11 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 11 /4534/

15. schôdza Zhromaždenia APV

16. 3. 2013

Vojvodinská výtvarná postmoderna v Belehrade

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Regionálna konferencia o agrobiznise v juhovýchodnej Publikáciu Počet a rozloha bytových jednotiek zverejnil Európe prebiehala 6. marca v Kongresovom stredisku Sava v Novom Republikový štatistický ústav 7. marca. Belehrade. O. Filip O. Filip

Z vlaňajšieho jubilea 10 rokov od obnovenia Spolku petrovských žien vznikla aj publikácia Čarovná niť v ruke ženy. Premiéra bola v sobotu 9. marca vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a otvorili ju spolkárky ženskej speváckej skupiny. J. Čiep Aktív žien pri SKOS Šafárik v Dobanovciach v sobotu 9. marca usporiadal prvé veľké priadky s družbou v novom Slovenskom národnom dome. V rámci oficiálnej časti programu nevystal ani kultúrno-umelecký program. A. Lešťanová

Členky Združenia výšivkárok, ktoré už tri roky pôsobia pri boľovskom etno dome Stajkova kuća, v stredu 6. marca v miestnostiach tamojšieho Miestneho spoločenstva usporiadali prvú samostatnú výstavu výšiviek a suvenírov. A. Lešťanová

V sobotu 9. marca prebiehala v Aradáči tradičná klobasiáda, na ktorej degustačná komisia zvolila tú najlepšiu. O láskavý titul sa uchádzalo 27 tenkých a hrubých, sladkých a štipľavých vzoriek tejto obľúbenej špeciality. V. Hudec

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Ako vyviaznuť zo slepej uličky B

ruselské stretnutia v trojici sa nečakane zbavili rutiny. V pondelok na mimoriadnu schôdzku s vysokou predstaviteľkou Európskej únie Catherine Ashtonovou spolu s premiérom Dačićom odcestovali prezident Tomislav Nikolić a prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić. Za cieľ týchto konzultácií vo štvorici, bez prítomnosti kosovskej strany, sa považuje príprava na rozhodujúce kolo dialógu Belehradu a Prištiny. Nasledujúce siedme kolo dialógu sa má uskutočniť 20. marca, keď v Bruseli očakávajú aj dosiahnutie dohody. Potom by sa začiatkom apríla premiéri Dačić a Tači mali stretnúť ešte raz, aby podpísali spoločný dokument. Taký je plán. Pred siedmym kolom dialógu sa však ukázalo, že očakávané dosiahnutie dohody nebude ľahko dosiahnuť. Hoci okolo utvorenia spoločenstva srbských obcí zásadná zhoda bola dosiahnutá, ukázalo sa, že podobná zhoda okolo jej uvedenia do života nie je ani na obzore. Najväčší problém je v tom, že sa toto spoločenstvo obcí chápe celkom rozdielne. V Belehrade sa trvá na konkrétnom obsahu, čiže na jeho výkonných oprávneniach, lebo len v takom prípade – ako sa zdôrazňuje – jeho existencia môže mať význam pre život srbského obyvateľstva na Kosove. V Prištine zasa spoločenstvo vidia skôr ako nevyhnutnú formu, ale bez veľkého obsahu, pričom sa spoliehajú na podporu USA, kde zastávajú mienku, že „nikto nepotrebuje novú Republiku Srbskú“. Ani po bruselských konzultáciách veci neboli o nič jasnejšie. Kým prezident Nikolić poskytol celkom optimistické vyhlásenie o dohode takmer na dosah, premiér Dačić trochu neskoršie potvrdil, že dohoda je ešte ďaleko. Medzičasom sa začalo vlniť na juhu Srbska. Albánski výborníci v zhromaždeniach obcí Bujanovac, Preševo a Medveđa uskutočnili spoločné zasadnutie a od vlády Srbska žiadajú, aby podnikla súrne opatrenia na riešenie problému Albáncov žijúcich na juhu Srbska. Okrem bezpečnostných a ekonomických otázok sa žiada riešenie otázky používania jazyka,

písma a symbolov, decentralizácia súdnictva, riešenie otázky vzdelávania, sociálnej a zdravotnej ochrany. Albánski výborníci troch obcí na zasadnutí schválili dokument pod názvom Urgentné opatrenia na riešenie problému Albáncov Preševskej doliny. Podstata je v reciprocite – všetky práva, ktoré dostanú Srbi na severe Kosova, mali by patriť aj Albáncom na juhu Srbska. Najnovšia slepá ulička, v ktorej uviazol bruselský dialóg o Kosove, nemusí ešte znamenať, že východisko neexistuje. V záujme priblíženia stanovísk oboch strán šéfka európskej diplomacie je ochotná vynaložiť maximálne úsilie, včítane cesty na Balkán. Pevne odhodlaný vybojovať výkonné právomoci pre spoločenstvo srbských obcí na Kosove premiér Dačić po konzultáciách v Bruseli na tlačovke vysvetlil, o čo ide a v čom je problém. Tak uviedol, že „spoločenstvo obcí má mať vlastný parlament, prezidenta, viceprezidenta, radu a snemovňu“, pričom by sa tieto orgány mohli voliť buď priamo alebo nepriamo, čo sa ešte počas rokovaní má spresniť. Hoci sa pôvodne hovorilo aj o zákonodarných oprávneniach spoločenstva obcí, tentoraz sa nespomínali – zostalo sa pri výkonných oprávneniach, uskutočňovaní a dozore. Kosovský premiér Tači v Prištine zopakoval stanovisko, že výkonné právomoci pre srbské spoločenstvo na Kosove neprichádzajú do úvahy a že „asociácia srbských obcí bude organizovaná podľa kosovských zákonov“. Zatiaľ ešte nebola dopovedaná otázka, do ktorého zákonodarného systému by sa spoločenstvo malo zaradiť. V priebehu ďalších rokovaní by sa tieto protikladné stanoviská mali priblížiť. Akým spôsobom, pod akými podmienkami, za akú cenu – to v tejto chvíli ťažko povedať. Ale ak sa nepriblížia, ak sa dohoda nedosiahne a dialóg zaznamená neúspech, bude to neúspech nielen Belehradu a Prištiny, ale predovšetkým Európskej únie a jej vysokej predstaviteľky. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Kuchárka

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

stredu 6. marca na Starej fare v Kysáči prebiehali oslavy 10. výročia obnovenia Spolku kysáčskych žien a v rámci nich bola aj premiéra Hlasľudovskej kuchárky – Z kysáčskeho receptára. Na snímke: Zostavovateľka praktickej knižnej novinky Elena Šranková a predsedníčka spolku Ľudmila Berediová Stupavská.

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

16. 3. 2013

11 /4534/

M. Ďurovka HLAS ĽUDU

FÓKUS Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE AGROBIZNIS V JUHOVÝCHODNEJ EURÓPE

Odtajnenie pokladov S tovky účastníkov, desiatky expertov, viacerí predstavitelia vlády a EÚ: je to stručný obraz štruktúry aktérov nedávnej regionálnej konferencie o agrobiznise ako prírodnej a investičnej značke juhovýchodnej Európy. Prebiehala v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade ako ďalšie potvrdenie nespočetnekrát (z)opakovanej skutočnosti: že sa nielen v živote, ale aj v ekonomike treba opierať o to, čo je reálne a o čo sa môže. V konkrétnom prípade o pôdohospodárstvo, ktoré celé desaťročia úspešne absorbuje a amortizuje všetky krízové otrasy, ktorým sme dodnes vystavení. Čosi v tom zmysle naznačil aj minister bez kresla Sulejman Ugljanin, ktorý podujatie úradne otvoril, slovami, že sú práve nevyvinuté oblasti – ide o 46 obcí, v ktorých žije takmer milión obyvateľov – tým skrytým pokladom, ktorý načim vedieť využiť. Lebo sú taktiež zložkou poľnohospodársko-priemyselného a turistického komplexu, ktorý môže byť lákavým investorom, najmä zahraničným. Rokujúc o prírodných, trhových a investičných potenciáloch rozvoja agrobiznisu v regióne, o možnostiach úhrnného

a simultánneho pôsobenia viacerých hospodárskych odvetví, o opatreniach na prilákanie investícií do úseku poľnohospodárstva, o spätosti výroby zdra-

litiky EÚ v podmienkach krízy, vyvodzujúc závery na tému, ako táto bude vplývať na nás. V danom kontexte podotkol, že sa dve pätiny právnej legislatívy týkajúcej sa začlenenia do EÚ vzťahujú práve na otázky vidieckeho rozvoja, bezpečnosti potravín a vôbec poľnohospodárstva. Hovoril tiež o niektorých tunajších praktikách v minulosti, ktoré nás

Minister Sulejman Ugljanin (vpravo)

vých potravín s turizmom, aktéri konferencie vlastne zase, zrejme nie prvýkrát, zaklopali na dvere väčšieho porozumenia zainteresovaných doma a v cudzine, bez ktorého ťažko očakávať ráznejší pohyb vpred. Štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva Danilo Golubović sa osobitne sústredil na budúce sedemročné obdobie spoločnej poľnohospodárskej po-

draho stáli a pramenili v tom, že sme skôr viedli politiku v poľnohospodárstve ako poľnohospodársku politiku. Zmienil sa taktiež o viacerých motivačných opatreniach u nás, menovite o podnetoch pre hydinárstvo, dobytkárstvo, rybárstvo, včelárstvo a produkciu organických potravín. S jeho výkladom súviseli i ďalšie slová prezentované šéfom úseku pre európsku integráciu

Delegácie EÚ v Srbsku Freekom Anmaatom, ktorý prioritný význam zlaďovania našej poľnohospodárskej politiky s európskymi štandardmi objavil v tom, že ide o vhodný spôsob, aby štát prostredníctvom podnetných opatrení umožnil rast kvality produktov, zároveň i ich výraznejšiu konkurencieschopnosť na trhu európskom a svetovom. Známy expert prof. Dr. Miladin Ševarlić z Poľnohospodárskej fakulty v Belehrade je tiež toho názoru, že je agrobiznis tohto storočia nepredstaviteľný bez vedy, uplatnenia súčasných agrotechnických opatrení a väčších investícií. Ak treba hľadať podstatný spoločný menovateľ nás s vyvinutým svetom, tak je jeho jadrom skutočnosť, že je okrem informačno-komunikačných technológií a energie, kde tiež máme isté predpoklady a príležitosti, ktoré nesmieme premárniť, aj poľnohospodárstvo v tom trojlístku najdôležitejších globálnych ekonomických a investičných segmentov. To treba potenciovať hlavne kvôli tomu, aby sme sa zase neocitli na chvoste dianí v odvetví, kde máme aj čo povedať, aj čo iným ukázať a dokázať. Na ilustráciu toho minister Ugljanin použil známe prirovnanie o kvalite našej pôdy: je taká, že keď do nej na jar hodíš gombík, do jesene máš kabát. Ak si ho totiž zaslúžiš tvrdou prácou. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: OLGA JEVRIĆOVÁ, SOCHÁRKA

Príčina žiť – Umenie je vaším svetom? – Je to dôvod žiť, aj teraz po všetkých desaťročiach, ktoré som zdolala. Na tých začiatkoch tvorby bolo pestré, nie vždy ľahko. No, bola som úporná v snahách zanechať trvalejšie stopy za sebou. Hoci sa sochárstvo najčastejšie dáva do súvisu s mužmi, u nás je veľa žien, skvelých sochárok. Aj ja, keby som sa zase narodila, by som opäť bola sochárkou. Teda, nikdy som si v živote takúto tvorivú orientáciu nevyčítala. Začiatky mi síce boli poznačené dlhým hľadaním, no keď som objavila to, čo ma zaujíma, zostala som mu verná dodnes. Vravím to obrazne tak, že keď som už raz skočila do tej vody, nezostalo iné než ďalej v nej plávať. Zaznamenal: O. Filip

NA DESIATE VÝROČIE vraždy Zorana Đinđića (1952 – 2003), prvého demokratického premiéra a predsedu Demokratickej strany, si pripomenuli aj v Starej Pazove. V utorok 12. marca na námestí pomenovanom podľa neho sa zhromaždili tamojší členovia OV DS Stará Pazova a občania mesta. Kvety k pamätnej tabuli na Námestí Dr. Zorana Đinđića položil Jovan Tišma, predseda OV DS Stará Pazova. a. lš.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

FÓKUS BLESKOVÁ 15. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

O návrhu SNS na nové voľby – predo dvermi Z

a necelú hodinu a pol poslanci v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny absolvovali šesť bodov rokovacieho programu a nastolili hŕbu poslaneckých otázok na 15. schôdzi. Predsa sa 7. marca najviac kúdolilo z matérie, do ktorej nakoniec na schôdzi ani nezabŕdli: rokuje sa o podanom návrhu Srbskej pokrokovej strany (SNS) o vypísanie mimoriadnych parlamentných volieb na území APV a o jej požiadavke na zmenu predsedu pokrajinskej vlády Bojana Pajtića. Stanoviská k týmto záležitostiam predáci politických strán vyjadrili pred novinármi pred bleskove zrealizovanou schôdzkou. V rámci schôdze poslanci potvrdili mandáty kolegom, kto-

rým občania vyjadrili dôveru v nedávnych doplnkových voľbách v troch obciach. Za zástupcu pokrajinského tajomníka pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu vymenovali primára Dr. Radovana Latinovića, uvoľnili doterajšieho pokrajinského verejného právneho obhajcu, ktorému vypršal mandát, a zvolili nového, diplomovaného právnika Danijela Tomaševića. Prijali uznesenia o platoch zamestnancov, ktorých volí ZAPV, a o zmenách týkajúcich sa vymenovania predsedu a členov Turistickej organizácie Vojvodiny. Prijali aj rozhodnutie o určení verejného záujmu nad katastrálnymi výmerami vo verejnom vlastníctve APV.

Pred začiatkom schôdze, v závere ktorej odznel i rad šteklivých poslaneckých otázok, novinári si pribalili vyhlášky týkajúce sa návrhu SNS na nové pokrajinské voľby a odvolanie vojvodinského premiéra. Podpredseda SNS Igor Mirović spomenuté požiadavky odôvodnil „stratou legitímnosti aktuálnej koaličnej väčšiny v Zhromaždení APV“, čo vraj vidno aj na základe doplnkových volieb v Zreňanine, Srbobrane a Apatine. Poukazujúc na daktoré nedopatrenia, ktorých sa, podľa jeho mienky, dopustila pokrajinská vláda, SNS žiada demisiu jej predsedu, čím by sa vytvorili aj formálne právne podmienky na voľby; tie zatiaľ, uznal, neexistujú. Vyjadrujúc sa k veci, predseda ZAPV

DESAŤ ROKOV PO VRAŽDE PREMIÉRA ZORANA ĐINĐIĆA

Atentátnik zasiahol nádej na svitanie utorok 12. marca 2013 na pravé poludnie v Belehrade odštartoval tradičný (ako toto slovo v danom kontexte znie priam odpudzujúco) Pochod pre Zorana. Štátni činitelia, ale aj početní jednotlivci, radoví občania, niekdajšiemu premiérovi Republiky Srbska Zoranovi Đinđićovi vzdali hold kyticami kvetín či obligátnymi vencami. Niekto pochodoval a/lebo zaniesol kvety na hrobku či na miesto vraždy z presvedčenia a hlbokej úcty, podakto možno a akiste s predbežným úmyslom. Aby bol videný, aby zabodoval. V stredu 12. marca 2003 číslo 11 týždenníka Hlas ľudu bolo pripravené do tlače, keď približne o jednej popoludní zazvonil redakčný telefón. Zo slúchadla zaznela„nemožná“ správa: zavraždili Zorana Đinđića. Zhrození, omráčení krkavčou zvesťou razom sme zapojili rozhlas a TV; márne. Nikde nič. RTS dokonca vysielala dáky humoristický program... Číslo už-už muselo do tlačiarne... Rozhlas B-92 začal vysielať klasickú hudbu. Zrazu, odvolávajúc sa na zahraničné médiá (Scay News a Reuters), zaznela neželaná sprá-

16. 3. 2013

11 /4534/

va... Pod prichystaný titulok, Atentát na Đinđića, s knedľou v hrdle, zosmolili sme 10 – 12 riadkov, končiac konštatáciou: „Vláda Republiky Srbska začala mimoriadne zasadnutie krátko po 13. hodine; do 15.00 (...) sa ani vláda RS, ani polícia nevyjadrili o atentáte.“ V ovzduší konfúzie, kým z Dr. Zoran Đinđić rotačky vychádzalo číslo 11, tŕpli sme (čo ak sme zverej- skorú odpoveď na otázku, kto Zonili dezinformáciu) a zároveň sa rana Đinđića odsúdil na odstrel. nádejali (že spomenutá správa Vari si muž, ktorý celý svoj umný predsa nezodpovedá pravde). Až potenciál vsadil na naplnenie o 15.45 sa, konečne, ozvali vládni vlastnej vízie o modernej, podľa činitelia, oznámením, ktorým po- európskych štandardov usporiatvrdili to, čo už „všetci vedeli, iba- danej spoločnosti a štáte zaslúžil že málokto bol ochotný uveriť“. násilnú smrť? Atentátnik zavraždil nielen ZoPremiér je mŕtvy... Podvečer vyhlásili stanné právo a vo večernom rana Đinđića, štátnika, syna, manTV denníku RTS zverejnili zatykač žela, otca dvoch detí, brata, prias portrétmi príslušníkov tzv. ze- teľa... Priam smrteľne zasiahol i munského klanu, obvinených z nádeje občianskej časti populácie Srbska, že v tejto krajine, po vraždy... Všetko, čo nasledovalo, i to, zvrhnutí Miloševićovho režimu čo sme vyššie spomenuli, je dáv- konečne svitnú lepšie časy. Srbsko sa akosi celé desaťročie no a pomerne dobre známe. Hrozné ale je, že dodnes nie je točí do kruhu, zmietajúc sa ako známa, a nie sú ani výhľady na červík na prudkom slnečnom

HLAS ĽUDU

István Pásztor o. i. podčiarkol, že „vypísanie volieb nie je kaviarenská disciplína, lež ide o proces regulovaný jasnou procedúrou“. Vedúci poslaneckej skupiny DS Borislav Novaković požiadavky pokrokárov považuje za huncútstvo. Poslanec DSS Branislav Ristivojević sa však domnieva, že vládnuca koaličná väčšina stratila legitimitu v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu Srbska, ktoré spochybnilo časť kompetencií pokrajiny. Poslankyňa SRS Marijana Četojevićová vyhlásila, že SRS sa zasadzuje za zmenu volebného zákona: voľby by sa vraj konali podľa čisto proporčného spôsobu a Vojvodina by tvorila celistvú volebnú jednotku. J. Bartoš svetle. Keď už nikto neútočí naň zvonku, musí viesť a vedie vnútorné vojny. Pravica sa perie s ľavicou, protivníci korupcie sa tlčú s jej milovníkmi, nacionalisti zápasia s globalistami, republika preťahuje lano so zvyšnou pokrajinou... Zatiaľ čo sa jedni dožadujú postaviť pamätník Zoranovi Đinđićovi, iní (SNP Naši) lepia plagáty na všetky strany sveta a k podobizni zavraždeného premiéra pridali text: Zahraničný agent! Nie štátny hrdina. Bez konzekvencií. Žeby to bola demokracia na spôsob niekdajších jej odporcov, ktorí medzičasom uchopili moc? Z hlbokej priepasti našincom tak vlastného zabúdania doliehajú slová muža, ktorý ovládal nemecký a anglický jazyk, bol jedným zo zakladateľov Demokratickej strany, primátorom Belehradu, laureát významnej nemeckej ceny Bambi za rok 2000 v oblasti politiky, ktorého americký týždenník The Times roku 1999 zaradil medzi 14 popredných európskych politikov tretieho milénia, z poslednej jeho tlačovky: „Pozerajte sa do budúcnosti. Tam sa stretneme... vy a ja...“ Márne. Hluchí sme a slepí... Tak dobre je podriemkavať v zátiší, v „bezpečí“... Juraj Bartoš

FÓKUS NÁSILIE, KTORÉ ZNEPOKOJUJE

Rany zo šikany ásilie na ženách má mnohé podoby, neraz tragické následky, no rozpráva sa o ňom najčastejšie len príležitostne: na sv. Valentína, ku Dňu žien, poprípade keď sa zjaví nová štúdia alebo stratégia o možnostiach boja proti rozšírenému spoločenskému zlu. Posilňovaniu povedomia o význame boja proti uvedenému násiliu bola venovaná i nedávna konferencia v belehradskom mediálnom stredisku, ktorej iniciátorkou a usporiadateľkou bola ambasáda Austrálie. Veľvyslankyňa Dr. Helena Studdertová uvedené násilie chápe ako veľkú škvrnu a bahno všetkých národov, tiež ako jeden z najrozšírenejších prejavov narúšania ľudských práv, ktorý kráča ruka v ruke s chudobou. Riaditeľka UN Women u nás Asja Varbanovová upozornila, že zvlášť znepokojuje to, že nadobúda priam pandemické rozmery na všetkých svetových rovnobežkách: bez ohľadu na príslušnú kultúru, štandard, vyspelosť. Ak kedysi každá druhá žena bola počas života obeťou násilia, teraz ich je v mnohých pásmach až 70 percent. Najohrozenejšie sú vo veku od 15 do 44 rokov, v rodine, zo strany mužských partnerov, viac než od rakoviny, vojen a dopravných nehôd dokopy.

Z konferencie v mediálnom stredisku

MIHAJLO PUPIN bol našou prvou osobnosťou – vedcom, o ktorom sa iste vie, že tesne spolupracoval so Siemensom. Novosadčan Ing. Slavko Bokšan je tiež jedným zo známych vedcov a podnikateľov, ktorý celé roky pôsobil v uznávanej nemeckej výrobnej spoločnosti. Práve Siemens stál pri zrode novej automatickej telefónnej ústredne, kapacity tisíc čísiel, v roku 1926 v Novom Sade. Prevádzka Siemensu v Subotici, ako jeden z najdôležitejších domácich výrobcov elektrických strojov uplatniteľných v oblasti obnoviteľnej energie, je reprezentatívnou ukážkou tohto súčasného segmentu nášho hospodárstva. Siemens, svetový a náš, globálny a lokálny, pôsobí v Srbsku viac ako 125 rokov. Jeho vplyv cítiť v zdravotníctve, priemysle, doprave, energetike, infraštruktúre. A mnohé ukážky úspechov a detaily dejín jednej z najznámejších svetových spoločností u nás sú aj v monografii o firme, ktorá predbehla čas. Na snímke je záber z jej nedávnej premiéry v Belehrade. O. Filip

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

Na skutočnosť, že sa len v januári osem a do marca až šestnásť žien stalo obeťami domáceho násilia, kým ich vlani bolo viac ako päťdesiat, poukázala štátna tajomníčka v Ministerstve práce a sociálnych záležitostí Stana Božovićová. To si podľa nej žiada ráznu akciu na všetkých úrovniach. A ak si na štátnej úrovni nemožno nevšimnúť vhodný zákonodarný rámec, ani uprieť ochotu zainteresovaných pôsobiť proti násiliu, na lokálnej úrovni je obraz stavu oveľa chmúrnejší. Je ozaj mnoho žien, ktoré sú obeťami násilia a šikany. Zväčša ich trpia pre rôzne príčiny: od ekonomických po rodinné.

Skutočná pozícia žien je badateľná aj pri rozbore iných polôh ich práce a žitia. Zjavné je, že najčastejšie robia viac a zarábajú menej, že sa ťažko uplatňujú zvlášť vo vyšších politických sférach. Ako doklad toho uviedla fakt, že sú síce ministerstvá, kde sú desiatky percent zamestnaných príslušníčky nežnejšieho pohlavia, no ich podiel v radiacich štruktúrach je veľmi skromný: tých percent je menej než prstov jednej ruky. Jediný vhodný pomer a rovnoprávna pozícia štátnych tajomníkov a štátnych tajomníčok je v ministerstve, v ktorom sama pôsobí. V iných je žien na takejto funkcii štyri- až päťkrát menej než mužov. Aj z toho možno usúdiť, že od začiatku apríla, s ktorým sa spája štart pôsobenia najvyššieho vládneho telesa v tejto oblasti – Rady pre rodovú rovnosť – sa bude na čom plne angažovať. Od násilia po diskrimináciu, lebo problémov je neúrekom. Žiadne sviatky nie sú síce na obzore, no mali by ich vystriedať nové skutky. Predovšetkým v záujme žien, trpiacich a obetujúcich sa. O. Filip

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

FÓKUS výborníkov, netransparentnosť míňania verejných financií, umierajúce hospodárstvo a nekorektný vzťah voči lokálnym médiám. Možno vydedukovať, že sa niektoré z týchto negatívnych javov vzťahujú aj na, podmienečne povedané, slovenské lokálne samosprávy. Ale okrem uvedených (a neuvedených) negatívnych javov, v štúdii sú povšimnuté aj pozitíva. Napríklad v štúdii sa uvádza, že Stará Pazova sa vynašla v priťahovaní investícií, v Báčskom Petrovci je badateľný chvályhodný trend vidieckeho cestovného ruchu, kým v Kovačici sa aspoň v pláZáber z prezentácie výsledkov projektu, ktorá bola noch a vypracovaných 8. marca v Novom Sade projektoch prebúdza le dlhom období konštituovania sa nových lo- ekologické vedomie v oblasti energetiky. kálnych vedení. Kladných skutkov lokálnych mocnárov však Pre autorku projektovej štúdie Lokálne sa- nebolo až toľko, aby sa účastníci tohto projekmosprávy vo Vojvodine po voľbách 2012 Žužanu tu rozhodli práve pre nich. Preto urobili manéSerenčeš najsilnejšie dojmy z tohto výskumu, ver: udelili počestné uznanie najlepšiemu noktoré sú platné pre väčšinu obcí, sú neracio- vinárovi v projekte, a to Darkovi Šperovi, inak donálne predimenzionovaná lokálna správa, pisovateľovi spravodajskej agentúry Beta. stranícke zamestnávanie, stranícke prelietanie V. Dorčová-Valtnerová

NEZÁVISLÝ SPOLOK NOVINÁROV VOJVODINY PREDSTAVIL VÝSLEDKY PROJEKTU MÉDIÁ A LOKÁLNE SAMOSPRÁVY

Skenovanie lokálnych samospráv ni jedna zo 45 vojvodinských lokálnych samospráv si nezaslúži ovenčiť sa uznaním Najlepší starosta vojvodinskej obce. K takému uzáveru prišiel Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, keď v projekte pod názvom Médiá a lokálne samosprávy analyzoval diania vo vojvodinských mestách a obciach v období po lokálnych voľbách 2012, pričom po vyhodnotení práce lokálnych a mestských vedení plánoval udeliť toto lichotivé ocenenie. V pionierskom projekte, ako ho ocharakterizoval predseda NSNV Dinko Gruhonjić, sa anatomizovali relácie medzi programom a predvolebnými sľubmi politických strán s konkrétnymi krokmi novozvolených vládnucich štruktúr prostredníctvom písania rozšírených správ z lokálnych prostredí, ktoré sú zverejnené na portáli www.autonomija.info a www.najgradonacenik.org. Sedemnásť novinárov s mentorom a šéfredaktorom sa venovali aj iným zorným uhlom, akými boli niekedy až tragikomické povolebné koaličné kombinácie, politické prispôsobovanie sa a iné politické a parapolitické procesy v neobvyk-

ĎALŠIE KONEČNÉ ÚDAJE Z PREDVLAŇAJŠIEHO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA, DOMÁCNOSTI A BYTOV UZRELI SVETLO SVETA

Naše bývanie R

ušné tempo, ktorým v prvých mesiacoch tohto roku pracujú zamestnanci Republikového štatistického úradu (RŠÚ), dalo opäť o sebe vedieť ďalšou štatistickou publikáciou. Zjavila sa 7. marca ako prvá v seriáli konečných údajov, predmetom ktorých sú vlastne najčastejšie nehnuteľnosti. Do konca marca RŠÚ zverejní ešte dve publikácie: o ženskom obyvateľstve vo veku nad 15 rokov, ako aj o manželskom štatúte obyvateľstva, tiež vekovej kategórii nad 15 rokov. Vo štvrtok 7. marca dôraz bol na bytoch, z aspektu ich rozlohy, počtu a spôsobu využívania. Základnou príznačnosťou uvedeného segmentu záujmu je, že počet bytov rastie, kým počet obyvateľov klesá, vyzdvihuje námestník riaditeľa RŠÚ Zoran Jančić. Napriek tomu, bytov nikdy dosť, podčiarkuje, zdôvodňujúc to skutočnosťou, že nevyhovuje ich umiestnenie a štruktúra. V roku 2002 bolo 2 956 516 bytov, v roku 2011 už 3 231 931 bytov, alebo o takmer desať percent viac ako pred desaťročím. Z tých troch a čosi miliónov bytov je 3 012 923 stále a 201 519 bytov dočasne obývaných, kým 17 489 bytov výhradne slúži na vykonávanie rôznych činností. Rečou čísel, 93 percent je na stále bývanie, kým je pozostávajúcich sedem percent na oddych, rekreáciu, sezónne práce, podnikanie. 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Keďže sa cez bytovú politiku najčastejšie premieta aj celý rad iných pomerov a okolností, od hospodárskych, po tých spätých so životnou úrovňou, jasné je, prečo najvýraznejší rast počtu bytov bol v obciach Čajetina (44 percent), Nový Sad (takmer 38 percent), Dejana Đorđevićová a Zoran Jančić Zvezdara, Vrnjačka Banja. Na strane druhej, v 39 obciach bytov bolo menej. Prí- možno nedať do súvislosti, že práve stadiaľ bolo kladom sú Trgovište, Žitorađa, Kuršumlija, Topola, a je kopa ľudí na práci v zahraničí vo vyvinutých Ražanj, kde sa ich počet zmenšil od dvanásť do krajinách, ako je napr. Švajčiarsko, Švédsko a Nemecko, ktorí zarobené peniaze najčastejšie vklasedem percent. Vedúca skupiny pre štatistiku stavebníctva dajú do stavby obrovských domov. Približne RŠÚ Dejana Đorđevićová si ako výraznú charak- rovnaká priemerná rozloha ako u nás je aj v Čierteristiku uplynulej doby všíma napríklad to, že je- nej Hore a v Bulharsku, kým je v Maďarsku 77 a den byt má v priemere troch užívateľov, že stú- v Slovinsku takmer 80 štvorcových metrov. Celkový a jasnejší obraz o našom bývaní zípa počet bytov v mestách a klesá na dedinách, že je najviac obývaných bytov vo Vojvodine skame však len do konca roka, keď štatistický (677 559 z celkových 806 402 alebo 84 percent), úrad zverejní aj ďalších šesť publikácií, týkajúže je najviac neobývaných bytov v južnom a vý- cich sa miestností a ich vybavenosti infraštrukchodnom Srbsku. Tam ich je dokonca viac ako túrou a inštaláciami, hustoty bývania, štruktúštvrtina dočasne neobývaných alebo opustených. ru bytov v aspektu vlastníctva, údaje o druhoch Priemerná rozloha bytu (alebo domu) u nás je čosi budov, o spôsobe ich kúrenia a energiách... V týnad 72 štvorcových metrov. Najmenšia je v Zla- chto segmentoch pravdepodobne nie sme tiborskej oblasti (okolo 65 štvorcových metrov), práve najlepšie v porovnaní s krajinami Európnajväčšia v Braničeve, kde je nad 86 štvorcových skej únie. Oto Filip metrov. Hoci to nebolo uvedené, tento údaj si ne-

