zaplavený prívalom náramne hrejivého šťastia prameniaceho v skutočnosti, že sa, hľa, aj on, dinár, v celej vlastnej veľkosti, sile, ako i nespornej kúpyschopnosti a kráse, ocitol na vytúženej KC (Kandidátskej Ceste). Po druhé: Zrejme konečne už aj tým nemnohým, ktorí sa nad nimi neoprávnene pohoršujú, svitne, že MKTTS (Mimoriadne kvalitné turecké televízne seriály) z našich domácich televíznych obrazoviek nijako neodchádzajú práve preto, lebo sa patrí učiť sa a brať si vzor od starších a skúsenejších. Krajina, z ktorej prichádzajú bratské MKTTS, na Ceste, na ktorú sme, hľa, tiež zásluhou vlastnej šikovnosti a schopnosti s vervou nastúpili, má bohaté a veru i dlhodobé skúsenosti, t. j. vedomosti o tom, ako a koľko tou cestou treba ísť. Takže sa takto doedukovaní dozaista čo nevidieť ocitneme priamo vo vysnívanej AÚ, pardon – EÚ. Bum-bum! Bum-bum-bum! Bumbum-bum-bum-bum-bum-bum!

POČAS NEDÁVNEJ SNEHOVEJ KALAMITY pomoc potrebovala aj divina, keďže veľké množstvá snehu úplne prikryli krmivo. Nuž a kto pomôže divine, ak nie poľovníci, ktorí okrem toho, že strieľajú do srncov, zajacov či bažantov sa o nich aj starajú a pomáhajú im, aby aj v takých drsných podmienkach prežili. V súlade s tým aj hajdušickí poľovníci, členovia Poľovníckeho spolku Vydra zorganizovali tri akcie kŕmenia diviny, v rámci ktorých v revíri rozmiestnili okolo 2 500 kg rôzneho obilia a tiež toľko ďatelinového sena. Pozoruhodné je aj gesto poľovníkov, ktorí toto krmivo z vlastných zásob poskytli úplne zdarma. Pritom však skomentovali, že krmivo pre divinu je podľa zákona povinné zabezpečiť obecné Poľovnícke združenie Brzava v Plandišti. V súvislosti s tým bolo počuť aj uštipačné komentáre poľovníkov, že teraz divinu kŕmia, a na leto budú musieť žiadať povolenie a bohato zaplatiť, aby niektorého zajaca či bažanta aj zastrelili. vlh foto: D. Hudec

jbš 17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA LOVECKÉHO SPOLKU HLOŽANY

Mienia skvalitniť prácu s dorastom ýchlosťou rýchlika, za necelú hodinu, prakticky bez diskusie, členovia Poľovníckeho spolku Hložany absolvovali výročnú schôdzu, na ktorej v sobotu večer 10. marca medzi nimi boli aj hostia: Ján Hansman, zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec, Siniša Stanivuk, predseda Zhromaždenia obce, ako i predsedovia a predstavitelia Loveckého združenia Petrovec a poľovníckych spolkov z okolia. Privítal ich predseda LSH Ján Zvarec. Schôdza sa začala minútkou ticha na počesť zosnulým členom. Zo správy o práci Správnej rady, ktorú podal tajomník Ondrej Chlpka, sa dozvedáme, že v spolku je toho času 73 členov (na začiatku roka 2011 ich bolo 77). Členovia SR mienia, že za nimi je úspešný rok, v ktorom splnili naplánované záväzky. V správe však nechýbal ani kritický postreh:„S dorastom sa málo pracovalo, hlavne preto, že ani v Loveckom zväze Vojvodiny a ani v Srbsku nie je presne definovaný program pre činnosť s dorastom. V nasledujúcom období je potrebné s deťmi viacej pracovať.“ Zo správy pokladníka Ondreja Stupavského vyplynulo, že vlaňajšie príjmy LSH obnášali čosi nad 748 000 dinárov (z členského 492 000, Miestne spoločenstvo

Hložany pridalo 145 000 a Obec rámci prvého Dňa Hložian súťaž v Báčsky Petrovec 40 000) a výlohy streľbe do hlinených terčov. Kynecelých 757 000 (z toho 406 000 nologická sekcia sa vraj v tomto din presunuli do pokladnice Lo- roku pousiluje zabezpečiť viac poveckého združenia Petrovec). ľovníckych psov pre svojich členov. Správca lovu Miroslav Pavčok reBogdan Boronjac informoval o feroval o činnosti komisií pre lov- činnosti streleckej skupiny, ktorá nú turistiku a kynológiu, neskoršie i o činnosti a podujatiach, ktoré prebiehali v Loveckom dome. Podčiarkol, že okrem poľovačky v popredí boli aj početné pracovné akcie v poľovnom revíri, pričom sa vraj ukázalo, že diviny je nadostač. Zrejme i preto, že hložianski poľovníci sa starajú o divinu: obsiali viacej hektárov kukuricou, Viedli výročné zasadnutie zhromaždenia LS Hložany: (zľava) Ondrej Pavčok, slnečnicou a cirokom: Juraj Baláž, Ondrej Chlpka, Ján Zvarec a Ján Benko jednu časť využili na výkrm kuriatok bažantov a druhú časť vlani dosiahla výborné výsledky, ročný rozpočet LSH by mal činiť na dokrmovanie v revíri. Správca keďže – ako povedal – „ligovú sú- 420 000 dinárov. Po schválení všetskonštatoval, že turistický lov na ťaž ukončili na 1. mieste a z troch kých správ a plánov (jednohlasne) prepelice sa neuskutočnil, lebo pohárových súťaží Vojvodiny získali za delegáta do Zhromaždenia Lopotenciálni klienti neprejavili zá- dve, samým tým sa dostali na veckého združenia Petrovec (naujem. Prepelice a divé kačice lovi- majstrovstvá Vojvodiny a Srbska, miesto zosnulého Pavla Šepšiho) li iba členovia LSH, ktorí absolvo- kde boli medzi prvými desiatimi zvolili jednohlasne jediného navali aj po päť nedeľných vychádzok celkami z vyše sto“. Najkratšia bola vrhnutého kandidáta Željka Jakuna poľovačku na bažanty a zajace. správa disciplinárnej komisie, kto- ša. Potom už nasledovalo spoločUsporiadali i lov na srny a dvakrát rá – ako povedal Karol Bartoš – vô- né posedenie pri chutnom lovecdiviaky. Hložianski poľovníci uspo- bec nezasadala, „lebo neboli vzne- kom paprikáši a v družnom rozriadali aj súťaž o najlepší kotlíkový sené žiadne trestné hlásenia“. On- hovore. paprikáš, tiež loveckú zábavu a v drej Chlpka podal správu Dozornej Juraj Bartoš

ZO STRETNUTIA PENZISTOV INVALIDOV PRÁCE V KYSÁČI

Zábavné posedenie pri čaji piatok 9. marca Miestna organizácia penzistov invalidov práce v Kysáči usporiadala čajový večierok. Mal síce byť skôr, ale pre nepriaznivé počasie ho trochu odročili. Ako v úvodnom príhovore povedal predseda kysáčskych penzistov invalidov práce Ján Vitéz, čaj im aj teraz výborne chutil. Zima ešte stále neprešla a posedenie s čajom uvítali všetci kysáčs- Na čajových večierkoch čaj skutočne chutí

17. 3. 2012

11 /4482/

rady, ktorá uzavrela, že spolok vlani fungoval nehatene a v súlade so štatútom. Plán práce na bežný rok načrtol Ján Zvarec jednou vetou: „To sú aktivity, ktoré máme každý rok: poľovačky, starostlivosť o divinu, údržba revíru a loveckého domu, plus podujatia, ktoré pravidelne organizujeme. Na základe finančného plánu (predostrel ho Ondrej Stupavský), je zrejmé, že tohto-

HLAS ĽUDU

ki penzisti. O pečivo k čaju, tak slané, ako aj sladké, sa postarali takmer všetky ženy, čo na večierok prišli, nuž stoly boli bohato prestreté. Náplň večierka bola zábavná, pri čaji sa viacmenej voľne rozprávalo, ale sa hrala aj tombola po primeraných cenách. Penzistom sa prihovoril aj pán farár Ondrej Marčok, ktorý pripomenul, že aj toto stretnutie je v znamení pestovania súdržnosti, lebo je potrebné na

všetkých podujatiach sa navzájom podporovať. Poprial penzistom dobrého zdravia, kým Zuzana Vučinićová ich oboznámila s časopisom Pogled, ktorý vydáva Strana zjednotených penzistov. Na čajovom večierku boli prítomní aj predstavitelia z iných spolkov, klubov a organizácií, avšak spoločných tém na rozhovor bolo neúrekom. Dobre, že penzisti majú aj takúto možnosť stretávania a kamarátenia, že sa môžu odpútať od každodenností, mnohí aj od samoty, ale aj od televízie a seriálov, ktoré neraz penzistom zostávajú ako jediné možnosti na zábavu a pobavenie. Takto sa aspoň v spoločnosti rovesníkov dozvedeli, čo nového v dedine a budú mať na čo spomínať do ďalšieho stretnutia. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD KU DŇU ŽIEN V KOVAČICI

Tradičná čajanka

čici, ktorí predviedli detskú hru Jeden, dva a tri autorky Kataríny Mosnákovej a nacvičila ich učiteľka Zuzana Petríková. Okrem tra-

enský spolok v Kovačici aj tentoraz ku Dňu žien usporiadal tradičnú čajanku. Máloktoré podujatie s takou tradíciou má takú ozvenu medzi ľuďmi, ako známe posedenie pri čaji. V sobotu 10. marca na peknú a veselú zábavu, ktorá tentoraz prebiehala v známej reštaurácii Glamour, prišlo zo 250 ľudí nielen z Kovačice, ale aj spoza chotára. Na úvod odznela hymna Ženského spolku, ktorú členky za-

ciálna odborná porota v zložení Anna Hriešiková, Alžbeta Tomášová a Katarína Mravíková hodnotila ľudové kroje účastníkov podujatia. Porota rozhodla, že najkrajší ženský kroj mala oblečený Ľubka Hudecová a Miodrag Radovanović si podľa ich mienky obliekol najkrajší slovenský kroj.

Členky verné spolku a čajanke

K zábave patrí aj tanec

spievali za hudobného sprievodu učiteľa Pavla Tomáša st. O význame tohto v poradí 55. podujatia v zachovávaní ľudovej tradície ho-

vorila tajomníčka spolku Katarína Hajková. Milým prekvapením na večierku bolo vystúpenie členov DFS ZŠ Mladých pokolení v Kova-

ŠÍD

dičného pohostenia, ku ktorému záväzne patrí čaj, prítomní si pochutnali na chutnej večeri a rôznych koláčoch pripravených z oblátok. Do tradície tejto zábavy patria aj rôzne spoločenské hry a, pravdaže, bohatá tombola, na ktorú aj tentoraz prispeli početní donátori. Ani bez tanca sa nemohlo a hudobníkom Pavlovi Tomášovi st. a Pavlovi Ďurišovi sa aj tentoraz dobre darilo prilákať tanečníkov na pódium. V párovom tanci si primerané odmeny vytancoval tanečný pár Zuzana Čížiková a Pavel Gajan, pokým špe-

Najvytrvalejší tanečný pár Čížiková – Gajan

Tradičné hudobno-zábavné podujatie pod názvom Čajanka úspešne moderovala Katarína Lenhartová-Petríková. V príjemnom a veselom ovzduší zábava potrvala až do rána. A. Chalupová

spoluprácu s Chorvátskom. Čiže posunuli sa vpred z nultého bodu, svev Erdevíku boli v dectvom čoho podstate približne je i skutočnosť, rovnako zastúpené že sú v posledSrbky a Maďarky, nom období kým najviac bolo dosť aktívne v Sloveniek. Je tu i fúrámci slovenzia medzi miestnyskej menšiny v mi kultúrno-osveĽube. V Binguli tovými spolkami a nie je združezdruženiami žien. nie žien. Chcem Keď sa venujeme ale vyzdvihnúť, zvykom, zvyčajne že je mimoriadsa prezentujú i niek- Riaditeľka Jasmina Latasová ne aktívne zdrutoré z nich vzťahujúce sa na Slovákov žijúcich v Erde- ženie, vlastne Aktív žien pri SKUS víku. Môžem povedať, že sú Erdeví- Jednota v Šíde, ktoré sa zúčastňuje čanky na tomto pláne dosť aktívne. na mnohých podujatiach, výstaKeď ide o združenie žien v Ľube, v vách, akciách, od pestovania tradíuplynulých rokoch nepatrilo me- cií, zvykov a obyčají po zveľadenie dzi naj-naj v obci, ale nás teší, že vla- multikultúrnosti. Oto Filip ni odštartovali medziregionálnu

Ženy viac dávajú vedieť o sebe R

ôzne prostredia, rôzne i skúsenosti v uplatňovaní politiky rodovej rovnosti. Riadiac sa tak potrebou pokročiť v tomto smere, ako aj plne využiť skutočné možnosti, predstaviteľky Obce Šíd ju za pár posledných rokov zaradili medzi popredné vo Vojvodine v uplatňovaní politiky rovnosti. Len za posledné tri roky počet tamojších združení žien viac než trojnásobne stúpol. Výsledkom je, že stovky vidiečaniek nachádzajú svoje tvorivé uplatnenie v celom rade podujatí, prebiehajúcich pravidelne v devätnástich miestnych spoločenstvách. – Podstatné je pôsobiť v teréne, nahmatať tep záujmov, obetovať tomu víkendy a vlastný voľný čas a výsledky nevystanú, – povedala Jasmina Latasová, riaditeľka Kul-

túrno-vzdelávacieho strediska Šíd na okrúhlom stole, ktorého účastníci sa zaoberali práve životom žien v rurálnych prostrediach. Zvedavosť nedala pokoja, tak ju bolo treba požiadať aj o stručné zhrnutie činnosti žien v osadách obývaných Slovákmi. – Nemohla by som povedať, že existujú typické slovenské združenia žien, keďže sa v podstate pestuje multikultúrnosť. V Erdevíku existujú dve združenia žien: Erdevíčanky a Panóna. Združenie žien Panóna sa viac sústreďuje na otázky týkajúce sa zdravia, ako aj na športové aktivity, kým sa združenie Erdevíčanky upriamuje na prezentáciu mestečka Erdevík ako turistického a kultúrneho potenciálu, vlastne na etnoturizmus. Vlani na prezentáciách

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Z nAŠicH OSÁD K VýROčiu SpOLKOVeJ činnOSTi žien V peTROVci

Akadémia k desaťročnici ruhý rok za sebou Spolok petrovských žien z príležitosti ôsmeho marca – Medzinárodného dňa žien zorganizoval akadémiu. Vlani ďalším dôvodom na oslavu bola spomienka na 90 rokov organizovaného pôsobenia žien v Báčskom petrovci a tohto roku sviatok žien umocnili aj oslavami desiateho výročia činnosti dnešného spolku žien. V predvečer Dňa žien v stredu 7. marca vo veľkej sieni SVD v Báčskom petrovci odznel program pod menom 10 rokov SPŽ. predtým ako na javisko vystúpili účastníci umeleckého programu, prítomných privítala predsedníčka SpŽ Katarína Arňašová. Vo svojom prívete vyzdvihla boj žien za rodovú rovnosť, ktorý trvá viac ako jedno storočie. potom podala zhustenú správu o činnosti za posledných desať

tarína Melegová-Melichová, predseda Rady MS petrovec Ján Brna, predseda Báčskopetrovskej obce Vladimír Turan a poslanci v pokrajinskom a republikovom zhromaždení Ján Bohuš a pavel Marčok. V programe, ktorý nasledoval, sa striedali recitácie, spevy a tance. predtým ako javisko obsadili najmladší škôlkari, súčasné spolkové vedenie si uctilo prácu predchádzajúcej predsedníčky Drahotíny Súčasná predsedníčka Katarína Arňašová (vpravo) slová vďaky adresovala svojej predchodkyni Dorčovej a okrem slov uznania odoDrahotíne Dorčovej vzdali jej i kyticu kvetov. Škôlkari z predškolskej ustanovizne Včielka z trovci, ktorých nacvičili učiteľky Zuzana Fabiaúprimného srdca recitovali a spievali príleži- nová a Mariana Topoľská. Recitáciami sa predtostné piesne. nacvičili ich učiteľky Božena stavili aj dvaja milovníci krásneho slova: Martin Krajčík a Lýdia nikolajevićová, s ktorými už dlhšie pracuje učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová. V slávnostnom ovzduší odzneli dve piesne Komorného zboru Musica viva pod vedením dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Báseň predniesla gymnazistka Aleksandra Hašková. Záver programu vo veselej nálade prislúchal speváčke Jarmile Bohušovej a skupine dievčat Mustry. Do taktu im hrali Samuel Kováč a Vlastimír Struhár. Moderátori programu nataša Rybárová a Ján Roška uviedli, že sa pod scenár akadémie podpísali Drahotína Dorčová a Mária Gašparovská. Z petrovského kultúrneho domu sa domáci a hostia z iných osád presunuli do miestností Básne a piesne z úprimného detského srdca na akadémii k 10. výročiu SpŽ. Tu ich už na vchode privítal panel s fotočinnosti Spolku petrovských žien grafiami pripomínajúcimi desaťročnú aktivitu rokov. prácu v spolku v tomto období charak- Levárska, Tatiana Speváková a Anny – Fejdiová, spolku žien v petrovci a vnútri na stenách aj svojterizovala obsažná a rôznorodá práca v rámci hu- Gagulićová a Mučajiová. na harmonike hrala uči- rázna výstava ručných prác. Družba potom manitárnych akcií, povzbudzovanie organizo- teľka Alenka pavelová. po nich sa roztancova- pokračovala pri občerstvení a výbornej dobovania žien v iných osadách, a potom i spolupráca li nezábudky, čiže členovia tanečnej skupiny, žia- šovej torte. J. Č-p so spolkami žien a inými inštitúciami tak v osa- ci nižších tried Základnej školy Jána čajaka v pede, ako i mimo nej. Zaumienili si zachovávať ľudové tradície a prezentovať miestnu kultúru. Ako VYBRALI LIPY PRED prízvukovala Arňašová, pozoruhodných je vyše SLOVENSKÝM NÁROD40 národopisných a výstav ručných prác, ktoré NÝM DOMOM V KYSÁČI. doteraz prezentovali širšej verejnosti. Mnohé z Len čo sa vyčasilo, začali nich boli ocharakterizované takmer ako profesa práce okolo Slovensionálne, hoci žiadneho odborníka nemali, ale vieského národného domu v dol ich prirodzený cit pre veci historické. navštívili Kysáči. Tak ako sa na neich mnohí spoločenskí pracovníci a štátni funkdávnom zasadnutí maticionári, včítane prezidenta Srbska a viacerých mičiari dohodli, jarná sezónistrov zo Srbska a zo Slovenska. členky SpŽ boli na úpravy sa začala vyaj iniciátorkami založenia Asociácie slovenských beraním líp pred týmto spolkov žien. Svoje práce vystavovali a prezenobjektom. Rozhodli sa natovali takmer vo všetkých slovenských osadách hradiť ich novými stromvo Vojvodine. pre svoje členky zorganizovali čekmi, pretože choroby a rôzne odborné prednášky. Aktívne sa podieľajú roky dosť poznačili lipy. aj na zhotovovaní suvenírov z petrovca a orgaTak v piatok 2. marca nizovane v rámci Dní otvorených dverí a jarmajstri Vladimír Rapoš a močných podujatí pečú tradičné koláče a iné Janko Zaťko spílili najprv konáre, a potom i kmene líp. O deň neskoršie štartovali aj práce múčniky, uviedla predsedníčka SpŽ. na výstavbe úschovne obrazov a iných exponátov počas výstav. Gratulácie všetkým ženám a predovšetkým E. Š. spolkárkam adresovali predsedníčka MSS Ka-

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽuDu

Z NAŠICh OSáD PeTROVSKá MATRIKA NARODeNýCh V ROKU 2011

Trošku viac detí ako vlani ozhodli sme sa ozrejmiť aj štatistiku a údaje ohľadom narodených v Báčskom Petrovci v minulom roku. Spoľahlivé údaje o novorodeniatkach sú zapísané v evidenčnej knihe v detskej ambulancii v Dome zdravia. Z tejto evidencie, ktorú nám poskytla pediatrická sestra Anna Medovarská, vyplýva, že aj v roku 2011 je tendencia mierneho rastu počtu novorodencov v Petrovci. Vlani do petrovských rodín pribudlo 62 nemluvniatok, dvojčiat nebolo. Chlapcov sa narodilo 24, dievčat 38. Na rozdiel od roku 2010, keď bol pomer 31 : 29 v prospech chlapcov, vlani sa narodilo vyše tretiny dievčat. Kuriozitou vlaňajšieho roka je i skutočnosť, že po prvýkrát Petrovec dostal aj jednu maličkú Číňanku. Ako jeden z najneprínosnejších rokov v tejto evidencii sa uvádza rok 2009, keď sa v Petrovci narodilo iba 38 detí, čiže o

valí utečenci, ktorí získali aj občianstvo Srbska. Keď ide o 62 nových obyvateľov Petrovca, slovenčina bude materinským jazykom pre 52 z nich.

necelú polovicu menej ako v roku 2008. Mladí občania Petrovca sa spravidla narodia v novosadskej pôrodnici. Teda aj záznam o narodení sa im robieva v novosadskej matrike a je už ozaj Bociany si za sídlisko vybrali vysoký komín na raritou, keď sklade v strede Petrovca. Pred niekoľkými rokmi niekomu v jednému z nich Petrovčania pomohli vyslobodiť sa rodnom liste z pút, do ktorých sa dostal. Žeby sa bociany za to píše, že je aj odvďačili aj väčším počtom detí v osade? narodený v Petrovci. V matrike v petrovskom Mená, ktoré sa dostali novorodeobecnom dome sú zväčša iba niatkam, sú moderné, u dievčat náhradné zápisy do knihy naro- do módy vstúpili predovšetkým dených. Ide tu vlastne o občanov, jednoslabičné, resp. dvojslabičktorí sú narodení v Chorvátsku né mená a tie tradičné slovenské alebo v Bosne a hercegovine, bý- mená zostali v úzadí. Tak nemáme

ani jednu Annu, Máriu, Zuzanu, Katarínu, Pavla, Michala... U chlapcov vlani bolo najpopulárnejšie meno Marek – až traja chlapci sú takto pokrstení, k tomu sú dvaja Tiborovia, potom sú tu aj ďalšie mená chlapcov: Andrej, Marián, Dávid, Sebastián, Marko, Luka, Aleksa, Jason, Miroslav, Boris, Matej, Ivan, Dávid-Ján, Samuel-Dalibor, Róbert, Alex, Ľuboslav, Logan a Boris. Rodičia sa dievčatám vlani dvakrát rozhodli dať meno Monika, Ivana a Lucia, a raz Saňa, Tea, Michaela, Daniela, Klaudia Damaris, Natalija, Xénia, Nikolina, Sára, Lara, Zara, Anabela, Lana, Mia, Leonora, ema, Anastasija, hana, Dragana, Karolína, Leontína, Iva, Lea, Anastázia, Melánia, Yi Yi, Marína, Viktória, ela, Andrea, Martina a Mia. Záverom ešte možno uviesť, že pokles počtu obyvateľstva v Petrovci v roku 2011 je 36 občanov, ale je to potešiteľný údaj, lebo v roku 2010 úpadok bol 38 a v roku 2009 až 69 osôb. J. Č-p

SILBAŠ

VOJLOVICA

Februárové priadky

Narodilo sa sedem detí

Silbašské priadky

lenky Aktívu žien zo Silbaša sa pravidelne stretávajú každý utorok vo svojej miestnosti v Dome kultúry. Prvý februárový utorok sa však mal podstatne líšiť od predchádzajúcich, pretože plánovali usporiadať priadky a privítať aj ženy zo spolkov z okolitých osád. Návštevu však prekazilo veľké množstvo snehu a mrazivé počasie. Priadky preto odročili a pravdepodobne ich budú môcť realizovať až s niektorým marcovým dátumom.

