Hlas 16 17 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

DVOJČÍSLO

16 – 17 /4591 – 4592/

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 19. – 26. 4. 2014 | CENA 100 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Pokojné veľkonočné sviatky

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Veľkonočný pozdrav Živá viera v živého Boha je tá sila, ktorá vlieva do sŕdc kresťanov vždy novú nádej. A tá nikdy nedopustí, aby ramená ochabli, aby sa kolená podlomili. Živá viera v živého Boha nepozná zúfanie, nepozná stav beznádejnosti. A táto viera nie je prázdna, má pevný základ v živom Bohu, lebo Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, On žije. Túto radostnú pravdu nám hlásajú veľkonočné sviatky, ktoré svätíme uprostred jari, keď sa všetko prebúdza a kriesi mocou Božou k novému životu.

Dielo Ježiša Krista smrťou na kríži nebolo dokončené. Prišlo vzkriesenie ako neodlučiteľná súčasť spasiteľného Božieho plánu, prišlo víťazstvo nad hriechom a smrťou. Môžeme aj my po tieto dni radostne vyznávať v duchu s apoštolom Pavlom: „Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó, smrť, osteň tvoj“ (1 Kor. 15, 54-55). Aj v tieto veľkonočné sviatky prichodí nám s údivom stáť pred týmto Božím činom. Všetko, čo sa stalo, je vykonané pre spásu človeka, lebo u Boha je všetko možné. Jeho všemohúcnosť sa dokázala v sile aj pri Pánovom vzkriesení. On žije, aj my s ním budeme žiť. Nový život robí nás šťastnými. Ale večný život a vzkriesenie v Kristu Ježišovi musíme prijať s vierou a vo viere. Tak Ho prijali Pánovi učeníci, apoštolovia, prví kresťania, a tak Ho máme prijať aj my. Veľká noc bez viery by bola len suchou púšťou našich spomienok. Bola by len príležitosťou k odpočinku a nie horlením po novom živote a víťazstve nad smrťou. Darmo hľadáme dnes Krista v hrobe. Syn Boží a život v Bohu prekonáva všetko, a tak aj hrob, aj smrť. Takto stojí pred nami živý Kristus, zasľubujúci krásny životný optimizmus. A viera hovorí ďalej, že dielo Božieho kráľovstva rastie vo svojej sile a je stále živé. Nedajme sa teda unášať skleslej nálade, v melancholických myšlienkach nad smrťou a všetkým, čo ona prináša, ale tešme sa zo života pri vzkriesení Pánovom. Týmto optimizmom pri slávnom Kristovom vzkriesení dajme si uchvátiť naše myšlienky, ale aj naše srdcia, lebo plnosť viery úprimne veriacich ľudí sa ukázala a dokonáva vo vzkriesenom Pánovi. Naša radosť sa musí rozliať svetom, lebo Veľká noc nám hlása o novom živote, lebo biblické učenie o vzkriesení by nebolo živé, ak by z neho nerástol nový život už tu na zemi, pod vplyvom Ducha Božieho. A skutočne, Veľká noc vo svojom obsahu nesmie sa vyhraniť len na modlitbu radosti, keď Boh zjavil sa nám Svojou mocou predivne, ani piesňou o vzkriesení alebo krásnymi slovami ozdobenou veľkonočnou kázňou, ale musí byť výzvou k novému životu. Svedectvo o otvorenom hrobe musí byť zvestované všade. Nie smrť, ale život musí znieť po celom svete. Vzkriesenie Kristovo znamená ponuku pre život jednotlivca, rodiny, spoločnosti i celého sveta. Unesení sme veľkou radosťou, že aj tohto roku môžeme byť svedkami slávností veľkonočných. A nielen svedkami, ale aj zvestovateľmi veľkonočného pokoja. Veľkonočným pozdravom Kristovým: „Pokoj vám,“ chcem sa dotknúť vašich sŕdc a úprimne vám všetkým zaželať, aby tak, ako Kristus vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Titulná strana: SHUTTERSTOCK

Samuel Vrbovský, biskup

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Kalendár Michal Ďuga

red nami sú veľkonočné sviatky. Vieme, že veľkonočná slávnosť bola prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Ide o pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista, ktoré potvrdzuje Jeho víťazstvo nad smrťou, hriechom a diablom, ktoré je základným kameňom, na ktorom stojí kresťanská viera. Kresťania počas týchto sviatkov pociťujú radosť, lebo sú svedkami veľkonočných slávností a zvestovatelia veľkonočného pokoja. Keďže žijeme v krajine, kde sa súčasne používa aj juliánsky, aj gregoriánsky kalendár, dokonca, kde sú náboženské sviatky aj štátnymi sviatkami, dobre si uvedomujeme, čo to znamená pre našu každodennosť, keď obe náboženstvá tento významný kresťanský sviatok oslávia v rovnaký deň, ako to napríklad bude aj v tomto roku. Už aj preto sme so záujmom sledovali výsledky stretnutia predstaviteľov pravoslávnych cirkví, ktoré bolo 7. marca v Konštantínopole, kde sa mali prediskutovať otázky týkajúce sa uskutočnenia Všepravoslávneho snemu, ktorý dokáže riešiť aktuálne otázky života svetového pravoslávia. Stretnutie bolo úspešné, lebo sa dohodli, že sa snem všetkých pravoslávnych cirkví za blahoprajných okolností uskutoční v roku 2016 v Istanbule. Ide o obrovský krok dopredu, lebo k tomuto rozhodnutiu dospievali viac ako 50 rokov. Snem sa stane udalosťou historického významu, pretože sa na ňom zúčastnia prakticky všetky pravoslávne cirkvi sveta. Pritom sa rozhodnutia budú schvaľovať na základe konsenzu, čiže za všeobecnej zhody. Zostáva nám veriť, že sa na sneme, okrem iných problémov konečne rieši aj otázka kalendára, a že v budúcnosti budú všetci kresťania každý rok oslavovať svoje sviatky v rovnaké dni a počítať dni podľa rovnakého kalendára.

www.hl.rs



168 HODÍN

Dotyky s budúcnosťou Oto Filip

ovolebné kombinácie a dni nevyspytateľnejšie ako počasie. Nevedno, čím to presne je – preveľkými očakávaniami alebo obvyklou netrpezlivosťou – no azda každý deň po volebnom 16. marci sa akosi zdá byť dlhý ani týždeň pred výplatou. Ktosi by mohol namietať, že úspech a šťastie žičia len dobre pripraveným, a preto treba všetko seriózne zvážiť, no aj tak. Vonkoncom nejde o málo. Zdá sa však, že sa politika opäť trochu viac transformovala do matematiky, objavujúcej kód zladiť možné s nemožným, výsledok s nárokom, súčasnosť s budúcnosťou. Tie dotyky s budúcimi dňami sú zatiaľ len letmé, skusmé ako bozk na privítanie, ozajstné skúšky záujmov a potrieb nastúpia až potom: možno už kdesi medzi Veľkou nocou a Sviatkom práce, možno tesne po ňom. Po prvom kole konzultácií budúceho premiéra a lídra SNS Aleksandra Vučića o zložení novej vlády nastúpili rozhovory víkendové, sprvu viac ukrývajúce než odhaľujúce rovnice v obehu. Čosi sa predsa začiatkom týždňa predrelo aj na povrch. Napríklad to, že nová vláda, zrejme v záujme účin-



nosti, bude mať menej ministerských kresiel než väčšina doterajších – takých šestnásť alebo sedemnásť, že približne tretina jej členov bude z radov pokrokárov, že príležitostí vyskúšať sa v jej práci budú mať aj odborníci. Zmenám sa asi nevyhne ani Národné zhromaždenie: šancu vyskúšať sa vo funkcii jeho predsedu nebude musieť mať len jeden, ale možno budú mať aj štyri, po roku sa striedajúce, parlamentné osobnosti... Akoby dilem nebolo beztak dosť, výrazný nepomer medzi počtom ministerských a iných kresiel a počtom záujemcov o ne vyplavil na povrch mnohé ašpirácie rôznych straníckych a politických lídrov. Títo si v boji o priazeň a vstup do koalície veľmi nevyberali slová. Tak Tadić (NDS) obvinil SPS z toho, že okrem machiavelistického prístupu nemá čo ponúknuť, na čo Dačić (SPS) reagoval slovami, že ide o vrchol politického pokrytectva... A je to len malá ukážka verbálnych nepliech, ktorých svedkami sme aj boli a i budeme v dňoch pred nami. Jasné je, že balansovať na hrane reálneho, potrebného a možného a nad priepasťou zvanou hospodársky kolaps si bude vyžadovať zručnosť prvotriednych majstrov, ktorí pritom navyše musia mať nároky pozerať sa aspoň vpred a hore, namiesto do

temnôt pod nimi. Tým, ako aj potrebou rozdeliť náročnú váhu zodpovednosti za prvé dotyky s budúcnosťou s inými, možno azda vysvetliť zjavnú ambíciu volebných víťazov urobiť z údajnej opozície spojencov. Lebo mimoriadne ťažké obdobie je pred nami. Totiž ku všetkému sa treba stavať rozhodne: aj k schváleniu súboru nových reformných zákonov začnúc tým o práci, aj k lavírovaniu na zahraničnopolitickej scéne, ktorou práve otriasa ukrajinská kríza, premietajúca sa aj do našich vzťahov s Bruselom a Moskvou... Katastrofálny stav ekonomiky, nezamestnanosť, Kosovo... treba ozaj ďalej pokračovať? Tu je aj pretrvávajúca nevraživosť vyjadrená prejavmi nenávisti, násilie, rôzne nedopovedané kauzy zavraždení novinárov – Dada Vujasinović, Pantić, Ćuruvija... Je tu aj prípad Darko Šarić včera či Slobodan Radulović dnes. Slovom, desiatky, možno aj stovky pálčivých problémov a otázok. Ak sa chceme v dohľadnej dobe stať koľko-toľko usporiadanou spoločnosťou, so všetkými si treba vedieť dať rady veľmi rýchlo. Preto aj tá netrpezlivosť vidieť fungovanie nového parlamentu a novej vlády v rovine skutkov. Jasné je, že to nebude všeliek na všetky naše bolesti, jazvy a rany, no bolo by dobre, keby aspoň tá politická loď nabrala stabilný kurz, neveľmi závislý od vĺn neporozumenia, nášho či cudzieho, dohadov, postvolebnej matematiky. Je to možnosť, aby rok mal dostatočne dlhý skok na zdolanie aspoň prvých naliehavých problémov, predovšetkým hospodárskych.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JELENA FILIPOVIĆ, SPOLUPRACOVNÍČKA PRE ZAMESTNÁVANIE, GRUNDFOS, INĐIJA

So skúsenosťami a bez nich Oto Filip – Akú politiku zamestnávania mladých odborných kádrov vedie spoločnosť Grundfos? – V zásade sa snažíme získať mladých odborníkov, ktorí nemusia mať veľa skúseností, keďže máme mnoho

Informačno-politický týždenník

školení, dielní a tréningov, ktoré chystáme pre nich. Hlavne zamestnávame ľudí zo Strojníckej a Elektrotechnickej fakulty. V tejto chvíli uvažujeme aj o kandidátoch, ktorých budeme potrebovať pre oddelenie logistiky. V súčasnosti

prezentujeme program, prostredníctvom ktorého hľadáme niekoho bez pracovných skúseností, kto práve ukončil štúdiá, a bude dva roky zamestnaný u nás. A zároveň pritom angažovaný na štyroch projektoch, v rámci realizácie ktorých má príležitosť stráviť aspoň pol roka v zahraničí. Budeme sa snažiť zamestnať v tomto roku okolo dvadsať mladých ľudí. Celkovo v Grundfose v Inđiji teraz pracuje nad 250 ľudí. Ich počet sa do konca roka má zvýšiť na 350. • TÝŽDEŇ •

K 10. VÝROČIU PRVÉHO UNIVERZITNÉHO PROGRAMU PRACOVNEJ PRAXE

Veľká škola do života Oto Filip

východísk a odpovedí na otázky, čo meniť, aby budúcnosť štutále je čo zlepšovať. dentov bola inakšia Tým treba vysvetliť a lepšia, aby sa ich i skutočnosť, že od vedomosti získané školského roku 2003 – štúdiom dali širšie 2004 sústavne a úspešuplatniť v reálnych ne prebieha Univerzitživotných okolnosný program pracovnej tiach. Podľa predsedu praxe v pokrajinských Zhromaždenia APV orgánoch správy umožIstvána Pásztora, ňujúci praktikantom beznajvýznamnejším prostredne sa informovať produktom univero práci Zhromaždenia zity sú mladí ľudia, a vlády APV, pokrajinktorí vedia pracovať, ských orgánov správy Z oslavy pri príležitosti jubilea Programu univerzitnej nemajú strach z toho a fondov, riaditeľstiev a praxe a majú energiu tvoriť ústavov, zakladateľom ktorých je APV, a viac sa dozvedieť 2010 – 2011 aj v jednotkách lokálnej to nadpriemerné. Nazdáva sa, že by i o procesoch demokratického roz- samosprávy. Výsledok: doteraz ho bolo omnoho lepšie, keby prvým hodovania a fungovania. Riadení úspešne ukončilo 78 študentov dejiskom ich praxe bolo hospodárstvo, z ktorého by po čase a s heslom Dosiahni, zvyšuj a rozvíjaj tunajšej univerzity. Na oslave usporiadanej pri príleži- novými skúsenosťami prichádzali vlastné profesionálne skúsenosti, v programe za to prvé desaťročie tosti prvého jubilea – desaťročnice robiť do orgánov štátnej správy. existencie účinkovalo 371 študen- a slávnostnom udelení certifikátov Keďže by táto správa nesmela byť tov Univerzity v Novom Sade a 101 desiatej generácii účastníkov pre- najväčším zamestnávateľom, dôškoliteľov z pokrajinského parla- biehajúcej 9. apríla vo vestibule ležité je, aby ekonomika čím viac mentu a vlády. Pre viaceré pozitív- Ústrednej budovy Novosadskej využívala mladé a odborné kádre, ne výsledky a skúsenosti uvedený univerzity, rektor Miroslav Vesković ktoré môžu prispieť k jej rozvoju, program štartoval v školskom roku podotkol význam hľadania nových uviedol.

PO 47-KRÁT NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Bohatá ponuka pre hedonistov Jasmina Pániková

a rozdiel od minulých rokov, keď novosadský veľtrh turizmu prebiehal v ustálenom októbrovom termíne, v tomto roku sa organizátori rozhodli pre jarný termín, skôr než sa začne turistická sezóna. V poradí 47. Medzinárodný veľtrh turizmu, gastronómie a výstava vín na Novosadskom veľtrhu prebiehali v dňoch 10. – 14. apríla. V tomto roku svoju ponuku prezentovalo viac ako 120 vystavovateľov, tak domácich, ako aj európskych. Podujatie otvoril novosadský primátor Miloš Vučević a prihovorili sa aj štátny tajomník Ministerstva regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy Dragan Stevanović a riaditeľ Novosadského veľtrhu Dragan Lukač. Otvárajúc podujatie primátor Vučević zopakoval známu konštatáciu, že Nový Sad má bohatú turistickú ponuku, od tej kultúrno-historickej po umeleckú a zábavnú. Podľa • TÝŽDEŇ •

neho rozvoj turizmu v Novom Sade nielenže vplýva na rozvoj samotného mesta, ale aj na rozvoj hospodárstva v celej krajine, ale ako povedal, od tohtoročného veľtrhu neočakáva „ustálené frázy a definície, ale konkrétne výsledky, ktoré ukážu, koľko zmlúv bolo podpísaných, aká bola ponuka a či budú dosiahnuté očakávané výsledky“. Štátny tajomník Stevanović poznamenal, že v minulom roku Srbsko získalo devízové príjmy z cestovného ruchu vo výške zhruba miliardu dolárov. „Je to dobre, ale nie aj dostatočne. Nesmieme sa uspokojiť týmto výsledkom, ale otvorene povedať, v ktorých oblastiach máme problémy, a pokúsiť sa ich vyriešiť,“ povedal. O konkrétnych problémoch Molekulárne koktaily pripútali sa štátny tajomník nezmie- pozornosť aj účastníkov otváracieho nil, ale po obchôdzke vyjadril programu 16 – 17 /4591 – 4592/

Program, nositeľom ktorého je Univerzita v Novom Sade a ktorý uzrel svetlo sveta ďakujúc jej Dohode o spolupráci so Zhromaždením a vládou APV, za organizačnej a expertnej podpory Misie OBSE v Srbsku, nielenže účastníkom umožnil spojiť teóriu a prax, ale im zároveň otvoril mnohé nové okná do budúcnosti: iné pracovné príležitosti, kontakty, nové skúsenosti, praktické vedomosti a zručnosti, zapájanie sa do tímovej práce. Jeho aktéri si aj dnes pochvaľujú získanie relevantných skúseností a vedomostí, umožňujúcich im ľahšie sa presadiť na trhu práce, ďalej sa školiť a zdokonaľovať. Len pár údajov na záver: asi každý piaty účastník programu zostal pracovne angažovaný práve v úradoch a inštitúciách, v ktorých chodil na prax. Dvaja z piatich mienia, že im kladne vplýval na pracovný životopis, všetci sa pozitívne zmieňujú o možnosti hlbšie nahliadnuť do práce a pôsobenia inštitúcií, v ktorých boli. Keď sa týmto spôsobom teória a prax držia ako reťaz spolu, nie div, že sa počet účastníkov za to prvé desaťročie zvýšil viac než dvojnásobne. A nečudo ani to, že je v poslednom čase záujemcov o uvedenú prax až sedemkrát viac od reálnych možností, teda žiadaného počtu kandidátov. spokojnosť s veľtrhovou ponukou, čo je podľa neho ukazovateľom, že naša krajina má veľké turistické potenciály a ľudí, ktorí sú odhodlaní pracovať na rozvoji turizmu, ale ako povedal, štát musí preukázať omnoho viac záujmu o turizmus, než to bolo doteraz. Možnosť predstaviť svoje turistické potenciály využilo sedem európskych krajín, no najbohatšiu ponuku určite malo Slovinsko a Maďarsko. Ponuka ich kúpeľov a akvaparkov prilákala početných záujemcov, ktorí využili pozoruhodné veľtrhové a predsezónne zľavy. O nič menší záujem nebol ani o domáce kúpele a veľkonočné a prvomájové aranžmány. Návštevníci veľtrhu boli osobitne zainteresovaní o gastronomickú ponuku. V tomto roku výber bol viac než rôznorodý – od tradičných jedál po molekulárnu gastronómiu. Všetci zainteresovaní mohli byť nielen prítomní pri zhotovení jedál, ale aj ochutnať ich, o čo, samozrejme, vládol osobitný záujem. Svoje miesto mali aj jedlá zo slovenskej vojvodinskej kuchyne, ktoré boli spolu s ďalšími piatimi predstavené v rámci projektu Bohatstvo rôznorodosti.

19. – 26. 4. 2014

Týždeň MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

Času je ozaj málo Oto Filip

ospodárske údaje naďalej znepokojujú. Zmieňujúc sa o tých februárových, ekonomický expert Dr. Vladimir Vučković, člen Fiškálnej rady Srbska, na prezentácii najnovšieho čísla odborného mesačníka Makroekonomické analýzy a trendy prebiehajúcej začiatkom apríla v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade, osobitne vyzdvihol problém poklesu priemyselnej výroby, ako aj spomalenie dynamiky spracovateľského priemyslu. V ňom v januári osem zo desať oblastí malo rast, no vo februári len päť. Azda jedinou peknou výnimkou v hodnotení uplynulej ekonomickej aktivity sú ukazovatele zahraničnoobchodnej výmeny. V prvých dvoch mesiacoch hodnota exportu bola čosi viac ako 1 600 miliónov eur, čo je takmer šestnásťpercentné

medziročné zvýšenie. Dovoz v rovnakom čase stúpol len o 1,3 percenta a mal hodnotu 2 204 miliónov eur. Ďalší expert Dr. Stojan Stamenković z belehradského Ekonomického inštitútu označil fiškálnu konsolidáciu za najdôležitejšiu úlohu novej vlády v druhej polovici tohto roku. Uvedená konsolidácia má dva aspekty: Miladin Kovačević, Stojan Stamenković a Vladimir Vučković krátkodobý, čiže (nemalé) úspo- recesie a stupňovanie nezamest- častejšie ako dnes budú skloňovať ry v rozpočte, a dlhodobý: vznik nanosti rozhodli predčasne odísť vo zvolení novej vlády. Času na vátakej jej stratégie, ktorá by bola do dôchodku bežného alebo aj hanie niet. Zlá ekonomická situácia základom reformy systému a bola invalidného. Nie je to len našou súrne nakladá potrebu dostať sa k by aj v záujme zotavenia hospo- príznačnosťou: výdavky na pen- opravnému rozpočtu a k výraznejdárstva. Podotkol tiež, že je pre zie sú dnes najväčšou položkou ším úsporám vo verejnom úseku. dlhodobú fiškálnu konsolidáciu verejnej spotreby vo väčšine eu- Treba aj seriózne začať prestavbu najťažším problémom, ktorý treba rópskych krajín. Na ne sa odvádza verejných podnikov, schváliť súbor riešiť, vznik udržateľnej penzijnej približne dvadsaťpäť percent ich reformných zákonov, umožniť lepšie investičné ovzdušie. Je taký sústavy. Predovšetkým kvôli tomu, rozpočtových príjmov. Fiškálna konsolidácia, ďalšie frazeologizmus Aká jeseň, taká jar. že finančná kríza spôsobila pokles počtu poistencov. Súbežne sa rozpočtové úspory, financova- Nám by sa na túto príležitosť oveľa zvyšoval počet dôchodcov, keďže nie, reformy, investície, úvery… viac ale hodil ten modifikovaný Aká sa mnohí zamestnaní pre nátlak všetko to sú pojmy, ktoré sa oveľa jar, taká jeseň. Jasné je prečo.

DELEGÁCIA ZO SLOVENSKA NA NÁVŠTEVE V AP VOJVODINE

Posilnenie spolupráce ako priorita Jasmina Pániková

zťahy medzi AP Vojvodinou a Slovenskom sa neustále prehlbujú. Dôkazom toho je aj najnovšia návšteva slovenskej delegácie, ktorá pobudla v pokrajine. V pondelok 14. apríla predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić prijal predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka s delegáciou. Návšteva bola zameraná predovšetkým na upevnenie spolupráce medzi dvomi regiónmi v oblasti kultúry a vzdelávania a spresnili aj rámce možnej spolupráce v oblasti hospodárstva a turizmu. „Priateľstvo a spolupráca so Slovenskom a jeho regiónmi sú pre nás veľmi dôležité z viacerých aspektov. Jedným z nich je aj fakt, že Slovensko vždy podporovalo proces pridruženia Srbska do Európskej únie, za čo sme veľmi povďační,“

www.hl.rs

povedal predseda pokrajinskej vlády. Okrem toho zdôraznil, že Srbsko má úspešnú spoluprácu s niektorými regiónmi na Slovensku, a to prevažne v oblasti vzdelávania, kultúry a športu. Ako povedal, v obojstrannom je záujme, aby sa spolupráca rozšírila aj na iné oblasti, ktoré by pritiahli investorov a umožnili cezhraničnú spoluprácu,

Informačno-politický týždenník

ako aj na spoločné projekty v rámci Dunajskej stratégie. Predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík zdôraznil, že je viacero styčných bodov medzi Vojvodinou a Prešovským krajom, ktoré sa týkajú najmä dejín, jazyka, kultúry, ale aj ľudí a ich spôsobu života, čo podľa neho otvára možnosť na vytvo-

renie oficiálnej spolupráce medzi Vojvodinou a mestom Prešov. Ako povedal, ďalším styčným bodom je aj multietnickosť a multikultúrnosť, ktorá je príznačná aj pre Prešovský samosprávny kraj. Predseda Chudík poznamenal, že sa pripravuje Protokol o zámeroch, ktorého podpísanie by prehĺbilo spoluprácu medzi dvomi regiónmi. K prehĺbeniu spolupráce by vo veľkej miere prispeli Slováci a Rusíni, ktorí žijú vo Vojvodine a v Prešove. Delegácia zo Slovenska pobudla aj na návšteve v Zhromaždení AP Vojvodiny, kde ich prijali podpredsedníčka Zhromaždenia Anna Tomanová-Makanová a podpredseda Milivoj Vrebalov. Obe strany sa pozitívne vyjadrili o spolupráci, ktorá by mala byť zameraná, okrem oblasti kultúry a športu, aj na hospodárstvo a obchodnú výmenu, ako aj propagovanie turizmu, vedy a ekológie. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Výsledky najnovšieho prieskumu

tohtoročného prieskumu s názvom Verejná mienka o Európskej únii a procese eurointegrácie realizovaného TNS Media Gallupom prezentovala v prvej dekáde apríla. Konal sa na základe účinkovania 1 239 občanov Srbska, prostredníctvom ankety, pár týždňov po medzivládnej konferencii Srbsko – EÚ, ktorou sa vlastne začali prístupové rokovania na politickej úrovni. Obsahoval štyri kľúčové témy: postoj k EÚ a eurointegrácii, očakávania z členstva v únii, poznatky a pramene informovania občanov Srbska o Európskej únii a informovanosť o európskych fondoch, programoch i projektoch. Prvou a základnou konštatáciou je, že 55 percent občanov Srbska buď bezvýhradne alebo hlavne podporuje vstup do EÚ. Mienia, že by členstvo znamenalo viac zahraničných investícií, vyššie platy, širšie možnosti zamestnať sa v členských štátoch únie. Vyjadrili sa tiež – ich 38 percent – že

by chceli mať viac informácií o tom, ako žijú bežní občania v krajinách EÚ. Celkovo možno kvitovať, že sú dva najčastejšie Naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová pri dôvody podpory jednom z nedávnych stretnutí s novinármi ekonomického rázu: príležitosť zamestnať sa a lepší podnikov, oblasť civilnej spoločnosštandard. Tí, ktorí sú proti, najčas- ti, vzdelávacia sústava, preprava a tejšie to ozrejmujú obavami z ešte infraštruktúra (cesty, mosty), súdhoršej životnej úrovne, zo straty nictvo, obce a lokálna samospránárodnostnej identity, z nátlakov, va. Poslednými štyrmi segmentmi sú životné prostredie, energetická podmieňovania, exploatácie. Keď ide o to, v ktorých oblastiach sústava, ochrana ľudských a menšiby nám Európska únia mohla po- nových práv a štátna administratíva. môcť, dvaja z troch občanov – 67 per- Zaujímavé je ale to, že až 27 percent cent – sa nazdáva, že by to v prvom anketovaných alebo nevedelo alebo rade malo byť poľnohospodárstvo. neposkytlo odpoveď na otázku týkaNa druhom mieste je zdravotníctvo, júcu sa priorít európskej pomoci. na treťom rozvoj chudobných regió(V budúcom čísle: Prvé asociácie nov. Za nimi nasledujú hospodárske a aspekty informovanosti) reformy, rozvoj malých a stredných

„VOJVODINSKÁ MULTIKULTÚRNOSŤ je najväčší vojvodinský brand, ktorý musíme pestovať,“ zdôraznil pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin (na snímke) na konferencii Multikultúrnosť vo funkcii vytvárania turistického brandu Vojvodiny. Konferencia bola zorganizovaná v rámci 47. Medzinárodného veľtrhu turizmu a prebiehala v sobotu 12. apríla. Účastníci konferencie sa osobitne zamerali na projekt Bohatstvo rôznorodosti, ktorý už tretí rok realizuje Dunajský klaster Istar 21. Projekt propaguje špecifiká Vojvodiny, ktoré by mali podať ucelenú turistickú ponuku. Na konferencii sa konala aj premiéra dvoch krátkych filmov o Bielom Blate a Totovom Sele, v réžii novinára Boru Otića. j. p. • TÝŽDEŇ •

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

eby celé roky za nami platil princíp, aký sa uplatňuje dnes, tak by sme v eurointegrácii pokročili zrejme aj ďalej, aj viac. V súčasnosti totiž, bez ohľadu na iné spoločenské pohyby, mimoriadne marcové parlamentné voľby, politické a hospodárske reformy a zmeny, prístupový proces napreduje bez rôznych spomaľovaní a prestávok, čo je len v prospech účinnej realizácie nášho prioritného strategického cieľa. Dá sa povedať, že sa to začína pozitívne prejavovať aj v nálade verejnej mienky. Tak, že je vzťah k EÚ generálne kladnejší a indiferentnosť klesá. Na rozdiel od prieskumov, ktoré vyše desaťročia, dvakrát do roka, v júni a v decembri, usporadúva vládna Kancelária pre európsku integráciu, sú aj prieskumy iné. Od roku 2010 Delegácia Európskej únie v Srbsku taktiež dvakrát ročne sleduje stanoviská našich občanov k integrácii. Výsledky jej prvého

16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Týždeň SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Deti ako svoje a predsa cudzie Jasmina Pániková

očet opustených detí v našej krajine, žiaľ, každoročne rastie. Čoraz viac našich malých spoluobčanov svoje dočasné bydlisko má na adrese určitého detského domova. Našťastie, v našej krajine pojem pestúnska rodina nie je žiadna novina. Napr. vo Vojvodine sa o opustené deti starali pestúni ešte na začiatku minulého storočia. V roku 2003 bolo zhruba 1 200 pestúnskych rodín, pokým v roku 2013 až 4 300. Nárast pestúnskych rodín je evidentný aj vo Vojvodine. Z toho dôvodu má pokrajina záväzok formovať tri Centrá pre pestúnsku starostlivosť a adoptovanie, ktoré by sledovali prácu pestúnov a vzdelávali rodičov o programe pestúnskej starostlivosti alebo adopcii. Pre nedostatok financií otvorenie centrov bolo v minulom roku odročené a zredukované iba na centrum v Novom

Anka a Martin Valentovci

Sade. Do tlačenia tohto čísla Hlasu ľudu sme sa z Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu nedozvedeli, či bude centrum v Novom Sade otvorené v máji, ako to bolo nedávno zahlásené, alebo sa zase odročí... V Alibunárskej obci ešte v roku 2009 najviac pestúnskych rodín bolo v Jánošíku. Súčasne ich je sedem, čo je pre takú malú osadu pomerne dosť. Väčšina týchto ro-

www.hl.rs

bola to ťažká skúsenosť, na dín sa stará o dve ktorú si nerada spomína, deti. Rodina Valentolebo má pred očami deti, vá bola prvou roktoré plačúc odchádzali k svojim rodičom. „Mali sme dinou v Jánošíku, deti, brata a sestru, ktorých ktorá sa rozhodla pre pestúnstvo. rodičia veľmi týrali. Neraz Teraz už v ďalespali v zime pred domom, kom roku 1998 nechodili do školy, nevedeli Anke a Martinovi používať príbor, nemali hybol zverený dvaagienické zvyky, dokonca polročný chlapec. nevedeli ani čo je to man„Na to ma podniedarína alebo banán... Veľa til môj brat, ktorý sme pracovali s nimi, čo bolo vidno aj v škole, aj žije v Padine, kde sa to už vtedy nav spoločnosti, a potom sme plno rozrastalo. ich museli vrátiť. Neskoršie U nás bola situárodičia pokračovali v týraní cia iná. Ľudia boli a ako sme sa dozvedeli, chlapec má psychické príliš rezervovaní k tomu. Spytovali Taňa Guľášová s pestúnskymi deťmi a vlastným synom problémy a chodí do špesa ma, ako sa mô- Borisom ciálnej školy. Ľúto nám je, že žem starať o cudzie deti, keď mám stravy. Prežil, ale nechalo to stopy to, čo sme dosiahli s nimi, akoby vlastné. Pre mňa je dieťa – dieťa, na celý život. Matka ho nechala padlo do vody. Teraz máme tiež bez ohľadu na to, čie je a akú má v určitej kolibe a opustila rodinu. dve deti, s ktorými si naša dcéra Neskoršie ho otec našiel a odo- veľmi rozumie, ale na naše „prvé pleť,“ hovorí Anka Valentová. vzdal sociálnej službe. Smutné, deti“ nemôžeme zabudnúť,“ hovorí že smutnejšie asi nemôže byť,“ Suzana. uzaviera A. Valentová. Pre pestúnstvo sa rozhodla aj Taňa Guľášová. Súčasne v ich rodine vyrastá päťročný chlapec a jednoročné dievča. „Mali sme už dospelejšiu dcéru a, žiaľ, dve neúspešné tehotenstvá,“ hovorí Taňa. „Chceli sme, aby dcéra nevyrastala sama. S manželom sme zakončili školenie pre pestúnske rodiny a zostalo iba čakať. Keď sme si mali zobrať prvé dieťa, po mnohých rokoch som zostala v druhom stave. Tehotenstvo bolo rizikové a nesmela som prijať žiadne dieťa. Keď náš syn mal rok a deväť mesiacov, dostali sme chlapca, ktorý mal iba mesiac. Chlapec je Suzana Husková V ich dome zatiaľ dospievalo z rómskej rodiny, ale to nám nikdy šesť detí. Päť bolo adoptovaných neprekážalo. Výhodou bolo to, že Skúsenosti, o ktorých by sa ešte a jedno odišlo do inej pestúnskej som ho mohla dojčiť a zo skutoč- mohlo písať, sú rozličné. Pekné, rodiny. Súčasne sa starajú o dvoch ne maličkého chlapčeka vyrástol menej pekné, až smutné... Jedni sa chlapcov. „Jeden má deväť rokov pekný chlapec. Chceme ich ako tomu venujú viac kvôli finančnej a druhý tri. Žiaľ, tento starší je zdra- vlastné deti. Chlapec sa môže vrátiť náhrady, druhí zase preto, lebo votne postihnutý. Jeho schopnosti do svojej rodiny, ak jeho matka skutočne majú radi deti a chcú im sú na úrovni päťročného dieťaťa. splní určité podmienky, pokým umožniť krajšie detstvo. Jedno je Veľa pracujeme s ním a zdá sa nám, je dievča v procese adoptovania, isté – pestúnstvo chce otvorené že je posun dopredu aspoň trochu takže kedykoľvek nám môžu po- srdce a ak to deti pocítia, určite viditeľný. Lekári nás upozornili, že vedať, že ich musíme vrátiť.“ budú za to povďačné svojim náCez proces vrátenia detí prešla hradným rodičom do konca svojho neskoršie to môže byť iba horšie. Po narodení niekoľko dní zostal bez Suzana Husková a ako povedala, života.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VÝZVA

ento rok je pre slovenskú žurnalistiku veľmi významný, keďže si v ňom pripomíname 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine a 70 rokov informačno-politického týždenníka Hlas ľudu. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v dňoch 17. – 18. októbra 2014 v Novom Sade zorganizuje medzinárodnú konferenciu k historickým výročiam našej tlače. Pozývame vás, aby ste sa zúčastnili v jej práci so svojím príspevkom na danú tému. Tematické okruhy: 1. Základné periodiká 2. 150 rokov našej publicistiky pre deti a 75 rokov kontinuity detskej tlače: od Nášho slniečka po Zorničku 3. Hlas ľudu alebo sedem činorodých desaťročí Keďže pri tejto príležitosti plánujeme vydať zborník príspevkov z konferencie, tieto treba zaslať najneskôr do 31. augusta 2014 na mailovú adresu: office@hl.rs. Stručné oznámenie, že sa plánujete zúčastniť v práci konferencie, treba zaslať na mailovú adresu office@ hl.rs najneskôr do 15. mája 2014. Ďalšie informácie vám poskytneme aj na tel. č.: 021 47 20 840. Tešíme sa na kladnú odpoveď a skoré stretnutie. Organizačný výbor

PLATFORMA

medzinárodnej konferencie k historickým výročiam slovenskej tlače v Srbsku

ok 2014 je v dejinách slovenského novinárstva vo Vojvodine a Srbsku mimoriadne významný: je rokom veľkého historického jubilea, akým je 150. výročie slovenskej tlače vo Vojvodine, ako aj 70. výročie informačno-politického titulu Hlas ľudu. Riadiac sa potrebou zdokumentovať a sceliť zložky bohatej tradície tunajšej slovenskej tlače, konferencia bude tematicky členená na tri základné segmenty: 1. Základné periodiká: A – Tituly, autori a príznačnosti troch vývinových fáz: 1864 – 1918 (desať titulov), 1918 –1944 (pätnásť titulov rôznej periodicity) a 1944 – 2014 (od začiatkov Hlasu ľudu dodnes), s dôrazom na základné periodiká, akými boli Dolnozemský Slovák, Národná jednota, Svit... B – 150 rokov našej publicistiky pre deti a 75 rokov kontinuity detskej tlače: od Nášho slniečka k Zorničke. Ponúkajú sa tu témy o Slávikovi a Zorničke Jozefa Pod-

hradského, Mravcovi rukopisne vydávanom Vladimírom Hurbanom Vladimírovom, Zorničke Zlatka Klátika, o prílohe Národnej jednoty pre deti, ako aj celý blok možných tém spätých s Naším slniečkom, Pioniermi, Zorničkou, prípadne Detským kútikom. 2. Hlas ľudu alebo sedem činorodých desaťročí. Konferencia by mala oceniť jeho význam a miesto v dejinách tunajšej publicistiky, ozrejmiť genézu vzniku ako prvého menšinového spoločensko-politického titulu v Juhoslávii, rozanalyzovať jeho vývinové existenčné fázy, organizačné formy, ktorými prechádzal, príznačnosti redakčnej politiky, spätosť s dobou, čitateľmi a prostrediami, aspekty pôsobenia spoločenského, informačného, jazykového a iného na rozhraní dvoch tisícročí. 3. Súčasnosť a budúcnosť slovenskej tlače vo Vojvodine. Tak z aspektu dosiahnutých výsledkov, nástrah, ktoré dnes zdoláva, ako aj z pohľadu skúšok, ktoré

ju zajtra očakávajú, ako je nápor digitálnej doby. Možnými témami sú jej pôsobenie v podmienkach spoločenskej a finančnej krízy, printové médiá ako významná zložka menšinovej politiky, zákonný rámec ako determinanta činnosti, poslanie informačné, historické (dokument doby), jazykové, kultúrne, ako i spôsoby zabezpečenia vysokoškolských odborných kádrov... Tematickým okruhom je i pohľad na celkovú slovenskú žurnalistiku, na historické väzby a prepojenosť s ňou, na slovenské žurnalistické a mediálne skúsenosti aplikovateľné na naše pomery, vôbec na náš prínos celoslovenskej publicistike. Poskytnutie kvalitných, kvalifikovaných a fundovaných odpovedí na nastolené a iné otázky a dilemy, na perspektívy z aspektu historickej a dobovej retrospektívy, treba chápať ako najosožnejší prínos k ďalším jubileám našich periodík. Organizačný výbor

OZNÁMENIE ZO SEKRETARIÁTU VLÁDY AP VOJVODINY

ňa 10. apríla sa delegácia AP Vojvodiny, ktorú tvorili predstavitelia menšinových národnostných spoločenstiev v čele s podpredsedníčkou pokrajinského Zhromaždenia a predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Annou Tomanovou-Makanovou, sa zúčastnila na konferencii o právach menšín vo Vojvodine, ktorá sa pod názvom Vojvodina – Európa v malom, národnostné menšiny vo Vojvodine a Srbsku uskutočnila v Zahranično-politickom výbore Európskeho parlamentu v Bruseli. V zložení vojvodinskej delegácie boli aj námestník pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá János Orosz a predsedovia maďarskej,

• TÝŽDEŇ •

chorvátskej a rumunskej národnostnej rady Tamás Korhecz, Slaven Bačić a Marcel Dragan. Z Európskeho parlamentu sa prítomným prihovorili aj europoslanci: Jelko Kacin, Eduard Kukan, László Surján, Kinga Gál a Zdravka Bušić. V otvorenom a konštruktívnom rozhovore na stretnutí sa zhodli o potrebe ďalšej ochrany a uctievania práv menšín, ich kultúrneho dedičstva, identity a postavenia v Republike Srbsko, ako aj integračného faktora v procese európskych integrácií našej krajiny. Osobitný dôraz bol daný na uctievanie a zachovávanie menšinových práv v oblastiach vzdelávania, kultúry, jazyka a informovania, v čom majú národnostné rady osobitnú úlohu a musia mať podporu štátu. Prihovárajúc sa

prítomným, Anna Tomanová-Makanová zdôraznila, že je AP Vojvodina Európa v malom, poukazujúc, že sú v Zhromaždení AP Vojvodiny v služobnom použití šesť rozličných jazykov, čo predstavuje zvláštnosť v európskych rámcoch, ktorú treba ďalej pestovať a podporovať. V rozhovore s európskymi poslancami Tomanová-Makanová zdôraznila význam realizácie európskych projektov v kľúčových menšinových oblastiach, predovšetkým v oblasti zachovávania kultúrneho dedičstva každej národnostnej menšiny v našej krajine, ale aj vo vzdelávaní, kultúre, používaní jazyka a písma a informovaní. Poslanec Európskeho parlamentu a parlamentný spravodajca pre Srbsko Jelko Kacin zhodnotil v rozhovore s pokrajin16 – 17 /4591 – 4592/

skou delegáciou, že sú práva menšín predovšetkým vo Vojvodine adekvátnym spôsobom chránené vďaka predovšetkým národnostným radám a jestvujúcim zákonom v tejto oblasti, ktoré treba dôkladne uplatňovať. Pripomenul tiež, že treba odstrániť všetky nejasnosti ohľadom ústavného postavenia pokrajiny, a vyjadril presvedčenie, že pracovné skupiny, ktoré práve pracujú na tom, dobre vykonávajú svoju prácu. Predstaviteľom národnostných rád sa prihovoril aj europoslanec Eduard Kukan, ktorý osobitne pozdravil vojvodinských Slovákov. „My Slováci sme veľmi hrdí na našich krajanov vo Vojvodine, ktorí sú šiestou a siedmou generáciou Slovákov v regióne.“

19. – 26. 4. 2014

Naša téma 

Diplom – kosť v hrdle Juraj Bartoš

ríslovie Najprv faru, potom Maru má u nás, tu a teraz, silu virtuálneho zákona. Diplom či osvedčenie o odbornosti uchádzačov o „faru“ by mal azda byť kľúčom na odomknutie jej dverí. Ibaže... Životná úroveň dávno smeruje strmhlav. Klesá kúpyschopnosť a neúprosne sa zvyšuje počet nezamestnaných. Sľuby o náprave a zotavení ekono-

miky prúdiace prúdmi predovšetkým v predvolebných obdobiach končia v stokách spolu s nádejami na svitnutie. Začiatkom roku 2013 na evidencii Národnej služby pre zamestnávanie Srbska bolo 761 834 nezamestnaných osôb a žien bez práce bolo viac (394 993) než mužov. Približne štvrtina nezamestnaných mala v rukách vysokoškolský diplom. Najpočetnejší medzi nimi boli ekonómovia (asi 8

000), nasledovali právnici (5 000), profesori triednej výučby (2 000) a iní. Len v januári 2014 na zozname nezamestnaných pribudlo 42 771 občanov; asi o 2 000 viac než v decembri 2013. Údaje z februára t. r. ukazujú, že u nás bolo celkove 769 546 práceschopných ľudí bez roboty. Podľa portálu Vesti online Národná služba pre zamestnávanie vymazala zhruba 700 ľudí z evidencie nezamestnaných. Ako dôvod sa uvádza „prípad úmrtia“.

Šedá skľučujúca skutočnosť neodpudzuje mladých ľudí prahnúcich po vedomostiach a vlastnom zárobku od zámeru absolvovať vysokoškolské štúdiá. Tak to ale vychádza, že je ľahšie doplátať sa k vytúženému diplomu než k „fare“, ktorá privábi „Maru“. Ako si založiť rodinu? – pýta sa každý jeden, komu sa nepošťastí uchopiť sa pracovnej príležitosti. Zamestnať sa dnes sa rovná zázraku; veď je voľných pracovných miest asi trinásťkrát menej než nezamestnaných ľudí! Na štyroch stranách prinášame výpovede mladých, múdrych, šikovných, určite odborných ľudí, ktorí buď na robotu stále čakajú alebo sa k nej dostali po úmornom vyčkávaní, trpiac spolu s rodičmi...

