Hlas16 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 16 /4487/

21. 4. 2012

Perspektívy nášho poľnohospodárstva

Naša téma: Naše štátne sviatky

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

V stredu 4. apríla veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo pobudol na pracovnej návšteve v Starej Pazove, kde sa stretol s predsedom obce a predstaviteľmi tamojších inštitúcií a ustanovizní. Na stretnutí sa zúčastnila aj podpredsedníčka pokrajinskej vlády a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. A. Lešťanová

V poradí piata finálová súťaž v prednese poézie a prózy pre ženy Asociácie slovenských spolkov žien bola v sobotu 14. apríla v Petrovci v miestnostiach Matice slovenskej v Srbsku. Odborná porota z finalistiek z Báčky a Banátu zvolila štyri víťazky (na snímke). K. Gažová

Výročný koncert Folklórneho súboru Klasy odznel v sobotu 14. apríla v staropazovskej divadelnej sieni a ním si členovia súboru spolu s hosťami, priateľmi a verným obecenstvom pripomenuli vzácne jubileum – 20. výročie úspešného pôsobenia. A. Lešťanová

Po sedemnásťročnej prestávke na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla v Jánošíku odznel festival slovenských ľudových piesní V Šándore na bráne. J. Pániková

Príroda Vojvodiny je názov výstavy fotografií Jaroslava Papa, ktorá prebieha od 30. marca do 30. apríla v pokrajinskom Ústave pre ochranu prírody v Novom Sade. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Zamestnávanie ako téma číslo jeden Z a hlavnú udalosť predchádzajúcich – prevažne veľkonočných – dní iste možno považovať otvorenie novej továrne automobilov v Kragujevci. Táto prevádzka – ako sa uvádza – z technologického hľadiska je najmodernejšia fabrika talianskeho Fiatu na svete. Z vlastníckeho hľadiska 67percentný podiel patrí Fiatu a 33-percentný podiel má štát Srbsko. Spolu do továrne, v ktorej štartuje výroba nového typu automobilu, vložili vyše miliardy eur, čo je – podľa slov premiéra Cvetkovića – najväčšia investícia do výrobných kapacít u nás za posledných niekoľko desaťročí. „Koncept vlády Srbska s prízvukom na vývozne zamerané hospodárstvo sa osvedčil,“ povedal predseda vlády v Kragujevci a doložil, že v tomto projekte sa v úlohe kooperantov Fiatu uplatnia aj naše malé a stredné podniky. A mnohí si nájdu zamestnanie, čo je pre občanov najpodstatnejšie. Na druhej strane škály významných a mediálne zvlášť zaujímavých udalostí sa ocitli dve úspešné policajné akcie. V prvej ide o zatknutie podozrivých z účasti v podpaľačstve budovy amerického veľvyslanectva v Belehrade, ktoré sa udialo po protestnom zhromaždení Kosovo je Srbsko roku 2008. Hoci túto udalosť zaznamenali všetky možné a nemožné kamery, na odhalenie a zadržanie zúčastnených osôb sa čakalo plné štyri roky. Z akého dôvodu to tak šlo, ťažko s istotou povedať, ale dalo by sa hádať. V druhej akcii sa polícii v Belehrade podarilo vypátrať a zadržať štyri osoby podozrivé z krádeže obrazu Paula Cézanna z jednej švajčiarskej galérie. „Keby voľby bývali častejšie, Srbsko by sa zmenilo na raj na zemi s nulovou kriminalitou,“ konštatovala v tejto súvislosti podpredsedníčka URS Suzana Grubješićová. Vypísanie prezidentských volieb na 6. mája, keď sa uskutočnia aj parlamentné, pokrajinské a lokálne voľby, vnieslo určité nové momenty do predvolebnej kampane. Ťažisko sa presunulo na prezidentských kandidátov, kým voľby poslancov na všetkých úrovniach ustúpili tak trochu do úzadia. Predvolebné aktivity však nepoľavili ani zamak, skôr naopak. Ako sa dátum volieb blíži, prejavy sú

čoraz zápalistejšie a obvinenia na adresu súperov čoraz ostrejšie. Najprudkejší boj o náklonnosť voličov sústavne a zo dňa na deň zvádza dvojica na vrchole – Demokratická strana a Srbská pokroková strana, hoci ani ostatní účastníci nemienia zostať bokom. Tak sa najnovšie rozpútala hádka na ekonomické témy medzi Ligou sociálnych demokratov a Zjednotenými regiónmi Srbska. Celkom podľa zásady, že každá reklama je dobrá reklama. V Srbsku v tejto chvíli pôsobí 87 politických strán, z čoho štyri boli založené len nedávno, v tomto roku. Pred tromi rokmi, po opätovnej registrácii podľa nového zákona o politických stranách, na politickej scéne ich bolo zostalo len 29, čo sa všeobecne považovalo za celkom rozumný počet. Časom sa však zoznam znovu začal šíriť, pred voľbami zvlášť. Medzi také celkom nové politické subjekty, ktoré sa budú uchádzať o priazeň voličov, patrí aj listina pod názvom Ani jedna z ponúkaných odpovedí. Nositeľom listiny je Đorđe Vukadinović, hlavný a zodpovedný redaktor časopisu Nová srbská politická myšlienka a politický analytik, ktorý v tejto súvislosti vysvetlil, že„NOPO je strana nekalých úmyslov, bez politického pozadia, ktorá chce vniesť rozvahu a poctivosť do brlohu zvaného politický život v Srbsku“. Inakším rozvrhnutím rozpočtových prostriedkov vláda zabezpečila peniaze na realizáciu prezidentských volieb. Pretože tieto voľby neboli plánované v tomto roku, neboli plánované ani peniaze na tieto účely, ale vláde sa podarilo vyčleniť 1,39 miliardy dinárov. Z tejto sumy sa 843 miliónov použije na financovanie volebnej kampane, a ďalších 550 miliónov sa odvedie na potreby republikovej volebnej komisie. Podľa nového zákona každý kandidát musí zložiť zálohu, aby mohol od štátu dostať prostriedky na kampaň. Len v prípade, že nezíska najmenej jedno percento hlasov, tieto prostriedky bude musieť vrátiť. V týchto dňoch republiková volebná komisia má vyhlásiť súhrnný zoznam kandidačných listín a mená prezidentských kandidátov. Nakoľko je známe, bude ich vyše desať. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Slovenský dom v Hajdušici

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

lováci v Hajdušici prvýkrát po vyše sedemdesiatich rokoch majú vlastný stánok – Slovenský dom, v ktorom sa schádzajú a usporadúvajú rôzne kultúrne a zábavné aktivity, a tak čelia neúprosnej asimilácii. Získali ho vďaka pomoci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá v roku 2009 vyčlenila prostriedky na kúpu domu a Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré z fondu Slovak Aid zabezpečilo prostriedky na jeho rekonštrukciu. Na skromnej slávnosti 13. apríla veľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová odhalili pamätnú tabuľu, ktorá pripomína na tieto pre hajdušických Slovákov veľmi významné skutky dvoch slovenských inštitúcií. V. Hudec

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

VOĽBY 2012

V REPUBLIKOVEJ VOLEBNEJ KOMISII

SLOVO MÁ: MAREK MRAČKA, KOORDINÁTOR PROJEKTOV MEMO 98

11 kandidátov na prezidenta nedeľu 15. apríla vypršal termín dranky Šešeljovej, kandidáta hnutia Hlbšie do problémov na prihlásenie kandidátov na pre- Dveri Vladana Glišića, kandidáta ZjedV zidenta republiky. Do uzávierky toh- notených regiónov Srbska Zorana konferenciou, na ktoednou z viaceto čísla Hlasu ľudu Republiková vo- Stankovića. Potvrdili aj kandidatúru, rej oznámime výrých organizáJ lebná komisia potvrdila 11 kandidá- ktorú podal mufti Islamskej komunisledky z prvých cií, ktoré sa v týtov. Čaká sa na schválenie posledného kandidáta, ktorý bol prihlásený dve hodiny pred vypršaním prihlasovacej lehoty. Potvrdené sú kandidatúry predsedu Demokratickej strany Borisa Tadića, predsedu Srbskej pokrokovej strany Tomislava Nikolića, predsedu Socialistickej strany Srbska Ivicu Dačića, lídra Liberálno-demokratickej strany Čedomira Jovanovića, predsedu Demokratickej strany Srbska Vojislava Koštunicu. Republiková volebná komisia potvrdila aj kandidatúru kandidátky Srbskej radikálnej strany Ja-

ty Muamer Zukorlić, predseda Zväzu vojvodinských Maďarov István Pásztor a kandidát Hnutia robotníkov a poľnohospodárov Zoran Dragišić. Kandidačnú listinu 15. apríla odovzdal Sociálno-demokraticky zväz, ktorý navrhol kandidátku Danicu Grujičićovú, a ktorým pre nedostatok platných podpisov Republiková volebná komisia prikázala najneskôr do 48 h od času odovzdania priniesť 3 281 platných podpisov. Konečné poradie kandidátov bude určené žrebovaním 20. apríla. J. Pániková

Z OBECNEJ VOLEBNEJ KOMISIE ŠÍD

bude Demokratická strana – Boris Tadić, pod číslom dva Demokratická strana Srbska – Dr. Krsto Kureš, pod číslom tri Srbská radikálna strana – Dr. Aleksandar Martinović, pod číslom štyri bude politické hnutie Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić, pod číslom päť Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, pod číslom šesť bude koaličná listina Pokrenimo Šid – Tomislav Nikolić a pod číslom sedem koaličná listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, PUPS a Jednotné Srbsko. St. S.

Sedem listín o štvrtok 5. apríla sme sa od Živky Sremcovej, tajomníčky V Obecnej volebnej komisie Šíd, dozvedeli, že volebné aktivity prebiehajú bez problémov. Obecná volebná komisia do toho dátumu potvrdila sedem listín pre nadchádzajúce lokálne voľby. Tých sedem listín na hlasovacom lístku budú v nasledujúcom poradí: pod číslom jeden

STARÁ PAZOVA

Predvolebná kampaň udúcnosť namiesto minulosti, záujem namiesto emócií a lepší B život namiesto úplatkárstva. Pod tým heslom Obecný výbor SDP Stará Pazova organizoval v nedeľu 1. apríla na Námestí Dr. Zorana Đinđića predvolebné stretnutie. Členom, sympatizantom a občanom predstavili kandidátov pre pokrajinských a republikových poslancov. x x x Dohoda s ľudom. O týždeň neskôr – v nedeľu 8. apríla hnutie Dveri pre lepší život Srbska vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy predstavilo prítomným občanom a sympatizantom tohto hnutia nielen svoj program, ale i kandidátov, ktorých majú, a navrhujú pre pokrajinské a republikové zhromaždenie. x x x Desať právd Preokreta. Predvolebné zhromaždenie koalície Preokret sa na mestskom námestí v Starej Pazove konalo v pondelok 9. apríla. Nositeľom listiny tejto koalície je

Čedomir Jovanović, ktorý v Starej Pazove v rámci predvolebnej karavány pobudol v stredu 11. apríla a občanom predstavil program, pre ktorý sa v koalícii Preokret zasadzujú. x x x Nech zodpovedajú tí, ktorí zle pracovali. Predseda SNS Tomislav Nikolić vo štvrtok 12. apríla navštívil Staropazovskú obec v rámci predvolebnej kampane Sriemskeho obvodu. Po obchôdzke továrne na výrobu šťavy Verde v Krnješevciach v Starej Pazove sa rozprával s občanmi na ulici a na zelenom trhu. x x x Člen predsedníctva Demokratickej strany Milan Marković, ináč minister pre štátnu správu a lokálnu samosprávu, v rámci predvolebnej kampane a listiny Voľba pre lepší život – Boris Tadić v Starej Pazove v stredu 11. apríla navštívil i súkromný podnik rodiny Majorskej. a. lš.

chto dňoch intenzívne zaoberajú našou (pred)volebnou kampaňou, je i slovenská MEMO 98. Spolu s naším Byrom pre spoločenské výskumy (BIRODI) upriamená je hlavne na sledovanie mediálneho spravodajstva (v elek- Marek Mračka tronických, printových a internetových médiách) o početných subjektoch a aktéroch tejto fázy predvolebného procesu. Účastníkom prvej prezentácie monitoringu médií 4. apríla v Belehrade bol i Marek Mračka, koordinátor projektov MEMO 98. – Aké je vlastne vaše poslanie? – Prišiel som, ako člen organizácie MEMO 98 pomôcť miestnej organizácii BIRODI s tréningom a vôbec metodikou, ako monitorovať médiá pred voľbami. Je to veľmi dôležité, lebo ľudia v dnešnej dobe dostávajú informáciu o kampani predovšetkým prostredníctvom médií. Cieľom monitoringu je zistiť, či spôsob, ako tieto informujú o politikoch a kampani, je v poriadku, či je v súlade s právnym rámcom a medzinárodnými štandardmi. Na to sme tunajším kolegom poskytli metodiku, ktorú používame už trinásť rokov: prvýkrát sme ju použili pri našich voľbách na Slovensku v roku 1998. Odvtedy sme monitorovali voľby v asi deväťdesiatich krajinách, predovšetkým v Európe, ale i vo svete. – A keď ide o Srbsko? – Nie sme tu prvýkrát. Spolupracovali sme i skôr s podobnými organizáciami, ktoré sú mimovládne a venujú sa médiám a demokratizácii. V podstate sme sa s vaším byrom našli cez spoločných známych v treťom sektore, keď chceli urobiť takýto projekt a hľadali niekoho, kto by im v tom trošku pomohol. Tak sa dostali i k nám. – A tento konkrétny projekt? – Bude prebiehať šesť týždňov. Sme pred prvou tlačovou

dvoch týždňov. To základné, čo by sa dalo povedať, je, že je pomerne veľa informácií v médiách. Tie sú však veľmi neutrálne. Médiá nie sú kritické, alebo nerobia hlbšiu analýzu toho, čo politici prezentujú. Je to najčastejšie len prenos toho, čo kandidáti a politici hovoria, ako sa vyjadrujú. Bez toho, aby sa politikov opýtali aj prečo je to a to tak a tak, aké majú konkrétne návrhy, aké boli výsledky, aká bude povaha reforiem... Je to najvážnejší výsledok monitoringu. Médiá poskytujú obraz o vláde, o vládnych stranách, ktorý nie je až taký odlišný. Na porovnanie však na Slovensku bolo aj niekoľko zaujímavých programov, keď sa novinári kriticky pýtali na program, a na iné témy, ktoré súviseli s voľbami. Tu zatiaľ ten moment chýba. – Nakoľko je reálny ten vplyv médií na voliča v týždňoch pred voľbami? – Samozrejme, veľmi dôležité je, aká je masa tých voličov, ktorí do poslednej chvíle nevedia koho voliť. Práve pre takých ľudí sú tie informácie veľmi podstatné. Samozrejme, v tom je televízia kľúčová, lebo si ju väčšina záujemcov o politikov a ich pôsobenie najprv zapne. Stále je to tak, i keď aj internet a nové médiá sú dôležité, predovšetkým pre mladých ľudí. Televízia je však veľmi dôležitá. To platí aj o úlohách verejnoprávnych médií. Tie majú oveľa väčšiu zodpovednosť ako iné médiá, aby informovali objektívne, neutrálne, kriticky, analyticky, zaujímavo. Aby ľuďom stálo za to zapnúť si televíziu, aby sa z jej obsahov čosi aj dozvedeli a nešlo len o prijímanie jednostranných informácií, ktoré politici prezentujú. A ktoré sú často o tom, akí sú skvelí, čo všetko sľubujú. Treba sa ich pýtať, ako to dosiahnu, ísť hlbšie do problému. A v tom kontexte sú médiá určite podstatné a kľúčové... Oto Filip

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

FÓKUS fary, ale i novej fary a chrámu Božieho. V miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka pána veľvyslanca privítal kolektív školy v čele s riaditeľom Jankom Havranom, ktorý hostí oboznámil s prácou a výsledkami žiakov v tejto škole, ktorá je jedinou na území Sriemu so sloa pozvanie predsedu Obce Stará Pazovenskou vyučovacou rečou. va Gorana Jovića v stredu 4. apríla StaPočas návštevy sa pán veľvyslanec strerú Pazovu navštívil veľvyslanec SR v Beletol i s čelnými ľuďmi miestneho matičnéhrade Ján Varšo. Bola to jeho prvá oficiálna ho odboru a v miestnostiach SKUS hrdinu návšteva tejto obce. Počas návštevy vykoJanka Čmelíka vzácneho hosťa privítali nal obchôdzku niekoľkých inštitúcií a ustaAnna Tomanová-Makanová, podpredsednovizní významných pre spoločný život a níčka pokrajinskej vlády a predsedníčka spoluprácu Slovákov, Srbov a iných národNRSNM, a Anna Lepšanovićová, predsednostných menšín v tomto prostredí. níčka spolku, ktorá poukázala na úspešnú Veľvyslanec Ján Varšo a konzulka Kataríčinnosť početných programových foriem, na Stehlíková sa najprv zastavili v budove ktoré pracujú pri spolku. Pán Varšo vykoZO Stará Pazova, kde mali kratší rozhovor s nal aj obchôdzku krásne upravených miestGoranom Jovićom a jeho spolupracovníkností na podkroví Slovenského národného mi. Potom pobudli v Stredisku pre kultúru domu. Pri tej príležitosti Anna TomanováStará Pazova, ktoré vzácnym hosťom predMakanová sa poďakovala predsedovi obce stavil riaditeľ Alexander Bako. za porozumenie a za poskytnutú podpoVeľvyslanec Ján Varšo v škole odovzdal knihu Tisíc Počas návštevy Srbskej pravoslávnej cirkru s cieľom skvalitniť život a prácu tunajších slovenských ľudových piesní riaditeľovi ZŠ Jankovi vi a Kostola sv. Iliju otec Srđan Đurđević vySlovákov. Havranovi zdvihol bohatý spoločný život Slovákov a Poslednou lokalitou celodennej náSrbov, ktorý na týchto priestranstvách pretrvá- prácu s obcou a bohatý duchovný život tejto cirk- vštevy bola obchôdzka veľkolepého Národného va už vyše 240 rokov. Zvlášť poukázal na vzá- vi, ktorá sa zaoberá i humanitárnou prácou, vy- domu futbalu a v rozhovore pred odchodom sa jomnú úctu a priateľstvo medzi tamojšou davateľskou činnosťou a inými aktivitami. Pán pán veľvyslanec J. Varšo a predseda obce G. JoSrbskou pravoslávnou cirkvou a Slovenskou Varšo sa na tvári miesta presvedčil, akou dyna- vić uzhodli, že je spolužitie príslušníkov sloevanjelickou a. v. cirkvou, ktorá sa prenáša z ge- mikou prebiehajú práce na úprave ústredného venskej národnostnej menšiny so srbským nánerácie na generáciu. Aj velebný pán Igor Feldy, archívu a spolu s cirkevnými hodnostármi vy- rodom v obci na vysokej úrovni. farár staropazovský, poukázal na dobrú spolu- konal obchôdzku nielen starej hurbanovskej A. Lešťanová

STARÚ PAZOVU NAVŠTÍVIL VEĽVYSLANEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE JÁN VARŠO

Spolužitie na vysokej úrovni N

VZÁCNI HOSTIA NA NÁVŠTEVE HAJDUŠICE A JÁNOŠÍKA

Slovensko nezabúda na krajanov piatok 13. apríla veľvyslanec Slovenskej V republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo a podpredsedníčka pokrajinskej vlády a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová za prítomnosti podpredsedu pokrajinského Zhromaždenia Martina Zlocha, predsedu Obce Plandište Zorana Vorkapića, riaditeľky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Miliny Sklabinskej, ako aj početných občanov Hajdušice, na skromnej slávnosti odhalili pamätnú tabuľu na tamojšom Slo- Prechádzka ulicami Jánošíka venskom dome, ktorý je kúpený z prostriedkov Národnost- jovej pomoci, aby tento dom mohol nej rady a rekonštruovaný z doná- plniť svoj účel. Ako veľvyslanec SR cie Veľvyslanectva Slovenskej re- vyjadrujem svoju hrdosť nad tým, že publiky v Srbsku z fondu Slovak Aid. aj po viac ako dvoch storočiach sa Pán veľvyslanec pri tej príleži- kultúra, jazyk, tradícia a prekrásne tosti vyjadril svoje uspokojenie nad kroje zachovávajú aj pre budúce getým, že môže zdieľať plody práce nerácie. Všetkým tým, ktorí k tomu svojho predchodcu Igora Furdíka, prispievajú, patrí vďaka,“ povedal ktorý zabezpečil prostriedky na re- okrem iného prihovárajúc sa prínováciu Slovenského domu v tejto tomným Hajdušičanom. Predsedníčka NRSNM zdôraznila, osade. „Je to stopa Slovenskej republiky z hľadiska oficiálnej rozvo- že táto slovenská inštitúcia urobila 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

prvý krok, keď kúpila dom v Hajdušici a umožnila Hajdušičanom, aby sa mali kde stretať a rozvíjať svoju činnosť. „Vykonávate tým významnú úlohu a zachovávate svoju tradíciu, čo je veľmi dobre, lebo nechávate niečo aj pre tých, ktorí prichádzajú, hoci je to dosť ťažko, keď ide o malú hŕstku Slovákov. Národnostná rada sa rozhodla vytvárať podmienky pre prácu ochotníkov vo všetkých prostrediach, v ktorých žijú Slováci. A keď budeme mať podmienky, všetko bude závisieť od nás,“ konštatovala, a spolu s podpredsedom Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Jurajom Červenákom odovzdali symboly a vlajku slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku predstaviteľom lokálnej a miestnej samosprávy, spolkom a ustanovizniam. Po odhalení pamätnej tabule ochotníci KUS Bratstvo pripravi-

li skromný program a pohostenie. Vzácni hostia sa potom presťahovali do neďalekého Jánošíka, kde sa stretli s predstaviteľmi Miestneho spoločenstva, cirkvi, základnej školy a miestnych spolkov a v rozhovore s nimi sa zoznámili s dejinami osady, ako aj s jej súčasnosťou. Jánošíčania pritom zdôraznili potrebu rekonštrukcie strechy na budove základnej školy, ktorá je v zlom stave, ale aj lákania investorov, aby sa otvárali výrobné prevádzky a prekonala nezamestnanosť a zastavila migrácia mladých ľudí do väčších miest a na Slovensko. Veľvyslanec SR po návšteve pre náš týždenník vyhlásil: „Cieľom mojej návštevy bolo stretnúť sa s ľuďmi, ktorí tu aktívne pôsobia a z rozhovoru s nimi som si uvedomil, že jestvuje veľká vôľa, aby sa slovenský jazyk, tradícia a kultúra zachovali. Je to aj prirodzené vzhľadom na to, že v Jánošíku vyše 90 percent občanov sú Slováci. Žiaľ, v škole sme sa dozvedeli, že je čoraz menej detí, čo je nie dobré. Som rada, že ZŠ podala na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí projekt na rekonštrukciu strechy a verím, že sa im podarí dotiahnuť to do konca a že Slovenská republika aj týmto bude dokumentovať, že jej záleží na krajanoch, ktorí žijú v zahraničí a že im aj konkrétnymi príkladmi chce pomáhať.“ V. Hudec

FÓKUS V PETROVCI BOHATŠIA TURISTICKÁ PONUKA

Otvorili stánok na predaj suvenírov V

o štvrtok 12. apríla nový stánok na predaj suvenírov pri Begeji v strede Petrovca dostal majiteľa. V mene Pokrajinského sekretariátu pre prácu, zamestnávanie i rodovú rovnosť, inak financiéra stavby, tajomník Miroslav Vasin v slávnostnom cere- Z otvorenia prvého stánku pre suveníry moniáli otvorenia kľúče od stánku tvorby kvalitných etnografických odovzdal predsedovi obce Vladi- výrobkov i domáce získavajú prímírovi Turanovi. Tak sa prostred- ležitosť prispieť do domáceho níctvom obce novým majiteľom rozpočtu. Pri príležitosti návštevy Petrovtohto objektu v tvare typického panónskeho domu stala obecná ca delegáciu Pokrajinského seTuristická organizácia, ktorá v ňom kretariátu v budove obce prijal bude predávať suveníry. Budú to predseda V. Turan, a potom zavítali etno výrobky, umelecké predme- aj do renovovaného objektu Strety a iné práce členiek spolkov diska pre rozvoj rurálnej turistiky, žien a iných združení v Petrovci. Ta- o náplni ktorého hovorila koordijomník Vasin vyhlásil, že stánok vy- nátorka Majda Adlešićová. Nakostavali za 6 000 eur a je iba jeden niec ich úradujúci riaditeľ Turisticz desiatich takýchto objektov v po- kej organizácie obce Jaroslav Markrajine. Sú vo funkcii posilnenia tinko zaviedol do nových kancelárií ekonomického položenia žien a tejto organizácie. J. Č-p ženského podnikateľstva. Cestou

V BUDOVE ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA v stredu 11. apríla oficiálne s prácou začala elektronická správa, ktorá umožní občanom čím rýchlejšie vybaviť si dokumenty alebo získať potrebné informácie. Prezentácii elektronickej správy – elektronického okienka, elektronickej pisárne a elektronických matrikárskych kníh sa vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy zúčastnil aj minister pre štátnu správu a lokálnu samosprávu Milan Marković (na snímke druhý zľava). Pochválil prácu staropazovskej obecnej správy a vyzdvihol, že sa v uplynulých štyroch rokoch začalo s najväčšou reformou štátnej správy, a práve táto obecná správa sa aktívne zapojila do práce uvedeného ministerstva. Podľa jeho slov Obec Stará Pazova je nie náhodou vyhlásená za najlepšiu lokálnu správu v Srbsku za rok 2011. A. Lš.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: RASTISLAV KUŽEL, ZÁSTUPCA VEDÚCEHO MISIE OBSE

Sledujeme celý proces – Misia OBSE, monitorujúca májové parlamentné voľby, pôsobí od začiatku apríla… – Aj pozorovanie v Srbsku je štandardnou súčasťou práce Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (OBSE). V podstate všetkých 56 krajín pred voľbami zasiela pozvánku do varšavského úradu OBSE, do Kancelárie pre ľudské práva. Tak isto v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami u vás prebehol tento proces: Ministerstvo zahraničných vecí Srbska pozvalo pozorovaciu misiu. Naša pozornosť je v podstate upriamená na celý volebný proces. Máme tu desať expertov, ktorí sa zaoberajú politickými, volebnými, mediálnymi záležitosťami. Máme i experta, ktorý bude sledovať prácu Štátnej volebnej komisie. Ďalších dvanásť expertov bude po školení vyslaných do všetkých častí Srbska, aby sledovalo volebný proces na regionálnej úrovni. Deň po voľbách, 7. mája, budeme mať tlačovú konferenciu, kde vlastne oznámime predbežné výsledky nášho pozorovania. Práca OBSE a Kancelárie pre ľudské práva je založená na tom, že pozorovatelia vždy chodia dopredu, v tomto prípade nejakých päť týždňov alebo mesiac pred voľbami. Pre nás je dôležité sledovať celý volebný proces, pretože voľby fakt nepozostávajú len z volebného dňa, ale i z toho všetkého, čo sa deje predtým. Zaznamenal: O. Filip

V PETROVCI PODPÍSALI DVE ZMLUVY Z OBLASTI KULTÚRY. Pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Milorad Đurić v stredu 18. apríla navštívil Obec B. Petrovec a s predsedom obce Vladimírom Turanom podpísali zmluvu o spolufinancovaní projektu Múzea vojvodinských Slovákov v B. Petrovci. Hodnota investície je tri milióny dinárov. Zároveň M. Đurić a úradujúca riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Jana Urbančeková-Fejzulahiová podpísali zmluvu o finančnej podpore z pokrajiny v hodnote milión dinárov pre divadelné predstavenie SVD. Na podpisovaní zmlúv z oblasti kultúry sa zúčastnila i podpredsedníčka vojvodinskej vlády a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová, republikový poslanec Pavel Marčok, pokrajinský poslanec Ján Bohuš a riaditelia oboch spomenutých ustanovizní. Na snímke: Záber zo slávnostného podpisovania zmlúv v Obci B. Petrovec. K. Gažová 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PERSPEKTÍVY NÁŠHO POĽNOHOSPODÁRSTVA

Možnosť viacnásobného rastu ž pätnástimi tematickými oblasťami sa zaoberali účastníci konferencie Poľnohospodárstvo Srbska – exportné možnosti a zásobovanie domáceho trhu, ktorú pred dvoma týždňami v belehradskom Hyatte usporiadala Buseness Info Group pod inštitucionálnou záštitou Ministerstva poľnohospodárstva a obchodu. Na snemovaní, cieľom ktorého bola výmena informácií a mienok zainteresovaných strán, ako i informovanie verejnosti o stratégii a plánoch v poľnohospodárskej produkcii, o šancách Srbska na svetovom poľnohospodárskom trhu hovoril minister poľnohospodárstva Dušan Petrović, tiež veľvyslankyňa Dánska pani Mette Kjuel Nielsenová, riaditeľka USAID misie v Srbsku Suzan Fritzová, zástupca šéfa Delegácie EÚ Adriano Martins, riaditeľ Inštitútu pre ekonomiku poľnohospodárstva Drago Cvijanović. Označujúc poľnohospodárstvo za jeden z pilierov našej ekonomiky, dokladom čoho je i údaj, že vlaňajšia hodnota jeho zahraničnoob-

Účastníci tematickej konferencie v Belehrade

chodného obratu, konkrétne vývozu poľnohospodársko-potravinárskych produktov bola 2,7 miliardy dolárov, minister Petrović skonštatoval, že sú alfou a omegou opatrení agrárnej politiky rast výroby a výnosov v rastlinnej výrobe a dobytkárstve, exportu, ako i hrubého spoločenského dôchodku. Jedným zo základných strategických zámerov je viacročný, finančne náročný

„CHCEM VYJADRIŤ ŽELANIE A NÁDEJ, že Srbsko, pri splnení všetkých podmienok, ktoré sú na to nevyhnutné, získa koncom roku termín na začatie prístupových rozhovorov, čo by predstavovalo kvalitatívne novú úroveň vzťahov medzi Srbskom a EÚ,“ vyzdvihol veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo, na záver zaujímavej, osožnej a podnetnej prednášky, ktorú mal 12. apríla v Inštitúte pre medzinárodnú politiku a hospodárstvo v Belehrade. V prejave zástupcom diplomatického zboru viacerých krajín, pracovníkom inštitútu a predstaviteľom médií, osobitne ocenil úsilie našej krajiny na ceste do EÚ a získanie kandidátskeho štatútu, ktorý by mal viac pootvoriť dvere k intenzívnejšej spolupráci s členskými krajinami únie v rôznych oblastiach. Konštatujúc, že sa smerom k eurointegrácii očakáva ešte splnenie mnohých úloh v rámci transformácie Srbska, podelil sa s účastníkmi s integračnými a transformačnými poznatkami zo Slovenskej republiky od roku 1993. Osobitne hovoril o paralelách medzi slovenskou a srbskou integráciou, s dôrazom na obdobie, keď Slovensko budovalo svoje štruktúry smerom dovnútra a smerom k zahraničiu, o prechode z jednostrannej politickej spoločnosti na pluralistickú demokraciu s trhovou ekonomikou, ako aj o úzkej spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky, ktorá – ako vyzdvihol – bola veľmi nápomocná pri integrácii. Na snímke: Dr. Ján Varšo (v strede). O. Filip 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

projekt zavlažovania, ktorý nedávno i odštartoval vo Vojvodine. Po jeho realizácii by u nás o štyri roky malo byť pod sieťou zavlažovacích kanálov okolo 1,1 milióna hektárov obrábateľnej pôdy. Je to ekonomicky opodstatnené, lebo môže umožniť až trojnásobné výnosy. Podľa Adriana Martinsa Srbsko je jedinou kandidátskou krajinou do EÚ, ktorá má suficit vo vývoze poľnohospodárskych

produktov a výsledky v tom môžu byť priam pozoruhodné. Za predpokladu, že sa náš obrovský potenciál správne využije. Napríklad zveľaďovaním podnikateľského ovzdušia a duchu a uvádzaním inovácií, využitím klímy a infraštruktúrnych možností, ktoré máme, na čo zvlášť poukázala veľvyslankyňa Kjuel Nielesenová. Kým prvý panel bol hlavne v znamení rozboru exportných možností, účastníci sa v druhom sústredili na opatrenia týkajúce sa zveľaďovania poľnohospodárskej výroby. Je to mimoriadne dôležité z aspektu zrealizovania potrieb zmeniť výrobnú štruktúru, ako i štruktúru vývozu, zabezpečenia potrebných prostriedkov, dosiahnutia strategických cieľov poľnohospodárstva. Lebo, ako to pár účastníkov snemovania kvitovalo, Srbsko má kapacity prekonať vo vývoze potravinársko-poľnohospodárskych produktov v nie tak ďalekej perspektíve dokonca Holandsko, ktorého hodnota exportu je vyše 60 miliárd dolárov. To si však zrejme bude vyžadovať celý rad rozsiahlych opatrení v mnohých oblastiach, samozrejme, i inakší postoj k prioritnému odvetviu a výrobcom v ňom. O. Filip

