Hlas 11 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4586/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 15. 3. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Cena Akadémie Ivu Andrića

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Škodcovia cukrovej repy

Starostlivosť o bažantov v Kulpíne

Z obsahu

15. 3. 2014 | 11 /4586/

Uzávierka čísla: 12. 3. 2014

4 TÝŽDEŇ 5

Pre vojvodinský projekt 6,9 milióna eur

7 Financovanie projektov 8 Za jasné pravidlá hry

9 SLOVENSKO 9 Budujem si dolnozemskú sociálnu sieť

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Trhovisko na novej lokalite 14 Nevie človek, čo má robiť... 15 Klobásy nechcú teplú zimu

V Základnej škole Jána Kollára v Selenči slávnostne udelili ceny najúspešnejším žiakom vyšších ročníkov základných škôl a žiakom stredných škôl a gymnázií – účastníkom literárneho súbehu NRSNM Čo dokáže pekné slovo. (s. 32) E. Šranková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Mamičky, čo ste dostali k sviatku?

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Z domácej poľnopolitiky 25 Testovanie a zvestovanie 28 Izbové rastliny, ktoré uzdravujú

31 KULTÚRA

V Aradáči 8. marca prebiehala tradičná klobasiáda, na ktorej zvolili najlepšiu aradáčsku tenkú klobásu a kulen. (s. 15) V. Hudec

31 Osudy v hre paradoxov 32 Dokázali, čo dokáže pekné slovo 33 Aby sa ľahšie zviditeľnili 36 Slezová ruža ako inšpirácia 37 Od náhody po nefalšovanú lásku

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Ženy sa nedali zahanbiť 47 Hložanci o gól lepší 50 Hosťom len jedno zlato 51 Zajacov menej, líšok viac Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Optimálne lehoty na jarnú sejbu sa ešte nezačali a pre nedávne spŕšky nemožno ani pôdu pripravovať. Ovocinári a vinohradníci však využívajú pekné počasie na vysádzanie nových sadeníc a ošetrenie už jestvujúcich ovocných sadov a vinohradov. (s. 13) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Je možný kompromis s prírodou?

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akú kvalitnú pôdu máme vo Vojvodine, do akej miery ju využívame a do akej zneužívame? Aj vtedy, keď si trebárs dláždime dvory a navždy ju prekrývame betónom... Čo by dali obyvatelia nehostinných oblastí napríklad za vlečku našej ťažkej, humusovitej černozeme?

ie je to u nás ešte také čierne, ale nesmieme sa učičíkať. Zistili to odborníci z Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia a Ústavu pre urbanizmus Vojvodiny, ktorí v týchto dňoch verejnosti prezentovali svoju najnovšiu štúdiu o priestorovej diferenciácii životného prostredia na území pokrajiny. Cieľom im bolo identifikovať lokality degradovaného životného prostredia, oblasti zasiahnuté negatívnymi vplyvmi a tie najohrozenejšie. Pri vypracovaní časti štúdie o stave životného prostredia bolo použitých viac ako deväť miliónov údajov o vzduchu, vode a nepoľnohospodárskej pôde vo Vojvodine a zvážené boli všetky úseky života (hospodárstvo, poľnohospodárstvo, priemysel, infraštruktúra, turizmus, vodohospodárstvo, lesníctvo...). Ide o to, že je územie vo Vojvodine špecifické, lebo viac ako 70 percent zaberajú poľnohospodárske plochy. Preto sa musí veľmi racionálne využívať, bez veľa špekulovania a politiky, a ochraňovať z aspektu životného prostredia. Práve tento nový svojrázny ekologický atlas Vojvodiny poslúži ako dobrý základ pre všetky strategické akcie, na plánovanie, ale i na prípadné kompromisy záujmových skupín. K takým vyhraneným situáciám – ktoré sa pritom ani nekončia vždy kompromisom – prichádza, keď sa o využití konkrétneho priestoru vyjadrujú ochrancovia prírody a na druhej strane tí, čo chcú práve tu stavať svoje výrobné prevádzky. Nehovoriac o tom, že ide neraz i o chránené územia. Takéto spory často trvajú dlho a nekončia sa vždy v prospech prírody, lebo treba, uznajte, myslieť i na rozvoj a modernizáciu prostredia. Ale či s prírodou môžeme robiť kompromisy? Preto je potrebné plánovať, preto sú nám potrebné takéto štúdie. Aby sa spresnili priority, aby sa mohlo načas zistiť a upozorniť na negatívne vplyvy – aj tento výskum ukázal, že v oblastiach blízko priemyselných stredísk je určitá kontaminácia, že je okrem v Pančeve a Novom Sade vzduch vo Vojvodine čistý. Problém je však voda, ktorej kvalita je pod úrovňou európskych štandardov. Je len na nás, kde chceme sadiť a čo chceme žať. A nezabúdajme, že potrebujú žať aj tí, čo prídu po nás. Anna Francistyová

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 11 /4586/

15. 3. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Na okraj volebného dňa Anna Lazarevićová

redvolebná horúčka vrcholí. Na stole sa nachádzajú rôzne prieskumy verejnej mienky a ohromný počet straníckych sľubov. Strany sa snažia prilákať čím väčší počet tých nerozhodných voličov, ktorí sú aj teraz, ako aj vždy doteraz, najpočetnejší. Nechceme však teraz hovoriť ani o predvolebných prieskumoch, či prognózach, ani o nespočetných sľuboch, lebo naše noviny vychádzajú práve v období volebného ticha a vtedy je, ako vieme, priestor ponechaný predovšetkým na to, aby voliči sami rozhodli, komu dajú svoj hlas. Pravda, ako aj obyčajne, predvolebné paragrafy pritom zakazujú volebné výskumy v domácich médiách, ale nie aj na spoločenských sieťach, a vieme, že stačí len trochu zručnosti, aby sme sa prostredníctvom nich dozvedeli všetky volebné odhady a prieskumy, ktoré v období ticha uverejní zahraničná tlač. A tým sme vlastne už pri tom, ako sa dá vyhnúť prísnym predvolebným paragrafom. A podobne tomu je aj všade inde. Veď len nedávno našu tlač otriasla aféra s predajom mäsa podozrivej kvality, a pritom sa, dokonca, písalo aj o katastrofálnych následkoch takého obchodu, za ktorým sa predovšetkým kryje profit jednotlivcov a nie zdravie občanov, dokonca nie ani zdravie detí, čo by malo byť, musíme uznať, veľkým varovným signálom pre štátne orgány. Ale, žiaľ, ešte sa nič podstatné neudialo. Inšpekčné služby ešte vždy iba vyšetrujú a dokonca upozorňujú nás, že sa všetko toto len horko-ťažko dá dokázať, a radí nám, aby sme predovšetkým my sami dávali pozor, keď budeme mäso kupovať. A pritom sa ani len nezamýšľajú nad tým, čo je ich úlohou a kde sa nachádza potreba a opodstatnenosť ich existencie. A tým sme vlastne znova na začiatku nášho príspevku.



nedeľu 16. marca občania Srbska majú demokratické právo a povinnosť voliť svojich zastupiteľov v predčasných parlamentných voľbách. A bodka – ako to viacerí osobitne zdôrazňovali v predvolebnej kampani. Medzitým, žiadna bodka za voľbami nenasleduje, naopak. Voľby vždy znamenajú začiatok. Od nás voličov závisí, aký začiatok si tentoraz zvolíme. Ako bolo oznámené, na voličskom zozname je spolu 6 767 324 oprávnených voličov. Hoci naše voličské zoznamy ešte stále nie sú práve najusporiadanejšie, s týmto číslom sa spája aj jedna zaujímavosť. Zistilo sa totiž, že z voličského zoznamu sa nepodarilo vyradiť viaceré nezrovnalosti a nelogickosti. Jednou z nich je väčší počet voličov od počtu plnoletých občanov, ku ktorému sa dospelo pri poslednom sčítaní obyvateľstva. A nikto sa ani len nepokúsil vysvetliť, kde sa vzalo tých približne 800 000 duší, o ktoré je voličský zoznam bohatší. Tak či onak, voliť sa bude túto nedeľu od 7. hodiny ráno do 20. hodiny večer, a to na 8 262 volebných miestach v Srbsku, tiež na okolo 30 volebných miestach v zahraničí. Okrem krajín v susedstve, ako je Macedónsko, Chorvátsko, Slovinsko a Čierna Hora, občania Srbska majú možnosť voliť v Líbyi, Rusku, Nórsku,

Nemecku, Francúzsku, Spojených arabských emirátoch, Holandsku, Švajčiarsku, Česku... Zaujímavé je, že vo Veľkej Británii a USA občania Srbska budú voliť o deň skôr, čiže v sobotu 15. marca. Na otázku, či sa parlamentné voľby budú organizovať aj na území Kosova, štátni funkcionári v Belehrade a v Prištine v predvolebnom období odpovedali rozdielne. V Prištine tvrdili, že Srbsko nemôže organizovať voľby na Kosove a že Bruselská dohoda znamená koniec zasahovaniu Srbska do vnútorných vecí Kosova. Z Belehradu zasa odpovedali, že sa voľby uskutočnia aj na území Kosova, rovnako ako tie predchádzajúce pred dvomi rokmi. Za logistickej podpory a pod dozorom OBSE na území Kosova bude teda v nedeľu otvorených 90 volebných miest v 17 obciach. Hlasovacie lístky sa po uzavretí volebných miest prevezú do Vranja a Rašky, kde ich spočítajú. Republiková volebná komisia vyhlásila 19 listín a o priazeň voličov sa uchádza 28 politických strán a hnutí, ktoré sa vo voľbách zúčastňujú buď samostatne, alebo v koalícii s inými. Na základe toho by sa dalo predpokladať, že je výber dostatočne pestrý a že sa dozaista nájde pre každého niečo. Ukázalo sa, že kampaň od dverí k dverám, na ktorej si mnohé strany zakladali ako na účinnom a k tomu lacnom spôsobe nadviazania pria-

meho kontaktu s občanmi, nepriniesla očakávané výsledky, neosvedčila sa. Návštevy aktivistov s fasciklami v rukách mnohí občania pochopili ako druh priameho nátlaku. Jedni sa im snažili vyhnúť, druhí im jednoducho vynadali. Tretí sa potešili, keď stranícka návšteva prišla, ak prišla s balíkom: 3 kg detergentu, 2 kg cukru, 2 l oleja a niekoľko konzerv. Povrávalo sa, že okrem balíkov v hre bola aj hotovosť, zvlášť medzi stredoškolákmi, ktorí sa v týchto voľbách po prvý raz vyberú voliť. Údajne im neznáme osoby ponúkali po dve tisícky na doplnenie vreckového za jeden hlas. Z druhej strany niektorí aj sami ponúkali svoj volebný hlas na predaj. Na webovej stránke kúpim – predám sa objavilo niekoľko oznamov, v ktorých sa cena hlasu pohybovala od jedného dinára do dvetisíc eur. Žart alebo krutá realita? Vcelku pozorované, uplynulá predvolebná kampaň bola krátka a – nudná. Chýbali jej iskričky, duchaplnky, trefné heslá, ktoré by oslovili voličov, ktoré by sa zapamätali a ako výrok ujali v každodennom živote. Viac-menej všetky pôsobili ako čosi už videné, ako recyklované z predchádzajúcich rokov, akoby vládol nedostatok nových ideí. Okrem tej bodky, ktorá chcela zdôrazniť význam povedaného. Asi tak ako známe indiánske howgh (haug) – dohovoril som. A bodka.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BRANKO DESPOTOVIĆ, GENERÁLNY RIADITEĽ ONLY BRANDS TRADING A ČLEN SLOVENSKO-SRBSKEJ OBCHODNEJ KOMORY

Staviť na poľnohospodárstvo Oto Filip – V čom možno hľadať príležitosti, aby sa Raška a jej okolie, skadiaľ ste, rýchlejšie vymanili zo zajatia nevyvinutosti a chudoby? – Raška kedysi mala vyvinutú priemyslovú výrobu, dnes už nemá. Po zatvorení výrobných prevádzok veľa ľudí zostalo bez roboty, odkázaní

Informačno-politický týždenník

na seba, na to, ako sa kto z nich vynájde. Situácia je skutočne ťažká. Kedysi sme mali aj pomerne vyvinuté dobytkárstvo, taký dobytčí fond a mäsopriemysel, ktoré umožňovali pozoruhodný export kvalitných mäsových výrobkov, zvlášť do krajín Blízkeho východu. Dnes východisko z krízy treba opäť hľadať v poľnohos-

podárstve, zvlášť ovocinárstve a v ovocných druhoch, ako sú maliny, černice, jahody, brusnice... Ich cena je vysoká aj u nás, tiež v zahraničí. Je veľký potenciál na to, lebo sme horskou oblasťou s nadmorskou výškou okolo šesťsto metrov a uvedené druhy ovocia možno pestovať aj na menších parcelách a rozlohách. Úpätia Kopaonika sú tiež vhodné na obnovenie fondu dobytka, predovšetkým pre kvalitný vzduch, vodu, potravu. Všetko to nám načim vedieť využiť tak, aby sme odolali náporu krízy a dosiahli aký-taký rast. • TÝŽDEŇ •

MENŠINOVÉ POLITIKY V SRBSKU – PODPORA INTEGRÁCII

Z okrúhleho stola v Kovačici Anička Chalupová

organizácii Fóra pre etnické vzťahy a v spolupráci s Veľvyslanectvom Veľkej Británie, s Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva a OBSE sa v utorok 11. marca t. r. v Kovačici v kongresovej sieni Turistického sídla Relax uskutočnil okrúhly stôl na tému: Zdokonaľovanie menšinovej politiky v Republike Srbsko – v kroku s integráciou menšinovej politiky. To sa realizovalo v rámci projektu Menšinové politiky v Srbsku – podpora integrácii, ktorého zámerom je analýza menšinovej politiky v Srbsku s cieľom zistiť, v akej miere existujúci prístup prispel k vytváraniu integračnej spoločnosti. Na tejto akcii si vymenili skúsenosti z oblasti uplatňovania zákonného rámca na ochranu národnostných menšín a informovania o základných zámeroch smerníc Vysokého komisára OBSE, známej aj ako Ľubľanské smernice.

Záber z utorkového stretnutia v Kovačici

Svoje skúsenosti prezentovali Meho Omerović z Výboru pre ľudské a menšinové práva a rodovú rovnosť RS, Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, Sean Mcgreevy, predstaviteľ Vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE z Haagu, Ljubica Đorđevićová, docentka na Fakulte pre európske právno-politické štúdie, Eva Vukašinovićová, zástupkyňa po-

krajinského ombudsmana, Violeta Ćorovićová z Oddelenia pre práva národnostných menšín, Kancelárie ochrancu občanov Republiky Srbska, Tomislav Žigmanov z Ústavu pre kultúru vojvodinských Chorvátov. Témou konferencie bola aj Účasť predstaviteľov menšinových národnostných spoločenstiev vo verejnom živote, ako aj Prax vzdelávania, kultúry

a používanie jazyka menšinových národnostných spoločenstiev. Zasadnutie malo konzultačný a prípravný charakter, ku ktorému prispela aj zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorej práca bola aj prečítaná. Na okrúhlom stole sa zúčastnili aj niektorí bývalí ministri, zástupcovia politických strán národnostných menšín, predstavitelia nezávislých organizácií, zástupcovia národnostných rád slovenskej, rumunskej, rusínskej, českej, rómskej, macedónskej, chorvátskej a iných národnostných menšín, odborníci z tejto oblasti a iní, medzi ktorými, okrem predstaviteľov lokálnej samosprávy v čele s predsedom Obce Kovačica Miroslavom Krišanom, bol aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na záver tohto projektu budú sformulované tézy na podporu právneho a inštitucionálneho rámca a vypracované návrhy opatrení na vytváranie integračnej spoločnosti s osobitným hľadiskom na úlohu národnostných menšín, rád pre medzinacionálne vzťahy a miestne a národné inštitúcie a telesá.

EURÓPSKA KOMISIA SCHVAĽUJE

Pre vojvodinský projekt 6,9 milióna eur Jasmina Pániková

„P

o 14 rokoch, od začiatku procesu pridruženia Srbska do EÚ, Európska komisia po prvýkrát schválila projekt, ktorý bude mať na starosti jedna inštitúcia a distribuovať ho bude malým a stredným firmám. Ide o projekt Fractals Rozvojového fondu AP Vojvodiny vo výške 6,9 milióna eur, ktorý má za cieľ rozvoj aplikačných softvérov. Tieto softvéry sa budú používať v sektore poľnohospodárstva,“ povedal okrem iného riaditeľ Rozvojového fondu AP Vojvodiny Goran Hodoba. Podľa neho o nenávratné prostriedky sa môžu uchádzať všetky firmy nielen z našej krajiny, ale aj z celej Európy, ale konečnými užívateľmi budú vojvodinskí poľnohospodári, • TÝŽDEŇ •

ktorí budú mať možnosť otestovať najnovšie výdobytky IT sektoru. Ako povedal, týmto projektom sa podporia dve najdôležitejšie oblasti pre Vojvodinu: poľnohospodárstvo a IT sektor. Schválený projekt je výsledkom spolupráce Rozvojového fondu AP Vojvodiny, vlády AP Vojvodiny a Univerzity v Novom Sade. Podľa predsedu pokrajinskej vlády Bojana Pajtića ide o zatiaľ finančne najväčší projekt, ktorý v našej krajine schválila Európska únia. „Po prvýkrát únia preukázala dôveru jednej inštitúcii, aby distribuovala prostriedky Európskej únie iným firmám. Hodnota projektu je 6,9 milióna eur. Týmto projektom od 50 – 100 vojvodinských firiem bude mať zabezpečené prostriedky na rozvoj softvérov. Tie prostriedky budú vo výške od 50- do 150-tisíc

eur,“ povedal predseda pokrajinskej vlády. Najväčšiu časť prostriedkov bude Rozvojový fond AP Vojvodiny distribuovať cez verejné konkurzy malým a stredným 11 /4586/

podnikom zameraným na rozvoj inovačných riešení, pokým okolo milión eur bude distribuovaný partnerom z Holandska, Bulharska, Grécka a Turecka a Univerzite v Novom Sade.

15. 3. 2014

Týždeň ZO SVETA

Ukrajovanie z Ukrajiny Juraj Bartoš

s Európskou úniou (stanovené predbežným plánom) v krajine sa vystupňovali nepokoje medzi dvoma protichodnými prúdmi. Kyjevské Námestie nezávislosti sa pozmenilo na krvavý rínok, na ktorom nasledovali zrážky protestujúcich a polície, pri ktorých bolo najprv na desiatky, neskoršie na stovky zranených, aby nakoniec pribudli aj obete na ľudských životoch. Mierne nepokoje vyústili v násilné a zároveň sa menili aj

vorov zapojila EÚ a USA, opozícia odmietla rokovať v prítomnosti Ruska. Nové pokusy o urovnanie hrboľatej situácie priniesli aké-také plody. Už 21. februára bola vrátená Ústava z roku 2004 a vymenovaná dočasná vláda, prepustená expremiérka Julia Tymošenková a vyhlásená amnestia pre demonštrantov. Neformálne ako odpoveď na počínanie Ľvova mohli vyznieť požiadavky autonómnej republiky Krymu pričlenenej k Ukrajine roku

ni čo by vojenské stroje a zbrane, ktoré hromadia skonfrontované strany, chceli prečísliť množiace sa mediálne výrobky týkajúce sa témy krízy v Ukrajine. Akokoľvek je tlačené a vyslovené slovo nebezpečné, zbraň je zbraň, chladný nástroj chrliaci smrť, ktorý, prirodzene, neuvažuje o tom, koho pripravuje o život alebo či je na (ne)správnej strane. Ozaj: prehovoria v Ukrajine nahromadené zbrane? Alebo sa stane zázrak a definitívne politici budú tí, ktorí rozlúsknu viac než zložitú situáciu, ktorá sa z Krymského polostrova šíri na celú Ukrajinu? Na tieto a s nimi úzko súvisiace otázky jednoznačné odpovede neposkytujú ani vyslaní žurnalisti z tváre miesta. Tak oni ako milióny občanov Ukrajiny, ale i ľudí azda vo všetkých kútoch planéty rútiacej sa, v dôsledku dlhotrvajúceho priam sebavražedného počínania Nepokoje na kyjevskom Námestí nezávislosti ľudskej populácie, t. j. jej najvyvinutejšej časti, chcú rá- požiadavky účastníkov protestov. 1954, kde väčšinu obyvateľstva (asi tať s tým, že po nedeli 16. marca Tí sa najprv dožadovali obnovenia 2 milióny) tvoria Rusi (58,5 %), zatiaľ sa chmáry nad Ukrajinou predsa rokovaní o vstupe do EÚ a neskor- čo asi štvrtinu celkového počtu len rozídu. šie aj odstúpenia prezidenta Vik- tvoria Ukrajinci. Už počas prvej fázy Nuž, čo sa udeje v Ukrajine zajtra tora Janukovyča. Chladné a teplé ukrajinských nepokojov z Krymu a čo sa stalo predtým? Aká je bu- vlny omývajúce pobrežie Ukrajiny dávali najavo, že sú proti európskej dúcnosť krajiny, z ktorej, s pomer- sa striedali čoraz hlasnejšie, nazna- integrácii a že táto republika má ne veľkou pravdepodobnosťou, čujúc dramatické rozuzlenie – bez záujem o spojenectvo s Ruskom. povedzme pán osud, odkrojí jednu časových koordinát. Krymská kríza začala výraznejjej časť, spôsobom menej alebo Vietor zaniesol prach nepokojov šie blčať 26. februára, keď ruský viac podobným ako odfikol Kosovo z východnej časti Ukrajiny orien- prezident Vladimir Putin nariadil a Metóchiu zo Srbska? tovanej prorusky do západnej, pohotovosť asi 150-tisícového Protivládne protesty a občianske ktorá inklinuje k západnému svetu. vojenského kontingentu v blízkosti nepokoje známe ako Euromaj- Západoukrajinská oblasť Ľvov Krymského polostrova. Čoskoro, dan vypukli 13. novembra 2013 vyhlásila nezávislosť od ústrednej taktiež „pamätá“ Wikipédia, parlanásledne nečakaného náhleho ukrajinskej vlády. V noci na 19. mentnú budovu v Simferopoli obrozhodnutia najvyšších predsta- februára pri previeraniach prišlo sadili neznámi ozbrojenci, letiská viteľov Ukrajiny prerušiť proces o život najmenej 25 ľudí a v ten v tom istom meste a v Sevastopoli európskej integrácie. Keď 29. no- istý deň boli vypozorované, síce obsadili vojenské jednotky, naslevembra – „spomína si“ interneto- nepotvrdené, podstatnejšie pre- dovali letecké presuny ruských vá encyklopédia Wikipédia – na suny jednotiek ukrajinskej armády. armádnych jednotiek na Krym, tiež politickom summite východného Pokus o riešenie konfliktu medzi preskupovanie jednotiek ukrajinpartnerstva vo Viľnuse ukrajinská opozíciou a vtedajšou aktuálnou skej armády... vládna delegácia nepodpísala, vládou sa skončil fiaskom. JanuV stredu ráno, informovali elekdokumenty asociačnej dohody kovyč odmietol, aby sa do rozho- tronické médiá, ukrajinský dočasný

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prezident Oleksandr Turčynov vyhlásil, že Ukrajina na Kryme vojensky nezasiahne. Všetkým, ktorým záleží na mieri a teda pokojnom rozuzlení ukrajinskej krízy, však husiu kožu neodstránila druhá časť vyhlášky. Turčynov totiž referendum o pripojení Krymu k Ruskej federácii avizované na 16. marca označil za žart, poznamenajúc, že sa o ňom rozhodlo v Kremli. Dodávajúc, že v Ukrajine sa čoskoro začne čiastočná mobilizácia záložníkov, podčiarkol, že Ukrajina „sa nebude nečinne prizerať pokračujúcej agresii“. Vyhlásil tiež, že jeho krajina potrebuje významnú pomoc tak ekonomickú, ako i vojensko-technickú. Prekvapilo by niekoho, keby o nej bola reč pri stredovom rozhovore (12. marca) medzi úradujúcim ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a americkým prezidentom Barackom Obamom? Treba azda zabudnúť na vyhlášku ruského prezidenta Vladimira Putina (zo 4. marca) týkajúcu sa krízy v Ukrajine? Povedal síce, že zatiaľ nie je potreba po uplatnení sily na Kryme, avšak dodal, že Rusko si vyhradzuje právo zaangažovať armádu ako „posledný prostriedok“ v prípade, že sa zhorší situácia na Krymskom polostrove alebo hocikde v Ukrajine, kde žije ruské obyvateľstvo. Mimochodom, zosadený ukrajinský prezident Janukovyč predtým vyzval Rusko na vojenský zásah v Ukrajine. Putin, ako sám povedal, že Janukovyča stále považuje za legitímneho prezidenta, obviňujúc Západ z podnetov ukrajinským demonštrantom, medzi ktorými sa exponoval najmä známy pästiar, majster sveta v ťažkej váhe Vladimir Kličko, na vyvolanie nepokojov a zosadenie Janukovyča. Skrátka, nijako nemožno dovidieť na záverečné dejstvo aktuálnej ukrajinskej krízy. O to skôr, že dve predchádzajúce, vyvolané predovšetkým nezrovnalosťami ohľadne neriadnych platieb za spotrebovaný ruský plyn, nezašli ani približne tak ďaleko, ako terajšia. O to skôr, že pokusy o ukrajovanie z Ukrajiny mnohí porovnávajú s pokusom o odštiepenie Autonómnej pokrajiny Kosova a Metóchie od Republiky Srbska, pre ktoré veľká časť medzinárodnej spoločnosti mala ešte aké pochopenie. Foto: Tanjug

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Financovanie projektov P

Jedným z najväčších investičných projektov EÚ u nás je i spolufinancovanie výstavby nového Žeželjovho mosta na Dunaji pri Novom Sade

POZNÁMKA

Ničíme, aby sme zbohatli? Jasmina Pániková

akmer pred necelým mesiacom médiá informovali o mŕtvych orliakoch morských, ktoré našli v Apatínskej obci. Okrem týchto vzácnych dravcov našli aj mŕtvole myšiakov lesných, strák a šakalov... Predpokladá sa, že zvieratá boli otrávené, a to zámerne. Otrávené boli pesticídom Furadan, ktorý je už roky zakázaný takmer v celej Európe, okrem u nás. V priebehu niekoľkých rokov týmto pesticídom naši občania zabili na desiatky chránených zvierat. Tento fakt možno konečne prebudil vedúcich Správy pre ochranu rastlín Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, aby schválili rozhodnutie o zákaze distribuovania pesticídu Furadan 35 ST. Tento pesticíd bude dostupný do konca júna t. r. Po 1. júli každá fyzická osoba, ktorá ho aj naďalej bude používať, trestaná bude buď väzením do troch rokov, buď peňažnou pokutou • TÝŽDEŇ •

vo výške od 700-tisíc do 3 miliónov din. Lenže, či také rozsudky budú skutočne aj vynesené? V Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody hovoria, že predpísaná výška trestov sa zriedka dodržiava. Cesta k pravde je často dlhá a nespravodlivá. Na nedávno zorganizovanej konferencii pre novinárov vo vláde APV odznelo, že páchateľom najčastejšie ide o zničenie šakalov, ale orly, ako aj iné vtáky, sú pre ich pohyblivosť oveľa častejšími obeťami. Je to prvý spôsob vykynoženia rôznych druhov vtákov, a najmä chránených. Druhým spôsobom je ich lovenie s cieľom preparovať alebo predať. Pritom ide na desiatky vtákov a cicavcov. Síce príslušné inštitúcie spolu s políciou obyčajne vystopujú páchateľa, ale na jeho odsúdenie sa čaká aj sedem rokov. Možno sa situácia raz zmení na lepšie, možno si jednotlivci konečne uvedomia, že ničením okolia robíme predovšetkým sami sebe zle.

ide, dobre je však to, že približne tretina z nich už počula o projektoch, financovaných z európskych fondov. To treba pochopiť aj ako výzvu, aby sa údaje tohto druhu intenzívnejšie dostávali do pozornosti a povedomia pozostávajúcich dvoch tretín nášho obyvateľstva.

INÝ NÁHĽAD

ísť v budúcnosti. Keďže boli možné dve odpovede, necelých pätnásť percent interesuje, aké sú pravidlá týkajúce sa odovzdávania projektov. Čosi nad tridsať percent anketovaných sa vyjadrilo v tom zmysle, že ich takéto témy nezaujímajú. Aj keď obrovská väčšina obyvateľov nevie, o aké európske sumy

Ďuro Varga

okroky a úskalia eurointegrácie sú rôzne. Aj v súčasnej dobe, keď neuplynie deň bez toho, aby sme nepočuli čosi o Európskej únii, úroveň poznatkov o nej vie byť až zarážajúco skromná. Tak na decembrovú otázku, či vedia, koľko Srbsko získava ročne prostriedkov z európskych fondov, až 91 percent opýtaných uviedlo alebo že to nevie, alebo neposkytlo žiadnu odpoveď. Viac ako 150 miliónov eur je odpoveďou štyroch percent respondentov, menej ako 150 miliónov eur je názorom takisto štyroch percent anketovaných. Ide o veľa peňazí – myslí si jedno percento účastníkov prieskumu. Ďalšie percento je zase celkom opačného názoru. Podľa nich z Európskej únie nedostávame nič?! Reálnejšie alebo konkrétnejšie sú odpovede na ďalšiu otázku znejúcu: O ktorých témach súvisiacich s európskymi fondmi si prajete byť informovaní? Polovica opýtaných javí záujem o konkrétne projekty v Srbsku a necelých štyridsať percent sa zaujíma o výšku pomoci v závislosti od statusu: v prvom rade v tejto fáze integrácie, prípadne o akú sumu môže

Z tých, ktorí o projektoch čosi vedia, väčšina má názor i na to, o ktoré oblasti ide. Je to reforma verejnej administrácie, nazdáva sa tridsaťosem, a ochrana životného prostredia, čo je zase mienkou tridsiatich troch percent opýtaných. Každý štvrtý účastník ankety si myslí, že v projektoch ide o rozvoj súkromného úseku a každý piaty účastník je toho názoru, že je dôraz v nich na súdnictve a vnútorných záležitostiach. Devätnásť percent opýtaných uprednostňuje oblasť cezhraničnej spolupráce, osemnásť percent energetiku, štrnásť percent spoločenský rozvoj, po dvanásť percent poľnohospodárstvo a prepravu. Tradične dobré vzťahy s Ruskom sa premietli aj do ďalšej odpovede vzťahujúcej sa na zahraničné donácie našej krajine. Až štyridsaťpäť percent anketovaných si myslí, že nám najviac pomoci prichádza z uvedenej krajiny. Každý tretí respondent uviedol ako najvýznamnejšieho donora Európsku úniu, každý piaty Čínu a Nórsko, približne každý šiesty Japonsko a každý desiaty Spojené štáty americké. Skutočnosť je však podstatne iná. (V budúcom čísle: Štruktúra rozvojovej pomoci)

11 /4586/

15. 3. 2014

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: Ing. JOZEF HOLJENČÍK, PhD., PREDSEDA ÚRADU PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ (ÚRSO), BRATISLAVA

nemáte jadrovú energetiku, ale je to rozhodnutie, samozrejme, politické a spoločenské. Máte veľký potenciál vo výrobe elektriny z dokou, aby enermáceho uhlia, gia fungovala, čo znamená to, že musí byť z uhoľných zdrov súkromných jov, z fosílnych rukách. Čím palív. Veľkým hutnejšie bude prínosom bude v jedných rupre vás určite kách alebo ak v ybudovanie stále bude v ru- Predseda ÚRSO Jozef plynovodu, ktorý kách štátu, po- Holjenčík naštartuje možvedal by som, že to vôbec nie je prekážkou no iné podnikateľské subjekty. vstupu do Európskej únie. Pod- Samozrejme, v oblasti obnovistatné je to, aby boli jasné toky, teľných zdrojov – nedávno som aby boli jasné pravidlá hry, aby si všimol, že vás kritizovala Eubolo jasné účtovníctvo, aby jasne rópska únia, pretože zaostávate všetky tie náklady, ktoré sa urču- za celoeurópskym priemerom jú v rámci energetiky, v rámci jej – tam treba posúvať opatrenia výroby, dodávky a distribúcie, smerom vpred, lebo vám každý boli proste transparentne pod- obnoviteľný zdroj zvýši cenu elektriny alebo energie vo všechytené. To je podstata. – Pre Slovensko je príznačná obecnosti. Musím vyzdvihnúť, vodná energia ako významný že máte priestor i pre pestovanie zdroj. Čo si myslíte, ktoré zdro- biomasy, budovanie bioplynoje energie sú vhodné pre nás? vých staníc a tak ďalej. Tam je – Pre vás, pre Srbsko je pod- naozaj priestor, no netreba ísť statné, alebo je dobre, že tiež do toho neuvážene, ale cielene máte veľa vodných zdrojov. Je a systematicky. Tak, že poviete: trošku nešťastím, z pohľadu náš- takýto a takýto podiel povolíme, ho, lebo je to vec vašej krajiny, že ale nie bezhlavo...

