12 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 12 /4535/

Hodina pre našu planétu

23. 3. 2013

1. biblická olympiáda

Naša téma: K 10. výročiu NRSNM (1)

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Odborné zoskupenie o zveľadení postavenia osôb s invaliditou prebiehalo v polovici marca v Zhromaždení APV v Novom Sade. O. Filip

Výročné zhromaždenie Asociácie slovenských spolkov žien usporiadali v piatok 15. marca v miestnostiach Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, kde sa na úvod prihovoril i veľvyslanec Ján Varšo. K. Gažová

Účastníčky súťaže v prednese poézie a prózy pre Báčku v Hložanoch 17. marca; zľava: A. Hrnčiarová, Z. Dudková, A. Galambošová, K. Arňašová, M. Murtínová, S. Šepšová, A. Asodiová, N. Rybárová. J. Bartoš

Otvárací prejav na Medzinárodnom veľtrhu ekológie Eco Expo v Novom Belehrade mala ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorana Mihajlovićová. O. Filip

Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo 14. a 15. marca v Starej Pazove usporiadal dvojdňovú dielňu pre predstaviteľov obcí z územia AP Vojvodiny, na ktorej ich poinformovali o aktivitách a plánoch tohto sekretariátu. A. Lešťanová

Regionálna súťaž recitátoriek pre Banát prebiehala v nedeľu 17. marca v malej sieni MS Padina. Súťažilo jedenásť žien a dievčat. Víťazky: A. Strehovská z Padiny, N. Chalupová z Kovačice, D. Vrbová z Hajdušice a A. Slivková z Padiny postúpili do finálovej súťaže v Petrovci. A. Chalupová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Nová industrializácia amé cudzie slová: dialóg, normalizácia, asociácia, dátum, rekonštrukcia, biznis, reindustrializácia... A v nich takmer celý život občanov Srbska: nádej, dôvera, sklamanie, očakávanie... V tomto týždni udalosti zhustli a nadobudli spád. Siedme kolo bruselského dialógu Belehradu a Prištiny, rokovania s nemeckou parlamentnou delegáciou, návšteva Štefana Füleho – s úsmevom, ale bez bližšieho vyjadrenia o dátume... Téma rekonštrukcie vlády sa strieda ako na pretekoch, s predpoveďou mimoriadnych volieb. O rekonštrukcii už asi všetci – od politikov, cez samozvaných vševedov, po vážnych analytikov – povedali všetko, čo mali. Jedni by ju radi videli, druhí by ju radšej odročili, tretí by sa jej najradšej zriekli. Avšak ani jedni, ani druhí, ani tretí o rekonštrukcii nerozhodujú. Vie sa, kto rozhoduje, hoci sa obraz o vláde ako jednotnom tíme rovných zachováva naďalej. Z takého obrazu najnovšie „vyskočil“ predseda Národného zhromaždenia a funkcionár Srbskej pokrokovej strany Nebojša Stefanović, keď pripustil, že by si predseda vlády a jeho prvý podpredseda mohli vymeniť miesta. Porozmýšľajte o tom... Sotvaže by sa dalo predpokladať, že mu taká poznámka len tak z mosta do prosta vyletela, jednoducho nevyzerá na to. Skôr by sa dalo povedať, že šlo o premyslený pilotný projekt, testovací balónik vyslaný na výzvedy. Nech si ľudia zvykajú... Kto nechcel rozmýšľať o vláde, mohol sa nechať zasvätiť do tajov ekonomiky. Na tradičnom Biznis fóre na Kopaoniku sa hovorilo o aktuálnych ekonomických témach, no najväčšiu pozornosť, a to nielen odbornej verejnosti, vyvolal pre nás nový termín: reindustrializácia. Ak vlaňajší „srbský Davos“ poznačila dilema, či v podmienkach ekonomickej krízy treba sporiť alebo naopak, podnecovať spotrebu, na tohtoročnom fóre za ciele ekonomickej politiky stanovili obnovenie priemyslu, štruktúrne reformy a podnetné opatrenia zamerané na oži-

venie hospodárstva, zvýšenie vývozu a investícií. Slovom, hľadá sa východisko z krízy pomocou reindustrializácie na nových základoch, s cieľom vytvoriť nové technologické zriadenie a zamerať sa na výrobu nových tovarov. Pekne to znie, no je v tom háčik. Problém je v tom, že si taký model rozvoja vyžaduje veľké investície, predovšetkým do vedy, pričom zároveň predpokladá výmenu elít, zrieknutie finančno-špekulatívneho biznisu. Z druhej strany štrukturálne zmeny v priemysle by vytvorili nové pracovné príležitosti v nových priemyselných odvetviach, čo v našich podmienkach vysokej nezamestnanosti iste veľa znamená. Osobitné miesto v plnení tejto herkulovskej úlohy patrí súkromnému úseku, lebo súkromná iniciatíva je najsilnejšia hybná sila. Tento úsek aj u nás najlepšie hospodári: v Srbsku vytvára polovicu novej hodnoty a tri štvrtiny profitu. Od štátu sa zasa očakáva len jedno: aby stanovil jasné pravidlá a vytvoril dobré podnikateľské prostredie. K tomu iste pomôže aj stratégia rozvoja priemyslu do roku 2020, ktorá bola schválená koncom roka 2011. Jedno je isté: nášmu ministrovi financií a ekonomiky nechýbajú nápady. Bez ohľadu na to, že vo svojom rezorte plní dve po trochu protikladné úlohy – z jednej strany má strážiť štátnu pokladnicu, z druhej strany je nútený dávať peniaze na podnecovanie hospodárstva – minister Dinkić sleduje diania vo svete a snaží sa uplatniť ich u nás. V tejto súvislosti treba povedať, že sa reindustrializáciou v USA intenzívne zamestnávali už v polovici minulého storočia, v Európskej únii pred niekoľkými rokmi. Ak tam pomohla, prečo by nemohla pomôcť aj nám? Sčasti aj preto, že Fiškálna rada nedávno znovu upozornila na nevyhnutnosť dôsledného uskutočňovania reforiem, ako aj na nebezpečenstvo z ďalšieho rastu verejného dlhu, ktorý toho času dosiahol 18,6 miliardy eur, čiže 65 percent národného dôchodku. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Cena Ondreja Štefanka 2013

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

restížnu Cenu Ondreja Štefanka každoročne udeľujú v rumunskom Nadlaku. Jej laureátmi sú osobnosti, ktoré svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenských zahraničných komunít. Tohtoročnú cenu v oblasti propagácie literatúry rovnoprávne udelili 15. marca dvom profesorom a doktorom literárnych vied: Petrovi Andruškovi zo Slovenska a Michalovi Harpáňovi z Nového Sadu, ktorého sme po prebratí ceny zachytili i naším objektívom. J. Čiep

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH EKOLÓGIE ECO EXPO

POTREBY CHORÉHO PACIENTA MENOM NAŠA PLANÉTA

Aj ochrana, aj tvorba životného prostredia

Hodina pozornosti

výrazným úspechom organizátorov a vystavovateľov sa v priestoS roch novobelehradského Belexpo strediska skončil 14. marca Medzinárodný veľtrh ekológie Eco Expo, najznámejšie podujatie tohto druhu v regióne. Zhromaždil mnohých domácich a zahraničných účastníkov (z viac ako desiatich krajín) so zjavným zámerom nadviazať, prípadne rozšíriť podnikateľskú spoluprácu medzi nimi, prezentovať vedomosti a výdobytky v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti. Taktiež s cieľom vystupňovať záujem verejnosti o tieto témy a prostredníctvom tematických panelov o zákonnom re-

ne, získala zo strany usporiadateľov hodnosť ambasádorky životného prostredia, kým sú viaceré organizácie a jednotlivci činní v ochrane nášho okolia, ocenení uznaniami. Onedlho po otvorení veľtrhu zaujímavé výklady mali predstavitelia Federácie Bosny a Hercegoviny, Republiky Srbskej, Turecka a Juhoafrickej republiky. Hovorili o dvojstranných ekonomických vzťahoch, možnostiach využívania EÚ fondov, vlastných skúsenostiach v energetike, stratégiách a predpisoch, okolnostiach a limitoch. Otázkam spätosti energetiky a ekológie, ako i zámerom Zákona o racionálnom využívaní energie, ktorý je vo fáze prípravy, sa venovala národná poslankyňa a predsedníčka Výboru pre

ak málo, a tak veľa: jedna jediná hodina z približne 8 750, koľko ich T je v roku. Vážne chorý pacient zvaný modrá planéta si ju skutočne zaslúži: ako pozornosť, upozornenie, výzvu, prejav ochoty, ako spoločnú akciu rovnako zmýšľajúcich.

rímske Koloseum a parížska Eiffelova veža... Organizátorom tejto svojráznej hodiny ekologickej pravdy je celosvetová ochranárska organizácia WWF, zasadzujúca sa o zastavenie ničenia prirodzeného prostredia a vy-

Dunaj a Petrovaradínska pevnosť: Hodina, keď svetlo má červenú

Uznania zaslúžilým gulatíve, zelenom hospodárstve, stratégii riadenia odpadov a odpadových vôd, ekoinováciách podotknúť, že si práve v 21. storočí planétu musíme chrániť viac než kedykoľvek predtým. Zaujať, informovať, pobaviť, zvýšiť záujem o svet vôkol nás sa usporiadateľom a účastníkom skutočne podarilo: tak prostredníctvom školení, prednášok a seminárov, ako i výstavnou zložkou s prezentovanými aplikáciami najmodernejších technológií s cieľom odstraňovať odpady alebo ich efektívne využitie. Na potrebu vytvárať ovzdušie spolupráce, spájať kompetentných odborníkov pri riešení problémov, angažovať celý rad inštitúcií a jednotlivcov na tom, aby spoločne pracovali na ochrane a zveľaďovaní životného okolia, ako aj na nutnosť urýchlene ukončiť kompletný zákonný rámec pre túto oblasť, poukázala vo vstupnom príhovore ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorana Mihajlovićová. Za účinnosť, energickosť a rozhodnosť vo všetkom, čo podniká na ekologickom plá-

hospodárstvo, regionálny rozvoj, obchod, turizmus a energetiku Národného zhromaždenia Srbska Dr. Aleksandra Tomićová. Všetko videné a počuté zostáva pochopiť a brať ako ďalšiu šancu chrániť ohrozené, ako aj riešiť mnohé problémy v záujme vzniku environmentálneho systému, ktorý umožní pokojnejší spánok ohľadom kvality našej budúcnosti. O. Filip

Štart najväčšej environmentálnej celosvetovej akcie so zapojením verejnosti sa spája s 31. marcom 2007, keď viac ako 2,2 milióna obyvateľov a tisíce firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu osvetlenie. O rok neskôr sa do podujatia zapojilo 35 krajín a 50 miliónov obyvateľov, pred troma rokmi to už bolo takmer 130 štátov a stovky miliónov ľudí, v tomto roku sa presne dnes o 20.30 do akcie zapojí viac než 7 000 miest a obcí zo 152 štátov. Keď dnes večer na hodinu zmizne svetlo, bude to s cieľom jednak upozorniť na potrebu sporenia energie, jednak prejav podpory boja proti klimatickým zmenám. V tme sa ocitne Petrovaradínska pevnosť a belehradský Kalemegdan,

budovanie takej budúcnosti, kde ľudia budú môcť žiť v harmónii s prírodou. – Každá hodina môže byť hodinou pre našu planétu, ak zmeníme zvyky a zmenšíme spotrebu prírodných zdrojov... – vyzdvihla 13. marca na tlačovke v Belehrade Duška Dimovićová, riaditeľka programu WWF v Srbsku. V rovnakom čase sa konalo otvorenie Medzinárodného veľtrhu ekológie Eco Expo v Novom Belehrade. Čosi sa zrejme hýbe v pozitívnom smere: veď aj znalosti a uvedomenie si povahy, rozsahu a možných následkov problémov môžu byť prvým krokom k ich odstráneniu. V ekológii to platí aspoň dvojnásobne. O. F.

ZLOČIN BEZ TRESTU je názov výstavy fotografií otvorenej v nedeľu v najužšom strede Belehradu. Na záberoch sú tragické chvíle z marcových dní 2004, keď došlo k vandalskému ničeniu srbských kultúrnych, cirkevných a iných pamätníkov na Kosmete. Usporiadateľom výstavy na otvorenom (na snímke) je vládna kancelária pre Kosovo. O. F.

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

FÓKUS K ZVEĽADENIU POSTAVENIA OSÔB S INVALIDITOU

Človek nie je ostrov e to možno paradoxné, ale najväčšiu chuť žiť najčastejšie majú Jpráve tí, s ktorými sa život nemaznal. Ľudia, akými sú napríklad invalidi, ktorých dni sú ďaleko od pojmu prechádzka ružovým sadom. Je ich aj u nás mnoho: podľa niektorých názorov až každého desiateho obyvateľa možno zaradiť do tejto kategórie. Otázny nie je však ich počet, koľko všetky problémy, na ktoré narážajú pri zapájaní sa do spoločnosti, zvlášť osoby, ktoré sú v psychiatrických ustanovizniach, prípadne ustanovizniach sociálnej ochrany, ďaleko od svojho spoločenského a rodinného prostredia. V záujme zlepšenia ich pozície, možností plnej realizácie a ochrany ich práv, inštitúcia republikového ochrancu občanov začala v jednotlivých mestách prezentovať publikáciu Jednotné európske smernice pre prechod z inštitučnej ochrany na spoločenskú podporu a starostlivosť.

Otvárajúc 14. marca v Zhromaždení APV odborné zoskupenie o možnostiach zveľadenia postavenia invalidov, podpredsedníčka pokrajinského parlamentu Anna Tomanová-Makanová podotkla, že starostlivosť o osobách s osobitnými potrebami musí byť záväzkom nás všetkých. Lebo, ak sme sa rozhodli, že nám je človek najväčšou hodnotou, tak sa primerane tomu musíme i správať a rozvíjať hu- Pohľad na časť účastníkov štvrtkovej sesie mánnu spoločnosť. Druhá podV spoločnosti riadne nahloda- pred kým treba chrániť: či nás pred predsedníčka Zhromaždenia APV poverená oblasťou zdravotníctva nou krízou, kde sa zákony uplatňujú nimi, alebo pacientov pred nami? Jasné je, že ak sa v skromných Dr. Branislava Belićová poukázala selektívne a neúplne, ktorú trápi nena potrebu súčinnosti zdravotnej a dostatok peňazí, badať i nedostatok podmienkach chce niečo dosiahnuť, sociálnej ochrany osôb s invalidi- podpory práve tým, ktorí ju najviac tá všestranná podpora musí byť tou, kým zástupca ochrancu občanov potrebujú. Na ukážku štátny ta- oveľa výdatnejšia, rovnakej príDr. Goran Bašić mieni, že je jeden zo jomník v Ministerstve zdravotníct- stupnosti a možnostiam – komzákladných problémov ten, že ne- va Periša Simonović citoval jedné- plexné opatrenia presadzované na existujú adekvátne sociálne servisy ho z rozhorčených psychiatrov, kto- všetkých úrovniach moci a inštitúpre tieto osoby a ich rodiny, ktoré by rý bol iritovaný postojom spoloč- ciách. Bez toho nemožno čakať ani im umožnili a zabezpečili koľko-toľ- nosti k pacientom a ktorý povedal, d(e) z deinštitucionalizácie. O. Filip že si vážne kladie otázku, koho ko normálny život.

SCHÔDZA AKTÍVU RIADITEĽOV ŠKÔL

Slovenčina pre ôsmakov online chôdza Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s S vyučovacím jazykom slovenským bola vo štvrtok 14. marca v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade. Venovali sa kalendáru podujatí pre krajanov Ministerstva školstva Slovenskej republiky na bežný rok, pričom konštatovali, že sú niektoré akcie zrušené, avšak pribudla škola futbalu. V tej súvislosti sa hovorilo o oblastnej súťaži v tomto športe v Starej Pazove. Riaditelia základných škôl z Já- Pracovné ovzdušie na zasadnutí Aktívu riaditeľov nošíka, Aradáča, Bieleho Blata, Kovačice, Padiny, Erdevíka, Kysáča, cerých školách je nedostatok od- nadostač, a preto ich nezaradili do kaPetrovca, Pivnice, zo Selenče, Starej borných kádrov, zvlášť z matemati- talógov. Pritom chystajú aj opätovPazovy, Silbaša ako i z kovačického ky a fyziky. Riaditeľ Gymnázia M. né vydania učebníc a nové učebnigymnázia informovali o aktuálnej Pupina v Kovačici Pavel Rohárik in- ce z dejepisu a fyziky pre piatakov. situácii v školách. Teraz je v základ- formoval, že sa so zvyšovaním poč- Majú ich preložené, otázne sú len ných školách 3 049 žiakov, čo nie je tu učiteľov v slovenskom jazyku zvy- prostriedky. Predsedníčka Výboru veľký pokles v porovnaní so školským šuje i nátlak naňho, že sa úmyselne pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Sverokom 2011/2012, keď ich bolo 3 063. mení štruktúra zamestnaných, ako i tlana Zolňanová povedala, že po V budúcom roku však v Jánošíku a v to, že sa po srbsky vyučujú latinčina tom, čo postrehli, že chýba viac ako 30 titulov, reagovali; úradné listy zaErdevíku očakávajú iba po piatich pr- a biológia. Na zasadnutí si posvietili aj na ak- slali pokrajinskému ombudsmanovi, vákov, v Bielom Blate ôsmich a v Aradáči jedenástich, kým v Selenči, Pa- tuálnu situáciu so slovenskými učeb- pokrajinskému tajomníkovi pre vzdezove, Kovačici, Kysáči, Petrovci a Piv- nicami. Predstaviteľka Ústavu pre lávanie a do Ministerstva školstva v nici prvákov budú mať v dvoch, ba učebnice v Novom Sade Mariena Belehrade. V pondelok 11. marca v dokonca i troch triedach so slo- Korošová informovala, že na sklade pokrajinskom sekretariáte bolo ohľavenskou vyučovacou rečou. Vo via- niektoré učebnice majú, ale ich nie je dom toho stretnutie predstaviteľov 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

slovenskej, maďarskej, rumunskej, rusínskej, bunjevskej a chorvátskej národnostnej menšiny, vedenia Ústavu pre učebnice z Belehradu a Nového Sadu a sekretariátu pre vzdelávanie. Pripomenula, že každá menšinová učebnica vydaná po roku 2009 musí mať schválený preklad. Národnostná rada doteraz súhlas a mienku dávala len na učebnice vydané ústavom. Riaditelia súhlasili s podniknutými krokmi, čo sa týka učebníc, a zhodli sa, že treba čakať na odpovede z patričných inštancií. Konštatovali však, že v prípade nedostatku slovenských učebníc zaniknú aj slovenské triedy. Hovorilo sa o slabom odoberaní slovenských detských časopisov v školách porovnajúc s minulým rokom. Spresnili aj termíny súťaží zo slovenčiny: medziobecné súťaže pre základné školy budú 22. marca v školách v Kovačici, Selenči, Kulpíne a Starej Pazove, kým republiková súťaž bude 19. mája v Pivnici a pre stredoškolákov 26. mája v Petrovci. Predsedníčka Aktívu riaditeľov Tatiana Naďová nakoniec informovala o projekte vzťahujúcom sa na online prípravu ôsmakov na záverečné skúšky a možnosti, aby sa to urobilo, aj keď ide o slovenský jazyk. Odzneli návrhy urobiť to na úrovni Národnostnej rady, ale pre krátku lehotu súhlasili na tieto ciele vyčleniť 100-tisíc dinárov a práce zveriť istému zreňaninskému podniku. E. Š.

FÓKUS PRVÉ TOHTOROČNÉ SÚBEHY POKRAJINSKÉHO PROGRAMU ZAMESTNÁVANIA

Vzdávať sa netreba Ú

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BRANISLAV MATIJAS, PREDSEDA STREDISKA PRE FOTOTALENTY

Ekológia ako vďačný námet – Tematické výstavy autorov, členov strediska, v čele ktorého ste, sa zrejme osvedčili? – Sme mimovládnou organizáciou, ktorá vznikla pred osemnástimi rokmi a sústavne sa zaoberá fotografickou tvorbou. Jednou z tém, ktorá nás celé roky láka a vždy je vďačným námetom, je vzťah človeka k svojmu okoliu, k životnému prostrediu. Preto pravidelne účinkujeme na veľtrhu Eco Expo so súťažnou výstavou, ktorá je pod záštitou Fotozväzu Srbska. Vznikla pred ôsmimi rokmi, je putovného a súťažného rázu, takže z takých 50 až 90 prác, ktoré prichádzajú v jednom ročnom kole, volíme desať najlepších, prvej triedy. Na Medzinárodnom veľtrhu ekológie sú vystavené vlastne autorské snímky z vlaňajšej súťaže, keďže sa tohtoročná ukončí koncom apríla. Potom nasleduje hodnotenie fotografií, aby sa následne prvá výstava konala 4. júna v Knižnici mesta Belehrad. Je to v podvečer 5. júna, Svetového dňa ochrany životného prostredia. V rámci púte asi dvadsiatimi mestami Srbska najlepšie exponáty budú vystavené aj v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade od 21. do 25. októbra 2013. Zaznamenal: O. Filip

Z prezentácie troch verejných súbehov 14. marca

Na to však ešte počkáme, takže treba podnikať, čo sa práve dá. Z aspektu aktívnej politiky zamestnávania sú to tri verejné výzvy zamestnávateľom a lokálnym samosprávam. Podnecuje sa nimi zamestnanosť prostredníctvom spoločného financovania pracovných miest. Prostredníctvom subvencií na samozamestnávanie nezamestnaných – ide o sumu 69 miliónov dinárov – by malo vzniknúť 430 nových pracovných príležitostí. Na spolufinancovanie vojvodinských obcí a miest, čiže na programy zamestnávania praktikantov, odbornú prax, verejné práce, profesijné a pracovné školenia

odvedie sa 162 miliónov dinárov. Podnikatelia sa stimulujú k otvoreniu nových pracovných príležitostí sumou 130 000 dinárov na jedno pracovné miesto. Na tento účel je v pokrajinskom rozpočte stanovených viac ako 205 miliónov dinárov. To jazykom matematiky znamená vznik asi 1 500 pracovných miest. Výzvy sú tu, sumy stanovené, podmienky známe. Času dosť, záujmu tiež. Preto treba očakávať, že sa prvý vlak v tomto smere dostane na konečnú stanicu oveľa skôr než je posledný termín na využitie prostriedkov: l. október. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

neúspešne odvedených transformačných procesoch, slovami jasnými – nevydarených a zlých privatizáciách. Svetielkom optimizmu a nádeje vo všetkom sú malé a stredné podniky, ktoré Vasin, z aspektu zamestnanosti, považuje za hrdinov našej doby. Tých hrdinov by mohlo byť aj viac, keby sa aj u nás začali uplatňovať niektoré západné praktiky na krízové časy, opierajúce sa predovšetkým o zásadu solidarity: deľba jedného pracovného mesta na dvoch vykonávateľov, lineárne zmenšenie príjmov a pracovného času, prihliadanie na sociálny moment, flexibilnejšie odchody... Keďže zamestnanosti niet bez rozvoja a tohto bez investícií, jasné je, že by i zle hospodáriace veľké spoločnosti museli lepšie využívať objekty, prevádzky a infraštruktúru, ktorú majú. Aby tieto nezapadali prachom, ale boli za výhodných podmienok dané tým, ktorí vedia, čo si počať s nimi.

Ďuro Varga

silie dosiahnuť kladné výsledky v oblasti zamestnávania v podmienkach krízy sa podobá snahám vyhodiť vodu hrnčekom z riadne deravého člna. Keďže vždy od zlého jesto i horšie, úspechom je aj lavírovanie okolo tzv. pozitívnej nuly. Tá rovnica vyzerá takto: vojvodinská administratíva celé roky vyčleňuje obrovské prostriedky – stovky miliónov – na subvencie v zamestnávaní, vďaka ktorým sa k pracovným príležitostiam za posledných päť rokov dostalo zo tridsaťtisíc nezamestnaných, na strane druhej veľké spoločnosti neraz masovo prepúšťajú svojich pracovníkov. Inými slovami, čo sa na jednej strane dosiahne, na druhej sa stratí. Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin príčinu vidí jednak v strate niekdajšieho trhu, o ktorý rozpadnutím niekdajšej Juhoslávie prišli tieto hospodárske mastodonty, jednak v

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

FÓkus lizačnej siete. ani programy, ktoré sa vzťahujú na komasáciu a hájnické služby, ktoré sú veľmi potrebné v ochrane poľnohospodárskych výrobkov v chotároch. Podpredseda pokrajinskej vlády prezentoval aj ideu, aby sa v obciach Vojvodiny, za pomoci súčasnej technológie a pod konokrajinský sekretariát pre poľtrolovanými podmienkami nohospodárstvo, vodné hosurobil vrcholný domáci výropodárstvo a lesníctvo 14. a 15. bok z mlieka a mäsa. na zamarca usporiadal dvojdňovú dielčiatok je dohodnuté, aby poľňu pre predstaviteľov obcí z úzenohospodárski výrobcovia z mia aP Vojvodiny, na ktorej infordesiatich obcí, ktorí majú promovali o aktivitách a plánoch tohblém s odbytom svojich výto sekretariátu. dôraz dali na vklarobkov, ten výrobok spracovali dania prostredníctvom súbehov, v spoločných bitúnkoch a mliektoré sú naplánované prograkarniach, a potom ho ako mom práce na nadchádzajúce vrcholne kvalitný ponúkli obobdobie. čanom. „dôležité je vkladať Predstaviteľov obcí vo štvrtok vo do štandardizácie výroby, aby ViP salóne národného domu futsme sa vyhli problémom s odbalu v starej Pazove pozdravil a Predstavitelia lokálnych samospráv na seminári v Starej Pazove bytom výrobkov na trhu v kraprivítal Goran Ješić, podpredseda vlády aP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre to príležitosti povedal: „Po prvý raz od tohto jinách, ktoré majú schválené vyššie štanpoľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a roku realizujeme jedno významné opatrenie dardy od nás,“ akcentoval Ješić. Podľa neho lesníctvo. V týchto dňoch sekretariát vypíše 11 pre rozvoj ovocinárstva v našej pokrajine, a to medzi lokálnymi samosprávami a poľnosúbehov pre zveľadenie poľnohospodárstva je vybudovanie ochranných sietí na viac ako hospodárskymi výrobcami musí byť spoluvo Vojvodine. Ješić prízvukoval, že sa novým 200 hektároch. okrem tohto 100-tisíc hektá- práca, lebo práve ony majú poľnohospoúverovým cyklom začne i nový systém fi- rov bude mať zavlažovaciu sústavu a máme dárom poskytnúť informácie o súbehoch a nancovania vojvodinského poľnohospodár- i nové opatrenia v zeleninárstve, kde vidíme programoch, tiež pomôcť pri vyplnení postva, ktorý bude zladený s princípmi finan- veľký potenciál a zvýšenie hektárového pro- trebnej dokumentácie. ináč súbehy tohto covania v európskej únii, a to s cieľom byť pri- fitu pre našich poľnohospodárskych výrobcov.“ pokrajinského sekretariátu sú otvorené do nevystanú ani vkladania do rurálneho júna bežného roka. pravený na prilákanie európskych prostriedA. Lš. kov pre tunajšie poľnohospodárstvo. Pri tej- rozvoja – do výstavby vodovodnej a kana-

noVinkY Z PokraJinskÉHo sekreTariÁTu Pre PoĽnoHosPodÁrsTVo, VodnÉ HosPodÁrsTVo a lesnÍcTVo

Predstavili programy a súbehy

V rumunskom nadlaku oceňoVali

príslušnosti, jazyka, etnografie, politiky, folkloristiky a publicistiky. na uvedené témy odzneli i referáty účastníkov zo srbska: dr. m. literatúry rovnoprávne rozdelili Harpáňa, katarídvom profesorom a doktorom liteny melegovejrárnych vied: Petrovi andruškovi melichovej, Viezo slovenska a michalovi Harpáňovi ry Benkovej a Jaz nového sadu. cenu za organiroslava Čiepa. začnú a spolkovú činnosť získal Hoci prihlásený prvý podpredseda dZsČr mgr. Pareferent samuel vel Hlásnik. Boldocký nebol Tohtoročná dvojdňová medzináprítomný na konrodná konferencia v nadlaku, ktorá Tohtoroční laureáti: sprava Pavel ferencii, svoj resa tiež organizuje pri tejto príležitosti, ferát Literárne assa niesla v znamení témy Dolno- Hlásnik, Peter Andruška a Michal Harpáň pekty pojmu dolzemskí Slováci – hranice určenia a na ňom svoje príspevky prednieslo zo 30 referen- nozemský Slovák zaslal a prítomní mali možnosť tov. Prihlásených referentov bolo viac, ale ne- si ho vypočuť. V prestávkach konferencie organizátori prízjazdné cesty v maďarsku po metelici znemožnili ich príchod. na konferencii svoje vedecko- tomným rozdelili publikáciu Svedectvá slovenvýskumné projekty a referáty predniesli ve- ského dolnozemského bytia – aspekty zo slodeckí, kultúrni a spolkoví pracovníci zo slovenskej dolnozemskej histórie a kultúrnej antrovenska, maďarska, srbska a rumunska, ktorí sa pológie. ide o zborník prác, v ktorom sú publipokúsili definovať pojem dolnozemský slovák kované príspevky referentov z vlaňajšieho rova fenomén dolnej zeme, ale aj načrtnúť chápanie nomenného medzinárodného seminára v nadspolupatričnosti tejto časti slovenského národa laku. J. Čiep z aspektu literatúry, dejín, kultúry, náboženskej

Laureátom Ceny Ondreja Štefanka aj Dr. Michal Harpáň rumunskom nadlaku po piatykrát udeľovali prestížnu cenu ondreja Štefanka. V ústrety nedožitým narodeninám na zosnulého literáta, spolkového činiteľa a organizačného lídra na slovenskej dolnej zemi sa v nadlaku zhromaždili kultúrni činitelia viacerých krajín. aby v piatok 15. marca boli svedkami pri slávnostnom udeľovaní ceny, ktorá nesie jeho meno. cenu ondreja Štefanka ustanovili roku 2009 a spravidla každý rok ju kultúrna a vedecká spoločnosť ivana krasku udeľuje dvom žijúcim osobnostiam v slovenskom zahraničí alebo zo slovenskej republiky. V tomto roku výnimočne boli ocenení traja. cena sa podľa pravidiel udeľuje v dvoch kategóriách, a to za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničí a za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. na slávnostnom ceremoniáli v centrálnom sídle demokratického zväzu slovákov a Čechov v nadlaku a po prečítaní laudatia tohtoročnú cenu ondreja Štefanka v oblasti propagácie

23. 3. 2013

12 /4535/

Hlas Ľudu

Z NAŠICH OSÁD VÝBORNÍCI V ZHROMAŽDENÍ MESTA PANČEVO JEDNOTNE ŽIADAJÚ

Meranie kvality vzduchu z republikovej pokladnice a zasadnutí Zhromaždenia mesta Pančevo vo štvrtok 14. marca na rokovacom programe mali hlavne kádrové otázky, čiže voľbu riaditeľov ustanovizní, zakladateľom ktorých je mesto. Tak za riaditeľa pančevského Domu zdravia zvolili Dr. Slobodana Ovuku, a za riaditeľku lekárne Branku Milojevićovú – obaja doteraz boli úradujúcimi riaditeľmi týchto zdravotných ustanovizní. Za nového verejného právneho zástupcu mesta Pančevo je zvolený advokát Božidar Koprivica a za riaditeľa VKP Higijena Zoran Malobabić. Okrem toho uvoľnili doterajších a zvolili nových úradujúcich riaditeľov dedinských domov kultúry, ako aj nové správne a dozorné rady v týchto ustanovizniach. Tomu však predchádzala zmena štatútov jednotlivých DK, ktorými je stanovené, že riaditelia

Kým sa Ministerstvo energetiky a mesto nedohovoria, z továrenských komínov sa valia veľké množstvá škodlivých plynov

týchto ustanovizní nemusia mať vysoké vzdelanie, čo, pravdaže, vyvolalo početné komentáre opozície (DS, LSV a LDP). Opozícia mala poznámky aj na návrh zmeny štatútov

jednotlivých miestnych spoločenstiev, pričom vládnucej koalícii zazlievala, že miestnym samosprávam odňala samostatnosť. Výborníci pančevského lokálne-

ho parlamentu jednohlasne podporili návrh Demokratickej strany, aby mesto požiadalo Ministerstvo energetiky a ochrany životného prostredia, aby naďalej financovalo prácu merných staníc, ktoré zisťujú kvalitu vzduchu v Pančeve. Iniciatíva DS je vlastne reakciou na oznámenie ministerstva, že zastaví financovanie práce týchto staníc, ale hovorí aj o pripravenosti lokálnej samosprávy vyčleniť na tie účely 3,6 milióna dinárov z mestského rozpočtu. Člen mestskej správy Vladimir Delja to zdôvodnil konštatáciou, že je omnoho lepšie, aby mesto z fondu na ochranu životného prostredia vyčlenilo peniaze, než by tie stanice prestali pracovať. Schváleniu návrhu DS však predchádzala čulá polemika o príčinách a následkoch znečisťovania vzduchu. Zhromaždenie mesta na zasadnutí zladilo zakladateľské akty verejných podnikov s novým zákonom a schválilo deklaráciu o zákaze pestovania a predaja GMO na území Pančeva. vlh

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA ARADÁČSKYCH HASIČOV

Trápia ich finančné problémy N

REFORMY DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ by mali byť upriamené na zjednodušenie zdaňovania majetku, na zlaďovanie daňových záväzkov s jeho skutočnou hodnotou, na rozšírenie daňového základu, na viaceré zmeny v zdaňovaní majetku právnických osôb... Je to len niekoľko odporúčaní z publikácie, vlastne štúdie Stálej konferencie miest a obcí s názvom Reformy dane z nehnuteľností v Srbsku: výsledky a perspektívy, realizovanej v rámci GIZ projektu Reforma sústavy verejných financií v Srbsku. Na jej marcovej prezentácii v belehradskom mediálnom stredisku konštatovali, že decentralizácia v zdaňovaní nehnuteľností mala pozitívne výsledky. Totiž, podiel príjmov z tohto zdroja, aj v podmienkach hospodárskej krízy, v celkových príjmoch lokálnych samospráv stúpol z 4,79 percenta v roku 2006, na 7,42 percenta v roku 2011. Jedným z cieľov uvedenej štúdie bolo práve to: ukázať, koľko sa splácanie, stanovenie a kontrola pôvodných príjmov zveľadili vznikom lokálnych daňových administratív. Na snímke je záber z prezentácie štúdie. O. Filip

a výročnom zasadnutí aradáčskych hasičov prítomných privítal predseda spolku Janko Bartoš. V správe o minuloročnej činnosti spolku, ktorú prečítala Dragana Vasinová, okrem iného uviedli, že vlani v samej osade nebolo mnoho požiarov, čo je veľmi dobre, ale upozornili na takzvané chotárne požiare, ktorých minulej jesene bolo hodne, pretože roľníci spaľujú slamu a iné rastlinné zvyšky. Správu o hospodárení spolku podal pokladník Emil Hučok, ktorý zdôraznil, že nedostatok finančných prostriedkov môže ohroziť riadnu činnosť hasičov. Vo finančnom pláne na bežný rok ako prioritu vysunuli financovanie cesty aradáčskej ženskej skupiny na hasičskú olympiádu do Francúzska. Veliteľ spolku Dolai Sandor ozrejmil plán práce na tento rok a veliteľ Janko Abelovský hovoril o plánoch prípravy hasičských celkov na súťaženiach. Aradáčski hasiči na prvé miesto

vysunuli kúpu nového vozidla, prípadne renováciu existujúceho 50-ročného hasičského vozidla, ale zdôraznili aj nutnosť súrnej opravy strechy na budove spolku, ktorá premoká. Na výročnom zasadnutí členov hasičského spolku v Aradáči sa zúčastnila delegácia obecného hasičského zväzu v čele s Draganom Jajićom, ktorý prisľúbil finančnú pomoc na riešenie existujúcich problémov. Medzi hosťami boli aj predstavitelia hasičov z Trenčianskych Stankoviec zo Slovenska, pokrajinský poslanec Predrag Matejin, predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Aradáč v čele s Nikolom Josimovim, potom delegácie hasičských spolkov z Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, Pivnice, Kysáča, Mužlje, Kleku, Knićaninu, ako aj predstavitelia profesionálnej jednotky obecného hasičského zväzu zo Zreňaninu.

