Hlas 12 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4587/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 22. 3. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Parlamentné voľby 2014

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Pomôcť ľuďom je to najdôležitejšie

Rapsódia v modrom

Z obsahu

22. 3. 2014 | 12 /4587/

Uzávierka čísla: 19. 3. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Cez mobilitu k vlastnému podnikaniu 6 Spoločné priania a snahy 7 Štruktúra rozvojovej pomoci 8 Voľby 2014

9 NAŠA TÉMA 10 Násilníkom rastie guráž z nízkych trestov 12 Spoločnými silami proti násiliu 12 – 13 Ako kniha hororu bez výhľadov na šťastný koniec

13 ĽUDIA A DIANIA 16 V akcii 150 občanov

O tom, ako pokračujeme v eurointegrácii, hovorila nedávno v belehradskom Aero-klube naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová (na snímke v strede). (s. 6)

O. Filip

17 Tridsiata akcia rovnania poľných ciest 18 Šanca realizovať to, čo majú na srdci 19 Svetobežníčka za prácou

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Darčekov nikdy dosť

23 OBZORY 23 Prispieť k zveľadeniu kultúrneho života menšín 24 Aj do Silbaša Slováci prišli skôr 29 Pravé hodnoty pretrvávajú

31 KULTÚRA 32 Tália učarila Benkovi 33 Rozhlas konečne bez dočasných vedúcich

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v piatok 14. marca pri príležitosti autorovho životného jubilea bola slávnostne otvorená samostatná retrospektívna výstava maliara Ivana Križana. (s. 31) J. Čiep

34 Kľukatou cestou k čitateľom 35 Na dostavbu amfiteátra pol druha milióna

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Štart na výbornú 48 Selenčania dominovali 49 Blamáž v Laliti Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

V pondelok 17. marca v Jánošíku na mimoriadnom volebnom zhromaždení Miestneho odboru Matice slovenskej zvolili nové vedenie a tým vlastne znovu obnovili činnosť tohto MOMS. (s. 35) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Voda na dobré zdravie?!

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

ohtoročný Svetový deň vody sa nesie pod heslom Voda a energia. Je nesporné, že sú tieto dva elementy úzko prepojené: pri produkcii a prenose energie využívajú sa i vodné zdroje (vodné, jadrové a tepelné elektrárne) a pri čerpaní, úprave a dodávke vody spotrebuje sa energia. Nuž a cieľom spomenutého hesla je upozorniť na udržateľné riadenie zdrojov sladkej vody a zvýraznenie významu vody pre ľudstvo. Ešte v škole nás učili, že aj keď je tej vody na našej planéte veľmi veľa, viac ako 97 % svetovej vody nie je pitná – je slaná a sú to moria a oceány. Teda množstvo čerstvej vody je v skutočnosti dosť malé, ešte keď si uvedomíme, že až 86 % z celkového množstva pitnej vody nie je priamo prístupných, pretože sú zmrazené v ľadovcoch a horských ľadových čiapočkách... A predsa pitnú vodu berieme ako samozrejmosť. Lebo ju pre naše potreby skutočne máme dosť. Kým sa nestane niečo... Vedia o tom svoje napríklad Užičania: najprv im pre cianobaktérie zatvorili vodáreň Vrutci, a aj keď sa v šibeničnom termíne vďaka angažovaniu republikovej vlády a vojska dočkali pitnej vody z alternatívneho prameňa Sušičko vrelo, v týchto dňoch ich šokovala aj jej analýza – obsahuje totiž nematódy, drobulinké živé organizmy – červy. Údajne tieto potvorky nemajú patogénny účinok na zdravie ľudí, lebo biologické a fyzicko-chemické analýzy vzoriek pitnej vody potvrdzujú jej hygienickú neškodnosť, ale sú tu. V každom pohári... Zreňanin sa už takmer 30 rokov pokúša riešiť problém pitnej vody, naposledy – na jar 2004 – pre enormné množstvo arzénu a ďalších škodlivých látok rozhodnutím inšpekčných orgánov obyvateľom bolo zakázané na tieto účely používať vodu z mestského vodovodu. Nepomáhajú protesty, petície... S istou nemeckou firmou, ktorá sľubuje 15-ročné zásobovanie kvalitnou pitnou vodou podľa štandardov v Európskej únii, mesto uzavrelo zmluvu o výstavbe továrne vody. Nemci pripravili hlavný projekt na začiatok prác, ale od lokálnych orgánov moci od septembra 2013 čakajú na stavebné povolenie... Možno to len voľby zabrzdili. Ináč Zreňanin je rekordérom v trovení fľaškovej vody v Srbsku: podľa výpočtov denne občania na jej kúpu trovia až 20 000 eur! A tak na vlastnej koži pociťujú hrozby budúcnosti, keď vraj voda bude mať cenu zlata...

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Anna Francistyová

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

www.sxc.hu

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Na nenahraditeľný význam vody v našom živote upozorňujú médiá často a najhlasnejšie 22. marca na Svetový deň vody. Vyhlásený bol ako Deň vody v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na Konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro a každoročne jeho misia dostáva nový formát.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 12 /4587/

22. 3. 2014

Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Jeden za všetkých Anna Lazarevićová

edávno sa v tlači otvorene písalo o tom, že mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť v dnešnom Srbsku, že mnohí chcú odísť a určite by aj odišli, keby mali na to príležitosť... a to preto, že sú ustarostení, rozhorčení a sklamaní skutočnosťou. Je tomu naozaj tak? Ak by sme sa na to pozerali cez okuliare ukončených parlamentných volieb, zdalo by sa nám, že niekto verejne klame... Veď sme svedkami úspechov, ktoré naši žiaci dosahujú na súťažiach vo svete, ktorí však pritom ťažko nájdu doma uplatnenie. Preto sa po štúdiách v zahraničí domov nevracajú, lebo si uvedomujú, že je život potrebné aj žiť a nie iba sniť. Podobná situácia platí, aj keď ide o príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Lamentujeme nad tým, že mladí odchádzajú a domov sa nevracajú, ale aj uzavierame oči pred tým, čo je skutočnou príčinou toho všetkého. Mnohé riešenia sú pritom v kompetencii politickej moci našej krajiny. Nesmie sa iba neúčinne poskakovať na jednom mieste, ale rozhodne konať. Treba meniť politiku a plánovať, aby sme jasne videli, čo je budúcnosťou pre Srbsko! Niektorí profesori v poste ministrov sa síce o to aj pokúsili, niektorí však pritom pohoreli, niektorí umreli, ale naša budúcnosť je ešte stále nie zakreslená. Práve naopak, čoraz častejšie sa potkýname do vlastných nôh objavujúc teplú vodu, akou je aj tá nešťastná malá matúra. Niekedy učitelia trasovali spoločenský rozvoj, ale nešťastnou osvetovou politikou sú dnes bezmocní. Nielenže nemôžeme hovoriť o kvalite výučby, nezáujmom o vzdelávanie sa toto povolanie až degraduje. To, že sa politika tú problematiku snaží riešiť nedopovedanou malou matúrou, je len ďalší chybný krok, ktorý zaťaží žiakov a vzdelávanie posunie o stupienok späť. Do vzdelávania treba neustále vkladať, nielen peniaze, ale aj úsilie, ale ak sa vkladajú iba byrokratické postupy, vtedy márne hovoríme o našej skvelej budúcnosti...



eň volieb je za nami. Na predčasných parlamentných voľbách v nedeľu 16. marca sa zúčastnilo 53,2 percenta voličov, čiže o 5 percent menej ako pred dvomi rokmi. Voliči teda povedali svoje. To, že najväčšiu účasť zaznamenali v centrálnom Srbsku, menšiu vo Vojvodine a ešte menšiu v Belehrade, kde okrem parlamentných prebiehali aj voľby do mestského zhromaždenia, takisto hovorí svoje. Meno víťaza volieb nemohlo nikoho prekvapiť, lebo bolo dávno známe, doslova od chvíle, keď boli voľby vypísané. V súlade s očakávaním presvedčivé víťazstvo zaznamenal Aleksandar Vučić. Jeho Srbská pokroková strana (SNS), alebo ešte širšie koalícia okolo SNS, získala najväčší počet hlasov, a tým aj nadpolovičnú väčšinu v Národnom zhromaždení. S takou väčšinou v parlamente Vučić má príležitosť utvoriť vládu bez účasti iných, rozhodovať bez konzultácie s inými, plniť svoje predsavzatia. A mať všetko pod kontrolou, čo je vždy lákavá možnosť, ale nie práve najlepšia pre demokraciu. V tejto súvislosti treba povedať, že večer po voľbách Vučić hovoril o ruke vystretej smerom k všetkým tým, ktorí chcú a môžu prispieť k dobru Srbska. Jedni tieto jeho slová vysvetľujú ako

hľadanie koaličného partnera ochotného podložiť chrbát za prípadné neúspechy, výhovorku či alibi pre prípad, že sa absolútna moc neosvedčí a ukáže aj svoju odvrátenú tvár. Druhí vo vystretej ruke vidia premyslenú taktiku zabezpečovania čím širšej podpory pre také významné ťahy ako je napríklad zmena Ústavy. Tretí zasa v tejto súvislosti pripomínajú, že v SNS vládne konštantný nedostatok kvalitných kádrov a že si budúci premiér nechce zavrieť ani jedny dvere, za ktorými by možno musel hľadať kvalitných spolupracovníkov. Bez ohľadu na to, kde je pravda, pre SNS po týchto voľbách už niet výhovorky: absolútna moc ide ruka v ruke s absolútnou zodpovednosťou. V budúcom zložení republikového parlamentu bude na naše pomery nezvyčajne málo politických opcií. Okrem 157 pokrokárov do poslaneckých lavíc si sadne 44 predstaviteľov koalície okolo Socialistickej strany Srbska (SPS). Táto koalícia je okrem SNS azda jediná, ktorú výsledky volieb nesklamali – ak, samozrejme, neočakávala nemožné – a ktorej voličské teleso ešte raz potvrdilo svoju disciplinovanú stabilitu. Akým spôsobom to predseda SPS a odchádzajúci premiér Ivica Dačić bude chcieť použiť a využiť, sa čiastočne ukázalo krátko po voľbách, keď sa zúčastnil na oslave v miestnostiach SNS, čo sa považuje za

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: JAKUB LIŠKA, ŠTUDENT ŽURNALISTIKY, FILOZOFICKÁ FAKULTA KATOLÍCKEJ UNIVERZITY, RUŽOMBEROK

Téma je prínosná Oto Filip

– Čo vás podnietilo zvoliť si za tému diplomovej práce pôsobenie slovenských médií vo Vojvodine počas NATO bombardovania roku 1999? – K tejto téme ma jednak podnietil prístup môjho školiteľa Pavla Holeštiaka, a jednak je to mojou povahou, že sa rád púšťam do

Informačno-politický týždenník

vecí, ktoré sú v podstate ťažko zdolateľné. Viem, že táto téma nebola dosiaľ spracovaná. Na Slovensku je o fungovaní slovenských médií vo Vojvodine vo všeobecnosti pomerne málo materiálov a ich skutočné pochopenie je pre nás teda často komplikované. A o období bombardovania prakticky neexistuje takmer

neobvyklé a trochu nevhodné gesto. Ak mu to vyjde, zostaneme ukrátení o odpoveď na otázku, o čom tieto voľby vôbec boli. Pri rozdeľovaní poslaneckých kresiel politická šťastena sa len tak napoly pousmiala Đilasovej Demokratickej strane (DS) a Tadićovej Novej demokratickej strane (NDS), ktorým sa sotva podarilo preskočiť cenzus. Spolu majú necelých 40 poslancov, ale vzhľadom na možnosť, že sa NDS pripojí pokrokárskej väčšine, slabučkej opozícii už ani šťastena nepomôže. Na dokreslenie obrazu 10 miest v zhromaždení obsadia poslanci menšinových strán – Zväzu vojvodinských Maďarov (ZVM), Strany demokratickej akcie (SDA) a Hnutia za demokratické pôsobenie (PDD). A to je všetko: štyri politické opcie a tri menšinové listiny. Ak prekvapením nebol víťaz volieb, prekvapenia zasiahli väčšinu ostatných strán, ktoré nedosiahli cenzus. Okrem pravicových strán a hnutí včítane SRS pod čiarou zostali LDP, URS a DSS, ktoré od založenia mali zastupiteľov v parlamente. Mlađan Dinkić a Vojislav Koštunica sa rozhodli odstúpiť z funkcie predsedu strany. Aj to je politika: pre SNS najväčší úspech, pre ostatných najväčšie sklamanie. Scenéria je postavená a len čas ukáže, či SNS kádre dokážu tak pracovať, ako to Vučić od nich očakáva.

nič. Preto som sa o vtedajšom pôsobení slovenských novín vo Vojvodine, kde mi je známe, že žije slovenská menšina, podujal viac toho zistiť. A keď sa ja s tým vytrápim, potom aj druhému tie informácie pomôžu do budúcna. Vedel som, že táto téma bude prínosom, nebude len cestou za titulom. Práve preto, že je prínosná, som sa do nej vlastne aj pustil.

• TÝŽDEŇ •

EURÓPSKY PROGRAM PRE MLADÝCH

Cez mobilitu k vlastnému podnikaniu Jasmina Pániková

rogram Erasmus pre mladých podnikateľov v Európe jestvuje od roku 2009. Ide o výmenný program Európskej únie, ktorý umožňuje začínajúcim a budúcim podnikateľom získať skúsenosti od iných podnikateľov zo zúčastnených krajín, ktorí prevádzkujú malé podniky. V tomto roku sa do projektu zapojila aj naša krajina. Prostredníctvom Univerzity v Novom Sade, presnejšie UNESCO katedry podnikateľstva a Európskej podnikateľskej siete, mladí vo veku od 25 do 35 rokov budú mať možnosť prezentovať svoje podnikateľské idey z oblasti IT sektoru, poľnohospodárstva a turizmu. Pobyt v zahraničí, ktorý trvá do šesť mesiacov, financuje Európska komisia. „Cieľom tohto projektu je mobilita mladých ľudí, ktorí by navštívili skúsenejších kolegov v početných

Záujem mladých ľudí o prezentáciu bol pozoruhodný

krajinách, ktoré sú zapojené do tohto projektu,“ povedal doc. Dr. Mladen Radišić na prezentácii programu Erasmus, ktorá prebiehala v piatok 14. marca v amfiteátri rektorátu Novosadskej univerzity. „Je to šanca pre všetkých súčasných a budúcich podnikateľov,

aby z jednej strany zveľadili svoje podnikateľské zručnosti a posilnili svoj biznis, a z druhej strany týmto spôsobom môžu získať partnerov za hranicami,“ poznamenal. Rektor Novosadskej univerzity prof. Dr. Miroslav Vesković poznamenal, že idea o rozvoji podnikateľstva

na Novosadskej univerzite nie je novinkou, ale takýmto spôsobom mobility chcú podporiť jednu dôležitú spoločenskú otázku. Ako povedal, tento projekt nie je zameraný iba na študentov, ale na všetkých mladých ľudí, ktorí chcú svoje ciele dosiahnuť vo vlastnom podnikaní. „Snažíme sa o. i. zmeniť aj logiku mladých ľudí. Všetci si musia uvedomiť, a to nielen mladí ľudia, že sa nemôžu spoľahnúť na to, že ich niekto zamestná a že si svoje pracovné miesto nájdu v štátnych firmách a verejných sektoroch. Mali by sa pokúsiť sami vytvoriť určitý produkt, materiálny alebo nemateriálny, ideu, ktorú môžu predať v našej krajine alebo v zahraničí,“ povedal M. Vesković. Program podporil aj Vojvodinský kovový klaster, ktorého členské firmy sú zainteresované o to, aby boli hostiteľmi mladým podnikateľom z Európy.

NOVÁ LINKA V BIOSENSE CENTRE

Použitie senzorov aj na našich poliach J. Pániková

o vedeckovýskumnom centre BioSense, ktorý je súčasťou Novosadskej univerzity, štartovala nová linka na výrobu senzorov a elektronických a komunikačných komponentov. Senzory sa budú používať v poľnohospodárstve, biotechnológii, ako aj v ochrane životného prostredia. Ide o výrobu najmodernejších senzorov tohto typu, ktorú bude počas nadchádzajúcich troch rokov financovať Európska komisia. Hodnota projektu je zhruba 3 milióny eur. Z otvorenia novej linky na výrobu Koordinátorka projektu senzorov InnoSense prof. Dr. Vesna Crnojević-Bengin povedala, že „vedecký maják“ v celom regióEurópska komisia BioSense cen- ne, a preto aj podporila projekt. trum v Novom Sade označila za „Veľkú časť prostriedkov sme vy• TÝŽDEŇ •

členili na kúpu najmodernejšieho prístrojového vybavenia, akým nedisponujú laboratóriá v našom regióne, dokonca ani modernejšie európske laboratóriá tohto typu nie sú tak dobre vybavené,“ povedala koordinátorka projektu. „Týmto spôsobom našim vedcom je umožnené pracovať na rozvoji senzorov v tzv. presnom poľnohospodárstve a ochrane životného prostredia. Vďaka tomuto projektu sme zamestnali sedem zahraničných expertov a mnohí naši experti, ktorí pracovali v zahraničí, sa vrátili do Srbska a teraz svoje vedomosti a skúsenosti uplatňujú v našom centre.“ Novú linku otvoril predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić, ktorý zdôraznil, že tento softvér, ktorý je jedinečný v našej krajine, prispeje k zvýšeniu poľnohospodárskych produktov. „Vďaka týmto senzorom presne budeme vedieť, aký počet 12 /4587/

minerálnych hnojív sa má používať na určitých plochách a ktoré kultúry sú pre ne najvhodnejšie, aká je vlhkosť pôdy, akým spôsobom sa musí regulovať vlhkosť pôdy a umožnené bude aj predvídanie poveternostných podmienok.“ Používanie jedinečných technológií by podľa predsedu vlády malo prispieť k zvýšeniu produktivity v poľnohospodárstve, čím by sa naše poľnohospodárstvo ocitlo na rovnakej úrovni s poľnohospodárstvom v Holandsku alebo v Nemecku. O skutočnosti, že sa toto centrum môže porovnať so svetovými multidisciplinárnymi centrami v oblasti rozvoja mikro- a nanotechnológie, svedčí aj jeho prístrojové vybavenie. Centrum disponuje tzv. Clean room, v ktorej sa vykonávajú výskumy v osobitných podmienkach, ako aj najnovšími meracími a snímacími prístrojmi.

22. 3. 2014

Týždeň SLOVO MÁ BRANIMIR GVOZDENOVIĆ, MINISTER UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A TURIZMU ČIERNEJ HORY

Spoločné priania a snahy Oto Filip

d Čiernej Hory sa v oblasti turizmu máme čo učiť. Nemusí ísť len o to, že more je tam a tuto nie. Oveľa dôležitejší je celkový prístup k tomuto odvetviu, vklady doň, využívanie všetkých potenciálov, podnecovanie začiatočníkov v ňom, odstránenie administratívnych prekážok. Vďaka tomu Čierna Hora, hoci niekoľkonásobne menšia, mala vlani približne také príjmy z turizmu ako aj my. O tom, ako to dosiahnuť, hovoril nedávno v Belehrade minister udržateľného rozvoja a turizmu Čiernej Hory Branimir Gvozdenović. – Ako hodnotíte náš tohtoročný Medzinárodný veľtrh turizmu? – Toto podujatie je významné i pre Čiernu Horu, lebo sme mali možnosť komunikovať s početnými turistickými dejateľmi a aktérmi u vás a vo svete, a zároveň prezentovať svoju turistickú ponuku na trhu Srbska. Som rád, že som mal možnosť vidieť aj aká je ponuka mesta Belehrad. Presvedčený som, že sa dobrými stykmi hospodárskych komôr a iných činiteľov môže veľa toho podniknúť v smere rozvoja tunajšieho turizmu. Načim sa nám ešte viac spoločne angažovať na realizovaní významných infraštruktúrnych projektov, čo je jedným z prvých predpokladov mať viac turistov na týchto priestranstvách. Samozrejme, nejde len o vašich turistov u nás. Vo vašom záujme je, aby aj naši turisti chodili k vám, takže som spolu s ministrom Igorom Mirovićom mal príležitosť vidieť, čo ponúkate v oblasti kúpeľného, vidieckeho, tak isto iných druhov turizmu. – Čo je pre turistické snahy kľúčové? – To, aby sa národné hospodárstva rozvíjali a rástli, tiež to, aby stúpala konkurencieschopnosť celého nášho regiónu. Som toho názoru, že kvalitné politické vzťahy môžu podnetne

www.hl.rs

Minister Branimir Gvozdenović

vplývať aj na rozvoj turizmu: ak spoločne budeme pôsobiť, budeme mať nových investorov

aj v Srbsku, aj v Čiernej Hore, aj v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku... – Ako ste spokojný s rokom za nami? – Čierna Hora mala vlani turistické príjmy okolo 750 miliónov eur, čo je takmer miliardu dolárov. Podstatné je spoločne sa angažovať na turistickej ponuke, čo teraz zvlášť platí pre oblasť Ďalekého východu a Číny. S týmto cieľom sme založili združenie 6 plus l, v ktorom sú predstavitelia ex-Yu republík a Albánska, ktorému je to stála úloha. Nazdávame sa, že takýto prístup prinesie badateľnejšie výsledky už v tomto roku. – A iné perspektívy? – Našou zásadnou orientáciou, prvou oblasťou, na ktorú upriamujeme pohľady a sily,

je tzv. elitný turizmus. Z tohto dôvodu ponúkame zvláštne zľavy pre štvorhviezdičkové a päťhviezdičkové hotely, odstraňujeme rôzne zbytočné finančné záťaže, zrušili sme pár platieb a daní, založili sme osobitný fond, cieľom ktorého je zabezpečiť prajné podmienky a kapitál na rozvoj turistických a hotelových kapacít a obsahov. Turizmus je i výstavba hotelov: vlani sme schválili povolenia stavať, prípadne pracovať dvadsiatim trom novým hotelom s viac ako tisíc ubytovacích kapacít. Máme aj finančné a iné výhody pre transformáciu bytových do turistických ubytovacích priestorov. Na tieto účely tiež existujú osobitne úvery. Všetko v záujme zajtrajšej, ešte kvalitnejšej turistickej ponuky.

NAŠA EUROINTEGRÁCIA

Vietor v plachtách O. Filip

en keď človek pobudne na niekoľkých tematických schôdzach o eurointegrácii, začne si vlastne plne uvedomovať rozsah a hĺbku spoločenských zmien pred nami. Neznamená to, že by mal prepadnúť pesimizmu. Lebo, ako vraví naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová, zatiaľ sa všetko hlavne koná podľa stanovených noriem a plánov: tzv. skríning je ukončený alebo pri konci v štyroch kapitolách, kým v ďalších piatich je v plnom prúde. Na nedávnom stretnutí v Belehrade s novinármi, kde akcent bol na pracovnej a sociálnej politike ako aktuálnej témy v procese rokovaní Srbska s EÚ, podotkla dve príznačnosti súčasnej chvíle. Prvou je, že nikto už nebude znášať žiadne výhovorky, lebo času na nápravu bolo dosť, celé roky, druhou, ešte podstatnejšou, je, že sa kľúčovým slovom stáva implementácia dohodnutého. Cez ňu sa vlast-

Informačno-politický týždenník

ne bude hodnotiť náš reálny pokrok. Potešením je, že je náš domáci zákonný regulatív, týkajúci sa kapitol 2 (voľný pohyb robotníkov) a 19 (sociálna politika a zamestnávanie), v najväčšej miere už zladený s právnymi výdobytkami EÚ. Znamená to, že nastupuje tá ťažšia fáza: uplatnenie stanoveného. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce zamestnávania a sociálnej politiky Zorana Martinovića, okrem zmien Zákona o práci jednou z veľkých skúšok bude i nastolenie flexibilnejších podmienok na zamestnáva- Štátna tajomníčka Brankica nie cudzincov vo verejných Jankovićová službách. Jeho kolegyňa z ministerstva, štátna tajomníčka ochrany pri práci, taktiež naše Brankica Jankovićová za výrazný celkové zákonodarstvo vo sfére problém v oblasti sociálnej po- sociálnej politiky a zamestnanoslitiky a zamestnávania označila ti. No implementácia je aj tuto najmä istú kolíziu sústavy vzde- kľúčovým slovom. Zostane ním lávania s nárokmi trhu práce. Za vo všetkých rokoch pred nami, pozitívny moment označuje dob- azda rovnako dôležitým ako aj ré a vhodné regulovanie otázok reformy, na ktoré sa vzťahuje. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Štruktúra rozvojovej pomoci V

Belehrad: veľa záväzkov pre všetky naše inštitúcie na euroceste

OZNÁMENIE Z VEĽVYSLANECTVA SR

rámci Národného štipendijného programu Slovenskej republiky na podporu mobilít bola zverejnená výzva na predkladanie žiadostí o štipendium na študijné, výskumné a prednáškové pobyty v akademickom roku 2014/2015. Národný štipendijný program Slovenskej republiky je určený aj na podporu mobilít zahraničných študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov na pobyty na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách. Podrobné informácie o programe môžu uchádzači získať na oficiálnej webovej stránke programu www.stipendia. sk<http://www.stipendia.sk>, resp. www.scholarships.sk<http:// www.scholarships.sk>. Uzávierka na predkladanie žiadostí je 30. apríla 2014 do 16.00 hod., pričom pobyty sa budú môcť realizovať v rámci akademického roka 2014/2015. Žiadosti o štipendiá možno aktuálne predkladať online na www.stipendia.sk<http://www.stipendia.sk>, resp. www. scholarships.sk<http://www.scholarships.sk>. V prípade otázok týkajúcich sa Národného štipendijného programu sa môžete obrátiť priamo aj na administrátora tohto programu Lukáša Marcina (lukas.marcin@saia.sk<mailto:lukas.marcin@saia.sk>). Ďalšia uzávierka, ktorá sa uskutoční 31. októbra 2014 do 16.00 hod., bude zameraná na pobyty počas letného semestra akademického roka 2014/2015. • TÝŽDEŇ •

štvrtej pozícii s desiatimi percentami, Japonsko na piatom mieste s piatimi percentami, Spojené štáty na šiestom mieste so štyrmi a Čína na siedmej pozícii s dvomi percentami podpory. Na konci zoznamu sú Brazília a Poľsko. Štyri percentá opýtaných, žiaden z iných štátov nepovažujú za vzor hodný nasledovania.

INÝ NÁHĽAD

Viaceré z týchto štátov respondenti označili aj ako model budúcnosti, ktorý by nám mal slúžiť príkladom. Na prvom mieste je ako obvykle Švajčiarsko, ktoré má podporu tridsať percent anketovaných, na druhom je Nemecko s devätnásťpercentnou podporou, na treťom Rusko s trinástimi percentami podpory. Nórsko je na

Ďuro Varga

rokoch za nami si podporu Európskej únie možno všimnúť v mnohých oblastiach a zložkách: pri transformácii a budovaní našich inštitúcií, v oblasti cezhraničnej spolupráce, regionálneho rozvoja, rozvoja ľudských zdrojov, vidieckeho rozvoja. Slovom, hlavne šlo o pomoc a podporu reformných aktivít prostredníctvom zosilňovania demokratických inštitúcií a vládnutia práva, rešpektovania ľudských a menšinových práv, reformy štátnej správy, realizácie hospodárskych reforiem, rozvoja civilnej spoločnosti, zveľadenia regionálnej a celkovej spolupráce s inými. V období rokov 2000 – 2010 únia a jej členské štáty v schválenej rozvojovej pomoci Srbsku účinkovali s viac ako 4,5 miliardy eur, k čomu treba pridať aj 2,2 miliardy eur realizovaných prostredníctvom Inštrumentov predprístupovej pomoci (IPA) a iných programov EÚ. Keď ide o jednotlivé členské štáty, najviac nám pomáhali Nemecko, Taliansko a Švédsko, zo štátov iných Spojené štáty americké, Nórsko, Švajčiarsko a Japonsko.

Keď však ide o to, ako sa my v súčasnosti dívame na budúcnosť Európskej únie, po dvadsaťsedem percent účastníkov prieskumu si myslí – na strane jednej – že únia v budúcnosti bude narážať na čoraz väčšie problémy, ktoré spôsobia jej uzatváranie sa a možno i rozpadnutie a – na strane druhej – že pravdepodobne zdolá terajšie problémy, no ťažšie bude priberať nových členov. Dvadsaťdva percent anketovaných sú názoru, že sa dokáže vyrovnať so súčasnými problémami, že sa bude ďalej rozširovať a že je pred ňou skvelá budúcnosť. Osem percent sa nazdáva, že prekoná dnešné problémy, no že nám vtedy členstvo v nej nebude znamenať to, čo aj dnes. Približne sedemnásť percent respondentov bolo bez mienky, prípadne neuvažovalo o tom alebo nevedelo, akú odpoveď dať na uvedenú otázku. V porovnaní s júlovým prieskumom si možno všimnúť, že v decembri 2013 o šesť percent – z 21 na 27 percent – stúpol počet osôb, ktorí si myslia, že únia pravdepodobne zdolá súčasné problémy, no že cenou toho bude širšie uzatváranie sa a ťažšie priberanie nových členov. (V budúcom čísle: Naša doterajšia cesta)

12 /4587/

22. 3. 2014

Voľby 2014 POKROKÁROM NAJVIAC KRESIEL V PARLAMENTE SRBSKA

Bude nám z toho lepšie? Juraj Bartoš

rezident Srbska Tomislav Nikolić vyhlásil, že zostavením budúcej vlády poverí doterajšieho prvého jej podpredsedu Aleksandra Vučića. Celkom prirodzene, nie? Vari voľby 16. marca neboli aj preto, keď nie práve preto, aby padla bodka za neprirodzenou situáciou, v ktorej opraty vlády namiesto premiéra Ivicu Dačića pevne zvieral v hrsti prvý muž Srbskej pokrokovej strany? Podobne ako predtým, domnievali sa mnohí, akiste nie bez opodstatnenia, formálnym kormidelníkom bol predseda vlády Mirko Cvetković a kormidlo deravej lode na spenenom mori vskutku bolo v rukách prezidenta Borisa Tadića. Po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb začne plynúť 30-dňová lehota na ustanovenie nového zloženia parlamentu; očakáva sa, že poslanci zložia prísahu 19. apríla. Po voľbách 16. marca je zrejmé, že o 250 poslaneckých miest v Národnom zhromaždení Republiky Srbska sa rozdelia tri väčšinové a štyri politické strany národnostných menšín. O ne sa inak uchádzalo súhrnne 19 politických strán a koalícií či občianskych skupín. Konečné výsledky volieb Republiková volebná komisia (RIK) mala oznámiť najneskoršie vo štvrtok. Z neúplných údajov (keď zostalo spracovať menej než jedno percento volebného materiálu) vyplýva, že koalícia v čele so Srbskou pokrokovou stranou (SNS) v budúcej zostave NZ RS obsadí 158 kresiel (získala 48,34 % hlasov hlasujúcich voličov), koalícii, v ktorej prím hrá Socialistická strana Srbska (SPS), sa dostane 44 poslaneckých mandátov (dôveru jej vyjadrilo 13,51 % voličov); tiež Demokratická strana (DS) 19 (6,04 %) a Nová demokratická strana (NDS) 18 (5,71 %). Do poslaneckých lavíc si sadnú aj poslanci troch menšinových strán: Strany vojvodin-

www.hl.rs

ských Maďarov (VMS) 6 (za ňu hlasovalo 2,11 % zúčastnených voličov), Strany demokratickej akcie Sandžaku (SDA) 3 (0,95 %) a Strana pre demokratické pôsobenie (PDD) 1 poslanec (získala 0,68 % hlasov). Okrem niektorých malých, respektíve mladých politických strán a zoskupení zuby klepli naprázdno aj podaktorým staroosadlíkom v srbskom parlamente. Slovom po vytúžený cenzus nedohodili: Demokratická strana Srbska (DSS), ktorá získala priazeň cca 4,24 % hlasujúcich voličov, Dveri 3,57 %, Liberálnodemokratická strana (LDP) 3,35 %, Zjednotené regióny Srbska (URS) 3,04 %, listina Už bolo dosť (Dosta je bilo) 2,08 %, Srbská radikálna strana (SRS) (2,00 %), Tretie Srbsko (Treća Srbija) 0,46 %, Ruská strana (Ruska partija) 0,18 %, Čiernohorská strana (Crnogorska partija) 0,18 %, Patriotický front (Patriotski front) 0,13 %, LNZ Emir Elfić 0,11 %, ako i Koalícia občanov všetkých národov a národností (čiže Rusínska demokratická strana a Slovenská demokratická strana) 0,09 %. Zo zaevidovaných 6 728 170 voličov hlasovalo súhrnne 3 594 098 občanov, čiže 53,12 %. SNS teda priam zdrvila súperov, ktorí teraz v rade čakajú, koho z nich budúci premiér poctí pozvaním do budúcej vlády. Až na DS nikto z nich pred voľbami nedával najavo, že by pozvanie neprijal; práve, že naopak. Víťazi vyhúdajú jednu, porazení inú pieseň. Prví o tom, že dosiahli najpresvedčivejšie víťazstvo v Srbsku po rozchode s Čiernou Horou, druhí poukazujú na matematickú presnosť, podľa ktorej fakticky za SNS v čele s Aleksandrom Vučićom hlasovala „iba“ štvrtina voličov v Srbsku. Akokoľvek, zase raz sa ukázalo, že ľudia veria najmä tomu, čo, t. j. koho vidia na vlastné oči, čiže, počas predvolebnej kampane – na televíznej obrazovke. Mnohým nie je najjasnejšie, prečo vláda, ktorá sama osebe

Informačno-politický týždenník

tvrdila, že je kvalitnejšia než tá pred ňou, vydržala iba 22 mesiacov. Vari neboli všetky kolieska na svojom mieste? Z otáčania dozadu sa nám veru lepšie žiť nebude. Bývalý prvý podpredseda vlády v koži budúceho jej premiéra má príležitosť počas nasledujúcich štyroch rokov, s tímom, ktorý si zvolí, zrealizovať predvolebné sľuby, čiže priblížiť sa k EÚ, skoncovať s korupciou, prilákať zahraničných investorov, riešiť hŕbu problémov vrátane najvypuklejšieho, prečo nepovedať, že veru i zdedeného (zvýšenia počtu zamestnaných, t. j. predovšetkým zabezpečenia pracovných príležitostí pre mladých odborných ľudí)... Je však najjemnejšie povedané zaujímavé, že z tábora SNS už počas víťazného veselia prv začali upozorňovať na to, že treba vypísať predčasné voľby pre nové zloženie Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ba i lokálne voľby. Zrejme hlavne s cieľom uchopiť úplnú moc aj vo zvyšnej autonómnej oblasti, v ktorej za SNS hlasovalo 47,3 %, Koalícia SPS-PUPS-JS získala 11,2 % hlasov, VMS 8,4 %, NDS 7,8 % a DS iba 5,5 % hlasov oprávnených voličov. Mimochodom, vo voľbách do Zhromaždenia mesta Belehrad SNS tiež uspela, keď za ňu hlasovalo 42,5 % voličov, takže v mestskom zhromaždení bude mať 62 výborníkov, DS získala 16,1 % a bude ju zastupovať 23 výborníkov, SPS 11,6 %, čiže 16 a DSS 6,6 % alebo 9 výborníkov. Srbsko sa teda stalo desiatou európskou krajinou, v ktorej jedna strana, čiže politické zoskupenie má absolútnu moc. Pomerne blízka budúcnosť ukáže, či nám z toho bude lepšie, či budeme pracovať (viac) a zarábať (tiež viac) a teda i žiť životom na mieru človeka žijúceho na začiatku 21. storočia a k tomu v demokratickej spoločnosti. Bez zásadných systémových zmien sa, nie je vylúčené, predvolebné sľuby rozplynú tak, ako po dvoch-troch posledných (pred)volebných hurhajoch.