Predsedníčka Aktívu žien Katarína Ušiaková predsa usporiadala priadky, ale vo svojom dome, a to v utorok, na sviatok svätého Valentína. Pre členky Aktívu žien prichystala koláče, pukancovú kukuricu, kávu a čaj. Ženy sa v súkromnom priadkovom ovzduší pri pochúťkach a občerstvení venovali svojim ručným prácam, vyšívaniu a háčkovaniu. Valentínsky večierok splnil svoje poslanie – niesol sa v znamení snahy zachovať niekdajšiu tradíciu našich predkov, keď sa dlhé zimné večery krátili ručnými prácami a rozhovorom alebo piesňou.

daje z cirkevno-zborovej štatistiky o demografických pohyboch Slovákov vo Vojlovici v období od januára 2011 do februára 2012 ochotne nám poskytol tamojší farár Mgr. Martin Bajza. Keď ide o počet narodených, na svet vlani prišlo sedem detí, z ktorých bolo vo vojlovickom kostole pokrstených šesť. Pokrstených bolo spolu osem osôb, okrem 6 detí aj dve ženy v dospelom veku. Rodičia deťom pri krste dali mená, ako sú Mateja, Sára, Leontína, Kristijan,Viktor. Údaje nasvedčujú, že aj v tomto roku, rovnako ako aj v minulých rokoch, vo Vojlovici bolo viac zosnulých než narodených. Na večný odpočinok odišlo 21 osôb. Najstarší zosnulý bol 88-ročný Michal Spevák a najmladší 32-ročný Miroslav Kalmár. Keď ide o tie krajšie a radostnejšie správy, vo vojlovickom evanjelickom chráme Božom si pred oltár zastali a manželstvo uzavreli tri zmiešané páry. Treba takisto spomenúť, že manželia Ondríkovci z Vojlovice oslávili 60. výročie manželstva.

Jaruška Ferková

Alena Gajanová

17. 3. 2012

11 /4482/

hLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA PENZISTOV V KULPÍNE

Podnet k práci seniorov N

a výročnom a volebnom zasadnutí v nedeľu 4. marca sa v Základnej škole J. A. Komenského stretli kulpínski penzisti a ich hostia. Ako na zasadnutí zhodnotili, Miestna organizácia penzistov má za sebou ťažký rok – prostriedkov bolo menej a aj počet členov tejto organizácie klesol. Súvahu vlaňajšej činnosti podal tajomník Miroslav Haška, hoci odznela pripomienka, že mala byť podaná správa o uplynulej štvorročnej činnosti, keďže vedeniu MO penzistov vypršal štvorročný mandát. Nasledovalo vysvetlenie, že vlani penzisti mali ťažkosti aj s pôsobením predsedníctva. Spolu s inými združeniami a spolkami penzisti od obce na päť rokov dostali na použitie budovu starej mliekarne, o ktorej sa zistilo, že ju treba najprv legalizovať a len potom renovovať. Hoci sa už na tender prihlásili traja vykonávatelia, na tom i zostalo, lebo ešte treba zabezpečiť finančné prostriedky. Z vlaňajších aktivít spomenuli za-

dovažovanie ohrevu a zemiakov. Hoci sa platilo na splátky, ešte si všetci členovia nesplnili svoje záväzky. Vedenie penzistov realizovalo vlani 15 zasadnutí a pre svojich členov zorganizovalo tri výlety. Taktiež bol realizovaný i tradičný program Slnečná jeseň života. Niektoré naplánované aktivity vystali, lebo nebolo peňazí. O finančnom hospodárení správu podala pokladníčka Mária Maglovská a inventárnu správu Ján Uhlárik. Postup voľby nového vedenia MO penzistov bol pre nedostatok pripravených návrhov naozaj zdĺhavý. Za predsedu zvolili doterajšieho predsedu Michala Stupavského, tajomníkom sa stal Michal Struhárik a pokladníčkou zostala Mária Maglovská. Členmi vedenia tejto organizácie sa taktiež verejným hlasovaním stali Miloš Vlaov, Mária Zelenáková, Zuzana Čániová, Ján Uhlárik, Ivana Santrač a Pavel Benka. Novozvolené vedenie penzistov na svojej prvej schôdzi vypracuje plán

V SURČÍNE vo štvrtok 1. marca slávnostne položili základný kameň nového domu zdravia. Vystavaný má byť za rok, bude rozlohy 5 000 štvorcových metrov a hodnota tejto kapitálnej investície je okolo 450 miliónov dinárov. Občania Surčínskej obce sa teraz liečia iba v ambulanciách, bez možností špecialistického vyšetrenia a analýz, takže aj po obyčajný röntgenový snímok pacienti museli chodiť do nemocníc v Zemune alebo Belehrade. V rámci nového domu zdravia budú dva oddelené objekty – pre deti a pre dospelých, početné špecialistické služby, pohotovostná služba a lekáreň. a. lš. Foto: Željko Čapeľa

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Na výročnom zasadnutí penzisti Kulpína zvolili nové vedenie práce a finančný plán na rok 2012. Delegátmi MO penzistov Kulpína do Výkonného výboru obecného združenia sa stali Michal Stupavský a Ján Uhlárik. Záverom sa v mene predsedu obce a Obecnej rady B. Petrovec prihovoril zástupca predsedu Ján Hansman, ktorý zdôraznil, že penzisti musia popracovať na zviditeľnení svojej činnosti a prekonať ťažkosti v práci. Podpredseda Rady Miestneho spoločenstva

Kulpín Pavel Zima posmelil penzistov, aby im jeden ťažký rok neodobral vôľu do práce. Poukázal na doterajšiu dobrú spoluprácu s MS Kulpín a ochotu pomôcť, keď treba. V mene penzistov Petrovca a obecného združenia sa prihovorili Ondrej Jovankovič a Juraj Mučaji, a potom aj predseda MOMS Kulpín Jaroslav Širka a kulpínsky evanjelický farár Vladimír Grňa. K. Gažová

KOMBÍK NA PREPRAVU ŽIAKOV. Riaditeľka Delta fondácie Ivana Miškovićová-Karićová (na snímke vpravo) v pondelok 5. marca slávnostne odovzdala klúče nového kombíka Fiat Ducalo riaditeľke Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove Tanji Todorovićovej. Prostriedky na kúpu tohto vozidla boli zozbierané na humanitárnej aukcii v hoteli Continental v Belehrade začiatkom februára, keď na predaj ponúkli 13 predmetov známych osobností, a tak zabezpečili 33 700 eur. Z tejto sumy plánujú zariadiť aj krajčírsku dielňu v škole, ktorú navštevuje 136 žiakov hatených v rozvoji. Táto fondácia sa rozhodla ešte na jedno pekné gesto – škole odovzdali hotový projekt budúcej rekonštrukcie školy. a. lš.

aj veľmi) i č ( u h c o Tak tr nsky spo dievče sobôt – pre arcových e

– podľa m ou. A keďže sme n e, že sme ít id v d seb níkou , ra alendá u a dve pre h a množstvu črep e k o o b d se te a e z n e k nakuk hradkác ovolili sm oty mám nkam v zá odu jari, d e: dve sob ne v stred ň žien, vďaka snežie ch sa tešíme z prích ama, materinská tu m ávili De a na trho rátok ensky. Sú dávno osl íc v kvetinárstvach u po dievč ch od našich kama h c o v tr sa k rá ta k ladiť kúvých kreso tský kútik tvo, na vý úkame vám Detský si tento De enské sny, priateľs n o p , o h noduc reč, dievč antiky. Jed trochu rom žovom vydaní. tik v ru

Na krídlach báječných snov

Moja ma terinská reč Moja

milá m je taká krá aterinská reč s s ňou som na, d myslím n oma i v škole, a ňu, keď som šťas tná. Mám ju ra da, páči sa m i je to najk rajšia reč – reč moje j mamy.

Renáta ZŠ hrdin u J. Čmelí Zdychanová, 7. 2 ka v Stare j Pazove

Stratené dievča

ol letný deň. Milan, Saška, Rastislava a Michal sa doho ran se dli, je že že la, ču po m asto so pôjdu navštíviť zvieratá v zoolou nerozutom m so ho Dl sť. do gickej záhrade. Kúpili si vst upenky rozprávania na pokladnici, Milan, Rastislava mela. Potom som z ila, op a Mich po m so tak chal sa šli pozrieť na levy starších počula, a Saška šla zo, sen ý kn pe š íva sn ď na druhý koniec ZOO – ku ako je to: ke slonom. si sníval Keď sa však mali stretnúť, budíš sa nadšený, že Saš čo ky nenie š íva sn bolo nikde. Začali sa opyto pekný sen, a keď si vať äť okoop a sa An díš dreja Hlaváčová loidúcich, či ju niekde nev špatné, zobu , ZŠ Ľudovíta Št ideli. Opin. se iba l úr bo a to v Kysáči: Koláž na šťastný, že jarnú nôtu. sovali ju takto: väčšinu Často snívam sny, no – Naša priateľka je tenká v l sta zo k a drobem. Jeden mi vša ná ako prútik, vysoká je tať. Sez nich rýchlo zabudn mä pa o dlh m de bu asi ho jed ne en a na po si l me že si, tra . Pokožku má tmavú a hladkú vy zapamäti a myslím , ale líca červené ako Odrazu okolo nás z trá . ve trá ruž na e. u Úst ľko a ate vyn pri ika jú tým, že sú úzke a vžd deli sme s ety. Naše prey vytvárajú úsmev. Zuby má riedke, ne pestrofarebné kv ia etm špicaté a biele. Vlasy má kv čali vykúkať prekrás s ika vn trá s ku sa ď stredne ke e, čši dlh vä é, tmavohnedé. Má tmavohn kvapenie bolo ešte edé oči, ktoré sa blyštia. vietor nám hladil vlaplý Te . šin vý Jej do tvá šať r krá ná šli krátky a tupý noštek. Jej s nami začal vz ba a netrpezchôdza je ako u tanečnice. Pohybuje sa ob vom pozerali vôkol se za m čas ako víla a občas ako rco sy, my sme sa s úsme be ko ým len ze so baletka. tor vie s ná Rozpráva ticho a pokojne. livo sme čakali, kam šať sa vo výšinách. ná vz cit po y Dnes sn krá a má oblečené sivé tričko, nesie. Bol to pre mň j šíraate čn čie so rne pie na itli oc Zrazu sme sa džínsy a fialové čižmy. piesku seNa y. lm pa ľké ve tli ve, kde rás Priatelia sa dlho usilovali náj sť utie s nimi nás dela hŕba detí. Stretn svo ju kamošku. Nakoniec s ti de tko vše to to li Bo o. úžasne prekvapil prihlásili na políciu… mi, ktorým bola osobitnými potreba Čo si myslíte, kde ju naš s sa e sm ili li? riatel potrebná pomoc. Sp Keď že bola múdra a vynaliee darovali jeden sm u ém žd ka a i nim zavá, sama skúsila nájsť svoi pod palmami kvet. Tú noc sme s nim jich kamarátov, teda ces né eč sln i dil bu tu zo o rán s ná prespali. Keď von. Po dlhšom čase sa jej bolo konca. ne to iu en dš na a ti os lúče, rad podarilo, znovu sa vše tci zdravé a ich tváVšetky deti boli úplne stretli, a potom už zostal už a i nim s sa e a sm i čil re usmiate. Rozlú stále s nimi. Aj slniečko bo výšin. do šal ná lo vz rec be ko sa náš zelený šťastné, že sa toto dobro úsmevom a dlho Zobudila som sa s družstvo pekne skončilo jom sne. ici: mo a o vn la Pi šľa v a mý br roz tó te ok eš . som ZŠ 15 zasvietilo celou silou! Všetá, keby sa taký Jovana Žabaljac, 8. 3, ou. Bola by som šťastn sť no oč ci šli veselo domov. ut sk a om . Medzi sn sen mohol i uskutočniť Spoločná práca žiakov 4. Irma Šagátová, 7. 1 2 nici Piv v a ZŠ br Ľudovíta Štúra v Kysáči tó ok . 15 ZŠ

A. Francistyová a J. Strakúšeková

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 13.3.2012 13:57 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 152 17. marca 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

STAVANIE TRSTINOVÝCH STREŠNÝCH KRYTÍN

Remeslo, ktoré nezaniká

na slušný život je dosť. Netreba sa však na všetko pozerať len cez dinár a tak aj my veľmi často kamarátom a známym postavíme strechu zdarma, ak si sami zadovážia potrebný materiál. Pritom sa pekne pobavíme pri kotlíku alebo rošte. Obyčajne ide o menšie objekty, záhradky a tomu podobne.“ V Bielom Blate vždy boli majstri na pokrývanie domov trstinou? „Biele Blato je dedina trstinárov a nie náhodou toto remeslo tam pustilo hlboké korene a prežilo aj v dobe moderných technológií. Aj naďalej je tuná nadostač kvalitných majstrov, mladých ľudí, ktorí vedia vyhotoviť skutočne pekné strechy. Medzi nimi aj môj syn, ktorý sa, aspoň zatiaľ, skôr zameriava na pletenie trstiny. Bieloblatčania sú prakticky jediní majstri v Srbsku, ktorí sa zaoberajú touto prácou. Sú síce aj majst-

á sa povedať, že Biele Blato je strediskom trstinového priemyslu v Srbsku. Omnoho skôr než sa trstina začala priemyselne spracúvať, čiže lisovať a pliesť, v takmer celej Vojvodine bola nenahraditeľným stavebným materiálom na pokrývanie domov. Po prieniku nových technológií pokrývanie striech trstinou akoby zaniklo, a ani majstrov na tieto práce už ľahko nenájdete. V Bielom Blate ešte stále sú však majstri, ktorí na objednávku pokryjú strechu na dome a iných objektoch. Najstarší a akiste aj najskúsenejší je už osvedčený znalec v oblasti trstinárstva Fero Straka, ktorý takmer celý svoj život pracoval s trstinou. Stavať strešné krytiny z trstiny sa naučil od svojho otca Fera, ktorý vraj bol opravdivým zanieten- Bieloblatskí majstri s princom Aleksandrom Karađorđevićom pred com svojho remesla. Napriek tomu budovou, ktorú prikryli trstinou; Fero Straka prvý zľava náš spolubesedník takmer celý prasitinu, roztriediť podľa dĺžky a poviazať Pred niekoľkými rokmi sme covný vek strávil v spoločenskom poddo snopov, ktoré sa potom na tvári napríklad rekonštruovali streniku Jedinstvo, v ktorom mal na starosti miesta priamo montujú na strechu.“ chu na budove v komplexe výrobu v tamojšej prevádzke na spraJe taká strecha trvácna? Ako ju Bieleho dvora v Belehrade, covanie trstiny. Medzičasom si našiel treba udržiavať? ktorá bola stará bezmála 120 času aj na odchod do zahraničia, kde – „Trstinová strešná krytina môže trvať rokov a hrubá 70 cm. Spodako hovorí – veľmi pekné strechy povyše sto rokov, ak sa správne udržiava, né vrstvy trstiny tam boli stavili. Zároveň si tam všímal, ako to ročo znamená, že ako aj každá iná potre- zviazané povrazmi zo sitiny, bia iní a po troche „kradol skúsenosti“. Bieloblatčania trstinovú krytinu dali aj na a nie drôtom, čo svedčí o ich Časť tých skúseností pretúto strechu v Holandsku veku, lebo je známe, že sa zradil aj čitateľom Hlasu také povrazy už veľmi dávno ľudu. nepoužívajú. Aj napriek tomu tie spod- ri v Temeríne, ale aj tí sa u nás zaúčali.“ Akým spôsobom si Aké sú výhody trstinovej krytiny? né vrstvy trstiny boli ako nové a pokojmožno postaviť trstinovú „Mnohonásobné. Všeobecne je znáne tam mohli zostať aj nasledujúcich sto strešnú krytinu? me, že trstina je výborný tepelný izolárokov.“ „Strešná konštrukcia sa tor. Okrem toho cez ňu nepreniká ani Máte mnoho práce? stavia rovnako ako pre kaž„Ročne máme 10 až 15 objednávok. slnečné žiarenie, takže nie náhodou sú dú strechu, a to robia tesári,“ Toľko vlastne počas jednej sezóny, čiže slnečníky z pletenej trstiny čoraz vyvysvetľuje majster Straka. od jari do jesene stačíme vykonať, a pre- hľadávanejšie. Pod trstinovým slneční„Rozdiel je iba v tom, že laty to sa ani nesmieme mnoho propagovať, kom možno na pláži pobudnúť aj počas musia byť hrubšie – 5 x 5 cm lebo by sme viac od toho nedokázali do- najinteznívnejšieho žiarenia bez obáv z a na rohy sa pripevňujú na končiť. Robíme v Srbsku, ale aj v zahra- akýchkoľvek následkov. O tom, že je trsti60-centimetrovej vzdialeničí, v Holandsku, Taliansku, Chorváts- nová strecha izolátor, vari najlepšie nosti, teda redšie ako pre Záhradné pohostinské objekty sú čoraz ku, Rakúsku... Robili sme pre známych svedčí fakt, že do domu pokrytého škridlice. Na takú konštruk- častejšie kryté trstinou podnikateľov, politikov, estrádnych trstinou signál mobilnej telefónie len veľciu sa potom ukladajú a viami ťažko preniká. Treba vedieť aj to, že buje dobrého gazdu, ktorý sa občas vy- umelcov...“ žu, ale aj zvláštnymi ihlami prišívajú snoani hlodavce sa v trstinovej krytine v žiašplhá hore a ponapráva to, čo vtáky poDá sa z tej práce vyžiť? py trstiny. Záverečná fáza je tzv. podbíšarapatili. Prvých desať rokov však ne„Cena štvorcového metra trstinovej dom prípade nezdržiavajú. Podľa mojej janie trstiny zvláštnym náčiním, tzv. treba na nej nič robiť. V daždi zmokne strešnej krytiny je 30 eur, čiže sto štvor- mienky trstinu treba považovať za hosnabijakom. Tým sa získa šikmá plocha, iba horná vrstva do hĺbky 3 až 4 cm, kto- cových metrov stojí 3 000 eur. Z toho podársku a vývozovú šancu Vojvodiny. z ktorej voda môže nehatene stekať. rá sa po dvadsiatich, či tridsiatich rokoch však značná časť ide na výrobné náklady, Rastie na každom kroku a netreba ju Takú strešnú krytinu rozlohy sto štvormusí odstrániť. Na jej miesto sa dá čiže na trstinu a iný materiál, prepravu osobitne pestovať. Napriek všetkému cových metrov traja šikovní majstri donová desaťcentimetrová vrstva, takže po trstiny nákladným autom, mzdy robot- uvedenému mienim, že trstina je v súkážu postaviť za desať dní. Predtým však rokoch strecha, ktorá na začiatku bola níkom... Z jednej strechy zárobok je do časnosti podcenená a nedostatočne trstinu treba pripraviť – odstrániť z nej V. Hudec hrubá asi 30 cm, významne zhrubne. 500 eur, čo na zbohatnutie nestačí, ale využitá.“

mozaika2:0 13.3.2012 13:58 Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A SLOVO DALO SLOVO: ILIJA ĐORĐEVIĆ, PREDSEDA ORGANIZAČNÉHO VÝBORU VEĽTRHU ECO EXPO

Mnohoraké napredovanie ak ako i vlani, i tohto roku organizátorom Medzinárodného ekologického veľtrhu Eco Expo, ktorý sa konal začiatkom marca v Belexpo stredisku v Novom Belehrade, bola organizácia Zelená Eko planéta. Spoluorganizátormi boli Hospodárska komora Srbska a Stála konferencia miest a obcí a patrónmi Ministerstvo životného prostredia a Sekretariát pre ochranu životného prostredia mesta Belehrad. Na konci podujatia základné údaje a dojmy o ňom, ako i o viacerých segmentoch ekologických potrieb poskytol a ozrejmil Ilija Đorđević v role dvojnásobného predsedu: Organizačného výboru veľtrhu a Zelenej Eko planéty. – Tohtoročný veľtrh prebiehal začiatkom marca, vlaňajší v polovici mája. Čo spôsobilo zmenu termínu? – Riadili sme sa rozhodnutím správnej rady, hlavne preto, aby sme boli bližšie k začiatku roku. Naše podujatie je prvým väčším veľtrhom po Veľtrhu turizmu. V zhode s tým, určili sme, že aj tretí Eco Expo bude prebiehať 14. a 15. marca 2013, tiež tu – v Belexpo stredisku v Novom Belehrade. Ilija Đorđević Je to dosť kvalitný termín, lebo hospodárske spoločnosti v podstate vtedy intenzívne začínajú vlastný hospodársky rok a je to pre ne ideálna príležitosť prezentovať sa aj v oblasti ochrany životného prostredia. – Ako ste na tom s ich záujmom? Bolo na veľtrhu viac účastníkov ako vlani? – Zainteresovaných bolo o poznanie viacej. Ako sa to dalo aj podľa stánkov zistiť, vystavovateľov, vedno s inštitúciami, bolo takmer päťdesiat. Keď sa majú na zreteli aj firmy z nášho regiónu a spoločností, ktoré sa zúčastnili v bilaterálnych rozhovoroch a rokovaniach s príbuznými firmami, tiež s domácimi inštitúciami, tak účastníkov vcelku bolo 126. – Z ktorých krajín boli hostia zo zahraničia? – Uvediem najprv Chorvátsko a Slovinsko, potom tu bola aj jedna spoločnosť z Macedónska. Predstavitelia Čiernej Hory neprišli, no

24/II

hojnou účasťou sa môže pochváliť Federácia Bosny a Hercegoviny, ako aj Republiky Srbskej. – V prvej dekáde marca prebiehalo viacej konferencií venovaných práve ochrane životného prostredia. Ktoré sú podľa vás tie základné ekologické problémy, ktoré už v tomto roku treba naliehavo riešiť?

