Hlas19 2012

ROČNÍK 69 ČÍSLO 19 /4490/ Priame zahraničné investície v Srbsku 2001 – 2011

12. 5. 2012

Voľby 2012

Deň Hložian – druhý raz

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Prioritné aktivity, zámery a úvery Záručného fondu Vojvodiny ozrejmila koncom apríla jeho riaditeľka Teodora Vlahovićová (na snímke).

O. Filip

O význame energie pre budúcnosť rokovalo sa na regionálnej konferencii, ktorá 27. apríla prebiehala v belehradskom Hyatte.

O. Filip

Žiaci základných a stredných škôl Staropazovskej obce dostali v sobotu 5. mája krásny darček od lokálnej samosprávy – priepustky pre tohtoročnú plaveckú sezónu na nových bazénoch medzi Starou a Novou Pazovou, a pritom si ich mohli v sprievode svojich učiteľov aj dôkladne obzrieť.

A. Lešťanová Foto: Zoran Milić

Deň Hložian (3. mája) oslávili druhý raz za sebou. Počas uplynulého víkendu Hložančania a ich hostia videli kultúrno-umelecký program v Dome kultúry, niekoľko výstav a športových súťaží. Rovnako ako vlani aj teraz, uplynulú nedeľu, najviac sa ich zhŕklo na Festivale kvetín na nádvorí niekdajšej „novej školy“.

J. Bartoš

Na dvoch koncertoch tohtoročného nesúťažného festivalu Selenčské sláviky vystúpilo až 50 nádejných spevákov slovenských ľudových piesní. Na snímke je tá „mladšia“ polovica selenčských slávikov.

J. Berédi-Ďuky

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

V znamení tretieho V šeobecné májové voľby sú za nami. Prebiehali pokojne, v dobrom ovzduší a za nadpolovičnej účasti voličov (57,94 percenta). „Môžeme s uspokojením povedať, že parlamentné a prezidentské voľby dosiahli väčšinu štandardov Rady Európy,“ konštatoval Jean-Charles Garetto, šéf delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Doložil ešte, že sa vo voľbách 6. mája prejavil veľký pokrok v kvalite, zvlášť vďaka jednotnému voličskému zoznamu, zapojeniu tretiny žien do parlamentu, zrušeniu blanko demisií poslancov, ako aj celkovému zveľadeniu právnych rámcov.

Z hľadiska výsledkov, tieto voľby vcelku neprekvapili, až na niektoré výnimky. Isteže pre nikoho nebolo prekvapením, že do druhého kola prezidentských volieb postúpili Boris Tadić (DS) a Tomislav Nikolić (SNS), medzi ktorými je len minimálny rozdiel. Prvý dostal 25,33 a druhý 24,99 percenta hlasov a víťaza rozhodne druhé kolo v nedeľu 20. mája.

Vo voľbách poslancov do Národného zhromaždenia Srbska prvé dve miesta rovnako očakávane obsadili koalície okolo SNS a DS. Pokrokári získali 73 mandátov v parlamente, demokrati 67.

Za najväčšie prekvapenie týchto volieb sa jednoznačne považuje úspech socialistov, ktorým sa podarilo zdvojnásobiť percento hlasov v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami pred štyrmi rokmi. So získanými 14,54 percenta hlasov koalícia socialistov, penzistov a Jednotného Srbska vyrazila na tretie miesto a patrí jej 44 mandátov. Ruka v ruke s tým ide aj veľká koaličná kapacita pri formovaní vlády. V euforickej nálade večer po voľbách predseda Socialistickej strany Ivica Dačić unášaný vlnami úspechu vyhlásil, že už sa vie, kto bude nový premiér a že socialisti týmto volebným výsledkom ukázali a dokázali, že sa zdvihli z popola. Môže to byť pravda, ale zostáva otázka, nakoľko je to dobrá správa pre Srbsko. O volebnom úspechu socialistov sa už vyjadril vari každý politický analytik, ktorého priviedli pred televízne kamery. Všetci sa zhodujú v jednom: Ivica Dačić úspešne zaplnil priestor vytvorený jedovatým sú-

perením demokratov a pokrokárov, dobre, jasne a cieľavedome viedol volebnú kampaň a dobre využil štyri roky strávené na čele Ministerstva vnútorných vecí. Kým sa dvaja hádali, tretí zbieral hlasy. Ďalším volebným prekvapením, aspoň na prvý pohľad a síce bez väčšieho významu, je úspešne realizovaný jeden mandát pre listinu pod názvom Ani jedna z ponúkaných odpovedí (NOPO), ktorá získala 22 410 hlasov a ako menšinová listina prekročila cenzus na vstup do zhromaždenia. Z druhej strany je – hoci očakávaný, ale predsa prekvapujúci – neúspech Srbskej radikálnej strany, ktorá neprekročila cenzus a nemá ani jedného poslanca v republikovom parlamente. Touto témou sa však zatiaľ málokto zamestnáva, čo – ruku na srdce – nikomu ani nemožno zazlievať. Zo spolu 18 listín, ktoré kandidovali v parlamentných voľbách, poslancov získalo desať.

Ako sa poslanci z tých desiatich listín pospájajú a usporiadajú, aby zabezpečili parlamentnú väčšinu, a potom aj formovali vládu, ukáže sa v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Doslova bije do očí, že v každom z možných scenárov ako nevyhnutná zložka vystupuje koalícia SPS – PUPS – JS. Z hry by ju mohla vylúčiť jedine koalícia demokratov a pokrokárov, ktorá sa však uvádza ako najmenej pravdepodobná zo všetkých možností.

Zdá sa, že o novej vládnej koalícii sa začalo rokovať hneď ako sa zavreli volebné miesta a začali prichádzať prvé volebné výsledky. Spomínaním budúceho premiéra Dačić dal najavo, že mu spolu s počtom získaných hlasov stúpli aj nároky a že jeho želania netreba brať na ľahkú váhu.

Tadić na to odpovedal, že neznáša nátlaky a vydieranie. Nikolić konštatoval, že Dačić ich ponižuje.

Toto je len začiatok. Druhé dejstvo už štartovalo.

Najprv sa ukáže, kto koho podporí v druhom kole prezidentských volieb. Potom sa podpora niektorých strán musí materializovať, aby jej výsledkom bola nová vláda. Znie jednoducho, ale nie je.

Ani náhodou.

Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Divadelný vavrín 2012

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

rehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2012 sa tohto roku koná v Kovačici. V piatok 4. mája v sieni Domu kultúry 3. októbra prebiehal slávnostný otvárací ceremoniál tohtoročnej prehliadky, ktorú spoločne organizujú NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Kovačica a Dom kultúry 3. októbra. V prvej súťažnej časti 43. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby boli na programe tri súťažiace predstavenia. Pred porotou a obecenstvom zahrali Petrovčania, Palančania a Kulpínčania. Na titulnej strane sú Palančania – členovia Divadelnej odbočky MOMS Báčska Palanka v divadelnom predstavení Zypa Cupák v réžii Eleny Hložanovej.

A. Chalupová

P

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

3

FÓKUS

VOĽBY 2012

REPUBLIKOVÁ VOLEBNÁ KOMISIA

Výsledky volieb a základe 97,69 % spracovaných volebných miest Republiková volebná komisia zverejnila výsledky prezidentských volieb. Z počtu oprávnených voličov – 6 770 013 vo voľbách sa zúčastnilo 57,87 % a neplatných hlasovacích lístkov bolo 4,47 %. Podľa spracovaného materiálu výsledky hlasovania sú nasledujúce: 1. Boris Tadić 25,33 %; 2. Tomislav Nikolić 24,99 %; 3. Ivica Dačić 14,24 %; 4. Vojislav Koštunica 7,44 %; 5. Zoran Stanković 6,56 %; 6. Čedomir Jo-

N

vanović 5,03 %; 7. Jadranka Šešelj 3,78 %; 8. Vladan Glišić 2,77 %; 9.

István Pásztor 1,65 %; 10. Zoran Dragišić 1,53 %; 11. Muamer Zukorlić 1,41 %; 12. Danica Grujičić 0,97 %.

Do druhého kola prezidentských volieb, ktoré budú prebiehať 20. mája, postúpili kandidáti Boris Tadić, ktorý získal 969 639 hlasov, a Tomislav Nikolić – 956 588 hlasov.

Keď ide o voľby poslancov do Zhromaždenia RS, na základe 97,51 % spracovaných volebných miest

v Srbsku hlasovalo 57,94 % voličov a neplatných hlasovacích lístkov bolo 4,36 %. Podľa predbežných výsledkov volebné listiny získali nasledujúce percento hlasov a počet mandátov: 1. Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić 24,01 % (73 poslancov); 2.

Voľba pre lepší život – Boris Tadić 22,07 % (67 poslancov); 3. Ivica Dačić – SPS – PUPS – JS 14,54 % (44 poslancov); 4. DSS – Vojislav Koštunica 7 % (21 poslancov); 5. Čedomir Jovanović – Preokret 6,53 % (20 poslancov); 6. Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić 5,51 % (16 poslancov); 7. Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor 1,77 % (5 poslancov); 8. SDA Sandžak – Dr. Su-

PRE ÚTOK NA DETI V ARADÁČI

Hold dielu generála M. R. Štefánika

Rodičia nepúšťajú deti do školy sobotu 5. mája v poobedňajších hodinách v Aradáči skupina, v ktorej bolo zo desať detí rómskej nacionálnosti, v parku zaútočila na dve dievčence, jednu zo zmiešaného slovensko-srbského a jednu z čistého srbského manželstva. „Útočníci ťahali naše deti za ruky, hádzali ich na zem, dvíhali im sukničky, stiahli im nohavičky,“ povedala nám v telefonickom rozhovore celá vzrušená Branislava Janovská, matka jedného dievčaťa. Dievčence síce nemajú fyzické zranenia, ale dožili veľké psychické zranenie. Všetko sme prihlásili polícii, a navštívili sme aj lekára, ktorý im musel dať lieky na zmiernenie.

Tento incident vyvolal veľký revolt nielen medzi rodičmi týchto dvoch dievčeniec, ale aj medzi mnohými inými, ktorých deti, ako sa ukázalo, taktiež mali podobné problémy. V súvislosti s tým v utorok 8. mája Rada Miestneho spoločenstva v Aradáči mala mimoriadne zasadnutie, na ktorom bolo prítomných viac ako 120 občanov. Bolo to vlastne svojrázne zhromaždenie občanov, na ktorom odsúdili útok na deti a rozhodli, že na znak protestu od stredy 9. mája nebudú posielať deti do školy až zatiaľ, kým polícia nedorieši spomínaný incident. „Od polície sa dožadujeme, aby za 48 hodín riešila tento incident,“ povedal nám člen Rady MS Adam Radlinský. „Okrem toho žiadame, aby Ministerstvo vnútorných vecí v Aradáči otvorilo Policajnú stanicu, lebo je tu dosť bezpečnostných

V

o štvrtok 3. mája, v predvečer 93. výročia zahynutia Milana Rastislava Štefánika na jeho veľkolepej mohyle na Bradle sa rozblčali plamene, ktoré boli zároveň i úvodom k ústrednej udalosti. Slávnostný pietny akt prebiehal na námestí M. R. Štefánika v Bratislave 4. mája za účasti zástupcov vlády Slovenskej republiky, miestnej samosprávy a zastupiteľského zboru v SR. Medzi zahraničnými hosťami boli aj predstavitelia MOMS a cirkevného zboru v Novom Sade.

Podľa protokolu Ministerstva obrany SR po nástupe čestných jednotiek a za asistencie čestnej stráže sa najprv pristúpilo ku kladeniu vencov. Veniec k pamätníku M. R. Štefánika v mene MOMS Nový Sad položili predseda Jaroslav Feldy a matičiari Michal Hyža, Štefan Cicka a Martin Klátik (na snímke p. b.). Po odznení hymny SR, príhovoru predsedu Správnej rady Nadácie M. R. Štefánika Du-

V

4

lejman Ugljanin 0,72 % (2 poslanci); 9. Všetko spolu BDZ, GSM, DZM, DZVM, Slovenská strana – Emir Elfić 0,64 % (1 poslanec); Nijedan od ponuđenih odgovora 0,59 % (1 poslanec).

Pod hranicou zostali tieto volebné listiny: SRS – Dr. Vojislav Šešelj 4,36 %; Dveri za život Srbije 4,34 %; Hnutie robotníkov a poľnohospodárov 1,46 %; Komunistická strana – Josip Broz 0,74 %; Sociálno-demokratický zväz – Nebojša Leković 0,72 %; Reformistická strana – prof.

Dr. Milan Višnjić 0,22 %; Koalícia Albáncov Preševskej doliny 0,3 %; Čiernohorská strana – Nenad Stevović 0,1 %.

J. Pániková

šana Bakoša odzneli i príhovory hostí. J. Feldy vo svojom prejave pripomenul i to, že starostlivosť o údržbu hrobiek zaslúžilých novosadských Slovákov zo strany MOMS a cirkevného zboru prebieha s úctou. Medzi nimi je i hrobka farára I. B. Štefánika, brata M. R. Štefánika.

Delegácia z Nového Sadu 5. mája za sprievodu aktuálneho a čestného predsedu Správnej rady Nadácie M. R. Štefánika Dušana Bakoša a Jána Fusku pobudla v Košariskách. Okrem návštevy mohyly na Bradle, rodného domu M. R. Štefánika a jeho múzea pobudli aj v evanjelickom kostole, kde bol M. R. Štefánik pokrstený. Cesta novosadských matičiarov sa uskutočnila vďaka finančnej podpore NRSNM, kým dary pre hostiteľov poskytli Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a NVU Hlas ľudu. jf

problémov. Vedomí sme si však, že to nemožno urobiť v takej krátkej lehote, a preto žiadame, kým sa to nestane, aby policajná patrola v Aradáči bola prítomná 24 hodín.

Kým sa tieto naše požiadavky nesplnia, deti do školy nepôjdu.“ Na zasadnutí Rady MS bol prítomný aj predstaviteľ aradáčskych Rómov Duško Mitrović, ktorý tiež vyjadril svoje poľutovanie nad incidentom a prisľúbil, že sa bude rozprávať s rodičmi rómskych detí, s cieľom, aby sa situácia zmiernila.

Aj riaditeľ Základnej školy Bratstvo v Aradáči Dragan Valeri vyjadril svoje poľutovanie nad tým, čo sa stalo, ibaže si myslí, že škola s tým nemá vonkoncom nič a že takéto problémy treba riešiť v patričných štátnych orgánoch a nie na úkor výučby.

Vo chvíli, keď tieto riadky odovzdávame do tlače (streda 9. mája), zo 200 Aradáčanov protestovalo pred školou a podpisovalo petíciu na splnenie vytýčených požiadaviek. Súhlasia síce s tým, ako nám povedala Branislava Janovská, že škola s daným incidentom nemá nič spoločné, ibaže bojkotom výučby chcú vlastne upozorniť na bezpečnostné problémy v tejto osade. V istej chvíli delegácia Rady MS v čele s predsedníčkou Máriou Bredšnajderovou v Sekretariáte vnútorných vecí v Zreňanine viedla rozhovory o incidente a vôbec o potrebe zvýšenia bezpečnosti v Aradáči.

12. 5. 2012

V. Hudec 19 /4490/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z ÚSTREDNEJ OSLAVY DŇA HLOŽIAN

Víziou rozvoja dediny je jej krása

HOSTIA Pri druhých oslavách Dňa Hložian boli aj vzácni hostia. Na začiatku slávnostného zasadnutia RMS Hložany jej predseda Ján Bohuš menovite privítal: Dr. Jána Varšu, veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Pavla Marčoka, národného poslanca v Zhromaždení Republiky Srbsko, Zdenka Čambala, primátora mesta Holíč a vicežupana Trnavského samosprávneho kraja, Vladimíra Turana, predsedu Obce Báčsky Petrovec, Katarínu Melegovú Melichovú, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku, Vladimíra Valentíka,, podpredsedu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Miroslava Richnáka, starostu obce Šúrovce, Miodraga Jovovića, zástupcu pokrajinského tajomníka pre lokálnu samosprávu AP Vojvodiny, Jaroslava Kopčoka, farára ev. cirkevného zboru v Hložanoch, Miladina Bokorca pravoslávneho kňaza z Čelareva, Milana Božovića, majiteľa Turisticko-rekreačne-pohostinského strediska Oáza MB, a Katarínu Zimovú, riaditeľku ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch.

adrom druhej zaradom oslavy Dňa Hložian bolo slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva v piatok večer 4. mája vo veľkej sieni Domu kultúry. Predseda RMS Ján Bohuš, zároveň pokrajinský poslanec, privítal úradných hostí a hovoril o vízii rozvoja osady. Po jeho prívete a prejavoch hostí nasledoval kultúrno-umelecký program. „Hložančania vždy mali a budú mať pevnú vôľu svoje sídlisko meniť k lepšiemu. Obnova dediny je závažným po- Na „zasadnutí Rady MS Hložany“ hovorili: (sprava) jmom, ktorej výsledkom je se- Ján Varšo, Ján Bohuš a Zdenko Čambal bavedomá spoločnosť, schopná vziať svoj osud do vlastných rúk obnovo- rovoľnému hasičskému spolku Hložany. Po vaním hodnôt, ktoré jej patria. V Hložanoch ňom dostal slovo primátor Holíča Zdenko vládne také ovzdušie, ktoré postavilo základ Čambal a vedúci delegácie tohto partnerrozvoja dediny do budúcna a určilo jej zámery ského mesta, ktorý tlmočil pozdravy všetkých svojich spoluobčanov. Do tretice si zarečnil aj slovenský veľvyslanec ľudový orchester, speváci a tanečníci Folv Belehrade Dr. Ján Varšo. Vyjadril klórneho súboru Valša z Holíča, žiak – spevák svoje potešenie z toho, že aj po ZŠ Vladimír Kriška, hudobníci a tanečníci 250 rokoch odlúčeného života si KOS Jednota, recitátorka, taktiež žiačka ZŠ Eletunajší Slováci úspešne zachová- na Vršková a speváčka Jarmila Bohušová. Pavajú vlastnú kultúru, jazyk a teda ralelne s dianím na javisku bežal príbeh o Hloidentitu. Zaželal všetžanoch a jej ľukým obyvateľom ďoch prostrednícHložian veľa šťastia v tvom videobeabudúcnosti, pričom mu: Andrej Bartoš osobitne prízvukohovoril o Združení val potrebu po spopoľnohospodárov lunažívaní hložianHložany, Viera Turskych Slovákov s čanová predstaviostatnými spoluobla Združenie ekočanmi. lógov Ekos, ZuzaV pokračovaní si na Pažitnajová rozHložančania a ich právala o hložianhostia, ktorí takmer skej „kuchyni“, t. j. o naplnili veľkú sieň jedlách a spôsobe Spevácke trio: (sprava) Adam Vladislav Stupavský, Domu kultúry, povýživy, Miroslav Rastislav Struhár, Jaroslav Kriška zreli kultúrno-umeJaško o Dobrovoľlecký program. Aunom hasičskom a ciele. Vždy treba rozmýšľať o nápadoch, kto- torke scenára Miline Madacspolku Hložany a o ré zmenia dedinu k lepšiemu. Je to okruh ná- kej z Báčskeho Petrovca ako pihumanitárnej napadov s dvoma segmentmi. Prvým sú oby- liere pre sprievodný text podácii Jarmila invatelia Hložian, druhým sú všetci tí, ktorí vidia slúžili štyri základné elementy Jarmila Bohušová formovala jej predich húževnatú prácu, snahu a vytrvalosť. Pek- nevyhnutné pre život: zem, sedníčka a riadiná dedina zostáva stále aktuálnou víziou jej vý- voda, vzduch a oheň. Prítomných progra- teľka Jarmila Bohušová. Pri videoprezentácii voja. V dedine sa vždy nájdu takí ľudia, ktorí mom viedla moderátorka, učiteľka Mária boli použité zábery Televízie Petrovec. Po majú silu pomáhať a podporovať aktivitu, an- Bartošová Korčoková. ukončení programu obecenstvu sa hložianNa javisku sa radom striedali: spevácke trio sky richtár poďakoval za to, že prišli vo veľkom gažovanosť, spolupatričnosť a premeniť svoRastislav Struhár, Jaroslav Kriška a Adam počte. je prostredie bez žiadnych farieb.“ Záverom kratšieho prejavu Bohuš zabla- Vladislav Stupavský, nedávna víťazka festivalu hoželal k 80. výročiu založenia a činnosti Dob- V pivnickom poli Marína Zahorcová, zmiešaný Juraj Bartoš

J

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

5

FÓKUS NA POSEDENÍ U NAŠEJ KOLEGYNE NA DÔCHODKU ALŽBETY BABKOVEJ

Kariéra so siedmimi tvrdými kôrkami red mnohými rokmi nebohý ko- úlohu. Rozhovor som urobila, ale som lega Ján Cicka napísal báseň Tri písať nechcela, lebo som si na základe grácie z mojej kancelárie, ktorú veno- toho prvého príspevku myslela, že to val kolegyniam Anne Dudášovej, Jar- nie je práca pre mňa. Cile ma však namile Pálenkášovej a Alžbete Babkovej, chválil, že to bolo super, len aby som s ktorými zdieľal pracovný priestor v aj ďalej robila. Po čase ma presvedčil. kancelárii č. 52 na piatom poschodí Rozhodla som, že sa v novinárstve vybudovy Dnevnika v Novom Sade. skúšam a, hľa, zotrvala som celých 35 Prvé dve grácie piate poschodie a rokov.“ Hlas ľudu opustili takmer pred dvadV redakcii Hlasu ľudu jej veľmi rýchsiatimi rokmi, a tá tretia zotrvala na re- lo pribúdali záväzky, o ktorých na zalácii Kovačica – Nový Sad do posled- čiatku ani netušila. Okrem sledovania nej chvíle svojej pracovnej stáže a do udalostí v Kovačickej obci sledovala toho skutočne zaslúženého dôchodku odišla pred pol druha rokom. „Cile, ako sme ho všetci volali, o mne napísal takto: Betka sivopetka, nechce žiadnu slávu, dohrmí do práce – Varte čiernu kávu! Potom trápi stroj. Ticho, sto mu hromov!

O pol druhej letí, sťa splašená, domov,“ spomína si dnes dôchodkyňa Babková. „Týmto vlastne úplne vystihol môj postoj k práci a problémy, na ktoré som narážala. Kolegovia z Petrovca a Nového Sadu sa totiž nikdy nemuseli trápiť ako a kedy sa dostanú domov, takže mali času aj na rozhovor a ja som vždy bola v časovej tiesni, aby som stihla na vlak do Kovačice o pol druhej, lebo som ďalší Teraz, keď je na dôchodku, má viac času mala až o siedmej večer. Ne- aj venovať sa muškátom raz sa stávalo, že som po redakčnej schôdzi, ktorá sa skončila o udalosti aj vo všetkých banátskych osa13.45, zostala sama na poschodí, lebo dách od Vojlovice, cez Jánošík a Hajsom zmeškala na vlak, a ostatní kole- dušicu, po Aradáč, Biele Blato a Ostogovia sa už o druhej rozbehali domov.“ jićevo.

Do novinárstva sa dostala náho„To znamenalo mnoho cestovať, dou. Na vine vraj bol Ján Cicka, ktorý ale aj mnoho písať. To tým skôr, že v sasi ako profesor slovenčiny na kova- mej Kovačici vždy bolo mnoho udačickom gymnáziu všimol jej vlohy k pí- lostí. Vyžiadalo si to aj veľmi presnú orsaniu a neskoršie ju nahovoril, aby za- ganizáciu. V každej dedine som mala čala prispievať do novín. nejakú osobu na kontakt, ktorej som „O novinárskom povolaní som nik- akože zadala domácu úlohu, aby uvady nerozmýšľala. Chcela som byť uči- žovala, o čom by sa dalo písať a skôr teľka ako moja vychovávateľka Kore- než som sa vybrala na cestu, zateleňová, avšak keď som bola absolvent- fonovala som im, teda vopred som to kou na štúdiu srbochorvátskeho ja- mala dohovorené. Do terénu sme odzyka, Cile mi navrhol, aby som sa po- chádzali naším autom a manžel mi bol kúsila písať. Váhala som, ale on nalie- osobným šoférom. Inak by som to hal až natoľko, že mi ihneď dal aj prvú nemohla zvládnuť, lebo som vtedy najúlohu: písať o spomienkovom parku v menej tri-, a často aj päťkrát v týždni Kovačici. Urobila som to, ale to, čo vy- bola v Novom Sade. Ak sme nerobili, šlo v novinách, sa vonkoncom nepo- tak sme samospravovali. Občas som do dobalo na to, čo som napísala, iba úda- terénu, najmä do Jánošíka, odcháje boli moje. Neskoršie som si uvedo- dzala so Štefanom Cickom, ktorý vomila, že to Cile vlastne, ako sa tomu v zil noviny, a vyúčtoval s kolportérom. redakcii hovorí, prepustil cez stroj, Nuž a ak som napríklad do Vojlovice čiže upravil. Ihneď mi dal aj ďalšiu odišla autobusom, tak som si u Be-

P

6

rackovcov vypožičala bicykel a hybaj po Vojlovici.“ – Cesty z Kovačice do Nového Sadu a späť často boli opravdivým dobrodružstvom...

– Aby som do redakcie prišla o pol deviatej, musela som o šiestej ráno štartovať z domu. Vracala som sa najskôr o 16., ale často aj o 21. hodine. Neraz sa mi však stalo, že som o 16.00 prišla domov a už o 17.00 sa začínali zasadnutia obecného výboru ZK, Soc. zväzu… A potom ráno o štvrtej hybaj znovu na šinobus, aby som do deviatej, kým v redakcii nezačne hurt, napísala článok do čísla.

Keď všetko fungovalo ako načim, v ceste som v jednom smere trávila najmenej dve a pol hodiny. Bol to zmrhaný čas, keď som nebola osožná ani sebe, ani rodine a ani robote. O tom, že v zime vo vlaku bolo zima a v lete veľmi teplo, ani hovoriť. Často sa mi však stávalo, že som večer zostala v Orlovate, lebo som nestihla na spojenie do Kovačice.

No železničiari ma už poznali, zavolali stanicu v Kovačici, a tí zasa môjho manžela, aby prišiel po mňa.

– Podmienky pre prácu v novinárstve sa však postupne menili na lepšie...

– Ako začiatočník som v taške nosila Zenit E a blesk, ktorý bol ťažký ako tehla, chyby sme vytierali nejakým kolieskom, strižkali sme a preliepkali, aby sme nemuseli preklepávať… Neskoršie prišiel korektor, čiže bielidlo, pre ktoré kolegyňa Milina Vrtunská povedala: Tomu, kto to vymyslel, treba Nobelovu cenu udeliť. Pre mňa aj prvý fax bol ako výmysel celého sveta, lebo som nemusela viac v noci písať a ráno o štvrtej odchádzať na stanicu, aby som po niekom zaslala rukopis do redakcie. O príchode počítačov a internetu nech ani nehovorím. Vlastne o tom, koľko mi bolo na začiatku ťažko a koľko sa dnes v novinárstve ľahšie robí, som sa presvedčila, keď začali prichádzať technické vymoženosti, ktoré mi umožnili, aby som pracovala doma. Predtým som to považovala akoby za normálne. Mala som však veľkú podporu v rodine, od rodičov a manžela, takže som to nepociťovala až za také strašné.

– O svojom prostredí a ľuďoch si písala afirmatívne. Snažila si sa zaznamenať každú, aj tú najmenšiu aktivitu, ale si sa neostýchala upozorniť aj na negatívne javy...

– Myslím si, že sa mi krivdilo, keď mi v redakcii povedali, že píšem len pekne. Môj štýl nebol útočiť priamo na človeka. Snažila som sa čitateľovi poskytnúť argumenty. Riadila som sa tým, že ak on z argumentov nevidí nič zlého, prečo by som mu ja to musela povedať.

Najťažšie je však písať zo svojho prostredia. Ten ti je sused, onen kamarát, a ten tretí zasa známy... Novinár, ktorý píše z prostredia, v ktorom žije, skutočne musí všetko dobre vybalansovať, aby povedal pravdu a pritom nikoho nerozhneval.

– Aké boli ozveny na tvoje príspevky?

– Aj také, aj onaké. Bolo mi napríklad príjemne a posmelilo ma, keď mi niekto povedal, že číta, a že sa mu páči to, čo napíšem, ale som na druhej strane často bola sklamaná z toho, že ľudia zostali úplne ľahostajní na niektoré javy, na ktoré som upozorňovala.

Neraz som si povedala: Ozaj, či ja špaty v Kovačici musím pomaľovať a nikto mi nepovie, že som to dobre, alebo zle urobila. Ku koncu sa mi však už čoraz ťažšie písalo. Bola to vlastne nasýtenosť.

Toľko rokov písať z jedného prostredia je skutočne mnoho. V novinárstve sa veci drasticky zmenili v deväťdesiatych rokoch so schválením toho chýrečného zákona o informovaní, ktorým sa vlastne udusilo kreatívne novinárstvo.

A tak to pretrváva aj dodnes, i napriek demokracii. Cenzúra možno nejestvuje, ale autocenzúra novinárov veru áno, lebo sú si vedomí, že z toho, čo napíšu, môžu mať následky, ak už nie priamo oni, tak ich blížni. Nuž a v takej situácii je málo novinárov, ktorí sú pripravení obetovať budúcnosť dieťaťa pre pravdu.

– Neraz sme sa rozprávali o tom, že Banát nie je rovnako zastúpený v novinách v porovnaní s Báčkou...

– Ja aj teraz stojím za tým, že v Hlase ľudu bol Banát vždy trochu odstrkovaný. Celých 15 rokov som kryla celý Banát úplne sama, pokým si – na druhej strane – ostatní novinári rozdelili osady v Báčke a Srieme. Situácia sa trochu zlepšila tvojím príchodom do redakcie, ale aj to je málo. Veď tretina nákladu Hlasu ľudu sa predáva práve v Banáte. A niežeby tu nebolo novinárov, iba v Hlase ľudu nebol záujem o ich zamestnávanie. Okrem toho, neraz sa mi stávalo, že sa rovnocenným udalostiam v Petrovci a Kovačici nevenoval rovnaký priestor, samozrejme, na úkor Kovačice. Aj dopisovateľstvo som si iba horko-ťažko vybojovala tak, že som od obce vypýtala miestnosť rozlohy 9

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

FÓKUS štvorcových metrov. Hlas ľudu k tomu zovali aukciu ich obrazov v prospech akoby nemal žiaden záväzok. Nuž a do- Hlasu ľudu. S tým návrhom som oslopisovateľstvo sa otvorilo, keď sme Eva vila Martina Jonáša, a on zasa iných a Poliaková-Hrková a ja naznášali náby- všetci to ochotne podporili. Značnú tok, ktorý iní odhodili, poupratovali si miestnosť a začali tam robiť. Keď sa to udialo, to nikto v novinách nezaznamenal. Dovtedy dopisovateľstvo fungovalo v mojom dome, čo sa už nedalo vydržať.

– V deväťdesiatych rokoch si sa významne pričinila o záchranu nášho týždenníka...

– Bolo to v tých nešťastných inflačných rokoch, keď Hlas ľudu ledva vychádzal dvakrát mesačne na zmenšenom počte strán. Pravdaže, nemohla som si ani predstaviť, aby noviny prestali vy- Pre Hlas ľudu si vždy nájde času chádzať, a rozmýšľala som ako pomôcť. Keďže sa v tom čase čas- časť akcie som vyniesla sama na svoto organizovali rôzne humanitárne jich pleciach, čo nebolo ani trochu jedzbierky, aj ja som rozhodla, že na- noduché, lebo bolo treba vybaviť veľvrhnem maliarom, aby sme zorgani- mi mnoho maličkých, ale význam-

ných záležitostí od vyhľadávania sponzorov na rámovanie obrazov, až po zabezpečenie paliva na autobus na prepravu do Nového Sadu. Veľmi mi v tom pomohli Jarmila Ćendićová a Pavel Jonáš a vo finiši akcie sa zapojilo aj vedenie Hlasu ľudu. V tej akcii sa nazbieralo zhruba 10-tisíc nemeckých mariek, vďaka ktorým Hlas ľudu neprestával vychádzať.

– Čo kolegyňa Babková robí dnes? Ako trávi dôchodcovské dni?

– Oddychujem od písania, aj keď som už mala nábehy, že niečo urobím, a robím hlavne to, čo robí každá žena – venujem sa domácnosti, deťom, záhradke, kvetom.

Rozdiel je iba v tom, že som to skôr robila naponáhlo, a teraz to robím s pôžitkom.

