Hlas 18 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4593/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 3. 5. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Na erdevíckom jazere

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Prísnejšia kontrola porastov sóje

Úspešná škola rybolovu

Z obsahu

3. 5. 2014 | 18 /4593/

Uzávierka čísla: 28. 4. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 V jednote je väčšia sila 6 Dôležitý nám je každý člen 7 Prvé asociácie a aspekty informovanosti

8 SLOVENSKO 8 Neraz som uvažoval o návrate

9 ĽUDIA A DIANIA 14 Pokojné oslavy stých narodenín 14 Ťažko v zime, v lete ešte ťažšie 15 Skromné priania na výhodnejší život 19 Umelecké diela, a pritom jedlé

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Ešte raz o kysáčskom výročí

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Poistite si svoje plodiny 25 Symfónia zeme 27 Do vášho receptára

31 KULTÚRA 31 Stodeväťdesiatročná história neuletí 33 Druhé pristátie v Belehrade

Predstavitelia Asociácie médií Srbska a Hlasu ľudu, Ruského slova a Heror Media Pont 15. apríla v Belehrade podpísali Protokol o spolupráci. (s. 5) O. Filip Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína vo Veľkonočnú nedeľu 20. apríla v areáli tamojšieho muzeálneho komplexu usporiadalo ďalšie – ôsme tradičné podujatie Veľká noc v Kulpíne. (s. 10) K. Gažová

37 Otvorené dvere do života a do tvorby 38 Dúha nad orlojom

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Plávajú v mútnej vode 47 Doma sa pochlapili 49 Body nenazdajky z Palanky Sto rokov prvého divadelného predstavenia ilockí Slováci oslávili vo Veľkonočný pondelok 21. apríla. Na snímke časť hercov a režisérov SKOS Ľudovíta Štúra a Matice slovenskej v Iloku, ktorí Autorka titulnej fotografie: účinkovali vo viac než desiatich predstaveniach. (s. 35) Jasmina Pániková J. Bartoš

50 Gólová paráda v Laliti

Editoriál

Zvoľte si radšej slnko ako tmu

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

www.sxc.hu

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Umenie je vraj ako slnko: môžete si ho dopriať toľko, koľko chcete. Môžete si ho užívať plnými dúškami, prípadne len občasne, možno iba ako liek – po lyžičke a môžete sa pred ním dokonca skryť: zavrieť celkom žalúzie... Ale je to váš výber, ak chcete byť v tme...

red nami je máj a v ponuke má hodne slnka. Aj toho umeleckého. Kultúrneho. Najprv (už 3. mája) odporúčame kultúrne lahôdky na Dni Hložian: 21. hložiansku paletu, etno výstavu Spolku žien Slovenka a kultúra sa bude podávať aj na večernom hudobno-folklórnom programe. Už si nás do svojej Pivnice – na príležitostný koncert 4. mája – zavolali aj členky Komorného zboru Nádeje v Pivnici, ktoré sa chcú s nami podeliť o radosť z desaťročného pôsobenia svojho speváckeho telesa. O necelý týždeň (9. mája) sa i o kultúrnych tradíciách, dedičstve a súčasnom momente v kultúre slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku bude hovoriť v Novom Sade na Medzinárodnej konferencii Slováci a Srbi – história a súčasnosť. Už na druhý deň bude v Kovačici slávnostne otvorený Pamätný dom Martina Jonáša, a to pri príležitosti spomenutej konferencie a nedožitých 90. narodenín tohto svetoznámeho insitného maliara. Rekonštrukciu tohto objektu, ktorý pootvorí ďalšie dvere do kultúrnej klenotnice vojvodinských Slovákov, financovala vláda Slovenskej republiky. Do sveta unikátnych prác tohto kovačického umelca nás volajú i z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Galérie insitného umenia v Kovačici. Tieto dve kultúrne inštitúcie na 17. mája v Novom Sade pripravujú výstavu Írečitý svet maestra Martina Jonáša. Odznie v rámci podujatia Noc múzeí. Teda je tu ďalšia ponuka, ktorú si už roky vďaka v noci otvoreným dverám početných múzeí nedajú ujsť mnohí záujemcovia. Netrúfame si pri tejto príležitosti napočítať všetky kultúrne či umelecké podujatia v máji, ktoré by vniesli kus duchovného slnka do našej pracovne vyťaženej každodennosti, ale nemôžeme ešte nespomenúť 59. Sterijovo pozorje v Novom Sade (od 26. mája do 3. júna). S hrdosťou pripomíname, že tam máme aj „nášho človeka“: predsedom odbornej poroty bude totiž režisér Ľuboslav Majera, viacnásobný účastník Sterijovho pozorja a laureát Sterijovej ceny. A celkom na konci mája znovu sa stretneme v Hložanoch – na 44. ročníku Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Uvidíme, koľko je v tej našej aktuálnej folklórnej ponuke pôvodného, koľko štylizovaného, ale predovšetkým koľko mladých ľudí pokračuje v jej zachovávaní a zveľadení. Neplatí to iba pre folklór. Mladých pokračovateľov potrebujeme na každom (nielen) kultúrnom poli, lebo, ako to povedala v rozhovore pre toto číslo Hlasu ľudu spisovateľka a jubilantka Viera Benková: „Chudobný je ten štát, ktorý stráca mladých a ktorý nepodporuje kultúru a tvorbu, čo je zárukou jeho hodnôt a jeho budúcnosti.“ Preto nezavierajme žalúzie pred kultúrou a umením. Buďme aspoň divákmi, tým vďačným obecenstvom, čo motivuje ochotných a talentovaných protagonistov k novej tvorbe. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 18 /4593/

3. 5. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Zápis Michal Ďuga

láda AP Vojvodiny na zasadnutí zo dňa 23. apríla schválila návrh zápisu žiakov do prvých ročníkov stredných škôl vo Vojvodine v školskom roku 2014/2015. Stanovili, že je 14 944 miest v 75 odborných školách, 3 732 miest v 26 gymnáziách, z ktorých je 192 miest určených pre nadaných žiakov filologického odboru, 60 miest pre takýchto žiakov matematického odboru a 40 miest pre nadaných žiakov v gymnáziách zameraných na informatiku a programovanie. V desiatich umeleckých školách sa na zápis plánuje 473 miest. V desiatich zmiešaných školách je stanovených 1 080 miest, kým pre rovnaký počet stredných škôl pre vzdelávanie žiakov s vývinovými poruchami je plánovaných 554 miest, ako aj 26 miest na zápis žiakov s vývinovými poruchami do prvého ročníka v Strednej odbornej škole 4. júla vo Vrbase. Plánovaných je aj 1 297 miest na zápis do prvého ročníka mimoriadnych žiakov vo veku nad 17 rokov. Keď ide o vzdelávanie žiakov v jazykoch národnostných spoločenstiev, čo nás predovšetkým zaujíma, z určeného počtu voľných miest v maďarskom jazyku je plánovaných 530 miest pre trojročné a 1 704 miest pre štvorročné vzdelávanie, v slovenskom jazyku je plánovaných 150 miest, v chorvátskom a rumunskom po 60 miest a v rusínskom jazyku 30 miest. Počet plánovaných miest na zápis stredoškolákov v školskom roku 2014/2015 je zvýšený o 17,83 percenta vzhľadom na počet žiakov ôsmych ročníkov základných škôl vo Vojvodine – vyžadujú si to špecifické podmienky školenia v jazykoch národnostných spoločenstiev – ale to, či ide o veľké alebo malé percento, sa dozvieme až počas zápisu.

www.hl.rs



168 HODÍN

Rozmery nutných premien Oto Filip

arafráza je možná: tentoraz všetky cesty nevedú ani do Ríma či Bruselu, ale do našich nových, o poznanie inakších dní. Základy sú tu, štartovacia čiara tiež. To prvé v podobe nového, v polovici apríla zvoleného zloženia Národného zhromaždenia Srbska v čele s jeho prvou osobnosťou Majou Gojkovićovou. Pod jej taktovkou zákonodarné teleso už začína preteky s časom pri schvaľovaní prvého súboru reformných zákonov, ktoré majú uzrieť svetlo sveta do polovice júla. Pri tom druhom – svojráznej, pravdepodobne medzníkovej štartovacej čiare – je nová vláda v čele s premiérom Aleksandrom Vučićom. Jeho niekoľkohodinové expozé odznelo v parlamente v nedeľu, drasticky pripomínajúc známe heslo o pote a slzách. Robota a lopota, akcia a zmena, reforma a modernizácia... To sú od pondelka kľúčové pojmy v činnosti vlády Srbska, v poradí dvanástej od vzniku viacstraníckej sústavy u nás, zvolenej so 198 hlasmi za a 23 proti, zloženej



nielen z predstaviteľov pokrokárov a pár iných strán, ale aj z expertov, predovšetkým vo sfére ekonomiky. Predtým ako nový vládny kabinet a premiéra 27. apríla zvolilo Národné zhromaždenie Srbska, v sobotu bol schválený Zákon o ministerstvách (je ich šestnásť), ako aj zmeny doterajšieho Zákona o vláde. Aleksandar Vučić vo svojom nedeľnom expozé označil reformu hospodárstva, rozvoj súkromného úseku a konsolidovanie rozpočtu za tri najdôležitejšie úlohy vlády, konštatujúc, že si praje výsledky a nie moc a vplyv. Zmeny, budovanie slušnej, tolerantnej a úspešnej spoločnosti, inakší prístup k práci, transformácia hospodárstva, reformy, modernizácia, zodpovednosť... – to sú iba niektoré zo základných návodov a smerníc, ktoré nás môžu zachrániť pred cestou, na ktorej by sme sa dopustili ďalších, zrejme ťažko napraviteľných chýb. Netreba sa klamať: V situácii, ktorá je už dávno vážna a náhlivo speje k zúfalej, všetci vlastne máme nočné mory – riadne pokrivkávajúca ekonomika, pretože sa pre krízu a zaťaženosť všetkými možnými bremenami už dlhšie rúti do záhuby; štát, pretože

je stále neusporiadaný a mimoriadne zadlžený; podniky, lebo nedokážu poskytnúť potrebné odpovede na nároky trhu, nášho a zahraničného; zamestnanci, lebo stále žijú s varovnými otáznikmi nad osudom a budúcnosťou; nezamestnaní, lebo živoria na okraji spoločenského (ne)záujmu, skôr biedy... Vskutku problémov, ťažkostí, zlých snov a skutočností je neúnosne veľa. Pritom súbežne s krízou treba zdolávať i spoločenskú a európsku transformáciu. Neľahké prevratné zmeny navyše komplikujú aj zvyšujúce sa dlhy, rozpočtový deficit a hrozba bankrotu, degradácia inštitúcií, monopolné a zvýhodnené postavenie verejných podnikov, neprajný postoj ohrozených a záujmových skupín k reformám... Všetkého veľa, len času málo. Boli však aj roky inakšie: Keď problémov bolo menej, času neporovnateľne viac. Vtedy sme ale málo dbali na upozornenia, že sa to rýchlo môže zvrtnúť. Komu však málo platí rada, ten už pomoc hľadá. Túto skutočne naliehavo potrebujeme. Zatiaľ je najjasnejším svetielkom očakávaní rozsah a rozhodnosť zmien naplánovaných novou vládou. Jasné je však, že ich realizácia bude predovšetkým behom so zložitými, náročnými a komplexnými prekážkami. Pritom sprevádzaná nádejou, že nám dych musí vystačiť na ich zdolanie.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DUŠAN JUGOVIĆ, PROGRAMÁTOR, M&I SYSTEMS, CO. GROUP, NOVÝ SAD

Mladí odborníci v popredí O. Filip

– Nedávno ste účinkovali na Veľtrhu podnikateľských možností v Novom Sade... – Je pár dôvodov prečo. Jedným je hľadanie, prípadné zamestnávanie mladých kádrov, ďalším bu-

Informačno-politický týždenník

dovanie dobrého mena firmy. Takéto a podobné podujatia a dejiská sú to, čo potrebujú tunajšie spoločnosti na širšie etablovanie sa. Chcem vyzdvihnúť, že sme odvlani začali aj v našej firme usporadúvať školenia, týkajúce

sa riadenia podnikateľských procesov, takže na akciách ako je Veľtrh podnikateľských možností a odbornej praxe nachádzame mladých odborníkov, akých v tejto chvíli práve potrebujeme. Na našom stánku bolo nás niekoľko a všetci sme sa zapojili do zisťovania toho, čo sa v informačnej sfére aktuálne stáva, akí kandidáti prichádzajú do úvahy, na ktoré oblasti sú zameraní. Šlo nám najviac o to, aby sme pocítili tep tejto chvíle v oblasti, ktorou sa zaoberáme. • TÝŽDEŇ •

HLAS ĽUDU ČLENOM ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

V jednote je väčšia sila Oto Filip

enšinové ustanovizne a periodiká Hlas ľudu a Ruske slovo, spolu s oprávneným predstaviteľom, agentúrou Heror Media Pont, ktorá má hájiť ich záujmy v doméne predaja inzerčného priestoru, sú od polovice apríla prvými kolektívnymi členmi reprezentatívneho predstaviteľa nášho printového priemyslu – Asociácie médií Srbska. Stali sa nimi na základe protokolu o spolupráci podpísaného 15. apríla v Belehrade, náplňou ktorého budú v prvom rade snahy o zlepšenie podmienok novinárskej práce a podnikania. Zvlášť v časoch, keď sa náporu digitálnej éry hlavne nevyhli tlačové prostriedky hromadného informovania s najdlhšou tradíciou. Okrem podpísania uvedeného doku-

Z konferencie v Belehrade: Zoran Sekulić, Martica Tamaš (Ruske slovo) a Samuel Žiak

mentu, na pracovnej konferencii v miestnostiach Asociácie médií v Belehrade boli prípadným podnikateľským partnerom prezentované aj reklamné potenciály nových členov. Už desať rokov existujúca asociácia, zoskupujúca viac ako

dvadsať členov: novinových vydavateľstiev, tlačových agentúr a portálov s vyše sto printových a elektronických vydaní, zahrala nemalú úlohu v prípravách mediálnej stratégie a trasovaní mediálneho zákonodarstva pred niekoľkými rokmi. Podľa

slov predsedu jej Správnej rady Zorana Sekulića toto združenie bude tak v súčasnosti, ako i v budúcnosti napĺňať heslo v jednote je sila spoločným vystupovaním členov v dvoch smeroch: k štátu, ako aj k záujemcom o mediálne inzerčné, marketingové a ďalšie služby. Prihovárajúc sa účastníkom konferencie v mene Hlasu ľudu riaditeľ Samuel Žiak podotkol význam tohtoročných historických jubileí slovenskej tlače v Srbsku: 150. výročia vzniku prvých slovenských titulov vo Vojvodine a 70. výročia založenia Hlasu ľudu. Skonštatoval, že sme takúto dlhú dobu dokázali pretrvať a existovať najmä preto, že sme sa včas vedeli prispôsobovať nárokom doby, zahľadení do budúcnosti, súbežne otvorení aj k novým, súčasným a moderným technológiám a trendom. Takýto postoj, orientácia a praktiky platili nielen včera, ale sú azda ešte viac aktuálne dnes. Ako predpoklad a základ ďalšieho rastu slovenských printových vydaní.

Z KONFERENCIE O MÉDIÁCH JUHOVÝCHODNEJ EURÓPY

RTV Vojvodina ako základ spolupráce Jasmina Pániková

ezhraničná spolupráca medzi regionálnymi médiami v juhovýchodnej Európe jestvuje, ale nie je na dostatočnej úrovni – je jedným zo záverov z medzinárodnej konferencie Regionálne médiá v juhovýchodnej Európe. Konferencia prebiehala v piatok 25. apríla v Zhromaždení AP Vojvodiny. Spoločne ju zorganizovali Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Inštitút regiónov Európy (IRE) v Salzburgu, Rakúsko. Zhromaždili sa na nej mediálni experti a predstavitelia médií z Rakúska, Maďarska, Belgicka, Rumunska a iných štátov. Konferencia sa niesla v znamení iniciácie spolupráce medzi verejnými servismi a regionálnymi a lokálnymi elektronickými médiami juhovýchodnej Európy. V našom regióne sa spolupráca medzi lo• TÝŽDEŇ •

kálnymi médiami po situácii v 90. rokoch prerušila. Poznamenala to aj štátna tajomníčka Gordana Predićová. Ako povedala, po rozpade nášho regiónu zostali sme ukrátení o množstvo užitočných informácií zo štátov niekdajšej Juhoslávie. Ako najvhodnejší príklad na spoluprácu s regionálnymi médiami pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić uviedol Verejný servis RTV Vojvodina. „Skutočnosť, že vo Vojvodine žijú národnostné spoločenstvá, ktoré pochádzajú zo štátov, s ktorými naša krajina hraničí, iba zväčšuje význam spolupráce medzi RTV Vojvodina a regionálnymi médiami. Ale v záujme všetkých je aj to, aby sa do spolupráce zapojili aj médiá z centrálneho Srbska a iných krajín, ktorá by bola zameraná buď na výmenu programu alebo na spoločné archivovanie materiálu. Každodenná mediálna produkcia si vyžaduje archivovanie materi-

Záber z konferencie v Zhromaždení AP Vojvodiny

álu, čo je nielen technicky zložitý proces, ale aj finančne náročný. Z toho dôvodu by bolo užitočné vytvoriť centrum na archivovanie mediálnych produktov, ktoré by využívali médiá zo susedných krajín, Podunajska a juhovýchodnej Európy,“ uzavrel tajomník Grujić. Predseda IRE Franz Schausberger zdôraznil, že sa občania čoraz viac zaujímajú o informácie, ktoré 18 /4593/

priamo súvisia s ich okolím a nielen o diania vo svete. „Tu úlohu preberajú lokálne médiá, ale v období globalizácie a netransparentnosti dôležitú úlohu majú aj regionálne médiá. Je viac než očividné, že je nevyhnutné posilnenie lokálnych a regionálnych médií, ktoré sú v celej Európe v nezávideniahodnej pozícii,“ vyhlásil predseda Schausberger.

3. 5. 2014

Týždeň ZORAN SEKULIĆ, ZAKLADATEĽ A MAJITEĽ TLAČOVEJ AGENTÚRY FONET A PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

Dôležitý nám je každý nový člen Oto Filip

ako aj dobré meno agentúrnej žurnaliso februári 2014 tiky v Srbsku. V rokoch uplynulo presne transformácie, od roku dvadsať rokov 2000 dodnes, sa úporod vzniku FoNetu, ne snažíme vybojopr vej nezávislej vať si rovnoprávnu a súkromnej tlačopozíciu na trhu. Je aj vej agentúry u nás. dosť neusporiadaný Od čias jej zrodu, cez a aj naďalej platnými všetky uplynulé roky zákonnými stanovaexistencie dodnes, mi zvýhodňuje štátne v jej čele je známy Prvá osobnosť agentúry na úkor súkromných belehradský novinár FoNet Zoran Sekulić médií. Očakávame, Zoran Sekulić. že nás nové mediál– Ako sa z dnešnej perspektívy ne zákonodarstvo aspoň dostane dívate na rozhodnutie založiť do rovnoprávnej pozície s inými. agentúru, od začiatku pôso- Čo znamená, že ak budeme vedieť biacu v súlade so štandardmi robiť ako načim, tak sa udržíme nad profesionálneho a nezaujatého vodou, ak nie – budeme si musieť novinárstva? hľadať nejakú inú robotu. – Keby som vtedy vedel, čo ma – Toho času ste aj v čele Asocičaká, pravdepodobne by som sa ácie médií Srbska ako predseda nikdy do založenia FoNetu nepustil. jej Správnej rady... Keby som to však neurobil, nikdy – Asociácia sa za týchto desať by som si to neodpustil. Profesijne, rokov existencie veľmi zmenila: bolo to veľké dobrodružstvo, ale koncepčne, podľa počtu členov, tiež i veľká satisfakcia. Tie deväťde- podľa základnej idey pôsobenia. Pôsiate roky sme síce horko-ťažko vodne vznikla ako reprezentant spoprežili, no podstatné je, že si FoNet ločného záujmu niekoľkých veľkých ochránil tak svoje dobré meno, novinových vydavateľstiev, ktoré

takto plánovali chrániť si navzájom záujmy. Po čase sa však ukázalo, že to nie je dobrý prístup: ani keď ide o veľkých vydavateľov, ani v prípade celkového priemyslu printových médií. Asociácia sa nevyhnutne začala otvárať, tak pre vplyv krízy, ako aj pre povahu a obsah súčasných pohybov v novinárstve, zvlášť v tlačovom priemysle. Následkom je, že dnes máme, po vstupe troch nových členov, viac ako dvadsať vydavateľstiev, tlačových agentúr a portálov vo svojich radoch. Sme otvorení aj pre jednotlivých, aj pre kolektívnych členov. Chceme sa totiž zjednotiť na podnikateľských základoch, a tak bojovať za čím lepšiu pozíciu printových médií, ktoré sú v Srbsku v priam kritickej situácii. Pritom, samozrejme, budeme rešpektovať pravidlá novinárskeho povolania, aj novinárske kódexy. – Rozprávame sa tesne po prvom, kolektívnom začlenení do asociácie, ktorého aktérom boli dva menšinové masovokomunikačné prostriedky – Hlas ľudu a Ruske slovo... – Vo februári, keď sa konalo jej zhromaždenie, asociácia sa roz-

hodla zmeniť svoj štatút, a tak sa otvoriť i ku kolektívnym členom. Bolo to pokračovanie vlaňajšieho trendu, keď sme sa otvorili aj k portálom. Vedomí sme si skutočnosti, že sú nám rôzne skupiny médií, či už formálne, ako je napríklad Local pres alebo neformálne, akými sú teraz Hlas ľudu a Ruske slovo, inzerčné záujmy, ktorých bude hájiť Heror Media Pont, veľmi dôležité. Dôležitý nám je, samozrejme, aj každý nový člen, každý hlas, ktorý upozorní na vlastné problémy, lebo nemusí byť témou len to, čo trápi tlačové agentúry, ale je ňou i to, s čím zápasia menšinové, lokálne a ďalšie tituly. Musíme spoločne nastupovať smerom k subjektom prejavujúcim záujem o naše služby, spoločne pôsobiť, aj keď ide o vzťah k štátu a zabezpečenie rôznych výhod, na základe ktorých sa podnikateľskí partneri ľahšie rozhodnú prenajať náš priestor a čas. Je to záujem celkový, platný pre veľkých, stredných, malých členov. Zvyknem vravieť, že nie sú veľké a malé roly, sú len veľkí a malí herci. A mali by byť v rovnakom tíme a presadzovať rovnaký záujem.

DEŇ PLANÉTY ZEME V PETROVCI

Program škôlkarov a sadenice pre občanov a školy Jaroslav Čiep

eň planéty Zeme ustanovili ešte v dávnom roku 1970 v USA a vo svete sa tento sviatok venovaný našej planéte pripomína od roku 1992, keď v Riu de Janeiro na konferencii Spojených národov uskladnili dlhoročný program pre promóciu udržateľného rozvoja. Odvtedy sa tento deň (22. apríl) oslavuje svojráznymi aktivitami ako najväčší ekologický sviatok. Aktivity v tento deň majú za úlohu

www.hl.rs

vyzvať štáty, ako i jednotlivcov, aby sa zapojili do globálnej akcie propagovania ekologického povedomia. Tohtoročný sviatok bol v znamení sloganu Zelené mestá a chcel upozorniť na nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú Zem v dôsledku náhleho hospodárskeho rozvoja a vzrastu potreby za energiou, čo zvýšilo uvoľňovanie veľkého množstva toxických látok do atmosféry a spotrebu fosílnych palív a vplývalo na globálne otepľovanie a na klimatické zmeny.

Informačno-politický týždenník

Príležitostný program petrovských škôlkarov

Obec Báčsky Petrovec a jej orgány v čele s inšpektorkou pre ochranu životného prostredia Tatianou Milinou Turanovou v utorok 22. apríla v parku vedľa trhoviska vyložili informatívny panel, ku ktorému si zastali tí najmladší – petrovskí škôlkari z Predškolskej ustanovizne Včielka so svojimi vychovávateľkami – a okoloidúcim spoločne

predviedli prichystaný príležitostný program. V pokračovaní podujatia si záujemcovia mohli bezplatne odniesť domov niektorú z prichystaných 50 sadeníc okrasných kríkov, ktoré zabezpečila Báčskopetrovská obec. Ďalších 50 kríkov poputujú do škôl v tejto obci a ich výsadbou si nielen občania, ale aj školy zošľachtia svoje životné prostredie. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Prvé asociácie a aspekty informovanosti I

Nová vláda a (staro)nové zákony Jasmina Pániková

„N

ovozaložená vláda Srbska by sa čoskoro mala zaoberať návrhmi mediálnych zákonov a v najbližšom čase by mali byť navrhnuté do Zhromaždenia Srbska,“ poznamenala štátna tajomníčka Ministerstva kultúry a informovania Gordana Predićová na konferencii Regionálne médiá v juhovýchodnej Európe, ktorá prebiehala v Novom Sade. „Poverené európske inštitúcie v • TÝŽDEŇ •

Bruseli majú ohodnotiť návrhy zákonov a očakávame ich pripomienky, ktoré zladíme s našimi návrhmi. Očakávame, že sa o návrhoch čoskoro bude hlasovať v Zhromaždení,“ povedala štátna tajomníčka. Podľa nej je nevyhnutné v čo najbližšom čase predložiť na hlasovanie návrhy zákonov o verejnom informovaní, elek tronick ých médiách a verejných servisoch, keďže tieto zákonné mediálne regulatívy mali byť doriešené ešte pred rokom.

Ďuro Varga

V OČAKÁVANÍ NOVÝCH MEDIÁLNYCH ZÁKONOV

(V budúcom čísle: Zoznam priorít)

INÝ NÁHĽAD

nformovanosť, asociácie, postoje, občania, ktorých by sme celkovo mohli odpoveď, že to nevie alebo neposkytlo očakávania a odhady občanov sú pomenovať euroskeptikmi. Z nich deväť odpoveď na uvedenú otázku. Najviac rôzne. Možno si to všimnúť aj pri percent mieni, že do EÚ nevstúpime pochybností ohľadom začlenenia majú odpovediach na jednu osoby vo veku nad 54 rozo základných otázok kov, so základným školským posledného prieskuvzdelaním, žijúce vo vidiecmu s názvom Verejná kych oblastiach, tiež občamienka o Európskej nia mieniaci, že sú veľmi zle informovaní o únii. únii a eurointegrácii, Keď ide o očakávania vzťahujúcich sa na z účinkov (budúceho) to, kedy sa Srbsko začlení do Európskej členstva, tak si väčšina únie. Približne polorespondentov myslí, že vica občanov mieni, prinesie zlepšenie v takmer že sa Srbsko členom všetkých oblastiach spoloúnie stane do roku čenského a iného života. 2020, prípadne 2024. Ráznejší príchod cudzích Zástancami rýchlejšej investícií očakáva 56 pereurointegrácie sú najcent, rast platov a lepšie mä občania vo veku do šance na zamestnanie Z jedného z odborných seminárov o možnostiach 54 rokov, zvlášť mladv krajinách únie 51, vládu financovania prostredníctvom EÚ fondov prebiehajúcich šie generácie, osoby so práva 50 a lepšiu ochranu v Novom Sade stredoškolským a vysoživotného prostredia 54 koškolským vzdelaním, ako i študenti pred rokom 2030, kým si dvadsaťjeden percent opýtaných. Približne polovica a tí, ktorí sa nazdávajú, že sú o únii percent myslí, že sa to nestane nikdy. účastníkov prieskumu je tej mienky, že dobre informovaní. V druhej polovici sú Zo dvadsať percent občanov poskytlo začlenenie bude znamenať aj zlepšenie

situácie a pomerov aj v oblasti sociálnej ochrany, exportu našich produktov, rešpektovania ľudských a menšinových práv, kvality vzdelávania, účinnosti štátnej administratívy. O čosi väčšiu rezervovanosť občanov si možno všimnúť pri otázke podmienok týkajúcich sa poľnohospodárskej výroby. Jednou zo sfér, na ktorej sa treba viac angažovať, je informovanosť našich občanov o eurointegrácii. Táto je síce lepšia než pred pár rokmi, no stále mešká za reálnymi možnosťami a potrebami. Približne štyridsať percent občanov sa nazdáva, že sú dostatočne informovaní o pôsobení a členstve v Európskej únii, takmer päťdesiat percent je opačného názoru. Približne desať percent respondentov neposkytlo odpoveď na nastolenú otázku. Každý šiesty opýtaný uviedol, že vôbec nie je o únii informovaný, každý tretí zase to, že je informovaný zle. Aktívne hľadanie dodatočných informácií je veľmi zriedkavé: traja zo štyroch opýtaných sa o to nikdy nepokúsili. Ďalšie informácie o únii, síce veľmi zriedkavo, žiadalo len l7 percent účastníkov prieskumu. Najčastejším zdrojom nových poznatkov sú médiá, v prvom rade elektronické.

18 /4593/

3. 5. 2014

Slovensko Neraz som uvažoval o návrate SEDEM OTÁZOK PRE ONDREJA HEVERU, OBCHODNÉHO ZÁSTUPCU

Rastislav Boldocký

eď v roku 1993 odchádzal do Bratislavy, Petrovčan Ondrej Hevera (42) mal za sebou náročnú vojenskú službu v nepokojnom Sarajeve. Zrejme aj to ho posilnilo a posunulo dopredu. Rozhodol sa pre štúdium propagácie na bratislavskej Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. „Už počas štúdia som bol na brigáde v rôznych reklamných agentúrach a agentúrach na prieskum trhu. Získal som tam cenné skúsenosti,“ spomína. Po ukončení fakulty vystriedal viacero zamestnaní. Postupne sa vyprofiloval ako obchodný zástupca, čo sa ukázalo ako mimoriadne dôležité pre jeho ďalší osud. Pred viac ako desaťročím dostal totiž ponuku presťahovať sa za prácou

z Bratislavy do Myjavy. Prijal ju. „Určite to neľutujem, s rodinou sme sa v novom prostredí rýchlo zabývali,“ hodnotí toto rozhodnutie. Dnes pracuje v spoločnosti Herbex, zaoberajúcej sa výrobou čajov. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Každý človek sa v živote stretáva s ťažkými situáciami, bez ohľadu na to, kde žije. Ale ťažšie ako mne bolo určite ľuďom, ktorí zostali v Juhoslávii počas vojny a po nej. – Kedy si si uvedomil, že sa nevrátiš?

SLOVENSKÍ VINÁRI ZÍSKALI OCENENIA NA PRESTÍŽNYCH SVETOVÝCH SÚŤAŽIACH

Ofenzíva slovenského bieleho R. Boldocký

panielsko, Francúzsko, Spojené štáty. Z medzinárodných súťaží v týchto krajinách si v posledných týždňoch odniesli slovenskí vinári prestížne ocenenia. „Tohtoročná bohatá medailová žatva ukazuje, že Slovensko má obrovský vinársky potenciál,“ uviedla pre Pravdu enologička Edita Ďurčová. Zrejme najvýznamnejšie ocenenie získal vo francúzskom Štrasburgu Peter Matyšák. Jeho silvánske zelené si zo súťaže Sylvaner du Monde odnieslo titul absolútneho šampióna. Porazilo aj chýrečné miestne vína z Alsaska, ktoré sa považuje za mekku odrody silván. Matyšák bodoval aj na madridskej výstave Bacchus v Madride. Jeho Müller Thurgau sa stal najvyššie hodnoteným vínom, keď mu porota udelila až 96 bodov. Ďalší slovenský vinár Ladislav Šebo zo

www.hl.rs

Šenkvíc získal s Devínom šampióna medzi bielymi sladkými vínami a dosiahol tretie najvyššie hodnotené víno. Po súťaži vraj okamžite stúpol záujem Španielov o slovenské vína. Slováci sa nestratili ani v americkom mestečku Rochester na súťaži Finger Lakes. Hneď tri slovenské vinárstva získali veľké zlaté medaily. Pezinčan Milan Pavelka za Pinot Blanc, Stanislav Miko z vinárstva Sanvin za Rizling rýnsky a Chateau Topoľčianky za Sekt 1933 Grand Rosé. Najmä topoľčianske vína nadchli Američanov, veď im udelili dovedna deväť zlatých a strieborných medailí. A v čom je tajomstvo úspechu slovenských vín? „Slovensko nehľadiac na malú rozlohu vinohradov má mimoriadne pestrý terroir, z ktorého špičkoví vinári dokážu stvoriť umelecké skvosty,“ vysvetlil pre Pravdu profesor geológie a znalec vína Ivan Kraus.