SLOVO MÁ VALENTÍNA HUŤKOVÁ Z JÁNOŠÍKA

Mládež, nechoď preč, potrebná si Srbsku! Vladimír Hudec

ánošíčanka Valentína Huťková po ukončení gymnázia vo Vršci si nebola celkom istá, čím by sa v živote chcela zaoberať. Zapísala sa na Ekonomickú fakultu belehradskej univerzity, odbor bankovnícky a finančný manažment, lebo odhadla, že v Srbsku sú takíto odborníci potrební. Štúdium ukončila v júli minulého roku s priemernou známkou 9,15. Pochválila sa nám, že ani jednu skúšku nemusela zopakovať, a že všetky štyri ročníky úspešne uzavrela už v júli; žiadna skúška jej nezostávala na jesenné skúškové obdobie. Tak si vlastne zakaždým dožičila trojmesačné prázdniny a zaslúžený oddych. Týždeň po obhájení diplomovky sa vybrala na 22-dňovú cestu do Berlína v rámci projektu Cestujme do Európy, ktorým Európske hnutie v Srbsku odmenilo 70 najlepších študentov. Na otázku, či štúdium bolo ťažké, odpovedala: – Niežeby bolo ľahké, ale nebolo ani až také ťažké, aby sa nedalo zdolať. Boli síce aj ťažké predmety, dokonca také, ktoré ma vonkoncom nezaujímali, ale prevažne som sa učila so záujmom, takže sa ukázalo, že som sa rozhodla pre správny odbor. Valentína sa hneď po ukončení fakulty pokúsila zamestnať, zároveň pokračovala aj na master štúdiách, lebo sa chce, súbežne s prácou, zdokonaľovať. Nemala však veľkú nádej,

www.hl.rs

Valentína Huťková

že sa zamestná. Myslela si, že sa v Srbsku môže zamestnať iba ten, kto má vplyvných známych a ona ich nemá. Predsa sa jej necelý rok po získaní diplomu podarilo zamestnať, čiže rovno deň pred našou návštevou (v nedeľu 6. apríla) jej z istej belehradskej faktoringovej firmy oznámili, že ju prijali do pracovného pomeru. Bude teda pracovať vo svojom odbore, v účtovníctve. Neznamená, že predtým nezažila aj veľké sklamanie. – Zúčastnila som sa na viacerých súbehoch, pravidelne som odchádzala na všetky testy a pohovory, aby som nakoniec spravidla zistila,

Informačno-politický týždenník

že je prijatý niekto iný. Zamestnávatelia vlastne vopred vedeli, koho zamestnajú, ibaže museli splniť zákonnú formu. Pritom najčastejšie priberajú študentov zo súkromných fakúlt, na ktorých sa ani približne neštuduje tak seriózne ako na univerzite. Zakaždým som sa cítila nepríjemne. Bolí, keď vieš, že si sa štyri roky učil, vedomý si svojich vedomostí a schopností a nakoniec sa zamestnajú otcovi a mamini synáčikovia, ktorí, kým si sa ty učil, si hoveli a cestovali. Nechcem pochybovať o tom, či sú schopní na tú robotu alebo nie. Akiste sa niektorí časom naučia, ale istotne sú aj takí, ktorí sa nikdy nenaučia, ale pracovať a zarábať budú. – Teraz, keď si sa zamestnala, aké sú tvoje ďalšie ambície? – Uvažovala som o tom, že ak sa nezamestnám, alebo ak si nenájdem zamestnanie, ktoré mi zodpovedá, zapíšem sa na doktorandské štúdium. Teraz ešte stále neviem, či s prácou budem spokojná, čo a ako bude ďalej. V každom prípade si uvedomujem, že aj keď som sa na fakulte všeličomu naučila, musím sa ešte mnoho učiť a zdokonaľovať. Spejem k tomu, aby som sa stala oprávneným účtovníkom, na základe čoho sa možno dostať aj do manažmentu nejakej firmy alebo súkromne podnikať. A doktorát?

Nuž prečo nie. – Mnohí mladí odborníci túžia po tom, aby po ukončení štúdia zutekali do zahraničia. Čo ty na to? – Odchádzajú, lebo tu nevidia žiadnu perspektívu. Aj sama som tak uvažovala, a teraz sa mi, hľa, ukazujú iné perspektívy. Treba iba byť trpezlivý a úporný. Nie je úplná pravda ani to, že jednoducho nie je žiadna perspektíva. Mnohí moji kolegovia si už našli zamestnanie, ale na druhej strane sú aj mladí vyškolení ľudia, ktorí iba hromžia, že niet perspektívy, a robotu si nehľadajú. Vcelku si myslím, že nie je dobre, že odchádzajú. Naopak. Mladí ľudia a najmä odborníci by mali zostať tu a bojovať o to, aby sa všetko, čo nie je dobré v Srbsku, zmenilo, aby sa aj tu mohlo pekne žiť. Ja chcem zostať v Srbsku. Tu mám rodinu, kamarátov... Dokonca keby sa mi naskytla príležitosť zamestnať sa v súlade s mojou kvalifikáciou v Jánošíku, vrátila by som sa sem. Prečo nie? Jánošík mám rada, je mi bližší ako Belehrad, v ktorom sa už takmer nikde nemožno dostať pešo. V menšom prostredí sa žije lepšie a zdravšie, tým skôr, že dnes vonkoncom nie je problém dostať sa do mesta a vybaviť si akúkoľvek záležitosť, odísť do divadla, na športový zápas a podobne. Ak všetci budú odchádzať do miest, dediny zaniknú a nemôžu veru všetci žiť v mestách. • NAŠA TÉMA •

Nikdy sa netreba vzdávať Katarína Verešová

aposledy sú priam zriedkavé prípady, keď si mladí odborníci u nás nájdu pracovnú príležitosť v rodisku. Výnimkou sú, ale nie vždy, osvetoví pracovníci, agronómovia a lekári. Stará Pazova, ktorá sa chváli počtom podnikov a podnikateľov, by sa mohla stať útočišťom aj pre odborníkov z oblasti manažmentu, ekonomiky, agronómie, potravinárstva a strojárstva. Keď však ide o staronové podniky, v nich sa zamestnávajú hlavne odborníci z Belehradu a iných miest. Mladí odborní Pazovčania, ktorí sa vyškolili na fakultách v Belehrade, Novom Sade, Subotici alebo na Slovensku, si prácu, z rozdielnych dôvodov, musia hľadať zväčša mimo rodiska. Skutočnosť je taká, že mnohí naši skončení vysokoškoláci zostávajú v Bratislave, cestujú do Belehradu a Nového Sadu (alebo tam aj bývajú). Všade majú povesť usilovných a spoľahlivých odborníkov.

Nájsť zamestnanie vo svojom odbore nie je vôbec ľahko. Napríklad istá odborníčka Staropazovčanka, ktorá súrne potrebovala zamestnanie (keďže jej po otcovej smrti náhle umrela aj matka) so svojím CV a odporúčaním chodila doslova pešo od jedného podniku po druhý po celej Starej a Novej Pazove, až sa nakoniec zamestnala – v Novej Pazove. Jej spoluobčianka Kristína Hruškárová, s ktorou sme sa rozprávali, skončila Vyššiu ekonomickú školu v Subotici pred siedmimi rokmi. Teraz žije v Novom Sade so snúbencom, avšak dodnes nepracuje v odbore. – Keď si sa rozhodla študovať ekonomiku, ako si si predstavovala pracovné miesto? – Študovať som začala v roku 2001; štúdiá ukončila v roku 2007 v Subotici. Mala som veľkú vôľu a ambíciu pôsobiť v školstve alebo zdravotníctve, teda v štátnych ustanovizniach. Keďže sa mi to nepodarilo, bola som prinútená hľadať hocičo. Zmenila som už veľa pracovísk, aj takých, kde potrebovali ľudí so stredo-

Kristína Hruškárová

školským vzdelaním. Žiadnej poctivej práce sa nehanbím. Problém je v tom, že súkromníci alebo nechcú dať platy alebo nechcú prihlásiť zamestnanca. Teraz mám pocit, akoby som zdegradovala svoje povolanie v snahe pracovať za každú cenu. – Kde si najprv, po získaní diplomu, hľadala prácu? – Najprv som to ako ekonómka skúsila v účtovníctvach domov zdravia a školách.

– A potom? – Po tom, čo som dlho bola bez práce, podarilo sa mi zamestnať, ale iba na trojmesačnú zmluvu, lebo pracovníkov s mojím vzdelanostným profilom na neurčitú dobu nepotrebovali. Robila som i rôzne tzv. sezónne práce, tam, kde potrebovali stredoškolákov, takže som nazbierala dva roky pracovných skúseností. – Čítame v tlači a na internete rozličné rady, ako sa správať pri interview s podnikateľom. Aké sú tvoje skúsenosti? – Na niektorých rozhovoroch som uspela hneď z prvého pokusu, na iných však ani z tretieho, lebo bola silná konkurencia. Myslím si, že pri interview treba byť komunikatívny, žiariť pozitívnou energiou a veriť vo vlastné schopnosti. Na voľbu budúcich zamestnancov však vplýva celý rad faktorov. – Aj dnes máš určité prísľuby; neprezraď ich, aby ťa dakto nepredbehol. Narážajú na podobné problémy aj iní? – Predpokladám, že áno. Dôležité je nikdy netrúchliť, ani sa nevzdávať. Treba byť trpezlivý a odhodlaný. Školili sme sa predsa preto, aby sme boli hmotne samostatní a aby sme so získanými vedomosťami rodine a spoločnosti boli užitoční.

ETNOLOGIČKA A ANTROPOLOGIČKA ZO STAREJ PAZOVY

Odchádza za prácou na Slovensko Anna Lešťanová

j akademicky vzdelaných Pa zovč a n ov trápi veľký problém nezamestnanosti. Martina Balejová (1985) získala vysokoškolský diplom vlani v októbri. Na Filozofickej fakulte v Belehrade vyštudovala v dvojodbore etnológia a antropológia. Prácu v odbore hľadá, ale zatiaľ bezúspešne. Sústavne posiela žia- Martina Balejová dosti so životopisom (foto: archív M. B.) • NAŠA TÉMA •

do rôznych ustanovizní a inštitúcií, ktoré zverejňujú súbehy a inzeráty s pracovnými ponukami, osobne sa sem-tam spýta na voľné pracovné miesto, ale márne. Nikto sa jej v uplynulom období neozval, ba ani zo slušnosti neodpove-

dal, trebárs negatívne. Pritom naša spolubesedníčka hovorí, že si nárokuje len na ponuky, na ktoré spĺňa vytýčené požiadavky. Hneď po obhájení diplomovej skúšky sa prihlásila na evidenciu v Národnej službe pre zamestnávanie – pobočka v Sriemskej Mitrovici, Organizačná jednotka Stará Pazova. – Povedali mi tu, že o moje povolanie nikto neprejavuje záujem, presnejšie, že mi nemôžu pomôcť, a že si zamestnanie musím hľadať sama. Martina Balejová tiež hovorí, že sa uchádzala aj o post praktikantky v belehradských múzeách, zaujímala sa o to, čo potrebuje na zloženie štátnej skúšky, tiež 16 – 17 /4591 – 4592/

však dostala odpoveď, z ktorej bola veľmi zúfalá, a ktorá znela: – Ani u nás situácia nie je skvelá. Bez práce sa žiť nedá a keďže sa jej tu nepodarilo nájsť žiadne zamestnanie, rozhodla sa, že odíde na Slovensko. Chystá sa do Bratislavy. Údajne si tam skôr nájde robotu. Ibaže zatiaľ nevie, či jej srbský vysokoškolský diplom, ktorý si, pravdaže, dá preložiť do slovenčiny, bude platný na Slovensku. Martina nám mimochodom prezradila, že väčšia časť z generácie jej rovesníkov, ktorí v Srbsku ukončili vysokú školu, je už niekde v zahraničí. Žiaľ, nepracujú v odbore, v ktorom sa vyškolili.

19. – 26. 4. 2014

Naša téma S ING. MARÍNOU BALCOVOU Z KYSÁČA

Aká je lehota nádeje? Elena Šranková

ng. Marína Balcová z Kysáča na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, skončila študijný program aplikovaná biológia. Na Slovensku predtým absolvovala Evanjelické lýceum v Bratislave. – Aké boli tvoje očakávania pri zápise? – Tak ako každý študent aj ja som si priala, aby sa mi na štúdiách darilo. Boli ťažké chvíle, ale za pomoci kamarátok a známych na Slovensku som ich prekonala a vedomosti získané na fakulte naplnili moje očakávania. Biológia ešte v základnej škole bola mojím obľúbeným predmetom a bola mi najbližšia k srdcu. Nechcela som si však zvoliť učiteľstvo, ale som chcela viac nazrieť do praxe. Sestra Jana tiež študovala na tejto univerzite, takže aj to, aby sme tam boli spolu, trochu zavážilo pri voľbe. Keď som zistila, že tam majú aplikovanú biológiu, dala som sa na to. Fakultu som si zvolila viac srdcom ako rozumom. Mienim, že keď sa študuje niečo blízke srdcu, že sa to zdolá rýchlejšie. Nerozmýšľala som o tom, či po skončení budem mať prácu. Potom som však zistila, že je to obsiahly smer, že sa s ním môže nájsť zamestnanie, takže sa to skombinovalo jedno s druhým. Kebyže som zostala na Slovensku, určite by som sa už zamestnala. Mám kontakty s niekdajšími kolegyňami, a viem, že už pracujú. Určite by som si tam skôr našla uplatnenie, avšak chcela som to skúsiť doma. – Toho času sa zamestnávaš nostrifikáciou diplomu. Je to náročné? – Dokumentácia, ktorú treba priložiť k žiadosti o uznanie zahraničného diplomu, je

www.hl.rs

skutočne rozsiahla. Treba celý rad overených fotokópií a prekladov nielen diplomu, ale aj zložených skúšok, plánu a programu štúdia s krátkym

opisom programu predmetov, tiež overenú fotokópiu osvedčenia o ukončenej strednej škole... Je tu aj finančná položka: treba zložiť od 36- do 72-tisíc dinárov. Ako som sa však dozvedela, študijný program, ktorý som skončila, na tunajšej Poľnohos-

podárskej fakulte nejestvuje. Na univerzite by ma najprv museli zaradiť na niektorú z fakúlt, a iba potom by sa uvidelo, z ktorých predmetov by som mala skladať skúšky. Skonštatovala som, že najbližšie k môjmu odboru je biotechnológia na Technologickej fakulte. Podľa môjho odhadu by som mala zložiť osem až desať skúšok, hoci mi možno určia i viac. Keď som už na Slovensku zdolala viac ako 50 skúšok a mám tie vedomosti, tak určite zdolám aj toto. Podľa môjho prepočtu na nostrifikovanie diplomu súhrnne potrebujem asi 800 eur. – Máš poznatky o tom, koľko to všetko potrvá? – Sestra si vlani nostrifikovala diplom a bol to zdĺhavý proces. Trval viac ako pol druha roka. Sestra je inžinierkou, vyštudovala výživu a ochranu rastlín. Najprv jej to však chceli uznať ako agrotechnológiu, ochranu životného prostredia, čo vôbec nie je to, čo skončila. Nakoniec sa jej, spolu s kolegyňou, podarilo nostrifikáciu dotiahnuť do konca. Nepodarilo sa jej však zamestnať. Tri roky po skončení fakulty na Slovensku bola doma, nostrifikovala diplom,

trochu robila, aby nadobudla prax, ale zamestnanie si nenašla. Sama nateraz ešte mám nádej, že sa tu zamestnám, ale i ja uvažujem o odchode do zahraničia. Keď už tu nebudem vidieť ani nádej, tak určite pôjdem, možno nie na Slovensko, ale niekde inde. – Keďže príležitosť na zamestnanie nie je, ako tráviš čas? – Je sezóna vysádzania zeleniny, takže robím v záhrade. Komu treba, pomáham s prekladmi zo slovenčiny do srbčiny a opačne. Podieľala som sa aj na sčítaní poľnohospodárskych gazdovstiev. Je pravda, že si čas vždy vyplním, ale najradšej by som sa zamestnala. Keďže som na úrade práce, uvažovala som o absolventskej praxi, čo u nás trvá rok, a na Slovensku šesť mesiacov. Na to však tiež potrebujem nostrifikovaný diplom, pokým na Slovensku by som si za úhradu, ktorá sa za to dostáva, tak vyplatila byt. Takáto prax iste môže len prospieť a na Slovensku spravidla osoby po absolvovaní praxe aj zamestnajú. Tu u nás som sa nestretla s nikým, kto už takúto prax má za sebou.

S MASTER PSYCHOLOGIČKOU NATAŠOU FEKETYOVOU Z KOVAČICE

Zázraky sa prihodia tým, ktorí Anička Chalupová

problémom nezamestnanosti sa stretávame takmer denne a na každom kroku. V porovnaní s uplynulým rokom v Kovačickej obci stúpol celkový počet nezamestnaných, uviedla Jelena Šiniková z Národnej služby pre zamestnávanie, filiálky v Pančeve. Bez práce sú aj mladí vyškolení odborníci, ktorí často pracujú tam, kde si najmenej priali. V súčasnosti tu zamestnanie hľadá bezmála 4 000 osôb.

Informačno-politický týždenník

Najväčší počet nezamestnaných osôb v evidencii má prvý stupeň odborného vzdelania. Osôb s vysokoškolským vzdelaním je na zozname nezamestnaných v Kovačici najmenej (zhruba 80). Najväčší počet nezamestnaných hľadá prácu v oblasti stavebníctva. Keď ide o vek, najpočetnejší nezamestnaní sú v skupine od 35 do 39 rokov a najmenej je tých vo veku 60 až 64 rokov. Pred štyrmi rokmi Nataša Feketyová z Kovačice ukončila

štúdium v odbore master psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Počas štúdií si privyrábala na byt a živobytie v jednej z nitrianskych reštaurácií. – Hneď po návrate domov som si v Novom Sade nostrifikovala diplom, čo trvalo až pol roka. Neskoršie sa mi podarilo zamestnať sa na určitú dobu v Základnej škole Lukrecije Ankucićovej v Samoši. Tam som pracovala osem mesiacov, najviac kvôli vlastnej praxe. Celý vlaňajší • NAŠA TÉMA •

DR. MEDICÍNY SANDRA NIKOLIĆOVÁ Z NOVÉHO SADU

Tŕnistou cestou cez slzy k úsmevom Juraj Bartoš

ákladnú školu a strednú zdravotnícku školu v rodnom Novom Sade Sandra Nikolićová ukončila s Vukovým diplomom. Okrem pätoriek do jej vysvedčení iné známky nezablúdili. Od najútlejšieho detstva chcela byť lekárkou. „Možno preto, že som ako maličká mala do činenia so skvelými doktormi.“ Neprekvapuje, že sa zapísala na štúdium medicíny. „Vždy som si myslela, že keď ukončím fakultu, v tej chvíli sa skončia všetky moje problémy a starosti rodičov.“ Vrece plné trampôt sa však rozviazalo až potom. Lekársky diplom Sandra získala roku 2007; náročné štúdium absolvovala s desiatkou čistou ako slza, ale: „Táto okolnosť absolútne nebola meradlom, od ktorého závisí, či a kedy sa zamestnám...“ Pred dvoma rokmi sa Dr. Sandra Nikolićová konečne riadne zamestnala v Dome zdravia Nový Sad, v ambulancii Novo naselje. Čoskoro ju premiestnili za vedúcu dispenzára v Bukovci. Nič predtým nešlo ako po loji, keďže po ukončení fakulty narazila na „obdobie zatvorených dverí“. Naháňačky za pracovnou príležitosťou boli na zúfanie. „Nechýbali ani slzy, ani pocit bezmocnosti... Ešte že mi mama

bola oporou, inak... neviem...“ Kde stihla, nechávala CV, v ktorom napísala, že by pracovala kdekoľvek, že okrem srbčiny hovorí po slovensky a po nemecky a slušne ovláda angličtinu... Darmo. „Obišla som ani neviem koľko domov zdravia a súkromných lekárskych ordinácií v Novom Sade, Vrbase, Titeli, Žablji... Všade som narážala na tú istú prekážku: chýbali mi nevyhnutné pracovné skúsenosti, čiže odpracované dva-tri roky v odbore.“ Ako mladý odborník má získať pracovné skúsenosti, keď mu nikto neposkytne príležitosť, aby sa osvedčil? Ako začať uplatňovať získané vedomosti? Nemôže sa zamestnať, nemôže pokračovať v štúdiu... Ako zo začarovaného kruhu von? Ako preskočiť ponad prekážku vyššiu než väzenský múr? Otázky... otázky... ako roje guliek zo samopalu. „Prvý raz ma prijali do ambulancie Jugovićevo Domu zdravia Nový Sad, na určitú dobu, roku 2010. Zastupovala som lekára, ktorý utrpel dáke zranenie a nevedela som, či budem pracovať týždeň, dva, mesiac, alebo...“ Prišla do ambulancie, v ktorej inak pracovali dvaja lekári a ona, ako „debutantka“ zostala sama. Dr. Sandra Nikolićová sa nedala zmýliť.

Lekárka Sandra Nikolićová nešetrí peknými slovami a úsmevmi Foto: archív Dr. Nikolićovej

Člnok, ktorý smeroval k vytúženému, hoci stále zahmlenému cieľu, bezpečne udržala nad vodou. Po troch rokoch vyčkávania a prvých troch mesiacoch potykania s lekárskou praxou dievčenský sen sa stával skutočnosťou. Mladá vytrvalá lekárka potom už zastupovala starších kolegov ako na bežiacom páse v početných novosadských ambulanciách i mimo mesta. Veď aj lekári sú len ľudia, zavše podaktorí z nich ochorejú... Pracovala dokonca aj v Službe domácej liečby (Služba kućnog lečenja), ktorá sa zaoberá liečbou

v nich veria rok som bola zamestnaná v Stredisku pre sociálnu prácu v Kovačici. Keď mi zmluva vypršala, zasa som zostala bez práce. – Nechcela si ju hľadať na Slovensku? – Nie, túžila som po mojej rodine a po mojom rodnom kraji. – Ešte stále prechovávaš nádej, že sa čoskoro zamestnáš? – Rozmýšľam o tom aktívne, túžim po zamestnaní. Dokonca mi už nezáleží ani na tom, čo by som robila; dôležité je len, aby som zarábala aj ja, a tak • NAŠA TÉMA •

sa rovnoprávne starala o našu rodinu a dom. Predsa len mám strašne rada prácu s deťmi a bola by som šťastná, keby sa mi v budúcnosti podarilo pracovať v mojom odbore. Viete, ako sa hovorí: „Keď je človek spokojný so svojou prácou, jeho šťastie zaručene stúpne.” Chcem byť šťastná a Nataša Feketyová je aktívna členka Kolkárskeho klubu Slávia verím v zázraky. 16 – 17 /4591 – 4592/

pacientov postihnutých ťažkými nádorovými ochoreniami, ktorí nie sú schopní sami odchádzať k lekárom. Jediný raz dostala aj ponuku zo Služby pre zamestnávanie: mohla odísť do Nemecka, kam za bochníkom odchádza veľa lekárov zo Srbska. I keď ju nezvestnosť nahrýzala ako hrdza, nezaváhala. „Vždy som uvažovala tak, že keď som sa vyškolila doma, chcem doma aj pracovať; nestrácala som nádej...“ Sandre Nikolićovej sa trpezlivosť a chodenie po mukách oplatilo. Zato ale paradox príznačný pre súčasné Srbsko pretrváva. Reč je o vypuklom nedostatku zamestnaných lekárov, v období, keď sa počet chorých ľudí zvyšuje a pribúdajú aj mladí ľudia s lekárskym diplomom na čoraz dlhšom zozname nezamestnaných. Mnohí podobne ako doktorka, s ktorou sme hovorili, majú v indexoch len desiatky. Márne... Je vraj treba, aby do dôchodku odišli piati lekári, prv než možno zamestnať jedného. Hoci takého, akým je Dr. Sandra Nikolićová. Tej sa zablysnú slzy v očiach pri pohľade na venovanie v knihe, ktorú jej darovala pacientka Milena z Bukovca ako „prejav vďaky za výnimočnú odbornú pomoc (...) a osobitne za krásny vzťah, pekné slová a najkrajší úsmev, ktorý darúva...“ Len keby cesta od sĺz k úsmevom bola kratšia.

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania NA PRVEJ MEDZINÁRODNEJ VÝSTAVE VEĽKONOČNÝCH KRASLÍC V HLOŽANOCH

Slovenka založila nové podujatie zvykoch príspevok prečítala Miriam Murtínová a úradne krásnu výstavu otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Na niekoľkých stoloch sama nádhera, ručné práce žien z Nadlaku, Petrovca, Báčskej Palanky, Hložian... Na poschodí

Juraj Bartoš

ie je málo tých, ktorí každý rok niekam cestujú, či už na Horniaky alebo po Dolnej zemi, ale keď sa ich spýtate, čo tam videli, čomu sa naučili, nedočkáte sa odpovede. Členky Spolku žien Slovenka do tejto skupiny „šeroslepých pútnikov“ nijako nepatria. Len prednedávnom pobudli na krátkom výlete v rumunskom Nadlaku a už prišli k nápadu usporiadať niečo podobné ako tamojšie slovenské ženy, takže v sobotu 12. apríla prvý raz usporiadali Veľkonočnú výstavu kraslíc. V aule Domu kultúry početných prítomných, medzi ktorými práveže boli aj ich nedávne hostiteľky z Rumunska, privítala

DK si záujemcovia pozreli krásne zariadenú slovenskú etno izbu. Niektorí si kúpili knižné vydania, ktoré priniesli Slovenky z Rumunska a iní si pomaškrtili na chutných tortách, ktoré pripravili hložianske Slovenky. Azda viac než slová povedia fotografie...

predsedníčka SŽS Viera Miškovicová. Pôvodné slovenské pesničky a cappella zaspievali sestry Renata a Annamária Lovásové, o symbolike Veľkej noci a veľkonočných

NADLAK

Výstava kraslíc a jarných výzdob Katarína Gažová

iestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov, Kultúrno-vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v rumunskom Nadlaku v posledný marcový víkend, čiže v sobotu 29. a v nedeľu 30. marca, usporiadali 6. Medzinárodnú výstavu kraslíc a jarných výzdob. Tohto roku, ako aj roky predtým, sa na podujatí zúčastnili vystavovatelia z Rumunska, zo Srbska – z Vojvodiny a z Maďarska. Zo slovenských vojvodinských prostredí v Nadlaku vystavovali Anna Legíňová, kvetinárstvo Floria a Združenie MY z B. Petrovca. V mene Asociácie slovenských spolkov žien tentoraz vystavovali členky Spolku žien pri MOMS v Báčskej Palanke a členky Spolku žien Slovenka v Hlo-

www.hl.rs

Počas vydareného podujatia v rumunskom Nadlaku spoločne: delegácia z Vojvodiny s hostiteľmi

žanoch. Delegáciu viedla profesorka Anna Medveďová z Petrovca, ktorá je v čele

Informačno-politický týždenník

delegácie vojvodinských Sloveniek už rad rokov a vďaka ktorej táto pekná družba dolnozemských Slo-

vákov zotrváva. Organizáciu členiek spolkov žien mala na starosti predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová. Predstaviteľky zo slovenských vojvodinských osád na výstave vystavovali pestré jarné a veľkonočné aranžmány, výzdoby zhotovené rôznymi technikami a na rôznych ozdobných predmetoch. Boli tu pletené košíčky z papiera, vajíčka zdobené technikou dekupáže, ale aj háčkované či zhotovené z textilu. Anna Legíňová pripravila vajíčka technikou dierčenia, známou pod menom švinger, ktoré očarili veľký počet návštevníkov výstavy. Pri tejto príležitosti predsedníčka Spolku žien Slovenka z Hložian Viera Miškovicová pozvala delegáciu nadlackých Sloveniek, aby opätovali návštevu do Vojvodiny a zúčastnili sa na prvej Veľkonočnej výstave v Hložanoch. • ĽUDIA A DIANIA •

O VEĽKONOČNÝCH SVIATKOCH V KOVAČICI

Pomaly už zabudnuté zvyky a obyčaje Anička Chalupová

eľkej noci predchádza šesťtýždňový veľkonočný pôst. Je to pokojné obdobie, bez žiadnych veselíc a zábav. Ženy chodili týchto šesť týždňov v tmavých šatách až po Veľkú noc. Tretiu pôstnu nedeľu v minulosti volali Halušková, lebo v túto nedeľu bolo zvykom variť makové nadlacké halušky. Na Smrtnú nedeľu sa do kostola chodilo v bielom, najmä dievky a mladé ženy, čím sa dávalo najavo, že umrela zima. Zvykmi na Kvetnú nedeľu sa začalo nové obdobie vo výročnom zvykovom cykle. V Kovačici v tento deň deti chodievali od rána s ozdobenou zelenou ratolesťou a spievali pod oknami. Hovorili tomu aj „chodiť s paničkou“. Chodili s dievčaťom oblečeným na nevestu vo svadobnej párte, tancovali, spievali, za čo boli obdarovaní výlučne vajíčkami. Ulicou a popod okná spievali: Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela? Tadala som, tadala, svätymu Ďurovi. Svätý Ďuro, stávaj, kľúče odmykávaj. Sedí pani v koči a pán sa jej prosí: Daj nám vajko, lebo dve, tým Ti málo odbudne.” Na Kvetnú nedeľu sa spievala aj pieseň: Navaríme, navaríme červeného vína, opijeme, opijeme richtárovho syna. Ak nebude piti, budeme ho biti s korbáčom po holej riti. V Kovačici na Kvetnú nedeľu zaujímavým zvykom bolo chodenie Cigánov „rerekuvať” a vinšovať: Rerererere, sedí mačka na slanine

a Vy mačku odožeňte a mne kúštik zo slanine odrežte. Pán Boh daj dobrý deň. Po tomto vinšovaní Cigán dostal kus slaniny. Viaceré dni veľkonočného týždňa boli venované určitým poverám. Na Zelený štvrtok bolo zvykom vyháňať po prvýkrát v roku dobytok na pašu. V záhradách je zvykom na Zelený štvrtok sadiť uhorky a zelený bôb. Na Veľký piatok sa dievky chodili z rána umývať k studni, pričom hovorili: Voda, vŕba boží strom, daj mi vlasy ako druhým dvom.

Dávali im jedlo a nápoje do kapsy. Názov Biela sobota je podľa toho, že v tento deň ženy „kalili“, čiže bielili vápnom domy, stromy na ulici a vo dvore. Zvykom bolo na Bielu sobotu aj variť „studenie“ – huspeninu, vajíčka, šunku a pripravovať koláče. Vo Veľkonočnú nedeľu sa chodilo do kostola a k tomuto dňu sa neviažu žiadne zvyky a obyčaje. Veľkonočné oblievačky od včasných ranných hodín na Veľkonočný pondelok bývali vo všetkých domoch rovnako búrlivé a hlučné. Dievky sa schovávali po celom dome, niekedy zo skutočného strachu aj u susedovcov. Dievku, ktorú mládenci našli, čakali ju štyri vedrá studenej studničnej vody. Oblievalo sa od skorého rána po odchod do kostola. Po kostole už oblievali iba deti, mládencom už bola hanba. Mládencov, ktorí prišli dievku obliať, gazda ponúkol vínom alebo pálenkou, gazdiná koláčmi a dievka maľovanými vajíčkami. Verilo sa, že ak mládenci neprišli oblievať, dievka zostane „šugavá“ a rodičia sa mohli zamyslieť nad Oblievačky boli v minulosti veľmi obľúbenou zábavou vydajom svojej dcéry. (Fotografia z archívu dediny) Na nasledujúci deň Podľa informácií starších ľudí v tento deň sa dievčatá vrátili chlapcom požičané. Striehli na nezakladal oheň a pridržiaval sa prísny pôst. Na nich na ulici a oblievali ich studenou vodou z Bielu sobotu hneď zrána ženy hostili pastierov. vedier.

V ÚSTRETY VEĽKEJ NOCI V PETROVCI

Ženy okrášľovali vajíčka Jaroslav Čiep

Spolku petrovských žien v ústrety Veľkej noci bolo rušno. Pre svoje členky prichystali kreatívnu dielňu okrášľovania kraslíc. V pondelok večer 7. apríla vo svojich miestnostiach privítali svoje školiteľky Jasnu Đogo z Maglića a Vesnu Lehotskú z Petrovca. Tie im priniesli potrebný materiál, ktorý v spolku nemali, a zoznámili ich s technikou dekupáže, čiže servítkovou technikou. • ĽUDIA A DIANIA •

Petrovské ženy sa okrem okrášľovania veľkonočných vajíčok, vyfúkaných prírodných a plastických, naučili za pomoci servítok urobiť i unikátne príležitostné pohľadnice, ozdoby a iné zaujímavé suveníry k veľkonočným sviatkom. Predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská nám potvrdila, že šlo o vydarenú dielňu, záujemkyne sa pekne pobavili a dosť toho naučili. Všetky pripravené dekoratívne predmety, suveníry a vajíčka budú prezentované na spoločnej medzinárodnej

Jasna Đogo ukazuje, ako postupovať pri servítkovej technike pri okrášľovaní veľkonočných vajíčok

veľkonočnej výstave, ktorá bude aj predajného rázu. Spolky žien ju 16 – 17 /4591 – 4592/

usporiadajú v sobotu 12. a v nedeľu 13. apríla v Hložanoch.

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania VEĽKONOČNÉ SVIATKY V ERDEVÍCKOM CIRKEVNOM ZBORE

Nádej v úsvite slnka Katarína Gažová

príchodom jari a pôstu, ktorý predchádza veľkonočným sviatkom, v cirkevnom zbore v Erdevíku mali rušno. Okrem pracovných akcií okopávania záhradiek okolo kostola a fary, každý štvrtok mali večerné služby Božie. Vďaka ochote bratov a sestier tohto cirkevného zboru, na návštevu zaradom prijali predstaviteľov Veľkonočným sviatkom sa v slovenskom piatich cirkevných evanj. kostole v Erdevíku venuje osobitná zborov: z Báčskeho pozornosť: Ján Vida, farár erdevícky, počas Petrovca, Pivnice, bohoslužieb Vojlovice, cirkevné- (foto: J. Pániková) ho zboru Kovačica II a zo Starej Pazovy. Návštevy života a vtedy do chrámu príde v chráme Božom mali duchovnú aj viac ľudí. náplň; posedenie bolo v zbo– Veľká noc a veľkonočné rových miestnostiach, kde si sviatky v evanjelickom cirkevhostitelia s hosťami vymenili nom zbore v Erdevíku sú vlastne skúsenosti. Na týchto pôstnych zachovávaním tradície a obyčají večierkoch, ktoré tu usporadú- predovšetkým keď ide o to duvajú už tretí rok, sa vystriedalo chovné. V Tichom týždni, teda od sedemnásť evanjelických fará- Kvetnej po Veľkonočnú nedeľu, rov. Je to spestrenie cirkevného mávame večerné služby Božie.

Musím spomenúť, že vo Veľkonočnú nedeľu máme ranné služby Božie o piatej hodine ráno, čiže pri východe slnka, ako nám aj Biblia hovorí, keď ženy išli k hrobu Ježiša Krista. Jeden rok máme tie ranné služby v chráme a zasa na nasledujúci na cintoríne. Je to také symbolické, že aj cintoríny sú pre nás nádejou. Také zvyky sme prebrali z Hornej zeme, kde v niektorých cir- Veľkonočné suveníry na skrášlenie kevných zboroch veľkonočných sviatkov, ktoré vypracovala toto praktizujú. kantorka erdevíckeho zboru Lyduška My to robíme štyri Kolárová roky, odkedy som námestným farárom v Erdevíku vystúpením ženského cirkeva ľuďom je to zaujímavé. V tom ného spevokolu, pokonfirmačnej ráne vzkriesenia, v úsvite slnka, mládeže a taktiež detí z detskej vidíme pri hroboch nejakú nádej besiedky, s ktorou pracuje kanna stretnutie v budúcnosti, – po- torka cirkevného zboru Lyduška vedal v rozhovore pán farár Vida. Kolárová. Vo Veľkonočný pondeSlužby Božie vo Veľký piatok, lok pán farár Ján Vida pri východe vo Veľkonočnú nedeľu a Veľ- z kostola, po službách, oblieva konočný pondelok sú v evan- sestry, v čom je tiež symbolika jelickom chráme obohatené Veľkej noci.

KREATÍVNE MRAVENISKO V KYSÁČSKEJ ŠKOLE. V telocvični kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra v piatok 11. apríla bolo ako v mravenisku. Prebiehala tam druhá kreatívna dielňa, tentoraz jarná. Vlaňajšia bola s veľkonočnou tematikou. Dôraz tohto roku bol na ručných prácach, vyšívaní, háčkovaní, pletení, čo žiaci čoraz menej robia. Avšak pripúšťal sa a dokonca aj vítaný bol každý iný spôsob kreativity. Motívy prác mohli byť nielen veľkonočné, ale i jarné. Žiakom nižších ročníkov, ktorý v tento deň nemali vyučovanie, prišli do školy rodičia a starí rodičia, ktorí najviac pomáhali práve okolo spomenutých ručných prác. Idey sa mohli načerpať aj z internetu. Cieľ dielne, ktorá sa usporiadala z iniciatívy učiteľky Miliny Križanovej, predstaviteľky Detského zväzu, je upevniť spoluprácu rodičov a starých rodičov so školou, ale aj rozvíjanie motoriky u žiakov, čo prajne vplýva na bystrenie mysle. Cez dielňu si žiaci oddýchli od každodenných školských povinností, získali nové zručnosti a zároveň sa vytvorila predveľkonočná a predprázdninová atmosféra a sviatočná nálada. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

VEĽKONOČNÁ VÝSTAVA V STAREJ PAZOVE

Očarila krásou Anna Lešťanová

výrobcov kraslíc a z roka na rok badať používanie nových techník a materiálov. Okrem veľkonočných vajíčok na výstave boli zdobené

medovníky s veľkonočnou tematikou v tvare sliepočiek, zajačikov, vajíčok… Výstavnú miestnosť spestrili aj výšivky – ručné práce aktivistiek združenia a ich priateľov z kreatívnej dielne detí hatených v rozvoji pri evanjelickom zbore v Starej Pazove, tiež okrasné predmety z dreva zhotovené technikou vypaľovania.

veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patria veľkonočné vajíčka. S cieľom zachovať tradície a zvyky zdobenia vajíčok členky Združenia pazovských žien, programovej formy pôsobiacej pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, pripravili predajnú výstavu kraslíc a dekoračných výrobkov. Výstava bola otvorená od soboty 12. apríla do Veľkého piatka v miestnostiach Slovenského národného domu. Aj táto v poradí šiesta veľkonočná výstava očarila krásou mnohých návštevníkov. Svedčí o neustálej tvorivosti Spoločná fotografia z otvorenia výstavy – organizátori a vystavovatelia

HOVORÍME S ONDREJOM KOČOM, EV. FARÁROM V PREŠOVE

Je to tu ako u nás doma Juraj Bartoš

polupráca evanjelických a. v. zborov v Prešove a Hložanoch začala roku 2008. Pri poslednej návšteve prešovského evanjelického spevokolu v Hložanoch sme hovorili s jedným z dvoch evanj. kňazov v Prešove Ondrejom Kočom (druhý je Ján Bakalár). Ako hovorí pán Koč, v 17. storočí v Prešove bolo 90 % evanjelikov a len 10 % katolíkov. Všetky tri kostoly boli evanjelické a keďže tam žili tri národnosti, v jednom sa kázalo po nemecky, v druhom po slovensky, a v treťom po maďarsky. Potom nasledovalo sto rokov protireformácie a pomer sa úplne obrátil. Zostalo len 10 % evanjelikov a kostol, ktorý dodnes používajú, vybudovaný v rokoch 1642 – 47. – Aký je súčasný pomer katolíkov a evanjelikov v Prešove? – Prešov má asi stotisíc obyvateľov a evanjelický zbor tvorí 4 100 duší, sme teda tretí – štvrtý najväčší evanj. zbor na Slovensku. Na nedeľné služby Božie prichádza • ĽUDIA A DIANIA •

asi 500 ľudí. Keď som tam roku 1998 začínal, kostol kapacity asi 750 miest býval vyplnený. Odvtedy však zomrelo asi 250 ľudí, ktorí žili cirkevným životom. Mladí, ktorí síce absolvovali krst, do kostola už pravidelne nechodia.

– Aké formy práce organizujete v zbore? – Spevokol vznikol kedysi po druhej svetovej vojne a počíta

zhruba 40 žien a mužov. Máme detskú besiedku čiže Nedeľnú školu, máme tiež mládež a keďže je Prešov univerzitné mesto, máme aj univerzitnú mládež. Organizujeme prípravu konfirmandov, je tu tiež spoločenstvo žien a mladí majú svoju kapelu. Na Slovensku sa inak v školách učí náboženstvo, katolícke a evanjelické. – Prejavujú mladí ľudia záujem o duchovný život? – Po roku 1989 sa u nás smie to, čo sa predtým nesmelo, takže do kostola chodia aj mladí ľudia, hoci nie v takom počte ako by sme si želali. V Prešove máme i všetky stupne cirkevných škôl: od roku 2009 pôsobí materská škola evanjelická, od roku 2010 základná škola a roku 1996 bolo obnovené kolegiálne evanjelické gymnázium. Po revolúcii sú u nás školy napojené na štátny rozpočet. Keď sa k moci dostali socialisti, medzi ktorými sú starí komunisti, trošku obmedzili financovanie cirkevných a súkromných škôl, ako aj evanjelickej diakonie a 16 – 17 /4591 – 4592/

K sviatkom prekrásne kraslice pripravila Inga Hricová

V úvode otvorenia výstavy v sobotu najmladší členovia spolku predviedli primeraný poetický program. Výstavu slávnostne otvorila Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien, ktorá zároveň všetkým popriala príjemné prežitie veľkonočných sviatkov. katolíckej charity. U nás sú aj farári platení zo štátneho rozpočtu. – Nemáte teda cirkevné poplatky, tzv. „párovo”? – Cirkevná daň existuje aj u nás, z nej sa financujú zvonári, kostolníci, organisti, administratívni pracovníci. Zo štátneho rozpočtu sa financujú len platy ordinovaných farárov a platy pracovníkov ústredia cirkvi, teda Biskupského úradu. – Ako sa cítite v Srbsku? – Dobre. Veď sme tu medzi Slovákmi, môžeme sa porozprávať, rozumieme si, nepotrebujeme prekladateľa, ako keď napríklad ideme do Nemecka; nie všetci naši hovoria po nemecky. Boli sme aj v Belehrade, pri predchádzajúcej návšteve sme videli Nový Sad, navštívili sme ev. zbory v Kysáči a Kulpíne, pozreli sme si múzeá… Niekedy sa mi tak vidí, že by sme u nás na Slovensku mali trošku viac dbať o slovenskú menšinu v Srbsku. Veľmi sme sledovali, čo sa tu deje počas vojny, cítili sme s vami… Aj dnes sme jedna z mála krajín, ktoré neuznali Kosovo; myslím si, že by to malo patriť Srbsku. Slovom, sme tu radi a páči sa nám. Pohostinnosť je tu taká istá ako doma (sme predsa slovenský naturel) a aj disciplína je taká ako u nás...

