Hlas13 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 13 /4484/ Štáty Jadransko-jónskej iniciatívy o ochrane životného prostredia

31. 3. 2012 Veľtrh zamestnávania na FTV v Novom Sade

V Pivnici prebieha 18. DIDA

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Konferencia Nové štandardy v ochrane žien pred všetkými formami násilia prebiehala 20. marca v belehradskom stredisku Sava. O. Filip

Medzinárodný veľtrh o obnoviteľných zdrojoch energie Solar&Therm bude od 4. do 6. apríla v Novom Sade, – oznámili organizátori, predstavitelia spoločnosti ICM international (na snímke). O. Filip

Vo štvrtok 22. marca predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová slávnostným prestrihnutím červenej pásky odovzdali na použitie budovu PU Kolibrík v Kovačici. A. Chalupová V piatok 23. marca v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci bolo zasadnutie Zhromaždenia Asociácie slovenských pedagógov. K. Gažová

Ján Kmeťko, predseda organizačného výboru, Kvetoslava Imreková, moderátorka, Martin Bielik, tretí tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade, Jarmila Ćendićová, predsedníčka VR NRSNM, a Dragan Bozalo, predseda Obce Báčska Palanka, v otváracom ceremoniáli 18. festivalu DIDA v Pivnici. A. Francistyová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Rytieri v ligotavej zbroji P redvolebné dni plynú plné sľubov. Politické strany a koalície jedna za druhou odovzdávajú kandidačné listiny, hoci času ešte dosť – lehota má vypršať 21. apríla. Niekoľko dní neskoršie, 26. apríla, republiková volebná komisia vyhlási súhrnnú kandidačnú listinu a voličom zostane dostatok času, aby si do 6. mája všetko dobre premysleli. V tejto chvíli, keď sa predvolebná kampaň naplno rozbehla, mnohí si jednoducho nevedia vybrať: toľko ponúk, toľko lákadiel, toľko ružových záhrad, do ktorých nebude problém vstúpiť, ak vy svoje hlasy dáte nám, my sa chopíme moci a všetko poľahky riešime… Tak by sa jednou vetou dali opísať programy mnohých, ktorí o sebe tvrdia, že majú víziu a vedia, ako na to. Ak sa niekomu zdá, že to neznie veľmi dôveryhodne, zdanie ho asi neklame – naozaj ťažko uveriť, že stačí uskutočniť voľby, zvoliť nových ľudí za poslancov a všetko bude celkom nové, lesklé a pestré ako detská hračka. Bolo by to síce pekné, ale nie je pravdepodobné. V skutočnosti veci nefungujú celkom tak. Mnohí kandidáti sa v dávaní sľubov pozabudli a začali sľubovať aj nemožné, o čom aj sami vedia, že nebudú vstave realizovať. Prevažne ide o presúvanie peňazí sem a tam, zrušenie niektorých doterajších finančných záväzkov, odpúšťanie dlhov, alebo zavedenie nového spôsobu financovania. Jav nadobudol také rozmery, že sa musela ozvať Fiškálna rada ako orgán, ktorý má asi najlepší prehľad o sile a obmedzeniach štátnych financií. Fiškálna rada vystúpila teda s apelom adresovaným politickým stranám a vyzvala ich, aby v predvolebnej kampani prejavili maximálnu zodpovednosť a nedávali nereálne sľuby, ktoré by dodatočne ohrozili verejné financie. Okrem republikových, ktoré logicky vyvolávajú najväčšiu pozornosť, prípravy na voľby pokrajinských poslancov vo Vojvodine prebiehajú v takmer rovnakom ovzduší. V tejto súvislosti sa voličom osobitne pripomína, že do Zhromaždenia APV sa volí 120 poslancov, z čoho polovica podľa proporčného a druhá polovica podľa väčšinové-

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Dom Martina Jonáša

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

de o udalosť historického významu pre tunajších Slovákov,“ povedala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová pri príležitosti slávnostného podpísania dohody o kúpe Pamiatkového domu Martina Jonáša, ktoré bolo vo štvrtok 22. marca v Kovačici. Dohodu podpísali doterajší majiteľ domu a syn svetoznámeho umelca a priekopníka insitného umenia v Kovačici Martin Jonáš ml. a predsedníčka NRSNM Anna Tomanova-Makanová (na snímke na titulnej strane). Vďaka podpore vlády Slovenskej republiky, ktorá vyčlenila 223 707 eur na zriadenie Pamiatkového domu Martina Jonáša, NRSNM sa stala majiteľkou prvého majetku, s ktorým budú spoločne hospodáriť s lokálnou samosprávou a Galériou insitného umenia v Kovačici. A. Chalupová

„I

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

31. 3. 2012

13 /4484/

ho volebného systému. Viac-menej je takisto známe, v akých kombináciách sa vo voľbách zúčastní väčšina menšinových strán. Tak napríklad Zväz vojvodinských Maďarov rozhodol, že sa samostatne zúčastní vo voľbách na všetkých úrovniach, kým Demokratický zväz Chorvátov vo Vojvodine na voľby ide na listine Demokratickej strany. Do koalície menšinových strán sa rozhodli vstúpiť Občiansky zväz Maďarov, Demokratické spoločenstvo vojvodinských Maďarov, Demokratické spoločenstvo Chorvátov, Slovenská strana, Bosnianske demokratické spoločenstvo a Strana macedónskej menšiny (v technickej koalícii). Pre menšinové strany je významné, že pre ne neplatí cenzus na vstup do parlamentu, ale prírodný prah, ktorý závisí od počtu zúčastnených voličov. Z otázky vojvodinskej autonómie a celkového postavenia pokrajiny, ktorú svojho času dlho a vytrvalo nad vodou držala Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, v týchto voľbách mieni ťažiť skupina niekoľkých malých strán a mimovládnych organizácií. Na štvrtej vojvodinskej konvencii 1. apríla v Novom Sade účastníkom plánujú predložiť Deklaráciu o základoch demokratického zjednotenia Vojvodiny a Srbska, ktorá už pred schválením vyvolala dosť búrlivé reakcie v určitej časti verejnosti. Hoci jej obsah patrí k predvolebným sľubom malých vojvodinských strán bez väčšieho vplyvu a voličského zázemia, každé spomínanie hesla Vojvodina republika ešte vyvoláva širokú mediálnu pozornosť a pichľavú odpoveď strážcov unitárneho štátu. Ak zviditeľnenie bolo hlavným cieľom autorov deklarácie, dosiahli ho až-až. S negatívnymi reakciami ako druhou stranou mince takej „popularity“ museli však takisto počítať, lebo jedno bez druhého zatiaľ nejde. Určité dilemy môže vyvolať len prípadná kolaterálna škoda, ktorá by zo všetkého mohla nastať v spoločnosti, ktorá sa rešpektovaniu demokratických princípov ešte stále len učí. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS

VOĽBY 2012

V POKRAJINSKEJ VOLEBNEJ KOMISII

Z MESTSKEJ VOLEBNEJ KOMISIE NOVÝ SAD

Potvrdili deväť kandidačných listín D

Nateraz 11 volebných listín

o uzávierky tohto čísla Hlasu ľudu Pokrajinská volebná komisia potvrdila deväť politických strán a koalícií pre nadchádzajúce parlamentné voľby. Na hlasovacom lístku pod číslom jeden bude koalícia Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić. Koalíciu vedie Demokratická strana a tvoria ju predstavitelia národnostných menšín, Reformisti Vojvodiny, Demokratický zväz Chorvátov, Strana sociálnej pravdy a predstavitelia odborových organizácií. Pod číslom dva bude koaličná listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, ktorú tvoria strany LSV a Spoločne pre Vojvodinu. Tretie na hlasovacom lístku bude politické hnutie Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić. Pod číslom 4 bude Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj, ktorá na voľbách vystupuje samostatne.

Piata bude volebná koaličná listina, ktorú vedie Srbská pokroková strana (SNS) Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić, s ktorou okrem SPS vystúpia Nové Srbsko, Hnutie socialistov, Hnutie sila Srbska – BK. Šiesta potvrdená kandidačná listina bude Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica. Na hlasovacom lístku pod číslom sedem bude koaličná listina Čedomir Jovanović – Vojvođanski preokret, ktorú tvoria Liberálno-demokratická strana (LDP), Srbské hnutie obrody (SPO), Vojvodinská strana, Sociálnodemokratická únia a Bohaté Srbsko. Pod číslom osem bude zaradená koaličná listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Strana zjednotených dôchodcov Srbska (PUPS), Jednotné Srbsko, Sociálno-demokratická strana Srbska. Pod číslom deväť bude Zväz vojvodinských Maďarov – István Pazstor. J. Pániková

Z OBECNEJ VOLEBNEJ KOMISIE STARÁ PAZOVA

Zatiaľ tri listiny pre lokálne voľby D

o utorka 27. marca Obecnej volebnej komisii Stará Pazova pre nadchádzajúce lokálne voľby, ktoré sa uskutočnia 6. mája 2012, boli odovzdané tri listiny. Ako nám povedala Vesna Jovanovićová, predsedníčka Obecnej volebnej komisie Stará Pazova, prvú listinu 19. marca odovzdala koalícia Voľba pre lepší život – Boris Tadić. Druhú volebnú listinu 23. marca tejto komisii odovzdala Volebná listina DSS – Vojislav Koštunica. Tretiu volebnú listinu 26. marca odovzdala Skupina občanov Dveri Pazova pod názvom Listina Dveri – Pre život Pazovy. Ináč pre Voľby 2012 z Obecnej volebnej listiny pre lokálne voľby vydali 19 tlačív politickým stranám, resp. skupinám občanov. Obecnej volebnej komisii Stará Pazova 21. marca bola odovzdaná aj volebná listina Voľba pre lep-

Vesna Jovanovićová, predsedníčka Obecnej volebnej komisie Stará Pazova

šiu Vojvodinu – Bojan Pajtić, kandidáta Dušana Inđića za poslanca do Zhromaždenia AP Vojvodiny po väčšinovom systéme pre nadchádzajúce pokrajinské voľby, ktoré budú tiež 6. mája t. r. a. lš.

Mestskej volebnej komisii Nový Sad do utorka 27. marca prijali a vyhlásili 11 volebných listín na výborníkov Zhromaždenia mesta Nový Sad. Boli to volebné listiny: 1. Voľba pre lepší Nový Sad – Bojan Pajtić; 2. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nový Sad náš dom – Nenad Čanak; 3. Maja Gojković – Zjednotené regióny Srbska; 4. Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica; 5. Združení penzisti a sociálna pravda – Pero Zubac; 6. Rómska demokratická strana – Tomislav Bokan; 7. Srbská demokratická strana – magister Radivoj Prodanović, 8. Srbská radikálna strana Dr. Aleksandar Martinović; 9. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SSS), Strana zjednotených penzistov Srbska (SZPS), Jednotné Srbsko (JS), Sociálnodemokratická strana Srbska (SDSS); 10. Pokrenimo Novi Sad – Tomislav Nikolić (Srbská pokroková strana, Nové Srbsko, Hnutie socialistov); 11. Čedomir

Jovanović – Vojvođanski preokret (LDS – VH – SDÚ). Na listinách je najviac občanov Nového Sadu, ale sú na nej aj občania prímestských osídlení. Tak napríklad Kysáčania sa nachádzajú na listinách: Voľba pre lepší Nový Sad – Bojan Pajtić, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nový Sad náš dom – Nenad Čanak, Maja Gojković – Zjednotené regióny Srbska, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SSS), Strana zjednotených penzistov Srbska (SZPS), Jednotné Srbsko (JS), Sociálno-demokratická strana Srbska (SDSS), Pokrenimo Novi Sad – Tomislav Nikolić (Srbská pokroková strana, Nové Srbsko, Hnutie socialistov) a Čedomir Jovanović – Vojvođanski preokret (LDS – VH – SDÚ). Tlačivá na zbieranie podpisov pre volebnú listinu prebralo ešte 13 strán, organizácií a združení. Volebné listiny možno podať do 20. apríla. Hlasovací lístok pre lokálne voľby bude bielej farby. E. Š.

PRED VOĽBAMI V KOVAČICKEJ OBCI

Nateraz štyri listiny pre lokálne voľby V

pondelok 26. marca v Obecnej volebnej komisii Kovačica mali prihlásené štyri volebné listiny na výborníkov pre lokálne voľby. Podľa slov tajomníčky tejto komisie Dušanky Aleksićovej žiadaný materiál prvá doručila Demokratická strana. Tá strana je nateraz i jediná, ktorá pre 39 výborníckych miest v lokálnom parlamente zoskupila dostatočný počet overených podpisov. Ďalšiu volebnú listinu podala koalícia LDP – SDU Čedomir Jovanović – Preokret, ktorá navrhla 26 kandidátov na výborníkov. Tretia na volebnom lístku pre lokálny parlament bude Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Ne-

nad Čanak. Jej listina počíta 18 kandidátov a na štvrtom mieste je listina Zväzu vojvodinských Maďarov, ktorí majú 13 kandidátov na výborníkov v lokálnom parlamente. Za poslanca do Zhromaždenia AP Vojvodiny pre nadchádzajúce voľby, ktoré budú tiež 6. mája, bola doteraz Obecnou volebnou komisiou v Kovačici potvrdená jedna kandidatúra. Podľa termínu odovzdania prvý na listine bude Martin Zloch, kandidát DS. Na tohtoročných voľbách svoje volebné právo bude môcť využiť 23 478 oprávnených voličov Obce Kovačica. A. Chalupová

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PODPÍSALI DOHODU O KÚPE DOMU MARTINA JONÁŠA

Prvý majetok NRSNM o štvrtok 22. marca v Kovačici slávnostne podpísali dohodu o kúpe Pamiatkového domu Martina Jonáša st. jeho doterajší majiteľ a syn svetoznámeho umelca a priekopníka insitného umenia v Kovačici Martin Jonáš ml. a

kultúrny stánok celomenšinové- p r o j e k t ho významu, ktorý bude sprí- uzrel svetstupnený milovníkom insitného lo sveta umenia z celého sveta“. Celkovú vďaka presumu vo výške 223 707 eur na od- d o v š e t kúpenie a rekonštrukciu budovy, kým neodkúpenie umeleckých diel, ná- zištnej pobytku a zariadenia moci čestdomu, a tiež na tech- ného obnický projekt adaptá- čana Kovacie budovy na mú- čice Dušazeum zo svojej rezer- na Čaplovy vyčlenila vláda Slo- viča, podvenskej republiky v ľa ktorého máji 2010. Podpísaniu je tento dohody o kúpe domu projekt výMartina Jonáša pred- znamným chádzala zmluva o fi- p r v k o m nancovaní zriadenia o c h r a n y Pamiatkového domu kultúrneMartina Jonáša v Ko- ho dedič- Veľvyslanec Dr. Ján Varšo vyjadril potešenie z podpísania dohody vačici, ktorú dňa 20. stva Slovádecembra v Bratislave kov v Kovačici“. M. Zloch pritom vy- môcť vidieť celý svet, nie iba on podpísali predseda jadril presvedčenie, že tým pro- sám. Slávnostnému podpísaniu doÚradu pre Slovákov jektom bude duch a dielo Martina žijúcich v zahraničí Mi- Jonáša pretrvávať aj pre budúce hody sa zúčastnili aj predseda lan Vetrák a predsed- pokolenia. Okrem toho Kovačica Obce Kovačica Miroslav Krišan, níčka NRSNM A. To- dostala ešte jednu významnú kul- podpredseda NRSNM Vladimír Vamanová-Makanová. túrnu destináciu, ktorá bude iste Martin Jonáš začal maľovať v „Nebohý Martin Jo- zaujímavá turistom zo všetkých roku 1944, pričom jeho päť náš si zaslúžil, aby sa končín sveta. grafík bolo zaradených do kojeho dielo, ktoré po Doterajší majiteľ domu Martin lekcie svetoznámych umelcov sebe zanechal ako ta- Jonáš ml. pri tej príležitosti vyMomentka zo slávnostného podpísania na výstave v Capri v roku 1976. lentovaný umelec a jadril potešenie z toho, že oddohody (predsedníčka NRSNM a doterajší Vystavoval na vyše 300 výstazberateľ mnohých teraz všetku otcovu tvorbu bude majiteľ majetku) vách v 50 krajinách sveta. Dom, umelecv ktorom žil a pracoval, bol predsedníčka Národnostnej rady kých diel, zachovalo postavený v prvej polovici 20. slovenskej národnostnej menšiny a malo čestné miesstoročia. Obsahuje viacero Anna Tomanová-Makanová. to,“ zdôraznil vo svomiestností so starým nábyt„Ide o udalosť historického vý- jom príhovore pán kom, a nechýba ani množstvo znamu pre tunajších Slovákov,“ vy- veľvyslanec SR v Beumeleckých diel, početné dijadrila presvedčenie predsedníč- lehrade Dr. Ján Varplomy, medaily, historické doka NRSNM a dodala, že „vďaka vlá- šo, a pritom pokumenty a staré periodiká späde Slovenskej republiky Národ- chválil Martina Joté s dejinami slovenského žinostná rada slovenskej národ- náša ml., že splnil vota vo Vojvodine. Tematické nostnej menšiny sa stala majiteľ- odkaz svojho otca izby budú rozdelené na obrakou prvého majetku, ktorým budú a ponechal svoje dezovú, tanierovú, izbu s bábikaspoločne hospodáriť s lokálnou dičstvo Kovačici, jej mi zo šúpolia a etnografickú samosprávou a Galériou insitné- obyvateľom a širšie, izbu s autentickou podobou. ho umenia v Kovačici.“ Vo svojom najmä mladším gepríhovore pri príležitosti sláv- neráciám. lentík, predsedníčka Výkonnej nostného podpísania dohody o Na slávnostnom rady NRSNM a náčelníčka pre spokúpe Pamiatkového domu Mar- podpísaní dohody ločenské činnosti Zhromaždenia tina Jonáša predsedníčka NRSNM sa zúčastnil aj podobce Kovačica Jarmila Ćendićová, A. Tomanová-Makanová pozna- predseda Zhromažpredseda Zhromaždenia obce Komenala aj to, že „kúpou tohto denia APV a predvačica Ján Puškár, riaditeľka Galédomu, celkového obrazového seda RMS Kovačica rie insitného umenia v Kovačici fondu a všetkých predmetov, kto- Martin Zloch, ktorý Mária Raspírová a iní. ré zostali po smrti maliara v dome, pri tej príležitosti vyA. Chalupová Slováci vo Vojvodine získali nový zdvihol, že „tento Pamiatková izba v dome Martina Jonáša

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KONFERENCIA NOVÉ ŠTANDARDY V OCHRANE ŽIEN PRED VŠETKÝMI FORMAMI NÁSILIA

Problém, pred ktorým netreba zatvárať oči V

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ANDRO DRECUN, NÁMESTNÍK MINISTRA PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ A TURIZMUS ČIERNEJ HORY

Tri prioritné oblasti – Ako sa Čierna Hora chystá na významnú svetovú konferenciu o ochrane životného prostredia? – V rámci príprav na júnovú konferenciu Rio plus 20 stanovili sme tri prioritné oblasti pre zelené hospodárstvo: poľnohospodárstvo, turizmus a energiu. Je tu, samozrejme, i štvrtá oblasť, ktorá sa prelína s týmito troma a na ktorú v žiadnom prípade nesmieme zabúdať – vzdelávanie a veda. Najdôležitejšie je však objaviť tú účinnú cestu k zelenému hospodárstvu a udržateľnému rozvoju, využívajúc pritom výhody, ktoré Čierna Hora má. Snažíme sa, aby sa náš štát stal pilotnou krajinou zelenej ekonomiky – usilujeme sa o prestavbu jeho štruktúry, o transformáciu z ekologického štátu, ktorým je v posledných dvadsiatich rokoch, do štátu s výrazným zeleným hospodárstvom, aký si už dávno želáme. To bolo počas uplynulých dvoch desaťročí, pre všetko, čo sa na týchto priestoroch dialo, ťažké realizovať. Som toho názoru, že nastúpil ten vhodný okamih, keď možno stanovené predsavzatia zdolať. Nemáme však na to dostatok vlastných prostriedkov, preto vypracúvame platformu a potrebujeme aj vonkajšiu podporu, inštitucionálnu a finančnú. Najmä v období po samite v Riu očakávame pomoc od veľkých a bohatších štátov, ktoré majú aj záväzok pomáhať rozvojové a nevyvinuté krajiny. Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

nách, zároveň tlmočiac nádej, že i Srbsko bude onedlho medzi krajinami, ktoré ho schválili. Je to potrebné aj z toho dôvodu, aby konvencia bola základom zmien zákonov v uvedenej oblasti a uvádzania nových trestných skutkov, ktoré si vyžaduje boj proti domácemu násiliu. Len začiatkom týždňa, keď sa konferencia konala, dve ženy surovo zavraždili ich partneri, kým sa od začiatku roka deväť žien stalo obeťami domáceho násilia. Podľa slov štátnej Minútka ticha pre tohtoročné obete domáceho násilia tajomníčky okrem zákonných predpisov nesmierny význam pre úspešforiem diskriminácie žien (CEDAW) a Pracovnej ný a účinný boj proti násiliu majú výchova a škoskupiny na vypracovanie konvencie (CAHVIO) Du- lenia, tiež reforma vzdelávacej sústavy, s cieľom, bravka Šimonovićová, Violeta Neubauerová a Dr. aby si deti už v najmladšom veku uvedomili, že Gordana Gasmiová. problémy i možno, i treba riešiť bez násilia. PoÚčastníkov konferencie, pod ktorú sa organi- trebné je nielen nezatvárať oči pred týmto nazačne podpísalo najmä Autonómne ženské stre- liehavým problémom, ale aj viac spolupracovať disko v Belehrade, privítala štátna tajomníčka Mi- v boji proti nemu. Najmä všetky zainteresované nisterstva práce a sociálnej politiky Snežana La- inštitúcie a organizácie, aby sa nestávalo, že pokićevićová. Zmieňujúc sa o význame konvencie, stihnuté obete týrania musia klopať na viaceré uviedla, že ide o prvý právne záväzný medziná- dvere, predtým než si dakto vôbec všimne ich rodný dokument v Európe zaoberajúci sa otáz- traumy a tragédie. kou prevencie ohľadom násilia páchaného na žeOto Filip

Ďuro Varga

yskytuje sa vo všetkých vrstvách spoločnosti, je nielen súkromným problémom rodiny, ale je i výrazným štrukturálnym spoločenským problémom. Násilie na ženách – psychické, ekonomické, fyzické, sexuálne – ako fenomén dlhodobo tabuizovaný si žiada nielen sústavne lámať toto tabu, ale aj bojovať proti faktorom, ktoré ho podporujú. Nimi sú pretrvávanie rodových stereotypov, považovanie násilia za súkromný problém, spoločenská ignorancia... A do tretice, treba meniť prístup k prípadom, skvalitňovať zákony, meniť legislatívu a postup polície, zlepšovať spoluprácu vládnych a mimovládnych organizácií na pomoc obetiam domáceho násilia. Celý rad uvedených problémov sa ocitol na pretrase aj na konferencii Nové štandardy v ochrane žien pred všetkými formami násilia – v ústrety ratifikovaniu Konvencie Rady Európy o znemožnení a boji proti násiliu na ženách a násiliu v rodine. Táto 20. marca v belehradskom stredisku Sava zoskupila toľko účastníkov, že sieň takmer praskala vo švíkoch. O idei vypracovať konvenciu, jej vzniku, medzinárodných štandardoch v ochrane žien a účinnosti ustanovení dokumentu, ktorý doteraz prijalo a podpísalo devätnásť a ratifikoval ho jeden štát (Turecko), hovorili predstaviteľky Dohovoru Spojených národov o odstránení všetkých

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PODPISOVANIE ZMLÚV V NRSNM

Pilotný projekt sa určite vydaril piatok 23. marca v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa uskutočnilo podpisovanie Zmlúv o donáciách lokálnym médiám medzi lokálnymi médiami a NRSNM. Podpisovanie zmlúv je pokračovaním spolupráce, ktorá odštartovala minulého novembra, keď lokálne médiá boli podporené 2-mesačnými financiami v hodnote 20 000 din. Tohtoročné zmluvy budú mať platnosť štyri mesiace a finančnú podporu na toto obdobie dostali tieto médiá: Rádio Odžaci, RTV Stará Pazova, RTV Pančevo, Rádio Kysáč, Rádio Zrenjanin, Rádio Bačka, Rádio Petrovec, Rádio Šíd, RTVOK. Keď ide o RTVOK novinkou v tohtoročnej zmluve je to, že osobitne bude financovaná rozhlasová stanica a osobitne televízia.

Budú spolupracovať aj v tomto roku: Anna Tomanová-Makanová, Katarína Melegová-Melichová (Rádio Petrovec), Gojko Vukadin (RTVOK) a Miloš Lazić (RTV Stará Pazova)

Svoju spokojnosť s výsledkami, ktoré spolupráca priniesla, vyjadrili

predsedníčka Výboru pre informovanie Milina Florianová a pred-

sedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá pri tej príležitosti vyzdvihla potrebu spolupráce medzi lokálnymi médiami a Pokrajinským verejným servisom RTV, ale aj medzi samotnými lokálnymi médiami. Podľa jej slov výmena programov a informácií prispeje k tomu, aby sa Slováci medzi sebou lepšie poznali a zachovávali si svoju identitu. Doložila, že v rámci programu Výboru pre informovanie NRSNM na tieto účely je vyčlenené bezmála milión dinárov. Svoju spokojnosť vyjadrili aj predstavitelia lokálnych médií, z ktorých niektorí aj po vypršaní minuloročných zmlúv pokračovali v spolupráci a túto príležitosť využili aj na to, aby navrhli ďalšie spoločné aktivity, ktoré budú realizovať v nadchádzajúcom období. Navrhli aj to, aby sa vypracovali spoločné televízne a rozhlasové zvučky používané pri vysielaniach, ktoré sa financujú týmito zmluvami. J. Pániková

sme bližšie k udržateľnému rozvoju než sme boli pred dvadsiatimi rokmi, ale aj svet je značne inakší než bol vtedy. Je mnoho priamych ekologických skúšok. K tým najväčším patrí prechod na zelenú ekonomiku, ako i riadenie životného prostredia v súvislosti s inými otázkami a činiteľmi žitia a hospodárenia. Sme obyvateľmi sveta, ktorý trápi globálna ekonomická kríza, zároveň i svedkami ničenia prírody a jej zdrojov vôkol nás. Dívame sa na svet, ktorý dnes má vyše sedem miliárd obyvateľov, onedlho tých obyvateľov bude až 9 miliárd, čo spôsobí dodatočné nátlaky na životné prostredie... Chcem vyzdvihnúť, že sú všetky dnešné krízy vlastne tesne späté,“ uviedol. Pracovné predsedníctvo štvrtkového okrúhleho stola V pracovnej časti snemovachleného ekonomického a sociálneho rozvoja, nia domáci a zahraniční účastníci okrúhleho ako i schválenie súboru zákonov o ochrane ži- stola sa zaoberali otázkami inštitucionálnych votného prostredia, sú dobrou platformou na rámcov udržateľného rozvoja, prípravnými akceste Srbska do Európskej únie. Generálny ta- tivitami a regionálnymi perspektívami, opojomník Jadransko-jónskej iniciatívy veľvy- rami štátnych správ o zelenej ekonomike, slanec Fabio Pigliapoco hovoril o viacerých možnosťami jej financovania, skúsenosťami konkrétnych prípadoch zamoreniach nášho členov Jadransko-jónskej iniciatívy v uvedeokolia a o opatreniach ako tomu čeliť nielen ných oblastiach... Samit Zeme bude o necelé na štátnej, ale aj na regionálnej úrovni. Pod- tri mesiace. Čiže, nielenže sa končia prípravy ľa výkonného riaditeľa Regionálnej kancelá- a rozbory dosiahnutého počas uplynulých rie UNEP (Programu Spojených národov pre dvoch desaťročí, ale sa zároveň treba dobre životné prostredie) pre Európu Jána Dušíka, ekologicky prichystať na všetky nároky a náJadransko-jónska iniciatíva nielenže chráni strahy doby pred nami. dve moria, ale aj spája krajiny pri nich. „Dnes Oto Filip

OKRÚHLY STÔL JADRANSKO-JÓNSKEJ INICIATÍVY O OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Ekológia je ekonomikou prírody B ez globálneho ekologického hospodárstva ťažko splniť záväzok zlepšiť životnú úroveň stovky miliónov ľudí na všetkých svetových rovnobežkách. Touto problematikou sa bude zaoberať najmä konferencia OSN o udržateľnom rozvoji Rio plus 20. Júnový samit Zeme sa zameria na ekologické hospodárstvo v kontexte udržateľného rozvoja, na odstraňovanie chudoby, následky zmien klímy, na konkrétne opatrenia na medzinárodnej, štátnej a regionálnej úrovni v tomto smere, tiež na trhové a regulačné nástroje v tejto oblasti. Práve na Svetový deň vôd v Dome Národného zhromaždenia v Belehrade prebiehal okrúhly stôl Jadransko-jónskej iniciatívy o ochrane životného prostredia – na ceste k Svetovému samitu o udržateľnom rozvoji Rio plus 20. Vítajúc účastníkov na zhromaždení, ktorým naša krajina ukončila jednoročné predsedníctvo Jadransko-jónskej iniciatívy, štátny tajomník v Ministerstve životného prostredia Ivica Radović poukázal na význam zeleného hospodárstva pre budúcnosť regiónu, ako aj na význam chránenia ekonomických, prírodných a sociálnych zdrojov. „Máme len jednu planétu a musíme si stále uvedomovať význam ekológie ako ekonomiky prírody,“ odkázal. Podľa neho podnecovanie zeleného hospodárstva poskytujúceho možnosť urý-

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

FÓKUS na riešenie toho problému treba, aby štadióny, na ktoré fanúšikovia chodia, boli bezpečné, moderné. Potom treba zlepšiť prácu s fanúšikmi aj zo strany klubov, aj zo strany Nánentnou súčasťou takéhoto procesu rodnej futbalovej federáobnovovania dôvery v šport bežnými cie. Tiež treba zlepšiť spoľuďmi. luprácu a synergie medzi – V ktorých športoch je tých zlých športovým hnutím – klubpraktík najviac? mi, futbalovou federáciou – Ide o športy, v ktorých už prebe– a medzi generálnou prohol ten proces komercionalizácie, v Generálny riaditeľ kuratúrou, políciou, súdktorých sa točí veľa peňazí v rámci Eu- Ladislav Križan mi... Tak, aby v prípade, že rópy a sveta a sú potom náchylné a zraniteľné z pohľadu neduhov. Bavíme sa príde k násilnostiam alebo vyčíňaniu divákov najmä o futbale, bavíme sa o ľadovom hoke- vinníci boli potrestaní a aby tie škody, ktoré ji, tiež o kolektívnych športových hrách, aký- spáchajú, im boli zosobnené. – Venujme sa na záver i trochu krajšej mi sú hádzaná, basketbal... Nemôžeme ale obísť ani tenis, v ktorom tiež bolo takýchto ne- téme. O pár mesiacov sú Olympijské hry v Londýne. Ktoré sú tromfy Slovenska na kalých praktík a prípadov... – Významnou témou dneška je i športo- nich? – Ja by som neuvádzal konkrétne mená, skôr vé násilie, vyčíňanie fanúšikov na zápasoch... Ich správanie sa je podmienené i vý- poviem športy, v ktorých sme dlhodobo silní chovou, domácou a školskou, no závisí aj a máme veľmi dlhú tradíciu. Veľké očakávanie od opatrení a skutkov celého radu spolo- kladieme na našich vodných slalomárov, tak isto na našich rýchlostných kanoistov. Dúfam, čenských činiteľov... – Tu môžem povedať, že je boj proti uve- že i naši strelci potvrdia dlhodobo vysoký štandenému násiliu jedna z hlavných priorít, kto- dard. Práve z týchto troch športových odvetré v oblasti športu Slovensko má pred sebou ví sa bude grupovať možno najviac našich a ktorú bude musieť riešiť. Tie odpovede sú úspešných športových výsledkov... Oto Filip jednoduché. Treba v prvom rade povedať, že

SLOVO DALO SLOVO: LADISLAV KRIŽAN, RIADITEĽ SEKCIE ŠPORTU NA MINISTERSTVE ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Zase získať stratenú dôveru čele slovenskej delegácie, ktorá sa nedávno zúčastnila v práci belehradskej konferencie ministrov zodpovedných za šport Rady Európy, bol pán Ladislav Križan. Rozhovor bolo treba začať základnými informáciami – tak o funkcii, ktorú zastáva, ale aj o témach iných. – Aká je vlastne vaša pozícia, náplň práce? – Zhruba asi rok pôsobím vo funkcii generálneho riaditeľa Sekcie športu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Tá pozícia zahŕňa a znamená vlastne, že ide o hlavného štátneho predstaviteľa zodpovedného za oblasť športu. Osobne sa venujem oblasti športu a práva. Toľko toho základného o mne. – Dnešný šport zrejme nepotrebuje len konkrétne výsledky z ihrísk a iných dejísk? – To, čo šport nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európy potrebuje, je, aby znovu získal často stratenú dôveru ľudí. Čiže aby ukázal, že je férový, že je čistý, že ľudia môžu veriť, že je financovaný zo svojich zdrojov. Postavenie sa proti javom, akými sú doping, ovplyvňovanie výsledkov v športe, je ima-

NOVÉ VEĽTRHOVÉ PODUJATIE V NOVOM SADE

Solar & Therm ozhodli sme sa zorganizovať takýto veľtrh od 4. do 6. apríla hlavne preto, lebo Srbsko má významné potenciály obnoviteľných zdrojov energie,“ podotkol Toni Laznik, generálny riaditeľ usporiadateľa, firmy ICM international na stretnutí s novinármi, ktoré sa konalo 22. marca v belehradskom mediálnom stredisku. Riaditeľka (budúcej) medzinárodnej výstavy upriamenej na obnoviteľné energetické zdroje Sandra Kolarevićová uviedla, že koncepčne veľtrh bude dejiskom mnohých stretnutí, ktoré si aj vopred môžu dohodnúť vystavovatelia so záujemcami o ich služby a produkty. Tento B2B veľtrh, jediný špecializovaný tohto druhu v regióne, bude teda počas troch dní dejiskom dynamickej výmeny informácií, návrhov, mienok a ideí účastníkov a identifikovania ich podnikateľských možností. Jed-

aj poukázanie návštevníkom na skutočné možnosti energetických a finančných úspor, ktoré umožní používanie obnoviteľných zdrojov energie.