23. 3. 2013

Jano Zvara Moco 12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAšich OSáD Z MiESTNEhO SPOLOČENSTVA STARá PAZOVA

O vlaňajšom hospodárení a finančnom pláne poradí 18. zasadhodnote 21,713 miliónutie členov Rady na dinárov, čo znameMiestneho spoločenná, že MS má suficit stva Stará Pazova sa koviac ako 77-tisíc dinánalo v stredu 20. ferov. V staropazovskom bruára v miestnostiach Miestnom spoločenstaropazovského KUS stve v roku za nami najBranka Radičevića. Na viac prostriedkov mirokovacom programe nuli na elektrický prúd mali správu o finanča vykurovanie športonom hospodárení MS vých hál. Značné proStará Pazova za rok striedky vyčlenili aj na 2012 a finančný plán na Mestskú oslavu sv. iliju bežný rok. a na verejné vítanie NoSprávu o minuloročvého roka na námestí nom finančnom hos- Predseda Rady MS Stará Pazova (zľava) Dr. (účty dostali v januári podárení členovia Rady Mišo Filip a predseda VV Rady MS Slobo2012). Vlani sa realizoMS Stará Pazova schvá- dan Jovanović vali aj niektoré práce na lili jednohlasne. Miestverejných objektoch a ne spoločenstvo v roku 2012 uskutočnilo prí- v súlade s možnosťami podporili aj združenia jmy v hodnote 21,635 milióna dinárov, z čoho občanov. z rozpočtu Obce Stará Pazova získalo 13,169 miNa schôdzi rady zelenú dostal i finančný plán lióna dinárov. Vlastné príjmy dosiahli sumu MS Stará Pazova na bežný rok. V tomto roku MS 8,465 milióna dinárov. Výdavky sú vyčíslené v Stará Pazova plánuje získať prostriedky v hod-

MEDZiNáRODNý VEľTRh cESTOVNéhO RUchU V BUDAPEšTi

V Maďarsku vystavovali aj Petrovčania d 28. februára do 3. marca 2013 prebiehal Medzinárodný veľtrh cestovného ruchu v hlavnom meste Maďarska. Svoje turistické potenciály v Budapešti prezentovali aj Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec a združenie Petrovillage. V piatok 1. a sobotu 2. marca návštevníci stánku TO Vojvodiny mali príležitosť pozrieť si a informovať sa o turistickej ponuke Báčskeho Petrovca. Obdivovali krásu našich krojov, vôňu a chuť miestnych gastronomických špecialít, ktoré zlákali takmer každého okoloidúceho návštevníka veľtrhu. Prednedávnom sa obecná TO stala členkou klastra dunajských regiónov Istar 21.Takým spôsobom sa potom zapojila do projektu pomenovaného Bohatstvo roz- Marína Speváková a Dario Adamović prezentovali ličností na veľtrhu turizmu v Budapešti. ponuku Báčskeho Petrovca v Budapešti Báčskopetrovská obec sa po prvýkrát predstavila v rámci tohto projektu. cieľom pro- trosť krojov, hudba a ručné práce očarili nájektu je prezentovať multikultúrnosť Vojvodiny vštevníkov. V sobotu sa zasa ponúkali gastroako jedinečné, vzácne bohatstvo, ktorým sa mô- nomické špeciality charakteristické pre tieto mesžeme pochváliť. Sotvaže na svete existuje taký tá. V Budapešti záujem o turistickú ponuku Vojkonglomerát etnicít na takom malom priestovodiny, ale aj Báčskeho Petrovca, bol veľký, re ako je to vo Vojvodine. Okrem Petrovčanov na TO Vojvodiny v Budapešti sa ešte predstavi- takže sa v týchto mestách tešia na nastávajúcu li aj Tavankut, Velebit, Kovilj, Báčsky Monoštor, turistickú sezónu. J. Č-p Skorenovac a Ruský Kerestúr. Rôznorodosť a pes-

23. 3. 2013

12 /4535/

hLAS ľUDU

note 26,256 milióna dinárov, ako určili na základe rozhodnutia o rozpočte Obce Stará Pazova zo dňa 22. decembra 2012. Na území MS Stará Pazova by sa v tomto roku mali vykonať niektoré práce, ktoré by sa financovali priamo z rozpočtu obce, a investorom má byť Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova. ide o cestu od Ulice cyrila a Metoda po ulice Vladimíra hurbana a Učiteľskú, cestu v uliciach Svätosávskej a Vuka Karadžića so zatvorenou dažďovou kanalizáciou, ukončenie prác na ceste od konca Ulice Vuka Karadžića smerom do Bánoviec k nadjazdu na autostráde, cyklistické dráhy v hlavných uliciach v meste, inštalovanie semaforov na niektorých križovatkách, úpravu športových hál… A. Lš.

Kysáč Základná organizácia Červeného kríža v Kysáči v spolupráci s družstvom a Ústavom pre transfúziu krvi v Novom Sade v pondelok 18. marca zorganizovala akciu dobrovoľného darcovstva krvi, ktorá prebiehala v miestnostiach Roľníckeho družstva. Prihlásilo sa 44 darcov, z čoho 4 odmietli, takže vzácnu tekutinu darovalo 40 občanov Kysáča. K úspechu akcie prispeli aktivisti Anna Gombárová, Mária Petkovská, Milinka Perovićová, Michal Gombár a Kvetoslav Agársky. V čele zdravotníckeho tímu bol Dr. Vasa Kulidžan. A. Legíňová

Kovačica Prednášku o geneticky modifikovaných rastlinách v sobotu 2. marca vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva zorganizoval Obecný výbor Komunistickej strany v Kovačici. Prednášateľmi boli Nikola Aleksić, riaditeľ Ekologického hnutia Nového Sadu, a z Komunistickej strany Nataša Radulovićová a Josip Broz Joška, vnuk prezidenta SFRJ Josipa Broza Tita. „Nepotrebujeme geneticky modifikované potraviny, lebo ich konzumácia môže mať následky na ľudské zdravie, dopláca na to už naša generácia, doplatia ešte viac ďalšie pokolenia,“ jednoznačne a jednohlasne vyslovili hostia v osade insity. Terčom kritiky Aleksića, Broza a Radulovićovej bola zvlášť nadnárodná spoločnosť z USA, ktorá podniká v sektore geneticky upravených potravín. J. Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD ROZHOVOR S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA SELENČA JURAJOM GRŇOM

Komasácia ukončená, plynofikácia prebieha, výstavba kanalizácie naplánovaná eď spomenieme slovenskú osa– Z hospodárskych subjektov dokonca aj odpadový materiál, ktodu Selenču, vo väčšine prípadov našim súčasným neblahým eko- rý zostáva po spracovaní ciroku a výsa nám ihneď v myšlienkach vyno- nomickým podmienkam v Selen- robe metiel sa zužitkuje v Selenči – rí zdravé, organické pestovanie a či už roky odoláva a na výbornú sa vo výrobe brikiet na vykurovanie. Záspracovanie zeleniny, dobrá reštau- rozvíja stavbárske odvetvie, ako aj kladný konečný produkt – ciroková rácia, odchod občanov za zárob- potravinárske – zeleninársko- metla, ktorej sa ročne vyvezie 5 až 6 kom do Talianska, hudobný festival ovocné. miliónov kusov – väčšinou končí na Zlatý kľúč. Špecifikum, ktotrhu Európskej únie, čiže v ré naznačuje, že ide o SeTaliansku. lenču, je aj, alebo skôr bola – Nebolo by od veci ulička, ktorá kedysi rozdeokrem ciroku uviesť aj iné ľovala evanjelickú a rímpoľnohospodárske kultúskokatolícku časť osady, avry, ktoré sa pestujú vo vašak v súčasnosti je pre túto šom chotári? báčsku dedinu príznačné – Selenčský chotár nie je dobré spolunažívanie obveľký – zaberá okolo 3 000 čanov, ktorí sa hlásia k týmhektárov obrábacej pôdy. to dvom vierovyznaniam Keď ide o druhy obilnín či ze(alebo aj k iným). leniny, ktoré sa v ňom peNetreba osobitne pripo- Selenčský richtár Juraj Grňa stujú, číslo jeden je určite mínať, že dobré meno Sesója, ale dosť je aj ciroku, ako lenče robí aj Základná škola Jána Kol– V 70. rokoch minulého storočia sme už spomenuli, a priemyselnej lára, kde sa vyučuje v slovenskom ja- dobré meno našej osade robili re- papriky. Preto sa naši občania vždy zyku, škôlka a iné ustanovizne, ako meselníci – kováči, klampiari, obuv- viac venovali remeselníctvu. aj nanajvýš srdeční obyvatelia. Aj v níci a iní, ktorí dodnes pôsobia, ale – V mnohých obciach komasározhovore s predsedom Rady MS Se- žiaľ, nemajú nadostač práce. Práve zo cia je ešte stále neukončený prolenča Jurajom Grňom sa uvedené stavebnícko-remeselníckeho zdru- ces. Ako je na tom Selenča? tvrdenia potvrdili. ženia roku 1980 vznikol terajší silný – U nás sa komasácia po piatich ro– Pre Selenču je charakteristic- stavbársky gigant, podnik Slovan, koch skončila. V tomto procese v naké spolunažívanie obyvateľov ktorý toho času má okolo 250 za- šom chotári je ponechaných 16 hekevanjelického a katolíckeho vie- mestnancov v stálom pracovnom tárov, ktoré sa účelovo majú využiť rovyznania, avšak pre túto báčs- pomere a v stavebnej sezóne ešte na výstavbu obchádzky okolo osaku dedinu je príznačné aj to, že tu ďalších 150. Takmer žijú prevažne Slováci. tridsať rokov neskor– Štatistické údaje z roku 2002 ho- šie, presnejšie roku voria, že v tom čase v Selenči žilo 3 2007, bola založená 279 obyvateľov, z čoho okolo 91 per- jeho dcérska spoločcent je Slovákov, kým zvyšné per- nosť Zdravo Organic, s. centá si„rozdelili“ obyvatelia rómskej, s r. o., známa podľa orsrbskej a maďarskej národnosti. Zve- ganickej výroby a sprarejnené výsledky z najnovšieho sčí- covania ovocia a zeletania obyvateľstva z roku 2011 ho- niny. voria o tom, že na úrovni Báčskej – V posledných roobce, do ktorej patrí naša dedina, je koch sa dosť rýchlo 2 718 Slovákov. Vidno, žiaľ, že počet rozvíja aj poľnohosobčanov slovenskej národnostnej podársko-priemyselmeniny klesá, čo však neprekvapu- ná činnosť, ktorej záje vzhľadom na klesajúci počet Slo- kladnou surovinou je vákov na celoštátnej úrovni. cirok. Daždivý pohľad na budovu Rady MS Selenča – Čo je tomu na vine, okrem níz– Áno, za posledných kej natality, nad ktorou pravidel- pár rokov sa rozvinulo metlárstvo. dy. To je naplánované na tento rok. ne víťazí mortalita? Môžeme povedať, že v tomto od- Keďže sme vykonali aj niveláciu – Príčinou je aj sťahovanie Selen- vetví je uzatvorený výrobný kruh: ci- pôdy, čoskoro plánujeme vykopať čanov, ktorí hľadajúc šťastie a lepší rok dopestujú selenčskí poľnohos- kanály. V tejto súvislosti treba spozárobok odchádzajú nielen do Ta- podári, cirokové metly vyrobia se- menúť aj to, že u nás neexistuje lianska, s čím si naša verejnosť neraz lenčskí remeselníci, ktorých je re- štátny majetok, takže proces odspája Selenču, ale časté sú aj prípa- gistrovaných zo 25, poriská na tieto štátňovania nie je aktuálny. dy sťahovania na Slovensko. metly tiež majú pôvod v Selenči, a – Riadite sa výrokom Pomôž si

človeče, aj pánboh ti pomôže. Je v Selenči toho času aktuálne samozdanenie občanov ako druh svojpomoci pri výstavbe, rekonštrukcii či modernizácii dediny? – V tejto chvíli je platné samozdanenie na obdobie rokov 2011 až 2015, z ktorého percento je určené na financovanie činnosti spolkov a združení. Prevažná časť finančných prostriedkov získaných zo samozdanenia sa plánuje účelovo použiť na výstavbu kanalizácie, čiže odvádzanie povrchových a odpadových vôd, čakáme len peniaze na realizáciu. Okrem toho, z týchto peňazí sa financuje plynofikácia, ktorá je práve teraz aktuálna, a mala by sa vybudovať aj už spomínaná obchádzka na relácii Selenča – Báč. – Spomínali ste financovanie spolkov a združení. Ktoré občianske organizácie v súčasnosti pôsobia? – Aktívni sú tak športovci, ako aj hudobníci, tanečníci a aj umelci. Je tu FK Kriváň, stolnotenisový a šachový klub, Poľovnícky spolok Jarabica, rybárske združenie Ikra, hasičský spolok a ich dychovka, KUS Jána Kollára, Komorný zbor Zvony, združenie žien, galéria Dúha. – Komunálno-investičné plány sme ozrejmili. Aké sú tie kultúrne? – Selenča v tomto roku oslávi 255 rokov od príchodu Slovákov, čo plánujeme patrične osláviť koncom júna, keďže 2. júla je Deň Selenče. Nateraz sme ešte program nespresnili, ale už kontaktujeme spolky a združenia, aby sa zapojili do procesu organizácie. O všetkom budeme načas informovať záujemcov, aby svojou prítomnosťou prispeli k našej slávnosti. V. Dorčová-Valtnerová

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD JUBILEUM KYSÁČSKYCH HASIČOV

Písané svedectvo dejín spolku V

sobotu 9. marca bola jubilejná výročná schôdza Dobrovoľného požiarnického spolku Kysáč. Prítomní hasiči a ich početní hostia si pripomenuli 80. výročie založenia a DHS vydal z tej príležitosti brožúru, v ktorej spracovali dejiny spolku. Snemovanie malo všetky prvky takéhoto podujatia. Okrem minuloročnej činnosti sa posvietilo aj na 80-ročnú hasičskú dráhu v Kysáči. Tak sa prítomní dozvedeli, že zakladajúce zhromaždenie Dobro-

Uznania a vyššie hodnosti pre zaslúžilých kysáčskych hasičov

Brožúrku vydanú k jubileu predstavila Anna Vozárová

voľnej hasičskej čaty bolo 19. novembra 1933 v Obecnom dome, v súdnej sieni v Kysáči. Prítomných bolo 36 občanov, ktorí si hneď zvolili členov do rád. Predsedom bol Pa-

vel Teplý, kováč, a prvé výborové zasadnutie Dobrovoľnej hasičskej čaty bolo 3. decembra 1933. Z neho zaslali písomnú prosbu Obecnému výboru v Kysáči, aby jestvujúce hasičské vybavenie a stroje ustúpili Dobrovoľnej hasičskej čate na používanie a výcvik. Na oslave hasičského jubilea v Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč boli prítomní predstavitelia Požiarnického pokrajinského zväzu, Požiarnického zväzu a Požiarnickej brigády z Nového Sadu, tiež predstavitelia DHS z Hložian, Silbaša, Despotova, Pivnice, Aradáča, Mužlje, Kovačice, Padiny, Sriemskej Kamenice, Petrovaradínu, Rumen-

ky, Kaću, Budisavy, Begeča a z priemyselných DHS Lazu Kostića, Grasu a Novkabelu. Nechýbali ani hostia z Kysáča. Priamymi aktérmi tohto výročného snemovania boli Ján Hloška, predseda DHS Kysáč, Jaroslav Funtík, veliteľ Operatívnej komandy, Vladimír Križan, pokladník, a Vladimír Filko, ktorí informovali o vlaňajšej činnosti, hospodárení a plánoch na bežný rok. Aktivity požiarnikov v minulom roku sa nelíšili veľmi od doterajších, úspešne sa zúčastnili na súťaženiach, usporiadali pracovné akcie, mali dozor počas zberu letnej úrody a dbali o poriadok na viacerých podujatiach v Ky-

sáči. V chotári a v domácnostiach mali 20 intervencií. Navštívili ich aj požiarnici zo Slovenska, z Hontianskych Nemiec. Hospodárili pozitívne so zvyškom 9-tisíc dinárov. Medzi plány na rok 2013 si okrem iného vytýčili zvýšiť počet členov, zabezpečiť rovnošaty, dbať o údržbu strojov a Požiarnického domu. Výborníčka v Zhromaždení mesta Nový Sad Anna Vozárová na snemovaní predstavila brožúru, ktorú z tejto príležitosti vydal Dobrovoľný hasičský spolok Kysáč za jej podpory a podpory Miestneho výboru DS. Autorom je Pavel Kyseľa, dlhoročný požiarnik, ktorý činnosti v tomto spolku venoval značnú časť svojho života. Samozrejme, že jubileum nemôže prejsť bez gratulácií, a tak ani prítomní nešetrili vyberanými slovami a zaželali kysáčskym kolegom čím menej požiarov. Slávnostne bolo najmä počas udelenia uznaní, ale aj vyšších hodností a, pravdaže, ďakovných listín tým, ktorí hasičom pomáhali. Samotný záver snemovania patril kamaráteniu pri večeri, neskoršie pri hudbe a tombole, čo je na hasičských snemovaniach už dlhoročná tradícia. E. Š.

STARÁ PAZOVA

Obnovili miestne združenie poľnohospodárov Z

druženie poľnohospodárov Stará Pazova bolo založené 13. februára 2009, avšak na tom zostalo. Po štyroch rokoch a po vypršaní mandátu 23. januára 2013 z iniciatívy mladších poľnohospodárov zo Starej Pazovy uskutočnili konštitutívne zasadnutie. Na zasadnutí sa dohodli (za podpory 43 hlasov prítomných), že toto miestne združenie znovu registrujú, pretože vlani na základe rozhodnutia Agentúry pre hospodárske registre združenie zaniklo. Údajne na adresu tohto združenia nebolo doručené oznámenie, že ho treba preregistrovať. 23. 3. 2013

12 /4535/

Ján Ďurčík

Medzičasom v Starej Pazove založili i obecné združenie poľnohospodárov, takže je možné, že vtedy došlo i k určitým nedopatreniam v

HLAS ĽUDU

tom zmysle, že načo by malo pôsobiť aj miestne aj obecné združenie. Konštitutívnu schôdzu pripravil iniciatívny výbor, v ktorom boli 17 členovia – staropazovskí poľnohospodári vo veku 25 až 45 rokov, pričom tretinu členov tohto výboru tvorili ľudia, ktorí už boli zapojení do práce bývalého Združenia poľnohospodárov Stará Pazova. Ich prvou úlohou bolo zozbierať potrebnú dokumentáciu a zaslať ju do agentúry na registrovanie združenia. Na konštitutívnej schôdzi zvolili čelných ľudí združenia a predsedom teraz už Staropazovského združenia poľnohospodárov sa stal Jaroslav Fábry. Podpredsedovia sú

Janko Turčan a Vladimír Uhrík. Za tajomníka zvolili Jána Ďurčíka, ktorý nás i poinformoval o týchto novinkách. Prvoradým cieľom obnovenia miestneho združenia poľnohospodárov je pracovať na ochrane a úprave pazovského chotára. V tom zmysle plánujú usporiadať viaceré akcie, ako je napríklad rovnanie poľných ciest, ničenie ambrózie, organizovanie prednášok a edukácií pre poľnohospodárov, ale aj vystupovanie v mene poľnohospodárov všade tam, kde je nevyhnutné obhajovať ich záujmy, ako napríklad pri prenajímaní štátnej pôdy. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD SEMINÁR V KYSÁČI

Alternatívne využitie rastlinných odpadkov P

odiel biomasy na produkcii energie sa vo svete stále zvyšuje. Jednak v snahe znížiť dovoz energie a jednak preto, že sa ceny palív stále zvyšujú. Veľkým zdrojom biomasy sú práve naše polia a rastlinné odpadky, ktoré možno energeticky účinne použiť na výrobu energie a iných produktov. O premene biologického odpadu na použiteľné produkty sa hovorilo na vydarenom seminári Alternatívne využitie odpadu a pozostatkov z rastlinnej výroby na ekonomicky opodstatnenú výrobu agropeliet a ich použitie v Srbsku. Seminár zhromaždil veľký počet domácich, ale i zahraničných odborníkov, ako i záujemcov o túto oblasť. Bol v Kysáči 13. marca a o jeho organizáciu sa pričinil Jaroslav Domoni, študent záverečného ročníka Výživy a ochrany rastlín na Poľnohospodárskej fakulte v Nitre. Seminár v mene rodinnej firmy Agromerkator, ináč dovozcu línií na peletovanie biomasy, realizoval v spolupráci s firmami z Česka a Slovenska, tiež s Národnou asociá-

Na záver seminára: prezentácia využitia agropeliet v kotloch na vykurovanie domácností ciou pre biomasu, bankou a výrobcami kotlov na agropelety. O výrobe agropeliet z rastlinných pozostatkov a možnostiach ich použitia hovoril J. Domoni. Agropeletky vznikajú stlačením suchých rastlín a sú obnoviteľným zdrojom energie. Výhodou tohto ekologického paliva je vysoká výhrevnosť, vyššia od hnedého uhlia, a len trochu nižšia od čier-

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (2)

Od včerajška k zajtrajšku ko aj mnohé iné spoločnosti tohto druhu, aj Novosadský veľtrh sa už pred rokmi stal jedným z kľúčových sprostredkovateľov medzi výrobcom a kupujúcim, nenahraditeľným ohnivkom trhovej komunikácie a podnikateľskej spolupráce. Cesta k tomu nebola ani krátka, ani priamočiara, ani jednoduchá. Dá sa povedať, že bola taká, akými boli i desaťročia, poprípade polstoročia za nami. Je dobrým zvykom pozrieť sa dozadu, hlavne s cieľom zistiť, čo všetko sa odvtedy zdolalo, ako usporiadanie rôznych podujatí napredovalo. Za jeden z prvých, ak nie aj prvý zárodok veľtrhu možno považovať Prvú remeselnícko-priemyselnú výstavu, ktorá sa v Novom Sade konala ešte v 19. storočí, presnejšie roku 1875. K druhej výstave tohto druhu došlo o osem rokov neskoršie, teda roku 1883. Okrem dvoch jubileí, uvádzaných v nadtitulku príspevku, je tu i jubileum tretie: 125. výročie Pr-

neho uhlia. Pelety z biomasy sú čistým palivom, ktoré je veľmi šetrné k životnému prostrediu. Predstaviteľ Národnej asociácie pre biomasu zoznámil prítomných s potenciálmi biomasy v Srbsku a obmedzeniami, ktoré jestvujú v jej použití. Proces peletovania poľnohospodárskej biomasy je ináč ťažší a náročnejší od peletovania drevenej biomasy, a preto O rok neskoršie štartovalo rozšírenie výstavísk, budovanie nových pavilónov, úprava vonkajšieho priestoru, ktorá trvala takmer pätnásť rokov. Už vtedy bolo jasné, že si nová doba vyžaduje nielen bežnú a tra-

vej výstavy poľnohospodárskych produktov v Báčsko-bodrožskej župe, ktorá prebiehala roku 1888. Rok 1923 označil začiatok kontinuálneho usporadúvania veľtrhov, roku 1931 sa konala Prvá medzinárodná výstava a veľtrh dobytka, aby približne rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny v tejto časti Európy, roku 1940, prebiehal jubilejný, desiaty veľtrh a Takto sa obchodovalo v 19. storočí výstava, a to na novej dičnú promóciu výrobkov a služieb, adrese, v nových objektoch. O trinásť rokov neskoršie sa No- ale aj adekvátne objekty, priestory, vosadský veľtrh stal (celo)juhoslo- rozšírenie a modernizáciu výstavísk, vanskou, medzinárodnou a ko- ich prispôsobenie nárokom zámerčnou ustanovizňou s vlastným ujemcov, štandardom energeticlogom, aby sa na základe štátneho kým, v súčasnosti aj ekologickým, dekrétu z roku 1956 stal i ustano- ako aj školené kádre a vôbec širší tevizňou samostatne sa financujúcou. matický, usporiadateľský a progra-

hostia z Česka a Slovenska prítomným ozrejmili možnosti investovania do týchto výrobných liniek. Ponúkli im výstavbu kompletných zariadení s kalkuláciou opodstatnenia investovať do tejto technológie, tiež servisovanie celého systému. Predstaviteľka banky hovorila o možnostiach financovania týchto výrobných liniek prostredníctvom úveru a lízingu na energeticky účinné projekty, čo domáce banky schvaľujú. O možnostiach vykurovania agropeletami v domácnostiach hovoril predstaviteľ výrobcu kotlov na agropelety zo Smedereva, ktorého poznáme ako výrobcu najznámejších domácich sporákov na drevo. Seminár podal ucelený obraz o tom, ako rastlinný odpad z polí energeticky účinne spracovať, a potom použiť na vykurovanie, hoci možností na jeho využitie je oveľa viac. Bolo to chvályhodné podujatie a pohľad do budúcnosti mladého študenta a od júna podnikavého mladého odborníka. E. Š.

mový záber podujatí. Všetko v duchu hesla vlož viac, aby si aj získal viac. Ukážkou uvedeného je nielen vstup Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu do Medzinárodnej asociácie veľtrhov UFI roku 1958, ale i skutočnosť, že sa tento veľtrh o rok neskoršie prvýkrát konal na jar. V takej praxi zotrval dodnes. Približne pred polstoročím vznikli nové veľtrhy: Výstava ovocinárstva a vinohradníctva, tiež Veľtrh lesníctva, lovu a rybolovu. Pred štyridsiatimi rokmi, roku 1973, na jubilejnom 40. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu sa konala prvá kolektívna výstava výrobkov z rozvojových krajín. Ďalší rok, na základe tematického rozšírenia existujúceho, vzniká i atraktívny Medzinárodný veľtrh lovu, rybolovu, športu a turizmu. Rozvoj vtedy začal naberať skutočne rýchle obrátky. (V budúcom čísle: Na rozhraní storočí) Oto Filip

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD grafického múzea vznikla idea o spolupráci s touto inštitúciou. Na spiatočnej ceste ženy pobudli na návšteve v Dobanovciach. Údaje o minuloročnom hospodárení asociácie prezentovala pokladníčka Katarína Zorňanová, apriek sneženiu a neschodným cestám predktorá zároveň ozrejmila staviteľky spolkov žien sa v piatok 15. marfinančný plán na bežný ca stretli na výročnom zhromaždení. Zasadnutie rok. V mene Dozornej aj tentoraz prebiehalo na Veľvyslanectve Slorady správu podala predvenskej republiky v Belehrade za prítomnosti veľsedníčka Zuzana Hrková. vyslanca Jána Varšu, jeho manželky Viery a konAj na tento rok si asozulky Kataríny Stehlíkovej. ciácia naplánovala boPrítomných na výročnom zhromaždení privíhatú aktivitu. Už v marci tala predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová, ktoa apríli v pláne sú súťaže rá zdôraznila, že po šiestich rokoch pôsobenia asov prednese poézie a próciácie vzájomné kontakty a spolupráca viac ako zy. Počas Slávností aso20 slovenských spolkov žien vo Vojvodine je stáciácia bude mať na stale intenzívnejšia. Veľvyslanec Ján Varšo v príhorosti prezentáciu kníh vore poukázal na význam aktivít spolkov žien a Predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová otvorila zasadnutie slovenských autoriek, na ich úsilie o zachovanie tradícií, slovenského ja- pozoruhodné akcie asociácie zaradila súťaž v pred- ktorá by tohto roku mala byť medzinárodného zyka a o rozvoj slovenskej kultúry typickej pre voj- nese poézie a prózy predstaviteliek ženských spol- rázu, k tomu podporí aj organizáciu slávnosťového vodinské prostredie. kov, ktorá končila vlani v apríli na 45. Festivale jarmoka. Plánujú aj účasť na charitatívnom bazári Správu o minuloročnej činnosti pripravila a prednesu poézie a prózy, čiže Vansovej Lomničke v Belehrade v spolupráci s veľvyslanectvom. predniesla tajomníčka Mária Gašparovská. Medzi v Banskej Bystrici, kde ASSŽ reprezentovali dve Asociácia plánuje i realizáciu projektu edukačného predstaviteľky: Miluška programu pre členky asociácie, ktorý je predloGrňová, ktorá sa dosta- žený Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ktola do strieborného pás- rý by sa mal realizovať na Slovensku. Táto aktivima, a Anita Jonášová- ta spolu so spoluprácou s etnografickým múzeom Mišićová, ktorá postú- v Belehrade tvorí dve nové podujatia plánované pila do zlatého pásma. na tento rok, hoci na zhromaždení odznelo nieĎalšia úspešná aktivita koľko osožných návrhov. Zhromaždenie schváasociácie bola prezen- lilo návrh Správnej rady, aby sa výška členského tácia žien autoriek, kto- nemenila, a tiež vypracovali kalendár podujatí rá bola aj roku 2012 za- spolkov žien začlenených do asociácie. Dotkli sa radená do programu i otázky pôsobenia Klubu podnikavých žien v rámSNS v Petrovci. Na sklon- ci ASSŽ, a tým spôsobom aj spolupráce so Sloku roka až sto členiek venskom. Záverom sa prítomným prihovorila ASSŽ pobudlo na hu- manželka veľvyslanca Viera Varšová. Na ceste z Bemanitárnom vianočnom lehradu účastníčky zhromaždenia navštívili VojÚčastníčky výročného zhromaždenia asociácie bazári v Belehrade, kde lovicu, kde ich veľmi srdečne privítali. na pôde Veľvyslanectva SR v Belehrade počas návštevy etnoK. Gažová

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE ASSŽ V BELEHRADE

Náročnejšia paleta podujatí N

STARÁ PAZOVA

hlavná zdravotná sestra Slađana Grujićová. Povedala, že táto zdravotnícka ustanovizeň patrí medzi najúspešnejšie, pričom sa o zdravie 70zdravia prítomných tisíc občanov obce staprivítal jeho riaditeľ rá 314 zdravotníkov, z Dr. Rada Inđić. V čoho až 55 lekárov špeprejave okrem inécialistov. Na seminári ho poukázal na prednášali Dr. Boško dobrú spoluprácu s Stepanović, náčelník, lokálnou samoDr. Dušan Inđić a Dr. správou, pod paSvetlana Dudićová, tronátom ktorej sektorí v staropazovskom minár prebiehal. Stredisku pre dialýzu Predsedníčka Zdrupracujú od jeho otvoženia nefrologicrenia, čiže od 19. markých sestier Srbska ca 2012. Božica Stuparová Pred začiatkom sesa poďakovala sta- Na seminári hovorili: (zľava) Božica Stuparová, Dr. Svetlana minára domáci a ich ropazovskému ko- Dudićová, Dr. Boško Stepanović, Dr. Dušan Inđić a (stojí) hostia navštívili strelektívu za výni- Dr. Rada Inđić disko v Ulici Dositejovej močnú organizáciu seminára a pri- gickej sekcie. O dejinách DZ Dr. Jo- v Starej Pazove. pravenosť podporiť prácu nefrolo- vana Jovanovića Zmaja hovorila a. lš.

Výročie práce Strediska pre dialýzu Z

dravotníci staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja si v piatok 15. marca pripomenuli výročie práce tamojšieho Strediska pre dialýzu. O 37 pacientov chorých na obličky (z územia Staropazovskej a Inđijskej obce) sa vo dvoch zmenách starajú a pomoc im poskytujú štyria lekári a osem zdravotných sestier. Pri príležitosti výročia práce strediska staropazovský Dom zdravia bol hostiteľom odborného seminára, ktorý zorganizovalo Združenie nefrologických sestier Srbska. Seminár prebiehal vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy za účasti vyše 100 zdravotných sestier z celého Srbska. V mene staropazovského Domu 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD oOo

KLBKO Z BAJŠIANSKYCH PRIADOK (2.)