ÚČASŤ NA VEĽTRHU POTRAVÍN V BUDVE a zahraničnoobchodná bilancia vojvodinského hospodárstva boli dominantami nedávnej tlačovej konferencie zástupcu pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo Slobodana Vojinovića. Zhodnotil, že sa tunajšie spoločnosti, ich dvanásť, ktoré sú nositeľmi značky Najlepšie z Vojvodiny, mimoriadne úspešne prezentovali a získali popredné uznania na jednom z najvýznamnejších potravinárskych podujatí v susednom štáte. Je to bezpochyby v prospech a v záujme ďalšieho napredovania celkových hospodárskych a iných vzťahov Srbska a Čiernej Hory, ocenil. Na konto úhrnnej zahraničnoobchodnej tovarovej výmeny Vojvodiny uviedol, že jej vlaňajšia hodnota prevýšila 10 480 miliónov dolárov, čo je o 28 percent viac než v roku 2010. Taktiež stúpol i podiel APV v celkovom exporte Srbska: z 35, 4 percenta predvlani na 37,2 percenta vlani. Najdôležitejšie vývozné produkty sú kukurica a cukor, zabezpečujúce sedem, prípadne štyri percentá hodnoty celkového exportu. Na snímke: Zástupca pokrajinského tajomníka S. Vojinović (prvý vľavo). O. Filip

FÓKUS S ANNOU TOMANOVOU-MAKANOVOU, PREDSEDNÍČKOU NRSNM

Priority a investície do zajtrajška me v desiatom roku pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a plných desať rokov činnosti nášho svojrázneho národnostného parlamentu si pripomenieme – a iste aj primerane oslávime – 18. januára 2013. Dovtedy je ešte času dosť. O tom, čo NRSNM – teda aj jej Výkonnú radu, všetky výbory a komisie – v tomto období čaká, hovorili sme s jej predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou. – Tých už takmer 10 rokov pôsobenia NRSNM by som rozdelila na dve veľké obdobia. Prvé obdobie bolo tých prvých šesť rokov, keď sa robilo iba na základe jedného jediného zákona: Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Podľa tohto ustanovenia boli založené všetky národnostné rady a podľa iba dvoch viet v ňom vzťahujúcich sa na našu činnosť, sme mali pôsobiť. Za tých šesť rokov, keď sa nám iba sľubovalo schválenie aj ďalších zákonov tak o voľbe členov národnostných rád, ako i o práci národnostných rád, robili sme tak, ako sme najlepšie vedeli a mohli. Ale dobre, že sme vydržali. Lebo boli aj návrhy, aby sme po štyroch rokoch zrušili činnosť, že národnostné rady nemajú legitimitu... Od roku 2009 začalo to druhé obdobie, keď sme dostali Zákon o práci národnostných rád národnostných menšín, ktorý nám pomáha. Je nám omnoho ľahšie, lebo v každej zo štyroch oblastí presne určuje, čo sú naše záväzky, a tak vieme, čo máme robiť. Na druhej strane je tu však kopa nových oprávnení, s ktorými sa stretáme. – Naša verejnosť už vie o tej veľkej novinke, o preberaní spravovacích a zakladacích práv jednotlivých inštitúcií a podujatí, a iste si uvedomuje, že je to riadne dlhý proces. – Veru je. Zatiaľ sme tento proces začali v oblasti školstva a kultúry, očakáva sa, že veľmi rýchlo budeme zapojení aj do oblasti informovania, pretože je aj tu stratégia na jednotlivých úrovniach schválená. Možno to budú spoluzakladateľské práva s lokálnou

samosprávou, ako je to napríklad ských práv. Zákon nám určil i popri základných školách, predškol- stup tejto akcie, a to, či si zaklaských ustanovizniach. Jednodu- dateľské práva máme prebrať my, cho musia sa zachovať programy národnostné rady samy alebo v v rečiach národnostných menšín spolupráci s niekým, kto zakladavo všetkých vojvodinských osa- teľom bol doteraz. A tu sa to riaddách. Nebude to veru ľahko, lebo ne komplikuje: zakladateľom zású lokálne samosprávy, kde sa kladných škôl je Ministerstvo vzdeprogram vysiela aj v piatich re- lávania Republiky Srbsko, stredčiach, a tu privatizácia jednoducho ných škôl a gymnázií je vláda AP nie je možná, čo už prax dokázala. Bude sa musieť hľadať iný model a verím, že keď model spoluzakladania základných a stredných škôl, predškolských ustanovizní, kultúrnych ustanovizní ukáže výsledky, bude veľa toho ľahšie a jasnejšie. Ale niečo sme už urobili: urobili sme dopisovateľskú sieť medzi lokálnymi rozhla- Anna Tomanová-Makanová sovými stanicami, ako verná čitateľka Hlasu ľudu medzi sebou si vymieňajú slo- Vojvodiny a predškolských ustavenské programy, mesačne sú za novizní lokálne samosprávy. Práto osobitne stimulované, majú aj ve preto ten proces, ktorý sme už svoje spoločné vysielanie a para- začali, je veľmi zložitý. Treba len ísť lelne pomáhame aj verejnému krok za krokom, máme určené rozhlasovému a televíznemu ser- školy, ktoré sú prioritné v prvom visu. Aby sme sa lepšie navzájom kole, ktoré v druhom kole, sú tu už poznali, vedeli viac o tom, čo kto spomenutí trojakí zakladatelia, robí. Potom bude aj naše slo- všade sú tu štatúty, správne rady... venské povedomie hodnotnejšie, Ale je to proces, ktorý sme otvoucelenejšie, vyspelejšie, nebude- rili, máme už niektoré odpovede me sa hádať, trieštiť... Založili sme z republikového ministerstva, poaj Asociáciu slovenských elektro- kyny, čo ďalej máme pripraviť my, nických médií, vďaka ktorej bu- čo konkrétna vzdelávacia ustademe môcť písať projekty na vy- novizeň. bavenie našich redakcií. Žur-ško– Pokiaľ sa tieto záležitosti la pokračuje tiež, posielame mla- dostali v oblasti kultúry, nadých novinárov na Letnú školu príklad v oblasti kultúrnych požurnalistiky, angažujeme lekto- dujatí? rov. – Keď ide o tento úsek, NRSNM – Teda aktivity zvlášť v oblas- zatiaľ iba vymenovala podujatia ti školstva a kultúry už prebie- celomenšinového rázu. Ďalej sme hajú, a konajú sa takpovediac sa ešte nedostali, preto tento rok paralelne, však? bude taký prechodný. Ale aj tu je – Áno, všetko robíme paralelne. situácia veľmi pestrá: napríklad Veľmi je dôležité, že NRSNM schvá- zakladateľom Stretnutia v pivniclila stratégiu rozvoja v oblasti kom poli je SKUS Pivnica, pri fesvzdelávania, toho času sa pripra- tivale Zlatý kľúč je to združenie obvuje Akčný plán a súčasne pre- čanov, pri prehliadke Divadelný vabieha aj preberanie zakladateľ- vrín podľa najnovších pravidiel je

to Výbor pre kultúru NRSNM, teda zakladateľom divadelnej prehliadky je už teraz naša národnostná rada, pri festivale DIDA je to Ochotnícke divadlo Janka Čemana, pri detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď je to SKUS hrdinu Janka Čmelíka, pri Folklórnom festivale Tancuj, tancuj,... je to Miestne spoločenstvo Hložany a KOS Jednota. V ďalšom procese máme týmto zakladateľom pomôcť, aby nezostali aj naďalej samy v organizovaní celomenšinových podujatí. Lebo je to práca neľahká a bude ešte ťažšia, lebo peňazí je málo. V tomto úseku našej práce budú sa podpisovať zmluvy, a to dvojaké. Jedna zmluva bude o spoluzakladaní podujatia medzi Národnostnou radou a napríklad konkrétnym spolkom, a druhá zmluva bude o organizácii a realizácii celomenšinového podujatia, a to medzi doterajším organizátorom, lokálnou samosprávou, Národnostnou radou a Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. A všetky podpísané inštitúcie budú vedieť, čo je ich úloha, akú majú lehotu, komu za svoju prácu zodpovedajú. – Teda doterajším organizátorom našich tradičných podujatí sa nič neberie, ako si niektorí vysvetľujú tieto nové zakladateľské kroky našej Národnostnej rady? – Nie, práve naopak, chceme im pomôcť. Preto, aby tie naše podujatia boli kvalitnejšie, aby ich organizácia bola bezbolestnejšia. Napríklad nikto nemôže ručiť, že sa niektorý spolok v istom období nedostane do krízy, možno aj existenčnej, že napríklad potom príprava festivalu zostane iba na jednom aktivistovi, či dvoch – troch ľuďoch... Preto musíme mať jasnú kultúrnu politiku, rozpracovať priebeh podujatí do detailov a hlavne spresniť nositeľov jednotlivých úkonov. Potom sa nemôže stať, že napríklad pre organizáciu FFTT či prehliadky Divadelný vavrín nikto nenapíše projekt... A aj takú situáciu sme mali... Preto treba plánovať, projektovať, rozmýšľať a na tie naše podujatia sústrediť aj energiu, aj znalosti, vedomosti, aj finančné prostriedky. Je tu aj ďalšia novinka, že sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, v našej svojráznej výkonnej rade v oblasti kultúry zamestnajú dvaja

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

FÓKUS koordinátori pre divadlo a folklór. Je to ďalší premyslený krok, ústav má na starosti prezentáciu kultúry, ale robíme spolu a spolu sa chceme dopracovať ku konkrétnym výsledkom, ktoré budú viditeľné v teréne. – Pri schvaľovaní plánov NRSNM na tento rok pri Výbore pre kultúru bola aj položka o produkcii. O čo ide? – To je to tretie nevyhnutné ohnivko: najprv je zakladateľský tím, potom organizačno-realizačný tím a je tu aj produkcia. Keďže si ÚKVS preberá podľa svojich plánov a programov prezentáciu kultúrnej tvorby, NRSNM bude viac prostriedkov vyčleňovať na produkciu. Čo je to vlastne? Povedzme si na príklade divadla. Konkrétne, keď onedlho 4. mája bude otvorená prehliadka Divadelný vavrín, zverejníme súbeh na podporu ochotníckym divadlám a divadelným sekciám, ktoré chcú na nasledujúcu prehliadku pripraviť divadelné predstavenie. Niekomu treba pomoc pri angažovaní režiséra, niekomu je ťažko prísť k primeranej scénografii, ku kostýmom, alebo nemajú prostriedky na prepravu na prehliadku... Súbeh vypíše aj lokálna samospráva, teda pomôže ona, pomôžeme aj my, šikovní si napíšu aj projekt napríklad na pokrajinu, a keď prostriedky prídu z troch strán, predstavenie sa iste pripraví, zahrá na ďalšej prehliadke a čo je zvlášť dôležité, nezanikne po premiére, ale iste bude žiť najmenej tri mesiace. Hovorím o podpore produkcie na príklade divadla, ale práve divadlo je aj literatúra, dialóg, aj hudba, výtvarníctvo, jazyk, vystúpenie, jednoducho – slovenčina. – Inšpiráciou na jednu výnimočne užitočnú akciu NRSNM bola minuloročná prehliadka 3 x Ď... – Áno, vlaňajšia detská divadelná prehliadka, ktorá ponúkla len jedno súťažné predstavenie, bola jasným signálom, že niečo treba súrne robiť. Lebo o niekoľko rokov nebudeme mať ani dospelácke divadlo. Preto sme vytvorili program Verbálna komunikácia a dramatická tvorba, a to v spolupráci výborov pre vzdelávanie a kultúru NRSNM. Projekt nám akreditovali aj v republikovom Ministerstve školstva v Belehrade, záujemkyne učiteľky a profesorky majú presný 21. 4. 2012

16 /4487/

program, literatúru, skriptá a cieľom je nacvičiť v škole divadlo. Zo 14 kandidátok nech máme ako výsledok ich ďalšej práce aspoň napríklad 8 nových divadelných predstavení, je to oveľa viac ako – jedno. A nielenže sme vytvorili túto niekoľkomesačnú jedinečnú divadelnú školu, dokonca počujem, že aj v školách má dobrú ozvenu, ale ak sa vydarí dohoda s pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá – kde som prísľub už dostala – tie základné školy, ktoré majú a plánujú aj ďalej nacvičovať detské divadelné predstavenie, budú mať nárok na dodatočné účelové prostriedky aj z pokrajiny... Keď môžeme niečo urobiť lepšie, prečo by sme to neurobili? A tak v každej oblasti, nielen v divadle. My pomôžeme produkciu, ústav prezentáciu a v spolupráci s lokálnou samosprávou verím, že máme veľké možnosti... – Tie možnosti a očakávania tesne súvisia aj s podmienkami práce našich inštitúcií, ktoré zachovávajú identitu vojvodinských Slovákov. Na tie podmienky NRSNM tiež prihliada. – Áno, to sú tie kapitálne vklady. Vlani sme vyčlenili 5 a pol milióna dinárov, teraz v tejto akcii pokračujeme. Povedali sme si, že do tých našich kultúrno-umeleckých spolkov musíme aj vložiť nejaké prostriedky, lebo v niektorých prostrediach aj viac ako 20 rokov nebolo nič do objektov vložené. Áno, pomôžeme podľa našich možností najprv týchto päť – šesť objektov, na budúce ďalšie, ale pod jednou podmienkou: že sa tie práce už dokončujú. Napríklad v Šíde už niekoľko rokov renovujú miestnosti spolku, dostali prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a z pokrajiny, ale na dokončenie im chýbal ešte jeden milión. Národnostná rada vyčlenila milión dinárov, práce sú v plnom prúde a Slovenský národný dom v Šíde bude zakončený. Budú mať optimálne a slušné podmienky na prácu nielen spolkári, ale aj matičiari, spolok žien atď. Nedávno som podpísala zmluvu s Miestnym spoločenstvom v Ľube, teda spoločnými prostriedkami a s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zrekonštruujeme Dom kultúry v Ľube. Erdevíku sme začali pomáhať vďaka prostriedkom z pokrajin-

HLAS ĽUDU

ských súbehov pred piatimi rokmi: kúpili sa stoličky, riešilo sa vykurovanie, knižnica. Ešte kuchyňu, strechu, omietku, čo by sa tohto roku malo s našou pomocou zakončiť. V Lugu sa robí celkom nový Dom kultúry s podporou pokrajinského Fondu pre kapitálne vklady a obce, je to vyše 20-miliónová investícia, tu tiež pomôžeme. Rovnako ako Dobanovce, kde Obec Surčín vyfinancovala kompletný nový Slovenský dom. My sme prispeli na stoly, stoličky, techniku... Tohto roku toľko, nabudúce zase niečo... V Báčskom Petrovci sme sa podieľali vo veľkej adaptácii Gymnázia Jána Kollára. Tohto roku končíme v Jánošíku základnú školu, kde je problematická strecha, do vynovenia Domu kultúry sme tiež roky prispievali, v postupe je schválenie rozhodnutia o kúpe pozemku pre Dom smútku v Hajdušici, kde sme už kúpili i Slovenský dom, pomohli sme v zakončení prác na Slovenskom národnom dome v Starej Pazove, v renovovaní Galérie insitného umenia v Kovačici. Ďalej: v Pivnici sa zrekonštruovali miestnosti SKUS Pivnica a my sme dali milión dinárov na vykurovanie, v Selenči je tiež zakončené vykurovanie Domu kultúry, tohto roku znovu ideme do Lalite, kde treba zakončiť ešte prednú stranu Domu kultúry. Napísali sme projekt na ÚSŽZ a verím, že bude schválený, lebo sme zdôraznili, že máme v tomto 4 kapitálne projekty, a to sú: Laliť, Jánošík, Erdevík a je tu aj Múzeum vojvodinských Slovákov v Petrovci, ktoré si vyžiada veľa prostriedkov, ale aj času. Spolky si aj samy píšu projekty, ale táto spolupráca dvoch štátov je významná a nedoceniteľná pri spoločnom riešení veľkých investícií. – NRSNM má už aj svoj majetok: nedávno bol kúpený dom Martina Jonáša v Kovačici... – Áno, ten dom je teraz náš a keď všetky doklady o vlastníctve budú usporiadané, predpokladám, že sa podpíše zmluva s Galériou insitného umenia alebo s lokálnou samosprávou, lebo tam niekto musí byť. Potom sa vypíše verejné obstarávanie, po fázach sa bude konať potrebná adaptácia. Budú sa písať aj ďalšie projekty, lebo na rekonštrukciu treba ohromné peniaze. Ale je to aj obrovský majetok a obrovský dom so vzácnymi zbierkami a v ko-

nečnom to bude vzácna kultúrna ponuka pre všetkých záujemcov. Len mi je ľúto, že je predaný dom Zuzany Chalupovej... – Nezabudnime na štvrtý úsek pôsobenia NRSNM, na úradné používanie jazyka a písma. – Predovšetkým treba spomenúť našu publikáciu Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny, ktorá bude vydaná aj v elektronickej forme. Našim matrikárkam to bude vzácna pomôcka. Ale aj naďalej budeme bojovať s úradným používaním jazyka a písma... Dúfam, že keď budú lokálne samosprávy vyspelejšie, budeme mať aj prekladateľské služby. Ľúto mi je, že to musím povedať, ale v tejto chvíli sa nám najťažšie spolupracuje s lokálnou samosprávou. Ľahšie sa nám spolupracuje aj s pokrajinou, aj s republikou... Majú málo peňazí, veľmi málo dávajú aj lokálnym médiám, ochotníkom... Ale netreba lamentovať, koľko máme, toľko môžeme, a to, čo máme, pokúsme sa zveľaďovať. Nezabúdajme, že nás je stále menej. Musíme byť spolu, každý nech prispie vo svojej oblasti koľko môže a bude dobre. – A ešte z toho oslavného súdka: na obzore sú Slávnosti a náš národnostný sviatok, v januári oslavy 10. výročia NRSNM. – Už je apríl... Aj keď sme si hovorili, nenechávať si všetko na poslednú chvíľu, znovu sa aj náš národnostný sviatok asi bude koncipovať podobne ako vlani. A tak by som si priala každý rok tu mať nejakú novinku... Ale máme teraz aj mimoriadnu situáciu, máme voľby, a tak sa asi len v júni budeme môcť naplno venovať Slávnostiam... A keď ide o oslavy NRSNM, vymenovaná je pracovná skupina, sám program k výročiu chceme usporiadať v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, kde po prvýkrát udelíme aj Ceny NRSNM. K jubileu plánujeme vydať Pamätnicu, možno sa pripraví aj dokumentárne pásmo z televíznych nahrávok a výstava fotografií. Závisí, koľko budeme mať peňazí, ale chceme, aby to bolo primerane, dôstojne a či oslavy uzavrieme ľudovou veselicou alebo prvým slovenským vojvodinským bálom, to ešte uvidíme. Za rozhovor ďakuje: Anna Francistyová

Z NAŠICH OSÁD NOVINKY V DOME ZDRAVIA BÁČSKY PETROVEC

Zmluva, sanitka a pomôcky pre invalidov a prítomnosti predstaviteľov In- zitívna skúsenosť pre obe strany, tak- nec Pavel Marčok, pokraštitútu pre srdcovo-cievne ocho- že sme sa rozhodli pokračovať. Me- jinský poslanec Ján Bohuš renia Vojvodiny a predstaviteľov sačne sme v Petrovci vyšetrili oko- a predseda BáčskopetrovObce Báčsky Petrovec vo štvrtok 5. lo osemdesiat pacientov, ktorí ne- skej obce Vladimír Turan. apríla podpísali ďalšiu zmluvu o museli cestovať do Kamenice, a tak Riaditeľ Rybovič sa pospolupráci medzi Inštitútom zo Sr. sme im ušetrili aj čas aj námahu. Za chválil, že dostali i sanitku, Kamenice a Domom zdravia Báčsky uplynulý rok sme tu súhrnne vyše- čiže špecializované vozidlo Petrovec. trili okolo tisíc pacientov a nechy- na prepravu pacientov na Stretnutie v Dome zdravia usporiadali predovšetkým z príležitosti predĺženia zmluvy o spolupráci ohľadom angažovania špecialistov kardiológov. Spolupráca prebieha už vyše roka a podpísaním novej zmluvy bude pokračovať naďalej, predovšetkým vďaka prostriedkom vyčleneným z obecného rozpočtu. Po úvodných slovách riaditeľa J. Ryboviča slova sa ujala riaditeľka Inšitútu v Sr. Kamenici Nada ČemerlićováAđićová: „Naša spolupráca s DZ B. Petrovec sa v uplynulom období Účastníci stretnutia na nádvorí petrovskej zdravotnej ustanovizne vedukázala ako veľmi dobrá. Táto ľa nového vozidla zdravotná ustanovizeň pracuje na vysokej úrovni a na prvom mies- bovala ani edukácia odborných ká- dialýzu mimo Báčskopetrovskej te sú jej pacienti, ktorým sme pod- drov z oboch strán.“ obce. Vozidlo dostali vďaka finančpísaním zmluvy umožnili kardioloZmluvu o ďalšej spolupráci pod- nej podpore Obce Báčsky Petrovec. gické vyšetrenie na vysokej úrovni. písali v mene Domu zdravia J. Ry- Do laboratória takisto pribudol príNaši kardiológovia chodili pravi- bovič a v mene Inštitútu N. Čemer- stroj na koaguláciu a biochemický delne do Petrovca dvakrát týžden- lićová-Ađićová. Pri tejto príležitos- analyzátor. Okrem týchto noviniek ne a osvedčilo sa to ako veľmi po- ti sa prihovorili republikový posla- riaditeľ J. Rybovič spomenul i do-

OTVORILI REGIONÁLNE STREDISKO PRE HEMODIALÝZU V STAREJ PAZOVE

Moderný objekt s 15 prístrojmi

Pacienti na dialýze

rámci staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja 19. marca začalo pôsobiť regionálne Stredisko pre hemodialýzu, ktoré za prítomnosti početných hostí sláv-

nostne otvorili v utorok 3. apríla. Túto liečebnú metódu toho času poskytujú 19 pacientom zo spolu 30 postihnutých ochorením obličiek v Staropazovskej obci.

Po slávnostnom otvorení a obchôdzke miestností Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, prejavil spokojnosť, že pacienti už nebudú musieť cestovať na dialýzu do nemocnice v Zemune, resp. Sriemskej Mitrovici. „Chcem povedať, že sme všetko to urobili pre ľudí a starostlivosť o ľudí ukazuje našu zrelosť a zodpovednosť,“ vyhlásil prvý človek Staropazovskej obce a dodal, že toto stredisko je „jedinečné v tejto časti Srbska“ a že zároveň „prispeje k pozitívnemu európskemu imidžu Starej Pazovy“. Regionálne Stredisko pre hemodialýzu je vybavené 15 prístrojmi vďaka donácii talianskej vlády, v mene ktorej sa na slávnostnom otvorení zúčastnila Dr. Santa Molé, riaditeľka Kancelárie talianskej

Spolupráca pokračuje – podpisovatelia zmluvy Nada Čemerlićová-Ađićová a Ján Rybovič

náciu z Nemecka, ktorá pozostáva z pomôcok pre invalidov, ako sú vozíky a iné. Pre ambulanciu v Kulpíne zaobstarali stoličky do čakárne, a tak uzavreli práce na rekonštrukcii. Medzi plánované projekty zaradili inštalovanie priehradnej sklenej steny na gynekologickom oddelení. Takisto plánujú zaobstarať prístroj na platenie platobnými kartami. Pripravili aj projekt a uchádzali sa o prostriedky na izoláciu strechy na dvoch budovách; hodnota projektu je 8 miliónov dinárov. K. Gažová kooperácie v Belehrade. Po obchôdzke objektu hovorila o veľkom význame zdravotníckych ustanovizní pre krajinu a jej populáciu.„My podporujeme Srbsko na ceste k Európskej únii a sme presvedčení, že toto je jeden z významných krokov v tomto smere,“ podčiarkla Dr. Santa Molé. Pri tejto príležitosti Dr. Željko Katić, riaditeľ staropazovského DZ okrem iného povedal: „Toto je malý krok pre krajinu, ale veľký pre pacientov v tejto časti Srbska.“ V novom regionálnom stredisku, ktorého náčelníkom je Dr. Boško Stepanović, túto liečebnú metódu špecializované zdravotnícke kádre môžu poskytnúť 60 pacientom v troch zmenách. Na slávnosti boli aj predstavitelia republikového Ústavu pre zdravotné poistenie, KBC Zemun, sriemskomitrovickej nemocnice a lokálnej samosprávy. A. Lš.

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2012

Hold vínu a klobásam Š

esť rokov za sebou kulpínsky zďaleka privítal predseda Spolok vinárov a vinohradní- Spolku vinárov a vinohradkov usporadúva na Veľkonočnú níkov v Kulpíne Michal Donedeľu podujatie Veľká noc v Kul- vičin. Predtým ako pristúpili píne, ktoré sa stáva čoraz maso- k udeľovaniu cien najvyššie vejším a lákavejším. Hoci tohto oceneným vínam a klobároku počasie organizátorom veľmi nežičilo, lebo v nedeľu 8. apríla bolo chladno a veterno, akcia sa predsa vydarila na Masová účasť a koštovka klobás na veľkonočnom výbornú. Pre neprajpodujatí v Kulpíne né počasie priebeh mova ani tentoraz nechy- lila trom najlepším výrobcom: celého podujatia bovali vinári zo Slovenska a Ondrejovi Sabovi, Štefanovi Širmuseli nakoniec prez Čiech, čo celému podu- kovi a Danielovi Gažovi, všetkým sunúť do zatvorejatiu dalo medzinárodný z Kulpína. Odmenené boli takisto ných pivničných prieráz. Z uvedeného počtu aj vzorky klobás z Pivnice, Kysáča, storov Poľnohospozlatých medailí vinári z Kul- Ravneho Sela, B. Petrovca a Hlodárskeho múzea. pína dostali 4 zlaté za bie- žian. Po udeľovaní odmien naUž pred sedemle vína a 2 zlaté za čierne. sledovala verejná degustácia prinástou hodinou sa v Konkrétne, dve zlaté me- nesených vzoriek vína a klobás. smere kulpínskeho Neodmyslikaštieľa hrnul celý Sladké lahôdky ponúkali teľnou súčasrad hostí, čo svedčilo kulpínske spolkárky ťou podujatia o hojnej návštevnossú krásne a ti. Na vchode do pivnice pod Ga- sam, odznela kultúrna chutné veľkolériou Poľnohospodárskeho mú- zložka podujatia. Spenočné koláče, zea návštevníkov vítali krojovaní vom prítomných v pivktoré aj tentožiaci tamojšej základnej školy s ničných priestoroch raz pre námúzea oslovila vštevníkov dievčenská speochotne navácka skupina chystali členKultúrno-umeky Spolku kulleckého stredispínskych žien. ka Zvolen pod Treba pripovedením a za menúť, že sa hudobného veľkonočné sprievodu Mipodujatie vichala Čiliaka. nárov v KulpíPotom modene vyznačovarátor podujatia Aj o kvalitné vína bol veľký záujem lo masovosJán Chalupka oznámil, že nasleduje udeľo- daily za biele vína sa dostali do rúk ťou a dôkazom bohatej návštevvanie radu ocenení za naj- Michala Miškára, pokiaľ Michal nosti bolo aj to, že sa pivničný kvalitnejšie vína a klobásy v Dovičin získal po dve zlaté me- priestor, v ktorom sa celé podutohtoročnej súťaži. Ceny vý- daily za biele a za čierne vína. Člen jatie udialo, hoci veľmi priestranhercom odovzdali aktívni kulpínskeho spolku Bratislav Pe- ný, tentoraz zdal byť príliš tesný na členovia spolku vinárov Bra- trović z Báčskeho Petrovca tiež to, aby prijal všetkých záujemcov. Dve zlaté medaily za biele vína získal nislav Plachtinský a Radoslav dostal zlato za biele víno. Okrem Hoci počasie neprialo a nemohol Michal Miškár z Kulpína spomenutých medailami boli sa tentoraz využiť prekrásny areál Kolarski. Tohto roku na súťažné poduja- ovenčené vína ďalších výrobcov z kulpínskeho kaštieľa, predsa mapani učiteľkou Annou Peťkovskou. Všetkým príchodiacim da- tie vinárskeho spolku v Kulpíne Petrovca, Hložian, Kysáča, Erde- sovosť a dobrá nálada boli dôkarovali neodmysliteľný symbol Veľ- bolo prihlásených 70 vzoriek vína víka, Veternika, Sr. Karloviec, Te- zom toho, že Veľká noc v Kulpíne je podujatie, ktoré z roka na rok kej noci – omaľované vajíčko, kto- a 50 vzoriek klobásy. Odborná merína a iných prostredí. Komisia hodnotiaca klobásy sa naberá na kvalite a dostáva čoraz ré žiaci vypracovali v rámci vý- komisia hodnotiaca vína sa tentoraz rozhodla udeliť 11 zlatých pozitívne zmienila o všetkých sú- väčšiu váhu nielen vo svojom tvarnej dielne v škole. Ako sa to už na hostiteľov pat- medailí za biele a 6 medailí za čier- ťažiacich vzorkách a najviac bo- prostredí, ale aj širšie. K. Gažová rí, všetkých prítomných zblízka a ne vína. Okrem súťažiacich z do- dov, a teda aj zlaté medaily ude-

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S BIELOBLATSKÝM PODNIKATEĽOM MIROSLAVOM HANÍKOM

Zostávajú nám iba omrviny odinný podnik Stolárstvo Haník z Bieleho Blata, ktoré po otcovi Jánovi zdedili synovia Miroslav a Ján Haníkovci, už dávno prevýšilo rámce remeselníckej dielne. Roky sa zaoberali poskytovaním služieb pílenia dreva, výrobou paliet a nábytku pre známeho zákazníka, tiež výrobou okien a dverí, trstinových paravánov... Podmienky na trhu ich však prinútili prispôsobovať sa, a tak dnes okrem paliet, ktoré sú aj naďalej ich základným výrobkom, vyrábajú nábytok pre predajne. „Nábytok sme začali vyrábať z núdze, lebo drevené okná a dvere v poslednom období takmer úplne vystriedali plastové,“ vysvetlil Miroslav Haník. „Stalo sa to hlavne preto, že plastové dvere a okná netreba farbiť a k tomu sa ujala úplne chybná mienka, že plastové okná a dvere sú večné. Spočiatku síce plastika bola naozaj kvalitná a omnoho trvácejšia než materiál, z ktorého ich dnes vyrábajú a ktorý vonkoncom nie je odolný proti tepelným výchylkám a kondenzácii, takže sa veľmi rýchlo rozpadne. Podľa mojej mienky drevo je aj naďalej nenahraditeľné, čo si vo vyvinutých krajinách EÚ dávno uvedomili a začali na domy vracať drevené okná a dvere.“ Ste spokojní s efektmi výroby nábytku? „V tejto chvíli máme 18 rôznych výrobkov, vrátane kompletnej spálne, ktoré vyrábame prevažne v etno štýle a výlučne z plného dreva. Naše výrobky sú preto najmenej o 25 percent drahšie ako napr. nábytok z rôznych mŕtvych materiálov, akými sú trieskové, alebo mediapánové platne. Aj napriek tomu sme spokojní, tak so záujmom, aký o náš nábytok prejavili návštevníci salónov a vlaňajšieho belehradského veľtrhu nábytku, čo sa potom odzrkadlilo aj v slušnom predaji.“ Ako hodnotíte podmienky hospodárenia v Srbsku dnes? „Situácia je veľmi ťažká. Dlhé lehoty platby za kúpený tovar významne zaťažujú podnik. Vlani ešte

lehota bola 60 až 90 dní, a teraz sa zákazníci už dožadujú 120-dňovej lehoty. Na druhej strane za surovinu, čiže drevo platíme výlučne preddavkom. Dodatočnú neistotu vytvára aj nestabilný kurz eura, ktorý sa aj v tomto odvetví ihneď prejaví v cene dreva. Prednedávnom som napríklad dostal účet za drevo so 4,5 percenta vyššou cenou ako skorej. Cenu pritom zvýšili bez môjho vedomia a ja som musel súhlasiť, no keď som sa toto zvýšenie pokúsil započítať do ceny palety, ako je stanovené zmluvou s firmou, ktorú zásobujeme paletami, riaditeľ mi krátko povedal, aby som to nerobil, lebo ihneď zmenia dodávateľa. Nie je ťažké pochopiť, aké to má následky v celkovom podnikaní.“ Môže vôbec malý podnik, akým je váš, prosperovať za takých okolností? „Môže, ale výlučne vďaka úspechom z čias, keď podmienky hospodárenia boli omnoho lepšie. My sme napríklad slušne vybavení strojmi a nemusíme vkladať do základných prostriedkov, ale napriek tomu ak chceme čeliť konkurencii, musí-

Miroslav Haník (vľavo): Podmienky hospodárenia sú veľmi ťažké

me sledovať nové výdobytky techniky a kupovať nové modernejšie stroje, ktoré umožnia vyrábať čoraz kvalitnejšie a rýchlejšie. Vlastných prostriedkov je však čoraz menej a úvery sú výnimočne nevýhodné. My napríklad toho času splácame úver v sume 15-tisíc eur s 19-percentnými úrokmi na ročnej úrovni. Úver je viazaný na kurz švajčiarskeho franku, ktorý vo chvíli podpisovania zmluvy stál 48 a teraz stojí 90 dinárov. To znamená, že za tých 15-tisíc eur teraz treba vrátiť 22,5-tisíca. Inými slovami to znamená, že robíme iba pre štát a banky, a nám zostávajú omrviny. Napriek tomu nedávno sme sa pokúsili dostať úver na rozvoj malých a stredných podnikov v rurálnych prostrediach s úmyslom

rozšíriť výrobu. Podmienkou na získanie úveru bola hypotéka, pričom hodnota majetku pod hypotékou musela byť trojnásobne vyššia od výšky úveru. Pod hypotéku sme teda museli založiť aj dom, aj stroje, s ktorými robíme. Bolo to však veľmi veľké riziko, takže sme sa vzdali a plány sme nemohli realizovať. Chceli sme modernizovať a rozšíriť výrobu, zamestnať nových robotníkov, ale nám nemal kto pomôcť. Z tých dôvodov sme si povedali, že si nebudeme robiť nepríjemnosti a náklady, ale sa pousilujeme zachovať to, čo už máme. V dnešných podmienkach je však aj to veľmi ťažko.“ V. Hudec