Informačno-politický týždenník

– Neberiem to tak, že sa nechcem vrátiť. Duchom som stále v Petrovci, domov chodím najmenej štyrikrát do roka. Momentálne žijem na Myjave, kde s manželkou máme dobré zamestnanie, obom deťom sa darí v škole... – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou? – Zatiaľ nie. Ale čo nebolo, môže byť. Firma, v ktorej teraz pracujem, plánuje rozšíriť svoje pôsobenie do Srbska.

– Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Fungujúcu rodinu a prácu, ktorá ma napĺňa. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel z Petrovca? – Nikdy som nerozmýšľal nad tým. Stále sa cítim byť Petrovčanom. Aj deti sa tu cítia ako doma. Obaja sú tu konfirmovaní, majú tu kamarátov. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Neraz som uvažoval o návrate, ale na Slovensku sa mi darí. Život sa vyvíja podľa mojich predstáv. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Dúfam v remízu. Aj keď je veľa športov, v ktorých je víťaz vopred jasný. Foto: z archívu O. H.

NAJPOPULÁRNEJŠÍ SLOVENSKÝ OROL SA KONEČNE VRÁTIL DOMOV Z AFRIKY

Strastiplný Arnoldov let R. Boldocký

oslova internetovou a mediálnou atrakciou sa v posledných mesiacoch stal orol krikľavý, ktorému vlani v auguste ochranári namontovali na chrbát solárnu minivysielačku. Verejnosť potom mohla sledovať let Arnolda, ako ho pomenovali, do Afriky, aj návrat. Ten bol zvlášť dramatický. „Je to ako detektívka,“ písala jedna z návštevníčok stránok kukaj.sk a internetovej stránky Tatranského národného parku (TANAP), kde bolo možné sledovať aktuálne informácie o ceste vtáka, aj priame zábery z jeho hniezda v Liptove. Práve tam Arnolda čakalo nemilé prekvapenie po 8-tisíc kilometrov dlhej ceste z čierneho

kontinentu. Jeho domček obsadil ďalší orol a orlica, zrejme jeho bývalá partnerka. Hoci vyčerpaný z dlhého letu, Arnold súboj o teritórium vyhral a votrelcov odohnal.

Arnold do Afriky odletel v septembri 2013, najviac času trávil v Zimbabwe a Botswane, najjužnejšie sa dostal do Juhoafrickej republiky. Na spiatočnú cestu sa vybral začiatkom marca. Za ten čas stránka kukaj. sk zaznamenala vyše pol milióna návštev. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Odkazy starodávne K PRVÉMU MÁJU

Oto Filip

e tu v rozpätí dvoch týždňov v poradí druhý sviatok: najprv Veľká noc, potom Sviatok práce – l. máj. Zaiste, vhodná príležitosť pripomenúť si význam roboty v našich životoch. Akejkoľvek a kdekoľvek. Nie tak dávno sme sviatok práce rešpektovali inak. Bolo azda i viac dôvodov na to. Robotu ako základ existencie si vážili i naši predkovia. Dokladom toho sú mnohé ich dlhotrvajúce odkazy vo frazeológii, prísloviach, porekadlách. Mnohými stáročiami overené zrnká ľudovej múdrosti o práci možno chápať ako príležitosť vyvodiť z nich poučenia pre dnešok. Podľa ľudovej filozofie robota je mati života a kto nechce pracovať, bude skoro žobrať, keďže ruka bez roboty upadá do psoty.

O tých, čo robia zbytočnú, bezvýslednú robotu, sa hovorieva, že vodu košom naberajú, že vodu berú do sita, že vodu lejú do Dunaja, že vozia drevo do hory. Sú to také povahy, ktoré hviezdy čítajú napoludnie, hľadajú včerajší deň, kúty zošívajú, piesok orú, vodu hrabú.

To preto, lebo kto chce jesť, musí liezť a kto chce žať, musí siať. Ľud si nevážil toho, čo mu robota smrdí, čo za tenší koniec prácu chytá, čo ani prstom nepohne, čo ani slamku neprekročí, čo bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal pracovať. Na strane druhej nešetrí slovami uznania, ak je niekto do roboty ako osa, ak je usilovný ako včelička či ako mravček, alebo ak sa vrtí v práci ako V máji všetko je v kvete... vreteno. O takom človeku sa hovorí, že robota mu Aby sme sa takými nestali, ide od ruky, ba aj to, že robota mu naši predkovia zdôrazňovali, že horí pod rukami. robiť treba hneď od rána lebo

PODNIKATEĽSKÉ RAŇAJKY V PETROVCI

Posvietili si na aktuality v pracovných vzťahoch Jaroslav Čiep

racovno-právne vzťahy, mzdy a odvody boli témou 3. podnikateľských raňajok, ktoré prichystali vo štvrtok 17. apríla v priestoroch Podnikateľského a inovačného centra Báčsky Petrovec. Téma síce neoslovila toľko záujemcov, ako to bolo pred mesiacom, keď si bližšie posvietili na zdaňovanie registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev a ďalšie otázky súvisiace s tou problematikou. Tentoraz sa o aktualitách v oblasti pracovných príležitostí a spôsoboch vyplácania osobných príjmov zamestnancov, dočasných zamestnancov a spolupracovníkov zmienila Dragana Galićová, poľnohospodárska inžinierka, certifikovaná účtovníčka, súdna znalkyňa a nositeľka • ĽUDIA A DIANIA •

licencie proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Jej spolupracovníčka Milica Malojková na úvod do témy prečítala výňatok zo zákonných článkov týkajúcich sa zamestnávania občanov. Po úvodných ozrejmeniach odborníčok Jana Radakovićová, zástupkyňa riaditeľa PIC, vyzvala prítomných účtovníkov a ostatných záujemcov, aby sa opýtali odborníčok, ak majú nejaké pochybnosti alebo v zákone nie celkom dopovedané možnosti vyplácania určitých dôchodkov, príplatkov, honorárov, diét a iných osobných príjmov zamestnancov a iných kategórií pracovníkov. Prítomní túto možnosť naplno využili, a tak si domov odniesli za priehrštie nových skúseností, ktoré sa pokúsia uplatňovať v každodennej praxi.

ranná hodina – zlatá hodina, či hodina ranná zlato doháňa. Vraj lepšie ráno hodina ako navečer tri, a preto, kto včas ráno vstáva, plné truhly máva. Starodávna múdrosť vedela i to, že v živote všetko treba robiť postupne: tak ako od kraja chlieb krájajú alebo od kraja kašu jedia. Veď ani strom naraz nezotnú a na prvý úder sa strom nezvalí. Preto sa radievalo: najprv si maštaľ vystav, potom si kravu kúp. Skúsenosť a múdrosť našich predkov varovala predčasne sa tešiť z predpokladaného dobrého výsledku práce. Predkovia sa posmievali tým, čo ešte vlka nezabili, a už na jeho kožu pili. Pritom nabádali k opatrnosti slovami nevýskaj, kým nepreskočíš. A vedeli aj to, že nie toho je vtáča, kto ho šklbe, ale kto ho zje, lebo to máš v zisku, čo máš v pysku.

Deň Hložian

P R O G R A M Sobota 3. mája 9.00 – súťaž rybárov (na nábreží Dunaja) 9.00 – súťaž v triafaní do asfaltových terčov (na strelnici Poľovníckeho spolku) 9.00 – šachový turnaj (v miestnostiach ŠK Budúcnosť) 14.00 – otvorenie výstav: Spolku žien Slovenka; 21. hložianska paleta; filatelistická výstava (v predsieni Domu kultúry) 15.00 – festival kvetín; výstava ZE Ekos; súťaž o najkrajšiu dobošovú tortu; ochutnávanie a predaj hložianskej kyslovky (na trhovisku) 16.30 – futbalový zápas 20.00 – slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva (v Dome kultúry) 20.30 – kultúrno-umelecký program (v Dome kultúry), ľudová veselica (v kaviarni Pod lipami) Nedeľa 4. mája 9.30 – slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole, kladenie venca k pomníku padlým v prvej svetovej vojne 18 /4593/

3. 5. 2014

Ľudia a diania VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2014

Bohatstvo vína a klobás Katarína Gažová

vodu predsedu Zvolena Michala Čiliaka. Početných prítomným privítal Michal Dovičin, predseda Združenia vinohradníkov a vinárov z Kulpína, ktorý pochválil organizáciu tohto populárneho podujatia. Zároveň sa poďakoval všetkým ostatným spolkom, ktoré priložili ruky k jeho realizácii. Moderátorka

poradí ôsme tradičné veľkonočné podujatie Združenia vinohradníkov a vinárov z Kulpína bolo v nedeľu 20. apríla. Aj tentoraz, v jedenástom roku pôsobenia združenia, sa im podarilo zorganizovať úspešné a masové podujatie. Veľkonočné nedeľné popoludnie nielen domáci návštevníci, ale aj početní hostia z mnohých prostredí prišli stráV kategórii bielych vín prvú zlatú medailu s najvyšším ocenením získal Kulpínčan viť do Kulpína. MaDaniel Čelovský (zľava) ľovanými vajíčkami ich vítali krojovaní ich ocene - určila tri zlaté ocenenia. Dostali žiaci základnej školy nia udelené ich: Vinarija Aleksić z Vranja, Sav Kulpíne. Hostia a boli počet- muel Snida z B. Petrovca a Marko domáci aj tentoraz né uznania, Gagić. Vinarija Aleksić z Vranja tiež vzdali hold kvalitktoré v mene získala zlatú medailu za ružové ným vínam a kloZ d r u ž e n i a (rosé) víno. Všetky ostatné vzorky básam, ktoré boli vinohradní- vín boli ocenené striebornými, zaradené do súťaž- Na srdečné uvítanie hostí veľkonočného podujatia: maľované kov a viná- bronzovými medailami a čestnými nej časti podujatia. vajíčka darovali v mene všetkých svojich kamarátov krojovaní rov Kulpín uznaniami. Medzinárodný cha- žiaci kulpínskej školy V súťaži o najkvalitnejšiu kloodmeneným rakter mu dala účasť súťažiacich vo výrobe vín a klobás záverečnej slávnosti Viera Dorčo- výrobcom odovzdali Branislav básu sa zúčastnili výrobcovia z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Hlozo Slovenska. vá-Babiaková pripomenula, že v Plachtinský a Radoslav Kolarski. Keď ide o vína, súťažilo 48 bie- žian, Maglića, Kysáča, Nového Záverečnú časť Veľkej noci v súťažnej časti podujatia bolo až 85 Kulpíne 2014 prednesom piesní vzoriek vína a 55 vzoriek klobás. lych vín, 29 červených a 8 ružo- Sadu, Ravného Sela, Putiniec a vých (rosé). Súťažné zo Slovenska. Odborná komisia vzorky do Kulpína hodnotiaca vzorky klobás tiež priniesli zo všetkých to nemala ľahké. Zlaté ocenenia štyroch osád Báčsko- sa rozhodli udeliť 9 výrobcom. petrovskej obce, z Er- Zlatými medailami sa tohto roku devíka, z Temerína, zo ovenčili Kulpínčania: Ján Gaža Sombora, z Petrovara- ml., Radoslav Kolarski, Jaroslav dína, z Rumy, z Vranja, Žila, Jaroslav Koruniak a Pavel ako aj z Banje Luky a zo Čelovský a Petrovčania: Vukašin Slovenska. V kategórii Ivanišević, Miroslav Tordaji, Ondrej bieleho vína odborná Hrubík ml. a Ján Rybovič. Podobkomisia udelila dva- ne ako pri víne aj ostatné vzorky násť zlatých medailí. klobás boli ocenené striebornými, Kvalitou svojich vín ich bronzovými medailami a čestnými získali: Daniel Čelov- uznaniami. Po udelení početných ocenení ský (najviac bodov zo všetkých vzoriek vína) v pivničných priestoroch pod Gaa Michal Dovičin z Kul- lériou múzea v Kulpíne, kde celé pína (tri zlaté), Daniel podujatie usporiadali, nasledovala Spevák z B. Petrovca, verejná degustácia súťažných Društvo prijatelja Baš- vín a klobás, o ktoré bol veľký Pod vínko patrí červená štipľavá pochúťka; záujem o klobásy na verejnej te z Temerína, Andrija záujem návštevníkov. Ako každý degustácii bol tiež veľký Tót z Erdevíka, Vinarija rok usilovné ruky ku Veľkej noci v o víne otvorili členky KUS Zvolen Ako je to už zvykom, hodnotili ich Aleksić z Vranja (tri zlaté), Branislav Kulpíne 2014 priložili členky SpolKulpín: Milina, Kristína a Michaela dve osobitné komisie: jedna pre Plachtinský a Vináreň Miškár z Kul- ku kulpínskych žien veľkonočnými Čiliakové za harmonikového sprie- vína a druhá pre klobásy. Podľa pína. Za červené vína komisia výrobkami.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Dievky v kulpínskom kostole pri oltári vyparádené v drahých sukniach

Laliťanky v slávnostnom sprievode

Petrovčanky chodili kedysi do kostola takto vyobliekané

SIEDMA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

V sviatočnom odeve do kostola Juraj Pucovský

umienili obecenstvu prezentovať aliť, najmenšia dedina Odžac- slávnostný odev, v kej obce, poslednú aprílovú ktorom kedysi naši nedeľu roku 2014 žila krásou predkovia chodili ľudových krojov, piesní, tancov do kostola. Dnes a krásneho slova. Postarali sa to omnoho meo to najmä členky tamojšieho nej, najčastejšie Združenia žien Matkino srdce, iba príležitostne, ktoré za pomoci Obce Odžaci, robia ich potomMiestneho spoločenstva Laliť, kovia. Predsedníčka domácich kultúrnych, športových, spoločenských organizácií Matice slovenskej a sponzorov zorganizovali už 7. v Srbsku Katarína Melegová-MeliKrojovú zábavu. Každý národ, ktorý odkiaľkoľ- chová v príhovore vek prišiel do našej žírnej Vojvo- zdôraznila: „Tradí- V Selenči sa pestrosť krojov dodnes zachovala diny, priniesol si zvyky, obyčaje, cia je tá, na ktorej za tými starostlivo zvolenými krojmi, za ich prípravou, aby sa tu predstavili.“ Potom odzneli pozdravné slová predsedu Turistickej organizácie Obce Odžaci Marka Dobca a predsedníčky Asociácie slovenských spolkov žien Viery Miškovicovej. Predseda rady MS Laliť Nikola Krivokuća zdôraznil, že zakaždým budú podporovať takéto podujatia. „V Laliti sa rozličnosti vždy spájali tam, kde si ľudia podávali priateľskú ruku a aj dnes radi vítajú hostí,“ prízvukoval richtár otvárajúc 7. Krojovú zábavu. Lalitskí nušićovci hrdo nosia srbské báčske kroje Domácemu obecenstvu svoj vlastný, autentický odev. pevne stojí aj náš dnešok, nielen a hosťom sa potom predstavili A práve, ako to po privítaní všet- národa slovenského, ale aj všet- so svojimi slávnostnými odevmi kých hostí a účastníkov povedala kých národov. Preto si uctievame spolky žien z Odžakov, Báčskeho predsedníčka ZŽ Matkino srdce všetkých tých, ktorí nielen sem Petrovca, Karavukova (Koštana), Katarína Benková, tentoraz si za- prichádzajú, ale aj tých, ktorí stoja Pivnice, Báčskeho Gračca, Selen-

• ĽUDIA A DIANIA •

18 /4593/

če (Etno-sekcia), Ratkova, Starej Pazovy, Hložian, Kulpína a Lalite, kým Palančanky sa tentoraz zúčastnili v civilných oblekoch. Pestrosťou svojich krojov pekne zapôsobili aj ochotníci lalitských spolkov Branislava Nušića a Štefánik, ktorí tancovali, spievali, hrali sa, rovnako ako aj domáci škôlkari so svojou vychovávateľkou Ruženou Valentovou. Piesňami sa predstavili i lalitské sólistky Annamária Tamašiová, Marína Šimeková a Katarína Benková mladšia (spievala po slovensky a srbsky). Obecenstvo malo možnosť potleskom pozdraviť aj domácu recitátorku Annu Hrnčiarovú – zarecitovala báseň Ľudmily Podjavorinskej Zlocha z Turej lúky, vďaka ktorej ju nedávno na súťaži recitátoriek Vansovej Lomnička v Banskej Bystrici zaradili do strieborného pásma. Po viac ako dvojhodinovom programe 7. Krojová zábava pokračovala v sieni Domu kultúry v tanci pri hudbe selenčskej skupiny Maks, chutnej večeri, tombole a kamarátení sa už dobre známych spoločníčok.

3. 5. 2014

Ľudia a diania V DOME ZDRAVIA V BÁČSKEJ PALANKE

Potrebujú špecialistov Juraj Bartoš

zdravotníctvo vyčleňuje Báčskopriemerne palanskej zhruba 300 obci asi 5 eur za rok, 000 žien čaká zatiaľ čo v Slona mamogravinsku je to fickú prehliadpribližne 1 ku, povedal 500 eur, konna nedávnej štatujúc poschôdzi lokálčetné slabiny nej samosprázdravotníctva vy Dr. Momir o. i. poukázal Antolović, na problém riaditeľ Domu z voleného zdravia Dr. lekára: Mladena Sto– To je najjanovića. Na Dr. Momir Antolović väčší probháklivé otázky lém tak pre výborníkov Zhromaždenia obce pacientov, ako i pre nás v dome Dr. M. Antolović odpovedal bez zdravia. Ide o najväčšiu hlúposť, rukavičiek. Podčiarkujúc, že ži- ale nič sa nedá robiť... Zvolený jeme v štáte, v ktorom občan na lekár je na to, aby bolo možné

kontrolovať jeho prácu a ním predpísané lieky. Všetko sa točí okolo peňazí; prinútení sme predpisovať najlacnejšie lieky. Dr. Antolović ako rádiológ pracuje každý deň dve hodiny, bez peňažnej úhrady. V tejto súvislosti prízvukuje: – Nádor prsníka je jedným z vyvodiacich dôvodov smrteľnosti a ochorení v Obci Báčska Palanka. Vlani sme navýšili počet mamografických prehliadok o štyridsať percent. Roku 2011 v našej obci 22 % žien ochorievalo a 22 % zomieralo v dôsledku karcinómu prsníka; v tomto roku sme spomenuté ochorenie zistili u 24 % žien, avšak počet žien, ktoré následkom tohto ochorenia zomreli, sme znížili na 20 %, keďže sme nádor odhalili, kým ešte bolo možné pacientky vyliečiť.

S DEJANOM ĎURČÍKOM Z KRČEDINU

Dunajský rybár z povolania Anna Lešťanová

ladého rybára Dejana Ďurčíka z Krčedinu sme stretli vo výletníckej časti pri Dunaji známejšej ako Majdán. V neskorých popoludňajších hodinách sa práve vracal z práce, ktorá v danom prípade znamená, že z člna vrhal rybárske siete do Dunaja. Väčšina z nás si rybačku predstavuje ako relaxačné hobby pri vode, avšak Dejan je ten pravý rybár z povolania, ktorý z rybolovu živí svoju rodinu. Túto profesiu a veľkú lásku k rieke zdedil po otcovi Jánovi Ďurčíkovi. Od malička s otcom chodieval na rybačku. Učil sa chytať ryby priamo na vode, čo sa mu zapáčilo, takže pre neho – ako nám povedal – iného zamestnania jednoducho ani nebolo. Dejan pracuje každý deň, v každom počasí a v každom ročnom období. Najťažšie je v zime. „Rybári sú vždy mokrí, a keď je vonku

www.hl.rs

Rybárske siete vždy musia byť pripravené

chladno, nemajú sa kde osušiť,“ začal nám rozprávať o svojom rybárskom živote náš spolubesedník. Hoci je rybárske povolanie ťažké a nebezpečné, Dejan ho predsa má nesmierne rád. Ako je to loviť ryby na svitaní a o pol noci, keď sa čln hojdá na vlnách, prezradiť môžu iba tí skutoční rybári, medzi

Informačno-politický týždenník

ktorých patrí aj Dejan Ďurčík. Na samom nábreží na Majdáne, iba pár metrov od Dunaja, Ďurčíkovci majú vystavaný dom. Pre ťažkú ekonomickú situáciu plánovaná chata či reštaurácia s ponukou rybacích špecialít dodnes nebola dokončená a čaká na lepšie časy. A pokým tie lepšie časy

V súvise s nedostatkom liekov v dedinských lekárňach riaditeľ báčskopalanského DZ hovorí, že ich tieto doteraz sami obstarávali u svojich zásobovateľov. V apríli mali spustiť informačný systém, ktorý umožní, aby sa v každej chvíli vedelo, ktorý liek kde, v ktorej lekárni dostať. Ohľadne zjavného nedostatku špecialistov v Obci Báčska Palanka Dr. Antolović podotkol: – Pokiaľ sa jedná o nedostatok fyziatra a gynekológa, domnievam sa, že nie je v poriadku, aby sme museli zabezpečovať odborníkov mimo našej obce, keď môžeme zaplatiť školné niekomu z Báčskej Palanky, aby zakončil špecializáciu, a aby sa vrátil sem. Vlani sme zverejnili súbeh na fyziatra s možnosťou trvalého zamestnania, ale nenašli sme ho v celom Srbsku. Ľudia sa viac nechcú zaoberať medicínou alebo odborníkov ani niet...? Potrebujeme štyroch gynekológov, máme dvoch; o štyri roky budeme mať troch...

nenastanú, Dejan bude na Dunaji chytať ryby. Tento rybár, syn, manžel a otec dakedy je s úlovkom spokojný, inokedy však nie je spokojný. Stáva sa veru, že sa domov vráti aj s prázdnou kapsou. V závislosti od obdobia, ktoré môže byť vhodnejšie alebo menej vhodné na lov rýb, náš spolubesedník najčastejšie chytá bielu rybu, ktorú predáva do predajní a reštaurácií alebo priamo na trhu. Dejan Ďurčík vlastní oficiálne povolenie na chytanie rýb, platí daň a má fiškálnu pokladnicu. Ako hovorí, pre vysoké poplatky sa mnohí rybári už dávno vzdali remesla. Kedysi ich na tejto lokalite bolo viac ako tridsať, ale v súčasnosti na úseku od Beščanského mosta po Slankamenské Vinohrady (v dĺžke asi 20 kilometrov) aktívne pôsobia iba dvaja rybári – Dejan a jeho kolega. „Uvažovali sme, že otvoríme špecializovanú predajňu na ryby, ale keď sme všetko dali na papier, zistili sme, že sa nám to neoplatí, lebo všeobecne vládne pomerne malý záujem o riečne ryby z Dunaja,“ povedal na záver rybár z Krčedinu, ktorý po slovensky síce rozumie, avšak rozprávať nevie. • ĽUDIA A DIANIA •

KOVAČICA

Posviacka oltárneho obrazu Anička Chalupová

yvrcholením veľkonočných osláv nielen pre dva kovačické cirkevné zbory, ale aj pre celú SEAVC v Srbsku, bol pondelkový deň, keď sa v chráme Božom v Kovačici usporiadali spoločné bohoslužby oboch zborov a dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, posvätil obnovený oltárny obraz. Úvodný prejav a kázeň mal na starosti senior banátsky Pavel Sklenár, farár cirkevného zboru Kovačica I. Na slávnostnej liturgii sa podieľal Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II, ako aj Anna Petráková-Pet-



rovićová, evanjelická farárka v Zemune, Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky, Vladimír Lovás ml., farár aradáčsky, a pravoslávny farár Veselin Todorović. Počas slávnostných služieb Božích vystúpili spevokoly oboch cirkevných zborov, ktoré pracujú pod taktovkou Jána Marku, Jána Nemčeka, Alžbety Hriešikovej a Anny Zlochovej. Na tejto veľkolepej slávnostnej príležitosti sa zúčastnili predstavitelia lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Miroslavom Krišanom a Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, so spolupracovníkmi.

Predstavitelia SEAVC, lokálnej samosprávy a hostia pri obnovenom oltárnom obraze

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Zmluvy so spolkami. Na základe rozhodnutia o rozvrhnutí rozpočtových peňazí v pondelok a v utorok 14. a 15. apríla zástupcovia lokálnej samosprávy v budove Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec podpísali zmluvy s predsedami a predstaviteľmi spolkov a združení z oblasti športu, kultúry, mimovládnych organizácií a cirkevných spoločenstiev. Rozpočtový rámec na rok 2014 pre uvedené kategórie lokálna samospráva zhruba určila na 11 miliónov dinárov. J. Č-p

Crepaja Obecná súťaž pre žiakov základných škôl Čo vieš o doprave?, ktorú organizovala Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica, • ĽUDIA A DIANIA •

bola v sobotu 12. apríla v ZŠ Savu Žebeljana v Crepaji, a na nej sa zúčastnili žiaci zo všetkých základných škôl v obci. Darčekmi v hodnote 100 000 dinárov odmenili najlepších. V kategórii najmladších to boli: Uzdinčania Elena Stoja a Sava Mihajlov (prvé miesto), Mária Marková z Kovačice a Ján Boboš z Padiny (druhé miesto), Jana Marková z Padiny a Željko Lalić zo Samoša (tretie miesto); v druhej kategórii (2002, 2003 a 2004 ročník): Danijela Filipovićová z Idvoru a Stefan Stanić z Debeljače (prvé miesto), Danijela Bosika z Uzdinu a Duško Filipović z Idvoru (druhé miesto), Branimir Radanov a Jelena Radovanov zo Samoša (tretie miesto); v najstaršej kategórii: Jovana Lujanov zo Samoša a Denis Krecu z Uzdinu (prvé miesto), Kristina Neda a Albert Maran z Uzdinu (druhé miesto), Anastasija Eliza Fera z Uzdinu a Miloš Markov zo Samoša (tretie miesto).

XXX

Kovačica Akcia dobrovoľného darcovstva krvi pre žiakov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a pracovníkov kovačického Cukrovaru Sunoko bola vo štvrtok 24. apríla v miestnostiach gymnázia. V akcii, ktorú spoločne organizovali Červený kríž v Kovačici a Ústav pre transfúziu krvi v Belehrade, sa zúčastnilo 44 žiakov a pracovníkov, ale rozhodnutím lekára krv dalo iba 28 dobrovoľných darcov krvi. A. Ch.

Stará Pazova Čistenie divých skládok smetí. Prednedávnom sa v Starej Pazove uskutočnila prvá z radu naplánovaných akcií čistenia divých skládok smetí v organizácii Združenia občanov Pre zdravú Obec Stará Pazova. Aktivisti združenia čistili 18 /4593/

lokalitu od konca Ulice vinohradníckej (tzv. Šumice) až po nadjazd (smerom k Petrovićovmu sálašu). V akcii sa zúčastnil aj tamojší VKP Čistoća. XXX Fénixove veľkonočné priadky. Členovia staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix Stará Pazova aj v tomto roku usporiadali tradičné veľkonočné priadky. V Klube pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou v mestskom parku o tomto veľkom kresťanskom sviatku hovoril tamojší farár Nikola Despot. Na 63. stretnutí nevystal príležitostný program a medzi početnými hosťami vystúpila spevácka skupina Združenia pazovských žien a recitátori zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. V utorok 22. apríla konala sa aj súťaž o najkrajšie ozdobené veľkonočné vajíčka a pre všetkých najúspešnejších kreatívnych tvorcov organizátori pripravili odmeny. a. lš.

3. 5. 2014

Ľudia a diania NAJSTARŠIA OBYVATEĽKA KOVAČICKEJ OBCE

Pokojné oslavy stých narodenín

Jubilantka (sedí v strede) so svojimi sestrami Evou (zľava) a Annou (sprava), rodinou a príbuznými

Anička Chalupová

a Bielu sobotu 19. apríla v dome rodiny Litavskej v Kovačici bolo slávnostne a rušnejšie ako obvykle. Izba Kovačičanky

Kataríny Litavskej žiarila pestrými farbami. Okrem krásnych chutných tort na stole voňali pestrofarebné kytice, ktoré jej rodina, susedovci a známi priniesli spolu so želaním pevného

zdravia. Katarína Litavská, rodená Brngárová, sa dožila neuveriteľného veku. V kruhu svojich najmilších táto milá babička oslávila nádherné životné jubileum – sté narodeniny. Oslávenkyňa sa narodila v roku

PRI STÁNKU MÁRIE PETRÁŠOVEJ NA VRŠACKOM TRHU

Ťažko v zime, v lete ešte ťažšie Vladimír Hudec

mal dobrý výber tovaru, a pri topánkach aj ponurhoviská v Srbku jednotlivých veľkostí. sku sú opravNevýhoda je, že sa robí aj divé malé počas víkendu a sviatkov, obchodné domy avšak vtedy najviac ľudí na otvorenom. Zaprichádza na trh. V zime mestnanie si tu našli je chladno, v lete je pod ľudia, ktorí z tých plechom v búdke veľmi alebo oných dôvoteplo. dov boli bez prá– Aký je rozdiel mece. Jednou z nich dzi prácou vo vlastnom je Mária Oravcová, stánku na trhovisku a jánošícka rodáčka Musím otvoriť štyri oči: Mária Oravcová pri svojom stánku v lokáli v meste? žijúca vo Vršci, ktorá – Príliš veľký, najmä ak – Dá sa z tejto práce vyžiť? na tamojšom trhu predáva takmer je lokál prenajatý. Na trhu napr. – Na normálny život si zarobím, o 15. hodine zatváram stánok, a keď 10 rokov. V obchodníctve je od začiatku 90-tych rokov minulého ale zbohatnúť sa veru nedá. Za odchádzam po tovar, vôbec nie storočia, keď v Jánošíku mala vlast- miesto na trhovisku platím tak me- som na trhu alebo zatvorím skôr. nú predajňu zmiešaného tovaru. sačnú, ako aj dennú úhradu, spolu V meste by som sa nemohla tak V podmienkach hyperinflácie ju zo 20-tisíc dinárov. Ďalších 20-tisíc správať, butik by musel robiť celý zatvorila a začala chodiť po trhoch. vyčlením na penzijné a zdravotné deň, musela by som zamestnať roNajprv predávala tovar, ktorý jej poistenie a sú tu aj iné výdavky botníka. To by sa mi iste neoplatilo. zostal v predajni, neskoršie aj hrač- vyplývajúce zo zákona. Boli by k tomu dodatočné náklady – Je ťažko podnikať na trhu? ky a tenisky. Potom sa orientovala za elektrický prúd, vykurovanie – Ako v každom obchode, aj a komunálne poplatky. Výhoda výlučne na obuv a kožené tašky. na trhu je najdôležitejšie, aby si podnikania na trhu je aj v tom, že Predáva iba na trhu vo Vršci.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1914 ako jedno z piatich súrodencov. Okrem najmladšieho brata Adama a najstaršej sestry Erže, ktorí sú nebohí, má ešte dve sestry, Evu Dišpiterovú, ktorá sa tohto roku dožila 93 rokov a najmladšiu sestru Annu Glózikovú (91). Aj keď žije u svojho syna Jána, za najväčšieho nepriateľa považuje samotu. Musí mať vždy spoločnosť. Katarína má dve deti, štyri vnúčatá a jedno pravnúča. Ešte stále je čiperná a má veľmi dobrú pamäť. „Nikdy som nikoho neoklamala, od nikoho som nič nežiadala. Snažila som sa robiť dobre a čestne,“ hovorí babička Katarína. Oslávenkyňa bola domácou a v osade bola známa ako veľmi pracovitá žena. Na otázku, ako sa dožiť takého vysokého veku, odpovedala, že za takéto životné jubileum predovšetkým vďačí Bohu, a aj podnes zje každý deň jedno jabĺčko. Donedávna sa nevzdávala práce, ale teraz jej už staroba nedovolí pracovať. Babičke Kataríne prajeme, aby jej slúžilo zdravie i naďalej, aby sa tešila z každého dňa a z drobných radostí, ktoré život prináša. so zákazníkom môžem zjednávať cenu. Ak chceš predať, niekedy to musíš urobiť na účet vlastného zárobku. – Kde je väčšia frekvencia ľudí? Na trhovisku, či v meste? – To je ťažko povedať. Skôr na trhu kupovalo veľmi mnoho ľudí. Už nie je tak, ale frekvencia ľudí je naďalej veľká. Hádam preto, že sme predsa trochu lacnejší ako predajne v meste, i keď často predávame rovnaký tovar. – Mali ste problémy s krádežami? – Pravdaže. Topánky síce nekradnú, lebo vystavujem iba jednu, z ktorej by nemali žiaden osoh. Stalo sa však, že mi ukradli tašky. Stačí na chvíľu kupcovi obrátiť chrbát. Predavači si však navzájom pomáhajú tak, že pozorujú i susedné stánky. Viac očí viac vidia. – Pracujete po zime a úpeku. Zanechalo to následky na zdravie? – Nateraz nie alebo to ešte necítim. Mienim, že sme sa v takých podmienkach otužili. Sme na sviežom povetrí a imunita nám je istotne omnoho lepšia ako tým, ktorí pracujú v zatvorených a dusných priestoroch. • ĽUDIA A DIANIA •

NA NÁVŠTEVE V SRIEMSKEJ DEDINE ĽUBE

Skromné priania na výhodnejší život Katarína Gažová

očas návštevy v Ľube v tamojšom združení žien, ktoré sídli v miestnostiach základnej školy, v družnom posedení s členkami spolku Katarínou Topoľskou, Snežanou Kmeťkovou a Nadou Považanovou sme si pohovorili o každodennom neľahkom živote v tejto dedine a o všetkom tom, čo život v takomto menšom prostredí so sebou prináša. Z Ľuby, sriemskej dediny vedľa Erdevíka, v ktorej žije 450 občanov, majú autobusové spojenie dvakrát denne so Šídom a tiež toľkokrát so Sriemskou Mitrovicou. Cez víkendové dni a počas školských prázdnin ani toto spojenie Ľubania nemajú,

bené hlavne školákom. Naše deti po skončení štvrtej triedy cestujú do vyšších ročníkov do Erdevíka. Stredoškoláci cestujú hlavne do Šídu alebo do Sriemskej Mitrovice. Keď vyučovanie majú odpoludnia, nemajú spojenie, nuž sa rodičia striedajú a vozia ich autom. Mimo dediny pracuje a teda aj cestuje menej ako dvadsať dospelých občanov Ľuby. Keď ide o zásobovanie občanov, v strede osady je predajňa so zmiešaným tovarom, potravinami. Naše spolubesedníčky tvrdili, že je veľmi dobre zásobená, takže si tu môžu kúpiť všetko potrebné pre domácnosť. Akže sú to väčšie nákupy, v tom prípade sa vyberú do Erdevíka alebo do Šídu a ďalej.