Predstaviteľky Chorvátska na Eco Expu

Ekologické balenia na mieru dneška

– A iné ekologické opatrenia? – Na prvom mieste by som uviedol potrebu chrániť vodné zdroje. Rieky sú nám v priam katastrofálnom stave. Ľudia do nich hádžu odpadky všetkých druhov: od zdochlín, cez rôzne druhy balení, po odpad rozmerný: staré chladničky, sporáky, skrine... Naliehavá je i potreba chrániť lesy. Všetko, čo vyrúbame, malo by byť nahradené aspoň dvojnásobným počtom nových stromov. Nakoľko sám môžem posúdiť, Ministerstvo životného prostredia a mesto Belehrad venujú mnohorakým ochranným

– Ak spomíname napríklad možnosť zelených stavieb, tak je veľmi dôležité – vzhľadom na skutočnosť, že je v Srbsku väčšina obytných domov a budov bez izolácie, alebo s izoláciou nekvalitnou – aby sme sa orientovali na ich zatepľovanie. Výsledkom toho by mali byť obrovské energetické úspory. Tým by sme súčasne odbremenili elektrohospodárstvo. Ono sa síce obnovuje, ale ten proces prebieha dosť pomaly práve preto, že pomáha štátu, vychádzajúc cenovo v ústrety najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Cena elektrického prúdu je nízka, a sú odhady, že by ju bolo treba zvýšiť asi o 60 percent, Z ekovýstavy na stánku belehradského Sekretariátu aby uvedené odvetvie eko- pre ochranu životného prostredia nomiky hospodárilo komerčne. No štát so svojou politikou, ktorej prí- opatreniam v poslednom období zvýšenú poznačnosťou je, že musí brať do úvahy i mož- zornosť, takže treba počítať aj so stúpaním ekonosti bežného občana, ešte vždy ponechá- logického povedomia občanov. To by sa náva ceny, ktoré nie sú komerčné. Následkom sledne, rýchlo a účinne, malo prejaviť aj na kvaje, že Elektrohospodárstvo Srbska sa ne- lite ochrany nášho životného prostredia: dnes, môže dostať do pozície, že sa bude urýchlene zajtra, v rokoch pred nami. Oto Filip reformovať a renovovať. 17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 13.3.2012 13:59 Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA KIeŽby tAKých ZAnIetencOv bOlO vIAc

Usilovní zberatelia známok z Petrovca nich ste nepočuli, že sa hlasno sťažovali, hoci nemajú vlastné miestnosti a v Petrovci a organizovane pôsobia dlhých 37 rokov. Pravdaže, ide o milovníkov poštových známok, čiže o ich Spolok filatelistov Petrovec (SFP). Akoby boli v tieni a

rodnú výstavu v Petrovci. Okrem výstav tohto druhu petrovskí zberatelia v období pôsobenia spolku často organizovali aj pokrajinské prehliadky známok. ešte viacej bolo výstav, kde sa milovníci známok predstavovali v rámci miestnych osláv. na-

Členovia Spolku filatelistov z Petrovca po otvorení výstavy Známka – okienko do sveta (2010) v čitárni Knižnice Štefana Homolu

Milovníkov filatelie v Petrovci nie je až tak mnoho, ale predsa takmer 4 desaťročia dávajú vedieť o sebe a svojským spôsobom dbajú aj o naše slovenské kultúrne dedičstvo. Spolok petrovských filatelistov pri rôznych príležitostiach vydáva primerané obálky. tie záujemcovia nájdu pokope v publikáciách typu pamätníc. Prvú pamätnicu SFP vydal v roku 1995, keď boli v plnom prúde oslavy 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca a v tom roku aj filatelisti oslávili 20 rokov existencie spolku. Pokračovaním prvej knihy je Pamätnica 2, ktorú petrovskí filatelisti vydali pred dvoma rokmi – presnejšie v lete 2010 – k oslavám 35. výročia spolku. Druhú knihu venovali jeho dlhoročnému predsedovi – zosnulému Štefanovi Grňovi a ostatným filatelistickým zanietencom. v týchto publikáciách možno nájsť re p ro d u k ov a n é obálky, ktorými si tunajší zberatelia známok uctili nejeden sviatok vojvodinských Slovákov. takých obálok v období rokov 1975 až Obálka Pamätnice Spolku filate1995 bolo 70 a od listov v Báčskom Petrovci (1995) roku 1995 do 2010

v ústraní, ale predsa miestni filate- posledy takú listi rok čo rok úspešne rozvíjajú svo- zorganizovali ju činnosť a prezentujú sa verej- vlani počas nosti medzinárodnými výstavami. Aj osláv Dňa Pev čase, keď to nedokázal žiaden iný trovca v Knižpodobný spolok v našom štáte. vla- nici Štefana ni sme upozornili, že práve tento homolu, kde spolok ako jediný v našej krajine sa sa už dlhé vzchopil zorganizovať medziná- roky stretávarodnú výstavu poštových známok. jú, navzájom Podobnú aktivitu nedokázali uskutočniť ani vedúci v zväze filatelistov na pokrajinskej, ani na štátnej úrovni. K veľkolepým oslavám 50. výročia Slovenských národných slávností SFP usporiadal medzinárodnú filatelistickú výstavu pod názvom Petrovec fila, kde svoje tematické zbierky známok a Z medzinárodnej výstavy Petrovec fila 2010, počas SNS kolekcií okrem domá- v matičných miestnostiach cich zberateľov Mr. Pavla lomianskeho, Jána Rybár- informujú a zadovažujú si najnovšie ešte 62. Aj v roku 2011 k nim priskeho, Rastislava Speváka, Ondreja vydania známok. Filatelistickú pre- budlo ďalších 7. Peknými technicIvičiaka, Dr. Andreja Myjavca a Mi- hliadku známok pomenovali Znám- kými a grafickými riešeniami si pelana vereša, vystavovali aj filatelisti ka – okienko do sveta. na nových pa- trovskí filatelisti uctili rôzne poduz trenčína, zo Záhrebu, z nového neloch a v knižničných výklado- jatia, výročia a jubileá. Začali s poSadu a z austrálskeho Melbournu. vých skriniach vystavili svoje tema- krajinskou slovenskou divadelnou Išlo už o siedmu v poradí medziná- tické zbierky. prehliadkou a pokračovali aj výro17. 3. 2012

11 /4482/

hlAS ĽUDU

čiami FK Mladosť, Gymnázia Jána Kollára, kníhtlačiarne Kultúra, hlasu ľudu, Jánošíkovej roty, festivalu tancuj, tancuj, Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne, Galérie Zuzky Medveďovej, petrovských požiarnikov, divadelníkov, Matice slovenskej v Juhoslávii, SnS, slovenskej brigády, Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci, Knižnice Štefana homolu, SeAvc, Spolku pe-

Obálka Pamätnice 2 Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci (2010)

trovských žien, časopisov Zornička a nový život. na ich obálkach nevystali ani jubileá venované osobnostiam, akými sú prvobojovník Jozef Marčok, kultúrni pracovníci Ján Čajak, vhv, Michal babinka, Gustáv Maršall-Petrovský, Ľudovít Mičátek, Zuzka Medveďová, Karol Miloslav lehotský, Andrej labáth, Dr. Janko bulík, emil Klobušický, Ján Kvačala a ďalší. vskutku SFP má mnoho vydaní takých príležitostných obálok. vedenie spolku je hrdé aj na počin, ktorý sa im podaril pred rokmi, keď iniciovali a zorganizovali tlačenie juhoslovanskej príležitostnej poštovej známky, ktorá obsahovala reprodukciu detailu olejomaľby Slovenská svadba akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Filatelistom a zberateľom v dnešnom uponáhľanom svete, keď si ťažko všímame krásu žitia a ešte ťažšie dokážeme venovať čas záľubám – do radu ktorých, pravdaže, patrí aj filatelia – treba popriať, aby ich vôľa neopúšťala a aby dokázali úspešne spoločensky pracovať a pôsobiť aj v nasledujúcom desaťročí. J. Č-p

III/25

mozaika4-5:0 13.3.2012 14:00 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A NA SLOVO S KATARÍNOU MOSNÁKOVOU O JEJ ZÁJAZDE DO KRAJINY PROTINOŽCOV

Austrália tancuje aj po vojvodinsky N

ašu mladú a sympatickú spolubesedníčku čitatelia Hlasu ľudu poznajú nielen ako presvedčivú a usmievavú speváčku, tanečníčku, ale aj ako neúnavnú pracovníčku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Jánošíčanke Kataríne Mosnákovej je zachovanie a zveľadenie našej kultúry každodennou výzvou, preto neváhala s riaditeľkou ÚKVS Milinou Sklabinskou pustiť sa do zostavenia kapitálnej publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, a najnovšie celé dva mesiace (december 2011 a január 2012) s cieľom vštepovať krásy vojvodinského folklóru mladým Slovákom v ďalekej Austrálii pobudnúť na druhom konci sveta. Tento rozhovor je o tom, ako sa jej tam vodilo a ako sa jej darilo. – Katarína, ako prišlo k tomuto tvojmu pracovnému zájazdu do Austrálie, o ktorom by sme mohli povedať, že bol svojráznou misiou. Bola si tam už niekedy? – Nie, bola toto moja prvá návšteva tejto krásnej krajiny. A

Najmladší slovenskí folkloristi v Austrálii s učiteľkami tanca

zvom Šecko vďaka vám, páni muzikanti sa ukázala ako niečo, čo mojej úlohe medzi austrálskymi Slovákmi dalo úplný zmysel. Bola to taká čerešnička na torte, ktorú si, verím, v blízkej budúcnosti budeme mať možnosť vychutnať aj u nás v Srbsku. Avšak mojimi opravdivými hostiteľmi boli moji príbuzní žijúci v Melbourne – Jaroslav, Susy a Kristián Žiakovci, ktorí ma vo svojom dome nielenže prijali ako ešte jedného člena rodiny, ale mi umožnili spoznať i krásu a čaro života v Austrálii. Nemôžem však nespomenúť aj príbuzných Kotvášovcov, Markovcov alebo i nových známych, ako sú Megovci, Strakovci, Peškovci a mnohí iní srdeční ľudia, ktorí sa o mňa krásne postarali a spríjemnili mi pobyt na tomto inom konci sveta.

viť im slovenské vojvodinské choreografie a zároveň ich vedúcim Anke Chrťanovej Varhalyovej a Polovi Hraškovi pomôcť v pedagogickej činnosti. Celková tá námaha mala za cieľ prispieť k programu osláv 30. výročia otvorenia Slovenského domu v Melbourne, ktorý sa konal 26. decembra 2011, kde potom úspešne vystúpili aj mladučkí tanečníci.

Katarína so svojimi príbuznými Žiakovcami pri návšteve Akvária v Melbourne

Slovenský spolok Ľudovíta Štúra sa Kataríne odvďačil aj aboridžínskym obrazom

dostala som sa ta vďaka Slovenskej kultúrnej a spoločenskej asociácii Ľudovíta Štúra v Melbourne, ktorá ma sem pozvala ako učiteľku tanca. Mojou, ako vy hovoríte misiou, bolo pracovať s dvomi detskými skupinami DFS Liptárik a DFS Liptáriček, zosta-

26/IV

– Ako sa ti darilo ako choreografke? Predstav nám svojich malých zverencov, ale aj hostiteľov. – Pracovalo sa mi vynikajúco. DFS Liptárik tvoria tínedžeri, vycibrení mladí tanečníci, ktorí vo svojom repertoári majú tance

zo Slovenska. Ja som sa im pokúsila preniesť spôsob slovenského tancovania vo Vojvodine a nacvičiť ich besedu, ktorú ich predkovia predviedli i pri príležitosti otvorenia tamojšieho Slovenského domu. S najmladšími folkloristami v Austrálii sme sa zasa hrali hry ako sú Zlatá brána, Kolo, kolo mlynské, Trnavička, Ide vláčik a pod. Bolo to ich prvé verejné vystúpenie a musím sa priznať, že som bola na nich veľmi hrdá. Okrem toho, síce neplánovane, mojimi zverencami na krátky čas boli i členovia mládežníckej folklórnej skupiny Liptár, ktorí si tiež priali, aby som im zostavila tanec z nášho územia. No a keďže sa tie neplánované veci obyčajne najlepšie vydaria, tak i naša choreografia pod ná-

– Prenes nám ovzdušie Stretnutia Slovákov žijúcich v Austrálii na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Canberre, na ktorom si sa tiež zúčastnila. – Canberra, ako hlavné mesto Austrálie, je sídlom všetkých veľvyslanectiev v tejto krajine, a tak i srbského a slovenského. Na Veľvyslanectvo Slovenska sa každoročne pozývajú Slováci žijúci v 11 štátoch regiónu Pacifiku, kde si organizujú príležitostný program a zábavu. Na tomto stretnutí tentoraz bolo približne 200 hostí, ktorých privítala veľvyslankyňa Eva Ponomarenková. Program stvárnili slovenskí folkloristi zo Sydney a Melbournu. A medzi nimi i ja: Slovenka zo Srbska. :)

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 13.3.2012 14:00 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A (DUCHA)PLNKY

Mienky a myšlienky Zlo vie o dobre, ale dobro o zle nevie. Nie každý môže vidieť pravdu, ale môže byť pravdou. Franz Kafka Od prítomnosti by sme nemali žiadať viac, ako nám môže poskytnúť minulosť. Werner Hofmann

17. 3. 2012

11 /4482/

mov máš neúrekom. Predsa, čo na teba najviac zapôsobilo, prípadne kvôli čomu by si sa na takú ďalekú cestu vybrala znovu? – Určite nikdy nezabudnem na teplé Vianoce a homára na štedrovečernom stole. Tiež kúpačku v mori 1. januára 2012. Alebo aj iné veci, ako je exkluzívny hotel s pohľadom na oceán v Adelaide (štát Južná Austrália), impozantná Opera House v Sydney (štát Nový Južný Wales), aboridžínske umenie v Národnej galérii v Canberre, súsošie vápencových komínov 12 apoštolov (štát Victoria) a mnohé iné navštívené a nenavštívené destinácie, vďaka ktorým môžem povedať, že taká dlhá cesta stojí za to. Nezabudnem ani ako chutia klokanie klobásy, mäso krokodíla, surové ustrice či polievka zo žraloka. Ani na pocit, keď sme v prírode na jednom mieste stretli asi 30 klokanov alebo keď sme na otvorený oceán šli loviť žraloky. Pravdepodobne mi v pamäti dlho utkvejú austrálske rána, keď ma namiesto kohúta zobúdzal spev papagájov. A to, čo určite nikdy nezabudnem, sú ľudia, s ktorými som sa kamarátila a ktorých som mala možnosť spoznať. Keďže týždenník Hlas ľudu má v Melbourne značný počet čitateľov, využijem túto príležitosť zaslať im všetkým srdečné pozdravy a ešte raz povedať: Úprimná vďaka!

HLAS ĽUDU

Vzdelanosť je schopnosť rozumieť iných. Goethe Poézia je nevyhnutne potrebná – keby som len vedel načo. Jean Cocteau

Zo slovenských prísloví

Na večnú pamiatku fotka pred svetoznámou Operou House v Sydney

Do programu ma zaradila Elena Lomenová, predsedníčka Slovenského spolku v Melbourne, po tom, ako ma počula spievať piesne z môjho CD a tiež aj s ich slovenskou kapelou Zmena 5. Samozrejme, že som si takúto príležitosť nenechala ujsť a v rámci podujatia som zaspievala niekoľko našich ľudových piesní. Zvlášť tie s tematikou vysťahovalectva zapôsobili na obecenstvo a vyvolali nejednu slzu v oku austrálskych Slovákov. – Tvoj pobyt sa sčasti kryl so zájazdom folkloristov z Hložian a Vojlovice. Ako často a kde ste boli spolu? – Musím sa priznať, že nie často sme sa s Hložančanmi a Vojlovičanmi stretávali, a to preto, lebo som ja mala trošku iný program. Ale keď sme mali príležitosť byť spolu, ako to aj vždy býva, využili sme ten čas maximálne. Tak sme napr. spoločne oslavovali Silvestra, usporiadali sme si party na srbský Nový rok, v Rod Lover aréne na Australian Open sme spoločne fanúšikovali našim tenistom, ale sme sa navzájom aj podporovali, keď sme vystupovali či už v Slovenskom dome alebo v tamojšom evanjelickom kostole. – Iste si počas tohto dvojmesačného pobytu na najvzdialenejšom svetadiele absolvovala kopu stretnutí. Veríme, že nových známostí, a to nielen tých, ktoré si už spomenula, tiež skúseností a doj-

Lepšia výčitka od génia, ako pochvala od idiota. Marcus Aurelius

A. Francistyová

Lepšie znať, ako mať. Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou. Nie ten majster, ktorý začne, ale ktorý dokoná.

Smiech je liek – Kde pracuješ? – Nikde. – A čo robíš? – Nič. – Božemôj, to je dobré zamestnanie... – Áno, dobré, len je veľká konkurencia.

xxx – Drahý môj, – vraví pani Sára mužovi bankárovi, – ten tvoj pokladník, ktorého si mal za slušného človeka... – Aj? – chytá sa manžel za srdce. – Čo sa stalo? – Dnes mi vyznal lásku. – Oj, vďaka Bohu... A ja som si myslel, že ušiel s pokladnicou.

Belehrad, dobré ráno... – Duško Radović Existujú bystrí vodiči. Trochu jazdia, a trochu (za)parkujú pri vozovke, a tak sporia benzín. xxx Kto nemá v hlave, má v nohách, kto nemá v nohách, má v banke, kto nemá v banke, má v Grockej, a kto nemá ani tam, objaví sa mu čosi v moči. Nie je teda nik, že by nemal nikde nič. xxx Onedlho nastúpi jar. Dobre všetkým, ktorým je to dôležité.

xxx Oddýchnite si, ak máte z čoho, zjedzte, ak máte čo, uvažujte, ak máte o čom. xxx Každý piatok je taký malý dodatok. Týmto piatkom môžete zaplátať dáku malú dieru vo svojom živote. xxx Potešte svoje nohy. Umyte si ich alebo zmeňte ponožky. Umývajte si nohy riadne! Je to prvým predpokladom dobrých medziľudských vzťahov.

Výber: O. Filip

V/27

mozaika6_7:0 13.3.2012 14:15 Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A HROB JÁNA ČAPLOVIČA V KOVAČICI

Úcta národovcovi Jánovi Čaplovičovi (5. 10. 1876 Jasenová – 5. 3. 1925 Kovačica), vlastencovi, evanjelickom farárovi v Kovačici v rokoch 1904 až 1925 a martýrovi v známom Kovačickom procese (105. výročie 1907 – 2012) je napísané veľa. Z príspevkov rôznych publicistov možno vycítiť charakter a povahu tejto významnej osobnosti vojvodinských Slovákov pochovanej na kovačickom cintoríne. Žofia Krasková v texte Za Slovač v Národnom kalendári z roku 1991 o tomto národnom buditeľovi zverejnila: „Čaplovič si na svoje povedomie nedal siahnuť. Neplazil sa pred nikým. Vždy a všade sa správal tak, že mu každý musel, či to chcel, alebo nie, vzdať úctu – Slováci aj svoj obdiv, vďačnosť a lásku.“ Miloš Kovačka vo vedeckom príspevku Ján Čaplovič – bibliograf a historik (Osobnosti slovenskej bibliografie) o oravskom rodákovi zaznamenáva: „V súdnych procesoch, ktoré nasledovali, boli desiatky Kovačičanov väznené a ich farár Ján Čaplovič suspendovaný. Bol päť ráz súdený a napokon odsúdený na vysoký peňažný trest. Násilný zásah uhorskej moci proti slovenským evanjelikom sa odohral na jar roku 1907, takmer pol

roka pred známymi udalosťami v Černovej. Samotný súdny proces sa konal v rokoch 1907 – 1909 a sledovali ho významné osobnosti Európy (Seton Watson) i Ameriky. Americkí Slová-

pozvania do Chorvátska a do Ameriky. Po troch rokoch sa vrátil do úradu zborového farára, Kovačicu neopustil ani po roku 1918, keď ho pozývali slovenské evanjelické zbory. Zostal na Dol-

Najstaršia Kovačičanka Katarína Litavská (narodená v apríli roku 1914) po podujatí Odkaz predkov (v máji 2007) spolu s Čaplovičovcami (z ľavej strany Ing. Jánom, chemikom a Dušanom, vtedajším podpredsedom vlády SR), navštívila hrob ich starého otca Jána Čaploviča st., evanjelického farára, jedného z vodcov Kovačického procesu. Ako jedenásťročná Katarína Litavská bola na pohrebe Jána Čaploviča st. a porozprávala o tom jeho vnukom – bratrancom Čaplovičovcom.

ci z Chicaga pozvali Jána Čaploviča do duchovnej služby. Ale Kovačica vytrvala pri svojom farárovi, preto Čaplovič neprijal

nej zemi, stal sa evanjelickým a. v. seniorom – vedúcou osobnosťou slovenskej menšiny v Banáte. Ako pomocná učiteľka účinkovala v Kovačici i manželka farára Jána Čaploviča, Mária, rod. Bujnáková, rodáčka z Dolného Kubína, sestra literárneho historika a univerzitného učiteľa Pavla Bujnáka.“ Farárov vnuk Dušan Čaplovič v knihe Osmičky v našich dejinách (vydavateľstvo Perfekt Bratislava 1998) napísal: „Cirkevným súdom odsúdený Ján Čaplovič, evanjePočas návštev Kovačice Dušan Čaplovič, jej čestný občan od roku 2009, navšte- lický kňaz v Kovačici, tak ako napísal vuje i hrob svojho starého otca. Momentka je z 5. augusta 2006. Vtedajší podAndrej Kopčok, v predseda vlády Slovenskej republiky navštívil v ten deň Kovačickú obec.

