Hlas17 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 17 /4488/ K prajnejším podmienkam podnikania

28. 4. 2012 V Starej Pazove otvorili technologický park Mühlbauer

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs

SEDEM DNí

O bodoch a dôvodoch ýždeň pred voľbami politická scéna sa ďalej vlní v predvolebnom rytme veľkých sľubov a ešte väčT šej rivality. Bez ohľadu či prichádzajú zľava, sprava alebo zo stredu, všetci kandidáti tvrdia, že práve v ich rukách sú kľúče od brány, za ktorou rastie krajšia budúcnosť. Všetci bez rozdielu majú aj riešenie, rovnako tí, čo v predchádzajúcom období boli pri moci, ako aj tí, ktorí ich z opozičných lavíc kritizovali. Netreba pochybovať o tom, že voliči si predsa budú vedieť vybrať. „Pre mňa je táto kampaň najťažšia zo všetkých, a zažil som už všelijaké, zvlášť v Sandžaku. Neviem, či je ťažšie občanom, ktorí chodia na zhromaždenia, alebo nám, ktorí im tam chceme niečo povedať,“ vyhlásil Rasim Ljajić. V snahe získať dodatočné body Srbská pokroková strana do Belehradu priviedla bývalého primátora New Yorku Rudolfa Guiliana. Ako povedali, bola to súkromná návšteva, takpovediac celkom priateľské stretnutie, hoci je tento hosť z Ameriky známy tým, že síce rád poradí, ale nie zadarmo. Vzhľadom na to, že sa pokrokári doteraz vyhýbali odpovediam na väčšinu konkrétnych otázok, možno radu naozaj potrebujú. Predseda Socialistickej strany Srbska Ivica Dačić za dodatočnými bodmi nešiel až tak ďaleko. Hoci jedni jeho rozhovor s bývalým prezidentom SRJ Dobricom Ćosićom vidia ako osvieženie neveľmi zaujímavej predvolebnej kampane, druhí v tom vidia skôr návrat socialistov k nacionálnym koreňom. Chceme všetko a hneď, odkazujú zo Zjednotených regiónov Srbska. Na rozdiel od nich Demokratická strana Srbska do omrzenia opakuje nutnosť zachovania politickej neutrality, aby si Srbsko vybudovalo postavenie „západu pre východ a východu pre západ“. Liberálno-demokratická strana nechce nič z minulosti a zasadzuje sa za úplný obrat. Srbská radikálna strana do tejto kampane vstúpila bez dvoch popredných členov najužšieho vedenia, no zostala verná okrem iného aj starému priezvisku. S najucelenejším a najkonkrétnejším plánom na nadchádzajúce obdobie vystúpil predseda Demokratickej strany a prezidentský kandidát Boris Tadić v prejave na nedávnom stretnutí manažérov. Možno

neznie veľmi bombasticky, no táto stratégia rozvoja do roku 2017 znie celkom reálne. Zahrnuje vcelku päť bodov: od pokračovania procesu eurointegrácie, cez rozvoj poľnohospodárstva, zahraničné investície a vklady do vzdelávania, po dokončenie boja proti organizovanému zločinu a korupcii, včítane pretrasu všetkých sporných privatizácií. V osobitnom bode tohto plánu sa navrhuje aj riešenie zmrazeného konfliktu na Kosove a Metóchii, ktoré by nemalo byť „ani rozdelenie, ani uznanie“. Tu sa znovu aktualizuje už odskôr známy plán štyroch bodov, ktorý predpokladá špeciálny status pre sever Kosova, špeciálny status pre srbské chrámy a monastiere, širokú lokálnu samosprávu a bezpečnostné záruky pre srbské obyvateľstvo južne od Ibra, ako aj riešenie otázky odňatého srbského majetku. Otázka uskutočnenia volieb na Kosove ani týždeň pred voľbami nebola dopovedaná do konca a ešte vždy vyvoláva dilemy. Organizáciu prezidentských a parlamentných volieb mali dopovedať a spoločne dohodnúť predstavitelia Srbska, Kosova a OBSE. Keď ide o lokálne voľby, tu sa mienky rozchádzajú. Na rozdiel od Ministerstva pre Kosovo a Metóchiu príslušný parlamentný výbor zhodnotil, že je nevyhnutné uskutočniť voľby na všetkých úrovniach v pokrajine, ak to bezpečnostné podmienky dovolia. Predseda Obce Kosovská Mitrovica Krstimir Pantić oznámil, že sa lokálne voľby uskutočnia v obciach Zvečane a Zubin Potok, kým v Kosovskej Mitrovici a Leposavići mandát lokálnych samospráv ešte trvá, takže voľby netreba vypísať. Pre vzniknuté napätie a obavy z eskalácie násilia na severe Kosova jednotky Kforu budú posilnené o ďalších 550 vojakov z Nemecka a 150 z Rakúska. „Apel srbskej strany bol pochopený na správny spôsob, pretože si prajeme, aby Kfor pôsobil preventívne a aby sa rozmiestnil na styčnej čiare medzi dvomi etnickými spoločenstvami,“ vysvetlil štátny tajomník Oliver Ivanović. Vojaci Kforu môžu udržiavať dve etnické spoločenstvá na dvoch stranách pomyselnej čiary, ale dlhodobo by sa nemalo veľmi s nimi počítať. Dohoda by bola lepšia. Anna Lazarevićová

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Akvapark Petroland – atraktívna turistická destinácia

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

viatočné otvorenie nového turisticko-rekreačného komplexu v Petrovci bolo v pondelok 23. apríla. Za prítomnosti početných vzácnych hostí zo Slovenska a našej S krajiny otváraciu stuhu akvaparku prestrihol predseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić. Ná-

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

vštevníci moderného komplexu si s pôžitkom pozreli všetky vymoženosti, ktoré ukončená prvá fáza výstavby akvaparku ponúka. Cítili sa pritom akoby sa ocitli v inej krajine. Od stredy 25. apríla akvapark je v turistickej ponuke nielen Báčskopetrovskej obce, ale aj celého Srbska. Akvapark je výsledkom úspešnej spolupráce Slovenska a Srbska. Celkový povrch komplexu je 20 ha a jeho príznačnosťou je geotermálna voda, ktorá vyviera z hĺbky 800 metrov teploty vyše 40 stupňov Celzia. Počas slávnostnej obchôdzky akvaparku po otvorení sa vedľa atraktívneho detského vodného zámku vyfotili: (sprava) Ján Brtka, Ján Bohuš, Pavel Marčok, Dr. Bojan Pajtić, Siniša Stanivuk a Vladimír Turan. K. Gažová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

VOĽBY 2012

S PrEDSEDOM SLOVENSKEJ StrANy JáNOM PAULOM

Dostaneme sa do republikového parlamentu lovenská strana bola založená 29. februára roku 2008. Podľa slov jej zakladateľa a predsedu Jána Paula z Padiny, predovšetkým v dôsledku problémov, ktoré vraj vznikli v Kovačickej obci. Nuž nazbierali vtedy potrebných 100 podpisov a založili stranu. Počet členov v Kovačici a Padine sa zvýšil na takých 2 700, ďalších majú v Starej Pazove, Kysáči, Selenči, Aradáči, Šíde, Erdevíku, Pivnici, Báčskom Petrovci, Jánošíku, Boľovciach a vo Vojlovici, zaradených v rámci piatich obecných výborov a štyroch miestnych. – Ako ste sa organizovali a ako nastupujete do aktuálnych volieb? – Organizovali sme sa v Kovačickej, Báčskopetrovskej, Zreňaninskej a Staropazovskej obci, ba aj v Subotici, Novom Sade, Šíde a Pančeve, kde máme našich ľudí na koaličnej volebnej listine. Pre kandidátov na poslancov do vojvodinského zhromaždenia našej koalícii sme nazbierali až 3 400 podpisov. – S ktorými stranami je Slovenská strana v koalícii? – Našu koalíciu Všetko spolu činí osem strán: Demokratické spoločenstvo Chorvátov, Demokratická strana Bunjevcov (ktorá nás iba podporuje), Zväz Maďarov, Demokratické spoločenstvo vojvodinských Maďarov, Bosniacke demokratické spoločenstvo a podporujú nás aj Macedónci, Goranci a Bulhari. – Zúčastníte sa aj v pokrajinských a republikových voľbách?

SLOVO Má PrEDSEDA StrANy VOJVODINSKÝCH SLOVáKOV VILIAM SLAVKA

Ján Paul

– O poslanecké miesta v Zhromaždení APV sa uchádzajú: Miroslav tatliak a Samuel Valentík z Báčskeho Petrovca, Miroslav tót a Vladimír Kabas zo Starej Pazovy, Ján Zvara ml. z Aradáča, Katarína Petrášová a Ján Povolný z Padiny a Pavel Benka z Kovačice; na tejto listine sme aj Ľubor Stupavský a ja. Máme deväť kandidátov do republikového parlamentu. – Akými konkrétnymi výsledkami sa môže pochváliť Slovenská strana počas jej prvých štyroch rokov existencie? – Zrušili sme nespravodlivú daň v Obci Kovačica, čím sme pomohli 9 000 domácnostiam. Podali sme i viac iniciatív na Ústavný súd a na Európsky súd týkajúcich sa protizákonného samozdanenia. Najväčší náš úspech je, že sme až dodnes nedovolili výstavbu nebezpečnej továrne v blízkosti Kovačice a že sme v Kovačici zorganizovali referendum, na ktorom sme dostali podporu viac než 7 000 ľudí proti jej výstavbe. Naším úspechom je i to, že sme utvorili koalíciu, ktorá nám umožní, aby aj Slovenská strana bola parlamentárna. S budúcimi poslancami budeme môcť riešiť problémy, ktoré nás tlačia: predovšetkým zastaviť asimiláciu Slovákov a zamedziť, aby mladí ľudia odchádzali do zahraničia. Naším cieľom je zastupovať záujmy všetkých Slovákov na najvyššej úrovni a nie iba jednotlivcov. Juraj Bartoš

Z OBECNEJ VOLEBNEJ KOMISIE BáčSKy PEtrOVEC

Do 20. apríla 11 listín olebná komisia Obce Báčsky Petrovec do uzávierky prihlášok V 20. apríla prijala, a potom i potvrdila 11 listín pre voľby výborníkov do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Podľa poradia prihlásenia potvrdené sú nasledujúce listiny: pod číslom 1 je listina Voľba pre lepší život – Boris tadić, pod číslom 2 Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak, pod číslom 3 Strana vojvodinských Slo-

vákov, pod číslom 4 čedomir Jovanović – Preokret (LDP – Vojvodinská strana), pod číslom 5 Zjednotené regióny Srbska – Za prostredie, v ktorom je hodno žiť – Dr. Ján Sabo, pod číslom 6 Pohnime Báčsky Petrovec – tomislav Nikolić (Srbská pokroková strana) a pod číslom 7 listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska. Poradové číslo 8 má Sociálnodemokratická strana Srbska – rasim Ljajić, číslo 9

Zabezpečili sme informovanie v slovenčine

Viliam Slavka

NrSNM. Jej pôvodný názov bol Nová slovenská strana a zakladateľom a prvým predsedom bol zosnulý Štefan Séč. Ako hovorí aktuálny predseda SVS Viliam Slavka, na založenie bolo treba 1 000 podpisov a aktivisti obstarali asi 1 700. Medzi jej členmi sú aj Neslováci, ľudia zo zmiešaných manželstiev. Strana má miestne výbory aj v Báčskom Petrovci, Starej Pazove, Kovačici a Padine. – SVS do volieb ide samostatne alebo v koalícii? – Samostatne, a to v štyroch obciach: Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Stará Pazova a Kovačica. to neznamená, že v nasledujúcom období nebudeme rozvíjať infraštruktúru aj v iných obciach a osadách, kde žije menej Slovákov. – Máte kandidátov na pokrajinských a republikových poslancov? – Vo voľbách podľa väčšinového systému máme kandidátku na poslankyňu do pokrajinského zhromaždenia Dr. Annu Boldockú-Ilićovú z Báčskeho Petrovca. Uvažovali sme aj o tom, aby sme vytýčili kandidátov do ZAPV aj podľa proporčného systému, prišli sme však k záveru, že zatiaľ nám to, ako mladej strane netreba, kým nerozvijeme infraštruktúru a neprebudíme svedomie ostatných Slovákov, aby sa priklonili k našej strane, lebo sme strana, ktorá sa najviac

zaoberá Slovákmi, kultúrou, obyčajami a zachovávaním národnostnej identity. – Aké konkrétne výsledky SVS dosiahla od založenia? – Naša strana je mladá. Dosiahli sme to, aby v televízii a v rozhlase Báčska Palanka bolo vysielanie v slovenskej reči – tak teraz máme jedno vysielanie v rozhlase (od začiatku decembra 2011) a televízii (od polovice júla 2011), a to raz týždenne, v trvaní 45 minút až hodinu. – Isté aktivity ste vlani mali aj v Čelareve; o čo vlastne ide? – áno. Zatiaľ nevieme, koľko občanov sa tam vlani vyjadrilo ako Slováci, ale v roku 2002 ich bolo zhruba 800. Nemajú však ani kultúrno-umelecký spolok, ani nič, kde by sa stretávali… – Ale majú Miestny odbor Matice slovenskej… – áno, majú, ale Matica neusporadúva kultúrno-umelecké podujatia, preto sme vlani v auguste pomohli pri založení Združenia občanov Juraja tušiaka. – Čo očakávate od najbližších volieb? Dostanú sa členovia SVS do zhromaždení lokálnych samospráv? – Podľa mojej mienky v Obci Báčska Palanka, ako i v ostatných spomenutých obciach budeme mať dobré výsledky a budeme participovať v obecných zhromaždeniach, lebo je tu dosť Slovákov. J. Bartoš

Jednotné Srbsko – Miroslav čeman, číslo 10 skupina občanov Občianska iniciatíva Ľudia ľuďom a poradové číslo 11 obsadila Srbská radikálna strana – Dr. Aleksandar Martinović. Za poslanca v Zhromaždení APV komisia potvrdila prihlášky deviatich kandidátov: radomira Zotovića navrhla listina Zjednotené regióny Srbska – Za prostredie, v ktorom je hodno žiť – Dr. Ján Sabo; Jána Bohuša listina Voľba pre lepší život – Bojan Pajtić; Jána Brnu Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak. Strana vojvodinských Slovákov navrhla Annu Bol-

dockú-Ilićovú, a koalícia Socialistická strana Srbska, Strana združených penzistov Srbska, Jednotné Srbsko a Sociálnodemokratická strana Srbska kandiduje Miroslava čemana. Jaroslava Chlpku za poslanca navrhuje listina Preokret (LDP – Vojvodinská strana) a Branku Ševićovú Srbská radikálna strana. Skupina občanov Občianska iniciatíva Ľudia ľuďom navrhla Jána Hansmana a listina Pokrenimo Vojvodinu – tomislav Nikolić navrhla Natašu Andrášikovú. Kandidáti budú na volebnom lístku zoradení podľa azbuky. J. Č-p

trana vojvodinských Slovákov bola založená 27. apríla 2010, S pred voľbami do druhého zloženia

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

FÓKUS DELEGÁCIA NRSNM VO VOJLOVICI

Odsúdili útok na kostoly redsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna TomanováMakanová a podpredseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM Juraj Červenák v spoločnosti členky mestskej správy Pančeva poverenej kultúrou a informovaním Nady Berkuljanovej v sobotu 21. apríla zavítali do Vojlovice, kde sa stretli s predstaviteľmi tamojších Slovákov. Prvou zastávkou bol SKOS Detvan, kde navštívili vojlovický etno dom a odhalili pamätnú tabuľu, ktorá návštevníkov upomína, že tento projekt bol realizovaný za finančnej pomoci vlády APV, NRSNM a mestskej správy Pančevo. „Cieľom našej návštevy je navštíviť inštitúcie vo Vojlovici, ktoré nám svojou aktivitou pomáhajú, aby sme zachovávali našu národnostnú, jazykovú a kultúrnu identitu. Tu sme, aby sme sa naďalej dohovárali, čo nám je potrebné, aby sme určovali priority a hľadali prostriedky na riešenie problémov,“ povedala okrem iného A. Tomanová-Makanová. Zahlásila aj začiatok vysielania programov rozhlasovej stanice Pančevo po slovensky a maďarsky: „Snažíme sa vytvoriť dobré podmienky pre prácu ochotníkov, matičiarov, škôl… a verím, že keď sa dohodneme a napíšeme kvalitné projekty, budeme môcť nájsť aj prostriedky, od ktorých všetko závisí. Onedlho Národnostná rada vypíše súbehy na divadelnú a hudobno-folklórnu produkciu, takže budete môcť písať projekty a

pýtať prostriedky na to, aby ste mohli nacvičovať nové divadelné predstavenia, nové choreografie a hudobné čísla. Verím, že sa budeme tešiť novým úspechom v oblasti kultúry a umenia, lebo pokým sa budeme stretať a naše školy, spolky, cirkev a združenia budú žiť, dovtedy budeme aj my Predsedníčka NRSNM v rozhovore s predstaviteľmi vojlovického tuná a budeme evanjelického cirkevného zboru môcť povedať: áno, nielenže sme zachovali to, čo nám nechali maďarskej cirkvi, ktoré boli nedávno terčom naši predkovia, ale vytvárame aj novú cestu vandalského činu, keď neznáme osoby porozbíjali takmer všetky sklá na oknách oboch pre tých najmladších.“ Po tomto Juraj Červenák predstaviteľom lo- kostolov. Predsedníčka NRSNM tento vankálnej samosprávy, miestneho spoločenstva, dalský čin, ako dokonca každý vandalizmus, základnej školy, SKOS Detvan a MOMS odo- rázne odsúdila a vyzvala všetkých Vojlovičavzdal symboly slovenskej menšiny v Srbsku a nov, ako i občanov Pančeva a celej Vojvodiny, Anna Tomanová-Makanová aj príručku Tran- na toleranciu, aby si uctievali rozličnosti a pesskripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slo- tovali dobré medziľudské vzťahy, tak ako to rovenčiny do srbčiny. Zároveň hostia, ale aj ich bili doteraz, a vyhýbali sa násiliu a pokrytectvu. Návšteva delegácie NRSNM sa ukončila v hostitelia a predstaviteľka mestskej správy vyjadrili nádej, že slovenský jazyk onedlho zno- miestnostiach Miestneho odboru Matice slovu bude úradný aj na území mesta Pančevo, venskej, kde si hostia obzreli tamojšiu etno výstavu a pobudli v rozhovore s vojlovickými matak ako tomu bolo do roku 1992. Delegácia NRSNM potom navštívila kosto- tičiarmi. vlh ly slovenskej evanjelickej a reformovanej

V STAROPAZOVSKEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNE

Otvorili technologický park Mühlbauer V

piatok 20. apríla v Starej Pazove slávnostne otvorili technologický park pre inžinierstvo a výrobu Mühlbauer. Modernú továreň, ktorá je vystavaná za necelých polroka, oficiálne dal na použitie Ivica Dačić, prvý podpredseda, zástupca predsedu vlády a minister vnútorných vecí. Hodnota investície je 10 miliónov eur, z čoho rovnomenná nemecká kompánia vložila okolo 5,5 milióna eur. V tomto najsúčasnejšom technologickom parku na výrobu identifikačných dokumentov zamestnanie si našlo 80 vysoko vzdelaných odborníkov z oblasti informatiky a inžinierstva. 28. 4. 2012

17 /4488/

Na piatkovej slávnosti medzi početnými hosťami prvý hovoril Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova. Podľa jeho slov táto investícia má národný význam, lebo sa výrobky vysokej technológie budú vyvážať i do sveta. Zhodnotil, že sú lokálne samosprávy v Srbsku schopné aj pre veľké investície, čo Stará Pazova i dokázala výstavbou práve tejto továrne. Generálny riaditeľ Mühlbauera pre Srbsko Bojan Oficiálne kliknutím na tlačidlo Stojadinović pripomenul, technologický park dal na použitie Ivica že je táto továreň vystava- Dačić, vedľa neho stojí Jozef Mühlbauer

HLAS ĽUDU

ná iba na štvrtine pozemku, ktorý dostali od obce a ich plánom v budúcnosti je zväčšiť výrobné kapacity. Zakladateľ kompánie Jozef Mühlbauer vo svojom prejave poukázal na dobrú spoluprácu s vládou Srbska a lokálnou samosprávou. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj Nebojša Ćirić, minister ekonómie a regionálneho rozvoja, ktorý vyzdvihol, že tento vysoko technologický výrobný park bude aj rozvojový, aj edukatívny. Minister Ivica Dačić prízvukoval, že je továreň výsledkom spolupráce srbských a nemeckých odborníkov a veľmi je dôležitá pre Ministerstvo vnútorných vecí, lebo bude vyrábať pasy a osobné dokumenty výnimočnej kvality a vysokého stupňa ochrany. A. Lešťanová

FÓKUS NA PETROVSKÚ NÔTU

Koncert k výročiu Rádia Petrovec oncert pod menom Na petrovskú nôtu pri príležitosti osláv K 45. výročia Rádia Petrovec vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v piatok 20. apríla sa začal, akoby inak, zvučkou petrovského rádia Petrovská dedina, ktorú na javisku naživo odohral orchester Rádio-televízie Vojvodina pod vedením harmonikára Ondreja Maglovského. Po privítaní úradných hostí, ktorých bolo priveľa, aby sme ich všetkých pospomínali, a prišli zo sféry politiky, samosprávy a hospodárstva, ako i kolegovia z iných redakcií, moderátorská dvojica Hana Majerová a Rastislav Labáth k mikrofónu na javisko vyzvali úradujúcu riaditeľku ustanovizne Informačné stredisko Báčsky Petrovec a šéfredaktorku Rádia Petrovec Katarínu Melegovú-Melichovú. V príhovore potvrdila, že Rádio Petrovec patrí medzi najstaršie lokálne médiá vo Vojvodine a je najstarším rádiom s programom v slovenskej reči, ktoré od svojho založenia vysiela program nepretržite. K tomu podala aj kratší prehľad vývoja rozhlasovej stanice Petrovec od 8. marca roku 1967, keď sa miestny rozhlas po prvýkrát prihovoril spoluobčanom prostredníctvom rozhlasových vĺn. Zamestnancov malo rádio, a aj v súčasnosti má, málo, ale preto má veľa dobrých spolupracovníkov. Nové

Šéfredaktorka Rádia Petrovec Katarína Melegová-Melichová rodinám Spevákovej, Čániovej a Miklovicovej udelila balík CD platní, ktoré prebrali Pavel Spevák, Kvetoslava Benková a Anna Struhárová rozhlasové štúdio rozhlas dostal roku 1983. V deväťdesiatych rokoch sa začala technická modernizácia rádia a aj program sa začal vysielať z počítača. Rádio Petrovec mohol vďaka tomu začať vysielať 24 hodín denne, ako pracuje aj v súčasnosti, sčasti naživo a tiež i z nahrávok. Z tohto rádia vzišla aj iniciatíva založiť Asociáciu slovenských lokálnych médií, ktorá okolo spoločných projektov združuje nateraz šesť lokálnych médií vysielajúcich program aj v slovenskej reči a ktorá má sídlo pod ich strechou. Sľúbila, že program pre poslucháčov, aj mimo územia obce, i naďa-

lej budú pripravovať a nezaujato a pravdivo informovať, zabávať, poučovať na vlastnej vlnovej dĺžke 91,4 MHz. Rádio Petrovec do tohto výročia vstupuje dobre vybavený študijnou a terénnou technikou, počítačmi a vďaka zakladateľovi, Obci Báčsky Petrovec, aj vynoveným interiérom. Zdôraznil to v otváracom ceremoniáli čelný človek obce Vladimír Turan. Petrovský rozhlas doteraz vydal aj niektoré kazety a CD platne a vlani vydali i CD platne prvých rozhlasových spevákov z Petrovca: Boženy Miklovicovej, Pavla Spevá-

ka a Pavla Čániho. Koncert Na Petrovskú nôtu k 45. výročiu pôsobenia Rádia Petrovec bol vlastne promóciou piesní týchto troch CD platní prvých petrovských rozhlasových spevákov, ale v podaní dnešných afirmovaných spevákov z Báčskopetrovskej obce a vôbec z Vojvodiny. Diváci sa v programe mali možnosť zoznámiť s tvorbou priekopníckej trojice rozhlasových spevákov, ktorí sa poslucháčom prostredníctvom rozhlasových vĺn začali spevom prihovárať už od konca 50. rokov minulého storočia. Opus ich známych ľudových a nových pesničiek v programe tentoraz zaznel v interpretácii Štefana Urbančeka, Adama Vladislava Stupavského, Miliny Častvenovej, Ivana Slávika, Rastislava Struhára, Olivery Gabríniovej, Miroslava Menďana, mužskej speváckej skupiny z Petrovca, Maríny Zahorcovej, Jany Veňarskej, Anny Zorňanovej, dueta Jany Uramovej a Adama Vladislava Stupavského a Renaty Lovásovej. Záverom sa šéfredaktorka Rádia Petrovec Katarína Melegová-Melichová zavďačila potomkom a rodinám Spevákovej, Čániovej a Miklovicovej, a udelila im cédečká. Akoby čerešničkou na svojráznej osláveneckej torte v programe zaznela záverečná pesnička Tie petrovské zvony v podaní Kvetoslavy Benkovej, dcéry Pavla Čániho. Inak kvalitný a páčivý program malo možnosť sledovať aj širšie auditórium v priamom prenose Televízie Vojvodina. J. Č-p

V Hložanoch spustili Oázu MB otváracom prejave pri spustení turisticko-rekreačno-pohostinV ského strediska Oáza MB v Hložanoch, predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić, poďakúvajúc sa investorom – rodine podnikateľa Milana Božovića – zdôraznil: „Každý takýto investor je vzácny, nielen preto, aby sa otvorili pracovné miesta, ale aj aby sa zaangažovali ľudia v kooperácii s objektmi, v úseku služieb, v potravinárskom úseku, v úsekoch, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa ujal turistický komplex.“ Podľa slov majiteľa Oáza MB sa rozprestiera na rozlohe 6 500 m2. Zahrnuje motel a bungalovy umiestnené v lipovom lesíku celkovej kapacity 54 lôžok, jazero rozlohy 3 000 m2 určené na športový lov rýb, tiež jazerá s konzumnou rybou. M. Božović, prízvukujúc, že „dnešným

dňom je dané do prevádzky cca 2 000 m2 úžitkového priestoru, o. i. dodal: „Končíme výstavbu športových terénov pre tenis, malý futbal, volejbal a hádzanú a nachádzame sa pred otvorením bazéna s termálnou vodou.“ Túto udalosť republikový poslanec Pavel Marčok posúdil ako ďalšiu kocku turistickej ponuky Báčskopetrovskej obce, ktorá sa doplní s akvaparkom Petroland v Petrovci, s kaštieľom Dunđerskovcov v Kulpíne a kúpaliskom a ubytovacími kapacitami v Maglići, pričom zdôraznil: „Veríme, že Báčskopetrovská obec bude lákavým prostredím pre turistov z celého Srbska a z celého Balkánu.“ Účastníkov otváracieho ceremoniálu privítal pokrajinský poslanec a predseda RMS Hložany Ján Bohuš: „Včera Petrovec, dnes Hložany,

Dr. Bojan Pajtić počas otváracieho prejavu v Hložanoch zajtra Maglić, napozajtra Kulpín a tak rad radom každý deň, stretávame sa nielen v našej obci, ale v celej Vojvodine, čo znamená, že každý deň sa niečo robí, že sa otvárajú nové pracovné miesta... My pracujeme, my nemáme času na rozprávanie a to, čo sľúbime, to aj splníme.“ V stredu 25. apríla pri spustení Oázy MB v Hložanoch, tesne pred daždivým poludním, okrem iných

boli: zástupca predsedu Báčskopetrovskej obce Ján Hansman, predseda Zhromaždenia obce Siniša Stanivuk, niekdajší obecní a hložianski richtári, bývalí a terajší členovia RMS Hložany, predstavitelia občianskych organizácií... – celkove sto ľudí. Program, úvodom ktorého Pieseň o Hložanoch zaspieval Rastislav Struhár, moderovala Marína Zahorcová. Juraj Bartoš

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OTVORILI AKVAPARK PETROLAND V PETROVCI

Medzník v rozvoji vojvodinskej turistiky a prítomnosti darí krok za krokom vzácnych hostí, tak materializovať vzázo Slovenska, ako i z jomné vysoké politicrepublikovej, pokraké vzťahy a že sa pojinskej a lokálnej úrovdarilo prvú fázu tejto ne, v pondelok 23. apinvestície dokončiť. ríla otvorili akvapark v Petrovčanom poprial Báčskom Petrovci. Výmnoho slnečných dní stupom mužskej spea aby akvapark priváckej skupiny z Peniesol prosperitu do trovca za hudobného obce a pokrajiny. Posprievodu Ondreja slanec v Národnom Maglovského sa začal zhromaždení Repuslávnostný otvárací cebliky Srbsko Pavel remoniál Petrolandu Marčok prízvukoval, pred vchodom do že akvapark prinesie tohto impozantného nové pracovné miesta Zo slávnosti otváracieho ceremoniálu na vchode do akvapara atraktívneho turis- ku, ktorý otvoril predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić nielen priamo v tomticko-rekreačného (prvý zľava) to športovo-rekreačkomplexu. nom komplexe, ale aj Početným prítomným sa najprv v Vojvodiny, ktorý sa v prvom rade po- mimo neho. Pripomenul, že pre mene investorov akvaparku priho- ďakoval Jánovi Brtkovi a tiež aj in- túto investíciu bolo treba na desiatky voril riaditeľ podniku Aqua Therm In- vestorom, ktorí sa rozhodli vkladať rozhodnutí republikovej a pokravest Ján Brtka. Začiatok prevádzko- práve do tohto prostredia. Osobitnú jinskej vlády a lokálnej samosprávy. vania akvaparku v Petrovci nazval vďaku vyslovil predsedovi pokrajin- Vyjadril vďaku investorom z krajiny vzácnou chvíľou a poukázal pritom skej vlády Dr. Bojanovi Pajtićovi, kto- našich predkov, tiež prítomnej nána rekordnú dobu jeho výstavby, rý od začiatku podporoval ideu o vý- rodnej poslankyni Nade Kolunčo prirovnal k výstavbe prvého ba- stavbe akvaparku v Petrovci. Podľa džiovej, predstaviteľom Ministerzénu v Petrovci pred vyše osemde- jeho slov akvapark je investíciou stva poľnohospodárstva Zoranovi siatimi rokmi. Do tejto investície za- nielen Báčskopetrovskej obce, ale aj Jeličićovi a Zoranovi Kneževićovi a kročili v presvedčení, že prospeje Srbska a širšie. predsedovi pokrajinskej vlády Dr. Boplnohodnotnejšiemu životu na týchto priestoroch a ekonomickej prosperite Báčskopetrovskej obce, čo mali na zreteli aj investori, keď sa rozhodli práve pre túto lokalitu. Akvapark je plodom úspešnej spolupráce medzi Slovenskom a Srbskom a podporu jeho výstavbe dali aj Miestne spoločenstvo a Obec B. Petrovec. Pri tejto príležitosti sa J. Brtka osobitne poďakoval pokrajinskému poslancovi Jánovi Bohušovi, ktorý má osobitné zásluhy na realizácii výstavby akvaparku v Petrovci. V mene lokálnej samosprávy Báčskopetrovskej obce sa prihovoril predseda obce Vladimír Turan. Poďakoval sa všetkým, ktorí sa pričinili, aby sa táto veľká investícia v Petrovci realizovala, a to republikovej vláde, pokrajinskej vláde v čele s jej predsedom Najlákavejšou destináciou na pohľad a na pobavenie – Dr. Bojanom Pajtićom, poslancom Pa- pirátsky vodový zámok pre deti, ktorí návštevníci najviac obdivovali vlovi Marčokovi a Jánovi Bohušovi, janovi Pajtićovi, ktorý sa potom ujal ako aj samotným investorom, ktorí sa ZAČIATOK PREVÁDZKOVANIA slova. Pri tejto slávnostnej príležitosti práve v Petrovci rozhodli vystavať ta- AKVAPARKU V mene Veľvyslanectva Slovenskej neskrýval potešenie, že sa doprakýto impozantný objekt. Podotkol, že dejiny Petrovca sa budú písať ako de- republiky v Belehrade príhovor mal covalo k otvoreniu akvaparku, ktojiny do výstavby akvaparku a po Rastislav Kostilník, zástupca vedú- rým sa začína nová časť dejín vojjeho výstavbe. Potom sa slova ujal Ján ceho zastupiteľského úradu SR. Vy- vodinskej turistiky, lebo sa tu otváBohuš, poslanec v Zhromaždení AP jadril potešenie nad tým, že sa im rajú nielen nové pracovné miesta,

