Hlas 15 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4590/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 12. 4. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Kiežby všetko tak zakvitlo...

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Škodcovia kukurice v jarnom období

Z kečky sa im parilo

Z obsahu

12. 4. 2014 | 15 /4590/

Uzávierka čísla: 9. 4. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Treba šliapať naplno 6 Zamyslieť sa a konať strategicky 7 Pokrok a kandidatúra 8 Sme svedomím ľudstva

9 SLOVENSKO 9 Petrovec nikdy nesklame

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Najväčšia chladiareň v juhovýchodnej Európe 13 Ach, to platenie...

Pokrajinský parlament schválil 4. apríla Rozhodnutie o Programe rozvoja AP Vojvodiny v rokoch 2014 – 2020, ako i Akčný plán na realizáciu rozvojových priorít. (s. 5) O. Filip

16 Osada ohrozená zlodejmi 18 Viac páleného, menej klobás

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jar všade vôkol nás

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Stabilizácia cien 24 Potenciál, ktorý nevyužívame naplno 27 Prečo sa kanám nedarí?

31 KULTÚRA 31 Festival s dobrým menom 32 Vedomosti na skúške 33 Slovesá v pesničkách

Veľtrh podnikateľských príležitostí a odbornej praxe KONTEH 14 prebiehal 3. a 4. apríla na Fakulte technických vied v Novom Sade. (s. 11) O. Filip

38 Mlčky ťahá každý na svoju stranu

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Výhra Doliny v Surdulici 47 Zlaté body zo Sriemu 49 Remíza by viac sedela 50 Rozhodol náhodilý gól

Aj tohtoročná súťaž zo slovenského jazyka a literatúry prebiehala v tú istú aprílovú sobotu v štyroch základných školách. Banátske Autor titulnej fotografie: medziobecné kolo bolo v Padine. (s. 32) Juraj Bartoš A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Misia možná a nemožná

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Pokrajinská administratíva ešte pred viac než desaťročím predviedla, že dovidí ďalej ako tie iné. Nevedno, či vo všetkom mali prsty len vtedajšie pomery a potreby alebo aj čínske príslovie, hovoriace, že konať je lepšie než poznať, no v septembri roku 2003 bol zvolený prvý pokrajinský ombudsman. Pôsobiť začal v januári 2004.

olo to smelé rozhodnutie: aj preto, že šlo o vznik celkom novej inštitúcie, aj pre citlivosť problematiky, ktorou sa začala zaoberať. Po uplynulom desaťročí zostáva kvitovať, že šlo o správnu voľbu. Pravda, všetkých kalichov horkosti sme sa nezbavili, no bez nezávislého a samostatného orgánu ľudské práva a slobody by u nás boli na oveľa nižšej úrovni, dodnes vystavené početným vrtochom doby, nepochopeniu, nerešpektovaniu, narúšaniu. To sa síce stáva i dnes, našťastie omnoho zriedkavejšie. Z najnovšej ročnej správy pokrajinskej ombudsmanky vidieť, že sa inštitúcia, ktorú vedie, zaoberala vlani 1 253 predmetmi. Z týchto až v 1 217 prípadov šlo o podnety občanov. – Ak porovnáme správu vlaňajšiu s tou predvlaňajšou, zistíme, že sú si veľmi podobné, tak podľa počtu podnetov, ako aj podľa počtu celkových predmetov. Vyzdvihla by som, že v oblasti ochrany práv detí stúpol počet sťažností, predovšetkým kvôli rastu násilia vo vzdelávacích ustanovizniach. Viaceré sťažnosti sa vzťahujú aj na strediská pre sociálnu prácu, konkrétne na otázky, ako je pridelenie dieťaťa alebo detí jednému z rodičov alebo stanovenie a úpravu času tráveného s nimi. Vo všeobecnej časti sme hlavne evidovali nespokojnosť občanov pre nemožnosť odpojiť sa od diaľkového vykurovania, ako i ďalšiu, týkajúcu sa úpravy komunálnych služieb. Toto musíme preskúmať a v roku 2014 zvýšenú pozornosť upriamime na tieto dve oblasti s cieľom objaviť východisko v prospech všetkých občanov, – podčiarkuje pokrajinská ombudsmanka Anikó Muškinja Hajnrih. Inštitúcia, v čele ktorej je, zaslala vlani sedemdesiat stanovísk a odporúčaní rozličným orgánom, inštitúciám a verejným službám. Približne tretina – dvadsaťpäť – je realizovaná, šestnásť je čiastočne akceptovaných a uskutočnených, iba deväť nie je. V jedenástich prípadoch práve prebieha realizácia odporúčaní, kým v prípade deviatich predmetov nie je návratná informácia, či sa alebo čo sa podniká. Traduje sa, že si príslovie o (božích) mlynoch, ktoré melú pomaly, ale isto, ľudia vymysleli preto, aby si pridali na optimizme pri ozaj dlhom čakaní na spravodlivosť. Tej nikdy dosť, dokonca ani dnes. Našťastie, sú tu inštitúcie, akou je najmä ombudsman, s ktorou sa to vyrovnanie váh spravodlivosti predsa zdá zdolať: aj rýchlejšie, aj účinnejšie. Oto Filip

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 15 /4590/

12. 4. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Financie Michal Ďuga

ačalo sa to akože televíznym duelom. Dvaja funkcionári dvoch najpopulárnejších športových klubov v našej krajine sa hádali okolo toho, ktorý z týchto klubov má od štátu väčšiu peňažnú podporu. Pravdaže, počas televízneho vysielania sa nič neriešilo. Dokonca, veď to ani nebolo jeho cieľom. Podnietilo však niečo, čo málokto z divákov očakával. A nielen z divákov... Totiž na hádku dvoch športových funkcionárov reagoval nikto iný ako líder Srbskej pokrokovej strany Aleksandar Vučić – aktuálny mandatár novej vlády. A to, čo na tú tému oficiálne vyhlásil, je nielenže sľubné, ale aj posmeľujúce. Zároveň, pravdaže, uznal aj to, že náš štát troví ohromné finančné prostriedky na tie dva najväčšie srbské športové kluby, kým všetky ostatné dostávajú len omrviny z tej sumy peňazí. To preto, lebo je nátlak z tých dvoch klubov veľmi veľký. Nie sú však pritom otázne prostriedky, ktoré do klubov prichádzajú mimo štátnej pokladnice, ale práve tie, ktoré udeľuje štát, hoci aj prostredníctvom štátnych podnikov, lebo ide o peniaze daňových poplatníkov, o peniaze občanov Srbska. A to sa nesmie kryť. Dokonca, ako budúci premiér vyhlásil, že sa nebude nikomu zaliečať, či usilovať sa o to, aby si získal niečiu priazeň a nič nebude ani zahaľovať. Veď práve daňoví poplatníci majú dnes mnoho problémov, a preto bude štát do budúcna omnoho menej napomáhať kluby a tok peňazí sa viac usmerní do nadácií na liečbu chorých detí. Je zrejmé, že takéto uzávery, aj napriek tomu, že ich podnietila televízna debata, sú veľmi sľubné, lebo sme doteraz v mnohých prípadoch boli svedkami, že štát nemal prostriedky na nevyhnutnú liečbu detí a zároveň, je už zvrchovaný čas, aby sa tí, ktorí sa zaoberajú športom, nebavili aj politikou, a politici sa viac neplietli do športu. Určite sa tým dosiahnu lepšie výsledky aj v športe, aj v politike.

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Zabezpečovanie širokej podpory Anna Lazarevićová

ýždeň otvorili rozhovory budúceho premiéra s prípadnými koaličnými partnermi v budúcej vláde. Tak sa potvrdili náznaky, že absolútny volebný víťaz nemieni zostať sám. V pondelok si oproti Aleksandrovi Vučićovi sadli predstavitelia Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM) v čele s Istvánom Pásztorom, ktorý okrem toho, že je predsedom strany, zastáva aj funkciu predsedu Zhromaždenia AP Vojvodiny. Rokovania boli konštruktívne, ako zhodne uviedli obe zúčastnené strany, a ich výsledkom bolo pozvanie do vlády, ktoré SVM prijalo v súlade so svojím predvolebným programom. Účasť SVM vo vláde, hoci len – podľa vlastného želania – na úrovni štátnych tajomníkov, otvára početné otázky späté s budúcim pôsobením tejto strany, zvlášť na vojvodinskej úrovni. V utorok predseda SNS Aleksandar Vučić rokoval s predsedom Socialistickej strany Srbska (SPS) Ivicom Dačićom o účasti socialistov v novom kabinete, ktorého formovanie sa očakáva do konca apríla. Hoci sa v predchádzajúcich dňoch dosť špekulovalo



o možnosti, že starí partneri obnovia spoluprácu na nových základoch a v obrátených funkciách, ochota a ponuka socialistov zostala zatiaľ bez jasnej odpovede. O dva dni neskoršie mali nasledovať rozhovory s Novou demokratickou stranou (NDS) Borisa Tadića. Jediná parlamentná strana, s ktorou Vučić neplánuje ani len stretnutie a kdežeby spoluprácu, zostáva Demokratická strana (DS) v čele s Draganom Đilasom. Rozhodnutie je podľa všetkého obojstranné. Ak sa však stane, že ostatné strany vstúpia do postvolebnej koalície so SNS, kompletné opozičné pôsobenie v Národnom zhromaždení padne výlučne na plecia DS. O začiatku rokovaní o vláde rozhodla chvíľa, v ktorej Vučić vystúpil s programom, ktorý sa neskoršie, ako povedal, má stať súčasťou jeho expozé. V súlade s dobou dôraz je na ekonomickej oblasti, v ktorej plánuje vykonať dôkladné reformy a zmeny. Politiku novej vlády Vučić v kocke vtesnal do troch bodov: agresívne zamestnávanie, agresívne silnenie súkromného úseku a dramatické zmeny vo verejných podnikoch. Niektoré detaily a jednotlivé ťahy sú už takisto

čiastočne známe, ale o tých sa ešte len bude hovoriť. Keď ide o štruktúrne reformy, už do konca júna sa majú schváliť všetky najvýznamnejšie reformné zákony (o práci, konkurze, privatizácii, poistení, plánovaní a výstavbe, kancelárii pre rýchle odpovede), k tomu 13 zákonov v oblasti súdnictva. Pri riešení otázky podnikov v reštruktuovaní do ohľadu prichádzajú dve možnosti: buď priviesť investora a vdýchnuť im nový život, alebo zabezpečiť odstupné pre zamestnaných a zavrieť brány, pretože vyhadzovanie rozpočtových prostriedkov už jednoducho neprichádza do úvahy. To platí aj pre verejné podniky, ktoré takisto môžu očakávať inakší postoj a správanie štátu. Príkaz šetriť znamená predovšetkým šetrenie a zmeny na strane rozpočtových výdavkov, vďaka ktorým sa každý rok v štátnej pokladnici objaví manko v hodnote 1,4 miliardy eur. Možno tých 16 miliónov eur ročne vydávaných na diéty vo verejnom úseku, ktorých suma spolu s diétami vo verejných podnikoch dosahuje 40 miliónov, predstavujú len kvapku v mori doterajšieho rozšafného správania štátnych úradníkov, ale niekde sa to musí začať. Oznámené opatrenia novej vlády bezvýhradne podporili ekonómovia, predstavitelia hospodárstva a zamestnávatelia. Veľké syndikátne organizácie sa zatiaľ ešte nevyjadrili, okrem Združených syndikátov Srbska Sloga, ktoré zaujali negatívne stanovisko.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

TAMARA LETIĆ, ROZVOJOVÉ STREDISKO MICROSOFT SRBSKO

Ideálna príležitosť Oto Filip

– Čo Konteh znamená pre Microsoft: príležitosť stretnúť sa s budúcimi odborníkmi alebo i čosi viac? – Pre nás je Veľtrh podnikateľských možností predovšetkým príležitosťou stretnúť sa na jednom mieste tvárou v tvár tak s našimi potenciálnymi zamestnancami, ako aj so spolupracovníkmi ďalšími, internými. Teda ľuďmi, ktoré pozývame na prax, lebo

Informačno-politický týždenník

stále potrebujeme nové kádre. Keďže sa rýchlo rozvíjame, Konteh je ideálnou príležitosťou porozprávať sa tak s tými záujemcami, ktorí ešte študujú, ako aj s tými, ktorí fakultu už ukončili. Práve prebieha prihlasovanie na prax u nás, ktorú máme celý rad rokov, nielen letnú, ale i tú počas iných období roka.

Proces je rovnaký: testovanie, rozhovory… Letná prax trvá tri mesiace. Koncipovaná je tak, že v nej ide o plný pracovný čas, keďže sú to mesiace, keď študenti majú voľno. Iná, zimná prax alebo tá v ďalších mesiacoch, je stanovená tak, že ide o polovičný pracovný úväzok, o štyri hodiny denne. Takýto praktikant má svojho mentora a v dohovore s ním prebieha jeho angažovanie sa. Vedomí sme si toho, že študenti majú povinnosti, ktorým sa musia prispôsobiť, zladiť si ich. • TÝŽDEŇ •

Z 28. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Treba šliapať naplno Oto Filip

opadlo to presne podľa očakávaní. Pri dnešnom nastavení spoločnosti sa len riadny optimista mohol nádejať, že sa piatkové snemovanie pokrajinského parlamentu vymaní z doterajších praktík. Desať bodov rokovacieho programu, z ktorých ten najdôležitejší: Návrh pokrajinského parlamentného rozhodnutia o Programe rozvoja APV 2014 – 2020 vrátane Akčného plánu na realizáciu rozvojových priorít v rokoch 2014 – 2020, nielenže upútal najviac pozornosti aktérov schôdze, ale prišiel vhod i na nové skríženie verbálnych mečov vládnucej väčšiny a opozície. Aj to už v prvých minútach snemovania, keď vedúci poslaneckej skupiny pokrokárov Predrag Matejin navrhol stiahnuť ho z rokovacieho programu. Zdôvodnil to výsledkami marcových volieb, ktoré

tlmočí tak, že vláda Vojvodiny prišla o legitimitu, a preto by sa nemala starať o to, ako sa pokrajina bude rozvíjať a vyzerať do roku 2020. Vzhľadom na pomer parlamentných síl, jasné je, že takýto postoj nedostal zelenú, takže popoludnie mohla poznačiť aktívna rozprava o strategickom, viac než 400-stranovom dokumente vypracovanom poprednými hospodárskymi a inými odborníkmi, ako sú Vladimir Gligorov, Miroslav Vesković, Edvard Jakopin... Osou programu sú štyri priority: rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj infraštruktúry a podmienok na slušný život a prácu, udržateľný hospodársky rast a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry. Vojvodinský premiér Bojan Pajtić podotkol, že sa nový rozvojový program koncepčne a inak opiera o ten prvý, z roku 2003. Ten spolu s ďalšími umožnil, aby sa počas uplynulého desaťročia počet ne-

zamestnaných v pokrajine zmenšil z 300 000 na približne 200 000 osôb, aby vo Vojvodine zakotvila takmer polovica zahraničných investícií do Srbska, tiež väčšina prostriedkov európskych fondov stanovených na cezhraničnú spoluprácu. Podotkol, že je nový program historický dokument, ktorého implementácia si vyžiada okolo 170 miliárd dinárov, z čoho pokrajina zabezpečí 22 miliárd dinárov. Podčiarkujúc, že je kvalita žitia našich občanov nad každou politikou a že si ťažká hospodárska situácia v krajine vyžaduje veľké úsilie, zasadzovanie a výsledky, pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski vyzval všetkých prispieť k realizácii programu rozvoja. Lebo, uviedol, ak nám je Európa spoločný národný a nadpolitický cieľ, toto je iste rýchlik na tej dôležitej ceste.

S jeho návrhom sa na štarte rozpravy nestotožnil Pavle Počuč (SNS), mieniaci, že absentuje jasná vízia rozvojových možností, že program musel uzrieť svetlo sveta oveľa skôr, že verejná rozprava o ňom bola obmedzená a skromná. Viacerí rečníci z radov opozície hlavne skloňovali tézu, že lepšie mať akýkoľvek program ako žiadny, čo však neprejavili súhlasom k navrhnutému (Jovan Lazarov – SNS). Niektorí dokumentu aj uznali, že je vhodným základom pre budúcnosť (Miloš Gagić – NDS), aby vzápätí nastoľovali otázku, kto vlastne bude mať kapacity realizovať ho v nadchádzajúcich rokoch. So sedemdesiatjeden hlasov za, dvoma proti a osemnástimi, ktorí sa nevyjadrili, Program rozvoja pokrajiny je 4. apríla schválený. Či už chápaný ako ťah historický alebo zbytočný, nemožno mu odňať ambíciu stať sa svojráznym mostom do nových hospodárskych diaľok. To však najviac bude závisieť od prostriedkov, od politického a ekonomického ovzdušia, ako aj od súčasných a budúcich kormidelníkov hospodárskej lode.

Z OKRÚHLEHO STOLA V NRSNM

Pomerne vysoká úroveň transparentnosti Jasmina Pániková

entrum pre regionalizmus v Novom Sade podporený zo strany Nadácie otvorenej spoločnosti a Kancelárie pre ľudské a menšinové práva vlády Srbska, viacmesačný projekt o pôsobení národnostných rád privádza ku koncu. Ide o projekt Monitoring transparentnosti pôsobenia päť národnostných rád: bulharskej, maďarskej, rómskej, rumunskej a slovenskej. Predbežné správy sú vypracované a v týchto dňoch sa konajú okrúhle stoly s predstaviteľmi národnostných rád, na ktorých rozoberajú a spresňujú získané údaje. V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny sa spomenutý okrúhly stôl konal vo štvrtok 3. apríla. Podľa asistentky koordinátora projektu Jeleny Perkovićovej cieľom tohto projektu je prostredníctvom určitých indikátorov určiť • TÝŽDEŇ •

Jelena Perkovićová

transparentnosť pôsobenia a na základe získaných údajov vypracovať štandardy, ktoré by platili pre všetky národnostné rady. „Okrúhle stoly usporadúvame iba s jediným cieľom – korigovať predbežné správy, ktoré bude-

me neskoršie prezentovať na záverečnej konferencii,“ povedala Perkovićová. „Na konferenciu budú pozvaní predstavitelia všetkých národnostných spoločenstiev v Srbsku, predstavitelia medzinárodných organizácií, ako aj rezortného ministerstva a mimovládneho sektora. Neskoršie plánujeme zorganizovať semináre pre predstaviteľov národnostných rád, ktoré participovali v projekte, ako aj nakrúcanie dokumentárneho filmu o týchto národnostných radách. A záverečnou fázou tohto projektu by malo byť tlačenie brožúrky, ktorá bude obsahovať záverečnú správu a odporúčania týkajúce sa transparentnosti práce národnostných rád,“ povedala. Podľa Perkovićovej transparentnosť pôsobenia NRSNM je 15 /4590/

na vysokej úrovni, ale ako zdôraznila, vždy je možné niečo zlepšiť. „Štandardné formy transparentnosti, akými sú pozvania, okrúhle stoly atď. nechýbajú. Národnostná rada usporadúva zasadnutia aj v slovenských osadách, nie iba v Novom Sade, čo predstavuje ďalšiu komunikáciu s občanmi. Slovenská národnostná menšina má dobre rozvitú mediálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa informuje aj o pôsobení rady, ale to, čo chýba, je moderný spôsob komunikácie. Prítomnosť NRSNM na sociálnych sieťach by iba zvýšila úroveň transparentnosti ich činnosti. Okrem toho mohli by sa vymeniť aj niektoré články štatútu. Napr. ani jeden článok nehovorí o zasadnutiach zatvoreného typu. Dnes sme si niektoré údaje spresnili a verím, že moje odporúčania budú ako aj doteraz akceptované,“ uzaviera Jelena Perkovićová.

12. 4. 2014

Týždeň ZHROMAŽDENIE MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Zamyslieť sa a konať strategicky Jaroslav Čiep

a riadne výročné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku v sobotu 5. apríla do veľkej siene obce v Báčskom Petrovci pricestovalo 66 delegátov z 15 matičných miestnych odborov. Zasadnutie otvorila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a po zistení kvóra matičiari si zvolili overovateľov zápisnice a pracovné predsedníctvo v čele s Katarínou Rašetovou. Predtým, ako sa presunuli na ústredné body zasadnutia, ktoré tvorili ročné správy a plány práce Matice, slovo dali aj hosťom, aby sa prihovorili. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo sa v prvej časti svojho príhovoru orientoval na historický priesek a bola to svojrázna prednáška z dejín Slovákov v Srbsku a dejín MSJ. V druhej časti svojho príspevku sa slovenský diplomat presunul do súčasnosti a otvoril problémy tvrdej skutočnosti, v ktorej padli aj mikrogranty Slovenskej republiky, ktoré celé desaťročie realizovali v našej

Vítanie hostí na matičnom zhromaždení v Petrovci

Existujúce národnostné inštitúcie bude treba maximálne aktivizovať, vychádzať z tvrdej reality a rázne konať v prospech zachovania slovenského etnika v krajine. Veľvyslanec Varšo zhodnotil aj existujúci rámec menšinových práv v Srbsku. Diplomati sa zhodli, že ho nie je možné reálne implementovať v živote a nemá ani finančný podklad. Zároveň avizoval medzinárodnú konferenciu, ktorú dve krajiny – Srbsko a Slovensko – plánujú usporiadať 9. mája v Novom Sade. Na záver svojho príhovoru ocenil aj iniciatívu vedenia Matice zabezpečiť

Problém petrovského gymnázia so žiakmi načal jeho niekdajší profesor Samuel Boldocký

krajine. Jeho slová dosvedčili, že v rámci predprístupových rozhovorov s EÚ a neskoršie všetko sa bude štandardizovať a blízka budúcnosť prinesie zmeny, ktoré ani pre našu slovenskú enklávu v Srbsku nebudú najprajnejšie. Chystá sa nový zákon o národnostných radách a podľa rozhodnutia Ústavného súdu už teraz sa týmto radám obmedzuje pole ich pôsobnosti a vplyvu. Bude sa treba strategicky zamyslieť a preorientovať na využitie fondov EÚ.

www.hl.rs

materiálne potreby pre budúcich prváčikov v slovenských triedach. Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová oznámila nadchádzajúce voľby do tohto štátom zriadeného predstavenstva menšín a zákon v tejto oblasti, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta do konca roka. Pripomínala nízku natalitu nielen v našej krajine a odchod mladých za lepším životom, štúdiami alebo pracovnou príležitosťou do

Informačno-politický týždenník

zahraničia. Zasadzovala sa o stmelenie radov a lepšiu spoluprácu všetkých slovenských inštitúcií. V pracovnej časti matičiari posudzovali a schvaľovali zápisnicu z minulého zasadnutia matičného zhromaždenia, správy o činnosti MSS, správy o aktivitách predsedníčky Matice, zápisnicu Dozornej rady MSS a finančnú správu MSS za rok 2013. Potom delegáti rozoberali a s doplnkami diskutérov schválili aj návrh plánu práce MSS a návrh finančného plánu na rok 2014. V diskusii bolo počuť, že matičná činnosť v minulom období bola čulá, aj samotná správa je obsiahla a iba v krátkych črtách zachytila bohatú činnosť matičného ústredia a miestnych odborov. Viera Benková sa pochvalne zmienila o snahe Matice pomôcť prvákom v zachovaní ich slovenského povedomia, ale aj o zveľadenej matičnej vydavateľskej činnosti a prezentácii kníh na knižnom veľtrhu v Bratislave. S poľutovaním sa zmienila o slabej ochote Matice slovenskej v Martine spolupracovať s našou Maticou v posledných rokoch a jej neúčasťou na SNS. Vedeniu tunajšej Matice odporučila viac tímovo pracovať. Ivan Zafirović zopakoval ideu o každoročnom zabezpečení počítačmi jednej slovenskej triedy a zasadzoval sa o dodržanie normatívov, podľa ktorých by sa zasadnutie Správnej rady MSS malo konať aspoň dvakrát ročne. Dožadoval sa aj správy členov NRSNM z radov MSS. Samuel Boldocký načal boľavú otázku nášho školstva a apeloval, aby sme väčší dôraz dali aj na nedostatok žiakov v petrovskom gymnáziu s možnými negatívnymi následka-

mi, keď sa v budúcnosti školy budú financovať podľa počtu žiakov a nie podľa počtu tried, aká je prax v súčasnosti. Práve otázku školstva navrhol ako jednu z matičných priorít. Rastislav Surový rok 2014 chápe ako predprípravu k roku 2015, keď si Matica pripomenie štvrťstoročie obnovenej činnosti. Prihováral sa aj o vzájomne lepšie informovanie, hovoril o nedostatočnom národnom povedomí súčasných učiteľov a profesorov. Dožadoval sa aj matičných evidenčných kníh členov, na čo mu neskoršie predsedníčka Katarína Melegová-Melichová odpovedala, že také rozhodnutie schválili ešte vlani a že je vina na jednotlivých MOMS, prečo tie rozhodnutia nerešpektovali. Predsedníčka zároveň vyjadrila nespokojnosť so spoluprácou a ohlasom nového vedenia Matice slovenskej a ich odmlčaní sa na všetky výzvy zo strany MSS. Zuzana Medveďová-Koruniaková využila prítomnosť hostí, aby ich upovedomila o problémoch a finančných ťažkostiach pri nostrifikovaní diplomov našich študentov skončiacich svoje štúdiá v Slovenskej republike, a ktorí by sa predsa aj pokúsili vrátiť pracovať do svojho rodiska. Viac rozruchu v rozbore Návrhu Správnej rady MSS a vynesenia uznesenia o udelení matičných hodností a uznaní za rok 2013 vyvolalo neskoré doručenie návrhov z MOMS Dobanovce. Po praktickom vysvetlení predsedu a členov matičnej legislatívnej komisie členovia Zhromaždenia MSS sa predsa rozhodli rešpektovať stanovy a návrhy z Dobanoviec posunuli na nasledujúci rok. Na záver zasadnutia sa Milan Vereš verejne zamyslel nad otázkami, prečo sme my menšinou a nie národným spoločenstvom, prečo sme v rámci štátnej ústavy uvedení ako iní (ostali) a o tom, kde je ekonomické právo občanov tohto štátu. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Pokrok a kandidatúra

POZNÁMKA

Siedma valencia Juraj Bartoš

„V

lekárňach Srbska počas niekoľko posledných dní zavládol nedostatok päťvalenčnej vakcíny (Pentaxim a Infarnix).“ Správa sa, žiaľ, neukázala ako prvoaprílový žart, lež vyznela ako ďalšia surová Pravda, ktorú voľky-nevoľky prichodí konzumovať v očakávaní lepšej budúcnosti. Inak päťvalenčné vakcíny (stoja 3 400 dinárov) sa, v troch dávkach, dávajú deťom ako ochrana pred diftériou, tetanom, veľkým kašľom, hemofilus influence druhu B (HIB) a detskou paralýzou. Týždeň po prv citovanej informácii rodičom riadne na nervy zabrnkala ďalšia: V domoch zdravia v Srbsku nie sú ani MMR vakcíny proti malým kiahňam, príušniciam (mumpsu) a rubeole. Namiesto prepotrebného jarného dažďa nasledovali spŕšky vzájomných obvinení a podozrení zo situácie (znovu a zase Tá Situácia!), ktorá namiesto svetla na beztak znižujúcu sa natalitu vrhla nové chmáry. Vakcinácia sa pôvodne mala začať 1. januára, avšak Republikový fond zdravotného poistenia (RFZO) najprv termín posunul na začiatok júla, a potom oznámil, že do konca roka • TÝŽDEŇ •

už nebude obstarávať päťvalenčné vakcíny, „lebo ich výrobcovia nemôžu dodať následne nedostatku“. V RFZO tiež tvrdia, že sa výrobcovia proste neprihlásili na tender, hoci to boli povinní urobiť. Výrobcovia vakcín popierajú ich nedostatok na svetovom trhu a Spoločnosť GlaxoSmithKline oznámila, že vo väčšine krajín, v ktorých podniká, dodávky vakcín na rok 2014 boli dohodnuté na základe tendrov uzavretých v prvej polovici roku 2013. Pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli, že v našich lekárňach dostať nové, šesťvalenčné vakcíny (stoja 5 200 din.). Podľa istých zdrojov ide o manéver výrobcov, ktorým chcú zabezpečiť odbyt nových, drahších vakcín. Tie však, podľa mienky epidemiológov, uvádza Blic, nie sú v súlade s plánom vakcinácie v Srbsku, keďže „obsahujú aj vakcínu proti hepatitíde B, ktorá sa u nás deťom dáva po narodení“. Kolo, kolo mlynské sa zase točí jedna radosť, až je rodičom z toho zle. Celkom ich presiakla „siedma valencia“, čiže strach o zdravie vlastných ratolestí. Tí, ktorí im neželanú „vakcínu“ uštedrili, akiste zase vyviaznu bez škrabanca a bez zviditeľnenia ich cteného mena a priezviska.

v kronikách našej eurointegrácie zapísaný podľa toho, že v jeho druhej polovici Európsky parlament ratifikoval Stabilizačnú a asociačnú dohodu Európskej únie a Srbska. Na samotnom konci uvedeného mesiaca premiér Mirko Cvetković odovzdal európskemu komisárovi pre rozšírenie Štefanovi Fülemu súbor odpovedí, čiže vyplnený Dotazník adresovaný Európskej komisii. Posledné odpovede na niektoré dodatočné otázky sme zaslali 22. apríla 2011. V polovici októbra uvedeného roku Európska komisia vo svojej mienke o kandidatúre Srbska odporučila udeliť nám štatút kandidáta pre členstvo v EÚ, s tým, že rokovania o členstve začnú vo chvíli, keď Srbsko dosiahne pokrok v dialógu s Prištinou. Ďalší historický dátum bol 1. marec 2012, keď Európska rada schválila rozhodnutie udeliť Srbsku štatút kandidáta na členstvo v EÚ. O viac než rok neskoršie, 19. apríla 2013, Európsky parlament prijal rozhod-

INÝ NÁHĽAD

dohody. Nič podstatne významné sa následne nedialo až do konca októbra 2010, keď Rada ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ prijala rozhodnutie postúpiť Európskej komisii na rozbor kandidatúru Srbska pre členstvo v únii. O mesiac neskoršie, 24. novembra 2010, európsky komisár pre rozšírenie Štefan Füle odovzdal vtedajšiemu predsedovi vlády Srbska Mirkovi Cvetkovićovi Dotazník Európskej komisie zaslaný Republike Srbsko kvôli prichystaniu stanoviska o žiadosti Srbska o členstvo v EÚ. Jeho vyplnenie bolo jednou z prvých podmienok získať štatút kandidáta na členstvo. Prvý mesiac roku 2011 zostane

Ďuro Varga

eď sa zo súčasnej perspektívy analyzuje retrospektíva, možno si všimnúť, že posledných päť rokov bolo zvlášť významných pre celkový proces eurointegrácie. Na sklonku roku 2009, len tri dni po historickom 19. decembri, keď platnosť nadobudol historický dokument o bezvízovom režime s krajinami Európskej únie, Srbsko odovzdalo oficiálnu žiadosť o začlenenie do únie. Potom nastúpil taktiež rušný rok 2010. V jeho prvý februárový deň Dočasná obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Srbskom nadobudla platnosť, aby v polovici júna EÚ schválila rozhodnutie o začiatku ratifikácie Stabilizačnej a asociačnej

nutie o pokroku Srbska. Na základe toho Európska komisia 22. apríla odporučila otvoriť prístupové rokovania s našou krajinou. Na sklonku júna 2013 európski lídri na stretnutí v Bruseli rozhodli, aby sa prístupové rokovania začali najneskoršie v januári 2014. Vlani koncom júla Dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť a l. septembra Európska únia ukončila proces jej ratifikácie. Samozrejme, najdôležitejší dátum tohto roku a v poslednom období je 21. január 2014, deň konania prvej medzivládnej konferencie medzi Srbskom a EÚ, označujúci vlastne začiatok prístupových rokovaní na politickej úrovni. Aj keď sa z tohto stručného pohľadu možno zdá, že diania mali bezproblémový sled a spád, skôr opak je pravdou. Bolo treba ozaj mnoho úsilia, opatrení, reforiem, občas priam tektonických spoločenských zmien na realizovanie a zdolanie potrieb, nárokov a tempa eurointegrácie. Podstatné je však to, že táto nemala, ani dnes nemá reálnu alternatívu. Čo nám je azda aj tou prvou smernicou do budúcna. (V budúcom čísle: Výsledky najnovšieho prieskumu)

15 /4590/

12. 4. 2014

Týždeň INTERVIEW: DUŠKO JOVANOVIĆ, RIADITEĽ VOJVODINSKEJ KANCELÁRIE PRE ZAČLENENIE RÓMOV

Sme svedomím ľudstva Oto Filip

obciach APV vzniklo desať firiem. Samozrejme, s tým, že prioritu pritom budú mať ženy. Ide o rozvoj ženského podnikateľstva prostredníctvom samozamestnávania, ktorý, okrem nórskej donácie podporujú aj Pokrajinský sekretariát pre hos-

ómovia sú menšinou znevýhodnenou v mnohých ohľadoch a oblastiach. Iba to najvypuklejšie: z celkového počtu prípadov diskriminácie na základe národnostnej príslušnosti viac než tretina sa vzťahuje práve na túto komunitu. Mnohí jej príslušníci sú zbavení aj spravodlivého prístupu či práva na pracovný trh, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie... Jednou z inštitúcií snažiacich sa urobiť im život koľko-toľko znesiteľným je i pokrajinská Kancelária pre začlenenie Rómov v čele s Duškom Riaditeľ Duško Jovanović Jovanovićom. – Jedným z prvých spôsobov zveľadiť postavenie ohrozenej menšiny je pomáhať jej sústavne... – Práve sú zverejnené štyri súbehy na štyri účely v celkovej hodnote päť miliónov dinárov. Z nich by som ako zvlášť dôležitú vyzdvihol otázku financovania a angažovania koordinátorov pre rómske otázky na lokálnej úrovni, konkrétne v piatich obciach. Je to jedným z prioritných kritérií pri uchádzaní sa o prostriedky z európskych fondov alebo vôbec medzinárodných organizácií. Účelové súbehy v rôznych oblastiach existujú totiž už šesť rokov. – Na čom ešte sa práve angažuje kancelária, v čele ktorej ste? – Začali sme realizovať dva významné projekty. Prvý sa týka samozamestnávania Rómok v piatich vojvodinských obciach. Riadili sme sa skutočnosťou, že sme počas uplynulých piatich rokov mali účelové súbehy na samozamestnávanie, v ktorých spravidla účinkovalo medzi 30 a 40 percent žien zakladajúcich svoje podniky. Celkový počet doteraz založených firiem a podnikov, prostredníctvom súbehov Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, ako i našej kancelárie, je okolo sto. Vlani sme sa s uvedeným projektom, ktorého hodnota je približne 60 000 eur, uchádzali o donáciu Veľvyslanectva Nórska s cieľom, aby v piatich

www.hl.rs

podárstvo a naša kancelária sumou približne dva milióny dinárov. – A ten druhý projekt? – Vzťahuje sa na zveľadenie kapacít Kancelárie pre inklúziu Rómov prostredníctvom školení zamestnancov, osôb pracovne angažovaných v nej, ako i šiestich lokálnych koordinátorov pre rómske otázky.

