Hlas18 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 18 /4489/

5. 5. 2012

Ministerská konferencia Jadransko-jónskej iniciatívy

Stážisti menšín v štátnych inštitúciách

Naša téma: Problém nezamestnanosti

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

O intenzívnych hospodárskych aktivitách počas nadchádzajúceho Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu sa 25. apríla v Novom Sade zmienili predstavitelia hospodárskych komôr Vojvodiny a Srbska a Kompenzačného fondu Srbska. O. Filip

Členovia KUS Zvolen z Kulpína – protagonisti drámy Michala Babiaka Frajerčenia na Tretej ulici – sa z nedávneho zájazdu na Slovensko vrátili ako laureáti 15. festivalu Aničky Jurkovičovej, ktorý od 15. do 18. apríla prebiehal v Novom Meste nad Váhom. A. Francistyová

Prvomájové syndikátne ceny udelili desiatim laureátom 24. apríla v Novom Sade. O. Filip

Obec Báčsky Petrovec – zakladateľ Rádia Petrovec – k jubileu 45 rokov nepretržitého vysielania, ktoré si koncertom pripomenuli 20. apríla, prispela i novým vybavením pracovných miestností a štúdia. J. Čiep

V piatok 27. apríla v boľovskej ZŠ Branka Radičevića slávnostne otvorili multifunkčný kabinet slovenského jazyka. Žiaci so svojou profesorkou Vierou Tomanovou pri tejto nevšednej príležitosti pripravili bohatý program ako ukážku doterajších aktivít na hodinách slovenčiny. A. Lešťanová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Voľby a prvé dni V

nedeľu občania Srbska v parlamentných, pokrajinských a lokálnych voľbách zvolia svojich zástupcov na nasledujúce štvorročné obdobie. Vyjadria sa takisto, ku ktorému z dvanástich prezidentských kandidátov prechovávajú najväčšiu dôveru a koho by chceli vidieť vo funkcii hlavy štátu v nasledujúcich piatich rokoch. Ak ani jeden z kandidátov nedostane nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov, víťaza rozhodne druhé kolo prezidentských volieb, ktoré nasleduje o dva týždne a do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. V uplynulej predvolebnej kampani sa tak prostredníctvom médií, ako aj priamo v teréne predstavili všetci kandidáti na všetkých úrovniach. Zo širokej palety názorov, návrhov a sľubov voliči si vyberú podľa vlastného dobrozdania a svoj hlas dajú tým, o ktorých veria, že im môžu priniesť aspoň kúsok lepšej budúcnosti. Výber je naozaj pestrý. V parlamentných voľbách je možnosť si vybrať z osemnástich listín, na ktorých je spolu 3 065 kandidátov na národných poslancov. Ako je známe, do Národného zhromaždenia Srbska môže vstúpiť „len“ 250 zástupcov ľudu. Ktorých, to závisí od počtu hlasov a od – matematických a iných výpočtov. Hoci sú podľa nového zákona volebné listiny uzavreté, čo znamená, že poradové čísla kandidátov na listine zaväzuje podávateľa listiny k dodržaniu stanoveného poradia, určité presuny sú možné. Významnejšie je však to, akým spôsobom boli kandidačné listiny zostavené a usporiadané v straníckej či koaličnej kuchyni. Menšie číslo vždy znamená väčšiu pravdepodobnosť, že sa kandidát zmení na poslanca a naopak. Na to však bude vplývať nielen percento hlasov získané vo voľbách, ale aj matematika pri určovaní počtu poslancov. Bez ohľadu na poradové číslo a meno, povráva sa, že v každej strane si kandidátov na poslancov vyberajú na základe niekoľkých kritérií. Po prvé sa prihliada na straníckych aktivistov, ktorí v predchádzajúcom období aktívne a odovzdane promovali politiku strany v teréne. Medzi nimi sú v pod-

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

state tí najodovzdanejší členovia – nadšenci, ktorí vždy tvoria najzdravšie jadro strany. V druhej, podmienečne povedané skupine sú kandidáti určení podľa územného princípu. Každá strana chce mať poslancov zo všetkých krajov a každý kraj chce mať svojho poslanca (alebo poslancov). S treťou kategóriou kandidátov sa ani jedna strana veľmi nechváli. Ani sa neprizná, že takých má. Ide totiž o ľudí, ktorých najväčšou kvalitou je, že majú kontakty a môžu prispieť k zabezpečeniu lepšej práce strany, čiže cestu k peniazom. Keď sa toto všetko správne vykombinuje, prepočíta a započíta, dostaneme nové zloženie parlamentu. Keď sa 6. mája skončia voľby na volebných miestach, nasleduje druhé dejstvo: zabezpečovanie parlamentnej väčšiny a formovanie vlády. Zvyčajne sa odohráva bez prítomnosti verejnosti a často sa podobá na zdĺhavý televízny seriál, síce nákladný, ale pochybnej kvality. Občania, ktorý časom nestratili trpezlivosť, zo dňa na deň sledujú túto napínavú hru na nervy a každé ráno čakajú pramienok bieleho dymu ako znak, že konečne padlo rozhodnutie o mandatárovi. Medzičasom všetci rozjímajú nad tým, čo by nová vláda mala robiť a urobiť, koľko rezortov čiže ministrov by mala mať, akú osobnosť na mieste premiéra by sme potrebovali. Občania – voliči vždy od vlády očakávajú veľa. Keby chcela splniť aspoň časť týchto očakávaní, nová vláda by mala s náležitou pozornosťou pristupovať k písaniu svojho programu. Keby ho chcela napísať tak, aby sa čím väčšmi podobal na to, čo občania – voliči očakávajú, do programu by určite zaradila mnohé z toho, čo jednotlivé politické strany sľubovali počas kampane. Načo vymýšľať teplú vodu a objavovať Ameriku, ak to nie je potrebné. Ak sa dobrá idea realizuje, iste sa nikto nebude hnevať. Názory na priority novej vlády sa rôznia, nie však natoľko, aby sa do popredia nedali vysunúť tri najnaj: pokračovanie európskej integrácie, hospodársky rast a reformy, reformy, reformy. Zoznam týmto nie je uzavretý. Anna Lazarevićová

Slovenský národný dom v Dobanovciach a prítomnosti početných hostí v nedeľu 29. apríla slávnostne otvorili novovybudovaný Slovenský národný dom v Dobanovciach pri príležitosti 150. výročia príchodu Slovákov do osady (1861 – 2011). Po odhalení pamätnej tabule v krásnej miestnosti s javiskom nasledoval bohatý kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali aj tri aktívne členky tamojšieho SKOS Šafárik – speváčky a hudobníčky (zľava) Paulína Čapeľová, Saška Matanovićová a Vesna Krajčiová. Vedľa nich stojí Željko Čapeľa, predseda Organizačného výboru SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce, ktorý svojím angažovaním sa na výstavbe domu dal kus seba.

A. Lešťanová

FÓKUS

VOĽBY 2012

REPUBLIKOVÁ A POKRAJINSKÁ VOLEBNÁ KOMISIA ZVEREJNILA

Konkrétne údaje rebovaním, ktoré sa uskutočnilo v piatok 20. apríla, Republiková volebná komisia určila nasledujúce poradie kandidátov na prezidenta štátu: 1. Zoran Stanković – Zjednotené regióny Srbska, 2. Vladan Glišić – Dveri, 3. Boris Tadić – Demokratická strana, 4. Vojislav Koštunica – Demokratická strana Srbska, 5. Zoran Dragišić – Hnutie robotníkov a poľnohospodárov, 6. Jadranka Šešelj – Srbská radikálna strana, 7. Muamer Zukorlić (nezávislý kandidát), 8. Danica Grujičić – Sociálno-demokratický zväz, 9. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, 10. Čedomir Jovanović – Preokret, 11. István Pásztor –

Zväz vojvodinských Maďarov, 12. Tomislav Nikolić – Srbská pokroková strana. Zástupca predsedu Republikovej volebnej komisie Slavoljub Milenković vyhlásil, že celkový počet voličov, ktorí 6. mája uplatnia svoje volebné právo, je 7 026 579. Vytlačené je 7 061 712 hlasovacích lístkov a tlač stála 55 miliónov din. Vo volebných miestach v Rakúsku, Taliansku, Belgicku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Nemecku, Slovinsku, Francúzsku, Holandsku, Rusku, Česku, Chorvátsku, Macedónsku, Rumunsku, Švajčiarsku, Luxemburgu, Líbyi, Južnoafrickej republike a na Cypre voliči budú

hlasovať 6. mája od 7. do 20. hodiny, pokým v Kanade, Spojených štátoch amerických a vo Veľkej Británii bude hlasovanie prebiehať 5. mája od 7. do 20. hodiny v lokálnom čase. XxX Pokrajinská volebná komisia dňa 25. apríla určila Súhrnnú volebnú listinu pre voľby poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny, schválila rozhodnutie o určení volebných miest a určila počet voličov a hlasovacích lístkov. Súhrnná volebná listina obsahuje 14 kandidačných listín: 1. Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić, 2. Liga sociálnych demokratov – Nenad Čanak, 3. Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić, 4. Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj, 5. Srbská pokroková strana Po-

krenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić, 6. Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica, 7. Čedomir Jovanović – Vojvođanski preokret, 8. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, 9. Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor, 10. Dveri za srpsku Vojvodinu, 11. Všetko spolu: BDZ, GSM, DZH, DZVM, Slovenská strana – László Racz Szabó, 12. Magyar Nemény Mozgalom – Lászlo Bálint, 13. Čiernohorská strana – Nenad Stevović, 14. Srbská demokratická strana – Dragan Dašić. Vo Vojvodine svoje právo hlasovať môže využiť 1 735 616 voličov. Pre voľby poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny po proporčnom volebnom systéme určených je 1 735 616 hlasovacích lístkov a 1 787 volebných miest. J. Pániková

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IVAN GODÁRSKY, PRÁVNY PORADCA, MEMO 98, BRATISLAVA

Moratórium nie je potrebné – Čím možno vysvetliť, že na Slovensku v súčasnosti neplatí princíp volebného ticha? – Aj na Slovensku kedysi platilo tzv. volebné moratórium, ale zrušili ho vzhľadom (aj) na skúsenosti z predminulých parlamentných volieb. Vtedy sa celkom evidentne ukázalo, že jednoducho to moratórium nemá ten zmysel, aký kedysi zákonodarca myslel, že by malo mať. Bolo vymyslené hlavne kvôli tomu, aby sa rozhodnutia neprijímali na poslednú chvíľu. Ale tým, že je informačná spoločnosť dnes tak rozvetvená, a sú teda ľahko prístupné všetky zdroje, stalo sa tak trochu umelé. Totiž vzťahovalo sa na elektronické zdroje, ako i na médiá tlačené, kým internet aj tak nebol pokrytý. A ľudia v posledných chvíľach pred samotnými voľbami chodia často práve na internet. Bola v tom prístupe akási dvojkoľajnosť: niektoré médiá moratórium museli dodržovať, kým sa na druhej strane tie informácie, ktoré mohli byť dôležité, tak či tak objavili na internete. Zákonodarcovia sa preto rozhodli, že ľudia sú dostatočne vyspelí na to, aby dokázali posúdiť, čo je niečo šokujúce a čo má reálny základ na to, aby sa naozaj rozhodovali dlhodobejšie alebo kvalifikovane v prospech toho, čo je v ich záujme. Myslím si, že volebné moratórium dnes naozaj nie je potrebné. Lebo ľudí, ak sa zaujímajú o veci verejné, ani informácia na poslednú chvíľu nemôže ovplyvniť natoľko, aby zmenili názory. Zaznamenal: O. Filip

NA ŠTVRTKOVOM STRETNUTÍ MINISTROV poľnohospodárstva členských krajín Jadransko-jónskej iniciatívy v prvom pláne boli Budúce skúšky vidieckej politiky. Okrem prezentovania doterajších a plánovaných aktivít v oblasti rurálnej politiky účastníci sa zaoberali i konkrétnymi možnosťami ďalšej medzištátnej spolupráce v tejto oblasti. Podčiarkujúc, že je Srbsko zástancom a aktérom regionálnej spolupráce, v duchu politiky cieľmi ktorej sú, aby priestor v ktorom všetci spolu žijeme bol bez politických tenzií, ako aj otváranie perspektív lepšieho života pre všetkých občanov, minister poľnohospodárstva Dušan Petrović zároveň tlmočil spokojnosť nad skutočnosťou, že konferencia prebieha v roku, keď je Srbsko predsedajúcou krajinou viacerých regionálnych iniciatív, vrátane Jadransko-jónskej. Jej generálny tajomník Fabio Pigliapoco vyzdvihol význam tohto makro regiónu pre EÚ, tiež okolnosť, že je Srbsko zároveň súčasťou Dunajského regiónu a krajinou s bohatými skúsenosťami, ktoré môžu len prispieť k naplneniu obsahov viacerých iniciatív v tomto pásme. Na snímke: pracovné predsedníctvo štvrtkovej konferencie. O. Filip

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V DOBANOVCIACH

Otvorili dlho očakávaný Slovenský národný dom kračovať s aktivitou v nových miestnostiach. Oficiálna časť príležitostného programu sa konala v sieni nového objektu. V mene členov Organizačného výboru SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce všetkých prítomných na nedeľňajšej oslave privítal a pozdravil Željko Čapeľa, predseda. Medzi hosťami boli aj Anna Tomanová-Makanová, podpredsed-

ko Čapeľa. Potom nasledovali príhovory vzácnych hostí. Ján Štark v mene slovenského veľvyslanectva Dobanovčanom zaželal veľa zdravia, šťastia, úspechov a mnoho príjemných chvíľ strávených v tomto peknom objekte pri zachovávaní kultúrneho dedičstva. Anna Tomanová-Makanová vo svojom príhovore okrem iného povedala: „Musím vyjadriť oduševnenie, že sme dnes tuná spolu s našimi Slovákmi, ktorí žijú v Dobanovciach a že dnes v tomto veľkolepom kultúrnom stánku možeme povedať, ... že aj keď vás je tu málo, nezabudneme na vás. Vždy budete mať náV obecenstve boli hostia a hostitelia, bývalí a pomocnú ruku, či už z budúci aktivisti dobanovského spolku Národnostnej rady, lovenský národný dom je strália,“ tak píše alebo kultúrno-umeotvorený pri príležitosti osláv na dvojrečovej leckých spolkov, 150. výročia príchodu Slovákov (po srbsky a po miestnych matičných do Dobanoviec. Dom je sídlom slovensky) paodborov, združení SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce. mätnej tabuli, zažien, resp. ženských Výstavbu domu financovala Mests- vesenej na krásspolkov rovno tak ako ká obec Surčín Mesta Belehrad s nom novovybudnes.“ Pri tej príležidovanom Slotosti Juraj Červenák Pamätnú tabuľu odhalili Anna Tomanová-Makanová venskom národ- a Vojislav Janošević odovzdal predstavitenom dome v Doľom tamojších inštitúbanovciach. Za prítomnosti po- níčka pokrajinskej vlády a pred- cii a ustanovizní symboly slovenčetných hostí v nedeľu 29. apríla sedníčka NRSNM, Juraj Červenák, skej národnostnej menšiny. pamätnú tabuľu slávnostne od- podpredseda Výboru pre úradné Kultúrno-umeleckú časť prohalili Anna Tomanová-Makanová, používanie jazyka a písma, Ján gramu piesňou Červené jabĺčko Štark, atašé Veľ- otvorila Jasmina Greksová, ktorá predsedníčka vyslanectva SR v potom aj jabĺčka z košíka odoNRSNM, a VojiBelehrade, Ras- vzdávala hosťom. Po nej vystúpislav Janošević, tislav Surový, lo dueto Vesna Krajčiová a Paulína predseda Mestčestný predseda Čapeľová, speváčka Daniela Grekskej obce SurMSS, a predsta- sová, kým sa obecenstvu na hučín, a Slovenský vitelia hostiteľ- sliach predstavila Saška Matanonárodný dom ských miestnych vićová. Búrlivým potleskom oddali na použitie. matičných od- menení boli aj členovia tamojšiePotom všetci borov, spolkov a ho KUS Budućnost a k dobrej náspolu – hostia a združení žien zo lade prispeli aj združenia a spolky hostitelia zaŠídu, Erdevíka, žien so speváckymi skupinami zo spievali matičLugu, Starej Pa- Starej Pazovy a Kysáča. Pred slávnú hymnu Po zovy, Boľoviec, nostným otvorením tento kultúrnábreží, koník Kysáča, Nového ny stánok navštívil aj primátor beží... Pre dobaSlávnostný príhovor Sadu a Vojlovice Mesta Belehrad Dragan Đilas a po novských SlováJána Štarku – Pančeva. kov toto bola programe sa pokračovalo s vesepodporou stavebného podniku veľká udalosť, K slávnosti licou v tanci a piesni za sprievodu Karabuva. Vybavenie domu fi- na ktorú sa dlho otvorenia Slo- pazovských mladých hudobníkov. nančne podporili Národnostná p r i p r a v o v a l i , venského ná- Nový Slovenský národný dom je israda slovenskej národnostnej men- preto je radosť o rodného domu tou zárukou, že si malá hŕstka Slošiny, Pokrajinský sekretariát pre to väčšia. Nie Jasmina Greksová oduševnila blahoprajné listy vákov v Dobanovciach materinský kultúru a verejné informovanie, div, že na sláv- publikum svojím hlasom dobanovským jazyk bude zachovávať aj naďalej. Úrad pre Slovákov žijúcich v za- nosti boli príSlovákom zasla- Už teraz plánujú aj vydanie mohraničí v Bratislave, Slovenská re- tomní aj starí rodičia, ktorí boli li Samuel Vrbovský, biskup SEAVC nografie o 150-ročnom živote a publika, a Slovenská evanjelická aktívni v starých miestnostiach, v Srbsku, Slováci z Austrálie a Ka- práci Slovákov v tejto osade. cirkev Laverton, Melbourne, Au- ale aj ich vnúčatá, ktoré budú po- nady, ktoré na úvod prečítal ŽeljAnna Lešťanová

„S

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V BOĽOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Otvorili multifunkčný kabinet slovenského jazyka P o úspešnom ukončení projektu Materiálno-technické zabezpečenie kabinetu slovenského jazyka v boľovskej Základnej škole Branka Radičevića, v piatok 27. apríla tento multifunkčný kabinet slávnostne otvorili za prítomnosti početných hostí, rodičov, zamestnancov a priateľov školy. Multifunkčná moderná učebňa slovenského jazyka s interaktívnou tabuľou je jedným zo základných kameňov budovania modernej základnej školy podľa noriem EÚ. Základná škola na realizáciu tohto projektu od Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belehrade z prostriedkov Slovak Aid získala nenávratný finančný príspevok vo výške 4 654 eur, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny prispela na časť rekonštrukcie a vybavenia kabinetu nábytkom, novými lavicami, stoličkami, pracovným stolom a skriňou v hodnote 350 000 dinárov. Vďaka Lavertonskému cirkevnému zboru Krista Pána a slovenskému spolku z Melbournu, zbierkou, ktorú zorganizoval cirkevný dozorca Ján Sklenár, sa zozbieralo 68 445,21 din. Finančne prispela aj Mestská obec Surčín a samotní Boľovčania.

Počas obchôdzky kabinetu slovenského jazyka Vďaka koordinovanej činnosti všetkých účastníkov zachovávania a zveľaďovania slovenskej národnej kultúry v Boľovciach a v Srbsku, zjednotenej vo forme projektu pod názvom Zachovávanie slovenskej národnej kultúry v Boľovciach, v inštitučných rámcoch, sa dnes v škole slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry učí viac ako 50 žiakov. Keď sa tento projekt začal realizovať v školskom roku 2006/2007, výučbu slovenčiny sledovalo iba 9 žiakov. Pred slávnostným otvorením kabinetu odznel príležitostný žiacky program. Najprv Momčilo Gašić, riaditeľ školy, privítal vzácnych hostí, medzi ktorými boli aj Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Martin

PRVOMÁJOVÉ CENY ZÍSKALI PREDSTAVITELIA ŠIESTICH KOLEKTÍVOV A ŠTYRIA JEDNOTLIVCI

Skôr prostriedok ako cieľ Ž

ijeme v dobe krízy, problémov a štrajkov, no syndikát by nesmel odpúšťať chyby, ani zodpovedných za ne zbavovať zodpovednosti. Demokraciu najčastejšie chápeme ako vládnutie väčšiny, no nevidíme jej ďalšie charakteristiky a princípy, ako je deľba moci, zodpovednosť, meniteľnosť funkcionárov. Často meníme názory, takže tí istí, ktorí nám včera rozprávali, že je naša privatizácia vo všetkom naj, a preto jediným východiskom pre hospodárstvo, dnes tvrdia, že je zlá a zďaleka neposkytuje očakávané výsledky. Pôsobiť v takýchto podmienkach nebolo vôbec ľahké, a preto blahoželám všetkým odmeneným s prianím, aby vo svojom ďalšom angažovaní boli takí, akými boli i doteraz. Uvedenými konštatáciami predseda Mestskej rady Zväzu samo-

Bielik, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, Vojislav Janošević, predseda Mestskej obce Surčín, Ján Majorský, podpredseda NRSNM pre Sriem, a Juraj Červenák, podpredseda Výboru pre úradné

statných syndikátov mesta Nový Sad a obcí Drago Đokić pozdravil účastníkov utorkovej slávnostnej schôdze mestskej syndikátnej rady, na ktorej najzaslúžilejším odovzdal tradičné prvomájové ceny. Získali ich Pokrajinský sekretariát pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, syndikátne organizácie Rozvojovej banky Vojvodiny, Vyššieho súdu v Novom Sade, Marbo Productu – výrobnej prevádzky v Maglići, Blok výskum a výroba Naftového priemyslu Srbska v Novom Sade a VKP Lisje – Nový Sad. Laureátmi z radov jednotlivcov sa stali Miodrag Šefer (VKP Novosadská tepláreň), Petar Ilić (AS Petra Drapšina), Danica Filipovićová (Mestská knižnica Nový Sad) a Vlado Nedimović (Zväz samostatných syndikátov mesta Nový Sad a obcí).

používanie jazyka a písma NRSNM. Vďaka láske k slovenskému jazyku a vytrvalosti profesorky Viery Tomanovej výučbu slovenského jazyka teraz v Boľovciach sledujú nielen žiaci zo slovenských, ale i zo zmiešaných rodín. A práve o troch častiach spomínaného projektu na piatkovej slávnosti hovorila profesorka V. Tomanová, jeho autorka a realizátorka. Prvá časť pod názvom Ambientná výučba slovenského jazyka v Boľovciach mala za cieľ formovať kladné postoje k slovenskému jazyku. Žiaci navštívili viacej ako 15 slovenských osád a ich pobyty tam boli odborne organizované. Cieľom druhej časti bolo zlepšenie komunikačných zručností a v rámci nej boľovskí žiaci Zmieňujúc sa o najvýznamnejšom syndikátnom uznaní, ktorého tradícia trvá takmer 45 rokov a ktoré kolektívy a jednotlivci každý rok získavajú k l. máju za prínos k práci a zveľadenie syndikátnej činnosti, tvorbu a výsledky dosiahnuté v nadviazaní sociálneho dialógu s partnermi na všetkých úrovniach, pokrajinský tajomník Miroslav Vasin podotkol, že ide o najväčšie uznanie sekretariátu, ktorý vedie. Najmä preto, lebo sa prvýkrát stalo, že jeden štátny orgán získal najvyššie syndikátne uznanie. V mene odmenených sa prihovorila i Danica Filipovićová, poukazujúc na skutočnosť, že v tejto ťažkej dobe načim veľa ochoty a vytrvalosti v boji za zlepšenie pozícií zamestnancov. V tomto kontexte by sa azda dalo kvitovať i to, že je prvomájová cena skôr uznaním a prostriedkom v snahách o lepší zajtrajšok odborárov, než je konečným cieľom, po ktorom možno vravieť: dosť, už stačilo. O. Filip

boli na Slovensku, v Škole v prírode v Tatranských Matliaroch. Tretia časť projektu Materiálno-technické zabezpečenie kabinetu slovenského jazyka mala za cieľ zlepšiť pracovné podmienky výučby slovenského jazyka v multietnickom prostredí. Projekt napísala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD). V tomto školskom roku hodiny slovenského jazyka navštevuje 54 žiakov rozdelených do dvoch skupín – staršej a mladšej (v ktorej sú aj škôlkari). A práve oni k slávnostnému otvoreniu kabinetu pripravili príležitostný program, ktorí sa všetkým páčil, a preto im vo svojom príhovore Anna Tomanová-Makanová odkázala, že je našou úlohou a povinnosťou vedieť materinský jazyk a že musia byť vedomí, že sa neučia tým iba svoj materinský jazyk, ale i európsky jazyk, akým je i slovenčina. Martin Bielik pri tej slávnostnej príležitosti poukázal na tri veci projektu. Po prvé, že je tento projekt dôkazom, že Slovenská republika nezabúda na svojich krajanov, po druhé, že je on pekným príkladom symbiózy aktérov tak zahraničných, ako i miestnych, a po tretie, že by tento projekt veľmi ťažko vznikol, ak by tu v Boľovciach o slovenčinu nebol záujem. Pri tejto príležitosti Juraj Červenák udelil aj tamojším predstaviteľom inštitúcií a ustanovizní symboly slovenskej národnostnej menšiny. Po oficiálnej časti programu nasledovala obchôdzka krásne upraveného kabinetu slovenského jazyka. A. Lešťanová

OSPRAVEDLNENIE príspevku V Hložanoch spustili Oázu MB (Hlas ľudu, č. 17, 28. 4. 2012, na str. 6) v časovej tiesni – z nijakých iných dôvodov – prišlo k nedopatreniu. Neuvádza sa, že pri otvorení tohto turisticko-rekreačnopohostinského strediska nielenže bol, ale sa aj ujal slova predseda Obce Báčsky Petrovec Vladimír Turan, ktorý o. i. zdôraznil: „To, čo bolo snom, dnes je ako turistická ponuka skutočnosťou. Hovorí sa, že človek sa bez mihnutia okom môže pozerať iba do ohňa a do vody. Do ohňa by sme sa nechceli pozerať, ale na tomto priestore oči skutočne oddychujú. To však neslúži iba na oddych, ale aj na zamestnávanie a na to, aby sme každým dňom žili lepšie.“ Ako autor spomenutého príspevku ospravedlňujem sa za neúmyselnú chybu. S úctou

5. 5. 2012

Juraj Bartoš 18 /4489/

HLAS ĽUDU

FÓKUS 80-ROČNÝ DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK HLOŽANY

Usporiadal peknú oslavu vzácneho jubilea slava Karađorđevića druhého stupňa. Pri tejto príležitosti rovnaké uznanie ibaže prvého stupňa čiže zlatú medailu získal aj DHS z Báčskeho Petrovca. PZS za nepretržitú dobrovoľnícku prácu a obetavosť v hložianskom DHS za 50 rokov pôsobenia v spolku vyznamenal pamätnicou Jána Chlpku, čestného člena spolku. Za 30ročnú činnosť spomienkové listiny PZS dostali: Ondrej Dubovský, Samuel Ďuriš (veliteľ), Samuel Macko ml., Štefan Mravík (podpredseda spolku) a Samuel Macko st. Predsedníctvo Požiarnického zväzu Vojvodiny spolok vyznamenalo DHS

aj do budúcna, lebo je v pláne formovanie osobitnej položky v obecnom rozpočte, ktorá bude určená len pre mimoriadne situácie – požiare a živelné pohromy. Vo svojom osobitnom príhovore predseda RMS Hložany Ján Bohuš ako darček DHS Hložany odovzdal dokument, ktorým Miestne spoločenstvo vyčlenilo prostriedky na kúpu počítača pre činnosť hložianskemu spolku. V súčasnosti je v spolku aktívnych 37 členov, z toho až 18 je juniorov a 5 pionierov. V minulosti sa do spolku zapájali aj pionierky. Všetci pravidelne súťažili na rôznych súťažiach. Stavali a váľali máj. Hložianski hasiči sa v minulosti Úradná časť oslavy sa skončila spoločným fotografovaním jej v značnej miere financovali z prenájúčastníkov v Dome kultúry mu hasičskej siene na svadby a zábaohľad na požiarnu zbrojnicu vždy pavský; na syntetizátore ich sprevádzal vy. Keď ide o výstroj, toho času vlastu ľudí vzbudzoval pocit istoty a ve- Ivan Galamboš (všetci sú členmi hlonia traktor značky Torpedo, cisternu kadomie, že v najhorších životných si- žianskeho KOS Jednota). Podujatie pacity 3 000 litrov, motorové pumpy... tuáciách je pomoc nablízku. Hoci po- spestrila výstava fotografií, písaných Záväzne majú službu počas žatvy. sledných 15 – 20 rokov pracujú v sťa- dokladov a požiarnického výstroja z Spolok už dávnejšie očakáva ojazdežených podmienkach, skrze nedo- dejín spolku v né nákladné vozidlo statok finančných prostriedkov a teda aule Domu kula cisternu z B. Pei primeraného hasičského náčinia, túry. Svojou prítrovca. Zápasí aj s poslania sa nevzdali. Členovia Dob- tomnosťou slávnedostatkom slávrovoľného hasičského spolku v Hlo- nosť poctil prednostných rovnošiat. I žanoch svoje humánne poslanie – seda Obce B. Penapriek všetkému zachraňovať ľudské životy a majetok trovec Vladimír spomenutému člen– spĺňajú už celých osem desaťročí. Turan a predsestvo celých osem deOsemdesiatročnicu hložianskeho da RMS Hložany saťročí bdie nad bezDHS si jeho členovia a hostia pripo- Ján Bohuš. Boli pečnosťou dediny a menuli v sobotu 28. apríla podvečer. pritom aj členojej občanov. Spolok Oslava jubilea odštartovala ukážkovým via dobrovoľzohral aj významnú cvičením na „brentači“ pred domom ných hasičských úlohu na pláne rozDHS. Predviedli ho po štyria pionieri z spolkov z Pevoja kultúrneho a Hložian z DHS Báčsky Petrovec. Osla- trovca, Kysáča, Oslavy jubilea DHS Hložany sa začali ukážkovým cvičením pred spoločenského živovy vyvrcholili slávnostným zhromaž- Kulpína a DHS Hasičským domom ta Hložian. dením v kultúrnom dome. Slávnosť Pivnica, tiež predNa organizácii a dotvorila osobitná neveľká publikácia stavitelia profesionálnej požiarnickej Hložany plaketou za významné úspe- realizácii celých osláv (ako je úprava jaz činnosti DHS v období 1932 – 2012. jednotky z Petrovca. chy na zveľadení i rozvoji ochrany viska, výstava dokladov z archívu V rámci slávnostnej akadémie odznel Na slávnostnom zhromaždení po- pred požiarmi. Zlatými odznakmi vy- spolku, občerstvenie, večera, podpoaj referát v podaní moderátorky pro- žiarnikom, ako i spolku, boli udelené znamenalo: Jána Dubovského, Vladi- ra publikácii a i.) sa v značnej miere pogramu Maríny Zahorcomíra Krasneca, Jána Čipká- dieľali aj Spolok žien Slovenka, Miestvej a autora publikácie ra, Miroslava Jašku a Vlasti- ne spoločenstvo Hložany, Obec Báčnovinára Juraja Bartoša. V slava Kráľovského. Hodnosť sky Petrovec, Direkcia pre stavebný poprograme nevystalo ani hasič dôstojník I. triedy získal zemok, cestné hospodárstvo a kohudobno-poetické pásJán Chlpka, hodnosť hasič- munálne činnosti Obce Báčsky Pemo. O prednes krásneho ský nižší dôstojník I. triedy zí- trovec, Ondrej Huďan a početní dobslova sa postarali recitáskali: Š. Mravík, S. Macko rodinci a donátori, ktorým sa predsetorky Monika Bažaľová st., S. Macko ml., S. Ďuriš, V. da spolku Miroslav Jaško v mene (báseň Neverím, že žijem Krasnec. Hasičskú hodnosť spolku srdečne odvďačil ďakovnými na hviezdach autora Ištvanižšieho dôstojníka získali: listinami. Veľkú pomoc hložianskym na Brašňu) a Elena VrškoVladimír Chlpka, Ján Štefa- požiarnikom poskytli aj ich manželky. vá zarecitovala Puškinonides st., J. Dubovský a PaPo programe v Dome kultúry navu báseň Tatianin list Prítomní si so záujmom pozreli výstavu hasičských vel Chlpka. sledovalo družné posedenie pri chutOneginovi; nacvičila ich fotografií, časti archívu a výstroja DHSH V príhovore predseda nej večeri a dobrej hudbe (hrali a profesorka slovenčiny Obce B. Petrovec Vladimír spievali: Ivan Galamboš, Renata LoAnna Huďanová. Niekdajšiu hymnu príležitostné uznania a vyznamenania. Turan zablahoželal oslávencovi a po- vásová a Miroslav Hemela). kedysi chýrečnej hložianskej dychovPožiarnický zväz Srbska vyzname- znamenal, že z obecného rozpočtu sa ky, pieseň Horela lipka zaspievali Ja- nal jubilujúci spolok uznaním Jeho krá- na činnosť požiarnických spolkov vyJasmina roslav Kriška a Adam Vladislav Stu- ľovského Veličenstva kráľoviča Tomi- čleňujú prostriedky, a tak tomu bude Činčuráková-Galambošová

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V BÁČI POLOŽILI ZÁKLADNÝ KAMEŇ

Biomasa, ktorá sa javí ako výsledok výroby (okrem energií), sa vracia do zeme ako živná látka, resp. výnimočné prírodné hnojivo. Do atmosféry neemituje dodatočné množstvo CO2. Hodnota investície je 15,2 mil. eur, z čoho 45 % bude realizované zo strany domácich podnikov a 55 % bude technológia zo zahraničia. Ide o doteraz najväčšiu investíciu v tomto regióne zo strany investorov zo Slovenska v oblasti obnoviteľných energetických zdrojov. Investor je spoločnosť Enesco zo Slovenska, práce výstavby vykonáva Slovan-Progres zo Selenče a technológiu zaobstará podnik Biotec zo Slo-

Bioplynová stanica

areáli budúcej priemyselnej ekologicky neškodnej. Poštvrte v Báči čoskoro vybudujú tom krátku prezentáciu biobioplynovú stanicu. V piatok 27. plynových staníc vykonal apríla slávnostne položili základný zástupca spoločnosti Eneskameň výstavby tejto malej elek- co Ing. Miroslav Dian. Vytrárne poháňanú organickými lát- svetlil, že plánované zariakami. Ide o nový podenie by malo tenciál na našom úzebyť vystavané mí získaný z obnoviv priebehu jedteľných zdrojov. ného roka. VýPredtým bol zraz poroba elektrickej zvaných hostí v sieni energie z obBusiness clubu v Senoviteľných lenči. A boli tam okrem zdrojov preddomácich z Obce Báč stavuje nový aj predstavitelia popotenciál zíkrajinskej administraskavania elektívy, diplomati Sloventrickej energie, Začiatok prác na výstavbe označili klopkaním po skej republiky, ako i tepla a orga- základnom kameni početní podnikatelia Prezentáciu bioplyno- nického hnojizo Slovenska. Na do- vej stanice vykonal va ekologickým spô- ha a ročná spotreba biomasy je 60 venska. Potom sa účastníci presunuli do mácej pôde ich privítal Ing. Miroslav Dian sobom. Na Slovensku v 000 t. K tomu je potrebné dostavať Jozef Gašparovský. Na tejto chvíli pracuje zo aj skladovací priestor rozlohy 90 000 priemyselnej štvrte, kde sa im pri3 úvod stretnutia sa prihovorili: pred- 70 takýchto zariadení a v Srbsku ide m . Takto vyprodukovaná elektric- pojil i predseda Výkonnej rady Auká a tepelná energia postačuje na tonómnej pokrajiny Vojvodiny Dr. seda obce Tomislav Bogunović, veľ- o prvú elektráreň tohto typu. Jej zásobovanie 4 500 domácností. Pri- Bojan Pajtić. Spoločne klopkaním vyslanec Slovenskej republiky v Be- elektrická výkonnosť je 3,8 MW a telehrade Ján Varšo a námestník Po- pelná výkonnosť až 4 MW. Ročne by tom si pracovnú príležitosť nájde 25 kladivami po základnom kameni aj krajinského sekretariátu pre vedu a sa v tomto zariadení malo vypro- zamestnancov, a nepriamo ďalších úradne označili začiatok prác na výtechnologický rozvoj Rade Ćirić. dukovať elektriny 30 400 MW/h a te- 100 robotníkov. Elektráreň na sto stavbe bioplynovej stanice v Báči. Všetci kladne hodnotili dobrú my- ploty 90 100 GJ. Pre zásobovanie percent používa biologický materiál J. Č-p šlienku výstavby elektrárne, k tomu potrebuje surovinu z rozlohy 1 200 a neznečisťuje životné prostredie.