SLOVENSKO „SLOVENSKÉ ALPY“ SA POSTUPNE PREBÚDZAJÚ K ŽIVOTU A ROZŠIRUJÚ ZIMNÚ TURISTICKÚ PONUKU

Pôvaby a nástrahy Vysokých Tatier N

a parkovisku pod svahom v Tatranskej predsa len nie je snaha ušetriť. „Strašne tam Lomnici sa mokrý sneh mieša s blatom. Vle- hore fúka, malú dcéru musíme ťahať, aby sa vôkári pre nepríjemný marcový vietor odstavili bec pohla z miesta,“ prizná sa nám česká tunovú osemsedačku, neťahá tiež kabínka na ristka. Na obed si kúpili štvorhodinové lístky a Skalnaté pleso, nelyžuje sa ani nad jazerom v po hodine na svahu zjazdovke už celá rodina Lomnickom sedle – na jednej z najnáročnejších mali toho plné zuby. „Mohli by ponúknuť neslovenských tratí. Napriek tomu na dolnej še- jakú zľavu, je to hrozné počasie,“ neodpustí si poznámku. S takouto úprimnosťou by sa ako sťsedačke je lyžiarov dosť. „Nekúpite skipas?“ osloví nás Češka v stred- obchodníčka asi neuživila, ale my sme zákaznom veku hneď ako vyjdeme z auta. Ponuka níci na pohľadanie. Na cene sa dohodneme nás okamžite zaujme, takéto kšefty nie sú na rýchlo. Dva dospelé skipasy ju vyšli na necelých tunajších kopcoch ničím výnimočným. Lyžo- päťdesiat eur, detský ďalších dvadsať. Dáme jej vanie je náročný šport a každé ušetrené euro 35, teda polovicu a spokojne sa presúvame k sa ráta. Viacerí ľudia si ráno privstanú a kúpia sedačke. Ešte pred niekoľkými rokmi by sme na celodenný lístok, aby ho potom na obed za polovičnú cenu predali oneskorencom. Napriek tomto mieste lanovku márne hľadali. Tacenám vo Vysokých Tatrách v posledných zim- transká Lomnica, Starý Smokovec a bližšie okoných sezónach návštevníkov postupne pri- lie v prvých rokoch tisícročia v zime takmer zíbúda. Vrátane tých zahraničných. Okrem Če- vali prázdnotou, Vysoké Tatry sa akoby stali najchov sú to najmä Poliaci, počas takzvaného Zla- mä letnou destináciou. Podpísalo sa pod to viatého týždňa medzi Vianocami a Novým rokom cero faktorov. Ničivá víchrica položila väčšinu ste zasa vraj na každom kroku zakopli o Rusa. stromov v oblasti, čo destinácii ubralo na Za pomerne slušnou návštevou v prvý kráse. Zmeny vo vízovom režime a cieľavemarcový týždeň sú však skôr domáci turisti, domá kampaň najmä rakúskych stredísk odnajmä Bratislavčania. Na Slovensku nemajú všetky školy jarné prázdniny naraz – počas februára a začiatku marca sa po týždni striedajú východ, stred a západ krajiny. Vyťaženosť tatranských hotelov a svahov je tak vo veľkej miere priamo úmerná so zemepisným rozdelením bohatstva na Slovensku. Zatiaľ čo stredoslovenský prázdninový týždeň miestnym turistickým Vynovené stredisko: Nové sedačky prilákali lyžiarov do Tatranskej pracovníkom dramaLomnice (Foto: internet) ticky obraty nezvýši, ten západoslovenský je spravidla druhý naj- lákali tradičných ruských a ukrajinských tulepší v sezóne – po spomínanom zlatom. ristov. Ale najväčším problémom bol zrejme Ozývajú sa dokonca hlasy, aby Bratislava nedostatok zodpovedajúcich svahov. V Lommala prázdniny v inom termíne, než ostatné nici vás zastaralá kabínka pomaly vytiahla k západoslovenské kraje, aby sa tak predĺžilo vý- Skalnatému Plesu, a tam ste mali dve možnosti nosné obdobie. Aj keď tento rok to celkom ne- – buď sa vybrať dole úzkou traťou, alebo lyplatilo. „Najsilnejší bol týždeň, keď mali prázd- žovať na náročnej zjazdovke v Lomnickom sedniny východniari, na druhej priečke sa umiest- le. Pravda, pokiaľ to počasie dovolilo. V sedle nili západniari a na tretej Stredoslováci,“ po- sa totiž dá lyžovať len keď nefúka a napadá najvedala Hospodárskym novinám výkonná ria- menej meter snehu. V posledných rokoch sa veci predsa len pohli diteľka regiónu Vysoké Tatry Lenka Maťašovská. Podľa všetkého však za touto štatisti- dopredu. Investor napriek protestom ochranákou nie je žiadny výrazný vzrast životnej rov prírody upravil časť lesa pod Skalnatým pleúrovne na východe, ale skôr skutočnosť, že čo- som na zjazdovky, vyrástli tiež tri nové, moderraz viac Bratislavčanov pred domácou dovo- né sedačky. Ponuka sa obohacuje aj mimo svahov. Lákajú akvaparky, wellness, jaskyne. Priamo lenkou uprednostňuje neďaleké Rakúsko. V našom prípade za kšeftom so skipasmi v Smokovci bola tento rok možnosť previesť sa

na psích záprahoch, prvý raz sa cez zimu zmobilizovali aj horskí vodcovia. Turistom začali ponúkať skialpinistické túry v horskom teréne a pochody na snežniciach. „To, čo zaujalo troch náročnejších a zdatnejších turistov, bolo zase lezenie na ľadopádoch,“ povedal Hospodárskym novinám predseda Spolku horských vodcov Michal Gerčák. „Podarilo sa nám spoločnými silami prelomiť negatívny trend poklesu návštevnosti Tatier. Investície posledných rokov do infraštruktúry, atraktívne pobytové balíky so zľavami, zaujímavé podujatia sú zdá sa receptom, ako zvyšovať atraktívnosť,“ uviedla pre slovenské médiá Lenka Maťašovská. Vlani vo Vysokých Tatrách zaznamenali 1,1 milióna nocovaní, čo je medziročne nárast o osem percent. Podľa prvých odhadov by rast mohol pokračovať aj tomto roku. Aj by sa patrilo, táto zimná sezóna je tak trochu jubilejná – v poradí presne 130. Okrem toho pred sedemdesiatimi rokmi spustili na Štrbskom Plese prvý motorom poháňaný lyžiarsky vlek. Samozrejme, nie všetko je ideálne. „S Rakúskom sa to nedá porovnať, či už ide o lyžovanie alebo o služby,“ počujete často od ľudí, čo vyskúšali zjazdovky a penzióny v oboch krajinách. „Práve sú ceny čoraz podobnejšie,“ hromžia ďalší. V skutočnosti by sa občasné pomalšie tempo čašníkov či podobné drobné mrzutosti dali brať s nadhľadom, ako súčasť miestneho folklóru. Nepríjemnejšia je tá horlivosť za každú cenu zarobiť. Napríklad pred Belianskou jaskyňou za deň parkovania zaplatíte tri a pol eura. Slušná cena, poviete si. Pokiaľ naozaj plánujete parkovať celý deň, máte pravdu. Ale ak si chcete iba pozrieť jaskyňu na dve-tri hodinky a odísť preč, už také lacné to nebude. Aj v takomto prípade zaplatíte tri a pol eura – iné než dňové parkovné lístky tam nepredávajú. Koniec koncov práve najlacnejšie nie sú ani spomínané zjazdovky v Tatranskej Lomnici. Ani po úpravách a modernizácii to stále nie je úplne špičkové stredisko a priemernú štvorčlennú rodinu vyjde deň lyžovania so skromným občerstvením na okolo sto eur. Nie je to málo, najmä keď v dvadsať kilometrov vzdialenej Bachledovej doline vás minimálne rovnako kvalitné lyžovanie vyjde o tretinu lacnejšie. Na druhej strane pokiaľ sú ľudia ochotní toľko platiť, prečo znižovať ceny? Nákup lacnejšieho skipasu nedopadol veľmi slávne. Ako nás Češka upozornila, strašne to hore fúkalo, navyše lyžovanie dodatočne komplikoval ťažký sneh. Po troch jazdách sme to celé zabalili. Nemali sme pocit, že sme niečo ušetrili, skôr naopak. Rastislav Boldocký

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Direkcia ako ústredná téma o štvrtok 7. marca sa uskutočnilo 11. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom sa zúčastnilo tridsaťšesť výborníkov. Po úvodných slovách predsedu ZO Jána Puškára a schválení zápisnice z predchádzajúceho zasadnutia výborníci rokovali o šiestich bodoch, medzi ktorými bol aj návrh rozhodnutia o založení Verejného podniku Direkcie pre výstavbu Obce Kovačica, návrh štatútu, vymenovanie riaditeľa a Dozornej rady tohto podniku. Zdôvodnenie o týchto bodoch podali obecný prokurátor Marinko Čobanin a predseda Kovačickej obce Miroslav Krišan. Tak okrem iného povedali, že Direkcia sa zakladá s cieľom zjednotiť a koordinovať práce späté s plánovaním a výstavbou, urbanizmom, stavebnými pozemkami, bytovými vzťahmi a inými prácami v súlade so zákonom, v záujme zabezpečenia trva-

Záber zo zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica

lého vykonávania komunálnych činností všeobecného významu. Schválením rozhodnutia o založení VP Direkcie pre výstavbu Obce Kovačica prestanú platiť rozhodnutia o založení Fondu pre cesty, Fondu solidárnej bytovej výstavby a Fondu pre komunálnu výstavbu a stavebný pozemok

Obce Kovačica. Predstavitelia opozičných strán – Slovenská strana a Srbská pokroková strana – sa vyjadrili proti návrhom a vyslovili pochybnosti, či obec tentoraz bude postupovať podľa zákonných predpisov. V pokračovaní väčšina výborníkov schválila návrh na vymenovanie Dipl. Ing. sta-

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Zvolili nové vedenie MS o všetkých miestnych spoločenstvách na území Obce Inđija v nedeľu 10. marca prebiehali voľby na členov rád MS so štvorročným man-

na Podrume. Do novej Rady MS Slankamenské Vinohrady občania zo siedmich kandidátov zvolili piatich členov. Vo voľbách sa zúčastnilo 159 oprávnených voličov z úhrnne zapísaných 262 (tri hlasovacie lístky boli neplatné). Novými členmi Rady MS Slankamenské Vinohrady podľa počtu hlasov sa stali: Janko Alexa (1959), poľnohospodár, Anna Vesteková (1985), študentka, Snežana Žigová (1988), obchodníčka, Miroslav Poliovka (1991), obchodník, a Borislav Čmelík (1976), elektromechanik. Neprešli dvaja kandidáti: Janko Macho (1964) a Dejan Tarbuk (1979). Celkový priebeh volieb v Janko Turan využil svoje právo hlasovať Slankamenských Vinohradoch vo voľbách mala na starosti päťčlenná kodátom. Voľby sa uskutočnili aj v Slan- misia v zložení: Maja Machová, predkamenských Vinohradoch a občania sedníčka, a členovia Marienka Fápopulárnych Brehov mali možnosť (od bryová, Jarmilka Čmelíková, Anna Ži7. do 20. hodiny) hlasovať na jednom gová a Štefan Ďurčík. mieste – v miestnosti SKUS Vinohrady a. lš.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

vebníctva Bela Kinčeša za úradujúceho riaditeľa VP Direkcie pre výstavbu Obce Kovačica na obdobie šiestich mesiacov. Dozornú radu podniku tvoria: Želimír Lenhart z Kovačice (predseda), Taňa Bubesková z Crepaje a Tešana Čobaninová zo Samoša. Záverom zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica výborníci schválili rozhodnutie o vymenovaní členov odbornej komisie pre vypracovanie ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy, v ktorej sú: predsedníčka Božena Đorđevićová a členovia Mária Benková-Hriešiková, Goran Bobić, Jozef Haviar, Ivana Svetlíková, všetci z Kovačice, a Kristian Vinka z Uzdinu. Na štvrtkovom zasadnutí, ktoré viedol predseda Zhromaždenia obce Kovačica Ján Puškár, sa okrem výborníkov obecného parlamentu, predsedu obce a obecného prokurátora zúčastnil aj zástupca predsedu obce Lászlo Vidač a predstavitelia obecnej správy. A. Chalupová

KONŠTITUOVALI RMS KYSÁČ, DOZORNÚ RADU A KOMISIE

Novým richtárom je Ján Slávik P

o voľbách na členov Rady a Dozornej rady Miestneho spoločenstva Kysáč, ktoré boli 24. februára, novozvolení členovia sa stretli na konštitutívnom zasadnutí v stredu 6. marca. Zvolili čelných ľudí rád, a potom na ďalšom zasadnutí aj členov komisií RMS. Za predsedu RMS, čiže za kysáčskeho richtára zvolili Jána Slávika. Podpredsedom je Branko Predojević a predsedníčkou Dozornej rady je Marija Kecmanová. Ján Slávik Činnosť Rady Miestneho spoločenstva bude prebiehať v rámci ôsmich komisií, nuž zvolili ich členov. V čele Komunálnej komisie je Nedeljko Lugonja, predsedníčkou Komisie pre kultúru a informovanie je Anna Asodiová, predsedníčkou Finančnej komisie je Anna Škuráňová, predsedom Komisie pre šport a mládež Miloslav Chrťan, predsedom Komisie pre bezpečnosť a obranu je Miroslav Filipov, predsedom Poľnohospodárskej komisie je Janko Pavlov, predsedom Komisie pre ekológiu a ochranu životného prostredia je Ján Madacký a predsedom Komisie pre písanie projektov a hospodársky rozvoj Michal Kardelis. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD V ZREŇANINE

dobí dosť investovalo. Myslím si, že Aradáč treba pozmeniť na skutočné predmestie Zreňaninu, ktoré by tvorilo opravdivú bránu na vchode do mesta. Za mesto inak považujem celé administratívne územie vrátane všetkých cesty, chodníky... V uplynulom období sme osád a zasadzujem sa za to, aby sa vyrovnali však boli svedkami prejavov ľahostajnosti podmienky života na dedine a v meste. Okrem voči tým objektom, zvlášť na dedinách. Pre- toho mienim, že prostriedky z prenájmu to sme sa dohovorili, že starostlivosť o infra- štátnej poľnohospodárskej pôdy treba vklaštruktúru na dedinách preberie mesto a tu- dať v osadách, v ktorých žijú nájomcovia tej najšie verejné komunálne podniky. Počas ná- pôdy, čo by významne prispelo k ich rozvoju. vštev v osadách občania najčastejšie spomí- Uvažujeme aj o tom, že už viac nebudeme rovnať poľné cesty a na to márne míňať mnoho peňazí, ale tieto prostriedky vložíme do výstavby asfaltových ciest medzi jednotlivými osadami. Mám na zreteli aj cestu Aradáč – Elemir, o ktorej sa už mnoho rokov rozpráva. Myslím si dokonca, že je reálne očakávať, že ju vybudujeme už v tomto roku. – Kde viazne výstavba športovej haly v Aradáči? – Problém je v tom, že verejné obstarávanie bolo uskutočnené tak, aby daný vykonávateľ dostal prácu. Na druhej strane v samotnom projekte neboli zahrnuté všetky prvky, ktoré taká hala musí obsahovať. Vykonávateľ urobil všetko, čo písalo v projekte, ale početné nedostatky sa pokúsil predstaviť ako dodatočné práce, ktoré však významne prevýšili dohovorenú sumu. My sme povinní halu dokončiť a tento záväzok splníme, ale zároveň zistíme, kto nesie zodpovednosť za to, čo sa stalo. – Po dvanástich rokoch vlády DS v Zreňanine došlo k zmene moci. Ako hodnotíte efekty tej zmeny? Primátor Mr. Ivan Bošnjak: – Všetko to je podľa – Po prvé snažili sme sa zaviesť konmňa územie mesta Zreňanin. trolu finančných prostriedkov a zabeznajú problém pitnej vody, potrebu asfaltovania pečiť nehatené fungovanie komunálnych ciest a betónovania chodníkov. To skutočne služieb. Zdá sa mi, že sa nám to aj podarilo a patrí k záväzkom každej lokálnej samosprávy že občania okrem problémov so snehom nea my na tie účely máme aj peniaze, ibaže nemali vážnejšie komunálne problémy. K tomu máme komu tie práce zveriť, lebo Vojvodina sa snažíme Zreňanin predstaviť ako srdce put zápasí s veľkými problémami a jeho ma- Banátu, v ktorom je medzinacionálna tolejiteľ je vo väzení. Kanalizáciu staviame v Kle- rancia na vysokej úrovni. V kontaktoch s partku, Melenciach, Elemire a Ečke, a keď ju tu nermi zo zahraničia mesto prezentujeme ako skončíme, budeme pripravovať projekty na ka- miesto vhodné na život a investovanie. Snanalizáciu v ostatných osadách, ale najprv žíme sa prinavrátiť mestu dobré meno, ktoré musíme vybudovať ústrednú čističku odpa- je od roku 2008 vážne poškvrnené. Môžem sa dových vôd. pochváliť, že sa nám to darí. Keď ide o tie exis– Občania žijúci na dedinách mienia, že tenčné záležitosti, zabezpečili sme všetko, mesto má voči nim macošský vzťah, resp. čo závisí od lokálnej samosprávy, pričom že sa omnoho viac vkladá v meste ako na všetko ostatné závisí od investorov. Hospodedine? dárstvu treba ponechať priestor, neobme– Dedinské MS doteraz tvorili osobitné dzovať ho a nespomaľovať. S tým cieľom jednotky, ktoré mali vlastné príjmy a mohli in- sme otvorili aj úrad pre rýchle odpovede, ktovestovať, ibaže nemali na to vždy nadostač ka- rý potenciálnym investorom pomôže, aby v pacít. Sú však medzi nimi aj dobre organizo- čím kratšej lehote dostali všetky potrebné invané MS, ako je Aradáč a Biele Blato, ktoré ne- formácie a povolenia, vrátane stavebného, čo dostali nadostač politickej podpory, keď šlo o je v záujme rozvoja mesta a lepšieho života obinvestície. Vďaka dobrej spolupráci so slo- čanov. venským veľvyslanectvom a pokrajinskými inZa rozhovor ďakuje: štitúciami v oboch osadách sa v uplynulom obV. Hudec

Dujú nové hospodárske vánky reňanin je dnes najväčšie mesto v srbskej časti Banátu a administračné, hospodárske a kultúrne stredisko Stredobanátskeho obvodu. V minulosti mesto bolo známe predovšetkým podľa potravinárskeho priemyslu, avšak z niekdajších priemyselných gigantov dobré meno si zachovali iba Dijamant a Mlekoprodukt, čiastočne aj Žitoprodukt. Zreňanin bol známy aj podľa textilného, farmaceutického, chemického, kovospracovateľského priemyslu, lodeníc, piva a kobercov, avšak v transformačných procesoch väčšina týchto tovární zanikla a tie, ktoré zostali, sú na okraji existencie. Z toho dôvodu najväčším problémom mesta je nezamestnanosť. Primátor Zreňaninu Mr. Ivan Bošnjak však oznamuje, že prichádzajú krajšie časy. – Nezamestnanosť je problém celej spoločnosti v Srbsku, ibaže ho my väčšmi pociťujeme už aj preto, že Zreňanin bol agropriemyselným strediskom vtedajšej SFRJ s vysokým percentom zamestnanosti. Vlastne, pokojne by sa dalo povedať, že Zreňanin je jednou z väčších obetí sankcií a veľmi divnej privatizácie. V prvej dekáde 21. storočia sa predsa stal miestom vhodným na privádzanie zahraničných investorov, vďaka ktorým sa tu zamestnalo 6 500 robotníkov. Žiaľ, hospodárska kríza ten proces spomalila, ale v poslednom období sa veci znovu začali hýbať. Drekslmajer rozšíril svoje prevádzky a zamestnal ďalších 500 robotníkov, Filgar sa tiež rozhodol stavať prevádzku v Zreňanine, Almwex sprivatizoval podnik v konkurze IPOK a zamestnal 160 robotníkov... Očakávam, že tieto pozitívne trendy budú pokračovať, a to tým skôr, že v priemyselných zónach máme nadostač priestoru na nové továrne. Okrem toho aj v poľnohospodárstve vznikla skupina finančne silných poľnohospodárov schopných vážnejších investícií. – Zásobovanie pitnou vodou už dlhšie patrí medzi závažnejšie problémy mesta. Vidno na obzore jeho riešenie? – V apríli minulého roku mesto s rakúsko-nemeckou spoločnosťou WTE uzavrelo zmluvu o výstavbe továrne na výrobu vody, z ktorej by sa prečistená voda mala distribuovať občanom. Teraz sme vo fáze hľadania finančného garanta. Verejné obstarávanie je koncipované tak, že továreň bude vystavaná z reálnych zdrojov, čiže z peňazí získaných z vyrobenej vody, čo inými slovami znamená, že nepotrebujeme žiadne dodatočné úvery. Lehota na výstavbu továrne je tri roky odo dňa podpísania zmluvy a verím, že sa to aj uskutoční. – V akom stave je komunálna infraštruktúra? – Mesto je úplne urbanizované a aj všetky osady majú osvetlenie, takisto majú vodovod,

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K 10. VÝROČIU OBNOVENIA SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Darček na zjedenie

recept môže byť ilustrovaný etnografickými ornamentmi na každej strane s kvalitnými fotografiami daného jedla, s cieľom vytvoriť efekt na zjedenie. Jazyková redaktorka Anna Horvátová zdôraznila, že ide o hodnotnú knihu, lebo je modernejšie spracovaná ako doterajšie kuchárky. Riaditeľ

slavy 10. výročia obnovenia su ľudu, hovorila o procese vzniSpolku kysáčskych žien v stre- ku tejto skutočne atraktívnej knidu 6. marca 2013 sa začali pre- hy zaujímavých receptov. Príhliadkou bývalého Ferkovho tomní sa z jej slov dozvedeli, že domu, v ktorom spolkárky chcú zariadiť svojrázne múzeum či etno dom. Pre potreby kysáčskych žien tento dom kúpil Verejný podnik Poslovni prostor. S prácami, ktoré na dome treba vykonať, hostí oboznámila predsedníčka spolku Ľudmila Berediová Stupavská. Medzi hosťami boli: Anna Tomanová-Makanová, podpred- Hostia sa vyfotili pred budúcim etno domom (foto: Elena Šranková) sedníčka vlády Vojvodiny a predsedníčka NRSNM, všetky recepty sú zapísané v teAleksandar Grmuša, poslanec v réne, kde boli aj zhotovené a kde Zhromaždení APV, Milina Skla- ich autorka aj odfotografovala. binská, riaditeľka ÚKVS, predsta- Jednu časť receptov poskytli členvitelia NVU Hlas ľudu v čele s ria- ky Spolku kysáčskych žien, a druditeľom Samuelom Žiakom a šéf- há časť pozostáva z receptov

hraničí. Knihu vytlačila Neografia v Báčskom Petrovci. Predsedníčka NRSNM Tomanová-Makanová knihe zaželala najprv kupcov, a potom ženy a mužov, ktorí si v nej nájdu inšpiráciu a pripravia jedlá alebo pochúťky, ktoré ešte doteraz nevyskúšali. Je to aj dobrá pomôcka, lebo sú tu zachované aj naše slovenské dejiny, zvlášť keď ide o naše tradičné jedlá. Na prvé listovanie kuchárky si všimla, že sú recepty kvalitné, vyskúšané, a že sú tu aj jedlá, ktoré naši prastarí rodičia jedávali a chystali či už vo všedný deň alebo k sviatkom. Pochválila aj 10-ročnú obnovenú činnosť Spolku kysáčskych žien a mnohé akcie, ktoré doteraz realizovali.

Pozorne počúvali aj hostia

K slávnostnej atmosfére prispel spev najmladšej spolkárky Niny Francistyovej. Prítomní na Starej Početní prítomní so záujmom sledovali premiéru fare mali možnosť na tváHlasľudovskej kuchárky – Z kysáčskeho receptára ri miesta ochutnať mnohé redaktorom Michalom Ďugom. uverejnených v týždenslané a sladké dobrôtky Z Nechýbali ani hostia z Kysáča. níku Hlas ľudu, a to v rukysáčskeho receptára zhoOslavy pokračovali na Starej brike Do vášho receptátovené usilovnými rukami fare, kde bola premiéra Hlasľu- ra v rámci Poľnohospošikovných spolkárok. dovskej kuchárky – Z kysáčskeho re- dárskych rozhľadov a v Okrem iného tam boli aj ceptára. Početným prítomným rubrike Iba pre labužnímakové pirohy, herovky, bohatú 10-ročnú činnosť SKŽ kov v rámci Mozaiky. paprovníka, rozťahované ozrejmila predsedníčka. Keďže je Technický redaktor Náhrdelník v podobe medovníkového srdiečka rožky, šúšťovníky, makov čele spolku od obnovenia, za Miroslav Dobroňovský, dostal každý na uvítanie vý koláč, krémové buchty, obetavé vedenie a úspešnú afir- ktorý vypracoval obálzliepkané koláčiky, domáciu činnosti sa jej ženy zavďa- ku a knihu graficky upravil, pre- NVU Hlas ľudu Samuel Žiak po- boška,... Väčšina prítomných hosčili orchideou, jej obľúbenou exo- zradil, že už v príprave tohto re- vedal, že to je prvé vydanie z edí- tí si tento jedinečný receptár odtickou kvetinou. ceptára chceli urobiť krok dopre- cie, ktorú pomenovali Praktik. Vy- niesla domov, keďže po premiéZostavovateľka Hlasľudovskej du v porovnaní s inými tunajšími danie knihy sami financovali, s re si ho hneď mohli kúpiť. kuchárky – Z kysáčskeho receptá- kuchárkami. S ohľadom na bohatý tým, že požiadali o prostriedky z ra Elena Šranková, novinárka Hla- autorkin archív uzavreli, že každý Úradu pre Slovákov žijúcich v zaMichal Ďurovka 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA TOHTOROČNEJ ARADÁČSKEJ KLOBASIÁDE

Dominovali hrubé klobásy radičná 23. v poradí aradáčska klobasiáda podľa zvyku prebiehala v sobotu najbližšiu Medzinárodnému dňu žien, čiže 9. marca. O titul najlepšej aradáčskej klobásy sa tohto roku uchádzalo 27 vzoriek tejto špeciality. Po kvalifikáciách do finále postúpilo 12. Degustačná komisia ako aj obvykle hodnotila farbu, vzhľad, zloženie a chuť klobás a rozhodla, že na tohtoročnej zabíjačke najlepšiu klobásu vyrobil Juraj Jánošík. Jeho „sladká” klobása dostala 146 bodov (z možných 160). Iba jeden bod menej dostala tiež Jánošíkova, ale štipľavá klobása, ktorá obsadila druhé miesto, a tretie miesto obsadila štipľavá klobása Janka Labáta (137 bodov). – V tomto roku sme mali pomerne málo vzoriek, – povedal nám Juraj Viliačik, predseda Združenia milovníkov klobás, ktoré je organizátorom tohto podujatia. – Súťaž sme založili s úmyslom skvalitniť aradáčsku klobásu, čo sa nám aj podarilo, avšak medzičasom mnohí výrobcovia začali vyrábať hrubé klobásy, čiže kulen, s ktorými potom aj súťažia. To, pravdaže, odrádza výrobcov tenkých klobás, lebo klobásu a kulen jednoducho nemožno porovnávať. Z tohto dôvodu sme tohto roku

níkov klobás ďalej uviedol, že uvažujú aj o komercializácii podujatia, čiže organizácii zabíjačky, na ktorej by mohli predviesť kompletný postup od obárania, či opaľovania svíň, až po výrobu klobás na predaj. Ani na tohtoročnej klobasiáde

Pavel Široký nemal konkurenciu v rýchlom jedení klobás

mali prihlásené iba 4 tenké klobásy, z ktorých sa jedna dostala do finále. Na druhej strane tie hrubé ešte stále nie sú dostatočne vyzreté a je privčas na ich ochutnávanie. Skúsení výrobcovia sú si toho vedomí a tí, ktorí neskoršie zabíjali, svoje výrobky neprihlásili na súťaž. To nás však podnietilo k rozmýšľaniu o tom, že by sme súťaž mohli posunúť o mesiac či dva, alebo prípadne v lete zorganizovať ešte jednu degustáciu, na ktorej by sme hodnotili iba kulen. Predseda aradáčskych milov-

Tohtoročným víťazom Jurajovi Jánošíkovi (s dvomi víťaznými pohármi) a Jankovi Labátovi gratuloval aj primátor Zreňanina Mr. Ivan Bošnjak (celkom vpravo) a predseda združenia Juraj Viliačik (vľavo)

nechybovala tradičná súťaž v rýchlom jedení klobás, ktorá potvrdila, že viacročný víťaz Pavel Široký ešte stále nemá konkurenciu. Tohto roku dve klobásky dokázal zjesť a zaliať vodou za neuveri-

ZASADALA RADA MS KULPÍN

Náročné plány a reálne možnosti lenovia Rady Miestneho spoločenstva Kulpín sa stretli začiatkom marca na svojom 8. zasadnutí. Tentoraz rozoberali správy o práci a aktivitách orgánov MS, ako aj o hospodárení v roku 2012. Rokovali aj o prácach plánovaných na tento rok. V diskusii vzťahujúcej sa na súvahu minuloročnej práce MS konštatovali, že po voľbách na členov Rady MS Kulpín sa hodne toho pohlo z mŕtveho bodu. Kulpínsky trh konečne dostal svoj priestor, vydláždili priestor okolo ekologickej studne v strede osady, vystavali parkovisko pri slovenskom Dome smútku, upravili miestnosti MS, betónovali chodníky v hlavnej uli-

teľných 25 sekúnd, čiže o dve sekundy rýchlejšie ako vlani. Pritom svojim súperom poskytol desaťsekundový náskok. Keď sme sa ho opýtali, v čom je tajomstvo, krátko odpovedal: – Niet žiadneho tajomstva. Klobása je vyrobená z mletého mäsa,

ci, a čo je veľmi dôležité, začali výstavbu pravoslávneho domu smútku. Zmienili sa aj o finančnej správe, v ktorej najviac pozornosti venovali príjmom zo samozdanenia, ktoré v roku 2012 dosiahli 5 miliónov 169-tisíc dinárov. Pritom poukázali na výraznú disproporciu príjmov od zamestnaných a od poľnohospodárov. Vzhľadom na počet poľnohospodárov v Kulpíne, prostriedkov z tohto zdroja bolo málo, lebo väčšina poľnohospodárov samozdanenie neplatí. Uzavreli preto, že treba pracovať na zlepšení vyberania samozdanenia z poľnohospodárstva. Členovia navrhli, že treba poslať písomnú informáciu domácnostiam o tom, čo

sa zo samozdanenia urobilo a čo sa robí, s pripomienkou, že samozdanenie treba platiť. Okrem toho MS si od obecnej služby bude žiadať zoznam kulpínskych poľnohospodárov. Keď ide o plány na bežný rok, predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman medziiným povedal, že aj naďalej budú spolupracovať s doterajším vykonávateľom prác na betónovaní chodníkov. V pláne sú i práce na úprave športových ihrísk a pred úpravou budovy bývalého obecného domu v samom strede osady sa musí vybaviť nová dokumentácia. V súvislosti so zvýšenými výdavkami na plynové vykurovanie a celkovou situáciou v Kultúrno-

takže ju netreba žuvať. Stačí iba hltať. Pravdaže, predpokladom je dobrý žalúdok, ktorý to všetko dokáže aj stráviť. V. Hudec

umeleckom stredisku Zvolen predseda navrhol utvoriť trojčlennú komisiu z členov Rady MS, ktorá zvolá Správnu radu KUS Zvolen v snahe vyriešiť nahromadené problémy. Medzi prioritné investície na tento rok zaradili aj pokračovanie prác na pravoslávnom dome smútku. Predseda prízvukoval, že tento objekt je potrebné čo najskôr dokončiť a na tieto účely sa pousilujú získať prostriedky aj od sponzorov. Dokončenie domu smútku je významné aj z toho dôvodu, že v tomto roku pravoslávna cirkev v Kulpíne oslavuje dvestoročnicu. Hovorilo sa aj o výstavbe kanalizácie v osade a o nasledujúcom kroku, ktorým je výstavba čističky so sprievodnou infraštruktúrou. V pláne práce na rok 2013 je aj rad ďalších položiek.

16. 3. 2013

K. Gažová 11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HYDROMELIORAČNÁ ÚPRAVA KANÁLOV V BÁČKE

Voda z Jegričky pre lalitské role obre je známe, že Srbsko patrí medzi tie krajiny v Európe, v ktorých sa zavlažuje len málo orných plôch – u nás iba necelé dve percentá. S cieľom aspoň čiastočne zjemniť následky veľkého sucha, ale aj nadmerných dažďov, ktoré strieda-

Riaditeľ PD Poľokoop Stole Vlatković: „Toto sú plochy, ktoré budeme môcť zavlažovať.“

mala stáť asi 660 000 eur, ktoré zabezpečíme vo dvoch fázach prostredníctvom úveru,“ vysvetľuje plány PD Poľokoop riaditeľ Vlatković. Plán hydromelioračnej úpravy kanálovej siete Jegrička a riešenie zásobovania vodou na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch v lalitskom chotári predstavili koncom januára v Zhromaždení obce Odžaci. Odborníci novosadského podniku Hidrozavod DTD odhadujú, že do revitalizácie kanálov na zavlažovanie nových 1 000 hektárov pôdy treba investovať asi 28 miliónov dinárov. Prostriedky sú takmer už zabezpečené. Je dobre, že sa do tejto akcie zapoja Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska, VVP Vody Vojvodiny, Vodohospodárska spoločnosť Dunav z Báčskej Palanky a Obec Odžaci, ktorá pochopila význam zavlažovania za zveľadenie poľnohospodárskej výroby, dosahovanie vysokých a stabilných výnosov. Preto Obec Odžaci značné prostriedky získané z prenájmu štátnej poľnohospodárskej pôdy odvedie na realizáciu projektu na zavlažovanie orníc. Zaujímavá je mienka riaditeľa Poľokoopu Stoleho Vlatkovića o tom, aký osoh z tohto môžu mať súkromní majitelia pôdy v lalitskom chotári: „Vo Vojvodine v priebehu desať rokov najmenej šesť až sedem poznačí veľké sucho. Preto je o potrebe zavlažovania vari zbytočné hovoriť. Nejde tu len o množstvo zrážok, ale predovšetkým je dôležité, aby pršalo vtedy, keď to rastliny potrebujú. Každý rok jednotlivým plodinám počas vegetácie treba dodať vodu zavlažovaním, lebo nám takmer

vo spôsobujú škody na našich poliach, Poľnohospodárske družstvo Poľokoop v Laliti podnietilo iniciatívu k revitalizácii kanálovej siete Jegrička. „Musíme lepšie využiť jestvujúcu kanálovú sieť Jegrička, ktorá dosiaľ slúžila hlavne na odvodňovanie asi 14 000 hektárov pôdy v Báčke. Teraz nám je cieľom odbahniť, prehĺbiť, nivelizovať tento vodný zdroj. Vďaka výstavbe čerpacej stanice voda z kanála Dunaj-Tisa-Dunaj sa prostredníctvom kanálovej siete Jegrička dostane tam, kde treba a zatiaľ umožní zavlažovanie nových 6 000 hektárov orníc. Tretina z toho, teda 2 000 ha, prislúcha katastrálnej obci Laliť,“ povedal nám Dipl. Ing. Stole Vlatković, riaditeľ PD Poľokoop. Lalitské družstvo sa veľmi vážne pripravuje na realizáciu tohto hydromelioračného projektu, lebo v ňom vidí možnosť na zavlažovanie takmer celkových plôch, ktoré vlastní. Podľa ideového projektu, ktorý vypracovala novo- Lalitské družstvo dosiaľ zavlažovalo sotva sadská firma Hidrozavod 40 hektárov svojich orníc DTD a vďaka revitalizácii Jegričky, lalitské družstvo plánuje zaviesť závlahový neustále chýba 200 až 300 litrov vody ročne. Veľsystém na parcele veľkosti 200 hektárov a na ďal- ký osoh z tohto projektu môžu mať aj súkromní poľších dvoch po 50 hektárov. Sú to významné plo- nohospodári v Laliti, ktorým sa umožní zavlažovať chy vzhľadom na to, že družstvo vcelku vlastní 460 siatiny – musia investovať iba do zavlažovacieho hektárov a dosiaľ malo možnosť zavlažovať najviac systému – na asi 1 600 hektároch. Cena pôdy povedľa Jegričky bude iste vyššia najmenej o 50 per40 ha, pričom vodu čerpá z kopaných studní. „V tejto chvíli nám Hidrozavod DTD pripravuje cent, lebo lepšie je mať možnosť na zavlažovanie hlavný projekt prispôsobený druhu zavlažovacieho plôch, než tvrdú cestu do poľa.“ systému a kapacity čerpacej stanice, ktoré mienime J. Pucovský nainštalovať a použiť. Celková investícia by nás 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Belehrad Aktivisti Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec 1. marca účinkovali na Dňoch kariérneho vodcovstva a poradenstva, ktorú usporiadala Belehradská otvorená škola za podpory Ministerstva mládeže a športu. KPM do Belehradu pozvali ako jednu z najúspešnejších v tomto odbore, ktorej predstavitelia aj prezentovali doterajšie aktivity a výsledky.