Okrem toho, pomáham deťom v ich práci v hračkárni, a tým trochu robím to, čo som chcela robiť skôr než som sa stala novinárkou, čiže venujem sa de-

CEZ PRIZMU ZÁUJMOV: VEREJNÉ OBSTARÁVANIE DNES

Problémov je aspoň päť uka v ruke s veľkými peniazmi idú i veľké zozname je i zlá dokumentácia, nedostatok tajomstvá. V snahe vrhnúť viac svetla na adekvátnych vedomostí, zbytočné papieropočetné skúšky a nástrahy verejného obsta- vačky... Len v priebehu prvého aprílového rávania, ktorého ročná hodnota u nás sa od- týždňa v Srbsku bolo vypísaných vyše 220 tenhaduje takmer na štyri miliardy dolárov, o ňom drov, z ktorých dokonca tretina mala omnoho vyššiu cenu dokumentácie, sa nedávno zmienili niektonež to zákon stanovuje. Z rasrí z jeho priamych, zainteretu a štruktúry tendrov možno sovaných aktérov: nie ani zistiť, že sa vlani najviac obpredstavitelia štátu, ani zastarávali špeciálne a osobné dávatelia tendrov, ale hlavautá, ako aj nehnuteľnosti, ne účastníci súťaží, čiže doako i to, že počet verejných dávatelia. obstarávaní stúpol vo väčšine Z ankety, ktorú ich zdruhospodárskych odvetví. ženie usporiadalo v prvých Pre viaceré nepresne a ľumesiacoch roka a ktorej výbovoľne tlmočené formulásledky prezentovali verejcie v príslušných zákonoch, venosti 20. apríla v belehradrejné obstarávanie stále nie je skom mediálnom stredisku, férovou hrou. Jasmina Marvyplynul celý rad zaujímakovićová, predsedníčka Zdruvých konštatácií a zistení. ženia dodávateľov Srbska, ako Podľa údajov Ministerstva osobitný problém uvádza, že financií odhadovaná hodúčastníci najčastejšie sami (ich nota verejného obstarávania Jasmina Markovićová 57 percent), bez pomoci právvlani bola 350 až 400 miliárd nikov alebo poradcov, chysdinárov a sú isté náznaky, že transfery možno i desiatok miliárd dinárov tajú dokumentáciu, ktorá následne má neprebiehali bez verejného súbehu. Zaujímavý dopatrenia, takže im spôsobuje ťažkosti pri údaj je i ten, že sa rok čo rok redukuje počet tendroch. Jedno z východísk zo začarovanéúčastníkov po tendri. V roku 2002, keď na- ho kruhu problémov dodávatelia vidia aj v dobudol platnosť Zákon o verejnom obsta- školení záujemcov, prostredníctvom semirávaní, ich bolo priemerne približne osem, vla- nárov na tému, ako sú Smernice k úspešnému verejnému obstarávaniu. Na zásadnú náni len čosi viac než traja na jeden tender.

Viac ako 60 percent anketovaných je názoru, pravu pomerov len to však zrejme ne(po)staže je korupcia najväčším problémom pri rea- čí. lizácii obstarávania, každý piaty ako naj-proO. Filip blém vidí sťažené platenie pohľadávok. Na

R

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

ťom, ktoré sa prichádzajú hrať do hračkárne. Nuž a keď onedlho budem mať aj vlastné vnúča a vlastnú zábavu, neviem, či budem mať času aj na zabávanie iných detí. V každom prípade práca s deťmi v hračkárni mi pomôže, aby som sa správne venovala aj svojmu vnúčaťu. To tým skôr, že som pre môjho syna nikdy nemala dostatok času a často som mu nevedome istotne aj krivdila. Viacerí sa ma opýtali, či banujem, že som odišla do dôchodku. Nie, nebanujem. Ja som sa na to veľmi pripravila tým, že som si uvedomila, že všetko má svoj čas. Odpracovala som si svoje, a myslím si, že som za sebou zanechala aj určité stopy, už aj tým, že som sa vo svojich príspevkoch snažila dávať presné údaje, zvlášť pri takých príspevkoch, pre ktoré som si myslela, že majú historický význam. Tým som sa vlastne snažila splniť to kronikárske poslanie Hlasu ľudu, a nesmierne ma teší, že po mojich príspevkoch v Hlase ľudu už mnohí siahali a čerpali z nich fakty o svojej činnosti a minulosti Kovačice.

Za rozhovor ďakuje: V. Hudec

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ALEXANDRU MUREŞAN, GENERÁLNY KONZUL RUMUNSKA V SRBSKU

Aj kultúra potrebuje diplomaciu – Čo podnikať, aby si kultúry dvoch štátov boli navzájom bližšie?

– Ako človek pôsobiaci v diplomacii, ktorý sa nedávno dostal sem, pochopil som, že my vlastne nemáme kultúrnu diplomaciu, alebo diplomaciu v kultúre. Práve preto by sme sa v tomto smere mali angažovať, viac na tom robiť. Nakoľko mi je známe, v Rumunsku je srbská hudba veľmi hľadaná, veľmi známa.

Pri Čiernom mori v meste Mamai existuje odvlani i srbská reštaurácia. Dohodli sme sa, aby Kultúrno-umelecký spolok Lazara Načića vo Vršci, pestujúci folklór a tradície v tejto oblasti, navštívil tohto leta oblasť pri Čiernom mori, kde bude viackrát vystupovať s vlastným programom. Toto všetko by sa veľmi ľahko alebo ľahšie než dnes dalo a mohlo zrealizovať, keby existovali kultúrne strediská dvoch štátov, na začiatok v ich metropolách. Tieto by sme mali čím skôr otvoriť. Presvedčený som, že máme aj potrebu aj vôľu mať pôžitok z našich kultúr: tak jedného, ako i druhého národa.

Zaznamenal: O. Filip

7

FÓKUS PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE V SRBSKU 2001 – 2011

Predpoklady, možnosti, záťaže ázory na význam a dosahy priamych zahraničných investícií sú rôzne, rovnako ako sa rôznia i mienky týkajúce sa inštrumentov našej hospodárskej politiky. Preto je však dobre, že svetlo sveta uzrela edícia Zahraničné priame investície v Srbsku 2001 – 2011, obsahujúca nielen stanoviská relevantných štátnych a ekonomických činiteľov k uvedenej téme, ale aj názory predstaviteľov popredných spoločností a bánk, tak isto stovky údajov o objeme, štruktúre a výsledkoch zahraničných vkladov, informácie o právZ okrúhleho stola v Belehrade nych predpisoch a rámmou 2,2 miliar- vymeniteľných statkov, teda v služcoch a komparatívnych dy eur boli lí- bách, ako sú obchod, nehnuteľnosti, fivýhodách Srbska. Približne drom v tejto ob- nancie, telekomunikácie.

150-stranovú publikáciu lasti v regióne. To Hoci je Srbsko veľmi lákavé pre zaformátu A 4 zverejnila meje však len jeden hraničných vkladateľov: pre okolnosť, diálna spoločnosť Business zo zriedkavých že od roku 2006 vzniklo osem voľných Info Group, za inštituciodôvodov na spo- zón, zemepisnú pozíciu, dva dopravné nálnej podpory Ministerstva ekonomiky a regio- Titulná strana novej edície kojnosť. Tých koridory X a VII (Dunaj), pre klímu a kvainých je viac. Z litu života, tiež pre skutočnosť, že s 50 nálneho rozvoja a Agencelkových zahraničných investícií len štátov máme podpísané zmluvy o vzátúry pre zahraničné vklady a promookolo 15 percent tvoria tzv. greenfiled jomnom podnecovaní a chránení invanie exportu (SIEPA).

Na okrúhlom stole, ktorý na sklonku investície, čo znamená, že najväčšia časť vestícií, to na vyšší prílev zahraničného apríla prebiehal v Belehrade, minister nebola upriamená do výroby, nových kapitálu, ktorý dokáže výrazne vplývať ekonomiky Nebojša Ćirić vyzdvihol, že prevádzok a zamestnávania, ale do na náš rozvoj, zotavenie ekonomiky a sa do Srbska v desaťročí 2001 – 2011 kúpy štátnych a spoločenských pod- štandard, zrejme nestačí. Podľa mienvlialo 17 miliárd eur priamych zahra- nikov v privatizácii, ako i súkromných ky odborníkov všetko najviac závisí od ničných investícií, z čoho bolo nad 15 podnikov. Každé tretie euro (5,2 mi- nás samotných. Zvlášť úspešná realimiliárd netto vkladov. Vlani sme so su- liardy) sa (s)trovilo v úsekoch tzv. ne- zácia predpokladov, na ktoré investo-

N

KVALITNÉ ZÁSOBOVANIE TRHU, budovanie bezpečnej energetickej infraštruktúry, obchodovanie energiami a financovanie projektov v tejto oblasti boli dominantnými bodmi nedávnej regionálnej konferencie zaoberajúcej sa významom udržateľnej energie pre udržateľnú budúcnosť. Podľa poradcu premiéra pre energetiku Dr. Petra Škundrića jednou zo základných príznačností troch – štyroch uplynulých hospodárskych rokov bol silný investičný cyklus v oblasti energetiky: Srbsko do nej vložilo približne tri miliardy eur. Výsledkom je, že tento úsek bol jediným odvetvím priemyselnej výroby, ktorý mal sústavný, trojpercentný rast a v ktorom nedošlo k poklesu, ale k rastu zamestnanosti. Na snímke je záber zo snemovania vedúcich osobností domácich a zahraničných energetických spoločností v Belehrade.

O. Filip

8

ri z cudziny najčastejšie poukazujú, ako je stabilita inštitúcií a právneho zriadenia, dobrá dopravná a telekomunikačná infraštruktúra, pripravená a upravená pôda s jasným vlastníctvom, účinná administratíva, absencia korupcie, transparentný, jasný a predvídateľný daňový systém, zbavený parafiškálnych záťaží a prekvapení, ktorých je toho času v Srbsku až 377.

Krajinám, akou je naša, sústavný a stupňujúci sa prílev prostriedkov z cudziny znamená nesmierne mnoho, lebo je evidentný nedostatok vlastného kapitálu (keďže domáce sporenie nestačí ako samostatný prameň rozvoja), ako aj moderných technológií alebo aj spôsobov riadenia. Netreba zabúdať ani tú okolnosť, že na zredukovanie zahraničných vkladaní stále vplýva i svetová globálna kríza, vyťaženie možností privatizácie, ako i početné štrukturálne nedostatky mnohých výrobných odvetví. Preto je priam nutné rýchle a rázne angažovanie sa na odstránení evidovaných nedostatkov, ako i jasné stanovenie záujmových cieľov.

Napríklad v tom smere, aby štát zabezpečoval infraštruktúru, kým lokálne samosprávy musia samy bojovať o investície. A všetkým pritom musí záležať na zmenšení rozbujneného byrokratického aparátu. Od toho totiž priamo závisí výrazné stúpanie kapacít lokálnych samospráv a všetkých iných aktérov, snažiacich sa o lepšiu konkurencieschopnosť v boji o nových investorov.

Oto Filip

„Z 1 150 POVOLENÝCH ZÁRUK vyše osemsto bolo tým alebo oným spôsobom spätých s poľnohospodárstvom. Ak sa na to pozeráme z aspektu sumy, tak možno povedať, že je z troch miliárd povolených záruk vyše dve odvedené na toto odvetvie. Teda, poľnohospodárstvo má dominantnú pozíciu v našich aktivitách: tak podľa počtu povolených záruk, ako aj podľa schválených prostriedkov na ne,“ podotkla koncom apríla riaditeľka Záručného fondu Teodora Vlahovićová na tlačovej konferencii vo vláde Vojvodiny, na ktorej zverejnili najnovší súbeh, týkajúci sa záruk na zabezpečenie dlhodobých úverov na obstaranie novej poľnohospodárskej mechanizácie. Na snímke: Z tlačovky Vlahovićovej, riaditeľky Záručného fondu Vojvodiny.

O. Filip

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO VEDEC, SLAVISTA A PREKLADATEĽ JÁN JANKOVIČ SI V BRATISLAVE PREVZIAL DVE PRESTÍŽNE SRBSKÉ CENY

PODĽA HOSPODÁRSKYCH NOVÍN OBJAVUJÚ SLOVENSKÉ FIRMY „PODNIKATEĽSKÉ ČARO“ SRBSKA

So srdcom v Srbsku

Medializovaný Petroland

ve prestížne ceny dostal začiatkom mája na pôde srbského veľvyslanectva v Bratislave významný slavista a prekladateľ Ján Jankovič (1943). Kultúrno-osvetová spoločnosť Srbska a Ministerstvo pre diaspóru Republiky Srbska mu udelili Zlatý odznak a Kultúrne centrum zo Sriemskych Karloviec listinu a plaketu Pavla Markovića Adamova. Ďaleko najproduktívnejší prekladateľ literatúry z južnoslovanských jazykov do slovenčiny ocenenia získal za štyridsať rokov neúnavnej propagácie srbskej kultúry na Slovensku. Keďže si ich pre pracovné povinnosti nemohol prevziať v polovici apríla s ostatnými laureátmi v Srbsku, milá slávnosť sa uskutočnila v Bratislave. „Odovzdáme toto ocenenie človeku, ktorého hlava je na Slovensku, a srdce v Srbsku,“ zdôraznil odborník na slovenskosrbské vzťahy Nebojša Kuzmanović z Báčskej Palanky. Ako dodal, Jankovič má doteraz na svojom konte viac ako 150 prekladov. Okrem toho diela z priestoru bývalej Juhoslávie nielen prekladá, ale ich od roku 1991 aj vydáva vo svojom vydavateľstve. „Preložil takmer kompletného Dušana Kovačevića a prispel k

D

tvorenie petrovského akvaparku neprešlo bez povšimnutia ani na Slovensku. Okrem základných informácií bratislavské médiá priniesli aj analýzu, v ktorej Petroland zaraďujú do širšieho kontextu slovensko-srbskej hospodárskej spolupráce.

Spravodajský server webnoviny.sk okrem iného citoval šéfa vojvodinskej vlády Bojana Pajtića: „Vzhľadom na doterajšie investície a všetky budúce investície, Petroland je najväčšou slovenskou investíciou, ktorá v druhej etape, keď sa vybuduje plavecký bazén olympijskej veľkosti, bude zamestnávať zhruba 500 ľudí.“ Správa, ktorú prevzali aj ďalšie internetové a printové médiá, ďalej hovorí o spoločnosti Aqua Therm ako hlavnom investorovi, rozlohe akvaparku a zdôrazňuje tiež skutočnosť, že vďaka termálnej vode je Petroland možné využívať celoročne.

Hospodárske noviny uvádzajú akvapark ako ďalší príklad rozrastajúcej sa investičnej spolupráce medzi Slovenskom a Srbskom. Pripomínajú, že výška investície doteraz dosiahla šesť miliónov eur a jej celkový objem by mal dosiahnuť 22 miliónov eur. „Očakávame, že sa záujem slovenských podnikateľov o Srbsko bude zvyšovať,“ po-

O

Prestížne ocenenia: Laureát Ján Jankovič, vpravo, s veľvyslankyňou Radmilou Hrustanovićovou a Nebojšom Kuzmanovićom (foto: Stane Ribič) tomu, že Slováci považujú Duška za svojho dramatika,“ dodáva Kuzmanović. Ján Jankovič v súčasnosti pôsobí v Inštitúte pre svetovú literatúru Slovenskej akadémie vied a je jedným z najväčších odborníkov na slovensko-srbské kultúrne vzťahy.

Na slávnostnom udelení cien sa prítomným prihovorila aj srbská veľvyslankyňa Radmila Hrustanovićová, predseda Kultúrno-osvetovej spoločnosti Srbska Živorad Ajdačić, ako aj sám laureát.

Rastislav Boldocký

vedala v tejto súvislosti pre denník Martina Diňová, koordinátorka aktivít Slovensko-srbskej obchodnej komory.

Ako dodala, v prospech balkánskej krajiny hrá nedávno získaný štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Podľa HN slovenské firmy objavujú „podnikateľské čaro“ Srbska. Skupina GGE nedávno vyhrala medzinárodný tender na výstavbu a prevádzkovanie paroplynovej elektrárne v Novom Sade. Slováci budú investíciu realizovať spoločne s firmou Nis Gazprom Neft, pričom s dokončením prvej etapy sa počíta v roku 2014 a tej druhej o päť rokov neskôr. Prešovská firma Bemaco zasa plánuje investovať do závodu na výrobu ochranných odevov vo Valjeve 1,3 milióna eur, vďaka čomu by mala vytvoriť sto nových pracovných miest. Denník píše aj o projekte bioplynovej stanice v Báči, za ktorou stojí skupina Enesco Group.

Prúdenie investícií by sa zrejme mohlo rozbehnúť aj v opačnom smere – zo Srbska na Slovensko. Ako príklad HN spomínajú pripravovanú investíciu do potravinárskej výroby v regióne Liptova, ktorá je však zatiaľ „zahalená rúškom tajomstva“.

R. B.

V SLOVENSKÝCH MÉDIÁCH ZOSTALI SRBSKÉ VOĽBY V TIENI VŠEĽUDOVÝCH HLASOVANÍ V GRÉCKU A FRANCÚZSKU

VLÁDA SR ODVOLALA M. VETRÁKA Z FUNKCIE PREDSEDU ÚSŽZ

Bez jasného víťaza

Novým predsedom je Igor Furdík

lovenské médiá venujú srbským voľbám o niečo menej pozornosti, než je to v takýchto prípadoch zvykom. Dané je to zrejme tým, že o prezidentovi rozhodne až druhé kolo, ale významnými všeľudovými hlasovaniami v ďalších európskych krajinách.

Tlač a televízie hovoria o supervolebnej nedeli, keďže v ten istý deň parlament zvolili aj krízou sužovaní Gréci a novú hlavu štátu Francúzi. V takejto „konkurencii“ sa Srbsku neušlo miesto v úplnom strede záujmu a spravodajstvo sa väčšinou obmedzuje len iba na agentúrny servis. Médiá prinášajú výsledky a konštatujú, že parlamentné voľby nemajú jasného víťaza. Podľa nich by si krajina mala zachovať proeurópsky kurz, keďže všetky najsilnejšie politické subjekty podporujú vstup do Európskej únie.

O niečo hlbšiu analýzu ponúka denník Pravda a internetový portál euroactiv.sk. „Jazýčkom na váhach zrejme bude doterajší minister

S

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

vnútra Ivica Dačić a jeho Socialistická strana,“ tvrdí Pravda. „Socialisti budú treťou najsilnejšou silou v novom parlamente. Dačić, ktorý bol kedysi Miloševićovým hovorcom, a potom nástupcom na čele strany, si ponechal voľnú ruku, či uzavrie spojenectvo znova s Borisom Tadićom, alebo tentoraz s Tomislavom Nikolićom.“ Denník odvolávajúc sa na analytikov dodáva, že väčšiu šancu vytvoriť koalíciu predsa len majú demokrati.

Pokiaľ ide o prezidentské voľby, obe médiá dávajú v druhom kole väčšie šance súčasnému prezidentovi Borisovi Tadićovi. „Väčšina kandidátov vyradených vo včerajšom kole má totiž bližšie k nemu, ako k niekdajšiemu ultranacionalistovi, ktorý si po predchádzajúcich voľbách založil novú stranu a národnú kartu nahradil tromfom sociálnej demagógie,“ píše Pravda.

R. B.

ko oznámil tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, na predsedníckom poste Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prichádza k zmene. Vláda Slovenskej republiky v stredu 9. mája odvolala z funkcie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Vetráka. Do tejto pozície vymenovala Igora Furdíka, s účinnosťou od 10. mája 2012. Dôvodom jeho odvolania je podľa úradu vlády dlhodobá nespokojnosť s jeho pôsobením a nedôvera zo strany organizácií zahraničných Slovákov ku krokom, ktoré počas vykonávania svojej funkcie realizoval. „S cieľom zabrániť prípadným väčším škodám vyplývajúcim z ďalšieho pôsobenia pána Vetráka, prijala vláda rozhodnutie obsadiť miesto predsedu ÚSŽZ kompetentnou osobou, ktorá bude plne akceptovaná i združeniami Slovákov pôsobiacimi v zahraničí,“ oznámil tlačový a informačný odbor Úradu vlády. Ďalším krokom bude vymenovanie Vilmy Prívarovej, bývalej predsedníčky úradu, za podpredsedníčku ÚSŽZ.

A

9

VOĽBY 2012 VOĽBY V KOVAČICKEJ OBCI

Najviac mandátov demokratom a území Kovačickej obce sa v nedeľu 6. mája vo voľbách zúčastnilo 12 N 374 oprávnených voličov alebo 54,76 % z úhrnného počtu 22 595. Občania mali možnosť voliť na 21 volebných miestach.

V lokálnych voľbách z 11 listín najviac hlasov dostala listina Demokratická strana – Boris Tadić (4 092, čiže 33,06 %), ktorá tak získala 16 výborníckych miest v obecnom zhromaždení. Druhá podľa počtu hlasov bola listina koalícia Pokrenimo Kovačicu – Tomislav Nikolić, ktorá získala 1 911, čiže 15,44 % hlasov a 7 mandátov. Nasleduje listina Čedomir Jovanović – Preokret (LDP – SDU) s 1 029 hlasmi voličov, čiže 8,31 %, ktorá získala 4 výbornícke miesta v obecnom parlamente. Po tri výbornícke miesta získali Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, Z volebného miesta v Kovačici Všetci spoločne, proti výstavbe továrne na spracovanie azbestu, Slovenská strana Ján pokrajinské voľby podľa väčšinového systému, Paul (Pavlovic) a Skupina občanov Zelené jabl- kde najviac hlasov získal Martin Zloch.

Keď ide o lokálne voľby, tak Kovačičania v najko, dva mandáty patria koalícii Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Strana zjednotených väčšom počte okrúžkovali listinu Demokraticpenzistov Srbska a jedno výbornícke miesto v ká strana – Boris Tadić, ktorá získala 1 324 hlaobecnom zhromaždení v Kovačici získala listi- sov, čiže 39,92 %, na druhom mieste podľa počna Zväzu vojvodinských Maďarov. Nedostatoč- tu hlasov bola listina Skupina občanov Zelené ný počet hlasov na vstup do obecného zhro- jablko (462 hlasov, čiže 13,93%), na treťom maždenia mali tieto strany: Srbská radikálna stra- mieste zakotvila listina Skupina občanov Obyna – Dr. Aleksandar Martinović, Skupina obča- čajní ľudia, ktorá mala 287 hlasov, čiže 8,65%. nov Obyčajní ľudia a Strana vojvodinských Slo- Ostatné listiny mali oveľa menšiu priazeň voličov. Keď ide o miestne voľby na úrovni MS, tak vákov – Slovenské spoločenstvo.

V Kovačici bolo do voličského zoznamu za- aj tu väčšinou hlasov (1 678) zvíťazila listina Depísaných 5 724 oprávnených voličov a vo voľ- mokratická strana – Kovačica, ktorej nositeľom bách v nedeľu 6. mája sa zúčastnilo 3 316 voli- je Martin Zloch.

V Padine sa vo voľbách zúčastnilo 2 392 čov, ktorí potvrdili väčšinovú demokratickú orientáciu. Najväčší počet hlasov v parlament- oprávnených voličov z celkového počtu 4 920. ných voľbách občania v Kovačici dali listine pod Podobne ako aj v Kovačici, najviac svojich hlačíslom jeden a rovnako tak urobili aj keď ide o sov dali DS, aj keď ide o pokrajinské a lokálne voľ-

VÝSLEDKY VOLIEB V INĐIJSKEJ OBCI

Zvíťazila Listina Goran Ješić a základe predbežných výsledkov lokálnych volieb na území Inđijskej obce preN svedčivé víťazstvo dosiahla Listina Goran Ješić, ktorú navrhli DS, G 17 plus a LDP. Táto listina v nedelňajších lokálnych voľbách 6. mája získala 39,29 % hlasov voličov, ktorí sa zúčastnili vo voľbách. Zo spolu 41 837 zapísaných voličov svoje volebné právo využilo 25 715 občanov tejto obce, čiže 61,47 %. Listina Goran Ješić získala 18 z celkového počtu 37 výborníckych miest v ZO Inđija.

Listina Pokrenimo Srbiju − Tomislav Nikolić, ktorú tvoria SNS, NS a PUPS získala 14,15 % hlasov voličov. Socialisti dostali okolo 13 % hlasov a takmer rovnaký počet hlasov získali SRS (7,34) a DSS (7, 25). V tejto obci cenzus prekročila ešte listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny –

10

Nenad Čanak, ktorá získala 5,41 % hlasov. Cenzus neprešli SDS a skupiny občanov Dveri, Može i bolje, Promene – pokret za Inđiju i napredna sela. Goran Ješić aj počas predchádzajúcich 12 rokov bol v čele Inđijskej obce a tentoraz väčšinu hlasov získal vo všetkých osadách obce, čiže aj v Ljukove a Krčedine, kde tradične vo voľbách víťazili radikáli. Ako zahlásili z Listiny Goran Ješić, už tohto týždňa plánujú formovať obecnú moc v spolupráci s SPS a DSS. Keď ide o voľby poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa proporčného volebného systému, najviac hlasov v tejto obci získali kandidačné listiny SNS – NS – PS (20,25 %), DS (18,83 %), SPS – PUPS – JS (15,03 %), SRS (11,07 %), LSV (10,04 %) a DSS (8,39 %). Do druhého kola pokrajinských volieb podľa väčšinového volebného

by. Padinčania, keď ide o obecné voľby, dali 688, čiže 28,76 % hlasov listine Demokratická strana – Boris Tadić, na druhom mieste je listina Všetci spoločne, proti výstavbe továrne na spracovanie azbestu, Slovenská strana Ján Paul (Pavlovic) s 437 hlasmi, čiže 18,26 % a na treťom mieste podľa počtu hlasov voličov je listina Skupina občanov Zelené jablko s 310 hlasmi, čiže 12,96 %.

Ostatné listiny dostali menej hlasov. Listina DS zvíťazila aj vo voľbách na členov Rady MS v Padine, kde za listinu Demokratická strana – Padina, ktorej nositeľom listiny je Ladislav Petrovič, občania dali 1 471 hlasov.

Keď ide o výsledky volieb do Zhromaždenia AP Vojvodiny, listina Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić získala 3 937 hlasov, čiže 31,75 % a na druhom mieste je koalícia Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić s 2 430 hlasmi, čiže 19,60 %. Na treťom mieste je Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak s 1 570 hlasmi, čiže 12,66 %. Ostatné listiny získali podstatne menej hlasov. O jedno poslanecké miesto v pokrajinskom parlamente sa podľa väčšinového systému z územia Kovačickej obce uchádzalo osem kandidátov, z ktorých najväčší počet hlasov získal Martin Zloch (3 920 hlasov, čiže 31,71 %).

Druhý podľa počtu hlasov je Živojin Matejić (2 105 hlasov, čiže 17,03 %). Títo dvaja kandidáti postúpili do druhého kola.

Z 18 listín vo voľbách na poslancov do Národného zhromaždenia Srbska najväčšiu priazeň voličov získala listina Voľba pre lepší život – Boris Tadić, za ktorú hlasovalo 4 321 oprávnených voličov, čiže 34,88 %. Druhá podľa počtu hlasov bola listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić s 2 836 hlasmi, čiže 22,89 %, nasleduje Čedomir Jovanović – Preokret s 1 367 hlasmi voličov, čiže 11,03 %. Ostatné listiny získali oveľa menší počet hlasov.

A. Chalupová

systému postúpili Dr. Ruža Avalićová (26,62 %) z koalície SPS – PUPS − JS a Dr. Danilo Višnjevac (20,08 %) z Listiny Goran Ješić.

V parlamentných voľbách najväčší počet hlasov dostala listina SNS – NS – PSS 24,27 %. Nasleduje DS 22,47 %, SPS – PUPS – JS 15,15 %, SRS 10,27 % a DSS 7,95 %.

V nedeľňajších prezidentských voľbách občania Inđijskej obce najviac hlasov dali Tomislavovi Nikolićovi – 37 %. Boris Tadić získal 32 %, Ivica Dačić 13 % a po 5 % hlasov získali Vojislav Koštunica a Jadranka Šešelj.

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY V najmenšej osade Inđijskej obce – Slankamenských Vinohradoch na zozname je 271 oprávnených voličov. Vo voľbách sa zúčastnilo 184 voličov a v obecných voľbách najviac hlasov dali Listine Goran Ješić – 97. Oveľa menej hlasov voličov získali listiny SPS – PUPS – JS a Liga sociálnych demokratov Vojvodiny.

A. Lš.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

VOĽBY 2012 ODŽACKÁ OBEC

STAROPAZOVSKÁ OBEC

V Laliti vysoká účasť voličov D

Pokrokári zvíťazili v lokálnych voľbách V

o voličských zoznamov v Odžackej obci súhrnne je zapísaných 27 337 oprávnených voličov a vo voľbách sa zúčastnilo 15 810, čiže 57,75 percenta voličov.

Keď ide o parlamentné voľby, najväčšiu dôveru voličov získala volebná listina Voľba pre lepší život – Boris Tadić, za ktorú hlasovalo 3 675 voličov alebo 23,24 percenta. Nasleduje listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić, ktorá dostala 3 547 hlasov a listina SPS – PUPS – JS – Ivica Dačić s 2 337 hlasmi.

nović – 3 628, ako aj Predrag Cvetanović – 3 084. Títo dvaja kandidáti postúpili do druhého kola pokrajinských volieb podľa väčšinového systému.

V Laliti do voličského zoznamu je zapísaných 1 228 voličov a vo voľbách v nedeľu 6. mája sa zúčastnilo 868 občanov, čiže 70,68 percenta. V prezidentských voľbách Laliťania najviac hlasov dali Borisovi Tadićovi – 310, potom Ivicovi Dačićovi – 257 a Tomislavovi Nikolićovi – 88. V parlament-

Dve generácie na volebnom mieste v Laliti

V prezidentských voľbách najväčšiu dôveru voličov v Odžackej obci získal Boris Tadić, ktorému svoj hlas dalo 4 012 voličov, čiže 25,36 percenta. Nasleduje Tomislav Nikolić, za ktorého hlasovalo 3 599 voličov, a na treťom mieste je Ivica Dačić, ktorý dostal 2 308 hlasov.

Vo voľbách poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa proporčného systému, kde sa hlasovalo za 14 volebných listín, najväčšiu priazeň voličov získala listina Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić, za ktorú hlasovalo 3 714 občanov, čiže 24,44 percenta. Nasleduje listina Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić, ktorá dostala 3 166 hlasov, a Listina SPS – PUPS – JS – Ivica Dačić, ktorá získala 2 291 hlasov.

Vo voľbách na pokrajinských poslancov podľa väčšinového systému zo spolu ôsmich kandidátov z Odžackej obce na listine najviac hlasov získal Dr. Đorđe Bogda12. 5. 2012

19 /4490/

ných voľbách 288 Laliťanov svoj hlas dalo listine Voľba pre lepší život – Boris Tadić. Listina SPS – PUPS – JS – Ivica Dačić dostala 202 hlasov a listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić 72 hlasov.

Vo voľbách poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa proporčného systému v Laliti zvíťazila listina Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić, za ktorú hlasovalo 293 občanov. Druhá je listina SPS – PUPS – JS – Ivica Dačić, ktorá dostala 261 hlasov, a tretia listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić s 69 hlasmi. Vo voľbách poslancov podľa väčšinového systému najviac hlasov v Laliti dostali kandidáti Dr. Đorđe Bogdanović – 352 a Predrag Cvetanović – 253 hlasov, ktorí postúpili do druhého kola.

Záverom treba povedať, že voľby tak v Odžackej obci, ako aj v Laliti prebiehali bez problémov a v súlade s predpismi.

J. Hrnčiar Foto: J. Pucovský

HLAS ĽUDU

utorok 8. mája a do uzávierky tohto čísla z Obecnej volebnej komisie v Starej Pazove oznámili iba predbežné výsledky lokálnych volieb. Ostatné výsledky týkajúce sa prezidentských, parlamentných a pokrajinských volieb zverejníme v budúcom čísle. Z nedeľňajších volieb v Starej Pazove – Na území Staropa- volebné miesto číslo 31 v ZŠ hrdinu Janka zovskej obce na 48 vo- Čmelíka lebných miestach v nedeľu 6. mája Marković Palma 1 863 (5,66 %). Na sa vo voľbách zúčastnilo 32 926 ale- základe predbežných výsledkov bo 59,73 % oprávnených voličov z cenzus neprestúpili ZRS – Mijodrag Mojić 1 391 (4,22 %), Dveri – celkového počtu 55 121 voličov.