NOVOSADSKÉ MEDIÁLNE ŠTÚDIÁ NA KONFERENCII NA SLOVENSKU

Nová autenticita mediálneho priestoru a akademickej pôde Paneurópskej vysokej škole sa prvýkrát uskutočnila vedecká konferencia z odboru masmediálnej a marketingovej komunikácie Nová autenticita mediálneho priestoru. Piatok trinásteho v účelovom zariadení Národnej rady Slovenskej republiky Papiernička pri dedinke Častá sa naplnilo vedeckými odborníkmi a doktorandmi a iný prívlastok ako úspešný sa k tomuto dňu nedá priradiť. Organizátorky, študentky prvého ročníka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy pod vedením Mgr. Anny Kalúsovej konferenciu rozdelili do troch sekcií: Marketingová komunikácia, Masmediálna komunikácia a Medzinárodná sekcia. Sekcie viedli odborníci svojho odboru v Česku a na Slovensku. Príspevky v marketingovej sekcii sa venovali vzťahu marketingu a stredoeurópskeho mediálneho priestoru a jej garantom bol doc. Ing. Jaroslav Světlík, PhD., prodekan pre

Záber z konferencie: (sprava) Zuzana Komárová, Samuel Brečka (ktorý konferenciu aj otvoril), Marián Pauer, Anna Kalúsová vedu a výskum FM PEVŠ. Druhá sekcia sa sústredila na štúdie venované téme umenia a performancie v kontexte stredoeurópskeho masmediálneho priestoru, ktorú garantoval dekan FM PEVŠ doc. PhDr. Samuel

Brečka, CSc. V tretej medzinárodnej sekcii vystupovali odborníci z Nemecka, Česka, Rakúska a zo Srbska asistenti Mediálnych štúdií Novosadskej univerzity Ma. Smiljana Milinkov a Mr. Dinko Gruhonjić. D.

Gruhonjić, ktorý sa okrem odbornej asistencie na Mediálnych štúdiách UNS zaoberá predsedovaním Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, prezentoval tému o skrytej politickej propagande v srbských masových médiách. S. Milinkov, ktorá pôsobila aj ako profesorka histórie, doplnila prácu o analýzu komentárov čitateľov článkov so skrytou politickou propagandou. Predstavitelia Novosadskej univerzity spolu s ostatnými účastníkmi konferencie navštívili perlu slovenských hradov Červený kameň. Pri príjemnej barokovej hudbe Trnavského kvarteta sa udiali dve vernisáže, a to výstavy framov z pripravovaného filmu Dušičky režisérky Mariany Čengelovej Solčanskej a výstavu poprednej slovenskej ilustrátorky a graﬁčky Petry Štefankovej z cyklu Voľná tvorba.

5. 5. 2012

JŽ Snímka: Ivan Dranačka 18 /4489/

HLAS ĽUDU

FÓKUS VO ŠTVRTOK 26. APRÍLA UDELILI CERTIFIKÁTY DESIATIM PRÍSLUŠNÍKOM MENŠÍN, STÁŽISTOM V ŠTÁTNYCH ORGÁNOCH

Je to dobrá škola P

re nich tá stáž skutočne veľa znamenala. Nielenže bola príležitosťou, aby uplatnili svoje odborné vedomosti a rozvíjali vlastné zručnosti, zvýšili svoje šance na pracovnom trhu, ale bola i možnosťou nadobudnúť skúsenosti v inom prostredí, získať nových kolegov a priateľov. Nutnosť chronologického poradia však nakladá naznačiť v úvode, že z približne sto záujemcov z radov príslušníkov národnostných menšín o polročnú stáž v štátnych inštitúciách a orgánoch, v druhej polovici vlaňajška zvolili desiatich z radov albánskej, tureckej a rómskej menšiny. Týmto uvedení, v období od októbra 2011 do marca 2012, cez program stáže a množstvo ďalších aktivít získali celý rad cenných poznatkov a skúseností o práci troch ministerstiev: pre ľudské a menšinové práva, kultúru a informačnú spoločnosť a osvetu a vedu, ako aj o činnosti Koordinačné-

Za širšiu účasť menšín vo verejnom živote: hlavní organizá tori programu stáže ho telesa vlády Srbska pre obce Bujanovac, Preševo a Medveđu. Nositeľom programu bolo Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu, v spolupráci s misiou OBSE a za fi-

DOHODU O SPOLUPRÁCI medzi Novosadskou univerzitou a Akadémiou umení z Banskej Bystrice podpísali vo štvrtok 26. apríla rektor Novosadskej univerzity prof. Dr. Miroslav Vesković a rektor Akadémie umení v Banskej Bystrici doc. Mgr. art. Matúš Oľha, PhD. Zároveň bola podpísaná aj dohoda o spolupráci medzi Novosadskou univerzitou a Umeleckou akadémiou v Osijeku, ktorú podpísali rektor Vesković a rektorka akadémie prof. Dr. Helena Sablić-Tomić, Sc. Podpisovanie sa uskutočnilo za prítomnosti veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Jána Varša a konzulky Chorvátskej republiky v Subotici Ljerky Alejbeg. Dohoda o spolupráci je výsledkom iniciatívy Akadémie umenia Univerzity v Novom Sade, ktorá od roku 2008 spolupracuje s Akadémiou umení v B. Bystrici, presnejšie s jej dvomi fakultami, Fakultou dramatických umení a Fakultou výtvarných umení. Spolupráca bude zameraná predovšetkým na spoločnú pedagogickú, umeleckú a vedeckovýskumnú prácu, na výmenu učiteľov, publikácií, informácií a skúseností, a organizovanie študijných pobytov. Pri tejto príležitosti rektor Akadémie umení Matúš Oľha povedal, že podpísaná dohoda je výsledkom spolupráce, ktorá prebieha už niekoľko rokov a ako styčného dôstojníka uviedol prof. Mgr. Ľuboslava Majeru, ktorý pôsobí aj v Banskej Bystrici aj v Novom Sade. Na snímke: (zľava) rektorka Helena Sablić-Tomić, rektor Matúš Oľha a veľvyslanec Ján Varšo. J. Pániková

5. 5. 2012

18 /4489/

nančnej podpory britskej ambasády. Pred samotným udelením certifikátov o úspešnom ukončení programu stáže v štátnych inštitúciách, ktoré prebiehalo v slávnostnej zasadačke Ministerstva pre ľudské a menšinové práva v Novom Belehrade,

HLAS ĽUDU

britský veľvyslanec Michael Davenport, rozprávajúc celkom slušnou srbčinou, zdôraznil, že ide o významný krok vpred k spoločnému cieľu, ktorým je vyššia účasť príslušníkov menšín v štátnych inštitúciách. Aj

štátny tajomník Ministerstva pre ľudské a menšinové práva Nenad Đurđević podotkol, že nám veľmi záleží na tom, aby mladí príslušníci menšín boli čím aktívnejší v spoločenskom živote. To potvrdil i zástupca vedúceho Misie OBSE v Srbsku Thomas More, ktorý podčiarkol údaj, že podľa posledného sčítania obyvateľstva u nás, jeho 17 percent sú príslušníkmi menšín, čo si vyžaduje aj ich adekvátnu účasť vo verejnom živote a štátnych orgánoch. V mene stážistov sa, tiež v srbčine, ktorou, ako povedala, predtým veľmi nehovorila, lebo ju ani veľmi nevedela, poďakovala Sara Mustafa, príslušníčka albánskej menšiny. Istou zaujímavosťou je, že stážisti namiesto očakávanej rozlúčky založili vlastnú mimovládnu organizáciu, keďže absolvovaný program nechápu ako koniec, ale ako začiatok nádejnej spolupráce. Založenej na spoločných záujmoch a rozšírení vedomostných obzorov, lebo, ako to trefne vyzdvihla jedna z ich školiteliek, najsilnejším človekom je ten, kto vie. A preto sa stále i treba, i oplatí učiť. Oto Filip

MÁJOVÝ 79. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH bude tradične mať kopu rozmanitých obsahov a zhromaždí vyše 1 500 účastníkov z približne 60 krajín sveta. Na ňom sa bude konať aj regionálne snemovanie členov CEFTA a prvýkrát samostatne bude účinkovať Kompenzačný fond, ktorý 16. mája s Novosadským veľtrhom usporiada okrúhly stôl na tému Výhody sústavy verejných skladov pre región. Sú to len niektoré novinky, ktoré verejnosti stručne prezentovali 25. apríla v Hospodárskej komore Vojvodiny jej predstavitelia, predstavitelia HKS, Novosadského veľtrhu a Kompenzačného fondu. Označujúc medzinárodný poľnohospodársky veľtrh za jedno z najdôležitejších hospodárskych podujatí v CEFTA pásme, predseda HKV Ratko Filipović s uspokojením kvitoval, že sú náznaky o postupnom (u)končení globálnej hospodárskej krízy, čo by mohlo znamenať vystupňovaný záujem zahraničných partnerov aj o našu ekonomiku a trh. Podľa riaditeľa Novosadského veľtrhu Gorana Vasića jednou z príznačností nadchádzajúceho podujatia budú i viaceré národné výstavy účastníckych krajín. Tohtoročnou krajinou – partnerom veľtrhu je Rakúsko, najmä oblasť Štajersko, s ktorou Vojvodinu spájajú blízke vzťahy a vyvinutá spolupráca. Na snímke: Záber z konferencie v zasadačke HKV. Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD Z MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU SOLAR&THERM

Pohotové a úsporné zdroje O

zdrojoch energie sa hovorí tým viac a úmerne tomu ako stúpajú problémy s ich zabezpečením. Nesmierny význam slnečného žiarenia pre život na Zemi, slnečná energia ako hybná sila všetkých pôdnych procesov, solárne vykurovanie, termické platformy, iné obnoviteľné zdroAko to vlastne funguje? je energie, ako je bioJej dôležitosť potvrdil aj Memasa, kinetická energia vetra, alebo aj vodné toky či energia geo- dzinárodný veľtrh obnoviteľných termálna, možno skrátka brať ako zdrojov energie Solar&Therm, ukážku, že je energia základným ktorý zorganizovala spoločnosť predpokladom pre život každého ICM international a prebiehal od 4. do 6. apríla v Master stredisku organizmu.

Pri stánku jedného z početných slovinských výrobcov

Novosadského veľtrhu. Ako prvý, špecializovaný a tematický, zhromaždil desiatky účastníkov z viacerých štátov, ktorí prišli buď nakúpiť alebo predať hlavne nové typy solárnych kolektorov alebo termických vykurovacích zariadení. Globálnym trendom je sporenie, takže sú v

Spolupráca AERD Padina a MS Ľuba V

dedine ležiacej na hraniciach s Chorvátskom – v Ľube žije 560 obyvateľov – Srbov, Slovákov a Chorvátov. Pred viac ako rokom štartovala spolupráca tejto dediny s Asociáciou za edukáciu a regionálny rozvoj – AERD Padina, ktorá urobila analýzu problémov a plán spoločného pôsobenia. V rámci tejto spolupráce sa uskutočnila návšteva veľvyslanca SR v Belehrade Igora Furdíka Ľuby, počas ktorej sa informoval o živote a problémoch Slovákov. Počas pracovnej návštevy v Českej republike v okrese Český Tešín nadviazali spoluprácu s mikroregiónom Stonávka a AERD v spolupráci s Českým Tešínom zabezpečilo návštevu českej delegácie, ktorá pobudla v Ľube a Šíde. Dohodli sa aj na písaní prvého projektu na cezhraničnú spoluprácu s Chorvátskom, kde partnerom bude organizácia MS v Iloku. AERD pripravila projekt na IPA SRB-CH na cezhraničnú spoluprácu s Chorvátskom, v ktorom je partner MS Ilok pod názvom Podpora rozvoja a budovania miestnej samosprávy a kapacít na lokálnej a komunitnej úrovni v záujme spolupráce s občianskou spoločnosťou v hodnote 80 000 eur. Hlavným cieľom projektu je vybudovanie vzorovej pilotnej formy spolupráce na miestnej úrovni s využitím poznatkov z budovania mikroregionálnych verejno-súkromných partnerstiev v ČR a zároveň vytvorenie podmienok na šírenie výsledkov projektu do ďalších lokalít prihraničných regiónov. Ďalej AERD vypracovala projekt na Komunitné centrum Ľuba v hodnote 17 778 eur na ÚSŽZ a žiadateľom bola NRSNM, pretože ešte

neexistuje zaregistrovaný spolok v Ľube. Napísaný projekt pod názvom Výmena okien na kultúrnom dome v Ľube získal od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belehrade z prostriedkov Slovak-Aid nenávratný finančný príspevok v sume 4 850 eur. Obec Šíd prispela na časť rekonštrukčných prác v hodnote 2 058 eur. Miestne spoločenstvo Ľuba na výmenu okien získalo spolu 7 908 eur.

duchu toho i obnoviteľné zdroje energie čoraz populárnejšie a lákavejšie. Inak povedané, veľtrh Solar a Therm sa už stal začiatkom príbehu na pokračovanie. Jeho ďalšie dejstvo možno očakávať buď koncom tohto, alebo začiatkom roku budúceho. O. Filip

Kultúrny dom bol postavený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Za 20 rokov sa neuskutočnili žiadne väčšie rekonštrukcie objektu. Bol najvyšší čas začať postupne so stavebnými úpravami. Ak by sa čiastkové rekonštrukčné práce nezačali, kultúrny dom by sa zatvoril. Výmenou okien sa zvýši úroveň kultúrneho a spoločenského života v obci. Ďalšou pridanou hodnotou je šetrenie tepla vo vykurovacom období. Daniela Ďurašová

SELENČSKÍ ŠKÔLKARI z Predškolskej ustanovizne Kolibrík si 24. apríla pripomenuli Medzinárodný deň planéty Zeme. V snahe urobiť niečo užitočné pre našu planétu, škôlkari spolu s rodičmi v ekologickej tvorivej dielni vyrobili kostýmy, v ktorých sa potom spoločne poprechádzali dedinou, a tak upútali pozornosť občanov. Mali aj vypísané heslo, ktoré znelo: Príroda je ako matka, dáva plným priehrštím a nežiada od teba nič, len porozumenie a lásku. Na výrobu kostýmov použili materiály vhodné na recyklovanie – igelitové tašky, papier, rôzne plastové výrobky a pod. Akcia bude inak prebiehať v celej obci a zapoja sa všetky predškolské ustanovizne. J. Berédi-Ďuky

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PREDSTAVILI PROJEKT PODZEMNEJ GARÁŽE

V súlade so svetovými trendmi

nými kontrolnými systémami a indikátormi na vyberanie poplatku, závorami, ako i punktami pre manuálne inkasovanie a kontrolu vchodu a východu. Na vchodoch budú signálne zariadenia, ktoré budú ukazovať počet voľných miest na parkovanie. Garáž bude vybavená všetkými potrebnými inštaláciami, ako i potrebným počtom protipožiarnych nadzemných vchodov a východov pre používateľov. Objekt bude mať ústredný technický blok, fyzickú bezpečnostnú kontrolu, sústavy videomonitoringu, ako i sústavy alternatívneho zásobovania v prípade výpadku prúdu. Garáž je súčasťou ambiciózneho projektu rekonštrukcie Námestia republiky a výstavby no-

eďže je v Novom Sade problém parkovania čoraz výraznejší, v Mestskej správe podnikajú nevyhnutné kroky na jeho riešenie. To okrem iného povedali Igor Pavličić, primátor Nového Sadu, a Ivan Ferko, riaditeľ VKP Parking servis, keď v Mestskej radnici vo štvrtok 26. apríla predstavili projekt podzemnej garáže. Garáž sa má budovať na Námestí republiky a Rybacom trhu a vypracovaním projektu bola poverená projektová organizácia Z tlačovky: (zľava) Ivan Ferko, Igor Mašinoprojekt Kopiring, a. s., z Be- Pavličić a Julija Lazićová lehradu. Podľa slov primátora Julija Lazić, vedúca proPavličića ide o kapitálnu investíciu, na ktorú treba zabezpečiť značné financie. Výstavbou gará- jektového tímu Mašinoprože sa rozšíri pešia zóna v meste a priestor Námestia jektu, predstavila projekt republiky a Rybacieho trhu sa stane multifunkč- podzemnej garáže, ktorá je v ným priestorom, pod ktorým bude umiestnená súlade s jestvujúcimi predpodzemná garáž. Podnik Parking servis mal na sta- pismi a štandardmi, ako i akrosti vypracovanie hlavného projektu a mesto má tuálnymi svetovými trendmi. určiť spôsob financovania. Ako povedal primátor, Bude to verejné parkovisko s môže to urobiť samostatne alebo s niektorým sú- kontrolovanými vchodmi a Garáž v súlade s aktuálnymi svetovými trendmi kromným partnerom, môže tiež konkurovať o me- východmi rozlohy 14-tisíc dzinárodné prostriedky alebo sa orientovať na eu- štvorcových metrov a kapacitou 408 automobilov. vého komplexu Rybacieho trhu s obsahmi morópske fondy. Výstavba podzemnej garáže bude Priestor bude rozdelený do štyroch poloúrovní a derných trhovísk, ktoré sa ľahko transformujú do stáť 10 miliónov eur a v pláne je vystavať ju za dva do garáže sa bude vchádzať z ulíc Šumadijskej a mestských námestí. Žarka Vasiljevića. Objekt bude vybavený moderE. Šranková roky.

ZASADALA RADA PRE BEZPEČNOSŤ V DOPRAVE OBCE KOVAČICA

Dôraz na činnosť v školách ada pre bezpečnosť v doprave Zhromaždenia obce Kovačica pôsobí od roku 2006, pritom sústavne rozširuje svoju činnosť a usiluje sa ju pozdvihnúť na čím vyššiu úroveň. Podľa zákona 30 percent finančných prostriedkov z inkasovaných pokút patrí lokálnej samospráve, ktorá je zasa povinná polovicu tých peňazí investovať do údržby a úpravy ciest a druhú polovicu použiť na podporu činnosti a aktivít, ktoré sa vzťahujú na rozvíjanie a rozširovanie bezpečnosti dopravy na lokálnej úrovni. Druhýkrát v tomto roku Rada pre bezpečnosť v doprave zasadala 27. Snímka zo zasadnutia marca v malej sieni obecného zhromaždenia. Členovia na čele s predsedom Já- venovať pozornosť preventívnej a vzdelávacej nom Tifenbachom rozoberali stanovené body činnosti na školách. Ohľadom tohto bodu rorokovacieho programu, no najviac sa hovori- kovania do diskusie sa zapojili členovia Dragan lo o plánoch na nadchádzajúce obdobie a o Brašovan, obecný inšpektor pre dopravu, cestom, na aké účely použiť prostriedky získané ty a komunálne činnosti, Snežana Milićová, spoz inkasovaných pokút. Rada pre bezpečnosť v lupracovníčka obecnej Rady pre bezpečnosť doprave mieni, ako aj doteraz, v priebehu roka v doprave, prof. Dušan Babinec a Jonel Suć, ve-

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

dúci dopravnej služby policajnej stanice v Kovačici. V predchádzajúcich rokoch plán a program na základných školách neobsahoval nadostač informácií o účasti žiakov v doprave, či o ich povinnostiach a právach. Na školách je nedostatok odbornej literatúry, ktorú by žiaci používali počas prípravy na súťaže z dopravy. Ako povedal Ján Tifenbach, z pokladnice treba čím skôr vyčleniť prostriedky na kúpu literatúry pre všetky základné školy na území Kovačickej obce, aby každá škola mala rovnaké podmienky na získavanie vedomostí z tejto oblasti. Na zasadnutí sa dohodli o mieste konania už tradičnej súťaže pre žiakov základných škôl Čo vieš o doprave, ktorá sa tohto roku realizuje v polovici apríla v Idvore. Keďže dopravná polícia PS Pančevo už niekoľko rokov zápasí s nedostatkom adekvátneho technického vybavenia na bežnú prácu, Rada pre bezpečnosť v doprave aj tohto roku vyčlení 150 000 dinárov na zlepšenie pracovných podmienok dopravnej polície. Záverom zasadnutia pod bodom rôzne rokovali o bežných otázkach. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD

že nová TE-TO začne fungovať roku 2014. Za pomoci nového plynovo-parného bloku sa podľa slov riaditeľa Markovića v nadchádzajúcich rokoch predíde nedostatku elektrickej energie. Táto investícia umožní účinné vykurovanie 50-tisíc domácností v Novom Sade, ale aj stabilnejšiu elektroenergetickú sústavu. Protokol podpísali primátor Nového Sadu Igor Pavličić, generálny riaditeľ VP EPS Dragomir Marković, predsed-

níčka Správnej rady Energije NS Slobodanka Krčevinac a predstaviteľ Konzorcia ponúkateľov Aris Aravidis. Memorandum, ktorým sa zaručuje založenie spoločného podniku na modernizáciu TE-TO, podpísali generálny riaditeľ NIS Kiril Kravčenko a predstaviteľ GGE (Grafobal gruop energy) Roland Tóth. Podľa slov riaditeľa Kravčenka záujem NIS v tomto projekte vyplýva z generálneho úmyslu tejto spoločnosti stať sa energeticky najsilnejším subjektom v Srbsku a v tejto časti Európy. Poradca premiéra Srbska pre energetiku Petar Škundrić povedal, že EPS sa v posledných rokoch stal najvýznamnejším investorom v Srbsku. Podľa jeho mienky je dôležité, že sa do projektu zapojil NIS, ďalší z veľkých investorov. Zahlásil, že NIS v nadchádzajúcich rokoch mieni investovať ešte okolo 1,5 miliardy eur, z čoho sa značná časť realizuje vo Vojvodine. Pri podpisovaní zmlúv boli prítomní predseda a podpredsedníčka vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić a Anna Tomanová-Makanová, poradca premiéra vlády Republiky Srbsko pre energetiku Petar Škundrić a iní predstavitelia APV a RS. E. Š.

mesačne na financovanie personálneho asistenta v združení MY v B. Petrovci. Dobrovoľnému hasičskému spolku z Hložian na oslavy osemdesiateho výročia schválili 15tisíc dinárov. V záverečnom bode schôdze rokovali o financovaní desiatej pre tretie dieťa v kulpínskej zá-

kladnej škole do konca tohto školského roka, o prenájme štátnej pôdy v Hložanoch, o objednávaní zdravotných vyšetrení u lekárov všeobecnej praxe v ambulanciách na území Báčskopetrovskej obce a o komasácii v Kulpíne. K. Gažová

NOVÝ SAD

Kombinovaná výroba elektrickej a tepelnej energie V Mestskej radnici v Novom Sade v utorok 24. apríla slávnostne podpísali Protokol o začiatku rokovaní ohľadom spoločného investovania Mesta Nový Sad, VP Elektroprivreda Srbska, Energije Nový Sad, a. s., a Konzorcia ponúkateľov. Súčasne podpísali Memorandum o spolupráci medzi NIS, a. s., a GGE (grécko-slovensko-ruským konzorciom). Týmto sa vytvorili predpoklady na rekonštrukciu jestvujúceho a výstavbu nového moderného bloku Termoelektrárne-teplárne na kombinovanú výrobu elektrickej a tepelnej energie. Ako pri tej príležitosti povedal primátor Nového Sadu Igor Pavličić, mesto týmto spôsobom získa asi o 20 percent lacnejšiu tepelnú energiu. Z jeho slov takisto vyplynulo, že hodnota projektu je 320 miliónov eur. S cieľom realizovať tento projekt, Mesto Nový Sad a EPS pred tromi rokmi založili spoločný podnik Energija Nový Sad.

Z podpisovania protokolu o začiatku rokovaní ohľadom spoločného investovania v Novom Sade V prvej fáze projektu modernizácie TE-TO Nový Sad sa má vybudovať kogeneračné zariadenie, ktoré zabezpečí nadostač energie na zásobovanie celého mesta. Kogenerácia znamená, že ide o súčasnú výrobu tepelnej a elektrickej energie, čo je z ekologického a ekonomického hľadiska veľmi atraktívne a k tomu sa oplatí. Generálny riaditeľ VP EPS Dragomir Marković informoval, že výstavba má trvať dva a pol roka, takže sa odhaduje,

STÉ ZASADNUTIE OBECNEJ RADY BÁČSKY PETROVEC

Pred koncom mandátu V

poradí sté zasadnutie báčskopetrovskej Obecnej rady uskutočnili v utorok 17. apríla a medzi štrnástimi bodmi rokovacieho programu bola aj súvaha minuloročnej práce tohto orgánu. Správu o verejnej licitácii v Direkcii pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti ozrejmil riaditeľ Miroslav Častven. Ide o stavebný pozemok na individuálnu výstavbu v Ulici Tomášikovej v B. Petrovci, ktorého začiatočná cena bola milión dinárov. Do direkcie prišla iba jedna ponuka, ktorú podal Ján Brtka z B. Petrovca, takže schválili predaj pozemku za ponúknutú cenu milión stotisíc dinárov. Nasledovalo posudzovanie správ o práci Obecnej rady a predsedu Obce B. Petrovec za uplynulý rok. Predseda obce Vladimír Turan povedal, že aktivita rady bola rozsiahla a realizovaných bolo 28 zasadnutí. Finančných prostriedkov bolo menej, ale financovali sa tie najdôležitejšie práce. Pripomenul okrem iného i úspešnú realizáciu minuloročných Slovenských národných slávností a načas schválený rozpočet na rok 2012. V diskusii

členovia uviedli, že revízorskú kontrolu v obci robí štátna agentúra. Prácu OR a predsedu obce zhodnotili kladne, ako svedomitú, poctivú a zameranú v prospech občanov. Rovnako kladne posúdili aj minuloročnú prácu obecnej správy a schválili aj finančnú správu, ktorú ozrejmil náčelník pre financie Boško Bogunović. Nasledujúce body sa týkali ročnej činnosti a plánu práce Obecného štábu pre mimoriadne situácie, určovania uschopnených právnických osôb pre ochranu a zachraňovanie na území obce, ako aj zakladania jednotky civilnej ochrany. Ďalej OR schválila korekciu koeficientov na výplatu zárobkov vo verejných službách a ustanovizniach, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie obce, vrátane Informačného strediska Báčsky Petrovec, ktoré predtým nebolo zaradené do tohto zoznamu. Komunálnemu podniku Gloakvalis z Hložian na premiestnenie volantu na smetnom voze z pravej na ľavú stranu OR schválila 400-tisíc dinárov. Aj v nasledujúcich troch mesiacoch obec bude vyčleňovať po 20-tisíc dinárov

SYMBOLICKÝM UVEDENÍM DO PREVÁDZKY čističky odpadových vôd v Hajdušici (na fotografii) v piatok 27. apríla označili ukončenie výstavby prvej fázy kanalizačnej siete. Z prostriedkov NIP, rozvojového fondu Slovak Aid, Fondu pre kapitálové vklady APV a rozpočtu Obce Plandište je vystavaných 5 km siete a moderná čistička, na ktorú v týchto dňoch bolo napojených 195 domácností, čiže 60 percent celkového počtu domácností v tejto osade. Chvályhodné je, že domácnosti kanalizačnú prípojku dostali úplne zdarma. Predseda obce Zoran Vorkapić informoval, že obec a spoločnosť Graditelj NS z Nového Sadu podpísali zmluvu o výstavbe druhej fázy kanalizácie, ktorá by sa mala začať na jeseň. vlh

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z KLUBU HOSPODÁROV OBCE BÁčSKy PETROVEC

Bilancia po prvom (pol)roku práce J

edno z najmladších združení v Obci Báčsky Petrovec – Klub hospodárov, ktorý založili v polovici minulého roka, za prvý polrok práce rozvinul primeranú činnosť. O tom, čo sa im podarilo v tomto krátkom období, členovia klubu si povedali na valnom zhromaždení v stredu 4. apríla v loveckom stredisku Lesík v Petrovci. Klub hospodárov je nové združenie, v ktorom svoje záujmy odvlani obhajujú podniky Agrohemika, Pomak, Esotour, Teleoptik, RAM, Stilby, Mix Trade, Panagra, kamenárska dielňa Bartoš a Autoservis Triaška. Majitelia a vedúci týchto podnikov sa v marci minulého roku podpísali pod zakladací akt nového združenia, ktoré vzniklo na princípoch svojpomoci. Spolčovať sa začali preto, že ich ako zamestnávateľov politické garnitúry v obci doteraz zanedbávali a neprejavovali záujem o tesnejšiu spoluprácu s nimi. Predseda klubu Pavel Pálenkáš to, okrem iného, povedal v správe o činnosti v minulom roku. Na samotnú registráciu združenia v Agentúre pre hospodárske registre sa čakalo takmer pol

roka, čo petrovských hospodárov iba upevnilo v mienke, že naša štátna administrácia nie je dostatočne pružná a efektívna. V rámci činnosti v klube kontaktovali odborníkov, ktorí ich oboznámili s možnosťami získania rôznych štandardov a o výhodách pri podnikaní, keď si tie štandardy osvoja. Do svojich radov neskoršie prijali aj podniky DEM, Uram, Lampone a Sirela, stavebný podnik Sýkora, a tešia sa na ďalších. Podpredseda klubu a predsedajúci na zasadnutí Rastislav Denďúr v rámci finančnej správy informoval, že vlani členovia osobne zozbierali peniaze na registráciu klubu. členské nezbierali, takže obrat v združení bol nulový. V rámci klubu sa tohto roku pokúsia naplniť ciele, pre ktoré klub aj založili. Navzájom sa budú viac informovať o súčasných predpisoch a vôbec o štátnych stimuláciách, pokúsia sa pozdvihnúť úroveň podnikateľskej spolupráce s lokálnou samosprávou, domácimi a zahraničnými subjektmi, hospodárskymi komorami a pod. Ťažká hospodárska situácia ich núti hľa-

EKUMENICKÁ HUMANITÁRNA ORGANIZÁCIA A OBEC PLANDIŠTE

Pomáhajú Rómom a skromnej slávnosti v miestnostiach Obce Plandište predseda tejto juhobanátskej obce Zoran Vorkapić, riaditeľ Ekumenickej humanitárnej organizácie Vladislav Ivičiak a predstaviteľ Úradu pre inklúziu Rómov vlády AP Vojvodiny Romeo Mihajlović podpísali dohodu o spolupráci v uskutočňovaní projektu Sociálna inklúzia a zlepšenie podmienok bývania Rómov v AP Vojvodine a Srbsku. Realizácia tohto projektu zahrnuje výstavbu kúpeľní a žúmp pre 14 najohrozenejších rómskych rodín v osade Margita v obci. EHO na tieto účely zabezpečila 27 850 eur, pokým Obec Plandište na priamu účasť v projekte vyčlenila 730 000 dinárov a

Predseda Pavel Pálenkáš (vľavo) otvoril prvé výročné zasadnutie Klubu hospodárov v Petrovci

dať optimálnejšie riešenie pre podniky. V súčasnosti v podnikoch zamestnávajú polovicu robotníkov v hospodárstve na úrovni obce. členovia klubu veria, že môžu riešiť početné otázky všeobecného záujmu prostredia. Keď sa im podarí zlepšiť hospodárenie vlastných podnikov, aj index nezamestnanosti sa zmenší a obci to prospeje, lebo sa rozpočet naplní z daní a príspevkov. Ján Jovankovič v mene obecnej správy informoval, že plánujú založiť Kanceláriu pre lokálny ekonomický rozvoj, ktorá by mala byť nápomocnou rukou podnikateľom. Riaditeľ Podnikateľsko-inovačného strediska Branislav Kevenský vyzval podnikateľov, aby za-

čali pripravovať projekty a dokumentáciu o podnikoch, lebo už od nasledujúceho roku bude existovať možnosť aplikácie v EÚ fondoch, kde v prvej fáze podnikatelia nemali prístup. Predseda obce Vladimír Turan gratuloval k založeniu klubu a získaniu nových členov. Prisľúbil, že v budúcnosti lokálna samospráva poskytne logistickú podporu podnikateľom a že čakajú povolenie republikových orgánov na založenie obecnej Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj. Keďže väčšie i menšie podniky majú podobné problémy, ruku spolupráce členom klubu podal Ján Makan, predseda Združenia podnikateľov Petrovec 1842. J. Č-p

sa aj príspevok Rómov v podobe používaného stavebného materiálu, transportu a pracovnej sile v hodnote 800 000 dinárov. „Pekné je stavať veľké infraštruktúrne objekty, akými sú ces-

túto obec zvolila za partnera v humánnom projekte, v ktorom spoločnými silami chcú pomôcť občanom v zabezpečovaní lepších podmienok bývania. Riaditeľ EHO V. Ivičiak Obci Plandište adresoval uznanie za to, že aj napriek snahám o výstavbu veľkých infraštruktúrnych objektov nezanedbáva ani jednu kategóriu občanov, a konštatoval, že aj EHO pôsobí v smere posilňovania marginalizovaných skupín občanov, ktorým je pomoc skutočne potrebná. Projekt sa realizuje ešte aj v obciach Ruma, Odžaci a Nový Sad, avšak – ako si všimol programový koordinátor projektu Robert Bu – Obci Plandište sa ako prvej v päťročnej praxi realizácie projektu podarilo zabezpečiť viac prostriedkov z EHO, čo je iste chvályhodné, a to tým skôr, že patrí medzi chudobnejšie obce vo Vojvodine. vlh

5. 5. 2012

18 /4489/

Zo slávnosti v Plandišti

ďalších 4,7 milióna dinárov zabezpečila na realizáciu infraštruktúrnych projektov v rómskom sídlisku v Margite. Očakáva

HLAS ĽUDU

ty, mosty, kanalizácia, ale nieto väčšieho pôžitku ako pomáhať ľuďom,“ povedal predseda Z. Vorkapić a vyjadril vďaku EHO, že si

Z NAŠICH OSÁD VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE IDEAL-CLUBU V HLOŽANOCH

Jednohlasne, bez diskusie ba polhodinku Juraj Takáč, združepotrebovali členie v uplynulom novia Mládežnícroku z projektov, dokej organizácie nácií, obecného a Ideal-club Hložamiestneho rozpočtu ny na absolvovainkasovalo čosi nad nie 10 bodov ro590 000 dinárov. kovacieho proPodľa slov Kataríny gramu výročnéDobríkovej, mláho zhromaždenia. dežníci čo z členV suteréne hloského, čo zo zábav a žianskeho Domu kultúry v nedeľu 22. apríla predsedníčka združenia Daniela Feke- Republikový poslanec Pavel teová najprv dala Marčok odovzdal Daniele Feketeovej notebook, dar Poslovo hosťom. Pokrajinský ta- krajinského sekretariátu pre šport a mládež jomník a predseda Rady Miestneho spoločenstva Dudková, vyHložany Ján Bohuš o. i. povedal: plynulo, že hlo„Rada si je istá, že budúcnosť osa- žiansky Idealdy bude v istých rukách.“ Predse- club sa vyznada Zhromaždenia obce Báčsky čuje rôznoroPetrovec Siniša Stanivuk odo- dou činnosťou. vzdal dar hosťom, delegácii Mlá- Podnikol zopár dežníckeho združenia Za bolji ži- vzdelávacích a vot z Maglića; počítač zabezpečil zábavných poPokrajinský sekretariát pre šport dujatí a jeho Katarína Dobríková členom Ideal-clubu udelila tričká a mládež. Z toho istého sekreta- aktivisti sa poriátu zaslali aj notebook, ktorý dieľali na zriadení osady i jej oko- iných podujatí, sami zarobili 287 predsedníčke Feketeovej odo- lia. Odovzdali asi 50 darčekov so- 000 dinárov. V pokračovaní prevzdal republikový poslanec Pavel ciálne ohrozeným deťom a spo- dostrela plán práce a finančný lupracovali s viacerými miestnymi, plán na rok 2012. Činnosť by sa Marčok. Zo správy o vlaňajšej činnosti, ako i so združeniami zo susedných mala uberať vyšliapanou cestičktorú podala tajomníčka Anna prostredí. Ako povedal účtovník kou, na ktorej pribudnú športové

aktivity a rôzne dielne. Rozpočet by mal tvoriť 350 000 dinárov, povedala pokladníčka, pričom neuviedla zdroje, z ktorých sa zrealizuje. Správy a plány členovia Idealclubu schválili jednohlasne a – bez diskusie. Uzhodli sa, že členský poplatok na rok 2012 bude rovnaký ako vlani (200 din). Na záver schôdze Katarína Dobríková prítomným členom združenia (bolo ich zhruba 30) odovzdala tričká. Predstavitelia Združenia poľnohospodárov Hložany Miroslav Kudron a miestneho Združenia špor-

tových rybárov Šaran Andrej Turóci popriali úspešnú činnosť a prisľúbili spoluprácu s mladým hložianskym združením. J. Bartoš