Báčsky Petrovec V piatok 1. marca bol svetový Deň civilnej ochrany. Deň predtým, čiže vo štvrtok 28. februára si ho pracovne pripomenuli na 5. zasadnutí obecného štábu pre mimoriadne situácie. Členovia štábu okrem iného riešili otázky nedostatočnej ochrany občanov, správy o predchádzajúcich aktivitách štábu a vymenovali aj povereníkov civilnej ochrany pre jednotlivé osady a plán boja proti povodniam. J. Čiep

Silbaš Členovia Dobrovoľného požiarnického spolku v Silbaši mali v sobotu 16. februára v Loveckom dome výročné zasadnutie, ktoré otvoril predseda Obecného hasičského zväzu Báčska Palanka Miroslav Mileticki. Zasadnutie spolku, ktorý má 138 členov, viedol Samuel Žiak. O vlaňajšej práci povedali, že hasiči na súťaženiach získali pozoruhodné výsledky, intervenovali 32-krát, zorganizovali Papkarijadu a prispeli k organizácii iných podujatí. Majú výbornú spoluprácu s Miestnym spoločenstvom, loveckým spolkom a základnou školou. Zabezpečili si nové nákladné auto, opravili poplašnú sirénu atď. Treba zdôrazniť, že hasiči zachránili pocestných zo snehovej metelice v Silbaši. V tomto roku naďalej mienia informovať občanov, ako sa chrániť pred požiarom, pokračovať v oprave hasičského domu atď. *** Silbašskí poľnohospodári mali možnosť vypočuť si zaujímavé prednášky, ktoré v januári prebiehali v miestnostiach ZŠ bratov Novakovcov. Tak Vlada Paripović z novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo informoval, aké hybridy a odrody ponúka NS Seme, Ivan Krošlák z podniku Agromarket rozprával o ochranných prostriedkoch a iných výrobkoch, kým Milovan Trifunović z Opportunity Bank vysvetlil, akým spôsobom môžu banky pomôcť poľnohospodárom pri kúpe reprodukčného materiálu, nových strojov atď. R. Kopčok

Z NAŠICH OSÁD KLBKO Z BAJŠIANSKYCH PRIADOK (1.)

Ozvena detstva vábi z masteného chlebíka ko dobre je zavolať deň pred odchodom na služobnú cestu; ešte raz si overiť, či sa dačo nezmenilo... Najmä keď sa po dlhom čase chystáte tam, kde ste neboli hádam aj celé desaťročie...

– Dobre, teda. Zajtra o jedenástej pár desiatok záberov dediny, do musíme byť v Savinom Sele. Pro- ktorej s akýmkoľvek úmyslom zagram odhalenia tabule Jurajovi Ri- mierite, sotva sa vyhnete hovoriť o bayovi potrvá také dve hodiny, tak- jej zvláštnostiach na (multi)etnickom že u vás v Bajši budeme zhruba o pláne. druhej. Prv než sa zvečerí, odfotoNeďaleko evanjelického kostola – grafujeme si do de- pohodená drevená doska v tráve tailov dedinu a večer pred schátralou stavbou dáva na sa stretneme na známosť: Ház eladó / Kuća na propriadkach, poroz- daju. Z maďarského a srbského nadpráva... pisu vyplýva (chýbajúci) slovenský: – Večer? Akože ve- Dom na predaj. Niekdajší krásavec, čer? postavený roku 1903, dozvedáme sa Spolubesedník z dáta na jeho priečelí. O kúsok ďazrejme zostal zhá- lej, na rozdiel od spomenutej súčený; nuž ale z čoho? kromnej tabule, na jej kovovej „komHm, hm, žeby... Jedi- pánke“, t. j. značke označujúcej uline ak! cu, je už nadpis v – Prepáč, ale... vari troch rečiach: len tie priadky nie sú Ulica Prvomajso ôsmej ráno? ka / Május 1-je – Práveže sú... utca / Ulica prHop! Teraz som vomájová. Na bez textu zostal ja uhlovom dome sám. Nuž čo...: uličky, z ktorej fo– Okey, tak teda tíme evanjelický meníme plán: Ráno chrám, je ďalšia o ôsmej sme v teloc- tabuľa s trojrevični vašej školy; naj- čovými údajmi: neskoršie o 10.15 Ulica Zakina / Kedysi obľúbené miesto dedinčanov v zime pálime do Savinho Zákó utca / ulica Sela a popoludní sa Zakina; ten tretí, Do redakcie sme 8. februára do- vrátime do Bajše. Pasuje? po slovensky, by stali oznámenie: „V sobotu 23. feDaniel Sakál odpovedal kladne. akiste mal znieť: László Jakáb bruára Miestne spoločenstvo Bajša, Takže v sobotu, nebolo ešte ani Ulica Zakova. Spolok pre ochranu tradícií Etno, KUS pol ôsmej, a už sme s Milkom Ry- Prípadne Zákova. Zakina určite nie. Bratstvo, Spolok pestovateľov vini- bárom v Bajši roztočili fotografické Päť minút predtým než z kostolča, ovocia a zeleniny Kadarka a „safari“. Ráno vynárajúce sa z obja- ných hodín osemkrát zaznie zvon, ostatné združenia organizujú v po- tia noci sa výhražne mračilo. Čo- vstupujeme do telocvične Základnej radí ôsme Priadky v Bajši. V rámci skoro nás pokropilo prvými kvap- školy Bratstva a jednoty. Áno: ešte programu sa bude konať súťaž v kami dažďa... Predsa sme, prv než stále sa volá takisto ako za sociamrvení kukurice, miesení cesta, sú- začalo riadne pršať, ukoristili zo- lizmu. Zrejme nie práve náhodou. ťaž o najlepšiu pálenku a ďalšie zaujímavé aktivity...“ Informáciu nám zaslal Daniel Sakál zo Slovenského kultúrneho strediska. Jeho telefónne číslo dávno kamsi zutekalo z môjho zoznamu. Prišiel som poň, riadnou okľukou, dva dni pred avizovanou udalosťou. V piatok, deň pred sľúbenou návštevou Bajše, počas krátkej prestávky celodennej medzinárodnej konferencie v Novom Sade venovanej niekdajšiemu Jurajovi Ribayovi, slovenskému kňazovi vo vtedajšej Torži, brnkol som mu „pre každý prípad“ znovu, s otázkou, či sa dačo nezmenilo... – Nie, všetko bude tak, ako som Mastený a paprený chlieb – symbol Bajšianskych priadok vám povedal včera.

Zase prekvapenie: priestoru tu je veľa, ľudí málo. Ako sa tak obzeráme, že či nezočíme známu tvár, pristupuje k nám rezkým krokom muž s okuliarmi. Podáva pravačku a víta nás srdečne, len čo sa mu predstavíme a on nám tiež: – Som predseda Kultúrno-umeleckého spolku Bratstvo Jakáb László. Kedysi som sa volal Vladislav. Pýtame sa ho, či bol pri zakladaní podujatia, na ktoré sme sa prišli pozrieť. – Môžem povedať, že som oživil Bajšianske prélo. Spomínam si, že v šesťdesiatych rokoch 20. storočia som ako frkan chodieval s mamou na priadky k starej mame. Babka, pravdaže, už zaránky nachystala raňajky: zemiaky upečené v peci. Po raňajkách ženy priadli, štrikali, párali handry... Nám deťom dovolili kutrať sa v zásuvke stola v prednej izbe a obzerať fotografie. Neskoršie, keď nakŕmili dobytok a hydinu, pripojili sa nám aj dospelí muži. Tu sa mrvila kukurica, rozprávalo sa, a po výdatnom obede, najčastejšie fazuli, veru sa i zaspievalo. Pukala a varila sa kukurica; môžete si predstaviť, čo bolo na druhý deň... – Takže priadky začínate už ráno preto, aby ste boli autentickí... – Tak nejako. Aha, tam si môžete dať raňajky: pre všetkých sme pripravili masťový chlieb posypaný mletou paprikou s cibuľou a čaj. A začíname ráno aj preto, aby sme sa mohli pobaviť a zatancovať si pri živej hudbe. Na obed budeme podávať vojenskú fazuľu, a hry, ktoré uvidíte, sú autentické, také, ako vyzerali kedysi... Namiesto lákavej ozveny detstva, masťového chleba s cibuľkou, začali sme, teda, bez najmenšieho zámeru, na Bajšianskych priadkach konzumovať z hrnca bajšianskej multietnickosti. Klbko sa rozkotúľalo... Juraj Bartoš

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DOBANOVCE

Priadky v novom Slovenskom národnom dome ktív žien pri SKOS Šafárik v Dobanovciach usporiadal v sobotu 9. marca prvé veľké priadky v novom Slovenskom národnom dome. Početných hostí a priateľov dobanovského spolku a miestneho matičného odboru v mene organizátorov pozdravili a privítali Miluška Jovićová, predsedníčka Aktívu žien, a Željko Čapeľa, predseda spolku. Na priadkach sa v mene Mestskej obce Surčín zúčastnil Stevan Šuša, predseda Zhromaždenia obce. Do Dobanoviec prišli aj predstaviteľky spolkov či združení Usilovné ženy na priadkach žien z Kysáča, Boľoviec, Hložian a Pabanoviec priniesol pozdravy od aktivistov diny, ako aj predstanovosadského Šafárika. Stevovi Vitízovi, vitelia MOMS Nový predsedovi MOMS Dobanovce, slávnostSad, Turistickej orne odovzdal knihu Na krídlach jubilea – 20 ganizácie Zemun, rokov MOMS Nový Sad. Juraj Kubečka zo Združenia penzistov Starej Pazovy mal prezentáciu svojej viZemun, Združenia nárne Kube a, samozrejme, nechybovala vinárov Srbska... ani koštovka vína a jeho skvelý prednes V úvodnej časti krásneho slova. Publikáciu Pazovský kaprogramu prítomlendár na rok 2013 v Dobanovciach predných na priadkach stavili redaktor Martin Prebudila a prof. Jav Dobanovciach poroslav Miklovic, člen redakcie. Súčasťou kazdravil prof. Vladi- V mene organizátorov v lendára je cédečko a niekoľko piesní na mír Valent, ktorý Dobanovciach hostí privítali Miluška ukážku a dobrú náladu zaspievali známi evokoval spomienky Jovićová a Željko Čapeľa pazovskí speváci Jaroslava Vršková-Opavszo stretnutia v staká a Juraj Kubečka za sprievodu harmorom SND, ktoré mal v tomto prostredí ako vtedajší nikára Miroslava Opavského. Na priadkach bola aj podpredseda NRSNM pre Sriem, a hovoril aj o veľ- tombola, bohaté pohostenie, tanec a spev. kom význame nového SND, ako aj Jaroslav Feldy, podpredseda novosadských matičiarov, ktorý do DoA. Lešťanová

VIAC AKO JEDENÁSŤ TON starého papiera nazbierali v prvom polroku žiaci ôsmych ročníkov Základnej školy maršala Tita v Padine. V treťom ročníku tejto akcie najúspešnejší boli žiaci 5. 1 triedy, ktorí nazbierali 1 291 kg papiera, na druhom mieste s nazbieraných 1 123 kg papiera bola 6. 1 trieda a tretie miesto si zaslúžila 4. 2 trieda, ktorá nazbierala 1 074 kg starého papiera. Za peniaze z predaja tejto sekundárnej suroviny škola kúpila interaktívnu tabuľu do kabinetu anglického jazyka. Samozrejme, úspech žiakov nezostal nepovšimnutý, a tak v týchto dňoch riaditeľ Ladislav Petrovič najúspešnejšej triede udelil pekné modré tričká s odznakom akcie (na snímke žiaci s triednou učiteľkou Jaroslavou Staňovou), žiakom, ktorí nazbierali trošku menej papiera, odovzdal slovníky anglického jazyka a žiakov, ktorí zakotvili na treťom mieste, odmenil zošitmi a farebnými ceruzkami. A. Ch.

Nový Sad Svetový deň modlitieb si 1. marca pripomenuli aj v evanjelickom kostole v Novom Sade. Slovenská evanjelická a. v. cirkev spolu s Evanjelickou metodistickou cirkvou, Rímskokatolíckou, Reformovanou kresťanskou cirkvou a Rusínskou gréckokatolíckou cirkvou organizovali modlitebný večierok, ktorého program pripravili kresťanky – imigrantky z Francúzska na tému Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma. Svedectvá žien boli prečítané v piatich jazykoch – v slovenčine, nemčine, maďarčine, rusínčine a srbčine. Na každej lavičke boli zavesené stužky v rôznych farbách, ktoré prítomní na záver večierka zviazali, čo symbolicky predstavovalo zjednotenie bez ohľadu na národnosť, farbu pleti alebo vierovyznanie. J. Pániková

Padina Program Svetového ekumenického dňa modlitieb, ktorý tohto roku pripravili kresťanské ženy z Francúzska, realizoval sa aj vo veľkej zborovej sieni na farskom úrade v Padine za účasti členiek Oltárneho krúžku žien, cirkevnej správy a cirkevného spevokolu. Po úvodných slovách pána farára Jána Cicku na tomto charitatívnom večierku odzneli viaceré modlitby, a potom aj básne a piesne, ktoré pripravil kantor Ján Petráš. A. Chalupová

Vojlovica Tradičné ekumenické podujatie – Svetový deň modlitieb, ktoré sa koná vždy v prvý marcový piatok, každý rok organizujú ženy z inej krajiny sveta. Motto tohtoročného Svetového dňa modlitieb znelo: Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma a pripravili ho kresťanské ženy z Francúzska. Texty a modlitby na príležitostných bohoslužbách vo Vojlovici prečítali mladé členky Oltárneho krúžku žien s vedúcou Kristínou Gajanovou, pokým nábožné piesne spievali všetci prítomní. Vojlovičania na tomto večierku privítali hostí z cirkevného zboru z Belehradu a hosťujúca pani farárka Anna Petráková vykonala aj kázeň slova Božieho. Finančná zbierka, ktorá sa pravidelne koná pri týchto stretnutiach, sa usmerňuje na konkrétne projekty danej krajiny. Alena Gajanová

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČIČANIA NA VEĽTRHU V BELEHRADE

veľtrh je to, že je z roka na rok väčší záujem o naše suveníry a umelecké diela.“ Marína Bírešová, Pavel Vereský a Daniel Válovec prvýkrát vystavovali umelecké predmety v rámci občianskeho združenia Kreatornica. Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax už piatykrát predstavilo svoju ponuku. Väčšiu prezentáciu mal Relax na stánku Hospodárskej komory Belehradu. Prezentáciu pripravil tím Relaxu v čele s riaditeľom Branislavom Milićevom a manažérkou Snežanou Magduovou. V sobotu rokovali predstavitelia Miestneho spoločenstva Padina v čele s predsedom Rady MS Ladislavom Petrovičom a riaditeľom Kultúrneho strediska v Guči Daniel Válovec, jeden z trojice zakladateľov Spolku kreatívnych ľudí Kreatornica, Adamom Tadićom o vystavoval umelecké praktické lampy z nadviazaní spolupráce tekvíc medzi Padinou, Gučou a „Všetky na veľtrh plánované mestom Michalovce na Slovensku. prospekty, katalógy a pohľadnice Prvá návšteva predstaviteľov Guče sa minuli, čo je dôkazom, že zá- v Michalovciach, prípadne odujem bol mimoriadny. Spokojné chod Michalovčanov na Dragasme aj s predajom malieb, minia- čevski sabor v Guči sa očakáva už túr, bábik zo šúpolia a magnetiek. v priebehu leta. Charakteristické pre belehradský Ján Špringeľ

Prezentácia na vlastnom stánku i mimo neho d založenia našej organizácie sme nechýbali ani na jednom veľtrhu turizmu v hlavnom meste Srbska. Aj tohto roku sme mali vlastný stánok v rámci veľkostánku TO Vojvodiny. Každý, kto sa z našej obce chcel predstaviť na veľtrhu, dostal šancu, a väčšina ju aj využila,“ zhodnotil účasť Turistickej organizácie Obce Kovačica na Veľtrhu turizmu v Belehrade riaditeľ Ján Pap. Zuzana Vereská, umelecká vyslankyňa Kovačice, kreslila na ruky návštevníčok kvety v body arte. Vystúpil padinský spevák Pavel Hološ za sprievodu Rosičky, ako aj tanečná skupina Rozmarín. Maliari z Padiny zo Združenia Smäd sa predstavili veľkou olejomaľbou 200 x 150 cm Môj dom(ov), moja Vojvodina. V príprave na účasť nápomocnou rukou bola aj Galéria insitného umenia. Mária Raspírová, riaditeľka, a Anna Žolnajová-Barcová, kustódka obrazárne, sú spokojné s tohtoročnou účasťou na veľtrhu:

„O

Stará Pazova ri príležitosti Medzinárodného dňa žien Združenie paraplegikov Frušká hora – Sriem a Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova v piatok 8. marca usporiadali dielňu a výstavu ručných prác. Dielňa prebiehala v aule tzv. Bielej budovy a okolo 60 vystavovateľov z celého Srbska sa zúčastnilo na veľtrhu ručných prác na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Na predajnej výstave ponúkali šperky, ozdobné drevené predmety pre domácnosť, odev atď. V organizácii veľtrhu sa zúčastnila aj Neformálna skupina Štrik.

Surčín stredu 6. marca členovia SKOS Šafárik z Dobanoviec odniesli do OOČK Surčín hračky a detskú obuv. Túto humanitárnu akciu dobanovskí šafárikovci pomenovali Deti deťom, lebo hračky a obuv do spolku priniesli a na tieto účely venovali práve najmladší aktivisti. a. lš.

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (1)

Čas píše príbehy K

aždý, kto 8. marca zavítal na webovú stránku Novosadského veľtrhu, nemohol prehliadnuť oznámenie na pravej strane: ešte 70 dní do jubilejného 80. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu. Nie je to však jediné jubileum, ktoré tohto roku oslávi náš najstarší veľtrh považovaný za jeden z najmarkantnejších symbolov, nenahraditeľných značiek Nového Sadu, Vojvodiny, Srbska. Novosadský veľtrh si totiž pripomenie aj deväť desaťročí od dávneho roku 1923 označujúceho začiatok sústavného, kontinuálneho organizovania výstavných podujatí. Jeho rozvetvená činnosť dnes spája ekonomiku a spoločnosť, vedu a odbor, turizmus a širší spoločenský zväzok, ako i trh práce s hospodárskym rozvojom nás a okolia. Príležitosť na to predstavuje celý rad akcií: je ich zo dvadsať rôznych druhov, ktorých sezóna sa začína na sklonku februára a končí na sklonku roka. Najznámejšou je veľtrh poľnohospodársky, no nemožno zabudnúť ani veľtrh turizmu, investícií, vzdelávania..., početné výstavy, salóny, prezentácie, konferencie. – Cez partnerstvá, ktoré sme budovali desa-

ká ulica, staré mestské jadro, galérie a múzeá, alebo veľtrhové priestory. Najspravodlivejšie by bolo skonštatovať, že všetky tieto zložky, každá vo svojej doméne. Veľtrh, ktorý si ťročia za nami propozíciu a dobré meno vybustredníctvom spodoval vďaka stálemu rozvoju lupráce pri spoa celému počtu výstavných a ločnom promovakongresových dianí, ktoré takní domáceho a mer denne usporadúva, je už medzinárodného roky členom celého radu mehospodárstva, dodzinárodných organizácií: Mekázali sme dodzinárodnej asociácie veľtrsiahnuť, že sa Nohového priemyslu (UFI, od vosadský veľtrh roku 1958), Stredoeurópskej ako hostiteľ vystaveľtrhovej aliancie (CEFA, od vovateľom a nároku 1995), Medzinárodnej vštevníkom zo Pred vlaňajším otvorením InvestExpa asociácie kongresových strevšetkých svetových rovnobežiek stal uznávanou hospodárskou dísk (ICCA, od roku 2004), Združenia európskych spoločnosťou nielen doma, ale aj v zahraničí, – poľnohospodárskych veľtrhov (EURASCO, od vyzdvihuje jeho generálny riaditeľ Goran Vasić. roku 2008). Akýže to rozdiel od dávneho roku Zodpovednosť považuje za kľúčové slovo a hod- 1923, keď čas na inom výstavisku začal písať notu, bez ktorých by nebývalý rast nebol mož- nový príbeh... ný, za záruku nových úspechov a získavania ďal(V budúcom čísle: Od včerajška ších podnikateľských partnerov. k zajtrajšku) Ťažko zhodnotiť, čo na mape Nového Sadu Oto Filip má väčšiu váhu: či Námestie slobody, Dunajs16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICh oSáD Z KLubu hoSpoDáRoV obCe báčSKy petRoVeC

Zdvojnásobili počet členov D esiati majitelia stredných a väčších podnikov z územia báčskopetrovskej obce sa pred pol druha rokom dohodli, že sa v nepriaznivých ekonomických podmienkach v krajine a napriek dlhoročnému nezáujmu lokálnej správy spoločne pokúsia vytvoriť priaznivejšie podnikateľské ovzdušie. Založili teda Klub hospodárov. V rámci tohto združenia sa majitelia podnikov Agrohemika, pomak, esotour, teleoptik, RAM, Stilby, Mix trade, panagra, Kamenárska dielňa bartoš a Auto servis triaška rozhodli vydať spoločnou cestou v záujme rozvíjania vlastných podnikov. V presvedčení, že keď sa bude rozvíjať hospodárstvo, bude sa rozvíjať aj prostredie, v ktorom pracujú. predseda klubu pavel pálenkáš vo štvrtok 28. februára na výročnom zhromaždení Klubu hospodárov v reštaurácii Alexandria informoval verejnosť o krokoch, ktoré podnikli v minulom roku. Do svojich radov v druhom roku pôsobenia prijali aj ďalšie podniky: DeM, staviteľstvo Sýkora, uram

systém, Lampone, mliekarne Sirela a Marinković, blockx, Agroplod a Zlatno zrno. Dnes je v Klube hospodárov 19 podnikov, v ktorých pracuje okolo 700 zamestnancov. Spolu s priamymi kooperantmi zamestnávajú viac ako tisíc robotníkov, ktorí týmto spôsobom vytvárajú dôchodok v báčskopetrovskej obci. Cieľom klubu nie je hovoriť o politike, ale hovoriť o práci a o tom, ako zlepšiť podmienky na trhu. preto si za cieľ vytýčili aktívnu účasť v komisiách a pracovných telesách lokálnej samosprávy. tak sa im podarilo, že ich slovo teraz počuť aj v obecných a miestnych samosprávnych štruktúrach. Sklamaní sú zo štátnej daňovej politiky, lebo sa vlani dane z pridanej hodnoty a zo zisku zvýšili, a na druhej strane nemali žiadne zľavy. Nadviazali kontakty s príbuznými združeniami v obci a v okolí, ako aj s hospodárskymi komorami. Zúčastnili sa v organizovaní obecnej podnikateľskej konferencie v rámci projektu exchange 3 a absolvovali seminár o možnosti získania

rôznych štandardov a o výhodách pri vývoze výrobkov, keď si tie štandardy osvoja. Vyjadrili však sklamanie, že sa na obecnej úrovni v minulom roku nepodarilo založiť Kanceláriu pre lokálny ekonomický rozvoj, pričom jej založenie zaradili medzi priority klubu v tomto roku. Naďalej sa mienia zdokonaľovať, kvalitne informovať, spolupracovať s Úniou zamestnávateľov Diplom za dlhoročnú prácu od predsedu Srbska. Klubu hospodárov Pavla Pálenkáša Ďakovné diplomy (vpravo) prijal kamenár Ján Bartoš Klub hospodárov udelil kamenárovi Jánovi bartošovi, kto- ťom. podporu a spoluprácu zdrurého rodinný biznis v priebehu 77 ženiu prisľúbili pokrajinský porokov rozvíjali tri generácie prí- slanec Ján bohuš, predseda obce slušníkov tejto rodiny, ako aj majs- pavel Marčok a náčelník v obecnej trovi Jánovi triaškovi, ktorého pod- správe Ján Jovankovič. Zároveň nik existuje štyri desaťročia a svo- prítomných oboznámili, že pejou húževnatou a spoľahlivou prá- niaze na zariadenie Kancelárie cou v oprave mercedesiek šíril pre lokálny ekonomický rozvoj prišli a že by v marci mala začať s dobré meno petrovca. Záverom podpredseda klubu prácou. J. Čiep Rastislav Denďúr dal slovo hos-

UGÁR

Bum-bum-bum! C

PRACOVNÁ AKCIA MIESTNYCH VÝBORNÍKOV. V sobotu 9. marca pred kysáčskou ambulanciou bola pracovná akcia. Zorganizovali ju členovia novozvolenej Rady Miestneho spoločenstva, a pritom sa aj sami chytili do roboty. Do úpravy priestoru pred ambulanciou sa pustili najmä z toho dôvodu, že je na začiatok apríla naplánované stretnutie zdravotníkov v Kysáči. Účastníci akcie opiľovali konáre stromov, vykopali garád, narovnali betónové platne chodníka, ktoré sa pokrivili počas osádzania vodovodného a plynového potrubia. Ako vyplynulo zo slov predsedu RMS Jána Slávika a predsedu Komunálnej komisie RMS Nedeljka Lugonju, v pláne je aj dôkladnejšia úprava tamojšieho parkoviska, aby tu mohlo parkovať viacej áut. E. Š.

16. 3. 2013

11 /4534/

hLAS ĽuDu

hýrečný rakúsky extrémny športovec Felix Baumgartner, ktorý prekonal niekoľko planetárnych rekordov (o. i. zoskočil z doteraz najväčšej výšky voľným pádom), oznámil, že má 44 rokov a už nemieni skákať. Na rozdiel od týchto našich, ktorí skáču – stále hlbšie – bez ohľadu na to, či majú nad alebo menej než 44. Školenie na Viedenskej univerzite je vraj lacnejšie než na väčšine našich univerzít. No a čo? U nás sú štúdiá drahšie ako vo Viedni, ale sa tým, skromní, akí už raz sme, nemienime vystatovať. Takže je, ohľadne peripetií s domácim mliekom, konečne všetko jasné ako dno priezračnej rieky (ak taká ešte je): povolené množstvo aflatoxínu v mliečku u nás definitívne je 0,05 mikrogramu… respektíve 0,5… Ako ktorý občan chce. Toť vraj zatkli občanov, ktorí – z čí-

rej lásky voči výtvarníctvu – onehdy odcudzili istú olejomaľbu chýrečného maliara. Z čoho vyplýva, že človek si môže odpykať nielen pre neobmedzenú lásku k žene / ženám, ale aj k umeniu. Verejnosť sa pýta, prečo početní tunajší kriminálnici svoj teplý domov našli práve v Španielsku. Môžbyť následne úcty voči úchvatným španielskym TV seriálom… Stojatú hladinu močiara hlbokej sebaspokojnosti v istej našej Metropole rozčerila správa Štátnej revíznej inštitúcie, podľa ktorej tamojšie orgány minuli zhruba šesť miliónov dinárov viac než bolo určené plánom. Vari plány nie sú na to, aby boli prevýšené?! Vážení občania, porozmýšľajte o tom. Ihneď, i potom… Bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD KU DŇU ŽIEN V KOVAČICI

Tradičný čajový večierok Ž

enský spolok v Kovačici už 56krát ku Dňu žien usporiadal tradičnú čajanku. V sobotu 9. marca na veselú zábavu v známej kovačickej reštaurácii Glamour prišiel pekný počet ľudí, nielen z Kovačice, ale aj z iných prostredí, z Padiny, Jánošíka, Vojlovice. Na úvod sa prihovorila predsedníčka Ženského spolku Zuzana Jonášová, ktorá zdôraznila význam tohto tradičného podujatia v zachovávaní ľudovej tradície. Neskoršie sa hostia započúvali do krásnych slovenských piesní, ktoré zaspievali mladé speváčky Jarmila

Hajková a Vierka Telečanová za hudobného sprievodu slovenského ľudového orchestra Rosička. Najmladšia účastníčka podujatia Darinka Tomanová úspešne predniesla báseň Slovenka. Na večierku vystúpila aj kedysi veľmi populárna hudobná skupina Vzlet, ktorá prezentovala niekoľko piesní zo svojho najnovšieho cédečka. Chutnú večeru a rôzne koláče pripravili členky Ženského spolku. K tradícii tejto zábavy patria aj rôzne spoločenské hry a, pravdaže, bohatá tombola, na ktorú aj tentoraz prispeli početní sponzori. Tombola bola

Nositeľky odmien za najkrajší slovenský kroj

o to vzácnejšia, že ju v sále reštaurácie Glamour udeľovali do slovenských krojov vyobliekaní členovia folklórnej skupiny Rozmarín, ktorá pôsobí pri Dome kultúry 3. októbra. Okrem hudby, ktorá vábila tanečníkov na pódium, hostí svojím spevom pobavila aj členka spolku Jarmilka Marková. V párovom tanci si odmeny vytancoval manželský tanečný pár Anna a Pavel Kukučkovci z Padiny, pokým špeciálna odborná porota – členky ŽS – hodnotila ľudové kroje účastníkov. Porota rozhodla, že najkrajší ženský kroj mala skupinka mladých žien z Padiny. V príjemnom a veselom ovzduší tradičné hudobno-zábavné podujatie potrvalo až do rána. A. Chalupová

Najvytrvalejší tanečný pár: Anna a Pavel Kukučkovci

Veselá nálada na tradičnom podujatí v Kovačici

PETROVSKí CIRKEVNíCI vo štvrtok 7. marca na prednáškovom večierku na fare privítali Mariána Deja (na snímke s petrovským farárom Vladislavom Ivičiakom), katolíckeho farára farnosti Najsvätejšej Trojice v Selenči a farnosti sv. Vojtecha v B. Petrovci a dekana Báčskeho dekanátu. Ide o svojráznu novinku, lebo v minulých rokoch na evanjelizačných večierkoch v pôstnom období hosťovali len evanjelickí duchovní otcovia. Táto návšteva je pekným začiatkom budúcej spolupráce oboch cirkevných zborov. Prítomní na večierku si vypočuli prednášku príležitostne ladenú k pôstu. ah foto: j. i. ribičić

POZORNOSŤ PRE VOLONTÉRKY. Obecná organizácia Červeného kríža v Báčskom Petrovci nezabudla na volontérky (na snímke) zapojené do programu Starostlivosť o starých a v piatok 8. marca vo svojich miestnostiach usporiadala pre nich príležitostné posedenie. Tajomníčka tejto humanitárnej organizácie Tatiana Cerovská privítala volontérky zo všetkých štyroch osád Báčskopetrovskej obce a popriala im všetko najlepšie ku Dňu žien. Každá z nich dostala symbolický darček a k tomu aj červenú ružu. Družné posedenie v dobrej nálade a pri občerstvení spestrila prednesom vlastných veršov venovaných ženám volontérka Anna Galambošová z Hložian. Takéto slávnostnejšie posedenia pre volontérov organizujú inak dvakrát ročne: v marci ku Dňu žien a v decembri k Svetovému dňu volontérov. K. Gažová 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BOĽOVCE

Výstava výšiviek a suvenírov lenky Združenia výšivkárok, ktoré už tri roky pôsobia pri boľovskom etno dome Stajkova kuća, v stredu 6. marca v miestnostiach tamojšieho Miestneho spoločenstva otvorili prvú samostatnú výstavu výšiviek a suvenírov. Dvojdňovú výstavu usporiadali k 8. marcu – Medzinárodnému dňu žien. V združení pôsobí 15 členiek z územia Mestskej obce Surčín a zaoberajú sa, ako povedala v otváracom programe výstavy Aleksandra Kostićová, ho-

Časť vystavených exponátov

Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnila aj Vesna Šalovićová, predsedníčka MO Surčín a Stevan Šuša, predseda ZO Surčín so spolupracovníkmi. Dievčenská hudobno-spevácka skupina boľovského KUS Sládkovič sa početným návštevníkom predstavila slovenskou a srbskou piesňou. V miestnosti MS na predajnej výstave ponúkli početné zaujímavé exponáty, ktoré ženy zhotovujú zo srdca. Podľa slov Radmily Tomečekovej, tamojšej osvetovej pracovníčky vo výslužbe, ktorá so záujmom sleduje prácu výšivkárok, ženy v Boľovciach urobili veľký pokrok vo Dievčenská hudobno-spevácka skupina svojej činnosti. vorkyňa Stajkovej kuće, Členky Združenia vývyšívaním, háčkovašivkárok sa pravidelne ním, výrobou suveníkaždý piatok stretávajú v rov, šitím... Stajkovej kući, len počas Výšivkárky z Boľoviec zimného obdobia sa prea iných osád obce sa sunuli do miestností bozúčastnili v televíznych ľovského MS. Aby všetko vysielaniach, ako sú Židobre fungovalo, v zdrukina šarenica a Petkažení majú aj vedenie, zanje, ako aj na početktoré tvoria Nada Toliných podujatiach a fesćová, hovorkyňa, Alžbetivaloch napr. na Veľtrta Kukučková, tajomníčhu starých remesiel v ka, Ruženka Šajbenová, Bečeji, Veľtrhu turistiky pokladníčka, a Dragica MO Surčín, Dni polí v Milovanovićová, organiPadinskej Skele, na jarzátorka. Usilovné Boľovmoku Pazovský vienok. čanky ukázali, že vedia Krásne ručné práce šinielen pekne vyšívať a kovných výšivkárok zhotovovať suveníry, lež boli vystavené aj počas i pripraviť chutné slané a tamojšej dedinskej Verona Petráková ukázala zaujímavé sladké špeciality. oslavy Velika Gospoji- bábiky na odkladanie igelitových vrecúšok na v Stajkovej kući. A. Lešťanová 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Kysáč Vo štvrtok 28. februára sa v Slovenskom národnom dome v Kysáči stretli členovia oslavného a organizačného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do tejto dediny. Cieľom bolo stanoviť rámce osláv a vypracovať harmonogram udalostí v oslavnom roku 2013. Prítomní predstavitelia spolkov a združení oznámili rad podujatí, ktoré mienia z tejto príležitosti zorganizovať, pričom niektoré podujatia už realizovali. Výbory majú ešte vypracovať odznaky, ďakovné listiny a iný sprievodný materiál. Otázne sú len prostriedky, avšak členovia oboch výborov mienia, že sa aj tento problém rieši prostredníctvom projektov, ako aj donátorov a sponzorov. E. Š.

