13 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 13 /4536/

Medzinárodný autosalón v Belehrade

30. 3. 2013

Sociálnoekonomická rada o hospodárskych pohyboch

V Pivnici prebieha 19. DIDA

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

OZNAMY

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

3

OZNAMY

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

OBEC

BÁČSKY PETROVEC a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok

4

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

Veľkonočný pozdrav!

Z

milosti Božej svätíme druhú výročitú slávnosť, slávnosť veľkonočnú. Táto slávnosť nám vydáva svedectvo o slávnom vzkriesení Pána Ježiša Krista. Kristovo vzkriesenie je najradostnejšia udalosť v dejinách ľudstva, plná nádeje pre veriaci ľud. Pre svet je divné, že Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, ale pre veriaceho človeka je to samozrejmé, jasné a logické, že Kristus nemohol zostať v hrobe. Vstal, a musel vstať z mŕtvych, slávne a víťazne. Tam na prvú Veľkú noc Pán Boh poslal anjelov, ktorí predivne odvalili kameň od hrobu, v ktorom bol Pán Ježiš Kristus uložený.

Kristus vstal z mŕtvych! Táto správa z veľkonočných evanjelií nám dodnes znie v myšlienkach ako vzácna ozvena a napĺňa nás nádejou.

Kristus premohol smrť. To je vzácne a spravodlivé dokončenie Jeho vykupiteľského diela. A ono je zároveň aj najdôležitejší dôkaz Ježišovej božskosti.

Veľkonočné ráno naplnilo veľkou radosťou učeníkov a prvých kresťanov, ale rovnakou radosťou napĺňa aj nás. A je to správne, lebo od otvoreného Kristovho hrobu musí vychádzať veľká radosť do celého kresťanského sveta, lebo tu v Ježišovom vzkriesení prežívame tú veľkú pravdu, že Boh je naozaj Bohom živých a Bohom života. Avšak istota Kristovho víťazstva nad smrťou by nebola potešujúca, keby sme si pred prijatím veľkonočnej zvesti neuvedomili, že práve svojimi hriechmi a prestúpeniami sme zapríčinili Kristovo umučenie a smrť. Boh nenechal svojmu Jednorodenému vidieť porušenie, ale Ho vyviedol z ríše hrobu a vzkriesil Ho k novému životu. A preto, že vieme, že Kristus je prvotina všetkých zosnulých, tieto slová sa môžu vzťahovať aj na všetkých, ktorí sú Kristovými nasledovníkmi. Aj Božie deti, ktoré patria Kristovi, nezostanú v hrobe, nebude nad nimi smrť večne panovať, ale budú žiť v spoločenstve so svojím Pánom. A tak môžeme povedať, že pravou zárukou večného života je práve Pánovo vzkriesenie z mŕtvych.

V Evanjeliu podľa Jána 17,3 je napísané: „A to je večný život, aby poznali Teba jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Večný život podľa slov Pána Ježiša Krista znamená žiť v spoločenstve s Kristom, čerpať z

veľkonočným sviatkom členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove pripravili príležitostnú výstavu kraslíc, ručných prác s veľkonočnými motívmi, tiež medovníkov, koláčov... Nech vám veľkonočné sviatky budú také krásne ako i tieto vajíčka (na titulnej strane), ktoré sú dielom šikovných rúk členiek tohto združenia vystavených k sviatku v Slovenskom národnom dome.

A. Lešťanová

K

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

13 /4536/

Samuel Vrbovský, biskup

Krásne a požehnané veľkonočné sviatky

Toto vydanie je prihlasené na audit

30. 3. 2013

Toho, ktorý je opravdivým životom, totiž z Boha, a to prostredníctvom nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý je zárukou večného života nášho spoločenstva s Bohom už tu v časnom živote. Lebo sám Boh si v nás a v našich srdciach robí svoj príbytok, Jeho Duch nás napĺňa, Jeho život nás preniká a my môžeme s potešením poznávať, že sme prenesení zo smrti do života. Keď túto skutočnosť prijmeme s vierou, tak môžeme správne pochopiť, čo je časná smrť.

Preto sa pri časnej smrti nermútime príliš, ako tí, čo nemajú nádej. Lebo veríme, že smrť je len prechod z jedného do druhého sveta. Hrob je pre nás nie prístrach, lebo po smrti nás očakáva spoločenstvo s Bohom, spoločenstvo, ktoré je omnoho dokonalejšie, ako ho môžeme prežívať v časnosti. Aby sme všetkého toho mohli byť účastní, musíme sa usilovať o to, aby sme už tu v časnom živote žili ako Božie deti a prinášali ovocie Ducha, a to je láska, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť. Čím viac budeme naplnení a preniknutí Duchom nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, a čím viac budeme žiť životom lásky, tým viac môžeme mať nádej, že život večný v plnosti dosiahneme po časnej smrti z milosti Božej.

Vo svetle Ježišovho víťazstva nad smrťou sa nám ľuďom smrť a hrob viac nejaví ako prístrach.

Je to preto, lebo naša viera vo Vzkrieseného Krista otvára nám výhľady do krásnej budúcnosti, kde už viac nie je ani smrti, ani bolesti, ani zármutku, a kde sa viera stáva videním. Tento pohľad do ríše večného života nás však nechce odviesť od povinností a úloh v časnom živote, ale práve naopak napomína nás, aby sme využili každú chvíľu pozemského života k tomu, aby sme rozsievali v živote dobré semeno, z ktorého má vyrásť žatva večného života. Preto Veľká noc je sviatok radosti, lebo je sviatok života, a to života tvorivého už tu v časnosti a istoty života večného po smrti.

Slávne vzkriesenie Kristovo nech nám poslúži k posväteniu nášho života v radostnej nádeji, že v Ňom a s Ním je istota pokojného a požehnaného veľkonočného života.

HLAS ĽUDU

5

FÓKUS

e ozaj skutočne málo dôvodov, pre ktoré by sa dalo čakať, že tento ekonomický rok bude o čosi ľahší ako predošlý.

Takmer všetky hospodárske indikátory sú v červenej zóne čísel, vo Vojvodine tiež dosť výraznej. Pokles priemyselnej výroby, nízka úroveň investičných aktivít, pokles exportu, deficit platobnej bilancie, prehĺbenie inflácie, zostrenie menovej politiky, stúpanie Zo schôdze Sociálno-ekonomickej rady výšky dlhov, zlá poľnohospodárska sezóna spôsobená mestnávanie a rodovú rovnosť dlhým a výrazným suchom, rast Miroslav Vasin neoplýva optimizcien potravín a svetových cien mom pri pohľade na dni, týždne a ropy, kríza likvidity, pokles dopytu mesiace pred nami. Lebo následa zamestnanosti... Načim vôbec ky vlaňajšieho poľnohospodárviac dokladov tvrdenia, že zotave- skeho roka, kedy pokles tejto produkcie bol objemovo o viac ako nie ďaleko a nádeje vysoko?

Pre všetko uvedené pokrajinský dvadsať a podľa hodnoty takmer tajomník pre hospodárstvo, za- tridsať percent menší ako v roku

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ANDRIJA ALEKSIĆ, FOND EURÓPSKE ZÁLEŽITOSTI APV

Tri priority – Ako hodnotíte spoluprácu Vojvodiny s talianskym regiónom Emilia Romagna?

– Táto zvlášť v poslednom období napreduje, predovšetkým na základe Dohody o spolupráci podpísanej pred niekoľkými rokmi. S predstaviteľom talianskeho regiónu pánom Lucom di Pietrom sme sa nedávno stretli s cieľom prezentovať mu hospodárske, administračné a iné možnosti našich lokálnych samospráv. Definovali sme tri oblasti spolupráce, o ktorých mienime, že sú v obojstrannom záujme a že majú nemalé potenciály. Je to na prvom mieste bezpečnosť potravín. Chcem pripomenúť, že Európska agentúra pre kontrolu kvality potravín EÚ sídli práve v talianskom regióne. Na druhom mieste sú otázky sociálnych a zdravotných služieb, kde nás zvlášť zaujímajú ich skúsenosti. Talianski predstavitelia už mali stretnutia s členkou pokrajinskej vlády prof. Dr. Vesnou Kopitovićovou, na ktorých spoločne stanovili prvé praktické kroky spolupráce, ktoré odštartujú onedlho, 13. apríla. Treťou oblasťou je poľnohospodárstvo, kde sa budeme orientovať na spoločné projekty. Toto bude mať dva segmenty: jeden je taliansky, upriamený smerom k nám a našim prostrediam, druhým je spoločné nastupovanie na európskych trhoch.

Zaznamenal: O. Filip

6

ničnoobchodné ukazovatele než tie na úrovni republiky. Povšimnutiahodné výsledky dosiahla produkcia gúm a plastov, kovových a farmaceutických výrobkov a odevných predmetov, neslávny rok zase mala výroba chemikálií a chemických výrobkov, nábytku, tabaku, kože, základných

kovov. Celková hodnota tovarovej výmeny so zahraničím bola takmer desať miliárd dolárov, z čoho exportu 4,23 miliardy dolárov a dovozu 5,36 miliardy dolárov.

Správu o hospodárskych pohyboch január – december 2012, ktorú prezentoval predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Ratko Filipović, na sesii konajúcej sa v Zhromaždení APV, členovia pokrajinskej Sociálno-ekonomickej rady schválili, v duchu už zaužívanej praxe, podstatou ktorej je, že sa aj na tejto rade rokuje o všetkých dôležitých ekonomických otázkach a problémoch.

Očakáva sa, že uvedená rada bude zasadať i o pár týždňov, keďže má zaujať stanovisko k Programu na zlepšenie stavu v oblasti hospodárstva, podnikateľstva a remeselníctva vo Vojvodine, o ktorom od konca minulého roku prebieha verejná rozprava. Celý rad osožných návrhov, podnetov a opatrení, vyplývajúcich z nej, by mal prispieť k tomu, aby dlho očakávané hospodárske zotavenie zajtra bolo predsa o čosi reálnejšie a bližšie ako je dnes.

O. Filip

INÝ NÁHĽAD

Zotavenie v nedohľadne?

J

2011, sa plne prejavia len v mesiacoch pred nami. Na strane druhej, pokrajine ku cti slúži, že priemyselná výroba bola vlani o viac ako dve percentá vyššia než predvlani, ako i o niečo lepšie zahra-

Ďuro Varga

POKRAJINSKÁ SOCIÁLNO-EKONOMICKÁ RADA O HOSPODÁRSKYCH POHYBOCH

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PREZENTÁCIA MECHANIZMU (SEBA)HODNOTENIA ÚČINNOSTI LOKÁLNYCH SAMOSPRÁV

Za zvýšenie zodpovednosti lokálnych samospráv E

fektívnosť orgánov lokálnej verejné obstarávanie, lokálny ekosamosprávy má výrazný, nenomický rozvoj, či riadenie ľudraz bytostný dopad na jej obských zdrojov. Na regionálnom zočanov. Práve preto, že by podľa skupení na tému Riadenie účinautomatizmu lokálne vedenie nosti v lokálnych samosprávach v malo byť zodpovedné voči svoSrbsku, ktoré bolo 25. marca v jim obyvateľom a užívateľom Novom Sade, výkonný riaditeľ svojich služieb, dennodenne strediska PALGO Dušan Damjamusí rozvíjať a zvyšovať účinnović zdôraznil aj to, že tento nosť svojej práce. mechanizmus je dobrým antikoTaký názor obhajuje aj Stála rupčným nástrojom. konferencia miest a obcí a StreSystémový prístup k hodnotedisko pre verejnú a lokálnu sprániu posúdenia efektívnosti a účinvu PALGO vo viacročnom pronosti organizácie, výsledkom čoho jekte kontinuálneho rozvoja je identifikácia silných stránok a Účastníci regionálneho zoskupenia (zľava): Tamara Dunđerovićová metodológie pre účinnosť lohlavných oblastí na zlepšenie, (odborníčka pre lokálny ekonomický rozvoj), Ivan Milivojević (manakálnych samospráv. Ich aktivity žér Strediska pre školenie SKGO), Dušan Damjanović (výkonný riaditeľ ocenili prítomní predstavitelia losa zameriavajú na kreovanie Strediska PALGO) a Mirjana Stankovićová (konzultantka) kálnych samospráv ako hlavný webovej platformy, na sebaprínos k projektu. Na stretnutí Osožnosť tejto platformy je v tom, že ide o však odznela aj obava, že je to iba ďalšia teohodnotenie efektívnosti lokálnych samospráv vo forme obsiahleho dotazníka. Platforma nástroj pre monitoring a evaluáciu a opera- retická záležitosť a praktických výsledkov nebude v týchto dňoch sprístupnená na tívnejšie plánovanie v oblastiach, akými sú lo- bude ani len na obzore. kálne financie a lokálna daňová administratíva, www.skgo.org.

V. Dorčová-Valtnerová

ZO ZASADNUTIA VPI NRSNM

Jednohlasné Nie posledných niekoľkých týždňoch prebiehajú búrlivé debaty o návrhu zákona o verejnom informovaní. Predstavitelia novinárskych asociácií, združení novinárov a jednotlivých médií najviac polemiky viedli okolo štátneho vlastníctva médií, resp. odstúpenia štátu z vlastníctva médií a financovania. Rovnakého zmýšľania sú aj členovia Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorí túto problematiku rozoberali na schôdzi 20. marca. Členovia sa uzhodli na tom, že návrh zákona nie je zladený so zákonom o národnostných radách, lokálnych samosprávach atď. Návrh je akoby nedopovedaný, v ňom sa neakceptujú práva menšinových informačných prostriedkov a ako taký ho nemôžu schváliť. Nezhodujú sa ani s článkami návrhu zákona súvisiacimi s financovaním médií, resp. s ich projektovým spôsobom financovania, čím sa nezaručuje ani ich financovanie,

V

30. 3. 2013

13 /4536/

ani existencia. Veľké nebezpečenstvo sa skrýva aj v stati, ktorá sa vzťahuje na lokálne médiá.

Uzáver bol iba jeden – napísať svoj nesúhlas s návrhom zákona, lebo podoba, v akej sa teraz nachádza, neakceptuje potreby prostriedkov verejného informovania v rečiach menšín, nezaručuje ich financovanie, teda neponúka istotu, že médiá obstanú a nie ešte, že sa budú rozvíjať. Ďalšia problematika, ktorá bola rozoberaná, je pálčivá situácia v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad. Ide o nedostatočný počet novinárov, nemožnosť zamestnať nové kádre, nemožnosť využívať devízové diéty a pod. S týmto problémom nezápasí iba Slovenská redakcia, ale aj všetky ostatné menšinové redakcie. Odznel návrh, aby najprv členov NRSNM oboznámili s danou nemilou situáciou a aby sa zástupcovia rady stretli s vedením RTV a poukázali na tieto problémy.

J. Pániková

HLAS ĽUDU

SAMOTNÁ SKUTOČNOSŤ, že sa po dvojročnej prestávke koná 51.

Medzinárodný autosalón v Belehrade, je azda najlepším darom k veľkému jubileu: 75. výročiu prvého podujatia tohto druhu u nás. Usporiadať v podmienkach krízy autosalón – ktorý, ako jeden z trinástich úradných veľtrhov osobných áut, ktoré tohto roku zorganizujú vo svete a ktorý od 22. do 31. marca zhromaždil približne 400 vystavovateľov – bolo ozaj husárskym kúskom. Podotkol to pri jeho piatkovom otvorení podpredseda vlády a minister obchodu a telekomunikácií Rasim Ljajić (na snímke), konštatujúc zároveň, že krízové časy automobilovému priemyslu stále a skutočne nežičia. Lebo, aby sa dostal z krízy, bude potrebovať takých štyri až päť rokov. Veľa slov netreba vravieť ani keď ide o náš životný štandard, ukážkou ktorého je údaj, že je priemerný vek áut u nás až 13,8 roka. Pre krízu vlani bolo registrovaných len 22 000 nových áut, čo je na úrovni roku 2000. Trend poklesu kúpy nových áut poznačil i prvé dva tohtoročné mesiace. Na strane druhej, možno je súčasný lesk viac ako 50 nových modelov, v ktorom sa len v prvý deň autosalónu kochalo asi 25-tisíc návštevníkov, predsa náznakom tlejúceho svetielka na konci hospodárskeho tunela. Kiežby tak bolo.

O. F.

7

FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

Kalkulovanie s budúcnosťou ie je ani tak zle, aby nemohlo byť aj horšie a zďaleka nie je tak dobre, ako očakávame.

Stručne, začiatok roka v ekonomike nepriniesol veľa podstatných noviniek. Jej krédom akoby bolo heslo Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať, kým sú výsledky priam nápadne podobné tomu, kto sa ich podujme hodnotiť.

Fyzický objem priemyselnej výroby v januári bol síce o 2,4 percenta vyšší ako v rovnakom mesiaci vlani, no to nemá dostatočnú váhu na opodstatnenie záveru, že sa zo stagnácie dostávame, či posúvame v smere rastu. Optimista si môže všimnúť pozoruhodný rast produkcie motorových vozidiel (ktorý je o viac ako 20 percent na začiatku roku vyšší v porovnaní s koncom 2012), prípadne medziročne zdvojnásobenie výroby farmaceutických výrobkov. Treba si všimnúť i zo-

N

tavenie chemicje i reindustralizákého priemyslu, cia. To nemusí byť no i tie záporné sporné ako orienstránky hospotácia, no sporná je dárskej rovnice: prax, že ešte stále negatívne čísla vystávajú rozbory potravinárskeho p re d p o k l a d ov, odvetvia a kovokoncepcií a popriemyslu. Je to trebných východiaj následok vlaskových opatrení ňajšieho poklesu pre stabilizovanie investícií o takverejných financií mer päť percent. a likvidity. OdborSlabšia výroba Reformy, len reformy – prof. níci Ekonomickéznamená i slab- Stojan Stamenković ho inštitútu v čele šiu spotrebu a s prof. Stojanom zmenšenú kúStamenkovićom pyschopnosť obyvateľstva, čo je preto zase akcentujú nutnosť silpretrvávajúci trend aj v prvých ného a spätého reformného protohtoročných mesiacoch. cesu. Ten by mal umožniť ekonoNa viacerých fórach a inštitú- mike, aby si aspoň chvíľkovo vyciách sa rokuje o možnostiach dýchla a skromne napravila bivýchodiska z krízy, sú tu i rôzne lanciu zamestnanosti, prípadne i návrhy a koncepty. Jeden z nich, niektoré iné. To sa nestalo praxou, presadzovaný Radou pre prerod, čo nepriamo možno chápať ako dôkaz, že sa dosť toho v ekonomickej politike točí v tieni a v záujme populistických skutkov. I to bez ohľadu na známu skutočnosť, že sa z problémov menších ľahko stávajú tie väčšie.

Priam ukážkovým príkladom je aféra s neprípustnými dávkami

PORADA O EUROFONDOCH. Veľmi zaujímavú a neobvyklú prezentáciu mal na nedávnej tretej schôdzi koordinačnej skupiny pre využívanie európskych fondov Pokrajinského fondu Európske záležitosti hosť z talianskeho regiónu Emilia Romagna Luca di Pietri (na snímke druhý zľava). Na stretnutí s predstaviteľmi našich obcí, pokrajinských sekretariátov, regionálnych rozvojových agentúr, verejných podnikov, Univerzity v Novom Sade a iných inštitúcií prebiehajúcom v zasadačke číslo l Zhromaždenia APV, hovoril o dejinách, vývoji a perspektívach oblasti, z ktorej je, tak isto o aspektoch spolupráce s Vojvodinou, najmä v oblasti zdravotníctva, sociálnej politiky a poľnohospodárstva. Ako zástanca viditeľnosti, transparentnosti a tézy, že eurofondy a možnosti čerpať z nich musia byť všetkým jasné, vyzval troch účastníkov schôdze, aby sa postavili. Účastníčka v prvom rade mala najlepšiu pozíciu, no nevedela žiaden detail o tých za sebou, účastník v štvrtom rade mal výhľad len na prvú polovicu siene, kým účastníčka z posledného radu bola na tom najlepšie, lebo mala ako na dlani celú sieň pred sebou. Nechávajúc na aktérov, aby si všetky poučenia z toho vyvodili sami, poukázal len, že si vždy treba byť vedomý vlastnej pozície a poznať vlastné okolie a prostredie. Následne viac než hodinu rozprával o tom, čo spolupráca s EÚ znamená, aj aké výhody môže priniesť. Samozrejme, za predpokladu, že sa splní všetko potrebné na získanie európskych prostriedkov.

O. Filip

8

aflatoxínu v mlieku, ktorá vyplávala na povrch práve preto, že sa na problém so zamorenou kukuricou nereagovalo včas, už počas jesene. To zametanie problémov pod koberec nás môže draho vyjsť: beztak suchom a inými nežičlivými okolnosťami zruinované poľnohospodárstvo sa rúti dolu vodou, lebo mu dochádza dych. Narušená je aj naša exportná dôveryhodnosť, tiež dobré meno v cudzom svete.

Tak ako teraz neobstoja všetky súčasné vysvetlenia a ozrejmenia na uvedené témy, neobstojí ani čosi iné. Napríklad žiadosti syndikátov o zvýšenie minimálnej ceny práce. Niet totiž ekonomického základu na také čosi, lebo aj výroba a hrubý dôchodok klesajú. V podmienkach ohrozeného financovania a nelikvidity, reakciou na prípadný rast platov by bol bumerang v podobe ďalšieho prepúšťania robotníkov.

Hospodárstvo držiace sa nad vodou s maximálnym vypätím síl, zjavne už dávnejšie potrebuje hlboké a sústavne reformy, lebo mu politika dva kroky vpred, krok vzad alebo dva kroky dozadu, krok vpred ťažko umožní spieť k sfére pozitívnych bilancií. A tie skutočne potrebujeme ako soľ.

O. Filip

V STAREJ PAZOVE si v sobotu 23. marca pripomenuli 14 rokov od začiatku bombardovania vtedajšej Spolkovej republiky Juhoslávie krajinami NATO. V budove ZO Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, prijal rodičov a príbuzných padlých vojakov. Potom všetci spolu položili kvety a vence k pomníku v strede mesta (na fotografii). Minútkou ticha vzdali poctu Zdenkovi Bzovskému, Dušanovi Ivančevićovi, Branimirovi Krnjajićovi, Draganovi Repijovi, Vladimírovi Kováčovi, Krstovi Muminovićovi a Radovanovi Medićovi. Prítomným sa prihovoril Branko Crnobrnja, predseda Obecnej organizácie záložných vojenských veliteľov. a. lš.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO AKO VIDIA CYPERSKÚ KRÍZU SLOVÁCI ŽIJÚCI NA OSTROVE V STREDOZEMNOM MORI?

VLÁDA POSKYTNE AMERIČANOM VIACERÉ VÝHODY, TÍ UDRŽIA ZAMESTNANOSŤ

Južanská mentalita C

US Steel predsa neodchádza P

yperská banková kríza skomplikovala život aj Slovákom žijúcim na ostrove v Stredozemnom mori. Nad odchodom však zatiaľ neuvažujú. „Hral som tam za rôzne kluby, deti začali chodiť do školy, tak som tam ostal žiť,“ porozprával futbalista Jozef Kožlej, najúspešnejší slovenský ligový strelec v histórii.

Jeho meno sa zaskvelo v takých cyperských futbalových kluboch ako Olympiakos Nikózia, či Anorthosis Famagusta. Ako tvrdí, až na súčasné nepríjemnosti sa tam žije príjemne. „Chcem, aby si tam deti dokončili školy,“ dodáva. V posledných dňoch ho napríklad nahnevalo obmedzenie pohybu s bankovým účtom. „Internet banking, či celkovo bankové prevody sú úplne zastavené. Môžete len platiť kartou do výšky denného limitu, či vyberať z bankomatu, pokiaľ ten peniaze vydáva. Pretože banky ich často nedopĺňajú,“ naznačil v čase zúriacej krízy. Celkom dobre predpovedal, že rokovania s Európskou úniou vyústia v dohodu a v nejakú formu zdane-

nia vkladov. „Vláda jednoducho nepôjde proti únii, Cyprus je veľmi malý štát, aby sa mohol vzoprieť. A Európa vie, že také niečo môže urobiť,“ konštatuje.

Slovenka Zuzana Kristová žije na Cypre už deväť rokov, pracuje v hoteli Intercontinental. Ostrov si vybrala, lebo chcela bývať pri mori. Aj jej najväčšie mrzutosti spôsobili rôzne bankové obmedzenia. Kríza sa však dotkla aj jej profesie – musela upokojovať zahraničných turistov, ktorí si telefonicky chceli rezervovať pobyt v hoteli. „Máte tam čo jesť? Nie je tam vojna?“ odpovedala i na takéto otázky. Zároveň naznačila, že príčinou súčasných problémov môže sčasti byť aj životná filozofia miestnych obyvateľov. „Majú tú klasickú južanskú mentalitu, pre nich je hlavné, že dnes im je dobre a nedívajú sa do budúcnosti,“ vysvetľuje. „Napriek tomu, že majú krásny ostrov, nevedia z toho vyťažiť. Dokonca aj teraz sa k turistom nesprávajú najpríjemnejšie.“ Slávka Boldocká

VÝSTAVA MIROSLAVA BENKU V PRIESTOROCH SLOVENSKÉHO MINISTERSTVA KULTÚRY V BRATISLAVE

Zabudnutí predkovia U ž od 2. apríla si Bratislavčania opätovne budú môcť pozrieť výstavu Miroslava Benku Obrazy dávno zabudnutých predkov – Slovákov z Vojvodiny. V októbri totiž originálne umelecké fotografie boli na niekoľko dní vystavené v budove vlády v rámci Stálej konferencie Slovensko a Slováci žijúci v zahraničí.

Megapanelové fotografie vznikli v produkcii staropazovského Art centra Chlieb a hry za spolupráce umeleckých fotografov Miralema Čauševića a Bra30. 3. 2013

13 /4536/

nislava Pokorackého. Režisér Miroslav Benka je autorom námetu, ambientu a styling projektu. Výstavu už mohli oceniť milovníci umenia v Novom Sade, Budapešti, Rijeke či Varšave. V Bratislave ju v spolupráci so srbským veľvyslanectvom inštalujú v priestoroch Ministerstva kultúry a potrvá do 14. apríla.

R. B.

HLAS ĽUDU

o štyroch mesiacoch neistoty košické železiarne konečne majú jasno v otázke svojej budúcnosti – oceliarsky gigant US Steel zostane na Slovensku najmenej ďalších päť rokov. Vyplýva to z memoranda, ktoré v metropole východu krajiny podpísal premiér Robert Fico a šéf americkej spoločnosti David Rintoul. Vláda sa zaviazala, že poskytne firme úľavy v oblasti energetiky a životného prostredia, Američania na oplátku sľúbili udržiavať zamestnanosť.

Pred štyrmi mesiacmi ponúkol US Steel železiarne na predaj. Podpísala sa pod to ekonomická kríza, ale zrejme aj ukončenie daňo- Podpis memoranda: Robert Fico vých prázdnin v roku 2010. a David Rintoul Okrem toho európske predpisy tlačili spoločnosť k znižovaniu chode najmenej na päť rokov, emisií škodlivín do ovzdušia, v potom prehodnotíme podmiendôsledku čoho by musela inves- ky. Vytvorili sme také podmienky, aby bolo pre nich motivujúce u tovať do nových kotlov.

Slovenská tlač priniesla infor- nás zostať a vyrábať oceľ,“ dodal. mácie o záujme viacerých inves- US Steel sa zaviazal, že bude torov z Ruska a Ukrajiny o žele- udržiavať zamestnanosť a nepriziarne, ale podľa všetkého roko- stúpi k hromadným prepúšťavania stroskotali na cene. US Ste- niam. „Musím povedať, že vedenie el podľa Hospodárskych novín US Steel má so slovenskou vládou žiadal miliardu a pol dolárov, zá- dobré vzťahy, odkedy sme tu zaujemcovia ponúkali maximálne čali podnikať. A kulminuje to prá600 miliónov. Zároveň so špeku- ve dnes, keď oznamujeme, že zoláciami o predaji sa objavili záku- stávame,“ povedal riaditeľ US Stelisné informácie, podľa ktorých prí- el David Rintoul.

V čase našej uzávierky neboli chod Rusov či Ukrajincov do Košíc by znamenal prepúšťanie čas- známe detaily dohody. Vedelo sa ti z takmer trinásťtisíc zamest- len, že vláda poskytla úľavy v obnancov. Noví investori by údajne lasti energetiky a životného prouzavreli viaceré divízie závodu. Aj stredia. „Niektoré majú až pätnáspreto sa do celej veci položila ťročnú dĺžku,“ uviedol premiér a zároveň spresnil, že nepôjde o vláda.

Jej úsilie vyústilo minulotýžd- dotácie priamo z rozpočtu. Hosňovou cestou premiéra do sídla podárske noviny odvolávajúc sa na US Steel v Pittsburghu, kde sa vlastné zdroje uviedli, že US Steel podarilo dohodnúť na spomína- by mohli získať zníženie poplatkov za energie, vyššiu výkupnú cenu za nom memorande. „Chcem sa poďakovať za tento elektrinu, ktorú vyrobia, ako aj okamih, ktorý považujem za dô- vládnu pomoc pri rekonštrukcii koležitý nielen pre východ, ale aj celé tlov.

Slovensko,“ povedal Fico pri podRastislav Boldocký pise dokumentu. „Dohoda gaFoto: TASR rantuje prítomnosť US Steel na vý-

9

Z NAŠICH OSÁD PRÍPRAVY NA VEĽKONOČNÉ SVIATKY

Umelecké duše padinské V

eľkonočné sviatky patria k najstarším a pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom. Ich základnou podstatou z doby predkresťanskej bolo vítanie jari, v prenesenom zmysle slova víťazstvo života nad smrťou. Sviatkom predchádza dlhý čas príprav, štyridsaťdňový pôst, ktorý sa nevzťahuje len na jedlo, ale na spôsob života vcelku.

V období pôstu sa robia prípravy na Veľkú noc. Padinčanky Anna Bokorová a Mária Povolná najprv poupratovali, a potom začali chystať veľkonočné ozdoby a koláče k veľkému sviatku.

– Aj tohto roku som omaľovala niekoľko sklenených fliaš s veľkonočnou tematikou. Týmto koníčkom sa zaoberám už takých 7 – 8 rokov a najradšej maľujem fľaše na pá-

Susedovci si navzájom aj umelecky pomáhajú: Anna Bokorová a Pavel Povolný

Obháčkované vajíčka Márie Povolnej

lenku a víno, ale aj sklenené poháre na koreniny a iné prísady. Prednedávnom som sa so susedovcami

Máriou a Pavlom Povolnovcami dohodla, že v Spolku žien v Padine pripravíme spoločnú výstavu k veľkonočným sviatkom. Suseda Mária veľmi pekne háčkuje, pokúsila sa obháčkovať aj vajíčko a vyzerá to skvele. Jej manžel Pavel je tiež umelec-

Slaný koláč

Výsledok spoločnej práce

Slaný veľkonočný koláč podľa receptu Bokorovej

Suroviny: 3 vajcia, 1 kypriaci prášok, 3 polievkové lyžice múky, 5 lyžíc kukuričnej krupice, 1 pohár kyslej smotany, pol malej šálky oleja, soľ Pracovný postup: Vyšľaháme bielky, pridáme žĺtky, múku, kukuričnú krupicu, kypriaci prášok, smotanu, olej a soľ, zľahka premiešame a vylejeme na pomastený a pomúčený plech, alebo do ľubovoľnej formičky.

Pečieme 15 minút.

ká duša, už niekoľko rokov každú zimu prekvapí svojich susedovcov nejakou krásnou snehovou sochou.

Profesionálne sa zaoberá lepením keramických obkladačiek, ale sa už vyskúšal sa aj ako tokár, vytočil niekoľko drevených vajíčok, – hovorí Anna Bokorová.

– Počúval som ich, ako plánujú urobiť nejaké veľkonočné ozdoby, tak ma napadlo, že sa sám trošku pohrám s drevom. Suseda Bokorová hneď prišla s ručne vyhotoveným stojanom, aby som naň vyrobil niekoľko drevených ozdôb. Výsledok sa nám páči, a preto sme sa rozhodli, že sa všetci traja zúčastníme na veľkonočnej výstave v Spolku žien, – povedal Pavel Povolný.

Počas rozhovoru nás pani Bokorová prekvapila ešte jednou veľkonočnou ozdobou, ktorá sa musela aj ochutnať. Bol to slaný veľkonočný „dekór – koláč“, ktorý chutil a vyzeral rovnako – fantasticky.

A. Chalupová

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI v piatok 22. marca usporiadali veľkonočné dielne, ktoré viedla profesorka Milinka Križanová. Cieľom dielní bolo zapojiť rodičov, starých rodičov a iných záujemcov do práce s deťmi, aby v príjemnej atmosfére vytvorili zaujímavé diela. Niektorí rodičia sa zvlášť dobre prichystali, nechýbali im skvelé idey a priniesli aj materiál pre prácu. Starká Mária Gašková priniesla medovníčky a deti ich zdobili, niektoré mamy okrášľovali vajíčka technikou quilling, deti utvorili veľkonočný košík z praclíkov či makarónov… Slovom, všetci sa pekne zabavili a boli hrdí na svoje diela. Na snímke sú žiaci s mamami a učiteľkou Ľudmilou Kozovou.

A. Legíňová

10

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NA KVETNÚ NEDEĽU V PAZOVE. Členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka i tohto roku pripravili výstavu veľkonočných kraslíc a ručných prác. Otvorili ju v miestnosti Slovenského národného domu na Kvetnú nedeľu 24. marca. Výstavu, ktorá je tohto roku spestrená ozdobnými uterákmi, v predpoludňajších hodinách si prišli pozrieť aj paničke (na snímke). Zvyk chodiť s paničkami je inak typický pre staropazovských Slovákov, ktorí si ho zachovali dodnes. Paničke sú krásnymi zvestovateľkami Veľkej noci a jari. Tak aj tentoraz skupinka utešených dievčeniec a chlapcov vyparádených do slovenského ľudového kroja s radosťou nosila i košíky na vajíčka a dináriky.

A. Lš.

Z VÝSTAVY V NADLAKU

Kraslice a jarná výzdoba iestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku už päť rokov v predveľkonočnom období organizuje Medzinárodnú výstavu kraslíc a jarných výzdob. Kraslice ako symbol Veľkej noci početní návštevníci aj tohto roku mali možnosť obdivovať v rôznych obmenách, na rôznych ozdobných predmetoch, textíliách a sladkostiach predstaviteliek združení a samostatných umelcov zo slovenských prostredí v Rumunsku, Maďarsku a Srbsku. Výstava trvala dva dni, 2. a 3. marca.

Otvárací prejav mala etnologička Kristina Jucanová, ktorá sa zmienila o veľkonočných tradíciách, a výstavu otvoril predseda miestnej organizácie Dušan Šomrák.