BÁČSKA PALANKA

Ženy zachovávajú tradície Báčskej Palanke pôsobí Spolok žien pri MOMS. Od roku 2007 jeho predsedníčkou je Darina Valachová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Asociácie spolkov slovenských žien pre Báčku. V klubovni Slovenského domu v Báčskej Palanke sa asi 10 aktívnych členiek stretáva každý utorok. Na týchto posedeniach v príjemných rozhovoroch pri kávičke a čaji sa ženy venujú svojim záľubám – vyšívaniu, háčkovaniu, papierovému opletaniu a pod. Spolok žien na svojich utorkových priadkach v tomto roku zorganizoval dve prednášky o zdravej výžive. Na každej prednáške privítali i tri spolky z iných osád (Iloka, Starej Pazovy, Lalite, Pivnice, Silbaša a Hložian). Ženy získali užitočné poznatky od palanskej lekárky Vlasty Buja-

kovej. Skvalitneniu života mienia venovať ešte aspoň jednu prednášku. V tohtoročných aktivitách chcú realizovať dielňu papierového opletania a výstavu ručných prác. Palanské ženy spolupracujú s Asociáciou spolkov slovenských žien a nadviazali spoluprácu aj s viacerými slovenskými vojvodinskými spolkami. Nedávno cesDarina Valachová tovali na priadky do Starej Pazovy a Iloku. Na domácej pôde spolupracujú s nitárnom bazári, ktorý usporadúvajú manželky palanským MOMS, Turistickou organizáciou veľvyslancov v Belehrade. Aktivity palanskéobce, s maďarským, nemeckým a inými spol- ho spolku sa nesú i v znamení zachovávania kami. Každoročne so svojimi ručnými práca- kultúrnej tradície. J. Ferková mi s vianočnými motívmi účinkujú na huma5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z nAŠich OSÁD AKADéMiA žEnSKéhO PODniKAniA V PEtrOVci

Podpora ekologickým inováciám tretnutie venované úspešným podnikateľkám a ekologickým inováciám sa uskutočnilo v stredu 18. apríla v Podnikateľskom a inovačnom centre v Báčskom Petrovci. cieľom stretnutia v organizácii Akadémie ženského podnikania bolo zoznámiť podnikateľov s programami a Jana Radakovićová (vľavo) a prítomní si so záujmom pozreli odkazy projektmi, kto- miestnych podnikateľov štátnym úradom ré financuje EÚ v oblasti ekologických inovácií. išlo o jedno zo nikanie u nás nie sú práve najprajnejšie, ale záverečných podujatí v rámci programu Ex- predsa sa im podarilo udržať nad hladinou. change 3 so zámerom zlepšiť spoluprácu a ko- tak na prezentácii predstavili niektoré úspešmunikáciu medzi podnikateľským sektorom né miestne podnikateľky, ktoré vo svojom a lokálnou samosprávou. túto hlavnú my- podnikaní uplatňujú aj prvky inovácií. Podšlienku vyzdvihla úvodom stretnutia mana- nikajú vo viacerých odvetviach, akými sú grafický marketing, kvetinárstvo, predaj kozžérka projektu Jana radakovićová. na území Obce Báčsky Petrovec pôsobí metiky, pohostinstvo... Prezentáciu pripra580 podnikateľov, z čoho – ako uviedli na vila diplomovaná inžinierka ochrany životstretnutí – 30 % sú ženy. Podmienky na pod- ného prostredia Vladislava Vakanjcová. Pod-

POTVRDILI SVOJU KRSTNÚ ZMLUVU. Po ročnej prestávke konfirmačnú slávnosť v nedeľu 15. apríla usporiadali aj v Erdevíku. Slávnosť sa začala hlavnými bohoslužbami, v rámci ktorých prebiehala aj konfirmačná skúška z náboženstva našej cirkvi. Súčasťou služieb Božích bola aj sviatosť Večere Pánovej, ku ktorej po prvýkrát pristúpilo 14 mladých ľudí, 9 chlapcov a 5 dievčat. Počas sedemmesačnej prípravy Mgr. Ján Vida, kaplán v Erdevíku, im vštepoval do sŕdc lásku Kristovu a pripravoval ich, aby ochotne mohli vyznať vieru v Pána Boha. jv

5. 5. 2012

18 /4489/

hLAS ĽUDU

nikateľom predstavili aj program Európskej únie, ktorý finančne podporujú v oblasti ekologických inovácií. Prítomným dopodrobna objasnili, aké programy EÚ doteraz podporila a čo Dipl. Ing. Vladislava všetko by tieVakanjcová to projekty mali obsahovať. Prioritné sú oblasti recyklácie, stavebníctva, potravinársky priemysel a výroba nápojov, voda a tzv. green biznis. V prípade, že projekty našich podnikateľov budú schválené, európske spoločenstvo ich podporí nenávratnými prostriedkami v hodnote polovice výšky trov projektu. Prihlášky treba zaslať od mája do začiatku septembra. V pokračovaní premietali aj film o už úspešne realizovaných projektoch, ako i reklamné šoty miestnych podnikateľov adresované lokálnej samospráve. Po skončení prezentácie nasledovalo pracovné stretnutie oboch združení podnikateľov v Báčskopetrovskej obci ohľadom skompletizovania strategického dokumentu, ktorý prichystali s expertmi z Belehradu. tento dokument chcú neskoršie prezentovať členom Obecnej rady. J. Č-p

VYDARENÁ AKCIA V BOĽOVCIACH sa uskutočnila vo štvrtok 12. apríla s cieľom ozeleniť a spestriť plochu pred slovenským cintorínom. V akcii členovia cirkevného zboru spolupracovali s Mirjanou Zlochovou zo školskej botanickej učebne, čo prinieslo pekný výsledok. Do akcie sa zapojili Marka Bobošová, jej dcéra Jarmila Zlochová, Anka Klátiková, Evka Košútová, Katarína Kuľová, Adam Petrák, boľovský rodák zo Zemunu, Pavel Boboš a Miško Klátik. Okrem toho Boľovčania sa môžu pochváliť aj novým chodníkom, na ktorý dlho čakali a ktorý tiahne povedľa cintorína až cez nový mostík pre peších, ktorý práve stavajú. Viera Tomanová

Z NAŠICH OSÁD SNEMOVALI KYSÁČSKI PENZISTI INVALIDI PRÁCE

Nízke penzie ochudobnili aktivity lenovia Miestnej organizácie penzistov invalidov práce v Kysáči snemovali vo štvrtok 19. apríla 2012 v miestnostiach Slovenského národného domu. Na zasadnutí sa zúčastnili hostia z Mestskej organizácie Nového Sadu v Zo snemovania kysáčskych invalidov práce čele s predsedom Milanom Ivićom a podpredsedom čierok, kamarátenie pri guláši, pred- Dragoljub Brborić a správu DozorMiloradom Popovićom, ako i pred- vianočné posedenie a skromne si nej rady prečítal Michal Vozár. Z ich stavitelia miestnych organizácií in- pripomenuli aj 8. marec. Udelili 13 slov vyplynulo, že sa pracovalo a validov práce z Begeča, Rumenky a ďakovných listín najaktívnejším čle- hospodárilo pozitívne a v práci neStepanovićeva. Prítomní boli i po- nom a troch vyhlásili za čestných boli zistené nedopatrenia. Vlani kyčetní hostia z Kysáča, kým samot- členov tejto organizácie. Pre zá- sáčski penzisti invalidi práce naných členov, čiže penzistov invali- ujemcov zorganizovali prehliadku kladali s prostriedkami v hodnote bezmála 48-tisíc dinárov, z čoho dov práce, bolo bezmála 50. Úvo- krvných ciev. Finančné hospodárenie ozrejmil minuli 3 500 dinárov a zvýšilo sa dom prítomní minútkou ticha vzdali poctu členom tejto organizácie, podpredseda a dočasný pokladník vyše 44-tisíc dinárov. Miestna orktorí usnuli medzi dvoma snemovaniami. MÁŠ PÄŤ MINÚT? Celkom dosť na Na úvod pracovnej časti predseto, aby si niekomu zachránil život a dada Ján Vitéz ozrejmil vlaňajšie akcie roval krv – tak hovorí motto Červea aktivity, ktoré neboli také bohaté ného kríža. Darovať krv môžu všetky ako minulé roky. Vplývala na to zdravé osoby vo veku 18 až 65 rokov, celková ekonomická situácia v kraktoré vážia nad 50 kilogramov. Muži jine, ale aj veľmi nízke penzie. V dôkaždé 3 mesiace, ženy každé 4 mesledku toho penzisti nevyužili posiace. Dňa 20. apríla bežného roku v nuky na oddych pri mori a v kúpeinternáte Gymnázia Jána Kollára v ľoch a iba dvakrát boli na jednodBáčskom Petrovci v akcii dobrovoľňovom výlete vo Vrdniku. Pretože ného darcovstva sa zúčastnili žiaci a penzisti patria medzi najohrozezamestnanci tejto vzdelávacej ustanejšie kategórie obyvateľov, oriennovizne. Krv dalo 21 žiakov a boli to tovali sa na zvýhodnené zásoboprevažne žiaci narodení roku 1993. vanie potravinami a ohrevom, pravdaže, na splátky. Vlani organizovaMarína Valentíková li už tradičné podujatia: čajový ve-

ganizácia penzistov invalidov práce mala vlani 322 členov. O plánovaných prácach na bežný rok prítomných informovala sekretárka Mária Grňová. Do plánu si medziiným zapísali, že naďalej budú organizovať zásobovanie uhlím a potravinami. Plánujú aj rekreačné cesty, oddych a liečenie v kúpeľoch, ako i stretnutia s inými miestnymi organizáciami. Mienia navštevovať svojich chorých a chudobnejších členov a podľa možnosti pomôžu im aj hmotne. Naďalej chcú spolupracovať s Červeným krížom, zdravotnými ustanovizňami a Miestnym spoločenstvom. Na koniec zasadnutia prítomní nastolili otázku členského, ktoré je 220 dinárov na ročnej úrovni, z čoho sa 40 percent odvádza do mestskej organizácie. Predseda Mestskej organizácie invalidov práce Nového Sadu Milan Ivić sa pochvalne zmienil o činnosti kysáčskej organizácie. Po poldruhahodinovej práci sa účastníci snemovania ešte dlho bavili pri občerstvení, ktoré si sami prichystali. E. Šranková

STARÁ PAZOVA

Fénixovci a priatelia opäť spolu o zimnej prestávke sa v organizácii staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix v utorok 17. apríla v Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou uskutočnilo stretnutie pod názvom Fénixovci a priatelia. Tematicky bolo venované uplynulým veľkonočným sviatkom. V príležitostnom programe sa zúčastnili Sandra a Darko Opavskovci, Marija, Ksenija a Dušica Radivojevićové a Vasilije Despot, ako i členky spolku Fénix, poetky

Verné kamarátky

Mirjana Sokolovićová a Ivana Tijanićová a speváčka Saveta Đorđevićová. Na utorkovom stretnutí neľahkú úlohu mala trojčlenná porota (v zložení Dragica Turanová, Pera Čarapović a Pavel Chlebian), ktorá mala zvoliť najkrajšie veľkonočné vajíčka. Vo veľkej konkurencii prvú cenu za najkrajšie omaľované vajíčko tohto roku získala Jelena Preradovićová. Pri príležitosti veľkonočných sviatkov 24 členov tohto spolku z obecného rozpočtu dostalo jed-

norazovú pomoc v hodnote 3 000 dinárov, a 22 členov od majiteľa obchodného podniku Medius Cvika Krunića dostalo aj sladké balíky. Peňažné prostriedky zozbierané na stretnutí (okolo 10 000 dinárov) venovali ako vždy na humanitárne účely – tentoraz na nevyhnutnú operáciu Lany Lazićovej, 19-mesačného dievčatka z Ugrinoviec. V hudobno-zábavnej časti programu vystúpili známi pazovskí hudobníci. a. lš.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Nezamestnanosť probléme nezamestnanosti a zamestnávania sa píše a hovorí stále, lebo občania ho pociťujú na vlastnej koži a naozaj si vyžaduje náležitú pozornosť. Patril medzi najčastejšie spomínané témy aj v práve uzavretej predvolebnej kampani – veď ide o existenciu, realizáciu v spoločnosti, uplatnenie vedomostí, schopností a zručností, zvlášť mladých ľudí. Údaje hovoria, že každý druhý práceschopný obyvateľ Srbska mladší od 30 rokov nie je pracovne angažovaný.

Zamestnávanie súvisí s ekonomickým rastom a rozvojom spoločnosti, čo znamená, že v období krízy miera nezamestnanosti zákonite rastie. U nás k rastu nezamestnanosti okrem zmenšenia hospodárskej aktivity následkom krízy osobitne prispeli neúspešné privatizácie veľkých podnikov, v ktorých tisíce ľudí zostalo bez práce. Ďalšou výraznou charakteristikou súčasnej chvíle je pracovné angažovanie načierno – bez evidovania a bez platenia príspevkov. A tu sa

AJ NA OHROZENÚ ZAMESTNANOSŤ A NEZAMESTNANOSŤ SÚ VIACERÉ LIEKY

Učiť sa zo skúseností iných ývoj tej hospodárskej rakoviny je rýchly, vplyv skutočne zhubný. Rast nezamestnanosti nielenže zmenšuje kúpyschopnosť obyvateľstva, redukuje spotrebu, stupňuje fiškálne nároky štátu (lebo sa musí postarať o hmotne ohrozené osoby), ale i podnecuje infláciu, čím spôsobuje reťazový proces krachu podnikov. Veľké zmeny v podmienkach podnikania na sklonku minulého a začiatkom tohto storočia: globalizácia, hospodárska kríza, technický pokrok a pád socializmu vysunuli do prvého plánu problém nadbytku pracovnej sily vo väčšine ekonomík, našu nevynímajúc. Problém je natoľko komplexný a zložitý, že si vyžaduje synchronizované pôsobenie aspoň v troch rovinách. Prvou a najdôležitejšou je makroekonomická. Ide hlavne o vznik nových pracovných príležitostí, nepredstaviteľný bez stabilného ekonomického ovzdušia a hospodárskeho rastu. To zase nemožno dosiahnuť bez flexibilného a otvoreného hospodárstva, fiškálnej stability a nízkej inflácie, mierneho rastu zárobkov, zredukovania daní, zmenšenia verejných nákladov, zjednodušenia podmienok na ekonomické podnikanie, úhrnnej a sociálne spravodlivej stabilizácie. Vznik takého ovzdušia je nepredstaviteľný bez komplikovaných a bolestných reforiem, spôsobujúcich sociálne následky: ďalšiu nezamestnanosť, rast chudoby, pokles celkového štandardu. Východiskom je však sociálny konsenzus zabezpečený sociálnym partnerstvom. Zo zahraničných skúseností jednoznačne vyplýva, že sa najlepšie výsledky v zmenšení počtu nezamestnaných, ktorí sa stali nadbytkom, dosahujú vtedy, keď sa proces sociálneho dialógu presunie z vyšších úrovní na úroveň podnikovú. Preto každá desiata spoločnosť v EÚ uviedla prax uzavierania zmlúv o zamestnanosti a konkurencie-

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Uličný predaj: príležitosť lákavá, no i plná nástrah

schopnosti, cieľom ktorých je vyrovnávať potrebu po podnikateľskej flexibilite u zamestnávateľov s potrebou po istote zamestnancov. Už dokázateľne pôsobí celý rad konkrétnych opatrení z komparatívnej hospodárskej praxe európskych štátov, ktorými možno zápasiť s problémom nadbytku pracovnej sily v podnikoch. S prihliadaním na naše možnosti a pomery sa o tom rokovalo aj na nedávnom zasadnutí pokrajinskej sociálno-ekonomickej rady v Novom Sade. V mene Pokrajinského sekretariátu pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť tajomník Miroslav Vasin navrhol približne desať možných opatrení v tomto smere: regenerovanie počtu zamestnancov tzv. prírodným spôsobom, skrátenie pracovného času, flexibilizáciu práce, zrie-

hlási nové ohnivko v reťazci: problém zabezpečenia peňazí na výplatu penzií. Ak v bývalej veľkej Juhoslávii na jedného penzistu prichádzali štyria-piati zamestnanci, v súčasnosti je tento pomer takmer jeden na jeden. Prvým predpokladom riešenia problému nezamestnanosti je, samozrejme, rozprúdenie hospodárskych aktivít. Tu žiadne iné opatrenia veľmi nepomôžu. Opatrenia by však mohli pomôcť v procese disciplinovania zamestnávateľov, ale to je už iná téma na inú príležitosť. A. L. kanie sa časti zárobku, platené oddychy, dočasné alebo odročené výpovede, prestavbu kvalifikácie... Je tu i obmedzenie, prípadne neplatenie nadčasov, dobrovoľné obmedzenie výrobného plánu, zabezpečenie dodatočného kapitálu, nová organizácia práce... Vo Vojvodine je čoraz populárnejšia aj aktívna politika zamestnávania obsahujúca individuálne a kolektívne opatrenia: odborné školenie, zmenu kvalifikácie, zabezpečenie iného zamestnania, samozamestnávanie... Práve ďakujúc týmto opatreniam a otváraniu mnohých nových výrobných prevádzok v pokrajine počet nezamestnaných stagnuje a nedošlo k rastu nezamestnanosti ani v podmienkach globálnej krízy. Nie každý liek, ktorý je najbližšie a na dosah ruky, je i najúčinnejší. U nás je síce veľmi ujatá prax, že robotníci, ktorí sa ocitnú na ulici, siahajú hneď po práci na čierno. Pôsobiac v tzv. neformálnom úseku ekonomiky, vystavení sú zlým podmienkam, absencii akejkoľvek ochrany, bez sociálnej istoty v prípade choroby alebo úrazu. Východisko aj z tohto kruhu existuje. Je ním dobrovoľná integrácia tohto úseku do úradnej ekonomiky: prostredníctvom zmenšenia daní a príspevkov na najmenšiu možnú úroveň, ako aj maximálnou liberalizáciou podmienok na založenie malých a stredných podnikov. Aká choroba, taký i liek. Dôležité je však, že existuje a má mnohé predpoklady stať sa účinným. Súbežným pôsobením zainteresovaných na makroekonomickom pláne, všeobecnými opatreniami v oblasti pracovných vzťahov, súborom aktivít v oblasti politiky zamestnávania a konkrétnou činnosťou v samotných podnikoch, ani nezamestnanosť nemusí teda vždy byť rakovinou neúprosne ničiacou hospodárske tkanivo. Len sa na začiatok netreba dať odradiť skutočnosťou, že účinky podniknutých krokov nevidieť zo dňa na (druhý) deň. Veď sa zázraky nedejú: ani v živote, ani v hospodárstve... O. Filip

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

BÁČSKA PALANKA

Čo by nezamestnaného najväčšmi potešilo? S

problémom nezamestnanos- mestnanie sú menej ako miniti sa stretávame takmer na málne, i v B. Palanke je veľká konkaždom kroku, stala sa súčasťou kurencia. Nádej však nestráca, innašej každodennosti. Počet ne- formuje sa, hľadá si prácu i prozamestnaných sa neustále zvy- stredníctvom internetu. Štvorčšuje. Každý, kto sa ocitne v takej situácii, sa len ťažko môže vyrovnať s bezvýchodiskovou situáciou zapríčinenou stratou pracovného miesta. Zostať bez práce a hľadať si novú, sa neraz podobá víťaznému pádu pozostávajúcemu zo sľubov, nádejí, rozčarovaní, bezúspešného otvárania dverí. Tridsaťročná Dragana Gruborová z Báčskej Palanky je obchodná technička. Roku 2009 zostala bez práce a predtým 6 rokov pracovala Dragana Gruborová v Novom Sade. Prácu v administrácii na poistení vozidiel si lenná rodina Gruborovcov žije z svedomite vykonávala a veľmi sa príjmov Draganinho manžela, ktojej páčila, ale... Keď si založila rodinu rý je taxikárom. Prispôsobujú sa žia zostala tehotná, prišla o pracov- votu s financiami, aké majú. Ešte jené miesto. Šance na nové za- den plat by pre rodinu znamenal

lepšie životné podmienky a pre Draganu zároveň radosť zo zamestnania. Boško Pejakov má 53 ro- Miroslav a Boško Pejakovci kov a stredoškolské vzdelanie. Po skončení domáci majster. Trvalo to iba tri gymnázia sa zamestnal v báčsko- roky. Vysoké poplatky boli jednou palanskom podniku Sintelon, v z príčin, prečo to ďalej nešlo. Bošktorom rok pracoval vo výrobe a ko je teraz rád, že si vystavali dom ostatných 25 v expedícii. Násled- a nemajú žiadne dlhy. Rodina sa živí kom privatizácie, po 26 odpraco- z príjmov Boškovej manželky kavaných rokoch zostal bez zamest- derníčky a medzičasom vyškolili i nania. Už 10 rokov si hľadá novú dvoch vysokoškolákov. Dcéra sa zapracovnú príležitosť a medziča- mestnala a býva v Novom Sade, som získal i vodičský preukaz C ka- kým syn Miroslav je absolvent na tegórie. Časom sa vyskúšal už i v Fakulte technických vied a tiež si iných oblastiach, vďaka otcovi sa pomaly hľadá prácu. „My starší aspoň máme nejaké vyzná v elektro-inštalačných prácach a od uja sa naučil maľovať pracovné skúsenosti, ale je veľa domy. Nemohol sa vyrovnať s tým, nezamestnaných mladých ľudí, že má žiť ako nezamestnaný, a tak ktorí túto skúsenosť nemajú príz finančných prostriedkov, ktoré ležitosť nadobudnúť,“ povedal na NSZ poskytuje pre podnikateľov, záver Boško Pejakov. Jaruška Ferková začal podnikať samostatne, ako

PIVNICA

Sladké a iné kreatívne schopnosti ie každý má možnosť uplatniť sa vo svojom odbore. Miluška Belániová z Pivnice je vzdelaním textilná technička, ale nepodarilo sa jej zamestnať v tejto oblasti. Život ju zaviedol celkom iným smerom, do sladkej ríše. Najprv len pomáhala tortárke Juliane Rumanovej, ktorá ju často volala ako pomocníčku a vďaka nej sa naučila všetkým tortárskym znalostiam Miluška Belániová a zručnostiam. Samostatne začala torty robiť Eurovild, kde získala nové vzácne najprv len pre svojich príbuz- skúsenosti. S veľkou láskou priných, ale chýr o jej šikovnosti sa pravuje každú tortu, či už na rýchle rozšíril. Miluška získavala svadbu, krstiny, narodeniny, mečoraz viac zákazníkov a neustále niny. Keď sú v Pivnici svadobné sa zdokonaľovala v sladkom ume- hostiny, úspešne zdolá naraz uroní, ktoré sa jej po čase zmenilo na biť i 15 tort. Práca sa vtedy obyzdroj príjmov. V Belehrade ab- čajne začína vo štvrtok (pečesolvovala kurz Sladká planéta – nie), v piatok zhotovuje plnky a v

sobotu torty okrášľuje. Vtedy jej v práci pomôžu i svokra, suseda a andika. V súčasnosti je najvačší záujem o chýrečnú pivnickú bílkovú tortu, ktorá dáva mož-

Kráslice ako ďalša záľuba

nosti pre rôzne kombinácie. Vyhľadávané je najmä fondánové cifrovanie. Miluška vyskúšala mnohé recepty, veľa ráz i z internetu, často vytvorí aj svoje vlast-

né. Okrem tort sa odhodlala robiť aj drobné koláčiky. Sladkými dobrotami neraz prispela do Spolku pivnických žien, ktorého je členkou. V poslednom období veľa rozmýšľa o cukrárni. Priala by si, aby sa jej tento sen i splnil. Svoju kreativitu Miluška prejavila nielen v príprave tort a koláčov, ale aj v zdobení veľkonočných vajíčok. Vajíčka dekorovala omaľovávaním, opletaním a dierkovacou technikou. Usilovnú a usmiatu Milušku poznajú i mimo Pivnice, keďže sa zúčastnila na viacerých výstavách. Vlani sa na vianočnom trhu v Petrovci predstavila nielen sladkosťami, ale aj ikebanami z tekvíc. Kanceláriu a pracovné miesto si možno vytvoriť i doma. Treba len chuti a vôle osmeliť sa a začať niečo nové.

5. 5. 2012

J. Ferková 18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA NA SLOVO S HAJDUŠIČANMI, KTORÍ DOSTALI NENÁVRATNÉ PROSTRIEDKY NA SAMOZAMESTNANIE

Malá je to pomoc edným zo spôsobov, akým štát chce pomôcť nezamestnaným, aby si zabezpečili existenciu, sú aj nenávratné prostriedky na tzv. samozamestnanie, čiže rozprúdenie vlastnej podnikateľskej iniciatívy nezamestnaných osôb z evidencie Národnej služby pre zamestnávanie. Hajdušičania Ján Govda a Danica Vŕbová roku 2005 sa v tom vyskúšali. Hľa, aké sú ich skúsenosti. JÁN GOVDA bez práce zostal roku 2002 a na súbeh sa prihlásil s ideou, že si kúpi stroj, ktorý mu pomôže v poľnohospodárskej výrobe. Dostal 120-tisíc dinárov a kúpil si pneumatickú sejačku. „Na začiatku mi to veľmi veľa znamenalo, lebo som si mohol sám obsiať pôdu a nemusel som platiť za Ján Govda služby, takže sa mi výroba stala rentabilnejšou,“ hovorí Ján Govda. „Treba však vedieť, že tie prostriedky vlastne neboli až tak celkom nenávratné. Nemusel som ich síce priamo vrátiť, ale som bol povinný počas nasledujúcich dvoch rokov platiť príspevky na penzijné a zdravotné poistenie, čo za dva roky prevýši-

lo sumu 100-tisíc dinárov, a to pre mňa bolo veľkým zaťažením vzhľadom na to, že obrábam iba 6 jutár pôdy. Z tých dôvodov som sa po vypršaní uvedenej záväznej lehoty rozhodol, že si odhlásim penzijné poistenie, a zdravotné budem aj ďalej platiť. Riadil som sa tým, že mám dosť odpracovaných rokov na to, aby som – keď tomu príde čas – dostal starobnú penziu, kým zdravotné poistenie som predsa len potreboval. Nechceli mi to dovoliť. Vraj nemôžem sa vôbec odhlásiť a musím aj naďalej platiť príspevky na obe poistenia. Po početných opletačkách, presviedčaniach, sťažnostiach, predsa som si to vybojoval, a tak som sa znovu stal nezamestnaným a nemám ani penzijné ani zdravotné poistenie. Aby som to dosiahol, musel som odhlásiť poľnohospodárske gazdovstvo, v dôsledku čoho som v tom roku nedostal subvencie. Na evidenciu nezamestnaných sa už viac nehlásim. Nevidím z toho žiaden osoh. Od roku 2007, keď som sa odhlásil, ponúkli mi iba jednu prá-

cu, a keď ma údajný zamestnáva- ka. V tom im pomohol aj štát, ktoteľ zavolal, ponúkol mi prácu „bez rý sa nezastal nás výrobcov. K pracovných záväzkov?!“ Samo- tomu pribudli aj všelijaké iné pozrejme, že som odmietol, lebo platky vyplývajúce zo zákona o dosom nemohol pochopiť, aká je to bytkárskej výrobe, ktoré boli predpráca, kde netreba pracovať, a po- pokladom na získanie subvencií na dobalo sa mi to na malverzáciu. dojnice. Všetko sme poctivo zaMyslím si, že tá služba pre za- platili, ale subvencie sme nedostali. mestnávanie nemá nijaký význam Na to všetko prišiel aj neúrodný a vonkoncom neprispieva k zmen- rok, takže sme sa dostali do situášeniu nezamestnanosti. Nená- cie, že všetky peniaze, ktoré prišli vratnými prostriedkami síce mož- do domu, odchádzali na kravy a na no podnietiť súkromnú iniciatívu, život nezostalo takmer nič. Od tej ale museli by to byť omnoho väč- chvíle sme už viac nemohli splácať šie sumy. príspevky na penzijné a zdravotné DANICA VŔBOVÁ dostala pro- poistenie a dlhy sa začali hromadiť. striedky na zveľaMuseli sme dodenie dobytkárskej konca predať výroby. Spolu s zberač kukurice manželom, invalida tak splatiť dlhy. ným penzistom, sa Nakoniec sme zachceli zaoberať výplatili o 30-tisíc robou mlieka. Predviac než som dotým prostrednícstala na samozatvom Červeného mestnanie. Kekríža dostali jednu ďže sa výroba kravu a z prostriedmlieka stala kov v sume 70-tisíc úplne nerentadinárov, ktoré dobilnou, finančne stali na samozasme viac nemohmestnanie, si zado- Danica Vŕbová li vydržať platevážili stroje na prínie príspevkov, pravu sena. Neskoršie si kúpili ešte a tak som sa rozhodla, že sa odjednu kravu. hlásim, a potom sa znovu, tak ako „V štarte nám to vskutku po- pred týmto „zamestnaním“, poistím mohlo,“ hovorí Danica Vŕbová. „Tie na manželovu penziu. Na ceste k dve kravy dávali slušné množstvo tomu sme však mali početné oplekvalitného mlieka a aj cena nám tačky a iba po intervencii z pokrazodpovedala. Po niekoľkých me- jinského fondu sa nám to podarisiacoch sa však všetko začalo valiť lo. Teraz som znovu na evidencii dolu kopcom, čomu na vine bola nezamestnaných, ale žiadnu prapredovšetkým mliekareň Imlek, covnú príležitosť mi ešte nepoktorá zmenila podnikateľskú poli- núkli. tiku a významne znížila cenu mlieV. Hudec

Z NÁRODNEJ SLUŽBY PRE ZAMESTNÁVANIE – POBOČKA STARÁ PAZOVA

V obci bez zamestnania 4 813 osôb tatistické údaje hovoria, že koncom februára 2012 v Sriemskom obvode bolo registrovaných 29 419 nezamestnaných osôb, z čoho 14 580 žien. V porovnaní s januárovými údajmi je zistený rast počtu nezamestnaných o 1,73 percenta, a v porovnaní s februárom minulého roku je zaznamenaný až 4,10-percentný rast. Do konca februára v Národnej službe pre zamestnávanie – Filiálka Sriemska Mitrovica na evidencii bolo 28 419 nezamestnaných, z čoho 9 065 prihlásených čakalo na prvé zamestnanie. Počas uvedeného mesiaca zaevidovali aj 1 590 nových pri-

5. 5. 2012

18 /4489/

hlášok. Zaujímavé sú i štatistické údaje o nezamestnaných podľa trvania nezamestnanosti. Tak napríklad až 56,23 % na zamestnanie čaká vyše roka a sú i takí, čo čakajú vyše 10 rokov. Najpočetnejšia veková kategória je tá, v ktorej sú osoby od 50 do 54 rokov života. Najväčší počet osôb v evidencii má prvý stupeň odborného vzdelania (30,66 %), s tretím stupňom je 27,54 percenta a trochu menej prihlásených má štvrtý stupeň odborného vzdelania (26,17 %). Osoby s vysokoškolským diplomom tvoria 4,74 percenta z celkového počtu nezamestnaných osôb na zozname filiálky v Sriemskej Mitrovici.

HLAS ĽUDU

Najväčší počet nezamestnaných v Sriemskom obvode má Obec Sriemska Mitrovica (7 007), potom nasledujú Obce Ruma (6 252), Stará Pazova (4 813), Inđija (4 583) a Šíd (3 802). Najmenej nezamestnaných je v obciach Irig (1 734) a Pećinci (1 228). Vo februári bežného roka vo filiálke v Sriemskej Mitrovici zaevidovali iba 48 prihlášok na nadviazanie pracovného pomeru u podnikateľov prostredníctvom Národnej služby pre zamestnávanie. Najčastejšie si podnikatelia neprajú sprostredkovanie NSZ, a tým potom vlastne nemajú zákonnú povinnosť

prihlasovať voľné pracovné miesta. V januári 2012 si zamestnanie našlo 375 osôb, z čoho 207 žien. Podľa obcí situácia je nasledujúca: Sriemska Mitrovica 112, Stará Pazova 87, Ruma 51, Inđija 39, Pećinci 32, Irig 29 a Šíd 25. V pobočke služby pre zamestnávanie v Starej Pazove do konca februára na zozname nezamestnaných mali 4 813 osôb, z čoho 2 539 žien. Ako uviedla Jadranka Bubonja, vedúca pobočky v Starej Pazove, medzi vysokoškolsky vzdelanými najviac je nezamestnaných právnikov a ekonómov. Takisto povedala, že toho času na zozname nezamestnaných nemajú elektroinžinierov, stavebných inžinierov, farmaceutov, profesorov nemeckého jazyka. A. Lešťanová

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD AKO SI AKTÍVNE HĽADAŤ PRÁCU

Aj za pomoci kníh a internetu trata zamestnania alebo nezamestnanosť v dlhšom časovom období vyvolá v každom človeku nepríjemné pocity. „Človek poznáva sám seba, keď zápasí s prekážkami. Na to potrebuje nástroj. Potrebuje hoblík alebo pluh... alebo lietadlo...,“ písal SaintExupéry. My dokladáme, že potrebuje aj knihy, prípadne internet. Jedným z výdobytkov demokratizácie spoločnosti vo východnej Európe vrátane štátov bývalej Juhoslávie je, že sa na knižných pultoch spomínaných krajín objavilo (okrem brakovej literatúry) množstvo kvalitných titulov západných autorov z oblastí praktickej psychológie. Alebo že domáci autori začali otvorenejšie a v písanej podobe prostredníctvom kníh „hovoriť“ i radiť o nezamestnanosti, nemalom to probléme súčasnej doby. Ďalšou vymoženosťou aktuálneho obdobia je internet. Mladšie generácie ho majú v malíčku. Kto ho zo starších ovláda, je vo výhode – ako keď sa z jedného konca Európy chcete presunúť na druhý koniec lietadlom alebo pešo. Prednosťou dneška sú i Kluby pre hľadanie práce, ktoré zväčša organizuje Národná služba pre zamestnávanie. Kurzy vo väčších regionálnych strediskách vedú naslovovzatí odborníci – pedagógovia, psychológovia poprípade manažéri pre ľudské zdroje. Kto plánuje vyhľadať si pracovnú príležitosť v zahraničí, pomoc môžu poskytnúť i zastupiteľské úrady a obchodné komory. Na jednotnom európskom trhu práce v Európskej únii treba mať pracovné povolenie a povolenie pobytu, eventuálne vedieť, aké sú šance na sezónne práce a aké sa žiadajú s tým súvisiace povolenia pre občanov Srbska. V neposlednom rade pri zamestnávaní v zahraničí treba vedieť, ako si zabezpečiť bývanie, aký je systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, respektíve aký je každodenný život v zahraničí a v čom sa rozlišuje od kolobehu života v Srbsku. Publikácie, celosvetová sieť alebo kluby – kurzy umožnia zá-

ujemcom zistiť, ktorými profesijnými, sociálnymi, osobnostnými, manažérskymi a inými schopnosťami disponujú. Takisto súhrnne ponúkajú návody, kde a ako hľadať prácu cez vlastnú, regionálnu alebo celoštátnu inzerciu, cez denníky, špecializované týždenníky alebo iné periodiká. Firmy sa líšia aj v dobrej alebo špekulatívnej inzercii pracovných miest. V súčasnosti si väčšina podnikov hľadá zamestnancov cez internet. V našej krajine a zahraničí je hodne portálov špecializovaných na ponuku voľných pracovných miest. Pomôcť by mohlo aj využívanie kontaktov, katalógov firiem, registrácia v súkromných agentúrach práce vo väčších mestách, vývesné tabule, teletexty a iné využitie médií. Kluby pre hľadanie práce pomáhajú i pri praktických informáciách: ako telefonovať s prípadným zamestnávateľom, ako podať žiadosť, napísať životopis, aké druhy „opisu života“ jestvujú. V neposlednom rade i aká by mala byť forma životopisu a sprievodného listu. Okrem osobných

údajov by v curriculum vitae (CV) nesmeli chýbať údaje o vzdelaní a kvalifikácii, doterajších zamestnaniach, profesijnej a odbornej praxi, potom profesijné a osobné ciele v zamestnaní, absolvované kurzy a školenia, práca na PC, jazykové znalosti, vedomosti, schopnosti, zručnosti, odporúčania, záujmy, záľuby a aktivity vo voľnom čase. Podpis by takisto nemal chýbať, kým fotografia a prílohy sa zasielajú iba na požiadanie. Existuje veľa brožúr (nielen) v slovanských jazykoch, poprípade strán v celosvetovej počítačovej sieti tak o neverbálnej komunikácii, ako i o prípravách na prijímacie pohovory či o krokoch podnikaných po pohovoroch, no i o chybách, ktorých sa uchádzači často dopustia. Možno najväčšmi pomôže asertívne správanie, čiže sebapresadenie. Neponižovať sa, ani nevyvyšovať, mať patričné sebavedomie a schopnosť pristúpiť na ústupky. Aj počas doby nezamestnanosti si treba zachovať vieru vo svoje pracovné schopnosti a zručnosti.