Nový Sad

Novom Sade v nedeľu 16. marca hlasovalo 158 663 občanov, čiže 51,41 % zapísaných voličov, čo je o 15 000 menej než v roku 2012, keď hlasovalo 55,43 % (173 348). Kým v roku 2012 bolo takmer päť percent neplatných lístkov, teraz ich je medzi dvoma a troma percentami, teda v súlade so štatistikou. Volebná listina číslo 1 Aleksandar Vučić – Budúcnosť, v ktorú veríme, na nedeľňajších poslaneckých voľbách dostala v Novom Sade 48,01 % hlasov. Podporilo ju 76 176 voličov. Druhá volebná listina, v čele ktorej je Ivica Dačić, získala 10,43 % hlasov, čiže svojimi hlasmi ju podporilo 16 546 voličov. Obe tieto strany si zlepšili volebný výsledok vzhľadom na rok 2012. Ostatné strany dostali menej hlasov než v roku 2012. Volebná listina 11 v čele s Borisom Tadićom získala 14 554 hlasov (9,17 %) a listina 8 S demokratickou stranou za demokratické Srbsko 10 070 hlasov (6,35 %). Listina 15 Už bolo dosť – Saša Radulović dostala 8 789 hlasov (5,54 %) a listina 3 DSS – Vojislav Koštunica 8 091 hlasov (5,1 %). Volebná listina 9 Dveri – Boško Obradović získala 4 711 hlasov (2,97 %) a listina Tretie Srbsko – Za všetkých usilovných ľudí 2 128 (1,34 %). Listina 6 SRS – Dr. Vojislav Šešelj získala 5 483 hlasov (3,46 %). Z ostatných strán na poslaneckých voľbách v Novom Sade listina 4 v čele s Čedomirom Jovanovićom získala 4 753 hlasov (3 %) a listina 7 Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić 1 400 hlasov (0,88 %). Ostatné strany majú menej než 500 hlasov. Menšinová strana, čiže volebná listina 5 Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor získala 4 106 hlasov (2,59 %), čiže o niečo viac než na minulých lokálnych voľbách. Výber: E. Š. • VOĽBY 2014 •

Báčsky Petrovec

aj Petrovčania 36,90 % (2 165). Podľa prvých neúradných výsledkov volieb vidno, že v tejto obci všetkých 19 volebných listín pre voľbu národných poslancov do Národného zhromaždenia Republiky Srbsko získalo aspoň 1 hlas. Hoci voliči v tejto obci neraz

podpory voličov získala koalícia okolo pokrokárov – 1 822 hlasov (34,35 %), potom socialisti – 994 hlasov (18,74 %), noví demokrati – 914 (17,23 %), kým vládnuci nedeľu 16. marca aj v Obci v obci – demokrati – iba 483 hlasov (9,10 %). Pomerne málo Báčsky Petrovec prebiehali predčasné parlamentné hlasov získali aj liberáli – 273 voľby. Zorganizovali (5,14 %), ako aj regioich v rámci 11 voličnalisti 151 (2,84 %). Nad ských miest. V Petrovci 100 hlasov dostala ešte sa volilo na 5 volebRadulovićova strana ných miestach, kým a ostatné listiny oslovili v Kulpíne, Hložanoch nepatrný počet voličov. a v Maglići ich bolo Z volebnej matematiky po 2. Voľby prebiehali ešte uvedieme, že bolo v pokoji, bez nedopataj 226 neplatných lístrení a zaujímavosťou kov, čiže 8,52 %. je, že v Kulpíne poKeď ide o jednotlivé budli aj pozorovateosady, v Petrovci zvília CESID. Od Duška ťazili pokrokári (572), Govorčina, vedúceho potom nasledovali noví pracovného telesa, demokrati (529) a tretí boli socialisti (312). ktoré koordinovalo medzi Republikovou V Kulpíne poradie volebnou komisiou bolo takéto: socialisti a jednotlivými voleb(408), pokrokári (344) nými výbormi, sme sa a noví demokrati (171). dozvedeli, že z celkoV Maglići výrazne veľa vého počtu voličov hlasov získali pokrokári v tejto obci – 12 382, (675), potom socialisti (217) a noví demokrati na voľby vyšlo 5 303, čiže 42,83 %. V naj- V Báčskopetrovskej obci na voľby vyšlo čosi len (43). V Hložanoch tiež volili pokrokárov väčšom počte volili pod 43 % voličov Maglićania – 52,01 % (231), a potom nasle(1 178 voličov), potom Kulpín- boli opozične naladení, v týchto dujú demokrati (181) a noví čania – 46,44 % (1 143), Hložan- voľbách napodiv hlasovali tak, demokrati (171). čania 45,70 % (817) a naposledy ako aj v celom Srbsku. Najviac J. Č-p

Obec Stará Pazova

podľa počtu hlasov je Nová demokratická strana, za ktorú hlasovalo 1 967 občanov obce alebo 7,27 percenta. Z ponúknutých 19 kandidačných listín politických strán, koalícií a občianskych skupín, z čoho je až sedem menšinových, na území Staropazovskej obce menej než 5 percent hlasov voličov získala napr. Demokratická strana (1 201 – 4,44), Dveri (1 137 – 4,23), Demokratická strana Srbska (1 027 – 3,84) a Srbská radikálna strana (931 – 3,44). Počas nedeľňajších mimoriadnych parlamentných volieb v Staropazovskej obci pobudli aj zahraniční pozorovatelia, ktorí vykonali obchôdzku niekoľkých volebných miest a zaujímali sa o priebeh a regulárnosť volieb. A. L.

a základe predbežných výsledkov nedeľňajších mimoriadnych parlamentných volieb na území Staropazovskej obce sa zúčastnilo okolo 39,50 percenta voličov, z úhrnne zapísaných 55 687 plnoletých osôb. Občania obce s voličským právom hlasovali na 48 volebných miestach a podľa predbežných výsledkov presvedčivo zvíťazila Srbská pokroková strana (SNS) so získanými 16 193 hlasmi alebo 59,89 percenta. Koalícia zoskupená okolo Socialistickej strany Srbska (SPS – PUPS – JS) získala 2 736 hlasov alebo 10,12 percenta. Na treťom mieste • VOĽBY 2014 •

Kovačická obec

nedeľu 16. marca na mimoriadnych parlamentných voľbách na území Kovačickej obce sa zúčastnilo 10 461 alebo 46,74 percenta voličov, z úhrnne zapísaných 22 381 plnoletých osôb. Občania Kovačickej obce s volebným právom hlasovali na 21 volebných miestach a podľa predbežných výsledkov presvedčivo zvíťazila Srbská pokroková strana (SNS) so získanými 5 017 hlasmi alebo 47,96 percenta. Za Novú demokratickú stranu hlasovalo 1 439 občanov alebo 13,76 percenta. Na treťom mieste podľa počtu hlasov je Demokratická strana s 1 305 hlasov, totiž 12,47 12 /4587/

Kysáč

a parlamentných voľbách v Kysáči sa ako aj doteraz volilo na štyroch volebných miestach: v Hasičskom dome, v KIS a na dvoch volebných miestach v Základnej škole Ľudovíta Štúra. Zo zapísaných 4 449 voličov v Kysáči sa na voľbách zúčastnilo 2 139 (48,07 %), pričom bolo 56 neplatných lístkov. Najviac voličov, 690, hlasovalo za listinu číslo 1 Aleksandar Vučić – Budúcnosť, v ktorú veríme. Podľa počtu hlasov nasleduje volebná listina číslo 11 v čele s Borisom Tadićom, ktorá dostala 456 hlasov. Na treťom mieste je volebná listina číslo 16 Koalícia občanov všetkých národov a národností, ktorá získala 235 hlasov. Na štvrtom mieste sa umiestnila volebná listina číslo 2 v čele s Ivicom Dačićom, ktorá získala 197 hlasov. Na piatom mieste je volebná listina číslo 8 S demokratickou stranou za demokratické Srbsko, ktorá dostala 128 hlasov. Viac ako 100 hlasov dostali aj tieto volebné listiny: číslo 4 v čele s Čedomirom Jovanovićom (115), a číslo 7 Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić (104). Ostatné listiny v Kysáči získali menší počet hlasov. E. Š.

percenta voličov hlasovalo za túto stranu. Na štvrtom mieste je umiestnená volebná listina v čele s Ivicom Dačićom, ktorá dostala 636 – 6,08 percenta hlasov. Nasleduje Zväz vojvodinských Maďarov so 611 – 5,84 percenta hlasov, Čedomir Jovanović získal 381 alebo 3,69 percenta hlasov, pokým trošku viac ako sto hlasov získali tieto kandidačné listiny: Dveri (180 – 1,72 percenta), Demokratická strana Srbska (111 – 1,06 percenta) a Už bolo dosť (108 – 1 03 percenta). Ostatné kandidačné listiny politických strán, koalícií a skupín občanov na území Kovačickej obce získali menej hlasov. Počas parlamentných volieb v Kovačickej obci na volebných miestach nebolo zaznamenané žiadne nedopatrenie. A. Ch.

22. 3. 2014

Naša téma  ABY ŽENÁM DOBRE BOLO (NETREBA ICH MLÁTIŤ) HOVORÍME SO ZÁSTUPKYŇOU POKRAJINSKÉHO OBHAJCU ĽUDSKÝCH PRÁV A SLOBÔD DANICOU TODOROVOU

Násilníkom rastie guráž z nízkych trestov Juraj Bartoš

o a tak máme za nami ďalší 8. marec, deň, keď ženy častujú mužov ľúbosťou, deň, keď chlapci, muži či milenci svojim dámam darujú klinček či dáku inú obligátnu kvetinu, a potom si vypijú na ich zdravie, pričom sa podaktorí „zmontujú pod obraz boží“. Deň žien znovu a zase uvoľnil miesto tristo šesťdesiatim štyrom „dňom mužov“. Ženy sa opäť ocitli tam, kde im je miesto aj na začiatku 21. storočia – podľa mienky frustrovaných mužov – teda v polohe predmetu na ukojenie najnižších pudov tzv. silnejšieho pohlavia. Ženy mužom občas slúžia, akokoľvek znie tvrdo, ako vrecia na vybúrenie, na odčerpanie vlastnej nespokojnosti zapríčinenej trebárs „nedosoleným“ alebo „presoleným“ obedom, akože koketným pohľadom vyvolenej a kedysi milovanej dievky, dámy, manželky adresovaným dákemu tam „potenciálnemu sokovi“ alebo nevyžehlenou košeľou alebo len tak preto, že „aj sudy sú lepšie pobíjané“. Možno do nich kopať, možno chrliť dávky najhnusnejších oplzlostí a vyhrážok. O tom, ako je možné výdatne páchať násilie na ženách – prevažne bez výraznejších následkov pre zbesilých mužov – v našej spoločnosti poškuľujúcej po súčasných európskych a svetových manieroch hovoríme so zástupkyňou pokrajinského ombudsmana AP Vojvodiny Danicou Todorovou. – Súvisí zvyšovanie počtu zaregistrovaných prípadov páchania násilia na ženách s celkovou spoločenskou klímou v našej krajine? – Násilie na ženách akiste ovplyvňuje aj celková situácia, vrátane ekonomickej krízy, príčiny tohto neželaného javu však väzia predovšetkým v patriarchálnej spoločnosti. Násilie u nás bolo prítomné aj skôr, ibaže sa o ňom nehovorilo. Považovalo sa za súk-

www.hl.rs

romnú záležitosť, ktorú treba riešiť – Najčastejšie sa hovorí o fyv kruhu rodiny. Tým, že náš štát zickom násilí... prijal početné konvencie týkajúce – Ženy, obete násilia, ktoré prisa ľudských práv, o. i. prevzal aj chádzajú k nám, hovoria aj o psyzáväzok dodržovať všetky ich usta- chickom násilí, ktoré je ale ťažšie novenia zamerané na odstránenie dokázať, hoci následky sú zjavné: akejkoľvek formy násilia na ženách. obeť násilia nemôže spávať, poMnožiace sa zaevidované prípady násilia vlastne nasvedčujú tomu, že obete násilia už nechcú mlčať, že záchranu hľadajú v inštitúciách, akými sú strediská pre sociálnu prácu, polícia a súdy. – Nakoľko je známe, ženy sa len horko-ťažko rozhodujú vyrukovať s násilím, prehovoria o ňom až po tom, čo trpia neúnosne dlho; čím zdôvodňujú takéto počínanie? – Výsledky výskumov Danica Todorov prezrádzajú, že ženy v Srbsku a vôbec na Balkáne dlh- ciťuje psychosomatické poruchy, šie trpia násilie práve v dôsledku necíti sa dobre... Fyzické násilie ujatého modelu rodinného života je najrozpoznateľnejšie, lebo pri a úloh mužov a žien. Hovoriť o ňom ňom dochádza k zraneniam. Je verejne im bráni predovšetkým znepokojujúce, že vlani v Srbsku strach, keďže sa násilník vyhráža bolo zavraždených štyridsať žien a vydiera ich, potom je to hanba (desať vo Vojvodine), rok predtým vyplývajúca zo zníženého seba- zraneniam podľahlo tridsaťdva vedomia, nasledujú ekonomické žien. Obete predtým upozorňofaktory, keďže ženy alebo málo vali kompetentné inštitúcie na zarábajú alebo sú nezamestnané, to, že trpia násilie, tie však zlyhali, majú obavy z budúcnosti... Mimo- nepodnikli nevyhnutné opatrenia chodom, kedykoľvek v rodine ide a boli z toho tragédie. – Sú prípady, keď sa z obete o násilie voči žene, bez ohľadu na to, že nebolo spáchané priamo na stáva vrah? deťoch, tie sú vždy v pozícii obetí. – Veľmi zriedkavo, ale áno. SpraJe zarážajúce, že vlani bolo veľmi vidla sa na vraždu odhodlajú obete, málo prihlášok násilia na deťoch. na ktorých je násilie páchané veľmi dlho a intenzívne, keď už nevidia – Prečo je tomu tak? – Aktuálne údaje nasvedčujú, žiadne iné riešenie. Predvlani zo že súdy siahajú prevažne po pod- spomenutých 32 prípadov jedna mienečných rozsudkoch. Tresty sú žena zavraždila manžela. U nás jemnejšie, lebo súdy ako obľahču- ženy za vraždu bývajú odsúdené júcu okolnosť uvádzajú to, že ide pomerne rýchlo a na dlhodobé o rodičov, respektíve príbuzných, väzenie. a že páchatelia predtým neboli – Kto sú vlastne vrahovia? Čleodsúdení. Skutočnosť je taká, že novia rodiny alebo cudzí ľudia? ženy, ktoré sa ohľadne pomoci – Prevažne sú to osoby obetiam obrátia na políciu, násilie nezažili známe, predovšetkým je to manžel, partner, alebo blízky príbuzný. prvý raz.

Informačno-politický týždenník

Vieme, že násilie na ženách je prítomné aj mimo rodiny; tu často ide o znásilnenie, ale úraduje aj mobing – trýznenie na pracovisku. Podľa údajov Európskej únie 65 % obetí mobingu sú ženy, čo tiež vyplýva z postavenia ženy v spoločnosti a ich úlohy, čiže upozorňuje na prevahu mužov, ktorí svoju moc vyjadrujú formou násilia na pracovisku, vrátane sexuálneho znepokojovania. – Kto a čo by mal podniknúť na zamedzení násilia na ženách? – Podľa mojej mienky okrem zachodených kampaní a preventívnej práce predovšetkým s mladými ľuďmi od predškolských ustanovizní po fakulty, kde sa poukazuje na iné modely rodinného života, je veľmi dôležité dôsledne uplatňovať existujúce zákonné ustanovenia a dbať, aby každá inštitúcia systému včas a dôkladne urobila to, čo jej zákon nakladá. Prísnejšia trestná politika prispeje k tomu, aby sa násilníci necítili bezpeční; je totiž známe, že násilníci sa trestov boja. – Existuje vôbec pevný „profil“ páchateľa násilia na ženách? – Tak obeť, ako i páchateľ násilia môže byť každý, bez ohľadu na úroveň vzdelania, na sociálne postavenie, na to, či žije na dedine alebo v meste. Väčšinou ide o zdedené vzorce správania, čiže páchatelia sú najčastejšie ľudia, ktorí vo vlastnom okolí priamo zažili násilie alebo boli jeho svedkami. Treba podčiarknuť, že aj médiá majú významnú úlohu pri pozdvihnutí povedomia o neprijateľnosti násilia, o poukazovaní na skutočnosť, že násilie je trestné, že preň nie je žiadne ospravedlnenie. Je dobre, že sa násilie vo všeobecnosti čoraz zjavnejšie zviditeľňuje. • NAŠA TÉMA •

ABY ŽENÁM DOBRE BOLO AJ V PETROVCI

Pomôž si žena, aj pánboh ti pomôže Jaroslav Čiep

udová múdrosť nás poúča, že keď je žene dobre, mužovi je údajne ešte lepšie. Ale nie vždy tak bolo a ani teraz na začiatku 21. storočia nie je tak dobre, aby ženám, respektíve aj mužom, nemohlo byť ešte lepšie. Síce ženám sa postupne, aspoň z pohľadu mužov, čoraz viac darí, sú aktívnejšie, Po udelení certifikátov pre školenie vo verejnom vystupovaní žien zastupujú už i vedúce posty a sú sebestačnejšie, nielen prekonať ich. Preto sú odborníci poriť zdravé fungovanie rodiny. finančne. O tom, že vo vzťahoch s patričnými vedomosťami a skú- Do konca roku 2013 sa do Rodinky žien a mužov v súčasnosti predsa senosťami bezplatne k službám z Obce Báčsky Petrovec o pomoc všetko nie je celkom ružové v Báč- ľuďom, ktorým je takýto tvar po- prihlásilo 48 klientov a nepriamu kopetrovskej obci, môžeme sa do- moci potrebný. Poskytujú pomoc, pomoc poskytli 118 členom rodín. zvedieť aj od aktivistov v manžel- aby sa ľahšie prekonali problémy Na začiatku sme uviedli, že sú skej a rodinnej poradni Rodinka, v partnerských vzťahoch, rôzne ženy v Obci Báčsky Petrovec ozaj ktorú Stredisko pre sociálnu prácu manželské krízy a neduhy vyplý- aktívne. Denne sledujeme ich Obce Báčsky Petrovec realizuje od vajúce z alkoholizmu, násilenstvo prácu na vedúcich postoch v inpolovice roku 2012. Koordinátorka v rodine, rôzne choroby závislosti. štitúciách, združeniach a spolkoch. tejto poradne Biljana Drakulićová Ich prvoradým cieľom je predísť Nielen v oblasti kultúry, ale aj situácii, ktorá rozbije rodinu. Aj s tímom odborníkov pomôžu v neblahej situácii, v ktorej všetci podporiť kapacity osôb a rodín, v podnikaní. Na úrovni lokálnej žijeme. Mnohí z nás sa dostali do usmerniť ich, pomôcť prekonať samosprávy je pod vedením Katarôznych úzkostí a sami nedokážu úzkosti a krízové situácie a pod- ríny Zorňanovej čoraz aktívnejšia

NA SLOVO S PREDSEDNÍČKOU RADY PRE RODOVÚ ROVNOSŤ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Potrebujú S.O.S. telefón Katarína Gažová

ktivity na území Obce B. Petrovec usmernené na uplatňovanie zákonov týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktoré naša spolubesedníčka Katarína Zorňanová vyhodnotila ako dobré, v tomto roku budú prvoradé. Zamerajú sa na to, aby sa do Obecnej rady dostali aj ženy, lebo nateraz je to čisto mužská zostava. Potom sa budú zasadzovať za formovanie Klubu výborníčok, čo je už na republikovej a pokrajinskej úrovni formované, tiež za uplatňovanie Európskej charty na pláne rodovej rovnosti. – Akým spôsobom sa aktivity rady odzrkadľujú na obecnej úrovni? • NAŠA TÉMA •

– Rada pre rodovú tento projekt, lebo rovnosť sa uchádzala sme konštatovali, že a dostala prostriedky hoci v lokálnom parz Pokrajinského seklamente máme, ako zákon nakladá, tridsať retariátu pre hospodárstvo, zamestnávapercent výborníčok nie a rodovú rovnosť (10 žien z celkove 31 na realizáciu projektu výborníkov), ženy Upevňovanie polinevychádzajú za tického pôsobenia hovorňu a nezúčastčleniek a členov Rady ňujú sa v rozprave. pre rodovú rovnosť Žiaľ, do realizácie a výborníčok Zhro- Katarína Zorňanová projektu sa zapojili maždenia obce Báčiba dve výborníčky. sky Petrovec. V rámci projektu sa V rámci projektu sme tiež vydali v novembri v Petrovci zrealizovali primeranú brožúru. tri dielne pre verejné vystupovanie, – V akej miere sa zameriavate ktoré mali na starosti predstavi- na otázku násilia na ženách? teľky Strediska pre podporu žien – Rada patrí medzi dvadsať z Kikindy. Rada sa rozhodla pre najaktívnejších v Srbsku. Máme 12 /4587/

Rada pre rodovú rovnosť. V poslednom desaťročí si možno aj na stránkach Hlasu ľudu povšimnúť, že sa zaktivizovali aj spolky žien. Aktívne sú aj v Báčskopetrovskej obci, zapájajú sa do spoločenských aktivít, humanitárnych akcií, vydávajú knihy, zbierky receptov, zaoberajú sa ručnými prácami, chystajú národopisné výstavy, súťažia v prednese umeleckého slova atď. Aj manuálnymi prácami si dokážu privyrobiť a doplniť rodinný rozpočet. Naposledy práve spolky žien z Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića, ako aj združenia Zlaté remeslá, Petrovillage a Združenie petrovských výtvarných umelcov, ktoré sa zaoberajú výrobou suvenírov, čiže ručných prác, podpísali memorandum o spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec. Turizmológovia im v rámci projektu K zveľadeniu služieb na lokálnej úrovni zabezpečia odbornú pomoc pri vytypovaní adekvátnych suvenírov a ich odpredaji.

už hodne výsledkov v našej práci a navštevujeme rôzne semináre z oblasti násilia na ženách. My nie sme ani odborné, ani kompetentné v tejto oblasti, máme však dobrú spoluprácu so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Báčky Petrovec, kde sú na to odborníci. Potrebné informácie týkajúce sa tejto záležitosti si vždy ochotne vymieňame. Na seminároch v Novom Sade a v Belehrade, tiež v našom prostredí sme sa oboznámili s tým, že násilie na ženách je prítomné. To, čo by bolo potrebné u nás, je S.O.S. telefón, aby sa ženy mali kde posťažovať a s odbornými osobami aj poradiť. U nás okrem sociálneho strediska na takéto účely v obci máme aj bezplatnú právnickú pomoc, ktorá je k dispozícii dvakrát v týždni, a to v utorok a piatok. Na tomto mieste sa sťažujú občania na rôzne témy a medziiným i na tému násilia na ženách.

22. 3. 2014

Naša téma ZO STAROPAZOVSKÉHO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU

Spoločnými silami proti násiliu Anna Lešťanová

äčšina žien zatajuje násilie, ktoré nad nimi páchajú muži. Je im trápne o tom hovoriť, hanbia sa alebo nevedia, kde by sa mohli utiekať o pomoc. Domáce násilie je omnoho častejšie ako násilie páchané na verejnosti. Násilie na ženách a deťoch sa vyskytuje vo formách fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia. Prevažná väčšina páchateľov sú muži.

a najťažším tvarom je násilie v rodine, kde sú obeťami deti a žena,“ - povedala na úvod rozhovoru Nevenka Grujićová, vedúca Služby pre deti a mládež v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova, inak z povolania

S cieľom spoločnými silami ešte intenzívnejšie konať proti týmto formám násilia, v Starej Pazove na sklonku lanského roka v Stredisku pre sociálnu prácu podpísali dohodu o ochrane obetí rodinného násilia a násilia medzi partnermi. Na nej sú podpisy predstaviteľov Nevenka Grujićová Obce Stará Pazova, Policajnej správy, Domu zdravia Dr. Jovana špeciálna pedagogička. - „NásiJovanovića Zmaja, Priestupkové- lie, ktoré sa stáva hlavne medzi ho súdu, Verejnej prokuratúry… štyrmi stenami, donedávna bolo „Násilie sa vyskytuje vo všet- tabu témou, lebo obete násilia o kých sférach ľudského pôsobenia tom nemohli, respektíve nechceli

Juraj Bartoš

SKUTOČNÝ PRÍBEH SKUTOČNEJ, TU ANONYMNEJ OBETE NÁSILIA

rečo chcem hovoriť pre vaše noviny o mojom príbehu? Preto, aby mu, ak je len možné, porozumel niekto, kto môže veci pozmeniť na lepšie. Hoci to skôr chce riadny pravdivý film o násilí na ženách, o tom, že tí, ktorí bijú ženy a vôbec slabších ľudí, sa dostávajú za mreže. Možno by vtedy bolo násilia menej. Možno môj príbeh pomôže, aby sa mladším nestalo to, čo mne. Aby vedeli poznať násilníka skôr než bude neskoro. Násilník sa nikdy neprizná k násiliu, ktoré pácha; verí, že vo všetkom len on má pravdu. Keby ste ho chceli opustiť, ak treba, bude plakať, bude sľubovať, že sa polepší, kúpi trebárs darček pre vás, len aby ste mu uverili. Vskutku vás drží v hrsti, lebo vie, že nemáte kam. Teda neviete, prečo som vlastne bola vo väzení? Preto, že som

www.hl.rs

hovoriť verejne. Násilie zatajovali a zaň sa hanbili.“ V súčasnosti došlo k pokrokovej zmene v riešení násilia v rodine, a to vďaka zákonodarstvu, vzdelávaniu odborníkov, ktorí sa zaoberajú ochranou rodiny, takže otvorene sa priznať k násiliu sa už neboja ani príbuzní danej obete a o násilí sa čoraz častejšie hovorí aj v médiách. Vďaka spolupráci s policajnou správou v Starej Pazove v Stredisku pre sociálnu prácu v minulom roku zaevidovali 31 prípadov násilia v rodine; 23 prihlášok dostali od členov rodiny. Aj zamestnanci predškolských ustanovizní, základných a stredných škôl, tiež pracovníci v zdravotníctve ak si všimnú násilie na deťoch a ženách, povinní sú to prihlásiť. V roku 2013 z týchto inštitúcií a ustanovizní do Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova oznámili 19 prípadov násilia. Podľa slov Nevenky Grujićovej v minulosti obete násilia mlčali, teraz sú prípady, keď samé obete prihlasujú násilníkov. Obete násilia sú vraj oveľa ochotnejšie

participovať vo svojej ochrane ako trpieť násilie. Inak obeťami sú najčastejšie ženy – matky v rodine a deti. „Viac ako 50 percent žien, na ktorých je konané násilie, z neho veľmi ťažko vychádzajú, lebo sú ekonomicky závislé od násilníka. Obyčajne sú bez práce, nie sú samostatné, lebo počas násilia vždy boli izolované,“ - podotkla N. Grujićová. - V rodinách, kde vládne násilie medzi partnermi, sa prejavuje aj formou násilia na deťoch. Vlani v stredisku zaevidovali 39 prípadov, v ktorých došlo k paralelnému násiliu na ženách a deťoch. Sú i prípady psychického a emocionálneho násilia v rodinách, o čom sa, uviedla naša spolubesedníčka, doteraz nehovorilo často. Teda prvoradým cieľom nie je iba odhaliť obete násilia v rodine, lež poskytnúť im zároveň adekvátnu ochranu a pomoc. To, čo zatiaľ zamestnancom strediska robí veľký problém, je skutočnosť, že na území Staropazovskej obce nejestvuje záchytná stanica, v ktorej by urgentne mohli zaopatriť obete násilia. Problematické sú napríklad víkendové dni, keď od piatka do pondelka obete násilia nemôžu zostať s násilníkom a v najbližších záchytných centrách nie je miesto.

Ako kniha hororu bez výhľadov

chránila seba a deti. Prišiel v noci. Tušila som, že príde, lebo prv než on, prišiel strach z toho, čo sa stane. Videla som, že sa nám nepíše nič dobré, že sa schyľuje k vražde! Zvuk v rádiu naladil na maximum. V strachu o deti schmatla som nôž a udrela ho ním do pŕs. Do srdca. Iba raz... aby som sa ochránila. Vyšiel von, po chvíli som vybehla tiež, šla som hľadať záchranku; stretli sme sa v ambulancii... Dva týždne som si odsedela vo vyšetrovacej väzbe. Za pokus o vraždu mi vymerali dva roky; odpykala som viac než polovicu trestu, potom ma prepustili. Neviem ani sama, koľkokrát som si premietla hrozný film; verte mi,

Informačno-politický týždenník

nechcela som to urobiť. Nikdy mi ani len nenapadlo, že som schopná vraždy. Ale nekajám sa. On? Za všetky bitky, ktoré mi uštedril, nebol ani jeden-jediný deň v žalári. A na mne by ste našli stopy po jeho zverstvách spred takmer dvadsať rokov... Nič, ani jedna bitka ma už dávno nebolí; iba srdce ma bolí... Mám štyridsať a cítim sa dvakrát staršia; nie som schopná zarobiť, koľko deti potrebujú, ako kedysi, keď som zdravá bežala nádenníčiť, kým on kdesi slopal, aby si na mňa počkal s krikom a bitkou. Niet počtu tomu, koľkokrát ma dokopal k smrti, ani staré vrece... Keď mu nestačilo, ešte sa po mne vymočil. Znie vám straš-

ne? Spýtate sa občas, ako je nám, ktoré to pociťujeme na svojej koži? Keď sa všetci susedovci zhŕknu pri obloku, keď vidia, čo sa deje, ale nikto nevojde dnu, ani nezavolá pomoc... Raz som tak zmlátená tri hodiny ležala na dlážke, až potom prišli policajti. Malý držal maličkého na rukách, chcel mi ho podať, aby som ho pridojila. Nedovolil... Nesmela s... (ŽENIN HLAS TU UVIAZOL AKO FURMANSKÝ VOZ V BLATE.) Stalo sa, že ma zaviezol von do poľa, strašne ma zbil, potom ma znásilnil, nasadil mi slučku povrazu okolo hrdla; vtedy som si bola istá, že je po mne; rozmyslel si to... (AZDA SI LEN UVEDOMIL, ŽE SI BUDE MUSIEŤ • NAŠA TÉMA •

S OLINOU KOVARČÍKOVOU O VZŤAHOCH MEDZI ŽENAMI A MUŽMI

Niektorým mužom emancipácia žien nezodpovedá Vladimír Hudec

lina Kovarčíková, Hajdušičanka žijúca vo Vršci, sa v písaní svojich poviedok v zbierke pod názvom Menujem sa oko zaoberá o. i. aj ženou a vzťahmi medzi ženami a mužmi. O svoje názory sa rozdelila s nami v rozhovore pre čitateľov Hlasu ľudu. – Žena je dnes vzdelaná, zamestnaná, vkusne sa oblieka, jazdí autom, chce sa školiť, mať kariéru, kultúrny život... V rodine je však veľmi často stále tá istá žena spred sto rokov, na ktorú manžel hľadí ako na niečo, čo mu patrí, komu môže rozkazovať a koho môže, ak treba, aj zbiť. Mnohým mužom totiž emancipovaná žena vonkoncom nezodpovedá, a chcú ju vrátiť ku sporáku. Znepokojuje to, že mnohé ženy týrané zo strany manžela, žijú celý život vedľa nás a nikto si to ne-

všimne, alebo si nechce všimnúť. Ak sa taká žena rozhodne opustiť rodinu nikto jej nepomôže, ani rodičia, ani priatelia, a veru ani inštitúcie. Rodičia sa napríklad spravidla hanbia, že ich dcéra opustila manžela a tlačia na ňu, aby sa vrátila, lebo rodina je niečo najsvätejšie, a je veľkou hanbou, ak ju žena opustí. Pritom ich zať je dobrý manžel a otec, a nechcú veriť, že vlastne počas celého života perfídne týral ich dcéru. Obyčajne sa to začína žiarlivosťou, tak, že manželke nedovolí, aby odchádzala do spoločnosti, aby sa pekne obliekala, mala pekný účes... Končí sa to omnoho horším násilím. Taká žena musí bojovať úplne sama a od toho, koľko je silná, závisí, čo dosiahne. Mnohé ženy však nemajú kam, lebo finančne závisia od manžela. Okrem toho tu sú aj deti, kvôli ktorým často mlčí a trpí.

na šťastný koniec VARIŤ A PRAŤ SÁM...) Inokedy, keď ma práve mlátil, sa jeho vlastná sestra iba spýtala, prečo... Tak ju ovalil, že jej krv zaliala tvár. Čo si myslíte – ako sa žena cíti po takej bitke, po ponížení, o akom sa hanbím aj hovoriť? Keď nesmie na prievan, ani na silnejšie slnko, ani nesmie zostať v lete v chladnejšej miestnosti... Tlak mi náhle stúpa, len čo počujem akýkoľvek silnejší hlas; hlava ma sústavne pobolieva; z nosa mi občas tečie krv, oči mám, vidíte, akoby som neustále plakala, bolia ma zvnútra. A kedysi som bola pekná... (TU ŽENE SLZY STRHNÚ REČ...) Občas ma vychytí strach, ani neviem z čoho. Strašné je, keď vás • NAŠA TÉMA •

nemá kto brániť. Nech nehovorím o deťoch, o ktoré sa najviac bojím, hoci... Ako dorastajú, tiež sa pomaly oddávajú násiliu. To by ste mali vidieť, keď sa deti vyžívajú na vlastnej matke... (ŽENIN HLAS SA ZASE TOPÍ V SLZÁCH...) Viete, čo by som potrebovala? Ticho. Len ticho. Chcela by som sedieť osamote... dlho, dlho... kým sa mi nevráti dávno stratený vnútorný pokoj. Strašné je povedať, ale je pravda, že vo väzení som si oddýchla. Nie, nie sme zosobášení, žili sme však spolu ako rodina zo dvadsať rokov; až kým som neodišla do väzby. Mám s ním viac detí a mám za sebou

Podľa mienky našej spolubesedníčky to je psychologická malignita; ide o metastázy patriarchálnej výchovy, ktoré nemožno vyliečiť. Je ich na každom kroku, tak na dedine, ako aj v meste, a nie sú vonkoncom podmienené ani vzdelaním a ani finančnou (ne)závislosťou. Ženy týrajú tak neškolení, ako aj vzdelaní muži.