28/VI

duchu princípov kresťanského humanizmu, ktorý bol v jeho vedomí spojený nielen so zápasom za slobodu a rovnoprávnosť národov i za obranu práv vlastného národa, ale aj s demokratickými zásadami a právami občianskej spoločnosti, v odvolaní proti rozsudku z 2. októbra 1909 napísal: Má právo cirkevný súd skúmať, za koho hlasujem? Túto slobodu zaručuje štátny zákon každému jednotlivému občanovi – vyhrážanie, zneužívanie postihuje zákon trestom. A mňa trescú za slobodu, ktorú mi dal zákon.“ Jeho syn Dr. Ján Čaplovič v známej knihe Dejiny slovenského evanj. a. v. cirkevného zboru v Kovačici z roku 1928 zaznačil: „Cirkevný zbor napredoval i hmotne i vnútorne. Ale neprajnosť odporcov nemala pokoja a r. 1907 vystúpiac so žiadosťou o maďarské služby Božie vyvolala viacročné nepokoje a zapríčinila udalosti, ktorých následkom bol povestný Kovačický proces. Ján Čaplovič sa znovu stal kovačickým farárom. Ale drahé to bolo víťazstvo. Cirkevný zbor tými nespravodlivosťami a maďarskou nenávisťou utrpel nekonečné škody. Rúcať bolo ľahko, ale stavať, naprávať bolo ťažšie. Znovu získať pre cirkev tých, ktorí sa odcudzili, či už sa stali nazarénmi, alebo navonok, zostali len úradne v cirkvi, neraz bolo potom už neskoro. Po príchode J. Čaploviča sa niečo napravilo, ale veru už nie všetko. Ján Čaplovič, ktorý za tie roky poškodený bol asi o 10-tisíc korún, aspoň u svojich cirkevníkov nachodil nejakej podpory. Okrem jediného prípadu inej ani nedostal. Mnohí cirkevníci však, keď len mohli, usilovali sa materiálne ho napomôcť, hoci aj tak sa musel zadlžiť. Ťažké roky to boli, pre neho i pre jeho rodinu a len oddanosť cirkevníkov a presvedčenie, že pravda zvíťazí, zmierňovali to, čo ľudská zloba spôsobila. Kovačické udalosti zlomili ináč aj moc seniorálnych banátskych hodnostárov. Museli sa vzdať svojich hodností pre svoj ne-

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

mozaika6_7:0 13.3.2012 14:15 Page 12

PRÍLOHA

M O Z A I K A

slýchaný postup.“ Kovačický publicista Jozef Farkaš v článku K 40-ročnému jubileu Kovačického procesu do týždenníka Hlas ľudu v roku 1947 napísal o jeho vodcovi: „V Kovačici ešte i dnes žije niekoľko účastníkov Kovačického procesu. Martin Oravec o procese hovorí: „V boji za naše národnostné práva vždy nás posmeľoval farár Čaplovič. Za snahou uviesť maďarské bohoslužby videli sme celkom iné ciele, a preto pevne zomknutí, postavili sme sa proti tomu. S ochotou sme podstúpili i žalárovanie a

trýznenie, lebo sme boli presvedčení, že netrpíme zadarmo, že naše skutky budú nasledovať iní a ovocím toho bude naša sloboda.“; „Od toho času minulo už hodne rokov,“ hovorí o procese ďalší účastník Ján Bakoš. „Nikdy však nezabudnem na tie chvíle, keď sme všetci jednotne vystúpili za našu národnú vec, za čo sme potom i podnášali muky. V našom boji nás posilňoval farár Čaplovič, ktorý bol dobrým národovcom. Sloboda, ktorú sme si svojím časom získali, je najlepšou odmenou za naše utrpenie.“

Rodina Jána Čaploviča staršieho v roku 1906; fotografované na kovačickej fare

Titulná strana Dolnozemského Slováka zo dňa 15. apríla 1908 o Kovačickom procese

V publikácii Slovenská evanjelická kresťanská cirkev augsburského vyznania v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch (zostavil Adam Vereš, ev. biskup; Kníhtlačiareň Petrovec 1930) sa v stati o Kovačici a jej farárovi okrem iného píše: „Ján Čaplovič sa tešil veľkej obľube svojich cirkevníkov a za krátky čas pokojne pracoval v zbore, ale jeho neohrozené slovenské povedomie a účasť pri Miletićovských poslaneckých voľbách (keď aj on, aj skoro celá Kovačica hlasovala za Slavka Miletića, Srba, národnostného kandidáta) pritiahla mu nenávisť.“ Slovenský historik Roman Holec vo svojom diele Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť (Matica slovenská, 1997) o osobnosti Kovačice publikoval: „Ani Čaplovič sa nevzdal: hoci po odňatí úradu žil v zložitých existenčných podmienkach, vyše dva roky bojoval za revíziu nespravodlivého rozsudku. V decembri 1909 bolo jeho ne-

zlomné úsilie korunované úspechom. Nové súdne pojednávanie natoľko zmiernilo pôvodný trest, že po zaplatení pokuty zo zbierky báčskych Slovákov mohol v marci 1910 opäť konať služby Božie vo „svojom“ kovačickom chráme. Na rozdiel od Černovej je v prípade Kovačice už zrejmý aj národný rozmer. Pri černovskej tragédii bola náboženská stránka dominantná.“ Spomínanú osobnosť (Jána Čaploviča) a udalosť (Kovačický proces) si vážili a vážia i neskoršie a súčasné generácie Kovačičanov. Nedávnym príkladom z roku 2007 bolo zorganizovaných rad podujatí pod spoločným názvom Odkaz predkov, ktoré prebiehali aj k storočnici súdneho procesu. Kovačičania a návštevníci tohto banátskeho mestečka dodnes sa neraz pristavia pri hrobe vzdať hold dôležitej postave slovenských a slovanských dejín. Ján Špringeľ

Mozaiku číslo 152 pripravil Oto Filip

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 13.3.2012 14:02 Page 15

PRÍLOHA

M O Z A I K A IBA PRE LABUŽNÍKOV

Bakláva s minerálkou

Kráľovské čokoládové kúsky

Potrebujeme: 1 kg kôr na baklávu, 500 ml minerálky, 500 g mletých orechov, 500 g cukru, 500 ml oleja, 2 vrecúška pečivového prášku; Na šerbet: 1 l vody, 1 kg cukru Takto sa to vydarí: Do väčšej nádoby vysypeme cukor, zalejeme minerálkou a dobre premiešame. Pridáme olej, mleté orechy, pečivový prášok a miešame, aby sa zložky dobre zjednotili. Do olejom vymasteného plechu položíme prvú kôru (zvinieme ju na veľkosť plechu), postriekame olejom, položíme dve ďalšie kôry a tie tiež postriekame olejom. Na kôry vyhrnieme časť plnky. Na plnku položíme ďalšiu kôru, postriekame olejom, položíme na ňu ešte jednu kôru a postrie-

Potrebujeme: 250 g múky, 250 g cukru, 1 vanilínový cukor, 200 g masla, 1 pečivový prášok, 4 vajcia, 50 g kakaa; Na plnku: 375 g cukru, 3 vrecúška šľahačky, 300 ml mlieka, 500 g tvarohu, 2 vrecúška želatíny, 1 citrón, 50 g čokolády na varenie (na ozdobenie) Takto sa to vydarí: V nádobe mixérom vyšľaháme maslo, 250 g cukru a vanilínový cukor. Za stáleho šľahania do nádoby pridávame jedno po jedno vajce. Potom miešame vareškou a pridáme múku, kakao a pečivový prášok. Keď sa zložky zjednotia, cesto vylejeme do plechu vyloženého kuchárskym papierom. Pečieme 20 minút na 180 ºC. Pripravíme si plnku: mixérom vyšľaháme mlieko a šľahačku, kým nedosiahneme zodpovedajúcu hustotu šľa-

kame olejom. Položíme tretiu kôru a tú potrieme plnkou. Postup opakujeme, kým nestrovíme všetky kôry a plnku. Baklávu pokrájame na kúsky, postriekame olejom a pečieme 40 minút na 200 ºC. Šerbet si pripravíme tak, že do nádoby na sporáku nalejeme vodu a nasypeme do nej cukor. Po 15 minútach varenia zložíme nádobu zo sporáka. Vychladnutú baklávu polejeme teplým šerbetom.

DOLE S NÁKLADMI!

hačky. V druhej nádobe mixérom vymiešame tvaroh a 375 g cukru. Pridáme nadrobno nastrúhanú kôru z citróna, citrónovú šťavu, želatínu napučanú v troške vody a šľahačku. Miešame vareškou, aby sa zložky dobre zjednotili. Upečené cesto prerežeme po dĺžke a prvú kôru natrieme plnkou. Na plnku položíme druhú kôru a aj tú potrieme plnkou. Na plnku nahrubo nastrúhame čokoládu.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Ako ušetriť elektrinu

Málo aj priveľa spánku škodí

Syr ako spúšťač bolesti hlavy

Sušička bielizne: Patrí medzi najväčších„žrútov“ elektriny. Ak sa štvorčlenná rodina vzdá tohto luxusu, ušetrí približne 480 kW/h ročne. Radšej teda bielizeň zaveste na sušiak.

Ideálna doba spánku je síce individuálna, ale odborníci sa zhodujú, že spať 7 až 8 hodín je zlatá stredná cesta. Skrátenie spánku len o hodinu môže mať za následok poruchy sústredenia a nižšiu výkonnosť v práci. Podľa posledných prieskumov je však škodlivé aj to, ak spíme pridlho. Spánok dlhší ako 9 hodín spôsobuje únavu a malátnosť a zvyšuje riziko obezity, cukrovky či choroby srdca.

Zlou správou pre všetkých milovníkov syra je, že môže vyvolať bolesti hlavy. Zrejúce syry totiž obsahujú látku tyramín, ktorá je ich známym spúšťačom. Táto látka je aj v niektorých polotovaroch a nápojoch. Pokiaľ človek často trpí bolesťami hlavy, mal by si písať stravovací denník, aby prípadnú súvislosť odhalil a nebezpečné potraviny zo stravy vylúčil.

Sporák: Varenie s vhodným hrncom a pokrievkou šetrí plyn alebo elektrinu, ale aj čas. Bez pokrievky spotrebujete trojnásobné množstvo energie. A ak je hrniec o tri centimetre menší ako variaca platňa, strácate aj 30 % elektriny. Pri každom otvorení rúry strácate zase teplo. Dodatočný tip: Variacu platňu vypnite skôr, ako skončíte s varením, využívajte zvyškové teplo. Umývačka riadu: Keď necháte umývanie riadu na umývačku, šetríte tak peniaze a životné prostredie. Dôležité však je, aby bola celkom naplnená a aby bol zvolený vhodný program. Práčka: Čím je vyššia teplota prania, tým je vyššia spotreba elektriny.

30/VIII

S nasadením moderných pracích prostriedkov môžete vynechať pranie pri vysokých teplotách (okrem prania silno znečistených vecí – napríklad pracovné oblečenie). Na ľahko znečistené textílie úplne stačí pranie na štyridsiatke. Chladnička: Keď otvárate chladničku, tak vždy len nakrátko. Inak unikne zbytočne veľa chladu. Takisto aj teplota v chladničke by mala byť vhodne zvolená. Šesť až osem stupňov úplne stačí. Rýchlovarná kanvica: Ak máte v pláne uvariť si cestoviny, oplatí sa, keď vodu na ne zohrejete najprv v rýchlovarnej kanvici. Sprchovanie: Hoci teplý kúpeľ počas chladných večerov urobí dobre, sprchovanie je stále lacnejšie, a ešte lacnejšie so šetriacou sprchovacou hlavicou. Spotrebu vody zníži až o 50 %.

Cítite sa na figu? Je to zmenou času Migrény, bolesti žalúdka, nervozita, zhoršená koncentrácia pozornosti, poruchy spánku či depresívne nálady, aj takto môžu na zmenu času reagovať citlivejší jedinci. Podľa lekárov aj psychológov práve citlivejším ľuďom trvá až celý mesiac, kým sa úplne aklimatizujú. Ideálne je preto viac relaxovať. Nie pre každého je však časový posun stresujúci.

Komplikujte mozgu život Prečo? Čím automatickejšie náš mozog funguje, tým je lenivejší. Neurobiológ Lawrence Katz tvrdí, že ak nútime mozog improvizovať, robíme mu vlastne dobre. Keď budete chvíľu používať počítačovú myš druhou rukou, meniť trasy do práce či obliekať sa so zavretými očami, udržíte svoju hlavu fit a myseľ sviežu.

17. 3. 2012

Výber: E. Šranková 11 /4482/

HLAS ĽUDU

k U Lt Ú r a Zima s kNiHoU v paDiNe a kovačici

Medovník a Majera stredobodom podujatia Ú

spešná prezentácia slovenských kníh v rámci podujatia Zima s knihou v organizácii slovenského vydavateľského centra v Báčskom petrovci a výboru pre kultúru NrsNm prebiehala v sobotu 6. marca t. r. v padine a v kovačici. v padinskej ZŠ v mene spoluorganizátorov podujatia: oddelenia obecnej knižnice v padine a ZŠ maršala tita hostí privítal a podujatie moderoval profesor ondrej kotváš. riaditeľ svc vladimír valentík predstavil všetky publikácie z vlaňajšej produkcie a vysvetlil význam tradičných a nových edícií. spisovateľ a šéfredaktor svc víťazoslav Hronec sa podrobnejšie zmienil o význame autorských výtlačkov, zborníkoch prác a o vydaniach z minulého roku. v rámci večierka Zima s knihou autor monografie Majera pavel matúch hovoril o zrode a význame tohto vydania. Na záver podujatia prof. ondrej kotváš z postu podpredsedu moms padina daroval hosťom knihy o padine a hostia sa domácim odvďačili najnovšími vydaniami z vydavateľstva svc. v programe sa s vlastnou literárnou tvorbou vo výbere profesorky slo-

venčiny jaroslavy staňovej predstavili žiačky tunajšej ZŠ kristína radovićová, marína ľauková a marjana petrášová, v hudobnom okienku vystúpil mladý harmonikár vladimír Halaj.

V ovzduší ZŠ maršala Tita v Padine

rámci akcie Zima s knihou v kovačickej knižnici si milovníci písaného slova predstavené knihy mohli aj kúpiť. riaditeľ svc v. valentík konštatoval, že je aj Nechýbali ani najmladší padinskí čitatelia napriek sťav tú istú sobotu vo večerných ženým podmienkam spokojný s hodinách v miestnostiach obec- doterajšou produkciou vo vydanej knižnice v kovačici predstavi- vateľstve. vo svojom príhovore teľov svc privítala riaditeľka kniž- sa dôkladnejšie zmienil o chresnice mária Ďurišová, ktorá pri tej- tomatii slovenskej vojvodinskej lito príležitosti zdôraznila význam teratúry pre deti Medovník autospolupráce so svc v predchá- rky jarmily Hodoličovej, ktorú podzajúcom období a do budúcna. kladá za najvýznamnejšie vydanie aj na tomto už piatom večierku v v minulom roku. v. Hronec hovo-

ril o edíciách, pričom osobitnú pozornosť venoval knihám z edície Živý prúd. Úryvok z knihy Majera zostavovateľa pavla matúcha, ktorý bol aj hosťom večierka Zima s knihou, čítala profesorka mária kotvášová-jonášová, kým janko takáč prečítal svoju recenziu o tomto diele. v pokračovaní programu sa predstavitelia svc zmienili o vydavateľskom pláne na bežný rok. Na záver podujatia riaditeľ svc odovzdal riaditeľke obecnej knižnice knižný dar a autor knihy o ľuboslavovi majerovi pavel matúch jeden výtlačok daroval predsedovi scény Divadla vHv v kovačici pavlovi jonášovi. večierok úspešne moderovala knihovníčka anna tomanová. A. Chalupová

ková vlani publikovala zbierku básní Modrotlač. recenziu na jej zbierku uverejnila i etela Farkašová. prečítala ju katarína melegová-melichová a ukážkové básne zo zbierky čítala anna Hansmanová. svoje postrehy o novej básnicrámci tohtoročného kej zbierke v. Benkovej prečítal i podujatia Zima s knisamuel Boldocký. práve tento hou v organizácii slonáš kritik a znalec i lyriky m. venského vydavateľskéĎugu v pokračovaní prezentoval ho centra (svc) a po presvoje postrehy a charakteristické zentáciách kníh z ich vlačrty Ďugovej poézie „zahľadenej ňajšieho vydavateľského do seba“. keďže vlani pri príležiplánu v Hložanoch, kytosti šesťdesiatin tohto nášho sáči, Novom sade, padine spisovateľa vyšiel výber z jeho a kovačici 9. marca 2012 poézie Pozrieť slnku do očí, doslov literárna karavána zavízostavovateľa knihy Dr. michala tala aj do Báčskeho peBabiaka spolu s vybranými bástrovca. ňami tiež boli prednesené na v modrom salóne slotomto večierku poézie. venského vojvodinské- Zima s knihou v Petrovci – prezentácia kníh Viery Benkovej Modrotlač predtým ako slovo odovzdaho divadla sa zozbierala a Michala Ďugu Pozrieť slnku do očí li autorom, aby i sami povedali hŕstka milovníkov kráso vlastnej tvorbe, v. valentík vladimír valentík úvodom zvestoval, že pred- predstavil ostatné knihy, ktoré z vydavateľského neho slova, predovšetkým priaznivcov a kamarátov spisovateľov, ktorých knihy v ten ve- stavia najnovšie knihy básní autorov viery plánu svc na rok 2011 vyšli tlačou. Benkovej a michala Ďugu. spisovateľka v. Benčer boli prezentované. riaditeľ svc J. Č-p

večierok so spisovateľmi aj v petrovci

Modrotlač a Pozrieť slnku do očí

17. 3. 2012

11 /4482/

HLas ľUDU

K U LT Ú R A ĎALŠIE STRETNUTIE S NOVOU KNIHOU

Čoraz väčší záujem rezentáciu knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v Pivnici 7. marca t. r. usporiadala Základná škola 15. októbra v Pivnici v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prítomných privítala riaditeľka školy Tatiana Naďová a v programe účinkovali Komorný zbor Nádeje a recitátorka Sandra Grňová. V mene ÚKVS hovorila riaditeľka Milina Sklabinská. Za uvedenú prezentovanú knihu, svoje prvé knižné vydanie, ÚKVS nedávno získal špeciálnu cenu na 18. Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade. M. Sklabinská sa zmienila i o mimoriadne zložitej a navrstvenej problematike, o práci na pútavých textoch a ilustráciách. Pivničanom a všetkým, ktorí sa na kni-

he podieľali, riaditeľka ÚKVS vyjadrila úprimnú vďaku. Spolu s M. Sklabinskou v zostavovaní knihy sa po-

tomto komplexnom knižnom diele vydanom v januári 2012. Ďula Šanta, dizajnér knihy a fotograf, hovoril o spoločných skúsenostiach s fotografom Michalom Madackým z dvojmesačného cestovania po našich osadách, teda zo svojrázneho „slovenského foto Safari“.

Prezentácia knihy v Pivnici

dieľala i Katarína Mosnáková, zamestnankyňa ÚKVS, ktorá hovorila o zrode tohto projektu a o práci na

Videoprezentácia knihy, ako súčasť večierka, sprístupnila prostredia spracované v tejto publikácii.