Početné príručky a články na internetových portáloch radia, ako a kde si prizarobiť, prípadne ušetriť a zvlášť ako efektívne plánovať čas. Pri zakladaní súkromnej firmy si treba dôkladne všetko premyslieť, hoci sa hovorí, že domov je pracovisko budúcnosti. Mnohí si v nedostatku pracovných príležitostí prizarobia podnikaním v poľnohospodárstve, alebo predajom kozmetiky, vyšívaním, pletením, háčkovaním, ale i nákupnou turistikou, dokonca napríklad aj zbieraním známok a mincí. A ešte na záver: „Keď je práca potešením, vtedy je aj život šťastím,“ napísal Maxim Gorkij. V časoch, keď ruský spisovateľ napísal uvedenú vetu, nejestvovala forma dobrovoľníctva. Neodmietnite však stať sa dobrovoľníkom. Bývalá Juhoslávia pestovala druh dobrovoľníctva na pracovných akciách. V súčasnosti dobrovoľníci patria medzi pilierov úspešnej organizácie veľkých športových a kultúrnych podujatí (olympiády, univerziády, eurosong). Dobrovoľníctvo nielenže „spája ľudí dobrého srdca“, ale je dôležitým odporučením pre budúceho zamestnávateľa, že s vami môže vážne počítať. Ján Špringeľ

K NAJPOPULÁRNEJŠÍM FORMÁM zamestnávania mladých vysokoškolských kádrov patria dnes aj veľtrhy školení, prác a praxe Career Days. Spravidla na nich účinkujú študenti záverečných ročníkov rôznych fakúlt a nezamestnaní odborníci. Mnohí z nich mali v aule Master strediska Novosadského veľtrhu 25. apríla príležitosť stretnúť sa s predstaviteľmi viac ako desať popredných spoločností v regióne, absolvovať pohovory s nimi a tým zároveň získať dôležité smernice týkajúce sa ďalšieho smerovania vlastnej kariéry. Podujatie zorganizovala študentská organizácia AIESEC v spolupráci s Národnou službou pre zamestnávanie. Na snímke je pohľad na stánok Naftového priemyslu Srbska, o ktorý vládol najväčší záujem. O. Filip

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA Z NÁRODNEJ SLUŽBY PRE ZAMESTNÁVANIE V KOVAČICI

Mierne stúpol počet nezamestnaných porovnaní s predchádzajúcim ňom je 860 osôb, so štvrtým stup- v oblasti stavebníctva. Zamestnárokom v Kovačickej obci v mar- ňom 745. Osôb s vysokoškolským vatelia prostredníctvom služby poci 2012 stúpol celkový počet neza- vzdelaním je na zozname neza- núkajú prácu komerčným v teréne, mestnaných, uviedla Jeobchodníkom, predajlena Šiniková, vedúca odcom poistenia, obuvnídelenia Národnej služby kom. Ako povedala Šipre zamestnávanie, filiálniková, najdôležitejšie ky v Pančeve. je, aby pracovný pomer V súčasnosti si zamestuzavreli na neurčitú nanie hľadá 3 882 osôb, z dobu, aby ich zamestčoho 1 939 žien a 29 osôb návateľ prijal do stáleho s invaliditou. Koncom pracovného pomeru a marca 2012 v Národnej aby plat dostávali pravislužbe pre zamestnávadelne. Zaujímavé sú i nie – pobočka v Kovačici, ďalšie štatistické údaje, na evidencii bolo 44,33 ktoré hovoria o nezapercenta nezamestnamestnaných podľa vených. Počas uvedeného kovej kategórie. Najpomesiaca zaevidovali 133 četnejšiu vekovú katenových prihlášok na nadgóriu tvoria osoby od 35 Medzi nezamestnanými osobami sú aj mladí ľudia, vyviazanie pracovného podo 39 rokov (529), najškolení odborníci, ktorí často pracujú tam, kde najmemeru prostredníctvom menej nezamestnaných nej chceli tejto služby. Z druhej straje v skupine od 60 do 64 ny prácu si prostredníctvom tejto mestnaných v Kovačici najmenej rokov (106). V porovnaní s februároslužby v Kovačici našlo 37 osôb. Naj- (71). Medzi vysokoškolsky vzdela- vými údajmi počet nezamestnaných väčší počet nezamestnaných osôb v nými prácu si hľadajú strojári, eko- sa zvýšil o 28 osôb, z toho sú 4 ženy. evidencii má prvý stupeň odborné- nómovia, právnici, kým najväčší po- Podľa štatistických údajov v marci miho vzdelania (1 858), s tretím stup- čet nezamestnaných si hľadá prácu nulého roka z celkového počtu 3 754

nezamestnaných bolo 1 880 žien a v roku 2010 bolo na zozname nezamestnaných v Kovačici 3 718 osôb, z toho 1 710 žien. Keď ide o počet nezamestnaných v Juhobanátskom obvode, štatistika hovorí, že v Obci Kovačica je najvyššie percento trvalej nezamestnanosti. Dlhšie od roka na zamestnanie čaká až 68,14 percenta osôb. S nezamestnanými sa okrem každodenných individuálnych rozhovorov v Národnej službe pre zamestnávanie, pobočka v Kovačici, každé tri mesiace konajú aj edukačné dielne o aktívnom hľadaní práce. Keď ide o programy zamestnávania, tak podľa slov Šinikovej je v súčasnosti aktuálnych niekoľko programov zamestnávania, o ktorých sa bližšie informácie môžu získať na webovej stránke NSZ www.nsz.gov.rs a Pokrajinského sekretariátu pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť www.psrzrp.vojvodina.gov.rs.

STRETNUTIE NA ŠÍDSKOM TRHU

dinárový poplatok na predaj. Keď sa to všetko spočíta, ide o vyše 100 000 dinárov ročne. Na tomto predajnom priestore my sotvaže môžeme toľko zarobiť a zaplatiť, nehovoriac o tom, že treba zarobiť aj na živobytie rodiny. Vyzerá, že sa sťažujem na podnik Standard, ale naozaj nevidím, kto iný by za to mohol. Tento podnik nám napríklad nevracia ani časť vloženého z hľadiska zabezpečovania aspoň základných podmienok. Na trhu nenájdete žiadnu studňu či vodovodný kohútik, kde by ste sa mohli občerstviť a napiť vody. Verejné toalety viac nefungujú, ako sú vo funkcii. Nemáme ani ekonomický vchod na trh a pulty sú otvorené. To sú len niektoré základné otázky, ktoré by sa museli riešiť. Iná je rozprávka, že je šídske trhovisko pomerne malé a že trh býva v stredu a v sobotu, keď je aj najmasovejší, takže ľudia sú prinútení predávať a kupovať aj vonku, na ulici, na parkovisku. O tom by predsa mali porozmýšľať tí, ktorí sú za to zodpovední. Ja by som si len prial, aby sa aspoň trochu zmenšili dane a aby sme ja a moja manželka mohli robiť ešte týchto niekoľko rokov do penzie,“ uzavrel Arpad Vig spoza pultu na šídskom trhu. St. Stupavský

Poplatky by mali byť nižšie ária a Arpad Vigovci zo Šídu už roky majú malý pult na šídskom trhu. Na ňom ponúkajú predovšetkým rôzne sladkosti a koláče, ktoré Mária sama pripravuje. Pravdaže, aká by to bola Slovenka, keby na pulte nemala aj rezančoke do polievky, presne také drobnučké, aké najväčšmi chutia. K tomu sú tu aj vajíčka, med a iné, už podľa sezóny. S Máriou a Arpadom sme sa tentoraz málo rozprávali o tom, čo priniesli na trh na predaj a ako sa im darí, pretože sme mali trochu inú tému. Pred asi dvadsiatimi rokmi osud chcel, že Mária a Arpad zostali bez roboty, lebo firmy, v ktorých boli zamestnaní, zanikli. Usilovný a vtedy ešte mladý manželský pár sa veľmi nesťažoval. Pustili sa do práce: najprv len chovali hydinu, a potom, keď sa táto práca osvedčila, otvorili aj malý súkromný bitúnok pre hydinu. Mária sa k tomu pustila do toho, čo najlepšie vedela a čomu sa naučila od svojej matky – do prípravy koláčov a cestovín. Výhodou bolo aj to, že vtedy sa na šídskom trhu predajný pult mohol prenajať za malé

5. 5. 2012

18 /4489/

Nech sa páči – Mária a Arpad Vigovci za svojím pultom na trhu peniaze, takže Vigovci tu začali riadne predávať svoje výrobky. Darilo sa im celkom dobre a zárobok stačil na pohodlný život. To však netrvalo dlho. Na trhu sa začali vyskytovať problémy, ktoré sa striedali jeden za druhým a sústavne im sťažovali život. Po dvadsaťročnej práci a bohatej skúsenosti v tejto oblasti hospodárenia Arpad hovorí: „Pravda je, že teraz sú iné časy a ani neočakávam, že by sa dalo žiť tak ako kedysi, ale pred-

HLAS ĽUDU

sa si myslím, že práve dnes drobným obchodníkom a drobným podnikateľom treba pomôcť. Predovšetkým tu myslím na Verejný podnik Standard, ktorý je majiteľom tohto trhoviska a ktorý by mal znížiť nájomné za pulty a oslobodiť nás od platenia aspoň niektorých poplatkov. Za tieto dva štvorcové metre predajného priestoru platím nájomné 35 000 dinárov a ešte k tomu aj denný poplatok na prácu 100 dinárov a 120-

A. Chalupová

Rozlúčka s mojou trie dou

Moja trieda

ám rada svo ju triedu, ale som smutná, nám je toto lebo p osledný ško ný mesiac, lský rok, po čo sme spo sl edlu ... Viem, že nie sm e v žd y zh nikdy neboli, odná trieda ča ,a povedať, že sto sa aj pohádame, ale ni sme nemôžem sme sa nek amarátili na máhali sme do jedni druh ým, všeličo stač. Poprežili, ale sme spolu všetkých m ojich spolu rada. Bude žiakov mám mi skutočn e veľmi ľúto ôsmy ročník , keď sa ten ce to budeme stre lkom skončí. Viem, že sa aj potom tať, veď býv ame v tej is každý pôjd tej osade, a e inou živo le tnou cestou Nemôžem . veriť, že ná m je toto p ločná jar, že osle je kom posled tento máj mne a moji dná spom spolužia ný spoločn ý máj v naše to rýchlo ub j triede... Ako ehlo...

omaly sa m rokov a p behlo už ose y s učiteľmi, s geúčk blíži čas rozl ojou triedou. Spolu m s aj e obré, zlé, neráciou, al mali sme aj d hé mi , o ič el vš li ži re no p e m a sm le, aj veselé chví . smutné, ale ch ka ú v spomien od dlho zostan osem rokov ch tý že á, zd e i m Sm . sa z lo ra ch Te hli rý v škole ube li aj najhorší, a ň d o h é prv e bo da. Hoci sm , aby zvláštna trie ovolili sme si ed n , lu o sp li o nieb o e kt y nie vždy sm vysmieval, ab o e si kt ie sm n i al ám sa n Pomáh y ubližoval. u, d at ie si tr e d z u ke m áv ko a prest n si i lil e vý d , a n odili navzájom li, smiali sa, ch bili sme aj ka la p e sm spolu iny... Ro deniny, men niekedy aj hálety, na naro li, či u sme sa aj žihlúposti, ale mierili. A čo je najdôle áj nie je len najkr Alexandra ajš sa aí ži m m y es To d to iac v dali, po mášiková, trie ZŠ Mladých roku, mesiac lásky 8. 3 e sa. Do našej ch sme sm i , ro al pokolení v zk zn vit o nu sp te ký : j jšie prírody, teplých ve všet Kovačici čerov, neopakova- te chádzali, aj odchádzali, i y boli s nam pri teľných chvíľ... Je b ci o ak , ás n zi to aj mesiac tiché ed m li ho smútku pre našich pekne prija ôsmakov, ktorým čníka. že sa pomaly prichodí lú od prvého ro najlepšia. Mám nádej, čiť so základnou šk je aj a d e ie m e tr d ol ja u ou Nie je ľahko ani Ko . Mo škole b vačičanom, a tak ná ej rozlúčke v zá aš zo n u o d p mo ie aj tom niečo aj napísa sa a svoju tr N . iť li. Nielen o rozlúčk át ar m e so spolužiakmi, ale aj naďalej ka udnem. na ďalšie vážne nikdy nezab kladnej školy témy, a to na také, s akými si 3 ečeková, 8. môžu poradiť len Andrea Tom ci veľkí či va o K v í žiaci – ôsmaci. pokolen ZŠ Mladých

Kovačičania na vážne témy

naš Svedomie je zrkadlo

le vii sme v zrkad ič ko malé det n a k šo zovňaj sa deli iba náš že , si e sm domovali ve u , e N ac . vi ac vi iečo om skrýva n pod zovňajšk duša, naše svedomie. aša tne s že je tam aj n o tom, ako je to vlas to bec? Čo Rozmýšľam Mám ho vô . ím m o d e ojom srdci a mojím sv opnosť vo sv slovách a h sc si A ? je vlastne nkach, v a čo ch a myšlie v živote, cito ť rozpoznať, čo je dobré ie iť d chop saskutkoch ve ali snažiť po m sa e sm y b spôsobuzlé. Všetci miť si, čo nám ublíži. S o d ve U a. b mých se ebo nám nás zraní al : keď je radosť, čo ou je to dosť zvláštne h va platiť rovľudskou po ceme mu od yť norch i, líž b u o zdá b nám niekt bo sa nám to trápiť... Trele , u ro ie m bude nakou ôr nás to však v rozpore s namálne. Nesk lo o b e n k, aby to ba konať ta . poím ším svedom k, aby som pri každom z ra ta b ť o ži ť ie m d Chce tam vi adla mohol k zr o d e d hľa ia. ho svedom svojho čisté srdný, 8. 3 Martin Milo vačici Ko v pokolení ZŠ Mladých

Mať rad men a nie je o ej ak o žiť nič ás

ka j Sú r osob ôzne člove e ako da e , r r. Je t astlin kreh ka a lásk y o k á vať, a á a môže m... Kaž : k rodi základ n najkrajš d n í cit á le aj ú j e šho u , s zn i tr ka Urob p iť nie rijímať. Č ičiť aj ma eba chrá marátom života. veľa, ličko čo do niť a asto , mi môže ale pre bré pre stačí mal sť. Treba pestovať lej n ý j . o vďak znamena sobu, k ás možn úsmev a u vedieť Je torej dáo nie lebo a úsm ť mn kedy a inš pohľ sme evom oho. Ta pi ad n v aj bo ruje. V lá sa stáva kto sa lás enovali eznamen . ske v k lieť, p p s a i o l vyjad nejšo zorn á šak oz neúp rimn načiť ná nebýva u. Taká l ruje a pe osť, spra á láska, s trpkým všetko ru áska mo stuje, vidl tá s tivu i sk žo dôvo a preto, l pôsobuj lamania vé. Láska je m ebo e vie dy či i b . To ôľ v O lás pýcha. tedy pre a rozčar je už tá vlád vot b ku je hod nu m ovania a e ateri aleb z lásky n no bojov álne o nie ať, za ie je ž čo ra da n ivot. Pret ňu žiť, leb ie je o o nič mať nie o žik men ej ak oho ZŠ M o A žiť. ladý ňa Slád ch po e kole čeková, ní v K 8 ovač . 3 ici

Májový pozdrav zasielajú: Anna F. a Jana S. 5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 27.4.2012 13:36 Page 1

Nový Sad 5. 5. 2012 Ročník XXIX Číslo 4/335 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A NA MARGO SVETOVÉHO DŇA MATERINSKÉHO JAZYKA

Bohatstvo kultúrnej rozličnosti zda nechybím, ak poviem, že jedinou oblasťou umenia Slovákov v Srbsku, ktorá zažíva svetovú obľubu, je insitné maliarstvo. Každá popularita má ale aj druhú stranu mince. Nátlak trhu, dávanie za pravdu vkusu milovníkom insity a spotrebiteľská mentalita – sú to dokopy číhajúce ohrozenia hodnôt a autochtónnosti tunajšej insity,“ mieni post festum Svetového dňa materinského jazyka Pavel Babka. Riaditeľ Fondu Medzinárodného Etno strediska P. Babka mieni, že ochrana hodnôt tohto umeleckého prejavu je prioritou číslo jeden. Insitné umenie banátskych

„A

Účastníci medzinárodnej konferencie o nehmotnom kultúrnom dedičstve obdivovali pestrosť farieb a pastelov

Podľa slov Pavla Babku veľa mladších a talentovaných ľudí sa v poslednom desaťročí zjavili vo verejnosti. Medzi šesťdesiatkou insitných maliarov pôsobiacich v troch obrazárňach (Galéria insitného umenia, Galéria Babka – obe v Kovačici a padinská Galéria Domu kultúry) je, žiaľ, mnoho tých, ktorí iba napodobňujú starších umelcov, bez autentickosti a svojskosti vo vlastnej tvorbe. Živé ľudské klenotnice je názov programu UNESCO, v ktorom od roku 2003 účinkujú aj insitní umelci z Banátu, a časť bohatstva prezentujú z roka na rok vždy 21. februára na výstavách a ústrednej oslave Svetového dňa materinského jazyka v Srbsku. Kovačické podujatie je pôvodné a aj napriek v poslednom čase podobným akciám ku Dňu materinského jazyka v iných prostrediach, akciu Banátčanov si nenechávajú ujsť popredné osob-

Pavel Babka na začiatku prednášky odborníčok z Ústavu pre intelektuálne vlastníctvo o ochrane autorských práv

Slovákov sa stalo dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Srbska a slovenského národa, spolu i časťou európskeho dedičstva. „Globalizácia zdôrazňuje až príliš význam trhu. Ničia sa tak aj hranice kultúrnych priestorov. Aj insita sa tým dostáva do nebezpečenstva, prestáva byť autentická. Stáva sa často iba folklórnou ozdobou a stráca autonómiu,“ pokračuje Babka.

„Čo povedalo nové insitné umenie Slovákov v Srbsku?“ opytuje sa riaditeľ súkromnej galérie, a pritom odpovedá:„Vzťah a súlad farieb, ktoré vytvárali roky predtým vojvodinské Slovenky ihlou a niťou na vlastnom tradičnom kroji, maliari preniesli na plátno. Je to i výrazný kolorit na ich obrazoch. Predovšetkým mladšie Slovenky ešte v blízkej minulosti sa takto ozdobovali pri rôznych príležitostiach.

Osobnosti zo Srbska a zahraničia prichádzajú každý rok 21. februára do Kovačice

Dnes ale najmladšia Slovenka, ktorá dennodenne má na sebe oblečený slovenský kroj, má 57 rokov. Nečudo potom, že sa i pestré farby na obrazoch postupne strácali a prísvit na olejomaľbách je tmavší a tmavší. Zánikom farieb a obyčají zaniká i zreteľná pestrofarebnosť.“

nosti z radov vojvodinských Slovákov, ako i kultúrnych pracovníkov Srbska. Každý rok lákajú organizátori tunajšie autority inou ústrednou témou so spoločným cieľom – ochrany nášho kultúrneho dedičstva. Ján Špringeľ

obzory2-3:0 27.4.2012 13:37 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (28)

Prvá školská a cirkevná konsolidácia Slovákov v Báčke O

bdobie sťahovania Slovákov do Báčbodrožskej stolice sa môže vtesnať do druhej polovice doby panovania Karola VI. (Karoliánska doba), 40-ročného panovania Márie Terézie (Tereziánska doba), jej synov Jozefa II. a Leopolda II. a syna Leopoldovho, Františka II. (Jozefiánska a Postjozefiánska doba). V tejto časti sa zameráme iba na Karoliánsku dobu a začiatky Tereziánskej doby. V tej Karoliánskej dobe sa Slováci nasťahovali do severných častí Báč-bodrožskej stolice (Bathmonostor, Meľkut, Baja, Jankovec, Mateovce a Almaš), kým v začiatkoch panovania Márie Terézie bola Slovákmi nasťahovaná Baračka a celý rad osád v dnešnej srbskej Báčke. Z pochopiteľných dôvodov tu nevenujeme pozornosť prvým organizovaným akciám Slovákov v tej dnes maďarskej časti tejto stolice, ale sa zameráme na južnejšie postavené osady, na osady v báčskej časti srbského štátu. Pritom, pre nerovnaké podmienky v nasťahovaní, bude sa musieť prihliadať aj na konfesionálnu orientáciu našincov, teda na školskú a cirkevnú konsolidáciu Slovákov katolíkov a Slovákov evanjelikov. V prvej osade, kde prišli Slováci, v Bajši, o začiatkoch školskej a cirkevnej konsolidácie správ nieto. Konečne, okrem niektorých maďarských a srbských prameňov, o ich jestvovaní v tejto osade pred rokom 1718 niektorí autori Slovákov v Bajši ani neuznávajú, a tak potom ani nemožno očakávať ešte aj podrobnosti o spôsobe ich života na týchto priestoroch. Celkom inak je to s ďalšími osadami. Tak v Bezdane, Topole, Sente, Kupusine, Nemeš-Miletići, Stanišići, Doroslove, Gornjem Bregu, Veprovci a Bogojeve, kde najpravdepodobnejšie išlo o Slovákov katolíckej viery, školská a cirkevná konsolidácia sa konala ľahšie a rýchlejšie ako pri Slovákoch evanjelickej viery v niektorých iných osadách. Najmä doba Márie Terézie je známa so svojím tvrdým katolíckym presvedčením, ale aj ako doba so značnou osvieteneckou tendenciou, čo sa aj na nových priestoroch dalo vidieť. Z pochopiteľných dôvodov so školami to šlo ľahšie ako s cirkvou, a tak bola

škola spravidla inštitúciou, ktorá razila prvé kroky v spomenutej spoločenskej konsolidácii Slovákov na tomto území. Po logike štátnej orientácie, aj organizácie, katolíci tu mali prednosť, a tak najprv o nich. Tak v Bezdane sa katolíci ešte v rokoch 1710 – 1720, pre veľký mor oviec, rozhodli postaviť Kapelu sv. Trojice. Noví prisťahovalci vystavali aj prvý kostol, ale pre nekvalitný materiál ten rýchle schátral. Slováci prišli v roku 1742. Od roku 1743 sa tam spomína aj náčelníctvo osady (učiteľ Kántor Andraš Kiráľ, administrátor Pal Hazi, lekár – chirurg Peter Nemet a babica Tereza Cizek). Prvé sčítanie bolo roku 1746, keď tam bolo 172 domov s kňazom, notárom, učiteľom, mäsiarom, krčmárom a cirkevným sluhom. Roku 1748 Bezdan mal 1 420 obyvateľov (ale národnostná špecifikácia sa neuvádza). V tejto osade bol z pevného materiálu vystavaný katolícky cirkevný objekt v roku 1756 a od roku 1763 sa v popise ako osobitný etnický celok spomínajú aj Slováci1. V Topole sú Slováci katolíckeho vierovyznania evidovaní až v polovici 18. storočia (1750). Prišli tam pričinením Antona Grasalkoviča a pod vedením impopulátora Ferenca (Františka) Čičovského (neskoršie Čizovského). Asi sa hneď v začiatkoch pripojili k Rímskokatolíckej cirkvi, hoci táto, pre početnosť iných vierovyznaní v tomto regióne (pravoslávneho, reformátorského, evanjelického a gréckokatolíckeho) nebola toľko dominantná ako v iných prostrediach. Tak sa potom v spolunažívaní s maďarským živlom istého vierovyznania hŕstka Slovákov pomerne rýchlo maďarizovala. V Sente boli prví Slováci možno už roku 1741, hneď po zrušení vojenskej hranice. Od roku 1751 ich už bežne evidujú. Ako katolíci, cirkevne sa organizovali najprv pri františkánoch a spolu s Maďarmi si svoju farnosť postavili roku 1755. V tejto farnosti potom bolo všetko to, čo s cirkvou ide (škola, matrika atď.). Do Kupusiny Slováci rímskokatolíckeho presvedčenia prišli roku 1752. V polovici

1 Zdroj: http://bezdan. org. rs a B. Ferenc: Hronika Bezdana do 1944. godine. Bezdan 1984. 2 „Újratelepítési okmányát 1751. május 14-én írták alá Zomborban. 1754-ben szervezték a római katolikus lelkészéget, Szent Annának szentelt temploma 1808-1813 között épült.“ (pozri http://hu.wikipedia.org, Bácskertes...). 3 Pozri o tom: Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai. Bács-Bodrog vármegye, Budapest 1909, ale aj dáta na internete, napr.: „1752-ben megalakult a katolikus plébánia, elkezdődött az anyakönyv vezetése és az iskolai

24/II

mája roku 1754 spolu s ostatnými katolíkmi bola tam postavená modlitebnica. Podmienky života však neboli vhodné, takže aj s cirkevno-školskou organizáciou boli ťažkosti. Svoj kostol si katolíci v pravom zmysle slova v tejto osade postavili začiatkom 19. storočia, v rokoch 1808 – 18132. V Nemeš-Miletići katolícky plebán začal so svojou funkciou už od samého príchodu prisťahovalcov (1752) a spolu s cirkevnými záležitosťami, rozhodne po katolíckych predpisoch, šla aj matičná evidencia, ako i školské vyučovanie3. V istom roku (1752) prišli Slováci aj do Stanišiću avšak pre pestré národné a náboženské zloženie sa osada školsky a cirkevne konsolidovala omnoho neskoršie. Ortodoxná cirkev začala pôsobiť v roku 1772, keď tam 127 rodín otvorilo svoju farnosť a po dvoch rokoch začala pôsobiť aj škola4. V Doroslove bolo Slovákov od roku 1752 a o dva roky neskoršie (1754) sa katolícky živel v osade organizoval okolo katolíckeho Kostola sv. Imricha vznešeného5. Do Veprovca katolícki Slováci prišli v roku 1758. Od roku 1762 sa prihlásili ako cirkevne organizovaní, keď si založili farnosť. Prvý cirkevný objekt stavaný bol z náboja. Od roku 1783 mali aj svoj Kostol sv. Štefana uctievaného. Slováci si však dlho nezadržali svoju národnosť a asimilovali sa s Maďarmi už začiatkom 19. storočia6. Do osady Gornji Breg Slováci sa nasťahovali v období rokov 1756 – 1760, ale dáta o ich konsolidácii sú veľmi stručné, ba ich nieto. Je potom ťažko uzavrieť, že sa rýchlo asimilovali? Do Bogojeva sa Slováci nasťahovali v roku 1759. Na vlastnú konsolidáciu im bolo potrebné dosť času, lebo až od roku 1771 dedina mala svojho plebána, ktorý viedol cirkevnú a matričnú evidenciu (asi aj školu). V rokoch 1773 – 1774 sa tam formovala aj Rímskokatolícka cirkev7. Tak to bolo so Slovákmi katolíckeho vierovyznania v Báč-bodrožskej stolici. V ľahších, priaznivejších podmienkach pre svoj duchovný rozvoj sotvaže sa udržali a vo väčšine zo spomenutých lokalít len zriedkavo obstáli. Celkom opačne to bolo so Slovákmi evanjelického presvedčenia. Prišli sem, z tých pre evanjelikov nepriaznivých podmienok, kde v karolínskej exekúcii dosť kresťanov tohto presvedčenia v období náboženskej netolerantnosti naozaj postrádalo, a

oktatás. A templom 1818-ban épült fel...“ (pozri http://hu.wikipedia.org, Nemesmilitics...). 4 Pozri o tom bližšie in: http://wikipedia.org, Stanišić...). 5 Katolikus temploma 1754-ben épült Szent Imre tiszteletére...“ atď. (pozri http://hu.wikipedia.org, Doroszló...). 6 Pozri o tom bližšie: http://vajdasag.rs/vepröd, http://www.weprowatz/html/geschichte, http://www.mzkruscic.com. 7 Viď o tom bližšie in: http://vajdasag.rs/Gombos. 8 Z latinského: Čia oblasť, toho náboženstvo!

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

obzory2-3:0 27.4.2012 13:37 Page 5

K U LT Ú R A tak útekom z toho prostredia sa snažili na okraji habsburského mocenstva zachovať aspoň niečo zo svojej viery pre seba. Asi to bola chybná orientácia, lebo mienka Márie Terézie, ako vykričanej katolíčky, o nuansu bola zhovievavejšia od svojich predchodcov ku kresťanom iných vierovyznaní, a nebola menej uctievaná ani tam na periférii impéria. Aj tam bola známa jej výpoveď „Cuius regio, eius religio!“8 a okrem toho sa vedelo, že katolícka viera bola vtedy vládnuca a všetky ostatné boli v značnej miere znemožňované, až bránené. Už zákonom z roku 1681, ktorý bol platný aj v čase nasťahovania prvých Slovákov do Báč-bodrožskej stolice, evanjelikom bolo dovolené v celej stolici vystavať len dva tzv. artikulárne chrámy, teda dva cirkevné objekty, ktoré museli byť vystavané na odľahlejších, až menej prístupných miestach. Okrem toho celkový cirkevný dozor nad všetkými duchovnými aktivitami ostatných vierovyznaní musela mať Katolícka cirkev a v súlade s tým aj uberať zodpovedajúce cirkevné dane, tzv. štóly, čím sa v značnej miere hatilo to nekatolícke v celom impériu. Tak aj názor evanjelikov, ktorí si mysleli, že si na periférii jedného štátu, v čase jeho obnovovania, na nových priestoroch trochu uchmatnú zo svojej náboženskej slobody, bol asi mylný. A to, od čoho bežali z Horniakov, akoby ich znovu dočkalo aj na Dolnej zemi. V takom ovzduší sa tu v krátkom časovom segmente ocitli až štyri skupiny Slovákovevanjelikov, ktorí sa nasťahovali do Kulpína, Petrovca, Bajše a Selenče. Všetci si trúfali akútakú slobodu vierovyznania na nových priestoroch, a keď im to v začiatkoch bolo aj povolené, tak si mysleli že je nebezpečie za nimi a že to, čo mali na Horniakoch, za nimi neprišlo. Preto bolo o to väčšie sklamanie, keď tá krivda prišla s oneskorením za nimi a keď im nasledoval najprv tichý, a potom aj zjavný zákaz, až zákonom trestný čin verejného držania svojich bohoslužieb. Logicky, pevní vo svojej viere, aj cirkevného presvedčenia, rozhodli sa svoje práva najprv jednotlivo, vlastne v mene svojej osady brániť. Keď to nepomohlo, ďalší krok bol jednotne nastupovať a žiadať pochopenie, aj rovnoprávne konanie, pre všetky konfesie na týchto priestranstvách pred zákonom, aj panovníkom. Tak vznikol celý rad požiadaviek na vyššie cirkevné a štátne orgány, až po tie najvyššie klerikálne inštitúcie a cisársky dvor, aj neúnavná písomná korešpondencia, ktorá sa, podľa archívnych dokumentov, začala už v roku 1762 a trvala temer celú dekádu. A všetko v snahe dokázať pravdu a vybojovať si ak nie rovnoprávnosť, tak aspoň toleranciu pre jestvovanie iných vierovyznaní okrem tej štátnej, katolíckej. V začiatkoch sa ten boj zdal byť menej úspešným, ale o tom pri inej príležitosti. DrSc. Ján Babiak 5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

JÁN LABÁTH: MOJE (OVÍDIOVSKÉ) EPISTUALAE EX PONTO

Štyri listy domov LAVIČKA NA VÝSLNÍ Že ako sa mám? Ďakujem za opýtanie, tak ako aj starému apkovi sa patrí: Odovzdali majetok a teraz už len tak trochu pomáhajú pri dome, chovajú holuby a vrabce a sedia na lavičke, ohrievajú si na slnku reumatické údy a spomínajú si na vrstovníkov, ktorí odišli, na známych, ktorí už prestali za nimi chodiť, a na tých, čo považovali za svojich priateľov a ktorí na nich zabudli. Ku všetkému sa stávajú ľahostajní, aj k tomu, čo je, aj k tomu, čo bolo alebo nebolo a mohlo byť, len za bačkormi im je ľúto. ZA HORAMI ZA DOLAMI

potom sa zúčastniť na výstavbe krajiny, na zveľaďovaní kultúry. Práca nebola ľahká (ani život nebol ľahký), lebo sa začínalo takmer od ničoho. Aj časy boli také všelijaké! Ale boli sme mladí a mladosť vie byť sama sebe zmyslom, i snom, i nádejou. Spomínam si na chvíle, keď sme sa domnievali, že sme skutočne niečo spravili, že niekam dotiahneme. A teraz na starosť s trpkosťou spoznávam, že všetko, na čom som robil, buď stratilo význam, alebo vzalo skazu. Všetko, v čo som veril, vyšlo na nivoč... Ako výnimka mi zostáva literárna tvorba, vždy určitým spôsobom odstrkávaná a zaznávaná, o osude ktorej rozhodne čas. A to ma utvrdzuje v nádeji, že možno predsa život neprešiel nadarmo.

... tá túžba po domove zdá sa, že vyV Novom Sade 14. apríla 2012 vrcholila koncom osemdesiatych rokov, keď vyšiel môj román Diaľky. Bol som ním priam mysticky opantaný a chcel som po premiére odísť na cinVIERA BENKOVÁ torín. K premiére knihy však nedošlo ani vtedy, ani nikdy... A tým je všetko povedané.

Stratený čas

Z ÚCTY A VĎAKY (Prednesené 18. januára 2012 na Filozofickej fakulte v Novom Sade pri obhajobe doktorskej dizertácie Zuzany Čížikovej na tému Literárna tvorba Jána Labátha.) Vo svojej súvahe som napísal: Kráčal som životom s clivotou po domove, a v nádeji, že sa ta vrátim, aby som si umyl ukonané nohy a pred tvárou svojich statočných predkov zmeral zmysel prejdenej cesty... Som veľmi poctený a dojatý, že sa to tu aj dnes, stalo a srdečne ďakujem všetkým, ktorí k tomu prispeli. Zvlášť mladej doktorke Zuzane Čížikovej, ktorej blahoželám k práve získanej akademickej hodnosti a prajem mnoho úspechov v literárnovednej práci. STARECKÉ BILANCOVANIE Patrím do generácie, ktorej údelom bolo prežiť hrôzy a nástrahy druhej svetovej vojny i revolúcie, a

v našom starodávnom rodinnom dome, na vyrezávaných starobylých ponduskách čas sa zastavil na konci devätnásteho storočia... hneď zrána nás víta v hodinách nasťahovaná, čiperná, od staroby vysušená, drevená kukučka; deň a noc hlási novú hodinu a nový čas... chvíľočku sa potom po nás popozerá, po ľuďoch z nového storočia, a možno nami, vždy uponáhľanými, veľmi sklamaná, zdvorilostne sa pred ciferníkom ukloní a zmizne v drevenej hodinovej skrýši... včera sa mi, na prechode zimy do jari, po neúspešnom uprosovaní kukučky, aby si čas zladila s časom nášho milénia, stratila jedna celá hodina! kukučka tvrdohlavo tvrdila, že ani ona, ba ani slnko a mesiac svoj čas nemenia; to iba ľudia...