Erdevík V piatok 1. marca Svetový deň modlitieb si pripomenuli aj v Slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Erdevíku. Pripravené texty, modlitby žien z Francúzska na týchto večerných službách čítali členky erdevíckeho cirkevného zboru a spieval zborový spevokol. Náplň služieb Božích pripravili Mgr. Ján Vida, námestný farár, a Lyduška Kolárová, zborová kantorka. Okrem domácich viery do Erdevíka zavítali aj členovia cirkevného zboru zo Sriemskej Mitrovice. Po večerných službách nasledovalo tradičné posedenie pri koláčoch a čaji, ktoré pripravili ochotné cirkevníčky. J. Vida

Jánošík – Hajdušica Svetový deň modlitieb oslávili aj v evanjelických cirkevných zboroch v Jánošíku a Hajdušici. V Hajdušici program pripravili členky Oltárneho krúžku žien a v Jánošíku členky spevokolu Glória a matky tohtoročných konfirmandov. Program v Jánošíku obohatil aj spevokol cirkevnej mládeže a svojráznym spôsobom prispeli aj žiaci – siedmaci a ôsmaci, ktorí na hodinách technickej výchovy vyhotovili veľkú maketu Eiffelovej veže, ktorá stála pred oltárom. Kňaz jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić zdôraznil význam modlitby v živote každého veriaceho človeka. Celkom na záver v oboch zboroch vykonali peňažnú zbierku, ktorá je toho roku určená na projekt La Cimade, čiže ekumenickú organizáciu, ktorá pomáha ženám emigrantkám a varuje ich pred nebezpečenstvami, ktoré na ne číhajú v novej spoločnosti. Nasledovalo posedenie pri pečive a čaji. vlh

Z NAŠICH OSÁD VOJLOVIČANIA VYPREVADILI FARÁRA NA INÉ PÔSOBISKO

Život je cesta, my sme len pútnici… V

ojlovičania sa v nedeľu 24. februára na slávnostných bohoslužbách rozlúčili s pánom farárom Martinom Bajzom, ktorý odišiel na nové pôsobisko do cirkevného zboru Kovačica II. Hovorí sa, že život je zmena, pričom to zvlášť platí pre kňazov. V apoštolskom poslaní je príkaz: „Choďte a hlásajte… Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej...” Úlohou kňazov je teda ísť. I keď zotrvajú dlhšie na jednom mieste, nikdy to nemusí byť definitívne. Zmena pri odchode so sebou síce prináša smútok lúčenia, ale vedomie, že plnenie Božej vôle je to najdôležitejšie, dáva silu kráčať vpred. Kovačický rodák teológ kaplán Martin Bajza do Vojlovice zavítal roku 2004 a po slávnostnej inštalácii v roku 2008 sa stal vojlovickým zborovým farárom. Vo Vojlovici pôsobil necelých deväť rokov, počas ktorých zažil aj hodne pekných, ale aj ťažkých chvíľ. Vojlovickí cirkevníci si s vďačnosťou budú spomínať na krásne nedeľné bohoslužby s aktívnou účasťou veriacich, výlety, kamarátenia a stretnutia s cirkevníkmi z iných osád, ako aj na tie neformálne stretnutia pri práci, či na posedení. V posledných rokoch sa mnohé veci na fare i v kostole zlepšili a

zdokonalili. Pán farár Martin Bajza pokrstil a konfirmáciou uviedol do sveta dospelých vojlovické dietky, sobášil mladých, ale aj starších, odprevádzal na poslednú cestu zosnulých… S úsmevom každú nedeľu vítal ľudí na bohoslužbách a jeho kázne boli pre každého ozajstným balzamom pre dušu. Vďaka jeho podpore a nezištnej pomoci detská besiedka a mládež sa pravidelne stretávali a pôsobili. Počas jeho pôsobenia vojlovická mládež po prvý raz zorganizovala mlá- Farár Martin Bajza dežnícke služby Božie. Preto sa mládež spolu s kate- V rozlúčkovej kázni slova Božieho chétkami pánovi farárovi chcela pán farár Martin Bajza sa poďazavďačiť za spoluprácu, úsilie a koval všetkým dobrým ľudom, podporu. Na jeho posledných ktorí mu spríjemnili chvíle a uľahslužbách vo vojlovickom chráme čili prácu farára. Pri rozlúčke mnona samom začiatku zaspievali dve hým prítomným vypadla slza z piesne a súčasne na videobeame oka. Slzy namiesto slov prejavili premietali fotografie od začiatku veľkú vďaku za všetko, čo pán jeho práce vo Vojlovici dodnes. farár Bajza pre Vojlovicu vykonal, Mládežníci sa prihovorili dojíma- lebo toto prostredie počas jeho vými slovami vďaky a pánovi fa- pôsobenia duchovne ožilo. Jeho rárovi Bajzovi zaželali veľa úspe- dielo zapísané je v srdci každého chov v ďalšej práci na novom pô- cirkevníka, ktorý s radosťou nasobisku. Venovali mu aj skromný vštevoval tento chrám uprostred darček, pri ktorom si vždy bude Vojlovice. Alena Gajanová spomínať na Vojlovičanov a svoj Foto: Marína Hríbová pobyt medzi nimi.

VEČIEROK K 130. VÝROČIU SMRTI LEOPOLDA ABAFFYHO. Z iniciatívy Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči v stredu 27. februára na fare usporiadali náboženský večierok k výročiu smrti aradáčskeho kňaza Leopolda Branislava Abaffyho. V príprave večierka sa okrem Anky Bagľašovej z MOMS zúčastnili aj predstavitelia cirkevného zboru v čele s farárom Vladimírom Lovásom, ktorý ozrejmil náboženskú činnosť kňaza Leopolda Abaffyho. Príležitostné úryvky prečítala Jarmila Števková, báseň zarecitovala pani farárová Olinka Lovásová a náboženské pesničky, ktoré na večierku zaspievali, mala na starosti kantorka Anna Ľavrošková. Premietali aj 25-minútový film o živote Leopolda Abaffyho, ktorý nahrala Slovenská televízia Bratislava. Farár Vladimír Lovás a členovia cirkevného zboru pripravili aj výstavu originálnych dokumentov a rukopisov z Abaffyho pozostalosti. J. Zvara Moco

16. 3. 2013

Svetový deň modlitieb PADINA. Program Svetového dňa modlitieb odznel aj vo veľkej zborovej sieni na farskom úrade v Padine. Tradične v prvý marcový piatok ho predniesli členky Oltárneho krúžku žien, cirkevnej správy a cirkevného spevokolu. Po úvodných slovách pána farára Jána Cicku odzneli modlitby za mladých ľudí a mladé ženy, rodiny, za odvahu jasne vidieť dôvody, pre ktoré ľudia opúšťajú svoj domov, za cirkev. Na večierku odzneli aj básne a piesne, ktoré pripravil kantor Ján Petráš. A. Ch. KOVAČICA. Svetový deň modlitieb sa tradične realizuje aj v oboch cirkevných zboroch v Kovačici. Modlitebné texty v cirkevnom zbore Kovačica II čítali matky konfirmandov a v cirkevnom zbore Kovačica I členky mladšieho spevokolu. Na týchto príležitostných programoch na farách a v kostoloch sa zúčastňujú i muži a deti a s modlitbami je tradične spojená i peňažná zbierka. V Kovačici nechybovali príhovory pánov farárov: Pavla Sklenára, seniora banátskeho a farára v cirkevnom zbore I, a Martina Bajzu, farára v cirkevnom zbore II. Dva dni neskoršie, v nedeľu 3. marca, v kovačickom kostole počas bohoslužieb cirkevného zboru II prvýkrát liturgoval nový zborový farár Martin Bajza. J. Špringeľ SILBAŠ. Svetový deň modlitieb si v piatok 1. marca pripomenuli aj v silbašskom evanjelickom cirkevnom zbore. Príležitostný program v plnej sieni silbašskej fary prednieslo sedem žien. Symbolicky mali na sebe rôznofarebné šály pripomínajúce rozmanitý pôvod a život veriacich, ktorí žijú vo Francúzsku. Na oltár bola položená kytica zo zmiešaných kvetov a Biblia, ako i zapálená svieca – symbol Kristovho svetla. Veriacim sa prihovorili a o modlitbe hovorili Paja Alterov, pravoslávny farár, a Vladimír Lovás st., evanjelický farár. R. Kopčok

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako vychovávať národ? súčasnej dobe sa učíme práci na počítači a prostredníctvom internetu sa informujeme o novinkách doma a vo svete. Na informovanie a edukáciu nám slúžia aj iné masové médiá: rozhlas, televízia a tlač. Vedomosti si k tomu môžeme (ak chceme) dopĺňať knihami, zriedkavejšie na seminároch, prednáškach a tribúnach. Všetko to iba z vlastnej iniciatívy. V minulosti, zvlášť po prvej svetovej vojne, štátu a spoločnosti záležalo na tom, aby si ľud dopĺňal znalosti z rozličných oblastí podnikania a spoločenského života. Nie náhodou preto osvetových pracovníkov, lekárov, inžinierov a

ľudových školách, založila sa slovenská ústredná putujúca knižnica. Touto svojou ľudovýchovnou činnosťou stala sa Pazova vzorom aj iným slovenským obciam,“ uviedol učiteľ Ferdinand Klátik v článku Desať rokov ľudovýchovnej činnosti, ktorý bol uverejnený roku 1933 (na pokračovanie) v Evanjelickom hlásniku. Ferdinand Klátik opisoval aj konkrétne problémy, ktorými sa nositelia ľudovýchovnej činnosti zaoberali. Dokonca prízvukoval, že toto hnutie Stisk pred Slovenskou pospolitou vyvolávalo tuhé boje medzi čitárňou v Starej Pazove ľuďmi i v jednotlivých rodifinancie, obecná a školská správa) je výlučne srbské, čo je aj prirodzené, lebo Slováci pazovskí iba od prevratu zasielajú deti do stredných škôl. Nemal ich kto na to navádzať, ba ani len remeslu a obchodu sa nevenovali a čo viacej, ľud bol od svojich inteligentov odrádzaný od „zpanštenia“. Zaujímavé je tiež, že k nám nikdy ne-

obrodné, ba povedali by sme národné hnutie, dívajú sa sympaticky a nikdy nekládli prekážky našim snahám. Oni si vysoko vážia pilnosť, vytrvalosť, rozumnosť v živote, čistotu a domácu sporiadanosť nášho ľudu, ale nemôžu rozumieť myšlienkovému chaosu v našom cirkevnom, politickom a obecnom živote. Náš človek je k cudziemu mäkký, ústupčivý, zhovievavý; ku svojmu však neúprostný sudca, čo je u Srbov práve naopak. A tieto črty v slovanskej povahe u Srba s takou výraznou národnou povahou nie sú sympatické. V očiach Srba je Slovák „človek dobrý“, ale nie „muž“. Toto má však i svoje dobré stránky, lebo keby bolo naopak, nevyhlo by sa zrážkam.“ „Ľudovýchovná činnosť na dedine je bylinka krehkej a jemnej konštrukcie. Čo ste stavali za roky s ťažkou námahou, kde ste obetovali nielen čas, vlastný groš, ochotu, svoje schopnosti a svoje nervy, a pri každej práci ste sa snažili ku každému, aby ste ho mohli povýšiť, stačí niekoľko ľudí, ba často i jediný človek, aby všetka vaša námaha vyšla na zmar. Ľudovýchovný pracovník musí byť pripravený na boj a vychádza z

Slovenská inteligencia na výlete (pred holičstvom); F. Klátik stojí v strede, opretý o ohradu

farárov vyzvali, aby zakladali spolky, krúžky a kurzy z rozličných odborov. Tak sa aj pri čitárňach zakladali kultúrno-osvetové spolky a krúžky, na ktorých sa usporadúvali kurzy a prednášky z roľníctva, včelárstva, výšivkárstva, remeselníctva, divadelníctva... „Stará Pazova si za desať rokov vydobyla predné miesto reálnej drobnej osvetovej činnosti medzi slovenskými obcami. Zo Starej Pazovy vyšlo československé družstevné hnutie, odtiaľto sa riadilo čsl. ľudové školstvo, detský časopis Zornička, dala sa iniciatíva k učiteľstvu a k osvetovým zjazdom, riadili sa učiteľské doplňovacie kurzy, vymáhalo sa umiestnenie čsl. učiteľského dorastu, uplatnenie materinskej reči na 16. 3. 2013

11 /4534/

nách: „Mladíci a mužovia, ktorí navštevovali večernú roľnícku školu, boli vysmievaní, „že sa idú do školy učiť“. To isté bolo i s dievčatami, ktoré chodili do večernej dievčenskej školy. Mladí murárski majstri sa pre vysmievanie známych hanbili do školy brávať dosky na kreslenie. V rodinách často prichádzalo k nepokojom medzi pokročilým synom a konzervatívnym otcom...“ Učiteľ Klátik sa sťažoval na majetnejšiu vrstvu rodín, ktorá u Slovákov bola konzervatívnejšia od chudobných rodín, a bohatých gazdov inej národnosti. V tom kontexte uviedol, že Srbi v Starej Pazove mali veľmi vyvinutý obchod a priemysel: „Úradníctvo (okresné náčelníctvo, súd, pošta, železnica,

HLAS ĽUDU

Pazovská inteligencia s hostiteľmi na zájazde v Trenčíne – F. Klátik stojí celkom hore, druhý zľava

bol pritiahnutý alebo volaný lekár alebo pravotár Slovák, hoci naša obec a náš okres vyživili i dali možnosť zbohatnúť iným. Ani len takému Kukučínovi nenašlo sa prístrešie, keď sa sem chcel dosťahovať ako lekár.“ Aby povzbudil svoj národ, učiteľ Ferdinand Klátik uverejnil aj to, akú mienku o vtedajších Slovákoch mali Srbi: „Miestni Srbi a juhoslovanské úrady vôbec na naše

neho ako víťaz len vtedy, ak je dôsledný, ak sú jeho zámery čisté a úprimné a snaží sa, aby predstavoval hodnotu, hoci hodnotu i menšieho stupňa,“ uzavrel vo svojej možno aj dnes aktuálnej besednici publicista Ferdinand Klátik (1895 – 1944), k tomu ešte aj pedagóg, detský spisovateľ, lingvista a kultúrny dejateľ zo Starej Pazovy. Katarína Verešová

Sviatok trvá aj ďalej si osladva dni, tak prečo by sme šetky veľké sviatky trvajú jeden e žien nepresunuli na ešt vu Medzinárodného dňa , ani osť rad bili sme niekomu uro že Detský kútik? Veď na to, aby o, toh od ite dn tum. Nuž odhlia nemusí byť špeciálny dá pa še na to tie na de hľa sa pri po je 8. marec za nami, a ak lás ytá prebudí vo vás nejaká skr dinské a petrovské práce tričke. ju svojej mame, starkej, ses ka, neváhajte a preukážte ň. krajší de A hneď budete mať všetci

Denis Tordaj i, 3. v Báčskom Pe b, ZŠ J. Čajaka trovci

Alexandra Muchová, 3. b, rovci ZŠ J. Čajaka v Báčskom Pet

Mama

ama je slovo, ktoré po znajú všetky najšťastnejšie deti na svete. Moja mama je dobrá, usilov ná a vždy veselá. Pomáha mi, stará sa o mňa a bdie nado mnou, keď som chorý. Keď prídem do mov zo školy, vždy ma dočká s radosťou a s chu tným obedom. Stane sa, že ma i potresce. Ja jej to nezazlievam, lebo som si vedomý, že som urobil chybu a že som si trest zaslúžil. Keď som pre nie čo smutný, len sa pritúlim k mame a hneď sa lep šie cítim. Veľmi som bol smutný, keď moja mama bola v nemocnici. Všetkým nám veľmi chýbala. Ja mám veľmi rád moju mamu. Bez mamy by svet bol prázdny. Ivan Petrovič, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padin e

Diana Vandiová , 3. b, ZŠ J. Čajaka v Báčsko m Petrovci

Ivana Lekárová, 3. b, ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Mama je bohatstvo

ama je najväčším bohatst vom všetkých detí a každý, kto ju má, je najšťastnejší na svete. Ja mám dobrú mamu, kto rá sa stará o to, aby moje detstvo bolo krásne a veselé. Má mnoho trpezlivosti so mnou a mojimi bratmi. Pomáha mi urobiť domácu úlohu, keď niečo neviem. Za všetku lásku, kto rú mi dáva, sa jej odvďačujem tak, že ju poslú cham, pomáham jej a k jej sviatku ju vždy poteš ím kyticou pekných kvetov. Iveta K o J. Čajak váčová, 3. b , a v Báč skom P ZŠ etrovci

ká, 3. b, Marína Pucovs čskom Petrovci Bá v ka ZŠ J. Čaja

Vesna Macková, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padin e

Anna F. a Jana S.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 12.3.2013 15:04 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 6 (1840) 16. marca 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU JARNÁ SEJBA 2013

Z PRODUKČNEJ BURZY

Subvencie by pomohli

Cenový pád kukurice zastavený N

a najčastejšiu otázku každého poľnohospodára: Kedy sa začnú vyplácať subvencie? odpovedal minulý týždeň štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva Danilo Golubović. Podľa jeho slov s vyplácaním by sa malo začať tento týždeň (príspevok je písaný v pondelok, takže výsledok ešte nevieme). Subvencie pre rastlinnú výrobu budú 6 000 din/ha, poľnohospodárom bude k dispozícii aj subvencované palivo taktiež v hodnote 6 000 din/ha. Podobne ako na jeseň, aj teraz poľnohospodári musia palivo zaplatiť a neskôr im peniaze budú vrátené na základe akcíz. Samozrejme, že všetkých zaujímajú ceny. A opäť – ako každú jar, aj v tomto roku sa predpokladá, že nová sejba bude po nových cenách a bude potrebné uložiť približne o 20 % viac financií v porovnaní s minuloročnou jarnou sejbou. Najväčšiu „zásluhu” na tom má drahšie palivo, ale aj drahšie osivo niektorých poľnohospodárskych kultúr. Napr. osivo ku-

kurice zdraželo od 30 do 40 %, vyššia je aj cena osiva sóje. Nezmenila sa cena osiva slnečnice. Tu treba pripomenúť, že v porovnaní s minulým rokom vyššie ceny majú ale aj viaceré poľnohospodárske komodity. Ceny ochranných prípravkov zostali na rovnakej úrovni. Podľa slov Milana Prostrana z Hospodárskej komory Srbska cukrová repa bude posiata približne na 60 000 až 65 000 hektároch, slnečnica na 170 000 ha, sója na 160 000 až 165 000 ha. Na najväčších plochách bude posiata kukurica, čo predstavuje okolo 1,25 milióna ha. Zemiaky by mali zaberať okolo 100 000 ha. Asociácia poľnohospodárov žiadala, aby sa čo najrýchlejšie zabezpečilo subvencované palivo a výhodné úvery. Palivo by sa malo dať kúpiť po nižších cenách priamo na čerpacích staniciach, čím by sa v značnej miere znížili začiatočné náklady jarnej sejby. Ľ. S.

a novosadskej Produkčnej burze v uplynulých týždňoch bol zaznamenaný rapídny pád cien poľnohospodárskych komodít. Úroveň obchodovania sa pomaly vracia do bežných rámcov a ďalší pád cien by nemal pokračovať. V dňoch od 4. do 8. marca 2013 po troch týždňoch úplnej trhovej abstinencie na novosadskej burze sa konečne začalo obchodovať so pšenicou. Jej cena bola 24,30 din/kg (22,50 din/kg bez DPH), čo je v porovnaní s jej cenou pred tromi týždňami menej o 13,24 %. Priemerná cena kukurice v uvedenom období bola 21,66 din/kg (20,05 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 4,06 % nižšia cena. S ohľadom na dianie na trhu s kukuricou v uvedenom období, možno konštatovať, že cenový pád kukurice je zastavený. Z desiatich kúpnych a predajných zmlúv osem bolo uzatvorených po cene 20 din/kg (bez DPH) a dve zmluvy boli podpísané ponad túto cenu. Hranicu svojho absolútneho cenového minima v tejto sezóne dosiahla aj sója. Jej cena bola 59,18 din/kg (54,80 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom iba o 0,28 % nižšia cena. Aj tu sa očakáva stabilizácia ceny na tejto alebo trochu vyššej úrovni. Obchodovalo sa aj so sójovými výliskami, ktorých cena bola 73,20 din/kg (61,00 bez DPH). Čoraz častejšie sú v ponuke sójové výlisky z Indie a Talianska. V ponuke boli aj slnečnicové výlisky s 33-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po 34,20 din/kg (28,50 bez DPH). Ľ. S.

poljo2:0 12.3.2013 15:07 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

AKTUALITY Z DOMOVA

Jarné práce v záhrade

Pripomíname!

Aj keď sme už v druhej polovici marca, predsa si len pripomenieme, čo v tomto mesiaci treba urobiť v našich záhradách. Marcom sa končí vegetačný pokoj ovocných plodín. Pôda sa zohrieva a jej teplota sa rýchlo zvyšuje najmä v povrchových vrstvách. tomto období ukončujeme výsadbu a presádzanie drevín s opadavými listami a začneme s výsadbou ihličnatých a vždyzelených listnatých drevín s koreňovým balom, ruží a trvaliek. Po výsadbe výdatne zalejeme. Trvalky zmladíme delením trsov, očistíme ich od odumretých častí, skypríme a prihnojíme pôdu. Režeme kry kvitnúce v lete. Na jar režeme aj všetky druhy ruží okrem mladých, raz kvitnúcich popínavých a stromčekovitých previsnutých ruží. Ruže režeme na 3 až 5 púčikov asi 6 mm nad púčikom šikmo dolu tak, aby najvyšší púčik bol obrátený na vonkajšiu stranu. Tým zabránime ich prehusťovaniu. Začneme s ich prihnojením. Trávnik vyhrabeme, prevzdušníme a pohnojíme. Ošetríme kvetiny prezimované v črepníkoch, presádzame izbové kvetiny. Pripravíme si nádoby, zeminu a rastliny na okná, terasy a balkóny. Vysejeme letničky na predpestovanie i priamo na hriadky. Odrezkami rozmnožujeme muškáty, rozmarín, chryzantémy. V čase sucha musíme zavlažovať cibuľoviny, okrasné kry a niektoré trvalky. Dokončíme presvetľovací rez stromov a ukončíme zimné postreky, pretože by sme pučiace ovocné druhy popálili. V jahodovisku odstránime suché listy a medziriadky prihnojíme. Burinu po vzídení treba ničiť buď podkopávaním motyčkou alebo vytrhávaním. Herbicídy používame len vtedy, ak si už nevieme inak pomôcť. To platí hlavne o burinách, ako sú pupenec roľný, pýr roľný, pichliače, mlieč a pod. V marci preštepujeme čerešne, višne, koncom mesiaca aj jadroviny. Koncom mesiaca na ovocných stromčekoch robíme výchovný rez, začíname s rezom starších broskýň. Plodové výhonky skrátime na 6 až 8 plodových púčikov a listové len na 2 púčiky. Tým si zabezpečíme tvorbu plodonosného obrastu na ďalší rok. Marec je vhodné obdobie na výsadbu broskýň a marhúľ. Novovysadené stromčeky viackrát výdatne zalejeme.

24/II

Pred vysadením obnovíme rezné rany koreňového systému a na 24 hodín ich dáme do vody. Pri broskyniach je dôležité v jarnom období vystihnúť správny termín postreku proti kučeravosti listov (Taphrina deformans). Najdôležitejšie je ničenie mycélia huby, ktoré prezimuje v púčikoch. Vhodné obdobie na postrek je v čase, keď sú púčiky naliate a terminálny púčik sa začína otvárať. Ak je chladnejšie počasie v čase postreku, ten opakujeme o 10 až 14 dní. V marci sejeme väčšinu druhov koreňovej zeleniny, cibuľu a hrach. Pomerne častou príčinou neúspechu pri pestovaní mnohých zelenín bývajú zárodky rozličných chorôb a živočíšni škodcovia, ktorí sa zachytávajú na semenách. Preto je dobre semená pred výsevom moriť. Na jar môžeme do pôdy pridať dobre rozložený kompost (5 kg na m2). Po prihnojení záhony pohrabeme a asi o 10 dní sejeme. Povrch pôdy musí byť starostlivo pripravený, aby sa semená dostali rovnomerne hlboko do pôdy. Ľ. S.

oľnohospodárske gazdovstvá sa môžu zaregistrovať alebo obnoviť registráciu do 31. marca 2013. Len týmto spôsobom majú následne nárok na subvencie a podporné prostriedky určené na poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj. Zápis nových gazdovstiev začal 25. februára 2013 a bude trvať do 31. marca 2013. Majitelia svoje gazdovstvá môžu zapísať do registra v pobočkách Správy pre trezor podľa miesta bydliska.

Nariadenie o rozdelení podnetných prostriedkov Vláda Republiky Srbsko na návrh Ministerstva poľnohospodárstva schválila Nariadenie o rozdelení podnetných prostriedkov v poľnohospodárstve a rurálnom rozvoji na rok 2013 v súlade so Zákonom o podnetoch. Prostriedky sa budú rozdeľovať na priame platby, na podnetné opatrenia rurálneho rozvoja a na mimoriadne podnety. Schválením tohto nariadenia sa môže začať s vyplácaním všetkých subvencií a prémií v poľnohospodárstve a rurálnom rozvoji počas celého tohto roku. Týmto nariadením vznikajú lepšie podmienky na zvýšenie výroby a konkurencie. Farmári dostanú prémie za všetko odovzdané mlieko Podľa slov štátneho tajomníka ministerstva poľnohospodárstva Danila Golubovića okrem bezplatnej kukurice, zeolitu, výkupu všetkého čerstvého mlieka farmárom budú vyplatené prémie za predané mlieko, bez ohľadu na obsah aflatoxínov. Prémia za mlieko je 7 dinárov za liter. Aflatoxínom napadnutých 31 % kukurice Podľa slov Gorana Tasića, riaditeľa Direkcie pre tovarové zásoby, z výsledkov posledných analýz kukurice na prítomnosť aflatoxínu vyplýva, že 31 % kukurice, ktorú štát vykúpil, obsahuje zvýšený obsah aflatoxínu. Táto kukurica bude ošetrená adekvátnym spôsobom tak, aby sa mohla použiť ako krmivo. Ľ. S.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 12.3.2013 15:08 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

22. MARCA 2013 UPLYNIE DVADSAŤ ROKOV, AKO SI SVET PRIPOMÍNA SVETOVÝ DEŇ VODY, VYHLÁSENÝ OSN

Možné je všetko oda – životodarná tekutina, všadeprítomný a súčasne najdôležitejší prvok v našom živote a práci. Veď by sa naša planéta správne mala nazývať nie Zem, ale Voda. Merania pod záštitou UNESCO dávno totiž stanovili, že z celkového povrchu zemegule 510 miliónov štvorcových kilometrov pokrývajú vodné plochy morí a oceánov 361,1 milióna štvorcových kilometrov (70,8 percenta) a pevniny iba 148,9 milióna štvorcových kilometrov (29,2 percenta). Nebyť pestrej biologickej činnosti našej rodnej planéty, tých takmer 1,4 miliardy kubických kilometrov vody, ktoré na Zemi momentálne sú, by pokrylo celú zemeguľu asi 2 720-metrovou vrstvou. Problém je ale v tom, že je z tej obrovskej masy pre náš organizmus vhodných len niekoľko desatín percenta, pretože len päť percent je z celkového množstva tzv. sladkej vody. Pritom je aj z týchto piatich percent až 99,5 percenta viazaných vo večnom ľade, snehu a v hlbokom podzemí. O tom, že voda znamená život a zdravie, nikoho netreba zvlášť presviedčať. Ak rastlina nemá dostatok vody – vädne, neskôr hynie. Aj existencia živočíchov je bez tejto prepotrebnej tekutiny nemysliteľná. Podľa údajov Spojených národov zomierajú denne od smädu na svete desiatky tisíc ľudí. Státisíce ďalších zo-

mierajú ročne od chemicky a biologicky znečistenej vody. Odhaduje sa, že je až 88 percent chorôb spôsobených alebo podnietených konzumovaním nekvalitnej vody. Od roku 1995 do roku 2020 spotreba tzv. sladkej vody sa zvýši o viac ako tridsať percent. Celková spotreba sa každé dve desaťročia na konci dvadsiateho storočia zd vo j n á s o b ova l a . Aj dažďom žije voda Trend je taký, že potreby po vode budú v ďalších pätnástich až dvadsiatich rokoch až trojnásobné. Lenže jej nebude pre všetkých. Keď ide o Srbsko, zo 160 vodovodných potrubí, ktoré odborníci preverovali, len každé druhé mohlo zabezpečiť chemicky a mikrobiologicky kvalitnú vodu na pitie, kým bolo takmer tridsať percent vysokorizikových vodovodných sietí. Teší ale údaj, že vo viacerých mestách stúpla kvalita vody – v Be-

PRVÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE (2)

Vo svetle priemerov A

ko je už zverejnené a známe, základom prvých výsledkov súpisu poľnohospodárstva sú predovšetkým údaje o poľnohospodárskych gazdovstvách a pôde, počte dobytku a včiel, počte traktorov a niektoré všeobecné údaje. Riadiac sa heslom, že každý súpis poskytuje popis, jeho aktéri zistili vlani mnohé skutočnosti, ktoré v období pred nami bude musieť mať na zreteli každý, kto má do činenia a plány alebo s týmto, alebo v tomto odvetví. Prostredníctvom vlaňajších ankiet v takmer 940 000 domácností zistené je, že je v Srbsku 628 555 rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev (99,6 percenta z ich celkového počtu) a len 2 567 gazdovstiev právnych osôb, prípadne podnikateľov. Priemerné gazdovstvo má 4,5 hektára pôdy, no zaujímavá je štruktúra vlastníctva v tomto majetkovom segmente. Až 47 percent rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev nevlastní ani dva hektáre pôdy, kým 29 percent vlastní od dvoch do piatich hektárov. Medzi päť a desať hek16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Obálka prvej tematickej brožúrky

tárov má 14 percent gazdovstiev, medzi desať a dvadsať hektárov ich päť percent. Viac ako dvadsať hektárov vlastní len tri percentá poľnohospodárskych gazdovstiev, kým sú dve percentá bez pôdy. Rodinných gazdovstiev je v severnej časti Srbska (vo Vojvodine a v oblasti Belehradu) približne 180 000, kým ich je v južnej okolo 450 000, z čoho len v Šumadiji a v západnom Srbsku 260 000. Piatimi oblasťami, v ktorých je najväčší počet gazdovstiev uvede-

lehrade, Novom Sade, Smedereve, Šabci, Valjeve, Kraljeve, Niši…– znepokojuje zase ten, že sa v mnohých iných základná tekutina musí vážne spracúvať, aby ju obyvatelia mohli piť. K týmto patrí Subotica, Sombor, Kula, Apatin, Titel, Kikinda, Zreňanin… Vážnym problémom je i skutočnosť, že približne polovica výrobných prevádzok u nás neprepúšťa odpadové vody cez čističky, ale ich priamo vlieva do kanalizačného potrubia. Pre takéto a iné negatívne praktiky v globálnom meradle sa o niekoľko rokov môžeme dostať k čomusi priam neuveriteľnému. Že by len priemysel pri súčasnom tempe rozvoja výroby a inovácií mal spotrebovať na svoju produkciu a na obnovu použitej vody viac drahocennej tekutiny ako jej na svete existuje. Čoraz nástojčivejšia a celkom miestna otázka: Budeme mať vody dostatok? A logická odpoveď – všetko je možné, najmä to negatívne. O. Filip ného druhu, sú zlatiborská, mačvanská, rasinská, belehradská a juhobáčska. Najväčšie rozlohy poľnohospodárskej pôdy používajú poľnohospodárske gazdovstvá vo Vojvodine (1 598 065 hektárov), zvlášť v južnom Banáte – 315 247 ha. Na druhom mieste je pásmo južnej Báčky s 287 997 hektárov, na treťom stredný Banát s približne 260 000, na štvrtom Sriem s 230 000, na piatom Zlatibor s 210 000 hektárov. Všetky iné regióny majú menej od 200 000 hektárov obrábateľnej pôdy. Najbližšie tomuto číslu sú oblasť západnej Báčky (185 000) a severného Banátu (180 000 hektárov). Iste si treba všimnúť aj údaj, že dosť skromný počet právnych osôb a podnikateľov, ktorých je menej od pol percenta v celkovom počte gazdovstiev, má mnohonásobne väčší podiel vo využívaní poľnohospodárskej pôdy: až šestnásť percent. Svedčí to o koncentrácii vlastníctva do rúk neveľkej skupiny podnikateľov a spoločností, čo si nemožno nedať do súvislosti s uplynulými a súčasnými transformačnými pohybmi v tomto segmente ekonomiky. (V budúcom čísle: Časť poľnohospodárskej techniky) O. Filip

III/25

poljo4_5:0 12.3.2013 15:08 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA Počas vývoja sa im vyvinuli špeciálne bunky na listoch, ktoré im umožňujú žiť bez toho, aby zapúšťali korene.