Riaditeľka M. Sklabinská v mene ÚKVS darovala knihy ZŠ 15. októbra, pivnickému zboru SEAVC, Miestnemu spoločenstvu, MOMS v Pivnici, SKUS Pivnica, Komornému zboru Nádeje, Ochotníckemu divadlu Janka Čemana, Spolku pivnických žien, Knižnici Veljka Petrovića a Ekologickému združeniu. Niekoľko kníh určili i pre odmenených spevákov na festivale Stretnutie v pivnickom poli, ako i pre odmenené súbory a pre úspešných jednotlivcov na divadelnom festivale DIDA. ÚKVS z predaja kníh na prezentácii v Pivnici jednu časť (15 000 din) daroval ZŠ. Jaruška Ferková

V PADINE

Literárny večierok s Miroslavom Halabrínom V sobotu 3. marca sa v ZŠ maršala Tita v Padine uskutočnilo literárne posedenie s padinskými literátmi Jankom Hološom a Annou Kukučkovou, na podnet ich priateľa básnika Miroslava Halabrína.

stantina Simonova, Vita Nikolića a iných. Halabrín už niekoľko rokov po návrate do Padiny tvorí v slovenskom jazyku a svoju tvorbu publikuje v slovenských časopisoch. Narodil sa roku 1962 vo Vršci, skončil vojenskú školu v Sarajeve a pôsobil v Bihaći ako technik pre prístroje v lietadlách. Tu zverejnil i niekoľko svojich prvotín v srbskom časopise Nova Bihaćka lirika. Po čase v tom istom meste bola vydaná jeho zbierka basní v srbčine Vrata od maštanja. Je členom LDMA a najnovšie píše aj prózu. V sobotňajšom poetickom pásme bola aj poézia Michala Babinku, Sergeja Padinskí básnici poéziou pohladili dušu ctiteľov pekného slova Alexandroviča Jesenina, Na začiatku hodinového večierka v mene od- Miroslava Válka a iných známych básnikov, ktodelenia Obecnej knižnice v Padine ctiteľov pek- rú za hudobného sprievodu mladého padinského ného slova privítala knihovníčka Eva Taubertová, gitaristu Janka Chrťana podali Anna Kukučková ktorá poznamenala, že knižnica v Padine v rám- a Janko Hološ. Záverom literárneho večierka plného emócií ci svojich aktivít pravidelne organizuje takéto literárne stretnutia s básnikmi zo svojho prostre- knihovníčka Zdenka Obšustová sa poďakovala dia a takým spôsobom ich podnecuje aj naďalej hosťom za príjemne strávené spoločné chvíle a tvoriť a do literatúry sa snaží prilákať mladých ľudí. na rozlúčku prečítala krásny citát srbského spiLiterárne pásmo sa z tvorby slovenských, srbských sovateľa Duška Radovića: „Medzi ľuďmi je tak a svetových autorov začalo výstupom padinského málo lásky! Kto vie milovať, nemal by robiť nič iné.” spisovateľa Miroslava Halabrína, ktorý prednieA. Chalupová sol poéziu známych spisovateľov Peru Zubca, Kon-

MARCOVÝ VZLET má 28 farebných strán a množstvo zaujímavého čítania pre mladých. Na titulnej strane je fotografia Nikolety Kováčovej, slovenskej herečky z internetového seriálu Holdenov svet, o ktorom sa píše aj v osobitnom príspevku. V novom čísle Vzletu možno čítať aj o rôznych mládežníckych aktivitách a talentoch z našich prostredí. Milovníkom siedmeho umenia odporúčame recenzie filmov (The Artist, Hugo, The Innkeepers), reportáž z projekcie 5D kina, pokým fanúšikov hudby by mali zaujať portréty Red Hot Chili Peppers a Whitney Houston alebo riport z koncertu HC skupiny A Strength Within. Pokračujú pravidelné rubriky Rozlety, Vaša tvorba, Story, Infosvet, PC hry, Knihy, dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha, ako aj horoskop, enigmatika, humor... Neprehliadnite nový Vzlet! S. L. 17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KNIHA Z ÚKVS AJ V STAREJ PAZOVE

Dvojnásobný sviatok stav pre kultúru vojvodinských Slovákov svoje kapitálne vydanie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry prezentoval vo štvrtok 8. marca t. r. v staropazovskom Klube VHV. Po príhovore Anny Lepšanovićovej, predsedníčky tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka, nasledoval spev členiek Združenia pazovských žien a básne v prednese dvoch mladých recitátoriek Niny Verešovej a Márie Bzovskej. V kratšom kultúrno-umeleckom programe staropazovskú ľudovú pieseň zaspievala Jaroslava Vršková

za sprievodu harmonikára Miroslava Opavského. O vzácnej publikácii Slováci v Srbsku z aspektu kultúry najprv hovorila Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS. Prítomní mali príležitosť pozrieť si aj videoprezentáciu dokumentačného materiálu o všetkých 34 osadách zahrnutých v knihe. Konkrétne o Starej Pazove je uvedené aj to, že je mestom s najväčším počtom Slovákov v Srbsku: žije tu 5 848 Slovákov. Okrem riaditeľky M. Sklabinskej o tejto publikácii sa zmienili aj Katarína Mosnáková, spoluzostavovateľka knihy,

Ďula Šanta, dizajnér, a Michal Madacký, fotograf. Uvedení hostia Staropazovčanom porozprávali ako vznikla táto kniha a ako sa im pri jej zrode pracovalo v teréne. Riaditeľka ÚKVS M. Sklabinská sa poďakovala všetkým Pazovčanom, ktorí pomohli pri vzniku tejto knihy, a po jeden exemplár knihy dostali: Obec Stará Pazova, Miestne spoločenstvo, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stredisko pre kultúru, Ľudová knižnica Dositeja Obradovića, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, MOMS a RTV Stará Pazova. V diskusii sa o prezentovanej knihe zmienili i Andrej Kardelis, Jaroslav Miklovic, Katarína Verešová a Veno Nechvátal. Pri tejto príležitosti v predsieni divadla usporiadali minivýstavu veľ-

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE SKUS JÁNOŠÍK

Nechýbal im pracovný entuziazmus oci už odštartovala druhá polovica marca, stále sa sumarizujú a hodnotia minuloročné úspechy či neúspechy. V sobotu 10. marca svoju minuloročnú činnosť predstavil aj SKUS Jánošík z Jánošíka. Pozoruhodnejšiu aktivitu v minulom roku spolok mal už začiatkom roka, keď na Zuzany v etno dome prichystali tzv. priadky, na ktorých sa okrem členov spolku zúčastnili aj staršie Jánošíčanky. Avšak najvýznamnejšou minuloročnou aktivitou a veľkým úspechom bolo vydanie cédečka, ktoré bolo v apríli prezentované bohatým celovečerným programom. V tom istom mesiaci spolok úspešne zorganizoval obecnú detskú folklórnu prehliadku. S novou choreografiou V Jánošíku jest tri diouke do spolku pri-

Na Zuzany ako voľakedy... (foto: I. Listmajer)

budli aj noví mladí členovia, ktorí spoločne vystúpili na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... vo Vojlovici. V auguste spolok cestoval na Slovensko, presnejšie na Folklórne slávnosti pod Poľanou

v Detve, kde sa obecenstvu predstavili choreografiou, ktorá bola nacvičená pri príležitosti osláv 200. výročia založenia Jánošíka. V priebehu minulého roka členovia spolku začali s výstavbou miest-

Aj v Starej Pazove je záujem o túto publikáciu

koplošných fotografií. Aj výstava, aj samotná prezentácia zaujali pozornosť Pazovčanov, ktorí si túto vzácnu knihu mohli aj kúpiť. A. Lš. nosti, v ktorej sa aj toto výročné zasadnutie konalo. Miestnosť vedľa Domu kultúry vystavali z vlastných prostriedkov, no v prácach budú pokračovať aj v tomto roku, keďže im zostalo upraviť hygienické zariadenia. V októbri sa dve členky spolku zúčastnili na Banátskom festivale v Padine a jedna z nich, Anka Megová, dosiahla pekný úspech – vyspievala si prvú cenu. Keď ide o plány na rok 2012, plánujú zase organizovať obecnú folklórnu prehliadku a vo Veľkonočnú nedeľu festival V Šándore na bráne, ktorý sa usporadúval počas 90. rokov. Ide o festival, na ktorom sa môžu zúčastniť iba speváci starší ako 15 rokov, a tí najlepší sa zúčastnia na Banátskom festivale piesní v Padine a na Stretnutí v pivnickom poli. V týchto dňoch začnú nacvičovať novú choreografiu, s ktorou sa predstavia na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... J. Pániková

ÔSMOMARCOVÝ KONCERT známej speváčky Merimy Njegomir (na fotografii) sa uskutočnil v stredu 7. marca t. r. v staropazovskej divadelnej sieni. V organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova tento koncert bol svojrázny vstupný do galakoncertu, ktorý táto speváčka mala so svojimi hosťami 16. marca v belehradskom Stredisku Sava, keď oslávila 40. výročie svojej umeleckej a speváckej kariéry. Početnému obecenstvu v Starej Pazove zaspievala iba malú časť piesní zo svojho bohatého repertoáru, v ktorom má piesne vo vyše 20 jazykoch. Hosťami stredajšieho koncertu boli Milutin Popović-Zahar, ktorý je autorom mnohých jej hitov, a Edi Medošević, spevák skupiny Novi spomenari. A. Lš. 17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 47. STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

ODMENENÍ SPEVÁCI

Ďalší triumf Hložančanky

Na tohtoročnom Stretnutí v pivnickom poli boli najúspešnejší títo speváci: Marína Zahorcová z Hložian (1. cena odbornej poroty a cena obecenstva), Anna Zorňanová z Nového Sadu (2. cena), Jana Veňarská z Kovačice (predstaviteľka SUS Krajan – Vojvodina) a Zdenko Jašo zo Starej Pazovy (3. cena), Milina Speváková a Elena Demrovská z Báčskeho Petrovca (ceny za autentickosť piesní), Anna Hemelová (cena obecenstva a cena za kroj) a Ivan Hríb (cena za kroj).

zaj, koľko ich tam ešte majú?“ Takto sa v duchu pýtal nejeden divák záverečného koncertu tohtoročného pivnického festivalu, keď si uvedomil takmer navlas rovnaké finále ako vlani: znovu triumfovala debutantka z Hložian, Ale aj tento ročník má osobitný ktorá zapôsobila Hostia festivalu význam v živote 22 účastníkov, smelým vystúpektorí si boli takním bez sprievomer rovnocenní du orchestra, a zabodovala aj u súperi v konkuporoty, aj v srdciach divákov. Vlarencii o ceny. Aj ni to bola Renata Lovásová, tečlenovia oboch raz Marína Zahorcová. Je to preporôt sa zhodli v dovšetkým výsledok sústavnej konštatácii, že práce so spevákmi v tamojšom toto bol skutočKOS Jednota, konkrétne nene silný ročník, a únavného hudobníka a speváto nielen v speka Rastislava Struhára. V dejive, ale aj v rovinách Stretnutia v pivnickom ne svojráznej poli mu ako jedinému trojnáprehliadky pôsobnému víťazovi patrí osobitvodných a vzácné miesto a keď sme mu po Manych krojov. Poríninom víťaznom vystúpení Výstavu olejomalieb Jána Bartoša (zľava) otvoril rota hodnotiaca blahoželali k skvelej práci jeho v mene organizátorov festivalu Janko Čérný prednes a au„školy“, iba skromne konštatoval, tentickosť piesní že „dôležité je expozíciu tvorili okrem iného Víťazka Marína Zahorcová so svojím (Juraj Ferík, mať talent...“ olejomaľby. Na vyzdvihla, že učiteľom v prednese ľudových piespredseda, Mária Koľko takýchto s l á v n o s t n o m už o rok ten- ní Rastislavom Struhárom Zdravkovićová a tajných talentov otvorení 47. to festival ešte v HložaStretnutia v piv- bude mať ďalšieho spoluorgani- Jarmila Juricová-Stupavská, člennoch majú, uvinickom poli au- zátora, lebo ho členovia NRSNM ky) v správe podčiarkla: „Stretli díme na pivnicvyhlásili za jedno z sme sa s veľkým počtom menej kom festivalopodujatí s osobit- známych piesní, s ktorými si spevom javisku ným významom pre váci tentoraz vedeli dobre poradiť, možno už o vojvodinských Slo- dokonca aj debutanti. Všetci speváci, ktorí prišli do Pivnice, svojou rok... vákov. Tohtoročné tradičné stretnutie milovníkov pôvodnej slovenskej ľu- Anna Zorňanová dovej piesne prebiehalo v predjarnom termíne ditóriu sa pri– od piatka 9. do nedele 11. mar- hovorili a o prí- Jana Veňarská ca – a okrem obvyklých koncertov, nose tohto ponedeľňajšej porady účastníkov s dujatia hovorili vzácni hostia: veľčlenmi odborných porôt a prijatia vyslanec SR v Belehrade Ján Varu predsedu Obce Báčska Palanka šo, predstaviteľ Obecnej rady Dragana Bozala v programe malo Báčska Palanka Viliam Slavka a aj výstavu obrazov hložianskeho podpredsedníčka vlády AP Vojvýtvarníka Jána Bartoša. Otvore- vodiny a predsedníčka NRSNM ná bola v predsieni kinosály už v Anna Tomanová-Makanová, kto- Aby pazovská pieseň bola ešte pazovskejšia: Zdenko Jašo piatok, ladená príležitostne a celú rá festival aj otvorila. V príhovore a harmonikár Rastislav Dvornický

„O

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A účasťou pozdvihli úroveň festivalu. Všetci preukázali vysokú kvalitu prednesu, takže odborná porota mala ťažkú úlohu vybrať najlepších, lebo disponovala len šiestimi cenami. Bez ohľadu Milina Speváková na relatívne malý počet účastníkov, bolo dosť zatiaľ nepočutých, pre nás všetkých vzácnych záznamov tak čardášových, ako aj ťahavých piesní.“ „Dva koncerty – dva originálne kroje z prostredia, z ktorého účastníci prišli do Pivnice. S potešením môžeme na 47. Stretnutí v pivnickom poli konštatovať túto skutočnosť ako dôkaz, že účastníci vynaložili skutočne mimoriadne úsi-

ky poroty hodnotiacej ľudový odev spevákov: Marta Týrová, predsedníčka, Vlasta Vinkovičová a Katarína Týrová, členky. Už sme spomenuli, že tohto roku na festivale

vystúpilo 22 spevákov – reprezentantov 14 prostredí v našej krajine. Aj vlani ich bolo toľko, ale v tomto počte boli aj zahraniční účastníci. Veríme, že ich Elena Demrovská

nabudúce znovu uvítame na tejto spevavej prehliadke. V ľudovom orchestri, ktorý tohto roku sprevádzal spevákov, boli: Valentín Michal Grňa (predník), Đorđe Petriško a Pavel Tomáš ml. (I. husle), Lazar Hrgić, Štefan Brňa a Vieroslava Válovcová (II. husle), Ondrej Maglovský (harmonika), Sándor Zadányi Rötheli (cimbal), Jozef Malina (husľová kontra), Irena Buraiová (violončelo) a Ervín Malina (kontrabas). Ich výkon kladne ocenila aj odborná porota. A nám prichodí, podobne

ako vlani, pochváliť moderátora Rastislava Zorňana, ktorý žartovným prístupom znovu osviežil sviatok slovenskej ľudovej piesne. Ivan Hríb Ako správny účastník podbal si aj na ľudový odev a keďže moderoval tri koncerty – predviedol tri kroje. Mladí speváci mali aj tentoraz radosť z tanečných zábav v miestnostiach organizátora festivalu:

K ÚSPECHU FESTIVALU PRISPELI VŠETCI Na festivale okrem odmenených spevákov ešte vystúpili: Daniela Đukićová a Jozef Pavlov z Kysáča, Anka Megová a Milica Mrđová z Jánošíka, Zlatko Karlečík a Vierka Telečanová z Kovačice, Vesna Krajčiová z Dobanoviec, Milan Lačok z Nového Sadu, Iveta Tárnociová z Pivnice, Annamária Tamašiová z Lalite, Andrej Lojdl a Margaréta Častvanová zo Selenče, Denis Galas z Padiny a Miroslav Beška z Vojlovice.

Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica. Nové známosti, priateľstvá a možno aj tie ešte silnejšie putá zostanú iste aj tohtoročným účastníkom v peknej spomienke. Dôkazom o priebehu 47. Stretnutia v pivnickom poli aj tentoraz je pravidelný festivalový bulletin, a k tomu, aby sa čím dlhšie zachovali aspoň tie od-

Anna Hemelová

lie vo výbere ľudového odevu, s ktorým vystúpili na pivnickom javisku. Potešilo nás aj to, že speváci poslúchli rady našej poroty z minulých Stretnutí a vo svojom prostredí sa snažili vyhľadať aj také odevné časti, ktoré zriedka môžeme vidieť. Nechceme povedať, že tie z novšej doby nie sú rovnako pekné a cenné, ale tie staršie sú predsa vzácnejšie. Spôsob ich obliekania sa líši od súčasného, na čo jednotlivci taktiež kládli dôraz. Použili aj správne odevné doplnky, primeranú obuv, dobový účes, čo je často ťažko dosiahnuť.“ – napísali to vo Takto ich spoznáme všetkých: Ľudový orchester 47. Stretnutia svojej správe okrem iného člen- v pivnickom poli 17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

Stále v kontakte s divákmi: Rastislav Zorňan

menené piesne z tohto hudobného festivalu, znovu prispejú nahrávky v Rádiu Nový Sad. Termín je už spresnený. Termín nasledujúceho Stretnutia v pivnickom poli však zatiaľ nevieme. Ani to, či sa festival vráti do svojho pôvodného posledného januárového víkendu. To však ani nie je podstatné: aj tento jeho marcový variant splnil svoje poslanie. Anna Francistyová

K U lT Ú r A ZASADAlO ZHrOMAžDeNie MOMS PeTrOVeC

Bohatá a rozmanitá matičná činnosť Z

ačiatkom marca svoje výročné cúrkovčiny z našej zasadnutie tradične uskutoč- dediny a podieľali ňuje aj Zhromaždenie MOMS Pe- sa v organizácii trovec. Aj tohto roku sa v pondelok početných po12. marca v Dome Matice slovenskej dujatí v rámci v Srbsku Ľudovíta Mišíka zhromaž- SNS. Petrovskí dili petrovskí matičiari, aby si sprí- matičiari sa vlani tomnili a zhodnotili minuloročnú zapojili do pročinnosť, a pohovorili si aj o plá- gramov osláv noch na bežný rok. Na úvod za- 120. výročia zasadnutia a potom aj na záver pred- loženia Hasičnesom viacerých pesničiek sa pred- ského spolku, 90. stavili speváci Komorného zboru výročia založenia Musica viva pod taktovkou Marie- prvého ženskény Stankovićovej-Krivákovej a har- ho spolku v Pe- Komorný zbor Musica viva vyrástol práve monikového sprievodu Zdenka Ma- trovci, 70. výročia z MOMS a i naďalej úspešne spolupracuje s petrovskými matičiarmi kovníka. popravy prvoV pracovnom predsedníctve boli Jarmila Pálenkášová, Mária Andrášiková a Jaroslav Čiep, ktorý i viedol zasadnutie. Predtým ako predsedníčka MOMS Katarína MelegováMelichová prečítala správu o činnosti, matičiari minútkou ticha vzdali hold nedávno zosnulému Vladimírovi Fejdimu, dlhoročnému členovi dozornej rady. V správe o vlaňajšom roku sa podotklo, že MOMS v realizácii svojho programu aktívne spolupracoval aj s Báčskopetrovskou obcou a Miestnym spolo- Stálicou MOMS Petrovec je podnecovanie aktivít mládeže: čenstvom Petrovec, Spolkom pe- už 19 rokov úspešne pripravuje festival Spievajže si, spievaj trovských žien, s inými MOMS, ZŠ Jána Čajaka, Gymnáziom Jána Kol- bojovníkov a do prípravy koncertu 387-tisíc dinárov. Tieto financie mílára so žiackym domovom, Obec- slovenských zborov. Zorganizovali ňali na aktivity organizované počas nou organizáciou bojovníkov NOB, večierok k nedožitej deväťdesiatke roka a k tomu im zvýšilo 35-tisíc dislovom, všade tam, kde bolo treba básnika Paľa Bohuša a recitátori v nejakým programom prispieť, pe- mene MOMS vystúpili s príležitosttrovskí matičiari ochotne vyhoveli. nými veršami Z NOVOSADSKÉHO MOMS rok 2011 MOMS Petrovec ukončil s v programe Cyrilo-metodského počtom členov 4 753 vo svojom zoz- večierka v chráme Božom SeAVC v name, z ktorých 2 365 zaplatilo aj Petrovci. členské za vlaňajší rok. ProstredUsporiadali i premiéru knihy Dr. a pravidelnom mesačnom níctvom projektov si zadovážili vi- Samuela Čelovského Z kultúrnych podujatí novosadských matideobeam, realizovali Festival vážnej dejín Slovákov vo Vojvodine. ide o hudby Jarné nôty a početné ďalšie prvú knihu, ktorej vydavateľom je čiarov v stredu 7. marca predseda podujatia. Prítomní zhodnotili prá- MOMS Petrovec. Zároveň to bol aj MOMS Jaroslav Feldy privítal zacu MOMS ako úspešnú, a to aj vďa- večierok venovaný autorovej še- mestnankyňu Ústavu pre kultúru ka týmto kultúrnym akciám: 15. sťdesiatke. V náplni vlaňajšej práce vojvodinských Slovákov Katarínu ročníku festivalu Jarné nôty (v Štú- sa uvádza aj literárny večierok ve- Mosnákovú. Ako vyzdvihol, Kadiu M rádia Nový Sad, z ktorého vy- novaný známej súčasnej sloven- tarína je dobre známa matičiadali aj CD), 19. ročníku festivalu skej spisovateľke Dane Podrackej, rom, lebo spolupráca MOMS a Spievajže si, spievaj, kde si postup ale aj komemoračné zhromaždenie ÚKVS má hlboké korene, a matina Stretnutie v pivnickom poli vy- k úmrtiu prvobojovníčky, spolo- čiari sa už tešia na ďalšie spoločné spievali elena Demrovská a Milina čensko-politickej aktivistky a mati- podujatie – prezentáciu knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Speváková, programom ku Dňu čiarky Zuzany Königovej. Všestrannú aktivistku ÚKVS Petrovca a ku Dňu obce. ZúčastniPríjmy v roku 2010 MOMS Petroli sa i na Matičnom turnaji v malom vec uskutočnil z miestneho samoz- tentoraz predstavil ako učiteľku futbale v Šíde, usporiadali prezen- danenia, z rozpočtu obce, prenosom tanca v ďalekej zámorskej krajine táciu knihy humoresiek Samuela Mi- zvyšku z minulého roku, z členské- – v Austrálii. Na pomerne dobre klovica Begejovec na dereši alebo Ko- ho a vďaka sponzorom v hodnote navštívenom večierku prezentácia

nárov, ktoré preniesli do roku 2012. Aj v roku 2012 MOMS Petrovec si naplánoval usporiadať prezentáciu kníh, ktoré vyšli tlačou v MSS, ale aj ďalších kníh. Petrovčania oslávia i výročia našich spisovateľov a kultúrnych dejateľov. Chystajú večierok, ktorým si pripomenú dielo Jána Kvačalu z príležitosti 150. výročia narodenia, 75. narodeniny Pavla Grňu, 30. výročie smrti a 115. výročie narodenia Jána Čajaka ml. Samozrejmosťou je, že realizujú tradičné podujatia, akými sú programy v rámci SNS, program ku Dňu obce, ku Dňu Petrovca, 20. festival Spievajže si, spievaj, ale i prezentácie kníh: antológie rurálnej prózy vojvodinských Slovákov Putá zeme a monografiu o ivanovi Križanovi. V pláne je priviesť do Petrovca aj známu spisovateľku zo Slovenskej republiky Danielu Kapitánovú, ako i realizovať 16. festival Jarné nôty. S programami budú hosťovať v iných MOMS a chceli by realizovať projekt mládežníckeho vysielania v rádiu Nový Sad. Na tento rok si naplánovali výdavky v hodnote 490-tisíc dinárov. A okrem napočítaných aktivít, pokúsia sa zúčastniť aj na oslavách Matice slovenskej na Slovensku. Pred spoločným posedením a voľnejšími diskusiami petrovskí matičiari si zvolili novú členku dozornej rady. Stala sa ňou Katarína rašetová. J. Č-p

O Slovákoch v Austrálii

stanovená na takú hodinku potrvala omnoho dlhšie. Pútavé rozprávanie hostky o dlhej ceste, klimatických rozdieloch, záhadných staroosadlíkoch, o zvláštnostiach krajiny, o každodennom živote a kultúrnej a cirkevnej činnosti našich krajanov zaujali matičiarov. Na početné otázky návštevníkov Katarína ochotne odpovedala aj počas družného posedenia pri slaných a sladkých dobrotách, kde nechýbal ani čaj s rumom... Zahlásená čajová party takto i formálne ospravedlnila názov ešte jedného príjemného večierka novosadských matičiarov. j. f.