V lokálnych voľbách najviac hla- pre život Pazovy 1 363 (4,14 %), sov voličov získala listina Pokrenimo Nová Pazova – Opština Vuk Đuričić Srbiju – Tomislav Nikolić 8 054 1 036 (3,15 %), Čedomir Jovanović (24,46 %). Nasledujú: Voľba pre lep- – Preokret 894 (2,72 %), LSV – Neší život – Boris Tadić – Goran Jović nad Čanak 518 (1,57 %), Strana voj6 812 (20,69 %), Ivica Dačić – SPS – vodinských Slovákov 488 (1,48 %), PUPS 3 431 (10,42 %), DSS – Vojislav Skupina občanov SOS pokret 449 Koštunica 2 899 (8,80 %), SRS – Dr. (1,36 %) a Pokret radnika i seljaka Aleksandar Martinović 1 975 (6,00 – Kosta Krstić 385 (1,17 %). a. lš. %), Jedinstvena Srbija – Dragan

Z VÝSLEDKOV VOLIEB V NOVOM SADE

Dôvera doterajšiemu mestskému vedeniu Z

o spolu 312 723 oprávnených voličov v Novom Sade v nedeľňajších voľbách sa podľa údajov Mestskej volebnej komisie zúčastnilo 166 049, čiže čosi nad 51 percent. Súdiac podľa výsledkov, Novosadčania boli spokojní s doterajším mestským vedením a opäť mu dali dôveru.

Najviac hlasov 30 899, čiže 18,61 % získala listina Voľba pre lepší Nový Sad – Bojan Pajtić. Nasleduje listina Pokrenimo Novi Sad – Tomislav Nikolić, za ktorú hlasovalo 27 305, čiže 16,44 % voličov. Takmer rovnaký počet občanov Nového Sadu vyjadril dôveru listine LSV – Nový Sad náš dom – Nenad Čanak, ktorá dostala 26 772, čiže 16,12 percenta hlasov.

Listina Ivica Dačić – SSS, PUPS, JS, SDPS dostala 13 503 hlasov, čo je 8,13 %. Podľa počtu získaných hlasov nasleduje Rómska demokratická

strana – Tomislav Bokan, za ktorú hlasovalo 10 649, čiže 6,41 % voličov. Listina DSS – Vojislav Koštunica získala priazeň 9 835 voličov, čo je 5,92 % hlasov. Listina Dveri za život Novog Sada získala 8 892 hlasov, čiže 5,36 % a SRS – Dr. Aleksandar Martinović získala 8 517, čiže 5,13 % hlasov. Výborníkov v Zhromaždení mesta Nový Sad budú mať aj menšinové listiny ZVM – István Pásztor (1,78 %) a Nijedan od ponuđenih odgovora (1,07). Výborníkov však nebudú mať predstavitelia volebných listín Maja Gojković – ZRS (4,75 %) a Čedomir Jovanović – Vojvođanski preokret (3,61 %). Listina Zjednotení penzisti a sociálna pravda – Pero Zubac získala 4,3 %; MI – Dr. Miroslav Miša Ilić 1,4 % a Srbská demokratická strana – Magister Radivoj Prodanović okolo 1 %.

E. Š.

11

VOĽBY 2012 ŠÍDSKA OBEC

Najúspešnejší demokrati odľa správy Obecnej volebnej komisie, ktorú nám poskytla P predsedníčka Anka Trbićová, voľby v Šídskej obci prebiehali relatívne dobre a bez väčších problémov.

Spolu 31 304 oprávnených voličov malo možnosť na 39 volebných miestach rozmiestnených v meste Šíd a v 18 osadách v obci voliť svojich predstaviteľov do obecného, pokrajinského a republikového parlamentu, ako aj prezidenta Srbska.

Podľa prvých neoficiálnych údajov, ktoré komisia mala v pondelok, výsledky sú takéto: z 31 304 voličov v prezidentských voľbách sa zúčastnilo 18 411 alebo 58,92 %. Najviac hlasov v prezidentských voľbách získal Boris Tadić – 30,07 %, potom Tomislav Nikolić 20,39 % a Ivica Dačić 15,27 %. Ostatní kandidáti dostali menej hlasov.

Keď ide o voľby poslancov do Národného zhromaždenia Srbska, naj-

viac hlasov dostala koalícia Voľba pre lepší život – Boris Tadić 28,21 %, nasleduje listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić, ktorá získala 19,73 %, Ivica Dačić – SPS, PUPS, JS 14,99 %, Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica 8,78 %, Srbská radikálna strana 8,41 %, Čedomir Jovanović – Preokret 5,08 %, kým ostatné listiny dostali pod 3 % hlasov.

Vo voľbách do Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa väčšinového volebného systému do druhého kola postúpili Nikola Vasić zo Srbskej pokrokovej strany, ktorý získal 4 259 hlasov alebo 24,56 %, a Bogdan Travica, kandidát koalície Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić, ktorý dostal 3 363 hlasov čiže 19,39 %. V pokrajinských voľbách podľa proporčného systému listina Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić získala 4 358 hlasov alebo 24,70 %,

V OBCI PLANDIŠTE

Zvíťazili demokrati obecnej volebnej komisie v Plandišti oznámili, že do voličZ ského zoznamu je zapísaných 9 793 voličov. Z toho sa v nedeľňajších všeobecných voľbách zúčastnilo 6 363 voličov, čiže 64,97 %. Výsledky hlasovania na všetkých úrovniach hovoria o tom, že občania tejto obce najviac dôverujú Demokratickej strane. Tak v republikových parlamentných voľbách DS dostala úhrnne 1 883 hlasov. Na druhom mieste je Srbská pokroková strana, ktorá dostala 1 209 hlasov a na treťom mieste je Socialistická strana Srbska s 784 hlasmi. Ostatné listiny získali menej od 10 percent hlasov

Podobné poradie bolo aj v prezidentských voľbách. Kandidát DS Boris Tadić získal 2 016, hlasov, Tomislavovi Nikolićovi tu dôveruje 1 276 voličov a predsedu SSS Ivicu Dačića by v prezidentskom kresle chcelo vidieť 754 voličov. Kandidát ZRS Dr. Zoran Stanković získal 589, Čedomir Jovanović 434, pokým ostatní kandidáti dostali zanedbateľný počet pod 5 percent hlasov.

V pokrajinských voľbách podľa väčšinového systému v druhom kole si sily zmerajú Zoran Tanasković (DS), ktorý dostal 1 533 hlasov a kandidát Zjednotených regiónov Srbska Nikola Vučković so získanými 1 233

Predsedníčka Obecnej volebnej komisie v Šíde Anka Trbićová listina Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić 3 247 alebo 18,40 %, listina Ivica Dačić – SPS, PUPS, JS získala 2 680 alebo 15,19 %, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak 1 804 alebo 10,22 %, Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica 1 657 alebo 9,39 %, Srbská radikálna strana – Vojislav Šehlasmi. Vo voľbách podľa proporčného systému nad päť percent hlasov dostala listina Za lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić – 1 586, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – 859, Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić 741 a Zjednotené regióny Srbska –Mlađan Dinkić – 562 hlasov.

Vo voľbách do lokálneho parlamentu tiež vynikli dve listiny. Najviac hlasov dostala listina Demokratickej strany – 1 692, čiže 17,5 percenta.

Iba 125 hlasov menej, čiže 1 567 dostala listina Skupina občanov – Zjednotené regióny Srbska Zoran Vorkapić. Listina Socialistickej strany Srbska získala dôveru 643 voličov a Liga sociálnych demokratov Vojvodiny 595. Päťpercentný cenzus prekročila ešte aj listina Srbskej pokrokovej strany, ktorá dostala 483 hlasov. Na základe toho DS v Zhro-

VÝSLEDKY NEDEĽŇAJŠÍCH VOLIEB V MESTSKEJ OBCI SURČÍN

Zostane staronová koalícia?

V

Mestskej obci Surčín sa v nedeľu 6. mája vo voľbách zúčastnilo 24 004 voličov alebo 66,25 % z celkového počtu 36 243 oprávnených voličov. Na 27 volebných miestach voliči najviac hlasov v obecných voľbách dali listine DS – 6 076. Na druhom mieste podľa počtu hlasov je SNS – 5 810 a na treťom ZRS – 3 396. Nasledujú Bolja opština Surčín – 280 hlasov voličov, kým SPS – PUPS dostali 1 776. Ostatné listiny dostali oveľa menší počet hlasov: SRS 988, DSS 812, JS 971, LDP 492.

Keď ide o voľby výborníkov do Zhromaždenia mesta Belehrad, v Mestskej obci Surčín najviac hla-

12

sov získala koalícia SNS – NS 7 297, DS 6 965, SPS – PUPS 2 100, ZRS 1 966, DSS 1 044. Ostatných zo 10 politických strán či skupín občanov dostalo oveľa menší počet hlasov voličov (najmenej Reformistická strana 13 a najviac LDP 609).

V parlamentných voľbách výsledky sú takéto: SNS – NS 7 961 hlasov, DS 5 714, SPS – PUPS 2 015, ZRS 1 919, SRS 1 350, DSS 1 227, Dveri 912 a LDP 872.

Z kandidátov na prezidenta najviac hlasov získal Tomislav Nikolić – 8 331. Nasledujú Boris Tadić 6 122, Ivica Dačić, 2 568, Zoran Stanković 1 999 a Vojislav Koštunica 1 361.

šelj 1 633 alebo 9,26 %. Ostatné strany dostali menej ako 4 % hlasov.

Voľby zastupiteľov ľudu do obecného zhromaždenia prebiehali tak ako sa aj očakávalo. Najviac hlasov dostala Demokratická strana 4 662 alebo 26,28 %, nasleduje Srbská pokroková strana, ktorá získala 3 179 alebo 17,92 %, SPS, PUPS, JS 2 644 alebo 14,91 %, DSS 2 672 alebo 15,06 %, Srbská radikálna strana 1 405 alebo 7,92 %, LSV 1 233 alebo 6,95 %. Listiny Otvoreno (3,74 %), URS (2,46 %), Preokret (2,93 %) a SDS (1,82 %) neprešli cenzus a nedostali sa do obecného zhromaždenia.

Podľa týchto výsledkov v šídskom obecnom parlamente, ktorý počíta 39 členov, v novom zložení bude 12 predstaviteľov Demokratickej strany, 8 predstaviteľov Srbskej pokrokovej strany, 7 predstaviteľov Demokratickej strany Srbska, 6 predstaviteľov koalície SPS, PUPS, JS, 3 predstavitelia Srbskej radikálnej strany a 3 predstavitelia Ligy sociálnych demokratov.

St. S. maždení bude mať 8, ZRS 7, LSV a SSS po 3 a SPS 2 výborníkov.

HAJDUŠICA Do voličského zoznamu v Hajdušici je zapísaných 979 občanov a svoje volebné právo využilo 639, čiže 65 percent. V pokrajinských voľbách podľa väčšinového systému najviac hlasov dali Zoranovi Tanaskovićovi (DS) – 163 a Nikolovi Vučkovićovi (ZRS) – 122. Ostatní kandidáti v tejto osade dostali omnoho menej hlasov. V pokrajinských voľbách podľa proporčného systému najviac hlasov Hajdušičanov dostali listiny DS – 196, SPS – 113, LSV – 99... V obecných voľbách voliči v tejto osade najviac hlasov zverili listine DS – 204, ZRS – 176, SPS – 75, LSV − 68. vlh

DOBANOVCE V Dobanovciach na 5 volebných miestach bolo zapísaných 7 052 voličov. Vo voľbách sa zúčastnilo 4 474 voličov, z čoho 199 bolo neplatných lístkov.

V tejto osade Surčínskej obce najviac hlasov v lokálnych voľbách získala koalícia okolo SNS – 1 120, potom nasledujú DS 1 082, Bolja opština Surčin 408, ZRS 622, SRS 214, JS 173, DSS 122 a LDP 70.

BOĽOVCE Občania tejto osady v nedeľu hlasovali na 4 volebných miestach. Z úhrnne zapísaných 3 538 voličov v obecných voľbách sa zúčastnilo 2 408. Neplatných lístkov bolo 86. Boľovčania najviac hlasov dali DS – 574, a potom nasledujú Bolja opština Surčin 352, ZRS 383, SNS 511, SRS 58, DSS 66, SPS – NS 269, LDP 28 a JS 77. a. lš.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

VOĽBy 2012 OBEC BÁČSKy PETROVEC

V lokálnom parlamente 8 strán nedeľu 6. mája aj v osadách Báčskopetrovskej obce sa súčasne konali prezidentské, republikové, pokrajinské a lokálne voľby. Občania mali možnosť hlasovať na 11 volebných miestach, z toho v Petrovci ich bolo 5 a po 2 v ostatných troch osadách. Väčšina volebných miest bola v miestnych základných školách, a v Petrovci aj v Klube poľnohospodárov a Dome MSS Ľudovíta Mišíka.

Na voličskom zozname v obci je 12 436 voličov. Tí, ktorí prišli na voľby, od komisií dostali 5 lístkov a tiež 5-krát sa i podpisovali do voličských zoznamov. Predbežné výsledky hovoria, že v Petrovci hlasovalo 3 037 voličov (51,29 %), v Hložanoch 1 179 (66,98 %), v Kulpíne 1 321 (53,91 %) a v Maglići 1 383 (60, 02 %). Spolu na úrovni obce hlasovalo 6 920 alebo 55,64 % voličov, a neplatných bolo 264 (3,81 %) lístkov.

V lokálnych voľbách najviac hlasov získala koalícia okolo demokratov (1 836 hlasov), potom LSV (1 068), a ďalej s minimálnym rozdielom hlasov listina Preokret

V

Nadpolovičná účasť voličov v Báčskopetrovskej obci

(610), koalícia okolo socialistov (625), Zjednotené regióny (610), potom Srbská pokroková strana (537), Jednotné Srbsko (417) a Strana vojvodinských Slovákov (407). Týchto osem listín bude zastúpených v lokálnom parlamente. Vo voľbách neuspeli srbskí radikáli (210), skupina občanov Ľudia ľuďom (192) a Sociálnodemokratická strana Srbska (112 hlasov).

Keď ide o pokrajinské voľby podľa proporčného systému, i tuná máme podobné výsledky.

Demokrati získali 2 247 hlasov, ligisti 1 466, pokrokári 640, socialisti 569, liberáli 567, Zjednotené regióny 467, radikáli 225, Dveri 179, DSS 130, kým ostatní na listine získali zanedbateľný počet hlasov. Vo voľbách podľa väčšinového systému o miesto v pokrajinskom zhromaždení z tejto obce súperilo 9

BÁČSKA PALANKA

Výborníci z 8 listín emokratická strana (DS) získala najviac hlasov (podľa neúradných informácií 5 024, čiže 17,73 percenta z celkového počtu zúčastnených voličov), takže v laviciach Zhromaždenia obce Báčska Palanka bude mať 9 výborníkov.

S rovnakým počtom sa môže pochváliť aj Srbská pokroková strana (SNS), ktorej dôveru vyslovilo 16,65 percenta, t. j. 4 718 voličov). Kto ešte uspel v lokálnych voľbách?

Po 7 miest obsadia koalícia SPS – PUPS – SDPS, ako i SRS. Zatiaľ čo tí prví oslavujú, radikáli majú dôvody na ustarostenosť, keďže v predchádzajúcom zložení ZO mali až o 11 výborníkov viac!

DSS bude mať štyroch výborníkov v ZO a „debutanta“, t. j. hnutie Dveri, ktoré bude mať dvoch výborníkov, viacerí označujú ako „najväčšie prekvapenie“.

Strana vojvodinských Slovákov bude mať taktiež dvoch a Strana vojvodinských Maďarov jedného výborníka v ZO

D

12. 5. 2012

19 /4490/

Báčska Palanka v nadchádzajúcom štvorročnom období.

V nedeľu 6. mája volebné právo na území Obce Báčska Palanka, hovoria neúradné zdroje, využilo 29 266 občanov (čiže 60,17 percenta z celkove 48 636 zaevidovaných voličov). Podľa údajov z jednotlivých politických strán najviac hlasov vo voľbách na prezidenta Srbska v B. Palanke získal Tomislav Nikolić (SNS); rovnako listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić získala najviac priaznivcov vo voľbách poslancov do Národného zhromaždenia Srbska. V pokrajinských voľbách podľa proporčného systému listine Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić pripadol najväčší počet hlasov, zatiaľ čo do druhého kola volieb podľa väčšinového volebného systému postúpili Dr. Goran Latković (SPS) a Dr. Goran Stupar (SNS).

J. B-š

HLAS ĽUDU

kandidátov. Do druhého volebného kola postúpili zástupcovia listín DS a LSV Ján Bohuš (1 561 hlasov) a Ján Brna (1 451). Okrem nich Radomir Zotović (ZRS) získal 1 105 hlasov, Miroslav Čeman (SSS – SZPS – JS – SDSS) 706, Anna Boldocká-Ilićová (SVS) 569, Jaroslav Chlpka (Preokret) 402, Nataša Andrášiková (SPS) 345 a Ján Hansman (Ľudia ľuďom) a Branka Ševićová (SRS) po 248 hlasov.

V republikových voľbách voliči v Báčskopetrovskej obci dôveru dali listine Voľba pre lepší život – Boris Tadić (36,41 %), listine Čedomir Jovanović – Preokret (14,99 %), listine Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić (12,29 %), listine Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić (9,47 %) a listine Ivica Dačić – SSS – SZPS – JS (8, 61 %).

Ostatné listiny (13) voliči okrúžkovali iba v malej miere.

V prezidentských voľbách kandidáti, ktorí na úrovni Srbska postúpili do druhého kola, i v tejto obci obsadili prvé dve priečky, s tým rozdielom, že výraznú prevahu tu získal Tadić – 43,99 %, kým Nikolić dostal 12,91 %. Súboj o druhé miesto iba s 25 hlasmi prehral líder LDP Čedomir Jovanović (12,55 %).

J. Č-p

Miestne voľby v Kulpíne S

účasne s prezidentskými, republikovými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami v nedeľu 6. mája sa v Kulpíne konali i voľby členov Rady Miestneho spoločenstva. Občania mali možnosť hlasovať na volebnom mieste v Základnej škole Jána Amosa Komenského.

Na voličskom zozname bolo súhrnne zapísaných 2 446 voličov. Z uvedeného počtu v miestnych voľbách v Kulpíne sa zúčastnilo 1 289 voličov. Na volebnej listine bolo spolu 33 kandidátov na členov RMS, z ktorých si občania Kulpína mali zvoliť deviatich. Podľa údajov z MS Kulpín, teda podľa poradovníka mien zostaveného podľa počtu získaných hlasov kandidátov, ktorý schválila volebná komisia na voľbu členov RMS Kulpín v čele s predsedom Dušanom Vidom, do novej miestnej rady sa dostalo deväť kandidátov s najväčším počtom hlasov. Vďaka hlasom voličov sa do Rady MS Kulpín dostali Gavra Govorčin (628 hlasov), Pavel Zima (599), Miroslav Čeman (544), Zuzana Pašićová (540), Lazar Popadić (533), Miroslav Stupavský (425), Viera DorčováBabiaková (406 hlasov), Vladimír Haška (374) a Michal Čiliak (305). Ostatných 24 kandidátov na členov RMS Kulpín dostalo menší počet hlasov.

K. Gažová

13

VOĽBY 2012 PREDBEŽNÉ VÝSLEDKY NEDEĽŇAJŠÍCH VOLIEB V KYSÁČI

Hlasy Demokratickej strane ko aj doteraz Kysáčania mali možnosť hlasovať na štyroch volebných miestach. Zo spolu 4 500 oprávnených voličov v tejto osade sa vo voľbách zúčastnilo 2 720, čiže 60,44 %.

Keď ide o prezidentských kandidátov, v Kysáči najviac hlasov, až 51,76 % získal Boris Tadić – Demokratická strana. Nasledujú Čedomir Jovanović – Preokret (13,13 %), Zoran Stanković – Zjednotené regióny Srbska (8,79 %), Tomislav Nikolić – Srbská pokroková strana (8,64 %) a Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (4,71 %). Čo sa týka parlamentných volieb, v Kysáči voliči 47,17 % hlasov dali kandidačnej listine Voľba pre lepší život – Boris Tadić. S 13,90 % hlasov nasleduje listina Preokret – Čedomir Jovanović a s 9,26 % hlasov listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić. Podľa počtu získaných hlasov nasledujúca je listina ZRS – Mlađan Dinkić (7,90 %). Koalícia SPS, PUPS, JS – Ivica Dačić získala v Kysáči priazeň 4,56 % voličov. Listina Všetko spolu: BDZ, GSM, DZH, DZVM, Slo-

A

venská strana – Emir Elfić v Kysáči dostala 3,97 % hlasov.

Keď ide o voľby poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa proporčného systému, v Kysáči najviac hlasov získali kandidačné listiny Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić (36,43 %), Liga sociálnych demo- Na volebnom mieste v Kultúrno-informačnom kratov – Nenad Čanak (25,63 stredisku v Kysáči Keď ide o voľby do Zhromaždenia mesta %), Vojvođanski preokret – Čedomir Jovanović (7,17 %) a rovnaké percento (6,76) hlasov Nový Sad, v Kysáči dôveru voličov získali vozískali listiny: Zjednotené regióny Srbska – Mla- lebné listiny Voľba pre lepší Nový Sad – Bojan đan Dinkić a Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Pajtić (33,57 %) a Nový Sad náš dom – Nenad Nikolić. Keď ide o kandidátov na poslancov do Čanak (24,60 %). Menšie percento hlasov zíZhromaždenia APV podľa väčšinového vo- skali Rómska demokratická strana – Tomislav lebného systému, v Kysáči najviac hlasov vo- Bokan (7,79 %), ZRS – Maja Gojković (7,50 %), ličov získali Aleksandar Grmuša – Voľba pre lep- Vojvođanski preokret – Čedomir Jovanović šiu Vojvodinu – Bojan Pajtić (38,46 %) a Zlata (6,07 %) atď.

E. Š.

Peričin – LSV – Nenad Čanak (20,85).

V ZREŇANINE SI VÄČŠINU HLASOV ROZDELILI

DS − LSV − SPS odľa výsledkov Mestskej volebnej komisie zverejnených na webovej stránke Mesta Zreňanin, na úrovni mesta hlasovalo spolu 60 082, čiže 55,48 % z úhrnne 107 112 voličov zapísaných do voličského zoznamu.

Na základe ich hlasov v zhromaždení najväčšieho banátskeho mesta najviac výborníckych mandátov získala koalícia okolo Srbskej pokrokovej strany (SPS) – 24, Demokratická strana (DS) bude mať 15, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) 13 mandátov. Po viacročnej prestávke do zreňaninského parlamentu sa dostala aj Socialistická strana Srbska (SSS), ktorú bude zastupovať osem výborníkov, a doteraz najpočetnejšia výbornícka skupina Srbskej radikálnej strany (SRS) sa scvrkla na 4 výborníkov. Troch výborníkov bude mať ešte aj Zväz vojvodinských Maďarov (ZVM) a bez výborníckych kresiel zostalo hnutie Ravnopravnost a G 17 plus, resp.

Zjednotené regióny Srbska (ZRS).

V pokrajinských voľbách podľa väčšinového systému vo vo-

P

14

lebnej jednotke číslo 15 najviac hlasov dostal kandidát SPS Predrag Matejin – 6 111 a druhé miesto obsadil kandidát LSV Vladimir Vasiljev. Títo dvaja postúpili do druhého kola. Vo volebnej jednotke číslo 16 do druhého kola postúpili Aleksander Marton z LSV s 3 638 hlasmi a Zlatan Ankić zo SPS, ktorý dostal 3 468 hlasov, pokým si vo volebnej jednotke číslo 17 v druhom kole sily zmerajú Ivan Bošnjak zo SPS, ktorý dostal 5 166 hlasov, a Dragan Tošić zo SSS, ktorému svoj hlas zverilo 2 920 voličov.

V pokrajinských voľbách podľa proporčného systému v Zreňanine najviac hlasov získala listina SPS 13 515 (22,94 %). Nasleduje listina LSV s 10 686, čiže 18,14 % hlasmi, DS – 9 446, čiže 16,3%, SSS 6 357, čiže 10,79 %, SRS 3 478 – 5,90 %, a LDS 3 072 – 5,21%.

Vo voľbách poslancov do republikového parlamentu občania najväčšieho banátskeho mesta najviac hlasov dali listine Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić, ktorá získala priazeň 15 911 (26,75 %) voličov. Listina

Voľba pre lepší život – Boris Tadić získala 13 983 (23,5 %) hlasov. Nad desať percent hlasov tuná získala ešte iba listina SSS – PUPS – JS – Ivica Dačić, ktorá dostala 6 710 hlasov Zreňaninčanov.

ARADÁČ Do voličského zoznamu v Aradáči je zapísaných 2 724 voličov, z čoho svoje volebné právo využilo 1 549 voličov, ktorí hlasovali na dvoch volebných miestach.

Najviac hlasov dostala LSV – 412, SPS získala 404 hlasov a DS 290, pokým ostatné strany dostali pod sto hlasov. Na voľbách do pokrajinského zhromaždenia Aradáčania svoje hlasy rozdelili

LSV – 459, SPS – 353, DS – 249, SSS 105 atď.

BIELE BLATO Do voličského zoznamu v Bielom Blate je zapísaných 1 161 plnoletých Bieloblatčanov a svoje volebné právo využilo 741 voličov. Z toho za LSV hlasovalo 266 voličov, DS dostala 207, ZVM 89 a SPS 75 hlasov. Ostatné listiny dostali pod dvadsať hlasov. Voliči v tejto osade by v laviciach pokrajinského zhromaždenia vo voľbách podľa proporčného systému chceli vidieť poslancov z radov LSV, ktorým zverili 279 hlasov. Demokratov podporilo 201, ZVM 71 a SPS 61 voličov. vlh

Voľby v Alibunárskej obci O

becná volebná komisia v Alibunári prostredníctvom obecnej webovej stránky po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu zverejnila iba výsledky volieb na lokálnej úrovni. Ako sa uvádza, do volebného zoznamu v tejto obci je zapísaných 19 067 oprávnených voličov. Z toho svoje volebné právo v nedeľu 6. mája využilo 11 417, čiže 59,88 percenta voličov. Najviac hlasov a tým aj výborníckych miest v obecnom zhromaž-

dení získala Demokratická strana, ktorá dostala 4 477 hlasov a 12 výborníckych mandátov. Socialistická strana Srbska dostala 1 742 hlasov a 4 výbornícke mandáty.

Na základe 1 417 hlasov Srbská pokroková strana bude mať troch výborníkov a Liga sociálnych demokratov a Demokratická strana Srbska po dvoch výborníkov, a to na základe získaných 932, resp.

865 hlasov. vlh

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PODUJATIA 2. DŇA HLOŽIAN

Bohoslužby, kroje, kvetiny, jarmok... ohtoročné podujatia v rámci Dňa Hložian (3. mája) sa uskutočnili počas troch dní 4., 5. a 6. mája a zahrnuli početné udalosti. V piatok, ako prvá z nich, bola výstava obrazov 19. Hložianska paleta (o nej sa zmieňujeme v kultúrnej rubrike). Nasledovala etnovýstava Spolku žien a nakoniec, ako ústredná udalosť prvého oslavného dňa, slávnostné zasadnutie Rady Z otvorenia etnovýstavy SŽ Slovenka: Miestneho spoločenstva V. Miškovicová (sprava), A. Dudková Hložany a kultúrno-ume- a E. Greksová lecký program (o čom píšeme vo Fókuse). Sobotňajšie pred- žianske ženy nainštalovali výstavu poludnie bolo venované športo- fotografií Dedina v minulosti; pravým súťažiam (o nich informujeme covníci miestnej základnej školy v rubrike Šport) a popoludní sa pridali ďalšiu: Škola v minulosti. uskutočnili tradičné podujatia: Fes- Pravdaže, záujemcovia (prakticky tival kvetín v organizácii Združenia všetci tí, ktorí sa prišli pozrieť na sláv-

T

Palanky a Dušan Zahorec z Čelareva.

Vystavovateľov a hostí Festivalu kvetín privítal predseda ZP Hložany Miroslav Kudron, úradne ho otvoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš a prihovoril sa aj primátor Holíča Zdeno Čambal. Moderovala učiteľka Mária Bartošová-Korčoková. V zábavnej časti programu tancovali hložianski žiaci; tancami, spevom a hudbou sa predstavili aj členovia Folklórneho súboru Valšan z Holíča. Ich

prebiehal otvárací ceremoniál spomenutej etnovýstavy, bola prístupná aj výstava jubilujúceho Dobrovoľného hasičského spolku Hložany (dokumentácia a prístroje na hasenie ohňa).

Festival kvetín sa osvedčil už predtým než ho zaradili do oslavy Dňa Hložian, ktorý vlani mal premiéru.

Svedčí o tom nielen 25 stánkov, na ktorých okrem kvetín účastníci festivalu vystavovali aj zeleninovú priesadu a sadenice kríkov, ale aj nádvorie niekdajšej „novej školy“, čiže kaviarne Pod lipami plné ľudí. Súčasťou festivalu bola aj výstava fotografií ZE Ekos pomenovaná Klenoty z Hložian. Otvorila ju členka združenia Zuzana Turóciová, prízvukujúc, že Ekos pra- Veľvyslanec SR Ján Varšo otvoril etnovýstacuje predovšetkým na vu; spievala R. Lovásová zvýšení ekologického povedomia a zasadzuje sa za orga- hudba, ako i známe dueto Rastislav nickú výrobu a skrášľovanie osady. Struhár – Samuel Kováč hrali do tanAnna Oberová, majiteľka firmy Anin ca aj po ukončení festivalu, v rámvrt z Báčskeho Petrovca, hovorila o ci ktorého členky Spolku žien Slomožnostiach využívania mulču v zá- venka ponúkali chutné koláče a

Radosť pre oči: pri jednom z kvetinových stánkov poľnohospodárov Hložany, výstava Združenia ekológov Ekos, prezentácia miestneho mládežníckeho združenia Ideal-club, ako i ľudová veselica. V nedeľu predpoludním sa uskutočnili slávnostné bohoslužby v evanjelickom chráme; v centre dediny bol tradičný májový jarmok (už dávno sme nevideli menší); popoludní futbalové zápasy s vystúpením karatistiek (riporty z nich sú na športových stranách). Temer pri všetkých akciách boli aj hostia z partnerského mesta Holíč (Slovenská republika).

V posledných rokoch mimoriadne činný je hložiansky Spolok žien Slovenka. Nezaprel sa ani tentoraz: na poschodí Domu kultúry hlo12. 5. 2012

19 /4490/

nostnú akadémiu) sa nadchli aj etnoizbami SŽS, v ktorých dominovali starodávne kroje a nábytok. Výstavu oficiálne otvoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo.

Jeho a ostatných hostí privítala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová, ktorá skrátka predstavi- Najmladší spestrili Festival kvetín tancom la činnosť spolku. Program vyplnili: Renata Lovásová (za- hradkárstve. Prítomným sa páčili aj spievala pieseň Husi, biele husi), kvetinové aranžmány štyroch súAnna Dudková (výňatkami z textov ťažiacich dvojíc mladých ľudí (na o dejinách Hložian) a Ester Grekso- tému Svadobné kvetinové ozdoby), vá (zarecitovala báseň Vrabec a najmä tie, ktoré urobilo víťazné chlapec). V aule Domu kultúry, kde dueto Snežana Šolajová z Báčskej

HLAS ĽUDU

kyslovku a členovia ZP Hložany jedlá z roštu. Sotva z tohto podujatia, ktoré sa uskutočnilo za príjemného jarného počasia, niekto odišiel nenasýtený...

Juraj Bartoš

15

Z NAŠICH OSÁD DELEGÁCIA Z TALIANSKA V DOME ZDRAVIA V PETROVCI

STARÁ PAZOVA

Rozšírenie odbornej spolupráce

Finančná pomoc penzistom

piatok 27. apríla v Báčskom Petrovci pobudla delegácia špecialistov z oblasti kardiológie z Talianska, z regiónu Lombardia, ktorých do Domu zdravia B. Petrovec priviedli zamestnanci Inštitútu pre srdcovocievne ochorenia v Sriemskej Kamenici v čele s riaditeľkou prof. Dr. Nadou Čemerlićovou-Ađićovou. Vzácnych

V

prácu v oblasti kardiológie. Keďže kamenický inštitút úspešne spolupracuje aj s petrovským Domom zdravia, priviedli vzácnych hostí aj do Petrovca, do tejto vzornej ustanovizne, do ktorej chodia pracovať kardiológovia z Kamenice. Inštitút v Sr. Kamenici pracuje na spoločných projektoch s Talianskom. Pri tejto príležitosti do Petrov-

stredie a zdravotnú ustanovizeň. Republikový poslanec P. Marčok poukázal na dobré fungovanie petrovskej ustanovizne. Ako ozrejmila riaditeľka Čemerlićová-Ađićová, pred príchodom do B. Petrovca mali spoločnú schôdzu v Novom Sade, kde boli prítomní hostia z Talianska, predstavitelia kamenického inštitútu, predstavi-

Z návštevy hostí z Talianska a ich hostiteľov z kamenického inštitútu v Dome zdravia v Petrovci hostí privítal riaditeľ Domu zdravia Petrovec Dr. Ján Rybovič za prítomnosti republikového poslanca Pavla Marčoka, predsedu Báčskopetrovskej obce Vladimíra Turana a predsedu Zhromaždenia obce Sinišu Stanivuka.