Zo Srbska sa tohto roku na výstave zúčastnili predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová, ktorá priniesla ručné práce členiek Spolku žien Slovenka z Hložian, Zuzana Holíková a Zuzana Melichová zo Spolku žien z Padiny, Anna Vašeková zo Ženského spolku z Kovačice, ktoré vystavili výšivky, kraslice a ručné práce členiek týchto spolkov. Vlastné výšivky prezentovala výšivkárka Anna Čúsová z Báčskeho Petrovca a zaujímavé exponáty s príležitostnou tematikou predstavila Alexandra Hrínová z Kovačice. Určite najväčšiu

M

30. 3. 2013

13 /4536/

pozornosť návštevníkov zaujali unikátne kraslice vypracované richelieu a madeirovou technikou Evky Nemčekovej z Kovačice a Anny Legíňovej z Báčskeho Petrovca. Originálne kraslice na výstavu zaslali aj deti s osobitnými potrebami z petrovského združenia My. Výpravu zo Srbska zorganizovala profesorka Anna Medveďová.

Okrem tradičných techník vystavovatelia z Rumunska prezentovali aj modernejšie techniky zdobenia kraslíc, textílií, veľkonočných pohľadníc, medovníčkov a rôznych kvetinových aranžmánov. Okrem iných sa predstavila výtvarná umel-

Účastníci výstavy v Nadlaku kyňa Mária Štefánková, profesorka Anna Karolína Dováľová, Anna Kišová, Anna Rau Lehotská, Edita Sojoková, predstaviteľky folklórneho súboru Sálašan z Nadlaku, ako aj jediný muž Ján Keleš. Na výstave nechýbali ani ručné práce a zdobené

medovníčky účastníčok z Maďarska.

O úspechu výstavy svedčí fakt, že väčšina exponátov bola vypredaná.

Anna Medveďová

POD HESLOM SME BOŽÍM DAROM JEDNI PRE DRUHÝCH v jánošíckom chráme Božom usporiadali pôstny večierok ku Dňu žien. Lavice v kostole v podvečer 6. marca boli plné detí, rodičov a starých rodičov. Jánošícke deti z detskej besiedky spolu s katechétkami pripravili príležitostný program, pričom si básničky a pesničky našli cestu do srdca každej matky. Detský úsmev cenu nemal. Miestny farár Slađan Daniel Srdić vo svojej kázni slova Božieho pripomenul rodičom, aby boli dobrým príkladom pre svoje deti, lebo deti sú ich zrkadlom. Bože Otče, stráž život našich detí, zachovaj ich v zdraví, ochraňuj ich od zlého, aby mohli bezpečne rásť na Tvoju chválu a našu radosť.

Marína Hríbová

HLAS ĽUDU

11

Z NAŠICH OSÁD PONDELKOVÚ SCHÔDZU ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA ODROČILI

Kde je ten pes zakopaný? dpoveď na otázku z titulku sa, môžbyť, verejnosť dozvedela predvčerom. Vo štvrtok 28. marca (po zadaní tohto čísla do tlače) sa totiž mala konať 9. schôdza Zhromaždenia obce Báčska Palanka, pôvodne avizovaná na 25. marca. Formálne ju odročili pre skutočnosť, že v pondelok v zasadačke „nebolo kvórum“. Fakticky ale akiste zaúradovala „vyššia politika“.

Skupina výborníkov 18. marca podala dva návrhy: zvolať schôdzu Zhromaždenia obce Báčska Palanka súrnym spôsobom a odvolať z funkcie predsedu Obce Bojana Radmana „v súlade so skutočnosťou, že aktuálna koaličná väčšina zostala bez potrebného počtu výborníkov, že utratila legitímnosť“. V zdôvodnení tiež uviedli, že „založili novú väčšinu v zhromaždení, ktorá umožní lepšie fungovanie lokálnej samosprávy, realizáciu významných projektov rozvoja nášho prostredia v oblasti zamestnávania, zveľadenia infraštruktúry, rozvoja poľnohospodárstva, sociálnej ochrany, vzdelávania, tak z republikovej,

O

ako i z pokrajinskej úrovne“.

Horúci gaštan nakoniec nechali dočasne chladiť. Možno sa len domnievať, z akého dôvodu. Prečo, čo sa vlastne stalo?

Kto s kým (ne)môže: výborníci SRS, DS a SVS v zasadačke ZO Báčska Palanka

Pred začiatkom schôdze, ktorá sa nekonala, v sieni boli všetci výborníci. Vošiel i predseda ZO Mita Lačanski, pristavil sa pri vedúcom výborníckej skupiny SPS Goranovi Latkovićovi, pošepky si vy-

ZO ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN

Rozkol na obzore ieste zasadnutie Zhromaždenia mesta Zreňanin sa začalo v piatok 15. marca a ukončené je po desaťdňovej prestávke v pondelok 25. marca. Zasadnutie poznačila zdĺhavá viac ako 5-hodinová rozprava o návrhu rokovacieho programu, zaťažená polemikou a vzájomným obviňovaním predstaviteľov vládnucej koalície a opozície.

Odzneli však aj výzvy na jednotu, zvlášť keď ide o otázky, ktoré sa priamo týkajú záujmov občanov.

Schválené sú 4 návrhy opozície a z rokovacieho programu je vyradených 30 bodov vzťahujúcich sa na kádrové zmeny v školských výboroch škôl na území mesta.

Na úvod vykonali ďalšie rošády v zreňaninskom lokálnom parlamente. Do výborníckych lavíc sa totiž vrátili Goran Kaurić (DS) a Tibor Vas (LSV), ktorým výbornícka väčšina odňala výbornícke man-

Š

12

menili zopár slov a vypadli. Lačanski sa vrátil, Latković nie. Za ním odišli najprv jeho kolegovia socialisti, a potom i ostatní výborníci. Všetci, okrem radikálov.

dáty, a Správny súd im vrátil.

Okrem toho namiesto Dušana Šijana a Duška Radišića (SNS), ktorí sú zvolení na iné funkcie, do výborníckych lavíc si sadli Dragan Petrin a Radmila Markovićová a namiesto Jeleny Radakovićovej (DS), ktorá podala demisiu, prišiel Igor Naumovski.

V pokračovaní výborníci jednohlasne schválili záver, ktorým mesto od vlády Srbska žiada garancie na výstavbu továrne na výrobu vody. Bolo však počuť mienky, že sotvaže garancie dostanú, lebo so žiadosťou sa mešká a táto položka nie je zaradená do republikového rozpočtu. Primátor Ivan Bošnjak však povedal, že v zákone je ponechaná možnosť, aby sa garancie poskytli v súrnom konaní, ak ide o zdravie ľudí. Ak teda vláda do 18. apríla vyhovie žiadosti Zreňaninča-

Mimo zasadačky bolo počuť, že nasledujú konzultácie s politickými ústredňami na republikovej a pokrajinskej úrovni...

Obstátie aktuálnej koaličnej väčšiny údajne zotáznil (do)tenov, nemecká spoločnosť Wete začne s výstavbou, a tým by sa začal riešiť vleklý problém občanov tohto mesta.

Keď na rad prišlo vymenovanie riaditeľa VKP Vodovod a kanalizácia Bojana Putića, ktorý doteraz plnil funkciu úradujúceho riaditeľa, výborníci SNS žiadali prestávku, a potom sa do siene nevrátili?! Keďže už predtým sieň opustili aj výborníci LSV, nemali kvórum a predseda zhromaždenia Radovan Bulajić musel zasadnutie prerušiť.

Na začiatku pokračovania zasadnutia 25. marca rokovací program je doplnený bodmi týkajúcimi sa stavebného pozemku v priemyselnej zóne Juhovýchod 1. Na základe schválených rozhodnutí mesto môže stavebný pozemok ponúknuť potenciálnym investorom, pričom prípadným dedičom, ktorí v procese reštitúcie dokážu právo na tento pozemok, vyplatí odškodné. Svojráznym prekvapením bola aj podpora väčšiny výborníkov návrhov

rajší predseda obce Bojan Radman (SPS), ktorý sa vraj verejne neprimerane vyjadril k tlejúcemu problému medzi Vojenskou ustanovizňou Morović a podaktorými poľnohospodárskymi družstvami. Takže v polovici marca novú koaličnú dohodu uzavreli Srbská pokroková strana (SNS), Hnutie socialistov (PS), Demokratická strana (DS), Demokratická strana Srbska (DSS) a Strana vojvodinských Slovákov (SVS), ktoré v obecnom zhromaždení majú spolu 24 zo súhrnne 42 výborníkov. Z doterajšieho koaličného voza (by) teda vypadli výborníci Socialistickej strany Srbska (SPS), Dveri a Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM). Mimo neho stále sú predstavitelia SRS a všetci spolu majú 18 výborníkov. Neformálne sa hovorilo o tom, že novým predsedom obce bude doterajší Radmanov zástupca Aleksandar Đedovac a v obehu bola aj možnosť návratu (do)terajšej koaličnej väčšiny za predpokladu, že SPS súhlasí s odvolaním Radmana.

Juraj Bartoš predsedu výborníckej skupiny opozičnej SRS Sašu Santovca, ktorý žiadal informácie o výstavbe továrne na výrobu vody a o garanciách vlády, navrhol, aby sa rokovalo o obžalobách, ktoré proti občanom podala Direkcia pre výstavbu a údržbu mesta pre neplatenie komunálnych účtov, a žiadal, aby zhromaždenie podporilo Elektrovojvodinu v snahách zastaviť plánovanú reorganizáciu. Návrhy Santovca okrem opozičných podporili aj výborníci DSS a SPS, ktorí prislúchajú vládnucej koalícii. To svedčí o rozkole vo vládnucej koalícii, čo sa potvrdilo aj tým, že návrh na vymenovanie riaditeľa VKP Vodovod a kanalizácia Bojana Putića a riaditeľa turistického strediska Dragana Vuleševića výborníci väčšinou hlasov odmietli (znovu boli proti výborníci DSS a SPS), takže títo naďalej zostali v čele podnikov ako úradujúci riaditelia.

30. 3. 2013

vlh 13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO STAROPAZOVSKÉHO OBECNÉHO PARLAMENTU

Nová výbornícka skupina Pazovački pokret o takmer trojmesačnej pre- Dejana Mitrovića na stiahnutie stávke v stredu 20. marca sa vo všetkých bodov z rokovacieho veľkej zasadačke tzv. Bielej bu- programu, ako aj výborníkov SSS dovy v Starej Pazove konalo v po- Dušanky Radinovićovej (navrhla radí siedme zasadnutie Zhromaž- utvorenie Fondu solidarity) a Zodenia obce Stará Pazova. Hneď na rana Vukašinovića (navrhol priamy začiatku predseda ZO Miloš Crnomarković oznámil, že je utvorená nová výbornícka skupina Pazovački pokret. Dňa 4. marca z Výborníckej skupiny DS vystúpilo 9 výborníkov (z úhrnne 12), ktorí formovali výbornícku skupinu Pazovački pokret. Skupinu tvoria: Goran Jović, predseda, Staniša Opačić, zástupca predsedu, Dr. Mišo Filip, Branislav Belegišanin, Dr. Milinka Materáková, Alexander Bako, Dr. Željko Výborníci skupiny Pazovački pokret Katić, Aleksandra Bogosavljevićová a Stevica Janjić. rozhlasový a televízny prenos aleRokovací program s navrhnu- bo vysielanie nahrávky celého tými 27 bodmi na schôdzi do- priebehu zasadnutia). Na schváplnili ďalšími 6 bodmi (5 navrhla lenie rokovacieho programu výObecná rada a jeden Slobodan Po- borníci potrebovali viac ako hopović, výborník SSS). Väčšinou dinu. hlasov výborníci zamietli návrhy Výborníci ZO Stará Pazova tenvýborníkov SRS Srđu Komazeca a toraz pracovali podľa nového ro-

P

kovacieho poriadku, takže sa najprv viedla rozprava o všetkých bodoch rokovacieho programu a záverom sa o bodoch hlasovalo.

Až sedem hodín výborníci rokovali o programe hospodárenia

a o finančnom pláne verejných podnikov Vodovod a kanalizácia, Urbanizam, Rádio-televízia Stará Pazova na rok 2013, potom o zmenách a doplnkoch Štatútu Obce Stará Pazova, ako aj o početných plánovacích dokumentoch z oblasti urbanizmu. Jednohlasne so 41

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Bezpečnosť v meste znepokojuje eraz sa stalo, že sa pred začiatkom zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad pred budovou zhromaždili nespokojní občania alebo robotníci. Tak bolo i v piatok 22. marca.

Asi 40 robotníkov Novitetu, ktorí sa v posledných mesiacoch dožadujú svojich práv, pred schôdzou rozdávalo výborníkom letáky s cieľom upozorniť ich na svoju neskvelú situáciu. Od novembra minulého roku nedostali totiž platy, nemajú zdravotné poistenie a od roku 2010 ani zaplatené iné príspevky. Tento pokojný protest zorganizoval syndikát Solidarnost a po polhodinke sa robotníci rozišli.

Stredobodom pozornosti na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad bola informácia o bezpečnosti v meste v minulom roku. Z nej vyplynulo, že vlani na území Policajnej správy Nový Sad evidovali 11 500 trestných činov, čo je o 5,6 percenta

N

30. 3. 2013

13 /4536/

menej než v roku 2011. Ako informoval Stevan Jarić z policajnej správy, z toho vyriešili 52 percent prípadov, čiže rovnako ako predvlani. Len v Novom Sade vlani bolo spáchaných 8 530 trestných činov a 412 trestných činov v oblasti hospodárskej kriminality. Počet priestupkov sa znížil o 337 a zmenšil sa aj počet dopravných nehôd, v ktorých vlani zahynulo 14 osôb, čo je o 15 menej než v roku 2011. V 219 požiaroch a explóziách zahynulo 16 osôb a 17 bolo zranených, čo je viac ako predvlani. Novosadská polícia vlani odňala viac ako 85 kilogramov rozličných drog, pričom trestných činov súvisiacich s drogami bolo 492. Ako bolo počuť, začína sa výcvik pre 102 budúcich novosadských policajtov a začiatkom júna zapíšu ďalších 200. S prácou začnú koncom budúceho roka. Koncom leta na budúci rok sa plánuje formovanie poli-

HLAS ĽUDU

cajnej stanice na Novom naselji.

Výborníci nie sú spokojní s úrovňou bezpečnosti v meste a v diskusii stav bezpečnosti ocharakterizovali ako znepokojivý. Mali pritom na zreteli streľby v blízkosti škôl, dohodnuté bitky medzi skupinami fanúšikov, ktoré sú paravánom na predaj drog. V diskusných príspevkoch dokonca zhodnotili, že je Nový Sad vzhľadom na počet obyvateľov a spáchaných trestných činov nebezpečnejším mestom od Nišu a dokonca i Belehradu. Dožadovali sa vymenovania náčelníka polície a mienia, že je nevyhnutné, aby lokálna samospráva mala nejaké ingerencie nad políciou. O tejto správe sa nehlasovalo, výborníci sa s bezpečnostnou situáciou len oboznámili.

V ďalších bodoch schválili demisiu Nemanju Starovića na funkciu člena Mestskej rady pre urbanizmus a ochra-

hlasmi výborníci schválili iba dva body: Deklaráciu pod názvom Nechceme geneticky modifikované organizmy na našom území, a iniciatívu k riešeniu problému prepravy občanov obce, ktorí denne cestujú do Belehradu (vrátenie BG vlaku a prímestskej autobusovej linky 701 do Novej Pazovy).

Bez ohľadu na hodne kritických slov vyslovených zo strany opozície, zelenú dostali aj zmeny a doplnky územného plánu obce, ktorým sa definuje utvorenie komunálnej zóny. Opozícia tvrdila, že obsahy plánované v tejto zóne budú negatívne vplývať na životné prostredie a vôbec na zdravie ľudí (azyl pre psov, skládka animálneho odpadu, miesto na spaľovanie, skládka priemyselného odpadu...).

Za novú úradujúcu riaditeľku Turistickej organizácie Obce Stará Pazova vymenovali Draganu Zorićovú-Stanojkovićovú. Vymenovali aj novú trojčlennú Správnu radu tejto organizácie.

Zasadnutie Zhromaždenia obce sa vyznačovalo početnými replikami a počas rozpravy neraz odzneli aj osobné urážky.

A. Lešťanová nu životného prostredia. Namiesto neho tajným hlasovaním zvolili Aleksandra Bašića, šéfa kabinetu bývalého primátora Igora Pavličića. Založili aj výbor, ktorý má na starosti postavenie busty Aleksandra Berića v Novom Sade. Schválili zmeny štatútov verejných a verejno-komunálnych podnikov a ich zladenie so zákonom. Súbehy na voľbu nových riaditeľov novosadských verejných podnikov v súlade s republikovým zákonom treba vypísať do júna. V podnikoch okrem toho namiesto dvoch bude odteraz iba jedna rada, a to dozorná.

Záverom zasadnutia výborníci v Zhromaždení mesta Nový Sad spravidla riešia kádrové otázky. V rámci tohto bodu Dr. Andreja Fajgelja vymenovali za riaditeľa Kultúrneho strediska Nového Sadu a Dr. med. Mirka Šipovca za riaditeľa Ústavu pre zdravotnú ochranu robotníkov. Obaja predtým boli úradujúci riaditelia. Aj VKP Stan má nového úradujúceho riaditeľa Iliju Trninića.

E. Š.

13

Z NAŠICH OSÁD VEĽKONOČNÉ DIELNE MÚZEA V KULPÍNE

V znamení symbolov Veľkej noci Ú

spešná spolupráca Múzea Vojvodiny z Nového Sadu, čiže Muzeálneho komplexu v Kulpíne a Základnej školy Jána Amosa Komenského pokračuje. Tak pred veľkonočnými sviatkami spoločne usporiadali dve dielne na tému symbolov jarných sviatkov.

Prvú dielňu pod názvom V ústrety Veľkej noci zorganizovali 20. marca so žiakmi 3. a 4. ročníka kulpínskej školy. Žiaci sa so záujmom zapojili a podľa inštrukcií Dragany Vujaklijovej, kustódky – pedagogičky v kulpínskom múzeu, vypracovali papierové figúry veľkonočných zajačikov, kuriatok a vtáčikov. Druhá dielňa Veľkonočné vajíčko 2013 prebiehala vo štvrtok 21. marca v miestnostiach kaštieľa. Na nej sa zúčastnili žiaci šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka. Všetky práce z týchto dvoch dielní budú na tradičnom veľkonočnom podujatí Veľká noc v Kulpíne v nedeľu 31. marca vy-

stavené v rámci výstavy, ktorá bude súčasťou tohto veľkého podujatia v organizácii kulpínskeho Spolku vinohradníkov a vinárov.

– Múzeum insistuje na usporadúvaní dielní tohto typu, do ktorých sú zapojené školopovinné deti. Takým spôsobom chceme zaTretiaci s pani učiteľkou Danušou Galádikovou a kustódkou Draganou vyrobili vtáčiky ako zvestovateľov jari

Pracovné ovzdušie u tretiakov s pani učiteľkou Milinou Grňovou, kde robili kuriatka z papiera

Štvrtáci vyrobili papierové veľkonočné zajačiky

pojiť deti do aktivít múzea a ponúknuť im spoluprácu, v rámci ktorej by čo najviac využívali potenciály múzea. Preto plánujeme pri múzeu založiť muzeálny krúžok, do ktorého zapojíme žiakov nielen z Kulpína, ale aj širšie. Cieľom je vzbudiť záujem detí o prácu múzea, aby si vedeli vážiť túto inštitúciu a využívať možnosti, ktoré im ponúka, – povedala Dragana Vujaklijová.

K. Gažová

Žiaci vyšších ročníkov v dielni kulpínskeho múzea omaľovali veľkonočné vajíčka pre výstavu

SLÁVNOSTNÉ SLUŽBY ORDINÁCIE V EMC V KYSÁČI. Mimoriadne slávnostne bolo na Kvetnú nedeľu 24. marca v Kysáči v modlitebnici Elim Evanjelickej metodistickej cirkvi, kde ordinovali troch kazateľov. Na bohoslužbách sa zúčastnili početní veriaci takmer zo všetkých zborov, ktoré pôsobia v Pivnici, Báčskej Palanke, Novom Sade, Starej Pazove, Jabuke, Pančeve, Padine, Kovačici, Sente, Vršci, Šíde, Srbobrane, Vrbase a v Kysáči. Vystúpili spevokoly a hudobné skupiny a kázali viacerí kazatelia. Tak Dr. Patrick Streiff, biskup strednej a južnej Európy, vyzval prítomných na harmóniu Božieho a vlastného pôsobenia. Za základ si k tejto príležitosti zvolil slová z Evanjelia podľa Matúša Žatvy je mnoho (9, 35-38). Kazatelia Dragan Trajčevski, Mgr. Mária Ďurovková a Mgr. Daniel Sjanta (na snímke), ktorých ordinovali, doteraz pôsobili v Novom Sade, Pivnici a Kovačici. Na večerných službách sa ordinovaní kazatelia prihovorili a vyrozprávali príbehy svojho povolania do služby.

E. Š.

14

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V BIELOM BLATE NOVÉ PODUJATIE

Majstrovstvá sveta vo vysekávaní trstiny oci si sekáči trstiny zvykli na drsné pracovné podmienky, organizátorom prvých svetových majstrovstiev v ručnom vysekávaní trstiny, ktoré sa uskutočnilo 23. marca v Bielom Blate, počasie bolo najväčšou prekážkou v realizácii tohto nového podujatia. Najprv ho v decembri pre snehovú metelicu museli odročiť a termín posunuli na začiatok jari. Očakávali pekné počasie, ale iba deň predtým zima znovu Svetoví majstri vo vysekávaní trstiny: (stoja zľava) Marton ukázala svoje zuby. Pr- Kurunci a Janko Hrubík, (v drepe zľava) Dejan Dvorski, šalo a silný severák, naj- Zlatko Sojak, Pavel a Zlatko Haníkovci. Blahoželali im väčší nepriateľ sekáčov, minister Goran Knežević a István Pozsár. prenikal do kostí. Našťastie do rána prestalo pršať a aj vie- – masťovým a paprikovým tor stíchol, takže v sobotu bol slneč- chlebom. Potom všetci sponý, opravdivý jarný deň, ideálny pre lu – s nimi aj novinári a nepočetní zvedavci – vystúpiprácu.

Turistická organizácia Bieleho Bla- li na vlečku a traktor ich po ta – podľa slov predsedu Istvána Po- hrboľatej poľnej ceste zazsára – zorganizovala toto podujatie viezol do chotára. Mohutný

H

pretekári ostria náčinie. Väčšina sa rozhodla vysekávať trstinárskymi kosičkami, tzv. vágovami, avšak niektorí cezpoľní hostia si priniesli kosák, buď ten obyčajný, štandardný, s malou rúčkou, alebo ten trochu prispôsobený, s dlhým poriskom, ktorým sa vraj ľahšie robí.

Fero Straka, veterán bieloblatského trstinárstva, však mieni, že vágov je predsa len

Porota to nemala ľahké

Na pretekárskej dráhe bolo rušno s cieľom zachovať pred zabudnutím starobylý spôsob vysekávania trstiny, ktorým si v minulosti na život zarábal, a aj dodnes si zarába veľký počet Bieloblatčanov. V poslednom období je však aj táto práca mechanizovaná a ručné vysekávanie trstiny postupne zaniká. Ďalším cieľom tohto podujatia je prezentácia trstiny ako ekologicky zdravého termoizolačného materiálu, ktorý sa čoraz viac uplatňuje v stavebníctve.

Na podujatí sa zhromaždilo vyše 30 sekáčov z Bieleho Blata, Mužlje, Utrine, Nového Bečeja a Gospođiniec. Domáci ich privítali s trochu zabudnutou vojvodinskou špecialitou 30. 3. 2013

13 /4536/

stroj širokými kolesami roztláčal rozmočené bieloblatské blato a horkoťažko zdolával hlboké koľaje. Vlečka sa ako na ľade šmýkala vľavo-vpravo, a tak viac ako dva kilometre.

Bieloblatskí traktoristi sú však zvyknutí na také podmienky a účastníkov bezpečne zaviezli do cieľa.

Nasleduje preskakovanie garádu a 300-metrová prechádzka násypom melioračného kanálu, ktorý je našťastie obrastený trávou. Konečne parcela s trstinou. Členovia poroty, skúsení bieloblatskí trstinári Pavel Ďuríček, Erne Ladvanský a Đuro Čonka rozmiestňujú mužstvá na pretekárskej dráhe. Za ten čas si

HLAS ĽUDU

Vysekávanie trstiny si vyžaduje silné a šikovné ruky vhodnejší na túto prácu, lebo umožňuje vysekávať trstinu aj vo vode, pokým kosák na mokrom teréne trstinu vytrhne aj s koreňom, čo nie je

dobre. Akokoľvek, všetci účastníci, medzi nimi aj dvaja najstarší – 75ročný Martin Haník a o dva roky starší Antál Dvorski rovnako šikovne vysekávajú, odstraňujú burinu, ukladajú trstinu do snopov, viažu a vynášajú na koniec... Na ich prácu sa prišiel pozrieť aj pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin, ktorý vyjadril presvedčenie, že z tohto podujatia by sa dala urobiť rovnaká turistická atrakcia, akou je Kosenie na Rajci.

Keď ženci trstiny nasekajú päť snopov, nasleduje oddych a raňajky. Opravdivé trstinárske. Na jedálnom lístku – údená slaninka, nie síce tá hrubá na päť prstov, aká sa jedávala skôr, ale trochu „modernejšia“, prerastená mäsom, oškvarky, klobása, hurky, matejok, krumple varené v kožke, varené vajcia, syr, cibuľa... Nechýbalo ani domácej pálenky, ktorá vraj vždy pomáhala sekáčom, keď sa chceli zohriať.

Občerstvenie dalo novú silu robotníkom, ktorí po 2,5-hodinovej práci vykonali zadanú úlohu: nasekali každý 15 snopov a poskladali ich do rákášu, či halhy, ako trstinári nazývajú hŕbky naukladaných snopov.

Porota hodnotila objem snopov, ktorý podľa trstinárskych štandardov má byť 100 až 105 cm. Všímali si aj nakoľko sú snopy pevné, čiže husté, a v akej miere obsahujú pozostatky iných rastlín, ktoré rastú pomedzi trstinu (žiaduce je, aby ich bolo čím menej), ako aj upravenosť, čiže čistotu strniska. K tomu hodnotili ešte aj originálnosť a dekoráciu raňajok. A skutočne to nemali ľahké, lebo vraj všetci robili na výbornú.

Keďže prvý majster sveta v tejto disciplíne predsa však musel byť vyhlásený, víťazom sa stalo mužstvo, ktoré tvorili Marton Kurunci a Janko Hrubík. Pavel a Zlatko Haníkovci obsadili druhé miesto a Dejan Dvorski a Zlatko Sojak tretie – všetci z Bieleho Blata. Víťazné poháre im v sieni kultúrneho domu odovzdal minister poľnohospodárstva Goran Knežević.

V. Hudec

15

Z NAŠICH OSÁD

DEŇ PRED ZAČIATKOM kalendárnej jari, vrtošivej a divnej, v Novom Sade 19. marca začala oveľa krajšia Novosadská jar. Ekologické, hospodárske a turistické podujatie do tradičných priestorov Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina prilákalo približne 230 vystavovateľov kvetov, sadeníc, suvenírov, medu a zdravotne bezpečných potravín, domáceho náradia, záhradného vybavenia… Okrem štyroch výstavných celkov návštevníkom zdarma ponúklo celý rad odborných programov, od tribún po dielne, na tému ochrany životného prostredia a prírody, významu vody, záhradnej a krajinnej architektúry, lesníctva, úpravy okolia... V poradí 23. podujatie, ktoré trvalo do minulej soboty, tradične usporiadalo Hnutie zalesňovateľov mesta. Samozrejme, s prvoradým cieľom zase nám pripomenúť význam a krásu prírody, čistého okolia, zdravého životného prostredia. Na snímke: Stánok petrovských Zlatých remesiel.

O. F.

ZMLUVU O SUFINANCOVANÍ PROJEKTU na úpravu a zlepšenie komunálnej infraštruktúry v stredu 20. marca v priestoroch vlády v Belehrade podpísali v mene Ministerstva stavebníctva a urbanizmu minister Velimir Ilić a v mene Obce Stará Pazova predseda Đorđe Radinović.

Prostriedky v hodnote sedem miliónov dinárov použijú na dokončenie výstavby kanalizácie v Ulici proletárskej v Novej Pazove. Týmto sa Obec Stará Pazova zaradila medzi 23 obcí a miest v Srbsku, ktoré z ministerstva dostali finančné prostriedky v celkovej hodnote 250 miliónov dinárov. O význame tejto zmluvy vo štvrtok 21. marca na tlačovke v budove ZO Stará Pazova hovorili Đorđe Radinović a Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova.

A. Lš.

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (3)

Na rozhraní storočí a sklonku dvadsiateho a na začiatku tohto storočia nasledovali roky intenzívneho rastu a rozvoja Novosadského veľtrhu.

Tak v období rokov 1980 a 1989 štartovali nové, tematické veľtrhy: stavebníctva, vodného hospodárstva, pekárstva, malého hospodárstva, jarné a novoročné jarmoky. Od roku 1992 do roku 1996 vzniká pätnásť nových špecializovaných podujatí a výstav, hlavne v oblasti hospodárstva, vedy a kultúry. Pred pätnástimi rokmi, keď veľtrh oslávil 75. výročie existencie, konal sa rekordný počet veľkých veľtrhových podujatí: spolu až 29. Vtedy začala, ako druhá v Európe, pôsobiť aj jeho vlastná rozhlasová stanica menom Radio Sajam. Označilo to začiatok zrodu rozvetvenej siete médií tohto druhu. Stačí spomenúť pätnásťminútové kolážové televízne vysielania, ktoré chystá TV Sajam Infonet, webovú stránku v srbčine a angličtine s viac ako tritisíc návštevami denne, Veľtrhové informácie, vychádzajúce denne počas

N

16

najdôležitejších podujatí, Katalóg vystavovateľov, rôzne pútače...

V prvých šiestich rokoch tohto storočia dôraz bol na stavaní nového veľtrhovo-kongresového komplexu Master celkovej rozlohy takmer tridsaťtisíc štvorcových metrov, otvorením ktorého v roku 2006 sa začal rýchly rozvoj kongresových aktivít. Samotná výstavná hala Master bola otvorená tri roky predtým. Od roku 2009 do vlani tiež vznikli viaceré nové podujatia: veľtrh Horse-Ville, taktiež nové obsahy na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu: výstavy organických výrobkov zo Srbska a regiónu, agrárne inovácie. Z iných akcií netreba zabúdať Dni energetiky, tú s názvom Posúvajme hranice, rôzne burzy.

Len v prvom desaťročí tohto storočia Novosadský veľtrh sa stal členom viacerých dôležitých medzinárodných organizácií: Združenia veľtrhov strednej Európy, Medzinárodnej kongresovej asociácie, Združenia európskych

Vestibul Master strediska možno viacúčelovo používať: napr. aj na kultúrne akcie, akou bolo Svetové bienále študentského plagátu

poľnohospodárskych veľtrhov...

Treba to pochopiť ako svojrázne uznanie za pravidelné a sústavné príchody tisíce vystavovateľov zo všetkých končín sveta, stovky úradných domácich a zahraničných delegácií, návštevy výstavísk miliónov ľudí v rokoch za nami.

Všetky kapacity: 230 000 štvorcových metrov celkového priestoru, z čoho 166 000 na otvore-

nom a ďalších 64 000 štvorcových metrov, koľko zaberá 37 výstavných hál, spravidla im boli k dispozícii. Najmä počas udalostí, akými sú májové poľnohospodárske veľtrhy. Ale i hospodárske, turistické a iné diania.

30. 3. 2013

(V budúcom čísle: Pár zaujímavostí z dejín) Oto Filip 13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KLBKO Z BAJŠIANSKYCH PRIADOK (3.)

Odpovede sú pod kameňmi, ktoré melú áš čerstvý známy László Japráve rozbieha súťaž o najkáb nás nasmeruje na krolepšiu pálenku. Cvakneme jovanú pani, ktorá je furt v pozopárkrát, dáme čestné slohybe. Predstavíme sa jej, ona vo pánovi predsedovi Zdrunám taktiež, po srbsky. Ruženka ženia vinohradníkov, ovociSuchánková, predsedníčka Etno nárov a zeleninárov Kadárka spolku pre pestovanie tradícií Milisavovi Viljancovi, že keď a ručných prác, ktorý bol zalonie dnes, uvidíme sa čoskoro. žený roku 2004, už aj chrlí dePo polhodinke jazdy sme v taily: Savinom Sele, čiže v niekdaj– Máme tri etno izby: mašej Torži. Tam tiež kedysi žil ďarskú, srbskú a slovenskú a väčší počet Slovákov. Onehviac než 200 členov. Ešte pred tady tam mali aj vlastný cirkými desiatimi rokmi bývali u Marta Dolinská, ev. farárka v Bajši kevný zbor, vlastného evannás v dedine priadky, hoci už injelického kňaza i vlastný kosšie než vtedy, kým na roliach rástli ko- párom priadkarov ľudia srdečne tlie- tol. Ale to bolo dávno… O jedenástej nope a v izbách voňala konopná skajú. Tí odovzdávajú domácim dar- tu odhalia tabuľu niekdajšiemu torčeky. Aplauzy… priadza… žianskemu farárovi, znamenitej osobŠumné moderátorky, akože inak, po nosti slovenských kultúrnych dejín A reku, tento-toto, oné… Pani Suchánková, hovoríte… To znie akosi maďarsky, po srbsky a po slovensky ví- Jurajovi Ribayovi. tajú priadkarov: slovensky…

– Dobré ráno a pekný deň – Pravdaže… V základnej škole som sa v prvých štyroch triedach uči- prajeme všetkým vzácnym la po slovensky, vo vyšších po ma- hosťom…

Miestny richtár Karol Lacďarsky a vyššie školy som absolvovala v srbskom jazyku, takže sa mi tieto kovič hovorí najprv po reči zmiešali, ale… vynaliezam sa srbsky.