17. 3. 2012

11 /4482/

HlAS ĽUDU

K U LT Ú R A RIADNE ZHROMAŽDENIE SSV

DNI JANKA ČEMANA 18. festival DIDA 2012 Pivnica 23. marca – 1. apríla

Program PRVÝ VÍKEND Piatok 23. marca 18.00 Otvorenie dokumentárnej výstavy Vladimíra Valentíka a Pavla Matúcha Majera a prezentácia rovnomennej knihy (v predsieni kinosály) 19.00 Výstava: Vankúšiky voľakedy a dnes (v miestnostiach Komorného zboru Nádeje) 20.00 Otvorenie festivalu DIDA 2012 Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen Kulpín Frajerčenia na Tretej ulici Podľa románu Nebezpečné známosti Choderlosa de Laklosa a dramatizácie Christophera Hemptona Autor a réžia: Michal Babiak Sobota 24. marca 18.00 Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Óda na rovinu Autori: Peter Serge Butko a kolektív Divadla VHV Réžia: Peter Serge Butko 20.00 OD Janka Čemana, Pivnica V dedinskej krčme Autor: Ondrej Kľúčik Réžia: Ján Kmeťko Nedeľa 25. marca 18.00 OD Janka Čemana, Pivnica Uvidím, keď vyrastiem Autorka: Katarína Mišíková Réžia: Ján Kmeťko 20.00 SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Neresti ľudstva Autor a réžia: Miroslav Kožík

DRUHÝ VÍKEND Štvrtok 29. marca 16.00 KUS Petrovská družina, Báčsky Petrovec Tŕnikové nové boty Autorka: Daniela Legíňová-Sabová Réžia: Daniela Legíňová-Sabová a Ondrej Brna

20.00 MOMS Báčska Palanka Zypa Cupák Autor: Ján Čajak ml. Réžia: Elena Hložanová Piatok 30. marca 16.00 Základná škola Mladých pokolení, Kovačica Samí dobrí žiaci Autorka: Mária Kotvášová-Jonášová Réžia: Spoločná 18.00 OD Janka Čemana, Pivnica To nenapíšeš! Autorka a réžia: Katarína Mišíková 20.00 Ochotnícke divadlo KIS Kysáč Hugo Karas Autor: Dodo Gombár Réžia: Ivan Hansman Sobota 31. marca Hosťujúce predstavenia: 18.00 Divadlo ASI Šaľa, Slovenská republika Jedna a pol hodina meškania Autori: Jean Dell, Gerald Sibleyras Réžia: Roman Budai 20.00 Divadelný súbor Dominus, Močenok, Slovenská republika Panny v oblakoch Autor: Miklós Gyárfás Réžia: Roman Budai, Alena Demková Nedeľa 1. apríla 18.00 Vítanie jari s knihou Prezentácia vydavateľskej produkcie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a titulov: Poviedky a divadelné hry Jána Salčáka a Štyri hry Jana Hrubíka (v Klube poľnohospodárov) 20.00 Vyhodnotenie a zatvorenie festivalu DIDA 2012 Hosťujúce predstavenie – laureát festivalu Palárikova Raková, Čadca 2011: Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno, Slovenská republika Zabudla som Autorka: Katarína Mišíková Réžia: Ľuboslav Majera a. h.

Odteraz reprezentatívne združenie polok spisovateľov Vojvodiny v nedeľu 11. marca v Novom Sade realizoval svoje riadne zhromaždenie. Bola to príležitosť, aby členovia tohto spolku, ktorý teraz po prvýkrát počas svojho jestvovania získal z Ministerstva kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Republiky Srbsko štatút reprezentatívneho združenia, nielen zhodnotili jeho minuloročnú činnosť, ale

Vladimir Gvozden (sprava) prijal cenu od predsedu SSV Nikolu Strajnića

aj aby kvitovali dosiahnuté výsledky a získané uznania svojich kolegov. V slávnostnej časti zhromaždenia boli udelené výročné ceny spolku: za knihu roka, za preklad roka, ako aj ocenenie maďarskej sekcie spolku spisovateľov Cenu Istvána Koncza, ktoré získali Vladimir Gvozden, Igor Cvijanović a Gábor Virag. Tiež prijali nových členov a vzdali i poctu zosnulým v období medzi dvoma zhromaždeniami. Spolok spisovateľov Vojvodiny sa aj tohto roku bude zasadzovať o afirmáciu vysokej kultúry, pomáhať členom získať štatút umelcov na voľnej nohe, ale aj získavať tzv. nacionálne penzie. Už aj preto na zhromaždení rozhodli zaslať apel kompetentným inštitúciám, aby sa optimálnejšie riešili problémy ich miestností a taktiež, aby boli členstvom v komisii prítomní pri udeľovaní nacionálnych penzií. m. ď.

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA INSITY V GEMERSKO-MALOHONTSKOM MÚZEU

Vyše sto malieb v Rimavskej Sobote T

Petrovová-Moraakmer dva mesiace, rová, Anna Lenaž do konca apríla, hartová, Anna Kňabude v priestoroch Gezovicová, Alžbeta mersko-malohontského Čížiková, Marci múzea trvať predajná výMarkov, Michal Postava prác členov Galérie volný, Drago Terinsitného umenia z Kozić, Ján Glózik a vačice. Viac ako sto olejoŠtefan Varga. malieb a intarzií, ako i nieRiaditeľka Gekoľko desiatok grafík a mersko-malominiatúr pod spoločným hontského múzea názvom Kovačická insita Oľga Bodorová na pred Veľkou nocou inštaslávnostnom otvolovali začiatkom marca. rení povedala, že Príhovor na vernisáži 7. „táto tvorba má marca mali Mária Raspísvoju osobitnú výrová, riaditeľka Galérie in- Kovačičanky s Oľgou Bodorovou, riaditeľkou múzea tvarnú logiku, ikositného umenia a záro- (tretia zľava), v Radnici v Rimavskej Sobote nografiu a farebveň kurátorka expozície, ako i Mária Benková-Hriešiková, Vereská. Okrem nich svoje diela nosť, ktorá je vždy veľmi živá a náčelníčka Oddelenia pre hos- vystavujú aj ďalší chýreční malia- pestrá“. Kultúrno-výchovná refepodárstvo, malé hospodárstvo a ri: Jozef Havjar, Ján Žolnaj, Rozália rentka múzea Martina Mareková rozvoj Obce Kovačica. Na sláv- Markovová, Nada Koreňová, Ján informovala početné médiá, že nostnom otvorení boli aj maliari Bačúr, Eva Husáriková, Mária Var- „výstava ponúka návštevníkom Pavel Cicka, Pavel Hajko a Zuzana gová, Katarína Karlečíková, Desa veselé scény zo života jednodu-

chých ľudí, zimné, jarné a veľkonočné námety v pestrých farbách zaliate slnkom a občas sa vyskytne aj nejedna pikantná scéna“. Spomínané prestížne múzeum si tohto roku pripomína 130. výročie založenia. Stála výstava ustanovizne je venovaná dejinám a prírode oblastí Gemer a Malohont, regiónu, z ktorého pochádza väčšina predkov súčasných maliarov z Padiny a Kovačice. Deň pred slávnostným otvorením sedemčlennú delegáciu v čele s riaditeľom Jánom Papom a zástupcom riaditeľa Turistickej organizácie Obce Kovačica Pavlom Samporom prijala vedúca Turistického informačného centra Milana Jutková. Pred vernisážou boli Banátčania v Radnici, kde ich prijali primátor mesta Jozef Šimko a prednosta mestského úradu Štefan Szántó. „Je obdivuhodné, že umelci, ktorí nemajú žiadne vysoké umelecké školy, maľujú takéto nádherné diela,“ zdôraznil primátor Jozef Šimko. Ján Špringeľ

postarajú pomôcť svojmu združeniu takým spôsobom, že okrem šírenia výtvarnej kultúry vo svojom prostredí a mimo neho usporiadajú aj niekoľko kolektívnych predajných výstav obrazov a 10 pernás v Srbsku, ale aj v cent zo získaných prozahraničí. V súčasstriedkov dajú do ponosti v Združení výkladnice združenia. Jedna tvarných umelcov v z tohtoročných prioritPadine je sedemnásť ných aktivít združenia členov: Michal Pobude aj realizácia projekvolný, Ján Bačúr, Patu Úprava klubu umelvel Povolný-Juhás, cov v DK. Do konca bežMartin Pap, Juraj Ľaného roka združenie vroš, Vladimír Galas, môže používať miestnosti Biserka Petrášová, MOMS Padina a dovtedy Alexandra Valentosi plánuje upraviť prievá, Magdaléna Tostor, ktorý sa nachádza v manová, Janko Širrámci budovy Domu kulka, Pavel Ľavroš, Jantúry Michala Babinku v ko Čech, Šandor Padine. Keďže prostriedGara, Anna Kotváky z pokrajiny (50 000 šová, Ján Šimek a dinárov) nepostačia na Dragan Petrović v Padinskí výtvarní umelci zasadali v miestnostiach MOMS celkovú realizáciu pročele s predsedom Mgr. art. Jánom Husárikom. Okrem sú určené aj na výbavu interiéru, v jektu, združenie bude znovu prinúmaliarov v združení sú aj Ján To- ktorom sa usporiada ďalší ročník tené hľadať finančnú podporu od domek, podpredseda, a Anka Husári- umeleckej dielne pre deti a na nákup nátorov. maliarskeho materiálu. K tomuto V záverečnej časti výročného zaková, koordinátorka. Jednou z významných aktivít zdru- podujatiu ruku priložil aj padinský sadnutia členovia združenia rokoženia v roku 2011 bola umelecká diel- podnik Pokrok, ktorý finančne už vali aj o tom, aby podporili projekt ňa pre deti, ktorá prebiehala 19. de- dlhé roky podporuje rozvoj kultúry svojho člena maliara a spisovateľa cembra. Členovia združenia Smäd pri v dedine. Okrem toho v minulom Pavla Povolného-Juhása, a to je 2. tejto príležitosti učili zdravotne po- roku ZVU Smäd usporiadal šesť spo- vydanie knihy Prvé ulice, v ktorej sa stihnuté deti maľovať. Tento pro- ločných výstav, ktoré boli v Plandiš- hovorí o príchode prvých rodín na jekt prostriedkami vo výške 130 ti, Vršci, Starej Pazove, Banátskom územie dnešnej Padiny a o založe000 dinárov podporil Úrad pre Slo- Karlovci a v Padine. Keď ide o plány ní osady. A. Chalupová vákov žijúcich v zahraničí. Prostriedky v bežnom roku, výtvarní umelci sa

SNEMOVALI PADINSKÍ VÝTVARNÍ UMELCI

Členovia Smädu zvážili a naplánovali eďže minulý rok nebol vôbec ľahký, vedenie Združenia vý„K tvarných umelcov Smäd v Padine sa rozhodlo, že nebude vyberať členské na bežný rok. Rozpočet združenia sa naplnil peniazmi z projektu a z príspevkov jednotlivých donátorov, ktorí takto umožnili realizovať niektoré dôležité akcie a podujatia,” poinformoval skrátka na úvod výročného zasadnutia podpredseda Združenia výtvarných umelcov Smäd Ján Tomek. Výročná schôdza sa usporiadala 27. februára t. r. v miestnostiach MOMS v Padine, so zámerom informovať členov o usporiadaných aktivitách združenia v minulom roku a o jeho plánoch na bežný rok. Skôr než začali podrobnejšie rozoberať správu o činnosti združenia za rok 2011, maliari sa dohovárali o účasti na Detvianskom umeleckom tábore, ktorý sa usporiada v dňoch 25. – 31. mája t. r., s tým, že prihlášky treba už zaslať. Predseda združenia Mgr. art. Ján Husárik pripomenul, že niektoré minuloročné umelecké tábory sa zopakujú aj tohto roku, preto je potrebné, aby sa účastníci striedali. Každý maliar bude mať príležitosť zúčastniť sa na niektorej z ponúknutých tvorivých dielní, ktoré budú nielen u

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ľahšie, keď sa budú učiť iba po srbsky, že beztak slovenčinu ďalej nebudú potrebovať... Stáva sa, že keď niektorí žiaci, ktorí sa učili slovenčinu v základnej škole, keď už sú yučovať slovenský jazyk s prvkami ná- tiež zaoberá mravčou v strednej, tam sa ju neučia (alebo rodnej kultúry trebárs v základných ško- prácou v Novom Sade nie je možnosť, alebo sa jej vzdali) lách v Novom Sade nie je práve lyžička v mede. a okolí? a volajú mi, že či je možné, aby sa Má síce svoje svetlé stránky, ale takisto i tie– Rozdiel je predoučili súkromne, lebo, že by chceli ísť ne. O vyučovaní slovenčiny hovoríme s Vierou všetkým vo vzťahu k jana vysokú školu na Slovensko a že Fedelovou, ktorá to robí v hlavnom meste Voj- zyku. V prvom prípade to potrebujú... vodiny v štyroch ZŠ: Jovana Popovića, Sonje ide o školy, v ktorých – Ako je to byť vo vašej koži? Marinkovićovej, Józsefa Atilu a Žarka Zrenja- celý kolektív chápe slo– Vyučovať slovenčinu v neslonina. Úhrnne „obhospodári“ 43 žiakov pr- venčinu ako materinvenských školách je neporovnateľvých až ôsmych tried, raz v jednej, potom v ský jazyk, tam sú aj ne ťažšie. Naša práca nie je docedruhej etc. Ozaj, aké to je naskutku? adekvátne podmiennená. Kto to neskúsil, nevie, aké to – Vyučujem v kombinovaných triedach, v ky, zatiaľ čo v Novom Viera Fedelová: – My proste je, hoci by čosi aj počul o tom; kým medzizmenách, čiže po pravidelných hodinách Sade to varíruje: máme nie sme nikde... sám neskúsi, nemôže pochopiť. Učiť alebo popoludní ako „predhodiny“, čiže je to školy, v ktorých nemáslovenčinu ako materinský jazyk v pomerne náročná a komplikovaná práca, me žiadne problémy – ani s riaditeľmi, ani s ko- slovenských školách, kde to funguje nehatene, lebo na tej istej hodine mám aj prvákov aj legami – sú však aj školy, kde napríklad ne- napríklad v Báčskom Petrovci, je niečo celôsmakov. Podaktorí prváci hovoria aktívne po máme učebňu, t. j. nemáme kde zrealizovať kom iné, ako robiť to isté v srbskom prostredí. slovensky, iní tak... stredne, ďalší slabšie, iba to, hodinu slovenčiny, takže sa sťahujeme, vy- My proste „nie sme nikde“: ani v rozvrhu hodín, čo sa naučia na hodine... Sú to deti zo slo- nachádzame sa... hľadáme voľnú učebňu, nemáme učebne, ani ankety sa neuskutočňuvenských, ale aj zo zmiešaných manželstiev. učíme sa v knižnici... jú tak ako treba; keď sa robí anketa o zápis na voliteľné predmety, slovenčina, maďarčina alebo rusínčina sa tam niekedy vôbec neuvádzajú; na nás sa úplne zabúda, my sme na chvoste záujmov... – Na podaktorých školách ste v úzadí záujmu; nezabúdajú ale na vás aj také inštitúcie, akými sú Národnostná rada, Matica slovenská a tunajšie slovenské médiá? – Médiá ani nie... Vždy, keď niečo podnikáme, pozveme ich, prídu, sledujú našu prácu... NRSNM akože niečo podniká, aby došlo k náprave... – Čo napríklad? – Dlho to trvá... z roka na rok... stále sme však na jednom mieste. Veľmi sa obávam, že našim novosadským žiakom a žiakom v okolitých dedinách, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako materinský jazyk s prvkami národnej kultúry, Žiaci inak majú sto chutí učiť sa po slovensky... – záber z februárového programu hrozí zánik, že v školskej správe jedného dňa pov ZŠ Kostu Trifkovića v Novom Sade vedia, že nie je dostatočný počet slovenských – Aký vzťah k výučbe slovenčiny majú žia- žiakov, že nemožno založiť skupiny a že to neV jednej zo škôl mám dokonca žiačku, ktorá je zo srbsko-maďarského manželstva. Už dru- ci v základných školách, kde vyučujete? možno ani financovať... no a tak... – Celkom normálny, usilujú sa, majú sto hý rok chodí na slovenčinu a zúčastňuje sa v – Pokiaľ ide o médiá: áno, sme pri vašich chutí, naozaj sa mi s nimi dobre pracuje. Pri- programoch, mienite však naskutku, že naprogramoch, ktoré pripravujeme. – Dozaista sú aj znalosti detí odlišné. Ako spôsobujem sa im, prispôsobujem sa každému dostač poukazujeme na vaše problémy a na sa táto okolnosť odráža na spôsob a kvali- dieťaťu, jeho vedomostiam, schopnostiam... ohrozenie, v ktorom sa už dávnejšie na– Aký je vzťah rodičov detí, ktoré sa učia chádza slovenský jazyk? tu vašej práce? – Rozdiely sú veľké; máme deti, s ktorými ro- slovenčinu, k materinskému jazyku? – No tak... čiastočne... Prichádzate na schôdzky – Žiaci, ktorí pravidelne chodia na slovenči- nášho aktívu, sledujete... Viete, o čo tu ide. dičia hovoria po slovensky, tie aktívne ovládajú slovnú zásobu, sú deti, s ktorými sa rodičia nu, majú k nej primeraný vzťah, rovnako ich ro– Na záver: čo by vôbec, podľa vašej miendoma vôbec po slovensky nerozprávajú, hoci dičia, veď práve oni sú tí, ktorí deti usmernia na ky, bolo treba podniknúť ohľadne nápravy výučbu slovenčiny v prvej triede, a na nás uči- stavu a kto by to mal urobiť? sú obaja Slováci... – Mali ste príležitosť učiť slovenčinu aj v teľoch je potom, aby sme ich viedli k jej osvo– V prvom rade by museli všetky národnostné jeniu tak, aby sa im zapáčila, aby ju cítili ako nie- rady v riešení tejto záležitosti nastúpiť jednotškolách mimo Nového Sadu? – Učila som slovenčinu ako materinský ja- čo vlastné. Sú však i rodičia, ktorých keď volám, ne, nie iba naša, tá je v tomto smere najaktívhoci sú obaja Slováci, ich odpoveď je odmietavá. nejšia. Nazdávam sa, že pokrajina má záujem o zyk v Báčskom Petrovci a Starej Pazove. – Z akých dôvodov rodičia najčastejšie riešenie našich problémov, ale to ide akosi – V čom sú zásadné rozdiely vo výučbe slovenčiny v slovenských školách a v ško- majú odmietavý vzťah? ťažko. Možno by bolo treba zmeniť Zákon o – Obyčajne hovoria, že oni si deti budú učiť vzdelávaní... lách, kde slovenský jazyk má status popolušky, ako hovorí Samuel Medveď, ktorý sa po slovensky doma, alebo že to deti budú mať Juraj Bartoš

O SLOVENČINE V NOVOSADSKÝCH ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Na konci chvosta

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

V SELENČSKOM DOME KULTÚRY vo štvrtok 8. marca žiaci ZŠ Jána Kollára a deti z Predškolskej ustanovizne Kolibrík usporiadali tradičný umelecký program k Medzinárodnému dňu žien. V speve, recitovaní, v tanci a v divadielku sa rovnako dobre darilo všetkým účastníkom programu, za čo ich obecenstvo odmenilo zaslúženým búrlivým potleskom. Sieň Domu kultúry bola takmer malá, aby prijala všetkých divákov, lebo je o tento program v Selenči vždy veľký záujem. Pred začiatkom programu si návštevníci mohli obzrieť príležitostnú výstavu Čaro starých fotografií v etno priestore Domu kultúry. J. Berédi-Ďuky MAME A STARKEJ K SVIATKU. Kolážou básní a piesní a slohovými prácami, ktoré sami napísali, žiaci 4. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči zablahoželali mamám a starým mamám k sviatku – 8. marcu. Bolo to na slávnostnej besiedke, na ktorú si pozvali aj žiakov, ktorí v rámci literárnej súťaže napísali najkrajšie práce na tému Moja mama. Na súťaž sa prihlásilo 72 žiakov 2., 3. a 4. ročníka. Najúspešnejší vďaka sponzorom získali i darčeky (na snímke) a potom prečítali odmenenú prácu o svojej mame, resp. starej mame. Profesorka triednej výučby Anna Legíňová pri tej príležitosti povedala mamám a starým mamám aj o histórii tohto sviatku žien. Pre mamy, ale i pre svoju učiteľku a riaditeľku školy Annu Gašparovićovú žiaci pripravili darčeky a s láskou ich odovzdali. Mamy im na záver besiedky trochu pomohli a už zostalo len sa ponúknuť sladkosťami a šťavami. E. Š.

Naozaj je bezobrazná! P

ri živom kontakte slovenského a srbského jazyka my príslušníci slovenského vojvodinského jazykového spoločenstva bežne používame slová prevzaté zo srbčiny a prispôsobujeme si ich tak, ako nám zodpovedá, aj gramaticky, aj zvukovo. Neraz však potom vyznievajú ako slovenské, hoci pri písaní je z toho poriadny neporiadok. K takým akože slovenským slovám patria aj prídavné mená bezobrazný, bezobrazná, bezobrazné, a od nich odvodené príslušné slová bezobrazník, bezobraznica, bezobrazne, bezobraznosť, obezobrazniť sa, ktoré my veľmi dobre poznáme a ktorými častujeme také drzé, dotieravé, neslušné osoby: „Naozaj sa tie deti bezobrazné.“; „Ty si jedna bezobraznica.“; „Veľmi sa obezobraznili, už nás ani nepoznajú.“; „Tie stromy museli vylámať bezobrazní chalani.“ Tu nikomu nebudeme držať prednášky o tom, čo je dobré a čo zlé, tu je vlastne pod-

statné to, že sú to nenáležité preklady nám dobre známych srbských slov. Srbským prídavným menám bezobrazan, bezobrazna, bezobrazno, v slovenčine zodpovedajú tieto prídavné mená: bezočivý, bezočivá, bezočivé; srbské bezobraznost, bezobrazluk vystriedajme so slovom bezočivosť; bezobraznica, bezobraznik nahraďme slovenskými bezočivica, bezočivec; obezobraziti (se) je po slovensky zbezočivieť. V srbčine sa o neslušnom, nehanebnom človeku obrazne povie, že nema obraza, z čoho vlastne vyplynulo spojenie bez obraza = bezobrazan a spomenuté odvodeniny. Ešte len uvedieme príklady so slovenskými výrazmi: „Naozaj sú tie deti bezočivé.“; „Ty si jedna bezočivica.“; „Veľmi sa zbezočiveli, už nás ani nepoznajú.“; „Tie stromy museli vylámať bezočiví chalani.“ ah

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojich najmilších peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Vladimír Dorča: Torta s jedným vajcom, reportáže pre čitateľov gurmánov, cena 100 din 2. Viera Benková: Z dávneho Petrovca, literárny pohľad na dávny Petrovec, cena 150 din 3. Ján Kišgeci: Objektív na poludníkoch, cestopisné reportáže, cena 150 din 4. Vladimír Dorča: Potulky za Ruženkou, cestopisné reportáže, cena 200 din 5. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din 6. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din 7. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din 8. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din 9. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din 10. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din 11. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din 12. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47–20–840, 021/47–20–844 alebo 063/47–20–84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662–565), v Starej Pazove (022/317–505) a v Báčskom Petrovci (021/782–208).