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania ZDRUŽENIE DÔCHODCOV OBCE BÁČSKY PETROVEC

Žiada sa viac komunikácie a úcty k starším Jaroslav Čiep

elý svoj pracovný vek sa venovali výstavbe a usporiadaniu spoločnosti, v ktorej žili, a teraz sú na okraji spoločenského záujmu. Takto by sme v skratke mohli zhrnúť diskusie a pocity najstaršej organizovanej skupiny našich spoluobčanov. Delegáti Obecného združenia dôchodcov Báčsky Petrovec zhodnotili vlaňajšie aktivity V takomto tóne vyznelo Minuloročná aktivita združenia sa im sčasti vynoviť Dom penzisaj výročné zasadnutie Obecného združenia dôchodcov Báčsky Petro- dôchodcov bola obsiahla a štan- tov v Petrovci. V dvoch miestnych vec v sobotu 12. apríla v petrovskom dardná. V roku 2013 v tomto zdru- organizáciách prišlo i k voľbe noDome penzistov, na ktoré prišli žení sa schádzalo 1 328 penzistov vého vedenia. Tak v Hložanoch delegáti zo všetkých štyroch miest- a ponúknuté životné poistenie novým predsedom je Ján Haška nych organizácií, z Hložian, Maglića, zabezpečili pre 1 810 starších spo- a v Kulpíne Ján Činčurák. Predseda Kulpína a Petrovca. O spoločenskom luobčanov. Štandardne sa činili Dozornej rady Pavel Baďan podal nezáujme o túto populáciu sved- pri zabezpečovaní potravinových presnejšie údaje o aktuálnom počte čí skutočnosť, že si zo zástupcov článkov a vykurovania. Spoločne členov podľa osád: v Maglići ich je miestnej a lokálnej samosprávy mali účasť na akciách úpravy osád, 178, v Hložanoch 278, v Kulpíne nikto neprišiel vypočuť ich správy prispeli k významným spoločen- 241, kým v Petrovci je v združení a diskusie. Prítomných delegátov ským dianiam, oslávili 8. marec, 712 členov. Všetky MO pracovali na zasadnutí privítal predseda Juraj aktívni boli počas Dňa penzistov, dobre a koncoročné bilancie sú Mučaji, ponúkol rokovací program, Dňa Petrovca, SNS a mali aj vzá- pozitívne. Predseda informoval, že v rámci ktorého najprv verifikovali jomnú družbu. Na rehabilitáciu celkový objem finančnej činnosti mandáty trom novým členom z Kul- sa im podarilo poslať 17 členov. penzistov v roku 2013 bol 434 489 Okrem bežných aktivít podarilo din. a v rámci plánov tajomník Onpína a dvom z Maglića.

drej Jovankovič prízvukoval, že by organizácie každé tri mesiace mali informovať OO penzistov o počte členov. V bežnom roku 17 penzistov pobudne na liečení v kúpeľoch, z toho 7 z Maglića, 3 z Petrovca, 4 z Kulpína a 3 z Hložian. Inak väčšie investície neplánujú, hoci treba doriešiť pracovné miestnosti kulpínskych a upraviť miestnosti maglićských dôchodcov, i keď je finančný plán v bežnom roku skromnejší ako vlaňajší. Prítomní delegáti v rámci diskusie mali čo povedať. Zasadzovali sa o to, aby pred zasadnutím zhromaždenia Výkonný výbor schválil ponúknuté správy, aby sa vzájomná družba pri Dunaji pod Hložanami spresnila na koniec augusta. Rozhodli sa zažalovať dlžníkov za prevzaté a nezaplatené drevo v Kulpíne. Bolo počuť aj slová o slabšej vzájomnej komunikácii, predovšetkým u invalidných penzistov, a požiadavku mimoriadnych volieb. Informovali sa o možnosti spoločného odchodu do kúpeľov Mórahalom v Maďarsku a o spôsobe, ako by bolo možné počuť aj ich hlas v miestnych a obecných štruktúrach.

VÝSTAVA V PADINE

Teta Zuzanine výšivky Anička Chalupová

a Kvetnú nedeľu (13. apríla) vo výstavných priestoroch Domu kultúry Michala Babinku v Padine bol ozajstný sviatok pre milovníkov vyšívaných ručných prác. Výstava výšiviek Zuzany Ďurišovej pomenovaná Teta Zuzanine výšivky ponúkla návštevníkom na obdiv vyšívané obrúsky, vankúšiky, obrazy, „kuchárky“ a iné veci. Početných hostí, nielen z domácej pôdy, ale aj zo slovenských osád vo Vojvodine, v mene organizátora privítala podpredsedníčka Spolku žien v Padine Anna Koláriková. O autorkinej tvorbe hovorila predsedníčka tamojšieho SŽ Elena Haníková, ktorá výstavu otvorila. Keďže sa podujatie usporiadalo na Kvetnú nedeľu, o vý-

www.hl.rs

K slávnostnému ovzdušiu podujatia prispel aj štvorlístok malých nádejných umelcov

zname poslednej pôstnej nedele hovorila Elena Cicková, manželka

Informačno-politický týždenník

padinského farára. Báseň spisovateľa Ivana Krasku Otcova roľa predniesla Katarína Petrášová, učiteľka vo výslužbe. S krátkym divadielkom na tému veľkonočných oblievačiek vystúpili najmladší Padinčania: Ivana Haníková, Dejana Brezinová, Jasna Sabová a Boris Imro. Svoje prvé ručné práce Zuzana Ďurišová, ktorá žije a tvorí v Padine, začala vyšívať ešte ako pätnásťročná. Vzorom jej bola matka, ktorá v tých časoch vyšívala slovenské košele. Zuzana na svojom chrbte nesie už viac ako sedem krížikov a ešte stále vyšíva. Uprednostňuje kosovský a plný bod a na krížiky. Obľúbené témy na jej výšivkách sú pestrofarebné kvety, veľkonočné a vianočné tematiky a iné. Bola účastníčkou mnohých kolektívnych výstav ručných prác

K výstave patrí aj kytica kvetov; autorka výstavy Zuzana Ďurišová medzi svojimi prácami

a v padinskom spolku sú hlboké stopy jej tvorby. V nedeľu večer si každý z návštevníkov výstavy Ďurišovej ručných prác odniesol krásne zážitky. Autorka sľúbila, že vo svojej tvorbe bude pokračovať. • ĽUDIA A DIANIA •

S ČLENKAMI SLOVENSKÉHO ZDRUŽENIA ŽIEN V ĽUBE

Aktivity obmedzené možnosťami Elena Šranková

red veľkonočnými sviatkami v Ľube sme sa stretli s troma členkami Slovenského združenia žien. Kým na nás čakali, chvíle si krátili ozdobovaním kraslíc. Ako povedala Katarína Topoľská, tieto veľkonočné ozdoby naaranžujú vo výkla- K Veľkej noci nesmú chýbať kraslice de predajne, ktorá sa nachádza oproti ich miestnostiam. ďže nás je dosť málo, zredukovali V minulých rokoch sa to občanom sme účasť na podujatiach v iných páčilo. Prítomnosť Kataríny, Snežany osadách, lebo si to vyžaduje nieKmeťkovej a Nady Považanovej sme len výdavky na prepravu, ale aj využili na rozhovor o súčasných angažovanie žien. Orientovali sme aktivitách združenia, v ktorom toho sa prevažne na tie podujatia, ktoré času majú aktívnych sedem členiek. prebiehajú v našej obci, ako je napríNielen Sloveniek, lebo združenie je klad Šídske kultúrne leto, Novoročný ozajstným zrkadlom štruktúry zmie- bazár v Šíde. Na takéto podujatia šaného obyvateľstva Ľuby. V čele upečieme koláče a vezmeme so sebou všelijaké ručné práce: výšivky, združenia je Ljiljana Sládeková. – Robíme, koľko môžeme. Ke- maľované taniere, tekvičky, kamien-

ky, fľaše... Nenavštevujeme často ani iné slovenské spolky žien, i keď sme členkami asociácie, lebo nemáme ako cestovať do vzdialenejších prostredí. Snažíme sa však zachovať naše už tradičné podujatia, ako je tortiáda a Etno deň, ktorý býva v posledný májový víkend. Vlani sme Etno deň vyfinancovali z vlastných prostriedkov a ako to bude tohto roku, uvidíme. Na tomto podujatí vždy bývajú stánky, kde spolkárky predávajú koláče a ručné práce. V sále vystupujú folklórne skupiny a býva i defilé tanečníkov. Vlani sme mali slovenské, srbské, chorvátske a rusínske spolky. Záujem občanov o Etno deň je veľký, a pritom nám pomáhajú aj iné ženy z dediny, – hovorí K. Topoľská.

Naposledy boli na Veľtrhu tvorivosti dedinských žien v Kikinde. Najčastejšie si vymieňajú návštevy so ženami z dedín Morović a Bikić Do. Členky sa v spolku stretávajú každý pondelok, dakedy len tak pri rozhovore, inokedy sa dohovárajú o aktivitách. Najnovšie ušili kroje pre osem dievčeniec, ktoré tancujú v mladšej slovenskej tanečnej skupine. V združení okrem tejto majú aj staršiu taktiež slovenskú, ako i chorvátsku folklórnu skupinu. Avšak tohto roku ešte nenacvičovali, lebo učiteľka Soňa Sládeková a ďalšia nacvičovateľka majú iné povinnosti. Pýtame sa na veľkonočné zvyky a obyčaje v Ľube, ktoré sú vraj tak vymiešané, že už ani nemožno rozlíšiť, o tradíciu ktorého národa ide. Stromky sa líčia na bielo, varí sa huspenina a šunka, farbia sa vajíčka, nechýba ani pukancová kukurica. Deti navštevujú starých rodičov a príbuzných a všade, kde prídu, dostanú farbené vajíčka. Slovom, aj slovenské zvyky ešte pretrvávajú...

VO SVETLE ŠTATISTIKY: DENNODENNE NA KOLESÁCH

Hodina sem, dve tam Oto Filip

en niekdajší návod na členenie dňa, populárne pomenovaný tri osmičky: osem hodín na robotu, osem hodín voľného času, osem hodín na spánok, síce dosť lákavo znel, no nikdy sa vlastne v praxi neujal. Lebo životu nerozkážeš. Vždy je v ňom to i ono: oveľa viac neplánovaného ako cieľavedomého, viac práce ako záľub, viac ruchu ako pokoja. Keď pred dvoma týždňami vyšiel 19. zväzok spracovaných údajov z posledného sčítania obyvateľstva, domácností a bytov (2011), zaoberajúci sa povolaniami ekonomicky aktívneho obyvateľstva, azda viac než ich pracovný status zaujala otázka prepravy na pracoviská. Je to totiž čosi, s čím obrovská väčšina nás žije a občas zápasí, zvlášť pre nutnosť vyčkávať alebo striedať rôzne spoje... Vie to trvať aj celé hodiny. Z 1 914 445 ekonomicky aktívnych obyvateľov len ich 41 933 necestuje • ĽUDIA A DIANIA •

za robotou. Viac ako 83 percent hospodársky aktívneho obyvateľstva pracovne pôsobí mimo domu, na stálej adrese. Na poľnohospodárskych majetkoch je čosi viac ako dvanásť percent osôb uvedenej kategórie, bez stáleho pôsobiska alebo na pracoviskách viacerých je tri percentá ľudí, v zahraničí čosi nad jedno percento... Ani kríza a ohrozený životný štandard sa nedokázali podpísať pod zredukovanie počtu jázd osobnými autami. Do roboty takto cestuje takmer 660 000 ľudí, približne každý tretí pracujúci. O stotisíc menej osôb sa preváža mestskými autobusmi (prípadne aj električkami a trolejbusmi v Belehrade). Približne 540 000 ľudí na pracoviská chodí pešo. Na štvrtej pozícii sú bicykle a motocykle, ktoré ako každodenný dopravný prostriedok používa takmer 152 000 osôb. Medzimestskou a prímestskou dopravou za robotou chodí 136 000 ľudí, vlakom

Každý na pracovisko ako vie a môže: autom, autobusom, pešo...

len čosi viac ako 12 000 osôb. Nie je ťažko dohútať si prečo. Inakšími spôsobmi sa prepravuje okolo 56 000 ľudí. Dá sa povedať, že je pomerne frekventovaným spôsobom prepravy i ten kombinovaný: napríklad mestská preprava a pešo alebo medzimestská a mestská preprava... Z aspektu rodovej rovnosti je zaujímavé, že do roboty autom prichádza omnoho viac mužov ako žien. Prvých je 460 000, druhých ani nie 200 000. Príslušníčky nežnejšieho pohlavia sú ale častejšie v mestskej doprave: tam ich je den16 – 17 /4591 – 4592/

nodenne 310 000, kým je mužov necelých 250 000. Cestujeme teda hlavne všetci, každý tak ako musí, môže a vie. Okrem peňazí a času vyžaduje si to často i silné nervy, lebo sú nám aj dopravné prostriedky, aj cesty také, ako kadečo iné: staré a opotrebované, doprava zase neusporiadaná. Nuž žiť a robiť sa musí a bez cestovania to nejde. A tak, kto čo má, po tom i siaha. Veď azda takmer rovnako dôležité ako pracovať, je aj môcť do roboty prísť, z nej odísť... Deň čo deň a tak koldokola.

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania S VLADKOM ĎURÍKOM Z ERDEVÍKA

Aj estetické, aj funkčné Jasmina Pániková

revo – storočia hlavný prostriedok na vykurovanie a večná inšpirácia pre mnohých remeselníkov. Každý zručnejší remeselník povie, že z dreva sa môže všetko vyrobiť. Potrebné je len vhodné náradie, kvalitné drevo, zrnko fantázie a môžeme mať čokoľvek. Kreatívne využívať svoj voľný čas rozhodol sa aj Vladko Ďurík z Erdevíka. Takmer tri roky sa venuje výrobe predmetov z dreva, k čomu ho podnietilo iba jedno – vysoká cena valašky, ktorú si chcel kú- Vladko Ďurík vo svojej dielni piť na Slovensku. „Boli sme na Slovensku a veľmi do toho. Keďže sa mi prvá vydarila, sa mi páčila jedna valaška. Chcel pokračoval som v tom a odvtedy som si ju kúpiť, ale keď som počul, som zhotovil pozoruhodný počet koľko stojí, zhodnotil som, že je to valašiek a iných predmetov.“ Tých predmetov je skutočne veľa. na moje pomery príliš veľa,“ hovorí V. Ďurík. „Poobzeral som ju z každej Jedna čiastka sa nachádza v dome strany a videl, že to nie je žiadna rodiny Ďuríkovej a okrem valašiek, filozofia spraviť si takú valašku. ktoré sú svojou veľkosťou a ozdobaPo návrate domov ihneď som si mi skutočnými umeleckými dielami, zaobstaral drevo, mal som pílu veľkú časť steny zapĺňajú rôzne a nejaké strojčeky a pustil som sa stojany na fľaše. Náš spolubesedník

povedal, že ani nevie, koľko takých stojanov zhotovil. „Prečo máme toľko vyrobených stojanov? Preto, lebo sme mali mnoho fliaš. Od priateľov som každý rok k narodeninám alebo meninám do- Stojany, rámiky, doštičky... stával rozličné vína, ktoré zväčša zostali neotvorené. najviac používam bukové drevo, Rozhodol som sa vyrobiť stojany, najmä pre jeho kvalitu a farbu.“ Na zhotovenie jedného stojana ktoré sa môžu zakvačiť na stenu. Jedna časť sa nachádza doma na fľaše náš spolubesedník potrea druhá u priateľov a známych buje zhruba dve hodiny. Ak však v Erdevíku, v okolí a na Slovensku.“ ručne gravíruje určité ozdoby, poOkrem stojanov u Ďuríkovcov trvá to trochu dlhšie. Hovorí, že možno vidieť pozoruhodný počet často gravíruje erb osady Erdevík, ozdobených doštičiek na krájanie, a preto mu vyrobili pečiatku, ale, nádobky na soľ a korenie, dreve- ako povedal, predsa vyzerá krajšie, ný strojček na lúpanie orechov... keď je to ručne vygravírované a nie Keď sa obyčajný laik pozrie na tie iba opečiatkované. Nevenuje sa iba výrobe drobných predmety, ihneď si pomyslí, že je to príliš komplikovaná práca. predmetov, ale aj výrobe nábytku. Pán Ďurík skromne poznamená- Veľké a malé police rozličného diva, že nie je ťažko zhotoviť niečo, zajnu a debny, ktoré sa môžu využiť ale sa človek predsa musí tomu na rôzne účely, Vladko Ďurík zručne venovať. „Potrebné je mať určité zakomponoval medzi iný nábytok. stroje a dobrú ruku. Tie, s ktorými Vôňa dreva a vkusne usporiadaný ja pracujem, nie sú ani veľké a ani nábytok vytvárajú zvláštny pocit, drahé. Používam vŕtačku, brúsny ktorý vás u Ďuríkovcov aspoň na papier a ďalšie pomôcky, ktoré som chvíľočku zavedú do horskej dresi spravil. Keď ide o samotné drevo, venice.

V KULPÍNSKOM ZDRUŽENÍ TERRA

Klubovňa s osviežením Katarína Gažová

predveľkonočnom období v sobotu 12. apríla mládežnícke združenie Terra a Spolok kulpínskych žien spoločnými silami otvorili klubovňu pre všetkých občanov. Sobota je v Kulpíne trhový deň a tentoraz občania mali okrem ponuky na trhu aj ďalšiu ponuku na vchode a v miestnostiach mládežníckeho združenia Terra. Spolok kulpínskych žien na stánku pred vchodom do miestností združenia ponúkal svoje výrobky. Občania si tu mohli ku veľkonočným sviatkom kúpiť su-

www.hl.rs

Kulpínske spolkárky s predveľkonočnou ponukou

Informačno-politický týždenník

veníry, ktoré vypracovali kulpínske spolkárky. Predávali sa ozdobené veľkonočné vajíčka, papierové tašky a pohľadnice s veľkonočnými motívmi, ako aj prvá kuchárka spolku Bez raňajok, ani krok, ako i sladké lahôdky, ktoré samy schystali – torty a drobné koláče. Kto sa z nákupov z dedinského trhu veľmi nenáhlil a našiel si čas vojsť do novootvorenej klubovne, mohol si tam pochutnať nielen na koláčoch, ale aj na teplom nápoji, ktoré chystali mládežníci. Kávičku a čaj tentoraz chystala mládežníčka Kristína Čiliaková z Terry. S takouto ponukou mládežníci plánujú pokračovať v spolupráci s členkami Spolku kulpínskych žien. Klubovňa nateraz bude otvorená raz do mesiaca, a to v trhový sobotný deň, keď sa v centre Kulpína pohybuje najviac občanov. • ĽUDIA A DIANIA •

VEĽKONOČNÁ DIELŇA

Narcisová dekupáž Monika Necpálová

ať tak doma vlastnoručne zdobenú vázičku! Žltučkú ako húsatká a veselú ako jarné slnko. S príchodom Veľkej noci naozaj nič nie je nemožné. Deti 2., 3. a 4. ročníka Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa stretli v tvorivej dielni v sobotu 12. apríla, aby si práve spoločnú radosť užili. Mládežnícke združenie YMCA Báčsky Petrovec pre žiakov každoročne pripravuje takúto veľkonočnú dielňu, aby si deti cibrili motorické zručnosti a výtvarné cítenie. Tentoraz bola na programe servítková technika, tzv. dekupáž. Nožničkami vystrihnuté obrázky narcisov či veľkonoč-

Detské pršteky pracujú jedna radosť

ných vajíčok zo servítok žiaci aplikovali pomocou špeciálne-

V SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN v ústrety veľkonočným sviatkom bolo rušno a veselo. To preto, lebo sa tu ženy stretávali, aby v rámci dielní vypracúvali veľkonočné ozdoby a suveníry. Prvé stretnutie mali členky ešte v pondelok 24. marca. Na návštevu – do miestností spolku v Muzeálnom komplexe v Kulpíne – si zavolali hostky Jasnu Đogo z Maglića a Vesnu Lehotskú z Báčskeho Petrovca, aby ich naučili zvládnuť základné kroky techniky dekupáže, čiže skrášľovania vajíčok, papierových tašiek a pohľadníc lepením výstrižkov zo servítok s veľkonočnými motívmi. V družnom posedení a rozhovore sa práca zdobenia veľkonočných vajíčok, tašiek a pohľadníc členkám Spolku kulpínskych žien veľmi dobre darila. Dielne s rovnakou náplňou usporiadali ženy aj v ďalšie dva pondelky, teda 31. marca a 7. apríla, keď sa tiež venovali tejto kreatívnej predveľkonočnej práci. K. G. • ĽUDIA A DIANIA •

ho lepidla na sklenený pohár, ktorý sa nepochybne teraz skvie

na poličke v detskej izbe. Možno je plný farebných ceruziek a možno slúži ako vázička na kvety. Už skoro ráno sa zišlo viac ako tucet najmladších žiakov. S technikou im pomáhali aj dobrovoľníci združenia YMCA. Aby práca išla jedna radosť, počúvali sa tradičné ľudové rozprávky. Kým sa čakalo, aby uschla na pohároch prvá dávka lepidla, družilo sa pri sladkých či slaných pochúťkach nabalených z domu. Dvakrát obehla ručička ciferník na hodinách, kým sa každý malý tvorca mohol pochváliť svojou robotou. V priebehu celého dňa sa takto zišli aj tretiaci a štvrtáci, pričinením ktorých sa vyšplhal počet účastníkov dielne na 36! Vďaka slniečku nové vázičky raz dva uschli na dvore. Deti, spokojné so svojou prácou, naozaj dokázali, že v kolektíve sa zušľachťuje nielen priateľstvo, ale aj zručnosť rúk.

NA KVETNÚ NEDEĽU V PAZOVE. Veľkonočnú výstavu kraslíc, medovníkov a ručných prác si v nedeľu 13. apríla do Slovenského národného domu v Starej Pazove v predpoludňajších hodinách prišla pozrieť aj skupinka „paničiek“. Zvyk „chodiť s paničkami“ na Kvetnú nedeľu je typický pre staropazovských Slovákov, ktorí si ho zachovali dodnes. „Paničke“ sú krásnymi zvestovateľkami Veľkej noci a jari. Tohto roku v skupinke utešených dievčat vyparádených do slovenského ľudového kroja boli (zľava): Daniela Ardalová, Michaela Hricová, Jelena Ardalová (ako mladá s pártou na hlave), Aňa Ardalová a Sara Novčićová. Všetky s radosťou spievali Kvetná nedeľa, de si kľúče podela... a nosili košíky na vajíčka a dináriky. A. Lš. 16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania HOVORÍME SO ŽELJKOM ČAPEĽOM, SLOVÁKOM Z DOBANOVIEC

Nemláti sa po hrudi, vľúdne klope a býva Juraj Bartoš

d otvorenia Slovenského národného domu v Dobanovciach roku 2012 sa pod jeho krovom zrealizovalo približne 120 rozmanitých programov (folklórnych večierkov, výstav, literárnych prezentácií, prednášok a iných foriem činnosti). Tak nám povedal Željko Čapeľa (1973), predseda tamojšieho SKOS Šafárik, presnejšie alfa a omega kultúrneho a spoločenského života dobanovských Slovákov a veľkej časti ich spoluobčanov. Okrem toho členovia spolku vystúpili na početných podujatiach mimo ich dediny. Nášho spolubesedníka už dávnejšie pozná širšia verejnosť. Po skončení Strednej školy Jovana Jovanovića-Zmaja v Zemune začal študovať na Strojníckej fakulte v Belehrade (1992/93). Vojnové roky neboli ľahké, nechal štúdium a zostal doma pomáhať otcovi, sedliačiť. Určite mal na viac. Je „verejné tajomstvo“, že viacerí mladí ľudia, podaktorí s desiatkami, ukončili štúdium na učiteľskej či matematickej fakulte, keď obhájili diplomové práce, ktoré im napísal... Uhádli ste, kto. V súčasnosti je majiteľom podniku, ktorý má dobré meno v rámci slovenskej komunity v Srbsku, pomáha slovenským spolkom a inštitúciám. – Pracoval som s otcom v poli, štyri roky mám odpracované v McDonald´se v Belehrade a ďalšie štyri u istého súkromníka. Keďže sme museli predať pozemok (za veľmi výhodnú cenu, lebo stavali diaľnicu), začal som rozvíjať vlastný biznis. Otec nakúpil pôdu v erdevíckom a staropazovskom chotári, takže sme získali dvadsaťkrát viac než sme mali. Otec sa pominul, pôdu sme dali do prenájmu. Teraz mám svoju firmu, servis a predaj počítačov, so sídlom v Starej Pazove, kde i bývam. – Čo vás vnuklo oddať sa práci „za slovenskú vec“, čokoľvek to znamená? – Kým som ešte bol malý, otec robil predsedu Miestneho spoločenstva Dobanovce a zároveň bol tajomníkom v slovenskom

www.hl.rs

spolku. Dochádzal som do spolku; vtedy tu robili pán učiteľ Ján Galát, súčasne boli aj kurátor a kantor v cirkevnom zbore. Keď ochoreli, potrebovali pomoc, chceli zriadiť spolkový archív. Vtedy som už v spolku robil ako DJ, pomáhal som im, koľko som vedel. Keď Učo zomreli, spolok upádal, niekoľko rokov neexistoval, kým sme sa

Željko Čapeľa

nerozhodli pomôcť. Boli pri tom: Miluška Jovićová, Stevo Vitíz, báči Gajdoš, môj otec, ale aj tí mladší: Vlado a Martin Snidovci, celé rodiny Karasovcov a Krajčiovcov... – Ľudí je tu pomerne mnoho, vy osobne pre spolok priam žijete. Čo vás k tomu viedlo? – Neviem sám, prečo a ako mi toto vliezlo do duše, do srdca, ale odkedy som začal, neviem sa zastaviť. Vždy si poviem: ešte toto, potom ešte hento... a na koniec nedovidieť. Zriekol som sa vlastného súkromia a rodiny... Som vytrvalý v tom, čo som začal, a mal som úplnú podporu otca a báčiho Gajdoša. Nebol to len spolok, robili sme zo srdca pre celú túto našu komunitu. Snažili sme sa prispieť k tomu, aby slovenský kostol v Dobanovciach, akýkoľvek už je, bol zrenovovaný a posvätený k storočnici. Urobili sme poriadok so slovenským cintorínom; máme v ňom už i Dom smútku, čo je veľmi dôležité, keďže je od slovenského kraja vzdialený takmer päť kilometrov. Slovenský

Informačno-politický týždenník

národný dom (ďalej: Slovenský dom) sme chceli zrenovovať k 75. výročiu, nepodarilo sa, azda aj preto, že sa vtedy obec „sťahovala“ zo Surčínu do Zemunu, menila sa úradujúca lokálna moc. Roku 2009 sme s lokálnou samosprávou pojednávali o možnosti výstavby nového Slovenského domu. Až po rok 2012 to „kyslo“ a vtedy sme zaklopali na všetky možné dvere; hovorili sme aj so slovenským prezidentom Gašparovičom, s pánom Jánom Čaplovičom, s prezidentom Srbska Borisom Tadićom, veľa nám pomohol niekdajší slovenský veľvyslanec, teraz predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, tiež predsedníčka našej Národnostnej rady Anna Tomanová-Makanová. – Okrem času chcelo to aj peňazí. Nakoľko sme počuli, sám ste tiež priamo investovali do výstavby Slovenského domu... – Nešlo tu o priamu investíciu, skôr o dáke vedľajšie položky, akými boli rôzne úradné poplatky, účty za obedy a večere, cestovné trovy... Neľutoval som dať z vlastného rozpočtu. Keby som nemal, nedal by som. Spokojný som s tým, koľko som pomohol. Mne veľa netreba; nefajčím, nepijem, necestujem príliš veľa. Vzpruží ma zakaždým, keď vidím usmiate deti, ktoré prichádzajú do spolku, keď ich rodičia povedia: Ďakujeme vám, nemusíme sa vláčiť s deťmi do Belehradu, tu majú všetko, tu je také dobré ovzdušie... Ich slová mi nahradia všetko, čoho som sa možno zriekol. – Nie tak dávno aj na dobanovskom kultúrnom poli vládlo „obdobie ticha“... – O Slovákoch v Dobanovciach sa začiatkom 21. storočia počulo iba sem-tam prostredníctvom záznamov v cirkevnej Ročenke a Evanjelickom hlásniku týkajúcich sa cirkevného života. Novinári Hlasu ľudu, televízie či rozhlasu neprichádzali, lebo sa tu nič nedialo. Bolo to obdobie, keď sa ľudia

ani veľmi necítili Slovákmi, keď ich prvoradým cieľom bolo prežiť, zabezpečiť si holú existenciu. Odkedy sme postavili nový Slovenský dom, máme 250 aktívnych členov spolku, zapojených v osemnástich aktívnych sekciách. Programy v Slovenskom národnom dome videlo za posledné necelé dva roky 18 000 návštevníkov. – Vo vašom spolku sú činní aj Slováci, aj Srbi... – Väčšina členov spolku sú Srbi. Sme na to hrdí, rovnako ako na skutočnosť, že zoskupujeme nielen dobanovských, ale aj Slovákov z celého regiónu dolného Sriemu, teda zo Šimanoviec, Batajnice, Ugrinoviec, Surčínu, Zemunu, Belehradu, Boľoviec... – Prichádzajú sami alebo ich pozvete? – Snažíme sa o kvalitný marketing, o mediálne zviditeľnenie. Odkedy máme nový Slovenský dom, navštívilo nás veľa televízií a vôbec novinárov; musím pochváliť vašu kolegyňu Annu Lešťanovú, ktorá o Dobanovciach informuje konkrétne a korektne. Prezentujeme sa na internete prostredníctvom našej webovej stránky a spoločenských sietí; všetko to prispieva k tomu, aby ľudia o nás počuli, aby sme ich zaujali, aby prišli medzi nás... Stali sme sa jedným z najaktívnejších slovenských spolkov v Srbsku aj preto, že sa neuzavierame iba do rámcov slovenskej národnosti. – Počujeme, že v Slovenskom dome je v sobotu a nedeľu rušno od rána do večera. Ako zabezpečujete prostriedky na činnosť? – Väčšina nás, ktorí sme tu, pracujeme zdarma, trebárs to robíme na profesionálnej úrovni. Snažíme sa, aby každý v tom, v čom je zapojený, bol odborný. Platíme iba za prácu choreografa, hudobníkov a za údržbu objektu. – Ako sa konkrétne vynachádzate? Je to vari tajomstvo? – Peniaze na spomenuté účely zabezpečujeme prevažne z členských poplatkov. Sponzori doplnia rozpočet o chýbajúce prostriedky. Pokiaľ ide o členské, s ohľadom na to, že sme istým spôsobom • ĽUDIA A DIANIA •

mu otvorené akoby sociálna ustanovizeň, do ktorej prichádzajú prevažne deti, členské u nás, vo folklórnej sekcii je 1 000 dinárov za mesiac; ak sú dvaja z tej istej rodiny, platia 1 500 din. a každý nasledujúci člen neplatí nič. Na vykurovanie a údržbu minieme 70- – 80-tisíc dinárov za mesiac. O prostriedky na údržbu objektu a obstarávanie krojov, na zájazdy a iné potreby sa uchádzame formou projektov. – Dobanovce sú skôr mesto než dedina, majú 8 500 obyvateľov; ako tu prúdi spoločenský život? – Okrem Slovenského domu v Dobanovciach veľa toho nemáme. Škola nemá telocvičňu, už nefunguje ani knižnica... Nie je ani dom kultúry, nič sa tu nedeje. Všetko akoby odtiahol Belehrad, od ktorého sme vzdialení polhodinku jazdy.

– Nakoľko vieme, je tu predsa aj srbský spolok...? – Áno, je to spolok značne väčší a silnejší, inak aj neskoršie založený od nášho (náš je založený roku 1934, ich roku 1984). Žiaľ, neviem prečo, okrem formálnej nemáme užšiu komunikáciu a spoluprácu. Naposledy veľa detí z toho spolku prišlo k nám, takže v rámci našej folklórnej sekcie pôsobia až štyri skupiny. Problém je v tom, že máme málo dospelých tanečníkov, ale nesťažujeme sa. – S ktorými spolkami máte najintenzívnejšiu spoluprácu? – Predovšetkým so súborom z Pećiniec, odkiaľ je náš choreograf Vladimir Radonjić (inak bývalý tanečník v chýrečnom belehradskom súbore Kolo), ktorý tu pôsobí už 12 rokov, tiež so SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a s inými sriemskymi sloven-

skými spolkami. Nadviazali sme i spoluprácu so spolkom z Humu pri Niši a na úrovni ústnych dohovorov sú plány o zbrataní miest a spolkov zo Slovenska (v Nitre) a Španielska (Arona na Tenerife). Máme aj dobrú komunikáciu so Slovákmi v Austrálii a Kanade. Počuli o nás, ozvali sa, pomohli nám hmotne pri otvorení Slovenského národného domu. – Vieme, že sme sa nedotkli všetkého, v čom ste, pán Čapeľa, mali a máte ruky po ramená. Povedzte nám na záver, čo práve chystáte, a čo si úprimne myslíte: dotiahol by to dobanovský spolok potiaľ a čoskoro iste ešte vyššie, nebyť vašej energie, času a prostriedkov? – Okrem iného, stále dopĺňam zbierku starých fotografií. Žiaľ, chystaný zborník prác som ešte nedokončil, ale máme už viac než 3 500 fotografií. Možno vyjde k oslavám 85. výročia stavby prvého Slovenského národného domu. Pokiaľ ide o druhú časť otázky... Viete čo? Mal som šťastie, že som mal vedľa seba takých

ľudí, akými boli báči Gajdoš, môj otec, báči Stevo Karas a títo ľudia, ktorí sú teraz so mnou. SKOS, MOMS či Slovenský národný dom – všetko je to jedno, všetko sme to my. Nedelíme sa. Všetci my prídeme, keď treba, do nášho domu privítať hostí, uvariť kávu, vyprevadiť ľudí, poupratovať... Všetci robíme všetko. Viem, že som ten, ktorý ťahá najviac, ale bez týchto dobrých ľudí by som to neutiahol. Jedine mi je ľúto, že napriek vloženému úsiliu a času, spolupráca na relácii spolok – cirkev je minimálna, formálna. Popri všetkom našom úsilí a dobrej vôli, popri všetkom, čo sa tu stavalo, je mi ľúto, že trvá skrat. Kostol a cintorín sme upravili my spolkári a matičiari, hoci je to v kompetencii cirkvi. My ako spoločenstvo Slovákov žijúcich v Dobanovciach sme za posledných päť rokov získali investície v hodnote asi 30 miliónov dinárov. Ušili sme 200 krojov, vybavili sme náš dom nábytkom a technickým zariadením. Predsa máme pred sebou nové výzvy.

NOVINKY V EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE V PETROVCI

Oprava kostolnej veže Jaroslav Čiep

a zasadnutí pokrajinskej vlády v Novom Sade 19. marca z bežnej pokrajinskej rozpočtovej rezervy milión dinárov účelovo nasmerovali petrovskému zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi na zaokrytie časti trov opravy kostolnej veže. Sledujúc túto správu cesta nás v minulých dňoch zaviedla na farský úrad, kde nám pokladník cirkevného zboru Ján Ivan Ribičić potvrdil správnosť informácie. O samotnej stavbe kostola sa traduje, že ho Petrovčania vystavali roku 1781, k nemu roku 1800 pristavali aj vežu. Budovu chrámu si rozšírili roku 1823. Súčasnú vežu vystavali roku 1834, obnovili ju a prekryli meďou roku 1863, keď ju opatrili i hodinami. Roku 1904 zase obnovili pokrov na • ĽUDIA A DIANIA •

veži a jej podobu spravili úhľadnejšou. Odvtedy má dnešnú podobu a na nej sa doteraz konali iba menšie opravy. Po 110 rokoch treba ju generálne upraviť, a preto sa petrovskí cirkevníci o pomoc obracali na mnohé miesta. Medzi iným aj na pokrajinu a Obec Báčsky Petrovec, ktoré prisľúbili pomoc s rovnakým podielom. Projekt opravy veže je vyčíslený na 3,6 mil. dinárov. V prvej fáze by sa mala opravovať celá veža od strechy na hore a priečelie kostola by malo dostať novú omietku. Majstri budú stŕhať aj samotný kríž, zreparujú ho, strecha veže sa opraví a pretrie špeciálnym náterom. Zabezpečí a upevní sa ohrada a výklenok na tzv. túrni. Cirkev vybrala najvýhodnejšieho vykonávateľa prác a majstri Slovana zo Selenče by za 40 dní v máji a sčasti aj v júni mali ukončiť všetky naplánované práce.

Hrdosť Petrovca – kostol so 46-metrovou vežou a hodinami, ktoré dodnes ukazujú presný čas

16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania

POĽNÉ CESTY ROVNÉ AJ V PIVNICI. I keď sa na začiatku jari dohodli, že tohto roku nebudú rovnať poľné cesty, predsa sa tak nestalo. K dileme okolo rovnania ciest prišlo preto, že každoročne tí istí ľudia robia a iní sa do akcie nechcú zapojiť. Rozčarovaní členovia klubu poľnohospodárov z toho dôvodu vyhlásili, že sa cesty rovnať nebudú, ak sa nenazbiera dostatočný počet účastníkov. Občania sa však do akcie zapojili, a početnou účasťou prekvapili organizátorov, a tak sa na tohtoročnom rovnaní ciest zúčastnilo viac ako sto traktorov, doteraz najviac. Takmer všetky cesty sú vyrovnané na sto percent. Úspešná akcia sa uskutočnila 27. marca. Všetci sú spokojní, aj tí, čo v akcii mali účasť, aj tí, čo na takéto veci naďalej nemajú nadostač času. Predseda klubu poľnohospodárov Jaroslav Šuster spolu s členmi majú nádej, že takéto akcie budú z roka na rok úspešnejšie, čo by bolo veľmi potrebné pre taký veľký chotár a počet poľnohospodárov v dedine. K. I.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

19. – 25. 4. 2014

POČASIE

Kolektívne zmluvy. S cieľom riešiť právne otázky zamestnaných v dvoch predškolských ustanovizniach (Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce) na území Staropazovskej obce v stredu 26. marca v budove ZO prebiehalo podpisovanie kolektívnej zmluvy medzi predstaviteľmi obce a uvedených inštitúcií. Zmluvou sú definované práva a povinnosti zamestnaných, ktorí sa financujú z rozpočtu obce, tiež vzájomné vzťahy zmluvných strán. V mene Obce Stará Pazova zmluvu podpísal Đorđe Radinović, predseda obce, a v mene predškolských ustanovizní Borislava Banjeglav-Klátik, riaditeľka PU Radost, a Radmila Bogdanovićová, námestníčka riaditeľky PU Poletarac. Kolektívna zmluva v predškolských ustanovizniach nejestvuje od roku

1998; na podpisovanie zmluvy sa čakalo teda 16 rokov. a. lš.

Báčsky Petrovec

Svetový deň Rómov. Vo štvrtok 10. apríla v budove Zhromaždenia obce z príležitosti Svetového dňa Rómov svoje aktivity prezentovala komisia na realizáciu Akčného plánu pre vzdelávanie Rómov v Obci Báčsky Petrovec, ktorý schválili v roku 2014. Pre všetky rómske deti žijúce v tejto obci v utorok 8. apríla zorganizovali poznávací zájazd do Belehradu. xxx Petrovčania na Novosadskom veľtrhu. V období od 10. do 14. apríla na novosadskom výstavisku prebiehal 47. Medzinárodný veľtrh turistiky a gastronómie, na ktorom v rámci stánku TO Vojvodiny svoju bohatú ponuku v čele s Turistickou

organizáciou Obce Báčsky Petrovec prezentovali aj petrovské spolky a združenia zaoberajúce sa týmito odvetviami. J. Č-p

Selenča

Nadobúdanie profesionálnych ideí. Selenčskú Základnú školu Jána Kollára vo štvrtok 10. apríla navštívili hostia zo Slovenska, štyria predstavitelia ZŠ Rudolfa Dilonga z Trstenej: Magdaléna Zmarzláková, riaditeľka, Anna Smitková, vychovávateľka, Monika Sokolovská, profesorka matematiky a fyziky, a Martin Ragala, učiteľ na 1. stupni. Navštívili vyučovacie hodiny v 3. ročníku u Tatiany Mandáčovej a Nataše Klinovskej, vyučovací proces v predĺženom pobyte u Vlasty Gašparovskej, ako aj hodinu fyziky u Vlasta Petráša a hodinu matematiky u Ferka Trusinu. Hostia mali možnosť pozrieť si aj Halúzku, online časopis

selenčskej ZŠ na hodine u Vlastislava Ďurčianskeho, technického redaktora žiackeho časopisu. Výmena takýchto profesionálnych skúseností bude iste priaznivo pôsobiť tak na domácich, ako aj na hostí. Je ďalším ohnivkom vo vytváraní reťaze profesionálnej spolupráce, o ktorú sa selenčská základná škola usiluje. V. L.

