17 18 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 17 – 18 /4540 – 4541/

Naše bývanie cez prizmu štatistiky

27. 4. – 4. 5. 2013

Konferencia o právach národnostných menšín

Naša téma: Správna životospráva

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 100 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Tradičné ceny Hospodárskej komory Vojvodiny získalo trinásť hospodárskych spoločností a šesť jednotlivcov.

O. Filip Veľtrh zamestnávania prebiehal 18. apríla v Športovopodnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade.

O. Filip

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade 18. apríla otvorili 66. samostatnú výstavu olejomalieb Alžbety Čížikovej. Ide o prvú expozíciu reprezentačných diel z fondu Galérie insitného umenia v tejto inštitúcii.

J. Špringeľ

Prvé tohtoročné zasadnutie Správnej rady MSS a predsedov MOMS sa uskutočnilo v sobotu 20. apríla v Báčskom Petrovci.

Matičiari bilancovali, plánovali, navrhovali na ocenenia a ustálili listinu kandidátov na matičné funkcie na nastávajúce voľby.

J. Čiep Tak toto je ozaj Super trieda! Utvorili ju žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl v Čelareve a Novom Sade. V sobotu 20. apríla sa v Čelareve predstavili spoločným páčivým predstavením, po ktorom sme ich vyfotografovali.

J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Dohoda pre budúcnosť ruselská dohoda, ktorú Belehrad a Prišti- lenia NATO a bez súhlasu srbského spoloB na dosiahli v desiatom kole dialógu v čenstva. piatok 12. apríla, bez dilemy patrí medzi miReagovania na text bruselskej dohody sú moriadne významné kroky. Hoci ide len o prvú dohodu o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny, po ktorej majú nasledovať ďalšie, jednoznačne patrí medzi prelomové. Niet pochýb, že sa v nasledujúcich rokoch čas bude deliť na obdobie pred dohodou a obdobie po nej. S reálnymi výhľadmi, že to druhé postupne nadobudne prevahu – ako obdobie reálnejších názorov a uskutočniteľných cieľov.

Zdôrazniac, že nejde o dohodu o severe Kosova, ako sa zvyčajne uvádza, ale o dohodu o srbskom obyvateľstve, ktoré tam žije, premiér Ivica Dačić k tomu osobitne prízvukoval, že to nie je žiadne uznanie nezávislosti Kosova.

V spolu 15 bodoch, koľko dohoda obsahuje, sa definujú funkcie a oprávnenia Spoločenstva srbských obcí, ktoré zahrnuje štyri obce na severe Kosova, a to Kosovskú Mitrovicu, Leposavić, Zvečan a Zubin Potok. Hoci najväčším kameňom úrazu v predchádzajúcich kolách rokovaní boli práve výkonné oprávnenia tohto spoločenstva, voči ktorým Priština mala veľké výhrady, srbskej delegácii v čele s premiérom Dačićom a vicepremiérom Vučićom sa podarilo dosiahnuť niektoré významné ústupky. Isteže dohoda nie je ideálna – ani jedna taká nie je – ale je najlepšia, aká sa v tejto chvíli mohla dosiahnuť.

Aby sa zachránilo, čo sa zachrániť dá. Podľa tejto dohody Spoločenstvo srbských obcí bude mať predsedu, podpredsedu a radu. K tomu bude voliť regionálneho veliteľa polície, ako aj lokálnych veliteľov v štyroch obciach na severe Kosova a inde, kde podľa etnického zloženia Srbi tvoria väčšinu obyvateľstva.

V rámci spoločenstva bude pôsobiť obvodný súd v Kosovskej Mitrovici, ako aj základné súdy v jednotlivých obciach. Výkonné oprávnenia spoločenstva sa vzťahujú na oblasť vzdelávania, zdravotníctva, územného plánovania, ekonomického rozvoja a informovania. Nemenej významný je bod, v ktorom sa uvádza, že kosovské bezpečnostné sily nebudú prítomné na severe Kosova bez povo-

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

viac-menej očakávané. Najrelevantnejšie opozičné strany (DS, LDP) sa k dohode vyjadrili pozitívne. Ostro proti dohode vystúpili Demokratická strana Srbska (DSS) a Srbská radikálna strana (SRS), ako aj iné pravicové hnutia a organizácie. Najostrejšie sa však proti dohode postavili príslušníci srbského národa žijúci na Kosove. V Kosovskej Mitrovici usporiadali protestné zhromaždenie pod heslom Srbi z Kosmetu zostávajú v Srbsku a aklamáciou schválili deklaráciu o založení zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Kosovo a Metóchia.

Nie náhodou sa počas trvania bruselských rokovaní zdôrazňovalo, že dosiahnutá dohoda musí byť uskutočniteľná a predovšetkým udržateľná. Uskutočňovanie dohodnutého v praxi má mimoriadny význam pre všetkých: od podpisovateľov po občanov, bez ohľadu na to, ktorú politickú opciu zastávajú a kde žijú. Ibaže niektorí potrebujú jasnejšie vysvetlenie, trpezlivú „prácu v teréne“, ako sa kedysi hovorilo. Tak napríklad Štefan Füle odkázal kosovským Srbom, aby si „našli času a pozorne prečítali dohodu, ktorá maximálne rešpektuje práva a záujmy národov žijúcich na severe Kosova, a nielen ich“. Možno k objasneniu prispeje aj parlamentná rozprava plánovaná na záver tohto týždňa.

Za prvý priamy výsledok dosiahnutia bruselskej dohody možno považovať odporúčanie Európskej komisie šéfom diplomacií v Luxemburgu k otvoreniu rokovaní so Srbskom o členstve v Európskej únii. Odporúčanie bude znovu na rokovacom programe v júni, a medzičasom sa plná pozornosť venuje implementácii dohody. Neskoršie sa budú riešiť aj ďalšie významné témy, od statusu Srbskej pravoslávnej cirkvi, náboženských a kultúrnych objektov, cez návrat vysťahovalcov, po majetkové otázky.

Najpodstatnejšie je, že sa ľady pohli, že si Srbsko namiesto mýtickej minulosti zvolilo reálny krok do budúcnosti.

Anna Lazarevićová

Jar ako dar očasie v apríli vie byť veľmi nepriaznivé, ľudí dokáže zaskočiť a skomplikovať im jarné práce. Manželský pár Alžbeta a Pavel Jonášovci z Kovačice (na snímke) sa nedali prekvapiť nevhodnému počasiu. Slniečko vykuklo, Jonášovci sa dali do práce, načas sa im podarilo urobiť jarný rez stromov a viniča, všetko pekne okopali a s vysádzaním záhrady práve skončili.

A. Chalupová

P

HLAS ĽUDU

3

FÓKUS BYTY

Menej menších, viac väčších omy a byty sú rôzne, no čosi je je bytov s päť a viac izieb najviac vo D všetkým spoločné: obrovská Vojvodine. väčšina nás trávi v nich najviac času.

Viac ako 55 percent bytov má roz-

TAKMER ŠTYRIDSAŤ spoločností a podnikateľov a približne 350 pracovných príležitostí. Je to ten základný rámec prvého tohtoročného, v celkovom poradí jedenásteho novosadského Veľtrhu zamestnávania, ktorý sa 18. apríla konal na poschodí Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina.

Jeho tradičnými usporiadateľmi sú mesto Nový Sad a tunajšia filiálka Štátnej služby pre zamestnávanie, sociálnymi partnermi APV a Zväz samostatných syndikátov mesta Nový Sad a obcí – sekcia mladých.

Podujatie otvoril člen Mestskej rady Nového Sadu pre rozpočet a financie Dejan Mandić (na snímke). Osobitne akcentoval skutočnosť, že sa v lehote troch až šiestich mesiacov po ukončení veľtrhu zamestná každý štvrtý nezamestnaný, ktorý ho navštívi. Zároveň podnikateľom poprial, aby sa im na pracovné miesta, ktoré potrebujú a ponúkajú, dostali noví usilovní zamestnanci, a uchádzačom o robotu zase, aby ju čím skôr dostali, a tak riešili vlastný existenčný problém.

O. F.

4

ŽIACI Z KOSOVA A METÓCHIE NA NÁVŠTEVE ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY. V piatok 19. apríla v Zhromaždení AP Vojvodiny najlepších žiakov 5. a 6. ročníka základných škôl v Leposavići a Lešku privítali podpredseda Zhromaždenia Đorđe Milićević, pokrajinský poslanec Pavle Počuč a predseda Rady pre integráciu Rómov v pokrajinskej vláde Petar Nikolić. Poinformovali ich o dejinách budovy, v ktorej sídli pokrajinský parlament, pozastavujúc sa pri fakte, že v jej sieni zasadajú predstavitelia viacerých národnostných spoločenstiev. Návšteva sa organizovala v rámci projektu Deti z Kosova a Metóchie – škola v prírode v Báčskej Palanke. Cieľom pobytu bolo priblížiť deťom krásy Vojvodiny, jej kultúrne a náboženské dedičstvo. Žiaci navštívili prírodnú rezerváciu Karađorđevo, zámok Fantast, Palićské jazero, fruškohorské kláštory a zavítali aj na Krojovú zábavu v Laliti, z ktorej dojmy spracovali vo výtvarnej dielni.

J. Pániková

INÝ NÁHĽAD

lohu od 41 do 80 štvorcových metrov. V prípade mestských sídlisk takmer tri štvrtiny bytov má menej od osemdesiat štvorcových metrov.

V iných osídleniach, teda na vidieku, je takýchto bytov značne menej, okolo 67 percent. V nich je ale dosť bytov rozlohy od 81 do 120 štvorcových metrov: 286 545 alebo 23,4 percenta.

Ak sa bývanie analyzuje podľa obcí, tak je tu povšimnutiahodné, že je najmenšia priemerná rozloha bytov – logicky – v tých chudobných, ako Trgovište, Priboj, Majdanpek, Crna Trava, kde je čosi nad 50 štvorcových metrov.

Veľmi si na bývaní dajú záležať najmä obyvatelia obcí Veliko Gradište i Malo Crniće. Tam je priemerná rozloha bytov až dvakrát väčšia než v tých obciach chudobných: nad sto štvorcových metrov. O to sa predovšetkým pričiňujú osoby zamestnané v zahraničí (Švajčiarsko), ktoré zarobené peniaze najčastejšie investujú do nehnuteľností.

O. F.

Ďuro Varga

Možno povedať, že sú istým spôsobom existenčnou stálicou, podmienenou rodinnými, pracovnými, spoločenskými a inými predpokladmi a možnosťami.

Nepriamo to vyplýva aj zo – v apríli – zverejnenej publikácie Republikového štatistického ústavu, v ktorej je dôraz na bytoch (domoch) v stálom použití analyzovaných podľa počtu miestností a ich rozlohy.

Základný údaj je, že je v Srbsku 3 012 923 bytov tejto kategórie, najviac dvojizbových: 1 043 949 alebo 34,6 percenta. Trojizbových bytov je 840 734 alebo necelých 28 percent.

Nasledujú jednoizbové, potom päťizbové a ešte väčšie. Základnou zmenou, príznačnou pre uplynulé desaťročie je, že počet najmenších bytov klesol o viac ako tri percentá, kým stúpol počet väčších, predovšetkým trojizbových bytov: približne o percento.

Vo všetkých regiónoch je najviac bytov dvojizbových. Tie jednoizbové sú najčastejšie v Belehrade, kým

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

FÓKUs PRaCOVná náVŠteVa V nRsnm

K lepšiemu pôsobeniu národnostných rád elegácia Rady národnostných spoločenstiev (Rns) ZhromažD denia aP Vojvodiny navštívila 19. apríla národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. delegácia v zložení sándor egeresi, predseda, Života lazarević, zástupca, Ján Bohuš, člen, a Branka Bukvić, tajomníčka rady, v nRsnm usporiadala prvé z pracovných stretnutí, ktoré Rns plánuje uskutočniť v nadchádzajúcom období so všetkými národnostnými radami. Cieľom plánovaných stretnutí je zhromaždiť relevantné údaje o ich práci, skutočných a potenciálnych problémoch, ako aj o postupoch budúcej spolupráce.

Predseda rady sándor egeresi prítomných informoval o charaktere a príslušnostiach rady, pokým sa J. Bohuš zmienil o jej poslednom zasadnutí, na ktorom bol jednohlasne schválený návrh na skladanie prijímacích skúšok na vysoké školy v materinskom jazyku.

Predsedníčka nRsnm anna tomanová-makanová oboznámila členov rady s aktivitami nRsnm a pro-

blémami, na ktoré narážajú, kým sa podpredseda nRsnm Vladimír Valentík zmienil o prioritných projektoch Výboru pre kultúru – o rekonštrukcii budovy múzea vojvodinských slovákov a rekonštrukcii spomienkového domu martina Jonáša. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Paeddr. svetlana Zolňanová informovala o súčasnej situácii vo vzdelávaní v slovenskom jazyku a osobitne vyzdvihla problém trvalého financovania učebníc v jazykoch národnostných menšín. Predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Pavel marčok zdôraznil, že je osobitným problémom návrh Zákona o sídlach a obvodoch súdov a verejných prokuratúr. ako príklad uviedol Báčskopetrovskú obec, v ktorej ako v jedinej obci v srbsku s väčšinovým slovenským obyvateľstvom neexistuje Základný súd, aj keď pracovná skupina ministerstva spravodlivosti srbska medzi kritériá na definovanie siete súdov zaradila aj kritériá viacnárodnostného prostredia a jestvovanie budovy súdu. Obe tie-

Záber z pracovného stretnutia to kritériá sú v prípade Báčskopetrovskej obce splnené. Vyzdvihol aj príklad Základného súdu v Kovačici, ktorý by prostredníctvom Vyššieho súdu v Pančeve na základe nového rozhodnutia mal patriť do príslušnosti apelačného súdu v Belehrade, čím by sa narušilo právo na vedenie súdneho konania v materinskom jazyku.

Prítomní sa uzhodli na tom, že návrh Zákona o verejnom informovaní a médiách ohrozuje budúce pô-

Zasadali matiční delegáti

Pred voľbami nového vedenia MSS ko príprava na valné, zároveň i volebné zhromaždenie matice sloA venskej v srbsku, v sobotu 20. apríla v Báčskom Petrovci zvolali i zasadnutie správnej rady mss a predsedov mOms. V dome mss Ľudovíta mišíka sa zhromaždili delegáti z 18 miestnych odborov, aby spoločne bilancovali, plánovali, navrhovali na ocenenia a ustálili listinu kandidátov na matičné funkcie na nadchádzajúce voľby.

Po otvorení zasadnutia správnej rady mss a privítaní predsedníčkou Katarínou melegovou-melichovou, zistení kvóra, voľbe overovateľov a schválení zápisnice z minulého zasadnutia, matičiari sa dostali k tomu bodu rokovacieho programu, kde sa plánovala rozprava a schválenie správy o činnosti mss v roku 2012.

Väčšia rozprava vystala, ibaže v mene dobanovského výboru, ktorý správu dodal na poslednú chvíľu, ju trochu detailnejšie zdôvodnil Željko čapeľa. inak predostretá správa v tlačenej podobe obsahuje časti o administratívno-finančnej a bežnej činnosti kancelárie ústredia mss, o činnosti orgánov mss a matičných komisií, o aktivitách na úrovni mss a o spolupráci so štátnymi orgánmi a inštitúciami v krajine a v zahraničí, o vydavateľskej 27. 4. – 4. 5. 2013

Pracovné predsedníctvo a časť prítomných matičných delegátov na prvom zasadnutí Správnej rady MSS v Petrovci činnosti mss, o aktivitách matičných funkcionárov – predsedníčky mss a troch podpredsedov a nakoniec je v krátkosti zachytená i činnosť 18 miestnych odborov matice.

Z finančnej správy za minulý rok vyplýva, že ústredie a všetky odbory dokopy mali na účte takmer 8,3 milióna dinárov, z čoho podstatnú časť matica získala zo subvencií, dotácií a donácií. O prehľade trov a o zasadnutí, ktoré dozorná rada uskutočnila v ten istý deň, hovoril predseda michal Šramka. Účtovník Karol Bartoš sa prihováral o zodpovednejšie finančné

17– 18 /4540 – 4541/

Hlas ĽUdU

správanie sa jednotlivých mOms, predovšetkým keď ide o dokumentovanie výdavkov.

Rozprava v rámci plánov na bežný rok bola zacielená predovšetkým na školské otázky a zápis žiakov do slovenských tried, konkrétne aj na výučbu slovenčiny vo Vojlovici. Vzťahovala sa aj na pripravovaný zákon o vzdelávaní a možnosti organizovania okrúhleho stola na túto tému. diskutovali aj o kvalitnejšej komunikácii v rámci matice. dobanovčania v tomto kontexte konkrétne ponúkli zorganizovať nejaké matičné zasad-

sobenie lokálnych médií v jazyku národnostných menšín.

Rada národnostných spoločenstiev Zhromaždenia aP Vojvodiny postupne navštívi všetky národnostné rady v aP Vojvodine a na základe získaných poznatkov sformuluje závery a navrhne konkrétne operatívne opatrenia na zlepšenie pôsobenia národnostných rád.

Spracovala: j. p.

Zdroj: www.vojvodina.gov.rs nutie alebo program v ich národnom dome. selenčania informovali o matičnom turnaji v malom futbale, ktorý chystajú na 13. júl a staropazovčania o stolnotenisovom turnaji v polovici mája. Finančný plán matice na rok 2013 obsahuje položky v hodnote 9,5 milióna dinárov. s potešením sa konštatovalo, že sa matica v tomto roku dostala aj do rozpočtu Báčskopetrovskej obce, a treba sa o to snažiť aj v iných obciach, predovšetkým v Kovačici a v starej Pazove.

V rámci zasadnutia delegáti schválili návrhy kandidátov na matičné hodnosti a uznania za rok 2012 a termín konania výročného zhromaždenia mss. teda matičiari sa opäť stretnú o týždeň, keďže si zasadnutie určili na sobotu 27. apríla. členovia správnej rady v pokračovaní zasadnutia ustálili aj návrhy na matičné funkcie a na členov matičných komisií, ktoré na výzvu ústredia mss zasielali jednotlivé mOms. ide o posty predsedu, podpredsedov z troch regiónov, ich náhradníkov, ako i na členov dozornej rady a ich náhradníkov. V záverečnom bode sa diskutovalo aj o nevýhodách nového zákona o sídlach základných súdov v srbsku, o možnej výstavbe kultúrneho strediska slovákov v novom sade a o problematike výstavby skládky odpadu v Kovačici a proteste tamojších obyvateľov.

J. Čiep

5

FÓKUS NAŠE INTERVIEW: VÁCLAV MIKA, GENERÁLNY RIADITEĽ ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA

Program – alfou a omegou RTVS riamym podnetom na rozhovor s Václavom Mikom, ktorý sa v auguste minulého roku dostal na post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), bola jeho oficiálna návšteva Novému Sadu v dňoch 15. až 17. apríla t. r., keď spolu s generálnym riaditeľom tunajšej Rádio-televízie Vojvodina Sinišom Isakovom podpísal dohodu o spolupráci medzi týmito dvoma verejnými servismi.

Počas svojej služobnej cesty generálny riaditeľ Václav Mika spolu s kolegyňami PhDr. Slavomírou Kubíčkovou, vedúcou Odboru medzinárodnej spolupráce, a PhDr. Danielou Migrovou, riaditeľkou Sekcie generálneho riaditeľa, navštívili aj Novinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu, kde sme mu položili aj niekoľko otázok.

– V roku 2012 ste sa stali generálnym riaditeľom Roz-

hlasu a televízie Slovenska. Aké je poslanie mediálneho verejného servisu v súčasnej Slovenskej republike?

– Alfou a omegou misie verejnoprávneho servisu je program. Mojou prioritou je programová zmena, ktorá je viditeľná pre diváka. Ak k tomu nepríde, tak tá misia bude neúspešná. Úloha verejnoprávnej televízie je výraznejšia ako bola kedykoľvek predtým.

Spôsobuje to to, že komerčné televízie Václav Mika opúšťajú priestor plnoformátových televízií, sú- nášajú toho univerzálneho, streďujú sa na jediný parame- resp. masového diváka, a preter pomer – cena – výkon, ke- to nie sú „zaujímavé“ pre koďže je trh pre nich zložitejší. merčné médiá. V tom je straHodnotové veci sú väčšinou tégia televízie jasná: sústrediť náročnejšie, drahšie, a nepri- sa na fenomény televízie, akými sú kvalita, originalita a vlastná tvorba. Nie je to v ničom jedinečná stratégia, veľa predchodcov o tom tiež hovorilo, ale ja by som bol rád, keby z tých slov boli aj činy. Nám sa už niektoré veci podarili, ale nie som veľmi odvážny hodnotiť niečo za trištvrte roka.

– Ktorými konkrétnymi krokmi plánujete prispieť k rozvoju slovenského verejnoprávneho média?

– Mali sme pekný program Slovensko 2012 Advent, keď sme pripravili, možno historicky prvýkrát za obdobie jestvovania verejnoprávnej televízie, dvadsať živých koncertov na Dvojke.

Hodinové koncerty sme vysielali počas piatich dní pracovného týždňa a v nedeľu charitatívnu šou. Prínosom je aj to, že sme každý deň boli v inom meste, vždy v niekPredstavitelia RTVS v Hlase ľudu (foto: O. Filip)

P

6

27. 4. – 4. 5. 2013

torej kultúrnej inštitúcii a vždy sme priniesli iných interpretov, iný žáner. To v praxi znamená, že si televízia splácala dlh voči istej záujmovej kultúrnej komunite. Toho času pripravujeme vlastný hraný detský seriál a podarilo sa nám zriadiť aj Odbor výskumu programu a vývoja formátov, ktoré predtým neexistovalo. To znamená, že chceme neustále získavať informácie o tom, aké má náš divák preferencie a očakávania. Samozrejme, spravodajstvo je prioritou číslo jeden. V tomto úseku sa nám podarilo dostať na formát 16 : 9 v novom virtuálnom štúdiu s úplne novou vizualizáciou. V nadchádzajúcom období plánujeme prejsť na úplne digitalizovaný spravodajský reťazec, čo neznamená len to, že kvalita bude vyššia, ale to znamená, že budeme môcť v reálnejšom čase spracovať všetky výstupy.

Za pomoci vnútornej digitalizácie sa dopracujeme k základnému atribútu nášho spravodajstva a ním je informačná hodnota, čiže chceme byť informačným lídrom na trhu.

– Aké zmeny plánujete pre rozhlas?

– Ja som si aj stratégiu zámerne pomenoval rozdielne pre rozhlas a pre televíziu, keďže v televízii má viac prvkov revolučných, a v rozhlase viac prvkov evolučných. Rozhlas je v zásade so svojimi deviatimi okruhmi a s tromi nosnými naformátovaný, čo neznamená, že tam nie je priestor na dôslednejšie mapovanie trhu, na doformátovanie, na prácu s hudobným formátom, na podporu väčšieho zastúpenia slovenskej hudby. Prúdové vysielanie, ktoré je nosnou časťou Slovenského rozhlasu, aj teraz prechádza mapovacou štúdiou, čo je pre nás spätnou väzbou s poslucháčom, čo od nás očakáva.

– S vaším príchodom prišlo aj k zmenám v personálnej oblasti, čiže v organizačnej štruktúre. O aké zmeny ide?

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

FÓKUS – Logicky, priniesol som si vlastný manažment. Okrem toho zmenili sme štruktúru organizácie riadenia, kde sú vlastne dva ciele. Prvým cieľom je dosiahnutie lepšieho ekonomického modelu fungovania, kým druhý cieľ je skôr obsahový, čiže väčšie zameranie na program ako taký. Na kľúčových pozíciách, akými sú program, spravodajstvo, riadenie techniky a ekonomiky, máme úplne nových ľudí. Som rád, že všetci noví kolegovia sú ľudia, ktorí prišli z čisto profesionálneho prostredia, čím opúšťam istú zvyklosť, že na vedúce miesta nastupujú ľudia istých nominácií.

Treba otvorene povedať aj to, že takmer všetci sú bývalí zamestnanci TV Markíza, kde som predtým bol generálnym riaditeľom.

– Aj predtým než sa zo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pred dvomi

žité, že sa dostalo na prvý stupeň riadenia.

I keď je to spoločné centrum, pre televíziu a rozhlas máme odlišnú koncepciu.

Vlastné národnostné vysielanie má ukrajinská, rusínska, rómska a dominantnou je maďarská menšina, ktorá má zastúpenie formátov spravodajských, publicistických a magazínové aj v TV, aj v rozhlase. Som toho názoru, že národnostné vysielanie je jednou z poslaní verejnoprávneho média. Pre nás je národnostné vysielanie dôležité, lebo sme v tom jedineční, pretože to vyplýva zo zákona a pretože tým napĺňa-

Vedenie RTVS na návšteve Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad: (sprava) Václav Mika, generálny riaditeľ RTVS, Milina Florianová, zodpovedná redaktorka Programu v slovenskej reči RNS, a Dr. Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade

Povedali o spolupráci RTV a RTVS...

Milina Florianová, zodpovedná redaktorka Programu v slovenskej reči RNS: Vzhľadom na to, že máme skúsenosť so spoluprácou so Slovenským rozhlasom ešte z čias, keď bol samostatnou inštitúciou, môžem zodpovedne tvrdiť, že podpísaná dohoda má mimoriadny význam, lebo množstvo nahrávok detskej, ľudovej, zábavnej a vážnej hudby, ale aj hraný program prichádza práve z tohto média. Výmenou takýchto materiálov obohacujeme našu programovú ponuku. Táto dohoda je o to významnejšia, že umožní študijné pobyty členov našich redakcií v RTVS, teda nielen jazykové zdokonaľovanie, ale aj zdokonaľovanie v súčasnom novinárskom prejave.

Slavomíra Kubíčková, vedúca Odboru medzinárodnej spolupráce RTVS: Musím povedať, že pre mňa je to také osobné jubileum. Je to už dvadsať rokov, čo navštevujem slovenskú rozhlasovú redakciu v Novom Sade. Dá sa povedať, že tá spolupráca je veľmi aktívna, plodná a napomáha obidvom stranám. Sme veľmi radi, že sme teraz obnovili zmluvu o spolupráci, ktorej začiatky sú spred dvadsiatich rokov. Pomáhali sme a budeme pomáhať programovo, teda s pôvodnou súčasnou tvorbou, ktorú vyrábame s kvalitným technickým, novinárskym a hereckým obsadením. Táto dohoda je iná v tom, že sa vzťahuje nielen na rozhlas, ale aj na televíziu, keďže sa Slovenský rozhlas a Slovenská televízia pred dvomi rokmi zlúčili. rokmi stal jeden podnik RTVS, v týchto médiách, resp. médiu existovali a existujú vysielania pre národnostné menšiny. Plánujete nejaké zmeny aj v tejto sekcii?

– Sekcia národnostného vysielania sa dostala priamo pod generálneho riaditeľa, čo poukazuje na náš vzťah k tejto otázke. Pre nás je to také dôle27. 4. – 4. 5. 2013

me poslanie verejnoprávneho média, ale prispievame aj k harmonizácii nášho života s menšinami a opačne.

– Už roky pripravujete aj program pre Slovákov v zahraničí.

– Zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu prednedávnom oslávilo dvadsať rokov jestvovania. Toto vysielanie má

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

stabilnú koncepciu, i keď je to jedna z funkcií rozhlasu, ktoré patria medzi najdrahšie, keďže je denne prítomná viacjazyková mutácia. Aj napriek tomu neopúšťame túto koncepciu, ba naopak, pracujeme na tom, aby sme ju spustili aj na krátke vlny.

– Pre naše dva verejné servisy, RTV a RTS, je v súčasnosti príznačný problém s financovaním. Ako je RTVS na tom?

– V televízii prišla väčšia zmena, čo sa týka peňazí, keďže opustila reklamu, až na výnimku – na Jednotke je trvanie 7 minút v rámci 24 hodín a na Dvojke iba jedna reklamná prestávka denne, takže príjmy z reklamy sú v RTVS dnes marginálne, a na druhej strane sa úhrada za služby verejnosti (koncesionárske poplatky) nezvyšovala už desať rokov. Nový zákon upravil túto platbu, takže sa rozšíril objem ľudí, ktorí sú oslobodení od platenia. V zásade máme dva príjmy, čiže koncesionárske poplatky a príjmy zo štátneho rozpočtu prostredníctvom zmluvy s Ministerstvom kultúry. Príjmy zo štátnej pokladnice nahrádzajú financie, ktoré vypadli z reklamy. Aj napriek všetkým príjmom sa v podniku snažíme zlepšiť ekonomiku. Keď ide o

poplatky, v tejto chvíli neexistuje politická vôľa na ich zvýšenie, i keď per capita sú najnižšie v EÚ. Na ilustráciu porovnám Slovensko s Chorvátskom: u nás sú koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura a v Chorvátsku 11 eur.

– V čom vidíte význam podpísania dohody o spolupráci medzi Rádio-televíziou Vojvodina a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktoré bolo aj dôvodom vašej návštevy Vojvodiny?

– Vidím v tom dva významy.

Prvý je širší politicko-spoločenský, a druhý je obsahový. Z našej strany pri vytváraní nových formátov budeme vedieť dohodnúť autorské práva aj pre vašu stranu. Počas našej návštevy pokrajinskému verejnému servisu odznel aj konkrétny návrh z našej strany. Keďže v tomto roku oslavujeme veľké výročie Cyrila a Metoda prostredníctvom televíznych vysielaní, pokúsime sa zabezpečiť autorské práva aj pre vás, aby sa to mohlo vysielať v TV Vojvodina. Podľa mňa ľudský kontakt je nenahraditeľný. Keď sa ľudia poznajú, cez tváre sa im ľahšie spolupracuje...

Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

7

FÓKUS Z KONFERENCIE SILNENIE INŠTITÚCIÍ A TELIES ZAOBERAJÚCICH SA ZVEĽAĎOVANÍM A OCHRANOU PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V REPUBLIKE SRBSKO

Spevňovanie základov N

ecelý mesiac po 28. marci, keď Kancelária pre ľudské a menšinové práva usporiadala v Belehrade tematickú konferenciu o zveľadení spolupráce štátnych inštitúcií s predstaviteľmi národnostných rád, v Belehrade sa konalo ďalšie snemovanie podobného rázu. Zorganizovala ho tiež uvedená kancelária, tentoraz v spolupráci s Radou Európy (RE) a Európskou úniou (EÚ). Ide vlastne o dôležitý segment regionálneho projektu EÚ a RE menom Zveľadenie ľudských práv a ochrana menšín v juhovýchodnej Európe, v rámci ktorého akcent bol na možnostiach zveľadenia činnosti národnostných rád. Predstavitelia medzinárodných organizácií, štátnych inštitúcií, nezávislých telies, šestnástich z devätnásť národnostných rád a civilného úseku sa po pozdravných a vstupných prejavoch sústredili na štyri tematické oblasti: spoluprácu štátnych orgánov a národnostných rád, doterajšie skúsenosti v realizovaní príslušností

menšinových rád, pôsobenie nezávislých telies a dozor nad uplatnením Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ako aj na možnosti zveľadenia postavenia národnostných menšín na základe zmien zákona o národnostných radách.

Priebeh konferencie možno vystihnúť konštatáciou veľa všeobecného, menej konkrétneho. Je to možno aj očakávané, vzhľadom na heterogénnosť účastníkov, mieru ich predošlých znalostí, inakšie skúsenosti. To však neznamená, že v pamäti neutkveli niektoré akcenty a odkazy. Napríklad Lucu Bianconiho, vedúceho politickej sekcie Delegácie EÚ v Belehrade, ktorý sa pozitívne zmienil o dosiahnutom pokroku v oblasti zveľadenia menšinových práv, no zároveň poukázal na celý rad možností pokračovať v tom. Suzana Paunovićová, riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, poukázala, že v Srbsku pôsobí 19 národnostných rád, ktoré neraz zápa-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: STEVAN DOJČINOVIĆ, NOSITEĽ NOVINÁRSKEJ CENY JUGA GRIZELJA

Málo porozumenia – Čo vás v našej žurnalistike nadchýna a čo je rozčarovaním?

– V tunajšej publicistike sa mi v tejto chvíli najviac páči online novinárstvo. Je tu celý rad webových stránok, portálov, ktoré sú finančne nezávislé a prostredníctvom ktorých možno vyjadriť vlastný názor bez obmedzenia. Všímam si i celý rad ľudí, ktorí sa zaoberajú aj výskumami, investigatívnou publicistikou a ktorí potom svoje zistenia zverejňujú cez internet. Ten novinársky svet na celosvetovej sieti je dosť slobodný a stáva sa čoraz širším spoločenstvom. Na strane opačnej, rozčarovaný som tým, že naše klasické médiá, ako sú noviny, televízne a rozhlasové stanice, ešte stále nemajú dosť porozumenia pre online svet. Následkom je, že hlavne ani nekomunikujú s ním, ani ho žiadnym spôsobom nepodporujú. Je tu istá uzavretosť, ktorej som i osobne svedkom. Totiž aj my zo Strediska pre investigatívnu žurnalistiku máme dosť problémov, keď chceme dostať naše príspevky do popredných médií v Srbsku.

Zaznamenal: O. Filip

8

Z konferencie v Belehrade: predstavitelia republikového a pokrajinského ombudsmanu Goran Bašić a Eva Vukašinovićová

sili aj s problémami v doméne financovania, ktoré sú hlavne odstránené. Podotkla, že je na financovanie rád v tomto roku vyčlenených 240 miliónov dinárov. Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti a štátnej správy Gordana Stamenićová hovorila o chystaných zmenách a doplnkoch Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ktoré by mali uzrieť svetlo sveta do konca roka a ktorými by sa mali zvýšiť ich príslušnosti. Pod-

predseda vlády APV Andor Deli uviedol viac príkladov konkrétnej spolupráce pokrajinských orgánov s národnostnými radami. Dôležitý je jeho odkaz, že je len otvorený dialóg tou najlepšou cestou a spôsobom riešenia občas sa vyskytujúcich problémov.

Kiežby tento jeho názor a návod bol častejšie akceptovaný aj pri iných, najmä rušných súčasných spoločenských dianiach.

O. Filip

Zmeny v zákone o pobyte cudzincov eľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade informuje o zmenách v zákone o pobyte cudzincov v Slovenskej republike.

Dňa 1. mája t. r. nadobúda účinnosť novela zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorá prináša zmeny týkajúce sa aj držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Ide o tieto zmeny, ktoré zásadne zjednodušia podmienky udeľovania prechodného pobytu zahraničným Slovákom: policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt na päť rokov; držiteľ osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiadal o prechodný pobyt, bude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o jeho žiadosti; k žiadosti o udelenie prechodného pobytu nebude povinný podkladať doklady potvrdzujúce zabezpečenie ubytovania; k žiadosti o udelenie prechodného pobytu nebude povinný prekladať doklad potvrdzujúci bezúhonnosť v prípade, ak od vydania osvedčenia Slováka žijúceho v za-

V

27. 4. – 4. 5. 2013

hraničí neuplynulo viac ako 60 dní; po prevzatí povolenia na pobyt nebude povinný odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie a lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Po 1. máji t. r. budú žiadatelia o prechodný pobyt k žiadosti predkladať len platný cestovný doklad, dve fotografie, doklad potvrdzujúci účel pobytu a doklad o bezúhonnosti z domovskej krajiny (len v prípade, ak od vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí uplynulo viac ako 60 dní).

Za podanie žiadosti sa nevyberá správny poplatok.

DO POZORNOSTI ČITATEĽOM Spolu s gratuláciami nadchádzajúce sviatky prinášajú i pracovné voľno, ktoré diktuje i náš proces výroby. Preto budúce číslo (19/13) nášho týždenníka vyjde tlačou 11. mája.

Red.

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO SLOVENSKÁ POLITICKÁ SCÉNA

Rozpad liberálov posledných týždňoch slovenská politická scéna prešla viacerými turbulenciami.

Karty začala miešať Nová väčšina bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica a poznamenali ju aj vnútorné rozpory liberálov zo Slobody a solidarity. Neohrozeným lídrom prieskumov verejnej mienky napriek všetkému naďalej zostáva vládny Smer – SD premiéra Roberta Fica.

SaS Richarda Sulíka v posledných týždňoch prežila hotové zemetrasenie. Zo strany vystúpilo päť poslancov parlamentu a približne 75 členov. Zo SaS odišli poslanci Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Všetci zároveň vystúpili z poslaneckého klubu. Kollár zároveň oznámil, že zakladajú liberálnu platformu Li-

V

POKIAĽ STE ŽILI URČITÝ ČAS NA SLOVENSKU, SKONTROLUJTE SI, ČI STE ZAPLATILI VŠETKY FINANČNÉ ZÁVÄZKY

Pozor na dlhy imoriadne nepríjemné prekvapenie zažili niektorí Slováci z Vojvodiny, čo určitý čas žili v Nitre. Hoci Slovensko opúšťali s presvedčením, že všetky dlhy majú vyrovnané, opak sa ukázal pravdou. Exekútori začali od nich vymáhať stovky eur.

Dozvedeli sme sa o viacerých takýchto prípadoch, ale dotyční z pochopiteľných dôvodov chceli zostať v anonymite. Väčšinou doplatili na zanedbateľné sumy, ktoré dĺžili sociálnej či zdravotnej poisťovni. Minimálny dlh vznikol napríklad ako úrok za zmeškanú platbu. Časom sa na sumu pridávali ďalšie úroky. Keďže tieto osoby už nežili na Slovensku, nemali im kam zasielať ani výzvy na zaplatenie, a tak dlh narastal celé roky. Nakoniec sa celá záležitosť dostala do rúk exekútorov či firiem špecializujúcich sa na vymáhanie nedoplatkov. Tí si zaúčtovali ďalšie peniaze za svoje služby, takže zo zopár drobných postupne boli stovky eur.

Pokiaľ ste v minulosti žili na Slovensku a chcete sa vyhnúť takýmto nepríjemnostiam, odporúčame skontrolovať si svoje meno na stránke dlznik.sk.

Tam sa dozviete, či niekto neeviduje vaše staré podlžnosti.

R. B.

M

27. 4. – 4. 5. 2013

berálna dohoda, ktorá bude fungovať ako občianske združenie. Ako dodal, zo strany odišla takmer tretina regionálnych predsedov. Odídencom vraj prekáža „štýl komunikácie a robenia politiky“ predsedu Sulíka. Ten sa tváril, že odchod popredných členov sa ho nijako nedotkol. „Konečne sme sa zbavili permanentného konfliktu a môžeme pracovať na napĺňaní programu. SaS je iba jedna a tá funguje ďalej,“ citoval ho denník Sme. Niektorí politológovia to však vidia omnoho dramatickejšie. „Nevidím tam vôbec priestor na revitalizáciu, lebo sa rozpadla kvôli predsedovi,“ povedal agentúre Sita politológ Ján Baránek. „Čo iné ako koniec môže znamenať takýto rozpad a krach,“ dodal. Zhoduje sa s ním aj jeho kolega Miroslav Kusý. „Musel by sa stať zázrak, aby sa Sulík pri svojej neústupčivosti mohol vrátiť po voľbách v roku 2016,“ tvrdí.

Aprílové prieskumy verejnej mienky viac svetla do budúcnosti SaS nevniesli. Prieskum

spoločnosti Focus skôr dal za pravdu Sulíkovi. Podľa neho by liberálov podporilo vo voľbách až 6,5 percenta voličov, čo je len o 0,3 percenta menej než v marci. Podobná anketa konkurenčnej agentúry Polis Slovakia však priniesla výrazne rozličné výsledky. SaS by podľa tohto prieskumu svoj hlas dalo len 4,1 percenta voličov a zostala by za bránami parlamentu.

Agentúry sa nezhodujú ani pokiaľ ide o nový politický subjekt – Novú väčšinu bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica. Odídenec z konzervatívneho Kresťanskodemokratického hnutia by sa so svojou stranou podľa Focusu do parlamentu nedostal, zatiaľ čo Polis Slovakia jeho podporu odhaduje na 5,2 percenta.

Pokiaľ ide o čelo rebríčka, prieskumy sa vzácne zhodujú: Presvedčivo vedie vládny Smer – SD so 40-percentnou podporou a nasleduje ho KDH z necelými desiatimi percentami.

Rastislav Boldocký

MAJSTER PAVOL Z LEVOČE ZREJME POUŽIL PRI PRÁCI S DREVOM NÁVOD SLÁVNEHO RENESANČNÉHO MALIARA

Leonardov recept R

eštaurátori momentálne vracajú pôvodnú krásu jednej z najväčších umeleckých pamiatok na území Slovenska – oltáru v levočskom Chráme svätého Jakuba. Ako pritom odhalili, jeho autor majster Pavol sa pri práci zrejme riadil pokynmi samého Leonarda da Vinciho.

Oltár si v prvej polovici 16. storočia objednal levočský farár Johannes Henckel. Reštaurátori práve v jeho zápiskoch objavili zmienku o slávnom Leonardovi. „V jednej knihe Hermana Kotrbu, predchádzajúceho reštaurátora, sme

17– 18 /4540 – 4541/

našli citát od Leonarda da Vinciho, že keď majster chce, aby mu výrobok z dreva nepraskal, treba ho dlho variť v čistej vode,“ vysvetlil akademický sochár Juraj Maták. Reštaurátori urobili pokus a zistili, že pokiaľ sa varí čerstvé lipové drevo, zachováva si svoj tvar.

Slávny rezbár sa usadil v Levoči niekedy po roku 1500, zrejme na pozvanie Jána Turza. Oltár je jediné dielo, pri ktorom je autorstvo Majstra Pavla nespochybniteľné a písomne doložené.

O rezbárovi vieme žalostne málo. V roku 1550 totiž zachvátil Levoču veľký požiar, ktorému padol za obeť aj mestský archív.

Zatiaľ nie je jasné, kedy obnovený skvost v levočskom chráme obnovia. Prvú etapu prác by mali skončiť do Vianoc.

R. B. Foto: TASR HLAS ĽUDU

9

Z NAŠICH OSÁD

Vitaj, Prvý máj ohli by sme práve na začiatku ale už prispôsobené, teda modifitohto najkrajšieho mesiaca v kované zvyky prebrali neskôr aj roku zacitovať mnohé verše našich naši predkovia, čiže Slovania; l. básnikov, ktorí mu vzdali hold, ve- máj oslavovali veľkolepými pohannovali nehynúce básne, vzdali mu skými vatrami, ktoré mládenci prepriam božskú poklonu a prejavili ra- skakovali, aby boli zdraví a nebodosť z jeho príchodu po dlhej nevraživej zime. A keď už spomíname božský hold, spomeňme aj to, že oslava mesiaca mája a práve toho Prvého siaha hlboko do hmlistej minulosti, až ku Keltom, ktorí si týmto božstvom uctili prírodu a jej obnovenie, žiaru a oheň, svetlo a bujnosť, všetko, čo sa prebúdza a čo Prvomájová pohoda (Foto: O. Filip) prežilo „smrť zimy“; preto Západ a západná kul- jácni, aby sa zapáčili a rýchle oženili... túra dodnes oslavuje tzv. Valpur- Májový stĺp − drevo bol symbolom gickú noc (z 30. apríla na 1. máj), keď nebeského otca a jeho potencie a sa v prírode a najmä v človeku pre- plodnosti; opletal sa ešte za čias búdzajú nevídané sily, vášne, buja- druidov červenými, modrými, zerosť, ošiale a nespútanosť a „takéto lenými, bielymi stužkami ako symbujaré“ divadelné predstavenie sa bolom kompaktnosti zeme a neba, kedysi hrávalo na trhoch vo väčších leta a zimy, vody a ohňa... Mnohé z mestách. Aj slávny Shakespeare týchto zvykov sa ešte aj dnes zapráve svojím divadelným predsta- chovávajú v mnohých krajinách vením Valpurgická noc ľuďom sprí- sveta. A my, staršie i stredné genetomnil jej moc a mágiu... Podobné, rácie si ho veru pamätáme ako 1.

M

máj Sviatok práce, ktorý sa stal symbolom robotníctva − veď jeho korene siahajú až do obdobia spred l20 rokov, keď tragický štrajk chicagskych robotníkov si vyžiadal masové obete, a tak sa stal symbolom slobody a rovnosti nielen v komunistickej dobe, ku ktorej sa neskôr priklonil, ale bol symbolom ducha doby a rovnosti medzi ľuďmi. Prvý máj sa aj dnes oslavuje veľmi dôstojne a sviatočne vo svete i u nás, hoci sa mnohé už pozmenilo; ešte v stredoveku k tomuto dňu bol pridaný i ďalší veľký význam – stal sa symbolom vtáctva a stromov...