Rozumieme po slovensky, len hovoriť si netrúfame teklivá myšlienka sa ozvala ako Karol Lackovič v sedemdesiatych a echo prvej vety, ktorú toť pred osemdesiatych rokoch – panebochvíľou vyslovil vľúdny muž Lász- že, vari to už nie je ani pravda: ló Jakáb. Vraj sa kedysi volal Ladi- dvadsiateho storočia! – bol pre slav, hm-hm-hm... Vypustiť, či ne- nás žurnalistov otvorenou knihou. vypustiť dobiedzajúcu potvoru z klietky...? Predsa áno... Pána Jakába otázka neprekvapila. Odvetí bez predsudkov, a ja, pravdaže, sebe samému pripadám smiešny, ba trápny. – Dobre ste počuli: pôvodne som sa volal Vladislav. Ako prvák v základnej škole bol som žiakom slovenskej triedy a zvládol som Plagát: Bajšianske priadky slovenčinu. Moja mama bola síce Slovenka, ale po sloven- Z nej sme výdatne čerpali nielen sky nevedela; po slovensky hovoril my, novinárske uchá, ale aj starší jedine jej otec, čiže môj starý otec skúsenejší kolegovia. Takmer pri Pivovarčík. Celé prvé prázdniny každej z našich vtedy ešte nie celsom sa učil u istej učiteľky, aby kom zriedkavých služobných ciest som celú prvácku látku zvládol po do Bajše. maďarsky. Potom ma zapísali do V bajšianskej škole sa už vyučumaďarskej triedy... už ako Lászla. Po je iba po maďarsky a po srbsky, inslovensky aj teraz rozumiem, len formuje nás pán Lackovič, toho hovoriť si netrúfam... času predseda Rady Miestneho V telocvični pribúdajú účastníci spoločenstva Bajša. Ako je to, reku, 8. Bajšianskych priadok. Zamierime so slovenčinou, ktorou on sám nas Milkom k vystaveným exponá- rába celkom obstojne... tom, obzrieme si staré fotografie na – Keď zanikli slovenské triedy, po stene, cvakáme ostošesť ručné prá- slovensky sa v Bajši začalo hovoriť ce i starodávne náčinie známe z pa- čoraz menej. nónskych domácností spred polNuž a tak tá naša ľubozvučná storočia, ale aj skupinky ľudí, kto- slovenčina, v osade, v ktorej, podrých fotia ich známi. Nikto na nás ľa podaktorých zdrojov, najsamprv nevrčí, ani nás neseká pohľadom... zakotvili prví slovenskí osadníci z Horniakov, dávnejšie živorí iba ako oOo voliteľný predmet. Z niekdajšieho hlavného prameňa slovenskej idenNevidel som ho riadnych zopár tity už netečie ani cícerkom, už len desaťročí, keď však vstúpil, v oble- kvapká... Budúcnosť slovenského ku, s elegantným čiernym klobú- jazyka, mihne sa mi v hlave kacírkom, už aj sme si podali ruky a ja sky, ale nemilosrdne reálny blesk, som sa mu, pre istotu, predstavil. má tu strašne veľa styčných bodov

s ľuďmi veľmi starými a/lebo trvale chorými, ktorí už dávno nezápasia, žijú v pokore, a trpezlivo, bez reptania, čakajú... V evanjelickom kostole, ktorému aj teraz hovoria slovenský, vraj slovenčina tiež zaznie iba z času na čas. Predsa ju, uvažujem mlčky, počuť častejšie, než trebárs slovo slovenských vojvodinských novinárov v osade s tromi kostolmi na hlavnej ulici. Majiteľ odznaku, na ktorom je povedľa loga Bajšianskych priadok napísané meno Károly, hovorí: – V katolíckom čiže maďarskom chráme služby máva farár József Tóth, v pravoslávnom alebo srbskom Darko Jelić, a evanjelické bohoslužby odbavuje farárka Marta Dolinská. Káže po maďarsky a v

Priadkari sa radi fotia

poslednom čase, raz za mesiac, aj po slovensky. Bajšianskeho richtára ťahajú za rukávy na všetky strany. Po chvíli totiž nasleduje otvárací ceremoniál, treba ešte prekonzultovať to i to... Podáme si ruky, hoci vieme, že sa ešte v priebehu dňa stretneme.

Krok za krokom stúpam, furt v strehu, s nastavenou spúšťou foťáka, zaľudňujúcou sa sieňou, keď tu: – Dobar dan... – Dobrý deň aj vám, hoci to vonku skôr vyzerá na smútok... – prihováram sa tiež po srbsky dáme, ktorá ma práve oslovila. – Ale zato v sieni bude pekne a veselo. Poďte, dám vám... Nech sa páči. – Ďakujem pekne, a to je čo? Vľúdna krojovaná pani vyberie jeden z množstva náhrdelníkov, ktoré drží v ľavej ruke, podá mi suvenírik pravou. Na motúzku zo skutočnej konopnej priadze dva pukančeky a broskyňová kôstka. Malý milý darček umocnený úsmevom a bezprostrednosťou prívetivej Bajšianky prijímam s radosťou a poďakúvam sa, ako sa patrí, „po bajšiansky“: – Hvala lepo, köszönem szépem, ďakujem pekne. A poďho ďalej šibrinkovať pomedzi priadkarov. Fotím a fotím a fo... Stop! Stáť! Maľba so známym „rukopisom...“ Podídem bližšie, áno, je to... Teplými olejovými farbami namaľované tri bajšianske kostoly na hlavnej ulici. Obraz s podpisom: Burcsár Verona / festménye. Festménye znamená maľba. Povie mi to môj telefónny tlmočník Jaroslav Sakál chvíľu predtým než uzavriem druhý pokus o beznádejné hľadanie konca rozkotúľaného bajšianskeho klbka. Autorkou obrazu je, to už som si dohútal sám, pani Verona Burčiarová, s ktorou sme sa, žiaľ, opäť nestretli... Hádam raz... Nikdy nevedno; ako často navštevujem(e) Bajšu...

23. 3. 2013

Juraj Bartoš

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PADINČAN ŽIJÚCI NA SLOVENSKU SA VENUJE CARVINGU

Zberateľ medailí za vyrezávané aranžmány S kromný mládenec Martin Širka, ktorému huncútsky úsmev neschádza z tváre, má zaujímavú životnú púť. Narodil sa v Izraeli, v Tel Avive, kde si jeho rodičia Mar-

Martin Širka na súťažení

tin a Anna odišli zarábať na živobytie. Detstvo trávil v Padine. A keď ukončil 6. ročník Základnej školy maršala Tita v Padine, rodi-

na Širková sa znovu vybrala do sveta hľadať šťastie. Medzičasom do rodiny pribudol aj druhý syn Ondrej, takže tentoraz už cestovali štyria. Cesta ich zaviedla na Slovensko, do obce Jatovo, kde bývajú dodnes. Martin tu pokračoval v školení. Zakončil Základnú Vyrezávané umelecké dielo školu Jána Amosa Komenského v Tvrdošovciach a v vensku a v Českej republike. Marsúčasnosti študuje na SOŠ v Šu- tinove šikovné ruky narábajú so ranoch – odbor kuchár – cukrár. špeciálnymi nožmi tak dobre, že Plánuje pokračovať v štúdiu na vy- poľahky vyrezáva opravdivé umelecké diela. Za krátky čas získal 15 sokej škole v Nitre. Okrem o získavanie vedomos- medailí, a to 1 bronzovú,11 strietí v odbore Martin prejavil zá- borných a 3 zlaté. Dostal i dve špeujem aj o carving – vyrezávanie ciálne uznania za originalitu výozdôb z ovocia a zeleniny. Veľmi robku. Začiatkom roku 2013 (8. a 9. fesa mu to darí, o čom svedčia jeho doterajšie úspechy na súťaže- bruára) postúpil medzi 8 najlepniach, ktoré organizujú na Slo- ších a získal právo účinkovať na

carvingovej súťaži Top Carving Triatlon, ktorá sa uskutočnila na výstavisku v Prahe. Účastníci tejto súťaže museli absolvovať tri základné disciplíny: vyrezávanie dyne, kytice a melónu. Podľa počtu bodov a rozhodnutia odbornej poroty Martin Širka v ozaj silnej konkurencii obsadil 4. miesto. Súťaž mala veľký ohlas medzi návštevníkmi a vyvolala veľkú pozornosť verejnosti. Bol to inak vrchol vlaňajších súťaží, z ktorých si Martin priniesol za priehrštie uznaní a odmien. Budúci kuchár – cukrár a náruživý vyrezávač aranžmánov z ovocia a zeleniny mieni naďalej pokračovať v práci, ktorá ho vypĺňa radosťou a šťastím. Ján Bokor

UGÁR

Bum-bum-bum! O

ZASADAČKA ZHROMAŽDENIA ALIBUNÁRSKEJ OBCE bola v polovici marca svedkom udalosti, aká sa tu neodohráva často. Namiesto politických diskusií a replík, sieňou sa vyše dvoch hodín ozývala duchovná hudba v prednese cirkevných spevokolov baptistických cirkevných zborov z viacerých prostredí. Medzi účastníkmi bol aj mládežnícky spevokol evanjelického cirkevného zboru z Jánošíka posilnený rovesníkmi z Hajdušice (na fotografii), ktorý predviedol viac ako polhodinový páčivý program. Organizátorom tohto nevšedného podujatia venovaného Dňu žien bol baptistický cirkevný zbor v Alibunári. vlh

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

znamuje sa občiankam a občanom, že ak im mešká čokoľvek, za to veru nemôžu nijaké tunajšie úrady, tobôž nie úradníci, lež len a len bociany. Áno, prosím pekne – bociany. Ktoré bociany sa, nezodpovedné, aké už dávnejšie sú, znovu a zase omeškali s príletom do našich pohostinných končín. Bum-bum! A teraz zopár správ zľava – sprava: Všetky medzinárodné športové organizácie prísne zakazujú zasahovanie politiky do športu. Ibaže pánom politikom odjakživa najviac chutilo a chutí – zakázané ovocie. Že vraj aktuálni politici, z čisto humánnych pohnútok, si neprajú, aby v nimi kontrolovaných správnych radách sedeli odborné kádre. Predovšetkým preto, aby – raz potom – dotyční odborníci nemuseli vedno s nimi – sedieť… Áno – tam… Na stavebné povolenie a hŕbu iných s ním súvisiacich dokladov sa údajne čaká asizhrubapribližne 279 dní. Nuž, kto sa nudí – nech začne stavať. Čoskoro opäť možno očakávať návrat lastovičiek. So spiatočným príletom poslancov, ktorí práve odleteli z teplých poslaneckých hniezd do iných, alebo si urobili vlastné, zatiaľ síce rátať nemožno, nuž ale raz… Hí! Je to možné, ľudia moji!? Vraj každý šiesty tunajší občan je – alkoholik… Doparoma s bubnovaním; vari ja budem večne piaty? Dovi… Bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD

Novú kuchárku prezentovali v Starej Pazove P

o úspešnej premiére v Kysáči zaujímavú a atiného povedal, že „Pazovčania vždy raktívnu knihu receptov pod názvom Hlapatrili medzi najvernejších a najsľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára prepravidelnejších čitateľov týždenníka zentovali aj v Starej Pazove. Na pravidelné Hlas ľudu“. stretnutie členiek Združenia pazovských žien do O procese vzniku Hlasľudovskej staropazovského Klubu VHV v pondelok 18. kuchárky – Z kysáčskeho receptára homarca s týmto cieľom zavítali predstavitelia NVU vorili Michal Ďuga, redaktor vydania, Hlas ľudu v čele s riaditeľom ustanovizne Sazostavovateľka Elena Šranková, nomuelom Žiakom a šéfredaktorom týždenníka vinárka Hlasu ľudu, Miroslav DobHlas ľudu Michalom Ďugom. Nechýbali ani roňovský, technický redaktor, a Ľudhostky z Kysáča – predstaviteľky Spolku kymila Berediová-Stupavská. sáčskych žien v čele s predsedníčkou Ľudmilou Pazovčania o tento jedinečný reBerediovou-Stupavskou, ktoré do Pazovy priceptár prejavili veľký záujem a po ofiniesli aj svoj „úryvok z receptára“, čiže chutné kuciálnej časti programu si ho mnohí chárske dielo. aj kúpili. Hostia z Hlasu ľudu a KysáV mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka hostí a Recepty v kuchárke zaujali pozornosť pazovských žien ča si v miestnostiach Slovenského početných Staropazovčanov privítala a ponárodného domu obzreli aj krásne zdravila Anna Lepšanovićová, predsedníčka účasťou podporili ustanovizeň Hlas ľudu a ten- upravenú etno izbu, o ktorú sa starajú členky spolku. Samuel Žiak sa poďakoval všetkým, kto- toraz aj jej vydavateľskú činnosť a novú edíciu Združenia pazovských žien. rí sa zúčastnili na tomto podujatí, lebo svojou Praktik. Pri tejto príležitosti pán riaditeľ okrem A. Lš. len diagnózu, ale aj liečbu. Vďaka Bohu, že som dostal podporu aj na celocirkevnom konvente, aj na presbyteriálnom zasadnutí. Teší ma nesmierne, že všetky moje návrhy boli schválené jednohlasne. To sa veru nestáva často a zvlášť po takých turbulentných časoch, aké zažil kulpínsky cirkevný zbor. A tu sú aj čerstvé finančné ukazovatele: Keď som prišiel, v auguste v pokladnici bolo 15-tisíc dinárov, teraz presne po pol roku máme na účte 15-tisíc eur... Nový farár si našiel cestu aj k deťom, konfirmandom a mladým, a tu sú realizované akcie: korčuľovanie a plávanie s mládežou v Novom Sade, výroba domKulpínska evanjelická mládež a konfirmandi s farárom Jaroslavom čekov pre vtáčiky pre Javorníkom (v strede) na korčuľovaní v Novom Sade všetky stromy okolo plnil na bohoslužbách, koncom roka sme mali už fary. Spoločným menovateľom aj týchto akcií, na 600 cirkevných knižiek s vyplatenou cirkevnou da- prvý pohľad necirkevných, je získavanie dôvery. ňou, čo tu roky nebolo. Teda – a to je to najdô- Aj tých ďalších: púšťanie šarkana, návšteva obležitejšie a najvzácnejšie: vrátila sa dôvera. Dôvera servatória, s hložianskou mládežou výlet na Leveriacich v nové vedenie zboru, dôvera v poria- tenku, v lete kemp na Slovensku. V pláne je aj cesdok v cirkvi. Ľahko je adaptovať sa, keď vás ľudia ta starších členov zboru na Slovensko, uvítanie prijmú, a mňa Kulpínčania prijali veľmi pekne, – Hajdušičanov, vrátenie návštevy Kovačičanom. hovorí farár Javorník, ale vzápätí spomína aj Netreba zabudnúť na májovú inštaláciu zboro„ťažké rezy, rakovinu v cirkevnom zbore, ktorú vého farára. Teda na každý mesiac sa črtá aspoň bolo treba vyrezať“ a rovno tie nepopulárne veci jedna väčšia akcia a pán farár Javorník dúfa, že sa musel vraj urobiť sám. všetko naplánované aj zvládne. – Po bankrote zboru bolo treba stanoviť nové A na záver takto hovorí: – Dnes je už ľahšie. Keď pravidlá, viesť finančné veci tak, ako v domácnosti: sa človek otočí, vidí, že je tu dom postavený na dbať na každý dinár, nerozhadzovať. V januári som pevnej skale, na dobrom základe. Potom je už ľahsa upriamil na všetky cirkevné knihy, za tri týžd- ko robiť strechu, fasádu. ne som všetko preveril, čo chýbalo, doplnil z maA. Francistyová teriálov na Biskupskom úrade, a tak som určil nie(foto: cirkevný archív)

KULPÍNSKY CIRKEVNÝ ZBOR PO KONSOLIDÁCII

Tento dom je už na pevnej skale ok 2012 si členovia zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne budú pamätať ako skutočne prelomový, lebo sa vďaka podlomenej dôvere k miestnemu farárovi a vedeniu zboru tamojšia cirkev dostala takmer do kolapsu. Oči nádeje upriamené boli na nového farára, ktorý sa po legitímnych voľbách s rodinou do čerstvo zrenovovanej fary nasťahoval 21. augusta. Keď uplynulo presne pol roka, odišli sme k velebnému pánovi Mgr. Jaroslavovi Javorníkovi, PhD., farárovi kulpínskemu, po pekné správy o činnosti obnoveného zboru. A dostali sme ich. – V septembri sme ešte upravovali faru, okolie, záhradu, v posledný septembrový deň sme absolvovali úspešný zájazd do Hajdušice, kde som pôsobil uplynulých 12 rokov, – ako v spätnom zrkadle náš spolubesedník jasne vidí svojich šesť kulpínskych mesiacov. – V októbri to už bola pravá konsolidácia cirkevného zborového života. Pracovné akcie prebiehali naďalej, lebo po komasácii cirkvi prinavrátili určité výmery. Keďže ide o jamy, dali sme sa do ich klčovania a čistenia. Tu sme usporili asi 60-tisíc dinárov, keďže sme získali ohrevné drevo: nemuseli sme kupovať uhlie. Chceme tam vysadiť 500 sadeníc. Je to okrúhly, ale aj symbolický počet: práve sme v tzv. Lutherovej dekáde, ktorá vyústi roku 2017, keď oslávime 500 rokov od reformácie. Novembrové diania v tamojšom cirkevnom zbore zaznamenal aj náš týždenník: kulpínsky zbor uhostil Kovačičanov a na Kataríny v kostole bolo až sedem krstov. Záznam z krstu zverejnil aj časopis Evanjelický posol na Slovensku, lebo je to aj v ich matrikách rarita. – Už v decembri sa videlo, že sa zbor zmiernil. Okrem toho, že sa nám kostol už skôr pekne na-

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA SPOLKU DIABETIKOV V PETROVCI

Zmeny vo vedení D

iabetes je choroba, ktorá v súčasnosti má tendenciu expanzie. V každodennom boji proti tejto neľahkej chorobe pozoruhodné aktivity v Obci Báčsky Petrovec podniká Spolok diabetikov, ktorý v utorok 26. februára usporiadal výročné a zároveň volebné zhromaždenie. Členov spolku privítal doterajší predseda spolku a člen Výkonného výboru pokrajinského Združenia diabetikov Ondrej Bažík. – Napriek tomu, že spolok vlani dostal iba 40 percent požadovaných prostriedkov, všetky naplánované aktivity sa im podarilo realizovať, – vyzdvihla v správe o minuloročnej činnosti tajomníčka spolku Anna Moráve-

ková. V roku 2012 sa zamerali hlavne na akcie merania hladiny cukru v krvi v štyroch osadách obce. Organizovali aj prednášky a novinkou bolo i zapájanie mladých volontérok do akcií združenia. Vo finančnej správe uviedli, že okrem z ministerstva finančné prostriedky získali z členského a od sponzorov. Z miestnej a obecnej úrovne finančnú podporu nedostali. Po prečítaní správy Dozornej rady nasledovala volebná časť zasadnutia. Novým predsedom Spolku diabetikov sa stal Dr. Ján Šuľan, podpredsedom Ondrej Bažík a tajomníčkou zostala Anna Moráveková. Dozornú radu tvoria: Tomáš Častven, pred-

Spolok diabetikov si naplánoval i zvýšenie počtu členov seda, Mária Majerová a Ondrej Sýkora. V pokračovaní rozhodli, že členov výboru zvolia na prvej marcovej schôdzi. Do plánu práce na rok 2013 zaradili rad akcií merania hladiny cukru v krvi, ako aj prednášky o cukrovke. Členský poplatok naďalej zostane dvesto dinárov. Novozvolený predseda Spolku dia-

PETROVSKÍ DÔCHODCOVIA V DILEME

Kto bude vlastniť Dom penzistov P

etrovskí penzisti sa začali zamestnávať otázkou vlastníctva štátnych nehnuteľností Domu penzistov, v ktorej sídli miestna organizácia penzistov. V náznakoch sa zjavili aj obavy, že by dôchodcovia mohli utratiť svoj kútik, kde sa pravidelne stretávajú. Komasácia, ktorá v súčasnosti prebieha v Báčskom Petrovci, sa týka nielen konkrétneho chotára, ale aj všetkých dedinských a obecných nehnuteľností. To znamená, že sa v tomto procese spresňuje vlastnícka štruktúra nehnuteľností, ktoré kedysi boli spoločenské a v súčasnosti sú štátne. Problém je v tom, že majiteľom nehnuteľností môže byť iba právnická osoba. Petrovské dôchodcovské združenie nemá nárok na majetok, ktorý používa vo svojej činnosti, pretože nie je právnickou osobou. Na riešenie danej situácie sa črtajú dve možnosti, odznelo na výročnej schôdzi tejto organizácie, ktorá sa uskutočnila 15. marca v Petrovci. Buď majiteľom Domu penzistov v Petrovci bude Miestne spoločenstvo, ako si praje vedenie MO penzistov v 23. 3. 2013

12 /4535/

to, že ak sa nájde zákonný spôsob, aby sa tento orgán podpísal ako vlastník, Miestne spoločenstvo to v plnej miere podporí, keďže sa zasadzuje o to, aby to, čo je petrovské, zostalo petrovské. Aj vedenie penzistov, aj miestna správa prítomných ubezpečovali, že bez ohľadu na to, ako sa situácia rieši, dôchodcovia neutratia svoje miesto na Kto bude majiteľom Domu penzistov v Petrovci? stretnutia. čele s predsedom Pavlom KoláS takým stanoviskom súhlasili rom, alebo obec. Pravdepo- takmer všetci členovia a poddobnejšie však je, že sa novým porili svoje vedenie, aby na majiteľom tohto objektu stane miestnej, lokálnej, ba aj na štátlokálna samospráva ako naj- nej úrovni rokovali o možných menšia jednotka štátnej správy, riešeniach. predpokladá predseda Rady MS Petrovec Ján Brna. Zdôraznil aj V. Dorčová-Valtnerová

HLAS ĽUDU

betikov Dr. Ján Šuľan zdôraznil, že vo svojej práci v spolku dôraz dá na kvalitu a kvantitu. A to na kvalitu života ľudí, ktorí denne bojujú s chorobou, a na kvantitu členov združenia, aby si vzájomne pomáhali a vymieňali vedomosti a skúsenosti. K. Gažová

Kovačica V

ýročné zhromaždenie kovačických včelárov bolo 9. marca v reštaurácii U susedov. Vlani kovačický včelársky spolok mal 43 členov. Medzi hlavné aktivity v minulom roku patrí organizovanie štyroch kvalitných odborných prednášok o chorobách včiel a súčasných technológiách vo včelárstve. Prednášali Dr. Komnen Džinović a prof. Dr. Zoran Stanimirović zo Zverolekárskej fakulty v Belehrade. Prostredníctvom lokálnej RTV Obce Kovačica si prednášky mohli vypočuť a pozrieť i včelári, ktorí neboli prítomní. Členovia spolku sa zúčastnili na viacerých sympóziách a veľtrhoch. K tomu dvakrát organizovane kúpili lacnejšie ochranné prostriedky pre včely a zasadili i 250 sadeníc. Záverom zasadnutia Spolok včelárskych organizácií Srbska a Kovačický včelársky spolok najzaslúžilejším včelárom udelili uznania a odznaky. Podľa predbežného finančného plánu na tento rok na činnosť potrebujú 71 000 dinárov. Prepravu na semináre a veľtrhy si pritom budú hradiť sami a prostriedky plánované na cesty usmernia na prednášky špecialistov v Kovačici. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD PRVÚ BIBLICKÚ OLYMPIÁDU USPORIADALI V HLOŽANOCH

U nás priekopnícke podujatie od krovom Základchádzame, aby mohla fornej školy Jozefa Marmovať vaše budúce životy. čoka Dragutina v HložaÚspešné výkony súťanoch v sobotu 16. marca žiacim žiakom popriala aj sa konala 1. Biblická Svetlana Zolňanová, ktorá olympiáda. Spolu 31 žiao. i. podčiarkla: kov zo 17 základných – Tým, že sa náboženškôl (5. – 8. tried), ktorí stvo dostalo do škôl, urobili majú náboženstvo ako sme o krôčik ďalej; tým, že voliteľný predmet po slodnes bude prebiehať prvá vensky, súťažili v oblasti Biblická olympiáda a bupoznania časti Biblie. Prvé dete súťažiť rovnoprávne miesto rovnocenne obako zo všetkých iných sadili Martin Lomen zo predmetov, považujem, že Starej Pazovy a Anna Maaj náboženstvo sa stáva reková z Jánošíka, na 2. rovnocenné so všetkými zakotvili dve Hložančan- Úvodom 1. Biblickej olympiády v aule ZŠ JMD inými predmetmi, ktoré sa ky: Kristína Šranková a v Hložanoch odzneli uvítacie prejavy v škole vyučujete. VzdeláTimea Kopčoková; na 3. vajúce inštitúcie, akými sú sa umiestnili: Emília Benčíková, Anna Greksová (obe z Aradáča) a Karolína Bažíková z Lugu. Po prívete riaditeľky Kataríny Zimovej, v mene výboru 1. Biblickej olympiády účastníkov privítal hložiansky kňaz Jaroslav Kopčok. Okrem súťažiacich prítomní boli aj ich učiteľky a učitelia, farári, senior báčsky Vladimír Valent a predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová. Jaroslav Kopčok v príhovore ozrejmil cieľ tejto svojráznej olympiády: – Chceme podnietiť vás, mladých Najúspešnejší účastníci súťaže ľudí, aby ste čítali Bibliu. Je veľmi stará kniha, ale nie je knihou, ktorá si ju obľúbili, aby ste z nej čo najviac školy a Výbor pre informovanie dnešnému modernému človekovi prečítali, aby ste si osvojili hlboké NRSNM vždy budú nápomocnou runemá čo povedať. Chceme, aby ste nadčasové pravdy, ktoré v nej na- kou.

Prv než modlitbou otvoril 1. Biblickú olympiádu, senior báčsky Vladimír Valent odovzdal účastníkom pozdravy biskupa SEAVC Samuela Vrbovského. V krátkom prejave o. i. podotkol: – Môžeme si možno spomenúť na to, že kedysi evanjelická cirkev bola tá, ktorá organizovala základnú výučbu detí v našich dedinách. Ďakujeme Pánovi, že sme sa zase vrátili do priestorov základnej školy. Olympiáda je v znamení Božieho slova. Vieme, že sa začína zažíhaním ohňa; pán farár asi oheň nepripravil, ale ja vám prajem, aby tu v tejto chvíli prebýval Duch Svätý a aby vám rozžal oheň lásky a nádeje, aby ste všetci úspešne zdolali to, čo je pred vami. V rámci otváracieho programu vystúpila cirkevná mládež z Hložian a Báčskeho Petrovca. Spevácka a hudobná skupina, tiež huslistka Marína Cerovská pod vedením petrovského kantora Janka Siromu predviedli duchovné piesne. Básne zarecitovali hložianske žiačky Martina Dudášová a Daniela Kukučková. Po programe sa súťažiaci už venovali riešeniu testov, a to v troch tematických skupinách: Viera (jej symbolom je kríž), Nádej (kotva) a Láska (srdce). Po spoločnom obede kňaz Jaroslav Kopčok oznámil výsledky súťaže a všetkým účastníkom sa ušli zaslúžené potlesky, vecné darčeky a diplomy. Juraj Bartoš

STARÁ PAZOVA

Svedectvo o priateľstve dvoch národov P

ri príležitosti desiateho výročia oslobodenia juhoslovanského a československého ľudu v prvej svetovej vojne a výstavby Slovenského národného domu (1928) z iniciatívy vtedajšej Slovenskej ľudovej čitárne v Starej Pazove roku 1931 bola postavená pamätná tabuľa s podobizňami kráľa Aleksandra Karađorđevića a československého prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka. Bol to vlastne dar Ministerstva osvety z Prahy a tabuľa bola slávnostne odhalená 3. mája

1931. Počas druhej svetovej vojny bola poškodená guľkami. Roku 1990 pamätnú tabuľu našli v pivnici Slovenského národného domu v Starej Pazove a založili iniciatívny výbor na jej uvedenie do pôvodného stavu. Roku 1998 táto pamiatka mala byť vrátená do divadelnej sály, avšak pre nedostatok peňazí a neodborne vykonanú reštauráciu k tomu nedošlo. V týchto dňoch lokálna moc v Starej Pazove a vďaka iniciátorom reinštalácie pamätnej tabule vykoná jej rekon-

štrukciu a túto významnú kultúrnu pamätihodnosť vráti do divadelnej sály. S týmto opätovným postavením a odhalením tabule budú oboznámení aj najvyšší predstavitelia republikových a pokrajinských orgánov, predstavitelia Základiny rodiny Karađorđevićovej na Oplenci, ako aj princ Aleksandar Karađorđević s manželkou princeznou Jelisavetou Karađorđevićovou. a. lš.

Pamätná tabuľa

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠiCH OSÁD ZO SPOlkU filATeliSTOV BÁČSkY PeTrOVeC

Vzorný spolok so šesťdesiatročnou tradíciou H

oci je filatelia ako koníček medzi mladšou populáciou na ústupe, predsa je počet milovníkov poštových známok ešte stále dostatočný na to, aby existoval aj celoštátny zväz spolkov tohto zamerania. Petrovskí filatelisti, ako to dokazujú už rad rokov, patria medzi príkladné spolky nielen v užších, ale aj širších rámcoch. Hoci o ich spolku nemožno hovoriť ako o masovom, filatelisti predsa svojou vytrvalosťou, obetavosťou a s nadovšetko skromnými prostriedkami dokážu zviditeľniť nielen svoje zbier- Príležitostným vydaním k 135. výročiu ky, ale aj reprezentovať Báčsky Petrovec narodenia sochára Jána Koniareka so vzácnou známkou, ktorú spoločne v krajine a širšie. Vysoko nastavenú latku petrovskí fi- vydali pošta Srbska a pošta Slovenska, latelisti nespustili ani vlani. Ako uviedli v petrovskí filatelisti vstúpili do roku jubilea stredu 20. februára na výročnom zasadnutí stavili vlastné zbierky, najprv v rámci Dňa Pezhromaždenia v čitárni knižnice Štefana trovca, a potom v rámci Slovenských náHomolu a uvádzajú to aj v správe za rok 2012, rodných slávností, kde zorganizovali 8. mefilatelisti z Petrovca sa vlani stretli 8-krát, aby dzinárodnú filatelistickú výstavu. Pripravili aj si navzájom vymenili známky, pravidelne príležitostné katalógy, ako aj iné vydania Sf účinkovali na zasadnutiach Zväzu filatelistov s príležitostnými pečiatkami, ktoré určitého Vojvodiny a Srbska, ako aj na rozličných fi- dátumu boli používané na petrovskej pošte. latelistických burzách, a zorganizovali pra- Takto si pripomenuli výročia Jána kvačalu, videlné zásobovanie svojich členov novými Jána Amosa komenského, Dni filatelie v Peznámkami. k tomu dvakrát verejnosti pred- trovci, 20 rokov obnovených SNS, 80. výro-

NAJVÄČŠIA MAKETA NA BALKÁNE. Od 25. februára do 3. marca vo vestibule divadelnej sály v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova bola vystavená najväčšia maketa na Balkáne pod názvom Svet vôkol nás. Autorom veľkej makety mesta, ktorá znázorňuje život a prácu ľudí v mestskom, ako aj v prímestskom prostredí, je dlhoročný maketár Borivoj Vujić. Maketu si prišlo pozrieť aj viac ako 1 800 žiakov základných škôl z územia obce. Táto svojrázna turistická atrakcia je rozlohy 44 štvorcových metrov, pozostáva z vyše 5 000 exponátov a vďaka elektromotorom je pohyblivá. Jej výrobe Borivoj Vujić venoval svoj voľný čas počas 10 rokov. Na snímke: Borivoj Vujić so svojou maketou. A. Lš.

23. 3. 2013

12 /4535/

HlAS ĽUDU

čie založenia MSJ, 8. Medzinárodnú výstavu Petrovec fila 2012 a 150 rokov remeselníctva v Petrovci. rok 2013 je pre petrovských filatelistov rokom jubilejným – naplnilo sa šesť desaťročí organizovanej filatelie v osade. Toto jubileum členovia spolku oslávia pracovne. Začali to 30. januára vydaním príležitostnej pečiatky a obálky k výročiu sochára Jána koniareka s nalepenou známkou, ktorú iniciovali v poštových úradoch na Slovensku a v Srbsku. Tohto roku si plánujú pripomenúť výročia spisovateľov Jána Čajaka a Martina rázusa, národovca Samuela Starkeho, štvrťstoročie Petrovského maratónu, chystajú aj dve filatelistické výstavy. Pripravujú aj výstavu k jubileu svojho člena Dr. Andreja Myjavca a plánujú vydať aj komplet starých miestnych pohľadníc. keďže uplynuli 4 roky od posledných volieb v spolku, filatelisti na zhromaždení volili funkcionárov. Dobrou prácou a organizáciou si nové štvorročné obdobie vyslúžili predseda Mr. Pavel lomiansky, podpredseda Ján rybársky, tajomník rastislav Spevák a pokladník, resp. distribútor filatelistických vydaní fedor Červenský. J. Čiep

NA JAMY NEĎALEKO HAJDUŠICE, ktorú tamojší športoví rybári mienia pozmeniť na rybársku vodu, koncom februára zletelo päť labutí hrdo plávajúcich vo vode budúceho jazierka. Čas ukáže, či si tento priestor zvolili za svoje trvalé bydlisko, alebo sa iba zastavili trochu si oddýchnuť. Poľovníci odhadli, že ide o štyroch samcov a jednu samičku, a keďže zlietli – začína sa obdobie hniezdenia – možno očakávať, že si práve tento priestor zvolili na rozšírenie rodiny. Tieto hrdé vtáky ihneď upútali pozornosť Hajdušičanov a najmä detí, ktoré im prinášajú krmivo, hlavne chlieb a kukuricu. Pravidelne ich spolu so svojím starým otcom Vlatkom Ceperom, ktorý žije v bezprostrednej blízkosti jazierka, navštevuje a kŕmi aj malý Andrej Cesnak (na fotografii). vlh

Z NAŠICH OSÁD trovskej obce v Hložanoch, Maglići a v B. Petrovci. Uskutočnili aj dva výlety – do Apatinu a Jagodiny, raz mesačne usporadúvali akciu merania hladiny cukru v krvi. V uplynulom roku, ktorý bol pre túto organizáciu fia výročnom zasadnutí v nedeľu 24. fenančne náročný, vybruára sa vo vestibule kulpínskej školy soko ocenili finančnú zhromaždil pozoruhodný počet penzistov. pomoc z pokrajinskej Predseda Miestnej organizácie penzistov úrovne v sume 15-tisíc Michal Stupavský privítal všetkých prítomdinárov. Zároveň M. ných, menovite hostí z B. Petrovca, Hložian, Stupavský v správe Maglića a Kulpína. uviedol, že počet čleAko to už na výročných zasadnutiach býva, nov Miestnej organinajprv zhodnotili minuloročnú prácu tejto zácie penzistov v pomiestnej organizácie. V správe o práci za rok rovnaní s rokom 2011 2012 predseda M. Stupavský pripomenul, že badateľne klesol. PoVýkonný výbor absolvoval osem stretnutí, na kladníčka Mária Magktorých rozhodovali o celkovej činnosti a prálovská prezentovala ci klubu penzistov. Aj vlani pre svojich členov finančnú správu, z zaobstarali uhlie, avšak za podmienky, že si Zo snemovania penzistov v Kulpíne: (zľava) predseda Michal Stuzáujemcovia najprv vyplatili dve tretiny z cel- pavský, pokladníčka Mária Maglovská a tajomník Michal Struhárik ktorej vyplýva, že si v tomto roku nárokujú kovej sumy, na niečo viac prostriedkov ako vlani. aby sa vyhli Do plánu práce na tento rok okrem bežp r í p a d n ý m ných aktivít penzisti zahrnuli prednášky na zanepríjemnos- ujímavé témy, posedenia, výlety, zdravotné tiam. Zásobo- prehliadky, pracovné akcie a iné. V tom vali členov aj zmysle bude nevyhnutná spolupráca so zádrevom a ze- kladnou školou, škôlkou, Červeným krížom, miakmi po Domom zdravia a inými združeniami v Kulv ý h o d n e j píne. cene. PredseHoci finančná situácia nie je ľahká a peňazí da sa po- je čoraz menej, predsa sa netreba vzdať, ale chvalne zmie- pracovať ďalej. Navrhnuté je začať pracovať nil o stretnu- na úprave miestností v tzv. starej mliekarni tiach penzis- v Kulpíne, kde by priestor mali dostať i pentov z osád zisti. Účastníci výročného zasadnutia kulpínskych penzistov BáčskopeK. Gažová

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA PENZISTOV KULPÍNA

Kiežby bolo viac prostriedkov...