„R

Z tlačovky k veľtrhu nového druhu

ným z jeho prioritných cieľov je vznik siete, partnerstiev medzi hospodárskymi spoločnosťami angažovanými v priemysle obnoviteľných zdrojov energie, ako

Okrem prezentácie výrobkov, služieb a inovácií v oblasti solárnej a termickej energie (vykurovania, klimatizácie a ventilácie) a kontaktov účastníkov s podni-

kateľskými partnermi, v Master stredisku Novosadského veľtrhu sa bude konať i biznis fórum a viaceré odborné prednášky na tému uplatnenia solárnej a iných druhov energií. Na veľtrhu, ktorý sa organizuje za inštitucionálnej podpory mesta Nový Sad, Pokrajinského sekretariátu pre energetiku, Delegácie nemeckého hospodárstva v Srbsku, Agentúry pre energetickú účinnosť Srbska a slovinskej ambasády v Belehrade, sa zúčastní takmer štyridsať vystavovateľov a podnikov z vyše desiatich krajín: Srbska, Slovinska, Rakúska, Chorvátska, Nemecka, Číny, Talianska... Usporiadatelia uvádzajú, že takéto podujatie – jeho účastníci a ich spolupráca – je vlastne jednou z odpovedí na nátlaky súčasných procesov globalizácie v hospodárstve. A že nové odpovede možno čakať aj v roku 2013 v podobe viacerých nových veľtrhov, tematicky a organizačne šitých na mieru potrieb tejto doby. O. Filip

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Progres ako kameň úrazu dvanástim bodom rokovacieho programu ZO B. Petrovec na 42. zasadnutí pridali aj ďalšie, avšak výborníci v stredu 21. marca absolvovali len deväť bodov. Z funkcie predsedu Volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec uvoľnili Michala Medveďa, z funkcie zástupcu predsedu Miroslava Vitéza, ako aj dve členky komisie, a schválili rozhodnutie o zmene komisie. Za predsedníčku obecnej volebnej komisie vymenovali Katarínu Rašetovú, za zástupkyňu predsedníčky Vlastu Bohušovú, za nového člena Pavla Lomianskeho a za zástupcu člena Jaroslava Chrťana. Schválili i dodatok Miloša Jojića, aby funkciu zástupkyne člena volebnej komisie namiesto Neveny Miljevićovej z Maglića zastávala Maja Horvátová z B. Petrovca. Zhromaždenie potom zvolilo členov Komisie pre uskutočnenie volieb na členov Rady Miestneho spoločenstva Kulpín, ktoré sa uskutočia 6. mája spolu s parlamentými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami. V komisii sú Dušan Vida (predseda

komisie), Želmíra Štrbová (zástupkyňa predsedu komisie), Ján Kopčok, Radoslav Kolarski, Anna Gršićová, Todor Radanov (členovia komisie) a Jarmila Červená, Vesna Ďugová, Jasmina Kuštrová a Mária Labátová (zástupkyne členov komisie). V súvislosti so Štatútom Múzea vojvodinských Slovákov sa hovorilo o majetkovoprávnych vzťahoch budovy na Ul. maršala Tita 23 v B. Petrovci, v ktorej múzeum má sídliť a ktorá sa rekonštruuje. Najširšia rozprava sa viedla ohľadom Galérie Zuzky Medveďovej a zbierky obrazov, ktoré maliarka venovala Petrovčanom. Keď ide o darovanú zbierku, výborníci žiadali, aby sa táto otázka regulovala osobitnou zmluvou v súvislosti s tým, že zakladateľmi Múzea vojvodinských Slovákov sú Obec Báčsky Petrovec a NRSNM. Po diskusii štatút novozaloženého múzea schválili. Za členov obecnej Rady pre medzinárodné vzťahy zhromaždenie vymenovalo Dragana Petrovića, Branislava Davidovića,

AKCIA TV B92 BOJ ZA BÁBÄTKÁ sa dostala aj do južného Banátu. Podnikateľ z Vršca Milan Popović v týchto dňoch pôrodnici vo svojom rodisku odovzdal tri nové inkubátory (na fotografii) na ošetrenie predčasne narodených detí. Tento podnikateľ doteraz pôrodniciam v Srbsku daroval spolu 21 inkubátorov v hodnote vyše 200-tisíc eur. Tak okrem nemocnice vo Vršci inkubátory dostali aj nemocnice v Belehrade, Novom Sade, Pančeve, Vrbase, Sombore, Zreňanine, Sente, Kikinde, ako aj v Banji Luke. V pôrodnici vo Vršci sa ročne narodí 650 až 700 detí z územia štyroch juhobanátskych obcí − Vršac, Alibunár, Plandište a Bela Crkva, takže tieto inkubátory majú veľký význam. O to skôr, že mnohé prístroje v tejto pôrodnici sú veľmi staré, niektoré dokonca aj 40 rokov. Predseda Správnej rady Fondu B92 Veran Matić v súvislosti s tým povedal, že akcia Boj za bábätká pokračuje s tým, že v nastávajúcom období pozornosť usmernia na zadováženie aj iných prístrojov a zariadení pre pôrodnice. vlh foto: internet

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Katarínu Melegovú-Melichovú, Samuela Čelovského, Juraja Červenáka, Dragana Dražića, Ferenca Suhaia a Mirka Bogdanovića. Novým členom Rady pre rodovú rovnosť sa stal Branislav Nedeljković z Maglića. Potom schválili rozhodnutie o rozšírení činnosti a zmene názvu a orgánov Domu kultúry Báčsky Petrovec, čiže súčasne aj Slovenského vojvodinského divadla a ďalším rozhodnutím medzi podujatia významné pre obec na návrh obecnej komisie pre predpisy zaradili Stretnutie slovenských speváckych zborov z Vojvodiny, Vianočné trhy, Kulpínsku svadbu a Kulpin fest. Potom výborníci schválili správu o práci za rok 2011, správu o hospodárení za rok 2011 a plán práce ustanovizne Informačné stredisko Báčsky Petrovec na rok 2012. V nasledujúcom bode výborníci mali rozoberať program hospodárenia VKP Progres na bežný rok. Nespokojní s neprítomnosťou riaditeľa tohto komunálneho podniku predstavitelia opozičných strán v Zhromaždení obce opustili zasadaciu sieň. Pre nedostatok kvóra predseda ZOBP Siniša Stanivuk zasadnutie prerušil. K. Gažová

V SOBOTU 24. MARCA V STAREJ PAZOVE si pripomenuli 13 rokov od začiatku bombardovania vtedajšej Spolkovej republiky Juhoslávie členskými krajinami NATO. V malej sieni tzv. Bielej budovy Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, prijal rodičov a príbuzných padlých vojakov a potom spolu s predstaviteľmi Obecného výboru Zväzu združení bojovníkov NOB položili kvety a vence k pomníku v strede mesta (na fotografii). Pri tejto príležitosti predseda Jović povedal, že sa i tento pomník po celkovej rekonštrukcii centra mesta adekvátne upraví, a tiež odsúdil vandalské vyčíňanie skupiny ľudí na staropazovskom mestskom cintoríne, ktorí z niekoľko desiatok pomníkov ukradli mosadzné ozdoby. Príslušníci Oddelenia vnútorných vecí vykonali obhliadku miesta činu na cintoríne a pátrajú po páchateľoch tohto trestného činu. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD NOVOSADSKÁ JAR 2012

ŠÍDSKA OBEC

Ekologické a kultúrne obsahy N

Budujú plynovod

ajkrajší spôsob ako v meste privítať jar je návšteva tradičného predajného podujatia Novosadská jar. Tohto roku Novosadská jar bola na SPENS-e v dňoch 20. až 24. marca. Ide o výstavu kvetov, zelene a vybavenia na úpravu záhrady. Okrem toho na Novosadskej jari návštevníci obdivovali rozmanité ručné práce, staré remeslá, med a výrobky z neho, ako i zdravotne bezpečné potravinárske výrobky. Aj tohto roku sa ešte ponúkali bohaté sprievodné obsahy, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia. Boli to rôzne ekologické programy, odborné tribúny, prednášky, promócie kníh, dielne, divadelné predstave-

nie a iné programy pre deti. Žiaci základných škôl sa zúčastnili v súťaži o najkrajší ekologický odkaz a tí najúspešnejší dostali odmeny. Nevystala ani súťaž v aranžovaní kvetov. Novosadská jar sa vďaka stále bohatšej a zaujímavejšej ponuke stala opravdivým ekologickým, hospodárskym a kultúrnym podujatím, ktoré organizuje Hnutie zalesňovateľov Nový Sad za pomoci mestskej správy pre ochranu životného prostredia. Aj tohto roku na podujatí si na svoje prišli občania mesta a okolitých sídlisk všetkých generácií, ktorých ročne býva od 50- do 70-tisíc. E. Š.

Práce na výstavbe plynovodu v Šídskej obci sa začali koncom minulého roku v chotári dediny Kukujevci a pokračovali v erdevíckom a bačinskom chotári. Vystavané sú 4 kilometre ústredného potrubia a začali stavať aj objekty pre podstanice. Z tejto príležitosti v piatok 22. marca sa uskutočnilo zasadnutie investičnej skupiny pre realizáciu projektu plynofikácie Obce Šíd, na ktorom uzavreli, že práce prebiehajú uspokojivým tempom a v rámcoch plánovaných lehôt. St. S.

JÁNOŠÍK Na Novosadskej jari 2012 bol bohatý výber kvetov, kríkov, sukulentov, tiež kvetináčov a iného náčinia pre hortikultúru.

Na stánku so zdravými zeleninami vždy bolo zákazníkov. Je dobre, že si biopotraviny našli cestu k spotrebiteľom.

V polovici marca sa nad jánošíckym chotárom vznášal hustý čierny dym. Niekto zapálil suchú trstinu na brehu hlavného melioračného kanála, pravdepodobne s cieľom umožniť nehatené zavlažovanie porastov papriky, ktorú tu Jánošíčania pestujú. Suchá trstina rýchlo zbĺkla a všetko, našťastie, prešlo bez následkov. Týmto však problém trstiny nie je riešený. V ohni síce zhoreli zvyšky vlaňajších porastov, ale nie aj korene, z ktorých rýchlo vyrastú nové steblá. Nastoľuje sa otázka, prečo podnik Vody Vojvodiny – Južný Banát vo Vršci, v kompetencii ktorého je údržba tohto kanála, nič nepodniká na zachovaní funkčnosti kanálu. vlh

NOVÁ PAZOVA

Užitočná výmena

Rozmanitá ponuka ručných prác aj z Bieleho Blata. Vyšívaných, háčkovaných suvenírov i praktických vecí v oblasti starých remesiel.

Trstina ako problém

Nový CTG prístroj pre oddelenie gynekológie v Novej Pazove zabezpečili trochu nezvyčajným spôsobom. Podľa slov Dr. Željka Katića, riaditeľa Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove, prístroj na vyšetrenie tehotných žien zabezpečili z iniciatívy Dr. Svetlany Markovićovej, vedúcej klinicko-biochemického laboratória, tým spôsobom, že jeden nerentabilný prístroj na testovanie koagulácie si vymenili za CTG prístroj so sriemskomitrovickou nemocnicou, s ktorou nadviazali dobrú spoluprácu. Cena CTG prístroja je 1 500 eur bez DPH. a. lš.

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA

Otvorili zrekonštruovanú budovu PU Kolibrík inančné prostriedky v hodnote okolo 16 a pol milióna dinárov obec vyčlenila z pokladnice na rekonštrukciu PU Kolibrík v Kovačici, s cieľom zlepšiť podmienky pobytu detí a skvalitniť služby v tejto ustanovizni,” zdôraznil predseda obce Miroslav Krišan pri príležitosti slávnostného otvorenia zrenovovanej budovy PU Kolibrík 22. marca t. r. ProMomentka zo slávnostného striedky na rekon- prestrihnutia červenej pásky štrukciu objektov škôlky nielen v Kovačici, ale aj v d l h o d o b é h o Debeljači (10 miliónov dinárov) bankového úvea v Padine (5 miliónov dinárov) ru, ktorý zobrala obec zabezpečila a poskytla z v celkovej sume 70 miliónov dinárov. Z DEJÍN PREDŠKOLSKEJ Obec ešte v VÝCHOVY V KOVAČICI septembri 2011 práce zverila paPrvé zhromažďovanie detí dinskému poddo predškolských skupín v niku Građevinar K náplni slávnostného podujatia prispeli aj deti Petrovič. Na slávKovačici sa začalo v roku 1901. nostnom otvorení sa zúčastnili opravenú strechu a fasádu, vylíV 60. rokoch výchovná práca podpredsedníčka vlády AP Voj- čené steny vo všetkých učebprebiehala v budove školy, v vodiny a predsedníčka NRSNM niach, čo prispelo k zvýšeniu jednej miestnosti, v ktorej boli Anna Tomanová-Malen lavičky, bez stolov, bez kanová, podpredsehračiek. Prvou vyškolenou vyda Zhromaždenia AP chovávateľkou bola BohumiVojvodiny Martin la Miháľová. Keď v roku 1958 Zloch, predseda Obce začala výstavba novej školy, Kovačica Miroslav Kriškôlkari stále menili miesto. šan, predsedníčka VýKonečne roku 1979 slávnostkonnej rady NRSNM a ne otvorili novú budovu manáčelníčka pre spoloterskej školy so šiestimi učebčenské činnosti Obce ňami, z ktorých tri boli zariaKovačica Jarmila Ćendićová, predseda dené na celodenný pobyt. Od Zhromaždenia obce 18. decembra 1992 financoJán Puškár a a iní. Ako vanie tejto činnosti prebrala povedala riaditeľka obec a škôlka začala pôsobiť ustanovizne Anna Japod menom Predškolská ustakábová, vďaka poronovizeň Kolibrík Kovačica. V zumeniu obecného roku 1999 PU Kolibrík sa stavedenia budova dola sieťou všetkých predškolstala nové plastové ských ustanovizní Kovačickej dvere a okná, nové obce a má vyše 20 oddelení a odkvapové rúry, hy36 zamestnaných. gienické zariadenia,

„F

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Nový výzor budovy PU Kolibrík

kvality ustanovizne v každom ohľade. Po krátkom príležitostnom programe, v ktorom účinkovali deti tejto ustanovizne, za prítomnosti početných hostí a domácich predsedníčka NRSNM A. Tomanová-Makanová a predseda Obce Kovačica M. Krišan slávnostným prestrihnutím červenej pásky symbolickým spôsobom dali budovu na použitie. A. Chalupová VÝLET DO NOVÉHO SADU. Dožičila si ho mladá rodina Cesnaková z Kulpína v prvú jarnú nedeľu 25. marca 2012. Cesnakovcov sme stretli v strede Nového Sadu bezprostredne po tom, čo poslední bežci 19. novosadského polomaratónu vbehli do cieľa. Otec Branislav dozeral na synčeka Branislava, ktorý jazdil na štvorkolesovej motorke, a mama Mariena sa zabávala s dcérkou Aňou. Ochotne si zastali pred náš objektív, keď sme ich o to požiadali, a potom pokračovali vo vychutnávaní pekného slnečného popoludnia v mestskom ruchu, aký v Kulpíne iste nemaJ. Pucovský jú.

Z NAŠICH OSÁD Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

Plánujú a investujú ktuálne zloženie Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec vstúpilo do tretieho roku práce. V pondelok 26. marca usporiadali 17. zasadnutie tohto orgánu miestnej samosprávy a do rokovacieho programu zaradili 7 bodov, ktoré absolvovali za dobrých pol druha hodiny. Nosnými témami zasadnutia bola realizácia naplánovaného v minulom roku a plány práce na tento rok. V rámci prvého bodu týkajúceho sa správy o práci a aktivitách orgánov MS v roku 2011 prízvukovali, že ich práca pozostávala z troch segmentov: bežných aktivít, investícií a údržby objektov. Rada MS vlani zasadala 9-krát a zaoberala sa otázkami investícií, športu a Vrbary, organizovania Dňa Petrovca, činnosti združení a spolkov v Petrovci, resp. možnosťami pomoci združeniam a jednotlivcom. Keď ide o financie, konštatovali, že sa táto položka vlani zdupľovala v porovnaní s rokom 2010. Zo správy vidno snahu vkladať do už začatých projektov a objektov – do vybavenia športovej haly (10 mil. din), ktoré, žiaľ, nedotiahli do konca, parterovej úpravy okolia haly a parkoviska vedľa nej (16,5 mil.), do projektu atmosfe-

rickej kanalizácie v časti Petrovca (2,5 mil.), pokračovali s výstavbou tribúny a okolia (3,2 + 1,3 mil.), prístupových ciest k regionálnym cestám (2,5 mil.), parkoviska pred Lesíkom (0,5 mil.), jarku tiahnuceho od jám na smetisko (2,5 mil.), realizovali dláždenie trhoviska (2,3 mil.), mostík pre chodcov, rozšírenie mostíka pre motorové vozidlá v strede osady a parkovisko pri Begeji (2,5 mil.). Vydláždili i nádvorie Slovenského vojvodinského divadla (0,6 mil.), zreparovali chodník pred budovou MS po Begej (0,7 mil.), vyčlenili prostriedky na pokračovanie výstavby kanalizácie (1,15 mil.) a podali žiadosti o rôzne iné projekty. Bez peňazí, ktoré z fondov platili priamo vykonávateľom prác, v rozpočte osady bolo 24,75 mil. din, z čoho sa najviac získalo zo samozdanenia: zamestnaných (10,3 mil.), poľnohospodárov (2,43 mil.) a podnikateľov (0,89 mil.). Na sklonku roka na účtoch zostalo 0,7 mil. din, ktoré presunuli do tohto roku. V rámci plánov na rok 2012 RMS mieni pokročiť v prácach, do ktorých i doteraz vkladala a k tomu zaradili aj úpravu pouličných jarkov, výstavbu parkoviska vo

NA EKOLOGICKO-EDUKATÍVNOM KVÍZE V NOVOM SADE

Pazovskí ôsmaci na druhom mieste ádio-televízia Vojvodina v koprodukcii s Power Media Production v Novom Sade a pod patronátom Fondu pre ochranu životného prostredia Republiky Srbsko a Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia usporiadali ekologicko-edukatívny kvíz pre žiakov pod názvom Zelené, milujem zelené. V tomto kvíze sa od 12. do 21. marca v novosadskom Štúdiu M zúčastnili aj štyria ôsmaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.

V kvíze sa zúčastnilo 48 vojvodinských základných škôl a z každej školy súťažili traja žiaci (s jedným náhradníkom). Z pazovskej školy skvelé vedomosti z ekológie, ochrany životného prostredia a ochrany rastlinných a živočíšnych druhov vo Vojvodine ukázali a druhé miesto obsadili Marína Domoniová, Anna Havranová, Janko Vereš a Daniela Gašparová. Žiakov pripravila

Vlani pri pokračovaní výstavby tribúny zahrabali i starý bazén

Vrbare, pri základnej škole a vedľa Begeja poza pomník padlým bojovníkom, tiež vypracovanie rôznej technickej dokumentácie, dokončenie cesty smerom ku smetisku, príspevok k rekonštrukcii vodovodnej siete – čo bude závisieť od prílevu peňazí do pokladnice. Objem prác je plánovaný v hodnote 49,3 mil. din. Majú nádej, že polovicu získajú z NIP. V pokračovaní zasadnutia sa členovia RMS zaoberali otázkou vkladania prostriedkov nájomcu Vrbary do objektov bez ich vedomia. Zhodli sa, že ho ešte raz upovedomia, aby dodržiaval

zmluvu a riadne platil za elektrinu. Na záver RMS schválila združeniu Čirikli 10-tisíc din na činnosť, drobnochovateľom 30-tisíc na úpravu objektu a filatelistom 5-tisíc na kompletovanie výstavných vitrín. Úradujúci riaditeľ Turistickej organizácie Jaroslav Martinko prišiel so zaujímavým návrhom, aby aj MS Petrovec účinkovalo v kúpe veľkého stanu, aký si doteraz viaceré organizácie v Báčskopetrovskej obci neraz prenajímali, čo ich stálo dosť peňazí. V diskusii sa viacerí výborníci kladne vyjadrili o návrhu, takže nakoniec dostal zelenú. J. Č-p

profesorka Stanislava Nikovićová. Pri tejto príležitosti v škole v piatok 23. marca usporiadali tlačovku, na ktorej o svojich skúsenostiach a o prípravách na kvíz hovorili tak žiaci, ako aj ich profesorka. K úspechu žiakom okrem riaditeľa školy Janka Havrana telefonicky zagratuloval i Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova. Za vložené úsilie a vedomosti prejavené na kvíze žiaci dostali hodnotné odmeny. Za dosiahnuté druhé miesto vedenie Ekologického hnutia Eko san pre žiakov zabezpečilo peňažné darčeky, ktoré im odovzdal podpredseda tohto Úspešní pazovskí žiaci so svojou profesorkou v hnutia Michal Baláž. Novom Sade A. Lš. 31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIch OSáD MArec – MeSIAc ŽeNSkých Práv

Karavána ženských práv v Petrovci rámci projektu karavána ženských práv v piatok 23. marca 2012 v Báčskom Petrovci zorganizovali prednášku Čím 8. marec bol a čím nebol Gordany Stojakovićovej. Obsahy tejto karavány v Petrovci sprostredkovala Asociácia podnikavých žien. v Stredisku pre zveľadenie rurálnej turistiky sa obecenstvu na úvod v mene Strediska pre podporu žien z kikindy prihovorila Marija Srdićová. Zdôraznila, že projekt je výsledkom spolupráce a kombinovania rozličných aktivít Strediska moderných schopností z Belehradu a päť partnerských združení z kikindy, Nového Sadu, Nového Pazara, kruševca a Užica. v rámci štyroch týždňov v marci cez kampaň chceli predstaviť aktivity a programy afirmujúce ženské práva a promovať význam rodovej rovnosti a politiky rovnakých možností. Aktivity sa rozhodli realizovať v menších prostrediach, aby tým spôsobom oslo-

Prečo súčasným ženám chybuje odvaha ráznejšie sa navzájom podporovať? – vľavo Gordana Stojakovićová

vili ženy, ktoré nemajú často príležitosť sa stretnúť s obsahmi na ozrejmenie ich práv. Tak by ich zároveň podnietili občiansky sa aktivizovať a, samozrejme, bojovať za vlastné práva.

Prednášateľka Stojakovićová prízvukovala, že nové reformy priniesli citeľné zmeny v spoločenskom vedomí vo vzťahu k ideám rodovej rovnosti. Skutočnosťou však je, že ženy ešte vždy zarábajú me-

nej od mužov za rovnakú prácu, že v podnikaní alebo v politike neúčinkujú ani zblízka rovnoprávne s mužmi, že ich nieto nadostač na miestach, kde sa rozhoduje. Osobitnou rozprávkou je utrpenie v rámci násilia v rodine. v prednáške prezentovala výsledky prieskumu na tému 8. marca prostredníctvom analýzy textov o Dni žien v tlači AFŽ a novosadských novinách Slobodna Vojvodina v období rokov 1945 až 1953. Analyzovala význam sviatku a premeny cieľov a spôsobov oslavy sviatku cez premenu charakteristických úloh ženy (manželka, matka, domáca, úderníčka, pracovníčka, brigádnička, politicky uvedomelá žena, ekonomicky samostatná žena...). cieľom prednášky bolo poukázať, že tento sviatok v priebehu jedného storočia bol príležitosťou resumovať uskutočnené ženské práva, a zároveň to bola i spomienka na predchodkyne v boji za ženské práva a ich spojitosť a solidarita s bojom za mier a ľudské práva vo svete. Po prednáške nasledovala diskusia o súčasnom význame Dňa žien. J. Č-p

NÁSTENNÉ NOVINY K DVOM TÉMAM. Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sú známi aj v zhotovovaní zaujímavých nástenných novín a s profesorkou slovenského jazyka a literatúry Jarmilou Dolinajovou to úspešne robia už dva roky. Najnovšie sa žiaci 5. 1 a 5. 2 môžu pochváliť nástennými novinami na tému Môj miláčik. Ako nám prezradili, na danú tému napísali pekné slohové práce, ale svojich miláčikov doma i vyfotografovali, takže je nástenka spestrená farebnými snímkami. Žiaci 8. 1 ročníka na podklade spracovaného učiva Sergeja Jesenina List materi pripravili svoje nástenné noviny na tému Matka vie všetko o živote, ktorý nám dala. I na túto nástenku si žiaci medzi sebou sami volili svoje práce, a tak k uplynulému 8. marcu azda najlepšie vyjadrili, čo pre nich matka znamená. Na snímkach: Pred svojimi nástennými novinami piataci a ôsmaci. A. Lš.

31. 3. 2012

13 /4484/

hLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z MESTSKEJ SPRÁVY V PANČEVE

Chcú riešiť komunálne problémy Vojlovičanov kde vyrástli početné kríky a vysoká burina, ktorá je priam ideálnou skrýšou pre túlavé psy, hlodavce a hady a medzičasom sa nahromadili aj významné množstvá odpadu. Uvedomili sme si, že strach občanov je úplne opodstatnený a rozhodli sme, že len čo to počasie

me a vyrovnáme ten priestor, ktorému účel určíme Generálnym urbanistickým plánom pre katastrálnu obec Vojlovica, ktorý schválime na nasledujúcom zasadnutí mestského zhromaždenia. Myslím si, že treba vypočuť mienku občanov. Veľké investície spravidla nemôžeme sami vyfinancovať, ale takéto menšie problémy, ktoré občanom strpčujú život, môžeme riešiť. Podobné práce plánujeme aj v iných sídliskách na území mesta,“ povedala primátorka PanMohutné stroje urýchlene odviezli kopy zeme, základy čeva Vesna Martinoniekdajších domov, odpad, krovie… vićová, ktorá v týchto eplé jarné počasie vylákalo aj li kde zaparkovať auto. dňoch navštívila Vojpančevských komunálnikov, Podobný problém bol lovicu. ktorí sa vo Vojlovici podujali riešiť aj pred ambulanciou, Súbežne s týmito problémy, na ktoré občania už kde tiež nejestvoval prácami zamestnanci dlhší čas upozorňujú. Začali totiž zodpovedajúci prie- Komunálnici nádoby na odkladanie odpadu doručili na Verejného komunálúpravu vysťahovanej časti Vojlo- stor na parkovanie. domovú adresu Vojlovičanov neho podniku Higijevice a vystavali nové na v dňoch 6. až 20. marca Vojloparkoviská pred škôlvičanom rozdelili plastové nádoby kou a pred vojlovicna odkladanie odpadu. Dostali kou ambulanciou na ich však iba tí občania, ktorí praSpoljnostarčevačkej videlne platia komunálne účty a na ulici. začiatku akcie nemali žiaden dlh „S úmyslom zistiť voči podniku. Zo spolu 968 dopoznámky a sugesmácností dlhy si vyrovnalo 661 vojcie občanov na úpralovických domácností, pričom obyvu osád, vlani sme vatelia Jánošíkovej ulice odpadovykonali anketu, v vé koše dostali už skôr. Týmto je ktorej nás Vojlovičazber a odvoz komunálneho odnia upozornili na ne- Teraz možno parkovať aj pred vojlovickou ambulanciou padu pozdvihnutý na vyššiu úrodostatok parkoviska veň, už aj preto, že odpad už nepred škôlkou, v dôsledku čoho Vojlovičanom však najviac pre- dovolí, kým rastliny nezačnú buj- bude rozhádzaný všade po ulici. rodičia, ktorí svoje deti priviedli do kážal zanedbaný priestor vo vy- nieť, strojmi našich verejných podvlh škôlky a prichádzali po ne, nema- sťahovanej časti Jánošíkovej ulice, nikov Higijena a Zelenilo rozčistí- Foto: Silvana Ivazovićová-Jediná

SELENČSKÍ ŠKÔLKARI z Predškolskej ustanovizne Kolibrík si spolu s vychovávateľkami pripomenuli 22. marec – Svetový deň vody a začiatok jari. Vyšli na prechádzku po dedine a zároveň občanom rozdelili letáky, ktoré sami prichystali. Letáky mali podobu kvetov, na ktorých napísali, čo do budúcna prajú našej planéte. Písalo tam doslova toto: Naša planéta má sviatok, prajeme jej priezračnú vodu, voňavý vzduch, nádherný a farebný život a nás všetkých na zdravej planéte Zemi. Občania s nadšením pozerali na deti a obdivovali, s akou vášňou účinkovali v tejto akcii. Deti zároveň upozornili občanov, aby dbali a ochraňovali životné prostredie v prospech krajšej budúcnosti. Radosť mala aj bývalá riaditeľka Predškolskej ustanovizne Kolibrík z Báča Mária Zolňanová, ktorá deťom popriala mnoho zdaru v boji za krajšie, čisté a zdravé životné prostredie. J. Berédi-Ďuky

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD 6. KONTEH PREBIEHAL NA NOVOSADSKEJ FAKULTE TECHNICKÝCH VIED

Značka ako spoločný trend

Premiér Pajtić pri stánku Microsoftu

ných príčin, prečo tento veľtrh existuje, – podčiarkol, otvárajúc ho, vojvodinský premiér Dr. Bojan Pajtić. Podotkol, že sú takéto podujatia mimoriadne dôležité, lebo sa Pred slávnostným otvorením 6. Kontehu na nich získavajú skúsenosti, kvalifikácie, poyuži príležitosť, lebo roznatky o tom (na)koľko bota nečaká! Obsaď svosa prax rozlišuje od toho, je miesto! – s týmto heslom čo sa učili na fakulte. Aj účastníci uplynulého Konterektor Univerzity v Nohu (20)12 – veľtrhu zamestvom Sade prof. Dr. Mironávania a odborných praxí – slav Vesković skonštatovítali na pôde Fakulty techval, že samotné vedonických vied študentov a mosti nemôžu byť samy mladých odborníkov zaujísebe cieľom, lebo musia majúcich sa o pracovnú príbyť uplatniteľné v odležitosť, prípadne o odborné Čo nového vo svete informatiky? bornej praxi. Práve to školenie a zdokonaľovanie v hospodárstva rezultujú z kon- účinkujúce firmy ponúkajú. Prof. spoločnostiach, ako sú Mikrétnych, obojstranne prospeš- Dr. Ilija Ćosić, dekan Fakulty techcrosoft, Fiat, Informatika, Eesných výsledkov. nických vied, pripomenul, že na tec LC Nový Sad, Zepter, E– Ak by som v jednej vete mal nej rôzne odbory študuje 12 000 zhrnúť záujem tejto, ako i každej študentov a pôsobia tam i viaceré inej krajiny, ktorá rozmýšľa o bu- študentské organizácie, medzi dúcnosti, tak by to bola potreba, ktorými aj EESTEC LC, ktorá bola Rektor Vesković: aby mladí, vzdelaní a múdri ľudia iniciátorkou veľtrhu. značky pôsobia zostali v nej a budovali jej buDobrá fakulta, renomované spolu dúcnosť. Je to jedna zo základ- firmy, vzájomná súčinnosť a spolupráca v záujme odbornosti, zamestnávania a praxe. Rovnica navonok ani nevyzerá taká zložitá, no v podstate je. Lebo treba vedieť, ktoré kádre a ako pripraviť, aby sa nestratili v bludisku nahromadených Dekan Ćosić: sú tu odborníci hospodárskych a iných provšetkých profilov blémov. Tak isto treba vedieť a vidieť, čo odborníkov smart Systems... Veľtrh, ktorý prečaká a u koho. V tom je biehal 21. a 22. marca, zorganipriamy kontakt priam nezoval lokálny, novosadský výbor nahraditeľný. A preto sa Združenia študentov elektroKonteh už stal veľtrhom techniky Európy (EESTEC LC nielen špecializovaným a NOVÝ SAD), v spolupráci s Unitradičným, ale i veľmi kvaverzitou v Novom Sade, dokalitným. zujúc, že aj v časoch krízy ústreO. Filip tové plánovanie a spätosť vedy a Pohľad na stánok medzinárodných študentských organizácií