Riaditeľka inštitútu v Kamenici v príhovore vysvetlila, že s nemocnicou Lecco z talianskeho regiónu Lombardia majú dlhoročnú odbornú spolu-

ca prišli Dr. Patrizia Monti, námestníčka riaditeľa zdravotníctva v Lecci, a kardiochirurg, dlhoročný spolupracovník kamenického inštitútu Dr. Giuseppe Gullace, kým z vojvodinských špičkových kardiochirurgov do Petrovca prišiel Dr. Svetozar Nićin. Hostia z Talianska sa na stretnutí v Dome zdravia v Petrovci krátko prihovorili a poďakovali sa za možnosť navštíviť toto pro-

telia domov zdravia z Nového Sadu a riaditeľ J. Rybovič z petrovského DZ. Okrem iného hovorili o edukácii lekárov z oblasti kardiológie, ktorá sa realizuje v rámci spoločného projektu s talianskymi odborníkmi. Návšteva hostí z Talianska v Petrovci pokračovala obchôdzkou jednotlivých oddelení ustanovizne v sprievode hostiteľov.

K. Gažová

K UPLYNULÉMU 38. MEDZINÁRODNÉMU VEĽTRHU STAVEBNÍCTVA

Rad uznaní vojvodinským výrobcom N

aši stavbári to už dobrých cento hrubého národného dôpár rokov nemajú na ružiach chodku.

Vzhľadom na všetko uvedené, ustlané. Stavebníctvo dnes zamestnáva u nás okolo 80 000 ľudí ako menší zázrak, možno i blikav 11 000 firmách, z ktorých je až 70 percent blokovaných, no napriek jeho možnému prospešnému vplyvu na približne 30 iných hospodárskych odvetví, ten veľmi necítiť.

Lebo toto odvetvie naďalej trápi globálna a domáca kríza, konkurencia z cudziny, neúplný Zákon o plánovaní, nedosta- Všetci odmenení tok prostriedkov, absencia výraz- júce svetielko nádeje na konci tunejšej pomoci štátu, celý rad iných nelu, možno pochopiť účinkoproblémov, spôsobujúc, že sa v vanie vyše 800 vystavovateľov, z ňom tvorí len jedno jediné per- čoho tretiny z cudziny, na Me-

16

dzinárodnom veľtrhu stavebníctva koncom apríla v Belehrade.

Pesimista by zase mohol mať námietku, že na 80 percent prípadov

ide o stálych hostí, ktorí príchod do našej metropoly berú ako najúčinnejší spôsob prezentácie vlastných výrobkov a osvedčenú

o štvrtok 3. mája sa v Národnom dome futbalu v Starej Pazove konalo 37. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova, posledné v tomto zložení. Väčšinou hlasov výborníkov (25) schválených bolo všetkých 14 bodov rokovacieho programu, medzi nimi i so zákonom zladený územný plán obce do roku 2025 a názvy nových ulíc vo východnej priemyselnej zóne a v sídlisku Staro selo.

Výborníci schválili aj rozhodnutie o udelení finančnej pomoci v hodnote 12 000 dinárov pre penzistov, ktorých penzie neprevyšujú 14 000 dinárov. Táto finančná pomoc bude vyplatená v dvoch častiach a na základe rozhodnutia staropazovského lokálneho parlamentu finančnú pomoc dostanú i nezamestnané tehotné ženy a rodičky.

V

A. Lš.

možnosť stretnúť sa či už so starými alebo novými, kupujúcimi.

V každom prípade na veľtrhu bolo celé dni čo vidieť a zažiť, kým z pestrého súboru sprievodných programov pozornosť aktérov zvlášť pútali tematické okrúhle stoly. Napríklad o tom, kde je naše stavebníctvo dnes, aké lieky potrebuje, do čoho investovať, ako sa dopracovať k tzv. zeleným, ekologickým stavbám. Usudzujúc podľa návštevnosti, ale i získaných uznaní, chvályhodnou skutočnosťou je, že aj vojvodinskí stavbári – z Nového Sadu, Kanjiže, Kikindy, Zreňaninu... – čoraz viac dávajú vedieť o sebe. V rôznych smeroch a odvetviach.

Aj to môže byť jeden zo závanov natoľko potrebného a možného optimizmu.

12. 5. 2012

Oto Filip 19 /4490/

HLAS ĽUDU

Z NAŠicH oSÁD prÁce v kYSÁČSkoM koStole

Vynovia interiér, vybudujú parkovisko edľa kysáčskeho kostola cirkevníci stavajú parkovisko. Usilovne sa robí aj v samotnom chráme. kysáčsky pán farár ondrej Marčok o týchto prácach povedal: − v minulom roku 2011 sme nepodnikli opravu kostola a fary. Šetrili sme prostriedky, aby sme mohli urobiť väčšie zákroky a okrem toho sme sa o finančné prostriedky uchádzali v Meste Nový Sad. v týchto dňoch sme sa dozvedeli, že nám schválili prostriedky v sume 460-tisíc dinárov na úpravu interiéru kostola.

Hneď sme sa pustili do práce na vynovení dlážky, bez ohľadu na to, že nám schválené peniaze ešte neboli vyplatené. odstránili sme polovicu starej dlážky, bola tam vlaha, a podlahu sme dobre izolovali. tiež sme sa rozhodli urobiť nové schody na chór, ktoré robí majster Michal Mokoš. okrem toho sme vynovili lavice, ktoré boli v zlom stave. Nosné hrady boli v dôsledku vlahy v podlahe do po- Vlahu za oltárom sanovali lovice nahnité. obkladačkami pán majster Juraj Funtík so svojimi pomocníkmi sa ujal tejto práce a dôkladne ich opravil, takže budú slúžiť mnohým budúcim generáciám. po oprave

V

sme sa rozhodli lavice aj ofarbiť a robí to maliar Michal Marčok. okrem lavíc olíčený je i chór a časť za oltárom sme obložili škridlicami, aby sme odstránili vlahu. tieto práce na oprave kostola

Práce na vynovení podlahy

Prípravné práce na budovanie parkoviska

budú stáť vyše 800-tisíc dinárov, z čoho nám polovicu sľúbili z mesta, a investujeme aj vlastné prostriedky, − vysvetlil pán farár. − Mesto Nový Sad nám k tomu darovalo materiál na výstavbu parkoviska pred kostolom a farou. Hodnota materiálu je takých 3- až 4-tisíc eur. o realizáciu výstavby sa postaráme sami, jednak dobrovoľnou prácou a jednak zabezpečením financií na to, čo nemožno zdolať pracovnými akciami. Aj sami budeme musieť vložiť raz toľko prostriedkov, aby sme parkovisko vybudovali. Dĺžka parkoviska je 60 metrov, čo postačí na 30 áut. Ak sa nám materiál

Deň ekológie v petrovci

Splanetaj sa!

V

rámci akcie Splanetaj sa! a s cieľom posilniť ekologické povedomie žiakov, rodičov, svojich zamestnancov a ostatných spoluobčanov a zároveň prispieť k ochrane životného prostredia, Základná škola Jána Čajaka v Báčskom petrovci v spolupráci s občianskym združením Zelený kruh zorganizovala druhú akciu zberu starého papiera. Akcia sa uskutočnila v pondelok 30. apríla 2012 v čase od 7. do 14. hodiny v zadnej časti školského dvora. Na poludnie toho istého dňa v školskej hale odznel program venovaný ochrane životného prostredia, v rámci ktorého prichystali aj kvíz z ekológie.

12. 5. 2012

19 /4490/

HlAS ĽUDU

Najmenší tvorili v rámci tvorivých dielní

Do ekologickej kampane sa zapojilo 12 miest z územia celého Srbska. okrem Báčskeho petrovca účasť mali aj mestá Nový

zvýši, tak parkovisko predĺžime smerom k transformátoru, čo iste bude v prospech celej dediny. ide o náročné práce, vyžadujú si dosť energie, úsilia, aj peňazí, ale verím, že to zdoláme. o parkovisku rozmýšľame už dlhšiu dobu, ale nemohli sme ho vystavať, lebo je to dosť drahé. teraz sa to podarilo vďaka tomu, že to sprostredkoval riaditeľ parking servisu ivan Ferko, − povedal náš spolubesedník. − treba zdôrazniť, že práce tak na výstavbe parkoviska, ako i v kostole vykonávajú naši cirkevníci po prijateľných cenách. k tomu máme aj dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú, medzi nimi sú aj ženy, zvlášť manželky zborových hodnostárov, tiež manželia zvonári, ktorí riadne upratujú za majstrami. lebo od pondelka do piatka alebo soboty sa robí a už v sobotu treba kostol pripraviť na bohoslužby, − uviedol kysáčsky pán farár Marčok.

Zdôraznil ešte, že tento rok sa bude niesť v znamení prác na vynovení interiéru a výstavby parkoviska pri kostole.

E. Šranková Sad, kruševac, trstenik, raška, gornji Milanovac, vranje, vučje, pirot, knjaževac, Niš a Bor. predstavitelia ekologických združení z týchto miest boli hostia petrovského programu. v dlhšom programe petrovskí žiaci spievali, tancovali ľudové a rytmické tance, čítali slohové práce, recitovali, hrali divadielko a súťažili vo vedomostiach a zručnostiach v ochrane životného prostredia v príležitostnom kvíze. k tomu najmladší žiaci tvorili v rámci kreatívnych dielní. Žiaci, ktorí účinkovali v programe, dostali tričká a ekologické tašky. po ukončenej akcii sme sa dozvedeli, že sa za ten deň v petrovci nazbieralo viac ako 4 tony papiera.

J. Č-p

17

Z NAŠICH OSÁD NOVOSADSKÉ TÚRY

Leto alebo jar – nazdar! rozličných potuliek si možno osvojiť jednu múdrosť – krásu a prírodu si treba vždy a bez váhania vážiť. Ako to už tradične býva zvykom, vrtošivý apríl pred svojím koncom bez väčších výstrah a otáľania znenazdajky zmenil zimu na leto. A okradol nás pritom o jar.

Kde-tu nám ju pripomína orgován, kvety krásne sťa nenapodobiteľné lustre, občasné Turistická loď vánky, zriedkavejšie naznačujúca dobrú sezónu dažde. Kde sa vzal, tu sa zase vzal, no je tu opäť a nadobro aj máj, mesiac podľa mnohých najkrajší. Len v máji ma pieseň tvojej lásky háji, povedal by básnik. Mesiac, ktorý pomenovali na počesť rímskej bohyne plodnosti Maje sa nedá zahanbiť: priniesol nám dosť slnečného jasu, pre ktorý všetko prináša plody. Nielen záhrada plná zelenín. Akoby sa i ulice zo dňa na deň menili na nepoznanie: fádny betón vystriedali pestré kaviarenské stolíky, ticho vrava nedočkavosti.

Z

Ide to jedno s druhým: pár v parku

V Dunajskom parku

DO BIELA NATRETÉ KMENE STROMOV na uliciach a v parkoch sa stali ochrannou značkou Bieleho Blata. Aj tohto roku stromoradie sibírskych brestov a stromy v parku do bieleho rúcha obliekli bieloblatskí penzisti (na fotografii autora). To vôbec nie je jednoduchá práca. Kôru na strome treba najprv jemne očistiť, potom ju„vyumývať“, a iba potom natrieť vápnom. Okrem toho, že vápno chráni stromy pred parazitmi, biele stromky zdobia osadu a na návštevníkov pôsobia zvláštnym dojmom. Usilovní penzisti okrem stromkov vylíčili aj etno dom, takže teraz je všetko pekne upravené. Široké bieloblatské ulice v zeleno-bielom rúchu, štebotanie vtáčikov, rytmické klepkanie ďateľa akoby pripomínalo, že krása je všade vôkol nás. Treba iba zapojiť všetky zmysly a začať sa v nej kochať.

M. Nedeljkov

18

To nič, že zabúdame, že onedlho bude aj po kalendárnej jari, že budeme teda o ďalšiu jar starší a že sa leto minie predtým, než ho vôbec stačíme vychutnať. Ktože to vravel, že po každej splnenej túžbe nám príde na jazyk tá horká blenová slina plynutia času. V snahe spomaliť ten nezvyčajnými túžbami urýchlený čas, ani túry aprílovo-májové sa nemohli obísť bez svedectiev. Fotograficky reálnych a verných.

Oto Filip

DETSKÝ PREDAJNÝ JARMOK usporiadali v nedeľu 29. apríla 2012 na padinskom trhu. Na predajných miestach tentoraz neboli dospelí predavači, ale maličkí obchodníci, ktorí sa sotvaže videli ponad predajné pulty. Žiaci nižších a vyšších ročníkov Základnej školy maršala Tita v Padine nielenže si dobre zarobili, ale sa aj výborne pobavili.

Okrem rôznorodého tovaru, ako sú detské hračky, topánky, knihy, domáci miláčikovia, kvety a iné, kupcov vari najväčšmi zaujímali sladké a slané maškrty, ktoré pomohli nachystať maminky, staré mamy, sestry, tetky… Tradičný detský jarmok sa organizuje každý rok, vždy po slávnostnej konfirmácii v padinskom chráme Božom a v ústrety nadchádzajúcej oslave Dňa školy, ktorá býva 25. mája. Na snímke: Súrodenci Vladislav, Jaroslava a Želko Marušníkovci.

A. Chalupová 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NÁVŠTEVA V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Dary, ktoré obohatia činnosť okrajinský sekretariát pre Týmto bude korunovaná dobrá prácu, zamestnávanie a ro- spolupráca spolkárok s mestom dovú rovnosť zabezpečil 45 LCD a zároveň sa uskutoční dlhotelevíznych prijímačov pre dedinské združenia žien z územia AP Vojvodiny.

O nové televízory sa uchádzalo 114 združení a Z obchôdzky bývalého Ferkovho domu medzi spolkami, od izieb po záhradu ktoré tento dar mienia zariadiť ako kysáčskych žien ešte väčšmi dostali, je i Spoetno dom. Ide o gaz- obohatili svoju činnosť. Keď za lok kysáčskych dovský dom na dob- pomoci mesta dom zariadia, žien. Finančné rej lokalite, skutočný mesto ho zaradí do svojej turisprostriedky na Hostia rozbaľujú dar, ktorý dostali kysáčske spolkárky skvost, akoby pred- tickej ponuky. kúpu televíznych prijímačov zabezpečili inak z fi- ročná túžba Kysáčaniek mať svoj určený na takéto účely. Iste priE. Šranková nančnej podpory Rakúskej roz- stánok. Dom, ktorý dostanú, speje k tomu, aby členky Spolku vojovej agentúry v rámci realizácie projektu SLNKO NA SVIATOK PRÁCE PRACOVALO. Tohstrategického partner- to roku sa naša veľká hviezda rozhodla pracovať, i stva a podpory progra- keď bol sviatok práce. Kotlíky a grily žiarili z rodinmu hospodárskeho roz- ných dvorov, chát, z nábrežia kanála a Dunaja nevoja. ďaleko Petrovca. Rôznorodá hlasná hudba akoby Na nedávnom stret- označovala hranice medzi kempami natlačenými nutí v Kysáči ženám ten- jeden vedľa druhého. Veselé tváre a nálada kemto dar odovzdali pokra- pistov prezrádzali, že tie hranice neboli pevne urjinský tajomník Miroslav čené a málokto si ich všímal. Rybárov bolo všade, Vasin a primátor mesta nezistil som, či ryba častejšie brala na Dunaji alebo Nový Sad Igor Pavličić. na kanáli, ale videl som ju plávať v kotlíkoch, takže Pri tej príležitosti navští- jej tu bolo hodne. Pritom štandardne a tradične väčšvili bývalý Ferkov dom, mi voňala prasacina a slepačina, čo zmiešané s aróktorý Mesto Nový Sad mou piva a praskaním ohníka proste volalo, mámilo pripravuje pre potreby človeka do prírody.

Jaro Zaťko kysáčskych spolkárok.

P

STAROPAZOVSKÝ SLOVENSKÝ EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ ZBOR v tretiu nedeľu po Veľkej noci získal 37 nových členov. V nedeľu 29. apríla za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, triednych učiteľov a vedúcich mládeže svoju krstnú zmluvu potvrdilo 37 dievčat a chlapcov. V plnom kostole zložili skúšku z konfirmačnej látky, ktorú sa učili od októbra minulého roku. Slávnosť konfirmácie viedol zborový farár Igor Feldy za asistencie Vladislava Ivičiaka, zborového farára belehradského.

Potešujúce je, že k stolu Pánovmu okrem konfirmandov pristúpila aj väčšina prítomných na bohoslužbách, čo je svedectvom pre mladých, že sú tu vždy vítaní a že sú pri stole Pánovom všetci rovnakí. kv Foto: Renky foto

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

19

Z NAŠICH OSÁD BÁČSKY PETROVEC

Klub ozajstných chlapov innosť Budi muško klubu 20. apríla úspešne predstavili v petrovskej Základnej škole J. Čajaka, a potom 25. apríla aj v Gymnáziu Jána Kollára. Bližšie údaje o

Č

lých mladých mužov. Členovia týchto klubov prezentujú mnoho zaujímavých aktivít s cieľom motivovať svojich rovesníkov, aby pochopili, čo znamená byť ozajst-

Z akcie BMK medzi chlapmi v Báčskom Petrovci

klube nám poskytol Uroš BrkićKutri, ktorý pochádza z Pančeva, žije v Novom Sade a pôsobí v Báčskom Petrovci Čo je vlastne BMK? – Budi muško klub je miesto pre stredoškolákov, ktorí chcú tvorivým spôsobom podporiť životné hodnoty zodpovedných a zre-

ným mužom: nie je násilný, rešpektuje dievčatá a je zodpovedný v sexe.

Koľko máte členov?

– V súčasnej dobe existuje asi 100 Budi muško klubov v regióne, takže neviem presný počet členov, ale v našej obci je ich asi 30.

Chceli by sme, keby tento počet

bol ešte väčší a do plánov sme zahrnuli tri promócie klubu. Prvá sa konala v petrovskej základnej škole pre žiakov 7. triedy, druhá v slávnostnej sieni GJK so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a aj ďalšia sa má uskutočniť v petrovskej základnej škole, no tentoraz medzi ôsmakmi. Mám nádej, že sa po týchto prednáškach zvýši počet členov klubu.

Podnikli ste už nejaké akcie v rámci klubu?

– Prvou akciou klubu bola súťaž pod heslom Buď mužom – priveď priateľku, kde v jednom tíme súťažili jeden chlapec a jedno dievča. Našou druhou akciou bolo divadelné predstavenie Nemeň ma, je to predsa moja hlava, ktoré dosiahlo veľký úspech.

Máme reálnu šancu, že toto predstavenie bude predstavené aj v iných mestách v Srbsku a v zahraničí.

Aké máte plány na nasledujúce obdobie?

– Náš klub má na tento rok zabezpečené financovanie, takže plánujeme aj veľa akcií. Ide o športové a kultúrne podujatia, rôzne oslavy, pripomínanie rôznych významných dátumov (napr.

Dňa žien). Spolu je naplánovaných asi 20 akcií nášho klubu. Je tu napríklad akcia Buď mužom – navar niečo, usporiadame podpisovanie vyhlásenia ozajstných mužov za podpory a účasti známych osobností, chceme zorganizovať športovú olympiádu... Akcia, ktorá nasleduje po promócii klubu, je polemika na tému: Aký má byť ozajstný chlap, a to z mužského a zo ženského aspektu.

Kto sú členovia a odkedy BMK funguje v Báčskom Petrovci?

– Klub bol založený v novembri roku 2011. Do klubu sa môžu prihlásiť chlapi od 13 do 30 rokov, ktorí na začiatok musia absolvovať prednášku a až potom sa môžu stať členmi. Je dôležité, aby chlapci vstupujúc do klubu mali motiváciu prispieť svojou energiou k základnému cieľu, a to je boj proti násiliu.

Marína Valentíková

Z KLUBU ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

Z dejín KŠMK Klub študujúcej mládeže v Kovačici bol založený roku 1956.

Prvým predsedom bol Dr. Jozef Benka. Vtedajší členovia klubu brigádovali a účinkovali na rôznych pracovných akciách, usporadúvali divadelné predstavenia, pripravovali rozhlasové mládežnícke vysielania a podobne.

Klub pracoval s prestávkami a roku 2008 sa vedenie klubu v čele s predsedom Ivanom Barcom rozhodlo, že znovu aktivuje kovačických mládežníkov.

Pokračujú v aktivitách a sklonku roka 2011 v Klube študujúcej mládeže v Kovačici sa potešili správe, že aj na ďalší projekt združenia získali prostriedky, tentoraz zo Slovak Aid v sume 2 711 eur, čo sa realizuje prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SMRS). Ide o projekt, ktorý je zameraný predovšetkým na technické vybavenie klubu, nákup štyroch počítačov, laserovej tlačiarne so skenerom, telefaxu, inštaláciu telefónnej siete a zabezpečenie ročného predplatného na internet.

Klub študujúcej mládeže v Kovačici už v minulom roku zrealizoval niektoré dôležité plány a za pomoci vedenia lokálnej samosprávy zariadil miestnosť klubu. Okrem spolupráce s lokálnymi organizáciami a kanceláriami pre mladých, aktívnej účasti v živote Miestneho spoločenstva, organizovania rôznych edukačných dielní a seminárov, KŠMK sa zúčastňuje aj na rôznych programoch, súbehoch… Od

N

20

O kurz práce na počítači sa najviac zaujímajú ženy – na snímke členky Ženského spolku v Kovačici

18. apríla 2012 organizujú kurzy práce na počítačoch pre seniorov, ženy, deti od 10 do 16 rokov a sociálne marginalizované skupiny občanov. „Tento počítačový kurz je vhodný pre úplných začiatočníkov bez ohľadu na vek. Počas kurzu účastník získa vedomosti potrebné na bežnú užívateľskú prácu s počítačom, operačným systémom Microsoft Windows, s internetom a emailom a s veľmi obľúbenými a

používanými aplikáciami Microsoft Word a Microsoft Excel,” povedali mladí školitelia a členovia KŠMK Želko Tomáš a Rastislav Gajan.

Okrem tohto kurzu Klub študujúcej mládeže v Kovačici usporiadal aj humanitárnu akciu, v rámci ktorej zbierali zachované veci z domácností. Ide hlavne o obuv, odev a hračky, ktoré občania Kovačice prinášali do KŠMK v období od 4. do 28. apríla bežného roku. Tieto veci

mládežníci, členovia KŠMK v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu v Kovačici plánujú odovzdať do sociálne ohrozených rodín v Kovačickej obci.

Klub v budúcnosti mieni ako aj doteraz spolupracovať s Obcou Kovačica, Miestnym spoločenstvom, Maticou slovenskou, kanceláriami pre mladých z Báčskeho Petrovca, Lapova, Pančeva a s celým radom iných organizácií z celého Srbska a zo zahraničia.

A. Chalupová

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S PODPLUKOVNÍKOM VO VÝSLUŽBE MICHALOM BREZNÍKOM

Aj penzisti potrebujú záväzky

– Už dlhšie mám ochorenie chrbtice, tzv. discus herniu. V osemdesiatych rokoch ma Číňania liečili akupunktúrou a poradili mi, aby som dovolil včelám, aby ma poštípali. Operáciu som dvakrát odmietol. Veril som Číňanom, hoci lekár, ktorý ma chcel operovať, povedal, že o tri mesiace prídem k nemu v invalidnom vozíku. Odvtedy ubehlo desať rokov a, hľa, tu som, chodím a pracujem. Som presvedčený, že za to môžem ďakovať včeliemu jedu, ktorý je vlastne ich najdrahší výrobok. Z toho dôvodu do včelína chodím bez ochranného odevu a dovolím včelám, aby ma poštípali. Neraz sa stalo, že ma poštípalo aj vyše sto včiel! Keď sme sa roku 1991 po vypuknutí vojny v Chorvátsku chystali domov, manželke som povedal: Najprv do Banátu pôjdu včely, a za nimi pôjdeme aj my.

Ste spokojní s takým aktívnym životom dôchodcovským?

– Osem rokov som v penzii a po prvýkrát som si to uvedomil vlani, keď sme mali stretnutie penzistov. Predtým som vôbec o tom nerozmýšľal, lebo stále mám čo robiť a prácu považujem za dobrý recept, ako prežiť tú náhlu zmenu po odchode do dôchodku. Pozorujem penzistov v meste, ktorí sa po celé dni prechádzajú, lebo nemajú čo robiť. To nie je dobre, človek by mal byť aktívny a venovať sa tomu, čo ho baví.

ánošícky rodák, ako svojráznu rozcvičpodplukovník Miku. Toto je pre mňa chal Brezník sa po pravý život. Celú zimu ukončení vojenskej som strávil v Pančeve kariéry a pôsobení v v byte. Akoby som bol takmer všetkých časvo väzení. Ledva som tiach bývalej SFRJ čakal jar, aby som priako dôchodca vrátil šiel na dedinu. do rodiska a teraz Tak prečo sa z mesvoľný čas, ako sám ta natrvalo nepreshovorí, trávi na reláťahujete do Jánošícii Pančevo – Jánošík. ka?

Počas zimných me– Dôvod je výlučne siacov býva hlavne finančnej povahy. V v byte v Pančeve a s Pančeve sme totiž popríchodom jari sa vinní počas celého sťahuje do Jánošíka, roka platiť diaľkové vykde sa venuje svokurovanie bez ohľadu jim dávnejším záľuna to, či tam bývame bám – včelárstvu a alebo nebývame, takovocinárstvu. Vlastní že by nemalo zmysla zo 60 včelích rodín a vkladať do vykurovadokáže obhospodánia aj na dedine. riť aj hektár višňovéOkrem toho manželka ho sadu a ešte jedno je kantorkou vo vojlojutro vysadené brovickom evanjelickom skyňami, marhuľami, cirkevnom zbore a v slivkami a hruškami. zime tam má hodne Všetko robí hlavne záväzkov. Od marca a sám. Začiatkom jari Penzista Michal Brezník rád pracuje v ovocnom sade do októbra bývame sme ho stretli vo višteda v Jánošíku a do ňovom sade, v ktorom práve eur. Trochu mi prekáža, že aj v tej- Pančeva chodíme podľa potreby. to výrobe vládne neistota, takže Nikdy sa však nevie, čo bude orezoval stromky.

Môže to všetko jeden člo- po oberačku nevieme, komu a za zajtra, možno sa jedného dňa vek, a k tomu penzista, zdolať? akú cenu višne predáme. Záro- presťahujeme natrvalo.

– Ak človek má vôľu do práce, bok však pre mňa nie je v prvom Zaoberáte sa aj včelárstvom, tak všetko zvládne bez ťažkostí. pláne. Robím to aj preto, aby som ktorému ste sa naučili od otca, Dalo by sa síce aj zaplatiť robot- niečo robil a budem robiť pokiaľ no vážnejšie ste sa tejto záľuníkov, aby orezali stromky, ale ja mi zdravie bude slúžiť. Táto ro- be začali venovať kvôli zdraV. Hudec to najradšej robím sám a orežem bota mi veľmi osoží, chápem ju viu? ich tak, ako si myslím, že je najlepšie. Višne inak výborne zniesPOCTIVÝ NÁLEZCA MILIÓN DINÁROV V KOli minulú tuhú zimu. So susedom VAČICI − to bol názov správy, ktorá sa rýchlo rozsme čítali puky a zistili sme, že na niesla nielen okolitými dedinami, ale sa objavila jednej haluzi zo spolu 198 pukov aj v dennom spravodajstve niektorých štátnych iba 4 zamrzli, čo je skutočne zamédií. Milión dinárov pri okienku Rozvojovej nedbateľné. Na druhej strane banky Vojvodiny 4. apríla našiel 44-ročný Miroslav broskyne a marhule vymrzli na Gobelić z Kovačice. Táto banka pôsobí v budove 95 percent.

Zhromaždenia obce Kovačica, v ktorej Gobelić praPrinášajú višne zárobok? cuje ako zamestnanec firmy Polar Sekjuriti zo Zre– To je relatívne a závisí od ňaninu. Odolal pokušeniu a igelitové vrecko s pepodmienok na trhu, ale spraniazmi spolu s kolegom Jaroslavom Poliakom odvidla sa oplatí pestovať ich. Zániesli do kancelárie, s cieľom zavolať na políciu. robok je raz väčší, inokedy zasa V tej chvíli sa majiteľ nemalej hotovosti vrátil k menší, ale nepoctivé by bolo okienku banky preveriť, či tam nenechal peniapovedať, že vôbec nie je. Keby ho ze. Keď zjavne vzrušeného majiteľa preverili, či mu naozaj patrí spomínaná suma, vrátili mu vrecko s nebolo, istotne by som nerobil v peniazmi. Poctivému nálezcovi, ktorých je v posledných rokoch, žiaľ, veľmi málo, patrí, ak nič iné, asprospech vlastnej škody. Vlaňajpoň úprimná vďaka za vykonané dielo. ší rok bol jeden z lepších. Z tohA. Chalupová to hektára som zarobil 3 500

J

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

21

Môj zážito k zo zahranič ia

name í m o p S mavé í j u a z si na y príbeh

N

a je d e n p e kn dobrodružn ý ý zážitok si pa mätám z vlaňajšieho leta. Počas letných prá tné a ne u m s zd ie t nin som s a e N . ím v rodinou bo ko naž l v Česku a lný zážit príbehy sa s lé či p je t R a o v k úsku. Najk iv né ese som mal vo é život ekné, v Viedni na ch rajšie zážitky príjemn dnúť, ale tie p osti pripo- n ýrečnom zá om Práteri. poločn bavr zabu aBolo to tak, čím skô si neraz aj v s schuti znovu z ak ra oby som sa zu ocitol v krajin é odm o n o p v s it a e r i zá b s p á zrakov. Vozi z na ohromn átka to sa r s a a l Č so m . a o m e m k je sa kolotoči, bo už mínam , kamarát či kánskom la l som vo ve ážitok a tiez e ý b yr n m liin b je te o a najväčšie sme pod m aj stvo som sk dobrodružna svoj ané. Možno vá aráú si l, ie ke n ď e som sa s bra m r am v rýchlom tom vozil u posta ašich k o zábav hy a zážitky n a pripome- smer ja vozíku, ktorý znenazd zd a c jky menil e y v a íb o r rý r t p ch losť. Celý ča Pe to ob- Chcel so s sme pišťa tákov z elé či d li. tov štvr podobné ves žte ich povo m ísť aj do Domu strach u, ale tam b nú vaše é chvíle. Polo ich. ko lený vstup len deťom o l starším ako m v. Tak sa mi rodružn r a zašlite ná 1 ta 2 m ro p j á či a lo ie , že som an ísť domov. na pap e a pobavíte i nechcel Nakoniec so m sa pred Potešít ých našich či- rozlúčiť s touto sa musel k h ra jinou zázra družstiev, a mno . kov a dob le rodičia m rotateľov i sľúbili, že ta kedy pôjde m ešte nieme.

Ž

Filip Lukáč, 4. c jaka v Báčs kom Petrov ci

ZŠ J. Čajaka Vladimíra Maja Vargová, 4. c, krajší, ešte e v B. Petrovci: Máj nám bud ku kvetmi. kro dom kaž na me strí ak si ho spe

ZŠ Jána Ča

Zážitok, na ktorý si budem dlho pamätať

ných, ám už veľa zážitkov, a to pek en jed smutných a smiešnych. Toto je z tých smiešnych. ov. Bolo Stalo sa to, keď som mala päť rok lo veľa ada Nap in. zdn prá to v zime počas ala, kov sán a rad sa som že snehu a keď ou seb so mama sa rozhodla zobrať ma aly pov z sol znie na nákupy. Ocko hneď operadlo, sánky. Keďže však nemali cniak. Vyple ky sán o la iaza mama priv sa vracabavili sme nákupy a keď sme , aby ma mu ma li domov, poprosila som hlejšie. rýc hu troc ila na sánkach voz – bác! azu odr a a ehl pob Nuž dchla v Ocitla som sa tvárou ď Hne hu! sne nom skr íkla : som „Mama!“ Mama sa naľakala, ale keď videla, že sa v tom sne hu smejem, tak sa upokojila. Skončilo sa to tak, že sme sa na tom Marek Zelenák, 4. c, Z Š J. Čajaka Toto sú prvé tci vše iali sm a v B. Petrovc to zážitku dom ro i: v tomto roku zkvitnuté vlčie maky . traja. ov.

Odvtedy prešlo už päť rok

M

Laura Pantelićová, 4. c rovci ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Pet

Bol som na bicyk li v Hloža no

ch

K

aždý člo v má mno ek h o zážitkov, ale ib a toré z n na niekich si dlh o pamätá . Ja si rád spomína m tok z uply na zážinulej jese ne.