O TREŤOM ŽIVOTNOM OBDOBÍ NA VEČIERKU SLOVENKY V HLOŽANOCH

Starneme od narodenia roces starnutia je prirodzený; starneme každým dňom, od narodenia až po chvíľu rozlúčky so životom. Týmito slovami začala svoj výklad na tému staroby a starnutia Nada Julincová, riaditeľka Gerontologického centra v Báčskej Palanke na stretnutí členiek Spolku žien Slovenka v Hložanoch 25. februára. Po nej v kaviarni Pod lipami hovorila jej kolegyňa Vera Pešićová, sestrička v GC. Ako povedala Julincová, proces starnutia je predsa možné spomaliť. Chce to „len“ vlastne angažmán každého z nás, t. j. treba byť činný, utužovať organizmus vo fyzickom i psychickom ohľade. Na to sú celé sady cvičení a na psychickú aktivitu je mimoriadne dobré vypĺňanie krížoviek a riešenie iných hlavolamov. Julincová podčiarkla, že problémy, akými sú napr. zhoršenie hmotného a zdravotného stavu, nepriaznivá rodinná či bytová situácia,

či neadekvátne stravovanie, odchod zo zamestnania, zúžené možnosti spoločenského vyžitia a pod. vedú – v dôsledku nespokojnosti ľudí – k urýchlenému starnutiu. Oboznámila prítomné ženy, že GC sa stará približne o 100 užívateľov, a že pre nich denne organizuje rozmanité akNada Julincová (zľava) a Mira Pešićová na prednáške tivity. Iba vlani pre nich usporia- v Hložanoch dali vyše 200 podujatí. Sestrička Pešićová hovorila o starobe z as- vplyv. V tomto kontexte podčiarkla, že je výpektu zdravia, t. j. sústredila sa na objasnenie znamné brať lieky nie podľa potreby a na vlastproblematiky chorôb, ktorým podliehajú sta- nú päsť, ale podľa pokynov lekárov. Prízvurí ľudia. Na príkladoch z GC v Báčskej Palanke kovala aj význam správnej výživy. Utkveli vo (ilustrovaných fotografiami) ukázala, ako je vedomí jej slová, že si najčastejšie, až keď je nemožné kvalitnejšie žiť s chorobou, keď si ju člo- skoro, uvedomujeme, že sme si málo vážili vek uvedomí a je ochotný zabojovať, aby sa vlastný život. J. Bartoš jej zbavil alebo aspoň aby zredukoval jej 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Kukučín román písal v studenej ambulancii pani učiteľka zo Splitu človek, dokonale uviedla: „V predvolebpresný, neustále zanej kampani nastali neprázdnený lenielen politické, ale aj kárskou prácou aleského literárneho realizmu. V súrodinné boje. Na Dr. bo písaním.“ Po opikromnom živote, vlastným menom Bencúra sa kládli určise jeho ambulancie Matej Bencúr, bol lekár a humanisté požiadavky, ktoré učiteľka Štambukota. sa priečili jeho chavá poznamenala: Pochádzal zo zemianskej rodiny rakteru. Preto sa roz„Nik nevedel, čo doz Jasenovej. Po skončení evanjelichodol odísť do Ameriktor Bencúr vo svokého gymnázia v Revúcej a Martine, ky, k manželkinmu jej ambulancii píše. vyššieho gymnázia v Kežmarku a švagrovi na farmu. PeAž keď sme dostali Šoproni, lekársku fakultu skončil v niaze si požičal od obdo rúk chorvátsky Prahe. O prácu sa uchádzal na viapreklad jeho romá- Martin Kukučín – portrét chodníka v Sumarticerých miestach, aj medzi vojvone. Keď o tom počunu Dom v stráni, zis- z mladších čias dinskými Slovákmi, aj v Starej Pali občania Selca, boli tili sme, že bol aj zove. Prácu však dostal až roku spisovateľom. Sám o tom nikdy ne- smutní, lebo pochopili, koho utra1893 v Selci na jadranskom ostrove hovoril, zo skromnosti. V ambulan- tia. Z úcty ho vyprevadili až do Brač, kde sa zoznámil s budúcou cii nemal pec. V zime tam písal v ka- Splitu. V Punta Arenas (štát Čile) manželkou Petronilou, rodenou Dibáte. Nosieval vysoké čižmy a nohy musel sa najprv učiť španielčinu a si počas písania v studenej miest- skladať doktorandskú skúšku. Ku nosti vsunul do súkenného vreca... každému pacientovi sa správal rovNerád sa vraj zapájal do spoločen- nako, aj k černochom, lebo miloval ského a zábavného života. Aktívnym ľudí. V Amerike pracoval v Sokole členom bol len kultúrno-čítacieho chorvátskom a juhoslovanskom...“ Záverom Štambuková pripomespolku Hrvatski sastanak. nula, že Bencúrovci v Amerike vlastnili pekný kus majetku – farmy. V druhom článku Franjky Štambukovej je popísaná ústna spomienka Prospera Kušćevića z Nerežinca na Brači v podobe interview: „Kušćević hovorí, že Bencúr bol veľmi skromný, tichý a pracovitý človek. Na prvý pohľad sa zdal byť namyslený, ale kto sa s ním bližšie zoznámil, zistil, že z neho žiari dobrota. Počas a po prvej svetovej vojDr. Matej Bencúr s manželkou Petronilou (Pericou) ne veľa peňazí nazbieral a posielal do Európy na obranu slovanských dolićovou. Na ostrove Brač ako le- ločný život medzi Chornárodov pred Rakúskom.“ kár pôsobil 13 rokov. V roku 1906 vátmi. Keďže toho bolo V Ústrednom archíve SEAVC je odcestoval do Čile, kde v klinike a sa- málo, v roku 1955 prozachovaný rukopis Dr. Miloslava mostatne ako lekár pracoval v mes- fesora Michala Filipa, vteBartulicu zo Záhrebu „DR MATEJ tách Antofagast, Santiago a Punta dy lektora českého a sloBENCUR, revolucionarni borac proArenas. Do Chorvátska sa vrátil venského jazyka na Fitiv Austrije kao predsjednik jugoroku 1922. Vtedy cestoval aj na Slo- lologickej fakulte v Beslovenske iseljeničke nacionalne vensko a navštevoval aj slovenské lehrade, oslovili, aby na- Telegram o smrti Martina Kukučína organizacije u Chile“, spomienka rodiny vo Vojvodine. Do Južnej šiel aj ďalšie osoby, ktoPeniaze si nevážil, takže ich nik- Ľudmily Hurbanovej na Martina Ameriky sa nakrátko vrátil ešte raz ré sa osobne poznali so slovenv rokoch 1925/26, aby dal do po- ským prozaikom s vlastným menom dy ani nemal. Niektorí ho považovali Kukučína, keď pobudol v Pazove, riadku svoje majetkové vzťahy, a po- Matej Bencúr. Tak prof. Michal Filip za čudáka. Nemohli pochopiť jeho posmrtná reč V. K. Hurbana na Kutom sa natrvalo usadil v Chorváts- nadviazal písomné kontakty s uči- obetu liečiť chorých celé mesiace, kučínovom pohrebe v Záhrebe a jeku, kde sa plne venoval chorej man- teľkou vo výslužbe Franjkou Štam- pravidelne ich navštevovať aj bez den malý textík – vysvetlenie fotky želke v kúpeľoch Lipik. Tam onedl- bukovou zo Splitu, ktorá dlho žila v pozvania, deliť lieky, a pritom si istého autora, v ktorom opisuje ho ochorel na zápal pľúc a umrel Selci na Brači. Dokonca Kukučínova nepýtať peniaze. Keď mu ich ľudia fotku z Lipiku z augusta 1926. S roku 1928. Pochovaný bol dočasne manželka jej bola príbuzná, takže Dr. z úcty dali, zo sumy odpočítal koľ- Martinom Kukučínom a jeho manv Záhrebe. V mene Matice sloven- Mateja Bencúra veľmi dobre po- ko jeho práca stála a ostatné vrátil. želkou sa údajne fotili: Miloslav, skej a Slovákov posmrtnú reč mal znala. Rodina Bencúrová, ako uvá- Keby v rodine chorého videl chu- Ľudovít a Izabela Vlčekovci z Nopazovský evanjelický farár Vladi- dza v liste, žila v dome manželkiných dobu a biedu, zo súcitu siahol po vého Sadu, Elena Izáková z Bratisvlastných peniazoch a dával im. lavy, Božena Podhradská a Michal mír Konštantín Hurban. Zopár me- strýkov. V obsažnom článku (3 strany Od chorých žiadal prísne dodržia- a Anna Párnickovci z Kysáča, Vera a siacov neskoršie jeho telesné pozostatky boli natrvalo uložené do strojopisu A4 formátu) Franjka vanie lekárskych pokynov. Kto sa Eva Krznarićové a Ján Goda z Arahrobky na Národnom cintoríne v Štambuková opisuje Dr. Mateja obrátil na nadrilekárov, toho už lie- dáča. Žiaľ, spomínaná fotografia v archíve nie je. Bencúra ako lekára altruistu, filan- čiť nechcel.“ Martine. O tom, ako sa rodina Bencúrová O spisovateľovi a publicistovi tropa, mierumilovného a obetavéKatarína Verešová Martinovi Kukučínovi je veľa toho ho človeka: „Svedomitý a pracovitý rozhodla odísť do Južnej Ameriky, artin Kukučín (1860 – 1928) ako spisovateľ patrí k výM znamným predstaviteľom sloven-

23. 3. 2013

12 /4535/

napísané. Jeho diela každý rád číta. Mnohí sa aj v staršom veku vracajú k jeho dielam, takže by iste bolo zaujímavé ozrejmiť ešte niektoré detaily z Kukučínovho života „v stráni“. To nám umožňujú listy z písomnej pozostalosti profesora Michala Filipa a rodiny Hurbanovej uschované v Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi so sídlom v Starej Pazove. Z listov adresovaných na Michala Filipa zisťujeme, že sa po druhej svetovej vojne Slovenská literárna spoločnosť začala väčšmi zaujímať o život Martina Kukučína v Chorvátsku a Amerike. Z toho podnetu oslovili istého pána Ing. Petra Ostojića, aby napísal spomienky na spo-

HLAS ĽUDU

Či nám bude marec pekný, závisí aj od nás ená, Deň žien za nami, to neznam o tak čo, kamaráti, ak je aj ými kn pe e žem mô ne m mamá že našim mamám a starým niepo s ná marcové dni. Tým skôr, že arila básničkami spríjemňovať štív nav ých jarných dňoch znovu koľkých pekných slnečn rim úp a zahrejú tieto teplé ktická zima. Nech vás preto ov res výk z né slová a kvietočky luspo atka a ja ých avn m a j našich neún o M a pracovníkov z Jánošíka inka, ca. tka, mam inka. Báčskeho Petrov a m , a tk Ma j oc ťa, ako a vet, milujem i ako najkrajší k et. v m i lý s e ko c s Milšia da viac a ra a ť m má , da mám ťa tak ra Preto, že lásky dám. á, ti z ružičku , červen a pekná e prekvitá. ž ru je á b Ak láska k te tak moja líčko, m ťa na o. Pobozká najkrajšie tričk to ti , , n ník im roč ie 8. , p ž ová kú mien. Deň Andrea Dobeš V našom sviatok, jšie zo všetkých ku: n oší Ján v te yka sar a Ma N G. ZŠ T. de najkra zakvitli. Detskom kútiku stromy už tvoje bu Zážitky so starou mam te. a svete, ou všetko n najradšej počuje , i m i s y T te m ie o s k c ie áso nejš aždý človek má nejaké spo tie slovk je ako tie najsil vo Vzlete. mienky z detstva. a k aj s ť lá a ís a Ja si spomínam na pekné ep Naš chvíle, ktoré som zanás bud o a s ník to žil s mojou starou mamo pre á, 6. roč u. Supekov asaryka a ín Moja stará mama sa volá t n M Vale Zuzana a má šesťdeZŠ T. G. nošíku siatpäť rokov. Keď som v Já bol malý, rodičia aj niekoľkokrát týždenne vychád zali niekde večer a stará mama potom prichádza la k nám, aby opatrovala moju sestru a mň a. Vždy nám hovorila: „Rodičia šli do života, ale netrápte sa, oni sa vrátia.“ Keď to povedala, hn eď som bol na pokoji. Potom nasledovala rozprá vka na dobrú noc, ktoa tk a m rú som nikdy nevypočul do ja o M konca, lebo som zaspal. Pamätám sa tiež, že som , na každú sobotu chože á veľmi dobr dieval k starej mame a po Moja mama je má hal jej variť piroa. tešeni hy. Ja som ich len čítal, koľ vždy mi robí po ko ich je. Stará mama . ou or a op vždy chcela, aby sme ju Bola mi vždy ib volali mamička, takže i, til us op je ona stále a vždy aj bu Keď ma všetci de našou mamičkou. so mnou. Mám nádej, že moja ma iba ona zostala mička bude ešte dlho žiť, že bude zdravá , ab y sme spolu ešte , ňu e pr tu mnoho toho pekného zaž Tento sviatok je tešeniu. ili. po j aby prispel k je trebujem. Stále ju viac po Jaroslav Galádik, 7. c u neviem, ZŠ J. Čajaka v Báčskom Za jej veľkú lásk . Petrovci m je ku ďa či sa jej dosť po , seň veľmi krátka Aj keď je táto bá , jšia predsa je najkra . aná moja matka ís op j ne v je lebo Anka M a , 8. ročník v Jánošík reková, 7. ročn Tina Melichová ík, Z u: ku ší no Já v a yk a nemus Kytička s ružam Š T. G. Masaryk ZŠ T. G. Masar i poteš a í to by

ť len na s

viatok.

í každéh

Anna F. a Jana S.

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 19.3.2013 13:54 Page 1

Nový Sad 23. 3. 2013 Ročník XXX Číslo 3/346 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A NOSITEĽ CENY PAĽA BOHUŠA

Tvorba prijatá odbornou verejnosťou očas svojej 40-ročnej literárnej tvorby Zlatko Benka sa v rovnakej miere venoval aj poézii, aj próze. Kvalitu jeho umeleckého prejavu potvrdili aj početné ceny a najnovšia sa mu do rúk dostala 3. marca, keď mu na zhromaždení Spolku spisovateľov Vojvodiny (SSV) udelili Cenu Paľa Bohuša. Odmenenú knihu básní Keď po hrdinstve vydalo Slovenské vydavateľské centrum v roku 2008. Cena Paľa Bohuša sa udeľuje členom slovenskej sekcie SSV za určité časové obdobie. Založená

bola v roku 2002 a jej doterajšími nositeľmi sú Víťazoslav Hronec a Michal Harpáň. V období rokov 2006 – 2012 v slovenskom jazyku vyšlo 40 titulov. Po dôkladnej

Zlatko Benka

VEČER Ohmatáva krehké škrupinky slov Smutné ebenové člnky ktorými sme sa plavili dolu prúdom Do zelených rokov V beztvarom čase chodievali dennodenne trávy nakosiť Slnko už stúpa A muž nad tichou vodou vznáša sa v úplnom odovzdaní Na neforemné figúrky z plastelíny raz za čas vystrekne jeho čierna krv V predvečer tajomstva V ústrety dňu blankytnej ruže plťou sa pustíme po rieke V úzkosti sliediaci po vlastných dedičoch na unikajúcich brehoch Na sklonku svetla Ukolísaná nezničiteľným nevyrieknutým slovom pretrvá púpava I žena Lebo spomienky v tme sú trvácnejšie (Najvyšší čas, 2011)

analýze všetkých titulov porota v zložení Víťazoslav Hronec, Ladislav Čáni a Vladimír Valentík rozhodla tohto roku udeliť Cenu Paľa Bohuša spisovateľovi Zlatkovi Benkovi. V zdôvodnení komisie, ktoré na zhromaždení prečítal jej predseda Víťazoslav Hronec, sa okrem iného uvádza: „Kniha básní Keď po hrdinstve slovenského vojvodinského básnika Zlatka Benku predstavuje najvyšší dosah v celkovom jeho básnickom diele. Klasicistická faktúra jeho básní dosiahla v tomto diele najharmonickejší bod jeho výrazu až natoľko, že zostavovatelia antológií vo svojich najnovších výberoch najviac básní tohto básnika preberali práve z tejto knihy. Kniha patrí medzi najlepšie knihy poézie vojvodinských Slovákov vôbec. Každá jej báseň je svojráznym kontrapunktom, v ktorom sa prepletajú v slávnostnom tóne inkantácie, básnické obrazy, ktoré zachovávajú nespočítateľné scény aktuálnej civilizácie (tak západnej, ako aj východnej), začnúc starým Egyptom po dnešné dni. Literárny kritik zo Slovenska Viliam Marčok Benkovu poéziu ocharakterizoval ako odhodlanosť k pozitívnemu videniu, čo kulminovalo v tejto knihe. Hoci sa explicitne neuvádza, táto poézia celkovým počtom básnických ob-

Zlatko Benka sa narodil 22. júla 1951 v Laliti. Gymnázium ukončil v Odžakoch. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade študoval slovenský jazyk a literatúru. Pracoval ako novinár v Informačnom stredisku v Odžakoch. Toho času žije na invalidnom dôchodku v rodisku. Po slovensky vydal sedem zbierok básní: Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), Oceán (1984), Íl (2001), Sen na stole (2006), Keď po hrdinstve (2008) a Najvyšší čas (2011), zbierku poviedok Ryžové plátno (1988), tri romány: Striebro piesočného lesa (1996), Anjelský pád (1996) a Deväť prsteňov (2004) a dve drámy: 24. Oriónov život (1993) a Strieborný les (2003). Po srbsky vydal zbierky básní: Demon ali gde (1973) a Oklopnik (1986); román Boginja na prestolu (1996) a bibliofílie: Priče (1992) a Plavi sprud (2002). Roku 1974 získal Cenu Zlatá pečať Sriemskych Karloviec a roku 1989 Cenu časopisu Nový život. razov privoláva nejakú budúcu duchovnú ríšu, ktorá nakoniec zvíťazí nad temnou ríšou materializmu. A všetko to jedným spontánnym spôsobom, ktorý vôbec nepôsobí ani naivne, ani vyumelkovane. Akoby Benka prevzal odkaz od Williama Faulknera, v ktorom tento americký spisovateľ tvrdí, že človek raz predsa zvíťazí. Lenže Benka to víťazstvo vidí na duchovnom, nie na materiálnom pláne.“ Zlatko Benka povedal, že poézia, ktorá nie je prijatá vo verejnosti, dôležitá je iba pre autora. Avšak poézia prijatá odbornou verejnosťou je potvrdením poetickej inšpirácie, autorovho konania a rozmýšľania. Aj Cena Paľa Bohuša je skutočným potvrdením Benkovej vydarenej inšpirácie. J. Pániková

obzory2_3:0 19.3.2013 13:55 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (39)

Konečne prajný krok k uznávaniu evanjelickej cirkvi U

ž aj povrchným znalcom dejín Slovákov v Báčbodrožskej stolici je známe, že cirkevné začiatky našincov na týchto priestranstvách neboli vôbec ľahké. Začalo to najprv svojvoľnou organizáciou bohoslužieb, niekde (v Selenči) aj výstavbou cirkevného objektu, a potom, reakciou katolíckej cirkvi a patričných štátnych orgánov zákazom nekatolíckeho cirkevného pôsobenia. Také kruté rozhodnutia vyvolali v každej osade protesty evanjelikov, až na tie vysoké, aj cisárske inštancie. Keď to nepomohlo, nasledovali združené požiadavky Slovákov – evanjelikov v širšej oblasti Báč-bodrožskej stolice. Tak už v marci roku 1764 šiel do Požunu (dnes Bratislavy) obsiahly list (32 strán), v ktorom boli vytýčené požiadavky luteránov Petrovca, Selenče, Bajše a Kulpína na slobodu vierovyznania1. Na tie požiadavky 3. mája 1764 odpovedal kaločský katolícky arcibiskup Jozef Bathyáni, vysvetľujúc práva a slobody vierovyznania vo vtedajšom štáte2. Potom dodatkové právne požiadavky do tých štyroch slovenských osád zaslali aj požunské vrchnosti3. Vyžadovalo to čas, aby tá spoločná prosba bola zaslaná aj pred cisárske vrchnosti, a keď sa to v roku 1767 aj udialo, prosba bola odmietnutá4. Tak sa celý problém vrátil na status quo, vlastne na stav, aký bol jedine možný vychádzajúc zo zákona, lebo vtedy katolíci svoje vierovyznanie mohli verejne vyznávať, uctievajúc len osobitné opatrenia. Také rozhodnutia vzbudili medzi evanjelikmi nespokojnosť, až revolt. O konfrontácii evanjelikov s vtedajšími zákonmi, najmä v osade Petrovec a Selenča sme už písali. Potom nasledovali aj dodatočné vyšetrovania a aj väznenia, a to zapríčinilo, aby sa celý proces požiadaviek evanjelikov o povolenie svojho vierovyznania na určitý čas zastavil. Nie však nadlho. Podrobnejšou inšpekciou archívnej dokumentácie možno uzavrieť, že ďalšia vlna požiadaviek o povolenie evanjelického vierovyznania sa v Petrovci pohla už začiatkom roka 1777. Aj korešpondencia v trojuholníku evanjelici, stoličné a uhorské predstavenstvo trvala takmer celý rok, aby 18. novembra 1777 prišla z Požunu správa, že sa požiadavka na povolenie evanjelického vierovyznania nielen odmieta, ale sa žiada do bu-

dúcna aj mlčanie na tú otázku („silentium pro future imponere“)5. Celý rad archívnej dokumentácie však hovorí o opatreniach v prospech katolíckej viery: aby sa uviedol ešte jeden katolícky učiteľ, aj katolícka farnosť, aj byt pre katolíckeho farára, aj regulácia príslušnosti občanov Petrovca ohľadom tej otázky atď. Keď to však nemohli Petrovčania, tak „štafetu dobiedzania“ na najvyššie vrchnosti prevzali Hložančania. Roku 1779 poslali na uhorské vrchnosti v Požune požiadavku o povolenie výstavby modlitebnice a pozvať farára a učiteľa6. O necelé dva mesiace to podporili aj Kysáčania už aj s výpisom, koľko rodín dalo peňažné príspevky na výstavbu cirkevného objektu v tej osade7. To pravdepodobne preplnilo čašu a obecní činitelia v osadách futockého panstva, kde žili Slováci, dostali za úlohu spísať počet Slovákov – luteránov na tom majetku, čo bolo aj vypracované, a potom zaslané na patričné adresy. Výsledky tohto súpisu boli takéto:

Tabuľka 1: Súpis domov, usadlostí, luteránov a ich zdanenie v osadách futockého panstva z roku 1779

Na základe tohto súpisu boli racionalizované aj riešenia. Hneď potom sa rozhodnutím z Požunu povolilo v Petrovci vymenovať evanjelického učiteľa, lebo údajne detí je veľa a jeden katolícky učiteľ nestačí. Ale vtedy ešte žiadne evanjelické aktivity v osade neboli dovolené8. V Hložanoch sa žiadalo všetko, čo súviselo s prosbou z augusta 1779, preveriť, lebo už na štarte bolo podčiarknuté podozrenie („tantum fucum“) a neskoršie nasledoval aj zákaz hocijakého angažovania sa v zmysle, ako si to žiadali občania9. Rozhodnutím cirkevnej vrchnosti v Kaloči, ale aj spresnením na námestnej uhorskej úrovni, bolo, že je výstavba modlitebnice – tak ako aj v Petrovci – aj v Hložanoch odmietnutá, a že sa na celkovú proble-

1Pozri o tom dokument 52/1764 z 15. marca 1764, Archív Vojvodiny, BBŽ 1760 – 1765, zv. 3. 2 Dokument č. 69/1764 z 3. mája 1764, Kaloča. AV, BBŽ, zv. 3. 3 Dokument č. 181/1764 z 13. novembra 1764, Požun. AV, BBŽ, zv. 3. 4 Pozri o tom dokument č. 80/b/1767 z 13. apríla 1767, Požun, G. c. 30. júna 1767, Fasc. 50, Litt. A, Baja. 5 Dokument 23 – 24/1777 z 18. novembra 1777, Požun. AV, BBŽ, zv. 6. 6 Dokument 286/1779 z 26. augusta 1779, Požun. AV, BBŽ, zv. 7. 7 Dokument 280/1779 z 28. októbra 1779, Kysáč. AV, BBŽ, zv. 7. 8 Dokument 60/1779 z 25. novembra 1779, Požun. AV, BBŽ, zv. 7. 9 Dokument 91 – 97/1780 zo 14. marca 1780, Kaloča. AV, BBŽ, zv. 7. 10 Dokument 450/1780 z 3. novembra 1780, Požun. AV, BBŽ, zv. 7.

24/II

matiku nastoľuje mlčanie („impositum silentium“), aj prísna kontrola a zákaz zbierania hocijakých milodarov na stavbu cirkevných objektov10. Keď sa zneuctení luteráni pozvali na svoje združenie a základiny, vtedy im vrchnosti odpovedali, že základiny luteránov („augustanae confessio“) v skutočnosti v Rakúsko-Uhorsku ani nejestvujú11. Keď však 29. novembra roku 1780 umrela najväčšia katolíčka v monarchii – cisárovná Mária Terézia – jej syn Jozef II. vo svojom riadení štátom hneď na začiatku zaujal liberálnejšie pozície. Akoby sa topila aj tá katolícka krutosť. Cítilo sa to i v Petrovci, takže sa táto osada už v podvečer Tolerančného patentu znovu zmohla na novú prosbu o farára, učiteľa a o stavbu modlitebnice a objektov pre farára a učiteľa12. A potom, keď 13. októbra 1781 „kalapoš“ cisár Jozef II. vydal Tolerančný patent o slobode vierovyznania, aj na tomto území, na ktorom žili evanjelickí Slováci, začali viať iné vetry. Nie tak rých-

le, ako to bolo obyčajou v tomto štáte, ale predsa. Už 16. mája 1782 Požun podal tlmočenie cisárskeho patentu o tolerancii vierovyznania13 a už začiatkom júla povolil Bajšanom, aby povolali svojho farára z Pazovy14. Toto revolučné cirkevné riešenie si však vyžadovalo aj osobitné opatrenia, takže cisárskym rozkazom, teda intimátom č. 4373, žiadal sa súpis všetkých superintendentov (biskupov) v Uhorsku15. No vyvolalo to aj opačné reakcie a vysoký katolícky funkcionár z Kaloče Antonie Gašljević hneď hlásil, že bude osobne prítomný pri popise akatolíkov v Petrovci, organizovaných pre potreby založenia cirkvi16. To mu však v duchu predpisov Tolerančného patentu bolo znemož-

11 Dokument 256/1780, sine loco, sine tempo. AV, BBŽ, zv. 7. 12 Dokument 141/1782, sine loco, sine tempo. AV, BBŽ, zv. 8. 13 Dokument 185 – 186/1782 zo 16. mája 1782, Požun. Fasc. 66. AV, BBŽ, zv. 8. 14 Dokument 203/1782 zo 4. júla 1782, Požun. Fasc. 66. AV, BBŽ, zv. 8. 15 Dokument 207/1782 z 27. júna 1782, Požun. AV, BBŽ, zv. 8. 16 Dokument 228/1782 z 11. júla 1782, Kaloča. Fasc. 66. AV, BBŽ, zv. 8. 17 Dokument 322/1782 z 10. októbra 1782, Požun. Fasc. 70. AV, BBŽ, zv. 8. 18 Pozri dokument 298/1784 z 29. mája 1784, Viedeň. AV, BBŽ, zv. 9. 19 Dokument 301/1785 z 21. marca 1785, Budín. AV, BBŽ, zv. 9. 20 Dokument 384/1785 z 5. mája 1785, Báč. AV, BBŽ, zv. 10. 21 Dokument 906/1785, sine loco, sine tempo. AV, BBŽ, zv. 10. 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 19.3.2013 13:55 Page 5

KNIHY nené. Keď to všetko prešlo, v Petrovci bola dovolená stavba modlitebnice („oratória“), ako aj farských a učiteľských miestností. Aj na požiadavku vrchností Jozef Kiss, inžinier architektúry podal predbežný rozpočet a plán na stavbu týchto objektov17. Bola to však len zdanlivá výhra všetkých nekatolíkov, lebo ďalším rozhodnutím námestnej rady v Požune č. 314 všetok zisk zo štól akatolíkov sa musel odovzdať katolíckemu farárovi. Vypadlo to podľa princípu – práva máš, ale výdobytky tvojho práva pozbiera niekto iný. Tak niektoré iné práva zo segmentu nekatolíckeho vierovyznania a ich kontrolu si pod svoje aj naďalej zobrala buďto katolícka cirkev alebo správa cisárskeho veličenstva. Bolo to teda Pyrrhovo víťazstvo našincov. Víťazstvo, kde musíš platiť katolíckej viere a svoju evanjelickú vieru si sám vydržiavať. Ale Slováci aj v tom videli svoje zadosťučinenie. Veď slobodu svojej evanjelickej viery, pre ktorú často bežali zo svojho kozubu na Horniakoch, teraz tu konečne dostali, a to, že budú musieť svoj mešec dvakrát vyberať, im nepadlo ťažko. Už tá skutočnosť, že nútenú prácu na výstavbe katolíckych cirkevných a školských objektov teraz vystriedali dobrovoľnou prácou na evanjelickej modlitebnici a škole, niečo znamenala. Tak sa potom povolí aj prosba luteránov v Bajši o učiteľa a farára18, aj Kysáčanom sa povolí mať učiteľa luteránskeho vierovyznania, už aj preto, že je počet katolíkov v tej osade malý19. Petrovčania využijú žiadosť Adalberta Vojnića, katolíckeho farára na futockom panstve, aby v Petrovci bol postavený nový katolícky učiteľ, lebo Andrej Odri, župan, čiže okresný náčelník, podal správu, že je v tejto osade uprázdnené miesto pre katolíckeho učiteľa, lebo dovtedajší Štefan Robotka odchádza do inej osady na miesto notára20, čo sa využilo na angažovanie evanjelického učiteľa Daniela Zátureckého. Ale nebolo to tak vždy a všade ľahko získať. Veď Hložanci na svoje opätovné požiadavky znovu dostali rozhodné nie, lebo sú malá osada, a keď jej pre hladomor v 80-tych rokoch bola poskytnutá pomoc zo štátnych magazínov, bola zadlžená po krk. A všetko bude tak ako bolo, kým si táto osada svoj dlh štátu nevyplatí. Okrem toho pre vierovyznanie je Petrovec na hodinu cesty od tejto osady21. Tak v čom je potom problém? Ako vidno, nie všade, aj nie veľmi úspešne, ale ľady sa predsa pohli. Aj túžba našincov slobodne vyznávať svoju vieru bola už na dosah ruky, dostala zelenú. Ďalšie kroky vo svojej cirkevnej organizácii neboli také ľahké, lebo podliehali jestvujúcim zákonom uznávaných cirkevných organizácií. A tieto boli podmienené počtom veriacich a objemom materiálnej schopnosti enklávy, ktorá si formovanie svojho cirkevného zboru žiadala vo vydržiavaní svojich pastierov a v stavaní svojich objektov. Bol to ďalší krok, aj stupienok vyššie, na ktorý museli byť pripravení aj našinci na tomto území. DrSc. Ján Babiak 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Oživovanie legendy (Gustáv Maršall-Petrovský: Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a desná smrť. Román v dvoch dieloch. Vydavatelia: Nadlak : Vydavateľstvo Ivana Krasku a Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2012.) Jánošíkovi bolo napísaných viac než šesťdesiat literárnych diel, a to okrem iného aj v nemeckom, v maďarskom, v poľskom či v anglickom jazyku. Najmä zásluhou literatúry sa z Terchovčana stal heroizovaný hrdina, obklopený mýtmi a legendami. V príbehoch o Jánošíkovi je však predovšetkým vyjadrená túžba ľudu po spravodlivosti, lebo ide o jedinečnú bytosť, o ktorej slovenský zotročený ľud spriadal rozprávky a povesti a prenášal ich z kolena na koleno. Spisovatelia k tomu ešte viac prispeli. Jeho popularita ani v modernej dobe neklesla. V rade tých nespočetných ospevovateľov kapitána horských chlapcov bol aj dolnozemský prozaik Gustáv Maršall-Petrovský, ktorého prvé vydanie románu Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a desná smrť vyšlo v dávnom roku 1894 v New Yorku. Toto šieste vydanie, ktorého spoluvydavateľmi sú Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, je ladené k 150. výročiu narodenia prozaika Petrovského. Román pozostáva z dvoch dielov, za ktorými nasleduje dôkladne podaný, priam filozoficky rozpracovaný doslov doc. PhDr. Michala Babiaka, Mr., Román Jánošík Gustáva Maršalla-Petrovského a Vydavateľská poznámka. Tam sa dozvedáme, že text tohto vydania je prebraný z piateho vydania, ktoré vyšlo ako spoločný vydavateľský projekt vydavateľstiev Obzor v Báčskom Petrovci a Tatran v Bratislave roku 1966, ktorý na vydanie pripravil a doslov napísal Dr. Ján Kmeť. Ako podobné historické romány o odvážnom a pravdu milujúcom kapitánovi, aj tu sú zmienky o jeho dobrých skutkoch, smelej charizmatickej postave, vodcovských schopnostiach, teda o historických udalostiach a postavách – aj tých blízkych Jánošíkovi, ale aj tých zemepanských vydieračoch, a potom o Jánošíkovej násilnej smrti. Neoddeliteľnou súčasťou sú spievanky, cez ktoré sa priam idealizuje Jánošíkova smelosť, láska k svojmu ľudu, nenávisť voči zemepánom a ten pre neho špecifický nepokoj, ako i nemožnosť zmieriť sa s vydieraním a utláčaním chudoby. Babiak trefne vystihol osud románu, keď hovorí: „Takýto typ románu, akým je Maršallov bolestný vzdych nad sloven-

ským národom, v kontexte slovenskej národnej kultúry v dobe svojho vzniku už bol „odlomenou vetvou“; strom slovenskej literatúry vyhúkol vyššie a nové ratolesti z Maršalla vyhnať nemohli. Neskoršie Maršallove diela mali istú rezonanciu v prostredí slovenského literárneho realizmu, no román Jánošík zostal na literárnych margínach. No, stojí za pripomenutie, že na strane druhej, práve tento román bratia Siakelovci využili ako základ pre scenár prvého slovenského celovečerného filmu z roku 1921“ (s. 255). A potom akoby na ujasnenie ešte dodáva: „Keď si vlastne uvedomíme, že tento román sa dožíva už svojho šiesteho vydania, a tým rozširuje rady slovenského čitateľského publika, ako aj prvenstvo v kontexte slovenskej kinematografie – objavuje sa aj tá druhá strana mince Maršallovho romantického bôľu: tá strana mince, ktorá otvára perspektívu historickej vďaky“ (tamtiež). Akokoľvek, ale vždy je dobre, keď sa cez literárne diela oživuje túžba ľudu po spravodlivosti, hoci je to vyjadrené aj tým heroizovaným jánošíkovským duchom a naším zmyslom pre historickú vďaku. Možno preto sa diela tohto druhu stretávajú s čitateľským ohlasom. Anna Horvátová