Hodnota projektu je 77 000 dolárov, koľko vynáša donácia Fondu pre otvorenú spoločnosť z Budapešti, ako i približne 15 000 dolárov, s ktorými účinkuje naša kancelária. Plánom je, aby sa cez štyri moduly školení na tému vypracovania európskych projektov títo ľudia prakticky uschopnili na to. Povšimnutiahodným segmentom spomínaného úsilia bude i vypracovanie strategického dokumentu obsahujúceho plán konkrétnych aktivít a smerníc, týkajúcich sa pôsobenia a rozvoja našej kancelárie v budúcom päťročnom období. – Ktorej zo štyroch oblastí – vzdelávanie, zamestnávanie, bývanie a zdravotný stav príslušníkov menšiny – v ktorých sú evidentné vypuklé problémy, sa zvlášť budete venovať v nadchádzajúcom období? – Problémov je všade mnoho. Je mi ale veľmi ľúto, že tohto roku prvýkrát narážame na vážne prekážky v implementácii niektorých záväzkov, ktoré na seba prebral štát. Ide o uplatnenie opatrení aktívnej akcie vzťahujúcej sa na zápis žiakov a študentov na stredné školy a fakulty. Je tu prvýkrát situácia, že sa jednotliví žiaci, hoci zložili prijímacie

pohovory, no sú mimo stanoveného počtu, nemohli zapísať tam, kde si to priali. Druhým momentom je, že všetko to, čo sme mali v uplynulých rokoch a týka sa vzdelávania rómskych detí, je vážne ohrozené. Mám na zreteli najmä štipendiá pre stredné školy, bez ktorých zostalo okolo štyristo našich žiakov. Je to následok zredukovania finančných prostriedkov na tieto účely. No na strane druhej, ak práve prebieha Medzinárodná dekáda Rómov, ak je tu všeobecná akcia začlenenia Rómov do systémov na úrovni celej Európy, potom nemôže byť odpoveďou alebo prekážkou to, že nieto dostatočne peňazí. Počas uplynulého roka sme sa ocitli v situácii, že vážne uvažujeme, ako vôbec motivovať novú generáciu žiakov a študentov na ďalšie školenie. A bez vzdelávania nemožno hovoriť o rovnakých príležitostiach, nemožno rozprávať ani o rovnoprávnom statuse v spoločnosti. Čo znamená, že naďalej bude pretrvávať doterajší etnický dištanc, že naďalej rómske spoločenstvo zostane mimo sústavy, že naďalej bude živoriť na hospodárskom, sociálnom, inom okraji. Nedávno som vyhlásil, že sú Rómovia dnes svedomím ľudstva. Najmä preto, že v jednotlivých systémoch a spoločnostiach nemáme možnosť získať rovnaké šance ako iní. Hľadáme a žiadame ich nie roky, ale celé desaťročia. Neveľmi úspešne.

K SVETOVÉMU DŇU RÓMOV

Gelem, gelem, lungone dromensa... Jasmina Pániková

našej krajine je evidovaných 750 rómskych sídlisk, z čoho je viac ako 150 nehygienických, 20 % bez vody, 10 % bez elektriny. Priemerný život Rómov je 28 rokov. Viac ako 80 % tejto populácie pracuje v tzv. šedej zóne... Nič nové nepovieme, ak skonštatujeme, že Rómovia patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny a sú aj najdiskriminovanejšia národnostná menšina nielen vo Vojvodine, v Srbsku, ale aj v regióne. Vo Vojvodine sa ich postavenie v posledných rokoch ako-tak zlepšilo, ale ono je stále

Informačno-politický týždenník

ďaleko od (očakávaného) postavenia človeka žijúceho v 21. storočí. V utorok 8. apríla, keď sa oslavoval Svetový deň Rómov, o svojich každodenných problémoch hovorili aj na slávnostnom zasadnutí v Zhromaždení AP Vojvodiny. Našťastie, nielen o nich. Problém postavenia Rómov nie je zanedbateľný, a preto sa oni v posledných rokoch cez rôzne programy zapájajú nielen do vzdelávacieho, ale vôbec spoločenského systému. Možno sa najviac na tom pracuje práve vo Vojvodine. Na Univerzite v Novom Sade študuje niekoľko stovák študentov rómskej národnosti, medzi ktorými sú aj

študenti doktorandských štúdií. Je tu aj Škola romológie, ako aj možnosť celoživotného vzdelávania pre všetkých Rómov. Zatiaľ najväčším problémom je ich zamestnávanie. V niekoľko lokálnych samospráv pracujú koordinátori pre otázky týkajúce sa tejto populácie, ale takých samospráv je veľmi málo. Veľká väčšina Rómov si zarába alebo na uliciach, alebo zberom druhotných surovín. Do konca tohto mesiaca by malo byť otvorené Recyklačné centrum v Žablji, v ktorom by mali byť zamestnaní aj príslušníci rómskej populácie. Uvidíme, či sa to aj uskutoční... • TÝŽDEŇ •

Slovensko Petrovec nikdy nesklame

SEDEM OTÁZOK PRE RIADITEĽKU BRATISLAVSKÉHO DIVADELNÉHO ÚSTAVU VLADISLAVU FEKETE

ktorá možnosť je pre mňa lepšia. Nechala o Bratislavy odišsom sa unášať dobou, la z jediného dôsituáciou, emóciou, ale vodu. „Išla som aj kvalitnými pracovza divadlom, celé tie nými príležitosťami. roky som robila divadlo Spokojná som aj vtea aj dnes sa venujem dy, keď sa mi podadivadlu,“ spomína rí spojiť umelcov či Vladislava Fekete (40), odborníkov z oboch absolventka dramaturkrajín, keď navzájom gie na Vysokej škole prezentujeme slovenmúzických umení. skú kultúru v Srbsku A jedným dychom doa naopak a keď po dáva: „A keď človek robí týchto akciách zostákrásne a zmysluplné vajú stopy. Priateľské, veci, asi aj čas plynie ale aj odborné. Teším rýchlejšie, lebo tento sa, keď ma pozývajú rok to bude už dvadmoji srbskí kolegovia sať rokov, čo žijem na a priatelia domov na Slovensku.“ konferencie, predStihla toho naozaj nášky, panelové disveľa. Písala rozhlasokusie, festivaly, vtedy vé a televízne scenáre, si uvedomujem, že dokonca je autorkou moje slovenské a eumimoriadne úspešnej rópske skúsenosti sú Sila chutí: Vladislava každý rok v máji organizuje divadelnej hry. Pod na Kolibe veľkú narodeninovú oslavu, kde hosťom určite pre nich prínoscelý rad inscenácií sa pripravuje dolnozemské špeciality. S priateľom né, a na druhej strane podpísala režijne či Marekom už varili aj petrovský paprikáš. som hrdá, keď môžem dramaturgicky, pozona Slovensko priniesť – Čo bolo pre teba na Sloven- aspoň kúsok srbskej divadelnej ruhodný je aj jej prekladateľský opus – slovenským milovníkom sku najťažšie? kultúry, ktorá ma napĺňa obrovskou – Slovensko je krásna krajina, kto- energiou. divadla priblížila diela srbských teoretikov aj autorov hier, ako sú rá sa neustále rozvíja, učí na svojich – Mala si v rámci svojho zaJovan Hristić, Biljana Srbljanović, chybách a má množstvo uvedome- mestnania kontakty so Srbskom Nebojša Romčević a ďalší. Od roku lých ľudí. Tým, že som sem prišla či bývalou Juhosláviou, respektí2006 je na čele Divadelného ústavu, rok po jeho osamostatnení, mohla ve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kde okrem iného kladie zvýšený som v podstate sledovať celú cestu kariéru? dôraz na divadelný výskum a snaží jeho novodobých dejín. Ako sa – Čiastočne som už aj odpovedasa podporovať súčasnú slovenskú z Popolušky Slovensko zmenilo na la na túto otázku. Tieto kontakty nie drámu. Je dlhoročnou riaditeľkou sebavedomú krajinu, ktorá je rov- sú pre mňa iba prínosom, ale vníprestížneho festivalu Nová dráma/ nocenným európskym partnerom. mam ich aj ako osobnú povinnosť. New Drama, iniciovala medziná- Dynamika, ktorá tu vládne, je priam Kariéru som budovala postupne, rodné podujatie na Slovensku Noc hmatateľná, a to mi vždy vyhovo- nič som nezískala „zadarmo“, učila divadiel, je iniciátorkou projektu valo. Každoročne pribúdajú nové som sa na dobrých príkladoch Monitoring divadiel, Bienále diva- podujatia, Slovensko sa otvorilo, je a dnes som skutočne spokojná, delnej fotografie... „Nechcem, aby atraktívne, nehovoriac o nádhernej keďže inštitúcia, ktorú riadim, je to vyznievalo nafúkane, ale môj prírode, ktorú v posledných rokoch úspešná, stabilná, pracujú v nej vnútorný a vonkajší svet celý ten čoraz intenzívnejšie spoznávam; špičkoví odborníci a každoročne čas žili v akejsi harmónii a navzájom takže odpoveď na túto otázku je získavame ocenenia, ktoré mosa dopĺňali. Boli obdobia, keď som veľmi pozitívna – najťažšie bolo tivujú. Som otvorená akejkoľvek žila intenzívnejšie duchovným vyberať si z ponúk rôzneho druhu, ďalšej spolupráci na relácii Srbsko svetom, najmä v období štúdia, ktoré každoročne pribúdali, ve- – Slovensko a určite plánujem potom nasledovali roky vonkaj- dieť vyselektovať skutočnú kvalitu trochu posilniť spoluprácu najmä šieho extrovertného života plné- a pokračovať v hlbšom poznávaní so slovenskými vojvodinskými ho cestovania, poznávania, teraz a spoznávaní. kultúrnymi inštitúciami, keďže sa – Kedy si si uvedomila, že sa mi zdá, že sme na seba v posledprežívam hádam najvyrovnanejšie a najvyváženejšie obdobie,“ zhrnula nevrátiš? nej dobe nemali akosi čas. Musím – Nikdy som neuvažovala o tom, napraviť túto chybu, aby sme na svoj život v Bratislave. Rastislav Boldocký

• SLOVENSKO •

15 /4590/

seba nezabudli... a v zabudnutí... (smiech). – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Už som asi prehupla do zenovej polohy bytia... (úsmev)... najväčší úspech je pre mňa láska, spokojnosť, pokoj, ticho, harmónia, vyrovnanosť, stretnutie s krásou, pochopenie a vnímanie konkrétneho okamihu... – Ľutuješ niekedy, že si odišla z Petrovca? – Človek sa nikdy celkom neodlúči od svojho rodiska. Rodisko je v ňom neustále. Niekedy ako spomienka na konkrétnu udalosť, inokedy ako nekonkrétna emócia, pocit. Rodisko je nabíjačkou energie. Neexistuje nič krajšie, ako prechádzka širokými petrovskými ulicami, bezcieľne bicyklovanie, náhodné stretnutia so starými známymi, posedávanie v krčme, počúvanie starých LP... Nesieme v sebe príbehy, ktorými sa odlišujeme a sme bohatší o zážitok z nostalgie. Takejto nostalgie sa nikdy nemienim vzdať. Rada pozývam kamarátov do Petrovca, ktorý nikdy nesklame. Vždy rovnako intenzívne ponúka vojvodinskú rovinu, jej vône, farby a najmä chute... – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Naučila som sa nevnímať veci čiernobielo. Neexistuje buď – alebo. Žijeme najmä v medzičasoch, medzipriestoroch, medziriadkami... Raz sme tu, potom tam... Veď je svet otvorený a je na nás, aby sme si našli priestor, ktorý nám vyhovuje v danej chvíli. Veľa mojich kamarátov a známych už precestovalo kus sveta a každá cesta priniesla nový zážitok. Dôležitý je aj pocit domova. Domov je tam, kde človek nájde hodnoty, ktoré sú pre neho dôležité. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Hoci som skôr kultúrny než športový fanúšik, táto otázka je pre mňa veľmi jednoduchá. Zo športu sledujem prevažne tenis mužov. A tu je dominantným hráčom Novak Đoković. Jeho tréner je Slovák Marián Vajda. Ani v tejto oblasti teda nepreferujem žiadnu stranu. Jednoducho, srbsko-slovenská kombinácia je u mňa výherná v každom ohľade. Foto: z archívu V. F.

12. 4. 2014

Ľudia a diania Z 19. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Na stranícke zamestnávanie upozornili opozičníci Juraj Bartoš

ond pre rozvoj podnikateľstva Obce Báčska Palanka založili kvôli vytvoreniu podmienok na podnietenie, ochranu, zveľadenie a rozvoj oblastí, ktoré majú vplyv na zmenu hospodárskej štruktúry čiže optimálne využitie komparatívnych výhod obce. Tak znie prvá veta správy o činnosti a nakladaní s financiami fondu za rok 2013. Z celkove 4 300 000 dinárov určených na rozvoj podnikateľstva vlani 3,5 milióna din. poskytli 32 užívateľom v podobe podnikateľských úverov. Zo zvyšnej sumy (orientovanej na činnosť fondu) zostala nevyužitá trochu menej než polovica prostriedkov. Keďže na účte fondu bolo aj 1,8 milióna din., ktoré sa zvýšili z roku 2012, k tomu 4,1 milióna z predchádzajúcich vrátených úverov, celkové príjmy fondu tvorili 9 844 935 din. a na účte vlani zostalo 1 959 208 din. Je zaujímavé, že úvery v hodnote 150 000 – 230 000 din. udelili prevažne majiteľom pohostinských podnikov čiže kaviarní, samostatným obchodným podnikom a autoprepravcom. Nie div, že sa ohľadne tohto bodu rokovacieho

programu na 19. schôdzi lokálnej samosprávy viedla prudká úmorná diskusia. Iskrilo sa aj pri rozprave o správach týkajúcich sa vlaňajšej činnosti a hospodárenia obecného Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva a Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt. Podaktorí výborníci sa k slovu dostali viackrát a prezentovali vlastné problémy, ktoré im, ako tvrdil Darko Balinović, robí riaditeľ Komunalprojektu Dražen V zasadačke ZO Báčska Palanka chýbal predseda obce, ako i hlavy Jarić. Po dvojhodinovej ver- niektorých verejných podnikov bálnej prestrelke predseda Zhromaždenia obce Mita Lačanski bodu „cestovného poriadku”, teda podnikov a ustanovizní ako mantru oznámil polhodinovú prestávku pri diskusii týkajúcej sa práce a opakoval: Môžete robiť, čo chcete; a pozval vedúcich výborníckych hospodárenia ustanovizne Kultúrne nemôžete, dokedy chcete. Zároveň stredisko Báčska Palanka v roku poukázal na neprítomnosť predskupín na konzultácie. Prestávka „narástla” na celú ho- 2013. Ranko Marjanov tvrdil, že sedu obce, ako i viacerých iných dinu, zdalo sa, že po návrate do vo všetkých verejných podnikoch zodpovedných za činnosť subzasadačky výborníci budú s ča- zamestnali príliš veľa straníckych jektov, o ktorých bola reč. Hlasmi som narábať úspornejšie. Diskusia kádrov. Dodal, že mnohí zamest- koaličnej väčšiny Zhromaždenie ohľadne správ o práci a finančnom nanci verejných podnikov čoskoro prijalo všetky predostreté správy. hospodárení Športovo-rekreačné- pocítia ostrie predvolebného hesla: Za tú, týkajúcu sa pôsobenia Domu ho strediska Tikvara, ako i Centra Všetkými silami do reforiem. Dragan zdravia Dr. Mladena Stojanovića, pre sociálnu prácu, netrvala totiž Bozalo pri každom vystúpení okrem ktorá poodhalila početné nádory dlho. Ibaže sa výbornícky voz dostal vecných postrehov týkajúcich sa zdravotníctva v širšom kontexte, do pôvodnej koľaje už v rámci 11. (ne)činnosti vedúcich verejných hlasovali aj opozičníci.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Komunálne vybavenie zóny namiesto úhrady Anna Lešťanová

ýborníci staropazovského lokálneho parlamentu na zasadnutí, ktoré sa konalo v stredu 2. apríla vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy, väčšinou hlasov schválili správu o vlaňajšom hospodárení VP Vodovod a kanalizácia, ako aj správy o práci Strediska pre sociálnu prácu a Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Azda najprudkejšia roz- Zo zasadnutia staropazovského lokálneho parlamentu prava sa viedla ohľadom návrhu rozhodnutia o oslobodení veľké distributívne stredisko, ktoré výstavbu Obce Stará Pazova. Rozinvestora Delhaize Serbia od pla- bude vo funkcii ekonomického hodnutie kritizovali výborníci z tenia úhrady za úpravu stavebných rozvoja. Zdôvodnenie predlože- radov opozície a dokonca podali pozemkov. Uvedený investor na ného rozhodnutia podal Nedeljko aj návrh na stiahnutie tohto bodu z území Staropazovskej obce stavia Kovačević, riaditeľ Direkcie pre rokovacieho programu zasadnutia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Podľa slov riaditeľa Kovačevića ide o oslobodenie investora od platenia úhrady za úpravu stavebných pozemkov do sumy, akú vloží do komunálneho vybavenia priemyselnej zóny, lebo obec na to teraz nemá prostriedky. Ďalej vysvetlil, že podnik Delhaize Serbia v centrálnej pracovnej zóne v Starej Pazove vybuduje cestu v dĺžke 670 metrov s dvojstrannými kanálmi na odvádzanie atmosférických vôd, tiež vodovodnú a kanalizačnú sieť v dĺžke 3,5 kilometra. Po rozprave výborníci väčšinou hlasov schválili predložené rozhodnutie. Na zasadnutí riešili aj niektoré kádrové otázky v ustanovizniach, zakladateľom ktorých je Obec Stará Pazova. • ĽUDIA A DIANIA •

NA MAJETKU PODUNAVLJE V ČELAREVE STAVAJÚ NOVÝ OBJEKT

Najväčšia chladiareň v juhovýchodnej Európe Juraj Bartoš

bĺk v chladiarni majetku Podunavlje bude možné ajetok Pouskladniť celkove dunavlje 13 000 ton ovov Čelareve cia. To znamená, je od roku 2005 že ide o najväčsúčasťou spoločšiu chladiareň v nosti Delta agrar. ovocných sadoch Kým stromk y juhovýchodnej ticho kvitnú, na Európy. Pri obobvodoch jablochôdzke staveňovej plantáže niska v stredu veľkosti takmer 2. apríla bol aj 400 hektárov predseda sústavy vládne ruch. Tes- Miroslav Mišković Delta Holding Mine vedľa existujúcej chladiarne rýchlym tempom roslav Mišković. Hovoriac o plánoch rastie ďalšia. Do nej spoločnosť Delta o. i. podčiarkol: – Návrhom a príspevkom Delty k vloží 6 miliónov eur. Kapacita novej ULO (Ultra Low Oxygen) chladiarne riešeniu problému nezamestnanosti bude 6 500 ton. Koncom augusta v Srbsku je angažovanie čím väčšiet. r. by ju mali dokončiť, takže v ho počtu individuálnych výrobcov nadchádzajúcej sezóne zberu ja- a rodinných majetkov vo výrobe

jabĺk. V biznise je najťažšie zabezpečiť trh a trh pre odbyt jabĺk je už zabez- Nikola Milićević pečený. Delta Agrar sa presadil na trhu Ruska ako najväčšieho spotrebiteľa ovocia a v rámci neho vybudoval značku srbského jablka. Zásluhou dlhodobej prítomnosti v tom regióne Delta má možnosť v Rusku, ale aj v škandinávskych a iných európskych krajinách odpredať niekoľkokrát viac jabĺk než Srbsko vyváža dnes. S aktuálnym stavom a plánmi na nadchádzajúce obdobie verejnosť oboznámil riaditeľ majetku Podunavlje Nikola Milićević: – Vlani sme v Čelareve dopestovali približne 15 000 ton jabĺk a vyviezli sme viac ako 11 000 ton, pričom 85 – 90 % úrody sú jablká prvej

VEĽTRH PODNIKATEĽSKÝCH PRÍLEŽITOSTÍ A ODBORNEJ PRAXE KONTEH 14

Trojlístok ako model Oto Filip

akmer celé desaťročie jeho ciele sú rovnaké: rozšíriť študentom a mladým inžinierom možnosti zamestnať sa, usporiadať stretnutia s predstaviteľmi zainteresovaných hospodárskych spoločností, skutkami dokázať, že veda bez praxe stráca zmysel. V poradí ôsmy Konteh, ktorý sa 3. a 4. apríla konal na už tradičnom dejisku – Fakulte technických vied v Novom Sade – je podľa dekana tejto vysokoškolskej ustanovizne prof. Dr. Radeho Doroslovačkého mimoriadne dôležitý. Najmä preto, že ide o ďalšiu ukážku svetoznámej symbiózy a spolupráce medzi pedagógmi, študentmi a podnikateľmi. Prorektorka Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Zita Bošnjak poukázala na význam praktických vedomostí, ktoré na trhu práce chybujú mnohým študentom aj po • ĽUDIA A DIANIA •

Pohľady vpred: študenti pri jednom zo stánkov

získaní vysokoškolského diplomu. Mieni, že sú technické vedy hybným motorom pokroku a Konteh vidí ako osožný doplnok tradičného pôsobenia a poslania univerzity, hodnotný najmä tým, že vychádza z nárokov

trhu práce. Je prínosom, z ktorého všetci traja rovnoprávni aktéri a partneri majú osoh: vysokoškolskí učitelia, študenti a zamestnávatelia. Prezentácie spoločností Devtech, Microsoft, Hinttech, Vega IT, Prozo15 /4590/

akostnej triedy. Delta Agrar plánuje roku 2014 vyprodukovať 16 000 ton jabĺk v ovocnom sade v Čelareve a asi 8 000 ton v kooperácii. Prevažná časť je určená na vývoz. Takmer 80 % tohtoročnej úrody jabĺk vyvezieme do Ruska. Chladiarne vybavené najsúčasnejším chladiacim systémom ULO umožňujú udržať sviežosť jabĺk do 300 dní bez chemických prídavkov, ktoré inak používajú štandardné chladiarne. Delta, tvrdia jej vedúci, doteraz do existujúcej jabloňovej plantáže vložila 30 miliónov eur. Plány predpokladajú rozšírenie plôch pod jabloňami na súhrnne 600 hektárov. Spolu s výstavbou dvoch chladiarní kapacity 13 000 ton celková investícia dosiahne 50 miliónov eur. V Delte sa netaja tým, že chcú dosiahnuť ešte vyššie výnosy a vyššiu kvalitu. V tomto zmysle zariadili aj vlastnú jabloňovú škôlku veľkosti 30 hektárov. ne, Tarkett, Lanaco, Grundfos, Elsys a iné, rozhovory o kádroch, ktoré potrebujú, ponuky praxe a stáží a výmena skúseností opäť potvrdili, že informačno-komunikačné technológie hýbu globálnym a naším hospodárstvom. Bolo to cítiť aj z prejavu predstaviteľa generálneho patróna, spoločnosti Devtech Milovana Milića. Pozitívne sa zmienil o klíme na Fakulte technických vied, takisto o úrovni vedomostí našich študentov, ktorí podľa jeho názoru od samotného začiatku štúdií musia byť motivovaní a plne si uvedomovať, že v úseku, v ktorom sú, vlastne niet hraníc. Platí to aj o perspektívach zamestnávania. Odhaduje sa, že v Európe niektoré novšie segmenty informačno-komunikačných technológií (claude a pod.) o pár rokov budú potrebovať až osem miliónov odborníkov. V podstate približne toľko, koľko je v Srbsku obyvateľov. Nové časy a nové potreby. Práve preto vzdelávanie a ekonomika musia kráčať vpred ruka v ruke. Aj prostredníctvom podujatí, akým je Konteh.

12. 4. 2014

Ľudia a diania Z KLUBU HOSPODÁROV OBCE BÁČSKY PETROVEC

Za kvalitnejšie hospodárenie Jaroslav Čiep

lub hospodárov v Báčskom Petrovci má za sebou tri roky pôsobenia. Pri tej príležitosti sme oslovili predsedu Pavla Pálenkáša, inak majiteľa podniku Esotours, aby ozrejmil spôsob práce a vôbec podmienky, v akých podnikatelia v súčasnosti rozvíjajú svoju činnosť. Na otázku, či sa im darí plniť základné ciele klubu, odpovedal: – Združenie sme si založili predovšetkým preto, aby sme posilnili kontakty medzi členmi klubu, ale aj preto, aby sme budovali aktívnejšie a lepšie vzťahy s lokálnou samosprávou. Mienime, že sme hodne toho dosiahli. Naše snahy postupne prinášajú výsledky: viac navzájom kontaktujeme, viac sa informujeme, viac vieme o sebe a o problémoch, ktoré sa potom usilujeme spoločne riešiť, a spoločne vystupujeme i k obecnej lokálnej samospráve a k iným. Týmto spôsobom sú nám informácie nevyhnutné v práci prístupnejšie, ako keď sme pôsobili každý osve. Akým spôsobom hospodári spoločne nastupujú? – Stretávame sa raz do mesiaca,

na oficiálnych zasadnutiach preberieme zopár pálčivých a aktuálnych bodov, a potom vo voľnom rozhovore načneme rozličné iné témy, ako napr. zdaňovanie, správanie voči robotníkom, ale aj správanie robotníkov voči zamestnávate- Pavel Pálenkáš ľom a pod. Často sa dozvieme, že ten a ten pracoval tam i tam, pričom zneužíval svoje pracovné práva a tieto informácie sú nám vhod, aby sme sa stránili takých ľudí. Naše kontakty s lokálnou správou sú dnes už celkom inakšie ako pred tromi rokmi, združenie je v tom dobrou sponou predovšetkým vtedy, keď Báčskopetrovskú obec navštívia predstavitelia hospodárskej sféry z iných prostredí alebo zo zahraničia. Mávame aj spoločné prednášky, na ktoré pozývame odborníkov z rôznych oblastí. Na-

posledy to bolo, keď sa menila daňová sústava a pripravovali sa záverečné účty, teraz je aktuálne zdanenie majetku. V týchto a podobných oblastiach si hľadáme pomoc, aby sme sa mohli vyjadriť voči lokálnej samospráve a predpisom. Pokrok vidíme aj v tom, že sa založila Kancelária pre lokálny a ekonomický rozvoj obce. Sú to len začiatočné kroky, veľa toho ešte nie je na žiaducej úrovni, ale postupne sa posúvame vpred. Dobre spolupracujeme s Podnikateľským a inovačným strediskom, ako aj s inými združeniami v Petrovci a okolí, tiež s regionálnymi rozvojovými kanceláriami. Koľko podnikov je združených v klube v tejto chvíli? – Teraz je to dvadsať podnikov. Desiati majitelia patria k zakladateľom a v nasledujúcich dvoch

VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2014

Program Štvrtok 17. apríla 10.00 – odborné hodnotenie vína a domácej klobásy (Poľovnícky dom) 14.00 – tlačová konferencia (Poľnohospodárske múzeum) Nedeľa 20. apríla 17.00 – podujatie Veľká noc v Kulpíne 2014: – vítanie hostí, slávnostné otvorenie, udeľovanie cien (Poľnohospodárske múzeum) Verejná degustácia prezentovaných vzoriek vína a domácej klobásy a výstava a predaj koláčov (v priestoroch pod Galériou múzea) Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpín www.hl.rs

KRÁTKE SPRÁVY

Staropazovská obec

Sobota 12. a nedeľa 13. apríla 12.00 – 19.00 – odovzdávanie vzoriek vína (4 x 0,7 l, alebo 3 l) a domácej klobásy (1 kus) v Poľovníckom dome



rokoch sme prijali ešte desiatich členov. Klub je otvorený aj pre iných. Naši členovia spolu zamestnávajú takmer 70 % robotníkov v súkromnom úseku v obci. Ako vidíte terajšie podmienky hospodárenia? – Je všeobecne známe, že v posledných rokoch hospodárska aktivita v našej krajine sústavne klesá. Ekonomika hospodárenia v našich podnikoch má čoraz menej pozitívny smer. Niektoré podniky majú aj viac zamestnancov ako predtým, aj väčší objem práce, ale samotný dôchodok je menší. Podniky zo zahraničia sú stimulované rôznymi spôsobmi. Tie po krátkom čase, najčastejšie, keď vyčerpajú prebraté stimulačné prostriedky, prevádzky zavrú a robotníci zostanú na ulici. Domáci zamestnávatelia, hoci roky podnikajú, k stimuláciám sa dostávajú ťažšie. Na výročných zasadnutiach patričnú pozornosť a ďakovné diplomy odovzdávate aktívnym členom... – Na výročnom zhromaždení 20. marca sme ďakovné diplomy udelili Slobodanovi Bjelicovi, majiteľovi podniku Teleoptik, za rozvoj rodinného podnikania, a Nade Šijakovićovej, majiteľke a riaditeľke podniku Domaća mlekara, ktorá toho času má najviac zamestnaných – až 124 – a sú to prevažne ženy.

Informačno-politický týždenník

Pri príležitosti Svetového dňa Rómov v utorok 8. apríla prebiehala miniakcia v organizácii Obce Stará Pazova a Kancelárie pre inklúziu Rómov. Cieľom bolo podnietiť žiakov z radov rómskej národnostnej menšiny k vzdelávaniu, ktoré je základným predpokladom ich integrácie do spoločnosti. Predseda obce Đorđe Radinović a jeho námestník Goran Vranješ navštívili dve základné školy v obci (v Starých Bánovciach a ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove), kde si pozreli kratší program a žiakom rómskej národnosti darovali školské potreby. Presne napoludnie v budove ZO predseda obce usporiadal prijatie pre najlepších rómskych žiakov, ktorým tiež v mene obce odovzdal primerané darčeky. A.Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

KOLPORTÉRI HLASU ĽUDU Z KYSÁČA, BÁČSKEHO PETROVCA, SILBAŠA, KULPÍNA, PIVNICE A LALITE

lebo by som sama nedokázala rozniesť všetky noviny po celej Pivnici, takže to nie je problém. Problém vznikne vtedy, keď ľuďom poviem, že treba platiť. Česť výnimkám, sú aj takí, ktorí majú vopred prichystané peniaze a zaplatia hneď, ale veľa je takých, ktorí si najprv zaplatia bežné výdavky a na noviny len ak zvýši.

Ach, to platenie... Jasmina Pániková

itatelia Hlasu ľudu sa s nimi stretávajú každý týždeň, zvyčajne vo štvrtok alebo v piatok. Niektorí z nich prácu kolportéra vykonávajú už 15 rokov. Často musia čeliť zlému počasiu, a to iba s jediným cieľom – aby noviny načas doručili čitateľom. Opýtali sme sa našich kolportérov, čo im v tej práci padne najťažšie.

Ján Čeman (Kysáč): – Práca kolportéra je pekná, ale v poslednom čase ťažká, zvlášť vtedy, keď sa má realizovať platba. Žiaľ, ľudia majú čoraz menej peňazí a v takej ťažkej situácii sa najskôr zrieknu novín.

Samuel Peťkovský (B. Petrovec): – Problém nastane vždy vtedy, keď nám doručia noviny s oneskorením. Mám rozvrh, podľa ktorého roznášam noviny, ale keď ich dostanem s niekoľkohodinovým meškaním, nielenže si • ĽUDIA A DIANIA •

naruším poradie roznášania, ale aj čitatelia sú netrpezliví. Keď si niekto zvykne na ustálený termín, ťažko mu padne čakať niekoľko hodín.