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Z našiCH osád

VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2012 PROGRAM Sobota 31. marca – nedeľa 1. apríla: od 10.00 do 18.00 Prijímanie vzoriek vína a domácich klobás (Poľovnícky dom)

PetroVskí PenZisti ZVolili

Staronové vedenie dôchodcov j v nasledujúcom období Miestnu organizáciu dôchodcov v báčskom Petrovci budú viesť ľudia, ktorí boli v jej čele aj v predchádzajúcom volebnom období. tak totiž rozhodla väčšina prítomných členov v piatok 23. marca 2012 v dome penzistov. na výročnom a zároveň aj volebnom zasadnutí podporu im prišli poskytnúť aj dôchodcovia z ostatných osád báčskopetrovskej obce. Po zvolení pracovného predsedníctva doterajší predseda Pavel kolár podal správu o činnosti za rok 2011 a aj za posledné 4 roky. V najkratších

miestnosti, kúpiť 120 stoličiek, viacero stolov, súpravy do zasadačiek, dve pece, 80 kompletov obedových súprav, rôzne náčinie a pomôcky. k tomu zorganizovali rozdelenie 800 balíkov humanitárnej pomoci. objem finančného obratu v minulom roku bol 800-tisíc din, z ktorých im na konci roka trochu aj zostalo. Po diskusii, kde si dôchodcovia pohovorili o pálčivých problémoch, sa zhodli, že v podobnom rozsahu mienia pracovať i v tomto roku. aj po uskutočnených voľbách vedenie petrovských dôchodcov zostalo takmer nepozmenené

Štvrtok 5. apríla: Odborné vyhodnotenie vzoriek vína a klobás (Poľovnícky dom) Štvrtok 5. apríla: 14.00 tlačová konferencia (Poľnohospodárske múzeum) Nedeľa 8. apríla: Veľká noc v Kulpíne 2012 začiatok o 17.00 v Poľnohospodárskom múzeu: – príchod hostí – slávnostné otvorenie podujatia – udeľovanie cien V pivničných priestoroch pod Galériou Poľnohospodárskeho múzea: – verejná degustácia vína a klobás – výstava veľkonočných koláčov

Časť prítomných dôchodcov a hostí na volebnom zasadnutí črtách správa zahrnula sedem zasadnutí vedenia a 752 členov v Petrovci, kde sa združenie, ako aj roky predtým, zaoberalo zadovažovaním kuriva (278 t uhlia, 389 m3 dreva) a potravín za výhodné ceny pre svojich členov. k tomu organizovali štyri úspešné výlety do miest vo Vojvodine, rozvíjali družbu s podobnými združeniami v obci a širšie, usporiadali pracovné akcie na úpravu okolia domu, ktorý používajú, usporiadali prednášky zo zdravotníctva a deviatim členom umožnili bezplatnú rehabilitáciu v kúpeľoch. okrem toho zorganizovali prácu kuchyne pre tých, ktorí vyjadrili záujem o spoločné stravovanie a dokúpili si chybujúci inventár do kuchyne. ako príkladnú vyzdvihli činnosť žien v združení. Za posledné štyri roky petrovským penzistom sa podarilo dostavať reprezentačnú sieň, novú kuchyňu, hygienické zariadenia, zrenovovať všetky

PokračujÚ PrednáškY Z oblasti rurálnej turistikY

Ako úspešne komunikovať V rámci projektu Formovanie strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike v novootvorenom petrovskom stredisku pre rozvoj rurálnej turistiky v stredu 21. marca 2012 pokračovali v cykle edukačných modulov. Modul 2 vo forme interaktívneho tréningu nazvali Ako k úspešnej komunikácii a úspešnému nástupu na trhu turistickej ponuky? inštruktorkou v rámci tohto úseku škole-

nia bola Marija srdićová z kikindy, dlhoročná novinárka a inštruktorka v oblasti komunikácie s verejnosťou, ktorá je spoločensky aktívna v rozličných projektoch pre rodovú rovnosť a podnikanie žien.

Školiteľka Marija Srdićová zaujímavým spôsobom podnietila kreatívnosť v komunikácii

– predsedom i naďalej bude Pavel kolár, tajomníkom ondrej jovankovič a pokladníkom ján nosáľ. Výkonný výbor bude pracovať s predsedníctvom v zložení anna Chalupková, ondrej sýkora, jozef šimovič, anna sýkorová, Zuzana Hmiráková, anna kaňová, samuel baláž. V rámci tohto zasadnutia miestni penzisti navrhli členov aj do obecného združenia penzistov, do zhromaždenia a do výkonnej rady, ako i na posty predsedu, tajomníka a členov dozornej rady penzistov na obecnej úrovni. Záverom zvolenému vedeniu blahoželali predseda rady Miestneho spoločenstva Petrovec ján brna a zástupca predsedu obce ján Hansman, ktorí prisľúbili, že lokálna samospráva bude i naďalej v rámci svojich možností podporovať združenie dôchodcov. J. Č-p

nielen teoreticky, ale aj v praxi M. srdićová poukázala na rozdiely v komunikovaní. k tomu sa každý poslucháč pokúsil predstaviť verejnosti účastníka školenia sediaceho vedľa, s ktorým mal päť minút na zoznámenie. V druhej časti seminára frekventanti sa venovali témam, ako napríklad s kým a ako komunikovať, kto tvorí cieľové skupiny verejnosti a ako

sa im prihovoriť. Predovšetkým sa venovali významu prvého dojmu, ktorý poskytovatelia služieb v rurálnej turistike zanechávajú na potenciálneho turistu. Potom si vyskúšali aj situácie pri zoznamovaní, keď treba byť uvoľnený a vedieť sa adekvátne predstaviť a k tomu sa frekventanti naučili, ako odstrániť rušivé faktory v rozhovore a ako upriamiť pozornosť na hlavný odkaz ponúkaného príbehu. Záverom pozornosť venovali hlavným bodom turistickej ponuky v rurálnych oblastiach, a čo v nich má byť iné, resp. odlišné od zachodeného modelu, ktoré ponúkajú veľké turistické strediská. J. Č-p

31. 3. 2012

13 /4484/

Hlas Ľudu

Z NAŠiCH osád Zo spoLKu viNárov A viNoHrAdNÍKov v KuLpÍNe

Naďalej po vychodených chodníčkoch ýročné zhromaždenie združe- roslav Žila. Na prehliadke vína v iđonia spolku vinárov a vinohrad- ši kulpínski vinári tiež dosiahli poníkov v Kulpíne usporiadali v piatok zoruhodné výsledky. Záverečná 23. marca v poľovníckom dome. prí- časť vydareného podujatia veľká tomní boli početní členovia a hos- noc v Kulpíne vlani prebiehala 24. tia z Kulpína a okolia, ako aj zo za- apríla. správu o pozitívnom fihraničia. nančnom hospodárení spolku poZasadnutie otvoril predseda tohto spolku michal dovičin. správu o minuloročnej činnosti podal tajomník radoslav Kolarski, ktorý okrem iného uviedol, že vinári vlani Výročná schôdza a priateľské stretnutie pestovateľov viuskutočnili až 50 stretniča z viacerých prostredí nutí. Zúčastnili sa v predseda spolku. pripo- naplánovaná na veľkonočnú nerôznych akciách, na menul, že tento rok pre deľu 8. apríla v komplexe poľnoktorých si členovia vyvinohradníkov a vinárov hospodárskeho múzea v Kulpíne. mieňali skúsenosti, nanebude ľahký, lebo exNa záver sa vinohradníkom a vivzájom si pomáhali v trémne nízke teploty ne- nárom prihovorili hostia z Chorpráci vo vinohradoch gatívne vplývali na vinič. v vátska, pokrajinský poslanec Ján Boa vo vínnych pivniciach a účinkovali v Predseda spolku Michal Dovičin (stojí) podal správu mene dozornej rady hos- huš, ktorý je zároveň i členom tohpočetných poduja- o činnosti spolku, sedia: tajomník Radoslav Kolarski podárenie spolku pozitív- to spolku a tiež člen a zároveň i ne vyhodnotil Zlatko Kiči- predseda poľovníckeho spolku Fatiach. v roku 2011 sa (sprava) a pokladník Michal Miškár ňa. predseda m. dovičin in- zan z Kulpína Branislav plachtinský. zúčastnili na veľtrhu vína v temeríne s 19 vzorkami vína, dali tajomník r. Kolarski a predse- formoval aj o harmonograme nad- stretnutie vinárov pokračovalo spochádzajúceho tradičného poduja- ločným posedením pri večeri a, ktoré boli veľmi pozitívne vyhod- da m. dovičin. notené. veľkú zlatú medailu z teo pláne aktivít a finančných plá- tia spolku – veľká noc v Kulpíne samozrejme, kvalitnom vínku. K. Gažová merína si priniesol člen spolku Ja- noch na rok 2012 taktiež hovoril 2012. Záverečná časť podujatia je

K svetovému dňu vodY v oBCi BáčsKY petroveC

Prednáška o kvalite vody organizácii realizátorov projektu sumus v Báčskom petrovci 22. marca k svetovému dňu vody zorganizovali študijnú cestu. pomenovanie projektu sumus je inak skratka z angličtiny a znamená skvalitnenie komunálnych služieb v oblasti zásobovania pitnou vodou a nakladania s odpadovými vodami. Je to spoločný cezhraničný projekt z ipA komponenty ii, v ktorom sa združili mestečká ilok a Županja z Chorvátska a Báčsky petrovec zo srbska. tento projekt čerpá financie z predprístupových fondov európskej únie v hodnote vyše 213-tisíc eur. Na srbskej strane sa financie predovšetkým usmerňujú do Kulpína na tamojší vodovod a jeho rekonštrukciu prostredníctvom verejného komunálneho podniku progres z petrovca. projekt pozostáva zo šiestich hlavných na-

31. 3. 2012

13 /4484/

vzájom spätých aktivít. Najprv je to spravovanie a koordinácia projektu medzi partnermi, potom analýza stavu, ktorá pozostáva z prehodnotenia existujúceho inštitucionálneho rámca na integrované spravovanie vôd a skutočných problémov v zásobovaní vodou a odvádzaní vody kanalizáciou. Ďalej vypracovanie akčného plánu spravovania vôd a jeho realizácia pomocou pilotných projektov, školenie kádrov, vypracovanie brožúr, prezentácia výsledkov a konferencia po skončení projektu. Účastníci študijnej cesty si Dr. Božo Dalmacija odborne hodnotil tenajprv obhliadli areál akva- rajší stav vody v Báčskopetrovskej obci parku, a potom si vo veľkej sieni obce Báčsky petrovec vypočuli sobovania vodou na území AP Vojprednášku na tému Problémy zá- vodiny s prihliadnutím na Obec Báč-

HLAs Ľudu

sky Petrovec. prednášal dr. Božo dalmacija, profesor na prírodovedno-matematickej fakulte v Novom sade, ktorý podrobne hovoril o kvalite vody v jednotlivých častiach vojvodiny a o výsledkoch chemického a mikrobiologického skúmania vody z vrtov, ktoré zásobujú vodovodnú sieť vo všetkých štyroch osadách Báčskopetrovskej obce. prízvukoval, že v tejto vode na pitie je viac zložiek, ktoré treba odstrániť. Je tu nadbytok amoniaku, v Kulpíne aj železa, sodíka, niekde aj bóru, ale predovšetkým treba sa popasovať s arzénom, s ktorým iba Hložančania nemajú problém. oznámil, že jeho tím bude pracovať aj na ďalších analýzach a že ponúknu opatrenia na skvalitnenie vody v tejto obci. Záverom sa venoval aj otázkam prítomných a nakoniec sa mu v mene projektového tímu poďakovala tatiana dudášová. Hostia pokračovali v ceste do Kulpína, kde podľa harmonogramu mali navštíviť tamojšiu základnú školu. J. Č-p

Z naŠicH OSád akcia PETROVSkÉHO kLUBU POľnOHOSPOdáROV

Úspešne urovnali poľné cesty akmer tri desaťročia trvá tra- vážali na úseky poľných ciest v dičné podujatie petrovských chotári, kde boli väčšie výmole. Výpoľnohospodárov, ktoré z roka hodou bolo, ako nám to potvrdil na rok mohutnelo a po ukončení predseda petrovských poľnoktorého mali osoh všetci majite- hospodárov Rastislav Balca, že lia pôdy v petrovskom chotári. ide minulá jeseň a tohtoročný začiao akciu rovnania poľných ciest. tok jari bol suchý, takže aj cesty sú Tohto roku sa po 29-krát na za- v dosť dobrom stave a nebolo trečiatku jarnej sezóny stretli miest- ba až toľko navážať ako v rokoch, ni poľnohospodári a spoločne vyšli do chotára s poľnohospodárskymi strojmi a prívesmi. aby akcia rovnania ciest aj tohto roku bola zdarná, postaralo sa vedenie klubu poľnohospodárov, lokálna samospráva a sponzori. Už od stredy 21. marca sa konali nevyhnutné predprípravy, aby sa akcia naplánovaná na štvrtý víkend v marci (presnejšie na piatok 23. a sobotu 24. marca), v úplnosti vydarila. Už od stredy pri Záber z rovnania poľných ciest Pontónovom moste na nábreží kanála rozorávali a vy- keď je viac dažďov. Od predsedu tvárali kopy zeme. Odtiaľ sa už sme sa dozvedeli i to, že v piatok roky zásobujú zemou. Tú zem po- použili 5 veľkých nakladačov – tom v sobotu spolu s hŕbou zeme buldozérov, ktoré nakladali zem pri asfaltovej báze za pomoci bul- na 50 vlečiek. V najhoršom stave dozérov naložili na vlečky a roz- boli cesty vedľa kanála, zvlášť tie

v chládku. Väčšie množstvá zeme nasypali aj na betónové mostíky v chotári, odkiaľ sa najviac zeme v priebehu roka rozryje a roznesie, tiež na podhorskú cestu. Tam ešte povyberali i kláty po spílených stromoch. V piatok pri kanáli jedna skupinka opiľovala stromy pred rokmi vysadené na mieste,

odkiaľ berú zem. Povedali nám, že pôjdu aj za kanál upraviť hôrky (remíky) vedľa zrubov niekdajších studní. V sobotu ráno sa sedliaci zhromaždili väčšinou na Jarmočisku, ale

aj pri Pontónovom moste, na konci Ulice kulpínskej, na začiatku Číbskej cesty, ako i na Hložianskom pri kováčovom sálaši. Spolu vyše tristo traktoristov s prívesmi. Tohto roku nepotrebovali veľa pluhov, takže väčšina prišla s veľkými a malými tanierovými či klincovými bránami a kombinátormi. Poľnohospodári sa rozdelili do skupín, a potom v zástupoch brázdili chotárom rovnajúc poľné cesty. Spolu s Petrovčanmi do zástupu traktorov si už roky zvyknú zastať aj susedia z kysáča a kulpína. Všimli sme si, že v akcii rovnania ciest je najviac poľnohospodárov v stredných rokoch, hoci je aj niekoľko vytrvalcov s viacerými krížikmi na chrbte. Bola tu však i skupina mládencov na prahu dospelosti, ktorí sa rozhodli vystriedať starších. Po skončení akcie účastníci sa stretli v klube poľnohospodárov, kde ich čakal chutný paprikáš, ktorý navaril osvedčený kuchár Samuel Stracinský za pomoci členiek Spolku petrovských žien. Okrem dobrovoľnej práce sedliaci do akcie vložili aj vyše 12 000 litrov nafty z vlastných zásob, čiže – vyjadrené v peňažnej hodnote – cca 1 500 000 din. Hoci si roky pýtajú, aby im štát trovy aspoň sčasti vynahradil, to sa dodnes nestalo. J. Č-p

HaJdUŠica

Upravujú budúci dom smútku H

ajdušickí veriaci, príslušníci slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru už tradične organizujú pracovné akcie jarného upratovania cintorína. Urobili tak aj tohto roku v dňoch 16. a 17. marca, ibaže tohtoročná akcia mala aj trochu inakšiu náplň a znamenala vlastne prvý konkrétny čin k zariadeniu domu smútku v tejto osade. Slovenský evanjelický cirkevný zbor vďaka donácii nRSnM vlani totiž kúpil dom vedľa cintorína, ktorý v tejto akcii spolu s príslušníkmi katolíckej cirkvi začali upravovať s cieľom umožniť, aby ho používali ako dom smútku, pokiaľ nevystavajú nový moderný objekt. Súbežne sa však rozbehli aj prípravy na výstavbu nového domu smútku na

pozemku za týmto domom. Tento významný projekt hajdušickí evanjelici tiež mienia realizovať spolu s tu žijúcimi katolíkmi, pokým pravoslávni rozhodli, že si vystavajú svoj dom smútku bližšie pravoslávnemu cintorínu. Tým je konečne položená bodka za dilemou, či stavať jeden spoločný, alebo dva domy smútku. Polovicu potrebných prostriedkov na výstavbu evanjelicko-katolíckeho domu smútku prisľúbila Obec Plandište, donáciu v sume 4 000 eur prisľúbil Biskupský úrad, a hajdušický poľnohospodár Milko Vŕba na tieto účely vyčlenil 1 000 eur. Okrem toho v týchto dňoch medzi tunajšími evanjelikmi a katolíkmi prebieha anketa, v ktorej sa všetci dospelí príslušníci tých-

Ako aj obvykle v tejto akcii sa zúčastnil významný počet Hajdušičanov

to dvoch cirkevných spoločenstiev majú vyjadriť, či sú ochotní počas nasledujúcich troch rokov na výstavbu domu smútku venovať tri denné mzdy, buď v peniazoch, alebo v práci. na zasadnutí presbytéria hajdušického evanjelického zboru, na ktorom boli aj 31. 3. 2012

predstavitelia katolíkov, sa uzhodli, že je nevyhnutné zabezpečiť súhlas najmenej 60 percent členov, aby práce mohli začať. Očakáva sa, že za takých podmienok dom smútku bude vystavaný za tri roky. vlh 13 /4484/

HLaS ľUdUU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN

Priadky 2012

Z uvítania: tri Anny (zľava) Lepšanovićová, Horvátová a Balážová

organizácii Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, sa tradične konajú priadky. Keďže ich zaradili i do tohtoročného plánu a programu práce, členky združenia sa predsa len rozhodli usporiadať ich, hoci i v trochu nezvyčajnom jarnom termíne – 21. marca. Na podujatí v miestnostiach Klubu VHV sa aj Hostky na priadkach v Pazove

vićová, predsedníčka slovenského spolku, ktorá okrem iného pochválila čulú činnosť členiek Združenia pazovských žien. V uvítacom programe, ktorý moderovala Anna Balážová, vystúpila spevácka skupina Združenia pazovských žien, sólistka Anna HorUsilovné členky Združenia pazovských žien vátová, potom tentoraz potešili hosťom, ktorí na Anna Malková a Anna Simonovipriadky do Pazovy pricestovali z ćová, ktoré sa v mene tohto zdruBáčskej Palanky, Pivnice a Hložian. ženia zúčastnia na súťaži v predPriadky prebiehali v ozaj dobrej nese poézie a prózy. Príbeh o tom, nálade. Prítomných na úvod po- ako to bolo kedysi na priadkach, vyzdravila a privítala Anna Lepšano- rozprávala najstaršia členka združenia Zuzana Bzovská. Na veselú náladu hrali hudobníci Mário Mitnáver a Aleksandar Ćirković. Hostky si pri tejto príležitosti pozreli aj pekne upravenú etno izbu v podkroví spolku, ktorá je dielom šikovných rúk pazovských žien. A. Lš.

Z HASIČSKÉHO SPOLKU V SELENČI

Úspešne pokračujú v činnosti obrovoľný hasičský spolok v Selenči vkročil do druhého storočia svojho pôsobenia. V prvej zápisnici je zachovaný údaj, že spolok bol založený 9. júla 1911 a odvtedy nepretržite pôsobí. V súčasnosti počíta 61 aktívnych členov, 8 je v rezerve a pionierov je spolu 20. V spolku sú i starší, teraz počestní členovia. Na funkcii predsedu DHS je Ján Švec, veliteľom roty je Ján HorJán Ralbovský v Hasičskom dome vedľa vát a tajomníkom Ján skrine z roku 1911 Ralbovský, ktorému vďabávať. Prostriedky na úpravu začíme za poskytnuté údaje. Selenčskí hasiči dbajú o údržbu bezpečil Pokrajinský sekretariát svojich miestností v Hasičskom pre poľnohospodárstvo, MS Sedome. Môžu sa pochváliť sálou, kto- lenča a agentúra Slovak Aid. Pričirú nedávno dôkladne upravili a v nili sa i početní sponzori a majstri ktorej sa budú mocť stretávať a za- na móbe.

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Každoročne počas zimného a letného obdobia prebieha akcia protipožiarnej prevencie. Hasiči v skupinách zavítajú do každej domácnosti v osade, aby sa presvedčili, či je všetko v poriadku z hľadiska protipožiarnej ochrany. Zároveň sa koná i dobrovoľná peňažná zbierka, v ktorej v uplynulom období získali 75-tisíc dinárov. Pravidelne sa zúčastňujú na tradičných Májových stretnutiach hasičov. O ich úspešnej činnosti svedčí množstvo pohárov a uznaní. Nadviazali i spoluprácu so Slovenskom, roku 2010 sa zúčastnili na medzinárod-

nom súťažení v Senici, kde obsadili 11. miesto z 34 súťažiacich skupín. V rámci spolku pôsobí dychovka Selenčanka, ktorej vedúcim je Ján Ralbovský. Kapela má rovnako dlhoročnú tradíciu, nepôsobila iba počas prvej a druhej svetovej vojny. V medzivojnovom období bola aktívna a jej činnosť sa rozprúdila najmä po roku 1945, hoci s menším počtom členov a v neustálom zápase s nedostatkom inštrumentov. Vtedy im nápomocnú ruku podal katolícky kňaz Vendelin Schmidt, Nemec pôvodom z Apatínu, a zabezpečil potrebné inštrumenty. Kapela voľakedy takmer pravidelne hrávala i v kostole a na oslavách štátnych sviatkov. Dnes počíta 15 členov a niektoré nové inštrumenty sa im podarilo kúpiť vďaka finančným prostriedkom získaným z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dychovka Selenčanka nadviazala spoluprácu s Českom a v máji toho roku pobudne na Mikroregióne v Rokitniciach. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD PABERKY Z PADINSKEJ MINULOSTI

Priadky zachované v spomienkach –U

ž len v dejinách Padiny omáčkou, inokedy sa chystala aj zostali zapísané rodinné sárma. K mäsu sa podávali aj dunpriadky, ktoré sa zvyčajne orga- sty. Na pitie sa podávala sódovka nizovali od kirvaja, a potom celú a krachle, chlapi pili domáce vyzimu, po zakáľačkách, zvlášť na zreté víno. Po večeri, okolo deMartina, Pavla, Hromnice, Zuza- viatej, sa všetci rozišli domov. Kony… Na dievockých priadkach sa vačičania často zostávali prenostretávala mládež, pokým sa na covať a len ráno sa vrátili domov. Boli však aj priadky iné, dierodinných priadkach zhromažďovali susedovci a priatelia. Na vocké. Tie, ktoré bývali cez zimu, priadky sa pozývalo niekoľko sa organizovali v prenajatých izdní skôr. Bola to ozajstná spolo- bách. Za izbu platili v nature Dievocké priadky roku 1938 čenská zábava pre všetkých, (povesná, bôb a múku). Dievky mladších i starších, – vysvetľuje na priadky chodili rovnako ako prichádzali po dve, tri a so sebou sa chodilo aj na rodinné priadky si priniesli kolovraty, ktoré boli Zuzana Papová z Padiny. Rodinné priadky usporadúvali a mládenci chodili s meškárom. rôznych farieb a kúdeľ na praslici ženy. Susedy, ženy s deťmi, pri- Keď prišli mládenci, tancovalo sa, bola priviazaná peknou vzorchádzali obyčajkovanou stužkou. Dievky ne predpoludsa vždy pekne vyobliením medzi dekali: na nohách mali páviatou a desiasikavé štrimfle a kožené citou hodinou a so pele s gombíkom. Oblek sebou si priniesbol cvernový a šata obyli kolovraty alebo čajne červená. Na hlave štrikanie. Často ternové ručníky a na rana priadky v Pamenách zimné vlnené dine chodili aj ručníky pestrých farieb, hostky z Kovačifabricky alebo rukou štrice, ktoré do Pakané na jednu ihličku, diny prišli vlavzorkami zdobené a hakom „padinskou rasom poznačené, aby si Ančou” alebo na ich nepomiešali. Dievky koči. Na priadokolo štvrtej popoludní kach sa deti hra- Na priadky chodili dievky po dve, tri v skupinkách privítala domáca, zali, alebo sedeli v viedla ich do teplej izby kuckove. Priadlo sa v bývacej chyži, kde sa naznášali stoličky a lavice. Najkrajšie povesná priadli natenko, hrubšie na handrovky, poňvy a vrecia a klky drugali. Domáca hostí ponúkala teplým čajom, bielou kávou, čerstvo upečenými kífľami a bagáňami, studeným jedlom zo zaklávačky (matejka, škvarky, léberka). Na obed sa podával hydinový paprikáš a pampúchy, špricky alebo makové buchty. Večer prišli muži pre ženy a deti. Muži sedávali v pitvore, hrali karty a rozprávali sa o robote. Domáci ponúkal pálené. Pri večeri, Rodinné priadky sa organizovali v zime po sviatkoch a do pôstu ktorá sa chystala už okolo šiestej, siedmej hodine, boli všetci spolu žartovalo, o mátohách a stri- ku sedliackej peci, a potom začali okolo stola. Podávala sa biela po- gách rozprávalo, aby sa dievky priasť, vyšívať, štrikať. Pritom si lievka (slepačia) so šiflíkami alebo báli ísť samy domov. Na dievoc- spievali ľúbostné a žartovné zavarená s brdancami, pečené ké priadky si dievka pozvala raz piesne. krumple na ťapši s klobásou, úde- cez zimu desať až dvadsať Domáci ich ponúkali sladkou ným mäsom a paradajkovou vrstovníčok, kamarátok. Dievky varenou kukuricou posypanou

makom, koláčmi, ktoré domáca napiekla, pili bezalkoholické nápoje (sódovka, krachle, sinálka) a tie mladšie sa zúčastňovali v hrách Obráť sa vačkom, Sadla som pod kľučku a iné. Keď prišli mládenci (Horníčania, Dolníčania, Čabania,…) s meškárom, tancovalo sa v pitvore. Meškára obyčajne posadili na stoličku položenú na stole, aby bol viditeľný a nezavadzal, keď sa tancovalo. Chlapci boli oblečení do tmavého odevu. Na nohách mali bačkory a biele vlnené kapce a čierne súkenné nohavice. Čistá biela košeľa nesmela chýbať, k tomu vzorkovaný grudniak, inokedy čierny bekeš s astrigánovým golierom, na hlave šubara. Niektorí chlapci sa zostali baviť v pitvore a tí, čo vošli do izby, sadli si každý k dievke, ktorá sa mu páčila. Rozprávali sa, žartovali, dratvu zhadzovali, praslicu ukradli, aby dievka bežala von za mládencom, ktorý jej praslicu nechcel dať, pokým ho nepobozká. Stávalo sa, že mládenec i dostal praslicou. Na ceste domov mládenci pomáhali dievkam s kolovratmi a tie, čo nemali frajerov, šli domov samy. Dlho sa potom rozprávalo o tom, ako bolo na priadkach, ktorá sa s ktorým mládencom zoznámila a kde budú nasledujúce priadky. Kolovraty, ktoré sa zachovali, dnes už slúžia len ako ozdoba. Pre generácie, ktoré boli svedkami a účastníkmi priadok v Padine, boli to pekné časy a s láskou si na ne spomínajú.

31. 3. 2012

Zaznamenala: A. Chalupová Foto: z archívu dediny 13 /4484/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

K Svetovému dňu vody

Začiatkom marca vo Futockom parku začali s rekonštrukciou chodníkov

JARNÉ PRÁCE VO FUTOCKOM PARKU

Nové rúcho chodníkov Žiaci ZŠ hrdinu J. Čmelíka pri jednej z 15 vodovodných studní

oda je základnou podmienkou života na Zemi, a preto Valné zhromaždenie OSN v roku 1992 vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody. Tento deň je vždy vhodnou príležitosťou pripomenúť všetkým, aký mimoriadny význam má voda pre zachovanie života a rozvoj ľudskej spoločnosti. Svetový deň vody si aj tohto roku pripomenuli v staropazovskom Verejnom podniku Vodovod a kanalizácia. Pre žiakov 6. ročníka Základnej školy hrdinu J. Čmelíka a 8. ročníka ZŠ Simeona Aranického zorganizovali návštevu studní v chotári a obhliadku objektov Vodovodu a kanalizácie na okraji mesta, v ktorých sa voda spracúva a chlóruje predtým než sa vodovodným potrubím dostane do jednotlivých domácností. Zamestnanci VP Vodovod a kanalizácia v čele s riaditeľom Jovom Bijelićom ochotne odpovedali na položené otázky a žiaci boli radi, že sa z tejto edukatívnej a praktickej prednášky domov vrátili s novými poznatkami o ochrane a šetrení vody ako zdroja, ktorý nie je nevyčerpateľný. Žiaci sa zastavili aj v sídle podniku v Ulici Branka Radičevića, kde ich čakalo ob-

31. 3. 2012

13 /4484/

čerstvenie a darčeky. Na hodinách zemepisu žiaci v ústrety Svetovému dňu vody maľovali plagáty, ktorými vyzdobili steny učební. A. Lš.

edno zo stavenísk, na ktorých sa v Novom Sade toho času pracuje, je vo Futockom parku. Práce začali 12. marca, a to na sanácii betónových chodníkov. Ide o park v blízkosti detskej nemocnice a hotela Park, ktorého rozloha je osem hektárov. Roz-

ZBER STARÉHO PAPIERA po dlhšom čase zase zorganizovali i v Báčskom Petrovci. Konal sa v piatok 16. marca na dvore Základnej školy Jána Čajaka. Zorganizovali ho aktivisti v čele so združením Zelený kruh. Už na zasadnutí Združenia ekológov Zelení hovorili aj o probléme organizovaného zberu a skladovania papiera v Petrovci, resp. odvozu do zberných stredísk. Kontajner, ktorý na tento účel prichystali, žiaci (na fotografii E. Majerovej) a ich rodičia dupkom naplnili. Ako sme sa dozvedeli od profesora Andreja Medveďa, v marci sa nazbieralo vyše 3 000 kg rôznych druhov papiera a keďže sa akcia vydarila, chcú ju zopakovať aj v poslednom aprílovom víkende. J. Č-p

HLAS ĽUDU

hodnutím Zhromaždenia mesta Nový Sad tento park roku 2006 zaradili do tretej kategórie ochrany ako prírodný majetok veľkého významu. V prvej fáze úpravy Futockého parku rekonštruujú 3 245 štvorcových metrov betónových chodníkov, čiže polovicu chodníkov v tomto pamätníku prírody. Poslednýkrát boli opravené v roku 2005. V posledných niekoľkých rokoch boli značne zničené, takže sa po nich dosť zle kráčalo a problémy mali aj rodičia, ktorí sem prichádzali s deťmi v kočíkoch. Práce financuje mestská správa pre ochranu životného prostredia, ktorá na tieto účely zabezpečila 17,5 milióna dinárov. Práce vykonáva podnik Gradsko zelenilo. Počas prác park nie je uzavretý a nemožno prechádzať iba tými časťami, v ktorých sa práve robí. Tie sú dokonca viditeľne ohradené. Futocký park je populárnym miestom pre oddych a pobavenie Novosadčanov a založili ho v prvej dekáde 20. storočia. Bolo to tesne po výstavbe Jódových kúpeľov. Čiastočnú rekonštrukciu parku vykonali roku 1964. V parku je bohatý fond rastlinného materiálu, s vyše 100 druhmi, a o jeho údržbu sa stará Gradsko zelenilo. E. Š.

noc Veľká vere na d ašich klope sy od n

é výkre v Nožitostn j školy brato príe íl r p o jú ne tiet eru, aj ov zo Základ čne zahlasu ami je a t n n á z r d a o e r n v. P kam jed ilbaši rných sviatko eľa, ktorá sa S v v d o m e vakovc to krásnych ja ná pôstna n m dňo h d Je prvý čnou nec . ý le á t s n o d t p o e – o ch kne: Kv šiesta Veľkon o vy iste ozaj pe torý sa končí t a le n A . lá o m k v telko dňa, d ž ý n t to svia o o ie p t h že sa čným Veľké , d o li n je u o č v ľk o a Ve ep už deľou a evieme, či st pranostík. N orí: Aká en n hov vých viete. L ali aj do ľudo h výrokov sa . Teda ak t c s ľa y o e r d d d e ú ky a teočná n tých m nom z aká aj Veľkon ásne, slnečno t r , k Kvetná . apríla bude ude aj na nám 1 , tak nám b Andrej Fabók, 1. plučko ľ k ú n o c. 1 Ve

Darka Fabóko vá, 3.