III/25

obzory4_5:0 19.3.2013 13:56 Page 1

JUBILEÁ Namiesto portrétu K osemDesiatKe NÁŠHo VeDCa

Úspešný šľachtiteľ Dr. Andrej Myjavec M eno Dr. andreja myjavca, petrovského rodáka, je bytostne späté s vedou, so šľachtením nových odrôd viacerých priemyselných rastlín a s rozvojom Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom petrovci v rámci novosadského inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, kde zotrval celú svoju pracovnú dobu. Keď sa len trochu vhĺbime do biografie tohto nášho vedca, vynoria sa nám údaje, že andrej myjavec je promovaný biológ a doktor agronomických vied. Je vyšší vedecký spolupracovník, teraz už vo výslužbe. ako vedecký pracovník v poľnohospodárskom vedeckom ústave pôsobil ako odborník – šľachtiteľ chmeľu a ciroku. Narodil sa 6. marca 1933 v Báčskom petrovci, v rodine súkromného roľníka z otca ondreja a matky Zuzany, rodenej seleštianskej. rodinný zväzok si usporiadal s manželkou máriou, rodenou sýkorovou, doktorkou a docentkou slovakistiky. V manželstve sa im narodili dve deti: dcéra Blažena a syn Branislav. Keď ide o školenie a profesionálnu orientáciu, uvedieme, že a. myjavec základnú školu a gymnázium skončil v rodisku. roku 1958 absolvoval prírodovedeckú fakultu v Belehrade, smer biológia, odbor botanika. Doktorát z oblasti poľnohospodárskych vied pod názvom Výskum odolnosti genotypov ciroku Sorghum bicolor (L.) Moench proti vírusu mozaikovej zakrpatenosti kukurice obhájil na Belehradskej univerzite na poľnohospodárskej fakulte v Zemune roku 1989. Dr. andrej myjavec i dnes spolubesedníkovi, ktorý sa zaujíma o jeho život a prá-

cu, povie, že pochádza z nábožensky založenej rodiny a že práve rozhodnutie svoje manželstvo potvrdiť aj pred oltárom v čase, keď to nebolo až tak politicky a spoločensky vítané, mu sčasti poznačilo aj ďalšie pracovné príležitosti. po ukončení fakulty jeden rok pracoval ako úradník v továrni proletár v Báčskom petrovci, a potom mu stretnutie s ing. michalom Husárom, ktorý ho pozval do vtedy zakladajúceho sa ústavu v petrovci, poznačilo osud a životnú orientáciu na vedeckú prácu. Vyzvedali sme sa na začiatky šľachtenia v petrovci, a od pána myjavca sme sa dozvedeli, že zo začiatku Výskumná stanica pre chmeľ a konope pôsobila na pálenkášovom sálaši a od roku 1960 sídlila v túrrovom dome. V ňom veterinárna stanica mala dve miestnosti a dve miestnosti mal ing. Husár na výskum. o dva roky neskoršie sa presťahovali na roh ulice Leninovej, kde dnes sídli Klub poľnohospodárov. tu ako výskumný tím mali viac priestoru, kancelárie, laboratórium, a miestnosti vo dvore, kde robotníDr. Andrej Myjavec s kolegami pri prehliadke ci konali rôzne merania. až neskorzošľachtenej odrody chmeľu šie v polovici sedemdesiatych rokov ako výskumný ústav presťahovali sa ku krového ciroku, 2 odrôd prosa a 2 hybridov: kanálu, medzi petrovcom a rumenkou, hybridu zrnového ciroku a hybridu sukde táto inštitúcia pracuje aj v súčasnosti. dánskej trávy. prvých 14 rokov ako šľachtiteľ sa Dr. myV Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny Dr. myjavec sa venoval tvorivej činnosti javec venoval prevažne šľachteniu chmea stal sa ľu, a tak jeho zásluhou vznikli nové odroplodným šľa- dy chmeľu, akými sú Neoplanta, Panonija, c h t i t e ľ o m Vojvodina a neskôr aj odrody Aroma a Ropoľnohospo- busta. po príchode do ústavu Dr. Jána Kišd á r s k y c h geciho, ktorý sa tiež venoval chmeliarplodín. ako stvu, a. myjavec svoju vedeckú pozornosť jediný autor, viac upriamil na cirok metlový. aj na tomprvý autor to poli sa mu darilo, a tak vo vedeckej litealebo spolu- ratúre sa možno dočítať, že Dr. myjavec ako autor sa pod- prvý autor podpisuje sedem a ako druhý pisuje za 19 autor ďalšie dve odrody metlového ciroku. juhoslovan- Jeho zásluhou vznikli odrody Bački biser, Neských odrôd oplanta, Panonija, Sava, Tisa, Jantar a Repoľných plo- form. tie sa od starých odrôd líšili dĺžkou dín. Je auto- metličiek či včasnosťou dozrievania. Vo rom alebo svojej šľachtiteľskej práci Dr. myjavec spos p o l u a u to - lupracoval aj s inými vedcami a spoločnýrom 5 odrôd mi silami tiež dokázali zošľachtiť ďalšie chmeľu, 9 odrody uznávané nielen v našej krajine, ale odrôd metlo- aj v maďarsku. skúmal a podarilo sa mu zového ciroku, šľachtiť odrody zrnového ciroku a odrody Šľachtiteľ nielen v laboratóriu, ale aj priamo v poli s cirokom metlovým 1 odrody cu- cukrového ciroku.

26/IV

23. 3. 2013

12 /4535/

HLas ĽuDu

obzory4_5:0 19.3.2013 13:56 Page 2

JUBILEÁ V menšej miere pre aktuálne potreby v poľnohospodárstve Dr. myjavec sa zaoberal hybridizáciou sudánskej trávy, a tak vznikla odroda Savana, ako i odrodami prosa, pričom vznikli nové odrody: Biserka a Rumenka. Nie veľmi známe je, a šľachtiteľ nám to pošepol, že odroda bôbu známa ako Vojvođanski tetovac má pôvod z petrovského humna. s cieľom vedecky sa zdokonaľovať Dr. myjavec často pobudol i na študijných a pracovných cestách v zahraničí: bol na študijných pobytoch vo výskumných ústavoch v Československu, v anglicku, v Zssr, v poľsku, v Nemecku a v maďarsku. Často mával i prednášky na domácich seminároch z chmeliarstva a cirokárstva a koreferáty na medzinárodných sympóziách. ako odborník šľachtiteľ sa zúčastnil vo viacerých zahraničných a domácich projektoch z oblasti šľachtenia chmeľu a ciroku. Dr. myjavec je autorom alebo spoluautorom 5 kníh a štúdií. má uverejnených 43 originálnych vedeckých prác z oblasti pestovania, ochrany a šľachtenia chmeľu a ciroku, 19 významnejších odborných prác z

V spoločnosti kolegov a spolupracovníkov v Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny počas Dní polí ciroku metlového v auguste 1990

A. Myjavec a filatelistickí nadšenci sa tešia z výstavy známok v rámci Dňa Petrovca 2011

cirokárstva a chmeliarstva a uverejnil viac ako 40 dlhších odborných článkov z oblasti ochrany ovocnín a viniča. Bol i členom rôznych vedeckých a záujmových organizácií. Na pracovisku šľachtiteľa vedca v inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový sad, čiže pracovnej jednotke Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom petrovci Dr. myjavec odpracoval celkove 33 rokov. Hoci úradne funkciu správcu ústavu v Báčskom petrovci zastával iba krátke obdobie koncom šesťdesiatych rokov, po odchode do dôchodku ing. michala Husára,

23. 3. 2013

12 /4535/

HLas ĽuDu

bol dušou toho ústavu a pre vedcov zo zahraničia i vedúcim partnerom ústavu. okrem toho, že sa venoval vedeckej práci, Dr. andrej myjavec bol i spoločensky činný. Zastával rôzne verejné funkcie na pokrajinskej úrovni. Na lokálnej úrovni bol delegátom, členom výkonnej rady, podpredsedom Zhromaždenia obce Báčsky petrovec a v rokoch 1984 – 1985 aj profesionálnym predsedom obce Báčsky petrovec. Za svoju vedeckú a spoločenskú prácu Dr. a. myjavec získal viacero verejných uznaní, vyznamenaní a čestné tituly v krajine a v zahraničí.

V roku 2012 počas SNS Zväz slovenských filatelistov strieborným čestným odznakom vyznamenal aj Dr. Andreja Myjavca

od roku 1992 andrej myjavec žije v rodisku na invalidnom dôchodku. aj dodnes, nakoľko mu to zdravie dovoľuje, rád trávi čas v záhrade. okrem rodine a priateľom venuje sa aj dlhoročnému koníčku – filatelii. Činný je v petrovskom spolku filatelistov a svoje zbierky vystavuje na domácich a medzinárodných výstavách poštových známok. J. Čiep

V/27

obzory6:0 20.3.2013 12:44 Page 9

ROZHOVOR S DOCENTOM JAROMÍROM LINDOM O KONFERENCII VENOVANEJ ŽIVOTU A DIELU JURAJA RIBAYA

Podnet pre ďalšie generácie výskumníkov O

dvoch podujatiach venovaných sme sa, že nie je v maďarských kniž– Zásadne možno daní v Novom Sade storočnici úmrtia významné- niciach, že sa dostala na Slovensko, povedať, že nikto z nás, vznikla podstatne ho slovenského a slovanského sla- a že by ju teda tam niekde bolo mož- ktorí sme na konfeskôr... vistu Juraja Ribaya (o konferencii, né nájsť. Mali sme tiež veľký problém renciu prišli s príspev– Áno, myšlienka ktorá sa konala 22. februára v Ústa- ohľadne toho, čo vlastne Ribay na- kami, sa Ribayom nevznikla v Belehrade, ve pre kultúru vojvodinských Slo- písal; či dačo pripravil sám, alebo zaoberá primárne, nie preto, že tam profevákov v Novom Sade a odhalení „iba“ edične upravil. V niekoľkých re- je to naša životná sor Týr dochádzal jemu venovanej pamätnej tabule v ferátoch sme sa dopracovali k vy- téma. Avšak, ako som prednášať, pravidelniekdajšej Torži 23. februára) sme pí- stopovaniu jadra písomnej pro- spomenul aj v rámci ne sme sa stretávali, sali v Hlase ľudu č. 9 (2. marca 2013), dukcie Juraja Ribaya. Zámerne ho- konferencie, mienim, hovorili sme, samov článkoch Mal by radosť z práce vorím písomnej, nie knižnej, preto- že toho, kto sa raz dozrejme, o Slovákoch, hŕstky nadšencov, respektíve Hold tor- že jeho nešťastím bolo to, že vydal stane k Ribayovi, už o tom, čo by sa mohžianskemu kňazovi a slovanskému de- toho veľmi málo, a že absolútna ho Ribay neopustí. Sa- Doc. Jaromír Linda lo a malo urobiť. jateľovi. Pri tabuli na stene Miestneho väčšina jeho prác, či už literárnych motná konferencia a Pred tromi – štyrmi spoločenstva Savino Selo, chvíľku po alebo jazykových sa zachovala len v zborník, ktorý chystáme, chcú prá- rokmi sme si uvedomili, že Juraj Rijej odhalení, hovorili sme s vedúcim rukopisoch. Posledným takým no- ve podnietiť ďalšie generácie sla- bay bude mať okrúhle výročie, a že stretnutia ribayovcov, docentom vátorským prínosom je to, že sme sa vistov, slovakistov, bohemistov, aby by bola veľká škoda, keby sa to nena Filologickej fakulte Univerzity v dozvedeli doteraz mnoho nezná- sa zaujímali o jeho dielo, aby báda- pripomenulo, či už usporiadaním Belehrade Jaromírom Lindom, o mych detailov o jeho živote, pre- li, skúmali, objavovali nové súvi- konferencie alebo aj tabuľou v niekprvých dojmoch z medzinárodnej dovšetkým súvisiacich s jeho živo- slosti, nové veci, ktoré sa týkajú Ri- dajšej Torži, ktorá každému, kto sem konferencie Juraj baya. príde, pripomenie, že tu Ribay žil. Ribay (1812 – 2012) – Môžete už – Čo inak pri výskume pôsobe– Život a dielo. teraz povedať, nia Juraja Ribaya a osvetľovaní – Pán docent, aspoň orientač- jeho diela robí bádateľom najnakoľko nám je ne, kedy zbor- väčšie ťažkosti? známe, vynaložiník vyjde? – Jeden z problémov väzí v tom, li ste veľké úsilie – Určite v tom- že okrem bežných vecí, s ktorými zána prípravu to roku. Posunuli pasíme, pokiaľ ide o rukopisy, preúspešnej konfesme termín na važne ide o dobovú latinčinu a rencie. Bez nároodovzdanie prí- nemčinu. Ribay navyše nemal práku na podrobnú spevkov na 30. ve úhľadný rukopis, takže sa to veľpitvu, v akej miemája. Počas leta mi ťažko číta. Základný problém je re sa, podľa vášho budeme príspev- ale fakt, že jeho pozostalosť sa pronázoru, jej účastky spracúvať; už ste rozprskla na všetky strany sveta. níkom podarilo sme sa dohodli Najväčšia časť je uložená v Budavyryžovať nové na niektorých pešti, žiaľ, tam nezostala na jedpoznatky o Jurapravidlách a zá- nom mieste, ale bola začlenená do Pri tabuli venovanej Jurajovi Ribayovi v Savinom Sele: Snežana jovi Ribayovi? sadách a boli by rôznych fondov Szécsényiho knižLinda Popović, Jan Šimek, Jan Pišna, Jaromír Linda, Jiří Kroupa – Pri plánovaní sme radi, aby v nice, pričom k nim neexistujú pokoncepcie snažili sme sa nadviazať tom v Torži, dnešnom Savinom Sele. ňom boli aj prejavy, ktoré odzneli pri môcky. Ani sami kolegovia v Mana predchádzajúce konferencie o Ri- Teraz je nám už známe, kam od- čine odhalenia pamätnej tabule v Sa- ďarsku nevedia, čo tam všetko presbayovi, ktoré boli predtým na Slo- chádzal, a s ktorými Slovákmi a kde vinom Sele, taktiež fotografie z toh- ne je, takže v značnej miere pri vývensku (posledná pred necelým sa stretával, vieme napríklad i to, že to podujatia a stretnutia v Novom skumoch nezostáva iné, než spodesaťročím). Naším prvým cieľom v roku 1810 predniesol kázeň, kto- Sade. liehať sa na rôzne náhody. Chcem bolo zhromaždiť po prvý raz účast- rá vyšla tlačou, čo doteraz nebolo – Zaradíte do chystanej publi- podotknúť, že konferencia v Noníkov zo Srbska a Česka, keďže na známe. Vieme aj to, čo sa vlastne sta- kácie aj príspevky, ktoré na kon- vom Sade bola významná aj preto, predchádzajúcich konferenciách lo s Ribayovou knižnicou po jeho ferencii z objektívnych dôvodov že väčší počet účastníkov pracoval chýbali. Chceli sme priniesť aj nové smrti. Po Ribayovej smrti sa jeho ru- neodzneli? so zachovaným rukopisným katapoznatky o živote a diele Juraja Ri- kopisy zo starej budovy fary (ktorá – Určite. Dvaja účastníci nám lógom Ribayovej knižnice, ktorý baya, čo predpokladalo dostať sa k stála na mieste dnešného Miest- ochoreli; jeden z nich je profesor Mi- vznikol práve tu. Pomocou neho je pôvodným prameňom a pôvod- neho spoločenstva) postupne roz- chal Týr, ktorý má zásadný podiel na možné zrekonštruovať, čo vlastne ným rukopisom, prísť s niečím no- predávali, pretože vdova, ktorá po organizácii a prípravách konferencie, napísal. Dozvedeli sme sa o celej vým. Musím povedať, že sa nám to ňom zostala, asi mala finančné pro- druhým je profesor Miloš Kovačka, sade názvov diel, ktoré doteraz neprostredníctvom čiastkových refe- blémy, čím vznikol zmätok, s ktorým ktorý na konferenciu zaslal anotáciu boli známe. Dúfajme, že podľa nich rátov aj podarilo. sa dodnes snažíme vyrovnať. budúceho príspevku. Zaradíme aj bude možné dešifrovať, čo sa kde v – Povedali by ste, o ktoré kon– Akiste rátate s tým, že keď vy- prípadné práce autorov, ktorí sa na maďarských knižniciach nachádza. krétne nové veci ide? jde tlačou plánovaný zborník konferencii nezúčastnili, ani prí- Verím, že budúce roky prinesú ďal– Je napríklad známe, že Ribay na- prác z konferencie, otvorí sa ces- spevky neprihlásili – ak k ribayovskej šie vzácne objavy. písal veľkú knihu prísloví, ktorá je ta aj k tej časti Ribayovej pozos- téme majú čo povedať. stratená; po tejto konferencii vieme talosti, o ktorej stále presne ne– Pri otvorení konferencie ste Za rozhovor ďakuje: i to, kde ju treba hľadať. Dozvedeli vedno, kde sa nachádza? spomenuli, že idea o jej usporiaJuraj Bartoš

28/VI

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 19.3.2013 13:57 Page 10

K U LT Ú R A PO MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ KONFERENCII A STRETNUTÍ JURAJ RIBAY (1812 – 2012) – ŽIVOT A DIELO

Treba posvietiť na toržianske obdobie ko sme spomenuli v Hlase baya spadá do obdobia národľudu č. 9 z 2. marca, na Me- ného obrodenia, keď si aj slodzinárodnej vedeckej konfe- venská inteligencia začína uverencii a stretnutí v Ústave pre domovať svoje etnické, kultúrne kultúru vojvodinských Slovákov (22. februára 2013) odznelo súhrnne 13 referátov účastníkov z Česka, Slovenska a Srbska. Ich autori v nich ozrejmili viaceré segmenty života a širokého spektra činnosti Juraja Ribaya. Hovoriac o zbierkotvornej a bibliografickej činnosti Juraja Agáta Klimeková, Jiří Kroupa, Jan Pišna Ribaya, Agáta Klimeková dala do širšieho kontextu pôsobe- a duchovné zaradenie. Jedným nie „významného reprezentanta z predpokladov sebauvedomeslovenských dejín, knižnej kul- nia národa je aj dokladanie svotúry, slovenského knihovníctva jej identity v rovine jazyka a lia bibliografie, ale aj jazykovedy, teratúry. Preto tu hrá mimo-

Zuzana Čížiková (sprava) a Anta Homzová

folkloristiky, ľudovýchovnej spisby a duchovného života slovenských evanjelikov, vzácneho človeka Jur Ribaya, ktorého zbierkotvorná a bibliografická činnosť zaujíma výnimočné miesto v slovenskom knihovníctve a bibliografii“. Taktiež podčiarkla: „Pôsobenie Jur Ri23. 3. 2013

12 /4535/

riadnu úlohu aj registrácia národnej tlačovej a rukopisnej produkcie od najstarších čias, o ktorú sa pokúsil aj Jur Ribay.“ Jan Pišna podotkol, že Juraj Ribay bol skvelý znalec staršej literatúry a venoval sa sústavnému zbieraniu týchto kníh a sprostredkúvaniu ich čítania medzi

HLAS ĽUDU

slovenskou a českou inteligen- Ribayom, a maďarskí výskumní ciou. Zuzana Čížiková o. i. zisti- pracovníci, tam nám veľmi chýla, že Ribayov fond v Szécsenyi- bal český pohľad. O to mám ho knižnici v Budapeštei tvorí sú- väčšiu radosť zo skutočnosti, že hrnne 567 kníh, čiže až na konferencii v Novom Sade je 43,4 % z celkového otočená situácia: to, čo chýbalo počtu, a že najstaršia tam, nahradí sa týmto budúcim kniha v nej je Biblia z zborníkom. Už obidva vidím ako roku 1489… komplementárne publikácie, s Na vyhradenom prie- tým rozdielom, že tento nebude store nie je príležitosť musieť byť v takej miere popisna uvedenie veľkého ný ako predchádzajúci; bude množstva objavných obsahovať už aj analytické príinformácií, ktoré pri- spevky, keďže výskumy a príniesli účastníci vzácne- spevky šli viacej do hĺbky. Úplne ho stretnutia, a tak súhlasím s tým, čo povedal pán osobnosť Juraja Ribaya, jeho život a rozvetvenú činnosť osvetlili z viacerých uhlov. Niet sporu o tom, že vynaložili veľa energie na zistenie nových neznámych súvislostí významného slovenského jazykovedca, respektíve slovenského a slovanského slavistu; jednotlivé pasáže viacerých referátov boli brilantné a nanajvýš zaujali, upútali pozornosť aj absolútnych laikov v danej oblasti. Účastníci „stretnutia ribayovcov“ Miroslav Dudok sa však uzhodli na tom, že stále chýba podrobnejšie ozrejmenie toržianskeho docent Linda a vlastne všetci obdobia, ktoré pýta ucelenejší zdieľame také pocity, že ako príspevok, ktorý podrobnejšie jednotlivci nedokážeme veľa, a ozrejmí posledných trinásť rokov že to musíme robiť tímovo. Mali života Juraja Ribaya ako evan- by sme na to ísť vo viacerých jelického kňaza strávených v centrách, povedzme Praha – Torži (dnes v Savinom Sele). Ke- Bratislava – Budapešť – Nový ďže dostal do rúk horúci gaštan, Sad – Belehrad… Skrátka, naozaj t. j. možnosť, aby záverom po- mám veľmi dobrý pocit a ďakudujatia na pôde ÚKVS ocenil jem všetkým účastníkom, že prijeho dopad, bez náležitej prí- speli kvalitnými referátmi, hopravy a po vyčerpávajúcom dni tovými štúdiami, hoci sme záMiroslav Dudok (ako jeden z or- pasili s časom; nie sme ribayoganizátorov predchádzajúcej, lógovia z povolania. Uvažujem o bratislavskej konferencie) skon- tom, že možno by sme mohli štatoval: každých päť rokov, aj v iných – Keby som porovnal konfe- prostrediach, zorganizovať konrenciu z roku 2004, kde domi- ferenciu s cieľom dopracovať sa novali hlavne slovenskí vý- k novým poznatkom. skumní pracovníci alebo slovenskí vedci, ktorí sa zaoberajú J. Bartoš

VII/29

obzory8:0 19.3.2013 15:24 Page 11

V ÝS TAV Y NOVÝ SAD – BELEHRAD VIA PRAHA

S hľadáčikom na cestách M

ožno zaúradovala náhoda, možno úmysel, no výsledok je rovnaký: všetky tri tohtoročné výstavy – dve kolektívne a tretia samostatná – v galérii Artget Kultúrneho strediska Belehradu boli späté s časopisom Refoto. Prvou, januárovou, bola Moje mesto, moji ľudia, druhou, februárovou, Najlepších sto, treťou, marcovou, sú Blízke pohľady Ivany Tomanovićovej. Je autorkou s bohatou tvorivou biografiou: narodila sa v roku 1971 v Novom Sade, v rokoch 1994 – 1999 študovala na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU), kde získala hodnosť magistry fotografie. V roku 2001 nastúpila do belehradského časopisu pre umeleckú fotografiu Reforo, kde v rokoch 2003 až 2011 zastávala funkciu hlavnej a zodpovednej redaktorky. Od roku 2009 pôsobí ako docentka na Akadémii umení Univerzity v Novom Sade. Samozrejme, na Departmáne výtvarných umení, na študijnom odbore fotografia. Od februára tohto roku učí aj na Akadémii umení v Belehrade, na Katedre pre fotografiu. Doposiaľ zverejnila vyše sto odborných textov v Refore, katalógoch, knihách, časopisoch, pôsobila ako selektor a organizátor mnohých výstav fotografie, spolupracovala na dvoch knihách o tomto médiu, usporadúvala fotografické dielne, angažuje sa aj v oblasti komerčnej fotografie pre reklamné agentúry a časopisy. Za ňou sú viaceré samostatné výstavy, od tej v Prahe v Pevnosť roku 1998, po iné, prebiehajúce v rokoch 2000, 2001, 2003, 2008 a 2013 vo viacerých novosadských a belehradských galériách. Prvý dojem, ktorý návštevníka opantá pri úvodnom pohľade na jej práce, vystavené od 5. marca do 24. marca v Kultúrnom stredisku Belehradu, je istá dilema: v akej miere ide o sku-

Štyri práce

Pohľad na jazero

Po daždi

V galérii

hľadu a náhľadu na svet. Spravidla ide o krajinky a mestá, ktoré sú v prvom pláne. Človek je, ak vôbec dakde je, len v náznakoch: v člne plaviacom sa riekou, na lavici v parku, počas prechádzky mestom, spravidla neosobný, v podstate nezainteresovaný o to, čo sa vôkol neho deje. Pre každého, kto narába zrkadlovkou, v podstate je príznačné to isté: snaha zachovať pravdivosť chvíle tak, ako ju vidí v danom momente. Rozdiel je však v tom, že každý z nás má svoju realitu, lebo si ju každý inak všíma. Pre tú Ivany Tomanovićovej je príznačné, že sa na ňu akoby skôr dívala okom maliarky než fotografky. Preto jej fotozábery pôsobia súbežne aj ako maľby: je v nich i dávka abstrakcie, občas i istá clivosť. Majsterka tohto druhu vizuálneho umenia inšpiráciu zrejme často hľadá na cestách, od Kuby po európske metropoly, uplatňujúc zásadu, že sa objekt najlepšie všíma, ak ho čímkoľvek vytrhneme z kontextu. Preto sú jej historické sochy úmyselne vyfotené trochu neostro, jas morskej hladiny zatienený mračnami na takmer celej oblohe, všednosť jednotvárnej steny rozbitá skromným oknom. Ivana Tomanovićová je slovom autorkou, ponímajúcou fotografiu dosť špecificky. To však jej blízkym pohľadom na skutočnosť neuberá na kráse. Skôr nás núti zamyslieť sa nad tým, prečo i my častejšie nehľadáme vlastný kútik sveta, pestrý a osobný, s poetikou, nadobro prevyšujúcou rámce okamihu stlačenia spúšte.

točné, klasické fotografie? Na bližšie ozrejmenie pár prirovnaní: tak, ako recenzia môže byť kdesi medzi glosou a esejou, reportáž ako vrchol žurnalistického majstrovstva na rozhraní publicistiky a literatúry, i jej obrazy možno chápať aj ako diela medzi fotografiou bežnou a grafikou, prípadne maľbou. Väčšina z nich vznikla ako zbierka subjektívnych dokumentárnych záznamov z dlhoročných ciest, ako okamihy, ktoré ju upútali, aby ich preto špecificky zmrazila v priestore a v čase. Sú teda poznačené nielen tou výraznou dávkou subjektivity, ale i bohatstvom odtieňov jej obľúbených základných farieb, ktorými sú hnedá, tmavozelená, modrá a žltá, striedaním plôch, nie vždy precíznymi hranami sledovaných objektov, tematikou dosť vzdialenou od novinárskeho a dosť blízkou umeleckému po-

Oto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

Rok v znamení jubilea NRSNM (1) V

piatok 18. januára uplynulo 10 rokov od založenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ale celý rok 2013 sa nesie v znamení tohto pekného výročia. A plynie pracovne, lebo sa predovšetkým prihliada na zdokumentovanie prvej dekády nášho

slovenského parlamentu, ale bude aj ústredná oslava. Treba spomenúť, že NRSNM je prvá zo založených menšinových rád, ktorá sa pustila do osláv jubilea. A pritom pracovne. Našou témou v tomto čísle Hlasu ľudu vám chceme znovu pripomenúť toto výročie

našej rady. Príspevky zvolené pre nasledujúce strany pochopte ako začiatok nášho sceleného prínosu k ďalšiemu zviditeľneniu práce tohto nášho zastupiteľského orgánu. Teda v jednom z budúcich čísel nasleduje pokračovanie, kde priestor dostanú ďalšie výbory NRSNM, ale i vaše mienky, ctení čitatelia, prostredníctvom ankiet v našich osadách. A. F.