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

ale tento objekt zároveň dáva podnet ďalším oblastiam hospodárstva. Turistická ponuka impozantného objektu bude na najvyššej európskej úrovni. Vízia Báčskopetrovskej obce a vízia investorov zo Slovenska sa ukázala ako správna v prospech budúcnosti tohto prostredia. Akvapark v Petrovci prestrihnutím otváracej stuhy dal do prevádzky Dr. Bojan Pajtić a všetci prítomní šli na obchôdzku moderného komplexu. Program moderovala Hana Majerová a početným médiám sa na tvári miesta prihovorili B. Pajtić, ktorý povedal, že je do prvej fázy výstavby vložený kapitál zo Slovenskej republiky v hodnote vyše 6 miliónov eur a ďalšie dve fázy budú vynášať ďalších 22 miliónov eur. Podľa jeho slov ide o najväčšiu investíciu Slovenska vo Vojvodine a aj v Srbsku. Generálny manažér akvaparku a riaditeľ spoločnosti Akvapark Petroland, ktorá bude prevádzkovať Petroland, Stanislav Štefánik pri tejto príležitosti povedal, že tým dňom preberajú od spoločnosti Aqua Therm Invest nádhernú a úžasnú investíciu a že sú hrdí na to, čo spoločne vybudovali. Zároveň pozval všetkých na deň otvorených dverí, ktorý v akvaparku usporiadali pre všetkých záujemcov bezplatne v utorok 24. apríla, a oficiálne s prácou začali v stredu 25. apríla. Skonštatoval, že nateraz tu pracuje 30 – 40 ľudí. Do hlavnej sezóny v júli a auguste bude tohto roku zamestnaných 130 ľudí a do konca výstavby celého komplexu až 500. V súvise s cenovou ponukou akvaparku odporučil pozrieť si webovú stránku www.petroland.rs, kde sú aj rôzne zvýhodnené ponuky. Prvá fáza akvaparku sa rozprestiera na ploche 8 hektárov a obsahuje šesť bazénov a až 20 toboganov, priestranné pláže so slnečníkmi a mnoho lákavých atrakcií pre turistov. K. Gažová

FÓKUS ROZHOVOR S POKRAJINSKOU OCHRANKYŇOU VEREJNÝCH PRÁV ANIKO MUŠKINJOU HEINRICHOVOU

Občania sú si čoraz vedomejší vlastných práv šeobecné voľby sú už celkom blízko. Občania sú tí, ktorí dajú zelenú tej či onej politickej opcii. Zaujíma nás, v akom stave sú toho času občianske a ľudské práva ľudí, ktorí čoskoro opäť vykročia k volebným urnám. Za názvom pokrajinský ombudsman, ktorý znie temer odpudzujúco, sa „skrýva“ mimoriadne významná nezávislá inštitúcia, ktorej náplňou je starostlivosť o verejné práva a ľudské slobody občanov. Pokrajinská ochrankyňa verejných práv Aniko Muškinja Heinrichová bola na tento post zvolená hlasmi poslancov vojvodinského parlamentu v októbri 2010. V posledný marcový deň 2012 podala Zhromaždeniu AP Vojvodiny výročnú správu o činnosti inštitúcie pokrajinského ombudsmana za predchádzajúci rok. Hovorili sme s ňou na vytýčenú tému ešte pred dokončením správy. – Čo hovoria fakty: v ktorom smere sa uberá uctievanie, respektíve porušovanie verejných práv vo Vojvodine? – Pokiaľ ide o tendencie smerovania dodržovania ľudských práv vo vzťahu k predchádzajúcemu roku, je jasné, že bez ohľadu na zvýšenie počtu podaní v porovnaní s predchádzajúcim rokom približne o tretinu, nemožno hovoriť o poklese úrovne dodržovania ľudských práv. Práve skutočnosť, že sa na túto inštitúciu občania obracajú vo väčšom počte, že poznajú situácie, kedy sa môžu obrátiť a požiadať o ochranu, je dôkazom toho, že majú vedomie o tom, že ich práva môžu byť ochránené, čo je zároveň ukazovateľom zlepšenia stavu ľudských práv. – V ktorých oblastiach v najväčšej miere dochádza k porušovaniu ľudských práv v našej pokrajine? – Tak ako v uplynulých rokoch občania sa najviac sťažujú na prácu obecných správ, najmä v oblasti stavebníctva a urbanizmu, matrikárskej evidencie, mestskej daňovej správy a na inšpekčné služby všetkých druhov, na prácu centier sociálnej práce, škôl, predškolských ustanovizní, verejných podnikov, ktoré vykonávajú služby významné pre občanov atď. Veľký počet sťažností sa vzťahuje na prácu organizačných jednotiek republikových orgánov, akými sú Fond pre penzijné a invalidné poistenie, Národná služba pre zamestnávanie, Daňová správa, Ministerstvo vnútorných vecí a i. – V akej miere príslušné orgány aktívne reagujú na správy, apely, odporúčania a/lebo rady pokrajinskej ochrankyne ľudských práv? – Vlani inštitúcia pokrajinskej ochrankyne verejných práv založila 1 237 predmetov (čiže o 371 viac než predvlani), prevažne na základe sťažností občanov, čo je o 43 percent

viac ako v roku 2010. Najviac sa ich vzťahuje ANALYZOVAŤ A MENIŤ ZÁKONY na porušovanie ľudských práv spôsobené ne– V praxi sa vyskytuje nedôsledné uplatzákonným, neúčelovým a neúčinným kona- nenie relatívne dobrých zákonov. Čo je ním obecných orgánov (411) a republikových tomu na príčine? orgánov (456). Počet sťažností na prácu po– Srbsko za pomerne krátke obdobie prijalo krajinských orgánov je najnižší (161). Reagujúc veľký počet zákonov. To bol náš záväzok, aby na sťažnosti, naša inštitúcia vlani zaslala o 15,4 % viac odporučení, mienok a návrhov (s ohľadom na rok 2010), čiže súhrnne 75. Z toho počtu sa zrealizovalo 46, čo je podľa stupňa riešenia blízko k európskemu priemeru. Inak „úspech“ našej inštitúcie sa nemeria výlučne vykonaním odporučení. Príznačné pre prácu pokrajinskej ochrankyne na ochrane občianskych práv je, že riadiace orgány, Aniko Muškinja Heinrichová: Zvýšený počet sťažností svedčí o ktoré sa v dôsledku kvalitnejšom občianskom povedomí sťažností občanov stanú predmetom jej dozoru, najčastejšie ešte v sme urobili prvý krok k Európskej únii – k zíprocese dopisovania, respektíve žiadania o vy- skaniu statusu kandidáta. Niektoré zákony sú svetlenie údajov zo sťažnosti, odstránia ne- dobré a uplatniteľné, sú však aj také, ktoré „nie zrovnalosti, čiže konajú v súlade so zákonom. sú práve ušité na našu mieru“. Zákony je Práve v tom je podstata pôsobenia pokra- však možné meniť a dopĺňať, takže Republijinského ombudsmana: aby ochránil občanov ka Srbsko v nadchádzajúcom období bude od porušovania, ktoré by im, pri nesprávnej musieť permanentne analyzovať uplatniteľpráci, mohli spôsobiť orgány obecnej alebo nosť zákonov a podľa potreby ich meniť alepokrajinskej správy, verejné podniky alebo iné bo dopĺňať. K dôvodom, ktoré brzdia a spoorgány a organizácie, ktorých zakladateľom maľujú uplatnenie nových zákonov, často patje obec, respektíve mesto alebo pokrajina. rí nezladenosť so skorej prijatými predpismi, Pravdaže, tu sú i republikové orgány, ktoré svo- tiež pomalosť a meškanie v procese schvaje kompetencie vykonávajú v rôznych orga- ľovania sprievodných predpisov a aktov, bez nizačných jednotkách na území AP Vojvodi- ktorých sa zákon nemôže uplatňovať. ny (filiálky). – V akej miere sú konzumovaním zaru– V akej miere a akým spôsobom neto- čených práv spokojné národnostné spolerantnosť, nafúkanosť ba násilnícke sprá- ločenstvá a ich reprezentanti – národvanie verejných osôb (povedzme politikov), nostné rady? – Počet prípisov so sťažnosťami príslušníkov podľa vášho odhadu, môže ovplyvňovať správanie občanov, do akej miery podne- národnostných menšín podaných v roku 2011 je približne rovnaký ako rok predtým. Prícuje násilie? – Na túto otázku môžem odpovedať ako ob- slušníci národnostných menšín často „nežijú čianka, ako niekto, kto o takýchto javoch so svojimi právami“; tak sa napríklad celé má vedomosti získané výlučne prostredníc- súdne konanie uskutoční v srbskom jazyku, tvom médií, lebo pokrajinská ochrankyňa sa hoci sú všetci účastníci príslušníci menšiny, aj nezaoberá politikou a nemá príležitosť byť v žalobca, aj obžalovaný, aj sudca, aj zapisovasituáciách, keď politici majú príležitosť na to, teľ, a jazyk menšiny sa úradne používa... A obaby sa správali násilnícky. Je isté, že také sprá- čan je predsa spokojný. Na druhej strane nievanie na občanov nevplýva dobre, a že môže koľko desiatok občanov sa obrátilo so sťažvyvolať rozdielne pocity, predovšetkým skla- nosťou na prácu obecných správ, ktoré vydali manie, nedôveru a neuctievanie tých, ktorí by výpisy z matriky narodených v srbskom jazyvlastným príkladom museli potvrdiť, že ná- ku a nie v jazyku národnostnej menšiny, hoci silnícke správanie nikdy nevedie k dobrému. tak nakladá zákon (bez ohľadu na skutočnosť, 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

FÓKUS že dokument bol ihneď postúpený na niektorý iný orgán). Národnostné rady sa počas predchádzajúceho roka viackrát obrátili na pokrajinského ombudsmana. Ich dôvody boli rozdielne: siahali od nevypísania názvov osídlených miest v jazykoch menšiny, neprijatia navrhnutých členov orgánov správy vo výchovno-vzdelávacích ustanovizniach alebo v ustanovizniach kultúry, až po ťažkosti súvisiace s prevodom zakladateľských práv. Pokiaľ ide o počet podaní, najviac sa činí Národnostná rada maďarskej národnostnej menšiny, čo nie je neobvyklé, s ohľadom na skutočnosť, že maďarská menšina je najpočetnejšia. – Ako komentujete článok 323 Rodinného zákona (z roku 2005), podľa ktorého je verejnosť v procese zakladania adoptovania absolútne vylúčená. Neponecháva tento a takýto článok priestor pre manipuláciu, ako v prípade adoptovania dieťaťa, ktoré istý čas žilo v opatrovníckej rodine, o čom sme písali pred troma-štyrmi rokmi? – V období udalosti, na ktorú sa pýtate, som nerobila ochrankyňu práv, mám doznanie iba z médií a som veľmi obozretná, keď mám informáciu iba z médií. Tie informácie môžu byť jednostranné, môžu byť polopravdivé alebo dokonca nepravdivé. Podľa mojej mienky

samotný článok 323 Rodinného zákona, ktorý predpisuje, že verejnosť v procese založenia adoptácie je vylúčená, a že údaje z evidencie a dokumentácie o adoptácii patria do úradného tajomstva, ktoré sú povinní chrániť všetci účastníci v konaní, ktorým sú údaje dostupné, má omnoho viac kladných než záporných strán. Nesmieme strácať zo zreteľa skutočnosť, že vždy treba konať tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa a keď hocikto získa doznanie o „manipuláciách“, má konať v súlade so zákonom a podniknúť všetko pre to, aby sa dôsledky takéhoto počínania odstránili a páchateľ bol potrestaný. ÚRAD S NEOBSADENÝMI PRACOVNÝMI MIESTAMI – Aké stanovisko ste zaujali k petícii učiteľov materinských jazykov s prvkami národnej kultúry – maďarského, slovenského a rusínskeho – ohľadne zrušenia výučby spomenutých jazykov ako výberových predmetov na základných školách v Petrovaradíne a Sriemskej Kamenici? – Ak je petícia písomná požiadavka, ktorou sa skupina občanov obracia na orgány verejnej moci, aby začali konanie alebo aby podnikli opatrenie alebo činnosť z oblasti vlastnej kompetencie, domnievam sa, že k riešeniu tohto druhu otázok sa nesiaha formou pe-

tície. Učitelia v tomto prípade seba nemôžu považovať za skupinu občanov. Na ten účel majú iné zákonné prostriedky, ktorými sa od kompetentných orgánov môžu dožadovať určitého konania. Národnostné rady národnostných menšín sú prvé medzi tými, ktoré sa majú zaoberať týmto problémom. – Poviete nám na záver, aká je štruktúra úradu pokrajinského ombudsmana? – Pravidlá o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v odborných službách pokrajinského ombudsmana určujú súhrnne 28 pracovných miest: 23 s vysokým odborným vzdelaním, 1 s vyšším a 3 so stredným odborným vzdelaním a jedno pracovné miesto zamestnanca – šoféra. Vlani sme mali celkove 22 zamestnaných na neurčitú dobu a jedného vykonávateľa na určitú dobu. Z hľadiska národnostného zloženia 13 zamestnaných je srbskej národnosti, 2 chorvátskej, 3 maďarskej, 1 slovenskej, 2 sa vyjadrili ako Vojvodinčania a 2 sa k národnostnej príslušnosti nevyjadrili. Pokiaľ ide o rodovú príslušnosť, je tu 16 žien a 7 mužov. Ochrankyňa verejných práv má 5 zástupcov (pre úseky ochrany práv národnostných menšín, práv dieťaťa, rodovej rovnoprávnosti a všeobecné kompetencie). Juraj Bartoš

Hoci na rokovacom programe utorkovej schôdze rady bolo niekoľko dôležitých bodov: správy o práci vlaňajšej a program práce na tento rok, rozbor stavu malých a stredných podnikov, finančný plán, aj v rozprave celkovej, témy a dilemy sociálneho dialógu zatienili všetky iné. Pri hľadaní odpovede prečo je hospodárstvo tam, kde je, poukázalo sa na nelogickosť, že privatizácia neraz bola macochou podnikom dobrým a matkou tým iným, že požiare často hasíme bez toho, aby sme Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin: – Aktívne čelíme mnohým presne vedeli, čo ich problémom... spôsobilo, že k náje najmä to, že v prvom kvartáli tohto roku ne- prave neprispieva ani zbytočné papierovadošlo k urovnaniu, k sanácii situácie vo via- nie ani rozštiepené syndikátne organizácie, cerých podnikoch nahlodaných krízou, zlými že sa kriminál snaží dostať do všetkých sfér, privatizáciami, dakde i kriminalitou. Svetielkom že sa na mnohé ťažkosti a vôbec na krízu reana konci tunela sú konkurzy, prestavba štruk- guje s oneskorením, že viaceré lokálne sotúry, inakšie riadenie... A že sa to dá, badať aj ciálno-ekonomické rady ešte stále len hľadajú z úspešnej konsolidácie PPK Bečej, ktorý sa pre vlastné miesto pod slnkom. Vcelku a stručobrovské straty pred rokom stal najväčším kon- ne, otrasov je mnoho. Tým však stúpa i výkurzným konaním v štáte. V súčasnosti, pres- znam sociálneho dialógu, najmä ako pronejšie od apríla 2011 do apríla 2012, sa kom- striedku a možnosti prispieť k riešeniu nabinát zotavuje, má zisk 1,5 milióna eur, platí si hromadených problémov, ktoré toho času všetky záväzky a má sľubnejšie výhľady aj na trápia naše hospodárstvo. regulovanie otázky miliónových dlhov. Oto Filip

ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ RADY

Dialóg ako prostriedok a pomoc ostavenie hospodárstva a zamestnaných je pre vplyv svetovej ekonomickej krízy a systémové problémy spôsobené neukončenými reformami, často zlé privatizácie a nedostatočne účinnú prácu inštitúcií systému, ťažké, nie však aj bezvýchodiskové. Ukážkou toho je čoraz väčší počet zahraničných investorov vo Vojvodine, viaceré výsledky v oblasti boja proti nezamestnanosti, opatrenia na znemožnení hospodárskej kriminality, skutočnosť, že je Srbsko menej zadlžené v porovnaní s inými štátmi v susedstve. Na základe uvedeného hodnotenia vlaňajšieho roku, Pokrajinská sociálno-ekonomická rada na 9. schôdzi prebiehajúcej 17. apríla v Novom Sade navrhla súbor opatrení s cieľom zredukovať negatívny dopad ekonomickej krízy na hospodárske podmienky: vznik účinného mechanizmu platenia pohľadávok, prajné úvery na podporu štandardizácie, uvádzania nových technológií a nového zamestnávania, odstránenie sivej alebo divej ekonomiky prostredníctvom daňových opatrení a zjednodušenia postupov založenia nových firiem, systematickú a transparentnú realizáciu budúcich privatizačných postupov. Podľa pokrajinského tajomníka pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslava Vasina svedectvom ťažkej ekonomickej situácie

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

FÓKUS K LEPŠÍM PODMIENKAM PODNIKANIA

Zredukovať početné finančné záťaže A

j keď ekonomický systém možno teoreticky a v podstate zviesť na dve základné kategórie: príjmy a náklady, prax je čosi celkom iné. Okrem daňových foriem, príznačných pre každé hospodárstvo, čoraz významnejším a výdatnejším zdrojom príjmov u nás – nielen štátu, ale aj lokálnych samospráv, nezávislých agentúr, regulačných telies, direkcií, správ, fondov... – sú príjmy mimodaňové. Ide o všetky druhy úhrad, poplatkov, povolení, licencií... Je ich skutočne mnoho, neraz celkom zbytočných. Platíme za ne mnoho, za odplatu dostávame málo alebo nič, no oberajú nás o približne dve percentá hrubého národného dôchodku. Vyplýva to zo Štúdie o sústave mimodaňových a parafiškálnych foriem v Srbsku, vypracovanej skupinou domácich a zahraničných expertov v Národnej aliancii pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED), za podpory USAID, vlastne jeho Projektu pre lepšie podmienky hospodárenia. Pri nedávnej prezentácii v Belehrade účastníci skonštatovali, že je obrovský a sústavne rastúci systém rôznych mimodaňových platieb obrovskou záťažou hospodárstva. Preto sa ono i podobá bežcovi s olovom v nohách. Na zozname parafiškálnych platieb je ich až 370. „Ich počet stále stúpa, takže je prakticky nemožnou úlohou všetky evidovať,“ podčiarkuje programový koordinátor NALED Milan Simić. Celková suma zaplatených prostriedkov vlani, získaných zo 77 nedaňových záťaží, o ktorých existujú údaje trezoru, bola až 730 miliónov eur. Inými slovami, každý zamestnanec

raštruktúra. V súpiske nezmyselných platieb je aj úhrada za funkciu lesov, ktorú platia všetky ekonomické subjekty, či už sídlia na Tare alebo v strede Belehradu. Aj v prípade vôd je celý, rozvetvený súbor úhrad, ktoré sa veľmi nelíšia: za používanie vôd, za ochranu vôd, za používanie vodných statkov, za používanie vodných objektov a sústav. Len z úhrad za používanie stavebných pozemkov získaných je takmer 15 miliárd dinárov vlani. Z prezentácie štúdie v belehradskom mediálnom Záver je jasný: aby ekonostredisku mika v podmienkach krízy dov hospodárstve je len na základe uvedeného kázala ľahšie dýchať a nemusela sa topiť v zaťažený sumou 570 eur ročne. A pritom sú dlhoch, úhrnná sústava verejných príjmov mnohé dôležité poplatky vlastne mimo sys- musí byť inakšie a prísne usporiadaná, vždy tému trezoru. Na príjmoch z mimodaňových pod kľúčovým dozorom Ministerstva financií. záťaží sa republika podieľa viac ako štyrid- Znamená to potrebu po reforme kompletného siatimi, mestá takmer štyridsiatimi percenta- zákonného a podzákonného rámca v záujme mi, obce osemnástimi a Vojvodina len troma zveľadenia podnikateľského a investičného percentami. ovzdušia u nás. Je treba i precízne klasifikovať Štát, aj to na všetkých úrovniach, komplikuje všetky fiškálne formy, zredukovať alebo v vstup ekonomických subjektov na trh až 104 prípade opodstatnenosti preradiť do daňových úhradami: od zápisov do rozličných registrov foriem niektoré parafiškálne záťaže, integrocez rôzne previerky, licencie, odborné a iné vať príbuzné poplatky, vyrovnať sumu platieb skúšky. Osobitným príbehom na lokálnej za mnohé administratívne a iné služby. Lebo úrovni sú úhrady pre úpravu alebo aj použí- bez toho niet rastu konkurencieschopnosti dovanie stavebných pozemkov, ktoré platíme bez mácej ekonomiky, ani na domácom, ani na zaohľadu na to, či je napr. v niektorej štvrti všet- hraničnom trhu. ka potrebná, čiastočná alebo nie je žiadna infOto Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PAVLE DIMITRIJEVIĆ, VÝKONNÝ RIADITEĽ BYRA PRE SPOLOČENSKÉ VÝSKUMY, BELEHRAD

Skúsenosti prídu vhod – Kedy ste začali spolupracovať so slovenskou organizáciou MEMO 98 a ako hodnotíte úroveň tej spolupráce? – Byro pre spoločenské výskumy nadviazal kontakty a spoluprácu s MEMO 98 približne pred troma mesiacmi. Podnetom bol projekt Monitoring médií v predvolebnom období. To, čo dnes môžem povedať, je, že sme mimoriadne spokojní s touto spoluprácou. Predovšetkým mám na zreteli vervu, s ktorou kolegovia zo Slovenska pristupujú k práci, ako aj rozsiahle skúsenosti, ktoré MEMO 98 má z doterajšieho angažovania sa na podobných projektoch v desiatkach štátov sveta. Spolupracovali sme na vypracovaní všetkých správ, v dynamike výmeny poznatkov sme dosiahli vysokú úroveň, takže nám všetky skúsenosti prídu vhod pri stanovení náplne a rozbore iných projektov. Tieto nebudú upriamené len na médiá a ich obsahy, ale aj na iné oblasti. Cez to, čo sme robili doteraz, sme vlastne vypracovali celkom slušný, dobrý základ a kontakty na spoluprácu dlhodobú. Zaznamenal: O. Filip

MEDIÁLNE SPRAVODAJSTVO o volebnej kampani a politických stranách je aj v apríli dominantne pozitívne, v mnohých prípadoch dokonca promotívne. Väčšina zo sledovaných pätnástich médií: šiestich televíznych staníc, piatich denníkov a štyroch internetových portálov, sa zriekla svojej kontrolnej úlohy a akéhokoľvek kritického a analytického informovania. V obsahoch badať početné prípady, ktoré nie sú v súlade so štandardmi novinárskej profesie: nepodpísané príspevky, neidentifikované pramene, zastaraný spôsobov podávania obsahov, takmer totožné texty o politických stranách. Netreba vylúčiť ani okolnosť, že je uvedené správanie médií podmienené aj ich hmotnou pozíciou, čiže závislosťou na financiéroch. Takto znejú niektoré základné poznatky z aprílového monitorovania médií v predvolebnom období, ktoré verejnosti sprístupnili 19. apríla v Belehrade predstavitelia Byra pre spoločenské výskumy a slovenskej organizácie MEMO 98. Na snímke: Časť účastníkov konferencie v belehradskom mediálnom stredisku. O. Filip

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO V BRATISLAVSKEJ MOYZESOVEJ SIENI PREZENTOVALI KNIHU SLOVÁCI V SRBSKU Z ASPEKTU KULTÚRY

Vydarený slovenský krst niha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry by si zaslúžila nielen pripravovanú dotlač, ale aj preklad do svetových jazykov. Uviedol to v polovici apríla na prezentácii ocenenej publikácie v slušne zaplnenej bratislavskej Moyzesovej sieni predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. Veľký význam diela zdôraznila aj srbská veľvyslankyňa na Slovensku Radmila Hrustanovićová i ďalší účastníci vydareného podujatia. Išlo o prvú prezentáciu Pohľad na publikum v bratislavskej sieni knihy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí vôbec. Ako kazom kvality diela, ktoré medzipodotkla Milina Sklabinská, ria- časom získalo ocenenie na knižditeľka Ústavu pre kultúru vojvo- nom veľtrhu v Novom Sade. „Rodinských Slovákov, ktorý publi- bili sme to s láskou a presvedčekáciu vydavateľsky zastrešil, aj ním, že naša kultúra je bohatá,“ keď kniha vyšla iba v januári, do dodala Sklabinská. Spolu s ÚKVS bratislavský krst Bratislavy priniesli už len posledné výtlačky – teda za tri mesiace zorganizovalo aj Veľvyslanectvo sa minul celý náklad. Aj to je dô- Srbska a Úrad pre Slovákov žijú-

DO KÍN SA DOSTÁVAJÚ HNEĎ TRI NOVÉ, ŽÁNROVO PESTRÉ SLOVENSKÉ CELOVEČERNÉ FILMY

Horor aj Eštebák áto jar je mimoriadne bohatá na slovenské filmové novinky, diváci si môžu pozrieť hneď tri. V kinách sa už premieta hororová snímka Zlo Petra Bebjaka, v týchto dňoch ho nasleduje Eštebák Juraja Nvotu a už 3. mája bude mať premiéru film Anjeli režiséra a scenáristu Róberta Švedu. Ako si všimol denník Sme, slovenský film prežíva hororovú nádielku. Len nedávno poriadny prepadák u kritiky aj divákov zažil sci-fi triler Immortalitas a veľkú slávu nezožal ani televízny film Spiknutie. Podľa kritikov má Zlo predpoklady dopadnúť o poznanie lepšie. „Je to totiž najmä podarený film,“ napísal denník Sme vo svojej recenzii, pričom snímku označil za Záhadu z Blair Witch po slovensky. Podobne ako americký film z roku 1999, aj Zlo kombinuje natáčanie dokumentu s horo-

28. 4. 2012

17 /4488/

cich v zahraničí (ÚSŽZ). Podľa srbskej veľvyslankyne v Bratislave Radmily Hrustanovićovej kniha má omnoho väčší význam než je obyčajné zdokumentovanie života a kultúry v 34 slovenských prostrediach vo Vojvodine. Okrem iného dokazuje, že ide o plne integrovanú menšinu. „Slováci oboa zahralo si v ňom len jedenásť osôb – hercov aj nehercov. Peter Bebjak je tiež dôležitou súčasťou filmu Anjeli, režisér Róbert Šveda ho obsadil do hlavnej roly. Zahral si úspešného divadelníka Michala, ktorý sa dozvie, že má rakovinu. Namiesto na chemoterapiu sa vyberie na opustenú chatu, kde

rom. Traja filmári v novom slovenskom filme pracujú na mieste, kde údajne straší, a postupne musia čeliť hroznému osudu. „Chceli sme rozprúdiť filmárske vody tým, že prejdeme na žánrovú tvorbu. Chceli sme, aby sa týmto spôsobom do kín dostali aj mainstreamoví diváci,“ vysvetlil pre Hospodárske noviny režisér Peter Bebjak, pre ktorého je to druhý celovečerný film, keď vlani príjemne prekvapil Peter Bebjak debutovou snímkou o láske Marhuľový ostrov. Širšej ve- sa chystá napísať knihu spomienok. rejnosti je známy aj ako herec či re- Posledné chvíle života sa mu snažisér úspešných televíznych seriá- ží spríjemniť celoživotná láska Rafo lov. Zlo je vyslovene nízkorozpoč- a ošetrovateľka Gabriela. Časopis tový film. Štáb ho stihol natočiť za Eurotelevízia píše, že ide o „netyrekordných jedenásť dní, dej sa pickú komornú snímku, ktorá poodohráva v jednom starom dome núka priestor na zamyslenie“.

HLAS ĽUDU

hatili Vojvodinu a Srbsko,“ uviedla veľvyslankyňa a zároveň popriala tvorcom knihy, aby pokračovali v svojej kreatívnej tvorbe. Ako zdôraznil šéf ÚSŽZ Milan Vetrák, nie je prekvapením, že takúto reprezentatívnu knihu vydali práve Slováci v Srbsku, ktorých označil za najaktívnejších spomedzi krajanov. „Môže to byť motivácia pre ďalšie komunity,“ dodal. Okrem historickej vyzdvihol aj praktickú stránku diela, ktoré je podľa neho čitateľsky zaujímavé a určite priblíži ľuďom tieto končiny. Ako naznačil, úrad chce podporiť dotlač publikácie. Na prezentácii sa zúčastnili aj viacerí členovia autorského tímu knihy, ktorej obsah v krátkosti priblížil moderátor podujatia, herec Štefan Bučko. Zároveň predstavil aj jednotlivé slovenské osady, pričom jeho slová dotvorilo video Borisa Havrana, aj ľudové piesne z našich prostredí. Symbolicky, ako pôsobivú ukážku kultúry slovenskej menšiny, ich predviedli umelci z Vojvodiny – hudobníci Janko Brtka, Ervin Malina, Đorđe Petriško, Vladimír Turčan a sólistky Anita Rybárová a Slovenka Benková. Rastislav Boldocký Foto: Nataša Simonovićová Možno najočakávanejším je film renomovaného režiséra Juraja Nvotu Eštebák. Ako sa dá vydedukovať už z názvu, dej snímky je umiestnený do socialistického Československa, kde odpočúvanie a udávanie bolo na dennom poriadku. V hlavných rolách sa predstavia Jiří Mádl a Michaela Majerníková. „Scenárista Ľubomír Slivka chodil do Ústavu pamäti národa, kde sú k dispozícii odtajnené prípady. Tam si naštudoval niekoľko príbehov československých agentov a z nich vytvoril tento,“ vysvetlil režisér Juraj Nvota pre Hospodárske noviny. Ako dodal, nesnažil sa však nakrútiť historický film.„Je tam príbeh a situácie, ktoré sa dajú pretlmočiť aj do dnešnej doby. Človek je stále v situáciách, keď sa musí rozhodovať, keď volí nejaké materiálne zabezpečenie na úkor morálneho poklesu.“ R. B.

Z NAŠICH OSÁD ZA ZVEĽADENIE VEDOMOSTÍ V DOPRAVE

Bicykle pre prvákov N

a Námestí slobody v Novom Sade v utorok 17. a v stredu 18. apríla odovzdali bicykle predstaviteľom 35 novosadských základných škôl.

Z akcie odovzdávania bicyklov novosadským školám

Išlo o 150 bicyklov, ktoré zabezpečila Rada pre koordináciu prác bezpečnosti v doprave na cestách na území Mesta Nový Sad. Cieľom tohto podujatia je zveľadiť

úroveň vedomostí o doprave žiakov prvých tried základných škôl. Ako pri tej príležitosti uviedli, bicykle dostali aj školy v prímestských sídliskách a na začiatku pomôžu prvákom, ktorí ešte nevedia jazdiť na bicykli, aby túto zručnosť zvládli. Akcia by mala pokračovať takým spôsobom, že v školách, v ktorých je to možné, zariadia polygóny na výcvik a súťaženie v jazde na bicykloch. Takto by si žiaci rozširovali vedomosti o doprave. Hodnota darovaných bicyklov je dva milióny dinárov, ktoré získali vyberaním pokút za dopravné priestupky. Novinkou v Novom Sade bude aj to, že vystavajú terminál na solárne plnenie elektrických bicyklov. Primátor Nového Sadu Igor Pavličić a riaditeľka Fondu pre ochranu životného prostredia Željka Jurakićová podpísali 19. apríla zmluvu o financovaní inovatívneho projektu výstavby terminálu. Nový Sad sa tak stane prvým mestom v

krajine, ktorý uvedie túto novinku, a rovnako to urobili aj s projektom NS bike. Elektrické bicykle a solárne terminály nie sú inak novinkou vo vyvinutých mestách vo svete, ktoré dbajú na zdravie občanov a ochranu životného prostredia.

V INĐIJI 19. APRÍLA OTVORILI PRVÝ FASHION PARK OUTLET CENTER v Srbsku rozlohy 15 000 štvorcových metrov. Tento moderne dizajnovaný predajný priestor je vlastne mesto v meste, v ktorom je 65 predajní svetoznámych výrobcov obuvi a odevu. Ceny počas celého roka tu budú nižšie od 30 do 70 percent. Đura Stanić, výkonný riaditeľ kompánie BlackOak Developments, ináč investor tohto projektu, symbolicky odovzdal kľúče Fashion park Outlet centra Goranovi Ješićovi, predsedovi Obce Inđija, ktorý aj slávnostne otvoril prvý skutočný Outlet center v Srbsku (na fotografii z.g-s.). a. lš.