III/25

obzory4:0 27.4.2012 13:38 Page 5

ROZHOVOR SLOVO DALO SLOVO: JÁN ŠIMONI, PROFESOR FYZIKY A MATEMATIKY NA DÔCHODKU

Matematika je živý organizmus atematika je ťami aj z aritmetiveda exaktky, algebry. Tak ná, znalcom krásisto i Babylončana, neznalcom nie nom a prvým Suvždy jasná. Obmerom boli znárazne jej hovoria, me i tie geomeže je jazykom prítrické poznatky. rodných vied, v Môžeme sa len ktorom sa zdokoprekvapovať, ku naľujeme od čias akým poznatkom útleho detstva až sa dopracovali tie potiaľ, pokiaľ siastaré národy: po ha oň záujem. Má Sumeroch a Bamnohé odvetvia, bylončanoch zosskvelé perspektítali hlinené tabuľvy, tiež bohaté deky, na základe ktojiny. Práve jej prarých možno vymene boli podvodiť mnohé záProf. Ján Šimoni netom k rozhovovery, kým u Egypru s prof. Jánom Šimonim, dlho- ťanov bol papyrus. Na základe ročným pedagógom, do sveta azda dvoch najznámejších zistíme, že venaj-prírodnej vedy celé desaťročia deli vypočítať objem a povrch tariadne zabratým. A nie v posled- kých tvarov, ako sú prizmy, alebo aj nom rade zaúradovala i skutoč- zrezanej pyramídy, čo zrejme diknosť, že je najkrajší mesiac – máj vy- tovali ich spoločenské potreby. hlásený u nás i za mesiac mate- Veď také monumentálne stavby, matiky. Toľké M na jednej kope. Prá- akými sú pyramídy, iste nemožno vom... robiť bez matematických znalostí, – Ste autorom príručky Pri pra- napríklad o rôznych uhloch či tromeňoch matematiky. Ako hlboko juholníkoch. Egypťania boli teda jej dejiny vlastne siahajú? vynikajúci počtári, no stále ne– Podľa údajov, ku ktorým som sa možno rozprávať o dákej matedopracoval, tie pramene sú v kolí- matike v pravom zmysle slova, o tej skach starých civilizácií v Mezopo- na podklade deduktívnej metótámii, medzi riekami Tigris a Eufrat. dy. O tom možno hovoriť od čias Nemožno nespomenúť rieku Níl a gréckej matematiky, od Thalesa, starý Egypt. Potom je tu staré Gréc- Pythagoru... ko, tiež India a Čína. Prvé kolísky ci– Už z týchto slov badať, že devilizácie boli i kolískami vedy, teda jiny dokážu rozprávať veľa tomu, i matematiky. Boli pri veľkých rie- kto im vie načúvať... Čo vás osobkach, kde vznikali prvé osídlenia. ne podnietilo vypracovať takúto Prvé matematické operácie v dobe príručku? vtedajšej boli tie základné počto– Začnem niekdajším zasadnuvé výkony, s ktorými sa dnes stre- tím v Petrovci, na ktorom sme sa távajú žiaci už v nižších ročníkoch rozprávali o učebniciach a pozákladných škôl: sčítanie, odčítanie, mocnej literatúre, a na ktorom sme násobenie, až potom i delenie. sa dostali k záveru, že náš štát doVäčšie problémy pri zrode tejto káže financovať len to základné, vedy nastali, keď si ľudia dávnych čiže učebnice. Preto sa pre pocivilizácií uvedomili, že sú tu i zlom- mocnú literatúru musíme vynaky, s ktorými sa riadne potrápili. Keď chádzať sami, prípadne za pomozistili, že nie sú všetko len priro- ci Slovenska. Keďže naše vyučodzené čísla. Musíme povedať, že pri vacie plány a programy nie sú zlasamotných začiatkoch matematiky dené s ich, to ma podnietilo vevznikala aj geometria. novať sa priekopníckej práci v ob– Ako to bolo v jednotlivých lasti prírodných vied, matematipásmach? ky, lebo sa málokto v tom chce – V Mezopotámii, kde boli re- šprtať. Dal som sa teda do toho. meslá a obchod, bola trochu sil- Vznikli Vrcholné cesty človečenstva nejšia aritmetika, respektíve zá- venované prírodným vedám, hlavrodky algebry, kým u starých Egyp- ne fyzike, neskoršie a nie tak dávťanov bola silnejšia geometria, no i príručka venovaná matematihoci aj títo nakladali s vedomos- ke. Takéto príručky budeme musieť

26/IV

sami písať, ako druh pomocnej literatúry prispôsobenej našim vyučovacím plánom a programom. Pretože som prednášal takmer 40 rokov obidva predmety, viem, čo učitelia potrebujú mať poruke, aby to v riadnej prednášateľskej praxi mohli použiť. Je v príručke v skratke všetko a myslím si, že by na hodinách museli byť aj tieto historické prvky. Dnes je matematika síce vo veľkých výšinách, ale to tisícročné dedičstvo vytvorené matematikmi, z ktorých mnohé mená

Titulná strana príručky ani nepoznáme, je obrovské a významné. Vravím to preto, lebo ľahko potom bolo na takom základe budovať stavbu ďalej. Matematika je živý organizmus, ktorý sa stále vyvíja a vyvíja, a aj preto si načim vážiť to, čo urobili naši predkovia. – O nej platia mnohé konštatácie a definície... – Nechcel by som ju definovať, lebo sa to v podstate hádam precízne ani nedá. O matematike sa hovorí, že je i kráľovnou i otrokyňou vied. Môžeme o nej povedať i to, že poslúži všetkým vedám: fyzike, astronómii, biológii, vedám iným. Je jednou z najexaktnejších vied, na ktorú sa možno spoľahnúť pri práci a skúmaní, je základom informatiky, kybernetiky, celého radu iných odborov. Jej exaktnosť je závislá na postulátoch, na ktorých je založená. Predsa, nie je absolútne exaktná, lebo sa vždy môže nájsť čosi, čo vedie ku kontradikcii určitých postulátov.

– V matematike, aspoň podľa výsledkov a úspechov žiakov Matematického gymnázia v Belehrade, tiež Gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade, patríme k špičke. No mnohé tam i končí... – Sledujem to celé roky: skutočne máme vynikajúcich žiakov stredných a základných škôl. No, keď sledujeme ich ďalšiu púť, zistíme, že sa nám tí potom stratia, zmiznú z obzoru. Každý rozmýšľa ako odísť stadiaľto, za ďalším zdokonaľovaním, prípadne za adekvátnym uplatneným vlastných poznatkov. Nuž čo robiť, keď sa i rektor Univerzity v Belehrade prof. Dr. Branko Kovačević úprimne priznáva, že inú cestu a východisko najčastejšie ani nemajú, lebo sa aj títo špičkoví znalci stále ťažko zamestnávajú u nás. Najmä preto, lebo im naše skromné hmotné možnosti neumožňujú zdokonaľovať sa tak, ako sa patrí, ukázať, čo vedia. Zväčša len v zahraničí majú príležitosť zdokonaliť sa a plne sa uplatniť. Museli by sme si veľmi priložiť prst na čelo a podnikať všetko, hlavne na zabezpečení prajných podmienok, aby talenty neodchádzali stadiaľto, ale pôsobili v prospech štátu, ktorý ich aj vyškolil. – Plánujete i ďalšie príručky podobného druhu? – Akosi som to všetko vzal a robím na pokračovanie: najprv ide Sumer, potom Babylon, Níl, Grécko, India a Čína. Potom je tu stredovek ako obdobie temna, tých približne tisíc rokov, počas ktorých sa predsa čosi, no nie veľa toho, v oblasti matematiky, dialo. Nasledujú roky 1650 – 1800, poznačené pôsobením nejedného matematického velikána. Zlatou érou matematiky boli nielen prvé desaťročia 19. storočia, ale aj takmer celé predminulé storočie, ktoré si zaslúži osobitnú pozornosť. V ňom sa udialo to, čo sa svojho času udialo v Grécku. Plánujem teda i druhú príručku, no som na vážkach, keď ide o prezentovanie významného 19. storočia: urobiť to stručne v rámci nej, alebo osobitne? Lebo nejde len o aspekt ozrejmenia jeho významu pre matematiku dnes, ale aj o aspekt naznačenia, kam táto v súčasnosti speje...

5. 5. 2012

Oto Filip 18 /4489/

HLAS ĽUDU

obzory5:0 27.4.2012 14:34 Page 2

KNIHY

Román, ktorého satira a trpký komentár je namieste (Ján Drgonec a Andrej Ferko: Jánošíkova banka. Bratislava : Perfekt, 2010) án Drgonec (1952) dnes pracuje ako advokát, ale je bývalý sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Andrej Ferko (1955) je slovenský dramatik, scenárista, publicista, autor literatúry pre deti a mládež a vysokoškolský pedagóg. Drgonec a Ferko spolu napísali niekoľko úspešných a ocenených dramatických diel. V tomto románe autori sami seba prezentovali ako Dorian Adorian a Dušan Mako, spisovatelia televíznej komédie Lúpež dejín, v ktorej sa spracúva téma „počítačovej kriminality tisícročia“. Večerník Kazajka vznikol začiatkom 90. rokov ako maloformátová a nízkonákladová tlačovina psychiatrickej liečebne v Penzinku, pre pracovnú terapiu pacientov v rekonvalescencii. O dva roky neskoršie a po zmene vydavateľa z nej sa stal priekopnícky bulvárny večerník pre intelektuálov. Redaktor Čiernik a investigatívka Anička Rozkošná lákajú svojich čitateľov – najmä tých s IQ nad 140 – titulkami: ZNIČILI SME SOCIALIZMUS, ROZVRÁTIME AJ KAPITALIZMUS! alebo CIA, ANI KGB, SCENÁR NEŽNEJ REVOLÚCIE NAPÍSAL WOODY ALLEN!

Kazajka sa stáva centrom diania aféry počítačovej kriminality tisícročia. Zo všetkých účtov, ktoré boli napojené na počítačovú sieť, zmizli peniaze. Nenazdajky, Československo je bez haliera! Počítačový supermacher v dôchodku Martin Hrajnoha je prvý, ktorému sa Rozkošná obrátila za informácie. On jej s pomocou svojho Sinclair Spectrum ZX prezradí, že najtajnejším štátnym tajomstvom je blbosť, blbosť fenomenálneho rozsahu, ktorá dovoľuje mať zo štátu šialený bordel a nijakú ochranu pred kriminálom. No skôr ako Československu unikne životná úroveň Albánska, starému hackerovi Hrajnohovi a študentovi počítačovej grafiky Jurajovi Jánošíkovi sa podarí uvidieť, že je svet ekonómie a financií na úrovni celého sveta jeden šialený bordel, ktorým sa môže drancovať a z ktorého sa počítačovými trikmi môžu ukradnúť hromady peňazí. S mapou sveta pred sebou, začali od Bank of England a šli až po Bank od El Paso. Okradli aj Bank of Palermo, ale sa pre svoju bezpečnosť predsa rozhodli Cosa Nostry peniaze vrátiť.

Študenti tvoria pre deti (Čar(b)ológ 3, Slovenský študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry, roč. 6, č. 3, 2012) lné pekných próz a malebných ilustrácií, prednedávnom vyšlo tlačou tretie číslo periodika Čar(b)ológ, so známym podnázvom: Slovenský študentský časopis literárnych prác z detskej literatúry /s podpismi študentov Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade a Pedagogickej fakulty v Sombore (Vysunutého oddelenia v slovenskom jazyku v Báčskom Petrovci). Ako sa uvádza v imprese, vydanie časopisu Oddelenia slovakistiky v NS financovala Filozofická fakulta Univerzity v NS (?!) a vytlačila Štamparija Tampograf v NS, v náklade 300 exemplárov. Na rozdiel od nie práve radostnej a zrozumiteľnej skutočnosti, že vydanie finančne nepodporila žiadna inštitúcia Slovákov žijúcich vo Vojvodine, veselšie pôsobí sám jeho obsah. Na 40 stranách kvitujeme súhrnne 17 príspevkov: 14 próz a 3 básne. Pod 11 prác sa podpísali študenti Oddelenia slovakistiky, a pod ďalšie – zhodne, po traja – študenti ostatných

5. 5. 2012

18 /4489/

dvoch uvedených vysokých škôl. Zjavná je prevaha autoriek nad autormi: 13 študentiek oproti 4 študentom. Texty a ilustrácie vybrala hlavná a zodpovedná redaktorka, profesorka Dr. Jarmila Hodoličová, štylistickú a jazykovú úpravu mal na starosti PhDr. Juraj Glovňa, CSc. Obálku výtvarne riešili a vôbec výtvarnú a grafickú úpravu časopisu obstojne zvládli Viktor Korčok a Aleksandar Ćirković a technickú úpravu odviedli Tatjana Pintírová a Kvetoslava Imreková – všetci štyria sú študentmi Oddelenia slovakistiky. Ak platí téza, že nálepka predáva tovar, mienime, že obálka 3. čísla časopisu Čar(b)ológ určite upúta pozornosť potenciálneho čitateľa a kupca. Žiaľ, nikto si ho nekúpi, lebo časopis je nepredajný. Farebná ilustrácia na obálke a na vnútorných stranách sa vyznačujú jasným prevažne teplým koloritom. Sú dynamické, vtipné, podaktoré s primeranou dávkou záhadnosti podnecujú obrazotvornosť prípadného detského konzumenta. Väčšina uverejnených textov taktiež navráva, že jednotliví študenti by veru do jablka lite-

HLAS ĽUDU

Slovensko sa stáva jedinou svetovou finančnou superveľmocou a bohatstvo sa hromadí v novovybudovanej Jánošíkovej banke, kde každý občan Slovenska má otvorený účet na dva milióny dolárov so 41-percentným úročením. Spojené štáty chcú vyšetriť situáciu, stealth-letectvo je v pohotovosti, ale nemajú peniaze za palivo. Po otázke, čo si Slováci počnú s toľkým bohatstvom, Hrajnoha sa vydesí:„Len aby Slováci nezačali piť!“ Druhá časť románu sa zaoberá problémom prezentácie televíznej komédie Lúpež dejín na Slovenskej televízii. Film o Hrajnohovi a Jánošíkovi je vraj natoľko proslovenský, že ho považujú za protislovenský. Na STV nedožil premiéru. Stiahli ho a ihneď bol archivovaný. Nasleduje desaťročný boj proti cenzúre. Kým je prvá časť knihy výborná satira Slovenska počas 90. rokov, autori sa v druhej časti úplne ponárajú do právrárnej tvorby pre deti mali zahryznúť serióznejšie. Talent im zrejme nechýba, treba sa už „len“ poriadne teoreticky podkovať a písať a písať a písať, a nech šéfredaktorku pri zostavovaní 4. čísla bolí hlava nie z dilemy, čo z ponuky zaradiť, ale – čo vynechať. Nazdávame sa, že sa študentom „v role spisovateľov pre deti“ podarilo napísať na začiatočníkov celkom chutné prózy, akými sú aj: Kráľovstvo zvierat (autorkou je Tatjana Pintírová), Viktor a masti na zväčšovanie a zmenšovanie (Vladimír Hric), Zmaj(e)vo (Taňa Častvenová), Mátoha zo suda (Alexander Ćirković), ale ani ostatné príspevky nie sú (podstatne) slabšie. Ich autorom nechýbajú nápady ani pokusy pútavo, hravým spôsobom rozvíjať svoje príbehy, ktorých hrdinami sú domáce živočíchy, spolužiaci, členovia rodiny či príbuzní. Pri niektorých nemožno nespomenúť celkom zaujímavé dialógy, temer ako v divadelných inscenáciách, ako v spomenutej próze Zmaj(e)vo a najmä v humorne la-

. ČASOPISY

nej tematiky, humor čerpajú zo súdnictva a nekonečnej slovenskej a európskej legislatívy o cenzúre a slobode prejavu. Osobitnú komickosť utvárajú rôzne smiešne inštitúcie (napr. Rada pre zviditeľnenie štátu, Mimovládna humanitárna organizácia Drop Dead) a komické osobnosti (sudca Ústavného súdu Egon Papálik má výrazný tik, ktorý mu vykrivuje líce, keď hovorí pravdu, Marko Ungar – predseda senátu – je bývalý právnický hrdina umiestnený do Ústavného súdu len preto, žeby pre koalíciu (a aj opozíciu) otráviť ho kyanidom draselným nebolo „vlastné právnemu štátu“). Koniec deja tohto románu sa perfektne viaže na začiatok svetovej finančnej krízy z roku 2008, svet ekonómie a financií znovu krachuje, nastáva nový chaos a Kazajka z neho naplno ťaží... Škoda, že sa autori v druhej časti románu akoby stratili v komplikovaných legislatívnych dungeόnach a nepodarilo sa im úplne pointovať s aktuálnou ekonomickou kalamitou, ktorá nás aj dnes trasie. Jánošíkova banka je zábavný román, písaný osobitným štýlom, s abstraktom a resumé pre každú kapitolu. Aj keď je na pár miest preťažený právnickým jazykom, jeho satira a trpký komentár súčasného sveta ekonómie, práva a žurnalizmu je príliš namieste. Janko Takáč denej poviedočke Viktora Korčoka Ako sme kupovali somára. Jej hlavný hrdina (starý otec) sa nachytá do pasce vlastnej nerozvážnosti, t. j. nereálneho sľubu vnukovi; nakoniec sa však z„klepca“ vysomári, a to dokonca pomerne originálnym spôsobom. Pozorované (tretie) číslo Čar(b)ológa sa objavilo po trojročnej prestávke, z čoho vyplýva, že zatiaľ tento časopis vychádza raz za tri roky. Je dobre, že sa Čar(b)ológ neuzrel na podobne ladený titul s názvom Traf!, ktorý zanikol už po prvom čísle, bolo by určite účelnejšie, keby každý rok vyšlo aspoň jedno číslo periodika, na ktoré sme si práve letmo posvietili. Orodujeme o to, aby sa tak stalo preto, že medzi študentmi zrejme sú takí, z ktorých by sa mohli vykľuť aj budúci spisovatelia. Nemusíme im vari len pripomenúť, že si schopnosti v tejto oblasti môžu vyskúšať zaslaním prác na najbližší súbeh o najlepšiu prózu a báseň, ktorý každý rok vypisuje časopis Zornička. Juraj Bartoš

V/27

obzory6:0 27.4.2012 13:39 Page 9

K U LT Ú R A MIROSLAV MACHÁČ

Borovka, borovka… K

eď som v Hlase ľudu, časopise, ktorý riadne čítavam takpovediac od detstva, medzi smútočnými oznámeniami videl fotografiu môjho kamaráta a priateľa Janka z Hajdušice, s ktorým som v tej istej jednotke odslúžil celú vojenčinu, jednoducho som zmeravel. Nemohol som uveriť tomu, čo písalo pod jeho fotkou, totiž, že po kratšej chorobe umrel v 75. roku života. Slzy mi navreli do očí, keď som si pomyslel, že som utratil úprimného kamaráta. Súčasne som však pocítil i hnev, že sa nik z jeho najbližších nespamätal oznámiť mi o jeho chorobe, alebo aspoň o pohrebe, aby som sa s dlhoročným priateľom rozlúčil ako sa patrí. V tej istej chvíli som sa rozhodol, že v najbližšom čase odnesiem kvety na jeho hrob a zaspomínam si na staré časy. I keď sme si boli veľmi blízki, z rôznych dôvodov, ale najviac pre vzdialenosť, stretávali sme sa zriedka. Snáď i preto každé naše stretnutie, či už u neho alebo u mňa, bolo opravdivou radosťou pre nás oboch. Aj dnes sa veľmi dobre pamätám na naše prvé stretnutie po troch rokoch, ako sme odslúžili vojenčinu. Niekoľko dní predtým v pozdných nočných hodinách rozmýšľal som o dievčine, do ktorej som bol dlhší čas tajne zamilovaný, avšak keď som sa konečne osmelil pristúpiť k nej a povedať, že sa mi páči, odpovedala mi, že už milého má. Veľmi sa ma to dotklo, bol som rozčarovaný, a tak trochu i urazený. Bol som z toho celý nesvoj, takže som ani slúchadlo nedvíhal, keď mi zvonil telefón. Avšak keďže niekto bol natoľko úporný, že neprestával vyzváňať, tak som slúchadlo predsa len zdvihol. Bol som milo prekvapený, keď som počul Jankov hlas: – Ako sa mi máš? Si živý, zdravý? – Chvalabohu, som aj živý aj zdravý, čo aj tebe prajem, ale... Prerušil ma. – Pavel, skutočne ma teší, že si v pohode, takže verím, že na nedeľu prídeš do Hajdušice. Máme tu kirbaj. Príď, nech sa ľudsky, na pokoji porozprávame a zaspomíname si na vojenčinu a, čo je pre mňa najdôležitejšie, nech ťa zoznámim so svojou snúbenicou. O dva mesiace plánujeme svadbu.

28/VI

– Kamarát môj, tvoje pozvanie ma skutočne potešilo. Prídem, ak... Prerušil ma znovu. – Priveď aj frajerku! Viem, nakoľko ťa poznám, že ju máš. – Nemám! To je môj veľký problém. Obišiel som priam všetky slovenské i neslovenské dediny v bližšom a ďalšom okolí v snahe nájsť ženu svojho života, avšak nedarí sa mi to. Jednoducho so ženami nemám šťastie. – Netrať nádej, priateľu! Hľadaj a nájdeš! – hovorí Sväté písmo. Skôr či neskôr zjaví sa tá pravá. Keď na nedeľu prídeš do Hajdušice, pokúsim sa ti v tom pomôcť. Avšak aj tunajší mládenci sa žalujú, že je dievok málo. – Janko, keď si mi toto povedal, tak na sto percent prídem, a ty sa zatiaľ poobracaj a povypytuj, a keď sa uvidíme, tak ma, verím, zoznámiš s dákou driečnou, múdrou a poctivou krásavicou, o akej snívam aj vo dne, aj v noci. Nech už aj ja konečne nájdem svoje šťastie a s Božou pomocou založím i rodinu. Janko a jeho rodina ma privítali ako svojho najbližšieho, a keď sme si vypili kávičku, Janko navrhol, aby sme si pred obedom šli obzrieť ich park, o ktorom mi počas vojenčiny často rozprával, ale aj preto, že tam možno stretnúť pekné dievky. Keď som uzrel tú prekrásnu zelenú oázu okrášlenú zriedkavými exotickými stromami, pekne upravenými kríkmi a pestrofarebnými kvetmi, bol som priam ohromený. Uprostred toho okúzľujúceho parku stál veľkolepý kaštieľ niekdajšieho veľkostatkára Dunđerského, okúpaný jesenným slnkom a obkolesený storočnými stromami, ktoré ani traja chlapi oblapiť nemôžu. Pri pohľade na túto krásu cítil som sa nejako neskutočne, ako v dákej mne neznámej rozprávke. Dokonca mal som pocit, akoby som bol v parku sám, jediný a po kratšej prechádzke sa vracal do svojho kaštieľa. Janko akoby čítal moje myšlienky. Odkedy sme vošli do parku nepreriekol ani slovíčko alebo som ho ja v zanietení nepočul. Predtým ako sme sa priblížili k lavičke, na ktorej obyčajne sedával, Janko zamával rukou trom kamarátom, ktorí si za sprievodu gitary

spievali dáku ťahavú, smutnú pesničku. Keď ju dospievali, pozreli na nás a ten s gitarou začal spievať: Borovka, borovka... Ja som mu mávol rukou, lebo som mal pocit, že práve mne spieva tú pesničku, ktorú mám veľmi rád. Začali sme si ju pospevovať aj my dvaja. Keď som sa najlepšie rozospieval, Janko ma prerušil otázkou: – Vieš, čo je borovka? – Pravdupovediac neviem. Nikdy som o tom nerozmýšľal. – Dlho som nevedel ani ja. Teraz viem, že je to vlastne borievka, ihličnatý ker, z ktorého plodov sa páli borovička. My Hajdušičania borovkou nazývame tento strom, pod ktorým práve sedíme, ale ten je zelený iba na jar a v lete. Keď príde jeseň, lístie mu začína žltnúť a opadať a jeho početné bobuľovité zrelé, chutné plody sa stávajú tmavohnedými a proste nás lákajú, aby sme ich obrali a s pôžitkom zjedli. Zistil som aj to, že je jeho odborný názov brezovec južný a počul som, že ho Kulpínčania, kde je tiež Dunđerského kaštieľ veľmi podobný tomuto nášmu, menujú boďoš a jeho plody boďovky. Mládenci pokračovali v speve: „... dosť som sa ponáhľau, nemohou som čašje prísť, aj tá moja najmilejšia za druhiho misí ísť.” – Pavel, vieš čo... – Janko, prepáč, ale všimni si tie dve krásavice, čo sa nám približujú. Tá nižšia s dlhými vlasmi by sa, takto na prvý pohľad, mohla stať mojou vyvolenou, ženou môjho života. Peknučká, pekne stavaná, štíhla, elegantne oblečená, príťažlivá, ako sa povie, v každom ohľade. Aj jej chôdza akoby sálala dákym pokojom, jednoduchosťou a presvedčením, že ju šťastie nikdy neopustí. Kamarát môj, túto šancu nesmiem premrhať. Rýchlo ma s ňou zoznám! Keď sa k nám priblížili, Janko ma zoznámil s Jarmilou a jej príbuznou, vychvaľujúc ma do neba. Jarmilin milý hlas a jej veselý úsmev ma hneď očarili. Od šťastia som v omámení onemel. Pozerajúc sa do jej zvodných zelených očí, ktoré žiarili záhadným jasom, mal som dojem, že aj ona má rovnaký pocit ako ja. I keď sme sa zoznámili iba pred chvíľkou, zdalo sa mi, že sa poznáme celú večnosť. To ma posmelilo, aby som sa jej priblížil. V tej chvíli sa ma znenazdajky opýtala, prečo som včera večer nebol na tanci. Kým som zmýlený touto otázkou rozmýšľal, čo jej odpoviem, do rozhovoru sa za-

miešala jej príbuzná, ktorá sa ospravedlňovala, že už musia ísť, lebo meškajú k obedu, sľubujúc, že poobede znovu prídu do parku. Kým som ich vyprevádzal túžobným pohľadom, Janko odišiel ku svojim kamarátom a niečo sa ich opytoval. Keď sa vrátil, povedal mi, aby som sa predčasne netešil, lebo sa jeden mládenec, ktorý tiež prišiel navštíviť svojich príbuzných, včera večer na tanci stále krútil okolo Jarmily. Pocítil som, akoby mi niekto vylepil zaucho. – Vieš čo, priateľu, nepozostáva ti nič iné, iba počkať poobedie, a potom uvidíme, ako Jarmila bude reagovať. Nehnevaj sa, ale mne toto pripomína časy, keď sme boli na vojenčine. Aj vtedy ťa, keď šlo o niečo dôležité, vždy niekto predbehol, a ustavične si meškal aj keď sme sa zoraďovali, posledný si ráno ustielal lôžko, dokonca meškal si aj z urlábu. Mám dojem, že si sa aj teraz oneskoril. Neodpovedal som mu, iba som zamyslene mlčal. Keď sme popoludní prišli do parku, zočil som Jarmilu, ako sa ruka v ruke prechádza s dákym mladíkom a veselo si s ním švitorí. Zahmlilo sa mi pred očami a v tej chvíli pocítil som potrebu zutekať odtiaľ a vrátiť sa domov. I keď ma Jarmila rozčarovala, od toho dňa, keď som sa s ňou zoznámil, mi nevychádzala z hlavy. Stále som ju mal na mysli, sníval som o nej a zjavovala sa aj v mojich vymyslených poviedkach. Stala sa mojou inšpiráciou i tajomstvom. Nestrácal som nádej, že sa raz predsa len znovu stretneme. Dennodenne som si predstavoval to naše stretnutie v rôznych obmenách, ale vždy s tým istým zakončením – vášnivým, priam šialeným objatím zamilovaných. Po mnohých rokoch som ju konečne stretol. Náhodou, v jednom novosadskom supermarkete s dákym mne neznámym starým mužom. Bolo vidno, že sa hádajú. V prvej chvíli, keď som ju uzrel, skorože som ju ani nepoznal, lebo sa zmenila do nepoznatia, avšak tie jej zelené oči zostali nezmenené, oči, o ktorých som roky sníval. Potajomky som si ju pozorne obkukával, kým som sa nepresvedčil, že je tá obezitná babka skutočne ona. V tom okamihu som pocítil dáke nevysvetliteľné uľavenie. Ako mladík som sa otočil, rýchle vyšiel zo supermarketu a začal si tíško spievať svoju obľúbenú pesničku: Borovka, borovka...

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 4/27/2012 3:13 PM Page 10

IN MEMORIAM

Za Antonom Strakom (1942 – 2012) ňa 17. marca t. r. na Slovensku vo veku 70 rokov zomrel básnik, publicista, autor literatúry pre deti a mládež Anton Straka. Narodil sa 22. septembra 1942 v Krásne nad Kysucou. Vyštudoval na Pedagogickom inštitúte v Martine a neskôr na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Do roku 1970 pracoval ako riaditeľ Okresného osvetového domu v Čadci, neskôr na rôznych miestach na Kysuciach ako učiteľ a po roku 1989 ako riaditeľ základnej školy v rodisku. Je autorom básnických zbierok ľúbostnej i filozoficko-reflexívnej lyriky: Vydal básnické zbierky

S krajinou v srdci (2001), S rukami v rieke (2002), S tebou uprostred slnka (2002), S Ježišom na slovo (2006), Chvatom (2010), knižku realistických rozprávok pre deti Starý otec, Džony a ja (2003) a Príbehy o Ježišovi ako po Kysuciach putoval (2010). V rukopise ostala kniha príbehov memoárového charakteru. Zakladateľským spôsobom sa zaslúžil o dve celoslovenské kultúrno-spoločenské podujatia, a to literárne súťaže a prehliadky Palárikova Raková a Jašíkova Turzovka. Od roku 1964 bol publikačne aktívny najmä v periodikách, Krok, Javisko, Umelecké slovo, Matičné čítanie, Smer a

Za Filipom Lašutom (1945 – 2012) eď sme onehdy študovali v niekdajšom socialistickom K Československu, veľa farieb v šedosti márnivej či márnosti šedivej na obzore ani nebolo. Tlač... hm, tlač... Ak v slovenských periodikách v období pred nežnou revolúciou niečo stálo za groš, tak športové rubriky a fotografie z inak temer bez výnimky chabých divadelných predstavení. Jeho obzvláštne fotografie sme vídali v popredných denníkoch, ako i v časopise Javisko. Utkvelo nám v pamäti meno patriace mužovi, ktorému sa stal osudový piatok 13. apríla 2012. Muž sa volal Filip Lašut. Bol znamenitý slovenský fotograf. Zomrel pri dopravnej nehode v rodných Vrútkach (okres Martin). Vracal sa vraj zo Skalice, kde krátko predtým fotografoval kostoly. So synom Michalom (jablko nepadlo ďaleko od stromu) pripravovali tematický kalendár o cirkevných stavbách... Lásky, ktoré sa zažíhajú v období puberty, horia najsilnejším plameňom. Fotografia sa stala 5. 5. 2012

18 /4489/

veľkou láskou a trvalým útočiskom Filipa Lašuta, keď mal 10 rokov. Už ako mladučký napájal sa znalosťami (vášeň si ho našla sama): vo fotoateliéri u Horníka v Martine i na Učňovskej škole v Poprade. Ako fotograf vo vtedajšej agentúre ČTK v Brati-

slave ani v Slovenskom národnom múzeu v Martine nezakotvil nadlho. Zato, podľa internetových zdrojov, takmer celé štvrťstoročie pracoval v Matici slovenskej v Martine (od roku 1968). Vtedy prvý raz fotografoval Scénickú žatvu a zaraz sa mu slovenské ochotnícke divadlo definitívne a natrvalo dostalo pod kožu. Jeho učiteľ vraj bol majster dokumentárnej a múzejnej fotografie Ján Dérer a sám sa usiloval osvojiť si fotografický kumšt tak, ako to

HLAS ĽUDU

iné. Bol aktívnym účastníkom niekoľkých začiatočných ročníkov Slovesnej jari, ktorú organizovala Matica slovenská, jeho práce boli publikované v príležitostných matičných zborníkoch. Matičné vydavateľstvo sa postaralo aj o jeho debut, bibliofíliu Raz každému nad hrobom kohút zakikiríka. Skladba bola venovaná Jánovi Harantovi a normalizátorská dobová tlač ju označila dokázal jeho vzor, divadelný fotograf martinského divadla Jaroslav Barák. Tak si v Poprade dopĺňal vzdelanie na stredoškolské (1976 – 1978). Viac než štyri desaťročia sa venoval divadelnej fotografii. Jeho čiernobiele zábery z divadelných predstavení bývali čisté ako slza a verne odrážali atmosféru „zvečnenej“ chvíle, fluidu, napätia medzi divadelnými postavami. Ako vari všetci skutoční majstri fotografie, aj Lašut bol a zostal zástancom tézy, že čiernobiela fotografia vyjadruje divadlo lepšie ako farebná, lebo zachytáva hru svetla, tieňa i kontrastu. Jeho fotografie dokumentovali veľkú časť produkcie, ktorá sa hrala na celoštátnej prehliadke Scénická žatva v Martine, ale aj inscenácie na iných súťažiach a festivaloch na Slovensku (Palárikova Raková, Gorazdov Močenok, Belopotockého Mikuláš, Divadelné Šurany, Hviezdoslavov Kubín) i v zahraničí. Nie div, že sa Lašutove fotografie tešili netajenej pozornosti návštevníkov početných samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku i v cudzine (na-

za protištátny čin. Nasledoval zákaz publikovania. K literárnej tvorbe sa Anton Straka vrátil až po roku 1998. V tom čase sa úspešne venoval aj miestnej politike, bol prednostom Krajského úradu v Žiline, neskôr pracoval aj v Žilinskej odbočke Spolku slovenských spisovateľov ako jej tajomník a ako člen Predstavenstva SSS. „Život a literárne i spoločenské dielo Antona Straku sa definitívne uzavrelo. Ostáva spomienka, ostávajú hodnoty z kategórie trvalých, ktoré nám pripomenú aj v ďalekej budúcnosti, že žil medzi nami prajný, dobrý a múdry i obetavý človek. Hlboká úcta jeho dielu! Nech pamiatka na neho pretrvá navždy v našich srdciach!“ uzavrel v pietnom spomínaní básnik a spisovateľ Peter Mišák. m. prebudila

príklad v Japonsku, Spojených štátoch, Francúzsku, Rusku, Nemecku...). Aj mnohým milovníkom divadla na nedávnej tunajšej prehliadke Divadelné inscenácie dolnozemských autorov v Pivnici učarila jeho pokojná povaha, erudícia, jeho svedomitosť a ústretovosť. Nikomu vtedy ani len nenapadlo, že už nikdy... Fotograf Filip Lašut bol pochovaný 20. apríla vo Vrútkach, kde sa narodil 18. februára 1945. jb

VII/29

obzory8:0 27.4.2012 13:40 Page 11

KNIHY NOVÁ KNIHA JOZEFA BANÁŠA

Nenechá nikoho ľahostajným V

ojvodinskí Slováci mali Zimu s knihou, Slováci na Slovensku mali do konca marca Mesiac knihy. Sieť známych kníhkupectiev Panta rhei pripravila pre početných milovníkov knihy aj tohto roku rad prekvapení. Príjemná atmosféra, široká ponuka kníh, dobrá kvalita služieb, tímová práca, nadšenie predavačov, spokojnosť zákazníkov – to je výsledok takmer dvadsaťročného pôsobenia predajní knižiek Panta rhei. Spisovatelia za pultom je premiérová akcia, v ktorej si čitatelia nechávajú poradiť pri výbere knihy ich obľúbeným spisovateľom. Poprední slo- Čitatelia kníh v Panta rhei na Poštovej venskí spisovatelia a literáti Podľa Andreasa ochotne radili Kaulfussa, riaditev 18 kníhkuľa Ikaru, priemerný pectvách Panpredaný náklad ta rhei po cekníh v súčasnosti lom Slovensku je od 2 500 do 3 čitateľom pri 000 kusov. „Ak výbere kníh. Čo niekto dokáže práve píšu a čo predať na Sločítajú, radi vyvensku 30-tisíc, je zrádzali do 31. to úžasný úspech,“ marca Gustáv mieni šéf Ikaru. Murín, Jozef BaBanáš je v terajšej náš, Bibiana dobe najpredávaOndrejková, Tonejším slovenmáš Janovic, ským spisovateEva Urbániko- S moderátorom Dodom Nagym na bratislavskom podujatí Literárna streda ľom aj v Česku. vá, Táňa Keleová-Vasilková, Rasťo Piško a ďalší. nosti v najznámejšom sloven- Kód 9 sa tam predal v deväťtisícovom náklade. Všetci vymenili papier a pero za skom vydavateľstve Ikar. J. Banáš bol v minulosti top„Jozef Banáš sa stal nepreumenie poradiť a predať. Zamestnanci a brigádnici tak mali manažérom, diplomatom a poli- hliadnuteľnou súčasťou slovenvzácnu pomoc a podporu umel- tikom. Prispieval v športovej tla- skej literatúry. Azda aj preto, lebo cov. Kupón zľavy na nákup čitatelia či, neskôr písal komentáre, glosy, každou svojou knihou zatína do eseje, TV inscenácie, divadelné ko- živého. Nová Banášova kniha Sezískali priamo od spisovateľov. Aj štyri Literárne stredy v Panta médie a scenár filmu Začiatok zóna potkanov nenechá nikoho ľarhei na Poštovej zapadli do rámca sezóny. V posledných rokoch je hostajným. Osudy hlavných hrdiosláv mesiaca slovesných diel. autorom viac než úspešných ti- nov sú podozrivo podobné s príTrvajú takmer od vzniku kníhku- tulov: román Idioti v politike (2007) behmi niektorých verejne znápectva na ulici v strede slovenskej vyšiel už v štyroch vydaniach, mych ľudí,“ tvrdí básnik a textár Jumetropoly. Najčastejšie ich mo- Zóna nadšenia sa stala Knihou raj Soviar. Sezóna potkanov je rozderuje Jozef Dodo Nagy. Známy roka 2008 v ankete čitateľov Kniž- právanie o romanticko-trpkom organizátor množstva literárnych ná revue, román Zastavte Dubče- detstve a strate ilúzií a ideálov v večierkov a čítačiek si v stredu 21. ka získal roku 2009 výročnú cenu dospelosti a tvrdom zákulisí vlastmarca zavolal ako hosťa Jozefa Ba- SC PEN, kým Kód 9 z roku 2010 je ného života hlavného hrdinu – náša. Spolu s Táňou Keleovou- platinovou knihou vydavateľstva herca Cybu, keď mnohí „ustavičVasilkovou Banáš patrí medzi naj- Ikar za viac ako 25 000 predaných nú pretvárku stále považujú za niečo normálne“. predávanejších autorov v súčas- výtlačkov.