KVETINÁRSTVO

Krása bez koreňov Medzi rastliny, ktoré pre svoj život nepotrebujú pôdu, ale úplne im postačí len trochu vody, patria tillandsie. Získavajú nás svojou neobvyklou krásou, ako i nenáročnosťou pestovania. Aj keď sme už o nich pred určitým časom písali, pre ich čoraz väčšiu obľúbenosť sa im venujeme znovu. illandsie patria medzi epifyty, ktoré sú zaujímavé samotným spôsobom života. Do tejto skupiny patrí okolo 30-tisíc druhov. Veľkú väčšinu tvoria orchidey, paprade, antúrie, bromélie, peperómie, hoye, fikusy, kaktusy a mnohé iné. Názov epifyt (epi – na, phytus – rastlina) znamená, že ide o rastliny rastúce prevažne na inej rastline. Táto tvorí akúsi podložku nachádzajúcu sa na mieste s ideálnym množstvom svetla, tepla a vlhkosti. To sú prevažne vyššie rastliny – stromy, kríky, kaktusy, dokonca telá iných epifytov. Vo voľnej prírode pravé epifyty žijú na svojich hostiteľoch celý svoj život (napr. tillandsie). Poloepifyty využívajú hostiteľa len v určitej fáze svojho života, zo začiatku rastú v substráte medzi stromami. Nedostatok svetla ich núti pomocou vzdušných koreňov vyšplhať sa po kmeni až do koruny stromu (napr. filodendron alebo monstera). Veľa ráz sa v rôznych knihách a príručkách o izbových rastlinách stretávame s nesprávnym zaradením epifytov medzi príživníkov (parazity). To je však omyl. Parazit cielene preniká koreňmi do tela hostiteľa, odoberá mu živiny a najčastejšie ho tým aj zničí. Epifyt sa koreňmi len pevne prichytí o telo hostiteľa a nič z neho nevysaje. Vodu a živiny prijíma z dažďa, rosy, hmly pomocou koreňov a listov (napr. orchidey). U iných epifytov korene vývojom stratili vyživovaciu schopnosť a slúžia len na pevné prichytenie o podklad. Vodu a živiny rastlina získava povrchom listov (napr. tillandsie). Rastliny vyskytujúce sa vo vlhkých a hustých lesoch vodu doslova dýchajú. Druhy rastúce na územiach s nepravidelnými dažďami majú listy v tvare objemných lievikov. Ďalšie sa vyskytujú na miestach s veľkými rozdielmi medzi dennou a nočnou teplotou a vodu si kondenzujú na sústave chĺpkov a šupiniek na povrchu

26/IV

tela. Pre tento prípad sú vybavené sukulentnými pletivami, kam počas prebytku uskladňujú vodu na horšie časy. Živiny a stavebné látky rastlina prijíma priamo z vody. Dažďová voda obsahuje vzdušný dusík a prachové častice. Pretekaním cez koruny stromov a konáre zmýva aj organický materiál a takto obohatená je ideálnou výživou. Tillandsie patria do čeľade broméliovitých, z ktorých pravdepodobne kaž-

dý pozná a obdivuje najdekoratívnejšiu rastlinu – ananás. Tieto zaujímavé rastliny pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky. Prirodzene rastú v hustých tropických pralesoch, kde je teplo a vlhko, na miestach s nápadne rozbujneným rastlinstvom, ale aj vo vysokých horách, kde teploty často klesajú pod bod mrazu. Môžeme ich nájsť aj na miestach, kde nespadne ani kvapka dažďa a predsa tu rastú, kvitnú a rozmnožujú sa. Preniknú do dutín stromov, skál, rastú na rôznych miestach.

ROZDELENIE TILLANDSIÍ Tillandsie môžeme rozdeliť na dve skupiny: zelené a strieborné. Zelené tillandsie pochádzajú z tropických dažďových pralesov, kde je teplo a vlhko. Ich listy sú mäkké, šupiniek majú málo, nie sú až tak odolné proti priamemu slnečnému žiareniu. Listy nevytvárajú toľko sukulentných pletív ako strieborné. Zelené druhy tillandsií rastú rýchlejšie. Strieborné druhy pochádzajú z vyšších polôh, kde zrážky nie sú pravidelné, ich listy sú tvrdšie, krehké a pokryté množstvom šupiniek. Sú odolnejšie proti slnečnému žiareniu a nie sú tak náročné na množstvo zrážkovej vody, ale vyžadujú väčšie striedanie denných a nočných teplôt a pohyb vzduchu. Korene tillandsií nemajú saciu schopnosť. Väčšina tillandsií má listy pokryté šupinkami. Šupinky sú vlastne mŕtve chĺpky, ktoré majú vysokú saciu schopnosť. Tieto šupinky majú dve funkcie. Chránia rastlinu pred sálajúcim slnečným žiarením, to znamená, že rastlinu chránia pred prehriatím a nadmerným odparom vody a vedia do seba nasať vodu buď dažďovú alebo len vyzrážanú rosu. Tú si rastlina prostredníctvom buniek prečerpá do zásobných pletív. V období vlhka šupinky na listoch odstávajú a neblokujú prieduchy, cez ktoré rastlina prijíma oxid uhličitý. V období sucha šupinky tesne priliehajú k listom a bránia rastline odpariť veľa vody. Preto musíme dávať pozor, aby sme šupiny na rastlinách nepoškodili hladkaním alebo šúchaním po listoch. Rastlinka by ich už nikdy neobnovila a mohla by uhynúť kvôli dehydratácii. PESTOVANIE Rastliny umiestnime na dobre presvetlené miesto, to znamená v blízkosti okien. Nikdy ich neumiestňujeme priamo nad vykurovacie telesá. V lete je vhodné rastliny umiestniť von do polotieňa. Tillandsie majú rady časté rosenie, výkyvy teplôt a pohyb čerstvého vzduchu. Aspoň 2- – 3-krát do týždňa je potrebné ich orosiť alebo namočiť do mäkkej dažďovej 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 12.3.2013 15:08 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

vody. Mäkká voda je aj voda z rybníkov či väčších riek, v zime roztopený ľad alebo sneh. V núdzových prípadoch môžeme použiť aj destilovanú vodu s malým množstvom hnojiva na orchidey, alebo prevarenú vodu z vodovodu (treba ju variť aspoň 5 minút). Vápenné soli obsiahnuté v nej môžu zalepiť šupinky a po čase rastlina prestane prijímať vodu, lebo prieduchy má upchaté vodným kameňom a po čase uschne. Pokiaľ môžeme, rastliny treba rosiť vždy večer. V zimnom období je vzduch suchý, preto je potrebné rastliny rosiť častejšie, aspoň každý druhý deň. Pokiaľ máme možnosť, v zimnom období ich treba umiestniť do chladnejších svetlých priestorov, ako sú verandy, chodby alebo iné priestory, kde je teplota okolo 10 °C. Vtedy rastliny nemusíme tak často rosiť, stačí raz za 2 týždne. Všetky tillandsie kvitnú, väčšina druhov práve v zimnom období. No každá tillandsia kvitne len raz za svoj život. Už počas kvitnutia ale-

bo po ňom rastlina vytvára dcérske odnože. Môže to byť jedna až päť nových rastliniek. Po odkvitnutí materská rastlina už nerastie, ale všetky živiny čo príjme, dáva svojim dcérskym rastlinkám. Tie keď dorastú do veľkosti dospelej (môže to trvať od jedného roka až do štyroch – piatich rokov), materská rastlina odumrie. Zo skúseností pestovateľov vyplýva, že viac

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

ako 90 % problémov s pestovaním tillandsií spôsobuje používanie nevhodnej – tvrdej vody. V lete denne rosíme priamo na listy. Každé tri až štyri týždne prihnojíme na list, ktoré pridávame do vody na rosenie. Nikdy nehnojíme rastlinu, ktorá nie je vlhká. V plnej sezόne ich raz do týždňa na niekoľko minút ponoríme do mäkkej vody. Niektoré odrody so zelenými listami uprednostňujú zakorenenie v nádobe. Najznámejšia z nich – Tillandsia cyanea dobre rastie aj v našich interiéroch. Väčšina odrôd je schopná

prežiť jednoducho upevnená na kúsku kôry alebo korku. Pripútajú sa k nim niekoľkými korienkami a sajú vlhkosť pomocou dobre fungujúceho systému. Nevyhovujúce prostredie na pestovanie tillandsií je kuchyňa, kde sa tvoria mastné výpary. Na listoch by sa vytvorila lepkavá vrstva, ktorá by nadlho zabraňovala absorpcii vody. Tieto rastliny majú rady dostatok svetla, ktoré zabezpečuje ich rast po celý rok, nie však priame slnko, najmä odrody so sivými listami. Vyhovuje im stabilné, mierne teplé prostredie s teplotou okolo 20 °C počas celého roka. Opatrní musíme byť aj pri vetraní, rastliny sú totiž citlivé na prievan. Umiestniť ich treba za krídla okien a dávame pozor, aby sme sa v miestnosti, kde ich pestujeme, vyhli prudkým zmenám teploty.

V lete ich prenesieme na čerstvý vzduch. Zavesíme ich v tieni stromu, ktorý má redšie olistenie. V septembri, keď sú už noci chladnejšie, ich zasa prenesieme dovnútra. Tillandsie sa najčastejšie pestujú na kuse kôry alebo korku, ale najmenšie druhy môžeme pestovať aj bez nich. Ich dekoratívny vzhľad vyžaduje zvýraznenie na prírodných a rustikálnych podkladoch. Najvhodnejšie je drevo, môžeme použiť to, čo máme radi, napríklad olúpané polená prederavené červotočom, konár brezy s odlúpnutou, pokrútenou kôrou, časť koreňa alebo uzlovitý konár viniča. Vhodná je aj časť tyče z veľkého bambusu. Druhom Tillandsia usneoides – tilandsia bradovitá a Tillandsia albertiana budú efektne prevísať jemné konáriky. V kúpeľni budú dobrým dojmom pôsobiť umiestnené napríklad v zbierke exotických mušieľ. Sú to teda veľmi zvláštne rastliny, pritom nie sú náročné na pestovanie, ale treba im zabezpečiť prostredie, ktoré im vyhovuje. AKO ICH UPEVŇUJEME? Vyhovuje im akákoľvek opora schopná udržať vlhkosť. Upevniť ich však musíme sami, lebo koreňmi sa o oporu neprichytia. Môžeme použiť napríklad nenápadný nylon telovej farby, lebo je elastický a prepúšťa vodu. Vhodné je aj prírodné lyko, ktoré treba navlhčiť, potom sa ľahšie uviaže. Ľ. S. Foto: internet

V/27

poljo6:0 12.3.2013 15:09 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA V JARNOM OBDOBÍ

Stonkové krytonosy – škodcovia v repke K

najdôležitejším škodcom v jarnom období patria aj tzv. stonkové krytonosy – krytonos repkový (Ceutorhynchus napi) a krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus) patriace do čeľade Curculionidae. Je dôležité poznať a vedieť rozlíšiť tieto dva druhy, ktoré sa odlišujú svojím vývojovým cyklom a škodlivosťou. Z toho vyplývajú aj rozdielne ochranné opatrenia.

tenie, skrúcanie a praska- je možné monitorovať pomocou žltých nie stoniek. vodných misiek (Mörickeho misky) alebo poPo napadnutí rastlín mocou žltých lepových lapačov (lepové repky krytonosom štvor- dosky). Prah škodlivosti je 25 imág chytených zubým nevznikajú na nich na 4 misky za tri dni alebo 2 imága chytené žiadne vonkajšie defor- za 3 dni na lepové dosky. mácie. Škodlivosť krytonosa repkového je vyššia KTORÝ INSEKTICÍD POUŽIŤ? v porovnaní s krytonoNa ochranu sa využívajú pyrethroidy, som štvorzubým. Pri sil- kombinácie organofosfátu a pyrethroidu nom napad(Nurel D) a syténutí straty na mové neonikotiúrode môžu noidy (Biscaya 240 byť až 50 %, OD a Mospilan 20 kým pri silSP). Každý z týchto nom napadskupín insekticínutí krytonodov má svoje výAKO ICH ROZLÍŠIŤ? som štvorzuhody a nevýhody. Telo imága krytonosa bým straty na repkového meria 3 – 4 úrode sú nižAKÉ SÚ mm a je väčšie ako telo šie ako 20 %. PREVENTÍVNE krytonosa štvorzubého, Krytonos repkový Škodí aj imáOPATRENIA? ktoré meria 2,5 – 3,5 mm. go, aj larva. Priestorová izoChrobáky krytonosa repkového sú tma- Žer imág spôsobuje zníženie asilácia patrí k vývohnedé až čierne, obrastené krátkymi, si- milačnej plochy a tiež poškoznamným prevenvými chĺpkami, a preto je sfarbenie tela sivé. dzujú stonky vyhrýzaním drobtívnym opatreKrovky sú jemne ryhované. Telo imága kry- ných jamiek, do ktorých samičniam. Odporúča sa Krytonos štvorzubý tonosa štvorzubého je obrastené jemnými ky kladú vajíčka. Poškodenia na nepestovať repku tmavými a svetlými chĺpkami, čo imágam stonke umožňujú väčšiemu napadnutiu ra- v blízkosti kapustovej zeleniny. Tiež výdáva strakatý vzhľad. Na krovkách pri štítku stlín hubovými chorobami (Phoma sp. a znamné preventívne opatrenia sú ničenie sa nachádza pravouhlá biela škvrna. Cho- Verticilium sp.). Larvy zapríčiňujú oveľa väč- pozberových zvyškov po kapustovej zeledidlá všetkých nôh sú hrdzavo červené. šie škody. Žerom vo vnútri stoniek larvy spô- nine a ničenie kapustovitých burín. Krytonos repsobujú, že Hlboká orba je tiež účinná v znížení pokový nemá rastliny trpia pulácie škodcov repky, lebo premiestňuje červené nohy. nedostatoč- prezimujúce štádiá škodcov do väčšej hĺbky. AKO ŠKODIA? I m á g a oboch nosánikov nalietavajú do porastov repky skoro na jar. Krytonos repkový nalietava výrazne skôr ako krytonos štvorzubý. Samičky krytonosa repkového kladú vajíčka do horných častí stonky, pod vegetačný vrchol, ale samičky krytonosa štvorzubého kladú vajíčka do listových stoniek alebo do hlavnej žilky na liste. Prvým symptómom napadnutia rastliny krytonosom repkovým sú malé, lesklé, neskôr bielo olemované otvory v stonkách. Počas predlžovania stoniek sa v mieste otvorov vytvárajú tenké ryhy, dochádza k zdureniu a deformáciám. Typickým prejavom je zakrpa-

28/VI

ným prívodom živín, a preto dávajú semená nižšej kvality. AKO URČIŤ POTREBU A TERMÍN OCHRANY? Pri použití chemickej ochrany je veľmi dôležité určiť termín ošetrenia porastov repky proti krytonosom. Základom na určenie aplikácie insekticídov je monitoring náletu imág stonkových krytonosov a následne určiť, ktorý druh v populácii dominuje. Nálet

Na druhej strane toto opatrenie negatívne ovplyvňuje výskyt prírodných nepriateľov škodcov. Pre zachovanie prírodných nepriateľov najlepšie výsledky dáva redukované obrábanie pôdy. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín foto: internet 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 12.3.2013 15:09 Page 5

príLoHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Chrípka je tu s nami! (2.) írus chrípky je super vec. Aspoň podľa školákov. Dokáže zariadiť čosi také úžasné ako chrípkové prázdniny. Ak však lapí nás a zloží ubolených do postele, už to také úžasné nie je. Dá sa mu vôbec ubrániť?

Ako SA VyHnúŤ VíruSom Nezdržiavajte sa na preľudnených miestach (divadlá, kiná). Umývajte si často ruky, v mestských a iných autobusoch radšej noste rukavičky. Vírus na vás môže číhať na klávesnici počítača, na telefóne alebo iných predmetoch aj týždne. Používajte len papierové vreckovky a po použití ich odhadzujte. Ak si pri kýchaní a kašľaní zakrývate rukou ústa, ihneď si ju umyte. Nepoužívajte ani plátenné vreckovky. Ak si takú odložíte do vrecka, je dokonalou zberňou choroboplodných zárodkov. Po každej infekčnej chorobe si vymieňajte zubnú kefku. Vyhýbajte sa alkoholu, lebo dehydruje telo. Vyhýbajte sa cigaretovému dymu a iným znečisteniam. Vyhýbajte sa podchladeniu, lebo dočasne oslabí imunitu. Dožičte si dostatok

spánku a menej stresu. Pri nádche sa odporúča piť dva až tri litre vody denne, telo sa ľahšie zbaví vírusov. reCepty zo ŠpAjzy Keď vás skolila chrípka alebo ešte len na vás lezie, nemusíte vždy siahnuť hneď po tabletkách. Stačí vybrať z receptára starých mám, ktoré majú v zásobe niekoľko zaručených receptov na vyzdravenie. Cesnak: Najlepším prírodným antibiotikom je cesnak, ktorý má protizápalové, rozpúšťacie, antibiotické, protiplesňové a imunostimulačné účinky. Cesnaková šťava dokáže zabíjať či spomaliť množenie viac ako 20 druhov baktérií a 60 druhov plesní. Ráno si nadrobno nasekajte strúčik cesnaku, dajte na lyžičku, zalejte troškou medu a prehltnite bez hryzenia. Takto ho zjedia aj malé deti a vyhnete sa cesnakovému dychu.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (88)

Sušenie ako spôsob konzervácie oci sa navonok zdá, že je liečba rastlinami v podstate jednoduchá, vonkoncom nie je tak. Lebo, aby tieto mohli prejaviť svoje kladné účinky na zdravie, treba zvládnuť celý rad prípravných prác. Jednou zo základných je i sušenie, dosiaľ najjednoduchší a najrozšírenejší spôsob konzervácie čerstvého rastlinného materiálu. Pritom je dôležité, aby pôsobenie enzýmov, následkom ktorého vznikajú pri sušení tzv. sekundárne zmeny v obsahových látkach, malo čo najmenej škodlivý vplyv. Suší sa spravidla prirodzeným alebo umelým teplom. Miesto na sušenie treba pripraviť skôr ako sa rastliny začnú zbierať. Nazbierať sa má iba toľko, koľko sa stačí usušiť, a nazbierané rastliny nesmú ležať na kope. Priestor, kde sa suší, musí byť suchý, chránený pred dažďom i parou, a vôbec vlhkom, a čistý, aby doň zvonka nevnikali prach, špina, dym, sadze, ani odporný a prenikavý pach. Vzduch musí mať všade prístup, aby sa mohol rýchle a dôkladne, najlepšie stálym prie-

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

vanom vymieňať. Suší sa v tieni alebo aspoň na mieste chránenom pred prudkým slnkom. Na povale alebo v sušiarni sa počas sušenia nerozkladá bielizeň ani nerobia práce, ktoré by mohli rastlinám uškodiť a sušenie ovplyvňovať. Nazbierané rastliny treba pred sušením dôkladne prebrať a prezrieť, zbaviť ich nepotrebných alebo chybných častí, aj cudzích primiešanín a nečistoty. Rastliny treba sušiť oddelene podľa jednotlivých druhov, prípadne zbieraných častí, v tenkých vrstvách. Listy, kvety a krehké vňate je potrebné rozkladať riedko, pri sušení sa spravidla neobracajú. Plody (semená) sa sušia alebo dosušujú rozložené vedľa seba, občas ich treba poprevracať, aby rovnomerne schli. Dĺžka sušenia závisí od vzduchu, teploty a charakteru sušeného materiálu. Suchý vzduch má mať prístup zo všetkých strán a rastliny, ktorých obsahové látky sa ľahko rozkladajú, sa sušia pri teplote 40 až 60 stupňov C. Kvety, obyčajné listy a krehké vňate sa sušia v lete 3 – 8

Cibuľový čaj: Je vhodný na posilnenie imunity pri prechladnutí, ale aj na odstraňovanie hlienových nánosov pri nádche a kašli. Potrebujete 1 veľkú cibuľu alebo dve menšie, 200 g kryštálového cukru, 1 dl vody. Cibuľu pokrájajte najemno a roztlačte vo vode. Šťavu nechajte zovrieť s kryštálovým cukrom na sirup. Užívajte čajovú lyžičku každú hodinu až do ustúpenia ťažkostí. zázvorový čaj: Je vynikajúci ako prevencia aj počas choroby. Potrebujete zázvorový koreň, dostať ho bežne v supermarketoch. Pol čajovej lyžičky nastrúhaného zázvoru zalejte v hrnčeku vriacou vodou, prikryte a nechajte 10 až 15 minút spariť, sceďte a oslaďte medom, pite horúce alebo studené. Ak nemáte čerstvý zázvor, môžete použiť práškový, stačí zaliať dve malé lyžičky vriacou vodou. probiotiká: Dožičte si hojne živý jogurt s vysokým obsahom baktérií Lactobacillum acidophilus a Bifidobacterium bifidus, vhodné je aj acidofilné mlieko, bryndza, kefírové mlieko či mlieka doplnené o probiotické kultúry. Užitočné baktérie, probiotiká, by sme mali užívať pravidelne, najlepšie denne. Ak je na tom naša imunita zle, vyberte si niektoré z probiotík z lekárne, ktoré obsahujú milióny užitočných baktérií. Prípravky sú vo forme tabletiek, prášku, šumivých tabliet či sirupov pre deti. dní, na jar alebo v jeseni 1 – 2 týždne, kým sa šťavnaté a podzemné časti rastlín sušia asi dva týždne, prípadne aj dlhšie. Stupeň usušenia sa zistí najľahšie dotykom: napríklad listy šuchocú, byle a korene sa ľahko lámu a pukajú, plody sú tvrdé atď. Suché kvety a listy sa spravidla dajú v ruke rozmrviť na prach. Zjednodušene povedané, sušenie je vlastne vyparovanie vody, ktorá je v čerstvej rastline s cieľom zamedziť činnosť látok rozkladného charakteru (enzýmov). Rastlina pri tomto procese stráca na hmotnosti podľa toho, koľko vody v čerstvom stave obsahuje. Spravidla strácajú: kôra polovicu, korene dve tretiny, byľ tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín, dužinaté plody šesť sedmín až sedem osmín, semená asi pätinu pôvodnej hmotnosti. Rastliny sušením niekedy strácajú alebo menia pach, tvar a vzhľad, ba i farbu. Všeobecne sa však vyžaduje, aby si správne usušená rastlina zachovala pôvodnú farbu, vzhľad alebo vôňu. Týka sa to najmä kvetov, ktoré treba sušiť pozorne a čo najrýchlejšie: ak začnú hnednúť, sú bezcenné. (V budúcom čísle: Ďalšia fáza – uskladňovanie) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 12.3.2013 15:09 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Naduty Suroviny: Na cesto: 1 celé vajce a 2 žĺtky, 1 šálka mlieka (2 dl), trochu cukru, 400 g múky; Na potieranie lokší: trochu masti; Na plnenie: 2 bielky, 6 lyžíc cukru a 1 – 2 lyžice lekváru; Na vyprážanie: olej alebo masť; Na posýpanie: práškový a vanilínový cukor. Takto sa to vydarí: Cesto: Celé vajce a žĺtky vymiešame s mliekom, cukrom a múkou. Vypracujeme cesto, ktoré nemá byť tvrdé. Rozdelíme ho na 10 lokšičiek. Najprv 5 kusov rozvaľkáme na veľkosť taniera a každú natrieme poloroztopenou masťou. Ukladáme ich jednu na druhú (spolu 5) a rozvaľkáme na tenkú lokšu hrúbky 1,5 až 2 milimetre. Postup zopakujeme aj s druhými piatimi lokšičkami. Plnka: Vyšľaháme 2 bielky s cukrom a pridáme lekvár (lekvár môže a nemusí byť). Na polovicu rozvaľkanej lokše lyžicou kladieme kôpky vyšľahaného bielka s lekvárom, preložíme druhou polovicou lokše, prstami

popritláčame a rozdelíme tak bielkové plnenie. Dostaneme štvorčeky veľkosti 4 – 5 x 4 – 5 cm. Radielkom (tarajčokom) pokrájame a vyprážame na rozpálenom oleji alebo masti z oboch strán. Posypeme práškovým a vanilínovým cukrom. Recept tejto tradičnej pochúťky a ešte iné recepty starodávnych, ale i súčasnejších jedál a koláčov si nájdete v Hlasľudovskej kuchárke −

Z kysáčskeho receptára, ktorá vyšla tlačou 6. marca 2013. Informujte sa na tel.: 021/47 20 840, ako i na číslo 063/47 20 84 a zadovážte si túto najnovšiu knihu receptov.

Teraz je ten správny čas, začnite s jarným reštartom pleti o dlhej zime často pociťujeme únavu, čo sa prejavuje nedostatkom energie a odzrkadľuje sa aj na kráse a zdraví pokožky. Začnite s jej očistou! Mdlá, povädnutá pleť bez zdravej sviežosti – typický obraz pokožky na začiatku jari. Výnimočné nie sú ani prejavy zhoršenia akné a sklon k nečistotám. Tak ako sa v tomto období púšťame do veľkého upratovania domova, nemali by sme zabúdať ani na očistu nášho tela, ktorá sa ihneď odrazí aj na našej pleti. Pravidelné čistenie: Prvým krokom k zdravej pleti je pravidelné čistenie, a to nielen večer, ale aj ráno. Počas noci v nej prebieha regeneračný a samočistiaci proces, pričom sa na povrch vylučuje pot a maz. Na čistenie používajte prípravky podľa typu pleti – suchej pokožke ulahodí pleťové mlieko, normálnej a zmiešanej čistiaca pena a pre mastnú pokožku sú ideálne pleťové gély s antibakteriálnymi zložkami. Na dočistenie a vyrovnanie pH pokožky

30/VIII

nezabudnite použiť pleťovú vodu. Naštartujte mikrocirkuláciu: Myslite aj na svoje telo a používajte sprchové šampóny s osviežujúcimi zložkami. Pomocou lufy či masážnej žinky pokožku jemne premasírujte. Zbavíte ju odumretých buniek a naštartujete obnovujúci proces. S masážou vždy začínajte od chodidiel a pokračujte smerom nahor. Prekrvenie pokožky podporíte striedaním teplej a studenej vody. Po osprchovaní naneste ošetrujúci prípravok. Vynikajúcim spôsobom na prečistenie tela je aj saunovanie. Píling vráti jas: Ako prebrať k životu unavenú pleť? Urobte si píling s abrazívnymi čiastočkami. Z povrchu pokožky tak odstránite odumreté bunky. Následne použite krém podľa typu pleti. Pozor, ak máte suchú pleť, mechanický píling si robte len raz za 3 týždne! Doplňte, čo potrebujete: Doplnky výživy nie sú lieky. Stav vašej pokožky môže signalizovať nedostatok vitamínov, minerálov

BEAUTY

Tvoria sa vám na tvári biele bodky? Riešte to! voria sa vám na tvári biele bodky? T Viete, z čoho vznikajú a ako sa dajú odstrániť? Dá sa nejakým spôsobom

a stopových prvkov. Dnes si už môžete vyberať medzi voľne dostupnými prípravkami, ktorých zloženie cielene podporuje krásu pokožky. Na aké zložky sa zamerať? Koenzým Q10 – elixír mladosti a významný antioxidant, spomaľuje starnutie a tvorbu vrások. Kremík – pomáha povzbudzovať tvorbu kolagénu a znižuje výskyt vrások. Kyselina hyalurónová – má silné hydratačné účinky, zachováva zdravý a mladistvý vzhľad pleti. Pivovarské kvasnice – vitamíny skupiny B zlepšujú trávenie a prečisťujú tráviaci trakt, čo sa okamžite odrazí aj na kvalite pokožky.

predchádzať ich vzniku? Problém, s ktorým máte starosti, je vnútorný proces, ktorý sa nedá zastaviť vonkajšími vplyvmi. Mílie sú drobné zrnká rohoviny, ktoré sa vyskytujú nad úrovňou kože najmä v hornej časti tváre. Je to zhluk bielkovinových látok, predovšetkým keratínu. Ide skôr o estetický ako o zdravotný problém. Mílie sa odstraňujú v kozmetickom salóne pomocou sterilnej ihly.

16. 3. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 400 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

11 /4534/

HLAS ĽUDU

k U LT Ú R A Z PREMIÉRy knIhy MIRoSLAVA DEMÁkA

Vtipný, ironický, domáci a svetový poslednom čase sme si vďaka niekoľkým prekladateľom zvykV li čítať knihy slovenských autorov aj v srbčine, čo je, pravdaže, chvályhodné, lebo sa tým spôsobom dielo sprístupňuje širšej verejnosti a zároveň sa predstavuje aj jeho prekladateľ. Prezentácia slovenskej knihy (aj) neslovenskému čitateľstvu sa uskutočnila v utorok 5. marca v Mestskej knižnici v novom Sade, keď bola predstavená zbierka poviedok Jedna smrt u Beogradu autora Miroslava Demáka. kniha vyšla v edícii Preklady Mestskej knižnice v novom Sade a spolu s autorom ju preložila Zdenka Valentová-Belićová. Výber poviedok urobil autor a podľa slov Valentovej-Belićovej v zbierke dominuje titulná poviedka Jedna smrt u Beogradu, ktorú autor napísal iba pred niekoľkými týždňami, a ktorá je zverejnená iba v srbskom vydaní. Zbierka pozostáva z dvoch častí, nazvaných podľa autorových predošlých vydaní – Švedske kućice (Švédske domky) a Kraljevstvo će pripasti onome koji se vrati (Kráľom bude ten, ktorý sa vráti). Ako posledná zaradená poviedka, ktorá uzatvára tieto dva celky, je po-

Zaujímavá tematika si určite nájde cestu (aj) k neslovenským čitateľom viedka Bibulus iz Smirne (Bibulus zo Smirny), ktorá bola uverejnená v novom živote. Prítomným sa na večierku prihovoril aj Martin Prebudila, ktorý Demákovu knihu prirovnal k starej ošúchanej taške cestujúceho, ktorá je plná kvalitných rozprávok. Podľa neho poviedky sa rovnako dobre čítajú aj v slovenčine, aj v srbčine a istotne by sa dobre čítali aj v iných jazykoch, lebo jeho poviedky hovoria a hľadajú vysvetlenie na otázky ľudskej existencie.