Šíd

Veľkonočný duchovný koncert. V nedeľu 13. apríla bol v sieni Slovenského domu v Šíde organizovaný tradičný veľkonočný ekumenický duchovný koncert, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Evanjelickej metodistickej cirkvi a Baptistickej cirkvi zo Šídu. Predstavili sa i hostia, členovia spevokolu slovenskej evanjelickej cirkvi z Aradáča. St. S.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

6˚ | 16˚

6˚ | 18˚

7˚ | 18˚

10˚ | 20˚

9˚ | 20˚

11˚ | 21˚

10˚ | 20˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

PESTROSŤ DÚHY V NAŠICH DIELŇACH bol projekt, ktorý sa v Selenči skončil na Kvetnú nedeľu 13. apríla spoločnou predajnou výstavou. Projekt organizovala Diakonická skupina Dúha zo Selenče a pozostával z desiatich tvorivých dielní. Cieľom bolo ukázať ženám základy niektorých techník výroby a okrášľovania úžitkových, ozdobných a spotrebných výrobkov. Organizátor zadovážil potrebný materiál a ženy mali možnosť vytvoriť alebo ozdobiť predmet podľa vlastnej vôle. Vyrobené predmety si mohli zobrať domov a tie, čo, vyrobili navyše, zostali pre spoločný predajný bazár. Projekt finančne podporila Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu. Na bazári bola bohatá ponuka zvlášť veľkonočných ozdôb, ale, žiaľ, aj teraz bol oň malý záujem občanov Selenče. Organizátorka projektu Anna Valentová je mienky, že projekt v zimnom období bude pokračovať, lebo sú ešte nespočetné možnosti na kreatívny a tvorivý prejav žien, len im treba dodať vôle a podnetný impulz. J. B-di

Z PREDAJA VEĽKONOČNÝCH POHĽADNÍC – PENIAŽKY NA ŠKOLSKÝ VÝLET. Žiaci 3. b triedy Základnej školy Jána Amosa Komenského s triednym učiteľom Radoslavom Kolarským v piatok 11. apríla v miestnostiach školy robili veľkonočné pohľadnice technikou dekupáže. Ochotne im pomohli aj mamy. Usilovní žiaci s učiteľom a rodičmi (na snímke) v sobotu 12. apríla už za rána boli na dedinskom trhu v Kulpíne a ponúkali svoje výrobky. Občania mali záujem o pekne vypracované pohľadnice a nepohrdli snahou detí. Predaj bol úspešný a žiaci si týmto spôsobom zozbierali peniažky na výlet vlakom do Subotice. Väčšina z nich ešte vlakom vlastne ani necestovala a teraz vlastnou snahou sa im ten sen uskutoční. K. G. Foto: účastníci školskej dielne

 RETROSPEKTÍVA (28.) vo výbere Kataríny Gažovej OSLAVY 50. VÝROČIA GYMNÁZIA V PETROVCI

Dejiny tejto školy sú poznačené pokrokom, demokraciou, láskou k práci a ľudu ÚRYVOK Z PREJAVU RIADITEĽA GYMNÁZIA PAVLA MUČAJIHO

erajší riaditeľ Slovenského gymnázia v Petrovci Pavel Mučaji mal na slávnostnom zasadnutí prejav, v ktorom medziiným povedal: Hľa, sme tu, na hranici dvoch polstoročí, na historickom prelome času nášho gymnázia, na medzníku dvoch päťdesiatok, my občania, hostia a žiaci, my, tisíc osemdesiat i štyria maturanti a 216 učitelia, chovanci tohto ústavu, my, 161 profesorov a 20 riaditelia, my, 634 právnici, lekári, farmaceuti, stomatológovia, ekonómovia a národnohospodári, profesori a odborní učitelia, my, 287 študenti vyšších a vysokých škôl, my, neznámeho osudu, umučení v koncentrákoch druhej svetovej vojny, padlí na bojovom poli, alebo jednoducho umretí na lôžkach, my živí svedkovia rozvoja tohto gymnázia, ktorí sme jeho obsahom, svedectvom a svedomím – tu sme všetci, ktorých vychovalo toto • ĽUDIA A DIANIA •

gymnázium za 50 rokov, aby sme aj teraz všetko to najšľachetnejšie a najkrajšie, k čomu sa dopracovalo ľudské srdce a rozum, preniesli do nového polstoročia tejto školy, aby sme my, ktorí tu zostaneme aj po tejto slávnostnej chvíli, mohli trvalé hodnoty ďalej podávať novým mladostiam. Chvíľa, v ktorej sme zoskupení, je veľká a dôležitá. Je historická a pred históriou sa vždycky treba stavať nanajvýš zodpovedne. Avšak osud tak chcel, že každý okamih v rozvoji nášho gymnázia bol historickým a vyžadoval si zodpovednosť všetkých. Tu sú profesori, ktorí na všetko toto pamätajú, tu sú riaditelia, ktorí ho vyvádzali z úskalí, tu sú žiaci, ktorí ruka v ruke so svojimi profesormi tvorili dejiny tejto školy, poznačené pokrokom, demokraciou, statočnosťou, láskou k práci, ľudu, umeniu a poznávaniu sveta. Od národného borca Júliusa Kubányho, súdeného na smrť v prvej svetovej vojne, od Miloja Stojadinovića, dobrovoľníka

v balkánskej a prvej svetovej vojne a účastníka prerazenia solúnskeho frontu, od Andreja Siráckeho, Juraja Speváka a Braňovej družiny, od Anny Benkovej a po pracovnú brigádu Jánošík – vždycky tu panoval jeden duch, duch lásky ku vzdelaniu, k rodnej pôde a domovu, k revolučnej myšlienke, ktorá ovládla a viedla naše robotníctvo. Nič tu nebolo dané zdarma. Všetko bolo krvopotne stavané a vytvárané a vždy za cenu veľkého sebazriekania a obetí a aj za cenu mladosti a slobody. Každý tu obetoval, lebo taký bol nepísaný príkaz tradície. Každý sa naučil pracovať a mal rád človeka, pokrok, rast. To preto, lebo takto učili naši profesori, to preto, že ideály ľudstva, bratstva a humanity boli pozdvihnuté na najvyšší stupeň. To preto, lebo demokratické tradície v našom živote boli hlboko zakorenené, lebo si ľud toto gymnázium staval sám, z vlastných mozoľov a pre vlastné potreby. Lebo túžba po vlastnom 16 – 17 /4591 – 4592/

kultúrnom prejave a vlastnom raste bola stará, ako aj príchod našich otcov do týchto rovín. Neviem, kde ešte ľud tak tvrdo a v každej chvíli stál za svojimi kultúrnymi stánkami ako u nás a kde sa tak zaujímal o výchovno-vzdelávací proces. Občania prichádzali na skúšky a prvých maturantov čakali pred budovou školy, aby ich videli, objali a počuli. Aby sa ešte raz a znovu presvedčili, že investície a úsilie vložené do gymnázia neboli márne, že sa vracajú. Lebo ľud si prial, aby gymnázium vychovávalo ľudovú inteligenciu, robotníkov vo svojom povolaní. A ono vždycky len tak robilo. Nemohlo inak, lebo v čase jeho zakladania v každom našom domci bola prítomná revolučná myšlienka Októbra, lebo organizácia komunistov mala vtedy v Petrovci vyše 1100 členov. A táto myšlienka dominovala v celom prostredí. (Výber z Hlasu ľudu č. 40, ktoré vyšlo 11. októbra 1969 v Novom Sade)

19. – 26. 4. 2014

Ľudia a diania ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako prví kresťania oslavovali Veľkú noc? Katarína Verešová

14, 12-16). Vtedy ustanovil Ježiš Kristus slávnosť známu ako Pánova večera, keď svojim učeníkom povedal: „Stále to robte na moju pamiatku“ (Lukáš 22, 19). Apoštol

eľká noc je najdôležitejším sviatkom kresťanského cirkevného roku, keď sa oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista na tretí deň po jeho ukrižovaní. Ako sa tento sviatok oslavoval voľakedy? Socrates Scholasticus historik z piateho storočia nášho letopočtu napísal v diele Cirkevná história: „Zdá sa mi, že sviatok veľkonočný bol vnesený do cirkvi z nejakého starého zvyku, takisto ako bolo zavedených veľa ďalších obyčají.“ Kniha Curiosities of Popular Customs (Zvláštnosti ľudových obyčají) vysvetľuje, že bolo politikou cirkvi „dávať kresťanský význam takýmto od základu pohanským obradom, keďže sa nedali vykoreniť. V prípade Veľkej noci bola táto premena obzvlášť ľahká. Radosť zo vzostupu slnka a z prírody prebúdzajúcej sa zo smrti zimy stala sa radosťou z východu Slnka spravodlivosti, zo vzkriesenia Krista Olejomaľba maliarov Nemeckej školy z hrobu. Niektoré po- na pazovskom oltári z roku 1885 hanské obyčaje, ktoré pripadali na obdobie okolo prvého mája, boli presu- Pavel povedal o tejto výročnej nuté, aby sa zhodovali s oslavou slávnosti: „Kedykoľvek jete tento Veľkej noci.“ chlieb a pijete tento pohár, rozTo však neznamená, že oslava hlasujete Pánovu smrť“ (1. Kor. Veľkej noci nemá žiaden vzťah k 11, 25-26). biblickým udalostiam. Naopak. Prví kresťania na základe hisVeľká noc právom nadväzuje na torických faktov oslavovali najžidovskú paschu (pesach), ktorá samprv Veľkú noc ako zmŕtvychsa viaže na biblickú udalosť. Bib- vstanie Ježiša Krista, ktoré bolo lia nám hovorí, že Ježiš sa zišiel dôkazom kresťanskej viery, a tým s učeníkmi večer pred svojou sa starozákonná sobota zmenila smrťou vo veľkej miestnosti, aby na nedeľu služieb Božích, liturgií slávili židovskú paschu (Marek a omší. Preto kresťania, na rozdiel

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

od Židov, nedeľu („ne-deľaj“) oslavujú ako deň pracovného odpočinku. „Preto svätievali skoro každého týždňa; každá nedeľa totiž bola veľkonočná slávnosť. Úzko s tým súvisela pamiatka veľkopamiatkovej skutočnosti. Tak bol teda aj piatok, predovšetkým Veľký piatok, sviatok. A zase pritom, v 50. deň po Veľkej noci svätená bola Svätodušná slávnosť,“ uviedol v článku Ako a kedy a začali svätiť v cirkvi Vianoce? autor pod pseudonymom Mladý Lutherán (Evanjelický hlásnik, január 1927). V aprílovom čísle Evanjelického hlásnika z roku 1933 nepodpísaný autor v článku Veľká noc pred pätnásťsto rokmi ako zaujímavosť uviedol, ako kresťania po Milánskom edikte (keď v roku 313 rímsky cisár Konštantín I. povolil kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo) oslavovali Veľkú noc. Svoje bádanie skoncentroval na Carihrad (Konštantínopol, dnes Istanbul) a na dobu, keď toto mesto bolo hlavným mestom kresťanskej cirkvi, v ktorom pôsobil Ján Zlatoústy (344/354 – 407), byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolský patriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše a spisovateľ. „Keď sa blížila tá veľká slávnosť, 40 dňami pred Veľkou nocou, stala sa veľká zmena v celom meste. Verejné zábavy museli prestať, nijaké dostihy sa nesmeli diať, ľudia kráčali ticho a pokojne na tržisko, aby si tam kúpili to

najpotrebnejšie. Pokrmy, dávané na stôl, v tomto čase boli tie najjednoduchejšie; stôl cisárov nebol bohatšie prikrytý ako stôl chudobného človeka. V nedeľu pred Veľkou nocou započal sa veľkonočný týždeň. Táto nedeľa bola pomenovaná Kvetnou nedeľou na pamiatku Kristovho vchodu do Jeruzalema, kde židovský ľud plesajúc sprevádzal Spasiteľa do mesta a stlal mu ratolesti zo stromov na cestu. V túto nedeľu niektoré kniežatá, ba aj sám cisár, omilostievali väzňov. Každého dňa v tom veľkonočnom alebo tichom týždni boli služby Božie. V deň pred veľkou nocou, teda v sobotu, bývali obyčajne tisíci pokrstení a oblečení do bieleho rúcha na znak, že sú teraz krstom od svojich hriechov očistení, posvätení a ozdobení rúchom Kristovej spravodlivosti. Večer tohoto dňa bolo celé mesto najveľkolepejšie osvietené. S pochodňami v rukách tiahli zástupy kresťanov do chrámov, kde čakali svit veľkého dňa vzkriesenia. Veľkým jasotom boli potom pozdravované prvé papršleky vychádzajúceho slnka. Všetko dýchalo radosťou, ktorá nachodila svoj výraz najmä vo veselých piesňach a v bohoslužbách. Bolo tiež vo zvyku vo veľkonočný deň zaujať sa menovite núdznych a chudobných, ich vyhľadať a pomôcť im v biede. Týždeň po veľkonočnej slávnosti bol tiež svätý týždeň, a na konci toho, v nedeľu, museli všetci tí, ktorí boli nedávno pokrstení, mať svoje biele rúcho posledný raz na sebe, aby ho potom zložili. Odtiaľto pochádza, že táto nedeľa po Veľkej noci často ešte býva menovaná „bielou“ nedeľou. Počas tých dvoch týždňov od Kvetnej nedele boli zavreté všetky súdne siene a nijaké súdy sa nekonali.“ Hoci niektoré zvyky, napríklad „paničky“ a oblievačky patria do predkresťanskej doby, farbenie vajíčok a kúpa sladkých zajačikov majú určitý súvis s kresťanstvom. Tak časopis Nádej, Slovenský zväz sclerosis multiplex, Trnava (vydanie z 10. 3. 2013) uvádza napríklad, že „Tvrdý obal vajíčka – škrupina sa porovnáva so Starým zákonom a jeho vnútro s Novým zákonom. Vajíčko, z ktorého zázračným spôsobom vzniká nový život, má symbolizovať zmŕtvychvstanie.“ • ĽUDIA A DIANIA •

gratulácie

Sladké koláče, ohybné korbáče, vodu studenú, šunku údenú, veľa radosti a málo starostí.

OSOBITNÁ PRÍLOHA 19. – 26. 4. 2014 | HLAS ĽUDU

Veľkonočné

Podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie

Slaviša Grujić Všetkým občanom Vojvodiny a čitateľom Hlasu ľudu želám šťastlivé veľkonočné sviatky s úprimným želaním, aby ich spolu so svojimi rodinami strávili v pokoji, zhode a hojnosti, vzájomnej úcte a porozumení. Prajem vám, aby ste najväčší kresťanský sviatok oslávili v dobrom zdraví a šťastí a vo viere v pravé ľudské a mravné hodnoty.

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD Miloš Vučević Všetkým spoluobčanom a čitateľom týždenníka Hlas ľudu prajem, aby Veľkú noc, najradostnejší a najväčší kresťanský sviatok, strávili v šťastí, zdraví a v hojnosti. Nech nás zjednotí prianie, aby sme prostredníctvom lásky a dobročinnosti presadzovali mier a rešpekt, lebo len cez takú harmóniu svet vôkol nás inšpirujeme láskou a toleranciou. Mojím prianím je, aby nám nadchádzajúce dni, v ktorých oslavujeme vzkriesenie Pána Ježiša Krista, boli vyplnené vierou a láskou, aby sme ich prežili v pokoji a láske a aby nám život bol krajší a bezstarostnejší.

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

III

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

OBEC

BÁČSKY PETROVEC a predseda Obce Báčsky Petrovec

Pavel Marčok

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu a smotany

tel.: 021/777-429 Majiteľka: Mária Žiaková

Našim zákazníkom, spoluobčanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu svojich najmilších

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec

Všetkým svojim členom, priaznivcom, podporovateľom a občanom pokojné a štedré veľkonočné sviatky praje

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia, tel.: 021/782-890, 781-530

Matica slovenská v Srbsku

Jarmočná b. č.

Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 782-891 Prim. Dr. Miroslav Miháľ chirurg onkológ ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hod. tel.: 021/401-915

Aroma Potkonjak, d. o. o.

Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler

Ul. XIV. VÚSB 14 Báčsky Petrovec

Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička tel.: 021/780-792

Majiteľ: Denis Potkonjak tel.: 021/780-557 mobil: 069/585 85 02, 062/165 79 36 www.nacionalnakuca-aroma.in.rs e-mail:denis.potkonjak@gmail.com

Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Krásne prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najmilších

Našim hostom a všetkým občanom želáme veselé velkonočné sviatky Milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky vám praje

SERVIS UŠJAK

Slovenský kultúrnoumelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka Ulica Cyrila a Metoda 11 Stará Pazova www.skushjcmelik.rs

PRAJE VESELÉ VEĽKONOČNÉ SVIATKY Ul. Cyrila a Metoda 58 Stará Pazova tel.: 022/316-315

Už štyri roky s vami

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby. Báčky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne veľkonočné sviatky V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody

STR KOCKA Báčsky Petrovec

miesto, kde môžete prenajať, kúpiť priemyselné objekty a pozemky po výhodných cenách

Ul. Kollárova 14 tel.: 021/781-663

Business Park DOO Ul. priemyselná zóna b. č. Báčsky Petrovec

www.kocka-backi-petrovac.ls.rs

tel.: +381 21 21 00 180 mobil: +381 64 890 90 80 e-mail: info@bpbp.rs www.bpbp.rs

Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody

Rovina, s. s r. o.

Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

HAŠKA G I M M. Tita 87 Kulpín

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších

tel.: 021/786-018, 786-454 fax: 021/786-475 e-mail:haskagm@gmail.com

Navštívte nás – budete spokojní!

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

VII

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OBEC KOVAČICA

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov prajú predseda Kovačickej obce

Miroslav Krišan

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

predseda Zhromaždenia obce

Ján Puškár

VIII

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

TOVÁREŇ NA VÝROBU MÓDNEJ OBUVI, d. o. o., KOVAČICA

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané veľkonočné sviatky a pevný krok v pohodlnej obuvi

FMO UKUS, d. o. o. Ul. Nikolu Teslu 55, 26 210 Kovačica tel.: +381 13 661 906, +381 13 661 926 www.ukus.rs

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Veselé veľkonočné sviatky a rodinnú pohodu vám praje

Prajeme vám krásne, veselé a požehnané veľkonočné sviatky

Slovenský kultúrno-osvetový spolok

Šafárik

Dobanovce

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

ý n č o n o k ľ e V kaleidoskop

19. – 26. apríla 2014

OSOBITNÁ PRÍLOHA

„Láska Zeleného štvrtku, viera Veľkého piatku, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou. Nech s jarnou, prebúdzajúcou sa prírodou je Veľká noc i ďalšie dni obdobím radosti, zdravia a šťastia.“ pripravila: Ľubica Sýkorová

eľkú noc oslavujeme už viac ako dve tisícročia a za tú dobu vznikli okolo tohto krásneho kresťanského a duchovného sviatku mnohé tradície a povery. Veľká noc patrí k najväčším kresťanským udalostiam, keď po štyridsaťdňovom pôste nastáva čas hodovania a veselosti. Veľkonočné sviatky sú významným kresťanským sviatkom. Začínajú sa Zeleným štvrtkom, ktorým sa pripomína Ježišova posledná večera, jeho ukrižovanie (Veľký piatok), pochovanie (Biela sobota) a zmŕtvychvstanie (Veľkonočná nedeľa). Tieto sviatky sa taktiež spájajú s príchodom jari a oslavou nového života, a tak k nim patria aj rôzne kresťanské a predkresťanské zvyky. Veľká noc je pohyblivý sviatok. Oslavuje sa vždy v období medzi 22. marcom až 25. aprílom, prípadne vždy na prvý víkend po splne, ktorý bol po 21. marci. Ak spln pripadne na nedeľu, veľkonočné sviatky sa konajú ďalší víkend. Nemecký astronóm a učenec Jakob Lehmann vypočítal aj najzriedkavejší dátum, na ktorý môže Veľkonočná nedeľa pripadnúť. Vraj je to 22. marec – ten nezažil a nezažije nikto z nás. Naposledy bola nedeľa s takýmto dátumom v roku 1818 a najbližšie bude až v roku 2285. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, ktorý sa začína Popolcovou stredou. Počas pôstneho obdobia by sa nemali konať zábavy, svadby, plesy a aj jedlá, ktoré konzumujeme, by mali byť skromnejšie. Veľkopôstny čas má šesť nedieľ. Začína sa Čiernou nedeľou, keď si ženy odkladali pestrofarebné odevy a obliekali čierne šaty. Tie nosili až po Kvetnú nedeľu, ktorá

je šiestou, teda poslednou nedeľou. Ňou sa začína tzv. Svätý alebo aj Veľký týždeň. Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Pána s učeníkmi. Na znamenie smútku v tento deň naposledy zaznejú v kostoloch zvony. Na stoloch majú byť v ten deň zelené jedlá, napríklad mladá žihľava, púpava, šťaveľový alebo špenátový prívarok. V tento deň sa v minulosti ľudia hneď zrána umývali v potoku alebo zbierali rannú rosu na liečenie chorôb. Chlapcom sa v ten deň strihali vlasy, aby ich mali husté a aby im nešediveli. Zelený štvrtok naši predkovia využívali aj na ochranu pred zlými silami. Dosť sa tiež využívali rapkáče a biče, ktorými pastieri vyháňali z dedín zlých duchov.

Veľký piatok je najpôstnejší i najsmutnejší deň v roku. Kňazi v smútočnom rúchu oznamujú veriacim umučenie Ježiša Krista a nabádajú k pokániu. Podľa pranostiky sa nesmel v ten deň oheň zakladať, ani chlieb piecť, ani variť, ani orať či so zemou hýbať. Nesmela sa ani bielizeň vešať, aby nehynul dobytok alebo aby sa niekto na šnúre neobesil. Jedli sa zväčša len pečené zemiaky a kyslá kapusta. V tento deň sa vstávalo skoro ráno. Mladí i starí utekali k vode, kde sa umyli, aby boli po celý rok zdraví a svieži. Gazdovia, ktorí chovali dobytok, vykopali zo zeme rôzne byliny (čierny koreň, kostihoj, chren, horec) a dávali ho dobytku, aby tiež bol zdravý.

>>>

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

Biela sobota je posledný deň 40-dňového pôstu. Bielou sa volá podľa bieleho oblečenia tých, ktorí sú v tento deň krstení. Hovorí sa mu i deň svetla. Všetky činnosti, ktoré sa v ten deň dejú, smerujú k očiste duše, tela i obydlia. Ľudia sa pripravujú na večernú omšu a do tej doby musí byť všetko doma umyté a vyčistené. Večer sa oblečú do sviatočných šiat a idú na slávnostnú omšu – vzkriesenie. Tento deň je totiž dňom oslavy a velebenia zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V kostoloch sa svätí oheň, svetlo i veľkonočná svieca – paškal. Táto liturgia je najbohatšou v priebehu celého roku. Znovu začnú zvoniť zvony. Podľa ľudových zvykov gazda v tento deň nezabudol pokropiť vodou statok i kone, aby rástli ako z vody. Intenzívne sa tiež pripravovali jedlá, ktoré sa ukladali do košíka na posvätenie – boli to šunka, klobása, hrudka, vajíčka, veľkonočný koláč. Veľkonočná nedeľa je deň oslávenia zmŕtvychvstania Krista. Ve-

riaci prinášajú do kostolov košíky plné jedla, ktoré dávajú posvätiť. Niekde sa tradičné požehnávanie jedál robí už v sobotu popoludní, inde až v nedeľu ráno. Kostoly sú krásne vyzdobené a všetko pripomína, že Kristus vstal z mŕtvych. Ľudia sa radujú, veselia. Veľkonočný pondelok je nielen spomienka na udalosť, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale i čas veselia. Chlapci chodia polievať dievčatá a tie im za odmenu dávajú vajíčka. Niekde im pripnú aj stužky

na korbáč. Popoludní, aspoň na dedinách, bývali potom veselice, tancovačky, alebo dedinské hry. K VEĽKEJ NOCI PATRIA VAJÍČKA A RÔZNE ZVYKY Vajíčko je symbol sily a nového života. Darované malo zabezpečiť zdravie po celý rok. Dávalo sa uvarené natvrdo, lebo mäkké nemalo vraj takú moc. Rôzne zdobenie vajíčok sa zachovalo dodnes.

Každý kraj je charakteristický inou výzdobou a ornamentmi. Škrupinky z vajíčok, z ktorých sa chystala hrudka, sa rozvešali po

ovocných stromoch, aby bola veľká úroda ovocia. Niekedy sa sypali aj do prvej sejby či rozhádzali po hriadkach zeleniny, aby vyrástla pekná a chutná. Veľká noc sa slávila už v predkresťanskom období. Pravdepodobne nadväzovala na židovský sviatok Pesach, počas ktorého si židia každoročne pripomínali vyslobodenie z egyptského zajatia. Veľkonočné sviatky však majú

odjakživa podstatný význam aj pre neveriacich. Je to ideálne obdobie, ako po zime privítať dlho očakávanú jar. Nech je už váš postoj k pôvodu Veľkej noci akýkoľvek, vždy je dobre poznať aspoň niektoré tradície, zvyky a symboly. Naši predkovia dodržiavali na Svätý týždeň, teda posledný týždeň pred Veľkou nocou, vskutku netradičné zvyky. Na Škaredú (Popolcovú) stredu sa rozhodne nemračte! Inak by ste sa mračili už každú stredu v roku. Na Zelený štvrtok ráno sa umyte rosou a poupratujte ešte pred východom slnka. Po celý rok tak nebudete chorí a z vašej domácnosti vyženiete dokonca aj všetky blchy a myši. Na Veľký piatok sa choďte umyť do potoka, potopte sa až na dno a ústami skúste zdvihnúť kamienok. Keď ho potom ľavou rukou hodíte za hlavu, nebudú vás bolieť zuby. Na Bielu sobotu si doma urobte poriadok a dokončite finálne prípravy. Baranček, kysnutý mazanec (niekde sa nazýva aj paska) a ručne upletený korbáč sú nevyhnutnosťou. Veľkonočnú nedeľu si predovšetkým užite a hodujte. Veľkú noc môžeme prežiť veľmi neobvyklým spôsobom, po vzore našich predkov. Ak aj nie, rozhodne by však na veľkonočnom stole nemali chýbať aspoň vyzdobené vajíčka. Napokon nezáleží na tom, akým spôsobom strávime Veľkú noc. Hlavne, že ju strávime v kruhu svojich najbližších a priateľov. ○ Foto: z internetu

19. – 26. 4. 2014 • 16 –17 /4591 – 4592/

VEĽKONOČNÉ INŠPIRÁCIE

Veľká noc je aj sviatkom

jari a rodiny Ľubica Sýkorová

vetvičky bahniatok alebo zlatého dažďa a na ne zavesme maľované vajíčka. Sviatočne prestretý stôl, úhľadne zložené servítky, rôzne roztomilé ozdôbky symbolizujúce jar a sviatky Veľkej noci, to všetko len umocní sviatočnú atmosféru. Veľkonočné tradičné jedlá sa

ž v minulosti sa tradovalo, že tak ako na Vianoce, aj na Veľkú noc rodina musela jesť pri jednom stole, kde je hojnosť jedla. Kedysi sa dokonca jedlo spoločne jedno rozkrájané vajíčko, každý člen rodiny si z neho musel zobrať kúsok. Veľká noc je nielen sviatkom veriacich, ale aj znakom toho, že jar už naozaj prišla. Obyčajne v tomto období sa príroda prebúdza do plnej krásy. A tak ako príroda hýri rôznymi farbami, tak by počas sviatkov mali vyzerať aj naše príbytky. Na inšpiráciu nám

môžu poslúžiť pestré tulipány alebo iné jarné kvety v sklenenej váze, rôzne dekorácie vo všetkých odtieňoch žltej, zelenej, oranžovej a ružovej. Predovšetkým by nemali chýbať kraslice. Vráťme sa späť k tradíciám a urobme si pekné ikebany, do váz položme

Z tradičnej kuchyne VEĽKONOČNÁ HRUDKA (alebo aj syrek) Potrebujeme: 10 vajec, 1 liter mlieka, soľ, cukor (do slanej hrudky možno primiešať nadrobno

pokrájanú jarnú cibuľku, do sladkej hrozienka alebo škoricu).

Do hrnca nalejeme mlieko, do ktorého pomaly vlievame rozšľahané vajíčka. Neustále miešame na miernom ohni, kým sa nevytvorí zrazenina. Keď sa z bieleho mlieka spraví priehľadná tekutina, zmes odstavíme z ohňa a necháme vychladnúť. Celý obsah vylejeme do gázy alebo tenšej kuchynskej utierky, vytlačíme odtiaľ prebytočnú vodu, navrchu zaviažeme na uzlík, aby sme vytvorili tvar „hrudy“, a zavesíme do takej polohy, aby mohla zvyšná tekutina odtekať do nádoby pod ňou. Po niekoľkých hodinách vyberieme vychladenú hrudku z gázy a môžeme podávať.

odlišujú v závislosti od jednotlivých krajov. Na Slovensku sú to, samozrejme, vajíčka, ktoré

sa varia natvrdo, zemiakový šalát, veľkonočná baba, údené mäso a iné údeniny. V mnohých rodinách je to aj vianočka, na východe Slovenska sa robieva hrudka, známy je aj koláč pascha. Nechýbajú rôzne syrové pochúťky, vyrábajú sa aj domáce slané rolády. Na obed sa zvykne pripravovať mäso z mladých zvierat, ako napríklad jahňa alebo zajac. V dnešných časoch častým pohostením bývajú obložené misy. Chýbať by nemal ani sladký baranček a rôzne koláče a zákusky. ○ Foto: z internetu

starých mám

MAZANEC

Na Slovensku patrí medzi najstaršie veľkonočné jedlá. Známy je už od 14. storočia a spočiatku sa plnil tvarohom. Na jeho prípravu potrebujeme: 500 g hladkej múky, soľ, 2 polievkové lyžice kryštálového cukru, 2 vajíčka, 100 g masla, 25 g droždia, 250 ml mlieka, 50 g hrozienok, Mazanec (foto: z internetu) vajíčko na potretie. Z vlažného mlieka, cukru, droždia a hladkej múky urobíme kvások. Pridáme ho do múky spolu s ostatnými surovinami a vymiešame hladké cesto. Nakoniec vmiesime vopred namočené hrozienka a vytvarujeme bochník. Dáme ho na vymastený plech 30 minút kysnúť. Potom ho potrieme vajcom a ostrým nožom môžeme urobiť výrez v tvare kríža, aby nám nepraskol. Pečieme približne 40 minút pri 200 stupňoch Celzia.

III

VEĽKOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

VEĽKONOČNÁ TORTA

Do vášho

rec eptára

PLNENÁ BRAVČOVÁ ROLÁDA Potrebujeme: 1 kg vykosteného bravčového karé upraveného na zavinutie, 200 g stopkatého zeleru, polovicu červenej papriky, 1 strúčik cesnaku, 1 čajovú lyžičku horčice,1 ČL soli,

po 1/2 ČL sušeného tymianu, rozmarínu a sladkej papriky, 3 polievkové lyžice (PL) oleja, 250 ml mäsového vývaru, 125 ml kyslej smotany,1 ČL maizeny (gustin).

Postup: Elektrickú rúru vyhrejeme na 240 °C (teplovzdušnú na 220 °C). Zeler očistíme a pokrájame na kúsky, z papriky odstránime zrniečka a pokrájame ju na pásiky, cesnak posekáme nadrobno. Plát mäsa potrieme zmesou horčice, soli, byliniek a posypeme sladkou paprikou. Na mäso poukladáme kúsky zeleru, pásiky papriky a posekaný cesnak. Mäso opatrne zavinieme a previažeme niťou. Vo veľkom pekáči zohrejeme olej a mäso na ňom zo všetkých strán prudko opečieme. Prilejeme 125 ml horúceho mäsového vývaru a pekáč vložíme do vyhriatej rúry. Pečieme na najnižšej priečke 60 – 70 minút. Po 20 minútach pečenia teplotu v rúre znížime na 200 – 180 °C a prilejeme zvyšok vývaru. Roládu necháme odpočívať vo vypnutej rúre ešte asi 10 minút. Výpek z mäsa nalejeme do kastróla, zmiešame so smotanou a zahustíme maizenou, rozmiešanou v troške studenej vody. Necháme prevariť. Roládu pokrájame na plátky, polejeme výpekom so smotanou a podávame napríklad so zemiakovou kašou.

ZAJAČIKY ZO SLANÉHO KREHKÉHO CESTA Potrebujeme: 200 g hladkej múky, 100 g masla, 1 vajce, soľ. Postup: Zo surovín vymiesime cesto a dáme na hodinu zabalené do fólie do chladničky. Potom ho vyvaľkáme na hrúbku asi 0,5 cm a vykrojíme zajačiky. Ukladáme ich na plech s papierom na pečenie. Pečieme pri 170 °C, kým nedostanú zlatistú farbu.

VEĽKONOČNÁ BABA Potrebujeme: 300 g údeného mäsa, 200 ml mlieka, 5 rožkov,

5 vajec, petržlenovú vňať, soľ, korenie.

Postup: Uvarené mäso nakrájame na kúsky. Rožky rozmrvíme a zalejeme mliekom. Zmiešame ich so žĺtkami, mäsom a ochutíme. Nakoniec primiešame sneh z bielkov. Zmes dáme do vymastenej a strúhankou vysypanej formy a vo vopred vyhriatej rúre pečieme na 180 – 200 °C. Namiesto údeného mäsa môžeme použiť šunku.

Potrebujeme: Na cesto: 300 g polohrubej múky, 1 balíček kypriaceho prášku do pečiva, 220 g cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 3 vajcia, 250 ml mlieka, 250 ml oleja; Na náplň: 1 balenie krémovej náplne vanilkovej Dr. Oetker, 200 ml studeného mlieka, 3 zarovnané polievkové lyžice práškového cukru; Na ozdobenie: 150 g marcipánu, 1 zarovnanú polievkovú lyžicu preosiateho kakaa. Ešte potrebujeme: tortovú formu (Ø 26 cm), cukrárske vrecúško. Postup: Na prípravu cesta zmiešame v mise múku, kypriaci prášok, cukor a vanilínový cukor. Pridáme vajce, mlieko, olej a ručne vymiešame dohladka. Cesto nalejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy. Vložíme do predhriatej rúry a pečieme – elektrická rúra 180 °C, teplovzdušná rúra 160 °C, plynová rúra stupeň 3. Doba pečenia asi 25 minút. Plnku pripravíme z krémovej náplne, mlieka a cukru podľa návodu na obale. Vychladnutý korpus raz pozdĺžne rozrežeme. Do cukrárskeho vrecúška odoberieme 3 polievkové lyžice plnky. Polovicu zvyšnej plnky natrieme na spodný diel korpusu a prikryjeme vrchným dielom korpusu. Druhú polovicu plnky použijeme na potretie povrchu a okraja torty. Uložíme do chladničky. Na ozdobenie zafarbíme dve tretiny marcipánu kakaom. Z nezafarbenej tretiny vytvoríme guľôčky ako bahniatka a z tmavého marcipánu vymodelujeme stonky a mašľu. Marcipánové ozdoby poukladáme na tortu. Plnkou v cukrárskom vrecku dozdobíme okraje torty.

VESELÁ BÁBOVKA Potrebujeme: Na cesto: 4 žĺtky, 4 PL práškového cukru, 4 PL vody, 4 PL múky, pol balíčka kypriaceho prášku, 4 bielky; Čokoládový krém: 2 žĺtky, 75 g čokolády,

Postup: Žĺtky vymiešame s cukrom a vodou, vmiešame múku s kypriacim práškom. Pridáme tuhý sneh vyšľahaný z bielkov. Cesto vylejeme do menšej bábovkovej formy vymastenej maslom a vysypanej múkou. Bábovku upečieme v rozohriatej rúre na 200 °C 15 – 20 minút. Čokoládu roztopíme v mlieku vo vodnom kúpeli. Vmiešame 2 žĺtky a čokoládovú masu prevaríme. Necháme vychladnúť. Maslo nakrájame, necháme zmäknúť a dopenista ho vyšľaháme s čokoládovou masou. Bábovku prekrojíme na tri vrstvy. Na spodnú vrstvu rozotrieme lekvár a položíme na neho strednú vrstvu. Na strednú vrstvu nanesieme polovicu krému. Položíme poslednú vrstvu a celú bábovku potrieme druhou polovicou krému. Krém posypeme pestrým cukrárenským zdobením.

Prílohu pripravila: Ľubica Sýkorová Fotograﬁe a recepty: z internetu

50 ml mlieka, 100 g masla; Na potieranie: 3 PL ríbezľového (alebo iného kyselkavého) lekváru; Na posypanie: pestré cukrárenské zdobenie.

Obzory

Laureáti Ceny O. Štefanka 2014

str. 3

Žijeme vo vizuálnom svete

str. 4

Desaťročia medzi najlepšími

str. 8

Nový Sad 19. 4. 2014 Ročník XXXI Číslo 4/359

Z obsahu

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE SPOLKU SPISOVATEĽOV VOJVODINY

Staronovým predsedom Nikola Strajnić Michal Ďuga

polok spisovateľov Vojvodiny (SSV) na svojom volebnom zhromaždení, ktoré bolo 5. apríla vo veľkej sieni Zhromaždenia mesta Nový Sad, vzdal poctu svojim zosnulým členom v období medzi dvoma zhromaždeniami, slávnostne udelil tradičné ceny Spolku, a pritom sa zvolilo aj nové vedenie. Nositeľom Ceny za životné dielo sa stal spisovateľ Petko Vojnić Purčar (Subotica 1939), ktorý sa predovšet-

Draginji Ramadanskej za preklad poémy Kišinjevská ruža popredného maďarského básnika Otta Tolnaiho. Spolok spisovateľov Vojvodiny pravidelne na svojich zhromaždeniach udeľuje aj Ceny národnostných menšín. Tentoraz bola udelená Cena Istvána Koncza, ktorá je stanovená pre členov SSV – príslušníkov maďar-

Na tohtoročnom zhromaždení SSV boli prijatí aj noví členovia spolku a medzi nimi aj poetka Branka Klátiková z Petrovaradína. V rámci pracovnej časti tohtoročného zhromaždenia Spolku spisovateľov Príhovor staronového predsedu SSV Nikolu Strajnića

Draginja Ramadanski s Cenou za preklad roka Dragan Prole je laureátom Ceny za knihu roka

Petko Vojnić Purčar pri prijímaní Ceny za životné dielo kým venuje prozaickej a dramatickej tvorbe, a len príležitostne aj poézii. Už je temer päťdesiat rokov prítomný v tunajšej literatúre. Jeho diela sú preložené do mnohých jazykov. Roku 1997 získal aj prestížnu NINovu cenu za román Dom sve dalji (Dom čoraz vzdialenejší). Cenu za najlepšiu knihu roka získal filozof Dragan Prole za knihu Unutrašnje inostranstvo (Vnútorné zahraničie) a keď ide o Cenu za najlepší preklad roka tentoraz ju udelili prekladateľke

skej národnosti. Laureátom sa stala spisovateľka Eva Harkai Vass za svoje celkové básnické dielo.

Vojvodiny predseda Nikola Strajnić podal správu o činnosti za minulý rok, v ktorej poukázal, že znovu šlo o rok, ktorý bol finančne ťažký pre SSV, ale aj napriek tomu sa podarilo realizovať tie tradičné podujatia, akými je Medzinárodný literárny festival, ktorý

Členovia SSV na volebnom zhromaždení

už prerástol v uctievanú a kvalitnú akciu, ktorá si vydobyla popredné miesto nielen doma, ale aj vo svete, tiež oslava Medzinárodného dňa poézie a tradičná karavána spisovateľov a v rámci vydavateľskej činnosti, ktorá je významným segmentom pôsobenia spolku, významné miesto zaberá aj časopis Zlatna greda, ktorý pravidelne vydáva tento spolok. Vlani síce časopis, ako aj mnohé iné časopisy, neustále bojoval s finančnými ťažkosťami, ale aj napriek tomu redakcia zachovala tradične dobrú úroveň, keď ide o jeho kvalitu. Ako na zhromaždení upozornil aj podpredseda spolku Jovan Zivlak, v nadchádzajúcom období sa v spolku budú musieť ešte viac zamerať na rozvoj medzinárodnej spolupráce, snažiť sa riešiť sociálne postavenie umelcov na voľnej nohe, bojovať o revitalizáciu nacionálnych penzií, ale aj o skutočnú reprezentatívnosť tohto spolku. Keďže dovtedajšiemu predsedovi spolku Nikolovi Strajnićovi vypršal štvorročný mandát, boli usporiadané aj voľby a zhromaždenie SSV za nového predsedu znovu zvolilo tohto spisovateľa a profesora Filozofickej fakulty v Novom Sade. V pokračovaní zvolený staronový predseda navrhol aj zoznam nových členov Správnej rady Spolku spisovateľov Vojvodiny, ktorý prítomní členovia zhromaždenia schválili. ○

K ULT ÚR A

19. 4. 2014 • 16 /4591/

DR. MICHAL BABIAK A KATARÍNA MELEGOVÁ-MELICHOVÁ

Laureáti Ceny O. Štefanka 2014 Jaroslav Čiep

V rumunskom Nadlaku v piatok 21. marca po šiesty raz udelili prestížnu Cenu Ondreja Štefanka. Jej laureátmi sa stali aj dvaja našinci. V kategórii rozvoja a propagácie slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničí cenu získal Dr. Michal Babiak a v oblasti organizovania a diverziﬁkovania kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete si cenu rovnoprávne rozdelili Katarína Melegová-Melichová a Nina Holá.