S ANNOU TOMANOVOU-MAKANOVOU, PREDSEDNÍČKOU NRSNM

Mali by sme byť Slováci vždy a stále O

d založenia svojrázneho par- „predstavuje a zastupuje menši- daže, so súhlasom riaditeľa, umožlamentu Slovákov v Srbsku v jej nu a zúčastňuje sa v procese roz- nilo vo svojich priestoroch zasadať, čele je Anna Tomanová-Makanová. hodovania v štyroch vitálnych ob- používať písacie stroje – počítače Teda nielen z funkcie aj aktuálnej lastiach: v kultúre, vo vzdelávaní, v vtedy neboli, telefóny. Nemuseli predsedníčky Národnostnej rady informovaní a v úradnom používaní sme platiť žiadny podnájom, vyslovenskej národnostnej menšiny, jazyka a písma“. Teda dalo by sa po- kurovanie, a mali sme dokonca k ale aj z tej ľudskej strándispozícii aj sluky mala nám čo povežobné auto pre oddať k 10. výročiu pôsochod do terénu. benia Národnostnej Inak to bolo, keď rady slovenskej národsme začali dostánostnej menšiny. Pravvať finančné prodaže, v rozhovore sme striedky a mohli zasa viac orientovali na čať budovať vlastvšeobecnejšie veci, nú inštitúciu, keď lebo hovoriť o pôsosme dostali priebení rady v jednotlistory a niekoho, kto vých oblastiach ponetu bude stále zachali sme na vedúcich mestnaný, a už výborov. oveľa ľahšie bolo – Či máme čo oslaod chvíle, keď Závovať? Nie sú bohaté kon o národnostroky, aby sme oslavoných radách určil vali nadštandardne, ale Anna Tomanová-Makanová: – Nie sme tu pre nás, ale sme presne naše komtýchto prvých desať tu pre vás, pre nás všetkých Slovákov. petencie v jednorokov si chceme pritlivých oblastiach... pomenúť. Chceme, lebo si máme vedať, že sme mali široké pole pô- Nemôžem sa aj subjektívne nepočo pripomenúť. Teda sú to a budú sobenia, ale na druhej strane sme staviť k tomuto nášmu sviatku a k to také pracovno-slávnostné osla- nemali nič. Až druhý zákon o takých týmto priestorom, lebo ho pociťuvy 10. výročia nášho pôsobenia. sedem rokov určil presne príslu- jem ako náš dom. Vždy keď prídem Pripravujeme pamätnicu, výsta- šenstvá národnostných rád... Ne- do týchto našich miestností, spavu fotografií, film je hotový, na bolo ľahko, lebo sme nemali od mätám sa, ako sme vtedy s Milinou ústrednom programe budú ude- koho ani odkukať, čo a ako bude- Sklabinskou po príchode najprv lené aj ceny a medaily NRSNM. De- me robiť. Museli sme byť vynaliezaví museli povysávať, poupratovať, a sať rokov je dosť, len keď si uve- a nájsť spôsob, jednak ako zacho- len potom sa pustiť do práce... Ale domíme, aký je to časový úsek. Je vať jazykovú a kultúrnu identitu a nebolo nám ťažko a aj tieto preto veľa mesiacov, týždňov, dní, teda aj získané práva v týchto šty- važne ženské práce sme robili s rahodín... roch oblastiach, a jednak ako zve- dosťou. – Len krátky pohľad do tých za- ľadiť tak jazykové povedomie, ako – Národnostná rada slovenskej čiatkov, prvých mesiacov. i postavenie a život nás Slovákov v národnostnej menšiny je stále tu: – Môžem povedať, že už po za- Srbsku. nielen na 4. poschodí Bulváru ložení prvoradým cieľom nám bolo – Nemali ste ani vlastné prie- Mihajla Pupina 1 v Novom Sade, zviditeľniť Národnostnú radu ako story... ale aj v našich prostrediach. nový orgán kultúrnej samosprávy – Áno, boli to bezmála dva roky – Národnostná rada nemôže nič Slovákov v Srbsku, ustanovizne, bez riešených priestorov, bez žiad- urobiť sama ako ustanovizeň. Ale ktorá vznikla zo zákona. Hneď na zanej finančnej podpory. Bolo to ob- je to dnes už sieť. V prvom rade sieť čiatku sa však rada stretla s veľmi dobie, ktoré sme prežili hlavne zložená z odborníkov v týchto štyskromne definovanou činnosťou. vďaka Rádiu Nový Sad. Ja som tam roch oblastiach, čo je aj štruktúra Bola to prakticky len jedna veta: že bola zamestnaná a rádio nám, prav- aktuálnej Národnostnej rady. A

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

tak sú zložené aj výbory, aj komisie. V tejto chvíli je tu angažovaných strašne veľa ľudí: z kultúrno-umeleckých spolkov, vzdelávacích a mediálnych ustanovizní, z orgánov lokálnej samosprávy. Považujem to za veľmi dobrú vec. Lebo máme informácie z každej ustanovizne, z každého prostredia o tom, kde je čo problematické, kde čo treba súrne riešiť. Zviditeľňujeme sa síce iba v týchto štyroch oblastiach, ale ja aj dnes mám taký pocit, že sme prítomní všade. Či už ako organizátor, spoluorganizátor, ten čo zabezpečuje financie, odmeny, prepravu. Ja sama však neviem, nakoľko sme prenikli do povedomia našej verejnosti, ale som presvedčená, že ochotníci, osvetoví pracovníci, novinári určite vedia, čo je Národnostná rada, čím sa zaoberá, ako môže pomôcť, ako môže prispieť k ich činnosti a zveľadeniu ich prostredia. To nám je náplň práce, to je tá kultúrna autonómia, aby sme si my sami mohli definovať, čo nám je ďalší krok. – A to sú tie stratégie, ktorých sa mnohí dožadovali a dožadujú. – Áno, práve preto sme vypracovali a schválili stratégie v oblasti vzdelávania, informovania, v tomto roku členovia schvália aj stratégiu v oblasti kultúry. Teda základy máme, ale aj ďalej musíme byť aktívni, životaschopní, aby sme stále produkovali novú autentickú kultúru a umenie, aby sme písali nové učebnice, schvaľovali plány a programy, zdokonaľovali našich pedagógov, učiteľov. Dosiahli sme napríklad aj to, že po prvýkrát sa naše deti učia v škole o našej minulosti, to doteraz nebolo. Prvýkrát sa pokrajinské orgány pýtajú na mienku národnostných rád pri schvaľovaní správ o činnosti povedzme vzdelávacích ustanovizní... Toto je veľká vec: Prvýkrát sa nás niekto na niečo pýta!

a 31

K U LT Ú R A a – Nakukneme aj do finančných položiek? – Financovanie rady sa zlepšilo, a tak sme napríklad predvlani z našich prostriedkov mohli päť miliónov investovať do našich prostredí, aby sme pomohli pri adaptácii miestností spolkov, galérií atď. Aj to je úspech, že vlastné prostriedky môžeme vkladať do vytvárania adekvátnych podmienok na ďalšie zveľadenie nášho povedomia. Keď si uvedomíte, že za desať rokov do vzdelávania je vložených tridsať miliónov cez súťaže, cesty, odmeny, preklady – to nie je malá vec. Toho času je Národnostná rada zakladateľ alebo spoluzakladateľ piatich vzdelávacích ustanovizní, tento proces trvá aj ďalej. Sme zakladateľmi NVU Hlas ľudu, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, spolu s lokálnou samosprávou Múzea vojvodinských Slovákov, s Kovačickou obcou sme spoluzakladateľmi Galérie insitného umenia, kúpili sme dom Martina Jonáša. Tento proces prebieha v oblasti vzdelávania, pokračovať bude v oblasti kultúry. Pred členmi sú skutočne veľké záväzky v rámci týchto štyroch oblastí. – Náš život, to nie sú len tieto štyri oblasti...

NAŠA TÉMA – Stále spomínam, že v rámci iných oblastí, žiaľ, nemáme žiadne kompetencie: napríklad v oblasti komunálnej, sociálnej, ekonomickej, hospodárskej. Ale môžeme, stále môžeme pomáhať v zachovávaní ľudských a menšinových práv. Dokonca ako štátny legitímny orgán máme právo podať aj sťažnosť pred ústavným súdom, a tak ich ochraňovať. A aj Ústava Republiky Srbsko uvádza národnostné rady ako ústavnú kategóriu. – Ako ste v spokojní s dozvukmi vašich snáh a akcií v teréne? – Spokojní sme, pravdaže, sú to vždy účelové a presne cielené prostriedky. Len niekedy mám z toho aj trpký pocit... Ak sa nám podarí pre jeden menšinový festival z rôznych prameňov a zo svojich prostriedkov zabezpečiť napríklad milión dinárov a v hľadisku nemáme takmer nikoho, to človeka nemôže tešiť... Veľa prostriedkov sa vkladá do vydávania nášho jediného časopisu pre literatúru a kultúru, a potom sa opýtame: Čítajú ho profesori, študenti, stredoškoláci? Vydávame nové knihy, ale treba si ich aj kúpiť a čítať, čítať... Chcem povedať, že keď už niečo máme, a to sú tie naše získané práva – festivaly, časopisy, knihy – urobme aj ten ďalší krok a konzumujme tie práva. Prečo by sme všetci neodoberali Hlas ľudu, keď máme ten

K 10. VÝROČIU NRSNM

jeden jediný týždenník, prečo by všetci stredoškoláci nekupovali mládežnícky časopis Vzlet? Nemôžeme byť Slováci iba keď chceme. Mali by sme byť Slováci vždy a stále. Verím, že sa nám dosť toho podarilo získať a udržať, ale je dosť toho ešte pred nami. Určite sme niečo mohli aj lepšie, ale urobili sme vždy v danej chvíli maximum. – Asi bolo najdôležitejšie nájsť spôsob ako na to... – Teraz je už skutočne ľahšie, teraz už máme mechanizmy a spolu s ďalšími subjektmi môžeme byť motivačným elementom v smere stálej progresivity. Napríklad v oblasti úradného používania jazyka a písma sme realizovali päť-šesť edukácií pre matrikárov, promovali sme softvér pre dvojrečové doklady, vydali sme príručky. Ale zase musím povedať, čo máme z toho, keď všetci naši Slováci tieto práva nevyužívajú, keď radšej povedia: Veď rozumieme po srbsky... Ak sa každého práva budeme takto zriekať, tak o čo budeme vlastne bojovať? Ale dobre je, že teraz máme zákony, ustanovizne, združenia, teda legálne inštitúcie, a to od republikovej, cez pokrajinskú úroveň, po lokálnu samosprávu. A dobre je, že je tu Národnostná rada, ktorá má právo klopať na patričné dvere, aby pomohla. Tak morálne, ako i finančne, organizačne, realizačne, v

hľadaní odpovedí, v otváraní dvier, písaní projektov. Ochotne to urobíme, ale musí sa nám z terénu niekto ohlásiť, že nejaký problém je. – Je ešte niečo, čo treba pri tejto oslavnej príležitosti povedať o práci NRSNM? – Spomenula by som ešte dve veci. Ako prvé, že všetci, teda predsedovia, podpredsedovia, členovia výborov, komisií, všetci robia zdarma. Všetci robíme volontérsky. Zamestnaní sú len koordinátori. A ešte toto: Keď sa pozrieme na uplynulých desať rokov, zistíme, že sme už v treťom štáte a že časté voľby priam brzdili našu prácu. Najprv sme mali Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, potom sme ho nemali, potom sme mali Kanceláriu pre ľudské a menšinové práva, potom sme ju nemali... A to znamená, že sme po každej tej zmene boli na začiatku. Prichádzalo mi to, akoby sme vždy museli znovu a znovu o našich právach edukovať tých, čo nás založili... Ale naša práca, teraz už aj v zákone presne definovaná, závisí stále len od našej schopnosti, jednoty, odbornosti a od toho, ako si budeme sami určovať pravé priority. A stále platí tá výzva: My nie sme tu pre nás, ale sme tu pre vás, pre nás všetkých Slovákov. Za rozhovor ďakuje: A. Francistyová

zapojená do všetkých podujatí. V nasledujúcom päťročnom období rada už mala forsprávy o činnosmované výbory a ti, ktoré nám aj jednotlivé orgáboli východiny, takže obdobie skom, ale v spráod roku 2008 po vach nie sú obsúčasnosť sprasiahnuté všetky covali predsedoaspekty, a my via a koordinátosme práve to ri výborov a ja ako chceli dosiahnuť tajomník Národ– zahrnúť každý nostnej rady. Keaspekt činnosďže v tomto roku ti,“ povedal Čáni. „Kniha čoskoro uzrie svetlo oslavujeme jubisveta,“ povedal Ladislav Čáni, Okrem part- tajomník NRSNM leum, chceme, nerských osobaby aj kniha mala ností, ktoré napísali svoje videnie slávnostný nádych. Okrem toho, že spolupráce s NRSNM, všetky ostat- bude bohato ilustrovaná fotograné texty písali členovia: „Hlavnou a fiami, chceme, aby celkový jej zodpovednou redaktorkou publi- vzhľad pripomínal oslavujúce jukácie je predsedníčka NRSNM Anna bileum, teda aby bola reprezenTomanová-Makanová. Prvých päť tačná,“ uzavrel náš spolubesedník rokov pôsobenia rady spracovala L. Čáni. Milina Sklabinská, lebo počas tých rokov pracovala tu a bola priamo J. Pániková

Pamätnica ako zrkadlo doby pôsobení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa v priebehu uplynulých desať rokov dosť hovorilo. Médiá zaznamenávali každú jej väčšiu, či menšiu akciu. Avšak celkovú bohatú činnosť zatiaľ nikto nedal dohromady. V tomto roku, keď sa oslavuje desať rokov jej pôsobenia, členovia NRSNM mali skutočne dobrý dôvod na to, aby vydali knihu – pamätnicu, v ktorej bude zmapovaná 10-ročná činnosť tejto inštitúcie. V tomto čase sa príprava knihy chýli ku koncu, a o tom, ako táto publikácia bude vyzerať a v čom je jej podstata, povedal nám tajomník NRSNM a zároveň aj jeden z autorov knihy Ladislav Čáni: „Kniha, ktorú čoskoro vydáme, bude klasická publikácia, v ktorej bude zmapovaná 10-ročná činnosť našej

inštitúcie. Takmer 90 percent textov budú mať dokumentárnu hodnotu, lebo sme prihliadali na to, aby sme každý jeden rok – teda od prvého elektorského zasadnutia v roku 2003 po súčasnosť zmapovali všetky podujatia, akcie, teda všetko to, čo rada podnikala. Podstata je na dokumentoch, ktoré sú založené na faktoch. Rozsiahlu časť publikácie budú zahŕňať príhovory jednotlivých osobností, politikov, zástupcov inštitúcií, s ktorými rada spolupracovala. Ide o bývalých veľvyslancov Slovenskej republiky v Srbsku, ministrov, ktorí mali v kompetencii činnosť rady priamo alebo nepriamo, predstaviteľov partnerských organizácií zo zahraničia... Snažili sme sa čím presnejšie a podrobnejšie zmapovať celkovú činnosť, a to nie je jednoduché. Každý rok píšeme výročné

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

S PREDSEDNÍČKOU A KOORDINÁTORKOU VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM SVETLANOU ZOLŇANOVOU

So zámerom na skvalitnenie vzdelávania po slovensky O

oblastiach pôsobenia, ktorým v uplynulých rokoch venovali náležitú pozornosť vo Výbore pre vzdelávanie NRSNM, a o tom, kde dosiahli najviditeľnejšie výsledky, nám rozprávala PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka a koordinátorka tohto výboru. − Sledovali sme predovšetkým problémy vo vzdelávacom systéme a stanovisko zákonov na menšinové školstvo. Pri schvaľovaní nových zákonov bola verejná rozprava a ovplyvnené bolo vnášanie jednotlivých statí do zákonov. Zákon o národnostných radách je veľký posun, a čo sa týka vzdelávania, na takých 90 percent je maximálne využitý, − hodnotí zákonodarnú činnosť predsedníčka Zolňanová. V pokračovaní sa zameriava na učebné osnovy: − Odvtedy, ako sa začala reforma vo vzdelávaní, tak pre bežné predmety, ako aj pre slovenský jazyk, je vypracovaný vyučovací plán a program. Najprv pre prvý a druhý stupeň ZŠ, potom pre stredné školy. Vypracované sú učebné osnovy pre slovenský jazyk pre stredné odborné školy, tiež štandardy pre prvý stupeň zo slovenčiny a pre ukončenie ZŠ. Čakáme reformu stredných škôl, aby sme štandardy robili aj pre stredné školy. Vypracované sú učebné osnovy aj pre slovenčinu s prvkami národnej kultúry pre základné a stredné školy, dokonca je poskytnutá mienka aj pre srbčinu ako nematerinský jazyk. Bola iniciatíva, aby sa slovenčina učila ako jazyk prostredia v srbských školách. Čo sa týka stredných škôl a slovenčiny s prvkami národnej kultúry, je iniciované, aby sa tento predmet zmenil na voliteľný a bol finančne krytý z prostriedkov ministerstva. Prvýkrát v dejinách nášho vzdelávania sú vyfinancované dodatky. Ide o vyučovanie vlastných dejín a kultúry a vôbec našej národnostnej identity z oblasti prírody a spoločnosti v štvrtom ročníku, a potom z dejepisu v pokračovaní. Vypracované sú dodatky pre výtvarnú a hudobnú kultúru pre základné a stredné 23. 3. 2013

12 /4535/

školy a očakávame, že v nasledujúcom školskom roku budú zverejnené v Úradnom vestníku. − Učebnice po slovensky pre základné školy boli pravidelne vydávané pre všetky učebné predmety. Vlastné vypracované učebnice máme pre slovenčinu, hudobnú kultúru, dodatky z dejepisu a dodatky z výtvarnej kultúry, pričom tu myslím na dodatok z kultúry a dejín slovenskej menšiny. Keď ide o predmet, ktorý sa prekladá do slovenčiny, skôr ako vyjde z tlače, naša komisia ho prehodnocuje. Tí prekladatelia, ktorí do roku 2009 mali nejaké preklady, podľa zákona nemuseli žiadať súhlas. Verím, že terajšie problémy o dotlači alebo reprinte riešime. Netýkajú sa len menšinových učebníc, ale všeobecne tých s malým nákladom. Keď ide o stredné a odborné školy, tak tam chýba veľa titulov. Pre špeciálne triedy aj po srbsky chýba veľa titulov, takže je to všeobecný finančný problém, ktorý sa, bohužiaľ, odzrkadľuje aj na menšinách, − zmieňuje sa na tému učebníc predsedníčka Zolňanová. − Čo sa týka vyučovania slovenského jazyka v školách, s mienkou alebo súhlasom Národnostnej rady sa pravidelne poskytuje otváranie slovenských tried, keď máme menej ako 15 žiakov zapísaných do prvého ročníka. Pred niekoľkými rokmi Poľnohospodárska škola vo Futogu a v Báči navrhla otvorenie slovenskej triedy, ale zatiaľ to nezažilo, pre malý alebo žiadny počet žiakov. Avšak v minulom školskom roku v novosadskej zdravotníckej škole otvorili slovenskú triedu – všeobecný smer – a je tam v tejto chvíli 25 žiakov. Kádrové obsadenie po slovensky zatiaľ nie je riešené iba pre hudobnú, výtvarnú a informatiku, všetky ostatné predmety sa vyučujú v slovenčine. Učebnice pre odborné predmety sú bezplatné pre všetkých žiakov, v čom pomohol Žilinský samosprávny kraj. Z dovozu sa ešte používajú učebnice pre náboženskú výučbu tak evanjelického, ako aj katolíckeho vierovyznania, − hovorí S. Zol-

HLAS ĽUDU

ňanová, a pripomína ako významnú oblasť pôsobenia Výboru pre vzdelávanie odborné zdokonaľovanie učiteľov. − Prvýkrát sa nám podarilo v roku 2008 akreditovať 3 vzdelá-

Svetlana Zolňanová

vacie programy za spolupráce Asociácie slovenských pedagógov a NRSNM. Neskôr sa pripojil Aktív vychovávateľov s ďalšími dvoma akreditovanými programami, takže naši učitelia majú vzdelávanie zabezpečené v materinskej reči, pričom sa kredity počítajú do systému kreditového vzdelávacieho, ktoré ministerstvo v Belehrade akceptuje. Akceptujú sa odvtedy aj všetky kurzy, ktoré prebiehajú v Slovenskej republike, alebo sa ako výjazdové kurzy v spolupráci s odbornými kádrami zo Slovenska realizujú u nás. Taký akreditačný program, ktorý prebieha v rámci projektu Verbálna komunikácia, už urodil plodom. Záujem o školenie našich učiteľov je naozaj veľký, ponad 200 učiteľov každý školský rok absolvuje toto školenie, čo nás posmeľuje, aby sa s takýmto školením pokračovalo. O kádrovom obsadení na našich školách sa prostredníctvom Aktívu riaditeľov pravidelne informujeme. Najmä o tom, ktoré kádre sú deficitné alebo budú o niekoľko rokov v našich základných alebo stredných školách a v predškolských ustanovizniach. Najčastejšie kádrové potreby sú z oblasti cudzích jazykov, a to z nemčiny, potom profesori fyziky a matematiky. Preto NRSNM začala v roku 2007 najprv s udeľovaním jednorazovej finančnej pomoci na zabezpečenie defi-

citných kádrov, a potom s pravidelným udeľovaním štipendií študentom, ktorí študujú v Srbsku, a školia sa pre deficitné kádrové potreby v našich školách, − hovorí spolubesedníčka a spomína finančnú podporu školám, súťažiam, vôbec aktivitám v našich školách. − So Slovakistickou vojvodinskou spoločnosťou a Ministerstvom školstva je NRSNM spoluorganizátorom súťaže zo slovenského jazyka. To preto, lebo finančné prostriedky, ktoré vyčleňuje ministerstvo, nestačia. V koordinácii NR sa pred tromi rokmi začalo s prekladaním testov do slovenského jazyka na všetkých súťažných úrovniach zo všetkých vyučujúcich predmetov. Najnovšie na webovej stránke poľnohospodárskej fakulty budú preložené do slovenčiny kompletné úlohy, ktoré sa môžu očakávať na prijímacích skúškach. − Pred dvoma rokmi bola vypracovaná stratégia vo vzdelávaní po slovensky, lebo priorita bola, že ho nebudeme obmedzovať iba na príslušníkov slovenskej menšiny, ale poskytneme možnosť každému, ktokoľvek má záujem o vzdelávanie v slovenskej reči. Vypracovaná je na mandát NR, teda na štvorročné obdobie a končí sa na budúci rok. Občas sa na výbore robí prehľad, čo všetko je z tejto stratégie uskutočnené. Najťažšie sa realizuje to zvýšenie počtu žiakov, ktorí budú navštevovať hodiny slovenčiny alebo budú zapísaní do slovenských tried. Jeden z „háčikov“ je málo narodených slovenských detí, ale ešte stále sa veľmi ťažko zápasí s povedomím rodičov, aby si zapísali dieťa do slovenskej triedy, keď tú možnosť v prostredí majú, − zisťujeme skutočne v telegrafických zlomkoch o bohatej aktivite Výboru pre vzdelávanie od predsedníčky a koordinátorky Svetlany Zolňanovej. E. Š.

K U LT Ú R A BANÁTČANIA O NÁRODNOSTNEJ RADE

Svornosť v rozhodnutiach redsedníčka Výkonnej rady ne určil príslušnosti rád vo všetNárodnostnej rady slovenskej kých štyroch oblastiach – infornárodnostnej menšiny Jarmila movania, úradného používania Ćendićová a člen NRSNM Pavel Ro- jazyka a písma, kultúry a vzdeláhárik sú v najvyššom zastupiteľ- vania,“ domnieva sa P. Rohárik. skom orgáne Slovákov od volieb Ak by mali jednou vetou, jediv roku 2010. Tak Kovačičanka, ako ným sloganom alebo slovom chaaj Padinčan sa rakterizovať donazdávajú, že sú terajšie desaťroprioritné práce čie, neváhali s pre NRSNM v naodpoveďami: stávajúcom ob„Iné národdobí rekonnosti, berte si štrukcie, a to bupríklad z nás! dovy pre MúMyslím si, že len zeum vojvodinNárodnostná ských Slovákov rada maďarskej a domu Martina národnostnej Jonáša. menšiny pracuje „Ak by som úspešnejšie od mala spomenúť, našej. Naša rada ktoré sú to rozje príkladom a hodujúce mo- Jarmila Ćendićová, prípadom dobpredsedníčka VV NRSNM menty v desarej viacročnej neťročnej práci rady, tak je to určite pretržitej činnosti,“ presvedčená je i založenie Ústavu pre kultúru voj- predsedníčka VV NRSNM. vodinských Slovákov, kde sa za„Harmonické fungovanie, to by chováva, zveľaďuje a rozvíja naša bolo heslo, na ktoré som si ako kultúra,“ mieni J. Ćendićová. prvé spomenul. A nazdávam sa, že „Kľúčový medzník je schválenie je presné a trefné,“ odpovedal riaZákona o národnostných radách diteľ Gymnázia Mihajla Pupina v v Zhromaždení Srbska, lebo pres- Kovačici.

NAŠA TÉMA obnovení budovy a domu: „Keď ide o vzdelávanie, zvýšila by som počet študentov, ktorým udeľu„Môžeme jeme štipendiá, a byť hrdí na nakúpila knihy i do to, že sa nám knižníc v menších podarilo v osadách. V oblasti N R S N M informovania by držať sa rozsom sa pokúsila slopočtu a rozvenský jazyk presadeľovať pediť do čo najviac niaze skutočobcí a čo sa týka kulne podľa po- Pavel Rohárik, člen NRSNM túry, peniaze by som trieb výborov, komisií a projektov. Zatiaľ usmernila i na divadelnú činnosť nám však nevychádza aktívnejšia ochotníkov. Zvyky a obyčaje si spolupráca s Kanceláriou pre ľuds- zachovávame tancami a piesňami, ké a menšinové práva,“ konštatu- ale materinský jazyk si môžeme zachovať zvlášť prostredníctvom je Ćendićová. Náčelníčka pre spoločenské čin- ochotníckych divadelných prednosti Zhromaždenia obce Kova- stavení a informovaním v slovenčica uvažuje, že najpálčivejším skom jazyku,“ povedala záverom problémom pre radu v tomto J. Ćendićová. „V rámci Gymnázia Mihajla Puroku bude zachovanie informovania v písaných a elektronických pina by sme vybudovali ubytovňu médiách v materinskom jazyku. pre organizovanie vedeckých, kulRiaditeľ kovačického gymnázia túrnych a športových seminárov a by si prial, aby NRSNM čiastočne kempingov, prípadne vzdelávanie prebrala zakladateľské práva nad dospelých. Sme totiž na toto všettouto vzdelávacou ustanovizňou, ko registrovaní, doposiaľ sme vyv ktorej sa vyškolilo a školí veľa Slo- užívali registráciu iba pre kurzy inveniek a Slovákov. Keby v Národ- formatiky pre dospelých,“ poznanostnej rade disponovali väčšou menal na záver P. Rohárik. sumou peňazí, vedeli by, kam ich Ján Špringeľ usmerniť, okrem už spomínaných

DESAŤ MEDIÁLNYCH ROKOV V NRSNM

Ochrana a rozvíjanie menšinových mediálnych práv P ri zakladaní el Žiak (2007 – Národnost2011) a Milina nej rady slovenFlorianová (2011 skej národnostaž dodnes). Všetnej menšiny sa ci traja vždy mali v plnej miere akna zreteli citlivú ceptovala potremediálnu proba po ochrane a blematiku, aj z rozvíjaní práva hľadiska príslušna médiá v manosti k menšiterinskej reči, novému spoloako to zaručujú čenstvu, aj z hľamnohé medzidiska potenciálnárodné dokuneho v širšom menty, ktorých zmysle slova popodpisovateľlitického vplyvu kou je naša kra- Časť účastníkov jednej z prvých Žur-škôl z roku 2004 na redakčnú pojina. S tým zá- (foto: archív NRSNM) litiku našich mémerom aj vznidií, ktoré je Počas desať rokov sa v ňom zvlášť v súčasnej dobe demokol Výbor pre informovanie ako stále odborno-výkonné teleso vystriedali traja predsedovia: Ju- kracie a slobody prejavu nepríraj Bartoš (2003 – 2007), Samu- pustné. NRSNM.

ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE NOVINÁROV A ZABEZPEČOVANIE MLADÝCH KÁDROV Od samotných začiatkov členovia Výboru pre informovanie si uvedomili, že aj v našej mediálnej oblasti netreba iba zachovávať status quo, ale treba veci posúvať dopredu, čiže zveľaďovať našu žurnalistiku, ktorá roku 2014 oslávi svoju stopäťdesiatročnicu. Majúc na zreteli, že sa všetko vôkol nás rozvíja, a tak aj novinárske remeslo a jazyk ako základný pracovný nástroj novinárov, v roku 2004 sa začalo s organizáciou školenia pre mladých novinárov pod názvom Žur-škola. Pohnútky na realizáciu Žur-školy, ktorá mala 10 kôl, ale aj iných odborných seminárov, sympózií a okrúhlych stolov, boli vyššie či prízemnejšie, v závislosti od

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA ĎALŠÍ DOKUMENT DO ARCHÍVU NRSNM

Prvých desať rokov aj vo filme P

ri príležitosti jubilejných osláv Rádio-televízia Vojvodina v spolupráci s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny nakrútila dokumentárny film pod názvom Prvých desať rokov. Cieľom polhodinového dokumentu bolo ukázať potrebu vzniku týchto inštitúcií, konkrétnymi príkladmi vysvetliť štruktúru a priblížiť najdôležitejšie projekty rady. Dôraz sa kládol aj na projekty v menších prostrediach, kde sa vplyv NRSNM prejavil výraznejšie. Film je postavený na výpovediach predstaviteľov asociácií, fondov a inštitúcií, kto-

ré tesne spolupracujú s týmto orgánom samosprávy vojvodinských Slovákov alebo vznikli z jeho iniciatívy. V poslednej časti filmu je znázornená činnosť NRSNM v rámci folklórnych, divadelných a hudobných podujatí celomenšinového významu. Televízny tím v Jánošíku

Film bol premiérovo vysielaný 18. januára 2013 a na ňom pracoval početný výrobný štáb. Scenár mala na starosti Anna Jašková, kým sa na hudobnej zložke filmu podieľali Ondrej Maglovský a Rastislav Srnka. Do tvorivého tímu patrili aj produkčná Anna Radanovićová, kameraman Arpad Garbac, zvukár Damir Paluška, svetlár Zoran Nježić. O grafiku sa postaral Miroslav Pavlovič, kým maximum z nakrúteného materiálu vyťažili režisérka Milica Stojanovová a strihač Boris Havran. Polhodinový film má za úlohu priblížiť divákovi tému samosprávy a znázorniť strešnú organizáciu Slovákov v Srbsku. Pre výrobný štáb Rádio-televízie Vojvodina bolo výzvou urobiť takýto historický dokument. Anna Funtíková, redaktorka Spoločná fotka z nakrúcania v boľovskej škole

uhla pohľadu, ktorým určite je aj potreba po omladzovaní našich redakcií, a tým aj modernizácia prístupu k novinárskym témam. Dôležitým segmentom tohto výboru je aj jazykové zdokonaľovanie novinárov, akým je Kurz jazykovej kultúry, ktorý sa realizuje od roku 2010. Súčasná predsedníčka VPI Milina Florianová však mieni, že je potrebné nájsť nové spôsoby školenia, ktorých výsledky budú jasné a viditeľné v danej chvíli. ZAKLADATEĽSKÉ PRÁVA A STRATEGICKÝ DOKUMENT V roku 2004 z iniciatívy vojvodinských pokrajinských inštitúcií NRSNM prebrala zakladateľské práva na Novinovo-vydavateľskú ustanovizňu Hlas ľudu, pričom nápomocnou rukou pri tejto viacmesačnej činnosti bol práve Výbor pre informovanie. Túto problematiku náš štát zákonne upravil až o päť rokov, keď schválil Zákon o 23. 3. 2013

12 /4535/

národnostných radách národnostných menšín a v rámci neho aj kompetencie VPI vo veci zakladateľských práv. Správny alebo nie, tento čin v podstate znamená, že záväzok financovania si na seba ponechali pokrajinské orgány, čo poukazuje na konkrétne konanie AP Vojvodiny v poslaní zachovať menšinové médiá. Spomenutý zákon určuje aj to, že VPI vypracúva a navrhuje, a Národnostná rada potom schvaľuje stratégiu rozvoja verejného informovania. Návrh tohto historického dokumentu na roky 2011 – 2016 nášho Výboru pre informovanie NRSNM schválila 18. novembra 2011 v Novom Sade. Zdá sa však, že je potrebné častejšie siahať po nej a konať podľa schválených pokynov, aby nám stratégia, ako mnohé štátne, nezostala iba vhodná vec na dolnú zásuvku, mieni bývalý predseda VPI Samuel Žiak.

HLAS ĽUDU

dokumentárneho filmu

Vynovená webová stránka NRSNM vo svojom jubilejnom roku vynovila svoju webovú stránku www.rada.org.rs. Novinka je jej dvojjazyčnosť – teda teraz sa o činnosti NRSNM možno dozvedieť aj po srbsky, čím sa určite v širších (štátnych) rámcoch zviditeľnia jej rozvetvené aktivity.