Pravdaže, o knihe sa zmienil aj autor: „konečne som mal možnosť urobiť výber taký, aký ja chcem a urobil som pomerne prísny výber. kniha bola obsahovo menšia ako teraz. nebol som spokojný, a preto som preložil aj poviedku Bibulus zo Smirny, ktorá nebola knižne vydaná, a napísal som aj novú poviedku. Výber bol z mojich dvoch knižiek Švédske domky a Kráľom bude ten, ktorý sa vráti, aj z časopisecky publikovaných poviedok. Trochu som ich poprehadzoval, aby to malo nejakú inú logiku, lebo keď človek píše knihu, ne-

vedome napíše ďalšiu a odrazu zistí, že nejaká poviedka z tej druhej knihy viac patrí do prvej, či už tematicky alebo časovo,“ povedal M. Demák. Titulná poviedka Smrť v Belehrade hovorí o smrti tureckého dôstojníka, ktorý utrpel porážku pri Viedni, a preto musel umrieť obradnou smrťou. na otázku, prečo ho zaujala práve táto tematika, M. Demák povedal: „Za jednu z vôbec najdôležitejších udalostí v novodobých dejinách považujem posledné obliehanie Viedne v roku 1683. To je najsevernejší bod, pokiaľ Turci prišli. A keď tam definitívne prehrali, vtedy sa začali vytvárať podmienky na to, aby sme my prišli na Dolnú zem. nebyť toho, ani Slováci, ani Rusíni, či nemci by sa nesťahovali na Dolnú zem,“ uzavrel Demák. na premiére nechýbal ani krst knihy. krstným otcom sa stal riaditeľ Mestskej knižnice v novom Sade Dragan kojić, ktorý netajil svoje nadšenie zo spolupráce medzi knižnicou a spisovateľom. Prečo čítať tvorbu Miroslava Demáka? Uvedieme iba niekoľko dôvodov Z. Valentovej-Belićovej. Preto, že je vtipný, ironický, hravý, jeho tvorba obsahuje sofistikovaný intelektuálny humor a pozbavená je nadbytočných slov, je originálny, domáci, svetový... J. Pániková

ženská spevácka skupina Spolku petrovských žien, ako i do tradičného kroja vyparádené speváčky Silvia Grňová, Milina o monograficČastvenová, Andrea kom spracovaLačoková, Vladimíra ní činnosti aktiviSabová a Jarmila kostiek kovačického lárová, všetky za harŽenského spolku aj monikového spriepetrovské spolkárvodu Zdenka Maky sa môžu pokovníka. o kvalitný chváliť rovnakým prednes úryvkov z počinom. Totiž Spoknihy sa postarali Milok petrovských luška Anušiakovážien aj predvlani, aj Dr. Jarmila Hodoličová Majerová, nataša Ryvlani jubiloval – na premiéru bárová a hana Majerová. ženy si najprv priknihy Čarovná Úvodom večierka v mene organipomenuli 90. výroniť v ruke ženy zátora a vydavateľa knihy prítomných čie založenia prvé- Katarína Melegová-Melichová prvé výtlačky knihy Čarovná niť vo vydaní Mati- privítala autorka knihy k. Melegováho ženského spolku v ruke ženy odovzdala bývalým predsedníčkam SPŽ v Petrovci ce slovenskej v Melichová a v závere premiéry knihy v Petrovci a o rok neskoršie aj 10. výročie obnovenej grafickému rázu svojimi príspevka- Srbsku do veľkej siene Zhromažde- sa prihovorili aj predseda Báčskopečinnosti. Jedným z cieľov týchto mi dopomohli aj Viera Benková, nia obce Báčsky Petrovec –akoby trovskej obce Pavel Marčok a predosláv bolo zachytiť svedectvo o čin- Anna Dudášová, Mária Gašparovs- príspevok k Medzinárodnému dňu sedníčka Asociácie slovenských spolnosti SPŽ v tvare publikácie. napo- ká a Anna hansmanová. V tejto kni- žien – v sobotu 9. marca sa zhro- kov žien Viera Miškovicová. Súčasná kon sa im to za pomoci matičiarok he zachytili všetky aspekty činnos- maždilo početné obecenstvo nie- predsedníčka SPŽ katarína Arňašová aj podarilo. Spoločne združili sily a ti združených žien v Petrovci od 20. len z Petrovca, ale aj z viacerých sa kyticou kvetov poďakovala autovýsledok toho je kniha Čarovná niť rokov minulého storočia a slovom i osád z celej Vojvodiny. Svoj pohľad na rke, ako i všetkým, ktorí sa podieľali v ruke ženy, ktorú podpísala jedna z fotografiou vykreslili nielen výšiv- knihu vrhla a o nedostatočne pre- pri vzniku knihy. Česť zalistovať si z prautoriek a zostavovateľka katarína kárske zručnosti žien, ale aj ich za- skúmanej oblasti ženského aktivizmu vých výtlačkov knihy, okrem autoriek, Melegová-Melichová. Podstatnú pojenie sa do celkových spoločen- hovorila Dr. Jarmila hodoličová. o hu- mali i bývalé predsedníčky združení časť príspevkov do knihy napísala i ských a kultúrnych dianí v Petrovci dobné body vo viac ako poldruha- petrovských žien. hodinovom večierku sa postarali J. Čiep Jarmila Pálenkášová a k jej mono- a u Slovákov vo Vojvodine.

PREMIÉRA knIhy o SPoLkU PETRoVSkÝCh ŽIEn

V ruke ženy nielen čarovná niť P

16. 3. 2013

11 /4534/

hLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PAZOVSKÍ DIVADELNÍCI

Na umeleckom zájazde Č lenovia SD VHV Stará Pazova – SKUS hrdinu Janka Čmelíka s divadelným predstavením A. P. Čechova Krčma na hlavnej hradskej v réžii Miroslava Benku pobudli v dňoch 1. až 4. marca na Slovensku. Vystúpili na festivale Divadelné fašiangy 2013 (19. január – 24. marec). Ináč s hostiteľmi tohto festivalu sa staropazovskí divadelníci stretli na festivale v Sarvaši, v Maďarsku, a už tam ich pozvali k nim na festival, lebo boli údajne oduševnení ich divadelnou hrou. Podľa slov Alexandra Baka, herca v tomto divadelnom súbore, SD VHV Stará Pazova doteraz nikdy nevystu-

povalo ani v Poprade, ani v Levoči. Počas umeleckého zájazdu na Slovensku, ktorý financovala Obec Stará Pazova, pazovskí divadelníci s Krčmou na hlavnej hradskej najprv vystúpili v piatok 1. marca v Levoči v tamojšom Mestskom divadle, a potom 3. marca v Poprade. Zohraný pazovský súbor príjemne zapôsobil na tamojšie obecenstvo. V sobotu 2. marca súbor absolvoval krásny výlet na kopec Hrebienok vo Vysokých Tatrách. – S členmi Divadla Commedia, ktoré tohto roku oslavuje 45. výročie založenia, sme sa dohodli, že počas

Divadelný súbor na Slovensku

ich zájazdu v Srbsku – prídu na 19. festival DIDA v Pivnici – zavítajú s divadlom i k nám do Pazovy, a to vo štvrtok 28. marca. Verím, že naša

spolupráca bude pokračovať aj naďalej na obojstranné potešenie, – povedal nám A. Bako. a. lš.

NA MARGO DIVADELNÝCH OSLÁV V STAREJ PAZOVE

nedostatok obecenstva. Avšak počas všetkých štyroch dní osláv v sále boli početní milovníci divadla, čo nás ako organizátorov nesmierne potešilo,“ prízvukovaa ustanovizne v meste a ako la pani predsedníčka. uviedla spolubesedníčka, veľký Slovom, oslavy vrátili obecenpríspevok dali najmä žiaci – distvo do sály a potvrdila to aj Zuvadelníci Základnej školy hrdizanská zábava, ktorá bola prvým nu Janka Čmelíka so svojimi programom po týchto divadelprofesorkami. „Práve naši mláných oslavách. dežníci, ktorí usilovne pracujú Stará Pazova sa stáva slovenv ktorejkoľvek programovej forským divadelným centrom. Toho me spolku, radi chodievajú na programy a teda je z nich ak- Anna Lepšanovićová počas času sa v tomto spolku nacvičujú dve nové divadelné predstavetívne obecenstvo v divadelnej príhovoru na slávnostnej akadémii usporiadanej nia: choreodráma Babylon, ďalší sále. Teší ma, že svojou prív ústredný deň osláv autorský projekt Miroslava Kožíka, tomnosťou podporujú všetky – 2. februára a predstavenie Drahá pani profekultúrne diania,“ podčiarkla pani Lepšanovićová. „V uplynulom období sme sorka autorky Ľudmily Rozumovskej v réžii Aničmali svojrázny problém a myslím si, že to nebo- ky Balážovej. A. Lš. lo iba u nás, ale aj v ostaných prostrediach: bol to

Vrátili obecenstvo do sály Z

ačiatkom februára boli v Starej Pazove veľké štvordňové oslavy 110. výročia slovenského divadelníctva. Organizátormi osláv boli SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV Stará Pazova. „S celkovým priebehom osláv a organizáciou sme veľmi spokojní, aj s návštevou hostí, obecenstva,“ povedala Anna Lepšanovićová, predsedníčka slovenského spolku v Pazove, a dodala:„My v spolku a verím, že i všetci Staropazovčania sú hrdí na to, že na oslavách sme mali až štyri pazovské divadelné predstavenia v slovenskej reči – tri pre dospelých a jedno detské predstavenie. Všetky divadlá – Dni zo snov Einsteinovcov, Krčma na hlavnej hradskej, Neresti ľudstva a Rozprávka na dobrú noc – patria medzi vrcholné divadelné predstavenia, odmenené početnými uznaniami.“ Do osláv sa zapojili aj všetky slovenské inštitúcie

CHVASTÚŇA ALEBO CHVASTAVÉHO VOJAKA v nedeľu 10. marca zahrali na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci študenti 4. ročníka herectva u profesora Ľuboslava Majeru a Predraga Momčilovića na Akadémii umenia v Novom Sade. Ide o hru starorímskeho dramatika Tita Maccia Plauta v réžii Ľ. Majeru. Dej sa odohráva okolo bohatého, chvastavého, ale v podstate hlúpeho vojaka, ktorý odviedol Pleusiklovi dievča a nasilu si ho odviezol z Atén do Efezu. Pleusiklos so sluhom sa predsa nevzdávajú, vojaka oklamú a dievča oslobodia. Majera nás už odskôr zvykol, že dvojtisícročný rukopis celkom inovoval a k tomu hru umiestnil do balkánskych reálií. V hre možno sledovať znamenité charakteristiky osôb, živý a svieži dialóg, vtipy a množstvo komických situácií a reč prifarbenú národným koloritom. Hrali: Uglješa Spasojević, Milan Novaković, Nikola Šurbanović, Una Đeloševićová, Uroš Mladenović, Vladimir Maksimović, Kristina Jevtovićová, Aleksandra Pejićová, Aleksandra Beloševićová, Nikola Spasić a Tatjana Matešová. J. Č-p

ŠÍDSKEMU OBECENSTVU sa v sobotu 9. marca v sieni Slovenského domu predstavili mladí divadelníci ZŠ Jána Kollára zo Selenče, a to divadelnou hrou Kráľovský festival. Réžiu mala na starosti Anna Koleková za pomoci Terezy Trusinovej a Daniely Báďonskej. Mladí herci zverené úlohy podali presvedčivo a aj vďaka krásnym kostýmom na divákov zapôsobili a zaslúžili si veľký potlesk. St. S. 16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Dni Janka Čemana Festival DIDA 2013 Pivnica 22. – 31. marca

PROGRAM PRVÝ VÍKEND Piatok 22. marca 18.00 Vítanie jari s knihou Predstavovanie knižnej produkcie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a premiéra kníh pivnických rodákov Víťazoslava Hronca Viacrukosť poézie a Jána Salčáka To čo sa vo mne o mňa chvie (Klub poľnohospodárov v Pivnici) 20.00 Otvorenie festivalu DIDA 2013 OD Janka Čemana, Pivnica Doktorom proti svojej vôli Autor: Jean Baptiste Poquelin-Moliére Réžia: Ján Kmeťko

Pohreb Autor: Ivan Holub Réžia: Alexander Bako 20.00 Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Divadelná sekcia Láska alebo niečo iné... Autor: Jano Hrubík Réžia: Rastislav Zorňan

Sobota 23. marca DRUHÝ VÍKEND 18.00 Slovenské divadlo Vertigo pri CSS Štvrtok 28. marca Maďarská republika 16.00 ZŠ Savu Šumanovića Naša mamička a SKOS Erdevík Autor: Vladimír Hurban Traja umelci a drak Samuel Vladimírov Autori: Miroslav Demák Réžia: Bibiana Budaiová a Milan Materák 20.00 Padinské ochotnícke Réžia: Ruženka Ďuríková divadlo Nová scéna a Soňa Sládeková a DK Michala Babinku, Padina 18.00 MOMS Báčska Palanka Zoznamka Život je čudo Autor: Adriana Krúpová Autorka a réžia: Elena Réžia: Janko Hološ Hložanová 20.00 Divadlo VHV Petrovec, Nedeľa 24. marca Báčsky Petrovec 16.00 OD Michala Benku-Úču pri Negativisti KUS Štefánik v Laliti Autor: Roman Olekšák Tango miliardo Réžia: Ivan Hansman Autor: Jano Hrubík Jesenský Réžia: kolektívna 18.00 Kultúrno-umelecké Piatok 29. marca stredisko Zvolen, Kulpín 16.00 ZŠ Julija Benešića, Ilok,

Chorvátska republika Fruškohorský poklad Autor a réžia: Vlatko Miksád 18.00 SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Slovenské divadlo VHV Stará Pazova Babylon Autor a réžia: Miroslav Kožík 20.00 Divadlo Commedia Poprad, Slovenská republika Neprebudený Autor: Martin Kukučín / Vlado Benko Réžia: Vlado Benko Laureát festivalu Palárikova Raková, Čadca 2012 Sobota 30. marca 20.00 Divadelný súbor Daxner Tisovec, Slovenská republika Záveje Autor: Vladimír Hurban Vladimírov Réžia: Marián Lacko Nedeľa 31. marca 19.30 Vyhodnotenie a zatvorenie festivalu DIDA 2013 Hosťujúce predstavenie: Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Helverova noc Autor: Ingmar Villqist Réžia: Richard Sanitra

DIVADLO V ILOKU

Fruškohorský poklad – autorský projekt T

radičná decembrová premiéra v Iloku sa opäť nekonala a taktiež tradičná „Hromnicová“ sa trošku omeškala. Podstatne menej ako prítomný text o divadelnom predstavení Fruškohorský poklad, ktoré ilockí divadelní ochotníci premiérovo zahrali 9. februára a my sme v predchádzajúci večer boli v Slovenskom dome pri generálnej skúške. Autor predlohy Vlatko Miksád je zároveň i režisérom hry v desiatich obrazoch. O čo v nej ide? Deťom sa do rúk dostala záhadná trubica. S cieľom riešiť tajomstvo neznámych znakov (písma, či kresieb) na nej, urobia si výlet do neďalekého Hlbokého potoka. V starej jaskyni, respektíve pivnici dochádza k rozuzleniu. Z plastových vriec, ktoré sa ocitli pred nimi, vytiahnu staré zvitky. Obsahujú vedecké poznatky, respektíve vedomosti. Práve keď uvažujú o tom, či nájdený poklad speňažia, alebo ho zanesú do múzea, texty navidomo16. 3. 2013

11 /4534/

Protagonisti divadelnej hry Fruškohorský poklad po generálke 8. februára

či zázračne zmiznú. Hra, ktorá v druhom pláne naznačuje vzťahy medzi dievčatami a chlapcami vo veku puberty, akoby chcela odkázať, že krása je prv v hľadaní, než vo vychutnávaní nájdeného. Domnievame sa, že herci – žiaci z Iloka, ale aj dve žiačky z Radoša (!), doteraz úspešne popracovali na zrozumiteľnosti prednesu replík a

HLAS ĽUDU

stlmení teatrálnosti v záujme prirodzenejšieho zapôsobenia na divákov. Povšimli sme si, že jazyk postáv je síce súčasný, svieži, primeraný mladistvým, avšak predloha prahne po kvalitnej jazykovej úprave, t. j. odstránení slov a syntagiem, ktoré nie sú v súlade s normami spisovnej slovenčiny („Nesmieš, lebo ťa poviem mame.“; „Musím si chrbát

oddýchnuť.“; Pol šiesta.“...). Tak sa nám javilo, že početné digresie v dialógoch spomaľujú tempo príbehu, ktorý inak výstižne podčiarkla autorská hudba a zvuk Ivana Šandora, ako i fotozábery fruškohorských krás na videobeame. Dvanásťčlenný herecký kolektív tvoria: Vladimír Mučaji (stvárnil postavu Vlatka), Martina Menďanová (Kristián), Sandra Cinkotská (Sandra), Dajana Ćešková (Dajana), Bojana Bošnjaková (Kristína), Estera Čiefová (Estera), Gabrijela Ristićová (Gabriela), Štefan Čelovský, Daniel Kaňa, Sanja Kozová, Kristína Markušová, Marija Papová (ako Tiene). V početnej logistickej skupine sú: Kristína Hrubíková (navrhla scénu), Anna Šandorová Miksádová (obsluhovala projektor, vypracovala plagát a afiš), Mário Miksád (svetlo) a iní. Katarína Hitzingerová sa postarala o dramaturgickú výpomoc. Juraj Bartoš

K U LT Ú R A ZIMA S KNIHOU V NOVOM SADE, STAREJ PAZOVE A V PADINE

Ďalšie putovanie slovenských vojvodinských kníh m

iestny odbor Matice slovenskej Nový Sad usporiadal svoje ďalšie tradičné mesačné podujatie. Do marcového stretnutia matičiari si zaradili akciu Zima s knihou a hosťami večierka boli predstavitelia Slovenského vydavateľského centra (SVC) a spisovateľ Ján Salčák. O minuloročnej knižnej produkcii SVC, edíciách a plánoch na tento rok hovorili Vladimír Valentík a Víťazoslav Hronec. Napriek hospodársky nepriaznivým podmienkam a vďaka podpore Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ich vlastným prostriedkom, produkcia SVC bola podľa V. Valentíka jemne nadštandardná.

Na večierku bola osobitne predstavená kniha To čo sa vo mne o mňa chvie autora Jána Salčáka. Hronec ju pomenoval vyslovene postmodernou knihou, ktorá vznikla autorovým výberom jednotlivých veršov iných básnikov. Salčák ich za-

Škoda, že precítené čítanie veršov nemožno preniesť na papier

Vždy populárny Báči Pišta ze sálaša v prednese Rastislava Zorňana

radil do takých pozícií, že z toho materiálu urobil svoje vlastné verše. Opravdivú mozaiku veršov, ktorá vzbudí city u každého čitateľa. Dobrý znalec slovenskej vojvodinskej poézie v tejto poéme ľahko rozozná verše Michala Babinku, Víťazoslava Hronca, Jána Labátha,

Ladislava Čániho... Verše z tohto majstrovsky skĺbeného diela mali možnosť vypočuť si aj prítomní, a to vďaka precítenému čítaniu samého autora, pokým dramatickú tvorbu Jána Salčáka priblížil Rastislav Zorňan. J. Pániková

Z roka na rok väčší záujem

V spolupRáci so sloVenským VydaVateľským centRom V Báčskom petRoVci a Výborom pre kultúru NRSNM v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v pondelok 11. marca v rámci akcie Zima s knihou usporiadali premiéru kníh dvoch tamojších autorov. O básnickom knižnom debute Anny Balážovej Oči v piesku a románe Martina Prebudilu No tak, usmej sa hovorili Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, a Víťazoslav Hronec, redaktor knižných vydaní. A. Balážová sa na pondelkovom večierku nezúčastnila, no ako bolo počuť, jej básne sú osviežením v našej poézii. Svoju expresívnu poéziu uverejňovala v časopise Nový život a pracuje ako učiteľka telesnej výchovy v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Kniha Oči v piesku je ilustrovaná maľbami akademickej maliarky Miry Brtkovej zo Starej Pazovy. Román No tak, usmej sa Martina Prebudilu, známeho novinára, básnika a spisovateľa, zo srbčiny do slovenčiny preložil Ladislav Čani. Román po srbsky Ma daj, nasmeši se vyšiel v roku 2007 v novosadskom vydavateľstve Prometej a na sklonku minulého roku po slovensky aj v SVC. Na tomto podujatí v Pazove Valentík a Hronec predstavili aj minuloročné vydania tohto vydavateľstva. Hostí v knižnici privítala a program moderovala Nataša Filipová, úradujúca riaditeľka knižnice. Na snímke: (zľava) Nataša Filipová, Víťazoslav Hronec, Martin Prebudila a Vladimír Valentík. a. lš.

najmladších padinských čitateľov je na tomto večierku stále viac spešná prezentácia slovenských kníh v rámci podujatia Zima s knihou v organizácii SVC vo štvrtok 7. marca prebiehala i v ZŠ maršala Tita v Padine. V mene spoluorganizátorov podujatia – oddelenia obecnej knižnice v Padine a ZŠ maršala Tita – hostí privítal riaditeľ školy Ladislav Petrovič. Večierok moderoval profesor Ondrej Kotváš. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil všetky publikácie z vlaňajšej produkcie a zmienil sa i o plánoch v bežnom roku. Spisovateľ a redaktor knižných vydaní Víťazoslav Hronec viac hovoril o význame autorských výtlačkov a o vydaniach v minulom roku. Aj táto akcia Zima s knihou v padinskej knižnici bola nielen príležitosťou na zoznámenie sa s najnovšou knižnou

produkciou SVC, ale aj na kúpenie týchto kníh. Vlastnou literárnou tvorbou a úryvkami z diel známych slovenských spisovateľov sa návštevníkom prihovorili žiaci padinskej školy: Mário Šimák, Pavel Valenta, Kristína Radovićová, Ján Babuchna, Ľudmila Petrášová a Tijana Hlavčová a vystúpili aj mladé hudobníčky Kristína Radovićová a Marína Halajová. Organizáciu podujatia mali na starosti usilovné knihovníčky oddelenia obecnej knižnice v Padine Eva Taubertová a Zdenka Obšustová, ktorým sa tohto roku podarilo na podujatie prilákať ešte väčší počet milovníkov krásneho slova a literatúry, ako to bolo v minulých rokoch. A. Ch.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Z osláv Medzinárodného dňa žien SELENČA. Predškolská ustanovizeň Kolibri a ZŠ Jána Kollára v Selenči sa aj tohto roku postarali o bohatý a primeraný

tancovalo, hralo na hudobných nástrojoch, nechýbali ani scénky a žarty. Spievalo sa po slovensky, nemecky a anglicky. Predstavil sa aj žiacky chór Zvončeky a žiacky orchester. Do programu boli zapojení aj Rómovia, tak v tancoch, ako i v recitáciách. Potleskom boli odmenení Škôlkari ako mladé dámy a pozorní džentlmeni všetci účastprogram ku Dňu žien. Najprv vo níci. Sieň Domu kultúry bola vyštvrtok 7. marca javisko Domu plnená do posledného miesta, kultúry patrilo škôlkarom, ktorí čo svedčí o veľkom záujme o tancovali, spievali, recitovali. tento program. Moderovali ho Striedali sa tanečníci, tanečnice, žiačky Veronika Šoškićová a Ivonámorníci, trpaslíci, slečinky v na Kášová. klobúkoch, hudobníci a všetci boli zapojení do výstižných a J. Berédi-Ďuky deťom primeraných hier a choreografií. Mamy, staré mamy a blízki súrodenci nešetrili dlane a KULPÍN. V ústrety Dňu žien si odmenili každý výstup svojich škôlkari staršej skupiny celodennajmladších a najmilších členov ného pobytu v kulpínskom od-

niekoľkokrát počas školského roka. Deti majú z toho nesmiernu radosť, lebo sú to vzácne chvíle, keď sa rodičia takto venujú svojim ratolestiam.

kladným materiálom boli pestrofarebné vrchnáky z plastických fliaš. – Vrchnáky nám priniesli rodiK. Gažová čia detí už skôr, keď sme ich o to poprosili. Doma nám je to odpad a tu v škôlke sa dajú využiť všeliJÁNOŠÍK. Jánošícki škôlkari a jako, o čom sme sa my vychová- žiaci aj tohto roku usporiadali vateľky dozvedeli i na seminá- program pre svoje matky, staré roch. Konkrétne ich využívame mamy a učiteľky. Najmladší účastako ekologický materiál na vý- níci programu zahrali divadielko robu rôznych predmetov, – povedala vedúca vychovávateľka A. Pucovská. Už onedlho na pestrých kartónoch vznikali rôzne tvary: kvety, domčeky, autíčka, a pritom skrášlené rôz- Vinona Dudková, Maja Kotuľačová, Valentína nofarebnými Chrťanová a Alena Halabrínová zapôsobili fixkami. Kaž- spoločným spevom dá zo spoločne vytvorených prác bola pestrá Snežienky. Žiaci pripravili príležia páčivá. A práve preto, že na ich tostné piesne a básne, a to v slovýrobu bol použitý odpadový venčine, srbčine, angličtine, nemmateriál, plánujú ich vo svojej čine, ako i tance. Pekný a bohatý škôlke vystavovať v ekologickom program potešil všetky oslávenkútiku. kyne, ale aj samotných účastníPodobné tvorivé dielne si v kov. kulpínskej škôlke usporadúvajú Z. Halabrínová

Na svoje malé umelecké výtvory boli hrdí tak škôlkari, ako aj ich rodičia, ktorí im v práci pomáhali

rodiny. Na programe, ktorý moderovali vychovávateľky Blanka Bujzášová a Taňa Záborská, bola aj riaditeľka Predškolskej ustanovizne Kolibri z Báča Anna Boškićová. Piatok 8. marec patril starším, čiže žiakom základnej školy. Aj ich program bol atraktívny a zaujímavý: spievalo sa, recitovalo, 16. 3. 2013

11 /4534/

delení Predškolskej ustanovizne Včielka so svojimi vychovávateľkami Katarínou Kolárovou a Alexandrou Pucovskou medzi seba pozvali rodičov a usporiadali spoločnú kreatívnu dielňu. Deti boli šťastné, že majú pri sebe v škôlke maminku, starkú alebo tetku a po peknej hre sa dali všetci do kreatívnej práce. Zá-

HLAS ĽUDU

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 15. OKTÓBRA V PIVNICI sa realizuje projekt Čo dokáže pekné slovo, do ktorého boli zapojení siedmaci a ôsmaci. Po prvej časti uskutočnenej 18. februára čoskoro nasledovala aj druhá časť, ktorá prebiehala v školskej knižnici v piatok 8. marca. Na snímke profesorky triednej výučby Zuzany Valentíkovej sú siedmaci s autorom Jánom Salčákom a profesorkou slovenčiny Vierou Papovou. J. Ferková

K U LT Ú R A AKO SA V SRBČINE PÍŠE VZDELÁVANIE

Podľa vzoru moderná gramotnosť ýchodiskom verejnej debaty pomenovanej dosť neúplným alebo aj intrigujúcim konštatovaním z nadtitulku malo byť poskytnutie odpovedí, pokiaľ sme sa dostali v realizovaní vzdelávacích politík z aspektu Stratégie vzdelávania do roku 2020. Preto sa v belehradskom mediálnom stredisku na sklonku februára stretli nielen usporiadatelia z organizácie Balkánskej výskumnej siete (BIRN), ale i predstavitelia Ministerstva osvety, Strediska pre vzdelávacie politiky, pár autorov spomínanej stratégie a celý rad zainteresovaných subjektov. Vychádzajúc zo známej tézy, že sa vklady do vzdelávania a vedy viacnásobne vracajú, štátny tajomník Ministerstva osvety Dr. Radivoje Mitrović budúcnosť predovšetkým objavuje v informatickej gramotnosti. Preto sa ministerstvo angažuje na tom, aby každý učiteľ a prednášateľ mal prenosný počítač, čo, vzhľadom na finančnú náročnosť, možno zrea-

Z verejnej debaty o našom školstve

lizovať spoluprácou s informačnotechnologickými spoločnosťami, ktoré súvisia so vzdelávaním. Ďalšou fázou má byť projekt informatickej gramotnosti všetkých žiakov, tiež plne opodstatnený. Mnohí, ktorí sledujú zahraničnoobchodné trendy, si nie tak dávno mohli všimnúť, že naše príjmy z exportu softvéru prevýšili tie z exportu malín. Znamená to, vraví Mitrović, že vedomosti tohto dru-

hu majú cenu zlata a možno ich bez problémov uplatniť na zahraničnom trhu. Štátny tajomník oznámil, že sa onedlho očakáva schválenie akčného plánu realizácie Stratégie vzdelávania do roku 2020, ktorej základným cieľom je stúpanie počtu vzdelaných ľudí. Uviedol, že je pre rozvážne, múdre štáty vzdelávanie v podmienkach krízy významnou pákou a šancou sa z nej dostať, kým

Knižnici Michala Babinku v Ky- Päťdesiatpercentnú zľavu využilo sáči, ktorá je pobočkou Mestskej 37 dospelých a 69 detí. Rodinné knižnice v Novom Sade, vlani bolo členské zaplatilo 30 členov a 109 sa zapísaných 420 členov. V roku 2011 evidujú ako členovia rodiny. Bezbolo 414 začlenených, čo bol pokles platné členské využilo 27 prvákov a čitateľov vzhľadom na rok 2010, keď ich bolo 460. Ináč v roku 2010 bolo o 30 členov viac ako v roku 2009, v ktorom sa počet členov tiež zvýšil v porovnaní s rokom 2008. S týmito údajmi nakladáme vďaka knihovníčke Alene Uhlárikovej, ktorá začiatkom roka robí súvahu minulého roka a činnosti knižnice. − Najpočetnejšie medzi zapísanými členmi v roku Knihovníčka Alena Uhláriková 2012 boli deti do 14 rokov, a to 204. Žiakov stredných škôl bolo 9 občanov starších od 70 rokov, − ho56, študentov 19, zamestnaných 76 vorí spolubesedníčka. a penzistov 21. Domácich, nezaInformuje, že vlani čitateľom mestnaných a poľnohospodárov okrem kníh boli k dispozícii devätoro bolo 44. Z toho si 59 dospelých a 66 novín a časopisov: Dnevnik, Politikin detí zaplatili plnú sumu členského. zabavnik, Istorija, Praktika, Neven a

v slovenčine Hlas ľudu, Vzlet, Rovina a Nový život. Spomína tiež údaje o kúpených tituloch v minulom roku. Do Knižnice Michala Babinku ich pribudlo 348: v srbskom jazyku pre dospelých 185, pre deti 151 a v slovenčine pre dospelých 10 a pre deti 2. Knižničný fond je toho času okolo 14 000 kníh. − Vlani v miestnostiach knižnice boli dva literárne večierky, dve kreatívne dielne a mimo týchto stretnutí knižnicu navštívili deti z Predškolskej ustanovizne Lienka a zo Základnej školy Ľudovíta Štúra. Keby bol väčší záujem žiakov a občanov o takéto a podobné podujatia, tak by sme ich usporiadali viac, − hovorí knihovníčka Uhláriková a ujasňuje, že sa knižnice prispôsobujú dobe a ich miestnosti slúžia aj na iné účely, nielen na vypožičiavanie kníh. K tomu pripomína, že v tomto roku, keď si pripomínajú jubileum založenia Čítacieho spolku, chystajú rôzne podujatia, čo sa realizuje v priebehu celého roka. Najbližšie to bude v marci, keď hosťom literárneho ve-

Z KYSÁČSKEJ KNIŽNICE

Rok jubilea V

ho iné chápu ako náklady a príležitosť nariekať v očakávaní krajších časov, nechápajúc, že vlak vedecko-technologického a ekonomického rozvoja sa čím rýchlejšie hýbe vpred, bez zastavenia v jednotlivých staniciach. Ako jeden z autorov stratégie, prof. Vlasta Matejić sa nazdáva, že pri skvalitnení vzdelávania nedostatok peňazí nemôže byť výhovorkou, lebo ich nikdy nieto nadostač. Predpokladom dosiahnutia výsledkov je tvrdá práca a smelá vláda, ktorá dokáže čeliť všetkým nátlakom a úzkoprsým záujmov či už jednotlivcov alebo skupín. Vcelku, jedným z prvých záverov debaty je, že sú účinky vzdelávacích politík neúmerné očakávaniam občanov. Je to následok nedostatočnej pozornosti venovanej tejto oblasti, tak včera, ako i dnes, ktorou sa nemajú v prvom rade zaoberať len príslušné ministerstvá a štát, ale všetci: žiaci, študenti, rodičia, lokálne samosprávy, inštitúcie, školy, škôlky, univerzity. Len tak tá páka môže byť aj účinná v boji s krízou. O. Filip

čierka bude slovenský spisovateľ Dušan Šimko, žijúci vo Švajčiarsku. − Členské na rok 2013 je nezmenené – pre deti do 13 rokov je 300 dinárov, pre dospelých 500, kým rodinné členské je 700 dinárov. Šesť- a sedemročné deti a občania starší od 70 rokov majú právo na bezplatné členské. V priebehu roka sú rôzne výhody pri začlenení. Je to 50-percentná zľava, kolektívne začlenenie a podobné. Členské platí rok od dátumu zápisu a platné je vo všetkých pobočkách mestskej knižnice, − informuje spolubesedníčka aj o niektorých praktických záležitostiach. Medzi také patrí snáď aj pracovný čas knižnice, ktorý je v pondelok, stredu a piatok v popoludňajších hodinách a v utorok a vo štvrtok knižnica robí predpoludním. Na záver knihovníčka aj takto pripomenula členom, aby sa zodpovednejšie správali k lehotám vracania vypožičaných kníh. Lebo knihy sa vypožičiavajú na 20 dní a toleruje sa 10-dňové meškanie. To znamená, že knihy môžu byť vypožičané mesiac, a potom ich treba vrátiť do knižnice alebo prísť tú lehotu predĺžiť. E. Š.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MOMS BáČSKy PETROVEC

Za 4 roky až 54 programov etrovskí matičiačáková, Anna Medveri v predchádzaďová, Zuzana Medvejúcom štvorročnom ďová-Koruniaková, Kafunkčnom období tarína Melegová-Meliusporiadali veľký pochová, Jarmila Pálenkáčet programov, čo šová, Mariena Stankourčite prispelo ku vićová-Kriváková a Jarkultúrnemu životu mila Stojimirovićová. Do nielen Petrovca, ale aj Dozornej rady prítomní slovenskej národmatičiari zvolili Katarínu nosti. O priebehu 54 Rašetovú, Marienu Lamatičných progravircovú a Jána Bendu. mov, tradičných konMiestni matičiari niecertov, festivalov, prí- Aj miestneho farára Vladislava Ivičiaka zvolili do VV lenže usporadúvajú proležitostných večier- MOMS Petrovec. Vo svojom príhovore vyjadril nádej, gramy, ale podporujú i kov, prezentácií kníh že odteraz Matica a cirkev budú spoločne nastupovať. humanitárne podujatia, a športových poduiné združenia v Petrovci jatí prítomným na výročnom vo- VV MOMS v ďalšom štvorročnom a inštitúcie. Práve úprimné slová lebnom zhromaždení MOMS Pe- období sa po hlasovaní stali: Mária vďaky bolo počuť na zasadnutí z úst trovec v stredu 6. marca v Dome Andrášiková, Viera Benková, Kve- vedúcich osôb iných petrovských MSS Ľudovíta Mišíka spravodajsky toslava Benková, Samuel Boldocký, združení, cirkvi, lokálnej a miestnej a v skratke hovorila predsedníčka Jaroslav Čiep, Drahotína Dorčová, samosprávy. Zároveň sa aj matiMOMS Katarína Melegová-Meli- Anna Hansmanová, Zdenka Cha- čiari poďakovali všetkým, ktorí chová. Keďže zasadnutie bolo i vo- lupková, Vladislav Ivičiak, Tatiana Kri- akýmkoľvek spôsobom prispeli k lebné, na záver zasadnutia členmi váková-Amidžićová, Katarína Kun- realizácii programov a aktivít, lebo

ŠÍD

bez ich ochoty, obetavosti a podpory by nemohli kvitovať takú bohatú činnosť. Okrem rozličných programov petrovským matičiarom sa podarilo z posledných štyroch ročníkov festivalu vážnej hudby Jarné nôty vydať aj CD-platne a roku 2011 sa podpísali aj ako vydavatelia knihy Dr. Samuela Čelovského Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Skutočnosť, že si vážia snahu a prácu petrovského MOMS, spoluobčania vyjadrujú aj podporou a zaplatením si členského poplatku. Aj v pláne na rok 2013 petrovskí matičiari verejnosti ponúkli bohatú programovú náplň. Zhromaždenie na zasadnutí potvrdilo i návrhy na jednotlivé matičné uznania a ďakovný diplom. Keď ide o zastúpenie MOMS Petrovec v MSS, do Správnej rady matičného ústredia zvolili A. Hansmanovú, do Dozornej rady navrhli J. Čiepa, ako i kandidátov na vedúce posty: za podpredsedu MSS Vladimíra Feketeho a za predsedníčku K. Melegovú-Melichovú. J. Č-p

mek, Vladimír Peška, Michal Rybár, Ondrej Hemela, Darko Mravík, Danko Čipkár, Dejan Manojlović a Samuel Zorjan. via novej správy prisľúbiDo Dozornej rady zvolili Šteli, že vynaložia maximum fana Kolára, Branislava Kopúsilia, aby jubileum bolo čoka a Pavla Tancika. Po tejto oslávené tak, ako si zaschôdzi nová správa spolku slúži. mala konštitutívne zasadnutie, Na konci zhromažde- Štefan Farkaš, nový kde za predsedu zvolili Štenie zvolilo novú jede- predseda spolku fana Farkaša, za podpredsedu násťčlennú Správnu Stanislava Dierčana a za taradu v zložení: Stanislav Dierčan, Vla- jomníka Samuela Zorjana. dimír Čáni, Štefan Farkaš, Vladimír ŠiSt. S.