Mama a kali pne ja sme si nafúumatiky n sme sa d o Hložian a bicykloch a v ybrali k starej m bola dlh á a ťažká , lebo so ame. Cesta mi hu ešte m ta ne sme boli vozil, a bolo aj d kú dlhú drána polov osť teplo ici .K tiť domo v, ale ma cesty, chcel som s eď ma ma p a vrázvládnem re sv . šli k stare Zvládol som, ale edčila, že to j mame, keď sme hne lebo som pri bol veľm ď som si pýtal vo vracali d d i s u, m ä d ný omov, s lnko už z . Keď sme sa lo tak te a padalo, n plo, a pre eb to lo. Kým sme priš sa nám ľahšie ja oli domo stmievalo v, už sa zdi. dobre Bolo to p rodružstv ekné a dosť nam o, na kto á ré dlho n havé dobezabudn em.

Michal A ZŠ Jána nuš Čajaka v Báčskom iak, 4. c Petrovci

Aj na ďalšie vaše zážitky a výkresy sa tešia: Anna F. a Jana S.

22

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 8.5.2012 13:54 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 9 (1819) 12. mája 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Vysoké teploty a sucho škodia porastom jeseni 2011 v Srbsku pšenicou bolo obsiatych približne 490 000 hektárov.

Kukurica sa bude pestovať takmer na 1,3 milióna hektárov, cukrová repa na 60 000 hektároch, slnečnica na 175 000 ha a sója na 165 000 ha.

Sucho a vysoké teploty koncom apríla a začiatkom mája pozitívne vplývali na porasty jarných plodín, no nezodpovedali ozimnej pšenici a jačmeňu. Podľa slov prof. Dr. Miroslava Maleševića takéto počasie skracuje pšenici vegetáciu, čím sa znižuje počet listov na rastlinách, a tým aj potenciál výnosov zrna. Suché počasie môže

V

negatívne ovplyvniť odnožovanie porastov, ktoré je rozhodujúcou fázou z pohľadu počtu klasov. Situácia by sa mohla zlepšiť, ak by napršalo aspoň 20 – 30 l/m2. Tieto zrážky by prišli vhod aj jarným kultúram – cukrovej repe, kukurici a sóji, ktoré dobre vzchádzajú, no voda im je potrebná.

Suché počasie znížilo účinok herbicídov.

Pri nástupe vyšších teplôt došlo k výraznejšiemu nástupu zaburinenia, preto ošetrenie porastov herbicídmi zohrá významnú úlohu pri ich ďalšom vývoji.

Nedostatočná, ale hlavne nevyrovnaná

výživa zhoršuje efektívnosť využitia vody porastom. Vo všeobecnosti, pri pretrvávaní suchého počasia je predpoklad, že využiteľnosť dusíka bude nízka, preto bude vhodnejšie využitie foliárnej výživy dusíkom, vhodne kombinovanej aj s aplikáciou hnojív s mikroelementmi. V prípade využívania foliárnej aplikácie živín je potrebné vedieť, že pre ich príjem je dôležité udržanie listovej plochy v dobrom zdravotnom stave, čomu napomáha aplikácia vhodných ochranných prípravkov. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rekordná cena sójových výliskov

ZAČÍNA SA 79. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH, najväčšia veľtržná udalosť v Srbsku a jeden z piatich najvýznamnejších poľnohospodárskych veľtrhov v Európe. Prebiehať bude na Novosadskom výstavisku v dňoch od 12. do 18. mája 2012. Aj v tomto roku na návštevníkov čaká bohatá ponuka výrobkov, noviniek, informácií. Bude predstavená najmodernejšia poľnohospodárska mechanizácia zahraničných a domácich výrobcov. Bohatá a zaujímavá bude aj veľtržná ponuka z iných oblastí domáceho a svetového agráru, čo len potvrdzuje, že poľnohospodárstvo je veľká šanca pre Srbsko pri zdolávaní následkov ekonomickej krízy a pre posilnenie domácej ekonomiky. Po prvý raz bude zorganizovaná výstava agro-inovácií z oblasti poľnohospodárstva, ktorá na jednom mieste zhromaždí jednotlivcov, tímy, podniky, inštitúcie a združenia.

ena kukurice sa v dňoch 30. 4. 2012 − 4. 5. 2012 pohybovala v rozmedzí od 19,60 din/kg do 19,80 din/kg. Priemerná cena bola 21,29 din/kg (19,72 bez DPH), čo je o 2,17 % viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom.

Na novosadskej Produkčnej burze cena pšenice v uvedenom období bola stabilná. Predávala sa po 23,33 din/kg (21,60 bez DPH).

Najvyšší cenový skok zaznamenali sójové výlisky so 44-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po rekordnej cene 51,33 din/kg (43,50 bez DPH). Podobná je situácia aj na svetových burzách, kde bol tiež zaznamenaný ich cenový rast.

Malé zásoby starej úrody, silný export a znížená úroda v Južnej Amerike podporili rast ceny sóje na najvyššiu cenu od vlaňajšieho septembra. Tejto situácii neprospieva ani nezvyčajne teplé počasie v USA, čo prinútilo farmárov k skoršiemu siatiu kukurice, navyše zvýšenému už teraz o 7 percent. To sa môže diať na úkor sóje, čo by len podporilo vyššie ceny.

Ľ. S.

Ľ. S.

C

poljo2:0 8.5.2012 13:55 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY MODERNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Integrovaná ochrana rastlín Okrem konvenčného a ekologického pestovania ovocia a zeleniny poznáme ešte jeden spôsob, ktorý by sme mohli označiť ako zlatú strednú cestu. Hovoríme o integrovanej produkcii. ieľom integrovanej produk- xe sú však signalizácie a prognó- leninu. Z ochranárskeho hľadiska cie je podľa možností čo naj- zy. je preto veľmi dôležité sledovať, menej zaťažiť životné prostredie Prioritou Európskej únie je také aké ochorenia sa šíria a za akých nežiaducimi chemickými látka- hospodárenie na ornej pôde, kto- klimatických podmienok sú jedmi, resp. používať také, ktoré ne- ré je šetrné k životnému prostre- notlivé druhy náchylné na chomajú nežiaduci negatívny vplyv diu. S tým úzko súvisí aj produk- roby. Jedným z opatrení je aj pesna životné prostredie. Použitie cia bezpečných potravín, čím je tovanie odrôd rezistentných alechemických látok je v systéme in- zabezpečená ochrana spotrebi- bo tolerantných proti chorobám tegrovanej ochrany možné len teľa. Ak pestovateľ uplatňuje v pra- a škodcom. Je to napríklad povtedy, ak bol prekročený ekono- xi princípy integrovanej produk- užívanie bezvirózneho množiteľmický prah škodlivosti daného patogénu na základe monitoringu, signalizácie, prognóz a priameho určenia v poraste.

V porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom tento spôsob výroby je šetrnejší k prírode. Nepodlieha takým prísnym kritériám kontroly, inšpekcii a pravidlám hospodárenia, ako ekologická poľnohospodárska výroba.

Cieľom integrovanej produkcie je dopestovať zdravé a kvalitné pro- cie, je na dobrej ceste, ako sa k da- ského materiálu alebo certifikodukty pri zachovaní dobrých úrod. ným prioritám priblížiť. Ochrana vaného osiva. Dostatočný príjem Výsledkom má byť produkcia životného prostredia znamená živín je však jednou zo základných zdravotne neškodných plodov využívanie takých agrotechnic- podmienok, ako dosiahnuť optivysokej kvality pri uplatnení eko- kých opatrení, ktoré zabraňujú málne úrody. V integrovanej prologicky prijateľných metód pes- erózii pôdy, úniku škodlivých látok dukcii platí zásada, že hnojenie netovania a minimalizácii nežiadu- do podzemných alebo povrcho- robíme odoka, ale na základe výcich vedľajších účinkov chemic- vých vôd. Pri regulácii chorôb a počtov, ktorým predchádza ziských prípravkov. V praxi to zna- škodcov by mal pestovateľ upred- tenie obsahu prijateľných živín v mená, že sa nemôžu používať tie nostňovať biologické či mecha- pôde. Až na tomto základe doráchemické látky, ktoré sú k život- nické opatrenia pred chemickými. tame zvyšné množstvo živín, ktonému prostrediu príliš agresívne Pri aplikácii biologických látok ré musíme rastlinám dodať. Hnoa majú naň negatívny vplyv. Prá- a uprednostňovaní mechanickej jenie robené na základe chemicve vďaka týmto obmedzeniam regulácie škodcov či burín totiž kých analýz a rozborov je výhodje nevyhnutné, aby pracovné ope- nedochádza k zničeniu všetkého nejšie aj z ekonomickej stránky. rácie, ktoré vykonáva pestovateľ živého, čo sa v okolitom prostreV integrovanej ochrane ovocpri zakladaní porastu alebo počas dí nachádza. Ide len o udržanie ných drevín chemická ochrana vegetácie, robil správne a načas. škodcu alebo buriny pod pra- má významné miesto a často je Integrovaná produkcia sa riadi hom ekonomickej škodlivosti. inou metódou nenahraditeľná. prísnejšími agrotechnickými pra- Takto predídeme stratám na úro- Pri jej uplatňovaní sa musí vyvidlami než konvenčná výroba, de a súčasne nezlikvidujeme rôz- chádzať z vedeckých poznatkov o teda pohybuje sa medzi zásada- norodosť a pestrosť prírody. vývine, bionómii a epidemiológii mi správnej poľnohospodárskej Prevencia proti chorobám je jednotlivých škodlivých organizpraxe a ekologickou produkciou. vždy ľahšie opatrenie ako ná- mov, ako aj správnou voľbou najHlavným predpokladom úspeš- sledná liečba. Toto pravidlo neplatí modernejších a najúčinnejších ného zavedenia systému do pra- len pre ľudí, ale aj pre ovocie a ze- chemických prípravkov s pri-

C

24/II

hliadnutím na ich vplyv na životné prostredie.

Preventívna – nepriama ochrana má za úlohu pokiaľ možno čo najvhodnejšie volenými agrotechnickými, resp. špeciálnymi zásahmi, buď predchádzať ochoreniam zdravých rastlín alebo v samotnom začiatku zabrániť vzniku ochorenia a jeho rozšírenia v určitej plodine a na určitom stanovišti.

V integrovanom systéme sú odporúčané tzv. alternatívne opatrenia, ktoré za určitých okolností plnohodnotne nahrádzujú chemické spôsoby ochrany. Napr. v ovocinárstve sem patria tieto opatrenia: – protimúčnatkový rez – výhony napadnuté múčnatkou jabloňovou sa v predjarnom období odstraňujú rezom, čím sa eliminuje vo veľkej miere možný zdroj nákazy pre vegetačné obdobie – metódy mätenia samcov – používa sa najmä v oblastiach výskytu obaľovača jablčného, kde sa pri jeho slabšom výskyte zníži, alebo úplne eliminuje použitie chemických postrekov, čím znížime riziko vzniku rezistencie patogénu na účinnú látku prípravku – množenie užitočných organizmov: ide o dravé parazitoidy, ktoré sú v dlhodobom výhľade účinnejšie ako chemické spôsoby ochrany.

Biologická ochrana má v integrovanej ochrane nezastupiteľné miesto pri regulácii výskytu chorôb a škodcov rôznymi biologickými metódami. Biologické metódy ochrany spočívajú v nasadení antagonistov – bioagensov. V niektorých prípadoch postačí jednoduchá aplikácia, v iných sa musí aplikácia pravidelne opakovať, aby sa dosiahla požadovaná účinnosť proti cieleným organizmom. Biologická ochrana v ovocnom sade sa využíva hlavne proti živočíšnym škodcom. Zahrňuje použitie živých organizmov (predátory, parazitoidy).

Mechanický spôsob ochrany ovocných drevín je dôležitou súčasťou integrovanej ochrany. V porovnaní s chemickým si vyžaduje veľa pracovných síl, ale býva veľmi účinný a ekonomicky výhodný. V niektorých prípadoch zostáva jediným spôsobom ochrany proti chorobám a škodcom. pripravila: Ľ. S.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 8.5.2012 13:56 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

JADRANSKO-JÓNSKA SPOLUPRÁCA V OBLASTI POĽNOHOSPODÁRSTVA

Hľadanie nových modelov e to celkom logické a očakávané: na záver predsedania Srbska Jadransko-jónskej iniciatíve (JJI, od 1. júna 2011 do 31. mája 2012) v Belehrade intenzívne prebiehali snemovania na vysokej, zväčša ministerskej úrovni. Zvlášť v apríli: približne mesiac po okrúhlom stole o ochrane životného prostredia (22. marca) a ďalšom o turizme a kultúre (5. apríla) naša metropola zase bola hostiteľkou ministerskej konferencie. V Paláci Srbska sa 26. apríla stretli ministri poľnohospodárstva členských krajín iniciatívy – Srbska, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Čiernej Hory, Grécka, Ta-

J

výraznejšie zaraďuje i poľnohospodárstvo. Dokladom toho sú i početné konštatácie, plány a opatrenia v oblasti vidieckeho rozvoja, ktorým sa v Belehrade zaoberali ministri poľnohospodárstva členov JJI. – Rurálny rozvoj je oblasťou spolupráce členov iniciatívy najmä od roku 2010, keď Taliansko bolo predsedajúcou krajinou a keď títo vyjadrili potrebu po užšej spolupráci aj v

žeme všetci úspešne spolupracovať, vymieňať si najlepšie praxe a skúsenosti. Samozrejme, za účelom dosiahnutia rýchlejšieho ekonomického rastu, chránenia životného prostredia a pôdy, zľah-

poľnohospodárstva a obchodu Dušan Petrović, podotkol význam jednotného európskeho ekonomického a politického priestoru jednak pre zmenšenie tenzií, jednak z aspektu otvárania perspektív pre krajší život všetkých obyvateľov. A k tomu možno spieť i reformami vo vidieckej politike a vôbec poľnohospodárstve. Viacerí ministri na

Zo snemovania ministrov v sieni Belehrad Paláca Srbska čenia zlaďovania na- konferencii prezentovali, ako si šich zákonných pred- predstavujú ďalšie smerovanie vipisov so Spoločnou dieckeho rozvoja, tak isto spolupoľnohospodárskou práce v rámci iniciatívy. V tomto politikou Európskej kontexte minister poľnohospoúnie. Táto sieť vidiec- dárstva a vidieckeho rozvoja Čierkeho rozvoja má fun- nej Hory Tarzan Milošević akcengovať i preto, aby bola toval význam podpísania troch poľPoprední hostia s ministrom poľnohospodárstva Dušanom Petrovićom v Paláci i jedným zo základov nohospodárskych dohôd so Srbska v Novom Belehrade širšej cezhraničnej Srbskom počas Veľtrhu potravín v lianska a Slovinska – a v Národnom poľnohospodárstve, ktoré neraz spolupráce... vyzdvihol v Belehra- Budve, ako i skutočnosť, že tovarová zhromaždení v ten istý deň pred- má kľúčový význam pre ekono- de generálny tajomník JJI veľvy- výmena dvoch štátov sústavne stúsedovia parlamenmiku a môže teda pri- slanec Fabio Pigliapoco. Podčiarkol pa. Minister poľnohospodárstva tov členov na svospieť k generálnemu i skutočnosť, že v RS Miroslav Milovanojej X. konferencii. hospodárskemu roz- roku 2014 Euvić oznámil, že je viPre obidve snevoju a rastu. Všetci rópskej diecky rozvoj veľmi dôúnii movania je prímáme podobné poľ- budú predsedať ležitý pre Republiku značné, že sa na nohospodárske a iné Taliansko a GrécSrbskú, a preto invesnich rokovalo o predpoklady, klima- ko, čo je podľa tície doňho budú rok zintenzívnení retické potenciály vo vi- neho vhodnou čo rok väčšie. gionálnej spoludieckych pásmach, príležitosťou, aby Je to v duchu rozpráce: v prvom príako aj tradíciu kvalit- aj iní členovia inivojových stratégií dôpade v oblasti runej výroby potravín ciatívy prezentoležitého európskeho rálnej politiky, v a využívania prírod- vali vlastné promakroregiónu, zaberadruhom z aspektu ných zdrojov. Majúc jekty a uchádzajúceho vyše 610 000 úloh parlamentov na zreteli bohatý po- li sa o prostriedky štvorcových kilomev tom. tenciál našich území, z fondov EÚ. Satrov, v ktorom žije priAj keď v posledministerstva poľno- mozrejme, ak dobližne 100 miliónov ných rokoch do- Generálny tajomník JJI hospodárstva našich vtedy ukážu a obyvateľov. A ktorého minantnými tema- Fabio Pugliapoco ôsmich krajín sa nie dokážu, že nadperspektívy zrejme zátickými celkami pôtak dávno rozhodli viazali silnú spo- Čiernohorský minister visia aj od rurálneho sobenia členov JJI boli malé a podpísať protokol, cieľom ktorého luprácu a úspeš- Tarzan Milošević rozvoja. Tiež alebo hlavstredné podniky, doprava a ná- je zintenzívnenie spolupráce v ru- ne prekonali všetky problémy a ne i od tempa riešenia otázok spomorná spolupráca, kultúra a tu- rálnom rozvoji v tomto pásme. rozdiely, ktoré sú dnes medzi nimi. ločného významu vo všetkých dorizmus, ako i ochrana životného Ideou je nastoliť tvorivé spoloZmieňujúc sa o téme ministerskej ménach rozvetvenej regionálnej prostredia, v posledných dvoch čenstvo, Jadransko-jónsku sieť pre konferencie – budúcich skúškach spolupráce. rokoch sa medzi ich priority čoraz vidiecky rozvoj. V rámci nej mô- rurálnej politiky – hostiteľ, minister O. Filip 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 8.5.2012 13:56 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

vo všetkých oblastiach pestovania maku siateho.

Škodcovia maku siateho (2) VOŠKA MAKOVÁ Voška maková (srb. crna repina vaš) − Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 – 2,5 mm. Telo má čiernozelenej až modročiernej farby. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava, tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené.

Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas tohto cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca až začiatkom apríla sa liahnu nymfy, z ktorých sa vyliahnu samičky zakladateľky. Tie na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie okrídlených samičiek. V polovici apríla začínajú prelietať na sekundárneho hostiteľa, najmä na cukrovú repu, ale aj bôb, mak a niektoré buriny.

Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája.

Priletené samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia

26/IV

živé larvy, a tak sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská.

Z nich sa vošky šíria ďalej do porastu.

Voška maková sa najintenzívnejšie rozmnožuje v máji a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvorí šesť až sedem generácií, ďalších štyri až päť vytvorí ešte na burinách. Na jeseň okrídlené samičky preletujú na primárneho (zimného) hostiteľa. Tu rodia nymfy, ktoré už dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky. Po párení samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody spôsobujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej časti listov a makoviciach (tobolkách). Pri vyciciavaní štiav do pletív vylučujú aj sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú na dole a po dĺžke hlavného

nervu sa skrúca do trubice. Listy tratia turgor, vädnú a často sa aj sušia. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované. Okrem toho vo-

EKOLÓGIA ŠKODCU Na rozmnožovanie vošky makovej veľký vplyv majú poveternostné podmienky. Vyhovuje jej

OCHRANA Z agrotechnických opatrení významná je priestorová izolácia medzi makom a cukrovou repou, skorá sejba, zachovanie kompletného porastu a udržiavanie porastu bez burín. Okrídlené vošky preferujú pri sťahovaní mladé porasty, a preto sú porasty z neskorých termínov sejby viac napádané.

Chemická ochrana sa vykonáva, keď je v poraste viac než 5 % rastlín napadnutých voškami. Hod-

teplé, mierne počasie na jar, s normálnymi zrážkami a zvýšená vlhkosť vzduchu. Intenzívny vývoj a masové množenie vošky v máji a júni umožňuje teplota od 20 do 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu – nad 60 %. Nevyhovuje jej neskorá jar, výdatné a časté zrážky, najmä lejaky, veterné a chladné počasie, tiež nízka relatívna vlhkosť vzduchu a včasný výskyt predátorov.

Voška maková má veľký počet prírodných nepriateľov, z ktorých sú najvýznamnejšie lienky, najmä lienka sedembodková, pestrice, zlatoočky, rôzne pavúky, ale aj entomopatogénne huby z rodu Emtomophthora.

V niektorých rokoch sa vo veľkom počte vyskytuje od fázy prízemnej ružice do fázy zelených makovíc. V takých prípadoch je ekonomicky významný škodca

notí sa dvadsať rastlín na piatich miestach v rôznych častiach porastu. Za napadnutú sa považuje rastlina aj s jednou živou voškou.

Ošetrenie sa niekedy musí zopakovať.

V Českej republike sa využívajú tieto prípravky: Cyperkill 25 EC (cypermethrin, účinná látka cypermetrín) v dávke 0,1 l/ha, Fury 10 EW Fury 10 EW (ú. l. zetacypermetrín) v dávke 0,1 l/ha, Nurelle D (chlorpyrifos, cypermethrin – chlórpyrifos + cypermetrín) v dávke 0,6 l/ha, Mospilan 20 SP (acetamiprid) v dávke 150 – 180 g/ha, Talstar 10 EC (bifenthrin) v dávke 0,1 l/ha a Pirimor 50 WG (pirimicarb) v dávke 0,3 – 0,5 kg/ha. Treba dávať pozor na včely a nepoužívať v dobe kvitnutia maku prípravky jedovaté pre včely, a to sú: Nurelle D, Cyperkill 25 EC a Talstar.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet

šky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá lepí listy a spomaľuje ich rast.

Voška maková škodí aj nepriamo, a to ako vektor niektorých veľmi nebezpečných vírusových ochorení, ako sú žltačka, mozaika repy a mozaika uhoriek.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 8.5.2012 13:57 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

LIEČIVKY V NAŠICH ZÁHRADÁCH

Bylinky starých materí Liečivé rastliny sú čoraz viac vyhľadávané a dnes už nechýbajú takmer v žiadnej záhrade. Aby boli skutočne krásne, musíme vedieť, ako ich pestovať. Bylinky sa môžu sadiť na záhon, do črepníkov, do bylinkovej veže či špirály. Záleží od toho, koľko miesta im vyčleníme v záhrade. otrebujú najmä veľa slnka a svetla. Vyhovuje im miesto, ktoré je slnečné, ale sčasti chránené pred poludňajším slnkom a prievanom.

Pôda by mala byť priepustná, a nie nadmerne vlhká. Vo všeobecnosti uprednostňujú bylinky neutrálnu až alkalickú pôdu, ktorá dobre prepúšťa vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké, hlinité, ktoré brzdia ich rast.

Kvalita liečiviek sa zlep- Rozmarín ší pridaním piesku. No ale ani príliš ľahké piesočnaté pôdy nie sú vhodné na pestovanie byliniek a ich štruktúru musíme zlepšiť.

Spravidla iba nový výsev a mladé koreniny potrebujú pravidelnú zálievku. Vo všeobecnosti znesú bylinky skôr sucho ako vlhkosť. Výnimkou sú domáce rastliny, ako je cesnak, rasca lúčna (Carum carvi), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), angelika (Angelica archangelica) a mäta (Mentha piperita). Potrebujú podobne ako petržlen, borágo a ligurček lekársky (Levisticum officinale) dôkladne spracovanú vlhkú humóznu pôdu. Ako často treba polievať, to závisí od rôznych faktorov. Vyššia zálievka je potrebná vtedy, keď sú horúčavy počas letných dní a tiež, ak je pôda veľmi piesčitá a priepustná.

Robustné bylinky nie sú citlivé na vodu z vodovodu, napriek tomu sa neodporúča spôsobovať im šok z chladu hlavne v lete, keď majú teplé listy. Vodu treba nechať odstáť, kým sa nevyrovná teplote vzduchu. Najlepšie je polievať ráno, aby listy rýchlo uschli a zabránilo sa tak napadnutiu rastliny hubovými chorobami. Pôda medzi rastlinami by sa mala častejšie kypriť alebo prikryť mulčo-

ľa potreby presádzať. Tiež neznášajú nadmerne vlhký substrát. Väčšina byliniek má rada teplo. Niektoré, hlavne viacročné, ako napríklad vavrín a rozmarín je nutné chrániť pred chladom a vetrom. Mulčovacia nástielka sa dáva tým, ktorým sa darí vo vlhkejšej pôde.

Aby sme dosiahli kríčkovitý, hustý tvar rastliniek, treba pravidelne odstraňovať konce výhonkov. Bylinky, ktoré tvo-

P

12. 5. 2012

19 /4490/

vacou nástielkou. Redukuje sa tým odparovanie vody a zálievka nemusí byť taká častá.

V bylinkovej záhradke sa spravidla hnojí kompostom. Väčšina byliniek je na výživu nenáročná. Úplne stačí, ak sa na jar zapracuje pod povrch kompost. Iba tie bylinky, ktoré bohato rastú, potrebujú Šalvia dodatočnú výživu, napríklad pomaly pôsobiace zásobné hnojivo, ria mnoho odnoží, musíme praviktoré sa na jar roztrúsi okolo rastliny. delne kontrolovať, aby sa veľmi neTreba mať však na zreteli, že pre- rozšírili.

Medzi veľmi obľúbené liečivky hnojenie rastliny nielen škodí, ale patrí rozmarín lekársky (Rosmariodoberá i arómu rastlinám. nus officinalis). Je to trváci, vždyzeStarostlivosť o bylinky lený, voňavý, husto rozkonárený posa zväčša obmedzuje loker, vysoký 10 – 150 cm. Kvitne na strihanie, čo podv apríli až júli modrofialovými, poruje rast. Tiež ojedinele bielymi kvetmi. pravidelný Celá rastlina má prízber podpojemnú gáfrovito koruje tvorbu norenistú vôňu a horkú vých výhonchuť. Vyžaduje priekov. Mnoho pustnú, piesočnato hlibyliniek nenitú pôdu s dostatznáša nadmerkom vápna. Darí sa mu nú vlhkosť pôdy, na slnečnom stanovišti, niektoré ako napríklad lealebo v polotieni chránevanduľa, tymián a šalvia nom pred chladným vetrom. znesú aj dlhší čas sucho. Črepníkové bylinky sa musia v období ras- Na zimu ho treba ochrániť pred mratu pravidelne polievať, hnojiť a pod- zom. V minulosti sa pestoval na de-

HLAS ĽUDU

dinách takmer v každom dome. Patrilo mu vždy čestné miesto v domácnosti. Bol považovaný za kvet lásky a vernosti. Tvorí súčasť vónnych zmesí. Ako korenina sa používajú čerstvé aj sušené listy, ktoré majú jemne gáfrovitý pach a horko aromatickú chuť. V malých dávkach sa pridáva do polievok, varených zemiakov, zeleniny, šalátov, štiav, mäsa i do cesta. Pri pečení mäsa na otvorenom ohni sa odporúča vhodiť na žeravé uhlie rozmarínový konárik.

Mäso prijme rozmarínovú vôňu. V liečiteľstve je výnimočný. Ako jedna z mála rastlín zvyšuje krvný tlak. Upokojuje a odstraňuje nervové vyčerpanie a zlepšuje krvný obeh. Vhodný je zvlášť pri reumatizme, kašli, astme, búšení srdca, nervozite, nespavosti a migréne. Priaznivo podporuje aj činnosť pečene. Rozmarínové víno je liekom na nemoci slabého srdca. Pripravíme ho vylúhovaním 50 g drogy v 3/4 litri bieleho vína. Ďalšou, veľmi často pestovanou liečivkou je šalvia lekárska (Salvia officinalis). Je to 20 až 70 cm vysoký, krátko rozkonárený, trváci, silno aromatický poloker s plstnatými šedozelenými listami. Obľubuje slnečné stanovište, suché, dobre priepustné a vápnité pôdy s dostatkom živín. Kvitne v júni až júli prevažne fialovými, ale aj bielymi a ružovkastými kvetmi.

Rastliny často striháme, aby si udržali hustý kríčkovitý rast. Zbierame listy a mladú vňať tesne pred kvitnutím, za suchého počasia, najlepšie dopoludnia. Poznáme viac druhov šalvie. Zaujímavá je Salvia Tricolor so zeleno červenkastými listami s bielym okrajom, alebo Salvia Purpurea s efektným purpurovo zeleným listom. Salvia Icterina má zlatožlté listy a jemnejšiu vôňu. Šalviu rozmnožujeme na jar priamym výsevom do pôdy, alebo predpestovaním priesad v parenisku. Taktiež, a to hlavne pri hybridných kultivaroch – na jar, alebo na jeseň delením starších trsov, alebo stonkovými odrezkami. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 8.5.2012 13:58 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Ochrana viniča pred kvitnutím ízke teploty počas tohtoročnej zimy a aj dlhotrvajúca zima mohli nepriaznivo pôsobiť na mycélium múčnatky v púčikoch viniča, preto tento zdroj primárnej infekcie môže byť redukovaný. Napriek tomu, jedným z prvých veľmi dôležitých predpokladov zvládnutia ochrany proti múčnatke bude preventívne ošetrenie na zabránenie vzniku primárnych infekcií s mrazmi nepoškodeného mycélia v púčikoch viniča a kleistotécií.

Každý rok pred kvitnutím viniča hroznorodého vykonáva sa kombinovaný postrek proti peronospóre, múčnatke a plesni sivej. Tieto choroby môžu vážne poškodiť nielen samotné kríky, ale ohrozená je aj hospodárska úroda. Preto musíme vinič proti nim preventívne chrániť.

V tomto období sa začína aj liahnutie húseníc obaľovača pásového. Na zabezpečenie dôkladnej preventívnej ochrany nevystačíme len s jedným postrekom. Vinicu striekame aspoň dvakrát. Prvým postrekom chránime vinič pred múčnatkou, peronos-

N

pórou a obaľovačom. Druhý termín postreku je zameraný na ochranu proti peronospóre, obaľovačovi, múčnatke a plesni sivej.

Peronospóra je hubové ochorenie, ktoré napáda všetky zelené časti viniča. Najskôr ju zbadáme na listoch, na ktorých po infikovaní pletív vznikajú tzv. olejové škvrny.

Sú to miesta, kde mycélium peronospóry prerastá pletivá listov, čo sa prejaví ako žltá škvrna na povrchu listov. Za krátky čas vyrastú na spodnej časti listu v mieste olejových škvŕn biele povlaky. V nich sa nachádzajú zárodky, ktoré sa prostredníctvom vetra rýchlo prenášajú aj na nenapadnuté zdravé kríky. Veľ-

VINIČ HROZNORODÝ

Nepriamy spôsob rozmnožovania za zelena Nepriame vegetatívne rozmnožovanie – štepenie spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. tepenie viniča hroznorodého za zelena je alternatívnym spôsobom nepriameho rozmnožovania. Tento spôsob sa využíva pri preštepovaní viničových krov na stanovišti – ak ker vyháňa letorasty z podpníka v dôsledku zmrznutia nadzemnej ušľachtilej časti, pri preštepovaní priamorodiacich hybridov tzv. samorodákov alebo krov neprinášajúcich dostatočnú a kvalitnú úrodu.

Tento spôsob je použiteľný najmä pre záhradkárov. Štepiť, resp. preštepovať možno iba zdravé viničové kry, ktoré nie sú napadnuté vírusovými chorobami. Vhodné obdobie na štepenie viniča za zelena je relatívne

Š

28/VI

krátke, trvá od konca mája do začiatku júna, keď letorasty dosiahnu dĺžku 25 až 50 cm. Vtedy časť letorastu pôvodnej odrody – podpník a zelený vrúbeľ naštepovanej želanej odrody už dostatočne vyzreli, sú preto vhodné na štepenie.

Nemajú byť mäkké ani zdrevnatené, pri ohnutí sa nesmú zlomiť.

Drevo na priereze je bledozelenej, dreň tmavozelenej farby. Ďalším znakom vyzretosti sú zálistky. Ak má zálistok 1 až 2 listy, vrúbeľ z tejto časti letorastu je najvhodnejší. S pribúdaním ďalších listov sa stáva nevhodným na štepenie. Na odrodách, ktoré netvoria zálistky, posudzujeme vrúbeľ hmatom.

mi rýchlo dochádza k zamoreniu celého vinohradu. Najčastejšie k infekcii peronospórou dochádza za vlhkého daždivého počasia.

Miesto vhodné na štepenie je medzi zdrevnatenou a mäkkou časťou letorastu, medzi 3. až 5. kolienkom od vrcholu letorastu. Preštepovať môžeme aj letorasty zo spiacich púčikov na kmeni. Štepia sa vo výške 0,4 metra až 1,2 metra od povrchu pôdy.