Do dedinského parku si neraz na kus reči zájdu aj školáci

alebo je možné cestovať iba raz za deň. – Autobusmi hlavne cestujú školáci a robotníci zamestnaní mimo Ľuby. Autobus ide ráno a vracia sa popoludní, teda linky sú prispôso-

– Do Ľuby doktorka prichádza iba raz týždenne a zdravotná sestra pracuje každý deň. Škôlka nám taktiež pracuje iba dva dni v týždni, a to v pondelok a v utorok. Detí je málo, takže je to kombinovaná

Záber zo stredu Ľuby: Teplé jarné počasie vylákalo dedinčanov pracovať s drevom

skupina škôlkarov. Máme iba šesť detí v škôlke, a to od troch do šesť rokov. Naši občania sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom. Pestujú hlavne pšenicu, kukuricu, sóju, slnečnicu. Nejde o veľké parcely pôdy, lebo sa tieto kultúry pestujú hlavne pre vlastné potreby v domácnosti. V poslednom čase sa dosť ľudí orientuje na vinohradníctvo a z toho dôvodu začali zakladať vinohrady. Väčšina sa rozhoduje pre vinice aj kvôli tomu, že je u nás na to výhodné podnebie. Dobytkárstvo je tiež v Ľube rozšírené. V dedine máme tak asi štyri – päť fariem, kde je aj do tridsať kusov dobytka. Skôr tam bolo viac býkov. Teraz sa orientovali viac na chov dojníc, pričom je aj mlieka viac, a to sa sprostredkúva cisternami do mliekární mimo Ľuby. Menší dobytkári, ktorí majú jednu – dve dojnice, predávajú mlieko prostredníctvom týchto fariem. Keď Ľubania potrebujú tie-ktoré

doklady, vybavujú si ich v Erdevíku, lebo miestna kancelária je z Ľuby premiestnená. V dedine pracuje iba pošta, čo umožňuje občanom aspoň zaplatiť účty. Dedinský trh nemajú, iba v piatok a v nedeľu prídu ojedinelí predavači z okolia a predávajú ovocie, zeleninu. Keď ide o zásobovanie vodou, situácia tiež nie je bohvieaká; dedinský vodovod ešte nemajú, hoci sa na tom už niekoľko rokov pracuje. Občania sa vodou zásobujú zo svojich kopaných studní. Po vodu na pitie odchádzajú na studňu v strede dediny. Okolo Ľuby je však veľa prameňov, takže sa aj tak zásobujú pitnou vodou, lebo voda z domácich studní je nie na pitie. V rozhovore s mladými Ľubanmi sme sa dozvedeli, že miest na zábavu mládeže je v tomto prostredí málo. Hlavne sú to dedinské kaviarne a kamarátenie pri rozhovoroch večer v centre dediny v tamojšom parku.

VIETE, ako sa fotografovaním môžete stať milionárom? Veľmi jednoducho: stačí, aby ste predtým boli miliardárom. Návod výstižne vtipný, vzhľadom na ceny fotoaparátov, objektívov, bleskov a kopy iného náradia, ktorému holdujú milovníci tohto druhu umenia. Pre tých, ktorí nie sú medzi horných desaťtisíc a peňazí teda majú pomenej, východiskom sú pravidelné fotoburzy. Posledná prebiehala v nedeľu 13. apríla v Novom Sade, v galérii Fuji v Ulici Národného frontu. Ponuka, zvlášť objektívov, bola hojná (na snímke). O. F. • ĽUDIA A DIANIA •

18 /4593/

3. 5. 2014

Ľudia a diania KYSÁČ

Výstava, koláče, suveníry Elena Šranková

lenky Spolku kysáčskych žien na Bielu sobotu usporiadali tradičné veľkonočné podujatie: výstavu maľovaných vecí a výkresov škôlkarov všet-

kých vekových skupín, ako i predaj koláčov a kysáčskej sármy. Vystavovali maľované taniere, mliečniky, džbány, staré žehličky, kolovrat, všetko to, čo už neslúži svojmu účelu, ale je peknou ozdobou s nádychom

BÁČSKA PALANKA

V PETROVCI K VEĽKEJ NOCI

Veľkonočný program Elena Hložanová

báčskopalanskom Slovenskom dome tradične oslávili Veľkú noc. Veľkonočný program sa uskutočnil na Bielu sobotu 19. apríla v predvečerných hodinách. V programe sa zúčastnili deti, mládež a dospelí. Deti tanečnej skupiny MOMS zatancovali tance, ktoré nacvičili Ferenc a Sandra Štandiovci za sprievodu harmonikára Samuela Krišku. Deti Detskej



zašlých čias. Návštevníkom ponúkli aj ručné práce a suveníry: vyšívané tašky, náušnice, kraslice a rôzne iné veci k sviatkom s primeranými veľkonočnými dekoráciami. Ponuka koláčov a tort bola už tradične veľmi

bohatá. Tentoraz podujatie bolo v priestoroch spolku, v bývalom Ferkovom dome, ktorý vďaka usilovným spolkárkam dostal novú podobu a zmenil sa takmer na nepoznanie. V každej izbe bolo čo obzerať, lebo spolkárky dbali na každú maličkosť. Výstavu navštívili aj škôlkari, pre ktorých prichystali dielňu, ukázali im totiž maľovanie vajíčok voskom.

Chrámový koncert

besiedky SEAVC zaspievali, zarecitovali a predstavili sa recitálom pod názvom Abeceda. Pripravili ich Vesna Belániová, Drahoslava Čiefová a Alexandra Grňová. Cirkevná mládež, ktorú má na starosti Martin Kováč, recitovala a spievala tiež; na gitare ich sprevádzal Andrej Hložan. Na záver prítomných, a najviac deti, scénkou potešili až traja zajkovia a vylúdili úsmevy a potlesk obecenstva. Nechýbali ani darčeky.

Jaroslav Čiep

ruhý rok v poradí v petrovskom slovenskom evanjelickom a. v. kostole vo Veľkonočnú nedeľu 20. apríla bol Veľkonočný chrámový koncert. Pookriať si dušu pri speve a duchovnej hudbe prišli nielen domáci, ale aj hostia z okolia. Hudbou na organe sa najprv predstavil niekdajší petrovský kantor MgA. Janko Siroma, teraz pôsobiaci v Bratislave, a potom sa pred oltárom striedali starší spevokol petrovského evanjelického cirkevného zboru,

Komorný zbor Musica viva, trubkársky orchester, mladší spevokol z Aradáča, speváčka z Kysáča Ľudmila Berediová-Stupavská, mladší spevokol z Petrovca a akýmsi vrcholom koncertu bolo vystúpenie speváčky Anny Struhárovej. Slová ozrejmujúce tradičný kresťanský sviatok – Veľkú noc pomedzi piesne popretkával petrovský farár Vladislav Ivičiak, ktorý sa za krásne prednesy na záver zavďačil všetkým účinkujúcim spevákom, hudobníkom a umeleckým vedúcim. Celkom na záver vyzval všetkých k spoločnej modlitbe Otče náš.

KRÁTKE SPRÁVY

Padina Veľkonočný program žiakov padinskej Základnej školy maršala Tita sa usporiadal v stredu 16. apríla vo veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku. Po prvýkrát na podnet učiteľa Jána Kolárika žiaci nižších ročníkov spolu so svojimi triednymi učiteľkami Annou Halajovou, Milkou Petrovičovou a učiteľkou náboženstva Ingrid Tomečekovou pred plnou sieňou divákov predviedli veľkonočné básne, piesne, hry a padinskú obyčaj S ratolesťou na Kvetnú nedeľu. Sprievodným podujatím bola výstava k Veľkej noci, ktorú nainštalovali žiaci v aule tamojšej školy. A. Ch.

Kysáč Veľkonočné sviatky dôstojne oslávili aj v Kysáči. V slovenskom evanjelickom a. v. chráme Božom Kristovo zmŕtvychvstanie oslávili primeraným programom, v ktorom účinkovali pokonfirmačná mládež, deti nedeľnej besiedky, deti, ktoré majú v škole výučbu náboženstva a cirkevný spevokol. A. L.

www.hl.rs

OBLIEVAČKU V ILOKU sme si vo Veľkonočný pondelok užili dvakrát. Večer v Slovenskom dome ilockí ochotníci predviedli divadelnú hru Veľkonočný oblievač. Predtým sa nám ale naskytla príležitosť byť svedkami celkom skutočnej veľkonočnej oblievačky. Na Ulici Ivana Gorana Kovačića sa odrazu strhol hurhaj, krik, naháňačka... Zopár chlapcov sa popoludní s kantami a plastovými fľašami v rukách rozbehlo za svojimi „sympatiami“. Oblažili ich studenou vodou tak, že tieto mali čo žmýkať. Z dievčat čo nevidieť vyrastú driečne krásavice, na ktoré budúci ilockí beťári vytasia prútiky, a neprekvapíme sa, ak nabudúce naďabíme aj na ilocké veľkonočné šibačky. J. B-š

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

AKO SA ROZDEĽUJÚ ROZPOČTOVÉ PENIAZE V OBCI BÁČSKY PETROVEC?

Financovanie kultúry a mimovládnych organizácií Jaroslav Čiep

eď ide o finančné zabezpečenie spolkov a združení v oblasti kultúry alebo mimovládnych organizácií v Obci Báčsky Petrovec, kompetencie v ich prideľovaní má Obecná rada Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Začiatkom marca schválila Rozhodnutie o rozvrhnutí prostriedkov určených oblasti kultúra na rok 2014 v hodnote 2 000 000 dinárov. V obecnom rozpočte v položke činnosť spoločností v oblasti kultúry a v klasifikácii dotácií pre kultúrnu činnosť určili a financie rozdelili podľa tohto „kľúča“: pre kultúrno-umelecké spolky Zvolen v Kulpíne, Jednota v Hložanoch, Đuru Jakšića v Maglići a Petrovská družina v Petrovci určili ročný prídel v hodnote 330 000 din., divadelníkom VHV z Petrovca vyčíslili 250 000 din. a KUS Krajan Vojvodina, sídliaci v Kulpíne, 125 000 din. Podľa osobitného rozhodnutia predseda obce v tomto roku môže rozvrhnúť zvyšných

305 000 din. pre mimoriadne aktivity spolkov. Keď ide o kategóriu mimovládne organizácie, do ktorej vtesnali početné spolky z tejto obce a jej rozpočet, možno povedať, že táto položka je omnoho väčšia, čiže v rámci nej Obecná rada svojím rozhodnutím v aktuálnom roku rozvrhla 3,7 milióna din. V rámci tejto položky rozpočtové prostriedky sú určené spolufinancovaniu programov a aktivít humanitárneho, kultúrno-vzdelávacieho, invalidného a náboženského charakteru, ako i aktivitám, ktoré sú významné pre Obec Báčsky Petrovec. Financie pre spolky a združenia sú rozvrhnuté do troch kategórií. V prvej kategórii obec financuje riadnu činnosť, teda trovy telefónov, elektrickej energie, vykurovania, internetu, kancelárskeho materiálu a iné potreby a z obecného rozpočtu vyčlenia na tieto účely 1 547 000 din. Tak Obecné združenie penzistov môže počítať na 50 000,

Obecný výbor Červeného kríža na 153 000, obecný spolok diabetikov na 30 000, Obecná organizácia invalidov práce na 30 000 a Obecné hasičské združenie na 50 000 din. Práve tak aj miestni požiarnici v Petrovci a v Hložanoch dostanú po 50 000 a rovnakú sumu aj lovecké spolky v Hložanoch a v Maglići. Spolku petrovských žien namerali 83 000, spolkom žien v Kulpíne, Hložanoch a v Maglići po 60 000 a Asociácia slovenských spolkov žien získa 30 000 din. Rádioklubu Petrovec v tejto položke určili 50 000, hložianskemu Združeniu poľnohospodárov 40 000, Akadémii podnikania žien 36 000, petrovským spolkom: Združeniu petrovských výtvarných umelcov, Komornému zboru Musica viva, Petrovillage, Združeniu Čiriklji po 30 000, ako aj Klubu Kulpínčanov. Petrovskému Spolku filatelistov určili 15 000 din. Podľa tohto rozhodnutia Združeniu vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny a Asociácii

slovenských pedagógov Vojvodiny pridelia po 30 000 din. V oblasti mládežníckych aktivít Združeniu E.Y.B.L. patrí 50 000, pobočke YMCA, Združeniu Terra a maglićským mládežníkom v združení Bolji život po 30 000 din. Ochrancom prírody, ktorých tiež obsiahli v tomto rozhodnutí, peniaze rozvrhli takto: Zeleni krug z Petrovca 60 000, Ekos z Hložian 30 000 a ekologické hnutie v Maglići 20 000 din. Nakoniec petrovský zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi získa 50 000, Kristova duchovná cirkev v Petrovci a v Kulpíne 40 000, resp. 30 000 a Združenie pre promóciu kresťanských hodnôt Manna v Kulpíne 20 000 din. V druhej kategórii tohto rozhodnutia z obecného rozpočtu podporia aj investičné práce združení v Obci Báčsky Petrovec v hodnote 460 000 din. Tieto peniaze si rozdelia Obecné združenie penzistov, Dobrovoľný požiarnický spolok v Petrovci, lovecké spolky z Hložian a Maglića, ktorým patrí po 100 000 din., a mládežnícke združenia E.Y.B.L. z Petrovca a Bolji život z Maglića, ktoré získajú po 30 000 din. Okrem toho veľkú čiastku peňazí z tejto rozpočtovej položky osobitným riešením zase rozvrhne predseda obce. Ide o sumu 1 693 000 din., čiže čosi viac ako 45 % zo všetkých peňazí v tejto položke.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

obré ránko, dobrý deň, vážení slobodní občania! Tak ako? Vysviatkovaní, unavení? Zostalo vám – aspoň podaktorým – to-ktoré celé vajko; alebo ste prišli o všetky? Píšete, konečne, petíciu? Akože ktorú? Predsa tú, v ktorej sa už raz dovoláme práva, aby po každom sviatkovaní nám slobodným občanom pripadlo tri-štyri-päť dní zaslúženého oddychu. Vari sme sa nenaupratovali, nenavyvárali, nenavypekali a neponapapávali • ĽUDIA A DIANIA •

v dňoch sviatočných, v dňoch pracovného voľna, až je nám tak trochu nevoľno, ani sami nevieme, či z predveľkonočného pôstenia alebo veľkonočného pokrmami presýtenia? Áno, správne ste si povšimli: zopár týždňov sme ani nebubnovali. Nikdy nevedno, na čo je to dobré; môžbyť je to dokonca v súlade s avizovanými reformami, ktoré reformy okrem iného definujú aj potrebu po šetrení. Inak sa nám dopočulo, že ste sa medzičasom

o. i. dopočuli, že do víťaznej EsEnEs sa za 60 dní začlenilo 60 000 ľudí, teda priemerne tisíc nových pokrokových členov každý deň. Taký priemer nezaznamenal ani niekdajší historický ZéKáJu, ktorý nakoniec, len čo je pravda, azda v dôsledku prehnaného napätia švíkov, praskol. O reformách a o politike sa ešte akiste bude bubnovať ohohó. Zabudli sme sa ale úvodom, prepáčia nám, dobrí ľudia, spýtať, ako sa vydarila veľkonočná šibačka? Ako dopadla veľkonočná kúpačka, to jest oblievačka? Voňavky a vody... mali ste nadostač? V istých oblas18 /4593/

tiach našej krajiny jej veru bolo viac než treba. Opustila, mokrá potvora, korytá riek a potokov a narobila – nie prvý raz – veľké škody. Zaplavila role, ovocné sady, záhrady, vošla ľuďom priamo do príbytkov. Zhora zaznel pokrokový hlas: Kde sa podeli peniaze, ktoré, opakovane ohrozené prostredia, zo štátneho mešca dostali pred časom na zavedenie ochranných opatrení?! Nuž, milé dámy a vážení páni, voda z riek a potokov, až sa rozzúri, berie sebou všetko. Nebridia sa jej ani drobné, nie to veľké prachy... Bumbumbumbumbum!

3. 5. 2014

Ľudia a diania AKTIVITY KU DŇU ZEME V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Rozmýšľaj mimo igelitového vrecúška Anna Lešťanová

ri príležitosti 22. apríla, Svetového dňa Zeme sa i tohto roku realizoval projekt Rozmýšľaj mimo igelitového vrecúška (Misli izvan kese) a súbežne i príležitostný program v Starej Pazove, Novej Pazove a Starých Bánovciach. Skupina mladých Pazovčanov narazila na veľký ekologický problém spätý s nedostatočne vyvinutým povedomím ľudí o ochrane životného prostredia v lokálnej samospráve, v ktorej žijú a pracujú. Projekt je zameraný na zmenšenie použitia igelitových vrecúšok a na zhotovovanie predmetov z materiálov, ktoré stratili svoju pôvodnú hodnotu, ale sa

znovu môžu použiť na iné účely. Projekt sa realizoval na viacerých lokalitách, pričom sa pozornosť usmernila aj na všeobecnú ekologickú krízu a ostatné nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú zdravý život na Zemi. Podobne ako v uplynulých rokoch i tentoraz pred veľkými obchodnými centrami občanom mesta rozdelili plátenné nákupné tašky. V rámci akcie sa konali ekologicko-kreatívne dielne (Reuse), premietali dokumentárne filmy o škodlivosti niektorých materiálov na životné okolie a zdravie ľudí a odznel aj hudobný program. Na základe údajov, ktoré sme dostali iba v jednom supermarkete v Starej Pazove, sa počas jednej

zmeny stroví viac ako 2 000 kusov igelitových vrecúšok, ktoré zvyčajne všetci použijeme iba raz a zahodíme. Projekt organizovali a program pripravili Kancelária pre mla- Záber z ekologicko-kreatívnej dielne dých Obce Stará Pazova, organizácia pre Obradovića – knižnica Petra Petmladých Štrik a klub Pevac a rovića Njegoša v Novej Pazove podporili ho i odvetvia staropa- a knižnica Dimitrija Ruvarca v zovskej Ľudovej knižnice Dositeja Starých Bánovciach.

KOVAČICKÁ MOZAIKA 2014

Bez maďarských a rumunských prác Anička Chalupová

stredu 23. apríla v Medzinárodný deň knihy a autorských práv v Turistickom sídlisku Relax v Kovačici bolo slávnostné udelenie cien literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika, ktorú už po šiestykrát usporiadala tamojšia Obecná knižnica v čele s riaditeľkou Máriou Ďurišovou. Aj tentoraz účastníci súťažili v rámci troch kategórií: nižšie ročníky ZŠ, vyššie ročníky ZŠ, stredoškoláci, študenti a dospelí, ktorí písali poéziu a prózu na témy: Kolotoč pre dvoch, Som proste smoliar/ ka a na voľnú tému. Tohto roku podľa slov predsedníčky odbornej komisie profesorky Kataríny Stanovej na súťaž bolo zaslaných 90 literárnych prác prevažne v slovenskom a srbskom jazyku, ale, ako konštatovala, žiadna literárna práca v rumunskej a maďarskej reči a ani jedna power-pointová

www.hl.rs

Organizátor súťaže s odmenenými účastníkmi

práca. V komisii, ktorá hodnotila literárne práce, okrem profesorky Stanovej (predsedníčka), bola aj profesorka Gordana Dacevićová z Crepaje a profesor Ján Haník, školský inšpektor. Podľa jej rozhodnutia v kategórii žiakov nižších ročníkov ZŠ 3. miesto získali Jana Marková, tretiačka z Padiny, a Iva-

Informačno-politický týždenník

na Hekeľová, štvrtáčka z Kovačice, 2. miesto Jaroslav Slivka, druhák z Padiny, a jeho vrstovník z Idvoru Jovan Jovin, 1. cenu získala Ivana Megová, druháčka z Padiny. Keď ide o súťaž žiakov vyšších ročníkov ZŠ, odmeny získali: Martina Čížiková, žiačka 8. ročníka, a Filip Straka, žiak 6. ročníka ZŠ Mladých pokole-

ní (3. miesto), Gabriela Pavlíková, žiačka 6. ročníka, a Ema Farkašová, žiačka 5. ročníka kovačickej ZŠ (2. miesto), a ôsmaci Rebeka Majdlíková z Padiny a Miroslav Filka z Kovačice (1. miesto). V kategórii stredoškolákov, študentov a dospelých odborná porota sa rozhodla udeliť 3. cenu Zuzane Čížikovej z Kovačice a Jasmine Isajlovej z Crepaje, 2. cenu Nevene Gligorijevićovej z Crepaje a Jovane Šamancovej z Uzdinu a 1. cenu Jánovi Valentovi z Debeljače. Špeciálnu odmenu, ktorú venovalo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica, získala študentka Elenka Ďurišová z Padiny. Obecná knižnica v Kovačici aj tohto roku odmenila pedagógov, ktorí nesebecky priložili ruky k organizácii podujatia, a to Máriu Kotvášovú-Jonášovú a Evu Hrkovú-Poliakovú z Kovačice a Janu Kováčovú a Annu Halajovú z Padiny. • ĽUDIA A DIANIA •

S CARVING MAJSTROM JAROSLAVOM PRASKÁČOM Z PADINY

Umelecké diela, a pritom jedlé Jasmina Pániková

carving majstri z Macedónska, Bosny a Hercegoviny a, samozrejme, zo Srbska. Plánujeme ho usporiadať aj v tomto roku 1. a 2. augusta a už teraz záujem o účasť prejavili majstri z Ukrajiny, Rakúska, Bulharska, Macedónska, Chorvátska, Čiernej Hory... V tomto roku sme založili Asociáciu carving majstrov v Srbsku, a to práve z jedného dôvodu – aby sme čoraz viac propagovali túto techniku. V súčasnosti má asociácia 50 členov. Okrem carving cupu v Kovačici zúčastnili ste sa aj na iných súťažiach? – Prvýkrát som súťažil na Slovensku. Bola to medzinárodná súťaž v carvingu v Bratislave, ktorú hodnotili sudcovia z WACS, čiže Svetovej organizácie kuchárskych asociácií. Bola to pre mňa úspešná súťaž, získal som striebornú medailu. Na etno veľtrhu v Belehrade som získal druhé miesto, na carving cupe v Kovačici som obsadil šieste miesto... Pravdaže, mám potešenie z týchto úspechov, ale oveľa vzácnejšie pre mňa sú humanitárne akcie, na ktorých sa zúčastňujem. Vlani sme mali dve také akcie, na kto-

arving alebo dekoratívna technika vyrezávania do ovocia a zeleniny sa ešte v 7. storočí zjavila v Číne, Kórei a v Japonsku, no najväčší majstri prichádzajú z Thajska, kde bola táto technika povinným predmetom v školách. V posledných rokoch sa začala presadzovať v našej krajine, ale stále nie je dostatočne rozšírená. Začali ju propagovať kuchári, ktorí chcú vizuálne skrášliť svoje jedlá. Jaroslav Praskáč z Padiny je jeden z mála tých, ktorí naplno ovládajú túto techniku. Po skončenej kuchárskej škole sa Jaroslav na veľtrhu turizmu v Novom Sade ihneď zamestnal a vtedy začal mi kúpil nože, a pustil Chodili ste na kurzy alebo som sa do toho. ste sami zvládli túto techniku? Sú na to špeciálne – Základy som zvládol sám. nože? Pozeral som na internete, ako – Áno. Na carving to robia iní a postupne som sa používajú špeciál- sa zaúčal. V minulom roku som ne nástroje a každý ukončil dva kurzy na carving majster musí Carvingovej akadémii mať základný nôž, tzv. v Česku a v tomto roku thajský nôž. Je to úzky sa tiež plánujem zapía, samozrejme, veľmi sať na určité kurzy na ostrý nožík, ktorým sa tejto akadémii. Podal precízne môžu vyrezať som žiadosť aj o medziružičky, lístočky a pod. národný IES certifikát U nás sa zatiaľ také sety a teraz ma očakávajú iba nemôžu kúpiť. Set, ktorý skúšky. Ako držiteľ toho ja používam, je kúpený certifikátu mohol by som v Česku a stál 130 eur. zaúčať iných záujemcov Pravdaže, sú aj oveľa a dokonca jedného dňa drahšie sety. Hovorím, založiť nejakú školu carže je to drahý koníček. vingu. Vidno, že máte elán Potrebné je vložiť dosť financií, úsilia a trpezli- a chuť do práce. A ako je to s inými majvosti, ale stojí to za to. Tekvica – večná inšpirácia... Na ktorom ovocí strami? Má carving alebo zelenine sa vám budúcnosť v našej krauvažovať o zdokonaľovaní sa najlepšie pracuje? jine? v tejto technike. – Najkrajšie je to na melóne, – Našťastie, čoraz viac ... pokým melón kvôli svojim Čo, resp. kto vás podnie- lebo má tri farby, ktoré sa môžu ľudí sa zaujíma o zdoko- farbám je Jaroslavovým favoritom til, aby ste sa venovali tejto pekne kombinovať, a najčas- naľovanie v tejto techni- (Foto: z archívu J. Praskáča) technike? tejšie pracujem na tekvici. Na- ke a máme aj čoraz viac – Kamarát, ktorý žije na Slo- šťastie, môže sa vyrezávať do zákazníkov, ktorí chcú, aby sme rých sa peniaze z predaja darovali vensku, sa zaoberá carvingom čohokoľvek. A ak sa náhodou skrášlili ich pokrmy, či už na svad- novosadskej nemocnici Betanija. a on je ten, ktorý ma zasvätil do vyskytne nejaká chyba, čiže ak bách, narodeninách, alebo iných Spojili sme pekné s užitočným tejto techniky. Predtým som čítal vyrežem trochu hlbšie než je oslavách a recepciách. V minu- a keďže to bolo humanitárneho o tom na internete a rozhodol potrebné alebo nakrivo, to nie lom roku sme zorganizovali prvý rázu, o to bola táto akcia dôležisom sa serióznejšie sa tomu je problém. Všetko sa môže na- carving cup v Srbsku. Prebiehal tejšia, nielen pre mňa, ale aj pre venovať. Poprosil som ho, aby praviť. v Kovačici a zúčastnili sa na ňom mojich kolegov. • ĽUDIA A DIANIA •

18 /4593/

3. 5. 2014

Ľudia a diania ZÁVER EKOLOGICKEJ AKCIE V PETROVCI

Stromy sú vysadené Jaroslav Čiep

zemie Vojvodiny napriek pohoriu Frušká hora je nedostatočne zalesnené. Samotná Báčskopetrovská obec je so zeleňou na tom ešte horšie. Údajne iba 0,84 % tohto územia je zalesnené, čo je pod každú úroveň. Preto sa združenie Zelený kruh z Báčskeho Petrovca v spolupráci s časopisom Eko list podujalo pokračovať v predtým zachodenej akcii vysádzania rozličných stromčekov v školách. Hoci zostali bez finančnej podpory z republikových fondov, nevzdávali sa. Od októbra minulého roka novými formami zbierania prostriedkov pokračovali v akcii Ako rastie strom? Nápomocné im bolo Združenie petrovských výtvarných umelcov, v ktorom zrealizovali medzinárodný výtvarný tábor a výťažok z predaných obrazov venovali do tohto fondu. Okrem maliarov akciu podporili početné podniky a občania. Zozbieralo sa viac ako 419 473 dinárov, za ktoré kúpili sadenice rozličných stromov. V apríli tohto

roku ich spolu so žiakmi sadili aj na školských nádvoriach v Hložanoch, Kulpíne a v Maglići. Akcia vysádzania stromčekov a kríkov na nádvorí Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, kde trvalé miesto našlo 50 sadeníc, a zároveň záverečná konferencia projektu sa konali v stredu 16. apríla. Na konferencii o doterajších výsledkoch hovorila vedúca projektu Vierka Marčoková-Cerovská. Úvodom záverečného podujatia zaspieval žiacky chór pod vedením profesorky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. V mene Báčskopetrovskej obce sa prihovoril predseda Pavel Marčok a v mene domácej školy sa zavďačil riaditeľ Ján Brna. Odborníčka v oblasti hortikultúry Majda Adlešićová podrobnejšie objasnila, ako sa vysádzaním stromov vytvárajú kvalitnejšie životné podmienky a zveľaďuje sa životné prostredie. Všetkým účastníkom v tejto osožnej akcii sa zavďačili ďakovnými diplomami a jeden O druhoch stromov petrovským žiakom za mediálnu podporu získala aj redakcia Hlasu pri výsadbe hovorila odborníčka Majda Adlešićová ľudu.

 RETROSPEKTÍVA (29.) vo výbere Kataríny Gažovej PAZOVSKÁ PANORÁMA

Väčšiu pozornosť žiackym kuchyniam

ž či v mestách alebo v menších osadách v rámci škôl a školiek sa v posledných rokoch zakladajú žiacke kuchyne. Vyžaduje si to predovšetkým naše dnešné tempo života, dlhý a náporný pobyt v škole, keď desiata každému žiakovi dobre príde. Zaujímalo nás, aká pozornosť sa tejto otázke venúva v školách našej obce. Pred niekoľkými rokmi žiaci v Starej Pazove v škole Hrdinu Janka Čmelíka mohli dostať raňajky za necelý dinár. Hodne k tomu prispela i organizácia Červeného kríža, ktorá žiackym kuchyniam pomáhala. Neskoršie sa poplatok zvýšil. Žiacke kuchyne pracovali i naďalej predovšetkým v Pazove,

www.hl.rs

bezohľadu na to, že neskoršie nedostali takúto pomoc a i napriek tomu, že žiaci zo svojho predplatného museli vyplácať kuchárku. Konečne po založení fondu pre priamu ochranu detí situácia sa v žiackych kuchyniach zmenila. Fond zo svojich prostriedkov teraz vypláca kuchárku a tiež hradí predplatné pre žiakov chudobných rodičov (je ich asi 10% z celkového počtu). Ako sme sa dozvedeli od predsedkyne tohto fondu Kataríny Kersfingovej, fond žiackej kuchyne vyplatí do konca tohto roku asi 10. 000 dinárov. Okrem toho deti svojím predplatným, ktoré vynáša 10 dinárov za mesiac, zozbierajú do konca roka asi 40.000 dinárov. Takým spôsobom v žiackej kuchyni v Základnej škole Hrdinu Janka Čmelíka bolo by zabezpečené asi 50.000 dinárov. Záujem detí o kuchyňu je veľký, bezohľadu na predplatné. Taký veľký záujem o desiatu je i oprávnený, lebo keď to prepočítame na dni, žiak platí len 0,38 dinára. A jedálny lístok je dobre zostavený.