Nové vedenie SKUS Jednota V nedeľu 3. marca sa v Slovenskom národnom dome v Šíde konalo výročné a valné zhromaždenie SKUS Jednota a len tešiť môže, že sa na ňom zúčastnil veľký počet mládeže. Je to záruka, že práca v spolku má perspektívu. Správu o činnosti folklórnej sekcie v minulom roku podala vedúca Maja Macková a správu o celkovom pôso-

bení spolku v minulom roku predostrel predseda Vladimír Čáni. O finančnom pôsobení spolku sa zmienil tajomník spolku Stanislav Dierčan a pozitívne sa o vlaňajšku zmienil aj predseda Dozornej rady Samuel Zorjan. V diskusii sa prevažne hovorilo o záväzkoch spolku v roku 2013, keď oslavuje 100. výročie založenia. Vedúci folklórnej a divadelnej sekcie, orchestra a neskôr i členo-

KOVAČICA A PADINA. Príležitostné programy v piatok 8. marca v kovačickom Dome kultúry 3. októbra (záber z programu) a v ZŠ maršala Tita v Padine (na snímke) neboli venované iba mamám, starým mamám, tetkám, lebo v obecenstve bolo vidieť aj pekný počet ockov. V Kovačici sa na javisku DK v programe striedali členovia žiackeho zboru vyšších a nižších ročníkov pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st., recitátori, členovia folklórnej a rytmickej skupiny, na hudobných nástrojoch hrali žiaci nižšej hudobnej školy zo Zreňaninu. V padinskej ZŠ tiež žiaci predniesli bohatý príležitostný program, ktorý nacvičili s učiteľkami triednej výučby. Vystúpili členovia školského chóru, orchestra, recitátori a tanečníci rytmickej skupiny. Aj na týchto programoch v Kovačici a v Padine boli siene vyplnené do posledného miesta a oslávenkyne si odniesli domov pekné dojmy a darček k sviatku. A. Chalupová

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Minútka ticha pre zosnulého maliara Martina Markova

ZHROMAŽDENIE MALIAROV – ČLENOV GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA prebiehalo 7. marca v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici. Tohtoročnú výstavu olejomalieb a drevorezieb umelkýň – členiek Galérie insitného umenia v predvečer Dňa žien prvýkrát vystavili mimo obrazárne – v predsieni Relaxu. Úvodom zhromaždenia minútkou ticha (na snímke) vzdali hold nedávno zosnulému kolegovi maliarovi Martinovi Markovovi. O vlaňajšej činnosti významnej inštitúcie vojvodinských Slovákov rozprávali Mária Raspírová, Anna Žolnajová-Barcová, Ján Glózik, Jarmila Ćendićová, Drago Terzić a Ján Pap. Kvety maliarkam, manželkám maliarov, členkám Správnej rady Galérie insitného umenia a kunsthistoričkám odovzdali maliari Pavel Cicka a Štefan Varga. O prívlastok „osada insity“ majú zásluhy už niekoľko generácií neúnavných majstrov štetca a vlani sa Kovačici dostalo ešte jedno ocenenie – zaradená je medzi Top 10 destinácií Srbska, ktoré si treba pozrieť. J. Špringeľ

Z NOVÉHO SADU DO BELEHRADU. Je to tohtoročná púť kvalitnej výstavy Postmoderna vo Vojvodine (1976 – 1990) autorky Svetlany Mladenovovej, ktorá od polovice januára do polovice februára krášlila miestnosti Múzea súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade, aby si ju od 5. marca mohli pozrieť milovníci tohto druhu umenia aj v galérii Pivnica (Podroom) Kultúrneho strediska Belehradu. Vystavené sú početné práce: olejomaľby, inštalácie, fotografie, kresby a sochy viac ako desiatich autorov. Medzi nimi aj tieto tri pochádzajúce z roku 1983, ktorých autorom je Jozef Klátik. O. Filip

– KAŽDÝ ROK V TÝCHTO PRIESTOROCH a v tomto termíne usporadúvame jednu výstavu, ktorá prezentuje časť toho, čo sa deje vo Vojvodine aj v súčasnom umení. Tentoraz si všímame umelecké legáty..., –podčiarkol autor výstavy a výtvarný kritik Savo Stepanov na nedávnej výstave umenia Art Expo prebiehajúcej na rozhraní februára a marca vo vestibule Master strediska Novosadského veľtrhu. Oceňujúc, že ide o hodnotné zbierky, povedal, že na ich základe možno vlastne urobiť akýsi prehľad, alebo aj rozbor tunajších umeleckých trendov, zvlášť tých v 20. storočí. Pozornosť návštevníkov pútali aj práce našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej (na snímke). O. Filip

MARCOVÝ VZLET prináša novú dávku poučných, zábavných a exkluzívnych príspevkov. Na titulnej strane je fotografia z benátskeho karnevalu, o ktorom sa píše aj v osobitnej reportáži, a je tu aj obsiahly príspevok o medzinárodnom festivale komiksu Angoulême & FOFF 2013 vo Francúzsku. Možno si prečítať aj rozhovory s Csabom Szögim, redaktorom mládežníckeho časopisu vojvodinských Maďarov Képes Ifjúság, členmi umeleckého združenia New Point of Culture (zaoberajú sa street-artom) a Želkom Kolárikom-Žexom, vedúcim hudobnej skupiny Marienfeld. Sú tu i texty o filmovom umení (Pí a jeho život, Beyond the Hills), počítačových hrách (Primordia) a punkrockovej hudbe (Green Day). Nechýbajú články o školských časopisoch (staropazovská Oáza, padinská Mladosť), portréty talentovaných mládežníkov, dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha, pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Info-svet, Filotínky, Úrovne občianskej spoločnosti... Čítajte Vzlet! S. L.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PRVÉ STRETNUTIE HLOŽIANSKYCH LITERÁTOV

DIVADELNÁ PREMIÉRA V KOVAČICI

Zárodok nového Gymnazisti s Moliérom tradičného podujatia? evätnásť rokov po usporiadaní prvej kolektívnej výstavy pod názvom Z palety hložianskych výtvarníkov I. (1994) došlo aj k prvému stretnutiu Hložančanov, ktorí sa prejavovali alebo sa – viac spora-

Činčuráková) sa predstavila výberom z jej knižky, ktorá vyšla pred dvoma rokmi (verše a vinš). Juraj Bartoš prečítal krátku prózu a dve básne z jeho knižočky pre deti (z roku 2004). Mária Šulcová (rod. Za-

Herci Gymko teátra v komédii Učené ženy

ovačickí mladí divadelníci, členovia Gymko teátra Gymnázia Mihajla Pupina, tohto roku pre milovníkov divadelného umenia pripravili komédiu Učené ženy od francúzskeho spisovateľa Jeana-Baptistu Poquelina Moliéra (1622 – 1673) v réžii Ivana Kornovića, ktorí v nedeľu 10. marca na jej premiére vyplnili sieň Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. V nových divadelných rolách sa dobre hralo: Želislavovi Kukučkovi, Annamárii Chalupovej, Jelene Kirićovej, Aničke Príbeľovej, Kataríne Kadancovej, Debore Pavelovej, Vlastimírovi Povolnému, Miloslavovi Zlochovi, Darkovi Munťanovi, Ivane Povolnej, Vladimírovi Halajovi a Anne Márii Babincovej. Dramaturgiu a výber hudby mali na starosti Ivan Kornović a Ján Tomáš. Vďaka scénografke Maríne Bírešovej a maskérke Lýdii Zlochovej herci na scéne vyzerali skvele. Pod technickú úpravu podujatia sa podpísali Miluška Veňarská, Ján Toman a Viktor Karkuš. Nezištnú pomoc

Účastníci 1. stretnutia Z pera hložianskych literátov: Hana Pavlovová (zľava), Zuzana Sudická, Alena Pešková, Mária Šulcová, Anna Galambošová, Zuzana Korčoková, Juraj Bartoš, Monika Bažaľová, Zuzana Turóciová, Zuzana Galambošová, Jasminka Činčuráková-Galambošová, Ondrej Zahorec. Foto: Marián Pavlov. dicky než sústavne – vyjadrujú literárne. V pondelok 11. marca 2013 v kaviarni Pod lipami (taktiež v niekdajšej tzv. „Novej škole“) Miestny odbor Matice slovenskej a Spolok žien Slovenka usporiadali literárny večierok pod názvom Z pera hložianskych autorov. Po skončení programu viacerí účastníci poznamenali: „Ako dobre, že sa to stalo, veď sme ani nevedeli, kto všetko píše...“ Po prívete predsedníčky SŽS Viery Miškovicovej báseň Mr. Samuela Feketeho predniesla predsedníčka MOMS Hložany Mária Bartošová-Korčoková, ktorá program aj moderovala. Alena Pešková prečítala výňatky z publicistickej tvorby taktiež zosnulého Andreja Čipkára. Po básňach Zuzany Korčokovej (rod. Zahorcovej) zaspievala skupinka hložianskych prvákov a škôlkarov. Na harmonike ich sprevádzal Rastislav Struhár, spevák, hudobník a textár, ktorý zanôtil pieseň z vlastného repertoára. Zuzanu Galambošovú (rod. Balážovú) verejnosť skôr pozná ako výtvarníčku; teraz ale prečítala výber z vlastných próz a básní. Anna Galambošová (rod. 16. 3. 2013

11 /4534/

horcová) svojimi básňami po čase dala najavo, že veru literárnu flintu predčasne hodila do žita. Poviedku Ondreja Zahorca prečítala jeho manželka Anna Zahorcová a Jasminka Činčuráková-Galambošová predniesla vlastné verše. Hana Pavlovová (rod. Pešková) a Vladimír Sudický pred 10 – 15 rokmi tiež upozornili na literárny talent v časopise Vzlet; žiaľ, predčasne ho pustili dolu vodou. Hana prečítala svoje básne sama a namiesto Vladimíra to urobila jeho mama Zuzana Sudická. Ako posledná vystúpila Zuzana Turóciová (rod. Dudková) s troma žánrovo a tematicky odlišnými prózami. Záverom večierka, na ktorom sa hrobové ticho striedalo s potleskom, Viera Miškovicová vyslovila ideu: „Bolo by dobre, aby podujatie vyrástlo v tradičné a aby po takých dvoch-troch ročníkoch príspevky, ktoré v rámci neho odznejú, vyšli aj knižne.“ Organizátori stretnutia, dodávame, nesporne urobili správny krok. Môžbyť by nasledujúcim mohlo byť založenie neformálneho literárneho krúžku... Juraj Bartoš

HLAS ĽUDU

Pútač divadelného predstavenia

pri príprave divadelného predstavenia poskytla aj profesorka Jarmila Jonášová. Mladí divadelníci zhromaždení v Gymko teátri Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici onedlho zahrajú svoje nové predstavenie Učené ženy aj pred selektorom. A. Chalupová

Spoločnosť BIOTEC Electricity zo Sriemskej Kamenice vypisuje

SÚBEH NA STAVEBNÉHO INŽINIERA, NA PRACOVNÉ MIESTO VEDÚCEHO STAVBY BIOPLYNOVÝCH STANÍC Náplň práce: – dozor, kontrola a riadenie stavebnej činnosti – vykonávanie prác podľa stanoveného harmonogramu Vzdelanie: – inžinier stavebného zamerania Požiadavky: – znalosť slovenského jazyka je

vítaná – nie je podmienkou – vodičský preukaz Osobnostné predpoklady a zručnosti: – schopnosť vykonávať prácu podľa pevne stanovených plánov, – samostatnosť, – zodpovednosť, – flexibilita, – dynamický prístup k práci.

Prihlášku so životopisom zaslať na e-mail: info@biotec.co.rs

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik Ako skloňujeme cudzie priezviská ni skloňovanie cudzích priezvisk sa neobišlo bez nedopatrení. Naoko A také jednoduché veci vedia v praxi zapríčiniť nemalé problémy. Priezviskám – buď talianskym, nemeckým alebo maďarským – končiacim sa na samohlásku „e“: Dante, Goethe, Fekete, Starke... sa v spisovnej slovenčine pri skloňovaní pridávajú zámenné koncovky: „-ho“, „-mu“, „-m“. V príkladoch to vyznie takto: Dante = Dante-ho, Dante-mu, s Dante-m; Goethe = Goethe-ho, Goethe-mu, s Goethe-m; Fekete = Fekete-ho, Fekete-mu, s Fekete-m; Starke = Starke-ho, Starkemu, so Starke-m. Podobne sa skloňujú aj rumunské priezviská Vasile, Dumitrache, pridaním uvedených zámenných koncoviek: Vasile = Vasile-ho, Vasile-mu, s Vasile-m; Dumitrache = Dumitrache-ho, Dumitrache-mu, s Dumitrache-m. Veľa rumunských priezvisk sa končí aj na samohlásku „u“, napríklad: Lupulescu, Radulescu, Dinu, a práve tento typ priezvisk sa často nenáležite skloňuje. V praktických príručkách sa dozvieme, že pri skloňovaní tohto typu rumunských priezvisk to koncové „u“ vy-

padáva. Náležite sa uvedené mená skloňujú takto: Lupulescu = Lupulesc-a, Lupulesc-ovi, s Lupulesc-om; Radulescu = Radulesc-a, Radulescovi, s Radulesc-om; Dinu = Din-a, Din-ovi, s Din-om. V praxi vznikajú problémy aj pri tvorení ženských rumunských priezvisk od uvedeného typu. Tieto sa tvoria tak, že pri pridaní koncovky „-ová“ koncové „u“ – podobne ako pri skloňovaní mužských priezvisk – vypadáva, takže správne to bude takto: Lupulescová (nie Lupulescuová), Radulesc-ová (nie Radulescuová), Din-ová (nie Dinuová). To, čo platí pri skloňovaní rumunských priezvisk zakončených na samohlásku „u“, platí aj pri skloňovaní gréckych a aj albánskych priezvisk končiacich sa na„u“. Tak priezviská Papandreu, Spahehu skloňujeme takto: Papandreu = Papandre-a (nie Papandreua), Papandreovi (nie Papandreuovi), s Papandre-om (nie Papandreuom); Spahehu = Spaheh-a (nie Spahehua), Spaheh-ovi (nie Spahehuovi), so Spaheh-om (nie Spahehuom). ah

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, v Ulici Vuka Karadžića č. 210, v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 210, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. marca 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-97/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, v Ulici Vuka Karadžića č. 210, v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 210, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto

BÁČSKA PALANKA. V nedeľu 17. marca o 18. hodine v Slovenskom dome bude repríza predstavenia Život je čudo. Všetkých záujemcov srdečne víta MOMS Báčska Palanka. E. H. PIVNICA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v zakladaní v sobotu 9. marca v Miestnom spoločenstve v Pivnici usporiadala prvú prednášku z cyklu Čo dokáže pekné slovo Jána Salčáka na tému Energia prvej vety. Spomenutý autor v sobotu 16. marca o 9. hodine v sieni MS bude mať druhú prednášku z tohto cyklu na tému Glutinácia textu v prvom odseku. J. F. NOVÝ SAD. V pondelok 18. marca o 19.30 v sieni Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade divadelná sekcia SKC bude mať premiéru divadelného predstavenia autora Jana Hrubíka Láska alebo niečo iné v dramaturgii a réžii Rastislava Zorňana. J. S.

ŠÍD. Novozvolená správa SKUS Jednota na svojom prvom zasadnutí v stredu 6. marca vymenovala organizačný výbor osláv 100. výročia založenia Slovenského čítacieho spolku v Šíde. Za predsedu tohto výboru zvolili Stanislava Dierčana, za podpredsedu Pavla Turana a za tajomníka Samuela Zorjana. V desaťčlennom výbore sú ešte: Stanislav Stupavský, Olina Kolárová, Zuzana Stupavská, Anna Kovárová, Štefan Farkaš, Blaženka Dierčanová a jeden predstaviteľ lokálnej samosprávy, ktorého zvolí Zhromaždenie obce Šíd. St. S. HLOŽANY. Regionálna súťaž žien v prednese poézie a prózy pre Báčku sa uskutoční v nedeľu 17. marca o 15. hodine v kaviarni Pod lipami. J. B-š BÁČSKY PETROVEC. Dňa 20. marca o 19. hodine Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina vo svojich miestnostiach uskutoční výročné zhromaždenie. Vedenie KUS Petrovská družina

orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, v Ulici Vuka Karadžića č. 210, v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 210, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu Kathrein K742264 po sektore pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Čenej. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Čenej, číslo 1001/13-170 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Čenej je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 28. februára 2013 nás po kratšej a ťažkej chorobe navždy opustil môj manžel a náš otec a dedo

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na otca

Dňa 7. marca uplynulo 5 rokov, čo nás opustil syn, brat a ujček

JANKO PETROVIČ 21. 3. 1973 – 7. 3. 2008 – 2013 z Pivnice

Dr. MIROSLAVA KOPČOKA BENJAMÍN OPAVSKÝ 16. 5. 1929 – 28. 2. 2013 zo Starej Pazovy S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme a na Tvoju dobrotu a šľachetnosť nikdy nezabudneme. Tvoji najmilší

13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca ... je stále pri mne. Nech ho Pán Boh prijme k svojmu stolu. Syn Miroslav

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho milovali. Zarmútení: matka Julka, Samko, brat Miroslav a sestry: Anka, Elenka, Lyduška, Miluška a Julka s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 6. marca 2013 nás opustil môj manžel a náš otec a starký

JÁNA KARMANA 1939 – 2005 – 2013 z Kysáča

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás vykonal, ďakovať a spomínať.

SAMUELOM ANDRÁŠIKOM 22. 3. 1932 – 5. 3. 2013 z Petrovca Na Teba si navždy bude spomínať

Manželka Anna a synovia Ján, Michal a Miloslav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

ONDREJOM DUDÁŠOM 1943 – 2013 z Petrovca

zarmútená manželka

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

rodiny: Bendová,Triašková a Očenášová

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Len večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme. Manželka Zuzana, syn Jaroslav a syn Miroslav s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

SAMUELOM ANDRÁŠIKOM

JURAJOM KRNÁČOM

22. 3. 1932 – 5. 3. 2013 z Petrovca

15. 6. 1944 – 6. 3. 2013 z Petrovca

Na Teba si navždy budú spomínať: S ním sa lúčia

JURAJ KRNÁČ 15. 6. 1944 – 6. 3. 2013 z Petrovca

švagor Maglovský s manželkou, dcérami a ich rodinami Bogunovićovou a Medićovou

Na Teba si vždy budú spomínať: syn Miroslav, nevesta Marienka, vnučka Marínka a vnuk Borisko

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 20. marca 2013 uplynie rok, čo nás opustil manžel, otec, starý otec a pradedo

Dňa 14. marca 2013 uplynulo 10 rokov, čo nie je medzi nami naša

MICHAL VEŇARSKÝ

PhMr. NADA ČÁNIOVÁ

12. 2. 1929 – 20. 3. 2012 – 2013 z Kovačice

rod. Govorčinová 14. 3. 2003 – 14. 3. 2013 z Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

V spomienkach našich navždy žiješ.

manželka Zuzana, syn Michal s manželkou Ankou a rodinou, dcéra Mária Babková s rodinou a dcéra Zuzana Stojková s manželom Bogoljubom a rodinou

Tvoji: Viera Čániová s Karolom a Miroslavou s rodinami, Mária Ožvátová s Pavlom a Danielou s rodinami a Zuzana Šusterová

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 14. marca uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša milovaná

DR. MIROSLAVOVI KOPČOKOVI lekárovi špecialistovi gynekológie a pôrodníctva 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 z Petrovca

PhMr. NADA ČÁNIOVÁ

rod. Govorčinová 1940 – 2003 – 2013 z Petrovca

Jej najmilší

inzercia@hl.rs

a 021/47–20–844

Zosobnenie ľudských cností, stĺp nášho domu, už 10 rokov fyzicky neprítomná, v našich srdciach a myšlienkach je predsa navždy s nami. Chýba nám jej láska, milý úsmev, venovanie, jej rady... A vždy sa vedela prihovoriť – srdcom a ľudskou rečou.

021/47–20–840

Oznamujte v Hlase ľudu

Kolektív Domu zdravia v Báčskom Petrovci

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

ROZLÚČKA

s tetou

BOŽENU ILIĆOVÚ

ELENOU TURČANOVOU

ŠTEVKOVI BENKOVI 1956 – 2013 z Báčskeho Petrovca

rod. Farkašovú 26. 12. 1954 – 16. 3. 2012 – 2013 z Nového Sadu narodenú v Laliti

rod. Forgáčovou 1921 – 2013 z Austrálie rodom z Kulpína

S láskou si na Teba spomínajú

Na Teba si spomienku zachovajú

Navždy zostaneš v našich srdciach. Ujo a teta Ferkovci

rodiny Gažová a Zelenáková

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rodiny: Pucovská, Krásniková, Farkašová, Ratićová a Tanciková

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s kmotrom

Dňa 9. marca 2013 náhle a nečakane nás opustil drahý manžel a otec

ONDREJOM DUDÁŠOM

PAVEL OŽVÁT 14. 11. 1950 – 9. 3. 2013 z Kysáča

1943 – 2013 z Báčskeho Petrovca

ŠTEFAN BENKA 1956 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku si zachovajú

S úctou si na Teba budú spomínať Vladimír a Miroslav s rodinami

kmotrovci Triaškovci a Kopčokovci s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 16. marca 2013 sú tomu 3 roky, čo ma navždy opustil môj drahý otec

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2013 z Vojlovice Tri dlhé roky, apko, mi prešli bez Teba a ešte stále nemôžem veriť, že Ťa nebudem vidieť. Prázdne je všetko bez Teba a mamky odvtedy, čo ste ma navždy opustili. Niet toho dňa, aby som si na Vás nepomyslel. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Zarmútené: manželka a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného manžela, otca a deda

PETRA DUBAIĆA 1953 – 2010 – 2013 zo Zemuna

Dni, mesiace a roky sa minú, ale spomienka na Teba nikdy nepominie, lebo Ty žiješ s nami. Tvoji Nebojša, Nataša a Anna

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 15. marca: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný posledný dokumentárny film Hádanka zo slonoviny. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z poľnohospodárstva – o prípravách poľnohospodárov na jarnú sejbu, o výsadbe cibuľovín a o chove kôz; z kultúry – o novej knihe MOMS Petrovec a Spolku petrovských žien a maškarnom plese v organizácii Múzea Vojvodiny; z osád – o 80-ročnej činnosti Milan Kulík, kysáčskeho Dobrovoľného hasičského spolku. redaktor Vysielania • O 20.45 SPEKTRUM: Hostkou v štúdiu bude pre dedinu, počas Dr. Božena Stepanovová, gynekologička v Dome nahrávania v teréne zdravia Nový Sad. Relácia bude venovaná zdraviu žien, a to jednotlivým obdobiam v živote, počas ktorých sa stávajú zmeny v organizme – od puberty po klimaktérium. Bude sa hovoriť o význame prevenčných vyšetrení a o antikoncepcii.

Pondelok 18. marca: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólistky Rádia Nový Sad; Utorok 19. marca: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 20. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečná hudba zo Slovenska; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 21. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 22. marca: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 17. marca: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej nedeľnej polhodinke bude odvysielaný dokumentárny film Jej Výsosť sedliacka pec. Návod na to, ako si vystavať tú tradičnú sedliacku pec, si naši predkovia priniesli ešte zo starého rodiska pri sťahovaní na Dolnú zem. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU:Vysielanie bude venované prevažne poľnohospodárskym témam z viacerých slovenských prostredí. Ústrednou témou bude príprava roľníkov na jarnú sejbu. Nebudú chýbať užitočné informácie pre poľnohospodárov, ako ani slovenská ľudová hudba. • O 21.00 DOTYKY: Marcové dotyky budú venované životu šídskych Slovákov: 100. výročiu založenia Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota, cirkevnému životu, športu, výučbe slovenského jazyka a divadlu. Hostia v štúdiu budú spolkári, speváci, víťazi festivalu Rozospievaný Sriem. Nebude chýbať pravidelný recept a pripravené sú aj darčeky pre divákov. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza Dotykov bude v pondelok o 4.00 h a o 13.45 h. Zmena programu vyhradená.

SOBOTA 16. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – zo starej zásuvky; NEDEĽA 17. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetová hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – komorná hudba. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – nové vydania zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 19. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – Beethovenove symfónie; STREDA 20. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 17. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Stretnutie maliarov Žienky ako včielky Utorok 19. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Novinky z Oddelenia pre spoločenské činnosti Regionálna súťaž žien v prednese poézie a prózy pre Banát Čo nového v našom spolo- Ivana Miloševićová, novinárka srbskej redakcie RTV OK čenskom živote? Piatok 22. marca 16.00 – zbojník 18.00 Klenotnica Čo nového v našom chotári? Slovenský film: Pacho, hybský

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 15. do 21. marca

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

Nedeľa 17. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

autorka: mesto pri koniec ANNA Dunaji, BIČIA- dedina Báčska ...? modlitby ROVÁ

Ján Selský, ovocinár 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nočný let 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Každý utorok o 20.15: Dokumentárny film: Plač grófa Pálfyho Každý piatok o 18.15: Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber z programu TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

Záber z filmu Jánošík

16. 3. 2013

11 /4534/

Streda 20. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná prvá časť filmu o Jánošíkovi, keďže si v tomto roku pripomíname 300. výročie jeho tragickej smrti. Repríza v nedeľu 24. marca o 7.30 h.

HLAS ĽUDU

vpíšte ÁEO

vpíšte VL

alt

mesto na Slovensku

Španielsko

1. časť tajn.

dodala vpíšte P V

možno, asi

lámaním zbavilo čiern. kolo

m. meno (Daniel)

v poriadku (ang. skr.)

má volebné právo

ad notam

ozdoba na dome

stupňovitý vodopád pripoj lepidlom

mazúrium

trávnatá plocha

druh bodavého hmyzu

vpíšte CH K kýchotalo

röntgen

severoatlantický pakt

vrchná časť obilniny

druhá

otec druh ruského auta

obvod

spojka

auton. pokrajina

argón spojka

úsek cesty rieka v Taliansku

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

2. časť tajn.

klesal dolu

H ĽU LAS DU

20.15 Filmy: Piatok 15. marca – Nerovný súboj Sobota 16. marca – Washingtonský súper Pondelok 18. marca – Ako hrob Utorok 19. marca – Čeľuste 3 Streda 20. marca – Tanec v tieni smrti Štvrtok 21. marca – Stávka na smrť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

V tajničke meno a priezvisko profesora, divadelníka a režiséra narodeného 28. 1. 1928 v Petrovci. Bol profesorom na Petrovskom gymnáziu a od roku 1965 zodpovedným redaktorom v novozaloženom Ústave pre učebnice. Napísal knihu Na Prokrustovom lôžku.

elektrón

hudobnodramatické dielo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 – VODOROVNE: podobral, osebe, ta, poňatie, obžral sa, lai, Oto, U, etik, r, donos, OT, nd, podľa, isto, oa, ekológ, t, opadala, akí, A, OM TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 23. februára 2013 bolo: JÁN BABILON. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MILINA KRAJČÍKOVÁ, Ul. Borisa Kidriča č. 23, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT OLYMPIÁDA POŠTOVÝCH HOLUBOV NITRA 2013

Kovačický klub mal čo ukázať N

itra v januári usporiadala 33. Olympiádu poštových holubov, na ktorej sa stretli holubári z tridsiatich krajín zo štyroch kontinentov sveta. Na toto podujatie odcestovala i delegácia Klubu chovateľov poštových holubov Jedinstvo z Kovačice, v čele s predsedom Emilom Jonášom a členom Aleksandrom Belićom z Idvora. Poštové holuby a šampiónov z celého sveta nadšenci tohto športu mohli obdivovať v dňoch 25. až 27. januára 2013 vo výstavných priestoroch Agrokomplexu v Nitre. Organizáciu celej akcie mal na starosti Slovenský zväz chovateľov poštových holubov, ktorý sa na túto udalosť pripravoval takmer päť rokov. Rozhodnutie o organizovaní olympiády poštových holubov padlo v belgickom Oostende pred šiestimi rokmi.