Neviem prečo, ale vždy, keď vidím v kalendári, že po 30. apríli prichádza tento významný a symbolický dátum Prvý máj a že sú už veru veľmi zriedkavé tie naše slovenské osady, v ktorých sa „stavajú máje“ na oslavu tohto medzinárodného a aj nám veľmi blízkeho sviatku, myseľ ma akosi sama zanesie do ulíc Petrovca spred takých päťdesiat rokov a zrazu sa mi pred očami otvoria takmer všetky jeho ulice s „čertuvalami“ (čiže hojdačkami) na rohoch najmä tých veľkých krížnych ulíc, na ktorých spevom mládencov a dievčat, bujarou mladosťou a žiarivým ohňom mladosti sa krútili kolesá – „čertuvalá“ a na štverniach sediace diev-

LETENKOU SA ZNOVU OZÝVALO BRIGÁDNICKE ZDAR

S cieľom oživiť dobrovoľníctvo pomienky na mladosť. Iskrivú, roztopašnú, pracovitú a nadovšetko zábavnú... Poznačenú kadečím, ale predovšetkým fenoménom známym ako dobrovoľná mládežnícka práca.

Dnešní päťdesiatnici či šesťdesiatnici, ktorí v mladosti spolu s krajinou budovali aj seba, založili združenie niekdajších akciášov a volontérov, ktoré sa v rozličných obmenách čoraz výraznejšie vzmáha po celej krajine.

Bokom nezostali ani vojvodinskí brigádnici. Vo februári tohto roku založili združenie Akciáš so sídlom v Novom Sade a 20. apríla, čiže v čase, keď sa kedysi v celej niekdajšej krajine otvárali dobrovoľné mládežnícke pracoviská, zorganizovali stretnutie bývalých brigádnikov na Letenke, na mieste bývalej zväzovej mládežníckej

S

10

Radosť z opätovného stretnutia – brigádnici na Letenke akcie Partizánska cesta.

A tak minulú sobotu niekdajšie mládežnícke sídlisko na Letenke znovu ožilo brigádnickým nadšením.

Okolo tristo ľudí v „najlepších rokoch“, mnohí i v niekdajších briga-

dírkach, prišli holdovať brigádnictvu, dobrovoľnej mládežníckej práci a zároveň trasovať cestu rozmachu tvorivého angažmánu súčasnej mladosti.

Radosť, zmiešané emócie, slzy ra27. 4. – 4. 5. 2013

čence výskali raz od radosti a inokedy od strachu z rýchlosti a výšky… Ale myseľ pracuje podľa svojich zákonov a po chvíli už ma vťahuje do iného sveta a do iného prvomájového obdobia a tento obraz mi vypadá akoby som bola v tom vare a v tej dobe i ja! A sme v Hložanoch pri Dunaji, kde sa z Petrovca vybrala hŕstka intelektuálov, najviac členov petrovského spevokolu v čele s dirigentom Macvejdom a Ondrejom Garajom, na majáles…

Na tomto chýrečnom majálesi si veru zarečnil aj ohnivý a povahou plachý mladý spisovateľ Gustáv Maršall Petrovský, ktorý sa nebál vyostreného maďarizačného nátlaku a preháňania Slovákov, a práve takých, akými boli nielen on, ale i nejeden člen pokrokovej mládeže Petrovca, okolia, Uhorska a vôbec Dolnej zeme… Ohnivá prvomájová reč mladého spisovateľa sa poň zle zakončila, vyhnala ho do sveta, do Ameriky, kde pôsobil naďalej ako bdelý vlastenec Slovák.

Teda vitaj, Prvý máj…ale vari mi chýbajú tie bielym vápnom vybielené petrovské dávne ulice, v nich smiech a spev, výskot krútiacich sa na „čertuvalách“ a radosť z príchodu jari…Nielenže to malo magický ráz, ale skrývalo v sebe i všetky danosti z dejín ľudstva i mája ako božského, najkrajšieho mesiaca v roku, ktorému ľudstvo právom darovalo nejeden zvyk a svoje duchovno…

Viera Benková dosti z opätovného stretnutia. Ozajstná erupcia pozitívnych nostalgických pocitov... Objatia, bozky, vystreté pravice, usmiate tváre poznačené vráskami a povestná brigádnická nefalšovaná srdečnosť. Bolo to veselo – smutné stretnutie ľudí zo všetkých kútov Vojvodiny, z mnohých miest Srbska, ale i Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny...

Odznel i riport prvého veliteľa Timošenka Kuzmančeva o tom, ako sa v tom dávnom roku 1975, za 56 dní vystavalo sídlisko na Letenke, ktoré dodnes vzdoruje zubom času, koľko a skadiaľ boli mladí ľudia, ktorí v to prvé leto tam pracovali.

V kultúrno-umeleckej časti programu odzneli brigádnické piesne, tance, spomienky a brigádnické verše. Potom sa brigádnici znovu roztrúsili na všetky strany so sľubom, že svoje skúsenosti a vedomosti naplno zapriahnu do voza rozvoja nového brigádnictva na našich priestoroch.

J. Šimák

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDeNIA ALIBUNÁRSKeJ OBCe

zastávať niektorý vo voľbách zvolený člen rady. Tajomníčka Zhromaždenia Biljana Vragovićová vysvetlila, že rozhodnutie nedáva za práktorých prípadoch obec môže vo obci rozpustiť vymenovať dočasný orgán. radu počas trvania Týmto aktom nie je stanovená mandátu, ale jej funkcia tajomníka MS, z čoho umožňuje vymenovyplýva, že doterajší tajomníci vať dočasný orgán v Bude Deliblatská piesočina v siedmich MS zostanú bez prípade, keď rade vychránená UNESCO-m? práce. V mene kolegov na zaprší mandát, a voľby sadnutí zhromaždenia vystúpil tajomník MS Vladi- buď neboli načas vypísané, alebo ich z rôznych dômirovac Zoran Maksimović so žiadosťou, aby návrh vodov nie je možné zorganizovať. Okrem toho člena tohto dokumentu stiahli z rokovacieho programu, kým rady možno uvoľniť z funkcie v presne stanovených sa neriešia niektoré dilemy. Na základe tlmočenia Mi- prípadoch, ale to môžu urobiť iba občania danej osanisterstva pre lokálnu samosprávu, v ktorom sa uvá- dy hlasovaním. dza, že MS nie je územná jednotka a teda ani jednotka V pokračovaní výborníci schválili program zveľaúzemnej organizácie Republiky Srbsko, ale záujmo- denia podmienok života, akčný plán na zmenšenie pové spoločenstvo, a že obec nemá právo rozpustiť Radu pulácie opustených zvierat a iné dokumenty. Podporili MS a vymenovať dočasný orgán, konštatoval, že roz- aj iniciatívu výborníckej skupiny SNS, aby sa začali akhodnutie nie je v súlade so zákonom o lokálnej sa- tivity, aby Deliblatská piesočina od organizácie UNeSmospráve. Zároveň nastolil otázku pracovných miest CO získala status chránenej biosféry. Záverom zatajomníkov, ktorí po schválení rozhodnutia zostanú sadnutia schválili uzáver, že do budúcna členovia bez práce. S týmto nesúhlasil Nedeljko Konjokrad (DS), Obecnej rady a navrhovatelia jednotlivých dokuktorý povedal, že funkcia tajomníka je všade obme- mentov majú byť prítomní na zasadnutiach Zhrodzená mandátom, a len v Alibunárskej obci to je stá- maždenia obce, aby ich mohli zdôvodniť a odpovele pracovné miesto. Podľa jeho mienky rozhodnutie dať na otázky a iniciatívy výborníkov. umožní účinnejšie fungovanie rád MS, pričom v novlh vej organizácii funkciu tajomníka do budúcna bude foto: www.alibunar.org.rs

Účinnejšia organizácia miestnych spoločenstiev a úvod 14. zasadnutia Zhromaždenia Alibunárskej obce výbornícka skupina SNS, ktorá je v tejto obci v koalícii s DS, LSV a DSS, navrhla, aby tento lokálny parlament konštatoval, že Deklarácia o ochrane ústavných a zákonných práv APV je škodlivá a zbytočná. Väčšinou hlasov výborníci takúto iniciatívu SNS odmietli s konštatáciou, že nikto vo Vojvodine nie je ohrozený, ale že Zhromaždenie obce nemá o deklarácii rokovať, po prvé preto, že jej text ešte stále nie je známy, ale aj preto, že koalícia pri moci doteraz dobre fungovala a riešila problémy a že by schválenie tejto iniciatívy malo negatívne následky pre obec vzhľadom na to, že prevažná časť donácií na infraštruktúru a iné objekty prichádza práve z APV, a nie z republiky.

Zamietnutie iniciatívy SNS však neporušilo koaličné vzťahy, ako sa to dalo očakávať, a keďže opozícia nechodí na zasadnutia, všetky rozhodnutia sú schválené jednohlasne. V pokračovaní Zhromaždenie verifikovalo mandát výborníčky DS emanuely Podovej, ktorá sa do výborníckych lavíc dostala po zvolení Đorđa Cvetkovića do Obecnej rady. Čulú rozpravu vyvolalo rozhodnutie o miestnych spoločenstvách, ktorým je o. i. zmenšený počet členov rád MS, stanovený spôsob ich voľby a určené, v

N

iba 1 010 občanov, teda sotva 17,13 % z celkového počtu voličov. Po sčítaní hlasovacích lístkov, kde bola daná možnosť vyjadriť sa za samozdanenie alebo proti samozdaneniu, sa ukázalo, že z týchto 1 010 plynula mesačná lehota, ktorá Keď v budove Miestneho spolo- lístkov 5 bolo neplatných, proti hlatrvala od piatka 22. marca do čenstva Báčsky Petrovec v Ulici Kol- sovalo 538 osôb alebo 53,26 %, a za nedele 21. apríla, počas ktorej sa ob- lárovej číslo 3 v nedeľu večer o 20. hlasovalo iba 467 občanov alebo čania Báčskeho Petrovca prostred- hodine uzavreli hlasovanie, pristúpilo 46,23 %.

Tak sa po takmer níctvom referenpolstoročí solidárnej da mali vyjadriť, či svojpomoci Petrovpodporujú zavečania vyjadrili proti denie samozdasamozdaneniu. Venenia na nasledeniu Rady Miestnedujúce päťročné ho spoločenstva Báčobdobie (2013 – sky Petrovec zostáva 2018). Návrh nozamyslieť sa nad chyvého samozdabami a pokúsiť sa ich nenia obsahoval odstrániť. Po uplynuodvádzanie 2 % z tí polročnej lehoty jeplatov zameststvuje možnosť refenancov a 23 kg rendum vypísať znopšenice po k. j.

K úspechu referenda o samozdanení v Petrovci nepomohol ani va. Keďže pred konod poľnohospo- pútač pred budovou Miestneho spoločenstva com tohto roka vydárov. V prípade schválenia samozdanenie by sa pla- sa k sčítaniu hlasov vo volebnej prší aj štvorročný mandát terajších tilo od júna a peniaze by sa mali úče- urne. Na osobitnom voličskom zoz- členov RMS a budú i nové voľby na lovo použiť na rekonštrukciu vo- name pre osadu Báčsky Petrovec je miestnych poslancov, reálne je očadovodu, pokračovanie kanalizač- zapísaných 5 895 voličov. Tu sú zo- kávať, že o osude prípadného noných prác, nové jarky, úpravu sklá- radení podľa domovej adresy oby- vého referenda o samozdanení rozdok odpadu, asfaltovanie ulíc, do- vatelia 84 ulíc v Petrovci. Na výzvu hodne nové zloženie RMS. končenie tribúny, dláždenie ulíc vedenia Rady Miestneho spoloJ. Čiep atď. čenstva, aby prišli hlasovať, sa hlásilo

OBČANIA NA ReFeReNDe ROZHODLI

V Petrovci do ďalšieho samozdanenie nebude U

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Stará Pazova Minister dopravy Milutin Mrkonjić a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović dosiahli 2. apríla dohodu o začiatku prác na výstavbe cesty medzi Starou Pazovou a Starými Bánovcami. Plánovaná je výstavba dvoch dopravných pásov vedľa priemyselnej oblasti a športového strediska Futbalového zväzu Srbska a troch kruhových objazdov, ktoré majú spojiť Starú Pazovu a Staré Bánovce s diaľnicou v Koridore 10.

Projektová dokumentácia je pripravená a práce sa môžu začať. Spolu sa má vystavať jedenásť kilometrov cesty. Ak finančné prostriedky budú prichádzať plánovanou dynamikou, práce by sa mali skončiť do konca roka. Do projektu sa zapojí aj Verejný podnik Cesty Srbska s finančnými prostriedkami na výstavbu a revitalizáciu cestnej infraštruktúry v lokálnej a medzimestskej doprave. Finančné prostriedky v hodnote 460 miliónov dinárov, koľko je potrebné na všetky plánované práce, budú sa zabezpečovať súbežne s výstavbou, ktorá bude prebiehať v štyroch fázach.

A. S.

11

Z NAŠICH OSÁD

Jubilejné uznania

Ratko Filipović podotkol, že toto uznanie vždy bolo vysokým ocenením dosiahnutých podnikateľských výsledkov, tak isto motiváciou iným vydať sa na cestu

me na niekoľko dní pred 1. májom, sviatkom, v ktorom práca hrá prím. Taktiež jej výsledky a výdobytky. Štipku prvomájového ovzdušia bolo cítiť nedávno aj v miestnostiach Hospodárskej komory Vojvodiny, konkrétne na slávnostnej schôdzi jej zhromaždenia prebiehajúcej v Novom Sade. Podnet bol tradičný, ale i slávnostČasť účastníkov slávnostného zasadnutia ný: jubilejné, v poradí 50. udelenie Cien HKV trinástim nuté v krízových ekonomicspoločnostiam a šiestim jedno- kých podmienkach.

Zmieňujúc sa o význame tlivcom. Získali ich za významné hospodárske výsledky dosiah- Ceny HKV, predseda komory

úspešnosti. Za uplynulých päťdesiat rokov, od roku 1964, keď udelili prvú z nich, ju doteraz získalo takmer tisíc nositeľov,

NA SLÁVNOSTNOM ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY

S

JÁNOŠÍČANIA NA ZHROMAŽDENÍ OBČANOV

Nastolili pálčivé otázky espokojní s fungovaním Miestneho spoločenstva, občania Jánošíka sa určitý čas dožadovali zhromaždenia občanov, na ktorom by vedeniu MS položili otázky, ktoré ich tlačia.

N

občanov bolo fungovanie Rady MS a údržba vodovodnej a kanalizačnej siete. Zuzana Đukićová na úvod konštatovala, že obec pred šiestimi mesiacmi zrušila a prestala financovať pra-

Čistička odpadových vôd na okraji Jánošíka dobre funguje a pred občanmi je dilema, komu zveriť kanalizáciu

Keďže vedenie MS nevyhovelo tejto žiadosti, zhromaždenie na základe podpisov 62 občanov zvolala výborníčka v Zhromaždení Alibunárskej obce Zuzana Đukićová. Zasadnutie sa uskutočnilo v sobotu 20. apríla a stredobodom pozornosti zo 50

12

covné miesta tajomníkov MS na území obce. V súvislosti s tým sa opýtala, od koho tajomník jánošíckeho MS dostával plat, a aký je status rady, lebo počuť informácie, že jej vypršal mandát.

Zároveň sa opýtala, na ktorý účet občania platia za vodu, ke-

ďže účet MS je zrušený. Prítomní vedeniu MS zazlievali aj to, že združeniam občanov nedovolí používať zasadačku MS. – Zrušené sú iba podúčty obecného účtu, ale MS Jánošík na obecnom účte ešte stále má asi 800-tisíc dinárov zo samozdanenia. Bežný účet MS nie je zrušený a na ten účet sa vlievajú prostriedky za komunálne služby. Všetci tajomníci miestnych spoločenstiev v obci, a teda aj ja, do Nového roku plat dostávali od obce, a od Nového roku od MS. Je pravda, že rade mandát vypršal v marci a voľby má vypísať obec, – odpovedal tajomník MS Janko Tomeček, ktorý bol jediným predstaviteľom Rady MS na tomto zhromaždení.

Viacerí občania vyjadrili podozrenie, že voda, ktorú pijú, obsahuje amoniak, arzén a iné škodlivé látky. Tomeček to poprel a dokumentoval to výsledkami analýz Ústavu pre verejné zdravie v Pančeve, podľa ktorých voda v Jánošíku patrí medzi kvalitnejšie vo Vojvodine. Aj riaditeľ VKP Univerzal Vlasta Marić potvrdil, že vo vode nie je amoniak, to tým driev, že ho na iných lokalitách nieto, a je známe, že sa celá obec vodou zásobuje z jednej nádrže. Potom vysvetlil podstatu návrhu zmluvy o preberaní spravovania vodovodu a ka27. 4. – 4. 5. 2013

vlastne 650 spoločností a 300 jednotlivcov.

Jej tohtoročnými laureátmi sú Hemofarm (Vršac), Subotička toplana, FAM (Sečanj), Uljarice Bačka (Nový Sad), DTD Ribarstvo (Bački Jarak), IGM Neimar (Zreňanin), DP Zaliv (Crvenka), Alumil YU Industry (Nová Pazova), Kompas Tourism Travel (Nový Sad), Apatinska pivara, Victoriaoil (Šíd), Sunoko (Nový Sad) a Nectar (Báčska Palanka) v kategórii hospodárskych spoločností. Najúspešnejší z jednotlivcov sú Dr. Kiril Kravčenko (NIS, Nový Sad), Marta Takáčová (Vojvodinašume, Nový Sad), Isztván Jenei (Potisje, Kanjiža), Branislava Pavlovićová (Sojaprotein, Bečej), Ljiljana Stojanovićová (STUP, Vršac) a Mirjana Debeljački (Angropromet, Kikinda). o. f. nalizácie, ktorú po rozhovoroch s predsedom a tajomníkom MS Milanom Kotrucom a Jankom Tomečekom VKP ponúkol Rade MS. – Podľa zmluvy MS zostáva nositeľom práva používania objektov, Univerzal nemôže spravovanie preniesť na iný subjekt a MS môže zrušiť zmluvu v prípade nespokojnosti. Rada MS však s týmto nebola spokojná a návrh zmluvy odmietla. Prípojka na kanalizačnú sieť u nás stojí okolo 20, spolu s materiálom bezmála 30 000 dinárov, prípojka na vodovod 19 000 a kubický meter vody 36 dinárov.

Prítomní nastolili otázku, čo bude s občanmi, ktorí sa skôr pripojili na kanalizáciu, zaplatili viacnásobne vyššiu cenu a podľa zmluvy s MS sú spolumajiteľmi kanalizácie, takže bez ich súhlasu ju nemožno nikomu dať na spravovanie.

Táto a niektoré iné dilemy zostali nedopovedané, avšak zasadnutie malo informačný ráz. V každom prípade už fakt, že sa po rokoch na zasadnutí zhromaždilo toľko ľudí, svedčí, že zasadnutie bolo potrebné. V nastávajúcom období Jánošíčanov očakávajú voľby nového vedenia MS, ktoré preberie rozhodovanie o týchto a iných otázkach týkajúcich sa fungovania osady.

V. Hudec

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAšICH OSÁD Z KABINETU PREDSEDU BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE

Návšteva z amsterdamskej univerzity redseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok v utorok 16. apríla prijal hostí z univerzity v Holandsku. Cieľom návštevy bolo nadviazať podnikateľské kontakty a spoluprácu. Do Báčskeho Petrovca zavítali hostia Sven Dekker, predstaviteľ holandskej organizácie PUM, ktorý po druhýkrát prišiel na návštevu Biznis parku, a Aleksandar Ostojić, hlavný konzultant pre rozvoj Biznis parku a predstaviteľ holandskej organizácie PUM v Srbsku.

– Univerzita technických vied z Amsterdamu založila organizáciu pod názvom PUM, ktorá pracuje na popularizácii vedy a na kontaktoch medzi Holandskom a lokálnymi samosprávami a ich hospodárskymi činiteľmi v zahraničí. Pred rokom Báčsky Petrovec navštívila skupina študentov z Holandska. Veríme, že takýmto spôsobom sa možno dopracovať k nejakým výsledkom a nájsť zahraničných investorov, ktorí by začali podnikať aj v našom prostredí, – povedal úvodom predseda Marčok.

Hosť z Holandska Sven Dekker pracuje ako konzultant pre spravovanie a rozvoj nehnuteľností a zároveň je predstaviteľom organizácie PUM založenej holandskou úniou podnikateľov.

– Ide o volontérsku organizáciu s 35-ročnou tradíciou, ktorá má predstaviteľov v 80 rozvojových krajinách sveta. Predstaviteľom PUM v Srbsku je Aleksandar Ostojić. Úlohou predstaviteľov je vyhľadávať malé a stredné podniky v lokálnych prostrediach, ktoré potrebujú poznatky z určitej oblasti podnikania. V ústredí organizácie PUM v Holandsku jestvuje báza údajov o senioroch – volontéroch, o biznise a oblastiach, v ktorých pracovali. Keď predstaviteľ

P

krajiny upozorní na niektorý lokálny podnik a jeho potreby po poznatkoch z určitej oblasti podnikania, prostredníctvom ústredia v Holandsku sa koná tzv. vytváranie párov so zod-

plexné požiadavky Biznis parku. A preto navrhol trvalú spoluprácu medzi Obcou B. Petrovec, čiže Biznis parkom a univerzitou v Amsterdame.

– Iniciatívu sme začali realizovať už vlani. V septembri prvá desaťčlenná skupina študentov pobudla v Petrovci. Pod dozorom svojich profesorov sa vopred pripravovali na návštevu Petrovca a Biznis parku, preskúmali lokálne zákony, hospodársky trh, a komunikovali s tímom, ktorý vedie Biznis park, aby ich pobyt v Petrovci bol čím úspešnejší, – doložil Dekker.

Neskoršie študenti zaslali Biznis parku svoj elaborát, ktorý obsahoval biznis plán s ideami, ako ho predstaviť na lokálnej úrovni, potom z aspektu nehnuPočas návštevy v Petrovci: (zľava) predseda obce Pavel teľností navrhli, ktoré budovy Marčok, Sven Dekker z Holandska a spolupracovník zo rekonštruovať a ktoré nechať v Srbska Aleksandar Ostojić pôvodnom stave, prípadne kde povedajúcim profilom holandských volontérov, vystavať nové. odborníkov v danej oblasti. Po nadviazaní kon– S projektom holandských študentov a ich taktu predstaviteľ organizácie PUM cestuje novými ideami boli v Biznis parku spokojní, takpriamo do podniku, aby zmapoval situáciu v te- že spolupráca s Holandskom pokračuje. Taréne, – vysvetlil pán Dekker. kýmto spôsobom sa Obec B. Petrovec prezenHosť z Holanska pracuje v oblasti nehnuteľ- tuje ako prostredie otvorené pre zahraničné inností, má za sebou už niekoľko ciest tohto vestície a iné spôsoby spolupráce. druhu. Vlani dostal pozvanie, aby navštívil Báčsky Petrovec a sústredil sa na rozvoj Biznis parK. Gažová ku. Pán Dekker poukázal, že sú návštevy Petrovca, ktoré organizuje PUM, príliš krátke na to, aby sa mohol sústrediť na kom-

RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA uskutočnila svoju poslednú schôdzu v terajšom zložení s cieľom zabezpečiť predpoklady na nadchádzajúce lokálne voľby v tomto Miestnom spoločenstve.

Rada zvolila volebnú komisiu a stanovila počet volebných jednotiek, ktorých zase bude 15. Obec Stará Pazova 4. apríla vypísala voľby na členov rád miestnych spoločenstiev, ktoré sa majú uskutočniť 26. mája vo všetkých desiatich miestnych spoločenstvách v obci. Zároveň oznámila občanom, že v období od 5. apríla do 10. mája môžu preveriť, či sú zapísaní v jednotnom volebnom zozname. Členovia Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova na schôdzi uvoľnili z funkcie tajomníka MS Radislava Prodanovića pre odchod do dôchodku. kv

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

DETSKÝ PREDAJNÝ JARMOK V PADINE usporiadali v nedeľu 21. apríla. Na predajných miestach na trhovisku tentoraz neboli dospelí predavači, ale maličkí obchodníci, ktorí sotva videli ponad predajné pulty. Žiaci nižších a vyšších ročníkov Základnej školy maršala Tita v Padine nielenže si dobre zarobili, ale sa aj výborne pobavili. Predávali detské hračky, knihy, bábiky zo šúpolia, domácich miláčikov, živé a umelé kvety a iné, no kupujúci sa vari najviac zaujímali o sladké a slané maškrty, ktorými prispeli maminky, staré mamy, sestry, tetky… Tradičný detský jarmok sa organizuje každoročne, vždy po slávnostnej konfirmácii v padinskom kostole a v ústrety oslavy Dňa školy, ktorá bude v máji. Na snímke: štvrtáčka Timotea Grnčová so svojou starkou a fľaškami, ktoré sa naučila takto pekne okrášľovať počas vlaňajšieho pobytu na Slovensku.

A. Chalupová

13

Z NAŠICH OSÁD MIESTNE SPOLOČENSTVO PIVNICA

Snažia sa držať krok s dobou P

ivnica je jednou zo 14 osád Báčskopa- cibuľa, zemiaky, paprika a iná lanskej obce. Viac ako dve storočia v Piv- zelenina, tiež na menších plonici žijú Slováci, ktorí tvoria prevažnú časť chách i melóny. Niekoľko výobyvateľstva. Ich život v minulosti tesne sú- kupných staníc v osade, ako visel s pôdou živiteľkou. V pivnickom cho- Agro Grňa, Agronom, M-agro, tári bolo mnoho sálašov, na ktorých usilovní výrobcom zabezpečujú rýchlu roľníci už včasráno na svitaní mohli začať výplatu. Pivnica voľakedy mala s prácou na poliach a nestrácali čas na ces- i banku, no dnes si občania petu do dediny a späť. Dnes je v chotári iba niaze môžu vybrať iba v pošte zopár sálašov, mnohé už dávno zaorali alebo na bankomate. nové brázdy. Moderné stroje priblížili úrodDedina sa stala známou podné polia k dedine. Pivnica sa pred niekoľ- ľa dvoch tradičných festivakými desaťročiami mohla pochváliť s mi- lov: Stretnutí v pivnickom poli moriadne bohatým dobytčím fondom, a Divadelnej inscenácie dol- Ondrej Blažek ktorým prevyšovala celú Báčskopalanskú nozemských autorov DIDA. obec. Situácia sa zmenila, ľuďom sa v sú- Pred dvomi rokmi Spolok žien položil zá- FK veteránov Slávia,... Treba spomenúť aj orčasnosti neoplatí zaoberať sa chovom do- klady nového podujatia pomenovaného Li- ganizáciu Červený kríž, v ktorej je asi 100 aktívnych členov, medzi nimi aj nový richtár bytka, ktorého počet sa zmenšil o polovi- terárne stretnutie. cu v porovnaní s dobou minulou. Jednou Túto báčsku dedinu krášlia dva kostoly, Ondrej Blažek, ktorý nám porozprával aj o zo závažných príčin úpadku dobytkárstva evanjelický a pravoslávny, ako i Základná tom, čo teraz občanov najväčšmi trápi: „Je to smetisko vzdialené od osady iba bolo aj zatvorenie chýrečnej Pivnickej mlie- škola 15. októbra, ktorá dostala početné ocekarne. Otázka, čo s mliekom, ktorú si mno- nenia (zo strany NRSNM bola roku 2011 vy- 100 m. Časté, niekedy dlhotrvajúce ohne už hí výrobcovia vtedy kládli, sa postupom hlásená za školu osobitného významu pre dlho ohrozujú život občanov. Podali sme návrh do obce a chceme premiestniť skládčasu riešila, ku na iné, bezpečnejšie miesto. Teraz praale široko-ďacujeme na sanácii smetiska, plánujeme leko známy nasypať zem, vysadiť stromky, okolo vyPivnický syr sa kopať kanál, aby sa požiar nemohol rozšítu už dávno riť k domom, ktoré sú v blízkosti.“ nevyrába.

Podnikáte ešte niečo v súvislosti s naVlani v dekladaním s odpadom a recyklovaním? cembri sa „Môžeme sa pochváliť s novinkou, že od uskutočnili 25. apríla t. r. začala firma Grand group z voľby na čleBáčskej Palanky vykupovať elektrický a nov Rady elektronický odpad. Výkup a recyklovanie Miestneho odpadu sa má v našej osade pravidelne reaspoločenstva; lizovať. Zároveň apelujeme na občanov, aby p re d s e d o m každý vo svojej domácnosti odpady súsa stal Ondrej stavne triedil.“ Blažek. V MS Ako ste na tom s financiami, aké sú aksme sa dotuálne problémy a plány pre budúcnosť zvedeli aj to, osady? že v minulos„Od r. 2006 v osade nemáme samozdati remeselnícnenie. Práve vtedy bol založený podnik tvo v Pivnici DOO Komunal Pivnica, ktorého zakladatezažilo ozajst- Šusterov dom z roku 1854 je najstarší dom v Pivnici ľom je Miestne spoločenstvo. Teraz sme doný rozkvet vďaka kováčom, farbiarom, štetkárom, kuš- slovenskú národnosť, roku 2012 ju z roz- stali finančné prostriedky z obce, ktoré vyniarom, bačkorášom, štrikerom, bátkarom, hodnutia Ministerstva školstva zaradili me- užijeme na kopanie kanálov a zároveň kolárom, medovníkarom... Mnohé z týchto dzi 60 najlepších škôl v Srbsku a koncom apelujeme na občanov, aby nám aj sami v remesiel už dávno nemajú svojich majstrov. roka v N. Sade dostala uznanie Dr. Đorđa Na- tom pomohli. V súčasnosti môžeme počíK niektorým aktuálnym, ako sú zámočníci, toševića za prínos v oblasti výchovno-vzde- tať len s finančnou podporou obce, alebo sa budeme uchádzať o projekty, aby sme kamenári, obuvníci, kováči, stolári, murári, lávacej práce, ako i rad ďalších uznaní). maliari, krajčíri, pekári, v súčasnosti pribudli V Pivnici pôsobia početné organizácie: si aj tým spôsobom zabezpečili trochu ešte aj automechanici, kaderníčky a iní.

SKUS Pivnica, Ochotnícke divadlo Janka Če- viac peňazí a aby sme mohli niečo vykonať Problém nezamestnanosti v novšej dobe mana, Spolok žien, Ženská spevácka sku- pre našu Pivnicu.“ V niektorých osadách Báčskopalanskej pocítili i mnohí Pivničania, mladí ľudia od- pina Nádeje, Dobrovoľný hasičský spolok, chádzajú za prácou do mesta a inam, ale Lovecký spolok Bažant, Klub poľnohos- obce je vybudovaná plynofikačná sieť, temnohí zostávajú verní poľnohospodár- podárov, Ekologický spolok pre dedinský tu- raz je na rade i Pivnica. Potom by na rad stvu. Na poliach dominujú klasické kultú- rizmus a rozvoj vidieka, ZŠR Šaran, aerobik mala prísť i výstavba kanalizácie.

Jaruška Ferková ry, pšenica, kukurica, sója, ale pestuje sa i klub AS, motoklub Muger Riders, FK Slávia,

14

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V BIELOBLATSKOM A ARADÁČSKOM CHOTÁRI

aj v tom, že sa majitelia menších traktorov nemohli dostať k svojmu pozemku, pretože viazli v koľajach, ktoré narobili veľké traktory. V týchto dňoch však MS zorganizovalo akciu lhé daždivé obdobie podstatne blém rieši tak, že pôdu obrobí z jed- rovnania ciest, v ktorej sa so svojimi odročilo práce v poli, avšak na nej a z druhej strany parcely, pričom strojmi zúčastnili práve tí, ktorí cesrozdiel od niektorých iných osád, zaplavenú dolinu nechá neobro- ty rozryli, takže sme ten problém kde sa jarné práce naplno rozbehli, benú. Je to omnoho racionálnejšie prekonali. v rítskej časti bieloblatského S nadbytkom vody a chotára vo chvíli, keď tieto dolinami, do ktorých sa riadky chystáme do tlače nemôžu dostať s trak(pondelok 22. apríla), ešte tormi, sa trápia aj arastále nemožno robiť. Podľa dáčski poľnohospodávoľných odhadov tajomníka ri, hoci v menšom počMiestneho spoločenstva Zolte ako v Bielom Blate, tána Barnu, ktorý sa vedľa zatakže tu sejba prebieha mestnania aj sám zaoberá naplno. V chotári sme poľnohospodárstvom, asi stretli otca a syna, Pav20 percent výmer je buď la a Zdena Janišovcov, zaplavených alebo prektorí rozhadzovali vlhčených natoľko, že tam umelé hnojivo. Náhlia sejba bude možná iba zasa posiať kukuricu, pre čiatkom mája, pravdaže, ak Nakrátko prerušili prácu: Pavel a Zdeno (na vlečke) ktorú čo nevidieť vynebude pršať. pršia optimálne lehoty Janišovci – Problém je v tom, že v na sejbu, a potom rítskej časti chotára sú početné do- od čakania, až sa dolina vysuší. budú siať slnečnicu, ktorú vraj nie je liny, v ktorých stojí voda, takže čas- Menšia je škoda, keď tých niekoľko neskoro siať ani v máji. to nemožno obrobiť ani suché čas- árov zostane neobrobených. Na – Pšenica je vcelku v dobrom stati parcely, – hovorí Z. Barna. – To by druhej strane, v časti chotára v blíz- ve, ale na mnohých miestach, tu v týsa dalo riešiť kopaním priepustov a kosti Rybníka, ktorú menujeme Vi- chto dolinách, stojí voda. Ako to odvádzaním vody do melioračných nice, situácia je omnoho lepšia. Tam bude vplývať na porasty a úrodu, ziskanálov, ale to je namáhavá, priam je pôda pieskovitejšia a tým aj ľah- tíme neskoršie. Všade, kde bola sizyfovská práca, od ktorej väčšina šia na obrábanie, takže sa sejba už voda, pšenica ožltne. Už teraz miespoľnohospodárov upustila a pro- naplno rozbehla. Ďalší problém bol tami v pšeničných poliach vidieť

Voda hatí sejbu

D

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V KULPÍNSKOM KOSTOLE tradične usporiadali v druhú nedeľu po Veľkej noci. Tak v nedeľu 14. apríla slávnostne prijali nových členov do radov evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne. Za prítomnosti rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a príbuzných vo vyzdobenom chráme svoju krstnú zmluvu obnovilo a vo viere sa utvrdilo 21 konfirmandov – osem dievčat a trinásť chlapcov. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal kulpínsky zborový farár Jaroslav Javorník. Konfirmandi pohotovo odpovedali na otázky z predkonfirmačnej výučby a po prvýkrát požívali sviatosť Večere Pánovej. Na pamiatku sa vyfotili spolu s pánom farárom a členmi cirkevnej správy.

K. Gažová

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

žlté kolesá, – hovorí Pavel Janiš. – Aj na neobsiatej pôde miestami stojí voda, ale sa dá robiť. Vodu obídeme a robíme ďalej, nemôžeme už čakať.

Sú však parcely, do ktorých ešte stále nemôžeme vojsť traktormi.

Dokonca 25 hektárov štátnej pôdy pri Tise, ktorú sme vlani prenajali a nájomné vyplatili, sme nemohli ani len zorať. Obávam sa, že tak to bude až do jesene a že budeme len na jeseň siať pšenicu. Našťastie, nezaplatili sme mnoho, iba 4-tisíc po hektári, takže sme sa rozhodli riskovať, hoci sme vedeli, že sa nám toto môže stať.

Kúpili ste si subvencované palivo?

– Keď nám dajú subvencie, tak si možno aj kúpime, ale nateraz nemáme možnosť. Obrábame 100 hektárov pôdy, za čo nám patrí 6 000 litrov lacnejšieho paliva, ibaže najprv nám treba vyčleniť 900-tisíc dinárov, a potom čakať, aby nám štát vrátil 300-tisíc. Určité množstvo asi kúpime, ale všetko do konca mája, dokedy je lehota, istotne nie. Už skôr sme kúpili osivo, hnojivo, dokonca aj palivo. Nemohli sme čakať, či štát dá lacnejšie palivo alebo nedá. To nás veľmi finančne vyčerpalo, takže si už nemôžeme dovoliť a aj v tom riskovať, – hovorí Zdeno Janiš.

V. Hudec

V SELENČI 16. APRÍLA prebiehala ďalšia akcia dobrovoľného darcovstva krvi, ktorú spoločne organizujú aktivisti MOČK a Ústav pre transfuziológiu krvi z Nového Sadu. Na výzvu organizátora v akcii v miestnostiach základnej školy sa zúčastnilo 36 darcov krvi, ale štyroch odmietli zo zdravotných dôvodov. Zúčastnili sa aj dvaja noví darcovia, a to Daniel Špergel a Štefan Tomšík ml. Táto akcia sa trošku odlišovala od predošlých, lebo bola sčasti venovaná dobrovoľnému darcovi Štefanovi Francistymu (vľavo), ktorý práve v tejto akcii stý raz daroval krv. Blahoželal mu a primeraný darček odovzdal tajomník MOČK Štefan Tomšík. Prítomný bol aj predstaviteľ Obecnej organizácie ČK z Báča Nedeljko Guteša. Všetky tohtoročné akcie darcovstva krvi budú venované jubileu – 255 rokov od založenia Selenče.

J. Berédi-Ďuky

15

Z NAŠICH OSÁD UŽ TRADIČNE V PIVNICI týždeň po Veľkej noci sa uskutočňuje slávnosť konfirmácie. Tak i tohto roku v nedeľu 7. apríla svoju krstnú zmluvu v chráme Božom potvrdilo 30 konfirmandov, z toho 9 dievčeniec a 21 chlapcov. Je to najpočetnejšia generácia konfirmandov za posledných 7 rokov, teda od pôsobenia farára Jána Zahorca. Na tento slávnostný deň sa všetci dobre pripravili a za prítomnosti svojich rodičov, krstných rodičov, starých rodičov a príbuzných odpovedali na otázky a po prvýkrát prijali Večeru Pánovu. Týmto činom sa stali dospelými členmi cirkevného zboru a každý dostal Rozpomienku na konfirmáciu.

K. Imreková Foto: Blitz ktorej dominujú a v nej účinkujú nositelia najvyšších uznaní za kvalitu v približne tridsiatich skupinách tovarových výrobkov.

Podobné pracovné a tvorivé ovzdušie vládne aj v prípade súboru zhľadom na povahu, každé z prípadne výrobky iné, vrie aj v Kon- medzinárodných veľtrhov so značkou veľtrhových podujatí má okrem gresovom centre Master strediska. Lorist. Ich náplň je dosť široká: siaha základnej výstavnej zložky i celý rad Tam sa totiž počas tých osem alebo od poľovníctva a rybolovu po šport. programov, v ktorých sa angažujú deväť májových dní každý rok koná Súbežne sa deje aj medzinárodný ennielen priami účastníci, vironmentálny veľtrh ale i rôzni partneri. V Eko-svet, veľtrh lesníctva, prípade najznámejšieho Medzinárodný veľtrh Medzinárodného poľhortikultúry a výstava nohospodárskeho veľnautiky. Na týchto potrhu je jasné, že celý rad dujatiach regionálnej porokov jeho prvým partvahy si návštevníci zvlášť nerom je Ministerstvo všímajú výstavy lovecpoľnohospodárstva, leských trofejí, poľovnícke níctva i vodohospodárzbrane, športové vybastva Srbska, ako aj vláda venia, ekologické proAPV s príslušnými se- Z jednej z porád o účinkovaní na iných veľtrhoch gramy a školenia... kretariátmi. Na tomto Okrem Ministerstva zozname je i Družstevný zväz Voj- viac ako šesťdesiat odborných zo- prírodných zdrojov, baníctva a územvodiny, hospodárske komory Srbska skupení a desiatky prezentácií, uspo- ného plánovania, medzi najdôležia Vojvodiny, Podnikateľské združenie riadateľmi ktorých sú výrobné spo- tejších partnerov uvedených veľtrhov vývozcov poľnohospodárskej tech- ločnosti, rôzne združenia, republikové treba zaradiť i dva pokrajinské seniky, Národná organizácia pre or- a pokrajinské inštitúcie. kretariáty: pre poľnohospodárstvo, ganickú výrobu Serbia Organica, Prebiehajú tam i odborné porady lesníctvo a vodohospodárstvo, ako aj Poľnohospodárska fakulta Univer- a podnikateľské stretnutia zamerané pre urbanizmus, stavebníctvo a ochrazity v Novom Sade... na oblasť dobytkárstva alebo orga- nu životného prostredia, takisto mesV tom istom čase, keď desiatky ti- nickej výroby. Nemožno zabudnúť to Nový Sad, verejný podnik Vojvosíc návštevníkov v halách, iných vý- ani na burzu prác v pôdohospodár- dinašume a Poľovnícky zväz Vojvostavných areáloch a na otvorenom stve, akciu Skúšky chutí, organizo- diny. priestore pozerajú najnovšie pro- vané nastupovanie našich a zahra(V budúcom čísle: Od turizmu dukty a výdobytky rozvoja mecha- ničných poľnohospodárskych druž- po investície) nizácie, rastlinnej a živočíšnej výroby, stiev, tradičnú akciu Večer šampiónov, O. Filip

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (7)

Programy a partneri V

16

27. 4. – 4. 5. 2013

P

UGÁR

Bum-bum -bum! áva sa na známosť občanom, aj sa im dáva, z milosti nášho milostivého richtárstva celkom zdarma kvalitná rada, ktorá rada priamo súvisí s klasickou jarnou únavou, ktorá sa únava opäť a zase nenápadne ako dobiedzavá aktuálna inflácia všetkých normálnych hodnôt vtiera, ba sa už celkom cez zapchané póry votrela priamo pod našu čoraz lacnejšiu kožu.

V dôsledku sporu ohľadne kauzy, či liek na jarnú únavu v lekárňach nedostať preto, lebo ho niet, alebo ho tam nemajú následne absencie adekvátneho zákona, ktorým zákonom by sa malo umožniť prepotrebný liek vyrábať a distribuovať a predávať aj mimo podpultia, sa srdečne a naliehavo odporúča – menej sa zaťažovať, tak fyzicky ako psychicky, to jest radí sa menej robiť a ešte menej premýšľať, až kýmkoľvek neodbytná jarná únava neskape sama.

Pravdaže, neodporúča sa hlivieť scela nečinne. Ako náplasť proti hnusnej jarnej únave odporúča sa siahnuť po príručnej apatieke. Hopnite si, vážení pred televízor a užite si zo širokého spektra zdraviu prospešných programov respektíve kvalitných domácich seriálov. Zaručene vás vzpruží obľúbený dovozový seriál (priamo z kedysi nám tak blízkej BJSFRJ, t. j. z výnimočne Bratskej a tobôž Jednotnej Socialistickej a Federatívnej ba Republiky tiež Juhoslávie). Áno: Lepší život. Z ktorého si vaši-naši starí onehdy do sýtosti užili a teraz si spolu s nami naň veľmi radi a veľmi často spomínajú.

Ak máte radi divadelné kusy aj mimo zasadačiek, neprehliadnite ďalší reprízovaný seriál z už spomenutej krajiny pôvodu: Divadlo doma. V prípade, že preferujete životnejšie žánre, máte poruke diaľkový ovládač, kliknite, presťahujte sa priamo na svadobnú veselicu, vžite sa do očarujúcej reality šou (RŠ) menom 48 hodín svadby.

Odtiaľ si odskočíte priamo na Farmu, ale nie nadlho, aby vás nepremohla odporná jarná únava… Keby aj, dostane vás z nej kto iný než Veľký brat. Unudí vás? Ľahký liek: stačí nový klik a už ste Sami v tme. Dobre vám tam…

Bum-bum-bum! jbš

D

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z PANELOVEJ DISKUSIE O PROBLÉME NARKOMÁNIE

Neignorujme problémy, riešme ich arkománia – je to nemilá téma, o ktorej málokto chce hovoriť.