1 Marsela Čermáková, 3.

Klaudia Ru

t Králikov á, 3. 1

Sára Struhárová, 3. 1

Predveľkonočný Detský kútik s tretiakmi a prvákom zo ZŠ v Silbaši pripravili: A. Francistyová a J. Strakúšeková 31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 27.3.2012 15:12 Page 1

Nový Sad 31. 3. 2012 Ročník XXIX Číslo 3/334 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A KULTÚRA BIEDY (NE)ZNAMENÁ BIEDU KULTÚRY

Vieme, čo chceme(?) – chceme, čo vieme(!) ledujem alebo sa V rozhovoroch s kultúrPritom (ne)mať potrebné inforpriamo zúčastňunymi dejateľmi, zvlášť s tými mácie v kultúre znamená (ne)mať isjem veľa rokov na tvorz Banátu, počuť, že zo spo- totu. A neraz chýba i marketing be kultúry vo svojom lupracovníkov nevyžaruje udalostí, čiže zladenie harmonorodisku, ktoré je pripracovné nadšenie. Možno gramov. Pri akciách, ktoré nemajú tom aj sídlom obce. to zapríčiňuje skutočnosť, že presne určený dátum, sa realizácia Takisto z roka na rok sa zostavujú nereálne plány, musí prispôsobovať dôležitým udavenujem pozornosť i alebo že je aj samotná prí- lostiam tak v krajine, ako i vo svete. našim podujatiam prava tých podujatí nedo- Nesmie sa totiž stať, že divadelné mimo svojho rodiska. pracovaná, takže sa potom predstavenie alebo vystúpenie folSúhrnne, už viac ako ťažko zjednocujú rozličné klórnej skupiny bude plánované dve desaťročia je stav stanoviská. Okrem toho ne- (takmer) na tú istú hodinu a rovnapre kultúrnych (ale i raz počuť, že pracovný vý- ký dátum, keď sa doma, či mimo športových) nadšenkon jednotlivcov sa neberie chotára stáva niečo pre diváka omcov nepriaznivý. Kým v vážne, že návrhy a stano- noho dôležitejšie: napríklad (semi)fišportových kolektíviská neakceptujú aj podiel nále Eurosongu, finále futbalovej Záber z divadla – rekonštukcie voľakedajšej voch sa zasvätenci na dosiahnutých výsled- Ligy majstrov, boj o Zlatú medailu v svadby v Kovačici môžu napočítať na prkoch. Dokonca po získaní kolektívnych športoch na Olympiástoch jednej ruky, v kultúre, okrem Síce je tomu na vine aj profesionálov, horlivcov takmer ne- ekonomická kríza a snaha znížiť výdavky v rovidieť. Kultúra chudoby však nemusí dinnom rozpočte, a toto okamžite znamenať i biedu du- sa zdá byť tá najbezbochovných hodnôt. Výkonnosť v kul- lestnejšia obeť. Alebo to túre sa dá zlepšiť, okrem iného, ak sa má na svedomí slabá upravia, či zvýšia – napríklad me- propagácia kultúrnych dziľudské vzťahy, prípadne pod- podujatí? A možno je v mienky pre angažovanosť, nebo- niektorých prostrediach daj podiel na zodpovednosti. Zriedkakto sa chce v týchto časoch úplne stotožní s problémom, aj v tom je háčik... Najúspešnejší realizačný tím kultúrnej akcie je v poslednom Kovačickí školáci na SNS 2011 v Báčskom Petrovci čase čoraz ťažšie zostaviť. Chýba jasnejšie určenie cieľov, čo by určite významne pomohlo. Prídiplomu len malý počet pracovníkov de a tomu podobne. Ak na to netomné je i nedostatočné slepodniká určité kroky na svojom sa- prihliadame, tak budeme mať nádovanie (nových) informácií. movzdelávaní, o čom sa tiež často vštevníkov kultúrnych programov v Nejeden kultúrny dejateľ by mal hovorí v našich prostrediach. omnoho menšom počte od toho mať za úlohu byť v strede diania Zároveň však hrozí aj priveľké plánovaného a predpokladaného. a nielen na obrazovke. Stáva sa nadšenie (pre tie plány, ktoré sú Teda krátkodobé a dlhodobé plápritom aj to, že sú kultúrni mateoreticky výborné, ale prakticky novanie v kultúre na dedinách nenažéri až príliš preťažení. nerealizovateľné) alebo opačne – odmôže, ale skôr naopak. Neustála Okrem toho aj konzumenti nadmierne spoliehanie sa na im- kultúrna činnosť aj v časoch-nečakultúry (a športu) sú čoraz náprovizáciu. Technické a finančné soch a všestranný rozvoj zručností a ročnejší. Rozvojom elektronic- Tanečníci z FS V šírom poli podmienky realizácie sa v súčas- talentu charakterizovali doteraz našu kých médií a zakladaním nových hruška v Kovačici nosti dajú získať z rôznych zdrojov či národnostnú menšinu. Dúfam, že lokálnych TV staníc sa umožňuje fondov uchádzaním sa o nejaký tomu bude tak aj naďalej. Lebo, ako sledovať kultúrny (či športový) pro- aj nedostatok dôkladného oceňo- kvalitný projekt, ale to, ako však ká- napísal André Malraux, kultúra sa negram na blízkej ploche TV obrazov- vania a finančného hodnotenia vlo- drovo a personálne zaopatriť jed- dedí, ale získava. ky a nemusí sa viac odchádzať do do- ženej práce na príčine, že je situácia norazovo organizovanú kultúrnu mov kultúry či na športové ihriská. taká, aká je... činnosť, je opravdivý kumšt. Ján Špringeľ

obzory2:0 27.3.2012 15:13 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (27)

Prvé roky života Slovákov na selenčskej hospode ocako sa zdalo byť výhodné využiť tri„slobodné roky“, t. j. roky bez základného zdanenia, a potom, ak sa poddanému nepáčilo, odísť z majetku zemepána za lepším chlebom, našinci to predsa nerobili ľahko. Z niekoľkých dôvodov. Jeden z nich bol aj ten, že verbovači poddaných, tzv. impopulátori sa vždy snažili doviesť čím viac poddaných (veď preto potom získali aj hmotnú kompenzáciu, aj benefičné postavenie v spoločnosti), a tak pri ich verbovaní, pri prezentovaní informácií o novej hospode dosť toho aj prifarbili. Preto si našinec nikdy nebol istý, kam to vskutku ide a často po príchode aj rozčarovaný, a z toho dôvodu mu to prelietanie z kvetu na kvet nebolo lákavé. A ďalší dôvod bol ešte odbojnejší. Veď prísť do nových priestorov znamenalo nové lopotenie, stavanie nových príbytkov, kultivovanie roky, ba storočia úhorom ponechanú zem, zvykanie si na nového zemepána a konečne aj na nový spoločenský život. Bola to pravá drina. Práve také podmienky čakali nových prišelcov. Pomerne tesný chotár s tromi zanedbanými osadami – Deržou, Veľkou Bančou a Selenčou (táto bola na pôvodnom, starom mieste, severovýchodne od dnešnej osady) – boli v ústupe a nová osada nazvaná najprv ako Báčska Nová osada (Bacs-Ujfalu), potom len o pol druha roka nazvaná aj Arcibiskupská Nová osada (Erseg-Ujfalu) s okolím a zemou, v ktorej čas urobil svoje, si priam pýtali pracovné ruky. Tri spomínané, viac kopanice ako osady, a s málopočetnými neúhľadnými domčekmi alebo pletenými kolibami oblepenými blatom, nenúkali nijakú pohodu, a pritom, z tých tesných obytných priestorov aj Srbi ťažko odchádzali, a podľa rozkazu a podpísaného dohovoru v tej terézianskej dobe, novým prisťahovalcom staroosadlíci mali svoje bydliská uvoľniť do Sv. Juraja v roku 1761. Preto sa prejavila práve novoformovaná Báčska Nová osada, ktorú prišelci hneď pomenovali starým slovanským názvom Selenča. Aj ta, podľa stanovených pravidiel, hneď prišli cisárski geometri a určili všetky parametre hlavných a vedľajších ulíc, vyznačili domové grunty, dvory a záhumnia, v strede osady vymedzili priestor pre modlitebnicu, obecný dom, krčmu a

ostatné verejné objekty, ohraničili rozpätie osady a chotára a určili miesto kopu zeme pre stavanie nových domov. Z dnešného výzoru Selenče, na ktorom jasne rozpoznať starú Selenču od tej, čo vznikla neskoršie, vidieť, že to ani nebolo neviem aké riešenie. Tri pozdĺžne, neviem ako pravé ulice, s rovnako toľko priečnych ulíc, miestami, najmä v západnej strane osady, už celkom pokrivených, akoby naznačovali, že hraničiarska doba už prešla a že vojenský poriadok pravidelných štvrtí a ako z pušky vystrelených ulíc už nie je imperatív. Veď zo slovenských osád okrem Selenče krivší bol len Petrovec. Okrem toho južná časť osady bola, aj zostala, akosi priestrannejšia, vzdušnejšia, kým severná bola stiesnenejšia – s úzkymi štvrťovými celkami a krátkymi gruntmi. O nič veselšie nebolo ani v poli. Rovina s vysokými spodnými vodami a potom aj s močarinami a rákosím. Na suchej pôde samá kriačina. Prefekt Konček uvádza, že tam dominovali trnkovité kroviny a len v západnej časti chotára stromy, ba lesy, o to hustejšie, čím boli bližšie k riečke Mostongy. Na severovýchodnej strane znova pustatina (Praedium Szelencse), a preto sa nevie, či je potrebnejší pluh alebo sekera. Chotár bol úzky a bolo pravé šťastie, že poddaným cirkevná obec pridelila aj pustatinu Selenča (tá bola predtým erárna). Podľa O. Andrašioveji „dedinský chotár bol rozlohy asi 1 200 malých jutár (malé jutro = 1 100 št. siah) a árendovaná pustatina Selenča zaberala okolo 900 jutár. Polia boli rozdelené do dvoch kalkatúr; niektoré komplexy pretínali lesíky. Pôda bola dosť suchá a ťažko obrábateľná: na oranie bolo treba zapriahnuť 8 volov, kým so šiestimi sa sotva dalo zorať, a to nevyhnutne dva razy1 za sebou“. Aj napriek tomu, pri obchôdzke Báč-bodrožskej stolice pred uvedením nového urbára (1769) administrátor Krušper s komisiou ocharakterizoval kvalitu tejto zeme ako zem prvej triedy, hoci neskoršie tá kvalifikácia padla o stupeň nižšie. Vtedy sa do jutra sialo 3 prešporské merice osiva (1 merica – 51,2 kg osiva), s tým, že úroda bola okolo 500 kg pšenice. V tom čase sa zem obrábala primitívnym spôsobom, prí-

1 O. Andrašiová: Selenča od prvého spomínania názvu do konca 18. storočia. In: SELENČA 1758 – 1998. Selenča – Báč. Petrovec : Slovan – Kultúra, 1998, s. 26. 2 Novem Urbarialis Examinis Responsa Archi Episcopali Possesionis Bács Ujfalu, AS 8.658, 8.569. 3 Ako to neskoršie, Ján Mičinský, notár selenčský, a Anton Filip, richtár tejto osady, obaja evanjelici, priznali v dokumente č. 52/1764, ktorým si luteráni Petrovca, Selenče, Bajše a Kulpína žiadali slobodu vierovyznania (Archív Vojvodiny, BBŽ, Požun 15. marec 1764). 4 P. Šuľan: Počiatky Selenče. Nový život, Petrovec 1940, roč. 8, č. 1, 3 a 4.

24/II

prava pôdy sa nepraktizovala a v celom poľnohospodárstve boli v obehu dva osevné postupy. Prichádzajúce rodiny asi neboli veľké, lebo ani jednej rodine nebola udelená celá sesia (34 malých jutár). Úrodu si mleli v samej osade, ale často pre tlačenicu odchádzali až na dunajské vodné mlyny. Pasienky boli malé a aj tráva bola na nich obyčajne nízka, ale celkom dostatočná pre rozvoj neextenzívneho dobytkárstva. Zo statku držali všetko obvyklé, niečo doma, vo dvoroch, a väčšinou na pasienkoch. Tak sa dedina z roka na rok, pomaly ale iste, rozrastala, lebo do nej stále prichádzalo nové obyvateľstvo. Šlo prevažne o rodiny augsburského vierovyznania. V osade sa vtedy už začalo so stavbou školsko-cirkevných objektov. Už v roku 1758 žiadali evanjelici povolenie od nadbiskupa Klobušického vystavať si školu-modlitebnicu2. Modlitebnica nekatolíckeho vierovyznania bola v rozpore s vtedajšími zákonmi Habsburskej monarchie, ale keďže šlo o objekt menších rozmerov, Klobušický dal povolenie. Budova bola vystavaná na pevných dubových základoch z pletiva a blata a svojvoľným prispôsobením, vnášaním lavíc a potrebného cirkevného náradia pozmenená aj na modlitebnicu, v ktorej Slováci konali svoje kresťanské povinnosti. Podľa tvrdenia P. Šuľana bola to prvá evanjelická modlitebnica v Báčbodrožskej stolici3. Evanjelické pramene tvrdia, že si veriaci kúpili aj malý zvon, pre ktorý vystavali zvonicu,4 a ktorý používali na označovanie začiatkov bohoslužieb, ale aj školskej výučby. V škole bol prvým učiteľom Ján Dolinaj, predtým notár, ináč prisťahovalec z Kulpína5 a potom Fábri. Keď v roku 1760, podľa niektorých v roku 1762, prišlo tam asi 120 rodín – existencia osady už bola zaručená. O štyri roky neskoršie pribudlo ešte 50 nových rodín, vlastne podľa súpisu evidovanom v rokoch 1765 a 1766 až 54 rodín6. Najviac rodín prišlo z neďalekého Veprovca (dnes Kruščić, 11 rodín), potom z Tolnianskej stolice (6 rodín), z Boršodskej stolice (5 rodín) a Čongradskej stolice (2 rodiny). Po jednej rodine prišlo z Novohradskej, Bratislavskej, Zemplínskej, Sabolčskej a Čanadskej stolice, ako i z bližšieho okolia (z Doroslova – 2 rodiny a z Kupusiny a Nového Sadu po 1 rodina). Aj ďalších dvadsať rodín prišlo z odľahlých oblastí svätoštefanskej koruny. V naznačenom súpise je evidovaný aj majetkový stav každej rodiny, a tak je možná aj táto analýza.

Zväčšením počtu nových prisťahovalcov aj školsko-cirkevný objekt, čiže modlitebnica sa stala malou, a tak sa ju našinci ponáhľali rozšíriť. Robili to bez ďalšieho povolenia príslušných úradov, čo bolo potom kameňom úrazu pre evanjelické konanie, ktoré sa už aj tak nepáčilo katolíckej správe vo vzrastajúcej osade. Takže potom v roku 1764 na také počínanie evanjelikov majitelia pozemku vyriekli (nový kaločský arcibiskup J. Batthyanyi) rozhodnutie o zákaze konania evanjelickej náboženskej služby v Selenči. Do modlitebnice vtrhli drábi, vyvaliac pritom zamknuté dvere, lavice vyhádzali na dvor a celú budovu značne poškodili7. Modlitebnicu potom poznačil zub času a časom spustla. Podľa evanjelických prameňov vrchnosť držala v tom objekte seno. Bol z toho konflikt značných rozmerov, konfrontácia evanjelickej väčšiny v osade s katolíckou oligarchiou a postúpilo to aj na vyššie úrady. V súvislosti s tým prečinom prebiehalo i podrobné vyšetrenie osobitne formovanej stoličnej komisie s vypočutím svedkov oboch strán, aby potom miestodržiteľská rada ukončila proces a potvrdila rozhodnutie katolíckej cirkvi o zákaze náboženskej slobody evanjelikov v Selenči. Pre Slovákov v Selenči nemať svoju modlitebnicu bola pravá tragédia. Veď to, od čoho zutekali zo Slovenska, akoby ich tu znovu zastihlo. Akoby šlo za nimi. Prenasledovanie, aké už zažili na Horniakoch, cerilo znovu na nich zuby a krivda, ktorá im už bola známa, vyčíňala po starom. Neveštilo to nič dobré. Rozkoly jedného národa, ale dvoch vierovyznaní, sa prehlbovali, strojilo sa i k novým zrážkam. Katolícki Slováci svoje rady posilňovali novými prisťahovalcami, a evanjelici si, teraz už spolu s Petrovčanmi, Kulpínčanmi a Bajšanmi ostrili oštepy a ešte húževnatejšie žiadali slobodu pre svoje vierovyznanie od vrchností vo Viedni a Požune. Bezúspešne. Aspoň v štarte to tak vyzeralo. A také pomery potom budú dôvodom tvrdých, netolerančných zákrokov, aj zhubného pôsobenia v osade, ale aj márnenia síl a nepotrebného zaťažovania oboch strán, a konečne aj príčinou odchodu značného počtu evanjelických Slovákov zo Selenče na Vojenskú hranicu do Starej Pazovy. Neviedlo to k ničomu, ale udialo sa. DrSc. Ján Babiak

5 Podľa niektorých šlo iba o drevený podstavec, kým iní tvrdili, že zvon bol zavesený na strome pred objektom. 6 Vypadá, že sa táto rodina prisťahovala do Kulpína po roku 1753, lebo sa v kulpínskom súpise nespomína. 7 Consckriptio Novorum Incolarum in Archi Episcopi Oppido Bacs. 8 Rozhodnutím bolo budovu zbúrať.

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V rumunskom nadlaku i tohto roku oceňoVali

nitry, Banskej Bystrice, segedína, Bukurešti a nového sadu, ale i slovenská národná knižnica, krajanské múzeum matice slovenskej, rôzne spolky a z našej krajiny i matica slovenská v srbsku a národnostná rada slovenskej národnostnej meno štvrtýkrát v rumunskom nadsúčasťou udeľovania šiny. laku udelili cenu ondreja Šte- ceny ondreja Štefanka bol V rámci programu fanka. táto cena je ustanovená ako i medzinárodný seminár. medzinárodného sepamiatka na zosnulého literáta, tohto roku bol koncipominára O zástoji Maspolkového činiteľa a organizač- vaný širšie a odznel pod tice slovenskej v Juného lídra slovenskej dolnej zeme. menom Svedectvá slovenhoslávii (v Srbsku) v Začnúc rokom 2009 každoročne ského dolnozemského bytia kultúre vojvodinských ju udeľujú dvom žijúcim osobnos- – aspekty zo slovenskej dolSlovákov pri osemtiam slovenského zahraničného nozemskej histórie a kuldesiatom výročí zasveta, ktorí svojou činnosťou vý- túrnej antropológie. uskuloženia referoval sarazne a dlhodobo prispeli k rozvo- točnil sa v dňoch 16. a 17. muel Boldocký. kaju slovenského zahraničného sveta. marca v sídle demokratictarína melegová-mecenu i tohto roku udelili v dvoch ka- kého zväzu slovákov a Čelichová pátrala Po tegóriách: za príspevok k rozvoju a chov v nadlaku. cieľom stopách Petrovského spevokolu, ktoré sa Básnik z ľudu Juraj Antal Dolno- čírou náhodou zazemský z Maďarska (vľavo) preberá chovali na povale rodinného domu prestížne ocenenie na rok 2012 Greissingerovcov. dr. slovenskej dolno- michal harpáň predniesol tézy K zemskej kultúry aj problematike dejín slovenskej dolprostredníctvom nozemskej literatúry a Viera Benkomálo známych his- vá svoju pozornosť usmernila na torických doku- Matky a staré matky ako ochrankymentov, rodinných ne kultúry a vzdelávania rodiny / záznamov, rodin- rodu, čiže čítanie z rodinných kroník, ných kroník, starých zápisov a archívnych dokumentov. zvykov, obyčají, ru- témou referátu Vladimíra Valentíka kopisných zázna- bola Najstaršia olejomaľba vojvomov a podobne. dinských Slovákov. V ňom sa hovoAj tohto roku mnohopočetní referenti a úradní hostia pricestovali do Nadlaku vzdať už z úvodných rilo o krajinke maliara Benjamína hold Ondrejovi Štefankovi príhovorov zaznelo, reussa. ide o nateraz najstarší znápropagácii slovenskej literatúry tvože samotný seminár, ale i plánova- my obraz maliara z radov vojvorenej v slovenskom zahraničí a za ný zborník prezentovaných prác dinských slovákov. Jaroslav Čiep si príspevok k rozvoju, organizovabudú nezanedbateľným prínosom vo svojom referáte posvietil na niu a diverzifikovaniu kultúrneho žipre poznanie slovenskej dolno- Osobnosť vedca Jána Kvačalu, ktorý vota a spolkovej činnosti v slovenzemskej kultúry v jej historických sú- sa narodil presne pred 150 rokmi a skom zahraničnom svete. vislostiach. obidve podujatia ak- v povedomí našincov akosi zostal v ku dňu nedožitých narodenín centujú odkaz ondreja Štefanka – zabudnutí. Zároveň v tomto jubiondreja Štefanka v piatok 16. marorganizátora slovenského života: lejnom roku v Petrovci navrhol vyca 2012 toto ocenenie organizátostmeľovať a nie rozdeľovať slovákov robiť a položiť pamätnú tabuľu dr. ri – kultúrna a vedecká spoločnosť v zahraničí a takisto udať smer ži- Jánovi kvačalovi. ivana krasku – slávnostne odovotu slovákov na dolnej zemi a v urZáver seminára prebiehal v divzdali dvom zaslúžilým osobnosčitých momentoch i celému slo- skusných príspevkoch a spoločtiam zo slovenskej diaspóry. cena v venskému zahraničiu. nom jadrnom zhrnutí odkazov seoblasti propagácie literatúry sa tohna seminári sa zúčastnili a svoje minára, na ktorom sa referenti snato roku dostala do rúk básnika a zbevedecko-výskumné projekty a re- žili prezentovať slovenskú kultúrnu rateľa hmotnej kultúry slovákov v feráty predniesli vedeckí, kultúrni a históriu a kultúrnu antropológiu, maďarsku Juraja antala dolno- Etnograf Dr. Ján Botík pútavo spolkoví pracovníci zo slovenska, afirmovať združenia a jednotlivzemského a za organizačnú a spol- priblížil každodennosť dolno- rumunska, maďarska a srbska. V cov, ktorí sa dokázali starať o zakovú činnosť ju získal publicista, his- zemských Slovákov cestou foto- počte nad 35 účinkujúcich v dvoch chovanie kultúrneho dedičstva slografií torik, prekladateľ, básnik katolícpracovných dňoch a rozdelení do 4 vákov. nakoniec v mene organizákej moderny imrich kružliak z ne- seminára bolo prezentovať a za- častí, poukázali na závažné javy a torov ivan miroslav ambruš, Bianca mecka. laudatio na ocenených pre- znamenať najrozmanitejšie aspek- stálice v kultúrnom vývoji a histórie unc a Pavel hlásnik vyzvali autorov čítali etelka rybová a mária katarí- ty zo slovenskej dolnozemskej kul- všetkých oblastí osídlených dolno- podľa pokynov čím skôr dodať prána hrkľová, obe i samé laureátky tej- túrnej histórie a kultúrnej antropo- zemskými slovákmi. na seminári ce v elektronickej podobe, aby ich to prestížnej ceny v minulých ro- lógie. Jednotlivé prečítané príspevky prostredníctvom referentov boli mohli vydať v zborníku. koch. poukázali na rôzne momenty vývoja zastúpené aj univerzity z Bratislavy, J. Č-p

Laureáti − Juraj Antal Dolnozemský a Imrich Kružliak

31. 3. 2012

13 /4484/

hlas Ľudu

III/25

obzory4_5:0 27.3.2012 15:20 Page 5

ROZHOVOR S VÝZNAMNÝM UMELCOM MIROSLAVOM BENKOM

TVORBA – DIELA – FESTIVALY VÝZNAMNÉ INSCENÁCIE Medzi svoje najvýznamnejšie divadelné inscenácie Miroslav Benka zaradil: S.O.S. (Save Our Souls) – podľa vlastného scenára, Divadlo VHV, scéna v Starej Pazove, SFR Juhoslávia 1991, Lux in Tenebris – podľa vlastného scenára, Divadlo Bojnice, Slovenská republika (projekt realizovaný na Bojnickom zámku) 1994, Mäkké sny (Soft Dreams) – podľa vlastného scenára, Mestské divadlo, Žilina, Slovenská republika 1994, Chlieb a hry (Panem et Circenses) – podľa vlastného scenára, Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec, SR Juhoslávia 2004, Namaľované inovaťou (Oslikano injem – Painted in frost) – podľa vlastného scenára – Divadlo Teatar – Opera Madlenijanum – Art centrum Chlieb a hry, Belehrad – Zemun, Srbsko 2008, a Dni zo snov Einsteinovcov (Days of Einstein’s Dreams) – podľa vlastnej predlohy, Art centrum Chlieb a hry, Stará Pazova, Srbsko 2012. Výrazným znakom jeho poetiky je i fyzické divadlo. V týchto inscenáciách sa prejavil aj ako autor výtvarného riešenia. Predstavil sa aj na Svetovej výstave scénického dizajnu na Quadrienalle v Prahe. Okrem toho vystavoval v galérii Progres v Belehrade, Yustat – Bienále scénického dizajnu, v Múzeu umenia a remesiel v Belehrade a na Trienále divadelnej scénografie a kostýmov v Novom Sade.

Túžil som tvoriť samostatne a nepodliehať požiadavkám klasických, konvenčných divadiel iroslav Benka (22. apríla 1956 Ašanja) je spisovateľom, režisérom, hercom, dizajnérom a pedagógom. Významným umelcom. Študoval v Novom Sade (dizajn na SSZD a herectvo na Akadémii umení) a v Belehrade (réžiu na Fakulte dramatických umení). Vo svojej tvor-

vadelný festival MESS v Sarajeve, EX PONTO v Ľubľane, záhrebský festival Týždeň tanca, Juhoslovanský divadelný festival v Užici, Festival inscenácií slovenských hier v Prešove, Divadelná Nitra v Nitre, ako aj doďalších festivalov na Slovensku, v Rakúsku, Rumunsku, Maďarsku, Nórs-

Miroslav Benka

be sa zameriava na multimediálne – autorské diela, jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Externe prednášal ako hosť na VŠMU v Bratislave a International university v Belehrade – Novom Pazare. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf v Mestskom divadle v Žiline (Slovenská republika), ako riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci a ako riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Toho času je Miroslav Benka umelcom na voľnej nohe. Režíroval viac ako 60 inscenácií klasického a súčasného dramatického repertoáru; režijne sa podpísal aj pod televízne vysielania, hudobné klipy, rozhlasové hry a multimédiá – akým bol napríklad projekt Lux in tenebris v areáli Bojnického zámku. Jeho inscenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov: belehradský BITEF (Belgrade International Theatre Festival), Sterijovo pozorje v Novom Sade, di-

26/IV

ku, Fínsku, Egypte, Iráne a bývalej Juhoslávii. K PÄTROČNICI ART CENTRA CHLIEB A HRY – Pred 5 rokmi – 14. marca 2007 roku vo vašom byte bolo založené Art centum Chlieb a hry, so sídlom v Starej Pazove. Ako ste vlastne prišli na nápad založiť ho a prečo práve Chlieb a hry? – Túžil som tvoriť samostatne a nepodliehať požiadavkám klasických, konvenčných divadiel. Túžil som tvoriť podľa vlastných názorov. Náš spôsob života, naša kultúra a umenie aj keď ide o rozhlas, TV, divadlo, dávno podľahli agresívnej subkultúre. Okrem možno filmu, literatúry už dávnejšie nezanechávajú žiadne stopy. Preto som si pozval priateľov, predovšetkým akademických umelcov, ale aj ochotníkov, všetkých tých, čo naša idea oslovila, a založili sme si umelecké – Art centrum Chlieb a hry (alebo po srbsky: Art centar Hleba i igara, taktiež po an-

glicky: Art center Bread and Plays; názov podľa jedného z mojich najúspešnejšich predstavení) a začali tvoriť pod heslom: Lokálne – regionálne – univerzálne...! Spoluzakladateľmi boli: akademická maliarka a filmárka Mária Mira Brtková, spisovateľ, publicista a vydavateľ Miroslav Demák, akademický maliar a grafik prof. Jozef Klátik, kontrabasista, člen Belehradskej filharmónie Ljubinko Lazić, mezzosopranistka Bojana Bulovićová, herec – pohybár Zdenko Kožík, prekladateľka a pedagogička, angličtinárka Váňa Pávkovová, vydavatelia a tlačiari Helena a Dušan Ivkovićovci, organizátor Nebojša Begović, účtovníčka Danica Zlatkovićová, sekretárka centra Vlasta Benková... Onedlho pribudli i ďalší členovia: architektka Mirjana Gegenbauerová, kostýmová výtvarníčka a filmárka Jelena Zlatkovićová-Veličkovićová, akademický sochár Miroslav Havrilov... a externe dvesto ďalších spolupracovníkov: fotografov, modelov, fotošop umelcov, web-dizajnérov, mejkap umelcov, sochárov, až po majstrov najrozličnejších profesií – stolárov, krajčírov, zámočníkov, rekvizitárov, kvetinárov, cukrárov... – Ktoré bolo prvé predstavenie v produkcii Art centra Chlieb a hry? – Maľované inovaťou, ktoré bolo zrealizované v koprodukcii s uznávanou Operou – Divadlom Madlenianum z Belehradu – Zemunu, váženej pani Madleny Zepterovej. Bolo to predstavenie, s ktorým sme obcestovali hodný kus sveta, okrem našej krajiny zavítali sme až do Káhiry a Teheránu (10 predstavení sme hrali za radom v tamojšom impozantnom City Theatre Complex – Tehran a videlo nás asi 10 000 divákov). Nasledovali ďalšie predstavenia Obrazy môjho sveta, ktoré malo premiéru v Radošinskom naivnom divadle v Bratislave, Na krídlach snov, až po Dni zo snov Einsteinovcov (spracované podľa vlastnej predlohy na základe autentických ľúbostných listov medzi Albertom Ein-

steinom a Milevou Marićovou, prvou Einsteinovou manželkou). Toto predstavenie malo premiéru 3. marca t. r. Vydali sme aj niekoľko kníh Víťazoslava Hronca, Miroslava Demáka, Jozefa Klátika a zvládli náročný editoriál, seriál fotomegapanelov pod názvom Obrazy dávno zabudnutých predkov... Usporiadali sme aj výstavy, v talianskom Miláne, v Starej Pazove, v budove vlády AP Vojvodiny v Novom Sade, v kultúrnom inštitúte v Budapešti a práve som sa nedávno vrátil z cesty, z ďalšej vernisáže, ktorá bola inštalovaná 15. marca t. r. v Beňúškovom dome, historickej

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 27.3.2012 15:20 Page 6

ROZHOVOR budove Matice slovenskej v Martine, v podvečer jej významného jubilea – 150-ročnice založenia. Pred nami je cesta aj do Trenčína, Bratislavy, Viedne, Varšavy, Krakova, Rijeky, Békeščaby... A mojou túžbou je, aby sme zavítali aj na iné kontinenty, do miest, kde žijú krajania, Slováci: do Toronta a Melbournu. Je toho hodne, uvidíme, čo sa nám z toho podarí. – Za vami je, ako ste povedali, malé-veľké jubileum. Predsa, máte byť na čo hrdý, lebo ste sa v Art centre Chlieb a hry, vzhľadom na všeobecne známu finančnú situáciu, dopracovali k bohatému divadelnému repertoáru a rozmanitej činnosti, myslím tu i na vydarený projekt Obrazy dávno zabudnutých predkov. Kde čerpáte toľko energie pre svoju tvorbu? – Azda z posvätného vzťahu k svojej rodine, k svojim najbližším, k priateľom, svojmu okoliu, prírode a povolaniu, ktoré nesmierne mám rád. – Ste spisovateľom, režisérom, hercom, scénickým výtvarníkom. Na starosti máte aj totál dizajn a výber hudby. Čo je vlastne najťažšie na príprave predstavenia? – Divadlo je jeden z najzložitejších druhov umenia založené na synkretizme, ktoré sublimuje všetky, absolútne všetky druhy tvorby, ktorá sa prejavuje na ideovej, vizuálnej, kinetickej, haptickej úrovni, v ktorej herec mobilizuje divákovu telesnú pamäť, jeho motorickosť a jeho vnímanie samého seba. Je to práca, pre ktorú sa treba dôkladne pripraviť, všetko dôkladne premyslieť a umožniť pôdu pre vzájomné prelínanie synergie. Do ktorej, samozrejme, okrem analytiky, taktiky, kreativity a ekvilibristiky, režisér musí prejaviť schopnosť inšpirovať, organizovať, prejaviť osobitnú stratégiu ku každému spolutvorcovi, odhaliť v ňom autochtónny vnútorný svet – to najkrajšie, o ktorom azda ani sám herec, výtvarník, skladateľ nevedel, že ich niekde vo svojom vnútri vlastní. Treba vedieť, v tom najšľachetnejšom zmysle, vyprovokovať a riadiť projekt. Prebrať na seba estetickú, organizačnú a ľudskú zodpovednosť. Najmä keď hovorím o autorskom divadle, režisér musí byť plnohodnotne pripravený vložiť svoju životnú skúsenosť, kompletnú osobnosť a silnú autochtónnu pečať, z ktorej poučí a zošľachtí seba a obe31. 3. 2012

13 /4484/

Pozvánka na najnovšie predstavenie

VÝZNAMNÉ UZNANIA A OCENENIA Uplynulé obdobie pre Miroslava Benku bolo bohaté aj na výsledky. Dostala sa mu cena Jurislava Korenića – za najlepšieho mladého režiséra v Juhoslávii, Sarajevo, SFR Juhoslávia 1991; Cena za Najhodnotnejší experiment v súčasnom juhoslovanskom divadle, Sarajevo, SFR Juhoslávia1991; Top 10 – podľa DNNV (Spolok nezávislých novinárov Vojvodiny) – zaradený medzi 10 najvýznamnejších osobností v súčasnom divadle, Nový Sad, SFR Juhoslávia, 1992; štátna Cena za réžiu a autorstvo hry Mäkké sny (Združenie divadelných umelcov Slovenska, Bratislava) 1994; Cena Nacionálnej televízie – Rádio-televízia Srbska, Belehrad 1995; Zlatý odznak Združenia pre kultúru a vzdelávanie, Belehrad 1999; podľa týždenníka NIN zaradený bol medzi osobnosti, ktoré zanechali najhlbšie stopy v divadelnom umení v poslednom desaťročí, Belehrad, Srbsko 2001; Miroslavovi Benkovi sa dostalo i prestížne uznanie Grand Prix (24. International Theatre Festival Fadjr 2006) za najlepšiu inscenáciu Chlieb a hry (Panem et Circenses), Teherán, Irán 2006, a Cena za najlepšiu scénografiu a nominácie za najlepšie predstavenie a za najlepšiu réžiu (19. Cairo International Festival for Experimental Theatre 2007) za inscenáciu hry Chlieb a hry (Panem et Circenses), Egypt 2007 a ďalších vyše 60 cien a ocenení. censtvo, podľa ktorej ho budú poznať a podľa ktorej si na neho budú spomínať v podobe najvyššieho dobra... Je to príliš náročné, ale keď sa okolnosti dajú dokopy a jeho prácu nadchnú a osvietia záhadné metafyzické lúče, vtedy je to aj možné... Tomu sa povie – vydarené dielo! – S kým ste najčastejšie spolupracovali v uplynulom období?