OTVÁRANIE MEDIÁLNYCH DVERÍ DOKORÁN Dôležitou náplňou práce VPI je aj nadväzovanie spolupráce s novinárskymi združeniami a organizáciami, katedrami žurnalistiky u nás a na Slovensku, ktoré vo väčšine prípadov šlo ako po masle. Inokedy, zvlášť na začiatkoch, ako si spomína prvý predseda J. Bartoš, to aj viazlo. Aj napriek tomu sa napríklad roku 2009 podpísala Dohoda o spolupráci medzi Ka-

tedrou žurnalistiky FFUK z Bratislavy a Výborom pre informovanie NRSNM, ktorou sa konkretizovali spoločné záujmy dvoch inštitúcií v prospech kvalitnejšieho a profesionálnejšieho vykonávania novinárskej práce v slovenských médiách vo Vojvodine. Čierne na bielom však nemusí zaručiť realizovanie spolupráce, ale v tomto prípade nevystala. Vo viacerých prípadoch však nebolo potrebné ani podpisovať žiadne protokoly a pomoc, podpora, spolupráca bola tu. Nemožno nepripomenúť aj spoluprácu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže práve vďaka dotáciám sa realizovali a realizujú mnohé projekty tohto výboru. Nesmieme však zabudnúť ani na spoluprácu s našimi médiami, bez ktorej by činnosť VPI bola márna. V. Dorčová-Valtnerová

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE

Ako hodnotíte prácu NRSNM vo svojom prostredí? JÁN MAJORSKÝ, podpredseda NRSNM pre Sriem: – My staropazovskí Slováci sme hrdí na to, že sa práve prvé ustanovujúce zhromaždenie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny konalo 4. apríla 2003 u nás v Starej Pazove. Prítomnosť slovenskej Národnostnej rady v našom prostredí pociťujeme veľmi kladne. Tunajší Slováci mali – a verím, že aj naďalej budú mať – viacnásobný osoh a veľkú podporu zo strany rady, a to badať vo všetkých segmentoch jej pôsobenia, teda v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Pri tejto príležitosti – k sviatku NRSNM – chcem poukázať na najdôležitejšie udalosti z jej doterajšej desaťročnej činnosti, ktoré sa konkrétne vzťahujú na naše prostredie. NRSNM finančne podporila otvorenie kancelárie, presnejšie Dopisovateľstva Hlasu ľudu v Starej Pazove. Sumou vo výške milión dinárov prispela k dokončeniu novej evanjelickej fary. Po zrekonštruovaní povaly Slovenského národného domu v Starej Pazove naša rada prispela aj na kúpu nábytku do nových priestorov – v hodnote milión dinárov. Treba spomenúť, že Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove bola rozhodnutím NRSNM vyhlásená za ustanovizeň s osobitným národnostným významom. Ani pri zakladaní Archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove nevystala pomoc z Národnostnej rady. Veľmi úspešná a kvalitná spolupráca je aj medzi NRSNM a tunajšou Základnou školou hrdinu Janka Čmelíka. Učitelia a profesori školy sú zapojení do všetkých aspektov pôsobenia tamojšieho Výboru pre vzdelávanie. Národnostná rada poskytovala aj odbornú pomoc pri písaní projektov a pomáhala všetkým tým, ktorí sa uchádzali o prostriedky či už z domácich alebo zahraničných fondov, t. j. z fondov Slovenskej republiky. Jedným slovom NRSNM si plní všetky povinnosti vyplývajúce z jej štatútu a programu práce. IGOR FELDY, člen NRSNM, velebný pán farár slovenského

jazyka a písma je kapitola osebe. Dala by sa urobiť štúdia o tom, čo sa v tejto oblasti v minulosti získalo a v zmysle získaných práv predsa nezachovalo. Toto je preto oblasť, v ktorej sa terajší členovia NRSNM v Starej Pazove naj-

Ján Majorský

evanjelického a. v. cirkevného zboru: – Zhodnotiť prítomnosť a význam NRSNM v lokálnom prostredí, konkrétne v Starej Pazove, je neľahká úloha. Okrem tradičnejších inštitúcií Slovákov na konkrétnom území (cirkev, Matica, spolok, škola...) aj NRSNM sa snaží splniť svoju nenahraditeľnú a zastupiteľskú úlohu v organizácii samosprávy v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Mám dojem, že jej úloha v Starej Pazove je pekne splnená v oblasti kultúry (organizovanie a účasť na mnohých kultúrnych podujatiach, podpora rekonštrukcie Slovenského národného domu, podpora pre Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a pod.) Ostatné oblasti sú podľa môjho názoru problematickejšie. Veľké výzvy sú ešte prítomné v oblasti vzdelávania: Ako inšpirovať rodičov Slovákov, aby si deti zapisovali do slovenskej základnej školy a ako žiakov stredných škôl, aby sa zapísali na hodiny slovenského jazyka? Ako nediskriminačne riešiť situáciu, keď aj napriek tomu, že niekoľkí profesori slovenského jazyka by si mohli doplniť fond hodín a vyučovať slovenčinu na stredných školách, je tam predsa zamestnaný Neslovák a pod. V oblasti informovania sa už v prvom mandáte NRSNM pokúšala riešiť problém zmenšenia počtu vysielacích hodín po slovensky či nezodpovedajúcich termínov v Staropazovskom rozhlase, ale sa to, žiaľ, nepodarilo. Problematika úradného používania

prvoradým cieľom NRSNM musí byť tú kvalitu udržať a nespoliehať sa na lokálne samosprávy, ktoré v týchto časoch majú možno dôležitejšie priority. SKUS hrdinu Janka Čmelíka a jeho ochotníci zo Starej Pazovy môžu byť spokojní so spoluprácou a úlohou, ktorú NRSNM má v rámci činnosti tohto spolku. Ako jeden z organizátorov Detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď a Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín naša Národnostná rada podporuje i aktivity všetkých programových foriem, ktoré aktívne pracujú pod strechou Slovenského národného domu. Všetky tieto progra-

Igor Feldy

viac angažujú. Je dobre, že máme NRSNM. Jej význam je veľký, ale obávam sa, že aj napriek tomu, z rôznych dôvodov nie sme schopní lokálne poukázať a kdeže ešte riešiť nahromadené problémy. Riešenie vidím v užšej spolupráci NRSNM s ostatnými slovenskými inštitúciami, konkrétne v Pazove s cirkvou, Maticou, spolkom, školou. Tie majú v lokálnych rámcoch väčšiu infraštruktúru ľudí, ktorí by spoločnými silami mohli zmapovať problémy, informovať o tom NRSNM a ona by mala niesť pochodeň riešenia vo vzťahu k zodpovedným štátnym orgánom a takýmto spôsobom spĺňať svoju zastupiteľskú úlohu vyplývajúcu zo štatútu. ANNA LEPŠANOVIĆOVÁ, členka NRSNM, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka: – NRSNM a jej desaťročná činnosť má pre slovenskú národnosť veľký význam a zvlášť, keď hovoríme o budúcnosti a prežití Slovákov na týchto priestoroch. Je to inštitúcia, ktorá napríklad v oblasti kultúry ideami, aktivitami a finančnými prostriedkami podporuje prácu slovenských spolkov, motivuje aj tie najmenšie prostredia do práce a do angažovania mladej generácie... I keď naši ochotníci vždy vynikali kvalitou či už v divadle, tanci, speve,

Anna Lepšanovićová

mové formy – a je ich 8 – po prvýkrát dostali svoj účelový priestor v nových 284 štvorcových metroch, ktoré sme získali rekonštrukciou povaly, ako i úpravou exteriéru SND, v čom veľkú úlohu mala NRSNM a vláda AP Vojvodiny. Aj Stará Pazova očakáva do budúcna ešte väčšiu podporu NRSNM a angažovanie sa najmä tam, kde je slovenská národnosť ohrozená asimiláciou, kde sa jednotlivci „boria“, aby naše deti nezabudli na to, kto sú? Teda tam, kde treba viac pracovať s mladými rodičmi, ktorí starajúc sa o prežitie rodiny, možno nemajú síl myslieť aj na zachovanie národnej identity. Možno ísť na to vzdelávaním mladých, prednáškami o dejinách Slovákov na Dolnej zemi, proste, aby boli hrdí na svoje korene a vštepovali to aj svojim deťom. A. Lešťanová

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA O NRSNM SO SLOVÁKMI V BIELOM BLATE, VOJLOVICI A ZREŇANINE

to si myslím, že by členovia rady mali častejšie prichádzať medzi obyčajných ľudí, rozprávať sa s nimi o školstve, jazyku... Ako strešný orgán Slovákov v Srbsku, NRSNM na seba prevzala mnohé záväzky, okrem iného aj organizovať celomenšinové árodnostná rada slovenskej nápodujatia. Myslím si rodnostnej menšiny už desať rovšak, že by to mali trokov ochraňuje záujmy Slovákov v chu akože decentralizoSrbsku, a to v oblastiach významvať, poslúchnuť a zvážiť ných pre národnostnú identitu kažaj idey z terénu a nie dého národa. V tej priekopníckej právšetko dirigovať z jedci bolo mnoho problémov, vyskytovali ného miesta. Bolo by to sa aj nedostatky, ale sú všade predsa v záujme ďalšieho skvadosiahnuté pozoruhodné výsledky. litnenia tých podujatí. Hľa, čo si o plnení poslania NRSNM VIERKA HRUBÍKOVÁ myslia Slováci v Bielom Blate, Vojlovici zo Zreňanina, preda Zreňanine. sedníčka Výboru pre JARMILA HROMČÍKOVÁ, predmedzinacionálne vzťasedníčka MOMS v Bielom Blate: – O hy v Zreňanine: – Dobtom, že Slováci potrebovali organi- Jarmila Hromčíková re je, že máme NárodMiroslav Oravec Vierka Hrubíková záciu, ktorá ich bude reprezentovať, nostnú radu ako orgán, hájiť ich záujmy a bojovať o ich práva, svedčí fakt, ležitosti všetkým nám blahoželám k 10. výročiu za- ktorý zastupuje slovenskú národnostnú menšinu že si s takým zámerom ešte pred založením loženia nášho parlamentu, so želaním, aby si a stará sa o uplatňovanie práv v oblasti kultúry, NRSNM obnovili činnosť Matice slovenskej. Nuž a plnil svoju úlohu v pravom zmysle slova, aby stra- vzdelávania, informovania a úradného používania keď aj štát uznal, že národnostné menšiny po- nícke záujmy neprevýšili záujmy menšiny, aby sme jazyka a písma. V tej svojej práci by však, podľa motrebujú svoje parlamenty, Slováci, podobne ako si vedeli využiť práva, ktoré nám štát ponúka, a pre- jej mienky, mala tesnejšie spolupracovať aj s aj iné menšiny, si založili Národnostnú radu. A je dovšetkým, aby sme boli jednotní v boji o za- obecnými či mestskými radami pre medzinaciodobre, že si ju založili, lebo nielenže zastupuje našu chovanie našej identity. nálne vzťahy. Tá spolupráca by musela byť bohatšia, MIROSLAV ORAVEC, zástupca predsedu SKOS a nie ako je tomu teraz, iba na úrovni ročných správ národnostnú menšinu, ale aj účinkuje v rozhodovaní o otázkach zo svojej pôsobnosti týkajúcich Detvan vo Vojlovici: – Rovno toľko rokov, koľko je- o činnosti. Naďalej podľa mojej mienky členovia Nása práv nášho národa. Aspoň chcem veriť, že je stvuje NRSNM, bol som v čele SKOS Detvan a mal rodnostnej rady by mali častejšie odchádzať do tetomu tak. Avšak keď si spomeniem, ako prebiehala som príležitosť spolupracovať s týmto naším pred- rénu, aj do tých najmenších a asimiláciou poznapredvolebná kampaň na voľbu členov NRSNM, nie staviteľským orgánom. Vcelku tá spolupráca bola čených prostredí. Rozprávať sa s tamojšími Slosom si celkom istá, lebo sa mi zdá, že jednotlivcom vždy korektná. My v Detvane sa síce snažíme pro- vákmi, podnecovať ich, aby využívali práva, ktoré záujmy politických strán, ktorým prislúchajú, boli blémy riešiť sami, ale keď sme NRSNM požiadali o im štát núka, lebo mám dojem, že v tých malých nad záujmy Slovákov. Musím však uznať, že rada nejakú pomoc, vo väčšine prípadov nám aj po- prostrediach ľudia často ani nevedia, aké práva pomohla aj nám Bieloblatčanom. Finančne síce veľ- mohla. Pravdaže, myslím tu aj na finančnú podporu majú a ako ich môžu uskutočniť. mi málo, ale aj dobrá rada, konštruktívny rozho- našich podujatí. Musím však povedať, že sme príZa odpovede ďakuje: vor, sugescia sú tiež veľkou pomocou. Pri tejto prí- liš ďaleko od centra a často nevieme, čo sa deje. PreV. Hudec

Dobre, že ju máme

AJ FOTOVÝSTAVA K JUBILEU NRSNM

Desaťročie v objektíve apriek všetkým definíciám a teóriám podstatou fotografie je N zachytiť okamih a zachovať svedectvo: od chvíľ pobytu v cudzine, cez rodinnú oslavu, po účasť na bežnej schôdzi. Rovnako tak, ako nám dokáže priblížiť ďaleké kraje, snímka vie byť aj sondou do minulosti. Nielen napísané alebo zapamätané, ale i vyfotené zostáva: v prípade doterajších dejín našej Ná-

rodnostnej rady ako príbeh, ktorý štartoval v Novom Sade, aby pokračoval v Pazove a v Kovačici, potom v celom rade našich prostredí. To ten historický alebo vertikálny aspekt. Druhý môže byť významový, obsahujúci najdôležitejšie momenty z desaťročia za nami: schválenie štatútu, presídlenie do nových miestností, voľby... Tretí je horizontálny, zaoberajúci sa rozvetvením

Prvé chvíle v novootvorenom dopisovateľstve Hlasu ľudu v Starej Pazove pred tromi rokmi 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Národnostná rada v Padine v septembri roku 2006 činnosti našej poprednej a prvoradej inštitúcie do šírky. Desaťročie v objektíve: ako smernica a názov výstavy, ktorou i Hlas ľudu zagratuluje jubilantovi. Rokov navonok málo, odkazov a svedectiev ozaj mnoho: stovky, ak nie aj tisíce. Niektoré z nich, pochádzajúce a prichádzajúce hlavne z archívu Hlasu ľudu, sú tu. Aby pripomenuli, ako bolo kedysi, ako je dnes. Ktosi povedal, že je fotka najkratšou cestou k ľudskej duši. Ona je i návratom a náznakom, spomienkou a svedec-

tvom, dokumentom a denníkom. Dôležitým a nezastupiteľným: treba si predstaviť, koľko kníh by sa muselo napísať a koľko hodín rozprávať o všetkom, čím sme žili v rokoch za nami, keby nezostalo zvečnené vo vizuálnej podobe. Veď desať rokov, pri takom zábere činnosti Národnostnej rady, vôbec nie je málo. Preto i tieto momentky treba chápať len ako niekoľko zložiek mnohonásobne bohatšieho a pestrejšieho kaleidoskopu. O. Filip

K U LT ú R A OBECNÁ SúťAŽ RECITÁTOROV V BÁČSKOM PETROVCI

Masová účasť nádejných recitátorov Z

náplne bývalého Domu Po vypočutí recitačkultúry si od založenia ných výkonov komisia Slovenské vojvodinské disa rozhodla, že z 21 účinvadlo prebralo aj organizokujúcich žiakov nižších vanie obecnej recitačnej súročníkov ZŠ ďalej postuťaže. Tak i tohto roku v utorok pujú druháčka z Kulpína 12. marca na petrovskom Timea Čemanová, ktorú gymnáziu zamestnanci SVD nacvičovala Anna Peťusporiadali súťaženie 45 nákovská, štvrtáci z Pedejných recitátorov žiakov trovca Xénia Rybárová a základných škôl z Báčskeho Martin Pavčok, ktorých Petrovca, Kulpína a Hložian a nacvičila Miluška Anužiakov petrovského gymnázia. šiaková-Majerová, ako i Ich prednesy sledovala odRadivoje Ranitović z Kulborná porota v zložení: Milina pína, s ktorým pracovala Florianová, Miroslav Babiak a Tatiana Kováčová. Medzi recitátormi vyšších ročníkov základnej Ondrej Brna. Komisia zvolila školy súťaží aj Martin Krajčík z Petrovca (druhý V rámci skupiny žiapodľa pravidiel štyroch naj- zľava), ktorý už rad rokov dosahuje výnimočné kov od 5. po 8. ročník ZŠ lepších recitátorov v každej úspechy aj na štátnej úrovni medzi najúspešnejšími vekovej kategórii (nižšie ročboli piatak Gustáv Vaníky ZŠ, vyššie ročníky ZŠ a gymna- hliadky, ktorá sa tohto roku 23. a 24. lentík z Kulpína, ktorého nacvičila Tazisti); títo postúpili do oblastnej pre- marca uskutoční v Báči. tiana Mitićová. So šiestačkou z Hlo-

žian Kristínou Šrankovou pracovala Anna Huďanová. Siedmaci z Petrovca Lýdia Nikolajevićová a Martin Krajčík so svojou mentorkou M. Anušiakovou-Majerovou tiež získali postup do Báča. Ani gymnazisti sa nedali zahanbiť a pred komisiu si ich zastalo až 12. Svojím výkonom zapôsobili prváčka Elena Vršková a druháčka Malvína Zolňanová. Obom je mentorkou Annamária Boldocká-Grbićová. úspešné boli i štvrtáčky Nataša Rybárová a Aleksandra Hašková, ktorých umelecky usmerňovali M. AnušiakováMajerová a Helena Despićová. Predsedníčka komisie M. Florianová zhodnotila tento ročník ako úspešný. Zároveň pripomenula, že sa trochu rozhýbali vody a umeleckému prednesu sa pozornosť začína venovať aj na školách. Ak sa bude pokračovať v takom smere, ešte lepšie výsledky, podľa jej slov, možno očakávať už v budúcich rokoch. J. Č-p

STARÁ PAZOVA

NA HREBIENKU VO VYSOKÝCH TATRÁCH

Oblastná prehliadka recitátorov P

Súťaž v tvorbe ľadových sôch

o obecnej prehliadke recitátorov, ktorá bola v stredu 6. marca v staropazovskej divadelnej sieni, v dňoch víkendu tu prebiehala aj oblastná prehliadka recitátorov pod názvom Básnik môjho rodu. Oblastnú prehliadku otvorila Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova a recitátorov pozdravil i Vladimir Ris, tajomník Zväzu ochotníkov Vojvodiny. Prednes recitátorov sledovala porota v zložení: Miodrag Petrović, herec SND z Nového Sadu, a Milina Florianová, šéfredaktorka Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu. V sobotu 9. marca vystúpilo 64 recitátorov – 31 v mladšej a 33 v strednej vekovej skupine. Z mladšej vekovej skupiny do pokrajinskej súťaže, ktorá bude v druhej polovici apríla v Sečnji, postúpilo 10 recitátorov a medzi nimi aj Mia Verešová zo Starej Pazovy a Andrea Petrusová z Erdevíka. Zo strednej vekovej skupiny do ďalšieho súťaženia v prednese krásneho slova postúpilo 12 recitátorov a medzi nimi aj Ema Kočišová a Jana Rumanová zo Starej Pazovy a Emília Jana Pálešová z Erdevíka. V nedeľu 10. marca na oblastnej prehliadke v Starej Pazove vystúpilo 33 recitátorov staršej vekovej skupiny, do pokrajinskej prehliadky postúpilo 12 a medzi nimi i Miloš Simonović zo Starej Pazovy. a. lš.

rírodnou časťou hranice Slovenska s Poľskom postupne doviezli až 25 ton ľadu. Medzinárodsú Vysoké Tatry. V polovici 20. storočia boli né tímy z neho tvorili sochy na tému Krajina, odvyhlásené za národný park na Slovensku a o päť- kiaľ pochádzam. Návštevníci tak mohli obdivodesiat rokov ich UNESCO vyhlásilo za Biosféric- vať prekrásne sochy napríklad slovenského fukú rezerváciu Tatry. Obľúbenými lyžiarskymi strediskami sú Skalnaté Pleso, Štrbské Pleso, Smokovec, Ždiar a Hrebienok. Hrebienok je turistické stredisko nachádzajúce sa nad Starým Smokovcom na úpätí Slavkovského štítu v nadmorskej výške 1 285 metrov. Vznik Hrebienka ako turistického centra súvisí s rozvojom turizmu vo Vysokých Tatrách v druhej polovici 19. storočia. Starý Smokovec, ktorému bol v tom čase udelený štatút kúpeľného mesta, priťahoval turistov, ktorí si toto Radosť zo stretnutia: Sochári z Belehradu (Vesna celkom miesto obľúbili. Vybudované vľavo a Nenad prvý sprava) a herci Divadla VHV sú cvičné lúky, zjazdovky, 750 m z Kovačice dlhý lyžiarsky vlek na Slavkovskú vyhliadku a iné. Dráha na sánkovačku je od jaristu, švédskeho wikinga, francúzsku Eiffeloroku 1959 osvietená. V súčasnosti je Hrebienok vu vežu. Členovia srbského tímu Vesna a Nenad Klajićovci z Belehradu súťažili s ľadovým rozvýznamné lyžiarske a turistické stredisko. Začiatkom februára t. r. tu bola usporiadaná právkovým hradom s vežičkami, rozprávkoprvá medzinárodná súťaž v tvorbe ľadových sôch vou postavou Mickey Mouse a so štátnym znaTatry Ice Master. Súťažilo osem medzinárodných kom Srbska. Veľkú pozornosť návštevníkov tímov z celej Európy. Okrem hostiteľov boli tu Hrebienka, ktorých bolo počas tohto podujatia majstri z Česka, Fínska, Francúzska, Švédska, Ma- vyše 10 000, zaujal i veľký snežný hrad, ktorý slúďarska, Poľska a Srbska. Na výrobu sôch súťažiaci žil aj ako štart sánkarskej dráhy. používali špeciálne vyrobený ľad, dovezený z Poľska. Na Hrebienok, podľa slov organizátora, A. Chalupová

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Dudková z Hložian, v tretej Anna Galambošová z Hložian. Kvalitu ich prednesu posúdila odborná komisia v zložení: Katarína Melegová-Melichová (predsedníčka), o finálového kola súťaže žien zentovali sa aj: Anna Asodiová z Miluška Anušiaková-Majerová a v prednese poézie a prózy, Kysáča v 1. skupine, v druhej Jas- Annamária Boldocká-Grbićová. Predsedníčka koktorá sa bude konať zamisie sa kladne čiatkom apríla na pôde zmienila o zvoleMatice slovenskej v ných textoch, ktoré Srbsku v Petrovci, z oblasti odzneli, a o. i. poBáčka postúpili: v súťaži dotkla: poézie pre ženy do 25 ro– Je škoda, že vás kov Nataša Rybárová z je dnes menej než Petrovca, zo skupiny žien obvykle; myslím si, nad 25 rokov Anna že my Slovenky to Hrnčiarová z Lalite a zo robíme aj kvôli skupiny prednesu prózy tomu, že si chceMiriam Murtínová z Hlome pestovať vlastžian. Odborná komisia si v Hložanoch vypočula ný jazykový prejav, V nedeľu 17. marca v len málo prednesov preto, lebo aj v roHložanoch v kaviarni Pod lipami sa zúčastnilo len 8 súťa- mina Šepšová z Hložian, Katarína dine sme na to, aby sme zachožiacich dám. Okrem víťaziek pre- Arňašová z Petrovca a Zuzana vávali materinský jazyk.

REGIONÁLNA SÚŤAŽ ŽIEN V PREDNESE POÉZIE A PRÓZY PRE BÁČKU

Súťažilo iba osem dám D

Melegová-Melichová sa pochvalne zmienila aj o novozaloženej speváckej skupine Spolku žien Slovenka z Hložian, ktorá v rámci jej druhého verejného vystúpenia zaspievala dve piesne. Program prednesmi básní a próz mimo súťaže zakrátko „pretli“ Arňašová, Dudková, ako i Zuzana Sudická z Hložian. Moderovala učiteľka Anna Zahorcová a viac než 30 prítomných úvodom pozdravila predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien a hložianskeho SŽ Slovenka Viera Miškovicová. Všetkým účastníčkam kultúrno-umeleckého programu na záver odovzdali darčeky, ktoré s prispením Slovenského vydavateľského centra v Petrovci zabezpečila ASSŽ, ktorá sa so SŽS podpísala pod organizáciu súťaže v Hložanoch. Juraj Bartoš

REGIONÁLNA SÚŤAŽ RECITÁTORIEK PRE BANÁT V PADINE

Sviatok krásneho slova pre ženy a dievčatá M

inulý víkend v Padine prebiehala 6. re- kovej). V prednese prózy v gionálna súťaž recitátoriek pre Banát, kde kategórii do 25 rokov zvísi svoje recitátorské schopnosti vyskúšalo je- ťazila Hajdušičanka Danica denásť dievčat a žien. Vrbová, ktorá predniesla V mene organizátora – Asociácie sloven- text Jána Čajaka Ľúbi, neských spolkov žien hostí v miestnostiach hos- ľúbi a najlepšia v prednese titeľského spolku privítala podpredsedníčka prózy nad 25 rokov bola pre Banát a predsedníčka Spolku žien v Padine Anna Slivková z Padiny Elenka Haníková, ktorá vyzdvihla, že vďaka (predniesla text od Hany Z ovzdušia podujatia spolupráci s Úniou žien Slovenska naše ženy Zelinovej Hlas starých husakoby viac začali čítať. Na tohtoročnej súťaži lí. Tieto štyri recitátorky postúpili do finálovej z Báčky. Podujatie moderovala učiteľka Milka A. Chalupová sa zúčastnili: Anna Mária Pavelková, Anna súťaže v Petrovci, kde sa im pripoja aj víťazky Petrovičová.’ Slivková, Anička Strehovská, Mária Galasová, Anička Príbeľová a Elenka Ďuri„JAROSLAV SUPEK PATRI(L) MEDZI NAJVÝZšová z Padiny, Danica Vrbová z HajduNAMNEJŠÍCH DEJATEĽOV VOJVODINSKÝCH SLOšice, Mária Kováčová a Nina Chalupová VÁKOV. Jeho svetovej reputácii sa vyrovná iba tá Marz Kovačice, Evka Barnová z Bieleho Blatina Jonáša,“ vyhlásil na podujatí Zima s knihou 7. marta a Anna Urbanová z Jánošíka. Odzneli ca v Kovačici bibliograf a literárny kritik Víťazoslav Hroprednesy poézie a prózy, ktoré hodnonec. Spomínaného multimediálneho umelca Hronec tila odborná porota v zložení: profesorka ako šéfredaktor Nového života začiatkom osemdesrbčiny Ružena Kraticová (predsedníčsiatych rokov začal postupne predstavovať aj vteka), profesorka slovenčiny Anna Tomadajším čitateľom mesačníka pre literatúru a kultúru. nová a učiteľka Mária Nosáľová. Po súV kovačickej Obecnej knižnici si prítomní mohli poťažnej časti programu, prv než odborzrieť i videoprezentáciu prác jeho vizuálnej poézie. ná porota zverejnila mená najlepších, O J. Supekovi (1952 – 2009) ako o poprednom predzaznel krátky program, v ktorom účinstaviteľovi neoavantgardnej kreatívnej scény v Srbsku kovali knihovníčka padinskej knižnice Zdenka Obšustová a herec Janko Hološ. Stevan Lenhart a Víťazoslav Hronec hovorili rozprával na večierku i Stevan Lenhart. Šéfredaktor časopisu Vzlet sa Supekovej tvorbe venoval na práo multimediálnom umelcovi Jaroslavovi Podľa mienky poroty v prednese cach pre fakultu, v rozhovore pre Obzory a v recenpoézie recitátoriek do 25 rokov najlep- Supekovi zii jeho knihy. Anekdoty o ňom porozprával i Vladišia bola Nina Chalupová z Kovačice mír Valentík. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra predstavil aj nové knihy v slovenskom, srbskom (recitovala Len moja od Adriany Eliášovej), kým Padinčanka Anička Strehovs- a anglickom jazyku, ktoré vydali vlani v Báčskom Petrovci a(lebo) v spolupráci s vydavateľstvom v Nadká bola najúspešnejšia v prednese po- laku a Novom Miloševe. Program moderovala Anna Tomanová a o úspešný priebeh literárnej akcie sa ézie účastníčok nad 25 rokov (recitovala postarali i Mária Ďurišová, riaditeľka knižnice, a knihovníčky Jaroslava Pavlíková a Ružena Cicková. J. Špringeľ Pieseň o láske od M. Rázusovej-Martá-

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

DIDA 2013 prebieha tohto roku v týždňovom predstihu, lebo obidva divadelné víkendy sú marcové. V prvej časti, od 22. do 24. marca, vo vynovenej veľkej divadelnej sieni v Pivnici javisko patrí domácim ochotníkom a zároveň organizátorom divadelného sviatku – členom OD Janka Čemana, ako i ochotníkom z Maďarska, Padiny, Lalite, Kulpína a Nového Sadu. V druhom divadelnom polčase, od 28. do 31. marca, vystúpia Erdevíčania, Palančania, Iločania, Pazovčania, Popradčania a Tisovčania zo Slovenska a na počesť odmenených na zatvorení Divadelných inscenácií dolnozemských autorov 2013 protagonisti zo Slovenského vojvodinského divadla. Aj tohto roku v programe festivalu DIDA je aj Vítanie jari s knihou a všetky ďalšie informácie ponúka festivalový bulletin (na snímke). A. F.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Národného frontu 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba amínového zariadenia pre oddeľovanie CO2 z prírodného plynu, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Elemír, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obce Zreňanin, Námestie slobody číslo 10, do 18. apríla 2013. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písanej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 19. apríla 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie projektu

Ach, ten genitív... jednodušene môžeme povedať, že sa týmto druhým pádom vyjadrujú vlastnosti, privlastňovanie alebo čiastočnosť. V slovenčine sa ako didakZ tická pomôcka na identifikáciu genitívu používa otázka „koho? čoho?“. S genitívom sa viažu aj tieto predložky: bez, do, miesto, mimo, od, okrem, prostred, spod, sponad, spomedzi, uprostred, vôkol, z, za, zo. My to máme dosť popletené pri výslovnosti a, žiaľbohu, aj pri písaní, lebo silne ovplyvnení nárečím nie sme načistom, kedy treba pri podstatných menách ženského rodu skloňujúcich sa podľa vzoru žena použiť tvar genitívu a kedy datívu. A tak pri genitíve bežne použijeme tvar datívu: „Od Anne som dostal kritiku.“; „Od Kataríne som prijal list.“; „Na návšteve u Jasmine.“ ... a tak ďalej: „z tvorbe, z hlave, od žene, mame, neveste, Jasne, Ľube, Ľudmile, Maríne, Alexandre, Zuze...“ To, samozrejme, nie je správny tvar, v spisovnej slovenčine to má byť takto:„Od Anny som dostal kritiku.“;„Od Kataríny som prijal list.“; „Na návšteve u Jasminy.“ ... a tak ďalej: „z tvorby, z hlavy, od ženy, mamy, nevesty, Jasny, Ľuby, Ľudmily, Maríny, Alexandry, Zuzy...“ Zdá sa nám to takmer nelogické, že tam má byť ypsilon, a preto tú podobu zriedkavo používame. Výnimkou sú tieto tvary, pri ktorých si nikdy nepopletieme pády: od Marky, od Zuzky, od Anky, od Katky, od tety, a bez veľa mudrovania vyslovíme a samým tým aj napíšeme tak, ako to v spisovnej slovenčine má byť – „y“. Nie sú na tom lepšie ani podstatné mená ženského rodu skloňujúce sa podľa vzoru ulica: „od Sani, Maji, Ľubici, Oli“, pri ktorých sa nie a nie naučiť, že prípona v genitíve má byť„e“. Spisovne to bude znieť takto:„od Sane, Maje, Ľubice, Ole“. Aj vo vetách „Idem z práci.“; „Vidím ťa z ulici.“ treba vystriedať „i“ s „e“, a to takto: „Idem z práce.“; „Vidím ťa z ulice.“ V nasledujúcom prípade genitív môžeme použiť vo všetkých troch súvislostiach, bez obáv, že to bude nenáležitá formulácia: Idem z domu. Idem do domu. Idem od domu. Spomenieme tu aj podstatné mená, ktoré majú v genitíve dvojtvar, t. j. tvar utvorený s vkladnou dvojhláskou „ie“: hrable – hrabieľ, husle – husieľ, jasle – jasieľ, ale aj tvar s príponou „í“, hrablí, huslí, jaslí; môžeme teda povedať dvoje husieľ aj dvoje huslí. ah

Chýrnik PIVNICA. Pre mimoriadny záujem Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v sobotu 23. marca o 9. hodine v sieni

Miestneho spoločenstva v Pivnici usporiada reprízu prvých dvoch prednášok Jána Salčáka z cyklu Čo dokáže pekné slovo na témy Energia prvej vety a Glutinácia textu v prvom odseku.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica, v Ulici Danila Kiša č. 7a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1016, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, v Ulici národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč 2 – NS 189, NSU 189, v Ulici slovenskej č. 43 v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 2299, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

Chýrnik

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milá

NOVÝ SAD. V nedeľu 31. marca o 16. hodine v evanjelickom kostole Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Novom Sade v spolupráci so SKC P. J. Šafárika usporiadajú veľkonočný program, v ktorom vystúpia zmiešaný spevácky zbor, mládežnícky zbor Agapé a deti. O 17. hodine v sieni SKC so situačnou komédiou Čudné popoludnie Dr. Hvezdoňa Burkeho vystúpi Divadelný súbor Daxner zo Slovenskej republiky, z Tisovca. J. S.

TERÉZIA HRNČIAROVÁ rod. Hrnčiarová 19. 11. 1911 – 15. 3. 2012 – 15. 3. 2013 z Báčskeho Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Spoločnosť na výrobu, spracovanie, premávku a služby TRS SWISS PRODUCTION, s. s r. o., Radeho Končara 1, Petrovaradín, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dočasný sklad elektronického odpadu, na katastrálnej parcele číslo 496/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkog 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v sídlisku Stepanovićevo a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Stepanovićeve, na katastrálnych parcelách čísla: 545, 555, 670, 710, 844, 904, 906, 944, 1322/1, 1340, 1344, 1352/2, 1345, 1346, 1347, 1349, 1350, 1352/1 a 3383, všetky k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou, matkou a starkou

so sestrou a tetkou

MÁRIOU MACKOVOU rod. Červenou 3. 1. 1952 – 9. 3. 2013 z Kulpína

MÁRIOU MACKOVOU 3. 1. 1952 – 9. 3. 2013 z Kulpína

Brat Ján Červený s manželkou a dcérami Zuzanou Činčurákovou a Jaroslavou Brtkovou s rodinami

Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si chcela tak veľmi žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, ktorý naše srdcia nikdy nevylieči. Manžel, syn, dcéra s manželom a synmi Kristiánom a Denisom

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ ROZLÚČKA

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

ŠTEFAN BENKA 1956 – 2013 z Báčskeho Petrovca S úctou si na Teba budeme spomínať. Susedovci a priatelia

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo päť najťažších rokov v mojom živote, čo ma opustil môj manžel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIA KOVÁČOVÁ

JURAJOM KRNÁČOM

MICHAL ČÍŽIK 27. 4. 1935 – 22. 3. 2008 – 2013 z Padiny

SMUTNÁ SPOMIENKA

s bratom

rod. Nemčoková 1939 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

15. 6. 1944 – 6. 3. 2013 z Petrovca

Každodenne si slzy z očí stieram, všetko na môjho Pána skladám. Bola to Božia vôľa.

Na Teba si navždy s láskou budú spomínať

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

Tvoja manželka Zuzana

sestra Zuzana a švagor Ján

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV strýkovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s ujom

MÁRIA KOVÁČOVÁ

JURAJOM KRNÁČOM

rod. Nemčoková 1939 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

15. 6. 1944 – 6. 3. 2013 z Petrovca

VLADIMÍROVI SABOVI 1952 – 2013 z Petrovca Rodiny Sabová a Pujićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou

3. 1. 1952 – 9. 3. 2013 z Kulpína

Lúčia sa: brat Miško, Jarka, Hanka a Mia

POSLEDNÝ POZDRAV sestre a tetke

SPOMIENKA Dňa 24. marca 2013 uplynie rok, čo nás opustil manžel a otec

LASLO FABIAN 1959 – 2012 – 2013 z Petrovca

3. 1. 1952 – 9. 3. 2013 z Kulpína

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

Rodiny Teleková a Macková

manželka Zuzana, dcéry Gabriela a Valéria a zať Michal

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

so susedou

Dňa 24. marca 2013 uplynie rok, čo nás opustil brat, ujo a švagor

MÁRIOU MACKOVOU

rod. Červenej 3. 1. 1952 – 9. 3. 2013 z Kulpína

rod. Červenou 3. 1. 1952 – 9. 3. 2013 z Kulpína

brat Pavel s manželkou, synom Jaroslavom a dcérou Milinou s rodinami

svatovci Cechmajstrovci

MÁRIOU MACKOVOU

MÁRII MACKOVEJ

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

S úctou si spomínajú a nezabúdajú

Vesna a Jaroslava s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIOU MACKOVOU

S láskou si na Teba budú spomínať

Na Tvoju obetavosť a dobrotu si navždy budeme spomínať. Susedovci

LASLO FABIAN 1959 – 2012 – 2013 z Petrovca

Spomienku na neho si zachovávajú: Marika, Morris, Kurt a rodina z Nemecka

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 17. marca 2013 uplynuli štyri roky, čo nie je s nami manžel, otec a starký

na rodičov

ZUZANU HODOLIČOVÚ

ONDREJ ABELOVSKÝ

JOZEFA HODOLIČA

1936 – 2009 – 2013 z Kysáča

5. 11. 1928 – 21. 3. 1991 – 2013

Dni, mesiace a roky sa minú, ale spomienka na Teba nikdy nepominie, lebo Ty žiješ s nami. Tvoji: manželka, dcéry, zaťovia, vnučky a vnukovia

z Pivnice Tichú spomienku si zachovávajú dcéra Zuzana s rodinou z Chorvátska a syn Jozef s rodinou z B. Petrovca

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. marca 2013 uplynú dva smutné roky, čo nás nečakane opustila

SAMUELA ARŇAŠA – ARESA

ZUZANU BENKOVÚ

Na Teba si trvalú spomienku zachovávajú:

spolupracovníci Slovenského vydavateľského centra

LACI FABIAN

syn Andreas a dcéraAndrea Mandáčová s rodinou

Jej najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 22. marca 2013 uplynulo 10 smutných a boľavých rokov, čo nás navždy opustila naša dcéra, sestra a teta

EMÍLIU BOLDOCKÚ

1959 – 2012 – 2013 z Petrovca

23. 3. 2013

S úctou si na ňu spomínajú

SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

rod. Hricovú 15. 9. 1953 – 22. 3. 2003 – 2013 z Petrovca

1949 – 2011 – 2013 z Petrovca

Na neho si spomínajú

Kmotra a krstné deti Lončarovci

na našu mamu a starkú

ZUZANA HEMELOVÁ

24. 1. 1955 – 19. 3. 2010 – 2013 z Petrovca

Aj po roku si stále spomíname na Teba, kmotor.

rod. Tárnociovú 22. 10. 1935 – 24. 12. 1998 – 2013

1926 – 2012 – 2013 z Kulpína V trvalej spomienke si Ťa zachovávajú Boldockovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 21. septembra 2012 nás náhle a nečakane opustil drahý manžel a oci

JÁN ZAVAROŠ 9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA BENKOVÁ rod. Hricová 1953 – 2003 – 2013 z Petrovca Osud je občas veľmi krutý, nevráti to, čo raz vzal – zostanú len spomienky a v srdci veľký žiaľ.