– Milí hostia a domáci, tak i onak; po slovensky rozumiem, len vitajte v Bajši na Bajšianťažko hovorím. skych priadkach, ôsmy raz, čoskoro, desiaty raz, nádeoOo jam sa i stý raz. Vitajte na poZ rozhlasu zaznie hlas kohúta, a o dujatí, ktorého cieľom je prechvíľu defilé, ktoré malo byť vonku, v konať všetko to, čo nás tlačí Nadpis nad oltárom slovenského dôsledku veterného počasia okore- v bežnom živote, ako i pri- evanjelického chrámu neného dobiedzavým dáždikom tiah- navrátiť niekdajšie hodnone od vchodu k javisku. Krojovaným ty… oOo Richtársky prejav vzápätí zaznie po maďarKrátko pred treťou popoludní opäť sky a odmenia ho po- sme v Bajši. V telocvični vyhráva bajtleskom. Nakoniec jed- šianska hudba. V tanci sa zvŕtajú tanou vetou privíta hostí nečné páry. Zaraz sú pri nás domáci… aj po slovensky. Otvá- Fazuľa je naskutku výborná. Po rýrací prejav patrí pred- chlom obede chcem fotiť tancovačku, sedníčke Obce Báčska lež kartička foťáka je plná. S Viťom Topola Melinde Kó- Hroncom – prišiel s nami zo Savinho kaiovej-Merňákovej. Za- Sela pozrieť sa na rodnú dedinu – odznie po srbsky a po ma- chádzame do jednej z učební. Že preďarsky; do slovenčiny suniem zábery do notebooku. Lenže ho neprekladajú. Pred- po chvíli na okno zaklope pán doktor sedníčka zažne fakľu; Alexander Tótisaszegi: oheň na javisku bude – Nepôjdete s nami do slovenskéhorieť až do uzavretia ho kostola? Ideme sa tam pozrieť s Kypriadok. sáčanmi…

O chvíľu sa začnú zaIdeme, aj to razom. ujímavé rozmanité preVeľa vody potôčkom a či riečkou Kriteky... Kolega Milko a ja vajou odtieklo odvtedy, čo do Bajše sa ešte krátko stavíme v prišiel mladý manželský pár Arpád a budove Miestneho spo- Marta Dolinskovci, obaja evanjelickí Slovenský evanj. kostol v Bajši ločenstva Bajša, kde sa farári. Len čo sa mi v pamäti vynorí ob-

N

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

raz prvého stretnutia s nimi, keď… neúnavná kysáčska aktivitska Ľudmila Berediová-Stupavská vyjadruje pani farárke sústrasť…

Pán farár Arpád Dolinský zomrel vlani v septembri; náhle…

Obzrieme si chrám a modlitebnicu vo farskom úrade, krátko si pohovoríme s ovdovelou... Na otázku, prečo v slovenskom evanjelickom chráme slovo Božie po slovensky už počuť iba zriedkavo, pani farárka odvetí: – Už keď sme prichádzali, vtedajší evanjelický biskup Juraj Struhárik nám povedali: „Bajša bude problém…

Zachovať reč, alebo náboženstvo?”

Slovenská škola v Bajši nie je už viac ako štyridsať rokov, a keď sa deti nenaučia po slovensky čítať a písať… Do kostola prichádzajú ľudia, ktorí už nevedia dobre po slovensky… No a tak…

Zaslúžený dôchodok si neodbytne obkukáva pani farárku Martu Dolinskú. Čo bude potom, keď ukončí misiu? Vari sa stane zázrak a do Bajše opäť raz zavíta kňaz, ktorý bude kázať po slovensky i po maďarsky? Bude vôbec chcieť vedieť a môcť zmieriť – Kollárovým vokabulárom povedané – dve sestry: národnosť a nábožnosť?

Odpoveď na háklivú otázku je zapísaná kdesi medzi kameňmi, ktoré vytrvale melú. Čas i nás smrteľníkov… oO o Slnko, ktoré sa popoludní hanblivo ukázalo spoza olovenej záclony, sa opäť stráca na obvode zahmleného obzoru. Ponáhľame sa tam, kam sa inak väčšina populácie nijako náhliť nechce, a predsa sa, kto skoršie – kto neskoršie, raz a navždy dostane…

Z cintorína dostaneme všetky tri bajšianske kostoly do spoločného záberu. Uložíme urýchlene domotané klbko z tohtoročných Bajšianskych priadok, obozretne, ako niečo vlastné a blízke, do zásuvky so spomienkami a poď ho, pomaly, mlčky…

Juraj Bartoš

17

Z NAŠICH OSÁD NAVŠTÍVILI SME RODINU TURANOVÚ ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Kulpín

Viac ako 150 litrov mlieka denne V

minulosti sa takmer každá domácnosť v Slankamenských Vinohradoch zaoberala chovom kráv, a to výlučne s cieľom výroby domáceho mlieka a mliečnych výrobkov. Zvyšné mlieko v dedine vykupovala zemunská mliekareň, ktorá tam mala svoju pracovnú jednotku. V populárnych Brehách sa však postupne z roka na rok dobytčí fond zmenšoval a nakoniec došlo i k zrušeniu výkupného miesta pre mlieko.

Výnimkou však zostala rodina Turanová, ktorá sa dodnes v tejto sriemskej osade na svahoch Fruškej hory nevzdáva chovu dobytka. Tvoria ju dve generácie – manželia Jarmila a Zdenko so synmi Viktorom a Danielom, ktorí sú žiakmi krčedinskej ZŠ 22. júla.

Zdenko Turan, popredný dobytkár a poľnohospodár, tohto času obrába okolo 30 jutár pôdy.

Aj po zakončení školy zostal žiť a pracovať na dedine. Mladý sa oženil, založil si rodinu a po smrti rodičov spolu s manželkou boli nútení prebrať na seba všetky povinnosti v domácnosti. Turanovci majú registrované poľno-

K. Gažová

Pivnica Viktor a Daniel pomáhajú ockovi Zdenkovi Turanovi v práci

šiť počet dobytka. Museli sme dopestovanú stravu rozvrhnúť, a preto v stajniach máme o 5 – 6 kusov dobytka menej,“ povedal Zdenko Turan a dodal, že denne produkujú nad 150 litrov mlieka.

Spolupracujú s mliekarňou v Šab-

Mama Jarmila pri nádrži na mlieko

hospodárske gazdovstvo a pestujú to, čo potrebujú na chov dobytka, teda kukuricu, pšenicu, ďatelinu, ovos, dobytčí hrášok... V stajniach majú dojnice, teliatka, býky. „Vlaňajšie sucho drasticky vplývalo na naše rozhodnutie zmen-

18

Riaditeľ akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci Stanislav Štefánik v pondelok 25. marca navštívil Základnú školu Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Počas návštevy odovzdal vstupenky do Petrolandu tridsiatim žiakom, ktorí sa zúčastnili na výtvarnej súťaži pomenovanej Preto milujem akvapark. Súťaž prebiehala na facebook profile Petrolandu a zúčastnil sa veľký počet detí z rôznych prostredí. Ako zdôraznil riaditeľ Štefánik, podobné akcie mienia organizovať aj v budúcnosti. Žiaci kulpínskej školy dostali vstupenky ako výhru a odmenu za účasť, ako aj iné darčeky. Predstaviteľom akvaparku sa v mene žiakov a kolektívu školy poďakovala riaditeľka Jovanka Zimová.

ci. Po podojení mlieko uskladňujú v špeciálnej nádrži a zamestnanci mliekarne poň prichádzajú až do Slankamenských Vinohradov. Takýto spôsob predaja mlieka je pre sedliaka oveľa praktickejší a ľahší. Tri roky predtým než nadviazal spoluprácu s touto mlie-

karňou, bol nútený mlieko denne nosiť na predaj do susednej osady. „U nás sa pracuje každý deň bez oddychu a celá domácnosť je angažovaná. Roboty je veľa, a preto by mohol byť väčší aj náš zárobok,“ zdôraznil Zdenko Turan a dodal, že je výkupná cena mlieka dlhodobým problémom dobytkárov. Počas rozhovoru osobitne prízvukoval, že veľmi dbá, aké krmivo dá dobytku, takže aktuálna situácia s mliekom u nich nenechala veľké následky. V nedostatku lisovaného ďatelinového sena, ktorá sa vlani pre sucho kosila iba dvakrát (obyčajne sa ďatelina kosí štyri- – päťkrát), dobytku okrem iného krmiva dáva kukuričné šúpolie.

Za domom Turanovci vlastnia veľký priestor, ktorý je prepotrebný na chov dobytka a zaoberanie sa poľnohospodárstvom.

Ako uviedol Zdenko Turan, ročne musí pripraviť a nalisovať okolo 10-tisíc balíkov lisovanej ďateliny, ako aj slamy.

Toho času sa táto usilovná rodina už pripravuje na jarnú sejbu a žije v nádeji, že poveternostné podmienky tohto roku budú priaznivé.

V pondelok 25. marca v Klube poľnohospodárov sa uskutočnila piata výročná schôdza. Dôraz aj tentoraz venovali téme rovnania ciest, ale aj hodnoteniu minuloročnej práce a plánom na novú sezónu. Predseda Jaroslav Šuster podal aj finančnú správu klubu a najviac hovoril o angažovaní revírnej služby (hájnikoch), ktorá pôsobila od 9. októbra do 9. novembra. Prítomní sa uzhodli, že táto služba bola veľmi účinná, ale keď v dedine prebiehala akcia zbierania finančných prostriedkov, iba 45 domácností dalo peniaze na prácu hájnikov, čo nestačí. Záverom sa poľnohospodári dohodli, že akciu rovnania ciest usporiadajú 5. apríla. Zároveň pozývajú občanov, aby sa zapojili do akcie a tým pomohli dedine i sebe samým.

K. Imreková

Báčsky Petrovec V stredu 6. marca sa uskutočnilo výročné zhromaždenie Klubu poľnohospodárov. Na zasadnutí sa okrem iného hovorilo o uskutočnených zimných prednáškach agrárnych odborníkov a o jarnej úprave poľných ciest, bez ohľadu na to, že v Petrovci prebiehajú komasačné práce.

J. Čiep

A. Lešťanová 30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z DOMU ZDRAVIA V BÁČSKEJ PALANKE

Novinky na oddelení rádiológie Dome zdravia Dr. Mladena Stojanovića v Báčskej Palanke nedávno digitalizovali zariadenia na oddelení rádiológie. Nové vybavenie stálo 3,7 milióna dinárov, z čoho prevažnú časť (3 milióny) poskytla obec z obecných rozpočtových zásob a 700-tisíc vložil Dom zdravia.

Doteraz na oddelení rádiológie používali staré a nepraktické prístroje. Komputerizovaná rádiografia teraz umožňuje snímky po-

V

,VRÁTILI SA BOCIANY A – ROVNO NA SNEH! Niekoľko dní pred Veľkou nocou na bielu lúku neďaleko Hajdušice zleteli veľké biele sťahovavé vtáky, ktorých marcový sneh prekvapil rovnako ako aj ľudí. vlh

Z PLÁNOV VKP STANDARD ŠÍD NA ROK 2013

Služby na území celej obce erejný komunálny podnik Standard v Šíde Spoločne treba doriešiť spravovanie a poroky zápasí s rôznymi problémami vo svo- užívanie verejných skládok, ktoré fungujú iba v jom pôsobení. V minulom roku konečne za- Šíde a Erdevíku. Výdavky na ich údržbu nie je znamenal úspešné výsledky, v ktorých mieni po- možné zabezpečiť z poplatkov na odvoz smekračovať aj v bežnom roku. Zhromaždenie tí z domácností, lebo po tieto roky poplatky boli obce Šíd na svojom nedávnom zasadnutí schválilo program práce tohto podniku, v ktorom je uvedené, že chcú realizovať 131 580 000 dinárov celkových príjmov, z ktorých plánujú nechať v rezerve pozoruhodnú sumu. O týchto plánoch riaditeľ Predrag Vuković povedal: „Naším cieľom je, aby Verejný komunálny podnik Standard začal poskytovať služby na celom území Šídskej obce, a je na najlepšej ceste, že sa mu to podarí v roku 2013. V tejto chvíli na celom území obce poskytujeme služby odvozu smetí, údržby verejných zelených plôch a komunálnych objektov, poskytujeme Riečka Šidina ako dôkaz, že sa na pláne údržby kominárske a zoohygienické služ- komunálnych objektov dosiahol pokrok by, pre ktoré máme vybudovaný útulok pre túlavé psy v Šíde kapacity 10 miest, vo funkcii zachovávania štandardu občanov a parkovacie služby a staráme sa o organizáciu zostali na minimálnej úrovni. Na riešenie tohto trhov a jarmokov. Zostalo nám rozšíriť svoje služ- problému je nutné zabezpečiť potrebné fiby na úsek údržby cintorínov a pohrebné služ- nančné prostriedky v obecnom rozpočte, príby, čo sa nám doteraz nepodarilo, pretože sa o padne dovoliť zvýšenie ceny služieb.

Zhromaždenie obce Šíd poskytlo súhlas a cintoríny starajú miestne spoločenstvá, a sú obavy, že náš podnik to nebude robiť tak ako ľudia schválilo plán VKP Standard na rok 2013, pričom v osade boli zvyknutí. Verím, že nájdeme spo- príležitosť vyjadriť svoju mienku o pláne dostanú ločné a kvalitné riešenie a že sa nám do konca aj miestne spoločenstvá, v kompetencii ktorých roka podarí poskytovať aj tieto služby na úze- je aj konečné hodnotenie kvality daných služieb St. S. a celkového plánu. mí celej obce.“

V

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Riaditeľ Dr. Momir Antolović pri digitalizovanom prístroji

stúpiť ďalej, napr. aj pri potrebných konzultáciách s inštitútom v Sriemskej Kamenici a pod.

V báčskopalanskom Dome zdravia spolu s riaditeľom Dr. Momirom Antolovićom najprv uvažovali o kúpe nového digitálneho prístroja, ale pre príliš vysokú cenu (asi 150-tisíc eur) sa rozhodli doterajšie štyri aparáty modernizovať a digitalizovať. Okrem úspory materiálu digitalizácia zmenší riziko žiarenia o 20 %.

Nové vybavenie na oddelení rádiológie zároveň umožňuje rýchlejšiu prehliadku, čím sa zmenšuje aj zoznam čakajúcich pacientov.

Predseda Obce B. Palanka Bojan Radman na nedávnej prezentácii nových prístrojov okrem iného podčiarkol, že vyčlenenie prostriedkov na ochranu občanov má absolútnu prioritu a cieľom je zvýšiť celkovú úroveň kvality zdravotnej ochrany. Obec takisto zabezpečila finančné prostriedky na kádrové posilnenie Domu zdravia vo forme piatich špecializácií, výsledkom čoho budú špičkoví odborníci z tejto obce.

Kvalitná a modernejšia práca zabezpečí viacnásobný úžitok, nielen pre zamestnancov, ale aj pre pacientov.

J. Ferková

19

Z naŠicH oSáD SiLBaŠ

Podnikateľ, ktorý má rád svoju prácu eď začal premýšľať o súkromnom podnikaní, miško Belička zo Silbaša si hľadal oblasť práce zladenú s potrebami doby. vedel, že okrem teoretických vedomostí veľmi dôležité sú aj praktické skúsenosti, a pritom si vždy vážil rady starších a skúsených odborníkov. po skončení strednej školy ako zverolekársky technik pokračoval vo vzdelávaní na vysokej škole v odbore dobytkárstva. vážil si každú skúsenosť získanú počas školskej praxe, ako aj tie z trojročnej pracovnej doby v štátnej službe, vo veterinárnej stanici v Báčskej palanke. tu mal príležitosť spoznávať okolie, domácnosti a minifarmy, zároveň i potreby ľudí. po privatizácii podniku, v ktorom pracoval, svoju prácu videl inak, a tak ďalšie štyri roky pracoval v rodnej osade v rámci združenia z pivnice v predaji dobytčieho krmiva. v septembri 2011 začal podnikať samostatne, vo vlastnej firme Fama commerce. vedel, v ktorom smere sa má orientovať, vďaka pracovným skúsenostiam z terénu, ale

K

Bum-bumbum! ujte a počujte a za klobúk si zastoknite, ctení občania!

K rekonštrukcii vlády, o ktorej už aj vrabce čvirikajú, by môžbyť i došlo, kebyže bolo isté, že budúca konštrukcia vydrží na dlhšie obdobie.

Zdraví sme vraj iba po 40. rok života, zatiaľ čo takí občania krajín EÚ v zdravom stave žijú až po 62. rok života… Ľudia boží, veď tí sa ani nestihnú poriadne zoznámiť s chorobami, s ktorými sa mi tu o celé dve desaťročia dlhšie než oni tak dôverne priatelíme… Že vraj zhruba 800 000 Vojvodinčanov pije vodu s arzénom. Nuž áno, ale na cene vody to takmer ani necítiť, tá sa preto nezvyšuje!

Akcionári apatinského pivovaru, hovoria chýry, mienia hľadať pravdu v Štrasburgu. Neprekvapí nás, keď v Štrasburgu čoskoro stúpne dopyt po chýrečnom apatinskom Jeleňovi.

Č

20

Do Miškovej predajne neraz zavíta jeho dcérka Aňa

pomohli mu i rozhovory s ľuďmi, aby pochopil všetky výhody a nedostatky tejto práce. videl v nej aj príležitosť pomôcť občanom v uplatňovaní všelijakých inovácií.

Do sortimentu svojej poľnohospodárskej lekárne okrem bežných výrobkov zaradil i nové druhy krmiva pre dobytok, hydinu, ako i pre domácich miláčikov. tak svoje predstavy realizoval v diskonte

P

UGÁR

Istý denník krášli titulok: K novému autu ťažko bez 8 000 eur. Podľa s(ú)kromného pougárskeho názoru ani nie; ťažké je iba ak dostať sa k tým 8 000; po autíčko je už potom iba malý krôčik.

V súvislosti s predchádzajúcou správou vezmite na vedomie aj súkromný oznam: Predám bicykel o 3 000 eur lacnejšie než je jeho reálna cena. Keď Fiat môže o toľko lacnejšie predávať auto 500 L, risknem to tiež…

Vraj Rozvojová banka Vojvodiny, ktorá krátku, ale úspešnú činnosť ukončí o týždeň, istému podnikateľovi, nášmu človekovi, údajne schválila skromný úver (ide o nepatrných 25 miliónikov eur) len tak „na čestné slovo“. Verte mi na slovo, priatelia, dávam ešte čestnejšie slovo a prosím si úver, trebárs o celé tri nuly kratší…

Bum-bu…! jbš

s kvalitným dobytčím krmivom, pet shopom, výrobkami pre záhradníctvo a poľnohospodárstvo.

Dnes miško Belička hovorí, že sa orientoval na dvor, objekty a záhradu. okrem tovaru v jeho predajni vždy možno dostať aj dobrú radu, čo si zákazníci tak z osady, ako aj z okolia vedia vážiť. ak v danej chvíli niečo v predajni nemá, snaží sa zabezpečiť to v naj-

kratšom čase. Každý štvrtok zákazníkov zásobuje kuriatkami všetkých druhov, ale aj inými druhmi hydiny. Spolupracuje s novosadskými firmami Živinarstvo a Meveks, ako aj s bečejským podnikom Šinković. miško od malička mal rád zvieratá a dnes sa zaoberá prácou, ktorú rád robí. Svoju firmu považuje za rodinný podnik a verí, že sa dal správnou cestou, keďže pred pár rokmi i jeho rodičia zostali bez práce. u Beličkovcov sú dvere pre zákazníkov vždy otvorené, dokonca aj po pracovnom čase.

Silbašský podnikateľ miško Belička verí, že aj pre poľnohospodárstvo a dobytkárstvo nastanú lepšie časy: „Staré zvyky sa menia, vidieť rozdiely, keď porovnáme spôsob práce pred desiatimi, pätnástimi rokmi a dnes. verím, že sa podarí oživiť aj niekdajší bohatý dobytčí fond v osade, potrebné je len vždy držať krok s dobou.“ Jaruška Ferková

Zaujímavá preZentácia v petrovci

Spravovanie destinácie ústrety belehradskému medzinárodnému veľtrhu cestovného ruchu obec Báčsky petrovec, obecná turistická organizácia a rozvojová agentúra Báčka v stredu 20. februára v miestnostiach to v petrovci usporiadali prezentáciu Spravovanie destinácie a jej rozvoj. Školiteľom bol Fran mikuličić z mBa istarski mangement centar & infosit z chorvátskeho poreča. v rámci prezentácie predstavili štúdiu destinačného klastra severozápadnej istry pomenovanú Colours of Istria, ako aj nového a rozvíjajúceho sa klastra výrobcov združených do Slavónskej košarice v chorvátsku. na úvod sa prihovoril úradujúci riaditeľ turistickej organizácie Dario adamović. táto prezentácia bola nasmerovaná predovšetkým turistickému úseku a lokálnej správe, ako aj záujem-

V

com z oblasti ochrany životného prostredia a zachovávania kultúrnych tradícií, vzdelávania, ako aj neziskovým združeniam nadväzujúcim na oblasť cestovného ruchu. Školiteľ sa prezentáciou na príklade destinačného klastra pokúsil priblížiť účastníkom, na aký spôsob a ako sa možno úspešne združovať na území destinácie, a čo to vlastne znamená s ohľadom na príchody hostí a ich správanie. prítomní získali dôležité informácie o mechanizmoch vzájomného združovania, určovania turistického zamerania a výrobe destinačných balíčkov. F. mikuličić sa rozdelil o získané skúsenosti, ale aj varoval, keď ide o prekážky, ktoré môžu hatiť úspešnú činnosť destinačného klastra.

30. 3. 2013

J. Čiep 13 /4536/

HLaS ĽuDu

Z NAŠICH OSÁD Feketići. V pláne sú aj odborné prednášky, organizovanie degustácií vína a návštevy vinohradov, potom hroznová obepäť bronzových, ako aj pochvá- pre veľkú horúčavu a sucho v let- račka a výroba vína.

V diskusii odznel návrh, aby lenia. V kategórii červených vín ných mesiacoch. dostali striebornú medailu a dve Správu o úspešnom finanč- spolok – vzhľadom na to, že bronzové a tiež aj pochválenia. nom hospodárení spolku podal dobre hospodári – aspoň časť prostriedkov venoPredtým ako sa val na humanitárpodujali organine ciele. Bolo pozovať tradičnú akčuť aj návrh, aby ciu k veľkonočspolkári navštívili ným sviatkom, vivinohrady a vínne nári usporiadali pivnice v iných prodegustáciu vína v strediach, napríklad Poľovníckom vo Vršci. K desiatedome v Kulpíne. mu výročiu Spolku Vlani mali do súvinohradníkov a viťaže prihlásený nárov sa prihovorimenší počet vzoli a gratulovali: poriek, súhrnne bolo krajinský poslanec 40 vzoriek bieleho Ján Bohuš, ktorý je vína a 24 červeV znamení jubilea: (zľava) tajomník Radoslav Kolarski, aj členom tohto ného. Aj v minupredseda združenia Michal Dovičin a pokladník Michal spolku, Vladimír Felom roku si členo- Miškár kete odovzdal povia spolku navzájom pomáhali, usporiadali aj spo- pokladník Michal Miškár a sprá- zdravy ilockých vinohradníkov a ločnú prehliadku siedmich vino- vu Dozornej rady podal Petar vinárov a predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová pripomenuhradov členov združenia. Kon- Đogo.

Plány na bežný rok ozrejmil la, že aj vinársky spolok, poštatovali, že extrémne poveternostné podmienky vo februári za- predseda Michal Dovičin, pri- dobne ako ženský spolok v nechali stopy na vinohradoch a čom osobitnú pozornosť veno- tomto roku oslavujú desiate význačne znížili úrodu viniča. Mi- val nasledujúcemu podujatiu ročie, a pochválila ich doterajšiu nulý rok bol ťažký pre pestova- Veľká noc v Kulpíne. Spolok sa spoluprácu. teľov hrozna jednak pre veľmi níz- zúčastní na prehliadkach vína, K. Gažová ke teploty vo februári a jednak pričom začiatkom roka už boli vo

SNEMOVAL SPOLOK VINOHRADNÍKOV A VINÁROV V KULPÍNE

Desaťročie úspešnej činnosti polok vinohradníkov a vinárov založili v roku 2003 v Kulpíne. Odvtedy ubehlo celé desaťročie a združenie má za sebou mnoho úspešných podujatí a akcií. V sobotu 2. marca v Poľovníckom dome vinári usporiadali výročné zhromaždenie. Po oficiálnej časti na počesť jubilea usporiadali tanečnú zábavu s večerou.

Predseda Spolku vinohradníkov a vinárov Michal Dovičin privítal hostí tak z Kulpína, ako aj z okolia.

– Členovia spolku sa vlani stretávali na početných akciách. Tých stretnutí v roku 2012 bolo viac ako päťdesiat a ich cieľom bola vzájomná pomoc pri práci vo vinohradoch, výmena skúseností a účasť na početných podujatiach.

Už začiatkom roka usporiadali výber vín pre veľtrh vína v Temeríne, – povedal v správe o činnosti tajomník spolku Radoslav Kolarski.

Do Temerína spolkári odniesli dvadsať vzoriek a veľkú zlatú medailu získalo víno Daniela Čelovského. Za biele vína dostali tri zlaté ocenenia, štyri strieborné a

S

S ONDREJOM TÓTOM Z ERDEVÍKA

Víno sa samo chváli – kvalitou ochutnali sme si na ňom prednedávnom v niekdajšej Titovej chate vo Vorove, pochvaľujú ho nielen občania v Erdevíku, ale aj milovníci dobrého vína v Iloku, Petrovci, Kulpíne, Hložanoch... Pred asi dvoma mesiacmi Ondrej Tót zobral do auta zopár skleníc štyroch druhov božského nápoja a poď ho – do Temerínu. Na tradičný festival vína. Dobrý hlas ďaleko počuť, nuž sme sa ho spýtali, či je pravda, že tam všetky jeho vzorky...

– Dobre ste počuli: v skupine červených vín cabernet a sauvignon získali zlaté medaily a merlot striebornú. Chardonnay a tramín si vyslúžili bronzové medaily. Na festivale vín v Temeríne som sa zúčastnil prvý raz. Aby som si overil, na akej úrovni vyrábam víno.

P

30. 3. 2013

13 /4536/

Ondrej Tót vo svojej pivnici

Na tej istej súťaži aj vína ďalších Erdevíčanov, Petra Sokola, Đo-

HLAS ĽUDU

rđa Beraka a Dragana Trivanovića, ako i Dragana Krsmanovića, ktorý žije v Šíde, ale vinohrad má v erdevíckom chotári, získali ceny za kvalitu. Spolubesedníka Ondreja sa pýtame, či sa zúčastnili ešte na dákych súťažiach.

– Áno, boli sme aj v Neštine, pri tradičnom podujatí oslavy sv. Trifuna, kde vyhodnotili približne 80 vzoriek rôznych druhov vín. Sauvignon a chardonnay z našej pivnice sa ukázali ako zlaté, zatiaľ čo sauvignon blanc, tramín a taliansky rizling sú strieborné; bronzové sú tentoraz cabernet a merlot.

Pravdaže, pri oceňovaní úraduje ľudský faktor, nuž ale keď zvážim, že moje vína vysoko

ohodnotili na spomenutých súťažiach, znamená, že dozaista majú istú kvalitu.

To určite; veď zásluhou kvalitných vín z vlastnej vinárskej dielne Vinat Ondrej Tót už dávnejšie má dobrú povesť. Na rozdiel od predchádzajúcej zimy táto, ktorá je práve na odchode, nebola prudká. Vinohradníci stihli viac-menej orezať vinohrady ešte vo februári. Teraz sa už oddávajú vzrušeniu, aké vládne počas každého výrobného procesu. Pritom si pochvaľujú skutočnosť, že vlani na štarte hroznovej oberačky – po rokoch – opäť začali fungovať erdevícke vinárske závody. Najmä skutočnosť, ako nám potvrdil aj Ondrej Tót, že „podrum“ hrozno vykupoval po výhodných cenách a výplaty za odovzdaný tovar nemeškali. Ako hovorí, to akiste môže a hádam aj podnieti ľudí v Erdevíku a okolí, aby zakladali nové vinohrady.

Juraj Bartoš

21

Z NAŠICH OSÁD ZO ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

NA MARGO 1. BIBLICKEJ OLYMPIÁDY

Aktivity ako perly v náhrdelníku

Žiaci to brali seriózne

lenky Ženského spolku v Kovačici si už začiatkom roka stanovili plány a program práce, vytýčili si úlohu robiť účinnejšie a produktívnejšie ako v predchádzajúcom období. Vo svojich miestnostiach sa pravidelne stre-

rámci 1. Biblickej olympiády v – Zastúpených bolo až 17 Hložanoch (16. marca) súťažili prostredí... žiaci vyšších tried základných škôl, – Z prihlásených neprišli iba ktorí sa učia náboženstvo ako vo- predstavitelia silbašskej školy a z liteľný predmet. Hložiansky evanj. celkove 34 prihlásených žiakov na farár Jaroslav Kopčok nám z pozície jedného z organizátorov objasnil, ako vznikla idea na priekopnícke podujatie: – Podnet na usporiadanie Biblickej olympiády prišiel z Aktívu učiteľov náboženstva.

Obdobné olympiády prebiehajú na Slovensku, odtiaľ sme prebrali model a prispôsobili sme ho našim pomerom. Mali sme iba jedno kolo, kdežto na Slovensku, keďže je i cirkev väčšia, súťaž má viac kôl.

– Čo bolo ústrednou témou prvej Biblickej olympiády?

Hložiansky evanj. farár Jaroslav – Témou prvého ročníka Kopčok s účastníkmi 1. BO bol biblický patriarcha Abrahám. Testy, ktoré žiaci riešili, za- súťaži sa zúčastnilo 31. Skrátka hrnuli iba jednu časť Biblie, ale spokojní sme tak s počtom súťabola tam hŕba údajov. Žiaci si ich žiacich, ako i s ich vedomosťami. osvojili s vynikajúcim úspechom, – Zakotví podujatie trvale v čo je výsledok ich zodpovedného Hložanoch, alebo...? prístupu, ako i úsilia učiteľov ná– Súťaž bude putovného rázu. boženstva, ktorí s nimi v rámci prí- O tom, kde sa uskutoční 2. ročník, prav pracovali približne dva me- rozhodne päťčlenný výbor Bisiace. Takmer polovica žiakov do- blickej olympiády. siahla 90-percentnú úspešnosť v riešení testov.

J. Bartoš

Č

Spomienka z Vojlovice

távajú každý pondelok a piatok, kde do ručných prác vtkávajú svoje čisté myšlienky, úprimnú lásku a dobré srdce. Na týchto posedeniach pletú, háčkujú, vyšívajú, šijú, pripravujú ručné práce pre výstavy. Okrem tradičnej čajanky, ktorú 9. marca usporiadali ku Dňu žien, v uplynulom období sa zúčastnili na niekoľkých výstavách ručných prác a tvorivých dielňach tak na domácej pôde, ako aj mimo Kovačice.

Boli aj medzi účastníčkami zhromaždenia Asociácie slovenských spolkov žien, ktoré sa 15. marca uskutočnilo v miestnostiach Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Po zasadnutí a spoločnom posedení v tak trochu slávnostnom ovzduší spolu s ostatnými predstaviteľkami spolkov žien navštívili Vojlovicu. Zastavili sa v kostole, v matičnom dome a u penzistov, v etno dome a vo výšivkárskom spolku pri SKOS Detvan, kde sa dobre cítili v príjemnej spoločnosti svojich dobrosrdečných hostiteľov.

V sobotu 16. marca Ženský spo-

22

lok v Kovačici bol hostiteľom veľmi zaujímavej a navštívenej prednášky o zdraví, na ktorej ani jedna stolička nezostala voľná. O zdravej výžive prednášala Dr. Miljka Stevanovićová z Nového Sadu.

Nasledujúceho dňa, čiže v nedeľu, spolu so svojou predstaviteľkou Ninou Chalupovou členky Ženského spolku odcestovali do susednej Padiny, kde sa zúčastnili na regionálnej súťaži recitátoriek pre Banát.

Ako aj z iných podujatí, tak aj z tejto súťaže si priniesli veľmi pekné spomienky a k tomu aj postup do finálovej súťaže recitátoriek v Báčskom Petrovci. Ďalšou skvelou perlou v náhrdelníku aktivít Ženského spolku v Kovačici bude tradičná výstava ručných prác a odevu, ktorú chystajú k Veľkej noci.

A. Chalupová

V

DEŇ STARÝCH MÁM v staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac usporiadali v pondelok 25. marca. Rušno bolo najmä v dvoch slovenských skupinách – v mladšej a v strednej skupine celodenného pobytu, s ktorými pracujú vychovávateľky Olinka Stojancová a Miroslava Živkovićová. Pondelková družba detí s ich starými mamami bola aj svojráznou dielňou, na ktorej spoločne zhotovili košíčky na veľkonočné vajíčka (na fotografii). Do košíčkov si deti hneď potom poukladali omaľované vajíčka. Staré mamy do škôlky i tohto roku priniesli chutné maškrty.

A. Lš.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z nAŠich osÁD ĽUBA

Fília ako samostatná jednotka Z

hruba 60 % obyvateľov dol aj v evanj. kosĽuby je slovenskej nátole, kde sa strerodnosti, z čoho, ako hovorí tol s farárom vifarár zboru seAvc v erdevíku dom, pričom podJán vida (rodom z kulpína), čiarkol: ktorý obsluhuje aj fíliu v tej– nielen keď ide to malej skromnej dedinke, o samotnú du90 % patrí do slovenskej chovnú výchovu evanj. cirkvi. ostatní tamojší mladej generácie, slováci sú vraj, z hľadiska ale aj pokiaľ ide o vierovyznania, buď baptisti, jazyk, kultúru a traJehovovi svedkovia alebo dície, cirkev je súnazaréni. tak evanjelici v erčasťou slovanskej devíku, ako i tí v Ľube, farára kultúry. každý, kto vidu majú „úplne za svojho“. prispieva nejakým Fília v Ľube má vlastnú pospôsobom k výkladnicu, vlastný úrad a od Evanjelický kňaz Ján Vida chove mladej geroku 2008 aj vlastný, nie veľnerácie, bez ohľav zimnom období ký, ale útulný chrám. Mladý kňaz s potešedu na to, či srbskej, bohoslužby odbavuním objasňuje: slovenskej, ma– v našom kostole sa stretávajú všetky ge- jú v modlitebnici, ktoďarskej alebo nenerácie. Musím pochváliť zvlášť deti, ktoré rá má spoločný vchod jakej inej, robí dobmávajú pravidelné vyučovanie každú so- s kostolom. pre malý rú vec. botu a na 99 % sú prítomné na vyučovaní; počet cirkevníkov aj Evanjelický chrám v Ľube postavili roku 2008 v dedinke s troto nemáme v žiadnom inom cirkevnom zbo- táto fília sotva vystačí mi kostolmi (evanre. pre staršiu generáciu, ktorá je vychova- uhradiť bežné výdavky. občasné opravy jelickým, pravoslávnym a katolíckym) sa obná v náboženskom duchu, nedeľa je na- hmotne kryjú z prostriedkov získaných z pro- čanom darí nažívať vo vzájomnej úcte, vyskutku sviatočným dňom, keď sa chodí do jektov a za pomoci obce Šíd. pri nedávnej ná- chádzať si v ústrety, bez ohľadu na národnosť chrámu. s populáciou v strednom životnom všteve Ľuby (keď otvorili komunitné cen- a vierovyznanie. trum) slovenský veľvyslanec Ján varšo pobuveku je, žiaľ, aj tu čoraz slabšie...

Juraj Bartoš

spolok petrovských Žien

podľa ktorých sú petrovské ženy známe nielen vo svojom prostredí, ale aj v okolí.