Problém, pred ktorým mnohí privierajú oči, hoci je, žiaľ, všade okolo nás. Podľa najnovších odhadov v Srbsku je okolo 100-tisíc drogovo závislých, z čoho takmer 10-tisíc vo Vojvodine. Čoraz viac je drogovo závislých detí vo veku 13 – 14 rokov. O problematike identifikácie drogovo závislých osôb, prevencii užívania psychoaktívnych látok v základných a stredných školách a o zvýšení povedomia spoločnosti o probléme závislosti hovorili v piatok 19. apríla na panelovej diskusii, ktorá sa uskutočnila v študentskom kultúrnom centre Fabrika.

Diskusiu organizovalo Združenie pre pomoc závislým a bývalým závislým Restart, ktoré s Pokrajinským sekretariátom pre šport a mládež spolupracuje na spoločnom projekte Nechcem ignorovať, chcem meniť.

Obdobie puberty sa označuje ako vysoko rizikové obdobie, keďže v tom veku deti cítia potrebu byť akceptované v novej spoločnosti a v rodine. Ak dieťa pocíti odmietnutie a nepochopenie zo strany rodičov, kamarátov, či učiteľov, veľmi často sa uchýli k experimentovaniu s drogami a alkoholom. V tej začiatočnej fáze

N

najväčšiu chybu môžu urobiť rodičia, ktorí sa tvária a presviedčajú seba a iných, že ich dieťa nemôže užívať drogy. Je to prvým znakom ignorovania problému, ktoré privádza vlastné

Čo môžu rodičia urobiť? V prvom rade musia byť informovaní.

Pomoc im môžu poskytnúť psychológovia, lekári, mimovládne organizácie a najväčšiu úlohu má sa-

Tím lekárov, psychológov a bývalých závislých, ktorí bojuje proti užívaniu drog

dieťa do nebezpečenstva. Druhá fáza nastáva vtedy, keď rodičia odhalia, že ich dieťa užíva drogy, ale aj ďalej to ignorujú a riadia sa tým, že to bolo iba raz, nestane sa z neho závislý, nie je on ako iní... V tejto fáze veľkú úlohu majú aj učitelia, ktorí sú povinní oboznámiť rodičov s každým nezvyčajným správaním žiaka. Tretia fáza nastáva vtedy, keď tínedžeri medzi sebou ignorujú tento problém, čiže vedia, kto v ich spoločnosti užíva drogy, ale o tom nikomu nehovoria.

motná komunikácia rodičov a detí, ktorá často býva veľmi slabá. Podľa člena združenia Restart Đorđa Todorovića, bývalého drogovo závislého, nedostatok komunikácie medzi deťmi a rodičmi a vzájomné nepochopenie dovádza k experimentovaniu s drogami. Jeho experimentovanie sa začalo, keď mal iba 12 rokov, v tom pokračoval ďalších 16 rokov a časom sa stal heroínovo závislý. Ako povedal, rozvod rodičov veľmi na to vplýval. V tom období v otcovi hľadal príklad a

podporu, avšak po rozvode sa otec celkom vypojil z jeho života. Prázdnotu, ktorá vznikla odchodom otca, hľadal na ulici s „chlapcami zo susedstva“, ktorí už mali skúsenosti s tzv. ľahkými drogami – lepidlom, marihuanou, tabletami a alkoholom.

Kvôli stotožneniu s nimi začal aj sám užívať drogy. Jeho mama a nevlastný otec videli, že v škole začal dostávať zlé známky a v byte neraz pocítili pach lepidla. Problém bol zistený, ale ignorovaný. Rodičia si žili svoj život a s jeho problémom sa nikto nezaoberal. Neskoršie začal užívať heroín, ktorý prevzal kontrolu nad jeho životom. Iba teraz, z perspektívy bývalého závislého, uznáva, že problém najprv aj sám ignoroval.

On prvý nevyhľadal pomoc, až pokým neklesol na samo dno. Dnes je D. Todorović vysokoškolsky vzdelaný, zamestnaný, má rodinu, ale, ako povedal, 16 rokov mu odňali drogy a ten čas sa už nikdy nevráti.

V rámci diskusie odzneli početné podobné prípady. Záver bol jednoznačný – treba komunikovať so svojimi deťmi, žiakmi, priateľmi, neignorovať viditeľné zmeny v ich správaní a nepopierať, keď nastane problém. Droga je dnes ľahko prístupná. Nezriedka sa drogy predávajú v blízkosti škôl, alebo aj v samej škole a práve z toho dôvodu netreba popierať a ignorovať problém.

J. Pániková

K DVADSIATEMU VÝROČIU PÔSOBENIA EHO V NOVOM SADE

Slávnosť v slovenskom novosadskom kostole kumenická humanitárna organizácia (EHO) z Nového Sadu je humanitárne, nestranícke, mimovládne, neprofitové združenie občanov. Založená bola z iniciatívy Svetového združenia cirkví roku 1993, čiže v období, keď na priestranstvách bývalého štátu zúrila vojna, s cieľom organizovaným spôsobom pomáhať ľuďom v ohrození. EHO po- Vladislav Ivičiak a Samuel Vrbovský na slávnostných bohoslužbách máhala aj občanom Vojvodiny zabezpečovaním huma- koch, liekoch, hygienických pronitárnej pomoci v potravných člán- striedkoch atď. Túto pomoc z EHO

E

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

dostávali občania Vojvodiny bez ohľadu na ich náboženskú či národnostnú príslušnosť.

Z príležitosti jubilea – dvadsať rokov činnosti, v dňoch od 17. do 19. apríla EHO zorganizovala 5. partnerské zasadnutie a oslavu, na ktorej účinkovali domáci a zahraniční partneri a sponzori.

V stredu 17. apríla sa konali slávnostné bohoslužby v slovenskom evanjelickom kostole v Novom Sade. Hostí na bohoslužbách privítali riaditeľ EHO Vladislav Ivičiak, farár petrovský, a biskup SEAVC v Srbsku Sa-

muel Vrbovský. Zúčastnili sa aj predstavitelia cirkví, ktoré založili túto organizáciu: Kresťanskej reformovanej cirkvi, Evanjelickej metodistickej cirkvi, Evanjelicko-kresťanskej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.

Služby vykonal ThMgr. Vladislav Ivičiak, požehnanie podľa gréckokatolíckej tradície udelil apoštolský exarcha vladyka Kir Georgij Džudžar a áronovské požehnanie biskup SEAVC Samuel Vrbovský.

Vystúpili aj dva cirkevné spevokoly, a to chór greckokatolíckej cirkvi –Farnosti sv. Petra a Pavla v Novom Sade a petrovský cirkevný spevokol pod taktovkou MgA. Janka Siromu.

Ján Lačok Foto: Samuel Zelenák

17

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ ŽIVOT STARÉHO MOSTA

Žeželj zase ožije V utorok uplynulo štrnásť rokov odkedy NATO bombám podľahol najpevnejší i najmohutnejší novosadský most. Žeželjov most bol posledným z troch, ktorých existenčná púť sa v tom nešťastnom apríli 1999 tragicky ukončila. Keď mnohé horúce hlavy vychladli, bolo treba naprávať poškodené, obnovovať zničené. Najprv vznikol provizórny pontónový most, potom dočasný most železničnodopravný.

Prvé desaťročie tohto tisícročia poznačilo obnovenie najkrajšieho – Mostu slobody, vystavaná je i Varadínska dúha, predpokladom čoho bolo ukončenie projektu splavnenia Dunaja pri Novom Sade.

Náročné stavanie nového Žeželjovho mosta začalo sa dosť oneskorene, približne pred rokom, 21. apríla 2012, hoci Eu-

18

rópska banka pre obnovu a rozvoj už v roku 2008 oznámila, že je ochotná vložiť prostriedky do jeho vzniku. Meškanie spôsobila aj zdĺhavá procedúra schvá-

lenia projektov a potrebných povolení, takisto nutnosť uzatvoriť finančnú konštrukciu. Ide o približne päťdesiat miliónov eur z prameňov Európskej únie, AP Vojvodiny, Mesta Nový Sad. Na rozdiel od mosta starého, základom nového nebude betón. Jeho dĺžka má byť 470 metrov, šírka 25 metrov, má mať dva

cestné pruhy, taktiež dve železničné trate.

Jeho konštrukcia je v podstate už na oboch brehoch Dunaja.

Celé mesiace, deň čo deň pokračujú zložité práce na jej spájaní, komplikovanom budovaní a upevnení základov, tak tých na brehoch, ako aj v rieke. Do konca, čiže do chvíle, keď si dunajské brehy zase opäť podajú ruky, uplynie síce ešte dosť mesiacov, no úsilie zrejme bude stáť za to. Čosi z toho pracovného ovzdušia je i na záberoch tejto fotoreportáže, ktoré boli nafotené práve v deň prvého výročia štartu obnovy Žeželja. A snímky vždy rozprávajú oveľa obraznejšou rečou než slová.

Preto sú slová ako podpisy v tomto prípade zbytočné.

O. Filip

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Veľkonočný pondelok so savinoselskými Slovákmi A

kokoľvek sa zdá byť neskutočným, je pravda pravdivá: nebyť Juraja Ribaya, ktorý roku 1789 ako kňaz zakotvil vo vtedajšej Torži, kde i skonal na Silvestra v roku Pána 1912, sotva by sme písali tieto riadky. Po odhalení pamätnej kamennej dosky (v dnešnom Savinom Sele, čiže niekdajšej Torži) venovanej tomuto významnému dejateľovi slovenskej kultúry, 23. februára 2013 sme sa dohodli s aktuálnym pivnickým ev. farárom Jánom Zahorcom, že sa tam stretneme opäť v deň druhej slávnosti veľkonočnej. oOo Je pondelok 1. apríla 2013. Do Savinho Sela vchádzame hlavnou, čiže Ulicou maršala Tita zo smeru Despotova. Na jej konci odbočíme doľava a sme v Ulici Janka Čmelíka.

Z pravej strany je nový cintorín, z ľavej domy. Pri štvrtom (pred starou čerešňou, ktorá sa rozkonárila pred nasledujúcim rodinným domom) sa mrví malá skupinka ľudí. Medzi nimi je i pán farár Ján Zahorec.

Pozdravíme sa, vstúpime do dvora.

Predo dvermi niekdajšieho starého rodinného domu, ktorý pivnická matkocirkev s finančným prispením z Nemecka kúpila pre potreby tunajšej svojej fílie, pobehuje zopár deciek. Štebocú po srbsky. Tri – štyri staršie ženy sa rozprávajú po slovensky. Pivnickým nárečím. Pán farár sa im prihovára.

– Prišli aj novinári. Chcú sa s vami porozprávať, dozvedieť sa, ako sa vám tu vedie, čo robíte...

– Dobre, ale budete sa musieť rozprávať po srbsky..., – povie nám jedna z nich. Neskoršie sa ukáže, že žartovala. Iná zavolá na šarvancov: – Poďte deti vnúter, začíname...

– Není nás tak vela, – prihovára sa nám prvá. – Ako dobre, že si niekto na nás spomenul, – povie druhá a tretia dodá: – Cíťte sa dobre medzi nami...

Po chvíli pán farár začína odbavovať veľkonočný nešpor. Úvodom šestnásť – sedemnásť prítomných, medzi nimi ako duchovná a hlasová podpora aj dva-

vanovićová, učiteľka slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry (ako voliteľného predmetu). Povedali by nám, aké je „jednoduché“ naučiť deti zo zmiešaných manželstiev po slovensky. oOo

Na ich pleciach je osud slovenčiny v niekdajšej Torži: Milan, Dalibor, Lena a Ingrid

ja presbyteri z Pivnice, zaspievajú dve piesne. Odznie modlitba i kázeň. Na záver dve dievčatá a dva-

Evanjelická modlitebnica v Ulici Janka Čmelíka 27. 4. – 4. 5. 2013

Kňaz slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Pivnici Ján Zahorec chodí do Savinho Sela aspoň dvakrát do roka

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

ja chlapci zarecitujú verše, ktoré ich naučila tamojšia učiteľka náboženstva.

Nikto sa nepousmeje ani pochybovačne nekrúti hlavou (a vari by sa to patrilo?!), keď recitátorka povie, že „Jecho moc premochla smrť“, a že Pán „robil dyvy...“ Nesmejme sa ani my, priatelia. Čo vidíme na inom, očakávajme na nás samých. Alebo na potomkoch.

Choroba je neúprosná pliaga. Bez ohľadu na to, či útočí na telo, alebo na duchovnú hodnotu, akou je trebárs materinský jazyk.

Zopár detí vraj chýba.

Neprišla dnes ani pani učiteľka náboženstva v ZŠ Branka Radičevića Anna Zbućnovićová; tiež ju znemožnila chrípka. Nie je tu ani jej kolegyňa Sabína Jo-

Dve spomenuté dámy, práve tak ako učiteľky, ktoré v savinoselskej škole pôsobili pred nimi, rovnako ako kňazi, ale i tzv. predčitatelia a laické kazateľky, ktoré tu slovo Božie kázali a kážu po slovensky, sú skutoční donquijotovskí obri. Rovnako ako tí milí zlatí dospievajúci ľudkovia, ktorí sa s chuťou učia základom jazyka slovenského. Uznanie patrí aj ich rodičom, lebo majú pochopenie pre túto misiu. Netrúsia sprosté reči, že „prečo by si deti mali lámať hlavu nad jazykom, ktorý beztak nebudú potrebovať...“ Po stretnutí s hŕstkou savinoselských Slovákov 1. apríla sa nás zmocnil zvláštny pocit. Umocnila ho clivá pesnička z rádia vo chvíli, keď sme pri návrate domov prechádzali povedľa niekdajšieho starého cintorína. Tam niekde, ale nikto už dávno nevie kde, sú aj kosti Juraja Ribaya. Z cintorína, ktorý už dávno opantala burina a husté krovie, zmizli náhrobníky.

V novom cintoríne, na ktorý pohľad upiera slovenská ev. modlitebnica, pribúdajú mená ľudí, ktorí kedysi hovorili slovenskou rečou... V modlitebnici dotlieva chabý ohník výročitých cirkevných slávností.

Juraj Bartoš

19

Z NAŠICH OSÁD ZLATÁ SVADBA U CICKOVCOV V KOVAČICI

V manželstve je nevyhnutná láska, vzájomná dôvera a tolerancia P

rvá dospelá láska sa naplní dedinách a širšie. Katarína až v manželstve, tvrdia bola domácou, starala sa o mnohí odborníci. Láska, ktorá deti, pracovala na brigáde, neprejaví ochotu byť stvárnená chodila okopávať kukuricu, v manželstve, nie je skutočnou slnečnicu, pracovala pri mašiláskou. Zaľúbiť sa pred zasnúne tlačiarky v Sakule, Debeljabením a uzavretím manželstva či, spolu s manželom sa zav skutočnosti neznamená oberala aj pestovaním zelenischopnosť v manželstve preny. Dodnes vo fóliovníku petrvať a priniesť si šťastie. Dôvostujú zeleninu (šalát, špenát, dom je, že hlavným základom paradajky, papriku...), ktoré lásky nie je pocit, ale túžba a predávajú na trhu v Kovačici, vôľa obetavo žiť pre druhého, Padine a v Debeljači. Katarína spoločne vnútorne rásť a vysa nevzdala svojej záľuby z tvoriť niečo hodnotné. mladosti a už 25 rokov praviKovačičania Katarína a Midelne chodí do Ženského spolchal Cickovci prednedávnom, ku, venuje sa ručným prácam, presnejšie 17. marca, usporianajradšej vyšíva plným bodom. dali doma malú svadbu, ktorou Michal tiež má koníček: predsi pripomenuli 50. výročie man- Katarína a Michal v prvých nedávnom sa začal zaoberať želstva, hoci výročie svadby rokoch spoločného života politikou, stal sa tajomníkom mali tri dni skôr. Nebola to taká MO KS. Dcéry po rodičoch veľká svadba, akú mali v roku 1963 − tento- zdedili lásku k práci. Založili si už aj svoje roraz na svadbu zavolali iba svojich najbližších. diny, takže sú Katarína a Michal bohatší o štyKatarínu Cickovú (rodenú Cickovú) a Michala Cicku spojila zábava v Študentskom parku v Belehrade, kde vtedy osemnásťročná Katarína z Padiny slúžila v jednej belehradskej rodine, a o dva roky starší Michal chodil do školy za limára (klampiara).

Bola to láska na prvý po- Cickovci na zlatej svadbe so svojimi najmilšími hľad, ktorá sa onedlho zmenila na túžbu a pevnú vôľu ri vnúčence a tri pravnúčence. V budúcnosti dvoch mladých ľudí žiť spoločným životom. si Cickovci prajú aj naďalej vzájomnú dôveru, Sobášili sa 14. marca 1963 a už v decembri sa toleranciu a zdravie, ktoré im pomôže praim narodila najstaršia dcéra Katarína, o tri roky covať a pomáhať deťom a najmilším. neskoršie na svet prišla aj druhá dcéra Anna. „Láska je umenie, ktorému sa musíme učiť.

Za 50 rokov spoločného života bolo aj ťažkých, Vyžaduje si neustály tréning, úsilie, investíciu, ale aj pekných chvíľ. Tie ťažké pomaly vybledli, zdokonaľovanie, ako pri každom inom umekým tie pekné zostali v pamäti. Michal pra- ní. Láska potrebuje pre svoj slobodný rozvoj coval ako klampiar a počas svojej pracovnej vhodné prostredie a model. Túto podmiendoby urobil mnoho výrobkov, ktoré sa na- ku spĺňa manželstvo,” Erich Fromm. chádzajú nielen v Kovačici, ale aj v okolitých A. Chalupová

20

27. 4. – 4. 5. 2013

Kovačica „Budovať továreň na spracovanie nebezpečného priemyselného odpadu na úrodnej ornej pôde, ktorej je čoraz menej, je hriechom!“ povedal jeden z rozhorčených poľnohospodárov opúšťajúc zasadnutie, na ktorom sa okrem kovačických poľnohospodárov zúčastnili vedúci lokálnej správy a traja spolumajitelia podniku Yunirisk v čele s Borom Durakovićom. Zasadnutie v sieni MS Kovačica, ktoré usporiadali 3. apríla, trvalo iba 10 minút, lebo na otázku poľnohospodárov, či sa mienia vzdať výstavby továrne Yunirisk v Kovačici, Duraković odpovedal: „Nikdy!“ Po takom rozhodnutí majiteľov Yuniriska všetci poľnohospodári – rozhorčení odpoveďou svojich nevítaných hostí, odišli domov so sľubom, že budú naďalej pokračovať v boji za zastavenie výstavby tejto prevádzky. xxx Rada pre bezpečnosť v doprave Zhromaždenia obce Kovačica pôsobí od roku 2006, pritom sústavne rozširuje svoju činnosť a usiluje sa ju pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Prvýkrát v tomto roku zasadala 9. marca v malej sieni obecného zhromaždenia. Členovia v čele s predsedom Jánom Tifenbachom pracovali podľa rokovacieho programu, no najviac sa hovorilo o plánoch na nadchádzajúce obdobie. Niektoré state uvedené v pláne a v programe Rady pre bezpečnosť v doprave, ktoré navrhla členka Snežana Milićová, zrušili s opodstatnením, že nieto nadostač finančných prostriedkov na ich realizáciu. Na zasadnutí sa rokovalo aj o správach o vlaňajšej práci tak Rady, ako aj komisií.

A. Ch.

Selenča Obecné Združenie pre boj proti cukrovke v Báči v utorok 9. apríla v Dome zdravia v Selenči zorganizovalo druhú tohtoročnú akciu merania hladiny cukru v krvi a krvného tlaku. V akcii sa zúčastnilo viac ako 170 občanov. Predsedníčka združenia Spomenka Nosálová bola spokojná s priebehom akcie, ale pre nedostatok finančných prostriedkov vyjadrila obavy o organizovanie ďalších akcií. S občanmi pracovala Dr. Mária Krížová, tajomníčka obecného združenia a zdravotná sestra Katarína Kášová.

V akciách sa zúčastňujú nielen registrovaní členovia združenia, ale aj noví, pričom sa vždy objavia aj nové prípady ochorenia.

J. Berédi-Ďuky

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (4.)

Láska učiteľa Kopčoka k povolaniu V

slnečný aprílový deň, keď človeku dobre robí „ničnerobenie“ na slnku, učiteľa na dôchodku Juraja Kopčoka zo Silbaša sme našli na terase rodinného domu obklopeného pekne upraveným dvorom. Sedel v chládku, užíval si zaslúžené dôchodcovské dni, hoci nie práve „ničnerobením“. V rukách držal ceruzku a krížovky – bystril si myseľ.

– Pri lúštení krížoviek trávim dni, – hovorí po zvítaní učiteľ Kopčok, ktorý roku 1960 prišiel z Petrovca do Silbaša za učiteľa. – Ale sledujem aj televízny program zo Slovenska, a keď sa vonku dá robiť, s manželkou si upravujeme tento kúsok nášho priedomia. „Kúsok priedomia“ štyri desaťročia pestoval aj vo vzdelávaní.

Začiatky jeho učiteľovania siahajú do roku 1958, keď v rodisku, v Petrovci, dostal svoju triedu. Avšak už po troch mesiacoch musel pracovisko zanechať a ísť na vojenčinu. Učiteľské miesto v Petrovci ho po dvoch rokoch nečakalo, ale Silbaš ho privítal s otvorenou náručou.

– Keď Petrovčan príde do iného prostredia, ihneď porovnáva svoju osadu s osadou, do ktorej prišiel, – vysvetľuje zvláštnu petrovskú náturu učiteľ Kopčok. – Boli to časy, keď sa nik nikoho nepýtal, či je Slovák, alebo je Srb. Silbaš vtedy bol dedinou, ktorú spolovice tvorili Srbi a spolovice Slováci. Zdá sa mi, že Srbi mali nepatrnú prednosť – bolo ich o štyroch viac.

Zo začiatku pracoval ako učiteľ v nižších ročníkoch, ale po troch rokoch prešiel medzi žiakov vyšších ročníkov základnej školy, a to ako učiteľ technickej a hudobnej výchovy. Vyskúšal sa aj vo vedení školy, sedemnásť rokov bol totiž zástupcom riaditeľa, keď neučil, ale vykonával mnohé iné významné práce, ako je aj pedagogická činnosť, keďže v tom čase na školách neexistovali pedagógovia.

Náš spolubesedník si s radosťou spomína na svoje učiteľské dni. Vtedy vraj učitelia boli oveľa lepšie materiálne zabezpečení.

Z druhej strany, nemenej dôležitej, učitelia dávali žiakom celého seba.

27. 4. – 4. 5. 2013

– Slovenskú triedu tvorilo okolo pätnásť žiakov, a to je ideálny počet na úspešnú prácu so žiakmi, – hovorí učiteľ a doloží, že to sú naozaj ideálne podmienky, ale len ak človek chce robiť.

Juraj Kopčok rád robil. Vidno to zo spôsobu, akým hovorí o vzdelávaní a učiteľstve. Vždy hovoril a hovorí, že dieťa v škole nesmie pocítiť strach. Ak sa to predsa stane, treba ho na chvíľku zabaviť, a po niekoľkých minútkach sa vrátiť na učivo. Takto radí učiteľ aj dnešným učiteľom: – Radšej nerobiť, ako spraviť niečo polovičato, lebo to nemá žiadny zmysel. Ani známkovať netreba hneď, ale iba vtedy, keď sa prejde štyrmi fázami: spracovať učivo, zopakovať, upevniť, skontrolovať, a len potom, v piatej fáze vyskúšať a oznámkovať. A nezabudnúť na význam kontaktov škola – rodičia – dieťa!

Takto postupoval pri učení svojich žiakov. Len zriedka dal slabú známku, neprestajne podporoval žiakov, vsádzal im lásku k učeniu. Žiaci sa mu odvďačili úspechom v škole. Nejeden z dorastencov učiteľa Kopčoka bol „vukovcom“ a málo je takých, ktorí vyšli z jeho triedy a neskončili fakulty alebo sa neuplatnili v odboroch, o ktoré záujem začali prejavovať už v základnej škole.

– Nemôžem zabudnúť majora Miška Menďana, – spomína si na jedného z bývalých žiakov. – V treťom či štvrtom ročníku sme mali hodinu hovorového cvičenia, keď si každý žiak mal sám pripraviť tému, o ktorej svojim spolužiakom porozpráva trochu viac. Ja som im na hodinu priniesol moje letecké knihy, čiže denníky každého letu, keďže som bol členom Aeroklubu Heroja Pinkiho, a priblížil som im povolanie pilota. Miška to tak zaujalo, že sa aj po hodine vypytoval bližšie o letectve. Po tejto školskej historke roky nenávratne plynuli, ale Miškov záujem zostal rovnaký, až sa z neho stal pilot.

V letectve sa vlastne skrýva háčik, ktorý navždy pozmenil životný smer učiteľa Juraja Kopčoka, odjakživa zamilovaného do letectva.

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

– Plánoval som sa zapísať na Vojenskú akadémiu, túžil som po lietadlách, po modrých výškach, po čistom nebi, – s potláčaným smútkom sa nám učiteľ zdôverí. – Aj prijímačky som úspešne absolvoval, ale keď prišlo oboznámenie o zápise, v ňom

Učiteľ na dôchodku Juraj Kopčok, bývalý futbalista silbašskej Našej hviezdy a kultúrno-spoločenský pracovník v tamojšom kultúrno-umeleckom spolku sa na ulici, keď nás vyprevádzal, rozvravel o tom, že v súčasnosti je v Silbaši mnoho zmiešaných slo-

Učiteľ Kopčok si bystrí myseľ pri krížovkách

okrem iného písalo: V prípade nehody treba oboznámiť Juraja Kopčoka, Ulica Martina Hrubíka číslo to a to. Keď to otec prečítal, odmietol podpísať list. Povedal: Nepôjdeš, a hotovo!

Po vrhu hliníkovej mince, ktorá padla na stranu s erbom, Jurajovi Kopčokovi nezostalo nič iné, lež sa zapísať do učiteľskej školy. – Ale svoju robotu som mal rád, – pripomína učiteľ. – Robil som s chuťou. Dokonca som v rokoch 1976 – 1983 pracoval aj vo vysunutom oddelení Robotníckej univerzity v Báčskej Palanke vo večernej škole pre dospelých.

Spomína si aj na ťažké chvíle, keď do školy prišli deti zo sálaša, ktoré nevedeli ani čítať a ani správne hovoriť.

– Ale ja som sa im venoval naplno. Mnohí z nich sú mi dodnes povďační, že som im nezištne odovzdal svoje vedomosti a pomohol im nielen v učení, ale aj v uvádzaní do spoločnosti. Jeden môj bývalý žiak aj dnes, keď ma stretne, vždy sníme klobúk dolu pri pozdrave – na znak úcty. A moje srdce vtedy rastie...

vensko-srbských rodín. Podľa neho v tomto jave aj väzí časté ťažké rozhodovanie, či dieťa zapísať do kombinovanej triedy so slovenským vyučovacím jazykom alebo do srbskej triedy. Veď aj učiteľova vnučka Anastázia, ktorá teraz s rodičmi žije na Slovensku, na svojej koži pocítila nepraktické spájanie prvého s tretím, a druhého so štvrtým ročníkom slovenských nižších ročníkov v silbašskej základnej škole.

– Vnučka, v tom čase tretiačka, na moju otázku, či majú v škole hovorové cvičenia, ktorú som jej položil po tom, ako som si všimol, že nehovorí dobre po slovensky, len krátko odpovedala: „Dedo, veď učiteľ nestačí ani s tými prvákmi robiť, a kdeže by sa mohol venovať nám.“ Silbašský učiteľ hovorí, že preto rodičia nechcú zapisovať svoje deti do kombinovaných tried so slovenským vyučovacím jazykom.

– Zazlievam všetkým nám, že sme si bez ohľadu na nízky počet slovenských žiakov nevybojovali osobitné slovenské triedy...

V. Dorčová-Valtnerová

21

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Správna životospráva ako príkaz doby V

šetci viac-menej vieme, ako by sme sa mali stravovať, koľko by sme mali cvičiť, koľko čistej vody denne vypiť, koľko kvalitného spánku si dopriať, čomu sa vyhýbať. Všetko vieme, ale... Niektorým potravinám jednoducho nevieme odolať, cvičiť sa nám nechce, na vodu pre denný zhon pozabudneme, na spánok nemáme nadostač času, a veciam, ktorým by sme sa mali vyhýbať, sa vyhnúť nedá.

Samozrejme, to sú výhovorky, ku ktorým sa uchyľujeme, aby sme upokojili vlastné

svedomie. Preto je dobre z času na čas si „zopakovať látku“, vrátiť sa k pravidlám správnej životosprávy, pripomenúť si, že nielen láska, ale aj zdravie ide (aj) cez žalúdok.

Rýchly spôsob života, ustavičný nedostatok času, nával stresových situácií a mnohé iné príznaky či prízraky modernej doby nie sú na strane človeka a jeho zdravia. V snahe čeliť týmto útokom na rovnováhu, odborníci vypracovali celý systém návodov, rád, odporúčaní, ktoré by sme

nemali ignorovať. Aspoň nie celkom. Stačí si ich trochu prispôsobiť, trochu sa pousilovať, a naše srdce, žalúdok, pečeň a iné orgány budú nám vďačné.

Na stranách Našej témy v tomto čísle ponúkame nielen rady, ale aj antirady, k tomu rôzne skúsenosti iných ľudí s jediným cieľom, aby sme vás, našich čitateľov, podnietili k zamysleniu. Tak sa to začína: od idey k realizácii a – k zdravšiemu spôsobu života.

A. La.

dborníci na výživu čoraz častejšie upozorňujú na nutnosť zdravej životosprávy, ktorá predpokladá predovšetkým zdravú výživu, fyzickú aktivitu a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Keďže nesprávnu životosprávu obviňujú z početných ochorení, osobám, ktoré chcú žiť zdravo, neodporúčajú mastné a slané jedlá, sladkosti, cestoviny z bielej múky, mastné syry a smotánku... Odporúčajú rýchle prechádzky a iné spôsoby Prechádza sa, a tým troví zvyšné kalórie. Adam Jonáš sa takto rekreácie. Mnohí ľudia, rekreuje aspoň raz do týždňa – aj kráčajúc za kosačkou. zvlášť na dedine, majú – Celý život som prežil na dedine a vždy som značné výhrady voči týmto pokynom a na ich jedálnom lístku naďalej je práve to najzazná- vedľa sedavej práce v úrade bol fyzicky aktívny, vanejšie bravčové mäso a špeciality ako šun- takže si myslím, že práve to v značnej miere prika, klobása, slaninka, takisto rezance syrové, spelo, že som si zachoval zdravie aj v týchto makové, zemiakové a iné cestoviny, ktoré rokoch. Na stravovanie som nikdy zvlášť nepatria k tradičným jedlám všetkých Vojvo- dbal a jedol som všetko, čo sa na dedine jedinčanov. O koláčoch nehovoriac. Pritom si vô- dáva: aj mastné jedlá, bravčové mäso, slaninu, bec nemyslia, že ich životospráva nie je zdra- šunku… ibaže som vždy mal mieru a nejedol vá. Potvrdil nám to aj Bieloblatčan Adam Jo- som mnoho. Moje heslo je, že treba jesť všetnáš, ktorého zdravie a kondícia aj napriek ži- ko, čo je na jedlo, ale netreba preháňať.

Ako riaditeľ a tajomník podniku iste ste votnej sedemdesiatke neopúšťa. Naopak.

Ešte stále je maximálne aktívny – udržiava do- často boli vystavení stresu. Ako ste čelili mácnosť, obrába niekoľko jutár pôdy, vedie jeho vplyvu na zdravie?

– Na mňa stresy nevplývali hádam aj preto, agentúru na poskytovanie právnickej pomoci, činný je v Matici slovenskej, Červenom krí- že som v rodine vždy mal porozumenie a poži, cirkvi, pripravuje monografiu rodnej osa- koj. Okrem toho dodnes mám dobrý a pevný dy… Ide teda o úctyhodnú aktivitu, na ktorej spánok, takže sa ráno zobúdzam úplne odmu môžu závidieť aj omnoho mladší ľudia. A dýchnutý a pripravený na nové skúšky.

Ani po odchode do výslužby ste nepreskeď sme sa ho opýtali, ako si zachoval zdravie tali aktívne pracovať? a dobrú kondíciu, odpovedal:

– Do výslužby som šiel úplne pripravený, lebo som presne vedel, čo budem robiť. Vlastne nikdy som ani neprestal robiť, ibaže teraz nemusím zavčasu vstávať a ísť do práce, ale keď vstanem, aktívny som po celý deň. Práca v agentúre a činnosť na rôznych poliach mi umožňuje, aby som sa stretával s ľuďmi a aj napriek tomu, že moja manželka umrela, nie som osamelý. Slovom, človek aj v dôchodku musí byť činný, lebo keď človek od nudy nevie, čo so sebou, to môže veľmi vplývať na zdravie.

Boli ste dlhoročným darcom krvi. Pomohlo aj to vášmu zdraviu?

– Krv som dal 97-krát. Chcel som dotiahnuť do stovky, ale keď som mal 66 rokov povedali mi, aby som už nechodil. Neverím, že to mohlo prospieť zdraviu, hoci som to ani nerobil preto, jednoducho som chcel pomôcť iným ľuďom. Čo si na základe vlastnej skúsenosti myslíte o radách odborníkov na výživu?

– Myslím si, že mnohé z nich na dedine nemožno uplatniť. Na výžive, ktorú radia, tak dedinčania, ako aj mešťania, ktorí robia fyzickú robotu, by nemohli vydržať. Fyzická práca si vyžaduje kalorickú stravu, pričom sa zvyšné kalórie v práci strovia. Okrem toho si myslím, že potraviny, ktoré ľudia dopestujú na dedine – svine, husi, kačice, sliepky, vajcia, sú omnoho zdravšie ako tie dopestované na farmách alebo vyrobené v továrňach. Konečne nemôže ma nikto presvedčiť, že olej, ktorý je vyrobený v továrni, je zdravší od masti, ktorá vo výžive ľudí odjakživa mala veľmi významné miesto. Životospráva, akú radia odborníci, sa hodí pre ľudí, ktorí nepracujú fyzicky a k tomu bývajú doma, v byte medzi štyrmi stenami, kde nevedia, čo so sebou. Takí ľudia musia skutočne dbať, čo a koľko jedia a musia sa záväzne aj prechádzať, behať alebo sa rekreovať iným spôsobom. Ja však po celodennej aktivite nepotrebujem žiadnu 5-kilometrovú prechádzku, akú radia lekári, lebo toľko a možno aj viac počas dňa prekráčam, a nie som si ani vedomý, že som sa prechádzal.

V. Hudec

22

17– 18 /4540 – 4541/

BIELOBLATČAN ADAM JONÁŠ SA RIADI PRAVIDLOM

Jesť všetko, v ničom nepreháňať

O

27. 4. – 4. 5. 2013

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA O TOM ROZMÝŠĽAME KAŽDODENNE

Čo jeme? Čo pijeme? Nevieme! nohí z nás kúpiť pre usmievavého synčeka v kozačali vážčíku, ktorý pred sebou tlačil mladý nejšie uvažovať o muž. Ustarostená manželka sa pritom, ako sa strahovorila manželovi: „Zoberieme?“ vujeme, len vteMladý muž vystrúhal kyslú tvár a oddy, keď vznikli vetil: „Neber, počkajme ešte trochu, aféry s niektorými nech vidíme, čo bude!“ A vzdialili sa významnými pood pultu bez mlieka v spotrebiteľtravnými článkaskom koši! Vo vzduchu zostala visieť mi. Parazitné čerotázka: Ozaj, čo pripravia na večeru vy v rybách, aflasvojej ratolesti? Podobný prípad toxín v mlieku, sme zažili vo výťahu, keď sa nám sunadmerné množseda zverila, že už dlhšie túži po šálstvo pesticídov v ke mlieka, ale sa ho bojí piť, lebo nejablkách, arzén v vie, či je zdravé! pitnej vode a kto- Dobre uvarená a usmažená ryba je na každom Nepríjemná správa nám prišla aj vie ešte čo v stole vítaná z Ruska, a to rovno od premiéra Vlainých potravidimíra Medvedeva, ktorý povedal, nách dosť zmýlilo, vystrašilo, uvied- mä pre bábätká a že naša krajina lo do pomykova, ale aj rozhorčilo tak starých ľudí. Vláda vyviezla do Russtarých, ako i mladých. Nie div teda, problém riešila ka jablká zamože mnohí prestali konzumovať ryby, jedným ťahom rené zvýšeným vyhýbali sa jablkám, zriekli sa mlie- pera – dovolené množstvom pesmnožstvo aflatoka... ticídov. OdborSprávy o tom, že v rybách chyte- xínu v mlieku zvýníci upozornili, ných vo vodách Dunaja, Sávy a Ni- šila desaťnásobže je veľmi pravšavy odhalili parazitné červy, prispeli ne a tu ho máš. depodobné, že k tomu, že mnohí milovníci vyradi- Znova máme máme také jablli toto zdravé mäso z jedálneho líst- zdravé, pre ľudské ká aj na domáka. Znížená spotreba rýb ustarosti- zdravie neškodné com trhu. A to la a rozhnevala profesionálnych ry- mlieko?! nielen dopestoNie sme si istí, Červená farba neznamená, že bárov, ktorým sa drasticky znížil vané u nás, lež je jablko zdravé predaj. Odborníci odporúčali ľu- že ľudí presvedčiaj z dovozu, keď ďom, aby kupovali ryby dopesto- li o tom, že mlieko môžu bezpečne sa niektorá krajina Európskej únie vané v rybníkoch, a nie na ulici. konzumovať, bez obáv o vlastné a o zbavila zdraviu škodlivého ovocia Pred konzumovaním radili odstrániť zdravie svojich detí. Svedčí o tom aj vývozom do Srbska, Chorvátska, všetky vnútornosti, mäso dobre príbeh z predajne nášho známeho Bosny a Hercegoviny... uvariť či usmažiť a iba potom ho bez- veľkoobchodu. Pri pulte s veľkým výVeľký problém sa vyskytuje aj pečne vychutnávať. Červy sa moh- berom mlieka a mliečnych výrobkov keď ide o pitnú vodu. Údaje sú alarli zneškodniť aj zmrazením v mraz- stála mladá žena s litrovým balením mujúce najmä vo Vojvodine, kde ničke na mínus 25 stupňov Celzia. v ruke. Očividné bolo, že ho chcela 800 000 ľudí pije vodu, ktorá obLen čo sa trochu utíšil prípad s rybami, vzbĺkol veľký problém s aflatoxínom v mlieku, ktorý sa vyskytol v nadmernom množstve následkom kŕmenia kráv s toxínmi zamorenou kukuricou lanského rodu.

Aféra s mliekom nadobudla ozaj nevídané rozmery a niekoľko týždňov bola hlavnou nielen životnou, lež i politickou témou. Veď u nás niet úseku ľudského života, do ktorého by si nezamiešala prsty všadeprítomná politika. Čo sa potom stávalo? Ľudia prestali kupovať mlieko alebo to robili so strachom, v škôlkach deťom nedali piť tento výživný nápoj, jednotlivým farmárom dočasne zakázali dodávku mliekarniam nevyhnutného bieleho nápoja, naj- Najzdravšia a najchutnejšia morčacina je z domáceho chovu

M

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

sahuje zvýšené množstvo kancerogénnej chemickej zložky – arzénu. O škodlivosti pitia takej vody hovorí fakt, že už v roku 2006 zverejnili údaj, že je mortalita v dôsledku malígnych nádorov vo Vojvodine vyššia o 24 percent ako v centrálnom Srbsku. Na prekonávanie problému s arzénom, hlavne v strednom Banáte, na území Subotice, Somboru, Báčskej Palanky, Šídu... je potrebných najmenej sedem rokov a 400 miliónov eur.

Celková situácia so zabezpečením

Aflatoxín vyvolal búrku v pohári mlieka!

zdravej vody vo Vojvodine by sa mohla doriešiť za dve desaťročia a pomocou 700 miliónov vložených eur.

Ktovie koľko ešte by sme mohli hovoriť o spôsobe výživy súčasného človeka a (ne)zdravých potravinách. Radšej už viac nebudeme. Aj tak sotva doriešime dosiaľ uvedené problémy, lebo proste žijeme v takej dobe, kde väčšina ľudí nemá času a mnohí ani možností (čítaj: peniaze) na zdravú výživu.

Radšej sa vráťme do minulosti, keď sa podľa všetkého naši predkovia stravovali zdravšie, a pritom mali viac času na raňajky, obed či večeru. Bol to opravdivý kult jedla. Pamätáte sa, keď stará mať chytila sliepku, kohúta, kačicu, hus či morku na dvore, ktorá pri kŕmení nepoznala žiadne koncentrované krmivá so všelijakými prímesami. Starší ľudia si spomínajú, že aj ošípané chovali najmenej rok, a tak z nich mali oveľa chutnejšie, kvalitnejšie a„zrelšie“ mäso a mäsové výrobky. Čo povedať na záver? Na otázku, či vieme, čo dnes jeme a pijeme – jednoznačná a najkratšia odpoveď by znela hádam takto – nevieme!

Juraj Pucovský

23

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

NAŠA ANKETA

Žijeme zdravým životným štýlom? aždodenne nás doslova bom- dzkach, ale nie vždy, lebo počíbardujú reklamami o zdra- tačové hry a internet je zaujímavých potravinách, fitnes centrách, vejší ako hra vonku. Musím uznať, očistných kúrach... Výber je veľmi pestrý. Nastoľuje sa otázka, v akej miere sme konzumentmi ponúk, ktoré nám denne servírujú. Dáme si na raňajky ovocie, jogurt alebo cereálie, alebo radšej zájdeme do pekárne? Voľný čas strávime v posilňovni, fitnes centre, v prírode, alebo pred telkou, či počítačom? Opýtali sme sa našich čitateľov zo Zreňaninu a Nového Sadu, ako sú oni Marína Piktorová Ján Žolnaj na tom.

Marína Piktorová: – Myslím si, že osobne nedodržiavam zásady že osoba, ktorá dodržiava správ- správnej výživy, čo sa neraz prenu životosprávu, sa zdravo stra- javí aj na mojej váhe, a s tým provuje, nefajčí a pravidelne cvičí. blémom v dnešnej dobe zápasí Snažím sa každý deň svojim de- asi väčšina žien. To, pravdaže, neťom prichystať zdravé a výživné znamená, že sa vzdávam zdravéjedlo a pozmeniť ich zvyky – aby ho spôsobu výživy, naopak. namiesto sladkostí a čipsov radJán Žolnaj: – Žijeme v rýchlej šej zjedli čerstvé alebo sušené dobe, tak sa aj stravujeme rýchovocie či orechy. To sa mi v po- lo – to znie možno ako klišé, ale slednom čase aj darí. Voľný čas to je naša skutočnosť. Početné záčasto trávime vonku na prechá- väzky nám pozmenili zvyky, kto-

K

ré nám pomáhali udržať rovnováhu v stravovaní. Dnes je bežným javom, že namiesto troch je-

Eva Sokolová

dál denne si doprajeme iba jedno, alebo dve, pričom vo väčšine prípadov ide o fast food – mastné, nekvalitné mäso, kde-tu zelenina a rôzne prísady. Všetko je veľmi chutné, ale či je aj zdravé, o tom málokto rozmýšľa. Myslím si, že človek má mať vyváženú stravu. Konzumovať všetko, ale po troche. Snažím sa zdravšie stravovať, ale nie vždy sa mi to podarí.

A tak je to aj s plánmi začať cvičiť.

LEN PRE TÝCH, KTORÝM SA ZDRAVIE A ŽIVOT ZNEPÁČILI

Dvanásť zradných prikázaní rása býva darom prírody, o zdravie sa však musíme starať sami. Správna životospráva sa neobíde bez pohybu a športovania, cvičenia a telocviku. Ani bez stravy: kaloricky preverenej, bohatej na vitamíny, pozostávajúcej predovšetkým zo surovej zeleniny, ovocia, mlieka, chudého mäsa, rýb, tmavšieho chleba… xxx Ak sa vám však stála starostlivosť o vlastné zdravie znepáčila a život vás omrzel, tak aj tu je východisko. Stačí uplatňovať antirady infarktové, sklerotické a neurotické. Treba si ich preštudovať, zistiť, či sú v zhode s osobnými záujmami a cieľmi. Na začiatok je ich dvanásť a môže ich byť aj viac. Je to len na vás…

1. Jedzte vždy poriadne, s chuťou, hlavne výdatne. Veď nervom najlepšie pomôže, keď sa obalia tukom. Žalúdok si treba poriadne, až do prasknutia naplniť, hlavne večer. Veď kto to videl ísť hladný spať?