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

Na Teba nezabúdajú a večne Ťa v srdciach nosia Tvoji zarmútení

Manželka Anna a dcéry Katarína a Anna Záborské s rodinami

oco a sestry s rodinami

12 /4535/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 22. marca: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaná 1. časť s názvom Dve lásky inžiniera Sanigu. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z výstavy v Galérii insitného umenia v Kovačici, z divadelnej premiéry novosadských ochotníkov, z príprav na divadelnú premiéru SVD, priame zapojenie z Pivnice z festivalu DIDA; z osád – o Novosadskej jari na SPENS-e, o činnosti evanjelickej mládeže v Hložanoch; z poľnohospodárstva – o jarnej sejbe, zadovažovaní osiva a o probléme sterility dobytka. • O 20.45 HORE-DOLU: Relácia bude venovaná harmonikárskej rodine Žolnajovcov, vášnivému latino tancu salsa, novodobým pouličným umelcom, ktorí bojujú o svoje uplatnenie v spoločnosti a iným zaujímavostiam. NEDEĽA 24. marca: • O 11.00 DÚHOVKA: Prvá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná rybačke, a to dvom podujatiam: Spoločnej rybačke priateľských združení a robeniu hniezd pre zubáča v Petrovci a Kysáči. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Vo vysielaní pod názvom Boh náš je láska sa bude hovoriť o šídskom spevokole, ekumenickom Svetovom dni modlitieb, o význame evanjelizačných služieb a o pôstnom období. Nevystane ani príspevok z 1. Biblickej olympiády v Hložanoch. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 24. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Ďalšia výstava insitnej tvorby Obecná prehliadka recitátorov Utorok 26. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Hudobno-poetické pásmo Zábava nadovšetko Čo nového v našom spoločenskom živote?

Recitátorky na regionálnej súťaži pre Banát

Piatok 29. marca 16.00 –

18.00 Klenotnica Slovenský film: Južná pošta Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 25. marca: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudových piesní v podaní sólistov Rádia Nový Sad; Utorok 26. marca: 17.20 – 18.00 Stretnutie – cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (repríza) 1. časť; Streda 27. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 28. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú Júlia Bisáková a Jozef Bisák; Piatok 29. marca: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 23. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – piesne v podaní rozhlasových spevákov; NEDEĽA 24. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetová aktuálna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – barokové skladby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – vydania zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 26. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – inštrumentálne koncerty romantizmu; STREDA 27. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 22. do 28. marca

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je pomenovanie sviatku pred Veľkou nocou. autorka: ANNA tajnička BIČIAROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 22. marca Miroslav Marinkov, vedúci kooperácie – Podpaľačka – Nové Sústavy Petrovec, sa zmienil o činnosti vzplanutie, 1. časť Sobota 23. marca 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Podpaľačka – Nové vzplanutie, týždňa 2. časť 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Pondelok 25. marca s vami – Mary Reillyová 22.00 Film: Dutch alebo Utorok 26. marca Divoká jazda – Napraviteľné chyby, 1. časť 24.00 Záver vysielania Streda 27. marca – Napraviteľné chyby, 2. časť Každý pondelok o 20.15: Štvrtok 28. marca Hudobný mix – Veľké riziko Každý utorok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Dokumentárny film: Košický Citáty, Reklamy, Zvon zlatý poklad 23.00 Záver vysielania Každý piatok o 18.15: Výber Nedeľa 24. marca z programu TV Kovačica 18.00 Hudobné blahoželania Každú sobotu o 18.15: Výber 18.45 Hit dňa, Reklamy, z programu TV Pančevo zostrih Molí

nedostatok herečka viery Rina

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 27. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná druhá časť filmu o Jánošíkovi, keďže sa v tomto roku pripomína 300. výročie jeho smrti. Repríza v nedeľu 31. marca o 7.30 h.

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

pole

klamná predstava vápnik o skutočnosti

alt

zbierka kníh zámer, úmysel

čuchom zisťovala pond

vpíšte VÚ vetrík

ž. meno

ad notam

člen vazalstva

titán

náuka o melódii

druhá priestor pri dome

neschopná hovoriť

north prístroj na snímanie

prenajímanie pozemkov kelvin umelý násyp

získaj lovením

elektrón

malý les

vložil do okov ž. meno rameno (srb.)

vpíšte DED

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

vpíšte ŽR

živočích s klepetami hora

titul vojvodcu

Loznica vpíšte RÍ meter

strašil alt

trošku, málo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 – VODOROVNE: opadával, Samuel, E, alebo, pv, Dano, oro, an, volič, kaskáda, park, Ma, R, kýchalo, iná, klas, Lada, O, i, etapa, ak, Po, opera TAJNIČKA: SAMUEL DUBOVSKÝ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 2. marca 2013 bolo: JOLANA CIRBUSOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IVAN PEAR, Ul. Masarykova č. 15, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT

Začiatočníci, kohútiky, pionieri a dorastenci Doliny s trénermi Ivanom Mihálekom a Dejanom Kováčom

FUTBALOVÁ ŠKOLA PADINSKEJ DOLINY

Liaheň nádejných futbalistov ž niekoľko rokov vo FK Dolina v Padine pracuje futbalová škola. Vytrvalá práca mladých trénerov Ivana Miháleka a Dejana Kováča prináša čoraz lepšie výsledky. Mladí futbalisti za podpory rodičov usilovne trénujú a zaznamenávajú pekné úspechy. Najstarší dorastenci súťažia v lige FZ Pančevo. Pripojili sa im aj pionieri a kohútiky. Najmladší začiatočníci hrávajú iba priateľské zápasy na rôznych turnajoch. Dorastenci a kohútiky sa nemôžu pochváliť väčšími úspechmi, lebo vo svojich ligách zi-

mujú v dolnej časti tabuľky. Na jar sa musia pousilovať, aby boli lepší. Pionieri v Pionierskej lige FZ Pančevo bojujú o primát, keďže v jeseň obsadili druhé miesto. Chvályhodné výsledky dosahujú začiatočníci Doliny. Sú to chlapci narodení v rokoch 2002, 2003 a 2004. Svoj futbalový talent prejavili aj v Zimnej lige Kačarevo 2012/13, kde zohrali osemnásť zápasov s mužstvami Jedinstvo Kačarevo, Spartak Debeljača, Petar Urošev Pančevo, Stenli Glogonj, Akadémia futbalu Ignjovski a Sloga B. N. Selo.

Pionieri Doliny s trénerom D. Kováčom

Mladučkí futbalisti Doliny (narodení v rokoch 2003 a 2004) v trojitom systéme súťaže obsadili 2. miesto a získali právo hrať na záverečnom turnaji. Aj tam upútali na seba pozornosť, hoci im chýbalo viac šťastia. V semifinále prehrali s celkom Akadémia futbalu Ignjovski 0 : 2. V boji o tretie miesto s Jedinstvom z Kačareva zápas sa skončil 0 : 0, a v penaltovom rozstrele malí Padinčania prehrali 0 : 1. Z

množstva pohárov a odmien, ktoré prichystali Kačarevčania, hráči Doliny sa museli uspokojiť pochvalným diplomom za 4. miesto. Jedinstvo z Kačareva si zaslúžilo iba pochvaly za organizáciu súťaže. Hala bola vždy teplá, rozhodcovia objektívni, hostitelia pohostinní. Zimná liga Kačarevo bola opravdivou liahňou nádejných futbalistov z tejto časti Banátu. Ján Bokor

Padinskí futbaloví začiatočníci (ročníky 2003/04), ktorí v Zimnej lige Kačarevo získali štvrté miesto 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SUMEC VÁŽIL 55 KILOGRAMOV! Selenčan Juraj Pavlíni starší je rybárom už dlhé roky. Pamätá sa na mnohé rybárske úspechy, ale i rozčarovania. Jeho najväčší úlovok prišiel v sobotu 16. marca 2012, keď z rybačky doviezol domov sumca, ktorý vážil až 55 kilogramov a bol dlhý vyše 200 centimetrov!? Juraj sumca chytil v kanáli neďaleko Báča. V boji s týmto obrom sa zúčastnil aj kamarát, bez ktorého pomoci by sa mu samému sotva podarilo rybisko dostať von z vody! Juraj si veľké šťastie rozdelil so svojou rodinou: s manželkou, synmi, nevestami, vnúčatami, ale i so susedmi, priateľmi a kolegami rybármi, ktorí sa prišli pozrieť na tento nekaždodenný úlovok (na snímke). Treba povedať, že iba niekoľko dní predtým rybár Pavlíni chytil tiež sumca (vážil takmer 23 kg), ktorý akoby zahlásil obrovský úlovok. Juraj pevne verí, že toto predsa nie je koniec jeho rybárskym úspechom. V rybačke bude s ešte väčšou chuťou pokračovať a nazdáva sa, že uloví ďalšie veľké ryby. J. Berédi-Ďuky

VOJVODINA CREPAJA – SLÁVIA KOVAČICA 1 : 3 (1 : 2). Namiesto prvého majstrovského zápasu slávisti (na snímke) zohrali posledné prípravné stretnutie. Na štadióne Sto topolí v Crepaji obe mužstvá hrali prvý polčas slabšie, v druhom dominovala Slávia. Prvý gól vsietil Nestorovski peknou strelou neďaleko rohového kopu v 30. min. Hostitelia okamžite vyrovnali. Päť minút pred odchodom na prestávku Kolak vsietil vlastný gól po centrovanej lopte stredopoliara Slávie. V 60. min. hrotový útočník Slávie Ninić stanovil konečný výsledok. SLÁVIA: Vasić, Ďuriš (Strakúšek), Nestorovski, Vukoje, Ďurkovský, Jovanović (Bíreš), Válovec (Vučetić), V. Dudáš, S. Dudáš (Turano), Ilić (Bakoš), Ninić. Obranca V. Širka z Padiny, ktorý v zimnom prestupovom období prišiel do Slávie, absolvoval tréningy a prípravné zápasy s Kovačičanmi, vrátil sa do Pobedy Samoš. Pred štartom majstrovstiev v Prvej juhobanátskej lige tréner Slávie Z. Mršulov vyhlásil, že je spokojný s účasťou jeho zverencov na prípravách. Z 25-členného kádra sa aspoň dve tretiny zjavovalo na tréningoch. Ján Špringeľ

HOSTIA Z PARAGOV NEMOHLI ČELIŤ DOMÁCIM

Ľahký triumf SLÁVIA – BUDUĆNOST 3 : 0 (2 : 0)

redminulú nedeľu vyše 100 divákov v Pivnici sledovalo dobrý futbal. Domáci v súboji s tímom z Paragov mali neustálu prevahu. V 15. min. Babić odňal loptu obrancovi Budućnosti, nesebecky uvoľnil J. Žigmunda, ktorý rutinovane skóroval. O desať minút neskoršie odcentrovanú loptu z pravej strany Zorić zachytil hlavou a z piatich metrov rozvlnil sieť. V druhom polčase z množstva šancí Slávia využila len jednu, keď v rýchlom protiútoku Babić ušiel svojim strážcom a prekonal súperovho brankára – 3 : 0. SLÁVIA: Kašiković, Pintír, M. Žigmund, Ćutilo, Sivčević, Kotiv, Nímet, Baláž, Babić, J. Žigmund, Zorić. V druhom polčase hrali aj: Milec, Ruman, Doroški, Kuchta,

23. 3. 2013

12 /4535/

Uzavrel skóre: Đorđe Babić (Slávia Pivnica)

Vasiljević. Pionieri Slávie prehrali v Selenči s rovesníkmi Kriváňa 3 : 1. Ján Šuster

HLAS ĽUDU

SNEH ODROČIL ZAČIATOK JARNÝCH MAJSTROVSTIEV aj v Prvej lige Nového Sadu. Prvé jarné, čiže 16. kolo sa nehralo 17. marca 2013, ale je na programe v nedeľu 24. marca. Stretnú sa: Susek – Čenej, Borac – Proleter, Slavija – Sremac, Fruškogorac – Železničar, Tatra – Sirig, Mladost – Futog, Fr. partizan – Vinogradar, Dinamo – Báčka. V stredu 27. marca na programe je 17. kolo: Dinamo – Susek, Báčka – Fr. partizan, Vinogradar – Mladost, Futog – Tatra, Sirig – Fruškogorac, Železničar – Slavija, Sremac – Borac, Proleter – Čenej. Na snímke vidíme futbalistov Slávie a Tatry v nedávnom prípravnom zápase v Pivnici, keď bolo 2 : 1 za domácich. Pavel Pálik

ŠPORT Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA ZDRUŽENIA CHOVATEĽOV HYDINY, HOLUBOV, KRÁLIKOV A VTÁKOV

Úspešná činnosť drobnochovateľov ýročné zasadnutie ZdružeV nia drobnochovateľov v sobotu 9. marca otvoril predseda Vladimír Abrahám, ktorý podal správu o vlaňajšej činnosti a plán práce na bežný rok. Ako v správe uviedol, združenie toho času má 65 členov, a to nielen z Vedenie Združenia drobnochovateľov: Cinkotský, Petrovca, ale i z Abrahám a Sýkora Nového Sadu, Futogu, Selenče, Sirigu, Pivnice, Kysáča, lenta, Samuel Zahorec a Ondrej KopKulpína, Maglića, Vrbasu. Na súťa- čok. Na bežný rok 2013 drobnochovažiach dosiahli dobré výsledky, o čom svedčí 30 šampiónskych hodností, a aj telia plánujú podobné aktivity ako vlasudcovia boli činní na početných vý- ni, prestížnu výstavu holubov – tzv. kinstavách. Navštívili výstavy tak doma, gov, líčenie klubovne, dokončenie ako i v zahraničí. Cestovali na Slo- kuchyne, opravu šopy, zadováženie kovensko (Nitra), do Chorvátska (Vin- sačky. Okrem toho raz mesačne mienia organizovať predajné výstavy – tzv. kovci), Maďarska... Keď ide o domáce podujatia, tak tre- burzy. Keď ide o vlaňajšie príjmy, ako vo fiba predovšetkým vyzdvihnúť už tradičný Deň Petrovca a SNS, kde pre- nančnej správe uviedol pokladník Labiehala i súťaž vo varení zajačieho pa- dislav Cinkotský, drobnochovatelia spolu dostali 141 000 dinárov a minuli prikáša, tzv. Zlatý kotlík. V minulom roku vykonali i značné 127 000 dinárov. Členské vlani bolo opravy v priestore klubu. Zariadili ku- 500 dinárov a prítomní sa zhodli, že ho chyňu a opravili hygienický uzol. Vy- ani tento rok netreba meniť. Záverom možno konštatovať, že konali rekonštrukciu strechy a sedliackej pece, vymenili podlahovú kry- združenie pracovalo podľa plánu, a vytinu v klubovni. O to tak finančne, ma- týčené ciele splnilo. Po zasadnutí, ako teriálne, ako i vlastnou prácou prispeli je to už zvykom, prítomní sa posilnili Báčskopetrovská obec, MS B. Petrovec, zajačím paprikášom z kuchyne kupokrajinský poslanec Ján Bohuš, sta- chára Hodoliča. Samuel Medveď vebný podnik Sýkora a majstri Ján Va-

VO FK HAJDUŠICA NA ZAČIATKU JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Optimistická nálada mužstvom Vršac United na jeho trávniku – 1 : 3. S lídrom Prvej juhobanátskej ligy Pov pokračovaní majstroletom v Izbišti hravstiev vystúpi v takmer li nerozhodne 1 : 1 nezmenenej zostave. Jea remizovali aj v diné posily sú skúsený odvetnom zápase útočník Hrudka, ktorý so Slogou na dosa po roku vrátil domov, mácej pôde. Na futbalista belehradskétomto zápase, ktoho IMT pôvodom z rý pre obe mužVršca Lauric a mladý stvá bol svojrázGlogovac, ktorý vyrástol nou generálkou, vo futbalovej škole hajsúperi hrali akoby dušického klubu. V klube nepátrali po iných Znova v žlto-čiernom trič- o body. „Výkony našich posilách, lebo mienia, ku: Janko Hrudka (FK Hajfutbalistov nám že majú nadostač kva- dušica) dávajú nádej, že v litných futbalistov, keďže sa do mužstva vrátili aj dvaja jarnej časti majstrovstiev môžeme trestaní hráči – Mršić a Anđelovski, očakávať prajné výsledky. Nereálne ktorí si odpykali deväťmesačný trest by však bolo, že môžeme bojovať o prvé miesto, prípadne o baráž na zákazu hrania. Tréner Dušan Muškinja po zimnej postup, vzhľadom na veľký bodový prestávke zhromaždil futbalistov náskok dvoch prvoumiestnených začiatkom februára. Prvá časť prí- mužstiev (13, resp. 8 bodov), ale sa prav bola kondičná, a koncom fe- budeme snažiť hrať čím lepšie. bruára začali hrať aj priateľské zá- Chceme menej zápasov prehrať, pasy, na ktorých sa tréner snažil najmä s tými slabšími mužstvami, čo zlepšiť taktický a technický výkon sa nám často stávalo počas jesene. mužstva. Rozhodli sa pre zápasy so Cieľ nám je teda umiestnenie vo silnejšími celkami z vyššieho stup- vrchu tabuľky a verím, že sa nám to ňa súťaže. Predseda Maliar hovorí, aj podarí,” optimista je predseda hajže prvoradým cieľom bolo čím lep- dušických futbalistov. Začiatok jarnej časti majstrovstiev šie zohrať mužstvo, preveriť možnosti hráčov a priaznivé výsledky v Druhej juhobanátskej lige – výboli v druhom pláne. Mužstvo Haj- chodnej skupine bol naplánovaný dušice zohralo štyri zápasy s muž- na nedeľu 17. marca 2013, ale ho sústvami z Prvej juhobanátskej ligy. So ťažiace orgány pre chladné počasie Slogou v Plandišti prehrali 1 : 2, pri- odročili o týždeň a bude sa hrať 24. čom domáci výhru získali vo finiši marca. Hajdušičania sa v prvom zápasu, keď na ihrisko vybehla dru- kole vo Veľkom Središti stretnú s tahá zostava hajdušického celku. Po- mojším celkom Borac. vlh dobný prípad bol aj v stretnutí s odľa slov predsedu Futbalového klubu Hajdušica VlaP dimíra Maliara mužstvo

POKRAJINSKÁ TAJOMNÍČKA PRE ŠPORT A MLÁDEŽ Marinika Čobanu v piatok 15. marca 2013 navštívila Biele Blato, kde sa stretla s predstaviteľmi Miestneho spoločenstva, Základnej školy Bratstva a jednoty a Futbalového klubu Mladosť. Hovorilo sa o rozvoji športu a problémoch mládeže v tomto prostredí. Pokrajinská tajomníčka konštatovala, že táto osada nie je svojou vinou v minulosti zanedbaná, následkom čoho je aj skutočnosť, že bieloblatská základná škola ešte stále nemá telocvičňu. Zároveň oznámila, že Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež plánuje pomôcť 36 školám vo Vojvodine, ktoré nemajú telocvičňu. Okrem toho školám, ktorým sa podarí adaptovať určitý priestor pre hodiny telocviku, zabezpečí nevyhnutné rekvizity a náradie. Hostka z vlády Vojvodiny takúto pomoc prisľúbila aj bieloblatskej základnej škole (na snímke) a Futbalovému klubu Mladosť pri úprave miestností na futbalovom ihrisku. vlh

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Šíďania sa rýchlo vzdali STK MLADOSŤ – STK PARTIZAN 4 : 0 edeľňajší zápas v telocvični ZŠ Jána Čajaka trval necelú hodinu. Petrovčania boli absolútnymi favoritmi, kým Šíďanom aj sám príchod do Petrovca predstavoval ťarchu. Hrali akoby im vôbec nešlo o body, ktoré sú im v boji o záchranu prepotrebné. Po ukončení zápasu odišli z petrovskej školy takmer bez pozdravu. Výsledky: Záborský – Kabić 3 : 2, Turan – Danguzović 3 : 0, Lomen – Grbić 3 : 0, v štvorhre Turan / Lomen – Kabić / Grbić 3 : 0. sm

23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA VOLEJBALISTIEK

Palančanky bez úsmevu MLADOSŤ – MERKUR 3 : 0 alšie víťazstvo na konte volejbalistiek petrovskej Mladosti, ktoré si vybojovali v nedeľu so súperkami z Báčskej Palanky. Hráčky Merkuru nemali úsmev na tvári ani po jednom sete, kým Mladosť vynikla tak po hernej, ako i po mentálnej stránke. Atmosféra v hľadisku bola tiež úžasná, lebo si čoraz viac divákov uvedomuje, že si v petrovskej športovej hale možno pozrieť kvalitný ženský volejbal. Trénerovi sa podarilo utvoriť družstvo, z ktoré- Spoločne k úspechu: volejbalistky petrovskej Mladosti s trénerom ho už majú strach aj sil- Danielom Stojanovićom nejšie súperky. „Odfúkli nás ako páperie! Nestačili sme ani prstami lusk- tiež hrali s volejbalistami z Báčskej Palanky. Mlanúť a prekonali nás!“ hovorili súperky petrovskej dosť – Merkur 2 : 3. Ďalšia prehra sotva motivuMladosti po zápase. Pod úspech Petrovčaniek sa je petrovských volejbalistov lepšie hrať a konečpodpisuje aj tréner Daniel Stojanović. Spokojný ne vyhrať. Ani tréner nechce komentovať aktuálnu je najmä vtedy, keď jeho zverenkyne premôžu vyš- situáciu v tíme, no hŕstka fanúšikov im predsa drží palce a verí, že sa im to už začne lepšie dariť. Na šie umiestnený celok, akým bol aj Merkur. leto predsa majú naplánovanú cestu do Nórska MLADOSŤ – MERKUR 2 : 3 Dievčatám sa darí – úspech za úspechom – čo a určite si neprajú, aby diváci počas zápasu jeden však nemožno povedať aj o senioroch VK Mladosť. za druhým odchádzali von z haly! M. Ch. Petrovčania v nedeľu na domácej palubovke

VK KULPÍN STÝBA ÚSPECH ZA ÚSPECHOM

Päť zápasov – päť výhier K ulpínski volejbalisti minulý víkend zaznamenali už piatu výhru zaradom. V

jarnej časti majstrovstiev najprv v sobotu 9. marca na domácom ihrisku v Kulpíne pri-

Kulpínčania rozdrvili novosadský VK Voša na domácej palubovke 3 : 0 23. 3. 2013

12 /4535/

HLAS ĽUDU

ÚSPECH ŠÍĎANOV V SOTE. V tejto sriemskej dedinke v sobotu 16. marca 2013 usporiadali rýchloťahový šachový turnaj, na ktorom sa okrem domáceho celku zúčastnili aj ŠK Ilok (Chorvátsko), ŠK Jednota Šíd a šachisti rusínskeho Kultúrno-osvetového spolku Đuru Kiša zo Šídu. Víťazom turnaja je šídska Jednota, kým jej šachista Michal Baláž (na snímke) triumfoval v konkurencii jednotlivcov. Bola to dobrá skúška pre šachistov Jednoty pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev Sriemskej ligy, v ktorej budú súťažiť. St. S.

vítali VK Voša z Nového Sadu, a potom v sobotu 16. marca hrali v Sirigu s rovnomenným domácim tímom. V Kulpíne nad mužstvom z Nového Sadu vyhrali maximálnym výsledkom 3 : 0 aj napriek tomu, že sa hráč Zare Govorčin zranil v druhom sete. Výsledky jednotlivých setov tohto zápasu za prítomnosti početných fanúšikov boli takéto: 25 : 17, 25 : 16, 25 : 9. VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Zare Govorčin, Aleksandar Stančul, Stanislav Zima, Ondrej Dudáš, Marko Zanfirović, Igor Milutinović. Nasledujúci zápas v sobotu 16. marca 2013 VK Kulpín hral v Sirigu. Aj tentoraz sa im darilo a domáci VK Sirig porazili výsledkom 3 : 1. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 14, 24 : 26, 25 : 23, 25 : 14. VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Stanislav Zima, Aleksandar Stančul, Ondrej Dudáš, Marko Zanfirović, Bogdan Kurjakov, Igor Milutinović, Peter Lačok, Ljubomir Ljubojević. V sobotu 23. marca volejbalisti Kulpína doma privítajú VK Dunav volej. K. Gažová

ŠPORT

Pionierske mužstvá Slávie a Mladosti pred nedeľným zápasom v Pivnici SLÁVIA PIVNICA – MLADOSŤ PETROVEC 1 : 2 (0 : 0). Na ihrisku miestami prikrytom snehom domáci a petrovskí pionieri predviedli zaujímavú, bojovnú, peknú a rýchlu hru v priateľskom zápase. V prvom polčase bolo dosť šancí na oboch stranách, ale góly padli v pokračovaní. Vedenia sa ujali domáci, keď peknú akciu útočného radu Žigmund premenil. Hosťom sa podarilo pred koncom zápasu obrátiť výsledok a góly dali Baláž a Očovej. SLÁVIA: Šuster, Vinković, J. Čobrda, Vladimír Kuchta, Vachula, Petrović, Žigmund, Vlastimír Kuchta, Pintír, Benka, Sič. V druhom polčase hrali aj: Ćitanov, A. Čobrda, Keravica, Badinský. MLADOSŤ: Hrubík, Husainović, Činčurák, Šuster, Galádik, Hric, Babiak, Očovej, Ziman, Baláž, Medovarský. Hrali aj: Cibula, Pavlíni, Severíni, Necić, Plachtinský, M. Častven, S. Častven, Varga. Ján Šuster

ROBOTNÍCKE ŠPORTOVÉ HRY V KOVAČICI

Skončili sa kolkárskym bálom inulý víkend v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia v Kovačici usporiadali tradičný M kolkársky bál. Robotnícke športové hry v Kovačici majú dlhú tradíciu. Od roku 1962 kolky začali zrážať iba muži a neskoršie, od roku 1980, nepretržite sa týmto športom zaoberajú aj ženy. Dodnes sú ľudia, aktívni kolkári, účastníci robotníckošportových hier, ktorí dosvedčujú, že o kolkárstvo v Kovačici je záujem, že kolkárstvo v tomto prostredí pretrvá. Robotnícko-športové hry tohto roku zhromaždili dvanásť mužských tímov a desať ženských kolkárskych družstiev. Súťaž sa skončila 4. marca 2013 v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia, keď kolkárske dráhy spustli, zostali bez kolkárov a hluku fanúšikov.

Víťazné mužstvo KMV Fagan

ŠRS Slávia znovu ožilo v sobotu 16. marca 2013, keď usporiadali populárny kolkársky bál, kde bola aj posledná stolička obsadená. Bolo tam ponad dvesto kolkárov a kolkárok, účastníkov RŠH, ktorí netrpezlivo očakávali vyhlásenie najlepších a udelenie odmien. V mene organizátora kolkárov privítal Želimír Hriešik, predseda Kolkárskeho klubu Slávia, ktorý po prvýkrát viedol kolkársku súťaž. Nasledovala úradná časť, v ktorej hneď na začiatku doterajšiemu predsedovi KK Slávia Jánovi Jonášovi udelili Plaketu za plnoletú (18-ročnú) nesebeckú prácu v klube. Neskoršie slávnostne udelili ďakovné listy, medaily a poháre najlepším. Tohto roku v konkurencii mužov prvé miesto získal KMV Fagan (2 866 kolkov), Brázda (2 808) obsadila druhé miesto a tretie Kumovi (2 731). V súťaži žien Annamária (1 979)

bola na prvom mieste, druhoumiestnená bola Mix Uvita (1 906) a Obecná správa (1 829) zakotvila na treťom mieste. V jednotliveckej konkurencii mužov Jano Tomáš zrazil najviac kolkov (539), na druhom mieste bol Janko Haviar (523) a Martin Diňa zaujal tretie miesto (484). Najúspešnejšími kolkármi Slávie sú víťaz Juraj Čerňoš (638), druhý Martin Suchánek (529) a iba o jeden kolok menej mal Miroslav Hrček (528). Na záver súťaže žien najúspešnejšia bola Ľudmila Bírešová (408), druhá bola Anna Kucháriková (380) a o jeden kolok menej mala Zuzana Tomanová (379). V jednotliveckej súťaži žien najúspešnejšia bola Anna Bírešová (265), na druhom mieste bola Ľudmila Bírešová (255) a o dva kolky menej mala Viera Parasková (253). Aj tohto roku medzi sebou súťažili kolkári jednotlivých ulíc a diplomy sa dostali do rúk družstiev Ulice Jarmočisko a Nové námestie. Najúspešnejší pár Janko Paluška a Slaďana Sucháneková zrazil 256 kolkov, druhoumiestneným kolkárskym párom boli Nataša Špringeľová a Tomáš Šóš (254) a dvojica Katarína Čerňošová a Miroslav Hrček (249) získali tretie miesto. Najmladším pretekárom na kolkárni bol Želimír Čerňoš (14). Kovačickí kolkári sa v spomenutú sobotu spolu s hudobníkom Jánom Petrášom zabávali až do bieleho rána a domov si odniesli neopakovateľný zážitok, na ktorý budú vždy pamätať.

Najlepšie ženské družstvo Annamária 23. 3. 2013

A. Chalupová 12 /4535/

HLAS ĽUDU

NA IHRISKU PANÓNIE V LALITI

Základy „zrejú“ trinásť rokov! niekoľko mesiacov bude tomu presne trinásť rokov, ako na ihrisku Panónie v Laliti položili základy nových šatní, ktoré dosiaľ nevystavali!? V tú sobotu 1. júla 2000, keď zakopli prvé rýle, do 12. augusta vybetónovali aj základy, futbalisti a vedenie Laliťanov sa nazdávali, že čoskoro dostanú modernú budovu. Mali tam byť štyri šatne, obliekareň pre rozhodcov, kancelária, miestnosť na športový úbor a byt pre domovníka. Plány boli pekné, ale stroskotali. V jeseň roku 2000 prišlo k zmene politickej garnitúry a keďže je u nás všetko späté s touto činnosťou, výstavbu zastavili. Stavebníci sa tam dodnes nezjavili. Futbalisti Panónie a ich súperi ešte stále používajú šatne, ktoré vystavali pred sedemdesiatimi rokmi. Táto budova je v rozpadávajúcom

stave, steny vlhnú, strecha premoká, kúpeľňa nevyzerá veľmi vábivo, lebo sa tam už roky takmer nič nevkladá, neopravuje. Šatne sú tesné, najmä pre hosťujúcich futbalistov, žiaden komfort nemajú ani rozhodcovia a delegáti. Slovom, vyzerá to veľmi zle, až smutno. Pred dvoma rokmi v jeseň sa v Laliti rozniesol chýr, že výstavba konečne bude pokračovať. Avšak zasa nič! Základy novej šatne si viac nikto ani nevšíma. „Zrejú“ tam aj ďalej, v lete zarastené burinou a zasiahnuté úpekom, v zime šľahané vetrom, dažďom a snehom. Dokiaľ bude tak, a či vôbec Panónia voľakedy dostane nové šatne, aspoň zatiaľ nikto nevie! J. Pucovský

Kopanie základov 1. júla 2000

... a nad zemou 12. augusta 2000

Po betónovaní v zemi 8. júla 2000...

V šatni odpadáva strop

Trinásť rokov to takto stojí

Tu sa vyzliekajú rozhodcovia a píšu zápisnice

SELENČA Selenča je osada v juhozápadnej Báčke, v ktorej žije väčšinové obyvateľstvo slovenské. Viaceré historické pramene svedčia o tom, že bola osídľovaná už v stredoveku. Novodobé dejiny sa začínajú písať roku 1758. Selenča je jediná osada v Srbsku, v ktorej od príchodu na toto územie spolu žijú slovenskí katolíci a evanjelici. K najvýznamnejším osobnostiam selenčských dejín patria spisovatelia Čajakovci – Ján Čajak (1863 – 1944) a jeho syn Ján Čajak ml. (1897 – 1982). Pre kultúrnu stránku Selenče je príznačná hudba: v rámci Hasičského spolku (1911) takmer od začiatkov pôsobí dychový orchester, KUS Jána Kollára (1947) pestuje folklórne tradície, v roku 1970 bol založený hudobný festival dnes známy ako Zlatý kľúč a od 1993 pôsobí aj Komorný zbor Zvony. Obyvateľstvo sa zaoberá poľnohospodárstvom, ale od 80. rokov minulého storočia vďaka podniku Slovan progres aj stavebníctvom. V roku 2007 založili spoločnosť Zdravo Organic na výrobu a spracovanie organickej zeleniny a ovocia. V súčasnosti však ešte mnohí Selenčania odchádzajú za zárobkom na Slovensko a do Talianska. V Selenči by ste okrem iného mali navštíviť aj remeselníkov – metliarov, ktorí vďačne ukážu tradičnú výrobu cirokových metiel. V. Dorčová-Valtnerová