Je to iba časť aktivít spŽ, prítomní hosktoré v správe o práci obtia vyzdvihli obsiahla a podrobnejšie ozrejsažnú, rôznoromila predsedníčka katarína dú, k tomu aj Arňašová v pondelok 11. spoločensky promarca 2013 na výročnom spešnú prácu člezhromaždení petrovských niek spŽ. Dobrú žien. na zasadnutí bolo pospoluprácu s Mačuť, že si doplnili inventár ticou kvitovala aj spolku novým počítačom a katarína Meletlačiarničkou a že finančné gová-Melichová rámce, ktorými disponovali, a v mene miestboli čosi nad 500-tisíc dinánej samosprávy rov, z čoho pätinu preniesli aj sa prihovoril jej do bežného roka, lebo je čelný človek Ján nevyhnutné vymeniť veľké Brna. v súvislosti výkladové sklo, ktoré už s budovou, ktorú prasklo, a potom aj tú stenu spolkárky použíadaptovať. najviac peňazí vajú, poznameminuli na tlačenie receptára Vlani počas SNS spolkárky prichystali a prezentovali etnografickú výstavu nal, že je potreba zvyšok rovnomerne rozZ klenotnice našich rodičov né doriešiť aj delili na všetky ostatné spolvlastnícke vzťahy, a k tomu vyzval všetkých, kové aktivity. v roku 2013 v spŽ rozmýšľajú o doplnenom aby sa prišli vyjadriť o navrhovanom novom vydaní receptára Takto to chutí po petrovsky a kole samozdanenia.

J. Čiep budú pokračovať v už zachodených aktivitách,

Majú za sebou úspešný rok R

ok 2012 pre spolok petrovských žien (spŽ) bol rokom prvého okrúhleho jubilea – uplynulo 10 rokov od obnovenia spolku. petrovské ženy výročie primerane oslávili a rovnako tak, ako to robievali i v rokoch minulých, boli činné vo viacerých oblastiach: vydali receptár, usporiadali slávnostnú akadémiu venovanú výročiu spolku, organizovali výstavy, tiež batôžkovú zábavu s účasťou 10 priateľských spolkov. pre žiakov prichystali dielne základných prác pri varení a k tomu cestovali po celej vojvodine. recitovali na súťaži v laliti, písali literárne práce na súťaži v pivnici, organizovali prednášky z ekológie a zo zdravej výživy a upravovali petrovec. Zúčastnili sa v ekologických a spoločenských akciách, organizovali výlety po srbsku a s reprezentačným programom šli i na zájazd na slovensko. pre verejnosť osemkrát príležitostne otvorili dvere spolku a prezentovali ručné práce a chutné dobroty. vlani sa pustili i do zbierania materiálov pre publikáciu z 90- ročných dejín spolku, ktorú sa im potom za pomoci Matice slovenskej v srbsku tohto roku podarilo i vydať. A v marci tohto roku knihu v spolupráci s matičiarmi prezentovali verejnosti.

30. 3. 2013

13 /4536/

hlAs ĽUDU

23

Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNEJ SCHÔDZE HLOŽIANSKYCH HASIČOV

V roku osláv pribudlo hasičské vozidlo V

lani, v roku jubilejnom – Dobrovoľný hasičský spolok Hložany oslávil 80. výročie založenia – si konečne hložianski požiarnici obstarali vlastné vozidlo na hasenie požiarov. Kúpili ho vďaka finančnej pomoci, t. j. pôžičky od firmy Hlaceul majiteľa Pavla Žemberyho. Tento údaj akosi najväčšmi zarezonoval na výročnej schôdzi DHSH (2. marca v kaviarni Pod lipami), na ktorej zrekapitulovali činnosť v roku 2012 a vytýčili si plány na bežný rok.

V uplynulom roku hložianski hasiči vážne zasiahli až deväťkrát. Vyjadrili podozrenie, že požiare v blízkosti „fazanérie“ a pri benzínovom čerpadle boli vyvolané úmyselne, podobne ako keď horela skládka odpadu za dedinou. Tie, pri ktorých sa podarilo predísť škodám väčších rozmerov, zapríčinila vraj ľudská nepozornosť. V decembri zasiahli dvakrát: keď v Ulici Janka Hrubíka horel rodinný dom a v Ulici maršala Tita šopa, a oheň v Ulici Michala Pagáča hasili profesionáli z Báčskeho Petrovca.

Okrem obvyklých služieb, ktoré hasiči poskytujú počas festivalu Tancuj, tancuj..., v období žatvy a pri silvestrovskom ohňostroji, veľa úsilia vynaložili na vydarené oslavy 80. výročia založenia spolku (v apríli 2012), v podvečer ktorých vydali publikáciu Dobrovoľný hasičský spolok Hložany (1932 – 2012). Pozornosť venovali aj práci s dorastom.

Okrem iného v spolupráci s profesionálnou čatou

sičského domu a predovšetkým chcú vystavať nový sklad pre protipožiarne vozidlo. Plánujú naučiť spoluobčanov narábať s protipožiarnymi prístrojmi a najmä tomu, ako predísť nekontrolovaným ohňom. Usporiadajú dvojdňový letný kemp pre žiakov a mládežníkov pri Dunaji a chcú obnoviť tradíciu stavania a váľania májového dreva. V súlade s Najmladší členovia DHS Hložany na výročnej schôdzi plánom činnosti fiz Petrovca usporiadali prednášku a ukážkové nančný plán počíta s prílevom 1 590 000 dinárov. cvičenie pre žiakov základnej školy. Koncom Hložianski hasiči naďalej budú spolupracovať s koroka podnikli prestavbu Hasičského domu, takže legami z iných prostredí, ktorí ich poctili návštepribudli nové dvere, okná,„lampéria“ a, čo je naj- vou nielen pri vlaňajších oslavách, ale aj na výročnej dôležitejšie, podnik Grading vykonal čiastočnú izo- schôdzi. Úspechy im zaželali Milan Perišić zo Silláciu vlhkých stien. Finančne prispela AP Vojvodina baša, Jaroslav Spevák z Petrovca, Vilko Činčurák sumou 165 000 dinárov. Spolok v jubilejnom roku z Pivnice a Jaroslav Funtík z Kysáča. Rada Miestmal 33 členov: 22 dospelých, 8 mládežníkov a 3 neho spoločenstva Hložany predstaviteľa nepočestných. Hospodáril veľmi dobre, keďže z celkove slala, takže stále nevedno, prečo hasičom neda586 830 din, koľko „napršalo“ do pokladnice rovala vlani predsedom Bohušom sľúbený počíDHSH, sa nakoniec zvýšilo 114 179 din. tač.

Aj v tomto roku mienia pokračovať v oprave haJuraj Bartoš

Rovina, s. s r. o.

Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Zdravotníckym pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým

občanom Staropazovskej obce želáme veselé a požehnané

veľkonočné sviatky, veľa zdravia, radosti a lásky

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

DOM ZDRAVIA

24

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu

rodiny a svojich

najmilších

DR. JOVANA JOVANOVIĆAZMAJA

Navštívte nás – budete spokojní!

STARÁ PAZOVA 30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Gymnázium založili počas vojny o všetkých troch centrách slovenskej vojvodinskej osvety a kultúry – v Báčskom Petrovci, v Kovačici a v Starej Pazove sa radi zaoberajú dejinami svojich významných objektov a inštitúcií. Iba pazovské gymnázium a ostatné stredné školy neprávom zostali akosi v ústraní. A zaslúžia si pozornosť. O tom svedčí viac dokladov, ktoré zachoval Vladimír Konštantín Hurban, evanjelický kňaz, dramatik a kultúrno-osvetový dejateľ.

Pretože Stará Pazova už v druhej polovici 19. storočia mala vyvinuté dopravné spoje, jej občania boli tesnejšie viazaní k veľkým kultúrnym strediskám. Neprekvapuje teda fakt, že si pazovská inteligencia priala mať aj vlastné osvetové inštitúcie.

Dr. Ján Hrubík vo svojom článku Súkromné reálne gymnázium v Starej Pazove 1918 – 1922 uviedol:„Bolo to v lete roku 1918 pred koncom prvej

V

Prví študenti pazovského gymnázia s profesormi

Ako sa to vlastne začalo? V Staropazovskej banke sa stretla skupinka Slovákov zainteresovaných o školenie svojich detí. Doklad z toho stretnutia zo dňa 31. júla 1918

Budova, v ktorej pôsobilo Súkromné reálne gymnázium

svetovej vojny, keď prišiel profesor Zvonimír Tkalec zo Záhrebu do Starej Pazovy, aby začal s výučbou na súkromnom gymnáziu... Gymnázium bolo založené na podnet Vladimíra K. Hurbana (VHV), ev. farára, Jána Litavského, roľníka, a Jána Gombára, klobučníka. Vyučovanie sa začalo začiatkom septembra 1918 v kancelárii Jozefa Uhríka, obchodníka s obilím, vo vtedajšej Inđijskej ulici (ľudovo zvanej Kurtašor).“ 30. 3. 2013

13 /4536/

(s podpismi prítomných) zostal zachovaný dodnes a znie: „Na podnet pána Vlčka (Ľudovíta) dohovorili sa niektorí slovenskí rodičia v Starej Pazove, že si chcú zavolať za svoje deti profesora, ktorý by cez 10 mesiacov učil a pripravoval žiakov pre reálne gymnázium. Žiaci by boli zapísaní v niektorej strednej škole ako privatisti a skladali by skúšky. Chodili by denne do školy a naučili by sa nielen predmety, ale i pravý školský spôsob, takže by sa na nich v živote nesta-

HLAS ĽUDU

la niektorá chyba privátnej výučby.

Platilo by sa mesačne za dieťa asi 100 korún. Kto je zato, nech sa podpíše“...

Tento text písal farár V. K. Hurban.

Podpísaní sú zainteresovaní rodičia: J. Čmelík, Ľ. Vlček, J. Litavský, S. Dollinay, O. Šipický Šágy, M. Vereš, J. Konopka a druhý M. Vereš. Oznam bol uverejnený v novinách a už 24. augusta nasledovalo ďalšie pozvanie, aby záujemcovia prišli do miestností banky, lebo vraj profesori zo Záhrebu a Zemunu oznámili svoj príchod. Päť dní neskôr rodičia sa uzhodli, že sa výučba začne 9. septembra v osobitnej miestnosti pána Uhríka a že deti budú zapísané na reálnom zemunskom gymnáziu.

Okrem Slovákov teraz boli podpísaní ešte aj: Vučević-Janić, D. Fiala, M. Tešićová, M. Vučelić, T. Puljević, K. Lichtenberger, V. Kirschner...

V Ústrednom archíve SEAVC je zachovaných 12 listov prvého profesora Súkromného reálneho gymnázia v Pazove Zvonimíra Tkalca, ako aj jeden záznam o práci v škole:„V prvom ročníku zapísalo sa 11 žiakov do I. triedy a ešte jeden žiak do II. triedy. Pre školský 1919/20 zapísalo sa 41 žiakov..“ Zaujímavým sa zdá byť list profesora Tkalca písaný V. K. Hurbanovi z 1. januára 1919, v ktorom informuje, že bol u štátneho dozorcu pre stredné školy, ktorému porozprával o túžbach pazovských Slovákov: „On to všetko prijal k vedomiu a zaviazal ma, aby som mu obetoval všetky jeho vedomosti a schopnosti a keď sa počet poslucháčov v 4. ročníku ukáže zodpovedajúcim,

nebude prekážok, aby sa žiadostiam slovenského národa vyhovelo...“ Medzičasom sa Zvonimír Tkalec stal riaditeľom pazovského gymnázia. O tom VHV v článku pod názvom Školská hlítka, uverejnenom v Československých listoch v roku 1919, poznamenal:„Privátne reálne gymnázium v Starej Pazove, ktoré vlani založili niektorí pazovskí rodičia, zo skromnučkých, nenáročných počiatkov, vyvinulo sa tohto školského roku zaujatosťou a príkladnou pilnosťou terajšieho správcu p. prof. Zvonimíra Tkalca na pekný, životaschopný ústav... Profesorský zbor pozostáva z troch profesorov: Zvonimír Tkalec, Juraj Vilović (chorvátsky spisovateľ a žurnalista) a Jozef Bedenko, profesor kreslenia zo Zemuna. Slovákom prednáša slovenský jazyk farár Hurban, chémiu lekárnik Mihajlović, zdravovedu Dr. Mihajlović, náboženstvo tunajší farári. Pričinením tunajšieho správcu obce Medakovića zariadené sú školské miestnosti chutným a primeraným náradím. Staropazovská banka spravuje peňažné záležitosti. Zamýšľa sa otvoriť i šesťmesačný kurz pre kupeckých pomocníkov a doteraz sa prihlásilo 21 šuhajov...“ Toto gymnázium v tejto forme pôsobilo do roku 1922. Na základe zoznamu Jána Hrubíka tuná sa školilo 81 študentov, medzi nimi boli lekári: MUDr. Ján Brtka chirurg a gynekológ (Prešov), MUDr. Branka Đukićová, fyziologička, MUDr. Ján Hrubík, lekár všeobecnej medicíny, Ing. agr.

Milovan Vukčević, umel. akad. Dragutin Fiala, člen Národného divadla v Sarajeve, inž. tech. Viktor Kirschner, Dipl. jur. Ondrej Litavský (Bratislava). Spomenúť treba aj popredných pazovských učiteľov, obchodníkov, maliarov, stavbárov a podnikateľov, a najmä Svetozára Hurbana, člena Slovenského národného divadla v Bratislave.

Prvotné súkromné reálne gymnázium v Starej Pazove pôsobilo krátko, len niekoľko rokov. Podľa Hrubíka príčinou bol návrat staručkého riaditeľa do Záhrebu, a podľa VHV lacnejšie školenie priamo v Zemune a Belehrade, k čomu prispel rozvoj železnice. A možnože dôvodom bolo založenie gymnázia v Petrovci.

Katarína Verešová

25

OZNAMY

26

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Veselé prežitie veľkonočných sviatkov Vám praje

MIESTNE SPOLOČENSTVO

STARÁ PAZOVA

Šťastlivé veľkonočné sviatky vám želá

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova Srećne uskršnje praznike želi vam

JP Direkcija za izgradnju Opštine Stara Pazova

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

27

OZNAMY

Rada Miestneho spoločenstva

BÁČSKY PETROVEC

Svojim členom, priaznivcom a podporovateľom ústredie Matice slovenskej v Srbsku zo srdca želá k novej jari veľa sily, aby ste v zdraví dlho žili a mali na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody.

Už dva roky s Vami

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a veselé veľkonočné sviatky v kruhu svojich najmilších

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby.

Báčsky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne veľkonočné sviatky

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia, tel.: 021/782-890, 781-530 Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 782-891 Prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ Ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hod. tel.: 021/401-915 Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička tel.: 021/780-792 Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Pokojné a požehnané veľkonočné sviatky 28

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Rada Miestneho spoločenstva

KULPÍN

Rada Miestneho spoločenstva

HLOŽANY

Svojim občanom a všetkým čitateľom Hlasu ľudu želá požehnané a veselé veľkonočné sviatky

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a krásne veľkonočné sviatky so svojimi najbližšími

Rada Miestneho spoločenstva

Rada Miestneho spoločenstva

SELENČA

PIVNICA

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a veselé veľkonočné sviatky v kruhu svojich najbližších

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a veselé veľkonočné sviatky

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

29

Veľkonočná radosť petrovských škôlkarov anovizne Včielkamaráti z Predškolskej ust ak ako všetky deti, aj naši očných sviatkon veľ nadšení z blížiacich sa ka v Báčskom Petrovci sú é kútiky vetov ho li ma h už pred týždňom iac bn uče jich svo Vo . kov menuli náš hlaatkom. Keď sme im pripo nované týmto jarným svi lo výkresov s madali do práce. Najviac bo sľudovský kútik, hneď sa A k nám sa no tie sú symboly Veľkej ci. ľovanými vajíčkami, veď e Laičk An ľke ate j vychováv dostali vďaka ich hlavne e jem pra vám m tký ćarkovej. Ďakujeme a vše bohatého zajačika.

T

Daniela Lekárová, 3-ročná

Petra Sirácka,

Hana Sirácka, 6-ročná

Aňa á, o P pinov á n č o 5-r Em Ubav a i 4,5-r nová, očná

Tomáš N e

gru, 4,5-r očný

Sára Kolárová, 5-ročná Hana Ce

chmajst

30

rová, 6-r oč

3-ročná

Hana Drieňo vs 5-ročná ká,

ná

Anna F. a Jana S.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 26.3.2013 12:58 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 7 (1841) 30. marca 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Nové súbehy pre vojvodinských poľnohospodárov P okrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo vypísal súbeh na poskytnutie nenávratných prostriedkov na nákup systémov ochrany pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, zavlažovacích systémov, vybavenia pre fóliovníky, ako aj na zdokonalenie výroby tovaru s väčšou dodanou hodnotou. Na tieto účely je vyčlenených 535 miliónov dinárov.

Súbeh na rozvinutie používania poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom zaobstarávania systémov ochrany pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami trvá od 16. marca do 17. mája 2013. Zabezpečené sú financie na nákup protiľadovcových sietí pre plochy veľkosti od jedného do desať hektárov na území Vojvodiny, vo výške 60 % z celkovej hodnoty vybavenia. Na tieto účely je zabezpečených 160 miliónov dinárov, pod podmienkou, že suma na podporu investícií na základe súbehu nesmie byť vyššia ako 800 000 dinárov po hektári.

Uchádzať sa môžu fyzické osoby – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, právnické osoby a družstvá registrované na pestovanie ovocia.

Súbeh na získanie nenávratných prostriedkov na zavlažovanie trval od 16. do 30. marca 2013.

Na základe súbehu na získanie financií na nákup vybavenia pre rastlinnú výrobu v chránených priestoroch na rok 2013 poľnohospodárom bude k dispozícii 80 miliónov dinárov.

Bude im umožnená kúpa vybavenia v hodnote 50 % z celkovej hodnoty investície. Užívateľmi podnetných prostriedkov môžu byť fyzické osoby – nositelia registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev

na území Vojvodiny, ktorí sa zaoberajú pestovaním zeleniny, kvetov, bobuľovín (jahôd, malín, černíc) pod podmienkou, že je registrované poľnohospodárske gazdovstvo zapísané v registri, nositeľ gazdovstva má menej ako 65 rokov a všetky daňové povinnosti a verejné poplatky za rok 2012 má vyrovnané. Treba priložiť dôkaz o vlastníctve pôdy alebo ak má pôdu v prenájme zmluvu o prenájme pôdy, na ktorej sa plánuje realizácia investícií na obdobie najmenej päť rokov odo dňa kúpy vybavenia.

Pre poľnohospodárov palivo od apríla P redaj paliva na jarnú sejbu začne 1. apríla 2013. Jeho cena bude nižšia o 50 dinárov po litri. O tom, na ktorých čerpacích staniciach sa bude môcť subvencované palivo čerpať, sa v čase písania príspevku ešte stále rozhoduje, ale podľa stanovených podmienok pre firmy s najväčšou pravdepodobnosťou

to bude NIS. Združenie naftových spoločností zaslalo Ministerstvu poľnohospodárstva návrh, aby sa poľnohospodárom umožnila kúpa pohonných hmôt pre jarnú sejbu na každej čerpacej stanici, ktorá im vyhovuje, a aby neskôr mohli realizovať nárok na subvencovanú cenu a vrátenie akcíz.

Poľnohospodári môžu palivo po zníženej cene kupovať od apríla do konca mája viackrát, a nielen raz, ako tomu bolo doteraz. Žiadosť o vrátenie peňazí môžu odovzdávať od 1. mája, ale to môžu urobiť iba raz. Na jarné práce je určených 60 litrov po hektári, ktoré sú zaevidované v registri poľnohospoĽ. S. dárskych gazdovstiev.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena obilnín a sóje a Produkčnej burze v Novom Sade od 18. do 22. marca 2013 obrat poľnohospodárskych výrobkov bol možno povedať skromný. Aj napriek slabému obchodovaniu so pšenicou, jej cena vzrástla.

Predávala sa po 25,17 din/kg (23,31 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,60 % vyššia cena.

A práve vyššia cena je aj dôvodom, prečo bol o ňu menší záujem.

Aj dopyt po kukurici bol na veľmi nízkej úrovni. Predalo sa iba 125 ton. Podobne ako pšenica, aj kukurica sa predávala po vyššej cene. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o jedno percento a jej cena bola 22,25 din/kg (20,60 bez DPH).

Na novosadskej Produkčnej burze v uvedenom období bola zaznamenaná nižšia cena sójových výliskov, a to najmä z dôvodu zvýšenej ponuky z dovozu. Ich cena bola 67,20 din/kg (56,00 bez DPH).

Naopak cena sóje bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyššia. Predávala sa po 64,46 din/kg (59,69 bez DPH).

V uvedenom období sa najintenzívnejšie obchodovalo so slnečnicovými výliskami.

V ponuke boli domáce výlisky s 33-percentným obsahom bielkovín a zahraničné s o niečo vyšším obsahom bielkovín. Ich priemerná cena bola 34,82 din/kg (bez DPH 29,02 din/kg), čo je o 0,41 % nižšia cena ako v predchádzajúcom týždni. Ľ. S.

N

poljo2:0 26.3.2013 12:58 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

VEDECKO-ODBORNÁ PORADA V PETROVCI

Organická výroba ako model udržateľného poľnohospodárstva Novosadský Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, konkrétne Oddelenie pre organickú výrobu a biodiverzitu organizoval dňa 21. marca 2013 vedecko-odbornú poradu (prvú zo štyroch naplánovaných na tento rok) na tému Organická výroba potravín na začiatku druhého decénia 21. storočia. a účasti veľkého počtu hostí, ktorých privítal vedúci oddelenia Dr. Janko Červenský, boli prednesené kvalitné a zaujímavé prednášky. Prednášajúci sa venovali týmto témam: Osivo a výrobky z organickej výroby novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo; Úrodnosť pôdy a výživa rastlín v organickej výrobe; Zvláštnosti technológie pestovania rastlín v organickej výrobe; Odroda ako predpoklad úspešnej a profitovej organickej výroby; Organická výroba potravín – včera, dnes, zajtra – skúsenosti z praxe.

Oddelenie pre organickú výrobu a biodiverzitu sa nachádza v Báčskom Petrovci. Zaoberá sa výskumom všetkých aspektov organickej výroby, ako aj zveľaďovaním výroby tzv. alternatívnych rastlinných druhov, ktoré sa pestujú na relatívne malých plochách, ale sú pracovne intenzívne. Alternatívne plodiny z jednotky plochy zabezpečujú vyšší zárobok a príjem v porovnaní s klasickými, konvenčnými plodinami, ako je kukurica, pšenica a podobne.

Organická poľnohospodárska výroba je jedným z najnovších smerov vo výrobe zdravotne bezpečných potravín s vysokou biologickou a nutričnou hodnotou. Všetci, ktorí sa zaoberajú organickou výrobou, sú povinní dodržiavať prísne pravidlá tejto výroby, z ktorých sa kladie dôraz najmä na používanie organických a nie minerálnych hnojív, a je úplne zakázané používanie všetkých syntetických prípravkov na ochranu rastlín. V organickej výrobe musí všetko byť prírodného pôvodu. To sa vzťahuje aj na osivo a sadivový materiál, pre ktoré platí pravidlo, že nemajú byť ošetrova-

Z ponuky novosadského inštitútu

Každé organické osivo má svoj certifikát

né prípravkami syntetického pôvodu. Konečný cieľ je, že osivo a sadivo sa musia taktiež vyrábať podľa metód organickej výroby.

Oddelenie v Báčskom Petrovci pracuje na výbere odrôd vhodných na organickú výrobu a na výrobe organického osiva. Medzi prvými v Srbsku vyrobili deklarované organické odrodové osivo špaldovej pšenice (srb. spelta) a sóje. Neskôr bola ponuka rozšírená o organické semeno obyčajného prosa a pohánky (srb. heljda). Do tohto programu boli zapojené aj iné rastlinné druhy. V bežnom roku majú pre pestovateľov pripravené tieto organické semená: pohánku (srb. heljda) NOVOSADSKA, jesenný cesnak (BOSUT), bielu fazuľu (BALKAN), sóju zo skupiny 00 (GALINA), pšenicu špaldovú (srb. spelta) NIRVANA, pšenicu (ETIDA), proso (BISERKA). V ponuke sú aj aromatické a liečivé rastliny: mäta (srb. pitoma nana) DANICA, nechtík (srb. neven), kôpor (srb.

O organickú výrobu záujem vzrastá, o čom svedčí aj plná sála

32/II

mirođija) a bazalku (srb. bosiljak).

Do ponuky semena pre organickú výrobu inštitút zaradil aj osivo, ktoré je vyrobené metódou konvenčnej výroby, ale nie je ošetrované prípravkami syntetického pôvodu. V tejto ponuke sa nachádza osivo kukurice, sóje a zeleniny. Záujem je veľký, a preto plánujú zintenzívniť prácu na tomto programe.

Jedna časť organickej parcely oddelenia je určená na experimenty, pri ktorých sa skúšajú rôzne bioprípravky na ochranu rastlín a na viazanie dusíka zo vzduchu.

Oddelenie pre organickú výrobu a biodiverzitu má byť výskumným centrom pre organickú výrobu. Jeho základnou činnosťou a zároveň aj záujmom inštitútu je vytváranie nových odrôd, zachovávanie starých autochtónnych odrôd, výroba organického osiva a rozvoj organických prípravkov na ochranu rastlín. Najviac sa pracuje na výbere odrôd vhodných na organickú výrobu a na výrobe organického osiva. Ľ. S.

Pokusné políčka Oddelenia pre organickú výrobu a biodiverzitu (záber z minulého roku) 30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 26.3.2013 12:59 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

VEĽTRHOVÁ JAR

Ekológia na začiatok arec skutočne bol mesiacom prírody. Aj preto, že sa v jeho prvý deň začala meteorologická, alebo dvadsiateho marca kalendárna jar, tiež pre významné výročia ekologických udalostí aleRecyklácia sa stala stálou akciou bo pre celý rad environmentálnych dní upriamujúcich a súZo stánku Ministerstva streďujúcich našu poenergetiky, rozvoja a ochrany zornosť na mnohoraký životného prostredia svet prírody okolo nás, nútiac nás zamyslieť sa nad našou cií proti priehradám a pre rieky, vodu a žiúlohou v ňom.

Tak je pred štyridsiatimi rokmi vot, osemnásteho prijatý Dohovor o medzinárod- Medzinárodný deň nom obchode s ohrozenými druh- planetárií, dvadsiami voľne žijúcich živočíchov a ra- teho prvého Medzistlín, pred dvadsiatimi rokmi národný deň domáschválený Dohovor o ochrane a ceho hospodárstva využívaní hraničných tokov a me- a Svetový deň lesov, dzinárodných jazier. Štrnásteho o deň neskoršie Sve- Uznanie za kvalitu potravín získala spoločnosť marca bol Medzinárodný deň ak- tový deň vody a pri- Zlatiborac

M

PRVÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE (3)

Časť poľnohospodárskej techniky O

brábanie pôdy je nepredstaviteľné bez poľnohospodárskej techniky. Pre ľudstvo pôda predstavuje nielen rozhodujúci prírodný zdroj, ale je súčasne ekonomický a ekosociálny potenciál.

Lebo umožňuje produkovať potraviny a suroviny, recykluje odpady, tvorí leso-poľnohospodársku krajinu, filtruje a zadržiava vodu, umožňuje využívať a zhodnocovať slnečnú energiu, zabezpečuje obeh a bilanciu látok v prírode, udržiava diverzitu rastlinných a živočíšnych druhov, primárne formuje kvalitu životného prostredia, je zdrojom, istotou pre spoločenské bytie obyvateľstva. Pre človeka je nevyhnutnou podmienkou existencie, keďže umožňuje poľnohospodársku výrobu a je nezastupiteľná v zabezpečovaní výživy.

Poľnohospodárska mechanizácia patrí medzi tie prvky uvedenej výroby, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú jej efektívnosť. Priemysel poľnohospodárskych stro30. 3. 2013

13 /4536/

Nové traktory: ešte stále ich je viac inde ako na poliach jov a traktorov ponúka čoraz výkonnejšie a spoľahlivejšie pracujúce výrobky, ktoré sú ale súčasne i drahšie. Ak by sa mal stanoviť azda základný záver z vlaňajšieho sčítania poľnohospodárskej techniky, konkrétne traktorov u nás, tak by mohol znieť: čo do počtu ich je pomerne dosť, no ich ekonomická efektívnosť je hodne podmienená, skôr negatívne ovplyvnená stupňom ich opotrebenia. Obnovenie je limitované dosť vysokou cenou nových strojov, čiže tzv. ekonomickými znakmi techniky,

HLAS ĽUDU

vplývajúcimi na nákup: kapitálovou potrebou, životnosťou, hodnotou odpredaja, ročným vyťažením, nákladmi na udržiavanie a opravy, pracovnými nákladmi.

Podľa súpisu z roku 2012 traktorov, ako základných zložiek poľnohospodárskej strojovej techniky, bolo celkovo 408 734 alebo priemerne dvanásť na sto hektárov ornej pôdy. Najviac ich je na takúto výmeru v regióne južného a východného Srbska: priemerne dvadsať, ako aj v belehradskom regióne – sedemnásť. Vo Vojvodine

jatia Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy...

Majúc to všetko na zreteli, jasné je, prečo sa i Medzinárodný veľtrh ekológie Eco Expo konal práve v polovici marca. Umožnil príchod mnohým vystavovateľom, bol pestrý a uplynul rýchlo, prinášajúc kopu nových a osožných poznatkov a nápadov. Najmä preto zostal zakódovaný v spomienkach a fotografických záberoch.

O. Filip

je ich len sedem na sto hektárov obrábateľnej pôdy.

Z celkového počtu traktorov je asi dve tretiny na juhu Srbska: 279 330. Na severe ich je 129 404, z čoho vo Vojvodine 106 981 a v oblasti Belehradu 22 423. Z dvadsiatich piatich oblastí najviac ich je v regióne Braničeva: 26 684, v Rasinskej oblasti: 24 386, tiež v Mačve: 23 899. Najmenej ich je v Pirote a v jeho okolí – len 5 220. Z uvedeného počtu štatistických regiónov nad 20 000 traktorov je v deviatich, kým je medzi 10 000 a 15 000 traktorov vo ôsmich oblastiach. Keďže ide len o jeden segment, vlastne všeobecný údaj o poľnohospodárskej technike, jasné je, že by pre vznik úplnejšieho obrazu jej stavu boli žiaduce aj údaje o iných, najmä mobilne pracovných strojoch, ako sú kombajny, sejačky... Netreba však zabúdať, že nasledujú i ďalšie výsledky sčítania v poľnohospodárstve.

(Dokončenie v budúcom čísle: Stav dobytka) O. Filip

III/33

poljo4:0 26.3.2013 13:00 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Vplyv sucha na rozmnožovanie škodcov cukrovej repy Cukrovú repu napáda veľký počet fytofágov, ktorí môžu v značnej miere ovplyvniť úrodu. Väčšina z nich sú suchomilní (xerofilní) škodcovia a vedia sa premnožiť po suchých rokoch, najmä keď 2 až 3 suché roky nasledujú po sebe.

Ryhovec repový na povrchu pôdy

strednej Európe sme mali posledné dva roky výrazne suché. V tomto článku analyzujeme, ktorí škodcovia by mohli ohrozovať porasty cukrovej repy kvôli premnoženiu, pravda pod podmienkou, že budú mať aj v tomto roku na jar a v lete priaznivé podmienky. Uvádzame aj vplyv agrotechnických opatrení na ich populačnú hustotu, čo môže pomôcť pestovateľom vyhodnotiť riziko zvýšeného výskytu daných druhov na konkrétnych poliach a aj znížiť populačnú hodnotu jednotlivých škodcov.

V

SKOČKA REPOVÁ (CHAETOCNEMA TIBIALIS) Na rozmnožovanie a škodlivosť skočky repovej majú najväčší vplyv poveternostné podmienky, najmä teplota a zrážky. V čase žeru jej vyhovuje teplé (20 – 24 °C), slnečné, bezveterné a suché počasie. Pri kladení vajíčok je pre škodcu optimálne teplé počasie s občasným teplým dažďom prenikajúcim do hĺbky 6 až 10 cm. Pre embryonálny vývoj je nevyhnutná vlaha.

Vajíčka nakladené do suchej pôdy zväčša vysychajú.

Vyliahnutým larvám vyhovuje teplá, kyprá a optimálne vlhká pôda. Pri vyššej vlhkosti pôdy a nižšej teplote sa zvyšuje mortalita lariev. Na plochách, ktoré sa zavlažujú, mortalita lariev a kukiel dosahuje až do 90 %.

Najjednoduchším spôsobom ochrany porastov cukrovej repy je správna agrotechnika. Umožňuje rýchle a rov- Poškodenie listovej stonky s nomerné vzchá- trusom lariev psoty repovej dzanie, rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Sejba by mala byť vykonaná čo najskôr a do optimálnej hĺbky. Porasty z neskorých výsevov sú napádané viac. Zavlažovanie počas prvej polovice leta znižuje v suchých rokoch početnosť škodcu v nasledujúcom roku desaťkrát.

RYHOVEC REPOVÝ (BOTHYNODERES PUNCTIVENTRIS) Na rozmnožovanie škodcu priaznivo vplýva suché a teplé počasie na jar (najmä v apríli a máji) a prítomnosť veľkých plôch cukrovej repy. Chladná a daždivá jar znižuje aktivitu imág, príjem potravy a plodnosť samičiek. Suché a teplé počasie je pre škodcu optimálne aj v priebehu kuklenia a liahnutia imág v lete (júl – august). Premnoženia nasledujú hlavne po niekoľkých suchých rokoch za sebou. Gradácie môžu trvať aj desiatky rokov.

Agrotechnické opatrenia sa týkajú zberu, osevného postupu, priestorovej izolácie, termínu sejby, výsevu pásov lákacích rastlín a zavlažovania. Zber musí byť kvalitný a rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na starých porastoch repy je potrebné ničiť. Repa by sa nik-

34/IV

chytávajúce samčekov i samičky škodcu. Ich umiestnenie do porastov je veľmi jednoduché.

Imágo skočky repovej a požerky na liste cukrovej repy dy nemala pestovať po repe. Nové porasty repy treba vysievať čo najďalej od minuloročných porastov. Riziko poškodenia porastov je menšie, ak je nový porast od starého aspoň 100 m, a minimálne riziko je pri vzdialenosti 1 – 3 km.

Sejbu cukrovej repy je vhodné vykonať čo najskôr.

Vyhneme sa tak synchronizácii masového výskytu škodcu s najcitlivejšími štádiami repy. V lokalitách s väčším výskytom sa odporúča vysievať repu hustejšie. Skorý (skôr ako celý porast) a hustý výsev rastlín cukrovej repy na okrajoch starých alebo nových porastov úspešne môže znížiť škodlivosť. Zavlažovanie cukrovej repy najmä v júli a auguste podporuje rozvoj entomopatogénnych húb, ktoré zvyšujú mortalitu lariev a kukiel.