Kovačické poštové holuby získali mnohé vysoké ocenenia

združuje 56 štátnych federácií. Nasledujúca Delegácia kovačického Jedinstva na Olympiáde olympiáda sa v Nitre: predseda klubu Emil Jonáš a člen bude konať v Aleksandar Belić dňoch 28. januáHistória olympiád poštových hora až 1. februára 2015 v maďarskej lubov siaha do roku 1945 a ten- Budapešti. toraz sa prehliadka po prvý raz koKlub chovateľov poštových honala na Slovensku. Súčasťou olym- lubov Jedinstvo v Kovačici založili piády bolo rokovanie Medziná- v roku 1992 a dnes počíta 11 akrodnej chovateľskej organizácie tívnych členov, ktorí sa môžu popoštových holubov FCI, ktorá chváliť pozoruhodnými výsled-

SKONČILI SA PRÍPRAVY

kami. Medzi nimi je i titul vicemajstra bývalej Juhoslávie v roku 1997 a v novšej dobe klub mal regionálneho majstra v rokoch 2009 až 2012. Členovia Jedinstva už roky spolupracujú s inými združeniami chovateľov poštových holubov z celého Srbska, ako aj zo zahraničia. Kovačické Jedinstvo do roku 1992 fungovalo v rámci Klubu drobnochovateľov Obce Kovačica. Oľa Glóziková-Jonášová

mi Zorzića v 51. min., Jakića v 53., Šibalića v 80. a 82. min. zaslúžene zabezpečili vysoké víťazstvo. Koľko piatkové víťazstvo nad Slovincami potešilo, toľTATRA – SUTJESko nedeľná prehra rozčarovala KA 1 : 5 (1 : 1) asi 100 divákov. Teraz fanúšiDomáci hrali bez kovia a ani tréner Sirar nevešiestich hráčov a v dia, na čom sú a čo môžu očaoslabení nemohli kávať od nedeľňajšieho prúspešne čeliť silnévého zápasu o body so Sirimu členovi Novogom. sadskej oblastnej ligy TATRA: Mucha, Kulík, z B. D. Polja. V prvej Srnka, Peťkovský, Funtík, časti to bolo ešte Zdenko Jambrich (vľavo) v súboji Cvetić, Keleman, Vuković, ako-tak. V 32. min. s útočníkom Sutjesky Badnjar, Kavran, Jambrich, Daneček uvoľnil KaPrivizer, Budík, Baláž, Đavrana, ktorý zblízka vsietil. Zorzić v 40. min. z voľ- ković, Kohút, Paunić. ného kopu vyrovnal. V druhej časti si hostia gólPavel Pálik

Dve päťky v Kysáči TATRA – NK ARNE TABOR 69 5 : 1 (5 : 0) o niekoľkých rokoch v Kysáči znova bol medzinárodný futbalový zápas. Mužstvo NK Arne Tabor 69 z Ľubľany hrá v štvrtej lige Slovinska. V prvej štvrťhodine hostia mali prevahu, aj niekoľko šancí, ktoré nepremenili. Všetko sa zmenilo v 20. min., keď Kavran využil nedorozumenie obrany Ľubľančanov – 1 : 0. Do konca polčasu sa presadili Cvetić dvakrát, Kavran ešte raz a Vuković. V druhom polčase hostia gólom Turnu zjemnili prehru. NK ARNE TABOR 69: Miloš Jagodić, Kovačić, Platiša, Starc, Božičić, Cvetlin, Bančić, Hočevar, Štamperl, Maksimović, Lujić. Striedali: Dražen Jagodić, Justun, Čveurović, Turna, Zver, Kunčić. Zápas veľmi dobre viedol Albert z Kysáča.

NA KOVAČICKÝCH REKREAČNO-ŠPORTOVÝCH HRÁCH V KOLKOCH známe sú aj výsledky v súťažiach jednotlivcov, párov a ulíc. Najúspešnejší pár Paluška – Sucháneková zrazil 256 kolkov. Medzi kolkármi prvé miesto získal Ján Cicka (268), kým v súťaži kolkárok sa víťazkou stala Anna Bírešová (265). V obľúbenej súťaži Ulica proti ulici najúspešnejšia ženská časť Kovačice je Jarmočisko (309) a medzi mužmi Nové námestie (331). V poslednom kole súťaže ženských družstiev prišlo k zmene na prvej priečke. Najúspešnejším sa stala Annamária (14 bodov, 1 979 zrazených kolkov), ktorá predbehla do posledného kola prvú Mix Uvitu (14 b., 1 906 k.). Prvýkrát v dejinách najstaršieho kovačického športu sa výsledky z RŠH mohli pozrieť i na webovej strane Kolkárskeho klubu Slávia Kovačica. Ihneď po kolkárskom bále je v Debeljači naplánovaná súťaž najlepších medzi najlepšími – štyroch najlepších družstiev v oboch konkurenciách, a to na troch kolkárňach – v Kovačici, Debeljači a v Padine. Od pondelka do štvrtka v kovačickej kolkárni a v susednej reštaurácii bolo veľa kolkárov a ich fanúšikov (na snímke). Ján Špringeľ

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SÚBOJ SUSEDOVCOV V KOVAČICI

POSLEDNÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS VO VRBARE

S výsledkom spokojní, s hrou nie

Generálka sa vydarila? MLADOSŤ – SRBOBRAN 2 : 1 (1 : 1) skoro navrátilec do radov „modrých“ Kobilarov identickým spôsobom vyrovnal. Víťazstvo domácim priniesol Zorićov gól v druhom polčase. MLADOSŤ: Fejdi, Milan Latinović, Kobilarov, Novaković, Ardalić, Vrgović, Torbica, Zorić, Pavkov, Trišić, Kokanović. Ešte hrali: Radaković, Fábry, Milovanović, Uzelac,

red jarným začiatkom futbalisti peP trovskej Mladosti

SLÁVIA – SPARTAK 3 : 0 (2 : 0) ýsledok je „V vyšší než bolo naše snaženie,“ vyhlásil po meraní síl so susedmi úprimne a stručne tréner Slávie Zlatko Mršulov. Kovačičania a Debeljačania sú doslova odvekými rivalmi, lebo hrávajú Bez poľavenia proti bývalému klubu: Petar Vukoje medzi sebou (Slávia Kovačica) v šíkoch hostiteľov dal gól z postafutbalové zápasy od roku 1911. Na poslednom prípravnom zápase venia mimo hry. Druhý gól padol po pred začiatkom jarnej časti majstro- výbornej strele domáceho stredovstiev diváci z oboch mestečiek ne- poliara, loptu sa podarilo brankáropocítili rozdiel v stupni súťaže. Spartak, vi Spartaka vyraziť do malého štvorčlen Druhej juhobanátskej ligy – sku- ca, ale iba do strelca Ninića. Presilu s hráčom viac Debeljača pina západ, hral po rýchlych úvodných góloch Slávie rovnoprávny futbal s čle- nevedela využiť. Účastník troch sezón v Srbskej lige – skupina Vojvonom Prvej juhobanátskej ligy. V jednotlivých častiach hry mala dina (2007 – 2010) navyše prijal aj Debeljača aj územnú prevahu v stre- tretí gól. Takmer z hranice pokutode ihriska. Najnebezpečnejším hrá- vého územia Nestorovski v 78. min. čom hostí bol Vladul. Po jednom zá- volejom vypálil loptu do brány a vsiekroku nad ním S. Dudáš videl žltú til najkrajší gól. SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Ďurkovkartu, jeho brat Vlastislav nesúhlasil s takým rozhodnutím a dostal čer- ský, Vukoje, Nestorovski, Válovenú kartu. Viac ako polhodinu vec, Vl. Dudáš, Stojanović, Vučetić, vzdorovali slávisti susedom s futba- St. Dudáš, Ninić. V druhom polčase hrali ešte Andrić, Jovanović, Milistom menej na trávniku. Útočník Ninić vsietil góly v 5. a 10. hálek, Durgala, Širka. V prvom jarnom kole domáca minúte. Rozhodca Krstović nemal svojich pomocníkov na tomto zá- Slávia sa stretne s BAK-om z Belej pase. Pri prvom góle protestovala la- Crkvy. Ján Špringeľ vička Spartaka, podľa ktorej nováčik

uplynulú sobotu vo Vrbare zohrali prípravný zápas s celkom Srbobranu, ktorý je tiež členom Vojvodinskej ligy – západná skupina. Tréner Vlado Karakaš ešte experimentoval, lebo sú niektorí hráči zranení (Ru- Návrat s gólom: Miloš par, Milovanović, Tri- Kobilarov (Mladosť šić, Zorić, Sladojević a Petrovec) mladý Stojiljković, ktorý takmer ani nehral). V Mla- Zbućnović. V uplynulých dvoch týždňoch dosti je hodne nových hráčov, celok je vynovený, ale... Skúsení útočníci Mladosť zohrala tieto zápasy: s paKokanović a Milan Latinović budú lanskou Bačkou 2 : 0, s novosadskou hrať len v prvých dvoch kolách, Slavijou 4 : 0, so stepanovićovským lebo potom odchádzajú do Švéds- Omladincom 5 : 2, s Jedinstvom z ka, resp. Švajčiarska. Tréner Karakaš Rumenky 4 : 1 a prehrala od Veterhovorí, že je spokojný s prípravami, niku 1 : 2. Jarný rozbeh majstrovstiev bude v pracovalo sa hodne a mužstvo zohralo osem prípravných zápasov. nedeľu 17. marca vo Vrbare s HajduZápas so Srbobranom mal slušnú kom z Bešky. Minulú jeseň Beščania úroveň. Hostia sa na začiatku pek- porazili „modrých“ 3 : 0. Samuel Medveď nou hlavičkou ujali vedenia, ale čo-

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Úspech a neúspech ráči petrovského STK Mladosť v posledných dvoch kolách zaH znamenali jednu výhru a jednu prehru. Najprv zdolali doma STK Spartak z Debeljače 4 : 0, a potom na ťažkom hosťovaní v Novej Crnji so silným celkom STK Roham utrpeli prehru 2 : 4. Skúsené domáce mužstvo v čele

s fanatickým Cvetkovićom nemuselo zdolať Petrovčanov. No však rozhodol akurát súboj medzi týmto hráčom a Miroslavom Lomenom. Hoci Cvetković zvíťazil 3 : 0 (11 : 9, 12 : 10, 11 : 9), v každom sete Lomen takmer do poslednej chvíle viedol. Sm

málokomu podarilo prejsť s loptou. Známka je vydaná pri príležitosti deň. Reprezentoval 62-krát, historického dal jeden gól (1958 – 1967). futbalového Účastníkom MS bol i v roku stretnutia An1958. Pred 50 rokmi (1963) v glicko – FIFA, mužstve sveta vo Wembley kde bol Popluzohral zápas s Anglickom. V ro- Slovenský futbalista storočia Ján Popluhár na poštovej hár nominovakoch 1964 a 1965 hral v muž- známke ný ako najlepší stve Európy. Česko-slovenský stredný obranpohár získal trikrát (1962, 1963 a Svetovú cenu za fair-play dostal v ca na svete v tom čase,“ zaspomínal 1968). Bol najlepším futbalistom roku 1967. si na jedného z najlepších sloven„Na Popluhára sa pamätám ešte ských hráčov Ing. František Hanuliak, ČSSR roku 1965. V lige zohral 306 stretnutí, vsietil 23 gólov. Po ukon- z detských čias, keď som s otcom a horlivý zberateľ poštových známok čení aktívnej športovej činnosti bol bratom chodil na ligové zápasy z bratislavskej Rače. trénerom. V roku 2000 ho vyhlásili Slovana Bratislava. Bol veľmi dobrý za futbalistu storočia na Slovensku. stredový obranca, cez ktorého sa Ján Špringeľ

NA NAJČERSTVEJŠEJ SLOVENSKEJ POŠTOVEJ ZNÁMKE

Legenda Ján Popluhár a najčerstvejšej poštovej známke na Slovensku je legendárny N futbalista Ján Popluhár (12. september 1935 Čeklís, dnes Bernolákovo – 6. marec 2011 Bratislava). Populárny Bimbo bol vicemajstrom sveta 1962 v Chile, keď ČSSR prehrala vo finále s Brazíliou. Popluhára si starší milovníci futbalu na Slovensku pamätajú ako „prudkého, ale čisto hrajúceho stopéra, spoľahlivého v hre hlavou“. Hral pre Dynamo Bernolákovo, Slovan Bratislava, RH Brno, Olympique Lyon, Zbrojovku Brno a Slovan Olympia Vie16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA GENERÁLKE PADINČANOV

STAROPAZOVČANIA PRED PRVÝM JARNÝM VYSTÚPENÍM

Mnoho otáznikov

Strach zápas nevyhrá!

DOLINA – VRŠAC 2 : 0 (1 : 0)

jarnej časti Srbskej ligy – skupina Vojvodina pazovskú Jednotu V očakáva neľahký boj o záchranu.

Brankár Padinčanov Dejan Jevtić venoval tričko Márii a Pavlovi Kámaňovcom z Petrovca, ktorí sú vernými fanúšikmi Doliny ráči Doliny sa konečne predstavili i domácemu obecenH stvu, keď zohrali generálku s Vršcom, členom Vojvodinskej ligy – východná skupina. Príjemné počasie vylákalo na ihrisko Doliny zvedavých fanúšikov. Mužstvo domácich prejavilo dobrú kondičnú pripravenosť, ale výkonom nenadchlo. V zostave Doliny je mnoho otáznikov, takže tréneri Zoran Madževski a Duško Hýl musia nájsť najlepšie riešenia. Majú široký výber hráčov, ale sa cíti nedostatok dobrého stredopoliara, čo sa videlo aj na nedeľnom zápase. Dolina porazila tvrdý celok Vršca,

ktorý vedie Milan Jovin, niekdajší obranca belehradskej C. zvezdy. Vedúci gól vsietil Šalipurović z jedenástky. Hostia mohli vyrovnať po dvoch chybách Nedučića. V druhom polčase sa hralo útočnejšie. Domáci dosiahli druhý gól z vydarenej akcie, ktorú zakončil Stajčić. Brankár Jevtić znemožnil hostí z Vršca vsietiť čestný gól. Posledný týždeň príprav Padinčania si určili tréningy s cieľom odstrániť nedostatky a zložiť jedenástku, ktorá vybehne na majstrovský súboj pančevskému Dinamu 17. marca v padinskej doline. Ján Bokor

SUSEDIA SÚ PREDSA SILNEJŠÍ

Prvá prehra BUDÚCNOSŤ – ČSK PIVARA 1 : 3 (1 : 3) inulý víkend futbalisti hložianskej Budúcnosti využili na ďalšie M prípravné zápasy. V sobotu v susednom Begeči porazili domácu Báčku 2 : 0, gólmi Ožváta a Leđanca. Na tomto zápase v drese hostí nehrali Lukić a Mandić. V nedeľu v nezvyčajnom termíne (o jedenástej predpoludním), pred asi 100 divákmi Hložanci zažili prvú prehru v prípravách so susedmi z Čelareva. Všetky góly padli už v prvých 45 minútach hry. Úspešným strelcom za domácich bol Fejdi. Tréner Lukić znova vyskúšal všetkých hráčov, okrem zranených Hataľu, Horváta a Tankosića. Pre záväzky na pracovnom mieste vystal aj Trivo Ljubičić. V nedeľu si futbalisti Budúcnosti na Tikvare v Báčskej Palanke zmerajú sily s mužstvom Krila Krajine. Ján Murtin

Pavel Ožvát (Budúcnosť Hložany) (Foto: J.P.)

Chudobná jesenná bilancia, iba 14 bodov, takmer nič nesľubuje. Keď máme na zreteli, že ligu môže opustiť až päť mužstiev, vzhľadom na zlé postavenie vojvodinských celkov v Prvej lige, situácia je príliš zlá. Jednota má celkom nové mužstvo, v ktorom sú títo nováčikovia: Luka Milanović, Lazar Ivić, Marko Mijatović, Lazar Vladisavljević, Nikola Lučić, Igor Zekić, Branislav Janković, Milorad Ožegović, Stefan Josifoski, Darko Radojković, Nemanja Mrkajić, Aleksandar Ljubojević, Stefan Stojanov. Z pazovského klubu odišli: Lazar Jovišić, Nenad Jovišić, Viktor Macho, Branislav Vujčić, Drako Knežević, Saša Stefanović, Predrag Pejčinović, Goran Lukić a Đorđe Lukić. Posledné dva zápasy so susedmi zo Starých Bánoviec (1 : 2) a v Padinskej Skele s domácim PKB (1 : 0) potvrdili, že tréner Dragan Macura bude mať na jar oveľa silnejšie muž-

stvo. Chýba však súhra, čo sa videlo aj v nedeľu v P. Skele, kde jediný gól v 75. min. vsietil Vladisavljević. JEDNOTA: Radojković, Igrač, Šuša, Stegnjajić, Lučić, Žakula, Ivić, Janković, Fabók, Stojanov, Mrkajić. Hrali aj: Mijatović, Jezdić, B. Lukić, Milanović. Nedeľný zápas s Palićom na pôde súpera prináša prvú ťažkú úlohu: „V prvom rade musíme eliminovať jesenné chyby. K dispozícii máme trinástich nováčikov, ktorým chýba súhra. Nesmieme mať obavy zo zápasu s filiálkou Spartak Zlatibor voda. Strach je to posledné, čo by nám pomohlo vyhrať zápas s ťažkým súperom. Musíme byť odvážni. Aká bude konečná bilancia závisí od samých hráčov, v ich nohách je záchrana Jednoty v lige. Na hosťovaniach nám je potrebná oveľa väčšia podpora vedenia klubu a verím, že tentoraz nevystane,“ povedal nám tréner Dragan Macura. Bz-ý

IN MEMORIAM

Dr. Miroslav KOPČOK 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 stredu 27. februára 2013 v neskorých veV černých hodinách po ťažkej chorobe, s ktorou zápasil takmer rok, dokonal Dr. Miroslav Kopčok. Narodil sa v Báčskom Petrovci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. Roku 1977 odišiel na štúdiá medicíny do Bratislavy. Do rodiska sa vrátil 1983 a po vojenčine začal pracovať ako lekár v Dome zdravia. Po ukončení špecializácie stal sa gynekológ – pôrodník a do konca života pracoval v tejto oblasti v rodisku, určitý čas aj v Báčskej Palanke a Odžakoch. Miroslav Kopčok v deväťdesiatych rokoch bol aj riaditeľom petrovského Domu zdravia. V tom čase vykonali adaptáciu budovy a dostavali podkrovie. Už hádam i ako anekdotu možno uviesť prípad, keď z vyšších orgánov prišiel list, že petrovský Dom zdravia musí vrátiť nejaké zdravotné prístroje, na čo riaditeľ Kopčok reagoval príliš ostro a list hodil do koša. Ako riaditeľ bojoval o uvedenie nočnej služby v Petrovci,

čo sa po určitom čase aj uskutočnilo. Doktor Kopčok bol osoba silného temperamentu, mal neuveriteľnú charizmu... Niekoľko rokov bol aj politicky angažovaný. Mal blízko k športu. Ako mladý šarvanec behal za futbalovou loptou, hrával šach, chodil na rybačku, v zime na Begeji hrával ľadový hokej... Ako veľký fanúšik belehradského FK Partizan pravidelne chodil s kamarátmi na zápasy do Nového Sadu, keď tam „čierno-bieli“ hosťovali. Kým neodišiel na štúdiá na Slovensko, bol aktívnym členom STK Mladosť. Stolný tenis začal trénovať pod bdelým okom Čedu Dangubića v čase, keď tento šport v Petrovci začínal nadobúdať svoju popularitu. V rokoch 1999 – 2000 Miroslav Kopčok bol predsedom FK Mladosť. Ako zdravotný pracovník v značnej miere podporoval šport v Petrovci. Česť jeho pamiatke! Samuel Medveď

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VÝROČNÉ A VOLEBNÉ ZASADNUTIE ŠACHISTOV KULPÍNA

Vo svete čierno-bielych figúr Š achový klub Kulpín aj v roku 2012 pokračoval v realizácii naplánovaných aktivít. Šachisti sa stretávali každý štvrtok a každú nedeľu. Vlani mali 86 stretnutí, na ktorých sa pripravovali na rôzne šachové turnaje. Predseda kulpínskeho klubu Dušan Vida v súvahe minuloročnej aktivity osobitne zdôraznil pozo-

dovdanskom turnaji v Maglići obsadili prvé miesto, nechýbali ani na turnaji na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Zorganizovali aj niekoľko väčších turnajov. Tak už v marci usporiadali rýchloťahový turnaj pre svojich členov a hostí. Tradičný šachový turnaj pre šachistov z úzeObnovili im mandáty: predseda ŠK Kulpín mia obce aj Dušan Vida a tajomník Radoslav Kolarski (zľava) vlani prebiehal v rámci Predslávnosťových obce, potom na stretnutí žiakov z obce pri prídní v Kulpíne. Počas roka ležitosti Dňa Hložian. V tomto školskom roku mali až päťdesiat minitur- aj na turnaji Zornička-Open v Petrovci, kde najov pre členov klubu. siedmak Rastislav Širka obsadil pozoruhodné Najviac úsilia vedenie klu- druhé miesto. Vlani v novembri žiaci boli na bu vynaložilo na prácu s turnaji pre pionierov a kadetov pod názvom pioniermi v šachovom Dni vojvodinského šachu vo Vrbase. Školu rekrúžku a na vytváranie pod- prezentovali Rastislav Širka, Maksim Teslić a mienok na popularizáciu Alexander Fabók. Na základe výsledkov na turšachovej hry medzi žiakmi najoch najúspešnejších členov šachovej sekcie začlenili do ŠK Kulpín. základnej školy. Pred výročným zasadnutím ešte jedna partia šachu Nasledovala volebná časť zasadnutia. Za čelO minuloročnej práci šachovej sekcie referoval ta- ného človeka ŠK Kulpín na ďalšie dva roky zvoruhodnú prácu šachovej sekcie žiakov ta- jomník ŠK Radoslav Kolarski. Zapísaných majú lili doterajšieho predsedu Dušana Vidu, na mojšej základnej školy, ktorú vedie učiteľ Ra- 37 žiakov od 1. po 8. ročník, ale z toho počtu mieste tajomníka zostal Radoslav Kolarski a za doslav Kolarski. Takto si klub pripravuje mla- zo 20 žiakov pravidelne navštevovalo krúžok. pokladníka vymenovali Michala Benku. Okrem dé, nádejné kádre. V školskom roku 2011/2012 v kulpínskej ško- spomenutých do Správnej rady klubu zvolili Predseda uviedol aj šachové súťaže a tur- le usporiadali Svätosávsky turnaj, tiež turnaj aj: Petra Radosavljeva a Jána Zelenáka. Donaje, na ktorých sa zúčastnili. Tak v Medzio- ku Dňu školy, na ktorom utvorili šachový tím, zornú radu tvoria: Ján Vrbovský, Pavel Kreko becnej lige Vrbas, Báčska Palanka, Báč a Báč- ktorý bude reprezentovať školu. Žiaci sa zú- a Vasa Gajdobranski. Šachisti na schôdzi sky Petrovec, ŠK Kulpín v konkurencii ôsmich častnili na prvenstve základných škôl Juho- schválili všetky správy a plány na tento rok a klubov obsadil štvrté miesto, keď štyri zápa- báčskeho obvodu vo Vrbase. Ďalej súťažili v ša- určili členské v sume 200 dinárov. K. Gažová sy vyhral a trikrát prehral. Kulpínčania na Vi- chovej lige základných škôl Báčskopetrovskej

POHÁROVÝ ZÁPAS V ERDEVÍKU

PANÓNIA LALIŤ – OMLADINAC DERONJE 2 : 3 (2 : 2). Vo štvrtom prípravnom zápase futbalisti lalitskej Panónie v nedeľu utŕžili prvú prehru s členom Somborskej oblastnej ligy. Oba góly za domácich vsietil Vladimír Valent. Tretí, víťazný gól Deronjčania strelili po chybe obrany domácich. Počas tohto víkendu lalitské mužstvo zohrá posledný kontrolný zápas s mužstvom selenčského Kriváňa. Na fotografii vidíme momentku zo zápasu v Selenči medzi Kriváňom a Panóniou, ktorý sa skončil 0 : 0. J. Pucovský 16. 3. 2013

11 /4534/

Očakávaná výhra SLOGA – LSK 3 : 2 (1 : 1) pohárovom zápase na území Sriemu erdevícka Sloga potvrdila rolu favorita v stretnutí s mužstvom z Laćarku. Domáci od začiatku získali presilu, už v 5. min. Kovačević prebehol obranu mužstva LSK a dosiahol prvý gól. V pokračovaní sme videli hodne faulov na trávniku. Rozhodca Borislav Galić zo Sriemskej Mitrovice v 42. min. oprávnene odpískal penaltu za hostí, ktorú Lađevac premenil. V pokračovaní sa tempo hry vystupňovalo. Najlepší hráč na zápase Pendo dvakrát prekonal – v 50. a 60. min. – brankára Stojčića. V závere zápasu domáca obrana darovala loptu hosťom, ktorí to využili a skorigovali výsledok. SLOGA: Rajić, Babić, Zec, Strniša (Simikić), Pendo, Raičević, Kovačević, Šajić, Grković (Zoranović), Bojanić (Cvetičanin), Jovanović. V nedeľu Sloga uvíta Prvý máj z Rumy v prvom jarnom kole majstrovstiev. Károly Vig

HLAS ĽUDU

ŠPORT nej ploche. S mojou účasťou na svetovej súťaži nie som spokojná, lebo som zostala bez medaily! Získala som však skúsenosť, ktorá mi v ďalšej kariére bude veľmi potrebná. Videla som tam svetovú majsterku Saru Kisovú z Maasto ani nevieme, aké ďarska, oduševnili ma aj dievčatá z Mexika športové drahokamy a Spojených štátov amerických. Nahrala máme medzi nami. Taký som si ich cviky a po odsledovaní poprípad bol doteraz aj s mlachopila, že musím omnoho viac trénovať dučkou Aradáčankou Jaako dosiaľ! Preto trénerka do mojich chonou Viergovou, ktorá sa reografií zaradila oveľa viac ťažších elenarodila 19. mája 2001. mentov. Mojím cieľom je získať hociktoChodí do piatej triedy ZŠ rý kov na svetovej súťaži, prípadne zaBratstvo v Aradáči, trénuje sadnúť na trón a tešiť sa zlatej medaile.” športovú gymnastiku a fitMáš vôbec voľný čas na kamarátenie? nes v GFK Plave zvezde v „Na súťažiach som sa zoznámila s mnoZreňanine. Preto sme sa hými dievčatami a mám s nimi kontakty Janu hneď na začiatku opýprostredníctvom facebooku. Najlepšie tali, aby nám povedala o kamarátky mám v našom klube, predotom, prečo práve gymnasvšetkým sú to Ena a Milana. Prostredníctika a fitnes? tvom internetu si najviac píšeme so Sla„Gymnastikou som sa My sme najlepšie cvičenky đanou a Lanou, ale aj so sestrami Nelou začala zaoberať už ako troja Elisou Novodoročné dievčatko, a to vďaka mojej sestre Ka- je nič ťažké robiť.” movskými zo SlovenKto ťa vedie v kariétaríne, ktorá tiež cvičila. Neskoršie ma zlákal skej republiky. Tieto aj fitnes. Do ženskej gymnastiky patria prostné re, tvorí choreografie a dve Slovenky srdečne a tri náradia: bradlá, kladina a preskok. Fitnes volí gymnastický úbor? pozdravujem ak sa „Moja trénerka je Sanmá tematické choreografie s hudbou, ktoré im dostane do rúk trvajú pol druha minúty. A to vlastne bolo roz- ja Čapeľová, ktorá je aj Hlas ľudu, ktorý aj ja hodujúce, že som sa začala zaoberať aj tým- tvorkyňou všetkých fitpravidelne čítam. Na to športom, lebo mám rada hudbu a tanec, nesových choreografií. záver sa vám chcem takže odmalička tancujem v školskej folklór- Mama Kristína je kreázavďačiť, že píšete o torkou mojich športonej skupine.” mne, o športovej Povedz nám, ako trénuješ a čo si na sú- vých kostýmov, ktoré šije gymnastike a fitnes, módna krajčírka Paulíťažiach dosiahla? ktoré sú tiež vo veľkej „Dobre je, že v našom klube trénujeme obe na Joksimovićová, a všetšportovej rodine.” športové disciplíny. Gymnastika je dobrým zá- ky sú Aradáčanky. Toho Tak skončila náš kladom pre fitnes, o čom svedčia úspechy ná- času nacvičujeme dve rozhovor mladá a šho družstva, ako aj moje výsledky. Pamätám spoločné choreografie úspešná aradáčska sa na svoju prvú zlatú medailu a diplom, kto- pre družstvo (Jingis Can športovkyňa Jana ré som s družstvom Plave zvezde získala na po- a Rama Lama) a jednu Viergová. Náhlila sa krajinskej súťaži v Novom Sade, keď som individuálnu pre mňa k počítaču, ohlásiť sa Vždy elegantná a graciózna Jana mala iba tri roky. Odvtedy sa pravidelne zú- (Stefani), v ktorej je hodnetrpezlivej kamačastňujem najmenej na desiatich súťažiach ne ťažkých elementov, ale mnoho od nej rátke. Na druhý deň Jana znova náhlila na tréročne. Môžem sa pochváliť, že som dosiaľ zí- očakávam.” ning, lebo si vytýčila nemalú úlohu, ktorú musí Si spokojná so svojimi doterajšími vý- zdolať! A potom o jej úspechu budeme zasa skala vyše 100 medailí, ešte viac diplomov, šesť pohárov… Vyskúšala som sa už aj na európ- sledkami? písať. „Vlani na štátnych majstrovstvách v Pirote skych a svetových súťažiach. Tréningy sú dosť namáhavé, avšak mňa to baví, a preto mi nie sme vrcholili hádam aj vďaka dobrej cvičebJán Zvara-Moco

ROZHOVOR S ÚSPEŠNOU ARADÁČANKOU JANOU VIERGOVOU

Od troch rokov športujem Č

V ŠPORTOVEJ SEKCII SKOS ŠAFÁRIK V DOBANOVCIACH AJ FITNES. Záujem o fitnes cvičenie je v tomto prostredí veľký. Milovníci tohto športového odvetvia do Slovenského národného domu prichádzajú trikrát týždenne na tréningy. Obľúbený fitnes najmä medzi mladými ľuďmi vedie profesionálny inštruktor Ljubomir Bjelanović. Okrem fitnes v Dobanovciach úspešne pôsobia ešte tri športy v rámci sekcie: malý futbal, stolný tenis a šach. Na fotografii je momentka z fitnes cvičenia v Dobanovciach. a. lš.

16. 3. 2013

11 /4534/

HLAS ĽUDU

Za takýto cvik záväzne patrí medaila

Sila, ohybnosť, držanie rovnováhy...

ARADÁČSKA GYMNASTKA A FITNESKA

Jana – medailami obsypaná gymnastkách a fitneskách zvykneme povedať, že sú poletujúce dievčatá. Tancujú, vyskakujú, preskakujú náradia, točia sa, kĺžu po zemi či lietajú. Tieto dievčatá sú graciózne, elegantné, ľahké ako pierko. Ne-

zriedka ani sami nerozlišujú, či sú hore či dole, medzi nebom a zemou... Všetky tie vlastnosti má aj Jana Viergová, piatačka v aradáčskej Základnej škole Bratstvo. Táto mladučká gymnastka a fitneska je členkou Gymnastického a fitnes klubu Plava zvezda v Zreňanine. Janka sa s gymnastikou kamaráti od tretieho roku svojho života a fitnes jej prirástol k srdcu trochu neskoršie. Je reprezentantkou Srbska do 14 rokov. Dosiaľ na početných súťažiach získala viac ako 100 medailí, ešte viac diplomov a šesť pohárov za prvé miesta. Talentovaná, pracovitá, úspešná a veselá Jana Viergová, ktorá má mnoho kamarátov a kamarátok, svoje najväčšie úspechy ešte len očakáva, predovšetkým na medzinárodnej scéne. Zatiaľ si pozrime na fotografiách kúsok toho, čo aradáčska gymnastka Janka dosiaľ dokázala. J. Zvara-Moco Jana (dolu v strede) v reprezentačnom družstve (Foto: autor a Tóth Bálint)

Pozrite sa, ako pekne cvičím, kamarátky moje, mohli by ste to aj vy skúsiť!

Jana s trofejami

Medzi nebom a zemou...

ZREŇANIN Zreňanin je dnes najväčšie mesto v Banáte – administračné, hospodárske a kultúrne stredisko Stredobanátskeho obvodu. Skôr bol známy predovšetkým podľa potravinárstva. Dnes si však od niekdajších potravinárskych gigantov dobré meno zachovali iba Dijamant a Mlekoprodukt a čiastočne aj Žitoprodukt. Známy bol aj podľa textilného, farmaceutického, chemického, kovospracovateľskéhopriemyslu, lodeníc, piva a svetoznámych kobercov... V transformačných procesoch však väčšina z týchto tovární buď úplne skrachovala a zanikla, alebo pracuje na okraji existencie. Nezamestnanosť v meste je veľká, avšak primátor mesta Mr. Ivan Bošnjak zahlasuje krajšie časy. Prichádzajú vraj noví investori, otvárajú továrne, zamestnávajú robotníkov, takže sa mesto pomaly vzmáha. Prví Slováci – čižmárski majstri – do Zreňanina, čiže Bečkereku prišli v 18. storočí z Oravy, avšak prvý písaný doklad o bečkereckých Slovákoch, ktorý sa nachádza na farskom úrade evanjelického cirkevného zboru, datuje z roku 1795. Po sčítaní obyvateľov z roku 2011 v Zreňanine žije 329 Slovákov, ktorí sú organizovaní v evanjelickom cirkevnom zbore a v Miestnom odbore Matice slovenskej. V. Hudec