– Pravdaže, nehovoríme o všetkých mužoch. Nejde o chorú, ale zle založenú osobu. Muž násilník je na prvý pohľad úplne normálny, pracuje, v spoločnosti je milý, ale voči žene nie je dobrý. To nemožno liečiť. Takí ľudia nemajú radi nikoho, nemajú ohľad ani voči deťom. Prípadov,

keď podobným spôsobom ženy týrajú svojich manželov a deti je omnoho menej. – Čo teda robiť, žeby ženám dobre bolo? – Zákon je krásne napísaný, ale sa neuplatňuje. V Amerike napríklad manžel, ktorý týra svoju manželku, musí opustiť dom, a u nás dom opúšťa manželka. Násilie je v podstate veľké zlo, ktoré je veľmi ťažko možné vykoreniť, lebo je toto ešte stále patriarchálna spoločnosť. Jediný spôsob na to, aby sa ženy zachránili pred takými mužmi, je, aby sa maximálne vzdelávali a zdokonaľovali v každom ohľade, a potom aby sa úplne osamostatnili, aby sa v prípade násilia ľahšie rozhodli takého manžela opustiť a začať nový život. Okrem toho dievky by mali vyskúšať svojho budúceho skôr než uzavrú manželstvo, aj keď si myslím, že je to veľmi ťažko, lebo v budúcom manželovi nespoznajú násilníka, kýmkoľvek nezaložia rodinu. Ak náhodou mládenec prejaví agresivitu, alebo žiarlivosť pred manželstvom, je jasné, že sa v ňom kryje násilník. Takého sa treba čím skôr zbaviť, bez ohľadu na lásku, ktorú dievka voči nemu cíti. Žena si často myslí, že manžela zmení, to je ale veľký omyl. Násilného človeka nikto nezmení.

aj niekoľko potratov; počas každého tehotenstva a po každom aborte ma dokopal ani hovädo. Keď som sa porodila, neprišiel sa ani pozrieť, niežeby kúpil plienky, potraviny, lieky; nič. Žijem v jeho dome, svoj nemám, ale odvtedy vôbec nie sme spolu. Bije ma aj teraz, ibaže zriedkavejšie. Stredisko pre sociálnu prácu mi síce pridelilo akýsi byt, ale tam nie sú podmienky pre život. On nikdy nebol zamestnaný; ani neviem koľkokrát bol v base za bitky a krádeže; len za to, že mi zničil život, nesedel nikdy. Polícia prichádzala päťkrát k nám... a nič. Mali ho zabasnúť na isté obdobie, aby sa upokojil, aby si rozmyslel, kam to vedie. (LENŽE, ČI BY TO POMOHLO, KEĎ VTÁČIK JE, TAKREČENO, ČASTEJŠIE ZA MREŽAMI NEŽ NA KONÁRI?) Viete, že neviem pochopiť, ako je možné, že ešte vôbec žijem? Vyhýbam sa spoločnosti; nemám

sa komu vyžalovať. Mama a otec zomreli, brat... Občas beriem lieky na upokojenie, z nich som ako prizabitá. Potom mi povie: Aha ju, vylihuje ako krava! A jedáva chlieb, ktorý stále sama miesim a pečiem. Vyfajčí niekoľko škatuliek cigariet denne, pije ako dúha, zavše sa s niekým pobije a keď prídem z obchodu so zásobami na celý týždeň, hovorí, že veľa trovím... Vo väzení mi síce hovorili, že som borec, že všetko zdolám, ale ja už... (ĎALŠIA VYNÚTENÁ PRESTÁVKA.) Preklínam chvíľu, keď som sa, ešte ako mladá, vrátila k nemu po tom, čo som ho nechala. Zničil ma načisto; to je holá pravda. Už nečakám na nič... iba na vlastnú smrť. (ŽIADNA SLZA.) A prajem si len toľko, aby sa skončilo všetko toto násilie, aby si ľudia uctievali jedni druhých. HALÓÓÓ, JE TAM DÁKY SVEDOMITÝ ČARODEJNÍK?

Olina Kovarčíková

12 /4587/

22. 3. 2014

Ľudia a diania Po dlhšom čase znovu vo výborníckych laviciach ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Anička Chalupová

výborníka Ivana Marku (DS) z Kovačice. Schválili aj návrh na uvoľnenie Dušanky Petrákovej (LDP) z funkcie zástupkyne predsedu ZO Kovačica a tajným hlasovaním na to miesto zvolili Jána Gagesa (LSV). Namiesto Adama Lupu z Uzdina a

a službách v oblasti sociálnej ochrany na území Obce Kovačica a po o dlhšej prestávke v piatok 14. krátkom rokovaní väčšinou hlasov marca sa uskutočnilo devätpodporili aj rozhodnutie o zmenách náste zasadnutie Zhromaža doplnkoch Územného plánu Obce denia obce Kovačica, inak prvé v Kovačica. Najviac diskusie medzi tomto roku, na ktorom výborníci výborníkmi z radov opozície (SNS a SSS) a predstaviteľmi lokálnej samosprávy vyvolal návrh rozhodnutia o nepristúpení k vypracovaniu strategického posúdenia vplyvu na životné prostredie, zmenu a doplnenie Územného plánu Obce Kovačica. Tak výborníci Zoran Savanov a Ján Paul upozorňovali vedenie obce, že nekoná v súlade so zákonom, ale zástupca predsedu obce Lászlo Vidač poprel také obvinenia a snažil sa výborníkom objasniť situáciu s odkazom na dôkladné Z prvého tohtoročného zasadnutia kovačického obecného parlamentu vysvetlenie v materiáli na prerokovali sedemnásť bodov ro- Viery Zemenovej z Padiny väčšina zasadnutie. Zdôvodnenie k tomuto kovacieho programu. výborníkov za nové členky Obecnej bodu stručne podal aj Ivan Babka, Na začiatku výborníci schválili rady zvolila Kseniju Oaldeovú z náčelník Oddelenia pre urbanizmus, zánik mandátu (z osobných dôvo- Uzdina a Ivanu Jaškovú z Kovačice. verejné a inšpekčné služby. dov) výborníčky Jeleny Cakićovej Výborníci jednohlasne, bez diskuV pokračovaní schôdze schválili (DS) z Debeljače a hneď aj mandát sie, podporili rozhodnutie o právach rozhodnutie o zániku platnosti roz-

STARÁ PAZOVA

Konferencia Siete zelenej ekonómie Anna Lešťanová

miestnosti presscentra v Národnom dome futbalu v Starej Pazove sa vo štvrtok 13. marca konala Konferencia Siete zelenej ekonómie. Základnou témou tohto stretnutia bola ekológia a aktuálne inovačné riešenia zelenej ekonómie v ochrane životného prostredia. Projekt sa realizuje pod záštitou Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia a stretnutie v Starej Pazove bolo prvé z radu ďalších plánovaných stretnutí. V úvodnej časti stretnutia, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia

www.hl.rs

desiatich obcí v Srbsku (včítane Starej Pazovy) – podpisovateľov Memoranda o spolupráci s Inštitútom pre zelenú ekonómiu a IfaS inštitútom z 5. novembra 2013 v Nemecku, hovoril profesor Dr. Vladan Zdravković, ktorý vystúpil v mene Siete zelenej ekonómie. Uvedené memorandum je jedným z prvých krokov v projekte budovania zelenej ekonómie v Srbsku a predstavuje veľkú šancu pre lokálne samosprávy, lebo doteraz neexistovala organizovaná spotreba jestvujúcich zdrojov. „My ako obec disponujeme veľkými potenciálmi, ale zároveň

Informačno-politický týždenník

plánujeme na dvoch budovách v Starej Pazove (PU Poletarac a ZŠ Simeona Aranického) inštalovať experimentálne solárne panely, s cieľom dosiahnuť úspory vo vykurovaní. Uvažujeme aj o nahradení klasických žiaroviek na verejnom osvetlení tzv. úspornými LED žiarovkami,“ vyhlásil okrem iného Goran Savić, námestník predsedu Obce Stará Pazova pre ekonomický rozvoj a strategický marketing. Ďalšie stretnutie v Starej Pazove, ktorá je inak hostiteľkou v prvom polroku, bude 26. marca a na ňom by sa mali zúčastniť už aj potenciálni investori v tejto oblasti.

hodnutia o rozpočtovej inšpekcii a revízii na území obce a dali zelenú rozhodnutiu o angažovaní externého revízora. Správu o práci úradu verejného právneho zástupcu Obce Kovačica v uplynulom roku zdôvodnil Marinko Čobanin, obecný prokurátor, a výborníci schválili aj správu o práci obecnej správy v minulom roku. Ďalej uvoľnili z funkcie Ondreja Petroviča a Gojka Vukadina a za nových členov Obecného štábu pre mimoriadne situácie vymenovali Jána Petráša a Belu Kinčeša. Máriu Raspírovú znovu vymenovali za riaditeľku Galérie insitného umenia v Kovačici a schválili aj Rozhodnutie o zmenách a doplnkoch Štatútu Galérie insitného umenia.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Na Zorana Đinđića (1952 – 2003), prvého demokraticky zvoleného premiéra a predsedu Demokratickej strany, si z príležitosti 11. výročia jeho vraždy spomenuli aj v Starej Pazove. V stredu 12. marca na námestí pomenovanom podľa neho sa zhromaždili členovia OV DS Stará Pazova v čele s predsedom Jovanom Tišmom a občania. Po tom, čo položili kvety k pamätnej tabuli na Námestí Dr. Zorana Đinđića, prítomní minútkou ticha vzdali poctu zavraždenému premiérovi.

Báčsky Petrovec

a. lš.

Podpísali dohodu. Vo štvrtok 13. marca v malej sále budovy obce slávnostne podpísali memorandum o spolupráci medzi Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec a ženskými združeniami, ktoré sa zaoberajú výrobou suvenírov, resp. ručných prác. Podpisovanie dohody iniciovala obecná Rada pre rodovú rovnosť v rámci projektu K zveľadeniu služieb na lokálnej úrovni. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

V Srieme niet ani jedného bezpečného domu Stanislav Stupavský

STARÁ PAZOVA. Profesor Dr. Milan Bačević, minister prírodných zdrojov, baníctva a územného plánovania v technickej vláde Srbska, v stredu 12. marca pobudol na pracovnej návšteve v Obci Stará Pazova. Na zasadnutí v budove ZO čelní ľudia Staropazovskej obce predstaviteľom uvedeného ministerstva predstavili územné plány obce, hovorili o priemyselných zónach a nových projektoch na nadchádzajúce obdobie. Po schôdzi minister Milan Bačević vo vyhlásení pre médiá okrem iného povedal, že je veľmi spokojný s prácou staropazovskej lokálnej samosprávy. Podľa jeho slov investori, ktorí sa zaujímajú o podnikanie v Srbsku, určujú svoju budúcu lokalitu na základe rozličných meradiel a medzi základnými kritériami je práve poriadok v územnom plánovaní, s čím sa táto sriemska obec môže pochváliť. a. lš. (foto: z archívu obce)

 LETMO

o dvoch a pol mesiaca v stredu 12. marca sa uskutočnilo zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd. Pre dlhú prestávku medzi dvomi zasadnutiami, celkom podľa očakávania, rokovací program bol mimoriadne obsiahly. Na začiatku zasadnutia výborníci sa vyjadrili k uvoľneniu z funkcie riaditeľa Strediska pre sociálnu prácu Svetozara Šolaju pre odchod do dôchodku a namiesto neho na štvorročné obdobie zvolili Draganu Šinkovú. Odchádzajúci riaditeľ Šolaja vo svojom prejave nastolil niekoľko otázok, o ktorých sa žiada vážne pouvažovať. Neprípustné napríklad je, povedal Šolaja, že na území Sriemu neexistuje ani jeden bezpečný dom a navrhol, aby medzičasom, kým sa táto otázka nerieši, jestvujúce gerontologické strediská alebo starobince plnili funkciu bezpečných domov.

Oto Filip

Nielen štatistika Oto Filip

riemery sú vďačný prostriedok na akékoľvek dokazovanie. Jeden z najznámejších znie: väčšina konzumuje kapustu, oveľa menej nás mäso, v priemere všetci jeme sármu. Návod môže byť univerzálne platný. Počas nedávnej návštevy pošty zo dvadsiati sme pred jedným okienkom trpezlivo čakali v rade. Za druhým a tretím v to popoludnie vládla nuda, lebo mali inakší opis práce – zásielky – kým pracovníčka zo štvrtého, za aktívneho preberania rozmanitých • ĽUDIA A DIANIA •

lokálnych a širších tém, tej z piateho varila kávu. Dá sa povedať, že priemerne všetky či všetci boli usilovní, ibaže na to doplatili čakajúci: na bežnú platbu, namiesto pár minút, potrebovali dobrú polhodinku. V neďalekom obchode – podobný prípad. Staršia predavačka vybehla do susedov čosi odkázať, tá mladšia, neveľmi skúsená, si akosi nevedela dať rady s čítačkou platobných kariet. Časová strata o čosi menšia, zo pätnásť minút, trvajúca po návrat kolegyne. Za čas sa síce priamo neplatí a priemermi možno všeličo dokázať,

no plynutie minút, hodín a dní do nenávratna je vlastne kategóriou veľmi vzácnou. Natoľko, že osobnosť, akou bol skladateľ Beethoven, skonštatovala, že človek vlastne nemá nič dôležitejšieho a cennejšieho než čas. Zástancom názoru, že niet hodnoty rovnajúcej sa hodnote času, bol aj Goethe. Karel Čapek čas považoval za najväčšiu silu života, kým si už Cicero múdro všimol, že minulé nemožno zmeniť. To ale neznamená, že v budúcnosti netreba oveľa viac dbať na to, ako vlastne všetky svoje okamihy trávime: priemerne a inak. 12 /4587/

Body týkajúce sa programov prác verejných podnikov a ustanovizní na rok 2014 výborníci schválili, ale podali aj viaceré pripomienky. Vzťahujú sa na VKP Vodovod, v ktorom vyberanie poplatkov za služby dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd realizovali iba na 75 percent. Vo Verejnom podniku Standard možno očakávať ťažkosti v platení za služby kosenia trávy v parkoch a údržby verejných komunálnych objektov, lebo v mnohých miestnych spoločenstvách nevyhlasovali samozdanenie. Riaditeľ VP pre komunálne služby a bývanie Zoran Semenović povedal, že očakáva, že sa potrebné finančné prostriedky na platenie účtov za elektrinu v miestnych spoločenstvách zabezpečia z obecného rozpočtu. V oblasti kultúry bolo navrhnuté, aby sa založila Kultúrno-osvetová spoločnosť, ktorá by zjednotila programy práce a umožnila reálnejšie a spravodlivejšie financovanie spolkov a kultúrnych inštitúcií. Pred rozoberaním programov prác všetkých devätnástich miestnych spoločenstiev predseda Šídskej obce Nikola Vasić povedal, že pri týchto programoch sa vyskytol veľký problém keď ide o financovanie, lebo v mnohých miestnych spoločenstvách neschválili samozdanenie. Ide o celkovú sumu približne 100 000 000 dinárov na rok 2014, ktoré teraz bude potrebné zabezpečiť v obecnom rozpočte, ale navrhol, aby Zhromaždenie schválilo predložené programy, pričom o ich korigovaní bude reči v rámci opravného obecného rozpočtu. Všetky spomenuté a ešte iné body Zhromaždenie schválilo väčšinou hlasov. Záverom ešte treba dodať, že všetkých dvanásť výborníkov Demokratickej strany prestúpilo do Novej demokratickej strany a založilo nový výbornícky klub.

22. 3. 2014

Ľudia a diania JARNÁ ÚPRAVA KYSÁČSKEHO CINTORÍNA

V akcii 150 občanov Elena Šranková

ada Miestneho spoločenstva Kysáč v sobotu 15. marca zorganizovala pracovnú akciu jarnej úpravy a čistenia cintorína. Nositeľom akcie boli dve komisie Rady MS, a to poľnohospodárska a komunálna. V čele poľnohospodárskej je Janko Pavlov, zároveň vedúci akcie. Kedy naposledy prebiehala podobná akcia v kysáčskom cintoríne? – Akciu úpravy cintorína sme mali pred takými desiatimi rokmi, keď richtárom bol Pavel Funtík. Vtedy cintorín upravili a ako hovorí Vladimír Peťkovský, predseda Klubu poľnohospodárov, situácia bola omnoho horšia ako teraz. Cintorín vtedy riadili päť dní a teraz to dotiahneme do konca za jeden deň. Čo všetko plánujete urobiť?

– Chceme zriadiť nielen cintorín, ale aj plochu popri ceste. Opíliť stromy, pozbierať haluze, upraviť kríky... Papier, sklo a plastové veci odnesie VKP Čistoća a ostatné naložíme do vlečiek a odvezieme na bývalú skládku odpadu, kde to buldozér hneď upraví. Naplánovali sme si totiž robotu vykonať do konca. Koho všetko ste vyzvali do akcie a aký je ohlas? – Vyzvali sme cirkevné spoločenstvá, športové kluby, spolky, združenia občanov, družstvá, súkromníkov a, pravdaže, všetkých občanov. V akcii sa zúčastnilo 110 ľudí a k tomu aj 40 žien, ktoré prichystali rožky a iné pečivá. Je to skutočne veľmi pekný ohlas, ktorý nás, členov RMS, prekvapil a potešil. Lebo neporiadok robíme my sami, a pritom sú v dedine komentáre, že sú platené osoby na upratovanie cintorína, čo nie je pravda.

Občania a stroje v akcii

Som tej mienky, že sa človek aj mimo domu správa tak, ako je doma vychovaný, aj z hľadiska ochrany životného prostredia. Tých, čo prišli do akcie, treba pochváliť, lebo sa usilujú, pekne robia a vidno výsledky. Do akcie vás možno podnietil práve neporiadok v cintoríne? – Áno, podnietil nás neporiadok, ale zároveň chceme akciou ukázať, že sa nezhodujeme, aby cintorín prebral VKP Lisje. Chce-

me spravovanie cintorína zveriť cirkevnému výboru. Pri nedávnej návšteve primátor mesta Miloš Vučević potvrdil, že sme jediné MS, ktoré sa dožaduje, aby pochovávanie a spravovanie cintorína bolo v kompetencii cirkevného výboru. Nezostáva nám iné, len čakať na rozhodnutie z mesta. V sobotu 22. marca bude akcia rovnania poľných ciest, ktorá je v kompetencii Klubu poľnohospodárov.

MARCOVÝ VÍKEND V PADINE

Sadili stromky a rovnali poľné cesty Anička Chalupová

rásne slnečné počasie v sobotu 15. marca vyvábilo von početných Padinčanov. Jedni spolu s Verejným komunálnym podnikom Padina vysádzali po dedine rôzne druhy mladých stromkov, druhí sa zasa zapojili do tradičnej akcie rovnania poľných ciest. Ráno o pol ôsmej pri Poľovníckom spolku Zajac a pri tzv. Jahodárni sa zhromaždilo dokopy viac ako 80 poľnohospodárov so svojimi traktormi a poľnohospodárskymi strojmi, Vždy priložia ruky tam, kde je potrebné – účastníci akcie pri Lovci pred odchodom ktorí sa neskoršie vybrali do poľa do niekoľkých rajónov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

padinského chotára (Novácke, Staré pole, Sámošské, Uzdinské, Kovačické, Debelácke a Crepajské) rovnať poľné cesty. Do akcie sa okrem už starších a skúsených poľnohospodárov seniorov tentoraz zapojila aj skupinka mladučkých „svieže zaštepených” poľnohospodárov, ktorí majú sotva 16 rokov. Miestne spoločenstvo Padina pre všetkých účastníkov akcie rovnania poľných ciest pripravilo chutný obed, pri ktorom sa zhromaždili v popoludňajších hodinách v miestnostiach bývalej Utvy. Kuchári si dali záležať, aby obed chutil a vyzeral rovnako tak dobre, ako aj vydarená sobotňajšia spoločná akcia padinských poľnohospodárov, ktorú nezištne realizovali v prospech celej dediny. • ĽUDIA A DIANIA •

POĽNOHOSPODÁRI V PETROVCI

Tridsiata akcia rovnania poľných ciest Jaroslav Čiep

ri desaťročia v Báčskom Petrovci pretrváva akcia rovnania poľných ciest. Časom sa naozaj rozrástla a v súčasnosti je to najmasovejšia akcia v širšom okolí. Keď sme sa opýtali účastníkov akcie i v minulých rokoch, i tohto roku, že prečo obetujú svoj čas, svoje pracovné náčinie a vlastné palivo, tak jednoducho povedali, že cesty sú načim nám všetkým. K tomu pridajú aj to, že keď sa porovná, ľahšie sa sadí a menej sa hegajú, kým prídu po vlastné role, čiže zároveň si chránia stroje. Hoci v petrovskom chotári prebiehajú komasačné práce, vedenie Klubu poľnohospodárov v Petrovci tohto roku, v piatok a sobotu 15. a 16. marca, usporiadalo 30. akciu rovnania poľných ciest. Predbežné práce vykonali už v predchádzajúci utorok a stredu, keď vkladali rúry do priekop a rozširovali niektoré priechody. V piatok zasýpali zemou prepadliská

POUGÁR

Radosť z akcie rovnania ciest a jazdenia na traktore má aj táto hŕba petrovských detí na cestách. Zo 40 traktorov s vlečkami sa točili vedľa pontónového mosta, kde im niekoľko buldozérov nakladalo zem. Tak rozviezli zo 650 kubických metrov zeme. Najviac poza kanál, ku Sýkorovej studni, na Alpársku cestu a na časti v chládku za kanálovým násypom, na Číbsku cestu, do Drágova a menej aj do iných častí chotára.

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

obré ráno, dobrí občania! Ako sa máte? Vyspali, vykakali, okúpali, učesali, napapali ste sa, konečne, na svätom pokoji a dosýta, všakže. Hehehehé… Čože je nám, po voľbách-voľbičkách, na ktoré voľbičky-voľby polovica z vás šla voľky-nevoľky a druhá polovička nevoľky-voľky v nedeľu zostala trčať doma. Neverili ste, ako neverný Tomáš neveril v zázrak, že v pondelok sedemnásteho tretieho nám svitne – akože nám i svitol – deň, ktorým sa začína vysnívaný Oveľa Lepší Život (OeLŽet). Dobrí občania, dobrý deň! Povedali mi, že dnes mám byť krátky, to jest, že mám mať krátky… oný… prejav, ktorý prejav teda hneď tu a teraz, razom a zaraz, začínam krátiť, v nádeji, že vás predsa len neukrátim o nádeje na splnenie nádejí, s ktorými nádejami ste sa zobudili z podivného sna uplynulý pondelok. Musím sa ale priznať, že osobne som sa nielen nádejal, ale skalopevne som veril vierou zlatoústych poslaneckých kandidátov, že po neznesiteľnedlhočiznomaotravnomanadovšetkoničivompredvolebnomtichu sa mi ulezne trochu via priestoru na vyjadrenie veľkého oduševnenia, ako i ohromného nadšenia a úprimnej radosti, ako i srdečného potešenia z úspešných volieb; nuž ale… Človek mieni; ktosi zmení, a je po Ka…ej. Občanko, priateľu drahý, rozíď sa v pokoji. Dobrú noc… Bum-bum-lumbum bum-bum-bum! • ĽUDIA A DIANIA •

V sobotu ráno sa viac ako 280 sedliakov na traktoroch s prívesnými strojmi zhromaždilo na Jarmočisku a za mostmi pri kanáli. Medzi nimi azda najstarší bol viac ako 80-ročný apko Samuel Snida, ktorý povedal, že za 30 rokov iba raz vynechal akciu rovnania ciest. Ani tohto roku nechýbal sused Ďurovka z Kysáča, ktorý už 12 rokov chodieva rovnať cesty do Petrovca.

Z roka na rok do akcie sa zapája čoraz viac mladých poľnohospodárov, ktorí vystriedali svojich otcov a starých otcov. Akcia láka aj deti školského veku, lebo chcú ovoňať čerstvý vzduch v chotári a poľný prach. Od čelných osôb Klubu poľnohospodárov sme sa dozvedeli, že účinkujúcich rozdelili do 10 skupín, ktoré spolu najazdili 800 km a pre spoločenské dobro z vlastných obetovali 6 000 litrov paliva. Aj tohtoročná akcia rovnania ciest bola zdarná a poľnohospodári animovali aj početných sponzorov, ktorí ochotne pomohli. Po skončenej práci účastníkov v klube čakalo občerstvenie a kotlíková fazuľa kuchára Vladimíra Dudáša, ako aj tričká na pamiatku. Ďalších 30 – 35 Petrovčanov a Petrovčaniek sa v tú istú sobotu zapojilo do akcie jarnej úpravy osady. Vápnom vybielili mostíky cez Begej, studne v poli, ako i stromky vedľa jám. Do tejto práce ich animovali lekár Daniel Chorvát, Pavel Kevenský a majster Štefan Abrahám.

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA PENZISTOV V KULPÍNE

Zvolili nového predsedu združenia Katarína Gažová

a masovej účasti členov kulpínskej Miestnej organizácie penzistov a vecnej diskusie na tému, ako rozprúdiť prácu, prebiehalo nedávne výročné zasadnutie najstarších Kulpínčanov. Táto výročná schôdza sa niesla aj v znamení voľby nového predsedu združenia. Doterajší dlhoročný predseda Michal Stupavský v súvahe minuloročnej činnosti podotkol, že sa vlani v tejto organizácii pracovalo pomerne málo. Ako zdôvodnil, nebolo to v dôsledku neochoty členov, ale predovšetkým pre skromné finančné možnosti. V MO penzistov v Kulpíne je súhrnne 200 členov, z toho 159 je starobných penzistov a 41 invalidov práce. Pre sociálne ohrozených členov združenia vlani zabezpečili 24 balíkov s potravinami. Finančná situácia združenia v roku 2013 bola ťažká, ako prízvukoval M. Stupavský, aj preto, že niektorí členovia nezaplatili poplatky za prebratý tovar alebo kurivo. Pri tejto 12 /4587/

príležitosti ich zároveň vyzval, aby si dlhy regulovali čím skôr. Vlani si prostredníctvom združenia penzisti kúpili 118 kubických metrov dreva a 60 ton uhlia. V dôsledku neblahej finančnej situácie vlani sa penzisti nezapojili do organizácie podujatia Slnečná jeseň života. Po schválení správy o činnosti a finančnej správy, ako aj plánov na tento rok, nasledovala voľba predsedu. Doterajší predseda MO penzistov Michal Stupavský odstúpil z funkcie zo zdravotných dôvodov. Na jeho miesto väčšinou hlasov zvolili Jána Činčuráka, ktorý v príhovore čiastočne ozrejmil plán ďalšej práce zameraný na rozhýbanie aktivity združenia. V diskusii sa hovorilo aj o potrebe zabezpečiť vhodnejšie priestory na stretávanie a pôsobenie penzistov. Penzisti sa k tomu zaujímali o možnostiach pobytu v kúpeľoch. Do diskusie sa zapojili aj hostia, predstavitelia združení penzistov z Báčskeho Petrovca, Maglića, Hložian a Kysáča, ktorí novému predsedovi a celej organizácii penzistov Kulpína ponúkli nápomocnú ruku v budúcej práci. 22. 3. 2014

Ľudia a diania Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ASSŽ V BELEHRADE

Šanca realizovať to, čo majú na srdci M Katarína Gažová

iestom pravidelného výročného stretnutia Asociácie slovenských spolkov žien aj tohto roku boli priestory Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Členky privítal veľvyslanec Ján Varšo s manželkou Vierou a konzulka Oľga Beňová. Predstaviteľkám slovenských spolkov sa za účasť poďakovala predsedníčka ASSŽ Spoločná fotka účastníčok výročného zhromaždenia na Veľvyslanectve SR v Viera Miškovicová. Belehrade Veľvyslanec Ján Varšo pochválil bohaté aktivity, ktoré slo- Medzinárodný klub žien, manželiek vďaka projektu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, prezentácii venské spolky žien vlani realizovali, diplomatov v Srbsku. V dôkladne vypracovanej správe kníh žien autoriek počas SNS 2013 a poukázal, že neblahá finančná situácia nemusí byť príčinou úpadku o vlaňajšej činnosti ASSŽ tajomníč- v B. Petrovci a na účasti členiek na aktivít. Aj napriek všetkému je šanca ka Mária Gašparovská spomenula Jarmoku umenia, ako aj na účasti pracovať a realizovať to, čo máme všetky vlaňajšie aktivity. Dôraz bol viac ako sto členiek na Vianočnom na srdci. Pani Viera Varšová sa po- na súťaži žien v prednese poézie bazári, keď zavítali aj na návštevu ďakovala ženám za suveníry, ktoré a prózy a účasti najlepších na Van- do Boľoviec. Do diskusie sa zapojila pripravili pre humanitárny Vianočný sovej Lomničke v Banskej Bystrici, i Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu bazár v Belehrade, ktorý organizuje poznávacom zájazde na Slovensku pre kultúru vojvodinských Slovákov a

SPOLUPRÁCA LUGU A BUZITKY

Azda sa stretnú v novom dome kultúry Juraj Bartoš

POČASIE

22. – 28. 3. 2014

plynulý týždeň nám z úradu pre vzťahy s verejnosťou vojvodinskej vlády prišla správa o tom, že Lug navštívil úradujúci riaditeľ Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady Nebojša Malenković, ako i predseda obce Beočín Bogdan Cvejić. Obhliadli si kultúrny dom, v ktorom stavbári práve končili poslednú fázu rekonštrukcie a dostavby. Fond pre kapitálové vklady v súlade s prioritami vojvodinskej vlády vkladať do rozvoja vojvodinských dedín určil na výstavbu kultúrneho stánku v Lugu 28 miliónov dinárov.

Ako hovorí predseda Rady Miestneho spoločenstva Lug Kristián Urban, v týchto dňoch začnú kultúrny dom vybavovať nábytkom. Nie je vylúčené, že ho do prevádzky dajú už v máji, a že pri tom budú aj predstavitelia dedinky Buzitka zo Slovenska, s ktorou Lužania vlani v novembri podpísali zmluvu o spolupráci. Jej podstatou je výmena skúseností a kultúrnych obsahov, čiže zblíženie Slovákov dvoch osád. Starosta Lugu hovorí: – Pôvodne mali vlani prísť k nám, avšak nemali sme ich kde prijať, keďže sa výstavba domu kultúry oddialila. Keď ho dokončíme, pozveme ich, predtým sa dohodneme,

kedy a na akej úrovni. Občania Lugu sa zažiadali, aby sa v dedine niečo dialo, tak ako kedysi. Po tom, čo sme zbúrali starý dom kultúry, folkloristi svoje programy nacvičovali vonku, divadelníci ani nepôsobili. Teraz všetci ochotníci budú mať výborné podmienky a je na nich, aby ich aj úplne využili. Čím viac sa toho bude v kultúrnom dome diať, tým lepšie, lebo naši ľudia radi navštevujú akékoľvek programy. Starostka Buzitky Elena Ševčíková nám na margo novembrovej návštevy ich dediny povedala, ako prišlo k nadviazaniu spolupráce: – Pokúsili sme sa nakontaktovať na obec približne takú veľkú, ako

členka Správnej rady ASSŽ. Pochválila vzájomnú spoluprácu spolkov žien, keď väčšie spolky pomáhajú menším. Ústav sa tiež snažil podať nápomocnú ruku asociácii. Aj v roku 2014 aktivistky ASSŽ plánujú bohatú aktivitu. Po regionálnych súťažiach v prednese poézie a prózy v apríli nasleduje finálová súťaž, ktorá sa tohto roku uskutoční v Kovačici. V diskusii poukázali, že z roka na rok je čoraz väčší počet súťažiacich žien z Banátu a menší z Báčky a Sriemu, takže sa žiada viac spolupracovať s učiteľmi slovenčiny a s knihovníčkami v tamojších knižniciach. Ústav pre kultúru tohto roku usporiada seminár pre moderátorov s prednášateľmi zo Slovenska a riaditeľka Sklabinská navrhla, aby sa zapojili aj členky asociácie. Správu a plán práce, finančnú správu pokladníčky Kataríny Zorňanovej, ako aj správu Dozornej rady v podaní Anny Balážovej na zasadnutí schválili. Výška členského naďalej zostane 50 dinárov. Po zasadnutí a osviežení ženy navštívili kráľovský palác Biely dvor v hlavnom meste.

je naša – v Čechách. To sa ale nepodarilo, avšak cez internet som sa dozvedela, že v Srbsku také obce sú, zistila som, že Lug zatiaľ nemá žiadnu spoluprácu s niekým na Slovensku, oslovila som ich, trošku to síce tiež počkalo, ale podarilo sa. Prvý krok máme za sebou. My máme Deň obce 19. júla, hneď som ich oslovila, aby si naplánovali návštevu k nám a my k nim tiež radi prídeme. Už sme sa dokonca dohodli, že si na letné prázdniny vymeníme po päť detí. Nuž čas rýchle letí, máj či leto dofrčia ani sa nenazdáme a z nového stánku kultúry v Lugu akiste zaznejú piesne Slovákov žijúcich v dedinke v údolí, čiže Lužanov a ich hostí z Horniakov. Zostáva len popriať, aby v dome kultúry v budúcnosti bolo rušno, aby bol plný rozmanitých a dobrých obsahov, ako i ľudí, ktorí ich budú s chuťou konzumovať.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | 21˚

8˚ | 21˚

8˚ | 20˚

7˚ | 18˚

7˚ | 16˚

5˚ | 17˚

5˚ | 16˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

S MARGITOU SABOVOU ZO SELENČE

Svetobežníčka za prácou Elena Šranková

kratučkého stretnutia s 39-ročnou Margitou Sabovou bolo vidno, že ide o rezkú ženu, ktorá sa veru roboty nebojí. Z rozhovoru sme sa dozvedeli, že ide o skutočnú svetobežníčku za prácou. Pracujete teda v dielni na výrobu metiel. Dá sa tu zarobiť na živobytie? – Zamestnaná som v metlárni, robím na stroji, šijem metly. V Selenči je veľa takýchto dielní a v nich dobre zarábame. Je to síce sezónna robota, ale môže sa z toho vyžiť celý rok. Cez leto, keď v prevádzkach na výrobu metiel majú prestávku, chodíme do poľa zrezávať cirok. Dobre je, že si máme kde zarobiť. Stvárať kapitál sa síce nedá, ale môže sa pekne vyžiť. Od toho, akej kapacity je prevádzka, závisí aj počet robotníkov. Pracu-

jem v metlárni u Čapandovcov, v susedstve. Nesťažujem sa. Povedala by som, že kto chce robiť, môže si zarobiť. Napriek tomu naďalej chodím aj do zahraničia. Kde ste sa vyskúšali v práci mimo rodiska? – Väčšina chodí do Talianska. Aj ja tam chodím, väčšinou na pol roka alebo deväť mesiacov. V Taliansku sa robí na poľnohospodárskych prácach, od zeleniny po ovocie, robí sa v poli, sadí, oberá. Dá sa pekne zarobiť, ale peňazí nikdy dosť. Syn Jozef na fakulte v Bratislave študuje elektrotechniku a dcéra Margarét v septembri nastúpi do strednej školy, takže peňazí vždy treba. Nedávno som dokonca tri mesiace robila v Paríži, starala som sa o dve malé deti. Od roku 1995 do 2002 som s rodinou žila v Izraeli. Tam som upratovala po domácnostiach. Ženy tam vtedy skutočne dobre zarábali. Muži

trochu ťažšie. Celých sedem rokov, čo sme žili v Izraeli, nechodili sme domov. Dcéra sa tam i narodila. Prečo ste Margita Sabová (zľava) s tetkou Záreckou a dcérou sa vrátili Margarét späť do SeSte čitateľkou nášho týždenlenče? – Rozhodli sme sa vrátiť, lebo níka. Čo si v Hlase ľudu prečítate syn Jozef mal 10 rokov, mal ísť na najradšej? – Hlas ľudu čítame pravidelne prvé prijímanie. Sme kresťania, katolíci, a na inú vieru sme nechceli všetci v rodine. Najprv vyplním prestúpiť. Dovtedy sme už dobre krížovku a najradšej čítam prízarobili, aj dcéra Margarét už mala spevky z našej minulosti. Rád tri roky. Od štyroch mesiacov cho- čítam o voľakedajších obyčajach, dila inak do jasličiek a keď sme sa ale aj o prácach, ktoré už zanikli. vrátili do Selenče, nerozprávala Poznám mnohých ľudí, z metlárne, po slovensky, len po hebrejsky, z Izraelu a Talianska a stane sa, že hoci sme sa doma rozprávali iba niektorých spoznám v Hlase ľudu, čo ma vždy poteší. po slovensky.