Racionálna ochrana porastov cukrovej repy je možná len vtedy, keď

Feromónový lapač na odchyt imág sa sleduje populačná hustota škodcu. Dlhoročná prognóza sa robí na základe údajov o populačnej hustote prezimujúcich imág na starých porastoch repy.

Pôdne výkopy sa robia na jeseň. Prah škodlivosti je 0,6 – 1 imágo/m2. Ak je populačná hustota väčšia, treba sa pripraviť na ochranu mladých porastov cukrovej repy.

Krátkodobá prognóza sa robí na základe začiatku výskytu imág na jar, dynamiky migrácie a intenzity poškodenia rastlín. Zásah je potrebný v prípade výskytu 0,1 – 0,3 imága/m2. Na monitoring výskytu, prípadne regulácie početnosti škodcu je v súčasnosti možné využiť i komerčne dostupné feromónové lapače za-

REPNÁ KOREŇOVÁ VOŠKA (PEMPHIGUS FUSCICORNIS) K premnoženiu tohto škodu dochádza v rokoch so suchým a teplým letom, najmä ak sú takéto dva roky po sebe. Najväčšie škody môžu vznikať v priebehu suchého leta, keď rastliny nie sú schopné regenerovať poškodené časti koreňa. Voška môže napadnúť všetky rastliny v poraste a počet uhynutých rastlín sa pohybuje od 2 do 98 %.

Kvalitne a načas vykonané agrotechnické opatrenia predstavujú najúčinnejší spôsob ochrany. Na zníženie populačnej hustoty vošky má vplyv: kvalitný zber cukrovej repy, odstránenie všetkých zvyškov repy z poľa, skorá hlboká orba pôdy, používanie optimálnych dávok minerálnych hnojív a hnojenie maštaľným hnojom, skorá sejba a častá medziriadková kultivácia.

Nevyhnutná je likvidácia burinných hostiteľských rastlín, najmä mrlíkov. Veľkú pozornosť je potrebné v tomto smere venovať okrajom polí a priľahlých plôch. Cukrovú repu (príp. cviklu, mangold, špenát atď.) sa odporúča nepestovať na tom istom poli aspoň 3 roky. Najvýznamnejšie agrotechnické opatrenie predstavuje zavlažovanie, ktoré takmer úplne eliminuje škodlivosť repnej koreňovej vošky. Interval od ukončenia zavlažovania po zber by mal byť čo najkratší. Častejšia medziriadková kultivácia tiež prispieva k menšej strate vlahy a priaznivo vplýva i na prirodzených nepriateľov.

PSOTA REPOVÁ (SCROBIPALPA OCELLATELLA) Populačná dynamika, počet generácií a škodlivosť psoty repovej závisí od poveternostných podmienok.

Jej rozmnožovaniu vyhovuje suché a teplé počasie, najmä na jar a na jeseň. Rozmnožovaniu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní, nízke teploty počas zimy. Ku gradáciám dochádza, ak nasleduje viac teplých rokov za sebou. Klimatické podmienky strednej Európy umožňujú lokálne stále udržiavanie populácie, najmä vďaka vývoju psoty na lobodách a láskavcoch.

Významným regulačným opatrením je predovšetkým správna agrotechnika. V prvom rade vyvážené hnojenie a zavlažovanie. Pri intenzívnom zavlažovaní straty na úrode prakticky neexistujú. Odporúča sa tiež skorá sejba, pestovanie odrôd s bujnými listami a odolnosťou na choroby. Významnú úlohu má aj kvalitný zber a ničenie pozberových zvyškov. Zber repy by mal začať vždy na lokalitách s najväčším napadnutím týmto škodcom.

Významným regulačným opatrením je hlboká orba, ktorú je najlepšie vykonať do desiatich dní po zbere úrody. Kukly sa takto dostanú hlbšie ako 10 cm pod povrch pôdy, odkiaľ sa už vyliahnuté motýle nedostanú na povrch.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: P. Toth 30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 26.3.2013 13:06 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PESTOVANIE KVETOV

Exotické izbové rastliny Pestovať tropické rastliny v bytoch nie je práve najjednoduchšie. Príčinou neúspechu najčastejšie býva nedostatok svetla, ale aj rozmery nádob, pretože obvykle nevytvárajú taký priestor pre korene, aký rastliny vyžadujú. V našich podmienkach sa nedá vysadiť semeno z každého ovocia a nie každá vypestovaná tropická rastlina nakoniec aj zarodí. le ak predsa len chceme experimentovať a vypestovať si nezvyčajný stromček, mali by sme zasadiť kôstku manga alebo semeno bavlníka. Budeme mať z nich radosť veľa rokov. Ak nám viac vyhovujú popínavé rastliny, zasadíme si semienka mučenky jedlej (Passiflora edulis). Jej dlhé výhonky možno ovinúť okolo mriežok a zastrihnúť, alebo nechať v skleníku či zimnej záhrade voľne rásť. Tam rozkvitne a zarodí. Plody, ktoré poznáme pod menom marakuja, sú guľaté, fialovej farby.

Ak si chceme vypestovať črepníkovú rastlinu, akou sa môže hrdiť len málokto, môžeme posadiť semienka karambolu, granátového jablka (srb. nar) a iných exotických rastlín. Medzi druhy spoľahlivo klíčiace v črepníku patrí už spomínané mango (Mangifera indica). Mangovník je mohutný Kávovník vždyzelený strom, ktorý má dlhú životnosť. Je to typická tropická rastlina, potrebuje priemernú teplotu 25 – 30 °C. Vydrží aj 45 °C, no naopak, najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje priame slnko. V byte ho možno pestovať ako dekoratívnu rastlinu, ktorej veľkosť usmerňujeme rezom. Semenáčiky môžu začať rodiť od siedmeho roku. V bytových podmienkach je to však veľmi málo pravdepodobné.

Mango rozmnožujeme semenami, ktoré vysievame hneď po vybratí z plodov. Dužinu zo semien odstránime pod tečúcou vodou a očistené semená vložíme do substrátu tenkým koncom nahor. Prikryjeme ich tenkou vrstvou substrátu, dôkladne polejeme

A

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

a celý črepník obalíme fóliou. Klíčenie vyžaduje teplotu 25 – 28 °C a substrát musíme udržiavať vlhký. Klíčenie semena môže trvať aj niekoľko mesiacov. Len čo sa objaví výhonok, odstránime fóliu.

Mangovník nie je náročný na pôdu, ale neznáša vápenitú zeminu. Vyžaduje výživný substrát a kvalitnú drenáž. Kvety sú biele, voňavé a objavujú sa na konci konárikov. Plody sú oválne, s tenkou červenou, oranžovou alebo zelenkastou šupkou s pomerne veľkou kôstkou, v ktorej je semeno. To musíme vyberať veľmi opatrne. Mangovník prezimuje iba v teplom prostredí. V zime, pri poklese teploty, obmedzujeme závlahu na minimum.

Kávovník (Coffea arabica) je nízky, vždyzelený ker, ktorý taktiež môžeme s úspechom pestovať aj v našich bytoch. Ak sa ho rozhodneme pestovať, musíme si zaobstarať semienka alebo mladé sadeničky. Skúsenejší záhradkári si môžu sadenice dopestovať sami zo semien, samozrejme, nepražených. Semená musíme stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame do substrátu do hĺbky 1,5 až 2 cm. V optimálnych podmienkach vyklíčia asi za 5 týždňov. Semenáčik rastie pomaly. Umiestnime ho na mierne zatienené miesto, na priamom slnku nesmie byť.

Cez leto môžeme rastliny preniesť na balkón alebo do záhrady, na miesto, ktoré je chránené pred vetrom a priamym slnečným žiarením.

Mladé rastlinky presádzame každý rok do humóznej pôdy s mierne kyslou reakciou. V lete ich polievame výdatnejšie a dbáme, aby koreňový bal nepreschol. Od apríla do augusta pridávame do zálievky hnojivo, bez obsahu vápnika. V zime kávovník pestujeme na svetlejšom mieste, pri teplote asi 19 °C, a zálievku obmedzíme na minimum.

Zaštipovaním vrcholu a konárov podporujeme rozkonárenie, zahustenie koruny, regulujeme výšku rastliny a podporujeme aj tvorbu kvetov. Rastliny začínajú kvitnúť asi vo štvrtom až v piatom roku. Plody dozrievajú približne za 5 až 9 mesiacov, vyrastajú husto nakopené na krátkych, hrubých stopkách. V zrelosti sú oranžovo-červené, majú oválny tvar a sú obalené lesklou šupkou. Musíme dávať pozor na hnilobu koreňov, ktorá vzniká najmä pri premokrení. Zo škodcov kávovník napádajú vošky, puklice (predovšetkým v zime) a roztoče. Ľ. S.

V/35

poljo6:0 26.3.2013 13:01 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OKRASNÁ ZÁHRADA

Čas výsadby magnólie K peknej záhrade určite patria okrasné dreviny, ktoré okrem dekoračnej funkcie chránia záhradu pred vetrom, prachom, hlukom aj slnečným úpalom. apríli vysádzame mnohé okrasné dreviny, predovšetkým ihličnany, vždyzelené listnáče ako napríklad rododendrony, ale aj dreviny, ktoré sa pri jesennej výsadbe zle zakoreňujú. Tu patria brezy, magnólie, ibišteky a iné.

Medzi najobľúbenejšie jarné okrasné dreviny patrí zlatovka (ľudovo zlatý dážď), dulovec, kéria, čerešňa ozdobná, pajazmín a, samozrejme, magnólia.

Magnólia je typická solitérna drevina.

Väčšinou sa sadí ku vchodu domu hlavne kvôli skorým kvetom a nádhernej vôni. Napríklad Magnolia stellata dorastá do výšky 2 – 3 metre. Listy má lesklé a tmavozelené a kvety rastú na dvojročnom dreve.

Magnóliu môžeme vysádzať v marci a apríli. V záhrade jej vyberáme slnečné stanovište, ktoré je chránené pred vetrom a mrazom. Vhodná je humózna, mierne kyslá a hlboko prekyprená pôda, ktorej kvalita by sa mala zlepšiť pridaním listovky. Sadiť by sa mala s dobre zakoreneným balom. Po vysadení sa okolo rastliny rozloží mulčovacia nástielka, aby sa pôda udržala vlhká a kyprá. Ostatné rastliny tak nemajú možnosť odoberať magnólii živiny a vodu. Okrem toho je chránený koreňový systém pred neskorými mrazmi.

Treba pridať organické hnojivo (kompost, kostná múčka...), ktoré dodá rastline silu a ovplyvní pozitívne i pH. Väčšina magnólií neznáša vápno.

Koncom apríla až do začiatku júna magnólie kvitnú a vyháňajú nové výhonky. V júli a v auguste opadajú okvetné lístky a na osiach listov sa tvoria nové puky na nastávajúci rok. Po dlhej a teplej jeseni sa môžu kvetné puky predčasne rozvinúť.

Na jeseň (september / október) je magnólia ozdobená oranžovo-červenými plodmi.

Koncom októbra až v novembri sa listy rastliny sfarbia do žlta, hneda až olivovo zelenej farby. Korene sa chránia vrstvou listov.

Nebezpečné pre ne môžu byť i neskoré mrazy, preto by sa mala zakryť tkaninou. Od decembra do februára treba chrániť oblasť koreňov.

Magnóliu rozmnožujeme odnožami, no je to pomerne zložitá záležitosť, pretože mladé rastlinky dlho trpia. Preto si radšej kúpime hotovú mladú rastlinu s koreňovým balom.

Ak má rastlina zeleno-žlté listy, je to príznak vysokého obsahu vápnika v pôde. Tu

V

36/VI

pomôže primiešanie rašeliny alebo kompostu. Magnólie hnojíme predovšetkým organickým hnojivom.

Slabším rastom sú typické magnólie hviezdokveté (Magnolia stellata) a ľaliokveté (Magnolia liliflora). Rastú veľmi pomaly a v dospelosti dosahujú výšku asi dva metre.

Navyše sú obe dreviny nenáročné na pestovanie. Najdôležitejšie je vybrať pre ne slnečné alebo polotienisté stanovište. Dbáme aj na to, aby miesto bolo chránené pred vetrom. Proti zimným mrazom sú odolné, bez ujmy znesú teploty do -30 °C. Skoro kvitnúce druhy však môžu ohroziť jarné mrazy. K poškodeniu kvetov dochádza už pri - 3 °C. V záhradách sa asi najčastejšie vyskytuje Magnolia soulangova. Je to rozkonárený ker, ktorý môže dorásť do výšky troch metrov. Kalichovité kvety sú vnútri biele, s purpurovým tieňovaním. Objavujú sa pri báze v apríli, ešte pred listami. Odroda Rubra má ružovočervené kvety, Alba Superba zasa úplne biele.

Medzi náročnými pestovateľmi s väčšími záhradami je čoraz väčší záujem o magnóliu veľkokvetú (M. grandiflora). Vyniká nádhernými veľkými kvetmi, ktoré sa otvárajú neskôr ako pri predchádzajúcich druhoch.

Okrem krásy je jej veľkou prednosťou vysoká odolnosť proti mrazu. Je to vždyzelený druh, ktorý na zimu nezhadzuje listy. Túto exotickú drevinu môžeme vidieť napríklad v prímorských oblastiach Čierneho, Stre-

PRÍLOHA dozemného a Jadranského mora. Pochádza zo severozápadnej Ameriky. U nás dosahuje výšku okolo šesť metrov. Voňavé kvety sú smotanovobiele, veľmi veľké a široké 20 až 30 cm. Kvitnú v máji až septembri. Dobre znáša rez a stromy možno tvarovať. Napriek tomu, že prežije aj väčšie mrazy, mladé stromy chránime obaľovaním a pridávaním hrubšej vrstvy lístia a čečiny nad koreňový systém, aby zemný bal nezamrzol. Ochrana je potrebná aj proti priamym slnečným lúčom v predjarnom období.

Rastliny obalíme v decembri a obyčajne v apríli ho postupne odstraňujeme. Po prezimovaní časť lístia zhnedne a neskôr opadne, no úbytok listov nie je na pohľad postrehnuteľný. Výhonky a puky však ostanú nepoškodené. Nové listy sú sviežozelené. Tvarom i veľkosťou sú veľmi podobné figovníku kaučukovému (Ficus elastica).

Magnólia hviezdokvetá rozkvitá ešte pred olistením, často už v marci, množstvom bielych, voňavých kvetov.

Magnólia ľaliokvetá patrí k najotužilejším druhom. Jej výhodou je, že kvitne až v máji, takže ju neohrozujú neskoré mrazíky.

Kvety sú výrazné, voňavé a majú purpurovú farbu. Rozvíjajú sa takmer mesiac, keď už má rastlina listy. Kvety sú vzpriamené a málokedy sa otvoria úplne. Niekedy rozkvitne ešte aj v auguste.

Magnólie v baloch alebo kontajneroch môžeme vysádzať prakticky počas celého roka. Najlepším termínom na výsadbu je však apríl. Vyberieme vhodné miesto – slnečné a záveterné, vykopeme dostatočne veľkú jamu. Na jej dno nasypeme rašelinu, ktorá zabezpečí mierne kyslú reakciu.

So sadenicami manipulujeme opatrne, lebo majú tenké korene, ktoré sa ľahko lámu. Rozložíme ich a zasypeme záhradníckym substrátom. Vhodné je k rastline zatĺcť kolík, aby ju nevyvrátil vietor. Napokon magnóliu výdatne polejeme. Na povrch pôdy nasypeme vrstvu nástielky, ktorá bude zadržiavať vlahu.

TREBA SI ZAPAMÄTAŤ, ŽE… … magnólie veľmi plytko korenia, preto ich okopávame len opatrne a nie príliš hlboko; … väčšinu druhov nemusíme tvarovať. Stačí, ak odrežeme namrznuté, polámané alebo prekážajúce konáre; … ak listy magnólií začnú žltnúť, je to prejav nedostatku železa v pôde. Prihnojíme ich organickým hnojivom s vyšším obsahom železa. Ľ. S. 30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 26.3.2013 13:02 Page 5

PríloHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Chrípka je tu s nami! (3.) írus chrípky je super vec. Aspoň podľa školákov. Dokáže zariadiť čosi také úžasné ako chrípkové prázdniny. Ak však lapí nás a zloží ubolených do postele, už to také úžasné nie je. Dá sa mu vôbec ubrániť? Čo si vybrať v lekárni: Prípravky proti nachladnutiu, kvapky do nosa, sirupy proti kašľu a horúčke, pastilky a spreje na boľavé hrdlo dostanete vo väčšine bez predpisu. Problém môže byť, ktorý si vybrať. Ak si vyberáte podľa ceny, nemusíte urobiť chybu.

Len na vás záleží, či sa rozhodnete pre osvedčenú klasiku (liek na zníženie teploty a k tomu citrón a med), alebo najrôznejšie kombinované prípravky na virózy, ktoré sú dva- až trikrát drahšie. Tieto obsahujú síce rovnakú účinnú látku ako lacnejšie lieky, ale aj čosi navyše, je to ako šampón a kondicionér v jednom. Kombinovaný liek na virózu obsahuje napríklad vitamín C, látky na uľahčenie vykašliavania, látky proti bolesti v hrdle a k tomu kofeín proti únave. To isté platí aj pre sirupy proti kašľu, pastilky na boľavé hrdlo či kvapky do nosa.

Dobrý tip: Pri kúpe lieku sa určite poraďte s lekárnikom a upozornite ho na to, ako dlho ťažkosti trvajú.

Antibiotiká nepýtajte. Pri chrípke je to zbytočné. Na chrípku neúčinkujú, liečia totiž len bakteriálne, nie vírusové infekcie. Lekár nasadzuje liečbu antibiotikami len v prí-

V

pade, ak dôjde ku komplikáciám, ako je napríklad zápal priedušiek, pľúc či angína.

PotrAViny s ProtiVírusoVými úČinkAmi Ananás: pôsobí protivírusovo. Banány: chránia žalúdočnú sliznicu proti účinkom kyselín a antibiotík. Čaj čierny a zelený: má protivírusové účinky. Čučoriedky: majú protibaktériové aj protivírusové účinky. Horčica s chrenom: pôsobí protizápalovo, uvoľňuje hlien a pomáha vykašliavať. kapusta a karfiol: majú protivírusové účinky. mrkva: zvyšuje obranyschopnosť. sója: veľmi aktívny protivírusový prostriedok. Štipľavá paprika: má hojivé účinky pri nádche, potláča bolesti. Včelia materská kašička: jeden z najúčinnejších stimulátorov imunitného systému. keDy už ísť k lekároVi Ak je horúčka vyššia ako 38,5 °C a trvá dlhšie ako 2 či 3 dni; ak sa stav zhorší alebo sa objaví znovu ešte horší ako predtým; ak ste skúsili jeden alebo viac liekov bez úspechu; ak sú bolesti v hrdle stále silnejšie a na mandliach sa objavil biely povlak; ak sú

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (89)

Ďalšia fáza – uskladňovanie rejme nie náhodou pestovaniu liečivých rastlín sa venujú mnohí zberatelia.

Môže to byť zdroj slušných príjmov, taktiež dobrý pocit zo zamerania úsilia správnym smerom, ktorý poslúži mnohým. Liečivé a úžitkové rastliny sa však vyplatí pestovať aj pre vlastnú spotrebu: či už v záhradkách, na farmách, alebo najnovšie rozšíreným spôsobom pomenovaným za oblokom – ide najmä o čerstvú tzv. vitamínovú zeleninu, spravidla vňaťovú, ktorej je v zime nedostatok a ktorú si bez väčšej námahy možno vypestovať priamo v byte alebo dome.

Stačia na to kvetináče, drevené debničky a pod. Z úžitkových rastlín vhodných na pestovanie v domácnosti sú to napríklad čakanka, štrbák, pažítka, valeriánka poľná, žerucha siata... Niektoré vňate, napríklad kôprovú, petržlenovú, zelerovú a iné možno pestovať v zime tzv. rýchlením v plochých kvetináčoch (zo semien) alebo na tanieroch s vodou (z koreňov).

Z

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

Keď ide o uschovávanie, čiže uskladňovanie rastlín aj tu treba rešpektovať isté pravidlá a návody. Tieto sa uskladňujú samostatne, teda osobitne podľa jednotlivo zbieraných rastlinných častí a podľa charakteru, na dobre vetranom, suchom, krytom, prípadne chladnom mieste v dôkladne uzavretých a nepoškodených obaloch: v papierových vreciach alebo v papierom vystlaných lepenkových škatuliach. Rastliny príliš chúlostivé majú byť v nádobách (fľašiach) z farebného skla alebo vo vreckách uložených v plechových škatuliach. Väčšie množstvo sa uskladňuje v silnejších papierových vreciach alebo v debnách (sudoch) vystlaných voskovým papierom. Rastliny, ktoré ľahko vlhnú, sa uschovávajú alebo vysušujú v debnách s dvojitým dnom, z ktorých je horné dierkované. Priestor medzi dnami sa vyplní nehaseným vápnom, ktoré pohlcuje vlhkosť.

Keď sa kusy vápna rozpadávajú, je po-

uzliny na hrdle zdurené a citlivé na dotyk; ak máme bolesti v uchu alebo silné bolesti vedľajších nosných dutín; objavia sa zvieravé bolesti na prsiach, dýchavičnosť či piskot na prieduškách; objaví sa ťažký kašeľ so zelenožltým, sivým alebo krvavým hlienom; tehotné a dojčiace ženy by mali radšej konzultovať samoliečenie s lekárom. Čo PlAtí nA Plný nos?

Inhalujte niekoľkokrát denne paru s eukalyptovým olejom, nie však dlhšie ako 5 minút. Ak ho nemáte poruke, postačí aj zaparený porciovaný harmančekový čaj alebo lyžička obyčajnej soli vo vriacej vode. Môžete tiež vyskúšať trik starých otcov: stačí si pričuchnúť k čerstvo nastrúhanému chrenu a výsledok je vynikajúci. Pozor: Kvapky do nosa nepoužívajte dlhšie ako 4 až 5 dní.

Dobrý tip: Akupresúra proti nádche. Ak máte upchatý nos: priložte si obidva prostredníky na miesta, kde sa ľuďom, ktorí nosia okuliare, opiera rám o nos a ukazováky súčasne dajte na vnútorné začiatky obočia. Tieto body masírujte asi 1 minútu 3- až 5-krát denne tak, že na nich miernym tlakom posúvate pokožku smerom hore. Body nad ústami zlepšujú prekrvenie slizníc a nosa. trebné ich vymeniť. Uschované rastliny treba z času na čas prezrieť, podľa potreby vyvetrať na teplom a suchom vzduchu, premiešať alebo presypať, prípadne aj znova presušiť, lebo sa vo vlhkom prostredí pomerne ľahko rozmnožujú pôvodcovia hniloby a plesní.

Nazbierané rastliny ani počas sušenia, ani pri úschove nemožno strihať, lámať alebo inak drobiť. Ich úprava zberateľom spočíva len v sušení a zachovaní vonkajšieho vzhľadu i vnútorného obsahu, t. j. predpísaných alebo predpokladaných obsahových látok, pričom mechanické spracovanie, napr. rezanie koreňov by sa malo konať len v povolenom alebo odberateľom či výkupom požadovanom rozsahu.

Nielen pri zbere a sušení, ale aj pri úschove treba vždy rovnako dbať na vzhľad a čistotu, ako aj na kvalitu rastliny. Veď z nej sa pripravujú lieky pre chorých, ktoré sú tým účinnejšie, čím väčšia starostlivosť sa rastlinám venovala.

(V budúcom čísle: Predpoklady pestovania) Pripravil: O. Filip

Vii/37

poljo8:0 26.3.2013 13:02 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Rýchle snehové lopty

Kapustníky

Suroviny: 1 balenie čajových keksov (800 g); Na namáčanie: 2 dl mlieka, 2 vrecúška vanilínového cukru; Na plnku: ½ l mlieka, 1 vanilínový puding alebo puding s príchuťou sladkej smotany, cukor, 1 lyžica škrobovej múčky (gustinu), 1 margarín, 20 rovných lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor; Na obalenie: 100 g kokosovej múčky.

Takto sa to vydarí: Plnka: Najprv si pripravíme plnku. V trochu mlieka vymiešame pudingový prášok, škrobovú múčku a cukor podľa návodu na balení. Pripravenú zmes zavaríme do zvyšného mlieka. Keď nadobudne želanú hustotu, zložíme zo sporáka a

Suroviny: Na cesto: 1 šálka vody, 1 šálka mlieka, 1 kúsok droždia, štipka cukru, 1 lyžička soli, asi 1 kg múky; Na plnku: 1 väčšia hlávka kapusty, soľ, sladká a štipľavá mletá červená paprika, mleté čierne korenie; masť na vyprážanie.

Takto sa to vydarí: Cesto: Do vlažného mlieka a vody pridáme droždie a štipku cukru. Keď droždie vykysne, pridáme soľ, múku a zamiesime trochu tuhšie (stredne tuhé) cesto. Necháme ho prikryté vykysnúť, a potom podelíme na polovicu. Tie polovice znovu rozkrojíme na polovice, a tak rozkrajujeme, kým nedostaneme 16 bochníkov. Každý bochník rozvaľkáme na pomúčenom obrúsku a do stredu dáme pripravenú kapustovú plnku.

Cesto s plnkou zvinieme do batôžka, a potom jemne rozvaľká-

necháme vychladnúť. Do vychladnutého primiešame dopenista vymiešaný margarín s cukrom a vanilínovým cukrom. Čajové keksy nakrátko namáčame do vlažného mlieka, do ktorého sme pridali vanilínový cukor. Za pomoci plnky hneď zlepíme keksy a natierame ich plnkou. Nakoniec obaľujeme v kokose. Snehové lopty je dobre urobiť deň skôr pred podávaním.

me. Dáme pozor, aby kapusta nevypadla, lebo by na masti horela. Pripravené kapustníky necháme prikryté ešte kysnúť, a potom ich pražíme na rozpálenej masti do zlatista z oboch strán.

Plnka: Hlávku kapusty postrúhame, osolíme a vyžmýkame. Takto pripravenú kapustu dávame na panvicu a opražíme na trochu masti. Ochutíme sladkou červenou paprikou a kto chce, môže pridať aj štipľavú papriku, ako aj mleté čierne korenie.

Recept kapustníkov a ešte iné recepty starodávnych, ale i súčasnejších jedál a koláčov nájdete v Hlasľudovskej kuchárke – Z kysáčskeho receptára.

BEAUTY

Nečistá pleť v dospelosti N

a konte máte už niekoľko krížikov, ale vaša pleť vyzerá ako na vrchole puberty? Nezúfajte, spoločne nájdeme riešenie.

Smú sa hnisavé vriedky vytláčať?

V žiadnom prípade! Len by ste zbytočne rozniesli maz plný baktérií do okolitého tkaniva a zápal by sa ešte zhoršil. Lepšie spravíte, keď raz mesačne navštívite kozmetičku a dáte si pleť profesionálne ošetriť.

Medzitým vyrážky maskujte antibakteriálnou krycou tyčinkou.

Vyrážky sa objavili až po štyridsiatke. Čo ich mohlo spôsobiť?

Najčastejšou príčinou vzniku vyrážok v tomto veku sú hormonálne zmeny. Práve v období prechodu, keď klesá hladina ženského hormónu estrogénu, môže sa tvoriť takzvané neskoré akné. Vinu v tomto prípade nesú mužské hormóny androgény, ktoré sa začínajú v tele vyskytovať vo vyššej miere. Podporujú tvorbu kožného mazu, ktorý má na svedomí vznik

38/VIII

vyrážok. Skúste sa o tomto probléme porozprávať s vaším ženským lekárom.

Ako zrelú pleť správne čistiť?

Určite nepoužívajte mydlo, pretože na pleti zanecháva jemný film, ktorý môže spôsobiť vznik vyrážok. Vyberte si radšej jemný antibakteriálny čistiaci gél alebo penu.

Rovnako vhodné sú aj čistiace pílingy, ktoré súčasne čistia aj odstraňujú odumretú pokožku, čím pleť príjemne zjemňujú. Podrobovať svoju tvár dôkladnej očiste postačí dvakrát za deň, najlepšie ráno a večer. Častejšie čistenie pokožku príliš vysuší, čo by mohlo vyvolať prebytočnú tvorbu kožného mazu.

Môže viesť nesprávna výživa k tvorbe akné? Áno. Veľké množstvo tuku a sladených potravín akné len podporuje. Aby ste zistili, či je to aj váš prípad, podrobte sa malému testu. Na tri mesiace vyškrtnite zo svojho jedálneho lístka všetky sladkosti,

rýchle občerstvenie aj živočíšne tuky a stravujte sa výlučne plnohodnotnou vegetariánskou stravou.

Sú vhodné prípravky na akné, ktoré používa dcéra?

Samozrejme, že môžete raz za čas použiť aj antibakteriálny gél vašej dcéry. Z dlhodobého hľadiska však kozmetika určená mladým nie je vhodná pre zrelú pokožku.

Princíp liečenia pubertálnej mastnej pleti je založený na vysúšaní vyrážok. Pokožka však s pribúdajúcimi rokmi stráca prirodzenú mastnotu a tieto produkty by ju priveľmi vysušili, čím by podporili tvorbu vrások. Lepšou voľbou sú jemné prírodné látky ako mäta alebo šalvia.

Čo s vyrážkami na chrbte a dekolte?

Na tieto partie pomáha telový píling alebo denná masáž pílingovou rukavicou. V oboch prípadoch odstránite odumreté kožné bunky, čím uľahčíte odvádzanie prebytočného mazu.

Priaznivý účinok má aj obyčajné potenie. Parný kúpeľ vyčistí póry, vlhký vzduch zmäkčí pokožku a vy sa budete onedlho pýšiť hrdiť a zamatovo jemným dekoltom.

30. 3. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 341 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Prajeme vám krásne, veselé a požehnané veľkonočné sviatky

HAŠKA G I M

M. Tita 87 Kulpín tel.: 021/786-018, 786-454 fax: 021/786-475 e-mail: haskagm@gmail.com

Predškolská ustanovizeň

POLETARAC

Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody

STARÁ PAZOVA

Želáme vám krásne prežitie veľkonočných sviatkov

VP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

39

OZNAMY Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGRO ZIMA, s. s r. o.

Majitelia:

Kulpín Nušićova 24

AGROPLOD Hložany Ján a Jarmila Bohušovci

Poľnohospodárska lekáreň

tel.: 021/786-151

Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu a smotany

Silbaš tel.: 021/777-429 021/764-560

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody Veselé veľkonočné sviatky svojim zamestnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik

dekoratívne obkladačky zo styroporu pre dom

Majiteľka: Mária Žiaková Našim zákazníkom, spoluobčanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu svojich najmilších 40

Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Svojim občanom Kovačickej bce, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle, požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov prajú

predseda

Kovačickej obce Miroslav Krišan a predseda

Zhromaždenia obce Kovačica Ján Puškár

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

41

OZNAMY

42

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

OBEC

BÁČSKA PALANKA

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

43

OZNAMY

Národný dom

Kulpín Ul. maršala Tita 86 tel.: 021/786-000

Majiteľka: Jarmila Pucovská Báčsky Petrovec, 14. VÚSB b. č. a Kollárova 5 tel.: 021/782-666

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a jarných vôní

Našim hosťom a všetkým občanom želáme veselé veľkonočné sviatky

KVETINÁRSTVO

Orchidea Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Nech sú vám veľkonočné sviatky krásne, veselé a plné kvetín

Kvetinárstvo

Podnikateľka:

Alena Kováčová Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu

Našim zákazníkom a všetkým milovníkom kvetín želáme veselé veľkonočné sviatky 44

Báčsky Petrovec Ul. národnej revolúcie 11 tel.: 021/780-461

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Divadelníkom, ale aj všetkým ostatným milovníkom umenia a čitateľom Hlasu ľudu krásne veľkonočné sviatky a rodinnú pohodu i v ďalších dňoch želá

SRD

výroba papierovej galantérie a pletív z pocínovaného drôtu Kulpín, Triglavská 35 tel.: 021/786-191, 786-510 mobil: 063/89-29-013

z Pivnice

Našim terajším a potenciálnym zákazníkom prajeme milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

45

K U LT Ú R A V PIVNICI SA ZAČALA 19. DIDA

Nové divadlá vo vynovenej sieni j keď ide o tematický poézie) a Jána Salčáka festival, 19. ročník (poéma To čo sa vo mne festivalu Divadelných o mňa chvie), ktoré sú inscenácií dolnozem„osobitným prínosom ských autorov (DIDA) má našej slovenskej tradíniekoľko príznačností. cii“. Na tomto predfesZačal sa a aj doznie v tivalovom stretnutí domarci, i keď doposiaľ prestali síce svoje miesto biehal presne podľa stavšetkých 20 vlani vynovených pravidiel, kde daných titulov v SVC, sa píše, že sa „organizuktoré si aj tentoraz záje v posledný marcový, ujemcovia mohli aj kúprípadne aj v prvý aprípiť, ale v popredí zoslový víkend, ak je súťažtala poézia. Tú si pivných predstavení viac S poéziou v ústrety divadlu: (zľava) Vladimír Valentík, nickí autori sami čítali, ako šesť“. Prihlásených Víťazoslav Hronec a Ján Salčák (foto: A. F.) resp. predniesli. Bolo tu predstavení je aj teraz cítiť aj divadlo: nielen zo viac ako šesť, teda festival bude scénického prejavu J. Salčáka, ale dvojvíkendový, a divákov to môže i vďaka skutočnosti, že práve táto iba tešiť, lebo si na jarné divadelné jeho poéma bola už inscenovaná hody v Pivnici už celkom zvykli. A a zaradená pred niekoľkými rokmi od piatka 22. marca, keď slávnostpráve do repertoáru festivalu DIDA. ne začali tohtoročné 19. Dni Janka Čemana, si zvykajú aj na zrenovoPIATOK 22. MARCA: vanú veľkú divadelnú sieň. Až na OTVORENIE FESTIVALU stoličky v hľadisku, ktoré si ešte pý- štvrtok 28. marca a do nedele je na A PIVNICA tajú zmenu, všetko vonia novotou, repertoári sedem súťažných predSlávnostné otvorenie 19. festia hlavne je tu teplo. Organizátorom stavení... valu DIDA vo vynovenej divadelnej sále v už spomenutý piatok 22. marca sa nieslo v znamení podnetných a posmeľujúcich slov. Divákov, protagonistov slovenského divadelného ochotníctva a organizátorov po príhovore Jána

A

v zahraničí. Pán Lang Slovákom vo Vojvodine preniesol pozdravy aj od Slovákov z Argentíny, ktorí pri nedávnej návšteve Bratislavy zdôraznili, že až na 50 percent majú slovenské korene rovno vo Vojvodine.