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI

Pomáhajú ochotníkom a športovcom d škôl na dedinách sa očakáva, že okrem plnenia výchovnovzdelávacej funkcie budú pomáhať kultúrny, športový a vôbec spoločenský život v danej osade. Príkladom toho je Základná škola Jovana Jovanovića Zmaja v Hajdušici, ktorá svoje brány otvorila dokorán a úplne zdarma pre ochotníkov, športovcov a rekreantov. V zimnom období v teplých školských miestnostiach skúšky totiž mávajú členovia oboch kultúrno-umeleckých spolkov − slovenského Bratstvo a srbského Biseri − pravidelne tu pôsobí škola futbalu FK Hajdušica, podľa potreby trénujú aj seniori tohto klubu, rekreujú sa zamestnanci Domu pre duševne chorých v Starom Leci. Donedávna tu pôsobila aj karate škola a škola volejbalu a skôr trénovali aj členovia taekwondo klubu. Okrem toho škola k rozvoju kultúrneho života osady prispieva aj tým, že tu ako odbočka už vyše desať rokov pôsobí detský folklorny súbor Lastovičky, ktorý pestuje slovenský folklór. Tento súbor sa pravidelne zúčastňuje na školských programoch, obecných

Detský folklórny súbor Lastovičky pôsobí ako školská odbočka prehliadkach a na Zlatej bráne, ale je aj opravdivým dorastom mládežníckej tanečnej skupiny KUS Bratstvo. „Škola je inštitúcia, ktorá má podporovať všetky kultúrne a športové aktivity v osade. Patrí dedine a musí byť vo funkcii jej obyvateľov, a nie sama pre seba,” povedal riaditeľ školy Vlajko Raković. „V súlade s tým my všetkým, ktorí o to prejavia záujem, umožníme používať naše

Hodnota tohto projektu je 30 miliónov dinárov a terminály na plnenie elektrických bicyklov zariadia najprv na štyroch jestvujúcich lokalitách NS bike. Na začiatok sa postarajú o kúpu 20 elektrických bicyklov. E. Š.

miestnosti na svoje aktivity. Tomu dokonca prispôsobujeme aj pracovný čas školníkov, ktorí v poobedňajších a večerných hodinách majú službu. Tak to bude aj do budúcna. Veď všetky deti zapojené či už do kultúrno-umeleckých spolkov alebo športových klubov sú naše deti a dospelí sú ich rodičia alebo príbuzní, bývalí žiaci tejto školy. Zbytočné je už asi hovoriť o tom, čo

pre deti znamená fyzická aktivita, keď vieme, koľko času trávia sediac pri počítačoch,” konštatoval riaditeľ Raković. Nebyť takej ústretovosti základnej školy, dva tuná pôsobiace spolky by v zimnom období museli prerušiť svoju činnosť, lebo v Dome kultúry ešte stále nie je riešené vykurovanie. KUS Bratstvo má síce aj vlastné miestnosti, ale tie sú rozlohou vhodné iba na skúšky speváckej, nie aj tanečnej skupiny, kým KUS Biseri žiadne miestnosti nemá. V podobnej situácii by sa v zime ocitla aj škola futbalu, lebo deti by sa športu iste nemohli venovať na temperatúre pod bodom mrazu. Škola však vytvorila slušné predpoklady a umožnila mladým, aby sa zaoberali športom na dvoch otvorených ihriskách. „Na školské aktivity reflektory nepotrebujeme, ale sme ich postavili výlučne s cieľom umožniť mladým ľuďom, aby aj vo večerných hodinách mohli športovať. S rovnakým cieľom v spolupráci s obcou chceme vystavať aj tenisové ihrisko,” pochválil sa riaditeľ hajdušickej školy a vyjadril uspokojenie s tým, ako sa školské priestory používajú.

28. 4. 2012

vlh 17 /4488/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VZÁCNA NÁVŠTEVA V KOVAČICI

Spolupráca s jasne nastaveným programom

ha Zamfira v Uzdine a Srbsko v rytme Európy v Kovačici. Budúca spolupráca týchto dvoch obcí bude spočívať aj v písaní spoločných projektov, na základe ktorých sa budú môcť obe strany uchádzať o prostriedky z prístupových eurofondov. Skôr než sa hostia rozlúčili so svojimi hostiteľmi z Kovačice, jednotliví predstavitelia obec-

budúcnosti to nebudú len dárstvo a rozvoj Obce Kovačica náhodné výmeny a podu- Mária Hriešiková-Benková, podjatia, ale to bude jasne nastave- predseda Zhromaždenia APV a ný program spolupráce,” povedala viceprimátorka mesta Banská Bystrica Katarína Čižmárová pri príležitosti nedávnej návštevy Obce Kovačica. Ešte pred desiatimi rokmi predstavitelia kovačickej lokálnej samosprávy uzavreli zmluvu o všestrannej spolupráci so zastupiteľmi stredoslovenského mesta Banská Bystrica. Odvtedy a po dnešok si už niekoľkokrát vymenili návštevy a položili pevnejšie základy spolupráce. Zastupitelia dvoch obcí v rozhovore o budúcej spolupráci V piatok 20. apríla 2012 na dvojdňovú návštevu do Kovači- predseda Rady MS v Kovačici ných ustanovizní a inštitúcií: predce okrem viceprimátorky Katarí- Martin Zloch a predstavitelia seda Rady MS Padina Ján Tifenny Čižmárovej prišli aj jej spolu- obecných ustanovizní. Na za- bach, riaditeľka Domu kultúry pracovníci Jana Pelikánová, ve- sadnutí sa dohodli o stratégii Michala Babinku Anna Sládečedúca oddelenia pre šport a kul- ďalšej spolupráce v oblasti kul- ková, riaditeľ ZŠ maršala Tita Latúru, Zuzana Kučerová, vedúca túry, školstva a turistiky s pevne dislav Petrovič, riaditeľka Galérie úseku zahraničných vzťahov, a Jú- nastaveným programom, a po- insitného umenia Mária Raspilius Mečiar. Hostí srdečne prijal a tom spoločne navštívili etno dom rová a iní predstavili v krátkosti privítal predseda obce Miroslav a etno múzeum v Padine, Galériu svoje ustanovizne a vyzvali ešte Krišan a jeho spolupracovníci: insitného umenia, Pamiatkový raz hostí z Banskej Bystrice na predseda Zhromaždenia obce dom Martina Jonáša a slovenský dlhodobú a všestrannú spoluKovačica Ján Puškár, náčelníčka evanjelický kostol v Kovačici, tiež prácu. A. Chalupová pre hospodárstvo, malé hospo- boli hosťmi na koncertoch Georg-

„V

V MIESTNOM SPOLOČENSTVE KULPÍN

Voľby na členov RMS 6. mája o vypršaní štvorročného mandátu doterajšej deväťčlennej Rady Miestneho spoločenstva Kulpín v tejto osade sa chystajú na voľby. Voľby v MS Kulpín sa uskutočnia v nedeľu 6. mája, teda súčasne s prezidentskými, republikovými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami. Podľa slov tajomníka MS Kulpín Zlatka Harminca lehota na podanie prihlášok kandidátov na členov Rady MS vypršala v piatok 20. apríla. Podľa nového spôsobu, ktorý predpokladá pridať dvadsať podpisov pre každého záujemca, tentoraz sa prihlásilo

28. 4. 2012

17 /4488/

33 kandidátov, z čoho 10 žien a 23 mužov. Na zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 21. marca 2012 výborníci schválili Uznesenie o vymenovaní členov volebnej komisie na voľbu členov RMS Kulpín. Komisiu tvoria piati členovia a piati zástupcovia členov. Do volebnej komisie MS Kulpín vymenovali: Dušana Vidu za predsedu, Jána Kopčoka, Radoslava Kolarského, Annu Gršićovú a Todora Radanova za členov. Zástupcovia členov volebnej komisie sú Želmíra Štrbová, Jarmila Červená, Vesna Ďugová, Jasmi-

HLAS ĽUDU

na Kuštrová a Mária Labátová. Táto komisia bude vykonávať práce a úlohy súvisiace s voľbami členov Rady MS Kulpín, a to v súlade so Zákonom o lokálnych voľbách, s Uznesením o miestnych spoločenstvách na území Obce B. Petrovec a so Štatútom MS Kulpín. Kulpínčania budú teda v nedeľu 6. mája voliť i členov Rady MS. Z uvedených 33 kandidátov majú sa rozhodnúť pre 9 členov nového miestneho vedenia. Volebné miesto bude v Základnej škole Jána Amosa Komenského. K. Gažová

Krátko z Pazovy ynovenú okienkovú sálu v budove staropazovskej pošty slávnostne otvorili v pondelok 23. apríla za prítomnosti početných hostí, medzi ktorými bol aj Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a Goran Ćirić, generálny riaditeľ Pošty Srbska. Po príhovoroch v krásne upravenej okienkovej sieni s dvojrečovými nadpismi – po srbsky a po slovensky, zaslali list rezortnému ministerstvu so správou o úspešne vykonanej rekonštrukcii. xxx

Strážcami úrody na poliach v Staropazovskej obci budú členovia Loveckého združenia Stará Pazova. Zmluvu o spolupráci v pondelok 23. apríla v budove ZO podpísali Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a Živan Dobrički, predseda Loveckého združenia Stará Pazova. Mesačná úhrada za túto službu je 180 000 dinárov a prostriedky na žírový účet združenia bude platiť obec. Lovci do budúcna majú za úlohu strážiť dopestované plody a úrodu na poliach, tiež znemožňovať vznik divých skládok odpadu a chrániť rastlinný a živočíšny svet. xxx Medzi dvomi najväčšími osadami v obci – Starou a Novou Pazovou v týchto dňoch má začať výstavba dráhy pre peších a bicyklistov. Zmluvu o výstavbe 3,5 kilometra dlhej dráhy v pondelok 23. apríla v budove ZO podpísali v mene investora Jovan Tišma, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, a v mene vykonávateľa prác Guenther Hartweger riaditeľ konzorcia Strabag Belehrad, Vojvodina put Pančevo a Arhi pro Belehrad. Hodnota prác je 64 892 481 dinárov. Dráha v šírke 2,5 metra sa bude stavať od križovatky smerom do Vojky – pri reštaurácii Putnik a do vchodu do Novej Pazovy. Priestor okolo dráhy bude adekvátne upravený, s kandelábrami, lavičkami, smetnými košmi a pod. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD V PADINE

Apríl v cirkevnom zbore krem oslavy Veľkej noci, najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, ktorý tohto roku padol na apríl, v padinskom chráme Božom vo Veľkonočný pondelok (9. apríla 2012) bola i prezentácia cédečka náboženských piesní pre dospelých Ježiši môj, zachráň ma. Je to prvé cédečko cirkevného zboru SEAVC v Padine v čele so zborovým farárom Jánom Cickom, ktorú nahral štvorhlasový cirkevný spevokol pod taktovkou padinského kantora Jána Petráša. Na prezen-

tácii cédečka, ktoré obsahuje osemnásť náboženských piesní, boli prítomní: Pavel Sklenár, senior banátsky z Kovačice, Slađan Daniel Srdić z Jánošíka, Vladimír Lovás z Aradáča, Branislav Kulík z Bieleho Blata a Jaroslav Javorník z Hajdušice. Tento projekt finančne podporila Obec Kovačica v čele s predsedom Miro- Prezentácia náboženských piesní sa konala za prítomnosti početných hostí slavom Krišanom. Týždeň neskoršie, v nedeľu 15. apríla, v slovenskom evanjelickom kostole za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a priateľov, prebiehala slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo 51 konfirmandov a dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru sa stalo 21 chlapcov a 30 dievčat. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Ján Cicka. Konfirmandi v tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu.

Konfirmandi s pánom farárom Jánom Cickom a cirkevnou správou

V EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE V HAJDUŠICI v prvú nedeľu po Veľkej noci sa tradične koná konfirmačná slávnosť. Tak bolo aj toho roku. V nedeľu 15. apríla za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, príbuzných a významného počtu iných veriacich svoju krstnú zmluvu potvrdilo, a tým sa stalo dospelými členmi cirkevného zboru 5 konfirmandov (na fotografii s členmi cirkevnej správy). Skúška z konfirmačnej látky, ktorú sa konfirmandi učili dva roky, odznela v sobotu večer. Gratulujúc konfirmandom hajdušický kňaz Jaroslav Javorník vyjadril vďaku deťom, ale aj ich rodičom, predovšetkým matkám (ktoré až na výnimku jednej nie sú Slovenky) za to, že vynaložili veľké úsilie, aby ich dietky okrem obsiahlej konfirmačnej látky dobre zdolali aj slovenský jazyk, čo v takomto nacionálne zmiešanom prostredí, v ktorom je 80 percent manželstiev zmiešaných, nie je ani trochu jednoduché. vlh

A. Chalupová

KONFIRMÁCIA V EVANJELICKOM KOSTOLE V KULPÍNE tradične býva druhú nedeľu po Veľkej noci. Aj tohto roku v nedeľu 22. apríla kulpínsky chrám Boží bol vyplnený do posledného miesta. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo devätnásť konfirmandov, z toho osem dievčat a jedenásť chlapcov. Slávnosť konfirmácie vykonal velebný pán Vladimír Grňa, farár kulpínsky. Po sviatosti prijímania Večere Pánovej konfirmandi sa stali dospelými členmi cirkevného zboru a každý dostal Rozpomienku na konfirmáciu. Na záver konfirmačnej slávnosti sa fotografovali s pánom farárom a – ako je to v Kulpíne obyčajou – riaditeľkou základnej školy a triednymi učiteľmi. K. Gažová

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V SOBOTU 28. APRÍLA V HLOŽANOCH

Hasiči oslávia osemdesiatku S lávnosť, ktorou si pripomenú 80. výročie založenia dobrovoľnej hasičskej čaty, predchodkyne súčasného Dobrovoľného hasičského spolku Hložany, sa bude konať v sobotu 28. apríla 2012. Hložianski požiarnici predvedú ukážkové cvičenie pred Hasičským domom. Na slávnostnej akadémii v Dome kultúry odznie príležitostný referát o dejinách spolku, ako i program v podaní žiakov Základnej školy Jozefa Marčo-

– Len pomaly s tou omietkou; nie jej je práve nazvyš...

– Poď, starká, nech ťa poriadne okúpeme, ako sa na našu najstaršiu striekačku patrí.

– Vyhlásili sme vojnu prachu a pavučinám!

ka Dragutina. Zároveň sa uskutoční prezentácia skromnej publikácie hovoriacej o založení a doterajšej prejdenej ceste DHS. Doplní ju primeraná výstava. Okolo Hasičského domu v Hložanoch, v ňom takisto, bolo – Naukladali sme tu toho, oho-hoho! Teraz to odvezieme posledné dva týždne neobvyk- na skládku odpadu. le rušno. Pravdaže, vrcholili záverečné prípravy 1958, pousilovali sa koľko-toľko „poplátať na oslavu jubilea, na ktorej sa okrem Hložan- diery“, aby – nebodaj – hostia neodišli rozčačanov zúčastnia aj vzácni hostia z iných pro- rovaní z toho, ako vyzerá jubilant, ktorý, hľa, stredí. Preto hložianski požiarnici vysúkali ru- bdie nad bezpečnosťou občanov Hložian a ich kávy a dali sa do veľkého jarného upratovania. majetkov už osem desaťročí. Keď už nie sú peniaze na prepotrebné úplné J. Bartoš vynovenie stánku, v ktorom sídlia od roku

Z VEĽTRHU ZAMESTNÁVANIA V BÁČSKEJ PALANKE

Jedna z ciest ako na to V

záujme zmenšenia počtu nezamestnaných Národná služba pre zamestnávanie organizuje rôzne aktivity, z ktorých sa už tradičnými stali i veľtrhy zamestnávania. V Báčskej Palanke takýto veľtrh organizovali vlani prvý raz, a tohto roku sa uskutočnil 19. apríla v športovom stredisku Tikvara. Na tohtoročnom veľtrhu zamestnávania sa zúčastnilo 20 zamestnávateľov s ponukou 80 voľných pracovných miest. Z hľadiska odborov a stupňa vzdelania ponuka bola naozaj rozmanitá, od najnižších stupňov po najvyššie. 28. 4. 2012

17 /4488/

Zamestnávatelia zároveň prezentovali svoje firmy a informovali o voľných pracovných miestach. Od vedúceho NSZ v B. Palanke Dragana Perića sme sa dozvedeli i to, že podujatia tohto druhu prinášajú dobré výsledky, predovšetkým vďaka priamej komunikácii, pričom je protekcia vylúčená. Pre nezamestnaných je dôležité najmä prvé stretnutie so zamestnávateľom. Úlohou NSZ je prostredníctvom odbornej služby pomôcť pri selekcii kandidátov, pričom sa pri hodnotení používajú najsúčasnejšie metódy.

HLAS ĽUDU

Na veľtrhu zamestnávania

O toto podujatie nezamestnané osoby z územia Báčskopalanskej obce i tentoraz prejavili veľký záujem. Znamenalo to i novú nádej, že ich možno práve táto

cesta odvedie k zamestnávateľovi a vytúženému pracovnému miestu, na ktoré mnohí z nich už dlhé roky čakajú. J. Ferková

Z NAŠICH OSÁD

ČLENOVIA ORGANIZAČNÉHO VÝBORU Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik a MOMS Dobanovce (na fotografii Željka Čapeľu) konajú posledné prípravy na slávnostné otvorenie Slovenského domu. Novú budovu Slovenského domu otvoria v nedeľu 29. apríla o 11. hodine pri príležitosti oslavy 150. výročia príchodu Slovákov do tejto osady. Členovia OV vítajú všetkých ľudí dobrej vôle v Dobanovciach na slávnostnom otvorení a na príležitostnom programe. a. lš.

Bum-bum-bum! Bum! Dáva sa na známosť! Dnes a len dnes, namiesto starých správ poskytnem vám, celkom zdarma, nový recept na prípravu starého obľúbeného jedla, menovite Predvolebného kotlíka. Nastavte uši a zapisujte! Bum-bum! Ad 1: Na uvarenie chutného Predvolebného kotlíka potrebujeme všetko, čo doň patrí. Ad 2: Prv než pristúpime k vareniu, dáme si do nosa, t. j. nainšpirujeme sa kvalitným aperitívom. V našom prípade to môže byť chýrečný Horkýže list, poprípade Figovnica v ploskáčke; pripravíme ju sami z figy borovej, ktorou FB sme priam bombardovaní zo všetkých strán. Nielen politických. Ad 3: Po treťom-štvrtom atď. štamperlíku vrhneme sa na prípravu predjedla, tradičného šaška, čiže tzv. šašlíka namäkko. Takto sa to podarí: tipneme si občana, ktorý v návale vlastnej slobodnej občianskej vôle dlhodobo a predovšetkým márne búši hlavou do múra. Dotyčného márnobušiča uchmatneme čertovi rovno spred nosa a stočíme ho, kým je ešte teplý a mäkký, do špirály (lebo len tak dostaneme chutného šaška, presnejšie šašlíka namäkko); Naservírujeme ho na odpolitizovanom ovále. Zásadne vo vlastnej šťave. Dostaneme ju tak, že dotyčného vyžmýkame ako nasatú špongiu, aj keby to pred nami neviemkoľkokrát urobili iní znamenití kuchári. Podávame len a len s chutnou domácou mozgovou omáčkou; ak nám dáke mozgy ešte vôbec zostali. Kebyže ich ale už dávno vrany vypili, do predvolebných osídel šikovne lapíme dve-tri-štyri vrany. Záväzne biele. Eventuálne dve čierne ovce. Šľaháme ich, ručne a stručne, donemoty ostošesťapol. Až získame hustú sivú hmotu, natrieme ju v hrúbke cigaretového pa-

piera na chlebík dvakrát tenší od spomenutej hrúbky – šetrenie je oci-mati profitu – a s neutajovaným zatiene... zanietením podávame účastníkom veľkolepých predvolebných kampaní. Ad 4: Hlavné jedlo, čiže Predvolebný kotlík urobíme na spôsob ostrieľaných, všetkými masťami mazaných dlhodobých politických harcovníkov. Najprv, nešetriac prázdnymi sľubmi, ulovíme dostatočné množstvo ľahkoverných občanov s voličským právom. Na ne, na sľuby sa zaručene, ako muchy na lep, nachytajú najnaivnejší voliči. Tí sú pre našu pochúťku najvhodnejší, nuž ich pozorne poukladáme do kotlíka, pod ktorým veselo praská predvolebný ohník a ešte čosi. Za každú cenu dodržíme nasledujúci pracovný postup, lebo len tak uvaríme chutný a činorodý predvolebný kotlík: Až sa potenciálni voliči vo vlastnej koži začnú cítiť zle-nedobre, čo naznačia vystrkovaním rožkov, za stáleho obozretného miešania, tak aby z kotlíka nevyliezli, obozretne im tú ich kožu stiahneme, následne čoho sa im navidomoči uľaví. Iba z uľavených voličov môže byť kvalitná chýrečná pochúťka. Vzápätí ich z kotlíka vytiahneme a zomelieme v dobre naolejovanej volebnej mašine. Takto získanú masu ochutíme niekoľkými článkami z patričných narýchlo schválených platných predvolebných a tomu podobných predpisov. Až vychladne, stuhnutú zmes so zmiešanými pocitmi z dobre odvedenej práce vrátime do kotla. Varíme na miernom ohni – presne po ukončenie predvolebného ticha. Do vriacej maškrty neúnavne dolievame zo starodávnych téglikov s nadpismi Optimizmus, Nádej, Krajší život, Lepšie zajtra a pod. Pri konci varenia zavoláme vyšších straníckych (dobro)druhov, aby okoštovali, odborne posúdili a írečite pochválili aktuálny

UGÁR

Predvolebný kotlík. Samozrejme, pred kamerami a fotoaparátmi našich slobodných a nezávislých a otvorených a veľmi investigatívnych médií sa všetci pospolu tvárime múdro a milo. Pravačkou nežne pohládzame teliatko alebo jahniatko, ktoré sme cieľavedome zabezpečili čírou náhodou, bez vedľajších úmyslov. Ľavačkou pohládzame učesané hlavy rozkonárenej voličskej základne, ktorej sa srdečne usmievame, šepkáme jej milé lahodné slová, posielame pusu a nakoniec mávame na pozdrav. Ad 5: Neodmysliteľný šalát k predvolebnému kotlíku pripravíme tak, že nadrobno postrúhame bláznivé a jedlé huby; prvé šalátu dajú správny šmrnc, a tie druhé si beztak nikto nevšimne. Ad 6: Naposledy schystáme dezert. Po voľbách zaručene najlepšie chutí Ľadový volič. Dezert podávame výlučne až po voľbách, v rámci víťazného alebo stroskotaneckého povolebného koktailu. Príprava sa nekoná, lebo voliči, zatiaľ z vedecky nepodložených dôvodov, po voľbách zľadovejú sami; nám zostáva už len absolvovať výber z bohatej sebaponuky zľadovatelých voličov. Ad 7: Na pitie odporúčame liter-dva-či-tri Akoslzačistejdemagógie. Tento nápoj jednoznačne kladne pôsobí na trávenie obsahu Predvolebného kotlíka v povolebnom období. Ad 8: Keby sa obsah Prdvolebného kotlíka celkom neskonzumoval, zvyšok možno naliať do volebných urien, uložiť do mrazničky ochabnutej pamäti a použiť v období najbližších hysterických, prepáčia mi – historických volieb. Ad 9: Apropo: Dobrú chuť! Bum-bum-bum! BUM! jbš 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Z NAšiCh OSÁD ZA BOhATšiu PONuKu PeTROVčANOV TuRiSTOm

STARÁ PAZOVA

Druhá časť seminára o úspešnej komunikácii

Eko-projekt ku Dňu planéty Zeme príležitosti 22. apríla – Dňa planéty Zeme štyri skupiny mladých ľudí z územia Staropazovskej obce realizovali projekt Jednokratno – povaratno a pod heslom Misli izvan kese, s cieľom poukázať na ekologický problém všadeprítomných plasto-

vých vreciek a namiesto nich ponúknuť alternatívne riešenia v ochrane životného prostredia. Projekt realizovali v dňoch 20. až 22. apríla, a to vďaka agnažovaniu členov Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, Neformálnej skupiny Štrik, Part Art

Edukačný modul o komunikovaní a predstavovaní sa potenciálnym turistom vedie Marija Srdićová (vľavo)

prvej časti interaktívneho tréningu v rámci projektu Formovanie strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike, ktorý prebiehal 21. marca, dlhoročná novinárka a inštruktorka v oblasti komunikácie s verejnosťou marija Srdićová z Kikindy pozornosť poslucháčov upriamila na cieľové skupiny turistov a význam prvého dojmu, ktorý poskytovatelia služieb v rurálnej turistike zanechávajú na potenciálneho turistu. V rámci druhej časti modulu 2 pod názvom Ako k úspešnej komunikácii a úspešnému nástupu na trhu turistickej ponuky? školiteľka Srdićová sa v stredu 18. apríla najprv zamerala na rozvoj rozpoznateľnej identity dedinskej domácnosti. ide o pokus vymyslieť si jedinečné meno, ktoré by malo mať cveng, a zároveň by malo oznámiť verejnosti, že ide o rurálnu turistiku. Vysvetlili si to, čo dedinskú turistiku odlišuje od ostatnej turistickej ponuky. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre oddych na dedine, majú špecifické potreby, neprídu sem stráviť dovolenku, ale vydýchnuť si počas víkendu. Práve na to treba dbať, keď domáci plánujú byť pozorní hostitelia. K tomu okrem ubytovania a kvalitnej stravy dôležité je ukázať im nielen špecifiká dediny, ale aj širšieho okolia. Potom si poslucháči spolu so školiteľkou spoločne zmapovali prednosti a šance, ktoré núkajú Petrovčania turistom. Obzreli si aj aktuálne špecializované katalógy a mapy. V tejto chvíli v banke údajov vyšších turistických organizácií pozícia tejto osady je takmer nulová, na čom opäť má svoj

28. 4. 2012

17 /4488/

podiel lokálna turistická organizácia, s ktorou dedinské domácnosti majú spolupracovať, aby to napravili. iba takto sa aj tento mikropriestor dostane do povedomia širšej spoločnosti a potenciálnych turistov. Okrem toho aj internet a spoločenské siete tiež môžu pomôcť snaživcom v rurálnej turistike, ktorí svoje údaje majú zaslať na viaceré stránky, a tak sprostredkujú tento druh služieb. J. Č-p

Organizátori eko-projektu v Starej Pazove

V SELENČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE 8. APRÍLA si pripomenuli Svetový deň Rómov. Koordinátor pre otázky Rómov v Obci Báč Dragan Jovanović za pomoci učiteľky rómskeho jazyka pripravil kratší program, v ktorom účinkovali žiaci rómskej národnostnej menšiny. Prihovorila sa aj riaditeľka školy PaedDr. Svetlana Zolňanová, ktorá Rómom zablahoželala k sviatku a zároveň predstavila videoprezentáciu školy v rómskom jazyku. Táto škola je inak jeden z partnerov v projekte vzdelávania Rómov v Obci Báč, ktorý sa financuje z prostriedkov Svetovej banky. Riaditeľka zahlásila aj spoločný výlet do Subotice, ktorý sa realizuje v druhej polovici apríla. Program bol ukážkou, že projekt vzdelávania Rómov už prináša pozitívne výsledky. J. Berédi-Ďuky

hLAS ĽuDu

Kolektívu, Klubu Pevac, a to všetko za podpory Obce Stará Pazova. Počas troch dní projekt sa uskutočnil v niekoľkých fázach. V piatok bol Promo deň, keď občanom delili edukačné materiály, uskutočnili ankety o použití plastových vreciek a tribúnu za prítomnosti početných hostí, ktorí hovorili o zalesňovaní, komunálnej a inšpekčnej činnosti, ochrane životného prostredia a recyklácii. Na záver premietali dokumentárny film Bag it. Sobota mala názov Deň umenia a performancie a programy sa konali na dvoch lokalitách: v Klube Pevac (vedľa budovy Zhromaždenia obce) a v mestskom parku. Nedeľa bola Green Day, keď organizátori rozdelili 1 000 tašiek okoloidúcim občanom pred veľkými supermarketmi v meste a na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Počas všetkých troch dní prebiehala i akcia zbierania odpadu – plastových vreciek a pet ambaláže. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD NA PODUJATÍ IKEBANA V BÁČSKEJ PALANKE

Prebúdzanie jari V

nákupnom stredisku Mozaika v Báčskej Pa- Petrovca, ktoré počas podujatia lanke sa v stredu 18. apríla realizovalo po- zhotovili ikebany, ktoré darovali dujatie Ikebana – aranžovanie kvetov pod ná- trom odmeneným domovom. Trojčlenná porota v zložení zvom Prebúdzanie jari, ktoré organizovalo Gerontologické stredisko v Báčskej Palanke. Sanja Grmuša, členka PokraTohtoročné podujatie, inak štvrté v poradí, po prvýkrát malo i medzinárodný ráz. Na podujatí sa zúčastnilo 18 domovov sociálnej ochrany z územia Vojvodiny, zo Šabca, z Belehradu, potom z Banje Luky (Republika Srbská) a z Iloku (Chorvátsko), ktoré na stánkoch prezentovali tvorbu svojich chránencov. Úvodom programu sa prihovorila riaditeľka gerontologického strediska v B. Palanke Bohatý a rôznorodý materiál Nada Julinac, ktorá na stánku z Kikindy

Príhovor japonského veľvyslanca Toshia Cunozakiho

cov Petra Tomića z B. Palanky, a Darija Nikolićová, riaditeľka Domova pre starých a bezmocných, odmenila tri stánky – za najoriginálnejšiu ikebanu Domov pre osoby hatené v mentálnom rozvoji zo Starej Moravice, za bohatý a rôznorodý materiál Gerontologické

Tri kvetinárstva: Samanta, Flória a Kamelija

Ljiljana Nedeljkov, Darija Nikolić a Sanja Grmuša

ozrejmila, že ide o podujatie, ktoré prezentuje pracovnú terapiu, angažovanosť chránencov a ich stvárňovacie schopnosti. Na podujatí sa zúčastnil i Toshio Cunozaki, veľvyslanec Japonska v Belehrade, a Hiroshi Yamasaki Vukelić z japonského veľvyslanectva. Veľvyslanec si so záujmom obzrel všetky stánky a prítomným sa prihovoril po srbsky. Predseda Obce B. Palanka Dragan Bozalo hovoril o vzťahoch našej krajiny s Japonskom. Podujatie spestril i kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpil palanský KUS Abrašević s piesňami a tancami, na gitare zahral Marko Šaljić, spievala Ivana Pejovićová a prednesom poézie sa predstavilo niekoľko chránencov zúčastnených ustanovizní. K úspechu akcie prispeli i tri kvetinárstva, a to Kamelija a Samanta z B. Palanky a Flória z B.

jinského ústavu pre sociálnu ochranu, Ljiljana Nedeljkovová, predsedníčka Združenia výtvarných tvor-

stredisko z Kikindy a za najkrajší kvetinový aranžmán Gerontologické stredisko z Nového Bečeja. Podujatie prilákalo aj veľký počet návštevníkov. Jaruška Ferková

V NEDEĽU 15. APRÍLA v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Silbaši sa konala slávnosť konfirmácie. Tento cirkevný zbor slávnostne prijal medzi dospelých členov piatich mladých ľudí. Konfirmandov pripravil, na slávnosti skúšal a služby Božie vykonal farár silbašský Vladimír Lovás st. Nových cirkevníkov privítal aj dozorca Ján Kopčok. Deti výborne odpovedali na otázky a na konci dostali Rozpomienku na konfirmáciu. Rastislav Kopčok 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S MIRJANOU A PAVLOM KOHÚTOVCAMI Z KANADY

Nezabudli ani po slovensky, ani po srbsky odina Kohútová sa medzi prvými nasťahovala do Dobanoviec dávneho roku 1861 a usadila sa v časti osady vtedy známejšej ako Vraštince. Jeden z potomkov tejto rodiny je i Pavel Kohút, narodený roku 1947, ktorý spolu s bratmi Jánom, Ďurom a Mišom a sestrou Markou vyrastali v kraji zvanom Jamy (vedľa tehelne), presnejšie na rohu dnešných ulíc Slovenskej a Fruškohorskej. Vtedy v tejto časti Dobanoviec, na rozdiel od súčasnej doby, žili ešte aj iné slovenské rodiny − Čániovci, Agárskovci, Sýkorovci… Od malička súrodenci Kohútovci usilovne pracovali, pomáhali rodičom a starším osobám zo susedstva, najmä v práci na tehelne. Náš spolubesedník Pavel Kohút, ktorý dnes žije v ďalekej Kanade, tiež patril do skupiny vtedajších usilovných detí a pomáhal dedovi kováčovi, otcovi obchodníkovi a matke domácej. Prvé štyri ročníky základnej školy vychodil v slovenskej triede kde mu učiteľkami boli Vierka Chovanová a Zuzana Rošková. „Nikdy som nezápasil s problémom jazykovej bariéry, ba ani voľakedy na prechode zo slovenskej do srbskej triedy,“ povedal nám Pavel Kohút na sklonku mi-

Počas pobytu v Dobanovciach si na sklonku minulého roku pozreli výstavu fotografií Dobanovskí Slováci 1861 − 2011 v Surčíne − Mirjana a Pavel Kohútovci s príbuznou Danicou Galátovou (zľava)

nulého roka počas posledného pobytu v rodných Dobanovciach. Nebol aktívnym členom tamojšieho slovenského spolku Šafárik, lebo hneď po ukončení základnej školy sa zapísal do strednej školy v Belehrade. Na všetky programy dobanovského Šafárika vždy však rád chodil, ba aj hral v divadelnom predstavení pod názvom Svetová vojna. Rodina Kohútová bola a zostala viazaná k Slovenskej evanjelickej cirkvi.