SNEMOVALI PADINSKÍ POŽIARNICI

Za viac družby a menej požiarov Anička Chalupová

prácu s dorastom, ktorého členov z roka na rok, na veľké potešenie všetkých, pribúda. Vo finančnej správe pokladník spolku Ján Krasko konštatoval, že DPS Padina v uplynulom roku

dobre hospodáril s prostriedkami, ktoré mal k dispozícii. V uplynulom roku z príležitosti úctyhodného jubilea 85 rokov od založenia DPS Padina zrenovovali a budovu spolku, zdôraznil vo svojej

sobotu 15. marca vo večerných hodinách vo svojich vynovených miestnostiach snemovali padinskí požiarnici. Po úvodnom príhovore predsedu spolku Jána Žolnaja na zhromaždení odznela správa o práci a rámcový plán a program na rok 2014, ktorý podal veliteľ DPS Padina Ondrej Mihálek. Veliteľ Mihálek podčiarkol, že napriek malému počtu členov zapojených do aktivít jednotlivé akcie realizovali relatívne dobre. Tu treba spomenúť aj Členovia spolku sú veľmi hrdí na svoj čoraz početnejší dorast • ĽUDIA A DIANIA •

12 /4587/

správe predseda spolku požiarnikov Ján Žolnaj, a dodal, že v tých prácach vždy účinkovalo iba niekoľko aktívnych členov, ktorým za to patrí veľká vďaka. Uviedol, že najusilovnejší boli Rastislav Kopčok, Pavel Živojnov, Pavel Kotuľač, Miroslav Povolný, Michal Šimek, Martin Boboš a dobrodinec, sponzor spolku Michal Slivka. Menovaným predseda Žolnaj v mene spolku odovzdal po jednom tričku s emblémom DPS Padina. Po pracovnej časti zasadnutia nasledovalo posedenie pri chutnej večeri a hudbe. Výročné zhromaždenie padinských požiarnikov svojou prítomnosťou poctili predstavitelia MS Padina a miestnych spolkov, ako aj hostia z DOO Vatroinženjering zo Zreňaninu a z dobrovoľných požiarnických spolkov z Kovačice, Bieleho Blata, Dolova, Aradáča, Kysáča, Crepaje a z požiarnicko-záchrannej jednotky Ministerstva vnútorných vecí, oddelenia v Kovačici.

22. 3. 2014

Ľudia a diania SNEMOVALI KOVAČICKÍ PENZISTI

Súvaha a voľby Anička Chalupová

ojne navštívené výročné zasadnutie Miestnej organizácie penzistov v Kovačici, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 10. marca v sieni Miestneho spoločenstva, bolo zároveň aj volebné. Keďže Ján Petrák už skôr podal demisiu na miesto predsedu MOP, zasadnutie viedol zástupca predsedu Juraj Lenhart, ktorý neskoršie podal správu o činnosti v minulom roku. V správe podčiarkol, že minulý rok nebol ľahký ani pre penzistov, ani pre ich miestnu organizáciu. Okrem toho spomenul vydarené a dobre usporiadané podujatia, ktorých cieľom bolo spoločne sa pobaviť, udržať a nadviazať novú spoluprácu a družbu s podobnými združeniami v okolí.

S cieľom uľahčiť každodenný život najstarším občanom, MO penzistov organizovala zásobovanie svojich členov drevom, uhlím a potravinami na splátky. Členovia tejto organizácie sa takisto viackrát angažovali i na pláne poskytovania pomoci starším a chorým, ktorým pred Členovia kovačickej MO penzistov sa počas snemovania aktívne zapájali sviatkami odovzdali balíky do diskusie s hygienickými prostriedkami a potravinami. Pokladník o čom svedčí aj plán práce na jomníka znovu zvolili Samuela Pavel Galas podal finančnú správu, bežný rok. Do akčného plánu na Kráľovského a úlohu pokladníz ktorej vyplynulo, že hospodárili rok 2014 MO penzistov zaradila ka jednohlasne zverili Pavlovi kladne, o čom svedčí suma peňazí prevažne podobné aktivity ako Galasovi. Správna rada má ešte aj týchto členov: Zlatka Hekev pokladnici umožňujúca realizá- vlani. V rámci volebnej časti snemo- ľa, Annu Biskupovićovú, Adama ciu ďalších aktivít. Počet členov Miestnej organizácie penzistov vania kovačickí penzisti si zvolili Barcu, Pavla Tomana st., Pavla v Kovačici sa zvyšuje, k tomu im nového predsedu MO penzistov, Tomana ml., Alžbetu Hriešikovú chuti a sily do práce neubúda, ktorým sa stal Ján Koreň. Za ta- a Máriu Babincovú.

 RETROSPEKTÍVA (24.) vo výbere Kataríny Gažovej ZO ZASADNUTIA OBECNEJ RADY PRE ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNU STAROSTLIVOSŤ V BÁČSKOM PETROVCI

Otcovia si svoje alimentačné povinnosti plnia veľmi nesvedomite

–A

limenty sú nízke, hospodárske organizácie nedávajú presné údaje o skutočných príjmoch rodičov a na všetko doplácajú – deti. Štatistika Obecného súdu v Báčskom Petrovci hovorí o tom, že súd znáša čoraz viacej prípadov, keď rozhoduje o platení prostriedkov na výživu – alimentov nemanželským deťom a deťom rozvedených manželstiev. Pravda zatiaľ takých prípadov ani nie je mnoho. Lanského roku ich zaregistrovali dvanásť, ale iba v prvej polovici tohto roku ďalších jedenásť. Sú to však iba prípady, ktoré sa dostali pred súd, a v skutočnosti je ich omnoho viacej. Sú to predovšetkým deti z robotníckych manželstiev, poväčšine ide o robotníkov nekvalifikovaných, teda s nízkymi príjmami, o rodiny, ktoré bojujú s najväčšími materiálnymi problémami. Nemanželské deti a deti z úradne rozvedených manželstiev alebo

www.hl.rs

i deti manželov, ktorí sa nerozviedli, ale predsa nežijú spolu, zostávajú obyčajne pri matke. A tu sa počínajú problémy, ťažké a ťažko riešiteľné, na ktoré najčastejšie doplácajú tí, čo sú najmenej všetkému na vine – deti. Ide o to, že otcovia takých detí pred súdom pristanú, aby dieťa zostalo u matky, sľúbia, že budú platiť vydržiavanie – alimenty, ale veľmi často na tom i zostane. Rodičia (otcovia) úmyselne sabotujú platenie alimentov, a to obyčajne tak, že menia bydlisko, pracovnú organizáciu, alebo si dávajú zapísať nízke sumy svojich osobných príjmov. To potom brzdí riešenie problému, lebo skutočné príjmy takých rodičov sa ťažko zisťujú. Sú aj také prípady, keď i samotné hospodárske organizácie súdu udajú omnoho nižšie príjmy takých robotníkov, než v skutočnosti majú. Uvádzame iba prípad kulpínskeho poľnohospodárskeho družstva, ktoré

Informačno-politický týždenník

súd oboznámilo, že dotyčný ich robotník zarába iba 13.000 dinárov mesačne, kým v skutočnosti tá suma je až dvakrát väčšia. Z uvedeného sa potom rodia ďalšie problémy, ktoré negatívne vplývajú na ďalší rozvoj a výchovu dieťaťa, a takéto dieťa nie svojou vinou je ukrátené o mnohé, čo ostatné deti majú. Predovšetkým v nedostatku hmotných prostriedkov potrebných na školenie a šatenie dieťa v škole nedosahuje dobrý prospech. Preto treba pečlivejšie sledovať osud takých detí, pomáhať im v škole, sledovať tiež ich každodenný život, lebo je otázne, či sa aj tie alimenty, ktoré im súd prisúdi, využívajú správne, či dieťa vôbec cíti, že mu niečo patrí. K týmto otázkam patrí aj spôsob poskytovania detského príplatku, ktorý často odchádza do rúk nesvedomitých otcov, ktorí potom s ním svojvoľne nakladajú. Dokonca, nie je celkom v poriadku ani to, že sú prisúdené alimenty

pomerne nízke od 3 do 5 tisíc dinárov; akoby súd viacej dbal o štandard toho, kto je v skutočnosti príčinou nešťastného detstva dieťaťa. Ako záver na zasadnutí tejto obecnej rady vyzdvihli, že treba v prvom rade urobiť úplnejší zoznam ohrozených detí, dávať im prednosť pri poskytovaní štipendií na školenie a pod., upozorniť pracovné organizácie, aby svedomitejšie postupovali pri poskytovaní údajov o skutočných zárobkoch rodiča a aby v prvom rade na svojich pokladniach riešili prípady alimentácie. A aj spoločenské a pracovné organizácie by sa týmito otázkami mali viacej zaoberať, lebo sú to otázky, ktoré vyplývajú zo základných noriem zodpovednosti a ľudskosti. - jt (Výber z Hlasu ľudu č. 41, ktoré vyšlo 9. októbra 1965 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Z dejín slovenských nábožných piesní Katarína Verešová

iet azda knihy, ktorá sa medzi vojvodinskými Slovákmi tak starostlivo chránila a používala, ako je spevník nábožných piesní – Tranovského Cithara sanctorum. Dokonca naši predkovia keď prichádzali natrvalo sa osadiť v južnej časti Panónskej nížiny, so sebou v batohoch a v rukách nosili aj túto obľúbenú knihu, ktorú pravdepodobne aj na dlhej ceste otvárali modliac sa spievaním. Je to kniha, ktorá sa na Slovensku oficiálne používala od roku 1636 až do 28. novembra 1993. U nás ju roku 1997 vystriedal súčasný Evanjelický spevník SEAVC. Tranovského spevník bol na Slovensku a zahraničí vydávaný minimálne 215-krát. Jedno vydanie pripravil aj Biskupský úrad SEAVC vo FĽRJ v roku 1956 (vytlačený bol v Murskej Sobote). O Tranovskej Cithare sanctorum bolo viac povedané v Pazove a Petrovci v rokoch 2010 a 2011 počas otvorenia výstavy Slovenskej národnej knižnice z Martina na pazovskej fare a Homolovej knižnici pod názvom Cithara sanctorum – piesne duchovné v národných dejinách. Okrem skupiny súčasných autorov Slovenskej národnej knižnice v Martine (Dr. Miloš Kovačka, Mgr. Eva Augustínová a iní), ktorí uverejnili zborník Cithara sanctorum 1636 – 2006, Tranovským kancionálom sa skôr zaoberal aj Dr. Ján Čaplovič (1904 – 1976), významný slovenský bibliograf, literárny historik a knihovník. Jeho otec Ján Čaplovič (1876 – 1925) pôsobil ako evanjelický kazateľ v Kovačici. Dr. Ján Čaplovič od roku 1926 do roku 1933 pôsobil tiež (po otcovej smrti) ako farár v Kovačici a už vtedy horlivo skúmal cirkevný archív a bol publicisticky činný. Skúmajúc kancionál Tranoscius v Kovačici a na Slovensku uverejnil aj dve knihy K životopisu J. Tranovského: vydavateľské boje o Citharu Sanctorum pred pol• ĽUDIA A DIANIA •

druha stoletím (Bratislava: Učená O tom, ktoré nábožné pesničspoločnosť Šafárikova, 1936) a ky pred Tranovského kancionáVydania Třanovského kancionála lom spievali evanjelickí Slováci, (In. Tranovského zborník, Liptov- Dr. Ján Čaplovič uvádza: „Na ský Mikuláš : Tranoscius, 1936). Slovensku zo začiatku užívali sa O tom, kým pôsobil ešte v Ko- rozličné v Čechách a na Morave vačici, svedčí jeden článok Z čoho tlačené kancionály, ako napr. spievali naši predkovia pred vyda- r. 1580 v Banskej Štiavnici. Ale ním „Tranosciusa“? uverejnený tie vo všetkom nevyhovovali. v tunajšom Evanjelickom hlás- Naši predkovia ako evanjelici niku z mája 1927. Článok bol pridŕžajúci sa augsburského napísaný podľa záznamov kníh vyznania chceli mať aj piesne Jána Mocka (1843 – 1911), senického evanjelického kňaza, cirkevného a literárneho historika. „Pred reformáciou naši predkovia nepotrebovali piesne vo svojej materinskej reči. Vo vtedajšej rímskej cirkvi chrámový spev bol len latinský. Spievali len učení speváci. Ale keď nastala reformácia cirkvi, materinská reč ľudu postupne úplne vytlačila z bohoslužieb latinskú reč, ktorú ľud nerozumel. Husova reformácia v našom náro- Úvodné napomenutie banského de vyvolala bohatú superintendenta Dr. Seberinyho k vydaniu piesňotvornú čin- Cithary sanctorum z roku 1874. Sú záznamy, nosť, takže vtedy, že v niektorých vojvodinských zboroch keď u Nemcov náš namiesto Cithary vtedy používali Zpevnik. reformátor Dr. M. Luther vydal prvý, len niekoľko od nášho veľkého reformátora piesní obsahujúci kancionálik Dr. Martina Luthera a keď sa tie (spevníček), české nábožné pies- v spomenutých spevníkoch ne jestvovali už na stá a stá. Ne- nenachodili, prekladali si ich jedna z nich známa bola iste i na sami. Z tých česko-moravských Slovensku a niektoré z nich aj piesní, nových prekladov, ako dnes ešte spievame z nášho Tra- aj z piesní, ktoré sami Slováci noscia,“ uvádza v úvode spome- skladali, vznikli potom mnonutého článku Dr. Ján Čaplovič. hé písané spevníky. Lebo už V pokračovaní pripomenul, že až aj v XVI. storočí žili Slováci – po sto rokoch Lutherovej refor- evanjelici, ktorí zbožné city mácie, presnejšie od roku 1636, svojho veriaceho srdca vlievali Juraj Tranovský vydal v Levoči do veršov, do piesní, ktoré mali Cytharu sanctorum s viac ako učiť aj čítať ešte slabo veria400 piesňami, ktorej sa časom ci národ pravdám hláseného zvyšoval počet. evanjelia. Takýmito skladateľmi 12 /4587/

piesní bývali obyčajne farári a učitelia.“ Čaplovič v článku spomínal aj konkrétnych farárov a učiteľov, piesne ktorých vošli aj do Tranoscia: superintendent Eliáš Léni, farár Ondrej Cengler, učiteľ Andrej Czengler a správca žilinskej školy Juraj Bánovský. Tlačou piesne vydali Ján Silvána Písne nové na sedm žalmů kajícich a na jiné žalmy (Praha 1571) a rektor Ján Prímo, ktorý v roku 1584 v Hlohovci vytlačil latinsko-slovenský katechizmus s piesňami. „Na nápevy známych a pekných piesní ľudových skladané boli aj nábožné piesne, ako zase aj naopak. Nedostatok na Slovensku vydaného spevníka mal mnohé následky. Silvánov mohol byť na Slovensku málo známy a bol aj primalý. Prímove piesne tvorili už len skromný prídavok ku katechizmu, českomoravské spevníky vo všetkom ani nevyhovovali Slovákom a že boli aj drahé, boli iste dosť zriedkavé na Slovensku. Viac bolo písaných spevníkov. Ale v tých panovala veľká rôznosť. Nejedna pieseň bola nesprávne prepísaná. Inú si prepisovač schválne sám zmenil, chcejúc ju opravami svojimi zdokonaliť. Mnohé piesne boli len na kúsku papiera odpísané a ľahko sa stratili. Dnes po našich cirkvách tú istú pieseň, tie isté slová inakšie a inakšie spievajú a vykrúcajú. Vtedy bolo niečo podobného: v rozličných cirkvách tú istú pieseň spievali rozlične, aj niektoré slová pozmeňujúc. Preto sa takmer po stých rokoch ukázala veľká potreba, aby túto strakatosť odstránil jednotný vytlačený spevník,“ pripomenul vtedajší kovačický farár Ján Čaplovič mladší. V roku 1636, keď Juraj Tranovský vydal svoj prvý spevník, Daniel Pribiš, farár harhovský, uverejnil menší spevníček k vydanému katechizmu. Dve Pribišove piesne (373 a 522) sa nachádzajú v aktuálnom spevníku.

22. 3. 2014

Moja mama

šej u najrad eď m a m ju , ia k vo ceme s astnejš šetci ch Aj ja som najšť dy je veselo. te e. na svet ama doma. V eď odíde do K m je moja pomáham jej. vôňa jedla i , ít a c s e elá sa n vame i osam Rozprá i z kuchyne ľm e v y . n d a e t b , ý v e h ic a om prác ov. Ja s mi mama veľm , 3. 3 č lá o k a á, lebo ana Bešková a smutn Tij adine Tita v P la a š r a ZŠ m

Darčekov nikdy dosť

Kytička pre mamičku

amaráti, toľko sme vašich prác venovaných mame a 8. marcu dostali do redakcie, že sme si predsa povedali: Nuž čo, keď je 22. marec , nech tie mamy majú aj naďalej sviatok! A tak sme i pre tento štvrtý Detský kútik navyberali z vašich príležitostných prác. Zaradili sme sem aj košík, ktorý pivnickí druháci zaslali práve nám do redakcie. Ďakujeme. Tie kvetinky v ňom sú pravou predzvesťou jari, ktorá nám zavítala už aj podľa kalendára.

Keby mama bola vždy dom a

ak ako každé dieťa ľúbi sv oju mamu, tak aj ja milujem svoju. Moja mama nie je za mestnaná, ale dvakrát týžden pracuje ne v Belehrad e. Keď odchád do Belehradu, za prichystá nám jedl chýba. Viem, že príde dom o. Veľmi mi ov unavená, preto sa snaž ím poupratova ť, aby som ju prekvapila. Ja by som ch cela, aby moja mama bo la stále doma. Alexandra Ďur íčeková, 3. 3 ZŠ maršala Ti ta v Padine

a mam a j o Keď m doma nie je

odina ď je r niaze, e k , e e j i je ábať p selšie najve t treba zar ní. Veľmi m a. a e i š o a j v o n a i r t d ž s k j a sú m a. re me ko nie ýb . Ale p čia za spolu ú moji rodi mama a oc šetkým ch obré, v d a s ť y o m l y t á ško eb pre en em zo ám pocit, ž že musím úlohy. Pred d í r p však, o, keď máce nás ma, m smutn a nie je do tná. Vieme urobím do cnici. Otec i u s o m a me a m m Keď m sestra je s najeme a j nčeve v ne e, ale keď s . y n oc ja é m Pa Aj mo a aj bez ma štyri dni v e sa v baz a dobrú n a m n l s o is k ého preto ama b arku, kúpal min božte niesla mal i m m i o a p tc pr m rok al. Vše va a nám dol do odvie ať, chýbal ila z Panče roztancov šli sp eď sa vrát a celý dom selí. .3 Ale k ka, akoby s ťastní a ve Staňová, 3 brače oli veľmi š Taňa a v Padine Tit sme b ršala ZŠ ma

V škole sme lížil sa Deň žien. sme ich dať robili kytičky. Mali ja som ju ale , mame 8. marca aj kytičky som dal zakončil skôr. Do l da , ov m prišiel do čokoládu. Keď som i ľm Ve y. ek rč da som mame obidva ma. ala bj a o a šil te sa po Ferko, 2. 2 n ila M či ZŠ Ľ. Štúra v Kysá

Kytička hľadá mamičku

ola raz jedna kytička a bola veľmi smutná, lebo nemala majiteľa. Ro zhodla sa, že si ho nájde. Vybrala sa na prechádzku. Pri jednom dome zastala a z azvonila. – Ding-dong! Vyšla mama a povedala : – Toto je ona, naša kytičk a! Deti, toto ste vy urobili pre mňa? Som veľ mi, veľmi šťastná. Ale aj ja mám niečo pre vás: dvoch malých psíkov. A ešte pre ob och – pre Saška a Sárinku – vankúšiky, tie , čo ste si priali, a vaše najobľúbenejšie cukríky. Kytička bola veľmi šťastn á, zaželala si, aby všetci vždy mali toľ ko lásky, ako v tejto chvíli a aby deti vždy milovali svoju mamu. Saša Gaško, 2. 2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči Žiaci 2. 2 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Darček pre mamičku

Medzinárodnému dňu žien dostávajú ženy kvety, lásku, úsmev, čokoládu, ale aj ten najvzácnejší bozk. V škole sme robili pre mamy k 8. marcu srdiečka. Môžu si do nic h klásť ihly alebo im to bude iba taký ozdob ný malý vankúšik. Veľmi milujem moju ma mu a verím, že sa jej môj darček k sviatku páči. Andrej Dudáš, 2. 2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Kysáčanom k jubileu

str. 3

Pomôcť ľuďom je to najdôležitejšie

str. 4

Mnohoraké väzby s realitou

str. 8

Nový Sad 22. 3. 2014 Ročník XXXI Číslo 2/358

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

Prispieť k zveľadeniu kultúrneho života menšín (Dr. Duško Radosavljević, Eva Vukašinović, Miroslav Keveždi: Zborník prác Národnostné rady národnostných menšín a kultúra. Nový Sad : Ústav pre kultúru Vojvodiny – Pokrajinský ombudsman, 2013) Jasmina Pániková

roku, v ktorom Ústavný súd Srbska obmedzil kompetencie národnostných rád tým spôsobom, že za neústavné vyhlásil až 14 ustanovení Zákona o národnostných radách národnostných menšín, a keď nás očakávajú voľby do národnostných rád, Ústav pre kultúru Vojvodiny a Pokrajinský ombudsman vydali zborník prác Národnostné rady národnostných menšín a kultúra. Zborník zostavili Dr. Duško Radosavljević, Eva Vukašinović a Miroslav Keveždi. Ako je v úvode zborníka naznačené, cieľom zostavovateľov bolo zvýrazniť určité otázky, ktoré sú dôležité pre kultúrny život národnostných menšín v Srbsku a odporučeniami, sugesciami a dobroprajnými kritikami prispieť k zveľadeniu kultúrneho života menšín. Až 15 autorov prispelo do tohto zborníka. Sú to: Dr. Duško Radosavljević, Ljiljana Dragutinović, Nikolina Matijević, Bojana Begović, Radivoje Jovović, Miroslav Keveždi, Veljko Milić, Dragan Marčel, Tamara Gajić, Andrej Kubiček, Milina Sklabinská, Tomislav Žigmanov, Dr. Aleksandar Raič, Gerold László, Žužana Serenčeš a Eva Vukašinović. Autori sú rozličných povolaní – politológovia, právnici, sociológovia, manažéri kultúry, literárni historici... a práve táto odborná rôznorodosť prispela k tomu, aby každý z autorov svojím spôsobom predstavil vzťah národnostných rád ku kultúre, ako aj ich postavenie. Spracované sú v ňom kultúrne

systémy slovenskej, rumunskej, českej, chorvátskej, bunjevskej a maďarskej národnostnej menšiny. Témy sú predovšetkým späté s politikou nášho štátu v oblasti zachovania práv národnostných spoločenstiev, politickú prezentáciu národnostných rád v Srbsku, politizáciu národnostných rád, kolektívne práva a deﬁnovanie národnostných menšín, problémy menej početnejších národnostných menšín a kultúru národnostných menšín vo Vojvodine. Ta k m e r všetci autori sa zamerali na dôvod založenia národnostných rád a ich kompetencie. Všetci sa uzhodli na tom, že národnostné rady a ich pôsobenie majú kľúčový význam pre zveľadenie multikultúrnosti v našom štáte, ale zamerali sa aj na konkrétne problémy. Radivoje Jovović sa v práci Politizácia národnostných rád zameral najmä na aktivizmus politických strán v pôsobení jednotlivých národnostných rád. Autor je mienky, že politické strany ohrozujú autonómiu národnostných rád a záujmy celkovej národnostnej menšiny. Ako negatívny príklad vplyvu politických strán na prácu národnostných rád uvádza príklad maďarskej národnostnej

rady, ktorá o. i. pri podávaní žiadostí o vysokoškolské štipendium žiadala od uchádzačov, aby podali vyhlásenie, že sa zapíšu do osobitného voličského zoznamu Maďarov, a tým automaticky dostali viac bodov. Zameriava sa aj na konﬂikt záujmov, ktoré sú, ako uvádza, každodennosťou v národnostných radách. Do zborníka prispela aj riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá sa zaoberala problematikou dosiahnutia kultúrnej autonómie Slovákov v Srbsku cez pôsobenie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, prípadne, ktoré kompetencie zo Zákona o národnostných radách národnostných menšín z oblasti kultúry NRSNM zrealizovala a akým spôsobom. Uvádza, že sa Výbor pre kultúru NRSNM od založenia do novembra 2013 stretával priemerne trikrát ročne a v závislosti od zloženia určité komisie realizovali početné programové aktivity samostatne alebo za pomoci Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Pripomína, že podľa zákona a Rokovacieho poriadku Výboru pre kultúru, výbor má právo zaoberať sa problematikou hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva, ktoré sú osobitného významu pre slo-

venskú menšinu. Výbor sa však týmito otázkami nezaoberal, ale danú problematiku poveril Pokrajinskému ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok. „Pokrajinský ústav v súlade so svojím štatútom nezastrešuje všetky teritóriá, v ktorých žijú Slováci v Srbsku, a zároveň predstavuje odbornú ustanovizeň, ktorá by z iniciatívy rady mala začať proces ochrany alebo sanácie kultúrneho dedičstva Slovákov,“ uvádza M. Sklabinská. Pochvalne sa zmieňuje o rozhodnutí rady, ktorými niektoré inštitúcie a podujatia nadobudli ráz osobitného významu pre slovenskú menšinu, ale ako uvádza, chýbajú kritériá, podľa ktorých dané podujatia a inštitúcie nadobudli ten atribút. A okrem toho chýba aj definovanie statusu NRSNM v ustanovizniach toho typu a spresnenie, či rada tým preberá zakladateľské práva alebo sa stáva spoluzakladateľom. V súlade s jasne definovaným statusom podľa M. Sklabinskej ľahšie by sa definovali ďalšie práva, prípadne povinnosti ustanovizne, ktorá schválila také rozhodnutie. Práce zahrnuté v zborníku určite otvorili mnohé otázky, na ktoré by v budúcnosti mali znova odpovedať priami účastníci v definovaní postavenia kultúry národnostných menšín. Zmeny Zákona o národnostných radách a rozhodnutie Ústavného súdu Srbska určite prispejú k tomu, aby sa niektoré otázky uzavreli, ale zároveň, ako je to aj v zborníku naznačené, mnohé otázky zostanú aj naďalej otvorené, a pravdepodobne počkajú na nové zloženia národnostných rád a ich výborov pre kultúru. ○

D E J IN Y

22. 3. 2014 • 12 /4587/

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (51)

Aj do Silbaša Slováci prišli skôr DrSc. Ján Babiak

24/II

geografickom strede dnes jestvujúcich juhobáčskych slovenských osád, už na záver veľkého presúvania Slovákov na Dolnú zem prišli Slováci aj do Silbaša. Prišli do tej dovtedy dominantne srbskej osady, v ktorej pre neustály pohyb vtedajšieho obyvateľstva bolo ešte vždy dosť neobsadenej, vlastne bývalými poddanými zanechanej zeme. Otázka, kedy sem prišli Slováci, je tiež jedným z dodnes nevyjasnených aspektov z dejín Slovákov na tomto území. Najmä celý rad cirkevných dejateľov (F. Kutlík, G. Bierbrunner a ďalší), vychádzajúc hlavne zo zápisnice z kanonickej vizitácie z roku 1874, tvrdí, že príchod Slovákov do Silbaša bol zaevidovaný v období rokov 1814 – 1816, keď sa Slováci pokúsili o prvú cirkevnú konsolidáciu. Aj Ján Sirácky píše: „Roku 1814 prišli chudobné slovenské poddanské rodiny aj do komorskej dediny Silbaš (najviac z Novohradskej stolice), kde dovtedy bývalo srbské obyvateľstvo“1 (...) „... no skôr sa treba prikloniť k názoru, že želiari a sluhovia prišli zo susedných slovenských dedín.“2 Medzi prvými sa tu osadili Adam Tušiak, Jakub Gajdoš, Juro Javorský, Tomáš Krnáč, Juro Čermák, Fero Krnáč-Bánsky, Fabókovci a Jozef Andrášik. Niektoré priezviská svedčia o pôvode Silbašanov „zo západného Slovenska (Levársky, Škodaček), resp. zo Zadunajska (Šomodi)“3 . Ako to ukážu niektoré neskoršie dáta, je tam dosť nepresností. Totiž podrobnejší prieskum prístupnej archívnej dokumentácie z tej doby dáva iné názory na prvý príchod Slovákov do Silbaša. Tak v súpise Silbašanov z roku 1752 – 1753 možno nájsť aj Janka Agarského, ktorý so svojím stanoveným majetkom (statkom a semenom pre sejbu) bol súčasťou súpisu osadníkov Silbaša ešte v polovici 18. storočia4 . Táto rodi1 2 3 4 5

na sa však neskoršie v súpisoch nezjavuje. Aj výskum petrovskej matriky poukazuje, že tam už v roku 1798 žila rodina Andreja Koroša, v ktorej sa 30. apríla (1798) narodil syn Ladislav a pre neprítomnosť slovenského živlu v Silbaši krstnými rodičmi boli petrovský farár Andrej Sztehlo a jeho manželka Zuzana5 . Ten fakt možno považovať za začiatok kontinuity Slovákov v Silbaši, bez ohľadu na to, že sa rodina Korošová neskoršie odsťahovala do Číbu, lebo sa už naďalej slovenské mená v tej osade sústavne spomínajú. Keď sa v roku 1798 slovenská prítomnosť stala už tam každodennosťou, vtedy bola cirkevná kompetencia pridelená pivnickej evanjelickej cirkvi a v jej zápisoch sú potom evidovaní aj prví silbašskí Slováci. Tak prví zápis v pivnickej matrike je zaznačený dňa 28. januára 1799, keď sa tam sobášili Adam Adama Tušiak (Tusjak), szilbasiensis coloni ﬁlius s Katarínou Juraja Kadličekovou (Kadlitsek) z Pivnice. Tí akoby sa chceli sami postarať o slovenskú silbašskú budúcnosť, a tak už v ďalšom roku, 11. marca 1800, mali ďalšieho potomka – dcéru Annu a 19. októbra 1801 ešte aj syna Martina. V oboch prípadoch krstní rodičia boli z rodín Lepórisovej a Korošovej. Aj ďalšie novorodeniatko bolo z tejto rodiny, keď sa dňa 2. júna v roku 1803 narodil syn Ján a keď krstnými rodičmi boli rodina Lepórisová a Tichá. Prvý smrteľný prípad v Silbaši bol dňa 30. júna 1803, keď tam umrel sotva 1,5-ročný Martin Tušiak. Dôvod smrti bola variola. Tak možno konštatovať, že sa Tušiakovci vskutku postarali o silbašské začiatky v pivnickej matrike, lebo toto priezvisko bolo evidované ako prvé vo všetkých troch knihách – v matrike sobášených, narodených, ale aj pochovaných6 . Po týchto prvých dátach prítomnosť Silbašanov v pivnickej matrike je už častá. V začiatkoch 19. storočia (do roku 1810) spomínajú sa