Anna Turčanová (Laliť): – Neviem, aké skúsenosti majú iní kolportéri, ale mne najťažšie padne zbierať peniaze. Neprekáža mi toľko ani zlé počasie, koľko skutočnosť, že do niektorých domácností musím chodiť aj 5- či 6-krát a spytovať sa, kedy budú môcť zaplatiť. Zuzana Stracinská (B. Petrovec): – Zlé počasie je vari najväčším nepriateľom kolportérov. Našťastie, snehu už nebýva toľko ako kedysi, ale ťažko sa nám pracuje aj keď prší. Keď ide o platenie, Petrovčania dbajú o to, kedy majú zaplatiť. Našťastie, málo je takých, ktorých musím napomínať, že si nezaplatili za noviny. Anka Kunčáková (Pivnica): – V práci mi pomáha manžel,

Rastislav Kopčok (Silbaš): – V Silbaši máme dosť poľnohospodárov, ktorí odberajú Hlas ľudu, a preto je niekedy ťažšie realizovať platbu. Vieme, že poľnohospodári často nie sú doma, a to znamená, že musím ísť k nim aj niekoľkokrát. A potom zase počkať, kedy budú môcť zaplatiť, ale nakoniec to dobre dopadne, takže zatiaľ som nejaké veľké problémy nemal.

Mária Zelenáková (Kulpín): – Niektorí predplatitelia iba pokrútia hlavou, keď im poviem, že je čas na platenie. Chápem, že sú ťažké časy, ale aj oni by mali pochopiť, že sa za noviny musí zaplatiť. Často sa stane, že sa odhlásia, ale po určitom čase mi zavolajú a povedia, že im noviny chýbajú a zase ich začnú odberať.

JARNÉ UPRATOVANIE V SILBAŠI v sobotu 5. apríla usporiadal Aktív žien Silbaša. Predsedníčka Katarína Ušiaková, členky Katarína Šomodiová, Katarína Struhárová, Mária Maríková a predsedníčka Miestneho spoločenstva Milica Zeljkovićová upratovali priestor pred Domom kultúry, kde majú miestnosti. Kvetináče naplnili zemou, vyfarbili ich a zasadili kvety; taktiež okopali a pozametali okolie. K. U. 15 /4590/

12. 4. 2014

Ľudia a diania ZOBÚDZANIE ZO ZIMNÉHO SPÁNKU – FOTOREPORTÁŽ Z PETROVCA

Prišla jar, ožili ulice a trhy

Jaroslav Čiep

lebo u našich susedov sú potraviny a ostatné domáce potreby lacnejšie ako v Srbsku. Nechýbajú ani početní predavači obuvi a odevu čínskeho alebo tureckého pôvodu. Hoci je jar, v ponuke je aj ohrevné

príchodom jari všetko akoby ožilo. Pritom sme si uvedomili, že minulá zima ani nebola veľmi chladná a údajne bola najteplejšia za posledných sto rokov. Keď slnko trochu ohrialo zem, aj Petrovčania sa s vervou dali do práce. Veď sa nepatrí, aby humná a záhradky zostali neupravené. S príchodom jari aj trhovisko v Petrovci ožilo. Zo 300 parciel, pod prístreším alebo len tak pod holým nebom, je Je zvrchovaný čas na vysádzanie stromčekov plných predavačov a tovaru. Dokonca aj okolie trhoviska zrazu vyzerá akési tesné. Vidno, že nie je nadostač parkovacích miest, dokonca ani pre bicykle, ktoré sú tradičným dopravným prostriedkom v Petrovci. Na trhu sa ponúka tovar všelijakého druhu, Dopravná zápcha okolo trhoviska a nové bicykle ktorého je viac ako dosť. Zjari sa okrem bežných domácich výrobkov drevo, ktoré údajne práve teraz treba kúpiť, ponúkajú aj rôzne druhy včasnej zeleni- lebo má najvýhodnejšiu cenu. Otázne však ny, priesady a stromčekov. Tu je aj južné je, či ľudia majú zvyšné peniaze, ktoré ovocie a domáce jablká. Bežne sa predáva by už teraz investovali do nasledujúcej aj tovar z Maďarska, ktorého je čoraz viac, vykurovacej sezóny. V ponuke je aj priesada rajčiakov a papriky

Vrece zemiakov sme kúpili, poďme domov variť obed!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z ponuky pestrofarebných kvetín do záhradky a v črepníkoch • ĽUDIA A DIANIA •

HLOŽANY

(Ne)pekné jarné upratovanie Juraj Bartoš

rvý májový víkend v dedinke pri Dunaji sa bude niesť v znamení Dňa Hložian. Tak sa uzhodli na nedávnej schôdzi Rady Miestneho spoločenstva Hložany (zase bez prítomnosti médií). V piatok 11. apríla (dozvedáme sa tiež neúradne) oslávia Deň školy. Občianske združenia sa ako obvykle činia, aby osada a jej okoNeznámi „aktivisti” asi pred mesiacom lie vyzeralo čím krajšie. Zo vylomili a odniesli jedny dvierka štyridsať členov Združe- Komunálnici premiestnili búdu na autobusovej zastávke pred z ohrady ihriska s umelou trávou nia poľnohospodárov v Domom kultúry v záujme lepšieho prehľadu a bezpečnosti a jednu z dvoch kovových brán poslednú marcovú sobotu urovnalo asi 150 kilometrov spŕchol menší dážď, takže sa im robotníci Komunálneho podniku noci – na ihrisku s umelou trápoľných ciest, čo v hložianskom robilo dobre. S vervou každú jar Gloakvalis. Žiaľ, nesedeli nečinne vou. Pozrime sa však na niektoré chotári, čo v susedných, v ktorých vysúkajú rukávy tak najstarší, ako ani „aktivisti” iného profilu, ktorí pracovné akcie cez objektív fotoHložanci majú role. Deň predtým aj najmladší občania, a činili sa aj úradovali – akiste pod rúškom aparátu.

Penzistky a penzisti odpratali hŕby odpadu z centra a nádvoria kaviarne Pod lipami, ako i z porty ev. kostola, tiež vylíčili stromy

Mladí ekológovia, žiaci 6. a 7. triedy ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina s profesorom biológie Jánom Krasnecom vysádzali stromky pred vchodom do hložianskeho oddelenia Predškolskej ustanovizne Včielka Báčsky Petrovec

NEPOKOSENÁ TRÁVA v Slovenskom parku v Šíde je odzrkadlením skutočnosti, že občania neschválili nové samozdanenie. Na pravidelné kosenie a úpravu parku finančné prostriedky doteraz zabezpečovalo Miestne spoločenstvo, ktoré teraz zostalo bez tohto zdroja financovania. St. S. • ĽUDIA A DIANIA •

15 /4590/

12. 4. 2014

Ľudia a diania ARADÁČ

Osada ohrozená zlodejmi Vladimír Hudec

očet krádeží v Aradáči sa v poslednom roku viac než strojnásobil. Občania tejto osady neďaleko Zreňaninu sa so zlodejmi stretajú doslova každodenne, tak vo dne, ako aj v noci. Zlodeji najčastejšie navštevujú prázdne domy, ale neváhajú sa vlámať ani tam, kde je niekto doma. Kradnú skutočne všetko, čo sa dá predať, od bicyklov, cez prasce, šunky a klobásy, po perie... Z tých dôvodov tu napríklad neuvidíte bicykel na ulici, pred predajňou a inde, ktorý by nebol zamknutý. V domácnostiach tiež všetko majú pod kľúčom. Ľudia sú z toho veľmi revoltovaní, cítia sa ohrození, a preto nechcú, aby sa ich mená spomínali v novinách, lebo vraj čert nespí. Staršia žena, ktorá žije sama, nám vyrozprávala, že raz predpoludním, tak ako každý deň, zamkla bránu a odišla do neďalekej predajne za rohom. Keď sa o 10 – 15 minút vrátila, na dvore uvidela dvoch neznámych mužov, ktorí sa predstavili ako výkupcovia starého železa. Vyhnala ich von z dvora, ale keď vošla do domu, videla, že je všetko rozhádzané. – Asi som sa vrátila rýchlejšie než očakávali. Susedovci sa vybrali za nimi, ale ich už nebolo, lebo za rohom ich čakalo auto, – hovorí vyľakaná Aradáčanka. Do iného domu nevítaní hostia prišli, keď domáci boli doma. Manžel v izbe oddychoval a manželka praco-

vala v záhrade, keď na dvore uzrela neznámu ženu, ktorá akože ponúkala na predaj nejaký tovar. Domáca neprejavila záujem a vyprevadila ženu na ulicu. Len neskoršie zistila, že jej z domu zmizli všetky peniaze. – Aj nám sa vlani vlámali do domu, – hovorí ďalšia Aradáčanka. Manžel

to skutočne nie je dôležité. Krádež je krádež, bez ohľadu na to, či sa zlodej vlámal do zamknutého domu alebo vošiel cez odomknuté dvere. Ján Litavský otvorene hovorí o tom, čo sa stalo u nich. – V otcovom dome po jeho smrti nikto nebýval, ale ja som si tam odlo-

Osadou sa takmer každodenne šíria správy o tom, že zlodeji niekoho okradli

bol sám doma a keď nakrátko odišiel niekam na traktore, nechal otvorenú bránu. Zlodeji to využili a odniesli kosačku na trávu a niektoré iné veci. Kosačku nechali v susedovom prázdnom dome a ostatné odniesli. Hádam počítali, že si po kosačku prídu v noci, aby ich nikto nevidel. Našťastie, videl ich sused, takže sme kosačku vrátili domov, ale ostatné bolo preč. Polícii sme prípad neprihlásili, lebo dom bol otvorený a asi by nám povedali, aby sme si dom lepšie zabezpečili. Myslím si však, že

žil niektoré hodnotné veci, čo zlodeji pravdepodobne vedeli. Vlámali sa v noci na Jána a odniesli všetko, čo malo hodnotu: dve motorové píly, vŕtačku, brusičku, elektrické káble, palivo, motorový olej, mrazničku s mäsom, otcovu pištoľ, perové duchny a vankúše, harmoniku... Prihlásil som škodu v sume milión dinárov, ale v polícii ma vysmiali, že to nestojí toľko, takže som hodnotu korigoval na 500-tisíc. V Aradáči sa krádeže často stávajú, a to, čo som ja zažil, sa môže stať v každom

OBCE STARÁ PAZOVA A INĐIJA REALIZUJÚ PROJEKT

Účinné spravovanie majetku Anna Lešťanová

bec Stará Pazova v partnerstve s Obcou Inđija začala implementáciu projektu pod názvom Účinné spravovanie majetku v obciach, ktorý financuje Delegácia Európskej únie v Srbsku. Partnermi v projekte sú aj dva verejné podniky – Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova a Direkcia pre výstavbu Obce Inđija. Projekt sa

www.hl.rs

financuje z programu Exchange 4, ktorý uskutočňuje Stála konferencia miest a obcí. Čelní ľudia v obciach Stará Pazova a Inđija sú hrdí na to, že sa im podarilo dostať pozitívnu odpoveď a návrh na financovanie vo veľmi silnej konkurencii až 123 súbehových návrhov. Tento projekt patrí medzi 32 projektov tohto grantu a jeho celková hodnota je necelých 150-tisíc eur, z čoho Delegácia EÚ

Informačno-politický týždenník

financuje 85 percent, čiže 126 374 eur a zvyšok poskytujú uvedené obce. Tento projekt v obciach Stará Pazova a Inđija je v rámci priority 2 – lokálny ekonomický rozvoj. Ako uvádzajú v kabinete predsedu Obce Stará Pazova, podpora spravovaniu majetku je dôležitou podmienkou zveľadenia investičnej klímy na lokálnej úrovni a táto priorita je spätá so Zákonom o verejnom vlastníctve, ktorý je schválený v sep-

prázdnom dome, v ktorom sú hodnotné veci. Zlodeji asi nie sú z našej osady, ale som presvedčený, že tu majú pomocníkov, ktorí im tipujú buď prázdne domy, alebo domy, v ktorých bývajú starí ľudia. A nikto nič nepodniká. V polícii sa ma opýtali, prečo som hodnotné veci neodniesol na bezpečnejšie miesto alebo prečo som dom lepšie nezaistil. Prečo by som to robil? Veď to je moje a tam nikto nemá čo hľadať bez môjho vedomia. Okrem toho zlodejov žiadna zámka nezastaví a polícia je tu na to, aby zlodejov chytila. Nechce sa mi veriť, že ani jednu z týchto krádeží nemôžu riešiť. Pred rokom v Aradáči z iniciatívy MS otvorili policajnú stanicu. – Plánovali sme, že policajti budú v stanici od 10. do 12. hod. prijímať sťažnosti občanov a hlásenie prípadných krádeží. Mali sa trochu aj poprechádzať po osade, a tak pôsobiť prevenčne, – hovorí predseda aradáčskeho MS Nikola Josimov. – Tak aj bolo pol roka, možno trochu dlhšie, a v tom období sa počet krádeží významne zmenšil. Jednoducho sa vedelo, že polícia je v dedine, a to prinieslo výsledok. Policajti však postupne prestali prichádzať, čo v policajnej správe v Zreňanine zdôvodnili tým, že nemajú nadostač ľudí. Môžem to pochopiť, lebo je všeobecne známy problém nedostatku policajtov. Nemôžem však pochopiť, že pre Perlez, osadu podobnej veľkosti a podobných potrieb, majú ľudí, a pre Aradáč nemajú, aj napriek tomu, že krádeže sú čoraz väčší problém práve v Aradáči. Dúfam predsa, že sa to zmení a že aj krádežiam zastaneme do cesty. tembri 2011 a predstavuje právny základ na zavedenie zodpovednosti a kontroly lokálnej samosprávy nad verejným majetkom, ktorý spravuje. Okrem rozvoja systému spravovania majetku tento projekt je zameraný aj na spájanie s obecným Geografickým informačným systémom (GIS), ktorého základ tiež má byť utvorený v rámci projektu. Z príkladov krajín v regióne vidno, že strategické spravovanie majetku vplýva na zväčšenie rozpočtových príjmov (8 až 25 percent) lokálnej samosprávy. Implementácia projektu v obciach Stará Pazova a Inđija začala vo februári tohto roku a potrvá jeden rok. • ĽUDIA A DIANIA •

AKCIA NA KYSÁČSKOM KANÁLI

Menej smetí, ale aj účastníkov Elena Šranková

lenovia Športovo-rekreačného spolku Smuđ v nedeľu 6. apríla zorganizovali akciu upratovania nábrežia kanála. Bola to piata akcia tohto druhu, do ktorej spravidla pozývajú aj iné kysáčske spolky, organizácie, kluby a občanov. Tentoraz sa v akcii zúčastnilo okolo 40 dobrovoľníkov, čo je citeľne menej ako skôr, keď ich bývalo aj do 100. Akciu Aj najmladší členovia ŠRS Smuđ usilovne čistili nábrežie kanála zrealizovali v spolupráci s VKP Čistoća, skadiaľ dostali vrecia na o odvoz smetí. V akcii bolo najviac predstavitelia Rady Miestneho odpad a zároveň sa postarali aj rybárov, ale sa zapojili aj niektorí spoločenstva. Upravili nábrežie

SNEMOVALI ARADÁČSKI POŽIARNICI

Hrdí na ženskú skupinu Jano Zvara

rítomných na výročnom zasadnutí požiarnického spolku v Aradáči v sobotu 5. apríla privítal predseda Janko Abelovský a navrhol zvoliť štvorčlenné pracovné predsedníctvo, ktoré viedol Jano Adam Goda. Potom pokladník spolku Emil Hučok ozrejmil finančný stav a konštatoval, že hospodárili dobre. Najdôležitejšie je, že za

pomoci Požiarnického zväzu zo Zreňaninu vykonali generálnu opravu autotanku. Predseda Dozornej rady Sandor Dolai vyzdvihol, že sa v spolku dobre pracovalo a hospodárilo. O plánoch na bežný rok sa zmienil veliteľ Janko Goda, ktorý prízvukoval, že plánujú zväčšiť počet členov spolku, zvlášť tých mladých, ktorých počet v poslednom čase klesá spolu s klesaním záujmu o požiarnic-

tvo. Žiada sa aj obnoviť súpravy na cvičenie účastníkov požiarnických súťaží, lebo jestvujúce sú v dosť zlom stave. Predseda spolku J. Abelovský vyzdvihol, že napriek ťažkostiam spolok dobre pracuje. Zvlášť pochválil ženskú skupinu, ktorá na olympiáde vo Francúzsku získala bronzovú medailu, a tak sa stala doteraz najúspešnejšou skupinou v Zreňaninskej obci. Čestný predseda spolku Janko Hrubík navrhol

kanála v dĺžke 4 kilometre, z jednej a druhej strany kanála, od mosta pri Irmove smerom k Petrovcu. Dokopy teda vyzbierali odpadky na ploche dlhej 8 km. Najviac bolo fliaš a plastovej ambaláže, čiže odpadkov, ktoré za sebou nechávajú práve rybári, alebo tí, čo pri kanáli kempujú. Účastníci akcie si všimli, že odpadu bolo menej než v predchádzajúcich rokoch, čo znamená, že odkedy usporadúvajú akcie, každý rok tu býva menej smetí. Vrecia s odpadkami traktorom s vlečkou prepravili k rybárskej chate, kde ich naložili do vozidla Čistoće. Robili v štyroch skupinách a pre všetkých účastníkov rybári pripravili raňajky a potom aj spoločný obed v rybárskych miestnostiach v strede dediny.

predstaviteľom Požiarnického zväzu, aby na budúci rok členkám ženskej skupiny udelili najvyššie požiarnické uznanie, lebo si to dávno zaslúžili. Predstavitelia Požiarnického zväzu Dragan Jajić, Dragan Tapin a Ljubo Radulović odovzdali diplomy desiatim mladým požiarnikom, ako aj tým najzaslúžilejším členom. Aj tohto roku medzi Aradáčanov prišli hostia z Trenčianskych Stankoviec na Slovensku, ako aj z Elemiru, Bieleho Blata, Kysáča, Pivnice, Kovačice, Padiny, tiež predstavitelia profesionálnych požiarnikov zo Zreňaninu a predstavitelia Miestneho spoločenstva Aradáč.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

ážení prítomní, neprítomní a ostatní konzumenti dnešného bubnovania, dovoľte, aby som vám, s nepatrným oneskorením, zablahoželal k príchodu jari, k prebúdzaniu jarnej únavy, k príletu bocianov a lastovičiek, k odletu lepších čias, ako i k preletu… tom… preletom; áno, k preletom, respektíve k pokusom o prelety. Nedajte sa, ctení prelietači, prosím, znechutiť prípadnými začiatočnými neúspechmi, ani eventuálnym tvrdým pristátím. Viete, ako sa u nás hovorí. • ĽUDIA A DIANIA •

Prvé mačiatka končia vo vode. V úpornosti a opakovaní pokusov je krása; tam sú korene úspešných preletov. V každom hniezde dobre, v cudzom najlepšie. Preleť, preleť, čierny vták… Pardon: spievať sa dnes nebude, lebo, ako je dobre známe, my predsa zase, to jest ešte furt, postíme. Zato si ale môžeme slobodne a s čistým svedomím zarecitovať. O sladkom pôstiku snívam peknotou pôstu nadšený / a v pôstnom duše mojej ohlase / môj osobný post je v pôste všeobecnom

a veľkolepom celý zahmlený. Za pôstne pokrmy a nápoje Tebe, Otčina, ďakujeme. Amen. Ako je vám známe, Generálne zhromaždenie Spojených národov vyhlásilo dátum 6. apríla, keď sa v roku 1896 uskutočnili prvé moderné Olympijské hry za Deň športu. Nakoľko nám je známe GéZé eSeN hodlá ten istý dátum vyhlásiť aj a najmä za Deň fair-play, následne povestnému hosťovaniu – práve 6. apríla – dvoch Svetochýrnych a Našich Športových Dejateľov a Priateľov Temerbratov (akoby ich jedna mater mala v mlieku kúpavala zlatým priam miliónovým 15 /4590/

povojníčkom bola povíjala…) Duška a Neška – vo vysielaní Útisok nedele. Prečo? Lebo GéZé eSeN ohromne vysoko ocenilo nadovšetko férový a nevídane korektný a dojímavo úprimný a precítený tévédialóg Našich Geniálnych Rytierov Športu týkajúci sa absolútneho zviditeľnenia doteraz len matne viditeľných súvislostí ohrozujúcich budúcnosťprítomnosťaminulosť Našich Globálnych Športových Brandov Patlidžánu a Červenajúceho sa hniezda, a to práve v období obligátneho ničím nevyvolaného dlhotrvajúceho pôstu. Hej ver´ tak! Bum!

12. 4. 2014

Ľudia a diania NA 8. SÚŤAŽI MAŠKŔT V HLOŽANOCH

Viac páleného, menej klobás Juraj Bartoš

ak sa zdá, že tí dobrí ľudia Hložančania čiže Hložanci naposledy pijú menej pálenky, ale konzumujú viac vína

Klobás málo, ale chutili

a najmä hrubých klobás. Aj taký záver by sa dal vyvodiť z 8. súťaže o najlepšiu klobásu, víno

a pálenku, ktorá sa uskutočnila v sobotu 5. apríla v hložianskej kaviarni Pod lipami. Porotcovia totiž k posúdeniu mali menej vzoriek klobás a vína než páleného; môžbyť preto, že sa prv dva artikle pominuli, čomu nechce veriť ani sám pisateľ tohto textu, nuž ale... Do súťaže bolo teda prihlásených 16 vzoriek hrubých klobás, 9 červených a 5 bielych vín a 13 páleniek. Členovia jednotlivých posudzovacích komisií sa uzhodli, že najlepšie klobásy priniesli: 1. Anna Bartošová (Ul. osloboditeľská), 2. Boris Struhár, 3. Anna Štefanidesová (Ul. partizánska). V súťaži o najlepšie červené víno umiestnenie bolo nasledujúce: 1. Samuel Rojka ml. (Ul. Masarykova), 2. Ondrej Stupavský (Ul. maršala Tita), 3. Pavel Balca (Ul. Štefánikova) a výrobcovia bieleho vína us-

Z NOVOZALOŽENÉHO KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V SELENČI

Pustili sa do roboty Juraj Berédi

elenčania prednedávnom podľa vzoru iných slovenských prostredí založili Klub poľnohospodárov Selenča. Za predsedu si zvolili Jána Trusinu. V súčasnosti klub počíta čosi nad päťdesiat členov, ale začleniť sa môže každý, kto prejaví záujem. Na prvú akciu selenčského Klubu poľnohospodárov nebolo treba dlho čakať. V spolupráci s Miestnym spoločenstvom už 1. apríla zorganizovali akciu úpravy, čiže rovnania poľných ciest. Poľné cesty v selenčskom chotári sú naozaj v

www.hl.rs

zlom stave a je ťažko nimi jazdiť, zvlášť s ťažkou mechanizáciou. Na výzvu organizátorov v akcii sa zúčastnili majitelia viac ako 60 traktorov a 70 vlečiek. Na rovnaní ciest

Informačno-politický týždenník

z Kulpína, Juraj Semar tonský, Miroljub Janković z Futogu, Ján Márko ml.; vína posúdili: Juraj Molnár z Futogu, Ján Márko st., Štefan Čordáš, Goran Puača z Futogu a Samuel Rojka, pokým sa o pálenke odborne vyjadrili: Jaroslav Parkáni, Željko Rikić z Báčskej Palanky a Pavel Pagáč. Najúspešnejší výrobcovia ovocných a štipľavých pochúťok majú Viac červeného než bieleho vína nárok byť členmi delegácie, ktorá peli týmto poradím: 1. Ondrej navštívi partnerské mesto Holíč Molnár, 2. Ondrej Stupavský (Ul. na Slovensku. maršala Tita), 3. Miroslav Pavčok. Pod organizáciu súťaže sa Pálenkári sa umiestnili takto: 1. podpísali Združenie poľnohosOndrej Molnár (marhuľovica), podárov Hložany a Miestne spo2. Ľudovít Dudok (hruškovica), ločenstvo Hložany; finančne vraj 3. Ján Benša (hruškovica). Ortieľ zatiaľ prispeli iba tí prví. Do tanca nad klobásami vyriekla komisia početným návštevníkom hralo v zložení: Pavel Baďan, Jaroslav trio v zložení: Rastislav a Vastimír Makiš, Vladimir Gajdobranski Struhárovci a Samuel Kováč. pracovali nielen členovia klubu, ale aj poľnohospodári, ktorí zatiaľ nie sú členmi. Preto organizátori vyjadrili vďaku všetkým, ktorí považovali za potrebné prísť, zúčastniť sa a dať svoj príspevok k úspechu akcie. Podľa slov predsedu klubu Jána Trusinu akcia sa vydarila a účastníkom sa podarilo upraviť asi tretinu ciest. Keďže ešte mnohé poľné cesty zostali neupravené, v ak-

ciách plánujú pokračovať aj do budúcna, vždy vtedy, keď bude na to príležitosť a potreba. Na záver akcie sa predseda Rady Miestneho spoločenstva Jozef Alexi poďakoval všetkým účastníkom. Akciu uzavreli tradičným spôsobom, ako sa to robilo v minulosti, keď podobné akcie organizovalo Miestne spoločenstvo Selenča, spoločnou večerou.

• ĽUDIA A DIANIA •

Modely takmer spred storočia

HISTORICKÉ VOZIDLÁ AKO PRIDANÁ HODNOTA NEDÁVNYCH BELEHRADSKÝCH VEĽTRHOV ÁUT A MOTOCYKLOV

Po stopách nostalgie Oto Filip

ú jedinečné a krásne, a preto sa pri nich na belehradskom autosalóne takmer nedalo nepristaviť. Niektorí tie vozidlá nazývajú historickými, iní veteránmi, tretí oldtimermi. Všetci sa však zhodujú v jednom: každá doba mala svojich autokrásavcov

uschovávajú svojich miláčikov, občas jazdia na nich, historicky pritom dokumentujúc ich kvality, odolnosť a druhy, tešiac sa najmä z tých s najdlhším vekom a najmenším počtom porúch. Mnohé z modelov sú kráľmi spoľahlivosti a dodnes majú osobitné miesto v múzeách dopravy.

Praga: náš prvý autobus

a motocykloch nevidia len to. Hodný kus vlastného pôsobenia a srdca venujú aj ich záchrane, s cieľom zachovať niekdajšiu techniku pre budúce generácie. Aktivita takýchto nadšencov a klubov je v rôznych krajinách rôzna: dakde ide o hŕstky ľudí, ktorí nemajú veľké dávky pochopenia iných. Lebo zachovať si staré auto a starať sa oň si predsa žiada (mať) hodne peňazí. Inde zase ide o asociácie alebo občianske združenia, kde vlastníctvo veteránov nie je

veteránov, vydávanie pohľadníc, propagačných letákov, brožúr, ročeniek, predaj suvenírov. V nich sú dvere otvorené dokorán pre každého, kto má rád staré modely, históriu dopravy a nápad, ako k tejto oblasti niečím osožným prispieť. Na našom autosalóne bolo ozaj mnoho nezvyčajných historických krásavcov: áut, motocyklov, autobusov. Obdivovali ich mnohí: tí starší s dávkou nostalgie, tí mladší s príslovečnou zvedavosťou. Všetci s vedomím, že

Americký štýl: veľké auto a veľká spotreba

a nezabudnuteľné modely. Dnes sa neblýskajú toľko ako kedysi na cestách, no je ich na rôznych výstavách, klubových výjazdoch, motoristických burzách, výmenných a iných stretnutiach, súťažiach a zrazoch. Automotokluby, kluby veteránov, kluby priateľov historických vozidiel, kluby motoristov a ich členovia vytrvale a s pôžitkom • ĽUDIA A DIANIA •

Pohľad na niekdajšie modely áut a motoriek prezrádza rovno toľko o nich, koľko aj o dobe, keď vznikli, o jej zvláštnostiach, štýle, tempe dopravného ruchu, spôsobe cestovania. Aj to vo všetkých desaťročiach minulého či v pár posledných desaťročí predminulého storočia. Nadšenci historických dopravných prostriedkov v starých autách

Mercedes – vždy elegantný

podmienkou. Tieto usporadúvajú pravidelné a tradičné akcie, ako: spomienkové nostalgické jazdy, zbierky na rekonštrukciu niektorých modelov, prenájom 15 /4590/

sa práve dívajú na nezabudnuteľných aktérov dopravného života predkov. A na jeho pretrvávajúce skvosty lahodiace i zraku potomkov.

12. 4. 2014

Ľudia a diania 

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Ženský spolok. Výročné a zároveň volebné zasadnutie Ženského spolku v Kovačici usporiadali koncom marca. Po správe o činnosti spolku v uplynulom období, ktorú podala predsedníčka Zuzana Jonášová, pokladníčka Anna Farkašová ozrejmila realizované projekty a stav pokladnice. O plánoch na bežný rok, ktoré dosť pripomínajú predchádzajúce obdobie, hovorila podpredsedníčka spolku Katarína Lenhartová-Petríková. V druhej, volebnej časti zasadnutia členky spolku zvolili nový Výkonný výbor a za predsedníčku znovu zvolili Zuzanu Jonášovú. A. Ch. PÔST A VEĽKÁ NOC boli témou prednášky, ktorú v piatok 4. apríla usporiadali v sieni Miestneho spoločenstva v Padine. Duchovne ladenú prednášku mimoriadne pútavým a zaujímavým spôsobom podal Ján Cicka, farár padinský. Prednášku o pôste a Veľkej noci organizovali členky Spolku žien v Padine v čele s predsedníčkou Elenkou Haníkovou, ktoré sa pričinili aj o to, aby sa po prednáške aj telesne potúžili. Pri degustácii rôznych domácich zákuskov sa totiž dohodli o nasledujúcej prednáške, ktorá má byť z oblasti zdravotníctva. A. Ch.

Šíd Sadenice. Ekologické hnutie Šíd odovzdalo predstaviteľom miestnych spoločenstiev Binguľa, Ľuba, Morović, Bačinci, Batrovci a Berkasovo, ako aj predstaviteľom FK Jednota zo Šídu po 50 sadeníc kanadského topoľa, aby ich zasadili vo svojich prostrediach, a tak poskytli príspevok k zachovaniu zdravšieho prostredia. Je možnosť, že pre ostatné miestne spoločenstvá zabezpečia aj sadenice jablone a hrušky. St. S.

 RETROSPEKTÍVA (27.) vo výbere Kataríny Gažovej

Rozprúdi sa činnosť žien Petrovskej obce

šte začiatkom tohto mesiaca sa konala v Petrovci schôdza odbočky pre spoločenskú aktivitu žien, kde sa hovorilo o rozprúdení činnosti žien v zimnom období ako v obci, tak i jednotlivo v každej osade Petrovskej obce. Onedlho sa potom uskutočnila i schôdza ženskej odbočky v Petrovci, aby vypracovala jednak celkový plán práce, jednak urobila i rozvrh konkrétnych akcií. Zasadnutie viedla predsedníčka Odbočky pre spoločenskú aktivitu žien dr. Antónia Kriváková. Program práce odbočky, schválený na tomto zasadnutí, predpokladá sledovanie postavenia žien v súčasných spoločensko-politických podmienkach a možností pre širšiu angažovanosť žien v spoločensko-politickom živote a najmä v samosprávnych orgánoch. V nasledujúcom období

www.hl.rs

sa budú tiež robiť prípravy na nadchádzajúce voľby do zastupiteľských orgánov, ktoré budú v roku 1969 a kde bude treba zabezpečiť čím väčšie angažovanie žien. Odbočka sa aj naďalej bude zaoberať otázkou otvárania služieb, servisov, ktoré majú pomôcť zamestnanej žene. Okrem toho ženská odbočka v spolupráci s inými spoločensko-politickými organizáciami v osade bude vyvíjať aktivitu zameranú na sociálnu a zdravotnú ochranu nezabezpečených rodín, najmä detí a mládeže. Zimné obdobie majú taktiež vyplniť prednášky zdravotníckych, osvetových a iných verejných pracovníkov, ktorých cieľom je zdravotná výchova žien. Už na tejto schôdzi sa načrtol i podrobnejší plán prednáškovej činnosti v zimnom období. Prednášky sa začnú už v prvej polovici novembra. Bude sa dbať, aby sa témy netýkali iba jednotlivých chorôb, ale aby mali širší výchovný rámec. Ešte skôr bolo povedané, že sa ženská odbočka pričiní aj o zakladanie školských kuchýň,

Informačno-politický týždenník

no keďže sa toho času v Petrovci začala šíriť žltačka, bude skutočne rozumnejšie kuchyne zatiaľ neotvárať. Odbočka taktiež pomáha chudobnejším žiakom, a to zvlášť nákupom školských potrieb. Na tieto účely má toho času k dispozícii 1.000 n. din. M. M.