32/II

enu univerzitnému profesorovi, literárnemu kritikovi a historikovi, estetikovi, spisovateľovi, dramatikovi, divadelnému a opernému režisérovi Dr. Michalovi Babiakovi pri tejto príležitosti zdôvodnil Dr. Adam Svetlík. Okrem iného povedal: Dúfam však, že priznaním sa priateľstva a empatickosti vo vzťahu k Michalovi Babiakovi nedevastujem moje hodnotenie jeho činnosti, predovšetkým literárnej, ktorá je vcelku akoby „šitá“ podľa kritérií Ceny Ondreja Štefanka, lebo je najväčšou svojou časťou zameraná práve na rozvoj, zohľadňovanie a propagáciu slovenskej dolnozemskej literárnej tvorby, najmä na Slovensku, kde tento kulpínsky rodák, už vyše dvoch desaťročí, presnejšie od roku 1991, žije a pôsobí. Práve túto svoju dvojdomovosť, teda svojráznu pozíciu „medzi dvoma domovmi či dvoma ohňami“, ktorá často spôsobuje nielen nevyhnutnú melanchóliu a nostalgiu, ale i najrozličnejšie existenčné frustrácie a dilemy, Michal Babiak zrejme využíva ako tvorivú výsadu, teda ako vysunutú pozíciu, z ktorej má nezastretý rozhľad nielen na slovenskú literatúru a umenie, ale i na celkový stav slovenského

národa. Diagnóza tohto stavu v Babiakovom podaní je však v žiadnom prípade nie ružová; poznačená je predovšetkým jeho výrazne kritickým hodnotiacim postojom, so značnou príchuťou zatrpknutosti a rozčarovania sa. Domnievam sa, že je to spôsobené jednak Babiakovou melancholickou a pochybovačnou povahou, ale najmä jeho citlivým postojom k neprávostiam, krivdám a rozličným deformáciám v slovenskej literatúre, umení, v kultúre, ale i v celkovom národnom živote. Takéto trpké prežívanie skutočnosti a navonok i donkichotská pozícia však Babiaka v žiadnom prípade neprivádza k defetizmu či rezignácii, ale skôr naopak, permanentne ho vyzýva a priam núti k ešte väčšej odhodlanosti zápasiť s problémami a nedostatkami a tým spôsobom naprávať chyby, uvádzať veci na ich na pravú mieru. V takejto svojej činnosti, zvlášť keď ide o zápas o celistvosť slovenského národa, predovšetkým jeho kultúry, umenia a literatúry Michal Babiak síce nie je prvolezcom, lebo v nejednom ohľade vlastne nadväzuje na pôsobenie významných slovenských dolnozemských a hornozemských osobností, predovšetkým Andreja Mráza, Jana Kmeťa, Viliama Marčoka, Michala Harpáňa, Ondreja Štefanka, Víťazoslava Hronca, Petra Andrušku a mnohých iných. Avšak to, čím Babiak tu vyniká, je predovšetkým šírka jeho tvorivého záujmu a záberu, ktorá sa pohybuje od literárnych cez historické, kulturologické, teatrologické až po teoreticko-estetické témy a problémy, realizované vycibreným a výrazne sugestívnym jazykom, respektíve štýlom. Pritom svojráznou ochrannou značkou tvorby Michala Babiaka sa stal aj jeho ideológiou nezaťažený, nekompromisný, často až „kacírsky“ hodnotiaci postoj, podložený však vždy pevnou sústavou kritérií a dôkladnou analýzou hodnoteného javu. Michal Babiak sa narodil roku 1961 v Kulpíne, základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci,

štúdium slovenského jazyka a literatúry absolvoval na Filozoﬁckej fakulte Univerzity v Novom Sade roku 1986, postgraduálne štúdiá ukončil na Katedre juhoslovanských literatúr a svetovej litera-

účasti pri vypracovaní Dejín slovenskej literatúry III, v ktorých sa práve jeho zásluhou, ale tiež aj samotného vedúceho projektu Viliama Marčoka, literatúra dolnozemských Slovákov prakticky po prvýkrát aj formálne začlenila do dejín slovenskej literatúry, a tak sa vlastne zrovnoprávnila s literatúrou vznikajúcou na Slovensku. Do tohto kontextu Babiakovej tvorby patrí aj jeho editorská činnosť, čiže zostavovanie kníh Jozefa Podhradského, Štefana Petruša a Vladimíra Hurbana Vladimírova a tematických zborníkov Interpretácia umenia – umenie interpretácie (1997) a Vzťah estetiky a umenia v 21. storočí (2009). Okrem tejto pedagogickej a vedeckej činnosti Michal Babiak sa so zjavnou vášňou, ale očividne i s veľkým pôžitkom venuje aj dramatickej Dr. Michal Babiak po prijatí Ceny tvorbe a dramaturgii, ale Ondreja Štefanka 2014 najmä divadelnej a opernej réžii, ktoré sú zrejme jeho túry na tej istej fakulte, zatiaľ čo najväčšie, povedal by som priam štúdium estetiky vyštudoval na osudové životné lásky. Dokladom Filozofickej fakulte Univerzity toho sú jeho knihy Tri scenáre Komenského v Bratislave, kde (1997) a Drámy 2 (2008), ale ešte viac jeho vyše tridsať rokov dlhé, sa roku 1999 habilitoval. Nie menej fascinantná je aj najprv len ochotnícke, a od roku profesionálna kariéra Michala 1998 aj profesionálne divadelBabiaka, ktorá sa začala pôso- né pôsobenie, najčastejšie ako bením na Katedre slovakistiky režiséra, ale tiež aj dramaturga, Filozofickej fakulty v Novom respektíve umeleckého vedúSade v rokoch 1986 – 1991 a ceho v mnohých divadlách na neskôr, po presťahovaní sa na Slovensku, ale i zahraničí. Za túto Slovensko, pokračovala výučbou svoju činnosť Michal Babiak bol na Katedre estetiky Filozofickej aj viackrát odmeňovaný. fakulty Univerzity Komenského Domnievam sa však, že pre v Bratislave, kde nepretržite Michala Babiaka, ktorý si ako trvá až doteraz. Súbežne s to- „povolanie zvolil svoju záľubu“, uto primárnou pedagogickou od samotného uznania sú predsa činnosťou Michal Babiak sa zao- dôležitejšie stopy, ktoré jeho berá aj literárnovednou, kultúr- dielo za sebou necháva, teda no-historickou, teatrologickou a to trvalé duchovné dedičstvo, filozoficko-estetickou tvorbou, ktorým jedine môžeme presahoktorá doteraz rezultovala veľ- vať svoju obmedzenú tuzemskú kým počtom vedeckých štúdií existenciu. Veľmi názorne o tomto prednesených na konferenci- presahu hovorí báseň-alegória ách, respektíve uverejnených Milana Rúfusa Sú cesty, venovaná v časopisoch na Slovensku a v Lacovi Novomeskému, no podľa zahraničí, ale i v troch knižných mňa naplno aplikovateľná aj na publikáciách: Literatúra a kontext životnú cestu Michala Babiaka: (1999), Spomínanie medzi bytím „Sú cesty, / tvrdo poznačené a zabúdaním (2009) a Anabáza / mužovým hnevom. / Cesty, (2011). Osobitne však chcem po- kde vychýli sa náklad / a hrozí ukázať na dôležitosť Babiakovej pádom. // Vtedy muž / vystúpi

KU LTÚ R A

HLAS ĽUDU • OBZORY ktorým je schopnosť tešiť sa aj z maličkostí, všímať si a oceňovať aj to, čo iní zvyknú prehliadať. (...) Okrem pracovnej a verejnej angažovanosti osud doprial Kataríne Melegovej-Melichovej aj rolu matky dvoch charakterných, sympatických a úspešných detí, ktoré sú jej veľkým zdrojom potešenia, zábavy a inšpirácie. Popri zodpovednom prístupe k výchove detí a k štandardnému rodinnému životu neustále nachádzala a nachádza nemálo času aj pre prácu na roli národa dedičnej. Už v roku 1976 začala pracovať v Novosadskom rozhlase, kde sa venovala kultúrnej problematike. Toto prvé pracovné miesto, na ktorom zotrvala síce pomerne krátko, ju, okrem iného, akosi predurčilo na prácu v oblasti národnostnej kultúry počas nasledujúcich desaťročí. Či už pôsobila a pôsobí na výkonnej alebo riadiacej pozícii v printovom alebo audiovizuálnom médiu, vždy sa snažila a snaží odviesť kvalitnú prácu v prospech svojich, v prospech Slovákov v Srbsku. Koncom sedemdesiatych rokov a v osemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobila ako redaktorka Hlasu ľudu, respektíve šéfredaktorka mládežníckeho časopisu Vzlet. V deväťdesiatych rokoch pôsobí na riadiacich postoch v Dome kultúry v Báčskom Petrovci, ale taktiež aj ako šéfredaktorka Rádia Petrovec. Na týchto pozíciách, ale aj neskôr sa vždy riadila a riadi heslom, že na to, aby bola dobrým riaditeľom, či predsedom nestačia len manažérske schopnosti, odbornosť a veľké pracovné nasadenie, ale je potrebná aj empatia a ústretovosť. Snažila sa a snaží sa vžiť do problémov druhých, brať na ne ohľad pri rozhodovaní a dokázala oceniť aj cudzie zásluhy. Po osamostatnení Rádia Petrovec zostáva pracovať v tejto ustanovizni a z funkcie riaditeľky a zodpovednej redaktorky odchádza v roku 2013 na dôchodok po vyše 36-ročnej novinárskej práci. V rámci rozhlasových aktivít za určité obdobie pôsobila aj ako zahraničná spolupracovníčka Rádia Twist na Slovensku. Ďalšou oblasťou, ktorej sa naša dnešná ocenená dlhodobo venovala, bola oblasť divadelníctva. Veď už ako stredoškoláčka sa aktívne zapájala do činnosti Divadla

jednak v domácich zborníkoch, ale aj v zahraničí – najmä na Slovensku a v Rumunsku. Z nich je všeobecne známa jej schopnosť jasne a s patričnou dikciou formulovať postoje k aktuálnym otázkam a problémom spoločnosti. Nie menej významnou je aj činnosť našej laureátky v spolkoch a národnostných inštitúciách Slovákov v Srbsku, ale aj na Dolnej zemi a vo svete. Od obnovenia činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii (neskôr v Srbsku) sa intenzívne zapája do jej činnosti či už ako recitátorka, moderátorka, scénografka programov, ale aj ako funkcionárka. Od r. 2001 je predsedníčkou MOMS v Báčskom Petrovci a od roku 2009 ju Slováci v Srbsku zvolili ako prvú dámu do čela Matice slovenskej v Srbsku. Funkciu predsedníčky MSS vykonáva aj v súčasnosti, keďže v roku 2013 bola opätovne zvolená za predsedníčku MSS. Z tejto pozície sa snaží etablovať Maticu slovenskú v Srbsku ako relevantnú organizáciu v zachovávaní slovenskosti. V týchto intenciách zintenzívnila aj vydavateľskú Katarína Melegová-Melichová – laureátka Ceny Ondreja Štefanka činnosť MSS. Od založenia 2014 Národnostnej rady slos viacerými uznávanými profesi- venskej národnostnej menšionálnymi režisérmi, ale najviac s ny v r. 2003 je členkou tejto Ľuboslavom Majerom. Dnešná najvýznamnejšej organizácie laureátka preložila pre potreby Slovákov v Srbsku. V minulom vonovosadskej televízie vyše 200 lebnom cykle (2003 – 2010) bola slovenských a českých ﬁlmov, podpredsedníčkou Výboru pre čím sa pričinila aj k prezentácii kultúru a v súčasnosti (od r. 2010) slovenskej kultúry z materskej je podpredsedníčkou Výboru pre krajiny pred väčšinovým srbským informovanie a predsedníčkou obyvateľstvom. V rámci svojich komisie pre miestne médiá. organizátorských aktivít sa ak- Iniciovala aj založenie Asociácie tívne podieľala na prehliadkach slovenských lokálnych médií slovenských divadelných ochotní- v Srbsku, ktorej v súčasnosti aj kov, regionálnych a pokrajinských predsedá. súťažiach recitátorov, Stretnutí Katarína Melegová-Melichová v pivnickom poli, Festivale sloven- v pozícii predsedníčky Matice skej hudobnej tvorby (neskoršie slovenskej v Srbsku sa snaží Zlatý kľúč), roky bola členkou navodzovať vysokú pracovnú odborných porôt. Je aj autorkou dynamiku, v rámci ktorej využíva mnohých zhudobnených textov. svoje osobnostné vlastnosti, Katarína Melegová-Melichová ktoré ju charakterizujú ako: tvosa zúčastnila aj na početných rivosť, ambicióznosť, náročnosť, medzinárodných podujatiach, vzájomný rešpekt, ale taktiež kde prezentovala svoje prá- aj kultivovanosť, ľudskosť, poce z oblasti histórie a kultúry hodu. Z tejto pozície sa naša Slovákov vo Vojvodine, pretože laureátka aktívne implikuje aj oblasť kultúry pokladá za jeden do realizácie spoločných dolz najdôležitejších prejavov slo- nozemských projektov, ktoré venského etnika vo Vojvodine. sa za posledné roky stali aj jej Prezentované práce uverejnila srdcovou záležitosťou. ○

VHV, od r. 1969 ako herečka a recitátorka. Dobrovoľnícky pracovala aj ako tajomníčka troch scén tohto divadla, ktoré za viac ako tri desaťročia suplovali funkciu profesionálneho divadla pre slovenskú národnosť vo Vojvodine. Koncom deväťdesiatych rokov založila Detskú divadelnú dielňu, v rámci ktorej sa pripravili dva detské muzikály, ktoré zožali veľký úspech nielen u vojvodinských Slovákov, ale aj na celoštátnej úrovni (Zajko Chvastúň a Vrabčiaci). Počas svojej divadelnej kariéry spolupracovala

33/III

naň / a na protivnú stranu / zaváži všetkým, čím je. / Ponúka / v tej chvíli všetko, čo má po mene. / Až narovná sa k pádu sklonené. // Tu zostúpi a ďalej ide pešo. / Nelačný chvály, vlažný k výplate. / A koľaj, / koľaj vrytá do zeme, / mu povie, čo má vyhraté.“ xXx Prečo cenu získala práve súčasná predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, prítomným v Nadlaku zdôvodnil Mgr. Pavel Hlásnik týmito slovami: Katarína Melegová-Melichová sa narodila v slovenskej rodine v Báčskom Petrovci. V rodisku absolvovala základné vzdelanie v materčine a potom navštevovala slávne Gymnázium Jána Kollára v Petrovci. Po ukončení strednej školy študovala slovenský jazyk a literatúru na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade. Naša dnešná laureátka je komplexnou osobnosťou slovenskej komunity vo Vojvodine, ale aj na celej Dolnej zemi, ktorá sa svojou pestrou a bohatou činnosťou upísala kultúre, slovenskej kultúre v zahraničí, pritom však autentickej a nemenej slovenskej, ako je tá v materskej krajine. Pre Katarínu Melegovú-Melichovú je príznačný mimoriadne široký záber kultúrnych aktivít, ktorým sa v priebehu rokov venovala. Novinárka, publicistka, prekladateľka, divadelníčka, scenáristka, rozhlasová redaktorka a manažérka, alebo stručne povedané kultúrna aktivistka. Katarína Melegová-Melichová s plným nasadením a s celou vážnosťou už celé štyri desaťročia zasvätila službe kultúrneho života Slovákov v Srbsku, ale aj na Dolnej zemi. Dá sa povedať, že v značnej miere je možné nájsť určitú paralelu medzi aktivitami našej ocenenej na kultúrnom poli vojvodinských Slovákov a úlohou dobrého a uznávaného herca v divadle. Podobne ako v prípade herca a jeho postáv, aj našu laureátku a všetky jej úlohy v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov spája veľmi náročné, poctivé a cieľavedomé hľadanie všetkých rovín, tajov a zákutí danej úlohy, daného problému, ku ktorým Katarína Melegová- Melichová pristupuje s emocionalitou prepojenou v pozoruhodnej harmónii s racionalitou a so zmyslom pre detail. Okrem toho naša laureátka disponuje aj veľkým darom,

ROZHOVOR

19. 4. 2014 • 16 /4591/

INTERVIEW: Mgr. art. OLJA TRIAŠKA STEFANOVIĆ, KATEDRA FOTOGRAFIE A NOVÝCH MÉDIÍ VŠVU, BRATISLAVA

Žijeme vo vizuálnom svete š t u d u j e takmer si to už ani nepamätám. a pracuje od Azda odvtedy, keď sa mi otcov roku 1997. fotoaparát značky Smena prvýri jej foMagisterské krát dostal do rúk. Vždy som sa tografištúdiá ukon- chcela skôr vyjadrovať obrazom ách nečila v roku ako slovom. Už ako malá som možno 2007 n a okolie, iný svet, predovšetnemyslieť na t a m o j š e j kým vnímala vizuálne. Keďže dobu a prostreVysokej ško- to trvalo a trvalo, po ukondie, v ktorom le výtvar- čení gymnázia v Sriemskych práve sme. Ani ných umení, Karlovciach som sa rozhodla na tak častého na odbore študovať fotografiu. jedinca, ktorému – A zostali ste pri nej. Aká fotografie pre stratu viery a nových mé- je jej filozofia? urobiť zo sveta – Je to otázka, na ktorú je dií. Posledné lepšie miesto Olja Triaška Stefanović štyri roky učí strašne komplikovane jednona život zostáva taktiež tam, ducho odpovedať. Ide vlastne len perspektíva ustavičných útekov, ktorými na Katedre fotografie a nových o môj odraz skutočnosti, obraz sa snaží vlastnú bezmocnosť médií. Tam i končí doktorandské reality vôkol mňa, ku ktorej sa odsunúť preč. A aj preto sa díva štúdium. Tematicky sa na rôzne populárne televízne predovšetkým venuje seriály, na telenovely, vysnívané interiéru, urbánnemu dejiská snov, na zábavu podpo- priestoru, architektúrujúcu rezignáciu, na ktorú by re. Už roky jej je blízka téma javisko verzus vlastne pri nej mal zabudnúť. Olja Triaška Stefanović práve hľadisko. Účinkovala to aj chce. Priblížiť život obrá- na početných samotený naruby. Upriamiť nás na statných a skupinoriešenie problematiky simulácie vých výstavách na reálneho sveta, aspoň na chvíľku Slovensku, v Srbsku, zaviesť do pekných idylických tiež v Českej repubdomov v podstate stojacich na like, v Španielsku, piesku, uviesť do obrazu a deja v Nemecku... Celkom slušný počet rodiny údajne krásne a šťastné, pri ktorých sú iní strojcami ich námetov na rozhovor. šťastia. Všetko to priam vanulo O čom inom, než o foz jej nedávnej výstavy, vlast- tografii: ako záľube, Ideálna izba ideálneho sveta ne cyklu fotografií This Could povolaní, poslaní: Be a Place for Nice Life vyjadrujem záv Galérii Združenia berom. Je to môj výtvarných umelcov uhol pohľadu, Vojvodiny v Novom ktorý prezentuSade, ktorou sa opäť jem ako výsek rehlboko ponorila do ality. Fotografia anatómie mestskej ako médium je idyly, vedomá si toho, stále vo vývoji. že je o tejto téme Vieme, že existoľko toho nedopotuje viac než 150 vedaného. rokov a vytvára Všetko spomenuté ten náš vizuálako súčasnosť, prípadny svet. Teraz je ne blízka budúcnosť. vo fáze, keď sa No nemožno zabúdať mení, najmä pre na nevyhnutné včeSkútre zostali v móde veľmi silnú, rýchra, aspoň v podobe lo sa vyvíjajúcu letmých biografických – Odkedy vlastne datuje digitálnu technológiu. No aj tzv. ťahov. Narodila sa v roku 1978 analógne, klasické techniky sú v Novom Sade. Na Slovensku, tá láska? – Bolo to strašne dávno, tiež stále prítomné. Preto sú aj konkrétne v Bratislave, žije,

Oto Filip

34/IV

naši študenti vedení k tomu, aby poznali aj čiernobiely proces. – Fotenie je aj vecou výberu prístroja... – Pre mňa je fotografia fotografiou: môže byť robená aj tabletom, aj digitálnym foťákom, aj starou zrkadlovkou. Keď som spokojná, že to je ono, čo som chcela, tak to je ono. Aj klasika, analóg je veľmi špecifický proces, tiež i digitál. Počítač je vlastne digitálne laboratórium. Ide teda aj o prístup, o zvolenie techniky, akú potrebujeme, aby sme ňou dosiahli to, čo chceme fotografiou. – Nazdávate sa, že nové médiá ohrozia budúcnosť dnešných aparátov, snímok? – To si nemyslím, lebo je i fotografia súčasťou toho, vyvíja sa vedno s nimi. Dnes teda nevieme, ako bude vyzerať fotoaparát o takých desať rokov, akú optiku a možnosti bude mať. My vlastne žijeme vo vizuálnom svete: všade vôkol nás je fotografia. A je veľmi ťažko v takom vizuálnom svete, pri množstve obrazov, s ktorými sa dennodenne stretávame, udržať pozornosť a robiť výtvarnú fotografiu. – Rôzni autori, rôzne aj záľuby. Povedali by ste o sebe, že ste predovšetkým urbánnou fotografkou? – Áno, určite. Posledných pätnásť rokov sa venujem mestu, jeho premenám, architektúre, priestorom rôznych významov. Každá práca, záber, či je to dokumentárna, reportážna, portrétová alebo iná fotografia, ma môže zaujať keď je obrazovo a obsahovo silná. A má výpoveď, ktorá proste nechá na mňa dojem. Venujem sa vlastne hlavne človeku. Ten nie je však

HLAS ĽUDU • OBZORY

fyzicky prítomný na zábere, ale všetko sa deje, točí okolo neho, každá moja fotka. – To znamená, že aj snímka môže mať dušu? – Samozrejme, veď ju v konečnom dôsledku preto aj robíme, aby sme do nej dali nejakú emóciu, dušu. O tom je vlastne umenie, o emóciách Vo svete panelákov vyprovokovaných v divákovi. – V poslednom čase to kino Hviezda, hotel Kyjev, dosahujete doktorandským niektoré kúpele, iné objekty, projektom o stotožňovaní ktoré boli súčasťou niekdajšej sa pozorovateľa s ideálnym Bratislavy.

Všetko pekné a upravené

jekt, no ako sa plavíte pedagogickými vodami? Rozumiete si so študentmi? – Sú úžasní. Sú veľmi kreatívni, tvoriví, múdri mladí ľudia, ktorí len začínajú, no už majú kopu nápadov. Naša škola sa zameriava na výtvarnú a inú fotograﬁu, čo znamená, že počas štúdia v podstate prejdú každým druhom fotograﬁe. Mnohí z nich Pri jednom z obrazov sa neskoršie venujú voľnej tvorbe. Práca s nimi počas ako fotografku, ako umelštúdií ma nesmierne napĺňa a kyňu...

Obývačka šťastnej rodiny obohacuje, každý rok. – Zostáva sa opýtať, či ste mali vzory? Alebo to, ktorý autor či pedagóg na vás nechal zvlášť veľký dojem? – Zo slovenskej a českej fotografickej scény si najväčšmi vážim profesorku, ktorá ma štúdiom viedla a ktorá mi je vlastne veľmi blízky človek, s ktorou som často viedla krásne debaty o fotograﬁi. Je to profesorka Milota Havránková. Je osobou, ktorú si nesmierne vážim ako profesorku,

Profesionálna zvedavosť ani vo chvíľach rozlúčky nedala pokoja. Veď človek sa učí, kým je živý. Preto i padla otázka, s ktorým foťákom prišla v batohu do Nového Sadu. Vraví, že so starou Minoltou jedničkou, s ktorou fotí na čiernobiely ﬁlm. Uvádza, že z digitálov má i Yashiku, je tu i Mamiya... Klasika však zostáva klasikou. Tak ako je i ona umelkyňou so širokými záujmami a záberom, ktorej práce nie sú len záznamy kronikára, ale seriózne, na metafory bohaté fotoeseje o dianí a spoločnosti, v ktorej žijeme. Dielo vyhranené, cesty za umením nové a objavné. Lebo ide v nich o človeka, o emóciu, o premenu. O vizuálny a virtuálny svet. A predovšetkým o hlboký a skúmavý vzťah k všetkému vôkol nás.

35/V

– Plány do budúcna? svetom seriálov produkovaných na Slovensku. Známe Samozrejme, že je v prvom je, však, že ak si teraz vší- pláne doktorandský promate lesk, pred niekoľkými rokmi ste mali aj opačný cyklus, venovaný aj tej odvrátenej stránke mesta? – Bol to až desaťročný projekt, ktorý som v podstate ukončila vlani. Šlo o obrazové záznamy miznúceho architektonického sveta, priestorov, ku ktorým ľudia prechovávajú určité spomienky, s ktorým ich spájajú rôzne zážitky. Je to Schody do neznáma napríklad záhradné

ROZHOVOR

K N IHY

19. 4. 2014 • 16/4591/

TRAJA BÁSNICI A TRI VZÁCNE KNIHY

Mila Haugová, Ivan Miroslav Ambruš a Etela Farkašová Viera Benková

za samozrejmosť. Básnická zbierka o n c o m je plná symbolov, marca prinuž nie div, že šla správa, Ambrušova báseň že preAgát ako symbol stížne slovenské Dolnej zeme ma literárne ocenenie naviedla na ne– jubilejnú dvadsiajednu úvahu o retu Cenu Dominika levantnosti času Tatarku za rok 2013 a podstate nášho – udelili Martinovi života; vďačím Bútorovi, Grigorijovi básnikovi za podMesežnikovovi, netný meditatívny Zore Bútorovej a hlas v mnohých tu Miroslavovi Kollárovi nespomenutých Mila Haugová – laureátka Ceny Dominika Tatarku za knihu Odkiaľ a básňach a najmä (snímka: Peter Procházka) Kam. Dvadsať rokov v jeho oporných samostatnosti a poetke a prekla- obmeny večného kolesa času bodoch, ktoré sú nosným piliea smrti, dve tváre tej istej mince rom jeho tvorby. Ambrušove dateľke Mile Haugovej. Mila Haugová získala cenu za v tvorivom pochode za krásou, verše sú stvorené na nedeľné dve knihy: básnickú zbierku Ce- harmóniou a láskou... zbožné rozjímanie nielen o sebe, xXx tonia aurata a knihu rozhovorov láske, ale i o živote vôbec... Tak ako vlani na jar i teraz Tvrdé drevo detstva. Poézia tejto xXx autorky je stále svieža a priam nás sedím na preteplenej verande Je potešiteľné, že v poslednom prekvapuje reflexívnou lyrickou pri dome a predo mnou je nová čase sa súčasná slovenská tvorba úvahou o harmónii, živote a lás- básnická zbierka dolnozemské- dostáva častejšie do povedomia ke; dosahuje nevšedné lyrické ho priateľa z Nadlaku Ivana Mizápisky, fragmenty na pozadí roslava Ambruša Básnické zátišie. individuálneho vnímania sveta Zbierka vyšla vo vydavateľstve a života. Poetka Mila Haugová Ivana Kraska v edícii Pôvodná má ešte stále čo vypovedať tvorba s vročením 2013; plná je nielen keď ide o poéziu, ale symbolov o neustálom prehodi esejistickú a memoárovú prózu. nocovaní životných skúseností Tu hovorí najmä o detstve (Tvrdé človeka a najmä básnika silne drevo detstva), o tom, ako „tvr- spätého s priestormi a životom do“ bojuje dospievajúce dievča rodiska. Vidno, že je priam zapov rozporuplných udalostiach, čúvaný do jej premien a pochozážitkoch, dilemách a túžbach po dov. Ivan Ambruš je však i lyrik slobode a individuálnosti. Tieto lásky a krásy ženy, tentoraz sa jej úvahy sa časom prevteľovali do k nej približuje so stíšeným hlajej poetického tkaniva, prenikali som zrelého muža a lyrika plného i do jej životnej filozofie a mali múdrych sentencií a odkazov. Obálka knihy Etely jedinečný poetický záznam. Aj Zbierka Básnické zátišie je plné Farkašovej najnovšia jej zbierka básní, ktorá malých a veľkých právd o živote, vyšla vlani pod názvom Cetonia muža – poetu, ktorý spoznáva čitateľom nielen doma, v susedaurata (Zlatoň obyčajný Cetonia pravdy nielen o sebe, ale naj- nom Česku a v európskych krajiaurata je chrobák čeľade skara- mä žene každodennej bohyni! No nách, ale i na Západe a Východe. beusovité (Scarabaeidae) je plná jeho poetický hlas je už stíšený, Záujem o slovenskú pôvodnú úvah, navrstvených lyrických mdlý a meditatívny. Poézia sťa tvorbu sa predsa už častejšie zápisov. Je to i autorkin výpis zrelé sviatočné víno plné krásy prejavuje, veď ide o literatúru, o neustálom lyrickom tvorivom a farieb... Predsa, Ambrušova ktorá má znaky inakosti a origii životnom období, o prírode nová básnická zbierka je aj o slo- nality a súčasne sa rovnocenne a harmónii v jej kráse, sleduje venskej Dolnej zemi, modlitba zapája i do súčasných trendov jej magické premeny na pozadí zemi a jej mäkkého náručia, ktoré v literatúre a umení. Pred polrovlastných lyrických zápisov; sú to nás živí, ale neraz o tom neuva- kom sme kvitovali s potešením írečité svojské vnútorné svety, žujeme a berieme tieto pravdy vydanie výberu z poviedkovej

36/VI

tvorby renomovanej slovenskej autorky, ﬁlozofky, esejistky a editorky Etely Farkašovej aj u nás v Srbsku. V slovenskom vydavateľskom centre z jej poviedkovej tvorby vyšiel výber pod názvom Kafa sa Bahom, čaj sa Šopenom (zo slovenčiny preložil Samuel Boldocký). Kniha vyšla v edícii Bratislava a na jar toho roku spisovateľka Etela Farkašová sa už mohla tešiť z nového nemeckého výberu zo svojej poviedkovej tvorby. Výber poviedok vyšiel vo viedenskom vydavateľstve Löcker. Výber nesie názov Ein ganz gewöhnlicher Tag und andere Erzählungen čiže Celkom obyčajný deň a iné poviedky. Do knihy je zahrnutých štrnásť poviedok, jednak zo staršieho a jednak i z najnovšieho autorkinho tvorivého obdobia. Niektoré z týchto poviedok boli už skôr publikované v rakúskych literárnych časopisoch, ako napr. Podium, Lichtungen, LOG a i. Okrem titulnej poviedky vydavateľ zaradil do knihy poviedky Výlet so sestričkou, Pamäť tejto záhrady, Káva s Bachom, čaj so Chopinom, Kde je Autinka, Kôrovatenie, Dennodenná nekonečnosť, Jazvy noci, Zdvojovania, Premena, Prelínanie, Keď tiahnu divé husi a Pokus o stvorenie. Ako sa zdôrazňuje na obálke knihy a ako sa to zdôraznilo aj na prezentácii, na ktorej sa nedávno autorka osobne zúčastnila, spisovateľka Farkašová sa sústreďuje na zobrazovanie života modernej ženy v jej väzbe na rodinu i na širšie sociálne okolie; sú to tzv. príbehy-nepríbehy, lyrické komorné príbehy, ako to postrehla vo svojej recenzii o najnovšej knihe próz E. Farkašovej Na rube plátna Eva Maliti. Aj tu je v popredí téma o medziľudských vzťahoch, ako aj človeka, ktorý má istý hendikep alebo ktorý sa ocitá v situáciách rôzneho ohrozenia a zneistenia. Takisto sa vyzdvihuje autorkin vybrúsený literárny štýl a prítomnosť reﬂexie v jej textoch, ktoré sú určené náročnejšiemu čitateľskému okruhu.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Nevyčerpaný tvorivý potenciál (Samuel Boldocký: Svedectvo doby. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2013) Anna Horvátová

– Niektoré postrehy o poviedkach Jána Čajaka s dolnozemskou tematikou, spomenúť, čo kritika tomuto realistickému prozaikovi vytýka, ale ďalej podotknúť, že „kritika je súhlasná v takmer jednoznačnom uzávere, že niektoré

jeho poviedky z dolnozemského prostredia sú vrcholom jeho umeleckej tvorby“. O nič menej nie je korektne spracované dielo Michala Godru – Mladistvé verše Michala Godru alebo Pohľad na začiatky slovenskej literatúry na Dolnej zemi. Výstižný titulok má článok Aj kritika podlieha požiadavkám doby, z ktorého preberáme, že „kritika je priam nevyhnutnou súčiastkou umeleckej tvorby“, hoci niekedy je kritika príliš ostrá a kontraproduktívna. Nie všetky články je možné tu vysunúť, no predsa v druhej časti oslovujú Východiská kritických pohľadov Jána Kmeťa, ako i stať: „Písať akúkoľvek kritiku, najmä tú pohotovú, „dežúrnu“, je omnoho ťažšie a zodpovednejšie, než by sa to na prvý pohľad zdalo. Dať ten prvý hodnotiaci, či kritický posudok o publikovanom diele nie je ľahko, lebo kritik, keď píše o nejakom diele, píše vlastne i o sebe, vyjadruje vlastné náhľady, svoje požiadavky a svoj vkus aj vtedy, keď sa snaží byť maximálne objektívny.“; Literárnovedné systematizácie Michala Harpáňa; Posledný aéd poľa alebo Príhovor aéda v kúdole chamtivých hmiel – o básnickom diele Michala

Babinku z pier Jána Kmeťa a Michala Harpáňa; Prozaická tvorba Juraja Tušiaka pre deti a mládež; k stému výročiu narodenia Jána Čajak ml. etc. V tretej časti články Úskalia umeleckej percepcie, Tvorivé aspekty a podnety melanchólie, Ideológia v umení a umenie v ideológii, vynikajú zvláštnym vnímavým ﬁlozoﬁckým nádychom. Prehodnocovanie hodnôt ako tvorivý postup je vstupný článok štvrtej časti, a v ňom si zostavovateľ posvietil na tvorbu Miroslava Demáka. Za ním nasleduje Pokus hľadania poetického ekvivalentu všeobecnej sémantickej transformácie a prináša rozbor tvorby univerzitného profesora, umelca Jozefa Klátika. Aj Paľove Bohušove Eseje sú spracované v článku Z dna panónskeho mora k hviezdam. Treba azda vysunúť aj článok s názvom Nahmatať v sebe seba a iných, kde je stredobodom analýzy básnická zbierka Michala Ďugu Trosky ticha; už samotný titulok je nejako zvláštny a všimol si to i Boldocký, keď uvádza: „Aj metaforickosť samotného názvu knihy Trosky ticha možno interpretovať z aspektu psychoanalýzy a metaforu ticho v ňom chápať ako podvedomie, alebo psychiku lyrického subjektu a trosky ako obrazy a myšlienky, ktoré z jeho nevedomia prenikli do vedomia.“ Na záver sa pýta ešte raz spomenúť zostavovateľa Svetlíka: „... Boldocký sa nezasadzuje za akýsi axiologický relativizmus a ani neodoberá celkom literárnemu artefaktu imanentné hodnoty, lebo si je vedomý toho, že by to v konečnom dôsledku nevyhnutne viedlo k chaosu a poznávacej anarchii, ale sa zasadzuje za otvorenú hodnotovú sústavu budovanú na princípoch tolerantného intersubjektívneho konsenzu.“ A nakoniec ešte aj jedna pripomienka: je veľká škoda, že kniha nie je zaopatrená aspoň len menným registrom, ktorý by v značnej miere prispel k väčšej informatívnosti a dôkladnejšej prehľadnosti samotnej knihy a problematiky.

37/VII

ž letmý pohľad na knihu Slovenského vydavateľského centra Svedectvo doby naznačuje, že sú na jej stranách zhrnuté priame dôkazy o jednej dobe jedného etnika. Je to vlastne hodnotenie hodnôt slovenských dolnozemských literátov a poetov z pera neúnavného pracovníka vo sfére literatúry a kritiky, profesora, literárneho kritika, jazykovedca, zostavovateľa učebníc a prekladateľa Samuela Boldockého. Dokonca aj sám názov edície, do ktorej je kniha zaradená – Živý prúd – dosvedčuje o neustálom nepretržitom pôsobení aj autora, aj vydavateľstva. Vďaka podporovateľom – Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny – a predovšetkým vďaka samotnému autorovi čitateľskej verejnosti jednoducho nie je možné zabudnúť na dolnozemských priekopníkov písaného slova. Aj preto z doslovu Adama Svetlíka, zostavovateľa tejto knihy, preberáme riadky výstižne zobrazujúce činnosť Boldockého: „Svojím esejistickým prístupom ku kritickému čítaniu literatúry sa tento kritik pohotovo a naplno zapojil do súdobého postmoderného kríženia sa literárnokritických a beletristických žánrov a do súčasnej silnej tendencie vzájomného zbližovania sa tzv. literárnej vedy a beletrie a tým zároveň prezentoval aj svoju nevšednú erudovanosť, zovšeobecňujúce nadanie, ale predovšetkým svoj bohatý a rozmanitý, a ešte stále zrejme nevyčerpaný tvorivý potenciál.“ Aby obraz bol dôkladnejší, priam sa žiada vysunúť ešte zopár viet A. Svetlíka, ktoré perfektne zobrazujú osobnosť autora: „Boldocký teda nepestuje tzv. empatickú kritiku, aká vlastne dominuje v tomto našom malom enklávnom prostredí, čo znamená, že tento kritik nepíše len o „svojich“ autoroch, ktorých

rád číta... Vidno to najmä v recenziách, najzastúpenejšom žánre v Boldockého tvorivom opuse, kde sa naplno prejavujú tieto kritikove vlastnosti, ale tiež aj jeho literárna rozhľadenosť a nie na poslednom mieste aj tvorivá invenčnosť... V tejto oblasti Samuel Boldocký už roky v našej literatúre nemá konkurenciu a veľká väčšina kníh slovenských vojvodinských spisovateľov do literárneho života vstupovala práve so sprievodným posudkom tohto literárneho kritika.“ V tomto výbere autor sebe vlastným spôsobom hneď v prvej časti a v prvom príspevku venovanom Bohušovej poézii Irónia a prvky humoru v poézii Paľa Bohuša prináša rozbor diela a zastúpenie ironických a humorných zložiek v diele tohto priekopníka. Po analýze vzťahu jednotlivec – prostredie v príspevku Vzťah prostredie – jednotlivec v našej próze, kde podáva rozbor týchto motívov niekoľkých spisovateľov, venúva sa tvorbe Vladimíra Hurbana Vladimírova v príspevku Sporné, respektíve umelecky nedostatočne motivované miesta v niektorých drámach Vladimíra Hurbana Vladimírova. Tu si zasluhujú zvýraznenú pozornosť tieto riadky: „Bolo by však prinajmenej neskromné nárokovať si tému vyčerpať v jednom príspevku. Ide nám tu predovšetkým o to, aby sme na sporné miesta v drámach VHV poukázali a zaujali k nim vlastné stanovisko.“ V samom závere ešte dodáva: „Toto všetko len potvrdzuje, že VHV bol skutočným dramatickým talentom s výraznými vlohami pre dramatickú situáciu, priebeh a dramatický námet, ale svoje drámy písal akoby horúčkovito náhle a potom sa im kriticky nevracal, akoby nevedel, či nemohol zmeniť prvotnú inšpiráciu...“ Povšimnutiahodná je aj Boldockého orientácia na jazykovednú problematiku – Prednosti a úskalia poetického bilingvizmu; prináša to rozbor Bohušovej, Benkovej a Hroncovej prekladateľskej práce. Neváha analyzovať ani Čajakovu tvorbu

V ÝSTAV Y

19. 4. 2014 • 16 /4591/

VÝSTAVA K STÉMU NARODENIU LJUBICE-CUCE SOKIĆOVEJ (1914 – 2009 – 2014)

Desaťročia medzi najlepšími ríži: navštevovala hodiny večerného harakaktu, učila teristika sa graﬁke, výstižná kamarátila a oprávs Aleksom nená: patrila Čelebok ikonám výtvarnovićom, ného umenia SrbPeđom Miloska 20. storočia. savljevićom, V decembri sa I v a n o m dovŕši sto rokov Rajnom. Súod narodenia Ljubežne zo Cébice-Cuce Sokićozannov ých vej, maliarky vydiel vpíjala hraneného diela, podstatné ktorej tvorba patrí Ljubica Cuca-Sokićová odkazy mok vrcholom srbdernizmu: že ského modernizmu. Narodila sa v Bitole, detstvo sa obraz musí budovať, že má a najväčšiu časť života strávila svoje zákonitosti a žiarenie. Nie v Belehrade. Otcom jej bol Ma- to vyplývajúce z vonkajšieho nojlo Sokić, národný poslanec efektu, ale prameniace v jeho a demokrat, osobnosť širokého vnútri, hĺbke. Práve Paríž v roku kultúrneho rozhľadu, novinár 1937 bol dejiskom jej prvej výa majiteľ novín Pravda. Lásku stavy usporiadanej v Parížskej ku kresleniu jej ešte v Druhom galérii spolu so skupinou iných belehradskom gymnáziu vštepila juhoslovanských maliarov a soZora Petrovićová, ktorej ateliér chárov. O dva roky neskoršie, v budove Kolarcovho legátu zde- vo februári 1939, mala prvú dila o tridsať rokov neskoršie. Vplyv Petrovićovej treba hľadať aj v rozhodnutí Ljubice Sokićovej zapísať sa z necelých šestnásť rokov, bez vedomia rodičov, na Umeleckú školu. Tam štyri roky (1930 – 1934) študovala maliarstvo u osobností, akými boli Bulvár Monparnas Vasa Pomorišac, Ljuba Ivanović, Beta Vuka- samostatnú výstavu v Belehrade, v galérii Cvijety Zuzorićovej. Za novićová, Ivan Radović. Po získaní diplomu tri roky Sokićovou zostalo ozaj bohaté strávila na zdokonaľovaní v Pa- dielo, logický, pokojný a pozoOto Filip

38/VIII

Stolík so zelenou fľašou (1966) ruhodný opus. Maľovala rôznymi technikami, venovala sa krajinomaľbe, zátišiam a portrétom, čosi menej ﬁgurálnym motívom a interiérom. Výstava jej vyše tridsať prác – hlavne olejomalieb, ktoré vznikli v siedmom a ôsmom desaťročí

pastely odhalené po jej odchode v roku 2009. Vystavené boli v roku 2012. Okrem maliarstva a pedagogickej činnosti Ljubica-Cuca Sokićová bola aj knižnou ilustrátorkou zo tridsať detských titulov, tiež novín Poletarac, Zmaj, Pionir. Je nositeľkou viac ako dvadsať popredných odborných a spoločenských uznaní, umelkyňou, ktorá značnú časť svojich obrazov venovala početným múzeám a galériám v Srbsku. Stručne, pozoruhodná osobnosť a umelkyňa: od čias, keď vstupovala do výtvarného života v polovici tridsiatych rokov, cez všetky desaťročia minulého, po prvé tohto storočia. Boli takmer

Autoportrét z roku 1929 20. storočia – niekoľkých autoportrétov a osobných vecí, ktoré sú vo vlastníctve SANU, sa začala 14. marca a potrvá do konca apríla. Treba ju chápať ako svojrázny úvod do sympózia, ktoré sa v decembri bude konať k storočnici narodenia maliarky, významnej v mnohých ohľadoch. Sokićová nielenže takmer štvrť storočia (1948 – 1972) pôsobila ako profesorka na Akadémii výtvarných umení v Belehrade, ale je i prvou maliarkou, výtvarníčkou zvolenou za riadneho člena SANU (v roku 1978), tiež iniciátorkou Umeleckej zbierky Srbskej akadémie vied a umení (SANU). Jej diela boli predtým vystavené v galérii SANU dvakrát: retrospektíva v roku 1995, ako aj

Bez geometrie to nejde bezvýhradne, sústavne poznačené vývinom, zmenami a rozvojom jej maliarskej tvorby na širokom žánrovom pôdoryse, taktiež pestrým zastúpením výtvarných tendencií, polôh a techník. Veď žila v skutočne rušnej dobe.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Oranžová vernisáž K V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V PETROVCI

Monika Necpálová

okteil farieb a abstrakcie ponúkli návštevníkom v piatok 11. apríla v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Už len pohľad na samotné steny zdobené nespočetným množstvom obrazov akademickej maliarky z Kysáča Márie Gaškovej vzbudzoval medzi početnými návštevníkmi údiv. V okamihu, keď sa objavila sama autorka, šarm galerijného priestoru

Novoinštalovanú samostatnú výstavu otvoril Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov. Spolukurátormi výstavy sú Michal Madacký a Vladimír Valentík. Svojou prítomnosťou poctil vernisáž aj Sava Stepanov, ktorý je spolu s Vladimí-

Vernisáž slovom sprevádzali: (zľava) Vladimír Valentík, Mária Gašková, Sava Stepanov a Pavel Čáni

autorke aj k jej narodeninám, ktoré oslávi v najbližších dňoch. V poradí 14. samostatná výstava autorky je Akademická maliarka Mária zoradená do troch Gašková priestorov. Slovami V. Valentíka v prrom Valentíkom vom je stretnutie s tvorbou autorky i autorom textu od zrelších začiatkov (najstarší obkatalógu. raz je z roku 1980) až po rok 2014. „Idea zorgani- Druhá časť expozície je rozdelená zovať túto výsta- na dva celky – prvému vládne vu sa zrodila vlani modrá farba, druhý priestor zdobia Teplé farby vystihujú pozitívne zmýšľanie v jeseni v spolu- obrazy, ktoré vznikli za posledné maliarky práci s Michalom dva roky a sú v dominantnej farbe akoby sa zdvojnásobil. Návštevníci Madackým, ktorý pracoval na tejto žltej a oranžovej. si mohli pozrieť obrazy na pozadí výstave v Kysáči. Ide o spoluprácu „V jednom období do tvorby hudobného entrée Komorného dvoch galérií,“ vysvetlil Vladimír Márie Gaškovej zavítala figúra Valentík a zablahoželal už vopred vrhnutá do chaotického obrazu, zboru Musica viva.

ktorá vedie svoj existenčný boj, aby obstála,“ vysvetľuje V. Valentík: „Obrazy s lyrickou abstrakciou vznikli v stretnutí Márie Gaškovej s prázdnym plátnom.“ Súzvuk farieb opísal aj Sava Stepanov, ktorý sa už roky zaoberá aj slovenskými výtvarníkmi. Prítomným sa milým slovom prihovorila aj sama maliarka, ktorej spôsob tvorby mnohí roky obdivujú: „Tí, ktorí dnes vkročili do tejto siene, vkročili do veľkej časti môjho života. Ďaleko viac tvorím, ako vystavujem. Do každej práce vkladám časť seba. Vítam vás vo svojom živote.“ S pohľadom upretým na dielo maliarky budú môcť návštevníci nazrieť do jej sveta až do 11. mája. Sláva farbám a neutíchajúcemu oranžovému slnku na plátne!

MÚZEUM VOJVODINY

stvách Walpiri a Kukanja v oblasti austrálskej Ústrednej a Západnej púšte. Každý obraz vystavený v Múzeu Vojvodiny je vlastne zaujímavým príbehom so všetkým, čo k tomu patrí: uvedením do deja, jeho príznačnosťami, rozuzlením. Možno sa však na ne dívať i bez sprievodných opisov a vysvetlení, keď sa stávajú maľbami zväčša ilustratívne atraktívnymi. Podujatie, autorkou ktorého je prof. Dr. Christine Nicholls, je tým vzácnejšie, že nám približuje menej známu časť aborigénskeho vizuálneho umenia. Najmä jeho diela týkajúce sa yilpinji, ktoré sú tiež súčasťou celkového aborigénskeho konceptu snívania. A snívanie je u nich znázornené alebo prítomné všade: na tele a v obradoch, v pôde i na nej, v symboloch a na maľbách...

Krása domorodého umenia Oto Filip

ch krédom a vierou je snívať, ich tradičné maliarstvo sa opiera o symboly, ich obrazy sú až expresívne jasné, pestré a jednodu- Dva obrazy, dva príbehy ché. Ďakujúc Múzeu Vojvodiny a Veľvyslanectvu vizuálnom umení domorodých Austrálie v Belehrade Nový Sad Austrálčanov – aborigénov. Podujatie s názvom Yilpinji: sa mohol od 8. apríla stať hostiteľom pútavej výstavy o láske Láska, mágia a obrady je len ukáža ľúbostných priestupkoch vo kou zlomku nesmierne bohatej • KULTÚRA •

tradície pôvodných obyvateľov Austrálie rozprávajúcich dnes až 250 rozličnými (aborigénskymi) jazykmi. Tak ako v Európe existuje bohatá tradícia ľúbostnej poézie, drámy a iných foriem, ako aj vizuálneho umenia zaoberajúceho sa otázkami lásky, aj v Austrálii, konkrétne u aborigénov, sú umelecké diela vzťahujúce sa na yilpinji, tzv. ľúbostnú mágiu. Ide o spev mužov v pánskom ceremoniálnom pásme, s cieľom, aby sa ženy do nich zamilovali. Následkom je, že sa to i stane, keďže ich títo svojimi piesňami natoľko očaria, že sa ku každému mužovi dostane jedna žena. Deje sa to v aborigénskych spoločen16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Kultúra K STOROČNEJ TRADÍCII DIVADELNÍCTVA V KOVAČICI

Učiteľ, čo životu učil a javiskom pevne kráčal Anička Chalupová

oznám hercov – našich sedliakov, žiakov, majstrov, úradníkov, učiteľov (nielen tých, čo ma životu učili, ale aj tých, čo

Šifela, že by sa mohla s nimi celá jedna stena otapetovať. Všetky s radosťou prijaté a s láskou na patričnom mieste uschované. Medzi nimi aj kopa krásnych fotografií z predstavení, kde vystúpil ako herec,

Murtínová, Anna Gáliková (rod. Šifelová), Eva Otaševićová (rod. Cicková), Mária Petrášová, Adam Suchánek, Adam Špringeľ, Jozef Vereský, Pavel Petrák, Anna Válovcová (rod. Babincová), Nikola Rackov, Martin Petrík, Ján Milosrdný, Martin Benka, Michal Poliak, Ondrej Barinák, Martin Čížik a Michal Pišpecký. Ako tá vaša divadelná kariéra prebiehala ďalej? – Keď som ako učiteľ v roku 1953 prišiel za prácou do Padiny, hneď ma v škole zapojili do divadelnej činnosti. Vtedy tam bola reži-

na mňa: „Kakva bre režija, ti ima da igraš!“ Po návrate z vojenčiny som sa zapojil do činnosti Klubu študujúcej mládeže Kovačica, kde sme nacvičovali krátke scénky. Vtedy sa mi dobre hralo s hercom Jožkom Benkom a inými. Ako učiteľ v kovačickej základnej škole tiež ste sa dlhé roky venovali aj práci v divadelnej sekcii. – Kovačické detské divadlo (Popoluška v réžii Marty Cickovej) sa poslednýkrát zjavilo na prehliadke detských divadiel v Bečeji v roku 1958. Až po 1974, keď žiaci vystúpili s divadelným predstavením O troch krásach sveta, ktoré „voľky-nevoľky“ spoločne nacvičili učiteľky Erka Hrnčiarová, moja manželka Ruženka a Elenka Šipická, bolo ticho. Keďže už viac nemali vôľu nacvičovať, ja som sa ujal úlohy režiséra. Vtedajší známy režisér Mihajlo Vasiljević, ktorý v tom období nacvičoval divadlo v Kovačici, podporil ma v tom a pomohol mi v režírovaní. Hneď som pod jeho dozorom nacvičil žiakov inscenáciu Keď bol medveď kráľom. Tak som sa vtedy, okrem herectva, po prvýkrát vyskúšal aj v úlohe režiséra. V hereckom ochotníckom tíme ste pôsobili ešte niekoľko rokov veľmi úspešne...