J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. SAV Bratislava 1966, resp. MS Martin 1971, s. 175. Je to nový nezmysel, lebo istý autor v ďalšom texte podáva, vlastne cituje svedectvo Pavla Škodačeka, ktorý prichádza z obce Vrbovce z Nitrianskej stolice. J. Sirácky a kol.: Slováci vo svete. Matica slovenská, Martin 1980, s. 69. Pozri dokument 139/1753: Conscriptio Inferioris Procesus Inelytti Comitatus Bacsiensis Anno 1752/52, pars Szilbas. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. Pozri Matriku pokrstených, sobášených a pochovaných v Petrovci. Archív SEAVC v Petrovci, kn. 1, v rokoch 1783 – 1802.

tam rodiny: Černy, Dropa, Gajdoš, Horniak, Kiš, Krnáč, Londák, Lukáč, Malovic, Matusky, Naď, Pavelka, Polák, Považan, Škodaček, Tichý, Valentík, Záturecký, Zelenák, a potom pribudli aj iné rodiny. Možno teda považovať, že slovenská kontinuita v tej osade bola prakticky už zaručená. Pre malý počet a chudobu Slováci v Silbaši sa nemohli hneď aj duchovne organizovať. Nepomohlo ani to, že si narýchlo po príchode na pozemku darovanom komorou vystavali okrem iného modlitebnicu a byt pre učiteľa. Preto boli fíliou pivnického cirkevného zboru, ktorého kňaz od roku 1818 viedol aj matriku v Silbaši. Vtedy v Silbaši žilo 232 Slovákov a v už spomenutý rok do Silbaša prišiel aj prvý učiteľ – Matej Franko, ktorý pre neznášanlivú povahu pôsobil tam len krátko. A potom Slováci v Silbaši dlhší čas učiteľa ani nemali. Pivnický cirkevný patronát trval do roku 1822. Vtedy sa po návšteve superintendenta Adama Lovicha Silbaš znovu pokúšal o svoje osamostatnenie. Vlastne keď v roku 1821 tento cirkevný zbor navštívil superintendent, silbašskí Slováci využili jeho prítomnosť aj na požiadavku o osamostatnenie, ale slabý hmotný stav a k tomu malý počet cirkevníkov ešte vždy nedával záruku pre samostatnú organizáciu, a tak sa im to nepodarilo. Preto bola roku 1822 silbašská slovenská evanjelická cirkev pripojená k buľkeskej7 nemeckej evanjelickej cirkvi. A hoci tamojší buľkeský farár Jozef Spannagel viedol osobitnú matriku pre silbašských evanjelikov, tí s družbou s nemeckou evanjelickou cirkvou neboli spokojní. Preto ďalšiu kanonickú vizitáciu v roku 1835, tentoraz vykonanú biskupom Jánom Seberínim, znovu využili na požiadavku o osamostatnenie. Keďže už vtedy vládol značný rozpor medzi nemeckou a slovenskou evanjelickou cirkvou, túto ich snahu podporil aj sám Seberíni konštatáciou: „Není dob6 7 8

re by slovenská dcéra, matku Nemku mala,“ ale nádej, že sa im osamostatnenie konečne podarí, ani vtedy nebola realizovaná. Ako to bolo naznačené, výlučne pre hmotný stav, zostali aj naďalej podradení buľkeskému cirkevnému zboru. Nie však zadlho. Ich túžba o osamostatnení sa konečne uskutočnila 9. októbra 1839 na stoličnom zasadnutí, keď bol do služby prijatý aj levíta Samuel Babylon, neskoršie farár silbašský. Hoci vtedy v Silbaši už žilo 360 Slovákov, bol to ešte stále malý počet, aby hmotne vydržal náročné požiadavky vlastnej cirkvi. Preto Silbašania šetrili na každom kroku a väčšinu povinností, čo ich nastoľoval seniorát, odmietali s konštatáciou: „To nám nenačim!“ Tak potom mnohé bežné veci, aj voči cirkvi, ťažko šli. Svedčí o tom okrem iného i list seniora Samuela Borovského adresovaný silbašským cirkevníkom, v ktorom im „vytýka skúposť, tvrdosť a neochotu poniektorých „mudrlantov“, ktorí pre svoju skúposť protivia sa i seniorálnym nadriadeniam“ . Silbašania8 teda rýchle uvideli, že mať svoju cirkev nie je malá vec a k tomu to nie je ani lacné. Ale vzdorovali všetkému, a pritom sa vzmáhali. Po kostolnej konsolidácii aj tá školská bola na rade, lebo škola znovu začala s prácou roku 1832. Tentoraz ako učitelia pôsobili: Juraj Paluš Vladár (1832 – 1836), Karol Štefan Bohúni (1836 – 1837), remeselník Ján Rajkovič (1837), Samuel Ladislav (1837 – 1838) a ďalší. Boli to slovenské základy v srbskej osade, korene, ktoré ešte aj dnes slovenské plody dávajú, lebo Silbaš je aj v súčasnosti srbsko-slovenská osada, s polovične riešenou základnou školou. Je však aj osadou, v ktorej by sa slovenčina musela viac uplatňovať, ale pre ňu asi Silbašania nemajú nadostač síl a pomoci z okolia, okrem možno činnosti v kultúrno-umeleckom spolku. ○

Pozri Matriku pokrstených, sobášených a pochovaných evanjelickej cirkvi v Pivnici. Archív SEAVC v Pivnici. Buľkes – dnes Maglić. M. Šuster: Stručný nástin dejín silbašských Slovákov so zreteľom na vývin evanjelickej a. v. cirkvi. Národný kalendár, Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec 1927, s. 50. Pozri aj M. Šuster: Silbaš. In: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom. Kníhtlačiarne uč. spol., Petrovec 1930, s. 109 – 112; J. Babiak: Končí sa sťahovanie Slovákov v Báčke. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (29). Hlas ľudu, Nový Sad 1995, roč. 52, č. 40, s. 2.

HLAS ĽUDU • OBZORY

KU LTÚ R A

NAJNOVŠIA KNIHA Z PRODUKCIE SVC

ktoré ťažkosti. Jej zostavovateľ Vladimír Valentík poznamenal, že v prvej vlne príprav rukopisov mnohí autori boli veľmi pohotoví a dodali svoje príspevky, ale niektoré dostali pred samotnou Jasmina Pániková finalizáciou knihy. „Veľmi dôležité príspevky o kysáčskej škole a Srboch v Kysáči boli nám dorua nedávno čené pred samotnou finalizáciou ukončenom 20. knihy, ale predsa sa nám podarilo Knižnom salóne zaradiť ich do knihy. Prispelo viac v Novom Sade ako 50 autorov a niektorí z nich, návštevníci mali možnosť žiaľ, už nie sú medzi nami. O to zoznámiť sa s najnovšou bola práca ťažšia, lebo mnohé knihou z knižnej produkcie fotografie poskytli práve tí Slovenského vydavateľautori a tie boli bez žiadneho ského centra v Báčskom podpisu. Pri takých fotografiách Petrovci. Ide o zborník sme museli dešifrovať a pátrať, prác Kysáč 1773 – 2013, na z ktorého sú roku a pri akej akcii ktorom sa pracovalo viac boli odfotené. Predovšetkým ako desať rokov. Je to zasom povďačný čestnému tiaľ jediná rozsiahla kniha predsedovi MSS Rastislavovi o tejto osade, ktorá vyšla Z prezentácie na novosadskom Knižnom salóne Surovému, ktorý sa veľmi ank 240. výročiu príchogažoval pri zisťovaní dôležitých du Slovákov do Kysáča. Knihu vydali Slovenské vydava- kniha napísaná takmer na 90 čitateľom tejto knihy podali drobničiek, Ľudmile Berediovejteľské centrum, Matica sloven- %, ale, ako vieme, čakali sme tie najdôležitejšie state o poľ- Stupavskej, ktorá bola ochotná ská v Srbsku a Rada Miestneho ďalších desať rokov, aby početné nohospodárstve, remeselníc- do poslednej chvíle dopĺňať spoločenstva Kysáč. Finančne príspevky boli ucelené v jednej tve, zdravotníctve, početných texty, Pavlovi Pálikovi, ktorý do sálašoch, pôsobení družstiev detailov spracoval športovú časť ju podporili Pokrajinský sekre- knihe,“ hovorí V. Valentík. O zemepisných charakteris- v minulosti a aktivitách Spolku a dokumentoval fotografiami, tariát pre vzdelávanie, správu a keď ide o poľnoa národnostné spoločenstvá AP tikách písal Pavel Martinko, hospodárstvo, veľmi Vojvodiny, Úrad pre Slovákov pokým dejiny osady spracovali vzácne príspevky požijúcich v zahraničí, Národnostná viacerí autori. Podali rozsiahly skytol prof. Dr. Michal rada slovenskej národnostnej prehľad od roku 1773 po 1944. Ďurovka. Vďaka promenšiny a Ústav pre kultúru Obe kapitoly sú ilustrované mafesorovi Samuelovi pami a dôležitými dokumentmi vojvodinských Slovákov. Čelovskému zistili Na vyše 850 strán zobrazený z najstaršieho obdobia. sme jeden veľmi dôNárodopisným témam sa je život Kysáča a Kysáčanov od ležitý údaj. Roky sa najstarších čias po súčasnosť. venovala Ľudmila Berediovávšade uvádzalo, že Príspevky, ktoré vypracovalo viac Stupavská, a to najmä sviatočprvým slovenským ako 50 autorov, zoradené sú do ným a svadobným obyčajam, osadníkom Kysáča sedem kapitol: Zemepisné charak- tradičnému kysáčskemu ľudovébol Juraj Vardžík, ale teristiky, Z dejín Kysáča, Národopis, mu odevu a iným prvkom, ktoré práve pri vypracovaní Duchovný život, školstvo a kultúra, sa už takmer vytratili zo života knihy prof. Čelovský Materiálna kultúra a hospodárstvo, Kysáčanov. Kapitolu spestrujú aj prišiel po overený Telovýchova a šport a Kysáčske početné fotografie a príležitostúdaj, že prvým osadperličky. Zostavovateľom knihy né vinše a piesne, z ktorých je níkom bol Michal niekoľko aj znotovaných. je Vladimír Valentík. Vardžík, ktorý z Piliša Ďalšiu rozsiahlu časť pred„Iniciátorom vypracovania kniprišiel s manželkou, hy bol predseda Rady MS Kysáč stavujú state o duchovnom synom a dcérami.“ Ing. Pavel Funtík. Zorganizoval živote, školstve a kultúre, ktoKniha je skutočným stretnutia s potenciálnymi au- ré podávajú rozsiahly prehľad pokladom nielen pre tormi a na pomoc si zavolal mňa z dejín náboženského života Spracovaná minulosť pre budúcnosť terajších obyvateľov a prof. Dr. Samuela Čelovského, nielen Slovákov, ale aj Srbov. Kysáčanov Kysáča, ale aj pre ktorý mal na starosti spracovať Pozoruhodnú časť predstavujú budúce generácie, najstaršie obdobie, čiže sťa- aj state o školstve a najmä chroktoré budú mať dobrý základ hovanie Slovákov do Kysáča. nologický prehľad učiteľov, ktorí kysáčskych žien... O bohatom športovom živote na skúmanie dejín svojej osady. Konzultujúc sa s ním, vypracoval pôsobili v Kysáči od roku 1785 po som štruktúru knihy pozostá- súčasnosť. Pravdaže, nechýba ani Kysáčanov písal Pavel Pálik, po- O to väčší je jej význam, lebo nie vajúcu z kapitol, ktoré by mali časť o známych kysáčskych spiso- kým v poslednej časti Kysáčske je zameraná iba na jednu oblasť, byť spracované, a pustil som vateľoch, dlhoročnej divadelnej perličky niekoľkí autori krátkymi ale zahrnuté sú v nej všetky sféry sa do pátrania po autoroch, a folklórnej činnosti a početných správičkami doplnili predchádza- Kysáča a Kysáčanov, čo podalo komplexný pohľad na osadu a jej júce kapitoly. ktorí by tie témy aj spracovali. výtvarných umelcoch. Pri príprave takej rozsiahlej občanov. A dalo dobrý podklad V časti Materiálna kultúra Našťastie, mnohé témy už vtedy ○ boli spracované a onedlho bola a hospodárstvo početní autori knihy sa určite vyskytli aj nie- na ďalšiu monografiu.

Kysáčanom k jubileu

25/III

ROZHOVO R INTERVIEW: Dr. JOZEF JAŠO, DrSc., PRIMÁR

Pomôcť ľuďom je to najdôležitejšie nezniesla kri- tankisti na frontoch zle pretériá praxe. chádzajú, to spôsobilo, že som Listoval som zmenil rozhodnutie. A tak som akmer ju neraz. No sa dostal na medicínu. celý živ škole som – Neštudovali ste tu v vot mu hlavne uva- Novom Sade? srdce žoval o tom, – V Belehrade som sa zapísal, tĺklo a tlčie pre že budem no dostal som povolenie ísť medicínu: aj vteštudovať čosi do Záhrebu. Z Petrovca dvaja dy, keď hľadal z techniky, zostali v Belehrade, kde získali vlastné miesto keďže som aj diplom: Samuel Krivák a pod slnkom, aj vo fyzike a Ján Varga. Do Záhrebu sme keď nastupomatematike mali namierené štyria z mojej vali mračná, aj d o s a h ov a l petrovskej triedy: okrem mňa počas mnohých dobré vý- bol to Ján Čapeľa z Erdevíka, odpracovaných sledky. Aj skadiaľ som aj ja, potom Ján rokov strávemôj triedny Struhár z Petrovca, ako aj ných v operačv Petrovci Nikola Gajdobranski z Kulpína. ných sálach, Dr. Jozef Jašo prof. Michal Našiel som si tam byt, dobre sa ordinačkách, ambulanciách a mimo nich. Cinkotský ma upriamoval v zorientoval a môžem povedať, O Dr. Jozefovi Jašovi sa nedalo tom smere. No nastúpil ten že sa mi zapáčilo študovať a nepočuť za všetky tie roky, no rozhodujúci moment, ktorý ma byť v tom meste, tým skôr, že len strojca náhoda, v podobe januárovej výstavy fotograﬁí Alexandra Rybára v E-gymnáziu v Novom Sade, dokázala konečne zaranžovať stretnutie tvárou v tvár. O necelý týždeň, presnejšie 28. marca, veľký odborník na hrudnú chirurgiu a nielen na toto odvetvie lekárskej vedy naplní 85 rokov života. Nevidieť to veľmi na ňom. Následok správnej životosprávy, toho, že mu v živote nikto nič veľmi nedaroval, takže si stačil vypestovať imunitu na okolnosti, ktoré sa s ním dva razy nemaznali, alebo praxe a zvyku z kamenických kliník niesť hlavnú pracovnú a organizačnú záťaž na svojom chrbte? Tak teda – život v stručnej kocke: od Pri jednej z operácií (z archívu Dr. J. Jašu) rodného Erdevíka po Nový Sad. – Kedy, či ako sa vlastne namiesto na techniku upriamil tamojšia lekárska fakulta, ktorá na medicínu. Bol som na lekár- je staršia od belehradskej, mala zrodila láska k lekárstvu? – Dva činitele boli rozhodu- skej prehliadke a iných prehliad- veľmi dobrú povesť. Zaujímavé júce. Vyrastal som v dome, kde kach v súvislosti s budúcou je, že sa naša petrovská skupina moja mama pôsobila ako taký vojenčinou, na tzv. regrutácii, žiakov v Záhrebe stretla s ďaldedinský lekár, bylinkár radiaci kde sa ma jeden z dôstojníkov ším Slovákom, Aradáčanom iným. Mali sme tú Pelagićovu opýtal, čo mienim študovať. Oskárom Hrubíkom, ktorý sa knihu, zdá sa mi, že sa volala Odpovedal som, že techniku. neskoršie stal profesorom Národný učiteľ, ktorá mala Môžeš byť tankistom, navrhol. fyziológie na Lekárskej fakulte dobre vypracovanú sociálnu Keďže v tom čase premietali v Novom Sade. Priatelíme sa časť: o hygiene, význame vzdu- rôzne, najmä tie ruské ﬁlmy, dodnes a každých päť rokov chu a podobne, kým liečba by v ktorých som si všimol, ako odchádzame do Záhrebu na

Oto Filip

26/IV

22. 3. 2014 • 12 /4587/

stretnutie generácie 1948. Boli sme tam i vlani, pri príležitosti 65. výročia zápisu, keď sme sa zoskupili tridsiati traja z našej generácie. S Oskárom sme si dali záväzok navštíviť našu alma mater aj v roku 2017, keď oslávi sté výročie založenia. Pomaly sa už chystáme na to. – Vyčítali ste si dakedy rozhodnutie upísať sa medicíne? – Nie, nikdy. Práve naopak: venoval som tomu celý svoj život a aj teraz sa často zaoberám sledovaním lekárskej problematiky. Kedysi mi to bolo povolanie a poslanie, teraz je to skôr taký koníček. Ja som najprv ukončil všeobecnú chirurgiu. Mám dve špecializácie, tak z tejto, ako aj z hrudnej chirurgie, ktorej som sa venoval celé štvrťstoročie. Ako praktický lekár som začal pôsobiť v Pivnici. Nasledoval Vrbas, kde som strávil šesť rokov ako všeobecný chirurg. Potom ma zavolali do Nového Sadu, do Sriemskej Kamenice. Bol som veľmi spokojný s tým, tiež s lekárskou disciplínou, ktorej som sa venoval. To odvetvie chirurgie je veľmi náročné. Prakticky všetky naše operácie sú veľmi rozsiahle, komplikované… V období, kým som pôsobil na inštitúte v Kamenici, mali sme až 23 000 operácií hrude. Samozrejme, nebol som pri všetkých, no bol som pri mnohých: ako operujúci lekár, prvý asistent. Robili sme prakticky celú hrudnú chirurgiu: pľúcnu, medzihruď, krk a susedné oblasti, pažerák – je to jednou z najväčších operácií, trvajúcou aj sedem hodín – horné brucho, pečeň… – Práca chirurga je veľmi zložitá, náročná aj v tom zmysle, že sa lekár takmer každý deň venuje aj pacientom, ktorým život visí o vlásku… – Časom si človek, tak ako aj na iné, zvykne. Keď som prvýkrát ako chirurg amputoval nohu a odovzdával ju sestre, aby to odložila, bolo

HLAS ĽUDU • OBZORY

ROZHOVOR

27/V

mi to strašné, že som odňal vníma subjektívne a objektivi- je podmienenosť finančnými – Moja manželka, žiaľbohu, časť tela inému. Musí sa však zovanými údajmi získanými le- prostriedkami: u nás sa na zdra- zomrela. Pred takými dvoma a človek zvyknúť aj na to. Keby kárskou diagnostikou. Dosiahli votnú starostlivosť vyčleňuje čosi desaťročiami ma postihli sme sa my tak vzrušili, ako sa sme veľký pokrok, rýchlejšie čosi menej ako tristo eur per v tom istom čase až tri nešťasvzrušia príbuzní operovaného, a presnejšie diagnózy, tak by sme možno ani nemohli pri ktorých sa ale môžu operovať. Musíme to brať tak stať chyby, ak sa zanedbá ako je, robiť profesionálne, i rozhovor s pacientom angažovať sa. ako jedna zo základných – Lekárske povolanie si foriem vyšetrenia. Bol vyžaduje celého človeka. tu prípad ženy, ktorú Mali ste alebo dnes máte čas mali operovať na žlčové aj na záľuby? kamienky, aby sa len – Potešením mi bolo byť na neskoršie na základe rozchate na Popovici, pracovať pri hovoru s jedným starším nej. V tej časti, kde som ja, je a skúseným praktickým veľa Kysáčanov. S pribúdaním lekárom o symptómoch, rokov si uvedomujem, že čas čo- ktoré má, vlastne zistilo, raz rýchlejšie plynie. Dívam sa že má rakovinu hrubého dnes na to trochu filozoficky: ak čreva. Našťastie, načas nestačím na všetko, tak si buď sa reagovalo, takže veľa toho naplánujem, alebo po tomto žila takmer pomalšie robím. No teší ma, štvrťstoročie. Druhým že sa zdravotne dobre cítim: aspektom novej, zdokoSo svojím tímom (z archívu Dr. J. Jašu) zatiaľ nemám žiadne príznaky, nalenej medicíny je, že sa ktoré by mi prípadne ohrozo- zakladá na špecializácii: vali život. Dosť dobre poznám každý lekár má svoju úzku capita ročne, kým je v Nemecku tia, problémy: odchod manželvlastné telo a dúfam, že to oblasť, o ktorej veľa vie, kým to viac ako 3 000 eur. Tým sú ky, odchod do dôchodku, ktorý neurieknem, keď poviem, že tie susedné natoľko nepozná. zdravotné služby zúžené a lekár som veľmi ťažko znášal, najmä som veľmi spokojný s takýmto Pacient pri vyšetrovaní prechá- nemá tie kompetencie, ktorými v tých prvých rokoch, a odchod svojím zdravotným stavom. dza cez mnohé ruky. Pritom by mohol napríklad predpísať dieťaťa do zahraničia. Zostal – Dokážu lekári dôverovať každý hľadí len tú svoju časť, pacientovi všetky tie lieky, kto- som úplne sám. Samota je síce jeden druhému, lebo aj v kaž- súčiastku, akoby šlo o nejaký ré skutočne potrebuje. Kedysi choroba, no stále sa snažím byť dom povolaní sú rôzni ľudia? stroj. Tým spôsobom sa akosi lekár všeobecnej praxe mal v kontakte s mladšími. Mojím – V zásade je tu dôvera, tratí tá veľká zodpovednosť právo predpísať všetky lieky. rozhodnutím, možno krédom je – Čo bolo vaším krédom, nejsť do starobinca, kým budem no nemusí byť bezvýhradná. o pacienta, lebo dnes nie je Pochádzam zo smernicou v živote, vládať takto. Lebo tam spravidla seba: mám istú v lekárskom pôso- panujú rozhovory o chorobách, bení… chybu, ktorú mi o nešťastí, o tragédiách. Je to kolega pred – To, že môžem deprimujúce, aspoň pre mňa. necelými dvopomôcť ľuďom. Je – Napriek všetkému z vás ma desaťročiato to najzákladnej- cítiť, že ste v podstate optimi navrhoval šie, najvzácnejšie. mistom… – Mám radosť zo všetkého, operovať. Keď Podstatné je, aby som si to vykallekár mal u pacienta z tohto života. Objavil som v kuloval, ako by dôveru. Ak tá nie ňom veľmi veľa pekných vecí, som musel žiť je, tak je zle. Mali zaujímam sa o mnohé ďalšie. po tej operácii, sme prípady, že sa Veľmi rád som cestoval. Ako dôzriekol som sa pacient v poslednom chodca som tiež dosť cestoval: operácie. Bolo okamihu, už v ope- bol som v Izraeli, v Nemecku, račnej sále, rozhod- v Grécku… Robím na tom, aby to správne rozhodnutie – ne, že sa jednoducho som sa mal dobre. Isté je, že myslím si, že nebude operovať. mnohé závisí od životosprávy. keby som to Vrátime ho späť do To, čo nesmiem, nejem, to, čo vtedy operoizby, kde sa s ním nemám piť, nepijem, neláka ma val, pravdepoo tom zase poroz- to vôbec. Počítač je pre mňa dobne by sme právame. A potom obsesiou, ktorej venujem ozaj sa teraz ani ľahšie prijme to roz- veľa času, musím si to trochu nerozprávali. hodnutie tam, kde zredukovať alebo občas i zaká– Čo dnes bol pred operačkou. zať. Prechádzam sa veľa, každý V januári na výstave v priestoroch E- gymnázia ko m p l i ku j e Bolo dosť takých prí- deň niekoľko kilometrov, lebo v Novom Sade prácu lekárov? padov. je pohyb jeden zo základov – No aj lekári sa zdravia. A zdravie je to jediné, – Jedným z veľkých problémov je ne- lekár, ktorý by to všetko zosyn- potrebujú súkromne poroz- čo skutočne potrebujeme, iné dostatok času na pacienta. Aj tetizoval, zjednotil, povedal, čo právať, poradiť, nielen o možno nájsť aj inde, bárs aj v čínskej predajni... kolízia medzi tým, čo si pacient ďalej robiť. Ďalším problémom chorobách…

K N IHY

22. 3. 2014 • 12 /4587/

Veselo-smutné príbehy a duševné trampoty predpuberťáčok (Mária Kotvášová-Jonášová: Višňový lekvár. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013) Samuel Boldocký

28/VI

spešná a tvorivá autorka literatúry pre deti a mládež Mária Kotvášová-Jonášová, ktorá je v tejto oblasti našej literatúry knižne prítomná viac ako 15 rokov, doposiaľ publikovala nasledujúce knihy próz: Ocko, kedy pôjdeme? (1997), Ocko z čokolády (2003) Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz (2007), Sú to vážne veci (2010), Samí dobrí žiaci (2011) a túto najnovšiu Višňový lekvár (2013). Prvé dve oslovujú čitateľov mladšieho školského veku a ostatné staršieho (približne 10 – 15 rokov), keď deti objavujú samy seba, ich sebavedomie vzrastá a začínajú sa stávať samostatné osobnosti – neprijímajú veci ako dané, ale chcú uplatniť vlastnú vôľu, posudzujú rodičov i učiteľov, kritizujú ich konanie a správanie, v ich očiach autorita dospelých slabne, predovšetkým autorita vlastných rodičov, ktorí im podľa ich názoru „nerozumejú“ atď., čo je vlastne začiatok uvoľňovania z rodinných väzieb a príprava na postupné osamostatnenie dieťaťa. Knihu Višňový lekvár, inšpirovanú skutočnými príbehmi zo života predpuberťáčok a predpuberťákov, tvorí 15 próz (s osobitným úvodom): Ako vonia škola, Predám brata, kúpte si ho, Cesta na mesiac, Narodeniny, To je TO, Mimozemšťania, More vody, Za koho sa vydať?, Mobil, Moderovanie, Tonka, neblázni, Ja domov nejdem, Prvý bozk, druhý bozk, opravdivý bozk, Gangsterka a Višňový lekvár,

v ktorých autorka, uplatňujúc tzv. detský aspekt, prihliada na psychicko-mentálne osobitosti detského príjemcu, na jeho záujmy, vedomosti a schopnosti. Tieto prózy sa môžu čítať každá osve, ako osobitné poviedky, ale v podstate tvoria súdržný celok, takže ich možno vnímať aj ako „detský román“. Spája ich predovšetkým postava hlavnej hrdinky Mášky, žiačky 4. triedy, ktorá v týchto prózach vystupuje ako priama rozprávačka, teda rozprávačka v prvej osobe (ich-forme) a cez prizmu „ja“ rozpráva predovšetkým o vlastných príbehoch i duševných trampotách, ktoré sa navzájom prelínajú i spájajú v časovej následnosti i príčinno-následne, a u ostatných postáv ju zaujímajú viac-menej iba vonkajšie znaky. (Mimochodom, v takomto kontexte nemožno nespomenúť skutočnosť, že v rozprávaní tejto hlavnej postavy síce dominuje detský aspekt, teda jej rozprávanie sa zakladá na spôsobe myslenia dieťaťa a bežnej reči dieťaťa, detskom hovorovom slovníku (i detskom slangu), avšak občas sa do rozprávania detskej rozprávačky vkradne aj komponent dospelého v podobe pre detský slovník a spôsob rozmýšľania neprimeraných slovných spojení (obzvlášť dôležité /s. 7/, uvravené upratovačky /s. 8/), spôsobu rozprávania (... Čakám. Minúty sa vlečú ako hodiny... /s. 29/ ... takmer bez dychu sa ženiem ku vchodovým dverám. Tlačím dvere, tlačím, nič, bože, čo im je? Aj tie sa spriahli proti mne? /s. 71/) i dialógov (− Čo chceš? − pýtam sa ju, len čo si sadla na posteľ. − Ó, ďakujem

pekne za uvítanie, aj mňa teší, že ťa vidím. /s. 73/, // − Ako si to predstavuješ? – Hovorím ti, budeme ju ignorovať /s. 74/) nepríznačných pre tento detský vzrast).

Máška je vlastne typická predpuberťáčka, ktorá ešte rozmýšľa a koná detsky: napr. detsky robí naprieky svojmu mladšiemu bračekovi (v próze Predám si brata, kúpte si ho; chce sa vydať za svetovú tenisovú jedničku Novaka Đokovća (Za koho sa vydať?); hovorí o sebe v tretej osobe, keď chce niečo dosiahnuť, detsky je prostoreká a občas i detsky neohľaduplná voči kamarátom, keď niečo nie je po jej vôli atď., avšak začína preukazovať aj znaky prebúdzania vlastného „ja“, vlastne znaky, že sa začína stávať osobnosťou a uplatňovať vlastnú vôľu, posudzovať správanie spolužiakov, ale i

rodičov (napr. v poviedke Ja domov nejdem) a učiteľov (v poviedke Mimozemšťania) atď. V takýchto súvislostiach sa popri detsko-psychologickej rovine črtá i rovina sociálno-psychologická, totiž rodinný materiálny stav i rodinné vzťahy vplývajú na detskú psychu, a tým aj na ich správanie i charakter a priamo sa zrkadlia v konaní i v povahe jednotlivých postáv vo viacerých súvislostiach a výrazne sa to prejavuje v už uvedenej próze Ja domov nejdem. Pútavosť týchto próz vyplýva z ich životnosti a zakladá sa na striedaní i prelínaní humorných i vážne-smutných situácií z každodenného života detí v rodinnom kruhu, v škole i mimo nej a na rozprávačskom napätí. V týchto súvislostiach významná je i skutočnosť, že sú didaktické prvky síce v nich implicitne prítomné, avšak bez akéhokoľvek didaktizovania, totiž tie situácie sú podané tak, že priam provokujú či „nútia“ mladistvého čitateľa zaujať k nim aj etické postoje, v zmysle, čo je v nich dobré a čo zlé, čo je správne a čo nesprávne a pod. Vcelku teda ide o hodnotnú prozaickú knihu oslovujúcu deti mladšieho školského vzrastu, ktorá však môže osloviť aj ich rodičov a podnietiť ich lepšie spoznávať svoje deti, ich „vrtochy“, ale najmä ich duševné trampoty.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Pravé hodnoty pretrvávajú (Zuzana Čížiková: Literárna tvorba Jána Labátha. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum – Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2013) Anna Horvátová

iba s takýmto prístupom, iba s odhalením, o čom ten text je a ako funguje...“ Toto vedecké dielo je rozdelené na tri väčšie state, ktoré sú potom minuciózne rozpracované. Prvá je pomenovaná Básnické dielo Jána Labátha: aj hovor, aj samovrava, a tu si vedkyňa posvietila na tieto témy: Labáthove básnické prvosienky, Prvé tvorivé obdobie alebo Krajiny a Krajinky Jána Labátha, Druhé tvorivé obdobie alebo Na váhach času, Tretie tvorivé obdobie – kopanie studne pre múdry spánok. A každá je rozčlenená na menšie celky, aby to bolo prehľadné; jednoducho expertne vypracovaná analýza diela. Druhá stať má názov Prozaické dielo Jána Labátha – snaha prekročiť svoj tieň a v nich autorka detailne spracúva dielo v nasledujúcich článkoch: Východiská prozaických textov, Labáthove prozaické začiatky – medzi tradicionalizmom a modernizmom, Labáthove poviedky

– lyrika v epike, „Nový“ slovenský vojvodinský román – Diaľky. V tretej stati Dozvuky z domova a zo sveta prináša rozbor témy pod názvom Miscelaneá alebo Literatúra faktu a Epistulae ex Ponto – listy zo samoty. Skutočne tu Čížiková na všetko dávala dôraz, a tak nechýbajú ani state pre jedno vedecké dielo príznačné, a to: Namiesto záveru, Apendix – Vyznanie literárnej vedkyne, Pramene, Literatúra a Menný register. Literárna vedkyňa Čížiková vydaním tohto diela urobila dvojnásobný skvelý skutok. Jednak preto, že prispela k skvalitneniu svojej národnosti a k obohateniu vedeckých prác a jednak preto, že si posvietila na tvorbu renomovaného slovenského vojvodinského autora, a tým ho znovu vysunula do popredia, teda tam, kde mu je i miesto, keďže sa v poslednom čase Labáth ako básnik odmlčal. Avšak, ako uviedla Čížiková v stati Namiesto záveru (str. 278), „však jeho prítomnosť ako literáta je v mnohom v znamení revalorizácie jeho celoživotného literárneho úsilia“. Naša literárna verejnosť môže byť povďačná aj Čížikovej školiteľovi prof. Dr. Michalovi Harpáňovi, ktorý svoju činnosť aj týmto spôsobom opodstatnil, tak ako i komisia pre obhajobu doktorskej dizertácie, v zložení prof. Dr. Katarína Maruzsová-Šebová, prof. Dr. Adam Svetlík a prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Je skutočne málo takýchto špičkových vedeckých diel, v ktorých je detailne podané a dopodrobna spracované, ba priam detailne rozanalyzované kompletné literárne dielo. O to je táto knižka vzácnejšia.