Preštepujeme viacerými spôsobmi. Najčastejšie je štepenie nad kolienkom – nódiom, do rázštepu v kolienku, spojovanie letorastu s vrúbľom v kolienku či v internódiu, alebo v internódiu vklinením vrúbľa. Všetky spôsoby sú pre ujatosť rovnocenné, ak ich urobíme precízne. Na jednom kre môžeme zaštepiť aj viac letorastov. Štepenie začíname zrezaním letorastu 50 milimetrov nad kolienkom a rozrezaním, najlepšie žiletkou až po kolienko. Z kolienka odstránime list, zálistok aj úponok.

Zelený vrúbeľ, ktorý klinovito zrežeme, vsunieme do vzniknutého rázštepu. Zárez v letoraste môže byť dlhší ako klinovitý rez vrúbľa.

Jednopúčikový či trojpúčikový vrúbeľ, ktorému môžeme nechať

No k napadnutiu môže dôjsť i v prípade, keď sa na listoch zachytáva ranná rosa. Ideálnym počasím na rozvoj peronospóry sú teplé a vlhké dni. Proti peronospóre viničové kry chránime meďnatými prípravkami.

Proti húseniciam obaľovača pásového musíme zasiahnuť dvakrát. Liahnutie totiž neprebehne naraz, ale počas niekoľkých dní. Ďalší postrek, ktorý robíme ešte pred kvitnutím viniča, je ochrana proti plesni sivej, známej i pod názvom botrytída. Táto pleseň napáda strapinu. Prejavom choroby je opadávanie strapiny. Objavia sa na nej drobné mokvajúce škvrnky, ktoré majú hnedé sfarbenie.

Počas kvitnutia sa neodporúča robiť vo vinici akékoľvek postreky.

V tomto období sú kríky viniča najcitlivejšie.

Po odkvitnutí by sme nikdy nemali zabudnúť vykonať ďalšie ochranné opatrenia. Hneď ako vinica odkvitne, ošetríme ju proti peronospóre. Ďalší termín, ktorý je z hľadiska ochrany veľmi dôležitý a ktorý by sme nemali nikdy vynechať, je10 – 14 dní po odkvete. pripravila: Ľ. S. vegetačný vrchol, by mal mať rovnakú hrúbku a rastovú fázu ako preštepovaný letorast. Listy z vrúbľa odstránime. Do ukončenia vegetácie letorast vyzreje. Štepiť by sme mali za podmračného počasia spôsobom „z kra na ker”, v prípade nutnosti uchovávať zelené vrúble vo vlhkej handričke. Miesto štepenia obviažeme PE páskou a ak je to možné, zatienime ho. V prípade, ak miesto štepenia zakryjeme PE vreckom, počas slnečných dní treba dávať pozor na zaparenie. V priebehu niekoľkých týždňov začne vrúbeľ rásť. Do jesene dosiahne dĺžku 1 – 1,5 m.

Na rozdiel od iných spôsobov preštepovania – vrúbľami z jednoročného dreva do koreňového kmeňa – je možné týmto nenáročným spôsobom dosiahnuť až 100-percentnú ujateľnosť. Preštepované kry začnú rodiť už v nasledujúcom roku. Na zimu sa miesto štepenia odporúča obaliť papierom. Ľ. S.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 8.5.2012 13:58 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Diagnózy z kancelárie elé hodiny klikáte do klávesnice počítača, posúvate myš či neúnavne „ďobkáte“ do displeja mobilu a posielate esemesky? Všetky tieto moderné vecičky nám vynikajúco uľahčujú každodenný život, ale zároveň vďaka nim vznikajú nové a dosť nepríjemné diagnózy.

C

CHOROBA RÝCHLYCH PRSTOV Tŕpne vám ruka, máte stuhnuté zápästie, občasné pálčivé bolesti a mravčenie v predlaktí, dlani a prstoch? Ak sa k tomu pridajú aj kŕče v dlani či medzi palcom a ukazovákom nič neudržíte, môže ísť o syndróm karpálneho tunela. Hovorí sa mu aj tzv. počítačová ruka alebo choroba rýchlych prstov. Postihuje najmä ľudí, ktorí neustále opakujú tie isté pohyby. Toto ochorenie desaťročia trápilo pokladníčky v supermarketoch, dnes postihuje ľudí pri počítačoch.

AKO SA JEJ ZBAVIŤ Diagnózu stanoví zvyčajne neurológ na základe objektívneho nálezu a špeciálneho vyšetrenia elektromyografiou. Podľa nálezu vás lekár môže poslať dokonca na

operáciu. Pomáha aj rehabilitácia a fyzikálne procedúry. Niekomu sa uľaví po obstreku, lekár aplikuje do kanálu liek s protizápalovými účinkami. Zaberajú aj veľké dávky vitamínu B6, až 200 mg denne, krémy s protizápalovými účinkami, masti s kapsaicínom, gély proti opuchom.

POSILŇUJTE S ČÍNSKYMI GUĽAMI Vynikajúco pomáha aj čínska technika, ktorá zlepšuje flexibilitu zápästia. Zadovážte si dve oceľové gule a tie otáčajte. Čínske gule umožňujú jemné cvičenie a zároveň masírujú svaly aj šľachy na ruke a zápästí. Keď pracujete pri počítači alebo inak namáhate prsty, robte si každú hodinu prestávky a precvičte si ruky pomocou tejto pomôcky.

SYNDRÓM KRČNEJ CHRBTICE Kto by sa dnes nesťažoval na bolesti hlavy?! Máme ich od nesprávneho sedenia za počítačom.

Tzv. syndróm krčnej chrbtice môže

spôsobiť aj bolesti vyžarujúce až do pleca a rúk, závraty, poruchy sluchu, mihotanie pred očami, pocity mravčenia, tŕpnutie v rukách, najmä v noci. Ak vás trápia príliš často, treba vyhľadať odborníka. Ortopéd alebo rehabilitačný lekár zistí, v akom stave sú vaše krčné stavce,

možno treba napraviť zablokovanú krčnú chrbticu. V každom prípade si však kúpte ergonomickú stoličku, vhodný matrac a podhlavník naplnený guľôčkami z umelej hmoty.

Môžete použiť aj latexový krčný golier, ktorý fixuje krk v správnom postavení. Kontrolujte si držanie

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (67)

Aj chorobnú pažravosť možno liečiť – Mnoho jedál spôsobuje mnoho chorôb, – hovoril už Seneca. Hoci sa určitá náchylnosť na tučnotu dedí, príčinou priberania na váhe môže byť zvýšená chuť do jedla alebo znížená pohyblivosť, porucha hormonálnych mechanizmov regulujúcich uskladňovanie a rozklad tukov a podobne. Ľudia náchylní na tučnotu často ani nejedia viac ako ľudia s normálnou telesnou váhou, a predsa priberajú. Príčinu potom treba hľadať v menšej pohyblivosti alebo v pevnejšej väzbe tuku v tkanivách ako u iných ľudí. Nezriedka je chuť tučného zvýšená, ale pohyblivosť znížená, a tak zvýšený príjem kalórií a ich znížené zužitkúvanie pomáhajú zvyšovať telesnú váhu.

Ale nech je pôvod tučnoty hocijaký, oplatí sa urobiť všetko, aby sme získali a udržali si primeranú telesnú váhu. Je pravdou, že na odtučňovanie treba nesmierne silnú vôľu 12. 5. 2012

19 /4490/

a odriekanie sa a že aj keď sa podarí schudnúť, niekdajšie stravovacie zlozvyky zvádzajú ďalej. Preto si treba uvedomiť, že ako pri každom ochorení alebo možnom ochorení, aj tu je lepšie predchádzať ako liečiť. A z viacerých skúseností, jasné je i to, že nie je ani také ťažké začať, ťažšie je pokračovať a najťažšie úspešne dokončiť. Úspech je len polovičný, keď sa telesná váha normalizuje. Všetky vonkajšie a vnútorné činitele, ktoré tučnotu zavinili, často nezmenene trvajú ďalej, a preto sa musí stále vyvíjať úsilie zabrániť ďalšiemu prírastku na váhe. Ak sa vám podarilo schudnúť, musíte si osvojiť úplne nové stravovacie návyky a venovať viac pozornosti pohybu: prechádzkam, telesnej práci, športu, telocviku... Základnou zásadou odtučňovacej diéty je prijať menej kalórií, ako organizmus potrebuje.

Pri jej zostavovaní hlavným pro-

HLAS ĽUDU

blémom je znížiť celkové množstvo kalórií. Nezanedbateľné je i to, v akom pomere budú bielkoviny, glycidy a tuky. Bez ohľadu na druh odtučňovacej diéty musíme dbať na to, aby sme najmä spočiatku nevykonávali ťažkú telesnú prácu a namáhavý šport. Hladovanie a súčasne nadmerné fyzické zaťaženie môže vyvolať taký pocit hladu, slabosti a znechutenia, že postihnutý zanechá diétu, ktorá si beztak vyžaduje mimoriadne veľké vypätie vôle. Len keď sme si zvykli na kaloricky chudobný jedálny lístok, prestali pociťovať trápiaci hlad a schudli niekoľko kilogramov, môžeme začať útok na dvoch frontoch.

Ak v tomto období popri diéte plávame, cvičíme, chodíme, športujeme, pokles váhy urýchlime.

Osobitnou psychosomatickou poruchou je chorobná pažravosť (Binge-eating), ktorú nespôsobuje neutíšiteľný hlad, ale hlavne psy-

hlavy čo najčastejšie v zrkadle a napravte ho.

AKO SA HO ZBAVIŤ Najlepší recept proti bolestiam hlavy a krčnej chrbtice sú cvičenia, ktoré zabraňujú skráteniu krčných svalov. Každé ráno po zobudení otočte hlavou pomaly raz na jednu, raz na druhú stranu. Môžete to robiť aj poležiačky. Ak sedíte, je dôležité, aby ste pri tomto cviku otáčali len hlavu a nie hornú časť tela.

Hlavu pri tomto cviku nepredkláňajte ani nezakláňajte. V sprche alebo vo vani nasmerujte silný prúd teplej vody na bolestivé miesta, uvoľňujúco pôsobí aj sauna, joga či autogénny tréning.

BLESKOVÁ MASÁŽ HLAVY Pomôže pri každom type bolesti. Má okamžité regeneračné účinky, príjemne vás uvoľní a prinesie pocit psychickej pohody. Ako na to?

Pohodlne si sadnite a zatvorte oči.

Bruškami prstov pomaly krúžte od pokožky nad čelom smerom k zátylku. Potom postupujte od krku späť k zátylku. Prejdite celú oblasť hlavy. Pevne sa chyťte za vlasy a jemne potiahnite. Napokon si prstami prejdite po vlasoch a vytraste ruky. Celá masáž vám zaberie 1 až 2 minútky. foto: internet chické problémy, ako sú depresie, úzkosť, hnev, mrzutosť, nuda... Vo vyspelých krajinách ňou trpia približne dve percentá dospelej populácie. Pacienti s touto diagnózou na rozdiel od bulimikov nezvracajú a neužívajú preháňadlá.

Nadmerné jedenie je pre nich prostriedkom na potlačenie frustrácie a depresívnych stavov. Chorí neraz chcú prekonať pochmúrnu náladu napríklad športovaním. Pri cvičení však vyhladnú, a keď sa vrátia domov, podnikajú nájazdy do chladničky. Vytvorenie priamej väzby medzi odbúraním stresu a nadmerným jedením je prvým krokom na vznik poruchy prijímania jedla. Chorobná pažravosť (ktorú tiež možno liečiť osobitným druhom diéty) vedie nevyhnutne k výraznej nadváhe, ktorú môžu ešte umocniť nepriaznivé genetické faktory.

(V budúcom čísle: Zásady inej diéty) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 8.5.2012 14:06 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO REcEPtÁRA

Makový koláč s višňami

Šťavnatý koláč

Suroviny: 200 g mletého maku, 400 g mletých keksov, 500 g lupkaných višieň (z mrazničky), 100 g masla, 1 vrecúško vanilínového pudingu, 100 g cukru, 500 ml mlieka, ďalších 100 g cukru, 200 ml višňovej šťavy, 1 malá lyžička želatíny, 100 ml mlieka a 1 vrecúško šľahačky. takto sa to vydarí: 1.

Do nádoby na sporáku nalejeme mlieko, pridáme 100 g cukru, mak a premiešame. Keď obsah prevrie, zložíme nádobu zo sporáka. Pridáme maslo, mleté keksy a miešame vareškou, kým sa maslo neroztopí. Obsah z nádoby vylejeme do okrúhlej formy a necháme vychladnúť. 2. Do druhej nádoby dáme višne, pridáme ďalších 100 g cukru, premiešame a dáme do sitka, ktoré položíme nad nádobu. Višne popritláčame lyžicou, aby sme do nádoby vytlačili šťavu. 3. Trochu šťavy nalejeme do inej nádoby, pridáme pudingový prášok a premiešame. Nádobu so zvyšnou šťavou dáme

Suroviny: 100 g masla, 100 g cukru, 5 vajec, 100 g nasekaných orechov, 100 g múky, 1 kypriaci prášok, 150 g čokolády na varenie, 100 g bielej čokolády, 1 lyžica kakaa a čokoládová poleva. takto sa to vydarí: V nádobe vyšľaháme mixérom maslo a žĺtky. V osobitnej nádobe vyšľaháme bielky s cukrom a v ďalšej nádobe roztopíme čokoládu na varenie. K žĺtkom za stáleho miešania vareškou pridávame vychladnutú roztopenú čokoládu, orechy, múku, kypriaci prášok a bielkový sneh.

Po premiešaní všetky zložky vylejeme do okrúhlej dobre vymastenej formy a pečieme 30 minút na 180 ºC. Upečený koláč vyberieme z formy, polejeme čo-

koládovou polevou (kúpime si hotovú alebo pripravíme podľa vlastného receptu). Za pomoci sitka na koláč nanesieme kakao a potom i bielu čokoládu, ktorú nastrúhame nahrubo. Každý kúsok na tanieri dekorujeme čokoládovou polevou.

aby ste ho nerozmliaždili, miesto prisatia dezinfikujte predtým aj potom. * Kliešťa odstránite aj kývavými pohybmi z jednej strany na druhú. * Na tzv. nymfu stačí priložiť tampón namočený v mydlovej vode. * V žiadnom prípade na kliešťa nenanášajte lak na nechty či olej!

Lymská borelióza. Je to infekčné bakteriálne ochorenie, postihuje celý organizmus. Dokáže sa schovávať aj pred lekármi. Imituje viaceré ochorenia. Ak sa s liečbou nezačne včas, postihuje centrálny nervový systém, výsledkom je často doživotná invalidita.

Prvým príznakom býva červenkastá škvrna s bielym stredom okolo vpichu, ktorá sa objaví asi po troch týždňoch. Infikovaní ju často prehliadnu a nevenujú jej pozornosť. Podozrenie na boreliózu sa overuje krvnými testami.

Preventívne očkovanie neexistuje, ale antibiotikmi sa liečiť dá.

na sporák a necháme prevrieť. Za stáleho miešania zavaríme puding a keď nadostač zhustne, zložíme zo sporáka. Do vychladnutého pudingu pridáme višne, premiešame a vylejeme na vychladnutý makový korpus. 4. Potom do nádoby nalejeme 200 ml višňovej šťavy, pridáme želatínu, premiešame a dáme na sporák. Keď šťava prevrie, zložíme zo sporáka. 5.V druhej nádobe mixérom vyšľaháme mlieko a šľahačku. Šľahačkou potrieme pudingovú a višňovú plnku a navrch šľahačky lyžicou nanášame šťavu so želatínou.

Opäť nás vytáčajú kliešte M

alé drobné potvorky sa prebudili skôr ako vlani a už útočia.

Ak objavíte kliešťa, odstráňte ho čo najskôr. Sliny, ktoré do nás vpúšťa, môžu totiž obsahovať veľmi nebezpečné baktérie alebo vírusy. Ochorení na kliešťový zápal mozgu a lymskú boreliózu stále pribúda. Kliešte infikujú síce len približne 2 percentá napadnutých osôb, nikto však netuší, či práve ten jeho exemplár nebude nakazený.

NAKAZiť SA MôŽEME VŠEtci A VŠADE Opatrní buďte na horách aj v parkoch! Kliešte žijú predovšetkým na okrajoch zmiešaných listnatých a ihličnatých lesov v nadmorskej výške 600 – 800 m, no v súčasnosti aj omnoho vyššie, dokonca aj vo výške 1 500 m! Možno ich nájsť aj v parkoch väčších miest, kam ich z voľnej prírody mohli preniesť vtáky, túlavé psy či mačky.

30/Viii

Najobľúbenejšie miestečka.

Kliešte si vyberajú väčšinou miesta s tenkou kožou, napríklad uši alebo oblasti pri pohlavných orgánoch, rady sa zahryznú aj do podpazušných alebo podkolenných jamiek.

AKO HO NAJLEPŠiE ODStRÁNiť * Vyberte ho čo najskôr. Encefalitída sa prenáša už do dvoch hodín. * Vyberte ho špeciálnou pinzetou kolmo smerom hore. Pozor,

tAKtO NÁS MôŽU OHROZiť!

Kliešťový zápal mozgu a mozgových blán. Je to životu nebezpečná choroba. Prvá fáza sa prejaví ako chrípka, v druhom štádiu môže vírus preniknúť do centrálnej nervovej sústavy, kde poškodzuje nervové bunky. Charakteristické sú prudké bolesti hlavy, vysoké horúčky, vracanie či stavy bezvedomia. Očkovanie je možné. Tri očkovacie dávky sa podávajú s odstupom.

12. 5. 2012

POĽ NO HOS PO DÁR SKE ROZ HĽA DY Prí lo ha pre poľ no hos po dá rov a dedi nu Číslo 319 Pri pra vu jú: redak tor ka Ľubi ca SÝKO RO VÁ, novi nár ka Elena ŠRAN KO VÁ a spo lu pra cov ní ci Pou ži tá domá ca a zahra nič ná lite ra tú ra

19 /4490/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 43. PSODT DIVADELNÝ VAVRÍN 2012 V KOVAČICI − PRVÝ VÍKEND

Vivat divadlo a my v ňom

tislavy, Jano Čáni, režisér z Báčskeho Petrovca a kovačická herečka a režisérka Danka Hriešiková. Súbor, ktorý získa Cenu za kultúru hovoreného slova, vyberie komisia, ktorú tvoria novinárky Milina Florianová (po každom predstavení vedie aj rozhovory) a Anna Zlochová, a predsedníčka Výkonnej rady NRSNM Jarmila Ćendićová. V prvej časti 43.

PSODT Divadelný vavrín 2012 na programe boli tri súťažné predstavenia. Pred porotou a obecenstvom zahrali Petrovčania, Palančania a Kulpínčania. Prehliadku v piatok 4. mája otvorila Óda na rovinu v prednese ochotníkov Divadla VHV z Báčskeho Petrovca a v réžii Petra Serga Butka. Podľa poroty obecenstva Cenu za herca večera získal celý herecký kolektív. V sobotu 5. mája v rámci PSODT milovníci Tálie si pozreli dve divadelné predstavenia.

Najprv na javisku DK 3. októbra vy-

ovorí sa, že divadlo je jedným z málopočetných druhov umenia, ktoré nemôže existovať bez obecenstva, lebo iba v spojení divadla s divákmi sa divadlo stáva dinárov zo svojho roztým, čím je. Krásne umelecké zážitky počtu na podporu dimali milovníci divadla počas slevadelnej tvorby, ktoré dovania divadelných predstavení budú na základe vyprvej časti 43. prehliadky slovenskej pracovaných projekochotníckej divadelnej tvorby Ditov rozdelené najúsvadelný vavrín 2012 v Kovačici, ktopešnejším uchádzará sa usporiadala v prvý májový víčom. Okrem financokend. vania divadelných poSkôr než sa obecenstvu a účast- Dokumentárna výstava pripútala pozornosť dujatí NRSNM v súčinníkom tohtoročnej prehliadky pri- milovníkov divadla nosti s Ústavom pre hovorili organizátori, v piatok 4. kultúru vojvodinských mája vo vstupnej hale Domu kul- nej identity, ktoré dnes zápasí s čo- Slovákov zabezpečí aj odbornú túry 3. októbra v Kovačici bola raz väčšími prekážkami. NRSNM si pomoc organizátorom tých poduotvorená dokumentárna výstava predsavzala v tejto oblasti vypra- jatí, a tak prispeje k zvýšeniu celpod názvom Majera. Vznikla pri covať taký model podpory, ktorý za- kovej úrovne našich divadelných príležitosti 60. narodenín a festivalov. Podpredseda Zhro35. výročia aktívnej divadelmaždenia Vojvodiny Martin Zloch nej tvorby legendy vojvozaželal čím menej prázdnych dinského divadla a režiséra miest v divadelnej sieni, hercom Ľuboslava Majeru. Autormi skvelý výkon a divákom naplno výstavy a katalógu sú Vladiužité divadelné hody. Česť otvomír Valentík a Pavel Matúch riť 43. prehliadku slovenskej (zostavovateľ a redaktor moochotníckej divadelnej tvorby nografie o Majerovi), ktorý o Divadelný vavrín 2012 mali dlhovýstave povedal niekoľko roční ochotníci zo Starej Pazovy slov a zároveň ju otvoril. Po Alexander Bako a Mária Chlebiaotvorení výstavy vo veľkej nová, ktorí získali ceny za najlepší sieni DK prebiehal otvárací herecký výkon na minuloročnom ceremoniál tohtoročnej preDivadelnom vavríne a ako člehliadky, ktorú spoločne ornovia víťazného divadelného ganizujú Národnostná rada tímu reprezentovali Vojvodinu slovenskej národnostnej na Scénickej žatve v Martine. menšiny, Ústav pre kultúru Otvárací program, v ktorom na Prehliadku otvorili Mária Chlebiavojvodinských Slovákov, začiatku vystúpila aj štvorčlenná nová a Alexander Bako Obec Kovačica a Dom kultútanečná skupina v choreografii V otváracom ceremoniáli sa zúčastnili ry 3. októbra v Kovačici. V aj predsedníčka NRSNM Anna TomaSašu Krgu z Nového Sadu a za hu- stúpili Palančania − členovia Divaslávnostnom otvorení sa zú- nová-Makanová a podpredseda Zhrodobného sprievodu Lenhart Tapes, delnej sekcie MOMS Báčska Palančastnili významní hostia: maždenia APV Martin Zloch moderovali Anna Funtíková a An- ka s divadelným predstavením Zypa podpredsedníčka pokrajindrej Vereský.

Cupák v réžii Eleny Hložanovej. Herskej vlády a predsedníčka NRSNM bezpečí podmienky jej dlhodobo Inscenácie a výkony hercov sle- com večera sa stal Jozef Chrček za Anna Tomanová-Makanová, pod- udržateľného rozvoja. Ako pove- dujú dve poroty. Odbornú porotu stvárnenie postavy Ďura Siráka. V predseda Zhromaždenia Vojvodiny dala Tomanová-Makanová, tohto tvoria Peter Janku, scénograf a dra- druhom sobotňajšom termíne vyMartin Zloch, predseda Obce Ko- roku NRSNM vyčlenila pol milióna maturg Slovenskej televízie z Bra- stúpili Kulpínčania, členovia KUS vačica Miroslav KriZvolen s drámou Frajerčenia na Trešan, predseda Zhrotej ulici v réžii Michala Babiaka. Podmaždenia obce Koľa poroty obecenstva hercom večera vačica Ján Puškár a sa stal Michal Čiliak za stvárnenie iní. Vo svojom príhoúlohy Ďura Vágalu, mladého gazdu vore predsedníčka a starého mládenca.

NRSNM A. TomanoPočas PSODT Divadelný vavrín vá-Makanová pove2012 (4. − 13. mája) milovníci scédala, že ochotnícke nického umenia si môžu pozrieť divadlo má hlboké štrnásť divadelných predstavení, korene v dejinách po ktorých sa konajú aj rozhovory Slovákov na Dolnej s cieľom poradiť si, vysvetliť, pozemi a je jedným z chváliť, upozorniť na nedostatky najvzácnejších fenoatď. ménov našej kultúr- Petrovská Óda na rovinu A. Chalupová

H

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A KYSÁČSKI DIVADELNÍCI NA SLOVENSKU

ZVÄZ OCHOTNÍKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Zájazd s bohatou náplňou

Iniciatíva za výmeny Štatútu

častníkmi tohtoročného 15. festivalu Aničky Jurkovičovej na Slovensku, v Novom Meste nad Váhom, boli aj divadelníci z Kysáča.

delné súbory z tunajších priestorov – z Kulpína a Kysáča. Podľa mienky J. Privizera konkurencia na festivale bola silná, súťažili zaujímavé predstavenia a s niektorými zúčastnenými súbormi sa dohodli aj o účasti na festivale v Kysáči.

Naše vojvodinské súbory tiež zaujali odborníkov. Ako sme v minulom čísle Hlasu ľudu písali, Kulpínčania sa stali laureátmi festivalu, kým kysáčske Ochotnícke Denisa Miháľová (ako Želmíra) a Branislav Čeman (ako divadlo s hrou Hugo Karas) v najnovšom kysáčskom predstavení Doda Gombá(foto: A. F.) ra Hugo Karas v réžii Ivana Na Slovensko vycestovali 12. Hansmana získalo Cenu Matice apríla a najprv sa zastavili u svojich slovenskej. Predstavenie v utorok priateľov divadelníkov v dedinke 17. apríla sledovalo asi 200 žiakov Belá-Dulice. Členovia tamojšieho gymnázia, čo bolo primerané obedivadelného súboru, s ktorými Ky- censtvo, lebo aj na scéne boli mlasáčania roky spolupracujú a s kto- dí herci, ktorí podali zaujímavú tírými si vymieňajú predstavenia, ich nedžerskú tému. Kysáčania boli srdečne privítali. Pre svojich hostí odmenení nielen cenou, ale i dokonca zahrali veselohru Zabí- úprimným potleskom obecenstva. jačka. Hneď sa dohodli aj o hosťovaní Dulinčanov s týmto predE. Š. stavením v Kysáči pravdepodobne koncom augusta. Aj Kysáčania sa svojim hostiteľom pri tejto príležitosti predstavili svojím predstavením Hugo Karas. S reakciou divákov boli spokojní a návštevu u svojich kamarátov využili aj na obchôdzku Martina a Jasenskej doliny.

Festival Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom je celoslovenská divadelná prehliadka neprofesionálnych súborov s inscenáciami mapujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti a je to družobný festival s kysáčskym Festivalom Zuzany Kardelisovej.

Ján Privizer, vedúci Ochotníckeho divadla KIS Kysáč, nám povedal, že sa tohto roku o ceny Festivalu A. Jurkovičovej uchádzalo sedem súborov zo Slovenska, ako i diva-

Ú

32

Vedenie Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova

ýročné zhromaždenie Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova bolo v stredu 25. apríla v miestnostiach Klubu VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Predstavitelia 19 (z 29) členov zväzu prerokovali Správu o práci s finančným plánom za rok 2011, Plán práce s finančným plánom na rok 2012 a hovorili aj o kalendári prehliadok pod názvom Jarné stretnutia.

Na schôdzi podali iniciatívu za výmeny Štatútu Zväzu ochotníkov, a to v časti, ktorá sa vzťahuje na uvedenie funkcie tajomníka (omylom to v Štatúte chýba). Zhromaždenie oprávnilo Správnu radu zväzu, aby pripravila výmeny základných aktov pre mimoriadne zhromaždenie. Na tejto schôdzi členovia Zväzu ochot-

V

DVANÁSŤROČNÚ JARMILU VACHULOVÚ, členku SKUS Pivnica, sme odfotili po detskej obecnej folklórnej súťaži v Pivnici v nedeľu 22. apríla.

Bola šťastná, že ich súbor postúpil do zónovej súťaže. Ako tanečníčka sa v spolku vraj angažovala už ako 6-ročná, najprv – pravdaže – v najmladšej skupine Detského folklórneho súboru Ratolesť. Teraz je už v strednej skupine. Niekoľkokrát vystúpila i na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči. Má rada všetky druhy tancov, ale – samozrejme – na svadbách si najradšej zatancuje tie naše – slovenské.

J. Ferková

níkov obce rozhodli, aby sa tá časť Jarných stretnutí, ktorá sa vzťahuje na prehliadky detskej hudobnej tvorby a prehliadky recitátorov, pre školské záväzky väčšiny žiakov posunula na posledný kvartál v roku.

Preto by sa tieto obecné kvalifikačné súťaženia na rok 2013 mali usporiadať koncom bežného roka.

Rokovalo sa aj o deľbe „kultúrneho dinára“ a na základe doteraz schválených pravidiel užívať ho môžu iba ochotnícke spolky v súlade s realizovanými aktivitami a dosiahnutými výsledkami v uplynulom roku. V súvislosti s týmto bodom a po niekoľkých diskusných príspevkoch uzavreli, aby sa podala iniciatíva za vyradenie zo Zväzu ochotníkov obce Art centrum Chlieb a hry Miroslava Benku, lebo je ono, na základe zakladajúceho aktu – ktorý bol prečítaný na tomto zhromaždení ochotníkov – registrované ako Združenie občanov umelcov profesionálov. Aj táto záležitosť sa primerane pripravená dostane i do rokovacieho programu nadchádzajúceho mimoriadneho zhromaždenia. Miroslav Benka, ktorý predstavuje Art centrum Chlieb a hry, bude so všetkým načas oboznámený a pozvaný bude aj na schôdzu Správnej rady zväzu ochotníkov, ktorá mimoriadne zhromaždenie pripravuje.

Od spomenutého aprílového výročného zasadnutia Zväz ochotníkov obce Stará Pazova je bohatší o ďalšieho člena: je ním Ochotnícke divadlo Mirka Tatalovića-Ćiru z Novej Pazovy, ktoré skôr pôsobilo v rámci tamojšieho KUS Mladost.

A. Lš.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SVETLO SVETA UZRELA KNIHA MOMS BIELE BLATO 2001 – 2011 desať rokov činnosti MOMS v tejto osade. Pozostáva z dvoch častí. Prvá sa začína úvodom, ktorý napísal prvý predseda obnovenej Matice slovenskej v ednou z podstatných dimenzií nému a písanému slovu o tomto pro- Juhoslávii Michal Spevák a pokračuje ľudského jestvovania je čas, kto- stredí. Tak už rad rokov v Národnom ka- kronikou autora knihy.“ rý je nenávratný. Všetko plynie v čase lendári odtrháva od zabudnutia zaDruhá časť je podľa slov V. Valentí– do času vstupujeme a v čase navždy ujímavé údaje z minulosti bieloblat- ka tiež veľmi vzácna a vyžiadala si súzanikáme. Zatiaľ sme prostavnú prácu a ti tomu nenašli lepší liek veľké úsilie. Ide o od knihy a tlačeného slomonitoring tlače, va. To zrejme vedia aj biekde sa podobne loblatskí matičiari a po ako v prvej knihe dvadsiatich rokoch nachádzajú všetúspešného fungovania ky texty týkajúce tunajšieho MOMS spolu sa MOMS, ale aj so Slovenským vydavavôbec fungovateľským centrom vydali aj nia života v Biedruhý zväzok knihy, ktolom Blate. Potom rý možno považovať za doložil: kroniku MOMS, ale aj sa„Tento monitomotnej osady,“ povedal ring je veľmi variaditeľ SVC Vladimír Validný, lebo pre lentík 21. apríla na výkaždý z tých texročnom zhromaždení tov možno zistiť, MOMS Biele Blato pred- Z promócie bieloblatskej knihy: (zľava) Adam Jonáš, predsed- kedy a kde bol stavujúc knihu Adama níčka MOMS Jarmila Hromčíková, Vladimír Valentík a Michal publikovaný, a je Jonáša Miestny odbor Ma- Spevák použiteľný na pítice slovenskej Biele Blato sanie ďalších kníh 2001 – 2011. „Adam Jonáš má osobit- ských Slovákov, pred desiatimi rokmi o Bielom Blate. Totižto, tak ako predošlá, ný vzťah k písanému a tlačenému slo- pripravil prvú knihu venovanú 10. vý- aj táto kniha A. Jonáša môže poslúžiť vu a veľmi dobre pozná neúprosné ply- ročiu MOMS v Bielom Blate a tentoraz ako svojrázna kronika o živote v Bielom nutie času a komunikáciu s bližšou mi- znovu vyšla pekná kniha na 240 stra- Blate. Málo je osád, ktoré majú tak dobnulosťou, zachováva ju vďaka tlače- nách, ktorá dobre nadväzuje na prvých re zmapované svoje novšie dejiny a na

Vzácna kronika osady

„J

Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Z aujalo ma kapitálne dielo tunajšej Slovače, napočúval som sa chválospevov o tejto knihe už predtým, ako sa mi dostala do rúk. Uznávam jej krásu, ale neuznávam chybičky, čo sa do nej dostali, lebo sa tam dostať nesmeli.

Preto navrhujem a prosím o zlepšenie textov a opravu chýb, aby sme sa v budúcnosti nehanbili.