HLAS ĽUDU

– S tými, čo chceli spolupracovať so mnou. Viem, že nám navzájom nebolo ľahko. A predsa, chcem veriť, že je to niečo najkrajšie a že stálo to zato. „Moje ideály, ktoré mi osvecovali cestu a vždy ma znovu napĺňali radostnou vôľou do života, boli dobrota, pravda a láska! – A najväčšiu lásku si zásadne zaslúžia ľudia, ktorí najväčšmi prispeli k zveľaďovaniu a zošľachteniu ľudí.

Úprimne verím, že ľudstvu sa najlepšie slúži tak, že sa mu vsadí určitá ušľachtilá idea, a tá ho sprostredkovane zošľachtí. Platí to predovšetkým pre umelcov, ale aj pre vedcov. Bez skúmania cieľov, večne nedosiahnuteľných, v oblasti umenia a vedeckých výskumov, život by bol prázdny a nezmyselný,“ to sú slová Alberta Einsteina z môjho predstavenia Dni zo snov Einsteinovcov. – K päťročnici pôsobenia Art centra Chlieb a hry ste pripravili náročné divadelné predstavenie Dni zo snov Einsteinovcov. Nedávno obecenstvo v Starej Pazove malo možnosť pozrieť jeho premiéru. Aké sú dozvuky na toto predstavenie? – Zatiaľ ich iba očakávam. Ale pôsobí to veľmi sľubne. – Stálo to zato? – Stálo. Odhalil som niečo tajuplné. Ako by som bol bohatší aspoň o jeden život... „Aká je podivná situácia nás smrteľníkov! Každý sa zjaví tu na Zemi len na krátkej návšteve – vstúpi do života nie z vlastnej vôle a bez toho, aby vedel, prečo?! – Pre mňa to stačí, čudovať sa tajomstvám!...“ Otázky kládla: Anna Lešťanová Fotografie: z archívu M. Benku

V/27

obzory6:0 27.3.2012 15:20 Page 9

KNIHY • ČASOPISY

Veľká kniha o malej osade (Andrija Kuric, Jarmila Mudroh: Slováci v Radoši a slovenská škola v Radoši. Zväz Slovákov v Chorvátsku Našice – MS Radoš 2011) ie je to ozajstný paradox? Kým slovenská komunita v Chorvátsku bola početnejšia, kým existovali slovenské školy, vtedy vydavateľská činnosť bola nulová. V poslednom desaťročí tamojší Slováci však vydali asi 40 publikácií. Vari najväčšiu časť tvoria monografie o slovenských osadách. Vlani pribudla ďalšia: Slováci v Radoši a slovenská škola v Radoši. Jej autormi sú Andrija Kuric a Jarmila Mudroh. Vydali ju Zväz Slovákov v Chorvátsku Našice a Matica slovenská Radoš. Vyšla v náklade 200 exemplárov, s podporou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, tlačou Grafiky Osijek. Ide vlastne o dvojrečové vydanie: čiže text je v slovenčine a chorvátčine, a resumé v nemčine a angličtine. Prvú časť autori pomenovali Slováci v Radoši. V nej podávajú obraz

hospodárskeho a náboženského vývinu rázovitej kopaničiarskej dedinky, inak najvýchodnejšieho chorvátskeho osídlenia, ktorej začiatky tesne súvisia s enormnou chudobou, biedou a nevzdelanosťou jej prvých osadníkov. Slováci tu zakotvili po vydaní cisárskeho patentu, ktorý zaručoval úplnú náboženskú slobodu aj evanjelikom. V stati Kultúrno-osvetová činnosť sa o. i. dozvedáme, že prvé divadelné predstavenie v slovenskom jazyku (Strašidlo) sa v Radoši hralo v roku 1914 a posledné – pred štvrťstoročím... Spoločenský život začal bujnieť po založení Slovenského čitateľského spolku roku 1939. Pravdaže, Ra-

došanov sa snažili kultúrne pozdvihnúť predovšetkým slovenskí divadelníci a folkloristi z neďalekého Iloka. Významnú úlohu zohral i Kultúrnoosvetový spolok Hviezdoslav založený roku 1951. O rok neskoršie pribudol aj kultúrny dom. O čom je ešte reč v prvej časti publikácie, vyplýva už z názvov ostatných jej statí: Chorváti v Radoši, Zvyky a obyčaje v Radoši, Vinše pri príležitosti svadby, Ako sa pestuje chmeľ, Hospodárstvo. Škola v Radoši znie názov druhej časti pozorovanej publikácie. Tvoria ju tieto state: Spomienky, Žiaci a učitelia, Radošania si spomínajú na

školské dni, Zoznamy žiakov 1960 – 2011. V nej sú spomenutí všetci učitelia, ktorí v radošskej škole vyučovali po slovensky a po chorvátsky, s uvedením školských rokov, kedy tam pôsobili. Výstražne vyznieva údaj, že pred 50 rokmi, v školskom roku 1961 – 1962, bolo na tamojšej základnej škole najviac žiakov (53), a teraz sa slovenčinu učia iba tri deti. Záverom nemožno neskonštatovať, že táto kniha čo do formátu pomerne veľká (20,5 x 29 cm), o tejto malej temer idylickej osade obsahuje takmer 200 kvalitne vytlačených fotografií, veľavravných dokumentov. Zoznam ľudí, ktorí poskytli fotografie, uzatvára zaujímavú publikáciu, v ktorej nechýbajú ani údaje o ústnych a písomných prameňoch jej tvorcov, ako i krátke biografie autorov. J. Bartoš

S cieľom stiahnuť modré z neba (Nový život, č. 1 – 2 / 2012, roč. 64) o nového 64. ročníka časopis Nový život, „mesačník“ pre literatúru a kultúru, vstúpil dvojčíslom 1 – 2, v novom rúchu. Modrá farba obklopuje reprodukcie obrazu Pri Dunaji Ivana Križana na titulnej strane a obálok štyroch nových kníh Slovenského vydavateľského centra. Na šéfredaktora sa patrí, aby aspoň raz za čas napísal úvodník, takže Adam Svetlík je autorom vstupného príspevku Prekrásny nový svet. V ňom sa pasuje s problémami, akými sú komercializácia a ideologizácia literatúry a umenia. Vo vlaňajšom ročníku NŽ bolo zjavné manko pôvodných literárnych textov. Na základe ľudovej múdrosti zakotvenej vo vete Ráno vždy povie, aký bude deň, črtá sa to tak, že v aktuálnom ročníku NŽ nebude núdza o originálnu prózu a poéziu, hoci zrej-

28/VI

me tu uverejnené príspevky vznikli skôr. V rubrike Pulzovanie literatúry pozorovaného dvojčísla sú tri cykly básní umiestnené medzi dva prozaické texty. Autorkou prvého, pod názvom Stred (reč je vlastne o úryvku z rovnomenného románu) je Mária Bátorová. Rubrika Chat prináša rozhovor s touto spisovateľkou; viedla ho Viera Benková. Ján Salčák je zastúpený príspevkom Čítanie. V ňom zhrnul sentencie viacerých svetových spisovateľov na tému básne, respektíve básnika. Viera Benková svoj cyklus pomenovala Čajová meditácia, exilový básnik Daniel Pixiades sa rozhodol pre názov V dychu boľavých skutkov a Michal Ďuga cyklom Lúskanie slov naznačuje, že aj v tomto roku bude jedným zo zastúpenejších literátov v NŽ.

Nasledujú dve stretnutia s Víťazoslavom Hroncom. V rubrike Studnička pamäť je zaradené 20. pokračovanie jeho Denníka. V ňom sú o. i. aj záznamy o prvej fáze vojny, ktorá vlastne, ako nás na začiatku posledného desaťročia 20. storočia presviedčali jej iniciátori, „nikdy nebola“. V Textoch a kontextoch Hronec naznačuje koniec osobnej (alebo predsa zásadovej?) „vojny“, respektíve polemiky, ktorej budúcnosť vyjadril v titulku textu Do polemiky s Boldockým, naposledy. Malá priateľská korešpondencia na stranách NŽ medzi Víťazoslavom Hroncom a Samuelom Boldockým sa začala ešte pred vlaňajším 55. literárnym snemovaním. Všímame si ďalšiu, azda poslednú sadu príspevkov z tohto podujatia. Zastúpení sú nasledujúci autori a témy: Zlatko Benka: Nehmotná gramotnosť, Adam Svetlík: Slovenská vojvodinská literatúra v prvom desaťročí 21. storočia, Samuel Boldocký: Hľadanie básne v sebe a seba v básni, Etela Farkašová: O problematike litera-

túry (nielen jednej) diaspóry, Vladimír Hric: Katastrofizmus v poézii Kataríny Hricovej. Na predchádzajúci blok prirodzene nadväzuje rubrika Recenzie. Tam píšu: Viera Benková: Nezjavné, v pozadí, Zuzana Čížiková: Objavovanie a leštenie zdedeného národného striebra, Etela Farkašová: Z histórie vojvodinských Slovákov, Adelaida Mezeiová: Výber z prozaickej tvorby Viery Benkovej, Etela Farkašová: Výber z básnickej tvorby Martina Prebudilu. Prvý tohtoročný zväzok NŽ sa začína básňou Ruža Jána Kostru a uzaviera ho Správa súbehovej komisie Nového života v roku 2011, s podpisom Adama Svetlíka. Priaznivci akiste siahnu radi aj po prvom tohtoročnom čísle. Už aj preto, že jeho tvorcovia sa stále snažia „stiahnuť modré z neba“ pre svojich čitateľov, hoci sami nemajú na ružiach ustlané, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že aj do 64. ročníka NŽ odštartoval v podobe dvojčísla (čítať: dvojmesačníka). jb

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 27.3.2012 15:23 Page 10

V Ý T VA R N Í C T VO AKVIZÍCIE: VÝKUPY A DARY (2004 – 2011)

Ozaj široký záber ýstava zaujímavá, pestrá, rozsiahla, ak načim i štipka kritickosti – tak dakde, a občas i kvalitou nevyrovnaná. Prebiehala takmer celý február a marec v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Dunajskej ulici č. 37 v Novom Sade, ponúkajúc návštevníkom 280 rozmanitých diel 94 umelcov, zaoberajúcich sa rôznymi médiami: obrazom a grafikou, kresbou a kolážou, skulptúrou a objektom, inštaláciou a videom, filmom a fotografiou, tlačou a 3D animáciou... Skutočne široký záber, tak prúdov, štýlov a techník, ako aj časový. Veď posledná expozícia akvizícií na tomto dejisku bola takmer pred desaťročím. Konkrétne, v novembri 2003 s názvom Neporovnateľné identity – Kolekcia vojvodinského umenia pre Múzeum 21. storočia. Z tohto storočia sme už odkrojili prvé desaťročie, takže šťastný ten, kto mal možnosť a príležitosť všimnúť si nielen prierez výtvarnej a vôbec umeleckej tvorby v rokoch za nami, ale aj vývoj a význam maliarov, sochárov a iných autorov cez prizmu ich (staro)nových diel, tak isto zložité súvislosti súžitia umelcov, inštitúcií, doby, spoločnosti... Ďalšou príležitosťou k tomu bude i druhá veľká výstava v druhom kvartáli, od apríla do júna, keď sa návštevníci budú môcť kochať v krásach okolo dvesto umeleckých diel

zo zbierok Múzea súčasného umenia Vojvodiny. A do tretice, v kvartáli treťom, presnejšie v septembri, výstavnú a celkovú tohtoročnú činnosť renomovaného múzea zrejme výrazne poznačí retrospektívna výstava diel umelkyne našej a svetovej, mnohorako a (neu)stále tvorivej – Miry Brtkovej. Vďaka aj jej, vďaka i všetkým. O. Filip

Z obľúbených foriem prof. Jozefa Klátika

Od dva do piatich metrov umenia cez tvorivú prizmu Jozefa Klátika

Tri diela z cyklu Červená skulptúra autorky Miry Brtkovej 31. 3. 2012

13 /4484/

Pútač na vstupe do múzea

HLAS ĽUDU

Ďula Šanta je autorom diela Sezóna jar – leto 2007

Rastislav Škulec vlastnú tvorbu prezentoval i touto železnou skulptúrou

VII/29

obzory8:0 27.3.2012 15:24 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO K VÝSTAVE KRESBOU NA OBRAZ (NOVÝ SAD, SPOMIENKOVÁ ZBIERKA PAVLA BELJANSKÉHO, 14. MAREC – 22. APRÍL 2012)

Tvorivé mosty o študentoch prišli na rad i pro- vetvenej spolupráce našej zbierky fesori. Ak v uplynulých rokoch s viacerými jej zložkami, zvlášť s Akapôsobenie Spomienkovej zbierky démiou umení. Dôležité je, že sú Pavla Beljanského v Novom Sade práce profesorov prvýkrát vystabolo v istej miere poznačené i tvor- vené v rámci stálej expozície múzea, bou a pravidelnými ročnými výstavami prác študentov akadémie inšpirovaných hodnotnými dielami z Beljanského zbierky, tak v tomto roku pribudlo i nóvum: chýrečnými dielami našich najznámejších umelcov sa inšpirovali (aj) ich vysokoškolskí učitelia. Svedectvom toho je výstava desiatok Dekana Akadémie umení Zorana Todovića inšprác pomenovaná piroval známy obraz Veľká Iza Vlaha Bukovca

lecké pohyby v prvajú inšpiráciou na vej polovici 20. stovznik diel nových. ročia, ale aj tie súPráve o to šiesčasné výtvarné tim súčasným ausmerovania novotorom i šlo: aby na sadských a iných výzáklade tvorivého tvarných pedagóvolania do minugov, – vyzdvihuje losti a po minuloskustódka. ti, riadiac sa znáSlovami Dr. Jasmymi antologickýny Jovanovovej, mi umeleckými správkyne Spoprácami Nadeždy mienkovej Petrovićovej, Jovazbierky Belna Bijelića, Mila Mijanski, ume- Kustódka Julijana lutinovića, Petra Lulecké dielo, Stojsavljevićová bardu, Petra Dobraz vystavené rovića, Kostu Milizvedavým očiam verejnosti, čevića, Savu Šumanovića, Ljubu pokračuje žiť vlastným živo- Ivanovića, Vlaha Bukovca, Kostu tom, na ktorý jeho tvorca už Hakmana, Rista Stijovića, vytvorili nemôže vplývať. Rôzni ľudia: diela, ktoré nielenže budú koreškritici, kunsthistorici, ná- pondovať s prameňmi, no súčasne

Dušan Todorović na výstave účinkuje s piatimi podobami ženy, ktorá sa kúpe, podľa obrazu Jovana Bijelića

Inšpiráciou dnešným umelcom boli i tieto dva obrazy Nadeždy Petrovićovej z prvej dekády 20. storočia

Kresbou na obraz. Ide o šiestich autorov, profesorov Akadémie umení, pôsobiacich na katedrách grafiky, maliarstva, kresby, sochárstva, nových výtvarných médií a fotografie: Zorana Todovića, Dušana Todorovića, Jovana Rakidžića, Ljubomira Vučinića, Gordanu Kaljalovićovú a Đorđa Odanovića. Odpovede na obligátnu novinársku otázku prečo, ozrejmila v rozhovore prebiehajúcom v samotný deň otvorenia výstavy kustódka zbierky Julijana Stojsavljevićová. – Samotnú skutočnosť, že je otvorením výstavy poverený rektor Univerzity v Novom Sade Dr. Miroslav Vesković, treba brať ako ukážku vyše desaťročnej úspešnej a roz-

v bezprostrednej blízkosti obrazov, ktoré ich inšpirovali a ktoré každý svojím budú aj nové, autentické, spôsobom interpreoriginálne... Celkom sa im tovali. Doteraz všetto podarilo. Práve preto je, ky tematické výstapre dve dimenzie: tú niekvy prebiehali v osodajšiu a tú dnešnú, výstava bitných miestnosnielen veľmi pútavá, jeditiach, takže ani nenečná, ale i priam repremali veľa styčných zentačná. A preto by bolo bodov so stálou exhriechom byť v strede Nopozíciou. Projekt vého Sadu a nezavítať na Kresbou na obraz Jeden z obrazov Savu Šumanovića (vľavo) zaujal i Gorda- námestie galérií, do prietreba ale chápať nu Kaljalovićovú (menší obraz vpravo) storov Spomienkovej ako krok vpred, kezbierky avla Beljanského. ďže ide o tvorivý dialóg rozličných vštevníci múzeí... ho aj rôzne tlmo- Ozaj, stojí to zato. generácií. Lebo každý návštevník čia, poskytujúc mu pritom nové môže súbežne sledovať nielen ume- významy. Tie isté diela sa neraz stáOto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V PIVNICI ŠTARTOVAL 18. ROČNÍK FESTIVALU DIDA

Prvých päť súťažných predstavení

tej ulici Kulpínčania. Autorom adaptácie a režisérom inscenácie je Michal Babiak. Svojrázne filmom dochutené predstavenie v sobotu do Pivnice priniesli Petrovčania. Ich Ódu na rovinu autorsky (spolu s kolektívom Divadla VHV) a režijne podpísal Peter Serge Butko. Každodenným a blízkym situačným humorom divákov potom rozveselili domáci ochotníci, členovia OD Janka Čemana. Autorom predlohy V dedinskej krčme je Ondrej Kľúčik a predstavenie režíroval Ján Kmeťko. Ten istý režisér podpísal aj hru pre

e toto už 18. rok, ceremoniáli sa obecenstvu, čo sa z Pivnice do účastníkom a organizátorom povedomia kultúrnej prihovorili aj Martin Bielik, a zvlášť divadelnej tretí tajomník Veľvyslanectva verejnosti snaží doSR v Belehrade, a Dragan Bostať – a aj dostáva – zalo, predseda Obce Báčska vyprofilované divaPalanka. Moderátorka Kvetodelné podujatie: fesslava Imreková prečítala časť tival Divadelných insblahoprajného listu Daniely cenácií dolnozemOnodiovej, riaditeľky Slovenských autorov (DIDA). Jeho stály zámer – podnecovanie tvorCenná dokumentárna výstava Majera iste nadby nových dramaticchne aj záujemcov na Slovensku, kam má teraz kých textov a insce- namierené novanie predstavení o živote Slovákov na Dolnej zemi teľky a organizátorky návštevní– naplno sa prejavil aj tohto roku. kom prihovorili aj piesňami a odFestival DIDA v znamení plnole- borným slovom historička Gabrietosti štartoval v piatok 23. marca a la Gubová. Pochválila a ozrejmila vyv jeho prvej časti odznelo prvých stavené exponáty, ale aj minivýpäť súťažných predstavení a dve stavu zaujímavých grafík robených sprievodné podujatia. Ďalších päť niťami Pivničanky Anny Blatnickej. Festival DIDA 2012 slávnostne predstavení v konkurencii o ceny, ako i tri hosťujúce ako prídavok a otvorila Jarmila Ćendićová, predešte jedna sprievodná akcia Dní sedníčka VR NRSNM, a v otváracom Janka Čemana Vankúše a vankúšiky nás sprevádzajú celý život. Zdôraznila majú svoje termíto na otvorení výstavy Gabriela Gubová (prvá zľava). ny v druhej časti festivalu – od 29. ského divadla Vertigo v Bu- deti Uvidím, keď vyrastiem autorky marca do 1. apríla. dapešti, a Ján Kmeťko, pred- Mgr. art. Kataríny Hitzingerovej, Začiatok tohtoseda organizačného výboru, ArtD., (rod. Mišíkovej), ktorú najročných divadelešte raz pochválil verné piv- mladší členovia pivnického divadných dianí v Pivnici nické divadelné obecenstvo. la zahrali pred vlastným obecenmá názov Majera. Právom, lebo ako sa ukázalo stvom v nedeľu. Prvý festivalový víV predsieni kinosápo prvom festivalovom ví- kend uzavreli autorskou choreoly je totiž nainštadrámou režiséra lovaná dokumenMiroslava Kožíka tárna výstava priNeresti ľudstva pravená pred piatiStaropazovčania. mi mesiacmi k 60. Na potlesk pivnarodeninám nánického obecenšho popredného stva počítajú aj Hlavní protagonisti kulpínskeho režiséra a pedagóďalší Petrovčania predstavenia: Mária Koruniaková ga Ľuboslava Ma(KUS Petrovská a Michal Čiliak jeru. Na jej piatkodružina), Palančavom otvorení o tomto nia, Kovačičania, svojráznom scénickom ešte raz Pivničamágovi, ktorý vyoral nia, Kysáčania, ale hlbokú brázdu na tomto aj hostia zo Slopoli aj v Pivnici, o náplni venska: divadelvýstavy, ale aj o rovnoné výpravy zo mennej knihe hovorili Iná a inakšia petrovská Óda na rovinu Šale, z Močenka a autori Vladimír Valentík a Brezna. BrezňaPavel Matúch. Počas cekende, v priemere si každé nia, víťazi festivalu Palárikova Raková lého festivalu je divákom z tých piatich predstavení 2011, vystúpia na počesť odmek dispozícii aj ďalšia výpozrelo asi dvesto divákov nených po vyhodnotení festivalu. A stava, tiež otvorená uply– spolu ich totiž počas tých to vyhodnotenie, veru neľahké, má nulý piatok: etno expoprvých troch dní v hľadisku aj teraz na starosti posudzovacia kozícia Vankúšiky voľakedy a bolo úctyhodných tisíc! misia v zložení: Zuzana Tárnociová, dnes v miestnostiach Ko- Pivničania do repertoára festivalu DIDA zaradili tri Prvý deň festivalu divá- predsedníčka, Dr. Michal Týr a Vlamorného zboru Náde- svoje predstavenia. Tento záber je z komédie kov pošteklili pikantnou dimír Valentík, členovia. je. Na vernisáži sa hosti- V dedinskej krčme. drámou Frajerčenia na TreA. Francistyová

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÍ DIVADELNÍCI NACVIČUJÚ

Manko jednanie N a začiatok tohtoročnej divadelnej sezóny sa tešia aj Kovačičania, tým skôr, že ochotníci Divadla VHV scény v Kovačici už vyše dvoch mesiacov nacvičujú divadelné predstavenie Manko jednanie podľa textu pančevského advokáta Stevana Vasića.

sa nedohodli, že činohra Manko jednanie od Vasića bude svojou tematikou rozpoznateľná a najbližšia tomuto prostrediu, tejto mentalite a tomuto publiku. Okrem toho môžu ju zahrať aj Slováci, aj Maďari, aj Rumuni… Mali sme trošku problémy okolo textu,

Herci v pletke oklamaný klamár

DIVADELNÁ PREMIÉRA V PADINE

S Laskomerským v novej divadelnej sezóne P adinskí divadelníci už celkom presvedčili seba i milovníkov divadelného umenia, že komédia je tá, ktorá naplní sieň Domu kultúry Michala Babinku. V tejto divadelnej sezóne Padinčania pripravili dve predstavenia, z ktorých si to prvé záujemcovia pozreli v nedeľu 25. marca. Domáci divadelní ochotníci premiérovali fraškou v jednom dejstve Starý zaľúbenec, pletkou v dvoch spletoch Komédia bez zaľúbenia alebo Oklamaný klamár a fraškou v jednom dejstve Súboj na pivo autora G. K. Laskomerského v réžii Janka Hološa. V nových divadelných rolách sa dobre hralo divadelníkom: Milke Petrovičovej, Zuzane a Zlatkovi Dubovskovcom, Jánovi Kolárikovi, Anne Širkovej, Jan-

kovi Hološovi, Alexandrovi Beškovi, Anne a Želkovi Marušníkovcom, Zlatkovi Šimákovi, Jánovi Megovi a Vierke Hlavatej. Vďaka Dr. Jarmile Gerbócovej, Zuzane Melichovej a Mariane Melišovej herci na scéne v primeraných kostýmoch vyzerali skvelo. Pod technickú úpravu podujatia sa podpísali aj Andrija Tomek, Ján Sládeček, Pavel Sampor, Miroslav Hološ a Martin Gerbóc. Premiéru v Padine sledoval aj zónový selektor pre južný Banát Miroslav Žužić, herec divadelnej scény Atelje 212. Ochotníci z divadelnej scény DK Michala Babinku v Padine o týždeň pred selektorom zohrajú ďalšie divadelné predstavenie. Bude to Zoznamka autorky Adriany Krupovej. A. Chalupová

MNOHÉ Z Á K L A DY budúceho osudu, skutkov, postojov... vznikajú práve v detstve. Výchova a vzdelávanie sú nosným pilierom aj ekologického povedomia. A preto je dobre, že sa uplynulá Novosadská jar v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade neobišla bez pestrej výstavy škôlkarských prác na tému ochrany životného prostredia, ako ani bez výtvarnej ekologickej dielne na tvári miesta (na našej snímke). Prebiehala deň pred 22. marcom – Svetovým dňom vôd. o. Filip

Herci Jaroslav Dudáš (v strede) a Miloslav Jonáš (sprava) s režisérom Milenkom Pavlovom (zľava) na javisku DK v Kovačici V tejto inscenácii sa komickým spôsobom predstavuje banátska každodennosť a reálna súčasná paorská mentalita na relácii starý čas – nový čas. Skúšky sa konajú každý deň v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici a úlohu režiséra si tentoraz prebral na seba známy srbský herec Milenko Pavlov.„Prvé dohovory sa konali ešte v januári, najprv sme si volili text, debatovali o tom, či si zvoliť Nušića, Steriju, kým sme

ktorý sme spolu s autorom Vasićom museli upraviť tak, že sme do predstavenia zapojili ešte štyroch hercov. Musím zdôrazniť aj to, že komédiu je veľmi ťažko robiť, ale keď je dobrý herecký celok, tak sa práca darí,“ povedal nám režisér Milenko Pavlov. Premiéra spomenutého kovačického divadelného predstavenia je naplánovaná na začiatok apríla t. r. A. Ch.

Tŕnikove nové boTy je názov divadielka pre deti, ktorým sa na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v sobotu 24. marca predstavila divadelná odbočka Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Predvedenú hru autorsky kompletne podpisuje Daniela Legíňová-Sabová a režijne spolu s ňou aj Ondrej Brna. V 40-minútovej komédii si zahral 14-členný žiacky súbor v zložení: Miroslav Macák, Daniel Hmirák, Vladimíra Sabová, Maja Levárska, Nataša Falbová, Marína Zelenáková, Jaroslava Peťkovská, Ema Dýrová, Marína Turčanová, Vladimír Zabunov, Silvia Grňová, Tibor Baláž, Karol Vladimír Spevák a Martin Hric. Tak ako doteraz na tanečnom pódiu alebo v jednoduchších divadelných formách mladí divadelníci teraz dokázali, že majú žilku aj na takéto zložitejšie úlohy a do budúcna treba počítať aj na nich. J. Č-p

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZASADALA ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV

Personálne zmeny vo vedení a zasadnutí zhromaždenia Asociácie slovenských pedagógov v piatok 23. marca v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci najprv prítomných oslovila členka Správnej rady ASP Mária Andrášiková. Správu o ročnej práci v neprítomnosti predsedníčky Viery Boldockej prečítala členka Správnej rady Svetlana Zolňanová. Poukázala v nej na najdôležitejšie aktivity, ktorým sa ASP venovala v uplynulom roku. Finančnú správu ASP za uplynulý rok, ktorá svedčila o pozitívnom hospodárení, podala pokladníčka Elena Pálenkášová. V ďalšom bode sa ASP zaoberala personálnymi zmenami vo vedení. Totiž doterajšia predsedníčka asociácie Viera Boldocká z osobných dôvodov podala demisiu na vedúci post. Aj doterajšia pokladníčka ASP E. Pálenkášová podala demisiu. Správna rada ASP zasadala 25. februára a obe spomenuté demisie schválila. Na zasadnutí zhromaždenia sa vedenie ASP zavďačilo obom členkám za doterajšiu obetavú prácu a za spoluprácu. Na spomenutom zasadnutí Správna rada ASP na vedúce miesto, teda za predsedníčku navrhla zhromaždeniu vymenovať profesorku slo-

Z prezentácie dvoch kníh: (sprava) Anna Makišová, Ján Šimoni a Juraj Lačok

venčiny Máriu Andrášikovú a za pokladníčku Katarínu Slavkovú, obe zo Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Spomenuté návrhy zhromaždenie hlasovaním schválilo. Mária Andrášiková, novozvolená predsedníčka ASP, sa za vymenovanie a preukázanú dôveru zhromaždeniu poďakovala. V pokračovaní zasadnutia na uvoľnené miesto v Správnej rade ASP vymenovali Tatianu Naďovú, riaditeľku pivnickej základnej školy, a do Dozornej rady Boženu Levársku, vychovávateľku Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci. Program práce na nadchádzajúce obdobie predostrela novozvolená predsedníčka ASP M.