2. Jedlo si treba poriadne omastiť. Keď ho máme, načim si ho aj dožičiť. Nech mäso, knedle, zemiaky plávajú v masti: je to dôkaz blahobytu.

K

24

3. Netreba veriť tým, ktorí radia obmedziť jedlo. Veď čím väčšie brucho, tým väčšia aj autorita. Samozrejme, to, čo konzumujeme, musí byť aspoň trojnásobne kaloricky hodnotnejšie od toho, čo aktivitou vydávame.

4. Netreba zabúdať, že najlepšie sa trávi ležiačky. Preto si po každom jedle treba na hodinu alebo dve pravidelne odspať. Tak sa postava pekne zaokrúhli, a tuk úmerne rozmiestni pod bradu, na brucho a stehná.

5. Ak ste sa večer poriadne najedli a nemôžete zaspať, alebo ak vás rozčúlila manželka či deti, zadovážte si prášky na spanie. Aj to nie hocijaké: radšej silnejšie, aby ste sa poriadne vyspali.

6. Netreba chodiť denne pravidelne spávať. Je predsa toľko povinností a človek si zvykne aj na šibenicu. Tak prečo by si nezvykol na nepravidelný a krátky spánok?

7. Ak vám niekto odporučil pred spánkom striedavo teplú a studenú sprchu, nerobte to. Ste predsa chúlostivý na studené počasie, mohli by ste sa po sprche prechladnúť a ochorieť.

8. Neopovažujte sa veľa chodiť peši. Je to v rozpore s vaším vekom a postavením. Zásadne 27. 4. – 4. 5. 2013

Posilňovne aspoň v Novom Sade máme takmer na každom kroku, ale nemáme čas, alebo nemáme vôľu. Možno nemáme ani peniaze, lebo z finančnej stránky je to dosť náročné.

Eva Sokolová: – Odjakživa som sa snažila zdravo sa stravovať a byť fyzicky aktívna.

Snažím sa dodnes. Priemyselne spracované potraviny, zvlášť údeniny a mäsové konzervy som celkom vylúčila z jedálneho lístka, ale zato významné miesto majú mliečne produkty, ktoré každodenne konzumujem. Neodradila ma ani nedávna aféra aflatoxín, keď sa mnohí vzdali mlieka a mliečnych výrobkov. Vtedy mali obavy o svoje zdravie, akoby nevedeli, že mnohé iné škodlivé látky denne vnášajú do svojho organizmu s rôznymi priemyselnými produktmi. Keďže väčšinu 8-hodinového pracovného času iba sedím pri počítači, rozhodla som sa namiesto mestským autobusom do práce chodiť pešo. Myslím si, že každodenná polhodinová prechádzka mi určite prospeje.

J. Pániková

používajte výťah. Ak je pokazený, poriadne sa rozčúľte. Chôdza hore schodmi vám predsa môže škodiť na srdce. Nehovoriac o tom, že pri chodení peši sa stráca vzácny čas na pivo, kávu, cigaretu.

9. Ak ste sa už odvážili ísť peši, v žiadnom prípade sa neponáhľajte. Chodiť treba dôstojne, pomaly, nie bežať: veď by vás vysmiali. Čo keby vás stretol šéf alebo pekná spolupracovníčka?

10. O možnosti prestať fajčiť sa zásadne s nikým nebavte. Fajčia predsa aj lekári a tí vedia, čo im škodí. A okrem toho, ako by ste sa ľahšie zbavili nervozity, prípadne nudy?

11. Neverte, že by ste mohli dostať artériosklerózu, infarkt či vysoký krvný tlak. Príznaky neregistrujte, lekára nenavštevujte. Raz vás aj tak k nemu dovezú.

12. V honbe za kariérou sa na nikoho neobzerajte. Berie na vás niekto ohľad? Čo na tom, že máte stále konflikty so spolupracovníkmi?

Môžete ich znova predebatovať pri výdatnom obede nad tanierom. A nezabudnite priniesť napätú atmosféru z pracoviska domov. Zlosť, ktorú ste si nemohli vyliať v zamestnaní na kolegoch, môžete si vyliať na manželke a deťoch.

Ste predsa doma, môžete si robiť, čo chcete... xxx Až kým vás neodvezú...

O. F. 17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Povedali o životospráve

OTÁZKA NA ZAMYSLENIE

Ako si skvalitniť život?

P

re zdravie ako súhrn najdôležitejších životných kvalít, ktoré nie je iba stav bez chorôb, významnú úlohu má aj stravovanie. Jedným zo špecifických spôsobov je vegetariánstvo založené na rastlinnej strave, z ktorej je vylúčené mäso. Kým jeden spôsob vegetariánskej výživy pripúšťa konzumovanie mlieka a vajec, druhý zahrnuje iba potraviny rastlinného pôvodu. Mr. sci. med. Dr. Dragan Ivanov, internista z Nového Sadu, pôvodom je z Čurugu, je vegetariánom od narodenia, čo znamená, že žiadne mäsové výrobky, ani len rybie, nikdy v živote nekonzumoval. Jeho matka sa stala ve- Dr. Dragan Ivanov getariánkou ešte pred jeho narodením, o čom nám vyrozprával aj jednu zavegetariánstvo je užitočné pre všetky štádiá ujímavosť: životného cyklu človeka. „Príbuzní boli najprv ustarostení, ale Mnohí z nás často radi siahajú po sladmama bola pevne rozhodnutá zotrvať. Po- kostiach, ktoré veľmi neprospejú nášmu čas tehotenstva veľa konzumovala melóny zdraviu. Ako odolať napr. čokoláde? a broskyne. Tieto letné plody sú dodnes aj „Stačí iba jedna kocka horkej (čiernej) čomojím obľúbeným ovocím. Obyčajne stra- kolády. Ak niekto nevie odolať, tak pacienva, ktorú žena v tehotenstve má rada, je aj tom hovorievam – dajte si dve, ale rozdeledieťaťovou obľúbenou.“ né na malinké časti, aby ste jej chuť dlhšie vyVegetariáni dosahujú normálny psycho- chutnávali. Keď môj syn bol malý, dostával fyzický rozvoj a dlhší životný vek od neve- od známych a príbuzných čokolády, ktoré pogetariánov. Menej sú náchylní k srdcovým tajomky jedol. Raz mi manželka povedala – chorobám, angine pectoris, infarktu, hy- vidíš, čo si urobil? Tak som syna odviedol do pertenzii, mozgovej mŕtvici, osteoporóze a predajne a ukázal som mu, ktoré horké čopod. Vegetariánstvo takisto predstavuje kolády môže konzumovať. Dodnes mu stapreventívne opatrenie pred rakovinou hru- čí iba jedna kocka.“ bého čreva, prsníka, pľúc, pankreasu, proMali by sme sa vyhýbať potravinám obstaty... sahujúcim kofeín, aditíva (keksom a pod.), Potrebné proteíny vegetariánom v strave umelým šťavám, tabaku, alkoholu... Dajme zaručujú strukoviny (sója, fazuľa, hrach), ja- prednosť vode a čaju. Potrebné je zachovať drové ovocie (orechy, mandle, lieskovce), ce- si striedmosť v jedálnom lístku. V starobe je lozrnné obilniny, zelenina, huby, kým sója to jedným z najvýznamnejších zdravotných poskytuje najviac bielkovín. V porovnaní s zákonov. rovnakým množstvom mäsa, sója obsahuFyzická aktivita je tiež veľmi dôležitá, mali je 5 až 7 ráz viac proteínov, a aj cenove je om- by sme byť aktívni najmenej hodinu denne. noho výhodnejšia.

Osožia aj prechádzky. Pohybové aktivity Vegetariáni sa nemusia obávať ani málo- môžu redukovať hladinu stresu, zlepšiť nákrvnosti. Napr. strukoviny a jadrové ovocie ladu, posilniť mozgové funkcie, prospešné obsahujú 4- až 6-krát viac železa ako mäso sú na dobrý spánok. a ryby. Početné výskumy vo svete a u nás (na Ešte jedna dobrá rada Dr. Dragana IvanoLekárskej fakulte v N. Sade) ukázali, že ve- va: „Spánok zdraviu človeka najväčšmi progetariáni netrpia častejšie málokrvnosťou speje vo včasných večerných hodinách. Dve než ľudia, ktorí konzumujú mäso. Rôzne dru- predpolnočné hodiny dobrého spánku znahy ovocia, zeleniny, šaláty, obilninové zrnká menajú omnoho viac než 4 hodiny po polsú nielen bohato zastúpené, ale lákavými far- noci. Po 23. hodine by sme už nemali čítať, bami, vôňou a chuťou vyvolávajú príjemné pozerať TV, sedieť pri počítači. V noci by sme emócie. Už len pohľad na takúto stravu sa mali vyhýbať umelému svetlu. Treba čím pozitívne ovplyvní city a náladu. Vegetariáni viac využívať slnečné lúče a denné svetlo, ale sa zriekajú pritom cholesterolu, mikroor- v noci treba dať prednosť tme. Staršie osoganizmov, početných toxínov, antibiotík, by by mali čím viac času tráviť na slnku.“. ako i hormónov bolesti a stresu. O konzuŽivot a zdravie si môžeme skvalitniť malými movaní potravín rastlinného pôvodu svetoví vecami. Preto neváhajme! odborníci stravy hovoria, že dobre plánované Jaruška Ferková 27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Človek sa pozná podľa toho, čo konzumuje.

(L. Feuerbach) Nestriedmi majú krátky vek a zriedka starnú.

(Martialis) Iní ľudia žijú, aby jedli, ja však jem, aby som žil.

(Sokrates) Všetko skúste, a čo je dobré, toho sa držte. (slovenské) Ak si chceš zachovať zdravie, drž sa dvojitého: jedz do sýtosti a nevyhýbaj sa námahe.

(Hippokrates) V živote je nanajvýš užitočné, aby ničoho nebolo príliš.

(Terentius) Najväčším dobrom je žiť podľa prírody.

(Cicero) Po tridsiatku jedzte toľko, koľko môžete.

Po tridsiatke toľko, koľko potrebujete.

(A. Bennett) Telo pri patričnej starostlivosti vydrží niekedy aj celý život.

(J. Štuchal) Nezáleží na tom, ako sa varí, ale s akou láskou sa to dáva dohromady.

(J. Hašek) Brucho je štedrým mecenášom ducha.

(D. Diderot) Niet opravdivejšej lásky ako je láska k potrave.

(G. B. Shaw) Objav nového jedla znamená pre šťastie človeka viac než objav hviezdy.

(A. Brillat-Savarin) Dobré jedlo, dobré pitie predlžuje živobytie. (české) Žalúdok neposlúcha rozkazy.

(Seneca) Boj proti nenásytnosti je hlavným problémom výživy zdravého, aktívne žijúceho človeka.

(N. Amosov) Najblahodarnejšou diétou je cibuľovocesnaková. V priebehu týždňa prídete o päť kilogramov a nespočetné množstvo priateľov.

(J. Adams) Zo samého nie sa netučnie. (ruské) Kde sa veľa pije, žerie, tam otvára nemoc dvere. (slovenské) Rozkoš z hodokvasu je spoločná všetkým vekom, všetkým stavom, všetkým krajinám a všetkým dobám, môže byť sprievodkyňou ostatných pôžitkov a zostáva našou poslednou útechou, keď nás už nedokáže potešiť vôbec nič.

(A. Brillat-Savarin) Pripravil: J. Špringeľ

25

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ĽUDOVÉ LIEČITEĽSTVO V KOVAČICI

Poznatky o sile liečivých rastlín získavali tradovaním minulosti sa nechodilo za lekárom pre každú maličkosť. Návštevu lekára si každý nemohol ani dovoliť. Ľud si musel pomáhať sám, či už pri malých poraneniach, alebo pri väčšej nevoľnosti a iných vážnych chorobách. Poznatky o zázračnom účinku rastlín, pôsobení liečivých bylín a korenín boli zväčša záležitosťou žien, ktoré sa spravidla starali o dom a dvor a v kuchyni narábali s koreninami a bylinkami. Tak sa recepty stáročia staré zachovali až dodnes. Naši predkovia oplývali poznatkami z prírodného liečiteľstva. Aj veda v posledných rokoch uznáva, že nejeden domáci liečivý prostriedok pôsobí na ľudské telo lepšie než nejaké chemické lieky. Osvedčené recepty sa odpradávna zachovávali v starých mamičkiných skriniach, no niektoré predsa, žiaľ, časom upadli do zabudnutia. − Treba vedieť, že liečivé látky v rastlinách nie sú rovnomerne rozložené, − hovorí sedemdesiatročný Kovačičan Marci Garaj, kto-

pŕhľavu, myší chvostík, šalviu, mätu, kostihoj, ľaliu bielu, konský štiav… Liečivé rastliny začal zbierať ešte môj otec, a tak nás ako deti zaúčal ako ich rozpoznať. V minulosti sa chodilo do tzv. pustare ovce napásať, tam bolo mnoho harmančeku a materinej dúšky lúčnej.

Teraz chodím na bylinky tam, kde nieto obrábacej pôdy, kde sa nestrieka, a to smerom k Padine, poza Uzdin ku pumpe, na Uzdínsku cestu a pod. Byliny suším na povale v tieni a na dobre vyvetranom mieste, čisté ich poukladám na čistý pa- Bylinkár Marci Garaj rád užíva čaje, ktoré mu pripraví pier v tenkej vrstve a ne- manželka Erža podľa domácej receptúry chám sušiť. Skladujem ich do kartónových škatúľ alebo zviazané a zabalené som sa aj to, že sa šalvia používa aj pri ochoreniach žalúdka a čriev, nadmernom podo papiera.

Teraz je čas na zber púpavy, z ktorej sa tení, zápaloch dýchacích ciest a proti kašľu. používa všetko. Korene sa vyberajú v mar- Čerstvé šalviové listy sa môžu použiť na deci a apríli, listy a kvety od apríla do zinfekciu rán a po poštípaní hmyzom.

Je nás niekoľko žien v našej ulici, ktoré chomája. Čaj z púpavy zlepšuje funkciu pečene a obličiek, používa sa proti chro- díme zbierať rastliny na čaje. Prednedávnom nickému zápalu dýchacích ciest, pri lieč- som už nemohla pešo ísť, tak ma suseda Marbe žalúdočných vredov, tuberkulózy, ka Cicková posadila na bicykel a šli sme za dereume a hnačky. V našom dvore si sami dinu zbierať bylinky. Doma mám na streche pestujeme rastliny, ako sú jód, repík, Hlavu drž v chlade, žalúdok v hlade a nohy mäta, šalvia, biela ľalia…

– Tam, odkiaľ ja pochádzam, lekára v v teple. (španielske) Zdravému i nezdravé zdravo. (francúzske) blízkosti nebolo, a keď sme ako deti boli Krátka večera – dlhý život. (srbské) choré, otec nazbieral potrebné byliny, rozAk chceš spať sladko, večeraj krátko. (slodrvil ich kameňom na kameni, a potom založil na boľavé či choré miesto, – spo- venské) Hlad naučil ľudí vymýšľať nové pokrmy. mína si osemdesiatsedemročná Dalmatínka Anđa Hanušková, ktorá od roku (Seneca) Výber: J. Špringeľ 1956 žije v Kovačici.

– Tak som sa aj sama od môjho otca naučila poznať, zbierať a používať bylinky 40-ročný kaktus a strážcu domu (skalnicu a keď som sa z Dalmácie presťahovala do strechovú), z ktorých sa používajú svieže lisKovačice, v tejto záľube som pokračova- ty, z ktorých šťava sa prikladá na rôzne opula. V Dalmácii som zbierala rastliny, kto- chy spôsobené uštipnutím hmyzom, svrbiaré tu nerastú, ako napríklad pelín (palina), ce a páliace miesta. Kedysi zdobila múry a Babička Anđa Hanušková-Dukátka verí len strechy, lebo sa verilo, že chráni dom pred zázračným liečivým rastlinám, ako sú 40-ročné ktorý je výborným liekom proti žalúhromobitím. dočným kŕčom a bolestiam.

Tuná sa dá liečivé kaktusy, ktoré žijú na streche Naši spolubesedníci bylinkári nám prenájsť žihľava, onajs (aníz, fenikel), gaves rý sa bylinkami ako koníčkom zaoberá už viac (kostihoj), metvica alebo nana (mäta), šalvia, zradili, že mnohé recepty sú vyskúšané a ako tridsaťpäť rokov. repík, hajdučka trava (myší chvostík), bokvi- majú veľmi priaznivý účinok. Výsledok prí− Niektoré rastliny ich obsahujú najmä v ca (skorocel), kantarion (ľubovník bodkova- rodnej liečby je niekedy naozaj prekvapulistoch a kvetoch, iné v plodoch a semiačkach, ný),… Niekoľkokrát som zachránila nielen júci. V liečivej rastline je vždy viac liečivých pri niektorých treba liečivé látky hľadať v ko- vlastné, ale aj zdravie iných, a možno aj látok ako v priemyselne vyrobených liekoch. reni a podobne. Ja väčšinu domácich prí- niečí život. Šalvia napríklad lieči rôzne zákerné Preto sú veľmi cenné skúsenosti a recepty pravkov z rastlín používam v tvare čaju. Veľ- choroby. Hovorí sa, že ako človek môže prevzaté a naučené od starších bylinkárov, mi je dôležitá príprava a spôsob jeho užíva- zomrieť, ak má vo svojom dvore šalviu. Lis- zo starých kníh, herbárov a z ľudovej trania. Od apríla až do jesene chodievam zbie- ty šalvie sa zbierajú od mája do júla. Zber dície.

A. Chalupová rať tieto rastliny: púpavu, repík, bazu, agát, možno opakovať dvakrát do roka. Dozvedela

V

26

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Ðukića na klasickej zabíjačke. Keď prišla návšteva z Tomaševca, všetky štyri ošípané boli už dávno rozobraté, na trojnožke nezostalo takmer nič. Na zaedina neďaleko Belehra- C r e p a j č a n i a káľačkovú miestnosť upradu. Nedá sa vlastne po- otvárajú poduvili priam lietadlový hangár, vedať, že ide o dedinu. Crepaja jatie Crepajský kde majú rad-radom zorapredstavuje prechodnú formu fiaker vyparádené novodobé „tátoše“: medzi dedinou a mestečkom. dení v ľudovom traktory, kombajny... Mäsiar Má móresy a spôsoby jedného i kroji: vo fiapomohol rozdeliť mäso na druhého. Chalani obratní, bujarí. kroch poháňapliecko, krkovičku, chrbtoDievky ešte väčšmi,“ tak vzletne ných tátošmi sa vinu, bôčik, stehno, karé, napísal o tejto osade Svetomir Mi- privezú z južnej kolienka, nožičky... Zvylovanović (1900 – 1985) v úvode do severnej šky mäsa a vnútornosti svojej knihy Po ravnom Banatu. časti mesta, k Hosť Aleksandar Rudić (prvý zľava) z Tomaševca a jeho spoločne spracovali na kloŽeby tým maľoval srbských Det- štadiónu Sto to- hostitelia otec a syn Ðukićovci básy a iné dobroty. vancov? Ðukićovci ešte pred Vtedy tridsaťpäťročniekoľkými rokmi mali ný školský inšpektor, na svojom gazdovstve dlhoročný spolupraaj lipicanov. Hovoria, covník prestížnej beže sa horko-ťažko s lehradskej Politiky, kronimi rozlúčili, keď sa nikár Banátu, sedem rozhodli predať ich, ale strán venoval mestečnová doba mladším ku, ktoré zbožňoval. gazdom prináša nové Crepaja je už raz taká. zvyky a cviky. RozhoBuď ju máš rád, alebo vorili sa domáci, že „v ju nemáš. Crepajčania minulosti bolo mäsiarsú pohostinní a hrdí: stvo aj zdrojom surovín „Treba ukázať, kto má pre iné remeslá: garkrajšie kone, sane, gazbiarstvo, kožušníctvo, dovstvo,“ napísal o jedhrebenárstvo“. Obyvanej crepajskej zime telia osady vraj nakuSveta, vtedy ešte ani povali ošípané na dolen netušiac, že o niebytčích jarmokoch alekoľko desaťročí sa Crebo ich chovali sami. paja stane významným Ako sa zmenšoval rozsrbským strediskom liPri kotle neďaleko hangáru bolo naozaj Láska Crepajčanov ku koňom diel medzi dedinou a picanov. veselo pretrváva roky mestom a ako sa poKaždý rok sa na pravoslávny Veľkonočný pondelok – poľov. Tam sa raz – dvakrát pred- Obce Kovačica má táto akcia po- stupne v minulosti zvyšovala kúuž takmer dve desaťročia – Cre- vedú a ukážu parádne kone pre- zitívne ozveny a známky, s ob- pyschopnosť i zamestnanosť paja stáva stredobodom pozor- plnenému hľadisku, a potom rovským náskokom pred inými. ľudu, zaužívaných „zaklávačiek“ Obyvatelia obce v juhozápad- bývalo čoraz menej. Preto sa stánosti, zvlášť chovateľov a obdi- odovzdajú štafetový kolík hosvovateľov spomínaných plemien ťom. Férovo. Nielen preto, ale nom Banáte sú štedrí hostitelia i vali čoraz vzácnejšími. Aj v Creteplokrvných koní. Od Kelebie až možno práve preto na webovej cez zimu. Radi privítajú cezpoľ- paji, mestečku parádnych lipipo Dragačevo. Crepajčanky a strane Turistickej organizácie ných návštevníkov. Tak bolo aj canov a fiakrov. prednedávnom v dome Milorada Ján Špringeľ

CELKOM (NE)TYPICKÁ BANÁTSKA OSADA

Ťuhaja, Crepaja!

„D

Driečne Crepajčanky 27. 4. – 4. 5. 2013

Svetaskúsení Crepajčania 17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

27

z nAŠich OSáD

V NEDEĽU 7. APRÍLA v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Silbaši sa konala slávnosť konfirmácie. Tento cirkevný zbor slávnostne prijal medzi dospelých členov deväť mladých ľudí. Konfirmandov pripravil Vladimír Lovás st., farár silbašský. Deti výborne odpovedali na otázky a na konci dostali Rozpomienku na konfirmáciu.

Rastislav Kopčok

V SLOVENSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE V ŠÍDE v nedeľu 7. apríla bola konfirmovaná nová generácia mladých cirkevníkov.

Konfirmandov učila farárka cirkevného zboru Olina Kolárová a traja chlapci a tri dievčence tvoria celkový počet slovenských detí v tomto zbore narodených v rokoch 2000 a 2001. Treba povedať, že slávnosť konfirmácie prebiehala pred plným kostolom cirkevníkov a iste zostane nadlho v pamäti týmto mladým ľuďom.

St. S.

zDRuženie DôchODcOV OBce BáčSKY peTROVec

Aj dôchodcom sa čoraz ťažšie žije tom, že sa ani veľkej spoločenskej skupine – penzistom nežije ľahko, že mnohí z nich sú dokonca na okraji existencie, sa hovorilo na výročnom zasadnutí Obecného združenia dôchodcov v sobotu 13. apríla v petrovskom Dome penzistov. zhromaždení delegáti zo všetkých štyroch osád obce za prítomnosti predsedu pokrajinského výboru združenia penzistov Milanom nenadićom, Záber z výročného zhromaždenia Obecného združenia dôchodcov ale bez prítomnosti v Báčskom Petrovci obecných a miestnych funkcionárov, určili tajomníka obecnom združení dôchodcov, družbu dôchodcov pri Dunaji, Ondreja Jovankoviča, aby viedol treba si uvedomiť, že ide o naj- ako i liečbu v kúpeľoch. príkladzápisnicu. potom si vypočuli sprá- masovejší spolok v obci, v ktorom ná aktivita dôchodkýň sa uskuvu o činnosti v minulom roku, kto- je združených zo 1 410 seniorov. točňuje spravidla v piatok, keď sa rú podal predseda Obecného Vlastnou aktivitou za podpory stretávajú a organizujú prednášky, združenia dôchodcov Juraj Mu- samospráv a svojpomocou sa resp. zdravotné prehliadky. Keď čaji, ako aj správu o hospodárení. združeniu podarilo obnoviť stre- bolo treba, penzisti sa zúčastnili Ondrej Baďan podal správu Do- chu Domu penzistov v petrovci a v akciách na úpravy osád a v zornej rady a nakoniec odzneli aj omietnuť steny od ulice. podľa za- spoločenských aktivitách. V roku plány práce a hospodárenia na chodenej praxe aj v roku 2012 sa 2012 združenie malo dvojnávedenie združenia podieľalo na sobne väčší rozpočet ako predbežný rok.

V uvedených správach sa evi- zadovažovaní potravinových člán- tým, ale polovica z tých peňazí dovalo ťažké materiálne posta- kov za výhodné ceny a ohrevu pre bola účelová, určená na výmenu venie penzistov. Keď hovoríme o svojich členov. Organizovali aj strešnej konštrukcie Domu pen-

O

28

27. 4. – 4. 5. 2013

zistov. zo zvyšných príjmov kryli bežnú aktivitu združenia a menšie investície.

V diskusii sa prítomní delegáti zhodli, že aj naďalej treba konať v smere náboru členstva, vysvetľovať penzistom výhody poistenia, posielať svojich členov na rehabilitáciu, ale pokúsiť sa zabezpečiť aj adekvátnejšie podmienky práce miestnych výborov a tohto roku investovať aj do úpravy miestností v Maglići. Vysvetlili si aj nedorozumenia okolo členstva starobných dôchodcov a invalidov práce. nakoniec sa zhodli na otvorení podúčtov pre každú miestnu organizáciu. predseda pokrajinskej organizácie dôchodcov M. nenadić na záver zasadnutia odpovedal na otázky prítomných a pokúsil sa vysvetliť niektoré pochybnosti.

Tak sme sa dozvedeli, že v súčasnosti v Srbsku je 1 700 000 dôchodcov, vo Vojvodine 416-tisíc, z čoho v zväze na úrovni pokrajiny je združených 150-tisíc penzistov a pracujú v 53 obecných združeniach. Úprimne sa vyznal, že hoci sa podieľa na moci, strana penzistov (pupS) nedokázala značnejšie pomôcť penzistom, predovšetkým tým, ktorí poberajú minimálny dôchodok – menej ako 12-tisíc din, lebo reálne dôchodky každoročne klesajú, čiže ani približne nedržia krok s mierou ročnej inflácie.

J. Čiep

17– 18 /4540 – 4541/

hLAS ĽuDu

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vladimír Hurban v tieni svojho otca a syna V

ladimír Hurban (1850 – 1914), silnel. A nielen cirkevný zbor, ale zefa previedol boj Boľovce od cirstaropazovský evanjelický fa- celú vtedajšiu„odľahlú dedinu“ zmo- za svoju cirkev. Prkevného zboru rár, patrí k významným osobnostiam dernizoval na mestečko a hraničné vým krokom bolo s u r č í n s k e h o, zasadzujúcim sa za osamostatnenie obchodné centrum, lebo nielen me- zvolanie zástupKrčedín od cirSlovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v dzi Slovákmi, ale aj medzi Srbmi cov cirkví v Chorkevného zboru bývalom uhorskom štáte. Hoci sa podporoval hospodársky, komu- vátsko-Slavónii na beščianskeho, jeho biografia nenachádza v mo- nálny a kultúrny rozvoj. Založil Čitá- konvent do ZáVinkovci od cirnografii Farári SEAVC v Juhoslávii v reň a Slovenskú evanjelickú vzá- hrebu, ktorý sa odkevného zboru rokoch 1921 – 1996 (skupina auto- jomnú pomocnicu (pokyny si vypý- býval 4. októbra neudorfského rov), pretože umrel skôr ako sa tal osobne v Prahe a jeho príklad fi- 1893. Konvent atď. a nastali i SEAVC fakticky osamostatnila, jemu nančných pôžičiek nasledovali iné tento, ktorý vykonové cirkevné patrí zásluha za vytvorenie am- slovenské evanjelické zbory). Počas nal prvý krok za zbory: Ilok, bientu, aby sa Slovákom evanjeli- jeho pôsobenia v Starej Pazove kos- Samostatnú evanSriemska Mitrokom na tomto území zaručili ná- tol bol dôkladne zrekonštruovaný a jelickú cirkev v vica, Slavonská rodné a náboženské práva. O tom vybudovaná terajšia tzv. Hurba- Chorvátsko-SlaPožega, Podsvedčia početné doklady, listy a novská fara. Vladimír Hurban v Sta- vonsku, uzavrel ravská Slatina... memorandá, ktoré sám písal v ne- rej Pazove založil slovenské divadlo... jednohlasne, že Bojujúc za meckej, chorvátskej a slovenskej Okrem toho sa významne pričinil o utvorujú Krajinskú práva tunajších reči v období rokov 1893 až 1914. organizovanie života evanjelikov v cirkev evanjelickú Vladimír Hurban (chlapček) evanjelikov VlaMnohé údaje o ňom donedávna tzv. Chorvátsko-Slavonsku (kam vte- v kráľovstve Chor.- s otcom Dr. Jozefom dimír Hurban navšak ležali zapadnuté prachom, dy patril aj celý Sriem), najmä po Slavonskom na zá- Miloslavom Hurbanom písal hárky článlebo neprávom zostal v tieni svojho schválení Synodálneho zákona v klade XXVI zák. kov, komentárov, významného otca Dr. Jozefa Milo- Uhorsku roku 1893. Ako uvádza článku z roku 1790/91, potom na zá- petícií, zápisníc a jeden obsažný koslava Hurbana a syna Vladimíra K. jeho syn V. K. Hurban: „Vtedy sa zja- klade Patentu z roku 1859, ako aj na mentár pod názvom Evanjelici v Hurbana (VHV). vila dávna žiadosť našich ľudí, aby sa základe Vyrovnania z roku 1868, Chorvátsku (Evangelici u Hrvatskoj) Vlastne, Vladimír Hurban bol ver- v Chorvátsko-Slavonsku (a teda aj v kde sa zabezpečuje autonómia Chor- bol vydaný ako brožúrka v roku ným synom vátsko-Slavonska 1906. svojho otca Dr. vo veciach BohoVladimír Hurban od roku 1881 po Jozefa Miloslava česti a výučby. Zvo- rok 1905 uverejnil 51 novinových Hurbana, nelený bol i Zriaďujú- článkov v slovenskej, nemeckej a únavného boci výbor s predse- chorvátskej reči. Prispieval do Nájovníka za slodom Vladimírom rodných novín (Prečo sa nás boja venské a všesloHurbanom a členmi [1886], Z dvoch výstavísk Praha – Závanské práva.

Dr. Kolačekom i Ju- hreb [1890], Výlet do Tatier [1898]...), Narodil sa v Breliusom Hühnom,“ Zastavy (Pohreb Dr. Zmaja Jovanozovej (hoci mnouvádza vo svojom vića v Kamenici) [1904]...), Cirkevných hí tvrdia, že sa rukopise K prednáš- listov (Záležitosť evanjelickej cirkvi v všetky deti J. M. ke – Evanjelici v Chorvátsku [1898]...), ako aj do novín Hurbana naroChorvátsku, Slavó- Národný hlásnik, Slovenský týždendili v Hlbokom). nii a Srieme farár Vla- ník, Národná obrana, ČernokňažDetstvo strávil v dimír Konštantín ník, Pešťbudínske vedomosti, AmeHlbokom, od 11.

Hurban. ricko-slovenské noviny, Obzor, roku života spoPretože vtedaj- Hrvatska, Tribüne, Agramer Tagbl... lu s bratom Svešia tzv. Khuenova Hurban v mladosti napísal aj jeden tozárom (Vajanvláda tieto uzávery cestopisný román...

V. Hurban (stojí prvý vľavo) s manželkou Augustou (stojí pri ňom) ským) chodil do odmietla, podarilo V rukopisnej pozostalosti je zas dcérou Ľudmilou (v okne vpravo) a rodinkou Štúrovou školy v Obersa im založiť oso- chovaný jeho denník o vzdelávaní na schützene, neskôr bol žiakom prvé- Srieme) utvorila samostatná Kra- bitný seniorát, do ktorého patrili len prvom Slovenskom evanjelickom ho Slovenského evanjelického gym- jinská evanjelická cirkev.“ Hurban v evanjelické cirkevné zbory zo Sriemu gymnáziu v Revúcej, Opis môjho žinázia v Revúcej, a teológiu ukončil v tom videl odštiepenie od Pešti. plus Osijek. Nový seniorát, ktorý za- vota z roku 1975, báseň, ktorú príRostoku. Najprv bol kaplánom po „I počalo sa pracovať už v októb- hrnul Slovákov, Nemcov a Chorvátov, ležitostne venoval bratovi Svetozáboku svojho otca v Hlbokom, ne- ri 1893, aby teritoriálna samostatnosť vstúpil do života vyvolením za se- rovi v roku 1901, kázne z čias úraskoršie na pozvanie, v roku 1874, pri- Chorvátsko-Slavónie bola zárukou a niora Mikuláša Abaffyho, farára ne- dovania v Hlbokom a Starej Pazove, šiel úradovať do Starej Pazovy, kde obranou proti novému Synodálne- meckej cirkvi v Surčine, podľa ná- veľký počet listov... zotrval do smrti. mu zákonu v Uhorsku a ktorý mal je- rodnosti Slováka a Hurbanovho spoRoku 2014 sa naplní 140 rokov od Svojou pracovitosťou, intelektu- dinú tendenciu zničiť Slovákov evan- lupracovníka. Tento seniorát zmo- príchodu Vladimíra Hurbana do Staálnou schopnosťou a hlbokým citom jelikov a vydať ich napospas vtedaj- hutnel z 8 na 16 cirkevných zborov, rej Pazovy a 100 rokov od jeho pre mieru získal sympatie Pazovča- šej maďarizácii. Pripadla teda úloha takže mnohé fílie sa osamostatnili, úmrtia. nov, takže za jeho úradovania cir- staropazovskému farárovi Hurba- ako napríklad Nové Bánovce od cirkevný zbor duchovne a hmotne zo- novi, aby v šľapajach svojho otca Jo- kevného zboru novopazovského, Katarína Verešová 27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

29

edzi m y t n e l Ta nami

ov či v, sused ie? ľo e t ia r an ,p lenie, pís lužiakov áte spo vlohami na kres ne im možs č známych ich a takto spolo eleckú cesm u m á a n n e iť t ýč v Predsta me ľahšie vykro bili aj známi v e ro ž du ô no pom je prvé kroky to čísle vám pre o v m s to to a Vik ra tu, kde pisovatelia. V rov Sáru ocou a s li s a i re k íc ých pom tvarn e usilovn dať, že s stavujem e – treba pove autorku pekz Kovačic žiaka Igora – a alentínu ich spolu hových prác V ných slo ice. z Pivn

M

Viktor Milosrdný, 2. 2

Moji talentovaní spolužiaci triede máme dvoch žiaVnašej kov, ktorí prekrásne kreslia.

Sára Lenh

artová, 2

.2

Pipkine jarné starosti štne dary ar prišla ako hosť a priniesla zvlá om zmecelk e a zmeny. Našej kvočke Pipk – dvaosť rad ú veľk ž toti jej a nila život. Priniesl i, Aki, Bok , Oki násť zlatožltých kuriatok. Boli to: a Tika , Zika a, Mik , Žika , Fika Soki, Loki, Roki, y vžd ich si ka Koka. Keď šli na prechádzku, mat dal ove odp i Sok ar figli k vša vyvolávala. Neraz . Ustarostená ,,pi-pi”, ale celkom iným hlasom k. A bol výpys na a tokl nas matka si aj okuliare prask! nástimi neŤažko jej bolo veru žiť s dva biť, robiuro la zbedníkmi. Všetko, čo rozkáza o; a navľav šli , avo vpr la áza li naopak. Keď rozk všetci sa lebo u, opak. Škriabali sa jej na hlav

J

Sú to Sára Lenhartová a Viktor Milosrdný. Sú skutočne talentovaní, preto chcem na ich talent upozorniť aj čitateľov Detského kútika. Sára a Viktor majú odlišný štýl kreslenia. Je medzi nimi aj rivalita, ale aj tak sú priatelia.

Spolužiak Viktor má štýl architekta a spolužiačka Sára má rada detaily a rada

tová, 2. 2 Sára Lenhar kreslí prírodu. Aj keď sú len druháci, kreslia krajšie ako niektorí ôsmaci. Teda je jasné, že ich najobľúbenejším predmetom v škole je výtvarná kultúra. A iste tak aj zostane.

Igor Čížik, 2. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Viktor Milosrdný, chceli odrazu voziť na chrbte. niekedy nevládala. K tomu vied už ka der Chu étuh do lo priš Keď i. cam li prudký boj s vrab i hrdinovia rozho, vrabce uleteli. Vtedy sa naš ť? Trepotali letie ôžu nem oni plakali: Prečo aj : ich krídmo Dar krídelkami, usilovali sa, cvičili... ce sa im vrab stné ado dor Ško li. la letieť nechce miláčii čkin kvo potom vysmievali. Ďalší boj hrabaa iatk kur prv Naj . ami kovia viedli s červ už čerkeď A rali. li po dvore, až si pazúriky zod ušiel. a ich átil kab pre , kom víka mali pod jazy kuia van Nahnevané zo stáleho prehrá akoby riatka potom behali po dvore, i skunim za už ka Mam tili. stra u hlav i aj mal skú o dav Zve točne nestačila... špeé jarn li áva utn och a y krás é jarn

2. 2 ciality. Keď ich zaviedla do kvetičo sa im dostanovej záhrady, zobali všetko, neustále hašsa om prit , lo do cesty, šliapali ávala, že sú nad terili... Mama kvočka im vtedy ári... Ale už bitk i, dníc ičho nan blázni, lúpežníci, , srdiečka, amy o chvíľu to boli jej milé drahok je... mo slniečka, kvietky inak: jedKeď však prišiel večer, všetko bolo iní pod lo, kríd kino mam o ni sa utiahli pod jedn prikrývku... Malí druhé, všetci si našli páperovú spinkali ako andy Vte . báli i nezbedníci sa noc jeli.

Valentína Imreková, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Anna F. a Jana S.

30

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 4/22/2013 3:52 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 9 (1849) 27. apríla 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ako zlepšiť situáciu v ovocinárstve?

Sója lacnejšia

Vojvodina vďaka výnimočnému prírodnému bohatstvu, predovšetkým kvalitnej pôde, výborným zásobám vody, miernej kontinentálnej klíme predstavuje najvýznamnejšiu poľnohospodársku oblasť Srbska. Z celkovej pôdy Vojvodiny sa obrába približne 1 650 000 ha, z čoho ovocné sady sa rozprestierajú na ploche 17 800 ha.

ituácia na Produkčnej burze v Novom Sade sa stabilizuje. Dynamika a podmienky jarnej sejby a stav porastov ozimín určujú, v akom smere sa budú pohybovať cenové relácie poľnohospodárskych komodít. V dňoch od 15. do 19. apríla 2013 sa obchodovanie na novosadskej burze rozbehlo. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom fyzický objem obratu vzrástol o 43,66 %, kým prítomnosť tovaru vyššej hodnoty vplývala na rast finančného objemu obratu až o 84,72 %.

Po vyhlásení podmienok intervencie štátu na trhu so pšenicou obchodovanie s touto významnou komoditou sa zintenzívnilo. Cena pšenice bola v uvedenom období na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom týždni. Pohybovala sa v cenovej relácii od 23,20 do 23,30 din/kg (bez DPH).

Priemerná cena obchodovania bola 25,09 din/kg (23,23 bez DPH), čo je o nepatrných 0,25 % viac od predchádzajúceho týždňa.

Pretože zásoby kukurice sú veľmi nízke, v letnom období sa s najväčšou pravdepodobnosťou k výkrmu dobytka bude používať aj pšenica, čo by následne mohlo po nej zvýšiť aj dopyt.

Stabilnú cenu si zachovala kukurica. Jej priemerná cena bola 22,50 din/kg (bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom menej o 0,40 %. Pestovatelia dúfajú, že v tomto roku budú lepšie agrometeorologické podmienky a nezopakuje sa situácia z minulého roku.

Na novosadskej Produkčnej burze bol v uvedenom období aktívny aj trh so sójou a sójovými výrobkami. Cena sóje bola 66,32 din/kg (61,41 bez DPH), čo je v porovnaní s jej cenou z predchádzajúceho týždňa o 1,28 % menej.

Sójové výlisky sa predávali po 72,30 din/kg (60,25 bez DPH). V predchádzajúcom období cena výliskov bola veľmi variabilná.

Dovážali sa z rôznych krajín (Taliansko, India,…), takže boli aj rôznej kvality, podľa ktorej sa určovala aj cena.

Po dlhšom čase sa na novosadskej burze obchodovalo aj so slnečnicovými výliskami s 33-percentným obsahom bielkovín.

Ich cena bola 37,20 din/kg (31,00 bez DPH).

Cena močoviny (UREA) bola 45,72 din/kg. Ľ. S.

rednedávnom vláda Vojvodiny konštatovala, že je nevyhnutné uviesť podporné opatrenia pre ovocinárstvo, pretože toto odvetvie poľnohospodárstva predstavuje reálny základ, aby sa Vojvodina zaradila medzi vedúce ovocinárske oblasti v Európe.

Aj napriek ideálnym podmienkam a veľkému potenciálu nie sú v dostatočnej miere využité kapacity viacerých oblastí Vojvodiny (napr. južný Banát) pre rozvoj ovocinárstva.

Najväčšie priame investície v poľnohospodárstve prichádzajú práve do ovocinárskej výroby. Na návrh pokrajinskej vlády, aj napriek tomu, že ovocinárstvo nie je v jej kompetencii, prostredníctvom rezortného sekretariátu a náležitým programom bude vyfinancované vypracovanie, rekonštrukcia a sanácia zavlažovacích systémov, ako aj nákup zariadení na zavlažovanie v hodnote 175 miliónov dinárov.

V hodnote troch miliónov dinárov bude pokrajina spolufinancovať aj vypracovanie projektu Rajonizácia oblastí vhodných pre semenársku, zeleninársku a ovocinársku výrobu v AP Vojvodine.

Jedno z podporných opatrení v hodnote 160 miliónov dinárov bude vybudovanie protiľadovcových sietí s oporou. Na nákup zariadení pre chladiarne a zariadení na spracovanie ovocia je naplánovaných viac ako 5 miliónov dinárov.

Republikovej administratíve bude navrhnuté, aby pokračovala s opatreniami pod-

P

pory na zakladanie nových intenzívnych ovocných sadov, s podporou rozvoja organickej výroby ovocia, poskytovaní pomoci pri poisťovaní ovocných sadov a pri certifikácii sadivového materiálu.

Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva a Rozvojový fond APV majú zabezpečiť úverové línie na zakladanie nových intenzívnych ovocných sadov s kvalitnejším sortimentom, na nákup protiľadovcových sietí s oporou, zavlažovacích systémov, na založenie ovocných škôlok bezvírusových odrôd a certifikovaným sadivovým materiálom. Ľ. S.

S

poljo2:0 4/22/2013 3:51 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestovanie horčice bielej a horčice čiernej (2) MORFOLOGICKÁ A FYZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA Botanická charakteristika Horčica biela je jednoročná kapustovitá olejnina. Vytvára kolovitý koreň, ktorý sa bohato rozkonáruje. Stonka je rovná, vysoká 50 – 80 cm, pokrytá tuhými chlpmi. Listy sú hlboko vykrajované, rôznej veľkosti, taktiež sú pokryté chlpmi. Spodné listy sú väčšie a majú stonky, horné listy sú drobnejšie.

Horčica kvitne v júni a plody dozrievajú od júla do augusta. Kvety sú žltej farby, voňavé, patria medzi obľúbené medonosné rastliny (z jedného hektára sa môže získať do 40 kg medu). Súkvetie je dlhý strapec, kališné lístky od koruny výrazne odstávajú. Opeľuje sa prevažne cudzím peľom. Plod je krátka hrubá šešuľa (2 – 5 cm dlhá a 4 mm široká) s jemnými vypuklinami, v ktorej sú uložené semená. Šešuľa je celá štetinatá. Semeno je veľké, žltej až bledožltej farby, má pálivú chuť bez vône. Vo vode napúča a vytvára veľa slizu.