V mene ÚSŽZ, ktorý finančne podporil toto podujatie vojvodinských Slovákov a renovovanie divadelnej sály a predsiene, zaželal všetkým bohaté kultúrne zážitky, pokoj v duši a lásku v srdci. Podobnými štedrými slovami vzápätí festival otvorila Miroslava Šolaja, vedúca oddelenia spoločenských činností Obce Báčska Palanka, lebo pod patronátom obce prebieha aj 19. ročník tohto tematického divadelného festivalu. J. Kmeťko privítal aj ďalších hostí zo spoločenského, mediálneho a politického života a spomedzi všetkých najdlhšiu cestu do Pivnice absolvoval i PaedDr. Igor Kováč, hovorca a vedúci kultúrneho a informačného oddelenia ÚSŽZ v Bratislave. Česť prví vyskúšať javisko 19. festivalu DIDA pripadla práve domácim ochotníkom – členom OD Janka Čemana. Divákov oslovili komédiou J. B. Poquelina Moliéra Doktorom proti svojej vôli v réžii Jána Kmeťka. Trinásťčlenný osvedčený herecký tím spolu s režisérom

Vrúcne priania ďalšiemu festivalu: (zľava) Augustín Jozef Lang, Ján Kmeťko a Kvetoslava Imreková (foto: A. F.)

festivalu – členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana – je iste teplo i okolo srdca, lebo verných divákov je stále za plnú sálu. Teší to aj hercov a je im to vzpruhou na dosahovanie čím lepších výkonov.

Ich úsilie, ale aj nové predlohy a celkový dojem zo súťažných predstavení hodnotí sčasti vynovená posudzovacia komisia, v ktorej sú tohto roku: Zuzana Tárnociová, Zuzana Týrová a Vladimír Valentík.

Budú mať veru dosť práce, lebo druhý festivalový polčas začal už vo

46

Tohtoročné Dni Janka Čemana sa začali tradičným literárnym večierkom Vítanie jari s knihou v sieni Klubu poľnohospodárov. Celkom primeraný štart, lebo ako pripomenul riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, „predvčerom bol prvý jarný deň, včera Svetový deň poézie a dnes sa začína DIDA“. Predstavovanie minuloročnej knižnej produkcie SVC vyústilo do premiér kníh pivnických autorov Víťazoslava Hronca (kniha esejí Viacrukosť

Nemusí sa to skončiť dobre. Pivničania so svojím „doktorom“. (foto: A. F.)

Kmeťka, predsedu OD Janka Čemana, z javiska oslovili Dragan Srećkov, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie, a PhDr. Augustín Jozef Lang, CSc., riaditeľ teritoriálneho, kultúrneho a informačného odboru Úradu pre Slovákov žijúcich

si zvolil starú, ale stále aktuálnu predlohu o chamtivosti, pretvárke, chuti po moci a peniazoch. Skvelý Jaroslav Šimon v úlohe zmanipulovaného doktora udával priam profesionálny tón predstaveniu a aj tejto inscenácii predpovedáme veľa repríz.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SOBOTA 23. MARCA: MAĎARSKO A PADINA V druhý festivalový deň ako prví vystúpili divadelníci z Maďarska. Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve predviedlo veselohru Naša mamička autora V. H. Vladimírova v réžii Bibiany Budaiovej. Ide o fašiangový žart v jednom dejstve, ktorý sa zakladá na jednoduchom príbehu medzi manželmi, ktorých šťastie rušia dve jazyčnice, bojovníčky za práva žien, a to prostredníctvom chyžnej Cecil-

sér Janko Hološ prezradil, v Padine nacvičujú prevažne hry súčasných slovenských autorov.

Téma ho ihneď zaujala a po prečítaní textu sa zaraz dali do nacvičovania. Spolupráca s herečkami je výborná, lebo sa vraj už dlho poznajú. Ide o hru, v ktorej sa čerpá humor z načrtnutia kontrastných typov žien. Podnikateľka v oblasti získavania slimačieho kaviáru z vlastnej slimačej farmy nahovorila svojho muža, aby založili zoznamku na internete, kde by rozvíjali svoj biznis. Z toho sa Lalitskí ochotníci zaviedli obecenstvo do čias inflácie, reštrikcií a pouličných dílerov (foto: J. P.)

Naša mačička z Maďarska sa páčila festivalovému obecenstvu (foto: Blitz)

ky. Zaujímavosťou tohto predstavenia je, že na scéne bola živá hudba, vďaka ktorej sa divák mohol dostať do obdobia, v ktorom sa dej odohráva, čiže na začiatok 20. storočia.

Vo večerných hodinách sa obecenstvu predstavilo Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna a

neblahých 90. rokov a čias hyperinflácie, keď obyčajný človek okrem s každodennými problémami musel zápasiť aj s čoraz menšou, takmer žiadnou, hodnotou dinára a každodenným rastom nemeckých mariek. Lalitskí ochotníci verne podali život sedliackej rodiny, rozličné názory otca a syna ohľadom spravovania domácnosti a prípad dcéry jedináčky, ktorá odišla štu-

sobotu 30. marca o 17. hodine – po takmer trojhodinovej prestávke na divadelné dosky vystúpili herci divadelnej sekcie SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Veselohra Láska alebo niečo iné... autora Jana Hrubíka a režiséra Rastislava Zorňana predkladá spôsob života aradáčskej rodiny, v ktorej ženy až chorobne sledujú seriály a hlboko prežívajú životy hercov. Jedna časť rodiny Ďura Cesnaka, v dedine známeho ako Sulejmana Veľkolepého, život prežíva pri seriáloch, tá druhá časť sa aj zaujíma o otca

ďalej rozvíjali komické situácie, ktoré jej manžela privádzali do pokušenia s neznámymi ženami.

NEDEĽA 24. MARCA: LALIŤ A NOVÝ SAD Nedeľné predstavenia priniesli obecenstvu ďalšiu dávku humoru. Predstavenie Jana Hrubíka

Sulejman, reality show, alkohol... vydarená paródia novosadských ochotníkov na našu skutočnosť (foto: J. P.)

Na padinskej Zoznamke sa dalo aj poučiť (foto: Blitz)

Dom kultúry Michala Babinku z Padiny. Zahrali tiež komédiu, a to pod názvom Zoznamka autorky Adriany Krúpovej. Ako nám reži30. 3. 2013

13 /4536/

Tango miliardo Ochotníckeho divadla Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik z Lalite a v spoločnej réžii vrátilo väčšinu obecenstva do

HLAS ĽUDU

dovať do Nového Sadu, a po troch mesiacoch sa vrátila domov tehotná. Či kvôli nárečiu popretkávaného „jemným vulgarizmom“, alebo obsahu, ktorý divákov vrátil do nedávnej minulosti, predstavenie Tango miliardo vyvolalo búrlivý potlesk.

Keďže sa predstavenie Pohreb Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína neuskutočnilo – odročené bolo pre zdravotné problémy herečky, a zahrané bude v

Ďura a samotný Ďuro je alkoholikom a pijatika ho privedie na posmech celej dediny. Aj toto predstavenie potvrdilo, že publikum má rady komédie. Možno sa niektorí aj stotožnili s úprimným stvárneným hercov, no jedno je isté – obecenstvo aj týchto hercov odmenilo bohatým potleskom.

Anna Francistyová, Kvetoslava Imreková a Jasmina Pániková

47

k U lt Ú r a stará PaZova

110 rokov a doposiaľ dalo veľký počet kvalitných divadelných predstavení, režisérov a hercov. Prehliadky divadelný vavrín a 3 x Ď týmto získavajú nielen organizačnú, edukačnú, ale aj permanentnú finančnú podporu zo strany náklube vHv staropazovského na základe tejto podpísanej rodnostnej rady, Ústavu pre kultúru skUs hrdinu Janka čmelíka sa zmluvy o organizácii a realizácii kul- vojvodinských slovákov, aP vojvo štvrtok 21. marca uskutočnilo túrnych podujatí s uvedenými štyr- vodiny, lokálnej samosprávy a propodpisovanie Zmluvy o stredníctvom provzájomných právach a jektov z Úradu pre povinnostiach zakladaslovákov žijúcich teľa a organizátora dvoch v zahraničí i zo našich celomenšinových strany slovenskej festivalov – Prehliadky republiky. slovenskej ochotníckej nový model ordivadelnej tvorby divaganizácie festivadelný vavrín a Prehliadky lov divadelný vadetskej divadelnej tvorby vrín a Prehliadky 3 x Ď. Zmluvu, ktorá za3 x Ď, o ktorom na ručuje lepšie podmienky štvrtkovom podpre rozvoj divadelného pisovaní zmluvy ochotníctva, podpísali hovorila milina anna tomanová-makasklabinská, má tri nová, predsedníčka Zmluvu podpísali: (zľava) Milina Sklabinská, Anna To- novoutvorené tenrsnm, milina sklabins- manová-Makanová, Đorđe Radinović a Anna Lepšano- lesá. Predovšetká, riaditeľka Ústavu pre vićová kým je to koordikultúru vojvodinských slovákov, mi činiteľmi obe divadelné pre- nátor týchto festivalov, organizačĐorđe radinović, predseda obce hliadky sa budú každoročne orga- no-správna rada a programová stará Pazova, a anna lepšanovi- nizovať v starej Pazove. a to nie ná- rada. v blízkej budúcnosti budú ćová, predsedníčka skUs hrdinu hodou, lebo práve v tomto pro- spresnené i termíny oboch preJanka čmelíka v starej Pazove. stredí divadlo úspešne pôsobí už hliadok.

Centrum slovenských ochotníckych divadiel V

Pri tejto príležitosti a. tomanová-makanová okrem iného povedala, že sa týmto bude presne vedieť, čo je čí záväzok a kto je zodpovedný za daný segment práce. spoločnými silami sa prehliadky budú nielen zachovávať, ale i zveľaďovať. „v starej Pazove majú bohatú a úspešnú divadelnú tradíciu a týmto sa ona stáva strediskom vojvodinského divadelného ochotníctva, lebo sa tu uskutočňuje i pokrajinská prehliadka divadelnej tvorby...“ okrem iného zdôraznila predsedníčka nrsnm a doložila, že sa týmto v starej Pazove bude rozvíjať nielen kultúra, ale i turizmus a že sa vôbec širšie bude predstavovať toto vyspelé prostredie. Đorđe radinović v mene staropazovskej lokálnej samosprávy vyzdvihol, že sa budú usilovať, aby sa kultúrny život občanov obce a tým aj príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny vyvíjal a zveľaďoval. anna lepšanovićová pripomenula, že sa tohtoročný divadelný vavrín bude organizovať po 44-krát, kým prehliadka 3 x Ď v roku 2013 v starej Pazove bude už po 20-krát.

A. Lešťanová

divadelníci vHv v Báčskom Petrovci

Proti ustáleniu sa vavrína v Pazove stálený tichý priebeh bežného výročného zasadnutia divadla vHv v Petrovci rozvíril chystajúci sa osud divadelnej prehliadky. Zhromaždenie divadla vHv v Petrovci ohľadom tohto verejne vyjadrilo svoj nesúhlas, aby festival, v súčasnosti pomenovaný divadelný vavrín, ktorý vznikol v Petrovci a neskoršie bol putovného rázu, teraz natrvalo zakotvil v starej Pazove.

Bilancovanie ochotníkov v Petrovci vo štvrtok 21. marca v klube divadla vHv otvoril predseda Ján černák správou o minuloročnej činnosti. v nej sa uvádza, že petrovskí ochotníci pokračovali s prezentáciou predstavenia Óda na rovinu, ktoré malo premiéru v novembri 2011 a v minulom roku toto predstavenie malo 9 repríz, z čoho 4 doma, a predstavili sa s ním aj na pivnickom festivale dida, kde zvíťazili a získali právo účasti na festivale Palárikova raková v čadci na slovensku tohto roku. Predstavili sa i na festivaloch v kovačici, v kysáči, v crven-

U

48

ke, ale aj v maďarskom sarvaši. Predstavenie je aktívne a aktuálne aj v roku 2013. Paralelne s týmto predstavením petrovskí divadelníci pod taktovkou režiséra ivana Hansmana Jesenského naštudovali hru Negativisti, ale z objektívnych príčin premiérovo zahrali iba v tomto roku. Zároveň od septembra štáb s režisérom Petrom serge Butkom pracuje na dokumentárnom filme Óda rovine. v podstate ide o využitie bohatého materiálu, ktorý bol nakrútený a nebol využitý v predstavení Óda na rovinu. materiál v sebe skrýva neobyčajný pohľad na život tunajších slovákov videný očami cudzinca a zachytáva život, kultúru a atmosféru podunajskej roviny obývanej slovenskou menšinou v srbsku. svoje služby a technické vybavenie – svetelný a zvukový park – petrovské divadlo poskytovalo všetkým záujemcom, spolkom a festivalom na javisku svd. v divadelných priestoroch vlani prebiehal aj seminár verbálna komunikácia a predstavitelia

Petrovskí divadelníci sa nechcú zrieknuť festivalu, ktorý vznikol v ich lone divadla sa aktívne podieľali v práci divadelnej komisie nrsnm.

Z finančnej správy za minulý rok sme sa dozvedeli, že finančné prostriedky, ktorými divadelníci disponovali, boli čosi nad pol milióna dinárov, z čoho viac ako 200 000 preniesli do tohto roku na inscenácie vyžadujúce si väčšie prostriedky. okrem získaných peňazí z obecného rozpočtu, miestneho samozdanenia a projektov, príjmy mali aj z činnosti divadelného klubu a predaných lístkov. keď ide o rok 2013, vedenie divadla si činnosť stanovilo podľa

mesiacov. Po realizovanej premiére Negativistov v najbližších týždňoch a mesiacoch ich očakáva účasť na festivaloch, zájazd na slovensko, ukončenie nahrávania dokumentárneho filmu, ktorého premiéru chystajú deň pred otvorením sns v auguste. v druhej polovici roka s filmom pôjdu do Prahy a Bratislavy, s naposledy naštudovaným predstavením eventuálne aj do maďarska a nová inscenácia, ktorú majú v pláne uviesť koncom roka, je hra Pozitivisti.

30. 3. 2013

J. Čiep 13 /4536/

Hlas ĽUdU

K U LT Ú R A DIVADELNÁ PREMIÉRA V ŠAFÁRIKU

DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Lásky z malých obrazoviek Babylon – druhá časť trilógie L

áska a jej obmeny lahodia nielen srdcu, ale aj očiam. Hravo a veselo nás o tom presvedčili aj členovia divadelnej sekcie Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade v humoris-

humoristicky zaregistruje i TV seriál Láska alebo niečo iné v neodolateľnej komickej situácii. Nakoniec sa nite rozuzlia, ale otec so synmi zostávajú na posmech, kým z popletenej situácie profitujú ženy.

Z nového divadelného predstavenia Babylon

Keď sa to v živote a aj na javisku riadne skomplikuje... (Foto: Ilija Đurašinović)

tickej inscenácii Jana Hrubíka pod názvom Láska alebo niečo iné. Premiéra veselohry so súčasnou tematikou v réžii a dramaturgii Rastislava Zorňana prebiehala v pondelok 18. marca na javisku v Šafáriku.

Príbeh je opodstatnený každodenným kolobehom typickej rodiny, kde ženy neustále sledujú televízne seriály a sú nimi ovplyvnené.

To sa odzrkadľuje v ich súkromnom živote, berú si vzor od populárnych celebrít a celkom zanedbávajú rodinné povinnosti, či záležitosti. Hlava rodiny je otec, ktorý je alkoholikom a starým dedinským záletníkom. V dedine ho volajú Sulejman Veľkolepý, kde vidno posadnutosť dedinského ľudu najnovšími seriálmi. Otcovo pijanstvo skomplikuje život celej rodiny, čo

O umelecký zážitok divákov sa postarali: Samuel Medveď (Ďuro Cesnak), Milko Rybár (Mujo), Ružena Rybárová (Selma), Jarmila Krížová (Hurem), Pavel Jurík (Mustafa), Michal Činčurák (policajt), Rastislav Zorňan (moderátor), Ján Čobrda (kameraman), Jasminka Činčuráková Galambošová (hlas ženy z kúpeľov). V technickom tíme (šepkárka, zvukár, svetlári) boli Karmena Zorňanová, Michal Bolehradský a Michal Zorňan, kým hudbu mal na starosti režisér R. Zorňan a scénografiu a kostýmy divadelný kolektív.

Na divadelných doskách si protagonisti vynikajúco počínajú a medzičasom svoje vlohy predstavili aj na 19. festivale DIDA 2013 v Pivnici.

Aneta Lomenová

MAREC SA CHÝLI KU KONCU, no netreba zabúdať ani na jeho začiatky. Tie v Master stredisku Novosadského veľtrhu spestril súbor prvých tohtoročných podujatí: od salónu kníh po výstavu umenia. A vstup na tieto zase spestrila výstava umeleckých zástav v rámci podujatia Art Expo.

Ich autormi boli i naši poprední umelci: Jozef Klátik (zástava vľavo v prvom rade) a Mira Brtková (prvé zástavy zľava a sprava v treťom rade).

O. Filip

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

očas celého roku 2013 si členovia SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka pripomínajú veľké jubileum – 110 rokov divadelnej tvorby. V súlade s touto bohatou tradíciou staropazovskí divadelníci si naplánovali v novej divadelnej sezóne až tri premiéry – dve pre dospelých a jedno detské. Prvá divadelná premiéra pre dospelých sa uskutočnila v nedeľu 24. marca a bolo to iba tri dni po tom, ako sa Stará Pazova aj oficiálne, po podpísaní zmluvy, stala centrom slovenského divadelného ochotníctva.

Za 110 rokov pazovské divadlo dalo veľký počet kvalitných divadelných predstavení, režisérov a hercov.

V mladšej, ale nadovšetko talentovanej generácii staropazovských divadelníkov je aj Miroslav Kožík, herec a režisér. Po autorskom projekte Neresti ľudstva pripravil so súborom ďalšie neverbálne pohybové predstavenie – Babylon. Znovu s originálnou hudbou Miroslava Baka, ktorý ju vytvoril vo svo-

P

Miroslav Kožík − herec, režisér a autor projektu

jom štúdiu v Pazove. M. Kožík v divadle chce experimentovať, hľadá nové možnosti, v ktorých slová nie sú nevyhnutné, a preto aj v Babylone – 55minútovom divadelnom predstavení – okrem Miroslava Kožíka dej pohybom tela rozprávali a dotvárali Zdenko Kožík, Milan Mutić, Andrea Stanišić, Sanja Ćirković, Jelena Vučkovac, Dušan Simić, Dušan Cetina a David Forgáč. Novú divadelnú premiéru SD VHV si v nedeľu 24. marca pozrelo početné domáce obecenstvo. Autor a režisér Miroslav Kožík je s novým divadelným projektom spokojný. Deväťčlenný herecký súbor bol zohraný, žiaril obrovskou energiou, emóciami a veľmi dobre narábal s útvarmi na javisku. Jednoduchá, ale funkčná scénografia sa vyznačovala i dobrými svetelnými efektmi. Predstavenie Babylon si pozrela i selektorka oblastnej divadelnej prehliadky Sanela Miloševićová, ktorá pochválila výkony tohto mladého divadelného súboru.

A. Lš.

49

K U LT Ú R A PIVNICKÍ DIVADELNÍCI PREMIÉROVALI

KULPÍNSKI DIVADELNÍCI VYSTÚPILI V HRIŇOVEJ

Doktorom proti svojej vôli Dve inscenácie na medzinárodnom festivale N V

a budúci rok si Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici pripomenie – a veríme, že v súlade s možnosťami aj oslávi – 20. výročie nepretržitej práce. Budú sa veru pivnickí čemanovci mať čím pochváliť a do zoznamu inscenova-

tvárke. Vzdať sa vlastnej existencie, dokonca poprieť vlastný zdravý úsudok.“ A tak tá večná chuť po moci a peniazoch dominuje aj v tejto inscenácii, kde sa hlavný hrdina stane doktorom akože „proti svojej vôli“, teda síce po ženskom presviedčaní, ale p re d ov š e t kým ho zláka vidina pekného zárobku. V predstavení hrajú a divákov už v piatok presvedčili: Jaroslav Šimon, Simona Čobrdová, Hana Bolehradská, Michal Séč, Ines Pomôže kvázi doktor dievčine, čo pred zásnubami Pintírová, Meonemela? Pravdaže, pomôže! lánia Brňová, ných predstavení priradia aj v tejto Silvia Šusterová, Ján Kmeťko, Dalichvíli to najnovšie, ktoré premiéru bor Kmeťko, Miroslav Imrek, Rastimalo na otvorení 19. festivalu DIDA slav Herček a deti. v piatok 22. marca. Ide o komédiu Pripomeňme, že scénografiu a J. B. Poquelina Moliéra Doktorom kostýmy mal na starosti Dušan proti svojej vôli v réžii Jána Kmeťka. Krnáč, dramaturgiu Katarína HitPomerne mladý, ale už skúsený zingerová, hudbu Ondrej Pavčok, herecký tím, ktorý divadlom žije od zvuk Štefan Séč, svetlo Janko Brňa, detských predstavení, sa dobre po- šepkárkou bola Olga Ćosićová a pasoval s navonok vzdialeným tex- techniku spravoval Vlasto Blažek. tom, lebo vznikol ešte v 17. storoPredstaveniu predpovedáme bočí. Niektoré veci v spoločnosti sa hatú postprodukciu, lebo sa vďaka však nemenia, a preto sú vďačné na mobilnej a prispôsobivej scénoparódiu. Ako si do sprievodného le- grafii ľahko dostanú aj na tie mentáčika uviedli: „Na popredné mies- šie javiská v našich domoch kultúto v spoločnosti sa môže dostať kaž- ry. A komédii sa diváci vždy potedý. Musí len vedome klamať, po- šia. prieť tradičné hodnoty spoločnosti, byť pokrytcom a utiekať sa k preA. F.

V ÚSTRETY NOVEJ PREMIÉRE SVD

Nasleduje Helverova noc Slovenskom vojvodinskom divadle v uplynulom období na plné obrátky chystali novú inscenáciu. Ako sme sa dozvedeli od úradujúcej riaditeľky SVD Ivany Ilićovej, v divadelnej sezóne 2012/2013, a to ako 21. predstavenie v poradí od založenia tejto inštitúcie uvedú predstavenie Helverova noc.

Ide o spoluprácu tunajšieho SVD s Divadlom Jozefa Gregora Tajov-

V

50

ského vo Zvolene zo Slovenskej republiky. Predstavenie režijne podpisuje Richard Sanitra zo Zvolena a dramaturgicky Ján Chalupka, kulpínsky Zvolenčan. V predstavení hrajú tunajší herci Daniela Legíňová-Sabová z Petrovca a Branislav Čeman z Kysáča.

Komorná dráma Helverova noc poľského dramatika a režiséra Ingmara Villqista (vlastným me-

poradí 6. ročník medzinárodného festivalu divadla a umenia usporiadali v dňoch 14. – 17. marca na Slovensku, v Hriňovej a zúčastnil sa na ňom aj divadelný súbor Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína.

Divadelný festival v Hriňovej je nesúťažného charakteru a koncipovaný je tak, že sú do programu zaradené detské divadelné predstavenia,

– Pobyt a vystúpenia divadelníkov z Kulpína v Hriňovej boli možnosťou na obnovenie spolupráce s Hriňovou, ktorú KUS Zvolen mal predtým v 80. rokoch predovšetkým vo folklórnej oblasti. Teraz sa snažíme, aby sa tá vzájomná kultúrna spolupráca rozprúdila tak vo folklórnej, ako aj v divadelnej zložke. Účasť na festivale v Hriňovej nám sprostredkovali naši režiséri Kul-

Aj najnovšiu kulpínsku inscenáciu Pohreb mali možnosť sledovať diváci na hriňovskom festivale

divadlá pre dospelých, rôzne dielne, workshopy na tému divadla a tematické výstavy. Divadelný súbor z Kulpína mal česť svojou inscenáciou Frajerčenia na Tretej ulici v réžii Michala Babiaka vo štvrtok 14. marca otvoriť tento festival. Domáce obecenstvo bolo s vystúpením kulpínskych divadelných ochotníkov oduševnené. Nasledujúci deň festivalu, teda v piatok 15. marca, Kulpínčania vystúpili s divadelnou hrou Pohreb v réžii Alexandra Baka, ktorá hriňovské obecenstvo tiež výborne pobavila.

pínčania žijúci na Slovensku – Michal Babiak a Ján Chalupka. Zájazd divadelníkov KUS Zvolen Kulpín tentoraz podporili Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Kulpín. A k výrobe oboch divadelných predstavení prispeli aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, – povedal na margo zájazdu predseda KUS Zvolen Kulpín Michal Čiliak.

K. Gažová

nom Jaroslaw Swierszcz, narodený v roku 1960) je jednoaktovka, ktorá autorovi priniesla výraznejšie medzinárodné uznanie. V nej sa stretávame s netypickými ne/hrdinami Karlou a Helverom v ich spoločnom priestore plnom spomienok, ktorý kontrastuje s rozvášnenou atmosférou priemyselného veľkomesta, kde sa rozmáha extrémistická anarchia.

Premiéra hry Helverova noc bude 30. marca o 20. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

J. Čiep 30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SPOMIENKA NA MALIARA ONDREJA PILCHA (1938 – 1992)

Ohnivé nebesá štedrého maestra tom, ktoré farby používal vo svojej maliarskej činnosti náš otec, má veľké zásluhy vlastne naša mama. Ocino poslal matku do Belehradu kúpiť farby.

skorších večerných alebo včasných ranných hodinách. Mal osobitný kútik vo svojom byte na maľovanie. Tak ako rybárčil za detských čias na Tise, aj na Tamiši sme mali čln s motorom a do tajov rybolovu zasvecoval i nás, keď sme boli malé,“ doplnili dcéry.

Podľa kustódky Anny Žolnajovej-Barcovej okrem 19 obrazov z fondu Galérie insitného umenia 14 olejomalieb na výstavu poskytla najbližšia rodina, 3 maľby Stevan Lenhart a jednu rodina Ki-

javili sme tam realitu jeho mi- Miláno, Belehrad a Bihać, Guča a nulého života, keď ako chlapec v Jagodina, Dubrovnik a Split, Ostojićeve chodil rybárčiť s Nový Sad a Sriemske Karlovce, otcom na Tisu. Každý obraz bol Amsterdam a Haag, Viedeň a rozprávkou o namáhavej rybár- Caracas. skej robote.“ Podľa Slavomira Vojinovića, Ondrej Pilch bol publicistu a znalca insitného známy svojou šte- umenia v Srbsku, Pilch „vedel drosťou a skrom- nezvyčajnými a vzrušujúcimi nosťou. Obrazy čas- tónmi na jeho obrazoch dosiahto daroval.

Veľa jeho malieb vlastnil vo svojej zbierke aj Martin Jonáš. „Pilch nepatril do tej skupiny maliarov, ktorá sa medzi Kovačičanov prišla priživiť, Jedna z povestných malieb Ondreja Pilcha on značke Rybačka kovačickej inA ona mu kúpila hnedú, žltú, sity len pomohol. Šlo o oranžovú, prísvity, ktoré domi- jeho spontánny výkrik novali v celej jeho maliarskej duše, o čom svedčí pla- Manželka Ondreja Pilcha s dcérami a rodinou z Pančeva a Kovačice činnosti,“ rozprávali Blaženka Tu- menné nebo na obrazoch,“ na vernisáži v Galérii insitného umenia lićová a Helena Damjanovićo- prízvukoval taktiež Čech. vá, dcéry Ondreja Pilcha pred verPilch bol jedným z troch ma- nuť mimoriadne svetelné efekty rićová. Vernisáž spríjemnili ľunisážou olejomalieb tohto umel- liarov, ktorí namaľovali trojme- roky, maľujúc život chudobných, dový orchester Rosička a speca v Galérii insitného umenia. trový megaobraz pre hotel Park veľkých bohémov – rybárov“. vácka skupina Boemi. V mene roMária Raspírová, riaditeľka ga- v Kovačici. Vo svojom krátkom ži„Nezdedili sme otcov maliarsky diny O. Pilcha sa organizátorom lérie, vyzdvihla, že sa O. Pilch v vote mal viac ako 25 samostat- talent. Ale výborne kreslia Igor, výstavy na záver poďakovala roku 1974 stal členom Galérie in- ných výstav. Jeho maľby videlo Sara a Luka, vnukovia a vnučka. dcéra B. Tulićová. sitného umenia a na Kovačickom okrem iných miest Pančevo a Oco najčastejšie maľoval v neJán Špringeľ októbri prvýkrát vystavoval v roku 1975. Takmer osemnásť roGALÉRIA BABKA A MALIAR JANO kov bol členom Galérie insitŽOLNAJ účinkovali od 25. do 28. fených maliarov v Kovačici. Temabruára v Belehrade na 32. medzináticky sa venoval výlučne rybárrodnom veľtrhu plavectva. Vo výzve vestvu. Jeho rybárov na Dunaji, denia Belehradského veľtrhu pre PavTamiši či Tise poznali návštevníla Babku, riaditeľa Galérie Babka, sa píci viac ako stopäťdesiat samosalo, aby sa táto obrazáreň zúčastnila statných a kolektívnych výstav. na burze nautiky s maľbami na tému „Pilch bol autor, ktorý v povody. Kovačičania vystavili 36 malieb slednom momente vstúpil medzi a najviac bolo obrazov z nedávnej výkovačických maliarov prvej gestavy Panónska miniatúra z Medzinánerácie. Vďaka jeho originálnemu rodného dňa materinského jazyka. maliarskemu prejavu mu tu patJeden deň na stánku v hale 1 pobudol rí popredné miesto. Keď nám maliar Jano Žolnaj (na snímke), ktorý priniesol prvé obrazy v roku na tvári miesta maľoval maľby a úžit1974, hneď sme videli, že máme kové predmety. Profesorka Snežana pred sebou ešte jedného origiŠtetićová navštevovala so svojimi študentmi z Vysokej turistickej školy v Belehrade každý deň stánok nálneho maliara,“ zdôraznil Jano Kovačičanov a niektorí z vysokoškolákov sa rozhodli napísať seminárnu prácu o Kovačici, kým ďalší pláČech. Bývalý riaditeľ Domu kulnujú anketovať poslucháčov Univerzity v Belehrade a občanov hlavného mesta o tom, koľko poznatúry v Kovačici a dlhoročný spojú Kovačicu a insitné umenie. Ináč už na začiatku svojho pôsobenia Galéria Babka sa roku 1994 zúčastnila lupracovník O. Pilcha: s obrazmi na tému vody na medzinárodnom sympóziu Dunaj – rieka spolupráce. „Cez tieto pohľadnice sme J. Špringeľ mu pozreli rovno do duše a ob-

„V

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

51

K U LT Ú R A MEDZIOBECNÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

Vyskúšali si vedomosti

Pivnice, 3. miesto Želka Žihlavská z Pivnice.

ženka Ďuríková, so žiakmi zo Suseku Ruženka Kolárová a so žiakmi z Boľoviec profesorka Viera Tomanová.

V. Lovásová A. Lš.

j tohto roku v súlade s rozhodnutím Výboru pre vzdelávanie NRSNM, presnejšie Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl, v tom istom dni – tentoraz to bolo v piatok 22. marca – prebiehali medziobecné súťaže zo slovenčiny pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl vo všetkých štyroch určených prostrediach. Nakuknime do súvah týchto previerok vedomostí z materčiny príslušníkov našej mladej generácie.

KULPÍN. V Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne si vedomosti z materinského jazyka overilo 49 žiakov základných škôl z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kysáča a Kulpína.

Spomedzi žiakov 5. ročníka najúspešnejší boli: Maja Vargová z Kysáča – prvé miesto (18 bodov), Gustáv Valentík z Kulpína – druhé miesto (17,5) a Sabína Cerovská z Petrovca – tretie miesto (17). Keď ide o žiakov 6. ročníka, prvé miesto s počtom bodov 15 obsadili dve žiačky: Tabita Pavelová z Petrovca a Daniela Šmitová z Kysáča. Na druhom mieste je Kristína Šranková z Hložian (14,5) a na treťom Mila Čižmanská z Kysáča (14).

Siedmakov bolo spolu na súťaži 16, podobne ako aj piatakov a šiestakov.

A

Prvé miesto s najvyšším počtom 18 bodov obsadil Vladimír Zima z Kulpína. Na druhé miesto sa dostal Jaroslav Galádik z Petrovca (13,5) a tretie zaujala Nataša Falbová, tiež z Petrovca (13). Na súťaži zo slovenčiny sa zúčastnilo i 11 žiakov záverečného ročníka základnej školy. Po hodnotení testov na prvé miesto sa dostala Timea Kopčoková z Hložian (16), na druhé miesto s 15,5 bodu sa dostali Daniela Sabadošová z Kysáča a Mária Mravíková z Hložian, na tretie sa dostala Martina Speváková z Petrovca.

K. G. SELENČA. V Základnej škole Jána Kollára v Selenči prebiehala medziobecná súťaž pre 36 žiakov z Pivnice, Selenče a Silbaša. A tu sú aj výsledky. Piataci: 1. miesto Milina Milcová z Pivnice, 2. miesto Martina Miksádová zo Silbaša, 3. miesto Denis Pudelka z Pivnice; Šiestaci: 1. miesto Filip Herček z Pivnice, 2. miesto Dávid Kalko z Pivnice, 3. miesto Lýdia Vinkoviťová z Pivnice; Siedmaci: 1. miesto Kristína Vinkoviťová z Pivnice, 2. miesto Juraj Súdi zo Selenče, 3. miesto Patrik Daníček zo Selenče. smaci: 1. miesto Marína Imreková z Pivnice, 2. miesto Tabita Vágalová z

V JÁNOŠÍKU začiatkom marca na návšteve pobudla delegácia obce Igram na Slovensku, ktorá o. i. navštívila aj Základnú školu T. G. Masaryka. Pri tej príležitosti starosta Igramu Štefan Kováľ riaditeľke školy Zuzane Halabrínovej (na fotografii) odovzdal darček: 80 titulov rôznych rozprávkových a odborných kníh. Týmto Igramčania splnili svoj sľub spred roka, keď počas návštevy tejto banátskej osady sľúbili, že pri prvej nasledujúcej návšteve žiacku knižnicu obohatia o nové knihy. V poďakovaní za tento nevšedný a vzácny dar riaditeľka školy zdôraznila, že tieto nové knihy v ich knižnici budú osožné tak žiakom, ako aj učiteľom. vlh

52

STARÁ PAZOVA. Hostiteľkou medziobecnej súťaže zo slovenského jazyka bola aj Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Súťažilo 30 žiakov vyšších ročníkov zo štyroch základných škôl: 18 žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, 7 žiakov ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku, 3 žiaci ZŠ Jovana Popovića v Suseku a 2 žiaci ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach. V kategórii piatakov prvé tri miesta obsadili pazovskí žiaci: Maja Opavská (16 bodov), Oleg Turčan (15,5) a Andrej Pecník (15). Aj v kategórii šiestakov boli najúspešnejší Pazovčania – Anabela Stošićová (15 bodov), Nataša Fodorová (14,5) a Naďa Dvornická (13,5). S týmito žiakmi pracovala profesorka Jarmilka Dolinajová. Najlepšie výsledky spomedzi desiatich siedmakov dosiahli Mário Kočiš (12,5), Katarína Rumanová (12) zo Starej Pazovy a Filip Ďurík (11) z Erdevíka. V kategórii ôsmakov najviac sa na súťaži darilo staropazovským žiakom. Prvé miesto obsadil Ivan Agarský (18), dve druhé miesta Iva Mojovićová a Ivan Kožík (17,5) a tretie miesto získala Andrea Potranová (16,5). Pazovských siedmakov a ôsmakov na súťaž pripravovala profesorka Katarína Topoľská, so žiakmi z Erdevíka pracovala profesorka Ru-

KOVAČICA. Žiaci základných škôl z banátskych slovenských osád súťažili v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Účinkovalo 48 súťažiacich zo základných škôl v Jánošíku, Aradáči, Padine a Kovačici. Všetci zúčastnení siedmaci a ôsmaci, ktorí získali na súťaži viac ako 14 bodov, postúpili do republikovej súťaže, a tá bude v Pivnici 19. mája. Prvé miesto medzi piatakmi obsadili Ján Farkaš z Kovačice a Jana Viergová z Aradáča, na druhej priečke sa umiestnili Denis Pavela z Padiny a Gabriela Pavlíková z Kovačice, na tretej až štyria súťažiaci: Jozef Barca z Kovačice, Darko Pokorácky, Patrik Brachna a Ivana Petrášová z Padiny. Medzi šiestakmi prvé tri priečky obsadili Kovačičanky: prvá je Ivona Bírešová, druhá Andrea Babková a tretia Dušana Babincová. Keď ide o žiakov siedmych ročníkov na prvom mieste je Hana Čížiková z Kovačice, druhá je Rebeka Majdlíková z Padiny a tretia Kristína Kužiaková z Aradáča. Prvé miesta medzi najstaršími školákmi obsadili Kristína Bešková z Padiny a Milan Števko z Aradáča, druhá je Stefana Nemogová z Padiny a tretí Vladimír Martiš z Aradáča.