„Začal som chodiť do učiteľskej školy a skončil som obchodnícku,“ poznamenal Pavel Kohút. Svoju manželku Mirjanu, rodenú Todorovićovú, poznal od detstva, ale zamilovali sa v období, keď Pavel pracoval na benzínovom čerpadle v strede osady, skadiaľ sa Mirjana každý deň vracala z roboty domov… Raz sa vraj odhodlal zastaviť ju a odvtedy sú spolu až dodnes. Po uzavretí manželstva Pavel Kohút odišiel do Kanady a po roku

strávenom v cudzine sa vrátil po svoju životnú družku. Je zaujímavé, že sa všetci bratia Kohútovci rozhodli žiť a pracovať v zahraničí – traja odišli do Kanady, jeden do Nemecka. Iba sestra Marka, vydatá Podmajorská, zostala v rodisku. Manželia Mirjana a Pavel Kohútovci žijú v meste Windsor Toronto. Majú syna Dejana a dcéru Danicu, a už aj vnučku. Na kanadský spôsob života si Kohútovci zvykli a sú spokojní. Zvlášť ich teší, že tam majú Slovákov a k tomu ešte aj dobanovských Slovákov – Agárskovcov, Báďonskovcov, Ďarmockovcov… Približne každých päť rokov prichádzajú do Srbska a do svojho rodiska. Pavlov brat Mišo Kohút s manželkou teraz žijú v Padine. V Dobanovciach majú početnú rodinu a na každé stretnutie s príbuznými sa nesmierne tešia. Mali aj veľkú radosť z toho, keď videli, že dobanovskí Slováci k významnému jubileu – 150. výročiu príchodu do osady dostali krásny darček – nový Slovenský dom. Teraz plánujú v Toronte usporiadať zbierkovú akciu na tento objekt. Pavel Kohút je toho času penzistom a jeho obľúbeným koníčkom je chytanie rýb. A. Lš.

BIELYM BLATOM SA ZNOVU OZÝVA

Pieseň pastierskeho biča asto sa nastoľuje otázka, ako pred zabudnutím zachrániť to, čo kedysi bolo každodennou zložkou života našich predkov. Taká možnosť existuje a vyžaduje si iba trochu práce a dobrej vôle. O tom vari najlepšie svedčia žiaci bieloblatskej základnej školy, ktorí sa za podpory učiteľov a starých rodičov podujali oživiť niektoré segmenty dávneho spôsobu života. Všade na Panónskej nížine sa kedysi chovali veľké stáda oviec, kráv, koní, ktoré sa napásali na pasienkoch za dedinou a pastierske povolanie bolo uznávané. Pastieri, alebo po bieloblatsky kanási, sviniari, kraviari… spravidla boli žartovliví ľudia vždy naladení na rozhovor. Aby však mohli sedieť a vymýšľať všelijaké rozprávky, v robote potrebovali pomoc. Pomáhali im predovšetkým chýrečné vojvodinské pastierske psy pulíny, ale aj pastiersky bič, ktorý bol tak vyhotovený, že

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

umožňoval silné, ale nie aj zahlušujúce praskanie. Praskot biča v dedine každé ráno oznamoval odchod dobytka na pastvisko a podvečer návrat domov. Keď začuli praskanie biča, dedinčania vedeli, že kravy, svine, či ovce idú domov. Zároveň bič bol aj výchovný prostriedok pre neposlušných členov stáda. Pastiersky bič bol aj svojráznym statusným symbolom pastiera v závislosti od kvality použitej kože a povrazu, čiže štrángu, ale aj od toho, ako bolo rytinami ozdobené porisko, ktoré si pastieri sami ozdobovali bičagom. Vtedy vraj pre malých chlapcov bolo opravdivým zážitkom, keď na pažiti od pastiera dostali bič, aby sa učili ním praskať. Toho času Vojo a Stefan, žiaci nižších ročníkov bieloblatskej základnej školy, za pomoci školníka Ďura Domovského sa pokúsia pred zabudnutím zachrániť túto pastiersku zručnosť. Už majú vlastné biče a keď sa vycvičia, Bielym Blatom

Chlapci Vojo a Stefan usilovne cvičia, aby zdolali pastiersku zručnosť

sa znovu bude ozývať pieseň pastierskeho šugiara. vlh foto: M. Nedeljkov

Z NAŠICH OSÁD ZO ZDRUŽENIA DôCHODCOV OBCE BÁčSKY PETROVEC

Vedeniu dôvera na ďalšie 4 roky a výročnom a zároveň volebnom zasadnutí Obecného združenia dôchodcov v sobotu 7. apríla v Dome penzistov v Báčskom Petrovci sa zhromaždili delegáti zo všetkých štyroch osád tejto obce. členovia prejavili dôveru doterajšiemu vedeniu a zvolili ho na ďalšie 4 roky, a to v súlade s návrhom, ktorý formulovali počas konzultácií v miestnych organizáciách. Dôchodcovia prerokovali spolu 12 bodov rokovacieho programu a schválili správy o činnosti a hospodárení a správu Dozornej rady za minulý rok, ako i plány práce a hospodárenia na bežný rok. Zo správ Juraja Mučajiho a Ondreja Jovankoviča sme sa dozvedeli, že v obci je združených 1 400 seniorov, a že to je najmasovejšie obecné združenie. Ako je už praxou, v minulom období vedenie spolku podniklo kroky na zadovažovaní potravín a ohrevu pre členov za výhodnú cenu. Okrem toho organizovalo posedenia a výlety, ako i liečbu v kúpeľoch. Osobitne prízvukovali príkladnú aktivitu žien v spolku. Penzistom sa v posledných rokoch podarilo upraviť miestnosti, dostavať veľkú sieň, kuchyňu a hygienické zariadenie. Vlani mali k dispozícii 400-tisíc dinárov, ktoré minuli na uvedené aktivity. V

Predseda báčskopetrovských penzistov Juraj Mučaji

Tajomník Ondrej Jovankovič (stojí) hovoril o aktivitách v roku 2011

mene Dozornej rady správu podal predseda Pavel Baďan. V pokračovaní zhromaždenia delegáti zvolili staronové vedenie združenia. Tak predsedom zostal Juraj Mučaji a tajomníkom Ondrej Jovankovič. Vo Výkonnom výbore okrem predsedu a tajomníka sú ešte aj: z Petrovca Pavel Kolár, Zuzana Hmiráková a Ondrej Sýkora, z Hložian Ondrej Lovás a Zuzana Turóciová, z Kulpína Michal Stupavský a Ján Uhlárik a z Maglića Kosta Ilić a Milovan Đogo. Dozornú radu tvoria predseda Pavel Baďan a členovia Boro Cakić a Anna Kaňová.

V roku 2012 dôchodcovia s pomocou, ktorú im prisľúbili z lokálnej samosprávy, plánujú vynoviť strešnú konštrukciu a krytinu na Dome penzistov a osviežiť omietku. Ďalšie peniaze si naplánovali na vynovenie miestností v Maglići, eventuálne aj v Kulpíne. Ako bolo počuť, v Báčskopetrovskej obci toho času žije 2 400 dôchodcov, ktorí celý život vkladali do rozvoja svojho prostredia a teraz by nechceli zostať na chvoste spoločenských dianí. Od zástupcov samosprávy žiadali, aby im viac pomáhali. Dotknutý prejavmi pred-

seda obce Vladimír Turan potvrdil, že nedokázali realizovať sľúbené, ale ubezpečoval prítomných, že v tomto roku v rozpočte obce naplánovali viac peňazí na investície, ako i na riadnu činnosť združenia. Poslanec Pavel Marčok súhlasil, že v spoločnosti a v štáte treba spravodlivejšie rozvrhovať peniaze, ale konštatoval, že v obci sa snažia vkladať do zdravotnej ochrany, ktorú využívajú predovšetkým starší občania. Predseda pokrajinského výboru dôchodcov Milan Nenadić prízvukoval, že ani strane penzistov sa nepodarilo citeľnejšie pomôcť penzistom, z ktorých vyše 400-tisíc poberá minimálny dôchodok – menej ako 12-tisíc din, pričom penzie každý rok reálne klesajú o 6 %, takže je nevyhnutné hľadať systémové riešenie na úrovni štátu. J. Č-p

V SPOLKU JUHOSLOVANSKÝCH SLOVÁKOV V GOMARINGENE

Tradičná marcová zábava emecké mesto Gomaringen je strediskom Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali za lepším životom. Prisťahovalcov Slovákov je tu zo všetkých kútov sveta, a najviac zo Srbska, z Vojvodiny. S cieľom zachovať si materinskú reč, ako aj hudbu, tance a obyčaje, roku 1995 si Slováci z Juhoslávie založili Slovenský spolok e. V. Gomaringen- Slowakischer Verein. Je to jediná krajanská organizácia juhoslovanských Slovákov v Nemecku, ktorej dlhoročným predsedom je kovačický rodák Martin Válovec. Dnes tento slovenský spolok má vyše 100 členov, ktorí sa pravidelne stretávajú a zabávajú v spolkových miestnostiach. Tu sa radia navzá-

jom, zachovávajú si svoju materinskú reč, pestujú svoje zvyky a obyčaje, organizujú rôzne oslavy, svadobné veselice a podobné zábavy. Dvakrát ročne (v marci a októbri) organizujú príležitostné programy. Nedávno členovia spolku usporiadali program, ktorý bol venovaný Dňu žien. Podujatie, na ktorom sa zúčastnili Kovačičania, Staropazovčania, Bieloblatčania, Petrovčania, Padinčania a iní sa uskutočnilo vo veľkej Gomaringer Sport-und Kulturhalle v Gomaringene. Keďže sa každoročne na týchto podujatiach striedajú slovenskí hudobníci zo Srbska, tentoraz do tanca a na dobrú náladu hrali Kovačičania: Pavel Ďuriš a dvaja

Hudobníci z Kovačice (Ďuriš, Tomáš ml. a Tomáš st.) s predsedom spolku Martinom Válovcom

Pavlovia Tomášovci, starší a mladší. Na zábave nechýbala ani bohatá tombola, chutná večera a ve-

selica až do skorých ranných hodín. A. Chalupová

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD JARNÝ PORIADOK V PETROVCI

Úradovali metly, handry a kosačka V pondelok 2. apríla 2012 na Námestí slobody okolo Pomníka padlým, aj v parku s detským ihriskom, na nádvorí známeho Spolku petrovských žien a vo výkladovej skrini sa upratovalo. P. Hansman METLA AKO UMELECKÝ ŠTETEC. Mária Budíková s cirokovou, Katarína Arňašová s prútovou, Anna Pavlisová s metlínovou a Zuzana Hmiráková ako inšpicientka upratovali park pri Begeji.

VAJÍČKA – TRADÍCIA VIERY A ČINNOSTI. Drahotína Dorčová a Katarína Hlaváčová na poschodí dejín v spoločnosti vajíčok a kuriatok vo výkladovej skrini SPŽ. NAD SPORÁKOM a okolo kotla čistotu vyšívali Zuzana Kopestenská a Mária Šramková.

NÁDVORIE známeho petrovského kútika si privlastnili Anna Dudášová za volantom a Božena Kyseľová.

Z POSEDENIA STAROBNÝCH PENZISTOV V KYSÁČI

Zostať dobrej mysle

Na prvom stredajšom posedení v kysáčskom Dome penzistov

druženie starobných penzistov v Kysáči roky pôsobilo ako

28. 4. 2012

17 /4488/

aktívna organizácia najstarších Kysáčanov. Potom nastala pre-

HLAS ĽUDU

stávka v činnosti a týchto penzistov „pritúlila“ organizácia invalidov práce. Súčasné predsedníctvo Združenia starobných penzistov si však predsavzalo, že aktivity znovu rozprúdi a svojich členov vráti späť. Rozhodli a potom aj písomne oboznámili penzistov, že prvú a tretiu stredu v mesiaci mienia v Dome penzistov organizovať posedenia. Prvé takéto stretnutie bolo 4. apríla 2012 a návštevnosť prekvapila a potešila všetkých. Na prvom stretnutí sa totiž zhromaždilo bezmála 40 penzistov a medzi nich zavítali dokonca aj hostia zo susednej Rumenky, penzisti z tamojšieho združenia. Na úvod Pavel Medveď, predseda kysáčskeho združenia, informoval o niektorých naplánovaných aktivitách, ale aj o tom, že nedávno navštívili chorých čle-

nov a rozdelili 52 balíkov. Okrem darčekov priniesli aj prívetivé slová, ktorým sa najviac potešili. Keď ide o plány, nateraz sa rozhodli organizovať výlety do Vrdniku a do niektorých iných miest, o čom sa ešte dodatočne majú dohodnúť. Hostia z Rumenky navrhli, aby niektoré výlety organizovali aj spoločne. Keďže prvé stretnutie penzistov bolo pred Veľkou nocou, z tej príležitosti aranžovali aj stoly, dokonca sa postarali aj o pohostenie. Po príhovoroch nasledovali rozhovory a kamarátenie, čo je aj jedným z cieľov týchto stretnutí. Pre penzistov významných, lebo sa tu poinformujú nielen o zdravotnom stave, ale aj iných veciach, ktoré ich trápia alebo im robia radosť, pretože v starobe je dôležité zostať dobrej mysle. E. Š.

Jar íny z plastel

nielen na rábate a a n i d ra , ale aj šetci iste ýtvarnej kultúry á rôzv h a c i vď čn hodiná . Je to veľm modelovau o n lí te s la a doma, s p lastická hmota n u pohrali p sťo á o n d b ra re s fa no ras ňou a s o n o svojou v s á li nie a ned ci. Keďže sa chce i, kamaráti An drej Chrťan, piatak i žia am aj kysáčsk eliť aj s nami a s v kvietky prid é o rn p ja ojdosťou línové r a tieto tr je plaste naši, svo na kolážový papie potom lepili y nám rácu é obrázk rozmern dakcie. Za spolup vre ik o š d ašim o poslali nech je n u za ich náa e m je ďaku meno línočanom od ným Kysá nto veselý a plaste te te lový D mahu i dný aprí vý posle k. ský kúti

Veljko Ko la

rić, tretia

Ivana S rn

ková, p iata

čka

á ovanec, prv

Jaroslav Ch

ačka

váčová, ôsm Andreja Hla

S aprílom sa pomaly lúčia aj Anna F. a Jana S. 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 24.4.2012 14:12 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 8 (1818) 28. apríla 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU NOVÝ SYSTÉM OCHRANY RASTLÍN

Spravodajsko-prognostická služba bude bezplatná e všeobecne známe, že poľnohospodári sa najmä kvôli absencii účinného poradenského systému, nedostatku informácií a vzdelávania stali na chemických pesticídoch závislí. Ak chcú mať úrodu, musia proti chorobám a škodcom bojovať chemickými prípravkami. Veľa ráz kvôli lepšiemu účinku a „pre istotu” používajú koncentrovanejšie dávky. To má za následok negatívne ekonomické, ale aj ekologické dopady. Pesticídy patria medzi najobávanejšie cudzorodé látky v po-

travinách. Väčšina spotrebiteľov sa obáva rezíduí pesticídov v strave. Podľa viacerých údajov zverejnených v EÚ, takmer v polovici všetkého skúmaného ovocia, zeleniny a obilnín sa tieto stopy po pesticídoch nachádzajú. V domácom poľnohospodárstve straty v rastlinnej výrobe zapríčinené rôznymi chorobami a škodcami podľa údajov Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo /FAO/ predstavujú 28 %. No v blízkej budúcnosti by sa situácia mala výrazne zmeniť. V polovici apríla bol predstavený

nový systém ochrany rastlín pred škodlivými organizmami, ktorý by mal byť úplne funkčný o 60 – 90 dní. Týmto spôsobom by sa ročne mali straty znížiť o 200 až 300 miliónov eur. Podľa slov ministra poľnohospodárstva a obchodu Dušana Petrovića do nového systému bolo uložených 1,7 milióna eur. Zmluvy, na základe ktorých sa začne s realizáciou projektu spravodajsko-prognostických služieb pre ochranu rastlín v Srbsku, podpísali vo vláde Srbska riaditeľ Správy pre ochranu rastlín prof. Dr. Ján Boťanský a osemnásť riaditeľov poľnohospodárskych poradensko- odborných služieb Srbska. Cieľom nového projektu je zavedenie systému, ktorý je zosúladený so systémom Európskej únie, vyššie spomenuté 28-percentné straty znížiť na 18 %, a v nasledujúcich štyroch rokoch ško-

dy znížiť na 10 %, koľko je aj európsky priemer. Po celom území Srbska budú postavené automatické meteorologické stanice pre zberanie údajov, na základe ktorých bude možné určiť, kedy a aké ochranné prípravky treba použiť. Poľnohospodárske gazdovstvá budú následne od svojich asistentov – poradcov dostávať informácie o situácii na ich poliach, ktoré prípravky na ochranu rastlín majú použiť, v ktorých množstvách a akým spôsobom majú previesť ochranné ošetrenia. Treba pripomenúť, že tieto služby budú bezplatné. Ochrana rastlín na najvyššej svetovej úrovni umožní pestovateľom znížiť náklady na ochranu, zvýšiť svoj príjem, zlepšiť kvalitu dopestovaných plodín, čím sa zväčšia šance pre vývoz a aj pre lepšie a kvalitnejšie zásobovanie domáceho trhu. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena sóje V dňoch od 17. do 20. apríla 2012 bol trh na domácej burze pomerne stabilný. Zmeny cien v priebehu týždňa boli však badateľné. Po prvý raz od začiatku marca, keď cena pšenice začala klesať alebo stagnovala, zaznamenané boli aj cenové skoky smerom nahor. Jej priemerná cena bola 23,41 din/kg (21,68 bez DPH). Aj kukurica bola o niečo drahšia v porovnaní s predchádzajúcim týždňom (o 0,77 %). V uvedenom období jej priemerná cena bola 21,28 din/kg (19,70 bez DPH). Cena sóje sa stabilizovala na pomerne vysokej úrovni

– na 46,98 din/kg (43,50 bez DPH). V porovnaní s priemernou cenou z predchádzajúceho týždňa je to o 0,92 % viac. Na burze v Novom Sade sa obchodovalo aj so sójovými výliskami so 44-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po 47,20 din/kg (40 bez DPH). Je to o 1,40 % vyššia cena ako v predchádzajúcom týždni. Po dlhšom čase bol záujem aj o slnečnicové výlisky s 33-percentným obsahom bielkovín. Predávali sa po 21,24 din/kg (18 bez DPH). Ľ. S.

poljo2:0 24.4.2012 14:11 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY ČAS NA SEJBU OLEJNEJ TEKVICE

Užitočná a výnosná plodina Tekvica je spoločný názov pre niekoľko rastlinných druhov, ktoré patria do čeľade Cucurbitaceae. Naše najdôležitejšie pestované druhy tekvíc patria do rodu Cucurbita. V posledných rokoch sa u nás čoraz častejšie pestuje osobitná forma obyčajnej tekvice Cucurbita pepo, ktorá sa nazýva olejná tekvica a pestuje sa kvôli semenu bohatému na olej. oznáme dve formy olejnej tekvice: – olejná tekvica, ktorej jadierka sú obalené šupkou, – olejná tekvica s bezšupkovými semenami – holá, ktorej semeno je omotané pevnou blanou. Tento druh je oveľa vhodnejší na získavanie oleja od tekvice so šupkou. Olejná tekvica nie je náročná na pôdu. Nevyhovujú jej pôdy príliš ľahké alebo pôdy ťažké. Nesmie sa pestovať po rastlinných druhoch z čeľade Solanaceae (paprika, rajčiaky, zemiaky, baklažán, tabak), pretože ich napádajú rovnaké ochorenia. Predplodinou nemôžu byť ani rastliny z čeľade Cucurbitaceae (uhorky, dyne, melόny) a ani lucerka. Najlepšou predplodinou sú obilniny. Po tekvici môžeme úspešne pestovať takmer všetky rastlinné druhy. Čo sa týka hnojenia, tekvica je veľmi „vynaliezavá“ rastlina, ale pre dosiahnutie vysokých výnosov je nevyhnutné zabezpečiť jej dostatok živín. Organické hnojenie má významnú úlohu na kyslých a pieskovitých pôdach. Ak sa maštaľný hnoj aplikuje po celej ploche, odporúčaná dávka je 30 – 40 t/ha. Olejná tekvica má vysoké požiadavky na fosfor a draslík. V závislosti od druhu pôdy a obsahu živín, odporúčané dávky sú: N od 80 do 120 kg/ha, P2O5 od 90 do 130 kg/ha a K2O od 120 do 150 kg/ha. Použitým preparátu na báze bόru zlepšujeme oplodnenie tekvíc a znižuje sa podiel prázdnych semien o polovicu. Olejná tekvica je teplomilná rastlina, ktorá sa seje koncom apríla alebo začiatkom mája, keď teplota vrchnej vrstvy pôdy dosiahne minimálne 12 °C. S cieľom dosiahnutia vysokých výnosov semena, optimálna hustota porastu je 10 000 – 11 000 rastlín po

24/II

hektári, čo sa dosiahne výsevkom 13 000 až 14 000 klíčivých zŕn/ha (4,5 – 5 kg semena/ha). Odporúčaná medziriadková vzdialenosť je 140 cm a vzdialenosť medzi rastlinami v rade 70 cm. Na pôdach dobre zásobených živinami sa uprednostňuje medziriadková vzdialenosť 70 cm a taká istá vzdialenosť aj medzi rastlinami. Na ťažších pôdach sa seje na hĺbku 3 až 5 cm a na ľahších, pieskovitých pôdach na 4 až 6 cm. V zásobníku sejačky veľmi ľahko dochádza k upchatiu otvorov semenom, preto je vhodné zaprášiť ho grafitovým práškom. Počas sejby je nutné stále kontrolovať precíznosť práce sejačky. Olejná tekvica sa dnes pestuje výlučne v čistom poraste. Skoršia prax – jej pestovanie ako medziplodina v kukurici – sa v poslednom čase znovu skúma. Ako svojrázny prechod medzi medziplodinami a čistými porastmi, na každých 5 – 6 m pozdĺž celej parcely, odporúča sa posiatie 1 – 2 radov kukurice, ktoré zabezpečujú špecifickú mikroklímu pre tekvicu, a zároveň slúži aj ako vetrolam. Nezanedbateľný nie je ani výnos kukurice z týchto radov, pretože vďaka veľkému priestoru sa vyvinú aj veľké šúľky. V poslednom čase sa olejná tekvica pestuje aj z priesad. Pri tomto spôsobe sa v úplnosti môže dodržať spon, plody skôr dozrievajú a aj výnosy sú väčšie. Samozrejme, aj výdavky sú vyššie. OŠETROVANIE PORASTU V závislosti od zaburinenosti a stavu pôdy po sejbe robí sa medziriadková kultivácia. Vtedy sa zároveň rozbíja aj prísušok. Vo fáze 3 – 4 listov sa robí pri ručnej okopávke korekcia počtu rastlín na konečný spon. Existujú herbicídy, ktoré sa môžu používať na ochranu olej-

nej tekvice (preemergentne – po sejbe a pred vzchádzaním Dual gold 960 EC v množstve 1,2 až 1,4 l/ha v závislosti od obsahu humusu v pôde, pri použití 200 až 300 l vody/ha, Maloran 50 WP, Afalon), ale chemická ochrana nezapadá do koncepcie pestovania bez použitia chemikálií. Vďaka obrovskej listovej hmote olejná tekvica v druhej polovici vegetácie vytlačí väčšinu burín. Olejná tekvica patrí medzi cudzoopelivé rastliny, opeľuje ju hmyz, ktorý priťahuje intenzívne žltá farba a vôňa kvetov. Kvôli prilákaniu insektov na parcelu, popri nej sa môžu posiať rastliny ako napr. facélia, slnečnica či horčica. Značne vyššie výnosy sa môžu dosiahnuť, ak sa počas kvitnutia zabezpečí dostatočne veľká populácia včiel. S tým cieľom je potrebné na 10 ha počítať najmenej s dvoma včelími úľmi (pozor pri eventuálnom používaní pesticídov). OCHRANA PRED CHOROBAMI A ŠKODCAMI V našich podmienkach nemá ekonomicky významné choroby a ani škodcov. Pri konci vegetačného obdobia, v prípade silných dažďov, sa môže vyskytnúť hnitie plodov (pôvodca antraknόza Colletrotrichum lagenarium). V tomto prípade je vhodný preventívny postrek prípravkami Cineb a Benlate. Virόzy predstavujú nové, nebezpečné ochorenie olejnej tekvice. Vírusy, ktoré ju napádajú, sa nešíria semenom, takže sa odporúča sejba zdravého, deklarovaného odrodového semena. Chemické ničenie listových vošiek, ktoré virόzy prenášajú, dáva len čiastočné výsledky. Konečným riešením by bolo pestovanie odolných odrôd, ale také ešte nemáme ani u nás a ani v zahraničí.

V poslednom období je na trhu čoraz väčší dopyt po „ekologickom osive“. A olejná tekvica poskytuje práve možnosť ekologickej výroby bez použitia pesticídov. ZBER A POZBEROVÉ DOZRIEVANIE PLODOV Plody a semeno tekvíc dozrievajú 40 až 45 dní od kvitnutia samičieho kvetu, z ktorého sa vyvíjajú. Sušenie listovej hmoty neznamená, že je tekvica zrelá. Semeno a plody dozrievajú aj potom. Vonkajší vzhľad plodu môže poslúžiť ako indikátor fázy zrelosti semena a plodu. Kôra zrelého plodu sa len veľmi ťažko môže prepichnúť nechtom a plodová stopka je úplne suchá. Ak je semeno plné a pevné a ľahko sa oddeľuje od dužiny, môže sa začať so zberom. Pozberové dozrievanie plodov trvá 7 až 10 dní, a robí sa len za slnečného, suchého a teplého počasia. Dozrievaním plodov na rastline sa dosahujú lepšie výsledky v porovnaní s dozrievaním pozbieraných plodov. Kvalita semena nie úplne zrelých plodov sa nemôže zlepšiť dozrievaním pozberaných plodov. Pre pestovanie olejnej tekvice sa u nás najčastejšie používajú domáce odrody Olinka – bez šupky a Olivia – so šupkou, ktoré boli vyšľachtené v novosadskom Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. Tieto odrody sú charakteristické vysokým výnosom čerstvých plodov (40 – 50 t/ha) a suchého semena (400 – 800 kg/ha), ako aj vysokým obsahom oleja v jadierkach (45 – 47 %).

28. 4. 2012

Dr. János Berényi Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, Nový Sad preklad: Ľ. Sýkorová 17 /4488/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 24.4.2012 14:14 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZO ZAKLADAJÚCEHO ZASADNUTIA RADY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Zistiť presný stav ol roka pred začiatkom sčítania v poľnohospodárstve v Belehrade prebiehala prvá, zakladajúca schôdza jeho rady. Vyše päťdesiatčlenné poradné teleso pozostávajúce hlavne z popredných poľnohospodárskych expertov, medzi ktorými je i prof. Dr. Ján Marko, založil Republikový štatistický úrad. Ten na starosti má nielen prípravu, ale aj zorganizovanie a realizáciu rozsiahlej akcie, ktorá sa začne l. októbra a ukončí 15. decembra.

pôdy. Ďalšie súpisy, napr. v rokoch 1969 a 1980, boli čiastočné, podľa vzoriek, takže to tohtoročné bude vlastne prvé komplexné a veľmi rozsiahle, po vyše polstoročí od posledného. Zúčastní sa v ňom okolo 5 000 anketárov, z ktorých by približne každý tretí mal byť agronómom a očakáva sa, že sa v evidencii ocitne medzi 750 000 a 800 000 gazdovstiev. Na zasadnutí vyzdvihli, že

poradcu pre poľnohospodárstvo v Hospodárskej komore Srbska Milana Prostrana ďalšou ťažkosťou môže byť okolnosť, že sa z približne 350 000 hektárov štátnej pôdy medzi 100 000 a 200 000 hektárov má stať predmetom

Napriek všetkým ťažkostiam, podstatné je však to, že sa kvalitným a komplexným sčítaním nielenže zistí presný stav nášho poľnohospodárstva, ale sa ono má stať aj oporou viacerých strategických zmien v tejto oblasti. Jednou z prvých a najdôležitejších je intenzívnejšie zlaďovanie našej agrárnej politiky s európskou. Údaje, ktoré sčítanie prinesie, budú tajné a nebudú sa môcť využívať na iné úče-

Pracovné predsedníctvo rady

Časť expertov z viacerých oblastí poľnohospodárstva

V úvodnej časti schôdze, ktorá prebiehala v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade, predseda rady Nikola Latinović podal v kocke dejiny doterajších zisťovaní relevantných údajov o poľnohospodárstve u nás. Istou dobovou zaujímavosťou je, že prvé sčítanie prebiehalo pred vyše deviatimi desaťročiami, v roku 1921, ďalšie o desať rokov neskoršie. Tieto akcie na starosti mal nielen Medzinárodný štatistický inštitút, ale neskoršie aj Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Povojnové sčítania u nás zväčša neboli komplexné. Tak pozornosť anketárov v roku 1948 bola upriamená na zistenie počtu dobytka a poľnohospodárskych strojov a o rok neskoršie na stav ovocia a viniča. Len v roku 1960 sa podľa vtedy platných svetových štandardov konalo komplexné sčítanie fondu dobytka a poľnohospodárskej

28. 4. 2012

17 /4488/

veľký počet neevidovaných gazdovstiev bude jedným z najväčších problémov jesennej akcie. Členovia rady totiž odhadujú, že je u nás okolo 450 000 registrovaných, ale i vyše 700 000 neregistrovaných gazdovstiev. Podľa

reštitúcie. Okrem obáv poľnohospodárov z prípadných nových daňových záťaží, Miroslav Malešević možný problém vidí i v existencii veľkého počtu robotníkov – poľnohospodárov, z ktorých mnohí pôdu neprihlásili. Navrhol, aby sa preto prihliadalo i na údaje daňovej správy o zaplatených daniach a príspevkoch, na základe čoho by sa potom rozšírila databáza gazdovstiev. Viacerí účastníci schôdze podotkli, že všetky pozemkové knihy nie sú zaktualizované, čo platí aj pre kataster.

ly. Ich význam tkvie najmä v tom, že sa na ich základe od roku 2014 budú udeľovať subvencie Európskej únie pre poľnohospodárstvo. Tak isto vzniknú vhodné metodologické rámce pre budúce podujatia tohto druhu, na ktoré sa hádam nebude čakať ďalšie polstoročie. Známy je príklad USA, kde súpis v poľnohospodárstve prebieha dokonca dvakrát za desať rokov. Lebo sú (aj) tam nevyhnutné poľnohospodárske zmeny priam nepredstaviteľné bez kvalitných údajov. Oto Filip

AK MILUJETE NAKUPOVAŤ a bežné obchody sú pre vás príliš jednoduché alebo vás nudia, ideálnym riešením sú rôzne trhy a predajné výstavy. Jedna prebiehala i v polovici apríla, pri príležitosti veľkonočných sviatkov v strede Nového Sadu (na snímke). Účastníci ponúkli návštevníkom možnosť nakúpiť rôzne potraviny a nápoje, sladkosti, ale i darčeky. Celkom fajn, keďže to boli i dni pracovného voľna mnohých predajcov a zavretých obchodov. Kto si potom trúfne vravieť, že sa podnikavosť neoplatí... O. F.

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 24.4.2012 14:15 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho (1) Porasty maku siateho môže ohroziť niekoľko hospodársky významných škodcov. Podzemné časti rastlín maku ohrozujú: larvy kováčikov (srb. skočibube), drôtovce (srb. žičari) – čeľaď Elateridae, larvy chrústov – pandravy (srb. grčice) – čeľaď Scarabaeidae, a to druhy: chrúst pagaštanový − Melolontha hippocastani, chrúst obyčajný – Melolontha melolontha, chrústik letný − Amphimallon solsticiale. edzi ďalších významných škodcov patrí medvedík obyčajný − Gryllotalpa gryllotalpa, siatica oziminová (srb. ozima sovica) − Agrotis segetum, siatica výkričníková (srb. usklična sovica) − Agrotis exclamationis, siatica ypsilonová (srb. sovica ipsilon) − Agrotis ipsilon, larvy krytonosa koreňového (srb. makov korenov surlaš) − Stenocarus ruficornis. Nadzemné časti mladých vzchádzajúcich rastlín poškodzujú dospelé jedince chrobákov: atomárie repovej − Atomaria linearis, nosánika ligurčekového − Otiorrhynchus ligustici, ale najmä imága krytonosa koreňového − Stenocarus ruficornis. Najvýznamnejším škodcom poškodzujúcim stonky maku je: hrčiarka byľová − Timaspis papaveris a bzdôška dvojbodová − Calocoris norvegicus. Stonky a listy ohrozujú voška maková (srb. crna repina vaš) − Aphis fabae, mora gama − Autographa gamma, mora kapustová − Mamestra brassicae. Makovice poškodzujú: krytonos makovicový − Neoglocianus maculaalba, hrčiarka makovicová − Aylax papaveris, hrčiarka maková − Aylax minor, byľomor makový − Dasineura papaveris. Väčšina spomenutých škodcov sú polyfágne a už viackrát sme o nich písali. V tomto seriáli sa budeme venovať najvýznamnejším škodcom maku, a to väčšinou špecializovaných. Využijem pritom skúsenosti s ochranou z krajín strednej Európy, Slovenska a najmä Česka, kde majú pod jedlým makom obsiate najväčšie plochy na svete.