Hmotnosť tisíc semien sa pohybuje od 3,5 do 7 gramov. Vegetačné obdobie horčice bielej trvá 110 až 130 dní.

Horčica čierna je jednoročná kapustovitá rastlina s tenkým kolovitým koreňom, ktorá dosahuje výšku od 80 do 120 cm. Listy sú rôzneho tvaru a všetky majú stopku. Spodné a stredné listy sú veľké, lýrovité, horné sú ce-

Semeno bielej a čiernej horčice

listvookrajové, vajcovité alebo kopijovité, modrozelenej farby. Súkvetie je hustý strapec.

Kvety sú bledožlté, šešule sú drobné, pritlačené k stonkám, na povrchu hladké, mierne sploštené. Kvitne od apríla do júla. Semená sú tmavočervené, hmotnosť 1 000 semien sa pohybuje od 2,2 do 2,8 gramov. Klíčivosť je 85 – 90 %.

32/II

PODMIENKY NA PESTOVANIE Obidva druhy horčice sú rastliny rýchleho rastu a rozvoja, rastliny dlhého dňa, ktoré uprednostňujú mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Odolné sú proti vysokým teplotám, aj keď výrazne horúce dni počas kvitnutia a zrenia môžu negatívne vplývať na množstvo a kvalitu semena.

Rastliny horčice vyžadujú pôdy s vysokým obsahom živín, náročné sú najmä na obsah dusíka. Pole horčice bielej Najlepšie sa im darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. V južnom Banáte sa doteraz najčastejšie pestovala na černozemi. V našich agroekologických podmienkach horčica vzchádza za 7 až 10 dní, po čom sa pomerne pomaly rozvíja a rastie. Pri vhodných klimatických podmienkach pôdu pokryje za 4 až 5 týždňov. Po piatich týždňoch od vzchádzania rastlina začne formovať kvetné púčiky. O sedem až desať dní začína obdobie kvitnutia, ktoré trvá dlhšie pri nízkych teplotách a dobrej zásobe vody (do 30 dní).

Vegetačné obdobie obyčajne trvá 110 – 120 dní.

Mladé rastlinky po vzchádzaní sú odolné proti slabým mrazom (do - 2 °C), no silnejšie mrazy (- 7 °C) môžu porast zničiť.

PESTOVANIE Horčicu (bielu a čiernu) ako jednoročnú rastlinu záväzne treba pestovať v osevom postupe po repe, hrachore, pšenici a ostatných strniskových obilninách. Nesmie sa pestovať po slnečnici, sóji, kapuste, repici a po ostatných druhoch kapustovín.

Pôda pred sejbou musí byť kvalitne pripravená, bez pozberových zvyškov a burín. V našich podmienkach základná príprava pôdy sa robí na jeseň na hĺbku 25 – 30 cm, aby sa zároveň zimná vlaha zadržala v podpovrchovej vrstve pôdy. Zoranú parcelu necháme do

27. 4. – 4. 5. 2013

jari, keď sa urobí predsejbová príprava pôdy.

Aby porasty jednotne a rovnomerne vzišli, veľmi je dôležitá kvalitná a rýchla predsejbová príprava.

V procese pestovania horčice sa parcela pod predchádzajúcu plodinu nehnojila maštaľným hnojom. V priemere, v závislosti od typu pôdy, horčica potrebuje od 45 do 60 kg aktívnych živín.

Biela a čierna horčica sa pestuje výlučne z priamej sejby. Sejeme koncom marca – začiatkom apríla. Skoršia sejba zabezpečí rastlinkám dobré využitie jarnej vlahy pri tvorbe pevného habitu pred vzídením burín. Zároveň sa vyhneme letným horúčavám, ktoré negatívne vplývajú na kvitnutie a tvorbu semena. Skorá sejba taktiež umožňuje lepšiu ochranu rastlín pred škodcami (druhý nálet Athalia colibri, srb. repičina osa).

Teplota pôdy pri sejbe by mala byť v hĺbke 2 – 3 cm najmenej 4 až 6 °C. Semeno je drobné, sejeme ho do hĺbky 2 – 3 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm, ale názory sú rôzne (12 – 50 cm). Optimálna norma výsevu horčice bielej je 8 až 10 kg/ha a horčice čiernej 6 – 8 kg/ha. Väčšie množstvá semena potrebuje na ľahkých a menej úrodných pôdach.

Hĺbku sejby o jeden centimeter musíme zväčšiť v prípade výrazne suchej pôdy. Ak horčica slabo vzchádza, o opätovnej sejbe sa musíme rýchlo rozhodnúť. Musíme urobiť aj rozbor pôdy, aby sme presne vedeli, ktoré živiny treba dodávať. Horčica vyžaduje pôdy s neutrálnou pH reakciou.

Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića Belehrad preklad: Ľ. Sýkorová

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 4/22/2013 3:50 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OVPLYVŇOVANIE PRÍRODY AKO ZÁSAH DO ZÁKLADNÝCH HODNÔT

Život si cestičky nájde... harmónii s prírodou. Obľúbený slogan území, takže sa aj propagačných materiálov turistických tu nastoľuje otázka: agentúr, žiaľ, nie vždy aj pravdivý. Lebo je kde nájsť meradlo, panenskej prírody čoraz menej, urbani- ktoré by dovolilo stazácie čoraz viac, rovnako ako i ľudí, ktorí noviť hranicu turissvoje bližšie alebo ďalšie okolie dosť čas- tickej únosnosti? to berú iba ako kulisu, ktorá sa hodí alebo Mnohé vplyvy súnehodí k budove, bytu, chate, domčeku časnej civilizácie ako alebo hotelu, v ktorom sú. celku sa v prvom Napriek tomu je tu skutočnosť, že je u rade odrazia na ranás možnože najhodnotnejšie práve to, na stlinstve, čiže vo fičom obyvatelia nemajú priveľkú zásluhu. tosfére. Zmeny pôO to viac by sme sa všetci mali usilovať o vodnej alebo priro- Jeden z viacerých pútačov zachovanie zdedených hodnôt, najmä dzenej hodnoty lesli za dlhé tisícročia mnohé druhy živočíprírodných. Prinajchov práve pre zmenu a úbytok vegetácie, menšom preto, že tak zanikli i rastliny, ktoré poznávame len tým nijakú škodu nez ich rekonštrukcie. narobíme a ani hanVýkričníkom je však to, že kým za debu neutŕžime. saťtisíc alebo len päťsto rokov zahynulo iba Predsavzatie zanepatrné množstvo rôznych foriem orgachytiť – pokiaľ možnizmov, moderná doba ich dokázala za pár no – celú rozmanidesaťročí vyhubiť oveľa viac. Stav je skutosť rastlinných a točne kritický a bol by oveľa horší nebyť iných spoločenstiev chránených území. majú i dôležité Platí to aj pre oblasť Vojvodiny, ktorá zo územné články v revšetkých častí Srbska počas posledných ťazci opatrení pre zádvesto rokov najviac zmenila svoj výzor. No chranu miznúcich a šťastím a stálicou je, že ochrana prírodného zriedkavých druhov: dedičstva v nej má dlhú tradíciu. Jednou národné parky, príz najstarších chránených lokalít, tak u rodné rezervácie, nás, ako i vo svete, je i Obedská bara, o čom chránené krajinné svedčí i prvý akt o jej ochrane, ktorý vznioblasti. Dá sa povekol v ďalekom roku 1874. Bez neho a dať, že všetky z nich Obedská barina: svet plný tajomstiev mnohých iných dozahŕňajú len časť kumentov, skutkov, mnohotvárnosti nášho prírodného boaktivít, opatrení, v hatstva. Je to istá zákonitosť, že je väčšichýrečnej barine a na druhov, ktoré sú považované za mizjej okolí, ktorá má núce, zriedkavé, prípadne ohrozené, súštatút Ramsarskej stredená práve do oblasti najintenzívnejoblasti a je špeciálšieho vplyvu civilizácie. Ich záchrana na nou prírodnou remiestach pôvodného výskytu by síce bola zerváciou, by dnes ideálnym riešením, no skúsenosti, žiaľ, iste neexistovalo ukazujú, že na tento spôsob ochrany sa, okolo päťsto druhov práve pre súčasné vplyvy, nedá spoľahnúť. rastlín, stoosemdeCivilizácia v rôznych podobách, od mosiat druhov hríbov, hutnej výstavy fabrík a priemyselných nad dvestodvadsať centier, budovanie vodných diel, komudruhov vtáctva... nikácií, urbanizácie, cez ťažbu nerastných Hovorí sa, že život surovín po vznik rôznych navážok, štrkosi vždy cestičky nájvísk, skládok odpadu, pozmenenej pôdy de. Je to pravda, rovokolo tovární... narúša celé desaťročia pônako tak, ako je vodné zloženie ekosystémov, mení ich pravdou i to, že neautoregulačnú schopnosť, v konečnom dô- Vody, v ktorých sa odzrkadľujú oblaky a stromy stačí tie len objaviť. sledku narúša i prirodzenú biologickú rovnováhu. Aj rozsiahly turistický ruch, do- ných, lúčnych, močiarnych, skalných či Podstatné je zostať a obstáť, alebo slovaprava a motorizmus dokážu znamenať akýchkoľvek rastlinných spoločenstiev sa mi inými – existencia a perspektíva.

O. F. devastáciu pôvodných hodnôt mnohých začínajú zmenou flóry. Podobne ako zmiz-

V

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

III/33

poljo4_5:0 4/22/2013 3:49 PM Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jablone Na jadrovinách sa môže vyskytnúť značné množstvo (okolo 40 druhov) viac alebo menej špecializovaných fytofágov s rôznym hospodárskym významom.

Už len napočítať ich vyžaduje veľa priestoru, a preto spomenieme len tie najvýznamnejšie, ktoré v posledných rokoch zapríčiňovali problémy ovocinárom. istové puky a listy poškodzuje roztoč z čeľade Tetranychidae, rôzne vošky, najmä voška jabloňová – Aphis pomi (srb. zelena lisna vaš jabuke) a voška skorocelová – Dysaphis plantaginea (srb. pepeljasta / brašnjeva / vaš jabuke), méra jabloňová – Cacopsylla mali (srb. lisna buva jabuke) a rôzne druhy polyfágnych škodcov z radu motýľov.

Letorasty poškodzuje najmä vlnačka krvavá – Eriosoma lanigera (srb. krvava vaš), štítnička nebezpečná – Quadraspidiotus perniciosu (srb. kalifornijska štitasta vaš) a iné polyfágy.

Kvetné puky poškodzuje kvetovka jabloňová – Anthonomus pomorum (srb. jabučni cvetojed) a kvetovka hrušková – Anthonomus piri (srb. kruškin cvetojed).

Zelené a zrelé plody poškodzujú piliarka jablčná (srb. osa jabuke) – Hoplocampa testudinea,

L

rôzne druhy nosánikov, najmä nosánik ovocný (srb. voćna pipa / jabučni surlaš) – Rhynchites bakchus a nosánik jablčný – Caenorhinus aequatus. Najvýznamnejší škodca jabloní je obaľovač jablčný (srb. jabučni smotavac) – Cydia pomonella a v poslednom čase aj druhy obaľovačov z rodu Grapholitta.

Najvýznamnejším škodcom hrušiek u nás je méra hrušková (srb. obična kruškina buva) – Cacopsylla pyri. Na hruškách sa vyskytujú ešte dva druhy mér: méra

34/IV

ovocná (srb. velika kruškina buva) – Cacopsylla pyrisuga a méra hrušková (mala kruškina buva) Cacopsylla pyricola.

VOŠKA JABLOŇOVÁ – APHIS POMI Aphididae, Sternorrhyncha Bezkrídla samička má telo dlhé 1,3 – 2,2 mm, je bledozelená až žltozelená s čiernymi sifunkulami. Okrídlené samičky sú tmavozelené. Vajíčka sú čierne lesklé, podlhovastého tvaru, dlhé 0,5 mm.

Samičky ich kladú v skupinách alebo ojedinele na jednoročné výhonky v blízkosti ich vrcholu.

Prezimujú vajíčka a nymfy sa liahnu v apríli, o dva týždne sa z nich vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Už v druhej generácii sa objavujú okrídlené samičky, ktoré preletujú na iné stromy. Počas roka má obyčajne trinásť (od desať do sedemnásť) generácií. Je to monocyklický druh, nemigruje medzi zimným a letným hostiteľom. V auguste a septembri sa rodia larvy, ktoré sa vyvinú na okrídlené samičky (sexupare). Tieto samičky rodia generáciu (sexuales), v ktorej sú aj samičky aj samčeky. Po oplod-

není samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška jabloňová okrem na jabloni škodí aj na hruškách, hlohu, mišpuli a jarabine. Napáda listy a letorasty. Vyciciava šťavy zo spodnej strany listov a mladých výhonkov a vytvára na nich husté kolónie. Napadnuté listy a výhonky sú zdeformované, ale zostávajú zelené. Pri väčšom napadnutí deformované listy predčasne zaschýnajú a výhonky nedostatočne vyzrievajú a zakrpatievajú.

VOŠKA SKOROCELOVÁ – DYSAPHIS PLANTAGINEA Aphididae, Sternorrhyncha Bezkrídla samička má telo dlhé 2 – 2,4 mm, najprv je bledožltá a neskôr farba môže byť veľmi variabilná: sivá, červená,

hnedá a červená. Okrídlené samičky majú rovnakú veľkosť, hlavu a hruď majú čiernu a bruško je popolavo sivé. Telo je prekryté voskovým práškom.

Larvy menia farbu počas vývoja od tmavozelenej až po červenohnedú alebo červenú pokrytú voskovým práškom. Va27. 4. – 4. 5. 2013

jíčka sú oválne, dlhé 0,6 mm. Po nakladení sú vajíčka bledožlté a po niekoľkých dňoch sčernejú.

Prezimujú vajíčka na kôre v blízkosti kvetných a listových púčikov. V apríli sa liahnu larvy, z ktorých sa po štyroch zvliekaniach vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Druhá generácia sa objavuje dva týždne po kvitnutí a tretia v druhej a tretej dekáde júna. Kolónie sú najprv na spodnej strane listov jednoročných letorastov, neskôr aj na kvetoch a mladých plodoch. Masový výskyt je koncom kvitnutia. V druhej generácii je prítomný menší počet okrídlených samičiek, kým v tretej generácii ich počet narastá.

V prvej polovici júla migrujú na sekundárneho hostiteľa. Počas leta sa na sekundárnych hostiteľoch vyvinie aj 6 generácií bezkrídlych samičiek. V jeseň sa vyvinú okrídlené samičky, ktoré prelietajú na jablone a tu znášajú vajíčka, z ktorých sa vyvinú samičky a samčeky. V októbri po oplodnení samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre a na bázu púčikov, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška skorocelová je dicyklická voška, primárnym hostiteľom je jabloň, výnimočne aj jarabina a oskoruša, v teplejších oblastiach aj hruška. Sekundárnym hostiteľom sú rôzne druhy skorocelov Plantago spp. Cicaním na listoch spôsobuje výrazné skrúcanie listov, farba je zmenená na žltú, často aj červenú. Napadnuté listy sa sušia. Letorasty

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 4/22/2013 3:49 PM Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

zaostávajú v raste a sú deformované, v ďalšom roku je na nich menej kvetných púčikov. Plody sú tiež zakrpatené, nevyfarbené a nevýraznej chuti. Sú prakticky nepredajné. Preto je táto voška výrazne škodlivejšia ako voška jabloňová. Škodí aj vylučovaním medovice a prenosom vírusových ochorení.

OCHRANA PROTI VOŠKÁM Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov.

Priame opatrenia proti voške jabloňovej a skorocelovej v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov, a to vtedy, ak zistíme 25 vajíčok na 1 m dĺžky konárov. Výskyt vajíčok kontrolujeme počas zimy alebo v predjarnom období na 20 náhodne odobratých dvoj- a trojročných konárikoch dlhých 20 cm. Výsledok sa prepočíta na 1 m.

Neskoršie, vo fáze zeleného a ružového púčika ošetrenia proti voške jabloňovej vykonávame v prípade, ak zistíme 10 vošiek na 100 kvetných ružíc, a v období po odkvitnutí pri zistení 10 kolónií na 100 letorastov.

Prah škodlivosti vošky skorocelovej v tomto období je takmer nula, už pri výskyte 1 a viac vošiek na 100 púčikov treba urobiť ošetrenie. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticíd na báze azadirachtinu.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra obr. 1, 2, 3: Ovocné stromy napadnuté voškami (foto: J. T.) obr. 4: Voška jabloňová

27. 4. – 4. 5. 2013

OCHRANA PROTI PLESNI CIBUĽOVEJ

Porasty musíme pravidelne kontrolovať Cibuľová zelenina je citlivá na výskyt chorôb a škodcov. Chemická ochrana prichádza do úvahy najmä pri pestovaní na veľkých plochách. leseň cibuľová (Peronospora deRozhodujúci význam na vznik a divé počasie a je predpoklad epistructor) je vážne hubové ocho- šírenie epidémie plesne má daždi- demického šírenia choroby, porenie, ktoré sa vyskytuje najmä za vé počasie alebo vysoká vzdušná kračujeme v postrekovaní až do fydaždivého počasia. Pri silnom na- vlhkosť. Najväčšie infekcie sa zisti- ziologickej zrelosti vňate. Ošetrupadnutí straty na úrode môžu byť li v nočných hodinách a nadrá- jeme v 7- až 14-dňových intervaaž do 75 %. Okrem samotného na- nom pri silnom orosení listov a loch. Používame prípravky CURpadnutia vytvára aj podmienky na ZATE SM (0,25 %), DITnásledné napadnutie cibule seHANE DG, DITHANE M kundárnymi chorobami.

45, NOVOZIR MN 80, Huba, ktorá zapríčiňuje túto choRIDOMIL MZ 72 WP, RIrobu, sa vyskytuje všade tam, kde DOMIL Z 72 WP (0,4 sa pestuje cibuľa, cesnak a pažítka, %), ACROBAT MZ (0,3 všeobecne vo vlhkých oblastiach. %) – všetky s ochranNapáda aj niektoré divorastúce nou lehotou 14 dní, druhy rodu Allium. Prežíva v pôde KUPRIKOL 50 (0,6 %) s (tu si môže zachovať životnosť až 6 ochrannou lehotou 7 rokov) alebo v cibuliach vo forme dní. Prípravky RIDOpodhubia alebo trvalých výtrusov.

MIL majú účinok konVýtrusy prenáša vietor na iné rasttaktný aj systémový a liny a porasty. Nákaza sa šíri cez dý- Porast cibule napadnutý plesňou cibuľovou možno ich použiť len (foto: internet) chacie prieduchy. Inkubačné obdvakrát za vegetačné dobie trvá niekoľko dní. vhodnej teplote. Najviac bývajú obdobie. ACROBAT má tiež účinok Napadnuté sadzačky sa stávajú napadnuté husté a zaburinené po- kontaktný a systémový. Prípravok zdrojom infekcie, preto ich pred vý- rasty. Preto sa odporúča pestovať ci- CURZATE má účinok hĺbkový aj sadbou musíme dôkladne skon- buľu v otvorených slnečných po- kontaktný. Ostatné prípravky majú trolovať a mäkké cibuľky odstrániť. lohách s dostatočným prúdením účinok kontaktný, to znamená, že Prvé príznaky choroby sa prejavu- vzduchu, kde sa netvoria rosy a rast- sa používajú hlavne preventívne, jú vo forme žltkastých škvŕn na lis- liny rýchlo oschnú. Nie je vhodné pretože chránia povrch rastlín pred toch, ktoré sú pokryté najskôr be- umiestňovať cibuľu medzi plodiny, infekciou. Prípravky s hĺbkovým a lavým, neskôr sivastým povlakom ktoré dosahujú veľkú výšku, na- systémovým účinkom liečia už nahuby. Škvrny sa rýchlo šíria a splý- príklad kukurica alebo obilniny. Na padnuté rastliny. vajú. Napadnuté listy vädnú až pestovanie sú vhodné ľahké pôdy Pri všetkých prípravkoch je poodumierajú. Za vlhkého počasia sa bohaté na humus, v starej sile, nie trebné použiť zmáčadlo (napr. CIna škvrnách objavujú druhotné čerstvo hnojené maštaľným hno- TOWETT 0,01 %). Tým postrek lepinfekcie a škvrny sú pokryté sivo- jom. Dôležité je tiež striedanie plo- šie priľne k povrchu rastliny. Zmáfialovým povlakom čerňoviek ale- dín. Aby nedochádzalo k šíreniu pô- čadlo umožní vytvorenie ochranbo iných neparazitických húb. Po- vodcov chorôb a škodcov, cibuľo- ného filmu na rastlinách, čím sa škodenie cibule plesňou otvára vá zelenina by sa nemala pestovať zlepší účinok prípravku proti plesvstupnú bránu pre napadnutie po sebe najmenej 3 – 4 roky. ni. botrytídami. Kŕčik cibule nie je Cibuľa sa musí zberať len s dobdobre uzatvorený a po napadnu- OCHRANA re uzatvoreným kŕčikom a najleptí botrytídami podlieha hnilobe.

Veľký význam má skoré odstrá- šie ihneď po zbere sušiť prúdiacim Krčková hniloba prechádza tiež nenie burín, ktorá zvyšuje vlhkosť vzduchom, najmä keď sa zber robil na suknice cibule. Napadnuté ci- vzduchu medzi rastlinami. Za vlhké- za vlhkého a daždivého počasia. bule sa zle skladujú, predčasne ho počasia začíname s preventív- Tým sa predíde stratám pri sklavybiehajú, zahnívajú a nepríjemne nym chemickým ošetrovaním od dovaní. zapáchajú. polovice mája. Keď pretrváva dažĽ. S.

P

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

V/35

poljo6:0 4/22/2013 3:49 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

PESTOVANIE KVETOV

Izbové rastliny náročné na pestovanie Pri pohľade na niektoré izbové kvety nás prepadne „chuť“ mať ich doma v dennej izbe, aby sme sa stále mohli kochať v ich kráse. No pred kúpou menej známych druhov by bolo vhodné vopred si preštudovať, ako sa o ne treba starať. Mali by sme poznať nároky vybranej rastliny a uvážiť, či ich môžeme splniť.

Medzi náročnejšie izbové rastliny patrí napr.: kamélia japonská (Camelia japonica), gardénia (Gardenia), ixora, antúria (Anthurium) a iné.

KAMÉLIA JAPONSKÁ Patrí k rastlinám, ktoré vždy oslavovali ako kráľovné kvetov. Je to ruža zimy, lebo kvitne od novembra do apríla.

Tento vždyzelený ker s kožovitými, tmavozelenými, lesklými listami má jednoduché, poloplné alebo plné kvety podobné ružiam, Kamélia ktoré však nevoňajú. Sú bielej, ružovej až tmavočervenej farby. Na správne pestovanie kamélií existuje základný recept: rovnomernosť vo všetkom, každá zmena stanovišťa a teploty, náhly prechod z vlhkého do suchého ovzdušia či nepravidelné zalievanie škodí púčikom. Mladé kríky presádzame podľa potreby častejšie vždy na jar, staršie len po niekoľkých rokoch. Polievame mäkkou odstátou vodou podľa potreby tak, aby koreňový bal nevysychal, ale aby nebol ani primokrý. Vyžaduje si vlhkú, dobre priepustGardénia nú, kyslú pôdu bohatú na živiny (pH pôdy musí byť nižšie ako 7). Najlepšie sa jej darí v polotieni až v tieni. Vyhovuje jej stála teplota 8 – 10 °C. V lete ju umiestnime vonku na

Ixora

36/VI

chránenom mieste pred vetrom a priamym slnkom. Koncom septembra kaméliu dáme opäť do bytu do miestnosti, kde je teplota 4 – 6 °C, neskôr aspoň 8 °C. Skoršie odrody kvitnú pri správnom polievaní už asi od novembra do jari, neskoršie odrody ponecháme dlhšie na chladnejšom mieste a kvitnú až na jar.

GARDÉNIA Populárna bola už v 18. storočí, keď muži nosili kvet v gombíkovej dierke. Je to vždyzelený ker s lesklými ko-

Antúria

žovitými listami na krátkych stopkách. Okrasou rastliny sú biele, zriedka žlté kvety veľkosti osem až desať centimetrov, ktoré krásne voňajú. Ak ju v lete vyložíme do záhrady, musíme ju umiestniť na polotienisté, teplé a chránené stanovište. Ešte pred nástupom studených nocí ju prenesieme dovnútra. Kvitne v zime, vyžaduje izbovú teplotu 16 – 18 °C, vysokú vlhkosť vzduchu a pravidelnú zálievku. Hnojíme od vytvorenia púčika asi štyri mesiace hnojivom bez obsahu vápnika. Najvhodnejšia je zemina na rododendrony. Rozmnožujeme ju vrcholovými odrezkami pri teplote pôdy 24 – 26 °C pod plastovým krytom.

27. 4. – 4. 5. 2013

IXORA Je veľmi dekoratívna rastlina. V Európe sa obyčajne pestuje Ixora coccinea, ktorá má okolíkové súkvetie žiarivej lososovej alebo oranžovej farby a jemnej vône. Môže kvitnúť dva- až trikrát ročne, väčšinou uprostred leta. Potrebuje kyslú pôdu, teplo a vysokú vzdušnú vlhkosť. Neznáša presádzanie, preto vystačí aj s menším črepníkom. Je to tropická rastlina, takže potrebuje teplo a vysokú vlhkosť. Takéto podmienky jej môžeme zabezpečiť v zimnej záhrade. Ak ju chceme umiestniť v byte, vložíme rastlinu do väčšieho črepníka naplneného štrkom a prevarenou vodou, aby mala dostatok tepla, a pritom nemala korene vo vode. Vyžaduje aj veľa svetla. Po odkvitnutí potrebuje aspoň šesťtýždňové obdobie pokoja. V tom čase by mala byť na mieste s teplotou okolo 18 °C s minimálnou zálievkou. Po odkvitnutí ju môžeme zrezať, čím podporíme kvitnutie. Rozmnožujeme ju pomocou desať až pätnásť centimetrov dlhých vrcholových odrezkov.

ANTÚRIA Antúrie okúzľujú svojimi nádhernými listami a nápadne krásnym a trvanlivým kvetenstvom. Za ideálnych podmienok sa kvety objavujú počas celého roka.

Rastlina miluje vlhké prostredie, a preto je dôležité rosenie listov. Preferuje svetlé až polotienisté stanovište, nesmie byť na priamom slnku. V lete pri rýchlom raste ju musíme často a výdatne zalievať, v zime treba zálievku obmedziť.

Všetky hybridy sa vyznačujú tenkými stopkatými tmavozelenými listami. Kvety sú červené, ružové, biele, dokonca aj zelené. V strede majú tenký špirálovitý šúľok väčšinou rovnakej farby. Poznáme viacero hybridov, najodolnejšie sú hybridy scherzerianum. V hlavnom období rastu v marci až auguste vyžadujú vyššiu vlhkosť vzduchu. Hnojíme len v období rastu, pretože citlivo reagujú na príliš vysokú koncentráciu soli po hnojení. Rozmnožujú sa delením starších rastlín. Ľ. S. Foto: internet 17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 4/22/2013 3:48 PM Page 5

PRÍlohA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Rakovina. Je lepšie o diagnóze povedať alebo ju tajiť?

A k niekto v rodine ochorie na rakovinu, je to extrémna záťaž pre všetkých.

Problém môže rodinu zomknúť, ale aj rozbiť. Všetko sa totiž zrazu zmení.

Bežný život, sem-tam s nádchou, chrípkou alebo zlomeninou ruky, keď ste spadli ako dieťa z bicykla, nie je nič proti tomu, keď vám lekár alebo papier z histologického vyšetrenia prezrádza nevítané tajomstvo.

Tajomstvo vášho tela, ktoré predsa dokonale ovládate, a malo by vás poslúchať.

Lenže ono si vybralo niečo iné. Nádorové bunky, čo v ňom začali bujnieť, si pestujú svoj vlastný život a pramálo ich zaujíma, čo na to váš mozog. Ochoreli ste. Na rakovinu.

PovedAť to, či RAdšeJ tAJiť?

Prichádzate domov od lekára a viete, že už nič nebude tak ako predtým. Deti práve prišli zo školy a radostne sa obhadzujú vankúšmi. Zastanete vo dverách, dívate sa na ne, ale pritom máte pocit, že sa vás to už akosi netýka. Premáha vás strach, žiaľ.

Uvidíte ich vyrastať? Koľko ešte máte času?

Premôžte sa a skôr než upadnete do neprekonateľného zúfalstva a depresie, povedzte to svojmu partnerovi. Presne tak, ako ste sa to dozvedeli. Po porade s ním to oznámte aj deťom.

Nič totiž nie je horšie, ako keď dieťa vidí, že máte často červené oči, nečakane sa

strhávate alebo predčasne ukončujete rozhovor s partnerom či blízkymi. Ak dieťa nevie, o čo ide, je to preň oveľa traumatizujúcejšie ako jasná informácia. Buďte férové. Aj ono potrebuje vedieť, čo sa deje. Ak je zo situácie vylúčené, môže prepadnúť osamelosti. Preto sa vyvarujte zbytočných nedorozumení. Prejavíte mu tým lásku a dôveru. V prípade potreby sa poraďte s odborníkom či detským lekárom.

Kedy Je čAS nA RozhovoR Určite až vtedy, keď dokážete zvládnuť vlastné emócie. Ak máte pocit, že vás prepadne opätovné rozrušenie, ktoré by mohlo viesť k neželaným prejavom, zabrzdite.

Majte však na pamäti, že najvhodnejšie prostredie je to, v ktorom sa všetci zúčastnení cítia čo najpríjemnejšie. Rovnako dôležité je aj načasovanie. Nerozprávajte sa s dieťaťom krátko pred spaním, práve naopak. Išlo by tak spať veľmi rozrušené, ne-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (91)

Príprava a hnojenie pôdy edným z prvých pravidiel týkajúcich sa pestovania liečivých rastlín je, že pôdu treba starostlivo pripraviť. Podmietka (plytké, asi 5 cm hlboké kyprenie uľahnutej pôdy) sa vyžaduje zväčša po obilninách. Asi 20 až 30 cm hlbokú jesennú orbu potrebujú najmä rastliny pestované ako obilniny (napr. pre semená obsahujúce éterické oleje), alebo okopaniny (pre podzemné časti).

Ak sa podmietalo, orba nasleduje asi o 3 – 4 týždne, aby burina mala dosť času sa zjaviť, inak má byť ukončená aspoň 3 – 4 týždne pred výsevom. Na jar sa zásadne orať nemá, najmä nie v suchých oblastiach, lebo by sa pôde odobrala zimná vlaha. Predsejbové obrábanie pôdy (podľa potreby) sa riadi hĺbkou výsevu, aby semeno ležalo na pevnej, dobre upravenej pôde, ktorej povrch nemá byť hrudkovitý, pretože tak ľahšie pri-

J

27. 4. – 4. 5. 2013

jíma vlahu zo spodných vrstiev. Na menších plochách sa po záhradnícky zarovná ešte povrch pôdy.

Hnojí sa podľa toho, ako je pôda zásobená živinami, teda so zreteľom na to, v akom stave zostala po predchádzajúcej úrode. Základné sú hospodárske hnojivá: maštaľný hnoj, kompost, močovka, hnojovica, zelené hnojivo z rastlín a pod. Na hnojenie alebo do kompostu možno použiť aj rozličné organické hnojivá z miestnych zdrojov, napr. odpadky, kaly, bahno, starinu z lúk a pasienkov, skazené krmivá a podobne. Na prípadné prilepšenie slúžia priemyselné hnojivá: dusíkaté, fosforečné, draselné, vápenaté, viaczložkové...

Hnojiť treba podľa okolnosti a potreby, s prihliadnutím na pôdne podmienky a nároky pestovaných rastlín a pestovateľov, najmä tak, aby vplyv hnojív na vzrast rastlín nebol

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

malo by čas na otázky a spracovanie informácie.

V prípade, že bude pri rozhovore viac zúčastnených, presne sa dohodnite na tom, ako budete postupovať. Neželané prejavy uplakanej mamy by všetko pokazili. Popri tom majte na pamäti, že dieťa, ktoré neoboznámite, sa bude snažiť zistiť, o čo ide, všetkými prostriedkami. Tak by rozhovory s menej zainteresovanými mohli priniesť veľké, nenapraviteľné traumy.

MôžeM PRi toM PlAKAť?

Zaslzené oči sú celkom namieste. Nemali by ste však prepuknúť do nekontrolovaného náreku. Pokúste sa situáciu nedramatizovať. Ak dieťa vaše slzy znepokoja, vysvetlite mu, že takto vyjadrujete smútok a určitú mieru obáv. Snažte sa nájsť rovnováhu s prejavenými pocitmi dieťaťa. Ak viete, že by ste to nemuseli zvládnuť, prizvite k rozhovoru niekoho, o kom viete, že bude vhodným sprievodcom a cennou oporou.

MAMičKA, ty zoMRieš...?

Médiá, ale možno aj niekto z okolia, kto prekonával ochorenie, dovedú dieťa k otázke, či jeho rodič zomrie, či bude trpieť a mať bolesti. Zavrhnite túto domnienku a snažte sa dieťa ubezpečiť, že farmaceutický priemysel a odborníci dnes dokážu zázraky, a preto nevidíte inú ako úspešnú liečbu a možnosť uzdravenia.

Ubezpečte ho tiež, že i vy spravíte všetko pre to, aby sa choroba z vašich životov nadobro vytratila. Ak uzdravenie možné nie je, staršie deti sú schopné to pochopiť. na úkor účinných látok, ktoré sa z nich očakávajú.

V zásade sa jednoročné rastliny hnoja kompostom, dvojročným rastlinám stačí pôda v starej sile, t. j. pohnojená k predchádzajúcej plodine (predplodine), ktorá pôdu nevyčerpala, a len ich treba prihnojiť (ako aj tie jednoročné) hospodárskymi alebo priemyselnými hnojivami. Trváce rastliny sa hnoja raz za čas (za 3 – 4 roky) uležaným maštaľným hnojom alebo kompostom podľa toho, čo lepšie znášajú, a prihnojuje sa po zobratí úrody, teda i po zbere.

Priemyselné hnojivá možno použiť aj pred sejbou alebo sadbou a pri trvácich rastlinách pred začiatkom vegetácie, na jar. Pri domácom pestovaní sa hnojí aj pomyjami, záchodovými kalmi, jemnejším, najmä drevným popolom a pod. Čerstvý maštaľný hnoj liečivé rastliny zväčša neznášajú.

(V budúcom čísle: Sejba, sadenie a udržiavanie kultúry) Pripravil: O. Filip

vii/37

poljo8:0 4/22/2013 3:48 PM Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍloHa

Do VÁŠHo REcEPTÁRa

Semafor Suroviny: ½ kg kôry; Na plnku 1: 200 g klobásy, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, ½ pohárika smotany, 100 g kyslých uhoriek, eventuálne trochu mlieka; Na plnku 2: 250 g tvarohu, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, 1 pohárik smotany; Na plnku 3: 300 g uvareného špenátu, 100 g kyslých uhoriek, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, ½ pohárika smotany, eventuálne trochu mlieka.

Takto sa to vydarí: Kôry rozdelíme na tri časti. Na spodok plechu položíme papier na pečenie. Naň položíme prvú kôru a natrieme plnkou. Najprv to robíme s klobásovou plnkou.

Natierame každú kôru kým nestrovíme tretinu kôr. Potom každú kôru natierame tvaro-

hovou plnkou, kým nestrovíme druhú tretinu kôr. Nakoniec každú kôru natierame špenátovou plnkou, kým nestrovíme všetky kôry. Vrch potrieme buď olejom alebo mliekom a upečieme.

Plnka 1: Klobásu a kyslé uhorky nakrájame nadrobno. Vajcia vyšľaháme, pridáme ku klobáse a uhorkám. Potom pridáme aj všetky ostatné suroviny. Ak je plnka hustá pridáme trochu mlieka, aby sa mohla roztierať po kôrach. Všetko dobre zjednotíme.

Plnka 2: Vajcia vyšľaháme, pridáme tvaroh, múku, smotanu a kypriaci prášok. Všetko dôkladne zmiešame.

Plnka 3: Uvarený špenát a uhorky nakrájame nadrobno. Vajcia vyšľaháme a pridáme

ku špenátu a uhorkám. Pridáme aj múku, smotanu a kypriaci prášok a dobre zjednotíme.

Rýchly metrový koláč Suroviny: 40 čajových keksov (necelé 800 g balenie); Na plnku: 3 vajcia, 200 g cukru, 2 štangličky čokolády alebo 50 g kakaa, 1 margarín; Na namáčanie keksov: 2 dl silnej čiernej kávy; Na posýpanie: mleté orechy.

Takto sa to vydarí: Plnka: Bielky vyšľaháme na penu, pridáme cukor a potom i žĺtky. Povaríme vo vodnom kúpeli a pri-

dáme čokoládu alebo kakao. Keď zmes zhustne, zložíme zo sporáka a keď vychladne, pridáme vymiešaný margarín.

Do čiernej kávy namáčame čajové keksy a zliepame plnkou. Skladáme ich do rolády a nakoniec plnkou aj potrieme. Posypeme mletým cukrom.

DobRé a lacné RaDy

ako si pomôcť s domácnosťou 1. aviváž na obrazovku aj monitor: Televízna obrazovka aj monitor sú lapače prachu. Skúste na handru kvapnúť trochu aviváže a obrazovku aj monitor pretrite. Prachu sa zbavíte na dlhší čas.

2. biela vaHa: Namiešajte si kašičku zo soli a z octu. Znečistené miesta natrite silnejšou vrstvou a

nechajte 15 minút pôsobiť.

Opláchnite a znova zopakujte.

3. citrón to zvládne: Stačí niekoľko plátkov citróna pri ručnom praní a všetko biele bude opäť žiariť.

4. Čisté okná: Budete potrebovať detský šampón alebo detskú penu do kúpeľa; 5 polievko-

vých lyžíc prilejte do 5 litrov horúcej vody. Okná týmto roztokom umyte a vyleštite novinami.

5. Droždie pre rastlinky: Rozdrobte 1 kocku droždia v 1 litri vody a nechajte 2 týždne kvasiť. Potom roztok zrieďte v pomere 1 : 3 vodou a zalejte kvety. Fialky, fikusy či muškáty budú krásne kvitnúť.

NA ŽIADOSŤ NAŠICH ČITATEĽOV

6. Efektívne na žuvačku: Žuvačku prilepenú na koberci zmrazte kockou ľadu (aspoň 15 minút), a potom zlúpnite.

7. Fígeľ na mastné fľaky: Fľak najskôr vyčistite technickým benzínom, a potom posypte škrobovou múčkou. Vzniknutú pastu nechajte zaschnúť, a potom vykefujte. Odev následne vyperte s bežným oblečením.

PoĽnoHoSPoDÁRSKE RoZHĽaDy Príloha pre poľnohospodárov

Lunárny kalendár

a dedinu Číslo 343 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKoRoVÁ, novinárka Elena ŠRanKoVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

38/VIII

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA ALŽBETY ČÍŽIKOVEJ V ÚKVS

Poetickosť, pokoj a pôvab ôj otec mal desiatich súrodencov, už roky detstva vo vojnových a povojnových časoch boli pre všetky deťúrence v našej krajine veľkou

že autorka má vo fonde Galérie ú c t y h o d n é insitného umenia hodne kva- dielo sa jej litných obrazov, čo im umož- dostali i mnoňuje vystavovať obrazy Alžbety hé uznania. Čížikovej doma či v zahraničí. Na Najnovšia savýstavke v Ústave pre mostatná výkultúru vojvodinských stava je tretia Slovákov je ich spolu v Novom 26, z čoho sú 23 z fon- Sade v jej šedu obrazárne. sťdesiatročKunsthistorik Vladi- nej činnosti. mír Valentík v príhoPri príleživore dal dôraz na päť- tosti samodesiate roky minulé- statných vý- Alžbeta Čížiková a Milina Sklabinská počas ho storočia, keď v Ko- stav umelky- slávnostného otvorenia výstavy vačici bola zorganizo- ne kustódka štvorstranového katalógu, do vaná prvá ktorého Jarmila Ćendićová, kunspoločná výsthistorička, napísala, že autorka stava malia„špecifickým, rozpoznateľným rov a vďaka a originálnym maliarskym jazypokrokovým kom zobrazuje zvyky, tradíciu a myšlienkam spôsob života Slovákov v týv Pokroku chto krajoch“ a že sú základné Martin Jonáš charakteristiky Alžbety Čížikovej už iba o rok„umelecký dar, silné nadanie a dva neskôr Olejomaľba Alžbety Čížikovej Predávajú vycibrená citlivosť“. začal zaúčať sa hračky Vernisáž spestril slovenskou ľudo tajov insidovou hudbou päťčlenný orty nové náchester Rosička a jeho speváčka skúškou života. Nemali sme na deje vo výtvarníctve.

Michaela Marková a koktail po ružiach ustlané, na začiatku ma- Medzi ne patrila aj Alvernisáži pripravil Spolok kyľovania sa stávalo, že nebolo žbeta Čížiková, ktorá sáčskych žien. Výstava v Ústave ani čím a ani na čo kresliť, farbiť, prvýkrát vystavovala v pre kultúru vojvodinských Slomaľovať. Počas tvorby výtvar- roku 1954. Výstavu v vákov v Novom Sade potrvá dva ných diel vnášam hodne vlast- ÚKVS slávnostne otvomesiace, a potom si ju v Galérii ných emócií a – ako mi hovoria rila Vesna MarjanoviZuzky Medveďovej budú môcť návštevníci ateliéru a našej ga- ćová, náčelníčka Odpozrieť milovníci insity v Báčlérie – časť z toho dojatia vní- delenia pre výskum Vernisáž spestrila i Rosička skom Petrovci. majú na mojich prácach,“ zdô- národnej kultúry v Etraznila insitná maliarka Alžbeta nografickom múzeu, prízvukujúc galérie Anna Žolnajová-Barcová Ján Špringeľ Čížiková na slávnostnom otvo- význam národopisných motí- sa podieľala v grafickej úprave rení svojej samostatnej výstavy vov v kresbách, vo štvrtok 18. apríla v Ústave pre maľbách, grafiPRÁCE Z MÚZEA MACUkultúru vojvodinských Slovákov. kách a pasteloch RA otvoreného 13. júna 2007 Milina Sklabinská, riaditeľka A. Čížikovej. v Nových Bánovciach a zaloÚstavu pre kultúru vojvodinSedemdesiatženého Vladimirom Veljkom ských Slovákov, úvodom verni- s e d e m r o č n á Macurom (Ervenik 1965) sú sáže podotkla, že ide o prvú vý- umelkyňa (naod 19. apríla prístupné i nástavu reprezentačných diel z rodeniny oslávivštevníkom Predajnej galérie fondu Galérie insitného ume- la 7. apríla) má Belehrad. Na výstave Utópie a nia v Kovačici v spomínanej in- takmer sedem(alebo) realizácie sú kresby, štitúcii. Pre túto našu kultúrnu desiat samokoláže, fotografické experiustanovizeň a jej pracovníčky je statných výstav menty a iné diela rôznych cťou, že sa vlastnou tvorbou v a nepočetné autorov a štýlov. Medzi nimi kultúrnej ustanovizni na Njego- množstvo účasje i Kompozícia Miry Brtkovej. šovej ulici prezentuje práve naj- tí na spoločných Ide o kombinovanú techniku staršia umelkyňa spomedzi čle- výstavách na rozmerov 33 x 33 cm (na nov Galérie insitného umenia. mnohých rovsnímke).

Riaditeľka kovačickej obrazár- nobežkách a pone Mária Raspírová podčiarkla, ludníkoch. Za jej o. f.

„M

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

39

K U LT Ú R A BELEHRAD

Najdôležitejšie je to, čo sa robí medzi voľbami DI (Národný demokratický inštitút) usporiadal v piatok 12. apríla 2013 v Belehrade seminár pre predstaviteľov národnostných rád na tému Komunikácia s občanmi.