Z ČINNOSTI ZMIEROVACEJ RADY V HLOŽANOCH

Najčastejšie – materiálne vyrovnávanie

mierovacia rada v Hložanoch, ako nový orgán spoločenskej samosprávy, začala pracovať ešte pred siedmimi rokmi, roku 1961. Rada začala s prácou, len čo zvolili jej členov. Roboty bolo hodne a rada sa snažila vyriešiť problémy čím úspešnejšie. Usilovala sa vyriešiť všetky sporné otázky medzi občanmi. V práci vynakladali patričné úsilie ako

členovia rady, tak i ich zástupcovia. Na pracovných zasadnutiach, ktoré sa konali spravidla v nedeľu, boli vždy aspoň traja členovia, čo pomáhalo úspešnejšie vyriešiť spory. Spory, ktoré zmierovacia rada riešila, poväčšine pozostávali z materiálneho vyrovnávania v hodnote 50-1000 n. d. a neraz šlo o úhradu škody v poli, potom o urážky, krádeže ap. Zmierovacia rada svojou prácou splnila očakávania, čo sa dá vidieť z doterajších výsledkov. Počas sedemročnej činnosti dostalo sa pred ňu vyše 500 záležitostí, z čoho viacej ako 300 definitívne vyriešili. Z rozhovoru s niektorými občanmi Hložian sme sa dozvedeli, že sú s prácou zmierovacej rady spokojní a že je to najlepší spôsob, ktorý im umožňuje vyriešiť spory doma – v osade – bez akýchkoľvek výloh. J. M. (Výber z Hlasu ľudu č. 48, ktoré vyšlo 12. októbra 1968 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Aké učebnice používali žiaci v roku 1932? Katarína Verešová

Ferdinand Klátik sa do utorom prvých Pazovy slovenských čívrátil roku taniek, šlabikárov 1920 a ožea pomocných kníh pre nil sa s Oľpotreby vyučovania gou Dinslovenských detí na digerovou priestranstvách Ex(zoznámili -Juhoslávie bol Fersa v Dobadinand Ferdo Klátik, novciach). učiteľ, pedagóg, det„Ve d ľ a ský spisovateľ, lingvisučiteľstva, ta, kultúrny dejateľ a kde bol redaktor detského Ferdinand Klátik vzorným mesačníka Zornička. pedagóV júli tohto roku uplynie 70 rokov gom, angažoval sa aj spoločensky; od jeho smrti. bol medzi zakladateľmi Slovenskej Ferdinand Klátik sa narodil 2. pospolitej čitárne, Večernej roľnícfebruára 1895 v Starej Pazove kej školy, celojuhoslovanského z otca Michala, zámočníka, a mat- Československého zväzu v Beky Karolíny Preslicovej (narodenej lehrade, ktorý koordinoval činv Brne). Po základnom vzdelaní nosť skoro všetkých slovenských nižšie gymnázium skončil v Zemu- a českých národnopovzbudzune a Učiteľský ústav v Osijeku. Ako júcich spolkov, bol knihovníkom učiteľ najprv pôsobil v Tordinciach Štefánikovej knižnice pri tomto a v Ľube a v roku 1914 sa vrátil za zväze,“ uvádza Miškovic v spomíučiteľa do rodiska, kde pôsobil nanom článku. do roku 1934. Počas prvej svetoKlátikov veľký prínos v mevej vojny musel ísť za rakúskeho dzivojnovom období spočíval vojaka, prebehol však k Rusom v tom, že prostredníctvom Matice a prihlásil sa za dobrovoľníka, keď školskej Československého zväsa organizovali Československé zu v Kráľovstve juhoslovanskom légie. V légiách získal hodnosť podporoval vyučovanie detí v slonadporučíka. „Spolupracoval so venskom jazyku. Kvôli tomu sa ujal skupinou literátov – politikov neľahkej práce – zostaviť knihy Jankom Jesenským, Jozefom pre potreby slovenských škôl a Gregorom Tajovským a ďalšími oddelení, zároveň rozširovať knihy a vydávali časopis Slovenské hlasy. po celej krajine. Jeho šlabikáre, Prítomný bol pri rozhovoroch čítanky a príručky patrili medzi s generálom Milanom Rastislavom vzorné v tejto oblasti. O prípraŠtefánikom... Vo voľných chví- ve a používaní učebníc napísal ľach písal Geografiu Slovenska. niekoľko článkov v Evanjelickom Po dlhej ceste légií z Ruska cez hlásniku, cirkevno-školskom meSibír do Československa Ferdo sačníku v Kráľovstve juhoslovanKlátik bol často na rokovaniach skom v roku 1932, o čom sme čiass predstaviteľmi domácich ná- točne už písali v tejto rubrike Hlasu rodov. Ako polyglota úspešne ľudu. V júnovom čísle Ev. hlásnika spĺňal poslania a z nebezpečných (s. 82 – 84) v článku Pomocné situácií vyviazol šťastlivo,“ uvádza knihy pre naše školy Ferdinand Mgr. Juraj Miškovic v článku Ferdo Klátik napísal, že ľudové školy v tej Klátik (1895 – 1944) uverejnenom dobe boli rozličnými učebnicami v brožúrke MOMS a Slovenského „zasypané“: „Sú to celé knihy pre evanjelického a. v. cirkevného jednotlivé predmety, mnoho ráz zboru Stará Pazova J. A. Komenský veľmi biedneho, nehygienického a naši učitelia (Stará Pazova 1992, a neestetického zovňajšku. Na s. 10 – 12). niektorých školách školské knihy

• ĽUDIA A DIANIA •

pre IV. triedu obsahujú 800 – 1 000 strán... Tak napr. dejepis pre IV. triedu ľudovej školy obsahuje skoro viac strán, ako dejepis pre II. gymnaziálnu triedu. To je i so zemepisom. A tieto učebnice zrovna oplývajú cudzími výrazmi“. V pokračovaní komentoval, že pri listovaní kníh získal dojem, že sa ľudová škola stala prípravňou pre strednú školu a že sa tým zabudlo na poslanie ľudovej školy. Keď ide o vyučovanie slovenčiny, Klátik mal v roku 1932 vážne pripomienky: „Na slovenských ľudových školách nemáme nijakých zvláštnych slovenských učebníc. Naliehavá potreba je vydať učebnice slovenčiny. Na mnohých našich oddeleniach v

kolegov, účinkujúcich na našich školách, ako i samých Slovákov, ktorí nemali príležitosti naučiť sa svojej materinskej reči.“ V tomto článku Klátik informoval, že v petrovskej Kníhtlačiarni pripravovali učebnice slovenčiny pre 2. a 3. – 4. triedu a že bude treba vydať Spevníčky s notami a piesňami slovenskými, českými a juhoslovanskými, ako aj počtovnice pre 3. a 4. triedu. Osobitnú pozornosť venoval problematike vyučovanie zemepisu a dejepisu v materinskej reči: „Na mnohých našich školách dejinám a zemepisu vyučuje sa v štátnej reči, hoci sa majú vyučovať v materinskom jazyku, a to v takom rozsahu a s takou metódou, ako i v školách, kde

Štefánikova putovná knižnica, o ktorú sa staral F. Klátik. Truhlice s knihami prenášali z osady do osady.

slovenčine sa systematicky vôbec nič nevyučuje. Naše dieťa často vychádza zo školy bez akejkoľvek znalosti slovenského pravopisu... Jestli je prijatá zásada, že materinský jazyk je koncentračným bodom školskej výučby, tak na slovenských ľudových školách toho koncentračného bodu vôbec niet. Redigujúc detský časopis Zornička som razom videl, či mi píše slovenské dieťa z riadnej školy a či české z doplňovacej školy. Nepravidelnosť písma, neznalosť základných pravidiel pravopisu a mluvnice prezradzovali slovenského žiaka. Príčina toho je bezpochyby v nedostatočnej znalosti slovenčiny tak juhoslovanských 15 /4590/

je vyučovacia reč juhoslovanská. Niet sa potom čo diviť, že i úspech je minimálny a že školské dozorné vrchnosti stále prízvukujú nedostatočnú znalosť v týchto predmetoch.“ Ferdinand Klátik od roku 1934 pôsobil v modernej škole Baťa v Borove. Po utvorení Chorvátskeho štátu z Borova bol v roku 1940 prepustený a pôsobil v Čepíne. Tam vážne ochorel a vrátil sa do Pazovy. Počas druhej svetovej vojny utiahol sa do súkromia a pracoval na slovensko-srbochorvátskom slovníku, ktorý pre chorobu nedokončil. Zomrel 9. júla 1944 v Starej Pazove, kde je aj pochovaný.

12. 4. 2014

Jar všade vôkol nás

Andrea M

iháľová, 5

ili s oslov sme vá vitla“ le ís č m do k minulo či aj k vám „ , s a pr vé u la o h otázk rvý o p š á v je é témy jar. A tu hode. Na jarn ravo íc r p i kam h o jej dôkaz y aľovali a farbič ročníkov m kreslili, žiaci v yšších a Štúra i il r o Ľudovít tv ly o k š ej Základn Takto! či. á s y K v

Ivan Martiš

Marína Pavl

, 5. 2

ovová, 6. 1

Jana Kardelisová, 8. 2

Anna Urbanov

Darko Novaković, 5.

www.hl.rs

á, 5. 2

Informačno-politický týždenník

Daniel Miháľ, 5. 1

Andrej Privizer, 8. 2

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 12. apríla 2014 ČÍslo

8 /1866/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Stabilizácia cien

Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade viac ako mesiac ceny obilnín rástli, no začiatkom apríla bola konečne zaznamenaná stabilizácia trhu. V dňoch od 31. marca do 4. apríla 2014 tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší o 21,65 % a finančný o 18,74 %. Priemerná cena kukurice v uvedenom období bola 19,21 din./kg (17,46 din./kg bez DPH), čo je v porovnaní s priemernou cenou z predchádzajúceho týždňa o 1,90 % menej. Prírodne sušená kukurica s o niečo vyšším obsahom vlhkosti sa predávala po 16,50 din./kg bez DPH. Cena pšenice sa stabilizovala na úrovni 23,21 din./kg (21,20 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom iba o 0,94 % menej. Medzitým vo svete ceny obilnín v marci zaznamenali výrazný rast už druhý mesiac v poradí. Vzrástli o 5,2 % na najvyššiu úroveň od augusta minulého roka. Dôvodom bolo nepriaznivé počasie na juhu a v centrálnych oblastiach USA, ako aj v Brazílii. Pod rast cien sa podpísala aj neistota súvisiaca s budúcim exportom obilia z Ukrajiny. Vzrástli aj ceny cukru – medzimesačne až o 7,9 % najmä pre sucho v Brazílii a pokles produkcie cukrovej trstiny v Thajsku. Jedinou položkou, ktorej ceny troch rokov s grace (bezzaznamenali minulý mesiac pokles, úročným) ročným obdobím boli mliečne výrobky. Ich ceny klesli sa budú vyplácať v dinároch, v marci prvýkrát od novembra 2013. bez valutovej klauzy. Ročná Okrem kukurice a pšenice sa v úroková sadzba na úvery uvedenom období na novosadskej pre dobytkárstvo bude 4 %, burze obchodovalo iba so slnečpre rozvoj rastlinnej výroby, nicovými výliskami s 33-percentným obsahom bielkoovocinárstva, vinohradníctva, vín, ktorých cena bola kvetinárstva, na kúpu poľ31,20 din./kg (26,00 bez nohospodárskej techniky a DPH) a s minerálnym podnivybavenia 6 %. Nárok na tieto hnojivom SAN, ktoré k a t e ľ o v úvery budú mať fyzické osoby sa predávalo po – nositelia komerčných rodin- a právnické 31,02 din./kg ných poľnohospodárskych osoby je do 5 (28,20 bez gazdovstiev, podnikatelia a miliónov dinárov DPH).  právnické osoby (poľnohos- a pre poľnohospopodárske družstvá s najmenej dárske družstvá do 15 10 členmi, ktorí sú zaevidovaní miliónov dinárov. Žiadosti v Registri poľnohospodár- o úvery sa môžu podávať skych gazdovstiev). Celková v bankách do 1. septembra  suma úveru pre fyzické osoby, 2014.

Palivo pre poľnohospodárov na všetkých pumpách Ľubica Sýkorová

a základe rozhodnutia o možnosti kupovať subvencované palivo na všetkých čerpacích staniciach na území Srbska sa značne uľahčí registrovaným poľnohospodárskym gazdovstvám. Konečne po dlhom čase nebudú musieť poľnohospodári kupovať naftu iba na určitých pumpách, čo im spôsobovalo kopu problémov jednak s prepravou, ale aj s uskladňovaním veľkého množstva nebezpečného materiálu. Subvencované palivo sa môže kupovať ihneď, ešte pred oficiálnym zverejnením Smernice o podmienkach,

spôsobe a tlačive na získanie nároku na subvencované palivo. Ako dôkaz o kúpe paliva treba priložiť účty, ktoré boli vydané aj spätne od 1. januára 2014. Subvencované deriváty sa budú môcť kupovať až do neskorej jesene. ... Ďalšia dobrá správa z Ministerstva poľnohospodárstva Srbska sa týka výhodných úverov pre poľnohospodárov. Minister poľnohospodárstva Dragan Glamočić, predstavitelia dvanástich bánk a šiestich poisťovní podpísali minulý týždeň zmluvy o úverovej podpore a poistení v poľnohospodárstve. Úvery so splatnosťou od jedného do

Z obsahu Nová súčasnosť pre inakšiu budúcnosť

str. 3

V krátkosti o chorobách králikov

str. 7

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (7) pripravila: Ľubica Sýkorová

SPOLOČNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA A OBCHOD JE EURÓPA OTVORENÁ DOVOZU POTRAVÍN? EÚ urobila pre otvorenie svojich trhov za posledných dvadsať rokov veľa. Viac ako dve tretiny jej dovozu poľnohospodárskych produktov pochádzajú z rozvojových krajín, čo je viac ako z týchto krajín spolu dovážajú USA, Kanada, Japonsko, Austrália a Nový Zéland. Dvojstranné dohody s mnohými krajinami umožňujú uplatňovanie nízkych ciel na poľnohospodárske produkty a 50 najchudobnejších krajín sveta môže do EÚ dovážať

bez cla neobmedzené množstvo výrobkov. SPP A ROZVOJOVÉ KRAJINY Pred dvadsiatimi rokmi EÚ na vývozné subvencie vynakladala ročne 10 miliárd eur. V roku 2011 to bolo približne 160 miliónov. Vývozné náhrady

sa nezameriavajú na export do rozvojových krajín, ale na oblasť Stredozemného mora a zvyšok Európy. Len veľmi malá časť dotovaných tovarov smeruje do Afriky. Dohodlo sa, že od roku 2014 sa mechanizmus vývozných subvencií použije len za výnimočných okolností.

2008 – 2010 približne 59 miliárd eur) – viac ako USA, Japonsko, Kanada, Nový Zéland a Austrália spolu. Len dovoz z Afriky dosahuje viac ako 12 miliárd eur (15 % z celkového dovozu do EÚ). Približne jedna tretina vývozu z rozvojových krajín smeruje do EÚ.

MAJÚ ROZVOJOVÉ KRAJINY Z OBCHODNÝCH ÚĽAV EÚ SKUTOČNE ÚŽITOK? EÚ uzavrela preferenčné colné dohody s mnohými rozvojovými krajinami. V oblasti obchodu im poskytuje viac pomoci ako celý zvyšok sveta – za posledné tri roky to bola takmer miliarda eur ročne. Únia absorbuje 71 % poľnohospodárskeho vývozu rozvojových krajín (jeho celková hodnota dosiahla v rokoch

AKÁ JE PREDSTAVA EÚ O OBCHODE S ROZVOJOVÝMI KRAJINAMI? EÚ je naklonená tomu, aby pravidlá viacstranného obchodu boli v prospech všetkých, predovšetkým však rozvojových krajín. Preto je toho názoru, že rozvinuté krajiny by mali clá odstraňovať vo väčšom rozsahu a rýchlejšie než rozvojové krajiny.  (Pokračovanie nabudúce) (foto: internet)

Z KONFERENCIE O VYUŽÍVANÍ BIOMASY

Potenciál, ktorý nevyužívame naplno Jasmina Pániková

„V

ýroba tepelnej energie z biomasy je našou prioritnou úlohou, ktorú čoskoro zrealizujeme. Skutočnosť, že sme pripravení začať so zmenou nášho energetického systému, je dôležitým krokom pre náš región, ktorá bude kľúčovou pre alternatívny a oveľa lacnejší energetický systém,“ vyhlásila pokrajinská tajomníčka pre energetiku a nerastné suroviny Nataša Pavićevićová-Bajićová na nedávno usporiadanej medzinárodnej konferencii Biomasa ako časť budúceho energetického systému vo Vojvodine. Konferencia prebiehala v Zhromaždení APV a zorgani-

zovali ju rezortný pokrajinský sekretariát a Svetová asociácia pre bioenergiu. Zúčastnili sa na nej okrem domácich eminentných odborníkov aj hostia z Rakúska a Švédska. Krajiny Európskej únie už celé desaťročia úspešne využívajú potenciály biomasy. Naša krajina sa zatiaľ nemôže pochváliť takou konštatáciou, aj keď jestvuje obrovský potenciál na to, zvlášť vo Vojvodine. „Do konca júna t. r. vypracujeme akčný plán, ktorým budú definované aktivity, opatrenia a projekty týkajúce sa využitia biomasy, čo prispeje k implementovaniu nového energetického systému, ktorý je v našej krajine nevyhnutný. Začiatkom roka sme mali ne-

príjemnú situáciu s vysokými účtami pre energie. Také účty budú čoraz častejšie, keďže ceny budú iba stúpať, zvlášť ceny fosílnych palív. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby sme naplno začali využívať obnoviteľné zdroje energie a najmä biomasu. Väčším využívaním biomasy zvýši sa aj konkurencieschopnosť v hospodárstve, znížia sa výdavky pre energiu a výroba peliet a brikiet bude na oveľa vyššej úrovni, než je to teraz,“ povedala tajomníčka Pavićevićová-Bajićová. Predseda Svetovej asociácie pre bioenergiu Heinz Kopetz zdôraznil, že asociácia chce v Srbsku uplatniť získané vedomosti, keďže je prítomný nevyužitý potenciál biomasy,

ktorá sa podľa neho môže využívať nielen na výrobu tepla a elektriny, ale aj bioplynov a biopalív. Ako povedal, všetci si musia byť vedomí toho, že proces transformácie energetického systému je dlhoročný, ale Vojvodina je na dobrej ceste, aby znížila používanie fosílnych palív a zamerala sa iba na tie z obnoviteľných zdrojov. Keď ide o výrobu energie v krajinách EÚ, z príhovorov hostí vyplynulo, že v budúcnosti sa na tie účely naplno bude využívať veterná energia a fotovoltaika (metóda priamej premeny slnečného žiarenia na elektrinu), pokým energia z biomasy bude iba dopĺňať daný proces.  (foto: internet)

12. 4. 2014 • 15 /4590/

SLOVO MÁ: RUŽICA GELO, CHORVÁTSKA NEGOCIÁTORKA PRE OBLASŤ POĽNOHOSPODÁRSTVA

Nová súčasnosť pre inakšiu budúcnosť Oto Filip

ažiť z poznatkov iných a učiť sa na ich chybách sa zíde nielen v bežnom živote, ale aj v hospodárstve či politike. Zvlášť teraz, v rámci prístupového procesu, keď je na ceste do EÚ tak málo času, a tak veľa povinností. Poľnohospodárstvo je odvetvie, od ktorého v dobe integračnej očakávame mnoho. Ako sa na vstup do EÚ chystalo susedné Chorvátsko? Na uvedenú a iné témy počas nedávneho pobytu v Belehrade hovorila odborníčka, ktorá bola v samotnom strede poľnohospodárskeho diania – chorvátska negociátorka Ružica Gelo. – Začnime tým všeobecným. Na čo treba najviac dbať v rámci prístupových príprav? – Na úvod treba povedať, že prístupový proces poľnohospodárskeho úseku vlastne prebieha v dvoch rovinách: jednou je úsilie o väčšiu konkurencieschopnosť samotného pôdohospodárstva, druhou zase prípravy a skutky, ktoré na ceste priblíženia sa k EÚ musí zdolať administratíva. Musím povedať, že je tak pre našu, ako aj pre iné administratívy, nová technológia rokovaní veľkou skúškou a obrovským úsilím. Preto musia mať veľmi silnú podporu, aby tento proces úspešne priviedli ku koncu. Samozrejme, v tom všetkom sú jedným z rozhodujúcich činiteľov odborníci v uvedenej oblasti. – A samotné poľnohospodárstvo? – Hoci je poľnohospodárska politika únie v porovnaní so všetkými inými jej politikami oveľa viac spoločná, predsa nie je možné viesť úplne jednotnú poľnohospodársku politiku na trhu všetkých 28 členských krajín EÚ. Problémy, ktoré trápia krajiny na severe starého kontinentu, sú celkom

inakšie, ako tie, ktoré máme tu na juhu Európy. Mne osobne je veľmi zaujímavý príklad Talianska, kde je priemerná veľkosť farmy 7,5 hektára. Táto krajina je v EÚ, podľa pridanej hodnoty v poľnohospodárskom odvetví, takmer rok čo rok na poprednom mieste, hoci nepatrí k jej najväčším členom. Možno povedať, že aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky únie existuje predsa dostatok priestoru viesť i svoju národnú poľnohospodársku politiku, dbajúc pritom tak na všeobecné záujmy, ako i na špecifickosti príznačné pre naše štáty. – Ako Chorvátsko bolo na tom s tempom rokovaní? – Poviem to obrazne: kedykoľvek ste začali prípravy na členstvo, už ste zmeškali. Ak sa tomu venujete dnes, mali ste začať včera, alebo ešte lepšie a radšej predvčerom. Mne je ľúto, že to musím kvitovať, no právne výdobytky sú záležitosťou, o ktorej sa vlastne nerokuje. Vy sa budete zaoberať najmä tým, ako tieto právne normy uplatníte, tým, ktoré sú vaše špecifiká. V úseku poľnohospodárstva máte možnosti hlavne viesť rokovania o výške prostriedkov, ktoré budú pridelené odvetviu. Keďže sme my v poľnohospodárskom úseku osoby praktické, tak je táto otázka možno i najdôležitejšia pre príslušnú kapitolu. – Na čo pritom treba klásť dôraz? – Pre úspešnosť rokovaní o finančných prostriedkoch je veľmi dôležitý istý segment, ktorý síce nie je najpriamejšie spätý s nimi, no veľa od neho závisí. Je to štatistika, kľúčová záležitosť pre všetky rokovania. Lebo v podstate sa nerokuje o vašich možnostiach a problémoch, ale o štatistických údajoch ako o svojráznom základe

mnohých opatrení. To znamená, že tieto treba čím skôr mať, uvedenú oblasť upraviť. Osobitne chcem zdôrazniť význam bezpečnosti potravín. Zlaďovanie v tomto segmente umožňuje získať štatút krajiny – vývozcu, tým aj lepšie pozície na európskom trhu. Všetko iné by sa nemalo zvádzať na odpis európskych predpisov, lebo ide o dlhotrvajúci proces. Naše rokovania trvali šesť rokov, plus ďalšie dva na ratifikovanie zmlúv. Ak Srbsko aj bude rýchlejšie ako my, i tak mu to potrvá niekoľko rokov. Vy v tom procese máte voliť, brať to, čo sa vám v danej chvíli hodí, a to implementovať. – Prispejú k tomu i fondy? – Európske predprístupové fondy sú ladené i na mieru poľnohospodárstva. Budete môcť počítať s prostriedkami niektorých z nich, hoci tie nie sú len na to, aby riešili len vaše problémy, keďže ide o veľmi limitované financie. To znamená, že ich budete musieť kombinovať s vašimi prostriedkami na základe príslušnej národnej stratégie. – Veľmi často sa vedú debaty aj o tom, ako sme kedysi mohli to i ono, napríklad vyvážať oveľa viac ako dnes... – Návraty do minulosti majú zmysel, len ak pomáhajú trasovať budúcnosť. Naše štáty majú šancu exportovať napríklad baby beaf preto, že sa v tomto úseku zmenili pomery na svetovom trhu: Brazília ho viac neexportuje, zvýšil sa dopyt po ňom. Ale na také čosi má byť primeraná výroba, musia existovať viaceré predpoklady, ktoré my v tejto časti Európy dnes vlastne ani nemáme. – Vy ste do únie vstúpili v zaujímavej chvíli, takmer na prahu jej nového sedemročného obdobia? – Je to pravda. No i počas vašich rokovaní poľnohospodárska politika bude pravdepodobne postupovať ďalej. Preto je veľmi dôležité určiť, ktoré sú vaše priority, ktoré zas musia byť späté so skutočnými možnosťami. Chorvátsku, ktoré má okolo stotisíc poľnohospodárov

III

v rôznych združeniach, je všetko dôležité: aj olivy, aj víno, aj ovce, aj kozy, aj ošípané... Ani keby sme boli Čína. Musíte vedieť, ktoré sú to úseky, v ktorých máte skutočné výhody v porovnaní s inými, čo neznamená, že tie iné máte zanedbať. Poľnohospodárska politika v období rokov 2014 – 2020 poskytuje možnosť uprednostniť niektoré oblasti, zvlášť v rámci prvého piliera, ktorý obsahuje trhové mechanizmy, príspevky z príjmov a priame platby. My na jeho základe môžeme počítať s 373 miliónov eur ročne. Z toho sa tridsať percent musí odviesť na tzv. zelené poľnohospodárstvo, čo znamená, že zostáva dosť priestoru a prostriedkov vkladať ich do iných platieb a opatrení. Žiaduce je, aby ste už teraz začali postupne prispôsobovať svoju poľnohospodársku politiku tej, ktorú budete mať a uplatňovať po vstupe do únie. Na základe druhého piliera, Chorvátsko má 333 miliónov eur ročne, čo je pre nás ako nový členský štát významná možnosť presadzovať potrebné opatrenia. Keď ide o vás, nazdávam sa, že musíte kombinovať dva spôsoby: vaše skutočné potreby s prostriedkami, ktoré najľahšie môžete získať. – Aj na záver otázka, alebo skôr obava, ktorá je často prítomná v tunajšej verejnosti a týka sa predaja našej pôdy cudzincom. Ako ste to vy riešili? – Ten problém sa zjavil aj u nás, no nejde o čosi nezdolateľné. Súbežne so vstupom sme získali prechodné sedemročné obdobie, s takou možnosťou, že ak v roku 2020 príde k výraznejšiemu predaju pôdy zahraničným fyzickým osobám, táto lehota bude predĺžená o ďalšie tri roky. Uzavrela by som tým, že sa prístupový proces v podstate zvádza na to, čo si vy prajete pre svoj poľnohospodársky úsek. Treba si uvedomiť, že je zlá štruktúra fariem vo všetkých tunajších krajinách jedným zo zásadných obmedzení poľnohospodárskeho rozvoja. A že práve poľnohospodárska pôda môže byť jedným zo spôsobov, ako tú kultúru pôdohospodárskych gazdovstiev zveľadiť. Treba vedieť i to, že nie je všetko len a len na štáte. Zodpovednosť majú i poľnohospodárski výrobcovia. Nikto ich neznemožňuje, aby sa združovali, zakladali výrobné organizácie, spolu investovali, spoločne predávali výrobky, chránili si produkty... 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kukurice v jarnom období (1) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ričného a lariev siatic.

PODMIENKY NA PREMNOŽENIE A SPÔSOBY REGULÁCIE Hospodársky významnými škodcami kukurice v čase klíčenia a vzchádzania rastlín sú drôtovce, larvy kováčikov (Elateridae), larvy kukuričiara koreňového (Diabritica virgifera virgifera), imága dlhánika kukuričného (Tanymecus dilaticollis) a neskoršie aj larvy siatic, najmä siatice oziminovej (Agrotis segetum), siatice výkričníkovej (Agrotis exclamationis) a siatice ypsilonovej (Agrotis ipsilon). V článku uvádzame podmienky, ktoré umožňujú premnoženie a tiež spôsoby regulácie týchto škodcov.

OSEVNÝ POSTUP Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý obmedzuje premnoženie tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami. Keď na parcele v prvom a treťom roku pestujeme obilniny a v druhom roku okopaniny, populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s parcelou, kde sa obilniny pestovali tri roky zaradom. Pestovanie kukurice v monokultúre je najvýznamnejším faktorom zvyšovania populačnej hustoty kukuričiara koreňového a dlhánika kukuričného. Nakoľko samička kukuričiara kladie vajíčka takmer výhradne do kukuričných polí a jeho larva je škodcom kukurice, striedanie plodín je najefektívnejšou metódou ochrany. Podobne je tomu aj v prípade dlhánika kukuričného. V riziko-

OCHRANA Na ochranu kukurice proti spomenutým škodcom sa netreba pozerať oddelene od ochrany iných poľných plodín z dôvodu výskytu polyfágnych škodcov na kukurici, ako sú drôtovce, larvy siatic a dlhánik kukuričný. Integrovaná ochrana je najideálnejšia pri regulácii týchto škodcov. Zahŕňa agrotechnické, biologické a chemické metódy. Agrotechnické opatrenia majú veľký vplyv na Imágo kukuričiara na poškodených bliznách škodcov. Ak (foto: J. Tancik) sa uplatňuje správna agrotechnika, ktorá vých lokalitách sa treba vyhýbať umožňuje rovnomerné vzchádza- (aspoň dočasne) monokultúrnemu nie a rýchly rast mladých rastlín, pestovaniu kukurice. a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia rastliny, vyhneme PRIESTOROVÁ IZOLÁCIA sa tak väčším poškodeniam od Priestorovú izoláciu ako metódrôtovcov, imág dlhánika kuku- du ochrany môžeme využiť pro-

ti dlhánikovi kukuričnému vysievaním nových porastov kukurice, ale aj slnečnice a cukrovej repy vo väčšej vzdialenosti od minuloročných porastov, kde prezimujú imága škodcu. Odtiaľ sa na (foto: Ľubica Sýkorová) jar šíria na Medziriadková kultivácia kuporasty spomínaných plodín. Ak sa musí vysiať slnečnica ale- kurice v máji, v čase hlavného bo cukrová repa na plochu, kde kladenia vajíčok spôsobuje až sa v minulom roku pestovala 50-percentnú redukciu počtu kukurica, škody môžeme znížiť vajíčok dlhánika kukuričného. Dôležité agrotechnické opatvysievaním záchytných pásov na jeseň. Na okraje parcely sa renie v regulácii siatic je orba na jeseň vyseje ozimná pšenica strniska v auguste, v čase kladenia do pásov šírky 1 – 1,5 m. Na tieto vajíčok a liahnutia húseníc, ktorá miesta sa už v marci sťahujú môže znížiť populáciu až o 90 %. imága a ľahko ich môžeme zničiť TERMÍN SEJBY insekticídmi. Sejba v skorých termínoch do chladnej pôdy vplýva na zvýšené OBRÁBANIE PÔDY – DOBRE napadnutie koreňov mladých rastVYKONANÁ AGROTECHNIKA Obrábanie pôdy predstavuje lín drôtovcami. Preto treba najprv jedno z najdôležitejších agro- vysiať kukuricu na pozemkoch technických opatrení v regulá- s najnižšou populačnou hustotou cii drôtovcov. Ak sa podmietka škodcu a nakoniec na plochách, vykoná načas, hneď po zbere kde je najviac lariev na m2. Skôr zasiata kukurica so svojím obilnín a následne hlboká orba, v nasledujúcom roku rozrasteným koreňovým systébude na pozemku 4-krát me- mom je viac napádaná larvami kunej drôtovcov ako na pozem- kuričiara koreňového ako kukurica ku, kde toto opatrenie nebolo vysiata neskôr. Porasty vysiate vykonané. Keď sa orba vykoná v neskorých termínoch sa vyhnú do hĺbky 200 – 220 mm, je v nej silnému napadnutiu larvami, lebo 3-krát menej lariev kováčikov, veľký počet vyliahnutých lariev ako keď sa orba vykoná len do hynie pre nedostatok potravy. Na druhej strane porasty z nehĺbky 100 – 120 mm. Kvalitné obrábanie pôdy, skorých termínov sejby sú viac vyvážená výživa a optimálny napádané dlhánikom kukuričným termín sejby umožňuje rýchle a larvami siatic a aj ťažšie znášajú a rovnomerné vzchádzanie a rých- poškodenia. ly rast mladých rastlín, a tým aj rýchle prekonávanie kritického HNOJENIE Dusíkaté hnojenie neznižuje obdobia a zníženie škôd zapríčinených drôtovcami, larvami siatic priamo počet jedincov škodcu a imágami dlhánika kukuričného. (kukuričiar koreňový a dlhánik ku-

12. 4. 2014 • 15 /4590/ kuričný), ale škodlivosť je znížená v dôsledku regenerácie poškodených častí. Okrem toho dusíkaté hnojenie napomáha k zníženiu počtu poľahnutých rastlín. REGULÁCIA BURÍN Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 % v porovnaní s poľami so slabou zaburinenosťou. Zaburinené polia lákajú samičky na kladenie vajíčok. Na zaburinených poliach sa siatice vyskytujú aj 7-krát viac ako na nezaburinených. ZAVLAŽOVANIE Toto opatrenie vyhovuje tým škodcom, ktorí potrebujú vlhké prostredie. To sú drôtovce a larvy kukuričiara koreňového. Zavlažovanie rozličných plodín napomáha

zvýšeniu populačnej hustoty lariev kováčikov 5- až 10-násobne. Zavlažovanie porastov kukurice v auguste redukuje počet lariev posledných instarov a kukiel dlhánika kukuričného. Zavlažovanie okopanín v čase kladenia vajíčok a začiatku liahnutia lariev má tiež veľký vplyv na redukciu populácie siatic. CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti uvedeným škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Môže sa vykonávať rôznymi spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe, aplikácia počas medziriadkovej kultivácie proti larvám kukuričiara koreňového a foliárna aplikácia proti imágam dlhánika kukuričného a larvám

siatic. Regulácia pôdnych škodcov morením osiva znižuje spotrebu insekticídu 10-krát v porovnaní s aplikáciou insekticídu do pásov. Okrem ekonomickej výhody má tento spôsob ochrany aj ekologickú výhodu – nezaťažuje prostredie. Chemickú ochranu proti drôtovcom robíme na základe pôdnych výkopov pred sejbou kukurice. Ak zistíme 7 a viac kusov drôtovcov na 1 m2, použijeme insekticíd pomocou spomínaných aplikačných metód. Chemická ochrana proti larvám kukuričiara koreňového sa robí len na porastoch kukurice pestovanej v monokultúre. Je špecifická tým, že larvy kukuričiara koreňového sa liahnu až v období po použití insekticídov, preto musíme predvídať výskyt kritického počtu lariev.