Informačno-politický týždenník

V pondelok dostávajú chlieb s džemom, a v utorok s paštétou, v stredu s maslom, salámou a čajom, vo štvrtok rožok s maslom v piatok lepníky a v sobotu chlieb s maslom, salámou a čajom. Nie je preto divné, že skoro všetky deti tvrdo čakajú čas, keď zazvonia na desiatu. Ako sme sa dozvedeli, desiatu dostávajú iba nižšie ročníky, ktoré pracujú v troch smenách. Keď v tejto škole konečne vyriešia i priestorovú otázku a výučba bude prebiehať v dvoch smenách, desiatu budú dostávať i vyššie ročníky. Vtedy sa bude môcť prikročiť i k ďalšiemu vybaveniu kuchyne, ktorú zatiaľ nemožno veľmi pochváliť. V Surduku je situácia lepšia. Kuchyňa tu pracuje už dlhšie a neprestáva s prácou. V minulom školskom roku fond pre priamu ochranu detí určil 3.380 dinárov na adaptáciu kuchyne a zakúpenie inventára. V tejto škole je i najlepší jedálny lístok – žiaci dostávajú i mlieko. V Belegiši školská kuchyňa má tiež dobrú tradíciu. I tu je jedálny

lístok dobrý. Keďže priestorov má táto škola dosť, mienia zariadiť nielen kuchyňu, ale aj jedáleň. Preto im fond pre priamu ochranu detí dal 2.500 dinárov na zakúpenie bojleru, chladničky a stolíkov. Vo Vojke kuchyňa začne pracovať len od prvého novembra. Zatiaľ ju tam nemali. Vzhľadom nato, že sa tu s prácou teraz len začína, z fondu im dali 3.000 dinárov. V Starých a Nových Bánovciach žiacke kuchyne nejestvujú. V Starých Bánovciach je na príčine asi to, že nemajú priestory. V Nových i napriek tomu, že škola bola adaptovaná, nemajú možnosti. V oboch školách žiaci by sa veľmi potešili takýmto kuchyniam a bola by to iste veľká pomoc pre rodičov. V škole Boška Palkovljevića – Pinkiho žiacka kuchyňa nepracovala pravidelne. Teraz znovu pracuje. Predplatné je tu menšie, ale je chudobnejší i jedálny lístok. Z. Šipická (Výber z Hlasu ľudu číslo 44, ktoré vyšlo 31. októbra 1970 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Možnosti školenia slovenských detí Katarína Verešová

a kupectvo vyžaduje sa 14 rokov veku s lepšou výchovou a výučbou.“ Podobné ťažkosti boli aj pri zápise slovenských detí. „Zaujímavé je, že v niektorých slovenských obciach, kde povedľa vyšších ročníkov ľudovej školy účinkuje i meštiacka škola, radšej zapisujú deti po skončení 4. ročníka ľudovej školy do 5. ročníka ako do meštiackej školy, tak v Starej Pazove skoro zo 150 žiakov len 7 navštevovalo minulého škol. roku 1. ročník meštianskej školy, hoci

teľských školách je 2997 žiakov a na vysokých školách 16.213 poslucháčov, z ktorého počtu 90 % ráta na štátnu službu. A vieme dobre i to, že táto je preplnená už dnes skončenými kandidátmi.“ Lilge v článku prízvukoval, že väčšina pospolitosti vtedy nevedela, že okrem gymnázií jestvovali aj odborné školy pre budúcich roľníkov, obchodníkov a remeselníkov. V januárovom čísle Evanjelického hlásnika z roku 1938 Karol Lilge v článku Niekoľko štatistických dát o stredných školách v Juhoslávii bližšie hovoril o možnostiach odborného zdokonaľovania sa slovenských detí. V tom kontexte spomenul, že meštiacke školy jestvovali v Starej Pazove, v Šíde, v Iloku, v Novom Sade a v Báčskej Palanke a podotkol: „No, kým sa ešte akosi pribli-

nes, keď mladí ľudia so stredoškolským a akademickým vzdelaním ťažko získajú pracovnú príležitosť, je zaujímavé zistiť, ako sa v medzivojnovom období deti zapisovali do vyšších škôl a aká reforma školstva sa vtedy konala v bývalom Kráľovstve juhoslovanskom. Údaje o tom poskytol Evanjelický hlásnik registrovaný ako cirkevno-školský mesačník v Kráľovstve juhoslovanskom. O postavení stredných škôl najčastejšie písal Karol Lilge (1888 – 1953), učiteľ, publicista, prekladateľ a vtedajší tajomník Československého zväzu v Juhoslávii. V roku 1929 bol schválený školský záDobytkári na Petrovićovom sálaši v Starej Pazove kon, ktorým bola uvedená osemročná ľudová škola. Pre vte- je i v meštianskej dajšie postavenie školstva tento škole výučba zdarzákon znamenal reformu. Okrem ma... A treba ešte dopovinnej štvorročnej školy štát ložiť, že meštianska dovtedy umožňoval bezplatnú škola v Starej Pazove výučbu detí na gymnáziách, ale je roľníckeho typu,“ aj na meštiackych školách, ktoré uvádza Lilge v sposa považovali za stredoškolské. menutom článku „Pán minister Stošović zdô- a informuje: „Nateraz raznil, že uvedenie osemročnej u nás v Juhoslávii je ľudovej školy naráža na veľmi nie ešte dostatočne ťažké prekážky u ľudu, kde die- pochopený význam ťa po skončení 12. roku svojho odborných škôl pre života predstavuje už určitú ro- praktické povolania, botnú silu,“ uviedol Karol Lilge čoho dôkazom je Budova meštianky v Báčskej Palanke v článku Pred novým školským preplnenosť stredrokom v Evanjelickom hlásniku ných škôl (gymnázií) a univer- žujeme k priemernému číslu pri (august 1937, roč. XVII., č. 8, s. zít. To nám potvrdzuje i úradná meštianskych školách, horšie 115 – 118). V pokračovaní citoval štatistika, ktorá vykazuje, že stojíme ohľadom počtu našich ministrove slová v parlamente: z 207.400 žiakov skončivších žiakov, navštevujúcich strednú „Ponad túto otázku nemôže sa 1936. roku 4. ročník ľudovej školy, školu v Petrovci, v porovnaní mlčky prejsť, jej riešenie vyžaduje rozhodlo sa do meštiackych škôl s počtom juhoslovanského žiacživot v našich dedinách... Viac sa 14.000 a do gymnázií 25.000, tva v celom štáte, lebo nebyť nemôže uspokojiť so štyritriednou a všetkých žiakov v 219 mešť. Petrovca a najbližších niekoľko ľudovou školou a najmä keď pri školách je 38.939, kdežto v 185 našich obcí, nemali by sme dostaprijímaní mládeže na remeslá gymnáziách 110.142, na 33 uči- točný počet žiactva pre tento náš • ĽUDIA A DIANIA •

18 /4593/

jediný ústav a náš tunajší národ ukázal by sa vo veľmi smutnom svetle.“ Karol Lilge porovnával údaje stredoškolského vzdelania detí vo všetkých vtedajších banstvách. „Okrem hlavného mesta (Belehradu) školami najzaopatrenejšie boli Zetské, Sávske a Drávske banstvo a najhoršie stáli banstvá Vrbaské a Drínske. V Dunajskom banstve na 88 425 obyvateľov pripadla jedna stredná škola.“ Na základe týchto údajov Lilge navrhol: „Keď vezmeme do ohľadu, že nás Slovákov v Juhoslávii je podľa úradnej štatistiky do 74-tisíc, vidíme, že podľa počtu duší máme právo na jednu úplnú strednú školu, ktorú i máme v Petrovci. Iná vec je, čo sa týka počtu slovenského žiactva, navštevujúceho tento náš jediný slovenský ústav v Juhoslávii. V tomto ohľade slová ministra osvety, povedané v skupštine tohto rozpočtového roku, istotne sa na nás nevzťahujú, najmä keď uvážime minimálny počet nášho slovenského žiactva v meštiankach a v iných stredných odborných školách. Musíme uznať, že čo sa osvety týka, zaostávame za ostatnými národmi v Juhoslávii, čoho následky v budúcnosti sa ešte väčšmi pocítia. Je to jeden z problémov, od riešenia ktorého závisí naša národná budúcnosť. Pre konzervatívne náhľady nášho pospolitého ľudu jeho riešenie vyžaduje ťažkú prácu pre všetkých.“ Na základe týchto štatistických údajov možno usúdiť, že Slováci v Kráľovstve juhoslovanskom mali príležitosť školiť sa v materinskej reči úmerne svojim potrebám. Dobre však vieme, že naše slovenské, prevažne roľnícke rodiny, dlho boli tej mienky, že škola bola len pre „pánov“.

3. 5. 2014

Sme Slováci žijúci na Dolnej zemi, v Srbsku. Je tomu už 240 rokov, ako naši predkovia prišli do Kysáča. Boli to ťažké a trápne chvíle v dávnej minulosti, keď utláčaní pre svoje vierovyznanie a vyčerpaní po celé dni vykonávajúc tie najťažšie práce sa najprv zopár rodín, a potom aj mnohí iní vybrali na Dolnú zem, hľadať šťastie – vlastne nový život. Nečakali ich tu kvitnúce ruže, ale svojou vierou, prácou a trpezlivosťou prekonali mnohé ťažkosti. Poctivou prácou ľudia tejto slovenskej dediny získali vlastnosti, podľa ktorých sú známi aj dodnes svojou čistotou, kultúrou a usilovnosťou. V Kysáči máme rôzne spolky, kde si ľudia zachovávajú tradíciu a kultúru. Napríklad Kultúrno-informačné stredisko, Spolok žien a iné. Cirkev je tiež dôležitá pre občanov Kysáča. Ľudia sa tu zaoberajú hlavne poľnohospodárstvom a mnohí cestujú za prácou do Nového Sadu. Mnohí naši mladí ľudia odchádzajú na Slovensko študovať a niektorí aj pracovať. Tak sa ešte viac nadväzujú priateľstvá a spolupráca medzi Slovenskom a Srbskom. Sme hrdí na to, že sme Slováci. Marína Hricová, 8. 1 (1. cena – vyššie ročníky ZŠ) *** Na takých 18 kilometrov od mesta Nový Sad vedľa kanála DTD učupená je dedinka spomínaná ešte v dávnom roku 1256. Znovu založená bola roku 1457 ako súčasť Uhorského kráľovstva v Báčsko-bodrockej župe. Na prelome 16. a 17. storočia bola spomínaná v Osmanskej ríši, najprv ako súčasť Budinského a neskôr Egrinského pašalíku. Presnejšie písomné záznamy o Kysáči sú však novšie. V roku 1773 sem do najjužnejších končín bývalého Uhorska prišli Slováci prevažne z Novohradu, Pešti, Hontu, Trenčína a z iných stolíc. Kysáč je jediná slovenská dedina v okrese Nový Sad. Podľa posledného sčítania má 5 344 obyvateľov. Podľa cirkevných kroník prvá sa sem prisťahovala rodina Juraja Vardžíka z Piliša, a potom prišli aj ďalšie. Ich potomkovia tu zotrvali dodnes a tvoria jednu z najväčších osád v Srbsku, v ktorých žijú Slováci.

Mia Mešiová, 2. 2 (1. cena)

Amadea Čemanová

Ešte raz čí o kysáčskom výro

, 2. 2 (2. cena)

0. výročie príchodu mínali a oslavovali 24 ania vzácneho ipo pr nia ča sá Ky si potešili z vyd elý uplynulý rok ady. Len nedávno sa ostných Slovákov do tejto os z kysáčskych príležit čo nie te eš e ob ás v z m vá me e má sm e my j ďž é práce. Ke zborníka a a e literárne a výtvarn a ck vít žia do né Ľu ne ZŠ me ov od ník í: súťaž šších roč é výtvory žiakov vy e. odmenené výtvarn tatné najkrajšie prác os tie az ter , ali tov Štúra už prezen

Alexandra Vozárová, 8. 1 (2. cena – vyššie ročníky ZŠ) *** Dedina, v ktorej žijem, sa menuje Kysáč. Nachádza sa neďaleko Nového Sadu, hlavného mesta Vojvodiny. Pred 240 rokmi naši predkovia prišli sem z vtedajšieho štátu, ktorý sa teraz volá Slovensko. Ako mi moji rodičia a starí rodičia rozprávali, prvý Slovák, ktorý prišiel do Kysáča, sa volal Juraj Vardžík. Prisťahoval sa v roku 1773. Môj nebohý dedo Pavel Filko bol vždy hrdý na to, že tretím prisťahovalcom do Kysáča bol jeden Filko, ktorý sem prišiel z dedinky Terany, z juhu stredného Slovenska. Teší ma, že som v lete prvýkrát navštívil túto dedinku, ako aj kraj, z ktorého pochádzajú moji predkovia. Tento ich starý rodný kraj je chudobný na úrodnú pôdu, preto sa naši predkovia museli vynachádzať a sťahovať sa. Tak prišli aj na túto úrodnú rovinu. Krásu mojej dedine dávajú aj pravidelne rozmiestnené ulice, pekne upravené domy, pred ktorými sú zasadené stromy a niekde aj prekrásne kvetinové záhradky. Bez ohľadu na to, kam ma život zavedie v budúcnosti, Kysáč vždy bude moja dedina a moje rodisko. Ivan Martiš, 5. 2 (3. cena – vyššie ročníky ZŠ)

Klaudia Hegedišová, 2. 2 (3. cena)

Už je tomu 240 rokov, ako Slováci prišli do Kysáča. Boli veľmi usilovní, sami si robili domy a aj kostol si urobili. So sebou si priniesli len Bibliu a spevník. Do Kysáča prišli na kočoch. Ženy boli oblečené v sedliackych sukniach a muži v košeliach. Tu sa bavili poľnohospodárstvom. Mali kravy, kone, ošípané, ovce, sliepky a králiky. Kým ľudia robili, ženy varili obed. Som hrdá na to, že tu žijem.

a spevník. Chodievali často do kostola, vypočuť si Božie slovo. Aj ja chodievam do kostola a tomu sa teším. Cením si to, že ľudia tu žijú 240 rokov. Klaudia Hegedišová, 2. 2 (2. cena – nižšie ročníky ZŠ)

*** Uplynulo už 240 rokov od prvých slovenských krokov v Kysáči. Priniesli si ľudia Valéria Vitézová, 2. 2 sem Bibliu a s Božím slovom si tu stále žijú. (1. cena – nižšie ročníky ZŠ) Keď Slováci prišli sem, ťažko obrábali zem. Bol to ich dávny sen, ktorý ja snívať chcem. *** Matej Mucha, 2. 2 Kedysi dávno, dávno, ľudia zo Slovenska (3. cena – nižšie ročníky ZŠ) prišli do Kysáča. Bola im potrebná čistá a úrodnejšia pôda. Vzali si len Bibliu

A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 3. mája 2014 ČÍslo

9 /1867/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastú ceny obilnín

Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

dňoch od 14. do 17. apríla 2014 na Produkčnej burze v Novom Sade dopyt po agrokomoditách bol veľmi slabý. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol až o 50 % menší. Záujem o vývoz je na nízkej úrovni, pretože ceny na domácom trhu nie sú konkurenčné. Finančná hodnota obratu bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom taktiež takmer o 50 % nižšia. Cena pšenice dosiahla v uvedenom období tohtoročné cenové maximum. Predávala sa po 22,00 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 23,76 din./ kg (21,60 bez DPH), čo je o 3,68 % viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Na svetových trhoch cena pšenice potravinárskej naďalej stúpa. Na Parížskej burze 18. apríla sa predávala po 214 eur/t (platí pre máj 2014) a na burze CBOT v Chicagu po 180 eur/t (platí pre júl 2014). Cena jačmeňa sladovníckeho sa v Európe pohybuje od 188,38 eur/t (Česká republika) do 223,50 eur/t (Nemecko). Jačmeň kŕmny sa hlášky na predĺženie predáva od 162,13 eur/t (Maďarsko) do 186 registrácie gazdovstva. eur/t (Belgicko). Správa pre agrárne platNa Produkčnej burze v Novom Sade by a Správa pre trezor priemerná cena kukurice v uvedenom poslali všetkým registroobdobí bola 19,56 din./kg (17,78 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim vaným poľnohospodárskym obdobím o 1,30 % viac. V Európe sa gazdovstvám podrobný náv súčasnosti cena kukurice kŕmnej vod na registráciu, v ktorom sú pohybuje na úrovni od 143,12 eur/t uvedené aj kódy výroby, ktoré (Rumunsko) do 208 eur/t (Hammusia poľnohospodári napísať burg, Nemecko). Cena kukurice do žiadosti. na burze CBOT v Chicagu je 132 ... eur/t (platí pre júl 2014). Včelársky zväz Srbska pozval Na novosadskej burze všetky združenia včelárov, aby sa obchodovalo aj so slsa zapojili do akcie hľadania nečnicovými výliskami s 33-percentným oba zverejňovania miest, kde sa sahom bielkovín, nekvalitný med predáva, a pri- miestach ktoré sa predávali hlásili ich veterinárnej inšpekcii. sa predáva po 28,69 din./ V obchodoch sa predávajú veľké po 299,99 din./ kg (23,91 bez množstvá nekvalitného medu, kg. DPH).  Obyčajne sa naktorý nemá chuť, vôňu a ani miesto medu predáva vlastnosti pravého medu. Takýto med sa predáva po nereálnych kukuričný glukózovo-frukcenách. Cena jedného kilogramu tózový sirup, ktorý sa vo veľpravého agátového medu je 420 kom používa ako sladidlo v dinárov a viac, no na niektorých potravinárskom priemysle. 

Poistite si svoje plodiny! Ľubica Sýkorová

xtrémne výkyvy počasia každým rokom naberajú na intenzite. Aj minulý rok priniesol pre poľnohospodárov vďaka nevyspytateľnosti počasia opäť viacero prekvapení. Posledné roky sú na poistné udalosti veľmi bohaté, či už ide o veľmi skorý výskyt ľadovcov, záplavy, lokálne požiare, veľké suchá,… Prevládajú poškodenia živelného charakteru, suchá pri vzchádzaní plodín, neskoré mrazy, zaplavenia, škody spôsobené ľadovcami. Tieto skutočnosti len potvrdzujú, že poisťovanie porastov, ovocných sadov, vinohradov sa stáva nevyhnutným. Poistenie nie je jednoduchou záležitosťou a vo veľkej miere zasahuje do ekonomiky každého farmára. Minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva

Srbska prof. Dr. Dragan Glamočić apeluje na poľnohospodárskych výrobcov, aby si poistili svoje porasty proti suchu, krupobitiu, záplavám a ostatným prírodným pohromám. Len tak môžu farmári získať odškodné za vzniknuté škody. Ministerstvo poľnohospodárstva bude poskytovať nenávratné prostriedky vo výške do 50 % tým poľnohospodárskym výrobcom, ktorí si plodiny poistia. ... Poľnohospodárski výrobcovia sú povinní odovzdať prvé žiadosti na získanie nároku na stimuly v rastlinnej výrobe v období od 1. mája do 30. júna 2014. Žiadosti sa odovzdávajú v Správe pre trezor. Aby poľnohospodári získali nárok na stimul vo výške 6 000 dinárov/ ha „bez účtu” (do 100 ha), musia vyplniť dve rovnaké žiadosti s údajmi, ktoré napísali aj do pri-

Z obsahu Poľnopolitika v EÚ

str. 2

Škodcovia kukurice v jarnom období

str. 4

Moderná technológia umožní vysoký zisk

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (8) pripravila: Ľubica Sýkorová

rozvoja vidieka pomáhajú poľnohospodárom reštrukturalizovať farmy a podnikať spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, čo do vidieckych oblastí vnáša dynamiku.

REFORMA SPOLOČNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY (SPP) ČO SA DOSIAHLO PREDCHÁDZAJÚCIMI REFORMAMI? Najdôležitejšie reformy sa začali v roku 1992 a tento proces sa zintenzívnil v roku 2003, keď sa zrušilo prepojenie medzi subvenciami a produkciou. To znamená, že sa nepodporuje produkcia takých druhov potravín, pre ktoré neexistuje odbyt. Po novom je potrebné, aby výroba zodpovedala tomu, čo si trh a spotrebitelia žiadajú a hľadali sa nové perspektívne trhy so zameraním na nové skupiny zákazníkov. Poľnohospodári v súčasnosti dostávajú podporu príjmu za predpokladu, že sa o poľnohospodársku pôdu starajú a dodržiavajú normy týkajúce sa bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a dobrých

životných podmienok zvierat. V opačnom prípade sa ich podpora zníži. SPP spotrebiteľom zabezpečuje širokú ponuku vysokokvalitných potravín. Komisia túto politiku neustále modernizuje, zefektívňuje a zjednodušuje. Aj keď platby už nie sú naviazané na určitú produkciu, farmári majú naďalej určitú finančnú istotu, pričom môžu lepšie reagovať na signály trhu. Trhové nástroje SPP (ako napr. verejné intervencie) boli upravené tak, aby fungovali ako záchranná sieť bez toho, aby blokovali bežné trhové signály. Opatrenia v prospech

HLAVNÉ LÍNIE SPP PO ROKU 2013 Najnovšia reforma SPP bola prijatá v júni 2013 a účinnosť nadobudla 1. januára 2014. Všetky prvky reformy sa začali uplatňovať od tohto dátumu s výnimkou novej štruktúry priamych platieb, ktorá musí zohľadňovať ročný cyklus priamych platieb. Ročné vyhlásenia pre potreby SPP sa podávajú na jar. Na základe týchto vyhlásení sa potom platby podľa nových pravidiel poukážu v roku 2015 spolu s tzv. zelenými platbami či zvýšenými platbami pre mladých poľnohospodárov.

Nová reforma sa týka všetkých občanov EÚ. Pri jej príprave Komisia iniciovala dialóg s celou občianskou spoločnosťou a so všetkými zainteresovanými stranami. ČO SA MENÍ PO NOVEJ REFORME? Priame platby poľnohospodárom budú lepšie odrážať potrebu spravodlivejšej podpory príjmov a lepšie sa ocení to, čo robia vo verejnom záujme (napr. ochrana životného prostredia). Priame platby však slúžia aj na podporu znevýhodnených regiónov a na pomoc mladým začínajúcim farmárom. Mechanizmy riadenia trhu budú jednoduchšie, efektívnejšie a pružnejšie. Politika rozvoja vidieka sa zameria na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu inovácie. Poľnohospodári budú mať k dispozícii nové prostriedky na zmiernenie dôsledkov nestability cien a príjmov.  (Koniec) foto: z internetu

AKTUÁLNE

Prísnejšia kontrola porastov sóje Ľ. Sýkorová

ója je vďaka dobrej výkupnej cene obľúbenou pestovanou plodinou medzi poľnohospodármi. V tomto roku sa bude pestovať na viac ako 170 000 hektároch. Pretože záujem krajín Európskej únie o sóju zo Srbska, ktorá nie je geneticky modifikovaná, je obrovský, fytosanitárna inšpekcia Ministerstva poľnohospodárstva Srbska bude vykonávať podrobnú kontrolu porastov sóje. S cieľom zamedzenia pes-

tovania GM sóje a následného obchodovania s ňou, kontrola sa bude vykonávať aj počas výkupu. Ministerstvo upozorňuje všetkých pestovateľov, že pestovanie a obchodovanie s geneticky modifikovanými organizmami v Srbsku je zákonom zakázané. Porasty, na ktorých sa potvrdí prítomnosť geneticky modifikovanej sóje, budú zničené a proti majiteľom parciel bude začaté trestné stíhanie v súlade so Zákonom o GMO. Ich gazdovstvá budú zaradené aj do pasív-

neho postavenia a tým prídu o všetky spôsoby podpory a subvencie. Špeciálne opatrenia budú zavedené aj počas výkupu sóje, kde hlavnú zodpovednosť za kontrolu zrna budú mať skladníci a výkupcovia. Na území Srbska fytosanitárna inšpekcia ministerstva poľnohospodárstva pravidelne kontroluje obchodovanie so sójou. Poľnohospodári sú stále

upozorňovaní, aby kupovali iba deklarované osivá, a tak sa vyhli rôznym problémom, ktoré so sebou pestovanie geneticky modifi kovanej sóje prináša. 

3. 5. 2014 • 18 /4593/

KEĎ PRÍRODA MAĽUJE ALEBO NOVÝ SAD – BELEHRAD VIA OSEČINA

Symfónia zeme Oto Filip

účasné diela akademického maliara, magistra a doktoranda Đorđa Stanojevića, docenta na Akadémii pre umenie a konzerváciu SPC a na Fakulte krajinnej architektúry v Belehrade, zakladateľa

Stanojević pri jednom zo svojich rozmerných obrazov a umeleckého riaditeľa projektu Nature Art, umelca narodeného v roku 1974, za ktorým sú už desiatky samostatných a kolektívnych výstav, kritika a esejistu, pripomínajú na prvý pohľad (hnedú) grafickú sépiu. Cítiť z nich najmä vôňu zeme,

Práca menom Zem a nebo

šľahanie dažďa, nástojčivosť vetra. Už celé roky skúma vzťahy a vzájomné súvislosti medzi ľuďmi, ich okolím, prírodou. Po vlaňajšej výstave v Novom Sade, v Galérii Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, v tomto apríli vystavuje v Galérii Združenia výtvarných umelcov Srbska v Belehrade: obrazy, sochy, inštalácie. Všetko písané zemou a prírodou. Raz symfónia v hnedom, inokedy aj v čiernom. – To, čo je najdôležitejšie v tomto príbehu, je, že maľujem ďaleko od Belehradu, v Osečine medzi Valjevom a Loznicou. Päť niekdajších miestností starého domu som zrekonštruoval tak, že je v prvej ateliér, v druhom galéria, tretia je otvorená, štvrtá a piata sú múzeom, keďže mi je otec zberateľom. Pointa je, čo badať aj z exponátov tejto výstavy, že maľujem tamojší priestor výlučne jeho prostriedkami. Dva exponáty Je pravda, že som si z Beleh-

Nielen z prútov radu najprv zobral kopu farieb, olejových, akrylových a iných, no dosť rýchlo som zistil, že proste tú totálnu krajinku: prírodu a ľudí v nej, dejiny a vzťahy nemožno vystihnúť ani farbami olejovými, ani žiadnymi inými. Preto ju maľujem jej prostriedkami, keďže len tie nesú aj jej pôvodnú energiu. A to pod holým nebom, čo znamená, že na maľby celé dni vplývajú veľké sily, ako vietor, slnko, dážď, sneh. Ja jednoducho ako dirigent tie sily usmerňujem a harmonizujem s cieľom vystihnúť skutočný obraz tej krajinky, – vraví Stanojević. Je zástancom tézy ťažiť umenie, navonok jednoduché, zo všetkého vôkol seba. No priznáva sa, že mu bolo načim takmer päť rokov, kým sa po tú jednoduchosť nedostal. Nie náhodou svoju najnovšiu výstavu pomenoval Ergonómia zeme. V podstate ide o snahu definovať jej životnú formu, ktorá ho natoľko zaujala; lebo, všetci s ňou máme súvis, do činenie, čo k nej povedať. – Angažoval som do svojho umenia i našich pôdohospodárov, keďže exponáty vznikajú

III

z prírodných materiálov: koše nielen z prútov, ale aj zo zeme, vápna, trusu, – vyzdvihuje. A zem, neskrotná ako vždy, nikdy neustupuje trápeniu, ale sa neustále obnovuje a rodí ako nová nádej alebo aj symfónia rôznych vplyvov. Pre Stanojevića umenie zrejme nie je nástrojom spoločenských zmien. V prvom rade ho chápe ako súčasť úsilia poznať seba a iných prostredníctvom spleti priamych experimentálnych procesov. Široké spektrum rôznych pôsobení, ktoré pritom

Toto kedysi dávno bola nádoba na múku vzniká, je síce farebne dosť jednoliate, no spravidla ako výsledok nečakané. Aj meniace sa, lebo je i počasie vplývajúce na jeho maľby nevyspytateľné. Stereotypy tam ani nie sú, ani byť nemôžu: do tej istej rieky dvakrát totiž nevstúpiš... 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kukurice v jarnom období (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra DRÔTOVCE Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky prenikajú do nich celým telom alebo len čiastkou tela. Najnebezpečnejšie sú pre posiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývojových fázach, často bývajú úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy. Kritickým štádiom vo vývoji kukurice je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľko listov, je to obdobie koniec apríla – začiatok mája.

Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďateľovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Vyhovuje im aj redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín (zaburinenosť) a aj intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov. Z abiotických faktorov najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej pôdy rýchlo strácajú vodu a ako aj mladé larvy sušia sa a hynú. Okrem abiotických faktorov na populáciu drôtovcov značne vplývajú aj prírodní nepriatelia. Z prirodzených nepriateľov populáciu kováčikov najvýznamnejšie ovplyvňujú rôzne druhy dravých chrobákov z čeľade bystruškovitých (Carabidae) a vtáky (vrany, bažanty). Populačnú hustotu škodcu výrazne

EKOLÓGIA Prezimovanie. Drôtovce prezimujú v pôde a znášajú nízke teploty rozdielne v závislosti od rodu. Najcitlivejšie na nízke teploty sú larvy kováčikov z rodu Agriotes. Počas prezimovania v pôde znášajú teploty do - 3 °C, a preto zaliezajú do pôdy hlbšie, do hĺbky až 40 – 60 cm, kde teplota nikdy neklesá na takúto úroveň. Larvy kováčikov z rodu Imágo dlhánika kukuričného (foto: P. Bokor) Selatosomus sú odolnejšie na nízke teploty. Napríklad druh znižujú entomopatogénne huby S. latus znáša teplotu do - 6,6 z rodu Metarrhizium, Beauveria °C, preto tieto larvy počas zimy a Tarichium. zostávajú vo vrchných vrstvách Výraznejšie škody nastávajú, pôdy, do hĺbky 30 cm. Teploty keď sa kukurica seje v skorých pôdy počas tejto zimy neboli termínoch do chladnej pôdy. obmedzujúcim faktorom pri pre- Vtedy hrozí zvýšené napadnutie zimovaní spomínaného škodcu. koreňov mladých rastlín drôtov-

Husacie krky – typický príznak napadnutia kukurice kukuričiarom koreňovým (foto: J. Tancik) cami. Preto treba najprv vysiať kukuricu na pozemkoch s najnižšou populačnou hustotou škodcu a nakoniec na plochách, kde je najviac lariev na m2 . Škody sú väčšie aj na poliach, kde sú zle vykonané agrotechnické opatrenia. KUKURIČIAR KOREŇOVÝ Larvy kukuričiara koreňového sa liahnu v priebehu dlhého obdobia od polovice mája do konca júna – začiatok júla. V pôde sa vyskytujú do konca júla. Mladé larvy sa živia jemnými korienkami a neskôr staršie larvy sú schopné zničiť celú koreňovú sústavu. Pri rovnakom stupni poškodenia koreňov straty na úrode môžu byť veľmi rozdielne v závislosti od klimatických a agrotechnických podmienok. Ak je leto výrazne suché, škody sú oveľa väčšie, ako keď je leto bohaté na zrážky. Podobný vplyv má aj zavlažovanie. EKOLÓGIA Prezimovanie. Kukuričiar koreňový prezimuje v pôde v hĺbke do 15 cm v štádiu vajíčka. Latentná teplota pôdy pre vajíčka

je - 10 °C. Rozhodujúce je tiež trvanie takto nízkej teploty. Analýzou klimatických údajov v regiónoch významných pre pestovanie kukurice na Slovensku sme za posledných 10 rokov nezistili, aby teplota klesla pod stanovenú hodnotu. To znamená, že teplota pôdy v zimnom období nie je limitujúcim faktorom vývoja tohto škodcu u nás. Najviac vajíčok hynie vplyvom vysušovania pôdy a závisí od hĺbky, v ktorej sa vajíčka nachádzajú, zrážok v jeseni a v zime, veternosti, prítomnosti rastlín na povrchu pôdy, obrábania pôdy a iné. Najväčšia mortalita vajíčok je v horných vrstvách pôdy počas zimy, keď nie sú zrážky. Vysúšanie pôdy je väčšie, keď nie je prekrytá snehom alebo rastlinami a zvlášť, keď dujú silné vetry. Vajíčka môžu byť mechanicky poškodené aj pri orbe a tiež premiestnené do väčšej hĺbky, čo má negatívny vplyv pri liahnutí imág. DLHÁNIK KUKURIČNÝ Je významný škodca v aridných a semiaridných regiónoch juhovýchodnej a strednej Európy. Je to polyfág, ktorý v čase klíčenia kukurice uprednostňuje túto

3. 5. 2014 • 18 /4593/ plodinu. Deštrukčným štádiom v pôde (40 – 60 cm), vo vrstvách, sú imága, ktoré požierajú klíčne ktoré pri jesennej hlbokej orbe a pravé listy kukurice. Rastliny nie sú premiestnené do horných kukurice sú však najčastejšie častí, a tak nízke teploty nemônapádané v čase vzchádzania. žu zapríčiniť výraznú redukciu Mladé rastliny vo fáze prvého listu populácie škodcu. bývajú často úplne zožraté alebo K premnoženiam dlhánika zostáva len hlavný nerv. Ak nie kukuričného dochádza v rokoch je poškodený vegetačný vrchol, so suchým a teplým počasím na rastliny regenerujú. Po vyvinutí jar, priemerne vlhkým letom a 3 – 4 listov sa nebezpečenstvo pri výskyte veľkých plôch s mozničenia celej rastliny znižuje. nokultúrne pestovanou kukuStonka obyčajne nebýva prehryznutá, no listy môžu byť veľmi poškodené. Takéto rastliny zaostávajú v raste. Pri poškodení do 50 % listovej plochy vo fáze 2 – 3 listov nedochádza k významnému zníženiu úrody vďaka veľkej regeneračnej schopnosti rastliny; pri poškodení od 50 do 75 % listovej plochy sa úroda zníži o 11 %; keď je zničenej viac ako 75 % listovej plochy, úroda je Larva siatice (foto: P. Tóth) znížená o 30 %. Na intenzitu poškodenia vplývajú poveternostné ricou. Životnému cyklu škodcu podmienky počas vzchádzania nevyhovuje daždivé a chladné a začiatočného rastu kukurice. počasie na jar a časté a výdatAk rastliny pre nepriaznivé pove- né zrážky v auguste (zvýšený ternostné podmienky zostávajú úhyn kukiel). Početnosť imág dlhšiu dobu, v kritickej fáze inten- počas prezimovania v pôde zita poškodenia môže byť väčšia. neznižuje výrazne ani jesenná Stáva sa tak počas chladného orba, pretože sa nachádzajú a daždivého jarného počasia. v hĺbke 40 až 100 cm. Vďaka Intenzita poškodenia závisí aj tomu nemajú výrazný vplyv na od použitých agrotechnických zníženie populačnej hustoty ani opatrení. Väčšie škody sú na prirodzení nepriatelia s výnimporastoch pri monokultúrnom kou entomopatogénnych húb, pestovaní (dva a viac rokov za ktoré sú schopné vo vlhkej a sebou), a pri neskorej sejbe, keď chladnej pôde sčasti regulovať sú zničené buriny. početnosť škodcu.

3. – 9. 5. 2014

POČASIE

EKOLÓGIA Prezimovanie. Dlhánik kukuričný je teplomilný druh, prezimuje v štádiu imága hlboko

SIATICA OZIMINOVÁ Je polyfág, ktorý sa živí na viac ako 150 druhoch rastlín. Škodí na mladých porastoch obil-

nín, kukurice, cukrovej repy, zemiakov, slnečnice, tabaku, repke a rôznej zelenine. Mladé húsenice vyžierajú na spodnej strane listov okienka, neskôr vyhrýzajú do listov otvory a po prvom zvliekaní obžierajú listy od okraja. Posledné vývojové štádiá húseníc spôsobujú najvýznamnejšie poškodenia – obžierajú podzemné časti rastlín, čo môže spôsobovať až ich odumieranie a zníženie počtu rastlín na jednotku plochy. Niekedy zapríčinia výpadok takmer celého porastu. Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatic. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Viac sú ohrozené hlavne neskoré výsevy a zaburinené polia. EKOLÓGIA Prezimovanie. Siatica oziminová prezimuje v štádiu dospelej larvy v pôde v hĺbke 10 – 25 cm. Znáša teplotu do - 11 °C a pri nízkej vlhkosti aj do - 18 °C. Larvy mladších instarov fyziologicky nie sú pripravené na prezimovanie a hynú už pri teplote od - 5 °C. Zostávajú v povrchových vrstvách pôdy a hynú už koncom jesene a začiatkom zimy. V zimnom období obyčajne nie je výrazná redukcia dospelých lariev okrem v rokoch s extrémne nízkymi teplotami počas zimy. Na premnoženie priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar a v lete a tiež dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Rozmnožovaniu vyhovujú zaburinené porasty a strniská.

SIATICA YPSILONOVÁ Prezimuje v štádiu dospelej húsenice a kukly. Na jar veľké množstvo motýľov doletuje z Mediteránu do strednej Európy. Migrácie motýľov sú závislé od poveternostných podmienok. Motýle sa vyskytujú počas celej vegetácie od apríla do novembra, ale hlavné rojenie je v júni a auguste – septembri. Samičky kladú vajíčka najmä na vlhké a nižšie položené terény a zaburinené porasty. Húsenice siatice ypsilonovej sú veľmi polyfágne, napádajú veľký počet kultúrnych a divo rastúcich rastlín. Škodia najmä na kukurici, cukrovej repe, tabaku, lucerne, kapuste, rajčinách a iných okopaninách. Najvýznamnejšie škody zapríčiňujú húsenice prvej generácie, ktoré sa u nás vyskytujú v júni a júli. Mladé a stredné štádiá húseníc sa živia na listoch, kým staršie štádiá požierajú podzemné časti, čo zapríčiňuje úhyn rastlín a zníženie počtu rastlín na jednotku plochy (podobne ako húsenice siatice oziminovej). Najväčšie škody zapríčiňuje na porastoch z neskorších termínov sejby a porastoch menej vyvinutých. Aj na terénoch, ktoré sa nachádzajú vedľa riek a ak boli zaplavené na jar a najmä ak sú zaburinené. EKOLÓGIA Siatica ypsilonová prezimuje v štádiu dospelej larvy v pôde v hĺbke 10 – 15 cm a larvy znášajú teploty od - 7 do - 11 °C. Siatica ypsilonová je hygrofilný druh. Na masové rozmnožovanie tohto druhu priaznivo vplýva teplé počasie počas roka, skorá teplá jar a dlhá teplá jeseň s rovnomerne rozloženými zrážkami počas vegetácie. Vyskytuje sa najmä na miestach so zvýšenou vlhkosťou a na zavlažovaných terénoch. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 22˚

11˚ | 20˚

10˚ | 20˚

10˚ | 21˚

11˚ | 23˚

12˚ | 23˚

12˚ | 22˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SPOLOČNOSŤ DELTA AGRAR VYZÝVA KOOPERANTOV NA VYSÁDZANIE JABLOŇOVÝCH PLANTÁŽÍ

Moderná technológia umožní vysoký zisk Juraj Bartoš

a jar roku 2007 spoločnosť Delta Agrar (ďalej: DA) vysadila prvých 30 hektárov jabloňami povedľa tzv. gajdobranskej cesty na západnej strane kanála Dunaj-Tisa-Dunaj v báčskopalanskom chotári. Bol to začiatok vzniku jedného z najmodernejších súčasných ovocných sadov v Srbsku a južnej Európe. Hovoriac o preorientovaní výrobného programu majetku AS Podunavlje so sídlom v Čelareve, jeho riaditeľ Nikola Milićević podčiarkuje:

Odroda Modi – Naším cieľom bolo zmeniť obraz o ovocinárstve v Srbsku. Predtým až 70 % jabloňových sadov u nás bolo vysadených dominantnou odrodou Idared, ktorá dosahovala priemerné výnosy v rozpätí 15 – 25 ton z hektára. Vlani odroda Braeburn urodila 70 – 74,5 tony na 1 hektári. V predchádzajúcom roku na plantážach DA dopestovali približne 15 000 ton jabĺk a vyviezli čosi nad 11 000 ton. Plán na bežný rok ráta s produkciou váhy 16 000

ton vlastných plodov a ďalších 8 000 ton by sa malo urodiť kooperantom na výmerách veľkosti asi 300 hektárov. Preto DA rozširuje aj skladovacie kapacity. V auguste by mali sprevádzkovať novú chladiareň s kapacitou 6 500 ton, takže celkove budú môcť skladovať 13 000 ton jabĺk. Predseda DA Miroslav Mišković hovorí, že existujúce jabloňové plantáže plánujú rozšíriť až na 600 hektárov. Podľa jeho slov v tomto roku AS Podunavlje má mať trvale zamestnaných 200 ľudí a viac než 1 000 sezónnych robotníkov má pracovať na zmluvu šesť mesiacov a tvrdí: – V Srbsku sú dva veľké ekonomické problémy: nezamestnanosť a deficit v poľnohospodárskej bilancii. DA ponúka možnosti na ich prekonanie. Nevyhnutné je zaangažovať individuálnych poľnohospodárov a malé rodinné podniky, ktoré sa budú zaoberať výrobou jabĺk. DA kooperantom ponúka jabloňové sadenice, odborný dozor nad prípravou pôdy, vysádzaním, uplatňovaním agrotechnických opatrení, ochranou ovocného sadu a nad zberom. Od kooperantov vykúpime všetko, čo sa im za nasledujúcich 15 rokov urodí. Na základe päťročných skúseností vedúci DA hovoria, že už v druhom roku úroda z jabloňového sadu pokrýva výdavky na obrábanie, v treťom dosahuje asi polovicu úplnej úrody, v štvrtom a piatom roku je už úroda maximálna a kooperantom z jediného hektára vraj umožní netto zisk 18 000 až 24 000 eur. Pri zakladaní jedného hektára jabloňového sadu

Jabloňový sad v plnom kvete s najmodernejšími sústavami na zavlažovanie a prihnojovanie náklady sú necelých 40 000 eur. DA kooperantom ponúka tzv. knipované sadenice (čo sú dvojročné stromy s jednoročnou korunkou, je to moderný spôsob pestovania stromov) a zabezpečuje taliansku technológiu SUD Tirol. DA už má aj vlastnú škôlku (rozlohy 30 ha) na pestovanie sadeníc – pre vlastné potreby a predaj. Na obidvoch plantážach (Čelarevo dolné a Čelarevo horné) pestujú svetové Zber jabĺk známe odrody jabĺk: Gala, Braeburn, Golden (zlatý) Delicious, Red (červený) Delicious, Granny Smith,... V roku 2011 pribudlo aj 20 hektárov vysadených chýrečnou klubovou odrodou jabĺk Modi (až na 60 hektároch). Dosiahnuté výnosy a kvalita jabĺk je na úrovni

moderných svetových výrobcov. Mišković a jeho spolupracovníci sú presvedčení o tom, že budúcnosť Srbska je v prepojení z extenzívnej

roľníckej výroby na extenzívnu produkciu jabĺk a v angažovaní čím väčšieho počtu ich výrobcov. Optimizmus čerpajú najmä zo skutočnosti, že Rusko za rok dovezie takmer dva milióny ton jabĺk, z čoho iba 90 000 ton zo Srbska. 

3. 5. 2014 • 18 /4593/

Jednoducho dokonalá Ako rýchlo odstrániť chybičky krásy Každú trápia nejaké kozmetické nedokonalosti. Stačí poznať pár trikov a poradíte si s nimi jednoduchšie, ako sa zdá! Malé oči: Takto ich zväčšíte Ak máte malé oči, používajte svetlé očné tiene (biele, béžové, púdrové). Pohľadu dodá iskru aj vytáčajúca maskara. Extra tip: Biela kajalová ceruzka nanesená na vnútorný okraj spodného viečka opticky zväčšuje oči. Veľké oči: Jemne orámujte Potrebujete pravý opak ako pri malých očiach. Oko vytieňujte tmavým očným tieňom – okamžite bude vyzerať menšie. Extra tip: Efekt guľatých očí

potlačí čierna kajalová ceruzka, ktorou orámujete spodné viečko. Mastná pleť: Zmatňujte! Zmatňujúca hydratačná starostlivosť a kompaktný mejkap sú základom starostlivosti pri mastnej pleti. Extra tip: Neželanú mastnotu a lesk odstránite kedykoľvek počas dňa zmatňujúcim obrúskom. Suchá pleť: Hydratujte! Váš typ pleti potrebuje výživnú starostlivosť a mejkap, ktorý obsahuje hydratačné a krémové zložky. Extra tip: Ak pociťujete nepríjemné sťahovanie pleti, okamžitú úľavu prinesie termálna voda v spreji, ktorú môžete aplikovať aj cez mejkap.

Tenké pery: Urobte z nich viac! Svetlé teplé tóny robia pery plnšími. Najprv si však ich líniu obkreslite kontúrovacou (foto: z internetu) ceruzkou vo farbe rúžu či lesku. Extra tip: Vyskúšajte cionéru je alfou – omegou pre lesky a rúže s obsahom účinnej jemné vlasy penové tužidlo – látky, ktorá pery zanecháva najlepšie na objem od korienkov. Dodá im pružnosť a objem. plnšie a hladšie. Nesúmerné pery: Pekne v har- Extra tip: Vlasy si fénujte vždy najprv v predklone! mónii Ak je dolná pera v pomere k Nepoddajné vlasy: Elegantné hornej príliš plná, kontúrovaciu skrotenie S uhladzujúcou starostlivosceruzku naneste po jej vnútorťou a stylingovými produktmi nej línii. Extra tip: Zmenšujúci skrotíte aj tú najneposlušnejšiu efekt majú aj tmavé a matné hrivu! Extra tip: Vosk obsahuje rúže. Jemné vlasy: Pridajte si objem! oleje, ktoré vlasy jemne zaťažia Okrem šampónu a kondi- a stanú sa poddajnejšími. 

Najčastejšia ženská REUMA M údre odhady tvrdia, že až 103 miliónov Európanov trpí reumou. Je omylom domnievať sa, že lámka v kostiach trápi len naše staré mamy. Reumatoidná artritída postihuje ženy až trojnásobne častejšie ako mužov. Zápalové reumatické ochorenia sa začínajú už v detskom či mladom veku a najväčší nárast dosahujú v strednom veku. Ak by sa choroba včas, správne a kvalitne liečila, približne polovica dnešných „reumatických“ pacientov by mohla stále ešte pracovať. Agresívny priebeh choroby Najrozšírenejší druh reumy, reumatoidná artritída (postupujúci zápal kĺbov), máva agresívny priebeh. Spočiatku je veľmi nenápadná, chorý má pocit meravosti v drobných kĺboch rúk. K rannej stuhnutosti sa priradia opuchy zápästí, členkov, lakťov, kolien. Pacienti sa sťažujú na bolesť, slabosť,

únavu, potivosť, zníženú fyzickú výkonnosť. Ochorenie skracuje život o 6 až 7 rokov.

Aká je moderná liečba V liečbe sa používajú prostriedky na zníženie bolesti, lieky ovplyvňujúce ďalší vývoj ochorenia a zápalové procesy. Lieky vo forme mastí, náplastí, injekcií pomáhajú lepšie zvládnuť bolesť a nezaťažujú tráviace ústrojenstvo.

Pozor! Každý tretí človek trpí niektorou z foriem reumatizmu. Reumatické choroby sú príčinou chronickej dlhotrvajúcej bolesti. Choroby kĺbov a kostí sú najčastejšou príčinou čiastočnej invalidity a štvrtou najčastejšou príčinou plnej invalidity. Bolesti chrbtice sú na druhom mieste z dôvodov práceneschopnosti. KEDY K REUMATOLÓGOVI? Keď zistíte niekoľko týždňov trvajúce opuchy kĺbov.

Ak máte nečakané (v porovnaní s ostatnými časťami tela) teplo v týchto kĺboch. Najčastejšie sú opuchy stredných článkov prstov, opuchy na hánkach, prípadne opuchy zápästí, členkov, kolien. Väčšinou majú symetrický

charakter, ak vás bolí kĺb na jednej nohe, bude vás bolieť aj na druhej. Ak máte horúčky, vyrážky a niekedy bezdôvodne chudnete. Keď cítite tuhnutie v kĺboch, ktoré po rannom vstávaní pretrváva dlhšie ako 30 minút. 

Dobré rady – veľká pomoc

Liek na ružu. Na chorobu laicky nazvanú ruža použijeme čerstvé alebo sušené lupienky z kvetu pivónie červenej. Hrsť lupienkov zalejeme 0,5 l prevarenej vody a necháme lúhovať asi 20 minút. Vylúhované lupienky priložíme na postihnuté miesto. Do tejto prevarenej vody namočíme biele plátno a tiež priložíme na postihnuté miesto. Jemne zabalíme. Opakujeme viackrát za deň.

VII

Proti hlístam. Proti mrliam a hlístam pomáha ľudový recept – domáci šípkový lekvár. Je chutný, deti ho majú rady a dá sa podávať v akejkoľvek forme. Najlepšie je dávkovanie lyžičkou, ľubovoľne podľa chuti. Liek proti paradontóze. Do 1 menšej fľaštičky aply dáme 11 klinčekov. Macerujeme (zmäkčujeme) na okne 10 až 14 dní. Potrieme ráno a večer, aj pri silnej bolesti zubov. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Makovo-rumové rezy s karamelovým krémom Suroviny: Na cesto: 250 g masla, 250 g práškového cukru, 250 g mletého maku, 200 g polohrubej múky, 50 g kakaa, 1 lyžička sódy bikarbóny, 4 vajcia, 500 ml mlieka; Na sirup: 2 dl vody, 2 dl kryštálového cukru, citrónová kôra z 2 citrónov, 1 dl rumu; Na krém: 200 g kryštálového cukru, 2 dl vody, 2 dl mlieka, 2 žĺtky, 1 vanilkový pudingový prášok, 1 lyžica polohrubej múky, 250 g masla, vanilkový cukor.

Takto sa to podarí: Cesto: maslo s cukrom a žĺtkami vyšľaháme na hladký krém. Postupne striedavo vmiešavame múku zmiešanú so sódou bikarbónou a kakaom, pridáme mlieko a mak. Cesto je dosť husté. Nakoniec zľahka vmiešame sneh z bielkov. Vo vymastenom a múkou vysypanom hlbokom plechu upečieme. Sirup na poliatie: z cukru (2 dl) a vody (2 dl) uvaríme sirup a po odstavení doňho zamiešame

pudingovým práškom a múkou. Uvaríme hustú kašu, ktorú necháme vychladnúť. Maslo s vanilkovým cukrom vyšľaháme na krém a postupne zašľaháme vychladnutú karamelovú kašu. Natrieme na koláč, ktorý vpil všetok sirup. Polejeme čokoládovou polevou a necháme stuhnúť. Koláč najlepšie chutí po niekoľkých dňoch. Je šťavnatý a vydrží naozaj dlho. 

Čokoládové brownies

Karamelový zákusok

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 200 g práškového cukru, 0,5 dl vlažnej vody, 7 lyžíc mletých orechov, 180 g polohrubej múky, 1 kypriaci prášok; Na potretie cesta: jahodový džem; Na plnku: 250 g margarínu, 1 balenie kondenzovaného sladeného mlieka; Na ozdobu: čokoládová poleva. Takto sa to podarí: Cesto: žĺtky vymiešame s cukrom, postupne pridávame vlažnú vodu. Pridáme pomleté orechy, múku rozmiešanú s kypriacim práškom a všetko spo-

citrónovú šťavu a rum. Teplým sirupom rovnomerne polejeme horúci upečený koláč. Sirupu je dosť veľa, takže sa môže zdať, že to cesto nevypije, ale postupne vpije všetko. Necháme poriadne vychladnúť. Krém: kryštálový cukor upálime na karamel, zalejeme vodou, odstavíme a miešame, kým sa neroztopí. Privedieme znovu do varu a prilejeme mlieko s rozmiešanými žĺtkami,

lu zmiešame. Nakoniec vyšľaháme sneh z bielok a zľahka ho zamiešame do cesta. Vymastíme plech, posypeme múkou a dáme do neho cesto, ktoré rovnomerne rozotrieme. Pečieme na 180 º C asi 35 – 40 minút. Upečené necháme vychladnúť. Po vychladnutí potrieme jahodovým džemom. Plnka: kondenzované sladené mlieko už musíme mať dopredu uvarené a ochladené na karamel. Vymiešame margarín a postupne po lyžiciach zamiešavame karamel, až nám vznikne karamelová plnka. Natrieme na džemovú vrstvu a zarovnáme – uhladíme. Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli a polejeme po vrchu. Dáme do chladničky, najlepšie na noc a pokrájame na obdĺžniky alebo na kocky.  Foto: z internetu

Suroviny: 180 g masla, 200 g horkej čokolády, 50 g bielej čokolády, 50 g mliečnej čokolády, 3 vajcia, 270 g kryštálového cukru, 80 g hladkej múky, 40 g kakaa. Takto sa to podarí: Maslo a horkú čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli. Necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Mliečnu a bielu čokoládu nasekáme a zmiešame s roztopenou čokoládou. Vajcia a cukor vymiešame do peny, jemne primie-

šame čokoládovú zmes, múku, kakao. Menšiu formu vyložíme papierom na pečenie. Nalejeme do nej cesto, vrch zarovnáme a vo vyhriatej rúre pečieme 25 až 30 minút na 180 °C. Hotový koláč necháme vychladnúť na pekáči. Nakrájame na štvorce a podávame. Brownies môžeme pred vložením do rúry posypať kúskami bielej čokolády alebo nasekanými orechmi. 

Rýchla Jaffa torta Suroviny: 5 škatúľ Jaffa keksov, 150 g margarínu, 50 g čokolády, 150 ml mlieka, 5 lyžíc cukru, 100 g čokolády na varenie, 1 lyžica oleja. Takto sa to podarí: Jaffa keksy nakrájame nadrobno. Roztopíme margarín, 50 g čokolády, pridáme mlieko a cukor a dobre zjednotíme. Touto zmesou zalejeme

nakrájané Jaffa keksy a dobre vymiešame. Necháme trochu vychladnúť a dáme do formy vystlanej fóliou. Takto vložíme do chladničky na pár hodín, a potom vyhrnieme z formy. Polejeme polevou, ktorú si pripravíme takto: roztopíme čokoládu na varenie, pridáme olej a dobre zjednotíme.  Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 367 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

Z PREMIÉRY KNIHY SLOVÁCI V JÁNOŠÍKU (1823 – 2013)

Stodeväťdesiatročná história neuletí Jasmina Pániková

„J

ánošík – to ten hrdina? Nie! Jánošík to naša dedina. Aj malá, nepoddajná, hrdá! Aj dobre, že je tak – že sa nedá!“ týmito slovami sa začína kniha Slováci v Jánošíku (1823 – 2013) autorov DrSc. Jána Babiaka a Mgr. Slađana Daniela Srdića. Je to prvá kniha o osade Jánošík, ktorá je spracovaná z historického aspektu. Premiéru mala vo Veľkonočný ponde- Historický doklad Šándora, Slovenského lok 21. apríla v evanje- Alexandrovca a Jánošíka lickom chráme Božom v Jánošíku. Kniha vyšla na základe vodu odstúpili od idey vydania spoločného projektu cirkevné- zborníka a venovali sa príprave ho zboru SEAVC v Jánošíku a monografie, v ktorej tematiku Združenia žien Jánošíčanka. Re- osady podali výlučne cez pricenzentmi sú Ondrej Mega a Ján zmu historického aspektu. Obsahuje niekoľko celkov, ktoré sa Gedeľovský.

Autori knihu pokrstili nielen vodou, ale aj korbáčom

vojny, 60. a 70. roky, ktoré boli poznačené masívnym stavebným rozmachom, až po súčasnosť. Celkovo má kniha 590 strán, na ktorých J. Babiak spracoval historickú tematiku Jánošíka kombinujúc pritom rôzne pramene informácií, pokým dokumentačno-fotografickú časť mal na starosti pán farár S. D. Srdić. Autori overovali fakty nielen v Archíve Vojvodiny, ale aj v regionálnych archívoch. Naplno je využitý aj Archív evanjelickej cirkvi v Jánošíku, ktorý obsahuje všetky zápisnice z cirkevných konventov od tretieho farára Adolfa Kernúcha po dnešnú dobu. Pri písaní knihy v značnej miere pomohla aj cirkevná kronika A. Kernúcha, ktorú znovu objavili po viac ako 50

Jánošíčania a ich hostia

Autori knihy poznamenali, že prvotnou ideou bolo spracovať dejiny osady v obsiahlejšom zborníku prác, do ktorého by prispelo viacero autorov. Ako povedali, oslovení autori alebo meškali s príspevkami alebo boli obsahovo podobné. Z toho dô• KULTÚRA •

začínajú prírodno-zemepisnými charakteristikami osady a ďalej sú spracované state o vzniku osady, prvých Slovákoch v osade, témy týkajúce sa cirkevného života, obdobie na sklonku 19. a začiatku 20. storočia, situácia v osade počas prvej a druhej svetovej

rokoch. „V Kernúchovej kronike je spracovaná doba od roku 1872, keď prišiel pôsobiť do Jánošíka, po rok 1903,“ hovorí J. Babiak. „Kombinoval som viaceré zdroje, z ktorých vznikla výlučne historická kniha, lebo nie je zameraná na žiadny spolok alebo inštitúciu. 18 /4593/

Kniha hovorí o tom, ako tu žili Šándorčania, Alexandrovčania a Jánošíčania. Vo veľkej miere mi pomohla cirkevná dokumentácia a bude škoda, ak ju nevyužije aj niekto iný, ktorý by sa venoval podrobnejšej cirkevnej histórii. Počas prípravy tejto knihy som sa dozvedel, že Jánošíčania majú pomerne málo vedomostí o svojej osade a táto kniha im umožňuje, aby nejakým spôsobom doplnili svoje vedomosti.“ Vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky, zablahoželal autorom a poďakoval sa im v mene Slovákov v Jánošíku, medzi ktorých pokladá aj seba, keďže dlhý rad rokov pracoval v jánošíckom cirkevnom zbore, a prítomným sa prihovorila aj riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská. Svojou prítomnosťou premiéru poctili aj predstavitelia banátskych MOMS, ako aj farári kovačických cirkevných zborov. Kniha je ilustrovaná mapami a fotografiami, najmä tými z najstarších čias, ale omnoho väčšiu časť zahŕňajú poznámky pod čiarou, ktoré nielenže dopĺňajú informácie a odkazujú na ich pramene, ale usmerňujú čitateľa aj na niektoré iné témy. Okrem toho kniha obsahuje aj miestny a menný register. Vyšla za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prítomní si mohli vypočuť aj niektoré úryvky z knihy a premiéra bola spestrená aj hudobnou zložkou cirkevného zboru Glória a mládežníkov.

3. 5. 2014

Kultúra VEČIEROK S VÍŤAZOSLAVOM HRONCOM V HLOŽANOCH

Štrngli si pohárikmi poézie Juraj Bartoš

„H

oci som v Hložanoch nikdy nebýval, vždy som sa tu dobre cítil, najmä keď sme tu mávali večierky Zima s knihou.“ Tak sa pomaly sedemdesiatnik, spisovateľ, redaktor, literárny kritik, bibliograf, prekladateľ a vydavateľ Víťazoslav Hronec prihovoril účastníčkam a účastníkom stretnutia s ním, ktoré usporiadal Spolok žien Slovenka a MOMS Hložany. Úvodom ho v pondelok 14. apríla, o siedmej večer, privítala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová. Jubilant úvodom povedal skrátka o svojich predkoch a o svojej životnej ceste. Narodil sa 7. augusta 1944 v Pivnici, sťahoval sa s rodičmi pomerne často, takže býval v Sombore, Kysáči, Boľovciach... Tam napísal prvú báseň Moja sestra (roku 1956 vyšla v časopise pre deti Naši pionieri). Základnú školu, ako i prvú triedu gymnázia skončil v Petrovci. Mal sa „vesele“, keď prvú báseň (Gitara), ktorú poslal do gymnaziálneho časopisu Sládkovič, skritizovali „pod čiernu zem“, lebo, že „kto to videl v polovici 20. storočia písať sonet!?“ Profesor Samuel Dubovský veci videl inak, zaniesol Gitaru do Nového života a tam veru uzrela svetlo sveta. Povedali by sme, že mala silu fakle, ktorá jej autorovi svietila na cestu, ktorou sa čoskoro vydá... Hronca život z Petrovca zaviedol do Starej Pazovy, odkiaľ najprv tri roky cestoval do Zemunu, ako žiak I. zemunského gymnázia, a potom vlakom do Belehradu, kde študoval medicínu. Od lekárskeho diplomu ho oddeľovalo len zopár skúšok, keď si ho poézia definitívne zobrala pod svoje, podobne ako neskoršie próza. Hronec vyrozprával zopár historiek súvisiacich s básňami, ktoré prečítal, hovoril o svojej redaktorskej práci, i o tom, ako „po rokoch pochopil, čo vlastne robil“. Iní na to (pochopenie) môžbyť – dovolíme si poznamenať – budú potrebovať roky, keď nie desaťročia. Úchvatne neskutočne vyznievajú

www.hl.rs

okolnosti súvisiace a nesúvisiace s básňou, ktorú napísal roku 1967 a jej názov znie Muž bez nohy. Začiatkom tohto storočia ju vydali v Slovinsku ako bibliofíliu v trinástich jazykoch. Ibaže v roku 1980,

vot z roku 1967... Pochopili, ale „rodičovské upozornenie“, aby tú báseň už nikdy neuverejnil, sa mu predsa len ušlo. Komunizmus sa však pominul, takže ju opäť smie uverejňovať a čítať a hovoriť

Víťazoslav Hronec a Zuzana Galambošová častovali veršami

keď zomrel „najväčší syn našich národov a národností“, ktorému predtým bola amputovaná ľavá noha, Hronca obvinili z toho, že napísal báseň proti Titovi; azda pre jej začiatok: Treba zabudnúť na muža bez nohy / treba zabudnúť na jeho ľavú nohu... Odišiel rovno do polície, odniesol im Nový ži-

o nej. Je symbolická „lebo viete, každý človek v živote je určitým spôsobom hendikepovaný; každý sa cíti ukrátený o voľačo, čo mu pánboh alebo príroda nedali, a čo by si prial mať“. Vieme, že Víťazoslav Hronec zostavil niekoľko antológií a naposledy aj Chrestomatiu slovenskej

vojvodinskej poézie. Do nej zaradil aj štyroch autorov narodených v Hložanoch. Jeho hostkou Pod lipami bola jediná žijúca z nich, Zuzana Galambošová (rod. Balážová), do ktorej Hronec „vkladal nádej, že bude naša druhá Viera Benková“. Sama prečítala niekoľko svojich básní a tie, ktoré napísali Samuel Fekete a jeho brat Ján Čierny, predniesla Miriam Murtínová; báseň Andreja Čipkára podal Juraj Bartoš. Hronec pochválil básne profesorky slovenčiny Márie Šulcovej (rod. Zahorcovej), ktoré tiež odzneli na večierku a vyhovel prianiu Zuzany Dudkovej, ktorá prečítala dve básne Marieny Czoczekovej-Eichardtovej, aby hovoril o tejto autorke. Nikoho neprekvapilo, ani neznechutilo, keď po prvej hodine programu vypadol elektrický prúd, vonku zafúkal vietor a začalo pršať. Večierok, pri ktorých štrngali poháriky poézie, pokračoval pri sviečkach, až kým neudrelo na deviatu. Keď Gitara zamĺkla, odišli sme domov. S knihou Víťazoslava Hronca Almagest, ktorú jubilant daroval všetkým prítomným.