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť, že sa dnes a zajtra na Námestí múdrosti uskutoční náukobeh, u nás známy pod názvom edukačný kurz. Témou edukačného náukobehu bude otázka: Ako prežiť predvolebnú horúčku?! O tom, ako voliť… prepáčte, ako prežiť predvolebnú horúčku, hovoriť bude eminentný odborník pán DrSc. Fr. Mr. & Br. Horislav Chladný. Vyzývajú sa všetci občania, aby sa v čím masovejšom počte zúčastnili vzácnej edukácie, po ukončení ktorej freke... frekeve... prepáčte: fekventantom náukobehu nebudú udelené bežné certifikáty. To preto, lebo všetci vy, budúci absolventi tohto významného edukačného náukobehu, dostanete do trvalého vlastníctva

zmenky... ospravedlňujem sa: nie zmenky, ale – mienky. Áno, mienky. Na Námestie múdrosti prídete, ako sa patrí, s vlastnými mienkami – ak ešte vôbec dáke máte – a každý z vás odíde domov bohatší o mienku eminentného odborníka pána DrSc. Fr. Mr. & Br. Horislava Chladného. A už vám nikto nikdy nebude môcť vešať na frňák, že nemáte mienku o téme Ako prežiť predvolebnú horúčku. Mienka vopred spomenutého eminentného odborníka, ako je dobre známe, má cveng! Kde jeho mienka padne, tam tráva nerastie! Veď, prečo by tá tráva vôbec mala rásť, keď kone temer podochli, a koňom, ktoré sa zvýšili, tráva už takmer ani nechutí; iba ak ten trávy dym... Zato cveng mienky pána

UGÁR

Dr. (etc.) Chladného sa šíri široko-ďaleko jedna radosť! Jeho mienku si vysoko vážia – a chápu ju ako svoju najvlastnejšiu – všetci doterajší absolventi edukačného náukobehu, na ktorý ste, vážení občania, povinní prísť z vlastnej iniciatívy čiže z vlastného podnetu a vlastnej vôle razom, respektíve hneď! S rozumom v hrsti, prirodzene. Aby ste si mali kde uložiť mienku, ktorá na vás netrpezlive čaká na Námestí múdrosti. Lebo len s mienkou, ktorá na vás netrpezlive čaká, a ktorú čakajúcu mienku pocítite ako vašu vlastnú, poľahky zdoláte predvolebnú horúčku, ktorá už vami lomcuje, len tak duní. Bum-bum! jbš

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ARADÁČ

Plánujú založiť združenie poľnohospodárov

Účastníci akcie rovnania poľných ciest v aradáčskom chotári radáčski poľnohospodári pred veľkonočnými sviatkami usporiadali akciu rovnania chotárnych ciest. V organizácii výboru pre poľnohospodárstvo pri Miestnom spo-

ločenstve sa pred rokom dohovorili, že každý rok zjari, keď to počasie dovolí, sa vyberú porovnať cesty v svojom chotári. Akciu prvý raz uskutočnili vlani, keď skupina mladých

LALIŤ

Obec pomôže, kde treba cieľom realizovať rozhodnutie niektorých projektov. Menovite zvlášť S obecného zhromaždenia o rebi- toho, ktorý sa vzťahuje na opravu strelancii rozpočtu na bežný rok, ktorým chy na slovenskom kostole. je stanovené znovurozdelenie spolu 20 miliónov dinárov jednotlivým miestnym spoločenstvám, predseda Odžackej obce Predrag Cvetanović navštívil Laliť. V Dome kultúry sa informoval o doteraz vykonaných prácach na oprave a adaptácii tohto objektu a vedeniu Miestneho spoločenstva Laliť oznámil, že na tieto účely môžu počítať s prostriedkami v hodnote 1,6 milióna dinárov z obecnej pokladnice. Ďalej sa zastavil v lalitskom etno dome a v ambulancii, kým v Združení žien Matkino srdce prisľúbil, že vynaloží maximálne úsilie, aby toto združenie dostalo vlastné miestnosti. Počas návštevy Domu smútku na slovenskom evanjelickom cintoríne predseda obce Cvetanović v rozhovore s najužším vedením cirkevného zboru potvrdil, že obec v rámci možností peňažne prispeje na realizáciu

21. 4. 2012

16 /4487/

Na záver návštevy v Laliti predseda Odžackej obce Predrag Cvetanović sa zastavil v základnej škole, kde vybudovali šatne a kúpeľne pre žia-

HLAS ĽUDU

poľnohospodárov porovnala takzvané hlavné cesty. Počas roka isteže aj iní zistili, že to je dobrá práca, takže sa tohto roku v akcii zúčastnil dvojnásobný počet traktorov, ktoré do tretej hodiny popoludní porovnali deväťdesiat percent ciest v chotári. Po vykonanej práci o tretej popoludní sa poľnohospodári stretli na spoločnom obede v miestnostiach spolku Harmónia, kde bratia Ivan a Vladimír Zvarovci uvarili chutný guláš. O nápoje sa postaralo Miestne spoločenstvo, ako aj členovia vinohradníckeho spolku, ktorí prispeli chutným aradáčskym vínom.

Na popoludňajšom posedení sa zrodila idea o založení združenia poľnohospodárov v Aradáči, ktorú by chceli realizovať čím skôr, teda v najbližšom období. Konštatovali, že zhromažďovanie poľnohospodárov doteraz najčastejšie organizoval Spolok milovníkov klobás, ako aj Miestne spoločenstvo, v ktorom pôsobí komisia pre poľnohospodárov, a robili to periodicky a podľa potreby. Keď bude založené združenie, mohlo by to fungovať celkom inak. Niežeby doteraz nefungovalo dobre, ale keď ide o súbehy a projekty, nerobilo sa dostatočne sústavne, čo by práca v združení mala napraviť. Poľnohospodári sa teda dohodli, že čoskoro zorganizujú iniciatívne zhromaždenie, na ktorom schvália štatút, ktorý je v procese prípravy, a navrhnú vedenie združenia. J. Zvara-Moco

kov z prostriedkov európskych fondov, ale potrebujú ich dokončiť. Vo vyhlásení po obchôdzke Lalite predseda obce okrem iného povedal, že kultúrny dom je v tejto chvíli najohrozenejší, pritom ide o významnú inštitúciu pre osadu predovšetkým preto, že toto je viacnárodnostné prostredie a že je pre tu žijúcich Slovákov mimoriadne významné, aby si zachovali kultúru a tradíciu. Preto

Obec Odžaci dá svoj príspevok k tomu a spolu s prostriedkami z pokrajinskej a republikovej úrovne mal by sa zabezpečiť slušný objekt. Všetko je to pekne, ale treba povedať, že je škoda, že sa pri tejto príležitosti ani slovo nepovedalo o nejakých investíciách v osade, o výstavbe výrobných objektov, kde by si občania mohli zarábať na živobytie. J. Hrnčiar VYBUDOVALI NOVÉ PEKNÉ IHRISKÁ PRE DETI, kde sa môžu bezpečne a nerušene hrať a súčasne spoznávať okolitý svet. Na území Staropazovskej obce Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova vybudovala spolu 13 nových detských ihrísk. V samej Starej Pazove ihriská sú umiestnené v mestskom parku, vedľa ZŠ Simeona Aranického a na Slovanskom námestí (na fotografii). Veríme, že nové ihriská budú všetci chrániť, aby trvali čím dlhšie na radosť tých najmladších. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD VÝSTAVA OPLECIEK A PREDAJ KOLÁČOV

Pre všetky zmysly niečo d tradičn é h o predveľkonočného predaja koláčov členky Spolku kysáčskych žien neupustili ani tohto roku. Na Bielu sobotu 7. apríla prichystali medové pité, bielkové plásty, krémové buchty, Oplecká zo skríň spolkárok snehové lopty a ešte bezmála tridsať iných dru- pre nedostatok priestoru. Najhov sladkých pochúťok. Všetci tí, staršie vystavované oplecká sú čo z rozličných príčin nepiekli staré vyše sto rokov a sú, pravdadoma, alebo si jednoducho chce- že, svedectvom, aké sa kedysi šili

li rozšíriť ponuku koláčov, sa mohli sladkosťami zásobiť na Starej fare. Ženy tam totiž po primeraných cenách predávali veľkonočné koláče. Nechybovala ani ponuka medovníkov. V priestoroch Starej fary ženy nainštalovali výstavu opleciek, ktorú si pozreli všetci tí, ktorí sa prišli zásobiť koláčmi. Pravdaže, boli aj takí, čo prišli len na výstavu. Spolkárky vo svojich skriniach uchovávajú skutočné bohatstvo, čo sa týka hornej časti nášho slovenského, kysáčskeho kroja, lebo všetko, čo vystavovali, vlastnia samotné členky spolku. Isteže by výstava bola bohatšia, keby sa do prípravy zapojili aj iné Kysáčanky, ale spolkárky sa takto rozhodli

Koľko tácok, toľko druhov koláčov a nosili. Tie novšie boli, samozrejme, najpestrejšie. Na veľkonočnej výstave si skutočne bolo čo pozrieť, od detských opleciek po tie pre do-

spelé ženy, od najstarších po súčasné, od tých na každý deň po tie sviatočné. E. Š.

V ZNAMENÍ NAJMLADŠÍCH. Najväčší kresťanský sviatok Veľkú noc, symbolizujúcu víťazstvo života nad smrťou, slávnostne oslávili aj v Novom Sade. V slovenskom evanjelickom kostole príležitostné bohoslužby v nedeľu 8. apríla mal dôstojný pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský a velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský. Svojráznou perličkou služieb bolo vystúpenie najmladších, ktorí predviedli biblické scénky symbolizujúce základy najväčšieho kresťanského sviatku. Deti aj tentoraz nacvičili zborový farár a koordinátorka cirkevných aktivít Juliana Brtková. Slávnostné chvíle spestrila aj zmiešaná skupina mládežníckeho a staršieho spevokolu pod taktovkou Janka Zorjana. O dojmoch si veriaci pohovorili v sieni Starej fary, kde presbyterstvo už tradične organizuje slávnostný veľkonočný prípitok. J. Feldy

STRETNUTIE GENERÁCIE PADINSKÝCH ŽIAKOV.„Do búrky života nás rozvial čas, každý šiel za svojím cieľom. Až sme sa stretli pri vráskach, dumajúc… nad svojím dielom.” Takéto motto si zvolila generácia padinských žiakov narodených roku 1952, ktorá sa po 45 rokoch stretla v utorok 10. apríla v novootvorenej sieni podniku Hole. Bolo to inak ich štvrté stretnutie. V školskom roku 1966/1967 na padinskej ZŠ maršala Tita základné vzdelanie skončilo úhrnne 53 žiakov, z ktorých na stretnutie prišlo 35 (18 sú už nebohí). Triednymi učiteľkami im boli Mária Grokšová, Anna Tifenbachová, Eva Kotvášová a Zuzana Papová. Na stretnutie so svojimi žiakmi prišla iba učiteľka v penzii Zuzana Papová. O dobrú hudbu na stretnutí sa postaral známy padinský hudobník Pavel Petrovič. A. Chalupová

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NašicH oSÁD NaJVäčší KReSťaNSKý SViatoK V PetRoVci

Veľkonočné tradície v Aróme krem toho, že sú majiteľmi slovenskej reštaurácie a Národného domu aróma v Báčskom Petrovci, Vladimír a Jasna Potkonjakovci zhromažďujú i snaživcov v rovnomennom spolku aróma. Už takmer pol storočia táto rodina prispieva ku gastronomickej ponuke na území Báčskopetrovskej obce, ale aj širšie. iba prednedávnom sa im podarilo znovu vybudovať pohostinský objekt a rozšíriť beztak bohatú paletu ponuky. okrem tradičnej slovenskej kuchyne teraz núkajú aj služby ubytovania a catteringu. V snahe zachovávať tradičné veľkonočné zvyky vojvodinských Slovákov v Petrovci vedenie arómy v predvečer sviatku vo štvrtok 5. apríla v reštaurácii zorganizovalo veľkonočný večierok. Pre se- V Petrovci sa okrem vajíčok k Veľkej niorov z miestneho noci tradične chystá i studenia – táto združenia penzistov a špecialita á la Aróma nie je iba takým ostatných vzácnych obyčajným vývarom

V NEDEĽU 15. APRÍLA V EVANJELICKOM KOSTOLE V SELENČI prebiehala slávnosť konfirmácie, kde svoju krstnú zmluvu potvrdilo a dospelými členmi cirkevného zboru sa stalo štrnásť konfirmandov, sedem chlapcov a sedem dievčat. Pripravil ich a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár a senior báčsky Vladimír Valent. Konfirmandi mali príležitosť po prvý raz sa zúčastniť na sviatosti prisluhovania Večere Pánovej, ktorú aj sami prijali. Novým dospelým členom cirkvi zablahoželal aj dozorca cirkevného zboru Juraj Javorník, ktorý im na pamiatku odovzdal primerané darčeky. Na slávnosti okrem rodičov, krstných rodičov a príbuzných boli aj spolužiaci konfirmandov, príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. Juraj Berédi-Ďuky

21. 4. 2012

16 /4487/

HLaS ĽUDU

Príhovory domácich v Aróme: Jasna a Vladimír Potkonjakovci na veľkonočnom večierku hostí okrem pokrmu prichystali a predviedli veľkonočný program. autorka scenára a moderátorka programu Jasna Potkonjaková privítala všetkých prítomných a ozrejmila praktiky v Petrovci od Zeleného štvrtka, cez Veľký piatok, Bielu sobotu, po Veľkonočnú nedeľu a Veľko-

nočný pondelok – najväčšiu kresťanskú slávnosť v cirkevnom roku a Ježišovo víťazstvo nad smrťou. Manžel Vladimír zase z praktickej gastronomickej stránky ozrejmil veľkonočnú pochúťku huspeninu, alebo studenia, ako tomu hovoria v Petrovci a v iných slovenských osadách. Príprava tohto jedla je pomerne jednoduchá, ale treba dodržiavať niektoré zásady, pripomenul Vladimír a hneď vysvetlil aj postup varenia huspeniny, ktorému ho naučila jeho stará mater. Neskoršie viac rozpovedal aj o tradičných spôsoboch farbenia vajíčok. o súčasnom spôsobe vykresľovania veľkonočných vajíčok a ich primeranom aranžovaní sa zmienila kvetinárka alena Kováčová. Predtým ako všetky pripravené pochúťky vyniesli pred prítomných, kuchár Potkonjak hovoril aj o koláčoch k sviatku. Dopodrobna vysvetlil postup prípravy kovačických rejtešíkov, ktoré sa kedysi rad rokov v jeho rodine tradične chystali. Poslanec Ján Bohuš namiesto príhovoru prítomným rozdelil medovníky v tvare farebných vajíčok pripravených pri tejto príležitosti. Na dobré pobavenie hostí a do tanca počas večera spievala Jarmila Bohušová za hudobného sprievodu Samuela Kováča a Vlastimíra Struhára. J. Č-p

MEDZINÁRODNÝ DEŇ RÓMOV 8. apríla Rómovia na celom svete oslavujú ako svoj sviatok. V ústrety sviatku v utorok 3. apríla Staropazovskú obec navštívili Duško Jovanović, riaditeľ Kancelárie pre inklúziu Rómov vlády Vojvodiny, a Slavica Denićová, štátna tajomníčka v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu. V Golubinciach a vo Vojke pobudli v rómskych sídliskách, kde sa zaujímali o živote a postavení tejto národnostnej menšiny na území obce. V rozhovoroch sa zúčastnili i predsedovia miestnych spoločenstiev, ktorí vyjadrili presvedčenie, že sa za pomoci lokálnej samoprávy aj naďalej bude zlepšovať spôsob života príslušníkov rómskej národnostnej menšiny. a. lš.

OZNAMY

Slávnostné otvorenie nedeľa 29. apríla 2012 Slovenský dom je sídlom: SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce, všetkých dobanovských Slovákov a ľudí dobrej vôle Dom z príležitosti jubilea financovala a vystavala: Mestská obec Surčín z iniciatívy predsedu Vojislava Janoševića Stavebný podnik rodiny Karabuvovej Vybavenie domu a podujatie podporili: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie SEAVC Laverton – Melbourne, Austrália Pavel a Mirjana Kohútovci, Windsor, Kanada Autoservis AS Kysáč Kamenár Igor Majorský, Stará Pazova Foto Joca Vetex Dobanovce Nábytok Komi Stará Pazova Národný dom Aróma Báčsky Petrovec Universal tlačiareň Gubečka Stará Pazova AERD PB computers Stará Pazova Matica slovenská v Srbsku Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Mediálne podporili: RTV Stará Pazova TV Surčín Hlas ľudu kulpin.net http://kpdsafarik.co.rs Všetkým tým, ktorí nám pomohli a naše podujatie podporili, srdečne ďakujeme. Vitajte v Dobanovciach na slávnostnom otvorení a na našich programoch! Organizačný výbor 16

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BODKA ZA KARAVÁNOU ŽENSKÝCH PRÁV

Aktivity pokračujú naďalej inulý mesiac Vrcholom podujatia boli patril ženám. dve putovné výstavy Ženy O tom hovoril aj na dedine a Ženy v športe. projekt Karavána Výstava Ženy v športe bola ženských práv, ktoinštalovaná (od 21. do 28. rý počas štyroch marca) v Stredisku pre zvemarcových týždľadenie rurálnej turistiky v ňov zahrnul rôzne Báčskom Petrovci vďaka tematické dielne, spolupráci so Strediskom debaty, prednášky pre podporu žien z Kikindy. na tému mobingu, Týmto spôsobom ženy v rodinného a rodomalých prostrediach mali vého násilia, ako i možnosť sa oboznámiť a pouličné akcie na stretnúť s obsahmi, ktoré tému ženských poukazujú na ich práva, práv. Cieľom proako i problematiku neakGordana Stojakovićová, Vesna Šijačká, Viera Miškovicová jektu bolo animotívneho zapájania žien v a Anita beretićová vať ženy v Srbsku, spoločnosti. Uvedené výaby aktívne bojovali za svoje práva, schopností z Belehradu v spolu- stavy, kde hlavnú rolu hrajú ženy na ktoré sa, žiaľ, často neuplatňujú. práci s piatimi partnerskými zdru- dedine a v športe, sú faktom, ktoProjekt Karavána ženských práv ženiami z Kikindy, Nového Sadu, No- rému médiá a verejnosť vcelku nerealizovalo Stredisko moderných vého Pazaru, Kruševca a Užica. venúvajú dostatočnú pozornosť.

Projekt symbolicky uzavreli v piatok 30. marca v Kultúrnom stredisku mesta Belehrad, kde bola posledná destinácia dvoch putovných výstav, ktoré otvorila Slavica Đukićová-Dejanovićová, predsedníčka republikového parlamentu. V otváracej časti odznel aj kratší primeraný program, v rámci ktorého vystúpila i mladá speváčka Renata Lovásová z Hložian. Na otvorení boli prítomné aj predstaviteľky Klubu podnikavých žien z územia Obce Báčsky Petrovec. Boj za ženské práva sa tým nekončí, ale v priebehu roka bude pokračovať ďalšími aktivitami, poznamenal Miloš Đajić v mene Strediska moderných schopností ako organizátora projektu. Projekt a výstavy podporilo Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu v rámci súbehu Kalendár ľudských práv 2012. J. Činčuráková-Galambošová Foto: D. Milovanović

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V eVANjeLIcKOM A. V. cIRKeVNOM zbORe V PeTROVcI sa konala, ako je to už zachodeným zvykom, týždeň po Veľkej noci. V nedeľu 15. apríla v petrovskom evanjelickom chráme k obnoveniu krstnej zmluvy pred početným zástupom rodiny, krstných rodičov a spoluobčanov pristúpila ďalšia generácia konfirmandov, ktorí potom i prvýkrát požívali sviatosť Večere Pánovej. Spolu ich bolo 43. Predtým ich však petrovský farár Juraj Nímet skúšal látku z konfirmačnej príručky obsahujúcej základy kresťanskej mravouky. Tú si spoločne študovali v predchádzajúcom niekoľkomesačnom období. Po vyhlásení konfirmandov za dospelých členov cirkvi každý z nich si domov odniesol aj Rozpomienku na konfirmáciu. Pamiatkou na konfirmáciu 16 dievčatám a 27 chlapcom z Petrovca bude spoločná fotografia pred oltárom v spoločnosti miestneho farára J. Nímeta. J. Č-p

KONFIRMÁcIA V KYSÁČSKOM KOSTOLe. Tradične sa v prvú nedeľu po Veľkej noci v kysáčskom kostole usporadúva konfirmačná slávnosť. Je to dokonca slávnosť celej dediny, lebo okrem konfirmandov, ich rodičov, krstných a starých rodičov a súrodencov, do kostola vtedy prídu aj príbuzní a priatelia. V plnom vyzdobenom chráme na úvod odznela skúška z konfirmačnej látky, ktorej sa počas uplynulého polroka učili. Velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky, skúšal konfirmandov, ktorí väčšinou odpovedali na výbornú. Dobre sa nacvičili aj apoštolské vyznanie viery, sumu evanjelia a Božieho slova, ako i 10 Božích prikázaní, ktoré odriekali spoločne. Kantorovala velebná pani farárka Darina Marčoková. Potom spolu 33 konfirmandov (12 chlapcov, 21 dievčat) pri oltári prijalo konfirmačné požehnanie a prvýkrát požívalo sviatosť Večere Pánovej. E. Š.

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Forma sa mení, podstata zostáva K eďže všetko v našom živote podlieha zmene, ani štátne sviatky nie sú toho ušetrené. Na rozdiel od stabilných a usporiadaných štátov, kde sa presne vie, ktoré významné dátumy sa oslavujú, u nás sa tie dátumy v posledných desaťročiach dosť často menili. Stávalo sa dokonca, že sa ako štátny sviatok oslavovali sviatky už

neexistujúceho štátu, čo občanov neraz uvádzalo do pomykova. Mnohým však aj celkom zodpovedalo, lebo si tak zvykli. Starší napríklad dodnes nostalgicky spomínajú, ako pekne oslavovali Deň republiky 29. novembra a len pomaly sa učia, že obdobou tohto sviatku v súčasnosti je 15. februára. Tí mladší len počúvajú prí-

CEZ PRIZMU SÚČASNÝCH DEJÍN: ŠTÁTNE SVIATKY

Nikdy nepovedz nikdy K

eď sa v rokoch najhorších, otrasne biednych, jedného z našich najznámejších filmových režisérov (meno pre podstatu príbehu vonkoncom nie je dôležité) novinár opýtal, prečo zostal trčať v Srbsku a má toľko lákavých ponúk zo zahraničia, ten mu odpovedal. – Je to pravda, vonku by som si žil v pohode, no tu na Balkáne je v jednom jedinom roku skoncentrovaných toľko dejín a drám, že to nevyváži ani celý bežný, normálny životný vek strávený inde. A akým by som tvorcom bol, keby som nereagoval na ne? Tak ako John Reed mal desať dní, ktoré otriasli Ruskom a svetom, Zo slávnostnej akadémie my ale máme celé roky, ktoré otriak tohtoročnému Dňu štátnosti sajú nami. Od základov, potvrdzujúc tézu, že nič nie je večné a že je- na životnom konte majú len čosi dinou stálicou v dobách a útvaroch nad dvadsať rokov, sa môžu ponestabilných je len a len zmena. chváliť, že už žili v štyroch alebo piaMeníme sa, transformujeme, laví- tich rôzne pomenovaných štátoch: rujeme, ponáhľame alebo spoma- v SFRJ, SRJ, Štátnom zväzku Srbska ľujeme, bez výnimky a všade: od a Čiernej Hory, v Srbsku... Alebo vrcholu po dno. presnejšie, v rovnako toľko rozličZrejme by radový občan z dá- ných obmien takmer toho istého. keho štátu tzv. vyvinutých demokracií, – v ktorých sa za také storočie možno raz zmenila len forma vládnutia, čiže monarchiu vystriedala republika alebo naopak – veľmi Záverečné stránky Ústavy z roku 1888 ťažko dokázal pochopiť všetky súvislosti a konTreba sa potom vôbec diviť, že sa texty údaja, že staropazovský ro- na štátne sviatky, buď tie univerdák, storočný starký Ján Materák za zálne, ako je napríklad Nový rok aleživota vystriedal približne tucet bo Sviatok práce, buď na tie naše štátov, v ktorých žil. A to nie tak, že a špecifické, azda už nedívame so by cestoval z jedného do druhého. zbožnou úctou ako kedysi. Ľudia v Dokonca i dnešní mládenci, ktorí strednom životnom veku a senio-

behy zo socialistickej minulosti a tešia sa každému sviatku, bez ohľadu na vysvetlenia. Podstatnú zmenu v kalendári iste predstavuje vyhlásenie dvoch najväčších pravoslávnych cirkevných sviatkov za dni pracovného voľna pre všetkých, pričom sa vo Vojvodine tradične prihliada na príslušníkov iných vierovyznaní a ich sviatky. Tak sme nedávno oslávili Veľkú noc – spoločne, nie jedni vedľa druhých. A. L.

ri si môžu zalistovať v pamäti a spomienkach. Akiste sa im medziiným vynoria aj dni mladosti, keď (sme) si na uliciach celkom vážne

neúctou a rozličnou dioptriou, cez ktorú sa na štátne sviatky a iné symboly štátu, v ktorom žijeme, dívame. Následok je zrejmý: azda len pár desiatok percent obyvateľov dokáže uviesť všetky štátne sviatky, ktoré dnes sú, o poznanie menšie percento zdôvodniť, prečo práve svätíme tie a tie, a nie dáke iné dni. Keď je politika všetko, aj na druhej strane páky ľahko dochádza k tomu, že sa všetko mení na málo alebo nič. Preto sa aj mohlo stať, že sa tohtoročné oslavy Dňa štátnosti v polovici februára v historickej budove Národného zhromaždenia obišli bez účasti obrovskej väčšiny popredných predstaviteľov opozície. Zámienky vystriedali skutočné príčiny. Tie medziiným treba hľadať nielen v denných pragmatických politických záujmoch, alebo v inakšej sústave hodnôt, ale aj v osvedčenej a charakteristickej vlastnosti jedinca tunajšieho: každý je vševed, vo všetkom jedinec dokonalý a najlepšie sa vyznajúci: – od dejín a politiky, po futbal a ekonomiku. Rovnako tak občan náš radový vie a si je vedomý toho, že si práve on zaslúži nadštandardný oddych. Účel svätí prostriedky, takHistorické dokumenty navždy tam, kam že mu i každý deň akopatria – do Národného zhromaždenia koľvek zaznávaných sviatjeden druhému blahoželali k Pr- kov a dni pracovného, skôr prázdvému máju a ku Dňu republiky, keď ninového pokoja, ktoré tie nesú, k týmto sviatkom boli organizo- príde vhod. To nič, hromžiť bude nevané akadémie, večierky, iné pro- skoršie a (na)ďalej, no dobre je, gramy. keby ešte aspoň zopár tých sviatkov Dnes, keď je toľko toho devas- čím skôr pribudlo. Akoby ich beztovaného a devalvovaného, zdá tak nebolo dosť. Nemusia dokonca sa, že doba poznačila i štátne byť štátne: len nech sú jeho, treba sviatky: jednak vysúvaním stále si oddýchnuť. Do novej únavy a vynových priorít do prvého plánu, triezvenia... jednak ich menením, jednak istou Oto Filip 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA S JULIANOU MATERÁKOVOU, UČITEĽKOU NA DÔCHODKU ZO STAREJ PAZOVY

Oslavovali sme len štátne sviatky Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Juliana Materáková ako učiteľka pracovala 38 rokov. Na otázku, ako sa a ktoré štátne sviatky vtedy oslavovali, naša spolubesedníčka odpovedala: „Štátne sviatky boli 29. november – Deň republiky, 22. december – Deň Juhoslovanskej ľudovej armády, 1. máj – Sviatok práce, 4. júl – Deň bojovníka, 7. júl – Deň povstania. Počas júlových sviatkov v škole sme síce neboli, lebo sme mali letné prázdniny, avšak najviac sa dodnes pamätám na oslavy Dňa republiky, hádam aj preto, lebo sa blížili Vianoce. My sme vtedy v škole nesmeli ani spomínať tento náboženský sviatok a 29. november bol našimi Vianocami,“ povedala Juliana Materáková a dodala, že sa počas vianočných sviatkov v škole prísne viedla evidencia, ktorí žiaci sú prítomní, resp. neprítomní na hodinách. Ďalej uviedla, že počas svojho vtedajšieho pôsobenia v škole mala neraz nepríjemnosti ohľadom tolerovania neprítomnosti žiakov v škole na Vianoce,

Veľkonočné vajíčka

lebo na tento sviatok niektorí rodičia svoje deti jednoducho do školy nepustili. „Na vianočné a veľkonočné sviatky vedeli úmyselne zavítať do našej rodiny aj moji kolegovia zo školy, lebo chceli zistiť, či máme ozdobený stromček alebo farbené vajíčka.

Manželovi starí rodičia, s ktorými sme vtedy bývali, trvali totiž na tom, aby sme si tieto sviatky uctievali ako sa patrí. Ja som to nedovolila a neraz som s nimi prišla i do konfliktu,“ prízvukovala Juliana Materáková. A ďalej uviedla: „S príchodom veľkonočných sviatkov vždy sa v myšlienkach vrátim do minulosti, keď môj už nebohý syn Zlatko mal kamaráta, u ktorého vtedy dôstojne oslavovali Veľkú noc s farbenými vajíčkami na stole. Po návrate z ich domácnosti moje dieťa sa veľmi rozplakalo s otázkou, prečo ich aj my doma nemáme. To mi bolo veľmi ľúto a na druhý deň som mu nachystala farebné vajíčka, hoci, samozrejme, nemalo to pôvabné čaro.“ Vtedajšie pomery boli také, že sa vianočné a veľkonočné sviatky nesmeli oslavovať v škole. Juliana Materáková hovorí, že si vždy cirkev

POMALY SI ZVYKÁME

Všetko je iné, aj dátumy štátnych sviatkoch kedysi da slovenského, Výročie a dnes sme sa rozprávali i úmrtia M. R. Štefánika, s Mgr. Gabrielou Gubovou, Deň Matice slovenskej, PhD., profesorkou dejepisu a Deň zahraničných Sloslovenčiny v ZŠ 15. októbra v vákov... Štátny sviatok Pivnici. oslavujú iba jeden deň.“ Každá krajina má svoje štátne Ktoré štátne sviatky sa sviatky, na porovnanie by ste oslavujú v Srbsku? nám mohli uviesť, ktoré sviatky „V Srbsku máme tri oslavujú na Slovensku? štátne sviatky: Nový rok, „Slovensko má trochu iný Deň štátnosti a Sviatok kalendár štátnych sviatkov ako práce. Každý sa oslavuje my. V ňom je Deň vzniku Slodva dni. Nepracovné dni venskej republiky, Sviatok sväsú i Vianoce a Veľká noc, tého Cyrila a Metoda, Deň Ústapravoslávni veriaci majú vy, Výročie SNP, Deň boja za sloprávo aj na krsnu slavu a bodu a demokraciu. Tu sú i Gabriela Gubová (Snímka zo sú- ostatné národy tiež prádni pracovného pokoja: Via- kromného fotoalbumu) vo na oslavu svojich Vianoce, Zjavenie Krista Pána (Tri noc a Veľkej noci. Prakrále), Veľká noc, Sviatok práce, Sviatok všet- covnými dňami sú u nás sviatky sv. Sávu, Deň kých svätých, Deň víťazstva nad fašizmom víťazstva a Vidovdan.“ atď., ako aj pamätné dni, ktoré sú pracovné: Z nedávnej minulosti mnohým zvlášť zostal Deň reformácie, Výročie Memoranda náro- v pamäti jeden novembrový sviatok...

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Juliana Materáková

vážila, ale nikdy sa nevystatovala, ani na jednej, ani na druhej strane. Podľa jej slov náboženské sviatky sa nejak vždy držali v tajnosti a necítilo sa čaro ani Kvetnej nedele ani Veľkej noci, ako je to napríklad v súčasnej dobe. „Sviatok práce – 1. máj bol našou Veľkou nocou. My sme voľakedy mali skutočnú radosť z tých štátnych sviatkov. Obyčajne sa 29. novembra v domácnostiach konali zabíjačky a 1. mája sme vždy niekam cestovali. Bolo to naozaj slávnostné a týmto sviatkom sa ľudia viac venovali. Tešili sme sa i oslave 8. marca – Dňa žien a Nového roku. Záväzne sme k týmto sviatkom chystali žiacky program a zábavy a nič nám nebolo ťažko.“ A. Lš.