Zaujal ma text o Pivnici, to je moja rodná dedina, a bádam po jej dejinách.

Autorka textu o Pivnici svoju prácu vykonala čestne, ale v knihe je hodne zmien jej textu a dalo by sa povedať, že je i skomolený. Do textu pribudli i chyby z iných zdrojov. Na strane 304 je uvedené, že po druhej svetovej vojne prišlo k zlúčeniu srbského a slovenského kultúrno-osvetového spolku. Áno, lenže srbský spolok sa volal Vuka Karadžića a nie Branka Radičevića. Nový KOS Pivnica zanikol v roku 1967. V odseku trochu vyššie sa spomína, že v Pivnici hrali divadlo i počas vojny – áno, ale mali iba dve vystúpenia doma a nikde inde! O dve strany ďalej sa znovu píše o divadle, divadelnú hru Janka Čemana pivnickí ochotníci hrali z rukopisu, ale nie ako prvú – veď za sebou mali už takmer 12. 5. 2012

19 /4490/

polstoročnú tradíciu. S tými predstaveniami hosťovali v iných prostrediach.

Na ilustráciu v knihe niet fotografií zo Stretnutí v pivnickom poli z prvých asi 35 rokov, ani z bohatej divadelnej činnosti.

Pre zvedavosť uvediem, že som sa v rozhovore so známymi z iných osád dopočul, že sa nájdu i na iných stra-

nách chybičky, ktorým sa mohlo vyhnúť, keby texty prispievateľov boli autorizované. V tom prípade bádatelia by mali k dispozícii priamo od autorov získať ďalšie fakty pre svoj záujem. Vieme mená zostavovateľov, ale zodpovednosť za hodnovernosť údajov znášajú autori textov, v tomto prípade sú to zostavovateľky? Poďakovanie patrí uvedeným spolupracovníkom, ale

500 stranách zhromaždené všetky dôležité informácie o dianiach v ich osade za uplynulých dvadsať rokov. Vďaka Adamovi Jonášovi Biele Blato patrí medzi tie šťastné osady a môže vzdorovať neúprosnému času.“ Prítomným matičiarom sa prihovoril aj sám autor, ktorý povedal, že na tejto knihe spontánne začal pracovať hneď po vydaní prvej knihy o bieloblatskom MOMS-e, a to tak, že ukladal všetok materiál, ale aj texty o činnosti MOMS zverejnené v tlači. „Nuž a v ústrety 20. výročiu obnovenia MOMS sme sa dohovorili, že všetko zachované využijeme a zverejníme v druhej knihe. Na úprave materiálu, monitoringu tlače a vôbec príprave knihy som pracoval celý rok, a potom ešte ďalších sedem mesiacov ubehlo v početných konzultáciách so SVC. Bola to skutočne veľká práca, ale na moje a potešenie všetkých kniha konečne uzrela svetlo sveta pred pol druha mesiacom. Keď po čase budete čítať túto knihu, istotne vám mnohé údaje z nej budú zaujímavé, lebo sú to skutočne zaujímavé historické fakty, ktoré hovoria o nás samých,“ povedal Adam Jonáš a zavďačil sa všetkým tým, ktorí finančne alebo iným spôsobom prispeli, aby táto kniha vyšla.

V. Hudec pochybujem v ich zodpovednosť, lebo nie sú uvedení ako autori.

Prial by som si, aby chybičky boli opravené zvlášť pred prekladom do srbčiny a texty zlepšené i skvalitnené.

Samozrejme, i pre druhé alebo ďalšie vydania. Teraz, keď už vieme, čo máme, dostavba je možná i žiaduca.

Na záver, ale nie ako posledné, treba zverejniť celkové náklady na vypracovanie a tlač publikácie a vyhnúť sa špekuláciám.

Ján Guba

SVETOVÝ DEŇ KNIHY V MESTSKEJ KNIŽNICI NOVÝ SAD. UNESCO roku 1995 vyhlásil 23. apríl za Svetový deň knihy. To preto, že práve 23. apríla roku 1616 umreli Miguel de Cervantes a William Shakespeare. Z príležitosti Svetového dňa knihy Mestská knižnica v Novom Sade usporiadala v dňoch 23. – 27. apríla rad aktivít, ktorými si pripomenuli tento dátum. Novosadčanov zvlášť potešila akcia v utorok 24. apríla, keď pred Mestskou knižnicou Đuru Daničića a v strede mesta delili záujemcom zdarma knihy a promočný materiál knižnice. Ponúkli asi 500 titulov, ktoré sú zvyškom vo fonde tejto ustanovizne. Svetový deň knihy si pripomenuli aj v odbočkách Mestskej knižnice v Stepanovićeve, Kaći, Veterniku, Budisave, Sriemskych Karlovciach, Bukovci a Futogu. Boli tam kreatívne dielne, výstavy alebo literárne večierky. Ináč v roku 2011 Mestská knižnica mala o tisíc členov viac než v roku 2010, nuž dnes má okolo 27tisíc aktívnych členov. Z príležitosti knižného sviatku najmladším ponúkla zľavy pri začlenení a v pláne je aj online služba, aby náročnejší čitatelia ľahšie prišli k želaným vydaniam. Na snímke: V Dunajskej ulici v Novom Sade o knihu prejavili záujem všetky vekové skupiny čitateľov.

E. Š.

HLAS ĽUDU

33

k U LT Ú r A GALÉrIA ZUZkY MEDVEĎOVEJ

Šedý kolorit Jaroslava Šimoviča nedeľné včasné odsvojom ateliéri na Petrova- nú poznámku o začiatku práce novej poludnie 29. apríla radínskej pevnosti. Doposiaľ inštitúcie vojvodinských Slovákov a v petrovskej Galérii Zuzsamostatne vystavoval tak- potom slovo odovzdal kurátorovi výky Medveďovej (GZM) mer 40-krát. Naposledy sme stavy Vladimírovi Valentíkovi. Predtým sa zhromaždila hŕstka postrehli jeho obrazy v než výstavu otvoril, V. Valentík pripopriaznivcov výtvarného umenia, aby vzdala hold Jaroslavovi Šimovičovi (1931) a uctila si otvorenie samostatnej výstavy jeho obrazov.

Ide o prvú akciu v GZM, ktorá v rámci sú- Maliar Jaroslav časného rozdelenia Šimovič ustanovizní kultúry v Petrovci pripadla pod patronát novo- Ú s t a v e založeného Múzea vojvodinských Slo- pre kultúvákov. Inak maliar a pedagóg Jaroslav ru vojvoŠimovič iba prednedávnom oslávil dinských svoje 81. narodeniny. Narodil sa v ky- Slovákov, Typický šedý kolorit na Šimovičových obrazoch sáči a vyrastal v Petrovci. Tu začal i so kde mu k školením, ktoré pokračoval v Novom 80. narodeninám usporiadali retros- menul, že sa tvorba Jaroslava ŠimoviSade na Vyššej pedagogickej škole a pektívnu výstavu. ča najčastejšie spája s abstraktným Akadémii úžitkového umenia. Ako peÚradujúci riaditeľ Múzea vojvodi- výtvarným prejavom, ale na obrazoch dagóg pracoval v Petrovci, Šíde, rume ských Slovákov Mr. Pavel Čáni pri spo- dominuje aj figurácia. Bohatá maliarova a v Novom Sade. Od roku 1975 tvorí vo menutej nedeľňajšej akcii podal úvod- tvorba je charakterizovaná vyhľadá-

V

vaním námetov a tém v minulosti a v rôznych kultúrnych tradíciách. Maliar Šimovič svoju pozornosť venoval i gréckej a rímskej antike, egyptskej a iným starovekým civilizáciám, ale aj slovenskej tradícii. Z jeho maliarskej zahľadenosti do minulosti vznikajú figurálne kompozície, portréty a veduty ako svojrázna individuálna výtvarná reflexia milénia poznačená jedinečným šimovičovským ovzduším obrazu. rozoznateľnosť tvorby Jaroslava Šimoviča spočíva práve v jeho jedinečnom vyblednutom, šedom kolorite, ktorý jeho výtvarný prejav podfarbuje akousi jemnosťou a snivou vzdušnosťou. Vo funkcii tej základnej emócie sú i jeho voľné pohyby štetcom pri štylizácii čiastočne redukovaných tvarov.

V programe vernisáže účinkovali speváci Mužskej speváckej skupiny z Petrovca pod vedením harmonikára Ondreja Maglovského. Výstavu týchto obrazov si záujemcovia môžu pozrieť do 20. mája.

J. Č-p

ĎALŠIA VÝSTAVA V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Nejde len o dejiny N ový ponor do hĺbky umenia. Po vydarenej výstave menom Akvízie a dary Múzeum súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade prichystalo ďalšiu lahôdku pre milovníkov výtvarného umenia. V pondelok totiž vyštartovalo podujatie Dočasné dejiny, vlastne výber diel zo zbierok múzea, ktoré vznikli v rokoch 1950 až 2012.

Ide vskutku o reprezentatívne práce maliarske, kresliarske a grafické, sochárske, konceptuálne a mediálne, taktiež o špičkových autorov moderny a postmoderny, o kľúčové osobnosti, dlhoročných aktérov a pôvodcov umeleckých kolónií, o vedúcich protagonistov socialistického modernizmu: lyrickej abstrakcie, enformelu, poetického realizmu...

Posledné desaťročia minulého storočia sú prezentované prácami geometrickej abstrakcie, pop-artu, minimalizmu, konceptuálneho umenia, novej umeleckej praxe... Z umelcov je tu azda väčšina z významných mien, nositeľov výtvarných pohybov v desaťročiach za nami: Milan konjović a Boško Petrović, Bogomil karlavaris a Jozsef Acs, Jovan Soldatović a Ankica Opresnik...

34

Ich práce pozorovateľa ani dnes nenechávajú ľahostajným, takže ten prívlastok dočasnosti (výtvarných) dejín zrejme treba chápať najskôr ako symbol Milan Konjović: maľba neustálych zmien a stá- Kladenie do hrobky lych noviniek, alebo ako ilustráciu pohľadu na vystavené maľ- Dielo Konštrukcia V Miry Brtkovej toho, že nejde o uzavretý historic- by, grafiky, kresby, sochy, in- z roku 1965 ký celok, ale o veľavravný zlomok štalácie, plagáty... jasné, že Dočasné kým a hodnotným umeleckým ládobových trendov. A tie sa, ako je dejiny už od 23. apríla večer majú kadlom, nielen pre znalcov, ale aj skvelé predpoklady vzbudiť veľký pre obyčajných smrteľníkov. známe, predsa menia.

Oto Filip Preto je už aj z prvého, zbežného ohlas. Lebo sú významným, veľVÝSTAVU Ateliér mladého Constantina Brânkuşiho (1876 – 1957): odhalenie talentu a jeho svedectvo otvoril 3. mája v Spomienkovej zbierke Pavla Beljanského v Novom Sade pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić. Osobitne akcentoval skutočnosť, že prvýkrát na Balkáne máme príležitosť vidieť viaceré diela jedného z najväčších svetových sochárov. Umelca, ktorého práce sa nachádzajú v najznámejších svetových múzeách, a ktorý, hoci žil a tvoril vo svetových metropolách, nikdy neprestal byť príslušníkom rumunského národa. Badať to aj zo skvelého spôsobu, akým tradíciu transformoval do súčasnosti, vyzdvihol pokrajinský tajomník Đurić (na snímke) na štvrtkovej vernisáži jedinečného umeleckého podujatia.

O. Filip 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 19. HLOŽIANSKA PALETA

V znamení lokálneho koloritu V

stupnou udalosťou druhých osláv Dňa Hložian aj tohto roku, práve tak vlani, bola kolektívna výstava hložianskych výtvarníkov – 19. Hložianska paleta. V rámci predchádzajúcich ročníkov tradičného výtvarníckeho „snemovania“ pôvodne pomenovaného Z palety hložianskych výtvarníkov sme akiste videli aj kvalitnejšie obrazy než tentoraz. Nemožno však neskonštatovať, že terajší výber vystavených prác v kaviarni Pod lipami je jedným z najvyrovnanejších, v zmysle aktuálnych „výkonov“ hložianskych maliarov, t. j. ich najnovších produktov.

Hložianski výtvarníci na 19. HP: Juraj Galamboš Aktuálna expozícia zahrnuje práce (vpredu, zľava), Ján Chlpka, Milina Balážová, Zuzana deviatich autorov a proste sa hmýri lo- Galambošová; Ján Bartoš (vzadu, zľava), Ján kálnou „flórou“. Na vystavených ex- Miškovic a výtvarný kritik Vladimír Valentík ponátoch majú totiž prevahu kvetinové zátišia a krajinky znázorňujúce okolie reálneho života nezmysleli, že umelec špásuje Hložian a najmä dunajské zákutia. Z maliarskych – na ich účet. Pokojnejšie môže spať Ján Miškovic, ktorý sa predstavuje jediným olejom (Môj techník najzastúpenejšia je olejomaľba.

Niekoľko rokov za sebou najproduktívnejší z dedo); osoba na nej sa už dávno pominula a Mihložianskych výtvarníkov je Ján Bartoš, ktorý te- škovic ju, na dôvažok, namaľoval priam dokumer každý rok prekvapí buď tematikou alebo mentárne. Zhruba tak, ako Branislav Galamboš (aj) spôsobom stvárnenia zvolených tém. Tu po- portrét chlapca a úchvatné kvetinové zátišia (ornúka šesť olejomalieb. Štyri zachytávajú ľudí a govány a ruže). Tieto učarili aj Zuzane Galamdeti pri práci a hre v známom folklorizujúcom bošovej a Miline Balážovej: prvá ich podala forštýle. Na ďalších dvoch (Figúry I a Figúry II) jeho mou olejomaľby, druhá kombinovanou techľudia prerážajú rámce lokálneho, takže autorov nikou. Obaja spomenutí Galambošovci tiež prejav smeruje k univerzálnemu. Skutočným ko- „zvečnili“ Dunaj a do tretice to urobil aj Juraj Garením (aj) tohtoročnej výstavy sú dva grotesk- lamboš (tri oleje). Samuel Chlpka ponúkol dva né výjavy Jána Chlpku (olejomaľby Hazardér a obrazy (hm, žeby predsa oleje?): jeden obligátny Jazda na bicykli); len aby si, nedajboh, ľudia z (Na dedine), druhý (Jar) naskutku na lokálne po-

Ján Bartoš: Figúry I, olej (46 x 40), 2012

mery inovatívny: medzi dvoma radmi stromov je tretí, celý v bielom kvete, vrhá čierne tiene zakvitnutého stromovia. Výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý výstavu úradne otvoril, v neformálnom rozhovore Chlpkovu Jar označil za najoriginálnejší výtvor tohtoročnej Palety.

Ktorú sa z vychodených cestičiek na pôdu modernejšieho výtvarného prejavu snaží posunúť Jana Uramová dvoma obrazmi: Sen (komb. tech.) a Zátišie s hroznom (pastel).

Záverom dva postrehy: 1.) Z katalógu 19. HP sa, o. i. dozvedáme, že je výstava otvorená do 20. mája 2012; nikde sa však neuvádza názov výtvarného krúžku Pod lipami, pod ktorým hložianski výtvarníci pôsobia v rámci KOS Jednota. 2.) Tým, že HP bola vstupnou udalosťou prvých a druhých osláv Dňa Hložian, a že sa uskutočňuje aj vtedy, keď Folklórny festival Tancuj, tancuj... „hosťuje“ mimo Hložian, nikdy nebola ani nie je „sprievodným podujatím FFTT.“ Tieto skutočnosti by vari predsa mali mať na zreteli usporiadatelia blížiaceho sa 42. FFTT, respektíve budúcej jubilejnej 20. HP. Juraj Bartoš

PIVNICA

Úspešná spolupráca so školami zo Slovenska Z

ákladná škola 15. októbra v Pivnici už rad rokov úspešne spolupracuje s dvomi základnými školami zo Slovenska: ZŠ Jozefa Horáka v Banskej Štiavnici a ZŠ Liptovská osada v Liptovskej osade. Viac o spolupráci a činnosti školy nám porozprávala riaditeľka pivnickej ZŠ Tatiana Naďová.

Spolupráca so ZŠ J. Horáka datuje od roku 1999. Žiaci sa kamarátia, píšu si a pivnickí žiaci účinkujú na literárnych a výtvarných súbehoch v B. Štiavnici. Napríklad i z Horákovej Štiavnice viacerí žiaci z Pivnice si priniesli vzácne odmeny. Na slávnostné udeľovanie cien na Slovensko žiaci cestujú so svojimi učiteľmi. Týmto spôsobom spoznajú Slovensko a jeho historické pamiatky. Vo februári t. r. do Štiavnice cestovali piataci Filip Herček a Martina Pintírová so svojou profesorkou Mgr. Gabrielou Gubovou, PhD. Literárny súbeh mal tému Poviedka. Zároveň sa zúčastnili na oslavách 50. výročia založenia školy v Banskej Štiavnici. Spoluprácu školy realizujú i formou stretnutí, výmenou pedagogických 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

ZŠ 15. októbra v máji uspopracovníkov, s cieľom spoznať práriada pre piatakov a šiestacu a školskú sústavu. Tak napr. učikov školu v prírode na Slotelia zo Slovenska boli zapojení do vensku. Finančné prostriedky výučby, hodnotný a cenný materiál pre 7-dňový pobyt vo Zvolene sa takto priamo uplatňoval v praxi. zabezpečia rodičia.

V školskom roku 2007/2008 na Načreli sme len trochu do podnet profesoriek Vesny Kámabohatej činnosti pivnickej ZŠ. ňovej z Pivnice a Jaroslavy KoníčSpomenieme ešte, že táto škokovej z Liptovskej Osady nadviazali la bola rozhodnutím NRSNM 6. spoluprácu s cieľom lepšie sa zozoktóbra 2011 vyhlásená za námiť s dielom Milana Rúfusa. Žiaškolu s osobitným národci vyšších ročníkov obidvoch škôl Riaditeľka pivnickej nostným významom. Nedávpočas školského roka pracujú na urškoly Tatiana Naďová no sa jej dostalo ešte jedno výčitej téme v rámci viacerých predmetov (slovenčina, výtvarná, hudobná a pod.). znamné uznanie: vďaka dosiahnutým výTakto spoznávajú i historicko-kultúrne dedičstvo sledkom v práci (ako sú napr. záverečné skúoboch krajín. A počas celého školského roka si šky a príklady z dobrej praxe), škola sa na zánavzájom vymieňajú informácie o školských ak- klade rozhodnutia Ministerstva školstva na tivitách. Jedným z cieľov spolupráce so škola- konferencii, ktorá prebiehala 1. a 2. marca t. r. mi v zahraničí je i zveľaďovanie práce a v bu- v Belehrade, zaradila medzi 60 najlepších v dúcnosti plánujú nadviazať spoluprácu i so ško- Srbsku.

J. Ferková lami v Česku.

35

K U LT Ú R A CENTRUM NA PERIFÉRII, PERIFÉRIA V CENTRE

Kysáč – stredisko kultúry P o necelom roku v Kysáči znovu prebiehalo podujatie Centrum na periférii, periféria v centre, ktorým sa kultúra Mesta Nový Sad sprístupňuje nielen občanom mesta, ale aj tým, čo žijú v okolitých sídliskách.

Podujatie sa začalo v piatok 4. mája a prví sa do neho zapojili najmladší v Predškolskej ustanovizni Lienka, kde prebiehali športové súťaženia primerané veku škôlkarov. Potom si početné detské obecenstvo vo veľkej sieni Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS vychutnalo Divadelné predstavenie pre deti Zajac a korytnačka v predvedení Umeleckého ateliéru ARS Longa z Belehradu. V sieni KIS nasledoval galakoncert Kysáč – stredisko kultúry, ktorého náplňou boli hudobné čísla, ale aj príhovory, rozhovory, recitácie a prednesy renomovaných spisovateľov a hercov.

Pozdravnými slovami sa divákom prihovoril spisovateľ Pavel Grňa z Kysáča. Pochválil ideu podujatia Cen-

Najmladší účastníci galakoncertu – detská spevácka skupina KIS Kysáč

trum na periférii, periféria v centre, lebo sa centrum a periféria navzájom dopĺňajú. Podľa jeho slov je to dobre najmä vtedy, keď je i jedno i druhé venované človeku. Lebo človek je aj centrum, aj periféria. Keď ide o do-

Z OBECNEJ FOLKLÓRNEJ PREHLIADKY do ďalšieho kola postúpili ochotníci KUS Đuru Jakšića z Maglića (na snímke) a KOS Jednota z Hložian. Prví sa v Dome kultúry v Hložanoch vo štvrtok 26. apríla predstavili rozsiahlou, ale ucelenou a dobre nacvičenou zmesou piesní, tancov a hudby; na obecenstvo, ktoré nešetrilo dlaňami, osobitne zapôsobilo ich hudobné dueto hrou na píšťale a na bubnoch. Hostitelia predviedli ľudovú obyčaj – Priadky, taktiež na vysokej úrovni. Podľa ocenenia odbornej poroty (Slovenka BenkováMartinková a Tatiana Kriváková-Amidžićová), za postupujúcimi folkloristami výkonmi nie veľmi zaostali ďalší účastníci prehliadky, ktorá sa uskutočnila pod patronátom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec: Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca, KUS Petrovská družina tiež z Petrovca a KUS Zvolen z Kulpína. Otvoril ju pokrajinský výborník a predseda Rady MS Hložany Ján Bohuš. Program plynule moderovala učiteľka Mária Bartošová-Korčoková pred asi sto divákmi.

J. Bartoš

36

mácich ochotníkov, vystúpili členovia speváckych skupín KIS Kysáč: detská, ženská a mužská. Niekoľko svojich veršov, tak pre deti, ako i dospelých zarecitoval básnik Pero Zu-

bac. Nasledovali rozhovory novinára Michala Ďurovku so spisovateľom Martinom Prebudilom zo Starej Pazovy a s hercom Miroslavom Fábrym, po čom sa hostia predstavili svojou tvorbou, respektíve monoló-

gom z divadla. V rámci galakoncertu sa predstavil ešte jeden umelec, a to Jugoslav Krajnov, herec Srbského národného divadla z Nového Sadu, ktorý hovoril verše Miroslava Antića Garavi sokak. V programe sa prelínali slovenská a srbská kultúra, čím sa prejavilo harmonické spolunažívanie Slovákov a Srbov, ktoré sa na vojvodinských priestoroch meria stáročiami. K predstavovaniu kultúrnej rozličnosti a bohatstva trefne prispeli známy Tamburášsky orchester Ravnica, ako i spevácka skupina, čiže Klapa Panon z Nového Sadu. Riaditeľ Zmajových detských hier Dušan Pop Đurđev poinformoval Kysáčanov o náplni tohto podujatia. Program Centrum na periférii, periféria v centre moderovala Danijela Đukićová a pripravili ho Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč a STRADA Nový Sad v spolupráci s Radou Miestneho spoločenstva Kysáč.

Pokračovanie podujatia zahlásili na piatok 11. mája, a ide o vernisáž obrazov akademických maliarov Milana Súdiho a Danijela Babića v Galérii SND v Kysáči.

E. Šranková

NA STRETNUTÍ SPOLKOV NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV VOJVODINY AMICIS v sobotu 28. apríla v dome Maďarského kultúrneho centra Sándora Petőfiho v Novom Sade boli predstavitelia 11 kultúrno-umeleckých spolkov slovenskej, rusínskej, maďarskej, chorvátskej, židovskej, macedónskej, nemeckej, rómskej, rumunskej, slovinskej a ukrajinskej národnostnej menšiny. Na tomto jedinečnom vojvodinskom a novosadskom stretnutí boli aj predstavitelia ukrajinského a maďarského veľvyslanectva, divákom sa prihovoril aj pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić a koncert slávnostne otvoril primátor Nového Sadu Igor Pavličić. Dvomi pôsobivými choreografiami do bohatého hudobno-folklórneho programu prispeli i predstavitelia vojvodinských Slovákov: folkloristi Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu (na snímke E. Lačoka).

A. F. 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SELENČA

Rozospievaný víkend sobotu 28. a v nedeľu 29. apríla Selenčou sa niesla slovenská ľudová pieseň, a to vďaka koncertom Selenčské sláviky, ktoré spoločne zorganizovali ZŠ Jána Kollára a Ko-

predstavovali Selenču na Stretnutí v pivnickom poli: Margaréta Častvanová a Andrej Lojdl. Spevákov sprevádzal Ľudový orchester Zvonivá cimbalovka, ktorý pôsobí v rámci Komorného zboru Zvony. Koncert mladých selenčských speváckych nádejí svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia spoločenského, kultúrneho a duchovného života Selenče. Organizáciu koncertov pomohli aj: KUS Jána Kollára, etno sekcia, Obec Báč, Pracovná sústava SlovanProgres, Zdravo-Organic a Rada Miestneho spoločenstva Selenča. Obidva konTí trochu starší speváci – účastníci nedeľňajšieho koncertu certy moderovala Mámorný zbor Zvony. Na koncertoch spievali deti ria Nosálová, členka Komorného zboru Zvosvoju obľúbenú ľudovú pieseň za sprievodu ny. Bol to opravdivý sviatok ľudovej piesne ľudového orchestra a v ľudovom kroji. Pre veľ- a slovenského kroja. Obecenstvo nešetrilo dlaký počet záujemcov – až 50 – boli uskutoč- ne a búrlivým potleskom posmeľovalo malých nené dva koncerty. spevákov. Určite najväčšia zásluha za úspešNa prvom koncerte vystúpili tí najmladší né a vydarené koncerty patrí PaedDr. Jurajovi speváci a na druhom tí trochu starší – po 6. Súdimu, ktorý dokázal nacvičiť aj spevákov, ročník ZŠ. Rovnako úspešní speváci boli aj aj orchester. Scénu pomohla upraviť aj etno chlapci, aj dievčatá. Najmladšia účastníčka sekcia, ktorá poskytla exponáty zo svojej Sára Turanská má iba štyri roky. Organizáto- zbierky. ri pre všetkých účastníkov zabezpečili priPred začiatkom koncertu si návštevníci merané darčeky a diplomy za účasť. Na kon- mohli obzrieť výstavu starých fotografií v certoch vystúpilo aj dievčenské vokálne trio, etno priestore Domu kultúry. ako aj speváci mládežníci, ktorí tohto roku J. Berédi-Ďuky

V

OBECNÁ PREHLIADKA HUDOBNO-FOLKLÓRNEJ TVORBY DOSPELÝCH prebiehala v sobotu 28. apríla v sieni Domu kultúry v Padine.

Usporiadalo ju Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica a vystúpili predstavitelia domov kultúry iba z troch osád Kovačickej obce. Z padinského DK Michala Babinku sa predstavili mužská a ženská spevácka skupina a folklórna skupina s dvoma choreografiami (V tom Banáte a zmes slovenských ľudových tancov zo stredného Slovenska), ktoré nacvičil Michal Petráš. Z DK 3. októbra v Kovačici vystúpili: MSS Boemi (na snímke), MSS Rovina, ŽSS Sláviky a folklórna skupina Rozmarín s choreografiou Pri muziky, ktorú nacvičil Ivan Slávik. Z uzdínskeho DK Doina na prehliadke vystúpil iba rumunský ľudový orchester. Podľa rozhodnutia odbornej komisie najlepší ochotníci postúpia do oblastnej prehliadky južného Banátu, ktorá bude 22. mája v Pančeve.

A. Chalupová 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestne spoločenstvo Hložany a Kultúrno-osvetový spolok Jednota Hložany Vás srdečne pozývajú na

42. Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ktorý sa uskutoční 19. mája 2012 v Hložanoch.

PROGRAM 13.00 Koncert speváckych skupín a orchestrov 16.00 Slávnostné defilé účastníkov 42. ročníka FFTT 17.00 Otvárací program v amfiteátri festivalu 17.30 Prvý koncert tanečných súborov 20.30 Druhý koncert tanečných súborov Vašej pozornosti odporúčame i ďalšie festivalové podujatia: výstavu 19. Hložianska paleta (kaviareň Pod lipami), Etno výstavu (na 1. poschodí Domu kultúry), prezentáciu knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (18. mája o 20. hodine v kaviarni Pod lipami) a Tanečný dom (19. mája o 19. hodine v areáli amfiteátra).

Tešíme sa na Vašu prítomnosť.

ČELAREVO

Bohatšia zónová prehliadka V

nedeľu 29. apríla v Čelareve prebiehala ďalšia zónová prehliadka detskej hudobnofolklórnej tvorivosti, a okrem obcí, ktoré tu štandardne každoročne súťažia – Báč, Báčska Palanka a Báčsky Petrovec – tentoraz sa im pripojili aj súbory, ktoré postúpili zo súťaží v obciach Nový Sad, Srbobran, Temerín a Žabalj.

Keď ide o osady, ktoré tu mali svojich krojovaných predstaviteľov, bolo ich 21: Maglić, Selenča, Báč, Pivnica, Despotovo, Bačko Novo Selo, Čelarevo, Nová Gajdobra, Gajdobra, Tovariševo, Báčska Palanka, Hložany, Báčsky Petrovec, Kysáč, Nový Sad, Futog, Rumenka, Ledinci, Stepanovićevo, Sirig a Ďurdevo. V športovej sieni vystúpilo 27 súťažných súborov a vďačné obecenstvo – aj keď nie veľmi početné – potleskom odmenilo všetkých asi 700 účastníkov. Na tejto 51. čelarevskej zónovej prehliadke slovenský folklór prezentovali mladučkí folkloristi zo Selenče, z Pivnice, Hložian, Báčskeho Petrovca a Kysáča. Podľa konečného rozhodnutia odbornej poroty tí najlepší budú spievať a tancovať aj na pokrajinskej folklórnej prehliadke.

J. Čérný

37

K U LT Ú R A ŠTUDENTI VYSOKEJ ŠKOLY VÝTVARNÝCH UMENÍ v Bratislave – Katedry fotografie a nových umení usporiadali v piatok 4. mája prezentáciu prác v Galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade. O histórii katedry a spôsobe študovania sa zmienili asistentka Mgr. art. Olja Triaška Stefanović a profesorka Mgr. art. Silvia Saparová, ArtD. Fotografie na rôzne témy prezentovalo šesť študentov, a to štyria zo Slovenska a dvaja zo Slovinska, ktorí sú študentmi prvého, príp. druhého ročníka magisterských štúdií. Na snímke sprava: O. Triaška Stefanović, S. Saparová a študenti.

J. Pániková

MÁJOVÝ VZLET ponúka množstvo príspevkov na aktuálne témy z oblasti hudby, filmu, literatúry, počítačov a mládežníckych aktivít.

Odporúčame recenzie filmov The Hunger Games a Zlo, článok o videohre Botanicula, portréty hudobných skupín Paradise Lost, Čovek bez sluha a Jessie J, ako aj interview s kapelou NadimaČ a pokračovania rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Story, Info-svet, Móda, Autodróm, Komiks, Enigma/Humor atď. Čítajte Vzlet!

S. L.

IN MEMORIAM

„Po“

Ján Majo

jazykovej praxi často zaváhame, ktorú predložku použiť. Pri slovesách pohybu je však základnou predV ložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel,

29. 4. 1917 – 29. 3. 2012

resp. cieľ činnosti, predložka „po“. Nie je správne nahrádzať ju predložkou „pre“, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka „pre“ nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre lístok, ísť pre prsteň. Predložka „pre“ vyjadruje účel len v ustálených spojeniach: chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť pre prípad pohromy, medzi ktoré uvedené príklady nepatria. Správne sú tieto vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po lístok, ísť po prsteň. „Po“ používame aj v nasledujúcich príkladoch: – pri vyjadrení priestorovej, časovej, číselnej hranice, rozsahu: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny, od minulosti po súčasnosť; – časový úsek: tradície žijú po stáročia, po celý deň sa lial dážď, po celú zimu boli nezjazdné cesty; – poradie: vidí to po prvý raz, po prvé, po druhé, po A, po B = vo všetkých týchto príkladoch sa „po“ viaže vždy s akuzatívom; – smerovanie alebo umiestnenie po dĺžke: ísť po ceste, chodiť po svete, chôdza po hore, skaly po bokoch potoka, prsty behali po klávesoch, plávať po prúde; – spôsob, prostriedok: spraviť po vôli, poznať po reči, žiť po novom, zliezť po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici; – rozloženosť, distribúciu na časti (v čase, priestore...): ranení ležali po nemocniciach, skúmať nárečia po dedinách, čítať po nociach, vypili po poháriku, vystupovať po jednom; – účel, cieľ: chodiť po lekároch, po zábavách; – zreteľ: čo ťa po peniazoch; – následnosť v čase, v poradí: po chvíli, po Vianociach, jeden po druhom, má po starostiach, je po ňom (je mŕtvy); – pôvod, pôvodcu: voňať po jahodách, fľak po káve, zdediť po otcovi; – túžiť po porozumení, pátrať po autorovi, túžba po láske = vo všetkých týchto príkladoch sa „po“ spája vždy s lokálom. Pri vyjadrovaní rozloženosti: – sedia po dvaja, vchádzajú po piati, malým dávať po menej, predávať po sto dinárov, ako i pri príslovkových výrazoch s významom spôsobu: po slovensky, po srbsky, povedať si po priateľsky = sa viaže s nominatívom.

ah

38

án Majo sa narodil v banátskom mestečku Ferdin, dnes Novi Kozjak v Obci JAlibunár.