KRYTONOS KOREŇOVÝ – STENOCARUS RUFICORNIS Krytonos koreňový (srb. makov korenov surlaš) − Stenocarus ruficornis (Coleoptera: Curculionidae) je významným škodcom maku siateho vo fázach od vzchádzania do fáze 3 − 4 listov. Imágo má telo bez nosca dlhé 3 mm, tmavohnedé až čierne, po-

26/IV

kryté šupinami rôzneho tvaru, ktoré dávajú základnému sfarbeniu na dorzálnej strane bronzový lesk a na ventrálnej strane žltkastú farbu. Na prednom okraji štíta sú dve ryhy. Krovky sú jemne ryhované, v strede za štítom sa nachádza malá

Mak siaty

svetlejšia škvrna, ktorá prechádza do zamatovotmavej, vytvorenej z tmavších chĺpkov a na konci kroviek je svetlá podlhovastá škvrna. Vajíčko je dlhé 0,5 mm, najprv žltkasté, neskôr bledne. Vyliahnutá larva je beznohá, žltobiela, dlhá 1,5 mm. Dospelá larva je dlhá 5 – 6 mm, žltobiela s tmavohnedou hlavou. Prezimujú imága v pôde. Aktivácia imág začína v apríli pri teplote 10 – 17 °C. Imága sa živia na listoch mladých rastlín maku, obžierajúc spodnú stranu listu tak, že zostávajú iba žilky a horná pokožka. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do jamiek vyhryzených v hlavnej listovej žilke. Jedna samička nakladie priemerne 300 vajíčok. Larvy sa liahnu po piatich až siedmich dňoch a živia sa na listoch vyhrýzaním krátkych chodbičiek. Po dvoch až troch dňoch larvy zaliezajú ku koreňom a obžierajú postranné korene. Na hlavnom koreni a koreňovom krčku vyžierajú jamky a ryhy. Vývoj lariev trvá štyri až päť

týždňov. Prvé dorastené larvy v prírode sa môžu objaviť už koncom mája. Larvy sa kuklia v pôde v hĺbke 4 – 8 cm. Imága sa liahnu o dva týždne a živia sa na divých druhoch maku. Do prezimovania sa samičky nepária. Škodca má jednu generá-

aplikáciou insekticídmi v prípade výskytu imága nad hladinu škodlivosti. Na morenie osiva maku je na Slovensku povolený Cruiser OSR v dávke 25 l na tonu osiva. Morením osiva sa účinne eliminujú škody spôsobené imágami v začiatočných fázach vývoja. Ak sa vysieva nemorené osivo, foliárnu aplikáciu treba robiť vtedy, ak zistíme 3 − 4 imága na metri riadku maku vo fáze vzchádzania rastlín. Účinnosť moridiel trvá maximálne 6 − 8 týždňov. Po jej ukončení nutné je zhodnotiť napadnutie imágami krytonosa koreňového a podľa potreby robiť foliárnu ochranu. V Slovenskej republike proti tomuto škodcovi na foliárnu aplikáciu nie je registrovaný ani jeden prípravok. V Českej republike sú registrované insektofungicídne moridlo Cruiser OSR (thiamethoxam, fludioxonil, metalaxyl-M) v dávke 25 l/t osiva, insekticídne moridlá Chinnok 200 FS (beta-cyfluthrin a ciu do roka. imidacloprid) v dávKrytonos koke 60 l/t osiva a Elareňový škodí na do FS 480 (beta-cyfmaku siatom a luthrin, clothianidin) maku vlčom. v dávke 55 l/t. Škodlivým štáV prípade priazdiom je imágo nivých podmienok aj larva. Imága a neskoršieho vyšpoškodzujú lisšieho výskytu imág ty a vegetačné tohto škodcu v čase, vrcholy. Citlivé Krytonos koreňový keď insekticídne sú najmä mladé rastliny, na ktorých moridlá majú už slabší účinok, je poškodca môže poškodiť klíčne listy. trebné vykonať foliárnu aplikáciu inLarvy poškodzujú korene vyžiera- sekticídov proti imágam. Tým zaním chodbičiek alebo rýh hlbo- bránime samičkám naklásť vajíčka kých 1 – 3 mm. Poškodenia sa ma- a následne škodám spôsobenými nifestujú v rôznych vývojových fá- larvami. Na tento účel sú v Českej rezach, ale najmä vo fáze kvitnutia publike registrované prípravky: Nuvädnutím a zakrpatením rastlín a relle D (chlorpyrifos, cypermethrin) žltnutím spodných listov. Rastliny v dávke 0,6 l/ha, Cyperkill 25 EC (cytiež môžu poľahnúť a veľmi po- permethrin) v dávke 0,1 l/ha, Rapid škodené rastliny často odumierajú. (gamma-cyhalothrin) v dávke 0,08 Pri silnom napadnutí môže škodca l/ha. zničiť 50 – 70 % rastlín. Ochranu proti krytonosovi koreIng. Ján Tancik, PhD. ňovému môžeme robiť dvomi spôSPU Nitra sobmi − morením osiva a foliárnou Foto: internet 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 24.4.2012 14:16 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZELENINÁRSTVO

Pestovanie uhoriek na sieti horky patria medzi obľúbenú a často pestovanú zeleninu. Podľa spôsobu použitia ich delíme na šalátové a nakladačky. Nastieľanie čiernej fólie alebo netkanej textílie zlepšuje ich rast a zvyšuje úrodu najmä v nepriaznivých chladných rokoch. Zakrytá pôda sa rýchlejšie prehrieva, lepšie udržiava teplotu a vlahu. Uhorky nespomaľujú rast, rýchlejšie zakryjú hriadku, skôr rodia, plody sú menej znečistené, a tým aj čiastočne chránené pred infekciou. Medzi menej používaný spôsob pestovania patrí vertikálne pestovanie uhoriek, najčastejšie na sieti. Aj keď je tento systém o niečo nákladnejší oproti bežnému pestovaniu, má veľa výhod a náklady sa vrátia veľmi rýchlo. Najväčšou výhodou je, že na malom priestore môžeme dopestovať viac uhoriek.

Okrem toho, rastliny majú lepší zdravotný stav, pretože ich listy rýchlo obschnú, ľahšia je aj ich chemická ochrana, plody nie sú znečistené zeminou. Aj zber plodov je jednoduchý a pohodlný, a zberové obdobie je dlhšie, a tým je aj úroda vyššia. Nosná konštrukcia je jednoduchá, zhotovená z drevených hranolov a latiek. Napríklad zvislé hranoly (40 × 40 mm), dlhé 150 cm, upevníme do zeme asi do hĺbky 25 cm a na vzdialenosť 200 až 250 cm, navrchu ich spojíme latkou. Na stĺpiky a hornú latku upevníme sieť. Na jej zavesenie a uchytenie použijeme háčiky alebo klinčeky s väčšou hlavičkou. Pri zostrojovaní konštrukcie musíme prihliadať na hmotnosť rastlín, ktorá je veľká najmä pri šalátových uhorkách.

Sadíme do radu asi 20 cm od seba. Aby sme uhorky mohli ľahko ošetrovať a aj zberať, rady by od seba mali byť vzdialené 120 až 150 cm. Rastlinám vyštipujeme všetky vedľajšie výhonky do výšky 50 cm nad zemou. Úponky uhoriek sa na sieť prichytávajú slabo, preto ich musíme do očiek siete umiestňovať, až kým nedosiahnu vrchol konštrukcie. Potom ich cez vodorovnú latku prehodíme na druhú stranu a necháme tak.

Ako dopestovať hrušku vo fľaši? rčite ste sa už stretli s veľkým plodom hrušky vo fľaši s hruškovicou, ktorý vo vás vzbudzoval obdiv. Nie je to nič zložité, chce to len trošku šikovnosti, správny výber materiálu a správny postup. Mimoriadnu pozornosť treba venovať výberu vhodnej fľaše. A to je taká, ktorá má veľké„bruško“, tzv. karafa, ktorá má rozšírený okraj hrdla a širšie dno. Fľašu dobre upevnenú špagátom zavesíme do koruny stromu. Najvhodnejší je obvod koruny, kde sa pri dostatku svetla vyvinú veľké a dobre vyfarbené plody. Koncom mája a začiatkom júna sú plody hrušky obyčajne také veľké, že prejdú hrdlom fľaše. Vyberáme si plody skorých odrôd, napríklad Wiliamsovu, ktoré rastú jednotlivo na

28. 4. 2012

17 /4488/

ohybnom konáriku dlhom desať až dvadsať centimetrov. Na vsunutie plodu do fľaše bez poškodenia potrebujeme trochu

HLAS ĽUDU

citu a skúseností. Hrdlo fľaše spojíme s konárikom tak, aby sa mohla hruška vo vnútri voľne pohybovať. Plody opreté o stenu fľaše sa otlá-

Uhorky potrebujú veľa vody. Najvhodnejšie zalievanie je podmokom, pri ktorom sa nezamokria listy, čím je menšia pravdepodobnosť vzniku hubových chorôb. Po oboch stranách radu uhoriek vykopeme jarčeky a napĺňame ich vodou. Po sezóne sieť očistíme od rastlín a odložíme. Konštrukciu rozoberieme a sieť obkrútime okolo jedného stĺpika a odložíme. Môžeme ju používať veľa rokov. Ľ. S. čajú, niekedy aj zahnívajú. Zatekaniu dažďovej vody zabránime upevnením fľaše hrdlom dolu. Upevnená musí byť dobre, aby odolala nepriaznivým poveternostným podmienkam. Fľašu odstránime zo stromu až vtedy, keď je plod dožlta vyfarbený, ale ešte tvrdý. Konárik opatrne odlomíme od stopky. Plod nezalievame hneď hruškovicou, pretože by zhnedol a zmäkol. Najskôr hrušku jeden až dva dni „okúpeme“ v sírovej vode – vo vode s obsahom 2 % kyseliny sírovej. Po zliatí vody zalejeme hrušku ovocným destilátom, ktorý z hrušky vytiahne sírovú príchuť. Nálev ešte raz zopakujeme a na tretíkrát zalejeme plod kvalitnou hruškovicou. Potom si už hruška svoju farbu a konzistenciu udrží po celé roky. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 24.4.2012 14:16 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY ZELENINÁRSTVO

Pestujeme fazuľu Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L.) patrí medzi strukoviny s najväčšími nárokmi na teplo. Je to veľmi hodnotná rastlinná potravina. S úspechom ju možno pestovať tam, kde sú vhodné podmienky na pestovanie viniča hroznorodého. Pôdy vyžaduje biologicky činné s dostatkom humusu a prístupných živín. Vhodné sú ľahšie piesočnato-hlinité a hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom vápnika. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá. Neznáša pôdy ťažké, zamokrené a zaburinené najmä vytrvalými burinami. Spolu s ostatnými strukovinami má obrovský agrotechnický význam a to preto, že priaznivo pôsobí na pôdu pomocou hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu na koreňoch vzdušný dusík, čím ju obohacujú o túto dôležitú živinu. Semená fazule začínajú klíčiť pri minimálnej teplote 10 – 12 °C. Optimálna teplota pre vzchádzanie je 22 až 25 °C. Vzídené rastliny neznesú dlhšie trvajúci pokles teploty a mrznú pri teplote - 0,5 až - 1 °C. Minimálna teplota do fázy formovania kvetov by mala byť 12 °C a vo fáze formovania generatívnych orgánov okolo 18 °C. Vyrastené rastliny môžu zniesť aj neskoré mrazíky do - 2 °C. Slabšie neskoré mrazy poškodzujú mladé časti rastliny, najmä púčiky, kým silnejšie poškodia celú rastlinu. Aj vysoké teploty vo fáze kvitnutia zapríčiňujú predčasné opadanie kvetných púčikov a kvetov, takže sa vytvorí menej zŕn v struku, a dokonca dochádza k ich opadaniu. Okrem teploty sú pre pestovanie fazule dôležité zrážky. Najlepšie úrody bývajú v rokoch so strednými teplotami a rovnomerne rozdelenými zrážkami. Pri správnej agrotechnike dobre znáša i krátke obdobie sucha. Naopak, veľké vlhko pri dozrievaní môže byť škodlivé, pretože sa rýchlo šíria hubové choroby. Na začiatku tvorby strukov je veľmi užitočná závlaha. Správne zvolená závlahová dávka môže zvýšiť úrodu semien o 30 až 50 %. Výber vhodnej odrody má pre pestovanie fazule veľký význam. Odrody sa výrazne líšia v dĺžke vegetačnej doby, čo umožňuje rozloženie zberu v optimálnej zrelosti. V pestovateľskej praxi sú žiadané odrody kríčkovitého rastu, s nasadením strukov v hornej časti rast-

28/VI

liny, vhodné pre mechanizovaný zber. Struky majú obsahovať pergamenovú blanu. Najžiadanejšie sú semená s bielou farbou, no v poslednom období sa zvyšuje záujem konzumentov aj o veľkosemenné fazule s výraznou farebnou kresbou. Fazuľa je nenáročná na zaradenie v osevnom postupe. Pestuje sa takmer po všetkých plodinách okrem strukovín. Spravidla ju dávame medzi dve obilniny. Vysoké úrody poskytuje po hnojených okopaninách. Dobre sa znáša i po sebe, ale je vhodnejšie, keď ju na rovnakom pozemku pestujeme po 3 − 4 rokoch. Príprava pôdy závisí od predplodiny. Pretože najčastejšou predplodinou sú obilniny, veľmi dôležitá je kvalitná a včasná podmietka. Do konca novembra je potrebné urobiť hlbokú orbu so zapravením

fosforečných a draselných hnojív. Pôdu treba počas zimy nechať v otvorených brázdach. Na jar brázdy zatvoríme a urovnáme. Sejbové lôžko pripravíme bránením do hĺbky 80 – 100 mm. K sejbe používame zásadne osivo zdravé, biologicky hodnotné s požadovanou klíčivosťou (deklarované). Sejbou merkantilného osiva nemôžeme dosiahnuť vysoké výnosy, najmä v dôsledku rôznych chorôb. Osivo je účelné namoriť a odporúča sa aj bakterizácia osiva očkovacou látkou. Agrotechnický termín sejby fazule je v našich podmienkach od 20. apríla, prakticky ihneď po sejbe kukurice, a trvá do 15. mája. Minimálna teplota vzduchu má byť od 8 do 10 °C a pôdy okolo 15 °C. V chladnej pôde osivo môžu poškodiť plesne a huby. Naopak pri oneskorenej sejbe hrozí nedostatok vlahy, čo sa prejavuje pre-

dlžovaním vzchádzania a nevyrovnanosťou porastu s dopadom na výšku úrod. Nízke odrody sejeme do širokých riadkov, vzdialených od seba 55 až 60 cm. Výsevok predstavuje 350 000 – 400 000 rastlín/ha. V ponuke sú aj odrody vysoké nepoliehavé, ktoré majú nerozpadavý kríčok. Sejú sa na medziriadkovú vzdialenosť až do jedného metra a vzdialenosť v rade 30 – 40 cm, s troma až piatimi semenami v jednej jamke (hniezde). Množstvo osiva závisí od veľkosti a klíčivosti zrna. Pre optimálny počet rastlín – 400 000 / ha pri drobnozrnných odrodách na jeden hektár vysievame 80 – 100 kg zrna, stredných 100 – 130 kg a veľkozrnných 180 – 200 kg zrna, s klíčivosťou 80 – 90 % a minimálnou čistotou 97 %. Pri pestovaní vysokých odrôd na jeden hektár potrebujeme 150 – 200 kg osiva, ktoré musí byť morené. Dbáme na dodržiavanie požadovanej hĺbky sejby podľa odrody, ktorá sa pohybuje od 3 do 6 cm. Drobné zrná sejeme plytšie, veľké hlbšie. V optimálnych podmienkach fazuľa začne vzchádzať za 8 až 15 dní. Po vzídení pôdu kypríme, ničíme buriny. Keď sú rastlinky vysoké asi 15 cm, porast prihnojíme so 100 až 200 kg KAN/ha. Fazuľa priaznivo reaguje na dusík nielen v začiatočnom rastovom období, ale aj v neskorších fázach rastu. Na vytvorenie 100 kg zrna spotrebuje približne 7,8 – 8,6 kg dusíka, 1,5 – 1,8 kg fosforu a 3,2 – 3,8 kg draslíka. Pestovanie fazule, ktorej odrody sú nízkeho vzrastu a majú nízku konkurenčnú schopnosť voči burinám, je ťažko predstaviť si bez aplikácie herbicídu. Zaburinením dochádza k redukcii úrod až do výšky 80 % a k zníženiu kvality produkcie a možnosti šírenia chorôb. Aj keď má fazuľa veľmi dobre vyvinutý koreňový systém, predsa len slabšie znáša dlhšie obdobie sucha, najmä v období kvitnutia a nalievania zrna. Zavlažovaním v tom období (2 – 3 razy) sa môže zvýšiť výnos zrna až o jednu tonu po hektári. V Srbsku medzi najzastúpenejšie odrody fazule patria: Galeb, Dvadesetica, Biser, Panonski gradištanac, Panonski tetovac, Zlatko, Sremac. Ľ. S.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 24.4.2012 14:18 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Radosť adosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú udalosť, osobu alebo spomienku. Je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou. Vo chvíľach radosti sú naplnené naše okamžité psychické potreby. Radosť sa môže prejaviť úsmevom, smiechom, tlieskaním, poskakovaním či radostným výskaním.

Kedy môžeme pociťovať radosť. Radosť môže byť napĺňaná už pri uspokojovaní základných organických potrieb ako napríklad nasýtenie. Naplnení pocitom šťastia sa cítime pri uspokojovaní spoločenských potrieb, individuálnych potrieb (dostatok voľného času na vlastné záujmy), uspokojovaní potreby stretávať sa s druhými ľuďmi či uplatnení v práci. Pri tvorivosti, sebarealizácii pociťujeme radosť. Tam, kde je radosť, vidíme ľudí tvoriacich. Na druhej strane, čím bohatšie je tvorenie, tým hlbšia je radosť. Nielen pasívne prijímanie pôžitkov a tešenie sa napríklad z krásnej hudby alebo obrazu, ale aj vlastná tvorba je zdrojom potešenia.

Šťastie a radosť môže prísť aj vtedy, ak dosiahneme určitý cieľ – to, čo dáva nášmu životu smerovanie. Na začiatku je to motivácia k niečomu, potom nasleduje cesta k cieľu. Počas cesty sa striedajú nálady, pocity. Pri dosiahnutí cieľa pociťujeme radosť. Je dobré dávať si krátkodobé ciele, ktoré nám prinášajú pozitívnu emóciu. Nemusí ísť len o pracovné alebo životné ciele. Môže to byť aj vytvorenie, výroba nejakej peknej veci, či kúpa niečoho, čo nás poteší. Radosť môžeme mať aj z darovania či prijatia daru. Je dôležité vedieť sa tešiť, keď niekomu niečo darujeme, ale vedieť sa potešiť aj keď sme obdarovaný. Jedným z prejavov radosti je smiech. Časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za smiech, sú uložené v jeho vývojovo najstarších vrstvách. Z toho vyplýva, že sa

smiali aj naši predkovia a smejú sa aj niektoré zvieratá. Smiech prináša pre ľudský organizmus množstvo pozitív. Srdečný smiech uvoľňuje napätie a stres, posilňuje imunitný systém, zvyšuje krvný tlak, zlepšuje funkciu krvného obehu, zmierňuje bolesť, podporuje trávenie, roz-

púšťa tuky. Zapája do činnosti množstvo svalov. Podľa vedeckých výskumov nie je dôležité, čomu sa smejeme, ale či sa smejeme. Smiech nám pridáva radosť a chuť do života, zmierňuje úzkosť a stres, zlepšuje náladu, zvyšuje životaschopnosť. Aj pre sociálne fungovanie má smiech množstvo výhod: posilňuje vzťahy, zlepšuje tímovú prácu, pomáha zmierňovať konflikty, podporuje súdržnosť skupiny.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (66)

Hypertyreóza a struma atria medzi najčastejšie ochorenia štítnej žľazy, no načim ich rozlišovať. Zväčšenú štítnu žľazu nazývame strumou alebo hrvoľom, kým zvýšená činnosť štítnej žľazy (hypertyreóza) môže súvisieť so zväčšením štítnej žľazy, ale môže sa vyskytnúť i bez nej. Struma môže produkovať znížené, zvýšené alebo normálne množstvo hormónu. O tom, aká je jej činnosť, možno usudzovať z typických príznakov alebo podľa výsledkov laboratórneho vyšetrenia. Dôležité je určiť hladinu jódu v krvi, určiť schopnosť štítnej žľazy vychytávať jód alebo zistiť základný metabolizmus. V niektorých krajinách (napr. vo Švajčiarsku) struma postihuje značnú časť obyvateľstva. Príčinou je ná-

28. 4. 2012

17 /4488/

padný nedostatok jódu v pôde, a preto aj v pitnej vode a v potrave vôbec. Hrvoľ zapríčinený nedostatkom jódu možno odstrániť jodidovaním kuchynskej soli, ktorú bežne dostať v obchodoch. Bolo by však nesprávne, ak by človek so strumou začal naraz užívať jód napr. v podobe jódovej tinktúry. Ak sa do zväčšenej alebo normálne pracujúcej štítnej žľazy totiž neprestajne prisúva jód, môže takáto žľaza nadmerne zvýšiť svoju činnosť. Príčinou zvýšenej činnosti navonok normálne veľkej štítnej žľazy môže byť napr. v nej sa nachádzajúci uzol produkujúci hormón. Príznakmi a následkami sú zvýšený základný metabolizmus, zrýchlený pulz, pokles telesnej

HLAS ĽUDU

váhy napriek dobrej chuti do jedenia, potivosť, chvenie, nadmerná citlivosť a náladovosť, stavy plačlivosti a smiechu. K liečbe patria lieky, podanie izotopu jódu, prípadne ožarovanie, kým uzlovitú strumu, spôsobujúcu zvýšenú činnosť štítnej žľazy, treba po náležitej príprave operovať. Keď sa zvýšená činnosť štítnej žľazy združí so strumou a s vytlačením očí z očnice (exoftalmus), ochorenie sa označuje ako Basedowova choroba. Jej liečba si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, pretože čiastočne odstránenie štítnej žľazy, prípadne podávanie liekov, vytláčanie očí neodstráni, ba dokonca ho môže i zvyšovať. Pokiaľ ide o strumu, treba zdôrazniť, že nie vždy je operácia

Smiech s ostatnými má väčšiu silu ako smiech osamote. Používanie smiechu a humoru v spoločnosti umožňuje byť spontánny, uvoľňovať zábrany a vyjadrovať skutočnú emóciu. Smiech rozpúšťa stresové pocity – nemôžete sa cítiť napätý alebo smutný, keď sa smejete. Smiech môže byť obrannou reakciou pred prílišným dlhotrvajúcim napätím a stresom. Vedci zistili, že smiech dokáže znížiť prah bolestivosti. Smiech napomáha tomu, aby sme sa cítili dobre. Dobrá nálada zostáva v nás dlho potom ako sa dosmejeme. Humor vo všeobecnosti pomáha udržať si optimistický pohľad na ťažké situácie, vedieť vidieť aj absurdity. Rozvíjajte svoj zmysel pre humor. Skúste sa zasmiať aj sami nad sebou, skúste hľadať humor aj v nepríjemných situáciách, eliminujte stres a skúste sa podobať deťom – tie sú najväčšími expertmi na ľahkosť života, hru a smiech. Radosť je nákazlivá emócia. Je pre náš život veľmi dôležitá. bezpodmienečne nevyhnutná. U chorého so strumou nemusí neurologické príznaky vyvolávať zvýšená činnosť štítnej žľazy, ale neuróza. Ak má postihnutý iba neurologické ťažkosti, odstránenie štítnej žľazy nie je odôvodnené. Platí však aj opak: ak pacient napriek rozhodnému odporúčaniu lekárov nesúhlasí s nevyhnutnou operáciou štítnej žľazy, môže ohroziť nielen svoje zdravie, ale aj svoj život. Preto sa pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy treba bezpodmienečne a s plnou dôverou spoľahnúť na to, že rozhodnutie lekára je dôkladne podložené vyšetreniami a že teda je správne a zodpovedné. (V budúcom čísle: Aj chorobnú pažravosť možno liečiť) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 24.4.2012 14:19 Page 8

PRÍLOHA

PoĽnoHoSPodÁrSkE roZHĽady DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pórová pita

Ľadové kokosové štvorce

Suroviny: 15 menších pórov (srb. praziluk), kilogram kôr na pitu, 5 vajec, 500 g tvarohu, pol lyžičky soli, olej. Takto sa to vydarí: Pór očistíme a nakrájame na drobné štvorčeky. do nádoby nalejeme trochu oleja, pridáme pór a soľ podľa chuti. Pražíme na miernej teplote, občas premiešame, kým zelenina nezmäkne. do vychladnutej pórovej zmesi pridáme vajcia a tvaroh a dobre premiešame. Väčší plech potrieme olejom a položíme naň 4 kôry tak, aby ich konce zakryli kraje plechu. Potom tri kôry pokrčíme a položíme do plechu. Polejeme ich pórovou plnkou, a tak striedame, kým nespotrebujeme pripravený materiál. Zakončíme 4 kôrami. Horné kôry natrieme olejom a pečieme v predhriatej rúre na 180 ºC dočervena.

Suroviny: na korpus: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, 2 lyžice kakaa, ½ pečivového prášku; na šerbet: 2,5 dl vody, 250 g cukru, 1 vanilínový cukor; na plnku: 8 dl mlieka, 6 lyžíc múky, 100 g cukru, 100 g kokosu, 250 g margarínu; na čokoládovú polevu: 100 g čokolády na varenie, 2 lyžice mlieka, 2 lyžice oleja a trochu kokosu. Takto sa to vydarí: korpus: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a postupne pridávame cukor. Za stáleho šľahania pridávame žĺtky po jednom. nakoniec primiešame kakao, múku s pečivovým práškom a dobre vareškou premiešame. Plech potrieme olejom, posypeme múkou a vylejeme pripravenú zmes. Pečieme v predhriatej rúre na 200 ºC. kým sa korpus pečie, pripravíme si šerbet: Zjednotíme vodu, cukor a vanilínový cukor a varíme, kým nedostaneme redší sirup. teplý korpus polejeme vlažným sirupom. Plnka: do menšej nádoby vlejeme 6 dl mlieka, pridáme cukor a necháme prevrieť. osobitne vymiešame zvyšné

mlieko s múkou a zavaríme do vriaceho mlieka, kým nezískame želanú hustotu. do vychladnutej zmesi pridáme zmäknutý margarín a vyšľaháme mixérom. nakoniec pridáme kokos a pomaly vareškou premiešame. Finálový postup: Vychladnutý korpus natrieme pripravenou plnkou a polejeme na ňu čokoládovú polevu: stopíme čokoládu s mliekom a olejom. Posypeme kokosom a nakrájame na štvorce. foto: internet

BYLINKY LIEČIA

Cesnak medvedí (Allium ursinum) koro na jar začínajú vyrastať dlhé jazykovité listy cesnaku medvedieho (srb. sremuš) v čase, keď sú všetky ostatné bylinky ešte pod zemou. Vo vlhkých lesoch, pod stromami vytvára husté porasty, ktoré rozvoniavajú v celom okolí po cesnaku. Cesnak medvedí je zvláštna rastlina. Jeho vegetačné obdobie trvá približne len dva mesiace. V lete je už vyschnutý a zvyšok roka čaká zase na ďalšiu jar. Mladé lístočky si môžeme natrhať aj my, posekáme ich na malé kúsky a posypeme nimi maslový chlieb. Je to výborná pochúťka a veľmi zdravá. Listy sa dajú zbierať len na začiatku jari, potom sú už staré a vyschnuté, na konzumáciu nevhodné. Pri zbere dávajte pozor a riaďte sa aj svojím čuchom, aby ste si listy nepomýlili s listami konvalinky, ktoré sú jedovaté. Sú veľmi podobné!

30/VIII

ZdraVotné účinky Sú veľmi podobné cesnaku kuchynskému, pretože obsahuje rovnaké zlúčeniny. navyše zelené listy medvedieho cesnaku obsahujú chlorofyl, zelený fotosyntetický pigment, v ktorom je ukrytá energia slnka. Je prvou jarnou rastlinou, ktorú môžeme konzumovať. Detoxikačné účinky na organizmus: Prečisťuje tráviaci systém, prečistí obličky, močové cesty, podporuje močenie, priaznivo vplýva na vencové tepny srdca,

používa sa pri ženských chorobách a výtokoch. detoxikácia znižuje škodlivý vplyv nikotínu na ľudský organizmus, čistí zahlienené pľúca, priedušky a zmierňuje dýchacie ťažkosti. Optimalizuje cirkuláciu krvi v tele a v mozgu a tým: Podporuje pamäť; Znižuje krvný tlak; Pôsobí pri nespavosti; účinkuje proti závratom, tlaku v hlave, úzkosti, skľúčenosti a hučaniu v ušiach; Zabraňuje kôrnateniu ciev a skleróze. Má antibakteriálny účinok, ktorý súvisí so schopnosťou zvýšiť odolnosť buniek proti baktériám: Podporuje hojenie otvorených rán; Pomáha pri liečbe žalúdočných vredov; Znižuje bolesť spôsobenú zápalom; Liečia sa ním kožné vyrážky, povrchové vredy, lišaje. Extrakt z cesnaku medvedieho: aby sme mohli prijímať liečivú silu cesnaku medvedieho po celý rok, vylisujeme z byliny šťavu a uložíme ju do chladničky. ras-

tlinné vlákniny a listové farbivá časom klesnú na dno a žltohnedá šťava sa nám postupne vyčíri. Šťavu treba spotrebovať do nasledujúcej jari. Šťava má protiparazitárny, protibakteriálny a protiplesňový účinok. Pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, pri chrípke, účinná je na ekzémy infekčného pôvodu a na plesňové ložiská na koži. ak nás šťava pri vonkajšom použití priveľmi štípe, môžeme ju zriediť vychladnutou prevarenou vodou, ale iba také množstvo, ktoré chceme použiť. Uskladnenú šťavu neriedime, pretože by sa mohla pokaziť. foto: internet

28. 4. 2012

POĽ NO HOS PO DÁR SKE ROZ HĽA DY Prí lo ha pre poľ no hos po dá rov a dedi nu Číslo 318 Pri pra vu jú: redak tor ka Ľubi ca SÝKO RO VÁ, novi nár ka Elena ŠRAN KO VÁ a spo lu pra cov ní ci Pou ži tá domá ca a zahra nič ná lite ra tú ra

17 /4488/

HLaS ĽUdU

K U LT Ú R A nacvičili. Detská tanečná skupina KOS Jednota predviedla Detské hry. Pod ich choreografiu sa podpísal Jaroslav Kriška a na harmonike ich sprevádzal Rastislav Struorganizácii Kultúrno-umehár. Záver prehliadky patril leckého spolku Petrovská staršej skupine Detského družina v nedeľu 22. apríla odfolklórneho súboru KUS znela Obecná prehliadka detPetrovská družina. Ako to ských speváckych zborov, orpubliku uviedli moderátochestrov a folklórnych súborov. ri Vladimíra Sabová a Daniel V plnej sieni Slovenského vojHmirák, speváčky tejto skuvodinského divadla v Báčskom piny najprv zaspievali dve Petrovci rodičia a príbuzní skupesničky z Petrovca, ktoré točne nešetrili dlane, aby svoj ich nacvičila Kvetoslava folklórny dorast posmeľovali v Benková. Celkom na záver podaní čo najlepšieho výkonu. tanečníci z Petrovca zatanPrehliadku, na ktorej chybovali covali tanec pod menom iba Kulpínčania, otvoril Vladimír Do hory ma poslali. TanečTuran, predseda Báčskope- Petrovskí folkloristi si zanôtili a zatancovali aj na pieseň Do hory ma poslali... níkov nacvičila T. Krivákovátrovskej obce. Amidžićová. V programe sa pred publikom a piesní pomenovaný Slovenské ba- Mladší tanečný súbor KUS Đuru Selektormi pre spev boli Slovenhodnotiacou komisiou na začiatku lady deti nacvičila Anna Seleštianska Jakšića zatancoval Tance zo Sriemu. ka Benková-Martinková a pre tantroma piesňami predstavil Spevác- a tanec Anička maličká, ktorý pred- S malými tanečníkmi pracuje Mi- ce Ján Slávik. Po ukončení prograky zbor Základnej školy Jána Čaja- viedli, nacvičila Tatiana Kriváková- roslav Tadić. Starší detský folklórny mu sme sa dozvedeli, že na postup ka z Báčskeho Petrovca pod tak- Amidžićová. Do taktu im hral or- súbor rovnomenného spolku sa do oblastnej prehliadky – ktorá tovkou Marieny Stankovićovej-Kri- chester pod vedením Zdenka Ma- predstavil tancami zo Surenické- bude v Čelareve v nedeľu 29. aprívákovej, profesorky hudobnej kul- kovníka. Za posledných niekoľko ro- ho kraja, ktoré nacvičili Ljiljana Mi- la – dali zelenú mladšej a staršej spetúry. V súťažnej folklórnej časti kon- kov – po rokoch stagnovania – sa ćićová a Dara Krčmarová. Sprevádzal váckej a tanečnej skupine z Pecertu najprv vystúpila najmladšia folklórom aktívne zaoberajú v Mag- ich ľudový orchester spolku pod ve- trovca, ako i folklórnym skupinám spevácka a tanečná skupina fol- lići. Títo folkloristi na prehliadke dením Vladana Prokopovića. Po- z Hložian a Maglića. kloristov Petrovskej družiny. Zmes účinkovali hneď s dvoma súbormi. tom aj Hložančania ukázali to, čo sa J. Č-p

OBECNá PREHLIADKA DETSKýCH fOLKLóRNYCH SÚBOROV

Kvalifikácie na oblastnú prehliadku V

APRÍL V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Desa najprv v Kovačici, potom v New Yorku aliarka, sochárka a poetka Desanka Petrovová-Morarová, členka Galérie insitného M umenia, vystavuje v Kovačici samostatne po tretíkrát. Umelkyňa sa narodila roku 1946 v Sefkerine (Obec Opovo), zamestnaná bola v Predškolskej ustanovizni Naša radost v Pančeve, dnes je dôchodkyňou v sídle južného Banátu. D. Petrovová-Morarová maľuje od roku 1964, keď spoločne vystavovala s maliarkami v Uzdine

a v tom istom roku jej prvú samostatnú výstavu usporiadalo rodné mesto. Podporu na začiatku činnosti dostala od výtvarných kritikov Stojana Trumića a Ota Bihalji Merina. Na Kovačickom októbri prvýkrát vystavovala v roku 1993. Má heslo v Svetovej en- Záber z vernisáže v Kovačici: (zľava) D. PetrovováMorarová, N. Vlajić, M. Raspírová a J. Kirićová cyklopédii insitného umenia.