J. Špringeľ

ZÁKLADNÚ ŠKOLU HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE v pondelok 25. februára navštívila Anna Havranová, žiačka generácie v školskom roku 2011/2012, a riaditeľovi školy Jankovi Havranovi odovzdala dar – obraz, ktorý vo voľnom čase namaľovala (na snímke). Anna je i naďalej usilovnou a výbornou žiačkou: chodí do dvoch stredných škôl v Zemune – do Hudobnej školy Kostu Manojlovića a do gymnázia (matematický smer).

Pri tejto návšteve A. Havranová okrem iného povedala, že si veľmi často iba v dobrom spomína na svoju základnú školu, a preto sa rozhodla venovať jej jednu svoju prácu. V mene kolektívu školy za darček – ktorý ináč už od utorka 26. februára krášli školskú zborovňu – sa poďakoval sám riaditeľ a pri tomto stretnutí spomenul početné Annine úspechy z mnohých súťažení, ktoré dosiahla ako žiačka tejto základnej školy.

A. Lš.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z ČINNOSTI STAROPAZOVSKÝCH MATIČIAROV

Za sebou majú veľký kus práce ýročné zhromaždenie MOMS Stará Pazova sa konalo v piatok 22. marca v miestnostiach ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Medzi početnými hosťami boli aj Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Ján Majorský, podpredseda NRSNM, Andrej Kardelis, podpredseda MSS, Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, a predstavitelia kysáčskeho miestneho matičného odboru.

Zasadnutie sa začalo matičnou hymnou v podaní žiakov školy, ktorí z tejto príležitosti pripravili aj poeticko-hudobné pásmo a v úvodnej časti programu sa zúčastnila aj spevácka skupina Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Zasadnutie, ktoré prebiehalo v pracovnom a nadovšetko príjemnom ovzduší,

V

Pazovskí matičiari s hosťami na výročnom zhromaždení

viedol Igor Feldy. Obsiahlu správu o vlaňajšej činnosti podal Matej Hadrík, predseda pazovských matičiarov a profesor vo výslužbe, kým finančnú správu za rok 2012 pokladník Pavel Baláž-Pašo. Aj v minulom roku sa v tomto miestnom matičnom odbore dobre

NOVOU PREDSEDNÍČKOU MIESTNEHO ODBORU MATICE SLOVENSKEJ V KOVAČICI sa stala Mária Kováčová, učiteľka vo výslužbe. Podpredsedom v novom štvorročnom mandáte bude Pavel Vereský, tajomníčkou Katarína Petríková a pokladníčkou Zuzana Hrková. V novej Správnej rade je devätnásť členov. Doterajšia predsedníčka MOMS Zuzana Lenhartová stručne poinformovala prítomných na valnom a volebnom zasadnutí v pondelok 25. marca v priestoroch Spolku žien (na snímke) o predchádzajúcej štvorročnej činnosti kovačických matičiarov. Zdôraznila úspešnú spoluprácu Matice slovenskej s mnohými združeniami, ustanovizňami a inštitúciami Kovačice a obce pri finančnej a organizačnej pomoci MOMS Kovačica v početných aktivitách. Šiestim matičiarom udelili pamätné listy „za spoluprácu a činnosť na národa roli dedičnej“. Slávnostnú schôdzu spestrili žiaci ZŠ Mladých pokolení slovenskými piesňami pod taktovkou Pavla Tomáša st. a recitátori Nina Chalupová a Martin Chrťan prednesom prózy a poézie. Po zasadnutí MOMS v Kovačici rokovali i matičiari z banátskych osád. Okrem hostiteľov na schôdzi sa zúčastnili predsedovia miestnych matičných odborov z Padiny, Bieleho Blata, Aradáča, Zreňanina a Vojlovice.

Ján Špringeľ

30. 3. 2013

13 /4536/

toré získané práva stratili (napr. problémy v súdnej jednotke Stará Pazova, otázka dvojrečových tabúľ s názvami, výučba slovenčiny v stredných školách...). Na piatkovom výročnom zhromaždení odzneli aj návrhy na matičné funkcie. Za podpredsedu MSS navrhli Michala Baláža, za člena Správnej rady MSS Jána Záborského, za náhradníka Mateja Hadríka a za člena Dozornej rady MSS Pavla Baláža-Pašu.

HLAS ĽUDU

hospodárilo, čo potvrdil Pavel Pap, predseda Dozornej rady. Správy o minuloročnej činnosti (spolu s finančnou), návrh programu práce na rok 2013 (spolu s finančným plánom) dostali jednohlasne zelenú.

Na základe rozpravy a príhovoru pani predsedníčky K. Michal Gíreg pri výstave svojich Melegovej-Melichovej pa- fotografií zovskí matičiari majú za sebou veľký kus práce. A medzi priPo oficiálnej časti zasadnutia oritné úlohy si členovia tohto hostia a členovia MOMS Stará Pamiestneho matičného odboru zova si mohli pozrieť výstavu fodali zmapovať aktuálnu situáciu tografií vinohradníckych chatiek, ohľadom úradného používania ktoré objektívom zachytil Michal jazyka a písma v tomto prostredí, Gireg, člen Správnej rady tohto konkrétne definovať problémy a miestneho matičného odboru. zistiť príčiny, kde a prečo sa niekA. Lš.

ZA NAMI je Svetový deň vody, pred nami Deň planéty Zeme a celý rad iných významných environmentálnych dní, takže sa netreba diviť, že sa do súpisky súčasných novosadských výstav dostala i jedna ekologická. Prebiehala od 19. do 23. marca v slávnostnom salóne Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade. Námetom boli štyri tváre, vlastne ročné obdobia chránenej oblasti Slané Kopovo. Čosi z jej jedinečnosti, pestrosti a krásy je zvečnené i na týchto troch záberoch autora Gezu Farkasa.

O. F.

53

K u LT Ú R A SPOLKÁRI PeTROVSKeJ DRuŽINY

Potrebujú viac členov ultúrno-umelecký spolok Petrovská družina v súčasnosti kvituje čulú činnosť v rámci folklórnych, speváckych, hudobných sekcií, ako i v divadelnej. Pracujú v miestnostiach budovy Miestneho

K

rok z dospelých členov zaplatilo iba 36 jednotlivcov. Dve tretiny z nich prišlo aj na zasadnutie a schválilo správu o činnosti KuS Petrovská družina v roku 2012 a plány na tento rok. Predsedníčka spolku Kveto-

mladšej, aj v staršej vekovej skupine pracujú v dvoch skupinách. S nacvičenými tancami a piesňami vystupovali v Petrovci, na obecnej detskej a mládežníckej folklórnej prehliadke v Hložanoch, oblastnej prehliadke v Čelareve, v Báčskej Palanke, Krupnji, Vrbase, Kysáči. Petrovskí folkloristi uskutočnili aj zájazd na Slovensko, do Nitry. Vystupovali aj doma v rámci programov Dňa Petrovca, Slovenských národných slávností, Vianočných trhov a ani vlani nevystal tradičný výročný celovečerný koncert, kde vystupovali všetky skupiny spolku. Speváčky Petrovskej družiny okrem iných vystúpení boli aj na festivale Stretnutie v piv-

na 3 x Ď, úspešne aj v Hložanoch a Kysáči. Spolkári vlani opäť zorganizovali Dni chmeľu a piva, boli hostiteľmi detského súboru z Brezna a účinkovali na zachodených spoločenských a humanitárnych programoch v osade.

V spolku si uvedomujú, že aj napriek tomu, že v detských skupinách je nadostač záujemcov, celkovo s prácou nemôžu byť spokojní, lebo v práci so staršími vekovými skupinami to akosi viazne a treba sa činiť v nábore nových záujemcov do jednotlivých súborov. V tomto roku, hoci sa nečrtá dostatok peňazí, plánujú nacvičiť nové choreografie, spevácke zmesi, uskutočniť zájazdy do zahraničia a vystúpenia v krajine. Podľa možností aktivovať aj hudobnú

Po záverečnom bode vlaňajšieho vydareného celovečerného koncertu v Petrovci na javisko si zastali členovia všetkých sekcií Petrovskej družiny

spoločenstva Báčsky Petrovec, kde sa pravidelne stretajú a nacvičujú.

Stretli sa tu aj v stredu 20. marca na výročnom spolkovom zasadnutí, predovšetkým aby zhodnotili vlaňajší rok. Ale aj aby si doplnili Správnu radu dvoma členmi, aby vedenie spolku mohlo naplno pracovať. už dlhší rad rokov v Petrovci badať neveľký záujem o ochotnícku činnosť. Výnimkou nie sú ani folklórni ochotníci. Dosvedčuje to aj údaj, že v spolku si členské za vlaňajší

slava Benková dopodrobna hovorila o vystúpeniach petrovských ochotníkov v rámci každej sekcie a tých vystúpení vlani bolo spolu až 28.

Mladších spevákov v spolku nacvičuje Anna Seleštianska, starších K. Benková, mladších tanečníkov (detské skupiny) Tatiana Kriváková-Amidžićová, starších tanečníkov (mládežníkov) Ján Kováč a divadelnú sekciu vedie Daniela Legíňová-Sabová v spolupráci s Ondrejom Brnom. Tanečníci aj v

Keď nespievajú a netancujú, petrovskí folkloristi bilancujú

nickom poli a na podobnom dolnozemskom festivale slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je... v Rumunsku. Mladí spolkoví divadelníci si naštudovali hru Tŕnikove nové boty a s predstavením okrem v Petrovci vystupovali aj v Pivnici na festivale DIDA, v Starej Pazove

PADINA

V práci na spoločnom obraze adinskí insitní maliari zoskupení v združení Smäd pre Turistickú organizáciu Obce Kovačica začali maľovať obraz veľkosti 2 x 1,5 m. Iniciátorom akcie bol Ján Pap, predseda TO, s tým, že táto organizácia bude potom predstavovať padinských maliarov na všetkých turistických podujatiach. Zakladateľ združenia Smäd Ján Husárik Pri budúcom spoločnom diele: (zľava) Anna Kotvášová, Juraj Ľavroš a Ján Husárik nám povedal:

P

54

– V mene združenia sme požiadali, aby nám časť peňazí dali na účet a tie peniaze darujeme deťom s osobitnými potrebami, ktorých je v jednej triede ZŠ maršala Tita jedenásť. Z tých prostriedkov by sa im mohli kúpiť plátna a farby na maľovanie a zorganizoval by sa výlet do Nového Sadu a Vršca.

školu a vyrobiť reprezentačné audio- a videozáznamy na nosičoch.

Po uskutočnenom tajnom hlasovaní novými členkami Správnej rady sa stali Robertína Naďová a Milina Sýkorová.

J. Čiep Na spomenutom obraze je znázornený život vo Vojvodine, dedinské motívy, Frušká hora a Titelský breh. V jeho maľovaní účinkujú maliari: Mišo Povolný, Ján Bačúr, Ján Husárik, Juraj Ľavroš, Anna Kotvášová, Biserka Petrášová, Pavel Povolný Juhás, Martin Pap, Ján Šimek a Vladimír Galas. K vypracovaniu obrazu pristúpili tak, že jeden maliar urobil skicu, teraz sa pri maľovaní striedajú po traja, aby jeden druhému neprekážali v práci. Toto maľovanie považujú za svojrázny výtvarný tábor: vymieňajú si skúsenosti, pri práci si aj zažartujú, poklebetia. Tento spoločný obraz by mal byť ukončený o dva týždne.

Ružena Kraticová

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽuDu

K U LT Ú R A MARÍNA SAVIĆOVÁ Z KYSÁČA OBHÁJILA DOKTORSKÚ DIZERTÁCIU

Titul za vedeckú výskumnú prácu a prítomnosti najbližších príbuzných, kolegov, spolupracovníkov a priateľov Mr. Marína Savićová z Kysáča úspešne obhájila doktorskú dizertáciu a stala sa doktorkou chemických vied.

Slávnosť bola v utorok 19. marca na Prírodovedno-matematickej fakulte Univerzity v Novom Sade, na Departmente pre chémiu, biochémiu a ochranu životného prostredia.

Doktorskú dizertáciu Mr. Savićová vypracovala v laboratóriu pre organickú chémiu pod mentorstvom

Z

Dr. Evgenije Đurendićovej, riadnej profesorky Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade. Dizertácia Syntéza a antiproliferatívna aktivita nových D-homo a D-seko derivátov androstanu je vypracovaná v rámci výskumov projektu Syntéza, charakterizácia a biologické výskumy steroidných derivátov a ich molekulárnych agregátov, čo financuje Ministerstvo osvety a vedy RS. Mladá doktorka chemických vied Marína Savićová v obhajobe doktorskej dizertácie – napriek vysoko

vedeckým termínom a téme – aj laikom prítomným na slávnosti priblížila význam svojej práce, lebo začiera do oblasti výskumu potenciálnych liekov na malígne tumory.

Potom, čo úspešne zodpovedala aj na Pripravená na obhajobu doktorskej dizertácie: Marína Savićová otázky päťčlennej komisie, nastala najslávnostnejšia a skumnej práce vyhlásili za doktorku dojímavá chvíľa, keď ju na základe chemických vied.

E. Š. usilovnej a obetavej vedeckový-

BÁČSKA PALANKA

OBECNÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ V KOVAČICI

Nové moderné strediská vedomostí C

Záujem o krásne slovo stúpa K

ezhraničný projekt Knižnice pre novú dobu sa začal realizovať 1. novembra 2012 s cieľom podporiť knižnice v Srbsku a Chorvátsku. Tieto kultúrne ustanovizne sa majú stať modernými strediskami vedomostí. Projekt podporuje IAN Medzinárodná sieť pomoci z Belehradu a Mestská knižnica s čitárňami z Vinkoviec a finančne európske IPA fondy. Okrem vedúcich partnerov angažované sú aj partnerské knižnice z Inđije, Báčskej Palanky a Kuly – zo Srbska a knižnice z Vukováru, Drenovca, Županje a Iloka z Chorvátska.

Aktivity sú usmernené na zveľaďovanie kapacít knižníc, cezhraničnú výmenu vedomostí a skúseností srbských a chorvátskych knižníc, osem knižníc bude vybavených súčasnými technickými zariadeniami a 24 knihovníkov zo Srbska a Chorvátska absolvuje výcvik pomenovaný e-knihovník. Títo knihovníci potom budú aj sami spôsobilí na edukačné kurzy, budú pomáhať svojim kolegom v práci s počítačmi, internetom a pod. V knižniciach budú fungovať i nové služby, napríklad pre mladých nezamestnaných, pre osoby s invaliditou, starších občanov.

Súčasťou projektu sú i početné dielne.

Jedna z nich odznela v marci v Ľudovej knižnici Veljka Petrovića v Báčskej Palanke, keď početní záujemcovia v čele s riaditeľkou knižnice Koviljkou Dobrićovou privítali aj ostatných účastníkov tohto užitočného projektu.

J. Ferková 30. 3. 2013

13 /4536/

ultúrno-osvetové spoločenstvo Kovačickej obce usporiadalo obecnú súťaž v prednese prózy a poézie, a tak po školských recitačných súťažiach najlepší recitátori z Kovačickej obce v stredu 20. marca súťažili o postup do oblastnej súťaže. V kongresovej sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici si recitačné vlohy zmeralo 49 milovníkov prednesu krásneho slova zo základných škôl v obci.

Súťažilo sa v troch kategóriách: nižšia (1. – 4. ročník ZŠ), stredná (5. – 8. ročník ZŠ) a vyššia (stredoškoláci). Deťom, učiteľom a rodičom sa prihovorila tajomníčka KOS Kovačickej obce Jarmila Ćendićová a výkony recitátorov hodnotil herec Miroslav Žužić. Spomedzi 25 najmladších recitátorov do ďalšej súťaže postúpili: Ivana Megová a Daniela Severínyová z Padiny, Kristián Balček a Gabriela Svetlíková z Kovačice. V skupine

22 žiakov vyšších ročníkov ZŠ najúspešnejší boli: Iveta Galasová z Padiny, Beáta Balašová a Teodora Sikorová z Debeljače, Ivan Cicka a Alexandra Čížiková z Kovačice a Anelia Babucová z Uzdina. V najstaršej skupine súťažili iba Kovačičania, žiaci Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, druháčka Nina Chalupová a prvák Martin Chrťan, ktorí tiež postúpili do zónovej súťaže.

Pred zverejnením výsledkov súťaže M. Žužić vysoko ocenil prednes účinkujúcich a potešila ho vraj i skutočnosť, že z roka na rok počet účastníkov stúpa.

Recitačnú súťaž úspešne moderovali stredoškoláčky Jelena Kirićová a Annamária Chalupová. Oblastná súťaž recitátorov bude 5. apríla v Kovine.

ZACHYTIŤ A UKÁZAŤ kultúrnu a etnickú pestrosť pohraničného pásma medzi Srbskom a Maďarskom prostredníctvom autoportrétov viacerých obyvateľov šiestich miest je cieľom projektu Kultúra bez hraníc, spolufinancovaného Európskou úniou.

Ukážkové práce, vlastne plagáty (na snímke), boli vystavené v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade od 4. do 24. marca.

O. Filip

HLAS ĽUDU

A. Chalupová

FRAGMENTY ZASTAVENÉHO ČASU je názov výstavy kresieb a grafík člena korešpondenta Srbskej akadémie vied a umení Ljubomira Ljubu Ivanovića (1882 – 1945), ktoré sú zo zbierok belehradskej Galérie súčasného umenia a Umeleckej zbierky Srbskej akadémie vied a umení. Vystavených je približne deväťdesiat prác – medzi ktorými aj tieto dve na snímke – a to do konca marca.

O. F.

55

K U LT Ú R A

OZNAMY Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča

„Zveličiť slávnosť“ pojením „zveličiť slávnosť“ preukazujeme poctu niekomu a zároveň vystihujeme ten moment veľkoleposti, vznešenosti, dôstojnosti, alebo toto S znamená protiklad, ktorý nemáme v úmysle vyjadriť?! Vo verejnosti sú nadmieru zaužívané vety, akou je táto: „Svojou prítomnosťou zveličíte našu slávnosť.“ Čo vlastne toto vychytené slovo zveličiť v slovenčine znamená? Nakukneme do slovníka a veru nás význam slova ohromí; zveličiť je: „neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: zveličiť zásluhy, správu; rád všetko zveličí“. Prídavné meno je zveličený:„neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: zveličené zásluhy, nároky, slová, správy; zveličené podstatné meno – chlapisko, vetrisko“. Aj prídavné meno zveličovací súvisí so zveličením, napr.: „zveličovacia prípona; zveličovací význam – ktorý vznikol zveličením“.

A keď chceme zdôrazniť, že niečo má preexponovaný význam, hyperbolu, povieme, že je to zveličenie. Z týchto príkladov vidíme, že my slovo zveličiť používame nenáležite, a tým vlastne nevystihujeme, nevzdávame poctu, nevyjadrujeme náklonnosť a pod., ale opačne, nadobúda to protikladný význam. V srbčine je to inak. Spojením uveličati proslavu vystihujeme práve to, na čo aj my v slovenčine bežne používame spojenie„zveličiť slávnosť“, a to svojou aktívnou účasťou na realizácii niečoho prispieť, aby slávnosť, večierok, program boli slávnostnejšími. Takýmto situáciám v slovenčine prináleží slovo poctiť: „poctili ho vysokým vyznamenaním; boli poctení jeho návštevou“. Aj keď ide o nejakú oslavu, vtedy prítomní svojou prítomnosťou poctia slávnosť alebo udalosť. Veta na začiatku a podobné vety správne po slovensky budú znieť takto: „Svojou prítomnosťou poctíte našu slávnosť.“ ah

Chýrnik PIVNICA. Predstavenie KUS Zvolen z Kulpína Pohreb odročené v prvej časti 19. festivalu DIDA si diváci vo veľkej divadelnej sále v Pivnici môžu pozrieť v druhom festivalovom polčase – v sobotu 30. marca o 17. hodine.

A. F. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 31. marca o 19. hodine v evanjelickom kostole sa uskutoční Veľkonočný chrámový koncert, v ktorom budú účinkovať miestny cirkevný spevokol, Komorný zbor Musica viva, dychový orchester SEAVC v Srbsku, cirkevný spevokol z Kulpína a ďalší osvedčení sólisti a hudobníci.

J. Č-p

KOVAČICA. Novozaložený Klub Kreatornica v Kovačici usporiada 6. apríla 2013 prednášku a prezentáciu na tému: Tradičné ľudové remeslá. Prednášateľom bude etnológ Mgr. Marijan Pavlov z Múzea vojvodinských Slovákov. Prednáška a prezentácia sa usporiadajú v miestnostiach Ženského spolku v Kovačici o 15. hodine.

A. Chalupová NOVÝ SAD.V stredu 3. apríla o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika bude večierok MOMS Nový Sad, na ktorom divadelná sekcia SKC zahrá divadelné predstavenie autora Jana Hrubíka Láska alebo niečo iné v dramaturgii a réžii Rastislava Zorňana.

MOMS Nový Sad

VYPISUJE

SÚBEH NA ÚČASŤ NA 33. ROČNÍKU FESTIVALU SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ 2013 Podmienky: – súbeh je vypísaný na žáner tanečných piesní a otvorený je do 31. 5. 2012; – na súbeh treba zaslať doteraz nezverejnené skladby v podobe demonahrávky na audio CD, alebo vo formáte mp3; – skladby môžu byť zaslané aj znotované s podpísaným textom pod notami (samostatné texty alebo melódie nebudú akceptované); – skladba môže trvať do 4 minút; – texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; – na festivale sa môžu zúčastniť aj autori a interpreti z okolitých štátov (Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko) za uvedených podmienok, avšak mimo súťaže; – záujemcovia môžu zaslať neobmedzený počet zatiaľ nezverejnených skladieb, no iba 12 najúspešnejších postúpi do súťaže; – skladateľ môže navrhnúť interpreta svojej skladby; – záväzne uviesť meno, priezvisko, adresu, telefón a podľa možnosti aj e-mail autora skladby a autora textu; – skladby hodnotí výberová komisia, ktorá dá konečný návrh vybraných skladieb na predvedenie, a informácie o ich prijatí zverejní v prostriedkoch verejného informovania; – komisia má vyhradené právo skladby upravovať na verejné predvedenie; – skladby budú vo finálovom koncerte za sprievodu festivalového orchestra súťažiť o ceny za najlepšiu interpretáciu, text, ako aj prvé, druhé a tretie miesto za skladbu; – nezverejnené skladby sa autorom nevracajú; – festival si vyhradzuje právo na prvé verejné predvedenie, ako i vydávanie prijatých skladieb vo forme CD alebo DVD nahrávky; – skladby môžete zaslať na adresu: Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča, Ulica maršala Tita 124, 21 425 Selenča; – podrobnejšie informácie sa môžu dostať na tel. čísla: Samuel Kováč (060 05 25 997), Juraj Súdi (063 44 89 77), Ondrej Pavčok (060 70 70 207).

Výročia v marci 2013 15. marca 1923 v Česku, v Prahe, zomrel Jozef Viktor Rohoň, paleontológ, lekár a univerzitný profesor, prvý organizátor divadelných predstavení v Petrovci. (Pripomíname si 90. výročie smrti.)

16. marca 1828 na Slovensku v Slavošovciach sa narodil Pavol Dobšinský, folklorista, redaktor, básnik, prekladateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti. (185. výročie narodenia) 18. marca 1883 v Padine sa narodil Jozef Holúbek, spisovateľ, prekladateľ a právnik. (130. výročie narodenia) 27. marca 1888 na Slovensku v Mošovciach sa narodil Samuel Starke, národno-kultúrny dejateľ a biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. (125. výročie narodenia) 27. marca 1893 v Iloku sa narodila Blanka Fábryová, publicistka, preklada-

56

teľka, divadelníčka a účastníčka ženského hnutia (120. výročie narodenia) 28. marca 1843 v Rumunsku v Sinnicolau Mare sa narodil Félix Kutlík, spisovateľ, dramatik a farár kulpínsky. (170. výročie narodenia) 28. marca 1888 na Slovensku v Mošovciach sa narodil Karol Lilge, staropazovský učiteľ a autor monografie o Starej Pazove. (125. výročie narodenia) 31. marca 1998 zomrel v Petrovci Ľubomír Častven, novinár, prekladateľ, erudovaný znalec filozofie a básnik. Písal hlavne haiku poéziu, ktorú uverejňoval v rozhlase, časopisecky. Tlačou mu vyšla bibliofília pod názvom Haiku a jeho poézia je zaradená i do dvoch panorám juhoslovanskej haiku poézie. Narodil sa 9. októbra 1959 v Novom Sade. (15. výročie smrti)

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

BLAHOŽELANIE Dňa 19. marca 2013 na Prírodovedno-matematickej fakulte Univerzity v Novom Sade naša dcéra MARÍNA SAVIĆOVÁ z Kysáča obhájila doktorskú dizertáciu z oblasti chemických vied.

Mladej doktorke blahoželáme a do budúcna prajeme mnoho úspechov v práci a v živote, z ktorých sa spolu s ňou budeme tešiť.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Rodičia Ružena a Pavel Závišovci

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, Bulvár oslobodenia 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, v Ulici sutjeska č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2062 05 NS Nový Sad, Liman 1, v Ul. Veljka Petrovića č. 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na rodičov

Uplynuli tri roky, čo nie je s nami náš drahý otec, starý otec a manžel

ŠIMON SLAMAJ KATARÍNU LAČOKOVÚ

JÁNA LAČOKA

rod. Kolárovú 1923 – 1969 – 2013 1925 – 1998 – 2013 z Petrovca Na Vás nikdy nezabudnú dcéry Katarína a Anna s rodinami

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

inzercia@hl.rs 30. 3. 2013

13 /4536/

ANNU VRBACKÚ

JÁNA VRBACKÉHO

rod. Kocmanovú 1921 – 2008 – 2013 1923 – 1995 – 2013 z Petrovca Vaši najmilší

HLAS ĽUDU

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

ZUZANA SLAMAJOVÁ

VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku na meno Tomáš Radov, Janka Bulíka 97, Kovačica.

021/47–20–840 a 021/47–20–844

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachovávame.

Dňa 25. marca 2013 uplynul rok, čo nie je s nami naša stará mama a svokra

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

Oznamujte v Hlase ľudu

1. 12. 1946 – 31. 3. 2010 – 2013 zo Starej Pazovy

rod. Fitošová 15. 2. 1927 – 25. 3. 2012 – 2013 zo Starej Pazovy Tichú spomienku si zachovávajú: vnučky Miroslava Ružićová a Jaroslava Menďanová s rodinami a nevesta Anna

57

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mojím bratom

na našu milovanú sestru

SPOMIENKA Dňa 21. marca uplynulo 6 mesiacov od smrti

JÁNA ZAVAROŠA

MÁRIU PAVLOVOVÚ

9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca

rod. Peťkovskú 1. 1. 1933 – 22. 1. 2013 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si zachováva

ONDREJOM MACÁKOM 1947 – 2013 z Kysáča Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka – tá zostane večná.

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Tvoja sestra Zuzana s rodinou

Rodiny: Bažaľová, Bakošová a Peťkovská

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

brat Michal s rodinou

s otcom a starým otcom

s drahým bratrancom

JÁNOM FEJDIM 3. 7. 1947 – 20. 3. 2013 z Petrovca

MARINKOVI ĐERIĆOVI ONDREJOM MACÁKOM 1947 – 2013 z Kysáča Tichú spomienku si na Teba zachová a nikdy nezabudne rodina Ďurovková

26. 12. 1949 – 18. 3. 2013 z Kulpína Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

Manželka Zuzana so svojimi deťmi Annou a Jánom s rodinami a švagrovia Michal a Ján s rodinami z Nemecka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Raz, keď sa miera naplní a pretrhne sa struna, po každom živom ostáva ľahučké prázdno tuná.

Jamôčka, ktorú vyhĺbil do trávy kameň v poli.

A po tom prázdne spoznajú, akí sme vlastne boli...

Tichú spomienku mu venuje syn s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

JAROSLAV GRŇA

JÁNOM FEJDIM

1974 – 1998 – 2013 z Kysáča

3. 7. 1947 – 20. 3. 2013 z Petrovca

Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale pamiatka na Teba navždy žiari, v srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť.

Hoci si odišiel a nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší:

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať:

dcéra Sandra, mama Anna a brat Ján s deťmi

58

syn Ján s manželkou Annou a vnučky Tatiana a Nataša

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

manželovi, otcovi a starkému

ONDREJOVI KARDELISOVI 21. 12. 1961 – 19. 3. 2013 z Kysáča Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Lúčia sa:

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

so synom, bratom a strýkom

ONDREJOM KARDELISOM

ONDREJOM KARDELISOM

21. 12. 1961 – 19. 3. 2013 z Kysáča

21. 12. 1961 – 19. 3. 2013 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach.

manželka Katarína, dcéra Jasnička s rodinou a syn Milko s priateľkou

Mama a brat Janko s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. marca 2013 uplynul rok, čo nie je s nami manžel a zať

Dňa 27. marca 2013 uplynul rok, čo nás opustil náš otec a starý otec

S úctou si na neho budú spomínať: rodiny Lačokové, Gažová a Jakušová

TICHÁ SPOMIENKA Dňa 29. marca 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil drahý otec a starý otec

SAMUEL BOVDIŠ

SAMUEL BOVDIŠ

JÁN MAJO

1955 – 2012 – 2013 z Petrovca

1955 – 2012 – 2013 z Petrovca

1917 – 2012 – 2013 odborný učiteľ zo Starej Pazovy

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a trvalú spomienku zachovávajú

dcéry Gabriela a Miroslava s rodinami

manželka Juliana a starká Petrášová

Na neho si s úctou spomínajú dcéra Olinka a vnuk Oleg

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na mojich synov a môjho manžela

SPOMIENKA Dňa 28. marca 2013 uplynulo 40 rokov, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec, starý otec a dedík

SAMUELA BOVDIŠA

JÁNA BOVDIŠA

JÁNA BOVDIŠA

1955 – 2012 – 2013

1949 – 2002 – 2013

1927 – 1992 – 2013

z Petrovca Navždy zarmútená matka a manželka

SPOMIENKA na strýka a uja

MICHAL ZAJAC ĎURA MATUŠKU 15. 12. 1938 – 24. 3. 2012 − 2013 z Kovačice

1939 – 1973 – 2013 z Pivnice Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

S úctou a láskou si naňho spomínajú:

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: rodina Koreňová a Jano Matuška

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

manželka Zuzana a synovia Miroslav a Jaroslav s rodinami

59

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 29. marca: • O 19.30 v detskom vysielaní silbašskí žiaci a škôlkari piesňami, vinšmi a výtvarnými prácami uvítajú jarné sviatky. Pripoja sa im aj najmladší Kovačičania.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z 19. festivalu DIDA v Pivnici, z divadelnej premiéry v Starej Pazove; z osád – z návštevy základnej školy vo Vojlovici, o spolupráci akvaparku a kulpínskej základnej školy, o majstrovstvách sveta vo vysekávaní trstiny v Bielom Blate; z poľnohospodárstva – o stave porastov pšenice. Pozornosť bude venovaná i zdraviu zubov. Z príležitosti veľkonočných sviatkov značná časť vysielania bude ladená sviatočne.

• O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní bude koncert duchovných veľkonočných piesní v prednese kovačického spevokolu.

NEDEĽA 31. marca: • O 11.00 DÚHOVKA: Pri príležitosti Veľkej noci – najväčšieho kresťanského sviatku sa odvysiela Veľkonočné kalendárium z Kulpína, v ktorom sa bude hovoriť o význame jednotlivých dní a o jedálnom lístku a stolovaní počas tohto sviatku.

• O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Vo vysielaní pod názvom Tak Boh miloval svet sa bude hovoriť o význame veľkonočných sviatkov a symbolike kríža počas celého života kresťana.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 31. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Veľkonočné posolstvá K Veľkej noci Veľkonočné zvyky a obyčaje Utorok 2. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Novinky z TOOK Divadelné predstavenie Učené ženy Čo nového v našom Kraslice Evy Nemčekovej z Kovačice spoločenskom živote? každodenný...

Piatok 5. apríla 16.00 Čo nového v našom chotári?