ZAUJMI PÓZU – ČÍTAJ PRÓZU. Je to heslo, v znamení ktorého od 23. do 25. apríla prebiehal v poradí 8. Medzinárodný festival prózy. Usporiadalo ho Kultúrne stredisko Nového Sadu so zjavným zámerom priblížiť našu a svetovú súčasnú literatúru mladým, najmä stredoškolským generáciám, taktiež posilniť interakciu medzi tunajšími a zahraničnými literárnymi osobnosťami. Jedným z ôsmich popredných aktérov tohtoročného podujatia bol i náš prozaik a básnik, prekladateľ a vydavateľ Miroslav Demák. Na štvrtkovom stretnutí (na snímke) so žiakmi novosadského Gymnázia Jovana Jovanovića-Zmaja debatoval o svojom Srieme, o dvoch krásaviciach na Dunaji – Bratislave a Novom Sade, o paradoxoch dejín stvárnených najmä v zbierke Jedna smrť v Belehrade, o tom, skadiaľ čerpá inšpiráciu, či ako sa brodí minulosťou. Šlo o svojrázny úvod do jeho podvečerného vystúpenia v ten istý deň v Kultúrnom stredisku Nového Sadu, kde o Demákovej tvorbe a diele hovorila prekladateľka a recenzentka Zdenka Valentová-Belićová. O. F.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

LITERATOUR

Druhé pristátie v Belehrade Oto Filip

–S

me Občianske združenie Literárny klub SK a máme taký projekt, ktorým by sme chceli predstaviť súčasných slovenských spisovateľov pre študentov, ktorí sa venujú slovenčine a chcú sa jej venovať celoživotne. Preto sme navštívili doteraz päť univerzít v strednej Európe. Do Belehradu sme sa vlastne vrátili: prvýkrát sme u vás boli v polovici decembra s básnikom Ivanom Štrpkom, teraz sme tu s Marekom Vadasom, ktorý je predstaviteľom strednej generácie spisovateľov. Je etablovaný a má najväčšiu literárnu cenu na Slovensku menom Anasoft litera, ktorú dostal pred niekoľkými rokmi za zbierku poviedok Liečiteľ. Potom je tu i jedna mladá autorka: Zuska Kepplová, ktorej som už vydal dve knižky a ktorá získala skoro všetky ceny, ktoré sa dávajú mladým autorom na Slovensku: Cenu Jána Johanidesa pre mladého autora a Cenu Nadácie Tatra banky pre autora do 35 rokov alebo Prémiu Ivana Kraska za svoju prvú knižku. Keďže jej v decembri vyšla druhá knižka, tak sme ju prišli teraz predstaviť. Projekt Literatour štartoval minulý rok v októbri. Zatiaľ sme boli v piatich univerzitách: v Ľubľane, Záhrebe, Krakove, Budapešti a v Belehrade, s tým, že sme u vás práve druhýkrát, – zdôrazňuje alfa

Z belehradskej prezentácie prebiehajúcej 16. apríla v knižnici Katedry slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade: (zľava) Zuska Kepplová, prof. Marta Součková a Marek Vadas

a omega projektu, vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Nielen zaujímavé, ale i pekne načasované bolo, že i táto prezentácia tvorby dvoch súčasných a moderných slovenských spisovateľov (podobne ako i tá decembrová predvianočná), za ktorú v prvom rade treba ďakovať Lektorátom slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pôsobiacim v Belehrade a v Novom Sade, ako i podporovateľom akcie: od bratislavského Literárneho informačného centra po Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, zapadla do (pred)sviatočného veľkonočného

obdobia. Ako sviatok slova pred veľkým sviatkom. Navyše umocnený i tým, že sa konal týždeň pred 23. aprílom – Svetovým dňom knihy. Moderátorka, literárna kritička prof. Dr. Marta Součková sa na úvod podvečerného stredajšieho stretnutia zmienila o tvorbe vyštudovanej dramaturgičky a scenáristky Zusky Kepplovej, jednej z najtalentovanejších predstaviteliek mladej prozaickej generácie na Slovensku. Ako podotkla, to preto, lebo je generačne bližšia prítomným študentom, taktiež kvôli tomu, že sa obidve jej diela: debut Buchty švabachom a novelistické texty pomenované 57 km od Taškentu

K SVETOVÉMU DŇU KNÍH A AUTORSKÝCH PRÁV

Kníh je mnoho, ale čítame ich? Jasmina Pániková

aždoročne v Svetový deň kníh a autorských práv, ktorý oslavujeme 23. apríla ako spomienku na významných spisovateľov Williama Shakespeara, Miguela Cervantesa a Garsilasa de la Vegu, ktorí umreli v tom istom dni v roku 1616, sa nastoľujú rovnaké otázky – ktorí spisovatelia pripútali najväčšiu pozornosť čitateľov, aké sú naše čitateľské zvyky a či sa • KULTÚRA •

vôbec venujeme čítaniu. Uplynulo viac ako 2 500 rokov, odkedy starí Etruskovia napísali prvú knihu, ktorá sa aj pokladá za najstaršiu na svete. Odvtedy vyšlo tisíce a tisíce kníh... Skutočné hodnotné diela a také, ktoré sa ihneď po vytlačení stratili v mori nezaujímavých kníh. Čítali sme (a čítame) večne trvajúce klasické diela svetovej literatúry, ale každoročne sa medzi osvedčených autorov umiestni aj podaktoré nové meno.

Žiaľ, takmer každoročne niektoré osvedčené mená opustia tuzemský život. Napr. v tomto mesiaci nás opustil slávny kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez a aj slovenská literárna scéna zostala bez významného mena – Ladislava Balleka. Čoraz častejšie, aspoň u nás, sa do sveta literatúry dostávajú ľudia zo šoubiznisu. Herci, moderátori, módni návrhári... Preto nie je div, keď literárni kritici (ale aj tí, ktorí sa 18 /4593/

dostali do záverečnej fázy súťaže Anasoft litera. O Marekovi Vadasovi kvitovala, že od začiatku jeho prózu možno sledovať ako tvorbu kvalitného autora. Debutoval pred dvoma desaťročiami dielom Malý román, za ktoré získal Prémiu literárneho fondu. Ide o knihu, ktorá sa dá čítať aj vo fragmentoch, obsahujúcu a objavujúcu mnohé absurdné až bizarné postavičky. Nasledovali dve diela vydané v spoluautorstve, potom kniha Prečo sa smrtka smeje, ďalšia s menom Rozprávky z čiernej Afriky. Vlani mu tlačou vyšlo dielo Čierne na čiernom. Už roky ide o autora pútajúceho čitateľa nielen svojráznym stvárnením exotickej, najmä africkej cudziny – má za sebou deväť ciest do rovníkovej Afriky a pôsobí i ako poradca kráľa v malom kamerunskom kráľovstve Nyenjei – ale i vlastnými inováciami magického realizmu. Približne dve hodiny debát o mnohých aspektoch tvorby a tvorivosti, názorov a chápaní dvoch hosťujúcich slovenských spisovateľov ubehli akoby leteli. Najmä pre ich špecifické, neskrotným nadaním poznačené ponímanie sveta a doby, ktorú práve žijeme, tiež pre diela, ktoré na vlnách toho, ich postojov, zážitkov a skúseností, vznikajú. Čo iné kvitovať, než nad slnko jasnejšiu pravdu, že nám na takéto túry do slovenskej literatúry treba pravidelne a sústavne chodiť. Aj častejšie, aj aktívne účinkovať v nich. Aby sme si navzájom boli ešte bližší, viac o sebe vedeli. A pozorne si vnímali magickú krásu slovenského literárneho slova, raz moderného, inokedy tradičného. Lebo je to najmä o nás. Všetkých. kritikou nezaoberajú) skonštatujú, že dnes môže vydať knihu takmer každý a odrazu sa stane spisovateľom. Dobrá reklama im otvorí dvere mnohých kníhkupectiev a čoskoro sa knihy novokomponovaných spisovateľov môžu ocitnúť v našich domoch. Aspoň v novosadských kníhkupectvách nám potvrdili, že sú nové (a novšie) mená vo svete domáceho písaného slova veľmi populárne, a najmä tie, ktoré sa najprv prejavili ako televízne osobnosti. Domáci a zahraniční autori... Diela s umeleckou hodnotou a také, v ktorých to vystalo... Skutočne – výber je veľký, ale zostáva nedopovedané, či je aj náš záujem o knihy rovnako veľký?

3. 5. 2014

CMY K

Kultúra PREZENTÁCIA KNÍH V STAREJ PAZOVE

Cestopisná magnólia a poviedková skrinka Anna Lešťanová

utorok 22. apríla v predvečer Svetového dňa knihy a autorských práv sa v aule staropazovskej divadelnej sály uskutočnila prezentácia kníh Slovenského vydavateľského centra. V organizácii tohto zaujímavého literárneho večierka sa podieľalo i Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Medzi 25 knihami, ktoré vyšli vlani v SVC a ktoré stručne na utorkovej besede pazovským čitateľom predstavil riaditeľ Vladimír Valentík, sú knihy Miroslava Demáka a Martina Prebudilu, ktorým tentoraz venovali zvýšenú pozornosť. O cestopisných reportážach Miroslava Demáka Magnólia z diamantovej hory (predtým uverejnených v Hlase ľudu, v Pazovskom kalendári...) hovoril

Oto Filip, redaktor týždenníka, ktorý urobil výber z publicistickej tvorby tohto nášho

cyklus, približne z 8 krajín, z ktorých je každá inakšia svojím spôsobom. Mirove reportáže sú predovšetkým meditatívne, zakladajú sa na úvahe, opise, komparácii, gradácii, vtipe...“, podotkol O. Filip a dodal, že je Miroslav Demák „pozorný vnímateľ skutočnosti okolo neho. Jeho reportáže sú informačne sýte, lebo sa človek dozvie mnoho historických súvislostí.

Oni sledujú dve roviny – jedna rovina je dejová a druhá priestorová“. Ako uviedol O. Filip, čitateľ

je spoluúčastníkom jeho ciest a prežíva ich s autorom. To je vlastnosť veľkých reportérov. O svojej publikácii, ktorá prináša reportáže z európskych metropol, z ďalekých orientálnych ázijských krajín či odľahlej Austrálie pútavo na večierku hovoril aj sám autor. Autorom druhej predstavenej knižky Príbehy z čiernej skrinky je Martin Prebudila, náš známy básnik. Ide o zbierku krátkych poviedok a redakčný posudok ku knihe napísala Katarína Hricová, ktorá na večierku z nej prečítala úryvok. Poviedky v tejto knihe vytvárajú, ako uviedol V. Valentík, dojem dokumentaristickej správy, „máte pocit, že čítate novinový článok, ktorý je zaujímavý, preto sa aj dostal do novín, ale v skutku ide o fikciu...“ Na ukážku jednu z poviedok M. Prebudilu prečítala Ranka Lepšanovićová. Po oficiálnej časti programu najnovšie knižné vydania SVC si pazovskí čitatelia mali možnosť kúpiť, a ak to neurobili, môžu si vypožičať v tamojšej mestskej knižnici.

Zmyslom poetického čítania (a nielen čítania) rozprávok je okrem iného priblížiť tradíciu spoločných večerov, keď sa príbehy rozprávali, ale aj osviežiť vzťah ku knihe ako takej. Čítať dnes nemusí znamenať bez slova sedieť nad knihou. Naopak, kniha má viac rozmerov, nielen ten papierový – má slová a reč, má verše v notách a spev, má opisy krajín a farby na štetci, má dobrých aj zlých hrdinov a gestá herca. Neveríte? Príďte sa čo nevi-

dieť presvedčiť na vlastnej koži... Veríme, že Rozprávky z klobúka budú mať svoje pokračovanie. Ich vzdelávací podtext zároveň približuje slovenskú ľudovú, ale aj autorskú tvorbu spisovateľov. Tentoraz sme sa spoločne preniesli do ľudovej rozprávky O dvanástich mesiačikoch a zistili sme, že dobro predsa len musí zvíťaziť nad zlom. Rozprávkový klobúk je hlboký... Uvidíme, čo nás čaká nabudúce... Foto: Hana Tanciková

Z literárneho večierka v Pazove: (zľava) Oto Filip, Miroslav Demák, Vladimír Valentík, Martin Prebudila a Katarína Hricová

známeho básnika, prozaika, novinára a vydavateľa. „Ide o 14 reportáží a jeden básnický

ČÍTAME MEDZI KNIHAMI

Rozprávky z klobúka Monika Necpálová

en poďte smelo s nami! Najprv potichučky, aby sme mohli štebotom zobudiť jednu knižku za druhou. A potom už zvesela – poštekliť ich po stránkach, nech sú raz-dva hore. Šupito plesto! Aha ich, knižky vstali. No, konečne, milé knižky, kvôli vám sme prišli. Žeby sme sa skamarátili a voľačo pekné aby ste nám vyrozprávali. Malí kamaráti rozprávkových príbehov sa zhŕkli v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci na pozvanie tamojšieho združenia YMCA a jej dobrovoľníkov. Rozprávkový večer vo štvrtok 24. apríla niesol príznačný názov Rozprávky z klobúka. Nemohlo byť inak, ťahali sa rozprávkové príbehy za pačesy zo zázračného klobúka. S takým treba vedieť

www.hl.rs

zaobchodiť, ale naši malí čitatelia sa to iste v ten večer naučili. Stačí vziať do ruky čarovnú paličku, roztancovať ju medzi prstami, vyhútať najskomolenejšie zaklínadlo a z klobúka razom vyskočí rozprávka. Rozprávkové príbehy sa sprvu čítali, ale o tom, či sme im porozumeli, bolo treba i presvedčiť sa. A tak deti vzali do ruky farbičky a o príbehoch i kreslili. Príjemná hodinka rozvinula aj dramatické cítenie. Veď v každom príbehu vystupuje nejaký hrdina a kto ho môže lepšie stvárniť herecky a priamo na mieste, ak nie samotné deti? Rozprávkové príbehy v sebe ukrývajú veľa múdrosti a tú si človek najlepšie zapíše za uši, ak si ju môže overiť. Nejednu múdrosť, čo nám knižky prezradili, si tak mladí čitatelia aj prakticky predviedli.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STO ROKOV DIVADELNEJ ČINNOSTI SLOVÁKOV V ILOKU

divadelných rolí obsadil Daniel Pucovský (1933): od 1947 do 1984 ich nastýbal až. Režijnej práce sa chytilo 25 ochotníkov; najviac inscenácií nacvičili Andrej Kukučka a Vlatko Miksád (36) a úspešnými režisérmi boli aj ilockí evanjelickí kňazi Ivan Vereš a Želislav Sľúka. Pri príležitosti osláv 100 rokov slovenského divadelníctva v Iloku osobitné uznania a darčeky za minimálne desať úloh alebo réžií dostali: Gabriela Blatnická, Danko Cinkotský starší, Jaroslav Hladoš, Pavel Miksád, Vlatko Miksád, Daniel Pucovský, Daniel Šajben a Vladimír Velko Picko. Takmer sto ďalších divadelníkov si domov odnieslo ďakovné listiny za prácu na poli divadelného ochotníctva Slovákov v Iloku.

Hrali, hrajú, budú hrať s rovnakou chuťou Juraj Bartoš

zahrali hru Ferka Urbánka Strašidlo. O zasiatie semiačka, z ktorého vzklíčila storočná tradícia, sa pričinili predovšetkým rodiny Krekovcov a Maliakovcov. Divadelné múzy v Iloku sa odmlčali iba

Všetko sa vlastne začalo len tak, z jednoduchej pomaly už tošesťdesiatštyri divadelných zabudnutej potreby ľudí stretápredstavení malo premiéru vať sa, porozprávať sa, a potom v podaní ilockých Slovákov aj robiť, vytvoriť spoločne dačo za prvých sto rokov ochotnípekné. Od 2. februára na Mary čenia, dozvedeli 1921 sa začalo pravidelne sme sa pri oslavách hrávať divadlo v slovenskej úctyhodného jubireči v Iloku, a odvtedy, čo 27. lea v Slovenskom decembra roku 1952 dali do národnom dome prevádzky novú budovu v Iloku vo VeľkoSlovenského národného nočný pondelok domu, divadlo sa tu 21. apríla 2014. začalo sústavne hráProgram osláv sa vať aj na Jána. Ku cti začal podvečer, ilockým Slovákom, ale o pol siedmej, aj samotnému meshymnami Chorváttu Ilok slúži rozsiahla ska a Slovenska publikácia Slovenské z reproduktora. divadlo v Iloku 1914 V mene Matice Najstarší ilockí divadelníci; v úzadí časť výstavy – 2008, pod ktorú sa slovenskej v Iloku o storočnej divadelnej činnosti autorsky podpísali a Slovenského kulRužica Černi, Vlatko túrno-osvetového spolku po- v obdobiach, keď hrmeli zbrane. Miksád a Radko Sudecký. četných Iločanov a hostí privítal Divadelný kumšt slovenských V nej sa o. i. uvádza, že Vlatko Mudroch. Až si minútou ochotníkov v Iloku v podaktorých v Iloku temer neexistuje ticha prítomní uctili pamiat- inscenáciách ilockých ochotníkov dom, z ktorého aspoň jeku na zosnulých divadelníkov vysoko prevýšil latku priemer- den alebo viacerí členovia a priateľov divadla, odznel referát ných výkonov. Podaktorí herci, slovenských rodín nehrali o storočných dejinách sloven- v prvom rade priam legendárna divadlo. Nie div, že za tých ského divadelníctva; podala ho Anna Zajacová, zostali hlboko sto rokov si na dosky, ktoré Programom osláv prítomných viedli predsedníčka Spolku žien Anna v povedomí nielen milovníkov znamenajú svet, zastalo Vlatko Mudroch a Anna Fábryová Fábryová. Oslavy krásneho úc- divadla v Iloku, ale všade, kde (sa) až 584 hercov... Najhlbšie tyhodného jubilea vyvrcholili ilockí divadelníci hrali, dotýka- stopy po sebe zanechala Anna Medzi vzácnymi hosťami boli premiérou inscenácie Veľkonočný júc sa vysokých konárov stromu Zajacová (1952 – 2001), ktorá aj: honorárny konzul Slovenskej oblievač (teda Kúpač, autora Igora umenia. stvárnila 26 úloh; celkove najviac republiky v Chorvátsku Ivan KoKrajana) v réžii Daniela Cinkotskémak, predseda Zväzu Slovákov ho. Steny sály skrášlila výstava v Chorvátsku Mirko Vavra, tiež divadelných materiálov (predojeho predchodca Andrej Kuric, všetkým plagátov a fotografií, ale predseda Mestskej rady mesta i pozvánok, afiše...) sprítomňujúc Ilok Željko Sladetić, podpredseprejdenú storočnú cestu; o ňu sa da Matice slovenskej v Srbsku postarala kustódka Múzea mesta Vladimír Fekete, predstaviteľka Ilok Ružica Černi. Vukovársko-sriemskej župy ReDivadelná činnosť pomáha nata Badležić, zástupca primák zachovaniu slovenskej identity tora mesta Ilok Željko Prskalo, a zároveň je prostriedkom na predseda Rady slovenskej náprezentáciu mesta Ilok a tunajrodnostnej menšiny pre Vukoších Slovákov, podčiarkla v texte vársko-sriemsku župu Milan o storočnom divadelníctve jeho Pucovský a iní. autorka. Prvú iskru divadelnéPo divadelnej premiére, za ho života Slováci v Iloku zažali ktorú si herci vyslúžili zaslúžený 12. apríla roku 1914, taktiež vo potlesk, vo veľkej sieni SlovenVeľkonočný pondelok, keď vo ského národného domu naslevtedajšom hoteli Ilok, v ktorom Na Veľkonočný pondelok 21. apríla ilockí ochotníci zahrali dovala spoločná večera, a potom sa nachádzal Chorvátsky dom, hru Veľkonočný oblievač zábava s hudbou.

• KULTÚRA •

18 /4593/

3. 5. 2014

Kultúra SPISOVATEĽ ŽIVOJIN PAVLOVIĆ pred mnohými rokmi napísal, že sú dejiny bez fotografií len zdaním. Aby sa nám mnohé aspekty tých našich nesypali do zabudnutia a nenávratna ako piesok cez prsty, postaral sa niekdajší fotoreportér Dnevnika a tlačovej agentúry Tanjug, už niekoľko rokov denníka a iných vydaní spoločnosti Večernje novosti Darko Dozet publikáciou Fotoreportéri Vojvodiny. Zostavil ju ako svojrázny osobný preukaz tunajších fotoreportérov, ochrancov spomienok a svedkov histórie. Sú v nej zábery okolo šesťdesiat majstrov tohto umenia. Možno ich vidieť nielen na stránkach tejto publikácie, ale aj na stenách veľkej galérie Kultúrneho strediska Nového Sadu, kde 23. apríla bola vernisáž výstavy s rovnakým názvom. Na snímke je zostavovateľ Darko Dozet pri otvorení stredajšieho podujatia. O. F.



RECENZIA

Na hranici bytia a myslenia Vladimír Valentík

kademická maliarka Mária Gašková je predovšetkým maliarkou lyrickej abstrakcie. Formovala sa pri vyhľadávaní svojho variantu abstraktného expresionizmu. Farba je jej základným výrazovým prostriedkom a iba pomocou nej dosahuje úplnú objemnosť a artikuláciu tvarov, čo môžeme najľahšie badať najmä v jej prvom a východiskovom období zo sedemdesiatych rokov. Mária Gašková sa už tu snažila farbami a ich kompozičným ucelením do abstraktných tvarov priamo vyjadrovať emócie. Išlo tu teda o úplne nefigurálne či nepredmetné práce. Neskoršie na jej abstraktných kompozíciách, najmä od roku 1980, môžeme zreteľnejšie rozoznať jednoduché formy, ktoré upomínajú na detaily nejakého celku, ktorý však nemôžeme ani asociačne domyslieť, lebo detail vďaka svojej fragmentárnosti neposkytuje dostatočnú správu pre úplnú identifikáciu. Preto ho musíme chápať ako abstraktný umelecký prejav i napriek tomu, že tu rozoznávame akési tyče

www.hl.rs

a rúrky, rozkrútené obväzy a zhúžvanú látku, ktorej skrkvané záhyby umožňujú maliarke vyjadriť bohaté svetelné odtiene v monumentálnej podobe. Tretí krok vo svojej tvorbe

Mária Gašková urobila v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď sa na jej plátnach objavila figúra človeka. Olejomaľby z tejto tvorivej fázy Márie Gaškovej nám umožňujú nazrieť do jej videnia podstaty človeka a sveta pomocou vizuálne vyjadrených emócií, materializovaných v

Informačno-politický týždenník

rôznych polohách ľudského tela v rozvírenom amorfnom priestore obrazu. Z tohto abstraktne vyriešeného pozadia s veľkou námahou sa v popredí formuje ľudské telo, ktoré môžeme pochopiť ako archetyp či ako obraz prapočiatočného bytia človeka vrhnutého medzi sily a prúdy, s ktorými bojuje proti rozplynutiu sa vo farebných víroch. Nevidno skadiaľ telo prichádza, ani kam smeruje. Zbavené je základu a snaží sa vypätím svojho svalstva dostať sa z vírivej priepasti, snaží sa bojovať a dôjsť k bytiu, osamotené a vyčerpané. Tieto Gaškovej maľby vznikli na hranici bytia a myslenia, kde zostáva iba pocit a tušenie. Je to svojrázny hovor o ľudských existenčných bojoch, metamorfózach, extázach a agóniách. Tieto maľby sa pokúšajú vyjadriť metafyzické osudy kozmického

tajomstva človeka. Ide tu teda o Gaškovej svojrázny expresionizmus s hlbokým metafyzickým podtextom, ktorý ako aj každý expresionizmus nemá tendenciu reprodukovať, ale evokovať. Obrazová skutočnosť Márie Gaškovej je definovaná farbami a ich náladovými hodnotami, i keď expresia jej obrazov sa zakladá na celkovej kompozícii obrazu. Roku 1994 Mária Gašková sa rozhodla vyskúšať v koordinátach svojej výtvarnej poetiky nové výrazové možnosti, najmä keď ide o tretí rozmer maliarskeho plátna. Zaexperimentovala si s tradične pochopeným dvojrozmerným priestorom obrazu vytvárajúc taktilné olejomaľby, čiže trojrozmerné obrazy. Túto skúsenosť využíva i pri svojich kolážach. No predsa to podstatné v umení, čo najčastejšie uniká rečovej artikulácii, Mária Gašková dosahuje farbou. Z katalógu k samostatnej retrospektívnej výstave akademickej maliarky Márie Gaškovej v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči a v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci • KULTÚRA •

NA KUS REČI S JUBILANTKOU VIEROU BENKOVOU

Otvorené dvere do života a do tvorby... Michal Ďuga

ýznamná slovenská spisovateľka Viera Benková 23. apríla oslávila úctyhodné životné jubileum. Zároveň v tomto roku sa dovŕši 50 rokov od jej knižného debutu – básnickej zbierky Májový ošiaľ. Teda ide o autorku, o ktorej sa doteraz veľmi veľa toho povedalo a veľmi veľa toho aj vie. Preto sme tento náš rozhovor zamerali menej na jej tvorbu a viac na jej uvažovanie o danom stave slovenskej literatúry na tomto území. – Pani Benková, tunajší autori píšuci po slovensky znova v poslednom čase malými krokmi prenikajú aj na Slovensko. Znamená to, že sa pre tunajších Slovákov poodchýlili tie zakázané dvere, za ktorými sa literárna kritika pozerala na nás iba ako na literárnu atrakciu alebo ide o niečo iné? – Na tieto zatiaľ nie celkom a vo všetkom „otvorené“ dvere vplývalo hodne faktorov a udalostí: od roku l993 je Slovensko samostatné, prijaté i do Európskej únie, kam podľa mňa vždy patrilo, a v súčasnosti si aj na Slovensku uvedomili, že tak, ako sa aj iné národy v histórii nezriekali svojich príslušníkov, ktorí žili mimo štátnych hraníc, ale pritom obohacovali ich kultúru a umenie, tak si aj Slovensko postupne začalo uvedomovať tú skutočnosť a začalo venovať pozornosť aj Slovákom v zahraničí. Predovšetkým sa pre nich stala lákavá na výskum tzv. Dolná zem... a zároveň si uvedomili, že v tom kontexte treba spisovateľov, umelcov a vedcov z Dolnej zeme – kedysi tľapkaných po pleci, lebo sú „zelenou vetvou“ slovenského národa – rovnocenne zaraďovať do celoslovenských dejín. Na novú možnosť spolupráce medzi autormi ma upozornil šéfredaktor Nového života Adam Svetlík počas prednášky prof. Etely Farkašovej o súčasných trendoch v slovenskej tvorbe na slavistickej katedre v Novom Sade, a keď ma potom táto autorka roku 2009 aj osobne pozvala do Klubu spisovateľov v Bratislave na prezentáciu novej knihy esejí, dlho som nerozmýšľala. A odvtedy som už pravidelne odchádzala do Bratislavy, kde sme sa ešte lepšie zoznámili, načrtli naše plány a zvážili aj osobné kroky na zlepšenie vzájomných stykov. Teraz sú moje osobné kontakty so slovenskými tvorcami, na moju radosť, značne rozkonárené.... • KULTÚRA •

V posledných rokoch i výmena norazového štipendia alebo týždenpríspevkov začala pravidelnejšie ko- ného či dlhšieho tvorivého pobytu lovať nielen medzi spisovateľmi, ale i na Slovensku. Nejestvuje ani dohoda literárnymi časopismi Nový život, Slo- s Úradom pre Slovákov žijúcich v venské pohľady, Literárny týždenník, zahraničí a s Ministerstvom kultúry, Naše snahy, Romboid; a pritom i Hlas aby sa dolnozemskí autori rovnoprávľudu rozširuje možnosti a kontakty na ne hodnotili pri uchádzaní o knižné takúto výmenu... Aj naše vydavateľ- granty a pod.; a taktiež si myslím, že stvo, Ústav pre kultúru a Národnostná kroky nového predsedu Spolku spirada začali plánovitejšie pracovať na sovateľov Slovenska Miroslava Bielika vzájomnej výmene materiálov, a treba mali po dohovoroch v Belehrade hneď na tom pracovať aj v budúcnosti. smerovať do Spolku spisovateľov Treba však spomenúť i to, že aj naši autori, ktorí toho času žijú a pracujú na Slovensku, napr. Dr. Michal Harpáň, Dr. Michal Babiak, Dr. Miroslav Dudok, ale aj mág divadelníctva Ľuboslav Majera či Vladuša Fekete, ale i mnohí iní tu nespomenutí, priniesli do kultúry Slovenska práve kus našej dolnozemskej tvorivosti a írečitosti. Veľmi sú cenné aj svedectvá o nás, ktoré na Slovensku šírili a šíria: Etela Farkašová, Peter Andruška, Viliam Marčok, Ivica Ruttkayová, Dalimír Hajko, Miroslav Bielik a mnohí iní. V roku 1991 dolnozemskí autori, teda i slovenskí autori z Voj- Za tvorbu získavala aj uznania: s Cenou vodiny, boli prijatí i za čestných Ondreja Štefanka (2011) členov Spolku slovenských spisovateľov a od vlani sú mnohí i riadni Vojvodiny, kde sú slovenskí autori členovia. Teda vzájomné poznávanie členmi, aby sa aj s ním podpísala a zoznamovanie pokračuje dobrou dohoda... Pritom netreba zabúdať ani cestou, čo ma veľmi teší... na to, že sa niektoré významné diela – Ste jednou z najvýznamnejších súčasnej slovenskej tvorby dostali do spisovateliek píšucich po slovensky rúk srbských čitateľov vďaka Slovena vašu tvorbu konečne dôkladnejšie skému vydavateľskému centru, a že sa oceňujú aj na Slovensku. Kto má na na ich financovaní, okrem Úradu pre tom – podľa vašej mienky – najväčšie Slovákov žijúcich v zahraničí a Literárzásluhy: literárna kritika alebo kontakty neho informačného centra, podieľali s autormi zo Slovenska? i pokrajinské inštitúcie, ktoré pod– Osobné kontakty často zohrávajú porujú menšinovú kultúru a tvorbu. kľúčovú úlohu. Na vlaňajšej martinskej Tak vyšli u nás knihy: Dalimíra Hajku, Slovesnej jari som verejne vyhlásila, Etely Farkašovej, Milana Richtera a i., že mojou dávnou túžbou je poznať a verím, že sa v tom bude pokračovať. bližšie niektoré umelecké osobnosti Na Slovensku však, ak si dobre pamäSlovenska, najmä literárne družky, tám, v poslednom období vyšiel iba ktoré sa svojou tvorbou zaraďujú do výber (v Matici slovenskej) z tvorby súčasných prúdov európskej kultúry, Víťazoslava Hronca a Ministerstvo kulpreto som vlani pripravila antológiu túry Slovenska by predsa malo niečo autoriek Slovenska a Dolnej zeme urobiť aj v tom smere. Kým sa naša Plášť bohyne. Aj v minulosti sme pre- literatúra nezaradí rovnocenne do kladmi prezentovali diela slovenských celoslovenského školského programu, autorov v našej krajine a deje sa to na a kým sa to nebude považovať za samoje potešenie i teraz. mozrejmosť, zatiaľ budeme mať vzťah – Ako je to s literatúrou a literárnou otec a syn a zhovievavé tľapkanie po pleci... V poslednom čase sa však deje tvorbou u nás doma? – Je mi ľúto, že Národnostná rada niečo pozitívne: vedci a spisovatelia v tomto smere nepodniká viac pre zo Slovenska sa viditeľne zapájajú do našich autorov. Napr. v podobe jed- dolnozemských reálií, píšu dizertácie 18 /4593/

a doktoráty, vydávajú knihy, sledujú a recenzujú diela dolnozemských autorov. Problém však vzniká inde: stále nás je menej a mladá generácia neprejavuje záujem o tvorbu, ktorá je hmotne a spoločensky degradovaná. A pritom sa zabúda, že je chudobný ten štát, ktorý stráca mladých a ktorý nepodporuje kultúru a tvorbu, čo je zárukou jeho hodnôt a jeho budúcnosti, verím i geopolitického prežitia.... – Pani Benková, nezabúdame však ani na vaše životné jubileum a úspešnú umeleckú tvorbu, ktorá v posledných rokocj zažíva rozkvet. Čo vás predovšetkým podnecuje na ďalšiu tvorbu? – Cítim, že ma písanie otvára k svetu, rytmus srdca mi je pri tvorbe stíšený, a takto sa dostávam k vlastnej podstate, k životu, k jeho prúdeniu a dravosti. Sama si predkladám zrkadlo, je lyricko-poetické a úsmevné, ale práve preto ma drží nad vodou, lebo život je dnes taký dravý, že by som v ňom ako začínajúca autorka možno ani nechcela žiť! Teším sa, pravda, ak sú moja poézia alebo literárne úvahy, ktoré v poslednom čase píšem, niekomu blízke, ak v nich nájde niečo zo svojich snov alebo túžob. Viem len, že i literárne a najmä analytické vedecké dielo je vlastne veľmi tvrdá práca, čiže „cesta neznámou krajinou za poznaním“ (Z. Čížiková). Rada sa otváram slovu, keď ma pozýva do svojej mnohotvárnej krajiny... – A nakoniec, pani spisovateľka, na čom teraz konkrétne pracujete? Smiete to prezradiť našim čitateľom? – Pamäť je zaujímavá kráľovná času. Niečo nedôležité, ale záhadné z detstva a z mladosti si uložíme v pamäti na celý život. Nachádzame ho za zrkadlom, musíme sa ponoriť do seba a vylákať ho na povrch. To sú moje témy. Píšem o ľuďoch, ktorých som v živote stretla a znamenali pre mňa nielen kamarátstvo a blízkosť... A mátajú ma aj spomienky na detstvo a mamine Čičmany v tvare lyrizovanej prózy, ak bude na ne času a síl. A keď ide o novinárske texty, novinárku som v sebe nikdy nezaprela a z tejto príležitosti prajem Hlasu ľudu dlhovekosť na neľahkej ceste ku slovenským čitateľom! Musím redakciu pochváliť, že zverejňuje portréty obyčajných ľudí, záznamy zo života, čo je podľa mňa pravá cesta za slovenským čitateľom a jeho životom na tejto panónskej zemi... Foto: Jaroslav Čiep

3. 5. 2014

Kultúra SLOVÁCI V ČESKEJ REPUBLIKE (2)

Zverím sa vám však aj so svojou pozitívnou skúsenosťou s českými deťmi a ich vzťahom k slovenčine. Ako lektorka som viedla dramatické kurzy na niekoľkých pražských základných školách. Požiadavka viesť hodiny v češtine bola celkom vedieť komunikovať s pacientmi legitímna. Na prvých hodinách sa aj v slovenčine.“ Profesorov prí- však stalo, že mi do komunikácie stup ma milo prekvapil. Odbor so žiakmi prenikli aj slovakizmy. všeobecné lekárstvo študuje na Tu, očakávajúc, že deti neporočeských univerzitách približne zumejú, dostalo sa mi presného opaku. Moji žiaci veľmi dobre v rámci kontextu porozumeli aj slovám s výrazne odlišným slovotvorným základom. Svojou sluchovou prispôsobivosťou úplne popreli tézu o neznalosti slovenského jazyka. Dovolím si krátky exkurz do života mojich žiakov, ktorý bude vlastne vysvetlením, prečo táto najmladšia generácia nebude mať v živote so slovenčinou problém: V Prahe žije toľko národností, že v jednej skupine dramatického krúžku boli ôsmi z desiatich žiakov „cudzinci“ – presnejšie povedané – dve deti zo Slovenska, dve z Peru, jedno dievča z Ukrajiny, ďalšie z Moskvy, ktosi s talianskym pôvoVáclavské námestie v Prahe ako neskutočná dom... jednoducho dopravná tepna deti, ktorých rodičia pochádzajú z rôz2 000 Slovákov. Mnohí z nich tu nych kútov sveta. Sú zvyknuté na cudzie jazyky, preto ľahko zakotvia natrvalo. V predchádzajúcich riadkoch privykajú aj k slovenčine. Jedna z najkrajších spomienok sme si nepriamo uviedli, ako je na tom so znalosťami slovenčiny na povolanie učiteľky sa spája väčšina staršej generácie Čechov. s malým herecky nadaným tmaSlovenčinu si mnohí pamätajú. vovlasým dievčatkom zo Srbska. Ale čo tí najmenší? Všeobecne Sofia dostala na narodeniny od prevláda tvrdenie, že české deti babičky knižku o divadle. Kniha nemajú slovenčinu odkiaľ poznať. s názvom Pozorište prišla poštou Na pultoch českých kníhkupectiev a Sofia celá nadšená priniesla mi len ťažko nájdete slovenskú kni- ju hneď ukázať. Odvtedy ju nosila hu či počujete film v slovenčine. na hodiny dramatiky stále a my Na Slovensku je situácia opač- sme sa podľa nej učili o hereckých ná – tam sa to hmýri českými profesiách a zákulisí divadla. Vtedy časopismi, českým dabingom, som ešte ani sama netušila, aké českou študijnou literatúrou, po- vzácne pre mňa bude poznanie, čítačovými programami v češtine. že slovo позориште znamená po Slovenské deti nemajú s češtinou srbsky divadlo a že ma raz srdce zavedie na Dolnú zem... v zásade žiaden problém.