„Nemecký politik Willy Brandt mi kedysi povedal, že minulosť každého (s)poznáme podľa toho, ako sa správa dnes. Mal pravdu. Ten, kto bol slušný za totality, je slušný i v demokracii, kto bol potkanom za totality, je potkanom i dnes,“ povedal Banáš na literárnom posedení s Nagym a čitateľmi svojich románov. Novinár Matej Durman napísal o čerstvom Banášovom románe, že „kniha nie je pre ľudí, ktorí si radi nasadzujú generálsku čapicu... po bitke“. Literárna kritička Alena Štrompová presviedča, že je Sezóna potkanov „román odvážnejší ako predchádzajúce spisovateľove knihy“ a že „strhne čitateľa od prvých riadkov“. Čitatelia, ktorí už mali možnosť prečítať knihu, hovoria o odvážnej, otvorenej až drsnej knihe. Jozef Banáš má naplánované spolu s Rasťom Piškom znovu zavítať v septembri medzi Slovákov v Srbsku. V minulom roku bol v Kovačici spolu s Gustávom Murínom počas kongresu Medzinárodného PEN Centra v Belehrade. Tohto roku plánujú

Jozef Banáš s výtlačkom Hlasu ľudu

navštíviť aj iné slovenské prostredia vo Vojvodine. Banáš bude mať dovtedy vydanú i humoristicky ladenú knihu poviedok (pravdepodobný názov je (Pred)posledná nevera), z ktorej na Literárnej strede čítal úryvok. Dodovi Nagymu a fanúšikom kníh prezradil, že píše na knihe Kód 1, pokračovanie bestselleru Kód 9. Slovom, čitatelia jeho kníh sa majú na čo tešiť i v blízkej budúcnosti. Ján Špringeľ

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NOVÁ PREMIÉRA DIVADELNEJ SKUPINY ŠTÚDIO

dievčatko, ideálne na manipuláciu vďaka svojej čistote a naivnosti. Profesorka je vševedka, využíva ekologický animálny princíp práva silnejšieho a neod(Eugène Ionesco: Pedagogika, réžia: Ján Makan, púšťa slabšiemu jeho slabosti, Premiéra: 12. 4. 2012, Rusínske kultúrne centrum, Nový Sad) čiže v tomto prípade – nevedoán Makan je iný režisér. mosti, a najmä Zaoberá sa tou tmavtie z filológie. Hošou stranou človekovho vorí, že filológia psychična (Mama, počuješ vedie do záhuby, môj výkrik prebolestný, čím vlastne poKlinč...) a najnovšie siasúva túto vednú hol po kedysi avantgarddisciplínu do abnom autorovi, a teraz už surdity a pre klasikovi absurdného diseba nachádza vadla Eugènovi Ionescopeknú ,,výhovorvi a po jeho chýrečnom ku“ nadnes. Na kuse Lekcia. Túto komicvrchu tej absurko-drastickú paródiu predity sa nachádza menoval na Pedagogika a génius, silný a predstavenie sa hrá v slobezohľadný jedivenskom a rusínskom janec, ktorý vládne zyku. chaosom a svoNa snímke Ďulu Šantu protagonistky Pedagogiky: ,,Všetko je to mútne v (zľava) Anna Kovárová (študentka I), Andrea Beronja jim obetiam stína nás, drahá moja Beatriče,“ (profesorka) a Alexandra Lender (študentka II) tie prázdne hlavy tak nejako by to povedal (veď načo by im Krleža, a Makan sa snaží to jeho Divadelná skupina Štúdio aj boli). V tom svojom vyžívaní je ,,mútne“ na chvíľu rozbystriť, aby predstavila mestského profeso- skutočne produktívny, takže v na konci ešte beznádejnejšie ra – vlastne profesorku (hrá ju An- jednom dni tých hláv postína podčiarkol človekov nestály cha- drea Beronja) a dve študentky vi- až 40. Profesorka zo spomenurakter a jeho potrebu dominovať diečanky. Študentka I a slúžka tého predstavenia však nevraždí nad iným človekom. Tentoraz (Anna Kovárová) je také Barbie obyčajným spôsobom, ale ritu-

Filológia vedie do záhuby

OBLASTNÁ DIVADELNÁ PREHLIADKA V IRIGU

álne, so sadistickým pôžitkom. Keby šlo o obyčajnú vraždu, profesorka by študentke II (hrá ju Alexandra Lender) obmotala hlavu obyčajnou igelitkou. Ona to však robí ceremoniálnym obmotávaním červenej zástavy okolo jej hlavy, zahaľujúc svoj sadizmus vyššími cieľmi – ideológiou, ktorá tým vraždám dáva úplnú legitimitu: padli za vyššie ciele, v tomto prípade ,,filologické“. Tak sa osud úbohej študentky stáva osudom celého jedného národa, ktorým manipulujú politici. Javisko je zredukované, bezradne holé, ako aj naše životy; vynikajúce herecké kreácie bez kolísavostí a neistôt v prejave, nová senzibilita, fantastická energia, predstavenie provokujúce. Obecenstvo (plná sieň): zmätené, v pomykove, o predstavení sa nerozpráva po predstavení, možno ,,zajtra“. Nevie, čo sa presne v divadelnej sieni stalo. Žiadne strachy: ani bežne nevieme, čo sa nám stáva. A dokonca, to sa ani nestalo NÁM, ale tam nejakým nedoučeným študentkám. Pavel Matúch

DIVADELNÁ PREMIÉRA V SELENČI

Podľa vkusu obecenstva Pazovčania O medzi najúspešnejšími dňoch 7. až 15. apríla t. r. v Irigu prebiehala 40. prehliadka ochotníckych divadiel Sriemu. V nedeľu 8. apríla v tamojšom Dome kultúry vystúpili členovia SD VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka s autorským projektom Miroslava Kožíka Neresti ľudstva. Bolo to úspešné vystúpenie, lebo napokon získali na tejto prehliadke druhé miesto. Autor a režisér M. Kožík dostal i diplom za najúspešnejší scénický pohyb, kým Miroslavovi Bakovi udelili cenu za originálnu hudbu v predstavení. V stredu 18. apríla v staropazovskej divadelnej sieni sa tento mladý herecký súbor predstavil selektorovi – v náhradnej selekcii pre jubilejné 50. stretnutie ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktoré v Starej Pazove bude prebiehať od 18. do 26. mája. a. lš.

5. 5. 2012

18 /4489/

svedčení herci – členovia divadelnej sekcie KUS Jána Kollára v Selenči sa v nedeľu 22. apríla v sieni Domu kultúry obecenstvu predstavili premiérou veselohry Ferka Urbánka Dobrá bolesť, čo dá pojesť. Diváci pozorne sledovali predstavenie, hercom sa darilo po celý čas udržať pozornosť divákov, ktorí nešetrili svoje dlane a potleskom odmenili skvelý výkon hercov. Okrem hercov Rastislava Rybárskeho, Jasminy Junčoviarovej, Jarmily Papovej, Zdenka Nosála, Jána Junčoviara, Daniela Sľúku, Dany Pavlíniovej a Karolíny Na pamiatku aj spoločná divadelná fotografia Pecníkovej k úspechu predstavenia prispeli aj šepkárka Jovana Stankovićo- skej Palanky, Lalite a z Báča. Všetci boli spokojní vá, technik a zvukár Pavel Faďoš a kostymérka Vlas- s výkonom hercov, každý z nich úspešne stvárnil ta Faďošová. Réžiu predstavenia si herci urobili poverenú úlohu a bolo by dobre, keby títo herci sami podľa skúseností z predošlých predstavení. aj napriek finančným problémom v spolku zostali Toto predstavenie vyvolalo veľký záujem v Se- verní divadlu. Zaslúžila si to aj Selenča, kde má dilenči, takže sieň DK bola vyplnená do posledné- vadlo bohatú a dlhoročnú tradíciu. J. Berédi-Ďuky ho miesta. Premiéru si prišli pozrieť aj hostia z Báč-

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V BÁČSKEJ PALANKE PRI DOBROM DIVADELNOM PREDSTAVENÍ, ALEBO

Cit, ani pis! Tí toho vedia... kože by sa necítili ako ryby vo vode, keď mali všetko, čo divadelní herci potrebujú: plnú sieň (asi 130 divákov) a pevný vysoký

dzené doznenie inak „pitného“ príbehu zo života slovenského vojvodinského dedinského gazdu v podvečer druhej svetovej vojny. Prispôsobujúc Čajakov pomerne rozsiahly satirický román, ktorý v prvom pláne síce maľuje dedinského báťu vyznačujúceho sa prepotentnosťou a tvrdohlavosťou, Hložanová ho „postrihala“ na je-

vať, že nikto z protagonistov „netrčal“. Na javisku exceloval predovšetkým divadelnými mastičkami dobre namazaný herec J. Chrček. Podarilo sa mu vystrúhať skutočne čajakovsky groteskného gazdu Ďura Siráka, so všetkými jeho dobrými a najmä zlými vlastnosťami. Báťa Ďuro vyzneli úprimne a teda naivne, „narastajúc“ vo vlastných očiach a v očiach svojej životnej družky Anče, ktorá sa nevedela dočkať nôcky, kedy bude spať s richtárom. Ďuro Sirák plnou parou a presvedčivo rojčil o richtárskej čugani a o tom, ako v dedine posta-

Za každým úspešným mužom stojí dobrá manželka; za Ďurom Sirákom (t. j. Jozefom Chrčekom) stojí jeho Anča (čiže Emília Lazićová)

stĺp sebavedomia. Po ňom sa odvážne a s chuťou, bez okatých šmykov šplhali diváckej priazni v ústrety. Takže publikum povzbudivým potleskom viacnásobne odmenilo ochotníkov, nadšené ich výkonmi na javisku Slovenského domu v Báčskej Palanke. Práve bola Veľkonočná nedeľa (8. apríla) a divadelníci MOMS Báčska Palanka premiérne pred svojimi fanmi spustili divadelnú hru pre dospelých Zypa Cupák. Pod réžiu a dramatizáciu rovnomenného satirického románu Jána Čajaka ml. sa podpísala Elena Hložanová. O scénografiu sa postaral Jozef Chrček, ktorý zároveň obsadil titulnú rolu. Hodinka s Ďurom Sirákom (zahral ho J. Chrček), jeho ženou Ančou (Emília Lazićová), Ďurovou sestrou Zuzou (Irena Beličková), švagrom Paľom (Štefan Rožnaji), starším a mladším žandárom (Juraj Beláni, Michal Belička), vdovou (Verica Merníková), krčmárom (Ondrej Majerský), poštárom, respektíve Markom vo vlaku (oboch stvárnil Saša Čief), predavačom novín a učňom (obe postavy stelesnil Andrej Hložan), vrátnikom (Vlatko Sabadoš) a harmonikárom (Samuel Kriška), sa obecenstvu videla krátka. Slovom, herci divákov neunudili; naopak, podarilo sa im vyvolať salvy smiechu a aplauzy. Na druhej strane, máme dojem, že hodina bola príliš krátka na priro-

Momentka z divadelného predstavenia Zypa Cupák v predvedení báčskopalanských ochotníkov. Dedinčan Ďuro Sirák v Belehrade: obecenstvu bolo do popuku; báťa Ďurovi ani nie.

denásť obrazov. Inscenácia tak získala na dynamike, ale postrádala ďalšiu dôležitú myšlienku, ktorou sa Čajak ml. zaoberá v druhej časti románu. Iba v náznakoch zostala kritika spoločenskej buriny, akou je trebárs korupcia a rodinkárstvo – neresti, ktorým sa tu výdatne darí aj v súčasnosti. Zrejme si uvedomila, že keby v inscenácii mala vyčariť aj súmrak mravov a hodnôt, ktorý sa vznáša paralelne s nástupom fašizmu, chcelo by to predĺžiť predstavenie a, čo pre režisérku akiste bol väčší problém, nasadiť ďalších hercov, ktorí by stvárnili krstniatko Sirákovcov Ondreja Breštenského, jeho vyvolenú Milicu, jej otca – ministra Brankovića a ďalšie postavy. Diváci si predsa prišli na svoje. Situačný humor na scéne štedro rozsievali najmä nositelia hlavných postáv, pričom možno skonštato-

ví kaldrmu, čiže kamennú cestu. Veriac, či skôr presviedčajúc seba samého, ako každý súčasný ašpirant na trón (či už ten lokálny alebo oný

vo vyšších polohách), že si vlastne postaví pomník svedčiaci o jeho „veľkosti“ a„dobrote“. E. Lazićová sa ukázala ako rovnocenná partnerka Chrčeka. Nie div, že si na tohtoročnom festivale DIDA v Pivnici obaja vyslúžili vzácne tretie herecké ceny. Obaja zručne využívali gestá a mimiku. Najmä psychologickými prestávkami medzi replikami dosahovali adekvátne napätie, na pozadí ktorého sa grotesknosť postáv, ktoré stvárnili, vystupňovala približne do rovnakej miery, akú im určil autor románu. Takže ich divák síce mohol odsudzovať, opovrhovať nimi, ale sotva sa mohol zbaviť pochopenia pre ich počínanie motivované túžbou švihnúť si vyššie na spoločenskom rebríčku, preskočiť vlastný tieň. Ostatní herci mali podstatne menej priestoru na prejavenie. Tak sa nám vidí, že ho najlepšie využili Štefan Rožnaji, Juraj Beláni a Samuel Kriška, ktorý hrou na harmonike výstižne umocňoval zmeny priestorov na javisku, v ktorých striedavo bežal dej. Zvuk kontrolovala Drahoslava Čiefová, svetlo Daniel Kobár, inšpicientov robili Vesna Belániová a Jarmila Chrčeková, technické zariadenie obsluhovali Jozef Švec a Janko Hložan. O kostýmy sa súdržný kolektív postaral spoločne. Nemožno nepodotknúť, že by naskutku bola škoda, keby sa temer štvormesačné pasovanie s inscenáciou skončilo vystúpením pred vlastným obecenstvom. Ale teraz už ozaj: Cit, ani pis! Lebo tí toho o divadle vedia viac ako mnohí, ktorí o ňom píšu. Juraj Bartoš

STARÁ PAZOVA

Premiéra zborníka džBujanje 2 organizácii Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova v nedeľu 1. apríla v Klube Pevac bola premiéra 2. vydania zborníka džBujanje 2. Ide o zborník poézie a krátkej prózy 20 mladých autorov z územia Staropazovskej obce. Prednesom svojej tvorby sa predstavili autori: Violeta Borovnicová, Aleksandra Škorićová, Maja Korolijová, Marko Nožinić, Želmíra Mikľanová, Kristína Hricová, Milica Ostojićová, Jelena Puhačová,

Mirko Jovanović, Slađana Šimraková, Aleksandra Hadríková, Jarmila Hricová, Bojana Lulićová, Aleksandar Stevanović, Stanislava Baková, Darko Pop, Stefan Ilić, Nađa Hadríková, Tea Balejová, Marina Petrovićová a hostia Ana Zupčićová zo Záhrebu a Slobodan Nikolić z Pančeva. Za finančnej podpory Obce Stará Pazova vydavateľom zborníka je Stredisko pre kultúru Stará Pazova. a. lš.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ÚSPEŠNÝ ZÁJAZD KULPÍNSKYCH DIVADELNÍKOV NA SLOVENSKO

Vízum na Scénickú žatvu D ivadelná sekcia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne v polovici apríla pobudla na Slovensku, a to aj kvôli vystúpeniu na 15. festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, kam postúpili z minuloročného Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Predvedenie drámy Michala Babiaka Frajerčenia na Tretej ulici sa aj tentoraz vydarilo na výbornú, o čom svedčia aj získané ocenenia. O pobyte kulpínskych ochotníkov na Slovensku nám povedal predseda KUS Zvolen a nositeľ hlavnej mužskej postavy v spomenutej inscenácii Michal Čiliak. „Pred vystúpením na festivale v Novom Meste nad Váhom vďaka kontaktom bývalého kulpínskeho evanjelického kňaza, teraz farára v Senici a seniora Myjavského seniorátu Juraja Šefčíka sme našu najnovšiu inscenáciu zahrali najprv

pred obecenstvom v Hlbokom na západnom Slovensku – v piatok 13. apríla. Pekne sme tam boli prijatí, predstavenie bolo pochválené a hostiteľom nám bol Divadelný spolok Jozefa Miloslava Hurbana. Treba zdôrazniť, že sme pri tejto príležitosti s divadelnými ochotníkmi z Hlbokého nadviazali spoluprácu. Potom sme vystúpili v Mestskom kultúrnom stredisku v Pezinku a aj tu početné obecenstvo ocenilo náš vydarený výkon. Ústredné vystúpenie sme mali na 15. festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom v nedeľu 15. apríla. Festivalové obecenstvo bolo pozitívne prekvapené a oduševnené našim predvedením hry Michala Babiaka Frajerčenia na Tretej ulici a aj odborná porota potvrdila kvalitu nášho výkonu.“ Divadelná sekcia KUS Zvolen získala titul Laureát Festivalu Aničky Jurkovičovej na rok 2012 a jej

LEGENDÁRNY POPOVÝ SPEVÁK ĐORĐE BALAŠEVIĆ v staropazovskej divadelnej sieni usporiadal dva koncerty pod názvom Kalendar mog detinjstva (Kalendár môjho detstva). Pôvodne v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova bol plánovaný iba koncert v piatok 6. apríla, ale pre veľký záujem obecenstva známy panónsky námorník do Pazovy zavítal aj v sobotu 7. apríla. Každý koncert trval vyše štyroch hodín a bol to vydarený Balaševićov hudobno-poetický večierok, z ktorého plánuje vydať aj knihu. Na koncerte naladenému publiku rozprával krátke poviedky a anekdoty a spieval za sprievodu výborného klaviristu Aleksandra Sašu Dujina svoje najväčšie hity. Đ. Balašević v Starej Pazove hosťoval pred dvomi rokmi počas premietania svojej filmovej prvotiny Kao rani mraz. Pred aprílovým sobotňajším spektakulárnym koncertom organizátor tohto svojrázneho podujatia v Starej Pazove uskutočnil i tlačovku. Na nej (na snímke) okrem uvedenej dvojice umelcov hovorili aj Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a Alexander Bako, riaditeľ strediska. A. Lš.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Ocenení herci Mária Koruniaková a Michal Čiliak v jednej z množstva pôsobivých scén, ktoré potvrdzujú ich herecký talent (Foto: A. Francistyová)

členovia dostali aj najvyššie herecké ocenenia: Diplomy za pozoruhodný a talentovaný ženský herecký výkon udelili Márii Koruniakovej za stvárnenie postavy Anče Mackovej a za pozoruhodný a talentovaný mužský herecký výkon Michalovi Čiliakovi za postavu Ďura Vágalu. Obaja herci do-

stali Plaketu Aničky Jurkovičovej a vecné odmeny. V zbierke festivalových ocenení je aj ocenenie za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí a rozhodnutím odbornej poroty festivalu tento divadelný súbor sa kvalifikoval na Scénickú žatvu 2012 v Martine. K. Gažová

DNI RUSKEJ KULTÚRY. V organizácii staropazovského Spolku srbsko-ruského priateľstva Dostojevski v Obci Stará Pazova boli od 20. do 22. apríla usporiadané Dni ruskej kultúry. Spolok založila 24. marca 2012 skupina tamojších entuziastov a milovníkov ruskej kultúry a tradície s cieľom zveľadiť priateľské vzťahy a spoluprácu vo všetkých spoločenských sférach medzi Srbskom a Ruskom. Spolok pomenovali podľa veľkého ruského spisovateľa Fjodora Mihailoviča Dostojevského a prvou aktivitou, ktorou sa zjavili vo verejnosti, boli práve Dni ruskej kultúry. Otvorené boli príležitostným programom vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove, kde sa obecenstvu prihovorila i Rada Žugićová, predsedníčka spolku. Niektoré programy tohto podujatia prebiehali aj v Novej Pazove a v Nových Bánovciach. Na fotografii: Momentka z vystúpenia pazovského FS Dukat. a. lš.

K U LT Ú R A SRBSKO V RYTME EURÓPY V KOVAČICI

Mladé talenty prezentovali tanec a spev Pri tejto príležitosti predseda Kovačickej obce Miroslav Krišan zdôraznil, že táto obec je známa aj tým, že má výnimočne úspešné školské zbory, orchestre, výborných spevákov a tanečníkov. „Cieľom projektu Srbsko v rytme Európy, ktorý úspešne plní svoje poslanie od roku 2008, je podnecovanie, rozvíjanie, prepoznáva-

Aj napriek chmúrnemu a trošku chladnému počasiu počas podujatia panovala veselá nálada, program sledovalo početné obecenstvo, ktoré do Kovačice prišlo zo všetkých okolitých dedín a širšie. Niektorým najvytrvalejším účastníkom programu a predstaviteľom obecenstva sa do rúk dostali sladké darčeky, ktoré pre túto príležitosť zabezpečila chorvátska kompánia Podravka. Koncerty Srbsko v rytme Európy budú pokračovať, a do 1. júna sa

Koncert v Kovačici slávnostne otvorila viceprimátorka Banskej Bystrice doc. RNDr. Katarína Čižmárová

edzi 30 miest a obcí v Srbsku, v ktorých sa realizuje projekt Srbsko v rytme Európy, je aj Obec Kovačica. V sobotu 21. apríla v dvojhodinovom programe vystúpilo okolo 140 účastníkov − žiakov základných škôl a strednej školy z Kovačickej obce, ako aj členov kultúrno-umeleckých spolkov z Crepaje, Padiny, Kovačice a hostia zo Somboru. Koncert bol usporiadaný na veľkom javisku nainštalovanom v Ulici Dr. Janka Bulíka, medzi budovou Obecného súdu a voľakedajším hotelom Park. Deti, účastníci projektu Srbsko v rytme Európy, ktorý prebieha

pod patronátom Triglav poistenia, po siedmich mesiacoch nacvičovania získali vedomosti a zručnosti v sólo a zborovom speve, v modernom tanci a folklóre. Za podpory Obce Kovačica v programe účinkovali aj V rytme Európy tancovali aj mladí Padinčania estrádni speváci Alexandra Dabićová z Belehradu a Igor Ter- nie a zachovávanie mladých ta- usporiadajú aj v iných mestách a zija zo Subotice, finalisti hudobnej lentov v Srbsku, prezentácia in- obciach v Srbsku. Ústredné posúťaže Prvý hlas Srbska. Podujatie terkultúrnosti, tolerancie, rodovej dujatie, na ktorom vystúpia najslávnostne otvorila viceprimá- rovnosti, uznávanie ľudských práv, lepší účastníci z doterajších kontorka Banskej Bystrice doc. RNDr. rozličností a celoživotného uče- certov, bude 14. júna 2012 v streKatarína Čižmárová, ktorá so svo- nia,” povedal autor projektu a zá- disku Sava v Belehrade. jimi spolupracovníkmi pobudla na roveň moderátor sobotňajšieho A. Chalupová pracovnej návšteve v Kovačici. programu Igor Karadarević.

NA PREHLIADKE HUDOBNO-FOLKLÓRNEJ TVORBY DETÍ JUŽNÉHO BANÁTU

Slováci pekne zastúpení V organizácii Kultúrno-osvetového spoločenstva Pančevo v sobotu 21. apríla v sieni tamojšieho Kultúrneho strediska odznela 51. zónová prehliadka hudobno-folklórnej tvorby detí južného Banátu. Zúčastnilo sa na nej 30 zborov, orchestrov a folklórnych skupín zo siedmich obcí južného Banátu, ktoré do tejto súťaže postúpili z obecných prehliadok. Svojho predstaviteľa nemala iba Obec Bela Crkva. Tancovalo sa a spievalo na srbskú, slovenskú a rumunskú nôtu, chýbali len súbory, ktoré pestujú maďarský folklór. Hudobno-folklórna tvorba juhobanátskych Slovákov na tomto podujatí bola zastúpená na pozoruhodnej úrovni. Súťažili aj dva

zbory: zbor ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, ktorý nacvičil Pavel Tomáš st. a pod taktovkou Pavla Tomáša ml. vystúpil orchester ZŠ maršala Tita z Padiny. Folklórna výprava bola najpočetnejšia. Aj tá slovenská. Mladšia tanečná DFS Lastovičky počas vystúpenia na obecnej prehliadke v Hajdušici skupina ZŠ Mladých pokoVýkon zborov, orchestrov a talení z Kovačice zatancovala cho- nečná skupina KUS Jánošík. Tareografiu Kataríny Mosnákovej Je- nečná skupina ZŠ maršala Tita z Pa- nečníkov sledovala odborná poroden, dva, tri… povedz mi to ty, kto- diny zatancovala choreografiu Anny ta v zložení: Petar Pavlov, Dajana rú nacvičila umelecká vedúca Zu- Halajovej Na pažiti. Na pažiti sa Kostićová a Damir Šipovac. Po zana Petríková. K. Mosnáková sa na hrali a podľa choreografie Jána Slá- ukončení všetkých zónových súťaží prehliadke predstavila aj choreo- vika tancovali aj členovia DFS Las- sa na území Vojvodiny určia najgrafiou Na kročkovej bare, hra na tovičky, ktorý pôsobí v ZŠ Jovana lepších pre postup do pokrajinsnehu, ktorú nacvičil Jaroslav Ha- Jovanovića Zmaja v Hajdušici. Na- skej súťaže. vlh labrín a predviedla ju detská ta- cvičila ich Ľuboslava Tomečeková. 5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREDSTAVENÁ ZBIERKA SKLADIEB JURAJA SÚDIHO

Môj život je tisíc piesní Pieseň pomáha mi v tiesni. Koľko tiesní, toľko piesní. Každá k srdciam cestu kliesni... Môj život je tisíc piesní. vojrázna životná spoveď hudobníka, pedagóga, zostavovateľa učebníc, skladateľa a textára Juraja Súdiho zo Selenče dostala sa aj do skladby Tisíc piesní – vlani na Festivale nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2011 odmenenej Cenou za najlepší text. Jedinečná hudobno-textuálna autobiografia tohto autora vyšla nedávno vo vyše 200-stranovej publikácii, a tá má v názve – nie náhodou – rovno posledný verš tejto skladby... Pohnútkou na taký smelý knižný čin autorovi bolo jeho okrúhle 30. výročie

„Jarmila je pekné meno, dala mi ho krstná mať. Otcovi sa nepáčilo, on chcel radšej syna mať.“ Tak sa začína odmenená detská skladba J. Súdiho, ktorú na večierku spievala Nina Šimoniová.

hudobnej tvorivosti. Zbierka skladieb Môj život je tisíc piesní obsahuje skladby pre deti, tanečné, angažované, duchovné, lyrické a národné skladby J. Súdiho – spolu až 107, dve recenzie, dva ďalšie odborné posudky, poznámky o autorovi a autorovi portrétu na obálke Miškovi Bolfovi. Spolu ju vydali Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Komorný zbor Zvony v Selenči a verejnosti bola predstavená v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade na Juraja – 24. apríla t. r. 5. 5. 2012

18 /4489/

Vladimír Valentík (zľava) o zbierke skladieb Juraja Súdiho (sedí)

J. Súdi, autor predstavenej knihy, sa vo svojom záverečnom ďakovnom príhovore vyznal, že hudobná tvorivosť sa uňho javí aj ako liek, ako balzam a prial by si, aby bola balzamom i pre všetkých, ktorým sa do rúk dostane táto jeho zbierka. Poďakoval sa všetkým, čo mu pomohli alebo ho akýmkoľvek spôsobom podporovali a posmeľovali pri vydaní tejto zbierky, ale aj v jeho pôsobení na hudobnom poli. Osobitnú vďaku vyjadril prvým konzumentom a najprísnejším kritikom jeho umeleckej tvorby – svojim najbližším, ktorí sú mu stále nevyčerpateľnou inšpiráciou a podporou. Zároveň prisľúbil doplnenie tohto svojho knižného diela cédečkom všetkých v zbierke uvedených a notami opatrených skladieb. Na ukážku z obsahu knihy po jednu skladbu z každého žánru, v ktorom sa J. Súdi prejavil, predniesli Komorný zbor Zvony, mladá sólistka Nina Šimoniová a dievčenské vokálne trio (Leonóra Súdiová, Anna Berédiová a Ľudmila Ragová) za sprievodu Ľudového

Milina Sklabinská, riaditeľka M. Sklabinská vo svojom príhoÚKVS, úvodom knižnej prezentá- vore podčiarkla: „Veríme, že sa cie vyjadrila potešenie z prvej zbierka piesní, ktorá je pred hunávštevy Selenčanov v tomto kul- dobnou obcou, bude naplno vytúrnom stánku, ktorí vzápätí obo- užívať a že predvedenie týchto hatili večierok hudbou a spevom. piesní u ďalších hudobníkov aleVladimír Valentík, riaditeľ SVC, bo spevákov vyvolá totožné poozrejmil, že prezentovaná kniha city, aké mal aj samotný autor dobre zapadá do tradície vydá- pri ich písaní.“ Ďalšia recenzentka vania kníh z oblasti hudby v tom- Anna Medveďová skonštatovala, to našom vydavateľstve. V tejto úprave vraj tu zatiaľ vyšli tri knihy: staropazovské ľudové piesne, kniha piesní vo výbere Juraja Miškovica a slovenské ľudové piesne zo zbierky Juraja Feríka, s tým, že doteraz táto edícia nemala názov. Teraz už má, volá sa Akordeón a zbierka piesní Juraja Súdiho Môj život je tisíc piesní je v nej prvý zväzok. V. Pri takejto slávnostnej príležitosti nesmela chýbať ani národná až hymnická pieseň Valentík tiež zdôJ. Súdiho Otcova roľa. Spievali ju, pravdaže, členovia selenčského Komorného zboraznil, že J. Súdi- ru Zvony. ho predovšetkým vidí ako človeka, ktorý vrátil že zbierka Môj život je tisíc piesní J. orchestra Zvonivá cimbalovka. dôstojnosť zborovému spevu u Súdiho je prvá zbierka autorských Celkom na záver autor J. Súdi denás, lebo spolu so svojím Komor- skladieb u nás a že „je predurče- lil záujemcom svoju knihu s veným zborom Zvony zobudili u ná predovšetkým hudobníkom, novaním, pravdaže, nie bez huSlovákov vo Vojvodine lásku k dirigentom, milovníkom hudby na dobného podkladu, lebo jeho zborovému spevu. Je však aj obohatenie repertoáru ansám- neúnavní Selenčania hrali a spiezvláštnou osobnosťou, lebo nie- blov novými skladbami, ale aj vali aj v neoficiálnej časti večierlenže hudbu popularizuje, ale aj mladým, budúcim skladateľom, ka. novú vytvára, lebo je aj hudob- ktorých môže podnietiť v ich huA. Francistyová ným skladateľom. Recenzentka dobnej tvorbe.“

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝROČNÉ ZASADNUTIE MOMS KULPÍN

Prilákať viac členov miestnostiach Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v KulV píne sa v piatok 13. apríla zišla menšia hŕstka matičiarov na výročnom zhromaždení. Predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne Jaroslav Širka podal správu o minuloročnej činnosti a finančnú správu za uplynulý rok. Správa o činnosti v roku 2011 nebola rozsiahla, lebo ani aktivít MOMS Kulpín nebolo veľa. Ústredným podujatím kulpínskych matičiarov boli 13. Predslávnosťové dni v Kulpíne na sklonku júla, ktoré sa niesli v znamení 20. výročia pôsobenia MOMS. V správe bolo uvedené, že členovia rád správnej a dozornej neprichádzali pravidelne na matičné zasadnutia, a tak aj matičná práca stagnovala. Finančná správa svedčila o pozitívnom hospodárení. Správu Dozornej rady podal jej predseda Vlastislav Zelenák. Plán práce na rok 2012 prečítal predseda J. Širka a v nej ústredným podujatím MOMS Kulpín budú Predslávnosťové dni v Kulpíne v dňoch 28. a 29. júla. V diskusii o správach prítomní konštatovali, že sa počet členov

MOMS v Kulpíne značne zmenšil a že treba súrne niečo podniknúť, aby sa to zmenilo. Po obnovení matičnej činnosti v Kulpíne bolo vyše 900 členov a minulý rok si členské zaplatilo iba 33 občanov. Člen Správnej rady Dr. Ján Babiak poukázal aj na to, že sa matičná práca zviezla na plecia predsedu MOMS a ešte iba niekoľkých ľudí, aj v príprave Predslávnosťových dní. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová sa zmienila o PDvK a poukázala na to, že do prípravy a realizácie tohto podujatia musí byť zapojený väčší počet ľudí. Navrhla, aby sa aj v Kulpíne šlo z domu do domu, a tak sa začleňovali občania do miestneho matičného odboru. Podľa jej mienky do matičných aktivít treba angažovať aj mladých ľudí. Členka Dozornej rady Anna Babiaková prízvukovala potrebu aktívnejšej spolupráce MOMS so základnou školou v Kulpíne a snahu vplývať na povedomie ľudí, aby si uvedomovali svoju svojbytnosť. Predseda Miestnej organizácie penzistov v Kulpíne Michal Stupavský podotkol, že už počet prítomných na výročnom zasadnutí MOMS uka-

Sumovanie vlaňajšej matičnej práce: (zľava) Jasmina Kuštrová, zapisovateľka a nová členka Správnej rady, Jaroslav Širka, predseda MOMS, a Vlastislav Zelenák, predseda Dozornej rady zuje na nezáujem občanov a že v minulosti bolo hrdosťou byť členom Matice slovenskej. Ďalej sa hovorilo o návrhoch na matičné uznania. MOMS Kulpín podal dva návrhy: za dlhodobú činnosť v miestnom odbore v Kulpíne bola navrhnutá Daniela Lačoková a z oblasti umenia Michal Čiliak. Na čestného predsedu Matice slovenskej v Srbsku MOMS Kulpín navrhol svojho člena a bývalého predsedu Dr. Jána Babiaka. Nasledovala voľba nových členov do orgánov kulpínskeho MOMS. Tak do Správnej rady namiesto doterajšieho člena Jaroslava Zelenáka vymenovali Jasminu Kuštrovú a do Dozornej rady namiesto Anny Babiakovej a Márie Zelenákovej zvolili Branislava Kušt-

ru a Jána Chalupku. Predseda J. Širka podotkol, že už v roku 2013 MOMS Kulpín očakávajú voľby. V bode, ktorý bol dodatočne zaradený do obsahu výročnej schôdze, prítomní schválili iniciatívu podporiť člena Správnej rady a vedúceho Výtvarnej skupiny KEBY pri MOMS Kulpín, evanjelického farára Vladimíra Grňu. V diskusii poukázali na jeho dlhoročnú čulú matičnú aktivitu. Ohľadom dianí v cirkevnom zbore v Kulpíne v mene MOMS Kulpín bude zaslaný list na patričné cirkevné úrady. Záverom schôdze odznela informácia o tom, že aj v Kulpíne usporiadajú prezentáciu knihy Ondreja Miháľa Slováci v Kanade. K. Gažová

Žiak a profesor Mirko Bílek hodnotila power-pointové práce. Podľa ich rozhodnutia 3. cenu získali Marek Sokol a Juraj Poliak z Kovačice, 2. cenu získal Michael Farkaš z Kovačice a 1. cena sa dostala do rúk trojici autorov spoločnej prezentácie Michaelovi Šimonovi, Dušanori príležitosti Svetového dňa vi Králikovi a Patrikovi Čížikovi z Koknihy v pondelok 23. apríla v vačice. Špeciálnu odmenu KultúrPodnikateľsko-rekreačnom streno-osvetového spoločenstva Obce disku Relax bolo slávnostné udeKovačica v hodnote 5 000 dinárov lenie cien literárno-počítačovej Đuricovi Krstinovi z Kovačice udesúťaže Kovačická mozaika 2012. lil Ján Puškár, predseda ZhromažTúto už tradičnú súťaž po štvrtýdenia obce Kovačica. Tohto roku na krát usporiadala Obecná knižnica podnet Rady pre bezpečnosť v dov Kovačici v čele s riaditeľkou prave Kovačickej obce a jej členky Máriou Ďurišovou. Snežany Milićovej, na súťaž boli vyÚčastníci súťažili v štyroch kazvaní mladí a potenciálni spisovategóriách: nižšie a vyššie ročníky telia, aby písali aj na tému Svet základnej školy, stredoškoláci a bez pravidiel premávky. Všetci šiesdospelí. Tohto roku do súťaže priti autori získali primerané darčeky spelo 30 autorov s power-poina troch najlepších Rada pre beztovou prezentáciou a 65 autorov Odmenení účastníci a organizátor súťaže Kovačická mozaika 2012 pečnosť v doprave Obce Kovačica sa vyskúšalo v literárnej tvorbe − písali poéziu a prózu na voľnú tému a na témy meny získali: Alexandra Čížiková a Magdaléna Ši- odmenila hodnotnými darčekmi: 3. odmenu Ešte raz to chcem zažiť a Svet bez pravidiel pre- šková z Kovačice (3. miesto), Ivan Cicka a Melinda získala Elena Zlochová z Kovačice, 2. sa dostala mávky. Literárne práce, ktoré autori písali v slo- Babková (2. miesto) a Rebeka Majdlíková z Pa- do rúk Jozefovi Barcovi z Kovačice, pokým sa Savenskom, srbskom a maďarskom jazyku, hod- diny a Martina Čížiková z Kovačice (1. miesto). V bína Sucháneková, tiež z Kovačice, potešila 1. notila odborná porota v zložení: profesorka Ka- kategórii stredoškolákov a dospelých odborná cene (ochrannej prilbe). Tak ako v minulom ročníku, aj tentoraz sa na tarína Stanová, profesorka Ilona Mraznicová a porota sa rozhodla udeliť ceny Zuzane Valentoprofesor Igor Suchánek. Podľa ich rozhodnutia vej z Kovačice a Ivane Ranimirovej z Crepaje (3. súťaž prihlásilo 95 autorov, ale podľa slov odv kategórii žiakov nižších ročníkov 3. miesto ob- miesto), Martinovi Markovi z Kovačice a Jasmi- bornej poroty tohto roku bolo oveľa viacej kvasadili Jozef Barca a Ivana Galátová z Kovačice, na ne Isajlovej z Crepaje (2. miesto) a Jarmile Ben- litnejších prác. V obecenstve, ktoré sledovalo celé 2. mieste sa umiestnila Gabriela Pavlíková z Ko- kovej z Kovačice a Ružene Kraticovej z Padiny (1. podujatie, svojou návštevou slávnosť udeľovania cien poctil aj podpredseda Zhromaždenia vačice a 1. cenu za literárnu prácu získali Aniko miesto). Ďalšia odborná porota, ktorá pracovala v zlo- APV Martin Zloch. Nađová z Debeljače a Filip Straka z Kovačice. MeA. Chalupová dzi účastníkmi súťaže z vyšších ročníkov ZŠ od- žení: profesor Samuel Kráľovský, profesor Mišo