„V období SFRJ štátnym sviatkom bol Deň republiky 29. novembra, ktorý sa oslavoval dva dni. Z tejto príležitosti sa vždy usporadúvali programy a veľkolepé akadémie. Bola to inak spomienka na 2. zasadnutie AVNOJa v Jajci, na ktorom boli schválené významné rozhodnutia o federatívnom zriadení Juhoslávie s právom národov na sebaurčenie a iné. Počas niekoľkých desaťročí na tento sviatok pre žiakov prvákov zvyčajne usporadúvali prijatie do zväzu pionierov a bola z toho veľká radosť a oslava.“ V bývalej Juhoslávii sa oslavovali aj iné sviatky? „Ďalšie sviatky boli napríklad Deň armády (22. decembra) a Deň mladosti (25. mája). V deň Titových narodenín na slávnostnom programe prezidentovi niektorý úspešný mládežník odovzdával štafetu mladosti, ktorá predtým precestovala celú Juhosláviu. Po rozpade Juhoslávie štátne sviatky sa pomerne často menili a väčšina obyvateľstva ani nevedela, o aké sviatky vlastne ide. Mnohí aj naďalej oslavovali Deň republiky a Deň mladosti. Dnes ich nazývajú juhonostalgikovia, lebo si vytrvalo spomínajú – na pre nich lepšie časy.“ Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD AKO OSLAVUJÚ V SILBAŠI

Skromnejšie ako kedysi

NAŠA TÉMA ky, takže i príslušníci iných vierovyznaní majú pracovné voľno, ale k tomu i svoje veľkonočné a vianočné sviatky môžu primerane osláviť. Branislava Huráková, predavačka: – Takmer všetky sviatky oslavujem pracovne. Predajňa, v ktorej som zamestnaná, má totiž otvorené i počas sviatkov. Od-

tátne sviatky znamenajú ne- som s rodinou vo Vukováre, kažpracovné dni pre zamestnan- doročne tam k nám zavítali naši cov v štátnych ustanovizniach a najbližší zo Silbaša, šli sme spolu podnikoch, kým v súkromných na výlet a pekne sme sa bavili i my podnikoch ich často oslavujú pra- i deti. Všetkým dobre padlo, keď covne. Na niektoré voľakedajšie štátne sviatky i Silbašanom zostali pekné spomienky. Milanka Pejaková, tajomníčka Miestneho spoločenstva: – V tomto roku sme po prvýkrát Deň štátnosti Srbska oslavovali dva dni. Zamestnaní si počas sviatkov pekne oddýchnu, ale zdá sa mi, že to voľakedy bolo trochu slávnostnejšie ako dnes. Milanka Pejaková Branislava Huráková Lyduška Ušiaková Tak napríklad na Deň republiky sa tešili aj prváčikovia v ško- sa sviatky dali spojiť s víkendom. dych si však môžem dopriať počas le, ktorí sa stávali pioniermi a boli Televízny program bol tiež svia- cirkevných sviatkov, vianočných a hrdí na pionerske čiapky a šatky, točný. Dnešná urýchlená doba veľkonočných, lebo mi vtedy v pritom sa organizovali príleži- nám priniesla podstatné zmeny a práci vždy ochotne vyjdú v ústretostné kultúrno-umelecké pro- menej sviatočného čara. Teraz sa ty. Mám dojem, že voľakedy sviatgramy, na ktoré sa prišli pozrieť i najslávnostnejšie oslavujú pra- ky prinášali viac radosti. Napríklad rodičia. Sviatok práce sme tiež voslávne Vianoce a Veľká noc, v porovnaní s terajším Dňom štátslávnostnejšie oslavovali. Bývala ktoré sú vyhlásené za štátne sviat- nosti voľakedajší Deň republiky

bol akosi slávnostnejší. Možno sa ešte len novoročné a prvomájové sviatky podobajú tým z minulosti, i keď sa aj tie oslavujú skromnejšie. Lyduška Ušiaková, predavačka v novinovom stánku: – Myslím si, že štátne sviatky neutratili na svojom význame, ale sa oslavujú omnoho skromnejšie než v minulosti. Na niektoré štátne sviatky si už len spomíname, na Deň republiky 29. novembra, a pribudol nový dátum, 15. februára. Doteraz sme v stánku mali otvorené i počas Dňa štátnosti, no keďže od tohto roku tomuto sviatku patria dva dni, 16. februára sme nepracovali. S rodinou a priateľmi sme si zachovali tradíciu prvomájových osláv, lebo chodievame na výlet do Karađorđeva. Na pravoslávne Vianoce a Veľkú noc nepracujeme, ale môžem dostať voľno i počas našich sviatkov. V spomienkach mi zostali i sviatky 25. mája – Deň mladosti a 22. decembra – Deň JĽA. J. Ferková

KOVAČICA

Mládež o štátnych sviatkoch málo vie ste každého zamestnanca, študenta či žiaka poteší, keď má pred sebou kratší pracovný či vyučovací týždeň vďaka dňom pracovného voľna počas sviatkov. Často sa však stáva, že ľudia ani presne nevedia, o ktorý sviatok ide a čo sa oslavuje. Dôležité je, že sa môžu okrem víkendov tešiť aj na ďalšie voľné dni v podobe štátnych sviatkov. Kovačičan Zlatko Putić je žiak tretieho ročníka strednej strojárenskej školy v Pančeve a na štátne sviatky, ktoré sa kedysi oslavovali (Deň republiky − 29. novembra, Deň JĽA − 22. decembra, Deň mladosti − 25. mája a iné), sa nepamätá. − Na ktoré sviatky si vieš spomenúť? − Aj keď mám srbské priezvisko, v našom dome sa vždy dodržiavali zvyky a obyčaje podľa slovenského kalendára, oslavujeme teda slovenské cirkevné sviatky. Okrem tradičných Via-

noc, Nového roka či Veľkej noci, sú to aj mnohé výročia, ktoré si väčšina z nás už ani nevšíma. Sú to štátne sviatky, z ktorých poznám iba niektoré. Pamätám sa predovšetkým na to, že som od malička mojej mame, mamičkám, sestrám a všetkým blízkym ženským osobám daroval nejaký kvietok k 8. marcu. V ten deň sa ide do školy a Deň žien oslavujeme dodnes rovnakým spôsobom. Škoda však, že ešte stále neviem, prečo je práve ten deň venovaný ženám. Okrem toho tu je aj školská oslava Deň svätého Sávu, keď máme voľný deň, tiež dva voľné dni pri príležitosti Dňa štátnosti 14. a 15. februára, a vari najzaujímavejší sviatok pre nás je 1. máj − Sviatok práce. − V čom spočíva podstata tohto sviatku? − Hm… takmer každý vie priradiť k tomuto sviatku dátum, ale len málokto pozná jeho význam. Pre dospelých, ale aj pre nás ško-

lákov v súčasnosti znamená predovšetkým voľný deň bez pracovných a školských povinností. Prvý máj patrí medzi sviatky s najdlhšou tradíciou, no napriek tomu o jeho podstate veľa nevieme. Koluje o ňom množstvo predsudkov a zarážajúca je aj neznalosť toho, čo si ním pripomíname. − Ako oslavujete 1. máj − Sviatok práce? − Prípravy na oslavu 1. mája sa v Kovačici obyčajne začínajú už 29. apríla, aj to tak, že si v známej Hôrke, ktorá sa nachádza v dedine, spoločne s kamarátmi chystáme miesto na stan, prípravu roštu a podobné. Nasledujúci deň sa naša skupina kamarátov (nikdy nás je nie menej ako 15) znovu stretne na tom istom mieste a začínajú sa vážnejšie prípravy mäsa, ktoré sa bude opekať na rošte, nákup nápojov, plánujú sa zábavné hry. Obyčajne sa 1. a 2. mája bavíme v Hôrke celý

Stredoškolák Zlatko Putić z Kovačice

deň a noc, zabávame sa pri hudbe, hráme na gitare, spievame, tancujeme, športujeme, hráme rôzne spoločenské hry (šípky, karty,…). Ak tieto sviatky vychádzajú na piatok alebo pondelok, potom je radosť ešte väčšia a máme pekný predĺžený víkend. Obávam sa, že podobne ako ja a moja generácia nepoznáme všetky štátne sviatky a najmä ich podstatu, tak v budúcnosti ešte chudobnejšie poznatky o nich budú mať mladšie ročníky žiakov. A. Chalupová

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA S ARADÁČSKYM BOJOVNÍKOM PAVLOM ĽAVROŠKOM

Banuje za socialistickými sviatkami Kráľovstve Juhoslávii štátne sviatky neexistovali,” povedal na úvod rozhovoru Aradáčan Pavel Ľavroška. „Vtedy sa oslavovali výlučne cirkevné sviatky, predovšetkým Vianoce a Veľká noc. Srbi v srbskom Aradáči svoje a Slováci v slovenskom zasa svoje. Oslavovali sme ich tak ako to tradícia odjakživa nakladá. Okrem toho na školách sa oslavoval svätý Sáva a Vrbica. Vlastne, sviatky sa oslavovali podobne ako dnes, ibaže nepracovné dni neboli stanovené zákonom, ale ľudia dodržiavali pravidlo, že v deň cirkevného sviatku sa nesluší robiť. Prvý máj ako deň práce sa vtedy ešte neoslavoval,” spomína si Pavel Ľavroška. Náš spolubesedník ďalej uviedol, že počas okupácie Nemci znemožňovali oslavovanie cirkevných sviatkov. Neskoršie po oslobodení pribudol celý rad nových sviatkov – Deň bojovníka, Deň povstania, Deň oslobodenia, Deň republiky, Deň JĽA, Deň mladosti… Všetky tieto sviatky boli vlastne venované udalostiam z blízkej minulosti, z národnooslobodzovacieho boja. Niektoré boli nepracovné, iné sa oslavovali pracovne. Cirkevné sviatky boli zatlačené úplne do úzadia a oslavovali sa skromne a v tajnosti. „My v Aradáči sme oslavovali hlavne 4. a 7. júla čiže Deň bojovníka a Deň povstania Srbska. Obyčajne sme tieto dva sviatky spojili do jedného. Najprv sme sa zhromažďovali v dome, v ktorom počas vojny bola partizánska báza, na ktorom bola pamätná tabuľa. Neskoršie tieto oslavy prebiehali pri novovystavanom pamätníku padlých bojovníkov. Na tie pietne oslavy prichádzali hlavne bojovníci a príbuzní padlých bojovníkov, dedinskí a občas aj obecní funkcionári, žiaci základnej školy. Súčasťou býval, pravdaže, príhovor na počesť padlých bojovníkov a žiaci vždy predviedli krátky príležitostný program,“ spomína si P. Ľavroška, dlhoročný predseda a tajomník združenia bojovníkov v Aradáči. Po druhej svetovej vojne sa začal masovo oslavovať aj sviatok ro-

„V

21. 4. 2012

16 /4487/

Pavel Ľavroška: O tom, v akej miere sa uctieva pamiatka na NOB, okrem zabudnutých sviatkov svedčí aj tento vandalmi zničený pamätník padlých aradáčskych bojovníkov

zabíjačiek. Polovica občanov Aradáča v ten deň zabíjala a tá druhá odchádzala na zabíjačku,” spomína si náš spolubesedník, ktorý vonkoncom nie je šťastný z toho, že sa tieto sviatky s novou dobou úplne presťahovali do dejín. „Sviatky z obdobia socializmu ľuďom boli veľmi blízke predovšetkým preto, že sa oslavovali udalosti, v ktorých sa mnohí aj sami zúčastnili, alebo boli aspoň svedkami, a to prenášali na nové pokolenia. Boli to skutočné ľudové sviatky. Na druhej strane mám dojem, že mnohým občanom na dnešných štátnych sviatkoch veľmi nezáleží. Podľa mňa to je preto, že udalosti, ktorým sú venované, okrem historických faktov ľuďom dnes vonkoncom nič neznamenajú. Dokonca verím, že mnohí dnes ani nevedia, čo sa tými sviatkami vlastne oslavuje,“ konštatoval na záver Pavel Ľavroška. V. Hudec

botníckej triedy – Sviatok práce. plat. Tento sviatok však bol známy „V ten deň takmer celá dedina aj tým, že bol neúradným dňom húfne odchádzala k Tise,“ hovorí náš spolubesedník. „V čele kolóny bol rošpont – dedinský koč, v ktorom sa viezli vedúce osobnosti osady a záväzne na ňom viala zástava. Pri Tise bolo veselo. Spievalo sa a tancovalo, varili sme a vypekali všelijaké špeciality, presne tak, ako sa robí aj dnes. Boli to opravdivé ľudové veselice. Roku 1946 sme v rámci prvomájových osláv pri Tise zahrali aj prvé divadlo – melodrámu Zbeh českého vlastenca, ktorú napísal náš Aradáčan Adam Šťastný a ja som bol režisérom. Najväčší sviatok v SFRJ bol 29. november, čiže Deň republiky, ktorý pripomínal deň, keď na zasadnutí v Jajci boli položené základy nového štátu – FNRJ. „Občania si veľmi vážili tento Deti so vzácnym hosťom – veľkonočným zajkom sviatok a masovo sa zúčastňovao Veľkonočnú nedeľu 8. apríla Kristína Kolárová a Andrej Hložan. li na slávnostných akadémiách v v rámci doobedňajších slu- Nakoniec vystúpili členovia folLabátovej sieni, na ktorých vždy niekto z funkcionárov podal re- žieb Božích, ktoré viedla pani fa- klórnej skupiny Dunajček, ktorá ferát venovaný sviatku, a nasle- rárka Jasmina Kotasová-Medve- pri MOMS pôsobí od decembra doval primeraný kultúrno-ume- ďová, vystúpili aj deti tunajšej 2011. Predstavili sa tancom Tam lecký program. Pracujúci ľud a SEAVC s recitáciami a piesňami a hore, tam dolu a orchester v zložeobčania, ako sa tomu vtedy ho- spevokol zaspieval príležitostné ní: Samuel Kriška, Janko Arbet, Saša Čief a Andrej Hložan zahral vorilo, tento sviatok mali radi pre- pesničky. Veľkonočná oslava pokračovala niekoľko piesní. Tento program to, že dostali dva dni voľna, ktoré sa často spájali s dňami víkendu, poobede v Slovenskom dome. mali na starosti Ferenc Štandi a takže to bola opravdivá malá do- Odznel ešte raz program detskej jeho manželka Sandra, ktorá bola volenka. Zamestnaní v spoločen- besiedky, nasledoval program aj moderátorkou. Na radosť najských podnikoch na tento sviatok MOMS. Deti sa predstavili príleži- mladších účastníkov nechýbal ani netrpezlivo čakali aj preto, že vte- tostnou scénkou Maľované vajíčko, štedrý veľkonočný zajko. E. Hložanová dy záväzne dostávali tzv. trinásty slovenské ľudové piesne zaspievali

HLAS ĽUDU

Veľkonočné oslavy v Báčskej Palanke

t Racho l nás vôko v ie, väčo r o t ; menš le v le k ie a b r , t ou, a odré le aj m s kabín

a a ek a aké ejšie ib zelené, rvené, raz už najčast iou... Akokoľv oliach e Č . y r c o rakt e. V p ke; te m, klimatizá lné neobíd elikáns šie, aj v aj také s rádio na dedine už sú traktorov p ú r o s t a, pre tu sa ja dedine každej bez ich racho ale hlavne sejb až fa, le a v ,a má k nim y v Záa c n koľvek ží jarná prípra o k d o be 2. c trie i teší, d naplno im veľm Kevenský, žiak eru traktor nie a s ý r o t l cov, k t Pave vci. Preňho v chotu vie aj ulice. z chlap kamará ro ho ra Jedným h, je náš nový Báčskom Pet podľa je le a v a ť z a j, v k o r ý ja t j natick Jána Ča ospodársky s ašne rád ich a j škole kladne ladný poľnoh á „koní“... A str kladá. Teší ák m ne u je iba z načka, koľko pedant ou zdôveril a je lu z ís b ktorá je je výkresy si č u veľkou záľu vého Deto o v jo s o , p to to a ríl so sv kreslí a nám že nám do toh cne výkresy a s e ž , s á , z ná u v m je me . l svo a ďakuje tika vypožiča mi 35, 38 a 42 lno, preú k la a ís o n č h ha p mi ské radový ch prác prebie náš ďalší ka o p s ie t ý o n k r h a c ja k ý n, r y, ta Sezóna to aj v z Hložia ak je k e r a marát M do záhrady, a z roe o lo bežt dkach niekt pri, ia r h o v ič rod v tam starých môžte. Rai č v o po dič k nim a obojdajte sa to bude veru ť s o d . stranná

Kevenského traktor IMT Na výkrese Petrovčana Pavla hnojiva s rozhadzovačom umelého

vou bránou eere s klinco

nD Traktor Joh

a rá mam a t s a j má 61 Mo zana a

lá Zu é vlasy a sa vo vy, má hned m a m ta rá oja sta strednej pos tu. Pree J . v o vždy je o mňa , k ie ro jš e rá sa ôležit é oči. je najd sme sami. Sta to len vtea zelen usmiata a čo ie a n , , ma hutíkne le Vždy je ama nie je do na nás aj skr a vie upiecť c eď am e. K ďm sa, že to, aj ke sestru. Stane . Moja stará m ja veľmi teším c voľe ia a ju v m a o a aom slúch a sestr , a keď mám m poju nepo ktoré s e ím dy, keď y a torty, na otne to urob áhrade. Môž é. z ik h žn č c v e o i lá n , c o j é á né k sú a v pr trebn y o k m u p a r h o j á č som ju je ie jej je n u, rád jej pom usilovná, ale a nemenil by s d a je á ného č stará mama veľmi r u mám že , ť m a a d m e v starú ročník Ja moju svete. ský, 5. a v n a k ič n u K a za Marek ka Dragutin o č r a h M c efa ano ZŠ Joz v Hlož

Traktor Ursu s klincovú brá má na tomto Paľkovom nu zábere tiež

Pripravili: A. Francistyová a J. Strakúšeková

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 17.4.2012 13:53 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 153 21. apríla 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NOVOSADSKÝ KVETNÝ TRH

Jarná krása menám neunikneš. Aj keď sú ešte v dosť sviežich spomienkach dni, keď zima naznačovala, že len tak ľahko nepustí jar do dverí, tá sa už predsa tlačí z každej strany. Poslovia jari sa už k nám konečne dostali. Badať ich na každom kroku, najmä pestré, kvitnúce stromy. Najkrajšie ročné obdobie neminulo ani Nový Sad. Onedlho po ukončení už tradičnej, viac dní trvajúcej Novosadskej jari v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina, jar o

sebe hýrivými farbami dala vedieť aj na ďalšom podujatí – Kvetnom trhu prebiehajúcom 6. a 7. apríla na plató pred populárnym SPENS-om. Hoci deň nebol celkom ako z katalógu, vystavovateľom ani návštevníkom to zrejme veľmi neprekážalo. Predajná výstava kvetov a sadeníc, ako i záhradných vybavení a zariadení, taktiež medu a iných zdraviu osožiacich potravín, niekoľko stánkov s ponukou výtvorov starých a umeleckých remesiel, pestré rady, občasné tematické dielne – sú to obsahy, ktoré táto akcia organizovaná Hnutím sadičov rastlín

Od citrónov po iné južné ovocie...

Zasa v móde: nestarnúce tradičné produkty

ná, aké dary dokáže poskytovať. Za predpokladu, že sa k nej primerane správame, cítime hlbokú úctu k životnému prostrediu, milujeme krásy a okolie. Ak také čosi neprechovávame v sebe, budeme len strelkami kompasu, ktorými nekontrolovane kývajú náhody a Rozmanitý tovar a (gratis) rada k tomu: stánok Miroslava Kaňu z Petrovca okamihy, neveštiace prírode veľa dobrého. A ani nám. Lákavé Ešte čínsky filozof farby jari Lao-C (Starý majster, približne 604 – 517 pred n. l.), jeden z prvých živelných materialistov a dialektikov v dejinách ľudstva, tvrdil: Všetky veci v prírode pôsobia ticho. Vznikajú a nič nevlastnia. Plnia svoju úlohu a nič nepožadujú. Všetky veci Aj kaktusov bolo mnoho konajú svoje dielo. Keď dosiahnu svoj Nového Sadu pravi- rozkvet, vracajú sa k svojmu pôvodu. Je to nadelne núka. plnenie osudu, večný zákon. A poznať zákon je Len keď si návštev- múdrosť. ník všimne toľko krásy Nuž nezostáva nám nič iné, než poznať skoncentrovanej na prírodu a jej zákony, možnosti a obmedzenia, neveľkom priestore, najmä dnes, keď sa neustále mení. A my veduvedomí si, čoho všet- no s ňou... kého je príroda schopO. Filip

mozaika2-3:0 17.4.2012 13:59 Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A JARMOK – NAJSTARŠIA OBCHODNÁ ZNAČKA

Pozorovať, čuť, (za)žiť azykový Babylon, hold koňom, výrobky od výmyslu sveta. Povestné medovníkové srdcia. Zapíjanie uzavretej kúpy. Nával stoviek predajcov a kupcov, tisíce zvedavcov. Hluk pod šiatrami a mimo nich. Handrkovanie o cenu. Na dobytčom aj výkladnom. Aj taká je jarmočná Debeljača. Nestratila svoje čaro ani po rokoch, desaťročiach. Je síce menej tátošov a grošov. Čoraz menej umeleckých výrobkov majstrov remesiel. Viac vyumelkovaných produktov. Písal sa rok 1872, keď sudca Samuel Tóth a István Mező „pobrali handry a šli na vandry“. Z čista jasna do Viedne. Priamo cisárovi Františkovi Jozefovi I. žiadať po-

volenie o organizovanie viacdňových jarmokov v ich Debeljači. Vládcov befel dostali o rok. So súhlasom v troch jazykoch. Jarmok sa stal najstaršou obchodnou značkou: Debeljače, Obce Kovačica, južného Banátu. Už roky ho poznajú široko-ďaleko za chotárom. Znalci výročných trhov trkocú: len Šabac a Ruma majú podobný cveng medzi jarmočnými mestami Srbska. A k tomu je Debeljača len dedina. Mimo dopravných tepien. Aj napriek tomu všetky cesty vedú (aj) do – Debeljače. Snímky z čerstvého, prvého tohtoročného, jarmoku – v posledný marcový piatok to potvrdzujú. Ján Špringeľ

Oddanosť majiteľom, odvážnosť na jarmoku. V minulosti jedinečný pomocník, dnes parádne zviera. Počas štvordňového jarmoku v Debeljači nechýbala sobota vyhradená iba pre kone a milovníkov tátošov. Prichádzali koniari z Talianska a Francúzska, Česka a Poľska, Grécka a Turecka, Belgicka. Predaj koní a vystatovanie sa nimi zostalo dodnes. Zapíjanie uzavretej kúpy je, ako i kone, jedným zo symbolov debeljačských jarmokov. Radosť je o to väčšia, keď i pieseň zaháňa tieseň.

Opravdivý doubledecker: Londýn má poschodový autobus, Debeljača poschodový mikrobus

Cukrovinky, cukríky, medovníky... Z lahôdok a maškŕt najznámejšie je jarmočné srdce so zrkadielkom. Jeho predaj bol v minulosti vyhradený pre nedeľu.

24/II

Súťaž o najlepších trubkárov v Guči. Čierne perly z predmestia Pančeva (zatiaľ ešte) nevyhrali, ale na jarmoku hrajú jednoznačne prím. 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

mozaika2-3:0 17.4.2012 13:59 Page 5

M O Z A I K A

PRÍLOHA Predaj kožuchov, baraníc a iných výrobkov majstrov kožušníkov sa dal napočítať na prstoch jednej ruky. O to vzácnejšie je dielo majstra z osady Jarkovac.

O biohnojivá, na roľu alebo do záhrady rastie záujem z roka na rok. Jarmoky sú ideálnou príležitosťou na spropagovanie týchto druhov hnojív.

Jazykový Babylon na jarmoku: desiatky predajcov a kupcov, stovky zvedavcov, tisíce návštevníkov V galimatiáši kupcom treba – vedieť vidieť a predajcom vedieť ako popredať. Niektorí si v tom pomáhali mikrofónom a megafónom. 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

UŠĽACHTILÝCH A INTELIGENTNÝCH ZVIERAT JE ČORAZ MENEJ

Tátoše naše H

ijo, hijoóó, hej... po storočia sa na našich cestách ozývali zdanlivo neodmysliteľné výkriky gazdov, švihanie alebo strieľanie biča. A dnes ich počuť len kde-tu. Koníky nemohli tušiť, že vynález spaľovacieho motora zmení vzťah človeka k nim. Ako by to aj boli mohli, keď to vtedy netušil ešte ani človek. Postupne začala sláva a nenahraditeľnosť koní v poľnohospodárstve a vojenstve ustupovať a klesať. Síce po dvoch svetových vojnách v dvadsiatom storočí, koníky ešte pomáhali zaceľovať rany vojny, ale po tom ako prvé traktory masovo rozorali prvé medze, začalo koníkov ospevovaných v nejednej ľudovej piesni mnohých národov, ubúdať. Nielen u nás, ale takmer vo všetkých krajinách našej planéty. Tak sa končí šesťtisícročná kapitola podivuhodnej symbiózy človeka a zvieraťa, ktoré je nevymazateľné z ľudských dejín. Nijaké iné zviera neznamenalo pre hospodársky a kultúrny rozvoj ľudstva toľko ako kôň. Jeho skrotenie, ovládnutie a využitie malo vskutku dejinný význam – bez koní by svet vyzeral inak, inak by sa bol vyvíjal, bez koní by sa ani Tatári a Huni neboli odvážili na svoje krvavé výlety do Európy. Po dlhý čas v ľudskej histórii vchádzali kone aj do mýtov a legiend. Skýti a Vikingovia sa s nimi dávali pochovávať, správy z vojnových výprav starých Egypťanov neuvádzali len mená faraónov a vojvodcov, ale aj mená koní. Kone nemali zakázaný prístup ani na nebesá – poéziu dodnes symbolizuje okrídlený Pegas, bohovia Helios a Eos každodenne putovali so svojím zlatým záprahom po nebeskej oblohe, aj v mytológii severských národov putovali božskí hodnostári po nebi koňmo. Kone sa dožívali aj slávy a uznania. Zdá sa, že najvyššie pocty zažil obľúbený kôň rímskeho cisára Caligulu. Nielenže žil v maštali vyloženej slonovinou, nielenže sa kŕmil zo žľabu z najrýdzejšieho mramoru, ale napokon ho cisár vymenoval za konzula. V nie tak dávnej minulosti, keď stavy koní rýchlo klesali na celom svete a chov koní upádal, istý čas sa zdalo, že skôr či neskôr sa budeme na najobyčajnejšieho vraníka chodiť dívať do zoologickej záhrady. Po čase sa však aj na kone začalo hľadieť trochu inak. Ľudia, predovšetkým tí, čo ich majú radi, si začali uvedomovať, že kôň síce stratil svoj význam v armáde, v poľnohospodárstve či lesníctve, ale že tak či onak sa skončila len jeho úloha ťahúňa. A postupne si ľudia začali uvedomovať, že kôň má svoje miesto aj v pretechnizovanom svete, že toto ušľachtilé a inteligentné zviera bolo a naďalej môže byť priateľom človeka. Výrazom tohto obratu je fakt, že po celom svete začali vznikať jazdecké športové oddiely a kluby ako celkom prirodzený protipól premotorizovaného sveta. V súčasnosti sme i svedkami istej renesancie v chove koní. Tým novým potrebám slúži i plemenárstvo, špecializujúce sa na chov anglického plnokrvníka, arabského koňa, lipicana, klusáka... Kone síce dnes zriedkavo vidieť v našich dedinách, no o to častejšie sa to dá na rôznych podujatiach: veľtrhoch a jarmokoch, na konských dostihoch, rôznych prehliadkach... V. Ferko

III/25

mozaika4-5:0 17.4.2012 14:29 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A URBANČEKOVSKÉ VOJVODINSKO-SLOVENSKÉ DESAŤROČIE A ČOSI VIAC

Americký sen o Petrovci dvtedy tretie tisícročie nemálo do Petrov- pomenovanom etno dome. Dom ca zavítalo, odkedy v decembri 2001 je- svojou nezanikajúcou krásou preden dom vianočne osvietil celú Širokú ulicu. Na slávil aj Vladimír. Z neho urobil gabicykloch sme sa chodili dívať na ozdoby, Vie- lériu, vystavuje v nej vlastné hyrou Benkovou povedané modrotlačou zre- perrealistické maľby, ktoré vznikli v konštruovaného gazdovského domu. A aj pre- jeho americkom období. Roky totiž mýšľať nad dôvodmi, ktoré týchto ľudí z po- maľoval Petrovec, po ktorom tak túhodlného štedrého floridského príbytku pri- žil. Boli to výjavy zo života Petrovviedli do týchto končín. Len aby nás neameri- čanov, bolo to okienko do rodiska. kanizovali, povedali niektorí, s obavami, že k bež- Urbančekov dom je teraz už v tunej asimilácii nám s nimi pribudne ďalšia. Zmo- ristickej ponuke Petrovca, neprerení pohromami a nehliadnite si Na niekdajšom pracovisku dostatkom z konca stoho, je zvláštročia dvadsiateho, zvykny aj tým, že ako jeden z vot a my sme prišli sem, do môjho rodiska, ja som li sme si byť nedôverčiuž mála, ešte má gong. vždy po tom túžil a ona to vedela, neobetovala ví, bez ohľadu na to, že Na tomto pľaci si Urban- sa, takto sa náš život vyvíjal, prišli sme predsa, po sme dovtedy zasa nečekovci vystavali ďalší oveľa dlhšom čase, než sme to pôvodne plánovali, vedeli pochopiť takých, objekt, kde majú taký do Petrovca. Američania sú takí troška do vetra, čo nedokážu vycibriť cit penzión na bývanie, kto- nie sú na jednom mieste, Annina rodina sa takisto a rešpekt pre inosť kažrí je pre nás dvoch starších sťahovala z jedného konca Ameriky do druhého, dého druhu, aj tú našu. ľudí celkom dosť, ako sa jej to bolo prirodzene, takže sme sa takto rozhodli... – potvrdzuje Vladimír nastolenú tézu o A tí dvaja z toho vyznali. domu, Urbančekovci, – Na svadobnú cestu tom, že si splnili svoj zámer a prišli zo zámoria mali jediný zámer. Žiť si sme išli do Petrovca, a me- sem. Už keď americký sen dosnívali. potichu jeden pre drudové týždne rozhodli, že v hého, bez ohľadu na Spojených štátoch po- Ann Mňa tentoraz zaujíma Ann. Vídam ju často, kulturologické a rodné budneme tak zo desať rorozdiely. Nematerialiskov, a potom sa vrátime poidúcky, na ulici, vždy v strede Petrovca, okoTakto sa ich spoločná púť začala ticky, ale poctivo zado Petrovca, kde si náj- lo kostola, vždy má naponáhlo, je šikovná, obbezpečení. Nezaťažení ničím, žiadnym lobby, deme svoj dom. Aj sme prišli do Petrovca, po jede- ratná, vidieť v nej kedysi dobrú športovkyňu, asi potrebou byť niekde zaradení. Jedine si chce- nástich rokoch (boli to roky sedemdesiate). Už vte- niečo vybavuje. Stretávam sa s ňou vždy akosi bojazlivo. Vždy li byť v Petrovci: pokračovať v ňom, v takom, aké- dy sme mali sú v tom, samoho si ho Vladimír Urbanček zanechal, keď od- kúpený tento zrejme, obavy zo chádzal do sveta. Prišli si žiť v univerzálnych zmy- dom, ale nezle vysloveného sloch a poslaniach života. Podľa toho, čo si pred- mohli sme stazdvorilostného posavzali, keď sa stali svoji(mi). vať, lebo bolo zdravu. A ďalšietreba veľa poho, prípadne, čo Američania prídu volení. Takže vybavujete?; PekAnn Hopkins žila Petrovcom odvtedy, keď v sme sa znovu ný deň... Patrí sa šesťdesiatych rokoch v mestečku Reichenbach vrátili do Spoprihovoriť, ona to pri Stuttgarte, kam odišla navštíviť kamarátku, jených štátov. už vie, že má byť stretla Vladimíra Urbančeka. Tento petrovský ro- Pekný život priam familiárna s dák sa za zárobkom ocitol najprv tu, v Nemec- sme mali… – nami, veď keď sa ku, odtiaľ šiel do Kanady, a neskoršie – už po- povie Vladimír dva ráz – tri ráz tom s Ann Urbanček – sa usadili v Spojených a Ann pristretneme, tak sa štátoch amerických. Jedenásť rokov v New sviedča. Sedia už poznáme... Yersey, dva roky v New Mexicu a takmer trid- mi oproti v Dlhšia anglická sať rokov na Floride. Po celú túto, približne šty- prednej izbe Urbančekovci kedysi, s deťmi Tatjanou verbálna komuniri desaťročia dlhú vysťahovaleckú púť, Vladimír – galérii s ob- a Vladimírom mladším kácia z tohto nebude, ďalšie už som si neprižil Petrovcom. Ann si ten jeho Petrovec, ktorý razmi Petrovca, opretí o sedliacku pec. spoznala už na svadobnej ceste, ako všetko, čo – Usporiadané manželstvo, ktoré bolo požeh- pravila, lebo stretnutie bolo náhodné. Tu som sa prirodzene tlačí na svoje miesto, spolu s mi- nané dvoma deťmi Tatjanou a Vladimírom mlad- zaskočená, viazne to niekde – stratená v prelovaným spolupútnikom, postavila na výslnie ším. Vladimír je toho času poručíkom v americkej klade. Na polcesty zo slovenčiny do angličtiny života. Petrovec bol vždy cieľom. vojenskej základni v Hamburgu a Tatjana je na Flo- a opačne. Úsmevné žieňa, tak sa mi vidí, dobA tu ich, hľa, máme – Urbančekovci prišli na ride fyzioterapeutkou. Vladimír má chlapca Vla- rácke, súkmeňovka, chcem, inštinktívne, aby sa svoje miesto – dôchodcovské dni od roku 2001 dimíra III a dievča Violet… vravia. Z petrovského cítila v Petrovci doma. Rozmýšľam o nej. Ann Uržijú ako Petrovčania, na petrovskej Širokej uli- domu sú s nimi dobre virtuálne konektovaní. banček mala v Spojených štátoch amerických ci, na Begeji, vo voľakedajšom Kováčovom – Ja som ju sem netiskal, nenútil, ona sama svoj život. Rovno štyridsaťšesť rokov bola ošedome, v tradične upravenom, dnes populárne chcela prísť, viete ako, deti narástli, majú svoj ži- trovateľkou. Deti si vybudovali pekný americ-

26/IV

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 17.4.2012 14:29 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A noducho nezvyknú. Jedine Nazdar, ako sa máš?, Kde pracuješ? a podobne. V podstate by som bola stratená, keby som vedela po slovensky a nevynašla sa v týchto bezprostredných rozhovoroch, osobných otázkach. Vladimír, dopĺňa, ako inak takto sme išli životom: – Viete ako, chcela sa ona naučiť po slovensky, ale to nešlo. Aj na súkromné hodiny chodila, ale jednoducho, ťažko jej bolo, už bola aj staršia, keď sme prišli, no nešlo to, tak som jej hovoril, vieš čo, ani sa netráp, vieš, koľko vieš, a dobre, a teraz už porozumie, vybavuje veci, aj v banke aj v obchode...