OBECNÁ PREHLIADKA HUDOBN O - TA N E Č N E J TVORBY prebiehala v sobotu 21. apríla v staropazovskej divadelnej sieni. Prehliadku otvorila vystúpením mimo konkurencie najmladšia detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V oboch súťažných kategóriách – v mladšej a v staršej vekovej skupine – vystúpilo po 7 skupín a v oboch i tanečné skupiny SKUS hrdinu J. Čmelíka. Podľa rozhodnutia selektorky Dajany Kostićovej do oblastnej prehliadky hudobno-tanečnej tvorby, ktorá bude 5. mája v Starej Pazove, postúpila i staršia detská skupina slovenského spolku (na fotografii) so Svadobnými tancami choreografky Ruženy Červenskej a nacvičovateľky Kataríny Šašovej. Prehliadku organizoval Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.

a. lš. 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Na svojich maľbách D. Petrovová-Morarová najčastejšie zobrazuje národné a pravoslávne zvyky a obyčaje Sefkerinu, Crepaje, Idvoru a Čenty. Tretieho apríla bola v osade insity slávnostne otvorená jej 55. samostatná výstava. Na vernisáži o jej diele rozprávali Nikola Vlajić, kustód v Ústave pre ochranu pamätníkov kultúry v Pančeve, a Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici. V prednese kovačickej školáčky Jeleny Kirićovej odzneli i maliarkine básne, v ktorých velebí Banát. Na predajnej výstave v Kovačici do konca apríla je vystavených jej 30 diel rozličných formátov. Vzápätí Desanke Petrovovej-Morarovej 5. apríla otvorili aj samostatnú výstavu v New Yorku, v Konzuláte Srbska. Nápomocnou rukou v organizácii tejto vernisáže jej bola Mirjana Živkovićová, konzulka Srbska v USA. J. Špringeľ

K u LT Ú R a Tiež bolo počuť, že Matica štartovala novú stránku na internete, ktorá by mala byť viac ako elektronický informátor, ktorý sa na zasadnutí tiež spomínal. V diskusii sa zvýraznila potreba zbierania členského po osadách, ktoré by o takmer 14-mesačnej preako-tak prispelo k väčšej stávke opäť zasadala Správna aktivite matičiarov v jedrada Matice slovenskej v Srbsku a notlivých osadách. Popredsedovia jednotlivých MOMS. V dotklo sa i to, že sa v sobotu 21. apríla do Petrovca do správach nepíše o promatičného ústredia pricestovali, blémoch, na ktoré mahoci bez cestovnej úhrady, predtičiari narážajú vo svojej stavitelia 19 matičných odborov v činnosti a čo sa dosiahSrbsku. lo v aktivovaní jednoZasadnutie trvajúce takmer päť tlivých MOMS. celkový hodín sa v najväčšej časti nieslo v rozpočet všetkých zloznamení búrlivej debaty, na možiek Matice bol vlani 9,5 menty ústiacej aj do urážlivých milióna din, z čoho na slov a zvýšeného tónu, z čoho sa podúčtoch jednotlivých väčšina prítomných netešila. V MOMS boli peniaze v podstate problém sporu, ktorý na hodnote 4,1 milióna din. Zasadnutie Správnej rady MSS a predsedov MOMS sa vo väčšej miere nieslo zasadnutí po celý čas potencoval Keď ide o plány na v znamení hlučnej rozpravy, ako i urážlivých slov Dr. Ján Babiak, vznikol z vydania a bežný rok, matičiari rofinančných úhrad pre publikáciu Slovenské ná- ústredia, organizovali sa SNS, workshop mla- kovali o matičnom futbalovom turnaji, ktorý rodné slávnosti 2. Hoci predtým bol návrh, aby dých dolnozemských umelcov, pre školy za- čoskoro treba zorganizovať, informovali sa o tento spor s autorom doriešilo predsedníctvo dovážili knihy, časopisy a príručky a zabezpečili (ne)možnosti aktívnej spolupráce s novým vea Dozorná rada, Babiak po celý čas nástojil, aby aj odchod detí na tábor na Slovensko. Jed- dením Matice slovenskej v Martine a nedosa týmto horúcim gaštanom zaoberala práve notliví zástupcovia MOMS sa dožadovali čas- tiahnutých a predtým naplánovaných aktiviSprávna rada. Pre neusporiadané vzťahy, kto- tejších zasadnutí SR, ako i správy o činnosti zá- tách v spolupráci s Maticou srbskou. Okrem ré bolo treba riešiť pred vydaním knihy, teraz stupcov MSS v NRSNM. Pre veľké náklady bežných aktivít prostredníctvom grantov sa si z toho pykajú i matičné vedenie, ako i sa- údržby starého automobilu zase odznel návrh okrem vydania publikácií pokúsia zadovážiť o jeho predaji a v snahe úspory paliva o vlo- javisko pre programy, prezentovať literárnu motný autor. Tak sa potom po siahodlhom presviedčaní ženie týchto peňazí do plynového zariadenia tvorbu našich autorov na Slovenku, dokončiť aj tematika, ktorou sa toto grémium malo za- v novom aute. Keďže v Matici nie je prajná fi- zatepľovanie matičného domu a pokračooberať, akosi posunula do úzadia. a nosnými nančná situácia, bolo počuť i návrhy o pre- vať už v zachodených aktivitách. Zaujímabodmi vlastne mali byť správy ústredia a jed- nájme časti budovy, ako i o redukcii trov a pau- vosťou je, že sú predpokladané príjmy v tomnotlivých MOMS za rok 2011, finančné zále- šálu predsedníčky a mzdy šoférovi, resp. ad- to roku o polovicu nižšie ako tie vlani a už z žitosti a ďalšie kroky Matice v tomto roku. už ministratívnej pracovníčke. Diskusie sa vied- toho cítiť, že ani tohto roku matičiari nebudú z doručených správ bolo vidno, že pre čulej- li aj okolo dlžoby predchádzajúcemu pred- mať na ružiach ustlané. šiu činnosť ústredia Matice chybujú peniaze. sedovi Branislavovi Slivkovi a o (ne)možnosNa záver zasadnutia matičiari schválili aj náV podstate sa činnosť zameriavala na tie seg- ti jej splatenia. Ohľadom novelizácie zákona vrh kandidátov na matičné hodnosti a uznamenty, ktoré boli kryté financiami z grantov týkajúceho sa prechodného pobytu na Slo- nia za rok 2011, ktoré sa tradične udeľujú na Slovenskej republiky a z grantov zo štátneho vensku a znevýhodnenia našincov v nej od- slávnostnom zhromaždení. Tie najprv verifia pokrajinského rozpočtu. Okrem uvedenej znela informácia, že 14. mája v Dome MSS v kuje valné Zhromaždenie MSS, ktoré sa uzhodMatica vlani vydala ešte ďalších 5 publikácií. Petrovci bude poradenské stretnutie so zá- li zvolať na 5. mája. Konalo sa aj čiastočné zatepľovanie budovy stupcami Úradu vlády Slovenskej republiky. J. Č-p

MaTIca SLOVeNSKá V SRBSKu

Zasadnutie v znamení prestreliek

V KYSÁČI SA TANCOVALO A SÚŤAŽILO. V pondelok 23. apríla vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska v Kysáči bola Obecná prehliadka detských folklórnych súborov z územia Mestského spoločenstva Nový Sad. Zúčastnilo sa na nej sedem detských súborov, a to z Rumenky, Lediniec, Futogu, Nového Sadu, Kysáča a zo Stepanovićeva. Súťaž sledovalo početné obecenstvo, ale aj odborná porota, ktorá rozhodla, že do zónovej súťaže postúpia všetky súbory. Najpochvalnejšie sa zmienili o choreografii Jána Slávika a Vladimíra Medveďa Vítanie jari v podaní Detského folklórneho súboru Vienok KIS Kysáč. Ináč uplynulý pondelok na kysáčskom javisku sa striedali tance a piesne z Gruže, Budžaku, Báčky, Banátu, Leskovca, Šumadije a Pirota. Tanečníci vystúpili v primeraných krojoch, z ktorých tiež bolo vidno bohatstvo rozličností. Nezostáva iné, len zaželať účastníkom, aby sa v najlepšom svetle predstavili i na zónovej folklórnej prehliadke detských súborov v nedeľu 29. apríla v Čelareve. Na snímke: Kysáčskym tanečníkom porota zazlievala iba trochu tichší spev. E. Š.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLaS ĽuDu

K U LT Ú R A viac ako 11-tisíc dinárov a predseda Dozornej rady Ján Hlaváč dosvedčil, že sa robilo bez nedopatrení. Správy podané na výročnom snemovaní príýročné volebné zhromaždeMedzi najvýznamnejšie naplá- tomní schválili bez prinie MOMS Kysáč sa v nedeľu nované aktivity v roku 2012 pred- pomienok. Hostka na 22. apríla v Slovenskom národ- seda kysáčskej matičnej organi- snemovaní, predsednom dome v Kysáči začalo kratším zácie zaradil dokončenie mono- níčka MSS Katarína Mepríležitostným programom. grafie o Kysáči a v pláne je vydať legová-Melichová, v poV pracovnej časti o aktivitách a tlačou materiál o 100-ročnej čin- zdravnom príhovore činnosti v uplynulom štvorroč- nosti čítacieho spolku a o matič- povedala, že ju pekná nom období hovoril predseda ných turnajoch. Pravdaže, bude sa návštevnosť schôdze teší, ale neprekvapuje, lebo je Najmladšie matičiarky a recitátorky kysáčsky MOMS na snemovaní Maja Vargová a Miluška jeden z nosných Vranková dostali primerané knihy pilierov MSS. Poznamenala, že čulejšiu ak- aby sa ukončila adaptácia Slotivitu badať všade tam, venského národného domu, na kde matičiari majú svoje čom doterajšie vedenie malo najpriestory, a prihovorila sa väčší podiel, a aby sa zachoval za to, aby aj MOMS Kysáč tento objekt pred úpadkom. Pripísomným svedectvom budli však aj noví, hlavne mladší prispel do publikácie, kto- členovia: Ondrej Srnka, Michal Ďurú chystajú k 80. výročiu rovka, Michal Madacký, Anna Asozaloženia MSS. Okrem diová, Kvetoslav Agársky a Anna Bipredsedníčky MSS svojou čiarová. Na konštitutívnom zasadnutí, ktoré nasledovalo po voSprávu o uplynulej štvorročnej činnosti prečítal predseda MOMS Rastislav prítomnosťou snemovalebnom snemovaní, za predsedu nie kysáčskych matičiarov Surový a pozorne ho sledovali všetci prítomní poctili predstavitelia z MOMS znova zvolili Rastislava SuMOMS Rastislav Surový, ktorý pokračovať so spoluprácou, uspo- MOMS Nový Sad a početní hostia rového, podpredsedami sú Ján Slávik a Vladimír Petruška, tajompredostrel i plány na rok 2012. Z radúvaním výstav, večierkov a z Kysáča. Po voľbách do nového man- níčkou bude Anna Legíňová a pojeho slov vyplynulo, že sa v rám- iných podujatí. ci štvorročnej práce realizovalo Zo správy pokladníka Michala dátneho obdobia členmi Správnej kladníkom Michal Šranka. V čele vyše 200 podujatí, z ktorých spo- Šranku sa prítomní dozvedeli, že a Dozornej rady MOMS väčšinou Dozornej rady je Anna Bičiarová. E. Šranková menul tie najpodstatnejšie. Medzi matičiarom z vlaňajška zvýšilo zostali doterajší členovia. Preto, také aktivity iste patrí riešenie právnického statusu, ale i adapPREZENTÁCIA BÁSNICtácia Slovenského národného KEJ ZBIERKY PORADIE domu, usporiadanie početných GABRIELA BABUCA Z výstav, literárnych večierkov a UZDINA (1970) sa uskustretnutí. Keď ide o najnovšie prátočnila v Kovačici 31. marce, predseda Surový informoval, ca. Po uvítacích slovách že je 80 percent prác na dostavbe riaditeľky knižnice v KovaSlovenského národného domu, čici Márie Ďurišovej zmienčiže úschovne umeleckých obku o prezentovanom básrazov, urobených. Práce, ktoré sa nickom debute z pera Drašmohli urobiť pracovnými akciami, ka Ređepa prečítala mosa tak aj urobili a ostatné robili derátorka literárneho vemajstri. Ešte treba dokončiť strečierka Anna Tomanová. O chu, ale aj iné finálové práce, čo sa poézii G. Babuca, adminiplánuje dokončiť asi za jeden mestratívneho pracovníka na siac. Ďalším veľmi významným kovačickom gymnáziu, zlepšením v činnosti Slovenského konkrétne o jeho depoetinárodného domu je pripojenie sa zácii a skeptickosti v jeho veršoch sa zmienila i Dr. Zuzana Čížiková. Pritom porovnala verše G. Babuna mestský vodovod. Prostriedky ca s básňami slovenských vojvodinských poetov z tzv. Generácie X. Žiaci Gymnázia Mihajla Pupina na tieto ciele vo výške 108-tisíc dičítali básne z prezentovanej zbierky za gitarového sprievodu svojich spolužiakov. Slovom a hudbou nárov zabezpečili vďaka donácii a soaré spestrili Emília Vlajinová, Soňa Strakúšeková, Tanja Vujovićová a David Zaimi. Ivana Vereská sa práci na kopaní jamy, betónovadala inšpirovať básňami G. Babuca a návštevníci večierka si prostredníctvom videoprezentácie mohní a iných potrebných prácach li pozrieť jej umelecké predvedenie čierno-červených kresieb. Na snímke: (zľava) hostiteľky a hosť liokolo prípojky vykonali pracovterárneho večierka M. Ďurišová, Z. Čížiková, G. Babuc a A. Tomanová. J. Špringeľ nými akciami.

VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS KYSÁČ

Vo vedení doterajší matičiari V

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A BIELOBLATSKÍ MATIČIARI AKO AJ VŽDY

Usilovní a aktívni eden z najstarších obnovených miestnych Svojou prítomnosťou bieloblatských maodborov Matice slovenskej v Srbsku – bie- tičiarov poctili aj predsedníčka MSS Kataríloblatský – vlani oslávil 20. výročie obno- na Melegová-Melichová a podpredseda MSS venia. Na tohtoročnom výročnom zhro- pre Banát Pavel Baláž, prvý predseda obnomaždení, ktoré bolo rovno v deň obnove- venej MSJ Michal Spevák, predseda Zhronia – v sobotu 21. apríla – zvážili činnosť v maždenia mesta Zreňanin Aleksandar Marjubilejnom roku a vytýčili si plán práce na ton a člen mestskej správy Tibor Vas, riaditeľ tento rok. SVC Vladimír Valentík, delegácie MOMS-ov „Kultúrny život na dedine je spravidla vý- z Kovačice, Aradáča, Zreňanina a Hajdušice, sledkom usilovnej dobrovoľnej práce ochot- ako aj predstavitelia Rady MS Biele Blato, cirných ľudí, ktorých je v dnešnej uponáhľa- kevného zboru a miestnych spolkov. Prihonej dobe ťažko nájsť,“ povedala predsed- várajúc sa prítomným, predsedníčka MSS poníčka Jarmila Hromčíková. „My v Bielom Bla- chválila tunajších matičiarov a zdôraznila, že te máme šťastie, že ešte stále máme ľudí, ich pozná iba ako usilovných a aktívnych. Záktorí obetujú svoj voľný čas na to, aby svo- roveň vyjadrila povďačnosť početným sponjou činnosťou pobavili a potešili ostatných. Matica si váži ich prácu a snaží sa ich podporovať.“ Činnosť MOMS vlani vyznela v znamení vystúpení folklórnej sekcie, ale aj sólo speváčok a recitátoriek, ktoré sa zúčastnili na viacerých podujatiach tak doma, ako aj na Slovensku. Bez predstaviteľov Na znak úspešnej spolupráce Ján Zvara-Moco predsedníčke MOMS tohto MOMS ne- Jarmile Hromčíkovej odovzdal dielo vlastných rúk – drevoryt prešli ani Dni za- odznaku Matice slovenskej hraničných Slovákov v Bratislave, Stretnutie študujúcej mlá- zorom, ktorí okrem toho, že prikladajú ruky, deže v Báčskej Palanke, Detská svadba v Ko- aj prostriedkami pomáhajú takúto prácu. Na vačici, semináre pre choreografov a odborný podmienky v spoločnosti vo chvíli obnovekurz pre režisérov, celoslovenská súťaž roz- nia Matice slovenskej v Juhoslávii si spomenul právačov v Lodne... Pripravený je aj mate- Michal Spevák: „Nemali sme vtedy ani vládriál na vydanie knihy venovanej jubileu ne, a ani politické organizácie, a Matica MOMS. Všetko to dalo za právo vedeniu vlastne bola jediným a najlepším ochrancom MOMS, aby minuloročnú činnosť ohodno- Slovákov v tých neblahých časoch. Ľudia obtilo ako úspešnú, s čím na tomto snemovaní novenie Matice cítili ako znovuzrodenie, súhlasili aj ostatní prítomní. Zároveň schvá- prebúdzanie uspatého nacionálneho polili aj navrhnutý plán práce na tento rok, kde vedomia. S odstupom času však môžem je okrem iného plánované zveľaďovanie čin- povedať, že nám Maticu akoby potlačili do nosti folklórnej sekcie zapisovaním nových úzadia.“ Aleksandar Marton konštatoval, že členov a nacvičovaním nových choreogra- Biele Blato je Vojvodina v malom, za akú trefií, usporiadanie divadelných predstavení a ba bojovať a čeliť tým, ktorí popierajú právo kultúrno-umeleckých programov, tak do- na úradné používanie jazyka a písma a škomácich, ako aj cezpoľných ochotníkov. Svo- lenie v materinskom jazyku príslušníkov nájim spoluobčanom predstavia aj knihu Jed- rodnostných menšín. ného roku v Bielom Blate. Nevystane ani Po tejto pracovnej časti bola matičiaspolupráca so školou s cieľom zapisovania rom predstavená kniha Adama Jonáša čím väčšieho počtu žiakov do slovenských MOMS Biele Blato 1991 – 2011. Viac o tom v tried a na vyučovanie slovenčiny s prvkami budúcom čísle Hlasu ľudu. národnej kultúry… V. Hudec

VEĽTRH VZDELÁVANIA V BÁČSKEJ PALANKE

Voľba povolania nebýva ľahká a Veľtrhu vzdelávaN nia realizovanom 20. apríla v Báčskej Palanke sa predstavilo 14 stredných a 12 vysokých škôl. Podujatie malo medzinárodný ráz, lebo sa na ňom zúčastnila i Stredná námornícka škola z Kotora v Čiernej Hore, v Dragan Perić, vedúci báčktorej sa školia skopalanskej Národnej budúci dôstoj- služby pre zamestnávanie níci zaoceánskych lodí. Ide o profil, o ktorý je v súčasnosti vo svete veľký záujem. Tento veľtrh profesionálnej orientácie a plánovania kariéry usporiadala Národná služba pre zamestnávanie v Báčskej Palanke. Pre žiakov pripravili propagačný materiál, zamestnanci NSZ užitočnými radami poukazovali na možnosti a šance v zamestnávaní. Veľtrh zhromaždil vyše tisíc žiakov: siedmakov a ôsmakov zo základných škôl, a tretiakov a štvrtákov zo stredných škôl z Báčskej a Báčskopalanskej obce. Mnohí prišli v spoločnosti rodičov. Záverom uvádzame slová vedúceho NSZ v B. Palanke Dragana Perića: „Pracujeme podľa svetových štandardov a tento veľtrh môžem zhodnotiť ako veľmi úspešný, vďaka veľkému záujmu žiakov a účastníkov.“ J. Ferková

O knihe Slováci v Srbsku aj v Laliti a prítomnosti zo 50 Laliťanov, medzi ktorými boli predstavitelia Miestneho spoločenZ stva, ZŠ Nestora Žučného, KUS Štefánik a Združenia žien Matkino srdce, sa v tejto osade v nedeľu 1. apríla konala prezentácia publikácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Podujatie usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Laliti a o knihe hovorili spoluzostavovateľky Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, a Katarína Mosnáková, ako i dizajnér publikácie Ďula Šanta. Prítomným sa prihovoril aj predseda MOMS Laliť Ján Zorňan Pekár, kým žiaci lalitskej školy a ženy zo združenia Matkino srdce z tejto príležitosti pripravili kratší kultúrno-umelecký program. Aj pri tejto prezentácii bol premietaný dokumentárny materiál o 34 prostrediach, ktoré sú v tejto knihe spracované. J. Hrnčiar 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Kovačica a Dom kultúry 3. októbra v Kovačici Vás srdečne pozývajú na 43. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2012, ktorá sa uskutoční v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici od 4. do 13. mája 2012

PROGRAM Piatok 4. mája 20.00 Otvorenie prehliadky Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Peter Serge Butko a kolektív Divadla VHV: ÓDA NA ROVINU Réžia: Peter Serge Butko Sobota 5. mája 19.00 Divadelná sekcia MOMS Báčska Palanka Ján Čajak ml.: ZYPA CUPÁK Réžia: Elena Hložanová 21.00 Divadelný súbor KUS Zvolen, Kulpín Choderios de Laklos: FRAJERČENIA NA TRETEJ ULICI Úprava textu a réžia: Michal Babiak Utorok 8. mája 20.00 Divadlo VHV scéna Kovačica Stevan Vasić: FALOŠNÉ JEDNANIE Réžia: Milenko Pavlov

Streda 9. mája 19.00 SKUS Jednota, Šíd Jovan Sterija Popović: ZLÁ ŽENA Réžia: Benjamín Chovan 21.00 Dom kultúry Michala Babinku a POD Nová scéna, Padina G. K. Zechenter-Laskomerský: 3 JEDNOAKTOVKY: STARÝ ZAĽÚBENEC – KOMÉDIA BEZ ZAĽÚBENIA – SÚBOJ NA PIVO Réžia: Janko Hološ Štvrtok 10. mája 19.00 Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Katarína Hitzingerová: TO NENAPÍŠEŠ! Réžia: Katarína Hitzingerová 21.00 Ochotnícke divadlo KIS Kysáč Dodo Gombár: HUGO KARAS Réžia: Ivan Hansman

Ňinto probľém S

lovkom problém vystihujeme závažnú, zložitú otázku, ktorú treba riešiť, napr.: vedecký, ekonomický problém; problém výživy ľudstva. Hovorovo je prípustná aj konštrukcia to nie je problém. Druhý význam slovka je (hodnotí sa síce ako hovorový) ťažkosť, napr.: s tebou sú vždy ťažkosti. Pri vysvetlení tohto problému sme sa opreli o Krátky slovník slovenského jazyka. Čo je vlastne pri probléme problémom? Je ich totiž viac. Slovo problém sa v spisovnej slovenčine zaraďuje medzi cudzie slová, ktoré sa už stali súčasťou slovnej zásoby. Takými sú i slová aktivita, internet, situácia, televízia, telefón, terapia, bager... ktoré už prenikli do bežného každodenného dorozumievania. Televízia, telefón a problém sú problematické aj z toho dôvodu, že pri vý28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Piatok 11. mája 19.00 SKOS Detvan, Pančevo D. Kaminka: ČLOVEČE – NEHÝB SA Réžia: Ján Chalupka 21.00 Divadelná skupina Štúdio a Rusínske kultúrne stredisko, Nový Sad Eugène Ionesco: PEDAGOGIKA Réžia: Ján Makan Sobota 12. mája 19.00 SKUS h. Janka Čmelíka, Slovenské divadlo VHV Stará Pazova Miroslav Kožík: NERESTI ĽUDSTVA Réžia: Miroslav Kožík 21.00 Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna Adriana Krúpová: ZOZNAMKA Réžia: Janko Hološ Nedeľa 13. mája 18.00 (miestnosť Miestneho spoločenstva Kovačica) Levočská divadelná spoločnosť pri Mestskom kultúrnom stredisku v Levoči, Slovenská republika V. Pankovčín-Vlado Benko: PASTIER Réžia: Ladislav Péchy a Vlado Benko 20.00 Udelenie cien a zatvárací ceremoniál prehliadky 20.30 Hosťujúce predstavenie: Commedia Poprad, Slovenská republika Pavel Uher: STATKY ZMÄTKY, ALEBO AKO SA GIANNI SCHICCHI DOSTAL CEZ POSTEĽ K MAJETKU Réžia: Vlado Benko

slovnosti v jednotlivých dolnozemských slovenských dedinách zmäkčujeme spoluhlásku „l“ aj tam, kde netreba, a povieme to takto: teľevízia, teľefón, probľém, pokiaľ slová internet, terapia, aktivita... vyslovujeme tak ako treba. Pre jazykových znalcov toto nenapraviteľné zmäkčovanie spoluhlásky „l“, resp. prispôsobovanie cudzieho slova nášmu jazyku pôsobí rušivo a aj kazí čistotu reči. Treba to vyslovovať tvrdo. Slovom problém my vyjadrujeme vlastne všetko, čo nás trápi, a tým sme vyradili slovenské slová: bieda, starosti, súženie, ťažkosti, trápenie. Zaujímavá je aj nenáležitá návratná konštrukcia, v každodennom vyjadrovaní nadmieru rozšírená, ňinto probľém, ktorou reagujeme na nejakú nepriaznivú okolnosť a zá-

Chýrnik BELEHRAD. Uznanie Zlatý odznak, ktorý udeľuje Kultúrno-osvetové spoločenstvo Srbska a Ministerstvo náboženstiev a diaspóry, na slávnostnom ceremoniáli 18. apríla 2012 udelili aj akademikovi Slovenskej akadémie vied a literárnemu historikovi Jánovi Jankovičovi. a. f. BáČSKY PEtROvEC. Mládežnícka folklórna skupina Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina sa 14. apríla v ústrety pravoslávnej Veľkej noci na pozvanie starostu Krupnja zúčastnila v ich tradičnom podujatí Lazareva subota. Petrovskí folkloristi vystúpili s tanečnými číslami a zmesou ľudových piesní. J. Č-p BáČSKY PEtROvEC. V Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci v nedeľu 29. apríla o 16. hodine bude vernisáž samostatnej výstavy obrazov maliara Jaroslava Šimoviča, ktorý v týchto dňoch oslávil 81. narodeniny. V. V. SELENČA. V sobotu 28. a v nedeľu 29. apríla v Dome kultúry v Selenči odznejú dva koncerty festivalu Selenčské sláviky. Sú to koncerty, na ktorých budú spievať selenčské spevácke nádeje v ľudovom kroji za sprievodu orchestra Zvonivá cimbalovka. Pre veľký záujem detí (až 49) museli byť organizované dva koncerty a obidva sa začnú o 20. hodine. Hosťami na koncertoch, ktoré spoločne organizujú Komorný zbor Zvony a ZŠ Jána Kollára, budú speváci, ktorí Selenču predstavovali na tohtoročnom Stretnutí v pivnickom poli. J. B.

roveň chceme vyjadriť, že sa aj napriek ťažkej situácii nejako len vynájdeme, nejako si len pomôžeme. Je to vlastne kópiou srbského spojenia nema problema, čo vzniklo z anglickej konštrukcie no problem, ktoré v týchto jazykoch nespôsobujú problém. Populárnu syntagmu ňinto probľém, ktorou chceme vyjadriť zhovievavý postoj či zmierenie sa s ťažkosťami, pri bežnom dorozumievaní vystriedajme týmito výrazmi: to nič, nič to, nič to zato, nič sa nestalo, zato nič a aj žiadne starosti, žiaden problém. Vety typu: „Ňinto probľém, zajtra mi prinesieš tričko.“; „Ňinto probľém, určite ti pomôžem.“; „Ňinto probľém, dovolím ti ešte odpovedať.“ majú znieť takto: „Nič to (zato) / zato nič, zajtra mi prinesieš tričko.“; „Žiadne starosti, určite ti pomôžem.“; „Žiaden problém, dovolím ti ešte odpovedať.“ ah

K U LT Ú R A

OZNAMY

MEDZIOBECNÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

V štyroch školách piatok 20. apríla t. r. prebiehala medziobecná súťaž žiakov záV kladných škôl zo slovenského jazyka. Súťaž bola organizovaná tak ako doteraz – podľa územných regiónov – a prebiehala v štyroch školách: v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, ZŠ Jána Kollára v Selenči, ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku a v ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku. Podľa výsledkov súťaže v Báčskom Petrovci medzi žiakmi 5. ročníka 1. miesto obsadila Petra Častvenová z B. Petrovca, 2. Elena Vicianová z B. Petrovca a 3. Kristína Šranková z Hložian; medzi šiestakmi 1. miesto obsadila Tamara Ušiaková z B. Petrovca, 2. miesto Lea Častvenová z B. Petrovca a 3. miesto získali Vladimír Zima z Kulpína, Nataša Falbová z B. Petrovca a Jaroslav Galádik z B. Petrovca; medzi siedmakmi 1. miesto obsadili Timea Kopčoková z Hložian a Miroslav Šuster z B. Petrovca, 2. miesto obsadili Mária Mravíková z Hložian a Hana Barbara Hašková z Kulpína a 3. miesto Michal Martinko z Kysáča; medzi ôsmakmi 1. miesto obsadili Ivana Bažíková z B. Petrovca a Gabriela Kolárová z Kysáča, 2. miesto obsadila Kristína Tur-

čanová z B. Petrovca a 3. Marína Vargová z Kysáča. Výsledky z ďalšieho báčskeho regiónu, zo Selenče, sú nasledujúce: medzi piatakmi 1. miesto obsadil Filip Herček z Pivnice, 2. miesto získali Michal Ušiak zo Silbaša a Dávid Kalko z Pivnice a 3. miesto obsadila Viktória Fačarová zo Selenče; medzi šiestakmi 1. miesto obsadila Kristína Vinkovićová z Pivnice, 2. miesto získali rovnakým počtom bodov Daniel Cinkotský zo Silbaša a Patrik Daniček zo Selenče a 3. miesto získali Selenčania Martin Švec a Anka Kišová; medzi siedmakmi 1. miesto obsadila Marína Imreková z Pivnice, 2. Tabita Vágalová z Pivnice a 3. Jana Boženka Liptáková zo Selenče; medzi ôsmakmi 1. miesto obsadila Marta Týrová z Pivnice, 2. získali Klaudia Prokopcová zo Selenče a Matea Dingová z Pivnice a na 3. mieste sú Selenčania Vladimír Vaňa Valent a Tatiana Krížová. Žiaci zo sriemskeho regiónu, ktorí súťažili v Erdevíku, získali tieto výsledky: medzi piatakmi 1. miesto obsadila Emília Jana Pálešová z Erdevíka, 2. miesto Michaela Lešťanová zo Starej Pazovy a 3. získal Miroslav Sabo zo Starej Pazovy; medzi šies-

takmi 1. miesto obsadil Edvard Sebastijan Urban zo Suseku, 2. Filip Ďurík z Erdevíka a 3. Mário Kočiš zo Starej Pazovy; medzi siedmakmi 1. miesto obsadila Iva Mojovićová zo Starej Pazovy, 2. miesto získal Ivan Agarský zo Starej Pazovy a 3. Anna Števáková zo Starej Pazovy; medzi ôsmakmi 1. miesto získali Taňa Zorňanová z Erdevíka a Anna Havranová zo Starej Pazovy, 2. miesto obsadila Ivana Havranová zo Starej Pazovy a 3. získal Vladislav Uhlík z Erdevíka. A sú tu aj výsledky súťaže žiakov z Banátu: medzi žiakmi 5. ročníka najlepšie boli Sandra Bagľašová z Aradáča, Dušana Babincová z Kovačice a Ivona Bírešová z Kovačice, 2. miesto obsadila Vinona Dudková z Jánošíka a 3. miesto obsadil Kristijan Marušník z Padiny; medzi šiestakmi 1. miesto získala Hana Čížiková z Kovačice, 2. Rebeka Majdlíková z Padiny a 3. Anna Pálenkášová z Padiny; medzi siedmakmi 1. miesto obsadila Kristína Bešková z Padiny, 2. miesto získal Milan Števko z Aradáča a 3. Milina Sojáková z Padiny; medzi ôsmakmi 1. miesto obsadili Adam Števko z Aradáča a Blažena Pavelová z Padiny, na 2. mieste sa umiestnili Marína Koláriková z Padiny a NaďaNatália Zakićová z Aradáča, kým 3. miesto obsadili Padinčanky Lýdia Šostáková a Asia Elcheková. Vladislava Lovásová

Narodeniny a výročia v apríli 2012 9. apríla 1937 sa narodila Katarína Karlečíková, kovačická insitná maliarka. (Blahoželáme k 75. narodeninám.) 18. apríla 1857 sa narodila Terézia Vansová, slovenská spisovateľka. (Pripomíname si 155. výročie narodenia.) 20. apríla 1872 zomrel Andrej Sládkovič, slovenský básnik. (140. výročie smrti) 24. apríla 1822 sa narodil Janko Kráľ, slovenský romantický básnik. (190. výročie narodenia) 26. apríla 1872 sa narodila Ľudmila Podjavorinská, slovenská spisovateľka. (140. výročie narodenia) 27. apríla 1822 sa narodil Ján Palárik, slovenský dramatik a publicista. (190. výročie narodenia) 27. apríla 1952 sa v Hložanoch narodila Jarmila Hodoličová, literárnovedná pracovníčka a vysokoškolská pedagogička. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) 28. apríla 1922 sa narodila Klára Jarunková, slovenská spisovateľka. (90. výročie narodenia)

DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK HLOŽANY v sobotu 28. apríla 2012 oslavuje vzácne jubileum – 80. výročie založenia a činnosti.