Za jasné pravidlá hry Oto Filip

e viac ukážok konštatácie slovenského ministra hospodárstva Ing. Tomáša Malatinského, MBA, vyslovenej v nedávnom rozhovore pre Hlas ľudu, ktorej podstatou je, že v energetike to medzi Slovenskom a Srbskom žije. Dokladujú to viaceré projekty, stretnutia odborníkov, výmeny vzájomných skúseností, pohľady a plány do budúcna... Na niektoré z nich sa dalo posvietiť i počas nedávneho pobytu prvej osobnosti, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jozefa Holjenčíka v Belehrade. – Pripomeňme si, čo bolo podstatou spoločného európskeho twinningového energetického projektu ukončeného koncom januára? – Podľa kontraktu podpísaného medzi Európskou komisiou a nami šlo o to, aby sa posilnilo postavenie regulátora v Srbskej republike. Zároveň sme mali za cieľ oboznámiť našich srbských kolegov s legislatívou EÚ a s tým,

akým spôsobom je táto legislatíva realizovaná alebo aplikovaná v slovenskom právnom systéme. Čiže, veľa vecí, ktoré vyplynuli z diskusií v rámci projektu počas uplynulých mesiacov, už bolo a je v súčasnosti implantovaných do vašich vyhlášok, nariadení a zákonov. Chcem zdôrazniť, že slovenská strana odborne, finančne a inak prispela na rozvoj uvedeného projektu. Jasné je, že Slovensko bude pomáhať pri implementácii tretieho balíčka do srbskej legislatívy. Slovensko je teda pripravené naďalej vám pomáhať, podieľať sa na pomoci, robiť v prospech Srbska, radiť mu, či už na poli energetiky alebo v iných oblastiach. – Podľa vášho rezortného ministra jedným z badateľných problémov slovenskej energetiky je jej atomizácia. U nás je zase evidentná monopolizácia energetiky... – Buďte radi, pretože slovenský príklad alebo slovenská cesta nie je tá najsprávnejšia, pretože nie je podstatou alebo podmien-

IN MEMORIAM

Pavel Kaňa (26. 8. 1936 – 10. 3. 2014) Keď tie trávy nesiate na mojom hrobe rozkvitnú, čie potom vy, moje rodné brázdy, čie potom vy len budete. Kto tu bude pri vás stáť, kto vás bude mať rád, kto vás príde, rodné brázdy, kto vás príde zaorať. Ja pôjdem tam, kam všetky pokolenia odišli. A lesy budú stále v slnku sniť a vody driemať v lesku bielych hviezd. J. Zeyer

www.hl.rs

živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu, a predsa nás ich príchod prekvapí. Bolestne sa nás dotkla smutná a nečakaná správa o náhlom odchode nášho kolegu Pavla Kaňu. S pocitom hlbokého smútku sme sa 11. marca 2014 navždy rozlúčili so vzácnym človekom, spolupracovníkom, úprimným priateľom Pavlom. Dotĺklo srdce človeka, ktorého sme mali všetci radi, vážili si ho. Smrť, ktorá neľútostne dopĺňa odveký zákon prírody, ho vytrhla od rodiny, blízkych, priateľov, z náruče jeho milovanej vojvodinskej roviny... Miloval život, miloval svoje polia, prírodu, kone... Pavel Kaňa sa narodil 26. augusta 1936 v Báčskom Petrovci. Vyštudoval Vysokú

Informačno-politický týždenník

školu poľnohospodársku v Novom Sade. V roku 1968 sa zamestnal v Hlase ľudu, kde pracoval až do roku 2001, keď odišiel do dôchodku. Celý svoj pracovný vek bol ako redaktor prílohy Poľnohospodárske rozhľady úzko spätý s poľnohospodárstvom. I keď ho dlhé roky trápilo srdce, nechcel sa chorobe poddať. Úporne sa jej bránil, chlapsky sa s ňou pasoval. Mal ešte veľa plánov, čo chcel porobiť. No náhla smrť to všetko zmarila. Odišiel bez rozlúčky… Bude chýbať manželke, synom, vnúčatám, rodine, susedovcom, priateľom,… Bude chýbať všetkým nám… Odpočívaj v pokoji v krásnej rodnej zemi, ktorú si mal tak veľmi rád. Ľ. S.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko

SEDEM OTÁZOK PRE FEDORA HRIEŠIKA, ODBORNÍKA NA INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE

Budujem si dolnozemskú sociálnu sieť Rastislav Boldocký

– Môj pôvod a podľa mojich slovenských kolegov aj južanská mentalita mi v slovenskom kolektíve prinášajú jemnú výhodu. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Založiť a udržať rodinu pokope. Na tomto má obrovský podiel moja manželka Snežana, ktorá sa obetovala a milovaný Belehrad vymenila za Bratislavu. Za toto jej patrí môj obdiv a veľká vďaka.

eď Feďo Hriešik (41) znechutený politicko-ekonomickou situáciou v roku 2000 odchádzal z Nového Sadu, Bratislava v jeho plánoch figurovala len ako dočasná zastávka. „Ako čerstvý absolvent strojariny som sa chcel dostať na Západ – do Anglicka, prípadne Nemecka,“ spomína. „Po ceste som zablúdil a usadil sa na Slovensku.“ Pod zmenu jeho pôvodných plánov sa vo veľkej miere podpísal dynamický rozvoj slovenskej ekonomiky v tom čase. Našiel si prácu v sektore informačných technológií (IT), ku ktorému vždy inklinoval. Zjavne je s ňou spokojný – v slovenskej IT spoločnosti PosAm pôsobí dodnes. Medzičasom Rodinná idyla: So synom Vidakom Hugom sa prepracoval na po- a manželkou Snežanou zíciu vedúceho od– Ľutuješ niekedy, že si odišiel? delenia databázových systémov a IT – Aj keď nostalgia niekedy ťahá architekta pre kľúčové informačné silnejšie od zemskej tiaže – neľusystémy u dôležitých zákazníkov. – Čo bolo pre teba na Slovensku tujem. Na druhej strane nebudem ľutovať ani keď sa jedného dňa s najťažšie? – Odlúčenie od rodiny a kamará- rodinou presťahujem do Barcelony, tov. Veľmi mi v tom období pomohla kde môj syn Vidak Hugo – nádejsestra Maja, ktorá v tom čase na ný futbalista – plánuje zakotviť Slovensku študovala. Hendikep (smiech). – Čo by sa muselo stať, aby si odlúčenia si dodnes vynahradzujem častými pobytmi v Srbsku a budova- sa vrátil? – Aby srdce zvíťazilo nad rozuním širokej „dolnozemskej sociálnej mom. siete“ na Slovensku. – Komu fandíš, keď hrajú – Kedy si si uvedomil, že tu Slovensko a Srbsko v nejakom zostaneš žiť? – Aj keď to tak na prvý pohľad športe? – Srbsku – nakoľko som na Slonevyzerá, pravdou je, že si to stále neuvedomujem… alebo si to len vensko prišiel ako fanúšikovo formovaný človek. Synovi odmalička nechcem priznať? – Mal si v rámci svojho zamest- vštepujem lásku k srbskému športu nania kontakty so Srbskom či – konkrétne jednému klubu a rebývalou Juhosláviou, respektíve prezentácii. Na druhej strane syn ovplyvnil nejako pôvod tvoju mi pomáha vybudovať si vzťah k slovenskému športu. kariéru? • SLOVENSKO •

DO DRUHÉHO KOLA ZREJME POSTÚPI FICO A KISKA

Voľby sa dramatizujú R. Boldocký

íkendové prvé kolo prezidentských volieb by malo byť viac-menej formalitou. Aspoň podľa marcových prieskumov verejnej mienky. Do záverečného boja by mal okrem premiéra Roberta Fica postúpiť aj podnikateľ a filantrop Andrej Kiska. Na začiatku kampane to vyzeralo, že najväčšou otázkou slovenských prezidentských volieb bude, kto v druhom kole koncom marca vyzve premiéra Fica? A potom s ním prehrá. Niekoľko dní pred otvorením volebných miestností to už vyzeralo

celkom inak. Na druhom mieste sa vyprofiloval zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel Kiska. A nielen to. V prieskumoch stiahol premiérov náskok na zhruba desať percent, čo mu už dáva reálne šance zabodovať v druhom kole. Pre väčšinu voličov ostatných kandidátov je totiž Kiska prijateľnejší, než Fico. To, čo sa ešte pred niekoľkými mesiacmi zdalo ako jednoznačná záležitosť, sa mení na dramatický volebný súboj. Samozrejme, to všetko iba za predpokladu, že sa prieskumy nemýlia. Skúsenosti z minulých hlasovaní nás však skôr nabádajú na obozretnosť.

VO ZVOLENE PREMIÉROVO UVIEDLI INSCENÁCIU MANDARÍNKOVÁ IZBA V RÉŽII MICHALA BABIAKA

Priestor v hlavnej role R. Boldocký

tických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Hrdinov z izby herecky stvárnili Michal Ďuriš, Vladena Škorvagová, Svetlana Sarvašová, Štefan Šafárik a Richard Sanitra. Ako vysvetlil Babiak, text im dal vyniknúť, keďže sa prevteľujú do viacerých postáv a osudov. „Nie je to takzvaná dverová alebo bulvárna komédia. Je

andarínková izba. Tak znie názov komédie, ktorú pod režisérskou taktovkou dolnozemského rodáka Michala Babiaka začiatkom marca uviedlo zvolenské Divadlo J. G. Tajovského. Francúzsky herec, scenárista a dramatik Robert Thomas umiestnil dej svojej hry do luxusnej izby malého parížskeho hotelíka, ktorej sa hovorilo mandarínková. Býval to fenomén v niektorých hoteloch, keď najexotickejšiu izbu zariadili v orientálnom, najčastejšie čínskom duchu. „Hlavným hrdinom je samotná izba. Priestor, v ktorom plynie čas od devätnásteho storočia po súčasnosť. V nej sa Dráma v izbe: Michal Ďuriš a Vladena odohrávajú minipríbe- Škorvagová hy jej chvíľkových oby- (Foto: Divadlo J. G. Tajovského) vateľov, ale izba ako mýtické miesto zostáva,“ vysvet- to zvláštny druh charakterovej lil pre denník Sme režisér, ktorý komédie, pretože chvíľkoví obyvyučuje estetiku na Filozofickej vatelia mandarínkovej izby sú viac fakulte Univerzity Komenského či menej bizarní. Zvláštne charakv Bratislave a na Fakulte drama- tery,“ uviedol pre Sme režisér. 11 /4586/

15. 3. 2014

Ľudia a diania DELEGÁCIA HOSPODÁRSKEJ KOMORY SRBSKA V KYSÁČI

Administratíve chybuje ažurita Elena Šranková

elegácia Hospodárskej komory Srbska v čele so Željkom Sertićom v pondelok 10. marca navštívila Nový Sad. V rámci tejto návštevy spolu s pri-

sáč. V Klube poľnohospodárov sa rozprávali s poľnohospodármi a podnikateľmi z Kysáča, Rumenky a Stepanovićeva. Primátor Vučević na stretnutí v Kysáči zdôraznil, že podnikatelia vždy môžu rátať s podporou mes-

V Klube poľnohospodárov v Kysáči

mátorom Milošom Vučevićom a predstaviteľmi Mestskej rady Nového Sadu pobudli v MS Ky-

ta ako svojho spoľahlivého partnera. Konštatoval, že iba priamou komunikáciou a výmenou skú-

seností možno čeliť neúčinnej byrokracii. Oznámil, že po opravnom rozpočte pravdepodobne schvália nové Rozhodnutie o mestskej správe, s cieľom vytvoriť zákonné podmienky na lepšie fungovanie administra- Soľ a chlieb pre hostí tívy, ktorá má byť v službe občanov. sa, že stretnutia s podnikateľmi Predseda Hospodárskej komo- budú organizovať častejšie. Lebo ry Srbska Ž. Sertić podnikateľom najviac pripomienok bolo práve povedal, že komora je servisom na prácu administratívy a na dlhopre hospodárov, malých podnika- trvajúce procedúry, čo znamená, teľov a mikrofirmy. Podnikatelia že sa žiada stanoviť jednoduchší majú so svojimi požiadavkami regulatív na získanie rôznych nastupovať združene, s jasne povolení. Kysáčania a Rumendefinovanými cieľmi, a štát musí čania chcú napríklad vyvážať vytvárať atmosféru a podmienky svoje výrobky, ale papierovanie na zlepšenie výroby. Hospodárska je komplikované, čo im odoberá komora a lokálna samospráva chuť a vyžaduje si aj prostriedky. v tom procese vystupujú ako Ako povedal predseda Sertić, sprostredkovatelia. Hospodárska komora Srbska im Predseda Hospodárskej ko- v tom môže pomôcť, lebo má mory Sertić a primátor Vučević štruktúru a zdroje a k tomu posa zhodli, že problémy podni- dobné problémy majú aj v iných kateľov vyplývajú z nedostatoč- častiach krajiny. nej ažurity štátnej a mestskej Kysáčania pre hostí z Belehradu administratívy a povedali, že sa a Nového Sadu pripravili krátky to musí riešiť čím skôr. Dohodli primeraný program.

NOVÉ AUTÁ PRE INŠTITÚCIE A USTANOVIZNE V STAREJ PAZOVE

Za lepšie podmienky práce Anna Lešťanová

taropazovská lokálna samospráva pokračuje v poskytovaní podpory a pomoci inštitúciám a ustanovizniam, ktoré poskytujú služby občanom. Vďaka Obci Stará Pazova v roku 2014 obnovili automobilový park Policajnej stanice, obecnej verejnej prokuratúry, súdnej jednotky a Obecnej organizácie Červeného kríža. Tak napr. Policajná stanica Predstavitelia lokálnej samosprávy a Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića dostala tri vozidlá značky Zmaja pred novou sanitkou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Škoda Rapid, ktoré sú kúpené z účelových prostriedkov na zlepšenie bezpečnosti v doprave. Obecná verejná prokuratúra dostala vozidlo značky Škoda Fabia. Pre potreby tamojšieho Červeného kríža, konkrétne na distribúciu stravy a iných humanitárnych zásielok a potrieb zabezpečený je kombík. V týchto dňoch sa hodnotná pomoc dostala i do Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, vo štvrtok 27. februára slávnostne odovzdal kľúče od novej sanitky Milivojovi Srećkovićovi, náčelníkovi Pohotovostnej služby. Reanimobil značky Ford tranzit (330 MWD) bol kúpený spoločnými prostriedkami obce a zdravotníckej ustanovizne za štyri milióny dinárov. • ĽUDIA A DIANIA •

PIVNICA

Trhovisko na novej lokalite Elena Šranková

Komunálnom podniku Komunal Pivnica sa uvádzaním noviniek snažia skvalitniť služby, ktoré poskytujú občanom. Riaditeľ Jaroslav Zajac informuje, že okrem odvozu a triedenia odpadu od Nového roku v tejto oblasti zaviedli ďalšiu novinku. Každej domácnosti doručili totiž kalendár, na ktorom je rozličnými farbami znázornené, ktorý odpad kedy odvážajú. Avšak sú občania, ktorí sa toho nedodržia a vynesú určitý druh odpadu aj vtedy, keď nie je na to určený dátum, a tým sa len robí škoda. Najmä keď ide o odvoz popola, ktorý uskutočňujú raz mesačne, čo je na kalendári vyznačené sivou farbou. Popol vyradili z ostatného odpadu z toho dôvodu, že často obsahoval aj pahrebu, čiže žeravé uhlíky, ktoré mohli zapáliť iné smeti. Popol toho času odvážajú na osobitnú časť smetiska, ďalej od komunálneho odpadu. V kalendári, ktorý dostala každá pivnická domácnosť, modrou farbou sú vyznačené dátumy odvozu komunálneho odpadu, čo sa robí najčastejšie. Žltou farbou vyznačili dátumy na odvoz papiera,

Pivnický trh s ovocím a zeleninou na novej lokalite

novín a kartónu, ako i plastickej ambaláže, ktorú zbierajú do modrých, respektíve žltých vriec. Tieto vrecia občanom poskytuje komunálny podnik a okrem toho po dedine sú koše, do ktorých možno odkladať PET odpad. Zelenou farbou sú na kalendári vyznačené dátumy, keď sa zbiera sklenená ambaláž. Komunal v Pivnici odváža odpad z domácností od roku 2006 a od mája 2013 začali s triedením od-

padu v každej domácnosti. Papier, plastiku a sklo uskladňujú v starej mliekarni, ktorá je prázdna a ktorá komunálnemu podniku poskytla skladovací priestor. Tento odpad, ktorý málokto vykupuje, sa môže totiž odpredať len keď sa nazbiera za jeden vagón. Sklo sa inak najprv zbieralo a uskladňovalo v pivnickej základnej škole. Dodnes prostriedky z predaja skla usmerňujú na žiacke potreby.

Okrem toho v komunálnom podniku majú aj iné novinky. Začiatkom roka 2014 presťahovali trh, pretože celá Vojvodinská ulica, od Ulice maršala Tita po Ulicu Petra Drapšina, bola v trhový deň (v stredu predpoludním) zatvorená pre dopravu. V súrnych prípadoch to robilo problém pre hasičské vozidlá a sanitku. Sťažovali sa aj poštári, že nemôžu prepraviť poštu. Preto v spolupráci s obecnou inšpekciou museli trh premiestniť. V ústrety im vyšiel podnik Petrovec, d. o. o., ktorý za určitú úhradu uvoľnil dvor. Teraz sa tam v jednej časti predáva ovocie a zelenina a v druhej odev, obuv a iné. Občania sú spokojní, avšak predavači mali pripomienky, hlavne na miesta, na ktorých sú umiestnené ich stánky. Niektorí chceli zostať na ulici, ako skôr, ale komunálna a dopravná inšpekcia ich každú stredu napomínala. Riaditeľ podniku Komunal Pivnica v ústrety veľkonočným sviatkom odkázal spoluobčanom, aby si každý upravil priedomie, aby dedina z tej príležitosti bola čistá. Ako povedal, potrebné je vyčistiť i priekopy, mostíky (nárečovo fajfy) a zabezpečiť tak prietok vody počas daždivého obdobia. Treba orezať aj kríky a konáre stromov, čiže dať sa do jarného upratovania dediny.

ŠÍD

Na ceste porozumenia Stanislav Stupavský

cieľom plniť ekumenickú misiu šírenia porozumenia a spolunažívania medzi ľuďmi bez ohľadu na to, akú farbu pleti mali, ktorým jazykom hovorili, ktorému národu prislúchali alebo ktorého vierovyznania boli, skupina Nemcov z Mníchova a okolia si predsavzala pešo absolvovať cestu z Mníchova do Jeruzalema. V skupine sú príslušníci rozdielnych vierovyznaní: sú medzi nimi aj evanjelici, aj rímskokatolíci. Takisto sa venujú rozdielnym povolaniam: sú tu farári, novinári, poľnohospodári, sociológovia • ĽUDIA A DIANIA •

a ľudia zaoberajúci sa humanitárnou prácou. Svoju misiu začali ešte v roku 2010, keď sa desaťčlenná skupina vybrala z Mníchova a ďalej ich cesta viedla cez Rakúsko, Slovensko, Poľsko. Tohto roku vyštartovali z Budapešti a majú za cieľ prejsť územím Maďarska, Chorvátska a Srbska, minimálne 30 kilometrov denne, pričom svoju tohtoročnú misiu skončia v Belehrade. Na budúci rok plánujú vyštartovať z Belehradu a do veľkonočných sviatkov by sa mali dostať do Jeruzalema, ktorý je cieľom ich misie. Túto skupinu, ktorá teraz počíta osem členov, lebo dvaja sa

pre chorobu museli vzdať ďalšej cesty, v stredu 5. marca na chorvátskej hranici privítala delegácia Evanjelickej metodistic- Skupina pred slovenským evanjelickým kostolom v Šíde kej cirkvi zo Šídu, ktorá im poskytla aj ubyto- vysvetlili cieľ svojej misie, povanie. Nasledujúce ráno pútnici kračovali v ceste smerom do navštívili slovenský evanjelický Báčskej Palanky a Kysáča. Členokostol v Šíde, kde ich domáci via misie jednotne zhodnotili, že srdečne privítali. Po občerstvení si misia úspešne plní svoj cieľ aj a rozhovore, počas ktorého sa preto, že ich v každom prostredí navzájom zoznámili a hostia obyvatelia srdečne vítajú. 11 /4586/

15. 3. 2014

Ľudia a diania SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: EURO PUMPS TECH, JASLOVSKÉ BOHUNICE

Hľadanie nových priestorov

aždý dobrý podnikateľ vie, že nie je taký kumšt čosi vyrobiť, ako to predať: na trhu domácom alebo cudzom. Riadiac sa tým návodom, v Belehrade sa nedávno konala prezentácia českého výrobcu priemyselných čerpadiel Ish Pumps Olomouc, a. s., snažiaceho sa presadiť na našom trhu. Jeho dcérskou spoločnosťou a výhradným obchodným zástupcom pre Slovenskú republiku je Euro Pumps Tech, s. r. o., sídliaca v Jaslovských Bohuniciach. Hlavný cieľ spoločnosti je známy: uspokojiť potreby zákazníkov úrovňou služieb a dodávaných výrobkov. Hlavne ide o predaj, montáž, opravu, údržbu a poradenskú činnosť v oblasti čerpacej a regulačnej techniky, armatúr a hutníckeho materiálu, prípadne o realizáciu technologických celkov s dôrazom na čerpaciu techniku. Obchodný riaditeľ Euro Pumps Tech Ing. Juraj Novotný v rozhovore pre Hlas ľudu však ozrejmuje i to, čo nemožno objaviť v základných

údajoch o firme.

našej krajiny, ako aj mimo – Čo je Európskej únie. príznač– Znanosťou m e n á t o, z a m e ra nia na náš že budete trh? výraznejšie – Keď exportne zaide o nás, meraní? orientácia – Ako je na tento známe, sme trh je predcérskou dovšetkým spoločnosťou zameraná Ish Pumps na oblasť Olomouc, čerpadiel ktorej jediným majitea l e b o ľom je Slovák če r p a ce j Ing. Štefan techniky. Príchod je Shmidt. Keď Obchodný riaditeľ Juraj Novotný daný, skôr ide o vývoz, podmienený tým, že v Európskej ten tvorí okolo polovice celkoúnii máme veľkú hospodársku vej produkcie, tak do členských krízu, ktorá čiastočne dopadá krajín EÚ, ako aj do niekoľkých aj na krajiny, ktoré nie sú v nej. mimo nej. A budeme sa snažiť, Tu teda vlastne hľadáme nový aby rástol. priestor na rozšírenie našich – Ktoré sú súčasné príznačobchodných aktivít, tak mimo nosti výrobného programu?

ZASADALA RADA MS KYSÁČ

Akcia na cintoríne bude 15. marca Elena Šranková

a kysáčskom cintoríne 15. marca usporiadajú veľkú pracovnú akciu úpravy a zriaďovania cintorína, rozhodli na zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva vo štvrtok 6. marca. Do akcie plánujú zapojiť tak členov kysáčskych spolkov, združení, klubov, organizácií, inštitúcií a cirkví, ako aj iných občanov. Zriaďovanie cintorína začne od 8. h ráno a stroje na odvoz odpadu zabezpečia z Rady MS. Na zasadnutí tiež rozhodli, že animujú občanov, aby opílili konáre stromov a zriadili svoje priedomia. Kto tak neurobí, riešia

www.hl.rs

to v spolupráci s komunálnou políciou. S týmto bodom súvisel aj ďalší, týkajúci sa žiadosti o prenájom priestoru v kysáčskom Dome smútku. Členovia rady totiž rozhodli, že jednu miestnosť dajú do prenájmu súkromníkovi poskytujúcemu pohrebné služby, ktorý tu plánuje inštalovať chladničku pre zosnulých. Prisľúbil, že táto služba bude lacnejšia než v Dome smútku v Novom Sade, čo sa má spresniť zmluvou. Pritom uviedli, že cieľom je rozšíriť ponuku služieb, no umiestnenie zosnulého do chladničky nie je záväzné. Na zasadnutí RMS pozornosť venovali aj situácii s Ferkovým

Informačno-politický týždenník

domom. Prisľúbili Spolku kysáčskych žien, že sa zapoja do riešenia otázky ohľadom etno domu, za ktorý sa toho času okrem režijných nákladov platí nájomné. Bolo počuť, že aj Ústav pre ochranu pamätníkov má záujem o obnovu tohto domu. Nakoniec členovia RMS vyslovili kritické pripomienky na adresu členov, ktorí sa menej angažujú v práci a akciách. Pozastavili sa pri pracovnom čase objektov v Kysáči a konštatovali, že napriek schválenému rozhodnutiu kamióny ešte stále stoja pred trhom, ako i to, že doteraz nie je riešený osud mládežníckeho domu.

– Zameraný je v prvom rade na petrochemický a chemický priemysel, na poľnohospodárstvo, energetiku. V energetike máme obrovské skúsenosti, v tej klasickej, ale aj v jadrovej. My vlastne sídlime neďaleko jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice alebo niekoľko desiatok kilometrov od Mochoviec... – podčiarkol riaditeľ Novotný. Potvrdením, že práve energetika je azda najvýznamnejším odvetvím pre Euro Pumps Tech (a Ish Pumps Olomouc), sú mnohé referencie vzťahujúce sa aj na jadrové, aj na početné iné elektrárne: tepelné (Vojany a Nováky), vodné (Trenčín, Gabčíkovo), malé vodné (Harmanec, Pružina...). Tých referencií je mnoho aj v chemickom a petrochemickom priemysle, taktiež v iných odvetviach. Ukážkou dosiahnutej kvality sú rôzne certifikáty, zárukou úspešného presadenia na domácom a zahraničnom trhu obvyklá prax: pravidelne prehodnocovať a prispôsobovať požiadavkám zákazníkov sortiment ponúkaných výrobkov a služieb. Ing. Juraj Novotný vraví, že koncom februára v Srbsku a v Belehrade pobudol prvýkrát. Podľa všetkého nie aj posledný...



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Predstavitelia Obce Stará Pazova, Direkcie pre výstavbu obce a DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v pondelok 10. marca navštívili Detské oddelenie v Novej Pazove, a to pri príležitosti ukončenia prác na kompletnej rekonštrukcii tohto objektu. Ako povedal riaditeľ direkcie Nedeljko Kovačević, celková investícia stála 9,2 milióna dinárov a na kúpu nového nábytku vyčlenili 1,3 milióna dinárov. Do konca roka by mali byť kompletne upravené všetky zdravotné objekty, včítane centrálneho objektu v Starej Pazove. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

NA SLOVÍČKO S JÁNOŠÍCKYM POĽNOHOSPODÁROM IGOROM MIKULIĆOM

sob subvencovania nie je dobrý, zvlášť keď ide o palivo. Tomu, kto nemá peniaNedôverčivosť bánk (alebo ze, to veľmi možno štátu) som pocítil aj na nepomôže, vlastnej koži. Na získanie krátlebo najprv kodobého úveru som musel treba kúpiť podať kopu dokladov, ozrejpalivo, a pomiť kompletný majetkový tom čakať na stav, od toho, koľko vlastním Igor Mikulić tých 50 din./l pôdy, aké stroje mám, aký je od štátu. Vari objem košov... a po osevnú štruk- by bolo lepšie, keby štát sedliakom túru vlani a toho roku... Skutočne vyplatil celú sumu, ktorou ich mieni neviem, aký to má význam, ak jeden podporiť, a oni iste najlepšie vedia, môj traktor stojí trikrát viac od tých do čoho peniaze vložia. 300-tisíc dinárov, koľko som žiadal. Ako mladý človek, ako vidíte Ako štát môže pomôcť poľno- svoju budúcnosť v zaoberaní sa hospodárom? poľnohospodárstvom? – Stačilo by, aby ceny našich – Vzhľadom na to, že mám trochu výrobkov boli podobné tým v okolí viac pôdy, vidím v tom perspektívu. a aby sme na začiatku výroby po- Musím však uznať, že v súčasných znali podmienky, aby sme mohli podmienkach bez zárobku z poplánovať, čo budeme siať. Musela skytovania služieb a bez finančnej by existovať nejaká zaručená cena, podpory svokrovcov zo zahraničia, ako tomu bolo skôr. Okrem toho, iba zo zárobku z rastlinnej výroby že subvencie sú veľmi nízke, spô- sotvaže by sa dalo vyžiť.

Banky nedôverujú sedliakom Vladimír Hudec

ladý poľnohospodár z Jánošíka Igor Mikulić sa orientoval výlučne na rastlinnú výrobu a na spolu 37 vlastných a prenajatých hektároch pestuje prevažne sóju, kukuricu, slnečnicu a pšenicu. – Pšenicou som obsial iba 5 hektárov, lebo sme vlani nič nezarobili, – hovorí na úvod. – Podobne bolo aj so slnečnicou, a preto ešte uvažujem, či ju vôbec budem siať, alebo sa pripojím k výzve Banátskych paorov na bojkot sejby tejto olejniny, keďže spracovatelia ešte stále neoznámili jej cenu. Osobne najviac verím sóji, ktorá je hľadaná a jej cena vždy ručí slušný zárobok. Preto sójou obsejem najväčšie výmery a na kukuricu sa zvýši zo 10 hektárov. Ako mienite vyfinancovať jarnú sejbu?

– Každá jar je pre poľnohospodára ťažká, lebo treba najviac vkladať. Mienim, že sa väčšmi oplatí kúpiť reprodukčný materiál za hotové ako na zeleno, a preto mám záujem o krátkodobý úver subvencovaný štátom, na ktorý sa platia pomerne nízke úroky. Z peňazí z vlaňajšej výroby som si zaobstaral mechanizáciu. Počítal som s tým, že na jar predám kukuricu, a kúpim, čo treba, ibaže kukuricu teraz nikto nepotrebuje. Ste spokojný s postojom bánk voči poľnohospodárom? – Myslím si, že banky zneužívajú nedostatok prostriedkov v poľnohospodárstve, a okrem toho, že poskytujú drahé úvery, sú voči poľnohospodárom veľmi nedôverčivé. Príkladov je mnoho. Teraz napr. úver môže dostať iba gazdovstvo, ktoré vlastní viac ako 20 hektárov pôdy?!