V časoch mladosti, ako trofejná prezentérka koní

ký život, ona si v penzii prišla žiť a užiť – Petrovec. Takou je, akou ju urobila jej životná voľba. Neviem, či sa dokázala popetrovštiť, či jej to svedčí, či z toho necíti úzkosť... a má to súvis s príslovečným panónskym reflexom, chcem si totiž overiť, chcem, aby mi potvrdila, že sa má dobre. Hovorím jej o tom, ako si pamätám na ich prvé Vianoce v Petrovci, že odvtedy, čo prišli, slúžili vzorom ako vianočne ozdobiť domy, a aj to aké pekné výstavy mali v Zuzkinej galérii a u Joviho Pri jasliach. Pri spoločnom sedení, kde ma, hovorím, pekne po domácky privítali. – Je vám tu pohodlne žiť petrovský way of life? – Na ulici sú ľudia ku mne veľmi milí, nie som zhovorčivá, nenarozpávam toho veľa, mala som veľa dobrých priateľov, kolegov, na pracovisku, ktorých som nepozývala domov. Doma bola moja rodina. Takže priatelenie mi v tomto zmysle ani nechýba, priatelia boli na robote. Dodá Ann humorne, šibalsky: – Vždy som chcela byť hlavne s mojím manželom, a teraz s ním môžem byť po celý čas, nielen tak, z času na čas. – Necítite sa nejako osamelo, akosi „ stratená v preklade“, nechýbajú vám iné ženy, stretanie sa s nimi, deti? – Je niekoľko vecí. Chýba mi kino, veľa sme chodievali do kina, to som mala rada. Tu mám veľmi rada Petrovskú družinu. S pôžitkom sa pozerám na tie deti ako s radosťou tancujú a tešia sa navzájom. To je jediné, o čo naše deti boli ukrátené, kým rástli. Nechodili do takéhoto spolku. Vladimír dodáva: – To je všetko o tom, že sa tam dobre cítime, sme v družine, tak z duše. – Cvičím dvakrát do týždňa s inými dámami, nehovoríme, ale aspoň sa hýbeme spolu. Fascinujú ma tunajší ľudia, keď hovoria Nazdar, ako sa máš? Ako sa voláš? Kto ti bol otec, starý otec? Poznám tvojho brata a sestru. Američania to jed21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

dievala na jazdy. Bol to špeciálny druh koní morgans – s melanchóliou ukazuje Ann fotky, ktoré svedčia o povedanom. Vladimír pridáva, aká bola jeho Ann dobrá, a ukazuje na trofeje, ktoré získala. – Boli ste teda skvelá jazdkyňa, za sebou máte veľa propagačných konských prehliadok. Chýba vám ten život, chýbajú vám kone? – Mali sme kone, pokým môj otec nezomrel, a pokým som sa nevydala. Nemali sme viac nadostač peňazí na to, takže moja mama musela postupne kone popredať. Túžila som po koňoch, ale sme si ich viac nemohli dopriať. Všetky tie konské šou, stomíľové jazdy. Keď sme sa vzali, mali sme iné záľuby, venovali sme sa potápačstvu, kempingu, mali sme z iných vecí pôžitok. Pravdaže, mali sme deti, deti boli náš život, iné sme nepotrebovali, to bolo potom naše športovanie, celkom sme sa odovzdali deťom a manželstvu. – Ste typická slovenská nevesta? – Ani nie celkom. Počuli ste možno za výraz rodený kresťan? Kresťan navyše. Tak podľa toho Manželia Urbančekovci dnes, v dňoch dôchodcovských sama sa cítim ako rodená, vžitá s – Žijete v tradičnom etno dome. Sú to vaše Petrovcom. Petrovčanka navyše. Väčšmi sa ma zvyky, je váš každodenný život rovnako tra- týka a znepokojuje, keď niekto krivdí Petrovčanom, trápia ma starosti Petrovčanov. Som viac znedičný? – Ani nie, nemyslím si, sme ešte stále veľmi Ame- pokojená a nahnevaná než oni sami. Búrlivejšie ričania. Ja som manžela urobila Američanom. – Je nejaké tradičné slovenské jedlo, ktoré ste sa naučili pripravovať? – Áno, viem niekoľko jedál. Krumple na ťapši, paprikáš, rejteš. To som sa naučila ešte v Spojených štátoch, on ma naučil. Robili sme klobásy a ešte niekoľko jedál. – V podstate žijete americkým spôsobom života v etno dome? – Áno, je to tak. Dá sa to tak povedať. Ann ako skvelá jazdkyňa – V Spojených štátoch ste mali svoj život. Boli ste ocenená trofej- odreagujem obhajujúc ich stranu. Petrovčania poná prezentérka koní. Vaša rodina, Hopkin- vedia, nechajte to tak, čo už, nedá sa nič robiť! Ale nemôže to tak byť. Napríklad pokiaľ ide o poľsovci, si na to mohli ušetriť? – Môj otec sa narodil v štáte New York pri nohospodárov, zle zaobchádzajú s nimi, poľnomeste Albany. Potom dostal robotu vo Wermont. hospodári sú najdôležitejší na celom svete, poľJe to krásny kraj, vrchovatý, kraj koní. Ako dob- nohospodári nás kŕmia, tak ako ich môžete igrý letecký mechanik – inžinier si mohol dopriať norovať? Neviem to povedať, ale som veľmi znekone, lebo kone sú luxus. Neskoršie sa presťaho- pokojená. Tak v tomto som pravá Slovenka, Pevali do New Yersey, v Masachusets, ale chodievali trovčanka. K povedanému podávali krumple na ťapši. Je na propagačné konské prehliadky do Wermont, kde boli na to vhodné dráhy. Otec bol trénerom všetko tak, ako má byť! Annamária Boldocká-Grbićová koní a Ann – jazdkyňa a prezentérka – s ním cho-

V/27

mozaika6:0 17.4.2012 14:02 Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A ĽUDIA VÔKOL NÁS: KRÁĽ MEDOVINY MILIJA RADIVOJEVIĆ

Chodiaca encyklopédia veršov Ť

ažko povedať, pokiaľ siaha jeho kráľovstvo, na zemi i v nebi. Na tróne je však už niekoľko rokov. Počula o ňom alebo sa stretla s ním väčšina z približne dvanásťtisíc ľudí, koľko sa toho času u nás zaoberá včelárstvom. Som Radivojević Milija, zvaný Baja z Požarevca, kráľ medoviny od čias vzniku Štátneho včelárskeho veľtrhu pred štyrmi rokmi, vraví pri zoznámení, v prestávke nedávneho sympózia Svetovej včelárskej organizácie v belehradskom stredisku Sava.

moje, piesne, ktoré spievam, tiež. – Za vami sú bohaté skúsenosti? – Zaoberám sa po- Milija Radivojević v prestávke medzi éziou ľu- dvoma vystúpeniami dovou a tematickou. Re- mi nedávno vo Viedni, práve sa citujem a spie- chystám navštíviť Spojené štávam takmer od ty. Angažovaný som naplno. Tie najútlejšieho programy sú vlastne tým, čím detstva. Dopra- celé mesiace žijem. Alebo prescoval som sa k nejšie – pre ktoré žijem... – vratomu, že mô- ví na záver ponáhľajúc sa v Pri príchode na Štátny včelársky veľtrh žem spievať v ústrety ďalšiemu, až pätnásť mitýždeň začnem, kde ho skončím. takmer všetkých rečiach tunaj- nút trvajúcemu recitačnému Bol som vo Francúzsku, v Rakús- ších národov a menšín: aj po ru- pásmu. ku, v Taliansku, mal vystúpenia aj munsky, aj po turecky, viem zopár Tak ako i predošlými, i týmto vo všetkých susedných štátoch. piesní zaspievať i po slovensky. Re- zase nadchol vyše dvetisíce citovať vlastné verše môžem celé účastníkov slávnostnej akadéhodiny. Kamarátil som sa aj s in- mie v kongresovom stredisku sitnými maliarmi z Kovačice, lebo Sava. S plným srdcom a úprimsom často v spoločnosti rôznych ne mu tlieskali i zahraniční hosumelcov. Aj jeden zo slávnostných tia. Jediní, ktorým v tej chvíli prípitkov som maliarom venoval. bolo asi ťažko, alebo aj najťažšie, So Slovákmi som sa stretol aj na boli prekladatelia. Lebo totiž nebolo ani ľahko, ani reálne rýchjednej akcii v Kučeve.

V zajatí piesne

– Život si asi neviete predstaviť bez včiel? – Včelárstvom sa zaoberám celé roky. Z lásky. Ale aj pre hudbu, poéziu prírody a tú skutočnú, ktoré mi tiež prirástli k srdcu. Účinkujem v mnohých kultúrnoumeleckých programoch, tak v celom Srbsku, ako aj v zahraničí. Včelám sa venujem s láskou, hoci ma trochu mrzí, že tých úľov nemôže byť aj viac. Na druhej strane si uvedomujem, že je to možno i dobre, lebo by som včelám, pre častú neprítomnosť, vlastne páchal zlo. A preto i tých pätnásť úľov je tu hlavne pre vlastnú dušu, ako sa tomu vraví. A neraz ma bolí, keď včelám musím brať med, lebo dobre viem, čo je to únavná práca a úsilie. – Vaše cesty sú časté, možno i nevyspytateľné? – Nuž, zvyčajne neviem, kde

28/VI

Počas jedného zo slávnostných prípitkov

– Dokážete recitovať desiatky tisíc veršov... – To, čo človeku Boh dá, v ňom i zostáva. Viem naspamäť vyše tisícpäťsto vlastných piesní, raz toľko i piesní autorov iných. Som autorom mnohých ód venovaných včelám, medu, medovine, zdraviu, zvykom. Texty, ktoré recitujem, sú

Počúvalo ho pár tisíc návštevníkov v stredisku Sava

– Asi neviete presný počet akcií, na ktorých ste sa zúčastnili? – Vystupoval som na nespočetných podujatiach: bol som päťkrát vrcholným pastierom akcie Homoljski motivi, tlieskali

lo si poradiť s dlhými, plnými a hustými rýmami a metaforami, ktoré kráľ medoviny Milija Radivojević vyspieval na slávu najužitočnejšieho živočíšneho druhu – kráľovnej včely. Oto Filip

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 17.4.2012 14:21 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek – aj v ordinácii – Za mesiac ste, pán doktor, zničili už tri operačné stoly. Nerežte, prosím, tak hlboko. xxx – Musím prestať fajčiť, pán doktor? – Vôbec nie. Na to by už teraz bolo neskoro. xxx – Nie je tá operácia nebezpečná, pán doktor? – To viete, z piatich sa obyčajne jedna vydarí. Ale nemajte strach, práve v týchto dňoch sa mi štyri nevydarili.

xxx – Pán doktor, povedzte mi priamo, akú mám nádej? – Nie je to zlé, – vraví lekár, – len by som vám radil, už nečítajte román na pokračovanie. xxx Dáma volá v noci telefonicky lekára. Ospravedlňuje sa, že ho tak neskoro obťažuje a že bude musieť ísť tak ďaleko. – Ale nič, – vraví lekár prívetivo do telefónu, – náhodou mám vo vašej blízkosti ešte jedného pacienta, ktorého musím navštíviť, takže zabijem dve muchy jednou ranou...

POVEDALI O MANŽELSTVE... Keby manželia nežili spolu, bolo by viac šťastných manželstiev. Nietzche Manžel je človek, ktorý pomáha žene v ťažkostiach, do ktorých by sa nebola dostala, keby si ho nebola vzala. Ponuka k sobášu je najväčší kompliment. Zvyčajne aj posledný. Manželstvo je pamiatka na lásku. Rowlandová Hlavnou príčinou rozsobášov je manželstvo. Achard Človek má byť stále zaľúbený. Preto by sa nemal ženiť. Wilde Keď sa uzatvára manželstvo bez lásky, tam čoskoro vznikne láska bez manželstva. Franklin Priznávam, že som pred oltárom povedal áno, avšak toto moje vyhlásenie bolo vytrhnuté z kontextu a dopadlo to tak, že som sa oženil. Aleksandar Baljak

Svet karikatúry: Jugoslav Vlahović

Nemecké grafity Najlepšia kamufláž je pravda – tej nikto neverí. Predtým som veril v peniaze. Teraz som ateistom. Zase sa stavia viac múrov než mostov. Dajte si viac fazule. Štát potrebuje plyn(y). Nemáš šancu – využi ju! Tí majú moc. My ale máme noc. Všetci hlásajú návrat do prírody, no nikomu sa nejde pešo. Sporte energiu – milujte sa pomalšie. Aj hurikán je len vietor, ktorý sa ponáhľa. Kedysi som nevedel, čo je to láska a teraz som objavil domáci počítač. Usmievajte sa – je tu skrytá kamera. Dnešní muži nie sú viac to, čím nikdy ani neboli. Milujem tradíciu: natoľko, že by som utvoril novú. Ak človek nemá to, čo miluje, neznamená to, že musí milovať to, čo má. V skutočnosti je realita celkom inakšia. Keď ma vychytí pracovný elán, ľahnem si do kúta a čakám, kedy sa tá príhoda skončí. Voľný je ten, kto si praje to, čo beztak musí. Ženy dbajú na líniu, muži na zákruty. Ktorá pravda je vlastne lepšia: celá alebo holá? Sex je lepší než logika, no nemôžem to dokázať. Chybiť je ľudské, ale je na úplný chaos predsa potrebný počítač.

Mladý džentlmen, ktorý sa hodlá oženiť, rád by sa zoznámil so skúseným človekom, ktorý by ho od tohto kroku odradil. Inzerát z novín Ideálny manžel je len preto ideálny, lebo neexistuje. O. de Havillandová Nemáme milovať manželky svojich priateľov. Dobre, ale ako sa potom dostať k manželkám nepriateľov? Moore

Dobrá (z)rada nad zlato Historický princíp – Minulosť má každý, niektorí majú i budúcnosť. Princíp optimizmu – Keby neexistovali vojny, nevedeli by sme, čo je mier. Básnici – Osamelí jazdci na ojazdených formuláciách. Inflácia geniality – Na začiatku bolo slovo, na konci ich býva celá fúra. Epitaf – Musel zomrieť, aby mohol byť nesmrteľný. Umenie mlčať – Verše bez slov. Druhá mocnina hudby – Symfónia na mól. Božský sprej – Duch je vôňa a čuch sa vznáša nad vodami. Hlava – Ešte stále ju mám na krku. Neviem, ako sa jej striasť. O mydlení – Mydlím, teda som. Menu – Tak krátko jeme, a tak dlho nám bude z toho zle. Pavol Janík

Mozaiku číslo 153 pripravil Oto Filip 21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 17.4.2012 14:03 Page 15

PRÍLOHA

M O Z A I K A IBA PRE LABUŽNÍKOV

Makový koláč s bielkovou polevou

Rezy s rumom Suroviny: Korpus: 150 g masla, 150 g práškového cukru, 4 vajcia, 120 g mletých vlašských orechov, 2 lyžice kakaa, 70 g múky, štvrť kypriaceho prášku do pečiva, tuk a múka na plech; Orechový krém: 200 g mletých vlašských orechov, 2 hrste práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 300 ml rumu; Kakaový krém: 4 žĺtky, 2 lyžice kakao, 100 g práškového cukru, 250 g masla; Poleva: 3 rebierka čokolády, 3 lyžice mlieka, 50 g masla. Takto sa to vydarí: Maslo s cukrom a so žĺtkami vymiešame dopenista, pridáme kakao, orechy, preosiatu múku s kypriacim práškom a nakoniec zľahka vmiešame tuhý sneh z bielkov. Cesto nalejeme na vymastený a múkou vysypaný plech s vyšším okrajom, dáme do rúry a upečieme. V mise zmiešame orechy s cukrom a vanilínovým cukrom a rumom. Ak je masa príliš tuhá, môžeme pridať asi 3 lyžice vody. Potom masu rozotrieme na vychladnuté cesto. Zo žĺtkov, z kakaa a cukru vyšľaháme nad parou krém a necháme

BUĎME EKO

ho vychladnúť. Potom doň postupne vmiešame maslo. Krém natrieme na vrstvu s orechmi a koláč dáme na chvíľu do chladničky. Polámanú čokoládu dáme zmäknúť a do spustenej po troche pridáme teplé mlieko, dobre rozmiešame a nakoniec pridáme maslo. Všetko dobre vymiešame a mierne vychladnutú polevu nalejeme navrch koláča. Po vychladnutí pokrájame na kúsky, každý môžeme ozdobiť čokoládovými hoblinami.

Suroviny: 1 šálka nezomletého maku, 2 vajcia, 1 šálka práškového cukru, pol šálky oleja, 2 šálky múky, pol balíčka kypriaceho prášku, 2 šálky mlieka; Na polevu: 1 bielok, 70 g cukru. Takto sa to vydarí: Mak na hodinu namočíme do vlažného mlieka. Medzitým v miske vymiešame žĺtky, cukor a olej, potom vysypeme preosiatu múku s kypriacim práškom, vlejeme mlieko s makom a cesto dobre vymiešame. Nakoniec zľahka vmiešame tuhý sneh z bielkov. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný podlhovastý hranatý plech a pečieme 60 minút v rúre vyhriatej na 170 stupňov Celzia. Bielok s cukrom vymiešame, prípadne rozmixujeme v mixéri, kým poleva nezhustne. Upečený a vychladnutý koláč polejeme bielkovou polevou.

Môžete podávať s karamelizovanými pomarančmi. Ošúpané a nakrájané pomaranče posypte s cukrom a nechajte pustiť šťavu. Potom zohrievajte a miešajte v panvici, kým sa nevytvorí karamel.

ZBAVTE SA ZBYTOČNOSTÍ!

Šetrime vodou 5-bodová stratégia na získanie miesta epúšťajte zbytočne do kanála vodu a spolu s ňou aj svoje peniaze. Sprchujte sa. Pri sprchovaní ušetríte o tretinu viac, ako keď si napustíte vaňu. Do tej sa zmestí okolo 150 litrov vody. Strážte si však aj čas sprchovania. S každou minútou, ktorú oželiete, ušetríte až 560 litrov vody mesačne. Pomôcť môžu aj úsporné sprchovacie hlavice. Aká je úspora s nimi? Až 2 500 litrov mesačne! Zatvárajte kohútik. Čistíte si zuby, ale nechávate pritom tiecť prúd vody do umývadla? Kohútik sa určite oplatí zavrieť. Inak bez úžitku vypustíte iba tak 10 litrov vody za minútu. Na vypláchnutie zubov po čistení môžete použiť pohár. Mesačne ušetríte 100 až 500 litrov vody. Kontrolujte tesnenie. Stačí jeden kvapkajúci kohútik a mesačne premrháte aj viac ako 1 000 litrov vody. Preto dávajte pozor nielen na jeho poriadne utiahnutie, ale i na poriadne zatváranie. Tiež si všimnite, či vám nepreteká záchod. A naučte týmto pravidlám aj svoje deti.

30/VIII

ar je ideálne obdobie na zbavenie sa nepotrebných vecí. Táto námaha vám prinesie odmenu – budete mať opäť prehľad vo svojich poličkách a skriniach. K tomu sa ešte pridá oslobodzujúci pocit, pretože preplnené skrine nás podvedome zaťažujú a kradnú nám energiu. 1. Zožeňte si kartóny a škatule. Popíšte ich názvami. Jednu pomenujte DAŤ PREČ a druhú nazvite hoci MOJE POKLADY. Do prvej dávajte oblečenie a predmety, ktoré chcete podarovať, alebo dať do secondhandu, alebo predať na blšom

trhu. MOJE POKLADY bude slúžiť na všetky veci, s ktorými sa neviete rozlúčiť (dajte ju potom do pivnice a po roku sa presvedčte, či ste si to nerozmysleli). 2. Nepreháňajte to! Určite si pevné časy, napríklad v sobotu doobeda, ale vždy si vyberte len jednu oblasť – napríklad: dnes vytriedim len oblečenie z tejto skrine. 3. Triedenie. Vyberte všetko von, očistite a umyte všetky plochy a pri každom kúsku sa pýtajte: naozaj toto potrebujem? Nechajte sa pritom viesť svojím pocitom. Všetko, čo

sa vás nepríjemne dotkne alebo vám prekáža, musí ísť preč. 4. Pravidelnosť. Vytvorte si proces, ktorý budete stále opakovať, najlepšie každé tri mesiace si na to naplánujte jeden deň. Počúvajte pritom hudbu, doprajte si medzitým niečo – napríklad horúcu čokoládu alebo kakao. 5. Jedna do domu, jedna z domu. Aby sa vám doma aj potom zase nehromadili nepotrebné veci, držte sa tohto zlatého pravidla: s každou novou vecou musí ísť jedna stará preč!

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Papierové utierky pridajte do vrecka s chlebom pred zamrazením. Vysajú skondenzovanú vlhkosť predtým, ako sa chlieb zmrazí. Takisto na ne môžete uložiť zeleninu do chladničky, vydrží dlhšie v dobrom stave. Popol, ktorý získate pálením dreva, je vynikajúcim zdrojom živín pre rastliny, čiže hnojivom.

Detským zásypom posypte cibuľky kvetín pred ich sadením do pôdy. Ak nemôžete dostať kečup z fľaše von, stačí, keď do fľaše zasuniete až ku dnu slamku. Tým sa tam dostane vzduch a kečup vytečie. Údeniny chutia lepšie, keď sú ohrievané na pare. Pokiaľ ich pri-

pravujeme vo vode, vždy ich dávame do teplej vody. Zemiakové placky zostanú pekne zlatisté, keď do postrúhaných zemiakov pridáme trochu vriaceho mlieka. Praženica bude jemnejšia, keď na jedno vajíčko pridáme 1 lyžicu minerálnej vody. Výber: E. Šranková

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA OBRAZOV PADINČANA JÁNA ŠIMEKA

Vnútorné rysy skutočnosti nedeľu 8. apríla 2012 v Galérii Domu kultúry Michala Babinku v Padine milovníci výtvarného umenia mali výnimočný pôžitok: na podnet Združenia výtvarných umelcov Smäd bola

Petráša, maturanta Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine, a prednes príležitosnej básne, ktorou sa hosťom prihovoril autorov brat Pavel Šimek. Početných hostí z Padiny a spoza cho-

jedného zo zakladateľov tohto združenia Martina Širku. Kladným kritickým a odborným hodnotením práce maliara sa prihovorila aj výtvarná kritička a historička umenia Jarmila Ćendićová. Z postu predsedníčky Výkonnej rady NRSNM pozdravila všetkých hostí, autorovi zároveň zaželala ešte mnoho tvorivých síl a výstavu slávnostne otvorila. Ján Šimek prejavil záujem o maliarstvo ešte v roku 1995. Odvtedy maľuje stále a verný svojmu štýlu a Momentka zo slávnostného otvorenia výstavy: (zľava) Anna Sládečeková, technike v priebeJarmila Ćendićová, Ján Šimek a Pavel Šimek hu roka namaľuje otvorená 2. samostatná výstava tára privítala najprv riaditeľka tri do štyri obrazy. Maľuje pomaobrazov padinského maliara hy- Domu kultúry Anna Sládečeková, ly a pedantne. J. Šimek nie je inperrealistu Jána Šimeka, ktorá a potom o význame výtvarného sitným maliarom, ale tvorí niečo ponúkla návštevníkom na obdiv umenia v radoch maliarov hovo- iné, niečo nové. Jeho prvým veľ22 olejomalieb s nadrealistickou ril predseda Združenia výtvar- kým vzorom bol maliar súčasnej tematikou. ných umelcov Smäd Ján Husárik. doby a nadrealizmu Dragan MaK celkovému zážitku okrem ob- Pri tejto príležitosti si minútkou ti- lešević-Tapi. Na obrazoch J. Širazov prispela aj hudba v pred- cha všetci prítomní uctili pamiat- meka sú znázornené reálne zánese mladého gitaristu Alena ku na nedávno zosnulého člena a bery s určitou dávkou symbolov.

OBRAZY VLADIMÍRA URBANČEKA V BÁČSKEJ PALANKE

Na svojich obrazoch autor znázorňuje reálne zábery s určitou dávkou nadrealizmu

Niektoré diela pripomínajú hyperrealizmus. Zvláštnu pozornosť venúva portrétom, detaily sú veľmi realisticky podané, takže sa divákovi zdá, že sa pozerá na fotografiu. Maliar J. Šimek sa doteraz zúčastnil na 10 spoločných výstavách, na domácej pôde realizoval i svoju prvú samostatnú výstavu a členom Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine je od jeho založenia. Táto jeho druhá výstava bude v Galérii v DK v Padine milovníkom výtvarného umenia k dispozícii do konca apríla. A. Chalupová

Všetky sú opatrené menami a priezviskami ľudí, názvami objektov či vecí, ktoré znávernosťou podazorňujú. Ako sám nej reality a koautor podotkol, loritom, za ktovýtvarní kritici mu rým väzí veľká zazlievajú metóláska k dedine a du, akou vznikajú, jej zákutiam, deon však predsa dinčanom, ich nikdy neodstúpil robotám, z ktoz cesty, ktorou sa rých sa už mnovydal, hoci, zo hé odsťahovali zdravotných dôdo minulosti a vodov, z jeho „žijú“ iba na fo- Portrét dievčaťa, olejomaľba „dielne“ vraj natografiách a obposledy už vyrazoch, tiež k slovenským krojom a chádza pomenej obrazov. Tie vyzvykosloviu. Jeho olejomaľby (iné stavené v Slovenskom dome si so maliarske techniky neuplatňuje) – záujmom pozrelo ďalších asi 130 bez ohľadu na to, že ich vypracoval ľudí, ktorí si vo Veľkonočný ponna základe predlohy čiže fotografie delok tamtiež pozreli divadelné – sú naskutku vzácnym dobovým predstavenie Zypa Cupák v predsvedectvom o istom úseku života, vedení slovenských ochotníkov z práce a tvorby vojvodinských, či Báčskej Palanky. presnejšie petrovských Slovákov. Juraj Bartoš

Učarili tvrdým realizmom iac než 20 olejomalieb z celkove asi 180, ktoré doteraz namaľoval Vladimír Urbanček z Báčskeho Petrovca, videli báčskopalanskí milovníci výtvarného prejavu počas veľkonočných sviatkov. Na vernisáži, ktorú prichystal Miestny odbor Matice slovenskej Báčska Palanka, večer vo Veľký piatok 6. apríla v aule Slovenského domu hostí privítal a o autorovi hovoril Vladimír Fekete. Na jeho výzvu prítomným (a bolo Vladimír Urbanček ich tam takmer 40) sa prihovoril aj Vladimír Urbanček. Ochot- grafií“, odôvodnil rečníckou otázkou: ne odpovedajúc na otázky Fekete- „Kto by vydržal sedieť niekoľko ho, vyrozprával návštevníkom vý- týždňov, kým namaľujem obraz?“ Urbančekove obrazy oslovili prístavy o tom, ako začal maľovať. Skutočnosť, že maľuje „podľa foto- tomných úprimnosťou prejavu,

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SLOVENČINA V ŠÍDE

Aby sa im vydarilo A

Na záver večierka Tatiana Korošová školám a pedagógom rozdelila časť nákladu pracovných listov

UžITOČNá PRÍRUČKA PRE UČITEľOV A RODIČOV

Hrou k čítaniu s porozumením V

k sa niečo vydarí, tak netreba ho- chcú sa ju učiť. Hodiny si pripravujem voriť, že je neskoro. Platí to aj o fa- podľa programu, ktorý však musím kultatívnej výučbe slovenského ja- prispôsobiť danej situácii, lebo s učizyka a literatúry v šídskych stred- vom veľmi meškáme. Je tu aj nedoných školách. Stalo sa to vďaka vy- statok potrebnej literatúry a učebníc. trvalosti predovšetkým kolektívu šíd- Zatiaľ musím robiť s celou skupinou skeho gymnázia a profesorky slo- žiakov podľa spoločného programu, venčiny Anny Kovárovej. O tom, pre- uvidíme, či si do budúcna budem čo sa s realizáciou meškalo, poveda- môcť aj inak usporiadať hodiny. Keď la nám psychologička Gymnázia Savu Šumanovića Ljubica Radišićová: „S výučbou slovenčiny sme plánovali začať hneď na začiatku školského roku, ale zjavili sa problémy, ktoré sme sami nemohli riešiť: tak kádrové, ako i finančné. Potrvalo to, už sme, hľa, v dru- Záber z prvej hodiny slovenského jazyka v šídskom gymnáziu: profesorka slovenčiny hom školskom Anna Kovárová stojí v strede a psychologička polroku... Vďaka Ljubica Radišićová celkom vľavo Národnostnej rade slovenskej národnostnej men- ide o priestor pre vyučovacie hodiny, šiny v Srbsku boli zabezpečené fi- nemáme žiadne problémy. A v konančné prostriedky a angažovaná lektíve sme sa dohodli, že naša prvá bola profesorka Anna Kovárová. Teší úloha bude pripraviť ukážky z tunajnás, že konečne môžeme povedať, že šej slovenskej kultúry pre program z sa v našej škole výučba koná nielen príležitosti Dňa školy.“ v srbčine, ale aj v slovenčine a v ruSpolubesedníčky na záver nášho sínčine. Všetko sú to jazyky, ktoré sú rozhovoru vyjadrili prosbu kolektívom vo verejnom používaní v tejto obci.“ a jednotlivcom, aby slovenskými kniProfesorka Anna Kovárova doloži- hami obohatili školskú knižnicu tohla: „Do výučby slovenčiny sa prihlási- to gymnázia, a tým podporili aj výlo 20 žiakov vo všetkých štyroch roč- učbu slovenčiny v tomto meste. níkoch. Je tu aj niekoľko detí, ktorým slovenčina nie je materinská reč, ale St. S.

zácnu pomôcku pre vzdelávací program inklúzie v podobe pracovných listov pod názvom Čítanie je hra predstavili v pondelok 2. apríla v Báčskom Petrovci. Na domácej pôde v Dome Matice slovenskej v Srbsku ľudovíta Mišíka a v mene vydavateľa publikácie prítomných a predovšetkým pedagógov z Petrovca a okolitých slovenských osád privítala predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Autorka knihy Čítanie je hra Tatiana Korošová sa publiku vyznala z pohnútok, ktoré ju viedli ideou zostaviť tieto listy. Pracovné listy, kde je nateraz publikovaná iba ich prvá časť, sú vypracované predovšetkým pre dyslektikov a deti s problémami v čítaní. Ide o prvý zväzok edície Vzdelávacie zošity rozsahu 138 strán veľkosti A4. Knihu ilustrovala Daniela Legíňová-Sabová a obálku technicky stvárnil Jaroslav Grňa. Po stránke

jazykovej, ako to uviedla autorka, keď sa všetkým účinkujúcim pri zhotovení publikácie verejne zavďačila, knihu prezrela Jana Tordajiová a technicky, resp. v počítači ju spracovali Branka Milovanovićová a Martin Koroš. Publikáciu vydali tak v tlačenej, ako aj v elektronickej podobe. Na CD je všetko kolorované, kým kniha je v čierno-bielej technike. Význam čítanky tohto druhu z odbornej stránky zhodnotila logopedička Slobodanka Petkovićová a o defektológii, ktorej sa dlhú dobu venuje psychologička T. Korošová, hovoril jej manžel Ondrej Koroš. Večierok viachlasným spevom spríjemnila skupina dievčat zo Selenče, terajšie stredoškoláčky v Petrovci ľudmila Ragová, Sára Krížová a Anna Berédiová.

DEŇ ŠKOLY V KULPÍNE

Rady MS Kulpín a predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima. Riameraný text prečítala proditeľka školy fesorka slovenčiny Tatiana sa pri tejto príMitićová, potom nasledoležitosti poďavali recitácie a hudobné kovala všetčísla. kým, ktorí sa Kulpínskej škole k sviatak ýmkoľvek ku zablahoželali i hostia: v spôsobom primene predsedu Obce Báččinili o to, aby sky Petrovec zástupca Ján začiatkom Hansman, republikový po- Umeleckým prednesom prispela aj učiteľka tohto kalenslanec Pavel Marčok, pred- triednej výučby Anna Peťkovská dárneho roka seda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Branislav Ces- Elektrovojvodina v Novom Sade kulpínska škola dostala nové okná K. Gažová nak, kým darček v mene podniku riaditeľke odovzdal podpredseda a dvere.