29/VII

šetko vedecké a odborné je len čiastkové a vo vývoji. Je to zároveň dobrým podkladom na ďalšie a ďalšie vedecké a odborné práce. Je to aj nová výzva tvoriť čím viac a čím lepšie, kvalitnejšie, odbornejšie. A je to aj impulzom k úspechu a k jedinečnému dielu. Lebo každá vedecká práca čerpá zo zdravých prameňov a zároveň je vzpruhou do ďalšej práce. A tak aj doktorské dizertácie. Takým cenným prínosom do knižného opusu je i doktorská dizertácia Zuzany Čížikovej pomenovaná jednoducho a výstižne Literárna tvorba Jána Labátha, ako dobrý vydavateľský ťah Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Knižne vyšla vlani (2013) s ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade ako zväzok 2 v Edícii Doktorské dizertácie. Literárna vedkyňa Čížiková si určite nie náhodou za jadro svojho vedeckého bádania zvolila vynikajúcu osobnosť z radov slovenských vojvodinských literátov a na 292 stranách dopodrobna spracovala celkové literárne dielo popredného spisovateľa Jána Labátha, ktorý sa, ako uvádza vedkyňa v knihe v Úvode (str. 5), „vo veľkej miere podieľal na formovaní, tvarovaní a usmerňovaní modernej slovenskej vojvodinskej literatúry, ktorá zaznamenala rozmach najmä

po roku 1945. Keď sa pred nami začal otvárať literárny svet Jána Labátha so svojimi vývinovými etapami, hneď na začiatku nám bolo jasné, že ide o autora, ktorý nielen v rámci našej menšinovej literatúry, ale i širšie vytvoril nesporné básnické hodnoty. Vlastne celé jeho literárne dielo predstavuje kultúrnu a antropologickú konštantu našej histórie v týchto končinách.“ V tomto literárnovednom diele je teda dopodrobna spracovaná literárna púť Labátha, ktorého literárna tvorba je aj kvalitatívne, aj kvantitatívne veľmi bohatá a žánrovo pestrá. Čížiková sa zámerne orientovala na toto meno, čo aj v stati Apendix – Vyznanie literárnej vedkyne (str. 282) takto vyznáva: „Labáthovu literárnu tvorbu som chápala ako obsahovo mnohovýznamový materiál, v ktorom nám (čitateľom) autor zdieľa svoje intímne, mentálne, reﬂexívne skúsenosti v kontakte s prírodou, spoločnosťou, svetom, životom... Prísť cez ten bohatý materiál k autorovej vízii, modelu či koncepcii seba a sveta vôkol seba bolo pre mňa výzvou. Čitateľ školený na formalistických a štrukturalistických vedách istotne v mojom texte vystopuje aj prejavy týchto literárnoteoretických orientácií (napr. aj v analýze prózy v termínoch sujet, fabula, časopriestor, rozprávač...). Ale na druhej strane patrím medzi tých literárnovedných odborníkov, ktorí sa neuspokojujú

V ÝS TAV Y

22. 3. 2014 • 12 /4587/

K VÝSTAVE Z ATRAMENTU A SVETLA, POHĽAD DO DUŠE HISPANOAMERICKEJ LITERATÚRY V GALÉRII SERVANTES

Mnohoraké väzby s realitou Oto Filip

30/VIII

o, kto, kde, prečo, ako? – základné otázky, ktoré ľudí zaujímajú v súvislosti s udalosťami a javmi. Nevystali ani pri nedávnom pohľade na vkusne upravené steny galérie inštitútu Servantes v strede Belehradu, ktorým od 23. januára do 20. marca dominovala fotograﬁcká výstava: Z atramentu a svetla,

španielsky: Mexičana Carlosa Fuentesa, Argentínčana Jorge Luisa Borgesa, Kolumbijčana Gabriela Garciu Markesa, Kubánca José Martiho, Peruánca Maria Vargasa Llosu, Španiela Rafaela Albertiho, Uruguajčana Maria Benedettiho... Mordzinski je autorom početných kníh o fotograﬁi, dlhoročný korešpondent denníka El Pais, umelcom stále vystavujúcim v najvýznamnejších galériách a múzeách v Latinskej

Mario Vargas Llosa: písať možno aj na posteli

a hispanoamerickej literatúry situáciách, v parku, na prechádzMordzinski už získal prívlastok ke, na dovolenke, v kaviarni, na fotograf spisovateľov. ihrisku, na terase... Lebo len „Je skutočne málo ľudí, ktorý tak možno spoznať bližšie ich tak ako on zblízka sledovali povahy, priania, obavy. vývoj latinskoameVýstava rickej literatúry za je vlastne posledných tridsať stručným rokov,“ vyzdvihuje zmapojeden z laureátov vaním záNobelovej ceny kladnej Mario Vargas Llosféry Morsa, naznačujúc, že dzinského dlhoročide o autora, ktorý nefotografuje, ných záale vlastne tlmočí ujmov, spisovateľa, preu k á ž ko u chovávajúc pritom vnútornej spojitosti hlbokú úctu k jeho v špirále osobnosti. Má pravdu – jeho tvorz takmer každého by. Jeho V nezvyčajnej pracovnej póze: Iván Thays záberu badať to veľká, len podstatné: zachynavonok jednodupohľad do duše hispanoameric- Amerike, Spojených štátoch tiť nie toľko tvár, Rafael Alberti chá a jedkej literatúry. Milovníci tohto amerických, tiež v Európe. Bez koľko povahu, nie noznačná druhu umenia si ju už mohli diel tejto významnej osobnosti toľko akademickú pozrieť v Aténach, Manchestri, svetovej fotografie, ktorá prvý strohosť pracovní, v ktorých téma je rok čo rok charakteriFrankfurte, Lisabone, Londýne, portrét jedného spisovateľa vznikajú svetoznáme diela, zovaná stále hlbším ponorom Palerme, Rabate, Bremene, zverejnila v dnes už dávnom koľko spisovateľa v bežných do obľúbenej problematiky. Tak, že Mordzinski svoje Krakove... Po Belehrade zavíta roku 1978, keď portrétové námety nastomu pred objektído Bukurešti. ľuje, viaže a rozvíja, zábery Tou prvou, základnou od- vom stál Borges, premyslene komponuje, poveďou na otázku, čo je teda sú dnes priam spájajúc cykly a celky raz šesťdesiat fotografických zá- nepredstaviteľné bežným rytmom, inokeberov, najčastejšie portrétov, ukážkové zbierky dy gradáciou. Symbolický svetových literárnych osob- súčasnej fotoatrament, tvorba je v tom ností, autorsky ale podpísaných grafie. Pre jeho všetkom základom, svetlo jediným aktérom. Je ním Daniel viac ako tridsať nadstavbou. A to iné medzi Mordzinski, narodený v Buenos rokov trvajúnimi, skutočné a pomyselné Aires v roku 1960, žijúci v Paríži ci ambiciózny väzby s realitou, si autor od roku 1980. Pred 34 rokmi projekt zriadiť všíma tak, že púta aj nás. vlastne intenzívnejšie začal re- a sústavne doČo iné povedať, než to, že alizovať svoj projekt fotografic- pĺňať svojrázny majster zostáva majstrom. kého portrétovania najvýznam- atlas osobnosUkážka: Junot Díaz Vždy. nejších spisovateľov, píšucich po tí španielskej • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Ivan Križan z verejných a súkromných zbierok VÝSTAVA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Jaroslav Čiep

ri príležitosti umelcovho životného jubilea v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v piatok 14. marca otvorili samostatnú retrospektívnu výstavu maliara Ivana Križana (1944). V podvečer maliarových sedemdesiatin sa milovníci výtvarného umenia mohli kochať v expozícii pozostávajúcej z 35 jeho obrazov, rozložených do logických celkov, ktoré tvoria polia, ulice, zátišia, tri portréty a sakrálny obraz Pánova večera. Obrazy sú vytvorené dvoma technikami, predovšetkým sú tu olejomaľby, a niekoľko obrazov je namaľovaných aj suchým pastelom. Ide o svojráznu retrospektívu. Expozícia výstavy pozostáva z obrazov, ktoré vznikali v 50-ročnom časovom rozpätí, od roku 1962 až do roku 2012. Podobne ako pri iných Križanových samostatných výstavách, aj táto je utvorená z vypožičaných obrazov z verejných a súkromných zbierok

a väčšina z nich je po prvýkrát pred očami verejnosti. Obrazy zapožičali Základná škola Jána Čajaka, Gymnázium Jána Kollára, farský úrad Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, GZM, a sú tu aj obrazy

i prichystal a na úvod v krátkosti aj ozrejmil život a umeleckú púť maliara Ivana Križana, ktorý je etablovaný slovenský a vojvodinský umelec, známy tak doma, ako i v zahraničí. Jeho diela sa nachá-

výstavách a výtvarných táboroch. Čáni umelcovo dielo ocharakterizoval ako pohyb od expresionizmu cez fovizmus, po impresionizmus a späť. Jeho obrazy predstavujú rurálne, petrovské motívy, ktoré sú najčastejšie ľudoprázdne. Ide o tvorbu zrelého autora, ktorý dokázal namaľovať veľký počet obrazov, ktoré sa ľuďom páčili, páčia a iste sa budú páčiť. Pritom Križan dokázal neprekročiť hranicu páčivosti. Predtým než výstavu otvoril riaditeľ ZŠ Jána Čajaka Ján Brna, o svojom maľovaní zopár slov pove-

zo súkromných zbierok Dr. Jána Kišgeciho, Samuela Boldockého, Viery Boldockej, Viery Čániovej, Jasny Potkonjakovej a Pavla Čániho. Práve P. Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, túto výstavu

dzajú v početných súkromných a verejných zbierkach na všetkých kontinentoch. I. Križan prvýkrát vystavoval v roku 1970 a doteraz mal viac ako 40 samostatných výstav. Často účinkoval aj na kolektívnych

dal aj samotný autor. V hudobnej časti programu účinkovali sestry Tabita Sára a Debora Hana Eliášové. Výstavu Ivana Križana v GZM si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť do 6. apríla.

a o svojom pôsobení v Hlase ľudu. Hovoril aj o tom, ako vydal prvú knihu, kedy začal písať prózu, ako i o šéfredaktorskej práci v Novom živote a pri knižných vydaniach. Hosťami V. Hronca boli kysáčski poeti Michal Ďurovka a Michal

Francisty, ktorých básne zaradil do Chrestomatie slovenskej vo j vo d i n s ke j poézie. Na večierku obaja prečítali vlastné básne a svojimi veršami sa im pripojila aj predsedníčka Stupavská. Básnik a maliar Ďurovka jubilantovi daroval vlastný obraz. Pri napečených dobrotách v diskusii bolo počuť aj zaujímavú konštatáciu, že Hronec namiesto ľudí napokon liečil básne. Večierky podobné tomuto v Kysáči sú naplánované aj v iných prostrediach. Kysáčania sú však hrdí na to, že prvý bol práve u nich.

LITERÁRNY VEČIEROK V KYSÁČI

Lekár básní Elena Šranková

Spolku kysáčskych žien v stredu 12. marca bol literárny večierok z príležitosti blížiacich sa 70. narodenín (oslávi ich 7. augusta) Víťazoslava Hronca, básnika, prozaika, literárneho kritika, bibliografa, zostavovateľa antológií a prekladateľa. Básnika, jeho hostí a všetkých prítomných na večierku uvítala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Predtým, než začal hovoriť o svojej životnej a pracovnej púti, jubilant Hronec knižným darčekom Almagest milo prekvapil zo tridsiatich prítomných ctiteľov svojej tvorby. Tých, pravdaže, zaujali spomien• KULTÚRA •

ky V. Hronca na roky, ktoré ako 4- až 5-ročný strávil v Kysáči. Ako perličku spomenul, ako sa stretol s Eržikou Mičátkovou. Prečítal i svoje prvé básne uverejnené v Hlase ľudu a prvotiny napísané po srbsky. Prezradil, že na neho na začiatku mal vplyv Hviezdoslav, potom Krasko a neskoršie ďalší spisovatelia. Z inorečových to boli Miodrag Pavlović, Vasko Popa, Miloš Crnjanski... Zaujímavým spôsobom rozprával o študovaní na lekárskej fakulte

12 /4587/

22. 3. 2014

Kultúra K VÝROČIU DIVADLA V KOVAČICI

Tália učarila Benkovi Anička Chalupová

kovačickom divadle a jeho ochotníkoch možno mnoho hovoriť a písať. Tradícia je dlhá až sto zlatých rokov, lebo ešte 22. februára 1914 tamojší ochotníci zahrali prvé slovenské divadelné predstavenie Kubo. Divadlo v Kovačici sa hralo, hrá sa a bude sa hrať, pokým bude takých horlivých divadelných nadšencov, akým bol herec Jozef Benka-Kubo. Od svojich 15 rokov bol pravou rukou svojho otca – roľa mu bola „škola a úrad”, bol aktívnym členom obecnej mládežníckej organizá- Jozef Benka cie, kde vynikol ako herec. Napokon sa divadlu venoval celých 35 rokov. – Herectvo ma začalo baviť už ako žiaka siedmeho, ôsmeho ročníka, neskoršie ako mládežník som sa mu venoval vážnejšie. Bol som tu predsedom sedliackeho aktívu, kde sme mali folklórnu a divadelnú skupinu. Zo začiatku som hrával epizódne úlohy a neskoršie som absolvoval aj vážnejšie postavy. Skúšky sme často mali doma alebo v miestnostiach Ženského spolku. Najprv nás nacvičovali súdružka Bába, totiž pani učiteľka Cicková, potom Karol Chrťan. Najlepšie som sa cítil v komických úlohách, no neskoršie ma začala baviť aj dráma. Spomínate si na niektoré z tých prvých predstavení? – V divadelnom predstavení Strídža spod hája som bol ešte začiatočníkom. Na javisku bola kopa sena a my epizódni herci sme to seno prevracali vidlami. Zrazu ma niekto náhodou ďobol pod koleno. Divadlo je divadlo – tiekla mi aj krv, ale muselo sa hrať ďalej. Nikto si ani nevšimol, čo sa stalo. Po predstavení, keď videli, čo bolo, tak sa ma ustarostene pýtali, prečo som v tej chvíli nevyšiel z

www.hl.rs

javiska? No ja som sa riadil heslom: Čuš a trp! To mi zostalo dodnes, že nech sa stane čokoľvek, hrať sa musí ďalej. Neskoršie nás nacvičoval novinár Ján Cicka. Hral som aj v divadelných predstaveniach, ktoré režíroval Máško Hriešik a Marciko Zloch. Najlepšie výkony som dosiahol vtedy, keď do Domu kultúry prišiel režisér Mihajlo Vasiljević. Začali sme sa podobať poloprofesionálom. Boli sme dobrá herecká skupina, mali sme originálne kostýmy, profesionálny maskér sa postaral o to, aby sme na scéne vyzerali skvele. Skúšky trvali po 3 – 4 hodiny, režisér bol prísny, sledoval nás z hľadiska a neraz letela jeho topánka do hercov na javisku. Rekvizity pre scénu boli prinesené z Nového Sadu, ale

V roku 1974 už vynikol ako herec v predstavení Klbko

Prišli sme po ňu priamo v meste. Na javisku nám narobila aj patálie, ale svoju úlohu odohrala: pustila mlieko, ktoré sme dojením striekali priamo do divákov... Aké bolo divadlo v minulosti a aké je dnes? – V minulosti sa ľudia viac venovali divadlu. Teraz si herec zahrá v jednom predstavení alebo v dvoch, a potom ho už nieto. Mladí ľudia idú do školy, nemôžu sa naplno venovať iným aktivitám. Kedysi sme spolu hrávali aj 30 – 35 rokov, niekto zasa menej: 10 – 15 rokov. Ja som sa začal zaoberať divadlom ešte vtedy, keď hrávali divadlo Ďuro Babka, Marci Chrťan,

Hral aj v inscenácii Ženský zákon (1989)

niektoré sme vyhľadali v dedine. Museli sme napríklad na predstavenia nosiť starú skriňu, lebo dobre vŕzgala. Vasiljević nechcel zvuk z pásu, ale chcel počuť originálne vŕzganie. Tak sme skriňu navážali až do Prizrenu. Na vystúpení v Trebinji, kde sme hrali Satyry, sme na javisku museli mať živú kozu.

Informačno-politický týždenník

Ondriš Gregora, Zuzka Tomášová, Jovo Šifel, neskoršie Anka Krasková, Vierka Sládečeková, Ján, Pavel a Marka Jonášovci, Ján Šipický, Zuzana Vereská, Zuzana Šipická a iní... Dlho sme spolu hrávali, tak sme si navzájom na javisku aj pomáhali. Nikto z divákov si nevšimol chybu...

V ktorej úlohe ste vynikli a s ktorým režisérom sa vám najlepšie spolupracovalo? – Najlepšie som sa cítil v komickej úlohe Kuba, ktorého som hral dvakrát. Jedno vystúpenie sme hrali pre Ženský spolok a druhé bolo muzikál v réžii Miću Vasiljevića. Páčili sa mi aj moje úlohy v divadelných predstaveniach Hora a Kým kohút nezaspieva. Z režisérov bol výnimočný Mihajlo Vasiljević, dobrú spoluprácu som mal aj s Ľubom Majerom, Jánom Čánim, Tomášom Hriešikom-Máškom, Fedorom Popovom a Martinom Zlochom. Prišli aj uznania... – Mám ich mnoho, nemôžem sa rozhodnúť, ktoré mi je najmilšie. Za najlepší herecký výkon som štyrikrát získal zlatý dukát, na slovenských prehliadkach som tiež získal odmenu, a to pobyt v Trebinji na Zväzovej prehliadke divadiel a podobne. Divadlo bolo vaším druhým domovom. Ako sa s tým vyrovnala vaša rodina? – Mali z toho radosť, zvlášť svokra. Jój, tá sa chvastala s tým, že má zaťa herca komika. Je príznačné, že si v Kovačici divadelné obecenstvo obľúbilo práve veselohry. Neskoršie sme hrali aj klasické diela, ale na rôznych podujatiach sme vystupovali s krátkymi veselými scénkami. Texty pre humoristické scénky sme si písali samy, a to na námety z každodenného života. Dnes k týmto moderným predlohám nemám tak blízko. Pozriem si nacvičené na javisku, ale podobne ako väčšina ľudí, radšej mám niečo veselé, keď môžem zabudnúť na každodenné starosti. • KULTÚRA •

NA KUS REČI V RÁDIU PETROVEC

Rozhlas konečne bez dočasných vedúcich Jaroslav Čiep

ž sa presne ani nepamätáme, koľko rokov vedúcich v Informačnom stredisku Báčsky Petrovec – Rádiu Petrovec ako na páse vymenúvali na polročnú dobu ako úradujúcich zo strany ich zakladateľa – Obce Báčsky Petrovec. Naposledy profesor slovenského jazyka a literatúry Ján Černák v tejto role bol dvakrát a jeho predchodkyňa Katarína Melegová-Melichová tiež viackrát. Na poslednom zasadnutí petrovský parlament po dlhšom čase konečne vymenoval riaditeľa obecného rozhlasu. Stal sa ním doterajší úradujúci Ján Černák. Navštívili sme rozhlasových kolegov a zastavili sa na kus reči so (staro)novým riaditeľom. Zaujímali nás súčasné podmienky práce v rozhlase a aké sú možnosti pôsobenia do budúcna. – V tejto otázke je háčik ten, že v rádiu je dohromady zamestnaných 5 osôb, z čoho jeden je technik, jedna je účtovníčka, iba s čiastočným pracovným úväzkom práce v rozhlase, dvaja novinári a riaditeľ a zároveň i šéfredaktor,

ktorý tiež novinárči. Je to celok, na ktorý reálne môžeme počítať. Kolegom v iných rozhlasoch je azda aj smiešne, keď povieme, že s dvoma novinármi ako-tak robíme seriózny rozhlasový program. Kolektív je príliš malý, aby sme program rádia rozšírili tak, ako by som si to prial. Je škoda, že naše rádio nemá tematické relácie, ale novinári sa zamestnávajú aj denným, aj týždenným programom. Kým je jeden novinár v štúdiu, druhý je v teréne, a tak sa to točí. Poslucháči posúdia, či sa nám darí a ako realizovať denné relácie, priamy program, voľbu hitu dňa a spravodajstvo. Vízia je predsa jedno a drsná realita niečo celkom iné. Sú vôbec nejaké podmienky na skvalitnenie vášho programu? – Na skvalitnenie nemáme žiadne podmienky, ani finančné prostriedky, ani ľudské zdroje. Proste ani program nemožno rozšíriť. Jedine existujúci program môžeme skvalitniť, pridať niektoré menšie relácie, ktoré by boli hlavne v nedeľu. Pokúšame sa obsah programu trošku aj technicky skvalitniť a transformovať

Novinársky a technický mančaft Petrovského rozhlasu dnes; Ján Černák stojí prvý sprava

sa, nakoľko je to možné, na modernejšie rádio v lokálnom prostredí. Na to, aby sme chystali serióznejšie veci, akým by bol novinársky celodenný program, teda nie hudobný, aký beží teraz, nemáme ľudský potenciál. Rozhlas 8. marca oslávil 47. narodeniny. Ako ste po toľkom čase v technickej vybavenosti, ako vysielate program a ako vnímate problém s už dlho chystanou privatizáciou médií? – Rádio Petrovec je technicky dobre vybavené, všetko pripravujeme na počítačoch, štúdio a technika sú tiež dobre zásobené. Vysielač je síce tridsaťročný, ale vlani bol generálne opravovaný a technici nám sľubujú, že aj naďalej bude dobre slúžiť. Počítačová technika rýchlo zostarieva a plánujeme ju obnovovať aj naďalej, lebo po-

trebujeme čoraz viac skladovacieho priestoru, ale aj technicky sa zdokonaľovať. Svoj program vysielame na stredných vlnách na frekvencii 91,4 MHz a najnovšie aj prostredníctvom obecného televízneho info kanála v káblovej sieti. Inak pre vysielanie rozhlasového programu spĺňame všetky zákonné predpisy a máme na to potrebné povolenia. Dosah signálu je v obecných rámcoch a pri dobrom počasí aj čosi širšie. Technicky by sme mohli vysielať aj regionálne, ale na to nemáme povolenie. Neprajná novinka pre náš rozhlas je, že obec viac nebude môcť byť zakladateľom a Ústavný súd zavrhol národnostným radám byť spoluzakladateľom menšinových médií, akým je aj naše rádio, ktoré 24 hodín denne svoj program vysiela po slovensky.

musia byť vopred zabezpečené v rozpočte. Keď ide o výlety, to sa nevie do poslednej chvíle, kýmkoľvek sa o tom priamo nevyjadria rodičia. Z tých dôvodov veľká

väčšina škôl uplatňovala staré pravidlá týkajúce sa výletov z roku 2010, kde sa vyžadujú aspoň tri ponuky. Rezortné ministerstvo náhradne predsa odporučilo školám, aby sa vyhli plateniu na účet školy a zdĺhavej a komplikovanej procedúre. Avšak kým sme prišli po riešenie, ubehlo hodne času. Aktivity okolo výletov naplánované na september sa posunuli až dodnes, čo spôsobilo, že sa za teraz ponúknuté výlety môže platiť na menej splátok ako v minulých rokoch, čo je ďalšou záťažou pre rodičov. Škola so súhlasom Rady rodičov a Školskou radou predsa rodičom umožnila vyjadriť sa, či chcú svoje deti aj tohto roku poslať na výlety.

OTÁZKA NA TELO

Problém školských výletov J. Čiep V tomto školskom roku vo väčšine škôl zápasia s organizovaním ustálených školských výletov. Výnimkou nie je ani Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Riaditeľa Jána Brnu sme sa opýtali, v čom spočíva tento problém a ako ho riešia. • KULTÚRA •

– Problémy vznikli preto, že sa zmenil zákon o verejnom obstarávaní. Novým zákonom sú obsiahnuté aj všetky poplatky rodičov či už sa týkajú výletov, desiatej alebo učebníc. Nové ustanovenie nebolo celkom dopovedané a zreteľné, nevedeli sme, ako postupovať. Podľa nového spôsobu obstarávania je určené, že peniaze

12 /4587/

22. 3. 2014

Kultúra V KYSÁČI PREDSTAVILI ZBORNÍK KYSÁČ 1773 – 2013

Kľukatou cestou k čitateľom Elena Šranková

Pavel Pálik v knihe spracoval kompletnú kapitolu Slovenskom národnom Telovýchova a šport, tiež dome v Kysáči v piatok príspevok s vojnovou te14. marca za prítomnosti matikou a prispel textami početných záujemcov a hostí i do Kysáčskych perličiek. predstavili zborník prác Kysáč Na premiére v SND zo zbor1773 – 2013 zostavovateľa Vla- níka prečítal zaujímavosti dimíra Valentíka. Najprv sa všet- z marca roku 1999, čiže z čias kým prihovorili predseda Rady bombardovania Spolkovej MS Kysáč Ján Slávik a predseda republiky Juhoslávie. MOMS Kysáč Rastislav Surový. Zborník prác Kysáč 1773 – Ľudmila Berediová-Stupavská 2013 má 872 strán a prispelo do zborníka napísala najviac do neho 52 autorov. Preds t av i l h o Vladimír Va l e n t í k , zostavova- Pavel Pálik prečítal zaujímavé príbehy z roku 1999 teľ a riaditeľ Slovenského vydavateľ- Prihovorili sa aj viacerí prítomní, nie a beseda o zborníku, ale aj ského centra. po čom nasledovalo občerstve- ďalších témach. Spomenul, že táto kniha nemala obvyklú, JÁN AGARale veľmi kľukaSKÝ VYSTAVUtú cestu a patrí JE V RUME. Do medzi knihy, 23. marca vo ktoré hádam vestibule Kultúrnajdlhšie vznineho strediska v kali. MedziiRume si milovným spomenul, níci výtvarného že kniha nie je umenia môžu taká, ako si pôpozrieť najvodne prial, ale novšiu, v poradí Výtlačok pre základnú školu a Annu nie je o nič horGašparovićovú, riaditeľku školy a jednu 12. samostatnú šia ako väčšina z autoriek v zborníku výstavu prác kníh o našich akademického osadách, ktoré maliara a výtvartextov, takmer celú kapitolu doteraz vznikli. Kysáč sa touto ného pedagóga Národopis, ale i z dejín škol- knihou zaradil medzi osady, ktoJána Agarského stva a Spolku kysáčskych žien ré majú najrozsiahlejšie knihy zo Starej Pazoa zaujímavosťami prispela aj o sebe, no aj napriek tomu, že vy. Výstava podo kapitoly Kysáčske perličky. má takmer 900 strán, mnohé zostáva z 26 Na prezentácii zborníka pre- informácie, ktoré by si zaslúžili olejomalieb a čítala úryvky zo svojich textov byť zapísané, v nej nie sú. na vernisáži 14. a zaspievala uspávanku, ktorej V primeranom programe marca o tvorbe notový zápis je tiež v knihe. vystúpili ženská a mužská a diele tohto paSpomeňme, že sú príspevky v spevácka skupina KIS Kysáč, zovského umelknihe zoradené do kapitol: Ze- fujarista Ivan Slávik a umelecca hovorila Milijana Juca Jovanovićová, historička umenia z mepisné charakteristiky; Z dejín kým prednesom sestry Andrea Rumy, ktorá zároveň výstavu aj otvorila. Na obrazoch Jána Kysáča; Národopis; Duchovný a Aneta Lomenové. Rečníkov Agarského okrem iného vyzdvihla prítomnosť svetla, zvláštny život, školstvo a kultúra; Mate- a jednotlivé body uvádzal Mikolorit a viditeľnú dobrú náladu. Výstavu Jána Agarského v riálna kultúra a hospodárstvo; chal Ďurovka. Rume sprevádza aj pekný farebný katalóg. Na fotografii z Telovýchova a šport a Kysáčske Na záver premiéry nasledoarchívu J. Agarského: momentka z piatkovej vernisáže – autor perličky. Z tej poslednej kapitoly valo udelenie knihy autorom výstavy a Milijana Juca Jovanovićová. ukážky prečítali Anna Legíňová príspevkov, inštitúciám, zdrua. lš. a Michal Francisty. ženiam občanov a spolkom.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MIMORIADNE VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS V JÁNOŠÍKU

Chcú rozprúdiť činnosť Vladimír Hudec

pondelok 17. marca vo farskej sieni Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Jánošíku prebiehalo mimoriadne volebné zhromaždenie MOMS v tejto osade, na ktorom zvolili nové vedenie, a tým vlastne znovu obnovili činnosť tejto matičnej bunky. Jánošíckych matičiarov v ich snahe znovu rozprúdiť činnosť svojou prítomnosťou podporili aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a podpredseda pre Banát Pavel Baláž, ako aj predstavitelia MOMS z Aradáča, Bieleho Blata, Vojlovice, Padiny, Kovačice a Hajdušice. MOMS v Jánošíku už dlhší čas nedával žiaden hlas o sebe a iniciatíva na rozprúdenie činnosti, ktorá prišla od predsedníčky MSS a podpredsedu pre Banát, padla na úrodnú pôdu v jánošíckom evanjelickom cirkevnom

zbore, v mene ktorého prítomných pozdravil farár jánošícky Slađan Daniel Srdić. Na úvod odznela aj pieseň Slovenská reč moja v skvelom podaní spevokolu Glória. Zasadnutie otvoril doterajší predseda MOMS Martin Listmajer, ktorý na úvod povedal, že sa doterajšie vedenie MOMS v Jánošíku nevynašlo najlepšie. Síce sa MOMS po obnovení zapájal do rôznych podujatí, ktoré v osade usporiadali,

ale postupne tá činnosť chabla, a v posledných rokoch úplne zanikla. V pokračovaní zasadnutie, na ktorom bolo prítomných 35 Jánošíčanov, viedlo pracovné predsedníctvo v čele so Slađanom Danielom Srdićom. Podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž prihovárajúc sa prítomným konštatoval, že v akciách banátskych matičiarov vždy chýbali Jánošíčania a vyjadril uspokojenie nad tým, že

na tomto zasadnutí sú aj dvaja farári – jánošícky a vojlovický Branislav Kulík, čím sa spĺňa myšlienka Jána Kollára, že nábožnosť a národnosť sú sestry. Jánošíčanom doprial skvelú činnosť, v čom im prisľúbil svoju pomoc. Katarína Melegová-Melichová pripomenula, že „tak, ako je slovenská pieseň vzácny dar, aj slovenská reč je zamat a meč, ktorým sa naši predkovia presekávali dejinami, aby nám ju zanechali takú rýdzu, akú ju máme, a na ktorej nám má všetkým záležať. Aj Matici záleží, preto, že v materinskej reči sa najkrajšie spieva, najkrajšie modlí, vyznáva láska, ale aj plače a smúti…” Konštatovala, že aj napriek nečinnosti MOMS spolupráca medzi Maticou a jánošíckou školou bola dobrá, a vyjadrila nádej, že teraz ešte zmohutnie. Celkom na záver do Správnej rady MOMS boli zvolení Slađan Daniel Srdić, Pavel Kríž, Anna Šterbová, Anna Valentová, Zuzana Đukićová, Zuzana Halabrínová a Ivan Listmajer, ktorí si na konštitutívnom zasadnutí zvolia predsedu, tajomníka a pokladníka. Dozornú radu tvoria: Michal Žiak, Ondrej Urban a Zlatko Kolárik.

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE KOS JEDNOTA V HLOŽANOCH

Na dostavbu amfiteátra pol druha milióna Juraj Bartoš

eru potrvalo, kým Darina Kráľová vyrátala všetky podujatia, ktoré usporiadal alebo sa na nich zúčastnil Kultúrno-osvetový spolok Jednota Hložany, podávajúc správu o jeho vlaňajšej činnosti. Finančnú správu podal účtovník Juraj Takáč, o stave v pokladnici informoval Ján Mravík; predseda Dozornej rady Vladimír Bažaľa skonštatoval, že obe správy sú v poriadku. Plán práce na rok 2014 predostrela Katarína Dobríková a finančný plán prečítal Vladimír Tkáč. Obidvaja o. i. spomenuli dostavbu amfiteátra, na ktorú treba zabezpečiť 1 540 000 dinárov. Nikoho ani pod bodom rôzne nezaujímalo, bez ohľadu na to, že v plánoch nebolo objasnené, čo sa vlastne v areáli amfiteátra bude stavať. Vlani, rovnako ako roky predtým, hložiansky spolok absolvoval celý rad podujatí. Najdynamickejšia čin• KULTÚRA •

nosť opäť krášlila tanečné skupiny, ktoré zároveň boli aj najúspešnejšie. Najmladší tanečníci sa stali víťazmi vlaňajšieho ročníka Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči a mladšia tanečná skupina na 43. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... (ktorý úspešne zorganizoval práve KOS Jednota) získala striebornú plaketu. Je síce pravda, že sa hložiansky spolok ani pri vlaňajšej šesťdesiatročnici založenia nedožil primeranej publikácie, ktorú si dávno zaslúžil, zato ale 30. júna 2013 v amfiteátri usporiadal páčivý galakoncert a ďalší pridal 22. novembra v Dome kultúry. Správa zahrnula i hosťovanie kvalitného slovenského Folklórneho súboru Očovan z Očovej, tiež činnosť a spoločnú výstavu Hložianska paleta výtvarníckej skupiny; konečne, nechýbala ani konštatácia, že jedinú pripomienku možno adresovať na konto divadelnej skupiny, ktorá ani vlani

Tance sú vizitkou hložianskeho KOS Jednota (Foto: z archívu autora)

nerozprúdila dávno sľubovanú činnosť. Nacvičenie detskej divadelnej hry vedenie KOS Jednota znovu a zase zabudovalo do plánu činnosti na bežný rok, rovnako ako ostatné zachodené aktivity, z ktorých je najnáročnejšia organizácia 44. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Na vlaňajšiu činnosť hložiansky spolok minul temer 2,5 12 /4587/

milióna dinárov. Finančný plán na rok 2014 ráta s prílevom 4 280 000 din., z čoho by sa 3 470 000 din. malo usmerniť na organizáciu 44. FFTT a z tej sumy pol druha milióna na dostavbu jeho dejiska. Keďže sa diskusné príspevky nekonali a príležitostné príhovory hostí boli krátke, výročná schôdza trvala približne toľko, koľko riadna školská hodina.

22. 3. 2014

Kultúra ZIMA S KNIHOU V PADINE

Dobré knihy sú balzamom na oči Anička Chalupová

na formovaní a usmerňovaní modernej slovenskej vojvodinskej odujatie Slovenského vydavaliteratúry. Úryvky z Labáthovej teľského centra Zima s knihou literárnej tvorby umeleckým v stredu 12. marca zavítalo aj spôsobom predniesla profesorka do Padiny. Na pôde Základnej školy a spisovateľka Mária Kotvášovámaršala Tita riaditeľ školy Ladislav -Jonášová. V pokračovaní tohto Petrovič privítal hostí zo SVC v Báčpodujatia sa prihovorila aj Milina skom Petrovci, predstaviteľov Ústavu Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, ktorá pre kultúru vojvodinských Slovákov gratulovala Dr. Zuzane Čížikovej v Novom Sade a všetkých prítomných k vydaniu jej doktorskej dizerctiteľov literárnej tvorby. tácie, a ozrejmila prácu ÚKVS Hostkou tohtoročnej akcie Zima na poli vydavateľskej činnosti. s knihou v Padine bola Dr. Zuzana Ako to už býva zvykom, v druhej Čížiková, literárna vedkyňa, kritička, Na oslave knihy: (zľava) Milina Sklabinská, Vladimír Valentík, časti podujatia Vladimír Valentík, zároveň autorka doktorskej dizertá- Zuzana Čížiková, Mária Kotvášová-Jonášová a Ladislav Petrovič riaditeľ SVC, zoznámil obecencie Literárne dielo Jána Labátha. Dr. stvo so všetkými edíciami SVC Zuzana Čížiková pracuje ako vysokoškolská SVC a ÚKVS. Na tomto marcovom večierku, a s knihami, ktoré vyšli v uplynulom roku, a profesorka na Filologickej fakulte v Belehrade ktorý prichystali pracovníčky oddelenia Obec- predostrel vydavateľský plán na tento rok. a koncom uplynulého roku svetlo sveta uzrela nej knižnice v Padine s mladou profesorkou I tentoraz sa v padinskej ZŠ predal pekný jej literárnovedná publikácia o literárnom Janou Kováčovou, autorka Čížiková zdôvod- počet kníh, čo svedčí o tom, že záujem o profile spisovateľa Jána Labátha. Publikáciu nila potrebu výskumu literárnej tvorby tohto knihu v tomto slovenskom prostredí stále spoločne v edícii Doktorské dizertácie vydali spisovateľa, ktorý sa vo veľkej miere podieľal pretrváva.