Seminár, ktorý mal za cieľ pripomenúť význam permanentnej komunikácie zvolených predstaviteľov národnostných rád s občanmi, oslovil šesť z dvadsiatich národnostných rád na území Srbska, a tak sa na ňom zúčastnili predstavitelia bosnianskej, bulharskej, albánskej, rusínskej, rómskej a slovenskej menšiny. Ciele samotného seminára hneď na začiatku vytýčil riaditeľ NDI Tom Kelly, sústrediac sa na dôležitosť obojstrannej komunikácie s občanmi v demokraticky usporiadanej spoločnosti. „Najdôležitejšie je to, čo sa robí v období medzi voľbami a nie iba to pred voľbami,“ zdôraznil Kelly a vyzval prítomných, aby diskutovali o konkrétnych skúsenostiach: nielen o tých, ktoré rady vyvíjajú s cieľom informovať verejnosť o svojej činnosti, ale najmä o tých, ktoré sa týkajú spätných informácií prúdia-

N

cich od občanov k radám.

Odbornou prednáškou na túto problematiku posvietila aj Hajra Bugujevci, ktorá zdôraznila, že sú rady ochrancami a promotérmi záujmov národnostných menšín, ktoré zastupujú, a že práve ony majú byť prepojením medzi občanmi a štátnymi inštitúciami.

Analyzovala aj poslanie médií, ktoré aj keď majú potenciál osloviť veľký počet občanov, sebou nesú aj vlastné redakčné politiky a tie nie je možné a ani žiaduce ovplyvňovať. Práve preto sa v poslednom čase vo veľkej miere využívajú aj danosti sociálnych sietí, o ktorých hovoril Marko Živković, a ktoré aj národnostné rady môžu využívať na zefektívnenie komunikácie s občanmi. Právom tu zaznela aj otázka, ako je možné, že komunikácia na spomínanej relácii neraz zlyháva, keď súčasná doba k dispozícii ponúka toľké možnosti a výdobytky.

V rámci seminára sa každá menšina predstavila vlastnými príkladmi z praxe, aby sa na konci rozvinula diskusia o možnostiach

Z ovzdušia na seminári, ktorý prebiehal vo forme okrúhleho stola

zlepšenia komunikácie a približovania sa k občanom. V mene NRSNM o využívaní možností internetu na afirmáciu osobitostí a špecifík menšín hovorila Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, avšak ako nemenej dôležité aspekty dvojsmernej komunikácie boli spomínané aj ankety, stretnutia, verejné rozpravy a tribúny uskutočnené s cieľom riešenia pálčivých problémov národnostných spoločenstiev. Užitočnosť a uplatnenie seminára má možnosť odzrkadliť

DOBANOVCE

Začali sa kurzy slovenčiny azykové kurzy z angličtiny, nemčiny a francúzštiny u nás vždy bývajú aktuálne. Lenže o tom sa nedá povedať aj o kurzoch slovanských jazykov. Dokonca, mnohým mladým ľuďom nezáleží veľmi ani na svojom slovenskom materinskom jazyku. O tom svedčia bežné rozhovory na uliciach a niektorých nádvoriach stredných škôl, kde sa slovenčina vyučuje len fakultatívne. Naši mladí nepoznajú už ani nárečie svojich predkov. Ich slovenčina je dnes vlastne taká „moderná kostrbatá srbská“, s niektorými vsunutými slovenskými výrazmi alebo ku koreňu srbského slovka pridelená slovenská koncovka. Taká slovenčina sa Srbom zdá byť, ako hovoria, smiešne zaujímavá.

Slováci sa za takú slovenčinu hanbia alebo ju ignorujú.

Preto správa z Dobanoviec prichádza ako občerstvenie na dušu. Jelena Kuzmićová, budúca mladá profesorka slovenčiny z Belehradu, sa

J

40

rozhodla usporiadať prednášky v činy chodí okolo 21 žiakov vo veku Slovenskom národnom dome v Do- 8 až 17 rokov. Vyučovanie je raz týžbanovciach a robí to dosť úspešne. denne, v sobotu, a mnohí by si vraj Preto sme ju poprosili o kratší roz- priali, aby bolo i častejšie. V tejto skuhovor na túto tému. Ako pine najaktívnejší žiakuriozitu uvedieme, že ci sú: Bojana Ivanovina tieto kurzy nechodia ćová, Paulína Čapelen Slováci, ale aj Srbi. ľová, Daniel Ristić...

Koľkých poslucháJe pravda, že kurčov máte zapísaných zy slovenčiny zatiaľ a ktorí z nich sú najakrobíte úplne zadartívnejší? mo?

– V rozhovore s pá– Áno, pán Čapeľa nom Željkom Čapeľom, ma poprosil, a tak ktorý vedie tento prosme sa dohovorili, že gram, som sa dozvede- Jelena Kuzmićová s vyučovaním slola, že Slovenský dom v venčiny začneme raz Dobanovciach prejavil záujem o or- týždenne – je to tá jedna dvojhodiganizovanie vyučovania sloven- novka a neskôr, keď zistíme, aký ského jazyka, pretože mnohí oby- bude záujem, určíme aj cenu. Som vatelia Dobanoviec slovenského pô- totiž študentka slovenského jazyka vodu vyjadrili záujem o bližšie po- a literatúry pred ukončením štúdia znanie svojho materinského jazyka a som dosť zaneprázdnená. cez učenie slovenského jazyka a liČím sa ešte zaoberáte? teratúry. Toho času na kurz sloven– V rámci svojich študijných po27. 4. – 4. 5. 2013

sa v práci každej z národnostných rád, keď bude vo svojich denných aktivitách monitorovať údaje o reálnych problémoch, a budovať svoj imidž odhodlanosťou prijímať a následne riešiť problémy. Iste bude členom národnostných rád v tomto osožiť aj prednedávnom zverejnená príručka Vzťahy s občanmi, ktorú pripravil NDI a jeho pracovníci Jelena Avramovićová, Nenad Belčević a Elmedin Kurtović za podpory USAID. M. Sklabinská vinností a aktivít spolupracujem so slovenskými ženskými spolkami vo Vojvodine, ako i s časopisom Vzlet, ktorý ako mesačník vydáva NVU Hlas ľudu v Novom Sade.

Vy ste Srbka z Belehradu. Ako ste sa rozhodli študovať slovenčinu?

– Moja príbuzná, s ktorou som vyrastala, študovala na Slovensku, a potom sa tam aj vydala, no a ja som si vytvorila taký blízky vzťah k slovenskému jazyku, literatúre, kultúre a umeniu. To bol dôvod, prečo som si zo slovanských jazykov vybrala štúdium na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity.

Chceli by ste sa ešte aktívnejšie zapojiť do slovenských kultúrnych a národnostných inštitúcií?

– Z predchádzajúcich odôvodnení bola by som rada, keby som si mohla rozšíriť vedomosti o slovenskom jazyku, literatúre, kultúre a umení aj prostredníctvom národnostných inštitúcií, keby to v budúcnosti bolo možné.

K. Verešová

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V AŠANSKEJ KNIŽNICI

Vhodná kniha pre každého šetci sme čitateľmi – toto motto 23. apríla, Svetového dňa knihy a autorského práva, ktorý vyhlásil UNESCO v roku 1996, potvrdila i nedávna návšteva dedinskej knižnice v sriemskej Ašani. Jedna miestnosť, skromný nábytok, no tituly zrejme nie sú len príležitostnou lahôdkou pre oko. Ich ošarpané obálky akosi automaticky pripomenuli niekdajšie heslo, Dušan Ignjatović v knižnici ktorým štartoval i náš týždenník: Po prečítaní daj ďalej. pedagóga, sú odpovede týkajúU pracovníka knižnice Duška Ign- ce sa základných parametrov jatovića, povolaním výtvarného tohto kultúrneho stánku.

V

– Už z prvého pohľadu možno zistiť, že sa na týchto knihách prach neusádza.

Koľko ich je vlastne?

– Ašanská knižnica je súčasťou obecnej a je v nej asi 5 500 knižných titulov. Pôsobím aj v Šimanovciach, kde je okolo 7 000 kníh, kým je v stredisku obce v Pećinciach približne 18 000 kníh. Je tu i Ogar, v ktorom je asi 5 000 titulov.

– Aká je štruktúra členstva?

– Členov je čosi nad sto, presne 104, a väčšinou ide o žiakov základnej školy, prípadne stredných škôl, tiež študentov.

Mimo nich je asi tridsať členov.

Pomer je asi taký, že sú dve tretiny čitateľov žiaci a študenti, tretina miestni obyvatelia.

– A to základné: čo sa najviac číta?

– Jasné je, že sa žiaci najviac venujú povinnému školskému čítaniu. Študenti majú rôzne záujmy, neraz hľadajú aj čosi z oblasti, ktorú študujú. Keď ide o domáce, tak sú ich obľúbenými autorkami Danielle Steelová, Ljiljana Habjanovićová-Đurovićová, Mir-Jam. Niektoré čitateľky sa pre vplyv telenoviel dožadujú aj ich predlôh.

Nemožno zabúdať ani na našich klasikov, ako sú Andrić, Crnjanski..., ku ktorým sa pravidelne vracajú tak ženy, ako i muži. Vcelku možno povedať, že je kníh niekdajších a súčasných pomerne dosť, takže si každý záujemca dobrú knihu spravidla nájde...

O. F.

BÁČSKA PALANKA

Skutočný básnik na verš odpovedá veršom oetka Lana Dragičevićová la vážne – napísala im poviedku, z Báčskej Palanky je auale podpísala sa aj ako autorka torkou štyroch básnických hudby a scenára. Jej poviedka zbierok: Dečijem svetu, S Mali lovac bola vyhlásená za osmehom, Ljubavna žudnja najlepšiu a tá prvá cena vyvola(pre dospelých) a Ljubav s la v nej nielen krásne pocity, fejsbuka – táto kniha mala ale i podnet v práci pokračovať. premiéru vo februári, tesne Už onedlho tlačou vyšla jej drupred oslavou autorkinej päťhá kniha pre najmladších S osmedesiatky. K písaniu ju vraj hom. inšpirujú deti, ktoré sú najPodľa Laniných slov „najmenvďačnejšie publikum. Lana ší problém je napísať, všetko je optimistkou, na všetko sa ostatné je ťažšie“. Hodnotu jej díva z veselej strany, čo sa od- Lana Dragičevićová so svojou práce si cenia v obci, v Kultúrzrkadľuje aj v jej veršoch. nom stredisku, Ľudovej knižnici najnovšou knihou Rada má poéziu a zvlášť tvorbu Nenada Nešu Živkova, ktorý je teraz predsedom Klubu spisovateľov DIS v B. Palanke.

Lana sa tiež stala členkou tohto klubu a spolu s predsedom kvôli literárnym večierkom neraz cestujú po osadách Báčskopalanskej obce, ale aj do vzdialenejších miest.

Jej prvá kniha Dečijem svetu uzrela svetlo sveta roku 1996.

Keď ju roku 2003 z Predškolskej ustanovizne Mladost požiadali, aby k festivalu drámy v Báčskej Palanke napísala tematickú drámu pre najmladších, bola to pre ňu veľká výzva. Úlohu pochopi- Premiéru knihy Ljubav s fejsbuka spestrili aj najmladší

P

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Veljka Petrovića. Nedávno v B. Palanke prebiehali v Literárnom klube DIS-ove dni, na ktorých sa zúčastnilo asi 60 básnikov z iných literárnych klubov. Prebiehali od 10. do 14. marca a usporiadané boli po piatykrát.

Predstavili sa autori nielen z hostiteľského literárneho klubu, ale aj z klubov Jovana Dučića z Gajdobry, Duška Trifunovića z Kikindy, Jovana Dučića z Bijeljiny a Brčka, ako aj hostia z Belehradu. Podujatie malo i tentoraz vysokú úroveň a veľká návštevnosť svedčí o záujme obecenstva o takéto umelecké stretnutia. Členovia palanského klubu DIS následne potom opätovali návštevy hosťom z Kikindy, Subotice, Bijeljiny...

Svoje verše pred obecenstvom Lana vždy prednesie spamäti. Hovorí, že skutočný básnik na verš odpovedá veršom. Poetka L. Dragičevićová plánuje písať aj prózu, najprv vo forme poviedok. Veríme, že sa jej bude dariť, lebo všetko, čo doteraz skúsila, urobila dobre a ako sama uznáva, je k sebe a svojej tvorbe dosť kritická.

Jaruška Ferková

41

K U LT Ú R A ČESKÁ BESEDA V BELEHRADE

Výstava Divadelný vlak do Prahy elehradskí Česi ešte v roku 1869 založili spolok Česká beseda, ktorý v roku 1885 bol transformovaný do českého zábavného spolku Lumir. Českí ak-

–B

dagogickom múzeu v Belehrade.

Profesor Jaromír Linda, ktorý je prakticky aj autorom tejto znamenitej historickej výstavy, po-

PhDr. Jaromír Linda so študentkami slavistiky

tivisti žijúci v Belehrade ešte v roku 1883 zahrali prvé divadelné predstavenie. Bolo to v Bajlovinevom pivovare Václava Jůzu. Sú údaje, že to bolo zároveň aj prvé ochotnícke divadlo v hlavnom meste Srbska, – povedal PhDr. Jaromír Linda, docent českého jazyka na Filologickej fakulte v Belehrade, na otvorení výstavy Divadelný vlak do Prahy v pondelok 15. apríla v Pe-

dotkol, že mnohé doklady zozbierané z viacero miest – z Belej Crkvy, Prahy a Belehradu (Mestské múzeum Belehrad a Historický archív mesta Belehrad) prvýkrát uzreli svetlo sveta. Okrem toho, že skenoval kópie plagátov, pozvánok, fotografií a archívnych dokladov, urobil výber kníh a slovníkov tlačených v tej dobe, J. Linda spravil aj zoznam hercov če-

ského ochotníckeho divadla v Belehrade v období rokov 1883 – 1914, čiže do obdobia, ktoré výstavou boli tematicky spracované.

Zvláštnym pokladom bádateľskej práce v oblasti českého divadelníctva v hlavnom meste Srbska je kniha – katalóg výstavy Divadelný vlak do Prahy, ktorú autorizoval Jaromír Linda.

O tejto výstave sa kladne zmienili: Nemanja Antonić, riaditeľ Pe-

dagogického múzea, Jiři Kyrian, zástupca veľvyslankyne Českej republiky v Belehrade, Štefan Klepaček, predseda Národnostnej rady českej národnostnej menšiny v Srbsku, a Vuk Petrović, predseda Českej besedy v Belehrade.

Spevokol slavistiky na Filologickej fakulte v Belehrade zaspieval viac hymnických a ľudových piesní.

Početné publikum zvlášť zaujali piesne: Tomášikova Hej, Slovane, Komenského Soudce všeho světa a husitský chorál Ktož sú boží bojovníci.

K. Verešová

INSCENÁCIU PREDSTAVENIA УМРИ ХЛОПСКИ (ZOMRI MUŽSKY) Divadelného štúdia ART z Ruského Kerestúra si vo štvrtok 11. apríla vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla mohli pozrieť i Petrovčania, lebo tu odznela v rámci oblastnej prehliadky divadiel južnej Báčky a na pozvanie Divadla VHV. Predstavenie tejto mládežníckej skupiny (na fotografii) keresturského Domu kultúry podľa predlohy autora Alda Nikolaja režíroval Vladimir Nađ Aćim a na javisku rolu Evy zahrala Adriana Plančaková, úlohu Bruna Miroslav Malacko a ako Mario sa predstavil Nenad Kaňuh.

J. Č-p

AKADEMICKÍ MALIARI V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA v Kovačici nevystavovali často.

Zbožňovatelia výtvarného umenia v Kovačici majú do polovice mája v obrazárni a foyeri PRS Relax česť pozrieť si 34 olejomalieb a kresieb Vasilija Vasu Dolovačkého (narodený 21. apríla 1960 v Bavaništi, Obec Kovin). Najväčšia vystavená maľba je formátu 423 x 175 cm. Vasa Dolovački Fakultu výtvarných umení v Belehrade vyštudoval v roku 1984 v triede prof. Zorana Petrovića a o päť rokov na tej istej fakulte absolvoval i postgraduálne štúdium v triede prof. Mirjany Mihacovej. V súčasnosti je profesorom na Akadémii klasického maliarstva v Sriemskych Olejomaľba Rodina autora V. Dolovačkého Karlovciach. Pred štyrmi rokmi vyšla o ňom monografia z pera Dragana Jovanovića Danilova a v roku 2010 RTV Srbska nakrútila o ňom dokumentárny film Bez vetra v cykle Výtvarný tábor autora Veska Butrića. Na vernisáži 17. apríla okrem iardiAkademický maliar Vasilije Vasa teľky obrazárne Márie Raspírovej a autora rozprával a výstavu slávnostne otvoril jeho kolega Mihail Dolovački v Kovačici Mile Kulačić. Vernisáž spestril hrou klasickej hudby na harmonike Emil Nemček ml. „Veľký maliar musí mať prírodný talent výtvarne sa vyjadriť, vedieť remeslo, prípadne technológiu médií, v ktorom dielo realizuje. Tieto dve schopnosti sú výtvarnou azbukou a gramatikou. Ale akú pieseň napíšeme, závisí od šírky, sily a jedinečnosti nášho ducha,“ zdôraznil na vernisáži v Kovačici maestro Dolovački.

Ján Špringeľ

42

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

k U lt Ú r a Obecná prehliadka detských tancOv a spevOv

Priemerná úroveň ko prvú previerku nacvičených spevov a tancov mladých folkloristov z územia Obce báčsky petrovec v utorok 16. apríla vo veľkej sieni slovenského vojvodinského divadla zorganizovali prezentačný koncert. pod organizáciu Obecnej prehliadky speváckych zborov, orchestrov a detských folklórnych súborov sa aj tohto roku podpísal kultúrno-umelecký spolok petrovská družina. v koncertnom programe vystúpili spevácke a tanečné súbory kultúrno-osvetových a kultúrnoumeleckých spolkov z báčskopetrovskej obce a spevácky zbor petrovskej Základnej školy Jána Čajaka, ktorý úvodom programu pod taktovkou profesorky hudby Marieny stankovićovej-krivákovej

A

zaspieval päť piesní. po nich pódium zaujali mladší tanečníci z petrovca s tancom Prší, prší..., ktorý nacvičila tatiana kriváková-amidžićová. korepetítorom bol harmonikár Zdenko Makovník. vedúci kulpínskeho Zvolena a choreograf Michal Čiliak na prehliadku priviedol súbor bažalička, ktorý sa predstavil piesňami, hrou Čižíček, čižíček a tancami Keď komára ženili a Chodieval k nám jeden šuhaj Chór petrovskej základnej školy po rokoch revuálnych švárny. staršia detská skupina fol- vystúpení tohto roku aj súťaží kloristov Đuru Jakšića z Maglića

Aj Maglićania ukázali, že sa v poslednom čase na folklórnom poli v ich osade kvalitne pracuje

pod vedením choreografa Miroslava savića sa predstavila tancami z vladičinho hanu. hudobne ich sprevádzal spolkový ľudový orchester pod vedením vladana prokopovića. Mladí hložianski tanečníci kOs Jednota sa predstavili tancom Anička, dušička, nekašli. na vystúpenie ich prichystal choreograf Jaroslav kriška a do taktu im hral orchester pod vedením rastislava struhára. hodnotiaca komisia – dirigentka slovenka benková-Martinková a choreograf Ján slávik – prehliadku zhodnotila ako priemernú a do oblastnej prehliadky, ktorá sa uskutočnila už v nedeľu 21. apríla v Čelareve, odporučila školský zbor z petrovca, ako aj mladších tanečníkov z petrovca, ale aj tanečné body v predvedení mladých folkloristov z kulpína, Maglića a hložian.

Obecnú prehliadku tancov a spevov nádejných folkloristov a spevákov otvoril predseda obce pavel Marčok a program moderovala vladimíra sabová.

J. Čiep SÚŤAŽILI DIVADELNÍCI ŠKÔLKARI. v sobotu 13. apríla v sieni domu kultúry v báči prebiehal druhý festival divadelných predstavení detí z predškolských ustanovizní Obce báč pod názvom Vyrozprávam ti rozprávku. súťaž v mene organizátora – predškolskej ustanovizne kolibri v báči otvorila riaditeľka tejto ustanovizne anna boškićová. Osem diva-

delných hier bolo prihlásených na súťaž. pU kolibrík zo selenče sa predstavila dvoma divadielkami: (na snímkach) Malí avanturisti (v réžii vychovávateliek Jasminy kováčovej a Maríny Čapeľovej) a Tri prasiatka (v réžii vychovávateľky Márie Mandáčovej). Malých hercov početné obecenstvo odmenilo zaslúženým potleskom a odborná porota určila, ktoré tri predstavenia boli najlepšie a kto si zaslúžil ceny za herecký výkon, réžiu, scénografiu, kostýmy, hudbu a najlepší plagát.

J. Berédi-Ďuky

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

hlas ĽUdU

43

K u lT Ú r a KOMOrNý ZBOr MuSica ViVa BilaNcOVal

Početné vystúpenia pevácke teleso Komorný zbor Musica viva sa v roku 2012, ako aj v minulých rokoch, zúčastnil na početných kultúrnych podujatiach v Báčskopetrovskej obci, ale i na podujatiach pokrajinského významu, akými sú Slovenské národné slávnosti a Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny, ktoré od svojho vzniku zbor aj organizuje. Zúčastnil sa aj na programoch osláv Dňa Petrovca a Dňa obce, v programoch Matice slovenskej na promóciách kníh a výročnom zasadnutí, na výročných zhromaždeniach iných združení a spolkov, na akciách v Galérii Zuzky Medveďovej a v programoch iných organizátorov. Zbor vystúpil aj mimo lokálneho prostredia: na obecnej prehliadke v Hložanoch, viackrát v Novom Sade, v slávnostnom programe Dňa mesta Senty, na Festivale Ozveny staroslovienčiny v Telgárte a na bohoslužbách v Hranovnici v Slovenskej republike.

Dokopy sa verejne svojím spevom predstavili 21-krát. ako bolo počuť na výročnom zhromaždení zboru v stredu 10. apríla, niektoré speváčky sa zúčastnili na dirigentskom kurze, kde získali nové skúsenosti v prednese zborovej a vokálno-inštrumentálnej hudby. Všetci aktívni speváci zboru sa dopracovali k novej kvalite prednesu vďaka sústavnej práci, ktorá aj v tomto roku v zbore pokračovala. Skúšky zboru boli dvakrát týždenne: v ob-

S

dobí, keď sa vykuruje, v priestoroch Základnej školy Jána Čajaka a v letnom období v priestoroch Domu Matice slovenskej v Srbsku.

V zbore v roku 2012 bolo aktívnych 17 speváčok a spevákov.

Tie zoskupovala vedúca zboru Mariena Stankovićová-Kriváková.

Klavírny sprievod na koncertoch mal na starosti Vladimír Kováč z Báčskej Palanky a sprievod ľudových piesní mal harmonikár Zdenko Makovník. Od polovice roka mužská zložka zboru už nepôsobila, ale od októbra sa do zboru pridali aj členky Zboru slovenských pedagógov s dirigentkou

Zboristky po skončení veľkonočného koncertu v petrovskom kostole

venských zborov z Vojvodiny. Piaty Koncert slovenských zborov z Vojvodiny sa konal 10. novembra v sieni SVD v Báčskom Petrovci.

Na nedávnom vystúpení v Kovačici

annou Medveďovou. Zbor pedagógov dovtedy pôsobil pri Gymnáziu Jána Kollára.

Hoci nie veľmi početný, predsa bol zbor aj vlani iniciátorom a organizátorom Stretnutia slo-

Zúčastnilo sa na ňom šesť slovenských zborov z Vojvodiny: z Nového Sadu, Starej Pazovy, Kovačice, Selenče a Báčskeho Petrovca a dva hosťujúce zbory – zo Senty a z Vranova nad Topľou zo

Slovenskej republiky. Slovenské zbory z Vojvodiny majú vďaka tomuto jedinečnému podujatiu možnosť navzájom sa lepšie spoznať, zveľadiť vzájomné kontakty, plánovať spoločné projekty, koncerty a zájazdy, ako i na skúsenostiach iného zboru zveľadiť vlastný prednes.

Z plánu práce na rok 2013 zboristky v 13. roku svojej činnosti už realizovali tri významné vystúpenia: na výročnom zasadnutí petrovského MOMS, v rámci Veľkonočného chrámového koncertu a v Kovačici pri oslave výročia vzniku tamojšieho Mužského komorného zboru. aj v nasledujúcich mesiacoch činnosť zboru bude usmernená na účasť na kultúrnych programoch predovšetkým v prostredí, v ktorom zbor pôsobí, a v bližšom okolí. V júni si naplánovali cestu do Vranova nad Topľou a vystúpenie na Vranovských zborových slávnostiach.

J. Čiep

KONCERT VÁŽNEJ HUDBY sláčikového komorného orchestra Trondheim junior soloists z Nórska bol v sobotu 6. apríla v evanjelickom kostole v Starej Pazove. Milovníci vážnej hudby mali možnosť vypočuť si známe nórske, srbské a rumunské skladby v prednese mladých hudobníkov zo Škandinávie vďaka združeniu Tutti Srbija z Belehradu, ktorá s Obcou Stará Pazova a Strediskom pre kultúru podpísala protokol o spolupráci.

V rámci tohtoročného turné spomenutý orchester vystúpil i v barokovej sieni Mestského domu v Zreňanine, na Karlovskom gymnáziu a v Kultúrnej inštitúcii na belehradskej Palilule. Mladí hudobníci z Nórska, ináč príslušníci Evanjelickej a. v. cirkvi, boli milo prekvapení, keď zistili, že môžu aj v tejto časti Európy vystupovať v evanjelickom chráme Božom. kv

44

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HlaS ĽuDu

K U LT Ú R A KNIŽNÁ NOVINKA

Zborník k jubileu Matice roku 2012 tunajšia slovenská komunita si primeranými kultúrnymi a spoločenskými programami pripomenula osemdesiate výročie založenia národnej inštitúcie Matice slovenskej v Srbsku, predtým v Juhoslávii. Matičiari si predsavzali, že po tomto jubileu zostane aj trvalá stopa, a tak sa rozhodli vydať publikáciu. Prvotne sa rozmýšľalo aj o organizovaní konferencie, podobnej akú MSJ zorganizovala roku 2000 k desiatemu výročiu obnovenia a činnosti MSJ. Z nej potom v nasledujúcom roku tlačou vyšiel aj zborník materiálov prednesených na konferencii.

Keďže sa pre nedostatok financií od usporiadania konferencie upustilo, vedenie Matice poverilo profesora Samuela Boldockého, ktorý bol zostavovateľom i uvedeného matičného zborníka pred dvanástimi rokmi, aby zostavil publikáciu. Profesor Boldocký si okolo seba zoskupil tím spolupracovníkov, ktorí mu pomáhali v realizácii pripravenej koncepcie zborníka, ale predsa najväčšiu časť práce dotiahol samotný zostavovateľ.

Pod jednotlivé príspevky v knihe sa podpísali: Ľubica Bartalská, Jaroslav Čiep, Jarmila Pálenkášová, Michal Gombár, Stanislav Bajaník, Ján Kišgeci, Katarína Pucovská, Michal Spevák, Rastislav Surový, Ján Babiak, Branislav Slivka, Katarína Melegová-Melichová, Elena Hložanová, Marjan Pavlov, Jarmila Hromčíková, Vladimír Hudec, Jaroslav Feldy, Dušan Kereš, Matej Hadrík, Stanislav Stupavský, Adam Markuš, Vierka Hrubíková, Viera Benková, Zdenka Chalupková, Katarína Mária Hrkľová a Viera Tapalagová.

Okrem toho v zborníku sú použité aj texty zosnulých Jána Siráckeho, Jána Podhradského a Andreja Labátha.

Zborník prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku vyšiel tlačou začiatkom apríla v rozsahu 332 strán v náklade 700 výtlačkov. Vydala ho Matica slovenská v Srbsku a vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči vo formáte B5.

Okrem predslovu zostavovateľa zborník chronologicky zachytáva činnosť Matice a je rozdelený do nasledujúcich častí: Založenie a

V

27. 4. – 4. 5. 2013

Titulná strana najnovšieho zborníka o MSJ, resp. MSS

činnosť MSJ v rokoch 1932 – 1941, Predsedovia MSJ v rokoch 1932 – 1941, Z činnosti matičných odborov a sekcií v období 1932 – 1940 a Vojnové obdobie. Ďalšie kapitoly v zborníku tvoria tieto časti: Činnosť MSJ, Predsedovia MSJ a Z činnosti matičných odborov, všetko v rokoch 1945 – 1948. Tretie obdobie matičnej činnosti je zhrnuté v kapitolách: Obnovenie a činnosť MSJ, Predsedovia MSJ, Z činnosti matičného ústredia, všetko od obnovenia v roku 1990 a končiac rokom 2012. Na toto obdobie nadväzujú aj časti Z činnosti MOMS v Juhoslávii / Srbsku, Podporovatelia MSJ a Dom MSJ Ľudovíta Mišíka, Matičné uznania, Z matičnej spolupráce so Slovenskom. Záverečné strany zborníka patria dokumentom a fotografiám, ktoré poskytli matičné odbory a jednotlivci zo súkromných archívov.

Celkom na záver zborníka zostavovateľ sa postaral aj o krátke zhrnutie a pre čitateľov, ktorí neovládajú slovenčinu, resumé preložil i do srbčiny a do angličtiny ho preložila Nataša Vidová.

Zborník je písaný populárnym štýlom, a tak, aby bol zrozumiteľný každému čitateľovi. Odporúčame ho všetkým záujemcom, ktorí chcú mať v jednej knihe obsiahnuté bohaté dejiny našej národnostnej organizácie Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku.

J. Čiep

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

SPOLUPRÁCA MEDZI ODDELENÍM SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE A NVU HLAS ĽUDU. Študentská novinárska prax v Hlase ľudu pre študentov Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade počas nadchádzajúcich letných prázdnin – to je konkrétny záver oficiálnej návštevy riaditeľa NVU Hlas ľudu Samuela Žiaka slovakistickej katedry, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 18. apríla. Na rokovaní sa zúčastnil doc. Dr. Adam Svetlík, zástupca šéfa katedry, prof. PhDr. Juraj Glovňa, Csc., lektor slovenského jazyka, a Jasna Uhláriková, asistentka.

Okrem toho takmer dvadsiatim slovakistom riaditeľ Hlasu ľudu odovzdal skromné darčeky – príručku Anny Horvátovej Jazykové omyly, ktorú vydali táto ustanovizeň a Asociácia slovenských novinárov, a vyzval ich, aby sa prihlásili na novinársku prax v trvaní jedného mesiaca.

V. D. V.

OSLAVY JUBILEA – polstoročnice Historického múzea Srbska (na snímke) sa začali v polovici apríla výstavou o najznámejších dvoch dynastiách: Karađorđevićovcov a Obrenovićovcov. Okrem tohto podujatia pri príležitosti významného výročia sa do konca roka majú konať ešte dve medzinárodné výstavy a obnovuje sa a rozširuje výstavný priestor, ktorý by mal mať celkovú rozlohu 4 000 štvorcových metrov.

O. Filip

45

K U LT Ú R A STRETNUTIE KYSÁČSKYCH UČITEĽOV NA DÔCHODKU

Spomienky z osvetovej činnosti tretnutie učiteľov na dôchodku pri príležitosti 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča zorganizoval Spolok kysáčskych žien v stredu 17. apríla 2013 v miestnostiach Slovenského národného domu. Predsedníčka spolku Ľudmila Berediová-Stupavská v uvítacom prejave povedala, že na tomto pravidelnom posedení, ktoré mávajú

znak, ktorý pripomína oslavy 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Alžbeta Pucovská si potom zaspomínala na tie časy, keď robila v Kysáči, na svojich žiakov, na niečo, čo sa nikdy nezabudne...

Do Kysáča prišla so Zuzanou Kokavcovou- Zorňanovou: – My máme rovnaké zážitky, čo zažila jedna, to aj druhá, lebo sme spolu prišli do Kysáča a dali nás do Mali sa o čom rozprávať: (zľava) učiteľky Elena Surová, Mária Sertićová a Zuzana Ožvátová školy v Tankosićeve. Tam sme začali A teraz je koľko detí... Keď si len pomyslím... A vtesvoju učiteľskú prácu. dy bolo aj 52 žiakov v jednej triede...

Prítomní sa na tomto večierku dozvedeli mnoNebolo ľahko. Nič sme nemali. Ani v byte sme ho zaujímavých a významných faktov, ale aj hunemali pohodu, a deti – moristických príbehov zo života školy v Kysáči, chúdence chudobné, zvlášť zo spomienok učiteľov Pavla Grňu a Michala neoblečené... Ale boli Gombára, ktorých spomienky sú ešte stále živé aj milé. To boli také milé do tých najmenších detailov. Aj takých, že bolo viac Aj učitelia, aj hostia pozorne sledovali program deti, hádam tá chudoba školských budov, a že prvú budovu školy nazývali Egyptská škola, lebo bola temná ako pyramída... Učiteľka na dôchodku každú stredu, si tentoraz naElena Surová zarecitovala báseň Draplánovali povolať učiteľov a homíry Pechočiakovej Jesenné slnko učiteľky vo výslužbe, ktorí si a novinárka Novosadského rozhlasu zaslúžili veľkú úctu a veľké ĎaKatarína Pucovská z Kulpína prečítakujem. Zaželala im zdravia, šťasla ukážky z tvorby Daniela Pixiadesa, tia, lásky a prečítala jej modifislovenského, čiernohorského a chorkáciu básne Jany Chorvátovej, vátskeho emigrantského básnika naautorky zo Slovenska. rodeného roku 1931 v Kysáči, ktorý Hostke z Kulpína pani učibol tiež učiteľom. Od roku 1974 žije teľke Alžbete Pucovskej, ktorá v Kanade a ona postupne prekladá kedysi v Kysáči učila 7 rokov a Znovu spolu: (zľava) učiteľky Zuzana Naďová, Anna Martišová, jeho tvorbu do slovenčiny. Protohto roku oslávila osemdeAlžbeta Pucovská a Zuzana Zorňanová fesorka slovenčiny Ľ. Berediovásiatku, predsedníčka StupavsStupavská prečítala zoznam ká venovala to, čo majú v spolku najnovšie – Hla- robí tie deti dobrými. A boli aj usivšetkých učiteľov, ktorí pôsobisľudovskú kuchárku – Z kysáčskeho receptára. lovné. Aj tí žiaci, čo sa nemohli nali v Kysáči od dávneho roku Predseda kysáčskeho MOMS Rastislav Surový, tiež učiť, usilovali sa, aby vedeli as1785. Ostatné učiteľky sa tiež učiteľ dôchodca, jej odovzdal skromný darček, od- poň koľko-toľko. Aj rodičia nám spontánne zapájali do diskusie chodili. Veľmi sme boli spoa dopĺňali spomínané údaje a kojní s rodičmi. Nemuseli príbehy zo života školy svojimi sme im odkazovať, že treba vtipnými komentármi. Okrem už prísť: keď išli do centra, do despomenutých osvetových pradiny, tak sa zastavili v škole a covníkov vo výslužbe na stretzaujímali sa o svoje deti. To sa nutí boli ešte: Zuzana Naďová, nám veľmi páčilo. My učiteAnna Martišová, Zuzana Ožvália sme vedeli, že musíme tová, Mária Sertićová a Mária robiť, že sme za to poslaní a Kuzmićová. zato sme sa učili. Na tie dávPrítomní si na tomto príjemne zážitky nikdy nezabud- Alžbeta Pucovská nom večierku okrem uchu lanem, pekne nám bolo. Mali si zaspomínala na svoju hodiacich spomienok z osvesme 32 žiakov, niekedy aj osvetovú prácu v Kysáči tovej činnosti mohli vychutnať 37, až do 40. Boli to kombinované triedy, spočiatku prvé a druhé roč- aj slané a sladké dobrôtky, ktoré pripravili ochotníky, asi 4 roky. Potom prišiel zákon, že né členky Spolku kysáčskych žien.

Plní zážitkov a spomienok: (zľava) Rastislav spolu musia byť prvé a tretie ročníky, a urSurový, Michal Gombár, Ľudmila BerediováMichal Ďurovka Stupavská a Pavel Grňa čili, že koľko detí môže byť v triede. Strašné.

S

46

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KYSÁČANIA NA SLOVENSKU

Dokonalá svadba v Turci a strednom Považí Č

lenovia Ochotníckeho divadla Kultúrno-informačného strediska Kysáč v dňoch 14. až 17. apríla pobudli na Slovensku, presnejšie v osade Belá-Dulice a v Novom Meste nad Váhom, kde prebiehal Festival Aničky Jurkovičovej. Je to celoslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby zobrazujúcich postavenie a poslanie ženy v spoločnosti.

Festival sa konal po 16-krát a jeho súčasťou bolo aj odovzdanie Kvetu Tálie na rok 2013. Dostala ho známa slovenská herečka Zita Furková. Na tejto prehliadke sa zúčastnilo 7 ochotníckych súborov, ktoré na divadelných doskách bojovali o titul laureáta festivalu a o ďalšie ocenenia. Medzi nimi boli dva súbory zo Srbska, a to zo Starej Pazovy a z Kysáča a nováčikom zo zahraničia bolo Divadlo Brod z Uherského Brodu (Česká republika).

Kysáčski divadelní ochotníci mali 12. apríla premiéru divadelného predstavenia Dokonalá svadba od Robina Hawdona v réžii Jána Privizera, na druhý deň už hrali prvú reprízu a po nej nasadli do autobusa a cestovali na Slovensko. Po privítaní v Mestskom kul-

Ivan Privizer a Svetlana Gašková v najnovšom kysáčskom predstavení (Foto: Ivan Čief) túrnom stredisku a ubytovaní už sa pripravovali na prvé vystúpenie. Keďže sa divadelníkom zo Starej Pazovy pokazil autobus, poprosili Kysáčanov, aby ich zastupovali. A tak OD KIS Kysáč vystupoval tri dni zaradom, i na otváracom ceremoniáli 16. Festivalu A. Jurkovičovej a Pazovčania s predstavením Neresti ľudstva autora a režiséra Miroslava Kožíka vystúpili v utorok ráno o 8.30 h. V utorok na pozvanie tamojšieho Divadel-

MÁLOPOČETNÉ PETROVSKÉ OBECENSTVO v piatok 19. apríla výkonom oduševnili a dobre pobavili divadelníci z Crvenky. Na javisku Slovenského vojvodinského divadla sa Divadlo Stevana Sremca pohostinsky predstavilo inscenáciou hry Paradoks Nebojšu Romčevića v réžii Radoja Čupića. Režisér Čupić sa podpisuje aj pod adaptáciu predlohy, scénografiu, kostýmy a výber hudby. Britká komédia o „transformersoch“ je odzrkadlením súčasnosti, je o nás a našom čase, ktoré je predovšetkým poznačené nepredvídateľnými politickými prevratmi.

V takej situácii pasivita inteligencie, turbo-folk kultúra a španielske seriály znemožňujú normálny život v nenormálnej krajine. Predsa sú tu aj jednotlivci, ktorí nedovoľujú, aby im spoločnosť skorumpovala dušu. V zohranom družstve na výbornú zahrali Cvijeta JovanovićováMučalicová, Zoran Radulović, Gordana Mešterová, Marko Bošnjak, Jelena Đuricová, Slobodan Radonjić, ako i mladučkí Luka Latinović a David Batinić. Divadelníkom z Crvenky hostiteľom bolo Divadlo VHV z Petrovca.

J. Č-p

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

ného súboru pri Obecnom úrade a MOMS Kysáčania odcestovali do osady Belá-Dulice, so zastávkou v Martine. V takmer vypredanej sále obecného úradu sa im dobre hralo a obecenstvo sa im poďakovalo potleskom.

V stredu 17. apríla bolo v Novom Meste nad Váhom vyhodnotenie a uzávierka festivalu, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia takmer všetkých súborov z Trenčína, Opatovej nad Váhom, Dubnice nad Váhom, Žemberoviec, Uherského Brodu a Kysáča. Odborná porota v zložení: Elena Knopová, Martin Timko a Joanna Zdrada Biel vyhodnotila festival a určila mená nosi-

teľov hlavnej ceny za najlepší ženský herecký výkon, ocenenia za mužský herecký výkon, za pozoruhodný ženský herecký výkon, Ceny za originálny autorský prínos (získalo ju Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy), ocenenia za najlepšiu scénografickú zložku, Ceny za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí (získalo ju Kultúrno-informačné stredisko Kysáč) a titulu laureáta festivalu (získalo ju Divadlo Brod z Uherského Brodu hrou škótskej dramatičky Sue Gloverovej Tulenia žena). Nakoniec sa prihovoril aj primátor mesta Jozef Trstenský, ktorý povedal, že„toto nie je koniec festivalu, lebo sa už zajtra začínajú prípravy na nasledujúci ročník Festivalu Aničky Jurkovičovej“. Po vyhodnotení festivalu vystúpilo domáce divadielko Galéria pri Mestskom kultúrnom stredisku NMnV s hrou Slawomíra Mrožeka Stroskotanci.

Laureát tohto festivalu získava odporučenie do otvorenej časti celonárodnej divadelnej prehliadky – Scénickej žatvy v Martine a pozvánku na obdobný Festival Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Pripomeňme, že doteraz najviac titulov laureáta Festivalu A. Jurkovičovej – dva – sa podarilo získať Ochotníckemu divadlu KIS Kysáč, a to v roku 2006 (hrou V. Hurbana Vladimírova Zem) a v roku 2010 (hrou B. ČahojovejBernátovej Cesta pre dúhu).

Ivan Klinko

V SLOVENSKOM NÁRODNOM DOME V KYSÁČI 21. apríla hosťoval divadelný súbor KUS penzistov Isidora Bajića z Nového Sadu. Predviedli hru Duško Radović znovu medzi nami v réžii Voju Soldatovića, ktorý urobil aj výber textov. Aj napriek málopočetnému obecenstvu Novosadčanom sa hralo výborne a na divákov zapôsobili vynikajúcim umeleckým prednesom. Bola to večná rozprávka o mužsko-ženských vzťahoch a bola to terapia smiechom, ktorá nám je v týchto neblahých časoch veľmi potrebná. Pri tejto príležitosti im predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový daroval odznaky k 240. výročiu príchodu Slovákov do tejto osady. Aj hostia opätovali darom: Toto krásne a úprimné stretnutie Kysáčanom bude upomínať obraz Milutina Simića, člena dramatickej sekcie.

A. Legíňová

47

K u lt ú r a K jubileu Kultúrneho a spoločensKého pracovníKa

Sedemdesiatnik Samuel Boldocký ohtoročný štvrtok 25. apríla pre samuela boldockého bol významným i preto, lebo od tohto dňa tento náš profesor, literárny kritik, jazykovedec, zostavovateľ učebníc a antológií, prekladateľ a spoločenský pracovník na svojich pleciach nesie sedem krížikov životného údelu.

Zo základných biografických prvkov uvedieme iba skrátka, že samuel boldocký v rokoch 1958 až 1963 absolvoval pedagogickú školu v báčskom petrovci, v rokoch 1963 – 1967 študoval juhoslovanské jazyky a literatúru na Filozofickej fakulte v novom sade. po štúdiách pôsobil ako profesor

T

(1986), Podnetnosť liRiaditelia gymnáteratúry (1996), Podzia v Petrovci nety a úskalia sloven(2009) a naposleskej literatúry v Juhody zostavil antoslávii (2003), Literárne lógie slovenskej reflexie (2004) a Kroky vojvodinskej rua stopy v kultúre a lirálnej poézie Roteratúre vojvodinských diskom oprstenSlovákov (2010). je kovaní (2010) a autorom štyroch prózy Putá zeme učebníc slovenského (2011). Zostavil jazyka pre základné knihy aj iným spiškoly, ktoré vyšli pod sovateľom a hodspoločným názvom Samuel Boldocký – ne prekladá zo portrét z roku 2005 Hovoríme po slovensrbčiny do slosky. podpísal sa ako venčiny a naopak. šéfredaktor monografického tento neúnavný nestor slovazborníka Báčsky Petrovec 1745 – kistiky sa aktívne podieľa na literárnom, kultúrnom a spoločenskom živote slovenskej menšiny v srbsku. bol členom redakcie časopisov nový život a Dolnozemský slovák, v rokoch 1998 –

2002 bol predsedom spolku vojvodinských slovakistov, bol medzi iniciátormi obnovenia Matice slovenskej v juhoslávii, neskôr v rámci MoMs petrovec, kde s. boldocký v rokoch 1992 – 2000 zastával post predsedu, písal i scenáre pre literárno-hudobné pásma, ktoré obecenstvo ocenilo ako veľmi úspešné. v rokoch 1996 až 2000 bol výborníkom Zhromaždenia obce báčsky petrovec a v rokoch 2003 – 2010 členom národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. okrem toho aktívne sa ako člen správnych rád podieľal aj v práci Knižnice Štefana homolu a ústavu pre kultúru vojvodinských slovákov.