Ján Šifel (stojí prvý zľava) ako žiak v divadelnom predstavení V zajatí piatimužíkov v roku 1946

pevne nohou na divadelné javisko kročili), ktorí v storočnej tradícii divadelníctva v Kovačici hlboké

V úlohe Praženicu v Gogoľovej Ženbe

stopy zanechali. V Ulici Čaplovičovej v Kovačici je dom s toľko diplomov, uznaní a plakiet na meno Jána

www.hl.rs

ale aj tých, ktoré režíroval. Radosť v nich sa prehŕňať. – Ani som netušil, že je tu toho toľko. Nazbieralo sa ho dosť, ani sa na všetko nemôžem spamätať, – hovorí spolubesedník. – Do divadla som sa zapojil ešte ako žiak 4. ročníka základnej školy, hral som Mateja v divadelnom predstavení V zajatí piatimužíkov (1946), ktoré z maďarčiny preložila a režírovala učiteľka Marta Cicková. Premiéra tohto divadelného predstavenia bola v Janišovom hostinci. Okrem mňa hrali tu aj: Michal Hekeľ, Juraj Ďuriš, Ján Dudáš, Pavel Gálik, Jozef Benka, Anna Galátová (rod. Mikušová), Alžbeta Babková (rod. Lenhartová), Zuzana Obšustová (rod. Koreňová), Mária Jonášová, Zuzana Bovdišová (rod. Dudášová), Štefan Varga, Tomáš Mravík, Pavel Ďuriš, Zuzana Tomášová (rod. Bartošová), Zuzana Kováčová (rod. Kováčová), Ružena Andrejevićová (rod. Gabrišová), Elena Rankovićová (rod. Kraková), Mira Racková, Ján Sládeček, Johana

Informačno-politický týždenník

Režíroval aj jednu inscenáciu pre dospelých: Náš pán minister

sérkou Vilma Popová a hrali sme v inscenáciách Pytačky, Za frontom, Zem, Nátka… Vtedy bolo tak, že skoro každý týždeň sme predviedli nové divadelné predstavenie. Zväčša to boli jednoaktovky. V roku 1957 som odišiel na vojenčinu, kde som sa tiež zapojil do divadelnej sekcie. Pamätám sa, že sme šli nacvičiť Nušićovu Vlast, a ja som chcel ísť trošku domov, tak som dal návrh poručíkovi, že sa prijmem úlohy režiséra. Poručík hneď krikom

– Od roku 1971 som hrával v divadelných predstaveniach, najprv to bola inscenácia Mozoľovci, neskoršie Ženba, Klbko, Kým kohút nezaspieva. Neskoršie som sa presvedčil, že nemôžem všetky úlohy (učiteľa, herca a režiséra) rovnako dobre spĺňať, tak som sa rozhodol pracovať iba s deťmi a popri tom som písal texty pre krátke veselé scénky, kde mi témou boli rôzne skúšky a prehliadky u lekára (Kohút, pes a vôl, Šoférska skúška...). Pre deti • KULTÚRA •

som napísal iba text Hanibal Ante Portas. Okrem toho často sa stalo, že sme vypožičali svoje hlasy v zreňaninskom bábkovom divadle. Najviac ste sa venovali deťom: režírovali ste dokopy až

Ján Šifel, učiteľ, herec a režisér vo výslužbe

14 divadelných predstavení pre najmladších. – Z tých všetkých iba dve predstavenia sa z oprávnených dôvodov nezúčastnili na prehliadke

detských divadelných súpráce musí venovať aj borov v Bečeji. Posledné mimoškolským aktivitám. som režíroval už ako svieži Myslím tu aj na divadelnú dôchodca, bol to Demákov sekciu v škole. V divadle Cirkus. Pozdáva sa mi, že chcú hrať skoro všetky herecký tím divadelného deti. Stačí dať žiačikovi iba predstavenia O nosatom maličkú úlohu a on bude kuchárovi a rýchlonohom bojovať o ňu, ochraňovať drotárovi bol najšikovnejsi ju, nedá ju inému. Deti ším a najvyspelejším. Nienás potrebujú celých. Nie ktorí členovia toho herecvždy je to ľahká úloha, ale kého družstva pokračovali na konci vám každý úspech v rozvíjaní divadelníctva v pridá silu ísť vpred a zároKovačici aj neskoršie, doveň tvoriť ďalej. konca i ako dospelí herci Za svoju nezištnú prácu vynikali v mnohých insceste získali početné oceneLásku k divadlu zdedil od otca Jána. Mal to náciách tak doma, ako aj šťastie, že si ju mohol rozdeliť s manželkou nia, odmeny, uznania... v zahraničí. Na doskách, Ruženou a vštepil ju dcére Kvietke a vnučke – Nikdy som nerobil tak, čo svet znamenajú, sa ne- Viktorke že som za svoj výkon čakal skoršie úspešne prejavili nejakú odmenu a bolo ich herci Miky Matijević, Ján predsa neúrekom. Treba Kockovaná košeľa a 8A, O nosatom Babka, Anna-Mária Bobićová (rod. kuchárovi a rýchlonohom drotárovi, dať mladým šancu, dobré podKňazovicová), Eva Poliaková-Hrko- Nosorožec, byvol a hroch) nahrala mienky, aby sa mohli divadlom vá, Martin Zloch, Miloslav Jonáš Novosadská televízia, ktorá ich zaoberať a ďalej ho rozvíjať. A ja, a iní. Keď ide o masovosť, tak v podnes občas vysiela. tak ako doteraz, budem aj naďalej divadelnom predstavení pre deti Každá doba prináša niečo z celej duše podporovať divadelPetrov fantastický večer bolo až nové. Ako hodnotíte súčasné nícku činnosť, nadŕžať nášmu 64 mladých hercov. Šesť našich zapájanie mladých síl do diva- divadelnému ochotníctvu, lebo divadelných predstavení (Guľkári, delného života v Kovačici? je hriech to, čo máme, držať len Tonik klub, Zázračný ďalekohľad, – Pedagóg sa okrem vlastnej pre seba.

STARÁ PAZOVA

Premiéra troch čísel Aurory Anna Lešťanová

ráve v deň narodenia Charlesa Baudelaireho (9. apríl 1821 Paríž – 31. august 1867 Paríž), francúzskeho básnika a významného predstaviteľa moderny, sa v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove uskutočnila premiéra troch čísel časopisu Aurora. Programová forma SKUS hrdinu Janka Čmelíka Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej uviedla – ako bolo povedané: do života, sveta a dejín – realizáciu projektu Slovenská alternatíva – nové skúsenosti, ktorú finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Bohyňa Zora – Aurora už celé desaťročia prebúdza mladých literárnych snaživcov a novinárov, pričom menila tvar a nadobúdala nové dimenzie. Časopis vychádza periodicky a v poslednom čase pod osobitnými názvami. Najnovšie tri čísla: Aurora Zlatá a (dvojčíslo) Aurora Pop – Aurora Čáni premiérovo • KULTÚRA •

O nových číslach Aurory hovorili Anna Simonovićová a Jaroslav Litavský-Didi

vo štvrtok 9. apríla v rámci uvedeného projektu predstavili Anna Simonovićová, vedúca Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, a Jaroslav Litavský-Didi, šéfredaktor. Aurora Zlatá je tak pomenovaná nie náhodou, lebo divadelníci

a folkloristi tohto spolku získali na početných súťažiach a prehliadkach zlaté masky a diplomy. V tomto 15. čísle Aurory (zima 2013/2014) členovia redakcie prostredníctvom rozhovorov zvýšenú pozornosť venovali významným osobnostiam 16 – 17 /4591 – 4592/

(veľvyslancovi Slovenskej republiky v Srbsku Jánovi Varšovi, režisérovi a profesorovi Ľuboslavovi Majerovi...) a v príspevkoch si pripomenuli na niektoré kultúrne a historické podujatia (Sto rokov od prvej svetovej vojny, 1975 – Prvá slovenská prehliadka v Starej Pazove, Zlatý Babylon, Všetky naše Detvy...). Dvojčíslo Aurora Čáni (16) – Aurora Pop (17) venovali dvom umelcom k ich životným jubileám – k šesťdesiatke Pavla Čániho (1953 Kačarevo), výtvarníka, kultúrneho a osvetového pracovníka a k šesťdesiatym piatym narodeninám Pavla Popu (1948 Stará Pazova), akademického grafika a maliara. „Po prvý raz výtvarnícka Aurora,“ podotkol okrem iného šéfredaktor J. Litavský na premiére v Starej Pazove, ktorá bola multimediálna. Najnovšie Aurory (Zlatá, Čáni, Pop) v elektronickej forme sa nachádzajú i na webovej stránke spolku. Okrem autorov textov a milovníkov časopisu na premiére sa zúčastnila aj Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre kultúru, šport a mládež Obce Stará Pazova, ktorá vyjadrila potešenie, že Aurora žije pre všetkých Slovákov vo svete kedykoľvek a kdekoľvek sú.

19. – 26. 4. 2014

Kultúra O AUTORSKEJ TVORBE S JÁNOM CHALUPKOM

Slovák vojvodinský dramaturgom vo Zvolene Monika Necpálová

učať, stromček, svit, robota, západ. Uvedené slovká vhoďte do vety, ktorá bude začiatkom príbehu. Príbehu, z ktorého vyklíči dráma. Možno nie životná, ale taká, ktorá ožije na doskách divadla. Mohlo by to začínať trebárs takto: Za svitu mesiaca zasadil stromček čerešne, a hoci mu robota v záhrade liečila dušu, vykročil smerom na západ k rodnému domu... Ján Chalupka, dramaturg zvolenskej stálej scény, je aj umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Už niekoľko rokov žije na strednom Slovensku, hoci jeho korene treba hľadať južnejšie. Je to Slovák ako repa! Slovák vojvodinský. Pochádza z Kulpína. Jeho slovenský príbeh v krajine pod Tatrami sa sprvu spájal s prácou inšpicienta vo zvolenskom divadle. Postupom času vypracoval sa až na pozíciu toho, ktorý do značnej miery určuje chod divadla. Práve s ním sme si sadli nad šálku kávy a do rúk vzali také zamotané klbko, akým sa dramaturgia ako obor mnohým javí. KLBKO PRÍBEHOV „Identita je príbeh o tom, kto sme a kam smerujeme. A túto identitu získavame cez príbehy. Príbehy, ak sú dobré, tak nám pomáhajú, aby sme sa v živote zorientovali, či sme na správnej ceste,“ začíname s Jankom filozoficky debatu o význame príbehov: „Ak je príbeh zlý – a môže to byť aj príbeh celého národa – ako to bolo už neraz v dejinách, tak zablúdime.“ Príbehy sú aj podstatou seminára Píšeš! Píšem?, ktorý sa už niekoľko liet za sebou koná v Pivnici. Nachovať živú reč v tejto modernej dobe nie je až také jednoduché. „Napriek tomu, že sú isté zákonné rámce, v ktorých funguje životaschopná vojvodinská komunita,

www.hl.rs

všetci vnímajú aj výrazný vplyv srbského jazyka a vznikajú rozkošné srbsko-slovenské kalky. Občas sú sympatické, no je to potenciálne nebezpečné pre zachovanie čistého jazyka, ktorý tu žije vyše 250 rokov,“ rozhovorí sa Janko Chalupka. Dolnozemská slovenčina nie je až natoľko prepojená s modernou

si chce spoločnosť vypestovať dramatikov, musí sa snažiť dať im aspoň aké-také základy, aby umenie písať drámu dokázali robiť.“ Písať dobré hry je skutočným umením, kde schopnosť získať čitateľa a v konečnom dôsledku aj diváka, nemá každý. „Musíme sa naučiť remeslo, aby sme ho

Tandem Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene: (zľava) herečka Jana Pilzová, umelecký šéf Ján Chalupka a dramaturgička Uršuľa Ferenčuková

slovenčinou, no má svoje čaro a domáci sú právom hrdí na svoj jazyk. Jeden zo spôsobov, ako sa tento jazyk odovzdával a zachovával, je divadlo. Nuž a najpodstatnejší prvok pre divadlo je príbeh. Pozrime sa spoločne na to, ako pomôcť dolnozemskej autorskej tvorbe. Jednou z ciest je aj seminár Píšeš? Píšem!, ktorý si dolnozemských autorov vychováva. „Takýto seminár nie je masovou udalosťou. O to je krehkejší a bolo by ho treba vnímať ako domáci a chrániť ho,“ apeluje umelecký šéf Divadla JGT, ktorý z tohto prostredia vzišiel a pozná ho ako vlastnú dlaň. Národnostná dimenzia tohto všetkého je citeľná. Tak ako jazyk, pretrváva tu fenomén ochotníckeho divadla. „Divadlo je niečo, čo je späté s tunajšími Slovákmi. Nesmieme mu ponechávať spontánny vývoj, treba ho rozvíjať cielene,“ hovorí spolubesedník, dodávajúc: „Ak

Informačno-politický týždenník

mohli pretaviť do dobre napísaných hier a neskôr do inscenácií na javisku. Stretávanie sa na seminári alebo na festivale DIDA je asi najsprávnejší spôsob, ako to robiť,“ vysvetľuje dramaturg. Ide o nenahraditeľný priamy kontakt, kde sa stretnú ľudia, ochotní niečo sa naučiť, a ľudia, ochotní odovzdávať svoje skúsenosti, postrehy. Sú to ľudia z divadelnej praxe, aj z profesionálneho divadelného zázemia. „Napísať divadelnú hru nie je žiadna alchýmia,“ debatujeme s človekom, ktorý už má ruku vypísanú a vie iným autorom poradiť. „Písať je drina. Nie je to niečo, čo vzniká len tak. Od dobrého nápadu až k definitívnej realizácii – a to ešte nehovoríme o javiskovej – je cesta dlhá a kľukatá.“ V tomto smere majú DIDA a seminár Píšeš? Píšem! špecifické poslanie. To artistické tu treba vnímať v kontexte s národnou identitou. Ako prvé sa treba

snažiť, aby jazyk bol korektný, moderný, i keď svojrázny vplyvom prostredia a zároveň pútavý. To je na úrovni lexiky či morfológie veľmi potrebné. Recept na upečenie dramatického diela sa však nededí z pokolenia na pokolenie. Každý si musí nájsť vlastný. Oproti špičkovým ustanovizniam prostredie v Pivnici na seminári poskytuje tú výhodu, ba dokonca luxus, že je možné pristupovať ku každému autorovi individuálne. Približuje Janko Chalupka, ktorý sa vznikajúcim dielam na seminári venuje ako dramaturg: „Snažíme sa špecifiká dramatického textu jasne artikulovať. Jazyk musí byť živý, nie knižný. Prichádzajú sem ľudia, ktorí dosť čítajú, ale potrebujeme z toho vydolovať to, že jazyk nebude na javisku šuchotať papierom.“ KUMŠT DRAMATURGA Postrehnúť u Janka možno snahu ukázať autorom, ktorí majú už svoj vyhranený štýl, že môžu vybočiť so svojich hraníc: „Snažíme sa vysvetliť, že autori nesmú byť samoľúbi, lebo výsledný tvar je kolektívny a skladá sa na základe dramaturgického kľúča.“ Ak to má v správnej divadelnej rodine fungovať, autor občas musí ustúpiť. Správny dramaturg je taký, ktorého necítiť – rozloží sa vo všetkých zložkách inscenácie. Dramaturg by mal byť akýmsi tmelom. V podstate neexistuje nijaký rozdiel byť dramaturgom v ochotníckom a v profesionálnom divadle. Príjemné sprievodné javy tvorivej práce, ako sú isté formy divadelného odreagovania, samozrejme, existujú. Ale to ostatné je drina. Každý divadelník vie, že je čas na prácu a čas na zábavu. Harmonogram je Písmom svätým. Inak by žiadne dielo nevzniklo. Akousi metafyzickou časťou divadelníctva je tvorba samotná – tvoria tí, čo tvoriť potrebujú. Nikoho iného by ste k úmornej drine, neraz v neľahkých podmienkach, nedonútili. Preto Tália nech vzdáva hold všetkým, čo jej s láskou umývajú ruky. Foto: Pavol Albert • KULTÚRA •

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

OBEC BÁČSKA PALANKA Svojim građanima, kao i svim ljudima dobre volje blagoslovene i radostne uskršnje praznike želi

OPŠTINA BAČKA PALANKA

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Miestne spoločenstvo

Rada Miestneho spoločenstva

SILBAŠ

PIVNICA

vám praje pokojné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti

vám praje krásne prežitie veľkonočných sviatkov. Nech je váš dom plný pokoja, stôl hýri hojnosťou a srdcia blízkych sú naplnené láskou.

Milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky vám praje

VÝROBKY PODĽA TRADIČNEJ RECEPTÚRY Majitelia: Anna a Jaroslav Čáni Ul. Hurbanova 2 Báčsky Petrovec tel.: 021/780-467 a 062/156-47-46 Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody

RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC A VESELÚ OBLIEVAČKU želajú z firmy

Verejný komunálny podnik Elán

Kamenárska dielňa

BARTOŠ

Jánošíkova 123, Kovačica 013/661-275

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 fax: 021/780-772 V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

XII

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

Miestne spoločenstvo

HLOŽANY Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD Hložany

Majitelia: Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja vám praje

DOO

podnik na pestovanie a výkup obilia

KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

Našim terajším a potenciálnym zákazníkom prajeme milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky

, s. s r. o.

HLOŽANY

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel. č.: 021/788-006

Námestie oslobodenia 14 Padina tel./fax: 013/668-292 mobil: 069/29-02-960

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

XIII

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Miestne spoločenstvo

MAGLIĆ

KULPÍN

svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom dobrej vôle želá krásne veľkonočné sviatky

svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom dobrej vôle želá krásne a veselé veľkonočné sviatky

Radosť z Veľkej noci vám praje

AUTOKLAMPIARSKA DIELŇA OPRAVA HAVAROVANÝCH VOZIDIEL

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a všetkým občanom prajeme pokojné a požehnané veľkonočné sviatky

majitelia:

Boris a Zdenko Verešovci Ul. kráľa Petra I. 104 Stará Pazova tel.: 022/311-797, fax: 022/317-047 mobil: 063/551-258 – Boris

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

XIV

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja vám praje

Miestne spoločenstvo Stará Pazova

Šťastné veľkonočné sviatky vám želá

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova Срећне ускршње празнике жели вам

ЈП Дирекција за изградњу општине Стара Пазова

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Zdravotníckym pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veselé a požehnané veľkonočné sviatky a veľa zdravia, radosti a lásky

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

Krásne a radostné veľkonočné sviatky

MEDIUS DOO STARÁ PAZOVA

Prajeme vám, aby ste s nákupom v našich supermarketoch boli spokojní... V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

XVI

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

Požehnané, pokojné a radostné veľkonočné sviatky vám praje

Verejný podnik

Čistoća

Stará Pazova Ulica Zmaj Jovina b. č. tel.: 022/310-150

Požehnané, pokojné a radostné veľkonočné sviatky vám praje

Verejný podnik

Vodovod a kanalizácia Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680 OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

XVII

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Steel industry, d. o. o. podnik na výrobu skrutiek a plastických hmôt Stará Pazova

Veselú Veľkú noc svojim zamestnancom, zákazníkom a podnikateľským partnerom želá Adresa dielne: Ulica Cyrila a Metoda 122 Stará Pazova tel.: 022/ 313-353

majiteľka

Anička Hrgovićová zo Starej Pazovy

21 470 Báčsky Petrovec, Ul. maršala Tita 14 tel.: 021/780-065, 780-106 fax: 021/780-137

AS 021/780-360

021/780-334

s. s r. o.

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny

s. s r. o. 021/829-010

, s. s r. o.

021/781-372

021/782-033, 782-044

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

XVIII

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

www.hlasludu.info • www.hl.rs • www.vzlet.rs • • • • • • • • • • • •

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU

XIX

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

010 2011 2012 2013 2014 Príjemné prežitie vel’konočných sviatkov, vel’a zdravia a pohody...

2015 20

1944 2014

v o k o r 0 7 ž U . u r e i m u š a písaný na V

www.hlasludu.info www.hl.rs www.vzlet.rs

S RIADITEĽKOU SILVIOU PETREKOVOU Z ČADCE

Obdiv ako vzpruha Anna Francistyová

eď sme sa pred piatimi rokmi v Pivnici prvýkrát stretli, Silvia Petreková bola čerstvou riaditeľkou Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci. V rámci osláv 100 rokov divadla v Pivnici a v prvý deň 40. PSDS a 15. festivalu DIDA mala česť s Jánom Kmeťkom, predsedom Oslavného výboru a OD Janka Čemana, podpísať ďalšie memorandum o spolupráci podobne vyprofilovaných festivalov DIDA a Palárikova Raková. Hrejivé pocity z prvého pobytu medzi známymi nevyprchali a tohtoročná marcová cesta do Vojvodiny akoby ten päťročný časový úsek zmazala... – Musím sa priznať, že keď sme sa tohto roku blížili k Pivnici, cítila som sa, akoby som prichádzala domov. A keď sme sa v divadle stretli, tá spontánna reakcia... nuž, akoby sme sa predtým stretli len včera, – hovorí nadšená spolubesedníčka. – Znovu sme tu našli obrovský kus energie, elánu, zohriala nás radosť, že takým úžasným spôsobom si tu udržujete slovenskú identitu, materinský

jazyk: skutočne tu človek zažije len tie krásne chvíle. V takej povznášajúcej nálade v prestávke podujatí na tohtoročnom 20. festivale DIDA posvietili sme si na jej pracovisko a zvedaví sme boli aj na Palárikovu Rakovú... – Kysucké kultúrne stredisko je kultúrna organizácia, ktorá zastrešuje rôzne úseky záujmovo-umeleckej činnosti. Napríklad okrem divadla robíme umelecké prednesy, venujeme sa umelcom, ktorí sa zaoberajú výtvarníctvom, fotografiou, filmom, sú tu ľudové remeslá, folklór. Ročne pripravujeme viac ako 100 podujatí v rámci regiónu Kysúc, kde máme 33 obcí a 4 mestá. Keď sme to s kolegami spájali dohromady tie počty, s koľkými umelcami vlastne pracujeme, tak to vychádza aj 800 až 900, ktorí sú aktívni počas roka. A tu niekde je aj festival tematicky veľmi podobný nášmu pivnickému... – Áno, Palárikova Raková je národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby. Je to aj najstaršia prehliadka tohto druhu,

Silvia Petreková: – Škoda, že mi povinnosti nedovolia prichádzať k vám na pivnické divadelné hody každý rok.

koncom apríla, presnejšie od 23. do 28. apríla, bude prebiehať už jej 47. ročník. Je to veľký prínos pre rozvoj a udržiavanie pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby, zvlášť v tomto období, keď sa preferujú aj rôzne zahraničné vplyvy. Každý rok sa nám prihlási do 20 divadelných súborov a zastúpené máme všetky regióny Slovenska. Často sa aj prekvapíme, keď dostaneme prihlášku aj z takej malej obce, kde by sme ani nepredpokladali, že je aj taká skupinka ľudí, ktorí by sa venovali tejto záujmovej činnosti, a na druhej strane prihlasujú sa i súbory, ktoré už oslavujú 90. výročie existencie.

Ale kým na festivale DIDA vystupujú všetky prihlásené súbory, u vás, na vašom festivale nie. – K tým rozdielom v organizácii iba toľko, že napríklad do tohto ročníka sa nám prihlásilo 17 divadelných súborov a výberová porota do súťažnej časti vybrala 6 predstavení: 5 kolektívnych a 1 monodrámu, kde hrá jedna herečka. Výber sa koná tak, že všetky súbory podľa presných kritérií zasielajú nahrávky svojich predstavení, ktoré si porota trpezlivo pozrie, posúdi kvalitu hereckých výkonov a ďalších zložiek a určí, ktoré si zaslúžia súťažiť v rámci národnej prehliadky. V rámci týždňového festivalu máme aj veľké množstvo sprievodných divadelných predstavení, lebo celá verejnosť v rámci regiónu Kysúc žije tou Palárikovou Rakovou, a musím povedať, že v priemere v jednom ročníku máme 5- – 6-tisíc návštevníkov. Na záver len konštatácia, že po tomto príjemnom rozhovore obidve strany aj naďalej hrial obdiv, že v tejto pretechnizovanej dobe predsa pretrváva ochota nadšencov venovať sa niečomu takému ušľachtilému, ako je rozvoj a zveľadenie ochotníckeho divadla, podporovanie písania i inscenovania slovenských dramatických textov, ktorých spoločným menovateľom je zachovávanie slovenskej materinskej reči.

PAZOVSKÝ DIVADELNÝ SÚBOR S PREDSTAVENÍM BABYLON NA SLOVENSKU, V LEVICIACH. Na Levických divadelných dňoch 2014, tradičnom festivale neprofesionálnych súborov, ktoré v dňoch 7. až 13. apríla usporiadalo Mestské kultúrne stredisko Levice, vystúpil i hosťujúci súbor zo Starej Pazovy. V piatok 11. apríla sa obecenstvu predstavili herci Slovenského divadla VHV s pohybovým predstavením Babylon v réžii Miroslava Kožíka. Na snímke Stefany Budimirovićovej je pazovský súbor počas obchôdzky mesta – na hrade. lš.

• KULTÚRA •

16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Kultúra NA FESTIVALE ANIČKY JURKOVIČOVEJ

Tri slovenské súbory z Vojvodiny Elena Šranková, Katarína Gažová, Anna Lešťanová

Novom Meste nad Váhom na Slovensku od 6. do 9. apríla prebiehal 17. ročník Festivalu Aničky Jurkovičovej. Jeho dôraz

Na zájazde na Slovensku pobudli od 6. do 9. apríla. Vystúpili iba na festivale, v pondelok 7. apríla, a bez ohľadu na to, že to bolo v predpoludňajšom termíne, dobre sa im hralo. Veď akoby nie, keď spolupráca divadelníkov z Nového Mesta nad

XXX Ako víťazi vlaňajšieho Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči s predstavením Pohreb autora Ivana Holuba v réžii Alexandra Baka na tohtoročnom Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom vystúpili členovia divadelnej sekcie KUS Zvolen Kulpín. Na zájazde boli od 4. do 7. apríla. – Vždy, keď sa dostaneme na nejaký divadelný festival, zájazd na Slovensko využijeme aj na to, aby sme zahrali divadlo aj v iných mestách, –povedal predseda KUS Zvolen Michal Čiliak. – Tentoraz sme boli v Topoľčanoch. Naplánovali sme si

prijatie u starostu Obce Podhradie Milana Štefkoviča. Vedúcim počas pobytu v Topoľčanoch nám bol matičný dejateľ František Ďurina a nadviazali sme aj kontakty na ďalšiu spoluprácu na kultúrnom poli. Po úspešnom vystúpení v Topoľčanoch divadelníci z Kulpína odcestovali do Nového Mesta nad Váhom. V poradí 17. Festival Aničky Jurkovičovej, ktorý odznel v znamení 190. výročia narodenia Aničky Jurkovičovej, otvorili v nedeľu 6. apríla práve Kulpínčania. Okrem súborov z Vojvodiny na festivale sa zúčastnili aj divadelníci z Hriňovej, Senice, Nitry, Starého Tekova a Bratislavy. Kulpínčania dostali tohto roku na festivale ocenenie za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí, podobne ako aj Pazovčania a Kysáčania. XXX Na festivale Aničky Jurkovičovej sa zúčastnili aj pazovskí divadelníci. V utorok 8. apríla v Mestskom kultúrnom stredisku vystúpili herci SD VHV s predstavením Krčma na hlavnej hradskej, ktorú podľa predlohy A. P. Čechova režíroval Miroslav Benka. Ako sa dozvedáme od Zdenka Uheliho, výkonného riaditeľa SKUS

Kysáčska výprava v Novom Meste nad Váhom s hostiteľmi

je na postavení a poslaní ženy v živote a spoločnosti a pestovaní lásky a úcty k žene. Tento festival spolupracuje s Festivalom Zuzany Kardelisovej v Kysáči, pričom víťazi festivalov hosťujú na Slovensku,

Váhom a Kysáča pretrváva od roku 2002, keď Štefan Psotný, zakladateľ festivalu Aničky Jurkovičovej, pátral po divadelnom súbore zo Srbska. Odvtedy kysáčski divadelníci majú s tamojšími krásnu spoluprácu, nadviazali známosti s mnohými divadelnými súbormi. Tohto roku na Festivale Aničky Jurkovičovej absolútnym víťazom sa stalo Hriňovské divadlo Hriňová s hrou Metamorfóza ženy, takže sa v novembri zúčastnia na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Podľa mienky Anny Chrťanovej-Leskovac, riaditeľky KIS Kysáč a heKulpínsky herecký tím pri pútači svojho predstavenia rečky v predstavení Klietka, na Festivale Aničky respektíve v Srbsku. I samotní ky- Jurkovičovej boli krásne a kvalitné sáčski divadelníci sa takmer každý predstavenia, ale aj menej kvalitné. rok zúčastňujú na festivale v Novom Divadelná tvorba vojvodinských Meste nad Váhom. Slovákov sa nelíši veľmi od toho, Tentoraz sa členovia Ochotníc- čo robia divadelné súbory na Slokeho divadla KIS Kysáč obecenstvu vensku. Avšak výmena skúseností a porote Festivalu Aničky Jurkovi- veľa znamená, zvlášť pre mladých čovej predstavili hrou Klietka Bra- divadelníkov, ktorí budú pokračovať nislava Čemana a Svetlany Gaškovej. v divadelníctve.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Stará Pazova v Púchove s hostiteľmi

to tak, aby nám toto vystúpenie bolo generálnou skúškou pred účasťou sa samotnom festivale. V Topoľčanoch sme hrali v piatok 4. apríla vo veľkej sieni Mestského kultúrneho strediska. V hľadisku bolo viac ako štyristo divákov, čo bola veľmi dobrá návštevnosť. Obecenstvo veľmi dobre reagovalo na naše predstavenie a na náš divadelný humor. Bolo počuť, že v Topoľčanoch sieň Mestského kultúrneho strediska vedia naplniť iba predstavenia Radošinského naivného divadla a nám sa to podarilo tiež. Navštívili sme i Topoľčiansky zámok a mali sme

hrdinu Janka Čmelíka, zároveň vedúceho tohto zájazdu, na tomto zahraničnom festivale dostali až štyri ocenenia. Uznania za herecké výkony dostali Ján Šarkézy a Vladimír Vereš, Miroslav Benka dostal cenu za scénografiu a celý súbor bol odmenený za hovorené slovo. Počas tohto umeleckého zájazdu Pazovčania s týmto predstavením vystúpili v pondelok 7. apríla aj v Púchove – v novom divadle na malej scéne. Foto: z archívu účinkujúcich súborov • KULTÚRA •

FINÁLOVÁ SÚŤAŽ RECITÁTORIEK V PADINE

Postúpili Hrnčiarová a Murtinová Anička Chalupová

vetnú nedeľu (13. apríla) Padinčanom spestrila 7. finálová recitačná súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy pre Vansovej Lomničku. Prebiehala v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien v Galérii Domu kultúry Michala Babinku. Po príhovore Eleny Haníkovej, predsedníčky Spolku žien v Padine, a umeleckom prednese moderátora súťaže učiteľa Janka Kolárika slova sa ujala a účastníčkam súťaže zaželala dobrý výkon aj Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ. Vo finálovom kole recitačnej súťaže žien sa tohto roku zúčastnilo sedem recitátoriek, a to z Hložian, Lalite, Hajdušice a Padiny. Výkon recitátoriek sledovala posudzovacia komisia, ktorú tvorili Katarína Melegová-Melichová, Mária Kotvášová-Jonášová a Miluška Anušiaková-Majerová. Po prednese

Účastníčky finálovej súťaže s výberovou komisiou a organizátormi

krásneho slova účastníčok súťaže nasledovala literárna prestávka, v ktorej sa predstavili žiaci 1. ročníka s krátkym divadielkom, poetka Katarína Petrášová a mládežníčky recitátorky Blaženka Valentová a Katarína Kadancová. Komisia v čele s predsedníčkou K. Melegovou-Melichovou po vyhodnotení prednesov uzavrela, že na tohtoročnej finálovej súťaži žien

v prednese poézie a prózy boli všetky prednesy rovnako kvalitné, súťaž je z roka na rok kvalitnejšia a bola by vítaná aj účasť recitátoriek zo Sriemu. Víťazkami finálového kola recitačnej súťaže sa stali: Elena Vršková z Hložian a Danica Vŕbová z Hajdušice v kategórii do 25 rokov a Anna Hrnčiarová z Lalite a Miriam Murtinová z Hložian v kategórii viac ako 25 rokov.

DIELA OLGY JEVRIĆOVEJ V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Sochy, ale aj fotografie kého životného veku. Sokićová žila v rokoch 1914 – 2009, Jevrićová v hodou rôznych náhod v Be- období rokov 1922 – 2014. lehrade a v Novom Sade práve Autormi podujatia Olga Jevrić, soprebiehajú výstavy chy a fotografie, na diel dvoch popredných ktorom sú exponáty umelkýň, ktoré veľmi prebrané z autorvýrazne poznačili tunajkinho dedičstva z šie umenie minulého a kikindskej Galérie tohto storočia. Od poTerra, ako i jedna lovice marca v Galérii socha zo zbierky SANU v Belehrade sú Galérie SANU (Odvystavené maľby a iné delenia v Novom exponáty Ljubice Cuce Sade), sú známy Sokićovej, od 10. apríla výtvarný kritik Sava návštevníci Múzea súStepanov a Dejan Výtvarný kritik časného umenia Voj- Sava Stepanov Vučetić z Galérie vodiny v Novom Sade Domu legátov. majú možnosť obdivovať nielen – Pohnútkou usporiadať takúto sochy, ale aj pomerne málo známe výstavu je vlaňajšie udelenie Ceny fotografie autorky Olgy Jevrićovej, Savu Šumanovića za výtvarné umektoré vznikli v období 1984 – 2003. nie Olge Jevrićovej. Žiaľ, umelkyňa Okrem skutočnosti, že patria k našej v tomto roku umrela, takže je toto umeleckej špičke, dve autorky spá- vlastne prvá posthumná výstava ja ešte čosi: obidve majú hodnosť venovaná jej dielu. V podstate ide o akademika a obidve sa dožili vyso- menšiu, kratšiu retrospektívu, zahŕOto Filip

• KULTÚRA •

ňajúcu práce, ktoré vznikli od roku 1956 do roku 2003. Zaujímavé je i to, že okrem skulptúr vystavujeme

Na súťaž žien v prednese poézie a prózy na Vansovej Lomničku v Banskej Bystrici na Slovensku, ktorá bude v dňoch 25. – 26. apríla, postúpili predstaviteľky slovenských spolkov žien Anna Hrnčiarová (s prednesom básne Zlocha z Turej lúky autorky Ľudmily Podjavorinskej) a Miriam Murtinová (s básňou V temnote autora Petra Gašparíka).

Ceny Savu Šumanovića, ako aj Dom legátov v Belehrade, ktorému Olga darovala 47 sôch, a kde sa tá časť jej tvorivého opusu chráni. Nemôžem nespomenúť sympózium Terra, na ktorom Olga pobudla v roku 1991. Urobila tam viac skulptúr, z ktorých tu vystavujeme štyri, – podáva struč-

Lákala ju i fotografia

i fotozábery, autorkou ktorých je Jevrićová. Inde je menej známe, že sa i týmto segmentom umenia zaoberala. My v Novom Sade to vieme, lebo svoje fotky prvýkrát vystavovala v rokoch deväťdesiatych v Galérii Zlatno oko. Výstavu spoločne usporiadali Múzeum súčasného umenia Vojvodiny, Galéria Bel Art, ktorá je organizátorkou udelenia 16 – 17 /4591 – 4592/

ný prehľad podujatia Sava Stepanov. Desiatky skulptúr a páčivé fotografie, všetko vypracované rukami, pohľadmi a dušou veľkej umelkyne, výrazne spestrili a skvalitnili súčasnú ponuku výtvarných obsahov v Novom Sade. Natoľko, že sa na uvedenú výstavu oplatí zájsť skadiaľkoľvek. Je totiž už teraz jedným z pozoruhodných kultúrnych dianí tohto roku.

19. – 26. 4. 2014

Kultúra

Kulpínčan v Petrovci Vladimír Dorča Žena mi takto riekla: – Inak nemôže byť, ale len tak, že sa Kulpínčanom staneš vtedy, keď tak ako ostatní Kulpínčania každý utorok a piatok budeš chodiť do Petrovca na trh. Ak máš čo predať, nuž na tom trhu ponúkni na predaj, ak chceš niečo kúpiť a máš na to, nuž, kúp si, a ak neplánuješ ani jedno, ani druhé, na ten trh aj tak musíš ísť, lebo si Kulpínčan. Zapáčilo sa mi to. Keď už raz Kysáčanky poznať podľa toho, že majú široké päty, Pivničanky, že ešte od padesátpáteho choďá do Palánke, Kovačičanky podľa blýskavých gecelí, prečo by nám Kulpínčanom na nose nepísalo, že chodíme na trh do Petrovca.

Ba mohol by som povedať, že ten trh v Petrovci už ani nie je petrovským trhom. Len ak sa preto volá petrovským, že je v Petrovci, a že v Petrovci bývajú Petrovčania. Avšak na tom trhu v Petrovci Petrovčanov je práve toľko, že ich aj na tom menšom, utorkovom trhu kedykoľvek prehlasujeme. – Preto už ak posmešne hovoríš, že Kulpín dostal meno podľa Kulpínskej ulice v Petrovci, podľa tej, po ktorej sa chodí do Kulpína, tak, – v podbočenej póze sa mi moja prihovorila, – dávam na známosť, že nebyť Kulpínčanov ako občanov Kulpína ako vždy prítomných na trhu v Petrovci, Petrovčania by mali len trhovisko. A mať len trhovisko, holé ako čašnícka peňaženka, v ktorej je len

čašníkov obrázok, to je akoby nič. A naozaj. Keď príde Kulpínčan na trh do Petrovca, už sa ho ani neopytujú, ako prišiel, na čom sa do Petrovca prepravil, ale: – Počuj, a kde si nechal bicykel... vieš, nie aby ti ho niekto... Tak sa opytujú preto, lebo Kulpínčania odjakživa a ešte niekoľko rokov predtým na tento trh chodia na bicykloch. – Kto sa s vami bude rovnať, – vravel mi minule istý Petrovčan, – dostanete sa cez most na kanáli, potom položíte nohy na paktréger, spustíte sa dolu Viničkami a už ste na trhu. – Tak nám môže byť, – odvetil som mu, – aj domov, keď sa vraciame, posadíme sa na bicykel a vonkoncom

nič nerobíme, len pedále na bicykli otáčame a bicykel aj s Kulpínčanom na sebe sa domov dostane. Tých bicyklov na trhu v Petrovci je toľko, že ak by aj nejaký ten zlodej chcel jeden ukradnúť, ťažko by sa rozhodol, ktorý by mu práve v ten trhový deň pasoval. A pokým by sa takto rozhodoval, trhovisko v Petrovci by sa vyprázdnilo, každý Kulpínčan by si zobral svoj bicykel a on, zlodej jeden, smutný, neveselý, zostal by stáť na tom kulpínskom trhu v Petrovci. Preto keď budete vidieť skupinku Petrovčanov na trhu v Petrovci, smelo sa ich opýtajte: – Priatelia, čo máte nového v Kulpíne? Touto humoreskou Vladimíra Dorču (23. 4. 1944 – 27. 6. 2005) si pripomíname autorove nedožité 70. narodeniny.

 RECENZIA

Niet nikoho, kto by mohol byť nad príbehom...!