SELENČA

Poučné divadlo z Báča elenčania si v nedeľu 25. marca v sieni Domu kultúry mohli pozrieť divadelné predstavenie hosťujúceho divadelného súboru Teáter mladých z Báča, ktorý pôsobí v rámci združenia Priatelia detí. Predstavenie Vírus autora Sinišu Kovačevića režíroval Zoran Radulović. Zaoberá sa chorobou 20. storočia – aidsom a hlavnou postavou v príbehu je mladá rocková hviezda postihnutá touto zákernou chorobou. Divák sleduje zmeny vo vzťahoch v rodine a v spoločnosti tejto hrdinky, ktorá napokon život končí tragicky. Divákom sa touto hrou podávajú informácie o tejto chorobe, dokonca i o tom, ako s ňou žiť. Hercom z Báča sa podarilo zaujať pozornosť divákov, ktorú udržiavali celé predstavenie. V hľadisku, aj keď tu boli pre-

31. 3. 2012

13 /4484/

Druhá časť stretnutia slovenských pedagógov bola venovaná prezentácii dvoch kníh. Najprv o knihe Pri prameňoch matematiky hovoril recenzent Juraj Lačok a potom v krátkych črtách túto odbornú knihu predstavil autor Ján Šimoni zo Selenče, profesor matematiky a fyziky vo výslužbe. Druhou prezentovanou publikáciou bola kniha Komunikácia v materskej škole autorky Dr. Anny Makišovej, profesorky z Oddelenia slovakistiky v Novom Sade. Obe prezentované knihy zaujali pozornosť prítomných pedagógov. Zá-

važne žiaci základnej školy, vládlo ticho a všetci pozorne sledovali drá-

Novozvolená predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková predstavila plán práce ASP na nasledujúce obdobie

Andrášiková. V mene novozaloženého Aktívu učiteľov náboženstva sa prítomným pedagógom prihovorila Mgr. Jasmina Kotasová-Medveďová.

verom stretnutia slovenských pedagógov boli prezentované vzdelávacie štandardy pre učiteľov 1. stupňa a pre učiteľov slovenského jaK. Gažová zyka a literatúry.

je to hlavne nedostatok javiska. Vcelku je to predstavenie na výbornú, ktoré si zaslúži pozornosť a ktoré si treba pozrieť. Diváci mali iba slová chvály o predstavení. Herci z Báča premiéru tohto predstavenia

Reprízy kulpínskeho divadla ivadelná odbočka Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne dva dni zaradom – v stredu 21. a vo štvrtok 22. marca – zahrala v Rakićovej sieni divadelnú inscenáciu Frajerčenia na Tretej ulici autora a režiséra Michala Babiaka. Tentoraz hrali pre domáce obecenstvo, ale predstavenie si prišli pozrieť i cezpoľní divadelní zanietenci. Druhé predvedenie sledoval i selektor o postup kulpínskeho divadla do zónovej divadelnej prehliadky. Zároveň to protagonistom bola dobrá príprava pred vystúpením na divadelnom festivale DIDA v Pivnici a pred zájazdom divadelníkov Kulpína na Slovensko naplánovaným na polovicu apríla. k. g.

Herci z Báča pri klaňačke

mu na javisku. Škoda, že toto predstavenie nesledovalo viac dospelých. Možno všetky audio a svetelné efekty neboli využité na úrovni, ale

HLAS ĽUDU

mali v januári, teraz plánujú ďalšie zájazdy, ako i účasť na prehliadkach či festivaloch. J. Berédi-Ďuky

k u lt Ú r a z okrÚhlEho stola KULTÚRA V MÉDIÁCH

Vo fókuse Verejný servis Vojvodiny N

ovosadská novinárska munskej rozhlasoškola v spolupráci s Povej redakcii (43 krajinským sekretariátom percent). nasledupre kultúru a verejné inforjú, podľa percenmovanie a novosadskou tuálneho zastúpemestskou knižnicou v piania, rumunská tv tok 23. marca v čitárni sporedakcia (20 %), rumenutej knižnice v novom sínska rozhlasová sade zorganizovala okrúhredakcia (13 %) a ly stôl Kultúra v médiách. najmenej príspevna okrúhlom stole prekov z pozorovanej zentovali výsledky analýoblasti bolo v slozy príspevkov z kultúry v venských tv inforústredných informačných mačných vysielavysielaniach v šiestich janiach (6 percent). zykoch, vo všetkých provo vojvodinskom gramoch rádio-televízie denníku televízie vojvodiny. výsledky pred- Zo snemovania v čitárni Mestskej knižnice v Novom Sade po srbsky obsahy z stavila koordinátorka prokultúry zaberali 9 jektu agneš Ćurčić asodi z novosadskom jazyku. Pritom zistili, že všetky % a v tv, ako i v rozhlasovom dennískej novinárskej školy. z jej slov vy- redakcie, okrem rómskej, majú v ur- ku po maďarsky 12 percent. plynulo, že monitoring robili v no- čitej miere zastúpené príspevky z z agentúry pre výskumné novivembri a decembri minulého roku, a oblasti kultúry. vo svojich informač- nárstvo (Birn) na okrúhlom stole hoto v srbskom, maďarskom, sloven- ných vysielaniach príspevkom z kul- voril nemanja Čabrić. Predstavil prieskom, rusínskom, rumunskom a róm- túry najväčšiu pozornosť venovali v ru- skum spomenutej agentúry Medzi

predpísaným a reálnym – kultúra v právnickom chaose. Prieskumom, ktorý robili v 11 mestách, zistili, že pre nesúlad medzi rozličnými zákonmi, ako i pre nedostatok osobitných zákonov pre rozličné kultúrne oblasti, väčšina kultúrnych pracovníkov nepocítila efekty dlho očakávaného zákona o kultúre. médiá sa podľa slov n. Čabrića málo venujú kultúre a chybuje im pritom prieskumný a analytický prístup. keďže analýza ukázala, že príspevky z kultúry v ústredných informačných vysielaniach rtv vojvodina zaberajú 10 percent, pokrajinský tajomník pre kultúru milorad Đurić povedal, že s výsledkami možno byť spokojní. otázny je však obsah a kvalita príspevkov, a preto je dôležité, aby sa organizovali stretnutia predstaviteľov médií a kultúrnych inštitúcií. Pravdaže, s cieľom výmeny mienok na túto tému. Pokrajinský tajomník m. Đurić medziiným pripomenul, že by v rtv mohli uvažovať nad titulkovaním programov v rečiach národnostných menšín do srbčiny, čím by sa prispelo k vzájomnej komunikácii rozličných kultúr vo vojvodine. E. Š.

Bilancovali aj chóristi komorného zBoru musica viva

Vzbudiť v Petrovci záujem o zborový spev –V roku 2011 komorný zbor mu- aktívni speváci zboru získali novú kva- dvakrát hosťoval v hložanoch, raz v sica viva sa tak ako v minulých litu prednesu vďaka sústavnej práci, sente a v starej Pazove. tento zbor bol rokoch zúčastnil na rôznych kultúrnych ktorá v zbore pokračovala aj vlani. vlani iniciátorom a organizátorom podujatiach v Báčskopetrovskej obci skúšky zboru boli dvakrát týždenne a stretnutia slovenských zborov z voja na podujatiach pokrajinského vý- prebiehali v priestoroch zŠ jána Čajaka vodiny, ktoré realizoval v novembri v znamu, – bolo počuť na výročnom zasadnutí tohto zboru v utorok 20. marca v zborovni základnej školy jána Čajaka v Petrovci. zasadnutie viedol jaroslav Čiep a prísediaca bola anna hansmanová. Dirigentka a predsedníčka spolku mariena stankovićová-kriváková v správe o činnosti za rok 2011 evidovala, že sa zboristi zúčastnili na otváracom programe sns, v programoch osláv Dňa Petrovca a Dňa obce, v programoch matice slovenskej, na výročných zhromaždeniach združení a Aj tohto roku v rámci ôsmomarcovej akadémie Spolku petrovských žien spolkov, na podujatiach Ga- zbor Musica viva spevom obohatil náplň programu lérie zuzky medveďovej a iných orga- v období, keď sa vykuruje, a v prie- spolupráci s Ústavom pre kultúru vojnizátorov. Prvoradou úlohou zboru v storoch matice slovenskej v letnom ob- vodinských slovákov a nrsnm. na minulom roku bolo zväčšiť počet čle- dobí. v zbore bolo aktívnych 20 spe- stretnutí zborov sa venovala pozornosť nov zboru a súčasne zvýšiť úroveň hla- vákov, i keď niektorí vystupovali iba prí- významnému jubileu zborového spesovej techniky, čo sa im nie veľmi da- ležitostne. klavírny sprievod na kon- vu: 120. výročiu založenia Petrovskérilo. niekoľkí speváci sa zúčastnili na di- certoch mali na starosti Elena De- ho spevokolu. Po prvýkrát boli na orrigentskom kurze, kde získali nové mrovská a marína kaňová. ganizačnom výbore stretnutia schváskúsenosti v prednese zborovej a vozbor vystúpil na 16 rozličných po- lené propozície, ktorými sa toto stretkálno-inštrumentálnej hudby. všetci dujatiach predovšetkým v Petrovci, ale nutie zborov ustanovilo ako nesúťaž-

né, a určili sa podmienky pre účasť zborov. slovenské zbory z vojvodiny majú vďaka tomuto jedinečnému podujatiu možnosť navzájom sa lepšie spoznať, čo zveľadí ich vzájomné kontakty a umožní plánovanie spoločných projektov, koncertov a zájazdov. keďže si stretnutie vyžiadalo veľké finančné náklady, časť prostriedkov získali cez projekt ÚsŽz, z prostriedkov lokálnej samosprávy a iných zdrojov, ale museli vyprázdniť i vlastnú pokladnicu, a to sumou vo výške 50 000 din. vlani sa im podarilo dokúpiť i pomôcky – hudobné nástroje z orffovho inštrumentára. celkové náklady spolku v minulom roku boli v hodnote 350-tisíc dinárov a takmer všetky peniaze usmernili na organizáciu koncertu zborov, na cesty do hložian, senty, starej Pazovy, ako i na nástroje a režijné trovy. v roku 2012 okrem tradičných programov, v ktorých účinkujú, zboristi plánujú vrátiť návštevu do Brezna, ale aj zorganizovať koncert vážnej hudby ku Dňu Petrovca a výročný koncert na sklonku roku. ján hansman, zástupca predsedu obce, záverom zasadnutia oboznámil prítomných, že Báčskopetrovská obec čoskoro povýši koncert slovenských zborov na podujatie osobitného významu pre túto obec. J. Č-p

31. 3. 2012

13 /4484/

hlas ĽuDu

K U LT Ú R A REGIONÁLNA SÚŤAŽ RECITÁTORIEK PRE BÁČKU V LALITI

vá-Fejzulahiová (predsedníčka), profesorka slovenčiny Marta Pavčoková a herec Miroslav Babiak. Po skončení prednesu všetkých účastníčok, ktoré vďačné a pozorné obecenstvo odmenilo potleskom, slova sa ujala predsedníčka poroty J. UrbančekováFejzulahiová. Prv než zverejnila mená najlepších, vyslovila niekoľko sugescií: „Treba prispôsobiť texty veku recitátorky, dbať na slovenčinu a nepoužívať srbizmy. Treba dbať aj na výslovnosť, prízvuk, pauzy, dodržiavať melódiu slovenského jazyÚčastníčky regionálnej súťaže v Laliti s hostiteľmi, ka, spájať predložky so slovahosťmi a členmi poroty

Ženy takto bojujú za slovenčinu rganizátorom 5. regionálnej súťaže recitátoriek pre Báčku bolo 24. marca 2012 lalitské Združenie žien Matkino srdce. V to sobotňajšie popoludnie v tamojšom Dome kultúry si svoje recitátorské schopnosti vyskúšalo štrnásť dievčat a žien. Boli to: Nataša Rybárová, Katarína Balážová, Katarína Arňašová a Zuzana Medveďová-Koruniaková z Báčskeho Petrovca, Daniela Đukićová, Anna Domoniová, Vladimíra Kolárová a Miluška Grňová z Kysáča, Jarmila Križanová a Jaroslava Širková zo Silba-

Príhovory na začiatku: (zľava) Katarína Benková, Viera Miškovicová a Katarína Melegová-Melichová

ša, Miriam Murtinová a Jasmina Šepšová z Hložian, Olinka Turčanová a Anna Hrnčiarová z Lalite. V hľadisku boli aj predstaviteľky spolkov žien z Kulpína a Báčskej Palanky, ktoré tentoraz nemali svoje predstaviteľky. Na úvod predsedníčka hostiteľského Združenia žien Matkino srdce Katarína Benková privítala účastníčky a všetkých hostí zdôrazniac, že sa Laliťanky snažia zachovať kultúru národov a národností v dedine. Je to významné najmä preto, že mladí ľudia odchádzajú z Lalite a kultúrnoumelecké spolky slabo pracujú. Predsedníčka Asociácie spolkov slovenských žien Viera Miškovicová vyzdvihla, že vďaka spolupráci s Úniou žien Slovenska pred piatimi rokmi založili túto súťaž. Začali podnikať v tom smere, aby ženy čítali slovenskú literatúru, prózu, poéziu, potom si zastali pred publikum, a povedali to, čo majú v sebe. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová ako skúsená dlhoročná recitátorka vo svojom príhovore medziiným odkázala: „Nie je cieľ naučiť sa text mechanicky spamäti, ale preniknúť do tajov tých veršov, tej krásnej literatúry. Najprv sa prehŕňame v knihách a hľadáme to, čo nás najviac osloví, a to je vlastne to 31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Štyri najlepšie: (zľava) najvzácnejšie. Pri tejto Vladimíra Kolárová, Jarmila príležitosti je najvhodKrižanová, Nataša Rybárová nejšie povedať a súhlaa Miriam Murtinová siť s básnikom, že reč je zamat a meč. Teda reč je VÍŤAZKY tá, ktorou môžeme vyjadriť najkrajšie city. Zasa Podľa mienky poroty v prednese poézie recitátoriek do 25 reč je tá, ktorou bojujerokov najlepšia bola Nataša Rybárová z Petrovca (recitovala me za to našské, za svoPrašný sneh Kristíny Tóthovej). Silbašanka Jarmila Križanová je, za slovenskosť... Keď zvíťazila v prednese poézie nad 25 rokov s básňou Pavla Muvás tu toľko vidím, myčajiho Vďaka človeku. V prednese prózy v kategórii do 25 roslím si, že to robíme kov vyhrala Vladimíra Kolárová z Kysáča (Okuliarnatá láska Júúspešne.“ liusa Satinského). Najlepšia v prednese prózy žien nad 25 roPo týchto podnetkov bola Miriam Murtinová z Hložian, ktorá hovorila text Viených slovách odznel ry Benkovej Zuzankin otec. krátky program žiakov Všetky súťažiace dostali knižné odmeny, dar Matice sloZŠ Nestora Žučného, venskej v Srbsku. Štyri najlepšie z Lalite sa zúčastnia na fiktorí zaspievali niekoľko nálovej súťaži v Petrovci, kde sa im pripoja aj víťazky z Bánatu piesní a Katarína Bena zo Sriemu. Tam určia predstaviteľky ASSŽ na tohtoročnej Vanková mladšia zarecitosovej Lomničke v Banskej Bystrici. vala báseň. A potom už odzneli prednesy poézie a prózy, ktoré si ženy prichys- mi, zachovať si myšlienkové celky, rozprávať s potali pre túto súťaž. Jedna za druhou vychádzali rozumením, aby to nebol automatizmus. Bolo by pred porotu a obecenstvo tak ako ich vyvolávala dobre konzultovať sa s odborníkmi, lebo vidíme moderátorka Anna Hrnčiarová. Prednes hodnotila zastaraný spôsob prednesu.“ odborná porota v zložení: Dr. Jaňa UrbančekoJ. Pucovský

K U LT Ú R A

Bohatá knižná klenotnica aj vo Vojlovici M

nohí z nás sa iste neraz zamýšľali nad tým, kde všetko žijú a ako žijú Slováci vo Vojvodine, koľko nás je... Na tieto otázky sme dostali krásne odpovede v podobe knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Vojlovickí Slováci ju najprv videli iba na televíznych obrazovkách a napokon ju mohli mať v rukách v sobotu 24. marca po prezentácii v ich osade. Podujatie spolu usporiadali Miestny odbor Matice slovenskej a zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Práve vo farských miestnostiach prebiehala táto krásna a nezvyčajná udalosť. Riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milinu Sklabinskú, spoluzostavovateľku Katarínu Mosnákovú a pracovníčku v ústave Natašu Simonovićovú privítali predseda MOMS Michal Marko a vojlovický farár Martin Bajza. Hymnu Po nábreží zaspievali v duete Ivan Hríb a Alena Gajanová, ktorým sa pripojilo aj mnohopočetné obecenstvo. Do programu sa zapojil aj hudobník – fujarista Lehel Nagy, ktorý sprevádzal Marínu Hríbovú pri prednese básne Jána

Labátha Na Dolnej zemi. Nechýbali ani detičky, ktoré s radosťou ukazovali svoje ľudové kroje. Vzácne hostky z ÚKVS porozprávali o vzniku knihy a časť prezentácie si prítomní Vojlovičania mohli pozrieť aj v krátkom videozázname. Na veľké prekvapenie organizátorov a hostiek práve vo Vojlovici sa predalo doteraz najviac kníh – vyše 30 – a mnohí záujemcovia knihy dostanú iba náhradne. Tím, ktorý usporiadal prezentáciu knihy Slováci v Srbsku Po krásnom kultúrnom z aspektu kultúry, vo Vojlovici zážitku sa všetci presunuli do matičných miestností na občerstvenie, Vojlovici dostali aj organizátori, čiže vojlovickde si mohli pozrieť výstavu veľkonočných mo- kí matičiari, ktorí tieto peniaze využijú na tívov a obrazov vojlovickej maliarky Evy Pe- viaceré naplánované kultúrne aktivity. Alena Gajanová tríkovej. Peknú sumu peňazí z predaja kníh vo

svojho pobytu v Obci Plandište. Okrem toho promócia etno domu je urobená aj prostredníctvom internetu, čo malo prajnú ozvenu predovšetkým u hajdušických rodákov z celého sveta. O plánoch MOMS v tomto roku Ján innosť MOMS v Hajdušici bola Govda nám povedal: skromnejšia ako v roku predtým, „Naše aktivity aj naďalej budú čo bolo podmienené predovšetkým primerané ľudským a finančnedostatkom prostriedkov, ale aj zaným možnostiam. Vzhľadom na neprázdnenosťou matičiarov vlastnýto, že tie potenciály sú skromné, mi záväzkami,“ uvádza sa v správe o netreba očakávať ani bohvieačinnosti tohto banátskeho MOMS v kú činnosť. Mienime však, že najroku za nami, ktorú schválili na výročdôležitejšie je zachovať kontinom zhromaždení 6. marca. Ináč vlanuitu a pravidelne dávať hlas o ni zorganizovali prezentáciu kníh pre sebe. Tak už koncom apríla spodeti Márie Kotvášovej-Jonášovej, členlu s KUS Bratstvo usporiadame ky MOMS a ich hostky zo Združenia matično-ochotnícky večierok, žien Oko sa dvakrát stretli na priadkach na ktorom vystúpia členovia v matičnom etno dome a v rámci výKUS Bratstvo, DFS Lastovičky a ročného zhromaždenia zorganizovasrbský KUS Biseri. Naďalej mieli aj divadelné predstavenie ochotnínime Hajdušičanom predstaviť kov z Vojlovice. Týmto sa však zoznam knihu Slováci v Srbsku z aspektu aktivít hajdušických matičiarov ne- Hajdušický MOMS významne pomáha školskému DFS Lastovičky, kultúry, román mladého hajdukončí. šického autora Kristijana Cesktorý v týchto dňoch usilovne nacvičuje novú choreografiu Jána „Predvlani sme si naplánovali, že Slávika Na pažiti naka písaný po srbsky a ďalšiu väčšiu pozornosť venujeme deťom, a knihu pre deti Márie Kotvášovejv súlade s tým sme významne podporovali čin- a študentov vystúpila Danica Vŕbová.“ Jonášovej. Pravdaže, nevystane ani ďalšia Údržba a ďalšia úprava matičného etno podpora DFS Lastovičky, o ktorú záujem prenosť DFS Lastovičky, ktorý pôsobí v Základnej škole J. J. Zmaja. Zaplatili sme honorár hu- domu, ktorý im na bezplatné používanie dala javuje veľký počet detí, tak tých, ktoré nadobníkom z Jánošíka, ktorý prichádzali na skú- hajdušická rodáčka žijúca v Belehrade Zuza- vštevujú hodiny slovenčiny, ale aj tých, ktoré šky a sprevádzali súbor na vystúpeniach. Ne- na Mostarlićová, bola jedna z úloh hajdušic- na tie hodiny nechodia. Významnou záleživystala ani naša priama pomoc v organizovaní kých matičiarov, avšak vlani nedokázali uro- tosťou v tomto roku bude aj kúpa matičného skúšok a nacvičovaní tohto súboru,“ poinfor- biť viac od výmeny odkvapových rúr na čas- domu vzhľadom na to, že z Obce Plandište moval nás predseda hajdušických matičiarov ti budovy. Na výročnom zhromaždení kon- máme prisľúbené prostriedky na tie účely, a Ján Govda. „Okrem toho naše deti sa zúčast- štatovali, že dobrá vôľa priložiť ruky k dielu je, suma vo výške 100-tisíc dinárov sa už nachánili na Detskej svadbe v Kovačici a vlani sme ale matičiarom chýba voľný čas. Predsa v dza na účte MOMS,“ pochválil sa nám na záprvýkrát mali predstaviteľa na Rozhlasovej re- etno dome aj vlani mali niekoľko návštev. Bola ver predseda hajdušických matičiarov. citačnej súťaži. V konkurencii stredoškolákov tu úradná delegácia z Macedónska v rámci V. Hudec

ČINNOSŤ MOMS HAJDUŠICA

Skromná, primeraná možnostiam

„Č

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREDSTAVITELIA DIVADELNÝCH SÚBOROV V KOVAČICI ROZHODLI

Divadelný vavrín sa začína 4. mája ohtoročná Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2012 bude prebiehať od 4. do 13. mája v Kovačici. Tento termín jednohlasne odsúhlasili predstavitelia slovenských divadelných súborov na zasadnutí organizačného výboru v sobotu 24. marca v Kovačici. Na tomto prvom tohtoročnom zasadnutí OV sa okrem predsedníčky NRSNM Anny TomanovejMakanovej a členov Komisie pre divadelnú činnosť VPK NRSNM zúčastnili aj predstavitelia divadelných súborov z Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Vojlovice, Kysáča, Starej Pazovy, Padiny a iných našich slovenských prostredí. Po uvítacom príhovore predsedu hostiteľského divadla Pavla Jonáša nasledovala diskusia, do ktorej sa zapojili: Ján Makan, Pavel Jonáš, Ján Privizer, Ján Černák, Janko Hološ a iní. Predstavitelia divadelných súborov podali tentoraz informácie o tom, kde a čo pripravujú pre tohtoročnú divadelnú prehliadku. Uzavreli, že na repertoári bude najmenej 13 divadelných predstavení. Predseda Rady Divadla VHV scény v Kovačici P. Jonáš poinformoval prítomných, že zatiaľ organizátor nedostal zelené svetlo z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý v uplynulých ročníkoch hra-

dil jedného člena poroty. Preto sa v tejto chvíli nevie, koľko členov navrhne Výbor pre kultúru NRSNM a koľko organizátor tohtoročnej 43. PSODT Divadelný vavrín 2012. Táto otázka sa rieši na jednom z nasledujúcich zasadnutí. Na sobotňajšej schôdzi sa rokovalo aj o cenách, a tak okrem najprestížnejšej ceny na prehliadke, ktorá sa udeľuje za najlepšiu divadelnú inscenáciu na prehliadke, a cien určených pre herecké Účastníci zasadnutia aktívne debatovali výkony a mimohe- o tohtoročnej divadelnej prehliadke recký prínos A. ToNa zasadnutí sa hovorilo aj o fimanová-Makanová navrhla, aby sa na tohtoročnej prehliadke znovu nancovaní podujatia. Keďže v príhodnotila a odmenila kultúra ho- prave prehliadky priamy organivoreného slova. Je to cena, ktorú zátor musí mať na starosti projekty kedysi udeľovalo Rádio NS. Aj toh- o zabezpečenie prostriedkov, z to roku víťaznému predstaveniu roka na rok sa predsa vyskytujú urNRSNM uhradí cestu na Scénickú čité problémy. Predsedníčka žatvu v Martine v Slovenskej re- NRSNM A. Tomanová-Makanová publike, kde bude reprezentovať navrhla, aby sa tomuto podujatiu celomenšinového rázu určil zatvorbu Slovákov v Srbsku.

kladateľ. Finančne aj naďalej budú prispievať APV, NRSNM a ÚKVS, ale sa musí vedieť, kto o čo sa má postarať, čo zabezpečiť. NRSNM má už teraz schválené prostriedky určené pre prácu a aktivity divadelných súborov (600 000 dinárov pre divadlá dospelých a 200 000 dinárov pre detské divadlá). Predseda Komisie pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM Ján Makan zdôraznil, že podľa plánu tejto komisie sa dá dôraz na prácu s detskými divadelnými súbormi na školách. Navrhol, aby si divadelné súbory založili Asociáciu divadelných spolkov, kde by sa všetky doterajšie problémy a nedopatrenia v komunikácii medzi spolkami riešili. Ľahšie by sa zabezpečili aj prostriedky na organizáciu podujatí a iné potreby. Po dvojhodinovej debate sa prítomní zhodli, že aj na tohtoročnej PSODT Divadelný vavrín budú rozhovory o predstaveniach, ktoré budú mať na starosti profesionálni novinári. Divadlo VHV scéna v Kovačici v úlohe organizátora vyzýva všetkých divadelníkov, aby načas zaslali prihlášky na tohtoročnú PSODT Divadelný vavrín 2012. Treba ich zaslať najneskoršie do 20. apríla 2012 na e-mailovú adresu dkulture@gmail.com alebo poštou na adresu: Dom kultúry 3. októbra, Ulica maršala Tita 46, Kovačica. A. Chalupová

Porez = daň P

latba daní pre fyzické alebo právnické osoby je nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti. To ale nie je témou tohto článku. Prvoradým a jediným cieľom je vedľa srbských právnických daňových termínov podať totožný slovenský preklad slov, aby príslušníci nášho jazykového spoločenstva − keď im to bude potrebné vedieť po slovensky − mali poruke aj slovenské termíny, a nesiahali len za srbským slovom porez. Sústava či zoznam daní, ktoré sa vyberajú, resp. môžu vyberať na sledovanom území, je po srbsky poreski sistem a v slovenčine daňová sústava; − poreski obveznik = daňovník; jmov zo závislej činnosti; obmedzenou daňovou povinnosťou; − osnovica poreza = základ dane; − obračun poreza na dohodak iz poslo− prihod od poljoprivredne proizvodnje, šu− poresko uverenje = daňové priznanie; vanja = výpočet základu dane z príjmov marstva i vodoprivrede = príjmy z poľno− poreski gubitak = daňová strata; z podnikania; hospodárskej výroby, lesného a vodného − kamate = úroky; − obračun poreza na prihode od kapitala hospodárstva; − zatezna kamata = úroky z omeškania; = výpočet základu dane z príjmov z ka− prihodi od trgovine = príjmy zo živ− kamate i ostali prihodi iz hartija od pitálového majetku; nosti; vrednosti = úroky a ostatné výnosy z − porez nа višak, preplata = daňový pre− poslovni prihodi = príjmy z podnikania; cenných papierov; platok; − prihodi od zakupa imovina = príjmy − obračun poreza na dohodak od zavisne − podaci o licima sa ograničenom pore- z prenájmu nehnuteľností. delatnosti = výpočet základu dane z prí- skom obavezom = údaje o danovníkovi s ah

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A K 150. VýROČIU NARODENIA SPISOVATEĽA

Príchod jari pre žiakov nižších ročníkov pazovských základných škôl. Videoprezentáciu o novom ročnom období pripravil knihovník Denis Šanta, žiaci zarecitovali niekoľko básničiek po slovensky a po srbsky, a potom sa s oduševnením dali do skupinového kreslenia na zadanú tému o jari. Ich pestré výtvarné práce budú skrášľovať miestnosti pazovskej knižnice. Zo staropazovskej Skupinka žiačok ZŠ hrdinu Janka ČmeZŠ hrdinu Janka Čmelíka líka, ktoré sa v programe predstavili sa na tejto zaujímavej akprednesom krásneho slova cii zúčastnili žiaci tretích o svojom Detskom oddelení ročníkov s učiteľkami Danielou MiĽudová knižnica Dositeja Ob- klovicovou a Vlastou Turčanovou. radovića v Starej Pazove v utorok 20. marca t. r. usporiadala program A. Lš.