J. Č-p

Slávnostne a športovo A

j 30. marca t. r. sa sviatok v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne začal športovými aktivitami, keď si volejbal zahrali nielen žiaci, ale aj učitelia. V rámci ústrednej oslavy kolektív školy privítal aj svojich penzistov a vzácnych hostí. Po príhovore riaditeľky školy Jovanky Zimovej odznel kratší kultúrno-umelecký program. K 420. výročiu narodenia priekopníka pedagogiky Jána Amosa Komenského, ktorého meno nesie kulpínska škola, pri-

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ľUDU

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE PREDSTAVILI ZAUJÍMAVÚ PRÍRUČKU

O kráse motýľov organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića na knižničnom Oddelení pre dospelých v stredu 4. apríla predstavili zaujímavú príručku Dnevni leptiri u Srbiji (Denné motýle v Srbsku) autorov – objaviteľov Miloša Popovića a Milana Đurića. Vydanie tejto prvej príručky o motýľoch v našej krajine v srbskej reči podporili holandské veľvyslanectvo v Srbsku a Mesto Belehrad – Sekretariát pre ochranu životného prostredia. Po vlaňajšom výskume v Srbsku oficiálne existuje 197 druhov

denných motýľov. Ako uviedli autori príručky, práve počas tejto práce v teréne odhalili i dva nové druhy tohto letiaceho hmyzu, a to v údolí Preševa a na Starej Planine. V príručke je každý druh motýľa osobitne predstavený, publikácia je bohato ilustrovaná fotografiami a pre všetkých milovníkov prírody sú tu aj návody, ako motýle navzájom odlišovať. Návštevníci v knižnici krásu motýľov mohli obdivovať i vďaka spoluobčanom: vďaka ukážke z kolekcie motýľov Alexandra Baka a fotografiám Boženky Hricovej, ktorá sa podieľala

Autori, vystavovatelia a riaditeľka knižnice Mirjana Žakulová (stojí) počas predstavovania príručky aj v príprave spomenutej príručky. O tomto svojom príspevku návštevní-

kom v skratke aj porozprávala. A. Lš.

V MUŽLJI PRI ZREŇANINE

Spoločný program v troch rečiach ultikultúrnosť a viacjazyčnosť Blato. K tomuto stretnutiu prišlo pri M Vojvodiny sú takou samozrej- opätovanej návšteve Maďarov žijúcich mosťou, že si ich už ani neuvedomu- v Chorvátsku, v Mužlji. Na pozvanie jeme. Ale keď sa na jednom mieste stretnú tri kultúrno-umelecké spolky z dvoch štátov, keď sa na javisku v spoločnom programe striedajú maďars-

predsedníčky hostiteľského spolku Eriky Olahovej-Vencelovej Bieloblatčania sa ochotne zúčastnili na tomto večierku, odtancovali dva slovenské ľu-

KNIHA SLOVÁCI V SRBSKU Z ASPEKTU KULTÚRY PREDSTAVENÁ AJ V BÁČSKEJ PALANKE. V utorok 27. marca bola v báčskopalanskom Slovenskom dome prezentovaná kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorej vydavateľom je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Záujemcov o knihu v mene MOMS privítal Vladimír Fekete a potom dôkladne o knihe hovorili Milina Sklabinská, Katarína Mosnáková a Ďula Šanta. Prítomní si so záujmom pozreli aj vzácny dokumentačný materiál. Hrou na tamburke program spestril Andrej Hložan. Knihu ako darček dostali: MOMS, zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Ľudová knižnica Veljka Petrovića, a niektorí návštevníci si na tomto večierku knihu kúpili. E. Hložanová

Z vystúpenia Bieloblatčanov (foto: Jana Hromčíková) ké, chorvátske a slovenské tance a spevy, vtedy môžeme hovoriť nielen o multikultúrnosti a viacjazyčnosti, ale aj o tolerancii, prekonávaní hraníc, vytváraní nových priateľstiev a foriem spolupráce. A všetko toto nie sú iba slová na papieri alebo predvolebné prejavy politikov, ale skutočný príbeh z Mužlje neďaleko Zreňanina. Tu v piatok 30. marca na javisku KUS Petőfi odznel spomenutý program, v ktorom vystúpili tanečníci a speváci Maďarského kultúrno-umeleckého spolku Moricza Zsigmonda z Puly v Chorvátsku, členovia domáceho KUS Petőfi a členovia Folklórnej sekcie MOMS Biele 21. 4. 2012

16 /4487/

dové tance za hudobného sprievodu Jana Zvaru-Mocu, a tak reprezentovali slovenskú národnostnú menšinu žijúcu v Zreňaninskej obci. Po spoločnom vystúpení pred početným obecenstvom nasledovala zábava, kde si hostia a hostitelia spolu zatancovali a zaspievali, nie však podľa poradia, aký platil pre vystúpenia na javisku, ale tak, ako im hrali členovia domácej skupiny Atlantic. Počas tohto zájazdu bola slávnostne podpísaná zmluva o spolupráci KUS Petőfi a KUS Moricza Zsigmonda a hostia z Puly navštívili aj Biele Blato, kde si pozreli etno dom a stred osady. Jarmila Hromčíková

HLAS ĽUDU

V MARTINE NA SLOVENSKU VÝSTAVA

Slovenské knižnice v zahraničí o vstupnej hale Slovenskej ná- vákov v Chorvátsku so sídlom v NaV rodnej knižnice (SNK) v Martine šiciach. Pracovníčky krajanských kniž26. marca 2012 bolo otvorenie vý- níc informovali o súčasnom fonde ich stavy Slovenské knižnice v zahraničí. Podujatie moderovala autorka výstavy Gabriela Hamranová zo Sekcie dejín knižnej kultúry SNK. S prejavom vystúpili Peter Cabadaj, riaditeľ Sekcie pamätníka slovenskej literatúry a umenia SNK, Jarmila Stojimirovićová, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, a Ružica Vinčaková, vedúca Ústrednej knižnice Slo-

knižníc a takisto aj o sprievodných podujatiach, ktoré knižnice realizujú. Na podujatí bol prítomný aj Pavel Hlásnik, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Výstava má putovný charakter. V Martine bude sprístupnená do 26. apríla, a potom bude preinštalovaná do Chorvátska. J. Č-p

K U LT Ú R A JÁNOŠÍK

Spievalo sa V Šándore na bráne ôkazom, že v Jánošíku záujem o ľudovú hudbu ešte vždy pretrváva, boli aj početní Jánošíčania, ktorí na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla prišli podporiť mladých spevákov na festivale slovenských ľudových piesní V Šándore na bráne. Zrod tohto festivalu datuje z 90. rokov minulého storočia, no v dôsledku rôznych prekážok sa neuskutočňoval každý rok. Na výročnom zasadnutí, ktoré sa konalo 10. marca t. r., členovia SKUS Jánošík navrhli, aby v tomto roku zorganizovali festival a za necelý mesiac sa im podarilo zhromaždiť spevákov, orchester, nacvičiť piesne... Festival otvoril niekdajší predseda spolku Martin Listmajer a podľa jeho slov cieľom tohto festivalu je zachovať pôvodné jánošícke piesne, ale aj bližšie ur-

Traja najlepší: (zľava) Anka Megová, Michael Zríni a Saňa Žiaková

čiť, ktorí speváci budú predstavovať Jánošík na Banátskom festivale slovenských ľudových piesní V padinskej doline v Padine a na festivale Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Na jánošíckom festivale vystúpilo päť speváčok a jeden spevák: Anka Megová, Saňa Žiaková, Monika Tomečeková, Daniela Čiepová, Milica Mrđová a Michael Zríni. Sprevádzal ich orchester v zložení: Miroslav Bruk – harmonika, Jaroslav Horniak a Darko Urban – husle, Michael Zríni – gi-

tara a Ondrej Zríni – kontrabas. Trojčlenná porota, ktorú tvorili Zuzana Halabrínová, Slađan Daniel Srdić a Erne Barna, nemala ľahkú úlohu. A kým porota hodnotila spevákov, o dobrú náladu obecenstva sa postarali Zuzana Đukićová a Katarína Mosnáková, ktoré zaspievali niekoľko piesní. V mene poroty sa o spevákoch zmienil S. D. Srdić, ktorý, pravdaže, pochválil všetkých účastníkov, ale poznamenal, že niektoré speváčky akoby sa obávali spievať vo vysokých tónoch, a preto si zvolili menej náročné piesne. Pri niektorých spevákoch postrehli, že piesňam pridali moderný tón, a tým spôsobom piesne strácajú ľudovosť. Po dôkladnom zvážení poroty a sčítaní hlasov divákov vyhlásili aj tých najlepších: tretie miesto obsadila Saňa Žiaková, druhé Anka Megová, ktorá získala aj Cenu obecenstva, a prvé miesto si vyspieval Michael Zríni. J. Pániková

AJ V NOVOSADSKOM MOMS

VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ JAROSLAVA PAPA

O hodnotnej publikácii

Príroda – svet najmilší otografia je jedným z tých dobových zázrakov, ktorý dokáže na chvíľku zastaviť a zvečniť miznúce okamihy plynutia času, meniť realitu na sny, preniesť vlastné pocity, záľuby a ovzdušie na iných... Či už klasickou alebo digitálnou technikou, dakomu

krajinskom Ústave pre ochranu prírody v Novom Sade. Veľkoplošnými a menej rozmernými fotografiami na tému Príroda Vojvodiny nielenže prispel k oslavám tohtoročného 1. apríla, keď uvedený ústav má svoj deň, ale nám aj naznačil, o čo všetko prichádzame

Momentka z prezentácie (foto: i. s.)

ždy vítané hostky na pravidelných mesačných stretnutiach – zamestnankyne Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milinu Sklabinskú a Katarínu Mosnákovú – predseda novosadských matičiarov Jaroslav Feldy v stredu 4. apríla t. r. od založenia ÚKVS privítal už po štvrtýkrát. Tentoraz ako spoluautorky cennej publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, pritom v spoločnosti dizajnéra knihy Ďulu Šantu. Aj v Novom Sade odznela videoprezentácia dokumentačného materiálu a návštevníci sa dozvedeli, že pre veľký záujem o túto knihu v ÚKVS už pracujú na jej novom – sčasti doplnenom vydaní.

Pri tejto príležitosti MOMS a novosadský zbor SEAVC dostali do daru túto cennú publikáciu. Už podľa ujatej praxe aj na tomto večierku z prostriedkov získaných predajom kníh matičiari na svoju činnosť dostali finančnú podporu, za ktorú sú veľmi vďační. Pod taktovkou dirigenta Jána Zorjana na večierku vystúpila aj zmiešaná spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika. O nedávnom pobyte na Slovensku hovoril čestný predseda MSS Rastislav Surový a podujatie umeleckým prednesom spestrila matičiarka Elena Surová. j. f.

Rôzne zvieratá v rôznych ročných obdobiach

sa to darí viac, inému menej, no azda najpútavejšou je tá, ktorá nás nenechá ľahostajnými. Presnou expozíciou k mimoriadne vydarenej expozícii. Za hrou slov treba objaviť maestra fotografie Jaroslava Papa, zase sa túlajúceho najmilším z vlastných a osobných svetov – prírodou, ktorej čaro transformoval do úchvatných záberov foto-expozície, prístupnej verejnosti od 30. marca v po-

pre neustály zhon, ktorým sme v rokoch súčasných vystavení. Osamelí a odcudzení, bez krásy, piesne a ticha prírody a jej rozmanitého sveta, môžeme sa azda tešiť iba tým, že predsa čosi máme, zážitky a skúseností iných. V danom prípade autora Jaroslava Papa, len do 30. apríla. Alebo do niektorej jeho ďalšej postriežky, púte a výstavy. Oto Filip

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KNIHA SLOVÁCI V SRBSKU AJ V HAJDUŠICI A JÁNOŠÍKU

to tak, že Ústav začal prevádzkovať internetovú stránku, na ktorej svoje kultúrne bohatmiesto našla aj stvo máme. V kultúrna mapa, knihe sú zakde sme publihrnuté tri veľké kovali texty o oblasti: nábovšetkých týchto ženská kultúra, prostrediach. ľudová kultúra Samozrejme, a umenie Slovázapájali sme do kov vo Vojvoditoho nových ne. Všetko je do- Z prezentácie v Jánošíku: Anna Tomanová-Makanová, autorov, a tak kumentované s Milina Sklabinská, Katarína Mosnáková a Dr. Ján Varšo. sa hromadil vyše 1 000 foto- V úzadí Komorný zbor Glória, ktorý zaspieval dve piesne. nový materiál. grafií, tak autorských Michala Madackého a Ďulu Časom sme si uvedomili, že máme veľké množŠantu, ako aj archívnych, zabezpečených vďa- stvo materiálu, ktorý sme sa rozhodli publikovať ka veľkému počtu spolupracovníkov v teréne. v knihe. A tá sa teraz nachádza pred vami,“ po„Kniha je výsledok trojročnej informačnej, kul- vedala okrem iného K. Mosnáková. túrnej a prezentačnej činnosti Ústavu. Začalo sa vlh

Doklad o tom, kto sme ríležitosť zoznámiť sa s knihou Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v piatok 13. apríla mali aj občania Hajdušice a Jánošíka. Boli to 11. a 12. prostredie, v ktorom zostavovateľky tejto publikácie riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a pracovníčka ÚKVS Katarína Mosnáková predstavili toto kapitálne dielo. Tieto prezentácie boli súčasťou návštevy dvoch juhobanátskych osád veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Jána Varšu, predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej a podpredsedu Zhromaždenia APV Martina Zlocha. M. Sklabinská okrem iného konštatovala, že počet osád, v ktorých knihu prezentovali, svedčí o tom, že ona žije, že ľudia o ňu majú záujem a že ju pochopili ako doklad o tom, kto sme, aká je naša kultúra a aké

KNIŽNÁ PREMIÉRA

Školstvo v Padine 1806 – 2011 ôsobivými veršami veľkého pedagóga Jána Amosa Komenského sa začínajú prvé písané strany knihy, ktorá hovorí o 205-ročných dejinách školstva v Padine. Na príprave a realizácii zborníka prác Školstvo v Padine sa podieľal Zo slávnostnej prezentácie Miestny odbor Matice slovenskej v Padine a Zákniha dostala vačica, Miestny odbor Matice slovenskej v Padine kladná škola maršala Tita. Redakčný výbor pranový názov: Škol- a Základná škola maršala Tita. Kniha vyšla v edícii coval v zložení: Ladislav Petrovič, Zuzana Pastvo v Padine a ko- Monografie, obálku vypracoval a knihu graficky pová, Zuzana Melišová, Dušan Kereš, Ondrej nečne uzrela svet- upravil technický redaktor Danijel Chalupka, jaKotváš, Janko Kolárik v čele s Alžbetou Petrolo sveta 31. marca zykovú úpravu mali na starosti Zuzana Medveďovávičovou, hlavnou a zodpovednou redaktorkou 2012, keď bola za Koruniaková a Anna Hansmanová a vydavateľom publikácie. prítomnosti poje Matica slovenská v Srbsku v čele s jej predsedAko povedal O. Kotváš:„Aj napriek tvorivosti, Obálka knihy četných hostí v níčkou a hlavnou a zodpovednou redaktorkou vyvôli a vynikajúcej práci autorov knižky, entudania Katarínou Melegovou-Melichovou. Publiziastov, predsa sa nám nepodarilo zachytiť všet- ZŠ v Padine usporiadaná jej prezentácia. Vydanie tejto publikácie podporili: Pokrajinský káciu Školstvo v Padine v náklade 1 000 kusov vyko to, čo poznačilo 205-ročnú tradíciu padinského školstva. Snažili sme sa slovom a fotografiami sekretariát pre vedu a technologický rozvoj, Ma- tlačila tlačiareň Širka print v Padine. A. Chalupová zaznamenať to najdôležitejšie. Sú tu zahrnuté tak- tica slovenská v Srbsku, Zhromaždenie obce Komer všetky generácie padinských žiakov, ale i učiteľov a všetkých pracovníkov, ktorí pôsobili v škoAPRÍLOVÝ VZLET sa nesie v znamení hudby: na titulnej strale.“ Kniha má 272 strán, z čoho prvých 158 patria ne „spieva“ Mile Kekin z populárnej chorvátskej punkrockoautorom príspevkov, a potom nasleduje príloha vej skupiny Hladno pivo, číslo obsahuje exkluzívne reportáFotografie z dejín školstva v Padine. Autormi príže z koncertov ďalších dvoch známych kapiel Disciplin A Kitsspevkov sú: Zuzana Papová, Dušan Kereš, Janko chme a Block Out, ako aj portrét goticko-metalových Lacuna Kolárik, Ondrej Kotváš, Zuzana Melišová a Alžbeta Coil a interview God is an Astronaut... Náš mládežnícky časopis Petrovičová. Fotodokumentáciu pripravil Foto-vipokračuje so sledovaním školských akcií a programov v rôzdeo Centar Kovačica − Padina. Idea napísať kninych prostrediach, prináša portréty talentovaných mladých hu o dejinách školstva v Padine vznikla ešte v roku ľudí, poéziu a ilustrácie autorov – začiatočníkov (rubrika Roz2005 v MOMS v Padine, neskoršie sa o jej vydalety) a tínedžerskú prózu (Story). Pozornosť sa venúva aj filnie zaujímala ZŠ maršala Tita. Pre nedostatok fimovému umeniu (aktuálne diela J. Edgar, Žućko, The Woman nančných prostriedkov knihu, ktorá sa vtedy in Black), počítačovým technológiám (ultrabook) a videohrám menovala Prejdená cesta, nemohli vytlačiť a zve(Mini Ninjas), nechýbajú ani enigmatika, horoskop a komiks. rejniť. Od začiatku roku 2011 sa začalo intenzívNeprehliadnite nový Vzlet! ne pracovať na jej doplnení, do knihy autori doS. L. písali ešte niektoré texty, pridali ďalšie fotografie,

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A FINÁLOVÁ SÚŤAŽ ASOCIÁCIE ŽIEN V PREDNESE POÉZIE A PRÓZY

Na Slovensku vystúpia Miluška a Anita F inálovú súťaž žien v prednese poézie a prózy Asociácie slovenských spolkov žien usporiadali v Báčskom Petrovci v sobotu 14. apríla v Štefánikovej sieni Matice slovenskej v Srbsku. Predstaviteľky spolkov žien, recitátorky, členky odbornej poroty a všetkých prítomných privítala predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová. V mene MSS potešenie, že sa súťaž koná v Petrovci v matičných priestoroch a že sa ženy venujú umeleckému prednesu krásneho slova, vyjadrila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Predstaviteľky spolkov žien, víťazky regionálnych súťaží z Báčky a Banátu (Sriem sa nezúčastnil vo finálovej súťaži) aj tentoraz vystúpili v dvoch súťažných kategóriách. V prednese poézie súťažiacich do 25 rokov vystúpili Martina Hanusová z Aradáča a Nataša Rybárová z B. Petrovca, v prednese poézie žien nad 25 Jarmila Križanová zo Silbaša a Anita JonášováMišićová z Bieleho Blata. Po poézii nasledovala próza. V kategórii do 25 rokov sa predstavila Danka Sve-

Prvá rómska knižnica v Srieme druženie občanov Romska omladina danas – ROD a Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove pod patronátom Ministerstva kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Republiky Srbsko pri príležitosti Svetového dňa Rómov vo štvrtok 12. apríla t. r. otvorili v Starej Pazove prvú rómsku knižnicu v Srieme. V rámci tejto slávnosti odznel i príležitostný kultúrno-umelecký program a Libuška Lakatošová, vedúca Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova, odovzdala Branislavovi Jovanovićovi, koordinátorovi v staropazovskej Kancelárii Rómov hodnotný darček: Srbsko-rómsky slovník. A. Lš.

Účastníčky vo finálovej časti: (zľava) Nataša Rybárová, Anita Jonášová-Mišićová, Danka Svetlíková, Miluška Grňová, Martina Hanusová, Jarmila Križanová, Miriam Murtínová a Eva Pavićevićová

tlíková z Kovačice a v kategórii nad 25 rokov pred plnou matičnou sieňou v Petrovci sa predstavili Miriam Murtínová z Hložian, Miluška Grňová z Kysáča a Eva Pavićevićová z Kovačice. Prednesený umelecký prednes hodnotila odborná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka, Mária Kotvášová-Jonášová a

Chýrnik BRATISLAVA. Pri príležitosti 150. výročia narodenia popredného svetového komeniológa a univerzitného profesora Dr. Jána Kvačalu, petrovského rodáka, jeho hrobku na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave v tichej spomienke navštívili 20. marca 2012 Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, a Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a podpredseda NRSNM. A. Meleg BÁČSKY PETRoVEC. Vo štvrtok 5. apríla divadelná sekcia KUS Petrovská družina po vystúpení na festivale DIDA v Pivnici po prvýkrát pre deti Základnej školy v Petrovci v sieni Slovenského vojvodinského divadla zreprízovala divadielko Tŕnikove nové boty v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej a Ondreja Brnu. BÁČSKY PETRoVEC. Vo Veľkonočný pondelok 9. apríla vo veľkej

Miluška Anušiaková-Majerová, členky. Program finálovej súťaže žien moderovala Anna Zahorcová z Hložian. Výsledky súťaže prezentovala predsedníčka odbornej poroty K. Melegová-Melichová, ktorá povedala, že porota bola spokojná s výberom veršov a próz a aj s tým, ako ich účastníčky podali na finálovej sieni SVD v Báčskom Petrovci kresťanská hudobná skupina Hermon v rámci koncertu modernej kresťanskej hudby prezentovala svoje nové CD pomenované Dúfaj... Hosťami koncertu boli i speváci chóru Maranata. J. Č-p STARÁ PAZoVA. Mladá umelkyňa Ivana Milovanovićová z Belehradu sa svojimi obrazmi predstavila pazovským návštevníkom výstavy v predsieni divadla od 5. do 18. apríla. Organizátormi jej prvej výstavy v tomto meste boli Neformálna skupina Štrik, Kancelária pre mladých obce Stará Pazova a Stredisko pre kultúru Stará Pazova. STARÁ PAZoVA. Milovníci kultových filmov nahraných podľa veľkých literárnych diel a v réžii Miloša Formana majú možnosť pozrieť si ich v priebehu apríla – každý utorok o 19. hodine v sieni Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Po projekcii rozhovory o filme vedie Miloš Lazić, producent, riaditeľ RTV Stará Pazova. a. lš.

súťaži. Vždy sa vraj dá ten prednes urobiť aj lepšie, a to sa vzťahuje na to, aby sa slová neskomoľovali, aby sa niektoré pasáže nepodali tak rýchlo, že sa im neporozumie a aby sa dbalo na správnu dikciu. Všetko s cieľom dôstojne reprezentovať ASSŽ na súťaži Vansovej Lomnička na Slovensku. Záverom predsedníčka poroty vyhlásila víťazky finálovej súťaže. V prednese poézie postúpili Nataša Rybárová z Petrovca a Anita Jonášová-Mišićová z Bieleho Blata, v prednese prózy Danka Svetlíková z Kovačice a Miluška Grňová z Kysáča. Na súťaži Vansovej Lomnička na Slovensku sa zúčastnia dve víťazky: Miluška Grňová z Kysáča a Anita Jonášová-Mišićová z B. Blata a predstaviteľkou ASSŽ bude tajomníčka Mária Gašparovská z Petrovca. Súťaž na Slovensku prebieha 20. a 21. apríla. Všetky súťažiace dostali knižné darčeky, ktoré zabezpečili Matica slovenská v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum v B. Petrovci a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Okrem spomenutých toto podujatie ASSŽ podporili i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec B. Petrovec a Obec Kovačica. K. Gažová KYSÁČ. Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči bude mať výročné a zároveň volebné zhromaždenie v nedeľu 22. apríla o 17. hodine v matičných miestnostiach v Slovenskom národnom dome (Ulica slovenská č. 47). r. s. SELENČA. V nedeľu 22. apríla o 20. hodine bude v Dome kultúry v Selenči divadelná premiéra: členovia divadelnej sekcie KUS Jána Kollára zahrajú veselohru autora Ferka Urbánka Dobrá bolesť, čo dá pojesť. J. Berédi-Ďuky NoVÝ SAD. V utorok 24. apríla o 18. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/II, Nový Sad) bude knižná premiéra zbierky autorských skladieb Juraja Súdiho Môj život je tisíc piesní, ktorú spolu vydali Komorný zbor Zvony v Selenči a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. A. F.

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A STAROPAZOVSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR KLASY

nou Simonovićovou v moderátorskej dvojici. Aj hudobná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka v čele s vedúcim Vladislavom Forgáčom bola skvelá a početná. Výročný konýročný koncert Folklórnecert Klasov spestrili i speváci Anna Jašová, ho súboru Klasy odznel v Anna Šagová-Ćirićová, Zdenko Jašo (za spriesobotu 14. apríla v staropazovvodu i harmonikára Rastislava Dvornického), skej divadelnej sieni a ním si Miroslav Havran (za sprievodu harmonikára členovia súboru, spolu s hosťaMária Mitnávera), Igor Uheli a Darko Uheli. mi, priateľmi a verným obecenÚspešné vystúpenie mali aj ich hostia – stvom pripomenuli vzácne judetská tanečná skupina slovenského spolku. bileum – 20. výročie úspešného Vystúpili s choreografiou Ruženy Červenskej pôsobenia. Koncert trval taka nacvičovateľky Kataríny Šašovej. Členovia mer tri hodiny a folkloristi sa naň súboru sú veľmi spokojní so svojím výkonom pripravovali dva mesiace. a najviac ich potešilo, keď okrem búrlivého Sobotňajší koncert bol svojpotlesku počas koncertu, na konci programu ráznou retrospektívou činnosti im publikum tohto prestížneho súboru. Popostojačky četnému obecenstvu sa ochot- Anna Lepšanovićová (sprava) vzdalo úctu a níci predstavili choreografiami, udelila ďakovné listiny manževďaku. ktoré doteraz tancovali, ktoré lom Hane a Zlatkovi RumanovOkrem predtancujú a premiérne predviedli i com (stoja vedľa nej) a Zdenstaviteľov lokovi Uhelimu novú pod názvom Neďaleko od kálnej a miestVojky je Pazova. Práve s ňou sa zúčastnia na vždy vracali s odnej samosprátohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tan- menami, o čom vy k jubileu člecuj... v Hložanoch a na ďalších tanečných pre- nám Z. Uheli ponom FS Klasy hliadkach. Zaujímavá bola i mužská cho- vedal: zagratulovali aj reografia Chlapci z Horehronia. „Čo sa týka odich kamaráti z „Náš oslavný program odznel pod názvom mien, na festivale Kysáča, NovéVeje vetor, veje, po ovsenom KLASE a pozostával Tancuj, tancuj... ho Sadu a Koz troch celkov: prvý s rovnomenným názvom sme obsadili nievačice, z ktorýbol retrospektíva väčšiny choreografií zmie- koľkokrát prvé Na javisku dominovala mladosť a krása slovenského mi veľmi pekne ľudového kroja šaných do jednej, druhá časť Keď pojdem z Tel- miesto, a často sa spolupracujú. gártu bol zložený z piesní a choreografií zo stávalo, že nám k tomu zlatému miestu chý- Po koncerte v Klube VHV sa oslávencom za Slovenska, kým tretí a najdlhší celok – To pa- bal iba jeden bod. Na tanečných súťažiach krásny koncert poďakovala Anna Lepšanozovskvo pole na peknej rovine tvorili staropa- sa takmer vždy dostávame na pokrajinskú vićová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka zovské piesne a choreografie,“ povedal prehliadku a napríklad vo Valjeve sme získali Čmelíka. Zároveň manželom Hane a ZlatkoZdenko Uheli, umelecký vedúci Klasov. cenu Zlatni opanak, ako najlepší súbor večera. vi Rumanovcom a Zdenkovi Uhelimu udeliZa 20 rokov v súbore bolo nacvičených 22 Som veľmi hrdý, že sme jeden z najlepších slo- la ďakovné listiny za ich vytrvalosť v súbore choreografií a okrem troch dodnes sú všet- venských súborov na Dolnej zemi... A to di- a odovzdala im unikátne darčeky v tvare odky ostatné na repertoári. Pod mnohé vyda- váci a všetci tí, ktorí nás roky sledujú, môžu znaku Klasov, ktoré zhotovila Katarína Fárené sa podpisuje známy pazovský choreo- aj potvrdiť...“ bryová. Štyria osvedčení tanečníci: Miroslagraf Zlatko Ruman, ktorý je vo FS Klasy od Výročný koncert bol veľmi zaujímavý a Kla- va Medveďová, Jaroslava Čániová, Michal jeho založenia. Počas dvoch desaťročí Klasy sy ho podali za pomoci hercov v čele so Zden- Opavský a Miroslav Havran sa týmto výročvystupovali tak v našej krajine, ako aj v za- kom Kožíkom, ktorý je i krstným otcom Kla- ným koncertom rozlúčili s FS Klasy. Na pahraničí. Úspešne zdolali zájazdy na Slovens- sov a technickej skupiny. Dej sa odohrával v miatku tiež dostali ďakovné listiny. ko, hosťovali v Česku, Poľsku, Rumunsku, Ne- typickom slovenskom sedliackom dvore a mecku, Slovinsku a v Grécku. Domov sa práve Z. Kožík, autor tejto idey, bol spolu s AnA. Lešťanová

Veľkolepá slávnosť k jubileu V

POČAS VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV Selenčania mali možnosť navštíviť 17. samostatnú výstavu prác akademického maliara Miška Bolfa. Výstavu otvorili v sobotu 8. apríla v starej sieni pri evanjelickom kostole. Na vernisáži o diele M. Bolfa hovorila Anna Valentová a výstavu otvorila riaditeľka ZŠ Jána Kollára PaedDr. Svetlana Zolňanová. V kratšom umeleckom programe vystúpili vokálno-inštrumentálne trio Súdiovcov, Viktória Fačarová a Dávid Gašparovský. M. Bolf sa tentoraz predstavil akvarelmi, na ktorých sú znázornené motívy z prírody. Výstavu spoločne zorganizovali autor, evanjelický cirkevný zbor a Združenie žien Dúha. Na otvorení výstavy bol aj vzácny hosť Ondrej Miháľ z Kanady. V tomto priestore, kde bola inštalovaná výstava obrazov, žiačky Viktória Fačarová a Izabela Gašparovská kreslili veľkonočné motívy a návštevníci si tu mohli pozrieť aj výstavu kraslíc a veľkonočných aranžmánov Selenčanky Mariany Blanuše. J. Berédi-Ďuky

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

K U LT Ú R A Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Podrahli vajcia A

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v sídlisku Kovilj s odvodom prečistenej vody do recipienta

ž do zúfalstva nás privádza dennodenný rast cien nespočetných artiklov. V obchodoch a na trhoch drahne všetko − vajcia, cigarety, mäso, čokolády... Ako odreagovať na takúto neistú hospodársku situáciu, ktorá zavinila aj drastický rast cien na tisíce výrobkov, v jazykovej situácii, v špecifických podmienkach slovensko-srbského bilingvizmu? Po prvé treba povedať, že je sloveso podrahnúť nenáležitý výtvor tunajších Slovákov zo srbského slovesa poskupeti. Ani sloveso drahnúť nenachádzame v spisovnej slovenčine. Iný prípad je s prídavným menom drahý. Je to spisovný tvar a zodpovedá mu srbské prídavné meno skup. Ako teda vyjadriť nápadný rast cien? Význam stať sa drahším v slovenčine vyjadrujeme dokonavým slovesom zdražieť − a nie slovesom zdrahnúť. Toto slovo vzniklo z nedokonavého slovesa dražieť pridaním predpony „z“; vyjadrujeme ním význam stávať sa drahším, nesiahame však po slovese drahnúť. Treba povedať, že v koreni tohto slova nastala zmena hlások „h“ v „ž“. Tak namiesto zaužívaných nespisovných populárnych spojení zdrahli vajcia, noviny, cigarety, náležite po slovensky treba povedať, že zdraželi vajcia, noviny, cigarety... pokiaľ spojenia drahnú vajcia, cigarety, treba vystriedať spisovným slovom dražejú vajcia, cigarety... Ako sa sloveso podrahnúť dostalo do nárečovej podoby? Keďže je srbské sloveso poskupeti zložené z predpony po-, koreňa skup- a prípony -eti, ako bilingvisti sme prišli po takýto uzáver, že ku koreňu drahpridáme predponu po- a príponu -núť, lebo to tak logicky akože ide jedno s druhým. V slovenčine sa predpona po- a ani prípona -núť nespájajú s koreňom drah-, avšak tento omyl nám pri vytváraní nových slov tentoraz unikol. ah