RECENZIA

O smelosti, hrdinstve a cnosti

(Miroslav Demák: Jedna smrt u Beogradu. Zo slovenčiny do srbčiny preložili autor a Zdenka Valentová-Belićová. Nový Sad, Mestská knižnica 2012)

Zdenka Valentová-Belićová

iroslav Demák je v literatúre vojvodinských Slovákov prítomný už piate desaťročie. Nepísal veľa a jeho prozaické a poetické dielo nie je rozsiahle, ale všetko, čo napísal, stálo za to, aby bolo uverejnené. Poviedku Smrť v Belehrade napísal počas vzniku rovnomennej knihy. Táto útla, ale bohatá knižočka predstavuje rekapituláciu jeho literárnej prozaickej tvorby. Poviedku napísal vo chvíli, keď sa poviedky už postupne skladali do jedného celku a je dokonalou pointou, logickou grande finále doterajšieho Demákovho prozaického diela. Čítanie poviedky Smrť v Belehrade vás nenechá ľahostajnými, lebo sa čitateľ v nej v značnej miere neočakávane paradoxne stotožní so svojím zdanlivým opakom – s inou kultúrou, iným spoločenským

www.hl.rs

kontextom, inou tradíciou. Naoko faktografická próza s množstvom historických faktov, a to tak tých potvrdených, ako aj fiktívnych a domyslených, oslobodených pátosu, ktorý je bežným zjavom v tomto žánri, neglorifikujúc veľké spoločensko-historické udalosti, chváli človeka. Oslavuje jeho cnosť, úprimnosť, oddanosť, humánnosť, vyrovnanosť a poriadok. Velebí človeka ako takého, s jeho nedostatkami, potrebami, slabého, malého, ale predsa veľkého a silného vo vlastnej slabosti. Čitateľ nečakane jednoducho ľudsky chápe, rozumie a dožíva veľkého vezíra Kara Mustafu, pašu sultána Mehmeda IV. Oslobodiť sa od vlastnej pravdy, presvedčení a predsudkov relativizovaním „naučených právd“ je jedna z najúčinnejších katarzií, ktorú paradoxne práve hrdina tejto poviedky nikdy nezažije. On extázu dožíva bez duševnej očisty. Silný

Informačno-politický týždenník

je možno práve preto, že nikdy nespochybnil svoju pravdu. Práve naopak, čitateľova sila spočíva vo vlastnej skepse. Hrdina tejto poviedky Kara Mustafa je cez úryvky denníkových záznamov zobrazený ako hlboko veriaci človek, vojak, ktorý zachováva hierarchiu, pravidlá, normy, podrobujúc sa vyššej sile, bez štipky podozrenia, ani na chvíľu neváhajúc a zmierniac sa s dôsledkami, vyplývajúcimi z takého poriadku. Takto zobrazený je stelesnením smelosti, hrdinstva a cnosti. Smelý je aj Miroslav Demák, keď nás zavedie do takého sveta, smelý a naivný súčasne. Prostoduchý, nie y zmysle, že nedostatočne múdry, ale čistý, múdry a prefíkaný súčasne, čert by ho vedel... Demák ako Demák. Poviedky s historickou tematikou sú jeho najlepšími prózami. Vo svojej tvorbe sa nikdy neohraničuje histo-

rickými faktami, ale toto pole využije ako priestor na hru, na vyzdvihnutie univerzálnych hodnôt. Najkrajšia v jeho diele je práve tá hra, do ktorej vás autor vťahuje. Čitateľ zažíva očistenie, oslobodenie od osudovosti chvíle, od frustrácie nevyhnutnosti a akceptuje autorov pohľad, ako jednu z možností, jednu z hravých a vtipných obmien. Poznanie, že tých možností je veľmi veľa, čitateľa činí duchovne slobodným človekom. Prečo čítať Demáka? Preto, že je vtipný, preto, že je ironický, preto, že má rafinovaný zmysel pre humor, lebo je hravý a jeho dielo je oslobodené od zbytočných slov, preto, že je originálny, zvláštny, menšinový, preto, že si ho privlastňujeme, je slovenský, lebo si ho aj oni privlastňujú, preto, že nie je ohraničený putami a hranicami v žiadnom zmysle, ani duchovnými, ani intelektuálnymi, ani náboženskými, ani geografickými. • KULTÚRA •

20 rokov festivalu DIDA a činnosti Divadla Janka Čemana v Pivnici

Program PRVÝ VÍKEND

Nedeľa 30. marca

Piatok 28. marca

16.00 Dokumentárno-hraný film o slovenských divadelníkoch vo Vojvodine Divadlo VHV Báčsky Petrovec Óda na rovinu Réžia: Peter Serge Butko 17.00 Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč Ochotnícke divadlo – detská divadelná dielňa Ján Privizer na motívy rozprávky O muche zlodejke Aká mucha, taký… Réžia: Ján Privizer 18.00 Vítanie jari s knihou Knižná vydavateľská produkcia SVC, Báčsky Petrovec 20.00 Slovenské divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve, Maďarská republika Autor: Dušan Široký Keď dozrel čas Réžia: Štefan Korenči

18.00 Otvorenie výstav Retro (maľby, objekty, fotografie) Mgr. art. Zvonimír Pudelka DIDA očami Filipa Lašuta (divadelná fotografia) 20.00 Slávnostné otvorenie programu osláv a 20. festivalu DIDA Hosťujúce predstavenie SVD Báčsky Petrovec Peter Quilter Opona nahor! Réžia: Dušan Bajin Sobota 29. marca 16.00 Okrúhly stôl (Témy: Drámy Janka Čemana v kontexte vývinu slovenskej dramatickej tvorby vo Vojvodine, Prínos Jána Palárika pre dnešok, pripravovaný strategický dokument o rozvoji kultúry vojvodinských Slovákov) 18.00 Premiéra knihy DIDA 2004 – 2013 nová slovenská vojvodinská dráma II 19.00 Scénka Divadla Janka Čemana, Pivnica Autor: Olga Ćosićová Ústav pre nemanželské deti (Nová sociálna ustanovizeň po dvadsiatich rokoch ) Réžia: Kolektívna 20.00 Hosťujúce predstavenie autora Nebojšu Milovanovića, herca z Belehradu Príbehy o básňach bez plaču a spevu (Priče o pesmama bez plakanja i pevanja) Réžia: Nebojša Milovanović • KULTÚRA •

DRUHÝ VÍKEND

Ochotnícke divadlo Autori: Branislav Čeman a Svetlana Gašková Klietka Réžia: Branislav Čeman

Sobota 5. apríla

20.00 SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Autor: Ján Čajak Zypa Cupák Réžia: Rastislav Zorňan Nedeľa 6. apríla 19.30 Vyhodnotenie a zatvorenie festivalu DIDA 2014 Hosťujúce predstavenie Detský a mládežnícky divadelný súbor Eva pri KIC a ZUŠ Jozefa Potočára v Čadci, Slovenská republika Autor: Viktor Hugo (Chrám matky Božej v Paríži) Dramaturgicky upravili: E. Matysová, D. Štekláčová, O. Šimášková Tlkot (d)uší Réžia: Eva Matysová a Dagmar Štekláčová

Piatok 4. apríla 16.00 ZŠ Jána Kollára, Selenča Ľudová rozprávka zo zbierky bratov Grimmovcov Snehulienka a sedem trpaslíkov Réžia: Anna Koleková, Teréza Trusinová, Anna Petrášová 17.00 SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Autor: Anna Majerová Číčkoviny Réžia: Samuel Medveď 20.00 Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč 12 /4587/



KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Výstava obrazov. V piatok 14. marca bola vernisáž v múzeu insitného umenia Ilijanum v Šíde. Vystavili tu obrazy Iliju Bašičevića Bosilja. Riaditeľka múzea Ljubinka Pantićová pripomenula, že tentoraz sú v tematickej výstave obrazy znázorňujúce náhľad Iliju na diania v Srbsku v stredoveku a vplyv rôznych legiend na jeho tvorbu. Tento tematický opus má 32 obrazov, z ktorých je vystavených 29. V snahe návštevníkov poinformovať o živote a diele tohto insitného maliara, vytlačili propagačný materiál v siedmich rečiach (i v slovenčine) a postavili aj viac panelov s dokumentárnym materiálom o jeho živote. Urobili to za pomoci finančných prostriedkov z AP Vojvodiny a Ministerstva kultúry Srbska. Návšteva Pazovčanov. V sobotu 22. februára do Šídu zavítali herci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy s divadielkom Tom Sawyer v réžii profesora Savu Đurđevića. Ide o tradičnú výmenu programov mladých divadelníkov, ktorá prebieha už niekoľko rokov medzi školami vo Vojvodine, v ktorých sa deti učia po slovensky. Predstavenie zahrali v sieni Slovenského národného domu v Šíde. Škoda, že ho nesledoval väčší počet divákov. St. S.

Aradáč

Detské divadlo z Petrovca. Petrovčania, konkrétne žiaci ZŠ Jána Čajaka – aktívni členovia divadelného krúžku, ktorý vedie učiteľka slovenského jazyka vo vyšších ročníkoch Jarmila Pantelićová, sa už dvakrát zúčastnili na Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Vlani sa petrovskí piataci na pazovských divadelných doskách predstavili moderne zdramatizovanou slovenskou ľudovou rozprávkou Soľ nad zlato. Nuž a vo februári ju zahrali v Aradáči, kde sa im potešili žiaci a učiteľky Jaroslava Števková, Zuzana Obšustová a Soňa Zahorcová. Po ukončení predstavenia v družbe vrstovníkov a pri peknej hudbe vznikli nové priateľstvá, preto bolo lúčenie ťažké. J. P-ćová

22. 3. 2014

Kultúra MLADÝ MALIAR Z HAJDUŠICE MIROSLAV HRAŠKO VYSTAVOVAL V PARÍŽI

Predvídajú mu skvelú maliarsku budúcnosť Vladimír Hudec

lovenskému insitnému umeniu v Srbsku sa dostalo nekaždodenného uznania: v ústrety Medzinárodnému dňu materinského jazyka usporiadať výstavu obrazov v stredisku UNESCO v Paríži. – Slovenské insitné umenie ako jediný menšinový projekt zaradený je do nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a je jedným zo siedmich návrhov Srbska na zaradenie na listinu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tá skutočnosť, ale aj fakt, že Deň materinského jazyka v našej galérii nepretržite oslavujeme od jeho vyhlásenia roku 2000, podnietili riaditeľku UNESCO Irinu Bokovú, aby nám ponúkla slovenskú insitu predstaviť aj v priestoroch UNESCO v Paríži. Na tej výstave sa každý rok predstavuje iná krajina a nám sa toho roku dostala česť predstavovať Srbsko, – povedal nám Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka, ktorá usporiadala výstavu. – Ide skutočne o prestížnu výstavu, ktorá prebiehala pod patronátom generálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej, a na otvorení boli aj minister kultúry Srbska Ivan Tasovac, veľvyslanec Slovenska v UNESCO Igor Grexa, veľvyslanci 32 krajín. Za štyri dni, koľko sme tam pobudli, videlo ju viac ako 230 diplomatov UNESCO. Na výstave boli obrazy 32 maliarov z listiny nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a medzi nimi aj Hajdušičana Miroslava Hrašku, ktorý sa aj osobne zúčastnil na podujatí. – Miroslav patrí medzi najmladších maliarov slovenskej insity v Srbsku a tým, že sme práve s ním cestovali do Paríža, sme chceli ukázať, že tradícia insitného maliarstva na týchto priestranstvách pokračuje a že prichádzajú noví maliari, – hovorí

www.hl.rs

Pavel a Klara Babkovci (v strede) Miroslava Hrašku predstavili aj riaditeľke UNESCO Irine Bokovej

P. Babka. – Okrem toho Miroslav je špecifický. Maľuje úprimne, a to, čo robí, nepodobá sa ani na jedného maliara. Je nanajvýš skromný a zo svojej práce nerobí senzáciu. Jeho obrazy naskutku upútali pozornosť a boli dobre ocenené. Tak napríklad Ljubo Popović, najznámejší srbský maliar vo Francúzsku, mu doslova povedal: „Chlapče, ak sa nepokazíš, bude z teba výnimočný maliar,“ Pred ním je teda budúcnosť, ale sa musí zdokonaľovať. Miroslav Hraško olejomaľby maľuje od roku 2011, avšak ako nám povedal, svoj talent

prejavoval tak, že sa pozeral a kopíroval reprodukcie obrazov insitných maliarov, ktoré na obálke zverejňoval Hlas ľudu. Nikdy neuvažoval o tom, že sa jedného dňa aj sám stane maliarom. Nuž a keď počas pobytu v Kovačici navštívil aj Galériu Babka a pozrel si obrazy, hlavou mu preletela myšlienka, že by tak alebo podobne mohol aj on namaľovať. O krátky čas pozbieral svoje práce a ukázal ich majiteľovi galérie Pavlovi Babkovi. Znalec slovenskej insity v tom, čo Miroslav robí, hneď videl potenciál, ale poradil mu, aby prestal kopírovať iných

a začal si budovať vlastný štýl. A tak sa to začalo. Najviac maľuje vodu, lesy, trávu, dedinské motívy, ale mu zvlášť dobre sedia zimné motívy. Vlani vystavoval na tradičnej výstave na Ministerstve kultúry Slovenska, ktorá prebieha pod patronátom ministrov zahraničných vecí Slovenska a Srbska, a na sklonku minulého roku v rodnej osade mal aj prvú samostatnú výstavu. Odchod do Paríža, do ústredia UNESCO, dožil ako skutočne veľkú česť. Odtiaľ si priniesol pekné dojmy, aj keď uznáva, že je trochu prekvapený všetkým tým, čo sa vôkol neho stáva. Vonkoncom neočakával, že to, čo robí, zaujme až takú pozornosť verejnosti, ale je poctený tým, že na takom mieste a prestížnom podujatí práve on prezentoval Srbsko a tunajších Slovákov, rodnú osadu a Obec Plandište, ktorá mu aj umožnila cestu do Paríža. Nuž a keď sme sa ho opýtali, či seba v budúcnosti vidí ako maliara alebo aj ďalej iba ako včelára z povolania, krátko a ako aj obvykle skromne povedal: – Nateraz mojím povolaním bude včelárstvo a maliarstvo mi aj naďalej, aspoň nateraz, zostane iba koníčkom. Pravdaže, každú voľnú chvíľu využívam na maľovanie, ale aj na zdokonaľovanie. O nejakej maliarskej kariére je zatiaľ privčas hovoriť. Všetko prišlo príliš náhle a nečakane. Dám sa viesť radami skúseného Pavla Babku a uvidíme, ako to pôjde ďalej. Foto: z archívu Galérie Babka

TÚTO ZIMU by mnohí skôr označili za žobrácku, než za drsnú. Svedčí o tom i vrtošivé počasie, ktoré nás našťastie neobralo o veľa peňazí na vykurovanie domov a bytov. Týždeň pred kalendárnym začiatkom jari stred Nového Sadu (na snímke) pripomínal skôr máj než marec. Globálne otepľovanie, čosi iné? Alebo len zhoda rôznych náhod naznačujúcich, že predpovediam veriť nemožno... O. F.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra

Deň žien – Deň šafárikovcov Aneta Lomenová

edzinárodný deň žien si najmä ženy, ktorým je tento deň venovaný, vedia užívať s radosťou a spríjemniť si toto sviatočné fluidum so svojimi najmilšími. Veď im to právom patrí. Členovia Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika svoju celoročnú činnosť predstavili obecenstvu bohatým koncertom práve 8. marca. V sviatočný sobotňajší večer sa v sieni Šafárika Šafárikovci po koncerte na Krojovej zábave zišlo najmä domáce novosadské obecenstvo. Silným po- Na úvod sa prihovorila a prítom- tanečné body pod vedením umetleskom a ováciami povzbudzovalo ných privítala podpredsedníčka leckého vedúceho Ivana Slávika, temperamentných šafárikovcov. centra Juliana Brtková. Nasledovali prednesy speváckych skupín a

DETSKÁ DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Čarodejný kľúč Anna Lešťanová

tom, že sú žiaci staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka skutočne dobrými hercami, svedčí i najnovšie divadelné predstavenie Čarodejný kľúč.

Po stredajšej predpremiére (12. marca) malí divadelníci toto predstavenie premiérovo zahrali v divadelnej sále v nedeľu 16. marca. Autormi a režisérmi predstavenia sú profesorka telocviku Anička Balážová, profesor matematiky Ivan Ječmen a dizajnérka • KULTÚRA •

exteriéru Martina Bzovská. Vďaka Čarodejnému kľúču sa početnému a dobre zohranému hereckému súboru, aj vďaka trefnej scénografii, svetelným a zvukovým efektom podarilo vstúpiť do čarodejného rozprávkového sveta a v polhodinovom predstavení sprítomniť populárne rozprávky (Červená Čiapočka, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Tri prasiatka), s ktorými mnohé generácie detí vyrastali a tie dnešné vyrastajú. Členovia divadelnej sekcie tejto pazovskej školy sa na javisku pekne bavili a i tentoraz dokázali – po skvelom úspechu muzikálu Rozprávka na dobrú noc – že je divadlo pravou továrňou snov a že sa i oni sami v divadelnej krajine dobre majú. Počas predstavenia herci s obecenstvom nadviazali pekný kontakt, čo je veľmi dôležité, zvlášť keď ide o detské divadelné predstavenia.



zborov Šafárika a predstavil sa aj ľudový orchester, ktorý vedie Tatiana Jašková. Šafárikovci sú hrdí aj na svojho fujaristu I. Slávika, ktorý vždy presvedčivo priblíži nezvyčajné a jedinečné zvuky fujary a slovenskosti. Po vydarenom a pestrom programe nasledovala veselá Krojová zábava, ktorá prebiehala v duchu tradície. Zaujímavosťou však bolo, že sa nikto z hostí neodhodlal prísť na zábavu v ľudovom odeve, ako to býva zvykom. Preto sa šafárikovskí tanečníci po koncerte predstavili vo svojich krojoch a za svoj šarm niektorí boli odmenení. Členovia novosadského Šafárika si tento sviatočný deň venovaný predovšetkým dámam uctili krásnym podujatím medzi Slovákmi v Novom Sade. Do ich činnosti pribudli tak kvalitné a nestarnúce performancie.

Foto: Ján Brtka

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Prezentácia knihy. Vo štvrtok 13. marca v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića usporiadali literárny večierok, na ktorom predstavili prvú knihu básní Sinišu Božulića Buđenje čoveka. O knihe a o básnickej tvorbe autora, ktorý sa zaoberá tromi veľkými témami – pravdou, krásou a dobrotou – hovorili profesor Pavel Domoni a spisovateľ Marko Klajić. Na ukážku úryvky z tvorby S. Božulića, ktorý sa na literárnom večierku aj osobne zúčastnil, čítali spisovateľka Marija Lovrićová a herec Milan Dudić. a. lš.

Selenča Projekt Pestrosť dúhy v našich dielňach, ktorý v Selenči organizuje diakonická skupina žien Dúha za finančnej podpory Ekumenickej humanitárnej organizácie z Nového Sadu, sa blíži ku koncu. V piatok 14. marca sa uskutočnila posledná, desiata dielňa venovaná farbám a štetcu, čiže maľovaniu na textil pod vedením Anny Legíňovej z B. Petrovca. Účastníčky dielne boli kreatívne a vytvorili unikátne tričká a tašky. Do konca tohto úspešného projektu zostalo ešte absolvovať spoločný bazár, na ktorom ponúknu na predaj predmety vyrobené v rámci jednotlivých dielní. Bazár usporiadajú počas veľkonočných sviatkov, presnejšie na Kvetnú nedeľu. J. B-di 12 /4587/

22. 3. 2014

Kultúra • Oznamy

Turizmus a turistika sa predsa líšia Anna Horvátová

onedávna sme sa veľmi nezamýšľali ešte aj nad finesami týchto dvoch slov a tobôž nie im podobným. Slovo turizmus sa skôr a takmer pravidelne hodnotilo ako slovenský ekvivalent srbského slova turizam, a to znamenalo – nesprávne. V súčasnom rozmachu cestovného ruchu sa proste natíska potreba rozčleniť a užšie vysvetliť tieto dve slová. V turistike hlavným aktérom je človek, ktorý vynakladá energiu najčastejšie v styku s prírodou; rozlišujeme pešiu turistiku, horolezeckú turistiku, cykloturistiku atď. Turizmus je širší pojem; ide o názov hospodárskeho odvetvia, synonymum cestovného ruchu. Je to teda súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku. Rozlišujeme formy turizmu z geografického hľadiska (vnútorný, národný, zahraničný, medzinárodný, regionálny), podľa počtu účastníkov (individuálny, kolektívny, masový, ekologický), podľa veku návštevníkov (mládežnícky, rodinný, seniorský), podľa prevažujúceho miesta pobytu (mestský, prímestský, vidiecky, horský, prímorský), podľa ročného obdobia (sezónny, mimosezónny, celoročný), podľa spôsobu organizovania (individuálny, organizovaný), podľa použitého dopravného prostriedku (železničný, lodný, letecký, mototuristika), z hľadiska dynamiky (pobytový, putovný), zo sociologického hľadiska (návštevy príbuzných a priateľov, sociálny, etnický) atď.

CHÝRNIK

BOĽOVCE. V sobotu 22. marca o 18. hodine vo vstupnej hale na recepcii turistického objektu Nautická dedina v Boľovciach bude matičný batôžkový večierok. V. T. NOVÝ SAD. V pondelok 24. marca o 19.30 v sieni SKC P. J. Šafárika bude

premiéra divadelného predstavenia Číčkoviny v podaní Detskej divadelnej skupiny SKC P. J. Šafárika, ktorú vedie Samuel Medveď. Večierok bude venovaný aj školskému programu, ktorý pripravujú slovenské deti zo základných škôl v Novom Sade. a. lo.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so spolužiakom a veľkým priateľom

PAVLOM KAŇOM 26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si ticho, spomienka na Teba navždy žiari. V srdci Ťa nosím a nikdy na Teba nezabudnem. Tvoj priateľ a spolužiak Dr. Jozef Benka s rodinou z Kovačice

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok výskumu a výroby z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Väzba amínového zariadenia v prevádzke na výrobu a transport ropy a plynu v Elemire, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Srbský Elemir. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obce Zreňanin, Ul. námestie slobody č. 10, do 24. 4. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 25. 4. 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

DROBNÉ OZNAMY

BLAHOŽELANIE Dr. JANKOVI ČERVENSKÉMU blahoželáme k vynikajúcemu úspechu – k získaniu najvyššieho vedeckého stupňa – vedeckého poradcu. Hrdí sme na neho, tešíme sa z jeho úspechu vo vedeckej práci a do budúcna mu prajeme rad ďalších úspechov. Svokrovci Pucovskovci a rodina Valentíková.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. T E S N E N I E (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE VIAGRA 4 x 100 mg = 1 200,00 CIALIS 4 x 20 mg = 1 200,00 LEVITRA 4 x 20 mg = 1 300,00 KAMAGRA gél 7 kusov = 1 400,00 Diskrécia zaručená, dodávka a postexpresovou zásielkou. Telefón: 063/710-60-42

osobná

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

NA ROZLÚČKU

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželkou

ŠTEFÁNIOU TÝROVOU

MIROSLAVA TORDAJIHO

27. 8. 1954 – 2. 3. 2014 z Pivnice

25. 3. 2004 – 25. 3. 2014 z Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kytičku kvetov na hrob Ti môžem dať a pokojný spánok Ti popriať.

PAVLOVI KAŇOVI 26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca S úctou si na Teba navždy budú spomínať

S láskou a úctou si spomienku na Teba zachová

piatkari

manžel Ondrej

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Sú dni, ktoré preplačeš, sú rozprávky, ktorým uveríš, sú milovaní, ktorí sa stratia, nie sú však časy, ktoré sa vrátia. S láskou a úctou si spomínajú manželka Viera a dcéry Miroslava a Jasna s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s mamou

ŠTEFÁNIOU TÝROVOU

ZUZANU KRIVÁKOVÚ

27. 8. 1954 – 2. 3. 2014 z Pivnice

Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ďalej žiť.

báči Pájom Navždy si na Teba budeme spomínať. Mata a Mirka s rodinou

Tichú a trvalú spomienku na Teba si s láskou zachovajú:

21. 2. 1923 – 23. 3. 2013 – 23. 3. 2014 z Petrovca pochovanú v Belehrade I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: brat Pavel s manželkou Annou Pálenkášovci a rodiny Pálenkášová ml. a Andrášiková

dcéra Štefánia s manželom Jozefom a deťmi Monikou a Damjanom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV Dňa 12. marca 2014 umrel náš bývalý spolupracovník

MLADEN RADANOV

– Mlađo krajčír – 17. 3. 1928 – 12. 3. 2014 z Kulpína

Vždy si naňho budeme spomínať s vďakou a úctou, lebo bol skvelý otec a dedo. Syn Todor, dcéra Milica, vnúčatá Boris, Ljiljana a Teodora a zať Zvonko

• OZNAMY •

17. 3. 1928 – 12. 3. 2014 z Kulpína

Pán majster – báči Mlađo bol jedným zo zakladateľov Krajčírskeho podniku Tatran v roku 1958 v Báčskom Petrovci a tu sa dočkal i dôchodku. S úctou si naňho budú spomínať bývalí robotníci Tatranu

12 /4587/

22. 3. 2014

Oznamy BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Dotĺklo srdce nášho dobrotivého a nenahraditeľného manžela a ocka

MICHALA KUKUČKU 20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 krajčíra z Nového Sadu rodom z Hložian

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S nádejou vo večný život s Tebou sa lúčia manželka Anna, dcérka Zdenka a zať Predrag

POSLEDNÉ ZBOHOM

PAVLOM KAŇOM 26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

Žije nám v srdciach. Manželka a synovia Miroslav a Pavel s rodinou

svojmu švagrovi

MICHALOVI KUKUČKOVI 20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 z Nového Sadu rodom z Hložian

Navždy prestali pre Teba hviezdy svietiť, už navždy prestalo pre Teba slnko hriať, ale tí, čo Ťa mali radi, nikdy neprestanú na Teba spomínať. Odišiel si tíško, ako odchádza deň, a v našich srdciach zostáva spomienka len. Nech s nami spomína na neho každý, kto ho mal rád. Rodina Tárnociová z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

PAVLOM KAŇOM

s dedom

26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

Navždy si na Teba budeme spomínať. Vnučka Marína a vnukovia Pavel a Andrej Marek

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s bratom

26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Petrovca

V našom smútku žije. Sestra Katarína s rodinou

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našu drahú

so sestrou

ZUZANU SACHTEROVÚ

ONDREJA MACÁKA

ANNOU KUTANJAC

rod. Hrkovú 11. 6. 1936 – 20. 2. 2009 – 2014 z Kovačice

1947 – 2013 – 2014 z Kysáča

rod. Melegovou 4. 5. 1951 – 8. 3. 2014 z Futogu

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú a nikdy na Teba nezabúdajú

Čas plynie, smútok zostáva a tá strata v srdci bolieť neprestáva.

členovia Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč

Manžel Štefan, syn Jaroslav, nevesta Zuzana a vnukovia Jarko a Mirko

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová sestra Katuša Kotasová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s mamou

Dňa 24. marca 2014 uplynie rok, čo sme sa s tebou navždy rozlúčili.

na môjho manžela

MICHALA ČÍŽIKA

ŠTEFÁNIOU TÝROVOU

ONDREJ MACÁK

27. 4. 1935 – 22. 3. 2008 – 2014 z Padiny

27. 8. 1954 – 2. 3. 2014 z Pivnice

1947 – 2013 – 2014 z Kysáča

Na Teba si spomínajú členovia Výkonného výboru Miestnej organizácie penzistov invalidov práce Kysáč

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Syn Drahotín s manželkou Vlastou a dcérou Andrejkou

Je tomu šesť dlhých rokov, čo som bez Teba. Smútok veľký ešte trvá, akoby to bolo včera, a zotrvá až do konca môjho života. Zarmútená manželka Zuzana Čížiková

POSLEDNÉ ZBOHOM

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOVI KAŇOVI

bratrancovi

26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

krstnému otcovi

26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

Na Teba nikdy nezabudneme.

Branislav a Anna s rodinami

Rodina Kevenská

• OZNAMY •

12 /4587/

22. 3. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. marca 19.30 2. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči z roku 2005 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 23. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 25. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Kysáči, z rovnania ciest v Báčskom Petrovci, zo zábavy dobanovských matičiarov, z výstavy Ivana Križana, o výkupnej cene slnečnice, o zborníku prác Kysáč 1773 – 2013, o multietnickom spolku žien v Ostojićeve a o vyučovaní slovenčiny v Laliti. Dúhovka odvysiela príspevok o živote a činnosti športového novinára vo výslužbe Mateja Bzovského zo Starej Pazovy.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 21. marca – Pirát Čierna brada, 1. časť Sobota 22. marca – Pirát Čierna brada, 2. časť Pondelok 24. marca – Poslanie Utorok 25. marca – Nesplnené sľuby Streda 26. marca – Vydieranie Štvrtok 27. marca – Diabolská pasca 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Misia Syloam v Kovačici Obecná recitačná súťaž v Kovačici Utorok 25. marca 16.00 Insitná tvorba zo Slovinska v Kovačici Novinky v oblasti spoločenského života Menšinové politiky v Srbsku Piatok 28. marca 16.00 Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 23. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Po stopách krásky 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Rastislav Surový, čestný predseda MSS, sa zmienil o zborníku prác Kysáč 1773 – 2013

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko novinárky, ktorá pracovala v Hlase ľudu, narodenej 24. augusta 1942 v Kysáči.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

vrch

malý rad

otec

varením zhotovila predložka

síra

2. časť tajničky argón

prudký horský potok

Alibunár predložka

chatka

záduch north čiernohorské kolo

oraním odobral Ivan Stodola posadilo

Loznica

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 26. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 30. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok na uvítanie jari o jarných kvetoch, ktoré nám vždy vyvábia úsmevy na tvárach. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

kalná zem v usadenina prenájme

civilizácia AS HL DU 1. časť LU tajn. meter

spojka poklona

m. meno Samuel tenista Rafael

zapakuj! pond speváčka Topčagić

hliník

ž. meno

nula

m. meno Ladislav tak

vpíšte IDI

osob. zámeno opus (skr.)

2. a 1. samohláska Daniel Urban dinár

zalep! druh liečivej rastliny

podaj!

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 VODOROVNE: Ján Chlpka, ara, arak, ch, rubín, tak, ks, O, alobal, R, ata, ona, S, inovať, pokazil, obul, ais, Damir, AP, oj, tablo, Kata, daj TAJNIČKA: JÁN CHLPKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 1. marca 2014 bolo: ĽUDOVÍT MARÓTHY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

12 /4587/

22. 3. 2014

Šport Dolina (o)bránila prednosť PRVÁ LIGA SRBSKA

Ján Bokor Polovicu zápasov 18. kola vyhrali domáce mužstvá, na troch zápasoch hostia vyhrali a jeden remizovali. Metalac G. Milanovac bez jarnej prehry postúpil do druhej priečky na tabuľke. Príjemným jarným prekvapením je aj Bežanija, ktorá sa dostala do hornej časti tabuľky. Významne postúpili aj Teleoptik a Sinđelić. Čačanskému Borcu nekvitnú ruže a Proleter klesol do skupiny mužstiev, ktoré musia rozmýšľať o záchrane. Výsledky 18. kola: Teleoptik – Jedinstvo 2 : 0, Proleter – Metalac 0 : 1, Sloga (K) – BSK 4 : 1, Borac – Sinđelić 1 : 2, Mladost – Sloga (PM) 1 : 0, Dolina – Inđija 3 : 2, Smederevo – Bežanija 2 : 4, Radnik – Timok 1 : 1. Program 19. kola: Radnik – Teleoptik, Timok – Smederevo, Bežanija – Dolina, Inđija – Mladost, Sloga (PM) – Borac, Sinđelić – Sloga (K), BSK – Proleter, Metalac – Jedinstvo. DOLINA – INĐIJA 3 : 2 (3 : 1)

stretnutí dvoch topiacich sa vojvodinských celkov body získal domáci tím, ktorý môže byť spokojný s výsledkom, ale nie aj s hrou. Domáci futbalisti hrali dobre iba v prvom polčase, pokým v druhej časti svojim fanúšikom strpčovali chvíle, takže obavy o zachovanie priaznivého výsledku trvali do poslednej minútky zápasu. Dolina dobre začala, ale neskoršie úplne poľavila, takže šťastne zachovala získanú prednosť a zapísala si tri prepotrebné body. Na druhej strane hostia sa padinskému obecenstvu predstavili ako kvalitný, bojovný a veľmi motivovaný celok, ktorý od začiatku dal najavo, že nemieni vopred zložiť zbrane. Dolina začala ofenzívne. Advigov sa šikovnou kľučkou zbavil svojho strážcu a z piatich metrov silne strieľal, ibaže brankár Stanivuković skvelou intervenciou zachránil vlastnú sieť. Dobre cielil aj Mirosavljev, ale obranca hostí loptu vyrazil na roh. Na druhej strane Kovačević a Lemajić nebezpečne pohrozili domácemu brankárovi Pustinjakovićovi, ale strieľali mimo brány. Nuž a potom diváci za sedem minút videli až 4 góly – 3 v sieti hostí a 1 v sieti Doliny. V 24. minúte Dobrić strieľal z okraja šestnástky, lopta do chrbta trafila obrancu hostí, zmenila smer a ocitla sa v sieti

www.hl.rs

za chrbtom bezmocného brankára Stanivukovića. Iba minútku neskoršie bolo 2 : 0. Po vydarenej kombinácii s Dobrićom Matić výborne loboval brankára hostí, za čo ho obecenstvo odmenilo silným potleskom. Prednosť Doliny na 3 : 0 zvýšil Cvetković. Radosť z vysokého vedenia však trvala iba dve minúty, lebo vysoký Lemajić hlavou korigoval výsledok na 3 : 1. Tréner hostí počas prestávky vykonal trefné výmeny. Náhradníci Kiš a Rajak svojou hrou v strede ihriska celku Inđije priniesli prevahu a umožnili ofenzívnu hru a výhľadné šance. Najprv

Obrana Doliny mala mnoho práce Foto: Pavel Rohárik Simonović z nepatrnej blízkosti strelil do vonkajšej strany siete a iba trochu neskoršie Jović po voľnom kope hlavou druhýkrát prekonal Pustinjakovića. Od tej chvíle Inđija útočí a Dolina sa bráni. Výmeny, ktoré vykonal tréner Doliny, nepriniesli očakávané efekty a fanúšikovia Doliny stŕpali, že hostia vyrovnajú a výsledok obrátia vo svoj prospech. Nuž a keď Pustinjaković v poslednej minúte zneškodnil ostrú strelu Kiša, všetkým sa uľavilo, lebo sa ihneď ozvala rozhodcova píšťala, ktorou označil koniec zápasu. Poklesy v hre Doliny sa opakujú zo zápasu na zápas tak, že po dobrom začiatku spravidla nasleduje obdobie slabej hry, čo sa môže vypomstiť. Ak tento nedostatok futbalisti Doliny neprekonajú, ťažko je veriť, že obstanú v súťaži, ktorá netrpí improvizácie. DOLINA: Pustinjaković, Baštovanov, Advigov, Kostić, Me-

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Rozčarovanie na štarte JEDNOTA – CRVENA ZVEZDA 0 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

o vyradení z pohárovej súťaže fanúšikovia Jednoty s obavami dočkali štart jarných majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – západná skupina. Už prvý zápas, ktorý priniesol veľké rozčarovanie, potvrdil, že tie obavy boli celkom opodstatnené. Nejde iba o výsledok a minimálnu prehru, ale všeobecne o výkon počas všetkých

Informačno-politický týždenník

90 minút, ktorý nepriniesol žiadnu ideu a obsah. Neúčelne hrajúci útočníci domáceho mužstva si nepripravili žiadnu príležitosť, ale len bezhlavo kopali loptu ponad bránu alebo vedľa brány, takže hosťujúci brankár nemusel vážnejšie zasahovať. Hostia z Nového Sadu boli agilnejší a presne vedeli, čo chcú. Zamerali sa predovšetkým na zachovanie vlastnej brány a protiútoky,

mović, Cvetković, Marković, Dobrić (Jovanović), Mirosavljev (Vejnović), Matić (Neoričić), Milivojev.