PROGRAM OSLAVNÉHO PODUJATIA 17.30 – 18.00 Príchod hostí (do Hasičského domu) – Ukážkové cvičenie (pred Hasičským domom) – Výstava (v Dome kultúry) – Slávnostná akadémia (v Dome kultúry) – Večera a spoločné pobavenie (v kaviarni Pod lipami) Organizačný výbor oslavy 80 rokov DHS Hložany

POĎAKÚVAME SA za nezištnú pomoc generálnemu sponzorovi Miestnemu spoločenstvu Hložany a všetkým ďalším sponzorom, ktorí nám hmotne pomohli pri organizácii oslavy nášho jubilea, a to sú: Obec Báčsky Petrovec, Direkcia pre cestné hospodárstvo a stavebný pozemok Obce Báčsky Petrovec, DOO Agroplod Hložany, OZZ Zlatno zrno Hložany, DOO AB program Báčsky Petrovec, DOO Hlaceul Silbaš, PA Ratar Hložany, STR Protea Hložany, STR Iva Hložany, Tlačiareň Ondrej Print Hložany, AD Podunavlje Beočín, STR Prior Hložany, STR Srna Hložany, Združenie poľnohospodárov Hložany, SZTR Haška GIM Kulpín, DOO DEM Kulpín, DOO Panagra Kulpín, DOO Stilby Báčsky Petrovec, Mercedes-Benz Báčsky Petrovec, DOO Gloakvalis Hložany, AS Petrovský mlyn, Spolok žien Slovenka Hložany, NVU Hlas ľudu Nový Sad, Reštaurácia Studňa Hložany, SUR Marina Hložany S úctou povďačný Dobrovoľný hasičský spolok Hložany

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v súlade s článkom 10 bod 8 Zákona o národnostných radách národnostných menšín na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 16. marca 2012 v Novom Sade, schválila rozhodnutie o vypísaní SÚBEHU na výtvarné riešenie Ceny Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Cena Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa bude každoročne udeľovať jednotlivcovi alebo kolektívu za výnimočný prínos do kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Výtvarný návrh Ceny by mal podať riešenie trojrozmernej zhmotnenej podoby Ceny NRSNM (soška, plaketa, medaila a pod.) a grafický návrh diplomu. Podmienky súbehu: - návrh zhmotnenej podoby Ceny musí byť vhodný na výrobu väčšieho počtu exemplárov, - grafický návrh diplomu musí obsahovať logo NRSNM. Súbeh je otvorený do 30. júna 2012. Všetky práce bude hodnotiť trojčlenná odborná komisia. Najúspešnejšie výtvarné riešenie Ceny NRSNM a diplomu bude finančne odmenené. Návrhy výtvarného riešenia Ceny NRSNM a diplomu treba zaslať pod heslom na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulvár Mihajla Pupina 1/IV 21 000 Nový Sad Dodatočné informácie je možné získať na telefónnom čísle 021/ 422-989, resp. na e-mailovej adrese: office@rada.org.rs. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. apríla 2012 nás nečakane opustila naša mama a mamička

PAVLA ČELOVSKÉHO

JULIANA BLATNICKÁ

1925 – 2001 – 2012 z Kulpína

rod. Šimonová 11. 1. 1943 – 6. 4. 2012 z Pivnice

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji: manželka Mária, synovia Pavel a Ján a dcéra Mária Filipová s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím drahým manželom

JURAJOM JONÁŠOM 11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 z Kovačice

Zákerná choroba nám pretrhla nitku lásky a radosti nášho spoločného života. Tvoj odchod nám spôsobil veľkú stratu a smútok. S Tebou odišla aj rada a opora z nášho domu. V našom manželstve sme si vo všetkých životných situáciách navzájom pomáhali a tešili sa z našich detí a vnúčat. Tie pekné spoločné zážitky sú teraz už len vzácne spomienky uchované v mojom srdci. Tvoju lásku a dobrotu si s úctou zachovávam navždy. Srdečne sa poďakúvam všetkým tým, ktorí mne a mojej rodine v tomto ťažkom bôli pomohli, vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť môjho manžela na poslednú cestu. Zarmútená manželka Zuzana Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejská cesta 3, dňa 17. apríla 2012 podal tomuto orgánu žiadosť číslo VI-501-855/11 o schválenie súhlasu na štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla 136/1, 120/1, 119/5, 3 177/1, 134, 110, a 136/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 24. mája 2012. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas verejného nahliadnutia môžu podať sťažnosť a mienku o štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia budú 25. mája 2012 v miestnostiach Mestskej správy za životné prostredie Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

DROBNÉ OZNAMY PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088.

Oznamujte

Spi tíško v pokoji, nech Pán Boh moje rany zahojí. Dcéra Lýdia s manželom Adamom a vnuk Igor Mandáčovci zo Selenče

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 6. apríla 2012 nás navždy opustila naša drahá sestra a tetka

JULIANA BLATNICKÁ rod. ŠIMONOVÁ 11. 1. 1943 – 6. 4. 2012 z Pivnice Zmĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť. Nebolo lieku, aby si mohla ešte žiť. So slzami v očiach sa lúči sestra Mária Šimonová so synom Jánom Šimonom a dcérou Katkou Šusterovou z Pivnice

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo šesť rokov, čo nie sú s nami

v Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/ 47–20–844

KATARÍNA ŠIPICKÁ

MICHAL ŠIPICKÝ

1925 – 2006 – 2012

1922 – 2006 - 2012

zo Starej Pazovy Čas plynie, spomienky zostávajú. S úctou si na Vás spomíname. Syn Martin s manželkou Zlatuškou a vnúčatá Maja a Nina

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s naším susedom

s naším svatom

kmotrovi

JURAJOM JONÁŠOM JURAJOVI JONÁŠOVI 1948 – 2012 z Kovačice

Odišiel si zo života do sveta spomienok. Pamiatku na Teba si navždy zachovám. Kmotra Mária Cicková

SPOMIENKA

1948 – 2012 z Kovačice Poznali sme Ťa ako usilovného človeka, ako starostlivého manžela a otca rodiny. Taký aj zostaneš v našich trvalých spomienkach. Ďakujeme Ti za pekné susedské vzťahy a ochotu, ktorou sme si navzájom pomáhali. S úctou Tvoji susedovci Ďurišovci

Oznamujte v

ONDREJ KRÁLIK 2. 11. 1950 – 2. 5. 2003 – 2012 z Kulpína

JURAJOM JONÁŠOM

Hlase ľudu 021/

1948 – 2012 z Kovačice Navždy si budeme pamätať na spoločné rodinné stretnutia a úprimné priateľstvo medzi nami. Zostaneš nám v trvalej pamiatke. Svatovci Stanovci z Kovačice

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratrancom

JURAJOM JONÁŠOM 11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 z Kovačice

47–20–840 S láskou si na Teba spomínajú: manželka Mária, syn Rastislav a dcéra Blažena s rodinami

a 021/ 47–20–844

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podzemnej parkovacej garáže pre osobné vozidlá. Nositeľ projektu VKP Parking servis, Ul. Filipa Višnjića č. 47, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podzemnej parkovacej garáže pre osobné vozidlá, vo dvoch úrovniach na priestore Námestie republiky – Rybný trh, medzi ulicami Gymnaziálnou, Daničićovou a Ul. Žarka Vasiljevića v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 9 409/4, 9 424, 9 425 a 9 427, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. apríla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-170/12, ktorým sa určuje, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VKP Parking servis, Ul. Filipa Višnjića č. 47, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podzemnej parkovacej garáže pre osobné vozidlá, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – Výstavba podzemnej parkovacej garáže pre osobné vozidlá, vo dvoch úrovniach na priestore Námestie republiky – Rybný trh, medzi ulicami Gymnaziálnou, Daničićovou a Ul. Žarka Vasiljevića v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 9 409/4, 9 424, 9 425 a 9 427, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP Parking servis, Ul. Filipa Višnjića č. 47, Nový Sad, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VKP Parking servis, Ul. Filipa Višnjića č. 47, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie pro-

Aj keď nie si medzi nami, tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Ondrej Kotváš s manželkou a deťmi

jektu – Výstavba podzemnej parkovacej garáže pre osobné vozidlá, vo dvoch úrovniach na priestore Námestie republiky – Rybný trh, medzi ulicami Gymnaziálnou, Daničićovou a Ul. Žarka Vasiljevića v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 9 409/4, 9 424, 9 425 a 9 427, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Podľa Plánu generálnej regulácie starého mestského jadra a oblasti Malého Limanu v Novom Sade (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 45/11) a Plánu podrobnej regulácie zóny chráneného starého mestského jadra v Novom Sade (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 17/11), parcely čísla: 9 409/4, 9 424, 9 425 a 9 427 a parcely 9 425 a 9 404/2, sú určené na: výstavbu komplexu trhu, podzemnej a verejnej garáže, objektov (pavilónu), poschodovosti P a P + 1, prístreška, cesty a zelenej plochy s parterovým upravením, čo sa uvádza v Informácii o lokácii číslo V-353-77/12 z 23. februára 2012, vydanej Mestskou správou pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 1 Projekty urbánneho rozvoja – nadzemné a podzemné parkovisko, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale je počet parkovacích miest menší od kapacity definovanej ako kritérium rozhodovania o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (celkový počet parkovacích miest je 425). Projektom je plánovaná výstavba podzemnej garáže pre osobné vozidlá, ktorá bude pozostávať zo štyroch podzemných poloúrovní. Ako vidno z priloženej dokumentácie a stanovených opatrení ochrany životného prostredia, projekt nie je významný znečisťovateľ životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca projektu nebude významnejšie ohrozovať životné prostredia. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom

s naším drahým otcom

JURAJOM JONÁŠOM 11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA CHRŤANOVÁ rod. Vozárová 13. 5. 1942 – 14. 4. 2012 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachovávame. Odpočívaj v pokoji, nech Ti Pán Boh ťažkú ranu zahojí.

Tvoj život zrazu zhasol. Stratili sme usilovného a dobrého otca. Zanechal si nás v smútku a žiali. Ďakujeme Ti za otcovskú lásku a starostlivosť. Zostaneš navždy v našich srdciach.

Ťažko nám je uvedomiť si, že nie si medzi nami. Mal si rád život a nás, ale nemal si viac síl s chorobou zápasiť. Tvoj odchod je stratou, ktorá sa nedá nikdy nahradiť. Ďakujeme Ti za všetko, čo si pre nás urobil. Trvalú spomienku si s láskou a úctou na Teba navždy v srdci ponesú

Syn Jaroslav s manželkou Kristínou

syn Miroslav s manželkou Máriou

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

svojmu milému zaťovi

so svojou sestrou a tetou

svojmu drahému starému otcovi

JURAJOVI JONÁŠOVI

1948 – 2012 z Kovačice

Zamĺkol Tvoj hlas, nepočuť pekné slová z Tvojich úst. Nečakane sme Ťa utratili. Budeš nám chýbať navždy. Povďační sme Ti za všetky pekné chvíle, ktoré sme spolu strávili od nášho útleho detstva až doteraz. So žiaľom v srdciach zachováme si na Teba trvalú pamiatku.

Ťažko je naučiť sa žiť bez Teba, lebo si nám v živote mnoho znamenal. Žili sme v láske a zhode. V nádeji večného života veríme, že si neumrel navždy, len tíško spíš. Bolesť tejto rozlúčky si navždy v srdciach ponesú

Vnukovia Jaroslav, Miroslav, Juraj, Janko a vnučka Tatjana

manželkini rodičia Marčekovci so synom Martinom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

ĎURKOM JONÁŠOM 11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 z Kovačice

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

ANNOU CHRŤANOVOU rod. Vozárovou 13. 5. 1942 – 14. 4. 2012 z Kysáča Milovala si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na Teba vždy budú spomínať: sestra Zuzana Agárska s manželom Martinom a so synmi Jánom a Martinom s rodinami zo Starej Pazovy

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. apríla 2012 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustil syn, manžel, otec a starý otec

V okamihu, nečakane nás opustil náš miláčik, synovec

ROBERT POLYVAS ŠTEFAN SÉČ 23. 1. 1959 - 11. 4. 2011 - 2012 z Pivnice

Večnú spomienku si na Teba zachovajú Zuzana Cicková s manželom Pavlom a rodinou

Syn Pavel s manželkou Annou, vnučka Vanesa a vnuk Martin a syn Ján s manželkou Annou, vnučka Maja a vnuk Branislav s rodinami

S láskou a žiaľom si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

1965 - 2012 z Nového Sadu S láskou spomienky na Teba zostávajú v našich srdciach večne žiť. Švagor Janko a teta Viera Šipická-Kopčoková s rodinou

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

svojej triednej pani učiteľke

na manžela, otca, starého otca, tesťa a zaťa

SPOMIENKA na našu drahú

IVETKU VARGOVÚ

MICHALA CICKU

26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 – 30. 4. 2012 z Kovačice

8. 2. 1951 – 1. 5. 2002 – 2012

ANIČKE ŠIMÁKOVEJ z Padiny S láskou a úctou si na Vás vždy bude spomínať generácia žiakov narodených 1952

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Mária, syn Vladimír, dcéra Daniela, zať Predrag a vnučka Teofilovićovci a testiná Mária Tomanová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

so sestrou a tetou

na brata a báčina

ANIČKOU ŠIMÁKOVOU rod. Žabskou 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 z Padiny Na Teba si navždy s láskou bude spomínať sestra Emília Ponigerová so svojou rodinou z Petrovca

POSLEDNÝ POZDRAV

2. 5. 1959 – 24. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Teta a švagor Bartošovci a bratranci Alexander a Ivan s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším spolužiakom a kamarátom

MICHALA CICKU 8. 2. 1951 – 1. 5. 2002 – 2012

Trvalú spomienku si s úctou zachovávajú: brat Pavel Cicka, Zuzana Hrková s manželom a synom, andika Vilma Cicková s rodinou, Zuzana Kurajová s rodinou, Lýdia rková Straková s rodinou, Želimír Žolnaj s rodinou a Anička Siromová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom

LASLOVI FABIANOVI

Najkrajšie spomienky na Teba natrvalo zostanú v našich srdciach.

JANKOM GODOM 7. 7. 1990 – 15. 4. 2012 z Aradáča

„... Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme – to je naša útecha...“ Nezabudneme a spomínať budeme. Spolužiaci zo základnej školy – generácia 1990 s triednou učiteľkou

JÁNOM KOVARČÍKOM 6. 12. 1955 – 14. 4. 2012 z Kulpína

SPOMIENKA Dňa 27. apríla 2012 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustila matka a stará matka

Na Teba si navždy budú spomínať susedovci: Sýkorovci, Kráľovská, Haškovci, Poničanovci, Sľúkovci, Kopčokovci, Jovankovičovci a Topoľská

Chalupkovci, Jagošovci, Velková a rodiny Pavla Benku a Samuela Benku

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na manžela, ocka a apku

nášmu

JANKA RAUZU

1940 – 2002 – 2012 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovávajú dcéry Anna, Viera a Zuzana s rodinami

28. 8. 1948 – 2. 5. 2011 – 2012 zo Silbaša

DROBNÝ OZNAM

Čo je život náš? Bylinka kosou smrti sťatá. Mrazivý jej dych v hrob nás ukladá.

VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Marka, dcéra Darka, zať Janko, syn Vilko, nevesta Blaženka a vnúčatá Andrejka, Ema, Mia a Filipko

ZUZANA GAŠPAROVÁ

Spomienku na Teba si zachovajú susedovci:

JÁNOVI ZAŤKOVI 13. 5. 1928 – 17. 4. 2012 z Kysáča Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: syn Ján a dcéra Anna s rodinami

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 30. apríla 2012 uplynie 10 boľavých rokov, čo nás opustila naša milovaná dcéra a sestrička

IVETKA VARGOVÁ 1985 – 2002 – 2012 z Kovačice

na našich rodičov matku

a na otca

ANNU VEŇARSKÚ

PAVLA VEŇARSKÉHO

rod. Čížikovú 23. 5. 1954 – 30. 4. 2011 – 2012

23. 2. 1950 – 13. 6. 2005 – 2012

z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú:

Roky sa minuli odvtedy, čo si nás navždy a nečakane opustila, ale smútok a bolesť v našich srdciach aj podnes cítime. Pamiatka na Tvoj smiech, ktorým si nás rozveseľovala, Tvoju krásu a mladosť, je naša útecha. Navždy zarmútení rodičia a sestrička Marínka

BOĽAVÁ SPOMIENKA Desať smutných rokov uplynulo odvtedy, čo nás navždy opustila naša milá vnučka

IVETKA VARGOVÁ

dcéry Anička a Marína, syn Pavel s manželkou Zuzanou a vnúčatá Annamária, Marek, Darko, Darinka a Andrejko

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 1. mája 2012 uplynie smutný a boľavý rok, čo ma opustil môj manžel

JOZEF KRÁLIK 1943 – 2011 – 2012 z Kovačice

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť sa nedá. Večne budeš slza v mojich očiach a boľavá rana v mojom srdci. Manželka Mária

26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho dedu So slzami v očiach a bolesťou v srdci, každý deň a každú chvíľu spomíname na Teba, našu radosť a nádej, milý kvietok z našich rúk a radostí života vytrhnutý. Navždy Ťa v srdciach budú nosiť starí rodičia: apiko a mamička Vargovci

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 26. apríla 2012 uplynul rok, čo nie je s nami náš

JOZEFA KRÁLIKA 1943 – 2011 – 2012 z Kovačice

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote mnoho znamenal,preto si na Tvoju lásku a dobrotu spomínajú: dcéra Jarmila, zať Jaroslav a vnučka Nina Chalupovci

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nie je medzi nami

ANNA FARKAŠOVÁ

MICHAL SPEVÁK

rod. Kováčová 1933 – 2011 – 2012 z Bingule

1923 Pivnica – 2011 Vojlovica Tichú spomienku si na Teba zachovávajú manželka a dcéra s rodinou

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Milovala si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na Teba navždy budú spomínať: manžel Štefan, synovia Štefan a Janko s manželkou Olinkou

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milým synom

s milým bratom

JANKOM GODOM

7. 7. 1990 – 15. 4. 2012 z Aradáča

Odišiel si, zavrel si oči, ktoré s láskou na nás hľadievali. Zmĺkli ústa, ktoré radosť rozdávali. Niet už cesty, ktorá viedla k otcovi a mame, ale v srdciach navždy Tvoju lásku máme. S bolesťou v srdci lúčime sa s Tvojou predčasne ukončenou mladosťou. Tvoji rodičia

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

7. 7. 1990 – 15. 4. 2012 z Aradáča

Sú stopy, ktoré nezmiznú,spomienky, ktoré nezblednú, rany, ktoré sa nezahoja, je jedna otázka: Prečo si tak predčasne a náhle odišiel? S láskou sa lúči sestra Danielka s manželom Sašom a dietkami Klárou a Nikolinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milým vnukom

JANKOM GODOM

JANKO GODA

7. 7. 1990 – 15. 4. 2012 z Aradáča

Krutý osud, čo vezme – nevráti. Srdce neustále narieka za tým, koho utratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú! Tie nikdy neumierajú! S veľkým žiaľom a bôľom v srdci si na Teba budú spomínať

Ty tíško spíš v tmavej izbe, kam moje volanie nepreniká. V mojom srdci zostaneš navždy, lebo som Ťa veľmi a úprimne milovala. Tvoja sesternica Marína s rodičmi Ivicom a Jarkou Brnadićovci

dedík a mamička Grňovci z Lalite

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na nášho drahého a milovaného

priateľke a kolegyni

MGR. MICHALA KOLLÁRA

ANIČKE ŠIMÁKOVEJ

1946 – 2009 – 2012 evanj. a. v. kňaza, seniora báčskeho z Báčskej Palanky

učiteľke z Padiny

V srdci sme si skryli Tvoj pohľad, Tvoj hlas a Tvoju nesebeckú lásku.

Je jedno tiché slovo, ktoré sa povie ťažko, vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu nijaké slová iné. Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše ZBOHOM.

Tvoji najmilší: Vierka, Patrik, Mária, Anastázia a Annamária

Tvoja priateľka Zuzka

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 1. mája uplynú tri ťažké roky, čo nás opustila naša malá a milá

ALISA HAŠKOVÁ 3. 10. 2003 – 1. 5. 2009 – 2012 z Kulpína

Teraz už len kyticu kvetov z lásky Ti na hrob môžeme dať a na pekné chvíle prežité s Tebou spomínať. Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji najbližší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 18. apríla 2012 tíško usnula

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ rod. Žabská 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 odborná učiteľka z Padiny Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že matka čestne život dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva, v pamäti našej žiariť bude, jej pamiatka stále živá bude. Tichú a trvalú spomienku na lásku a dobrotu našej manželky, matky, babičky a prababičky si v srdciach zachovajú Jej najmilší: manžel Martin, dcéra Vlasta Svetlíková s manželom Martinom, syn Zlatko s manželkou Nikoletou, vnuk Martin Svetlík s manželkou Evkou, vnučka Anička Glóziková s manželom Jankom, pravnučky Martina a Marína Svetlíkové a pravnuk Ivanko Glózik Poďakúvame sa všetkým tým, ktorí ju prišli vyprevadiť na poslednú cestu, ktorí položili kvety na jej hrob. Vďaka pracovníkom Domu zdravia v Padine a pani Dr. Lýdii Olejárovej-Nemčekovej. Poďakúvame sa celej rodine, priateľom a susedovcom. 28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 27. apríla: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: Petrovskí škôlkari prezradia, čo sú to vitamíny, čo je to zdravá výživa a čo hygiena. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI odznie rad príspevkov: z otvorenia Akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci, z prezentácie knihy Juraja Súdiho v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, z výstavy Jána Triašku v Novom Sade, o aktivitách v erdevíckej základnej škole, o aktivitách vo vojlovickom cirkevnom zbore a nevystane ani záznam z otvorenia multifunkčného kabinetu slovenského jazyka v Boľovciach. Odznie aj záznam o blokádach ciest nespokojných poľnohospodárov. Druhá časť vysielania bude venovaná pokrajinským voľbám. Programy svojich strán a koalícií predstavia kandidáti šiestich listín v ústrety voľbám na pokrajinskej úrovni, ktoré na zozname majú príslušníkov slovenskej menšiny. NEDEĽA 29. apríla: • 11.00 DÚHOVKA: O živote kanadských Slovákov, ktorých je v tejto ďalekej krajine 100 000, a o ktorých sa relatívne málo vie, sa počas svojej nedávnej návštevy Vojvodiny zmienil silbašský rodák, fotograf, prekladateľ a autor niekoľkých kníh Ondrej Miháľ. • 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Pozornosť bude venovaná dvom mládežníckym zborom a kresťanskej hudobnej skupine. • 14.30 Odvysiela sa portrét známeho dirigenta Juraja Feríka titulkovaný po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Delegácia z Banskej Bystrice na návšteve v Kovačici 20. apríla t. r. Nedeľa 29. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kovačica – Banská Bystrica Významná návšteva Kovačická mozaika 2012 Utorok 1. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Obecná prehliadka folklórnych súborov

Prvomájový turnaj v malom futbale Poľnohospodárom poruke Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 4. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Organ Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 30. apríla: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznejú valčíky. Utorok 1. mája: 17.25 – 18.00 Stretnutie – výber z poézie. Streda 2. mája: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z našich osád. Štvrtok 3. mája: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti RTV Nový Sad. Piatok 4. mája: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 28. apríla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudové piesne zo Slovenska. NEDEĽA 29. apríla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetová hitparáda. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Skladby z obdobia baroka a klasicizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Svetová populárna hudba. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 1. mája: • 23.00 – 24.00 Úryvky z diela Bacha, Händla, Vivaldiho, Glucka a Mozarta. STREDA 2. mája: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 27. apríla do 3. mája

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 27. apríla – Zmiznutie mojej malej sestry Nataša Rybárová, recitátorka Sobota 28. apríla a moderátorka TV Petrovec – Vitajte v džungli 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok 30. apríla – týždňa Slovník do postele 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Utorok 1. mája – s vami: Obecná prehliadka Slzy slnka detských folklórnych súborov Streda 2. mája – a zborov v B. Petrovci Wild Wild West 22.00 Film: Zástupca veliteľa Štvrtok 3. mája – 24.00 Záver vysielania Tajný agent 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. apríla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17 V tajničke je medzinárodný sviatok, ktorý oslavujeme 1. mája.

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 2. mája o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o kamarátení matičiarov z Rijeky, z Chorvátska, a Vojlovice. Repríza v nedeľu 6. mája o 7.30 h.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 – VODOROVNE: Makanová, Alen, Ma, Tomanová, ebonit, r, ma, átak, alas, lak, t, N, lata, ikona, AS, kan, masa, azylant, ime, net, Al, stará TAJNIČKA: ANNA TOMANOVÁ MAKANOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 31. marca 2012 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MILINA ĎURICOVÁ, Ul. maršala Tita č. 25, 26 215 Pančevo. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

šPorT

Po skončení turnaja všetci účastníci si s trofejami zastali pred náš objektív

STolnoTeniSoVÝ Turnaj V STarej PaZoVe

Pohár opäť v rukách Pazovčanov M iestny odbor Matice slovenskej Stará Pazova v spolupráci s tamojšou Základou školou hrdinu janka Čmelíka a STK jednota bol v nedeľu 22. apríla t. r. organizátorom tretieho stolnotenisového turnaja, ktorý prebiehal v športovej hale Park. Turnaj slávnostne otvoril Matej Hadrík, predseda pazovských matičiarov. Vo svojom príhovore okrem iného povedal, že tento stolnotenisový turnaj podporila obec Stará Pazova a poukázal

na veľký význam zaoberania sa športom pre psychofyzický rozvoj najmä mladých ľudí. V mene organizátora turnaja účastníkov pozdravil aj janko Havran, riaditeľ školy, ktorý je ináč i jeden z podpredsedov MoMS Stará Pazova a člen vo vedení tamojšieho stolnotenisového klubu. na tohtoročnom stolnotenisovom turnaji v Starej Pazove sa zúčastnili stolní tenisti z piatich prostredí a šesť tímov: STK Mladosť Báčsky Petrovec,

STK Partizan šíd, STK Dobanovce – MoMS Dobanovce i a MoMS Dobanovce ii, STK jednota Stará Pazova a Základná škola Ľudovíta štúra Kysáč. V kategórii jednotlivcov prvé miesto získal Miloš Tiosavljević zo šídskeho Partizanu, druhé miesto Boris lešťan z pazovskej jednoty, tretie miesto Miroslav lomen z petrovskej Mladosti a štvrté miesto Mirko Skopljak, tiež z Pazovy.

MeMoriál Dušana Tojagića Tojagu

Talianska, reprezentácia kadetov Česka, ktorá vystupovala pod menom all Stars Czech Team a volejbalisti VK Mladosť z Báčskeho Petrovca. V sobotu na turnaji volejbalových nádejí narodených v rokoch 1994 až 1997, ktorý otvoril reprezentant Srbska andrija gerić, všetky mužstvá hrali „každé s každým“. V nedeľu sa určilo celMomentka zo súboja o prvé miesto medzi kadetmi Vojvodiny a Česka kové umiestnenie na šte jeden športový víkend v Petrovci sa niesol v zna- turnaji. najprv o tretie miesto hrali domáci volejbalisti mení volejbalu. V sobotu 21. a v nedeľu 22. apríla s talianskym mužstvom a získali bronz. neskoršie si vo 2012 v novej športovej hale pri Základnej škole jána veľkom finále o víťaza turnaja sily zmerali novosadčania Čajaka v Petrovci sa uskutočnil volejbalový turnaj – Me- a česká reprezentácia. Celok Vojvodiny vskutku bol lepmoriál ší a zaslúžene zvíťazil na turnaji. Všetko sa skončilo slávDušana Tojagića Tojagu. ide o medzinárodný tur- nostným udeľovaním uznaní, ktoré rozdal niekdajší hráč naj kadetských celkov, ktorý za spolupráce petrovských Mladosti a juniorský štátny reprezentant Samuel Bolvolejbalistov už viac rokov usporadúva Volejbalový klub docký. Turnaj oficiálne uzavrel známy volejbalista a býVojvodina nS seme z nového Sadu. Tohto roku sa na valý reprezentant Srbska Slobodan Boškan. turnaji zúčastnili kadeti VK Vojvodina – nS seme z nového Sadu, reprezentácia kadetov južného Tirolska z J. Č-p

A. Lešťanová

Zovšadiaľ krátko

Presvedčiví kadeti Vojvodiny

V kategórii tímov prvé miesto obsadili stolní tenisti jednoty zo Starej Pazovy, druhé Partizan šíd a tretie Mladosť z Báčskeho Petrovca. na turnaji štvrté miesto obsadili stolní tenisti MoMS Dobanovce i, piate miesto patrí kysáčskej škole a na šiestom mieste zakotvili stolní tenisti MoMS Dobanovce ii. Diplomy, medaily a poháre najúspešnejším udelili Matej Hadrík a janko Havran, kým putovný pohár MSS matičného turnaja v stolnom tenise v Starej Pazove víťaznému pazovskému tímu odovzdal andrej Kardelis, podpredseda MSS pre Sriem.

BINGUĽA: OFK Binguľa – Napredak Vašica 1 : 3. Binguľčania ešte raz nepríjemne prekvapili svojich fanúšikov. jediný gól za domácich dal janković. St. S. KUKUJEVCI: Fruškogorac – Jednota Ľuba 1 : 0. Ľubanom sa tejto jari ozaj nedarí. Z piatich zápasov získali len päť bodov, čo je oveľa menej od očakávaného v tomto klube. St. S. ŠÍD: Jednota – Omladinac Batrovci 2 : 0. šíďania konečne v piatom jarnom kole vyhrali. oba góly vsietil ruman. St. S. NEŠTÍN: FK Neštín – Naša hviezda Silbaš 0 : 0. Tento majstrovský zápas bol poznačený veľkým počtom šancí, ktoré zostali nevyužité. Výsledky 11. kola: MOL Báčska Palanka – druhá trieda: Neštín – Naša hviezda 0 : 0, Mladost – Bački hajduk 2 : 5, Borac – Labudnjača 2 : 0, Sloga – Slavija 2 : 1. naša hviezda teraz uvíta Slogu z Plavny. R. K.