Robíme to na základe výskytu imág na pozemku, na ktorom sa v budúcom roku bude pestovať kukurica. Najviac sa odporúča metóda sledovania náletu imág do žltých lapačov. Do porastov kukurice sa umiestni 2 – 6 žltých lapačov, ktoré kontrolujeme raz týždenne. Ak sa v priebehu týždňa chytí v priemere viac ako 35 jedincov na jeden lapač, treba v budúcom roku vykonať insekticídne ošetrenie. Chemická ochrana proti larvám siatic sa vykonáva, kým sú larvy malé a kým sa ešte nachádzajú na nadzemných častiach rastlín. Signalizácia na ošetrenie sa robí na základe náletu motýľov do svetelných lapačov alebo výskytu vajíčok na listoch rastlín. Aplikácia sa odporúča 5 – 7 dní po zistení vajíčok na listoch.  (Pokračovanie nabudúce)

OKRASNÁ ZÁHRADA

Prečo sa kanám nedarí? Ľubica Sýkorová

12. – 18. 4. 2014

POČASIE

ana (lat. Canna) patrí u nás medzi obľúbené záhradné rastliny. Pochádza z tropických a subtropických oblastí Ameriky. Je veľmi atraktívna hlavne kontrastom medzi listami a kvetmi. Listy sú podobné banánovníkom, rôzne sfarbené od zelenej do hnedej až melírovanej farby. Kvety bývajú najčastejšie červené, žlté, oranžové. Kana nie je tak často ohrozovaná chorobami a škodcami. No pri nesprávnych podmienkach pestovania veľmi rýchlo zbadáme, že rastline niečo chýba. Najčastejšie ju napáda chloróza, ktorá sa prejavuje žltnutím listov. Ak sa tento jav vyskytne aj na mladých listoch, ide o ne-

dostatok stopových prvkov, ako sú zinok, meď alebo železo. Ak sa objaví na starších listoch, ide o nedostatok magnézia, dusíka, fosforu a draslíka. Často zlá pôda brzdí rast koreňov a následne zabraňuje prijímaniu železa. Príliš vápenatá pôda viaže železo. Uschýnajúce okraje listov môžu byť príznakom nadmernej alebo nedostatočnej zálievky. Ak sú listy najskôr žlté, a potom hnednú, ide o nedostatok magnézia. Pri vírusových ochoreniach na listoch vznikajú škvrnité fľaky, mramorované miesta alebo svetlé pásy. Väčšinou ich prenášajú vošky. Ak vírus vyvolá symptómy chorôb, rastlina sa už nedá zachrániť. Žltnutie listov môže mať viacero príčin – nedostatočná hĺbka

sadenia, prehnojenie rastliny, suchá vápenatá pôda, utlačená pôda a vlhkosť, spálenie od slnka alebo nadbytok solí. Kana potrebuje v lete a na začiatku jesene dostatočnú výživu a zálievku. Pretože má väčšie listy, tieto odparujú viac vody a pri nedostatku zálievky môžu začať uschýnať. Najvhodnejší čas na zálievku je ráno, ešte pred prvými slnečnými lúčmi. Proces kvitnutia u kany je v noci, keď je pôda chladnejšia, preto by sa nemalo polievať večer, keď je pôda zohriata slnečnými lúčmi. Ešte nebezpečnejšie je, keď polievame počas dňa studenou

vodou. Môže to vyprovokovať aj uhynutie rastliny. Pri vysádzaní do substrátu alebo zeminy treba primiešať hnojivo. Ďalšia výživa sa pridáva v auguste, a pretože kana kvitne aj do konca novembra, môže sa výživa pridávať ešte v polovici septembra.  (foto: internet)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | 20˚

7˚ | 19˚

8˚ | 19˚

8˚ | 21˚

8˚ | 20˚

9˚ | 16˚

7˚ | 16˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

V krátkosti o chorobách králikov pripravila: Ľubica Sýkorová

ať zdravé životaschopné králiky zbytočne nezaťažované chemickými látkami a liekmi je snom každého chovateľa. Pri králikoch platia dve základné pravidlá. Prvým je, že menej je niekedy viac. Prekrmovanie jadrovými krmivami pri nedostatku sena a zeleného krmiva môže mať rozsiahle následky na zdravotnom stave, čo následne negatívne ovplyvňuje obranyschopnosť, plodnosť a úžitkovosť králikov. Druhým pravidlom je, že pri králikoch je prevencia ochorení omnoho dôležitejšia a lacnejšia ako samotná liečba. Prevencia chorôb v chove králikov spočíva: v správnej zoohygiene; vo výbere vhodného plemena králikov; v správnom kŕmení kvalitným čerstvým krmivom v primeranom množstve; v rešpektovaní fyziologických potrieb a prirodzených vlastností chovaných zvierat; v správnej podpore celkovej odolnosti zvierat vo vhodnom čase, napríklad pomocou prírodných látok (probiotík, prebiotík, rastlinných prípravkov, vitamínov); v cielenom vakcinačnom programe určenom podľa aktuálnej situácie v chove a okolí. Zvieratá by sa mali vakcinovať len proti chorobám, ktoré ich naozaj a aktuálne môžu ohroziť. Pri všetkých ochoreniach a pri stanovení diagnózy je potrebné zamerať pozornosť na výlučky, sliznice a kožu chorého králika. Potrebné je taktiež pravidelne kontrolovať a všímať si exkrementy. Okrem najčastejších infekčných ochorení, ako je hemoragická septikémia – mor králikov a myxomatóza, sa v chove králikov objavuje čoraz viac porúch trávenia, dýchania a chorôb kože. Ak chceme, aby sme mali zdravý

chov, musíme dodržiavať tieto zásady: klietky musia byť čisté; stály prísun čerstvej potravy a vody; králiky musia mať k dispozícii tyčinku alebo drievko na ohlodávanie (popr. suchý chlieb); zabezpečiť každodenný výbeh aspoň na jednu hodinu. Najčastejšie príznaky chorôb sú: hnačka; na srsti zatvrdliny

frekvencia dýchania. Liečenie prebieha použitím žalúdočnej sondy na odvod plynov, podávaním odvaru rumančeka, feniklu, preháňadiel. Žalúdočný a črevný katar vzniká náhlym prechodom zo suchého kŕmenia na zelené alebo nevhodným zaradením nových druhov krmív. Príznaky choroby sa prejavujú mäkkým

alebo holé miesta; zlé držanie tela; zrýchlený dych; strata chuti do jedla; mokré predné labky; zježená srsť. Podľa pôvodu rozoznávame choroby: neinfekčné, infekčné.

vodnatým trusom, nechuťou do žrania, okolie konečníka je zašpinené výkalmi. Liečenie: izolácia, zmena krmiva, podávanie črevných dezinfekčných prostriedkov, prípravkov na zastavenie hnačky.

NEINFEKČNÉ CHOROBY Sú typické tým, že nie sú prenosné z jedného jedinca na druhého. Do tejto skupiny patria rôzne poranenia, vrodené chyby, otravy, ochorenia spôsobené chybným spôsobom chovu a mnoho ďalších. Medzi najčastejšie patrí zápcha, zdutie, žalúdočný a črevný katar, zápal mliečnych žliaz, otlaky. Príznakmi zápchy sú malátnosť, nechuť do žrania, obmedzené vylučovanie výkalov. Liečime ju podávaním krmív spôsobujúcich hnačku, preháňadiel, masážami brucha. Príznakmi zdutia je stvrdnutá brušná dutina, škrípanie zubami, zvýšená

INFEKČNÉ CHOROBY Hlavný boj proti týmto chorobám spočíva v prevencii. Medzi najnebezpečnejšie ochorenia patrí hemoragická choroba králikov známa ako mor králikov a myxomatóza. Aj keď je na obe tieto vírusové ochorenia vypracovaná veľmi účinná prevencia v podobe vakcinačných programov, každoročne narobia v chovoch králikov obrovské škody.

MYXOMATÓZA Charakteristickým príznakom myxomatózy je hlavne tvorba hlienovo-rôsolovitých uzlov v podkoží, vyskytujúcich sa najmä na

hlave, ušiach, genitáliách a okolo konečníka a taktiež sťaženým dýchaním. Nákaza sa šíri bodavým hmyzom (komáre, blchy, vši) a len v menšej miere infikovaným krmivom a odevom chovateľa. Priamy prenos je možný obvykle kvapôčkovou infekciou. V posledných rokoch dochádza k enormnému nárastu populácie komárov, ktoré predstavujú veľmi nebezpečný faktor v prenose myxomatózy. Najúčinnejšou ochranou proti výskytu myxomatózy v chovoch králikov je vakcinácia. Druhým dôležitým krokom je kontrola a aktívna ochrana pred ektoparazitmi, ako sú komáre, blchy a vši. Králiky by sa mali z preventívnych dôvodov chovať v chránených objektoch (sieťky, chrániče pred hmyzom, postrek), najmä počas letnej sezóny, keď je v teplom a vlhkom prostredí výskyt a aktivita komárov veľmi vysoká. Majitelia by sa mali pri kontrole zvierat zamerať na králiky s klinickými zmenami manifestujúcimi sa predovšetkým opuchnutými očami, genitáliami a dýchacími ťažkosťami. Zvýšenú starostlivosť v letnom období je potrebné venovať dezinfekcii. HEMORAGICKÁ CHOROBA KRÁLIKOV – MOR Do Európy sa rozšírila v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia pravdepodobne z Číny. Jej charakteristickým príznakom je predovšetkým horúčka, akútny krvavý zápal pľúc, krvácanie a nekrózy na vnútorných orgánoch. V chove ochorejú a hynú najmä dospelé králiky a staršie odstavené mláďatá, pričom mortalita je až 90 %. Zvieratá majú pred úhynom často krvavý výtok z nosa, avšak veľa králikov uhynie náhle, bez predchádzajúcich zjavných príznakov ochorenia. Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom s chorým zvieraťom a jeho výlučkami, nie je vylúčený prenos hmyzom. Ochorenie má obyčajne rýchly priebeh, králik uhynie v priebehu 12 – 24 hodín po objavení prvých príznakov. Liečba nie je účinná, ale zvieratá sa môžu chrániť vakcínami od veku 5. – 6. týždňa, pričom imunita proti ochoreniu nastupuje asi za 10 dní a pretrváva pri väčšine dostupných vakcín jeden rok.  (foto: internet)

12. 4. 2014 • 15 /4590/

ZÁKERNÉ POŠKODENIE OBLIČIEK

Aj keď sú choré, nebolia (2) A k sú v poriadku, ani netušíme, že ich máme. Keď sa však naša najdôležitejšia čistička v tele pokazí, začne sa kaziť aj všetko ostatné. Nefrológovia varujú, že obličky sú čoraz viac ohrozené naším zlým životným štýlom. Štatistiky sú neúprosné, až alarmujúce. Podľa niektorých je určitou formou poškodenia obličiek postihnutý každý siedmy človek. PREČO SA NÁM „KAZIA“? Najčastejšími príčinami, ktoré postupne zhoršujú funkciu obličiek a môžu viesť až k ich úplnému zlyhaniu, sú najmä dlhoročná cukrovka a vysoký krvný tlak. Príčin je však oveľa viac, sú to aj chronické zápaly obličiek,

dlhodobé a nadmerné užívanie liekov proti bolesti, obličkové kamene, nádory, u mužov zväčšená prostata, dedičné polycystické ochorenie obličiek, ale aj opakované infekcie v močovej sústave, ateroskleróza, vývojové deformácie, abnormality močových ciest a rôzne ďalšie.

AKO ZISTÍME, ČI SÚ OK? Riziko tohto ochorenia môžu včas odhaliť testy. Meranie tlaku: Ak je vysoký, môže to byť signál, že aj obličky automaticky dostávajú zabrať. Odber moču: Pokiaľ je množstvo bielkovín v moči vysoké, môže to znamenať, že filtračné jednotky v obličke poškodila choroba. Test z krvi: Lekár zisťuje hladinu kreatinínu

v krvi, ktorá ukáže, nakoľko sú obličky funkčné.

VAROVNÉ SIGNÁLY – ste veľmi unavení a chýba vám energia; neviete sa koncentrovať, trápi vás nechutenstvo, nespavosť; v noci máte svalové kŕče; opúchajú vám chodidlá a členky; objavujú sa aj opuchy okolo očí, predovšetkým ráno; pokožka je suchá a citlivá; musíte často močiť, hlavne v noci. Žiaľ, mnohé formy ochorenia obličiek vyvolávajú tieto príznaky až v pokročilom štádiu choroby, keď môže byť neskoro. AKO ICH UDRŽAŤ ZDRAVÉ Jedzte pestrú stravu, dostatočné množstvo zeleniny, obmedzte

živočíšne tuky a soľ. Hýbte sa, predchádzajte obezite. Pozor však na jednostranné diéty, najmä ak predpisujú vysoký obsah bielkovín a nízky príjem cukrov. Pite dostatok tekutín, alkohol konzumujte v rozumnom množstve. Nefajčite. Lieky užívajte s mierou, pozor najmä na tie proti bolesti. Kontrolujte si krvný tlak, hladinu cukru a tukov v krvi, moč. Všetko je súčasťou preventívnych prehliadok u praktického lekára. Vyhýbajte sa chemikáliám, najmä častému kontaktu s anilínovými farbami. Každú infekciu vyležte a využívajte celú predpísanú dávku antibiotík, aj keď sa už cítite lepšie. Ak má niekto v rodine problém s obličkami, absolvujte preventívne vyšetrenie. 

DROBNÉ RADY

Veľkonočné vajíčka nafarbíte jednoducho aj doma M ôžu byť farebné a vy na ne nemusíte minúť ani gram umelých farbív. Veľkonočné vajíčka totiž chytia farbu aj vďaka potravinám, ktoré máte doma. Pred farbením vajíčka vždy očistite, aby na nich neostali mastné škvrny. Ak chcete mať na povrchu odtlačené vzory, využite trojlístky, drobné kvietky či zaujímavé tvary listov a navlhčené ich pritlačte na povrch. Vajíčka zabaľte do silónovej pančušky, ponorte do pripravenej zmesi, priveďte do varu a pri zníženej teplote varte asi 20 min. Pre ešte sýtejšiu farbu nechajte vajcia ponorené vo farbe a dajte ich na noc do chladničky. Zlatožlté: Využite kurkumu Na 8 vajec potrebujete: 900 ml vody, 2 lyžice octu a 3 lyžice kurkumy. Žiarivo žltú farbu vám pomôže docieliť „ázijský zázrak“,

presnejšie kurkuma, korenina obľúbená najmä v indickej kuchyni. Namiesto tradičnej misky naservírujte vajíčka v papierových obaloch od vajec, ktoré natrite na fialovo.

v malých prútených hniezdach vystlaných machom. vašom bielom tričku. Neváhajte a jej dokonalé farbiace schopnosti využite na skrášlenie vajíčok.

Fialové: Dokáže to aj kapusta Na 8 vajec potrebujete: 2,7 litra vody, 2 hlávky nakrájanej červenej kapusty, 8 lyžíc octu. Spomeňte si, ako vás vie nahnevať, keď sa kúsok z červenej kapusty ocitne na

Ružové: Pomôže vám repa Na 8 vajec potrebujete: 900 ml vody, 2 lyžice octu, 4 hrnčeky nakrájanej repy (cvikla). Repa vdýchne vajíčkam romantickú ružovú farbu a ak ich necháte lúhovať v uvarenej zmesi ešte dlhšie, zafarbia sa až na červeno. Sviatočný stôl určite spestria naaranžované

VII

Špenát aj čučoriedky Keď máme vajíčka s hnedou škrupinkou, s farbením je vždy trošku problém. Toto však riešia prírodné farby z potravín, keďže sa s hnedou pekne umocňujú a vytvárajú zaujímavé sýte až zemité odtiene. Okrem spomínaných zelenín osvedčili sa aj špenát a čučoriedky (mrazené). Oboje treba s vajíčkami povariť a pridať ešte aj pár kvapiek citrónovej šťavy.  (foto: internet)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Huspenina

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Hus plnená zemiakmi Hus očistíme, vypitveme, umyjeme, osušíme, osolíme a necháme odležať na chladnom mieste. Deň vopred uvaríme zemiaky v šupe a po uvarení ich ošúpeme. Ráno zemiaky pokrájame na malé kocky, na drobné kocky pokrájame aj umyté bravčové mäso, cibuľu ošúpeme a pokrájame nadrobno. Cibuľu upražíme na masti, pridáme bravčové mäso, pomrvený majorán, trochu mletého korenia a soľ, všetko premiešame,

sparíme a zmiešame s pokrájanými zemiakmi. Zemiakovo-bravčovou zmesou naplníme hus a otvor zašijeme. Položíme ju na pekáč, podlejeme vodou, pečieme v rúre, najprv pomaly, a potom prudko zapečieme. Počas pečenia polievame výpekom. Po upečení vyberieme z husi zemiakovo-bravčovú zmes, naservírujeme ju na jednu misu a na druhú poukladáme rozporciovanú pečenú hus.

Lepníky

Suroviny: bravčové údené kolienko alebo šunka, paprčky: polovica sviežich a polovica údených, 2 hlávky cesnaku, voda. Takto sa to podarí: údené paprčky namočíme večer do studenej vody a ráno ich očistíme a dobre umyjeme v teplej vode. Dobre prepláchneme aj svieže paprčky. Dáme do hrnca a zalejeme studenou vodou, aby prevýšila mäso o také 4 prsty. Pridáme hlávky cesnaku, ktoré sme jemne ošúpali a umyli. Necháme veľmi pomaly variť, odkryté, orientačne 6 hodín. Huspenina je hotová, keď mäso odpadáva od kostí. Potom ju zle-

jeme cez sitko, respektíve mokrú utierku. Mäso rozdelíme do tanierov a zalejeme precedeným vývarom. Podľa chuti môžeme do tanierov pridať červenú mletú papriku, nadrobno nakrájanú cesnakovú vňať... Necháme vychladnúť a stuhnúť. foto: internet

Muffiny pre čokoholikov

Suroviny: 1 šálka vody (3 dl), 2 lyžice mlieka, 1 rovná lyžička cukru, ¾ z kocky droždia, 1 rovná lyžica soli, múka, masť veľkosti väčšieho orecha, masť na vyprážanie. Takto sa to vydarí: Do vlažnej vody a mlieka pridáme droždie a cukor. Keď droždie vykysne, pridáme soľ a múku toľko, koľko cesto zoberie. Dobre vymiesime a necháme vykysnúť. Pri miesení pridáme masť veľkosti orecha. Cesto vyhrnieme na pomúčený

obrúsok a váľkom jemne rozvaľkáme na hrúbku dvoch prstov. Nakrájame na kúsky a prikryté necháme ešte kysnúť. Pražíme na rozpálenej masti do zlatista, z oboch strán. Najprv lepníky pri pražení prikryjeme a keď otočíme, necháme odkryté. Upražené trochu posolíme (podľa chuti). Recept nám poskytla Anna Berediová z Kysáča foto: E. Šranková

Suroviny: 120 g múky, 100 g cukru, 1,5 lyžice kakaa, 1 čokoládový puding, ½ šálky (veľkej) oleja, ½ šálky mlieka, 150 g čokolády, kypriaci prášok. Takto sa to podarí: Do misky nasypeme múku, puding, kypriaci prášok, cukor a kakao. Nad parou

Tvarohovo-marhuľový koláč s mrveničkou Suroviny: 750 g zaváraných marhúľ; Na cesto: 300 ml mlieka, ½ kocky droždia, 500 g hladkej múky, 100 ml oleja, 2 lyžice kryštálového cukru, 1 lyžička soli; Na plnku: 250 g tvarohu, 1 vanilínový cukor, 1 citrón; tuk na vymaste-

nie plechu; Na mrveničku: 80 g polohrubej múky, 60 g masla, trochu práškového cukru. Takto sa to vydarí: Do misky dáme vlažné mlieko, do ktorého rozdrobíme droždie. Po 15 minútach kvások nalejeme do múky a

premiesime. Pridáme olej, kryštálový cukor a soľ. Vymiesime cesto, ktoré necháme vykysnúť asi 30 minút. Vykysnuté cesto rozvaľkáme a uložíme na vymastený plech. Na cesto poukladáme odkvapkané zavárané marhule.

na trochu oleja roztopíme polovicu čokolády, pridáme asi polovicu mlieka. Roztopenú zmes zmiešame so suchými prísadami, mliekom a olejom. Zvyšok čokolády pokrájame na kúsky a pridáme do cesta. Pečieme 20 min. na 180 °C. Foto: J. Pániková Posypeme tvarohom, ktorý sme premiešali s vanilínovým cukrom a trochou citrónovej šťavy. Vrch koláča pocukrujeme a posypeme mrveničkou, ktorú sme si pripravili z múky a zmäknutého masla. Koláč pečieme vo vyhriatej rúre pri 200 °C asi 20 až 30 minút. Na záver ho môžeme ešte posypať práškovým cukrom.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 366 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Festival s dobrým menom DOZNELA 20. DIDA V PIVNICI

Anna Francistyová Elena Hložanová

ým prvý – marcový – víkend 20. Dní Janka Čemana v Pivnici prebiehal hlavne v znamení osláv festivalu a OD Janka Čemana, organizátora tohto jarného divadelného podujatia, druhý víkend (4. – 6. apríla) bol už viac súťažný. Na svoje si prišli tak tí mladší, ako aj starší milovníci scénického umenia. V piatok 4. apríla na pivnických divadelných doskách sa najprv predstavili mladučkí herci zo ZŠ Jána Kollára v Selenči s insce-

Ďurovková, Tatiana Klinková, Ján Jambrich, Miroslav Vozár a Milan Klinko. Všetko sú to osvedčení herci a aj mladý režisér Čeman vyrástol v tomto kysáčskom divadle. Podnetom predstavenia bol pivnický dramatický seminár Píšeš? Píšem!

Kysáčska Klietka najúspešnejšia (Foto: Ján Čobrda Blitz)

nociová a ďalšou členkou Zuzana Týrová) predovšetkým vyzdvihol skutočnosť, že trpezlivosť a stále zveľaďovanie divadla dali v Pivnici skvelé výsledky, a tak sa DIDA stala festivalom s dobrým menom. Tajomstvo úspechu je vraj jednoduché: „Je to láska a odovzdanosť divadlu týchto dobrých a obetavých ľudí zoskupených v Divadle Janka Čemana.“ V programe 20. festivalu DIDA bolo 9 predstavení, z čoho 6 súťažných, ktoré podali Pivničania, Kysáčania (dve), budapeštianske Divadlo Vertigo, Selenčania a Novosadčania. Cenu Janka Čemana za podanie najautentickejšieho obrazu života dolnozemských Slovákov získali ochotníci SKC P. J. Šafárika

nemohli prevziať, lebo v nedeľu súbor už bol na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. Cenu za dramaturgiu alebo dramatizáciu textu sa komisia tentoraz rozhodla neudeliť. Najlepšou herečkou sa podľa mienky odborníkov stala Viola Thirringová z budapeštianskeho Divadla Vertigo v Maďarsku, druhú cenu získala Anka Tótová z Pivnice, dve tretie ceny dostali Bojan Brnadić z Nového Sadu a Milan Klinko z Kysáča. V závere oficiálnej časti moderátorka Kvetoslava Imreková prečítala príležitostný list Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej a na oslavu divadla odznelo aj hosťujúce predstavenie z Čadce. Členovia detského a mládežníckeho divadelného súboru

Sobota patrila Novosadčanom a známej a vďačnej inscenácii Zypa Cupák – dramatizácii románu Jána Čajaka ml. Mladšia výprava hereckej družiny zo SKC P. J. Šafárika túto komédiu nacvičila pod režijnou taktovkou RastiPosudzovacia komisia: (zľava) Zuzana slava Zorňana. Tárnociová, Vladimír Valentík Predstavenie a Zuzana Týrová sa páčilo pivnovanou ľudovou rozprávkou nickému festivalovému zo zbierky bratov Grimmovcov obecenstvu a podľa toho, Snehulienka a sedem trpaslíkov čo sme zistili v nedeľu 6. v réžii Anny Kolekovej, Terézie apríla pri vyhodnotení fesTrusinovej a Anny Petrášovej. Vo tivalu, aj členom posudzovečerných hodinách nasledovalo vacej komisie... divadlo z celkom iného súdka, keď vystúpili ochotníci Ochotníckeho NAJVIAC OCENENÍ divadla Ustanovizne pre kultúru, KYSÁČANOM Pri zatvorení Dní Janka informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačného strediska Čemana a festivalu DIDA Kysáč. Podnetom bol dramatický obecenstvo slovami vďaky Gratulácie predstaviteľom odmenených súborov a jednotlivcom text pod názvom Klietka, ktorý oslovil Ján Kmeťko, prednapísali mladí autori Branislav seda oslavného výboru, potom v Novom Sade za predstavenie Zypa Eva pri KIC a ZUŠ Jozefa Potočára Čeman a Svetlana Gašková, a B. podnetným prejavom o udržiavaní Cupák. Z dvoch nových divadelných zahrali presvedčivú a premyslenú Čeman hru aj režíroval. Klietka je a zveľadení divadelnej tradície v textov komisia odmenila predlohu drámu Tlkot (d)uší v réžii Evy Matitu symbolom zo všetkých strán Pivnici Dr. Ján Varšo, veľvyslanec Klietka autorov Branislava Čemana sovej a Dagmar Štekláčovej. A tak sa tematický a vyprofilovauzavretého priestoru, do ktorého Slovenskej republiky v Belehra- a Svetlany Gaškovej. Kysáčania sa stali aj víťazmi festivalu, lebo ný divadelný festival DIDA dostal na de. V duchu festivalovej tradície ľudia zamkýnajú okrem iného aj ľudí. Roly stvárnila desaťčlenná nasledovalo zverejnenie správy za svoju Klietku získali aj Cenu za prah svojej tretej dekády. Veríme, herecká posádka v zložení: Anička o priebehu uplynulého divadel- najúspešnejšie predstavenie, teda i že v jeho ďalšom organizovaní a Vozárová, Andrej Matúš, Anna Chr- ného podujatia. Člen posudzo- právo predstavovať festival DIDA na zveľaďovaní dobrým a obetavým ťanová-Leskovac, Denisa Miháľová, vacej komisie Vladimír Valentík festivale Palárikova Raková v Čadci. členom OD Janka Čemana pomôžu Branislav Čeman, Hana Katarína (predsedníčkou bola Zuzana Tár- Hlavní protagonisti si však ocenenia aj ďalší dobrí ľudia. • KULTÚRA •

15 /4590/

12. 4. 2014

Kultúra MEDZIOBECNÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

Vedomosti na skúške Elena Šranková, Vladislava Lovásová, Anna Lešťanová, Anička Chalupová

sobotu 5. apríla v súlade s rozhodnutím Výboru pre vzdelávanie NRSNM, čiže Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl, prebiehali medziobecné súťaže zo slovenčiny pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl. KYSÁČ. V ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči si vedomosti z materinského jazyka overilo 63 žiakov základných škôl z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína a Kysáča. Spomedzi žiakov 5. ročníka najúspešnejší boli: Sára Obuchová z Kulpína – prvé miesto (19 bodov), Daniel Miháľ z Kysáča – druhé miesto (18,5 bodu) a Martin Pavčok z Petrovca – tretie miesto (17,5). Keď ide o žiakov 6. ročníka, prvé miesto s počtom bodov 17 obsadila Maja Vargová z Kysáča, druhé miesto so 16 bodmi obsadili tri žiačky: Miluška Vranková z Kysáča, Sabína Cerovská a Anička Labátová z Petrovca. Na treťom mieste je Irena Struhárová

Časť odmenených žiakov v Kysáči

z Kulpína (16,5), druhé miesto Tamara Ušiaková z Petrovca (15,5) a tretie Aňa Marčoková z Kysáča (15 bodov). Po skončení súťaže riaditeľka kysáčskej školy Anna Gašparovićová najúspešnejším žiakom udelila diplomy a knižné odmeny. PIVNICA. V Základnej škole 15. októbra v Pivnici prebiehala medziobecná súťaž pre 39 žiakov z Pivnice, Selenče, Silbaša a Lalite.

Najúspešnejší slovenčinári na súťaži v Pivnici

z Petrovca (15,5). Prvé miesto zo siedmakov, s počtom bodov 15, obsadila Jana Urbanová z Kysáča. Na druhé miesto sa dostala Daniela Šmitová z Kysáča (14,5). Tretie miesto, s počtom bodov 14, obsadili štyria žiaci: Ester Greksová z Hložian, Boris Lukáč z Petrovca, Kristián Križan z Kysáča a Sára Valentíková z Petrovca. Prvé miesto, keď ide o žiakov záverečného ročníka, obsadil Vladimír Zima

www.hl.rs

V rámci 5. ročníka výsledky sú nasledujúce: prvé miesto získali Pivničanky Gabriela Valentíková a Patrícia Kmeťková, druhé miesto obsadili Matilda Hložanová zo Silbaša a Valentína Imreková z Pivnice a na treťom mieste sú Selenčanka Ivona Zolňanová a Pivničanka Anita Grňová. Výsledky šiestackých snáh: prvé miesto obsadila Pivničanka Milina Milecová, druhé získali Denis Pudelka

Informačno-politický týždenník

z Pivnice a Martina Čobrdová zo Silbaša, kým tretie miesto obsadili Patrik Malina zo Selenče a Lea Vágalová z Pivnice. V rámci 7. ročníka najúspešnejší boli znovu Pivničania: prvé miesto obsadil Filip Herček, druhé Ingrid Česková a tretie Dávid Kalko. Výsledky žiakov ôsmeho ročníka sú: prvé miesto obsadila Pivničanka Marcela Valentíková, druhé miesto získali Juraj Súdi zo Selenče a Kristína Vinkoviťová z Pivnice a tretie miesto obsadil Martin Švec zo Selenče. STARÁ PAZOVA. Hostiteľkou medziobecnej súťaže zo slovenského jazyka bola aj Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Súťažilo 35 žiakov vyšších ročníkov z troch základných škôl: 24 žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, 7 žiakov ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku a 4 žiaci ZŠ Jovana Popovića v Suseku. V kategórii piatakov prvé tri miesta obsadili: Valentína Hudecová (19 bodov) z Pazovy, Sarah-Malvína Čelovská (17,5 bodu) zo Suseku a Boris Potran (15,5) zo St. Pazovy. V kategórii šiestakov boli najúspešnejší Pazovčania – Marta Kukučková (17 bodov), Oleg Turčan (16,5 bodu) a Maja Opavská (16 bodov). Najlepšie výsledky spomedzi ôsmich siedmakov dosiahli žiaci hostiteľskej školy: Michaela Lešťanová (18 bodov), Ivana Fitošová a Branislav Pop

(obsadili 16 bodov) a na treťom mieste (15,5 bodu) sa umiestnili Anabela Stošićová a Branislav Topoľský zo St. Pazovy a Emília Jana Pálešová z Erdevíka. V kategórii ôsmakov súťažilo jedenásť žiakov. Prvé miesto obsadila Katarína Rumanová (16,5 bodu) z Pazovy, dve druhé miesta Kristína Ikerová z pazovskej školy a Filip Ďurík z erdevíckej školy (14 bodov), kým tri tretie miesta (13 bodov) získali: Mário Kočiš a Ivona Zolnajová z Pazovy a Eduard-Sebastián Urban zo Suseku. Pazovských žiakov na súťaž pripravovali profesorky Katarína Topoľská a Jarmilka Dolinajová, so žiakmi z Erdevíka pracovala profesorka Ruženka Ďuríková a so žiakmi zo Suseku Ruženka Kolárová. PADINA. V Základnej škole maršala Tita v Padine sa v medziobecnej súťaži zo slovenského jazyka zúčastnilo 56 žiakov vyšších ročníkov základných škôl z Aradáča, Jánošíka, Kovačice a Padiny. V kategórii žiakov 5. ročníka prvé miesto obsadila Jarmila Hriešiková zo ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, druhé s rovnakým počtom bodov získali Vanesa Marková a Anna Sojáková zo ZŠ maršala Tita v Padine, pokým tretie miesto podľa počtu bodov patrilo Eme Farkašovej z Kovačice a Dane Marušníkovej z Padiny. V kategórii žiakov 6. ročníka prvé miesto obsadila Jana Viergová z aradáčskej ZŠ Bratstvo. Druhé obsadili štyria žiaci: Natali Garafiátová a Ivana Petrášová z Padiny, Diana Nedelická z Aradáča a Jozef Barca z Kovačice. Tretie miesto obsadil Ján Farkaš z Kovačice. V kategórii siedmakov prvé miesto sa dostalo Ivone Bírešovej z Kovačice, druhé miesto patrilo Dušane Babincovej, tiež z Kovačice, a treťou sa podľa počtu získaných bodov stala Vinona Dudková z jánošíckej ZŠ T. G. Masaryka. V kategórii žiakov 8. ročníka najlepšie výsledky dosiahla Martina Čížiková z Kovačice, druhé miesto si vybojovala Hana Čížiková, tiež z Kovačice, a tretie miesto získali Kristína Kužiaková z Aradáča a Rebeka Majdlíková z Padiny. Po skončení súťaže riaditeľ padinskej školy Ladislav Petrovič udelil diplomy a knižné odmeny najúspešnejším žiakom. Pre účastníkov súťaže bola zorganizovaná návšteva Etno domu Petráš a padinskej studne. • KULTÚRA •

NA HODINE SLOVENČINY V ĽUBE

toľko, koľko ich máme na hodinách slovenčiny v nižších ročníkoch. V Erdevíku je 14, v Ľube 6 žiakov a v Binguli sú 3 žiaci, ktorí aktívne chodia na hodiny slovenčiny. V Binguli sa síce niektorí pridali

učili všetko po slovensky, sa môžu pripojiť deti z Ľuby a Bingule, ale sa, žiaľ, nepripájajú všetci. Pokračujú hlavne tí žiaci, ktorí majú dobré základy v znalosti slovenčiny. Najmä dievčatá chcú pokračovať v učení slovenčiny, kým chlapcov to nebaví. Mienim, že keby bola podpora rodičov, predsa by sa viac detí rozhodlo pre hodiny slovenského jazyka. Rozprávala som sa s rodičmi vlani, aj predvlani, aj skôr, ale sú tej mienky, že im je to nie potrebné, že je slovenčina ťažká... Pritom v Erdevíku žiaci musia čakať, kým všetci skončia vyučovanie, lebo sa autobus vracia do Ľuby o 13. hodine. Kým sú tí, čo navštevujú hodiny slovenčiny, na školskej hodine, ostatní čakajú v parku alebo inde, – hovorí profesorka slovenčiny. Nanucuje sa záver, že by im bolo osožnejšie ten čas stráviť na hodine slovenčiny, avšak Ďuríková hovorí, že nič nemožno na silu. – Možno ich iba motivovať, tak ako sa i snažím, aby hodiny boli pekné, zaujímavé a aby sem radi chodili.

neskoršie, ale čo sa týka Slovenska, ohraničíme sa na tých, čo od začiatku chodili. Čo sa týka slovenčiny, iste im tento zájazd veľmi prospeje a možno aj niektorých rodičov podnieti a motivuje, aby deti zapísali na hodiny slovenčiny, – hovorí R. Ďuríková. – Žiaci z Ľuby od piateho ročníka po ôsmy ročník cestujú do školy v Erdevíku, kde majú možnosť pokračovať aj vo vyučovaní slovenčiny ako materinského jazyka. K tým deťom, čo sa v Erdevíku

Veľa žiakov som získala tým spôsobom, že videli na programoch, že sa tu niečo pekné deje. Alebo tak, že som ich zavolala na hodiny slovenčiny a zapáčilo sa im. Boženka je jednou zo zopár takých žiakov, ktorých rodičia nezapísali na výučby slovenčinu, ale sami prišli. V skupinke v Ľube je iba jeden chlapec. Učiteľka všetkých chváli, že sú veľmi aktívni, vedia pekne čítať, písať, hrať divadlo, tancovať a spievajúúúúú... vraj ako sláviky.