DROBNÝ OZNAM VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu rozhlasovej základnej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 na rovnej streche Apelačného súdu, v Ulici sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad, Nový Sad, Stevana Branovačkog č. 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v sídlisku Kovilj s odvodom prečistenej vody do recipienta, na katastrálnych parcelách číslo: 345, 353, 5 244 a 6 803, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. apríla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 027/11, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad, Nový Sad, Stevana Branovačkog č. 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v sídlisku Kovilj s odvodom prečistenej vody do recipienta, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v sídlisku Kovilj s odvodom prečistenej vody do recipienta, na katastrálnych parcelách číslo: 345, 353, 5 244 a 6 803, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Nový Sad, Stevana Branovačkog č. 3, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Nový Sad, Stevana Branovačkog č. 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v sídlisku Kovilj s odvodom prečistenej vody do recipienta, na katastrálnych parcelách číslo: 345, 353, 5 244 a 6 803, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Úlohou projektu je prečisťovanie komunálnych odpadových vôd, t. j. odstraňovanie znečistenia z odpadových vôd do tej miery, aby sa prečistená odpadová voda vypúšťala do prijímača (melioračného kanála D600 – hlavný odvodný melioračný kanál na prijímanie vody v oblasti Kovilj), bez škodlivých následkov pre prijímač, vrátane Špeciálneho rezervoátu prírody Koviljsko-petrovaradínskeho rítu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov Pokrajinský sekretariát pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj a MS Kovilj. V lehote predpísanej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou bolo konštatované, že žiadosť obsahuje všetky údaje plánované odsekom 2 článku 8 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), a zvlášť opis možného významného škodlivého vplyvu na životné prostredie a opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť významné škodlivé vplyvy na životné prostredie, ako i všetku dokumentáciu predpokladanú v odseku 3 toho istého článku zákona. So žiadosťou o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie priložené sú: – Ideový projekt zariadenia na prečisťovanie komunálnych odpadových vôd sídliska Kovilj, vypracovaný zo strany PRO-ING, AD, Nový Sad, december 2010; – Urbanistické podmienky pre lokačné povolenie, číslo: 97 313/2011 z 5. augusta 2011, vydané zo strany VP Urbanizam Nový Sad; – Podmienky ochrany prírody na výstavbu projektu kanalizácie a zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Kovilj, číslo: 03-165-2 z 28. júna 2010, vydanej zo strany Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody; – Predprojektové podmienky na výstavbu ideového projektu kanalizačnej siete odpadových vôd a PPOV sídliska Kovilj číslo: 4-24 790 z 18. marca 2010, vydané zo strany VKP Vodovod a kanalizácia Nový Sad; – Rozhodnutie o vodových podmienkach v postupe prípravy a výroby technickej dokumentácie – ideového hlavného projektu na výstavbu kanalizačnej siete odpadových vôd a ideového projektu zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd sídliska Kovilj, číslo 104-325-00 102/2010-01 z 26. júla 2010, vydané zo strany Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo; – Predprojektové podmienky na výstavbu ideového a hlavného projektu kanalizačnej siete odpadových vôd a ideového projektu zariadenia na prečisťovanie komunálnych odpadových vôd v sídlisku Kovilj, číslo 118/92010 z 24. augusta 2010, vydané zo strany Ústavu pre ochranu pamätihodností Mesta Nový Sad. Ideové rozhodnutie odvodňovacej sústavy a prečisťovania vydané je na základe kvality nespracovanej vody, žiadosti ohľadom kvality prečistenej vody vzhľadom na veľkosť sídliska. Rozoberaním žiadosti bolo konštatované, že sa projektom predpokladá výstavba primárnej a sekundárnej kanalizačnej siete a centralizovaného zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd (domácnosti, žumpy a iné) sídliska Kovilj. Proces prečisťovania SBR procesom zahrnuje: predchádzajúce spracovanie (mreže, lapač piesku), primárne a sekundárne prečisťovanie kombinované s terciálnym prečisťovaním a spracovaním bahna. Primárne prečisťovanie zahrnuje odstraňovanie bionerozložiteľných suspendovaných častíc, sekundárne prečisťovania odstraňovania biorozložiteľného organického znečistenia aeróbnym procesom s aktívnym bahnom. S ohľadom na to, že sa sekundárnym prečisťovaním neodstraňuje fosfor v dostatočnej miere, v projekte sa predpokladá zodpovedajúci proces terciálneho prečisťovania (odstraňovanie fosforu chemickým postupom). Bahno sa z procesu prečisťovania dehydruje a odkladá do zodpovedajúcich kontajnerov. Konečná dispozícia bahna bude stanovená po vykonanej charakterizácii a kategorizácii bahna. Uvedený projekt sa taktiež nachádza pod bodom 14 podbod 3 zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd: komunálne odpadové vody, Listiny II, Vyhlášky o potvrdení Listiny projektov, pre ktorý je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktorý sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08). Použitím predloženej technológie prečisťovania a použitím opatrenia na ochranu životného prostredia plánovaných v projekte, zabezpečené bude prečisťovanie odpadových vôd do úrovne zodpovedajúcej hraničným hodnotám emisie, vlastne do úrovne, ktorou sa nebudú narúšať štandardy kvality životného prostredia recipienta, v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/2010), takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Nakoľko nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami stanovenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu práce projektu sa nebudú javiť negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie (kvalita vzduchu, vody a pôdy). Na základe hore uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA Dňa 13. apríla 2012 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustila naša mama

ANNA URAMOVÁ rod. Murtinová 1959 – 2002 – 2012 z Hložian Bola si naša pevná sila, ktorá nás ešte mala viesť, pomáhať nám. Večne budeš slza v našich očiach a boľavá rana v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu

ANNU URAMOVÚ rod. Murtinovú 1959 – 2002 – 2012 z Hložian Boľavú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoja mama a Tvoji najmilší

Tvoj syn Stanislav a dcéra Taňa s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu JOVICA VUČIĆ, Zmajevački put 74/a, Nový Sad, podal žiadosť o schválenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas verejného nahliadnutia môžu podať sťažnosť a mienku o štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia budú 15. mája 2012 v miestnostiach Mestskej správy za životné prostredie Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 10.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu FUTOG CENTAR NS 014 Nositeľ projektu ORION TELEKOM, s. s r. o., Ul. Gandijeva č. 76 a, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu FUTOG CENTAR NS 014 na rovnej streche objektu, v Ulici Radeho Kondića č. 1, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. apríla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-206/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ORION TELEKOM, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Gandijeva č. 76 a, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu FUTOG CENTAR NS 014, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu FUTOG CENTAR NS 014, na rovnej streche objektu, v Ulici Radeho Kondića č. 1, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ORION TELEKOM, s. s r. o., Gandijeva č. 76 a, Nový Belehad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa, zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice pevnej telefónie FUTOG CENTAR NS 014, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu ORION TELEKOM, s. s r. o., Gandijeva č. 76 a, Nový Belehad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu FUTOG CENTAR NS 014, na rovnej streche objektu, v Ulici Radeho Kondića č. 1, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projekt plánuje postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z duálne po-

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Vind Park Plandište, s. s r. o., z Plandišta, Ulica Laudonovac bb Margita, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrického prúdu veterných elektrární Plandište 1, na katastrálnych parcelách č. 1 251, 1 239/2, 1 397, 1 294, 1 386/2, 1 465, 1 626, 1 643, 1 862, 1 824, 1 802, 1 784, 2 033, 1 537, 1 510, 1 599, 1 934, 1 916, 2 085, 2 153, 2 339, 2 354, 2 370, 2 267, k. o. Velika Greda, 1 066, 1 145, 1 166/1, 1 109, 1 199, 1 697, 1 717, 1 920, 1 935, 1 907/2, 1 014/3, 1 360, 2 064/1, 2 064/2, 2077, k. o. Jermenovci, a 2 152 a 2 134/2, k. o. Plandište, ZO Plandište. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 24. 5. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 25. 5. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. larizovaných Kathrein antén typu K 800 104 03 s jednou anténou pre každý úsek pre všetky tri sústavy. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice po úsekoch je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 30°, 150° a 270°. V dodatku žiadosti sa nachádza Zmluva o zakúpení časti strešnej konštrukcie, č. 2037/11 z 18. apríla 2011, uzavretá medzi ORION TELEKOM, s. s r. o., Nový Belehad, Gandijeva č. 76 a, a majiteľom objektu. Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice pevnej telefónie FUTOG CENTAR NS 014, číslo 2 152, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Konsing z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice pevnej telefónie FUTOG CENTAR NS 014, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné zariadenia základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom bol doručený list č. 70-1 z 23. marca 2012 zo strany MS Futog, Rozhodnutie Rady MS Futog, ktoré už 22. septembra 2008 zaujalo stanovisko, že sú generálne proti výstavbe základových staníc mobilnej telefónie v sídlisku a v blízkosti stavebných objektov a že všetky antény pre mobilnú telefóniu treba vymiestniť mimo sídliska. To isté rozhodnutie schválilo aj nasledujúce zloženie Rady MS Futog v júli 2009. V dodatku rozhodnutia bola aj petícia 41 (štyridsaťjeden) občanov Futogu, ktorí žiadajú, aby sa neschválila montáž antény, a aby sa odstránila z budovy v Ulici Radeho Kondića 1 vo Futogu. Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého sa v Správe uskutočňuje postup odhady vplyvov, so zachovávaním iných zákonných a podzákonných spisov, je vylúčené, aby Správa vplývala na výber lokácie pre takýto druh objektov. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre bezdrôtovú pevnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

OPRAVA

na zosnulú dcéru

SLAĎANU MILETIĆOVÚ DÚŠU 13. 5. 1968 – 13. 4. 2001 – 2012 z Kysáča Trvalú spomienku na Tvoju lásku a Tvoju dobrotu si zachovávajú Tvoji zarmútení rodičia mama Ružena a tata Peter

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu apkovi

na moju milú dcéru V minulom dvojčísle 14-15 Hlasu ľudu na s. 53 v smútočnom oznámení padinskej generácie 1952 sa nám stala neúmyselná chyba. Namiesto toho, ako sme uviedli hneď v prvej vete, V utorok 10. apríla 2012 z príležitosti 60 rokov ukončenia základnej školy, má znieť: V utorok 10. apríla 2012 z príležitosti 60 rokov života a 45 rokov ukončenia základnej školy. Ospravedlňujeme sa za neúmyselnú chybu a prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Red.

ANKU SUCHÁNSKU rod. Sabovú 6. 5. 1971 – 22. 4. 1994 – 2012 z Kovačice

Bol to osud, či Božia sila, čo ma s Tebou rozlúčila, Anna moja milá?! Trvalú, ale veľmi boľavú spomienku si na Teba zachováva Tvoja mama

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

FILIP LAŠUT 18. 2. 1945 – 13. 4. 2012 fotograf

Do spomienok odcestoval priateľ a dobrý kamarát. Milovník divadla a umeleckej fotografie. Posledná rozlúčka sa konala 20. apríla 2012 o 15.00 h v Dome smútku na Mestskom cintoríne vo Vrútkach, na Slovensku. Zostáva v pamiatke rodine Gubovej a OD Janka Čemana z Pivnice

DROBNÉ OZNAMY ONDREJOVI PAGÁČOVI 20. 11. 1919 – 8. 4. 2012 z Hložian Na Teba si s láskou a úctou budú spomínať vnuk Juraj Macko a vnučka Jarmila Korčoková s rodinami

SPOMIENKA

PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím manželom a otcom

Dňa 6. apríla 2012 nás nečakane opustil

JURAJ HAVRAN 16. 10. 1947 Boľovce – 6. 4. 2012 Belehrad kapitán bojovej lode

JANO POVOLNÝ 1929 – 1987 – 2012 z Padiny

Trvalá spomienka na svojho otca zostala aj po 25 rokoch. S láskou a hlbokou úctou si na Teba spomína dcéra Katarína Garafiátová s manželom a deťmi

SPOMIENKA Uplynul už smutný rok, čo nám všetkým chýbaš

JOZEF POVOLNÝ

PAVLOM KEVENSKÝM 16. 10. 1949 – 12. 4. 2012 z Petrovca Aj keď už viac nie si s nami, zostaneš navždy v našich srdciach. Manželka Katarína a dcéra Miroslava

1960 – 2011 – 2012 z Padiny

Pochovaný bol 10. apríla 2012 na belehradskom cintoríne Lešće. S láskou a úctou si na neho spomínajú

S láskou a hlbokou úctou si na Teba spomína

rodiny: Havranová, Prebudilová, Barnáková a ďalší príbuzní, priatelia a známi

sestra Katarína Garafiátová s manželom a deťmi

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a stará mama

SPOMIENKA Dňa 18. apríla 2012 uplynul rok, čo nás opustila naša drahá sestra, švagriná a teta

ZUZANU MARINKOVOVÚ 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2012 z Petrovca

ZUZANA MARINKOVOVÁ rod. Drieňovská 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2012 z Petrovca Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva. Manžel, syn a dcéra s rodinami

Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na Teba budú vždy spomínať: zarmútená mama a Tvoja sestra Anna Šardiová s rodinkou z Nemecka

DROBNÝ OZNAM VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Miroslav Belić, I. L. Ribara 56, Idvor.

JOZEF POVOLNÝ 1960 – 2011 – 2012 z Padiny

Smrť prináša bôľ, ktorý nikto nemôže vyliečiť a láska nám zanecháva spomienky, o ktoré nás nikto nemôže obrať. Z tejto príležitosti si spomíname aj na zosnulého starého otca Jana Povolného (1929 – 1987). Na Vás nikdy nezabudnú: manželka a nevesta Mária, syn a vnuk Jaroslav a dcéra a vnučka Alenka

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

SPOMIENKA

Dňa 23. apríla 2012 uplynie 25 rokov, čo nás a rok, čo nás opustil otec opustil brat

rod. Drieňovská 1948 – 2011 – 2012 z Petrovca V spomienkach si ju natrvalo zachovávajú: sestra Mária, švagor Vladimír a synovci Vladimír a Andrej s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 23. apríla 2012 uplynie ťažký rok, čo nás opustil náš otec a manžel

SPOMIENKA

ZUZANA MARINKOVOVÁ

Dňa 23. apríla 2012 uplynie 25 rokov, čo nás a rok, čo nás opustil otec opustil brat

Uplynulo už šesť mesiacov, čo nie je s nami náš manžel, otec, starý otec

MICHAL ŽILAJI 8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 z Pivnice

Ako je ťažko a smutne žiť bez Teba, ktorý si nás miloval a ktorého sme milovali. Na Tvoju dobrotu a lásku si spomínajú, zdesení nad Tvojím náhlym a nečakaným odchodom: manželka Alžbeta, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Theresa a Franziska z Nemecka

SMUTNÁ SPOMIENKA Už nie je medzi nami náš švagor a sváko

MICHAL ŽILAJI 8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 2012 z Pivnice

JANO POVOLNÝ

JOZEF POVOLNÝ

1929 – 1987 – 2012

1960 – 2011 – 2012

z Padiny S úctou si na Vás spomína dcéra a sestra Evka Munťanová s rodinou

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

JANO POVOLNÝ

JOZEF POVOLNÝ

1929 – 1987 – 2012 1960 – 2011 – 2012 z Padiny Spomienky na Vás zostávajú v našich srdciach večne žiť. S úctou si na Vás spomína syn a brat Jozef Povolný s rodinou

Žiješ a budeš žiť v našich spomienkach. Na Tvoju dobrotu a nezištnú pomoc nezabudnú: švagriná Anna s deťmi Rastislavom, Valériou, Annou, Miroslavou, Đorđem a vnúčatami Dávidom, Ivanom, Janou, Lukom, Nikolom a Petrou

OZNAMY TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po dlhej a ťažkej chorobe dňa 8. apríla 2012 ma opustil môj manžel

Po dlhej a ťažkej chorobe dňa 8. apríla 2012 nás opustil náš otec

ONDREJ HEVERA 14. 8. 1942 – 16. 4. 2011 – 2012 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku na lásku a dobrotu nášho manžela, ocka a starkého si v srdciach zachovávajú

JANO TAKÁČ

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 z Kovačice

Manželka Milena Takáčová

Jeho najmilší

Syn Jaroslav so Zuzkou a syn Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami naša manželka a mama

Dňa 10. apríla 2012 uplynuli dva smutné roky, čo nás opustila naša milovaná sestra, teta a tetka

MÁRIA MIHÁĽOVÁ

rod. Hricová 11. 3. 1959 – 10. 4. 2010 – 2012 z Báčskeho Petrovca

rod. Hricová 1959 – 2010 – 2012 z Petrovca

Spomienku na Teba, Tvoju dobrotu a ochotu si budeme vždy s láskou a úctou zachovávať.

S láskou si na Teba spomínajú manžel Ján a dcéra Oľa

Zarmútení: sestra Anna, švagor Pavel, Paľko, Danuša, Denis a Maja Tordajiovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. apríla 2012 uplynie rok, čo nás opustil náš milovaný a nenahraditeľný manžel a ocko

Uplynulo 6 mesiacov, čo nie je s nami

VLADIMÍR BARTOŠ PAVEL OČOVAJ 3. 8. 1946 – 8. 10. 2011 – 8. 4. 2012 zo Starej Pazovy

Smutný je náš dom, veľmi nám chýbaš v ňom. Zostalo nám len na Tvoj hrob chodiť a kyticu kvetov naň položiť. S úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

učiteľ z Erdevíka 10. 9. 1930 – 27. 4. 2011 – 2012

„A keď už vyhasne zrak môj, zvädnú sily, bár by ma prikryla len moja rodná zem, ja v piesní ohlase, čo stále vo mne žili, spev lásky k domovu i v smrti dopoviem.“ Andrej Plávka Drahý náš, cez boľavú ranu z Tvojej straty sme sa nepreniesli ani po roku. Pomáha pocit, že si nežil nadarmo. Pamiatku na Tvoju dobrotu a lásku si s úctou zachováme navždy. Tvoji najmilší

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s bratom

Dňa 19. apríla 2012 uplynuli štyri smutné roky od smrti môjho manžela

s mojím najmilším bratom

JANKOM TAKÁČOM

Na Teba si navždy bude s láskou spomínať

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

sestra Zuzana Vargová s manželom a rodinou

Sestra Eržika Jašková s manželom a rodina Puškárová

s maminým bratom

2. 4. 1955 – 19. 4. 2008 – 2012 z Padiny

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVLA ČAPU

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou a bolesťou v srdci si na Teba spomína Tvoja manželka Zuzana

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

nášmu

Dňa 19. apríla 2012 uplynuli štyri roky, čo nie je s nami náš otec a starý otec

PAVEL ČAPO

JANKOM TAKÁČOM

2. 4. 1955 – 19. 4. 2008 – 2012 z Padiny

1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 z Kovačice Osud bol krutý, nedovolil nám s Tebou byť, ale Ty predsa budeš v našich spomienkach žiť. Anka Bolerácová s mamou

JANKOVI TAKÁČOVI 1. 8. 1945 – 8. 4. 2012 z Kovačice Peknú spomienku si na Teba zachováva rodina Takáčová

Čas ubieha a nevráti to, čo vzal, len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú. Na Teba si spomínajú: dcéry Tatiana a Želka, zaťovia Vlado a Pavel a vnučka Lea

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 25. marca 2012 nás navždy opustil náš báči

PAVEL LITAVSKÝ 7. 4. 1933 – 25. 3. 2012 laborant z Kovačice

Len ten, kto stratil všetko, čo mal rád, môže pochopiť, čo je bolesť a žiaľ. Po dlhej a ťažkej chorobe v tichosti nás opustil náš drahý bratranec. Večnú pamiatku na neho si budú zachovávať:

Pavel Litavský s manželkou Ankou, synom Petrom a Zuzana Novakovićová s rodinou

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 20. apríla: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku po slovensky pre najmladších bude príspevok o jari nahraný v Lugu. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA: V TV TÝŽDNI bude priamy prenos príležitostného programu venovaného 45. výročiu Petrovského rozhlasu zo Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. NEDEĽA 22. apríla: • 11.00 TV TÝŽDEŇ: V polhodinovom TV TÝŽDNI bude odvysielaný rad príspevkov z poľnohospodárstva a kultúry, ako i záznam o začiatku práce akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci a o jeho ponuke pre mladých. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V druhej časti nedeľného bloku sa bude hovoriť o tom, s akou pomocou štátu môžu poľnohospodári počítať, keď ide o jarnú sejbu, koľko sa zvýšili vklady do jarnej sejby a v akom stave je toho času repa na poliach. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 22. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Veľkonočný duchovný koncert Súčasné technické riešenia v Kovačici Hyperrealizmus Jána Šimeka Samí dobrí žiaci v KoNovinárka Anna Barcová na prezentácii vačici CD Ježiš môj, zachráň ma, evanjelického Utorok 24. apríla padinského cirkevného spevokolu 16.00 – 18.00 Klenotnica Piatok 27. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kovačica 210-ročná Divadlo Mylná dohoda Slovenský film: Panna zázračŠkolstvo v Padine 1806 – 2011 nica Čo nového v našom spoločenČo nového v našom chotári? skom živote? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 23. apríla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú odmenení speváci 47. Stretnutia v pivnickom poli. Utorok 24. apríla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – výber z poézie venovaný dielu Jany Mojžitovej. Streda 25. apríla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z našich osád. Štvrtok 26. apríla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti RTV Nový Sad. Piatok 27. apríla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 21. apríla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudové piesne zo Slovenska. NEDEĽA 22. apríla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Aktuálna svetová hudba a nové vydania. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Perličky baroka. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Svetová produkcia. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 24. apríla: • 23.00 – 24.00 Výber z tvorby barokových skladateľov. STREDA 25. apríla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 20. do 26. apríla

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 20. apríla – 32 a Samuel Chorvát sa zmieňuje o Dni vostále slobodná lejbalu v Petrovci Sobota 21. apríla – Kráľovná rieky 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Pondelok 23. apríla – Molí IP MAN – Zrodenie majstra 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 24. apríla – týždňa IP MAN – Majstrovo víťazstvo 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 25. apríla – vami 10 zím 22.00 Film: Hviezdny prach Štvrtok 26. apríla – 24.00 Záver vysielania Catwomen 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Vo štvrtok, v piatok a v soNedeľa 22. apríla botu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo 18.00 Hudobné blahoželania

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 V tajničke je meno a priezvisko podpredsedníčky vlády AP Vojvodiny a predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 25. apríla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný priebeh nahrávania filmu Štebot jari vo Vojlovici. Repríza v nedeľu 29. apríla o 7.30 h.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 24. marca 2012 bolo: DIDA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAL ČECH, Ul. Marka Kulića č. 22, 26 000 Pančevo. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Z nahrávania filmu 21. 4. 2012

16 /4487/

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14-15 – VODOROVNE: poriadok, obálka, o, rod, ulap, oj, or, pe, Veľká noc, N, atol, Adam, sok, lenže, no, odtieň, l, kit, ale, poker, eg, Eva, kasa TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kopali aj do nôh!

Najprv hop, potom trop

SOKO – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 1 (0 : 0) V druhom polčase domáci ešte silnejložančania horko-ťažko získali tri šie zaútočili. Čoskoro sa im to oplatilo, lebo body na horúMalina v 58. min. zvýšil nácom trávniku v Novej skok na 2 : 0. O tretí gól sa Gajdobre. Domácim postaral Strehársky v 69. horí za pätami a k min. Presvedčivý triumf dotomu v prípade prajmácich potvrdil náhradník ného výsledku mali Dalibor Mučaji, ktorému to sľúbenú odmenu od bol prvý majstrovský gól v najväčšieho konkudrese najlepšieho mužstva renta Budúcnosti v Kriváňa. boji o baráž!? To im KRIVÁŇ: Krstić, Dobrík, len zvýšilo motiváciu. Jovović, Krížov, Banjac, DeFutbalisti z Hložian jan Mučaji, Strehársky (Damuseli myslieť aj na Prvý majstrovský gól: libor Mučaji), Trkulja (Kersvoje zdravie, lebo Dalibor Mučaji (Kriváň lec), Darko Pavlov (Kraji(Foto: J. P.) nović), Malina, Anđelić. boli terčom brutál- Selenča) nych a zákerných zákrokov domácich V nedeľu Kriváň bude hosťovať v Maghráčov. Rozhodca Kantar sa ako-tak vy- lići. nachádzal, lebo aj on mohol fasovať. Do Michal Poliak polčasu Budúcnosť mala iba jednu šancu, ale strelu Lukića brankár Lučić vyrazil KULPÍN – TVRĐAVA 0 : 3 (0 : 2) na roh. Domáci iba z diaľky ohrozovali poBúrlivo bolo od začiatku zápasu v Kulzorného Ljubičića. píne, keďže hostia z Báča už v 2. min. traV druhom polčase hostia zatlačili una- fili brvno. V 5. min. Karačonji, ktorý tentoraz vených domácich na ich polovicu. Po hral v útoku, sa ocitol pred brankárom Vučrohu Lukića Mandić z dvoch metrov hla- kovićom, ale tento jeho strelu zneškodnil. vičkoval vedľa. Po perfektnom centri náZo 200 divákov na ihrisku vedľa kanáhradníka Fejdiho najprv J. Štajfer z piatich la prvý gól videlo v 28. min. Vtedy hometrov trafil Lučića, na odrazenú loptu na- sťujúci hráč Spasić z voľného kopu z 18 behol Mandić a dorazil ju do siete pre vy- metrov prehodil múr Kulpína a lopta sa zatúžených 0 : 1. Novogajdobrančania iba trepotala v sieti Vezmara – 0 : 1. V 35. min. raz v druhom polčase pohrozili, ale bran- Tvrđava už mala dvojnásobne vyšší výkár Ljubičić vybehol na asi 25 metrov a sledok. Odcentrovanú loptu brankár Vezsmelo zachránil sieť. Útočník tímu Soko na- mar odrazil von z trestného územia, kde razil na neho, domáci sa dožadovali fau- ju volejom krásne zachytil Šomoši a tralu a hráč, ktorý rozhodcovi spomínal fa- fil do šibenice – 0 : 2. V 41. min. Karačonmíliu, uvidel červenú kartu. To veľmi ob- ji sa sám rozbehol k bráne Tvrđavy, na taľahčilo hosťom vyhrať. Lukića, J. Štajfera kých 20 metrov od cieľa ho zrazil obrana Ožváta stále faulovali a provokovali na ca hostí ako posledný hráč, ktorého roztomto zápase, na ktorý si budú iste pa- hodca Malinović z B. Palanky nepotrestal mätať. Početných fanúšikov hostí naj- červenou kartou, ako to futbalové pravidlá viac znervózňovala sebeckosť útočníkov nakladajú, ale iba žltou! Máľach potom koBudúcnosti. Užitoční Severíni a Zorić je- pol vedľa brány. diní načas prihrávali, chceli zrýchliť hru, ale V 54. min. diváci videli nesprávny rozbez podpory spoluhráčov. hodcovský verdikt. Jeden Báčan z poloBUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Dragić, vice ihriska vrátil loptu svojmu brankárovi, Ožvát, Severíni, Đukić, Mandić, Jeličić táto sa ocitla v nohách Karačonjiho, ale roz(Fejdi), Zorić, J. Štajfer, Lukić, Nikić hodcova píšťala sa ozvala. Ofsajd nemo(Molnár). hol byť, lebo domácemu hráčovi prihral V nedeľu v Hložanoch bude hosťovať súper!? Nadovšetko v 60. min. Malinović Borac z Obrovca. odpískal penaltu v prospech Tvrđavy, Ján Murtin ktorú iba on videl. Keď protesty domácich utíchli, Karačonji dostal žltú kartu, ZanfiKRIVÁŇ – PROLETER 4 : 0 (1 : 0) rović červenú a Spasić z pokutového Tak domáci a ešte viac hostia z Kara- kopu stanovil konečný výsledok. đorđeva si boli vedomí, že sú im body z KULPÍN: Vezmar, Zanfirović, Krivák, tohto zápasu prepotrebné v boji o zá- Kolarski, Peťkovský, Kozarov, Grňa, chranu. Kriváň zaútočil od začiatku, lebo Máľach (Fábry), Karačonji (Fabók), Burlen tak sa mohol dostať k cieľu, a to bola ger (Haška), Benka. výhra nad posledným mužstvom v taKulpín v nedeľu odcestuje do B. Pabuľke. Po peknej akcii Anđelića šikovný lanky, kde sa stretne s tímom Krila KrajiDarko Pavlov v 36. min. otvoril skóre zá- ne. pasu. J. P.

Výsledky 19. kola: Slávia – Vršac United 3 : 1, Tempo – Mladost 1 : 0, Spartak – Polet 1 : 1, Partizan (U) – Jugoslavija 1 : 1, Radnički (K) – Borac (S) 2 : 2, Sloga (BNS) – Radnički (B) 1 : 0, BAK – Vulturul 1 : 1, Sloga (P) – Partizan (G) 1 : 0. Slávia sa dočasne rozdeľovala o tretiu priečku. V 19. kole boli až štyri nerozhodné výsledky. Remizovali aj prvoumiestnený Kovin s druhým Borcom. Plandište získalo cenné body s Partizanom Gaj v derby dolnej časti tabuľky. Výsledky 20. kola: Vršac United – Sloga (P) 3 : 0, Partizan (G) – BAK 0 : 3, Vulturul – Sloga (BNS) 1 : 0, Radnički (B) – Radnički (K) 1 : 1, Borac (S) – Partizan (U) 3 : 1, Jugoslavija – Spartak 2 : 0, Mladost – Slávia 5 : 1, Polet – Tempo 2 : 0. Kovinčania aj v ďalšom derby s klubom z Obce Opovo remizovali. Ďalšie výsledky sú očakávané, okrem vysokej prehry Kovačičanov. BAK Bela Crkva zaznamenal jedinú výhru ako hosť.

SLÁVIA – VRŠAC UNITED 3 : 1 (1 : 0) očasie vo Veľkonočnú nedeľu vôbec nežičilo ani futbalistom, ani divákom. Sťaby hostia z Vršca so sebou priniesli aj silnú košavu. Slávisti sa výhrou nad tamojším Unitedom dostali k deľbe tretieho miesta na tabuľke. V prvom polčase skóroval už v úvode duelu, v 10. minúte, Nikolovski. Jeho spoluobčan Nestorovski potvrdil jasnú dominanciu domácich a v 54. minúte už bolo 2 : 0. Netrvalo dlho a skóroval i Bíreš. Subić z Vršca strelil záverom najkrajší gól zápasu, ktorý stovka domácich fanúšikov odmenila potleskom. SLÁVIA: Zeković, Nestorovski, Ďurkovský, Okuka (Válovec), Vasić, Bíreš (Bakoš), Nikolovski, Stojanović, Ďuriš, Mihálek, Chalupa (Ľavroš).

MLADOST– SLÁVIA 5 : 1 (0 : 0) Zverenci trénera Petroviča boli v prvom polčase rovnocenným súperom. Pred zmenou strán mali slávisti tri šance. Najzrelšiu zmaril Nikolovski. Keď Lukić v 58. minúte vsietil úvodný gól pre hostiteľov, všetko šlo dolu kopcom. V priebehu piatich minút, od 68. do 73., Kapapis a Krunić sa postarali o trojgólové vedenie Mladosti. Striedajúci Strakúšek zmenšil štyri minúty neskôr na 3 : 1. V poslednej časti zápasu zahviezdil Savanović dvomi gólmi. SLÁVIA: Zeković, Ďuriš (Strakúšek), Vasić, Ľavroš, Chalupa, Okuka, Mihálek, Stojanović (Válovec), Bíreš (Žolnaj), Nikolovski, Nestorovski. Na nedeľu 22. apríla 2012 na slávistický trávnik prichádza Polet Izbište. Zápas sa začne o 16. hodine. Ján Špringeľ

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dva zápasy – štrnásť gólov! SLÁVIA – VRBAS 0 : 5 (0 : 1) ivničania nemohli úspešne čeliť hosťom z Vrbasu, pre ktorých góly dali Mrđan v 8. min., Eri v 49., Bajčetić v 58., Marović v 60. a Maćiženski v 81. min. Na druhej strane ojedinelé strely útočníkov domácich končili vedľa alebo ponad bránu brankára Jovovića. Zápas v Pivnici pred 150 divákmi viedol rozhodca Galamboš zo Sr. Karloviec a žltými kartami potrestal Séča, Santrača (Slávia), resp. Bulatovića (Vrbas). SLÁVIA: Tankosić, Séč, Milec, Vukašinović, Santrač, Đ. Cimbaljević, Milec (Pintír), Kotiv, R. Cimbaljević, Kirti, Davidović (Žigmund). Dorastenci Slávie prehrali s rovesníkmi Vrbašanov 1 : 7. Jediný gól dal Milan Grňa.

KABEL – SLÁVIA (P) 9 : 0, koniec v 78. minúte V mimoriadnom kole v strede týždňa Slávia hosťovala v Novom Sade, kde s do-

mácim Kabelom hrala iba do 78. min., keď rozhodca Počuč z B. Palanky odpískal koniec zápasu pri výsledku 9 : 0 za domácich!? Pivničania na ihrisko pri kúpalisku Štrand pricestovali len jedenásti. V 32. min. sa zranil brankár Tankosić, ktorého v bráne vystriedal hráč Pintír. V 51. min. trávnik opustil pre zranenie Vukašinović, v 54. min. to isté urobil Milić a v 78. min. sa im pripojil aj Davidović. Keďže Slávia zostala iba so siedmimi hráčmi, rozhodca bol prinútený odpískať predčasný koniec zápasu! Pivničania v nedeľu budú hosťovať v Šajkaši, kde im súperom bude domáci Borac. Výsledky 20. kola: Srbobran – Metalac 3 : 0, Petrovaradín – Šajkaš 4 : 2, Hercegovac – Omladinac 3 : 1, Jedinstvo – Sutjeska 3 : 0, Bačka – Kabel 3 : 2, Slávia (P) – Vrbas 0 : 5, Slavija (NS) – Borac 1 : 1. Pivničania sú aj ďalej na poslednom mieste s desiatimi bodmi. Ján Šuster

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

ŠPORT DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Rozhodca podnietil incident!?