28. 4. 2012

17 /4488/

HlaS ĽuDu

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Lákavý futbal v Kysáči Laliťania do tretice potešili... TATRA – FR. PARTIZAN 1 : 0 (0 : 0) nedeľu na ihrisko Tatry prišlo asi 300 divákov. O to sa najviac pričinil moderátor TV Palma Ivan Ivanović, ktorý bol hosťom FK Tatra a hral v predzápase s kohútikmi. Okrem 50 najmladších futbalistov v

koval svojho strážcu a zboku presne trafil opačný roh brány Bukovčana B. Perića. V 78. min. domácich zachránila žrď. Zápas dobre viedol Jovanović z Nového Sadu. Žlté karty dostali Konstantinov, Daneček, Srnka (Tat-

Rusín prerušil nepretržitú sériu víťazstiev apatínskej Mladosti, ktorá trvala od 9. kola, keď naposledy somborský Metalac remizoval (0 : 0) s niekdajším treťoligistom. Radnički sa dosť natrápil s posledným Jedinstvom, ale predsa zmenšil náskok lídra o dva body. Tretí kandidát o postup Lipar príliš presvedčivo porazil Odžačanov na ich Grbavici. Lalitská Panónia dosiahla tretí triumf v slede a zostala v hornej časti rebríka. Výsledky 18. kola: Dunav – Šikara 3 : 0, prerušené v 20. min., lebo Somborčania zostali na trávniku siedmi, Törekvés – Metalac 4 : 0, Panónia – Rastina 2 : 1, Rusín – Mladost 2 : 2, Radnički – Jedinstvo 2 : 0, Aleksa Šantić – Dinamo 2 : 0, Odžaci – Lipar 2 : 4. PANÓNIA – RASTINA 2 : 1 (1 : 0) V druhom polčase silný vietor o dvoch začiatočných deba- dúchal do plachiet Rastinčanov. V kloch futbalisti Panónie v nedeľu 70. min. sa opäť bravúrnym zákrodosiahli aj tretiu jarkom vyznamenal nú výhru za sebou. Obradov. Iba o miTentoraz na lopatky nútku neskoršie po položili do vlani čleúniku z ľavej strany na Srbskej ligy – skuvyrovnal F. Cvijepina Vojvodina, drutić, keď šikovne hýkrát v bežných prehodil vybiehamajstrovstvách. júceho strážcu sieNepočetní diváci te Panónie. sa radovali už v 6. Pravdaže, domin., prakticky po máci sa nechceli prvom útoku domázmieriť s deľbou cich na bránu Rasbodov. Už v 74. tinčanov. Šikovný a Dva zápasy – štyri góly: Srđan min. G. Vranješ preobratný Stanković Stanković (Panónia Laliť) kľučkoval niekoľprízemnou strelou kých obrancov, priprekonal Starčevića – 1 : 0. Bolo veľ- hral Stankovićovi, ktorý nečakajúc mi privčas, aby sa hostia vzdali. Vi- ani okamihu vypálil spoza šestdeli sme niekoľko útokov Rastiny, nástky a lopta sa trepotala v pravom ktorá v prvom polčase najbližšie k dolnom rohu brány Rastiny – 2 : 1. vyrovnaniu bola v 32. min. Vtedy sa PANÓNIA: Obradov, Vuković, lopta po voľnom kope odrazila od Jovović, S. Šipka, Radosavljević, múra Panónie, útočník hostí sa oci- N. Krivokuća (Terek), Komadina, tol zoči-voči s Obradovom, ale mla- G. Vranješ, Stanković, Tojić, Vadý brankár smelo vrhnutím do nôh lent. zachránil svoju sieť. V 41. min. veľDnes Panónia hosťuje u lídra v ká šanca pre domácich; Tojić pekne Apatíne. prihral Valentovi, ktorého strelu Starčević zneškodnil. J. Pucovský

Kapitán Bukovčanov M. Perić sa prediera medzi Srnkom (číslo 2) a Badnjarom. Sprava je kapitán Tatry Vargec. hľadisku bolo ešte aspoň 100 detí. Diváci spokojní opustili ihrisko, lebo sledovali dobrý, zaujímavý a do konca napínavý zápas. Kysáčania a Bukovčania hrali obojstranne rýchlo, technicky vyspele, tvrdo, ale predsa veľmi korektne. Slovom, v Kysáči sa hral futbal, ktorý láka obecenstvo na ihrisko. Oba celky mali niekoľko vyložených šancí, ktoré nevyužili. V 62. min. domáci konečne jednu šancu premenili, a to im stačilo, aby získali tri body. Keleman takmer z polovice ihriska uvoľnil Konstantinova, tento loptu pekne spracoval, prekľuč-

ra), Makivić a Kudrić (Fr. partizan). TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić, Badnjar, Konstantinov, Vargec, Tót (Kavran – Daneček), Keleman (Švonja), Vuković. Výsledky 21. kola: Železničar – Partizan 1 : 4, Čenej – Sirig 0 : 1, Dinamo – Futog 1 : 0, Borac – Vinogradar 0 : 3 kontumačne, Tatra – Fr. partizan 1 : 0, Sremac – TSK 0 : 7, Báčka – Fruškogorac 2 : 5, Mladost – Proleter 3 : 0. Tatra v nedeľu uvíta Fruškogorac. Pavel Pálik

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Nedáš – dostaneš Výsledky 21. kola: Partizan (U) – Radnički (B) 1 : 1, Radnički (K) – Vulturul 2 : 1, BAK – Sloga (P) 1 : 3, Mladost – Vršac United 3 : 0, Slávia – Polet 1 : 1, Tempo – Jugoslavija 1 : 1, Spartak – Borac (S) 1 : 1, Sloga (BNS) – Partizan (G) 4 : 1. Prekvapujúce body získal hostiteľský Spartak na meraní síl s druhoumiestneným Borcom Sakule a hosťujúci Polet Izbište v Kovačici. V derby dolnej časti tabuľky Banatsko Novo Selo presvedčivo porazilo Gaj. Tri body z hosťovania si odnieslo len Plandište – z trávnika v Belej Crkve. SLÁVIA – POLET 1 : 1 (1 : 1) o voľnom kope z ľavej strany slávista Vasić z pokutového územia

28. 4. 2012

17 /4488/

vsietil gól v 75. minúte. Rozhodcovská dvojica z Vršca (hlavný a postranný) gól neuznala. Tento mo-

HLAS ĽUDU

ment sa stal jablkom sváru medzi fanúšikmi a čiarovým rozhodcom. Väčšina je presvedčená, že obranca Slávie nebol v postavení mimo hry. Do konca zápasu mal ešte šancu striedajúci Bakoš zmeniť skóre. Výborným zákrokom brankár Živković v 87. minúte zachránil sieť Poletu. V prvom polčase Slávia mala veľa príležitostí. Kovačičania ale mierili viacej mimo brány. Po štandardnej situácii Nikolovski prihral Bírešovi, ktorý z malého vápna v 32. minúte strelil úvodný gól. Slávisti pokračovali v útokoch, kým sa Polet skúšal presadiť do stredu ihriska iba cez vý-

borného pravého obrancu Guju. V posledných sekundách prvého polčasu strelou z dvadsiatich metrov kapitán hostí Dimitrijević uzavrel skóre. SLÁVIA: Zeković, Ďuriš, Ďurkovský, Vasić, Chalupa, Mihálek, Stojanović, Okuka (Válovec), Nestorovski, Bíreš (Strakúšek), Nikolovski (Bakoš). Dorast Slávie vyhral nad rovesníkmi z Izbišta 2 : 1 (1 : 1). V nedeľu 29. apríla Slávia zohrá zápas s Jugoslavijou v Jabuke. Ján Špringeľ

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hazardujú s vlastným osudom

Nezadržateľný Ris

Novopazovčania pevným krokom kráčajú k titulu majstra. Čelarevčania poľavili, ale pevne držia druhú priečku. Dobré jarné výsledky priviedli Šíďanov, Palićanov a Temerínčanov do hornej časti tabuľky. Šancu dostať sa z nebezpečného pásma využili Dunav, Mladost a Senta. Medzi najohrozenejšími zostupom je aj padinská Dolina, a to vďaka matným výkonom jej futbalistov. Výsledky 21. kola: Mladost – Veternik 2 : 1, ČSK Pivara – Zadrugar 1 : 0, Dolina – Kikinda 1 : 1, Vršac – Senta 1 : 1, Radnički (Š) – B. Topola 2 : 1, Palić – Tekstilac 2 : 0, Dunav – Cement 2 : 1, Radnički (NP) – Sloga 2 : 0. Výsledky 22. kola: Veternik – Radnički (NP) 1 : 3, Sloga – Dunav 0 : 1, Cement – Palić 2 : 2, Tekstilac – Radnički (Š) 0 : 0, B. Topola – Vršac 4 : 1, Senta – Dolina 3 : 1, Kikinda – ČSK Pivara 0 : 2, Zadrugar – Mladost 0 : 0. DOLINA – KIKINDA 1 : 1 (1 : 0) olina nevyužila ďalšiu šancu vyhrať nad priamym konkurentom v boji o záchranu. Hostia z Kikindy v Padine hrali s posilnenou obranou a čakali príležitosti z protiútokov. Dolina si s takouto taktikou nevie úspešne poradiť. Útočníci domácich znova zdĺhavo prihrávali a málo strieľali na bránu. Tesne pred odchodom na prestávku Đaković prekonal brankára Kikindy Hajrovića – 1 : 0. Po prestávke sa očakávalo, že Dolina zvýši hernú činnosť. To sa nestalo. Tesne pred posledným hvizdom rozhodcu Jocovića z Vrbasu domáci dožili šok. Spahić zaslal strelu z voľného kopu, lopta letela do rúk brankára Jevtića, ktorý sa pošmykol a zo všetkého sa zrodil gól – 1 : 1. Tak sa dovtedy najlepší jednotlivec zápasu stal tragédom. DOLINA: Jevtić, Čerňoš, Čížik, Milašinović, Josimović, Đaković (V. Dudáš), Tripković, Vukosavljev (Stajić), Memović, Karanfilovski (S. Dudáš), Ninkov.

SENTA – DOLINA 3 : 1 (2 : 1) Na hosťovaní v Sente Dolina úplne rozčarovala. Domáci prvý útok v 6. min. skončili gólom Bešlića. Nedučić v 10. min. nepozorne zakročil na útočníka domácich v šestnástke. Rozhodca Gajdobranski z Nového Sadu odpískal penaltu, ktorú premenil Kakaš. Nedučić dostal červenú kartu. V 23. min. Đaković z voľného kopu skorigoval výsledok. Đaković ešte raz zohrial dlane brankára Živkovića, ktorý mu nedovolil výsledok vyrovnať. Po prestávke sa na ihrisku dlho nič nedialo. Všetko bolo rozhodnuté v 73. min., keď domáci podobne ako pri prvom góle vsietili aj tretí raz. Do siete hlavičkoval Bokić. Zo zápasu na zápas hráči Doliny hazardujú s vlastným osudom. Ak nezmenia svoj vzťah k záväzkom na trávniku, lepšie výsledky sa ani nemôžu očakávať. DOLINA: Jevtić, Čerňoš, Čížik, Milašinović, Nedučić, Ožegović, Đoković (Ninkov), Josimović (S. Dudáš), Đaković, Tripković, Stajić (Ivanišević). Ján Bokor

IN MEMORIAM

Ján Takáč 1945 – 2012 Kovačici 8. apríla 2012 zomrel Ján V Takáč, futbalista FK Slávia a reprezentant Juhoslávie v mužstve hluchonemých. „Boli sme vrstovníci, zhodou okolností bývali sme v tej istej – Masarykovej ulici alebo ako sa aj dodnes hovorí – na Štvrtej. Janko odmladi začínal hrávať futbal za hornú, ja za dolnú časť Štvrtej ulice. V tej futbalovej dobe bola Kovačica totiž rozdelená širokým chodníkom v dnešnej Ulici maršala Tita. Spravidla každú nedeľu doobeda prebiehali neľútostné futbalové boje medzi obyvateľmi hornej a dolnej časti tej istej ulice. Jednu nedeľu sa hralo na provizórne upravenom ihrisku u Horniakov a ďalšiu u nás, Dolniakov. Často sa stávalo, že mnoho dospelých občanov sa vydalo do kostola, ale cestou sa pri futbale zastavili a zostali až do konca zápasu. Predpokladám, že sledovali merania síl aj slávistickí lovci na talenty a odporučili nás do klubu. V Slávii už aj futbalová kariéra Janka Takáča bola pod drobnohľadom odborníkov,“ napísal na smutnú správu o

BORAC – SLÁVIA (P) 5 : 1 (1 : 1) omáci Šajkašania si zaslúžene vybojovali presvedčivé víťazstvo. Prví sa radovali futbalisti Borca, keď obranca Dragan Ris v 40. min. loptu zaslal za chrbát brankára Tankosića. Hostí z Pivnice to veľmi nezmýlilo a už v 41. min. peknú akciu útočného radu zakončil gólom Kirti. V druhom polčase hostitelia pridali v tempe a mali neustálu prevahu. Zadáci Pivničanov útokom úspešne čelili do 63. min., keď obranca Ris druhýkrát zaslal loptu do siete. V 68. min. útočník Švedić a v 70. min. Stanojević využili školácke chyby zadákov Slávie a výsledok zvýšili na 4 : 1. V 73. min. rozhodca Rađen ukázal červenú kartu brankárovi Tankosićovi za nesprávny zákrok nad súperom

pred trestným územím. Pred bránu si zastal Vukašinović, ktorého do konca, čiže v 76. min. prekonal trojnásobný strelec Ris. SLÁVIA: V. Tankosić, Đ. Cimbaljević, Davidović (Séč), Milec, Vukašinović, Kotiv, Žigmund, P. Tankosić, R. Cimbaljević, Kirti, Fábry. Dorastenci Slávie prehrali v Šajkaši 2 : 0. Výsledky 22. kola: Metalac – Slavija (NS) 1 : 1, Borac – Slávia (P) 5 : 1, Vrbas – Bačka, zápas prerušili v 57. min., Kabel – Jedinstvo 2 : 2, Sutjeska – Hercegovac 2 : 0, Omladinac – Petrovaradín 1 : 1, Šajkaš – Stari grad 0 : 4. V nedeľu sa v Pivnici stretnú menovkyne, domáca a novosadská. Ján Šuster

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Nehrali podriadenú úlohu RATAR – HAJDUŠICA 3 : 1 (2 : 1) o udalostiach z predminulej nedele, keď zaútočili na rozhodcu, disciplinárne orgány FZ Pančevo trestali futbalistov Hajdušice Lečića, Milorada Mršića a Anđelovského zákazom hrania futbalu nasledujúcich 9 mesiacov a Pećinovski na zelený trávnik nebude smieť vybehnúť až 12 mesiacov. Takto podstatne oslabení, ale aj úplne demoralizovaní s pocitom vykonanej nespravodlivosti voči klubu, futbalisti Hajdušice odcestovali do Kruščice, kde sa stretli s domácim Ratarom. Nehrali však podriadenú úlohu. Ba naopak,

boli úplne rovnocenným, na momenty aj lepším celkom. Začiatok zápasu však patril domácim futbalistom, ktorí sa v 15. minúte aj ujali vedenia. Po tomto góle hostia presunuli hru pred bránu Ratara, kde si vytvorili aj niekoľko výhľadných šancí, avšak domáci z protiútoku zvýšili náskok. V 35. minúte však rozhodca znovu ukrivdil Hajdušičanom, keď pre údajný ofsajd neuznal gól Demseho. Tentoraz hostia chybu z predchádzajúceho zápasu nezopakovali a pokračovali s útokmi, čo sa im v 43. minúte aj oplatilo. Sieť za chrbtom domáceho brankára rozvlnil Demse. Druhý polčas v úplnosti patril smrti svojho spoluhráča Ing. Ján Sabo, Kovačičan žijúci v Čes- futbalistom z Hajdušice, ktorí neustále, ale bezúspešne obliehali ku. „S Jankom som chodieval často na tréningy a zápasy. Celou bránu Ratara. Na druhej strane cestou sme sa rozprávali ako hluchonemí. Reč nepočujúcich, svojmu hostiteľovi dovolili, aby z posunkový jazyk, ma naučili on a Cvetko Šugić, ďalší spoluhráč ešte jedného protiútoku vsietil aj zo Slávie, reprezentant Juhoslávie, tiež majster sveta. Takáč hral tretí gól. zväčša na poste pravého krídla. Bol rýchlym futbalistom, ktoHAJDUŠICA: Melich, Đukić, rý mal veľmi presné a ľahko spracovateľné centrované lopty pred Pejčić, Maliar, Folťan, Stojbránu súperov. Na trávniku i mimo neho bol mimoriadne spo- kovski, Radulović, Radović (Cesliehavý a poctivý. Vo futbale mal nesmierne rád výhry a zába- nak), Muškinja (Demse), Kovu po vyhratom zápase,“ dopĺňa spoluhráč Sabo. cevski, Hrudka. Ján Takáč sa úspešne presadil aj vo futbalovej pobočke ŠporOstatné výsledky 22. kola: tového spolku nepočujúcich Olimoija v Belehrade, kde hrával Budućnost – Dunav 5 : 1, Ševac s podobným nadšením ako v slávistickom drese. Roku 1965 vo Washingtone a roku 1969 v Belehrade sa s reprezentáciou Ju- – Banat 7 : 0, Dobrica – Karaš (J) hoslávie stal majstrom sveta v mužstve hluchonemých. Aj po 3 : 1, Crvena zvezda – Karaš (K) zakončení aktívnej športovej činnosti takmer pravidelne na- 0 : 0, Borac (VG) – Jedinstvo 2 : vštevoval zápasy Slávie v Kovačici a zaujímal sa o výsledky, kto- 0, Hajduk – Vinogradar 1 : 0. ré slávisti hrali mimo chotára. Bol obľúbený v spoločnosti a jeho Voľné boli Borac (VS) a Potporanj. inakosť mu neubrala na komunikácii so spoluobčanmi. Ján Takáč bol pochovaný v pondelok 9. apríla 2012 na cinHajdušica po tomto kole klestoríne v Kovačici. la na 8. miesto a má 27 bodov. Česť jeho pamiatke! J. Špringeľ vlh

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Nepekné scény na záver

Tri rozhodkyne na trávniku MLADOSŤ – BUDUĆNOST 2 : 0 (0 : 0) ilovníkom futbalu nedeľňajší zápas Mladosti s Mladenovčanmi predovšetkým utkvie v pamäti podľa toho, že v role rozhodcov boli ženy. Marinu Dragićevićovú Petrovčania už poznajú ako postrannú rozhodkyňu z minuloročnej

Dve pekné výhry: Miloš Kobilarov (Mladosť Petrovec) súťaže. Tentoraz spolu s dvoma kolegyňami rozhodovala tento zápas, ktorý mal príznaky priateľského súboja. Hralo sa férovo a nadovšetko otvorene. Mladosť premrhala mnoho gólových šancí a v prvej polovici zápasu bolo priam zázrakom, čo všetko domáci nevyužili. Týka sa to predovšetkým útočníka Zorzića. Nevedno ako, ale Mladosť za prvých 45 minút hry trikrát trafila brvno. Urobili to Vlajko Radaković, Igor Kaňa a spomínaný stredný útočník Zorzić. Po zmene strán do hry vošiel aj rekonvalescent Ján Pavlis. Práve nad ním Mladenovčania v šestnástke urobili penaltu. V 65. min. ju realizoval Marko Pupavac. O tri minúty ex-kapitán Pavlis zľava centroval a jeho na mieru šitý center realizoval Kaňa – 2 : 0. MLADOSŤ: Veselić, Pupavac, Jakuš, Kobilarov, Rupar (J. Tatliak), Sladojević, Zorzić (Pavlis), Kaňa, Kokanović, V. Radaković, Đorđević (S. Stanivuk). Pionieri Mladosti remizovali s novosadskou C. zvezdou 1 : 1, kým kadeti v súboji so svojimi rovesníkmi z novosadského Vidovdanského sídliska boli lepší o výsledok 4 : 1. MLADOSŤ – SLOGA 2 : 1 (2 : 1) Po dlhšom čase Erdevíčania hosťovali v Petrovci. Sloga má dobré 28. 4. 2012

17 /4488/

mužstvo, v ktorom hrajú kvalitní hráči. Domáci, ktorí z tohto zápasu potrebovali body, od začiatku zapracovali naplno. V 10. min. Jakušov center si „vychutnala“ Kokanovićova hlava a lopta bola v sieti – 1 : 0. V 38. min. domáci zahrali rohový kop, lopta sa dostala k Pupavcovi, tento dobre mieril a bolo 2 : 0. V premyslenej akcii Kovačević dobre prihral Simeunovićovi, ktorý bol presný a na prestávku sa odišlo s výsledkom 2 : 1. V druhom polčase gólov nebolo. MLADOSŤ: Veselić, Pupavac, Kobilarov, Uzelac (Pavlis), Rupar, Mojić, Jakuš, Kaňa, Đorđević (V. Radaković), Zbućnović, (Zorzić), Kokanović. SLOGA: D. Savić, Zoranović, Zec (Milošević), Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević (Šterleman), Đorđević, Simeunović, Považan, Bojanić. Výsledky 22. kola: Budućnost – Mladost (T) 2 : 1, Radnički – Obilić 1 : 1, Prvý máj – Omladinac 1 : 0, Bačka – Stanišić 2 : 1, Borac – Polet 3 : 1, C. zvezda – Index 1 : 0, Jugović – Jednota 0 : 0, Mladosť (P) – Sloga 2 : 1. Výsledky 23. kola: Mladosť (P) – Budućnost 2 : 0, Sloga – Jugović 1 : 1, Jednota – C. zvezda 3 : 1, Index – Borac 2 : 0, Polet – Bačka 2 : 0, Stanišić – Prvý máj 7 : 1, Omladinac – Radnički 1 : 1, Obilić – Mladost (T) 1 : 3. Mladosť v nedeľu odcestuje do Kaća na súboj domácemu Jugovićovi, kým novosadská C. zvezda uhostí erdevícku Slogu. Samuel Medveď

hovom kope skončila tesne mimo JEDNOTA – CRVENA ZVEZDA brány. 3 : 1 (1 : 0) aujímavý a kvalitný zápas V druhom polčase hostia najprv hlavne v réžii domácich po- nečakane vyrovnali v 50. min. po kazili v závere nešportovo sa sprá- nepozornom zákroku domácej vajúci hostia z Nového Sadu. Hra- obrany. Hneď potom v 51. min. la sa totiž 87. minúta, keď C. zvezda z protiútoku dosiahla gól, ktorý rozhodca Danilović z Báča pre postavenie mimo hry anuloval. Postranný rozhodca Miroslav Pupac najlepšie videl, že hráč C. zvezdy Slobodan Gordanić bol najbližšie k domácemu brankárovi, signalizoval ofsajd, čo vyvolalo nevídanú revoltu Novosadčanov. Zareagovali špatne, zaútočili na rozhodcu takmer všetci hráči v červených tričkách, dokonca aj tí z lavičky spolu so svojím trénerom. Hrozilo nebezpečenstvo z prerušenia zápasu, ale bezpečnostná služba domácich predsa zamedzila väčší incident. Gor- Prejavil strelecké schopnosti: Predrag danić dostal červenú kartu a Pejčinović (Jednota St. Pazova) zápas pokračoval, akoby sa predtým nič nestalo!? V mužstve kapitán Jednoty Dragin pekne hostí v tých záverečných chví- odcentroval a Pejčinović loptu ľach vládla úplná konfúzia, čo hlavou upravil do siete. domáci využili a tretím gólom Do ukončenia zápasu nechýNaglića uzavreli skóre zápasu. balo obojstranné nasadenie, ale Škoda, mohlo sa to aj krajšie bez presného záveru. Pazovčaskončiť, lebo dovtedy v útoku nom po zápase patril potlesk asi nebezpeční hostia zanechali cel- 400 divákov pre konečne dobrý kom priaznivý dojem. výkon, kým hostia pokazili dojem Zápas sa ináč začal z iniciatívy v tom už spomenutom nepekdomácich, ktorá trvala celý prvý nom závere. polčas. Jednota sa rýchlo ujala veJEDNOTA: L. Jovišić, Knežević, denia po úspešnom zákroku Dra- Zekanović, Žakula, N. Jovišić, gina a skvelej strele hlavou nala- Šuša, Dragin, Ogrizović (Šesdeného Predraga Pejčinovića. tović), Pejčinović (Erceg), KuHostia mohli vyrovnať v 41. min., kolj, Naglić. ale dobrá strela Vučkovića po roBz-ý

Vydreli iba bod! SLOGA – JUGOVIĆ 1 : 1 (0 : 0) ozčarovaní fanúšikovia a hráči Slogy neverili, že domáci trávnik a dobrý výkon nestačí hostiteľom na výhru. Bol to ťažký zápas pre obe mužstvá. Hostia z Kaća sa dobre bránili a takmer vždy sa im podarilo odčiniť nebezpečenstvo od vlastnej brány. Rozhodca Batrić Aleksić z Vrbasu často prerušoval hru a zastavoval útoky najmä domáceho mužstva. Tak stroskotala väčšina

HLAS ĽUDU

pokusov domácich, aby sa úspešne presadili. Tréner Slogy Mita Ninković osviežil mužstvo, zmenil taktiku, a preto sa v pokračovaní jeho zverenci pustili do ofenzívy. Pred bránou Suvaru bolo mnoho príležitostí, ale Erdevíčanom sa nijako nedarilo streliť gól. Na druhej strane útočník Kaćanov Kizić využil veľkú chybu obrany Slogy a v 69. min. vsietil veľmi pekný gól.

Vo finiši, presnejšie v 77. min. sa v hlúčiku hráčov najlepšie vynašiel Čobanović a vyrovnal výsledok. Viac nebolo času, ani príležitostí na nový gól, a tak domáci vydreli iba bod. SLOGA: D. Savić, Milošević, Zoranović (Vasić), Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević (Ivković), Đorđević (Šterleman), Simeunović, Považan, Bojanić. Károly Vig

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Čierna sobota!

Ako hra mačky s myšou BUDÚCNOSŤ – BORAC 6 : 1 (6 : 0) red 200 divákmi na ihrisku vedľa Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina Hložančania predviedli opravdivú hru mačky s myšou s hosťmi z Obrovca. Tak už z druhého domáceho zápasu vyprevadili hostí s poltuctom gólov v sieti. Predtým rovnaký osud zažili Selenčania. Všetko bolo rozhodnuté za prvých štyridsať minút, keď domáci dali všetkých šesť gólov. V 14. min. Mandić prvýkrát matoval nešťastníka v bráne Borca Đukića. V torpédovaní súpera pokračoval Lukić v troch prípadoch (v 19., 26. a 40. min.), pričom dva góly vsietil z voľných kopov. Dva góly pridal aj naladený Fejdi, a to v 24. a 29. min. Hložančania v druhom polčase ukázali celkom druhú tvár a sprá-

nástku, ale konkrétne úsilie zvýšiť výsledok nebolo na úrovni. Hostia zato prostredníctvom náhradníka Zečevića v 56. min. dosiahli čestný gól. Predsa domácim za bojovnosť a vynaložené úsilie nemožno nič vyčítať. Vznikol dojem, že v hlave majú už rozhodujúce zápasy v Kulpíne a doma s mužstvom Krila Krajine a najmä v derby s báčskou Tvrđavou. Žlté karty od solídneho rozhodcu Malinovića videli Severíni a Lukić, ktorí v Kulpíne musia pauzovať. BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Perfektne triafal: Dragan Lukić Horvát, M. Hataľa, Severíni (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. Bartoš) (Baláž), Mandić, Zorić, Fejdi, Ožvát, Nikić (Jeličić), Luvali sa tak, akoby im bolo ľúto súkić, J. Štajfer (Molnár). pera! Dobre hrali iba po šestJán Murtin prevahu na trávniku. Kerlec a Anđelić z voľných kopov však netrafili bránu. V 90. + 2. vládla rovnováha medzi min. Darko Pavlov súpermi, keď sa hralo zachytil loptu kráshlavne medzi dvoma nym volejom, ale trestnými územiami a brankár Maglića výraznejších šancí nevyrazil loptu, ktorú bolo. Predsa v 44. min. už mnohí diváci Anđelić z voľného kopu Strojca akcií hostí: Voja videli v bráne. odcentroval presne na Anđelić (Kriváň Selenča) KRIVÁŇ: Krstić, hlavu Dejanovi Mučajimu, ktorý Dejan Pavlov (Cechmajster), Jokrásnym gólom vyrovnal – 1 : 1. vović, Dobrík (Dalibor Mučaji), Selenčská obrana aj v druhom Banjac, Dejan Mučaji, Krajinović, polčase veľmi rýchlo kapitulovala. Kerlec, Darko Pavlov, Anđelić, Už v 47. min. bolo 2 : 1. Desať min. Trkulja (Kočonda). pred koncom hostia získali úplnú Michal Poliak

KRILA KRAJINE – KULPÍN 8 : 0 (4 : 0) ždy, keď sa zápas hrá v sobotu, Kulpínčania majú veľké problémy ako zhromaždiť mužstvo! Tak sa stalo aj pred týždňom pred odchodom do Báčskej Palanky na zápas s domácim mužstvom. Známe bolo, že pre tresty Zanfirović a Karačonji nemôžu hrať tento zápas. To by vari ani nebol veľký mínus pre kulpínske mužstvo, keby mu nechýbali aj Benka, Krivák, Burger, Šimo, keby nemuseli hrať zranení Máľach a Grňa, keby niekoľkí hráči priamo z práce nevybehli na trávnik... Naposledy sa už v prvej štvrťhodine zranil brankár

Rýchle góly rozhodli MAGLIĆ – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 1) a hosťovanie do Báčskeho Maglića Selenčania odcestovali bez Strehárskeho, Krížova a Malinu, nuž im hlavným cieľom bolo neprehrať tento zápas. To sa im nepodarilo najviac preto, že dostali veľmi rýchle góly na začiatku oboch polčasov. Maglićania už v 1. min. strelili prvý gól. Po inkasovanom góle Kriváň v priebehu desiatich minút prostredníctvom Darka Pavlova mal tri pekné šance, ale výsledok sa nezmenil. Potom na ihrisku dlho

MLADÍ KARATISTI Z KULPÍNA ZNOVU ÚSPEŠNÍ. V poradí 13. internacionálny SUPER EN PI CUP Subotica 2012 prebiehal v poslednú marcovú nedeľu v subotickej sieni Dudova šuma. Na tomto športovom podujatí bolo 1 520 súťažiacich z dvanástich štátov a zo 102 karateklubov. Mladí kulpínski karatisti, zverenci trénera Mirka Đukića, na tejto medzinárodnej súťaži získali až päť medailí. Zlatom sa ovenčili Dijana Drača a Nataša Králiková, striebornú medailu získala Milana Popovická a bronz si do Kulpína priniesli Daniela Králiková a Maksim Teslić. Súťažiaci, ktorí dostali zlaté ocenenia, zároveň získali i víťazné poháre. Na snímke vidíme v Subotici úspešné sestry – dvojičky Natašu a Danielu Králikové, členky karateklubu v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne. K. Gažová

Chýbala polovica tímu: Andrej Haška (FK Kulpín) Vezmar, ktorého musel vystriedať mladý a neskúsený Konečný, mladík narodený roku 1994. Najviac preto Kulpínčania na ihrisku v Športovom stredisku Tikvara zažili takú čiernu sobotu! Bol to ináč veľmi korektný zápas, bez kartičiek. Domáci v prvom polčase ľahko vsietili štyri góly a v druhom polčase pridali raz toľko. KULPÍN: Vezmar (Konečný), Haška, Kolarski, Kozarov, Ušiak (Ferko), Grňa, Máľach, Peťkovský, Fábry, Gašić, Fabók. Výsledky 16. kola: Tvrđava – Bačka 3 : 0, Budućnost (P) – Vojvodina 1 : 4, Maglić – Kriváň 2 : 1, Proleter – Soko 3 : 1, Budúcnosť (H) – Borac 6 : 1, Krila Krajine – Kulpín 8 : 0. Program 17. kola: Krila Krajine – Tvrđava, Kulpín – Budúcnosť (H), Borac – Proleter, Soko – Maglić, Kriváň – Budućnost (P), Vojvodina – Bačka. Tabuľku vedie Tvrđava (41 bodov), Hložančania sú na druhom mieste a majú o päť bodov menej, Kulpín je šiesty (22 bodov) a Kriváň na ôsmom mieste zatiaľ získal 18 bodov. J. P.

28. 4. 2012

17 /4488/

HLAS ĽUDU

Športová slávnosť v petrovci

Ja milujem volejbal obota 14. apríla 2012 v Báčskom petrovci bola v znamení športovania. vedenie volejbalového klubu Mladosť v ten deň zmobilizoval všetkých svojich členov a sympatizantov, aby prišli do športovej haly pri Základnej škole Jána Čajaka. na záver súťažiacej sezóny 2011/2012 usporiadali Deň volejbalu. Už od samého rána podľa stanoveného harmonogramu na parkety vystúpili tí najmladší. pre pionierov usporiadali turnaj v minivolejbale, aby ich tak prilákali zaoberať sa týmto dynamickým športom. v súťaži potom pokračovali súťažou najmladších členov petrovského vK Mladosť. o 14. hodine sa strojila najslávnostnejšia chvíľa. petrovčania medzi sebou slávnostne privítali nositeľa zlatej olympijskej medaily vasu Mijića, inak v tejto chvíli i riaditeľa vK vojvodina v novom sade. s ním pricestoval i jeho tajomník Dragan Čučković. v príhodnom programe hostia sa vyslovili o význame športovania mládeže, a vôbec o význame športu pre zdravie

človeka. Zároveň zahlásili aj medzinárodný volejbalový memoriál Dušana tojagića tojagu, ktorý prebiehal 21. a 22. apríla 2012 práve v petrovci. predseda hostiteľského klubu Ján Brna sa im zavďačil primeranými darčekmi. Ďakovné diplomy odovzdali i sponzorom klubu, ktorí dlhšiu dobu podporujú petrovských volejbalistov. predseda Brna sa pochválil, že je v tejto chvíli v klube aktívnych zo 120 hráčov všetkých vekových kategórií a súťažia tak v mužskej, ako i v ženskej konkurencii. Za pomoci sponzorov pripravili a s heslom Ja milujem volejbal vytlačili tričká pre najmladších, ktoré im potom aj rozdali. Deň volejbalu pokračoval zápasom seniorov a senioriek vK Mladosť a skončil sa zápasom veteránov. J. Č-p

Začalo sa to turnajom v minivolejbale pionierov

Petrovčania medzi sebou privítali legendárneho volejbalistu Vasu Mijića (vpredu prvý zľava) a Dragana Čučkovića

Na Dni volejbalu si zahrali i seniorské družstvá

Ja milujem volejbal – spoločne odkazujú petrovskí volejbalisti a hostia

Najmladší sa tešili z nových tričiek