RADY ODBORNÍKOV

Poľnohospodári ako podnikatelia Jaroslav Čiep

blasť poľnohospodárstva a „silnejší“ poľnohospodári sú od začiatku roku 2014 pod drobnohľadom štátu a početných inšpekcií. To, čo v poľnohospodárskej výrobe platilo do konca minulého roku, od tohto roku už neplatí. Z druhej strany je fakt, že poľnohospodári málo vedia o novinkách a štátna byrokratická aparatúra sa ani najmenej nepousilovala vysvetliť im, o aké zmeny ide. Také nedopovedané ťahy štát svojim občanom už dlhší čas predkladá, a to nielen v poľnohospodárstve. Republikový parlament na návrh rezortných ministerstiev schváli nové zákony, eventuálne inovuje staré, ale aby sa obyčajní smrteľníci dozvedeli, čo to pre ich každodenný život znamená, treba si nohy zodrať. Najčastejšie sa tí, ktorých sa daný zákon týka, dozvedia viac len vtedy, keď na ich dvere zaklope inšpekcia a najčastejšie sa to skončí nemalou pokutou. • ĽUDIA A DIANIA •

Porada o zdanení registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev v Petrovci vyvolala veľký záujem

Práve s cieľom objasniť, o aké zmeny v poľnohospodárstve ide, Podnikateľské a inovačné stredisko v Báčskom Petrovci vo štvrtok 6. marca na svoje druhé podnikateľské raňajky pozvalo záujemcov, účtovníkov a odborníkov, aby tie novinky vysvetlili. Zdaňovanie registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev a ďalšie otázky súvisiace s touto problematikou s prítomnými konzultovala Dragana Galićo-

vá, poľnohospodárska inžinierka, certifikovaná účtovníčka, súdna znalkyňa a nositeľka licencie proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Spolu so spolupracovníčkou Milicou Malojkovou najprv ozrejmili zákonné články týkajúce sa zmeny zdanenia podľa katastra a daní z príjmov, ako i novinky v sociálnom poistení, a potom odpovedali aj na početné otázky prítomných. 11 /4586/

Poľnohospodárov, ktorí majú obrat viac ako 8 miliónov dinárov, štát od tohto roku chápe ako podnikateľov a musia sa prispôsobiť zákonom o hospodárstve. Odborníčky prízvukovali, že v Srbsku je 57 rozdielnych daní, ktoré vyberá štát a teraz sa to vo väčšej miere vzťahuje aj na poľnohospodárov, ktorým štát ponúka viacero možností. Gazdovstvá môžu byť v sústave DPH alebo mimo nej a podľa toho budú zdanené ich príjmy a od toho závisí, aj akým spôsobom daň zaplatia. Okrem toho aj tým, ktorí sa vedľa inej práce zaoberajú poľnohospodárstvom, po odovzdaní úrody štát vyúčtuje 10-percentnú daň. Novinkou je aj to, že manželia môžu registrovať iba jedno poľnohospodárske gazdovstvo, a pritom sa majú rozhodnúť, či bude komerčné alebo nekomerčné. Majú tiež na výber, či si budú vyplácať aspoň najnižšie platy, resp. platiť mesačné daňové preddavky. Na záver sa prítomní vyjadrili, že si prajú viac takýchto osožných porád.

15. 3. 2014

Ľudia a diania NA SLOVO S POĽNOHOSPODÁROM PAVLOM STREHÁRSKYM ZO SELENČE

Nevie človek, čo má robiť… Katarína Gažová

Keby sme cirok uskladnili a trochu počkali, bolo by to pre nás iste výhodnejšie. Museli sme ho však

spolu z dvoch jutár osem ton. Ako som už spomenul, cena pšenice deň našej návštevy Selenče bola nízka, iba 17 dinárov. Keď pršalo a nedalo som všetky trovy a sa robiť na roli. náklady spočítal, taU Strehárskovcov na kých trinásťtisíc som hlavnej ulici nás pribol v mínuse, nieževítali manželia Anna by som bol zarobil. a Pavel, ktorý hneď Podľa mojej mienky na začiatku vyjadril výkupná cena pšenisvoju nespokojnosť ce by mala byť aspoň s celkovou situáciou, 25 dinárov. Kukuricu v akej sa poľnohossme všetku uskladnili podári dnes nachádoma do košov, lebo dzajú. V rovnakom cena je ešte stále netóne vyznel aj celý výhodná a dokonca náš rozhovor. sa teraz slabo hľadá. – Čo vám mám Vlani kukurica dobre hovoriť, keď aj sami Pavel a Anna Strehárskovci pri plánovaní osevného urodila, ale zdá sa, viete, ako je to s poľ- plánu na tento rok že pre nás sedliakov nohospodárstvom. by bolo výhodnejšie, Naše výrobky nemajú žiadnu predať už v jeseň, aby sme mohli keby urodila menej, aspoň by cenu, nič sa dopredu neplánuje kúpiť palivo a všetko ostatné, čo bola vyššia cena. Keď ide o výnosy a nevie sa vopred určiť, aká bude bolo treba. U nás v Selenči sa cirok sóje, bol som nadmieru spokojcena dopestovaných kultúr. ešte stále dosť pestuje, čo iste ný. Urodilo devätnásť metrov z Aj napriek tomu vlani ste súvisí s tým, že v dedine máme katastrálneho jutra. Trochu sme predsa niečo pestovali? asi dvadsať metlární. predali a trochu nechali doma. – Hlavne pšenicu, sóju a kuAké boli výnosy dopestova- Cena bola pomerne dobrá, 47 kuricu, ako aj cirok, ktorého sme ných kultúr? dinárov. mali trochu viac ako zvyčajne, ale – Pšenicu sme mali iba dve jutrá. Ktoré kultúry plánujete na jeho výkupná cena bola nízka. Z jutra sa urodilo štyri tony, teda tento poľnohospodársky rok?

– V jeseň som zasial iba jedno jutro pšenice. Vzhľadom na minuloročnú minimálnu cenu zmenšil som plochu pod touto kultúrou o polovicu. Sóju plánujem posiať viac ako vlani, asi až tridsať jutár, ale kukurice menej ako vlani. Pestoval som aj zahraničné, aj domáce odrody. Tie zahraničné vlani dali vyššie výnosy, takže sa viac orientujem na tie. Spozoroval som, že medziiným majú lepšiu klíčivosť. Keď ide o prihnojovanie pôdy, trochu som v jeseň prihnojil umelým hnojivom a prihnojím aj teraz na jar. Vlaňajší poľnohospodársky rok bol takýto: urodilo dobre, ale ceny poľnohospodárskych výrobkov boli nízke. A zasa na druhej strane palivo bolo drahé, hnojivo a osivo bolo drahé, len naše výrobky boli lacné. Čo by ste chceli zmeniť v plánovaní poľnohospodárskej výroby? – Bol by som rád, keby sme už v jeseň vedeli, aké budú ceny poľnohospodárskych kultúr a aby sme podľa toho plánovali, čo pestovať. Ale u nás to tak nejde. Najväčší problém je, že my poľnohospodári nevieme, za čo robíme, nevieme, čo siať a kto čo potrebuje. Poľnohospodárska výroba a výkup nie je organizovaný a človek proste nevie, kde sa pohnúť a čo robiť.

TRADIČNÁ AKCIA KOVAČICKÝCH POĽNOHOSPODÁROV

Urovnali poľné cesty Anička Chalupová

kcia rovnania poľných ciest sa uskutočnila aj tohto roku, keď zhruba 80 poľnohospodárov so svojimi traktormi a prívesmi rozvírilo prach v úvratiach nielen kovačického chotára, ale aj všade tam, kde kovačickí poľnohospodári obrábajú pôdu. Miestne spoločenstvo Kovačica využilo prvé marcové dni a v spolupráci s kovačickými poľnohospodármi usporiadalo už tradičnú úpravu poľných ciest. V

www.hl.rs

sobotu ráno 1. marca 2014 sa pri „Tomanovej váhe” stretli poľnohospodári s traktormi zo všetkých kútov Kovačice, po chvíli sa rozdelili do skupín, neskoršie v zástupoch vyrukovali von z dediny a rozpŕchli Účastníci akcie sa náhlili do poľa sa do 14 častí chotára. Niekde do tretej hodiny popolud- boli tu však i skupiny mládenní poľné cesty boli akoby oblečené cov, ktorí sa rozhodli vystriedať do nových šiat. V akcii rovnania starších. Tak ako im nechýbala chuť do poľných ciest bolo najviac poľnohospodárov v stredných rokoch, práce, nedali sa veľmi núkať ani

Informačno-politický týždenník

do jedenia. Okrem pri úspešnej spoločnej práci účastníci akcie sa zhromaždili aj pri chutnej večeri, ktorú prichystalo Miestne spoločenstvo Kovačica. • ĽUDIA A DIANIA •

BOLI SME NA 24. ARADÁČSKEJ KLOBASIÁDE

Aradáča je však príznačná práve tenká klobása a chceli by sme ju zachovať. Hrubá klobása, čiže kulen je už trochu modernejší výrobok, o čom svedčí aj to, že až na dve výnimky všetky boli Vladimír Hudec – Na sušenie klov umelom čreve, čo bás nemáme špecis tradíciou nemá e tradíciou, že aradáčsky Klub álne zariadenia, ronič spoločné. Asi milovníkov klobás svoje podu- bíme to v domácich sme urobili dobre, jatie –klobasiádu usporadúva podmienkach, kde lebo už tohto roku v sobotu najbližšiu Medzinárod- nám okrem prievanu súťažilo omnoho nému dňu žien. Tohto roku to značne pomáha aj Najlepší aradáčsky kulen víťaz Vladimír Ábelovský viac tenkých klobolo práve v sobotu 8. marca, chlad a mráz, – ho- ponúkal aj prítomným na klobasiáde bás, ako v minulých takže pohostinní a pozorní ara- vorí predseda ararokoch. dáčski výrobcovia klobás každej dáčskych výrobcov Juraj Viliačik. že ich výrobok, predovšetkým Posudzovacia komisia známhostke na 24. klobasiáde darovali – Niežeby sa klobásy nedajbo- kulen, nie je ešte pripravený na kovala farbu, zloženie a chuť červený klinček. že skazili, ale sa jednoducho degustáciu a hodnotenie. A mali klobás a po sčítaní známok je Záležitosť, ako je výroba klo- omnoho pomalšie sušili. V tom pravdu, lebo ani tie, ktoré súťa- zvolená tá najlepšia v oboch bás, a potom aj ich degustácia, je vlastne základná príčina, prečo žili, neboli dosť suché. Musím kategóriách. Za najlepšiu tenkú zostala však výlučne v doméne na tohtoročnú degustáciu bolo však povedať, že sa aj tohto roku vyhlásili tú, ktorú vyrobil Janko mužov a tí počas uplynulej zimy prihlásených iba 34 klobás – potvrdilo, že sa Aradáčania nau- Zelenák, druhú cenu získal Ivan čili vyrábať sku- Pleva, a tretiu Jaroslav Bartoš. točne kvalitné a V konkurencii kulenov prvé chutné klobásy, miesto obsadil Vladimír Ábes ktorými sa nik- lovský, druhý bol Juraj Jánošík, de nezahanbia. a tretie miesto obsadil Jaroslav Organizátori Zahorec. Ábelovský sa zároveň tohtoročnú sú- stal absolútnym víťazom kloťaž rozdelili do basiády, keďže jeho kulen získal dvoch kategórií. najviac bodov zo všetkých 12 Osobitne súťažili klobás vo finále. tenké a osobitne Ani tohto roku nechybovala hrubé klobásy. zaujímavá súťaž v rýchlom jede– Ide predsa ní klobás. Tentoraz vyhral Pavel o dva rozdielne Kokavský, ktorý dve klobásky výrobky, ktoré dokázal zjesť a zaliať vodou za nemožno po- 55 sekúnd, čo je dvojnásobok Tohtoroční víťazi: (sprava) Jaroslav Bartoš, Ivan Pleva, Jaroslav Zahorec, Mariena Zelenáková, Juraj Viliačik, predseda spolku, Vladimír Ábelovský, Juraj Jánošík a Ivan rovnávať, ná- vlaňajšieho rekordu Pavla Širokésledkom čoho ho (27 sekúnd), ktorý tohto roku Zvara, predseda posudzovacej komisie v minulých ro- zjedol tri klobásky a vypil za dva to vonkoncom nemali ľahké, 18 hrubých a 16 tenkých, teda koch bola účasť tenkých klobás poháre vody za 56 sekúnd, čiže lebo príliš teplá zima nežičila omnoho menej ako obvykle. priam symbolická, – hovorí J. iba sekundu meškal za víťazom. klobásam. Skúsení výrobcovia si uvedomili, Viliačik. – Pre naše osady včítane Na zdravie.

Klobásy nechcú teplú zimu



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Certifikáty. V utorok 4. marca v malej sieni Zhromaždenia obce frekventantkám školenia vo verejnom vystupovaní slávnostne udelili diplomy. Školenie v novembri a decembri minulého roku v podobe dielní zorganizo• ĽUDIA A DIANIA •

vala obecná Rada pre rodovú rovnosť. Na slávnosti sa zúčastnila aj pomocníčka pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Anita Beretićová. xxx Projekty pre ženy. V piatok 7. marca v malej sieni ZO bola prezentácia na tému písanie projektov, ktorú realizovalo Fórum žien

Demokratickej strany v spolupráci s Pokrajinským ústavom pre rodovú rovnosť. Nasmerovali ju na jednotlivé aktívne ženy a spolky žien. xxx K 8. marcu. V sobotu 8. marca Klub poľnohospodárov vo svojich miestnostiach zorganizoval tradičnú ôsmomarcovú zábavu. V ten istý deň v Dome penzistov tiež 11 /4586/

prebiehala príležitostná zábava. Penzistky MO združenia penzistov Petrovec privítali 56-člennú výpravu združenia penzistov Zlatá oáza zo Starej Pazovy. Dôchodcovia sa spoločne dlho zabávali s nádejou na úspešnú spoluprácu. V nadchádzajúcom období petrovskí penzisti opätujú návštevu Starej Pazovy. J. Č-p

15. 3. 2014

Ľudia a diania SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Za drobné si zlepšili podmienky práce Jaroslav Čiep

edným zo spolkov, ktorý príkladne reprezentuje svoje prostredie tak doma, ako aj v zahraničí, je Spolok filatelistov Báčsky Petrovec s viac ako 60- ročnou tradíciou. Nemožno povedať, že ide o masový spolok, skôr o minucióznych zberateľov, ktorým známka učarila a cez ňu si osvojili poznatky z rôznych oblastí. Petrovskí filatelisti už rad rokov dokazujú, Aj s minimálnymi financiami skupinka entuziastov – petrovských filatelistov že patria medzi naj- dokáže veľa lepších v našej krajine, vydávajú príležitostné obálky a peV rámci osláv Dňa Petrovca SFBP Ján Rybársky na špecializovanej čiatky, organizujú výstavy s medzi- vlani organizoval 2. filatelistickú medzinárodnej výstave známok národnou účasťou a svoje zbierky prehliadku Dni filatelie Petrovca, v Kranji, kde získal striebornú prezentujú vo viacerých krajinách. ako aj 9. medzinárodnú výstavu medailu. Okrem toho vlani usporiadali až 20 Petrovec fila počas Slovenských Príležitostnými obálkami a pestretnutí s cieľom vymeniť si znám- národných slávností. Od vlani čiatkami SF si v roku 2013 uctil ky a filatelistický materiál, účasť mali pri SF pracuje aj osobitná sekcia 135. výročie narodenia slovenv práci orgánov Zväzu filatelistov pre numizmatiku a iné zberateľ- ského sochára Jána Koniareka, Vojvodiny a Srbska a nechybovali ské záujmy. Mimoriadny úspech 125. výročie narodenia biskupa ani na burzách v iných mestách. dosiahol podpredseda spolku a matičiara Samuela Štarkeho, AUTOBUSOVÉ ZASTÁVKY FUNKČNÉ. Záverečné práce na výstavbe autobusových zastávok v Kulpíne prebiehali v stredu 26. februára, keď do Kulpína prišli robotníci a ťažké stroje z podniku Put-Invest a vyasfaltovali plochy na odbočovanie autobusov. S vykonávateľmi prác na tvári miesta pobudol i predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman. Výstavba troch autobusových zastávok pozdĺž Ulice maršala Tita (jedna smerom do Ravneho Sela, druhá v centre, a tretia smerom do Báčskeho Petrovca) začala vlani v máji. Investorom bolo Miestne spoločenstvo Kulpín a práce vykonal stavebný podnik Grading. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

25 rokov Petrovského maratónu, 60 rokov organizovanej filatelie v Petrovci, 125. výročie narodenia spisovateľa Martina Rázusa, 150. výročie narodenia učiteľa, spisovateľa a národovca Jána Čajaka. Zo skromných prostriedkov združenia 24 členovia SF si vypracovali a doplnili ďalšie 4 výstavné vitríny, takže teraz ich majú 40. Na výročnom zasadnutí v piatok 28. februára v čitárni Knižnice Štefana Homolu petrovskí filatelisti sa zhodli, že ani tohto roku nespustia vysoko nastavenú latku. Okrem bežných aktivít, dvoch tradičných filatelistických výstav, propagačnú prehliadku zorganizujú aj v Hložanoch a pripomenú si 5. výročie úmrtia zakladateľa a prvého predsedu SF Štefana Grňu. Pokúsia sa pripraviť pre tlač katalóg svojich vydaní v období rokov 1975 – 2013 a prichystajú aj ďalšie príležitostné vydania a pečate, ktoré sa budú týkať osvieteneckej spoločnosti Societas Slavica v Hložanoch, výročí Milana Rastislava Štefánika, Martina Jonáša, Galérie Zuzky Medveďovej, Kulpin festu, Hlasu ľudu a dvoch vlastných výstav známok.

ZAMESTNANCI STAROPAZOVSKÉHO VKP ČISTOĆA v týchto dňoch okopávajú ruže, vysádzajú sezónne kvety, upravujú trávniky (na fotografii). V tomto období okrem pravidelnej úpravy verejných plôch robotníci Čistoće intenzívne pracujú aj na komunálnej údržbe vo všetkých osadách obce. V tamojšej Zalesňovateľskej škôlke Brest prednedávnom postavili aj skleník na pestovanie sadeníc a kvetov výlučne pre vlastné potreby. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

NA KUS REČI S JÁNOM ŠIPICKÝM-ŠÁGIM ZO STAREJ PAZOVY

Metlárstvo ako užitočné hobby Anna Lešťanová

výrobou metiel, ktoré sa dobre držia v ruke a ťažko zoderú, zaoj v súčasnej dobe vysávačov berá už dlhší čas. Hoci je už šesť kvalitne zhotovené cirokové rokov na dôchodku, metlárstvo a „metlíňové“ metly sa použí- je, ako hovorí, jeho užitočným vajú takmer v každej domácnosti. koníčkom. Sú veľmi praktické na zametanie Metly sa naučil vyrábať od otca, vždy rád vraj pozeral, ako on to kedysi robil a snažil sa v tejto práci neustále zdokonaľovať, čo sa mu veru aj podarilo. Metly zhotovené šikovnými rukami nášho spolubesedníka sú nielen kvalitné a dlho použiteľné, ale i výzorom veľmi pekné. Ľudia vraj majú čo robiť, aby ich Metly – pekné ako dievky pred kostolom zodrali. Kedysi cirokovými metlami gazdinky metly nemusí ponúkať, ľudia si pestujú sami, vo veľkej záhrade za zametali izby a kuchyne, prídu k nemu domov po ne. dedinou. To je veľká a ťažká robodnes už len dvory, ulice, Najprv začal vyrábať metly len ta, lebo je potrebné nazhromaždiť šopy… pre vlastné potreby, neskoršie a uschovať dostatok materiálu Predsa dobrá a kvalit- sa svojmu obľúbenému koníčku takmer na celý rok. Podľa slov Jána Šipický-ŠágiJán Šipický-Šági sa okrem roboty vo vinohrade, ná metla je v dome vždy začal venovať intenzívnejšie. Od potrebná. A tak hlas o Nového roka vyrobil napríklad ho dnešní mladí ľudia už vôbec v poli a v záhrade venuje aj výrobe metiel dobrom metlárovi, 37 cirokových metiel rôznych nemajú záujem o toto tradičné miestností a dvorov. Staropazov- akým je Pazovčan Ján Šipický-Šági, veľkostí. V tejto pazovskej rodine remeslo, čo je veľká škoda. Veď čan Ján Šipický-Šági sa domáckou ďaleko počuť. Z toho dôvodu svoje si cirok a metliny na výrobu metiel zametať sa bude vždy.

POUGÁR

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť všetkým, ktorým sa na známosť má dať, aby zajtra, to jest v nedeľu, vzali udice do rúk i cestu pod päty, a poďho rovno k rybníku, pri ktorom rybníku sa v nedeľu, to jest zajtra, uskutočnia riadne, inými slovami povedané neriadne, čiže mimoriadne preteky v love rýb na udicu bez plaváka, spôsobom jeden prút na jednu hlavu. Odporúča sa všetkým, ktorým sa toto odporúčanie odporúčať má, aby čo nevidieť hneď a zaraz vykonali náležité prípravy na zajtrajšiu rybačku. V rámci a v duchu vyššie spomenutého odporúčania sa v prvom rade navrhuje zvoliť najlepšiu možnú návnadu, už v závislosti od toho, na ktorý druh • ĽUDIA A DIANIA •



Juraj Bartoš

rybarybehryziechvost, si ten-ktorý pecároš nárokuje, lebo ryby v našom rybníku, azda i v dôsledku permanentnej a dlhotrvajúcej temer dobrovoľne vynútenej hladovky, sú pomaly ale iste ľstivejšie než naši chýreční dajsamisvetešportoví rybári, a hocijako hladné, trikráttri si to rozmyslia, prv než ponúknuté vnadidlo prehltnú, pričom nie je vylúčené, že ho na poslednú chvíľu, potvory nepodarené, vypľujú a – trebárs ešte hladnejšie – odplávajú do temných zákutí povestnej istoty nášho veľkolepého rybníka. Ako vám je, priatelia, dobre známe, na rybačku sa nechodí bez novín, ktoré noviny si, však to poznáte, pri obľúbenom rybolove môžete

uložiť pod sedaciu súpravu, aby vám dotyčná súprava, nedajbože, v nevhodnej chvíli nezačala vŕzgať a aby – pfuj-pfuj-pfuj! – neodplašila chytajtesarybičkyveľkéimalé. Kebyže sa vám zunovalo dívať sa do pekelne pokojnej hladiny kalnej vody rybníka, okolo ktorého dozaista znovu a zase bude vládnuť obligátny rybolovný zhon, môžete sa do tých vašich novín aj mrknúť. Okrem iných je tam i táto dobrá správa: naši lekári vraj, len čo sa vyspali z nedávneho Dňa žien a dám a nedám, sa rozhodli trošku, len tak letmo, štrajkovať, pričom ale jasne a hlasne povedali, že totiž počas štrajčíka liečiť budú iba tehotné ženy a deti. Nuž nie div, že sa v ten deň enormne zvýšil počet samodruhých dám a deťúreniec, svetlej to budúcnosti našich budúcich rozkošných rybárskych pretekov. 11 /4586/

KRÁTKE SPRÁVY

Vojlovica Oslávili MDŽ. Členovia Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici usporiadali večierok ku Dňu žien. Napadlo ich, že upražia palacinky a pozvú všetkých aktívnych členov na posedenie. Iniciátorom tohto podujatia bol predseda MOMS a zároveň aj hlavný kuchár Michal Marko. Na pekne vyzdobenom stole boli slané a sladké palacinky, každému podľa chuti. Aby sa odvďačili mužom, členky MOMS pripravili domáce vojlovické rožky. A. G.

15. 3. 2014

Ľudia a diania

Spoločná fotografia na pamiatku

PAVEL SKLENÁR, SENIOR BANÁTSKY A FARÁR KOVAČICKÝ, MEDZI SLOVÁKMI V AUSTRÁLII

Na oslave výročia cirkevného zboru Katarína Mosnáková

stredu 5. marca sa skončila pracovná návšteva Pavla Sklenára, seniora banátskeho a farára kovačického, ktorý mesiac pobudol medzi Slovákmi v Austrálii. Jeho hostiteľom bol slovenský evanjelický zbor Krista Pána v Melbourne v čele s pánom farárom Jánom Havjarom, ktorý si ho sem pozval predovšetkým aby poctil oslavy 35. výročia založenia tohto zboru. Slávnostné služby Božie sa konali 9. februára v evanjelickom chráme, ktorý sa nachádza v melbournskej časti Laverton. Okrem uvedených na oslavách sa zúčastnil aj Greg Pietsch, biskup Evanjelickej cirkvi v štáte Viktória, ako aj početní príslušníci slovenského zboru.

Evanjelický zbor v Melbourne počíta okolo 250 veriacich, predovšetkým našich krajanov, ktorí sa do Austrálie prisťahovali z rôznych kútov bývalej Juhoslávie. Pri zbore pôsobí niekoľko združení, ako Oltárny krúžok žien, združenie penzistov, detská škola, tiež je tu funkčná malá knižnica, v ktorej si členovia cirkvi môžu vypožičiavať náboženské knihy, CD a DVD. Slováci zhromaždení v tomto zbore okrem toho, že sa stretávajú na nedeľných bohoslužbách, organizujú aj rôzne výlety, každú prvú nedeľu majú spoločný obed v cirkevnej sále a zaujímavé je aj to, že členky Oltárneho krúžku žien pečú domáce rožky, ktoré potom predávajú, a tak si privyrobia na svoju činnosť. A tieto slovenské kífle sa pomaly stávajú obľúbeným

SNEMOVANIE V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Najčulejšia aktivita Elena Šranková

stredu 5. marca, keď si pripomenuli jedenáste výročie obnovenia činnosti, v Spolku kysáčskych žien mali výročné zasadnutie. Svojou prítomnosťou ho poctili predstavitelia viacerých relevantných subjektov v Kysáči. Na úvod mladé spolkárky piesňami a veršami prispeli k slávnostnému ovzdušiu. Po primeranom programe

www.hl.rs

Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ, pospomínala vlaňajšie aktivity spolku, ktoré sa niesli v znamení 10. výročia obnovenej práce spolku, ako i v znamení dedinského jubilea príchodu Slovákov do Kysáča. Pokladníčka Mária Čemanová informovala, že príjmy získali z členského, zo stánkov, na ktorých predávali svoje výrobky, a z dobrovoľných príspevkov, a že hospodárili pozitívne. Spolok žien mal vlani 30

Informačno-politický týždenník

pečivom aj aspektu kultúry, ktorá iných Melsa konala 7. februára v bournčaSlovenskom dome v nov. Melbourne v organiČinnosť zácii spolku Ľudovíta zboru mal Štúra. príležitosť Ako pán farár Sklesledovať a nár povedal, domov na rôznych odchádza plný peknáboženných zážitkov a spoských podmienok na milých ľudí. ujatiach sa Rozlúčka s ním bola zúčastniť aj v nedeľu 2. marca na vzácny hosť bohoslužbách a na tohto zboslávnostnom obede, ru pán farár ktorý nasledoval po Pavel Skle- Farári Pavel Sklenár a Ján Havjar posviacke novovynár. K tomu (zľava) v evanjelickom kostole stavaných miestností v Melbourne navštívil aj cirkevnej sály. Blízki ďalšie akcie, ktoré usporadúvajú príbuzní ho však vyprevadili aj v naši krajania, a medzi nimi aj pre- stredu 5. marca z melbournského zentáciu knihy Slováci v Srbsku z letiska.

členiek a členské na rok 2014 je 300 dinárov. Spolkárky vlani realizovali skutočne bohatú činnosť. Prítomní hostia pochválili ich aktivity, akými sa nemôže pochváliť žiaden iný spolok a okrem podujatí v Kysáči prezentovali svoju dedinu aj na početných podujatiach inde. V Kysáči organizovali literárne a iné večierky, pracovné akcie, dielne, výstavy, koncerty, predajné výstavy koláčov, tradičný Deň kysáčskej sármy a k vlaňajšiemu jubileu spolu s NVU Hlas ľudu vydali Hlasľudovskú kuchárku – Z kysáčskeho receptára. Zúčastnili sa v súťažiach v strelectve a vo varení rybacej polievky, ako i na početných podujatiach

nielen v slovenských osadách, ale i v iných prostrediach a mestách. V rovnakom smere mienia pokračovať aj v roku 2014. Na snemovaní sa hovorilo aj o bývalom Ferkovom dome, ktorý pre potreby spolku kúpilo mesto Nový Sad, a ktorý Kysáčanky chcú upraviť na etno dom. V ňom by zachovávali a vystavovali staré veci a k tomu zveľaďovali vlastnú činnosť v prospech celého Kysáča. Dom je vo vlastníctve Podnikateľského priestoru Nový Sad a spolkárky za jeho používanie platia nájomné, v čom im doteraz pomohla NRSNM. Na snemovaní sa dohodli, že pri riešení tejto záležitosti požiadajú o pomoc na patričných miestach. • ĽUDIA A DIANIA •

ŽENSKÝ SPOLOK V KOVAČICI

Zábava ku Dňu žien

Anička Chalupová

„K

Tvojmu sviatku Ti v tomto riadku pekné slová vinšujem. Nech sa Ti vždy dobre darí a nech Tvoj úsmev každého očarí,“ týmto a podobnými želaniami v písanej podobe v sobotu 8. marca vítali hostí členky Ženského spolku v Kovačici, ktoré 57-krát ku Dňu žien usporiadali tradičnú zábavu – čajanku. Zúčastnili sa aj hostia z Aradáča, Padiny, Vojlovice, Crepaje, Sakule a iných prostredí. Prítomných na zábave privítala predsedníčka Ženského spolku Zuzana Jonášová, ktorá sa skrátka zmienila o samom podujatí a jeho Najvytrvalejší tanečný pár: Marijana spoločenskom význa- a Jaroslav Veňarskovci me. Neskoršie sa hostia započúvali do slovenských ľudo- slovenského ľudového orchesvých piesní, ktoré za sprievodu tra zaspievala ženská spevácka

skupina, ktorá pôsobí v rámci Ženského spolku. Okrem chutnej večere podávali aj rôzne koláče, ktoré pripravili členky spolku. K tradícii tejto zábavy patria aj rôzne spoločenské hry a bohatá tombola. V súťaži o najkrajší slovenský ľudový kroj, podľa rozhodnutia osobitnej komisie, zvíťazili Zuzana Válovcová a Jan-

ko Telečan. V párovom tanci si odmeny vytancoval manželský tanečný pár Marijana a Jaroslav Veňarskovci. Sprievodnou akciou bola výstava ručných prác členiek Ženského spolku nainštalovaná na stenách reštaurácie Červené víno, kde zábava prebiehala. Foto: Želimír Chalupa

V ÚSTRETY 8. MARCU a jari v posledný februárový deň v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka usporiadali výstavu kvetov. V miestnostiach školy žiaci vystavovali kvety a iné rastlinky, ktoré pestujú za pomoci učiteliek a rodičov. Organizátorom tejto prvej výstavy kvetov, o ktorú vládol veľký záujem rodičov a občanov, je školský Ekologický tím. Výstava kvetov (na fotografii) bola predajná a mala aj edukačný charakter, keďže v rámci podujatia usporiadali aj ekologický kvíz. Lš.