DROBNÉ OZNAMY Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

K U LT Ú R A

PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. marca 2012 uplynuli tri roky, čo sme zostali bez manžela a starého otca

na manžela, otca a dedu

MARTINA JAŠKU 26. 5. 1941 – 10. 3. 2009 – 10. 3. 2012 z Kulpína

Tri roky ubehli, bôľ a smútok sú čoraz ťažšie. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že od lásky a vôle do života bola silnejšia smrť. Pokým my budeme žiť, zatiaľ bude žiť aj spomienka na Teba. Manželka Zuzana a vnukovia Ivan a Igor s rodičmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahým bratom Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/2009) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad, Nový Sad, Stevana Branovačkog č. 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v sídlisku Kovilj s odvodom prečistenej vody do recipienta, na katastrálnych parcelách číslo: 345, 353, 5 244 a 6 803, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 9.00 do 13.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

29. 9. 1925 – 1. 3. 2012 z Kysáča Posledné slová rozlúčky znejú tak smutno... Zasielajú ich brat Štefan Legíň s manželkou Annou a dcérou Annou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 16. marca 2012 uplynuli dva roky, čo ma navždy opustil môj drahý otec

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

Nositeľ projektu ORION TELEKOM, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Gandijeva č. 76 a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu FUTOG CENTAR NS 014 na rovnej streche objektu, v Ulici Radeho Kondića č. 1, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

HLAS ĽUDU

Uplynuli už dva boľavé roky, čo si nás opustil. Márne ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, veľmi je ťažko bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Trvalá láska a spomienka na Teba v našich srdciach nikdy nevymizne.

ONDREJOM LEGÍŇOM

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

11 /4482/

3. 9. 1953 − 14. 3. 2010 − 2012 zo Zemuna

Tvoji Anna, Nebojša a Nataša s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/2009) zverejňuje

17. 3. 2012

PETRA DUBAIĆA

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2012 z Vojlovice Dva boľavé roky prešli, apko, bez Teba. Po neplných šestnástich mesiacoch povolal si si k sebe aj Tvoju manželku Annu. Vo veľkom žiali zostal Vám sám Váš syn Mirko. Nech sú anjeli s Vami, moji drahí rodičia. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV tete

POSLEDNÝ POZDRAV tete

SPOMIENKA Dňa 17. marca 2012 sú tomu tri boľavé roky, čo nás opustil manžel, otec a starký

POSLEDNÝ POZDRAV našej susede

ONDREJ ABELOVSKÝ

ERKE VARGOVEJ

1936 – 2009 – 2012 z Kysáča

MÁRII VOZÁROVEJ

z Kysáča S láskou si na Teba budú spomínať rodiny Medveďová a Chrťanová

z Kysáča S láskou si na Teba budú spomínať rodiny Medveďová a Miháľová

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

MÁRIOU VOZÁROVOU rod. Medveďovou 18. 2. 1937 – 9. 3. 2012 z Kysáča Na jej lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú dcéra Anna a vnukovia Bojan a Denis

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou

MÁRIOU VOZÁROVOU rod. Medveďovou 18. 2. 1937 – 9. 3. 2012 z Kysáča Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy. Dcéra Milina a zať Ján Záborskovci

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou si na Teba budeme spomínať. Manželka, dcéry, zaťovia, vnukovia a vnučky

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 18. marca 2012 uplynú tri roky od smrti mojej manželky, mamy, starej mamy a prababky

rod. Sabadošovej 4. 11. 1935 – 18. 3. 2009 – 2012 z Kysáča Na jej lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú manžel, dcéry Anna a Ružena s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na suseda

Susedovci Nímetovci a Lešťanovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca

JÁNA VIKU 12. 11. 1942 – 14. 3. 2011 – 2012 z Padiny Čas plynie a dni ubiehajú, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú. S bôľom v srdci si spomína syn Ján s manželkou Zuzanou a deťmi Jasminkou, Lydkou a Jankom

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš krstný otec

JÁN VIKA

PAVLA KOLÁRA

12. 11. 1942 – 14. 3. 2011 – 2012 z Padiny

1952 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si budeme vždy spomínať. Susedovci: Zimanovci, Balážovci a Benkovci

TICHÁ SPOMIENKA

starkej a prastarkej

Dňa 20. marca 2012 uplynie 20 rokov, čo nás opustila naša manželka, mama a starká

rod. Medveďovej 18. 2. 1937 – 9. 3. 2012 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

ZUZANY FELDYOVEJ

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII VOZÁROVEJ

rod. Slamajovej zo Starej Pazovy

Kto zomiera, neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho milovali… Mária Kotvášová, Anna Šimeková a Ján Povolný s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 14. marca uplynul rok, čo nás navždy opustil náš švagor

JÁN VIKA

LUCIA TRBAROVÁ

12. 11. 1942 – 14. 3. 2011 – 2012 z Padiny

1931 – 1992 – 2012 z Petrovca

S láskou si budú spomínať: vnučka Anna Šimová s manželom Jánom a deťmi Gabrielou, Marianom a Denisou a vnučka Vlasta Francistyová s manželom Vladimírom a deťmi Ninou a Soňou

Tichú spomienku jej venujú

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

manžel Jozo a syn Josip s rodinou

Ňanička a švagor Povolnovci

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. marca 2012 nás opustila naša milovaná matka a mamika

so svojou sestrou a tetkou

ERKA VARGOVÁ rod. Slamajová 5. 5. 1935 – 9. 3. 2012 zo Starej Pazovy

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Dcéra Anna Balážová s manželom Pavlom a vnučka Vlasta Milijaševićová s manželom Brankom

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 14. marca 2012 uplynul boľavý rok, čo ma navždy opustil môj manžel

ANNOU CINKOTSKOU rod. Trabakovou 7. 12. 1959 – 3. 3. 2012 žijúcou vo Viedni rodom z Petrovca ktorá bola pochovaná 16. marca v Rakúsku, vo Viedni Tichú a trvalú spomienku si na Teba v srdciach navždy zachovajú brat Ján s rodinou a rodina Lačoková

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHALA ŠIMONA

rod. Belániovú 7. 12. 1931 29. 12. 1935 – 26. 2. 1996 – 19. 8. 2011 – 2012 – 2012 z Pivnice Na nich si spomínajú: dcéra Zuzana, vnuk Zdenko s rodinou a vnuk Zvonimír

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHALA BENKU

12. 11. 1942 – 14. 3. 2011 – 2012 z Padiny

ANNE CINKOTSKEJ

manželka Anna

ZUZANU ŠIMONOVÚ

na manžela, otca a starého otca

JÁN VIKA

Osud je občas krutý, nevráti to, čo raz vzal… Bola to vôľa nášho Pána, že musel si odísť spomedzi nás. Dúfam, že raz sa stretneme na mieste, ktoré pripravil náš Pán pre všetkých nás. S úctou si na Teba spomína

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov a starých rodičov

rod. Trabakovej 7. 12. 1959 – 3. 3. 2012 dlhé roky žila vo Viedni rodom z Petrovca Spomienku na Teba si v mysliach navždy uchovajú bratranci Samuel a Ján Trabakovci s rodinami

2. 8. 1942 – 19. 3. 2002 – 2012 z Kovačice

Čas rýchlo plynie, ale spomienka na Teba zostáva večná. S úctou si na Teba spomínajú: manželka Katarína, syn Michal s manželkou Máriou a vnúčatá Stanislav a Elena

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na otca a starého otca

s našou mamou a starou mamou

JÁNA KARMANA

ZUZANOU LABÁTOVOU

JÁNA VIKU 12. 11. 1942 – 14. 3. 2011 – 2012 z Padiny

Ubehol boľavý rok, smutný je náš dom a prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zhasli oči, ktoré na nás pozerali. Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Syn Vladimír s manželkou Snežanou a deťmi Vladimírom a Viktóriou

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

1939 – 2005 – 2012 z Kysáča Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás vykonal, ďakovať a spomínať. Manželka Anna a synovia Ján, Michal a Miloslav s rodinami

rod. Poliakovou 4. 2. 1926 – 10. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku si na Teba zachovávať navždy budeme. Zarmútená dcéra Zuzana Dudićová s manželom Todorom a vnúčatá Zdenka a Branislav

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 16. marca: • 19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V prvej časti v TV TÝŽDNI sa na úvod uvedie príspevok z poľnohospodárstva o subvenciách, čiže o schválení vyhlášky na rok 2012. Nasledovať bude riport zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, súvaha 47. Stretnutia v pivnickom poli, príspevky o aktivitách petrovskej Kancelárie pre mladých, padinského Domu kultúry, o novinkách v Základnej škole v Lugu a zmienka o Svetovom dni glaukomu. Zo športu budú správy o jarnej rybačke na bielu rybu v Kysáči. • 20.30 SPEKTRUM: Odznie príspevok o prípravách na tohtoročnú divadelnú prehliadku DIDA. NEDEĽA 18. marca: • 11.00 DÚHOVKA: Táto víkendová relácia tentoraz prinesie reportáž zo 47. Stretnutia v pivnickom poli. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V relácii budú poskytnuté užitočné rady pre poľnohospodárov a na dobrú náladu odznie slovenská ľudová hudba. • 21.30 Rodinný magazín DOTYKY: Nemá každý takú bohatú biografiu, akú má hostka tohto marcového vysielania rodinného magazínu. Ide predovšetkým o matku a manželku Katarínu Melegovú-Melichovú, toho času predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku, novinárku, publicistku, kultúrnu pracovníčku. Dotyky budú spestrené príspevkami a hudbou. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza Detského vysielania v nedeľu o 10.40 Repríza Dotykov bude v pondelok o 4.00 a 13.45 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 18. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Literárne posedenie 129. výročie od narodenia spisovateľa Jozefa Holúbeka Záber z čajového večierka venovaného ku Utorok 20. marca Dňu žien, ktorý zorganizoval Ženský spolok 16.00 – 18.00 v Kovačici Klenotnica Piatok 23. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kovačica 210-ročná Zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica Čajový večierok po 55-krát Čo nového v našom spoločenskom živote?

Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 19. marca: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Jozef Čech a Zuzana Čelovská. Utorok 20. marca: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby. Streda 21. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – poslucháčov pobavia ochotníci z našich osád. Štvrtok 22. marca: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú sólisti RTVNS. Piatok 23. marca: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 17. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Piesne v interpretácii Pavla Speváka, Boženy Miklovicovej a Pavla Čániho. NEDEĽA 18. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetová a slovenská súčasná hudobná produkcia. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Chopinove klavírne Balady. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Z tvorby Pavla Hammela a Yvonny Sanchez. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 20. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Klavírne koncerty Griega a Schumanna. STREDA 21. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 16. do 22. marca

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko evanjelického farára a básnika narodeného roku 1797 na Slovensku. Pôsobil v Novom Sade, v Bajši a v Kovačici. Zomrel 12. marca 1896 v Kovačici.

20.15 Filmy: Piatok 16. marca – Demolátor Marína Zahorcová, víťazka 47. Sobota 17. marca Stretnutia v pivnickom poli – Smrtonosná búrka, I. časť Pondelok 19. marca 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Zlatý kompas týždňa Utorok 20. marca 20.00 Kolážová relácia Nedeľa – Osamelý zabijak s vami: Výber zo 47. Stretnutia Streda 21. marca v pivnickom poli – Anakonda 22.00 Film: Smrtonosná búrka, Štvrtok 22. marca II. časť – Jediná správna vec 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 18. marca Vo štvrtok, v piatok a v so18.00 Hudobné blahoželania botu o 18.15: Z programu TV 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Patriot, TVOK a TV Pančevo Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 21. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude predstavená kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Bude i záber z prezentácií tejto knihy v iných slovenských osadách. Kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry 17. 3. 2012

11 /4482/

Repríza v nedeľu 25. marca o 7.30 h. HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 – VODOROVNE: APV, krov, opereta, slimák, L, Tivat, la, r, niktoš, Emilov, k, t, C, doma, nakrojí, ujo, beta, tamto, Il, ij, l, ono, e, Požega TAJNIČKA: STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 – 8 Hlasu ľudu z 18. – 25. februára 2012 bolo: MILAN MICHAL HARMINC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KRISTÍNA GAJANOVÁ, Ul. Veljka Vlahovića č. 6/7, 26 000 Pančevo. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPOrt

Spoločná fotografia pionierov padinskej Doliny v petrovskej hale

DruŽBa DVOch kLuBOV z Báčky a BaNátu

Sľúbili, že sa budú stretávať častejšie poluprácu na športovom poli dvoch futbalových klubov – z jednej strany petrovskej Mladosti, z druhej padinskej Doliny, obnovili po prestávke, ktorá trvala viac ako dve desaťročia. V nedeľu 4. marca 2012 do Petrovca zavítala výprava mladších pionierov a futbalových začiatočníkov z Padiny. Mladučkých pionierov pod taktovkou trénera Ivana Miháleka a ich rodičov domáci privítali už na

vchode do Petrovca. Pripravili Domáci sa nedali zahanbiť, od začiatku silne zaútočili na súperovu bránu a na snímim obchôdzku ke vidíme jeden z gólov v sieti Padinčanov nového akvazo 30 pionierov z Padiny a toľko čerstvenie a spoločné posedenie, parku, neskoršie Padinčania navštívili aj budovu Gymnázia Jána i hráčov petrovskej Mladosti pod ve- kde hosťom odovzdali príležitostkollára so žiackym domovom, dením trénera Pavla Speváka, chlap- né darčeky. keďže deti okrem trékam niektorí z rodičov azda aj cho- cov narodených v rokoch 2001 až novania chcú aj súťažiť, navzájom dievali do školy. Návštevníkov 2005, si v štyroch zápasoch v špor- si predstavitelia dvoch klubov sľúvšak najviac zaujal kabinet bioló- tovej hale vedľa základnej školy bili, že odvetu v Padine zorganizugie a ornitologická zbierka živo- Jána čajaka zmeralo sily. Po pekne jú už na nadchádzajúce leto. J. Č-p strávenej nedeli nevystalo ani občíchov.

NOVÉ DRESY A LOPTY PRE FUTBALISTOV STAROPAZOVSKEJ OBCE. „Pred začiatkom každej polosezóny obec všetkým futbalovým klubom z územia Staropazovskej obce udelí garnitúry dresov a lôpt,“ povedal okrem iného Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova na piatkovej slávnosti 9. marca 2012, usporiadanej v Národnom dome futbalu v Starej Pazove. Všetkým deviatim futbalovým kolektívom predseda Jović odovzdal súpravy dresov v klubových farbách a každé futbalové mužstvo dostalo i loptu. Goran Jović futbalistom poprial v novej súťažnej sezóne dobré výsledky. V mene Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova futbalistov a čelných ľudí týchto športových klubov pozdravili aj Libuška Lakatošová a Boris Mutić. Na fotografii vidíme kapitánov, resp. hráčov každého futbalového klubu v nových športových súpravách, spolu s Goranom Jovićom, Libuškou Lakatošovou a Borisom Mutićom. A. Lš.

17. 3. 2012

11 /4482/

hLaS ĽuDu

ŠPORT ZAČÍNA SA ŤAŽKÁ JAR DOLINY

Od štartu bude mnoho závisieť užstvo padinskej Doliny skončilo prípravy na jarné majstrovstvá Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Podobne ako aj iné kluby i Padinčania trénovali v sťažených podmienkach. Tuhá zima hatila prácu, ale zverenci trénera Dušana Hýla usilovne trénovali. Zo siedmich prípravných zápasov Dolina vyhrala dva, trikrát remizovala a dva razy prehrala. Tréner Hýl povedal, že výsledky prípravných zápasov neuspokojujú, lebo hráčske kádre, ktorými disponuje, môžu oveľa viac. Ide o preverených hráčov, ktorí aj v minulosti nosili tričko Doliny. Na začiatku príprav padinské mužstvo v Belehrade prehralo s domácim celkom FK Beograd 2 : 4. Oba góly za porazené mužstvo vsietil Pavel Čížik. Na hosťovaní v Starčeve Dolina porazila gólom Stajčića domáci Borac 1 : 0. V susednej Crepaji sa zverenci trénera Hýla nepreslávili, keďže hrali nerozhodne 1 : 1 s domácou Voj-

Vržďalo pod nohami, trénovať sa muselo: Trojka Doliny V. Milašinović, M. Ožegović, Z. Đaković (zľava)

vodinou, ktorá hrá v najnižšej súťaži. Druhú minimálnu prehru padinské mužstvo utrpelo na ďalšom hosťovaní v Belehrade s FK Balkan 0 : 1. Na hosťovaní v Mihajlovci sa zrodila druhá remíza 1 : 1, s do-

mácim mužstvom Seljak, ktoré vedie tabuľku futbalovej Zóny Dunav. Gól za hostí vsietil Stajčić. Padinčania mali generálku s mužstvom, s ktorým aj otvorilo prípravnú sériu. Na vlastnom ihrisku

NEPREDVÍDANÝ EPILÓG V KYSÁČI

Keď treba, Fabók je aj brankár! TATRA – KULPÍN 1 : 0 (0 : 0) riateľské derby dvoch starých známych prinieslo priemerný, ale zaujímavý futbal. Zaslúžene zvíťazil o niečo lepší a konkrétnejší domáci celok. V nedeľu sa hralo obojstranne rýchlo, bojovne, ale korektne, a opravdivých streleckých príležitostí bolo málo. Jednu z tých šancí domáci premenili v 47. min. Vtedy Keleman rýchlo prenikol z ľavej strany, presne odcentroval na nohu Konstantinova, tento sa peknou kľučkou zbavil svojNa zápase Tatra – Kulpín 1 : 0 v Kysáči sa hralo rýchlo, ho strážcu a prekonal bojovne, ale korektne Vezmara – 1 : 0. V 71. min. po jednom obyčaj- Vezmar a kapitán mužstva Kozo- li hrať zápas! Tak to robia praví nom faule domáceho hráča na mora demonštratívne opustili športovci. Kladieme si otázku, čo polovici ihriska, keď rozhodca už ihrisko... Pritom pozvali spolu- podnikne vedenie Kulpína pre nariadil voľný kop a Danečekovi hráčov, aby sa im pripojili, ale takéto gesto spomenutej dvojice? ukázal žltú kartu, brankár Kulpína títo výzvu odmietli a pokračova- Keďže hostia nemali náhradného

17. 3. 2012

11 /4482/

HLAS ĽUDU

uhostili FK Beograd. Diváci videli iba jeden gól, ktorý vsietil Zvonko Đaković. Domáci boli lepší od svojho súpera a mohli vyhrať aj presvedčivejšie. V dňoch tohto víkendu odštartuje jarná časť majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Dolina prvé dva jarné zápasy zohrá na vlastnej pôde s mužstvami z dolnej časti tabuľky. Najprv sa v nedeľu stretne s predposledným Vršcom a potom uhostí Veternik. Dobrý štart by futbalistom Doliny mnoho znamenal a bol ďalšia vzpruha v získavaní nových bodov. Ak zvíťazí, mužstvo z Padiny by si značne zlepšilo postavenie v tabuľke. V opačnom prípade to nebude smerovať k dobrému. Vôľu a sily padinskí futbalisti majú, ale to treba dokázať aj na trávniku. Program 16. kola (17. a 18. marca 2012): Veternik – Tekstilac, B. Topola – Cement, Senta – Sloga, OFK Kikinda – Radnički (NP), Zadrugar – Dunav, Mladost – Palić, ČSK Pivara – Radnički (Š), Dolina – Vršac. Ján Bokor brankára, medzi žrde si zastal Ján Fabók a akoby skúsený brankár do konca úspešne chránil sieť Kulpína. V poslednej štvrťhodine sa hralo hlavne v strede ihriska a zdalo sa, že po tej nemilej udalosti všetci iba čakali koniec zápasu. Zápas v Kysáči dobre viedol rozhodca Ninković z Nového Sadu. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Vargec, Savić, Badnjar, Konstantinov, Kavran, Cvetić, Daneček, Vuković. Hrali aj: Keleman, Kulík, Funtík, Fejdi, Švonja, Tót, Jambrich. KULPÍN: Vezmar, Chalupka, S. Kolarski, Ušiak, Kozomora, Grňa, Zanfirović, Benka, Burger, Gašić, Fabók. Striedali: Šimo, Krivák, Haška. Tatra v nedeľu odštartuje v jarnej časti majstrovstiev. V 16. kole Prvej ligy Nového Sadu sa stretnú: Partizan – TSK, Fr. partizan – Fruškogorac, Vinogradar – Proleter, Futog – Mladost, Sirig – Báčka, Železničar – Sremac, Čenej – Tatra, Dinamo – Borac. Zápasy sa začnú o 14.30 h. Pavel Pálik