– 18.00 Klenotnica Výber z programu TV Slovenský film: Deň náš Petrovec

60

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 1. apríla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – Poslanie – hovorené slovo a spev v podaní Anny a Anny Margaréty Valentových; Utorok 2. apríla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (repríza), 2. časť; Streda 3. apríla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 4. apríla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú rozhlasoví sólisti; Piatok 5. apríla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 30. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudovky zo Slovenska; NEDEĽA 31. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetová hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – komorná hudba. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – zvukový záznam veľkonočných bohoslužieb z chrámu Božieho z Kulpína. • 17.15 – 18.00 Portréty – veľkonočné piesne; UTOROK 2. apríla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – klavírne koncerty; STREDA 3. apríla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 29. marca do 4. apríla

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v reprízovom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je názov cirkevného sviatku vzkriesenia Pána Ježiša Krista. autorka: ANNA spievajúci odlišná, pečením vyvaľkané BIČIA- soprán druhá meter upraviť cesto ROVÁ

20.15 Filmy: Andrea Lačoková, moderátorka Piatok 29. marca TV Petrovec – Golgota: Odhalenie 19.00 Zvon, prehľad udalostí veľkého tajomstva týždňa Sobota 30. marca 20.00 Kolážová relácia Nedeľa – Meno ruže s vami Pondelok 1. apríla 22.00 Film: Tajomstvo Kristovej – Tajomstvo Kristovej hrobky, hrobky, 1. časť 2. časť 24.00 Záver vysielania Utorok 2. apríla – Disturbia Streda 3. apríla – Vojenská Každý pondelok o 20.15: akadémia Hudobný mix Štvrtok 4. apríla – Strážca Každý utorok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Dokumentárny film: Citáty, Reklamy, Zvon Dobrodružstvá s delovou guľou 23.00 Záver vysielania Každý piatok o 18.15: Výber Nedeľa 31. marca z programu TV Kovačica 18.00 Hudobné blahoželania Každú sobotu o 18.15: Výber 18.45 Hit dňa, Reklamy, z programu TV Pančevo zostrih Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 3. apríla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané veľkonočné zvyky vo Vojlovici.

Repríza v nedeľu 7. apríla o 7.30 h.

30. 3. 2013

13 /4536/

augsburské vyznanie

nikde

tenuško

kto simuluje vysloví

osobné zámeno

venuje sa písaniu diela

Knin

pás (zdrob.)

Taliansko vojak pechoty liter

reper

solm. slab. ž. meno

pečenie jedál bez tuku

north

vpíšte SŤ

vpíšte GE

uver!

uzná

solmizač. slabika liter

príklad (skr.)

Egypt

spisovateľ Andrić

vpíšte NADNO

chorvátska speváčka štátna odmena za krásu psa

strácala

alt S AU LD HU Ľ

tona

západ

Peru

Vlado Kalember

Davis cup rieka v Rakúsku

pevná zem volt

tajnička

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 – VODOROVNE: knižnica, vetrila, Eva, vú, p, Ti, vazal, nemá, iná, árenda, N, nalov, K, e, okoval, ded, rame, emir, les, ľakal, rí, a, akomak TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 9. marca 2013 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZA STANOVÁ, Ul. Ž. Zrenjanina č. 55, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

HLAS ĽUDU

61

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prvý zápas, dva góly, tri body!

SLÁVIA – BAK 2 : 0 (1 : 0) átum 24. marca čom pred súperovou 2013 sa zapíše do bránou. Obrana a brandejín kovačického futkár Kovačičanov zvládbalu. Ide o prvé meranie li úlohy veľmi dobre. síl, v ktorom sa zápisnica Úvodný gól na zápaneklepala na písacom se padol v 28. min., keď stroji, ale do počítača. hrotový útočník Ninić Prvé jarné kolo sa hrazdolal brankára Zagorlo v silnom, mrazivom ca. Konečný výsledok vetre. Nevie sa, komu stanovil kapitán Dudáš bolo ťažšie: futbalistom v 63. min., keď strelil a rozhodcom na trávnigól ľavačkou z veľkej ku, náhradníkom na ladiaľky. Voľný kop z pravičke alebo stovke fanúvej strany a vietor prešikov na tribúne. kvapili ochrancu svätyPrvý polčas bol dynane hostí. mický, bojovný, futbaPo prestávke BAK polisti oboch klubov hrali ľavil a slávisti zmarili naplno. Bezmála trištvr- Duel Igora Radulova (vľavo) a Vlastislava Dudáša ešte štyri šance: nabiete hodiny Slávia mala (vpravo) hajúci Mihálek, hlavičúzemnú prevahu, konkou Ninić a dvakrát Bítrolovala stred poľa alebo sa do- územia aj z malého štvorca, z vy- reš, z čoho raz strieľal do žrde. stávala do šancí v útoku. Takmer robených akcií alebo štandardSLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Nestovšetci stredopoliari a útočníci hos- ných situácií. Niekoľkokrát preni- rovski, Ďurkovský, Vukoje, Stotiteľov mali do prestávky aspoň kol po ľavom krídle aj bokový janović, Mihálek, Válovec (Jojednu príležitosť o zmenu skóre. obranca Nestorovski a centrova- vanović), Ninić, V. Dudáš (BíStrieľali z hranice pokutového nými loptami prihrával spoluhrá- reš), S. Dudáš.

D

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Mali výhru v hrsti BORAC (S) – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 1) odmienky na hru na ihrisku v dedine Veliko Središte boli skutočne ťažké. Hralo sa viac v blate ako na tráve. Za takých podmienok Hajdušičania potvrdili, že sa dobre pripravili. V prvej časti zápasu úplne dominovali na ihrisku a vytvorili si niekoľko pekných šancí.

Príležitosť rozhodnúť zápas už v prvom polčase zmarili Pomorišac, Maliar a Kocevski. Navrátilec do mužstva Hajdušice Hrudka svoju šancu využil, keď v 35. minúte vyrazil sám pred brankára a zaslal loptu za jeho chrbát do siete – 0 : 1.

Na prestávku futbalisti odišli s minimálnym náskokom hostí a po zmene strán domáci futbalisti zahrali omnoho nebezpečnejšie. Hostia však čelili ich útokom a rýchlymi protiútokmi ohrozovali domáceho brankára. Pritom sa prejavila rýchlosť nováčika v mužstve Hajdušice Laurica, ktorý sa viackrát ocitol v šanci, ibaže v závere útoku ne-

body, ich obrana úplne poľavila. V skrumáži pred Melichovou bránou sa najlepšie vynašiel útočník domácich a loptu zaslal do siete. V poslednej minúte však Hajdušičania mali ešte jednu šancu. Radović

P

62

Hostia si odniesli iba štyri body. Po výhrach doma (Borac Sakule) a vonku (Radnički Baranda) kluby z Opovskej obce i naďalej bojujú o šampiónsky titul. V nedeľu Slávisti pocestujú práve do Barandy. Ďalšie výsledky 16. kola: Borac – Polet 1 : 0, Sloga (BNS) – Partizan 0 : 0, Vojvodina – Radnički 2 : 3, Vršac United – Sloga (P) 3 : 1, Tempo – Vulturul 1 : 0, Budućnost – Mladost 3 : 1, Jugoslavija – Dobrica 2 : 0.

Ján Špringeľ

HAJDUŠICA: Melich, Mršić (M. Stojkovski), Barbulović, Maliar, G. Stojkovski, Folťan, Pomorišac (Pejčić), Anđelovski, Kocevski, Radović, Hrudka (Lauric).

Ostatné výsledky 16. kola: Hajduk – Crvena zvezda 0 : 0, Vitorul – Ševac 0 : 1, Borac (VG) – Ratar 2 : 1, Karaš (J) – Budućnost 0 : 0, Potporanj – Jedinstvo 3 : 1, Partizan – Dunav 2 : 0, Vinogradar – Karaš (K) 6 : 1. vlh

Brankár Hajdušice Miroslav Melich sa nedal prekvapiť takmer do poslednej chvíle zápasu

bol presný. Niekoľko šancí si vytvorili aj domáci futbalisti, ale sa brankár Melich nedal zmýliť. Nuž a potom v samom finiši zápasu, keď všetci očakávali, že si Hajdušičania z horúcej pôdy odnesú všetky tri

pekne prihral z rohového kopu a v šestnástke najvyššie vyskočil G. Stojkovski, ale jeho strela odišla vedľa brány. Hajdušičania sú vcelku spokojní s výkonom, ale banujú za bodmi, ktoré už mali v hrsti.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Uzimení diváci neobanovali...

Krach favoritov!

TATRA – SIRIG 4 : 0 (1 : 0) j keď bolo veľmi chladno, sledovali sme zaujímavý zápas. Asi 150 uzimených divákov iste neobanovalo, že prišlo na ihrisko Tatry. Muselo

A

ho Sadu, ktorý žlté karty ukázal Radićovi a Jokićovi v radoch hostí.

TATRA: Mucha, Paunić, Funtík (Fejdi), Đaković, Savić,

Futbalová jar v zimnom počasí sa začala veľkými prekvapeniami. Štyria uchádzači o najvyššie umiestnenie prehrali. ŽAK a Lipar doma, Odžaci a Törekvés na hosťovaniach. Lalitská Panónia možno i nečakane vysoko porazila mužstvo z Koluta. Rusín sa vďaka triumfu nad Šikarou upevnil na prvom mieste.

Výsledky 14. kola: A. Šantić – Dunav 1 : 2, Lipar – Metalac 0 : 1, Panónia – Jedinstvo (K) 8 : 1, Jedinstvo (R) – Odžaci 2 : 1, Dinamo – Törekvés 1 : 0, ŽAK – Rastina 1 : 2, Rusín – Šikara 2 : 0.

Program 15. kola: Rusín – A. Šantić, Šikara – ŽAK, Rastina – Dinamo, Törekvés – Jedinstvo (R), Odžaci – Panónia, Jedinstvo (K) – Lipar, Metalac – Dunav.

PANÓNIA – JEDINSTVO (K) 8 : 1 (6 : 1) otva si tí dvadsiati diváci ne- rý v 65. min. nastrelil aj ľavú žrď. deľného zápasu našli závetrie Pritom rozhodca Ćalasan z Kuly niekde pri múriku, a domáci už v anuloval čistý gól Mitića v 32.

5. min. viedli 1 : 0. Krásny gól z vo- min.

S

Hráč Tatry Đaković v 51. min. zvýšil náskok na 2 : 0

uplynúť viac ako pol hodiny, aby domáci premohli obranu hostí. V 34. min. v skrumáži pred bránou Siriga jednu odkopnutú loptu Vuković z asi dvanástich metrov prízemne zaslal do rohu – 1 : 0.

V druhej časti akoby hralo iné mužstvo Tatry. Včasne vykonané zmeny trénera Rajka Sirara prispeli k zlepšeniu výkonu mužstva Kysáčanov. Neustály tlak a útoky na bránu hostí priniesli plody. Domáci trikrát vsietili a pri lepšej streleckej pohotovosti ich víťazstvo mohlo byť aj presvedčivejšie.

V 51. min. centrovanú loptu Vukovića Đaković prsiami dorazil do siete. V 53. min. Keleman presne uvoľnil Kavrana, ktorý zanechal svojich strážcov a zboku z ľavej strany prekabátil brankára Vargu – 3 : 0. V 78. min. Peťkovský podobne, ale na pravej strane uvoľnil mladého Ožváta, ktorý stanovil konečný výsledok zápasu – 4 : 0.

Zápas viedol Tomičić z Nové30. 3. 2013

13 /4536/

Badnjar (Ožvát), Peťkovský, Cvetić, Kavran, Daneček (Keleman), Vuković.

Výsledky 16. kola: Susek – Čenej 2 : 0, Borac – Proleter 3 : 0, Slavija – Sremac 2 : 1, Fruškogorac – Železničar 5 : 1, Tatra – Sirig 4 : 0, Mladost – Futog 1 : 4, Fr. partizan – Vinogradar 0 : 2, Dinamo – Báčka 5 : 0.

Pavel Pálik

HLAS ĽUDU

Hráči Jedinstva osem ráz vyberali loptu zo svojej siete, mohli aj viackrát!

leja zo šestnástich metrov vsietil Rančić. V 7. min. Valent prihral Milićevićovi a bolo 2 : 0. V 15. min. nepotrebne vybehol z brány Balaša, čo umožnilo Stoisavljevićovi skorigovať na 2 : 1. V 36. min. sa prvý raz medzi strelcov zapísal Valent, na 4 : 1 v 38. min. zvýšil Rančić, piaty gól v 41. min. strelil Valent a rozprávkový prvý polčas domácich ukončil Mladenović gólom v 45. min. – 6 : 1.

V 55. min. sa druhý raz medzi strelcov zapísal Milićević. Po peknej prihrávke Lepojevića v 83. min. Valent svojím hetrikom uzavrel skóre tohto zápasu – 8 : 1. Netreba vari ani hovoriť, že výsledok mohol byť dvojciferný. Veď v prvom polčase brankár Foretić krásne vybránil tri strely Valenta, kto-

PANÓNIA: Balaša, Jolić (Vranješ), Mladenović, Nikolić, Jovović (Kršić), Bojić, Lepojević, Rančić, Milićević (Petrović), Mitić, Valent.

J. Pucovský

63

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Búrlivý začiatok jari Predpoklady sa splnili: jarná časť majstrovstiev sa začala veľmi búrlivo. Prvé zápasy rozvírili boj o každé miesto na rebríku.

Padinská Dolina získala len bod a nevsietila ani gól. Sriemske mužstvá dobre začali. Po šesť bodov získali Radnički (SM), Dunav a Jednota. Bez prehry sú Čelarevčania a Temerínčania. Oba zápasy prehral Palić a pančevské Dinamo pevne drží lampáš. ýsledky 16. kola: Cement – Srem 0 : 0, Radnički (Š) – ČSK Pivara 0 : 0, Palić – Jednota 0 : 1, Sloga – Tekstilac 2 : 1, B. Topola – Mladost 2 : 0, Dunav – Radnički (S) 1 : 0, Dolina – Dinamo 0 : 0, Radnički (SM) – Senta 2 : 1.

Výsledky 17. kola: Radnički (SM) – Cement 5 : 1, Senta – Dolina 1: 0, Dinamo – Dunav 2 : 3, Radnički (S) – B. Topola 1 : 0, Mladost – Sloga 0 : 0, Tekstilac – Palić 2 : 1, Jednota – Radnički (Š) 3 : 0, ČSK Pivara – Srem 1 : 0.

Program 18. kola: Cement Zo zápasu Senta – Dolina 1 : 0 – ČSK Pivara, Srem – Jednota, Radnički (Š) – Tekstilac, Palić – ného Banátu. Od prvého hvizdu Mladost, Sloga – Radnički (S), B. rozhodcu Sinišu Spasića z Nového Topola – Dinamo, Dunav – Senta, Sadu začalo „vrieť“ na ihrisku. Z hľadiska sa ozývali krik a výbuchy peDolina – Radnički (SM). tárd.

Dolina bola bližšie k výhre. V 19.

DOLINA – DINAMO 0 : 0 Banátske derby malo pre obe min. Gigović ostro zahral hlavou, ale mužstvá veľký význam. Aj keď bol brankár Radivojević, kedysi strážca pracovný deň, na ihrisku Doliny sa siete belehradskej C. zvezdy, pazhromaždila tisícka divákov z juž- rádnym zákrokom zachránil sieť.

Neskoršie Ivan Karanfilovski vykopol loptu z bránkovej čiary po strele Kovačevića. Do konca zápasu šance nevyužili Gigović a Đoković za domácich, ako aj Ožegović, bývalý hráč Doliny za hostí. Padinčania nepodali očakávaný výkon a nesplnili rolu favorita.

DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Karanfilovski (Spaskovski), Ivanišević, Stajčić, Gigović (Tiodoro-

V

ty. Chladné a veterné počasie nútilo hráčov na pohyb, hralo sa rýchlo, ale s mnohými chybami. Získali sme dojem, že Dolina neprehrá zápas.

Rozhodcovia zo Subotice nadŕžali domácim. Hlavný Bojan Paštar pískal na škodu hostí, pripojili sa mu aj Tadija Stantić a Atila Harmat, čo vyvolalo revoltu Padinčanov. Rozhodcovskú krivdu by hádam aj zabudli, keby strela Smailagića skončila v sieti domáceho brankára Živkova a nie na brvne.

Presne v 90. + 2. min. Vasić vsietil víťazný gól. Radosť domácich bola veľká a hostia smutní opustili sentský trávnik.

DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Karanfilovski (Tiodorović), Šćepanović, Gigović (Đoković), Smailagić (Čerňoš), Tripković, Kovačević, Memović, Antić.

Ján Bokor

vić), Šalipurović, Tripković, Kovačević, Memović, Antić (Đoković).

SENTA – DOLINA 1 : 0 (0 : 0) Na hosťovaní v Sente tréner Madževski dal šancu niektorým novým hráčom. Dolina v pozmenenej zostave dlho čelila usilovnému súperovi. Brankári nemali veľa robo-

V chlade ohriali srdcia fanúšikov

Obecná liga Šíd

JEDNOTA – RADNIČKI (Š) 3 : 0 (0 : 0)

nedeľu 24. marca 2013 zápasmi 14. kola sa začala jarná časť Obecnej ligy Šíd. Takmer všetky mužstvá sklamali tak seba, ako aj svojich fanúšikov.

OFK Binguľa prehrala na hosťovaní v Gibarci. Domáci Sinđelić premohol Binguľčanov výsledkom 4 : 1, keď strelcom jediného gólu za hostí bol Branko Radičević.

Vďaka dobrým výsledkom v prípravnom období v šídskej Jednote boli presvedčení, že už v prvom zápase vyhrajú doma nad Omladincom z Batroviec. Šíďania sa však veľmi sklamali, lebo hostia vsietili dva góly a zaslúžene vyhrali 2 : 0. Úspech dosiahla iba ľubská Jednota nad mužstvom OFK Bačinci 2 : 1, vďaka gólom Rumana.

St. S.

o úvodnej jarnej výhre nad Palićom 1 : 0 (gól dal Slobodan Živković z voľného kopu) značne pozmenené mužstvo Jednoty sa plne revanšovalo šídskym hráčom za jesennú prehru (1 : 4), a tak sa konto vzájomných stretnutí týchto dvoch mužstiev vyrovnalo. Teraz sú Pazovčania už bližšie stredu tabuľky, ale ešte stále ďaleko od cieľa – od záchrany v súťaži.

Vytrvalí šídski hráči od začiatku zahrali útočne, zaslali na bránu dve nebezpečné strely, ale Radojkovića neprekonali. Domáci odpovedali v závere polčasu, no prudká strela Ivića odišla nad bránu.

V druhej časti sa hra vyrovnala, no o chvíľu, v 52. min. sa domáci ujali vedenia gólom Stefana Stojanova po perfektnej spolupráci celej útočnej päťky. Potom hostia viac útočili, domáci boli opatrnejší v obrane. Hráči Jednoty nezabúdali ani na nebezpečné protiútoky, ktoré príliš zmýlili dobre hrajúcich hostí.

P

64

Záverečný tlak domácich priniesol úľavu priaznivcom Jednoty, ktorí vo veľmi chladnom počasí sledovali významný zápas. V 78. min. domáci začali akciu od stredu, Žakula sa ocitol pred bránou a presnou strelou prekonal bezmocného Matića, ktorý čoskoro znovu kapituloval.

Tentoraz výborný Nikola Žakula využil peknú a presnú prihrávku Živkovića z rohového kopu a z príliš ťažkej pozície dorazil loptu do siete – 3 : 0. Tak domáci v jarnej domácej premiére ohriali srdcia svojich verných fanúšikov.

JEDNOTA: Radojković, Živković (Zekić), Šaponja, Ivić, Lučić, Mrkajić, Stojanov, Jezdić (Vladisavljević), Žakula, Igrač, Fabók (Janković).

V nedeľu Jednota bude mať ďalšiu ťažkú skúšku v Sriemskej Mitrovici s domácim Sremom, s ktorým má rovnaký počet bodov.

Bz-ý

V

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Slabý začiatok

VOJVODINSKÁ LIGA ZÁPADNÁ SKUPINA

Dve výhry

SLOGA – SRBOBRAN 0 : 0

ynovené mužstvo Petrovčanov v prvý jarný deň malo neľahkú úlohu: vo Vrbare bolo treba zdolať vždy dobre hrajúcich Beščanov. Jesenná prehra a veľmi špinavá hra Hajduka motivovala mladých hráčov v modrých tričkách k dobrému výkonu.

Mladosť hrala prím do 65. min., keď hostia prebrali iniciatívu, a nebyť nového brankára Aleksandra Radakovića, ktorý dobrými zákrokmi zachránil vlastnú sieť, ťažko by domáci získali tri vzácne body.

Jediný gól Mladosť dosiahla v 44. min., keď po rohovom kope Pavla Torbicu, na tomto zápase kapitána mužstva, nováčik Milan Pavkov zblízka dorazil loptu do siete.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović (Radovanović), Kobilarov, Vrgović, Ardalić, Novaković, Torbica, Trišić (Stojiljković), Pavkov, Zorić (Milovanović), Kokanović.

V

STANIŠIĆ – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 1) Aj hráči zo Stanišića zostali Petrovčanom v nemilej spomienke. V jeseň totiž vyhrali vo Vrbare 2 : 1. Odchod na toto hosťovanie do odľahlej dediny neďaleko Sombora prinášal nádej, že predsa Mladosť môže niečo vyťažiť, lebo Stanišićania sú mužstvo, ktoré tiež kotví pri dne ligovej tabuľky.

Podľa slov technického vedenia klubu tento druhý jarný zápas priniesol tuhý boj na nerovnom

osilnené a dobre pripravené mužstvo erdevíckej Slogy v prvých dvoch jarných zápasoch nesplnilo očakávania. Najprv prehralo s mužstvom Prvého mája v Rume 3 : 2, a potom so Srbobranom hralo iba bez gólov.

Na erdevíckom trávniku sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami, aby iba občas mužstvá založili premyslenejšiu akciu. Jalový výkon domácich a húževnatá obrana vlastnej brány hostí poznačili prvý polčas.

V pokračovaní mužstvo Slogy získalo plnú domináciu na trávniku, potlačili súpera, ale strely domácich hráčov zo všetkých pozícií vždy trafili do nôh toho-ktorého Srbobrančana.

Brankár Tojagić vôbec nemal robotu a stál sám na svojej polovici ihriska.

Vyčerpaní hostia prerušovali hru, padali na trávnik, čo im rozhodca Nemanja Bosin z Nového Sadu toleroval. V závere zápasu dve ideálne príležitosti nevyužili Simikić a Kovačević, nuž sa hosťom podarilo odniesť si cenný bod z horúcej pôdy.

SLOGA: Tojagić, Milošević, Zec (Bojanić), Simikić (Strniša), Miljković, Raičević, Vislavski, Đorđević, Simeunović, Šajić (Kovačević), Grković.

P

MLADOSŤ – HAJDUK 1 : 0 (1 : 0)

Rozhodol v Stanišići: Igor Kokanović (Mladosť Petrovec) ihrisku. Domáci mali niekoľko vydarených šancí, ale na konci sa predsa tešili Petrovčania.

V 26. min. Latinović uvoľnil Kokanovića, ktorý rutinovane zaslal loptu do siete pomedzi nohy domáceho brankára.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović (Fábry), Kobilarov, Vrgović, Ardalić, Rupar, Stojiljković (Zbućnović), Trišić, Pavkov, Zorić, Kokanović (Milovanović).

Samuel Medveď

MEDZINÁRODNÝ STOLNOTENISOVÝ TURNAJ VETERÁNOV

Turan tretí V

sobotu 23. marca 2013 v športovej hale Mostonga v Sombore prebiehal stolnotenisový turnaj veteránov, na ktorom úspešne súťažili i Petrovčania. Pavel Turan obsadil tretie miesto, a tak sa dostal me-

dzi prvých piatich veteránov vo Vojvodine a do desiatky najlepších v Srbsku.

Pavel Bažík v Sombore prekonal skupinu, a potom ho Britka znemožnil postúpiť ďalej. Ľudovít Kaňa

Výsledky 16. kola: Polet – Srbobran 1 : 0, Prvý máj – Sloga 3 : 2, Index – Jugović 0 : 0, Budućnost – Bačka 1 : 2, Borac – C. zvezda 0 : 0, Omladinac – Crvenka 4 : 0, Mladosť (P) – Hajduk 1 : 0, Mladost (T) – Stanišić 2 : 0.

Výsledky 17. kola: Mladost (T) – Polet 1 : 1, Stanišić – Mladosť (P) 0 : 1, Hajduk – Omladinac 0 : 1, Crvenka – Borac 1 : 1, C. zvezda – Budućnost 3 : 0, Bačka – Index 2 : 0, Jugović – Prvý máj 1 : 0, Sloga – Srbobran 0 : 0.

Károly Vig

tiež postúpil zo základnej skupiny, ale na konci zakotvil na 32. mieste.

Ján Lačok nemal šťastie, lebo z troch súperov porazil iba jedného a skončil súťaž v skupine. V športovej hale Mostonga súťažilo až 120 športovcov zo Srbska, Maďarska, Rumunska a Chorvátska.

S. Medveď

TRADIČNÝ, TENTORAZ UŽ PIATY VEĽKONOČNÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE prebiehal v nedeľu 24. marca 2013 v športovej hale kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra. Toho roku bol skromnejší ako v minulosti, lebo súťažili iba kysáčski žiaci a bývalí žiaci tejto školy. Minulé roky Kysáčania mávali aj hostí z iných škôl. Na turnaji sa v nedeľu zúčastnili žiaci tretích tried až po záverečné ročníky, ako i stredoškoláci. Trénerom školákov je profesor telesnej výchovy Nermin Feleć, a tých, čo hrali za FK Tatra, trénuje Ondrej Uram. V prvom zápase hrali „ružoví – bieli“. Výsledok bol 5 : 4. V druhom zápase „červení“ (tatranci) hrali proti „bielym“. Výsledok bol nerozhodný 5 : 5.

Pre účastníkov turnaja pripravili občerstvenie, nuž sa v ústrety Veľkej noci po zápasoch pekne kamarátili.

Na snímke vidíme účastníkov turnaja v Kysáči s trénermi Ondrejom Uramom (vľavo hore) a Nerminom Felećom (celkom vpravo hore).

E. Š.

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

65

ŠPORT KULPÍNČANIA V JARNEJ ČASTI

tvárať podmienky na rozvoj mladých futbalistov. Fanúšikov potešila skutočnosť, že na ihrisKolarski-Pirlo, ku dokončili výčo bude možstavbu tribúny, takno aj najväčže teraz budú mať šia posila. Tréprajnejšie podner Benka má mienky na sledona zozname vanie zápasov.

20 futbalistov, Pre nepriaznivé medzi nimi je poveternostné aj mladý Mipodmienky futbalinkov, ktorý listi Kulpína zohraVrátil sa na trávnik: Milanko bude hrať so Kolarski (FK Kulpín) li len šesť prípravšpeciálnym le(Foto: J. P.) ných zápasov. V Sekárskym polenči prehrali 2 : 1, volením. Domácich je najviac – porazila ich aj Slávia v Pivnici 3 : 2, štrnásť, traja Maglićania, dvaja No- v odvete s Pivničanmi bolo 2 : 2, s vosadčania a jeden Palančan.

Bačkou z Despotova remizovali 2 Cieľom FK Kulpín je práve to, aby : 2 a vyhrali 5 : 2, aby v generálke v mužstve bolo najviac Kulpínča- s palanskou Bačkou v nedeľu Kulnov, lebo sú si vedomí, že finanč- pínčania prehrali 2 : 1. né možnosti nestačia na vyššiu V prvom jarnom zápase Kulpín súťaž. Klub hral aj vo Vojvodinskej v nedeľu na ihrisku vedľa kanála o lige, Kulpínčania videli, ako je to, 15.30 h uvíta mužstvo selenčskéale teraz sa treba uskromniť, an- ho Kriváňa. gažovať sa v pionierskej škole a vyGavra Govorčin

Dôvera domácim futbalistom esennú časť majstrovstiev 2012/13 futbalisti Kulpína skončili na štvrtom mieste Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. Päť zápasov vyhrali, dva hrali nerozhodne a štyrikrát ihrisko opustili so zvesenými hlavami.

Kulpínčania majú na konte 17 bodov a gólový pomer 19 : 18. Všetkých 11 zápasov zohrali S. Haška, Žakula, Abramović a Chalupka. O jeden menej v nohách majú Ivezić, Fábry, Doknić a Osmajić. O góly sa rozdelili: Chalupka (4), S. Haška, Osmajić po tri a dvakrát vsietili Žakula, Lazičić, Abramović a Doknić.

Rozhodcovia futbalistov Kulpína potrestali devätnástimi žltými kartami a iba jednou červenou. Najviac žltých kariet dostali v zápase s hložianskou Budúcnosťou (štyri) a jednu červenú (Ivezić). V súboji s Maglićanmi boli tri žlté karty. Na zápasoch s celkami Krila Krajine a

J

Proleter Karađorđevo ani jeden hráč Kulpína nedostal žiadnu kartu.

Po skončení zimnej prestávky prípravy mužstva na jarnú časť majstrovstiev začali 9. februára 2013 pod taktovkou nového trénera Samuela Benku, dlhoročného hráča FK Kulpín, petrovskej Mladosti a palanskej Bačky. Tento Kulpínčan svoje futbalové vedomosti a usilovnosť sa snaží preniesť zvlášť tým mladším hráčom. Návštevnosť tréningov bola slušná a závisela od správneho zladenia záväzkov futbalistov v školách a na pracoviskách.

Zostava Kulpína sa mnoho nezmenila. Klub opustili štyria cezpoľní hráči a pristúpil iba jeden, Trojanović z Maglića. Trénera zvlášť potešilo to, že po dvoch rokoch a úspešnom zotavení sa po operácii kolena znova začal hrať Milanko

NEROZHODNE NA PALANSKEJ TIKVARE

KONIEC PRÍPRAV PIVNIČANOV

Efektný gól Lukića

Posledná skúška

KRILA KRAJINE – BUDÚCNOSŤ 1 : 1

SLÁVIA – BUDUĆNOST 0 : 1 (0 : 0) osledný prípravný zápas pivnickí futbalisti zohrali s mužstvom Budućnosti zo Savinho Sela. V chladnom počasí sa na ihrisku zoskupil malý počet divákov, ktorí sledovali dobrý zápas, ale videli iba jeden gól, a to v sieti domáceho brankára Kašikovića.

SLÁVIA: Kašiković, M. Žigmund, Séč, Milec, Ćutilo, Nímet, Lamoš, Babić, Baláž, Pintír, J. Žigmund. V dru- Teraz o body: Dávid Lamoš hom polčase hrali aj (Slávia Pivnica) (Foto: J. P.) Kuchta a Doroški.

Predminulú stredu Slávia v Kulpíne hrala nerozhodne s domácimi futbalistami 2 : 2. Góly za hostí dali Zorić a Doroški.

Pionieri Slávie hosťovali v Petrovci, kde prehrali s domácou Mladosťou 3 : 1.

Vo Veľkonočnú nedeľu pokračujú majstrovstvá Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. V prvom jarnom kole budú hrať: Krila Krajine – Vojvodina, Budućnost (P) – Soko, Bački hajduk – Proleter, Slávia – Budúcnosť (H), Kulpín – Kriváň, Bačka – Maglić.

Ján Šuster

enerálka na poLjubičićom a ľahko ho pulárnej Tikvaprekonal. Brankár hosre nedopadla podľa tí bol veľmi spoľahlivý očakávania Hložanv prvom polčase a cov. Zlý trávnik, takjeho náhradník Tanmer psie počasie a kosić v pokračovaní tvrdý domáci súper mal tiež niekoľko sa pričinili o to, aby úspešných zákrokov, mužstvo Budúctakže sa obaja pričininosti posledný záli o to, aby Budúcnosť pas pred pokračoneprehrala tento závaním majstrovstiev pas. zohralo len nerozVyrovnal Lukić hodne. efektným gólom z voľDomáci trochu ného kopu. Potom prekvapili hostí hostia mali ešte nietvrdou hrou, ktorú koľko šancí, ale ich palanská trojka roznevyužili. Na Tikvare hodcov tolerovala. hralo 23 hráčov. ChýPre silný vietor sa bali len brankár Čipkár hralo hlavne v strea chorý Hataľa. TréPremeškal prípravy: Michal de poľa. Šance sa Hataľa (Budúcnosť Hložany) ner Lukić z disponunúkali len po hru(Foto: J. P.) júceho kádra môže bých chybách a vytvoriť silnú jedepekné akcie hložianskych futbalistov, nástku, ktorá sa v nedeľu pokúsi zaako na minulých zápasoch, sme prak- bodovať v Pivnici.

Zápas kohútikov Budúcnosti a Vojvoticky ani nevideli.

Palančania sa ujali vedenia po ne- diny z B. Gradišta sa skončil 1 : 2. Jediný zodpovednom zákroku zadákov Bu- gól za domácich dal Miškovic.

Ján Murtin dúcnosti, útočník sa ocitol sám pred

G

30. 3. 2013

13 /4536/

HLAS ĽUDU

P

66

Ako nikdy doteraz: viacerí bežci zo štartu vybehli v čiapkach a rukaviciach

Najsmelší: Novosadčan Dragan Brajko (393) takto bežal na mínus 2 stupne Celzia

NA 20. NOVOSADSKOM POLOMARATÓNE

Bežcom zašlo za nechty lani bolo plus sedemnásť, teraz mínus dva. Dvadsiaty, jubilejný Novosadský polomaratón prebiehal v skutočnom zimnom ovzduší. Bežci na trati dlhej 21 0975 metrov prvýkrát súťažili na teplote pod nulou. A veru kto nemal rukavice, aj mu zašlo za nechty, najmä povedľa Dunaja, kde dul silný vietor!

Chladné a veterné počasie predsa neodradilo 484 pretekárok a pretekárov zo Srbska a sedemnástich krajín Európy a sveta, aby 24. marca 2013 presne o 11. hodine vyštartovali z novosadského Námestia slobody. Medzi mužmi celých 18 kilometrov veľký boj zvádzali traja domáci a dvaja zahraniční bežci, aby vo finiši zosilnil tempo Marko Milovanović, člen AK Dinamo z Pančeva, a zvíťazil v čase 1 : 12,47. Druhý bol pretekár zreňaninského AK Banat Mikša Papić (1 : 13,18) a tretie miesto obsadil bežec z ruského mesta Tyumen Denis Korablev (1 : 13,23).

V

V konkurencii 45 žien a dievčat triumfovala atlétka AK Sloboda Tuzla Rahima Zukićová výsledkom 1 : 22,23. Druhá do cieľa dobehla Lidija Miklósová z Pančeva (1 : 23,10) a tretia bola atlétka slovinského AK Maribor Vaňa Supićová (1 : 37,40). Ďalších niekoľko stovák bežcov sa zúčastnilo v ... 3, 2, 1... ideme sa plaziť štafetovom polomaratóne (stredoškoláci, vojaci, policajti), štvrťmaratóne (10 500 m), v behu škôlkarov, žiakov základných škôl a ani tentoraz nechýbalo plazenie bábätiek na trati 4,195 metra.

Na rozdiel od húževnatých bežcov Novosadčania boli tentoraz menej smelí, a preto v chladnom počasí obsadili menej miest v hľadisku ako obvykle.

J. Pucovský

Traja najlepší bežci: M. Papić, M. Milovanović, D. Korablev (zľava)

Víťaz Marko Milovanović v cieli

Rahima Zukićová, najrýchlejšia medzi ženami

Najrýchlejšie bežkyne: L. Miklósová, R. Zukićová, Vanja Supićová (zľava)