KOVAČICKÁ MOZAIKA 2012

Tradičná literárno-počítačová súťaž

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

K u LT ú R A MúZEuM SúČASNéHO uMENIA VOJVOdINY

Transkripcia Jána Triašku I

ba občas sa naskytne možnosť pre maliara z našich radov, do ktorých určite patrí i Ján Triaška, predstaviť sa samostatnou výstavou svojich prác v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade. Teda maliar Ján Triaška (1977), teraz už žijúci a pracujúci v Bratislave, sa prinavrátil do krajiny, kde sa narodil a vyrastal, ukázať to, na čom posledné roky pracuje. Výstavu prichystala kustódka múzea Sanja Kojićová-Mladenovová a slávnostne ju otvorili vo štvrtok 19. apríla za prítomnosti nielen domáceho publika, ale aj mnohých hostí, ktorí pri tejto príležitosti pricestovali z Bratislavy. Ján Triaška sa vo svojom projekte Transkripcia (2010) zaoberá výskumom vzťahu súčasnej umeleckej praxe a verejnosti predstaveného dialógom umelca a výtvarného kritika. Médium ich vzájomnej komunikácie je obraz vyhotovený klasickou technikou – olejom na plátne. Výber tohto materiálu je podstatná časť autorovho koncepčného rámca, lebo načína aktuálne otázky a problémy miesta obrazu v súčasnej sústave. Formálne práce predstavujú kombináciu obrazu a textu, a obsah tvoria kritiky 4 kritikov zo Slovenska, ktorí sa pri návšteve v ateliéri neformálne vyjadrovali o autorových obrazoch. Zo spomenutých rozhovorov akcentované sú kritiky (problematika obrazu a trhu), ktoré potom nakreslil na už vyhotovené obrazy. Na jednotlivých plátnach autor tento postup opakoval

znázornením kritík o kritikách, aby aj sám postup dialógu priviedol do absurdity. Projekt Transkripcia patrí súčasnému neokonceptuálnemu maliarskemu vyjadreniu mladšej generácie umelcov, blízkych aktuálnej internacionálnej umeleckej praxi. Idea projektu, ktorý sa zakladá na vzťahu obrazu a textu, v prácach Jána Triašku je spätá s problémom postavenia umelcov v súčasnom svete, významom komunikácie, spolupráce a výmeny, ako i aktívnym angažovaním sa a sledovaním spoločenského okruženia. Ján Triaška (1977 Nový Sad), Petrovčan, je jeden z významných mladých umelcov veľmi aktívnych na súčasnej umeleckej scéne na Slovensku. Stále kontakty udržiava aj so Srbskom. Za sebou má viaceré samostatné a spoločné výstavy na Slovensku a v zahraničí. Tri roky (1996 – 1999) študoval maliarstvo na umeleckej akadémii v Novom Sade u prof. Rakidžića. Štúdiá maliarstva ukončil na akadémii v Bratislave u prof. Bergera. Tu roku 2007 ukončil i doktorandské štúdiá. Venoval sa výskumu štruktúry obrazu. Za sebou má viaceré projekty: cyklus Headless, 2004 – 2007, Green Screen, 2006/07, cyklus Apartment Building 2008/09 a iné. Súčasne s maliarstvom autor sa vyjadruje prostredníctvom rozličných médií, medzi ktoré patria inštalácia a digitálna fotografia (projekty Brand, 2005; Izmus, 2006; Peep Show, 2006; New Studená, 2007; Vianočné darčeky, 2009). Zo

Ján Triaška: Transkripcia (2010), olej na plátne, 200 x 130 cm

stanoviska maliarskej tradície obrazy Jána Triašku nepokračujú v tradícii slovenského moderného umenia, ale nie sú ani eklektické, aby ju relativizovali. Ich charakter je expresívny, inovačný a osobný (cyklus Smog, 2011). Výstavu v Novom Sade, ktorú podporila i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, si záujemcovia môžu pozrieť do 10. mája tohto roku. J. Č-p

OBRAZY INSITNÝCH MALIAROV V KOTORE

Ďalšia prezentácia Galérie insitného umenia brazy insitných maliarov – členov Galérie insitného umenia v Kovačici sa nachádzajú v mnohých galériách na celom svete. Ešte pred 30 rokmi obyvatelia juhozápadnej časti Čiernej Hory – v meste Kotor – spoznali a obdivovali insitné umenie a jej maliarov z tohto prostredia. Svoje práce v mestskej Galérii Kotor a v Galérii Solidarnost často vystavovali nielen zakladatelia insitného umenia v Kovačici Martin Jonáš a Martin Paluška, ale aj iní maliari. Zo slávnostného otvorenia výstavy v Kotore V prvej polovici apríla t. r. v Galérii Kultúrneho centra Nikolu Đurkovića intarzie) v prítomnosti milovníkov výtvarnév Kotore bola ďalšia vernisáž obrazov insitných ho umenia nielen z Kotora, ale aj z ďalekých maliarov, členov Galérie insitného umenia z štátov – presnejšie z Japonska, Ruska a ŠvédsKovačice. Výstavu, ktorá pozostáva zo 45 ob- ka – slávnostne otvorila Jarmila Ćendićová, hisrazov (olej na plátne a na skle, suchý pastel a torička výtvarného umenia. Na slávnostnom

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS Ľudu

otvorení výstavy boli aj riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici Mária Raspírová, výkonný riaditeľ Kultúrneho centra v Kotore Saša Milošević, manažér pre kontakty s verejnosťou tejto kultúrnej ustanovizne Petar Vujović a historička umenia a dlhodobá vedúca Galérie Solidarnost Marija Mihaličeková. Kotorčania si aj tentoraz spomenuli na prvých vystavovateľov v Kotore a na bábiky zo šúpolia, ktoré kedysi vyrábala Zuzana Jonášová, manželka doyena kovačickej insity Martina Jonáša. Výstava obrazov kovačických maliarov v Kotore bude sprístupnená milovníkom tohto umenia do 1. mája. A. Chalupová

K U LT Ú R A NA MARgO KNIHy MIcHALA HASíKA

Zvečnené jubileum umelca šte vlani pri príležitosti zlatého umelcovho jubilea spod tlačiarenského stroja vyšla aj výtvarná monografia pod názvom Michal Hasík – 50 rokov umeleckej tvorby. Kniha vyšla v ústrety Slovenským národným slávnostiam a prezentovali ju ako vstupné podujatie SNS, spolu s retrospektívnou výstavou výtvarníka Michala Hasíka (1946), ktorá zachytila časovú niť 50 rokov umeleckej tvorby a 70 prác tohto Kulpínčana, PeUmelec so svojou monografiou a vnukmi, Petrovec august 2011 trovčana a svetobežníka. Pre množstvo V obrázkovej čas- manitosť výtvarných prístupov k tvorbe – od podujatí na 50. SNS o knihe a vôbec o výti knihy – Retros- realistického výtvarného podania krajiny, vestave Michala Hasíka sme sa zmienili v pektívnej galérii dút a kvetinových zátiší, cez pokusy insitného krátkom riporte. Teraz sa k tejto knihe prác sú obsiahnuté prejavu, jeho záujem o grafiku a techniku monografického rázu prinavraciame. reprodukcie diel, nožničkových výstrihov na papieri, ktoré M. HaLiterárny kritik Samuel Boldocký, kto- Titulná strana knihy ktoré reprezentu- sík ovláda majstrovsky. V Nemecku, kde tenrý prezentoval monografiu o našom známom výstrižkárovi a výtvarníkovi M. Hasí- jú jednotlivé obdobia tvorby, rozmanitosť au- to umelec pracoval 40 rokov, výtvarne sa kovi v texte Rôznorodé cesty k umeniu, okrem torových záujmov a námetov a rôznorodosť zdokonaľoval prostredníctvom kurzov a diaľkového školenia. Tu získal aj diplom úžitkového iného tam uvádza, že monograficky koncipo- umeleckých techník, akými sa slúžil. Kritici uvádzajú, že Michal Hasík je výtvar- grafika. vanú knihu autor vydal vo vlastnom náklade pri Kniha vyšla v Kulpíne v roku 2011 v autoropríležitosti svojho tvorivého jubilea a je vlast- níkom s prirodzeným nadaním a je jedným z ne svojráznou autobiografickou kolážou. Tex- priekopníkov súčasného výtvarníctva v Kul- vom vydaní a v rozsahu 84 kolorovaných strán tuálna časť knihy zahrnuje autorove spomien- píne. Svoju prvú samostatnú výstavu mal v na kvalitnom kriedovom papieri. graficky ju ky a sebareflexie, ako i posudky kritikov, ktorí roku 1963 v Petrovci, kde okrem obrazov vy- upravil Miroslav Šuster a jazykovo Zuzana hodnotili či už jeho diela alebo výstavy. Sú tu stavoval aj drevoryty, práce z plechu, sochy a Medveďová-Koruniaková. V náklade 500 výi básne inšpirované jeho tvorbou a ukážky z au- reliéfy. Na tejto jeho retrospektívnej výstave ba- tlačkov ju vytlačil graf Office z Kysáča. J. Č-p torovej korešpondencie so známymi umelcami. dať rozmanitosť výtvarných techník, ale aj roz-

BELEHRAD

Študentský časopis na horúce leto eňochod je štuknižnice Srbska. Tak ako dentský časopis Katoto druhé číslo, aj každé tedry slavistiky Filolonasledujúce bude mať gickej fakulty Beleurčitú tému, ktorou sa hradskej univerzity. Dobude zaoberať. Téma druteraz mal dve vydania – hého čísla je obľúbený prvé číslo vyšlo v mičesko-slovenský nápoj – nulom a druhé v tomto pivo. Prečítate si tu rozroku. Hlavný a zodpohovory s predstaviteľmi vedný redaktor je štusrbských a českých pivodent slovakistiky Ivan varov, dozviete sa veľa Radić a jeho zástupkyňa zaujímavých faktov o je študentka bohemistomto nápoji, stratíte Študenti Marína Ercegovićová a Ivan Radić tiky Marina Ercegovi- (redaktori časopisu) a ich pedagógovia Aneta predsudky o ňom a doćová, z pedagógov im Homzová, Juliana Beňová a Zdeněk Andrle (zľava) zviete sa aj to, ako ho najviac pomáha lektor môžete pridať do obedčeského jazyka a literatúry Mgr. spisovateľov po roku 1989 a ich ného menu v rôznych receptoch. Zdeněk Andrle. Časopis finančne preklady. Zoznámime sa aj s no- Dostanete aj rady na to, čo si podporili Veľvyslanectvo Českej vými srbskými básnikmi, ktorí píšu máte objednať v slovenskej karepubliky a Veľvyslanectvo Slo- aj po slovensky alebo po česky. V viarni alebo ako by ste sa mali sprádruhom čísle časopis celkom zme- vať v krčme. Samozrejme, nikto nevenskej republiky. Vznikol ako časopis predovšet- nil podobu – z čiernobieleho ex- zabudol na literatúru, preto sú tu kým venovaný literatúre. Preto si perimentu sa premenil na serióz- básne o pive, úryvky z diel spisov prvom čísle môžeme prečítať ny časopis, ktorý je aj oficiálne uve- vateľov, ktorí mali radi pivo a o úryvky diel slovenských a českých dený do zoznamu edícií Národnej ňom písali, a návrhy na čítanie.

Láka aj obálka

Okrem toho sú tu fotografie, karikatúry, kresby, vtipné porekadlá, citácie, poučenia a návrhy na dobrú slovenskú a českú hudbu. Leňochod je zároveň vtipný, zábavný a poučný časopis, ktorý všetkým čitateľom zlepší náladu. Súčasne ich zoznámi s kultúrou a tradíciou Slovenska a Česka a poukáže na rozdiely medzi týmito krajinami a krajinou, v ktorej žijeme. Na horúce leto srdečne odporúčame jeden Leňochod! Ana Žikićová

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Chýrnik VOJKA. Pri príležitosti otvorenia upraveného parku s letným javiskom v nedeľu 22. apríla vo Vojke vystúpil známy spevák Zvonko Bogdan so skupinou hudobníkov. Dvojhodinový koncert sledovalo vyše dvetisíc návštevníkov z územia celej Staropazovskej obce. Auditóriu sa prihovorili aj Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a Petar Ćurčin, predseda Rady MS Vojka. Predseda G. Jović okrem iného vyhlásil, že sa programy v rámci Pazovského kultúrneho leta 2012 budú realizovať aj na letnom javisku vo Vojke. Spomenutý koncert, za podpory Obce Stará Pazova, zorganizovalo Stredisko pre kultúru Stará Pazova. a. lš.

BÁČSKY PetrOVeC. Avizované zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku na 5. mája sa z objektívnych príčin posúva na sobotu 12. mája v Báčskom Petrovci. J. Č-p KYSÁČ. V dňoch 4. a 11. mája 2012 v Kysáči prebieha podujatie Centrum na periférii, periféria v centre. Na piatok 4. mája sú zahlásené tieto podujatia: športový program (v škôlke Lienka od 10.00 do 11.00), detské divadelné predstavenie Zajac a korytnačka (vo veľkej sieni Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč o 16.00) a galakoncert Kysáč – stredisko kultúry (vo veľkej sieni KIS o 18.00). O týždeň 11. mája v Galérii SND bude výstava obrazov Milana Súdiho a Danijela Babića. E. Š.

Začať sa / začať ústnych a písomných prejavoch sa občas vyskytnú takéto formulácie:„Jar začína v nedeľu.“; „Dovolenková sezóna práve začína.“ V týchto vetách V sa nesprávne použil slovesný tvar začína, čiženamiesto správnej podoby, zvratného slovesa začína sa, sa použil kratší tvar, v tomto prípade nenáležitý. Zložka „sa“ v slovách začať sa / začínať sa, ako i v slovách skončiť sa / končiť sa nie je formálnym a nepotrebným doplnkom, ktorý môžeme kedykoľvek vynechať, ale slúži na rozlíšenie významu medzi predmetovými a bezpredmetovými slovesami. Ak činnosť vyjadrenú slovesom začať alebo končiť vykonáva istá osoba, použijeme nezvratnú podobu týchto slovies (predmetové slovesá):„Rečník začal (skončil) prednášku.“;„Učitelia a žiaci práve začínajú (končia) školský rok.“ alebo jednoduché príklady: – začať rozmýšľať, začať utekať, začať chudnúť; sú tu i tieto spojenia: začalo svitať; začať prácu = pustiť sa, dať sa, načať; začať so stavbou; – rozhovoriť sa, prehovoriť: začať hlbokým hlasom; – zaradiť sa v prvom zamestnaní (iba v spojení začať ako + podstatné meno): začať ako predavač; a ešte aj tieto: začať s holými rukami, začať z iného konca = zmeniť činnosť. Avšak ak sa o začatí / skončení vyslovujeme všeobecne, použijeme zvratnú formu (bezpredmetové slovesá): „Začala sa prednáška.“; „Práve sa začína (sa končí) školský rok.“ Zvratné a nezvratné podoby nemožno v spisovnom jazyku ľubovoľne zamieňať, lebo každá z nich má svoj presne vymedzený význam. Preto aj vety:„Vysielanie začne o 12. hodine.“ alebo„Program začne slávnostným príhovorom.“ budú znieť správne vtedy, keď tam budú správne tvary slovies, a to so zložkou „sa“: „Vysielanie sa začne o 12. hodine.“; „Program sa začne slávnostným príhovorom.“ ah

DrOBNÝ OZNAM V YK U P U J e M e poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

5. 5. 2012

DrOBNÉ OZNAMY PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. SÚrNe potrebujem kúpiť od 4 do 5 kvadrátov zeme v katastrálnej obci Kulpín. Mobil: 063/716 73 82. KUPUJeM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 83.

18 /4489/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Výstavba podnikateľského objektu (administračný, predajný, výrobný a skladovací priestor) výšky: v časti prízemie a dve poschodia (P + 2), a v prízemí (P) Nositeľ projektu REKORD ERDEŠ, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. bulvár cára Lazara č. 118, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podnikateľského objektu (administračný, predajný, výrobný a skladovací priestor) výšky: v časti prízemie a dve poschodia (P + 2), a v prízemí (P), vo Veterniku, v Ul. novosadská cesta b. č., na katastrálnej parcele číslo: 3 708/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. apríla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-778/11, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu REKORD ERDEŠ, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. bulvár cára Lazara č. 118, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podnikateľského objektu (administračný, predajný, výrobný a skladovací priestor) výšky: v časti prízemie a dve poschodia (P + 2), a v prízemí (P), schvaľuje rOZHODNUtIe 1. Určuje sa, že pre projekt – Výstavba podnikateľského objektu (administračný, predajný, výrobný a skladovací priestor) výšky: v časti prízemie a dve poschodia (P + 2), a v prízemí (P), vo Veterniku, v Ul. novosadská cesta b. č., na katastrálnej parcele číslo: 3 708/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu REKORD ERDEŠ, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. bulvár cára Lazara č. 118, nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti. ZDÔVODNeNIe Nositeľ projektu REKORD ERDEŠ, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. bulvár cára Lazara č. 118, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba podnikateľského objektu (administračný, predajný, výrobný a skladovací priestor) výšky: v časti prízemie a dve poschodia (P + 2), a v prízemí (P), vo Veterniku, v Ul. novosadská cesta b. č., na katastrálnej parcele číslo: 3 708/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokačné povolenie, číslo V-353-3/11 z 31. marca 2011, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza na Listine I a Listine II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projekt predpokladá skladovanie reprodukčného materiálu, výrobu a predaj železných výrobkov, ktoré sa vyrábajú krájaním a zváraním, a ktoré sa používajú pri inštalovaní inštalácií ústredného vykurovania, vodovodu, kanalizácie a ventilácie, ako i pri zavádzaní vodovodných a termo inštalácií. Z priloženej dokumentácie a predpokladaných opatrení ochrany životného prostredia projekt nie je významný znečisťovateľ životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY

Podľa rozhodnutia Správnej rady Záručného fondu AP Vojvodiny č. 01-III/-24-3 z 21. 4. 2011, číslo 01-III/-31-5 z 20. 10. 2011 a číslo 01-III/37-2 z 26. 3. 2012 VYPISUJE SA

SÚBeH NA POVOLeNIe ZÁrUK NA ZABeZPeČeNIe DLHODOBÝCH ÚVerOV NA OBStArANIe NOVeJ POĽNOHOSPODÁrSKeJ MeCHANIZÁCIe ZÁrUČNÝ POteNCIÁL Je DO 400 000 000,00 DINÁrOV 1. Základným cieľom vydávania záruk Záručného fondu AP Vojvodiny je vytvorenie predpokladov pre ľahší prístup k úverovým líniám bánk za priaznivejších podmienok ako sú trhové, ktoré sú určené na financovanie fyzických osôb – poľnohospodárov, ktorí sú nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, s bydliskom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na obstaranie novej poľnohospodárskej mechanizácie. 2. Podľa tohto súbehu záruka sa poskytuje pre úvery povolené na obstaranie: - kombajnov, - traktorov, - iných samochodných poľnohospodárskych strojov, - prívesných poľnohospodárskych strojov a - vybavenia. Právo účasti na súbehu majú POĽNOHOSPODÁrI – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorí vyhoveli nasledujúcim minimálnym podmienkam:  bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny,  otvorený účelový bežný účet v banke kreditorke a prihlásený v Správe pre agrárne platby ako účelový bežný účet registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva,  menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity. Účastníci súbehu svoj záujem o vydanie záruk Záručného fondu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyjadrujú podaním prihlášky na súbeh na povolenie záruky (ďalej: prihláška). Tlačivo prihlášky na účasť na súbehu si možno vyzdvihnúť v úradovni Záručného fondu AP Vojvodiny v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu), v pracovný deň od 9. do 15. hod. alebo stiahnuť zo stránky Záručného fondu AP Vojvodiny. Na zaokrytie trov uskutočnenia súbehu účastník súbehu má zaplatiť sumu 4 000,00 dinárov na bežný účet Záručného fondu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny číslo: 335-17051-24. 3. Účastník súbehu k prihláške pripája aj nasledujúcu dokumentáciu: 1. Predbežný účet predmetu úverovania vyjadrený v eurách, ktorý vydal výrobca poľnohospodárskej mechanizácie alebo generálny zastupiteľ výrobcu pre úvery pod bodom 4.1 súbehu, alebo 2. predbežný účet predmetu úverovania alebo pre atestované prevádzkové vozidlo na prepravu vbudovaných včelích úľov predbežnú zmluvu o kúpe a predaji, ktorá obsahuje spôsob platby výhradne prostredníctvom účtov vyjadrených v rDS pre úvery pod bodom 4.2 súbehu, 3. potvrdenie o statuse poľnohospodárskeho gazdovstva, ktoré vydalo Ministerstvo financií RS – Správa trezoru, 4. fotokópiu karty účelového účtu prihláseného v Správe pre agrárne platby ako účelového bežného účtu registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva, 5. fotokópiu rozhodnutia daňovej správy o daňovom zadlžení za posledných 12 mesiacov – na katastrálny príjem / skutočný príjem podávateľa prihlášky a členov jeho domácnosti, 6. potvrdenie daňovej správy, že boli splatené všetky daňové záväzky podávateľa prihlášky a členov jeho domácnosti po deň odovzdania prihlášky, 7. dôkaz o registrovanej osevnej štruktúre v Ministerstve poľnohospodárstva, obchodu, lesníctva a vodohospodárstva RS, 8. fotokópie osobných preukazov podávateľa žiadosti a členov jeho domácnosti (obidve strany), 9. potvrdenie o príjmoch členov domácnosti, 10. vyhlášku o spriaznených osobách, 11. potvrdenie bánk o sume obratu a priemernej sume na dinárových a devízových účtoch v predchádzajúcom roku a pre bežný rok po deň odovzdania prihlášky, 12. dôkaz o zaplatení trov uskutočnenia súbehu, 13. ak účastník súbehu ako prostriedok zábezpeky ponúkne spoludlžníka, doručuje Vyhlášku právnickej osoby o súhlase byť spoludlžníkom. Právnická osoba, ktorá súhlasila byť spoludlžník účastníka tohto súbehu, odovzdáva nasledujúcu dokumentáciu: 1. fotokópiu o registrácii podnikateľského subjektu, 2. overený podpis osôb oprávnených zastupovať (ОP tlačivo) a uznesenie o vymenovaní osôb oprávnených zastupovať, 3. fotokópiu karty vzorových podpisov v banke pre všetky otvorené podnikateľské účty, 4. fotokópiu aktu o založení a štatútu, 5. fotokópiu osobného/-ých preukazu/-ov osôb oprávnených zastupovať, 6. fotokópiu aktu o pridelení DIČ, ak sa DIČ neuvádza v rozhodnutí o registrácii, 7. fotokópiu rozhodnutia o zatriedení podľa veľkosti, 8. potvrdenie o zápise do registra poplatníkov DPH, 9. potvrdenie daňovej správy o zaplatení záväzkov z dane a iných verejných príjmov, 10. fotokópie finančných správ za rok 2009, 2010 a 2011 s poznámkami a správou audítora (stredné a veľké právnické osoby), 11. hrubú bilanciu (v podobe bilancie) nie staršiu ako 60 dní odo dňa podpísania vyhlášky o súhlase byť spoludlžníkom, ak odo dňa zostavenia oficiálnej bilancie uplynulo viac ako tri mesiace a syntetické karty kupujúcich, dodávateľov, krátkodobých a dlhodobých úverov, 12. fotokópiu overených konsolidovaných finančných správ, ak patrí do skupiny spriaznených osôb, ktoré podliehajú zákonnému záväzku ich zostavovania. Podľa tohto súbehu záruky sa vydajú pre úvery, ktoré sa povolia podľa týchto podmienok: 4.1 Na financovanie obstarania novej poľnohospodárskej mechanizácie (kombajnov, traktorov, iných samochodných poľnohospodárskych strojov a prívesných poľnohospodárskych strojov)

4.1.1. Suma úveru: od minimálne 5 000,00 eur do maximálne 100 000,00 eur v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania, 4.1.2. fixná nominálna úroková sadzba 7,5% na ročnej úrovni, 4.1.3. lehota splatenia úveru: do 7 rokov v rovnakých polročných anuitách, 4.1.4. zročnosť anuity:  pre úvery uvoľnené a používané do 30. 4. bežného roka je prvá anuita zročná na platbu 15. 6. v rovnakom roku,  pre úvery uvoľnené a používané v období 30. 4. až 31. 10. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 15. 12. v bežnom roku,  pre úvery uvoľnené a používané po 31. 10. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 15. 6. v budúcom roku. Banka odo dňa uvoľnenia úveru do užívania po deň začiatku splácania úveru zúčtováva a vyberá úrok. 4.1.5. Splácanie anuít: koná sa v dinárovom ekvivalente eura, uplatnením oficiálneho priemerného kurzu NBS, ktorý platí v deň platby. 4.1.6. Úhrada za predčasné splatenie: 0 % 4.1.7. Úhrada za spracovanie žiadosti o úver: 1 % zo sumy povoleného úveru, jednorazovo, vopred. 4.2 Na financovanie obstarania novej poľnohospodárskej mechanizácie a vybavenia podľa podmienok určených vo Vyhláške vlády Republiky Srbska o podnecovaní poľnohospodárskej výroby prostredníctvom úverovej podpory, subvencovania časti úroku v roku 2012, Vyhláškou o ustaľovaní programu úverovej politiky podporovania investičných vkladov do poľnohospodárskej mechanizácie a vybavenia v roku 2012, prostredníctvom subvencovania časti úroku a Zmluvou o úprave vzájomných práv a povinností, uzavretou medzi bankou a Ministerstvom poľnohospodárstva, obchodu, lesníctva a vodohospodárstva a Ministerstvom financií – Správou trezoru RS, a to: 4.2.1. suma úveru: od 300 000,00 dinárov do maximálne 5 000 000,00 dinárov, bez menovej doložky, 4.2.2. fixná efektívna úroková sadzba 6 % na ročnej úrovni z nesplatenej časti úveru, 4.2.3. lehota splatenia úveru: nad 12 do 36 mesiacov v rovnakých trojmesačných, polročných alebo ročných anuitách, 4.2.4. obdobie spočívania splácania úveru sa započituje do lehoty splácania úveru: do 12 mesiacov pre úvery povolené s lehotou splátky do 3 rokov. Pre obdobie spočívania splácania úveru sa zúčtováva úrok, 4.2.5. úhrada za predčasné splatenie: 0 % 4.2.6. úhrada za spracovanie žiadosti o úver: 0 % Podávateľ prihlášky ako prostriedok zábezpeky záväzkov na podklade vydanej záruky Záručného fondu AP Vojvodiny zabezpečí nasledujúce:  blanko vlastnú zmenku s doložkou: – bez protestu a zmenkovými oprávneniami,  bonitne kvalitného spoludlžníka, právnickú osobu, ktorej činnosť je spracovanie primárnych poľnohospodárskych produktov (olejárne, cukrovary, mliekarne, mäsový priemysel a iné) a záložné právo na predmet úverovania ustanovené v prospech fondu,  hypotéku 1. radu na poľnohospodárskej pôde bez bremien v minimálnej sume 1 : 1 z hodnoty zaručenej sumy, ustanovenú v prospech fondu a záložné právo na predmet úverovania ustanovené v prospech fondu, alebo  záložné právo na predmet úverovania ustanovené v prospech fondu, ak podávateľ prihlášky na súbeh zabezpečí vlastnú účasť v minimálnej sume 40 % z hodnoty predmetu úverovania. Doklady nevyhnutné na založenie hypotéky:  výpis z pozemkových kníh (nie starší ako 8 dní) pre nehnuteľnosti, ktoré sú na území, pre ktoré sú platné pozemkové knihy súdu alebo odpis listiny nehnuteľností príslušnej služby pre kataster nehnuteľností (nie starší ako 8 dní) pre územie, pre ktoré je zriadený kataster nehnuteľností v podobe úplného zápisu, v súlade s platným predpisom,  fotokópie (obidvoch strán) osobných preukazov všetkých majiteľov, resp. spolumajiteľov nehnuteľnosti,  fotokópiu (obidvoch strán) osobného preukazu manžela majiteľa, resp. manžela spolumajiteľa nehnuteľnosti,  odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný oprávneným súdnym znalcom, ktorý je zapísaný do Registra stálych súdnych znalcov pre oblasť poľnohospodárstva na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti alebo odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorý vykonala daňová správa. 6. Prihláška na účasť na tomto súbehu s pripojenou dokumentáciou bude v prípade pozitívneho rozhodnutia o povolení záruky aj súčasťou dokumentácie potrebnej na povolenie úveru na účely určené týmto súbehom. Provízia za vydávanie záruky: 0,5 % ročne po sumu záruky v deň zúčtovania. Suma záruky sa bude znižovať úmerne so sumou splatených záväzkov vyplývajúcich z úveru. Zúčtovanie provízie sa koná každý 1. 6. a 1. 12. v roku. Provízia pre prvý polrok sa zúčtováva a platí pred vydaním záruky. Záruka sa vydá na sumu povoleného úveru, navýšenú o sumu zmluvne dojednaného úroku a prípadného úroku z omeškania, po zaplatení provízie a uvedení prostriedku zábezpeky. Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu a pre úvery pod bodom 4.2 sa prihlášky môžu odovzávať do 15. októbra 2012. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Dodatočné informácie možno dostať v pracovný deň v Záručnom fonde v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu) a na telefónnom čísle (021) 489-37-00. Text súbehu je uverejnený aj na stránke Záručného fondu AP Vojvodiny: www.garfondapv.org.rs

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ rOZLÚČKA Dňa 10. apríla 2012 nás opustila vrele milovaná mama, mamička a babika

POSLeDNÝ POZDrAV

POSLeDNÁ rOZLÚČKA

krstnému otcovi a kmotrovi

S úctou sa lúčime s naším drahým

ŠteFANOVI LeNHArtOVI – ICOVI

ALŽBetA ČÁSArOVÁ rod. Kubincová 11. 8. 1926 – 10. 4. 2012 z Pivnice Životná kniha zavrela sa, zápis v nej zlatým písmenom hlása, že moja mama čestne život dožila. V pokojnom spánku odpočíva. Lúči sa s ňou dcéra Erka s rodinou

18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice S láskou a úctou si na neho budú spomínať krstné dieťa Daniel Babka s manželkou Adrianou a kmotra Alžbeta Babková

ŠteFANOM LeNHArtOM – ICOM 18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice Len spomienky zostávajú... Janko a Stevan, Katarína a Jasmina, Andrea, Nada a Bane

SMUtNÁ rOZLÚČKA

SPOMIeNKA

Dňa 24. apríla 2012 nás navždy opustil náš vrele milovaný

SMUtNÁ SPOMIeNKA

JÁN OBŠUSt

na švagra

17. 5. 1934 – 24. 4. 2012 z Aradáča

S láskou si na teba vždy budú spomínať Tvoji najmilší

PAVLA ŠteVKU 1947 – 2002 – 2012 z Aradáča

Desať rokov uplynulo od tvojho odchodu. S láskou si na teba spomínajú Tvoji najmilší

LASLA FABIANA 2. 5. 1959 – 24. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca Na teba si spomínajú rodiny Melichová a Gašparová

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie

OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Almašský kostol – NSU 168, vo zvonici, v Ulici Almašská 13, na katastrálnej parcele číslo 8 721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 2, v Ulici Radeho Kondića 1, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLeDNÝ POZDrAV

POSLeDNÉ ZBOHOM

otcovi starému

svojmu otcovi

ŠteFANOVI LeNHArtOVI – ICOVI

ŠteFANOVI LeNHArtOVI

18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice

18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice So spomienkami na krásne detstvo, poznačené tvojimi nenahraditeľnými perlami lásky, venujú vnučky

Zostali triesky z pevnej hradby. Predčasne. S bôľom v srdci na teba nezabudnú syn Vladimír a dcéra Katarína s manželom Martinom

Alena a Martina Petríkové

SMUtNÁ A BOĽAVÁ rOZLÚČKA

BOĽAVÁ rOZLÚČKA

Dňa 22. apríla 2012 po dlhej a ťažkej chorobe odišla k Pánovi naša milovaná manželka, mama a stará mama

Dňa 22. apríla 2012 nás navždy opustil náš milovaný

ANNA MArtULIAKOVÁ 29. 5. 1956 – 22. 4. 2012 z Báčskeho Petrovca

ŠteFAN LeNHArt – ICKO

... Blahoslovení sú mŕtvi, ktorí zomierajú v Pánovi... aby si odpočinuli od svojich prác... (Zj. Jána 14:13) Zarmútení: manžel Ján, syn Janko, dcéry Anna Gagulićová a Mária Martinovová s rodinami

18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice trvalú spomienku na jeho ochotu navždy budú nosiť v srdciach

SMUtNÁ SPOMIeNKA

BOĽAVÁ SPOMIeNKA

Dňa 10. mája 2012 uplynie smutný a boľavý rok, čo ma navždy opustila moja milovaná sestra

ňanička Cicková a sesternica Mária Cicková

BOĽAVÁ rOZLÚČKA Dňa 23. apríla 2012 po ťažkej chorobe nás opustila naša matka

ZUZANA GArAJOVÁ rod. Pavelová 6. 9. 1938 – 23. 4. 2012 z Padiny

ANNU ZIMOVÚ 1936 – 2011 – 2012 z Kulpína Ťažko je aj po roku veriť, že nikdy viac nebudeme spolu. Aj naďalej smútime a spomíname si na tvoju dobrotu. Tvoj syn Ján s manželkou Máriou, vnúčatá a pravnúčatá

ANNA ZIMOVÁ 1936 – 2011 – 2012 z Kulpína Stále cítim len veľký žiaľ, že nie si s nami už nikdy viac. Chýbaš mi, sestrička moja. Spi v pokoji. Tvoja sestra Mária s rodinou

tichú a trvalú spomienku na jej lásku a dobrotu si v srdciach zachovajú synovia Martin a Janko Garajovci Poďakúvame sa všetkým tým, ktorí ju prišli vyprevadiť na poslednú cestu.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUtNÁ rOZLÚČKA

ŤAŽKÁ rOZLÚČKA

Dňa 18. apríla 2012 nás navždy opustila naša ujčiná

s mojím milovaným manželom

ANNA ŠIMÁKOVÁ teta Anička 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 z Padiny

ten večný pokoj ti prajeme a spomienku na teba si zachováme. Vierka a Ludvik so synom Igorom s manželkou Zuzanou a synmi Želkom a Ivanom Glaváčovci a dcérou Irenkou s manželom Michalom Dubovskovci

ŠteFANOM LeNHArtOM

SMUtNÁ rOZLÚČKA

18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice

Dňa 18. apríla 2012 nás navždy opustila a tíško usnula naša priateľka

Keď po štyridsiatich rokoch spoločného života zákerná a rýchla choroba pretrhne mocné reťaze lásky, niet slov, ktorými sa dá vyjadriť bôľ, čo mi spôsobila rozlúčka s tebou. Úprimná vďaka patrí tým, ktorí v týchto ťažkých chvíľach spolucítili so mnou, vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť môjho manžela na poslednú cestu. Navždy zarmútená manželka Katarína

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 odborná učiteľka z Padiny Život a smrť. V nich nikdy nie si sám. tvoj odchod žije s nami. Aj trýzeň smútku do nádejí prekvitá. ty žiješ v nás – my v tebe nie sme sami. tíško odpočívaj v rodnej hrude. Spomienku na teba v srdciach zachováva rodina Pržuľová

SPOMIeNKA S veľkým bôľom a žiaľom si spomíname na našich najmilších: manžela, otca, starého otca a deda, ako aj na dcéru, sestru, manželku, matku a starú matku

PAVLA HALABrÍNA

ANNU BÁJOVÚ

16. 2. 1935 – 7. 5. 2011 – 2012

rod. Halabrínovú 27. 12. 1960 – 28. 2. 2007 – 2012

z Padiny Dňa 7. mája 2012 uplynie rok, čo si nás navždy zanechal.

Smutné roky sú bez teba v srdci a myšlienkach. S tebou vždy... a navždy.