1. Mladost 2. Metalac 3. Sloga (K) 4. Sloga (PM) 5. Bežanija 6. Teleoptik 7. Sinđelić 8. Borac 9. Proleter 10. Smederevo 11. Jedinstvo 12. Timok 13. Radnik 14. BSK Borča 15. Dolina 16. Inđija

18 12 18 9 18 9 18 9 18 7 18 7 18 7 18 7 18 5 18 7 18 6 18 6 18 6 18 5 18 4 18 3

3 3 26 : 9 39 4 5 22 : 8 31 3 6 25 : 20 30 2 7 24 : 22 29 7 4 22 : 14 28 4 7 25 : 20 25 4 7 21 : 17 25 4 7 13 : 13 25 8 5 27 : 21 23 2 9 19 : 24 23 5 7 18 : 24 23 5 7 14 : 22 23 4 8 19 : 26 22 5 8 18 : 30 20 5 9 20 : 30 17 5 10 18 : 31 14

ktoré im nepriniesli vyloženejšie šance. Jediný gól dali v 26. minúte. Po rohovom kope Dobrinjca v šestnástke najvyššie vyskočil ofenzívny Čupić a hlavou loptu upravil do horného rohu bezmocného domáceho strážcu siete Marka Mijatovića. Po dosiahnutom góle hostia sa snažili zachovať vlastnú bránu, čo sa im aj podarilo, lebo so slabým útokom Jednoty nemali mnoho problémov. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Tatalović, Šuša, Stegnjajić, Šestović, Avramović (Guša), Gačić (Igrač), Erceg, Stanković (Belanović), Janjuz. Nasledujúci zápas Jednota hrá v Erdevíku s domácou Slogou. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Rapsódia v modrom SLÁVIA – VULTURUL 8 : 0 (3 : 0) Ján Špringeľ

äť gólov Bosnića, osem gólov Slávie. Hra báječná, bezchybná. Zápas – jedna radosť. Zverenci Zorana Madževského hrali naplno od prvej do poslednej minúty, s útočnou stratégiou a prihrávkami do behu. Slávia 16. marca hrala kolektívnu hru s ustavičným pohybom. K tomu pre žlté karty nehrali ďalší dvaja výborní slávistickí stredopoliari Petković a Vulišić. Ak Slávia bude takto pokračovať s (vý)hrami počas celej jari, vytúžený cieľ súčasného vedenia futbalového klubu z osady insity – postup do vyššej súťaže – sa na konci šampionátu môže stať skutočnosťou. Škoda, že túto

hru nevidelo viac divákov. Potlesk fanúšikov z tribún po zápase bol neutíchajúci a treba veriť, že sa tribúny už o dva týždne začnú plniť. V zimnom prestupovom období sa Slávia posilnila s prvotriednymi futbalistami, predovšetkým z Dinama Pančevo a v začiatočnej zostave na tomto zápase bolo iba kvarteto futbalistov, ktorí si slávistické tričko obliekali aj v jesennej časti majstrovstiev, z čoho iba jeden Kovačičan. Na tréningoch pracovali ostošesť. Prebehli kilometre. Takmer každý deň príprav absolvovali v kompletnej zostave, čo im umožnilo, aby v druhej časti príprav nacvičovali aj štandardné situácie z rohových a voľných kopov. Na priateľských

meraniach síl boli rovnocennými súpermi, okrem iného aj prvoligovej Doline a srbskému ligistovi Dinamu. Nevie sa, kto spomedzi vynikajúcich na zápase s Vulturulom bol najlepší. Skúsený hrotový útočník Bosnić vsietil do súperovej brány až kvinteto gólov (29´, 57´, 66´, 69´ a 82´). Výborný v hlavičkových súbojoch, bleskovo reaguje v súperovej šestnástke, strieľa prudko a presne, a vie aj výborne kryť loptu pre spoluhráčov. Najmladší hráči v drese Kovačičanov – ľavý obranca Obradović v 27. a pravé krídlo Jovanović v 89. minúte vsietili po jeden gól. Obaja sú mimoriadne rýchli futbalisti. Obradović sa pravidelne zapája do útokov, kvalitne odoberá a kontroluje loptu, pokým Jovanović vie bystro zaviesť svojich súperov perfektnými fintami a vzápätí centrovať do pokutového územia protivníka. Prvý strelec v súboji s Grebenčanmi Tiodorović dokonale dribloval vonkajšou a vnútornou kľučkou. Vyzvŕtal súperov,

prihrával, centroval a nebezpečne strieľal. Pozornosť si zasluhuje aj hra stiahnutého skúseného stredopoliara Perića, ktorý počas celého zápasu útočníkom a krajným stredopoliarom hostí nedovoľoval, aby sa dostali do akýchkoľvek šancí. SLÁVIA: Krstić, Parojčić, Obradović, Čerňoš, Hornung, Labudić (Andonovski), Angelovski (Štopulj), Perić, Jovanović, Tiodorović, Bosnić. Výsledky 16. kola: Partizan – Crvena zvezda 2 : 0, Polet – Sloga (BNS) 1 : 0, Tempo – Železničar 1 : 1, Mladost – Jugoslavija 2 : 1, BAK – Budućnost 3 : 0, Vojvodina – Radnički 0 : 0, Sloga (P) – Kolonija 5 : 0. Kovačičania sú i naďalej na piatom mieste a majú 26 bodov. Prvoumiestnená Sloga Plandište má osem a druhá Mladost Omoljica iba tri body viac od slávistov. Na nedeľu 23. marca Slávia zohrá zápas pravdy v Pančeve s treťoumiestneným Železničarom.

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

V Sivci bez gólov POLET – SLOGA 0 : 0 Károly Vig

Sieť Hajdušice nezachránila ani živá stena v bráne

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Štart na výbornú HAJDUŠICA – HAJDUK 4 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

ajdušickí futbalisti úspešne štartovali v jarnej časti majstrovstiev presvedčivou výhrou nad priemerným celkom z dedinky Šušara. Hostia naladeným domácim futbalistom vážnejší odpor kládli iba počas prvých 20 minút, keď sa aj ujali vedenia. G. Stojkovski neobozretne vrátil loptu brankárovi Jakšićovi, tento ju chytil a rozhodca Rac právom odpískal nepriamy voľný kop na vzdialenosti 5 m od brány, odkiaľ hosťom nebolo ťažko loptu zaslať do siete. Radosť hostí však krátko trvala. Už v 15. minúte Hrudka peknou strelou z okraja šestnástky vyrovnal. Istý hráč v 27. minúte dal ešte jeden gól, ale ho rozhodca pre údajný ofsajd neuznal. V 35. minúte sa tento rýchly • ŠPORT •

útočník Hajdušice poriadne zahanbil, keď z nepatrnej blízkosti strieľal ponad bránu. Svoje dve príležitosti nevyužil ani Hudec. Raz jeho strelu brankár Hajduka zneškodnil a druhýkrát trafil brvno. Už v prvej minúte pokračovania Hudec opravil chybu z prvého polčasu. Radović pekne strieľal z okraja šestnástky, brankár odrazil loptu k Hudecovi, ktorý ju šikovne zaslal do siete. Nuž a týmto gólom Hajdušičania úplne zlomili odpor hostí. Pred gólom Hajduka sa striedali početné šance, z ktorých ešte dve využili. Presní boli Radović a ešte raz Hudec. HAJDUŠICA: Jakšić, Radulović, Miksád, Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić, Pejčić (Đaković), Anđelovski, Hudec (Ćosić), Radović (Petrović), Hrudka. Ostatné výsledky 16. kola: Karaš

(J) – Jedinstvo 4 : 0, Dobrica – Dunav 4 : 2, Vladimirovac – Borac (VS) 2 : 0, Borac (VG) – Vinogradar 3 : 2, Potporanj – Ratar 2 : 0, Patrizan (K) – Partizan (U) 2 : 2, Ševac – Karaš (K) 1 : 1.

1. Dobrica 16 10 2. Borac (VS) 16 9 3. Hajdušica 16 7 4. Partizan (U) 16 8 5. Dunav 16 8 16 8 6. Potporanj 16 8 7. Karaš (J) 8. Jedinstvo 16 7 16 6 9. Ševac 16 7 10. Ratar 11. Karaš(K) 16 6 12. Borac (VG)(-1) 16 6 13. Vinogradar 16 4 16 4 14. Hajduk 15. Partizan (K) 16 3 16. Vladimirovac (-3) 16 3

3 3 55 : 22 33 4 3 24 : 19 31 7 2 33 : 17 28 4 4 27 : 19 28 2 6 39 : 30 26 2 6 23 : 21 26 1 7 35 : 32 25 3 6 20 : 24 24 5 5 27 : 22 23 2 7 28 : 30 23 1 9 22 : 40 19 0 10 24 : 29 17 5 7 30 : 40 17 4 8 23 : 27 16 2 11 26 : 43 11 3 10 25 : 46 9

12 /4587/

rdevíčania na štarte jarnej časti majstrovstiev ako hostia vystúpili bez najlepšieho hráča Simeunovića. Tréner Vlatko Raičević vytvoril celok s dobrou obranou a trochu slabším útokom. Oba celky zápas začali obozretne, ale ako čas plynul, rozvil sa prudký súboj, príznačnosťou ktorého boli početné chyby. Domáci futbalisti chvíľkovo prezentovali špinavú hru, čo im to rozhodca Kedža z Nového Sadu aj toleroval. Hralo sa hlavne medzi dvomi šestnástkami a bez dobrých príležitostí. Domáci celok sa ku koncu polčasu mohol ujať vedenia, ale brankár hostí Tojagić dobre intervenoval. Erdevíčania iba v druhom polčase dvakrát prostredníctvom Nedića a Šajića vážnejšie ohrozili brankára Poletu Živkovića, ale jeho sieť zostala nedotknutá, takže sa zápas v konečnom skončil bez gólov, čo by možno mohlo podnietiť futbalistov oboch celkov, aby ešte pracovali na svojej forme. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šarić, Miljković, Raičević, Šajić, Đorđević, Považan (Miščević), Nedić, Strniša.

22. 3. 2014

Šport STOLNOTENISOVÝ TURNAJ V BÁČSKEJ PALANKE

Selenčania dominovali Dušan Valent

V Na prvý pokus to nevyšlo – azda to bude lepšie na druhom

NOVINKA V PETROVCI

Tešia sa na novú posilňovňu Jaroslav Čiep

oci sa viacerí Petrovčania v stredu 12. a vo štvrtok 13. marca tešili na peknú novinku, uvidiac, že majstri na ihriskách vedľa Základnej školy Jána Čajaka inštalujú dlho očakávanú a zaslúženú posilňovňu na otvorenom, nemalé sklamanie zažili, keď uvideli, že čoskoro odtiaľ aj zmizla. Vďaka hlasom občanov, prevažne mladšej populácii a sociálnym sieťam, Obec Báčsky Petrovec sa stala jednou zo 45 víťazných, v rámci odmeňovacej súťaže, ktorú vlani v lete zorganizovala kompánia Coca-Cola. Mladí z celej obce viac mesiacov prostredníctvom Facebooku vytrvalo odovzdávali svoje hlasy tak, že označovali, že sa im to páči (like). Vďaka veľkému počtu hlasov

obec sa dostala do užšieho výberu a nakoniec sa stala aj jedným z víťazov uvedenej súťaže na úrovni krajiny. Týmto spôsobom zároveň dokazovali aj silu tímovej práce. Majstri si však až po inštalácii rôznych cvičebných náradí uvedomili, že asfaltová vrstva na ihriskách je príliš mäkká na to, aby sa náradie dobre pripevnilo, takže hrozilo nebezpečenstvo, že sa jednotliví cvičenci zrania. Preto sa rozhodli, že nainštalované náradie rozmontujú a počkajú, aby v rámci tohto komplexu ihrísk bola vybetónovaná podlaha, na ktorú opäť pripevnia náradie. Časť petrovskej verejnosti si to vysvetlila aj ako predvolebný špás, ale organizátori ubezpečujú, že túto telocvičňu na otvorenom predsa len v Petrovci nainštalujú.

sobotu 15. marca Stolnotenisový klub Báčska Palanka bol organizátorom stolnotenisového turnaja pre mladšie kategórie hráčov. V prvej kategórii súťažili žiaci prvého a druhého ročníka základnej školy, v druhej tretiaci, štvrtáci a piataci a v najstaršej kategórii hrali hráči od piateho ročníka základnej školy po prvý ročník strednej školy. Na turnaji sa zúčastnilo spolu 30 hráčov

bol Selenčan Marián Vrabčeniak. V strednej kategórii bolo 12 hráčov, a medzi nimi aj Patrik Malina, ktorý stolný tenis trénuje iba tri mesiace, ale sa nezahanbil. Naopak. Zaujal štvrté miesto a potvrdil, že aj za taký krátky čas sa možno všeličo naučiť, ak sa usilovne trénuje. V najstaršej kategórii konkurencia bola najsilnejšia, a tým aj výsledok úplne nezvestný. Súťažilo tiež 12 hráčov. Prvé miesto dobojoval najlepší hráč na turnaji Mitar Mladenović z Miletića

Na nich je budúcnosť selenčského stolného tenisu

zo STK Čelarevo, STK Miletić, STK Selenča a STK Báčska Palanka. Sú to kluby, ktoré sústavne pracujú s mladšími kategóriami a zaznamenávajú pozoruhodné výsledky. Selenčania ale na tomto turnaji svojím výkonom príjemne prekvapili. V najmladšej kategórii súťažilo 6 hráčov. Najlepší medzi nimi

a jemu po boku na druhom, treťom a štvrtom mieste boli Selenčania Ján Kočonda, Domino Zarecký a Ivan Farago. Tak si Selenčania domov odniesli po jednu zlatú, striebornú a bronzovú medailu a získali aj dve štvrté miesta, čo nasvedčuje skvelú budúcnosť stolného tenisu v tejto osade.

SIEDMY STOLNOTENISOVÝ TURNAJ SOMBOR OPEN 2014 prebiehal v sobotu 15. marca v somborskej športovej hale Mostonga. Keďže sa na ňom zúčastnili športovci zo Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Rumunska a Maďarska – spolu viac ako 80 účastníkov – nadobudol medzinárodný charakter. Bol to vlastne turnaj veteránov, ktorí súťažili v štyroch kategóriách. V prvej hrali hráči vo veku 35 až 50 rokov, v druhej 50 až 60, v tretej nad 60 rokov, kým štvrtá bola tzv. absolútna, v ktorej sa mohli zúčastniť všetci športovci. Z Petrovca súťažili Pavel Turan, Pavel Bažík a Ľudovít Kaňa (na fotografii zľava po ukončení turnaja). Najviac dosiahol Pavel Turan, ktorý v absolútnej kategórii bol ôsmy a vo svojej vekovej kategórii spolu s Đorđevićom z Nišu, ktorého zdolal, získal bronzovú medailu. Pavel Bažík prešiel skupinu a zakotvil medzi ôsmich najlepších, kým sa Ľudovítovi Kaňovi to nepodarilo. S. M.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Môžu byť spokojní Náznak úspešnej jari D F SUTJESKA – MLADOSŤ 0 : 0

Samuel Medveď

obrá hra Mladosti v prípravných zápasoch vlievala nádej, že si Petrovčania aj v prvom jarnom zápase o body môžu vyťažiť pozitívny výsledok. Síce hosťovania v Bačkom Dobrom Polji vždy bývali veľmi ťažké, na čo si spomínajú aj mnohí bývalí futbalisti petrovských modrých. Tam sa vždy hral futbal akoby na ostrí noža. Sutjeska, ktorá jesennú časť majstrovstiev ukončila na poslednej priečke ligovej tabuľky a získala iba sedem bodov, určite musela do súboja s Mladosťou vynaložiť maximum síl, lebo len výhra jej sľubovala akú-takú nádej na zachovanie statusu člena tejto ligy. S tým cieľom sa im vrátili aj niekoľkí skúsení hráči, takže sú silnejší než boli v jeseň. Podobne je tomu aj s Mladosťou, takže sa očakával tvrdý boj o body. Tieto očakávania sa k tomu aj splnili. Petrovskí fanúšikovia, ktorí odišli na zápas, potvrdili, že domáci hrali príliš ostro, ale im ani Petrovčania nezostali dlžní. Vo finiši domáci do-

hrávali s hráčom menej, keďže slabý rozhodca, ktorý na tomto zápase debutoval, musel na povel objektívnej časti hľadiska vylúčiť jedného domáceho hráča. Videli sme i jedno pekné gesto futbalistu Mladosti Vladimíra Fábryho. Totižto Ján Pavlis v súboji o loptu vo vzduchu neúmyselne zasiahol domáceho hráča, ktorý zostal nehybne ležať na trávniku a vážnosť situácie si prvý uvedomil práve Fábry a svojmu súperovi okamžite poskytol prvú pomoc. Petrovčania na tomto zápase mali dve dobré príležitosti. Najprv Torbica bol sám pred brankárom a neskoršie Fejdi hlavičkoval do brvna. Aj domáci futbalisti mali niekoľko výhľadných príležitostí, ale sa futbalisti Mladosti predsa len obránili, vďaka predovšetkým dvom mladým hráčom – Babiakovi a brankárovi Leňovi. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Bubulj, Fábry, Babiak, Vuković, Torbica (Cerovský), Severíni, Zbućnović (Milenković), Pavlis, Fejdi (Đukanović). Dorastenci dvoch mužstiev v predzápase tiež hrali nerozhodne 1 : 1.

BUDÚCNOSŤ – BORAC 3 : 0 (1 : 0) Ján Murtín

utbalistom Budúcnosti sa naplno vydaril vstup do jarnej časti majstrovstiev, o to viac, že sa lepšie umiestnenému súperovi zo Šajkaša revanšovali za jesenný debakel. Viac ako 200 divákov sledovalo opravdivý majstrovský zápas, v ktorom krása a dynamika hry boli podriadené výsledku. V bojovnom prvom polčase brankári nemali žiadnu vážnejšiu intervenciu, ale domáci na oddych predsa odišli s minimálnou prednosťou, keďže v 45. minúte Pupavac pekne centroval z rohového kopu a skúsený a nestrážený Trivunović polovolejom prekonal hosťujúceho strážcu siete. V druhom polčase sa hralo ešte tvrdšie. Hložanci sa snažili zachovať prednosť a protiútokmi zvýšiť náskok. Zverencom trénera S. Stanivuka sa taká taktika aj oplatila. Hostia hrali dobre iba po trestné územie, kde

ich úspešne zastavovali pozorní zadáci a centrované lopty bravúrne chytal brankár Zeljković. Zraneného N. Kobilarova vystriedal Latinović, ktorý svojím ďalekým hádzaním autu vyvolával paniku v šestnástke Borca. V 70. minúte Ljubičić ušiel pravou stranou, na odcentrovanú loptu po chybe hostí nabehol kapitán Lukić a z 10 metrov trafil pravý horný roh pre 2 : 0. V 83. minúte Trivunović vybojoval rohový kop a Lukić centroval presne na hlavu vysokého Obradovića, ktorý aj tretíkrát matoval brankára Šovljanského. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Ljubičić, Mijić, Đekić, Obradović, Radević, Artalić, N. Kobilarov (Latinović), M. Kobilarov, Trivunović (Hataľa), Lukić, Pupavac (Bučík). V predzápase dorastenci Budúcnosti porazili svojich rovesníkov zo Šajkaša 4 : 0 gólmi Šljivara, Milinkova, Jelića a Lončara.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Blamáž v Laliti! Juraj Pucovský

Futbalová jar sa v tejto lige začala búrlivo. Jesenný majster Mladost v Kruščići utrpel porážku od susedovcov z Lipara, ktorí tak znova zasadli na čelo tabuľky. Silne posilnený Metalac s novým trénerom Nikolom Elezom ľahko porazil Radnički z Ratkova. Obe Jedinstvá utŕžili vysoké prehry. Dunav vsietil sedmičku v Rastine a jediná remíza sa zrodila v Ruskom Kerestúre. Najsmutnejšie predsa bolo v Laliti. Výsledky 16. kola: Rusín – A. Šantić 0 : 0, Metalac – Radnički 3 : 0, Panónia – Partizan 0 : 3 kontumačne, Graničar – Jedinstvo (R) 6 : 0, Dinamo – Jedinstvo (K) 4 : 0, Törekvés – Šikara 3 : 0, Rastina – Dunav 1 : 7, Mladost – Lipar 1 : 2. PANÓNIA – PARTIZAN 0 : 3 (kontumačne)

ŕstku najvernejších fanúšikov lalitskej Panónie potešila presvedčivá výhra nad Partizanom 3 : 0 (1 : 0), strelci Rančić 2 a Pjević, ale domov odišli trpko rozčarovaní!? Body si predsa odniesli hostia z Kupusiny. Prečo? Preto, lebo delegát Branko Grnović zo Sivca zistil, v protokole to aj konštatoval, že až deviati z jedenástich hráčov Panónie nemali v športových preukazoch pečiatku • ŠPORT •

o povinnej lekárskej prehliadke. Samozrejme, že v súlade s futbalovými pravidlami nedovolil hrať majstrovský zápas a spolu s troma rozhodcami odišiel z ihriska v Laliti. Nikto z vedenia Panónie nám nemohol vysvetliť, ako sa mohlo stať také nedopatrenie, ba skutočná blamáž. Mnohým v Laliti je dobre známe, že sa nad Panóniou už dlhší čas zbierajú ťažké, čierne mračná, ktoré ešte len pri-

Márna bola presvedčivá výhra Panónie, body predsa odišli do Kupusiny nesú ktovieakú búrku a nemilé chvíle v dňoch pred nami. Laliťania opäť začali príliš neskoro trénovať pod vedením Miloja Vukovića, ktorý po jesennej časti zahlásil odchod, ale predsa zostal v klube. Malý počet hráčov absolvoval sotva niekoľko tréningov a nezohral ani jeden prípravný zápas. O úbohých podmienkach, zanedbanom trávniku, ruinovaných šatniach, búrajúcom sa múriku vôkol ihriska škoda reči. 12 /4587/

Všetko to veľmi ťažko znášajú všetci tí futbaloví nadšenci v Laliti, ktorým je Panónia pri srdci, ktorá by v tomto roku mala osláviť 90 rokov pôsobenia. Ako to všetko dopadne, ukáže čas. PANÓNIA: Stojanović, Stolić, Dobrić, Lamoš, Hrnčiar, Virijević, Mladenović, Rančić, Lepojević, Pjević, Terek. V nedeľu by Panónia mala hosťovať v Ribareve.

22. 3. 2014

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

POSLEDNÁ SKÚŠKA KYSÁČANOV

Vydarená generálka Dva tvrdé oriešky TATRA – OFK SIRIG 2 : 0 (1 : 0)

OMLADINAC – ŽVK MLADOSŤ 3 : 0

Daniela Speváková

o prvej výhre v druhej časti majstrovstiev petrovské volejbalistky plné optimizmu odcestovali do Nových Bánoviec, keďže v predchádzajúcom zápase bez väčších problémov zvíťazili nad tamojším tímom Omladinac. V očakávaní ďalších bodov smelo vystúpili na ihrisko. Ani netušili, že ich z druhej strany siete prekvapia nové hráčky Omladinca. V tomto klube si totiž uvedomili, že si Druhá srbská liga vyžaduje profesionálnejší prístup k hre a priviedli až tri skúsené volejbalistky. Už sám fakt, že hráčka, ktorá v predchádzajúcom zápase s Mladosťou priniesla svojmu tímu najviac bodov, tentoraz sedela na lavičke pre náhradníkov, svedčí o tom, nakoľko sa Omladinac posilnil a nakoľko je odhodlaný postúpiť na tabuľke. Domáci terén, silné podanie a presné smeče prispeli k maximálnemu víťazstvu domácich hráčok. MLADOSŤ – EATON SREM 0 : 3 Rovnakým výsledkom sa skončilo aj stretnutie s VK Eaton Srem zo Sriemskej Mitrovice, ktorý Mladosť v nedeľu uvítala na vlastnej pôde. Spočiatku, na radosť divákov, nebolo vidno, že hrajú prvoumiestnený tím, ktorý doteraz neprehral ani jeden zápas, s predposledným tímom. Predsa prednosť domácej pôdy, premyslené podania, smeče a výborné bloky Marcely Chorvátovej nepostačili na to, aby sa Mladosť dostala k 25. bodu ani v jednom sete. Bez ohľadu na výsledok zápasu petrovskí fanúšikovia pozerali kvalitný volejbal. MLADOSŤ: Stracinská, Chorvátová, Speváková, Triašková, Gvero, Kurteková, Pejaková, Stojanovićová.

www.hl.rs

Brankárovi hostí patria zásluhy, že výsledok bol iba 2 : 0 Pavel Pálik

enerálka starých známych, ktorí sa v majstrovstvách majú stretnúť v poslednom kole, sa úplne vydarila. Oba celky prejavili

bojovnosť, kondičnú a technickú pripravenosť. Domáci tím predsa mal o štipku viac z hry a vytvoril si päť stopercentných šancí – G. Grijak tri, Alargić a Jambrich po jednej, pokým hostia mali iba jednu. Tatra sa ujala

vedenia v 40. minúte. Malešević dobre strieľal, brankár hostí loptu krátko odrazil a M. Grijak ju šikovne zaslal do siete a bolo 1 : 0. Aj vo finiši zápasu domáci dominovali, ale iba raz vsietili. V 72. minúte Tót pekne centruje z ľavej strany a G. Grijak z 5 metrov hlavičkuje do rohu brány Sirigu. Tréner Šponja vcelku môže byť spokojný s výkonom svojich futbalistov, čo predpokladá aj dobrý štart v jarnej časti majstrovstiev na nedeľu. TATRA: Kyseľa, Srnka, Ćupina, Stevanović, Đaković, Cvetić, Dubačkić, Malešević, M. Grijak, Vuković, G. Grijak; hrali aj: Jambrich, Daneček, Alargić, Ožvát, Budík, Tót a Kulík. V predzápase sa stretli dorastenci dvoch mužstiev. Vyhrali domáci 3 : 1. Góly za Tatru dali Boris Funtík, Martinko a Jurás. Na nedeľu sa v 18. kole stretnú: Šajkaš – Futog, Železničar – Dinamo, Slavija – Bačka, Sofeks – Tatra, Fruškogorac – Fr. partizan, Susek – Borac, Sirig – Čenej, Proleter – Sremac a Vinogradar – Omladinac.

Nové tričká pre prvé mužstvo VK Kulpín: hráči s predstaviteľmi sponzora a vedením klubu

VOLEJBALISTI KULPÍNA POKRAČUJÚ V DOBRÝCH VÝSLEDKOCH

V nových tričkách na výbornú Katarína Gažová

eniorské mužstvo VK Kulpín, ktoré súťaží v 1. Vojvodinskej lige – západná skupina v posledných dvoch zápasoch zaznamenalo presvedčivú výhru. V prvú marcovú stredu na stretnutí kulpínskych volejbalistov s predsta-

Informačno-politický týždenník

viteľmi sponzorov z podniku Map-Soft z Belehradu hráči prvej zostavy dostali nové tričká, ktoré im udelili v kaviarni Dane v Kulpíne. Ihneď potom v telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského domáce mužstvo privítalo VK Šíd. V nových tričkách sa hráčom Kulpína výborne hralo. V dominantnej hre poľahky

zvládli hostí presvedčivým výsledkom 3 : 0; v setoch to bolo takto: 25 : 16, 25 : 18 a 25 : 22. V sobotu 8. marca Kulpínčania hosťovali v Subotici, kde si zmerali sily s mladým školeným a bojovným mužstvom Spartak 2. Tréner Kulpínčanov Ján Lačok počas zápasu vyskúšal aj mladších hráčov, ktorí skvelou hrou ospravedlnili jeho dôveru, takže konečný výsledok zápasu Spartak 2 – Kulpín znie 0 : 3; v setoch: 22 : 25, 16 : 25 a 20 : 25. VK Kulpín hral v zostave: Relota, Petrušić, Ćirić, Babić, Dudáš, Benka, Zima, Govorčin, Milutinović a Hasík. Po týchto dvoch zápasoch mužstvo Kulpína sa nachádza na prvom mieste na tabuľke a na konte má zapísaných 23 bodov. • ŠPORT •

Ako chutia petrovské hrubé klobásy? – Karol Horvát (vľavo) a Srđan, otec Novaka Đokovića

Na veľtrh a z veľtrhu

TURIZMUS AKO ŠANCA

Štyri v jednom Oto Filip

krízových časoch, keď sa mnohé hospodárske odvetvia ťažko dostávajú do pozitívnych čísiel, turizmus je svetlou výnimkou: vlani dosiahol rast a mali sme až o 14 percent viac hostí ako v roku 2012. Preto sa i na nedávnom Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade skloňoval ako trojnásobná šanca – na zlepšenie hospodárskych ukazovateľov, ako príležitosť na vznik nových pracovných miest, tiež ako možnosť presvedčiť iných, aké všetky prírodné a iné krásy máme. Usporiadateľom podujatí na belehradských veľtrhových výstaviskách treba k dobru pripísať ešte čosi: Pestrý stánok Turistickej organizácie Kovačice najprv to, že v duchu svetových trendov tematické podujatia obmedzili na štyri dni, že sa tie konali vtedy, keď sa vlastne plánujú dovolenky a že, do tretice, trefne scelili zámery štyroch podujatí tesne súvisiacich jedno s druhým: veľtrhu turizmu, veľtrhu suvenírov, veľtrhu vína a veľtrhu hotelových vybavení. Výsledok bol skvelý – pestré haly a množstvo návštevníkov, ktorí i týmto spôsobom nechávali chlad zimy za sebou, tešiac sa pritom náznakom jari. A zároveň, samozrejme, plánovali, Spojiť pekné s osožným Dvojnásobná krása: aktérky a ľudového kroja kde a ako stráviť leto. Fotonáznaky vojvodinských lokalít

Výstavba makiet ako prvé oznámenie Prvého veľtrhu civilného letectva, ktorý sa v októbri bude konať v Belehrade

Ako inak než v znamení futbalu: takto sa predstavili Brazílčania

KŠH – z dejín knižnice

KŠH – nová knižná produkcia

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Knižnice ako ochrancovia našej tvorivosti

KŠH – výpožičný knižničný fond Nový Sad

Knižnice a knižničná činnosť nesporne patria medzi významné kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku. Stvárňujú jedinečnú kultúrnu hodnotu vytváranú generáciami, poukazujúc na náš spoločenský, kultúrny a civilizačný rozvoj. Knižnice patria medzi naše najstaršie ustanovizne. V nich sa chránia, spracúvajú, uschovávajú knihy, ako aj všetky iné relevantné písané zdroje, ktoré sa týkajú vojvodinských Slovákov. Knihy zo svojho fondu zároveň sprístupňujú odborníkom z rôznych oblastí, ako aj bežným čitateľom, ktorí si čítajúc knihy v slovenčine pestujú svoj materinský jazyk a zachovávajú vlastnú identitu. Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je v súčasnosti najväčšou knižnicou v Srbsku s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku. Azda aj najväčšou mimo územia Slovenska so slovacikálnym knižničným fondom. Je aj najstaršou knižnicou založenou medzi vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších na území Srbska. Založili ju v auguste roku 1845 ako súčasť Nedeľnej školy. Odvtedy menila viacero mien a miest pôsobenia. V súčasnosti má vo výpožičnom fonde zo 50 000 kníh. Bohatý fond zahrnula aj knižnica Gymnázia Jána Kollára, ale aj knižnica petrovskej Základnej školy Jána Čajaka. Okrem petrovských knižníc medzi Slovákmi sú aktívne aj Obecná knižnica v Kovačici s pobočkou v Padine, mestské knižnice v Starej Pazove, Novom Sade, odborná seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, ale aj rad miestnych školských knižníc v prostrediach, v ktorých žije slovenské etnikum. Medzi také patria knižnice v Kysáči, Aradáči, Erdevíku, Jánošíku, Pivnici, Selenči, Silbaši a v iných prostrediach. Aj tieto knižnice obsahujú značný počet slovenských titulov. Okrem knihovníckej práce v rámci knižníc často sa usporadúvajú aj prezentácie kníh, iné literárne posedenia a kultúrne programy. Niektoré z knižníc vydávajú aj vlastné časopisy. Predsa, doba neustále prináša nové štandardy a aj knižnice sa musia modernizovať a bohatstvo svojich fondov sprostredkovať aj v elektronickej podobe.

KŠH – výstava SNS

Jaroslav Čiep foto: z archívu Hlasu ľudu

Kovačica

Stará Pazova

Kysáč

Padina

Pivnica