ŠPORT

Po jednom z početných rohových kopov pred bránou hostí zo Zmajeva

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Bič pleskol aj na začiatku MLADOSŤ (P) – OBILIĆ 2 : 0 (1 : 0) o trojmesačnej pauze jesenné majstrovstvá sa skončili koncom novembra 2011. Uplynulú nedeľu v petrovskej Vrbare sa znovu hralo o body. Znovu sa bývalým rekreačným strediskom ozývala klubová hymna: Keď zahrajú naši „modrí“, Vrbara sa trasie. V prvom zápase jarnej časti majstrovstiev Petrovčania totiž privítali futbalistov z neďalekého Zmajeva. Mladosť potrebovala body, aby sa dostala do bezpečia stredu tabuľky a Obilić aby zutekal z nebezpečnej zóny. Celkom slušný dôvod na to, aby sa nehralo v rukavičkách. Okolo dvesto platiacich a neplatiacich divákov sledovalo, schovávajúc sa pred nepríjemným severozápadným vetrom, tvrdý majstrovský zápas. Na ešte nerovnom trávniku, ktorý sa len prednedávnom rozlúčil s hrubou snehovou pokrývkou, sa poriadne iskrilo. Svedčí o tom aj sedem žltých kartičiek, tri pre domácich a štyri pre hostí zo Zmajeva. Generálne: Mladosti patril prvý polčas a hostia mali viac z hry po prestávke. Keď ide o šance, tak ich domáci mali viac, dokonca i dve tzv. stopercentné. Aj napriek tomu, že hostia po prijatom góle na začiatku zápasu preberali iniciatívu a dokonca mali viac z hry aj v druhom polčase, je zaují-

mavé spomenúť, že Petrovčania kopali viacej rohových kopov. Po jednom takom vynaliezavý a bojovný Zbućnović hlavičkou rozvlnil sieť hostí. Hrala sa štvrtá minúta, Mladosť viedla 1 : 0 a do deväťdesiatej, kedy sa definitívne rozhodlo o víťazovi, domácim fanúšikom poriadne naskakovali zimomriavky v strachu z vyrovnania. Keď ide o taktiku, tak sa i voľným okom dalo vidieť, že po vedúcom góle domáci futbalisti venovali viacej pozornosti obrane vlastnej brány a za pomoci svojich rýchlych útočníkov (Zbućnović, Đorđević v prvom, Jakuš a Kaňa v druhom polčase) z protiútokov nebezpečne ohrozovali bránu hostí. Ak to bola taktika trénera Stanivuka a nie nátlak hosťujúceho mužstva, tak sa táto v prvom jarnom majstrovskom zápase vydarila. Lebo nielen v 4. minúte prvého polčasu, kedy po peknej a rýchlej akcii následne už spomenutého rohového kopu Mladosť vyhrávala 1 : 0, ale aj po pekných a rýchlych únikoch doslova rýchlych Đorđevića, Zbućnovića, Kaňu a Jakuša, domáci nebezpečne ohrozovali bránu Obilića. Takmer ukážkový príklad takejto akcie sa odohral v poslednej minúte zápasu, keď po použiteľnej prihrávke stredopoliarov náhradník Jakuš prebehol ako vietor, smelo sa

oslobodil domáceho obrancu a umožnil Kokanovićovi, aby loptu doslova vniesol do brány a víťazstvo bolo zabezpečené. Treba spomenúť i to, že na tomto zápase v prvej zostave nastúpil jeden Petrovčan a v druhom pribudli ešte dvaja. Ako aj to, že v porovnaní s jesennými majstrovstvami medzi jedenástimi futbalistami jar začali i štyria nováčikovia a piaty sedel na lavičke. Tak s tými hráčmi v jeseň, ako aj s novými na jar Petrovčania majú reálne šance bojovať nielen o záchranu v renomovanej súťaži, ale obsadiť i jedno z miest v strede tabuľky. MLADOSŤ: Veselić, Stracinský (Pupavac), Kobilarov, Mojić, Rupar,

Uzelac, Zorzić (Jakuš), Sladojević, Đorđević (Kaňa), Zbućnović, Kokanović. Góly: Zbućnović v 4. min. a Jakuš v 90. min. Žlté karty: Uzelac, Kokanović, Rupar (Mladosť); Ćetković, Krstić, Živojinov, Kresoja (Obilić). Rozhodca Jojkić z Nového Sadu so svojimi spolupracovníkmi na výsledok zápasu nevplýval, i keď divákom nebolo jasné, keď v druhom polčase už neodpískal jedenástku za Mladosť, neukázal Kaňovi žltú kartu... Autorovi príspevku sa zdá, že to bola jediná dilema, ktorú si šťastní a uzimení diváci odniesli domov po zápase. P. Hansman

Ani z penalty... SLOGA – OMLADINAC 0 : 0 álokto veril, že Erdevíčania na svojom trávniku namiesto presvedčivého víťazstva získajú iba chudobný bod. Už od začiatku hosť z Nových Bánoviec úspešne chránil svoju sieť a čelil futbalistom Slogy. V dynamickej hre s cieľom získať body videli sme hodne faulov a rozhodca Vladimir Blažon z Rumy toleroval nešportové správanie sa, čo viac vyhovovalo hosťom. Domáci futbalisti neustále útočili, lopta bola často v trestnom území Omladinca, ale sieť sa nevlnila. V 33. min. rozhodca oprávnene odpískal penaltu za Slogu, ale neobratný Vasić tak slabo ko-

pol, že jeho strelu brankár Jagodić ľahko zastavil. V pokračovaní Erdevíčania ešte väčšmi zosilnili tlak, no hostia sa húževnato bránili a iba zriedkavo prechádzali do útoku. Množstvo príležitostí nevyužili Považan, Simeunović, Kovačević a Vasić. Hosťom sa podarilo ochrániť bránu Jagodića, a preto si zaslúžene odviezli bod horúceho erdevíckeho trávnika. SLOGA: Stajčić, Milošević, Jovanović, Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević (Pendo), Đorđević, Simeunović, Považan, Vasić (Bojanić).

17. 3. 2012

K. Vig 11 /4482/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PAZOVČANIA NEVYUŽILI JEDINEČNÚ PRÍLEŽITOSŤ PRIBLÍŽIŤ SA VEDÚCEMU MUŽSTVU

Len prevaha nestačí... JEDNOTA – STANIŠIĆ 0 : 0 ž na štarte jarných majstro- iba šance, nie aj góly. Do listiny vstiev Vojvodinskej ligy – zá- strelcov sa mohli zapísať takmer padnej skupiny, staropazovskí fut- všetci domáci útočníci, najmä kabalisti po prehre sriemskomitro- pitán Dragin. V šestnástke, ba čo viac vického Radničkého v Novom Sade aj v malom vápne strelci Jednoty nemohli zmenšiť rozrozvážne reagodiel medzi lídrom vali, a tak sa im na dva body. Jedidva cenné body nečnú príležitosť vyšmykli. Škoda! nevyužili, no teraz Hľadať vinníka je netreba plakať nad zbytočné. Dôležité rozliatym mlieje, že domácim kom. Na rade sú chuť a vôľa nechýďalšie zápasy a bali. Mužstvu Paopravná skúška sa zovčanov chýba už v nasledujúcom lepšia súhra, kekole môže zložiť. ďže pre nepriazniDomáci hráči si vé poveternostné uvedomili dôležipodmienky tréner tosť zápasu. Od zaZoran Rankov na čiatku hrali bojov- Nie a nie streliť gól: tomto pláne nene a zodpovedne Predrag Pejčinović (Jednota mohol viac urobiť. hlavne v obrane. St. Pazova) Druhý polčas sa Od prvého hvizpodobal prvému. du solídneho rozhodcu Slobodana Zvýšená aktivita hostiteľom prináDanilovića z Báča Jednota zatlačila šala opäť dosť gólových príležitossúpera, no nebolo jej vari súdené, tí, ale sa siete nevlnili, a tak sa zápas aby získala tri body. skončil nepopulárnym výsledkom Hostia zo Stanišića sa zamerali na 0 : 0. V samotnom závere zápasu hoobranu. Útoky Jednoty prinášali sťujúci hráč Bobanac mohol pri-

NERVÓZNY KAPITÁN Po zápase Jednota – Stanišić 0 : 0 prišlo takmer k incidentu. Nervózny kapitán domácich Nenad Dragin pred šatňou bez žiadnej príčiny zaútočil na spravodajcu nášho týždenníka. Len vďaka zákroku prítomných ľudí nedošlo k fyzickému, ale iba verbálnemu kontaktu. Vyslovené urážky útočníka všetkých, čo boli v blízkosti, prekvapili, ale nie aj nášho spravodajcu, ktorý sa aj predtým dožil odsúdeniahodných a hanebných nepríjemností. Zvlášť preto, že prišli od kapitána mužstva, ktorý by mal byť všetkým, a najmä svojim spoluhráčom príkladom. Je isté, že sa niektorým hráčom nepáčia známky po zápasoch v novinách a hodnotenie ich výkonu, ale nikto z Jednoty doteraz tak špatne a neľudsky nezareagoval! Čo podnikne vedenie klubu, zatiaľ nevieme. Malo by sa aspoň ohradiť od vyčíňania kapitána, lebo takéto správanie sa kazí dobré meno klubu.

niesť ešte väčší smútok domácim fanúšikom. V protiútoku sa ocitol sám pred bránou Jednoty, ale jeho strela skončila priamo v náručí L. Jovišića. JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić (Borisavljević), Žakula, Vujčić, N. Jovišić, Šuša, Dragin, Ogrizović (Erceg), Pejčinović, Kukolj, Knežević (Igrač). Výsledky 16. kola: Budućnost – Bačka 7 : 0, Borac – Prvý máj 0 : 1, C. zvezda – Radnički 1 : 0, Jugović – Mladost (T) 0 : 0, Mladosť (P) – Obilić 2 : 0, Sloga – Omladinac 0 : 0, Jednota – Stanišić 0 : 0, Index – Polet 1 : 1. Program 17. kola: Index – Budućnost, Polet – Jednota, Stanišić – Sloga, Omladinac – Mladosť (P), Obilić – Jugović, Mladost (T)

SLÁVIA DNES V SRIEMSKYCH KARLOVCIACH

Stoja pred náročnou úlohou rámci príprav na nastávajúce jarné majstrovstvá Novosadskej oblastnej ligy futbalisti pivnickej Slávie minulý týždeň zohrali až tri prípravné zápasy. Na stredajšom hosťovaní v Petrovci pivnické mužstvo hralo nerozhodne s domácou Mladosťou 1 : 1. Gól za hostí dal Žigmund. Minulú sobotu v Pivnici hosťovalo mužstvo Budućnosti zo Savinho Sela. Zápas sa skončil víťazstvom Slávie 6 : 3 (0 : 2). Z výsledku sa dá vidieť, že Savinoselčania boli lepší v prvom polčase a zaslúžene získali dvojgólový náskok. Po zmene strán, keď na trávnik v domácom mužstve vybehli Kirti, Vukašinović a Milec, výsledok sa náhle začal meniť v prospech Slávie. Troma gólmi Kirtiho, Santrača, ktorý

17. 3. 2012

11 /4482/

dvakrát trafil, a Fábry, Kotiv, R. Žigmunda, hosCimbaljević, Mititelia si zabezlić, Babić. Striedapečili presvedli: Vukašinović, čivú výhru. Séč. Prípravy, ktoré Tretí zápas prebiehali v sťažePivničania zoných podmienhrali v Ravnom kach, sú skončené. Sele s domácim Koľko je mužstvo Proleterom, ktoSlávie, ktoré stojí rý vyhral 4 : 2 (2 pred náročnou úlo: 1). Vo väčšej hou, pripravené časti sa viedol úspešne sa preborovnocenný boj. jovať do stredu taDomáci využili Jar nebude ľahká: Jozef buľky, ukážu výsvoje šance a Žigmund (Slávia Pivnica) hostia pred brá(Snímka: J. P.) sledky. V túto sobotu a nedeľu ponou neboli takí presní. Góly za Sláviu dali Nišić z kračujú majstrovstvá Novosadskej oblastnej ligy. V 16. kole sa jedenástky a R. Cimbaljević. SLÁVIA: Tankosić, Davido- stretnú: Stražilovo – Slávia (P), vić, Milec, Kirti, Nišić, Pintír, Metalac – Kabel, Sutjeska –

HLAS ĽUDU

– C. zvezda, Radnički – Borac, Prvý máj – Bačka. Bz-ý

KUCHÁRI, HLÁSTE SA! V nedeľu 18. marca 2012 na ihrisku Slávie bude súťaž vo varení baranieho paprikáša. Zúčastniť sa môžu všetci labužníci tejto pochúťky, tak z Pivnice, ako aj z iných dedín. Poplatok za účasť je 2 000 dinárov, za čo každý kuchár prihláseného mužstva dostane 3 kg baranieho mäsa. Začiatok súťaže je stanovený na 9. hodinu. Prihlásiť sa môžete u tajomníka FK Slávia M. Pintíra osobne alebo na telefónne číslo: 021/756-276. J. Š. Vrbas, Omladinac – Borac, Šajkaš – Slavija (NS), Srbobran – Bačka, Stari grad – Jedinstvo, Petrovaradín – Hercegovac. Zápasy sa začnú o 15. hodine. Ján Šuster

ŠPORT vrátila do radov B. hajduka v B. N. Sele. Dve posily spoza chotára sú iba Kerlec a Trkulja (Borac Obrovac). K prvému mužstvu pripojili aj niekoľkých mladších futbalistov a reaktivoval sa ejto zimy, ktorej dni sú už spočí- mi uskutočnili tri tréningy na ihris- aj brankár Pavel Naď, ktorý bude tané, v selenčskom FK Kriváň ku, kým hrubý sneh nepokryl tráv- spolu s Krstićom na jar poslednou takmer nebolo oddychu. Po viac nik aj v Selenči. Mužstvo Kriváňa sa prekážkou súperom pred bránou ako desaťročí Michala Poliaka na potom muselo presťahovať pod Kriváňa. Selenčania v prípravnom období poste predsedu vystriedal Juraj Krí- strechu. Päť tréningov v týždni, ktožov-Besta. ré v priemere navštevovali osem- zohrali už päť zápasov. Prvú skúšku mali v susednom Ratkove, kde podľahli domácemu mužstvu Radničkého 3 : 0 (0 : 0). Druhoumiestnený tím MOL Sombor iba v druhom polčase premohol susedovcov, keďže v prvých 45 minútach hry nebolo gólov. Druhý zápas Kriváň hral na svojom Gól nováčika Panónie Gužvanja (štvrtý zľava) v 45. min. z jedenástky nestačil na úspech trávniku s tímom Budućnost zo Sahostí, lebo Kriváň v druhom polčase obrátil výsledok vo svoj prospech – 2 : 1 (Foto: J. P.) vinho Sela, ktorý sa skončil nerozVedenie Selenčanov, v ktorom je násti futbalisti, prebiehalo až v šty- hodne 2 : 2. Góly za domácich dali dosť doterajších členov, sa rozhod- roch dedinách. Kriváňovci tréno- Darko Pavlov a Malina. Odveta s Ratlo pre lepšiu a serióznejšiu prácu s vali v športových halách v Tovariše- kovčanmi v Selenči sa tiež skončila futbalistami. Novovybudované šat- ve a Báči, v telocvičniach v Ratkove 2 : 2, keď strelci za Kriváň boli Anđelić ne poskytujú taký komfort, že fut- a doma v Selenči. Raz v týždni pra- a Malina. Pred týždňom v Selenči balistom umožnili, aby už 22. januára covali aj v posilňovni v susednom hosťovala Labudnjača z Vajsky, ktorú domáci porazili 4 : 2. Darko Pavlov 2012 začali prípravy na jarnú odve- Ratkove. tu v Medziobecnej lige Báčska PaZ Kriváňa počas zimnej prestávky bol dvojnásobným strelcom, po lanka – prvej triedy. Tréneri Dragan odišla iba trojica futbalistov: Bo- jednom góle pridali Malina a nováJovović a Michal Nosál s futbalista- škić, Milašinović a Njenjić, ktorá sa čik Trkulja.

KRIVÁŇ – PANÓNIA 2 : 1 (0 : 1) Piaty prípravný zápas Selenčania zohrali v nedeľu s lalitskou Panóniou. Bolo to príliš tvrdé stretnutie, v ktorom v polovici prvého polčasu Malina a Nosál nevyužili dve vyložené šance. V oboch prípadoch sa vyznamenal brankár hostí Pavlíni. V posledných chvíľach prvého polčasu domáci faulovali Tojića, keď sa chystal hlavou streliť na bránu Naďa a rozhodca Faďoš bez rozmýšľania nariadil penaltu. Nováčik Gužvanj bol z bieleho bodu istý, oklamal Naďa – 0 : 1. Po prestávke domáci vymenili viacero futbalistov, čo im prinieslo prevahu na trávniku. Malina po úniku z pravej strany v 51. min. vyrovnal. V 80. min. sa hostia pokúsili dostať domácich do postavenia mimo hry, lopty sa zmocnil mladučký Nosál, vybehol pred bránu a prekonal Pavlíniho – 2 : 1. Tak domáci obrátili výsledok a keby Darko Pavlov, Dalibor Mučaji a Malina boli presnejší, výhra Kriváňa mohla byť aj presvedčivejšia. KRIVÁŇ: Naď, Dejan Pavlov, Krížov, Dejan Mučaji, Banjac, Dobrík, Malina, Alexy, Anđelić, Darko Pavlov, Kutenič, Jovović, Dalibor Mučaji, Strehársky, Kerlec, Lipták, Uhlárik, Nosál, Kočonda. PANÓNIA: Pavlíni, Vuković, Komadina, Lamoš, Gužvanj, Tojić, Stanković, Jovović, Valent, Radosavljević, Šipka, Dobrić, Terek, Živanov. V nedeľu Panónia a Kriváň zohrajú odvetný zápas v Laliti. Michal Poliak

sať. Slávia výborne prostredníctvom nováčika Vasića realizovala vhadzovania z postrannej čiary. VOJVODINA – SLÁVIA 3 : 1 (1 : 1) Po druhom Vasićovom vhadzoicešampión jesennej časti lych. Nepretržitých vaní až do šestDruhej juhobanátskej ligy – deväťdesiat minút nástky súpera sa Vojvodina Crepaja využil výhodu dvadsiatka Crepajlopty zmocnil domáceho trávnika a zaslúženou čanov, ale i skalných Janko Válovec a výhrou nad kovačickou Sláviou sa z Pančeva, hlasivkastrelou zo sestal víťazom obecného pohára mi, potleskom, bubdemnástich mena rok 2013. Crepajčania finále po- nami a vlajkami trov zmietol pahára Futbalového zväzu obcí Ko- podporovala domávučinu z ľavého vačica – Opovo zohrajú ako hos- cu „Vošu“. horného rohu tia s Borcom v Sakule. Sakulčania Od úvodného brány domácich. porazili Radnički z Barandy 2 : 0 vo hvizdu rozhodcu Jo- Kapitán Slávie Martin Po radosti „čerfinále pohára na území Obce Opo- vana Maričića z Pan- Ďurkovský vených“ v 26. vo. čeva mali hostitelia min. domáci neZápas za občas daždivého a miernu prevahu. Skvelú šancu spanikárili. Podobný pokus Vasichladného počasia sledovalo asi zahodil v šíkoch domácich Splajt ća sa zakončil pekným protiútodvesto obyvateľov Crepaje a Ko- – mieril nožničkami nad. V polo- kom a vyrovnávajúcim gólom vačice. Vojvodina mala skvelú vici prvého polčasu začala pre- Aleksića zo sólovej akcie v 35. podporu fanúšikov modro-bie- vaha domácich v strede poľa kle- min.

Po zmene strán boli zverenci Gojka Janićijevića, bývalého futbalistu Slávie, aktívnejší a nebezpečnejší. Skóre obrátili v 55. minúte gólom Pančevčana Vladimira Splajta. Konečný výsledok stanovil Miljan Radivojev v 62. min. Všetky štyri góly na zápase boli ukážkové. Slávia hrala zápas v deň svojho založenia – 11. marca 1933. SLÁVIA: Zeković, Stojanović, Vasić, Ľavroš, Ďurkovský, Petrovič (Okuka), Mihálek, Válovec (Svetlík), Nestorovski, Ďuriš (Nikolovski), Strakúšek. Prvé majstrovské meranie síl v tomto roku majú Kovačičania na domácej pôde 18. marca. Zápas 16. kola Prvej juhobanátskej ligy s Partizanom z Uljmy sa začne o 14. hodine a 30. minúte.

ÚSPEŠNÉ PRÍPRAVY SELENČANOV

Len raz prehrali

FINÁLE POHÁRA V OBCI KOVAČICA

Prehra slávistov

17. 3. 2012

Ján Špringeľ 11 /4482/

HLAS ĽUDU

KARATEKRÚŽOK V KULPÍNSKEJ ŠKOLE

Pekné výsledky aj za hranicami oraz populárnejším športom v ží, ktoré absolvovali, a medailí, s Kulpíne je i karate. Je tomu tak pre- ktorými sa ovenčili mladí karatisti dovšetkým vďaka fungovaniu kara- kulpínskej základnej školy. Prácu karatekrúžku v Kulpíne fitekrúžku, ktorý vedie tréner Mirko Đukić, majster karate a medzinárod- nancujú rodičia detí zapojených ný rozhodca z Báča. S prácou začali v do tohto športu. Veľkú pomoc im decembri roku 2010, keď sa na kara- poskytujú aj súkromné podniky z te prihlásilo zo tridsať žiakov kulpín- Kulpína. Ako poznamenal tréner skej základnej školy. Vtedy sa vlastne M. Đukić, žiaľ, často sú práve tie fizačala aj spolupráca vedúceho krúž- nančné ťažkosti prekážkou, aby sa ku Đukića s riaditeľkou školy Jovankou niektoré dieťa zúčastnilo v súťaži, Zimovou, ktorá na tréningy školského hoci má talent a dobré schopnosti karatekrúžku povolila používanie sta- pre tento šport. Nateraz však iný spôsob financovania nieto. Aj narej školskej telocvične. Postupne sa však počet záujem- priek tomu deti rady navštevujú ka- Mladí kulpínski karatisti sa majú čo naučiť od skúsenécov o karate zmenšoval, ale, ako po- ratekrúžok, lebo ich tento šport na- ho trénera, karate majstra Mirka Đukića (stojí vľavo) znamenal tréner M. Đukić, teraz zos- plno zaujal. Preto medzi seba potalo asi pätnásť žiakov, ktorí pravidelne trénujú.To stačí na formovanie tímu, ktorý sa môže zúčastňovať na súťažiach. Skúsený tréner má svoje vyskúšané metódy práce s deťmi, ktoré dávajú pekné výsledky. S týmto celkom mladých karatistov sa pracuje dobre. Sú to deti, ktoré karate ako náročný, ale zaujímavý šport naozaj baví. Od začiatku práce karatekrúžku v Kulpíne sa žiaci zúčastňovali na mnohých súťaženiach. V príprave im každopádne Cvičia ako jeden... pomohla aj trénerova štyridsaťročná skúsenosť v tomto športe a práca so všetkými ka- zývajú aj všetkých, ktorých karate láka. Stretávajú sa v pondelok a vo tegóriami suťažiacich. Medzi najvýznamnejšie úspechy štvrtok v starej telocvični základnej patria druhé miesto na republikovej školy a karate tréningy trvajú hodinu súťaži a tretie miesto na vojvodinskej a pol. úrovni. Tieto úspechy dosiahli žiačky K. Gažová Milana Popovická a Nataša Bažaľová, ktoré majú oranžové opasky. Taktiež si karatisti Kulpína vyskúšali svoje schopnosti aj v zahraničí. Spomenutá Milana Popovická získala bronzovú medailu na súťaži v Maďarsku a bronz si priniesla aj z Rumunska. Tam súťažili vo februári tohto roku na medzinárodnom cupe, kde naozaj bola silná konkurencia. Súhrnne tam Nataša Bažaľová (vpravo) úspešne odvrátila útok bolo 500 až 600 súťažiasúperky cich z desiatich štátov. Aj z toho dôvodu sú kulpínski karatisti s výsledkami vcelMilana Popovická (vľavo) sa na ku spokojní. Okrem spotréningu často popasuje aj s menutých je ešte rad súťa-

Ivanom Medovarským