Slovesá v pesničkách Elena Šranková

Ľube, rovnako ako i v Binguli, sú vysunuté oddelenia Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku. Na hodinách slovenčiny v Ľube sedeli štvrtáčky Boženka Čuhová a Viktória Síčová, lebo ostatní spolužiaci boli v škole v prírode. Profesorka Ružena Ďuríková nám povedala, že na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry v Ľube chodia šiesti žiaci nižších ročníkov, okrem prvákov, ktorých tohto roku nemajú. – Je tu nízka natalita, a mienka niektorých rodičov je, že netreba svoje deti obťažovať aj hodinami slovenčiny. I keď sa usilujem slovenčinu vyučovať zábavným a zaujímavým spôsobom, žiakov je málo, – hovorí profesorka a žiačka Boženka dosviedča: – Naposledy sme sa učili o slovesách a spievali pesničky o nich, tiež piesne o podstatných a prídavných menách. – Keď sú tu všetci žiaci, vtedy sa aj hráme hry Líška, líška, Húsky moje. Tancujeme a spievame slovenské ľudové piesne Sedemdesiat sukieň mala, Anička dušička, Prší, prší. Robili sme divadielka, naposledy to bolo O dedkovi a repe, – dopĺňajú sa navzájom učiteľka a žiačky. Spomínajú žiacke programy, nielen v Ľube, ale aj v Erdevíku. Najmä z príležitosti Vianoc a Veľkej noci učiteľka Ďuríková na programoch zoskupí všetky deti, ktoré sa učia slovenčinu v Erdevíku, Binguli a Ľube. Vystúpia aj tanečné skupiny Zvončeky mladšie a staršie, ktoré nacvičuje v Erdevíku, s recitáciami a piesňami sa do programov pripoja i iné kolegyne. A má to svoj ohlas. Boženka hovorí, že sa doma rozprávajú po slovensky, ale v škole má iba tri, štyri priateľky, s ktorými sa rozpráva po slovensky, lebo ostatní nevedia. Viktória zasa vraví, že sa doma rozprávajú po srbsky a po slovensky sa učí iba na hodinách v škole. Učiteľka na dôvažok uvádza skôr smutný než zaujímavý údaj, že je v Ľube niekoľko rodín, kde sú obaja rodičia Slováci a s deťmi komunikujú iba po srbsky. Ako dôvod uvádzajú, • KULTÚRA •

že si tak zvykli, alebo preto, aby deťom bolo ľahšie v škole. Pritom rodičia dobre ovládajú slovenčinu. V starších generáciách mala žiačky sestry, ktoré vedeli po slovensky, boli Slovenky, na hodine slovenčiny sa rozprávali po slovensky, ale medzi sebou komunikovali po srbsky, lebo tak boli zvyknuté. V Ľube sa to už čoraz viac vyskytuje, rodiny sa navštevujú a navzájom hovoria po srbsky. Na rok pravdepodobne bude jedna prváčka a je otázne, či sa bude učiť slovenčinu... – Do školy v Ľube deti chodia od prvého po štvrtý ročník. Vyučovanie je v srbčine a triedy sú kombinované, prváci a tretiaci spolu, ako i druháci a štvrtáci. Raz v týždni sú dve hodiny slovenčiny. Keďže sú v piatok a sú to posledné hodiny, aby im bolo zaujímavé, a aby radi chodili, snažíme sa aj tancovať, spievať, hrať, chodiť von. Už sa všetci veľmi tešíme, že 23. mája pôjdeme na Slovensko, do školy v prírode, do Demänovskej doliny, čo je dohodnuté na Aktíve riaditeľov slovenských škôl. Pôjde 20 žiakov z Erdevíka, a to je presne

15 /4590/

12. 4. 2014

Kultúra ZYPA CUPÁK V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU

Premiéra na výbornú Jasmina Pániková

stredu 2. apríla v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade bolo premiérovo uvedené divadelné predstavenie Zypa Cupák autora Jána Čajaka ml. Touto veselohrou novosadskí herci vystúpili aj v sobotu 5. apríla na 20. festivale Divadelných inscenácií dolnozemských autorov v Pivnici. Ide o dobre známy príbeh dedinčana Ďura Syráka, ktorý pre svoje nepoznanie iného písma zažije trampoty. Tie sa počas cesty do Belehradu iba zintenzívnia, ale novela sa, pravdaže, končí šťastne. Dramaturgiu predstavenia vypracovala Elena Hložanová a režíroval ho Rastislav Zorňan, ktorý tentoraz na divadelné dosky zhromaždil prevažne mladých hercov. Úlohu hlavného hrdinu Ďura si zahral Bojan Brdarić, jeho

manželku Anču stvárnila Daniela Tereková, v úlohe Ďurovej sestry Zuzy sa vyskúšala Anna Kotvášová, pokým jej manžela Paľa zahral Pavel Jurík. Pravdaže,

MENÍ SA ŽIVOT, menia sa aj námety umelcov. Platí to aj o maliarovi Slavkovi Ferlanovi, ktorého obrazy krášlili steny novosadskej galérie Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny od 31. marca do 12. apríla. Narodil sa v roku 1953 v Rume, štúdiá na belehradskej Akadémii pekných umení ukončil v roku 2012, kde po vysokoškolskom diplome vlani získal i hodnosť master. Na tunajšej výtvarnej scéne je prítomný štvrť storočia: najprv ako umelec, ktorého pútalo skôr konkrétne ako abstraktné. Napríklad novosadské ulice, interiér mestských kaviarní a dianie v nich, témy svedčiace o dočasnosti bytia, o následkoch stretov človeka s modernou civilizáciou či s jeho okolím. Dnes sú jeho práce hlavne ukážkou jedinečnej poetiky abstraktného expresionizmu, poznačené v prvom rade a pláne kresbou: ňou maľbu začína, ale i končí, nezanedbávajúc pritom ani kolorit. Jedno sa strieda a dopĺňa druhým, nútiac nás hľadať, čo sa vlastne za tým nekonečným morom náznakov skrýva. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sú tu aj ďalší herci: Rastislav Zorňan (žandár, krčmár), Michal Zorňan (predavač novín, krajčírsky učeň), Jarmila Krížová (vdova), Svetluša Zorňanová

(suseda), Miroslav Čapeľa (Ondro, vrátnik), Jaroslav Boldocký (poštár, policajt) a Michal Kadanec (muzikant). O scénografiu sa postarali R. Zorňan a P. Jurík, hudobnú zložku vypracoval M. Kadanec, pokým zvuk a svetlo mal na starosti Pavel Ďuriš. Silný potlesk obecenstva v sieni SKC P. J. Šafárika bol skutočným dôkazom, že si herci naplno splnili svoje úlohy. Režisér predstavenia bol tiež spokojný a ako povedal, zvolil jednoduchšie predstavenie iba preto, lebo na náročnejšie, ktoré by si vyžadovalo aj väčšie javisko, zatiaľ nemajú podmienky. „Prihliadal som aj na scénu, ktorá je dôležitou zložkou v každom predstavení, a, pravdaže, aj na predlohy, ktoré môžeme herecky zvládnuť. Počas troch mesiacov sme neúnavne pracovali na tomto predstavení a dopadlo to celkom dobre. Zapôsobili sme na obecenstvo, a to očakávam aj v Pivnici: početné obecenstvo, ktoré sa dobre baví, a potlesk, ktorým nás odmení,“ povedal R. Zorňan.

APRÍLOVÝ VZLET ponúka anketu s petrovskými ôsmačkami, príspevok o mladých Kysáčanoch, ktorí trénujú taekwondo, rozhovor so snoubordistom, článok o najstaršom hudobnom nástroji didgeridoo, reportáž o Bratislave... Milovníkom filmového umenia odporúčame dve recenzie (Grandhotel Budapešť, Inside Llewyn Davis) a nechýbajú ani príspevky pre hudobných fanúšikov (Rihanna, MSHR, Zemlja gruva). Píše sa tiež o aktualitách z oblasti informačných technológií a počítačových videohier (DOTA 2). Pokračujú rubriky Rozlety, Úrovne občianskej spoločnosti, Móda, Vaša tvorba. Z titulnej strany sa spomedzi divých kvetov usmieva tvár, ktorej autorkou je kresliarka Maja Veselinović – rozhovor s ňou možno čítať v rubrike Zóna deviateho umenia. Čítajte Vzlet! S. L. • KULTÚRA •

ZALISTOVALI SME V ŽIACKOM ČASOPISE

Internatórium Jaroslav Čiep

účasný žiacky domov čiže internát v Báčskom Petrovci, v ktorom sú ubytovaní žiaci Gymnázia Jána Kollára, začal pracovať v roku 1997. Kapacita domova je zo 75 miest. Ide o poschodovú budovu s 26 izbami, zväčša sú trojlôžkové a niekoľko je dvojlôžkových. Okrem hygienických zariadení a miestností na stravovanie v prízemí je spoločenská miestnosť pre denný pobyt s televízorom a počítačmi. V internáte sú ubytovaní žiaci z viacerých osád, predovšetkým zo Selenče, Starej Pazovy, z Kovačice, Pivnice, Padiny, Jánošíka, Ľuby, Kysáča... Od správcu Ondreja Koroša sme sa dozvedeli, že sa žiaci zapájajú i do voľných aktivít a v samotnom domove majú možnosť zapojiť sa do rôznych krúžkov: informatického, šachového, folklórneho, publi-

cistického, krúžku materinského jazyka, cudzích jazykov, používať knižnicu a zašportovať si. Od školského roku 2012/2013 sa

teda časopis žiackeho domova v Báčskom Petrovci. Pomenovali ho Internatórium, vydávajú ho raz do mesiaca v náklade 40

práve internátčania s vychovávateľkou a profesorkou slovenčiny Janou Lačokovou rozhodli vydávať vlastné periodikum,

exemplárov. V prvom ročníku obsah (písaný po slovensky a po srbsky) vtesnali do 8 strán. Rovnaký rozsah mal časopis aj v prvých

dvoch číslach druhého ročníka v aktuálnom školskom roku. Dve naposledy vydané čísla časopisu v roku 2014 už majú 12 strán a náklad sa zväčšil o 10 výtlačkov. V podstate ide o interný časopis žiackeho domova a druhý časopis s prevažne literárnym a spoločenským obsahom. Ten prvý je časopis Sládkovič, ktorý vydáva rovnomenný krúžok, ale iba raz v roku. Hoci nie je na takej vysokej technickej úrovni ako Sládkovič, časopis Internatórium v úplnosti spĺňa svoje poslanie. Je aktuálny, prináša aktuality z práce a zo života internátu a internátčanov. K tomu sú jeho strany otvorené i pre literárne, výtvarnícky, novinársky a vôbec umelecky nadaných stredoškolákov v Petrovci. Na jeho stranách nachádzame aj štandardné rubriky: Zo života internátu, Literárium, Iný náhľad, Anketa, Aktivity, Interview, Spoznajme sa, Bolo to voľakedy a pod. Strany časopisu sú ilustrované žiackymi kresbami a fotografiami a jednotlivé čísla sa od seba rozlišujú tak, že sú ich obalové strany vytlačené na kolorovanom papieri rozličných farieb.

ĎALŠIA KNIHA MIROSLAVA MACHÁČA ZO STAREJ PAZOVY

Dvadsaťjeden poviedok pre verných čitateľov Anna Lešťanová

týchto dňoch svetlo sveta uzrela tretia kniha Miroslava Macháča, spisovateľa strednej generácie (1951) zo Starej Pazovy, pod názvom Obične priče. Spokojný s dosiahnutými úspechmi predchádzajúcich dvoch kníh Ljubav na treći pogled (2009) a Igre sudbine (2011) M. Macháč, teraz už penzista, verí, že aj s týmito novými poviedkami (niektoré boli už zverejnené po slo• KULTÚRA •

vensky v novinách a časopisoch) poteší svojich verných čitateľov. M. Macháč píše o živote, ktorý je tu vôkol nás, a poviedky v najnovšej knihe sú zaradené do dvoch častí. V prvej časti je 14 poviedok, kde – ako uvádza redaktor a recenzent knihy Samuel Boldocký – „protagonistami sú ľudia v pokročilom životnom veku, s bohatou, najčastejšie nešťastnou či tragickou životnou

skúsenosťou...“. Druhú časť knihy tvoria poviedky o deťoch, ktoré vraj taktiež majú svoje problémy. V týchto 7 poviedkach dominuje dobrá nálada a našli si tu miesta žartovné príbehy detí. Knihu vydal sám Miroslav Macháč s najnovšou knihou autor a spoluvydavateľom je Mrlješ Štampa v Belehrade. pazovského autora je podľa slov Zmienku o spisovateľovi napísala recenzenta S. Boldockého, „aby a knihu lektorovala Anđelka Mali. jeho poviedky boli čitateľom zauO poviedky Miroslava Macháča jímavé, zábavné, aby ho podnietili je veľký záujem a ľahko si nájdu na rozmýšľanie, často i o naoko cestu zvlášť k tým čitateľom, ktorí bezvýznamných veciach, ktoré v literatúre hľadajú duchovný re- niekedy môžu významne vplývať lax. Hlavným cieľom tvorby tohto na život jednotlivca“. 15 /4590/

12. 4. 2014

Kultúra V NOVOSADSKOM MALOM VÝTVARNOM SALÓNE

Pamäti nielen recyklované Oto Filip

a prvý pohľad sa môže zdať, že jej maľby akoby chceli držať krok, ísť s rýchlou dobou opreteky. Zdanie však klame. Profesorke Maji Jockov nezáleží toľko na rýchlosti, koľko na hlbinách spätosti minulého a súčasného. Dosahuje to kresbou, prácami založenými na kombinovanej Tvorba moderná, plná inovácií technike, kolážami, v ktorých je tak to univerzálne, ako niekdajších ciest a návštev, ako sú aj osobné. Prvé v podobe jednoznač- etikety z nákupov, výstrižky z novín, nej tvorivosti, inovácie, interakcie vrecúška vypitého čaju, iné drobnosti s pozorovateľom. To druhé zase vo a detaily. Takmer všetko zakompoforme osobných predmetov, zlomkov núva trefne do obrazu, bez toho,



aby pôsobilo rušivo. Lebo tým istým spôsobom svedčí o uplynulom, zrkadlí minulosť, pripomínajúc jej chvíle, ktoré sú už v spomienkach. Rešpektujúc znaky tejto epochy a príznačnosti digitálnej doby, Maja Jockov pomenovala novší segment svojej tvorby, vlastne výstavu, ktorá od 31. marca do 11. apríla prebiehala v Malom výtvarnom salóne, ozaj zaujímavo: Recyklované pamäti. Možno to chápať aj doslovne, ale aj v prenesenom zmysle slova. Maja Jockov je bezpochyby osobnosťou, umelkyňou širokých záujmov. Základné a postgraduálne štúdiá ukončila na Akadémii umení v Novom Sade, odbor grafiky. V rokoch 1997 – 2004 pôsobila ako

RECENZIA

O ročenke Filozofickej fakulty v Novom Sade Anna Margaréta Valentová

odišnjak Filozofskog fakulteta u Novom Sadu je vedecký časopis so svojráznym redakčným konceptom a jasne definovanými kritériami, otvorený pre široké spektrum textov z humanitných a spoločenských vied. Vychádza totiž pod záštitou vysokoškolskej inštitúcie, ktorá je akreditovaná pre vedecko-vzdelávaciu prácu v spoločenských a humanitných odboroch, a to sú dejiny, komunikológia, pedagogika, psychológia, sociológia, filozofia, filológia atď. Godišnjak Filozofskog fakulteta vychádza raz ročne od roku 1956. Tento vedecký časopis publikuje autorské práce v dvoch zošitoch, z rôznych oblastí výskumu a vo všetkých jazykoch, ktoré sa na fakulte vyučujú, čiže v srbskom, maďarskom, slovenskom, rumunskom, rusínskom, ruskom, nemeckom, anglickom a vo francúzskom jazyku. V elektronickej

profesorka výtvarnej kultúry na gymnáziu v Sriemskych Karlovciach, aby sa pred desaťročím zamestnala na novosadskej Akadémii umení. Má hodnosť mimoriadnej profesorky a pôsobí na Katedre pre teoreticko-umelecké a pedagogické predmety. Na Departmáne výtvarných umení je vedúcou predmetu Metodika výtvarnej kultúry a školskej praxe, kým je na Departmáne dramatických umení šéfkou predmetu Základy vizuálnej kultúry. Členkou Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny je od roku 1995, od roku 2010 je i členkou Európskej asociácie umelcov. Účinkovala na dvanástich samostatných a viac než osemdesiatich skupinových výstavách u nás, ako i v zahraničí: od Nemecka po Holandsko, od Fínska po Indiu. Jej práce priam dýchajú umeleckou tvorivosťou, novotou, citom, imagináciou, modernosťou. Mnohé pramenia v príbehoch a nevšedných osobných zážitkoch, ktoré sa nestratili v labyrintoch spomienok, aby mohli zase ožiť v recyklovanej či inakšej modernej podobe.

www.hl.rs

forme je časopis dostupný v Digitálnej knižnici Filozofickej fakulty, indexovaný v elektronickej databáze EBSCO Host a v Srbskom citačnom indexe z roka na rok zaznamenáva zvýšené čítanie a citovanie. Na tvorbe tejto publikácie sa aktívne spolupodieľa redakčná rada, v ktorej sú eminentní profesori z univerzít v Nemecku, Rusku, Maďarsku, Rumunsku, Slovinsku, Chorvátsku a Mexiku. Redaktori tejto ročenky sú povinní časopis zladiť s kritériami, ktoré vedeckým časopisom predpisujú najvyššie aktá. Na zverejnenie prác v tomto časopise platia prísne kritériá, akými sú originalita vedeckých prác napísaných jasným a precíznym štýlom, povinné lektorovanie textov, vedecký sprievodný aparát, ako sú citácie, korektne uvedené zdroje, abstrakt, zhrnutie a kľúčové slová v srbčine a angličtine. Redaktormi časopisu sú prof. Dr. Vladislava Gordić Petković a prof. Dr. Dušan Marinković. Tento vedecký časopis publikuje

Informačno-politický týždenník

autorské práce profesorov, Filozofickej fakulty v Novom Sade. Texty asistentov sa tu uverejňujú iba vtedy, ak je asistent, resp. študent spoluautorom štúdie so svojím profesorom, školiteľom. V prvom zošite tohtoročného Godišnjaka Filozofskog fakulteta u Novom Sadu sú publikované práce z lingvistiky a literatúry, medzi ktorými nachádzame i články autorov z Oddelenia slovakistiky, a to prof. Dr. Anny Makišovej, Ma. Jany Kováčovej, prof. Dr. Adama Svetlíka a prof. Dr. Jarmily Hodoličovej. V druhom zošite sú uverejnené príspevky zo sociológie, psychológie, filozofie, dejín a žurnalistiky. Prof. Dr. Anna Makišová a Ma. Jana Kováčová sa vo svojej štúdii Predložky do, od a z v slovenčine a ich ekvivalenty v srbčine zamerali na problematiku primárnych predložiek od, do a z, a to v dvoch geneticky príbuzných jazykoch, v slovenčine a srbčine, s cieľom zistiť zhody a odlišnosti v nich. Štúdia

prof. Dr. Adama Svetlíka Najmladšia generácia slovenských vojvodinských básnikov analyzuje poéziu a poetiku najmladšej básnickej generácie v literatúre vojvodinských Slovákov, predovšetkým tvorbu Michala Bíreša, Miroslavy Dudkovej a Anny Balážovej. Dôraz je tu na nových témach, postupoch a významoch, ktoré títo autori konkretizujú vo svojej tvorbe a ktoré ich odlišujú od predchádzajúcej básnickej generácie. Prof. Dr. Jarmila Hodoličová v práci Prilog proučavanju jugoslovensko-slovačkih kulturnih i književnih veza. Vodeći predstavnik prve faze slovačkog realizma – Svetozar Hurban Vajanski (1847 – 1916), rodbinski, kulturni i književni kontakti porodice Hurban sa vojvođanskom sredinom sa zaoberá neznámymi faktami zo života známej kultúrno-literárnej rodiny Hurbanovcov od jej najstarších predkov do tých posledných, ktorí boli literárne a kultúrne aktívni na Slovensku a vo Vojvodine. Všetky tri spomenuté príspevky vznikli v rámci projektu Diskursi manjinskih jezika, književnosti i kultura u jugoistočnoj i srednjoj Evropi, ktorý financuje Ministerstvo školstva a vedy Republiky Srbsko. Aj ročenka Filozofickej fakulty v Novom Sade vychádza vďaka finančnej podpore spomenutého republikového ministerstva. • KULTÚRA •

REGIONÁLNA RECITAČNÁ SÚŤAŽ ASSŽ V PETROVCI

Kvalitou vzdali hold krásnemu slovu Katarína Gažová

sociácia slovenských spolkov žien v nedeľu 6. apríla v miestnostiach Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci usporiadala regionálnu súťaž žien v prednese poézie a prózy. Početné obecenstvo, ako aj súťažiace a členky posudzovacej komisie privítali predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská a predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová. Program viedla profesorka Jarmila Pantelićová. V regionálnej súťaži žien v prednese poézie a prózy sa zúčastnilo šesť kandidátok. V mladšej kategórii s prednesom poézie vystúpili Elena Vršková z Hložian a Anna Margaréta Valentová zo Selenče, s prednesom prózy Monika Bažaľová z Hložian. V staršej vekovej kategórii s prednesom poézie vystúpila Anna Hrnčiarová

Súťažiace s členkami posudzovacej komisie a predsedníčkami ASSŽ a Spolku petrovských žien

z Lalite a s prednesom prózy sa do súťaže zapojili Anna Slamajová zo Starej Pazovy a Mirjam Murtínová z Hložian. Počas práce posudzovacej komisie sa prednesom básní predstavili Katarína Arňašová z Petrovca a A. Slamajová zo St. Pazovy. Posudzovacia komisia pracovala v zložení: predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a členky

Anna Hansmanová a Annamária Boldocká-Grbićová. Pri zhodnotení súťaže predsedníčka K. Melegová-Melichová podotkla, že chce vzdať hold všetkým tým, ktorí sa vo svojich voľných chvíľach dokážu venovať aj takejto aktivite, a to v časoch, keď už každý myslí len na to hmotné. Podľa mienky komisie do finálovej pokrajinskej súťaže, ktorá

bude v nedeľu 13. apríla v Padine, postúpili: Elena Vršková (poézia) v mladšej kategórii a Anna Hrnčiarová (poézia) a Mirjam Murtínová (próza) v staršej. Všetkým účastníčkam súťaže knižné odmeny, ktoré pripravila Matica slovenská v Srbsku, odovzdala predsedníčka K. Melegová-Melichová. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu pri príležitosti osláv 70. výročia mladším účastníčkam regionálnej súťaže v Petrovci darovala ročné predplatné na mládežnícky časopis Vzlet a starším ročné predplatné na týždenník Hlas ľudu. Podujatie ASSŽ podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a organizáciu súťaže v Petrovci v priestoroch Matice slovenskej mali na starosti usilovné členky Spolku petrovských žien, ktoré pri tejto príležitosti schystali aj bohaté pohostenie.

NA OBECNEJ FOLKLÓRNEJ PREHLIADKE V PLANDIŠTI

Zapôsobili Lastovičky Vladimír Hudec

Plandišti v piatok 4. apríla prebiehala obecná folklórna prehliadka, tak pre deti, ako i pre dospelých, na ktorej výprava z Hajdušice aj toho roku bola najpočetnejšia. Vystúpila mužská a ženská spevácka skupina KUS Bratstvo, ktoré nacvičil a na harmonike sprevádzal mladý hu-

dobník z Jánošíka Kristián Omasta, a vyspievali si pochvaly selektorov – hudobníka Petra Pavlova a choreografa Dragana Mićića z Pančeva. Tanečná skupina tohto spolku sa nezúčastnila, lebo sa im nepodarilo úplne nacvičiť novú choreografiu, a z rovnakých dôvodov nevystúpila ani mladšia skupina DFS Lastovičky z hajdušickej základnej školy, ktorá nedocvičila

DFS Lastovičky: Na rohu pri studničky

choreografiu Jána Slávika Detská svadba. Na porotu, ale aj obecenstvo zapôsobila prvotina nádejného 17-ročného choreografa Vladimíra Hraška, ktorý so staršou skupinou DFS Lastovičky nacvičil choreografiu Na rohu pri studničky. Časťou hajdušickej výpravy v Plandišti bola aj tanečná skupina KUS Biseri a zatancovali choreografiu Dalibora Puticu Srbské tance z Banátu. Okrem Hajdušičanov v programe vystúpili ešte ochotŽenská spevácka skupina KUS Bratstvo posilnená mladými speváčkami níci KUS Nikolae Balcesku

• KULTÚRA •

15 /4590/

z Barice s rumunskými tancami a mladšia a staršia tanečná skupina KUS Dukati z Margity so srbskými tancami. V revuálnej časti program obohatil tamburášsky orchester Stari znanci (Starí známi) z Veľkej Gredy. Ináč účastníci prehliadky mali k organizátorom vážne pripomienky, že ich s dátumom prehliadky oboznámili iba týždeň skôr, tak im ponechali málo času na záverečné prípravy a zároveň zapríčinili dosť problémov v zlaďovaní školských a pracovných povinností. Hajdušičania zároveň vyjadrili želanie, aby toto podujatie na budúci rok usporiadali vo svojej osade.