Dúha nad orlojom Monika Necpálová

ražský orloj si hudie svoju melódiu štyroch ročných období. Či prídete za dažďa alebo vám bude páliť slnko do tváre, vždy vás na Staromestskom námestí počká ako maják strážiaci moreplavcov. Orloj víta všetkých turistov a vzbudzuje údiv. Spomínam si na to, ako mňa neuchvátili samotné hodiny, ale stovky turistov čakajúcich pod nimi na zvonkohru a kolotoč postavičiek, ktoré sa jedna za druhou striedavo objavujú v okienku veže. Nemohla som sa na hromadu turistov cvakajúcich foťákmi vynadívať. Kvôli minútke sú ochotní všetci tí ľudkovia z krajín ďalekého východu i polárnych žiar čakať na korze celú večnosť s pohľadom upretým na hodiny a tlačiť sa vedľa seba ako sardinky v konzerve. Spomienky na Prahu ma vracajú neustále aj k rôznorodým pracovným zážitkom. Dva semestre som mala možnosť v rámci hereckej práce pripravovať pre študentov 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej hodiny komunikácie lekára s pacientom. Dobre počujete, budúci lekári sa učia pracovať s hovoreným slovom, a to prostredníctvom fiktívnych situácií, ktoré sme pre nich ako krátke scénky pripravovali. Nezabudnem, ako som sama absolvovala krátky prijímací pohovor u prodekana fakulty pre výučbu a štúdium, ktorý seminár viedol – v oblasti herectva by ste mali ovládať dokonale jazyk dialógu; hoci som češtinu zvládala relatívne dobre, na improvizáciu na scéne musíte byť v jazyku naozaj ako doma. Čestne som na pohovore priznala, že som Slovenka, ale že som pripravená viesť herecké cvičenia v češtine. Pán doktor sa zasmial: „V mojej skupine je pomaly tretina Slovákov. Myslím, že ak budete hrať v slovenčine, bude to pre vás prirodzené a im všetkým zrozumiteľné.“ Navyše aj ostatným českým študentom by mala byť slovenčina blízka. „Praha je veľkomesto a Slováci tu majú vysoké zastúpenie. Lekári by preto mali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ak zatúžite v Prahe po slovenskej knihe, ostáva vám jedine zablúdiť v uličkách Starého mesta a nájsť neďaleko Slovenského inštitútu na Jilskej ulici kníhkupectvo Slovenská kniha. Milý predavač vám ponúkne staré i nové výtlačky kníh, časopisov či cédečiek. Viackrát sme odpovedali na otázky, prečo v Česku Slováci nemajú vlastnú slovenskú školu. Mali ju kedysi pred pár rokmi v Karvinej. Aj dnes sú snahy, aby škola so slovenskou sekciou vznikla, prípadne, aby najprv vznikla predškolská inštitúcia. No záujem kompetentných musia hlavne podporiť samotní Slováci, ktorí v Čechách žijú... Preto sa na tento veľký národnostný krok ešte čaká. Mnohí dospelí preferujú pre svoje ratolesti české vzdelanie s odôvodnením, že sa tak neskôr lepšie uplatnia na trhu práce. Azda najväčšou métou, ku ktorej sa každá menšina snaží v krajine dospieť, je mať vlastný priestor, kde by sa mohli usporadúvať podujatia krajanov. Veľký úspech v tejto oblasti sa podaril Slovensko-českému klubu, ktorý zo svojej iniciatívy usiloval o získanie priestorov práve s týmto cieľom. Niekoľkomesačná snaha prinesie s príchodom tohto leta svoje ovocie. Na Soukenickej ulici v centre Prahy otvoria sa slávnostne dvere nového Slovenského domu. Inštitúcia, akou sa môžu odteraz hrdiť Slováci v Čechách, sa nachádza v novej zrekonštruovanej budove neďaleko slávneho Václavského a Staromestského námestia. Priamo s ňou bude súvisieť aj slovenská reštaurácia Panónia, ktorej je Slovenský dom partnerom. Už od 1. apríla tohto roku sa v nej kuchtia tradičné slovenské pokrmy. Nepochybujem, že kapustnica by bola pre turistov originálnou pochúťkou. Minimálne takou, akou je česká cesnačka. Smeje sa mi v duši akýsi dobromyseľný škriatok radosti. Žeby to bol „Dobrodružáčik“? Škriatok, ktorý sa mi vždy prikvačí na šnúrky na topánkach a s ktorým som objavila zákutia zeme pod českou korunou. No teraz Dobrodružáčik veselo hompáľa sa mi na topánkach kráčajúcich vojvodinskou rovinou. • KULTÚRA •

Oznamy Podľa rozhodnutia Správnej rady Záručného fondu AP Vojvodiny č. 01-III/-24-3 z 21. 4. 2011, číslo 01-III/-31-5 z 20. 10. 2011 a číslo 01-III/37-2 z 26. 3. 2012, 01III/49-7 z 29. 11. 2012 a 01-IV/18-4 z 25. 2. 2014 V Y P I S U J E S A S Ú B E H NA POVOLENIE ZÁRUK NA ZABEZPEČENIE DLHODOBÝCH ÚVEROV NA OBSTARANIE NOVEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ MECHANIZÁCIE A VYBAVENIA – ZÁRUČNÝ POTENCIÁL NA ROK 2014 JE 400 000 000,00 DINÁROV – 1. Základným cieľom vydávania záruk Záručného fondu AP Vojvodiny je vytvorenie predpokladov na ľahší prístup k úverovým líniám bánk, za priaznivejších podmienok od trhových, ktoré sú určené na financovanie fyzických osôb – poľnohospodárov, ktorí sú nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, s bydliskom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na obstaranie novej poľnohospodárskej mechanizácie a vybavenia. 2. Podľa tohto súbehu sa bude garantovať pre úvery povolené na obstaranie: – kombajnov, – traktorov, – iných samochodných poľnohospodárskych strojov, – prívesných poľnohospodárskych strojov, – vybavenia, z oblasti výroby a uskladňovania obilnín, priemyselných, liečivých, aromatických a koreninových bylín, ovocia, okrasných bylín, ako aj vybavenia pre mobilné sušiarne, vybavenia na zavlažovanie, vybavenia na ochranu proti zlému počasiu, vybavenia pre dobytkársku produkciu a vybavenia na dosiahnutie energetickej účinnosti v poľnohospodárskej výrobe. Dôkladný zoznam vybavenia, ktoré môže byť predmetom úverovania, je uverejnený na stránke fondu. Právo účasti na súbehu majú fyzické osoby – POĽNOHOSPODÁRI – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorí vyhoveli nasledujúcim minimálnym podmienkam: · bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, · otvorený účelový bežný účet v banke kreditorke a prihlásený v Správe agrárnych platieb ako účelový bežný účet registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva, · menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity. Účastníci súbehu svoj záujem o povolenie úveru a vydanie garancie vyjadrujú odovzdaním prihlášky na súbeh na povolenie garancie. Prihláška na tento súbeh sa odovzdáva Záručnému fondu AP Vojvodiny. Jestvuje možnosť, že sa prihláška na súbeh o vydanie garancie doručí aj banke kreditorke. 3. Podľa tohto súbehu záruky sa vydajú na sumu do 100 % celkovej pohľadávky banky podľa úveru (hlavný dlh navýšený o bežný úrok a prípadný úrok z omeškania), ktorá sa schválila podľa nasledujúcich podmienok: o suma úveru: od minimálne 3 000,00 eur po maximálne 150 000,00 eur v dinárovej protihodnote, podľa oficiálneho priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania, o nominálna úroková sadzba: do 7,5 % na ročnej úrovni alebo do 6M EURIBOR + 6,75 % na ročnej úrovni o

lehota splatenia úveru: do 10 rokov,

o spôsob splatenia: vo dvoch polročných anuitách v dinárovej protihodnote v €, uplatnením oficiálneho stredného kurzu NBS, ktorý platí v deň platby, a to: · pre úvery uvoľnené do užívania od 1. 1. do 31. 4. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 1. 9. v tom istom roku, · pre úvery uvoľnené do užívania od 1. 7. do 31. 12. v bežnom roku je prvá anuita zročná na platbu 1. 3. v budúcom roku. Banka odo dňa uvoľnenia úveru do užívania po deň začiatku splácania úveru zúčtováva a vyberá úrok.

• OZNAMY •

Banka na základe dohody s klientmi môže dojednať inú dynamiku splatenia úveru, ako aj obdobie odpočívania úveru. Úhrada banky za spracovanie žiadosti o úver: do 1 % zo sumy poo voleného úveru, jednorazovo, vopred – pred realizáciou úveru, o Predčasné splatenie úveru: 0 %. 4. Podávateľ prihlášky ako prostriedok zábezpeky záväzkov na podklade vydanej záruky Záručného fondu AP Vojvodiny zabezpečí nasledujúce: · blanko vlastnú zmenku s doložkou: – bez protestu a zmenkovými oprávneniami a (opčne), · hypotéku 1. radu na poľnohospodársku pôdu, bez bremien, v minimálnej sume 1 : 1,3 z hodnoty zaručenej sumy alebo · hypotéku 1. radu k poľnohospodárskej pôde, bez bremien, v minimálnej sume 1 : 1 z hodnoty zaručenej sumy a záložné právo na predmet úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iný samochodný a prívesný poľnohospodársky stroj alebo · bonitne kvalitného spoludlžníka, určeného podľa interných postupov fondu a záložné právo na predmetu úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iný samochodný a prívesný poľnohospodársky stroj alebo · záložné právo na predmet úverovania, ak podávateľ prihlášky na súbeh zabezpečí vlastnú účasť v minimálnej sume do 40 % hodnoty predmetu úverovania, ak je predmet úverovania nová poľnohospodárska mechanizácia, kombajn, traktor, iný samochodný a prívesný poľnohospodársky stroj. Iné inštrumenty zábezpeky sa určujú v súlade s politikou hospodárenia fondu. 5. Provízia za vydávanie záruky: 0,5 % ročne po sumu záruky v deň zúčtovania. Suma provízie sa bude znižovať pomerne, podľa sumy splatených záväzkov z úveru. Prvá provízia sa zúčtuje z nominálnej sumy záruky a platí sa pred jej vydaním. Každá ďalšia provízia sa zúčtuje ročne, v období 1. – 15. 9. bežného roku, zo zostatku zaručenej dlžnej sumy a platí sa za 10 dní po dni prijatia zúčtovania – faktúry. Na hradenie trov uskutočnenia súbehu účastník súbehu platí sumu 4 000,00 dinárov na bežný účet Záručného fondu AP Vojvodiny číslo: 160-118074-98. Prihláška o účasť na tomto súbehu s pripojenou dokumentáciou je súčasne potrebná dokumentácia na povolenie úveru a záruky na účely určené týmto súbehom. Záruka sa vydá po zaplatení provízie a ustanovení prostriedku zábezpeky. Jestvuje možnosť podania viacerých prihlášok o účasť na tomto súbehu zo strany rôznych subjektov z dôvodu financovania jednej jednotky vybavenia. Prioritu pri vydávaní záruky má podávateľ prihlášky – nositeľ registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva: · ak má menej ako 40 rokov vo chvíli povolenia úveru, · ak je žena nositeľka gazdovstva, · ak má bydlisko v nevyvinutej alebo nedostatočne vyvinutej obci. Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Tlačivo prihlášky o účasť, ako aj všetky informácie v súvislosti so súbehom sa môžu dostať v pracovný deň v Záručnom fonde v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu) a na telefónnom čísle (021)489-37-00 alebo vo všetkých filiálkach a pobočkách bánk kreditoriek. Text súbehu, tlačivo prihlášky na súbeh, nevyhnutná dokumentácia, ktorá sa pripája k prihláške, dokumentácia nevyhnutná na založenie hypotéky a zoznam bánk kreditoriek sú uverejnené na stránke Záručného fondu AP Vojvodiny: www.garfondapv.org.rs.

18 /4593/

3. 5. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, ocka a apka

MOMČILA MILENOVIĆA 25. 9. 1943 – 26. 4. 2013 – 2014

JÁNA RAUZU DROBNÉ OZNAMY

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale spomienka na Teba navždy žiari. V srdciach Ťa svojich nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 11. 4. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu na výrobu elektrického prúdu Veterného parku Alibunár 1, celkového výkonu 99 MW, nositeľa projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Žarka Zrenjanina č. 10, z Alibunáru. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. apríla 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-271/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_ Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rodina Galasová

28. 8. 1948 – 2. 5. 2011 – 2014 zo Silbaša S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Marka, dcéra Darka, syn Vilko, zať Janko, nevesta Blaženka a vnúčatá Andrejka, Emka, Mia a Filipko

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény výrobcu Kathrein typu K742236 (pre uskutočňovanie systému DCS 1800) a tri antény výrobcu Kathrein typu K742215 (pre uskutočňovanie UMTS servisu). Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 280 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, číslo EM-2014-041/SO, a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, číslo EM-2014-041/DoplnenieSO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našu dcérku a vnučku

na zosnulého otca, starého otca, deda, pradeda, svokra

IVETKU VARGOVÚ

PAVLA MAĎARA

1985 – 2002 – 2014 z Kovačice

1. 5. 1920 – 29. 3. 2013 – 1. 5. 2014 z Pivnice Pri príležitosti nedožitých 94. narodenín v tichosti si na Vás spomíname.

Vždy si na Teba spomínajú a so smútkom Ťa v srdciach nesú: Tvoji rodičia, sestrička a starí rodičia Vargovci

Vaši najbližší Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu – v konkurznom konaní, Ul. Vase Stajića č. 28, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 26. mája 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu sa uskutočnia 27. mája 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov

ANNU LEVÁRSKU

PAVLA LEVÁRSKEHO

1932 – 1994 – 2014

1931 – 2001 – 2014

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú synovia Vladimír a Zdeno s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cara Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SAMUEL OČOVEJI

PAULÍNA SELEŠTIANSKA

28. 4. 2004 – 28. 4. 2014 30. 4. 2013 – 30. 4. 2014 z Petrovca Smutné to spomínanie.

Manželka a sestra

SPOMIENKA

Dňa 30. apríla uplynul rok od smrti našej mamy, babky a prababičky

PAULÍNY SELEŠTIANSKEJ rod. Miklovicovej 1930 – 2013 – 2014 z Petrovca

Spomíname a nosíme Ťa v srdciach. Dcéry, vnuk Ivan s rodinou a vnučka Ivana 18 /4593/

3. 5. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 16. apríla 2014 uplynuli tri roky, čo nás opustil náš nenahraditeľný manžel, ocko a starký

Dňa 22. apríla uplynul rok, čo nás opustil milovaný manžel, ocko a dedko

ONDREJ HEVERA

ŠTEFAN TURAN

14. 8. 1942 – 16. 4. 2011 – 2014 z Petrovca

1931 – 2013 – 2014 z Petrovca

KATARÍNE MIŠTECOVEJ Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

1953 – 2014

Rok prešiel, ale v našich srdciach sú a aj naďalej budú stále spomienky na krásny život s Tebou.

Pracovníci účtovníctva Domu zdravia Báčsky Petrovec

Tvoji najmilší

Zarmútení: manželka Mária, dcéra Vesna a vnúčatá Jessica, Nina a Mirko

SMUTNÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

So smútkom si spomíname na 3. apríl 2014, keď náš milovaný manžel, otec a starý otec usnul v pančevskej nemocnici a presťahoval sa do večnosti.

na nášho drahého a milovaného

THMGR. MICHALA KOLLÁRA

ONDREJ CICKA

1946 – 2009 – 2014 evanj. a. v. farára a seniora báčskeho z Báčskej Palanky

27. 4. 1938 – 3. 4. 2014 z Padiny

Čo je život človeka? Láska žitia ako hĺbka mora. Často nadchádzajú búrky. Aj sa utíšia. Ale osud človeka je krutejší od búrky, vezme a nevráti. Búrka mora sa utíši, ale náš spoločný život sa nikdy nevráti. S láskou a úctou spomínajú:

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Zostali slová nedopovedané a zármutok. Budeš nám chýbať.

Vierka, Patrik, Mária, Anastázia a Annamária

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na svojich rodičov a brata

JANKA

1914 – 1987

MÁRIU

1920 – 2010

na manžela

JÁNA

1946 – 1986

HRUBÍKOVCOV z Nového Sadu

S láskou a úctou si spomienku na Vás zachovávajú dcéry a sestry Anička a Mariena s deťmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MICHALA ŠIRKU 1933 – 2013 – 2014 z Kovačice Uplynul rok od našej rozlúčky, ale v srdci zostane spomienka večná. Tvoja manželka Zuzka • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 6. mája 2014 uplynie desať rokov, čo nie je medzi nami náš manžel, oco a starký

PAVLA ČELOVSKÉHO

ONDREJ STRACINSKÝ 1934 – 2004 – 2014 z Petrovca

SPOMIENKA

KATARÍNA ŠIRKOVÁ

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001 – 2014 z Kulpína

PAVEL ŠIRKA

S láskou a žiaľom, ktorý čas nelieči, žiješ v našich spomienkach. Tvoji najmilší: manželka, syn a dcéra s rodinami

rod. Speváková 1943 – 2013 – 2014 1944 – 1994 – 2014 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku si na nich zachovávajú mama a rodiny Tancikové, Bartošová, Pucovská a Myjavcová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 6. mája 2014 uplynie desať rokov, čo nie je s nami náš starký

Roky plynú a my Ti môžeme venovať len tichú spomienku. Tvoji: manželka Mária, synovia Pavel a Ján a dcéra Mária Filipová s rodinami

SPOMIENKA

na manžela, oca a deda

ONDREJA KRÁLIKA

PAVEL SPEVÁK 1919 – 2001 – 2014 z Báčskeho Petrovca

ONDREJ STRACINSKÝ

2. 11. 1950 – 2. 5. 2003 – 2014 z Kulpína

z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú:

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Tvoje vnúčatá Monika a Ondrík

Odišiel si ako krásny sen... Manželka Mária a syn Rastislav a dcéra Blažena s rodinami

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Prvý máj a piate výročie, čo nás opustila naša malá a milá

ALISA HAŠKOVÁ 3. 10. 2003 – 1. 5. 2009 – 2014 z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MICHALOM GRŇOM 1946 – 2014 z Kysáča S láskou si na neho budú spomínať:

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tvoji najbližší

• OZNAMY •

manželka Zuzana, syn Vladimír s manželkou Natašou, dcéra Anna s manželom Draganom a synom Dušanom

18 /4593/

3. 5. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. mája 19.30 2. časť seriálu Divoká Vojvodina 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Kumštáreň Nedeľa 4. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 6. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o dotácii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí padinskej škôlke, otvorení súčasného domu pre seniorov v Padine, o prezentáciách knihy Viery Benkovej a cédečka vojlovického Detvanu, o aktualitách MS Aradáč a na záver o sladkej pochúťke z Boľoviec. V Dúhovke bude odvysielaný portrét pod názvom Esprit Viery Benkovej, autorskej dvojice Annamárie Boldockej Grbićovej a Jána Čániho, venovaný autorkinmu životnému jubileu.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 2. mája – Salt Sobota 3. mája – Láska nepozná vojnu Pondelok 5. mája – Opatrovateľka v akcii Utorok 6. mája – Pravá blondínka Streda 7. mája – Odplata Štvrtok 8. mája – Podsvetie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. mája 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Gróf Monte Christo 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Mariena Marková, patronátna sestra v Dome zdravia Báčsky Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň DFS Kornička z Trenčína opäť v Kovačici Insitné umenie Slovákov predstavené v Tršići Utorok 6. mája 16.00 Koncert komorného zboru Skala Dom pre seniorov v Padine Microsoft program – vzorný učiteľ Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 9. mája 16.00 Čo nového v našom chotári? Slovenský film: Orlie pierko Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov sviatku, ktorý oslavujeme 1. mája.

autorka: ANNA tajnička protestantský rieka v Rakúsku kňaz BIČIAROVÁ

úradný výnos

uvar!

Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie záber z veľkonočných služieb, na ktorých spevokol zaspieval príležitostné piesne a deti a mládež predviedli divadelné predstavenie Odkrytý kríž. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

byt s príslušenstvom

Portugalsko nahromadila sa padaním

bezohľadný ničiteľ žen. meno vrch v Turecku

Ivan Stodola

pohrebná hostina spojka poltar vpíšte LU

jemné pečivo pečené

Streda 7. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 11. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

liter

hlasom utvárala tóny

atakovanie

TELEVÍZIA PANČEVO

mužské meno

lož vpíšte OHOVOR

vpíšte ORA karát

určí vrch nad Belehradom

Rumunsko klepetovec

ad notam mužské meno

hl. mesto Česka

vpíšte CH A A

zachraňoval pastier oviec fosfor

vpíšte ÁK Celzius

roľa

alt

volt

kelvin malá rana

evanjelická

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 – 17 VODOROVNE: popravil, oko, Neva, Veľká noc, ira, lono, E, no, VA, dratva, A, Ar, volal, l, pokora, zora, A, paleta, p, ás, nízko, nenávisť TAJNIČKA: VEĽKÁ NOC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14 z čísla 14 Hlasu ľudu z 5. apríla 2014 bolo: JÁN PODHRADSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 410 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

18 /4593/

3. 5. 2014

Šport Plávajú v mútnej vode PRVÁ LIGA SRBSKA

Ján Bokor Posledné zápasy vzbudzujú veľký záujem fanúšikov a prinášajú nečakané výsledky. Na vrchu tabuľky je jasnejšia situácia, lebo Mladost Lučani a Metalac Gornji Milanovac získali veľký bodový náskok. Štyri kluby bojujú o tretiu priečku, ktorá umožňuje hrať baráž. Neurčito je pri dne tabuľky, kde veľa mužstiev bojuje o záchranu. Padinská Dolina pláva v mútnej vode, odhodlaná bojovať o záchranu do konca. Výsledky 23. kola: Dolina – Teleoptik 2 : 0, Smederevo – Mladost 0 : 1, Radnik – Borac 0 : 0, Timok – Sloga (K) 0 : 0, Bežanija – Proleter 2 : 1, Inđija – Jedinstvo 3 : 1, Sloga (PM) – Metalac 0 : 0, Sinđelić – BSK 2 : 0. Výsledky 24. kola: Teleoptik – Sinđelić 2 : 2, BSK – Sloga (PM) 5 : 1, Metalac – Inđija 3 : 0, Jedinstvo – Bežanija 0 : 0, Proleter – Timok 2 : 1, Borac – Smederevo 1 : 0, Mladost – Dolina 2 : 1, Sloga (K) – Radnik 1 : 0. DOLINA – TELEOPTIK 2 : 0 (0 : 0)

útočili, no obrana Doliny v čele s výborným Pustinjakovićom dlho držala bezgólový výsledok. V druhom polčase sa udalosti na trávniku rozvíjali už podľa videného scenára. Domáci sa ujali vedenia z penalty v 57. min., ktorá potom z penalty rozvlnil sieť – 1 : 0. vyvolala rozličné komentáre. NaDruhý gól je dielom Čížika rušilo to súhru obrany Padinčanov, a Dobrića. Kapitán Doliny pekne ktorá dovtedy bezchybne fungocentroval a Dobrić prudkou strelou vala... Domáci to využili a o štyri do horného rohu rozvlnil sieť bez- min. neskoršie vsietili druhý gól. mocného brankára Potom v 87. min. Teleoptika. Memović vo svojom Rozhodcovia v čele štýle najvyššie vys Petrom Piperom skočil a hlavičkoval z Čačku viedli zápas pod brvno brankára bezchybne. Jankovića – 2 : 1. NáDOLINA: Pustinhradník Spaskovski jaković, Baštovakopol ponad brvno nov, Čížik, Kostić, a domáci mohli oslaMarković, Vejnović vovať tesné víťaz(Karadžić), Me stvo. Rozhodca Igor mović, Jovanović, Vždy spoľahlivo: Ivan Kocić z Vlasotiniec Milivojev (Momić), Kostić (Dolina Padina) bol prísny voči hráDobrić (Kovačević), čom Doliny, ktorým Advigov. ukázal až šesť žltých kariet a domácim ani jednu! MLADOST – DOLINA 2 : 1 (0 : 0) DOLINA: Pustinjaković, V zaplavených Lučanoch Do- Baštovanov, Čížik (Spaskovlina sa nezahanbila, ale predsa ski), Kostić, Matić (Momić), prehrala od lídra tabuľky. Hostia Advigov, Vejnović, Memović, sa orientovali na obranu a čakali Milivojev (Kovačević), Dobrić, založiť protiútok. Domáci viac Karadžić.

o dvoch remízach na domácej pôde Dolina porazila Teleoptik, ktorý je filiálkou belehradského Partizana. Diváci v Padine strávili peknú futbalovú stredu, lebo súperi produkovali dobrý výkon. Brankár Teleoptika Kljajić mal plné ruky práce, dobre strážil

sieť, ale ho naladení hráči Doliny predsa dvakrát prekonali. Prvý gól domáci vsietili nezvyčajne. Kostić zo šesťdesiatich metrov strelil na bránu hostí, lopta preletela ponad vybiehajúceho Kljajića, od žrde sa odrazila pohotovému Milivojevovi, ktorého obranca fauloval. Kostić

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

borníkov z Kovačickej obce. A neobanovali. Obe mužstvá prezentovali mimoriadne zrelú, bojovnú, rýchlu aj menovec strelca a zodpovednú hetriku Petković. hru. V prvej Predčasne pod časti polčasu sprchy musel Timal príležitosť odorović, keďže o zmenu začiav posledných setočného skóre kundách merania výborný stredosíl dostal i druhú poliar Petković: žltú kartu. v 7. min. slaloSLÁVIA: Krs- Ľavý obranca Slávie Obradović mom cez súpetić, Obradović, (vpravo) pomáhal aj v útočných rových hráčov akciách na zápase so Slogou Labudić, Čerňoš, v pokutovom Perić, Andonovski (Angelovski), území a v 25. min. z voľného kopu. Petković, Jovanović (Vulišić), Tiod- V 37. min. až dve šance slávistov: orović, Hornung, Bosnić (Štopulj). prízemnú strelu z pravého krídla ako-tak kryl strážca siete hostí SLÁVIA – SLOGA (P) 2 : 0 a vzápätí skúšal nožničkami aj VuliNa šláger kola sa do osady in- šić. Neprešla ani minúta a pohrozili sity prišlo pozrieť veľa fanúšikov protiútokom hostia v pomarančopresvedčivo vedúcej Slogy, ale aj vých dresoch: obrana Slávie bola doteraz najväčší počet prívržencov pohotová a znemožnila útočníka Slávie, trénerov a futbalových od- Slogy hlavičkovať.