MLÁDEŽ A HUMANITA

Pomôcť tým, ktorí to potrebujú Jaroslav Čiep

ancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec v nedeľu 9. marca v petrovskej reštaurácii Alexandria usporiadala humanitárne stretnutie, na ktorom sa zúčastnili mládežnícke združenia z celej obce. Ide o združenia, Z humanitárneho stretnutia báčskopetrovskej mládeže ktoré sa zaoberajú Cieľom stretnutia bolo predsta- Feketeová, podujatie zorganizovali problematikou mladých a podľa možností a schopností pomáhajú viť prácu združení a navzájom sa v rámci projektu Aktivizmus na mieru mladým v združení MY z Báčskeho zoznámiť v záujme šírenia toleran- mladých, ktorý realizuje Proaktívna Petrovca a v združení Modrý vták cie. Ako zdôraznila koordinátorka mládež Srbska zo Sivca v spolupráci Kancelárie pre mladých Daniela s petrovskou kanceláriou v rámci z Kuly. • ĽUDIA A DIANIA •

11 /4586/

podprogramu Mladí sú umenie. Ten financuje Ministerstvo mládeže a športu Republiky Srbsko. V spolupráci so združením MY mládežníci vyrobili unikátne šperky, ktoré potom predávali vlani v auguste na jarmoku na Slovenských národných slávnostiach a všetky peniaze z predaja a vôbec z projektu nasmerovali ako pomoc združeniam na podporu mladých so zdravotnými problémami. Svoje aktivity na stretnutí prezentovali predstavitelia združenia Proaktívna mládež Srbska zo Sivca, MY, Obecného mládežníckeho lokálneho parlamentu, odbočky YMCA, E.Y.B.L., všetky z Petrovca, ako aj predstavitelia združenia Mládež za lepší život z Maglića, Terra z Kulpína a Ideal klub a Fond Jarmila z Hložian.

15. 3. 2014

Ľudia a diania REGRESNÁ TERAPIA

Príčina problémov je v našich minulých životoch?! Annamária Boldocká Grbićová

okonca už i Freud svoju terapiu zakladal na tom, že hľadal v živote človeka traumatický zážitok, ktorý mu neskoršie spôsobil chorobu. V západných krajinách je stále bežná hypnotická regresná terapia, na Slovensku sa v súčasnosti presadzuje regres ako alternatívna praktika, ktorá prebieha pri plnom vedomí klienta, využívajúc jeho asociatívne vybavovanie. Zakladá sa na tom, že hľadá dôvody choroby v minulosti, kde sú najčastejšie príčiny v prežívaní bolesti, a tým zúženého stavu vedomia. Podvedomie má vraj pamäť až niekoľko miliónov rokov a v procese terapie si klient sám nájde, či to je príčinou choroby. Veď ten genetický kód je stále v nás, my si nesieme tých dedkov a babičky v sebe a teda tie tisícročia sú zakódované v našom ja. Regres ráta s tým, že tie dušičky sa vracajú. Regresný terapeut Patrik Balint prednedávnom ozrejmil túto al-

ternatívnu metódu po druhýkrát v Petrovci na prednáške v organizácii Združenia Petrovillage. Ako povedal, klienti vyhľadávajú regresných terapeutov, keď ich trápia problémy súčasnej uponáhľanej doby – vyčerpanosť, disharmónia vo vzťahoch, úzkosť, depresie, fóbie, ktorých príčiny nepoznajú, ako aj pocity neschopnosti a menejcennosti. Je to práca s podvedomím. V návrate do minulosti sa potom hľadá traumatický zážitok, ktorý spôsobuje problém. Naj-

častejšími príčinami problémov sú prevzaté modely správania od našich rodičov počas prenatálneho obdobia a detstva, keď naše podvedomie doslova kopíruje ich správanie, ako aj zmeny toku energie v rode zasahujúce do viacerých generácií. Regresná terapia konštatuje, že každý má presne taký osud, akú má myseľ. My svojou mysľou a činmi priťahujeme vlastne ďalšie situácie. Zároveň priťahujeme presne takých ľudí, akých

si zaslúžime, – odznelo okrem iného na petrovskom stretnutí na tému Mužsko-ženský princíp. Tým, že sa prakticky patriarchát končí a že sme si po dvoch tisícročiach oddeleného života (muži lovili a bojovali, ženy boli s deťmi doma samy) zrazu opäť veľmi blízko. Za posledných sto rokov sa to otočilo – ženy nasávajú mužský princíp a naopak. Ženy prebrali úlohy, ktoré skôr patrili mužom, stali sa netrpezlivé. Túto situáciu dodatočne poplietli freudovské a oidipovské komplexy a očakávania (napr. muži v ženách hľadajú matky, a ženy v mužoch otcov). Nemáme v minulosti vzory a návyky ako žiť spolu. Podľa regresného terapeuta Balinta v súčasnej dobe sa žiada, aby ženy znovu boli viac ženami a muži viac mužmi. Keďže na stretnutí malo ženské auditórium prevahu, jedna z prítomných si všetko dovolila skomentovať parafrázou Marguerity Durasovej: Mužov musíme veľmi milovať – inak by sme ich nemohli zniesť!

 RETROSPEKTÍVA (23.) vo výbere Kataríny Gažovej OBCHODNÝ PODNIK „PODUNAVLJE“ V BÁČSKEJ PALANKE

Pracuje aj ďalej po starom

ýborníci z Báčskej Palanky na poslednom zasadnutí obecnej skupštiny rozhodli, aby obchodný podnik „Podunavlje“ zaviedol trochu prajnejší poriadok a solídnejšiu obsluhu v niektorých obchodoch s potravinami a aby tieto obchody pracovali v nedeľu. Tomu by sa potešili všetci zákazníci. Je pravda, že v Báčskej Palanke jeden potravinársky obchod býva otvorený aj v nedeľu, ale to nepostačí. Zamestnaným a rodine, ktorá pracuje celé dni, veľmi by sa hodil čas, t. j. nedeľa, aby sa mohli zásobiť s potravinami a iným tovarom širokej spotreby. Preto výborníci na poslednom

www.hl.rs

zasadnutí obecnej skupštiny odhlasovali rozhodnutie – aby ešte aspoň jeden obchod s potravinami v Báčskej Palanke bol otvorený aj v nedeľu. V celej komúne je až 50 obchodov, čo veľmi postačuje, a preto veľmi prekvapuje rozhodnutie Robotníckej rady obchodného podniku „Podunavlje“, ktorým sa nezhoduje s mienkou obecnej skupštiny, aby otvorili ešte jeden obchod s potravinami v nedeľu. Svoje rozhodnutie dôvodia tým, že zákazníci v nedeľu nestrovia viacej ako 3.000 dinárov a že sa im to potom neoplatí. Preto sa výborníci Obecnej skupštiny rozhodli znovu predis-

Informačno-politický týždenník

kutovať skutočný stav v podniku „Podunavlje“ a podľa možnosti nájsť spoločné vyriešenie, lebo podľa výsledkov na trhu a vysokých príjmov obchodného podniku „Podunavlje“ vidno, že vedúcim tohto podniku akoby nezáležalo na tých zákazníkoch, ktorí práve v nedeľu strovia väčšiu sumu a zásobujú sa odrazu. Ba rozhodlo sa, že ak vedúci obchodného podniku „Podunavlje“ nebudú rešpektovať mienku a rozhodnutie obecnej skupštiny, že sa zákazníci môžu zásobovať i z iných prameňov a nie práve v obchodoch „Podunavlje“.

Okrem toho vedúci a osobníctvo v obchodnom podniku „Podunavlje“ iste dobre nepoznajú skutočnosť, že im Báčskopalanská obec dáva až 150 miliónov dinárov, čo sú veľmi veľké výlohy a časť viny pre také vysoké výlohy znáša aj obchodný podnik, lebo nedostatočne zásobuje zákazníkov, niektoré články v obchodoch ťažko dostať a niektoré obchody sú veľmi slabo zásobené, porovnávajúc stav v mestách ako je Vukovar, Nový Sad, Ilok a iné mestá v okolí Báčskej Palanky. A o tom by mali zodpovední činitelia v obchodnom podniku „Podunavlje“ iste viacej rozmýšľať a situáciu nejak napraviť, aby lepšie pracovali a zásobovali zákazníkov. S. S. (Výber z Hlasu ľudu č. 42, ktoré vyšlo 17. októbra 1964 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Osud Štefana Lešku ml. Katarína Verešová

odina Lešková, ktorej rod pochádza z Vrboviec (Morava), zanechala hlboké stopy v dejinách Evanjelickej a. v. cirkvi a slovenského národa. Okrem mlynárskeho a pytlikárskeho remesla (výroba pytľov, vriec, žochov) oslávila troch svojich členov na osvetovom a literárnom poli: farára malokérešského, českého superintendenta, slovenského filológa, prekladateľa a novinára Štefana Lešku (1757 – 1818), pazovského farára a publicistu Štefana Lešku (1794 – 1849) a seniora nitrianskeho a literárneho činiteľa Jána Pravoslava Lešku (1831 – 1909). Všetci traja mali kontakty s dolnozemskými Slovákmi. Štefan Leška sa narodil 9. augusta 1794 v Prahe, kde jeho otec Štefan Leška bol superintendent. Matka Rebeka, rod. Laučeková, bola slovenská poetka. Základné vzdelanie získal v Maďarsku, kde jeho otec neskôr pôsobil ako farár a učiteľ v Malom Kiškéreši a iných osadách Békešskej stolice. Niektoré jeho piesne sa nachádzajú v aktuálnom Evanjelickom spevníku. Mladý Štefan Leška teológiu vyštudoval v Bratislave a Halle. V roku 1820 prišiel pôsobiť

Vetva rodu Leškovcov v Bodnárovej knihe

opísal v článku Kratučký opis Rakúskej cisársko-kráľovskej vojenskej hranice (Tatranka r. III, 1843, s. 77 – 93). Po uvedení Zpevníka namiesto Tranovského kancionálu Pazovčania nechceli rekonštruovať farský príbytok. Avšak v roku 1836 spolucítil s veľkým národným nešťastím. V tom roku aj vo východnom Srieme zúrila cholera, ktorá od 7. júla do 29. augusta pohltila 339 ľudí. „Poneváč všetkých evanjelických duší bolo vtedy v Pazove 2.723, stal sa každý ôsmy obeťou nákazy. Strach a bázeň bola všeobecná, každý deň držali sa služby Božie s prisluhovaním velebnej sviatosti večere Pánovej. Mŕtvoly, vynášané boli na hrobitov

ktoré ležia na rieke Sáva... Nad to, prichádzajú na polia boľovské i väčšie povodne, ktoré obyčajne celú úrodu ničia. Dva veľmi záhubné následky tohoto sú, že pravidelne tam viac ľudí umrie, než sa rodí,“ zaznamenal Hurban v Pamätnici na základe prečítanej Leškovej kroniky. Stará Pazova a aj jej vtedajší evanjelický kňaz pocítili v rokoch 1848 až 1849 vojnu s nešťastnými následkami, ktoré prevýšila zopakovaná smrtiaca nákazlivá choroba. Okrem vojenských nepokojov cirkevný zbor dožil ďalšiu tragédiu. V roku 1849 v Pazove na choleru umrelo 428 ľudí. Medzi nimi bol aj farár Štefan Leška s manželkou.

Rukopis Štefana Lešku v Pazovskej kronike z roku 1826

do Nového Sadu a ženatý bol s Ludovikou, rod. Jesenskou. Ich manželstvo bolo šťastné, no bezdetné. Pazovčania si ho (po smrti Samuela Jesenského) 25. februára 1826 zvolili za farára. Za svojho 23-ročného úradovania v Starej Pazove Štefan Leška ml. videl a skúsil špecifiká života Slovákov na Vojenskej hranici Habsburskej monarchie, ktoré • ĽUDIA A DIANIA •

bez všeckej nábožnosti,“ uvádza Vladimír Hurban v úvodnej časti Pamätnice Cirkve Evanjelickej Aug. Vyzn. Staro-Pazovskej od roku 1874. O päť rokov neskôr školy boli opäť zatvorené pre osýpku. V roku 1847 sa niektoré pazovské rodiny začali sťahovať do Boľoviec, kde si založili pazovskú fíliu. „Bol to krok dosť nešťastný, a to práve pre zlé vyvolenie miesta Boľoviec,

Obaja zomreli 6. júla 1849. Na Leškovo miesto za farára prišiel Karol Jesenský, švagor Štefana Lešku a syn Samuela Jesenského. V knihe Pamätník Jána Prav. Lešku, bývalého ev. a. v. seniora nitrianskeho a spisovateľa slovenského (nákladom spolku „Tranoscius“ v Lipt. Sv. Mikuláši 1911), Július Bodnár pazovského kňaza Štefana Lešku opísal viackrát. Najprv 11 /4586/

v časti, keď malého Janka Lešku staropazovský strýčko peňažne podporoval a keď ho vystrojil do Modry na školenie. V liste z 9. augusta 1845 Štefan Leška od svojho mladého bratrancovho syna žiadal pätoro: „1. aby bol dobrý a mravný, varoval sa zlého tovarišstva; 2. aby bol pilný v učení; 3. aby sa zdržiaval opojných nápojov; 4. aby každý deň písal denník a mu ho po sošitoch posielal; 5. aby sa rodičom a dosávadnému svojmu učiteľovi poďakoval za lásku a dobré naučenie...“ Pretože Jánovi Pravoslavovi Leškovi roku 1845 umrel otec pytlikár Ján Leška (1792 – 1845), po skončenej VII. triede gymnázia (prednášali mu štúrovci Karol Štúr a Janko Kalinčiak) vybral sa mladý Leška do Pazovy. „... a síce poneváč podunajská cesta bola pre vtedajšie válečné nepokoje nebezpečná, dolu Moravou, Dolným Rakúskom, Štýrskom, Korutánskom a Horvatsko-Slavonskom. Túto dlhú cestu väčším dielom pešo prekonal, – lenže nedosiahol žiadneho cieľa, lebo keď do Pazovy došiel, strýko už dva týždne v hrobe ležal,“ uviedol Július Bodnár v knihe Pamätník Jána Pravoslava Lešku. Pazovský kňaz Štefan Leška sa horlivo zaoberal publicistikou. Okrem iného napísal knihu Osviciný kresťan evanjelický, kde okrem iného kritizoval vtedajšie v ľude zaužívané pohanské povery a učil ich, ako sa opravdivý kresťan má správať v živote. V ÚA SEAVC sú zachované niektoré rukopisy, zvlášť záznamy v jednej náboženskej encyklopédii. V pazovskej kronike zapísal však aj niektoré pekné chvíle, návrat vojakov a príchod superintendenta baňského Jána Seberíniho: „Tento rok, totiž, 1835 je pre Pazovančanov pametný – že 16. marca druhý Batallion pluka petermaradinského – a s ním teda i naša kompania domov sa vrátila – a že 4. októbra kanonická vizitácia skrze velebného dôstojného pána biskupa pána Seberíniho sa uskutočnila... Ohľadom tejto slávnosti na deň nedeľný Pazovčania 12 koní napred poslali do Karloviec ... Popoludní, asi o 4-ej hodine za dobrotu prispel pán biskup do Pazovy – a na fare, pred ním mládež školská čisto oblečená a do radu postavená a mnohí obyvatelia zhromaždení boli...“

15. 3. 2014

Sandr a Činč

urákov á, 2. 2

ásar, 2. 2 Dávid Č

, 2. 2

Tiana Cibulová

Mamičky, čo ste dostali k sviatku?

y v redakcii Detského kútika napríklad vieme , čo vlastnoručne dotvorili, a potom aj venovali svo jim najmilším mamičkám žia ci druháci v ZŠ 15. októb v Pivnici! A to preto, leb ra o nám odfotografovan é veselé podložky, skôr než si ich ako darčeky žiaci odniesli domov, spolu s výk resmi tamojších škôlka rov, ktorí svoje maminky tak to sportrétovali, zaslali vychovávateľka Anna Tóto vá a učiteľka Anna Hodoličová. Všetkým ďa kujeme! á škôlk ská, 6-ročn Ines Badin

Esterka Zeleňako vá, 6-ročná škôlkark a

www.hl.rs

Miriam Kalková, 6-ročná škôlkarka

Informačno-politický týždenník

Denis Guba, 6-ročný škôlka r

arka

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 15. marca 2014 ČÍslo

6 /1864/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena kukurice

Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

Z domácej poľnopolitiky

Ľubica Sýkorová

Z trhu sťahujú nebezpečný insekticíd Pokrajinský ústav pre ochranu prírody a Združenie pre ochranu a pozorovanie vtáctva Srbska s nadšením prijali rozhodnutie Správy pre ochranu rastlín Ministerstva poľnohospodárstva o zákaze používania a obchodovania s insekticídom Furadan 35 ST. Dôvodom je úhyn veľkého počtu chránených druhov vtákov, najmä viac ako 20 prísne chránených orlov bielochvostých, ktoré sa otrávili týmto prípravkom. Pesticídy obsahujúce karbofuran sú veľmi nebezpečné. Čistý karbofuran je klasifikovaný ako vysoko toxický a nebezpečný pre životné prostredie. Furadan

35 ST s obsahom 350 g/l karbofuranu dokáže usmrtiť zviera už vo veľmi malom množstve. Do konca júna prípravok ešte bude na domácom trhu, ale po uplynutí tohto termínu fyzické osoby, ktoré budú používať Furadan, budú trestané od finančnej pokuty až po väzbu v trvaní do troch rokov. ... Čoraz viac občanov proti GMO Deklaráciu proti geneticky modifikovaným organizmom (GMO) doteraz schválilo viac ako 110 miest a obcí v Srbsku. Predseda Združenia agrárnych ekonómov Srbska profesor Miladin Ševarlić vyzýva aj ostatné mestá a obce, aby sa pripojili k hnutiu Za Srbsko bez GMO. Vytvorí sa únia miest a obcí, ktoré schválili deklaráciu proti GMO, a tá sa následne môže

ríza v Ukrajine nezasahuje len Ukrajinu, ale celú Európu. Ceny obilnín na svetových burzách rastú za posledné týždne o niečo výraznejšie a dosahujú úroveň z apríla až júna 2013. Na Produkčnej burze v Novom Sade sa v dňoch od 3. do 7. marca 2014 obchodovalo predovšetkým s kukuricou. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom objem obratu bol o 38,01 % väčší, no finančná hodnota bola o 4,62 % nižšia. Cena kukurice na svetových burzách prudko rastie, a tak o túto komoditu sa zvyšuje záujem aj na domácom trhu. Na novosadskej burze sa v uvedenom období kukurica začala predávať po 16,50 din./kg a na konci týždňa už po 16,90 din./kg (bez DPH), čo je tohtoročné cenové maximum. Priemerná cena bola 18,23 din./kg (16,57 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 4,11 % viac. V Európe sa cena kukurice kŕmnej pohybuje na úrovni od 147,50 eur/t (Rumunsko) do 197 eur/t (Hamburg, Nemecko). Na burze CBOT v Chicagu je 133,32 eur/t (platí pre máj 2014). pripojiť európskej konfeNa novosadskej burze sa okrem rencii regiónov bez GMO. V kukurice obchodovalo iba so slnečblízkej budúcnosti sa začne s nicovými výliskami s 33-percentným kampaňou, aby čo najviac doobsahom bielkovín. Ich cena bola mácich potravinárskych fabrík 26,76 din./kg (22,30 bez DPH), čo a firiem, ktoré chcú vyrábať je rovnaká cena ako v predcháalebo už vyrábajú potraviny bez dzajúcom týždni. GMO, začali na svojich obaloch Na svetových trhoch prudko používať zelený znak s textom stúpa aj cena potravinárskej „neobsahuje GMO”. pšenice. Na európskych tr... hoch sa pohybuje v rozV apríli sa začne s vyplácaním medzí od 164 eur/t (Slosubvencií vensko) do 212,58 Podľa slov ministra poľ- subveneur/t (Rumunsko). nohospodárstva Dragana cií z roku V Chicagu sa preGlamočića v apríli sa poľno- 2013 bude dáva po 174,40 hospodárom začnú vyplácať realizované do eur/t.  tohtoročné subvencie. Začiat- konca marca a už kom apríla bude vyriešená aj začiatkom apríla sa situácia s definovaním povole- začne s vyplácaním 6 nej úrovne obsahu aflatoxínu 000 dinárov po hektári na tento rok, aby sa poľnohosv krmovinách a mlieku. Vyplatenie zostávajúcich podárom pomohlo pri jarnej  päť percent nevyplatených sejbe.

Z obsahu Poľnopitika v EÚ

str. 2

Samonosné kolíky a pestovanie rajčín

str. 5

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (5)

pripravila: Ľubica Sýkorová foto: internet

KVALITA A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN SÚ POTRAVINY V EÚ BEZPEČNÉ? Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa bezpečnosť potravín v EÚ výrazne zlepšila. Zaviedli sa najmä hygienické opatrenia, prijali sa pravidlá o zdraví zvierat a rastlín a ustanovili sa kontroly rezíduí pesticídov a prísad v potravinách. Európske potravinové právo patrí k najprísnejším na svete. AKO EÚ ZARUČUJE KVALITU POTRAVÍN? Kvalita potravín sa zaručuje prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa označovania produktov, ich uvádzania na trh a ich kvality. Ide napríklad o ochranu zemepisných označení, povinné uvádzanie informácií o výživovej hodnote na obaloch, značky kvality a informácie o dodržiavaní noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat atď. Okrem predpisov v oblasti hygieny, ktoré zaručujú bezpečnosť výrobkov, EÚ vytvorila: – obchodné normy, ktoré sa vzťahujú na predaj v EÚ, – nepovinné výrazy týkajúce sa kvality na označeniach, – európske systémy kvality na identifikáciu špecifických výrobkov, – označenia „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ v prípade produktov, ktorých kvalita súvisí so zemepisným pôvodom,

– označenie „zaručená tradičná špecialita“, – špeciálne logo EÚ pre ekologické výrobky spĺňajúce prísne výrobné požiadavky, – usmernenia na lepšie fungovanie systémov certifikácie kvality potravín, ktoré zaručujú dodržiavanie určitých charakteristických vlastností výrobku alebo jeho výrobných postupov. ČO ROBÍ EÚ NA PODPORU EKOLOGICKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA? Ekologické poľnohospodárstvo rešpektuje prirodzené životné cykly zvierat a rastlín. Vzťahujú sa naň prísne výrobné požiadavky zakotvené v právnych predpisoch EÚ, ako aj pravidlá týkajúce sa označovania a sledovateľnosti, ktoré majú zaručiť kvalitu a pravosť biovýrobkov bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. V tejto súvislosti EÚ zaviedla špecifické európske logo, ktoré zaručuje, že príslušné normy EÚ pre ekologickú výrobu boli dodržané. Poľnohospodári a výrobcovia biopotravín, ktorí chcú toto logo používať, sa musia podrobiť prísnej certifikácii. Krajiny EÚ môžu v rámci svojich programov rozvoja vidieka ponúknuť podporu tým poľnohospodárom, ktorí sa chcú preorientovať na ekologické poľnohospodárstvo. Táto možnosť je po roku 2013 oveľa dostup-

nejšia. V reformovanej SPP sa s osobitnou podporou pre tento typ poľnohospodárstva počíta, podporovať sa bude nielen prechod k ekologickému poľnohospodárstvu, ale aj jeho udržanie.

ZDRAVIE A DOBRÉ ŽIVOTNÉ PODMIENKY ZVIERAT AKO SA ZAOBCHÁDZA SO ZVIERATAMI? V predpisoch EÚ, ktoré sa týkajú dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat sa uvádza, že zvieratá sú tvory, ktoré majú schopnosť vnímať, a teda ich nemožno vystavovať zbytočnému utrpeniu. V predpisoch EÚ je zakotvených päť práv zvierat: – právo na život bez hladu a smädu, – právo na život bez nepohodlia, – právo na život bez bolesti, zranení a chorôb, – právo na prirodzené správanie, – právo na život bez strachu a stresu. Potravinový a veterinárny úrad Európskej komisie vykonáva inšpekcie s cieľom zabezpečiť, aby sa právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat správne uplatňovali v členských štátoch. Z prostriedkov SPP sa poľnohospodárom poskytuje pomoc na

zlepšenie životných podmienok zvierat, ktoré prekračujú minimálny povinný rámec: – Všetka pomoc vyplácaná farmárom v rámci SPP je podmienená dodržiavaním minimálnych noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Poľnohospodári, ktorí si neplnia svoje povinnosti, môžu v plnej miere alebo sčasti prísť o subvencie. – Poľnohospodári, ktorí investujú do zlepšovania systémov chovu zvierat (napríklad do spôsobu ustajnenia), majú možnosť získať dodatočné prostriedky. Najprísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok sa vzťahujú na ekologickú živočíšnu výrobu. To znamená, že je nákladnejšie vyrobiť potraviny v Európe než v ostatných krajinách, kde takéto prísne normy neplatia. Bez pomoci z verejných zdrojov by európski poľnohospodári mohli v dnešnom globalizovanom prostredí dlhodobo prežiť len s ťažkosťami. Úsilie o dodržiavanie dobrých životných podmienok zvierat sa nezastavuje na hraniciach EÚ. Táto dimenzia je pridanou hodnotou medzinárodného obchodu. AKO EÚ CHRÁNI ZDRAVIE ZVIERAT? Predpisy EÚ týkajúce sa chorôb zvierat sú záväzné pre členské krajiny. Vďaka nazhromaždeným skúsenostiam a odborným znalostiam sa tieto predpisy rokmi vo veľkej miere zlepšujú.  (Pokračovanie nabudúce)

15. 3. 2014 • 11 /4586/

PRÍRODNÉ ZNAMENIA

Testovanie a zvestovanie

Oto Filip

oba je síce moderná, meteorológia a veda o klimatických zmenách sa sedemmíľovými krokmi uberajú vpred, no prognostické prírodné znamenia a pranostiky, tie ľudové predpovede a porekadlá o počasí, si mnohí z nás všímajú dodnes. Zdedili sme ich po predkoch podobne ako ľudové piesne, zvyky, tradície. Niektoré z nich sú založené na postrehoch a ľudovej múdrosti, iné na povere a fantázii, tretie na opodstatnených súvislostiach. Pozorní ľudia, ktorí sú v neustálom styku s prírodou, pomerne ľahko určujú zmenu počasia podľa rôznych lokálnych príznakov: oblohy, slnka, hviezd, vzduchu, oblakov, hmly, vetra, rosy, inovati. Už v dávnych časoch všímaví jedinci pozorovaním prírodných javov zbierali overené znamenia, poukazujúce na pekné počasie alebo nečas, na mráz alebo teplo, na vietor alebo búrku. Ich poznanie bolo po celé storočia mimoriadne významné pre roľníkov, lebo od počasia závisel ich blahobyt. Veď suchý vietor a suché obdobia, rôzne mráziky, lejaky, víchrice a iné živelné pohromy neraz ničili výsevy a oberali ľudí o potravu. Len niekoľko ľudových predpovedí počasia podľa rôznych príznakov prírody: ak dym z komína alebo

ohňa vystupuje nahor rovno hore – bude pekné počasie. Svedčí to o veľkej hustote spodných vrstiev ovzdušia a o vysokom tlaku vzduchu. Naopak, ak sa dym stelie po zemi bez vetra – bude sychravé

a veľkom množstve prachu vo vzduchu, čo predznamenáva suché, jasné, často i veterné počasie. Ak sú ranné zore červenej farby – bude pršať. Objavovanie sa oblakov od západu na večernom nebi je znakom

počasie. Svedčí to o prítomnosti tlakovej níže, s ktorou spájajú zlé počasie aj meteorológovia. Ak sa ráno udržuje hmla pri zemi alebo nad vodou – bude pekné počasie, ak hmla stúpa nahor – bude sychravo. Počasie možno odhadnúť aj podľa farby oblohy pri východe a západe slnka, ktorá závisí od množstva vodných pár a prachu vo vzduchu. Výrazne oranžová obloha pri západe slnka predznamenáva silný vietor. Prevaha výrazne žltých, zlatistých a ružových odtieňov večerných zôr svedčí o malom množstve vlhkosti

približovania sa atmosférického frontu, a preto možno očakávať zhoršenie počasia. Mnohé ľudové predpovede o počasí vznikli práve na základe dlhodobejšieho pozorovania prírody a prírodných javov. Nie všetky – iné zase s prírodnými zákonmi nemajú nič spoločné, keďže vychádzajú z povery a ľudskej fantázie. Práve sme. Pre bojovných Rimanov bolo teda príznačné, že bohu vojny zasvätili hneď prvý mesiac. Jeden z jeho najčastejších názvov je aj brezen. Tento, ako aj ďalšie slovanské názvy

vystihuje nástup jari, keď začínajú prevládať teplé dni, sneh ustupuje a polia schnú, takže sa môžu začať jarné práce. Pranostík o marci je dosť: Suchý v treťom tohtoročnom mesiaci – marci. Tento, po latinsky martius, bol zasvätený bohu Marsovi a v rímskom kalendári bol spočiatku prvým mesiacom roka marec, mokrý máj, bude žito ako háj.; Ak v marci hrmí, v máji sneží.; Mráz po Jozefu neuškodí kvetu.; Keď je marec daždivý, bude suché leto.; Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcové slnko hreje.; Ženská chuť, panská láska a marcové počasie, to je vždy nestále.; Marcová mlha, za sto dní voda.; Marec bez vody, apríl bez trávy.; Ak v marci kukučka kuká a góľa klepetá, dočkáme sa teplého leta.; V marci vietor z brezy fúka.; Marcový prach a májové blato, to je sedliakovi nad zlato… Keďže sa v posledných rokoch pre zmeny v atmosfére a v celom životnom prostredí počasie správa stále nevyspytateľnejšie, na pranostiky sa už príliš spoliehať nemožno. No možno ich brať ako súčasť tradície, ukážku doby, keď sa roľník pri sledovaní prírodných znamení oveľa viac ako dnes opieral o svoje pozorovacie schopnosti. A z toho si robil závery do budúcna: o počasí, úrode, vôbec o tom, čo ho čaká. 

Známa značka – Zvonko Bogdan

má mnohé predpoklady stať sa dôležitou lokalitou na vínnej mape sveta, takže tomu bola prispôsobená i náplň viacerých sprievodných programov. Debatovalo sa na nich o predpokladoch kvalitnej výroby hrozna, o význame zemepisného pôvodu produktov, o tom, ako sa dostať k chránenej značke alebo čo vyplýva z nových zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na expanzívne sa vyvíjajúce odvetvie. Vraví sa, že viniču netreba dažďa, ale motyky. No potrebuje nielen to. Vinohradníctvo, ak chce využiť to všetko, čo má a môže, azda rovnako toľko viac potrebuje i podujatia, ako veľtrhy vína: aj tie v Belehrade, ale aj tie, konajúce sa inde. 