STARÁ PAZOVA

Jar v knižnici Pozornosť Gustávovi Maršallovi-Petrovskému S

kromným gestom si Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov dňa 23. marca t. r. – v deň výročia narodenia Gustáva Maršalla-Petrovského pripomenul na tohto spisovateľa. Pred 25 rokmi pri príležitosti medzinárodného sympózia vedecká spoločnosť v Spolku vojvodinských slovakistov na dom, kde Gustáv Maršall časť života pôsobil v Báčskom Petrovci, pripevnili pamätnú tabuľu. V Ulici Svätoplukovej pred číslom 14 pri spomenutej tabuli tohto roku predstavitelia ÚKVS minútkou ticha a venčekom vzdali hold človekovi, ktorý svoje živobytie musel hľadať Predstavitelia ÚKVS: (zľava) riaditeľka v zámorí. V americkom ChiMilina Sklabinská, predseda Správnej cagu roku 1916 aj umrel, a rady Vladimír Valentík a zamestnankyňa tam je aj pochovaný. Už pred- Informačno-dokumentačného tým sa však natrvalo zapísal a komunikačného oddelenia Katarína do našich kultúrnych dejín a Mosnáková pri pamätnej tabuli Gustáva literatúry. Táto spomienko- Maršalla-Petrovského v Petrovci vá tabuľa je zhodou okolností jediné miesto, ktoré tunajšej la-Petrovského. A on si svoju životslovenskej, ale i širšej verejnosti nú cestu začal raziť presne pred 150 pripomína osobnosť a dielo spiso- rokmi práve v Petrovci. J. Č-p vateľa a redaktora Gustáva Maršal-

OBECNÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ V KOVAČICI

Sviatok krásneho slova

Odmenení recitátori so selektorom a tajomníčkou KOS Obce Kovačica

ultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica usporiadalo v pondelok 19. marca obecnú súťaž v prednese prózy a poézie. V kongresovej sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici si recitačné vlohy zmeralo 42 milovníkov prednesu krásneho slova zo všetkých základných škôl v obci, okrem padinskej školy. Na začiatku súťaže sa deťom, učiteľom a rodičom prihovorila tajomníčka KOS OK Jarmila Ćendićová a výkony recitátorov sledoval a hodnotil herec Miroslav Žužić, ktorý ich na záver oslovil niekoľkými, hlavne pochvalnými slovami. Spomedzi 14 najmladších recitátorov, žiakov 1. až 4. ročníka, do ďalšej súťaže postúpili: Anelija Babucová z Uzdina, Bojana Kojićová z Crepaje, Teodora Sikorová z Debeljače, Gabriela Svetlíková a Martina Tomanová z Kovačice. V skupine 26 žiakov vyšších ročníkov najúspešnejšími boli: Martin Chrťan

SPOLOČNÚ VÝSTAVU umeleckých prác členov troch výtvarných združení, ktoré pôsobia na území Obce Stará Pazova, slávnostne otvorili v piatok 23. marca v predsieni staropazovského divadla. Na spomenutej výstave otvorenej do 5. apríla sa predstavujú svojou tvorbou členovia Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova, združenia Vodice z Golubiniec a Leonardo z Nových Bánoviec. Na piatkovej vernisáži odznelo i kratšie hudobno-poetické pásmo. Aj v ňom účinkovali členovia uvedených združení, ktorí sa zaoberajú nielen výtvarným umením, ale i hudbou a poéziou (na fotografii). Výstavu otvorila novinárka Anđelka Maliová. A. Lš.

z Kovačice, Kinga Kinčešová z Debeljače, Andrea Babková a Jelena Kirićová z Kovačice a Beata Balašová z Debeljače. V najstaršej skupine súťažili iba Kovačičanky, žiačky tamojšieho Gymnázia Mihajla Pupina: prváčka Nina Chalupová a štvrtáčka Danka Svetlíková, ktoré tiež postúpili do zónovej súťaže. Selektor Miroslav Žužić vysoko ocenil prednes účinkujúcich aj napriek malému počtu prihlásených žiakov na súťaž. Zvlášť pochválil recitátorov zo strednej vekovej skupiny a jednu z predstaviteliek najstaršej skupiny, dlhoročnú recitátorku Danku Svetlíkovú, ktorej zaželal šťastie a úspech v nadchádzajúcom štúdiu herectva v Bratislave. Recitačnú súťaž úspešne moderovala stredoškoláčka Anna-Mária Babincová a odmenených recitátorov teraz čaká zónová súťaž 30. apríla v Kovine. A. Chalupová

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Chýrnik BÁČSKY PetroveC. Vo štvrtok 15. marca na javisku SVD v Báčskom Petrovci bola repríza divadelného predstavenia Nemeň ma, toto je predsa moja hlava, ktoré nacvičili pri Kancelárii pre mladých Obce Báčsky Petrovec v rámci klubu Buď mužom. J. Č-p PetrovArADÍN. Fondácia Brtka Kresoja so sídlom v Petrovaradíne (Belehradská 23) zahlásila na piatok 30. marca o 19. hodine vo svojich priestoroch otvorenie výstavy Miry Brtkovej a skupiny Illumination. BÁČSKY PetroveC. Promócia pracovných listov Čítanie je hra (pomôcka pre vzdelávací program inklúzie) sa uskutoční 2. apríla 2012 o 19. hodine v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. a. f. LALIŤ. Na Kvetnú nedeľu 1. apríla v lalitskom Dome kultúry o 19. hodine bude ďalšia prezentácia knihy z produkcie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Slováci v Srbsku z as-

OZNAMY

pektu kultúry. Organizátorom akcie je MOMS Laliť. J. P.

čickom gymnáziu a po jedna slovenská trieda v stredných poľnohospodárskych školách v Báči a vo Futogu.

NovÝ SAD. V stredu 4. apríla novosadskí matičiari v rámci svojich pravidelných mesačných podujatí uvítajú zamestnankyne Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Pri tejto príležitosti bude ďalšia prezentácia publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Podujatie sa uskutoční v sieni SKC P. J. Šafárika o 19. hodine. MOMS Nový Sad

NovÝ SAD. V pondelok 19. marca sa v zasadačke NRSNM uskutočnilo stretnutie s predstaviteľmi Pedagogickej fakulty v Sombore. V mene NRSNM delegáciu prijali Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka, a PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie. Pracovnú skupinu Pedagogickej fakulty v Sombore tvorili doc. Dr. Ružena Šimoniová-Černáková, doc. Dr. Saša Marković a prof. Dr. Nenad Petrović. Témou stretnutia bola analýza terajšieho stavu a pokus o akreditáciu programu vzdelávania učiteľov v slovenskej reči. Predstavitelia fakulty zdôraznili, že sa bude aj naďalej organizovať štúdium v slovenskej reči pre študentov 4. ročníka a pre študentov master štúdií, lebo študenti, ktorí sa zapísali na fakulty po roku 2005, sa budú môcť od roku 2013 zamestnať len po ukončených master štúdiách. Na Pedagogickú fakultu plánujú zapísať za podpory NRSNM aj skupinu budúcich prvákov v akademickom roku 2012/2013. Nevylučuje sa ani možnosť spolupráce s Pedagogickou fakultou UMB v Banskej Bystrici kvôli zabezpečeniu primeraných odborných kádrov. S. Z.

NovÝ SAD. Na zasadnutí Komisie pre stredné školy Výboru pre vzdelávanie NRSNM v utorok 13. marca na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci sa zmienili aj o aktuálnej situácii na gymnáziách v Petrovci a Kovačici, stanovili, že sa republiková súťaž zo slovenčiny pre stredoškolákov usporiada na kovačickom gymnáziu 12. mája a rozanalyzovali ponuku odborného zdokonaľovania profesorov. Rozhodli, aby NRSNM finančne podporila angažovanie profesora slovenčiny na šídskom gymnáziu pre 20 žiakov. Podľa podanej mienky o sieti stredných škôl na školský rok 2012/2013 schválené sú tri slovenské triedy na zápis do prvého ročníka na petrovskom gymnáziu, jedna slovenská trieda na kova-

GrAtULÁCIA

BLAHoŽeLANIe

JArMILA MArČetA z Nového Sadu dňa 23. marca 2012 na Príro-

Dňa 23. marca 2012 na Prírodovedno-matematickej fakulte

dovedno-matematickej fakulte v Novom Sade obhájila diplomovú

v Novom Sade úspešne obhájila diplomovú prácu a získala titul pro-

prácu a získala titul profesorky zemepisu. veľa šťastia a úspechu

fesorky zemepisu JArMILA MArČetA z Nového Sadu. Z jej úspechu

v budúcej práci jej prajú

sa tešia a mnoho zdaru v ďalšej práci a živote jej prajú dcéra Marína a manžel Dragan.

rodičia Anušiakovci z Kysáča.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

oZNAMUJe verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

oZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o súhlase so Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu PROMIST, s. s r. o., z Nového Sadu, Ulica hajduk Veljkova č. 11, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia časti existujúcej haly výrobnej prevádzky pre miešareň a balenie umelého hnojiva, na katastrálnej parcele č. 2 222/1, k. o. Nový Sad II. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 7. 5. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia bude 8. 5. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 15. 3. 2012 schválil rozhodnutie o súhlase so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Rekonštrukcia a dostavba zlievarne, na katastrálnej parcele č. 15 248, k. o. Zreňanin, ZO Zreňanin. Nositeľ projektu je RADIJATOR, a. s., Zreňanin, Ulica belehradská b. č. Rozhodnutie o súhlase je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou Správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, ktorou sa konštatuje, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, nakoľko sa budú dodržiavať ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľov životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a vykonáva opatrenia definované kapitolou 8 Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečenie programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladaný kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o súhlase na štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie je konečné v správnom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Obvodnom súde v Novom Sade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje oZNÁMeNIe o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu – Podnikateľský objekt na protektorovanie pneumatík výšky P, podnikateľský objekt – sklad hotových výrobkov výšky P a hygienické zariadenia výšky P. Nositeľ projektu AUTOTEHNIK VEJIĆ, s. s r. o., Ul. novosadská cesta č. 44, Veternik, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľský objekt na protektorovanie pneumatík výšky P, podnikateľský objekt – sklad hotových výrobkov výšky P a hygienické zariadenia výšky P, v Ul. dunajskej b. č., Veternik, na katastrálnych parcelách číslo: 3 614/1 a 3 614/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. marca 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-114/12, ktorým sa určuje, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AUTOTEHNIK VEJIĆ, s. s r. o., Ul. novosadská cesta č. 44, Veternik, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľský objekt na protektorovanie pneumatík výšky P, podnikateľský objekt – sklad hotových výrobkov výšky P a hygienické zariadenia výšky P, schvaľuje roZHoDNUtIe 1. Určuje sa, že pre projekt – Podnikateľský objekt na protektorovanie pneumatík výšky P, podnikateľský objekt – sklad hotových výrobkov výšky P a hygienické zariadenia výšky P, v Ul. dunajskej b. č., Veternik, na katastrálnych parcelách číslo: 3 614/1 a 3 614/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AUTOTEHNIK VEJIĆ, s. s r. o., Ul. novosadská cesta č. 44, Veternik, nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a ostatnými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť. ZDÔvoDNeNIe Nositeľ projektu AUTOTEHNIK VEJIĆ, s. s r. o., Ul. novosadská cesta č. 44, Veternik, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľský objekt na protektorovanie pneumatík výšky P, podnikateľský objekt – sklad hotových výrobkov výšky P a hygienické zariadenia výšky P, v Ul. dunajskej b. č., Veternik, na katastrálnych parcelách číslo: 3 614/1 a 3 614/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Mienkou o podmienkach na dodatočné vydanie stavebného povolenia, číslo 99 801/2012 z 20. februára 2012, vydaným zo strany VP Urbanizmus, Ústav pre urbanizmus Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 Zariadenia na nakladanie s odpadom, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale má menšie kapacity ako kapacity definované ako kritérium rozhodovania o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (ročná kapacita projektu vynáša 5 000 pneumatík). Projekt predpokladá „chladné“ protektorovanie – opätovné používanie odpadových pneumatík. Pri „chladnom“ protektorovaní, na rozdiel od teplého, teploty vulkanizácie sú oveľa nižšie a vulkanizačné lepidlo sa používa v malých množstvách. Pri takomto spôsobe protektorovania pneumatík štruktúra pneumatík sa nemení, čiže nemení sa chemické zloženie jestvujúceho pneumatického materiálu, takže je emisia znečisťujúceho materiálu do vzduchu zanedbateľná. Technologických odpadových vôd v práci projektu nieto, vzhľadom na to, že sa voda nepoužíva v procese protektorovania pneumatík. Projekt nie je významný znečisťovateľ životného prostredia a uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca projektu nebude významnejšie ohrozovať životné prostredia. Na základe hore uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

DroBNÝ oZNAM vYKUPUJeMe poľnohospodársku pôdu na území obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

DroBNÉ oZNAMY PoNUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail. com. PreDÁvAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

MILovNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din; 2. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din; 3. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din; 4. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 5. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din; 6. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din; 7. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din; 8. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din; 9. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840, 021/47-20-844 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje oZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu REKORD ERDEŠ, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. bulvár cára Lazara č. 118, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podnikateľského objektu (administračný, predajný, výrobný a skladovací priestor) výšky: v časti prízemie a dve poschodia (P + 2), a v prízemí (P), vo Veterniku, v Ul. novosadská cesta b. č., na katastrálnej parcele číslo: 3 708/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUtNÁ SPoMIeNKA

SMUtNÁ SPoMIeNKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustila manželka, matka a matinka

KAtArÍNU LISKovÚ 27. 6. 1943 – 31. 3. 2010 – 2012 z Kovačice

Milovala si život a všetkých nás. Aj keď nie si viacej s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na teba budú vždy spomínať: dcéra Violeta, vnuk Martin a vnučka Margarétka

KAtArÍNA LISKovÁ rod. Benková 27. 6. 1943 – 31. 3. 2010 – 2012 z Kovačice

SMUtNÁ roZLÚČKA Dňa 20. marca 2012 ma nečakane opustil môj manžel

MICHAL veŇArSKÝ

S láskou a úctou si na teba spomínajú

12. 2. 1929 – 20. 3. 2012 z Kovačice

manžel Martin a syn Viliam s rodinou

Podľa článku 6 Uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre predpisy, správu a národnostné menšiny, orgánom a organizáciám, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín (Úradný vestník APV, č. 6/2008), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá v y p i s u j e SÚBeH o pridelenie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine vojvodine, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma menšinových národnostných spoločenstiev na rok 2012 Súbehom sa rozdelia prostriedky vo výške 6 650 000,00 dinárov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie projektov, ktorých cieľom je zveľaďovať práva na úradné používanie jazykov a písem menšinových národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Prihlášky na súbeh sa zasielajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Úplné súbehové doklady si možno obstarať v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z internetovej adresy: www.ounz.vojvodina.gov.rs. Prihlášky sa odovzdávajú osobne, v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova vlády AP Vojvodiny) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Lehota na zasielanie prihlášok na súbeh trvá do 15. apríla 2012. Informácie na tel. č.: + 381 21 487 4213, 421 444

SMUtNÁ SPoMIeNKA Dňa 31. marca 2012 sú tomu dva roky, čo nás navždy opustil náš drahý syn, manžel, otec a starý otec

ŠIMoN SLAMAJ 1. 12. 1946 – 31. 3. 2010 – 2012 zo Starej Pazovy S úctou a láskou si na teba spomínajú Tvoji najmilší

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

Spustla už záhrada, spustol aj dvor, ticho je v dome, nepočuť tvoje kroky v ňom. Zaspal si tíško, srdce prestalo biť, hoci si chcel s nami ešte žiť. trvalú spomienku si zachováva manželka Zuzana

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

SMUtNÁ roZLÚČKA so svojím dobrým otcom, starým otcom a apkom

MICHALoM veŇArSKÝM 12. 2. 1929 – 20. 3. 2012

SMUtNÁ SPoMIeNKA Šesť rokov sa minulo, čo nás opustil náš drahý

MILÍK KoHÚt z Kysáča

Už len kyticu z lásky vám na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať. S láskou a úctou si budú spomínať: syn Michal a dcéry Zuzana a Mária s rodinami

S veľkým žiaľom si na teba spomínajú krstní rodičia Adamovićovci s krstniatkami

OZNAMY SPoMIeNKA

SPoMIeNKA

Uplynulo 36 rokov, čo ma navždy opustil môj jediný brat

PoSLeDNÝ PoZDrAv našej susede

eMÍLII BoLDoCKeJ

oNDreJ KLINKo

rod. túrovej 1926 – 2012 z Kulpína

1954 – 1976 – 2012 z Kysáča

MIroSLAvA KrIvÁKA 1931 – 2002 - 2012 z Nového Sadu

Zostaneš navždy v mojom srdci. S láskou a úctou

S láskou si na teba spomínajú

sestra Mária s dcérami Sandrou a Želmírou

Tvoji najmilší

SMUtNÁ SPoMIeNKA

SPoMIeNKA

Uplynul rok, čo nás opustili naše staré mamy

MIroSLAv KrIvÁK

S úctou si na ňu budú spomínať a spomienky zachovávať susedovci Červeniovci, Fehérovci a Červeniovci

PoSLeDNÝ PoZDrAv Dňa 25. marca 2012 nás opustila naša milovaná mama,starká a prastarká

ANNA PrIvIZerovÁ

25. 8. 1931 – 28. 3. 2002 – 2012 z Báčskeho Petrovca tak ustavične odchádzajú tí, ktorých milujeme. Zanechávajú za sebou boľavú prázdnotu. Iba spomienky z našich sŕdc nikdy nevymiznú. Nevesta Milina, vnučky Ivana a Anna s rodinami a vnuk Miroslav

SMUtNÁ SPoMIeNKA na

ZUZANA HeMeLovÁ

rod. Nasádiová 15. 5. 1935 – 25. 3. 2012 z Kysáča

MÁrIA KLINKovÁ

1949 – 2011 – 2012 1932 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca z Kysáča Na ich lásku a dobrotu nikdy nezabudnú vnučky Sandra a Želka

SMUtNÁ SPoMIeNKA

S láskou si na Jej dobrotu budú spomínať: syn Ján s manželkou Máriou, vnuk Miloslav s rodinou a vnučka Marína s priateľom

PoSLeDNÝ PoZDrAv

Uplynul rok, čo nie je medzi nami

Dňa 25. marca 2012 nás opustila naša milovaná prastarká

ZUZANA HeMeLovÁ

ANNA PrIvIZerovÁ

1949 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca

MArtINA KŇAZovICA 1925 – 1992 – 2012 z Kovačice S úctou si na vás spomínajú Vaši najmilší

Ťažko je zmieriť sa s krutým osudom, keďže nezabúdame na tvoju dobrotu. v našich srdciach zostaneš nenahraditeľná.

Už len kyticu kvetov vám na hrob možeme dať, za všetko ďakovať a s láskou si na vás spomínať.

Sesternica Zuzana Mučajiová s rodinou

Pravnukovia Milko a Milanko

PoSLeDNÁ roZLÚČKA

PoSLeDNÝ PoZDrAv

SMUtNÁ roZLÚČKA

s našou mamou

našej manke

so svatkou

MÁrIoU KovÁČovoU

MÁrII KovÁČoveJ

MÁrIoU KovÁČovoU

rod. Nemčokovou 5. 12. 1939 – 24. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

1939 – 2012 z Báčskeho Petrovca narodenej v Aradáči

1939 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Syn Samuel s manželkou Tatianou

rod. Nasádiová 15. 5. 1935 – 25. 3. 2012 z Kysáča

Vnuk Ivan a vnučka Iveta

S úctou si vás v spomienkach zachovávajú svatovci Cechmajstrovci

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

OZNAMY PoSLeDNÝ PoZDrAv

PoSLeDNÝ PoZDrAv

SPoMIeNKA

tete Milke

švagrinej

eMÍLII BoLDoCKeJ

eMÍLIU BoLDoCKÚ

1926 – 2012 z Kulpína

tetu Milku 31. 3. 1926 – 22. 3. 2012 z Kulpína

eMÍLII BoLDoCKeJ 1926 – 2012 z Kulpína

S láskou a úctou si budem na teba spomínať.

S úctou si na teba bude spomínať

Zuzana Majerová z Osijeka

Dušan Vida s rodinou

SMUtNÁ roZLÚČKA

SMÚtoČNÉ oZNÁMeNIe

s milovanou starkou

S láskou si na teba spomínajú Dušana a Zuzana Majerové

SMUtNÁ SPoMIeNKA na našich rodičov

Dňa 22. marca 2012 sme sa navždy rozlúčili so strynkou

ANNoU PrIvIZerovoU rod. Nasádiovou 15. 5. 1935 – 25. 3. 2012 z Kysáča Cestou života mala si s nami ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na teba spomína a nikdy nezabudne vnučka Marína s priateľom Stanislavom

MÁrIU MACHovÚ eMÍLIoU BoLDoCKoU rod. túrovou 31. 3. 1926 – 22. 3. 2012 z Kulpína Zostane nám v peknej a trvalej pamiatke. Rodiny Boldocká a Vrtunská

MÁrIA KovÁČovÁ rod. Nemčoková 5. 12. 1939 – 24. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Svojou opaterou snažil som sa obľahčiť ti všetky bôle a ťažkosti. Žiaľ, smrť bola silnejšia od nás oboch. Hoci vzdialená, zostaneš navždy so mnou. Manžel Samuel

HLAS ĽUDU

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

S hlbokým zármutkom oznamujem, že ma dňa 24. marca 2012 po ťažkej a dlhej chorobe opustila milovaná manželka

13 /4484/

MICHALA MACHU

rod. Čemerskú 1923 – 2007 - 2012 1925 – 1992 – 2012 zo Starej Pazovy Navždy zostanete v našich srdciach. S úctou si na vás spomínajú: dcéry Anna Krupinská a Mária Jašová s rodinami

BoľAvÁ SPoMIeNKA

BoľAvÁ roZLÚČKA

31. 3. 2012

Dňa 30. marca 2012 uplynulo 10 boľavých rokov, čo nás navždy opustila moja sestra

evKA rAMovIĆovÁ rod. Babincová 6. 9. 1950 – 30. 3. 2002 – 2012 z Kovačice Už len kyticu kvetov z lásky ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na teba spomínať. Sestra Katarína Ďurišová s manželom Pavlom

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 30. marca: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. Prvá časť – TV TÝŽDEŇ bude venovaná udalostiam a témam, ktoré poznačili uplynulý týždeň: návšteva veľvyslanca SR v Belehrade Rádio-televízie Vojvodina, seminár pre matrikárov v Petrovci o transkripcii priezvisk Slovákov do srbčiny, aktivity Miestneho spoločenstva Kulpín, súvaha prvého divadelného víkendu festivalu DIDA v Pivnici, koncert duchovných piesní v Baptistickej cirkvi v Petrovci, prezentácia knihy Gustáva Maršalla-Petrovského v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Budú tu i rady pre záhradníkov a správy pre poľnohospodárov ohľadom subvencií. • 20.30 HORE-DOLU: Vo vysielaní sa diváci poinformujú o tom, ako sa vyrábajú filmy v 3D technike a čo je to pole dance. Bude aj príspevok o víťazke tohtoročného festivalu Stretnutie v pivnickom poli. NEDEĽA 1. apríla: • 11.00 DÚHOVKA bude venovaná starým remeslám, ktoré veľmi ľahko možno nazvať umením. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Ústrednou témou bude priebeh tohtoročnej sejby, ale aj reakcie poľnohospodárov na nový spôsob subvencovania poľnohospodárskej výroby v roku 2012. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 1. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Finálová súťaž žien v prednese poézie a prózy Pamätný dom Martina Jonáša Pomoc a podpora médiám vo Vojvodine Utorok 3. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica

Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Martin Jonáš ml., syn insitného maliara Martina Jonáša z Kovačice, pri podpísaní dohody zmluvy o kúpe domu Martina Jonáša

Divadelné predstavenie Zoznámka v Padine Čo vieš o zdraví? Dobrá nálada penzistov Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 6. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 2. apríla: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Želmíra Benková a Rastislav Struhár. Utorok 3. apríla: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Jany Mojžitovej. Streda 4. apríla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – evergríny; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – odznie zmes ľudových piesní. Štvrtok 5. apríla: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú bratia Gedeľovskovci a Jaroslava Benková a Kvetoslava Benková. Piatok 6. apríla: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 31. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Zostrih z tohtoročného Stretnutia v pivnickom poli. NEDEĽA 1. apríla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Česká hudobná scéna. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Klenoty vážnej hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: O skupinách Kamelot a Kryštof. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 3. apríla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Známe skladby baroka, klasicizmu a romantizmu. STREDA 4. apríla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 30. marca do 5. apríla

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13 V tajničke je nedeľa pred Veľkou nocou, ktorá bude 1. apríla 2012.

Záber z akcie rovnania poľných ciest petrovských poľnohospodárov

20.15 Filmy: Piatok 30. marca – Marley a ja Sobota 31. marca – Žiť po svojom Pondelok 2. apríla – Vojna impérií Utorok 3. apríla – Norbit Streda 4. apríla – Diamantoví psi Štvrtok 5. apríla – Predo mnou neutečieš

Nedeľa 1. apríla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Mrázik 24.00 Záver vysielania

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 4. apríla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná časť filmu Fontána pre Zuzanu... Repríza v nedeľu 8. apríla o 7.30 h.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 10. marca 2012 bolo: STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA PJEVAČOVÁ, Ul. Maxima Gorkého č. 6, 25 230 Kula. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Plagát filmu Fontána pre Zuzanu... 31. 3. 2012

13 /4484/

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 – VODOROVNE: predohra, radikál, epeda, P, Mona Lisa, ET, Ivan, nabalilo, elán, cór, narezaná, I, imí, M, e, uistia, omakov, an, Avon TAJNIČKA: DIDA

HLAS ĽUDU

ŠPORT FK JÁNOŠÍK V JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bez cezpoľných hráčov J

V odvekom derby päť gólov

Oba kluby z Opovskej obce svoje zápasy prehrali v strediskách iných juánošícki futbalisti počas jesennej vania je naša klubová kaviareň, a občas časti majstrovstiev v Medziobecnej nám trochu pomôžu aj sponzori. Šťast- hobanátskych obcí. Tretí Baranďania v Plandišti, druhí Sakulčania v Belej lige Alibunár – Plandište štyri zápasy vy- ní sme však, že sme si skôr zabezpeči- Crkve. Iba prvoumiestnený Radnički bol na vlastnom trávniku v Kovine prehrali, rovno toľko prehrali a s dvanás- li nadostač športového úboru, ktorému svedčivý. Hoci slávisti v susedskom derby prehrali, výsledky v Uljme, Gaji timi bodmi prezimovali na 4. mieste, pribudla aj ďalšia garnitúra tričiek, kto- a Banátskom Novom Sele Kovačičanov nezarmútili. Výsledky 17. kola: Tempo – Vršac United 0 : 0, Spartak – Slávia 3 : 2, Parčiže v polovici tabuľky. rú sme si zadovážili v akcii čelarevské„Súťažili sme úplne uvoľnene, bez ho pivovaru Lav. Na kopačky peniaze tizan (U) – Mladost 1 : 1, Radnički (K) – Polet 5 : 0, Sloga (BNS) – Jugoslaviambícií postúpiť,“ povedal nám zá- nemáme, takže si ich hráči hlavne ku- ja 1 : 1, BAK – Borac (S) 3 : 0, Sloga (P) – Radnički (B) 1 : 0, Partizan (G) – Vulstupca predsedu FK Jánošík Vladislav pujú sami. Konečne na zápasy nás turul 0 : 1. Staňo.„Základný dôvod na to je, že ne- prepravujú rodičia hráčov zdarma. máme ani hmotné a ani hráčske po- Možno teda konštatovať, že klub pra- SPARTAK – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 1) riedkaktorá obec na území Srbska tenciály na vyššiu ligu. Po minulých cuje skutočne ochotnícky.“ sa môže hrdiť údajom, že má dva majstrovstvách nás opustili všetci cezNovým trénerom mužstva je bývapoľní hráči a viacerí skúsení hráči pre- lý hráč tohto klubu Michal Melich, kto- stojedenročné kluby, ktoré svoje prvé priateľské zápasy, hoci pod iným mestali hrať futbal, takže nom, zohrali v roku 1911. Najprv v Desme boli priam prinútebeljači, keď vyhrali domáci. Potom v ní vykonať zmenu geodvete v Kovačici, kde zvíťazili takisnerácií. V nových majsto hostitelia. Podobne bolo aj v tejto trovstvách sme štartosezóne, ale v ligovej súťaži. Slávia povali s úplne omladeným razila Spartak doma a prehrala v Demužstvom, ktoré na svobeljači. jich pleciach vynieslo jePekné počasie vylákalo na štadión sennú časť majstroSpartaka pekný počet fanúšikov vstiev. V mužstve je pooboch klubov. Zverenci trénera Pemerne málo hráčov – troviča štartovali výborne. Po roho- Vyrovnal na 2 : 2 – Alexander iba 18, avšak v dedinke vom kope Ivana Chalupu v 12. min. Bíreš (zľava) veľkosti Jánošíka viac presne hlavičkoval nováčik Vasić. ani nemožno očakávať. SLÁVIA: Zeković, Ďuriš, ĎurkovSpartakovci sa ale nevzdávali, mladé Priemerný vek hráčov Mladí jánošícki futbalisti počas zimy trénoa bojovné mužstvo z Debeljače oto- ský, Ľavroš, Chalupa, Mihálek, Okuje 20 rokov, s tým, že do- vali v školskej telocvični čilo skóre do konca polčasu dvoma ka (Válovec), Žolnaj (Stojanović), minujú mladí hráči, ktorí majú 17 až 20 rokov a iba dvaja-tra- rý hráčov zhromaždil ešte v polovici fe- presnými zásahmi na bránu Damira Vasić (Bíreš), Nikolovski, Nestoja futbalisti sú v zrelom futbalovom bruára. Pre nepriaznivé poveternostné Zekovića. Strelci boli Nikola Rusov v rovski. V predzápase dorastenci Spartaka veku. Cezpoľných hráčov nemáme a ani podmienky spočiatku trénovali v škol- 16. a Marko Gorčić v 37. minúte. Po zmene strán sa hosťujúci tím ne- vyhrali nad Sláviou 2 : 0. ich nehľadáme. Aj v jarnej časti sa bu- skej telocvični a s príchodom pekných Kovačičania hrajú dve merania síl deme opierať výlučne o vlastné sily.“ dní vyšli aj na ihrisko. Jánošíčania sa sna- vzdával. Z výbornej akcie Ivana MiTáto predsa len predčasná, ale ako žia čím lepšie pripraviť na začiatok jar- háleka náhradník Alexander Bíreš zaradom na domácom trávniku. Na vidno, príliš úspešná zmena generácií, ných majstrovstiev, keď na domácej vyrovnal skóre v 78. minúte. Keď sa nedeľu o 15. hodine sa slávisti v 18. svedčí aj o tom, že v Jánošíku nikdy ne- pôde uvítajú celok Barice z rovno- chýlilo k remíze, Gorčić druhým gó- kole stretnú s Tempom Sefkerin, týžlom dve minúty pred koncom pri- deň neskoršie s Vršac Unitedom. chýbali chlapci, ktorí chcú behať za lop- mennej dediny. Ján Špringeľ tou. V poslednom období však obvlh niesol víťazstvo Spartaku. medzujúcim faktorom v dosahovaní lepších športových výsledkov sú fi- PRIATEĽSKÝ ZÁPAS LALITSKÝCH A KERESTÚRSKYCH VETERÁNOV sa po prestávke rovnako lepšie osvedčili domáci. Dva góly za Panancie. nóniu dal Pivarev a tretí Jovkić. „Konkurencia v tejto lige nie je veľZápas výborne a autoritatívne mi silná, a ak by sme sa vážnejšie dali stvo malo obdobia dobrej hry, z kto- viedol rozhodca Dušan Kovačević z na to, myslím si, že by sme pomerne PANÓNIA – RUSÍN 3 : 3 (1 : 2) inulú sobotu sa na ihrisku Pa- rých sa zrodilo šesť gólov. V prvom Nového Sadu. ľahko mohli získať titul majstra a poPANÓNIA: Stamenković, A. Ponónie stretli niekdajší futbalisti polčase úspešnejší boli hostia, kým stúpiť,“ hovorí V. Staňo. „Klub však už pović, Ljubenković, B. niekoľko rokov zápasí s nedostatkom veľkých susedských Malivuk, Vranješ, V. Kripeňazí, a za takých podmienok ne- rivalov, Laliťania a vokuća, Ignjatović, Tanmôžeme ani rozmýšľať o vyššej lige, pre Kerestúrčania. Viac cik, Pivarev, N. Krivokuća, ktorú je v tejto chvíli potrebné zabez- ako tridsať veteráVučenov. Striedali: Benka, pečiť najmenej 500-tisíc dinárov. My toľ- nov z oboch strán Jovkić, M. Erdeljan, Diko prostriedkov v žiadnom prípade ne- pripomenuli divámić, Brkić, Múdry, M. Mamôžeme zabezpečiť. Miestne spolo- kom na zašlé časy, livuk. čenstvo Jánošík, ktoré bolo naším zá- keď ako mladí mnoLaliťania mali v piatok na kladným financovateľom, viac nemá sa- hokrát bez pardoprograme prvý jarný majsmozdanenie, teda ani vlastné príjmy, a nu bojovali o body. trovský zápas v rámci Ligy Zápas sa vyznaz obecného športového zväzu sme veteránov Anteho Bačićauž dva roky nedostali ani dinára. Síce čoval príkladnou Badžu s mužstvom Odžav týchto dňoch nám sľubili určité pro- účinnosťou strelcov kov. striedky, ale všetko to je na hlinených a zvratmi vo výJ. P. nohách. Základným zdrojom financo- sledku. Každé muž- Dvojnásobný strelec Panónie Pivarev (v bielom drese)

Susedia mierumilovne

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

ŠPORT KARAVÁNA ŽeNSKýCH PRÁV Aj V PeTROVCI

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Výstava Ženy v športe V

Protesty nepomohli...

stredu 21. marca 2012 v Báčskom Petrovci slávnostne otvorili výstavu fotografií Ženy v športe, ktorá sa realizuje v rámci projektu Karavána ženských práv. Pri príležitosti otvorenia výstavy návštevníkom sa prihovorili Marija Srdićová v mene

sa občiansky aktivizovali a pravda aj bojovali o vlastné práva. Aktivity na projekte zhrnujú inštalovanie výstav fotografií Ženy v športe a Ženy na dedine, prednášku Čím bol 8. marec a čím nebol, uskutočnenie miestnych rozpráv o pri-

Čoskoro po vedúcom góle Cvetić (najvyšší v skoku) hlavou mieril vedľa brány. Škoda, mohlo to byť 2 : 0...