Začiatkom roku 1993 v petrovskom rozhlase stanovili reláciu Matičný kútik, ktorá sa na vlnách tohto rádia s krátkou prestávkou dodnes vysiela, a pripravuje ju samuel boldocký. okrem pôsobenia v kultúre s.

Záber z dokumentárnej výstavy k jeho 60. narodeninám v Knižnici Štefana Homolu z roku 2003

srbského jazyka a literatúry na Gymnáziu jana Kollára v báčskom petrovci celý svoj pracovný vek, až do odchodu do výslužby v roku 2006. je ženatý s Máriou, rod. labátovou, z Kulpína, profesorkou, a majú dve dcéry annamáriu a Marianu. od študentských čias s. boldocký sa venuje jazykovednému výskumu, ale predovšetkým literárnokritickej a publicistickej činnosti, hlavne v oblasti tvorby slovenských autorov v srbsku. Štúdie, kritiky a recenzie publikoval v časopisoch a zborníkoch nový život, hlas ľudu, vzlet, Zborník spolku vojvodinských slovakistov, prilozi proučavanju jezika, Kontrastivna jezička istraživanja, polja a i. aj v zborníkoch z rôznych sympózií doma a na slovensku. samostatne vydal knihy kritík a úvah Prehodnocovanie hodnôt

48

1995, ako zostavovateľ zborníka Desať rokov činnosti obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (2001), ako zostavovateľ kníh Žiacky domov v Petrovci (2007),

Pri prezentácii hlasľudovského vydania knihy A. Čipkára v kysáčskej knižnici v máji 2004 (foto: E. Š.)

Slovo prekladateľa knihy akademika Dušana Kováča Dejiny Slovenska v Dome MSS v apríli 2013 27. 4. – 4. 5. 2013

boldocký bol aktívny i na športovom poli. v mladosti sa podieľal na rozvoji miestneho volejbalu, stolného tenisu a hokeja. v roku 1996 s. boldockému udelili októbrovú cenu obce báčsky petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci slovákov v juhoslávii a je nositeľom i početných ďalších cien a uznaní. Medzi nimi možno spomenúť cenu časopisu nový život, ktorú s. boldocký získal za roky 1992 a 2008.

Do ďalších dní s. boldockému prajeme dobrého zdravia a ešte veľa tvorivej nálady.

J. Čiep 17– 18 /4540 – 4541/

hlas ĽuDu

K U LT Ú R A Z ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

Danica, Anna a Miriam skvelé aj na Slovensku Ú

nia žien Slovenska v dňoch 19. a 20. apríla usporiadala 46. Festival umeleckého prednesu žien v poézii a próze známej pod názvom Vansovej Lomnička. Festival prebiehal v Banskej Bystrici, v priestoroch Vedeckej štátnej knižnice. V prvý festivalový deň bola súťaž v prednese poézie pre všetky vekové kategórie a v druhý deň sa predstavili súťažiace v prednese prózy.

Asociáciu slovenských spolkov žien zastupovali víťazky finálovej súťaže v Báčskom Petrovci: v prednese poézie Anna Hrnčiarová s prednesom básne Darca krvi od Kristy Bendovej, v prednese prózy Miriam Murtínová s úryvkom Diana od Táne KeleovejVasilkovej a Danica Vŕbová s prednesom textu Ľúbi – neľúbi od Jána Čajaka.

Táto celoslovenská a medzinárodná súťaž zhromaždila vyše 30 účastníčok, ktoré postúpili ako víťazky okresných a krajských súťaží na Slovensku. Porota tohto roku pozitívne ocenila kvalitu textov a kvalitu predDôstojne reprezentovali Asociáciu žien aj na nesov vo všetkých súťaži v Banskej Bystrici: (zľava) Danica Vŕbová, kategóriách.

Viera Miškovicová, Anna Hrnčiarová a Miriam Predstaviteľky Murtínová ASSŽ aj tohto roku dosiahli veľký úspech, keďže Danica zaradená do bronzového pásma. A v Vŕbová bola zaradená do zlatého prednese poézie žien ponad 25 rokov pásma a stala sa aj laureátkou v Anna Hrnčiarová sa dostala do strieprednese prózy pre ženy do 25 rokov, borného pásma. Po ukončení predkým Miriam Murtínová v prednese nesov a udelení cien predsedníčka prózy pre ženy ponad 25 rokov bola Únie žien Slovenska Irena Belohors-

VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS KULPÍN

Nábor členov a rozprúdenie aktivít P

ká a predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová pripomenuli začiatky a podnety na spoluprácu dvoch organizácií a spresnili ďalšie spoločné podujatia.

V druhý festivalový deň účastníčky navštívili hrobku Terézie Vansovej na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kde doc. Juraj Sarvaš a predsedníčka Únie žien Slovenska I. Belohorská hovorili o živote T. Vansovej, slovenskej národovkyne a spisovateľky. Účasť ASSŽ na súťaži Vansovej Lomnička podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Slovenské vydavateľské centrum v B. Petrovci.

K. G. Foto: A. Meleg

rady MOMS Kulpín sa stali: Ján Lačok, Jaroslav Javorník, Vladimír Grňa, Pavel Gaža, Viera Dorčová-Babiaková, Jasmina Kuštrová a Jaroslav Širka. Dozornú radu tvoria: Vlastislav Zelenák, Branislav Kuštra a Ján Chalupka. Delegátkami do ústredia MSS sa stali Viera Dorčová-Babiaková a Jasmina Kuštrová. Keď ide o voľby na vedúce posty MSS, kulpínsky matičný odbor na miesto predsedu MSS podporil kandidátku Katarínu Melegovú-Melichovú a na miesto podpredsedu pre Báčku Vladimíra Feketeho. Plán práce na rok 2013 si spresnia na prvom zasadnutí vedenia MOMS Kulpín, keď si určia aj to, kto bude v nasledujúcom období na vedúcom mieste tohto miestneho matičného odboru.

K. Gažová

o druhýkrát zvolané tomto výročnom zasadvýročné zasadnutie nutí nie sú prítomní ani Miestneho odboru Matice všetci členovia rád. V slovenskej v Kulpíne bolo Kulpíne treba matičiarealizované v piatok 19. rov organizovať a okrem apríla v priestoroch KUS ústredného podujatia Zvolen. Podobne ako na PDvK treba rozprúdiť aj minulej schôdzi zorganiiné aktivity. Diskutovalo zovanej 30. marca – práve sa i o zápise detí do slopočas veľkonočných sviatvenskej triedy v prvom kov – keď nebolo kvórum ročníku v kulpínskej zána právoplatné rozhodokladnej škole. vanie, ani tentoraz sa Na výročnom a volebnom zasadnutí kulpínskych V pokračovaní schôMOMS Kulpín nemohol matičiarov nebola veľká návštevnosť dze predseda J. Širka pochváliť veľkým ohlasom prečítal návrhy na maproblém s členstvom MOMS Kulpín tičné uznania. Nasledovala volebná svojich členov.

Doterajší predseda MOMS Kulpín je príznačný, lebo vlastne ani na časť zasadnutia. Členmi Správnej Jaroslav Širka podal krátku správu o činnosti za rok 2012 a o hospodárení prednášku z tohto cyklu a témou bude Súčasná slov uplynulom roku. Ústredným mivenská vojvodinská poetická tvorba. nuloročným podujatím boli PredJF slávnosťové dni v Kulpíne usporiaBÁČSKA PALANKA. Na piatok 26. apríla o 20.30 dané týždeň pred SNS, ako aj obh. v báčskopalanskom Slovenskom dome zahlásené NOVÝ SAD. V pondelok 6. mája o 19.30 h v sievykle. Obsahovali kultúrne a šporje vystúpenie divadelných ochotníkov KUS Zvolen ni SKC P. J. Šafárika – na Starej fare bude mať večierok tové podujatia a realizované boli v z Kulpína s veselohrou Pohreb. mládež MOMS Nový Sad. Na stretnutí sa tentoraz spolupráci s početnými združeniaE. H. predstaví carvingový majster z Kysáča Pavel Chrťan, mi a organizáciami. Vyberanie členktorý sa už roky zaoberá vyrezávaním ovocia, ale aj ských poplatkov v MOMS Kulpín je PIVNICA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovamaľovaním na domáce taniere, veľkonočné vajíčka, stále nedoriešené. Práve preto vlana Steriju Popovića v zakladaní v sobotu 27. aprísuché tekvice a iné, ako aj Patrik Rago zo Selenče, ni bolo iba 58 členov a členské si najla o 9. hodine v Miestnom spoločenstve v Pivnici ktorý spracúva selenčské svadobné party. Hostia pričastejšie platili študenti, ktorí odusporiadala ďalšiu prednášku Jána Salčáka z cykchystajú aj bohatú výstavu svojich exponátov. Na chádzajú študovať na Slovensko. lu Čo dokáže pekné slovo, tentoraz na tému Spisovečierku nebudú chýbať ani hudobné a literárne čísV diskusii predsedníčka Matice vateľ a výživa. Spomenutý autor o týždeň, teda 4. la, o ktoré sa postarajú ochotní mládežníci. slovenskej v Srbsku Katarína Melemája, tiež o 9. hodine v sieni MS bude mať ďalšiu MOMS Nový Sad gová-Melichová poukázala na to, že

Chýrnik

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

49

K U LT Ú R A V ČELAREVE (ZASE) NIEČO NOVÉ

Super trieda na tému: Naša obec ula Základnej školy Zdravka Čelara v Čelareve sa v predchádzajúcu sobotu predpoludním pozmenila na bzučiaci úľ.

Robotné včielky s chuťou spĺňali pokyny včelej matky; trúdy tam, verte nám na slovo, neboli.

Nuž ale akéže to boli včely, čo im škola vŕta v hlave? Krásne, rozšantené, talentované. Žiačky a žiaci nižších i vyšších ročníkov – a bolo ich tam viac než tridsať – z novosadských základných škôl Kostu Trifkovića, Dušana Radovića a Ivana Gundulića, pravdaže, i domáce žiactvo. Včeliu matku robila profesorka slovenského jazyka a literatúry, učiteľka v spomenutých štyroch školách, Čela-

A

znatky z viacerých oblastí (zemepisu, dejepisu, všeobecnej kultúry, jazyka...).

– Spolu s deťmi sme uvažovali, ako na to, spolu sme chystali výtvarné a hudobné riešenia, kostýmy... Najprv som musela získať predstavu o každom žiakovi, ujasniť si, ktoré sú jeho záľuby a záujmy, aby som vedela, akú úlohu mu pridelím...

Pravdaže, takmer všetci ihneď chceli byť „v koži“ básnika Lazu Kostića či dámy Lenky Dunđerskej, nikto sa však neurazil ani neodmietol tzv. menšiu rolu v hre, ktorú ukončili spoločnou pesničkou Super trieda. Napísala a zhudob-

Minulosť ruka v ruke so súčasnosťou. Kde? No predsa – v Super triede!

Zo Super triedy – do čelarevského Múzea piva

Fruškohorské víly v silbašskom melónovisku

revčanka s hložianskymi koreňmi Mária Supeková. To ona zase raz skúša so svojimi žiakmi vyhútať a urobiť niečo pekné, dobré, užitočné.

Takže sme 20. apríla videli scénický príbeh na tému Naša obec.

Také malé milé úprimné vyznanie intímneho vzťahu k svojmu mest(ečk)u, k svojej škole, k ľubozvučnej slovenčine. Verbálny príbeh, hovoriaci o Báčskopalanskej obci, o Čelareve a Novom Sade umocnený videovými nahrávkami. Na dynamike mu pridávajú krátke rezké tanečné výstupy. Je síce pravda, že javiskový jazyk protagonistov nie je práve dokonalý; lež akoby aj mohol byť, keď aktéri príbehu sú prevažne deti zo zmiešaných manželstiev žijúce v neslovenskom okolí? Zato im úsilie, oduševnenie, prístup k tomu, čo robia, a radosť, s akou to

50

robia, nijako nemožno uprieť. Chce to ešte tu i tam niektoré časti vycibriť, popracovať na uvoľnení „hercov“ a plynulosti príbehu.

Ako hovorí učiteľka Supeková, prv než napísala scenár, oboznámila žiakov s projektom Super trieda, ktorý vznikol na Slovensku v roku 2009.

Jeho podstatou je motivovať deti do práce, budovať zdravé vzťahy v kolektíve, upevniť komunikáciu, ale aj prostredníctvom Pamiatka na krásnu sobotu v Čelareve: pred kaštieľom hry osvojiť si po- rodiny Dunđerskej 27. 4. – 4. 5. 2013

nila ju učiteľka Supeková, využijúc názvy slovenských učebníc a kľúčových slov v nich.

Po klaňačke si žiaci pomaškrtili na koláčikoch, a potom si dali spoločnú prechádzku. Ale akú! Navštívili Múzeum piva, kde ich počastovali chutnými šťavami (pravdaže, nie i pivom) a vyfotili sa pred kaštieľom Dunđerskovcov. Nakoniec si povedali dovidenia v Pivnici 11. mája. Tam vystúpia spolu s vrstovníkmi z iných základných škôl, ktorí by tiež 20. mája radi odcestovali na krajanské kolo súťaže Super trieda do Košíc.

17 – 18 /4540 – 4541/

Juraj Bartoš HLAS ĽUDU

K U lT Ú r A PoKrAJiNSKá reciTAČNá PrehliADKA

Zo Sečnja do Valjeva aj traja Slováci d piatka 19. do nedele 21. apríla v Stredisku pre kultúru v Sečnji sa v organizácii Ústavu pre kultúru Vojvodiny uskutočnila 44.

Pokrajinská prehliadka recitátorov pod názvom Básnik môjho rodu. odborná porota v zložení herec Miodrag Petrović, predseda, a členovia: novinárka Milina Florianová, profesorka Katalin Fazekašová, novinár Niku Čobanu, novinár Mihajlo Zazuljak a profesorka Katarina Čelikovićová, si za tieto tri dni vypočula

O

177 najlepších vojvodinských recitátorov, ktorí sa sem kvalifikovali z obvodných súťaží v Subotici, Starej Pazove, Čoke, Báči a Kovine. Prednesy básní odzneli v siedmich jazykoch. Žiaci recitovali po srbsky, slovensky, rusínsky, rumunsky, maďarsky, rómsky a chorvátsky. Na záver prehliadky vyhlásili pokrajinských víťazov a vybrali 27 najlepších (po 9 v každej vekovej skupine) na republikovú prehliadku. Tá sa tradične uskutočňuje v máji vo Valje-

ve. Predtým však v každej vekovej skupine vybrali po 18 najúspešnejších recitátorov, ktorým odovzdali zlaté diplomy.

Podľa dosiahnutých výsledkov sme si v zozname najlepších všímali tých žiakov, ktorí recitovali po slovensky. Podľa hodnotenia komisie v kategórii žiakov nižších ročníkov základných škôl spomedzi všetkých vynikla Martina Bartošová, stala sa laureátkou súťaže a s ňou sa na republikovú súťaž kvalifikoval aj

Kristián Balček. V tejto kategórii zlaté diplomy získali aj Martin Pavčok, Gabriela Svetlíková a Daniela Severíniová. V kategórii žiakov vyšších ročníkov na republikovú súťaž sa dostala ema Kočišová a diplomy získali aj Martin Krajčík a ivan cicka.

Keď ide o najstarších – kategóriu gymnazistov – zlaté diplomy si vybojovali Nataša rybárová, Malvína Zolňanová a Miloš Simonović.

J. Čiep

POVEĽKONOČNÝ KONCERT V PIVNICI. Po úspešne absolvovanom seminári pod názvom Nová pieseň, ktorý sa vo februári uskutočnil po tretíkrát, v nedeľu 21. apríla v pivnickom kostole v rámci bohoslužieb odznel Poveľkonočný koncert za účasti jeho frekventantov. Členom spomenutého semináru sa pri tejto príležitosti pripojili aj noví speváci, ktorí cez duchovné piesne oslavujú Pána. Komorný zbor Nádeje a evanjelický spevokol z Pivnice spolu s Komorným zborom Zvony a orchestrom Zvonivá cimbalovka zo Selenče zaspievali šesť pesničiek. Boli to pesničky, ktoré sa spolu nacvičili na seminári pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho, ako aj za pomoci profesorky Anny Stojnevovej. Prečítali aj niektoré biblické príbehy a zamyslenia.

Nasledujúce vystúpenie budú mať na Slovensku, kde sa predstavia divákom v meste Podlužany. Členov z toho mesta uhostili Pivničania v jeseň, teraz ich čaká odvetná náSpoločná fotka z koncertu spolu s pánom farárom Jánom Zahorcom, všteva.

K. Imreková ktorý tiež spieva v spevokole

Pocta triednej profesorke D

vanásteho apríla 2013 vo večerných hodiV čase okupácie našich krajov maďarskými nách vo veku 98 rokov zomrela moja tried- honvédmi, keď nám namiesto gymnázia vnútina profesorka Mária Boldocká, rodená Tereková. li akúsi meštiansku školu, prijali ju do pracovného Narodila sa v čase, ktorý už dávno kopomeru a učila slovenčinu. Bola niec vzal, 11. novembra 1915. Vtedy očapracovitá, mala pedagogický takt kávali Martina na bielom koni, a tak si a mali sme ju radi. Bol som malým priniesla aj meno, ale bola Mária, lebo žiačikom, nevedel som sa pohymeno Martina vtedy ešte nebolo zabovať medzi ľuďmi a tento nedoužívané medzi nami. Jej matka bola chýstatok nahrádzal som si knihami. rečná petrovská pôrodná baba, sestra To sa odzrkadlilo v mojich píDr. Juraja Guču, ktorý sa vysťahoval do somných úlohách. Používal som Ameriky. V tomto povolaní prežila svoj početné výrazy, ktorým som sa nacelý pracovný vek, stovkám Petrovčaučil z kníh, čo kládlo nad priemer nov pomohla prísť na svet a medzi môj štýl, zlepšovalo ho, kultivovalo. nimi bol som aj ja. Jej dcéra Mária, ktoTo sa páčilo mojej triednej. Popurá sa neskoršie ujala mojej školskej vý- Mária Boldocká larizovala ma pred triednym kochovy, robila mi veľkú radosť. Maturolektívom, moje úlohy čítala pred vala na mladom Gymnáziu v Petrovci v školskom žiakmi ako príkladné. Tým ma povzbudzovala a roku 1933/34, a potom študovala chémiu na Prí- posmeľovala, čo bolo k pedagogickému osohu, rodovedno-matematickej fakulte v Belehrade. lebo som do gymnázia prišiel zo spodiny živo27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

hlAS ĽUDU

ta. Moje školské vysvedčenie z dávneho roku 1942 nesie jej podpis, na čo som bol hrdý celé desiatky rokov. Pri každej návšteve u nás doma či stretnutí s ľuďmi vždy som sa chválil: – Nič to, že som prekročil osemdesiatku, veď mám ešte živú triednu profesorku, ktorá ide predo mnou.

Mnohí sa tomu divili, pýtali sa na ňu, a niektorí ani neverili a poznamenávali, či je to možné. A bola to pravda, bola.

Dnes moja triedna profesorka odišla a niet nádeje, že sa vráti. Ale predsa: Pri posledných slovách rozlúčky môžem povedať, že jej príklad a pedagogický takt aj dnes žije vo mne ako príklad.

Je mi ľúto, že nedožila 100, čo by bolo úspechom aj našich lekárov, aj jej príbuzných a známych. A aj ja by som sa mohol tešiť a chváliť, že mám ešte živú triednu profesorku. Moje vysvedčenie v podobe školskej správy o prospechu a mravoch, ako sa vtedy oficiálne menovalo, stalo sa historickým.

A na ňom je jej podpis.

Nech jej je ľahká rodná zem až po deň vzkriesenia a nech ju na srdce netlačí.

P. Mučaji

51

K U LT Ú R A

OZNAMY

pohostinný a pohostinský ni dominantná srbčina v niektorých situáciách nemôže tak ublížiť našej slovenčine, A nakoľko my sami uvedomelí Slováci. Aj nevedome, ale aj vedome, v presvedčení, že to môže aj tak obstáť, ako sme si namysleli. Tak je to aj so slovom pohostinne, ktoré neraz vystriedame so slovom pohostinsky. Preto si tu posvietime na významy týchto dvoch naoko podobných slov.

V slovníkoch nachádzame prídavné meno pohostinný – rád, vďačne poskytujúci hojné pohostenie, štedrý: pohostinný človek, pohostinný dom, pohostinná rodina, pohostinná domác-

nosť, pohostinná krajina, pohostinné mesto. Príslovku pohostinne používame, keď chceme vyjadriť, že sme niekoho pohostinne prijali. pohostinnosť je podstatné meno ženského rodu a ním charakterizujeme vlastnosť niekoho, niečoho pohostinného. Treba pripomenúť, že sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) nachádza len heslo pohostinný.

Pozornosť teraz upriamime na význam prídavného mena pohostinský: – poskytujúci stravu, nápoje: pohostinský podnik; – vykonávaný hosťami: pohostinské vystúpenie, pohostinské predstavenie, pohostinské hry – hry hosťujúceho

divadelného súboru; príslovka je pohostinsky: pohostinsky účinkovať.

Podstatným menom pohostinstvo vyjadrujeme: – hostiteľskú vľúdnosť, štedrosť, ochotné poskytnutie pohostenia: rodina známa pohostinstvom; – podnik poskytujúci stravovanie, hostinec, jedáleň, reštaurácia.

Z tohto vyplýva jednoduchý uzáver, že hosťujúce súbory, tanečné, divadelné atď. vystupujú pohostinsky a domáci im vďačne poskytnú pohostenie, štedro ich privítajú ako pohostinný národ. ah

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA S MuDR. jÁNOM BuLÍKOM prebiehala v nedeľu 21. apríla 2013 v kovačickom Dome smútku. Pohrebnú počestnosť vykonali Pavel Sklenár, senior banátsky a zborový farár cirkevného zboru Kovačica I, a Martin Bajza, zborový farár cirkevného zboru Kovačica II. Od tohto národovca, matičiara, kovačického rodáka a jedného zo zakladateľov Spolku Slovákov z Juhoslávie sa lúčili aj Katarína MelegováMelichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, a Pavel Baláž, predseda Spomienkového strediska Jána Bulíka. MUDr. Bulík žil ctihodným životom a mal dôstojný pohreb za prítomnosti hojného počtu Kovačičanov, Padinčanov a delegácie MOMS Vojlovica. Na pohrebe sa zúčastnili Bulíkov syn Ján, dcéra Zuzana s manželom Vladimírom Drugom a nevesta Dagmar Bulíková (na snímke).

Urnu s popolom Jána Bulíka uložili do hrobu jeho starých rodičov na cintoríne v Kovačici.

J. Šp.

DROBNÉ OZNAMY KupujeM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie.

Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

VYHLASujeM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Dragana Stankov, Veljka Radukića 106, Izbište. pReDÁM dom v Báčskom Petrovci, Ulica Janka Kráľa, na pozemku 27 árov (8 „kvadrátov”) – na dve ulice; telefón: 021/780-110.

52

Podľa článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009) a článku 22 Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov Správna rada Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci vypisuje: SÚBeH NA VOĽBu RIADITeĽA MÚZeA VOjVODINSKÝCH SLOVÁKOV Kandidáti majú spĺňať nasledujúce podmienky: – sú štátnej príslušnosti Republiky Srbsko, – vysokoškolské vzdelanie v humanistickom odbore (master štúdium, špecialistické akademické štúdium, špecialistické odborné štúdium alebo základné štúdium v trvaní štyroch rokov), – tri roky pracovnej skúsenosti v oblasti kultúry, – účasť v odborných, vedeckých alebo muzeálnych projektoch a riadenie projektov, – organizačné schopnosti, znalosti a skúsenosť, – znalosť slovenského jazyka.

K prihláške na súbeh kandidáti majú doložiť: – životopis, – plán práce a rozvoja ustanovizne, – dôkaz o štátnej príslušnosti, – overenú fotokópiu diplomu o získanom odbornom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie o bezúhonnosti.

Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov.

Tento súbeh sa zverejňuje na oznamovacej tabuli Národnej služby pre zamestnávanie, pobočka v Báčskom Petrovci, na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, v programe Rádia Petrovec a v týždenníku Hlas ľudu, s tým, že lehota na prihlasovanie na súbeh začína platiť odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu, t. j. od 27. apríla 2013 a trvá do 11. mája 2013. prihlášky na súbeh treba zaslať na adresu: Múzeum vojvodinských Slovákov, M. Tita 23, Báčsky Petrovec. Nevčasné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať.

Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo 021/781-377 alebo mailom na adresu muzejvs@stcable.net.

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, v Ulici sutjeska č. 2 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-192/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, schvaľuje

1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, v Ulici sutjeska č. 2 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNeNIe Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, v Ulici sutjeska č.

2 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a na lokalite základnej stanice NS – SPENS 1 – NSM04, NSQ04 (veľká sieň) postavená je dvojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z dvoch antén typu K 742236, pre systémy GSM 1800 a UMTS. Antény sú usmernené s azimutmi 170 ° (prvý úsek), 260 ° (druhý úsek) pre systémy GSM 1800 a UMTS. Pre rozmer GSM 1800 sa používa RBS 2308 s konfiguráciou kanálu 1 + 1. Na lokalite základnej stanice NS – SPENS 2 – NSM05, NSQ05 (prízemie SPENS-u okolo amfiteátra) inštalované sú dve dualband antény K 739489 (D1 slot 1 a D1 slot 2), ktoré poviazané prostredníctvom rozdeľovača (splitera) 1/2 na jeden východ RBS 2308 (GSM 1800), ktorá pracuje na štyroch kanáloch, druhé 2 vchody antén sú tiež poviazané prostredníctvom druhého rozdeľovača (splitera) 1/2 na jeden východ RBS 3308 (UMTS), ktorá pracuje na jednom kanáli. Antény sú usmernené s azimutmi 130 ° (D1 slot 1), a 300 ° (D1 slot 2) pre systémy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvá vojvodinská brigáda.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Na základe mienky Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia číslo 01100-0038/2013-05 zo 7. marca 2013 pre postavenie základnej stanice mobilnej telefónie v prípade postavovania antény vo vnútri objektu nie je potrebné žiadať urbanistickú dokumentáciu, pretože tento druh objektov nepodlieha vydávaniu stavebného / používateľného povolenia, a je v súlade so Zákonom o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 –Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11 a 121/12).

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, č. 1001/13271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – SPENS 1 a 2 – NSM04, NSQ04, NSM05, NSQ05, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

17– 18 /4540 – 4541/

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, Bulvár oslobodenia 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-187/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, schvaľuje ROZHODNuTIe

ROZHODNuTIe

27. 4. – 4. 5. 2013

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

HLAS ĽUDU

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, Bulvár oslobodenia 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o.

Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNeNIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, Bulvár oslobodenia 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény typu K 742236 pre sústavu GSM 1800 a tri antény typu K 742215 pre sústavu UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 25 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 280 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Žitni trg.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, číslo EM-2013040/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2071_01 NS Nový Sad, Bulvár oslobodenia, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

53

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, v Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-188/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, schvaľuje ROZHODNuTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, v Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNeNIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, v Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény typu K 742236 pre sústavu GSM 1800 a tri antény typu K 742215 pre sústavu UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, číslo EM-2013-038/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2062_05 NS Nový Sad, Liman 1, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

54

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2 v Ulici Dragoslava Srejovića 62, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. apríla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-258/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2, schvaľuje ROZHODNuTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2 v Ulici Dragoslava Srejovića 62, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č.

21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNeNIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2 v Ulici Dragoslava Srejovića 62, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z troch antén výrobcu Kathrein typu K 742236 pre sústavu GSM 1800 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek), 200 ° (druhý úsek) a 320 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS 2191_02 NS Veternik 2, číslo EM-2013-070/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2191_02 NS Veternik 2, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ SpOMIeNKA

SMuTNÁ SpOMIeNKA

Dňa 14. apríla 2013 uplynul rok, čo nás opustil manžel, ocko a starký

SMuTNÁ SpOMIeNKA na 5. výročie úmrtia

jÁN KOVARČÍK 1955 – 2012 – 2013 z Kulpína

jÁN KOVARČÍK 6. 12. 1955 – 14. 4. 2012 – 2013 z Kulpína

Spomienku na Teba navždy uchovávame v našich srdciach a myšlienkach.

pAVLA FeRKu 1950 – 2008 – 2013 z petrovca

Zhasol život mladý, osud bol krutý.

Bol to osud, alebo sila, čo Ťa s nami rozlúčila.

Spomínajú si na Teba

Trvalú spomienku si zachováva

báči Janko a andika Maglovskovci s rodinou

Tvoji najmilší

SMuTNÁ SpOMIeNKA

SMuTNÁ SpOMIeNKA

sestra Milina s rodinou

SpOMIeNKA uplynuli 4 roky, čo nie je s nami náš manžel, otec a starý otec

jÁN KOVARČÍK

jÁN KOVARČÍK

1955 – 2012 – 2013 z Kulpína

1955 – 2012 – 2013 z Kulpína

pAVeL GAŠKO 1948 – 2009 – 2013 z Kysáča

Rozlúčka bola veľmi ťažká, ale spomienka na Teba zostane večná.

Opustil si nás, keď sme to najmenej očakávali. Budeš vždy žiť v našich srdciach.

Na Teba si spomínajú

Na Teba si spomínajú:

báči Miško a andika Maglovskovci s rodinou

báči Samko a andika Maglovskovci a rodiny Tomićová a Šimonová

BOĽAVÁ SpOMIeNKA Dňa 29. apríla 2013 uplynie ťažký a boľavý rok od smrti drahej manželky, matky a starej matky

ANNY ČeRNÁKOVej 23. 7. 1957 – 29. 4. 2012 – 29. 4. 2013 z Hajdušice pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nemôžeme ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, pomoc a rada. Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa chránime pred zabudnutím.

Spomienku na Teba si zachovávajú: manžel Ján, syn Vladimír, dcéra Milinka Nemogová s manželom Jánom a dcérami Stefanou a Janou z Padiny Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, na katastrálnej parcele číslo 1036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

Oznamujte

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostáva.

Tvoji najmilší

SMuTNÁ SpOMIeNKA na rodičov a starých rodičov

v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

MICHALA

MÁRIu

1927 – 1993 – 2013

1930 – 2012 – 2013

CeCHMAjSTROVCOV zo Selenče S láskou si spomínajú a nezabúdajú: syn Michal s manželkou, vnučka Tatiana a vnuk Miroslav s rodinami z Petrovca

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 16. 4. 2013 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre miešanie motorových a priemyselných olejov a výrobu a recykláciu chladiacich prostriedkov (antifriz), na katastrálnej parcele č.

15365/102, k. o. Zreňanin, ZO Zreňanin, nositeľa projektu Altis Chemicals, s. s r. o., Ulica solúnska č. 36/4 z Belehradu.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia.

Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, a zabezpečí realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 10 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

55

OZNAMY SMuTNÁ SpOMIeNKA uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil manžel, ocko a apko

SMuTNÁ SpOMIeNKA

Oznamujte

na manžela, otca, apka a deda

v

SMuTNÁ SpOMIeNKA Dňa 2. mája 2013 uplynie 10 rokov, čo nás opustil manžel, oco a dedo

Hlase ľudu jANKO RAuZA

021/47–20–840

31. 8. 1948 – 2. 5. 2011 – 2. 5. 2013 zo Silbaša

a SAMueLA ČeRVeNÉHO

021/47–20–844

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva. S láskou a úctou si spomínajú:

1922 – 2003 – 2013 z B. petrovca

inzercia@hl.rs

manželka Marka, dcéra Darka, zať Janko, syn Vilko, nevesta Blaženka a vnúčatá Andrejka, Emka, Mia a Filipko

S láskou si spomínajú a nezabúdajú

ONDRej KRÁLIK Človek odchádza, ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás.

Manželka Mária, syn Rastislav a dcéra Blažena s rodinami

Jeho najmilší

SMuTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

1950 – 2003 – 2013 z Kulpína

SMuTNÁ SpOMIeNKA ROZLÚČKA s

na otca

na manžela

na brata

pAVLA KOLÁRA

jÁNA BÁďONSKÉHO

pAVLA KOLÁRA ML.

1927 – 2000 – 2013

1943 – 2000 – 2013

1952 – 2012 – 2013

jÚLIOu ČÁNIOVOu

jÁNOM BeNKOM

rod. Garajovou 1931 – 2013 z Kulpína

1930 – 2013 z petrovca S úctou a láskou si budeme spomínať na Teba.

Manželka Smilja a dcéry Milinka a Vierka s rodinami

SMuTNÁ SpOMIeNKA Dňa 13. apríla 2013 uplynul rok, čo ma opustila sestra

ANNA CHRŤANOVÁ rod. Vozárová 13. 5. 1942 – 13. 4. 2012 – 13. 4. 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva Zuzana Agárska s manželom Martinom zo Starej Pazovy

z petrovca S úctou Večný pokoj vám praje svatovci Selskovci

dcéra, manželka a sestra Anna Báďonská s deťmi a vnúčatami

SpOMIeNKA

ROZLÚČKA s

Na stretnutí generácie 1958 zaspomínali sme si na našich zosnulých učiteľov:

ANNu KOLÁROVÚ VIeRu SpeVÁKOVÚ jÚLIOu ČÁNIOVOu july 1931 – 2013

Budeme si na Teba spomínať.

Rodiny Mitićová a Dukićová

ŠTeFANA FeRKu jÁNA pAVeLKu

spolužiakov:

ZuZANu ČASTVeNOVÚ SAMueLA FeHÉRA ANNu GAŠpAROVSKÚ DRAHuŠKu GRňOVÚ VIeRu KIŠGeCIOVÚ MIROSLAVA KOpČOKA VLADIMÍRA LAČOKA MILINu pÁLeNKÁŠOVÚ FeDORA pRIVRATSKÉHO

jÁNA BAKu IVANA HIeLA MILINu KOLÁROVÚ pAVLA KOpČOKA ZDeNKA LONČARA ŽARKA peTROVIćA ONDRejA DuDÁŠA MICHALA BABIAKA SAMueLA LeKÁRA ANNu uŠIAKOVÚ Česť ich pamiatke.

56

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SpOMIeNKA

TICHÁ SpOMIeNKA

na našu milovanú dcérku a sestričku

pAVLA ČeLOVSKÉHO

ONDRejA KRÁLIKA

IVeTKu VARGOVÚ

1925 – 2001 – 2013 z Kulpína

1950 – 2003 – 2013 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na neho zachováva

SMuTNÁ SpOMIeNKA

na

na brata a strýka

už 12 rokov žiješ v našich spomienkach.

S láskou Tvoji:

1985 – 2002 – 2013 z Kovačice

Stále Ťa v srdciach nosia a za Tebou, holubienka naša, smútia

manželka Mária, synovia Pavel a Ján a dcéra Mária Filipová s rodinami

po zosnulom bratovi Michalovi manželka s deťmi

ROZLÚČKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starkou

so starkou

jÚLIOu ČÁNIOVOu

jÚLIOu ČÁNIOVOu

rod. Garajovou 1. 5. 1931 – 22. 4. 2013

1931 – 2013

Tvoji rodičia a sestrička Marínka

SMuTNÁ SpOMIeNKA na našu milú vnučku

IVeTKu VARGOVÚ 26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 – 2013 z Kovačice

S láskou si na ňu budú spomínať

S láskou a úctou

vnúčatá Marína a Tatiana a Iris a Zoran

syn Ladislav s manželkou Lýdiou a vnúčatá Peter a Filip

Na Teba si vždy spomínajú Tvoji starí rodičia apko a mamička Vargovci

ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SpOMIeNKA

s mamou a starkou

Dňa 1. mája 2013 uplynú štyri smutné roky, čo nás opustila naša milá

jÚLIOu ČÁNIOVOu rod. Garajovou 1. 5. 1931 – 22. 4. 2013

S láskou si na Teba budú spomínať synovia Pavel a Ladislav s rodinami

SMuTNÁ SpOMIeNKA na našich rodičov

ALISA HAŠKOVÁ 2003 – 2009 – 2013 z Kulpína

juRAjA

MÁRIu

1921 – 1993 – 2013

1921 – 2011 – 2013

Milovala si život a všetkých nás. Aj keď viac nie si medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

S láskou si na Teba vždy budeme spomínať.

Tvoji najbližší

HRICOVCOV z Kysáča Ten večný pokoj Vám prajeme a na Vás nikdy nezabudneme.

Syn a dcéra s rodinami

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

57

R T V PA N O R Á M A Z­PROGRAMOV­SLOVENSKEJ­REDAKCIE­ TELEVÍZIE­VOJVODINA­ TVV­program­vysiela­na­nasledujúcich­kanáloch: pre­územie­Nového­Sadu­na­48.,­ pre­územie­Subotice­na­40.­a­pre­územie­Vršca­na­39.

PROGRAM­SA­VYSIELA NA­DRUHOM­PROGRAME­TVV PIATOK­26.­apríla:­ • O 19.30­ z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaná prvá časť dokumentárneho záznamu pod názvom Stredné Považie.

• O 20.00­ v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: zo zasadnutia Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku; z osád – o donácii pivnickým požiarnikom; z poľnohospodárstva – o výsadbe tabaku.

• O 20.45­ HORE-DOLU: Mládežnícke vysielanie bude venované modernému skrášľovaniu nechtov. Predstavený bude bojový šport – pästiarstvo. Nebudú chýbať príspevky zaujímavých osobností, ktoré pracujú na svojom zdokonaľovaní v rôznych oblastiach.

Z­HUDOBNÉHO­PROGRAMU­RÁDIA­ NOVÝ­SAD­PO­SLOVENSKY­ vo­výbere­hudobnej­redaktorky­ Maríny­Kaňovej Program­sa­vysiela­na­vlnovej­dĺžke­ 100­a­107,1­MHz Pondelok­29.­apríla: 17.20­– 18.00­Zo­starých­zásuviek­–­sólisti Rádia Nový Sad predvedú balady; Utorok­ 30.­ apríla: 17.20­ –­ 18.00­ Stretnutie­ –­ pásmo poézie a hudby; Streda­1.­mája:­4.00­–­4.40­Stretnutie, repríza; 4.40 –­5.00­Hudobné okienko­ –­ odznejú evergríny; 17.20­ –­ 18.00­ Na­ ľudovú­ nôtu­ s­ochotníckymi­súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok­ 2.­ apríla:­ 17.20­ –­ 18.00 Slovenská­ ľudová­ hudba – odzniejú ľúbostné piesne; Piatok­ 3.­ apríla: 17.20­ –­ 18.00 Z­ vašich­ listov­ – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ­VYSIELANIA­NA­VLNÁCH RÁDIA­NOVÝ­SAD pripravuje­hudobná­redaktorka­ Slovenka­Benková-Martinková

NEDEĽA­28.­apríla: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vysielaní pod pracovným názvom Ten, ktorý hodnotí, prehodnocuje, upravuje bude uvedený portrét Samuela Boldockého, profesora, prekladateľa a literárneho kritika, ktorý sa pri príležitosti svojich 70. narodenín zmieni o vlastnom životnom predurčení.

O ňom sa zmienia i členovia rodiny, priatelia a spolupracovníci.

• O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná začiatkom ordinovania žien v SEAVC vo Vojvodine, mládežníckej službe v Hajdušici, 20. výročiu Ekumenickej humanitárnej organizácie. O svojom životnom príbehu bude hovoriť Justína Išasegiová. Pre milovníkov duchovnej hudby bude odvysielaný koncert spevokolov v Pivnici.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

SOBOTA­27.­apríla: • 17.15­–­18.00 Piesne­naše­– ľudovky z našich končín; NEDEĽA­28.­apríla:­•­00.00­–­1.00­Polnočné­dozvuky­– svetová hudobná produkcia. •­ 15.30­ –­ 16.00­ Zo­ sveta­ hudby­ – vokálno -inštrumentálne skladby. •­16.05­–­17.00­Hudobné­hodiny­– slovenská populárna hudba. •­­17.15­–­18.00­Portréty­– ľudová hudba; UTOROK­ 30.­ apríla:­ •­ 23.00 –­ 24.00­ Ozveny­ z­ koncertných­ siení­– sláčikové kvartetá; STREDA­1.­mája:­­•­00.00­–­1.00­Je­čas­pre­hudbu – populárna hudba.

Z­PROGRAMU­TELEVÍZIE­OBCE­KOVAČICA Program­sa­vysiela­na­kanáli­52 Nedeľa 28.­apríla 16.00­–­18.00 Klenotnica Kronika týždňa Detský jarmok v Padine Výstava Jána Glózika v Šabci Kovačická mozaika 2013 Utorok­30.­apríla 16.00­–­18.00 Klenotnica Cédečko­duchovných­piesní­Čo Boh Čo Boh robí, to dobré je robí, to dobré je vydal­zmiešaný­ Oltárny krúžok žien v spevokol­cirkevného­zboru­Kovačica Kovačici II­pod­vedením­kantorky­Anny­ Čo nového v našom Zlochovej­ spoločenskom živote? Čo nového v našom chotári?

Piatok­3.­mája­16.00­ –­18.00 Klenotnica Výber z programu Slovenský film: Chodník cez TV Petrovec Dunaj

58

Rádio­Stará­Pazova­24­hodín­s­vami Program­v­slovenskej­reči­sa­vysiela­ na­vlnovej­dĺžke­91.5­MHz Internet­rádio­–­www.rsp.co.rs­každú­ sobotu­celú­noc­po­slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok­–­piatok­18.00­–­21.00:­18.00­Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00­Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota­ 15.00­ –­ 21.00:­ 15.00­ Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05­Zvončeky, detské vysielanie, 16.30­Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30­ Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa­ 7.00­ –­ 10.00:­ 7.00­ Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30­ Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05­Hudba a aktuality

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program­sa­vysiela­na­kanáli­55;­ www.tvpetrovec.com;­

NOVOSADSKÁ­TELEVÍZIA program­vysiela­na­kanáli­60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

Program­od­26.­apríla­do­2.­mája Pondelok­–­sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok­26.­apríla – Jack Hunter a Nebeská Paľo­Belička,­riaditeľ­Gymnázia­Jána hviezda Kollára,­informuje­o­podmienkach­ Sobota­27.­apríla zápisu­do­gymnázia – Flynn Carsen – Honba za kópiou osudu 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok­29.­apríla – Elektra týždňa Utorok­30.­apríla­ 20.00 Kolážová relácia Nedeľa – Allan Quartermain a stratené s vami mesto zlata 22.00 Film: Vojna bohov Streda­1.­mája 24.00 Záver vysielania – Svadby podľa Mary Štvrtok­2.­mája­– 7 múmií Každý­pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Citáty, Reklamy, Zvon Každý­piatok­o­18.15: Výber 23.00 Záver vysielania z programu TV Kovačica Nedeľa­28.­apríla Každú­sobotu o­18.15:­Výber 18.00­Hudobné blahoželania z programu TV Pančevo 18.45­Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

KRÍŽOVKA­ČÍSLO­17/18 V­tajničke­je­sviatok,­ktorý­sa­oslavuje­1.­mája.

Z­PROGRAMU­RÁDIA­OBCE­KOVAČICA Program­sa­vysiela­na­vlnovej­ dĺžke­93,2­MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00­–­19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00­ a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00­a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15­a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept ROZLÚŠTENIE­ KRÍŽOVKY­ ČÍSLO­ 16­ –­ VODOROVNE:­ fonotéka,­aparát,­R,­jed,­beta, NR,­Zoran,­Davor,­ž,­O,­id,­ISO, Viera,­ úv,­ ihral,­ da,­ ć,­ klasil, ona,­rto,­vo,­tmavo,­ária,­Váh TAJNIČKA:­VIERA­FAJNDOVIĆOVÁ­SÚDIOVÁ

SLOVENSKÁ­ REDAKCIA­TELEVÍZIE­PANČEVO Program­sa­vysiela­na­kanáli­39 Streda­ 1.­ mája­ o 19.30­–­kolážová­relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná druhá časť divadelného predstavenia Nechcem a nemôžem zaplatiť.