BEOWINE FAIR 2014

Zásah do čierneho O. Filip

inica nemusí byť hospodárova biednica, ani nemusí visieť vinohradníkovi na krku ako ťažký balvan, neprinášajúci žiaden osoh. O opaku sa mohli presvedčiť tisíce návštevníkov nedávneho, v poradí piateho Medzinárodného veľtrhu vína prebiehajúceho na rozhraní februára a marca v Belehrade. Zoskupil 140 vystavovateľov z trinástich krajín: Grécka, Talianska, Francúzska,

Chorvátska, Švédska, Rakúska… Okrem tunajších výrobcov v podujatí účinkovali i najznámejší svetoví aktéri rýchlo napredujúceho vínneho turizmu. Aj u nás sa výroba a distribúcia vína rýchlo rozmáha, takže nie div, že usporiadatelia uplynulého Beowine fair vyvinuli nemalé úsilie, aby sa niektoré akcie stali jeho ochrannou značkou: súťaž o najlepšie domáce víno, vyhlásenie najlepšieho vína veľtrhu, aukčný predaj kvalitného nápoja. Srbsko

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia cukrovej repy v jarnom období (1) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín Foto: P. Tóth

Na jar, ešte počas klíčenia a následne aj po vzídení cukrovej repy, pre túto kultúru škodcovia predstavujú mimoriadne nebezpečenstvo. Ak sa upustí od opatrení proti týmto škodcom, alebo sa tieto opatrenia vykonajú nekvalitne a príliš neskoro, škodcovia môžu úplne zničiť mladý porast. Vtedy nám nič iné nezostáva, len preorať zničený porast a znovu zasiať buď cukrovú repu alebo niektorú inú kultúru. Preto je potrebné v tomto období cukrovej repe venovať mimoriadnu pozornosť. Najdôležitejší škodcovia podzemných častí vzchádzajúcej cukrovej repy sú: larvy kováčikov, drôtovce (čeľaď Elateridae) a larvy chrústov – pandravy (čeľaď Scarabaeidae). Medzi najvýznamnejších škodcov nadzemných častí vzchádzajúcich rastlín cukrovej repy patrí atomária repová (Atomaria linearis), skočka repová (Chetochnema tibialis), ryhovec repový (Bothynoderes punctiventris). V posledných rokoch sa k týmto škodcom pridal aj ďalší z čeľade nosáčikovitých – dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis). DRÔTOVCE Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovité, Elateridae. Sú to výrazné polyfágy napádajúce prakticky všetky pestované a mnohé divorastúce rastliny. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú aj na cukrovej repe. Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomiagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú. Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé jemné

časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody. Vyhýbajú sa starším častiam rastlín. Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre posiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývojových fázach, bývajú často úplne zničené. V poraste sa vytvárajú menšie či väčšie miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská). Kritickým štádiom repy je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľkých listov. Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďateľovín na veľkých plochách, opakovaná

sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Vyhovuje im aj redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín (zaburinenosť) a aj intenzívne používanie insekticídov, ktoré okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov. Z abiotických faktorov najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej pôdy rýchlo strácajú vodu a ako aj mladé larvy, sušia sa a hynú.

OCHRANA Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení. Najväčší význam však majú preventívne opatrenia. Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení masového rozmnožovania kováčikov a znížení ich populačnej hustoty. Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý obmedzuje ich premnoženie, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, cukrová repa a slnečnica). Keď na jednom poli v prvom a treťom roku pestujeme obilniny a v druhom roku okopaniny, populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s poľom, kde sa obilniny pestovali tri roky za sebou. Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 % v porovnaní s poľami so slabou zaburinenosťou. V podmienkach zavlažovania tiež sa zvyšuje populácia drôtovcov 5- až 10-krát v porovnaní s poľami bez zavlažovania. Ak sa uplatňuje správna agrotechnika, ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia, aj škody sú menšie. Obrábanie pôdy predstavuje jedno z najdôležitejších agrotechnických opatrení v regulácii drôtovcov.

Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, bude v nasledujúcom roku na pozemku 4 -krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Keď sa orba vykoná do hĺbky 200 – 220 mm, je v nej 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa orba vykoná len do hĺbky 100 – 120 mm. Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi: morením osiva insekticídmi a aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. Proti drôtovcom o vykonaní chemickej ochrany sa rozhodujeme na základe pôdnych výkopov pred sejbou cukrovej repy. Prah škodlivosti pri cukrovej repe je 5 a viac kusov drôtovcov na 1 m2. ATOMÁRIA REPOVÁ Deštrukčným štádiom je imágo, larvy zapríčiňujú bezvýznamné škody. Imága na jar, kým ešte nevyhľadajú porasty cukrovej repy, sa živia na pozostatkoch rastlín repy z minulého roku alebo na podzemných častiach rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín, ako sú obilniny, ďatelina, špenát, reďkovka, mrlíky, lobody a iné. Počas suchého a teplého počasia poškodzujú podzemné časti rastlín a pri vlažnom a chladnom počasí nadzemné časti. Napádajú klíčiacu mladú rastlinu, korienky, podzemnú a nadzemnú časť hypokotylu, niekedy aj list. Na týchto častiach imágo vyžiera drobné jamky rôznej hĺbky od povrchových až po veľmi hlboké. Na podzemných častiach vyhrýza okrúhle požerky veľkosti do 1 mm a na jednej rastline môže byť 10 až 13 takýchto požerkov. Napadnutá klíčiaca rastlina môže uhynúť skôr než sa zjaví na povrchu pôdy. Často sú požerky hypokotylu také hlboké, že je skoro úplne prehryznutý. Pletivá okolo poškodených častí hnednú a neskoršie černejú. Napadnuté rastliny zostávajú nažive, kým je vlhká pôda. Pri teplom a suchom

15. 3. 2014 • 11 /4586/ počasí, keď pôda vyschne, rastliny pôdy a poveternostných podmievädnú a sušia sa. Na poškodené nok na jar. Väčšie straty na úrode podzemné časti sa ľahko dostanú sú vtedy, ak je vyššia populačná huby a prichádza ku kombinova- hustota škodcu, ak sa repa vysieva nému napadnutiu atomárie a húb. I keď sú symptómy, ktoré zapríčiňuje atomária, jasne rozoznateľné, pre malé dimenzie často prichádza k zámene a škody sa pripisujú hubám. Pri väčšom napadnutí porast môže byť úplne zničený a musí sa vyorať. Ak napadnuté rastliny prežijú, zaostávajú v raste, čo vplýva na zníženie úrody a cukornatos- Skočka repová ti. Kritické obdobie je od klíčenia po formovanie 2 až 3 v blízkosti minuloročných repnísk, párov pravých listov. v chladnom počasí na jar a pri zlej Stupeň poškodenia závisí od po- agrotechnike. Atomárii repovej pulačnej hustoty škodcu, rastovej vyhovuje chladné a vlhké počasie fázy cukrovej repy, agrotechnických na jar a daždivé počas kladenia opatrení (predplodina, blízkosť vajíčok a kuklenia. Optimálna starých repnísk, termín sejby), typu teplota je okolo 15 °C pri vyso-

kej relatívnej vlhkosti vzduchu. Masovému rozmnožovaniu prispieva prítomnosť divorastúcich rastlín z čeľade Chenopodiaceae. Z prírodných nepriateľov sú významné entomopatogénne háďatká, ktoré parazitujú imága. Populáciu lariev a kukiel v pôde značne môžu ovplyvniť entomopatogénne huby a baktérie. SKOČKA REPOVÁ Deštrukčným štádiom je imágo. Najvýznamnejšie škody spôsobuje na rastlinách, ktoré sa práve objavili nad povrchom pôdy alebo ešte len na vyklíčených rastlinách cukrovej repy pod povrchom pôdy. K mladým rastlinám sa imágo dostáva cez pukliny v pôde. Silne napadnuté rastliny zväčša hynú. Najviac sú napádané rastliny vo fáze vzchádzania a ohrozenie trvá až do vytvorenia 1 – 2 pravých listov. Na starších rastlinách je škodlivosť zanedbateľná.

Na napadnutých klíčiacich listoch vyžierajú imága povrchové jamky na listovej čepeli, ktoré pripomínajú „okienka“, keď zostáva nepoškodená len protiľahlá pokožka. Neskôr táto pokožka zasychá a vytvárajú sa dierky viac-menej okrúhleho tvaru 1 – 2 mm veľké. Rastom listov sa zväčšujú aj poškodenia, dierky sa spájajú a symptómy sa pripisujú iným škodcom. Z poškodených miest na klíčnych listoch sa vo veľkom odparuje voda a dochádza k poruchám vodného režimu. Dochádza k vädnutiu, usychaniu a hynutiu mladých rastlín. Pri priaznivých poveternostných podmienkach (sucho, teplo) je skočka schopná v priebehu niekoľkých dní úplne zničiť celé porasty cukrovej repy. Nevyhnutná býva opakovaná sejba. Väčšie škody bývajú pri hlbšej sejbe, neskorej sejbe, nerovnomernom vzchádzaní a spravidla na celkovo slabších porastoch.  (Pokračovanie)

vysoké. Ak chceme pestovať vysoké kolíkové odrody, musíme im zabezpečiť kvalitnú

oporu. Relatívne nový spôsob vedenia vysokých rajčiakov je použitie samonosných kolíkov. Aj napriek tomu, že pri používaní týchto kolíkov odpadá prácne vyväzovanie, ešte stále sa málo používajú. Dôvodom je pravdepodobne ich vyššia cena. Samonosný kolík je hrubý oceľový drôt chránený proti korózii a je tvarovaný do závitnice. Zapichujeme ho tesne vedľa rastliny. Rajčinu pestujeme na jeden hlavný výhonok, ktorý vedieme v osi závitnice. Do tejto polohy ho upravujeme vždy po vyrastení približne o dvadsať centimetrov, bez uväzovania. Využiteľnosť kolíkov nie je obmedzená len na rajčiaky. Vhodné sú aj pri pestovaní šalátových uhoriek a pod. 

ZELENINÁRSTVO

Samonosné kolíky a pestovanie rajčín Ľubica Sýkorová foto: internet

R POČASIE

15. – 21. 3. 2014

ajčina patrí medzi teplomilné rastliny, preto jej pestovanie si vyžaduje viac pozornosti. Pestujeme ju prevažne z priesad. Ak si chceme priesady zo semena vypestovať doma, musíme si začiatkom marca pripraviť kvalitnú pôdu a miesto so stálou teplotou. Na vyklíčenie

semien je potrebná teplota 18 – 21 ºC. Po vyrastení prvého páru pravých lístkov priesady presadíme („prepikírujeme“) do črepníkov s priemerom asi 9 cm, ktoré naplníme kvalitnou humusovitou zeminou. Až keď rastliny dosiahnu výšku asi 25 cm, môžeme ich koncom apríla – začiatkom mája (v závislosti od počasia) vysadiť do pôdy. Rajčiny delíme podľa vzrastu na tri druhy: nízke, kríčkové a

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 19˚

6˚ | 19˚

7˚ | 20˚

7˚ | 19˚

6˚ | 19˚

6˚ | 16˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Bakteriálne choroby hydiny (4)

pripravila: Ľ. Sýkorová foto: internet

SALMONELÓZA Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Salmonelóza hydiny zapríčinená sérovarmi (skupinou mikroorganizmov) S. gallinarum a pullorum spôsobuje Pullorovu nákazu, týfus hydiny s typickými klinickými príznakmi – apatia, biela až nazelenalá vodnatá hnačka, s vysokou morbiditou (chorobnosťou) aj mortalitou (úhynom). Pri chronickom priebehu sú postihnuté kĺby. Pri hydine, ktorá infekciu prekonala, sa vyskytuje bacilonosičstvo (najmä po liečbe antibiotikami). Násadové vajcia od latentne infikovaných nosníc majú zvýšenú embryonálnu mortalitu, kurčatá sa ťažko liahnu, hynú v prvých dňoch života. S. enteritidis a ďalšie salmonelové infekcie prebiehajú zväčša subklinicky (so slabými príznakmi). Pri jednodňových kurčatách môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu. Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické príznaky, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj

niekoľko týždňov. Niektoré sérovary infikujú aj reprodukčné orgány, slezinu a pečeň. OCHRANNÉ OPATRENIA Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia salmonelózy v chove. Sú to všetky zoohygienické opatrenia, kde patrí aj karanténa kúpených zvierat, pravidelná sanácia (ozdravenie) chovu, dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia, podávanie zdravotne bezchybného krmiva a pitnej vody s pravidelným čistením kŕmidiel a napájačiek. Veľmi dôležitým ochranným faktorom proti všetkým črevným infekciám vrátane salmonel, E. coli, kampylobaktériám, ale aj listériám či klostrídiám, je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry v tráviacom systéme všetkej hydiny v chove. To znamená vyhýbať sa používaniu antibiotík a antikokcidík, podporovať celkovú odolnosť, zdravie zvierat, podávať probiotické prípravky hlavne nosniciam a kurčatám čo najskôr po vyliahnutí. V chovoch, kde sa spoločne chová vodná aj hrabavá hydina alebo v ktorých už boli problé-

my so salmonelami, je vhodné použitie vakcíny. Vakcinácia chráni zviera pred ochorením – klinickými príznakmi, nie pred infekciou, preto je vždy potrebné aj používanie probiotík a dodržiavanie zoohygieny. Len

vakcináciou sa šírenie salmonel v chove nedá úplne eliminovať. Odporučený postup v prevencii salmonelovej infekcie v malochovoch hydiny: – krmivá nesmú obsahovať antikokcidiká ani antibiotiká – nosniciam v čase znášky podávať probiotické prípravky – kurčatá 1. až 5. deň po vyliahnutí vakcinovať proti salmonelóze – kurčatám treba podávať probiotiká na druhý deň po podaní vakcíny a podávať ich minimálne 7 – 10 dní za sebou

(v deň vakcinácie proti salmonelóze vynechať podávanie) – revakcinácia proti salmonelóze za 7 dní – probiotiká podávať v chove vždy minimálne jeden týždeň v každom mesiaci – v 16. týždni veku sa odporúča ďalšia revakcinácia proti salmonelóze – namiesto antikokcidík sa odporúča použiť vakcínu proti kokcidióze, ktorá sa podá minimálne 7 dní po vakcinácii proti salmonelóze. Nové poznatky z liečby a prevencie salmonelových infekcií poukazujú na to, že používanie antibiotík, resp. iných antibakteriálnych látok, aj antikokcidík nepriaznivo ovplyvňuje prospešnú laktoflóru, a tým umožňuje patogénnym baktériám, vrátane salmonel, trvalo sa usídliť v tráviacom systéme zvierat. Preto na prevenciu ani na liečbu salmonelózy sa nesmú antibiotiká používať. Vhodné je použitie probiotík a na podporenie trávenia a udržanie optimálneho pH prípravky s okysľujúcim efektom, napr. ocot.  (Pokračovanie)

VEDELI STE?

Izbové rastliny, ktoré uzdravujú Ľ. S.

k máte niekedy v izbe nadbytok cigaretového dymu, dajte si do tohto priestoru papraď. Rastliny Aloe vera a fikus zase neutralizujú formaldehyd. Táto jedovatá látka sa môže nachádzať v nábytku alebo v kobercoch.

Často stačí jedna rastlina v izbe, aby sa výrazne zlepšila kvalita vzduchu. Obrazovka počítača môže vyvolať bolesti hlavy. Tu môžu pomôcť kaktusy, ktoré postavíme vedľa počítača a určite zmiernime bolesti hlavy. Špicaté rastliny vedľa postele môžu naopak zapríčiniť nepokojný spánok.

Pre spokojné spanie sa odporúča do spálne palma Phoenix dactylifera, ktorá by mala byť dva metre od postele. Podľa odborníkov napríklad dracéna čistí vzduch v miestnosti aj v kancelárii v rekordnom čase; fikus likviduje hlavne trichlóretylén (obsahujú ho rôzne lepidlá a laky); svokrin

jazyk si okrem trichlóretylénu poradí aj s benzénom. Patrí medzi nenáročné rastlinky, ktoré znesú aj dlhšie sucho. Brečtan a chryzantéma pohlcujú benzén, pričom chryzantéma zatočí aj s amoniakom. Zelenec (Chlorophytum) je nenáročný a dostatočne odolný, aby vydržal aj zadymené prostredie. 

15. 3. 2014 • 11 /4586/

ČISTIACE PROSTRIEDKY?

POZNÁTE SVOJE BIO?

Ako prežiť záťažové stupne počasia (2) S ú ľudia, ktorí sa na teplomer nemusia ani pozrieť. Cítia to v kostiach, v kĺboch, v hlave. Ako zvládať prudké výkyvy počasia bez ujmy na zdraví? Keď sa počasie blázni, aj my sa ideme zblázniť od bolesti. Ozývajú sa staré zlomeniny, migrény a bolesti hlavy sú na nevydržanie. Meteosenzitivita alebo citlivosť na počasie trápi každého tretieho človeka. Meteorológovia radia, zvykajte si! Bláznivé extrémy v teplotách a tlaku nás budú sužovať čoraz častejšie. Platí totiž pravidlo, že čím je človek starší, tým viac tieto zmeny vníma. Mladí ľudia to zvládajú s prehľadom predovšetkým vďaka sile a vitalite organizmu. ČO NÁS NAJVIAC NIČÍ Najnepríjemnejšie sú prechody atmosférických frontov sprevádzané výkyvmi tlaku, teploty, vetrom, dažďom a búrkami. Najväčšou záťažou

je prudká zmena teploty, najmä ak je to o viac než 10 °C. Najviac zo všetkých zrejme trpia nepriaznivým počasím ľudia so sklonmi k depresiám a psychickým chorobám. Problémy majú aj ľudia s oslabeným organizmom. Potvrdiť to môžu najmä srdciari a cukrovkári.

AKO PREŽIŤ SVOJ RIZIKOVÝ STUPEŇ? • Pri náhlej zmene počasia sa treba vyhýbať konzumácii kávy a silného čaju. Dobré je piť viac minerálnych nápojov, šupnúť si do vody šumivý horčík a vápnik. • Keď sa objaví tlaková výš alebo pri veternom počasí je dobré zvýšiť prísun céčka a dať si do kávy alebo čaju o čosi viac cukru a mlieka. • Ak šalie počasie, upokojte tráviacu sústavu ľahšou stravou, obmedzte bravčové a dajte si radšej dačo zeleninové či rybu.

• Pomáhajú šťavy z čerstvého ovocia a šípkový čaj. Neuškodí ani kúsok horkej čokolády. • Ak je tlaková níž, sú vhodné potraviny s vyšším obsahom horčíka (ryby, strukoviny, banány, figy). Najmä kardiaci sa majú vyhnúť soleniu. NATRÉNUJTE SA NA POČASIE! Je isté, že človek, ktorý športuje, zdravo sa stravuje a správne odpočíva, je voči počasiu odolnejší ako workoholik či obézny človek, ktorý navyše fajčí, prejedá sa a často pije alkohol. Meteosenzitivita sa dá ovplyvňovať. Pomáha najmä otužovanie a veľa pohybu, telesné zaťažovanie fyzickou prácou, častý pobyt na čerstvom vzduchu, turistika, dostatok spánku a optimizmus. To je ľahko dostupný recept, ako sa stať odolným proti akejkoľvek zmene počasia. Výkyvy ľahšie zvládne pohodový človek. 

Potraviny na dobrý spánok

edarí sa vám nikdy zaspať? Problém zrejme bude vo vašej strave. Prinášame vám niekoľko tipov, ako to pôjde. Budiť sa ráno ako po bitke s kruhmi pod očami? Kto by to chcel? Ak máte problémy s kvalitou spánku, vyskúšajte toto: – mliečne výrobky (mlieko, jogurt), vápnik znižuje stres a upokojuje nervové vlákna; banány (môžete vyskúšať aj kokteil s

mandle vďaka obsahu horčíka, obsahujú aj proteín, ktorý udržuje stabilnú hladinu cukru v krvi, pokiaľ spíte; čerešne; cereálie.

mliekom), vďaka obsahu draslíka a horčíka uvoľňujú stresom napäté svaly; kamilkový čaj; syr alebo vajce namiesto koláča alebo čokoládovej tyčinky; zelená sója (edamame); ovsená kaša, samozrejme, bez cukru navrchu;

Medovkový čaj na dobrú náladu Listy a vňať medovky zbierame tesne pred kvitnutím (kvitne od júna). Teplota sušenia by nemala prekročiť 40 °C. Čaj si pripravíme zaparením jednej polievkovej lyžice medovky 0,3 l vriacej vody. Čaj nielen upokojí napäté nervy, ale pomôže aj zaspať. 

Áno, ale používajte ich s mierou

ygiena v domácnosti je dôležitá. Netreba to však preháňať s dezinfekciou – mnohokrát skôr uškodí. Kto si myslí, že vydezinfikovanie celého bytu alebo domu sa postará o hygienu, mýli sa. Lekári odporúčajú špeciálne dezinfekčné prostriedky používať iba vtedy, keď to sami poradia. Takisto odrádzajú od čistiacich prostriedkov s označením antibakteriálny. Nielenže sú drahé, ale zničia iba o 2 percentá viac baktérií ako obyčajné čistidlá obsahujúce ocot. A nie sú ani celkom neškodné, pretože proti dezinfekčným podielom v nich sa zárodky a baktérie naučia byť odolné. Ak potom naozaj potrebujete použiť dezinfikujúci prostriedok, ten vám aj tak nepomôže, lebo zárodky si už „zvykli“. Ocot stačí Na čistenie stačí vlažná voda s octovým čistidlom. Zneškodníte tak 92 percent všetkých spúšťačov chorôb v domácnosti. Ak raz za čas naozaj potrebujete doma vydezinfikovať, pomôžu vám nasledujúce tipy. Tip 1: Umývanie s taktikou Všetky miesta, na ktoré sa veľakrát pri umývaní podlahy zabúda, ponúkajú zárodkom nový domov. Preto vždy podlahu umývajte starostlivo. To sa vám podarí najlepšie, keď budete plochu umývať úzkymi, „esíčkovými“ pohybmi. Tip 2: Nikdy nie s horúcou vodou Horúca voda často zničí dezinfekčný účinok čistiaceho prostriedku. Okrem toho mnoho dezinfekčných prostriedkov má vysoký stupeň vyparovania, čím zaťažujú vašu sliznicu. Pri ich používaní majte natiahnuté rukavice na čistenie. Tip 3: Použite správnu handru Na dezinfekčné čistenie sa najviac hodia špongiové či kuchynské utierky alebo utierky z mikrovlákien. Na každú oblasť je nutné použiť novú handričku či utierku, inak môžete zárodky poprenášať. Všetky použité utierky a handričky operte minimálne pri 60 stupňoch. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Obarec Suroviny: 50 g masti, 30 g hladkej múky, cesnak, voda, soľ, 100 g hrubej múky, 1 vajce. Takto sa to vydarí: Z masti a múky pripravíme zápražku. Pridáme postrúhaný cesnak, opražíme a zalejeme vodou. Potom osolíme a povaríme. Z múky a vajca pripravíme cesto, rozdrobíme ho medzi prstami a zavaríme do polievky.

Ryžová polievka so zeleninou

Polievka z domáceho králika

Suroviny: 80 g koreňovej zeleniny, 20 g cibule, 40 g masti, voda, soľ, 50 g ryže, zelená petržlenová vňať. Takto sa to vydarí: Zeleninu pokrájame na kocky, cibuľu pokrájame a všetko opražíme na masti. Zalejeme vriacou vodou, osolíme a varíme. Neskoršie pridáme ryžu a spolu povaríme. Pred podávaním pridáme nadrobno posekanú zelenú petržlenovú vňať.

Suroviny: 50 g cibule, 40 g masti, mletá červená paprika, 1 menší králik, 300 g zemiakov, voda, soľ, 1 vajce, 80 g hrubej múky. Takto sa to vydarí: Pokrájanú cibuľu speníme na masti. Pridáme mletú červenú papriku, pokrájané mäso, podusíme, podlejeme vodou a varíme. Neskoršie pridáme pokrájané očistené zemiaky, prilejeme vodu, osolíme a dovaríme. V rozšľahanom vajci rozmiešame múku. Malou lyžičkou zavárame halušky a dobre ich povaríme.

s kypriacim práškom a prilejeme aj vlažné mlieko. Nakoniec pridáme i kakao, trochu rumu, pálenky a nastrúhanej citrónovej kôry. Dobre zjednotíme a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Plnka: Vyšľaháme žĺtky s tvarohom, cukrom a vanilínovým cukrom. Pridáme citrónovú šťavu. Do zmesi zľahka

primiešame vyšľahaný sneh z bielkov. Po lyžici túto plnku dávame do cesta, ktoré je vyliate na plechu (nepečené). Dáme do rúry a pečieme na 180 º C asi 40 min. Poleva: Smotanu vymiešame s vanilínovým cukrom a po 30 minútach pečenia koláč vyberieme z rúry, natrieme polevou, a pečieme ešte asi 10 min.

Biele vlny Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 10 lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor, štipka soli, 15 lyžíc oleja, 15 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok, 15 lyžíc mlieka, 3 lyžice kakaa, trošku rumu, pálenky a nastrúhanej citrónovej kôry; Na plnku: 3 žĺtky, ½ kg tvarohu, 6 lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor, šťavu z jedného citróna, 3 bielky; Na polevu: 2 smotany, 2 vanilínové cukre. Takto sa to vydarí: Cesto: Dopenista vyšľaháme vajcia s cukrom a vanilínovým cukrom. Pridáme štipku soli. Zľahka miešame a pridávame olej a postupne aj preosiatu múku

Trojuholníky so sušeným ovocím (pôstne) Suroviny: 100 g sušených fíg, 50 g sušených sliviek, 50 g datlí,

50 g hrozienok, 50 g lieskovcov, 20 g cukrovej pomarančovej kôry,

2 lyžice sezamu, 2 lyžice likéru, 1 lyžica medu, muškátový oriešok a škorica. Takto sa to podarí: Suché ovocie, lieskovce a pomarančovú kôru pokrájame nožom, a potom aj v multikrájači (secko). Pridáme likér, med, sezam, škoricu a muškátový oriešok. Zjednotíme rukami a ak treba, pridáme ešte likér. Zmes dáme do trojuholníkovej formy, ktorú sme vystlali plastickou fóliou. Popritláčame rukami a necháme trochu odstáť pred podávaním.

Nasledujúce dva recepty preberáme z Hlasu ľudu zo 7. marca 1964

Závarky do polievky autorka: Teta Terka

PEČIENKOVÉ KNEDLIČKY Asi 120 g pečienky (teľacej alebo hovädzej) posekáme na drobno. V menšej nádobe vyšľaháme kúsok masla (masti), pridáme vajce a 2 žĺtky, trochu soli, pokrájaný cesnak, trochu majonézy, citrónovú kôrku, korenie a pokrájanú pečienku. K tomu možno pridať aj trochu žemlí (strúhanku nahradíme aj pomrveným suchým chlebom). Všetko dobre zmiešame, a potom zavárame do polievky v podobe malých knedličiek. Varíme asi ¼ hodiny.

KYSNUTÉ KNEDLIČKY Z 20 g droždí si pripravíme kvások, ktorý necháme vykysnúť. Do nádoby dáme pol kilogramu múky, 2 vajcia, soľ, droždie, ktoré sme boli nechali vykysnúť. K tomu pridáme trošku mlieka, aby sme dostali pevné cesto. Cesto dobre vypracujeme a necháme vykysnúť. Napokon si pripravíme na doske malé knedličky, ktoré necháme asi pol hodiny vykysnúť, a len potom sa zavárajú do vriacej slanej vody. Vodu si, pravda, prichystáme skôr, aby dobre prevrela a len potom do nej zavárame knedličky. Keď sú knedličky dobre uvarené, vyberieme ich von a pomastíme tukom alebo olejom. Knedličky podávame k dusenému mäsu, pečienke, divine a hydine.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 364 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

Hlavní aktéri pondelňajšieho podujatia (10. marca 2014)

LAUREÁTOVI MIROSLAVOVI DEMÁKOVI ODOVZDALI V PONDELOK V BELEHRADE CENU AKADÉMIE IVU ANDRIĆA

Osudy v hre paradoxov Oto Filip

lová hodnotné a nezničiteľné, slová literárne, slová historické, slová paradoxov, slová uznania... Pondelkové podujatie sprostredkovávajúce všetkým účastníkom mimoriadny pocit spoluúčasti na čomsi jedinečnom, krásnom, kultúrne a literárne mimoriadne hodnotnom. Aj pre slová, ktoré odzneli, aj pre autority, ktoré ich vyslovili, no najmä pre laureáta Ceny Akadémie Ivu Andrića Miroslava Demáka, prozaika a básnika, dramatika a prekladateľa, publicistu a vydavateľa, redaktora a autora zbierky poviedok Smrt u Beogradu (Smrť v Belehrade) – vydanej vlani v Mestskej knižnici Nového Sadu – vďaka ktorej naša tunajšia próza zažila warholovských, nie pätnásť minút, ale vyše hodiny slávy v najslávnejšom tunajšom chráme literatúry: Francúzskej číslo sedem v Belehrade. Už zo všetkého, čo odznelo, a bolo to podnetné, reálne a potrebné, dala by sa urobiť celkom slušná zbierka esejí o nás, o slovenskej prozaickej tvorbe, o tom, ako nás iní vnímajú. Mirovi Demá• KULTÚRA •

kovi vďaka predovšetkým za to, že sme sa aspoň na ten deň vymanili

titulná poviedka najdôležitejšia, najzávažnejšia a samým tým je vlastne osou zbierky... – vyzdvihuje Zdenka Valentová-Belićová, ktorá spolu s autorom poviedky preložila do srbčiny. Odkazujúc onedlho, prečo Demáka a jeho zbierku treba čítať: – ... lebo je originálny, špecifický, menšinový, preto, že ho my chápeme ako svetového, lebo je celým svojím bytím kozmopolita, nezaťažený bremenami, ohraničovaním, ani hranicami v akomkoľvek zmysle – či už v duchovnom, myšlienkovom, náboženskom, alebo geografickom... Predrag Bogdanović, Autor pri podpisovaní odmenenej predseda poroty pre udezbierky lenie ceny, podčiarkuje, že z pocitov malosti, ktorými neraz ho pri rozhodovaní predovšetkým vieme byť opantaní. Pekne bolo zaujalo a oslovilo výnimočné, počúvať všetky hodnotné slová mimoriadne rozprávanie autouznania laureátovi a jeho dielu. ra, jeho prístup zvolenej téme, cizelovaná veta, myšlienka veLen zlomky niektorých z nich. – Touto zbierkou sám Demák dená maestrálnym spôsobom... urobil rekapituláciu svojho diela, Predseda Akadémie Ivu Andrića teda vrátil sa k nemu ešte raz spisovateľ Radomir Smiljanić potakým tým svojím hravým spô- dotýka, že sme bohatší o ďalšie sobom. Myslím si, že v nej je tá veľmi významné literárne dielo, 11 /4586/

ktorým spisovateľ Miroslav Demák časovo a priestorovo rozširuje mnohé historické a iné hranice. Jeho diela sa dobre čítajú aj v slovenčine, aj v srbčine, aj v akejkoľvek inej reči, lebo sa pokúšajú riešiť univerzálne otázky nášho jestvovania – podčiarkuje ďalší náš spisovateľ Martin Prebudila. Odzneli aj slová uznania zo strany predsedu Združenia spisovateľov Srbska Radomira Andrića a riaditeľa Mestskej knižnice Nového Sadu Dragana Kojića... Vyslovené aj autorom samotným, ako záver tohto príspevku, pri odpovedi na otázku obligátnu: Akú váhu pri mnohých uznaniach, ktoré už má – Neven, Zlatný odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska, novinárske ceny...– nesie toto posledné: – Je to veľmi príjemné prekvapenie. Cítim sa tak trošku ako miláčik Belehradu, s ktorým sú späté tie moje najkrajšie zážitky a veci... Toto je, samozrejme, najväčšie literárne uznanie, ktoré som dostal, ktoré môžem dostať. Nikdy som si nemyslel, že to dožijem. Veľmi vysoko si to hodnotím a som veľmi vďačný...