12. 4. 2014

Kultúra KUS PETROVSKÁ DRUŽINA

Mlčky ťahá každý na svoju stranu jem hospodárenia bol 426 174 dinárov, z čoho polovica boli materiálne trovy a značnú časť trov tvorili i cestovné náklady a úhrady choreografom a korepetítorom. Otázne je však, či sú choreografi vskutku vyplatení, lebo v správe o činnosti sa uvádza, že nie sú a v správe Dozornej rady, že sú. Dozorná rada namieta aj na skuTicho a smutná nálada členov Petrovskej družiny na výročnom zasadnutí točnosť, že ich nevolajú na zasadnutia Správnej Jaroslav Čiep vedením Jána Kováča, mladšiu rady, takže nemohli preveriť, či viedla Tatiana Kriváková-Ami- všetky prostriedky boli trovepolková činnosť v Petrovci džićová, ako aj detskú tanečnú v poslednom čase je celkom skupinu. Divadelnú sekciu mala evidentne v závoze. Aj pre ne- na starosti Daniela Legíňová- V ŠKÔLKE VČIELKA V LUGU dostatok finančnej podpory z po- -Sabová a dievčenskú spevácku kladnice miestnej samosprávy, skupinu K. Benková. Novinkou pretože sa zrušilo samozdanenie. je práca detského orchestra, Pomoc z obecného rozpočtu tiež s ktorým Michal Struhár od febkryje iba základné potreby a aj ruára minulého roka pracoval dlhoročné zdravotné problémy celkom dobrovoľne. Všetky tieto Elena Šranková predsedníčky Kvetoslavy Ben- zložky pravidelne nacvičovali kôlkari v Lugu sa síce učili kovej, hnacieho motora spolku, a vystupovali doma na prehliado jari, ale deň bol daždivý. tiež v značnej miere sťažujú pô- kach a v rámci príležitostných Rodičia prichádzali po nich s dáždnikmi a Jarmila Melegová, vychovávateľka, dozerala na odchod svojich zverencov. Potom nás poinformovala, že v Predškolskej ustanovizni Ljubu Stankovića v Beočíne – vo vysunutom oddelení Včielka v Lugu, pracuje 10 rokov. Ako i o tom, že tohto roku majú 18 škôlkarov, čo je pekný počet. Z toho sú desiati predškolského veku a ostatné deti sú mladšie. Aké sú pracovné podmienky vo vašej Včielke? – Čo sa týka pracovnej izby, Z vystúpenia petrovských folkloristov v galaprograme je priestranná, máme v nej dosť vlaňajších Slovenských národných slávností svetla, ale vybavenosť pomôckasobenie petrovských folkloristov. programov, tiež v zahraničí – mi je skromná. Pred niekoľkými Kvitujeme, že vystali niektoré v Chorvátsku a na Slovensku, kde rokmi sme zo Združenia vychovátradičné podujatia, ale spolok sa boli i divadelníci s predstavením vateľov osvetových pracovníkov predsa aj napriek tomu ako-tak Tŕnikove nové boty, ale si sami Slovákov Vojvodiny dostali TV hýbe, a ako sme sa na výročnom hradili zájazd. Z predostretých a DVD, ale nás vykradli, takže zhromaždení KUS Petrovská dru- správ však nevidno, či folkloris- nám tieto vymoženosti chybujú. žina v pondelok 7. apríla dozve- ti nacvičili nové choreografie. Dodnes sa nezistilo, kto škôlku deli, väčšinu plánovaných aktivít Bolo počuť iba, že divadelníci a tiež i školu vylúpil. Toho času v roku 2013 úspešne zrealizovali. inscenovali novú predlohu Paťa máme jedine hudobnú vežu, Spolok mal činné dve mládežníc- a piráti. Podľa finančnej správy ktorú často používame, lebo deti ke tanečné skupiny: staršiu pod za rok 2013 vyplynulo, že ob- rady počúvajú hudbu. Chýba

Dve početnejšie

né podľa rozhodnutia SR; tiež eviduje, že si členské zaplatilo iba 57 členov spolku a sú nedopatrenia aj s inventárom. Hoci si spolkári na tento rok finančne naplánovali dvojnásobok toho vlaňajšieho, celkom je zrejmé, že málo z toho bude možné reálne uskutočniť. Azda aj preto predsedajúca zhromaždením Katarína Melegová-Melichová márne vyzývala prítomných členov na diskusiu, v sieni vládla mĺkvosť, a tak sa zasadnutie vo veľmi krátkom čase i ukončilo. Záverom len konštatujeme, že bude treba vložiť mnoho úsilia do zotavenia spolkárskej činnosti.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nám však literatúra v slovenskom jazyku, najmä knihy pre mladšie deti. Z Beočína dostávame knihy, väčšinou srbské, a zo združenia vychovávateľov tiež dostaneme niekoľko kníh každý rok alebo nejakú pomôcku. Ale bolo by potrebné viac toho. V procese výučby sa stále niečo vynovuje a aj my by sme chceli tie trendy sledovať. Ale tak, ako všade, aj u nás je ťažko. Vidíme, že veľa rodičov si prišlo po deti. Ide o nejaký príkaz? – V našej obci sa veľmi prihliada na to, že dieťa do a zo škôlky nesmie ísť samo, ale s ním musí ísť niekto starší. To znamená, že ani brat alebo sestra, ktorí sú tu v škole, by nemohli odviesť súrodenca zo škôlky domov. To je preto, že sa v obci stávali všelijaké prípady (aj v rámci rodín). Deti teda nepúšťam samy, ale keďže sa navzájom poznáme, tak sa 3 alebo 4 mamy z jedného konca dohodnú a sprevádzajú deti spoločne. Rodičia sa tohto dodržiavajú, i keď na začiatku bol z toho problém. Teraz však vidia, že je to v prospech bezpečnosti ich ratolestí. Tieto opatrenia • KULTÚRA •

Kultúra DEŤOM S OSOBITNÝMI POTREBAMI V JÁNOŠÍCKEJ ŠKOLE

Pomáha pedagogický asistent Vladimír Hudec

Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku v tomto školskom roku po prvýkrát majú angažovaného pedagogického asistenta, učiteľa, ktorý okrem učiteľa – podľa individuálneho vzdelávacieho programu

(IOP) – pracuje s dvomi deťmi s osobitnými potrebami v prvom ročníku. Aj keď zákon Trieda s dvomi učiteľmi: jánošícki prváčikovia s učiteľom Ivanom Listmao vzdelávaní pozná jerom a pedagogickou asistentkou Martinou Bájovou-Urbanovou takéto zamestnanie, v praxi sa to, pravdepodobne skej obci však zistili prednosti bami škola zverila mladej učiteľz finančných dôvodov, veľmi angažovania pedagogických ke Martine Bájovej-Urbanovej, zriedka uplatňuje. V Alibunár- asistentov a rozhodli, že taký ktorá uznáva, že aj pre ňu je to spôsob práce s deťmi s osobitný- úplne nová skúsenosť a práca mi potrebami budú financovať vonkoncom nie je ľahká. Je však spokojná, lebo výsledky práce z obecného rozpočtu. – Funguje to už niekoľko ro- sú viditeľné. – Moje skúsenosti sú v podstakov, – povedala nám riaditeľka jánošíckej školy Zuzana Halabrí- te celkom dobré. U oboch detí je nová. – My sme síce doteraz viditeľný významný pokrok, čo nemali potrebu mať takého by v takom rozsahu iste nebolo zamestnanca, avšak v tomto možné, keby učiteľ pracoval so školskom roku v prvom ročníku všetkými deťmi sám. Ja sa totiž máme aj dve deti s osobitnými venujem iba tým deťom, na potrebami, na základe čoho čo by učiteľ sám jednoducho sme si žiadali a aj sme dostali nemal času. Myslím si, že sa tie pedagogického asistenta. deti úplne zapojili do triedneho – Individuálnym vzdelávacím spoločenstva. Ostatné deti sa programom sa pomáha deťom s nimi hrajú a kamarátia, zvykli si s osobitnými potrebami, aby sa na ich nedostatky a správajú sa zapojili do spoločnosti, – hovorí k nim ako k seberovným, tak na učiteľ triednej výučby v jánošíc- hodinách, ako aj na prestávke. kej škole Ivan Listmajer, ktorý Všetko to je pre normálny vývin učí prvákov. –Pozdáva sa mi to, tých detí veľmi dôležité. lebo pre také deti je omnoho Vďaka pedagogickému asislepšie, aby rástli, učili sa, hrali a tentovi tieto deti sú aktívne aj kamarátili sa s ostatnými deťmi. na hodinách telesnej výchovy, Nuž a pedagogický asistent je čo by bez neho nemohli, najmä mne ako učiteľovi v realizácii nie dievča vo vozíku. pred takými siedmimi rokmi som toho programu nápomocnou – Učiteľ by sa mu nemohol mala napríklad šiestich škôlkarov. rukou. Vlastne pomáha mi, aby adekvátne venovať, tak by Aj na budúci rok bude detí dosť. som sa mohol rovnako venovať mohlo iba zo strany pozorovať, Potom znovu nasledujú málopo- všetkým deťom, bez ohľadu na čo iní robia. Asistentka sa však četnejšie generácie. Mladí odchá- ich potreby. Keby som asistenta venuje iba tomuto dievčaťu, dzajú z Lugu, málo detí sa rodí, nemal, musel by som sa omno- a umožňuje mu, aby v súlade so nuž uvidíme, ako to bude naďalej. ho viac pripravovať, vynaložiť svojimi možnosťami mohlo byť Sme jediná slovenská skupina omnoho väčšie úsilie, a aj tak aktívne. Na základe konzultácií v našej predškolskej ustanovizni. by výsledky neboli také, aké s jej lekárom občas robí cvičenia Skôr, keď bolo v škôlke málo detí, dosahujeme spolu. Aj preto na žinenke, ktoré sú pre ňu veľmi chceli nás kombíkom prepravo- si myslím, že pedagogického významné, takže pedagogicvať do inej, srbskej dediny, ale asistenta by mala mať každá ký asistent prajne vplýva aj na potom od toho odstúpili. Je to škola, ktorá má také deti. zdravie a vývin tohto dievčaťa, dobre, lebo sa takto slovenské Prácu s dvomi jánošíckymi – vysvetľuje na záver riaditeľka deti učia po slovensky. prváčikmi s osobitnými potre- jánošíckej školy.

generácie

Schystaní na odchod domov

uplatňujeme od tohto školského roka. Ešte v minulom roku som mala právo pustiť dieťa zo škôlky samo, keď rodič podpísal súhlas. Čo nám ešte prezradíte o tejto slovenskej skupinke škôlkarov? – Deti majú každý deň olovrant, dovážajú nám ho z pekárne, s tým skutočne nie sú problémy. Ináč ide o poldenný, teda štvorhodinový pobyt detí, čiže prípravnú skupinu. Keďže je detí málo, zapisujeme i mladšie. Tohto roku je skupina síce veľká, ale • KULTÚRA •

15 /4590/

12. 4. 2014

Kultúra UPRAVUJÚ SLOVENSKÝ EVANJELICKÝ CHRÁM V ERDEVÍKU

Zachovávajú dedičstvo predkov Katarína Gažová

a taktiež sme vymenili kompletnú dlážku. Namontovali sme aj nové vchodové dvere, keďže cez tie staré v zime riadne fúkalo. Práce sme vlani realizovali vďaka finančným prostriedkom z humanitárnej organizácie z Nemecka, ktorá podporuje projekty vynovenia chrámov a stavby nových. Dostali

eď sme nedávno navštívili slovenský evanjelický kostol v Erdevíku, z rozhovoru s námestným farárom Jánom Vidom sme sa dozvedeli o prácach, ktoré prebiehajú na tejto vzácnej dedinskej budove. Práve v ten deň mali dobrovoľnú pracovnú akciu, na ktorej opravovali a farbili ohradu okolo fary a kostola. Slnečné aprílové počasie žičilo účastníkom akcie, ktorí v predveľkonočnom období chceli vykonať plánované práce. – Za posledné štyri roky sme realizovali Erdevícky farár Ján Vida hodne práce na evanjelickom chráme v Erdevíku. sme aj prostriedky zo Slovinskej Vykonali sme hydroizoláciu stien, evanjelickej cirkvi, čiže z humakeďže boli nasiaknuté vlahou, nitárnej organizácie, ktorá kaža potom aj ďalšie práce. Vymenili doročne prispieva na evanjelickú sme elektrické inštalácie, vnútor- cirkev v Srbsku, a vždy pre iný né steny dostali novú omietku cirkevný zbor zabezpečí určité

NA POSEDENÍ v Ženskom spolku v Kovačici v nedeľu 6. apríla v popoludňajších hodinách sa stretli staré a nové členky. Zvlášť sa potešili tie staršie, ktoré voľakedy, za mladi, boli veľmi aktívne v spolku, ale kvôli rokom sa museli vzdať aj toho, čo mali veľmi rady – ručných prác. A tak potom pomaly prestali chodievať do spolku. Dnes mnohé z nich majú svoj vek, ale sa veľmi potešili, že sa na nich nezabudlo. Rozhovor a výmena skúseností medzi starými a novými členkami bola veľmi užitočná a trvala až do noci. K. P- L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Úprava ohrady fary a kostola

prostriedky. Prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky sme dostali aj prostriedky zo Slovak-Aidu. Časť prostriedkov nám prišlo aj z republikovej úrovne, ako i z obce a Miestneho spoločenstva Erdevík. Samozrejme, mali sme aj zbierky našich cirkevníkov, ktorí prispeli dobrovoľnou prácou. Keď sme menili dlážku v chráme, mali sme tu len jedného majstra a všetko sme urobili vlastnými silami. Snažíme sa zachovať a zveľaďovať to, čo nám zanechali predkovia.



Tohto roku Erdevíčania plánujú renovovať kostolné lavice, ktoré zub času už riadne nahrýza. Chcú ich nielen opraviť a ofarbiť, ale aj vystlať fixovanými poduškami. Trochu väčší projekt je oprava fasády kostola, ktorú tiež chcú vykonať v najbližšom období. Tohto roku zaslali projekty na pokrajinskú úroveň a aj v Obci Šíd sa uchádzajú o finančné prostriedky. Dynamika prác bude závisieť od toho, koľko prostriedkov sa im podarí dostať.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova My project. V budove ZO Stará Pazova v piatok 4. apríla prebiehala záverečná konferencia projektu My project, ktorý podporuje Pokrajinský sekretariát pre lokálnu samosprávu a medziregionálnu spoluprácu. V rámci projektu sa realizovali viaceré aktivity: výcvik a edukácia, vypracovanie a implementácia softvéru, zabezpečenie nevyhnutného technického a kancelárskeho vybavenia. Na záverečnej konferencii o význame projektu hovorili predstavitelia Regionálnej rozvojovej agentúry Banát, Regionálnej rozvojovej agentúry Srem, obecného Oddelenia pre hospodárstvo a Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj. Zavedením systému My project je utvorený účinný a flexibilný systém spravovania projektov, získaný je potrebný odborný káder a zlepšená je kvalita služieb voči občanom a hospodárstvu. Staropazovská lokálna samospráva je v poradí 15. obcou, ktorá má tento systém. A. Lš. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy 

„Šverc“ a iné malverzácie Anna Horvátová

ni v oblasti sivej ekonomiky a malverzácií sa nedá obísť bez neslovenských slov. Vypožičali sme si ich viac-menej zo srbského jazyka. S cieľom osvojiť si aspoň sčasti aj v tejto oblasti slovenské termíny, podávame stručný prehľad tých najfrekventovanejších slov. Na jednu z únosných činností – tajné prenášanie zakázaného tovaru, napríklad cigariet, drogy etc. cez hranice – sme si my v nedostatočnom ovládaní slovenčiny vypožičali srbské slovo „šverc“. V slovenčine sa táto činnosť volá – pašovanie, pašeráctvo. Ten, kto pašuje tovar, teda kto tajne prenáša tovar cez hranice, je pašerák – u nás je to známe ako „švercer“, žena je pašeráčka – „švercerka“ a množnom čísle sú to pašeráci – „šverceri“, napríklad pašeráci koní, liehu, ópia... Prídavné meno znie pašerácky: pašerácka banda, pašerácka loď. Ani toto nie je vôbec príjemné. Nie je dokonca ani hudbou minulosti. Práveže sa rozmohlo v novšej dobe. Najmä v starších dobách bol to poplatok vynucovaný nepriateľskými vojskami pod vyhrážkou vypálenia; zrejme z toho vzniklo aj pomenovanie – výpalné. Toto podstatné meno stredného rodu – zaužívané v publicistickom štýle – pomenúva poplatok vyžadovaný od

majiteľa podniku, prevádzkarne, obchodu ap. za vnútenú ochranu pod hrozbou ich zničenia (vypálenia). My na túto činnosť znovu preberáme srbské slová a vravíme tomu – „reketiranje“. Kto vyžaduje výpalné – poplatok násilne je výpalník – „reketaš“, v množnom čísle sú to výpalníci – „reketaši“. Iný prípad je, keď ide o vydieranie; vydierať znamená násilne žiadať, vymáhať od vytipovaných osobností prevažne nehorázne finančné sumy. Politiku vydierania preferujú vydierač a vydieračka, resp. vydierači – toto my poznáme ako „ucenjivač“, „ucenjivači“. Ich nekalá činnosť sa volá vydieračstvo, politika vydieračská a osoba, vo väčšine prípadov sú to politici, ktorá je predmetom vydierania, je vydierateľná. Takmer rovnakého významu je slovo vymáhať – „uterivati“; ide o proces, v ktorom sa mocou opierajúcou sa obyčajne o právny nárok vynucuje: vymáhať peniaze, dlhy, dane, príspevky, pokutu; ten proces vykonáva, resp. vymáha vymáhateľ – „uterivač“, v množnom čísle vymáhatelia – „uterivači dugova“. Čo do znelosti podobné, ale významom odlišné, je podstatné meno stredného rodu – výkupné. Označuje sa ním hodnota, ktorou sa niekto alebo niečo vykupuje, oslobodzuje. Sú to peniaze alebo iné hodnoty odovzdané za vykúpenie: vysoké výkupné, zaplatili za nich výkupné – my tomu povieme „otkupnina“.

DROBNÝ OZNAM

BÁČSKY PETROVEC. Slávnostné otvorenie samostatnej retrospektívnej výstavy akademickej maliarky Márie Gaškovej z Kysáča pri príležitosti jej životného jubilea avizovali na piatok 11. apríla o 20. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. JÁNOŠÍK. Premiéra knihy Slováci v Jánošíku autorov DrSc. Jána Babiaka a Mgr. Slađana Daniela Srdića bude na Veľkonočný pondelok 21. apríla o 17. hodine v evanjelickom chráme Božom v Jánošíku. A. F.

SMUTNÁ SPOMIENKA

PREDÁVA SA DOM v B. Petrovci, Ul. detvianska 10. Predaj sa uskutoční cestou verejnej dražby dňa 24. 4. 2014 o 10.00 h v miestnosti číslo 29/c Základného súdu v Novom Sade, Ul. Sutjeska č. 3; začiatočná cena vynáša 1.005.915,60 din. Dodatočné informácie sa môžu dostať u advokáta Jána Hrčeka, na tel. č.: 021/781-007.

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

na našu

DROBNÉ OZNAMY

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/6350-088 a 060/63-50088 od 7.00 do 21.00. • KULTÚRA • OZNAMY •

CHÝRNIK

ZUZANU SABOVÚ

rod. Jonášovú 13. 4. 1944 – 14. 1. 2014 z Kovačice Z príležitosti nedožitých 70. narodenín a troch smutných mesiacov od Tvojej tragickej smrti, so slzami v očiach si na Teba spomíname. Darmo na Teba čakáme, že nám otvoríš dvere a svojím úsmevom dobrý deň popraješ. Všetkým nám chýbaš, blízkym a ďalším, príbuzným, verným priateľkám, priateľovi, susedovcom, niet Ťa viac v kostole, krúžku, spevokole a v Ženskom spolku. Prajeme Ti už len večný pokoj. Spi tíško s Tvojou mladučkou dcérou Ankou (1971 – 1994) a manželom (1937 – 2009). Zuzka naša, nebudeš zabudnutá, lebo milovaní nikdy neumierajú. 15 /4590/

12. 4. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 16. apríla 2014 uplynie rok, čo nás opustil manžel, otec, starý otec a praapko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na otca, manžela a svokra

KATARÍNA MIŠTECOVÁ

JÁNA ŠIRKU

rod. Diňová 14. 12. 1953 – 2. 4. 2014 z Petrovca

6. 5. 1924 – 14. 4. 1994 – 2014 zo Silbaša

JÁN BENKA 1930 – 2013 – 2014 z Petrovca

S úctou a láskou si budeme spomínať na Teba.

Ani po 20 rokoch nezabúdame na Teba. V spomienkach, v našich srdciach si stále s nami.

Manželka Smilja a dcéry Milinka a Vierka s rodinami

Manželka Anna, synovia Ján a Juraj a nevesta Katka s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

So smútkom sme sa s Tebou rozlúčili, ale vždy budeš s nami v našich spomienkach. Tvoj brat Ján s manželkou a dcérou a rodina Dudášová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. apríla 2014 nás navždy opustila moja dcéra a naša mama a starká

JÁNA MEDVEĎA

ANNU MEDVEĎOVÚ

1941 – 1996 – 2014

rod. Širkovú 1944 – 2011 – 2014 z Petrovca

Váš život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka s Vami ťažká a spomienka na Vás je večná.

KATARÍNA MIŠTECOVÁ rod. Diňová 14. 12. 1953 – 2. 4. 2014 z Petrovca

Váš syn Michal Toman

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká, ale spomienka zostane večná. Zarmútené: mama a dcéry Anna a Katarína s rodinou

inzercia@hl.rs BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ulica Masarykova č. 17, podal žiadosť o súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba a rekonštrukcia prevádzky na základné chlórovanie v PPB Štrand v Novom Sade. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KATARÍNOU MIŠTECOVOU rod. Diňovou 14. 12. 1953 – 2. 4. 2014 z Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: teta Mária, teta Elena a strýko Samuel s rodinami a strýko Michal

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

KATARÍNOU MIŠTECOVOU rod. Diňovou 1953 – 2014 z Petrovca S úctou a láskou si na Teba budú spomínať

POSLEDNÉ ZBOHOM

s bratom

bratrancovi

VLADISLAVOM KUŠTROM

VLADISLAVOVI KUŠTROVI

16. 1. 1964 – 2. 4. 2014 z Kulpína

Zostaneš nám navždy v srdciach.

teta a švagor Surovci z Kysáča so synmi Vladimírom a Miroslavom s rodinou

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Sestra Katarína s dcérou Tatianou a synom Jankom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Miroslav Stupavský s rodinou

ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so susedom

KATKA Bolo to dávno, keď sme si do pamätníčka písali: Priateľstvo je zlatá niť... Tá naša niť bola dlhá a žiarivá, žiaden uzol na nej, až doteraz, kým ukrutný osud ju nenatrhol. Budem ju chrániť aj naďalej. Mariena s rodinou

VLADISLAVOM KUŠTROM

1964 – 2014 z Kulpína

Ďakujeme Ti za všetky dni a večery vyplnené smiechom. Stretneme sa znovu tam hore na nejakej terase...

Timea, Boris, Mia, Tijana a Miroslav

POSLEDNÝ POZDRAV našej

KATARÍNE MIŠTECOVEJ rod. Diňovej 1953 – 2014 z Petrovca

Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale navždy zostane v našich srdciach. Tvoja generácia 71/72 Gymnázia Jána Kollára

• OZNAMY •

VLADISLAVOM KUŠTROM

Gabriel, Andrijana a Jaroslav

POSLEDNÝ POZDRAV Dňa 2. apríla 2014 nás navždy opustil môj manžel a náš oco

VLADISLAV KUŠTRA 16. 1. 1964 – 2. 4. 2014 z Kulpína

S ním sa lúčia: manželka Tatjana, dcéra Jasmina a syn Branislav

15 /4590/

12. 4. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. apríla 19.30 3. časť zostrihu z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 13. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 15. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o priebehu schôdze Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, o aktualitách na Oddelení slovakistiky v Belehrade, o sejbe v Banáte, o veľtrhu turistiky, gastronómie a vína a o chove holubov. Dúhovka odvysiela cestopisnú reportáž nakrútenú pri návšteve mesta Bor – perle východného Srbska. Okrem toho, že je v tejto oblasti vyvinutý hutnícky priemysel, toto mesto skrýva ešte mnoho pokladov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 11. apríla – Poirot – Nemý svedok Sobota 12. apríla – Znamenia Pondelok 14. apríla – Živý terč Utorok 15. apríla – Clair Streda 16. apríla – Mambo Štvrtok 17. apríla – Príčina smrti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 13. apríla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: 6 dní, 7 nocí 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Hra kráľov Utorok 15. apríla 16.00 Finálová súťaž žien v prednese poézie a prózy Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Piatok 18. apríla 16.00 Veľkonočné posolstvá Veľkonočné zvyky a obyčaje Veľkonočné kraslice

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Anna Cechmajstrová, vedúca hospodársko-finančného úseku Sústavy Petrovec, informuje o zmenách Zákona o dani z majetku • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 15 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov nedele pred Veľkou nocou.

autorka: ANNA obyvateľ tajnička BIČIAROVÁ ostrova

slovo

starogrécka krajina

dinár

Niš

útočište

olúpiť herečka Rina Španielsko

zemeguľa prúdi

vpíšte PLA opravná skúška

kelvin

Rato Tvrdić

tórium

ultraviolet výroba piva

kozácki náčelníci

časť Kanady

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 16. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 20. apríla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevky o blížiacej sa Kvetnej nedeli, o zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku v B. Petrovci. V pokračovaní Miro Veselý poskytne rady na schudnutie. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

zviera púšte

Eva starogrécky boh vojny

rieka na Slovensku otec Ludolfovo číslo

ad notam

tesla Nemecko

opak pravdy nora, dierka AS HL DU LU pokolenie

meter minúta (skr.)

jedlo z mletého mäsa hliník

solm. slab.

rieka v Rakúsku alt

tona

Olivera

nula

podalo

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14 VODOROVNE: doposiaľ, opekala, tarok, AP, es, los, O, kolo, nad, ako, tí, h, l, rozmer, apis, kva, osika, D, P, tai, JS, on, leták, položený TAJNIČKA: JÁN PODHRADSKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 22. marca 2014 bolo: MILINA VRTUNSKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA KYSEĽOVÁ, Ul. Štefánikova č. 171, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

15 /4590/

12. 4. 2014

Šport Výhra Doliny v Surdulici PRVÁ LIGA SRBSKA

Ján Bokor V 21. kole mužstvá dosiahli zaujímavé výsledky. Na siedmich zápasoch diváci videli iba štyri góly. Presne toľko padlo na ôsmom v Belehrade, kde hrali Bežanija a Borac Čačak. Tri zápasy sa skončili bez gólov. Víťazom stačil len jeden gól, aby získali po tri body. Až tri výhry zaznamenali mužstvá z dna tabuľky. Posledná Inđija oslávila víťazstvo nad kraljevskou Slogou, BSK v Borči premohol Metalac a body na hosťovaní získala iba padinská Dolina, ktorá v Surdulici porazila tamojší Radnik. Výsledky 21. kola: Smederevo – Teleoptik 0 : 0, Radnik – Dolina 0 : 1, Timok – Mladost 0 : 0, Bežanija – Borac 2 : 2, Inđija – Sloga (K) 1 : 0, Sinđelić – Jedinstvo 0 : 0, BSK – Metalac 1 : 0, Sloga (PM) – Proleter 1 : 0. Program 22. kola: Teleoptik – BSK, Metalac – Sinđelić, Jedinstvo – Sloga (PM), Proleter – Inđija, Sloga (K) – Bežanija, Borac – Timok, Mladost – Radnik, Dolina – Smederevo. RADNIK – DOLINA 0 : 1 (0 : 0)

a zápas do ďalekej Surdulice Dolina odcestovala ešte v piatok. Jej hráči do zápasu vošli náležite pripravení a odhodlaní bojovať o body, ktoré život znamenajú. Po remíze doma s Timokom Padinčania potrebovali výhru, aby zostali v skupine tímov, ktoré bojujú o záchranu. Podobné plány mali i hráči Radnika, ktorého výhra viedla do pokojnejších vôd vo finiši majstrovstiev. Viac ako 1 500 divákov sledovalo tvrdý a neurčitý

zápas. Domáci od začiatku mali územnú prevahu a Dolina odvážne bránila svoju sieť. V prvom polčase obe mužstvá mali po jednu šancu. Domáci Jovanović strelil vedľa brány pohotového Pustinjakovića, na druhej strane nepresne mieril aj Cvetković. Po prestávke najčastejšie na bránu Doliny kopal Stavrić, no obrana v čele s výborným Pustinjakovićom úspešne chránila svoju sieť. Útočníci hostí trpezlivo čakali na svoje šance.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prvá výhra vonku: Ivan Jovanović (Dolina Padina)

Brankár Puletić veľmi ťažko zastavil strelu P. Čížika z voľného kopu. V 89. min. sa Tasićovi nepodarilo zdolať Pustinjakovića. V posledných sekundách nadstaveného času domáci zažili šok. Kovačević vhodil loptu do hry z autu na nohu

Petković. Hlavný rozhodca nedal na zápase ani jednu kartu, čo sa stáva veľmi zriedkavo. Hra bola férová, konštatoval aj v zápisnici delegát Milutin Novosel z Mramorka. BUDUĆNOST (A) – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 1) SLÁVIA: Krstić, Parojčić (Labudić), Obradović, Čerňoš, Hornung, Perić, Ján Špringeľ Jovanović v 60. minúte znovu otočil Andonovski, Vulišić, Jovanović, Angelovski (Tiodorović), výsledok v proBosnić (Štopulj). lávisti hrali aj v Alibunári „ako spech klubu Na nedeľu 13. apríla doma“. Útočne už od úvodného z osady insity. hrá Slávia na domácom hvizdu Darka Jovanovića z Vršca Po d r u h o m trávniku so susedným sa striedali akcie hostí a hostitelia sa góle sa ako na a druhým na tabuľke orientovali na obranu. Zverenci tré- bežiacom páse Radničkim z Barandy. nera Madževského zväčšovali diaľavu začali striedať Ďalší zápas pravdy pre medzi sebou hrou pri postranných čia- šance kondične Kovačičanov sa začne rach, kým v druhom polčase využívali lepšie pripraveo 16. hodine. aj rýchlosť ľavého krídla Tiodorovića. ných slávistov. Ďalšie výsledky Práve z takej hry vsietil prvý gól Posledný gól 19. kola: Vojvodina – pre slávistov Bojan Andonovski v 16. na zápase dal Partizan 1 : 2, Sloga minúte. Pred koncom druhej tretiny znovu Jovano(P) – BAK 1 : 0, Koloprvého polčasu stanovil konečné vić v 85. minúte. nija – Mladost 1 : 2, skóre po zmenu strán Sandro Stanin V dueli v AliRadnički – Tempo 3 : (27. min.). bunáre chýbal Kovačičania kontrolovali hru aj Slávii vykartova- Ďalšie tri góly a body: Nikola 0, Jugoslavija – Polet 1 : 1, Železničar – Crpo prestávke. Pravý krídelník Stefan ný stredopoliar Parojčić (Slávia Kovačica)

Budúcnosť slávistom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Milivojeva, ktorý ju zaslal do stredu šestnástky. Tam sa našiel náhradník Ivan Jovanović, ktorý presnou strelou rozvlnil sieť bezmocného Puletića – 0 : 1. Bola to veľká radosť a šťastie pre hráčov Doliny. Prvá výhra na hosťovaní vracia nádej, že sa padinskému mužstvu podarí zachrániť v lige. Boj o záchranu bude reálnejší iba vtedy, ak Dolina v nadchádzajúcich zápasoch so Smederevom a Teleoptikom získa všetky body. DOLINA: Pustinjaković, Advigov, Čížik, Memović, Kostić, Vejnović, Cvetković (Jovanović), Milivojev, Momić (Baštovanov), Dobrić (Kovačević), Karadžić.

1. Mladost 2. Metalac 3. Sloga (PM) 4. Bežanija 5. Sloga (K) 6. Borac 7. Sinđelić 8. BSK 9. Proleter 10. Teleoptik 11. Radnik 12. Smederevo 13. Timok 14. Jedinstvo 15. Dolina 16. Inđija

21 12 21 11 21 10 21 8 21 9 21 8 21 8 21 7 21 6 21 7 21 7 21 7 21 6 21 6 21 5 21 5

5 4 4 9 4 6 5 6 8 5 5 5 8 7 6 5

4 28 : 12 41 6 25 : 6 37 7 27 : 24 34 4 27 : 17 33 8 27 : 24 31 7 17 : 16 30 8 24 : 20 29 8 22 : 32 27 7 30 : 25 26 9 25 : 24 26 9 23 : 28 26 9 21 : 26 26 7 16 : 24 26 8 19 : 27 25 10 22 : 33 21 1 1 21 : 33 20

vena zvezda 8 : 1, Vulturul – Sloga (BNS) 0 : 0. Všetkých päť klubov z hornej časti tabuľky vyhrali. Crepajská Vojvodina po skvelých výsledkoch v prvých kolách prehrala prvý zápas. Len v Jabuke a Grebenci si súperi rozdelili body.

1. Sloga (P) 2. Radnički 3. Železničar 4. Slávia 5. Mladost 6. Polet 7. Sloga (BNS) 8. C. zvezda 9. Jugoslavija 10. Partizan 11. Vojvodina 12. Budućnost 13. BAK 14. Kolonija (-3) 15. Vulturul 16. Tempo (-3)

19 12 19 11 19 8 19 10 19 9 19 6 19 6 19 6 19 6 19 7 19 5 19 6 19 7 19 7 19 5 19 0

5 4 9 3 5 9 8 7 6 3 8 5 1 2 3 4

2 44 : 17 41 4 44 : 19 37 2 46 : 19 33 6 44 : 23 33 5 39 : 34 32 4 27 : 21 27 5 25 : 28 26 6 32 : 42 25 7 26 : 22 24 9 37 : 48 24 6 27 : 26 23 8 33 : 37 23 11 25 : 34 22 1 0 52 : 60 20 11 22 : 40 18 1 5 7 : 60 1 • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

lopta odrazila od žrde a napokon ju obranca Suseka z bránkovej čiary odkopol ďaleko do poľa. V 89. min. domáci gólom Ilića skorigovali na 1 : 2. V nadstavenom čase, ktorý trval 5 minút, bolo niekoľko trápnych momentov pred SUSEK – TATRA 1 : 2 (0 : 0) bránou Tatry, ale sa hosťom Pavel Pálik predsa podarilo zaslúžene si odniesť tri body do Kysáča. Zápas viedol Šavija z Veutbalisti Tatry si priniesli zlaté ternika. Žlté karty: Apić, Ilić, body z horúcej sriemskej Micić a Đurišić (Susek), Stepôdy v Bukovci, a tak si zavanović (Tatra). chovali osembodový náskok TATRA: Navala, Srnka, nad štvrtým mužstvom v taĆupina, Stevanović, Đakobuľke. Obavy, že to nedokážu, vić, Ratkov (Cvetić), Krstić, sa nesplnili. Dubačkić, G. Grijak, VuKrstić v 58. min. z voľného ković (Malešević), Alargić kopu z asi dvadsiatich metrov (Kulík). priniesol Tatre túžobne očaká- Kysáčania (modré tričká) vsietili dva góly a nevyužili Výsledky 20. kola: Šajvané a zaslúžené vedenie. V 67. celý rad streleckých príležitostí kaš – Dinamo 1 : 1, Futog min. Grijak uvoľnil Alargića, ktorý zo 6 – 7 metrov strelil pod brvno – 0 : 2. karte musel predčasne pod sprchy. Do- – Borac 7 : 0, Železničar – Báčka 0 : 3, Vtedy sa zdalo, že sa Bukovčania úplne mácich to povzbudilo a vlialo nádej, že Susek – Tatra 1 : 2, Slavija – Čenej 13 vzdali. No v 77. min. G. Grijak nepotrebne môžu niečo dosiahnuť s hráčom viac. : 0, Sofeks – Fr. partizan 0 : 0, Sirig – kopol loptu po hvizde rozhodcu, ktorý Predsa v 80. min. Dubačkić mohol zaistiť Sremac 3 : 0, Fruškogorac – Omladinac prerušil hru, po druhej žltej a červenej víťazstvo hostí, ale trafil brvno, potom sa 3 : 4, Proleter – Vinogradar 3 : 3.

Zlaté body zo Sriemu F

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Body sú tu, na hru zabudnúť! HAJDUŠICA – PARTIZAN (K) 3 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

avorizovaní Hajdušičania sa veru natrápili v stretnutí s predpo- Strelu Radovića brankár Partizana Japundžić sledným, po tomto kole už po- nemohol zastaviť sledným klubom v tabuľke. Hostia z dedinky Kajtasovo nehrali až tak dobre, dvom pekným gólom, v 62. a 76. min., koľko futbalisti Hajdušice hrali slabo, rozhodli zápas. Najprv Radović strelou konfúzne a mali veľmi veľa chýb. Partizan po zemi vedľa múra hráčov zaslal loptu sa od začiatku orientoval na obrannú do siete za chrbtom bezmocného branhru a protiútoky. Už v 13. min. sa im to kára Japundžića. Potom Demse z pravej oplatilo. Zadáci Hajdušice zle zakročili, strany pekne centroval, na druhej strane útočník Partizana Sekulić sa ocitol sám loptu hlavou zasiahol Hrudka a zaslal pred brankárom domácich a prudkou do siete. Po tomto góle Hajdušičania strelou zaslal loptu za jeho chrbát. Iba o poľavili, prenechali iniciatívu teraz už pár minút neskoršie Hrudka strieľal z ľavej viditeľne nervóznym hosťom, ktorí sa strany vedľa brány. Hostia potom znova bezúspešne snažili ohroziť Jakšića. HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stojkovski, zorganizovali rýchly protiútok, zadáci Radulović a G. Stojkovski zaváhali, Nikolić Miksád (Radeka), Pomorišac, G. Stojsa pokúsil lobovať Jakšića, ale na šťastie kovski, Radulović, Petrović (Đaković), domácich lopta odišla vedľa. V 21. min. Anđelovski, Hudec (Demse), Radović, Hudec strelil ponad bránu. V 41. min. lop- Hrudka. Ostatné výsledky 19. kola: Ševac – tu pred bránou prijal Radović, z nepatrnej blízkosti trafil brvno, potom sa v trestnom Karaš (J) 1 : 1, Hajduk – Potporanj 3 : území hostí vytvorila skrumáž, v ktorej 2, Karaš (K) – Borac (VG) 0 : 1, Patrizan sa najlepšie vynašiel Hrudka a vyrovnal. (U) – Vladimirovac 1 : 2, Ratar – Dobrica Podobnú hru sme videli aj v pokra- 4 : 2, Vinogradar – Jedinstvo 2 : 2, Borac čovaní. Už v 48. min. Hrudka vyrazil sám (VS) – Dunav 1 : 0. 1. Borac (VS) 40 bodov, 2. Dobrica pred brankára, nepotrebne kľučkoval a šancu zmrhal. Trochu predtým aj Hudec 36, 3. Hajdušica 34... 14. Vinogradar z nepatrnej blízkosti strieľal do branká- 19, Vladimirovac 16 (-3), 16. Patrizan ra. Nuž a potom Hajdušičania vďaka (K) 15. • ŠPORT •

Program 21. kola: Proleter – Šajkaš, Vinogradar – Fruškogorac, Omladinac – Sirig, Sremac – Sofeks, Fr. partizan – Slavija, Čenej – Susek, Tatra – Železničar, Báčka – Futog, Borac – Dinamo.