Porazili lídra KOLONIJA – SLÁVIA 1 : 4 (1 : 1)

Ján Špringeľ

ovinčania mali v posledných rokoch viac zostupov a pádov od Kovačičanov. V sezóne 2009/10 z Druhej juhobanátskej ligy postúpili do Prvej juhobanátskej ligy, rok neskoršie už postupovali do Vojvodinskej ligy – východná skupina, kde súťažili dva roky. Teraz bojuje Kolonija o obstátie v Prvej juhobanátskej lige a od Crepajčanov, zverencov Padinčana Jana Šuľu a Kovačičanov zinkasovala spolu deväť gólov, k tomu ani jeden jarný zápas nevyhrala. Až tri zo štyroch slávistických gólov vsietil Bojan Andonovski: v 15., 57. a 75. minúte. Do vedenia sa ale dostali domáci presnou strelou Brađana desať minút od úvodného hvizdu rozhodcu. Po odpískanej penalte v 70. minúte skóroval ešte

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Po prestávke sa striedali akcie, kľučky, možnosti a presné strely. Zo Slávie boli naladení vsietiť Vulišić, Jovanović, Bosnić a Andonovski, zo Slogy najlepší ligový strelec Radovan Selaković (nateraz 24 gólov). V 61. min. sa početné publikum na tribúne pobúrilo: tvrdili, že obranca Plandišta hral vo vlastnej šestnástke rukou. Píšťala rozhodcu zostala nemá. O päť minút neskoršie v doskoku so stopérom jesenného majstra bol vo veľkom vápne faulovaný hrotový útočník Bosnić: z bieleho bodu vsietil úvodný gól Petković. Otvorený a dynamický duel pokračoval doslova do záverečných sekúnd, keď Petković z protiútoku prihral nabiehajúcemu Vulišićovi, ktorý stanovil konečný výsledok ťaháka kola. Vďaka dvom výhram zaradom sa slávisti znovu priblížili k vytúženému cieľu: postupu do vyššej súťaže. SLÁVIA: Krstić, Obradović (Štopulj), Labudić, Čerňoš (Vulišić), Hornung, Perić, Petković, Jovanović, Angelovski (Parojčić), Andonovski, Bosnić. • ŠPORT •

V 63. min. Goran Grijak načal sieť domáceho brankára Glišića – 0 : 1

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Športovo zniesli prehru FUTOG – TATRA 0 : 3 (0 : 0)

Pavel Pálik

utbalisti Tatry vo Futogu dokázali, že nie sú náhodne na treťom mieste. Znova zahrali na výbornú, zaslúžene si priniesli tri body domov a upevnili sa vo vrchu tabuľky. V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvoma trestnými územiami a Kysáčania nedovolili domácim pripraviť si ani jednu výhľadnejšiu šancu. Po prestávke hostia úplne ovládli stred ihriska, čoraz častejšie organizovali rýchle útoky, ktoré domáci obrancovia nemohli znemožniť. Tak

v 63. min. Goran Grijak prenikol po pravej strane a zboku z asi pätnástich metrov vedľa domáceho brankára Glišića, ktorý mu vybehol v ústrety, priniesol Tatre vedenie – 0 : 1. Nasledovalo ešte niekoľko podobných protiútokov, ktoré hostia neskončili gólmi. V 83. min. G. Grijak odňal loptu domácemu obrancovi a z čiary trestného územia vsietil druhý gól. Konečný výsledok v 90. min. stanovil Cvetić delovkou asi z 25-metrovej diaľky. Na konci futbalisti Futogu športovo uznali zaslúžené víťazstvo Tatry.

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Doma sa pochlapili VK KULPÍN – VK SIRIG 3 : 1

Katarína Gažová

telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského domáci volejbalisti prekonali hosťujúceho súpera zo Sirigu výsledkom 3 : 1. Bol to zápas bez väčšieho významu pre obe mužstvá. Práve preto aj Kulpínčania začali dosť uvoľnene, s najlepšími hráčmi • ŠPORT •

na lavičke. Prvé dva sety hráči Kulpína ľahko vyhrali, v treťom už príliš veľa experimentovali a stalo sa tak, že ho prehrali. Po prísnejšej kritike trénera Jána Lačoka zvážneli, do konca zápasu sa vzchopili a na konci predsa vyhrali. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 22, 25 : 18, 23 : 25 a 25 : 16. Predsedu Volejbalového klubu

Zápas vo Futogu sledovalo 0 : 3, Železničar – Čenej 1 : asi 100 divákov, veľmi dobre ho 2, Susek – Fr. partizan 1 : 1, viedol rozhodca Manić z Nového Slavija – Sremac 4 : 0, Sofeks Sadu. Jedinú žltú kartu dostal – Omladinac 5 : 1, Sirig – Vidomáci hráč Đuričić. TATRA – DINAMO 2 : 2 (1 : 1) TATRA: Navala, Srnka, Ste- P. Pálik vanović, Ratkov Málokto očakával, že Budisavčania zahrajú tak dobre, (Dubačkić), Đaković, Ćupina, aby Kysáčanov od prehry muselo zachraňovať aj šťastie. Krstić, Maleše- Hostia dvakrát viedli. Budisavčan Kondić v 35. min. z dvoch metrov trafil hlavou a Cvetić podobne trochu vić, Alargić (M. neskoršie vyrovnal. Grijak), G. GriV 55. min. Aščerić z trinástich metrov prudko vypálil, jak (Daneček), lopta trafila Ratkova do nohy, oklamala Kyseľu – 1 : Cvetić. 2. V 75. min. Vuković vyrovnal strelou priamo z rohu. Dorastenci TATRA: Kyseľa, Ratkov (Budík), Stevanović, Ćupina, Tatry doma po- Đaković, Vuković, Dubačkić (M. Grijak), Malešević, razili rovesníkov Alargić, G. Grijak, Cvetić. Výsledky 23. kola: Fruškogorac – Šajkaš 2 : 2, novosadského Proleter – Sirig 1 : 1, Vinogradar – Sofeks 3 : 3, Borca 3 : 2. Góly dali Juraj Vozár, Omladinac – Slavija 1 : 3, Sremac – Susek 0 : 2, Fr. partizan – Železničar 1 : 2, Čenej – Futog 1 : 4, Tatra Ján Vozár a Mi– Dinamo 2 : 2, Báčka – Borac 4 : 3. chal Martinko. Výsledky 22. kola: Šajkaš – Borac 7 : 0, Dina- nogradar 0 : 0, Fruškogorac mo – Báčka 1 : 0, Futog – Tatra – Proleter 1 : 0. Kulpín Todora Radanova rozčarovalo to, že mienili mladým hráčom umožniť, aby si všetci vyskúšali svoje volejbalové schopnosti v domácom ovzduší, ale títo na zápas ani neprišli! VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Stanislav Zima, Martin Lekár, Pavel Hasík, Marko Zanfirović, Darko Ćirić, Aleksandar Stančul. Keď výkon Kulpínčanov stúpol, prišla aj výhra 18 /4593/

3. 5. 2014

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve tváre hostí, ale... MLADOST (NS) – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin

ložanci remizovali v Novom Sade s mužstvom, ktoré bojuje o záchranu. Nikto nevie, ako Novosadčania dostali povolenie hrať na takom zlom ihrisku. Aspoň sme videli dve tváre hostí. V prvom polčase hráči Budúcnosti okrem začiatočnej iniciatívy domácich a dvoch nebezpečných striel, ktoré minuli bránu Zeljkovića, mali viac z hry. Hostia nebezpečne útočili a hráči Mladosti iba vďaka ostrým, dakedy aj brutálnym zákrokom ako-tak odolávali necelých 20 minút.

V 18. min. po faule nad Sivčevićom Leđanac z voľného kopu trafil bližší roh, brankár Ivanišević vyrazil loptu z brány, ale postranný rozhodca signalizoval hlavnému, že bol gól – 0 : 1. Do konca polčasu Matić, Leđanac a N. Kobilarov nevyužili sľubné šance. Už po prvom útoku v druhom polčase domáci vyrovnali, keď obranca Bukva využil zaváhanie obrany hostí – 1 : 1. Domáci v pokračovaní párkrát zohriali dlane pozorného Zeljkovića. Hráči Budúcnosti v tejto časti iba raz ohrozili bránu domácich, keď Sivčević po chybe a nedorozumení

Tretia prehra v slede MLADOSŤ – TVRĐAVA 1 : 3 (1 : 1)

Samuel Medveď

ladosť na Bielu sobotu nepotešila svojich fanúšikov, ktorí sa so smútkom a ustarostením pýtali, čo sa to s našimi chlapcami tak odrazu stalo? Vypili si petrovskí fanúšikovia kalich trpkého vínka a z Vrbary odišli domov rezignovaní. Domáci do zápasu s Tvrđavou vošli s dobrým nasadením. Striedali sa šance, až kým v 42. min. hostia nádhernou delovkou neprekvapili domáceho brankára Pavlíniho. Vo finiši prvého polčasu sa rozhodca vykúpil za chybu, keďže predtým nepískal jedenástku v prospech domácich. Odpískal ju v 45. min., keď najagilnejšieho hráča domácich Fejdiho nedovolene zastavili v pokutovom území. Kapitán Pavlis jedenástku realizoval. V druhom polčase Mladosť znova vynaložila veľké úsilie, lenže jej futbalistom sa jednoducho nedarilo. K tomu treba doložiť aj to, že sa Pavlis zranil, neskoršie i Rupar. V 77. min. hostia z Báča pekne obohrali Vukovića a mali znovu rezultát k dobru. Ťažko bolo potom doháňať všetko premárnené. Nervozita v radoch domácich stúpla. Pred koncom rozhodca odpískal ešte jednu jedenástku.

www.hl.rs

Ivaniševića s obrancami prestrelil prázdnu bránu. Posledný útok na zápase ukázal, že si vo futbalových fórach z Budúcnosti robia dobrý deň!? To, čo nepískal rozhodca Đorđo Kalaković zo Šajkaša, je neuveriteľné. Leđanac po tom, čo rukou centroval na hlavu Matića, ktorého dobiehajúci obranca rukami sotil do blata, lopty sa zmocnil náhradník Lukić, ktorého dvaja domáci hráči doslova zrúbali... Silne puklo, chrániče sa dolámali a na nohách zostali iba škrabance. Rozhodca aj chcel pískať, ale nesmel od zúriacich domácich. Lopta sa nejako dostala k Sivčevićovi, ktorý tiež v blízkosti brány dostal po nohách. Rozhodca zapískol, domáci sa vrhli na neho, on dodal ešte dva hvizdy a hráčom ukázal cestu do šatní. Pravda, nepomohli protesty hostí. Delegát a kontrolór rozhodcov

vyhlásili, že je Budúcnosť znova poškodená, že sa jej to niekde vráti... Hanba! Koľko toho majú Hložancom vracať: Bačko Gradište, Turija, Kabel, TSK, Tovariševo... Kedy ozaj bude dosť? Domáci skôr za ragby ako za futbal dostali tri žlté karty. Hostia Sivčević a Leđanac pre námietky rozhodcovi sú potrestaní kartami rovnakej farby. Nechcem byť prorok, ale ako sa blíži finiš majstrovstiev, my „malí“ si budeme musieť ešte viac vytrpieť. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Latinović, Batinić, M. Kobilarov, Radević, Ardalić, N. Kobilarov (Lukić), Trivunović (Pupovac), Matić, Sivčević, Leđanac. Dorastenci Budúcnosti zažili ešte väčšiu rozhodcovskú krivdu a remizovali 2 : 2. ŽFK Budúcnosť – ŽFK Rubin Mol 0 : 1.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Trochu šťastia nezaškodí HAJDUŠICA – BORAC (VG) 2 : 1 (0 : 1)

Tentoraz v prospech Tvrđavy a bolo konečných 1 : 3. MLADOSŤ: Pavlíni, Jakuš, Bubulj, Fábry, Rupar (Haška), Vuković, Torbica, Severíni (Babiak), Zbućnović, Pavlis (Trišić), Fejdi. Dorastenecké celky hrali nerozhodne 2 : 2. Strelci za domácich boli Babiak z jedenástky a Milenković. Vo Veľkonočný pondelok vo Vrbare hrali priateľský zápas starí páni domácej Mladosti a lalitskej Panónie. Zápas sa skončil mierumilovným podielom – 3 : 3. Výsledky 21. kola: Mladost (NS) – Budúcnosť (H) 1 : 1, Jedinstvo – Petrovaradín 1 : 0, Sutjeska – Budućnost (M) 0 : 0, Mladosť (P) – Tvrđava 1 : 3, ŽSK – Mladost (T) 5 : 0, Kabel – Borac 2 : 0, Vojvodina (T) – Vojvodina (BG) 4 : 3, Veternik – TSK 0 : 0.

Vladimír Hudec

ajdušičania zápas začali s imperatívom vyhrať a dostať sa na druhé miesto v tabuľke. Hostia z dediny Vračev Gaj sa však predstavili ako príliš tvrdý oriešok. Zvolili si obrannú taktiku a z protiútokov ohrozovali brankára Hajdušice Jakšića. Na druhej strane Hajdušičania si v prvej časti zápasu nevytvorili ani jednu príležitosť, čo sa im v 41. min. aj vypomstilo, lebo sa hostia z jedného z mnohých protiútokov ujali vedenia. Po zmene strán domáci sa úplne presadili pred bránu hostí, ktorí sa ale šikovne bránili. V 64. min. zadáci Borca v šestnástke zastavili Hrudku. Domáci sa dožadovali penalty, ale sa píšťala rozhodcu

Obecná liga Šíd St. S.

Omladinac Batrovci – OFK Binguľa 0 : 1. Hostia zvíťazili vďaka gólu Koraća. Graničar Jamena – Jednota Ľuba 2 : 2. Líder tabuľky z Ľuby

Informačno-politický týždenník

hral iba nerozhodne. Strelci za hostí boli Ruman a Dobrić. Jednota Šíd – Bratstvo Sot 1 : 0. Šídska Jednota konečne úspešne zdolala svoju úlohu. Domáci vyhrali po presnej strele Popovića.

Mosnáka z Jermenoviec neozvala. Iba o pár minút neskoršie v skrumáži pred bránou hostí sa najlepšie vynašiel Radulović a vyrovnal. Po tomto góle hostia akoby sa zbavili tlaku domáceho celku, ale bolo vidieť, že im ubúdajú sily. V 30. min. stredopoliar hostí Jovanović nešikovne zastal a zranil sa. Znervóznený úplne nepotrebne vynadal rozhodcovi a fasoval červenú kartu. Vo finiši zápasu Mosnák do obliekarne poslal aj Hrudku a obrancu hostí Čabovića preto, že si v dueli vymenili údery. Konečne v nadstavenom čase Demse hlavičkoval z desiatich metrov, lopta pred bránou spadla na trávnik, zmenila smer a ocitla sa v sieti prekvapeného brankára hostí – 2 : 1. HAJDUŠICA: Jakšić, Radulović, Pejčić (Đukić), Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić, Đaković (Radak), Anđelovski, Hudec (Demse), Lečić, Hrudka. Ostatné výsledky 21. kola: Partizan (K) – Karaš (J) 9 : 7, Ševac – Potporanj 2 : 1, Hajduk – Vladimirovac 1 : 3, Karaš (K) – Dobrica 3 : 1, Partizan (U) – Jedinstvo 0 : 0, Ratar – Dunav 3 : 1, Vinogradar – Borac (VS) 0 : 2. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Body nenazdajky z Palanky STARI GRAD – SLÁVIA 0 : 3 (0 : 1) Ján Šuster

ni tí najvernejší fanúšikovia Slávie sa nenazdali, že si pivnické mužstvo prinesie tri body z Báčskej Palanky. Zápas sa začal v daždivom počasí, ktoré poznačilo celý prvý polčas. Už v 5. min. sa vlnila sieť mužstva Stari grad. Najprv Čolović slabo strelil a lopta skončila v rukách domáceho brankára Đurkovića, no tento ju ihneď vrátil do ihriska... Na 30 metrov od brány loptu zastavil domáci obranca Vulić, ale sa od neho odrazila do nôh

Fabóka, ktorý mal otvorenú cestu k bráne a strelou popod brankára rozvlnil sieť – 0 : 1. Ďalšie šance za hostí nevyužili Bulatović a Fabók. Domáci prvýkrát pohrozili v 23. min., keď Bogunović zblízka strelil vedľa brány. V 38. min. domáci hráč Nikolić odcentroval z voľného kopu, ale Čobrda bol najvyšší a loptu chytil. V poslednej min. prvého polčasu Prekvapili hostiteľa: Jozef Bulatović nevyužil šan- Žigmund (Slávia Pivnica)

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Sami seba porazili SLOGA – MLADOST 1 : 2 (1 : 1) Károly Vig

rdevíčania začali zápas útočne, takže sa futbalisti z Báčskeho Jarku stiahli na svoju polovicu a nekontrolovane odkopávali loptu z ihriska. Odrazu jednu dlhú loptu prijal Kosić, zbavil sa domácej obrany a v 13. min. dosiahol vedúci gól. Na zápase sme potom videli ostré, špinavé zákroky hostí, ktorí predstie-

rali časté zranenia a nedovolene debatovali s rozhodcom. Domáci zosilnili tlak, obliehali okolo brány súpera, a v 39. min. v trestnom území obranca Mladosti z chrbta fauloval Považana, nuž rozhodca Dragan Surla z Inđije odpískal penaltu. Považan presnou strelou trafil sieť súpera – 1 : 1. V pokračovaní sa takmer všetci domáci hráči dostávali do útoku, striedali sa šance pred bránou súpera,

Konečne radosť JEDNOTA – HAJDUK 2 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský

onečne radosť aj v Pazove. Jednota celkom zaslúžene premohla súpera z Bešky. Pazovčania sa ujali vedenia v 43. min., keď Danilo Marković z rohu odcentroval na hlavu Srećka Stankovića, ktorý prekonal brankára Ladoševića. Strelcom druhého gólu v 87. min. bol Janjuz. Cennému víťazstvu Jednoty sa potešilo 150 domácich fanúšikov. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Marković, Milaković, Šuša, Tatalović, Stanković, Gačić, Erceg (Avramović), Šestović, Janjuz (Igrač).

VRBAS – JEDNOTA 3 : 0 (1 : 0) Na hosťovaní vo Vrbase pazovské mužstvo nepochodilo dobre. Domáci rovnomenný súper premohol Jednotu presvedčivo 3 : 0 (1 : 0). Góly dali Mećežinski (penalta), Savović a Jakić. Rozhodca Mitrović z Odžakov ukázal až šesť žltých kariet (domácim jednu, hosťom päť) a predčasne pod sprchy poslal Baletića (Vrbas) a Bojića (Jednota). JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Marković, Šestović (Macho), Bojić, Stanković, Gačić, Janjuz, Erceg, Avramović, Milaković.

• ŠPORT •

cu, domáci sa pokúsili o protiútok, ale rozhodca Ilić prerušil hru, lebo Kotiv zostal na tráve... Nepáčilo sa to Ćukovi a Đurkovićovi, nešportove zareagovali a dostali žlté karty. Tento druhý nato zaútočil na rozhodcu a videl červenú kartu. Začiatkom druhého polčasu tlak Palančanov trval celých 15 minút, ale obrana

ale lopta nijako nechcela do siete. Na druhej strane mužstvo Slogy prenechalo hodne voľného priestoru pred svojou bránou. Využil to hosť Ratić, z dvadsiatich metrov zaslal loptu do trestného územia domácich aj napriek tomu, že tam nebol žiaden jeho spoluhráč... Tragéd tohto zápasu Miljković zachytil loptu hlavou tak, že táto v 55. min. skončila v sieti vlastného mužstva – 1 : 2. Do konca sa domácim znervózneným hráčom nepodarilo zmeniť výsledok vo vlastný prospech. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šajić, Miljković, Raičević, Miščević (Cvetičanin), Đorđević, Považan, Nedić (Šarić), Strniša.

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Hostia naháňali rozhodcu! AŠK – OFK STAJIĆEVO 2 : 1 (0 : 0), zápas prerušený v 67. minúte Vladimír Gál

ajslabším aktérom na zápase v aradáčskom Kopove bol rozhodca, ktorý po prvom ostrom zákroku hosťujúcemu hráčovi nedal žiadnu kartu. Tak dal na vedomie, že nebude mať autoritu na trávniku. V 10. min. po centri Gála za loptou sa rozbehli Nenin a brankár Stajićeva, prišlo ku kontaktu, rozhodca nepískal nič, nuž domácemu hráčovi nebolo ťažko trafiť 18 /4593/

a brankár Slávie Čobrda vydržali všetky útoky. V 77. min. obranca domácich Cvijić chcel loptu vrátiť svojmu brankárovi, urobil to tak zle, že sa ona dostala pred Žigmunda, ktorý ju upravil do prázdnej brány. V 89. min. Žigmund zobral loptu obrancovi domácich Bjelošovi a sieť mužstva Stari grad sa tretíkrát vlnila – 0 : 3. SLÁVIA: Čobrda, Kuchta, Séč, Nímet, Kalajdžija, Baláž, Bulatović, Kotiv, Fabók, Žigmund, Čolović (Panić). Pionieri Slávie v Kulpíne porazili domácich rovesníkov 2 : 0. Góly dali Benka a Miroslav Pintír. Kohútiky Pivničanov prehrali v Kovilji so Šajkašom 4 : 0. Výsledky 16. kola: Stari grad – Slávia 0 : 3, Kriváň – Kulpín 2 : 0, Maglić – Hercegovac 0 : 0, Soko – Krila Krajine 9 : 3, B. hajduk – Borac 2 : 0. Index v Novom Sade porazil erdevícku Slogu výsledkom 2 : 1 (1 : 0). Strelci za domácich boli Nedić v 18. min. z penalty a Klajić v 90. + 1. min., kým v 81. min. vyrovnal hosť Miščević. Výsledky 21. kola: Jugović – Graničar 2 : 0, Jednota – Hajduk 2 : 0, Polet – Vrbas 2 : 2, Sloga – Mladost 1 : 2, C. zvezda – Index 1 : 0, Srbobran – Prigrevica 1 : 3, Borac – Omladinac 2 : 1. Výsledky 22. kola: Cement – Borac 3 : 0, Omladinac – Srbobran 0 : 0, Prigrevica – C. zvezda 4 : 0, Index – Sloga 2 : 1, Mladost – Polet 5 : 0, Vrbas – Jednota 3 : 0, Hajduk – Jugović 2 : 1.

prázdnu bránu. Hostia ostro protestovali, takže prerušenie trvalo až päť minút. V ďalšom priebehu zápasu rozhodca toleroval hrubú hru Stajićevčanov. Päť min. pred koncom polčasu hráč Stajićeva strelou z osemnástich metrov výsledok vyrovnal. Počas prestávky sa Aradáčania dohovorili, že zahrajú agresívnejšie, aby vyhrali. Vytvárali si šance, v 60. min. Nenin prihral Mijićovi, ktorý vsietil druhý gól. V 67. min. hosť ostro zakročil nad Mijićom a rozhodca mu ukázal žltú kartu. Hráči Stajićeva potom zaútočili na rozhodcu, čoskoro sa im pripojili aj fanúšikovia, ktorí naháňali po trávniku muža s píšťalou! V tej trme-vrme sa ocitli aj fanúšikovia AŠK, pričom jeden hráč Stajićeva zaútočil na domáceho diváka... Napokon zakročila polícia! Rozhodcovia v dohovore s delegátom rozhodli, aby zápas nepokračoval. Epilóg bude známy neskoršie. AŠK: Kurtešan, Maksimović (Malo), Vesin, Apostolović, Matejin, Striško, Ďuríček, Gál, Nenin, Rajčević, Mijić. 3. 5. 2014

Šport ZO ZŠR KARAS V BÁČSKOM PETROVCI

Úspešná škola rybolovu Jaroslav Čiep

ž niekoľko rokov vedenie Združenia športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca značnejšiu pozornosť venuje vlastnému dorastu, a preto aj tohto roku už po tretí raz zorganizovalo svojráznu školu rybolovu. V marci vyzvali záujemcov o rybačku v Základnej škole Jána Čajaka, aby navštevovali teoretické prednášky, kde sa deti okrem základných vecí týkajúcich sa samotného chytania rýb učili

aj o zachovaní čistého a zdravého prostredia. Po absolvovaní prvej časti školy mladučkí rybári odišli k vode, na kanál DTD, aby si overili získané poznatky, resp. pokúsili sa byť „múdrejšími“ ako ryby a dostali ich na svoj háčik. V sobotu 12. apríla 2014 pre svoj čerstvý dorast zorganizovali aj súťaž v love rýb udicou na plavák. Tí najúspešnejší, ktorí chytili najviac rýb, získali diplomy a všetci účastníci školy rybolovu aj občerstvenie a eurokrémom natreté chlebíky. Foto: archív ZŠR Karas

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Gólová paráda v Laliti

Viac ako 30 mladučkých petrovských rybárov sa aj tohto roku zúčastnilo v škole rybolovu Rudakijevića v 33. min. prekonal Valent z dvadsiatich metrov a výsledok polčasu stanovil Pivarov z jedenástky v 37. min. V 57. min. po prihrávke Lepojevića sprava Valent prudkou strelou

Holovati potom, ako fauloval, priam zvalcoval domáceho Lamoša. Rozhodca Milankov nepískal očividný faul, domáci brankár Tatomirov nešportovo zareagoval a celkom zaslúžene dostal červenú kartu.

Juraj Pucovský Lipar a Mladost priam cválajú do vyššej súťaže, kým somborský Metalac v siedmom jarnom zápase utŕžil prvú prehru. Výsledky 21. kola: Törekvés – Rusín 2 : 2, Rastina – Dinamo 3 : 2, Mladost – Graničar 4 : 0, Lipar – Panónia 3 : 0, Dunav – Metalac 0 : 1, Šikara – A. Šantić 1 : 0, Jedinstvo (K) – Radnički 2 : 0, Jedinstvo (R) – Partizan 0 : 1. Výsledky 22. kola: Rusín – Jedinstvo (R) 6 : 0, Partizan – Jedinstvo (K) 6 : 1, Radnički – Šikara 1 : 0, A. Šantić – Dunav 2 : 2, Metalac – Lipar 0 : 2, Panónia – Mladost 3 : 6, Graničar – Rastina 3 : 0, Dinamo – Törekvés 1 : 1. LIPAR – PANÓNIA 3 : 0 (2 : 0) hosťovania u vedúceho mužstva v Lipare Laliťania nemohli očakávať nič dobré. Predpovede o istej výhre domácich sa splnili. Liparčania ľahko triumfovali, keď už v prvom polčase získali dvojgólový náskok. Strelci boli Kovač v 13. min. a Banović v 32. min. Tretí gól pridal náhradník S. Popović v 85. min. PANÓNIA: S. Stojanović, Stolić, Dobrić, Jovović, Jolić, Virijević, Lepojević, Rančić, Valent, Pjević, Turčan.

tia z Kručšića po polhodinke hry mali veľký náskok – 1 : 4. Zavoňalo to opravdivou katastrofou, avšak domáci zahrali poslednú štvrťhodinku prvého polčasu najlepšie. Po krásnom vyrovnávajúcom góle Rančića v 15. min. (lopta sa od ľavej žrde odrazila do dolného pravého rohu) Laliťania skorigovali náskok na iba jeden gól. Brankára

PANÓNIA – MLADOST 3 : 6 (3 : 4) Bol to už druhý zápas v Laliti za sebou, ktorý poznačila paráda pekných gólov. Na súboji s Dunavom ich bolo sedem (1 : 6), tentoraz o dva viac. Žiaľ, fanúšikovia Panónie sa opäť nemohli radovať, lebo sa sieť domácich dvojnásobne viac vlnila. Vďaka neistým zákrokom mladej a neskúsenej obrany Panónie, hos-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mladý hráč Panónie David Pivarov (číslo 6) skorigoval z penalty na 3 : 4 z niekoľkých metrov trafil brankára Mladosti do nôh a lopta sa odrazila takmer na stred ihriska. Už v 60. min. znova po neistom zákroku obrany domácich Kokot zvýšil na 3 : 5. Posledný gól v 82. min. dosiahol

Hráč Lepojević do konca úspešne strážil sieť domácich. PANÓNIA: Tatomirov, Stolić, Dobrić, M. Stojanović, Lamoš, Pivarov, Lepojević, Rančić, Valent, Pjević, Turčan.

ANA A MILAN PORAZILI VŠETKÝCH SÚPEROV. Na 15. súťaži Supercup karatistov v Subotici sa zúčastnilo 1 828 pretekárov z 86 klubov a jedenástich krajín. Medzi nimi boli aj karatisti odžackého KK Mladost, ktorí dosiahli výborné výsledky: získali sedem zlatých, po dve strieborné a bronzové medaily. Najúspešnejší boli Ana Ćirić (zvíťazila v štyroch kategóriách), pričom premohla všetkých deväť súperiek, kým Milan Jovkić (na snímke vpravo) bol lepší od všetkých desiatich súperov. Zlatú medailu v zápase získala aj Anna Žiaková, Ksenija Stanojević bola tretia v zápase a Danilo Ranđelović sa ovenčil striebrom v zápase a formálnom cvičení kata. Medzi zahraničnými účastníkmi najlepšie výsledky dosiahli karatisti piatich klubov zo Slovenska. J. P-ský • ŠPORT •

V PETROVCI AJ ÚRADNE FUNGUJE

Posilňovňa pod holým nebom Jaroslav Čiep

red pol druha mesiacom sa majstri pokúsili namontovať náradie pre novú posilňovňu pod holým nebom na ihriskách vedľa Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Vďaka aktivite petrovských mládežníkov v čele s obecnou Kanceláriou pre mladých posilňovňu získali pre svoje prostredie. Ešte vlani v lete spoločnosť Coca-Cola prostredníctvom sociálnej siete Facebook zorganizovala odmeňovaciu súťaž v celom Srbsku. Petrovské prostredie sa zásluhou mladých spoluobčanov a ich agilnosti dostalo do užšieho výberu súťaže a napokon aj medzi 45 miest a obcí, ktoré vyhrali náradie pre posilňovňu. Majstrom sa náradie na cvičenie pre mäkkú asfaltovú vrstvu z prvého pokusu nepodarilo namontovať, ale nevzdávali sa. Počkali, kým na vopred vyhliadnuté miesta pre podklad pod náradie vyliali betónovú vrstvu, a potom sa vrátili dokončiť začatú prácu.

Prestrihnutím pásky oficiálne otvorili v Petrovci posilňovňu pod holým nebom

V pondelok 14. apríla 2014 vedenie lokálnej samosprávy v Petrovci v čele s predsedom Pavlom Marčokom, koordinátorka KZM Daniela Feketeová a prítomní mládežníci aj oficiálne prestrihli pásku a otvorili túto vzácnu posilňovňu, do ktorej sa v predvečerných hodinách chodieva rekreovať petrovská mládež.

Rôznorodé náradie na cviky

„Kedysi som aj ja takto lozil,“ určite si pomyslel prvý človek petrovskej lokálnej samosprávy Pavel Marčok.

Na mladých svet zostáva Dievčatá prvé ukázali, že majú dobrú výdrž...

Valné zhromaždenie, 2013

Budova MSS Ľudovíta Mišíka

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Matica slovenská v Srbsku

Správna rada, 2007

Otvorenie SNS, 2003

Matica slovenská v Juhoslávii v roku 1932 vyrástla z vôle ľudu a jej služby v každom období, keď mala možnosť aktívne sa podieľať v spoločnosti, boli v službách slovenského etnika najprv v Juhoslávii a v súčasnosti v Srbsku. Tvary matičných aktivít boli a aj v súčasnosti sú rozmanité. Od svojho obnovenia v roku 1990 Matica pôsobí cez ústredie v Báčskom Petrovci, ale i cez svoje miestne odbory takmer v každej osade, v ktorej žijú Slováci. Štruktúru orgánov Matice tvoria zhromaždenie, predsedníctvo (predseda, tajomník a traja podpredsedovia), správna a dozorná rada. Matica má aj stále komisie, ktoré majú za cieľ zachytiť šírku spoločenského pôsobenia Matice v krajine, ale aj v zahraničí. Matica je samostatná, záujmová, nestranícka a nadkonfesionálna spoločenská organizácia, ktorá háji a tlmočí záujmy tunajších Slovákov. Jej činnosť sa zameriava na prejavovanie, zachovávanie, pestovanie a upevňovanie národnej identity a povedomia slovenskej komunity v Srbsku v oblasti školstva, vedy, kultúry a umenia, vydavateľskej činnosti a verejného informovania. Základnou organizačnou formou zoskupovania Matice je miestny odbor. V súčasnosti je aktívnych 30 MOMS. Podľa počtu členov Matica je najmasovejšou organizáciou Slovákov v Srbsku. Synonymom zhromažďovania a prejavovania svojbytnosti tunajšieho slovenského etnika sú aj Slovenské národné slávnosti, ktoré sa každoročne v auguste usporadúvajú v Báčskom Petrovci. Ich nosným pilierom od roku 1932 bola a i v súčasnosti, od roku 1992, keď boli obnovené, je práve MSS.

Matičné voľby, 2009

Jaroslav Čiep Foto: J. Čiep, z archívu HĽ a MSS

Odmenení na SNS, 2003

Galaprogram SNS, 2006

Návšteva prezidenta I. Gašparoviča, 2009

Výstava SNS, 2008

Valné zhromaždenie, 2009