15. 3. 2014

Kultúra ODMENILI NAJÚSPEŠNEJŠÍCH AUTOROV V LITERÁRNOM SÚBEHU

Dokázali, čo dokáže pekné slovo Elena Šranková

Základnej škole Jána Kollára v Selenči 5. marca slávnostne udelili odmeny autorom najúspešnejších prác 3. ročníka literárneho súbehu Čo dokáže pekné slovo. Súbeh pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl a pre žiakov stredných škôl a gymnázií vypísali Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru spolu s Výborom pre vzdelávanie NRSNM a Slovenským vydavateľským centrom, a bol veľmi vydarený. Zúčastnili sa na ňom žiaci z Pivnice, Selenče, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Nového Sadu, Starej Pazovy, Erdevíka, Padiny a Kovačice. Na súbeh zaslali pozoruhodný počet prác: 75 v kategórii príspevkov žiakov základných škôl a 15 prác, ktorých autori boli stredoškoláci a gymnazisti. Práce hodnotila komisia v zložení: Martin Prebudila, predseda, a Svetluša Hlaváčová a Pavel Matúch, členovia. V kategórii mladších autorov 1. cenu získala Hana Čí-

Odmenené žiačky literárneho súbehu s Annou Tomanovou-Makanovou (celkom zľava) a Martinom Prebudilom

žiková, žiačka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici za prácu Posledné leto; 2. cenu – Aňa Marčoková, žiačka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči za prácu Spomienky na našich starých rodičov; 2. cenu – Anabela Stošićová, žiačka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove za prácu Dobre je, usmiala sa;

3. cenu – Valentína Imreková, žiačka ZŠ 15. októbra v Pivnici za prácu Moja dedina voľakedy a dnes; 3. cenu – Kristína Kováčová, žiačka ZŠ Jána Kollára v Selenči za prácu Mala som strach. V kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií odmenené boli tri žiačky Gymnázia Jána Kollára

v Báčskom Petrovci: 1. cenu získala Malvína Zolňanová za prácu Iskra tmy; 2. cenu Jana Domoniová za prácu Oheň a 3. cenu Jaroslava Majerová za prácu Snový slovný príbeh. Prítomných v mene selenčskej základnej školy privítala PaedDr. Svetlana Zolňanová, riaditeľka a zároveň predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Slova sa ujala i Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, ktorá odmeneným literátom udelila ceny a odmeny. Knižné darčeky dostali aj učitelia, resp. profesori slovenčiny, ktorí podnietili početných žiakov, aby sa prihlásili na súbeh. V mene komisie, ktorá hodnotila práce, sa prihovoril Martin Prebudila, spisovateľ a predseda Komisie pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM. V pokračovaní programu odmenené autorky prečítali svoje práce a malú slávnosť hudobne spestril žiacky orchester a chór selenčskej školy pod vedením profesora PaedDr. Juraja Súdiho.

STARÁ PAZOVA

Prezentácia rockovej encyklopédie Anna Lešťanová

o vstupnej hale staropazovskej divadelnej sály v stredu 5. marca usporiadali prezentáciu Ilustrovanej encyklopédie rockovej hudby vo Vojvodine 1963 – 2013 autora Bogomira Bogicu Mijatovića, dlhoročného hudobného redaktora a novinára RTV Nový Sad. Premiéra tejto knihy bola 23. januára v Novom Sade. Na viac ako 300 stranách sa tu uvádzajú všetky najdôležitej-

www.hl.rs

šie rockové skupiny vo Vojvodine za uplynulé polstoročie. Ako bolo počuť na stredajšej prezentácii knihy v Starej Pazove, táto enc yk lopé dia rockovej hudby predstavuje svojrázne veľké cestovanie cez hudbu, dátumy, osudy, gitariády, festivaly... Táto rocková encyklopédia je výsledkom dlhoročnej výskumnej

Informačno-politický týždenník

práce autora, ktorý v knihe uvádza aj svedectvá účastníkov rockovej kultúry vo Vojvodine za uplynulé polstoročie. Okrem Bogomira Bogicu Mijatovića o knihe hovoril aj Staropazovčan Goran Jović, kronikár tamojšej lokálnej rockovej scény. Na prezentácii tejto hodnotnej encyklopédie sa zúčastnili i predstavitelia niektorých rockových skupín z územia obce, o ktorých sa píše v knihe Autor encyklopédie Bogomir Bogica (Asteroidy, Baroni, 16-8-23, Mijatović (zľava) s Jánom Šašom zo Pešački prelaz...). ModeráStarej Pazovy, ktorý je podpísaný ako zvukár väčšiny rockových skupín nielen torom programu bol Milaš Lazić, redaktor RTV Stará z územia Vojvodiny, ale aj niekdajšej Pazova. Juhoslávie • KULTÚRA •

POČÍTAČ PRE MOMS ČELAREVO Z MSS

Aby sa ľahšie zviditeľnili Juraj Bartoš

eveľká miestnosť na poschodí Kultúrneho centra mládeže v Čelareve akoby sa vo štvrtok večer 6. marca pozmenila na úľ, keď predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová čelarevským matičiarom odovzdala notebook a žiakom, ktorí sa učia slovenčinu ako výberový predmet, darovala knihy. V mene Miestneho odboru Matice slovenskej v Čelareve delegáciu MSS privítal Ondrej

hovárajúc sa matičiarom, o. i. povedala: – Teší ma, že som vám mohla priniesť knihy, ktoré hádam pomôžu pani učiteľke robiť so žiakmi, tiež počítač, ktorý vám akiste bude pomocou vo vašej práci. Pamätám sa na stretnutie s predstaviteľmi Miestneho spoločenstva, keď sme ich prosili, aby vám zabezpečili podmienky pre činnosť; teší ma, že sa vám takto zlepšili podmienky pre prácu, a že tí, ktorí sa cítia Slovákmi v Čelareve, toto pociťujú ako miesto na

Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová potešila čelarevských matičiarov počítačom a knihami

nie kníh pre predškolské ustanovizne a základné školy. Vyjadrila nádej, že keď sa o rok opäť stretnú, že žiaci z kníh, ktoré im odovzdala, už budú aj dačo vedieť. Podčiarkla,

Čelarevskí žiaci so svojou učiteľkou slovenčiny Máriou Supekovou zarecitovali a zaspievali po slovensky

Šinka, poinformujúc prítomných, že matičné miestnosti sa podarilo získať po dlhšom vyčkávaní: – Úradne nám boli pridelené 7. novembra 2011. Odvtedy tu boli urobené menšie opravy. Priestor nie je veľký, ale nám pre schôdze nášho Výkonného výboru stačí. Máme asi 220 členov, ktorí si zaplatili členské. Najpálčivejšia otázka je skutočnosť, že u nás len málo žiakov chodieva na hodiny slovenčiny. Plánujeme spoluprácu s inými miestnymi odbormi MSS; okrem iného chceli by sme sem priviesť divadelné predstavenie z niektorej našej osady a zúčastniť sa na Slovenských národných slávnostiach. Predsedníčka MSS sa poďakovala deťom za primeraný program, ktorý večierku pridal na slávnostnom ovzduší. Pri• KULTÚRA •

stretávanie sa a na prácu na poli slovenskosti. Predsedníčka Matice dodala, že každý rok v ústredí MSS píšu aj projekty zacielené na obstaráva-

že ich Matica zadovážila za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zároveň popriala matičiarom, aby sa im dobre darilo, aby ich deti chodili na hodiny slo-

venčiny a aby sa im spolu podarilo zachovať materinskú reč. Úvodom udalosti odznel krátky kultúrno-umelecký program v predvedení žiačok Základnej školy Zdravka Čelara a ich učiteľky slovenčiny Márie Supekovej. Slovenčinárke jej žiaci darovali kyticu kvetov ku Dňu žien a ona poinformovala prítomných, že napísala projekt na zabezpečenie prostriedkov z rozpočtu Obce Báčska Palanka a pokrajinského fondu pre vzdelávanie. Jej cieľom je, aby žiaci z Čelareva s vrstovníkmi z niektorých novosadských základných škôl odcestovali na zájazd do Bieleho Blata, Kovačice a Padiny. Tam by sa radi predstavili starodávnymi detskými hrami, ktoré už s chuťou nacvičujú. Na záver azda len prianie, aby aj rodičia žiakov, predovšetkým čelarevskí matičiari, s rovnakou chuťou popracovali na rozšírení spektra vlastných aktivít, na skvalitnení a zviditeľnení svojej činnosti.

MARCOVÝ VZLET čitateľom darúva pero s nápisom, ktorý pripomína 44 rokov vychádzania časopisu Vzlet, 70 rokov od zverejnenia prvého čísla novín Hlas ľudu a 150 rokov slovenského tlačeného slova v Srbsku. Na obálke je komiks autora Branka Jelineka, o ktorého tvorbe sa hovorí v osobitnom príspevku. Možno čítať aj o talentovaných mladých ľuďoch z našich prostredí a petrovskí žiaci v ankete hovoria o tom, čo si myslia o Vzlete. Píše sa o filmovom umení (Dallas Buyers Club, Smrt čoveka na Balkanu), hudbe (P!nk, Repetitor, Obojeni program, S.A.R.S), informatických technológiách (Intel NUC) a videohrách (Broken Age), pokračujú rubriky Úrovne občianskej spoločnosti, Rozlety, Vaša tvorba, Komiks, Móda... Čítajte Vzlet! S. L. 11 /4586/

15. 3. 2014

Kultúra INTERVIEW S DALIMÍROM HAJKOM

Dozretie poézie Annamária Boldocká Grbićová

ačo je básnik v chudorľavom čase!? Takto heideggerovsky pred rokmi nad výročím časopisu Nový život či nad (nielen našou) poéziou zaváhal filozof, esejista, literárny historik a kritik Dalimír Hajko. Táto otázka je červenou niťou jeho analýz, ktoré najnovšie vyústili do filozofických esejí knihy Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna, ktorá vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre 2013. Pri tohtoročnej akcii Zima s knihou na petrovskom gymnáziu a v kovačickej knižnici autor svojou najnovšou knihou,

som to aj v tejto knižke na viacerých miestach zdôraznil, že ide o poéziu, ktorá patrí do dejín slovenskej poézie. Nastolili ste si dve metódy výskumu – nielen označiť poetiku a estetiku našich autorov, zároveň i odpovedať na otázku, čo je podstata poézie? – Tak ako každá báseň je o tom, čo je podstata poézie. Každý, kto chce ako básnik niečo vypovedať, musí ísť na podstatu poézie. Podstata poézie je niečo, čo je skryté v každej básni. Ide o to, aby sme si v tom napísaní hľadali to, čo nás osloví, to, čo nám povie, kde sme a čím sme. To je stará otázka poézie. Načo sme tu, aby sme sa

Viera Benková, Dalimír Hajko a Vladimír Valentík

ktorá je výsledkom jeho hlbšieho rozjímania nad najnovšou našou básnickou tvorbou, exkluzívne mal premiéru. Dovolím si parafrázovať názov vašej knihy – azda aj táto naša slovenská vojvodinská poézia dozrela a čo aj v chudorľavom čase sa zo slovenskej literárnej periférie posúva do jej centra (záujmu) aj vďaka vám? – Bezpochyby áno. Básnik predsa nemôže byť periférny, ani centralistický. Básnik je básnik, ontotvorný, tvorí realitu, básnik nereprodukuje, básnik vytvára niečo nové. Tú otázku o periférnosti by som zavrhol hneď v prvom pláne. Ja

www.hl.rs

len tak pechorili. Načo je váš krúžok Sládkovič, aby našiel vyššiu rovinu zovšeobecnenia – nebudeme hľadať len to, čo tým chcel básnik povedať, aby sme žili to, čím žil a žije básnik. Skúmali ste tých našich autorov, ktorí vydali v dvoch rokoch po sebe knižky v Slovenskom vydavateľskom centre (D. Pixiadesa, M. Ďugu, V. Benkovú, M. Prebudilu, M. Bíreša, Z. Benku, M. Dudkovú, M. Dudka, M. Babinku). Darí sa vám niekedy aj na objednávku niečo napísať? – Na objednávku? Aj toto, že tu sedím, bola istým spôsobom objednávka – bola to objednávka

Informačno-politický týždenník

Sládkovičovci petrovského gymnázia pri stretnutí so spisovateľom Hajkom

môjho vnútra. Ja som pochopil, že tu vzniká tak silná, krásna a pôsobivá poézia, a že ja ako literárny kritik už nemôžem mlčať. Odborní recenzenti tejto vašej knihy Dr. Michal Babiak a Dr. Etela Farkašová konštatujú, že máte výhodu – jedine filozof v dialógu s básnikom môže preniknúť do podstaty veci. – Samozrejme, je to istá metodologická výhoda. Filozof hľadá pole pre humanizačné pôsobenie literárneho diela. Je uspôsobený na to, aby hľadal rovinu, ktorá je všeľudskou. Keď Viera Benková píše o nejakom dome na samote, tak to má význam pre ňu. Pre mňa taký význam nemá. Keď ja v tej básni nájdem ten prvok, ktorý zovšeobecňuje, ktorý dokáže vypovedať viac, tak vtedy pochopím báseň na tej vyššej rovine. Keď ma naťahujete na škripec filozofa, tak ten filozof má práve takúto profesionálnu deviáciu. My musíme vnímať poéziu v tom zmysle, aby sme sami seba nejako zušľachtili. Vaše filozofické dielo je rôznorodé a svetovo uznané. – Mám množstvo štúdií indofilských, ktoré vyšli po celom svete. Viete, pokiaľ ide o moju vedeckú biografiu, som najmenej dvojdomý. Som filozof a literát. A v tej filozofii

sa ešte delím na dejiny filozofie, na filozofiu, ktorá je systematická, a esejistiku, to je tá moja hlavná parketa. Štúdiu Dejiny slovenskej filozofie ocenili vo Vatikáne. Konečne, pre svojráznu spätosť Štúra s marxizmom, ktorú som v nej našiel – doteraz za mnou chodia študenti. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík v tomto diskurze pripomenul, že na začiatku svojej kariéry profesor Hajko bol aj výkonným redaktorom časopisu Filozofia (SAV, vychádza aj dnes), ktorého šéfredaktorom bol bývalý riaditeľ petrovského gymnázia Andrej Sirácky. – S báčim Andrejom Siráckym sme si dobre rozumeli. Nebol iba mojím nadriadeným, ale najmä spolupracovníkom. Na záver petrovského stretnutia sa autorovi D. Hajkovi prihovorila i Viera Benková, ktorá v mene našich básnikov a píšucich vôbec vyslovila nádej, že všetci literárni snaživci nevymreli a čo by trebárs boli i poslednými rytiermi písaného slova medzi dolnozemskými Slovákmi, po nich zostane –aspoň slovo. A toto slovo našich básnikov bude Dalimíra Hajku i ďalej tvorivo znepokojovať? – Snažil som sa pokojne, bez nejakých afektov vypovedať o tejto literatúre. A som rád, že pokojne to bolo aj prijaté, nehľadal som ani spory, ani všelijaké zádrhele, a tá kritika inšpiráciou je vždy taká inšpiratívna. Dúfam aspoň, že v tomto smere budem nejakým spôsobom provokovať dobrým slovom. • KULTÚRA •

ÔSMOMARCOVÝ PROGRAM V ÚKVS V NOVOM SADE

Večierok so zdravou dávkou feminizmu Elena Šranková

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade v sobotu 8. marca, keď svoj sviatok oslavovali ženy, bolo mimoriadne slávnostne. Večierok sa niesol v znamení Sloveniek, ktoré svojou činnosťou zanechali stopy vo vojvodinských kultúrnych dejinách, ale i žien, ktoré v súčasnosti zveľaďujú kultúrny život na týchto priestranstvách. Už vstupné verše Jesenina za zvukov gitary brnkli na strunu ženských sŕdc. Postarali sa o to herec Srbského národného divadla v Novom Sade Miroslav Fábry a gitarista Edo. Potom o rodovej rovnosti a ochrane práv národnostných spoločenstiev hovorila Zorana Antonijevićová, programová koordinátorka v misii OBSE v Srbsku. Riaditeľka Akadémie podnikania žien Jana Radakovićová sa zamerala na aktivity, ktorými podporujú prácu žien. Viktória Kováčová sa zmienila o brožúrke

Príhovor Zorany Antonijevićovej

Vojvodina – miesto významných Sloveniek, v ktorej predstavili 15 osobností. O projekte hovorila aj prof. Dr. Slobodanka Markovová, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou akadémie. K tomu, aby si ženy, ale aj muži, z večierka odniesli tie najkrajšie dojmy, sólovým spevom prispeli

Anna Zorňanová a štvorhlasom Dievčenský zbor Agapé, ktorý pôsobí pri SKC P. J. Šafárika v Novom Sade pod taktovkou Miliny Sklabinskej. Riaditeľka ÚKVS Sklabinská povedala, že sú dnešné Slovenky emancipované a vzdelané. Okrem toho, že dávajú svoj príspevok v oblasti ochrany kultúr-



neho dedičstva, študujú, pracujú, ovládajú spisovnú slovenčinu, ale aj cudzie jazyky, a rozbíjajú stereotypy. Je to výsledok práce, ktorej základy položili dôležité osobnosti, významné Slovenky, ktoré už v minulosti vedeli využívať svoje ženské práva a ich povedomie v oblasti rodovej rovnosti už vtedy bolo na vysokej úrovni. Ženy na ôsmomarcovom podujatí v ústave sa aktívne zapojili do programu. Prihovorili sa Viera Benková, poetka, Mária Gašparovská, predsedníčka Spolku petrovských žien, a Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Herec Fábry predviedol úryvok z predstavenia Ujež Branislava Nušića a na záver programu každej žene odovzdal ružu. Program moderovala Anna Margaréta Valentová. Kvetinové aranžmány z tejto príležitosti urobila Svetluša Hlaváčová. Slané a sladké pečivá pripravili členky Spolku petrovských žien.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC Snemovali divadelní ochotníci. Členovia Divadla VHV Petrovec v utorok 4. marca vo svojom divadelnom klube usporiadali výročné zhromaždenie, na ktorom prerokovali aktivity v roku 2013 a vzhliadli možnosti práce tohto divadelného telesa v bežnom roku. V diskusii sa do popredia dostali opozitné náhľady staršej a mladšej časti petrovských divadelníkov na aktuálny stav a vôbec chystanie predstavení. J. Č-p

ZIMA S KNIHOU PRVÝKRÁT V SELENČI. Tradičné podujatie SVC 5. marca v modrej sieni pri evanjelickom kostole v Selenči otvorila Anna Valentová, predsedníčka Združenia žien Dúha, ktoré usporiadalo túto knižnú prezentáciu. Minuloročnú vydavateľskú činnosť predstavil riaditeľ SVC Vladimír Valentík, pričom osobitný dôraz bol daný na román Jána Čajaka st. Rodina Rovesných. Pochopiteľne, lebo autor v rokoch 1893 – 1899 pôsobil v Selenči ako učiteľ. Nainštalovaná bola aj putovná výstava pozostávajúca z osemnástich obrazov, tiež venovaná životu a dielu J. Čajaka. Krátke ukážky z románu prečítali Anna Valentová, Anna Berédiová a Darina Týrová. Prítomní si na prezentácii mohli aj kúpiť niektoré z knižných vydaní SVC. Záverom podujatia riaditeľ SVC odovzdal balík knižných vydaní ako darček knižnici KUS Jána Kollára v Selenči. Len škoda, že o takéto podujatia nie je v osade väčší záujem. Pritom záujem o knihy a čítanie kníh v Selenči jestvuje, o čom svedčí činnosť knižnice KUS Jána Kollára. J. B-di • KULTÚRA •

Výstava obrazov Ivana Križana. Slávnostné otvorenie výstavy obrazov maliara Ivana Križana pri príležitosti jeho životného jubilea avizovali na piatok 14. marca o 19. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. A. F. KYSÁČ Premiéru zborníka prác Kysáč 1773 – 2013 zostavovateľa Vladimíra Valentíka avizovali na piatok 14. marca o 18.00 v organizácii MOMS Kysáč v Slovenskom národnom dome. E. Š.

11 /4586/

15. 3. 2014

Kultúra OBECNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV V BÁČSKOM PETROVCI

Najsústavnejšie v Kulpíne a Hložanoch Jaroslav Čiep

siedmačka z Hložian Kristína Šranková, mentorkou jej bola Anna Huďanová, becnú súťaž recitátorov pre žiakov a ôsmaci z Petrovca Martin Krajčík a Lýzákladných škôl a stredoškolákov dia Nikolajevićová, ktorých nacvičila v Obci Báčsky Petrovec od svojho Miluška Anušiaková-Majerová. Všetci založenia má na starosti Slovenské vojúčinkujúci v tejto skupine sa predstavili vodinské divadlo. V pondelok 10. marca v slovenskej reči, ako aj gymnazisti. sa znovu do siene SVD zoskupil slušný V druhej kategórii súťažilo 6 recitátorov počet nádejných recitátorov so svojimi z Hložian, 3 z Kulpína a 2 z Petrovca. mentormi, aby sa žiaci predstavili svoSkupinu recitátorov stredoškolájím umeleckým prednesom. Ich vlohy kov tiež tvorilo 11 žiakov. Komisia sa na prednes básní alebo prozaických rozhodla, že v tejto vekovej kategórii úryvkov hodnotila komisia v zložení do Báča postúpia druháčka Elena Milina Florianová, Anna Chrťanová-LesVršková a traja tretiaci. Vrškovú, ale kovac a Miroslav Babjak, ktorí vybrali 12 Účinkujúci gymnazisti s profesorkou Annamáriou Boldockou aj postupujúce Malvínu Zolňanovú najlepších žiakov – po 4 z každej vekovej Grbićovou a Moniku Bažaľovú na súťaž chystala Čemanová, nacvičila ju Anna Peťkovská, ktoré skupiny – ktorí budú ďalej súťažiť na profesorka Annamária Boldocká Grrecitovali po slovensky, a prvák z Kulpína Zoran bićová a Michalovi Beličkovi mentorkou bola oblastnej súťaži v Báči. Najpočetnejšia skupina pozostávala zo žiakov Mitić, s ktorým pracovala Tatiana Kováčová, a Marta Pavčoková. nižších ročníkov. Najviac bolo Kulpínčanov – až 13, štvrtáčka z Maglića Tamara Ninićová, nacvičila Predsedníčka komisie M. Florianová zhodnotila z Hložian prišli súťažiť 4, z Maglića 1 a z Petrovca ju Vesna Ignjatovićová, ktorí recitovali po srbsky. tento ročník ako úspešný, že sa trochu rozhýbali Po vypočutí si recitačných výkonov komisia vody a že sa umeleckému prednesu začína venonapodiv v tejto vekovej kategórii nesúťažil nik. Najúspešnejší boli: druháčka z Hložian Veronika sa rozhodla, že z 11 účinkujúcich žiakov vyšších vať pozornosť aj v školách. Ak sa bude pokračovať Bažaľová, ktorú pripravili Vierka Sklenárová ročníkov ďalej postupujú piatak z Kulpína Martin v takom smere, ešte lepšie výsledky, podľa jej a Anna Huďanová, a tretiačka z Kulpína Timea Ján Javorník, pracovala s ním Tatjana Mitićová, slov, možno očakávať v budúcich rokoch.



Z LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ

Slezová ruža ako inšpirácia

nes som pootvorila dvere do minulosti, na to ma naviedla nezvyčajná záľuba dávneho učiteľa Alberta Martiša, kulpínskeho rodáka, ktorý kým žil v Padine a učiteľoval, pestoval okrem chmeľu i slezovú ružu… Kedysi naše mestečká a dediny boli v lete s ulicami plnými prachu, v zime plné snehu; aj premávka na nich mala klady i zápory, ale cesta nevoňala na plasty a oleje, nesmrdela na niečo nedefinované a odporné, skôr posmrdkávala na biovoňavku... a nikomu to neprekážalo; nik od nej nedostal, ako mnohí dnes, chorobné vyrážky, alergie a podobné neduhy, domáce zvieratá i ľudia žili s prírodou. Na uličnom pohnojenom mieste vyrástla i rastlina nevídanej krásy – slez. Tu sa mi vynorila spomienka na román Branka Ćopića, srbského prozaika a znalca bosenského rodiska, Záhrada slezovej farby. Tento román o detstve v srdci Bosny do slovenčiny preložil Juraj Tušiak, ktorého výročie sme si pripomenuli v januári. V tomto predjarnom čase cítim, koľko sme všetci tvoriví ľudia spriaznení, najmä svet dieťaťa, detstvo s čistotou a nevinou; doň dieťa vchádza sťa do zrkadla, do vesmíru,

www.hl.rs

spoznáva jeho taje, túžby i jazyk zvierat a tajné znaky prírody; odomyká mnohé tajnosti, o ktorých my starší ani len netušíme... Teda nedivte sa, že sa do tohto môjho literárneho záhonu dostala už pomaly zabudnutá a priam do úplného zabudnutia odsunutá vynikajúca rastlina, ktorú sme ako deti volali parôžky. Hrali sme sa s jej plodmi, robili sme si z nich koláčiky i pečiatky, boli nám to poštové listy, kde sme ukrývali naše tajné sny a našepkané slová... A sťa v pravej rozprávke parôžky sme potom zjedli; ako deti iste sme tušili, že tieto plody sú liečivé a po ich prehltnutí naše tajomstvá zostanú naďalej tajomstvami... Slezové plody – koláčiky, pagáčiky či parôžky, liečili nielen telo, ale i ľudskú dušu. Verím, že na dnešné v mnohom „nemocné“ časy by sme takýto liek veľmi potrebovali...

Informačno-politický týždenník

Slez môjho detstva... (Malva neglecta) Viera Benková U nás rastlina známa ako parôžky, koláčiky, pagáčiky... Rástla pri potoku a na prašných dedinských cestách, kade kravy, kozy a kone stúpali pokorne do polí, občas ju i teplým požehnaním výdatne pohnojili... dnes šediny sivej fádnosti mnohé moje dni poznačili, vtedy privolám slezový svet detstva a jeho hravé dni... Parôžky, sťa malé poštové pečiatky odtlačené na ruky, pagáčiky liečivej dobroty, ale i ľúbostnej, utajovanej pošty; na nachovej pleti dieťaťa sťa vytlačené pečate – tvrdky; v útlom veku podobný, roztrúsený, ale veľmi drobný chorobný výsyp, ktorého sa všetky mamy veľmi obávali... Malva neglecta – zázračná slezová ruža liečiteľstva, dýchala poľom, potokom a zrástla i s nejednou ulicou, dnes odsunutá asfaltom do ďalekých zapadnutých svetov... Iba niekoľkí, snivo roztúžení, s melancholickou mysľou, majú na tele ešte aj dnes virtuálne slezové odtlačky – tvrdky sťa malé, prísne utajované závety z hravých detských dní...

• KULTÚRA •

SO SLOVENČINÁRMI NA FILOLOGICKEJ FAKULTE V BELEHRADE

Od náhody po nefalšovanú lásku Juraj Bartoš

ilologická fakulta v Belehrade vznikla roku 1960 vyčlenením z Filozofickej fakulty. V súčasnosti v rámci nej, okrem 14 iných samostatných, pôsobí aj Katedra pre slavistiku. Zahrnuje 5 osobitných skupín pre jazyky a literatúry: ruskú, poľskú, českú, slovenskú a ukrajinskú. Neformálnou vedúcou slovenskej skupiny je docentka Dr. Zuzana Čížiková. Hovorí, že slovenský jazyk a literatúru tam študuje približne 30 riadnych študentov a asi 10 ďalších je na magisterskom štúdiu. Na rozdiel od Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde slovenský jazyk študujú študenti slovenskej národnosti, v Belehrade sa jej venujú Srbi. Pri nedávnej bleskovej návšteve Belehradu sme si s nimi pohovorili o tom, ako im vlastne vôbec napadlo študovať práve slovenčinu, ako sa k nej dostali, čo im robí starosti a čo mienia robiť po ukončení štúdia, ponechajúc na ich dobrú vôľu, či sa nám jednotlivo predstavia. Milica Jovanovićová zo Smederevskej Palanky už má vo vrecku diplom profesorky slovenského jazyka a literatúry. Od februára je na magisterskom štúdiu na Katedre slovenčiny Pedagogickej fakulty v Bratislave: – Prišla som na Filologickú fakultu s cieľom študovať nejaký slovanský alebo romanský jazyk, preto, že sa mi tieto jazyky páčia. Predtým som slovenčinu nemala príležitosť počuť, zvolila som si ju na poslednú chvíľu a hneď sa mi zapáčila, vôbec tento výber neľutujem. Pravopis je trochu ťažší, ale dá sa zvládnuť, už aj preto, že má presnejšie pravidlá ako srbčina a má menej výnimiek. Rada by som si našla nejakú prácu v škole, v prekladateľských službách alebo čokoľvek iné, ak nie u nás, tak hoci na Slovensku. Sanja Konstantinovićová zo Smedereva (3. ročník): – Veľmi sa mi páči slovenský jazyk i literatúra, rada čítam aj slovenské • KULTÚRA •

a poľské knihy. Slovenčinu som prvý raz počula až na fakulte. Pôvodne som chcela študovať niektorý romanský jazyk, nevyšlo mi to, ale neľutujem. Po ukončení štúdia... neviem. Možno budem niečo prekladať z literatúry, možno niečo písať... Marija Marijanovićová z Ivanjice (3. ročník): – Môj záujem o jazyky sa zrodil, keď som mala šesť – sedem rokov a s bratom som sa učila po anglicky. Mojou prvou voľbou nebola slovenčina, ale láska k nej sa vyvinula rýchle, takže teraz už čítam knihy,

Je zaujímavé, že viacerí študenti popri ruskom, respektíve ukrajinskom jazyku a literatúre si ako druhý jazyk zvolili slovenčinu. Hľa, čo nám povedali niektorí z 2. ročníka... Uroš Garić: – Zvládol som slovenský jazyk natoľko, že čítam aj slovenské knihy. Keď poznáte čo len pasívne dva slovanské jazyky, ďalší zvládnete ľahšie. Až ukončím štúdium, rád by som vyučoval ukrajinčinu v niektorej škole cudzích jazykov. Emilija Vukovićová je zo Starej Pazovy: – Rozhodla som sa pre

Belehradské študentky slovenčiny: dolu: (zľava) Sanja Konstantinovićová, Jelena Borkovićová a Milica Jovanovićová; hore: Marija Marijanovićová a docentka Dr. Zuzana Čížiková

prekladám, počúvam slovenskú hudbu a vôbec neľutujem, že som sa nedostala k taliančine. Keby som si znovu mohla voliť, čo budem študovať, určite by to zase bol slovenský jazyk, o ktorom u nás ľudia málo vedia. Jelena Borkovićová z Pančeva (3. ročník): – Chcela som študovať španielčinu, keďže ma neprijali, zvolila som si slovenčinu – na poslednú chvíľu, ale teraz som s voľbou spokojná. Úplne som si ju obľúbila, hoci na začiatku boli problémy s pravopisom a hoci aj máme starosti s nedostatkom literatúry v našej knižnici.

slovenčinu ako druhý jazyk preto, že obidve moje staré mamy boli Slovenky. V rodine hovoríme aj po slovensky a stará mama bola predplatiteľkou Hlasu ľudu, takže som ho tiež čítala. Pôvodne som uvažovala, že budem študovať slovenčinu, keďže som premeškala zápis, ocitla som sa na ukrajinčine... Slovenský jazyk nie je ťažký, iba tak trochu pravopis, čiže mäkké i a y. Tanja Lazićová z Ugrinoviec: – Zvolila som si slovenčinu ako druhý jazyk, lebo sa mi páči najviac zo slovanských jazykov. V dedine máme aj Slovákov, ba moja suseda má chlapca Slo11 /4586/

váka z Dobanoviec, takže som tento jazyk počula a zdal sa mi najprijateľnejší. Študent zo západného Srbska, zo šabacko-valjevskej oblasti, ktorý, ako vraví, mal kamaráta Slováka: – Slovenčinu som si, popri ruštine, zvolil preto, lebo mienim, že je ľahká. Okrem toho Slováci sú menej proti Rusom, než povedzme Ukrajinci alebo Poliaci. Jazyk nie je ťažký, iba ak výslovnosť. Marko z Dobanoviec: – Aby som bol úprimný, nevedel som sa rozhodnúť, ktorý jazyk okrem ruštiny si zvoliť, nakoniec zavážilo to, že som z Dobanoviec, a že tam žije aj veľa Slovákov. Slovenčina sa mi páči, poľahky ju percipujem, viem, že ju nezvládnem perfektne za dva roky, ale postupne si ju predsa osvojím. V Dobanovciach je Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, občas si tam rád zájdem, aby som lepšie spoznal kultúru a zvyky Slovákov. Slovenčinárky z prvej časti rozhovoru sa priznali, že sledujú aj slovenské televízne seriály, ktoré im pomáhajú zlepšiť konverzačné schopnosti. Dodali, že neprepásli príležitosť pred niekoľkými rokmi, keď aktívne sledovali Týždeň slovenského filmu v hlavnom meste Srbska a navštívili aj výstavu kovačických insitných maliarov. Slovenské filmy si občas pozrú aj priamo na fakulte a, prízvukujú, aj na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, s ktorým, podčiarkuje docentka Čížiková, majú výbornú spoluprácu. Pochvaľujú si aj svoju novú lektorku Helenu Ľos Ivoríkovú, s ktorou vlani prichystali vianočný večierok, kolážový program pozostávajúci z hier, piesní a slovenských zvykov. Prezradili nám, že pripravia aj tzv. letný program. Radi si ho pozrieme a dovolíme si navrhnúť, aby si občas vymenili návštevy a skúsenosti so študentmi slovenského jazyka a literatúry Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

15. 3. 2014

Kultúra PETROVSKÍ MATIČIARI BILANCOVALI

Zachodeným tempom aj v roku 2014 Vladimíra Urbančeka Jána Kišgeciho, Perličky minulosti Viery Benkovej a Pátos národných prísah Jána Čániho. Matičiari usporiadajú večierok k životným jubileám V.