1. Slavija 2. Šajkaš 3. Tatra 4. Fr. partizan 5. Omladinac 6. Sofeks 7. Sirig 8. Futog 9. Susek 10. Vinogradar 11. Dinamo 12. Proleter 13. Sremac 14. Fruškogorac 15. Báčka 16. Železničar 17. Borac (-2) 18. Čenej

20 15 20 13 20 12 20 8 20 9 20 9 20 10 20 9 20 9 20 8 20 8 20 7 20 7 20 6 1 20 5 2 20 2 7 20 4 0 20 0 2

3 7 5 9 6 5 2 4 4 6 4 6 5

2 69 : 16 0 56 : 15 3 28 : 12 3 35 : 22 5 31 : 19 6 41 : 28 8 38 : 32 7 43 : 27 7 41 : 33 6 49 : 40 8 30 : 27 7 35 : 52 8 37 : 34 13 36 : 50 13 27 : 53 11 20 : 50 16 17 : 61 18 16 : 78

48 46 41 33 33 32 32 31 31 30 28 27 26 19 17 13 10 2

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Nerozhodne v Aradáči AŠK – JEDINSTVO 1 : 1 (0 : 0) Vladimír Gál

sa im v polovici polčasu aj oplatilo. Po pravej strane unikol Nenin, pria aradáčskom Kopove sa hral hral Vesinovi, tento zasa Ďuríčekovi, majstrovský zápas, ktorý si priš- ktorý svojím desiatym majstrovským lo pozrieť viac ako 400 divákov, gólom priniesol veľkú radosť spolutak domácich, ako aj cezpoľných z hráčom a početným divákom. Radosť Ečky. Dva najkvalitnejšie tímy v lige domácich však krátko trvala. Iba o zohrali tvrdý zápas, v ktorom si hostia pár minút neskoršie hostia vyrovnali z Ečky absolútne zaslúžili remízu. Vý- z voľného kopu z 25 metrov od brány AŠK. V 82. min. rozhodca znamne posilnené ukázal druhú žltú a tým aj a dobre pripravené červenú Raičevićovi, takJedinstvo totiž svože Aradáčania do konca je kvality potvrdilo zápasu húževnato bojopráve v stretnutí s vali o záchranu jedného Aradáčanmi. V prbodu. Vcelku však môžu vom polčase hostia byť spokojní, lebo aj drumali aj dve príležihoumiestnený MSK hral tosti, avšak najprv nerozhodne v Neuzine, lopta odletela vedľa takže rozdiel bodov medzi brány a druhú šantýmito dvomi kandidátmi cu výborným zákroo titul zostal nezmenený. kom zneškodnil AŠK: Kurtešan, Raičebrankár Kurtešan. vić, Vesin, Apostolović, Domáci futbalisti Desiaty majstrovský gól: Matejin, Striško, Maksisi na druhej strane Vladimír Ďuríček (AŠK mović, Ďuríček, Vučetić, nevedeli poradiť Aradáč) Gál (Šťastný), Nenin. so silnejšími obV nasledujúcom kole bude derby rancami hostí a v prvom polčase nemali ani jednu príležitosť. Treba v Bielom Blate, kde domáca Mladosť však povedať, že na samom začiatku uvíta mužstvo AŠK. Ostatné výsledky 12. kola: Proinak slabý rozhodca Srđan Bjeloš zo Zreňanina neodpískal penaltu pre leter – MSK 0 : 0, Tamiš – Sloga 3 AŠK, keď lopta v trestnom území do : 1, OFK Stajićevo – Mladosť 6 : 1. AŠK je prvý s 30 bodmi, pokým je ruky trafila jedného hráča Jedinstva. V pokračovaní domáci hráči dali bieloblatská Mladosť predposledná najavo, že im tento zápas mnoho a má iba 11 bodov. Foto: Suzana Kokavská znamená, a obliehali bránu hostí. To

15 /4590/

12. 4. 2014

Šport

Znovu nepremenili penaltu

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Bez veľkej námahy

JEDNOTA – GRANIČAR 0 : 2 (0 : 2)

SLOGA – HAJDUK 2 : 1 (2 : 0) Károly Vig

rdevícki futbalisti rutinovane a bez veľkej námahy prevýšili svojho súpera z Bešky. Domáci útočníci rýchlymi akciami ľahko zdolávali prekážky v obrane Hajduka. Už v 3. min. odrazenú loptu od brankára hostí prijal Považan a majstrovsky rozvlnil sieť – 1 : 0. Rozprúdil sa potom boj na trávniku a lopta bola často centrovaná pred bránu Hajduka.

Majstrovsky trafil: Boris Považan (Sloga Erdevík) V 14. min. Simeunović sa zbavil svojho strážcu a z rozbehu trafil sieť strelou z dvadsiatich metrov – 2 : 0. Hostia sa nijako nemohli zbaviť tlaku, akoby zabudli, že sa aj im patrí zaútočiť. Všetci na ihrisku v Erdevíku očakávali presvedčivejšie víťazstvo Slogy. No v druhom polčase Beščania boli rovnocennejším súperom, pričom obe mužstvá nevyužili niekoľko šancí. Nepozorná domáca obrana urobila len jednu chybu. V 74. min. lopty sa

Matej Bzovský

na hranici pokutového územia zmocnil hráč Hajduka Bojanović a vsietil čestný gól. Do konca zápasu sa nehralo s väčším zápalom, akoby obe mužstvá boli spokojné s výsledkom. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šajić, Považan, Raičević, Nenadović (Cvetičanin), Đorđević, Nedić (Babić), Simeunović, Strniša. Výsledky 19. kola: Jednota – Graničar 0 : 2, Polet – Jugović 0 : 1, Sloga – Hajduk 2 : 1, C. zvezda – Vrbas 1 : 0, Srbobran – Mladost 1 : 3, Borac – Index 3 : 2, Cement – Omladinac 3 : 1. Voľná bola Prigrevica. Program 20. kola: Graničar – Cement, Prigrevica – Borac, Index – Srbobran, Mladost – C. zvezda, Vrbas – Sloga, Hajduk – Polet, Jugović – Jednota. Voľný je Omladinac.

1. Prigrevica 2. Sloga 3. Omladinac 4. C. zvezda 5. Vrbas 6. Cement 7. Index 8. Mladost 9. Srbobran 10. Polet 11. Jugović 12. Borac (-1) 13. Graničar 14. Jednota 15. Hajduk

17 11 18 10 18 10 18 10 17 10 18 9 17 7 17 6 18 6 18 5 18 5 18 5 18 5 18 5 18 3

2 4 27 : 13 35 5 3 27 : 13 35 4 4 28 : 15 34 3 5 21 : 16 33 2 5 26 : 16 32 4 5 29 : 19 31 5 5 21 : 17 26 6 5 18 : 14 24 3 9 19 : 21 21 5 8 18 : 26 20 4 9 20 : 27 19 4 9 26 : 30 18 2 11 22 : 37 17 1 12 15 : 26 16 2 13 13 : 40 11

Obecná liga Šíd St. S. JEDNOTA ĽUBA – OFK BINGUĽA 1 : 0. V 11. kole hostitelia boli o gól úspešnejší od susedovcov z Bingule.

www.hl.rs

JEDNOTA ŠÍD – BORAC ILINCI 0 : 3. Domáci futbalisti znova sklamali svojich fanúšikov a presvedčivo prehrali s nie veľmi silným tímom Borca.

Informačno-politický týždenník

ráve ako na predchádzajúcom zápase s Poletom zo Sivca, tak aj v sobotu slabo hrajúci útočníci Jednoty nevedeli premeniť správne nariadenú jedenástku. Potešiteľné pre nepočetných rozčarovaných fanúšikov Jednoty je to, že zápas so Sivčanmi priniesol tri cenné body, kým v sobotu nevyužitá šanca z bieleho bodu sa Pazovčanom poriadne vypomstila. Po dvojgólovom náskoku obetavých Adaševčanov skúsený Aleksandar Erceg v 49. min. zo značky pokutového kopu loptou trafil brankára do nohy! Vtedy bolo všetkým jasné, že body nenávratne odcestujú do dedinky neďaleko Šídu. Obrana Jednoty bola opäť spoľahlivejšou časťou mužstva, aj keď nehral jeden z najlepších hráčov Konstantin Stegnjajić, ktorého ťažšie zranili na zápase s Poletom. V útoku nebolo schopného hráča, ktorý by mohol ohroziť hlavne nezamestnaného strážcu siete hostí Miroslava Ilića. Jednota mala neustálu prevahu, ale

útočníci veľmi slabo strieľali, najčastejšie vedľa alebo ponad bránu. Ak sa medzičasom niečo nezlepší, také slabé výkony prinesú veľké problémy a starosti. Vedenie Jednoty v čele s predsedom Michalom Balážom (znova sedel na lavici ako náhradný brankár) vynakladá veľké úsilie zabezpečiť hráčom to, čo im patrí v nenormálne ťažkých finančných podmienkach. Na tréningoch sa dobre pracuje, ale je ťažšie hovoriť, či sa útočníkom venúva dostatočná pozornosť. Jedno je predsa skutočnosťou: Staropazovčania nemajú spoľahlivých útočníkov schopných hrať v pokrajinskej súťaži! Po sobotňajšej prehre starosti sú veľké, lebo z ligy zostúpi pravdepodobne len jeden celok po vystúpení zo súťaže Sremu zo Sriemskej Mitrovice. Ľahko sa môže stať, že taký osud postihne práve Jednotu. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Macho, Šuša, Tatalović, Gačić, Igrač (Janjuz), Avramović (Krivošija), Stanković, Erceg (Srećković), Marković.

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Dve prehry za sebou VK KULPÍN – VK MERKUR 1 : 3 Katarína Gažová

poslednú marcovú sobotu Kulpínčania si doma zmerali sily s hosťujúcim mužstvom VK Merkur z Báčskej Palanky. Zápas sa skončil výsledkom 1 : 3, v setoch: 13 : 25, 25 : 21, 18 : 25 a 23 : 25. Kulpínčania v prvom sete mali veľkú trému, lebo tento zápas rozhodoval o postupe do vyššej súťaže. Hrali strnulo a taký bol aj výsledok. V druhom sete sa Kulpínčania vzchopili a vyhrali. Tretí set začali sľubne, ale potom nepochopiteľne zle zahrali a zaradom stratili deväť bodov. Vo štvrtom sete rozhodli dve chyby Kulpínčanov. Zápas Kulpína a B. Palanky bol bojovný a nadovšetko kvalitný. Nakoniec výhra patrila skúsenejšiemu mužstvu, ktoré malo menej výkyvov vo výkone. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Dudáš, Lekár, Babić, Zima, Ćirić, Govorčin, Zanfirović, Benka, Stančul, Fábry, Hasík.

VK MAGLIĆ 1953 – VK KULPÍN 3 : 1 Uplynulú sobotu 5. apríla 2014 volejbalisti Kulpína hosťovali v Maglići. V súboji s domácim mužstvom VK Maglić 1953 prehrali výsledkom 3 : 1. Výsledky jednotlivých setov: 22 : 25, 25 : 19, 25 : 23 a 25 : 17. Kulpínčania tentoraz začali úspešne a prvý set vyhrali. Už v druhom sete nepochopiteľne poľavili. Tretí set znova začali dobre, ale ho ukončili neúspešne. A zasa v štvrtom sete všetci hráči hostí už iba očakávali koniec zápasu. Hrali bez vôle, bojovnosti a športových výkonov. Po prehre s Palančanmi medzi hráčmi zavládla apatia a okrem toho dvaja skúsení hráči (Zare Govorčin a Stanislav Zima) ani necestovali do Maglića. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Dudáš, Stančul, Babić, Ćirić, Lekár, Benka, Milutinović, Hasík, Lačok. V sobotu 12. apríla Kulpínčania doma uvítajú VK Sirig. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Šťastní Hložanci z Kysáča... JEDINSTVO – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 1 (0 : 1) Ján Murtin

ápas sa hral na trávniku Tatry v Kysáči, lebo ihrisko v Rumenke nevyhovuje podmienkam súťaže v tejto lige. Pred asi 150 divákmi hložianska Budúcnosť konečne získala tri body na hosťovaní. V tvrdej hre a za rozhodovania neistého Grujovića z Nového Sadu „modro-bieli“ boli lepší a nedovolili domácim vážnejšie

ohroziť Zeljkovića. Jediný gól padol v 36. min., keď Leđanac zboku, z voľného kopu prekvapil brankára Grbića a trafil bližší roh brány. V druhom polčase útočníci Budúcnosti nevážne zahodili zopár šancí. To sa im mohlo veľmi vypomstiť, lebo v poslednej min., doslova v poslednom útoku útočník Jedinstva vbehol do trestného územia, dosť podozrivo ho zastavili až traja

hosťujúci hráči, ale píšťala Grujovića sa na šťastie Hložancov neozvala, čo vyvolalo riadne protesty hostiteľov. Obrana Budúcnosti hrala tradične na vysokej úrovni, lebo na štyroch jarných zápasoch inkasovali len ten nešťastný gól v prehre so Sutjeskou. Riadne však škrípe v zálohe a zvlášť v útoku tímu trénera Stanivuka. Žlté karty dostali iba Ljubičić-Mijić a Obradović.

BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, Batinić (Ljubičić-Mijić), Obradović, Radević, Ardalić, Pupovac (Sivčević), M. Kobilarov, Trivunović, Lukić (Matić), Leđanac. Program 20. kola: Budúcnosť (H) – TSK, Vojvodina (BG) – Veternik, Borac – Vojvodina (T), Mladost (T) – Kabel, Tvrđava – ŽSK, Budućnost (M) – Mladosť (P), Petrovaradín – Sutjeska, Mladost (NS) – Jedinstvo. V predzápase dorast Budúcnosti vďaka gólom Takáča zvíťazil 2 : 0. Hložianske kohútiky zdolali FŠ Bolesnikov z Nového Sadu 3 : 2 (strelci Zahorec, Rodić, Mravík). V rámci Druhej ženskej ligy hrali ŽFK Budúcnosť – ŽFK Polet Sivac 1 : 4. Jediný gól za domáce vsietila Lovásová.

Zlý deň, či aj niečo iné?

dúcnosť (H) 0 : 1, Sutjeska – Mladost (NS) 4 : 0, Mladosť (P) – Petrovaradín 1 : 4, ŽSK – Budućnost (M) 12 : 0, Kabel – Tvrđava 2 : 0, Vojvodina (T) – Mladost (T) 0 : 0, Veternik – Borac 0 : 0, TSK – Vojvodina (BG) 3 : 0.

1. ŽSK 2. Kabel 3. Veternik 4. TSK 5. Borac (-1) 6. Mladost (T) 7. Petrovaradín 8. Budućnost(M) 9. Budúcnosť(H) 10. Vojvodina (T) 11. Mladosť (P) 12. Tvrđava (-1) 13. Sutjeska 14. Vojvod. (BG) 15. Jedinstvo 16. Mladost (NS)

nad brvnom. Do druhého polčasu Mladosť vošla s vypätím síl rozhodnutá výsledok aspoň vyrovnať. V podstate sa striedali útoky na oboch stranách. MLADOSŤ – PETROVARADÍN 1 : 4 (0 : 2) Hralo sa ostro a dynamicky. Avšak Samuel Medveď potom nečakal, že za takých osem minút petrovské nádeje boli zmarené, keď hostia už budú viesť 0 : 2. Darček, ktorý hostia v 71. min. dosiahli aj tretí gól. ikto z petrovských fanúšikov si sa im dostal ako na tácke, vedeli využiť Pre Mladosť už bolo neskoro niečo netrúfal odhadnúť, aký bude vý- a presnou strelou pod brvno vyvolali viac urobiť. Niekoľko prienikov Torbicu sledok tohto zápasu, ale predsa zmätok v radoch mužstva Mladosti. a Fejdiho, ako aj Zbućnovićova strela málokto očakával, že hráči v bielych zblízka, keď hostia loptu vyradresoch zažijú opravdivý debakel. zili z bránkovej čiary, sľubovali Bola to vlastne prvá prehra Mladosti aspoň zjemnenie prehry. V sav tomto roku. mom finiši Petrovaradín dal aj Petrovaradínčania sa tak úplne reštvrtý gól, a potom sa Pavlovi vanšovali Petrovčanom za jesennú Torbicovi po sólovom úniku prehru, keď hosťujúci „modrí“ v dresoch podarilo zachovať gólovú domácich v infarktovom zápase v počesť domácich. sledných sekundách nadstaveného MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, času zvíťazili 4 : 3. Bubulj, Fábry, Rupar, VuNedeľňajší zápas Mladosť nezačala Nečakaný debakel Mladosti vo Vrbare ković, Đukanović (Torbica), ani tak zle a niekoľkými útokmi pohrozila Severíni, Zbućnović, Pavlis hosťom. Petrovaradínčania sa začali Hostia z opačnej strany Dunaja mohli (Trišić – Babiak), Fejdi. prebúdzať a postupne ich hra začala skórovať ešte aspoň raz. Síce aj domáci Osud prvého mužstva domácich zaberať a dosvedčovať, že domácim mali dve šance, keď jedna hlavičkovaná zažili v predzápase i dorastenci. Mladí zadákom nebude ľahko. V 11. min. do- lopta po rohovom kope skončila vedľa Petrovaradínčania ich porazili 3 : 1. máci prvýkrát zlyhali a bolo 0 : 1. Nikto žrde a Fejdiho dobre mierená strela Výsledky 19. kola: Jedinstvo – Bu-

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Remíza by viac sedela MAGLIĆ – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 0) Ján Šuster

ol to dobrý zápas dvoch rovnocenných súperov, takže asi 150 diváci odišli domov spokojní. Pravda, spokojnejší boli fanúšikovia Maglićanov, ktorí vyhrali. Hostia z Pivnice vo väčšej časti zápasu diktovali tempo, ale nevyužili množstvo šancí. Studenú sprchu hostia dostali už v 9. min., keď zadáci Slávie nereagovali na odcentrovanú loptu, čo využil Radić a trafil prázdnu sieť. Potom Žigmund, Panić a znova Žigmund nevyužili tri príležitosti, pričom sa dvakrát vyzna• ŠPORT •

menal domáci brankár Vezmar. V 32. min. sa Pivničania pokúsili neúspešne dostať do ofsajdu domácich, ale Santrač zvýšil na 2 : 0. V tej istej minúte sa zranil brankár Slávie Kašiković, ktorého prepravili do novosadskej nemocnice. Po dvadsaťminútovej prestávke zápas v Maglići pokračoval. V 48. min. Kalajdžija sa pokúsil prekľučkovať Santrača, tento mu odňal loptu a vedľa vybiehajúceho Čobrdu poslal loptu do siete – 3 : 0. V 56. min. konečne dali gól aj hostia, keď Žigmund z pravej strany uvoľnil strelca Panića. V 61. min. znova rýchla akcia

Slávie, Bulatović prihral Čolovićovi a tento presnou strelou skorigoval na 3 : 2. Do konca zápasu hostia mali veľkú prevahu, niekoľko šancí, ale sa trikrát vyznamenal brankár Vezmar. Na druhej strane aj Čobrda odrazil strelu Ivića zblízka. Zápas, ktorému by remíza viac sedela, viedol Kolaković z B. Palanky a žlté karty dostali Vezmar (Maglić) a Milec (Slávia). Zápas pionierov: Bačka Despotovo – Slávia Pivnica 0 : 9. Zápasy kohútikov: Slávia – Tvrđava 4 : 6 (ročník 2003), Slávia – Tvrđava 3 : 4 (ročník 2005). SLÁVIA: Kašiković (Čobrda), Milec, Séč, Kalajdžija, Kozarov, Žigmund, Panić, Bulatović, Čolović, Kuchta, Nímet. Výsledky 14. kola: Stari grad – Kriváň 5 : 0, Maglić – Slávia 3 : 2, Soko – Kulpín 0 : 1, Bački hajduk 15 /4590/

19 18 19 14 19 10 19 10 19 9 19 9 19 9 19 9 19 8 19 6 19 6 19 6 19 5 19 3 19 3 19 3

1 0 57 : 6 55 4 1 42 : 14 46 3 6 35 : 22 33 1 8 23 : 24 31 4 6 40 : 25 30 3 7 37 : 30 30 2 8 26 : 27 29 2 8 31 : 35 29 2 9 37 : 38 26 6 7 22 : 30 24 3 10 22 : 39 21 3 10 24 : 33 20 2 12 24 : 34 17 5 11 20 : 39 14 4 12 15 : 34 13 3 13 20 : 49 12

– Hercegovac 0 : 0, Bačka – Krila Krajine 2 : 2. Program 15. kola: Borac – Bačka, K. Krajine – B. hajduk, Hercegovac – Soko, Kulpín – Maglić, Slávia – Kriváň.

1. Krila Krajine 2. Kulpín 3. Stari grad 4. Maglić 5. Borac 6. Hercegovac 7. Kriváň 8. Soko 9. Bački hajduk 10. Bačka 11. Budućnost 12. Slávia

12. 4. 2014

13 14 14 14 13 13 14 14 14 14 11 14

9 9 7 7 7 5 6 5 5 5 3 2

3 1 41 : 10 1 4 28 : 21 2 5 39 : 17 1 6 28 : 24 0 6 29 : 37 4 4 20 : 13 1 7 23 : 38 3 6 12 : 14 2 7 22 : 27 2 7 16 : 24 2 6 17 : 28 1 11 12 : 34

30 28 23 22 21 19 19 18 17 17 11 7 49

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Rozhodol náhodilý gól Juraj Pucovský Lipar nemal ťažkú robotu s Dinamom, kým sa Mladost hodne natrápila, aby premohla Törekvés. Hráči somborského Metalca sa aj štvrtýkrát zaradom radovali tejto jari. Šikara, ktorá nepoznala domácu výhru od 20. októbra 2013, keď bola lepšia od Rusína 2 : 1, iba horko-ťažko porazila Laliťanov. Výsledky 19. kola: Rastina – Rusín 1 : 5, Mladost – Törekvés 1 : 0, Lipar – Dinamo 4 : 0, Dunav – Graničar 3 : 1, Šikara – Panónia 1 : 0, Jedinstvo (K) – Metalac 1 : 2, Jedinstvo (R) – A. Šantić 1 : 4, Partizan – Radnički 3 : 2.

strany prihrať do stredu spoluhráčom, ale bol sebecký a jeho slabá strela skončila v náručí brankára Dubravca. Po vedúcom góle domácich hosť Rančić v 65. min. unikol zľava, zaslal loptu mimo dosahu domáceho brankára, ale táto sa odkotúľala tesne vedľa ľavej žrde nechránenej brány. V posledných chvíľach Rančić

ŠIKARA – PANÓNIA 1 : 0 (0 : 0)

o výletnom mieste v blízkosti Sombora lalitská Panónia mala na dosah ruky bod. Chvíľková nepozornosť obrany hostí stačila domácemu útočníkovi Sečujskému, aby v 57. min. po rohovom kope hlavou trafil ľavý horný roh brány spoľahlivého Stojanovića. Bol to celkom náhodilý gól, ktorý domácim priniesol tri cenné body. V prvom polčase sme zaznamenali dobrú strelu Pjevića z osemnástich metrov, ktorá o niekoľko centimetrov preletela povedľa pravej žrde brány Dubravca. Po dobrom útoku a strele Sečujského v 36. min. vyznamenal sa brankár Laliťanov

Z tejto skrumáže sa lopta ocitla v sieti Stojanovića – 1 : 0

Stojanović. Napokon v 41. min. kapitán Valent mohol z ľavej

a Valent vyvolali zmätok v obrane domácich, ktorej sa predsa podarilo odčiniť nebezpečenstvo od svojej brány.

Rozhodca Grizer z Crvenky nevplýval na výsledok zápasu, ale nepotrestal ani len žltou kartou domáceho hráča Lukića, ktorý viackrát brutálne kopol lalitských hráčov do nôh ako loptu!? Avšak hráčovi Panónie Rančićovi ukázal červenú kartu po zápase, keď sa s ním dostal do potýčky. PANÓNIA: Stojanović, Stolić, Dobrić, Jovović, Terek (Lamoš), Pivarov, Rančić, Hrnčiar, Valent, Pjević, Turčan (Virijević). V nedeľu v Laliti bude hosťovať Dunav z B. Monoštora.

1. Lipar 19 15 2. Mladost 19 15 3. Törekvés 19 13 4. Dunav 19 11 19 10 5. Rusín 6. Graničar 19 11 7. Jedinstvo (K) 19 8 8. Metalac 19 7 9. Partizan 19 7 10. Dinamo (-1) 19 8 11. A. Šantić (-1) 19 7 12. Panónia (-1) 19 7 13. Šikara 19 5 14. Radnički 19 5 15. Rastina (-1) 19 3 16. Jedins.(R) (-1) 19 1

3 1 54 : 11 48 0 4 74 : 18 45 0 6 39 : 21 39 5 3 45 : 26 38 5 4 38 : 23 35 2 6 40 : 33 35 4 7 45 : 37 28 5 7 25 : 21 26 4 8 28 : 26 25 1 1 0 25 : 34 24 3 9 32 : 33 23 1 11 37 : 36 21 2 12 17 : 54 17 1 13 27 : 49 16 1 15 16 : 72 9 1 1 7 7 : 55 3

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nádejné výhry Samuel Medveď

NAŠA HVIEZDA SILBAŠ – BORAC VIZIĆ 1 : 1 (0 : 0). Po prvej jarnej prehre v Plavne (1 : 0 za Slogu) fanúšikovia Silbašanov si priali víťazstvo s dobre známym mužstvom z Vizića. V prvom polčase (pozrieť foto) sa hralo hlavne v strede ihriska, takže vôbec neprekvapuje skutočnosť, že nebolo gólov. Začiatkom druhého polčasu sa Borac ujal vedenia, čo vytvorilo ešte väčší problém domácim. No v 56. min. Naša hviezda vyrovnala, a tak aspoň čiastočne potešila svojich fanúšikov. Zdá sa, že s jedným bodom sú spokojnejší hostia z Vizića. R. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tolní tenisti petrovskej Mladosti sa konečne tešili dvom výhram, ktoré im vlievajú nádej, že zostanú v lige. Nebude to síce ľahké, lebo okrem STK Čoka, ktorý určite ligu opúšťa, o záchranu bojujú aj Novocrnjančania, Petrovčania a Unirea z Uzdinu. STK Mladosť práve rozhodujúci zápas bude hrať 27. apríla 2014 v Uzdine.

STK MLADOSŤ – STK ŽAK 4 : 3 Výsledky: Turan – Loboda 1 : 3, Lomen – Kaman 3 : 1, Šramka – Popović 3 : 2, Turan / Lomen – Loboda / Kaman 3 : 0, Turan – Kaman 1 : 3, Šramka – Loboda 1 : 3, Lomen – Popović 3 : 1. STK MLADOSŤ – STK ČOKA 4 : 0 Výsledky: Záborský – Drljača 3 : 0, Turan – Dumnić 3 : 0, Bažík – Naumov 3 : 0, Turan / Lomen – Drljača / Naumov 3 : 0. • ŠPORT •

21. NOVOSADSKÝ POLMARATÓN NA PLUS 22 STUPŇOV

Z kečky sa im parilo Na 21. Novosadskom polmaratóne sa zúčastnilo takmer 850 bežcov

Juraj Pucovský

red rokom na 20. Novosadskom polmaratóne 24. marca 2013 bežcom, ktorí nemali rukavice, veru zašlo za nechty, oziabli im hlavy, ak nemali čiapky, lebo teplota vzduchu bola mínus 2 stupne Celzia. Tentoraz, 30. marca 2014, mnohým sa na trati dlhej 21 0975 metrov veru z kečky parilo, keďže sa ortuť v teplomere počas pretekov vyšplhala až nad plus 22 stupňov. Teplé počasie v tú druhú jarnú nedeľu predsa prilákalo do Nového Sadu viac ako 700 domácich milovníkov atletiky, medzi ktorých sa zamiešalo aj 145 bežcov z dvadsiatich krajín Európy a sveta. V mužskej konkurencii cieľovú pásku prvý preťal Goran Ukić, člen pančevského AK Dinamo s časom 1:10,48, druhý do cieľa dobehol Dejan Popović, člen tímu Vojska Srbska (1:13,49), a tretí bol Zreňaninčan Nikša Papić (1:13,56). Najrýchlejšia

medzi ženami bola Sofija Jovanović zo Zaječara (1:32,42), druhá bola dáma zo susedného Rumunska Olga Julia Gingová (1:38,18) a na tretí stupienok pre víťazky si zastala Novosadčanka Dragana Mihaljčić (1:39,00). Zaujímavý bol aj štafetový beh vojakov a policajtov, preteky škôlkarov, žiakov základných škôl, stredoškolákov a študentov, kým sa bábätká opäť plazili na dráhe dlhej 4,195 metra. Medzi účastníkmi populárneho štvrťmaratónu (10 500 m) úplný triumf zaznamenala trojka novosadského AK Vojvodina. Zvíťazil Ognjen Stojanović (34,41), druhý bol Vladimir Kostić (34,57) a tretí Milan Tomin (35,25). Ako raritu uvádzame, že trať štvrťmaratónu už tradične zdolali aj dvaja najstarší bežci – rekreanti: 86-ročný Szilveszter Kovács (fotka na titulnej strane) a Miloje Andrić (83 rokov). Všetka česť, dedkovia!

Gratulácie: na stupienku zľava Dejan Popović (2. miesto), Goran Ukić (víťaz), Nikša Papić (3. miesto)

Víťaz Goran Ukić v cieli

Najrýchlejšia bežkyňa Sofija Jovanović

Snímky: Goran Mulić

Najrýchlejšie dámy: stoja zľava Olga Julia Gingová (druhá), Sofija Jovanović (víťazka), Dragana Mihaljčić (tretia)

Prípravy na plazenie bábätiek

Stará Pazova 2010

Stará Pazova 2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Divadelný vavrín

Kovačica 2010

Kysáč 2010

Divadelný vavrín je Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku a organizuje sa každoročne. Ide o najvýznamnejšie divadelné podujatie pre dospelých, ktorého cieľom je spoznávať súčasný stav a úroveň slovenského divadla, motivovať a povzbudzovať záujem verejnosti o divadelné umenie, ako aj získať nové vedomosti z oblasti divadla. Od roku 2010, keď prehliadka bola v Báčskom Petrovci, podujatie má názov Divadelný vavrín. Rovnako sa volá i najprestížnejšia cena, ktorá sa udeľuje za najlepšiu inscenáciu, a jej nositeľ reprezentuje slovenské vojvodinské divadlo na nasledujúcom ročníku Scénickej žatvy v Martine, na Slovensku. Keď ide o počet predstavení na prehliadke, napríklad na spomenutom 41. ročníku pred štyrmi rokmi v Báčskom Petrovci (17. – 25. apríla) ich bolo deväť, na 42. prehliadke v Starej Pazove (8. – 17. apríla 2011) osem, 43. Divadelný vavrín (4. – 13. mája 2012) v Kovačici ponúkol 12 súťažných inscenácií. Vlani sa 44. PSODT Divadelný vavrín uskutočnila v Starej Pazove (4. – 13. októbra) a v súťažnej časti vystúpilo až 14 divadelných súborov. Minuloročný Divadelný vavrín sa konal podľa nového organizačného modelu. Zakladateľmi a organizátormi sú NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka a podľa podpísanej zmluvy sídlom prehliadky je Stará Pazova. Tým sa však nevylučuje možnosť usporiadania prehliadky i v iných osadách, keď si to vyžiadajú osobitné okolnosti alebo významné divadelné jubileum. Už tohto roku kvôli divadelnému jubileu bude prebiehať v Kovačici.

Báčsky Petrovec 2013

Báčska Palanka 2012

Anna Lešťanová foto: z archívu Hlasu ľudu

Podpisovanie zmluvy, Stará Pazova 2013

Padina 2010

Kulpín 2010

Nový Sad 2013