Dolina na okraji priepasti

HAJDUŠICA – CRVENA ZVEZDA 1 : 1 (prerušené v 54. minúte) edeľňajší zápas v Hajdušici bol najlepším príkladom, ako rozhodca môže vyvolať incident. Začiatok zápasu patril domácemu celku, ktorý si vytvoril niekoľko výhľadných šancí. Hostia sa hlavne bránili, pričom často boli ostrejší než to pravidlá dovoľujú.

služba a polícia načas zakročili, takže sa všetko skončilo bez väčších následkov a rozhodcovia sa bezpečne dostali do úradných miestností. Rozhodca potom za vyčíňanie obvinil štyroch hráčov Hajdušice: Milorada Mršića, Anđelovského, Lečića a už spomínaného Pećinovského. Po čase sa vášne zmiernili a rozhodcovská tro-

Vďaka výhre v Beočíne Novopazovčania sa upevňujú na čele tabuľky. Čelarevčania akoby stratili záujem bojovať o titul a náhle poľavili. Temerínčania aj piatykrát zaradom vyhrali 1 : 0 a tejto jari získali maximálny počet bodov. Po prehre v Lazareve padinská Dolina je v skupine najohrozenejších celkov. Výsledky 20. kola: Veternik – Sloga 0 : 1, Cement – Radnički (NP) 1 : 2, Tekstilac – Dunav 2 : 0, B. Topola – Palić 0 : 0, Senta – Radnički (Š) 2 : 2, Kikinda – Vršac 1 : 2, Zadrugar – Dolina 2 : 0, Mladost – ČSK Pivara 3 : 0. ZADRUGAR – DOLINA 2 : 0 (2 : 0) ekompletné mužstvo padinskej Doliny sa v Lazareve dožilo ďalšieho neúspechu. Na vkusne upravenom štadióne Citadela v Lazareve boli všetky podmienky na dobrý výkon. Vo vyrovnanej hre domáci prejavili viac odvážnosti a zaslúžene zvíťazili. Bezzubé mužstvo Doliny podľahlo agresívnemu súperovi v 30. min., keď hostia inkasovali prvý lacný gól. Lopta, ktorú z voľného kopu zaslal Ratković, preletela vyše tridsať metrov, obrana Doliny sa ju ani nepokúsila zastaviť a bolo 1 : 0. Bakoš v 36. min. mužstvu Zadrugara zabezpečil dvojgólový náskok.

Po prestávke sa náhradníkom Doliny nepodarilo rozohrať kolegov. Najzrelšiu šancu skorigovať výsledok mal Milašinović, ale brankár Đurić dobre zakročil. Od presvedčivejšej prehry Dolinu raz zachránila žrď a brankár Jevtić v 76. min. kryl penaltu, ktorú kopal Milovac. DOLINA: Jevtić, Stajčić, Milašinović, Čerňoš, Ožegović (Ninkov), V. Dudáš, Josimović, S. Dudáš, Đoković (Tomin), Karanfilovski (Vukosavljev), Memović. Po stredajšom zápase v mimoriadnom kole s Kikindou Dolina v nedeľu odcestuje do Senty. Ján Bokor

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU Znervóznených hráčov Hajdušice v danej chvíli nebolo možné znemožniť, aby zaútočili na rozhodcu

Premrhali výhru

Rozhodca Novak Mladenović z Banátskeho Karlovca im to toleroval. Jeho píšťala sa neozvala ani v 18. minute, keď v šestnástke nedovolene zastavili Radovića. Vedenia sa v polovici polčasu z jedného rýchleho protiútoku ujali hostia. Melich neobozretne opustil svoju bránu, čo útočník hostí využil a ponad neho loptu zaslal do siete. Hajdušičania sa však nedali zmýliť a pri konci polčasu vyrovnali prostredníctvom Demseho. Podobne sa začal aj druhý polčas, ibaže aj Hajdušičania začali hrať ostrejšie, ale rozhodca aj naďalej nemal rovnaké kritérium. Nervozita stúpala a kulminovala v 54. minúte, keď útočník hostí Omorac bez lopty udrel Pećinovského. Tento zasa príliš nepremyslene gestom hlavou ukázal, že mu chce vrátiť, čo skúsený útočník z Pavliša využil, teatrálne spadol akoby ho zasiahol pästiar najťažšej kategórie. V tej situácii zrejme najreálnejšie bolo oboch hráčov zaslať do šatní a pokračovať so zápasom. Rozhodca však červenú kartu ukázal iba domácemu hráčovi, a tak vyvolal veľkú revoltu futbalistov Hajdušice, ktorí zaútočili naňho. Na ihrisko sa pokúsili vraziť aj domáci fanúšikovia, avšak pohotovostná

VINOGRADAR – TATRA 3 : 3 (1 : 2) d začiatku a do konca iba celky hrali naplno a bojovne. Ledinčania často aj nešportovo útočili na Kysáčanov, čo im mladý a neskúsený rozhodca Marko Šavija z Veternika vedome a zo strachu toleroval! Futbalisti Tatry boli konkrétnejší, vsietili tri góly, ale vo finiši podľahli tlaku a domácim dovolili anulovať dvojgólový náskok. Hostia sa ujali vedenia v 13. min. strelou Srnku z čiary trestného územia. Domáci vyrovnali v 43. min., keď Bašić využil nedorozumenie ob- Kde je lopta? Momentka zo zápasu Virancov Tatry. V 45. min. Vuković vy- nogradar – Tatra 3 : 3 užil chybu domáceho brankára päťdesiatimi divákmi žlté karty dostali Stojanovića a svojmu tímu zabezpe- Čelić (Vinogradar) a Cvetić (Tatra). čil opätovné vedenie. V 70. min. VarTATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đagec nesebecky uvoľnil Kelemana, kto- ković, Savić, Badnjar, Konstantinov, rý, aspoň sa vtedy tak zdalo, zabezpečil Vargec, Cvetić, Keleman (Daneček), svojmu mužstvu výsledok pre triumf Vuković (Tót). – 1 : 3. Výsledky 20. kola: Partizan – ProVo finiši hráči Vinogradara robili leter 0 : 0, Fruškogorac – Mladost 4 tlak nielen na bránu Tatry, ale i roz- : 2, TSK – Báčka 5 : 0, Fr. partizan – hodcu. V 81. min. Radišić zmenil smer Sremac 3 : 0, Vinogradar – Tatra 3 : lopty, ktorá skončila v sieti Muchu. V 88. 3, Futog – Borac 3 : 1, Sirig – Dinamo min. sa v jednej z mnohých skrumáží 2 : 1, Železničar – Čenej 1 : 3. Tatra je najlepšie vynašiel Gazivoda a vyrovnal na 12. mieste a má 22 bodov. na 3 : 3. Rozhodca zápas predĺžil až o V nedeľu Tatra uvíta Fruškogorski osem minút, no vďaka veľkej obeta- partizan. vosti výsledok sa nezmenil. Pred asi Pavel Pálik

21. 4. 2012

16 /4487/

jica za sprievodu polície opustila Hajdušicu. Zo všetkého však zostal trpký dojem, že rozhodca buď „mal za úlohu” zabezpečiť výhru hosťujúcemu celku, alebo nie je nadostač vyspelý rozhodovať na takomto zápase zvýšeného rizika. Od vedenia a hráčov Hajdušice po zápase sme počuli aj konštatácie, že im rozhodcovia už dlhší čas krivdia, v dôsledku čoho klub v úradnom reagovaní o incidente nastolil otázku regulárnosti viacerých zápasov, teda aj celej súťaže. Zároveň sa od orgánov FZ Pančevo dožadujú, aby sa začali vážnejšie zaoberať týmito problémami. V opačnom prípade pohrozili, že opustia ligu!? HAJDUŠICA: Melich, Milan Mršić, Milorad Mršić, Maliar (Demse), Folťan, Radulović, Pećinovski, Anđelovski, Radović, Lečić, Muškinja. Ostatné výsledky 21. kola: Jedinstvo – Hajduk 2 : 0, Potporanj – Ratar 4 : 0, Banat – Dobrica 0 : 4, Dunav – Ševac 1 : 2, Borac (VS) – Budućnost 1 : 3. Zápas Karaš (K) – Borac (VG) je odročený. Voľní boli Vinogradar a Karaš (J). Hajdušica aj po tomto kole zostala na 5. mieste s 27 bodmi.

HLAS ĽUDU

vlh

ŠPORT SPRÁVY Z FUTBALOVÝCH ZÁPASOV

Dolina, Jednota, Sloga, Mladosť nevyhrali... PADINA: DOLINA – MLADOST (BJ) 0 : 0. Hostia z B. Jarku pricestovali do Padiny s cieľom získať bod, čo sa im aj podarilo. Domáci brankár Jevtić už v 1. min. bol úspešnejší od útočníka Mladosti Grahovca. Potom sa k slovu dostali domáci, ale najprv Čížik trafil žrď a Đaković v 25. min. opečiatkoval brvno. V druhom polčase sa hostia bránili takmer so všetkými futbalistami. Rozhodca Maksimović z Inđije mohol v závere pískať až dve penalty za Dolinu, keď najprv obranca hostí zahral rukou, a potom bol faulovaný Đaković. Avšak jeho píšťala sa neozvala ani raz. DOLINA: Jevtić, Čížik, Tripković (Ivanišević), Nedučić, Čerňoš, Karanfilovski (Stajić), Ninkov, Memović, Đoković (Ožegović), Josimović, Đaković. Výsledky 19. kola: ČSK Pivara – Veternik 0 : 3, Dolina – Mladost 0 : 0, Vršac – Zadrugar 1 : 1, Radnički (Š) – Kikinda 1 : 0, Palić – Senta 2 : 0, Dunav – B. Topola 1 : 0, Radnički – Tekstilac 2 : 1, Sloga – Cement 1 : 0. Ján Bokor ERDEVÍK: SLOGA – JEDNOTA (SP) 1 : 1 (1 : 1). Derby prinieslo dobrý futbal. Obe mužstvá očakávali výhru, ale sa rozišli s nerozhodným výsledkom. Domáci sa ujali vedenia v 15. min. gólom Bojanića. Neobozretnosť obrany Slo-

gy využil Dragin a v 30. min. výsledok vyrovnal. Rozhodca Radić z Nového Sadu v 84. min. vylúčil hosťa Zekanovića pre hrubú hru a nešportové správanie. SLOGA: D. Savić, Milošević (Zoranović), Jovanović, Čobanović, Miljković, Raičević, Đorđević (Vasić), Simeunović, Považan, Bojanić (Zec). JEDNOTA: Jovišić, Šaponja (Kukolj), Zekanović, Vujčić, Šuša, Šestović, Dragin, Ogrizović (Knežević), Žakula, Pejčinović (Lukić), Naglić. Výsledky 20. kola: Budućnost – Radnički 0 : 2, Prvý máj – Mladost (T) 0 : 1, Bačka – Obilić 1 : 0, Borac – Omladinac 2 : 0, C. zvezda – Stanišić 4 : 3, Jugović – Polet 4 : 1, Mladosť (P) – Index 0 : 0, Sloga – Jednota 1 : 1. Károly Vig BÁČSKY PETROVEC: MLADOSŤ – INDEX (NS) 0 : 0. Hoci sa hralo s plným nasadením, v chladnú Veľkonočnú nedeľu uzimení diváci vo Vrbare nevideli ani jeden gól. Na trávnik vybehol aj Miroslav Tatliak, toho času študent na Slovensku, a kým mal sily, pokúsil sa vyburcovať mužstvo Mladosti k dobrému výkonu. V 7. min. ho až traja hráči Novosadčanov znemožnili skórovať. V 39. min. Tatliak spadol v trestnom území, no skutočnosť, že rozhodca Todorović z

Inđije nepískal penaltu, rozdelila obecenstvo, lebo jedni tvrdili, že bol faul, iní zasa, že neboli dôvody na jedenástku. MLADOSŤ: Fejdi, Pupavac, Kobilarov, Uzelac (Đorđević), Mojić, Rupar, Kaňa, Zbućnović (Radaković), M. Tatliak (Zorzić), Sladojević, Kokanović.

Penalta bola – nebola...: Miroslav Tatliak (Mladosť Petrovec)

Mladosť 4. apríla 2012 prehrala finálový zápas o Pohár na území Novosadského futbalového zväzu v Ďurdeve s domácou Bačkou 2 : 0. Samuel Medveď PIVNICA: SLÁVIA – SUTJESKA (BDP) 0 : 1 (0 : 1). Domáci útočníci Kirti, Žigmund, P. Tankosić a Fábry nevyužili svoje šance. Hráč hostí z B. D. Polja Tomčić v 44. min.

po chybe domácich obrancov loboval Tankosića, a tak svojmu mužstvu priniesol tri body. SLÁVIA: V. Tankosić, Séč, Davidović, Milec, Vukašinović, Kotiv, Žigmund (Pintír), P. Tankosić (Milić), Santrač, Kirti, Fábry. Výsledky 18. kola: Stari grad – Metalac 1 : 3, Petrovaradín – Srbobran 1 : 3, Jedinstvo – Šajkaš 5 : 1, Bačka – Omladinac 3 : 0, Slávia (P) – Sutjeska 0 : 1, Slavija (NS) – Kabel 2 : 1, Borac – Vrbas 1 : 0. Ján Šuster KYSÁČ: TATRA – FUTOG 5 : 0 (2 : 0). Podľa mienky mnohých z vyše 150 divákov futbalisti Tatry už niekoľko rokov nepodali taký dobrý výkon ako vo Veľkonočnú nedeľu s mužstvom Futogu. Domáci fanúšikovia silným potleskom odmenili hráčov Tatry. Strelci: Vuković v 10. min., Cvetić v 42., Vargec v 51. (penalta) a 66. a Konstantinov v 55. min. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić (Daneček), Badnjar, Konstantinov (Švonja), Vargec, Cvetić, Keleman, Vuković (Tót). Výsledky 19. kola: Čenej – Partizan 2 : 1, Dinamo – Železničar 4 : 1, Borac – Sirig 1 : 3, Sremac – Vinogradar 0 : 1, Báčka – Fruškogorski partizan 4 : 0, Mladost – TSK 2 : 0, Proleter – Fruškogorac 2 : 1. Pavel Pálik

Zaslúžený potlesk obecenstva: mužstvo kysáčskej Tatry

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

ŠPORT RIPORTY Z FUTBALOVÝCH ZÁPASOV

Hložančania šesťmíľovým krokom

nera Vukovića, ktorého tiež odstránili z lavičky! Ospravedlňujeme sa čitateľom, že nemôžeme zverejniť mená vylúčených Somborčanov a zostavu domácich, lebo sme nijako nemohli prísť po zápisnicu zo zápasu. Výsledky 16. kola: Dunav – Törekvés 1 : 1, Panónia – Šikara 3 : 1, Rusín – Metalac 3 : 0, Radnički – Rastina 3 : 1, A. Šantić – Mladost 0 : 4, Odžaci – Jedinstvo 5 : 0, Lipar – Dinamo 2 : 0. J. Pucovský

HLOŽANY: BUDÚCNOSŤ – KRIVÁŇ 6 : 1 (2 Grňa z tretieho pokusu rozvlnil sieť – 1 : 0. Do : 0). Silný vietor a chladné počasie neznemož- konca zápasu domáci mali ešte niekoľko ponilo aktérov derby v Hložanoch predviesť pá- lošancí. čivý a mimoriadne účinný futbal. Domáci boli KULPÍN: Vezmar, Kolarski, Krivák, Karapresvedčiví hlavne v druhom polčase a preko- čonji, Máľach, Grňa, Gašić, Haška (Fabók), nali Selenčanov možno ľahšie ako sami oča- Benka, Fábry (Peťkovský), Burger (Šimo). kávali. Výsledky 14. kola: Tvrđava – Budućnost (P) Diváci videli sedem pekných gólov. Prvý 1 : 0, Maglić – Bačka 0 : 0, Karađorđevo – VojVRAČEV GAJ: BORAC – HAJDUŠICA 5 : 0 polčas sa skončil výsledkom 2 : 0. Sieť Krstića na- vodina 1 : 2, Budúcnosť (H) – Kriváň 6 : 1, Kričal Jeličić v 5. min. a skóre prvej časti uzavrel J. la Krajine – Soko 2 : 0, Kulpín – Borac 1 : 0. (3 : 0). Hostia nehrali ani tak zle akoby sa dalo J. P. usúdiť z výsledku, ibaže nevedeli využiť preŠtajfer v 45. min. vahu na trávniku. Zápas bol prakticky rozHneď po obrátke, v 47. min. Fejdi zvýšil na 3 LALIŤ: PANÓNIA – ŠIKARA 3 : 1 (1 : 0). Muž- hodnutý už v prvom polčase. Treba povedať, : 0. Druhým gólom v 67. min. Jeličić zvýšil na 4 : 0. Strelcom piateho gólu v 68. min. bol nala- stvo Laliťanov pod vedením trénera Miloja Vu- že domáci Borac najmenej dva góly vsietil z postavenia mimo hry. dený Lukić. V 75. min. sme videli HAJDUŠICA: Melich, Minajkrajšiu akciu na zápase. Hatalan Mršić, Milorad Mršić, Maľa a Molnár si presne dvakrát naliar, Pećinovski, Folťan, Pejvzájom prihrali, potom tento dručić (Đukić), Radović, Muhý nesebecky, aj keď mohol i sám škinja (Pilip), Lečić, Hrudka skórovať, prihral J. Štajferovi a (Jović). sieť Krstića sa vlnila šiesty raz. Výsledky 20. kola: Ševac – Čestný gól za Selenčanov dal DarBorac (VS) 2 : 1, Dobrica – Duko Pavlov. nav 6 : 2, Ratar – Karaš (J) 0 Rozhodca Haška ukázal jedinú : 0, C. zvezda – Potporanj 6 : žltú kartu obrancovi Kriváňa Stre1, Hajduk – Karaš (K) 4 : 1, Vihárskemu. Obe mužstvá môžu zanogradar – Jedinstvo 2 : 1. zlievať rozhodcovi, že nepískal po jednu penaltu v ich prospech. Najvlh prv za Selenčanov, keď domáci zahrali rukou a potom aj za HložanILANDŽA: BANAT – JÁNOčanov po faule nad Fejdim. ŠÍK 1 : 2 (1 : 0). Jánošíčania doBUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Horvát (Drieňovský), V. Štajfer, Se- Jugoslav Gužvanj vsietil gól z jedenástky na rozlúčke s dresom Panónie, siahli aj druhú jarnú výhru, tentoraz v Ilandži. V súboji veríni, Đukić, Zorić, Fejdi, M. lebo odchádza za prácou do Spojených štátov dvoch vyrovnaných celkov Hataľa, J. Štajfer, Lukić (Molkovića až vo ôsmom majstrovskom zápase do- prvý polčas sa skončil minimálnym náskokom nár), Jeličić (Huďan). KRIVÁŇ: Krstić, Strehársky, Dobrík, Krížov, siahlo prvú výhru!? Panónia tentoraz ľahšie než domácich. V druhej časti Jánošíčania zahrali omnoho Banjac (Dejan Pavlov), Jovović, Kerlec, Mu- sa očakávalo porazila veľmi slabých Somborčaji, Malina (Darko Pavlov), Anđelić, Trkulja čanov, ktorí jej v dvoch predchádzajúcich se- lepšie. Vyrovnal najmladší a najlepší hráč v razónach poriadne strpčili život. doch hostí Emil Omasta. Víťazný gól z poku(Nosál). Od 22. min. obe mužstvá hrali s hráčom me- tového kopu strelil Huťka. Ján Murtin nej, lebo slabý rozhodca Delić z Kuly neJÁNOŠÍK: Sokola, Supek, Šterba, Melich, oprávnene vylúčil Valenta, na ktorého po Staňo, Zríni (Vanek), Boćan, Huťka, Jakimov, KULPÍN – BORAC 1 : 0 odpískanom faule zaútočil správne po- Emil Omasta (Kristián Omasta), Ristin. (0 : 0). Pred malým počtrestaný pravokrídelník Šikary. V 41. min. Výsledky 11. kola Obecnej ligy Alibunár tom divákov a vo veterTojić trafil nechránený roh brány hostí – – Plandište: Sloga – Napredak 3 : 0, Banat nom počasí v prvom pol1 : 0. – Jánošík 1 : 2, Gaj – Graničar 2 : 4. čase sa hralo slabo. PredV druhom polčase vietor pomáhal vlh sa hostia z Obrovca mali Somborčanom, ale sa predsa lepšie vydve vyložené šance, ale našli Laliťania. Na 2 : 0 z penalty zvýšil ŠÍD: JEDNOTA – BORAC (I) 2 : 2. Slabý vývýsledok zostal 0 : 0. Gužvanj a najkrajší gól vsietil Lamoš. kon domácich iba potvrdil, že Jednota nemá V druhom polčase sa Mužstvo Šikary skorigovalo vďaka zle po- mužstvo súce na postup. Gólmi Šolaju a Bodu obraz hry celkom zmestavenému brankárovi Pavlínimu a sil- Šíďanom sa podarilo iba zachrániť si bod. nil, akoby na trávnik vynému vetru, ktorý zmenil smer letu lopbehlo nové mužstvo doty. St. S. mácich. Kulpínčania neHostia zápas dohrali deviati, lebo rozustále útočili. Burger v Pevná obrana: Miroslav Krivák (FK Kulpín) hodca Delić správne vylúčil aj pravého OFK BINGUĽA – JEDINSTVO (M) 0 : 5. Muž68. min odcentroval (Foto: J. P.) záložníka, ktorý zaútočil hlavou na neho!? stvo z Morovića bolo tvrdým orieškom pre pred bránu, Benkovu strelu brankár Borca odrazil, potom odčinil ne- Nebola by chyba, keby rozhodca vtedy zápas bezmocných domácich Binguľčanov. St. S. bezpečenstvo hroziace z kopačky Máľacha, aby aj prerušil. Domáci zasa zápas skončili bez tré21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Fejdi predčasne do kabín... JEDNOTA – MLADOSŤ (P) 3 : 1 (1 : 0) tretnutie starých známych sa pred mia, ale rozhodca po konzultácii s poasi 200 divákmi nepodobalo na vo- stranným kolegom nevyriešil tak, ako ľakedajšie príťažlivé derby. Futbal len to rozhorčení hostia očakávali. Protessníval časy, keď sa zápasom Jednoty a ty Petrovčanov nepomohli a či rozMladosti prizeralo oveľa viac divákov. Te- hodnutie bolo správne, z hľadiska je ťažraz je to celkom inak. V oboch zostavách ko potvrdiť. je len málo domácich hráčov. Nútení Po prestávke domáci zahrali oveľa „nádenníci“ nevzbudzujú takú pozor- lepšie a výrazne zatlačili súpera. Oslanosť fanúšikov ako pred rokmi, keď z bení hostia sa zamerali na obranu, ktojednej strany hrali Arnold, Petrović, rá sa neoplatila. Pred šancou Žakulu v Klinčarević, Jašo, Menďan, Dvornický, 65. min. Pazovčanom sa predsa podaKováč, Knežević a z druhej strany bo- rilo zdvojnásobiť výsledok. Zásluha jovali bratia Pavlisovci, Tkáč, Baláž, Pri- patrí veľmi dobrému Aleksandrovi Šes-

Po prudkej strele Naglića nešťastný brankár Fejdi bol úplne bezmocný – 1 : 0 vratský, Kolár, Hansman, Činčurák a ďalší vynikajúci jednotlivci. Vo výkone domácich v prvom polčase sa cítila nervozita, lebo Jednota si chce zachovať pozíciu, ktorá vedie do baráže, keď je titul teraz už zrejme príliš ďaleko. Tento psychicky náročný zápas domáci potrebovali vyhrať po chudobnej remíze v Erdevíku a neúspešnom jarnom štarte. Od prvého hvizdu rozhodcu Čičića z Odžakov oba tímy dobre zvládli duel takticky a herne, ale si útočníci najmä v prvom polčase nevypracovali veľa šancí. Jednota sa ujala nečakaného vedenia po prieniku A. Naglića z ľavej strany v 16. min. Hneď potom v 17. min. brankár hostí Pavel Fejdi sa nevedel poriadne zorientovať v priestore pred šestnástkou, loptu odrazil rukou, čo rozhodca považoval za nedovolený zákrok. Fejdi musel predčasne do kabín, chlapsky si uznal chybu a bez žiadnej reakcie odišiel pod sprchy. Číselnú prevahu domáci nevedeli využiť. Ba mohli byť potrestaní, keď sa Kokanović ocitol sám pred brankárom Jovišićom, chvíľku zaváhal a výborný domáci strážca siete stačil odčiniť nebezpečenstvo. Onedlho potom sporný prípad, keď udrelo na druhej strane. Domáci brankár znemožnil útok, vybehol práve ako predtým Fejdi na hranicu trestného úze-

tovićovi, ktorý spoza šestnástky prudko vypálil, lopta sa odrazila od brvna a nabiehajúci Dragin ju dorazil do siete. V 81. min. nepozorná domáca obrana dovolila náhradníkovi Đorđevićovi skorigovať výsledok. O štyri min. neskoršie sme videli najkrajší gól na zápase. Miljan Kukolj výborne zareagoval na spätnú prihrávku a z diaľky loptu poslal pod brvno – 3 : 1. JEDNOTA: L. Jovišić, Šaponja (Igrač), Knežević, Vujčić, Šuša, Šestović, Dragin, Ogrizović (Kukolj), Žakula, Pejčinović (Erceg), Naglić. MLADOSŤ: Fejdi, Stracinský (Stanivuk), Kobilarov, Mojić, Rupar, Uzelac (Veselić), Sladojević, Kaňa, Pupavac (Đorđević), Zbućnović, Kokanović. Jednota v nedeľu uvíta novosadskú C. zvezdu a vo Vrbare bude hosťovať Budućnost z Mladenova. Výsledky 21. kola: Sloga – Budućnost 4 : 0, Jednota – Mladosť (P) 3 : 1, Index – Jugović 2 : 2, Polet – C. zvezda 2 : 2, Stanišić – Borac 3 : 1, Omladinac – Bačka 4 : 0, Obilić – Prvý máj 0 : 1, Mladost (T) – Radnički 2 : 6. Tabuľka: 1. Radnički 46 bodov, 2. Jednota 37, 3. Index 36, 4. Sloga 34..., 10. Mladosť (P) 27..., 12. Stanišić 25..., 14. Polet 23..., 16. Bačka 12 bodov. Matej Bzovský

Pohroma vo finiši SLOGA – BUDUĆNOST 4 : 0 (0 : 0) rdevíčania od začiatku zápasu dokazovali hosťom z Mladenova, že sú lepším a kvalitnejším mužstvom. V prvom polčase sa z územnej prevahy domácich zrodili tri príležitosti, ktoré úspešne odčinili futbalisti Budućnosti. V druhej časti domácim útočníkom Bojanićovi, Simeunovićovi a Kovačevićovi akoby narástli krídla a priam sa zahrávali s obranou hostí. Rozhodca Vladeta Ignjatović z Nového Sadu v 56. min. oprávnene odpískal penaltu za Slogu a Bojanić bol istým

strelcom – 1 : 0. Ustatí hostia ani raz vážnejšie neohrozili brankára Savića. Vo finiši zápasu za desať minút Mladenovčania inkasovali až tri góly, čo domácim prinieslo presvedčivú výhru. Strelci boli Simeunović v 79. min., Kovačević v 85. a ešte raz Bojanić v 88. min. SLOGA: D. Savić, Milošević, Bojanić, Čobanović, Miljković, Zoranović, Kovačević (S. Savić), Đorđević, Simeunović, Považan (Zec), Vasić (Pendo). Sloga teraz uvíta Jugović z Kaću. Károly Vig

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Nad Panóniou svitá... V derby 17. kola Mladost v Apatíne presvedčivo prekonala najbližšieho konkurenta Radničkého, a tak nad ním získala sedembodový náskok. Na druhej strane Lipar sa priblížil Ratkovčanom iba na tri body. Lalitská Panónia po dvoch debakloch dosiahla druhú výhru identickým výsledkom, tentoraz v Sombore nad Metalcom. Výsledky 17. kola: Lipar – Dunav 2 : 1, Dinamo – Odžaci 0 : 3, Jedinstvo – A. Šantić 0 : 2, Mladost – Radnički 3 : 0, Rastina – Rusín 1 : 1, Metalac – Panónia 1 : 3, Šikara – Törekvés 1 : 1. Tabuľka: 1. Mladost 47 bodov, 2. Radnički 40, 3. Lipar 37, 4. Rusín 26..., 6. Panónia 23..., 14. Jedinstvo 2 body. METALAC – PANÓNIA 1 : 3 (0 : 1) aliťania po dvoch futbalových pohromách za chotárom, v B. Monoštore bolo 1 : 6 a v Svilojeve 0 : 4, v nedeľu dosiahli prvú jarnú výhru nad Metalcom v Sombore. Hostia boli na tomto zápase omnoho lepším súperom. To sa môže

uzavrieť aj z výsledku, keďže Panónia získala trojgólový náskok. Dva góly vsietil Stanković a tretí pridal G. Vranješ. Domáci v posledných minútach prekonali mladého brankára Obradova. Panónia v nedeľu uhostí tím RasJ. P. tina 1918.

Zovšadiaľ krátko

penie na svojom trávniku. Góly za Šíďanov dali Radivoj Kotarlić a Kovačević. St. S.

KIKINDA: V sobotu a nedeľu 7. a 8. apríla 2012 v tomto meste prebiehali majstrovstvá Srbska v strelectve. Kysáčanka Ivana Kreková v streľbe zo sériovej vzduchovky v kategórii junioriek získala titul majsterky štátu, Anna Madacká bola 15. a Martina Grňová skončila na 28. mieste. Ivana, Anna a Martina v konkurencii družstiev obsadili 5. miesto. Kadeti Igor Bažík, Andrej Stupavský a Alexander Daniel skončili na 5. mieste, keďže im chýbali len tri body, aby boli tretí. Seniori SK Tatra Michal Daniel, Vladimír Grňa a Marián Martiš zakotvili na 14. priečke v Srbsku. PP BIKIĆ DO: OFK Bikić – Jednota Šíd 4 : 2. Jesenný majster nedovolil žiadne prekva-

ĽUBA: Jednota – OFK Binguľa 1 : 0. Ľubania ešte nestratili nádej na vysoké umiestnenie v tabuľke. Tentoraz minimálne porazili susedov z Bingule. St. S. SILBAŠ: Naša hviezda – Slavija Bođani 2 : 2 (1 : 1). V ďalšom majstrovskom zápase MOL B. Palanka – druhá trieda Silbašania hrali nerozhodne. Góly za domácich dali Grbić a Pejak. NAŠA HVIEZDA: Gašić, Ostojić, Jovičin (Jović), Brzak (Aleksić), Máľach, Perić, Banović, D. Belička, Pejak, Vasiljev, Grbić. R. Kopčok

K sláve volejbalu eň volejbalu usporiadali v sobotu 14. apríla 2012 v hale Základnej D školy Jána Čajaka v Petrovci. Program začal ráno turnajom pionierov v minivolejbale, potom i súťažou najmladších členov petrovskej Mladosti, aby potom všetci slávnostne privítali nositeľa zla-

tej olympijskej medaily Vasu Mijića. V primeranom programe najmladším udelili tričká. Súťaženie pokračovalo zápasom seniorov a senioriek VK Mladosť a skončilo sa zápasom veteránov. Dohrávka a družba potom pokračovala do večerných hodín. J. Č-p

21. 4. 2012

16 /4487/

HLAS ĽUDU

Jeličić (v úzadí sprava) prvý odomkol dobre stráženú bránu hostí

NA TRÁVNIKU PRI HLOŽIANSKOM SKLENÍKU

Budúcnosť preskočila Kriváň utbalisti hložianskej Budúcnosti sa uplynulú nedeľu o poznanie lepšie než ich súper zorientovali v temer slovenskom futbalovom derby Medziobecnej futbalovej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. Pod lúčmi zubatého slnka na vlastnom ihrisku – pri skleníku, ktorý donedávna bol hrdosťou dediny – možno ľahšie než sa nazdávali, Hložančania vysoko preskočili Kriváň, t. j. hladko zvíťazili v pomere 6 : 1 (2 : 0) nad „starými“ športovými priateľmi zo Selenče. Hostia hrajúci v belasých dresoch celý prvý polčas dobre čelili naladeným útočníkom domácich. Nie div, že druhý gól inkasovali len krát-

O súboje, aký tu zvádzajú Severíni (biele tričko) a Krížov, nebola núdza

ko pred odchodom na prestávku. V pokračovaní domácim hráčom však pribúdala chuť a nápaditosť, zatiaľ čo hosťom ubúdali sily a vôľa. Budúcnosť hrala čoraz pestrejšie a účinnejšie, hráči Kriváňa postupne cúvali, až sa nakoniec často bránili priamo vo vlastnom veľkom obdĺžniku, takže sa nevyhli pohrome. Z nej sa tešilo sotva trochu viac než sto divákov. Osobitný riport zo zápasu medzi Budúcnosťou a Kriváňom prinášame na inom mieste. Tu sa naň pozrieme cez okienko fotoaparátu. Juraj Bartoš Skôr ako strelil dva góly, kapitán Jaroslav Štajfer zahral nádherne hlavičkou

Selenčania, kým hrali sústredene, znalecky vedeli nastaviť pascu známu ako postavenie mimo hry Brankár Krstić zabránil ešte väčšej pohrome kriváňovcov

Jedna z početných skrumáží pred bránou hostí, ktorí si nijako nevedeli poradiť s dobiedzavým Jeličićom

Budúci brankár Budúcnosti Knežević odnáša zraneného Fejdiho do šatne

Banjac, Krížov a Strehársky (zľava) opäť neudržali technicky podkovaného machra Lukića, ktorý pridal piaty gól domácich – 5 : 0