Miro Bielik: Kaleidoskopis, kniha prvá Záplava ne/skutočnosti, obálka a frontispice ilustrácie © akad. mal. Pavla Čániho, Martin, Matica slovenská 2013 Martin Prebudila

najnovšom období na stránkach našich časopisov, ba i týždenníka Hlas ľudu, ako i v povedomí našej literárnej society, čoraz častejšie je prítomné meno básnika a spisovateľa Miroslava Bielika, ktorý od konca mája 2013 zastáva funkciu predsedu Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Vďaka práve jeho veľkorysej snahe a zadosťučineniu vlani v októbri bola v Belehrade podpísaná Zmluva o spolupráci medzi Združením spisovateľov Srbska a Spolku slovenských spisovateľov. Rok predtým na knižnom veľtrhu v Belehrade (v októbri 2012) bola premiérovo do života uvedená jeho zo slovenčiny do srbčiny preložená kniha vybraných básní I kada ne bih bio / Aj keby som nebol, ktorú v tom roku vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Básnik, filozof, matičiar a predovšetkým skvelý človek Miroslav Bielik (narodil sa 15. apríla 1949 v Ostrom Grúni) pred niekoľkými rokmi upútal pozornosť širšieho čitateľského obecenstva postmoderným románovým diptychom (Benátsky diptych I, II)

www.hl.rs

a najnovšie ponúka zbierku noviel Kaleidoskopis, nadčasovo štruktúrovaných próz nabitých epizódami, úvahami, informáciami, ktorú na sklonku minulého roku vydala Matica slovenská v Martine. Na prednej strane obálky a na frontispice sa nachádzajú ilustrácie nášho akademického maliara Pavla Čániho, čo tiež nie je náhodou, ak vieme, že vlani v apríli počas Slovesnej jari 2013 maestro Čáni mal vynikajúcu výstavu obrazov a grafík práve v Martine a jeden z tam vystavených obrazov si už vtedy pán Bielik zvolil na svoju najnovšiu knihu. Nová dilógia Kaleidoskopis (I. Záplava ne/skutočnosti, II. Siedmy pes striehne na moju smrť) v prvej knihe obsahuje šesť románových noviel, prológ a epilóg. Napísaním tohto diela autor akousi neviditeľnou postmodernou niťou nadväzuje na svoje prvé dva postmoderné romány spojené do Benátskeho diptychu, a to

Informačno-politický týždenník

prvou časťou Skutočnosť a druhou časťou Neskutočnosti. Po prečítaní najnovšej knihy prídeme na to, že jednotlivé epizódy a z nich vyplývajúce dôsledky splývajú do jedného celku, ktorý zrkadlí obraz vnútorného sveta súčasného intelektuála, duchovne zakoreneného v minulosti, snažiaceho sa pochopiť svoju účasť a poslanie v súčasnosti. Už v prológu pomenovanom Pisár, píš! autor / rozprávač si prizná: „Som teda raz rozprávajúcim, inokedy prepisujúcim, často odpisujúcim, spisujúcim i opisovaným. Kocúr v myšej diere, baran vo vlčej koži alebo...“ (s. 6) V pokračovaní nasleduje šesť románových noviel (Architekt Gabriel, Sme malí páni, Zjavenie vo Foline, V labyrinte ne/podstatných vecí, Kaleidoskopis a Glastropfen), v ktorých sa hovorí predovšetkým o ,,kaleidoskopizácii“

skutočnosti, čo z pohľadu potenciálneho čitateľa znamená prinavracanie obsahu prostredníctvom pridávania nového obsahu jednotlivým segmentom vstupujúcich razom do nových súvislostí – nasvietených tak, aby znamenali len seba a nie nejaké falošné atrapy jestvovania (A. Halvoník). Podľa slov recenzenta knihy Alexandra Halvoníka Bielikove texty sú plné dobromyseľnej irónie či sebairónie, sú vždy otvorené mnohoaspektovej interpretácii a významne prispievajú k rozšíreniu myšlienkových i umeleckých obzorov slovenskej prózy. Postmoderne autor neostal nič dlžný ani touto svojou najnovšou knihou. Čitatelia, ktorí radi čítajú humorné i vážne príbehy, z filozofického i literárneho hľadiska nechajú sa vnárať do záhadných skutočností i neskutočností, reálnych i fantazijných predstáv, nájdu si v knihe Kaleidoskopis to, čo hľadajú. V záverečnej časti, čiže v epilógu pomenovanom Mnohorečenie, autor, či už čitateľ vlastnej knihy, namiesto P. S. a záveru, si dovolí pripomenúť: ,,... že teraz nie sme už v jednej hlave – sme radoví čitatelia. Darmo sa budete vyhovárať pri interpeláciách na pisára, každý čitateľ si musí poradiť sám. Môže hromžiť, nariekať alebo sa dusiť smiechom, trhať si vlasy a strany, vyzmizíkovať vety, odstavce, prepisovať, pripisovať... Dokonca, komu sa zachce, sa ani nemusí sústrediť na čítanie, ale na to, čo s napísaným môže urobiť pre seba. To sa týka všetkých, aj nás...“ (s. 262) Ej, veru... • KULTÚRA •

K NARODENINÁM MALIARA A PEDAGÓGA IVANA KRIŽANA

Maľujem vďaka podpore a pochopeniu mojej rodiny Jaroslav Čiep

Nazdávam sa, že najbližšia k mojej poetike je Galátová-Ćirovićová z Dobanoviec... Keby som pracoval v Nemecku alebo inde v zahraničí, teraz by som určite nežil v podnájme. Začatú stavbu domu nemám vo výhľade ukončiť, roky pribudli, aj starosti a choroba... Tuná ani Zuzka Medveďová kedysi nemohla dobre prejsť, lebo sú v popredí iné hodnoty: sýpky plné kukurice a jutrá. V roku 2011 ste sa dožili aj monografického vydania knihy vašich obrazov. Čo patrí k vašim nedosnívaným snom? – Teší ma, že vyšla monografia Ivan Križan a Petrovec, ktorú prichystal môj kamarát Janko Kišgeci a vydala Matica slovenská v Srbsku. Je to určité zadosťučinenie pre mňa, lebo som dlho túžil po niečom takom. Hoci sú na vydaní aj technické nedostatky, predsa kniha ako celok je dobrá. Nedosnívané mi je azda to, že som neurobil viac portrétov. A mohol som. V živote som stretol hodne zlých ľudí, a to ma zastavilo v portrétovaní. Ak portrét robíš so zlou náladou alebo nenávisťou, tak ho neurobíš dobre. To, čo sa ľudia zriedkavo dozvedia, je podklad a úzadie vzniku jednotlivých obrazov. xxx Ivanovi Križanovi, svojráznemu výtvarnému kronikárovi rodiska,

Dožili ste aj to, čo je pre jedného malhé roky, aj liara asi najhoršie: desaťročia sykataraktu očí. Ako nonymom pre ste sa vyrovnali výtvarníctvo a tis touto chorobou? sícky petrovských – Pred časom som domčekov a zákutí operoval oko, ale je práve slovenský mojim chirurgom vojvodinský maliar som nikdy nepoveIvan Križan, ktorý sa dal, že som maliar; že 23. apríla dožíva svok optike treba dobjej životnej sedemre vidieť hĺbku a pre desiatky. Pri tejto maľovanie treba dve príležitosti – v sna- Spätosť s krásou prírody: Ivan Križan v petrovskom chotári oči. Jedno oko ešte he našim čitateľom roku 1979 nemám celkom v popreniesť aspoň štipriadku, ani športovať ku jeho životnej púte a skúseností v exlibrisových výstavách, so žiakmi tenis by som teraz nemohol, netrafil sme spoločne namaľovali veľký by som loptičku. Namáhal som sa – sme si s ním pohovorili. Pán Križan, pochádzate z uči- obraz pri príležitosti 250. výročia aj pri tvorbe nových obrazov a ku teľskej rodiny a azda aj to pred- príchodu Slovákov do Petrovca... koncu pracovnej doby som mal Známy ste najmä svojimi tieto problémy aj v škole. Prednášať určilo vašu životnú a pracovnú krajinkami a na obrazoch ste by som vedel aj slepý, ale to je nie náplň? – Áno, dá sa aj tak povedať. Môj zachovali patinu zašlých čias to. Kým pedagóg nemá priamy otec bol profesorom telesnej vý- rodnej osady. Čo vás inšpiruje kontakt so žiakovými očami, nieto chovy a aj ja som vyštudoval telo- pri maľovaní? ani disciplíny, ani nič. – Vždy sa mi páčili starodávvýchovu v Belehrade. Od mladi som rád športoval a menej je známe, že ne domy. Vidím v tom niekdajsom bol aj mládežníckym štátnym šiu úprimnosť našich predkov. reprezentantom v ľahkej atletike Mnohí mi hovoria, že tie domy sú a najlepšie výsledky som dosahoval malé a chudobné, ale v tom vidím v skoku do diaľky. V Belehrade som nejakú ľudskú spätosť s rovinou si študentský život užil naplno, a pretrvávanie. Najviac sa mi poa tu som sa zoznámil aj s maľbami zdávali domčeky so starodávnymi svetoznámych maliarov, ktoré len oknami, sýpkami, omaľovanými do ešte viac podnietili moje maliarske biela alebo do modra, často ešte vlohy. V Petrovci som sa ako telo- aj pod trstinou. Rada kreslievam cvikár najprv zamestnal v škole aj v prírode. Často som odišiel aj pre kvalifikovaných robotníkov, do poľa a maľoval krajinky, vinikeď to skrachovalo, zamestnal som ce, chatky, polia. Najčastejšie sú sa v Ravnom Sele, lebo v Petrovci objekty na obrazoch zachytené pre mňa nebolo miesta. Vedľa za- z nízkej perspektívy, z mojej malej Z vernisáže retrospektívnej výstavy obrazov Ivana Križana (druhý sprava) v Galérii Zuzky Medveďovej v máji 2014 mestnania som ukončil aj štúdium kresliarskej stoličky. Maľoval som výtvarníctva na Vyššej pedagogic- aj vďaka pochopeniu a podpore Koho si najviac vážite z na- ktorému sa na svojich obrazoch kej škole v Novom Sade, a to mi mojej manželky Anny, neskoršie aj šich školených maliarov a ako si v najúprimnejšej podobe podarilo umožnilo vrátiť sa do petrovskej syna Ivana. Ľuďom sa tieto obrazy prostredie cení prácu jedného zachytiť patinu a pulzovanie života základnej školy, kde som potom páčili a chceli ich mať aj vo svojich umelca? starého Petrovca, nenávratne mizstrávil celý svoj pracovný vek. Spo- príbytkoch. Doteraz som nakreslil – Pop je najväčší náš maliar, aj núceho spred očí súčasníkov do lovice s hodinami telesnej výchovy zo 2 000 obrazov, olejomalieb, ale grafik. Vážim si aj sochára Janka budúcnosti, prajeme veľa zdravia a spolovice vo výtvarnej kultúre, čo sú aj akvarely, pastely, gvaše. Ne- Stupavského, v grafike je dobrý a umeleckej tvorivosti v zachytápre mňa bolo ideálne. S kolegom jakým spôsobom som na svojich aj Čáni, ale lepšie podobizne, por- vaní krajiniek, petrovských zákutí a výtvarníkom Milanom Verešom obrazoch pracoval punktičkársky. tréty predsa robí Pop. Z moderných idylických uličiek, ako aj v maľovaní sme si dobre rozumeli a dobre sme V najtvorivejšom období sa mi umelcov sa mi pozdáva práca Agar- portrétov a medzi nimi aj portrétu spolupracovali, účinkovali v počet- darilo namaľovať aj 200 obrazov ského, jeho krajinomaľby, potom aj jeho malého vnúčika Ivana Fridriných podujatiach, v Makovičke, do roka. obaja Súdiovci, aj to sa mi pozdáva. cha.

• KULTÚRA •

16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Kultúra SLOVÁCI V ČESKEJ REPUBLIKE (1)

Nad Prahou sa blýska Monika Necpálová

im námestia, parky, parníky na Vltave i sídlo Hradčany. Ocitnúť sa v Prahe znamenalo spadnúť do vriaceho kotla života.

ubaté slniečko sa predieralo starostlivo cez oblaky. Praha. Zlatá. Stovežatá. Netušiac, že raz bude aj moja, vybrala som sa už dosť dávno na ročnú stáž do toho mesta miest s obrovským kufrom. Po prvýkrát je všetko akési iné, trblietavé, zvláštne, cudné i odvážne, rozprávkové i strašidelné. Vtedy, keď sa deje niečo po prvýkrát, z neba počuť zvončeky anjelov. Akoby chceli vycengať na nástrojoch celého orchestra melódiu „sme pri tebe“. Kráčaj, choď... a bude ti sveta žiť. A pravda, neraz aj svetabôľ okúsiš. Ale to vraj patrí k tomu. Preto azda aj ja po príchode do Prahy nechala som sa pohrýzť čarom cudziny, dobrodružstva a kultúr, no zároveň som sa vybrala už od začiatku hľadať chránené zázemie domoviny – a kde inde nájsť domovinu, ak nie u tých, čo hovoria tvojím rodným jazykom? Slováci žijú v Prahe odjakživa... Aj mne bolo dopriate spoznať niekoľkých z nich. Cesta na Hradčany vždy plná ľudí Jediný kráľ sveta – čas – ukázal, že z Prahy sa nikdy nedá Ale aj nad Prahou sa blýska, odísť. Dá sa tam len vracať. A tak keď v nej žijú Slováci. A podobne som sa vracala aj ja. Až som zasa občas zablysne aj nad Brnom kotvila v redakcii slovenského a celou Moravou. Hoci na Morave časopisu zahraničných Slovákov sa už blýska úplne inak – českos názvom jemnučkým, akoby -slovensky, moravsky. Morava veštiacim silu národa holubi- a Čechy – to sú dve rôzne veci čieho – Slovenské dotyky. Písať – povedali by tamojší obyvatelia pre Slovenské dotyky je radosť. hrdo. Ale neotáľajme, a poďme O tej radosti vám chcem písať, sa spoločne vydať smerom na o živote Slovákov, čo im je blízky západ od rieky Moravy. národ český. Nemôžem rozprávať o živote Praha ako multikultúrne cen- Slovákov v celej Českej repubtrum disponuje obrovskou jazy- like, ale môžem vám rozprávať kovou pestrosťou. Okrem našich o tom, ako žijú tí v Prahe. Viem, slovanských jazykov, z ktorých viem, Praha nie sú Čechy, no o to poľahky rozpoznať aj ruštinu, je pestrejšiu škálu Slovákov si tu všadeprítomná angličtina, nemči- môžeme vyhliadnuť. Okrem tých, na, španielčina a jazyky východu. ktorí tú žijú takpovediac odjakPripísať to možno obrovskému živa, nájde sa celá hŕba nových prílivu turistov. Domovom sú Slovákov. Kedysi bol Slovák vlast-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ne Čechoslovák a bol za riekou Moravou rovnako doma ako na území pod Tatrami. No doba sa zmenila a z jedného štátu vykvitli nám štáty dva. V tom okamihu sa zrazu Slováci žijúci v Československu stali Čechmi. Stali sa v novom štáte menšinou, prestali byť doma „ako doma“. Ich pocit však zostáva rovnaký – oni neprišli do inej krajiny, zostali vo svojej. A tak títo „pôvodní“ Slováci považujú Česko za svoju domovinu. Inou kapitolou sú Slováci, ktorí prichádzajú do Česka dnes. Čo ich láka? Nebude to veľká mláka, skôr pocit príbuznosti slovenského a českého národa. Nie každý Slovák, čo odchádza do sveta, potrebuje šíre more. Sú aj takí, ktorí uznávajú výhody blízkosti krajín – na Slovensko sa prakticky možno kedykoľvek vrátiť. Migrácia medzi oboma krajinami je neskutočná a cestovný lístok zo Slovenska do Čiech si je potrebné rezervovať asi týždeň dopredu. Sťahovanie národov opačným smerom – do vlasti s dvojkrížom – nastáva počas vianočných a veľkonočných sviatkov, pred letnými prázdninami či na Sviatok všetkých svätých. Vtedy si, namojdušu, vo vlaku musíte sadnúť na zem. O Slovákoch sa hovorí, že sa veľmi rýchlo adaptujú. Tí, čo bývajú spolu s českými študentmi na vysokoškolských internátoch, veľmi rýchlo preberú jazyk prostredia. Českého akcentu sa po návrate na Slovensko potom nie a nie zbaviť. Našťastie, každý sa môže rozhodnúť, do akej miery bude dvojjazyčný. Mnohí pri stretnutí s Čechmi komunikujú v češtine, no ak sa stretnú so svojimi, na rade je slovenčina. Slováci žijúci v Česku organizujú niekoľko festivalov slovenskej kultúry v Čechách. Úspech žnú

už niekoľko rokov sa opakujúce festivaly v Moravskej Třebovej či Českých Budějoviciach. Na niekoľkodňových podujatiach sa objavujú divadlá zo Slovenska. Populárne sú aj výstavy slovenských výtvarníkov či fotografov. V Prahe už tradične vystavujú aj slovenskí karikaturisti. Významným kultúrnym podujatím je aj festival Slovenské divadlo v Prahe, kde sa pred pražským publikom objavia najväčšie hviezdy stálych divadelných scén z Bratislavy, Martina či Nitry. Obrovský aplauz a vypredaná sála je azda najväčší dôkaz úspechu. Jednou z inštitúcií, ktorá sa snaží rozvíjať slovenskú kultúru v Prahe, je Slovensko-český klub. Práve tamojšia redakcia už niekoľko rokov vydáva magazín Slovákov žijúcich v Českej republike pod názvom Slovenské dotyky. Mesačník reflektuje spoločenské udalosti, prináša reportáže z kultúrnych podujatí, ktoré organizujú tamojší Slováci, a oboznamuje aj s aktualitami zo Slovenska. Neraz magazín priniesol na svojich stranách aj reportáže o živote Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Pražská redakcia nie je veľká, okrem zázemia okolo šéfredaktorky Nade Vokušovej ju tvoria aj externí redaktori a spolupracovníci. Slovenský folklór je tu stále prítomný. Súbor Limborka je určený najmenším tanečníkom. Tí, čo už vedia hopsať jedna radosť, môžu sa uchádzať o zápis do Limbory. Slovenské tance, piesne i rozkazovačky dostávajú sa vďaka členom súboru do povedomia Prahy aj počas podujatia Praha – srdce národov. Akcia sa koná každoročne a je spleťou ukážok kultúr národov a národností, obývajúcich pražské ulice. V Čechách našim krajanom chutí. Chutí im nielen česká kuchyňa, ale aj pestrý život s nádychom slovenského domova. Stačí sa hlbšie nadýchnuť a dostanete do pľúc vôňu tatranského horca. A čoby kameňom dohodil, zurčia slovenské potoky. Bratská blízkosť českého a slovenského národa je ako vždy a znova za noci upečený chlieb, ktorý vám mať vloží do batôžka a vyšle vás s ním do sveta. Do slovenského sveta pod Staromestským orlojom. • KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S ANNOU KUKUČKOVOU Z LUGU

Deti – neustály zdroj inšpirácie Jasmina Pániková

ladá profesorka triednej výučby Anna Kukučková z Lugu o sebe hovorí, že vždy mala rada deti. Možno ju práve to podnietilo (a podnecuje), aby talent priblížiť sa k ich svetu preniesla aj na papier, čo rezultovalo prvou knihou Chvostík a kamaráti, ktorú v roku 2009 vydalo Slovenské vydavateľské centrum. V tomto roku by mala vyjsť aj jej druhá kniha. Navštívili sme ju v ZŠ Jovana Popovića v Suseku, kde pracuje ako profesorka triednej výučby. Kedy ste začali písať a čo bolo hlavnou pohnútkou? – Začiatky mojej literárnej tvorby nesiahajú až tak ďaleko. Začala som písať v roku 2006, počas študovania na Učiteľskej fakulte. Profesorka Anna Hansmanová nám dala úlohu napísať poviedku pre deti na tému Sneh. Vtedy som napísala moju prvú poviedku Chvostíkov prvý sneh, ktorá sa všetkým páčila. Podnietená tým malým začiatočným úspechom napísala som ďalších 13 poviedok a pri jednom náhodnom rozhovore s profesorom Zoroslavom Spevákom sme prišli na ideu tie poviedky aj knižne vydať, čo sa potom aj stalo. Čo vás podnietilo napísať poviedky do ďalšej knihy? – Najväčšou pohnútkou bola výzva pre mladých spisovateľov, ktorú vypísalo Slovenské vydavateľské centrum. Idea o nových povied-

Anna Kukučková so svojimi žiakmi

kach bola vždy prítomná v mojich myšlienkach, ale uznám, nedarilo sa mi tú ideu preniesť aj na papier. Nebola som spokojná s tým, čo som napísala, a vždy som začínala od začiatku. Ale ako sa lehota výzvy blížila ku koncu, mozaika príbehov môjho mladšieho brata dostávala čoraz serióznejšiu formu a vznikali nové poviedky. Môžeme povedať, že vám je brat hlavnou inšpiráciou? – Áno, presne tak. Ako som povedala, idea o nových poviedkach bola vždy prítomná, lebo pozorujúc jeho a akým spôsobom on vidí a chápe svet vôkol seba, bol pre mňa vždy zaujímavý a neraz aj komický. Preto som uvažovala, ako tie impresie podať vo forme poviedky. Knihu som venovala jemu, keďže väčšina poviedok sú príhody z jeho detstva. Pracujete ako profesorka triednej výučby. Nakoľko vám

práca s deťmi pomáha pri písaní?

– K deťom som vždy mala blízko a možno mi aj tá vlastnosť v určitej miere pomáha, aby som sa vhĺbila do ich sveta. A každodennou prácou s deťmi sa ten vzťah iba prehlbuje. Vidím, ako chápu niektoré veci, čo ich zaujíma a čo nie, čo ich rozosmeje. Raz som na hodinu priniesla Zorničku a čítala som im moju poviedku, vlastne prekladala, keďže vyučovanie prebieha v srbčine, a spomínam si, ako pozorne počúvali a po každej komickej situácii sa úprimne zasmiali. Keď spracúvame niečo podobné, ihneď si spomenú na tú poviedku a začnú ju voľne reprodukovať. Je to pre mňa veľkým potešením, lebo vidím, že to, čo som napísala, zapôsobilo na nich a zostalo im v pamäti. A preto dúfam, že takú radosť z čítania mojich poviedok budú mať aj iné deti.

ČÍČKOVINY V NOVOM SADE. V SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade v utorok 8. apríla bola predpremiéra detského divadelného predstavenia Číčkoviny autorky Anny Majerovej v réžii Samuela Medveďa. V predstavení účinkovali žiaci novosadských základných škôl, ktorí chodia na výučbu slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. s. m. Foto: a. s.

Trvalý pobyt, ale trvanlivé pečivo Anna Horvátová

ú prídavné mená trvalý a trvanlivý synonymné? Na ozrejmenie tejto otázky, ktorej odpoveď nie je kladná, uvedieme významy týchto dvoch slov. Základný význam prídavného mena trvalý je neukončený a neprerušený v čase, neprestajný, ustavičný, stály: trvalý mier, trvalé priateľstvo, trvalý pobyt, trvalé bydlisko, trvalá pamiatka, trvalý ráz, trvalá telesná chyba, trvalá invalidita; v právnickej terminológii sú pojmy trvalý trestný čin, trvalá výslužba; v psychológii sa zase stretáme s pojmom trvalé city. Týmto adjektívom označujeme aj • KULTÚRA •

stav nepodliehajúci zmenám, nemenný, pevný, definitívny: trvalé vlastnosti, trvalé vedomosti, trvalý základ, trvalá stabilizácia, trvalý postoj, trvalá forma, trvalá zmena, trvalé služobné miesto, trvalá ondulácia, trvalý magnet. Významový prvok dlhší čas bez prestávky trvajúci alebo pravidelne sa opakujúci, je zreteľný v treťom význame: trvalé dažde, trvalá kontrola, trvalá choroba. Pretrvávajúci viac rokov či viacročný vystihuje štvrtý význam doložený príkladmi: trvalé pasienky, trvalé lúky, trvalé dreviny. Prídavné meno trvanlivý má jednoduchšiu významovú stavbu a plne spisovné je len vo význame dlhší čas odolný, ťažko opotrebovateľ16 – 17 /4591 – 4592/

ný, pevný, trvácny: trvanlivý výrobok, trvanlivý obal, trvanlivé pečivo, trvanlivé ovocie. Tak teda toto prídavné meno sa používa vtedy, keď sa istej veci pripisujú vlastnosti, ako pevnosť, odolnosť. Keď už ide o pretrvávanie, neprerušenosť treba použiť adjektívum trvalý. Vo východiskových spojeniach tieto dve adjektíva teda nie sú synonymné. Na ukážku a objasnenie je trefný školský príklad, v ktorom vystihuje vlastnosť zubov: spojením trvalé zuby sa pomenúvajú zuby z časového hľadiska a v spojení trvanlivé zuby sa uplatňuje kvalitatívne hľadisko. Totiž trvalé zuby nemusia byť aj trvanlivé, odolné. 19. – 26. 4. 2014

Jarné y sviatk ti rados

e, zak vitn y. , e n it v tk zjari k nočné svia h o č , o o etk jarnýc veľ k ly eď vš ú tu aj , o b m y s s uriatka hneď ovateľné učké k ich aj lt ž , a k k Neopa ľované vajíč tk y – zdobia ým n a eúnav v–m né k vie sviatko ajkovia a jar ám, našim n j tento v z ili a štedrí z. A vďaka spestr Ďakujeme a , r m o t o n ík ik. te racovn vám k ý k út spolup ranov ý Dets Veľ kú noc t ú r js d o e v t d nu a š a krás m prajeme. všetk ý

K Anna Blažkov á, 1. 1, ZŠ 15. októb ra v Pivnici

očné Veľkon sviatky

áčia, a mi p reto, s y k t né svia čka, a p eľkonoč edy farbia vají jú. Mama t du v lebo sa tedy všetci ra tak potom v a a lebo s ymi farbami, estra é. Ja a s Na n r z d ô r o m a , k é č i. jí lt a ž farbí v vené, zelené, álepkam vuje bíme n er ra máme č m ešte ozdo tudenia a prip dšej s a o j t jr a o a í p n r va ám ich c mama a koláče. Ja m ovú tortu. o n ú ľk Ve zm ik y lok, a a pla é koláč všelijak v táčie hniezd onočný ponde , ľk u e v V lá na bak selšie je A najve blievačk y. 2. 2 keď sú o inková, Iva Bab Padine av šala Tit ZŠ ma r

Estera Zeleňáková, rka 6-ročná škôlka z Pivnice

1. 1, Andrea Čobrdová, nici Piv v a br tó ok . 15 ZŠ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

, á, 1. 1 b ins k iv nic i a l k S P na J a s m i . o k t ó b ra v ZŠ 15

Milana Devićo vá, ZŠ J. A. Komen 2. b, ského v Kulpíne

DETSKÝ KÚTIK

á, 2. a, ulpíne a Vidov Veronik omenského v K K ZŠ J. A.

Paulína Va le ZŠ m. Tita ntová, 2. 1, v Padine

a Teším s oc ún na Veľk začala

rok nám nám o j tento jar, leb nočné krásna ľk e v o priniesla ome sa začína d jde V našom ama ne sviatk y. Veľk ý piatok m o školy. d a tak, že n ani ja nejdem varené e , e u, jem máme ic d o p r ác r u k u si k atom Pukáme čenú r ybu. S br onočných e ľk p e a v e. vajíčka sť z farbenia skrášlim é o d e a t r š e or si za t h k veľkú ic amy, hračiek pci žd y m V v é o r . č a k a t s v o vajíč . Chla preda tívime rik y. U lievačka ľu navš V nede aj trochu diná otom príde ob p jú nám da iečo kúpime. A a to im n az ne vždy m, obliať ma ladkosti. á n s prídu k ené vajíčka a včatá na b r d fa li eva ie dám pci obli lok studenou la h c i s y nde jú Ked ostrieka čný po Veľkono le teraz ich len p vodou, a mi. voňavka á, 2. 1 alentov Naďa V aršala Tita ZŠ m e v Padin

Ivona Vido vá ZŠ J. A. Ko , 2. a, menského v Kulpín

2. b, Ivana Milenkovićová, Kulpíne ZŠ J. A. Komenského v

á, 2 . a, opčokov Dajana K omenského ZŠ J. A. K v Kulpíne

, 2 . a, íne abová ého v Kulp S a n í t k s n K ri s e . Kom ZŠ J. A

DETSKÝ KÚTIK

Marta Kotvášov á, 2. 1, ZŠ m. Tita v Pa dine 16 – 17 /4591 – 4592/

A. F. a J. S. 19. – 26. 4. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. apríla 19.30 Zostrih veľkonočných piesní nakrútených v Jánošíku 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 20. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 22. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o tradičnom podujatí Veľká noc v Kulpíne, o retrospektívnej výstave Márie Gaškovej v Galérii Zuzky Medveďovej, o výsledkoch kurzu zvárania pre ženy v Báčskom Petrovci, o návšteve slovenských spisovateľov vo Vojvodine v rámci projektu Literatour, o pokynoch chovu papagájov a o zručnosti výšivkárky z Kysáča. Dúhovka bude venovaná umeleckej rodine z Kovačice: Jánovi Nemčekovi, hudobníkovi, učiteľovi, kantorovi a organistovi, a jeho manželke Eve, úžitkovej umelkyni.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 18. apríla – Umučenie Krista Sobota 19. apríla – Poklad kráľa Šalamúna, 1. časť Pondelok 21. apríla – Zrodenie Utorok 22. apríla – Sveták Streda 23. apríla – Ako na vec Štvrtok 24. apríla – Starostove starosti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 20. apríla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Poklad kráľa Šalamúna, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. apríla 16.00 Veľkonočné vysielanie Utorok 22. apríla 16.00 Zrekonštruovaný oltárny obraz Výtvarný svet Jozefa Haviara Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 25. apríla 16.00 Čo nového v našom chotári? Slovenský film: Zvony pre bosých Výber z TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Ján Kmeťko zhodnotil festival DIDA 2014 • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16/17 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov sviatku vzkriesenia Pána Ježiša.

autorka: druh vpíšte hnedej ANNA BIČIAROVÁ POVIEDAL farby

horská lúka

reper

do konečník dalo vena

vykonal popravu rieka v Rusku karát

orgán zraku tajnička

kolená sediaceho zatvorená (opak)

vpíšte IRA súhlas rovnaké písmená

Španielsko

Valjevo

bočná loď v bazilike

5. pád ampér rod papagája

pevná niť na šitie kože

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 23. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 27. apríla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ž. meno Ladislav

povolal

argón

polovica poníženosť

liter AS HL DU LU

opäť alt skupina škandinávskych bohov

úsvit vládca

para konská sila

maliarska doštička na farby vpíšte ÁS

vpíšte POŤ

nízkeho vzrastu north

nepriateľský vzťah

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 VODOROVNE: okradnúť, svet, Ita, tečie, uv, RT, K, pla, Ontario, Váh, Evka, an, apo, T, nepravda, diera, m, re, sárma, Oľa, t, In, dalo, ani TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA

16 – 17 /4591 – 4592/

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 29. marca 2014 bolo: DIDA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANDREA GRŇOVÁ, Ul. maršala Tita č. 51, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

19. – 26. 4. 2014

Oznamy SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNOU MIŠTECOVOU

SLAĐANA MILETIĆOVÁ – DUŠA – 13. 5. 1968 – 13. 4. 2001 z Kysáča

Len kyticu kvetov z lásky Ti na hrob môžeme dať, spokojný spánok Ti vrúcne priať a s bolesťou v srdci si na Teba spomínať. S láskou si na Teba spomínajú mama Ružena a tata Petar

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. apríla 2014 je tomu 6 rokov, čo nie je s nami náš drahý otec a starý otec

PAVEL ČAPO 1955 – 2008 – 2014 z Padiny

Veľmi nám chýbaš. S nesmiernou láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana, dcéra Tatjana s manželom Vladkom a dcérou Leou, dcéra Želka s manželom Pavlom a synom Oliverom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s kmotrou a krstnou mamou

MÁRIU PONIGEROVÚ

rod. Sirácku 1921 – 2004 – 2014 Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: nevesta Zuzana, vnúčence a pravnúčence s rodinami

Do pozornosti čitateľom a kolportérom V dôsledku nepracovných dní počas veľkonočných sviatkov a osláv 1. mája po dvojčísle Hlas ľudu 16 – 17 / 19. – 26. apríla 2014 nasledujúce číslo nášho týždenníka (číslo 18) vyjde s dátumom 3. mája 2014. Čitatelia a kolportéri ho dostanú ešte pred prvomájovými sviatkami a uzávierka – teda aj posledný deň na odovzdanie oznamov – je piatok 25. apríla. Ďakujeme za pochopenie. Redakcia

rod. Diňovou 14. 12. 1953 – 2. 4. 2014 z Báčskeho Petrovca Rodičovský dom bez Teba, kmotra naša, je prázdny. Ale Tvoja láska, šľachetnosť a obetavosť medzi nami zostáva. Ten večný pokoj Ti prajeme a s láskou si na Teba spomínať budeme. Kmotrovci a krstný Miroslav Benkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

PAVLOM POVOLNÝM 1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 z Padiny Zostaneš navždy v našich srdciach. Dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom

Oznamujte v MÁRIU

JÁNA

rod. Turčanovú 1917 – 1994 – 2014

1919 – 1995 – 2014

Hlase ľudu 021/ 47-20-840

PAVLOM POVOLNÝM

z Petrovca

a 021/

1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 z Padiny

S láskou a úctou si na Vás spomínajú a trvalú spomienku zachovávajú

47-20-844

BENDOVCOV

Vaši najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

inzercia@hl.rs

Odišiel si ako krásny sen.

Dcéra Mária

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Uplynuli tri roky, čo nás navždy opustila moja manželka a naša mama a stará mama

MOMČILA MILENOVIĆA

Tvoji: zarmútená manželka Eržika, syn Dragan s manželkou Marienou, dcéra Natalija s manželom Milanom a deťmi Tijanou a Filipom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

PAVLOM POVOLNÝM

SAMUELOM SPEVÁKOM

ZUZANA MARINKOVOVÁ

25. 9. 1943 – 26. 4. 2013 – 2014

Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale spomienka na Teba navždy žiari. V srdciach Ťa svojich nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

s manželom

rod. Drieňovská 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2014 z Petrovca

V spomienkach zachovávajú:

natrvalo

manžel, syn a dcéra s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou

1940 – 2014 z Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S nádejou na večný život s Tebou sa lúči zarmútená manželka Zuzana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

ZUZANOU ANDRÁŠIKOVOU

1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 z Padiny

rod. Rumanovou 2. 3. 1941 – 21. 3. 2014 z Kulpína

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Zostali srdcia zarmútené a slová nevyslovené. Veľmi nám chýbaš.

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ďalej žiť. Trvalú spomienku na Teba si zachová

Syn Pavel s manželkou Želkou a dcérami Atinou a Editou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s báčinom

S láskou a úctou s Tebou sa lúči zarmútený manžel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

syn Ján s manželkou Alenou a dcérkami Annamáriou a Marínou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ZUZANOU ANDRÁŠIKOVOU

rod. Rumanovou 2. 3. 1941 – 21. 3. 2014 z Kulpína

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

PAVLOM POVOLNÝM 1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 z Padiny S úctou a láskou si budeme na Teba spomínať. Sesternica Anna Janev s rodinou

• OZNAMY •

Zarmútená dcéra Jarmila Kukučková s manželom Pavlom a synmi Danielom a Stanislavom 16 – 17 /4591 – 4592/

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Anna a Ondrej Cerovskovci 19. – 26. 4. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s bratom a ujkom

s naším otcom a starkým

na môjho brata

PAVLOM POVOLNÝM

PAVLA MELEGU

SAMUELOM SPEVÁKOM

26. 10. 1949 – 21. 4. 2013 – 2014 z Petrovca

1. 3. 1950 – 5. 4. 2014 z Padiny

1940 – 2014 z Petrovca

Odišiel si rýchlo bez rozlúčky, osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť. V našich srdciach budeš stále žiť.

Tak rýchlo ten čas letí, no každý deň Ti patrí. Občas sa zhora na nás pozri.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Tvoja sestra s rodinou

Tvoja sestra Anna s rodinou

Syn Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na môjho dobrého zaťa

so starkým

SAMUELOM SPEVÁKOM

PAVLA MELEGU 26. 10. 1949 – 21. 4. 2013 – 2014 z Petrovca

1940 – 2014 z Petrovca

Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. S Tebou sa lúči

Na Teba si s úctou spomína svokra Miroslava z Rumy

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca a starého otca

PAVLA MELEGU

Prešiel rok... Na Teba nám zostali iba krásne spomienky, lebo Ťa už niet medzi nami... Ale v našich srdciach si Ťa navždy uchovávame, pokiaľ žiť budeme. Zarmútená manželka Lela

www.hl.rs

SPOMIENKA

26. 10. 1949 – 21. 4. 2013 – 2014 z Petrovca

vnučka Boženka s manželom

Informačno-politický týždenník

1949 – 2013 – 2014 z Petrovca S láskou a si zachovávajú:

úctou

trvalú

spomienku

syn Miroslav s manželkou Vesnou a vnúčatá Dajanka a Miroslav

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1940 – 2014 z Petrovca

syn Samuel s manželkou Lyduškou a dcérami Lýdiou a Kristínou

rod. Sabová 1971 – 1994 – 2014 z Kovačice

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou a úctou s Tebou sa lúči

S láskou a úctou si na Teba spomína rodina Suchánska

dcéra Zuzana s manželom

Odišiel od nás

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VLADISLAV KUŠTRA

SAMUELOM SPEVÁKOM

16. 1. 1964 – 2. 4. 2014 z Kulpína

1940 – 2014 z Petrovca

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami ešte žiť.

svatovci Srnkovci a rodina Ivková

Rodina Rumanová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomíname si na 18. apríl 2012, keď naša milovaná manželka, matka, babička a prababička tíško usnula a presťahovala sa do večnosti.

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ

rod. Žabská 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2014 odborná učiteľka z Padiny

Tichú spomienku si na svojho kmotra a krstného otca zachovajú: Zuzana, Miroslav, Pavel a Samuel Koruniakovci

POSLEDNÝ POZDRAV bratovi a ujovi

VLADISLAVOVI KUŠTROVI 1964 – 2014 z Kulpína Sestra Mara, švagor Kopčok, Janko a Mariena a Svetlana s rodinami

Spomíname a v srdci Ťa nosíme. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

ANKA SUCHÁNSKA

1940 – 2014 z Petrovca

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú

Uplynulo 20 smutných rokov, čo nie je s nami

SAMUELOM SPEVÁKOM

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

SPOMIENKA

16 – 17 /4591 – 4592/

19. – 26. 4. 2014

Šport

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. apríla uplynie smutný a boľavý rok a 27. mája šestnásť rokov odvtedy, čo ma zanechali moji nenahraditeľní rodičia

IN MEMORIAM

Pavel Povolný-Šmokljo 1. 3. 1950 – 5. 4. 2014

Z MÁRIA SPEVÁKOVÁ rod. Lehotská 9. 9. 1930 – 22. 4. 2013

JÁN SPEVÁK

28. 6. 1932 – 27. 5. 1998

z Petrovca Na Vašu lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a navždy si Vás zachovávame v našich srdciach. Dcéra Mária s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

KATARÍNU TORDAJIOVÚ

PAVLA TORDAJIHO

rod. Pavlovovú 1924 – 2014

1923 – 1967 – 2014

na milovaných rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

galérie vzorných futbalistov padinskej Doliny odišiel Pavel Povolný-Šmokljo. Niekoľko dní pobudol v nemocnici, kde nečakane a zrazu umrel. Narodil sa v Padine, kde skončil základnú školu. Potom sa vyučil za pekára, no dlhé roky bol čašníkom v padinskom bufete Šport. Pavla ako aj väčšinu chlapcov jeho generácie zaujal futbal. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa najlepšia zostava Doliny nemohla zamyslieť bez spoľahlivého obrancu Povolného. Po dlhoročnej a úspešnej futbalovej kariére zostal do konca života spätý s FK Dolina. Neskoršie, keď sa stal súkromným pekárom, v súkromnej

pekárni zarábal na život svojej rodiny. Bremeno každodenných starostí znášal trpezlivo, so stálym úsmevom na tvári. Pavel pravidelne navštevoval futbalové zápasy, celým srdcom drukoval Doline a tešil sa z jej úspechov. Jeho stále miesto na tribúne štadióna v Padine, kde donedávna sedával, zostalo prázdne. Zápas so životnými ťažkosťami a problémami sa skončil náhlou smrťou. Pavla Povolného na poslednú cestu na padinskom cintoríne vyprevadila rodina, veľký počet kamarátov, športovcov, zákazníkov a občanov Padiny, ktorým zostane v peknej spomienke. Česť jeho pamiatke. J. B-or

z Petrovca

S láskou a úctou si budeme vždy na Vás spomínať. V našich srdciach zostanete navždy. Smútiaci: syn Pavel, nevesta Anna, vnuk Pavel s manželkou Danuškou a pravnúčatá Denis a Maja Tordajiovci

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, v Ulici Braće Ribnikar 55, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3494, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OBECNÚ SÚŤAŽ MUŽSKÝCH TÍMOV V KOLKÁRSTVE usporiadali uplynulý víkend na kolkárskych dráhach Kolkárskeho klubu Slávia. Zúčastnili sa po štyri mužské družstvá z Kovačice (Pekara Niky, FK Slávia, Dr. Janko Bulík a Martin), Padiny (KMV Fagan, Crno beli, Elkov a Kolor Plus) a Debeljače (Bitange, Torontal, Građevinar a Talenti). Najúspešnejším tímom na turnaji boli Crno beli z Padiny, ktorí zrazili 386 kolkov. Druhoumiestneným tímom (374 kolkov) bol padinský KMV Fagan a na treťom mieste zakotvilo družstvo Građevinar z Debeljače, ktoré zrazilo 347 kolkov. Najlepší získali ďakovné listiny a medaily. Na snímke Martina Diňu vidíme víťazné družstvo Crno beli. A. Ch. • OZNAMY • ŠPORT •

JOVO PETIJEVIĆ: BRAZÍLIA 2014

Športom inšpirované Oto Filip

rovaných športom kameňa vanie a futbachlad, z dreva sála lovými život. Takto by sa majstrovv kocke dal zhrnúť s t v a m i V zajatí gymnastiky laický názor na dva sveta obľúbené materiály pred nami. Živé, no v zlomku sesochárov. Ani jedno, kundy zastavené pohyby jeho figúr ani druhé však nemusí pôsobia ako prejav ich neochvejbyť pravdou – i kameň ného vnútorného odhodlania. Je môže naznačovať blíztu cyklista, ten moderný osamelý kosť a teplo, rovnako jazdec, ktorý sa s veľkým úsilím tak, ako i drevo môže predsa prediera vpred, sú tu diela byť studené. Alebo sa iné, robené z rôznych druhov dreva v rukách majstra môže – hrušky, orecha, višne... – naznačumeniť aj do rozmanijúce rovnováhu v živote a v športe. tých, neskutočne krásBoli tam aj sochy s názvom Vodný nych polôh a podôb. pólista a Brankár, kde Toho si je najlepšie sú aj hlavy, aj lopty vo vedomý sochár Jovo forme gule. Veď ešte Petijević (Trebinje antickí Gréci hovorieva1933), ktorý celé deli, že bohovia majú nás, saťročia dominantne ako ľudia lopty. pracuje s drevom, vdyPetijevićove skulptúchujúc mu tak život, ry vystavené v ústrety ako aj mnohé formy Majstrovstvám sveta a odkazy. A dokazuvo futbale v Brazílii je pritom zázraky. Je Dovolil som si označiť Brazílčanov ako majstrov sveta v polovici tohto roka osobnosťou, ktorá za 2014 – napísal autor v podpise tohto diela jednoznačne nesú sebou má okolo sto posolstvo krásy, ale aj samostatných a štyridsať kolektív- ton, ktorá v posledných rokoch krášli olympijský odkaz: športové hry nych výstav, autorom, ktorý účinko- nádvorie Kultúrneho strediska v Ko- a súťaženie majú vždy prinášať val aj na belehradských októbrových lašine. V posledných rokoch guľa je radosť, aj vtedy, keď vyhrávame, aj salónoch, aj na salóne v Dubrovníku, akoby hybnou silou alebo aj výchoaj na Májových a iných stretnutiach diskom jeho tvorby: aj pretože ide v našej metropole... o čistú formu vyjadrujúcu silu života, Krásu a mnohoznačnosť jeho aj pretože je vo svojej jednoduchosti umenia si uvedomil azda každý priam dokonalá, aj pretože je symnávštevník jeho výstavy skulptúr bolom univerza, duše, absolútneho. menom Brazília 2014, ktorá sa od Veď ju už vzdelaní Gréci, ešte pred 31. marca do 12. apríla 2014 kona- 5. storočím pred naším letopočtom la v galérii RTS v Belehrade. Jovo obdivovali ako najdokonalejšiu dôverne rozumie hmote, ktorú má estetickú a matematickú formu. Elán, nadšenie, drámu, zápal, voľnosť, šťastie... – všetko to bolo cítiť z jeho športových skulptúr pevných fo- Pandorina skrinka riem, dynamických pohybov vtedy, keď prehrávame. Lebo je hra v y p r a c o v a - krásou sama osebe. Predovšetkým ných s citom preto, že pozostáva zo slobody pre r ytmus a pravidiel, čo je práve to, čím sa Tesla: gule ako jadro univerza a mieru, inšpi- líšime od barbarov.

• ŠPORT •

rád. Prediera sa najprv jej povrchom, potom postupne ide hlbšie a hlbšie, k podstate: k metafore a bohatej významovosti, k poetike dynamických a priamych východísk. Ako vášnivý milovník športu so zvláštnou záľubou sleduje Olympijské hry, v podvečer ktorých spravidla usporadúva výstavy. K Olympijským hrám v Aténach prichystal obrovskú mramorovú Rozhodcovská píšťalka guľu vážiacu až deväť

16 – 17 /4591 – 4592/

– Existuje vo vesmíre dáke jadro, skadiaľ my čerpáme túto silu, všetky inšpirácie, ono nás večne láka. Cítim jeho moc, jeho hodnotu... – vyhlásil

Si moja

Najexponát k majstrovstvám

pred mnohými desaťročiami náš najväčší vedec Nikola Tesla. Tým jadrom je pre Petijevića guľa, prečo nie aj športová, futbalová lopta? Možno práve všetky tie, ktoré budeme pozorne, vo dne, v noci, sledovať o pár mesiacov. Veď je najvýznamnejšia tohtoročná športová udalosť na našej planéte takmer alebo čo nevidieť tu.