Správne­rozlúštenie­KRÍŽOVKY­14­z­čísla­14­Hlasu­ľudu­6.­apríla­2013 bolo:­DIDA.­Odmenu­–­knižné­vydanie­z­produkcie­NVU­Hlas­ľudu­za správne­ rozlúštenie­ uvedenej­ krížovky­ získal:­ PETER­ OPAVSKÝ,­ Ul.­bratislavská­č.­9,­21­470­BÁČSKY­PETROVEC.­BLAHOŽELÁME. Správne­ rozlúštenia­ aj­ naďalej­ zasielajte­ DO­ 10­ DNÍ­ ODO­ DŇA­ VYDANIA­ NAŠICH­ NOVÍN na­ adresu:­ NVU­ Hlas­ ľudu,­ Bulvár­ oslobodenia­ 81/V,­ poštový­ priečinok­ 234,­ 21­ 000­ Nový­ Sad,­ PRE­ KRÍŽOVKU,­alebo­mailom­na­adresu:­obsustova@hl.rs

Repríza v nedeľu 5.

Herci­Michal­Spišiak­(sprava)­ mája o 7.30 h. a­Miroslav­Oravec 27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

59

ŠPORT

Na zápase Dolina – B. Topola – 5 : 2 sa hralo takmer neustále pred bránou hostí

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

V Padine ako-tak, v Temeríne naopak!

Radnički zo Sriemskej Mitrovice z dvoch zápasov získal šesť bodov a zvrhol padinskú Dolinu z vedúceho postu v tabuľke. Padinčania s B. Topolou hrali ako-tak, v Temeríne všetko im šlo naopak. Staropazovská Jednota utrpela prvú jarnú prehru v Odžakoch. Palić prehral oba zápasy a dostal sa do pásma ohrozeného zostupom.

Výsledky 21. kola: Dunav – Cement 0 : 0, Dolina – B. Topola 5 : 2, Radnički (SM) – Sloga 2 : 0, Senta – Palić 2 : 1, Dinamo – Radnički (Š) 2 : 0, Radnički (S) – Srem 2 : 0, Mladost – ČSK Pivara 1 : 1, Tekstilac – Jednota 2 : 0.

Výsledky 22. kola: Cement – Tekstilac 3 : 2, Jednota – Mladost 0 : 0, ČSK Pivara – Radnički (Š) 1 : 1, Srem – Dinamo 0 : 0, Radnički (Š) – Senta 1 : 0, Palić – Radnički (SM) 0 : 1, Sloga – Dolina 3 : 1, B. Topola – Dunav 3 : 0.

Program 23. kola: B. Topola – Cement, Dunav – Sloga, Dolina – Palić, Radnički (SM) – Radnički (Š), Senta – Srem, Dinamo – ČSK Pivara, Radnički (S) – Jednota, Mladost – Tekstilac.

Miljanović musel von z ihriska.

Protesty a nadávky domácich fanúšikov trvali do konca zápasu.

Diváci pritom použili slepačie vajcia, ktoré vrhali do rozhodcov a „omaľovali“ aj kombi Padinčanov!

V napätom ovzduší rozhodcovia sa nevyľakali a viedli zápas v súlade s pravidlami. Agresívni hráči Slogy dostali jednu červenú kartu a šesť žltých, kým v mužstve Doliny bola jedna červená a dve žlté karty.

Na ihrisku predsa boli podmienky pre hru. Hráči z Padiny sa správali ako na prechádzke, neprejavili nadostač úsilia a mali by sa za to červenať. Dobrá hra Temerínčanom v druhom polčase priniesla ešte dva góly, Jocića v 68. min. a Milovića v 90. min. Výhra domácich je úplne zaslúžená a čistá ako slza.

DOLINA: Jevtić, P. Čížik (Tiodorović), Nedučić, Karanfilovski, Ivanišević, Stajčić, Gigović, Tripković (Đoković), Kovačević, Memović, Antić (Šćepanović).

Ján Bokor

DOLINA – BAČKA TOPOLA 5 : 2 (3 : 0) eďže bol pracovný deň, na ihrisku Doliny bolo menej divákov ako obvykle. B. Topola nebola vážnejšou prekážkou domácim, aby získali body. Hostia od 12. min. mali hráča menej, lebo obranca Mezei nedovolene zastavil Stajčića, keď sa tento chystal streliť gól. Naladený Kovačević vsietil štyri góly, v 20., 32., 45. a 59. min.

Náhradník Đoković v 70. min. tiež

K

trafil. Hostia skorigovali z jedenástky a druhý gól po chybe Nedučića vsietil Laćak.

DOLINA: Jevtić, Čerňoš, P. Čížik, Nedučić, Šćepanović (Smailagić), Ivanišević, Stajčić, Gigović, Kovačević, Ćirić (Đoković), Bogunović (Šalipurović).

SLOGA – DOLINA 3 : 1 (1 : 1) Dolina na hosťovaní v Temeríne podala matný výkon a utrpela po-

rážku. Prvú chybu obrana hostí urobila už v 2. min., čo využil Kalinov a prudkou strelou rozvlnil sieť bezmocného Jevtića. Mužstvu Doliny sa podarilo vyrovnať gólom Kovačevića z jedenástky, ktorú nariadil rozhodca Maksimović z Inđije po hrubom faule Miljanovića nad Karanfilovskim. Domáci dlho protestovali a nešportovo reagovali proti rozhodcovi a hráčom Doliny a

Spravodlivá deľba bodov JEDNOTA – MLADOST 0 : 0 ápas starých známych priniesol zaujímavý, chvíľami až vzrušujúci futbal vyrovnaných súperov. Obaja partneri začali otvorene, útočne a lopta sa často prehadzovala z jednej strany na druhú stranu ihriska. Prvú šancu mali domáci v 3. min.

Stefan Stojanov prijal loptu pred šestnástkou, prudko vypálil, ale lopta smerovala na brvno. Onedlho potom aj hostia z B. Jarku pohrozili. Veterán Mijić zaslal prudkú strelu na domácu bránu, ale tentoraz šťastie bolo na strane Pazovčanov, lebo lopta tesne minula cieľ. Na ďalšiu príležitosť sa ča-

Z

60

kalo po 32. min. Slobodan Živković prekľučkoval svojho strážcu, ocitol sa pred brankárom a keď všetci očakávali gól, lopta odišla ponad bránu.

Ani v druhom polčase hra nestrácala na tempe. Striedali sa obojstranné útoky. V 53. min. Živković využil chybu hosťujúcej obrany, kopol do prázdnej brány, ale jeho príliš slabú strelu z bránkovej čiary odkopol obranca Mladosti Dragoljević. O päť min. nato aj hostia mali vyloženú šancu, Dikić sa ocitol v malom vápne domácich, zaváhal a šanca bola zmarená. Posledné minúty stretnutia pa27. 4. – 4. 5. 2013

trili agilnejším a obetavo hrajúcim hráčom Mladosti, no šance však nemali.

Tak po prehre v Odžakoch s lepšie hrajúcim domácim Tekstilcom – 2 : 0 Jednota doma utratila dva cenné body v boji o záchranu. Obrana domácich dobre pôsobila, stredopoliari hrali veľmi slabo a ani útočníkom sa nedarilo, takže sa zápas skončil najreálnejším výsledkom.

Po štyroch úvodných úspechoch Pazovčania hrali o nepoznanie slabšie. Čo je tomu na príčine, nevieme, ale s takou chuťou a obetavosťou ako v nedeľu hrala, Jednota sa iste nezachráni v súťaži.

JEDNOTA: Radojković, Živković, Bosanac, Ivić, Lučić, Šuša, Stojanov (Mrkajić), Stegnjajić, Janković (Ogrizović), Vladisavljević, Žakula.

Bz-ý 17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Program 23. kola: Borac – Polet, Omladinac – Budućnost, Mladosť (P) – Index, Mladost (T) – Prvý máj, Stanišić – Srbobran, Hajduk – Sloga, Crvenka – Jugović, C. zvezda – Bačka.

Károly Vig

Čistá päťka v Erdevíku SLOGA – CRVENKA 5 : 0 (2 : 0) rdevíčania napokon prejavili svoju pravú kvalitu. Milovníci futbalu v Erdevíku sledovali peknú hru a korektné správanie sa oboch súperov. Rozhodca Petar Radić z Nového Sadu výborne vykonal svoju prácu a neukázal futbalistom žiadnu kartu. To sa na našich zápasoch zriedkavo stáva.

Domáci si od začiatku vďaka rýchlej hre vytvárali príležitosti. Veľmi rýchlo, už v 4. min. Simeunović uvoľnil Šajića, ktorý trafil horný roh brány Crvenčanov – 1 : 0. Zmýlení hostia si nijako nemohli upraviť rady, aby zaútočili. Obrana hostí do polčasu nevydržala tlak a Šajić v 43. min. hlavou zaslal loptu do siete – 2 : 0. Všetky útoky mužstva Crvenky obrana Slogy ľahko odčinila.

E

V pokračovaní erdevícki futbalisti hrali presilovku. Bola to skutočná lekcia hosťom, ktorí v priebehu desiatich minút inkasovali ešte tri góly. Dvakrát bezmocného brankára Pavasovića prekonal Grković a raz Simikić.

SLOGA: Tojagić, Vislavski, Bojanić, Strniša, Miljković, Raičević, Kovačević (Cvetičanin), Đorđević, Simeunović (Simikić), Šajić (Grković), Pendo.

Výsledky 21. kola: Omladinac – Polet 2 : 0, Mladosť (P) – Borac 0 : 0, Mladost (T) – Budućnost 1 : 1, Stanišić – Index 1 : 0, Hajduk – Prvý máj 4 : 1, Crvenka – Srbobran 1 : 2, C. zvezda – Sloga 0 : 0, Bačka – Jugović 4 : 1.

Kto bude góly dávať?

BUDUĆNOST – MLADOSŤ 2 : 0 (0 : 0) o úspešnom jarnom začiatku a štyroch výhrach Mladosť v posledných troch zápasoch získala len bod. Je vidno, že mladé mužstvo poľavilo. V útoku veľmi chýbajú zranený Pavkov a Kokanović, ktorý odišiel do zahraničia.

Kto bude góly dávať?! – nastoľuje sa otázka domáceho fanúšika.

Mladosť, ako sa dozvedáme, v Mladenove nemala dob-

P

rý výkon. Domáci, ktorí sa pravdepodobne nezachránia od zostupu, hrali korektne.

Petrovčania pôsobili na ihrisku príliš pomaly. Dobré strely na bránu domácich vypálili mladý Vladimír Fábry, tiež Sladojević, ako aj Stojiljković, ale domáci strážca siete Kovačević zostal nezdolateľný.

Domáci si víťazstvo zabezpečili v krátkom časovom rozpätí. Prvý gól padol v 65. min.

Dva razy trafil: Slavko Šajić (Sloga Erdevík)

Výsledky 22. kola: Polet – Bačka 1 : 1, Jugović – C. zvezda 1 : 0, Sloga – Crvenka 5 : 0, Srbobran – Hajduk 2 : 1, Prvý máj – Stanišić 1 : 0, Index – Mladost (T) 1 : 0, Budućnost – Mladosť (P) 2 : 0, Borac – Omladinac 1 : 0. a o necelých päť minút neskoršie bolo 2 : 0. Obidva góly dosiahol skúsený Marić, ktorého hosťujúci hráči nemohli ustrážiť.

Tento krátky riport z Mladenova nasvedčuje nie veľkú ochotu tých, ktorí na zápase boli, aby o ňom niečo povedali.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović, Kobilarov, Fábry, Rupar, Ardalić, Torbica, Trišić (Zbućnović), Zorić (Vrgović), Sladojević, Grujić (Stojiljković).

Samuel Medveď

Poľavili v Mladenove: Vladimir Rupar (Mladosť Petrovec)

VÝHROU ŠTARTOVALI DORASTENCI SLÁVIE v jarnej časti majstrovstiev novoformovanej Mládežníckej ligy Oblastného zväzu Pančevo – skupina západ. Kovačičania na vlastnom trávniku porazili Budućnost Banatski Brestovac 4 : 2 (2 : 2). Jesennú časť šampionátu slávisti skončili na 6. mieste z jedenástich klubov. Na konte mali päť výhier a päť prehier, vsietili 31 gólov, prijali 23, získali 15 bodov. Jesenný majster Železničar Pančevo nazbieral s jednou remízou, bez prehry 28 bodov.

Pre dorast Slávie trénera Pavla Bíreša (na snímke) hrajú brankár Radislav Joka, Padinčan Boris Durgala, Miroslav Cekić, Dejan Milosrdný, Alen Fos, Denis Čech, Rastislav Jaško, brankár Dejan Pejčinović, Miroslav Sachter, Daniel Strakúšek, Aleksa Bajić, Ivan Nikolin, Samošan Jovan Mijatović, Daniel Patak, Ján Čížik a Miodrag Sretenović.

Ján Špringeľ

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

61

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

poslal loptu do voľného priestoru Leđancovi, ktorý nezaváhal a rutinovane prekonal Lučića – 2 : 0.

Dominovali potom domáci až do finišu zápasu, dve obrovské šance neBUDÚCNOSŤ – VOJVODINA 2 : 0 (1 : 0) premenil rýchly Fejdi. Leđanac bol 15. kole Hložanci urobili obrovský dvakrát zrazený v trestnom území, po krok k tomu, aby sa druhýkrát vo druhom faule musel opustiť trávnik a svojej dlhej histórii dostali do obpre protest u rozhodcu dostal aj žltú lastnej ligy. V dynamickom, zaujímakartu. V pokračovaní Lukić párkrát zovom a bojovnom zápase pred rehrial dlane dobrého, ale nekorektnékordným počtom divákov, bolo ich ho a bezočivého brankára Lučića, vyše 500, Budúcnosť porazila priaktorý fyzicky zaútočil na Leđanca a meho a jediného konkurenta na poMolnára a za primitívnosť fasoval len stup. žltú kartu.

Od prvého hvizdu rozhodcu Turiho Po zranení spoľahlivého Đukića z Báčskej Palanky sa na trávniku začal domáci poľavili a v posledných minekompromisný futbalový boj. Prví k nútach si hostia vytvorili dve šance, ale slovu prišli hostia z Tovariševa, keď v Rade Ljubičić bol neprekonateľný.

4. min. po peknej akcii záložník zostal V radoch domácich si všetci zaslúsám pred Ljubičićom. Domáci strážžili slová chvály a po zápase ich faca siete bravúrnym zákrokom vyšiel núšikovia vyprevadili z ihriska dlhoako víťaz z tohto súboja, odrazil lop- Bomba Ponjevića v 10. min. riadne zatriasla žrďou trvajúcim potleskom. Rozhodca Turi tu a v pokračovaní akcie Ožvát zne- brány Ljubičića ťažký zápas priviedol ku koncu pomožnil studenú sprchu pre domácich. užijúc dosť žltých kariet. Hostia dostali šesť a jednu červenú, domáci štyri žlté – Leđanac, Trivunović, Dragić a Mandić.

BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Trivunović, Ožvát, Severíni, Mandić, Đukić (Majstorović), Fejdi, Pavlović, Leđanac (Jeličić), Lukić, Dragić (Molnár).

Od začiatku do konca zápasu oba celky hrali s maximálnym Výsledky 15. nasadením, len tak sa iskrilo kola: Kulpín – Lučić doprava, lopta doľava – 1 : 0 Krila Krajine 1 Už v 10. min. obranca Vojvodiny Pon- hosťom, no brankár Ljubičić vychytil kročili hostia. No už v 49. min. Seve- : 1, Bačka – Slávia 3 : 2, Maglić – Bačjević strelil voľný kop z vyše 35 metrov svoj deň a istými zákrokmi znemož- ríni odňal loptu súperovi, prihral Pa- ki hajduk 3 : 2, Kriváň – Budućnost vlovićovi, ktorý na pravej strane našiel (P) 3 : 0, Budúcnosť (H) – Vojvodina a jeho delovka opečiatkovala brvno nil vyrovnanie výsledku.

Aj do druhého polčasu lepšie vy- Fejdiho, tento sa fintou zbavil strážcu, 2 : 0, Proleter – Soko 4 : 2. domácej brány.

Nervóznym domácim hráčom sa Program 16. kola: K. Krajine – Pronič nedarilo do 14. min., keď Leđanac leter, Soko – Budúcnosť (H), Vojvoušiel zadákom hostí, v šestnástke ho dina – Kriváň, Budućnost (P) – Magfaulovali, no rozhodca sa neozval, čo lić, B. hajduk – Bačka, Slávia – Kulvyvolalo revoltu v radoch domácich pín. a na tribúne.

Ján Murtin Odvtedy Budúcnosť prebrala hru (Foto: Juraj Bartoš) do svojich rúk a zatlačila Tovarišanov.

V 25. min. Lukić a Pavlović zahrali rohový kop, hráč Vojvodiny Gojko Stanojev fauloval Lukića, dostal druhú žltú kartu, potom aj červenú a musel opustiť ihrisko. Penaltu iste premenil kapitán Lukić pre uľahčujúcich 1 : 0.

V 36. min. Dragić využil nedorozumenie zadákov a brankára Lučića, no prekvapujúco netrafil do prázdnej brány. Fejdi sa v 38. min. dobre vynašiel v šestnástke hostí, z obratu triafal ľavý dolný roh, ale brankár s vypätím síl znemožnil novú radosť do- Organizácia zápasu bola priam profesionálna, fanúšikovia mácich. Finiš polčasu znova patril na úrovni, dekoračnosť tiež

Šampiónsky potlesk v Hložanoch?

V

62

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Pionierske mužstvá Slávie a Kriváňa pred zápasom v Pivnici

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Kríza Pivničanov trvá...

BAČKA – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 1) ž je dobre známe, že futbalisti Bačky na domácom ihrisku v Despotove nevyberajú prostriedky, aby sa dostali k cieľu a získali body. Často hrajú tak, že lopta môže prejsť, ale súper v žiadnom prípade nie! Okrem toho robia tlak na rozhodcu, vyhrážajú sa, nadávajú a ak sa tomu nemôžu vzoprieť, vtedy beda hosťom! V takej situácii sa v nedeľu ocitli hráči

U

pivnickej Slávie, ktorí častejšie museli myslieť na vlastné nohy, ako na futbalovú hru. Výsledkom hrubej hry domácich sú zranenia Kotiva, Pintíra, Babića a J. Žigmunda. Je pravda, že rozhodca Dražić z B. Palanky domácim ukázal sedem žltých a jednu červenú kartu, kým Pivničania videli až päť žltých.

V 16. min. obranca Bačky Gojkov surovým zákrokom zranil Babića, rozhodca ho potrestal iba žltou

kartou. Keďže domáci hráč Dražića poslal tam, kde netreba, tento ho vylúčil z hry. Celých osem minút sa minulo, kým Gojkov opustil trávnik a čo všetko zatiaľ zažil rozhodca, vie len on sám.

Odvtedy a do konca zápasu sa o športovej hre na trávniku nemohlo ani len hovoriť. V 28. min. domáci brankár Brňa zavinil jedenástku, ktorú J. Žigmund premenil – 0 : 1. Nedorozumenie zadákov hostí v 32. min. využil útočník Kresoja a strelou zblízka vyrovnal výsledok. Do konca polčasu dobré šance nepremenili Lamoš a J. Žigmund.

Hosťom sa to vypomstilo. V 64. min. Kresoja ušiel svojim strážcom a obrátil výsledok – 2 : 1.

Mladý náhradník Kuchta krásnou a presnou strelou zboku v 68. min. výsledok vyrovnal – 2 : 2. Už v nasledujúcej min. odkopnutá lopta domácich sa dostala pred trestné územie Slávie, a kým zadáci Pivničanov váhali, Kresoja tretíkrát zaslal loptu do siete.

Aj keď podmienky na hru v Despotove neboli priaznivé pre hostí, nelogické je, aby mužstvo, ktoré malo hráča viac vyše hodiny, pritom sa ujalo aj vedenia, zápas predsa prehralo. Hovorí to, že je mužstvo Slávie v kríze a nevedno, kedy sa z nej dostane!

SLÁVIA: Kašiković, M. Žigmund, Séč, Ćutilo, Nímet, Milec, Lamoš (Doroški), Kotiv (Pintír), Babić, Ruman (Kuchta), J. Žigmund.

Pionieri Slávie v ďalšom majstrovskom zápase porazili rovesníkov selenčského Kriváňa 2 : 1.

Hostia boli nečakane tvrdým orieškom pivnickým futbalistom, pre ktorých góly dali Benka a Sič, pokiaľ strelcom za hostí bol Ďurčiansky.

Ján Šuster

Keby sa viac usilovali...

Streľba sa im nedarila...

KRIVÁŇ – BUDUĆNOST športovo správal voči súperovi. To 3 : 0 (2 : 0) akoby dalo krídla hosťom, smelol to veľmi významný zápas šie zaútočili, ale sa im nepodarilo pre obe mužstvá. Selenčania streliť gól. chceli zostať v streKriváňovci na de tabuľky, kým sa druhej strane čakahostia z Paragov li na svoju šancu. chytajú slamky v Dočkali sa v 73. boji o záchranu. min., keď Malina Kriváň začal agilpätičkou asistoval nejšie a neustále Spasićovi, aby tenútočil. Na prvý gól to stanovil konečsa čakalo do 24. ných 3 : 0. min., keď Malina Rozhodca Vučkonačal sieť Budućvić z Báča zriedkanosti. O štyri min. kedy viedol zápas neskoršie sa strelec tak dobre, ako v neprvého gólu predeľu. javil ako prihrávač Gól a červená karta: KRIVÁŇ: Krstić, Mučajimu, ktorý Dejan Mučaji (Kriváň Mučaji, Dobrík zvýšil na 2 : 0. Do Selenča) (Krajinović), Pakonca polčasu kri- (Foto: J. P.) vlović (Jovović), váňovci sa viac neBanjac, Strehársky, usilovali hádam aj preto, že mali Petković, Kutenič, Spasić, Andvojgólový náskok. đelić (Darko Pavlov), Malina.

V 48. min. rozhodca Vučković vylúčil Mučajiho, ktorý sa neMichal Poliak

KULPÍN – KRILA KRAJINE vej strany, lopta pred bránou muž1 : 1 (1 : 1) stva Krila Krajine, ale Peťkovský šanostia z Báčskej Palanky prices- cu nevyužil. tovali do Kulpína s cieľom získať V druhom polčase sa obraz hry na aspoň bod, ktorý by im trávniku nezmenil. Domáci umožnil ľahšie si vyboaj ďalej mali územnú prejovať obstátie v lige. To sa vahu, ale bez výrazných im aj podarilo. šancí. Prvá sľubovala v 60.

Tento kvalitný zápas min., keď Žakula odcentrosledovalo asi 100 divával pred bránu, no Chalupkov. Hralo sa obetavo, ka znova hlavou nebol presrýchlo, ale nanajvýš koný. V 88. min. stuhla krv v žirektne. Už v 14. min. sa lách domácich fanúšikov, vlnila sieť domácich. Obale brankár Vezmar bravúrrancovia Kulpína chybi- Streľba sa mu nym zákrokom znemožnil li a umožnili útočníkovi nedarila: výhru hostí.

Palančanov, aby vsietil. Branislav Krásne počasie, výborne O tri min. neskoršie Chalupka (FK upravený trávnik, kvalitný mladistvý Chalupka sa Kulpín) zápas a len malý počet mizmocnil lopty, ktorú už mnohí vide- lovníkov futbalu v hľadisku. Často sa li mimo trávnika, prekľučkoval svoj- opytujeme, čo je tomu na príčine? ho strážcu, potom prihral Žakulovi a KULPÍN: Vezmar, S. Haška (A. Kotento z asi šiestich metrov pohoto- larski), Stajić, Kozarov, Ivezić, Peťvo vyrovnal na 1 : 1. V 28. min. cen- kovský, M. Kolarski, Lazičić (Burtrovanú loptu z pravej strany Cha- ger), Fábry (Kajtez), Žakula, Chalupka hlavou zaslal ponad bránu. lupka.

Pred koncom polčasu voľný kop z ľaGavra Govorčin

B

27. 4. – 4. 5. 2013

17 – 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

H

63

ŠPORT rovnal výsledok strelou z malého vápna Uroš Živković. Strelec gólu, Krunić a Guran mali výrazné šance otočiť skóre v prospech hostí. Potom sa už Slávia SLÁVIA – MLADOST (O) 2 : 1 (1 : 0) prebudila. Nové šance mali Duoteraz najväčší počet fa- nú prevahu a viac pološancí dáš a Ninić. Dve minúty pred koncom zápasu po nedovolenúšikov Slávie v jarnej čas- mali Kovačičania.

Päť minút po prestávke vy- nom zákroku nad Bírešom v ti majstrovstiev sledoval štvrtú pokutovom výhru, ale i menej území Mladosti presvedčivý výkon rozhodca MariKovačičanov. Mlačić pískal pedost mala poslednú naltu. Dudáš z štvrťhodinu prvého bieleho bodu a prvých pätnásť minezaváhal a stanút druhého polčasu novil konečný územnú prevahu. výsledok.

Hostitelia sa z trinásZriedkavosteho miesta na konci ťou na meraní jesene vyšplhali do síl bolo, že i hosstredu tabuľky. tia hrali v slávisUž na začiatku sa tických dresoch. mohli Omoljičania Keďže Mladosť ujať vedenia. Veľkú prišla v mošancu po chybe obdrých dresoch, rancov Slávie zmaril z zápas zohrala v pravej strany Marko červených tričStojanovski. Úvodný kách Slávie. gól slávistov prišiel SLÁVIA: Vavčas. Ninić prihral po sić, Ďuriš, Nepeknej akcii v šeststorovski, Chanástke Dudášovi, ktolupa (Strakúrý zavlnil sieť Omolšek), Vukoje, jičanov. Prvú polhoStojanović, Midinu miernu územ- Prísne strážený: Predrag Vučetić (Slávia Kovačica)

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Ďalšia výhra vo finiši

D

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

hálek, Válovec (Bíreš), Ninić, Vučetić (Sachter), St. Dudáš.

Boj Vršca, Poleta a Borca o šampiónsky titul pokračuje.

Okrem remízy v Gaji, všetky domáce kluby vyhrali. Posledná Dobrica bola po šiestom kole štvrtá, odvtedy nezaznamenala ani jednu výhru. Ďalšie výsledky 20. kola: Borac – BAK 2 : 1, Partizan – Radnički 3 : 3, Polet – Sloga (P) 1 : 0, Sloga (BNS) – Vulturul 2 : 1, Vojvodina – Dobrica 5 : 0, Vršac United – Jugoslavija 3 : 0, Tempo – Budućnost 2 : 0.

Ján Špringeľ

Daneček (Kulík), Kavran, Keleman, Baláž (Kohút).

Výsledky 21. kola: Mladost – Susek 2 : 1, Ditom domáci namo – Fruškostrážca siete gorac 2 : 0, Fr. predsa znemožpartizan – Tatra 1 nil. Kohút v zá: 0, Báčka – Slavere zápasu z vija 0 : 2, Vinovoleja dobre gradar – Borac 6 strelil do bran: 1, Futog – Čenej kára, potom 5 : 1, Sirig – Proešte raz unikol leter 3 : 1, Železdomácim obničar – Sremac 1 rancom, ale roz: 0. hodca odpískal V 23. kole sa postavenie stretnú: Tatra – mimo hry.

Susek, Mladost – Pred asi 100 Fruškogorac, Fr. divákmi žlté karpartizan – Slavity dostali Vlado ja, Dinamo – BoVuković (Fr. par- Nevyužil šancu: Saša Peťkovský (Tatra Kysáč) rac, Báčka – Četizan), Đaković, nej, Vinogradar – Proleter, Futog – SreDaneček, Paunić a Badnjar (Tatra).

TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đako- mac, Sirig – Železničar.

Pavel Pálik vić, Savić, Badnjar, Peťkovský (Funtík),

Aj rozhodca ich brzdil FR. PARTIZAN – TATRA 1 : 0 (0 : 0) osťovanie v Bukovci Kysáčanom iste zostane v nepeknej spomienke. Prevýšili domáci tím a prehrali nielen vďaka slabej streleckej pohotovosti, ale aj predpojatosti rozhodcu Ivkovića z Nového Sadu, ktorý nadŕžal súperovi. Tento v 25. min. prekvapil všetkých a nariadil penaltu za domácich, no Mucha strelu z jedenástich metrov zneškodnil.

V 37. Kavrana faulom znemožnili vsietiť, ale rozhodcova píšťala sa neozvala, a pritom až troch hráčov Tatry potrestal žltými kartami.

Vo finiši prvej časti Peťkovský mal peknú šancu, ale gól sme nevideli.

Domáci v 69. min. vhadzovali loptu z autu do ihriska, Muchu nedovolene znemožnili chytiť ju, Perić z 5 – 6 metrov trafil sieť – 1 : 0. Do konca zápasu na oboch stranách bolo niekoľko príležitostí. Najlepšiu v 82. min. prepásol Baláž, keď najprv oklamal brankára Fr. partizana a namiesto toho, aby zboku triafal do brány, chcel prihrať do stredu, nuž ho v

H

64

27. 4. – 4. 5. 2013

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Druhá osmička v Laliti

li obliecť modro-biele dresy domácich, lebo si so sebou priniesli úbor s dominujúcou červenou farbou, hrali iba desiati, čo len ob-

Traja uchádzači o postup – Rusín, ŽAK a Törekvés boli úspešní za chotárom, kým sa Odžačanom nepodarilo vyhrať nad Metalcom v Sombore. Laliťania už druhého súpera tejto jari vyprevadili s osmičkou, účinní boli aj Šantićania. Rastina aj ďalej nepozná prekážky, tentoraz to najlepšie na svojej koži pocítil Lipar.

Výsledky 18. kola: A. Šantić – Jedinstvo (K) 6 : 2, Metalac – Odžaci 0 : 0, Dunav – Törekvés 0 : 2, Lipar – Rastina 1 : 3, Panónia – Šikara 8 : 1, Jedinstvo (R) – Rusín 1 : 5, Bezmocní Somborčania: Milutin Rančić (nad brankárom Dinamo – ŽAK 0 : 1.

Milosavljevićom) takto v 52. min. zvýšil výsledok na 5 : 1 Program 19. kola: Diľahčilo prácu hostiteľom! namo – A. Šantić, ŽAK – Jedinstvo (R), Rusín – Panónia, Šikara Nedeľný zápas sa vyznačoval – Lipar, Rastina – Dunav, Törekvés – Metalac, Odžaci – Jedinsnahou dvoch najlepších strelstvo (K). cov domácich, Miličevića a Rančića, opreteky dosiahnuť čím väčPANÓNIA – ŠIKARA 8 : 1 (4 : 1) ší počet gólov. Na konci úspešnejší omborčania sú už druhým Domáci sa tak plne revanšovali Ši- bol Miličević, ktorý štyrikrát premužstvom, ktoré si z Lalite kare za jesenný debakel v Som- konal brankára Milosavljevića (v 2., tejto jari odnieslo osem gólov. bore – 1 : 6. Hostia, ktorí si muse- 24., 28. a 69. min.), kým sa to

Rančićovi podarilo trikrát (v 40., 52. a 55. min.). Výsledok uzavrel Jovanović v 77. min.

Netreba hádam ani hovoriť, že lalitské mužstvo na tomto zápase mohlo vsietiť ešte najmenej päťšesť gólov. V prvom polčase iba z niekoľkých metrov viac ráz netrafili Miličević a Lepojević, kým po prestávke okrem týchto dvoch pekné šance zmarili Vranješ dvakrát a Jovanović.

PANÓNIA: Balaša, Jolić, Kršić, Nikolić, Jovović, Bojić (Dražić), Vranješ, Mudrinić (Rančić), Miličević, Mitić, Lepojević (Jovanović).

J. Pucovský

S

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Lepšie vonku ako doma KARAŠ (J) – HAJDUŠICA 0 : 2 (0 : 0) o príliš slabom výkone na minulom zápase Hajdušičania sa na hosťovaní v Jasenove prejavili v omnoho lepšom svetle. Od prvej minúty bolo jasné, že sú kvalitnejší, ale aj pripravenejší celok. Už v prvom polčase dali najavo, že si z Jasenova mienia odniesť všetky tri body. Organizovali rýchle protiútoky a Hrudka, Radović a Kocevski v domácej obrane vytvárali opravdivý zmätok. Domáci futbalisti však úspešne čelili týmto útokom a pritom niekoľkokrát ohrozili brankára Melicha. Najlepšiu príležitosť však v polovici polčasu mal Kocevski, ktorý sa ocitol zoči-voči s domácim brankárom, ktorý v tomto súboji bol úspešnejší.

P

27. 4. – 4. 5. 2013

Prevahu na ihrisku hostia korunovali gólom Kocevského v 50. minúte. Útočník hostí znovu vyrazil sám pred brankára a tentoraz bol úspešnejší. Nuž a po tomto góle na ihrisku hralo už iba jedno mužstvo – hosťujúce. Domáci futbalisti sa húževnato bránili, avšak ako im ubúdalo síl, Hajdušičania si ľahšie vytvárali šance a iba vďaka ich nevynaliezavosti pred bránou Karaš sa nedožil väčšieho výsledkového výprasku. Konečne v poslednej minúte naladený Kocevski iba potvrdil výhru svojho celku, keď z okraja šestnástky pekne loboval domáceho brankára.

HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski (Radak), Barbulović, Folťan, G. Stojkovski, Mršić, Pomorišac (Lauric), Lečić, Ko-

17– 18 /4540 – 4541/

HLAS ĽUDU

cevski, Radović, Hrudka (Csicsai).

Ostatné výsledky 20. kola: Hajduk – Ratar 2 : 2, Ševac – Budućnost 1 : 1, Crvena zvezda – Jedinstvo 5 : 0, Vitorul – Dunav 0 : 0, Borac (VG) – Karaš (K) 1 : 0, Potporanj – Borac (VS), Partizan – Vinogradar 2 : 1. vlh

Obecná liga Šíd 18. kole majstrovstiev najúspešnejšia bola OFK Binguľa, ktorá na svojom trávniku deklasovala mužstvo Omladinac z Batroviec 4 : 0. Za domácich po dva góly vsietili Stambolija a Ćosić. Ľubania v domácom prostredí iba remizovali 0 : 0 s tímom Bratstvo Sot. Šídska Jednota na domácom trávniku utŕžila katastrofu s Graničarom z Jameny – 1 : 4. Jediný gól za domácich vsietil mladý Jovičić.

V

St. S.

65

ŠPORT ÚSPECH OBĽÚBENÉHO ŠPORTU PAZOVČANOV

Volejbalisti znova v elite o jednoročnej prestávke a získanom prvom mieste v Prvej lige Srbska staropazovskí volejbalisti sa vrátili do najvyššej súťaže v krajine. Cesta návratu nebola ľahká, aj keď stále viedli

P

na tabuľke a jediným konkurentom im bolo mužstvo Novi Pazar – Junior. Preto zápas týchto dvoch kvalitných celkov rozhodoval o postupe v poslednom kole prvoligovej súťaže.

Vrátili sa do elity – mužstvo volejbalistov pazovskej Jednoty

Hráči Jednoty pod vedením trénera Jovu Cakovića sa dobre pripravili na najdôležitejšiu skúšku tejto jari. V športovej hale Pendik ich privítalo vyše 1 000 horlivých, ale veľmi korektných divákov, no hostia sa nevyľakali nevídaného ovzdušia. Už v prvom sete Jednota potvrdila, že bude tvrdým orieškom a po zaujímavej hre vyhrala 25 : 22. V druhom sete sa viedol vyrovnaný boj a po neurčitom finiši dobre hrajúci hostia zvýšili náskok na 2 : 0 (25 : 23).

Novopazarčania sa v pokračovaní s výdatnou pomocou obecenstva snažili zmeniť výsledok vo vlastný prospech. Tretí set zohrali najlepšie, využili chvíľkové slabiny súpera a skorigovali na 1 : 2 (25 : 18). Hostia z Pazovy sa však nezmýlili, mužstvo fungovalo takmer bez-

Jovo Caković, tréner VK Jednota

chybne, a tak im štvrtý, ako sa zistilo, záverečný set, priniesol zaslúženú výhru – 1 : 3 (25 : 21).

Postup do superligovej súťaže bol zaistený.

JEDNOTA: Škrbić, Jevtić, Mladenović, Radišić, Majstorović, Rašić, Ilijin, Jovanović, Bakalov, Marinković, Paravinja.

Bz-ý

VOLEJBALISTKY JEDNOTY ZOSTALI V SUPERLIGE SRBSKA

Po úspechu nové záväzky o, čo sa podarilo mužom, uskutočnili aj staropazovské dievčatá. V troch barážových zápasoch s družstvom Kragujevac zachovali si status super-

T

Ljubomir Galogaža, tréner pazovských dievčat

ligistu aj v budúcej súťažnej sezóne. Prvý zápas Pazovčanky doma vyhrali 3 : 0, potom sa aj zo športovej haly Jezero vrátili s výhrou 3 : 1, kým v treťom zápase pred vlastným obecen-

66

stvom znova boli maximálne úspešné – 3 : 0. Asi 250 fanúšikov búrlivým potleskom pozdravilo tento úspech, ktorý prináša aj nové záväzky.

No vráťme sa trochu do dejín tohto obľúbeného športu v Pazove. Volejbalistky pod názvom DTV Partizan v dávnom roku 1951 získali titul majstra Juhoslávie. Niekoľko rokov neskoršie volejbalisti v Sarajeve postúpili do našej najvyššej volejbalovej súťaže, kde pôsobili rovno 15 rokov. Mohli aj dlhšie, keby vtedajší pazovskí politici mali viac pochopenia... Ženské družstvo, v ktorom hrali reprezentantky Srbska Anna Barnáková a Jelena Kostićová (teraz hrajú vo Francúzsku, resp. v Taliansku), postúpilo do najvyššej volejbalovej ligy. Práve ako i muži.

Keď ide o záväzky, obe pazovské družstvá by sa museli pre nové majstrovstvá posilniť na všetkých postoch. Obe ligy

Zostali v Superlige Srbska: volejbalistky Jednoty

sú veľmi silné a nesmel by sa dovoliť boj o záchranu. Na posily treba vyčleniť nemalé prostriedky, lebo kvalitného hráča treba dobre zaplatiť. Agilné vedenie klubu v čele s Bogdanom Mamuzićom iste má toto na zreteli, ale bez pomoci lokálnej samosprávy nemôžu uspokojiť čoraz väčšie požiadavky.

V pazovskej športovej hale každodenne vidíme početných 27. 4. – 4. 5. 2013

nadšencov, medzi nimi veľa talentov, ktoré majú zabezpečiť ešte krajšiu budúcnosť tamojšieho volejbalu. O mladých hráčov a hráčky sa starajú výborní odborníci, akými sú Jovo Caković, Ljubomir Galogaža, Karol Farkaš, Željko Vukelić a iní. Ich úsilie a vedomosti iste prinesú ďalší rozkvet volejbalu v tejto časti sriemskej roviny.

17– 18 /4540 – 4541/

M. Bzovský HLAS ĽUDU

VOLEJBALISTKY MLADOSTI VICEMAJSTERKY

Tucet víťazstiev zaradom!

N a rozdiel od jesennej časti majstrovstiev, jarná časť zostane nielen volejbalistkám, ale aj fanúšikom VK Mladosť v pamäti ako najlepšia doteraz. Petrovské volejbalistky všetkých deväť zápasov skončili víťazne a s troma v jeseň je to tucet triumfov zaradom! Nazbierali 40 bodov, a tak sa zo šiesteho miesta presunuli na druhú priečku v tabuľke Prvej vojvodinskej ligy – skupina sever.

Petrovčanky okrídlil už prvý zápas s volejbalistkami z Apatína, ktoré premohli na domácej pôde 3 : 0. Rovnakým výsledkom sa skončil aj ich najlepší zápas sezóny v Sombore. Doma potom porazili družstvo zo Subotice, nad ktorým tri roky predtým nezvíťazil nikto v lige. Výsledok 3 : 1 presvedčil petrovské volejbalistky, že môžu oveľa viac než dovtedy...

Tréner Daniel Stojanović začal pripravovať náročnejšie tréningy. Výsledkom dobrej práce, ako aj pomoci kolegov – volejbalistov Mladosti boli maximálne víťazstvá 3 : 0 v Be-

Obradovićová (5) a Stojanovićová (14) úspešne blokujú...

čeji a na domácej palubovke nad volejbalistkami z Báčskej Palanky. V Sombore nad druhým tamojším družstvom nasledovala výhra 3 : 2.

Hostky z Báča prehrali v Petrovci 3 : 0 aj napriek nadŕžaniu svojich početných fanúšikov. Mladosť si ďalšie víťazstvo priniesla z Turije – 3 : 1.

V poslednom majstrovskom zápase si Petrovčanky zmerali sily so súperkami z Kuly. Prípadné víťazstvo im mohlo zaručiť postup, takže hrali maximálne sústredene. Výborné podania Sary Gvero a Biljany Pejakovej, úspešný blok VK Mladosť Petrovec: Daniel Stojanović (tréner), Simona Marcely Chorvátovej a Triašková, Anna Stojanovićová, Daniela Speváková, Biljana Biljany Obradovićo- Obradovićová, Sara Gvero, Ana Kurteková (stoja zľava); dolu vej, smečiarske útoky zľava: Marcela Chorvátová, Biljana Pejaková, Tatiana Lekárová, Simony Triaškovej a Marína Kondačová, Jana Šramková; leží Monika Stracinská Anny Stojanovićovej, dobrá súhra Moniky Stracinskej a Any Kurtekovej, obetavá ochrana ihriska Daniely Spevákovej a vždy pohotové posily Jana Šramková, Marína Kondačová a Tatiana Lekárová prispeli k víťazstvu 3 : 0.

Na dobré výkony Mladosti pozitívne pôsobia blízke vzťahy medzi hráčkami, podpora správy klubu, štedrosť sponzorov a čoraz väčší počet divákov v petrovskej športovej hale. Petrovčanky pokračujú s tréningami a v budúcich dňoch budú hrať iba priateľské zápasy. Mladosť v dňoch 9. až 12. mája 2013 pobudne v slovenskom Dolnom Kubíne, kde si v rámci medzinárodného turnaja zmeria sily s volejbalistkami zo Žiliny, Martina a Žiara nad Hronom.

M. Ch. (Snímky: autorka a Dávid Stojanović)

Petrovčanky takto oslavujú každý bod

Symbolicky utretá dlážka po každom víťazstve

PIVNICA Prvé písomné záznamy o svojráznej báčskej osade pochádzajú ešte z roku 1650, teda z obdobia, keď ešte bola pustatinou na majetku Janosa Gombloko Zsolnayho. Prví srbskí obyvatelia sa na komorský majetok nasťahovali roku 1690 a osadu si založili asi 4 km západne od terajšej. Na dnešnú lokalitu bola presídlená po štyroch desaťročiach. V roku 1790 si na týchto priestranstvách nový domov našli aj prví Slováci, ktorí sa sem prisťahovali prevažne zo západného Slovenska a v novom prostredí svoje príbytky a modlitebnicu mali už v r. 1791. V 19. storočí sa do Pivnice nasťahovali aj obyvatelia z niektorých báčskych osád, kým na prelome 19. a 20. storočia sa začala emigrácia obyvateľov Pivnice, najmä do oblastí západného Sriemu. Podľa sčítania obyvateľstva z r. 1953 Pivnica vtedy mala najviac obyvateľov – 5 653. Už podľa sčítania z r. 2011 Pivnica mala 3 337 obyvateľov. Štruktúru obyvateľstva tvoria prevažne Slováci 78 %, Srbi 18 %, Maďari, Rusíni, Chorváti, Ukrajinci, Rómovia a Juhoslovania – spolu 4 % (údaje poskytol Republikový ústav pre štatistiku). Štatistiky iba potvrdzujú nezávideniahodnú skutočnosť – v období jedného desaťročia sa v osade počet obyvateľov neustále znižuje. Súčasnosť dostáva inú podobu a ovplyvňuje životné podmienky. Plodné role pivnického chotára (plocha 9 995 k. j.), neúnavné ruky a moderné stroje neustále núkajú nové možnosti na živobytie, pestovanie poľnohospodárskych kultúr a v najnovšom čase aj na realizáciu organickej výroby.

Jaruška Ferková