-metodský večierok (v spolupráci s cirkevným zborom SEAVC v Petrovci) a 22. festival Spievajže si, o víru februárových a marspievaj. S vlastnými programami cových výročných zasadnutí a prezentáciami matičných vyzapadlo aj snemovanie petdaní budú hosťovať v iných rovských matičiarov. Najprv MOMS a podporia i účasť sa stretlo vedenie tunajších svojich predstaviteľov na matičiarov vo štvrtok 27. febmatičnom turnaji v malom ruára a prerokovalo správy futbale. Okrem toho aktívne a plány práce. Potom v utorok sa zapoja do vypracovania 4. marca bolo výročné Zhromatičnej volebnej listiny a do maždenie MOMS Petrovec, zabezpečenia jej podpory kde absolvovali 11 bodov zo strany potenciálnych vorokovacieho programu. Na ličov pri voľbách do NRSNM. úvod zasadnutia, a potom aj V tomto roku sa vynasnažia na záver zaspievali speváčky nájsť ochotných ľudí na zbieKomorného zboru Musica ranie matičného členského, viva. V rámci prijatej správy aby sa táto akcia úspešne matičiari evidovali bohatú ukončila do SNS. Neradi by vlaňajšiu činnosť, veľký počet zopakovali vlaňajší rok, keď programov, večierkov, festizo 7 – 8 ulíc zostalo členské valov a koncertov a v rámci aktívnych združení, ale aj Primeranú spoluprácu petrovský MOMS udržiava s Komorným zborom Musica nezozbierané. Na tomto zasadnutí ustálili profesionálnych ustanovizní, viva, ktorý na matičných podujatiach vždy ochotne zaspieva aj návrh kandidátov z MOMS tunajší matičiari azda najviac prispeli k zveľadeniu kultúrneho Benkovej, Dr. Márie Myjavcovej, vždy sa aktívne plánujú podieľať na matičné uznania za rok 2013. Pavla Mučajiho, pripomenú si v príprave a realizácii Slovenských O práci MOMS Petrovec sa poživota v Petrovci. Aj v roku 2014 MOMS Petrovec nedožité narodeniny novinára národných slávností a Dňa obce. chvalne zmienili aj viacerí hostia V rámci plánov, ktoré podala a starší matičiari. Daniel Chorvát bude pokračovať vo svojej zacho- Vladimíra Dorču, novinára a divadenej matičnej aktivite: usporiada delníka Ivana Majeru, akademika predsedníčka Katarína Melego- si napríklad zaspomínal, ako to premiéry kníh, ktoré vyšli tlačou a literárneho vedca Dr. Andreja vá-Melichová, bolo počuť, že bolo pri obnovení petrovského v MSS, ale aj ďalší rad podujatí. Mráza, riaditeľa kníhtlačiarne, MOMS aj v tomto roku plánuje MOMS a pri rozbiehaní jeho práce Literárne večierky v bežnom roku redaktora kalendárov a cestopisca usporiadať tradičné podujatia: začiatkom 90. rokov minulého venujú prezentácii kníh Petrovec Andreja Labátha, spisovateľa a uči- 18. festival Jarné nôty, 15. Cyrilo- storočia.

Jaroslav Čiep

teľa Jána Čajaka a primerane si pripomenú aj výročie vychádzania novín Hlas ľudu. Petrovskí matičiari svojim spoluobčanom pripravia program ku Dňu Petrovca a ako

V GALÉRII ZVÄZU ZDRUŽENÍ VÝTVARNÝCH UMELCOV VOJVODINY V NOVOM SADE

Grafiky bez patetiky Oto Filip

menie je svojráznou drogou. Toho si je zrejme vedomý aj umelec Dušan Vuletić, ktorého grafiky v posledný februárový a prvý marcový týždeň krášlili steny novosadskej galérie Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny. Vuletić, narodený v roku 1985 v Novom Sade, pred piatimi rokmi dokončil štúdiá na Fakulte technických vied v Novom Sade, odbor strojnícky, užšie zameranie technická mechani-

www.hl.rs

ka. Nezostal a nezastal pri tom. Rovnakým, ak nie i silnejším volaním srdca bola mi i grafika. Pred troma rokmi získal ďalší diplom, tentoraz na Akadémii umení v Novom Sade, odbor grafiky, pod pedagogickou taktovkou profesora Slobodana Kneževića. Keďže každého človeka determinujú nielen zdedené gény, ale i ďalšie vplyvy: od rodiny, cez výchovu, po školy a štúdiá, aj u autora – grafika, akým je Dušan Vuletić, si nemožno nevšimnúť tie výrazné stopy. Z jeho prác, na ktorých je znázornené najčastej-

Informačno-politický týždenník

šie vtáctvo v rôznych fázach letu a z väčša v chmúrnych tóninách, vyžaruje život taký, aký Veľa symetrie, málo optimizmu vskutku je: neľútostný, neraz ako kameň alebo vôbec, odkazov veľa: kto tvrdý. Nenápadne a v úzadí sú sme, kde sme, kam spejeme? naznačené rôzne mechanické Treba sa zamyslieť nad nimi, na a iné rovnice, ukážka, že aj osud začiatok aspoň v postupných má vlastné pravidlá, ktorými sa dávkach. A autorovi o to azda neúprosne riadi. Patetiky málo najviac i šlo. • KULTÚRA •

Kultúra Z ČINNOSTI NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

Vydarený večierok o príchode Slovákov Jaroslav Feldy

o výstupe zmiešaného spevokolu SKC P. J. Šafárika vo veľkej sieni starej fary v stredu 5. marca v rámci pravidelných mesačných podujatí novosadských matičiarov odznela prednáška DrSc. Jána Babiaka na tému Slováci v Novom Sade od príchodu po druhú svetovú vojnu. Známy historik vo viac ako hodinovej prednáške ozrejmil špecifiká, ktoré ovplyvnili príchod prvých

Slovákov na územie dnešného mesta Nový Sad. Ako zaujímavosť spomenieme, že prvými osídlencami boli intelektuáli, a potom majstri, nádenníci, sluhovia... Keď ide o vzdelávanie v materčine, už pred rokom 1751 si z Petrovaradínu za učiteľa novosadskí Slováci na určitý čas pozvali Jána Jarošiho. Prítomných zaujala konštatácia, že evanjelická cirkev v Novom Sade nemohla byť založená v roku 1770, lebo vtedy nejestvovali na to zákonné a iné predpoklady.

Z MINULOSTI ŠKOLSKÉHO ŽIVOTA V KOVAČICI

Na Gregora Anička Chalupová

zimnom období je trošku viac času na stretnutia, posedenia, rozhovory. Možno v menšej miere ako voľakedy, ale počas zimných večerov akoby ožívali spomienky na zašlé časy. Kovačičan Jozef Šifel st., učiteľ triednej výučby vo výslužbe, si na chvíľku sprítomnil dávne zážitky zo školských čias, keď žiaci základnej školy zvykli obdarúvať svojich učiteľov. Zajtra je Gregora. – táto veta v období medzi dvoma vojnami bývala 11. marca vypísaná na školskej tabuli. To len preto, aby žiaci nezabudli, lebo ak by zajtra ráno prišli do školy bez najmenej päť slepačích vajec, museli by sa vrátiť domov, a potom znovu bežať späť do školy. Pritom by sa mohli potknúť a pán učiteľ by bol ukrátený o dar. O akú obyčaj vlastne ide? „Začiatkom marca príroda začala ožívať, hydina intenzívnejšie znášala vajcia, kvočky nasadli. Vtedy ešte neboli vyšľachtené nosnice, ani vymyslené inkubátory. Učiteľov zamestnávali podľa rozvrhu Ministerstva školstva, zväčša prichádzali z iných prostredí, niekedy to boli aj manželské páry. Ubytovaní • KULTÚRA •

Ako uviedol prednášateľ, aspoň stupeň filiálnej organizovanosti mohol nastať iba v roku 1811. Prednášateľ dokumentoval i skutočnosť, že si na čelo cirkevnej organizácie v tomto roku – ako sa predpokladalo – nemohol zastať novosadský Slovák, zeman a mäsiar Andrej Benda, lebo je rodina Bendová v Novom Sade podľa R. Mudrochovej evidovaná iba v roku 1819. Teda účasť dobrodinca Bendu v kúpe dvoch budov pre potreby Slovákov sa takto fakticky

posúva do roku 1819. Uveďme i to, že si novosadskí Slováci prvý kostolík vystavali v roku 1819 a že prvý kňaz bol Jur Tešéni. Prvá verejná škola začala s prácou roku 1826 a prvým učiteľom bol Ján Čertek. Záver prednášky pomerne navštíveného podujatia znova spestril spevokol a v družnom posedení si potom matičiari podebatovali o početných historických novinkách, s ktorými sa niektorí stretli po prvýkrát.

mohlo. Klobásy sa nadievali „pod dozorom” žiaka. Pre pána učiteľa musela byť klobása pekná, rovná a dlhá, aby sa žiak nezahanbil. Ráno mama na tanier položila klobásu, oškvarky, niekedy i kus mäsa a k tomu „salovníky“. Zaviazala to do obrúska a žiačik s tým natešený hrdo kráčal do

stole aj niekoľko tanierov. Pán učiteľ skontroloval ich obsah a neskoršie ich poslal do bytu, kde obrúsok a tanier vyprázdnili a žiak za to dostal dinárik na cukríky. Jeden zo zvykov ako sa odvďačiť pánovi učiteľovi, bolo aj prinášanie kohútikov. V prvý deň nového školského roku prváčikovia v sprievode svojich mám išli najprv do domu pána učiteľa s kohútikom, kde ich niekto za uličnými dvercami „odchytával”. Bolo to v učiteľskom dvore kikiríkania moc, ale učiteľom pekná pomoc. Učiteľské byty boli zväčša domy na dva vchody, s dvorom a záhradou. Tú záhradu zjari s chuťou kopali žiaci tretieho a štvrtého ročníka, ktorí už niektorú triedu opakovali. Radšej kopali, ako v laviciach sedeli. Keď učitelia mali malé deti, tie okrem slúžky často zabávali aj žiačky. A bolo im to cťou. Tieto obyčaje v Kovačici prestali po začiatku druhej svetovej vojny. V škole sa miestnosti museli uvoľniť pre nemeckých vojakov. V jeseň a na jar žiaci chodili na výučbu do miestností čítacieho spolku Pokrok a do dvorov svojich učiteľov, so stoličkou v ruke. Vajíčka sa na Gregora už nenosili, ani prváci nešli s kohútikmi do učiteľských dvorov. Po druhej svetovej vojne ešte podaktorý rodič poslal „tanier”. Žiaci sa na zabíjačku prestali pýtať z vyučovania, prestalo ich to baviť. Roku 1958 konečne bolo učiteľom zakázané prijímať „taniere”.“

boli v učiteľských bytoch a na zimné vykurovanie dostávali zdarma 5 metrov dreva na osobu. Nepísaným pravidlom bola pomoc žiackych rodičov. K tej pomoci patrilo aj prinášanie slepačích vajec 12. marca, na Gregora. Rodičia o tom vedeli, keďže aj sami boli kedysi žiakmi. Hanba bola v ten deň vyprevadiť žiaka do školy bez najmenej päť vajíčok uviazaných do ručníčka. Niektorí priniesli i viac, v košíku. Vtedy bývalo v triede najmenej 50 žiakov. Toho istého dňa večer v Janišovom hostinci býval učiteľský bál s praženicou. Zvyšok vajec vykúpili „piľárky” a neskoršie ich odpredali v Belehrade. Ďalší darček, ktorému sa učitelia tešili, prichádzal v sezóne zabíjačiek. Keď žiak povedal: „Pán učiteľ, Na Gregora žiaci v obrúskoch alebo v košíkoch zajtra neprídem do nosili vajíčka do školy školy, budeme zabíjať.” učiteľ s radosťou súhlasil, lebo školy. V triede žiak položil tanier vedel, že dostane „tanier”. Vystať na stôl, aby všetci videli, čo a zo zabíjačky sa jednoducho ne- koľko na ňom je. Často bolo na 11 /4586/

15. 3. 2014

Kultúra • Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Kryštál nie je to isté, čo krištáľ Anna Horvátová

j pri tejto dvojici slov – podstatných menách mužského rodu treba byť obozretný. Väčšinou ich nevieme správne použiť, i keď predsa významový rozdiel je jasne viditeľný. A ani správne napísať, preto treba dbať aj na výslovnosť a aj pri písaní na významový rozdiel. Kryštál – kryštálový: je to názov istého prírodného útvaru, telesa; nerastný útvar so zákonitou vnútornou stavbou: kryštály soli, ľadový kryštál, tvoriť kryštály. Na označenie vlastností tohto útvaru je prídavné meno kryštálový: kryštálový cukor (práve toto slovné spojenie je v reči frekventované, preto si treba osobitne posvietiť na jeho výslovnosť a písanie), kryštálový penicilín, kryštálová mriežka. S kryštálom súvisí aj prídavné meno kryštalický – ktorý kryštalizuje, vytvára kryštáliky: kryštalická soľ, kryštalická voda, kryštalická hmota, kryštalické horniny, kryštalické bridlice, kryštalický tvar, kryštalická štruktúra... Krištáľ – krištáľový: je bezfarebný kameň; názov istého nerastu, kremeňa. Je to brúsené olovnaté sklo: český, benátsky krištáľ, krištále na lustri. Prídavné meno krištáľový označuje výrobky zhotovené z krištáľu: krištáľový pohár, krištáľová váza, krištáľová misa, krištáľové sklo. V prenesenom význame je toto slovo vhodné aj na označenie niečoho čistého, ba celkom čistého, až priehľadného. Je frekventované najmä v propagačných prospektoch turistických kancelárií, kde nachádzame takéto syntagmy: voda v mori je priehľadná, čistá ako krištáľ; je tam krištáľovo čistá voda. Vo väčšine prípadov je prídavné meno napísané nesprávne. V podstate vec je jednoduchá a najlepšie si to zapamätáme tak, keď nám utkvie v pamäti, že sú spolu tvrdé hlásky – teda „y“ a „l“ = kryštál a spolu sú mäkké hlásky – „i“ a „ľ“ = krištáľ.

KRÁTKE SPRÁVY

Čelarevo Kočićove dni. Za veľkej návštevnosti v dňoch 20. – 22. februára v Čelareve prebiehali 14. Kočićove dni, ktoré zostanú v pamäti aj tým, že do ich programu bolo zaradené i otvorenie renovovaného mládežníckeho domu. Otvoril ho generálny riaditeľ známej kompánie Carlzberg Gabor Bekefia. Totiž práve tento podnik na základe žiadosti Rady Miestneho

spoločenstva vrátil, čiže daroval občanom tento kultúrny stánok, ktorý získal v procese privatizácie pivovaru. Kočićove dni priniesli rad podujatí: výstavu obrazov z výtvarného tábora, koncerty speváckych a folklórnych skupín s medzinárodnou účasťou a tradičnú slovenskú tanečnú zábavu, kde hosťom na dobrú náladu a do tanca hrali bratia Struhárovci a Samuel Kováč. J. Č-ý

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., z Nového Sadu, Ulica narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. marca 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1293/13, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica narodnog fronta 12, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica narodnog fronta 12. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení v predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá odstraňovanie jestvujúcich zakopaných nádrží na tekuté palivá a vbudovanie nových oceľových nádrží na tekuté palivá s dvojitým ochranným obalom kapacity 4 x 40 m3, na eurobezolovnatý benzín, eurodieselové palivo a zachovanie jestvujúcej nádrže na TNG (30 m3). Projektom sú plánované aj iné sprievodné objekty, ktoré sú vo funkcii práce celého objektu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 6. januára 2014. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 8. januára 2014, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1293/13 z 8. januára 2014. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica narodnog fronta 12, číslo VI-501-1293/13, zo 16. decembra 2013, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci doručila Správu číslo VI-501-1293/13 z 27. februára 2014 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa na rovnakú dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-849/13 z 28. októbra 2013, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 27. 2. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia U 503/504 tretmánu kyselinou Kyslá rafinácia 1, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE VIAGRA 4 x 100 mg = 1 200,00 CIALIS 4 x 20 mg = 1 200,00 LEVITRA 4 x 20 mg = 1 300,00 KAMAGRA gél 7 kusov = 1 400,00 Diskrécia zaručená, dodávka a postexpresovou zásielkou. Telefón: 063/710-60-42

osobná

ANNOU PONIČANOVOU rod. Dýrovou 7. 3. 1931 – 28. 2. 2014 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová syn Pavel s manželkou

POSLEDNÝ POZDRAV

DROBNÉ OZNAMY

starkej

ANNE PONIČANOVEJ

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767. Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

rod. Dýrovej 7. 3. 1931 – 28. 2. 2014 z Petrovca

Na Teba si navždy budú spomínať vnúčatá: Jarmila, Jaroslav, Pavel a Anna s rodinami

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 27. 2. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia gudron, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SPOMIENKA na

ONDREJA KARDELISA

21. 12. 1961 – 18. 3. 2013 – 2014 z Kysáča Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú členovia Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč

SMUTNÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 27. 2. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia perkolácie 505 Kyslá rafinácia 2, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

Dňa 3. marca 2014 nás po ťažkej chorobe navždy opustil otec, apko a dedík

JÁN MAĎAR

1. 3. 1936 – 3. 3. 2014 z Pivnice

S láskou a žiaľom sa s Tebou lúčia

10 /4585/

dcéra Anka, vnučka Anna a vnuk Rastislav s rodinami 8. 3. 2014

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 17. marca 2014 uplynie päť boľavých rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil náš dedo a pradedo

SPOMIENKA

Uplynulo 10 smutných rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

JÁN MARTINKO 23. 8. 1951 – 13. 3. 2004 – 2014 z Kysáča

ONDREJ ABELOVSKÝ

1936 – 2009 – 2014 z Kysáča

Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Vnúčatá: Tina, Saša, Tijana, Boris, Valentína, Milan a pravnuk Ivan

Na Teba si vždy s láskou spomíname.

manželka a synovia s rodinami

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil milovaný manžel a otec

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 18. marca 2014 uplynul rok, čo nie je s nami

s našou mamou a starkou

MÁRIOU ŠIMOVOU

23. 8. 1951 – 13. 3. 2004 – 2014 z Kysáča

1939 – 2005 – 2014 z Kysáča

Zarmútení: manželka Anna a synovia Ján, Michal a Miloslav s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁN MARTINKO

JÁNA KARMANA

Nie si tam, kde by si mal byť, ale si všade tam, kde sme my. V srdci žiaľ a v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

1943 – 2004 – 2014 z Petrovca

Na neho si s láskou a úctou spomínajú

Manželka, dcéry, zaťovia, vnukovia a vnučky

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL PONIGER

Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabúdajú: Tvoja manželka Tinka a deti Ján, Anna, Stanislava a Olja s rodinami

SPOMIENKA

na svojich najmilších

rod. Ďugovou 19. 4. 1937 – 27. 2. 2014 z Kulpína

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoji synovia Vladislav, Miroslav a Rastislav s rodinami

SPOMIENKA na

ONDREJ KARDELIS 21. 12. 1961 – 18. 3. 2013 z Kysáča

Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale spomienka na Teba navždy žiari. V srdciach Ťa svojich nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Katarína, dcéra Jasnička s rodinou a syn Miloslav s priateľkou Ivanou

www.hl.rs

ONDREJA KARDELISA 21. 12. 1961 – 18. 3. 2013

ONDREJA KARDELISA 5. 12. 1938 – 28. 8. 1997

z Kysáča Tichú spomienku na Vás si zachovávajú

Informačno-politický týždenník

mama a manželka Zuzana a brat a syn Ján s rodinou

ZUZANU FELDYOVÚ

rod. Sabadošovú 4. 11. 1935 – 18. 3. 2009 – 2014 z Kysáča Na Teba si s láskou a úctou spomínajú manžel Ján a dcéry Anna a Ružena s rodinami • OZNAMY •

POSLEDNÉ ZBOHOM kolegovi

SPOMIENKA

Dňa 14. marca 2014 uplynie šesť rokov, čo nás navždy opustila manželka a stará mama

MILICA STOKIĆOVÁ rod. Petkanićová 24. 1. 1926 – 14. 3. 2008 – 2014 z Kovačice

PAVLOVI KAŇOVI novinárovi na dôchodku 26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na neho zachová

Žiješ v našich srdciach a žiť budeš, pokým my žijeme. Manžel Bogdan a vnukovia Dušan a Aleksandar

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

kolektív Hlasu ľudu

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2014 budú 4 roky, čo som, apko, zostal bez Teba.

MARCI BERACKA

1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2014 z Vojlovice Štyri ťažké roky prešli, apko, bez Teba. Zostal Vám sám Váš Mirko a vo veľkom žiali. Stále ste v mojich myšlienkach, ako aj moja mamka. Odpočívajte v pokoji, moji milí rodičia.

POSLEDNÝ POZDRAV mame a sestre

ANNE HARMINCOVEJ rod. Martinkovej 9. 2. 1930 – 5. 3. 2014 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú synovia Zlatko a Ján a sestra Alžbeta Šumarová

Navždy zarmútený Váš syn Mirko

• OZNAMY •

10 /4585/

8. 3. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. marca 19.30 1. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči z roku 2005 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 16. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 11.30, 21.30, 23.05 Špeciálne vysielanie venované voľbám Utorok 18. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dúhovka odvysiela pestrú pohľadnicu z východného Srbska nakrútenú v rámci projektu Strediska pre rozvoj civilnej spoločnosti.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 14. marca – Násilník Sobota 15. marca – Dedičstvo Pondelok 17. marca – Protivné baby Utorok 18. marca – Neznesiteľná krutosť Streda 19. marca – Pasca pre turistov Štvrtok 20. marca – Nancy Drewová 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Fórum pre etnické vzťahy usporiadalo zasadnutie v Kovačici Utorok 18. marca 16.00 Zima s knihou v Padine Džojs Mejer v Kovačici Novinky v oblasti spoločenského života? Piatok 21. marca 16.00 Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 16. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska na inzerát 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie aktuality z Ostojićeva, príspevok o hasičskom bále vo Vojlovici, o udelení Ceny Akadémie Ivu Andrića Miroslavovi Demákovi, o Medzinárodnom dni žien, o mesiaci boja proti rakovine, o dome seniorov v Padine a o sejbe cukrovej repy.

TV PETROVEC

Danijel Stojanović zhodnotil činnosť ŽVK Mladosť Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko hložianskeho insitného maliara narodeného 1965. Patrí medzi najoriginálnejších maliarov v súčasnosti; vystavoval doma a v zahraničí. autorka: ANNA športové plošná narkotická BIČIA- plavidlo jednotka látka Švajčiarsko ROVÁ

laba

ľudové múdrosti

pálenka z kvasenej ryže urán

druh papagája vpíšte CH

druh drahokamu démon v srb. mytológií

kypriť pôdu konská sila banálnosť

obvod romb

alumíniová fólia

Streda 19. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 23. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok o hasičskom bále, ktorý organizuje Dobrovoľný hasičský spolok Vojlovica. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spojka

tajnička

onak

TELEVÍZIA PANČEVO

vpíšte KAN

vliala osobné zámeno občianske združenie

otec S HLA DU (slovinsky) U Ľ dno síra

srieň obidva

pohubil

spojenie znížená nota A egyptský boh Slnka

dal si obuv

autonómna pokrajina vpíšte B D

m. meno súbor fotografií tona

citoslovce ž. meno (Katarína)

podaj

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 VODOROVNE: naladilo, ane, onak, rotovalo, OM, zákop, dám, ž, Te, ilovača, Lisa, ale, sat, tkal, a, ária, A, Vrasna, žien, kry, deň, jasá TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 22. februára 2014 bolo: EMIL KOLÉNI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA KOLÁROVÁ, Ul. Kuzmányho č. 13, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

11 /4586/

15. 3. 2014

Šport Ženy sa nedali zahanbiť REKREAČNO-ŠPORTOVÉ HRY KOLKÁROK V PADINE

Ján Bokor

www.hl.rs

Financie pre športové kolektívy Jaroslav Čiep

olky sú obľúbenou športovou zábavou padinských žien v zimnom období. Trikrát v týždni sa na kolkárskych dráhach v Padine striedalo sedem ženských celkov, ktoré súťažili o titul najlepšieho družstva v roku 2014. V družstvách Kosmos, Rybárky, Zornička, Sabo, P. K. Ľavroš, Spolok žien Padina a Demokratická strana Padina sme videli ženy rozličného životného veku, ktoré majú rovnakú záľubu. Po tom, ako si zmerali sily Z finálového zápasu kolkárskej súťaže v Padine všetky medzi sebou, štyri najlepšie družstvá zohrali do finále, kde si zmerali zápasy o víťaza súťaže. sily s najpríjemnejším Tentoraz boli viaceré preprekvapením turnaja – kvapenia. Viacnásobné P. K. Ľavroš. víťazky Rybárky sa neFinálový zápas Zorničprebojovali medzi štyri ka – P. K. Ľavroš prebiehal najlepšie, a to sa nepov preplnenej kolkárni, kde darilo ani celku Kosmos. sa zhromaždili fanúšikoNajmladšie hráčky mala via, ale aj obyčajní zveDemokratická strana davci. Hlasné drukovanie a všetci ich považovali akoby dalo dodatočné za favoritky. Hoci všetky sily Ľavroškám, ktoré zápasy predtým vyhrali, v závere obrátili výslev semifinále sa im nedadok, porazili nečakane, rilo a na konci museli boale celkom zaslúžene jovať iba o tretie miesto. favorizovanú Zorničku Vlaňajšie víťazky – druž274 : 264 a stali sa šamstvo Zornička sa dostali Najlepšia hráčka turnaja Daniela piónkami. Sásiková V mene KK Dolina sa účastníkom na záver zavďačil predseda Vladimír Sabo a spolu s podpredsedom Jánom Horniačekom najlepším odovzdali odmeny. Zlaté medaily zobrala kapitánka Mária Ľavrošová, strieborné kapitánka Zorničky Zuzana Samporová a bronzové si odniesli kolkárky Demokratickej strany. Za najlepšiu hráčku turnaja vyhlásili Danielu Sásikovú. Po chutnej večeri, ktorú tradične chystá Pavel Ušák v bufete Šport, ženy vyzvŕtali v tanci mužov a dokázali, že Víťazné družstvo kolkárok P. K. Ľavroš: Anna Tomečeková, sa vedia zabávať a kamarátiť. Anna Slivková, Mária Ľavrošová, Katarína Halabríniová, Eva Mrenicová (stoja zľava); v drepe zľava: Kristína Slivková Veselá nálada potrvala do a Mária Jantová včasných ranných hodín.

BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Informačno-politický týždenník

becná rada Báčsky Petrovec na svojom 34. zasadnutí v pondelok 3. marca schválila Rozhodnutie o spolufinancovaní programov, ktoré v roku 2014 uskutočňujú športové organizácie registrované ako združenia v súlade so Zákonom o športe v tejto obci. Zástupcovia lokálnej vlády toto rozhodnutie schválili na základe platných kritérií. V obecnom rozpočte v položke pre telesnú výchovu a v klasifikácii určenej na dotácie pre športové združenia určili financie v sume 5 miliónov dinárov. Rozdelili ich takto:

Názov organizácie V ýška finančných prostriedkov v roku 2014 Futbal 2 639 000 FK Mladosť Petrovec 970 000 FK Kulpín 485 000 FK Maglić 485 000 FK Budúcnosť Hložany 596 000 ŽFK Budúcnosť Hložany 103 000 612 000 Volejbal VK Maglić 1953 156 000 VK Kulpín 156 000 VK Mladosť Petrovec 300 000 Hádzaná 105 000 ŽHK Maglić 105 000 40 000 Box BK Ring Petrovec 40 000 Stolný tenis 255 000 STK Mladosť Petrovec 255 000 Šach 186 000 ŠK Kulpín 78 000 ŠK Mladosť Petrovec 78 000 ŠK Budúcnosť Hložany 30 000 Športový rybolov 442 000 ZŠR Karas Petrovec 130 000 ZŠR Šaran Hložany 104 000 ZŠR Smuđ Kulpín 104 000 ZŠR Ribolovac Maglić 104 000 Karate 50 000 KK 15. októbra 50 000 Vzpieranie 50 000 Stena Petrovec 50 000 Reprezentatívne a iné športy 87 000 Podľa osobitného rozhodnutia predsedu obce 534 000 Vcelku dinárov: 5 000 000 • ŠPORT •

HUMANITÁRNY STOLNOTENISOVÝ TURNAJ V HLOŽANOCH

Pekná myšlienka, kvalitné výkony Juraj Bartoš

S ohľadom na cieľom koľko-toľko pomôcť skutočnosť, sociálne ohrozeným deťom že sa priv ich osade, Mládežnícka orhlásil len ganizácia Ideál klub v Hložanoch malý počet usporiadala turnaj v stolnom temilovníkov nise. Ako povedala predsedníčdynamickej ka Mária Šepráková, k nápadu hr y, ktorá prišli jednoducho, s ohľadom na v niekdajšej skutočnosť, že už niekoľko roJuhoslávii kov sa v zimnom období stolný mala riadny tenis hráva v Hasičskom dome. Najúspešnejšie trio žiakov, zľava: Filip cveng, hraKatiak (2. miesto), Ján Šepši (1.), Damir Nevyšlo im to práve podľa predlo sa spôso- Finalista Ondrej Chlpka Krasnec (3.) stáv, ale na prvý raz sú spokojní bom „každý a radi by turnaj o rok zopakovali, „Očakávali sme asi 40 účast- s každým“, a to 21., 22. a 23. súťažiacich. Vynikajúcu hru propovedala Šepráková a dodala: níkov, prihlásilo sa však iba 5 februára 2014. O konečnom dukovali najmä finalisti: Milan žiakov a 14 starších. Za umiestnení rozhodli vzájomné Pagáč, ktorý sa stal víťazom turúčasť platili 200 dinárov zápasy najlepších štyroch hrá- naja, a jeho súper Ondrej Chlpka a o pomoc sme poprosili čov (medzi dospelými), respek- (2. miesto); na 3. mieste skončil aj niekoľkých sponzorov, tíve troch najúspešnejších (v Igor Supek a na 4. sa umiestnil takže pre desať sociálne skupine žiakov 5., 6. a 7. tried Samuel Eliáš. Rozhodcovia boli ohrozených detí prichys- základnej školy), ktorí zazna- Branislav Fábry a Miroslav Broz. táme primerané balíky.“ menali najviac víťazstiev v prvej Musíme poznamenať, že naša redakcia bola mylne informoMládežníci sľúbili, časti turnaja. že darčeky odovzdajú V žiackej vekovej skupine 1. vaná o tom, že finále zohrajú v najbližšom čase. Deti miesto obsadil Ján Šepši, 2. Filip v nedeľu 2. marca. Veríme, že sa im iste už potešili. A kto Katiak, 3. Damir Krasnec. Vyrov- pri rozhodujúcich súbojoch 2. z účastníkov turnaja mal nané a veru i kvalitné výkony ročníka, ktorý azda bude maradosť po jeho ukončení? sme videli v konkurencii starších sovejší, nebudeme chýbať. Víťaz v skupine starších: Milan Pagáč

DVE PREHRY KYSÁČANOV

Hložanci o gól lepší TATRA – BUDÚCNOSŤ 1 : 2 (0 : 0)

Pavel Pálik

slnečnom, ale chladnom počasí asi 200 divákov sledovalo dobrý a zaujímavý zápas. Hostia z Hložian boli práve o ten jeden gól lepší a zaslúžene vyhrali. Prvú veľkú príležitosť mali domáci, keď Alargić prenikol z ľavej strany, prihral Ratkovovi, ale opatrný brankár hostí Zeljković bol o krok rýchlejší a stačil loptu vyraziť. Hostia tiež mali dve šance, ale ani Kyseľa sa nedal prekonať. V 66. min. domáci brankár len chvíľku zaváhal, čo stačilo Obradovićovi, aby loptu zaslal do siete – 0 : 1. Iba o dve min. neskoršie Pupovac z voľného kopu z asi 25 metrov • ŠPORT •

trafil ľavý horný roh – 0 : 2. Prehru zjemnil Cvetić gólom v 78. min. V 79. min. náhradný brankár hostí Čipkár nepotrebne zaútočil na rozhodcu a správne dostal červenú kartu. Hložancom sa generálka vydarila a spokojne môžu čakať na jarný štart s Borcom. Kysáčanom zostávajú ešte dva prípravné zápasy, s Čenejom a Sirigom, aby odstránili nedostatky v hre. V predzápase dorastenci Budúcnosti porazili domácich rovesníkov 0 : 3. Vsietili Jeličić 2 a Jelić. TATRA: Kyseľa, Srnka, Ćupina, Đaković, Krstić, Cvetić, Budík, Malešević, Alargić, Stevanović, Ratkov. Hrali aj: Kohút, Ožvát, Kulík.

Brankár Tatry Kyseľa úspešne vyboxoval loptu

BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Ljubičić-Mijić, Horvát, Ardalić, Mandić, Obradović, Pupovac, Leđanac, M. Kobilarov, N. Kobilarov, Matić. Striedali: Čipkár, Hataľa, Bučík, Radević. BAJŠA – TATRA 3 : 2 (2 : 1) V sobotu 8. marca Tatra po 45 rokoch hosťovala v Bajši, kde po dobrom výkone v zaujímavom súboji zvíťazili domáci. Zápas 11 /4586/

sledovalo okolo 100 divákov, ktorí po zápase potleskom odmenili aktérov za dobrý a obetavý výkon. V 13. min. Tatra sa gólom G. Grijaka ujala vedenia, v 19. min. Drašković vyrovnal a v 45. min. Bajša získala náskok prostredníctvom Omanovića. V 52. min. Malešević priamo z rohu vyrovnal, kým v 60. min. Drašković volejom z asi šiestich metrov prekonal mladého brankára hostí Munjaza – 3 : 2.

15. 3. 2014

Šport NEÚSPEŠNÁ GENERÁLKA V STAREJ PAZOVE

DVE PÄŤKY VO VRBARE

Bude na jar lepšie? Vyradení z pohárovej súťaže MLADOSŤ – FRUŠKOGORSKI PARTIZAN 5 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

utbalisti petrovskej Mladosti skončili zimné prípravy na jarnú časť súťaže. V prípravách pod vedením nového trénera Zorana Šarabu „modrí“ hrali hlavne doma a zaznamenali v šiestich zápasoch všetky výhry. Nepočetní diváci, ktorí sledovali sobotný zápas, mali radosť z prípravných výhier, čo im vlastne vzbudzuje nádej, že na jar v boji o body bude lepšie. Tréner Šaraba postupne dotváral tím a dostal sa k základnej jedenástke, ktorú tvoria hlavne domáci hráči. Vlial im sebadôveru, čo bolo vidno i na zápasoch, kde Mladosť produkovala útočný a rýchly futbal. V posledných dvoch zápasoch Petrovčania zaznamenali dve presvedčivé výhry. Najprv porazili vojvodinského ligistu zo Srbobranu 5 : 0 a minulú sobotu päťku utŕžili i Bukovčania. Na tomto poslednom zápase tréner domácich vyskúšal dve mužstvá. V prvom polčase dobrú príležitosť mal mladý Stefan Milićević, hostia mohli využiť nepozornosť domácich zadákov, ale brankár Igor Leňa bol na výške. V druhom polčase okrem Fejdiho hralo celkom iné mužstvo. Mnohí predpokladajú, že tento

tím nastúpi aj v prvom zápase v Báčskom Dobrom Polji, kde proti domácej Sutjeske, ktorá je posledná so siedmimi bodmi, vôbec nebude ľahko. Pravda, otázne je, komu tréner zverí brankárske tričko. Na poslednom zápase Mladosť prejavila streleckú náladu len v druhom polčase, keď góly padali ako po šnúre a všetky boli plodom premyslených útokov. Najprv Ján Pavlis z asi dvadsiatich metrov zo stredu poľa trafil sieť pod brvnom ponad brankára. Potom Pavle Torbica po sólovom úniku dosiahol aj druhý gól. Tretí gól padol, keď Ivan Fejdi využil presný Pavlisov center. Aj pri štvrtom góle asistovala navzájom táto dvojica domácich futbalistov. Fejdi vošiel do trestného územia, posunul nesebecky loptu Pavlisovi, tento prudko vypálil a lopta bola pod brvnom. Vo finiši ofenzívny obranca Bubulj prenikol po krídle, prízemne zacentroval a Zbućnovićovi nebolo ťažko zblízka prekonať brankára z Bukovca. MLADOSŤ: Leňa, Haška, Peťkovský, Pucovský, Babiak, Trišić, Đukanović, Fejdi, Milenković, Cerovský, Milićević. V druhom polčase hrali: Pavlíni, Jakuš, Bubulj, Fábry, Vuković, Rupar, Severíni, Pavlis, Torbica, Fejdi, Zbućnović.

JEDNOTA – NAPREDAK 4 : 6 (1 : 1, 1 : 0)

Matej Bzovský

inálový zápas v súťaži o Pohár Futbalového zväzu Sriem medzi Jednotou a Napredkom z Popiniec bol skutočnou generálkou pre Pazovčanov pred sobotňajším začiatkom jarnej časti majstrovstiev Vojvodinskej ligy – západnej skupiny. Jednota v túto sobotu na vlastnej ploche o 14.30 h uvíta mužstvo novosadskej C. zvezdy. Za chladného počasia a prítomnosti asi 200 divákov (veľa ich bolo z Popiniec) domáci futbalisti sa dožili nečakanej, ale zaslúženej prehry, ktorá ich vyradila z ďalšej pohárovej súťaže. Tento neúspech priniesol rozčarovanie a ustarostenosť pred pokračovaním majstrovstiev, v ktorých Jednota bude bojovať nielen o záchranu, ale predovšetkým o miesto v novoutvorenej Vojvodinskej lige – severnej skupine (niekdajšia Novosadsko-sriemska liga). Veľa toho nefungovalo v radoch Jednoty, ktorá vo väčšej časti zápasu hrala slabo, bez futbalového nadšenia a najviac chýbala dobrá realizácia šancí. V mužstve domácich bolo mnoho chybných prihrávok, v strede poľa chýbali spoľahliví hráči, takže obrana bola príliš oddelená od útoku. Okrem toho domáci sa prispôsobili hosťom, ktorí v prvom

POSLEDNÉ SKÚŠKY HAJDUŠIČANOV

Šesť vo vlastnej a súperovej sieti SLOGA – HAJDUŠICA 6 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice v posledných dvoch prípravných zápasoch zaznamenali polovičatý úspech. Najprv v sobotu v Plandišti od domáceho celku Sloga, ktorý súťaží v Prvej juhobanátskej lige, utŕžili presvedčivú porážku 6 : 1. V prvej časti zápasu, keď hralo prvé mužstvo Hajdušice, hostia sa gólom

www.hl.rs

Hrudku ujali vedenia. Koncom polčasu však domáci futbalisti využili neobozretnosť obrany Hajdušice a vyrovnali. Po zmene strán tréner Hajdušice Risteski poskytol šancu aj mladším hráčom, avšak ukázalo sa, že týmto chýba skúsenosť a ešte viac smelosti, takže skúsenejší domáci celok výsledok obrátil vo svoj prospech.

Informačno-politický týždenník

HAJDUŠICA – SOLUNAC 6 : 0 (2 : 0) Už na nasledujúci deň Hajdušičania v generálnej skúške pred začiatkom majstrovstiev na svojom ihrisku uhostili a presvedčivo porazili priemerný tím Solunac z Banátskeho Sokolca, ktorý súťaží v Obecnej lige Alibunár – Plandište. Sieť hostí už začiatkom zápasu načal Hrudka.

polčase odkopávali loptu čím ďalej od svojho obranného územia a hlavne sa orientovali na protiútoky, ktoré im v prvej časti nepriniesli žiadnu šancu. Na druhej strane po rýchlom náskoku už v 16. min. gólom Danila Markovića sa očakávalo, že Jednota útokmi zatlačí hostí na ich polovicu, čo sa aj stalo, lenže chýbal schopný kanonier. Po dvoch nevyužitých veľkých šanciach, keď si Jednota už vtedy mohla zabezpečiť výhru, domáci diváci sa oprávnene začali obávať, že v pokračovaní zápasu príde k zvratu, čo sa aj stalo. Motivovanejší a obetavejší hostia prebrali iniciatívu, hoci si Jednota aj teraz mohla zabezpečiť výhru, keď v 52. min. domáci z piatich metrov namiesto siete trafili iba žrď! A potom prišlo to známe: keď nedáš – dostaneš. Pred posledným hvizdom rozhodcu Đorđa Maksimovića z Inđije hostia založili protiútok, obrana domácich zaváhala, lopta sa po úniku Radanovića a strele Đerića ocitla v sieti. V kopaní jedenástok Popinčania boli oveľa úspešnejší, a tak postúpili ďalej do pokrajinskej pohárovej súťaže. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Macho, Stegnjajić, Šuša, Gačić, Šestović (Avramović), Marković, Erceg (Igrač), Stanković, Janjuz. V závere polčasu Hrudka rýchle unikol po ľavej strane, prihral loptu pred bránu Solunca, kde ju Radović rutinovane usmernil do siete. Po zmene strán na ihrisku už jestvovalo iba jedno, domáce mužstvo. Výsledkom tejto dominácie boli ešte štyri góly v sieti Solunca. Dva dal Hrudka a po jednom Lečić a Hudec. HAJDUŠICA: Jeličić, Radulović, G. Stojkovski, Mršić, Miksád, Petrović, Pomorišac, Pejčić, Radović, Lečić, Hrudka. Hrali aj: Hudec, D. Melich, Barbulović, S. Glogovac, Sedliak, Demse, Đ. Glogovac, Barica. • ŠPORT •

PRVÁ LIGA SRBSKA

Dolina (ne)musela prehrať Ján Bokor Šesť víťazstiev domácich, jedno hostí a remíza tvoria bilanciu 17. kola. Okrem prehry na hosťovaní v Petrovci na Mlave Doline ani ostatné výsledky nevyhovujú. Všetky mužstvá z dolnej časti tabuľky získali po tri body, iba Padinčania zostali bez zisku. O najväčšie prekvapenie sa postaral Teleoptik, ktorý v Zaječare vysoko porazil domáci Timok. Posledná Inđija naplnila sieť Smedereva. Sinđelić porazil vedúcu Mladost Lučani. BSK v Borči získal cenné body v stretnutí s Borcom z Čačku. Metalac v derby mužstiev, ktoré bojujú o vrch tabuľky, presvedčivo porazil Slogu z Kraljeva. Novosadský Proleter na druhom hosťovaní zaradom remizoval. Výsledky 17. kola: Timok – Teleoptik 0 : 4, Bežanija – Radnik 1 : 0, Inđija – Smederevo 4 : 1, Sloga (PM) – Dolina 1 : 0, Sinđelić – Mladost 1 : 0, BSK – Borac 1 : 0, Metalac – Sloga (K) 3 : 0, Jedinstvo putevi – Proleter 1 : 1. Program 18. kola: Teleoptik – Jedinstvo, Proleter – Metalac, Sloga (K) – BSK, Borac – Sinđelić, Mladost – Sloga (PM), Dolina – Inđija, Smederevo – Bežanija, Radnik – Timok. SLOGA (PM) – DOLINA 1 : 0 (0 : 0)

iváci na štadióne povedľa rieky Mlavy sledovali kvalitný zápas. Dolina sa predstavila v dobrom svetle a úspešne čelila favorizovanému hostiteľovi. Podľa toho, čo aktéri predviedli na trávniku, hostia nemali prehrať! Na začiatku zápasu domáci začali obliehať bránu Pustinjakovića, ale obrana Doliny zastavovala útoky na okraji šestnástky. Najbližšie k bráne hostí sa dostal Zorica, ale jeho strelu brankár Pustinjaković zastavil. Čukić sa pokúsil strelou spoza šestnástky, ale lopta preletela ponad brvno. Hostia sa z rýchlych protiútokov dostávali pred bránu Slogy, no Baštovanov, Kovačević, Milivojev a Čížik dobré úmysly nerealizovali. Silnejším tlakom a lepšou účinnosťou Padinčania mohli prekonať nie veľmi silnú obranu Slogy. Aj po prestávke hráči Doliny dlho držali nerozhodný stav. Najlepšiu šancu na zápase premrhal Milivojev, keď sa našiel pred domácim brankárom a zblízka hlavičkoval tesne vedľa žrde. Hneď potom Karadžić nepozorne zakročil na domáceho útočníka. Nielenže dostal červenú kartu, ale domáci z voľného kopu vsietili vedúci gól, keď Stojanović ponad múr trafil horný • ŠPORT •

roh brány Pustinjakovića – 1 : 0. Dolina od 72. min. prehrávala a mala hráča menej. To sa na ihrisku veľmi nevidelo, lebo hostia hrali naplno a snažili sa vyrovnať. Prihrávku Čížika hlavou zachytil Memović, dobre namieril, domáci brankár Milinović loptu odrazil na kopačku Kostića, ktorý rozvlnil sieť. Radosť po vyrovnaní prerušili rozhodcovia, na znak postranného Miroslava Lazića hlavný Nemanja Petković gól anuloval! V poslednej minúte hostia boli ešte raz drasticky oškodení. Útočník Doliny sa ocitol pred brankárom, kde ho zastavili faulom, no rozhodca penaltu neodpískal. Predtým

Rozhodcovská štvorka: Miroslav Lazić, Nemanja Petković, Zoran Janićijević a Lazar Lukić (zľava) oškodila Dolinu v Petrovci na Mlave

Advigov prenikol pred bránu, ale bol zastavený pre postavenie mimo hry. Tak rozhodcovia pomohli domácim udržať si minimálne víťazstvo. Padinčania majú za čím banovať. Hrali dobre a zaslúžili si aspoň bod. Zaujímavé je, že o sporných momentoch v zápisnici sa vôbec nič nepíše. O tom sa ani slovko nechcel zmieniť delegát zápasu, slávny Stanislav Karasi. DOLINA: Pustinjaković, Baštovanov, Čížik, Kostić, Dobrić (Marković), Cvetković, Vejnović, Kovačević (Memović), Karadžić, Advigov, Milivojev (Jovanović).

1. Mladost 2. Sloga (PM) 3. Metalac 4. Sloga (K) 5. Bežanija 6. Borac 7. Proleter 8. Smederevo 9. Jedinstvo 10. Teleoptik 11. Sinđelić 12. Timok 13. Radnik 14. BSK 15. Dolina 16. Inđija

17 11 17 9 17 8 17 8 17 6 17 7 17 5 17 7 17 6 17 6 17 6 17 6 17 6 17 5 17 3 17 3

3 2 4 3 7 4 8 2 5 4 4 4 3 5 5 5

3 25 : 9 36 6 24 : 21 29 5 21 : 8 28 6 21 : 19 27 4 18 : 12 25 6 12 : 11 25 4 27 : 20 23 8 17 : 20 23 6 18 : 22 23 7 23 : 20 22 7 19 : 16 22 7 13 : 21 22 8 18 : 25 21 7 17 : 26 20 9 17 : 28 14 9 16 : 28 14

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Topolčania lepší STK MLADOSŤ – STK B. TOPOLA 1 : 4 krásne záblesky jednotlivých Samuel Medveď partií. Vzťahuje sa to zvlášť na etrovskí a báčskotopolskí súboj Turan – Namestovski, stolní tenisti vždy zvádzali v ktorom v druhom sete Pavel tuhé súboje, ktoré niekedy Turan viedol 7 : 2, potom bolo trvali i po tri hodiny. Tentoraz i 8 : 8, no nakoniec Zsolt Namesbolo vidno, že sú Juhász a ka- tovski bol lepší. Výsledky jednotlivých súmaráti oveľa pripravenejší od bojov: Turan – Juhász 3 : 0, stolných tenistov z Petrovca. Síce mali sme možnosť vidieť Zaborský – Namestovski 0 : 3,

11 /4586/

Lomen – Fagyás 1 : 3, Turan / Lomen – Namestovski / Fagyás 1 : 3 a Turan – Namestovski 0 : 3. V stredu 19. marca 2014 v telocvični ZŠ Jána Čajaka o 19. hodine bude prebiehať tradičný stolnotenisový turnaj – Memoriál Jaroslava Báďonského.

15. 3. 2014

Šport MAJSTROVSTVÁ VOJVODINY V CYKLOKROSE V ŠÍDE

Hosťom len jedno zlato St. Stupavský

yklistický klub Jednota v nedeľu 9. marca 2014 úspešne zorganizoval preteky v rámci majstrovstiev Vojvodiny, na ktorých sa zúčastnilo asi sedemdesiat cyklistov z klubov zo Somboru, Apatínu a po dvoch klubov z Nového Sadu a Šídu. Domáci CK Jednota a organizátor cyklokrosu nesklamal svojich fanúšikov a zaznamenal mimoriadne úspechy. V kategórii najmladších cyklistov Cyklisti prvýkrát jazdili aj na novovybudovanom majstrom Vojvodiny sa stal Ognjen mostíku na dráhe v Šíde Đurašinović, v kategórii mladších

dorastencov triumfoval Aleksandar Chovan, kým medzi juniormi zvíťazil Miloš Harvilčak, všetci z CK Jednota. Violeta Trifković, reprezentantka Srbska v kategórii junioriek, podľa očakávania pre svoj klub Jednota získala zlatú medailu a stala sa majsterkou Vojvodiny. V revuálnych pretekoch pre deti najúspešnejšia bola Jovana Radovanović. Iba v kategórii seniorov domáci dovolili hosťom, aby si odniesli zlatú medailu. Najúspešnejší bol Slobodan Babić z novosadského CK Fanatik. Treba povedať i to, že cyklisti Jednoty počas zimy vynaložili veľké úsilie, aby pretekársku dráhu upravili a prispôsobili na cyklokros. Vybudovali mostík a ešte niekoľko elementov. Keď sa všetko skončí, šídski cyklisti budú mať dráhu na cyklokros, na ktorej im budú mnohí závidieť. Predovšetkým preto, lebo patrí do zatvorených a mimoriadne bezpečných dráh, z ktorej pretekári ani len na chvíľu nevychádzajú na otvorenú cestu, do verejnej dopravy.

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE CK JEDNOTA V ŠÍDE

Perspektívu prinášajú deti Stanislav Stupavský

utorok 4. marca 2014 v miestnostiach Slovenského domu v Šíde sa konalo Výročné zhromaždenie Cyklistického klubu Jednota, na ktorom schválili správu o činnosti, finančnú správu v roku 2013 a plán práce na rok 2014. Správy podal predseda CK Jednota Slobodan Radovanović. Minulý rok sa môže oznámkovať výbornou známkou, lebo CK Jednota vyhlásili za najlepší športový kolektív v Obci

Šíd. Cyklistom sa to podarilo napriek tomu, že celoročnú aktivitu realizovali iba so sumou 200 000 dinárov z obecného rozpočtu. Početní sponzori nemohli pomôcť peňažne, ale kupovali palivo potrebné na odchod cyklistov na súťaže a klubu zadovážili aj športový úbor a rekvizity. Jedným zo sponzorov bol aj SKUS Jednota, ktorý vždy zabezpečoval pohostenie pre pretekárov na súťažiach v Šíde a zúčastňoval sa vo financovaní údržby kombíka na prepravu cyklistov a ochotníkov.

Predseda CK Jednota Slobodan Radovanović podal správy o vlaňajšej činnosti cyklistov

LEN JEDENÁSTI V SILBAŠI

Tri neúspechy Pivničanov NAŠA HVIEZDA – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

rámci príprav na nastávajúce jarné majstrovstvá futbalisti pivnickej Slávie zohrali tri ďalšie zápasy. Predminulú sobotu na svojom ihrisku uhostili mužstvo Mladost Radost zo Srbobranu. Výsledok tohto zápasu bol 7 : 3 (4 : 1) v prospech hostí. Hosť zo Srbobranu bol lepší počas celého zápasu a zaslúžene si vybojoval vysoké víťazstvo. Góly za Sláviu dali Panić 2 a Žigmund. Pivničania potom hosťovali v dedine Savino Selo, kde si zmerali sily s domácim mužstvom Budućnost, ktoré zvíťazilo 2 : 0 (0 : 0). Chladné a sychravé počasie neprekážalo hráčom oboch

www.hl.rs

mužstiev, aby podali dobrý výkon. Hralo sa jednoducho, dlhými prihrávkami, hlavne preto, že bol klzký trávnik. V tom sa lepšie vynašli domáci a pred koncom zápasu vsietili oba góly. Na druhej strane hostia svoje šance nevedeli využiť. Minulú nedeľu slávisti hosťovali v Silbaši, kde v priateľskom zápase s domácou Našou hviezdou prehrali 1 : 0 (1 : 0). Bol to pekný súboj v slnečnom počasí. Obe mužstvá hrali útočne a hľadali svoje šance na čím lepší výsledok. Z množstva príležitostí strelci využili iba jednu, lebo siete oboch mužstiev boli ako začarované. Rozhodujúci gól v 20. min. vsietil Babić, ktorý z voľného kopu z dvadsiatich metrov vedľa múra Slávie zaslal loptu za chrbát

Informačno-politický týždenník

Vo finančnom pláne na rok 2014 si zaplánovali rovnakú sumu – 200 000 dinárov z obecného rozpočtu. Bez ohľadu na nedostatok peňazí, CK Jednota mieni zvýšiť vlastné aktivity. Odchodom Aleksandra Romana do radov belehradského CK Partizan, hviezdou šídskeho klubu sa stala juniorská reprezentantka Violeta Trifković, ktorá by sa mala tohto roku zúčastniť na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta v Číne. Predseda Slobodan Radovanović na konci povedal, že v klube vážne pracujú s deťmi, medzi ktorými sa už vlani objavilo niekoľko perspektívnych mladých cyklistov a od nich už v tomto roku očakávajú prvé dobré výsledky.

brankára Kašikovića – 1 : 0. Tréner Slávie Bulatović n a t ýc hto zápasoch vyskúšal všetkých hráčov, na ktorých počíta v pokračovaní majstrovstiev. Nevzdáva sa: Marián Séč (Slávia Pivnica) V kádri je dosť málo futbalistov, a tak v Silbaši hrali iba jedenásti: Kašiković, Kuchta, Séč, Milec, Kozarov, Baláž, Čolović, Kotiv, Fabók, Žigmund, Panić. Dobre urobili vedenia oboch klubov, keď sa dohovorili, aby v predzápase hrali pionieri N. hviezdy a Slávie. Futbalové nádeje zahrali pekne, vyhrali domáci 2 : 1 vďaka gólom Pisareva a Jankovića. Ćitanov bol strelcom za hostí. • ŠPORT •

Obrázok z čias, keď v kulpínskom PS Fazan nebola núdza o zajace

V Kulpíne majú krásnu voliéru pre bažanty

POĽOVNÍCKY SPOLOK FAZAN Z KULPÍNA SNEMOVAL

Zajacov menej, líšok viac Katarína Gažová

oľovnícky spolok Fazan z Kulpína aj v minulom roku zaznamenal početné investície, lebo do Poľovníckeho domu treba ešte stále vkladať. Za posledných sedem – osem rokov na tomto objekte dosť urobili. Aj napriek tomu treba stále vkladať, a to podľa priorít, ktoré si v spolku vytýčili. Podľa slov predsedu kulpínskych poľovníkov Branislava Plachtinského už rad rokov sa zaoberajú lovnou turistikou. V novom Poľovníckom dome upravili a nábytkom vybavili dva dvojlôžkové apartmány. Tak turistickú ponuku posunuli na vyššiu úroveň, lebo majú k dispozícii pre turistov aj ubytovacie kapacity. „Keď ide o samotný lov, v tejto lovnej sezóne sa nemôžeme pochváliť zajačou divinou, ale to je problém v celej Vojvodine, dokonca aj v celom Srbsku. Ani samotní znalci z tejto oblasti nevedia presne vysvetliť, o čo vlastne ide. Na jednej strane sa zvýšil počet Poľovnícky dom v Kulpíne nadobúda neustále krajší výzor

dravcov – líšok a šakalov, zasa na Poľovníci sa aj počas tejto mienky či už v zime alebo v lete druhej strane sa na poliach čoraz zimy príkladne starali o divinu. ľahšie zvládla. viac používajú minerálne hnojivá, Dbali, aby v kŕmidlách bolo vždy „V Poľovníckom spolku Fazan pesticídy a iné jedovaté látky. Všet- nadostač potravy, a to robili sa venujeme skvalitneniu turisko to značne vplýva na tickej ponuky, a to je ničenie diviny v lovnom aj odstrel bažantov. revíri. My sa snažíme Voliéra pre bažantúto neblahú situáciu ty dobre funguje. napraviť. V katastrálMy máme našich nej obci Kulpín bola hostí rad rokov, nedávno komasácia, hlavne z Belehrapo ktorej my poľovníci du a Nového Sadu, už nemôžeme použíktorí k nám chodia vať malé plochy pôdy a dobre sa tu cítia. na viacerých miestach. Nám zostáva len to, Zničené sú nám remízy, aby sme sa postarali lebo je všetko spojeo dostatočný počet né do veľkých parciel. bažantov.“ No my sa nevzdávame Kulpínski poľova žiadame od Miestneho níci na výročnej spoločenstva Kulpín, schôdzi v piatok 7. Obce B. Petrovec a aj marca 2014, v podz pokrajinskej úrovne, večer Dňa žien, aby nám dali na pouschválili podané Unavení, ale šťastní: kulpínski lovci pri návrate žívanie takých desať správy a plány na z poľovačky hektárov pôdy horšej tento rok. A potom kvality, ktorú si pri postupe ko- vlastne počas celého roka. V pre svojich členov a hostí, ktorí im masácie ľudia nezobrali. My by lete divine zabezpečujú i vodu. popriali úspešnú prácu aj naďalej, sme tú pôdu zalesnili a využili Poľovníci pomáhajú divine, aby usporiadali družné posedenie pri na rozvoj lovu. neprajné poveternostné pod- chutnej večeri. Na výročnej schôdzi v Poľovníckom dome členovia PS Fazan schválili všetky správy

Otvorenie, 2012

Pivničania, 2013

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Dni Janka Čemana a DIDA v Pivnici

Kysáč, 2010

Už onedlho si milovníci divadelného umenia prídu na svoje v Pivnici, kde v tradičnom termíne – koncom marca, prípadne i začiatkom apríla (ak je prihlásených predstavení viac ako šesť) – odznejú 20. Dni Janka Čemana a v rámci nich vyprofilovaný festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA). Ochotnícke divadlo Janka Čemana do programu tejto jarnej oslavy divadla vždy zaradí aj sprievodné podujatia, ale ústrednou zložkou je práve festival DIDA. Organizuje sa ako súťaž ochotníckych divadelných súborov, ktoré majú inscenovanú predlohu slovenského dolnozemského autora alebo predstavenie i neslovenského dolnozemského autora, ak priamo alebo nepriamo hovorí o živote Slovákov na Dolnej zemi. Posudzovacia komisia na festivale udeľuje Cenu Janka Čemana súboru, ktorý svojou inscenáciou podá najautentickejší obraz života dolnozemských Slovákov. Cena za nový inscenovaný text dolnozemského autora má motivovať autorov, aby viac písali dramatické texty a významné miesto v tomto smere má aj dramatický seminár Píšeš? Píšem!, ktorý počas letných prázdnin už štyri roky zaradom zorganizovalo práve OD Janka Čemana. Najúspešnejšie a odmenené divadelné predlohy sa už dostali do zbierky Slovenská vojvodinská dráma I a k jubilejnému 20. festivalovému ročníku má vyjsť tlačou aj zbierka ocenených textov z ďalších desiatich ročníkov. Okrem hereckých cien udeľuje sa i Cena za dramaturgiu a pre súbory je tu i Cena za najúspešnejšie predstavenie. Nositeľ tohto ocenenia má právo na základe podpísaného memoranda o medzinárodnej spolupráci predstavovať festival DIDA na festivale Palárikova Raková v Čadci, v Slovenskej republike.

Padina, 2009

Anna Francistyová

Vojlovica, 2006

Vítanie jari s knihou, 2013 Posudzovacia komisia, 2010

Ocenenia najlepším, 2010

Brezno, 2008