19. – 26. 4. 2014

Šport

Pionieri Slávie a Kriváňa pred zápasom v Pivnici

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Čí bod je väčší? SLÁVIA – KRIVÁŇ 1 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

iac ako 200 divákov, medzi ktorými značná časť bola zo Selenče, sledovalo dobrý zápas na pivnickom ihrisku. O to sa postarali obe mužstvá, lebo hrali útočne, a tak hľadali cestu k čím lepšiemu výsledku. Nepresní útočníci, ale aj dobré zákroky brankárov, domáceho Čobrdu a hosťa Naďa sú na vine, že nebolo viac gólov. Prvý nebezpečne zaútočil Kriváň v 7. min., ale centrovanú loptu z ľavej strany Malina z desiatich metrov kopol nad bránu. V 18. min. akciu útočného radu domácich skončil Čolović tak, že zblízka loptu poslal vedľa žrde. V 36. min. sa vyznamenal brankár Naď, keď volej vyrazil na roh. V 38. min. dosť práce mal Čobrda so strelou Pavlova, ale z rohového kopu hostia nevyťažili nič. Rozhodca Mudrinić nepotrestal penaltou faul nad Fabókom v 40. min. a o tri min. neskoršie ostrá strela Kotiva odletela nad bránu. Domáci hráč Čolović v 49. min. mal najzrelšiu šancu na zápase, keď po prihrávke Žigmunda z dvoch metrov netrafil bránu. Selenčania v 50. min. nedovolene

www.hl.rs

Dragan Jovović vhodil loptu z autu... (Foto: J. Pucovský) zastavili v pokutovom území Bulatovića, rozhodca odpískal

Informačno-politický týždenník

penaltu a faulovaný hráč bol úspešným strelcom – 1 : 0. Radosť domácich netrvala dlho, lebo v 54. min. Kriváň vyrovnal. Jovović z pravej strany z autu loptu vhodil do trestného územia, Alexy prihral Kuteničovi, ktorý ju zblízka upravil do siete, za chrbát veterána v bráne Čobrdu. V 78. min. sa znova vyznamenal brankár Naď, keď strelu Bulatovića vyrazil z pravého horného rohu. V poslednej min. hráč hostí Petković zaslal loptu vedľa ľavej žrde domácej brány. SLÁVIA: Čobrda, Séč, Nímet, Kozarov (Milec), Kalajdžija, Baláž, Bulatović, Kotiv, Fabók, Žigmund (Kuchta), Čolović (Panić). KRIVÁŇ: Naď, Kocić (Dejan Pavlov), Jovović, Dobrík (Lipták), Krížov, Alexy (Strehársky), Kutenič, Darko Pavlov, Spasić, Malina. Zápas viedol Mudrinić z B. Palanky, pomáhali mu spoluobčan Latinović a Silbašan Čobrda. Žlté karty dostali Kozarov (Slávia), Dobrík a Jovović (Kriváň). SLÁVIA – KRIVÁŇ 3 : 1 Pionieri Slávie v rámci Pionierskej ligy Báčska Palanka po omnoho lepšom výkone zaslúžene premohli rovesníkov zo Selenče. Góly za víťazov dali Benka 2, Čobrda 1 a za Selenčanov skóroval Sklabinský. SLÁVIA: Dávid Šuster, Darko

Pintír, Valihora, Záskalický, Vachula, Ćitanov, Blažek, Činčurák, Čobrda (Benka), Denis Šuster, Miroslav Pintír. KRIVÁŇ: Krížov, M. Salijević, Sklabinský, Gašparovský, S. Salijević, R. Ďurčiansky, Rago, Pažitnaji, V. Ďurčiansky, Doboš, G. Salijević. Kohútiky Slávie (ročník 2003) prehrali v Petrovci v rámci Mestskej ligy Nového Sadu s domácou Mladosťou 6 : 2. Pivnickí veteráni v sobotu remizovali doma s begečskou Báčkou 2 : 2. Góly za domácich dali Záskalický a Rajčan. Výsledky 15. kola: Borac – Bačka 2 : 1, Krila Krajine – Bački hajduk 5 : 0, Hercegovac – Soko 0 : 3, Kulpín – Maglić 2 : 2, Slávia – Kriváň 1 : 1. Program 16. kola: Stari grad – Slávia, Kriváň – Kulpín, Maglić – Hercegovac, Soko – Krila Krajine, B. hajduk – Borac.

1. Krila Krajine 2. Kulpín 3. Borac 4. Stari grad 5. Maglić 6. Soko 7. Kriváň 8. Hercegovac 9. Bačka 10. Bački hajduk 11. Budućnost 12. Slávia

14 10 3 1 46 : 10 33 15 9 2 4 30 : 23 29 14 8 0 6 31 : 38 24 14 7 2 5 39 : 17 23 15 7 2 6 30 : 26 23 15 6 3 6 15 : 14 21 15 6 2 7 24 : 39 20 14 5 4 5 20 : 16 19 15 5 2 8 17 : 26 17 15 5 2 8 22 : 32 17 11 3 2 6 17 : 28 11 15 2 2 11 13 : 35 8 • ŠPORT •

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Ospravedlnili rolu favorita MLADOSŤ – AŠK 0 : 4 (0 : 3)

Vladimír Gál

ostia z Aradáča boli na zápase v Bielom Blate absolútnym favoritom a dokázali, že nie náhodou sú na prvom mieste majstrovskej tabuľky. Už v 2. min. odcentroval Mijić, na opačnej strane sám sa ocitol Nenin a ľahko vsietil gól – 0 : 1. V 12. min. bolo 0 : 2, keď z voľného kopu trafil Vučetić. Aradáčania sa ani s týmto neuspokojili, neustále útočili a v 23. min. po najkrajšej akcii na zápase odcentrovanú loptu Gála hlavou do šibenice upravil Mijić. Hostia nevyužili ešte

niekoľko šancí. Domáca Mladost pred koncom polčasu zaslala jedinú strelu na bránu hostí prostredníctvom svojho najlepšieho hráča Janka Poničana, ale k zmene výsledku neprišlo. Hneď na začiatku druhej časti domáci zmenili troch hráčov a pokúsili sa niečo urobiť, ale sa im to nedarilo. Hostia z Aradáča sú lepšie kondične pripravení, ale z viacerých šancí využili iba Nepoznajú prekážky: jednu. V 83. min. Mijić Predrag Vučetić (AŠK z voľného kopu stanovil Aradáč)

konečný výsledok zápasu. Domáci hráč J. Poničan po dvoch žlt ých kartách dostal na konci červenú, a tak Bieloblatčania skončili zápas desiati. Mužstvo AŠK malo veľkú podporu svojich fanúšikov, ktorých bolo na zápase omnoho viac od domácich milovníkov futbalu.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Dunav „zaplavil“ Panóniu! Juraj Pucovský Mladost z Kruščića prehrala aj tretí jarný zápas, tentoraz v Sonte. Lipar získal cenný bod v Riđici a Dunav poriadne „zaplavil“ Panóniu. Törekvés v Svilojeve neprejavil ani len štipku milosrdenstva voči slabučkým Rastinčanom. Rusín, Radnički a Metalac dosiahli tri ľahké domáce výhry. Výsledky 20. kola: Rusín – Partizan 3 : 1, Radnički – Jedinstvo (R) 3 : 0, A. Šantić – Jedinstvo (K) 2 : 2, Metalac – Šikara 2 : 0, Panónia – Dunav 1 : 6, Graničar – Lipar 2 : 2, Dinamo – Mladost 2 : 1, Törekvés – Rastina 10 : 0. Program 21. kola: Törekvés – Rusín, Rastina – Dinamo, Mladost – Graničar, Lipar – Panónia, Dunav – Metalac, Šikara – A. Šantić, Jedinstvo (K) – Radnički, Jedinstvo (R) – Partizan. PANÓNIA – DUNAV 1 : 6 (0 : 5)

ktovie koľký raz v tejto sezóne uškodil Laliťanom. Dobre hrajúcich hostí to iba posmelilo a čoskoro, v 12. min., nebezpečný Balaž otvoril skóre zápasu. V 17. min. Mrkić zvýšil na 0 : 2, v 28. ľavokrídelník Zvekanov dal aj tretí gól. Nebezpečný Balaž v 32. min. zaobišiel aj brankára Stojanovića pri štvrtom góle a Zvekanov v 38. min. stanovil výsledok prvého polčasu. V ňom domáci mali jedinú možnosť skórovať v 43. min., ale sa im to nepodarilo ani

aliťania utŕžili najťažšiu porážku v majstrovstvách, a to na domácom trávniku. Hostia z Báčskeho Monoštora sa najmä v prvom polčase priam zahrávali s mladým, vonkoncom nepripraveným mužstvom Panónie. Zápas sa začal pekným únikom Valenta v 6. min., ktorého obranca zrazil z chrbta na niekoľko metrov od brány Dunava, ale píšťala Marka Kekovića sa neozvala. Brankár Panónie Stojanović mal plné ruky práce, ale šestku vo svojej Rozhodca z Crvenky tak už sieti nemohol znemožniť • ŠPORT •

16 – 17 /4591 – 4592/

MLADOSŤ: Š. Haník, Ladvanski, D. Paraljov, Czegledi (Hromčík), V. Poničan, Bosiljke, Rácz, J. Poničan, S. Žižić (Kalapiš), Kurunczi, M. Paraljov (B. Žižić). AŠK: Kurtešan, Maksimović (Malo), Vesin, Apostolović, Matejin, Striško, Mijić, Ďuríček, Vučetić, Nenin, Gál (Šťastný). Výsledky 13. kola: OFK Stajićevo – Proleter 1 : 1, Mladosť – AŠK 0 : 4, Jedinstvo – Tamiš 2 : 0, Sloga – MSK 1 : 4. Foto: J. Pucovský

1. AŠK 2. MSK 3. Jedinstvo 4. OFK Stajićevo 5. Proleter 6. Tamiš 7. Mladost 8. Sloga (-1)

13 10 13 8 13 7 13 6 13 4 13 4 13 3 13 1

3 0 43 : 10 33 3 2 23 : 9 27 2 4 32 : 18 23 3 4 31 : 17 21 3 6 18 : 20 15 1 8 15 : 36 13 2 8 17 : 27 11 1 11 9 : 51 3

z troch pokusov. Najprv Turčan z diaľky trafil pravú žrď, potom strelu Rančića obranca odrazil z bránkovej čiary, aby napokon Pjević zblízka kopol nad bránu. V druhom polčase každé mužstvo dosiahlo po jednom góle. Ilić v 55. min. zvýšil na 0 : 6. Po presnej a silnej strele obrancu Dobrića príliš neistý brankár Ivkov odrazil loptu a Pjević ju napokon zaslal do siete – pre čestný gól domácich. PANÓNIA: S. Stojanović, Stolić, Dobrić, Lepojević, Lamoš, Pivarov, M. Stojanović, Rančić, Valent (Virijević), Pjević, Turčan.

1. Lipar 20 15 2. Mladost 20 15 3. Törekvés 20 14 4. Dunav 20 12 5. Rusín 20 11 6. Graničar 20 11 7. Jedinstvo (K) 20 8 8. Metalac 20 8 9. Dinamo (-1) 20 9 10. Partizan 20 7 11. A. Šantić (-1) 20 7 12. Panónia (-1) 20 7 13. Radnički 20 6 14. Šikara 20 5 15. Rastina 20 3 16. Jedins.(R)(-1) 20 1

19. – 26. 4. 2014

4 1 56 : 13 49 0 5 75 : 20 45 0 6 49 : 21 42 5 3 51 : 27 41 5 4 41 : 24 38 3 6 42 : 35 36 5 7 47 : 39 29 5 7 27 : 21 29 1 10 27 : 35 27 4 9 29 : 29 25 4 9 34 : 35 24 1 12 38 : 42 21 1 13 30 : 49 19 2 13 17 : 56 17 1 16 16 : 82 9 1 18 7 : 58 3 61

Šport

Ohrození zostupom

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Za každú cenu vyhrať... VRBAS – SLOGA 2 : 0 (1 : 0)

Károly Vig

nestačili na prekonanie brankára Vrbasu Jovičića. Výsledok možno omáci futbalisti začali ostro mohol byť aj nerozhodný, ale isté v odhodlaní za každú cenu víťazstvo si hostitelia potvrdili až vyhrať tento zápas. Erdevíčania v 90. min. ktovie koľký raz doplaRozhodca Tomislav tili za svoju férovú a koMudrinić z Báčskej Parektnú hru. Hosťom sa lanky oprávnene vypredsa darilo zastavolúčil z hry domáceho vať útoky naladeného obrancu Juškovića. súpera a z protiútokov SLOGA: Tojagić, sa pokúšali vytvoriť si Kovačević, Bojanić, strelecké príležitosti. Šajić, Miljković, V mužstve Slogy sa Raičević, Miščević, veľmi cítila neúčasť Đorđević (Nenadoskúseného Považana vić), Nedić (Babić), a talentovaného Pendu. Nemohol vychytať Simeunović (CvetiVrbašania sa ujali všetko: Aleksa Tojagić čanin), Strniša. (Sloga Erdevík) vedenia až v 38. min. V stredu Sloga mala gólom Sekeruša. Málo chýbalo, v Erdevíku na programe zápas aby hrdina tohto zápasu, brankár mimoriadneho 21. kola s tímom hostí Tojagić, zneškodnil strelu Mladost z B. Jarku. domáceho útočníka. Výsledky 20. kola: Graničar – V pokračovaní zápasu domáci Cement 0 : 1, Prigrevica – Borac si chránili získaný náskok. Svetlé 2 : 1, Index – Srbobran 1 : 1, chvíle mali aj hostia, ale nepres- Mladost – C. zvezda 0 : 1, Vrbas né strely neskúsených strelcov – Sloga 2 : 0, Hajduk – Polet 2 :

1, Jugović – Jednota 1 : 0. Voľný bol Omladinac. Program 22. kola: Cement – Borac, Omladinac – Srbobran, Prigrevica – C. zvezda, Index – Sloga, Mladost – Polet, Vrbas – Jednota, Hajduk – Jugović. Voľný je Graničar.

1. Prigrevica 2. C. zvezda 3. Vrbas 4. Sloga 5. Omladinac 6. Cement 7. Index 8. Mladost 9. Srbobran 10. Jugović 11. Polet 12. Borac 13. Graničar 14. Jednota 15. Hajduk

18 12 19 11 18 11 19 10 18 10 19 10 18 7 18 6 19 6 19 6 19 5 19 5 19 5 19 5 19 4

2 4 29 : 14 38 3 5 22 : 16 36 2 5 28 : 16 35 5 4 27 : 15 35 4 4 28 : 15 34 4 5 30 : 19 34 6 5 22 : 18 27 6 6 17 : 15 24 4 9 20 : 21 22 4 9 21 : 27 22 5 9 19 : 28 20 4 10 27 : 32 19 2 12 22 : 38 17 1 13 15 : 27 16 2 13 15 : 41 14

TRETÍ TURNAJ ŽIVANA JOVIČILIĆA-ŽIKICU

V Šíde hralo 400 mladých futbalistov Stanislav Stupavský

sobotu 5. a v nedeľu 6. apríla 2014 na ihriskách Futbalového klubu Jednota a OFK Šíd v Šíde prebiehal 3. Medzinárodný futbalový turnaj Futbalovej školy Vojvodiny, ktorý je venovaný zakladateľovi Futbalovej školy v Šíde a vo Vojvodine Živanovi Zo zápasov na turnaji mladých futbalistov v Šíde Jovičilićovi-Žikicovi. Zápasy hrali mladí futbalisti štyroch ročníkov: Sriemskej Mitrovice, Laćarka, Sombora, Rumy, 2001 (10 tímov), 2002 (6 tímov), 2003 (5 tímov) Starých Bánoviec, Šídu a z troch miest z Bosny a 2004 (9 tímov). Vo všetkých štyroch kategó- a Hercegoviny: Pale, Kalesija a Bijeljina. Treba riách sa zúčastnilo 30 mužstiev a viac ako 400 povedať i to, že kvalitným výkonom mladí futbalistov. Na turnaji hrali celky zo Šabca, futbalisti dokázali, že úspešne zdolali prvé Nového Sadu, Belehradu, Báčskej Palanky, futbalové kroky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JUGOVIĆ – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

ednota znova nezískala body záchrany. Na ihrisku tiež ohrozeného Jugovića v Kaći Pazovčania zažili ďalšiu minimálnu prehru. Každá strata bodov prináša strach zo zostupu, bez ohľadu na to, že v budúcom ročníku bude založená znova Novosadsko-sriemska liga a z terajšieho stupňa súťaže vypadne iba jedno mužstvo. Po dvoch posledných prehrách fanúšikovia a vedenie Jednoty majú veľké starosti, lebo chudobná bodová bilancia nesľubuje nič pekné. V stretnutí s Jugovićom hostia nehrali zle, ba čo viac úspešne čelili domácim vo väčšej časti zápasu. Obrana Jednoty, v ktorej znova chýbal spoľahlivý Konstantin Stegnjajić, dlho odolávala, kým smelšie hrajúci útočníci mali niekoľko šancí, ale ich nevyužili. Jediný gól obetavo hrajúci Kaćania dali až v 68. min. Po peknej nahrávke Đurkovića z pravej strany a strele hlavou pohotového Volasa obrana Jednoty dosť nepozorne zareagovala. V poslednej štvrťhodine hostia mali citeľnejšiu prevahu, no príležitosti na vyrovnanie nevyužili. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Bojić, Šuša, Tatalović, Šestović, Avramović, Milaković (Belanović), Stanković, Igrač, Srećković (Janjuz).

Medzi mužstvami, v ktorých hrali chlapci narodení roku 2001, zvíťazilo mužstvo Radničkého zo Sriemskej Mitrovice, druhé miesto obsadili Krila Krajine z Báčskej Palanky a tretí bol šídsky OFK Radnički. V ročníku 2002 víťazom sa stalo mužstvo Vojvodina – Jednota zo Šídu, druhé miesto obsadil OFK Šabac a tretí bol šídsky OFK Radnički. V ročníku 2003 zvíťazil Radnik z Bijeljiny, druhé miesto obsadila FŠ Petrika z Nového Sadu a tretí bol celok Sunce z Rumy. V najmladšom ročníku 2004 najúspešnejší boli mladí futbalisti celku Piksi Pale, na druhej priečke skončili futbalisti OFK Šabac a na treťom mieste zakotvila Forca Vojvodina z Belehradu. Organizátor turnaja FK Jednota a Futbalová škola Vojvodiny si zaslúžili najvyššie ocenenie za dobrú organizáciu zápasov a domáci sa účastníkom turnaja odvďačili pohármi a primeranými darčekmi. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dúfať a nezúfať SLÁVIA – RADNIČKI 1 : 2 (0 : 1)

Ján Špringeľ

„O

ba góly dosiahli hostia z postavenia mimo hry. Rozhodcovská trojica Petrović – Drača – Bunčić na tomto zápase neoslnila,“ vyhlásil po meraní síl susedov Zoran Madževski. Podľa trénera Slávie derby rivalov, ktorí bojujú o šampiónsky post, splnilo očakávania početného publika:

„Hosťujúci tím sa rozhodol hrať na protiútoky. Prinieslo mu to vytúžené ovocie v podobe nášho skalpu. My sme si, už akoby podľa pravidla, vytvorili veľa šancí, ale realizácia bola slabá.“ Madževski mieni, že význam duelu sťaby obmedzil jeho zverencov hrať naplno, tak ako to robili v predchádzajúcich zápasoch, na ktorých z možných 12 získali 10 bodov: „Tréma jednotlivcov v slávistickom drese priamo vplývala na výsledok merania síl. Všetci futbalisti Radničkého, ktorí sa zjavili na trávniku, mali väčšiu vôľu pre víťazstvo od slávistov.“ V prvom polčase mal najprv šancu Jovanović, ktorého strelu z ľavej strany

pokutového územia zneškodnil brankár Ðinović. Labudićov volej tesne minul cieľ. Ďalšia strela tohto hrotového útočníka, ktorý prvé kolá začal hrať v obrane, trafila žrď. Najnebezpečnejší hráč Radničkého Milan Šušnjar dvakrát strelil podobný a pochybný gól z ofsajdu, v 33. a 51. minúte. Pri prvom prekľučkoval aj strážcu siete Krstića, v druhom bol rýchlejší (nielen) od pravého obrancu Obradovića. Slávia zmenšila skóre zo štandardnej situácie. Petković z voľného kopu centroval na hlavu Nepretržité útoky nestačili na vyrovnaBosnića a najlepší strelec Kovači- nie výsledku: Rýchly krídelník Slávie Filip čanov priniesol radosť fanúšikom Angelovski s loptou hostiteľov v 61. minúte. Poslednú polhodinu útočili sláúžitok z maliarskeho mestečka. visti ostošesť, striedali sa príležitosti Odročený prenos derby nakrúcala o vyrovnanie výsledku, niektoré z nich kamera RTV Obce Kovačica s komenstopercentné, ale sa v tých akciách tátorom v slovenskom jazyku a odborzaskvel skvelými zákrokmi brankár Jo- ným konzultantom v srbčine. van Ðinović, najlepší hráč na trávniku. SLÁVIA: Krstić, Parojčić, ObradoPoslednú štvrťhodinu hrali na trávniku vić, Čerňoš, Hornung, Perić, PetkoSlávie Dragomir a Milan Šušnjarovci, vić, Jovanović (Tiodorović), Vulišić otec a syn, futbalisti Radničkého. Fil- (Angelovski), Labudić (Bosnić), Anmová Baranda si tak odniesla plný donovski.

Na nedeľu 20. apríla hrá Slávia v 22. kole v Kovine s Kolonijou. V 23. a 24. kole zohrajú slávisti neľahké zápasy: v stredu 23. apríla s prvou Slogou a 27. apríla na horúcom trávniku v Crepaji. Ďalšie výsledky 20. kola: Partizan – Vulturul 5 : 2, Sloga (BNS) – Železničar 2 : 3, Crvena zvezda – Jugoslavija 3 : 0, Polet – Budućnost 4 : 0, Tempo – Kolonija 0 : 0, Mladost – Sloga (P) 1 : 0, BAK – Vojvodina 2 : 1. V druhom derby hornej časti tabuľky Omoljica zvíťazila nad jesenným majstrom. Baranda má teraz iba bod menej od Slogy z Plandišta. Pančevčania zdolali druhú Slogu v Banátskom Novom Sele.

1. Sloga (P) 20 12 20 12 2. Radnički 3. Železničar 20 9 4. Mladost 20 10 20 10 5. Slávia 6. Polet 20 7 7. C. zvezda 20 7 8. Partizan 20 8 9. Sloga (BNS) 20 6 10. BAK 20 8 11. Jugoslavija 20 6 12. Vojvodina 20 5 13. Budućnost 20 6 14. Kolonija (-3) 20 7 15. Vulturul 20 5 16. Tempo (-3) 20 0

5 3 44 : 18 41 4 4 46 : 20 40 9 2 49 : 21 36 5 5 40 : 34 35 3 7 45 : 25 33 9 4 31 : 21 30 7 6 35 : 42 28 3 9 42 : 50 27 8 6 27 : 31 26 1 11 27 : 35 25 6 8 26 : 25 24 8 7 28 : 28 23 5 9 33 : 41 23 3 10 52 : 60 21 3 12 24 : 45 18 5 15 7 : 60 2

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Nerovný trávnik prekážal futbalistom POTPORANJ – HAJDUŠICA 1 : 2 (0 : 1)

Vladimír Hudec

a nerovnom a tvrdom ihrisku v dedinke Potporanj Hajdušičania počas celého zápasu držali v hrsti hru a výsledok. Hralo sa hlavne v strede ihriska, ale predsa len lopta bola častejšie pred bránou domáceho celku. V prvej časti zápasu si Hajdušičania vytvorili aj dve výhľadné príležitosti, ale ich Hrudka, ktorý sa ocitol sám pred brankárom, nevyužil. Tomu na vine je čiastočne aj hrboľatý trávnik, na ktorom bolo veľmi ťažko mať kontrolu nad loptou. Predsa v 26. minúte Hrudka z okraja šestnástky silne strelil a Demse odrazenú loptu rutinovane zaslal do siete. Už v 3. minúte pokračovania v rýchlom protiútoku unikol Hrudka a zvýšil náskok svojho celku, ktorý do konca zápasu v úplnosti udržal prajný výsledok. Hajdušičania mohli aj zvýšiť • ŠPORT •

Strelec prvého gólu Hajdušičanov: Róbert Demse (v strede) náskok, ibaže útočníci nevyužili niekoľko výhľadných šancí. Pri konci zápa-

su veterán v radoch hostí Ćosić príliš neobozretne zareagoval na rozhodnutie inak korektného rozhodcu Andrejića z Belej Crkvy, ktorý mu ukázal druhú žltú, a potom červenú kartu. Domáci futbalisti sa potom pokúsili využiť túto číselnú prevahu, a v nadstavenom čase, v posledných sekundách zápasu, po skrumáži v šestnástke skorigovali výhru hostí. Času na prípadné vyrovnanie však nebolo, lebo rozhodca ihneď po tomto góle označil koniec zápasu. HAJDUŠICA: Jakšić, Radulović, Đukić (Barbulović), Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić, Đaković, Radović (Radak), Demse (Ćosić), Lečić, Hrudka. 16 – 17 /4591 – 4592/

Ostatné výsledky 20. kola: Karaš (J) – Borac (VS) 2 : 3, Dunav – Vinogradar 2 : 0, Jedinstvo – Ratar 2 : 1, Dobrica – Partizan (U) 3 : 3, Vladimirovac – Karaš (K) 4 : 1, Borac (VG) – Hajduk 3 : 0, Partizan (K) – Ševac 3 : 2.

1. Borac (VS) 20 13 4 3 33 : 23 4 3 20 11 4 5 64 : 33 37 2. Dobrica 3. Hajdušica 20 10 7 3 41 : 21 37 20 10 2 8 44 : 35 32 4. Dunav 5. Ševac 20 8 6 6 35 : 26 30 20 8 6 6 32 : 26 30 6. Partizan (U) 7. Potporanj 20 9 3 8 27 : 26 30 20 9 2 9 43 : 39 29 8. Karaš (J) 9. Jedinstvo 20 8 4 8 25 : 32 28 10. Borac (VG) (-1) 20 9 1 10 30 : 30 27 20 8 2 10 35 : 40 26 11. Ratar 12. Karaš(K) 20 6 3 11 25 : 47 21 20 5 4 11 26 : 39 19 13. Hajduk 14. Vladimirovac (-3) 20 6 4 10 37 : 51 19 20 4 7 9 34 : 48 19 15. Vinogradar 16. Partizan (K) 20 5 3 12 35 : 50 18

19. – 26. 4. 2014

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kedy pískať penaltu? BUDÚCNOSŤ (H) – TSK 2 : 2 (1 : 1) Ján Murtin

ložanci pred 250 divákmi iba remizovali s renomovaným hosťom z Temerína. V opravdivom boji o body jedine rozhodca Sipos zo Srbobranu nebol na úrovni a pískal pre niekoho tretieho!? Domáci futbalisti dobre začali, vytvorili si niekoľko šancí, ale Matić, N. Kobilarov a najmä Obradović ich nevyužili. Predsa v 23. min. Đekić prebehol pravou stranou, v blízkosti brány uvoľnil Lukića, ktorý pohotovo prekonal výborného brankára TSK Petkovića – 1 : 0. Hostia častými faulmi prerušovali nehatený priebeh zápasu, čo im rozhodca plne toleroval. To bolo najmä očividné, keď stredný útočník Džepina hrubo fauloval brankára Zeljkovića, vzápätí Ardalića, aj Obradovića, ale zostal bez žiadneho trestu! V 41. min. Leđanca hrubo faulovali, rozhodca sa neozval a hráči TSK založili rýchly protiútok. Záložník hostí vbehol do trestného územia, kde mal duel s brankárom Zeljkovićom a Sipos správne odpískal penaltu, ktorú premenil Džepina – 1 : 1. V druhom polčase sa hra ešte väčšmi pritvrdila. Domáci mali zopár sľubných voľných kopov, ktoré pozorný Petković zlikvidoval. V 64. min. hostia zahrali voľný kop z ľavej strany, na center nikto z domácich „modro-bielych“ nereagoval, takže Temerínčan z dvoch metrov dorazil loptu do siete – 1 : 2. V 69. min. Latinović vhodil loptu rukami z autu, brankár TSK päsťami rozkrvavil hlavu Ardalića, rozhodca len po určitom čase prerušil hru, aby domáceho hráča ošetrili mimo ihriska. Najagilnejší domáci hráč Đekić v 80. min. po sólovom úniku prihral Sivčevićovi, ktorý zboku vyrovnal výsledok na 2 : 2. Do konca zápasu sa prakticky ani nehralo, lebo hostia simulovali zranenia a otáľali s časom,

www.hl.rs

li rozhodcu a aj brankár TSK mal potýčky so svojimi obrancami pre očividný faul, ktorý tentoraz nebol potrestaný penaltou. V mužstve Budúcnosti žlté karty dostali Obradović, Đekić, Ardalić, Zeljković a M. Kobilarov. Päť kariet rovnakej farby dostali aj Temerínčania. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, M. Kobilarov, Obradović (Latinović), Radević, Ardalić, N. Kobilarov, Trivunović (Pupovac), Matić, Lukić, Leđanac (Sivčević). V predzápase Hložanci nie sú spokojní s rozhodovaním domáci dorasSiposa; vpravo je strelec prvého gólu tenci prehrali pre Budúcnosť Lukić s rovesníkmi TSK nom území ho doslova šmari- 1 : 2, aj napriek tomu, že viedli 1 li na trávu... Bola to ukážková : 0 a v poslednej min. nevyužili jedenástka, ktorú nevidel len ani jedenástku. rozhodca Sipos a namiesto poŽFK Budúcnosť v sobotu hoskutového kopu odpískal koniec ťoval v Sriemskej Mitrovici, kde zápasu. Domáci, pravda, naháňa- hložianske dievčatá s domácim čo vyvolalo revoltu domáceho obecenstva. V poslednej min. zápasu Matić obehol zadákov hostí a v trest-

ŽFK Sremice utŕžili prehru 5 : 0. Zápas kohútikov: Mladosť Petrovec – Budúcnosť Hložany 4 : 4. Výsledky 20. kola: Budúcnosť (H) – TSK 2 : 2, Vojvodina (BG) – Veternik 3 : 3, Borac – Vojvodina (T) 2 : 1, Mladost (T) – Kabel 0 : 1, Tvrđava – ŽSK 0 : 5, Budućnost (M) – Mladosť (P) 3 : 0, Petrovaradín – Sutjeska 0 : 1, Mladost (NS) – Jedinstvo 3 : 2. Program 21. kola: Mladost (NS) – Budúcnosť (H), Jedinstvo – Petrovaradín, Sutjeska – Budućnost (M), Mladosť (P) – Tvrđava, ŽSK – Mladost (T), Kabel – Borac, Vojvodina (T) – Vojvodina (BG), Veternik – TSK. Foto: J. Pucovský

1. ŽSK 20 19 2. Kabel 20 15 20 10 3. Veternik 4. Borac (-1) 20 10 5. Budućnost (M) 20 10 6. TSK 20 10 7. Mladost (T) 20 9 8. Petrovaradín 20 9 9. Budúcnosť(H) 20 8 10. Vojvodina (T) 20 6 11. Mladosť (P) 20 6 12. Sutjeska 20 6 13. Tvrđava (-1) 20 6 14. Vojvod. (BG) 20 4 15. Mladost (NS) 20 4 16. Jedinstvo 20 3

1 0 62 : 6 58 4 1 43 : 14 49 4 6 38 : 25 34 4 6 42 : 26 33 2 8 34 : 35 32 2 8 25 : 26 32 3 8 37 : 31 30 2 9 26 : 28 29 3 9 39 : 40 27 6 8 23 : 32 24 3 11 22 : 42 21 2 12 25 : 34 20 3 11 24 : 38 20 3 13 23 : 42 15 3 13 23 : 51 15 4 13 17 : 37 13

V Mladenove ako vždy – prehra BUDUĆNOST (M) – MLADOSŤ (P) 3 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

ak je to už hádam tradíciou, že sa petrovskí futbalisti z Mladenova vracajú s plnou kapsou prijatých gólov. Ani minulú nedeľu to nebolo lepšie. Predtým Mladosť zažila výprask na domácom ihrisku s Petrovaradínom, keď jej hráči na trávniku robili katastrofálne chyby. To, že sa tentoraz s tímom Budućnost môže vyťažiť aspoň bod, vlievala skutočnosť, že domáci Mladenovčania predtým prehrali v Žablji až 12 : 0. Pravda, proti domácemu ŽSK hrali iba s deviatimi

Informačno-politický týždenník

hráčmi. Poväčšine s dorastencami. Pre nedeľný zápas s Petrovčanmi sa, pravda, zoskupili a s celkom skúsených hráčov ľahko zdolali Mladosť. Takpovediac rutinovane. V prvom polčase po chybe hosťujúcich zadákov skúsený Marić sa najlepšie vynašiel a bolo 1 : 0. V pokračovaní zápasu Mladosť vykonala tlak, chcela vyrovnať, ale prišla pomsta. Budućnost nádhernou strelou z asi dvadsiatich piatich metrov dala i druhý gól. Svoju takticky vyspelú hru domáci korunovali aj tretím gólom, keď sa ich útočník našiel zoči-voči

s Leňom a matoval ho. V celku Petrovčanov pre párne žlté karty nehrali Fejdi a Fábry. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Bubulj, Severíni (Milenković), Rupar, Vuković, Torbica, Trišić, Zbućnović, Pavlis (Cerovský), Đukanović (Babiak). Petrovskí dorastenci potešili svojich priaznivcov a svojho trénera Jakuša, keďže do 85. min. viedli 4 : 2, a potom rozhodca zápas prerušil pre útok domácich hráčov na Petrovčanov. Všetky štyri góly pre dorastenecký celok Mladosti vsietil Lazar Kaňa. • ŠPORT •

Nikola Cvetić v 40. min. spred hráča Železničara číslo 7 hlavou rozvlnil sieť – 1 : 0

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Napínavo v Kysáči TATRA – ŽELEZNIČAR 1 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

ol to zaujímavý a mimo očakávania na konci aj napínavý zápas Kysáčanov a Novosadčanov. Domáci počas celého merania síl boli lepší, mali neustálu prevahu

konečne v 40. min. odcentrovanú loptu z ľavej strany hlavou zaslal do siete Železničara – 1 : 0. No po zmene strán domáci zahrali uvoľnene a nevážne, jednotlivci boli často sebeckí, nuž nevyužili niekoľko šancí, a to sa im nako-

V nadstavenom čase hostia mali ešte jednu príležitosť, ale tentoraz obrancovia v čele s Đakovićom iste odčinili hroziace nebezpečenstvo domácemu brankárovi. Body predsa zaslúžene zostali v Kysáči a Tatra má teraz slušných deväť bodov viac od štvrtého Sofeksa. Zápas v Kysáči sledovalo okolo 200 divákov, rozhodoval Kalman z Nového Sadu. Žlté karty dostali Vuković (Tatra), Spasić, Stevanović, Gogić a Dimitrić (Železničar). Dorastenci Tatry prehrali v Stepanovićeve s domácim tímom Omladinac výsledkom 1 : 0. TATRA: Navala, Srnka (Budík), Ratkov (Tót), Krstić, Đaković, Kulík, Dubačkić, Malešević (M. Grijak), Vuković, Alargić, Cvetić. Výsledky 21. kola: Fr. partizan – Slavija 0 : 0, Borac – Dinamo 2 : 0, Omladinac – Sirig 2 : 2, Proleter – Šajkaš 1 : 1, Vinogradar – Fruškogorac 3 : 1, Sremac – Sofeks 2 : 5, Čenej – Susek 1 : 2, Tatra – Železničar 1 : 0, Báčka – Futog 1 : 1. Program 22. kola (sobota 19. apríla 2014 o 16. hodine): Šaj-

kaš – Borac, Dinamo – Báčka, Futog – Tatra, Železničar – Čenej, Susek – Fr. partizan, Slavija – Sremac, Sofeks – Omladinac, Sirig – Vinogradar, Fruškogorac – Proleter.

1. Slavija 2. Šajkaš 3. Tatra 4. Sofeks 5. Fr. partizan 6. Omladinac 7. Susek 8. Vinogradar 9. Sirig 10. Futog 11. Dinamo 12. Proleter 13. Sremac 14. Fruškogorac 15. Báčka 16. Železničar 17. Borac (-2) 18. Čenej

21 15 4 2 69 : 16 49 21 13 8 0 57 : 16 47 21 13 5 3 29 : 12 44 21 10 5 6 46 : 30 35 21 8 10 3 35 : 22 34 21 9 7 5 33 : 21 34 21 10 4 7 43 : 34 34 21 9 6 6 52 : 41 33 21 10 3 8 40 : 34 33 21 9 5 7 44 : 28 32 21 8 4 9 30 : 29 28 21 7 7 7 36 : 53 28 21 7 5 9 39 : 39 26 21 6 1 14 37 : 53 19 21 5 3 13 28 : 54 18 21 2 7 12 20 : 51 13 21 5 0 16 19 : 61 13 21 0 2 19 17 : 80 2

Obecná liga Šíd Bojovnosť nechýbala ani jednému mužstvu

a niekoľko pekných streleckých príležitostí. Slabo pripravení hostia už koncom prvej časti nevládali behať a zdalo sa nám, že v pokračovaní mužstvo Tatry nebude mať ťažkú úlohu. To tým skôr, že Cvetić • ŠPORT •

niec mohlo vypomstiť. V 80. min. hráč Novosadčanov Avramović mal najlepšiu šancu na zápase, zutekal obrancom Tatry, prehodil vybiehajúceho brankára Navalu, ale, na šťastie domácich, aj jeho bránu.

St. S. BORAC (BERKASOVO) – JEDNOTA (ŠÍD) 2: 2. Po prehre v minulom kole na svojom ihrisku v Šíde Jednota sa z hosťovania v Berkasove vrátila s jedným bodom. Gólmi Opojevlića a Ištuka sa jej podarilo remizovať 2 : 2. 16 – 17 /4591 – 4592/

OFK BINGUĽA – GRANIČAR (JAMENA) 1 : 0. Na svojom trávniku Morian OFK Binguľa zaznamenala úspech. Zvíťazil nad mužstvom Graničar z Jameny výsledkom 1 : 0. Pre Binguľu vsietil Rajić. Jednota z Ľuby v tomto kole bola voľná.

19. – 26. 4. 2014

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Sami sebe jamu kopali! Ján Bokor Posledné výsledky zhustili mužstvá tak na vrchu, ako aj pri dne tabuľky. Vedúca Mladost Lučani prehrala doma s Radnikom zo Surdulice. Metalac Gornji Milanovac pokračuje v úspešnej sérii a teraz má iba o bod menej od lídra. Kraljevčania v derby presvedčivo porazili Bežaniju a znova sa dostali medzi uchádzačov o postup do Jelen superligy Srbska. Borac v Čačku obrátil výsledok v stretnutí so zaječarským Timokom a zostal v hornej časti tabuľky. Vojvodinské derby sa skončilo víťazstvom Proletera, ktorý sa v Novom Sade postaral o zvrat výsledku s Inđijou. Štyri mužstvá z dna rebríka nevedeli vsietiť ani gól. Výsledky 22. kola: Teleoptik – BSK 0 : 0, Metalac – Sinđelić 2 : 0, Jedinstvo – Sloga (PM) 2 : 0, Proleter – Inđija 3 : 1, Sloga (K) – Bežanija 3 : 0, Borac – Timok 2 : 1, Mladost – Radnik 1 : 2, Dolina – Smederevo 0 : 0. DOLINA – SMEDEREVO 0 : 0

Iba na začiatku zápasu mužstvo ráči Doliny robili plány, ako sa revanšujú bývalému su- Doliny zahralo agresívnejšie. Už perligistovi za nespravodlivú v 2. min. Matić zaslal loptu pred jesennú prehru. Plány sú jedno bránu, ale Milivojev sa oneskoril a skutočnosť celkom iná. Dolina rozvlniť sieť. Neskoršie Momić produkovala najslabší výkon a vy- dvakrát vbehol do šestnástky, ale ťažila len jeden bod. Treba pove- nebol presný. Advigova zastavila dať, že sa tento zápas hral za nezvyčajných okolností. Prvýkrát v dejinách klubu fanúšikom Doliny bol zakázaný vstup na tribúnu. Také rozhodnutie vyniesla Disciplinárna komisia FZ Srbska, ako trest za verbálne urážky a pokus o fyzické zúčtovanie sa s rozhodcami po zápase 20. kola s Timokom. Dolina okrem toho zaplatila aj peňažnú pokutu. Na zápase mohlo byť prítomných 75 členov oboch klubov, vrátane hráčov, vedenia, dozorných, chlapcov, ktorí zbierajú lopty, noviná- Baštovanov aj tentoraz márne centroval... rov... Najvernejší fanúšikovia sa predsa vynašli a zápas obrana hostí na ľavej strane. Čísledovali spoza múrika alebo na žik ako zvyčajne prudko vypálil z voľného kopu, ale brankár Mitelevíznych obrazovkách. Obmedzený počet divákov ne- lošević loptu zastavil. Hostia sa, bol dostatočnou motiváciou pre pravdaže, orientovali na obranu hráčov, ktorí produkovali slabý a zriedkavo sa dostávali pred výkon. Dolina nevyužila šancu bránu Pustinjakovića. Ani po prestávke sa obraz hry získať body, ktoré by jej priniesli reálnejšiu nádej v boji o záchranu nezmenil. Hráči nevedeli založiť v lige. V rozháranej hre domáci premyslenejšiu akciu, ani vytvoriť nemali schopného strelca, ktorý by gólovú šancu. Z chudobného využil jednu z nepočetných šancí. druhého polčasu hodné je spo-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tribúna prázdna – diváci za múrikom

menúť pokusy Čížika a Spaskovského, ktorých strely skončili mimo brány. Od 75. min. domáci mali hráča viac na trávniku, lebo

kapitán Smedereva Miljković pre dve žlté karty musel predčasne do šatne. Na ihrisku sa to nevidelo. Hráči Doliny boli bezradní, akoby sami sebe kopali jamu! Nestalo sa to celkom tak, lebo proti sebe mali súpera, ktorý nevedel potrestať ich nezodpovedný výkon. Hostia iba raz vážne ohrozili bránu Pustinjakovića, ale lopta skončila tesne vedľa žrde. Smederevčanom bezgó-

lová remíza viac vyhovuje, na rozdiel od Padinčanov, ktorým sa nepodarilo vyhrať nad slabým súperom. Rozhodcovia Goran Milovanović z Lajkovca, Žarko Obradović z Valjeva a Dušan Jakovljević z Čačku sa snažili byť objektívni a nikoho nepoškodili. DOLINA: Pustinjaković, Baštovanov, Čížik, Kostić, Karadžić, Advigov, Vejnović, Matić (Spaskovski), Jovanović, Milivojev (Mirosavljev), Momić (Kovačević). Po stredajšom zápase v mimoriadnom kole s Teleoptikom Dolina na sobotu bude hosťovať v Lučanoch, kde ju uvíta Mladost.

1. Mladost 2. Metalac 3. Sloga (K) 4. Sloga (PM) 5. Bežanija 6. Borac 7. Proleter 8. Sinđelić 9. Radnik 10. Jedinstvo 11. BSK 12. Teleoptik 13. Smederevo 14. Timok 15. Dolina 16. Inđija

22 12 22 12 22 10 22 10 22 8 22 9 22 7 22 8 22 8 22 7 22 7 22 7 22 7 22 6 22 5 22 5

5 5 29 : 14 41 4 6 27 : 9 40 4 8 30 : 24 34 4 8 27 : 26 34 9 5 27 : 20 33 6 7 19 : 17 33 8 7 33 : 26 29 5 9 24 : 22 29 5 9 25 : 29 29 7 8 21 : 27 28 7 8 22 : 32 28 6 9 25 : 24 27 6 9 21 : 26 27 8 8 17 : 26 26 7 10 22 : 33 22 5 12 22 : 36 20 • ŠPORT •