Smútok pretrváva v našich srdciach a spomienky na našich milých zostanú vždy živé. Zarmútení: manželka a matka Anna, dcéra a sestra Miluška Ďuríčeková s manželom Martinom a dietkami Natašou a Martinom, zať a manžel Martin Báj a vnúčatá a dietky Martina Bájová-Urbanová s manželom Ondrejom a synčekom Ondrejom a Martin Báj

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 4. mája: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI prináša rad príspevkov: z otvorenia Slovenského domu v Dobanovciach, o prípravách na nadchádzajúcu Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín v Kovačici, o činnosti Kultúrno-osvetového spolku Erdevík, o výstave obrazov Jaroslava Šimoviča v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, o aktuálnych prácach v poľnohospodárstve a o aktualitách v dobytkárstve. • O 20.45 SPEKTRUM – toto vysielanie je venované mládežníckej relácii HORE-DOLU. NEDEĽA 6. mája: • 10.10 DÚHOVKA: Toto vysielanie pod názvom Nezvyčajné koníčky bude venované sochárovi a preglejkárovi z Pivnice a preparátorovi z Padiny. • 11.00 DÚHOVKA: z TV archívu. • 11.30 Najnovšie správy VOĽBY 2012 • 11.37 VYSIELANIE PRE DEDINU: Bude sa hovoriť na roľnícke a dobytkárske témy. Nevystanú ani užitočné informácie pre poľnohospodárov, ako i slovenská ľudová hudba. • 14.30 Relácia o osudoch sálašov a sálašanov titulkovaná po srbsky. • 21.30 Mimoriadne správy o voľbách • 23.05 Mimoriadne správy o voľbách DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Reprízy piatkových vysielaní budú v sobotu o 3.00 do 5.30 h a o 10.00 do 12.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 do 6.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 6. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Ponuka Turistickej organizácie Obce Kovačica V šírom poli hruška Naučení nebáť sa Utorok 8. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Novinky v kovačickom Dome zdravia

Rekonštrukcia predškolskej ustanovizne Protipožiarna ochrana Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 11. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Medená veža Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 7. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Anna Marková, Ján Zvara a Ján Benčík. Utorok 8. mája: 17.20 – 18.00 Stretnutie – Pásmo hudby a poézie – výber z poézie. Streda 9. mája: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z Padiny. Štvrtok 10. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú Božena Miklovicová, Anna Šúleková, Eva Poničanová-Stojanovová. Piatok 11. mája: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 5. mája: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Piesne v interpretácii Márie Vyhnalovej, Ľudmily Berediovej-Stupavskej a Jarmily Zimovej. NEDEĽA 6. mája: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetové aktuálne vydania. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Klenoty z obdobia romantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Najnovšie CD Brucea Springsteena. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 8. mája: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Výber symfonických skladieb. STREDA 9. mája: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 4. do 10. mája

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko literárneho vedca a kritika narodeného 1. apríla 1961 v Zreňanine. Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde od 1990 pracoval ako asistent a od 2006 ako docent.

20.15 Filmy: Piatok 4. mája – Dcéra v ohrození Sobota 5. mája – Tesne vedľa Pondelok 7. mája Lenka Víziová sa zmieňuje o ekológii – Alvin a Chipmunko18.45 Hit dňa, Reklamy, via zostrih Molí Utorok 8. mája – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Rambo týždňa Streda 9. mája – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Bermudský trojuholník vami: Obecná prehliadka dospeŠtvrtok 10. mája – Keď sa lých folklórnych súborov a zborov búrka končí 22.00 Film: Starostove starosti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, 24.00 Záver vysielania Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Nedeľa 6. mája Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Pa18.00 Hudobné blahoželania triot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa

16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 9. mája o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok zo seminára Posuň sa, ktorý prebieha od 4. do 6. mája t. r. v Piešťanoch, na Slovensku. Repríza v nedeľu 13. mája o 7.30.

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 17 – VODOROVNE: praslica, rozvalil, ap, IK, tú, voda, Lyz, ovitá, i, ponorila, id, Kina, S, apatia, tir, íkt, padá, m, l, kvackala, aa, ea, os TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14/15 z čísla 14 – 15 Hlasu ľudu zo 7. – 14. apríla 2012 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV TOMAN, Ul. 7. VÚB, č. 25, 26 210 Kovačica. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT druhej sezóne „sálového futbalu“ partia narástla a začali trénovať a hrávať zápasy na riadnom ihrisku. Postupne pribúdali ďalší hráči: Samuel KukučkaSujiť, Samuel Dubovský, Ján Bohuš, Ján Valo-Dračo, Pavel Fábry, Michal Lomiansky-Mindo, Pavel Parkáni-Punc, Ján Dubovský-Zebec, Ján Hrubík-Tubo, Ján Eliaš-Jajo, Ján Benka-Bindži, Milan Adámek, Ján Zahorec-Zmaj, Ján Zahorec-Zagor, Ján Greksa-Geka, Ján Murtin-Krajger...

Nastúpili proti vrstovníkom z Kulpína (21. apríla): stoja (zľava): Srnka, Benko, Adámek, Zahorec, Žembery, Čipkár, Bartoš; v drepe (zľava): Benka, Trivun Ljubičić, Potfaj, Šranka, Haška, Lokić

HLOŽIANSKI VETERÁNI

Starými pánmi lomcuje stará láska em-tam do nášho týždenníka zablúdi správa, že hložianski veteráni, čiže niekdajší aktívni futbalisti FK Budúcnosť, zohrali zápas s vrstovníkmi z Čelareva, Begeča, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Kysáča, Pivnice, Lugu, Bingule... Najďalej sa dostali v polovici marca t. r. , keď hosťovali v Novom Slankamene (prehrali 1 : 2). V apríli doma hrali nerozhodne (3 : 3) s celkom pivnickej Slávie, potom v Begeči s Bačkou prehrali (2 : 3), na vlastnom ihrisku zdolali celok Kulpína (3 : 1) a chystali sa do Kysáča na stretnutie s Tatrou. Toho času kujú plány súvisiace s nadviazaním športových stykov s niekým zo Slovenska. Výsledok zápasov akože nebýva dôležitý, hoci by, len sa ich spýtajte, zakaždým najradšej zvíťazili. Ó, ešte ako sa vedia navzájom pohašteriť, priamo na ihrisku i po ukončení zápasu. V treťom „polčase“ sa už hádky obrátia na žartíky. Pri pivečku, vínečku a „sočíku“, niekedy i pri dobrôtkach z roštu alebo z kotlíka sa na chyby zabúda, „viny sa odpúšťajú“, nálada sa zlepšuje... Bokom zostávajú bežné pribúdajúce starosti, ktoré gniavia ľudí v práci i v rodine a starí páni domov spravidla odchádzajú akýsi „ľahší“, uvoľnenejší, priam lepší a zdravší. S lahodiacim pocitom prameniacim zo skutočnosti, že sa ani v tzv. strednom a poniektorí veru ani v pokročilejšom období svojho života nepoddávajú záťaži pribúdajúcich rokov. Žiaľ, temer všetci vedia, ako sa to začalo, ale nikto (?) nevie – kedy. Najprv, vraj, desiati niekdajší futbalisti počas

zimných večerov hrávali futbal v školskej telocvični. Údajne sa to rozbehlo roku 1994 alebo 1995, a potom „raz na jar“ začali pobehovať aj na ihrisku FK Budúcnosť a hrávať priateľské zápasy. A hrávajú, s chuťou a mladíckou vervou, doteraz. Iniciátormi (druhého) stret-

Najstarší: Ján Hrubík (1951) nutia hložianskych futbalových starých pánov bola vraj dvojica Ján Márko-Jóška a Ján Benko-Benco. PRVÝ ZAČIATOK Je zaujímavé, že sme oveľa podrobnejšie údaje získali za prvé obdobie pôsobenia futbalových veteránov. Poskytli nám ich Samuel Dubovský a József Zavarko. Podľa Dubovského začali hrávať,„keď mal 30 rokov“, čiže roku 1984. Obaja sú si istí, že veteráni FK Bu-

dúcnosť v sezóne 1984/85 hrávali aj súťažne. Potom ešte tri-štyri roky tak, ako to robia terajší veteráni, len priateľsky. Zavarko si spomína, že v lete 1984 prvý raz nastúpili k priateľskému zápasu, a to s celkom veteránov novosadského Šangaja: „Odcestovali sme iba desiati: Samuel Dubovský, Samuel Ferko, Ján Dubovský-Zebec, Dr. Štefan Vindiš, Pavel Lukáč, Ján Čipkár-Rančer, Ján Zahorec-Reďo, Karakašević (Major), Ján Ferko-Ćiro a brankár som bol ja.“ Organizátormi vtedajších zápasov vraj boli Ján Molnár-Sváko a Boško, syn Đoku krčmára; ten im kúpil dresy a teplákové súpravy a po zápasoch sa stretávali v krčme, t. j. na uhle u Đoku. Neskoršie v prvom období nastupovali aj: Ján Krasnec, Daniel Toman, Karakašević (Cule), Samuel Eliaš-Piki, Ondrej Kukučka-Prndo, Ján Kriška-Slama, Samuel Kukučka-Sujiť, Ján Ďuriš-Pile, Ondrej Chlpka-Brico, Pavel Mravík-Mrľa... Doteraz si za mužstvo hložianskych futbalových starých pánov zahralo niekoľko desiatok niekdajších hráčov, ale aj ľudí, ktorí predtým nikdy nehrali za prvý celok, podaktorí ani za dorast. Hrávali a hrajú tí, ktorých neopúšťa láska k futbalu a športová vášeň, tí, ktorí chcú a môžu behať za okrúhlou koženou potvorou aj vo veku, keď sa mnohí ich vrstovníci opierajú o krivaňu. Pri obnovení činnosti veteránov v Hložanoch boli: Ján Márko st., Štefan HorvátPoštár, Ján Benša-Mugíčko, Vladimír Peška, Vlastislav Mráz, Ján Benko-Benco, Jaroslav Baláž-Pero, Ján MárkoMacan, Pavel Mravík-Palki. Akiste po

NIE SÚ SAMI Od začiatku sa organizácie zápasov (ale aj spoločných posedení) ujal Ján Benko, krátko, počas dvoch rokov ho odmenil Juraj Bartoš a Štefan Horvát starostlivo zapisuje zostavy a výsledky a stará sa o financie; keďže si zlomil ruku uplynulú stredu, asi to bude musieť robiť niekto iný. Takmer každý rok hložianski veteráni zohrajú viac než osem zápasov a vlani absolvovali až trinásť. Podobne ako predtým aj v uplynulom roku si veteránske tričká oblieklo 25 hráčov, prevažne vo veku vyššom ako 30 rokov. Občas si zahrá aj predseda FKB Ján Hrubík – najstarší veterán – narodený roku 1951, trochu mladší sú Ján Eliaš a Juraj Bartoš. V bráne sa striedajú: Ján Zahorec a Ján Benka, v obrane hrajú: Patrik Haška, Vladimír Lokić, Štefan Horvát, Juraj Bartoš, Michal Potfaj, Stanislav Srnka, Samuel Šranka, v zálohe: Ján Benko, Pavel Mravík, Rade Glamočak (z Begeča), Milan Adámek, Daniel Emil Čipkár, Ján Eliaš a v útoku: Ján Greksa, Stanislav Žembery, Pavel Bučík. Prednedávnom hrávali aj: Branislav Márko, Samuel Dubovský, Vladimír Krasnec a ďalší. Veteráni, pravdaže, cestujú na vlastné náklady a sami si platia za občerstvenie i občasné večere. Majú však podporu FK Budúcnosť a Rady Miestneho spoločenstva Hložany, takže bez úhrady používajú športové úbory, ihrisko a prezliekarne FK Budúcnosť. Večere obyčajne organizujú v kaviarni Pod lipami, predtým aj v Poľovníckom dome. Paprikáš či jedlá z roštu im striedavo pripravujú kuchári Pavel Parkáni, Ján Šeprák, Pavel Čáni, Ján Dierčan, Juraj Macko, Pavel Sýkora... Rozhodcov na ich zápasoch na domácej pôde robili: nebohí Juraj Eliaš a Rajko Grbić, Ján Valo, Ján Hrubík, Ján Murtin, Miroslav Bučík, Petković z Čelareva, Branislav Huďan a naposledy aj riadny futbalový rozhodca z Hložian Ľudovít Dudok. Na ich zápasy, keď sa o tom vôbec dozvedia, chodia početní diváci; najviac ich bolo, keď si hložianski veteráni v Hložanoch zmerali sily s vrstovníkmi belehradských velikánov: Partizana (13. 9. 2007) a Crvenej zvezdy (12. 5. 2008). Juraj Bartoš

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ŽENSKÝ FUTBAL V SRBSKU AJ NAĎALEJ

začali vyčleňovať omnoho viac prostriedkov pre ženský futbal ako skôr.“ Podľa slov Iliju Vukadinovića záujem dievčeniec o futbal vo Vojvodine je čoraz väčší. „Pred dvanástimi rokmi, keď som sa stal predsedom, narážali sme na veľký nezáujem. Ba dokonca rodičia zakazovali dievčencom, aby sa zaoberali tým-

aby synovia hrali futbal. Predsudky sú teda aj naďalej prítomné, aj keď nie v takej miere ako predtým. V ženskom futbale je však prítomný aj problém, že mnohé kvalitné futbalistky predčasne končia svoju ďaka dobrým výsledkom v žen- ženské kluby v Novom Bečeji, Kišportovú kariéru, opúšťajú futbal v skom futbale FK Hajdušica za- kinde (v ktorom hrajú aj Hajdušidospelom futbalovom veku, keď by čiatkom apríla bol hostiteľom kan- čanky), Sombore a inde. Tak je vymali dať maximum. Čo je tomu na didátok na vybrané družstvá Voj- tvorená slušná základňa, aby sme vine, ťažko povedať. Pravdepovodiny vo veku do 13 a do 15 rokov. mohli utvoriť vybrané celky od piodobne tak vyhovievajú svojmu Boli to mladé futbalistky z celej nierskej po seniorskú kategóriu. V mládencovi, alebo manVojvodiny, medzi ktorými aj želovi, ktorí im buď priaIvana Maliarová, Marija mo alebo nepriamo dáŽdrnjová, Višnja a Dunja Danvajú najavo, že sa im negubićové, Andriana Melipozdáva, aby sa ich dievchová a Maja Zlatkovićová z ča zaoberalo „mužským“ Hajdušice. Na trávniku hajšportom. Z tých dôvodov dušického klubu najprv mali je, keď ide o vek futbalitréning, a potom zohrali aj zástiek, Prvá ženská futbapas, na základe čoho tréneri lová liga v Srbsku pomerzískali dojem o kvalite a forne mladá. Aj to je dôkaz, me jednotlivých hráčok. že aj napriek štyridsa„Pred desiatimi či dvanásťročnej tradícii rozvoj žentimi rokmi v ženskom futbaského futbalu na týchto le vo Vojvodine situácia bola Najlepšie vojvodinské futbalistky na ihrisku v Hajdušici, v prvom rade zľava: Ivana priestranstvách závisí od omnoho horšia ako dnes,“ Maliarová, Marija Ždrnjová a Višnja Dangubićová predsudkov, aj keď je sipovedal nám predseda Futbalového zväzu Vojvodiny pre ženy tom sme významne pokročili v po- to športom, lebo jestvovali pred- tuácia omnoho lepšia ako skôr,“ a tréner všetkých ženských selekcií rovnaní s ostatnou časťou Srbska. sudky, že je futbal mužský šport. Te- ozrejmil pre náš týždenník situáciu Ilija Vukadinović. „Vtedy pôsobili Najväčší problém sú, ako dokonca raz sme ten problém prekonali. v ženskom futbale predseda Futiba štyri kluby, z ktorých po čase zos- aj všade, financie, ale sa nám pred- Rodičia viac nebránia svojim dcé- balového zväzu Vojvodiny pre ženy tali iba dva. Vynaložili sme však sa len podarilo upútať pozornosť na ram, aby hrali futbal, ale aj naďalej Ilija Vukadinović. veľké úsilie, aby sme založili nové nás tak Futbalového zväzu Srbska, sú príliš ľahostajní, na rozdiel od vlh kluby, a tak medzičasom vznikli ako aj lokálnych samospráv, ktoré mužského futbalu, kde im záleží,

V náručí predsudkov V

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Kto šance nevyužije... TSK – TATRA 3 : 0 (2 : 0) omáci od začiatku nastolili prudké tempo, rýchlo kombinovali a hostí z Kysáča často privádzali k zúfalstvu. Temerínčania dobrý výkon korunovali v 13. min. efektným gólom. Najprv Lavrnja z diaľky nastrelil brvno a odrazenú loptu Gajica z asi sedemnástich metrov upravil povedľa samého brvna do siete. Keď sa potom hostia takmer zbavili tlaku lídra, rozhodca Nikoličin v jednej skrumáži v trestnom území Tatry nariadil, zdá sa nám nejestvujúcu jedenástku, ktorú premenil Lavrnja – 2 : 0. Po zmene strán Kysáčania začali hrať naplno, mali územnú prevahu, vyznačovali sa rýchlosťou a obetavosťou, ale to nevedeli korunovať presnými zásahmi, aj keď šance mali. Vuković v 52. min. z asi 7- – 8metrovej diaľky volejom trafil domáceho brankára Petkovića a Cvetić v 62. min. z piatich metrov strelil vedľa prázdnej brány. No, keď jedno mužstvo nevyužije svoje šance, obvykle inkasuje gól. Tak v 80. min. hráč Temerínča-

5. 5. 2012

18 /4489/

nov Rosić využil to, že obrancovia Tatry boli zle postavení, a stanovil konečný výsledok. Také presvedčivé víťazstvo si domáci predsa nezaslúžili, ale tak to je, keď jedno mužstvo svoje šance nevyužije... TATRA: Mucha, Pau- Po tejto situácii v šestnástke Tatry rozhodca Nikonić, Funtík, Đaković, Sa- ličin odpískal penaltu v prospech TSK a bolo 2 : 0

HLAS ĽUDU

vić, Badnjar, Konstantinov, Vargec, Cvetić, Keleman, Vuković. Výsledky 22. kola, ktoré sa hralo 25. apríla: Partizan – Mladost 0 : 4, Proleter – Báčka 4 : 0, Fruškogorac – Sremac 3 : 0 kontumačne, TSK – Tatra 3 : 0, Fr. partizan – Borac 2 : 1, Vinogradar – Dinamo 5 : 2, Futog – Čenej 6 : 1, Sirig – Železničar 6 : 0. Pavel Pálik

SILBAŠ – PARAGE 2 : 2. Taký bol výsledok tohtoročného futbalového zápasu Rómov týchto dvoch susedných dedín. Tieto stretnutia už roky organizujú pravidelne v pravoslávny Veľký piatok. Aj tentoraz sa diváci mohli pobaviť pozerajúc futbalový kumšt príslušníkov tejto etnickej skupiny. Po zápase vždy nasleduje spoločné posedenie. Keďže pôst ešte trval, Rómovia si stratenú energiu na trávniku nemohli vynahradiť pečienkou, ale konzumovaním chutnej rybaciny. Na snímke vidíme mužstvo silbašských Rómov. R. Kopčok

ŠPORT PAZOVSKÝ VOLEJBAL MÁ AJ ĎALEJ SUPERLIGISTU

Volejbalisti zostúpili, volejbalistky postúpili taropazovský volejbal má dlhú tradíciu. Táto obľúbená hra medzi napätou sieťou má v tomto meste biznisu a športu veľa priaznivcov. Pazovský volejbalový chrám je na zápasoch vždy vyplnený takmer do posledného miesta a v hľadisku sú aj futbalisti. Členky niekdajšieho Telovýchovného spolku Partizan zo Starej Pazovy v dávnom roku 1951 získali titul najlepšieho družstva Juhoslávie. V úspechu ich nasledovali aj volejbalisti, ktorí až 15 rokov boli členmi elitnej juhoslovanskej súťaže. Jednota hrávala so známymi mužstvami zo Záhrebu, Maribora, Skopje, Sarajeva... V jednom ročníku sa Pazovčania uchádzali aj o titul majstra krajiny, keď v radoch ich mužstva hrali vynikajúci hráči a známi reprezentanti.

Po odchode týchto a iných vynikajúcich hráčok Jednota sa dostala do krízy, ktorú vďaka entuziazmu prekonávali, a tak sa družstvo dostalo do Prvej ligy Srbska. Korunou usilovnej práce, predovšetkým trénera Ljubomira Galogažu, predsedu Bogdana Mamuzića a iných v

PREBOLELI ZOSTUP Dejiny sa zopakovali. Pred dvoma rokmi sa volejbalisti Jednoty prebojovali do Superligy Srbska, z ktorej teraz aj trochu nešťastne zostúpili. Volejbalistky sa pred jedenástimi rokmi ocitli v našej najvyššej súťaži, keď nositeľkami hry boli Anna Barnáková-Marićová (teraz hrá vo Francúzsku) a Jelena Kostićová, obe reprezentantky Srbska.

klube, je postup do terajšiej ženskej volejbalovej elity. Fanúšikovia Jednoty museli prebolieť zostup volejbalistov, ale sa tešia z postupu volejbalistiek. Pazovské dievčatá v troch barážových zápasoch s belehradským Radničkim dosiahli veľký úspech. V treťom, rozhodujúcom zápase v hale v belehradskej štvrti Crveni krst deklasovali súperky. Tak nahradili to,

NOVÝ TRÉNER JOVO CAKOVIĆ Keď ide o volejbalistov, vedenie VK Jednota po vypadnutí z elity Srbska nesedí so založenými rukami. Hneď zaangažovalo nového trénera Jovu Cakovića z Nového Sadu, ktorý pôsobil v mužstve Varadin. Jeho pomocníkom bude doterajší učiteľ Pazovčanov Željko Vukelić.

čo sa im nepodarilo v riadnych majstrovstvách po prehre s družstvom Kosjerića.

budú dlho odpočívať na vavrínoch: „Superliga si vyžaduje ešte vážnejší prístup, a preto je pred nami v klube veľká zodpovednosť,“ poÚSPEŠNÁ RULETA kračoval Galogaža. „Táto liga je od„Barážové zápasy sú vždy neurčité razisko pre hráčky, ktoré sa chcú doa stresové,“ povedal nám po po- stať na zoznam reprezentačného družstva. Rád pracujem s mladými hráčkami, ktoré majú väčšie nároky. Také volejbalistky máme v zostave a čoskoro sa medzi nimi ocitnú aj supertalentované hráčky z nášho kadetského a dorasteneckého výberu. O posilách je privčas hovoriť a najdôležitejšie je, že budeme môcť počítať s doterajším kádrom. Zatiaľ iba Marijana Rajićová ohlásila odchod do Spojených štátov. Aj v budúcom období očakávam sviatok volejbalu v Starej Pazove na každom zápaSľubuje nové úspechy: Ljubomir Galogaža, se. Ďalšími úspechmi sa zavďačíme našim fanúšitréner volejbalistiek Jednoty kom za veľkú podporu, slednom kvalifikačnom zápase usi- ktorú nám poskytovali.“ lovný tréner Ljubomir Galogaža. Vo VK Jednota veľkú pozornosť „Naše hráčky nemali nadostač skú- venujú mladým športovcom. Denseností pre takúto ruletu, ale všet- nodenne je športová hala preplneko dobre zvládli veľkou obetavos- ná a príliš tesná pre ešte lepšiu odťou a zodpovedným prístupom, bornú prácu. Či volejbal v Starej Panajmä v poslednom zápase s dob- zove dostane to, čo zasluhuje – rým celkom Radničkého, keď roz- novú, opravdivú športovú halu, hodovala aj psychologická stabili- predsa musíme počkať na krajšie ta a lepšia pripravenosť.“ časy. Pred novými členkami Superligy Srbska sú nemalé úlohy, a preto neBz-ý

Z VOLEJBALOVÉHO KLUBU KULPÍN

Presvedčivo v Rume VK SLOVEN 2 – VK KULPÍN 0 : 3 tejto volejbalovej sezóne VK Kulpín súťaží v Prvej vojvodinskej lige – skupina centar. Podľa slov predsedu klubu Todora Radanova chlapci kulpínskeho volejbalového celku nateraz zohrali šesť zápasov. Na domácej palubovke v telocvični základnej školy v Kulpíne vo štvrtok 19. apríla 2012 Kulpín hral s celkom Vojvodina NS seme 3. V tomto neľahkom a napínavom zápase, s množstvom zaujímavých okamihov prvý set vyhrali domáci, a potom už prevahu prebral zohranejší a dominantnejší celok Vojvodiny. Tak sa zápas skončil výsledkom 3 : 1 v prospech hostí z Nového Sadu. Na ďalší zápas tejto sezóny volejbalisti Kulpína s trénerom Jánom Lačokom odcestovali minu-

lý týždeň do Rumy. Tam si zmerali sily s domácim celkom Sloven 2. Po vynikajúcom výkone, motivovaní snahou vykúpiť sa za prehru z minulého zápasu na domácom ihrisku, volejbalisti Kulpína zvíťazili maximálnym výsledkom 3 : 0. Prvý set so Slovenom v Rume sa skončil výsledkom 25 : 18 za hostí, druhý set Kulpínčania vyhrali výsledkom 25 : 20 a tretí Napätie vrcholilo tak na palubovke, ako aj v hľadisku, keď si sily zmerali voukončili rozdielom 25 : lejbalisti Kulpína a novosadskej Vojvodiny NS seme 3 18. VK KULPÍN: Boris Relota, Alek- Dudáš, Marko Zamfirović, Peter štvrtom mieste s 24 bodmi. Prvé tri miesta patria Stražilovu, Vojvodine sandar Stančul, Svetozar Go- Lačok, Igor Milutinović. Na tabuľke Prvej vojvodinskej ligy NS seme 3 a Voši. vorčin, Nikola Govorčin, Saša K. Gažová Čapeľa, Stanislav Zima, Ondrej – skupina centar, Kulpínčania sú na 5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SIMULTÁNKA KU DŇU ŠKOLY V HLOŽANOCH

Ema, Rastislav a Miroslav prekonali profesora piatok 20. apríla 2012 v Základnej škole Jo- ka a Miroslav Kolár, ktorí vyhrali, pozefa Marčoka Dragutina šachisti mali sláv- kiaľ Taňa Čipkárová, Martina Kunosť. V rámci oslavy Dňa školy usporiadali ša- kučková, Andrea Zátrochová a Ján chovú simultánku kandidáta na majstra Pavla Baláž remizovali. Tento posledný Marčoka z Petrovca s domácimi žiakmi a hosťmi najdlhšie čelil profesorovi Marčoz kulpínskej Základnej školy Jána Amosa Komenského. Súpermi profesora Marčoka na šachovniciach boli hložianski druháci: Tijana Adámeková, Rachel Balážová, Ivan Kriška, Lýdia Murtinová, Vladimír Potfaj, Stanislav Stupavský, Veljkov Vukoman, šiestaci: Ema Gažová, Taňa Čipkárová, Martina Kukučková, An- Na šachovej slávnosti v Hložanoch odmenili všetkých žiakov, ktorí hrali drea Zátrochová, Ján Baláž, Ivan Fábry, Branislav Kolár, Vladimír Kriš- kovi a môžeme povedať, že zohral veľmi peknú ka, Andrej Uram a traja Kulpínčania: Branislav Pe- partiu. tráš, Rastislav Širka a Miroslav Kolár. Petrovský kandidát na majstra spríjemnil Najúspešnejší boli Ema Gažová, Rastislav Šir- žiakom predvečer Dňa školy, pre všetkých účast-

KULPÍN – BUDÚCNOSŤ 1 : 2 (0 : 1). Susedia – susedsky. Tak môžeme v najkratšom zhodnotiť nedeľné obecné derby Kulpínčanov a Hložančanov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že rozhodca Haška z B. Palanky ani jedného aktéra nepotrestal žiadnou kartičkou. Vyše 150 divákov na ihrisku pri kulpínskom kanáli sledovalo zápas dvoch vyrovnaných celkov, ktorým spolu pre rôzne príčiny chýbalo toľko hráčov, že by sa dala zostaviť jedna solídna jedenástka. Zápas mal väčší význam pre hostí, ktorí bojujú o účasť v kvalifikácii o postup. Hložančanom sa podarilo vyhrať vďaka gólom Nikića z pokutových kopov v 5. min. (na snímke) a 75. min. Pekný vyrovnávajúci gól za Kulpín vsietil Grňa v 58. min. KULPÍN: Vezmar, A. Kolarski (Ferko), Krivák, Ušjak, Peťkovský, Kozarov, Fábry, Grňa (Karačonji), Gašić, Máľach, Haška (Burger). BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Horvát (Trijanovski), M. Hataľa, Zorić, Nikić, Đukić, Fejdi, Ožvát, Jeličić (Baláž), Molnár, J. Štajfer. J. Pucovský

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Hložianski a kulpínski žiaci mali mnoho úspešných šachových ťahov v simultánke s kandidátom na majstra Pavlom Marčokom níkov prichystal primerané darčeky a najúspešnejších odmenil. Chceme konštatovať, že sa v šachovej súťaži v Hložanoch zúčastnili žiaci, ktorí majú šach ako voliteľný predmet, ale, žiaľ, po skončení základnej školy sa iba malý počet z nich vážnejšie venuje tejto starobylej hre. Od hložianskych šachistov očakávame úspešné skončenie Obecnej šachovej ligy žiakov Báčsky Petrovec a prajeme im dobré výsledky v nasledujúcej sezóne a budúcom školskom roku. Ondrej Chlpka

PANÓNIA – STARI VRBAS 0 : 3 (0 : 1). To, že boli voľní v majstrovstvách Obecnej ligy Anteho Bačića-Badžu, futbaloví veteráni lalitskej Panónie využili na priateľskú odvetu s rovesníkmi z Vrbasu. Aj tento zápas sa hral v Laliti, ako aj prvý, lebo Vrbašania nemajú svoje ihrisko. Podobne ako aj v prvom stretnutí lepší boli hráči Starého Vrbasu, lenže tentoraz domáci omnoho lepšie čelili. Výsledok bol dlho 0 : 1, veľké šance za Panóniu nevyužili Pivarev, N. Krivokuća, Brkić, a vo finiši brankár Stamenković (stojí v bráne) inkasoval ešte dva góly. PANÓNIA: Stamenković, Jovkić, Ljubenković, Tatomirov, B. Malivuk, A. Popović, S. Erdeljan, Rončević, N. Krivokuća, Pivarev, Brkić. Striedali: Dimić a M. Malivuk. J. P.

ŠPORT

Všetci najmladší kysáčski futbalisti sa najprv odfotografovali s Ivanom Ivanovićom

ZNÁMY MODERÁTOR TV PRVA MEDZI KYSÁČANMI

Ivane, prídi zasa! a ihrisku Tatry v Kysáči toľko veľa divákov a zvlášť detí už dávno nebolo. V nedeľu 22. apríla 2012 hosťom FK Tatra bol známy moderátor TV Prva Ivan Ivanović. Asi 300 divákov, z čoho aspoň 150 detí, ho privítalo potleskom. Hostitelia Ivanovićovi darovali Tatrin dres číslo 10, členský preukaz a športovú legitimáciu, v ktorej píše, že môže hájiť farby Ky- Malá Kysáčanka v náručí sáčanov od 22. apríla populárneho hosťa

2012. Tričko s číslom 1 darovali Ivanovi Ferkovi, riaditeľovi VKP Parking servis z Tak je to, keď Ivan strelí gól... Nového Sadu, Ivanović sa po zápase ochotne a trpezlivo foako symbolické gesto za doterajšiu a budúcu pomoc FK Tatra. tografoval s deťmi. Veď každý malý Kysáčan a KyV predzápase prvých mužstiev sáčanka chceli mať spoločnú fotografiu s Ivanom Tatry a Fruškohorského partizana, a svojím ockom či mamou. Moderátor musel s takmer päťdesiatimi najmlad- podpísať toľko autogramov na pamiatku, že šími kysáčskymi futbalistami si za- ho až ruka zabolela. Na rozlúčku s niekoľko stovák hrdiel divákov hral aj populárny hosť z Belehrana ihrisku Tatry zazneli rozkazovacie pokriky: „Ivadu. Ivan vsietil aj jeden gól a ako povedal, že „tu v Kysáči zažil po pr- ne, prídi zasa!“ Pavel Pálik výkrát ovácie ako futbalista“.

PEKNÝ ÚLOVOK LALIŤANA MÁRIA LIPTÁKA

Kukurica privábila amura! aliťan Mário Lipták takvode od včasnej jari. Na kamer všetok svoj voľný náli má „svoje“ stále miesto, čas trávi pri vode, na kanáli kde pravidelne zakrmuje Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleryby. V súčasnosti to viac ko dediny. Odkedy si vyzul ako mesiac robil s vlaňajšou kopačky aktívneho futbakukuricou. To sa mu v evanlistu vo FK Panónia, ryjelickú Bielu sobotu oplatibačka je jeho najobľúbelo. Bolo to takto: nejší šport a rekreácia. Po„V to pekné jarné popomaličky si obstaráva stále ludnie som odišiel skúsiť rykvalitnejšie rybárske nábárske šťastie. Viackrát som činie, s ktorým sa mu v zahodil udicu až do polovichytaní rýb čoraz lepšie ce kanála, ale bez úspechu. darí. Odrazu, bolo asi pol druhej Najlepším dôkazom tapopoludní, pocítil som, že kéhoto tvrdenia sú ryby, niečo zabralo. Najprv som ktoré sa mu podarilo vyuvoľnil navijak, a potom poTváre žiarili radosťou: Dajana, Mário a Alexander tiahnuť z vody. Dosiaľ najmaličky začal zaťahovať a Liptákovci s amurom, ktorý vážil vyše 10 kg väčšia a najťažšia Máriova nakrúcať vlasec. Pasovanie s trofej bol sumec chytený v jeseň v mov a bol dlhý 1 650 milimetrov. rybou, ktorú som o niekoľko minút Aj toho roku rybár Lipták chodí k za pomoci podberáka dostal na kanáli D-T-D, ktorý vážil 21 kilogra-

breh kanála, bolo úspešné. Zbierka mojich trofejí je teraz bohatšia o jedného pekného amura,“ pochválil sa nám šťastný rybár Mário. Liptákov amur vážil 10 400 gramov a bol dlhý 9 200 milimetrov. Tento rybár ho chytil za pomoci šesťmetrového prúta značky Spro, na ktorom má pripevnený navijak Spro-Boxer. Vlasec je značky Awa Shima 0,30 mm a háčik 0,2. Ako návnadu použil zrnko varenej vlaňajšej kukurice. Keď Mário Lipták svoj tohtoročný najväčší úlovok priniesol domov, o tom sa hneď rozchýrila správa dedinou, mnohí priatelia, zvedavci a autor tohto príspevku celkom náhodou si prišli obzrieť túto peknú trofej. Najviac radosti však mali Liptákova dcérka Dajana a syn Alexander, ktorí si nevedeli vychváliť ocka po návrate z úspešnej rybačky. J. Pucovský

5. 5. 2012

18 /4489/

HLAS ĽUDU

Z MATIČNÉHO STOLNOTENISOVÉHO TURNAJA V STAREJ PAZOVE FOTOOBJEKTÍVOM

Férová hra a pekná družba iestny odbor Matice slovenskej v Starej Pazove, v spolupráci s tamojšou Základou školou hrdinu Janka Čmelíka a STK Jednota, v nedeľu 22. apríla 2012 zorganizoval tretí stolnotenisový turnaj, ktorý prebiehal v športovej hale Park. Zúčastnilo sa šesť tímov a matičný Putovný pohár sa opäť dostal do rúk Pazovačanov. Hostitelia zvíťazili aj na prvom turnaji roku 2010, kým si vlani pohár zo Starej Pazovy odviezli Šíďania. Stolnotenisová súťaž priniesla férovú hru a dobrú príležitosť na výmenu skúseností medzi hráčmi, ako i všeobecne peknú družbu. Tak by malo byť na každom športovom stretnutí. A. Lešťanová

Víťaznému tímu STK Jednota medaily a pohár odovzdal Matej Hadrík, predseda pazovských matičiarov. Za Pazovčanov hrali: Mirko Skopljak, Boris Lešťan, Marko Stiško a viedol ich tréner Zoran Kopanja (zľava)

Druhé miesto obsadil STK Partizan zo Šídu – tri hráčky a Miloš Tiosavljević (prvý sprava), ktorý bol najlepší jednotlivec na turnaji

Petrovská Mladosť v Pazove bola tretia a Miroslav Lomen mladší (druhý zľava) je odmenený tiež za tretie miesto v konkurencii jednotlivcov

Andrej Kardelis (vľavo), podpredseda MSS, matičný Putovný pohár odovzdal hráčovi pazovskej Jednoty Mirkovi Skopljakovi (prvý sprava)

V Pazove sme sledovali zaujímavé stolnotenisové súboje... Janko Havran odovzdal ďakovnú listinu najmladšiemu hráčovi turnaja, sedemročnému Lukovi Damjanovićovi z Dobanoviec, za ktorým stojí Pavel BalážPašo

Tieto poháre a medaily si domov odniesli najúspešnej šie družstvá a hráči