Promotéri výstavy Ženy v športe: Marija Srdićová, Miloš Đajić, Marija Gajická a Miroslav Kovačev (zľava) Strediska pre podporu žien z Kikindy, Miroslav Kovačev, odborný spolupracovník Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež, Marija Gajická v mene združenia Vojvodinčanky regionálnej iniciatívy z Nového Sadu a Miloš Đajić v mene Strediska moderných schopností z Belehradu, ktorý výstavu i otvoril. Výstavu nainštalovali v Stredisku pre zveľadenie rurálnej turistiky v Petrovci a záujemcovia si ju mohli pozrieť do 28. marca. Báčsky Petrovec je po Kikinde a Novom Sade tretie mesto, v ktorom zorganizovali výstavu Ženy v športe. Projekt je výsledkom spolupráce a kombinovania rozličných aktivít Strediska moderných schopností z Belehradu a päť partnerských združení z Kikindy, Nového Sadu, Nového Pazara, Kruševca a Užica. Vedľa Petrovca práve v týchto piatich mestách v rámci štyroch marcových týždňov svojráznej kampane si zaplánovali predstaviť aktivity a programy, ktoré majú za cieľ afirmovať ženské práva a predostrieť význam rodovej rovnosti a politiky rovnakých možností. Tím, ktorý realizuje projekt, sa rozhodol, aby tieto aktivity prebiehali v menších prostrediach. Tým spôsobom sa ženy – ktoré nie tak často majú príležitosť stretnúť sa s obsahmi, ktoré upútajú na ich práva – majú možnosť zoznámiť s touto problematikou. Majú ich aj podnietiť, aby 31. 3. 2012

13 /4484/

oritách rodovej rovnosti v lokálnej spoločnosti a dielňu Ženské práva. Projekt a samotnú výstavu podporilo štátne Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu v rámci súbehu Kalendár ľudských práv 2012. Na fotografiách v rámci výstavy je znázornených 21 žien z Vojvodiny, ktoré aktívne trénujú a súťažia. K tomu majú za sebou pozoruhodné športové výsledky, ale ich prácu verejnosť a médiá nesledujú v dostatočnej miere. Pri každodennom športovaní ich vyfotografovali študenti fotografie z Akadémie umení univerzity v Novom Sade. J. Č-p

HLAS ĽUDU

TATRA – ŽELEZNIČAR 1 : 1 (0 : 0) ol to slabý zápas, v ktorom domáci hrali akoby mali olovo v nohách. Málo toho sa im darilo, ale predsa mali niekoľko vyložených príležitostí. Premenili iba jednu, keď v 61. min. Funtík z ľavej strany dobre odcentroval a Cvetić volejom loptu zaslal do rohu. V 82. min. rozhodca Grujić z Petrovaradína hrubo uškodil domácich. Po dueli vo vzduchu Bjelovića a Funtíka nečakane nariadil pokutový kop, ktorý z 11 metrov iste premenil Ostojin – 1 : 1. Žiadne protesty domácich nepomohli... Zápas v Kysáči sledovalo asi 150 divákov. Žlté karty dostali Daneček a Cvetić (Tatra), resp. Aleksić a Ostojin (Železničar). TATRA: Mucha, Srnka (Paunić), Funtík, Vargec, Badnjar, Savić,

Konstantinov, Kavran (Keleman), Cvetić, Daneček (Švonja), Vuković. V predzápase dorastenci Tatry porazili seniorov silbašskej Našej hviezdy 4 : 0. Góly dali Ivan Ožvát 3 a D. Keleman. Výsledky 17. kola: Dinamo – Partizan 2 : 3, Borac – Čenej 1 : 2, Tatra – Železničar 1 : 1, Sremac – Sirig 1 : 1, Báčka – Futog 0 : 2, Mladost – Vinogradar 1 : 1, Proleter – Fr. partizan 1 : 4, Fruškogorac – TSK 1 : 1. Tatra je na 12. mieste so sedemnástimi bodmi. Program 18. kola: Partizan – Fruškogorac, TSK – Proleter, Fr. partizan – Mladost, Vinogradar – Báčka, Futog – Sremac, Sirig – Tatra, Železničar – Borac, Čenej – Dinamo. Pavel Pálik OLYMPIJSKÉ HODINY, ukazujúce o koľko dní a hodín sa začnú hry v Londýne, krášlia od 4. marca 2012 priestor pred belehradským hotelom Moskva. Ich autorom je umelec Petar Mirković, ktorého dielo obyvateľom a návštevníkom mesta Belehrad darovali Olympijský výbor Srbska a spoločnosť Telenor. Od 22. marca, keď tento záber uzrel svetlo sveta, do začiatku olympijských hier, zostalo zdolať ešte 127 dní. O. Filip

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Karta (aj) pre rozhodcu MLADOSŤ – STANIŠIĆ 1 : 0 (0 : 0) lavného rozhodcu Miroslava Markovića zo Starej Pazovy bolo v neH deľu všade na ihrisku vo Vrbare. Takého stredopoliara by určite chcel mať každý tréner. Nakrútil kilometrov hádam viac ako domáci Kaňa a Pupavac spolu. Bol i dvanástym hráčom hosťujúceho mužstva, a preto mu patria úvodné slová riportu zo stretnutia medzi domácou Mladosťou a hosťujúcim Stanišićom. Slovom, pán Marković perfektne kontroloval hru, nerobil chyby a predsa si zaslúžil kartu. Žltú určite a možno i červenú, lebo svojím výstrojom – oblečením mýlil domácich futbalistov, ktorí mu niekoľkokrát v zápale hry prihrali loptu, presvedčení, že je ich spoluhráč. Veď keby rozdielne dresy nehrali významnú úlohu v športovom úbore futbalistov, tak by ich mužstvá nenosili rozdielne. Hlavný rozhodca

mal úbor podobný ako domáci futbalisti. Preto mu za vynikajúcu kontrolu majstrovského zápasu udeľujeme žltú kartu. Dostali ich, keď sme už pri kartách, aj dvaja domáci futbalisti: Pupavac za diskusiu s rozhodcom a Stracinský za otáľanie hry. Raz toľko žltých, celkom oprávnene, dostali aj hráči hosťujúceho mužstva. TYPICKÝ MAJSTROVSKÝ ZÁPAS Inak obidve mužstvá bojovali tvrdo o body a domáci mali počas celého zápasu viac z hry. Produkovali aj premyslenejšie akcie, ktorým tón udávali Mojić v obrane a Kaňa s Pupavcom na celom ihrisku. Títo dvaja futbalisti sú, alebo boli v nedeľu, chrbticou mužstva. Okrem príkladnej bojovnosti disponujú i závideniahodnou kvótou futbalových vedomostí, talentu. Kaňa vie nielen vy-

Napokon výhra SLOGA – POLET 2 : 0 (0 : 0) apokon dobrý výkon a výhra erdevíckej Slogy. Domáci nedovolili súperovi zo Sivca, aby sa úspešne rozohral. Dynamike a N silnému tempu Erdevíčanov hostia nemohli čeliť, aj keď sa z niekoľkých šancí ich sieť v prvom polčase nerozvlnila. Videli sme hodne faulov a neoprávneného prerušovania zápasu, s cieľom, aby hostia zastavili ofenzívu domáceho mužstva. Sloga iba v druhom polčase dokázala svoju skutočnú hodnotu. Dvojnásobný strelec Kovačević v 50. a 70. min. bol nezastaviteľný pre obrancov súpera. Brankár Živković napriek dvom inkasovaným gólom zachránil svoje mužstvo od presvedčivejšej prehry. Unavení hostia iba tri razy zaslali strely na bránu istého brankára D. Savića. SLOGA: D. Savić, Milošević, Jovanović (S. Savić), Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević, Bojanić, Simeunović (Zec), Považan, Vasić. Výsledky 18. kola: Budućnost – Prvý máj 1 : 0, Bačka – Radnički 0 : 2, Borac – Mladost (T) 1 : 0, C. zvezda – Obilić 1 : 0, Jugović – Omladinac 2 : 1, Mladosť (P) – Stanišić 1 : 0, Sloga – Polet 2 : 0, Jednota – Index 0 : 1. Program 19. kola: Jednota – Budućnost, Index – Sloga, Polet – Mladosť (P), Stanišić – Jugović, Omladinac – C. zvezda, Obilić – Borac, Mladost (T) – Bačka, Radnički – Prvý máj. Károly Vig

Baráž je jediná nádej JEDNOTA – INDEX 0 : 1 (0 : 1) ič nie je ľahšie ako zbaviť sa trénera. Jednota sa zavďačila Zoranovi Rankovovi a, žiaľ, neN skoro do odborného štábu zapojila Dragana Macuru, bývalého trénera Železničara (Bara Venecija), a dorastencov Zemuna. Keby sa to urobilo hneď po jesennej prehre so susedmi z Nových Bánoviec, všetci by iste túto zmenu schválili. Práve zápas s novosadskými„študentmi“ potvrdil, že nový tréner nepozná vlastnosti väčšiny háčov, nemôže takmer cez noc priniesť výhry. Možno sa to novému trénerovi podarí neskoršie, ale to už bude neskoro, lebo sriemskomitrovický Radnički vedie náskokom až deviatich bodov, čo sa, úprimne povediac, nedá dohoniť! Jednota môže bojovať iba o druhú pozíciu, ktorá vedie k večne nepríjemnej kvalifikácii. V nedeľňajšom výkone Jednoty nebolo priveľa úsilia a málo umenia. Niektorí hráči nepresvedčili prístupom, že k mužstvu majú správ-

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Bude to trápna jar! Príznačnosťou prvého jarného kola bolo to, že diváci v Báčskom Monoštore videli sedem gólov a na ostatných šiestich zápasoch sa siete vlnili iba deväťkrát. Apatínska Mladost prakticky vyhodila zo sedla v boji o druhé miesto Lipar. Tomu sa najviac potešili Ratkovčania, ktorí nad hlavným konkurentom získali šesť bodov plus. ýsledky 14. kola: Dunav – Panónia 6 : 1, Rusín – TöV rekvés 1 : 0, Radnički – Šikara 3 : 0, Aleksa Šantić – Metalac 0 : 0, Odžaci – Rastina 1 : 1, Lipar –

streliť a bojovať, ale i prihrať a Pupavcove lopty majú oči. Nie také veľké ako voľakedy Dýrove, ale triafajú presne. Keď mu v nedeľu zunovalo prihrávanie, kopanie z rohu a voľných kopov, tak odskočil k hosťujúcemu brankárovi a hlavičkou ho prekonal. Brankárovi Fejdimu svietilo slnko do očí pri vykopávaní lopty, ale dvakrát zaplával majstrovsky, a tak nedovolil, aby hostia vy- Chrbtica petrovského tímu: rovnali. V obrane okrem už Marko Pupavac a Igor Kaňa (zľava) spomenutého Mojića ostatní spoľah- koľkých Hložančanov v strede ihriska. livo bránili vlastnú bránu s pripo- Ako aj, keď sa v mužstve zjaví ešte jemienkou, že mladý Stracinský by už den po lopte smädný stredopoliar, tak mohol začať i hrať a nielen spoluhrá- účinnosť petrovského mužstva bude na čom vodu nosiť. V útoku sa Zbućnovi- vyššej úrovni. Potom Kaňa s Pupavcom ćovi a Đorđevićovi v nedeľu veľmi ne- budú automaticky nebezpečnejší pre darilo a rýchly Kokanović by mal trochu hosťujúceho brankára. MLADOSŤ: Fejdi, Stracinský, Koracionálnejšie behať a občas aj prihrať spoluhráčom. Máme dojem, že ná- bilarov, Mojić, Rupar, Sladojević, hradník Jakuš nie je dostatočne využitý Zbućnović (Jakuš), Đorđević (Zorzić), a Zorzić má nadbytok sebeckosti. Cíti Kaňa, Kokanović, Pupavac. Pavel Hansman sa neprítomnosť Pavlisa v útoku a nie-

Mladost 0 : 1, Dinamo – Jedinstvo 2 : 0. Tabuľka: 1. Mladost 38 bodov, 2. Radnički 34, 3. Lipar 28, 4. Metalac 21, 5. Šikara 21... 7. Ru-

ny vzťah, jednotlivci sa správali dosť ľahostajne a vcelku chýbalo nasadenie, koncentrácia aj vôľa. Od začiatku zápasu až po koniec polčasu náročnejší hostia z Nového Sadu mali jasnú prevahu a domáci fanúšikovia sa už v tých chvíľach začali obávať z debakla. Už v prvých minútach sa domáci hrali s ohňom, dve chyby hosťom mohli priniesť rýchle vedenie nebyť úspešných zákrokov brankára Lazara Jovišića, ktorý spolu s obetavým Predragom Vujčićom jediní zasluhujú prechodnú známku. Útoky Indexu v prvej časti zavoňali stálym nebezpečenstvom. Nezdeprimovalo ich ani to, že im rozhodca pre postavenie mimo hry anuloval gól. V 39. min. po hrubej chybe stopéra Đorđa Šušu Novosadčania sa ujali zaslúženého vedenia. Nikto na ihrisku Jednoty v tom momente nerozmýšľal, že to bude konečný výsledok zápasu. Po obrátke sa očakávala zmena v hre domácich. Dobýjanie hosťujúcej šestnástky sa zakaždým končilo neúspešne. Dve-tri šance nestačili na zmenu výsledku. JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić (Šaponja), Zekanović, Vujčić, Šuša, Žakula, Dragin, Ogrizović, Knežević (Šestović), Pejčinović (Erceg), Naglić. Bz-ý

sín 19... 9. Panónia 17 (-1)... Program 15. kola: Dinamo – Dunav, Jedinstvo – Lipar, Mladost – Odžaci, Rastina – A. Šantić, Metalac – Radnički, Šikara – Rusín, Törekvés – Panónia. DUNAV – PANÓNIA 6 : 1 (3 : 1) Na hosťovaní v Báčskom Monoštore Laliťania utŕžili poltuctovú nádielku. Tak sa futbalisti Dunava v dobrej miere revanšovali svojmu súperovi za jesenný debakel v Laliti, keď bolo 8 : 0 za Panóniu. Tento zápas bol rozhodnutý prakticky už v prvom polčase. Domáci sa ujali vedenia 3 : 0, pričom

druhý gól vsietili z penalty. Potom Radosavljević skorigoval na 3 : 1. V pokračovaní hostitelia ešte trikrát rozvlnili sieť Panónie. Takýto štart Laliťanov nesľubuje nič dobrého, tým skôr, že aj v nedeľu budú hosťovať, tentoraz v Svilojeve, kde ťažko získavali body aj keď mali lepšie a pripravenejšie mužstvo. Kiežby nás v tom dementovali! PANÓNIA: Pavlíni (Obradov), Terek, Dobrić (Farkaš), Stanković, Gužvanj, Jovović, Vuković, Šipka, Komadina, Tojić, Radosavljević. J. P.

31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Neslýchaná rozhodcovská blamáž!

Získali bod – mohli tri

SLÁVIA (P) – ŠAJKAŠ 0 : 3 (0 : 0) a to, čo sa v nedeľu odohrávalo na ihrisku Slávie, nepamätajú sa ani tí najstarší milovníci futbalu v Pivnici. Hlavnými aktérmi blamáže bola rozhodcovská trojica, hlavný Kalafat a jeho pomocníci Majkić a Rađen. Od začiatku sa videlo, že rozhodcovia budú nadŕžať hosťom z Kovilja. V prvej štvrťhodine sa hráči hostí Radojičić, Lazić a Milićević ocitli v postavení mimo hry, ale postranný rozhodca Majkić to „nevidel“. V treťom prípade, v 14. min., Santrač dohonil Milićevića, čistým zákrokom mu vyrazil loptu, ale rozhodca Kalafat odpískal faul a domácemu hráčovi ukázal červenú kartu. Po proteste červené karty dostali aj tréner Koruniak a predstaviteľ domácich Kotiv, čo vyvolalo veľký hnev medzi obecenstvom. Aj keď v oslabení, domáci sa nevzdávali a boli rovnocenným súperom. Zákroky hráčov Slávie rozhodca trestal žltými kartami (Záskalický a P. Tankosić), kým hostí iba napomínal. Do polčasu šance nevyužili R. Cimbaljević a Babić dvakrát. Počas prvého polčasu hostia ani raz neohrozili bránu Vl. Tankosića. V 64. min. Đ. Cimbaljević mal loptu v nohách, na neho nabehol Radojičić a poslal na zem, píšťala Kalafata sa neozvala a Ćulum prvýkrát trafil – 0 : 1. V

VINOGRADAR – HAJDUŠICA 2 : 2 (1 : 1) ajdušičania si z vždy horúcej pôdy vo vinohradníckej osade Gudurica priniesli vzácny bod, aj keď mohli získať všetky tri. Obe mužstvá od začiatku dali najavo, že chcú vyhrať. Vedenia sa ujali domáci futbalisti, keď v polovici polčasu Đukić neobozretne daroval loptu domácemu útočníkovi, ktorý darček vedel využiť a ľahko prekonal Melicha. O desať minút neskoršie Lečić peknou strelou z okraja šestnástky vyrovnal. Ihneď po zmene strán domáci sa znovu ujali vedenia. Centrovaná lopta z ľavej strany prešla niekoľkých obrancov Hajdušice, prišla k útočníkovi domácich na druhej strane, ktorému nebolo ťažko loptu zaslať do siete. Hajdušičania znovu vyrovnali v 75. minúte. V skrumáži pred bránou Vinogradara sa najlepšie vynašiel Pećinovski. Za nevyužitými šancami banujú obe mužstvá. Dve šance domácich futbalistov brankár Melich zneškodnil, v tretej zachraňoval Đukić. Hostia však svoje najvýhľadnejšie šance mali

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Škoda z neúspechu?! STK EGYSÉG – STK MLADOSŤ 4 : 1 o prehre s prvoumiestneným celkom z Čoky na domácej ploche (2 : 4) petrovským stolným tenistom bolo potrebné uplynulý víkend v Novom Sade vyhrať nad priamym konkurentom v boji o druhú priečku v tabuľke Prvej vojvodinskej stolnotenisovej ligy, aby si zabezpečili návrat do vyššej súťaže. Silný domáci celok nedovolil Turanovi a jeho spoluhráčom prekvapenie a presvedčivo zdolal hostí z Petrovca. Výsledky: Stanić – Turan 3 : 2, Brankov – Lomen 1 : 3, Tchan-WeiWei – Záborský 3 : 0, Stanić / TchanWei-Wei – Turan / Lomen 3 : 0, Stanić – Lomen 3 : 2. Samuel Medveď

31. 3. 2012

13 /4484/

78. min. hostia založili rýchly protiútok, z ktorého Igračev zvýšil náskok na 0 : 2. O minútku neskoršie Babić spálil šancu na skorigovanie výsledku. V 90. + 2. min. rozhodca nariadil nepriamy kop v trestnom území Slávie. Revoltovaní domáci hráči opustili šestnástku, takže hostia dali tretí gól do prázdnej brány!? Obecenstvo vyprevadilo rozhodcov z ihriska pískaním, ktorí Pivnicu opustili v sprievode polície, takže k incidentu predsa neprišlo. SLÁVIA: Vl. Tankosić, Đ. Cimbaljević, Záskalický, Fábry, Nišić, Santrač, Čelovský (Pintír), Kotiv, R. Cimbaljević, P. Tankosić, Babić (Milić). Dorastenci Slávie utrpeli prehru 1 : 3. Výsledky 17. kola: Petrovaradín – Futog 4 : 2, Hercegovac – Stari grad 2 : 1, Jedinstvo – Srbobran 0 : 2, Slávia (P) – Šajkaš 0 : 3, Slávia (NS) – Omladinac 1 : 1, Borac – Sutjeska 1 : 0, Vrbas – Kabel 2 : 1. Voľná bola Bačka. Tabuľka: 1. Srbobran 31 bodov, 2. Borac 31, 3. Vrbas 27... 15. Slávia (P) 10 bodov. V 18. kole sa stretnú: Metalac – Vrbas, Kabel – Borac, Sutjeska – Slavija (NS), Omladinac – Slavija (P), Šajkaš – Bačka, Srbobran – Hercegovac, Stari grad – Petrovaradín. Voľné je Jedinstvo. Ján Šuster

vo finiši, keď mohli výsledok zmeniť vo svoj prospech. Najprv v 87. minúte Maliar z nepatrnej blízkosti hlavou loptu zaslal mimo brány, a v poslednej minúte Radović vyrazil pred brankára, ale bol nedovolene zastavený. Píšťala rozhodcu Sarku z Vršca sa však neozvala. Ihneď potom rozhodca pre nešportové správanie sa jedného hráča Vinogradaru zaslal do obliekarne, takže hostia v nadstavenom čase mali číselnú prevahu, ale času na zmenu výsledku predsa viac nebolo. HAJDUŠICA: Melich, Milan Mršić, Đukić, Maliar, M. Stojkovski, Folťan, Pećinovski, Kocevski (Demse), Radović, Lečić, Hrudka (Jović). Ostatné výsledky 18. kola: Dobrica – Budućnost 2 : 1, Ratar – Dunav 0 : 0, Crvena zvezda – Banat 7 : 1, Borac (VG) – Karaš (J) 3 : 1, Hajduk – Potporanj 4 : 1, Jedinstvo – Karaš (K) 2 : 0. Voľné boli Ševac a Borac (VS). Hajdušica je na 6. mieste s 24 bodmi. vlh

MALÁ, ALE ÚSPEŠNÁ KARATE SKUPINA. Mladí kulpínski karatisti dosiahli ďalšie úspechy. V druhú marcovú nedeľu pobudli na karate turnaji v Subotici, ktorý zorganizoval tamojší Karateklub Tao. V súťaži sa zúčastnilo 200 karatistov z pätnástich klubov. Kulpínčanom sa darilo a získali na turnaji dve medaily. V kategórii formálneho cvičenia kata – jednotlivo zlatú medailu získala Milana Popovická a v tej istej kategórii bronzom sa ovenčil Maksim Teslić. O týždeň neskoršie, teda v nedeľu 18. marca 2012, aktívni mladí kulpínski karatisti spolu s trénerom Mirkom Đukićom (na snímke) sa zúčastnili na 11. tradičnom turnaji Karateklubu Nokači v Novom Sade. Na turnaji bolo až 300 súťažiacich z dvadsiatich klubov. Tentoraz mladí kulpínski karatisti získali až štyri medaily. Zlatom sa aj tentoraz ovenčila M. Popovická a zalesklo sa aj okolo krku Nataše Králikovej. Striebornú medailu získal Maksim Teslić a bronzovú Daniela Gažová. K. Gažová

HLAS ĽUDU

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Dolina dolu kopcom!

Ťažko k víťazstvu

Situácia v tabuľke sa čoraz väčšmi komplikuje. Radnički (NP) znova remizoval, Čelarevčania vyhrali vo Vršci, a tak sa priblížili k lídrovi. Cement a Radnički (Š) sa upevňujú v hornej časti rebríka. Po prehre s Veternikom na domácej pôde padinská Dolina zmárnila príležitosť dostať sa z nebezpečného pásma. Výsledky 17. kola: Dolina – Veternik 1 : 2, Vršac – ČSK Pivara 0 : 2, Radnički (Š) – Mladost 3 : 0, Palić – Zadrugar 1 : 0, Dunav – Kikinda 4 : 1, Radnički (NP) – Senta 1 : 1, Sloga – B. Topola 1 : 0, Cement – Tekstilac 4 : 1. Mužstvo Doliny je na 12. mieste a má 21 bodov. Program 18. kola: Veternik – Cement, Tekstilac – Sloga, B. Topola – Radnički (NP), Senta – Dunav, Kikinda – Palić, Zadrugar – Radnički (Š), Mladost – Vršac, ČSK Pivara – Dolina.

BUDÚCNOSŤ – BAČKA 1 : 0 (1 : 0) brvno a žrď. V poslednej minúte Futbalisti Budúcnosti v 12. kole sa pred bránou nevynašiel Huďan získali naplánované body, ale ťaž- pre zlý trávnik v šestnástke a šie ako očakávalo 200 divákov v Brňa mu zrazil loptu z nohy. Hložanoch. Pre žlté karty v mužRozhodca Malinović možno stve domácich chýbali prví strel- veľmi toleroval simulovanie hosci Lukić a Jaroslav tí, ktorí podľa ich Štajfer. To sa veľmi císlov dosiahli cieľ – tilo, lebo sa hostia z prehrali, ale čestne! Despotova orientoBUDÚCNOSŤ: R. vali len na obranu a Ljubičić, Horvát, nedovolili rozviť znáVl. Štajfer (Baláž), mu hru presných priSeveríni, Mandić, hrávok domácich. Đukić, Fejdi (HuPrvú príležitosť si ďan), Ožvát, Nikić, v 14. min. vytvoril Jeličić, Hataľa sám Fejdi, keď ob(Molnár). rancovi ukradol lopZačiatočníci Butu, ale jeho strelu Obrana zložila skúšku: dúcnosti prehrali s Brňa vyrazil na roh. Štefan Horvát (Budúcrovesníkmi Nového Pokusy z diaľky Ožvá- nosť Hložany) Sadu 1 : 7 a kohútita, Nikića a Mandića ky od toho istého minuli bránu hostí. V 21. min. po súpera boli tiež slabší – 0 : 4. rohovom kope Ožváta lopta preVýsledky 12. kola: Tvrđava – letela všetkých hráčov v šest- Maglić 4 : 0, Karađorđevo – Bunástke, na ľavej strane sa jej zmoc- dućnost (P) 2 : 2, Budúcnosť nil pohotový Severíni, prekľuč- (H) – Bačka 1 : 0, Krila Krajine – koval dvoch obrancov, ale ho Vojvodina 1 : 1, Kulpín – Kriváň predsa zrazili. Rozhodca Malino- 0 : 0, Borac – Soko 1 : 0. vić nariadil jedenástku, ktorú Tabuľka: 1. Tvrđava 31 bodov, úspešne premenil Nikić a už vte- 2. Vojvodina 26, 3. Budúcnosť dy priniesol konečný výsledok 1 (H) 24... 5. Kulpín 18... 8. Kriváň : 0. Do konca polčasu húževnatí 14... 12. Bačka 4 body. Program 13. kola: Borac – hostia otáľali s hrou a neúčinní domáci si viac nevytvorili žiadnu Tvrđava, Soko – Kulpín, Kriváň – Krila Krajine, Vojvodina šancu. Zmeny v druhom polčase tro- – Budúcnosť (H), Bačka – Karachu zrýchlili hru, ale iba dvakrát đorđevo, Budućnost (P) – Magvážnejšie domáci ohrozili Brňu, lić. keď po rohových kopoch Ožváta Ján Murtin a Jeličića Mandić trafil hlavou

Futbalisti Doliny držali loptu ďaleko od brány Veternika DOLINA – VETERNIK 1 : 2 (0 : 0) olina nepodala očakávaný výkon z prvého kola, keďže pred veľkým počtom divákov zahrala spod svoje možnosti. Namiesto výhry nad priamym konkurentom v boji o záchranu domáci sa dožili prehry. Hostia sa tak Padinčanom revanšovali za jesenný neúspech vo Veterniku. Od začiatku na ihrisko vybehli štyria mladší hráči, ktorí nesplnili dôveru trénera Hýla. Tí skúsenejší sedeli na lavičke a čakali šancu zahrať v druhom polčase. Pre žlté karty nehral Pavel Čížik a navrátilec z Ománu Željko Stajčić má problémy s registráciou. Domáci sa bezúspešne pokúšali ohroziť bránu Kneževića. V prvom polčase sme videli iba strelu Ožegovića nad bránu Veternika. Na druhej strane brankár Jevtić dvakrát zachránil svoju sieť, keď znemožnil Mijina a Markovića. Po prestávke hostia zahrali útočnejšie. V 53. min. rýchly protiútok najlepší hráč Babić skončil gólom – 0 : 1. Voz Doliny sa začal rútiť dolu kopcom v 66. min. Vtedy Babić druhýkrát ušiel domácim obrancom a vsietil druhý gól. Futbalisti Doliny sa pokúsili zmeniť výsledok, ale sa im to dlho nedarilo. Zo silného tlaku vo finiši domáci vyťažili iba čestný gól obrancu Memovića, ktorý sa často presúval do úto-

ku. Na vyrovnanie viac nebolo ani síl, ani času. Rozhodca Goran Pilja z osady Svetozar Miletić ukázal štyri žlté karty hráčom Doliny a tri hosťom z Veternika. DOLINA: Jevtić, Nedučić (Milašinović), Vukosavljev, Ožegović (Čerňoš), Josimović, Đaković, Đoković, Ivanišević (S. Dudáš), Karanfilovski, Ninkov, Memović. Ján Bokor

Vietor odvial góly KULPÍN – KRIVÁŇ 0 : 0 a otvorení jarnej majstrovskej sezóny, v teplom, ale veternom počasí pred asi 100 divákmi na ihrisku povedľa kanála DTD v Kulpíne chýbali len góly. V 15. min. domáci obranca v trestnom území zrazil Darka Pavlova, ale rozhodca Turi nepískal penaltu v prospech Selenčanov. O desať minút neskoršie Máľach trafil brvno brány Krstića. Najzrelšiu šancu mal vo finiši polčasu Jovović, keď zo skrumáže z piatich metrov trafil do pŕs domáceho brankára Vezmara.

Druhý polčas začal domáci brankár vybehol tak, že sa lopta najz brány a fauloval ho častejšie kotúľala v mimo trestného územia, strede ihriska. V 70. takže najnebezpečnejší min. Malina unikol útočník hostí pre zranepravou stranou, chcel nie musel opustiť trávnik. lobovať Vezmara, ale S jedným bodom sú iste tento s veľkou námaspokojnejší hostia zo Sehou končekmi prstov lenče. vyrazil loptu, aby neKULPÍN: Vezmar, Zaskončila v sieti. Ranfirović, Kolarski (Krizom v protiútoku vák), Ušiak, Karačonji, Benka dal hodne ro- Natrápil domácich: Dar- Kozarov, Máľach (Peťboty brankárovi Krsti- ko Pavlov (Kriváň Selen- kovský), Benka, Fabók (Foto: J. P.) (Burger), Grňa, Gašić. ćovi, ktorý loptu za- ča) stavil na samotnej KRIVÁŇ: Krstić, Debránkovej čiare. Onedlho potom Jo- jan Pavlov (Alexy), Dobrík, Krížov, vović pred svojou bránou nešikovne Banjac, Jovović, Kerlec, Mučaji (Kozachytil loptu hlavou, ale jeho vlastný čonda), Darko Pavlov (Trkulja), Angól znemožnil ostražitý Krstić. V 82. đelić, Malina. min. z ľavej strany unikol Darko Pavlov, Michal Poliak 31. 3. 2012

13 /4484/

HLAS ĽUDU

NA 19. NOVOSADSKOM POLOMARATÓNE

Najrýchlejší Darko a Ana V

nedeľu predpoludním 25. marca 2012 na novosadskom Námestí slobody bolo skutočné mravenisko ľudí. Pekné jarné slnečné počasie a teplota vzduchu 17 stupňov Celzia pri štarte o 11. hodine sľubovali úspešný priebeh 19. Novosadského polomaratónu, pre ktorý sa prihlásilo vyše 400 bežcov a bežkýň z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Macedónska, Slovinska, Talianska, Rumunska a Srbska. Tentoraz tak v mužskej, ako i v ženskej konkurencii na trati dlhej 21 096 metrov zvíťazili domáci pretekári, reprezentanti Srbska. Podľa očakávania, medzi mužmi prvý do cieľa dobehol Darko Živanović, člen AK Radnički z Kragujevca, v čase 1 : 05,38. Druhý bol Anđelko Rističević z AK Partizan Belehrad (1 : 09,58) a tretí Miloš Milovanović, atlét AK Dinamo Pančevo (1 : 14,57). V ženskej konkurencii presvedčivo triumfovala Ana Subotićová z Ivanjice v čase 1 : 16,45, druhá bola Marijana Čegarová-Lukićová z Belehradu (1 : 28,04) a tretia Ksenija Bubnjevićová, tiež z Belehradu (1 : 30,19). Ďalších vyše 400 bežcov sa zúčastnilo v Štafetovom polomaratóne (stredoškoláci, vojsko a polícia), Štvrťmaratóne, Behu pôžitku (žiaci základných škôl). Beh škôlkarov sa volal Poletarac a znovu sa plazili aj bábätká narodené v roku 2011. Bol to ešte jeden pekný deň športu, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravého života. J. Pucovský Darko Živanović prvý pretrhol cieľovú pásku...

Rieka polomaratóncov sa „vyliala“ do novosadských ulíc

Maskot Syrko dodával bežecký elán škôlkarom

Hajde, hajde, ešte len trochu vydržte, posmeľovali diváci každého bežca

Ana Subotićová bola najrýchlejšia v ženskej konkurencii

Zatiaľ sa iba plazíme, keď narastieme, budeme aj my bežať!