Skončil vyššiu hudobnú školu – smer sólový spev a zamestnal sa ako profesor hudobnej kultúry najprv v Slankamenských Vinohradoch, potom v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Tu bol niekoľko mandátov aj správcom školy a istý čas aj osvetovým inšpektorom. Aktívne sa zapájal do spoločensko-politického života, bol aj pokrajinským poslancom, niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku pracoval v Národnej obrane. Spolu s manželkou Katarínou, učiteľkou a ochotníčkou, angažovali sa aj v oblasti kultúry, konkrétne Ján ako dirigent chórov, rozhlasový spevák Rádia Nový Sad a výborný orga-

nizátor v SKUS Janka Čmelíka.

Ochotne pôsobil aj v cirkevnom zbore a v Matici slovenskej.

Aktívny bol aj na športovom poli: vo futbalovom a volejbalovom klube Jednota, za mladých čias bol aj zápasníkom. Za svoju nezištnú prácu bol odmenený Radom práce, Iskrou kultúry, Plaketou Svetlost a radom ďalších uznaní, pritom bol vymenovaný za čestného člena vo viacerých spoločenských organizáciách. Mnohým generáciám zostane v pamäti ako človek, od ktorého sa dalo naučiť veľa osožných vecí. Zvlášť si naňho budú spomínať jeho žiaci a kolegovia. Česť jeho pamiatke.

IN MEMORIAM

Anna Šimáková (28. 3. 1937 – 18. 4. 2012) Padine, v kruhu svojich najbližších, tíško usnula Anna Šimáková, učiV teľka, manželka, matka, stará matka.

Celý svoj pracovný vek strávila v padinskej základnej škole. Zakončila Učiteľskú školu v Báčskom Petrovci a Pedagogickú akadémiu v Sombore. Do práce vstúpila 1. septembra 1958 a do dôchodku odišla roku 1991. Bola odbornou učiteľkou triednej výučby a v rokoch 1972 až 1979 i pomocníčkou riaditeľa školy. Okrem vyučovania,

vzdelávania a vychovávania mladých generácií angažovala sa i v pionierskej organizácii, v žiackych krúžkoch a vôbec – bola všade tam, kde bolo potrebné pridať pracovité ruky. Bola i spoločensky aktívna a prispievala i do časopisu Padinské zvony. Za nezištnú prácu so žiakmi získala Cenu Žarka Zrenjanina.

Na Annu Šimákovú si Padinčania a zvlášť jej generácie žiakov budú s úctou spomínať.

O. Kotváš

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Chýrnik PetroveC. Spolok petrovských žien pri príležitosti 155. výročia narodenia a 70. výročia úmrtia slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej v pondelok 30. apríla vo vlastnej sieni usporiadal večierok na jej počesť. Meno Terézie Vansovej bolo späté aj so ženským obrodením, ale v súčasnosti aj s recitačnou súťažou žien na Slovensku – Vansovej Lomnička, kde pravidelne súťažia aj slovenské ženy z Vojvodiny.

J. Č-p BrUSeL, BeLGICKo. Slávnostné otvorenie bruselskej výstavy Slovenské insitné umenie v Srbsku – zo zbierky Galérie Babka bude prebiehať

15. mája 2012. Výstava bude sprístupnená verejnosti v Prezidentskej galérii budovy Berlaymont. Podujatie sa organizuje pod záštitou Štefana Fülleho, komisára pre rozširovanie a susedskú politiku EÚ. Expozícia v sídle Európskej komisie potrvá do 4. júna.

J. Špringeľ SeLeNČA. Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Asociácia slovenských pedagógov v sobotu 26. mája v ZŠ Jána Kollára v Selenči usporiadajú ďalší akreditovaný metodický kurz.

Budú ho viesť eminentní metodici zo Slovenska a určený je pre učiteľov ZŠ, triednych učiteľov a učiteľov slovenského jazyka, biológie, matematiky, chémie a dejepisu. a. f.

DroBNÉ oZNAMY PoNUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com.

SÚrNe potrebujem kúpiť od 4 do 5 kvadrátov zeme v katastrálnej obci Kulpín. Mobil: 063/716 73 82.

KUPUJeM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí.

Mobil: 063/716 73 83.

KUPUJeM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/826 92 05 a 021/782-278.

PreDÁvAM nový rodinný dom v Báčskom Petrovci, Ulica lesná číslo 15, 180 m 2 obývacieho priestoru na ploche 10 árov. Telefón: 064/361 48 10.

PreDÁvAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/ 47–20–844 inzercia@hl.rs 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje oZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 na rovnej streche Apelačného súdu, v Ulici sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. mája 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-296/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 schvaľuje roZHoDNUtIe 1. Určuje sa, že pre projekt projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 na rovnej streche Apelačného súdu, v Ulici sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa, zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice pevnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔvoDNeNIe Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 na rovnej streche Apelačného súdu, v Ulici sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch panelových antén typu K 800 10 307 za GSM 900 a troch panelových antén typu K 800 10 505 za UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice po úsekoch GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 75 ° (prvý úsek), 275 ° (druhý úsek) a 350 ° (tretí úsek) pre úseky GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Prvá vojvodinská brigáda.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné zariadenia základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Sutjeska – NS 148, NSU 148, číslo 2003/12-270 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sutjeska – NS 148, NSU 148 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

39

OZNAMY SMUtNÁ SPoMIeNKA na sestru k nedožitej sedemdesiatke

SPoMIeNKA

SMUtNÁ SPoMIeNKA

Dňa 15. mája 2012 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustila naša

na naše milované krstniatko

ANNU CHrŤANovÚ rod. vozárovú 13. 5. 1942 – 14. 4. 2012 – 13. 5. 2012 z Kysáča Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

S úctou si na teba spomína sestra Zuzana s manželom Martinom Agarskovci zo Starej Pazovy

PHArMMr. MArtA PoKorACKÁ – PANKA

vLADIMÍrA toMIĆA 1992 – 2009 – 2012 z Petrovca tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú krstní rodičia Ďugovci, kmotrík Paľko so snúbenicou a kmotrička Vierka s rodinou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje oZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o súhlase so Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 3. 5. 2012 schválil rozhodnutie o súhlase so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Regenerácia používaného trietylénglykolu, na katastrálnych parcelách č. 2 555/15 a 2 555/14, k. o. Nový Sad III, ZO Nový Sad, nositeľa projektu NIS AD Nový Sad, NIS-PETROL, pobočka pre spracovanie a distribúciu nafty a naftových derivátov, OD Rafinéria nafty Nový Sad, Put Šajkaškog odreda č. 4.

Rozhodnutie o súhlase je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou Návrhu technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, ktorou sa konštatuje, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, nakoľko sa budú dodržiavať ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľov životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a vykonávať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť program sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladaný kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o súhlase na štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie je konečné v správnom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2012 zo Starej Pazovy tvoje deti rastú bez rodičovskej lásky.

Zarmútení: deti Milan a Anna, rodičia Marta a Pavel a brat Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Ivorom a Janou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

oZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie

oZNÁMeNIe o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 3, NS 150, NSU 150, na hasičskej veži, v Ulici cára Lazara 13, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 5 609, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Altis Chemicals, s. s r. o., Ulica solúnska č. 36/4, Belehrad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre miešanie motorových a priemyselných olejov a výrobu a recykláciu chladiacich prostriedkov (antifriz), na katastrálnej parcele č.

15 365/102, k. o. Zreňanin, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje mienky v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

40

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPoMIeNKA

SPoMIeNKA

SPoMIeNKA

Dňa 9. mája uplynulo 20 rokov od smrti našej drahej manželky, mamy a starej mamy

Dňa 15. mája 2012 uplynie rok, čo ma navždy opustila manželka

KAtArÍNA PetrÍKovÁ

ANNY SPevÁKoveJ

rod. Balážová 1956 – 2011 – 2012 z Kovačice

1928 – 1992 – 2012 z Petrovca

MArtA PoKorACKÁ – PANKA 10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2012 zo Starej Pazovy ... stále tiché spomínanie...

S láskou a úctou si stále na ňu spomínajú

ten večný pokoj ti prajem a spomienku na teba si zachovávam.

manžel Ján a deti s rodinami

Manžel Pavel

Prebo

SPoMIeNKA Uplynuli 3 roky, čo nie je s nami náš manžel, otec a starý otec

SMUtNÁ SPoMIeNKA

BoĽAvÁ SPoMIeNKA

Dňa 7. mája 2012 uplynulo dvanásť smutných rokov, čo nie je s nami náš manžel, oci a starký

na našu mamičku

KAtArÍNU PetrÍKovÚ

oNDreJ ČÁNI

PAveL GAŠKo

rod. Balážovú 1956 – 2011 – 2012 z Kovačice

27. 11. 1931 – 7. 5. 2000 – 2012 z Báčskeho Petrovca

1948 – 2009 – 2012 z Kysáča

Čas ubieha a nevráti to, čo vzal, len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú.

Na teba si spomínajú: manželka Katarína a dcéra s rodinou

S láskou a úctou si na teba spomínajú a trvalú spomienku zachovávajú Tvoji najmilší

PoSLeDNÝ PoZDrAv

Mamička, na tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú a stále Ťa v srdci nosiť budú Tvoje vnúčatá: Marek a Elenka Petríkovci a Tijanka Masaryková

SMUtNÁ SPoMIeNKA

SPoMIeNKA

na nášho otca, starkého a apka

na našu svatku

dedovi

KAtArÍNU PetrÍKovÚ

PAvLovI SPevÁKovI

rod. Balážovú 1956 – 2011 – 2012 z Kovačice

16. 6. 1929 – 21. 4. 2012 z Petrovca

JÁNA voZÁrA 22. 12. 1937 – 6. 5. 2010 – 2012 z Kysáča trvalú spomienku si na teba zachovávajú Tvoji synovia Ján a Pavel s rodinami

S láskou a úctou si na teba bude spomínať vnuk Jaroslav

BoĽAvÁ roZLÚČKA

SPoMIeNKA

s otcom

na mamu

PAvLoM SPevÁKoM 16. 6. 1929 – 21. 4. 2012

Navždy si budeme pamätať na spoločné rodinné stretnutia a úprimné priateľstvo medzi nami.

Zostaneš nám v trvalej spomienke.

Tvoji svatovci Brezníkovci a Masarykovci s rodinami

SPoMIeNKA

SMUtNÁ roZLÚČKA

na starkú

s dedom

ANNU SPevÁKovÚ

ANNU SPevÁKovÚ

22. 5. 1932 – 18. 5. 2001 – 2012

rod. Balážovú 1932 – 2001 – 2012

PAvLoM SPevÁKoM 16. 6. 1929 – 21. 4. 2012

z Petrovca Je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie, vždy hovoríme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu nijaké slová iné. odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom...

S láskou a úctou si na vás bude spomínať dcéra Anna s rodinou

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

z Petrovca Ako ticho žili, tak tíško odišli.

Skromní v živote, ale veľkí v láske a dobrote.

S úctou si na vás spomína vnučka Jasna Čániová s rodinou

41

OZNAMY SMUtNÁ SPoMIeNKA Dňa 8. mája 2012 uplynulo 30 smutných rokov, čo nás opustil náš milovaný syn

SMUtNÁ roZLÚČKA Dňa 29. apríla 2012 nás nečakane navždy opustila

ANNA ČerNÁKovÁ PAĽKo KoNČeK 28. 8. 1960 – 8. 5. 1982 – 2012 z Padiny

tvoj život zhasol bez slov rozlúčky.

Náhle odišla duša tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom.“ tragická smrť Ťa vytrhla v najkrajšom kvete života.

Zatvorili sa tie krásne oči a úsmev z tváre navždy zmizol.

Tvoji navždy zarmútení rodičia

SMUtNÁ SPoMIeNKA na svojho milovaného brata

rod. Načová 23. 7. 1957 – 29. 4. 2012 z Hajdušice tvoj život zrazu zhasol, bez slov rozlúčky, bez objatia v teplom náručí...

Srdce ti prestalo biť, ale v našich spomienkach budeš večne žiť.

Na teba nikdy nezabudnú: Tvoj manžel Janko, dcéra Milinka Nemogová s manželom Jánom a dcérami Stefanou a Janou z Padiny a syn Vladimír

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs BoĽAvÁ roZLÚČKA Skončil sa život, začala spomienka. Čoraz väčšmi dolieha a pripomína nám milú tvár, pripomína život, ktorý zrazu zmizol... v jednu nedeľu nás tichučko opustil náš milovaný vnuk

JANKo GoDA 7. 7. 1990 – 15. 4. 2012 z Aradáča

PAvLA KoNČeKA 1960 – 1982 – 2012 z Padiny tichú a trvalú spomienku si na teba zachováva brat Vladimír s manželkou Ankou a deťmi Dankom a Danielkou

Život a smrť – v nich nikdy nie si sám. tvoj odchod žije s nami. ty žiješ v nás, my v tebe.

Nie sme sami a nie si sám... ... Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si tak veľmi chcel žiť. osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, a naše srdcia nikdy nikto nevylieči.

S láskou a milými spomienkami na teba si budú spomínať stará mama Godová, báčika a teta Godovci

tICHÁ SPoMIeNKA

SMUtNÁ roZLÚČKA

Dňa 15. mája 2012 uplynie rok, čo nie je medzi nami naša drahá mama a mamička

v najkrajšej chvíli svojho života nás opustil milovaný bratranec

KAtArÍNA PetrÍKovÁ rod. Balážová 21. 7. 1956 – 15. 5. 2011 – 2012 z Kovačice

Aj po uplynulom roku ťažko nám je uvedomiť si, že nie si medzi nami. Mala si rada život a nás, ale nemala si viac síl s chorobou zápasiť. tvoj odchod je stratou, ktorá sa nedá nahradiť. Ďakujeme ti za všetko, čo si pre nás urobila. trvalú spomienku si s láskou a úctou na teba navždy zachovajú: syn Pavel s manželkou Marínkou a deťmi Marekom a Elenkou, a dcéra Katarína Masaryková s manželom Pavlom a dcérkou Tijankou

42

JANKo GoDA 7. 7. 1990 – 15. 4. 2012 z Aradáča

Cestou života mal si s nami ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

S ťažkým a boľavým srdcom sme sa lúčili s tebou.

Sesternica Kristína Jonášová s manželom Jaroslavom, dcérou Tatianou a synom Jankom

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BoĽAvÁ SPoMIeNKA na nášho

vLADIMÍrA toMIĆA 2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 14. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou si na teba spomínajú: rodičia, sestra Alenka, starí rodičia Lešťanovci, starká Franková, prastarká Pálenkášová a tetka Julka Tomićová

BoĽAvÁ SPoMIeNKA Dňa 6. mája 2012 uplynulo 6 mesiacov, čo ma opustila manželka

MÁrIA BeŠKovÁ rod. Mrenicová 25. 6. 1938 – 6. 11. 2011 – 6. 5. 2012 z Padiny

Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet.

Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet, a nepozná ho viacej jeho miesto.

Zarmútený manžel

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 11. mája: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: Dajana, mima a mesto je názov relácie, v ktorej bude zobrazený odlišný život dieťaťa v meste a na dedine. Divákom sa sprítomní, ako stará mama a vnučka strávia celý deň spolu.

• O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI odznie rad príspevkov: o ukončení jarnej sejby a o stave siatin, o pestovateľovi pávov z Kysáča, o pekárovi z Pivnice, o súvahe volieb, o Dni Hložian, o slovenskej triede v strednej zdravotníckej škole v Novom Sade, o aktualitách v Miestnom spoločenstve a o etno dome vo Vojlovici. Nevystane ani správa o priebehu prehliadky Divadelný vavrín v Kovačici.

• V SPEKTRE: Vo vysielaní KumšTáreň sa bude hovoriť o kultúrnych udalostiach, ktoré poznačili uplynulý mesiac.

NEDEĽA 13. mája: • 11.00 DÚHOVKA: Reportáž z minuloročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... vo Vojlovici.

• 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Predstavená bude ochotnícka herečka Želmíra Břizová, ktorá hrala hlavnú úlohu v prvom vojvodinskom celovečernom filme a významné úlohy stvárnila aj v niektorých z najúspešnejších filmov nahraných v bývalej Juhoslávii.

• 14.30 Odvysiela sa portrét Dr. Jána Kišgeciho titulkovaný po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h.

Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h.

Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Záber z detského parku v Padine Nedeľa 13. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Voľby 2012 Divadelný vavrín 2012 Utorok 15. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Penzisti sa vedia zabaviť Dva nové detské parky v Padine

44

Novinky z Rady MS v Padine Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 18. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Pacho, hybský zbojník Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 14. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Eva Zlochová-Omastová a Ján Struhárik.

Utorok 15. mája: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Samuela Feketeho.

Streda 16. mája: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zábavná hudba v interpretácii skupiny Žana; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z našich osád. Štvrtok 17. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester Rádia Nový Sad. Piatok 18. mája: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 12. mája: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudové piesne v interpretácii speváckych skupín z Kysáča.

NEDEĽA 13. mája: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: V ústrety Eurosongu 2012. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Orchestrálne skladby rôznych autorov. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Prvé semifinálové kolo Eurosongu 2012. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba.

UTOROK 15. mája: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Výber z repertoára skladateľov romantizmu.

STREDA 16. mája: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 11. do 17. mája

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 19

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko prvého predsedu MS v Juhoslávii.

Narodil sa roku 1897 v Kovačici. Vynikajúci športovec, advokát, popredná politická osobnosť vojvodinských Slovákov. Zomrel v roku 1942 v koncentračnom tábore v Mauthausene, v dnešnom Rakúsku.

20.15 Filmy: Piatok 11. mája – Dr. Ján Rybovič o boji proti cukrovke v Sklenený dom Sobota 12. mája – Mesiaci boja proti cukrovke Súd cti 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Pondelok 14. mája – Dvojitý Molí zásah 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 15. mája – týždňa Ničivá stopa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 16. mája – s vami Svedok v ohrození 22.00 Film: Posledná légia Štvrtok 17. mája – 24.00 Záver vysielania škola zvádzania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Vo štvrtok, v piatok a sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, Nedeľa 13. mája TVOK a TV Pančevo 18.00 Hudobné blahoželania

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa

16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 16. mája o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok zo slávnostných služieb Božích, keď sa konala konfirmácia.

Repríza v nedeľu 20. mája o 7.30 h.

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 – VODOROVNE: pravopis, Aida, rna, Svetlík, Ta, reval, Elza, asi, r, l, klop, ikona, VA, Zoranka, ore, tona, Vučo, pád, Anitka, A, Lala, lom TAJNIČKA: ADAM SVETLÍK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu z 21. apríla 2012 bolo: ANNA TOMANOVÁ MAKANOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: LADISLAV EMBELI, Ul. Žarka Zrenjanina č. 101 b, 26 000 Pančevo.

BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT Súťaž v streľbe do asfaltových terčov, t. j. „hlinených holubov“ bežala na strelnici Poľovníckeho spolku Hložany „na Bostanoch“. Okrem dvoch streleckých skupín z Hložian zúčastnili sa v nej aj ostrostrelci zo Slankamenských Vinohradov, Čeneja, Holíča (Slovenská republika), Begeča, Silbaša, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Báčskeho Gračca, Báčskej Palanky a Kulpína. Aj toto súťaženie bolo dobre zorganizované a bežalo plynule. Víťazne z neho vyšlo mužstvo z Báčskeho Petrovca (54 bodov); za ním sa umiestnili celky Báčskej Palanky (52) a Silbaša (49). Pokiaľ ide o jednotliv-

cov, konečné poradie je takéto: 1. Todor Miškov (Báčska Palanka), 2. Slavko Perišić (Silbaš), 3. Miško Fábry (Slankamenské Vinohrady). Šachový turnaj – pod„otvoreným nebom“ – absolvovali žiaci základných škôl z Báčskeho Petrovca (štyria účastníci), Kulpína (4) a Hložian (16, z toho 8 dievčat). Drevené armády rozostavili na stoloch medzi kultúrnym a Hasičským domom. Po zohratí 7 kôl (švajčiarskym spôsobom; každý hráč mal 15 minút na rozmýšľanie) rozhodcovia Rade Kolarski z Kulpína a Ondrej Chlpka z Hložian zistili, že v súťaži celkov (sčítaním bodov na prvých štyroch ša-

Rybári súťažili „na Dunaji, pod Hložanami“

DEŇ HLOŽIAN NA ŠPORTOVOM PLÁNE

Celkom v pohode očas trojdňových osláv Dňa Hložian (4. – 6. mája 2012) na svoje si prišli aj športovci. Rybárom, šachistom a poľovníkom patrila sobota. V nádhernom počasí všetko bežalo ako po masle, takže o jednej popoludní už všetci boli v stánku Poľovníckeho spolku Hložany, kde po udelení odmien najúspešnejším nasledoval spoločný obed.

V nedeľu popoludní si prvý raz pred domácim obecenstvom zahral dievčenský futbalový celok hložianskej Budúcnosti. Po skvelom výkone zdolal dievčatá FK Mladost z Kruščića v pomere 7 : 1.

V prestávke majstrovského zápasu seniorov FK Budúcnosť a FK Krila Krajine z Báčskej Palanky sa predstavili aj mladé úspešné hložianske karatistky Kristína Šranková a Dária Žemberyová.

Najnedočkavejší boli, akože inak, známi ranostaji, čiže majstri v love rýb udicou na plavák. Pri kedysi peknom modrom Dunaji začali súťažiť celých pätnásť minút pred zahláseným termínom (9.00). Združenia športových rybárov Šaran z Iloka, Karas z Petrovca, Ka-

P

ras z Iloka, Lieň z Lalite, Karas zo Silbaša a Smuđ z Kulpína reprezentovali po traja členovia a ZŠR Šaran z Hložian nasadil do súťaže dve družstvá. Predvolebné ticho ani čo by ovplyvnilo dospelé rybie osadenstvo Dunaja: na udice sa chytili prevažne„maloleté“ rybky. Nakoniec zvíťazil celok kulpínskeho ZŠR Smuđ, druhé miesto obsadilo ZŠR Karas Báčsky Petrovec a tretie ZŠR Lieň Laliť.

Aj strelcom sa páčilo v prírode

Šachisti si taktiež zabojovali „pod holým nebom“

Hložianske dievčatá hrajú (a výborne!) futbal

46

chovniciach) na 1. mieste skončili Hložančania (21,5 bodu), druhé miesto obsadili Petrovčania (17) a tretie Kulpínčania (15). Víťazom v súťaži jednotlivcov sa stal Vladimír Kriška z Hložian (6,5 bodu), druhé miesto obsadil Miroslav Majtán (Petrovec, 6 bodov) a tretie Ján Baláž (Hložany, 5,5). Účasť oznámili aj zo škôl v Maglići a Čelareve; môžu iba ľutovať, že sa do Hložian naskutku nedostavili. Mohli tiež v pohode stráviť príjemné chvíle.

Juraj Bartoš 12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Domácemu Tekstilcovi (biele tričká) sa podarilo zachrániť minimálny náskok nad mužstvom Doliny

Na väčšine zápasov strelci boli naladení, pričom viac bodov získali domáce celky. Novopazovčania začali oslavovať titul majstra a postup do Prvej ligy Srbska. Veľká časť klubov sa už dostala do bezpečia. Po prehre v Odžakoch padinská Dolina je opäť bližšie k dnu tabuľky. O záchranu bojujú aj Zadrugar, Kikinda a Vršac. Veternik vystúpil zo súťaže, čo iba skomplikovalo situáciu.

Výsledky 23. kola: Zadrugar – Veternik 3 : 0 kontumačne, Mladost – Kikinda 2 : 0, ČSK Pivara – Senta 0 : 1, Dolina – B. Topola 0 : 0, Vršac – Tekstilac 1 : 3, Radnički (Š) – Cement 2 : 1, Palić – Sloga 1 : 1, Dunav – Radnički (NP) 1 : 2.

Výsledky 24. kola: Veternik – Dunav 0 : 3 kontumačne, Radnički (NP) – Palić 2 : 0, Sloga – Radnički (Š) 3 : 3, Cement – Vršac 5 : 0, Tekstilac – Dolina 1 : 0, B. Topola – ČSK Pivara 1 : 1, Senta – Mladost 4 : 0, Kikinda – Zadrugar 2 : 0.

po prihrávke S. Dudáša Đaković kopol ponad bránu. Napokon strela Ninkova skončila v rukách domáceho brankára.

Odžačania si šťastne zachránili výhru. Podľa šancí remíza by viac sedela tomuto veľmi korektnému zápasu. Rozhodca Siniša Spasić nemal ťažkú úlohu a v 89. min. nepotrebne ukázal Stajićovi druhú žltú kartu, nuž obranca Doliny musel predčasne do šatne.

DOLINA: Jevtić, Ivanišević, Stajić, Karanfilovski (Đaković), Memović, Milašinović, Josimović, Tripković, Ožegović (S. Dudáš), Đoković, Ninkov.

V nedeľu Dolina bude hrať doma s beočinským Cementom.

TEKSTILAC – DOLINA 1 : 0 (0 : 0) Nepočetní diváci v Odžakoch sledovali dobrý zápas. Poplátané mužstvo Doliny podalo dobrý výkon. Hostia mali viac gólových šancí, ale nevedeli streliť gól a bez toho sa nemôže vyhrať.

DOLINA – B. TOPOLA 0 : 0 Padinčania pokračujú s „výpredajom“ bodov na vlastnom ihrisku a sami seba privádzajú do nešikovnej situácie. V poslednom čase sú padinskí diváci ukrátení o pôži-

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nevedia dať gól!

Domáci v 48. min. strelou z voleja Peruničića získali minimálny náskok, a potom sa zamerali na ochranu svojej brány. Dolina sa pokúšala vyrovnať a mala na to tri šance. Đaković loboval brankára Markovića, ale lopta minula cieľ. Druhýkrát

tok z dobrých výkonov a výsledkov mužstva Doliny. Namiesto zábavy a rozptýlenia na ihrisku sa môžu len hnevať. Hráčom nič nechýba, iba na zápasoch neprejavujú nadostač vôle a odvážnosti.

Hostia si naplánovali neprehrať, a to aj dosiahli. Domáci na druhej strane neurobili nič na tom, aby prerušili sériu matných výkonov a konečne vyhrali. Z tohto zápasu je hodné spomenúť šancu Memovića, ktorý dobre mieril, ale obranca hostí loptu odkopol od brány. Konečný výsledok mohol byť pre Dolinu aj horší, lebo hostia v závere trafili žrď. Tréner Dušan Hýl počas tohto zápasu sedel iba formálne na lavičke a mužstvo viedol Milorad Markov...

DOLINA: Jevtić, Čerňoš, P. Čížik, Milašinović, Ožegović (S. Dudáš), Ivanišević (Tomin), Đoković, Đaković, Tripković, Memović, Karanfilovski (V. Dudáš).

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

SLÁVIA – BORAC 3 : 0 Zaujímavé momenty videli diváci zväčša v prvom polčase. Kovačičania rozdrvili papierového favorita gólmi Nikolovského, Miháleka a Nestorovského. Nebyť úspešných zákrokov Atanasijevića po strelách Chalupu a Ďuriša, výsledok v prospech domácich by ešte pred prestávkou bol výraznejší.

SLÁVIA: Zeković, Ďurkovský (Bakoš), Vasić, Ľavroš, Chalupa, Mihálek, Stojanović, Okuka (Válovec), Nestorovski, Nikolovski, Ďuriš.

Dorastenci Slávie porazili Sakulčanov 2 : 0.

V nedeľu slávisti budú hrať v Barande.

Iba Jabuka tvrdým orieškom Výsledky 22. kola: Vršac United – BAK 0 : 0, Sloga (P) – Sloga (BNS) 5 : 0, Partizan (G) – Radnički (K) 2 : 0, Vulturul – Partizan (U) 2 : 3, Radnički (B) – Spartak 5 : 1, Borac (S) – Tempo 2 : 2, Jugoslavija – Slavija 3 : 1, Polet – Mladost 3 : 1.

Dve mužstvá z dolnej časti tabuľky menom Partizan prekvapujúce vyhrali. Uljma v Grebenci a predposledný Gaj zvíťazil doma nad susedným a prvoumiestneným Radničkim Kovin.

Výsledky 23. kola: Polet – Vršac United 3 : 1, Mladost – Jugoslavija 0 : 0, Slávia – Borac (S) 3 : 0, Tempo – Radnički (B) 1 : 1, Spartak – Vulturul 1 : 4, Partizan (U) – Partizan (G) 2 : 2, Radnički (K) – Sloga (P) 6 : 0, Sloga (BNS) – BAK 4 : 1.

Slávisti presvedčivo vyhrali nad druhoumiestneným Borcom. Kovinčania majú už desaťbodový náskok nad Sakulčanmi. Šiesta Slávia má iba o dva body menej od tretej Barandy.

JUGOSLAVIJA – SLÁVIA 3 : 1 (1 : 0) Jediný gól v prvom polčase padol po chybe brankára Zekovića. Po prestávke hostitelia vsietili ďalší. Striedajúci Strakúšek zmenšil skóre v poslednej štvrťhodine. Domácim sa ale 12. 5. 2012

19 /4490/

vzápätí podarilo dať aj tretí gól.

SLÁVIA: Zeković, Ďuriš (Strakúšek), Vasić, Ľavroš, Chalupa, Mihálek, Stojanović, Válovec, Nestorovski, Nikolovski, Bíreš (Bakoš).

HLAS ĽUDU

Ján Bokor

Duel Ďuriša (modrý dres) a Rošulja, bývalého futbalistu Slávie na nedeľnom zápase

Ján Špringeľ

47

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Petrovskí pionieri a kadeti boli tiež lepší od rovesníkov C. zvezdy. Prví vyhrali 3 : 1 a druhí až 8 : 1.

JUGOVIĆ – MLADOSŤ 1 : 4 (0 : 3) ci „brankár!“ a Futbalisti Mladosti jeho spoluhráv Kaći zahrali na výči nerozvážne bornú a deklasovali reagovali a domáce mužstvo. vsietili si gól Góly za Mladosť vsiesami. Bolo to v tili Kaňa 2, Pupavac z 73. min. Potom penalty a V. RadakoKokanović hlavić. vičkoval, loptu Stopér Petrovčanov Mojić (na MLADOSŤ: Fejdi, niekto v skru- tráve) musel opustiť ihrisko pre Pupavac, Jakuš (Pamáži vyrazil a zranenie aj preto, že rozhodca Zbućnović bol Papišta toleroval ostré zákroky vlis), Kobilarov, Mojić, Uzelac, Sladojev 85. min. naj- Novosadčanov vić, Kaňa, Kokanošikovnejší – 3 : 2. Potom rozhodca pre ofsajd anulo- vić, Zbućnović (V. Radaković), Đorđević (Zorzić). val gól Igora Kokanovića.

Kadeti Mladosti hosťovali v Turiji, MLADOSŤ: Fejdi, Jakuš, Kobilarov, Uzelac, Mojić (V. Radaković), kde porazili domácu menovkyňu 4 : Rupar, Sladojević, Kaňa (Zorzić), Ko- 1. kanović, Zbućnović, Đorđević (PaSamuel Medveď vlis).

Veľké zvraty v druhom polčase MLADOSŤ – C. ZVEZDA 3 : 2 (1 : 0) ol to zápas, ktorý vniesol veľkú nervozitu medzi hráčov oboch B celkov. Pričinil sa k tomu aj šídsky rozhodca Bane Papišta, ktorý i keď nevplýval na konečný výsledok zápasu niekoľkými svojimi verdiktmi, rozhneval domácich hráčov a hľadisko.

V 32. min. Mladosť v útoku zapracovala priam ukážkovo, Zbućnović zo stredu dobre uvoľnil výborného Kobilarova, ktorý po ľavom krídle prenikol, na konci Kokanović bol šikovný a lopta sa ocitla v sieti – 1 : 0.

V druhom polčase Mladosť nastúpila bez zraneného Mojića, a potom i Kaňu, čo veľmi nepriaznivo vplývalo na výkon„modrých“. Novosadčania hneď na začiatku zaútočili. Dvakrát sa presadili. V 50. min. Fejdi najprv dobre zareagoval, odrazil loptu, no hosťujúci hráč ju zblíza dorazil do siete.

Už v 56. min. bolo 2 : 1 za C. zvezdu.

Predtým dobrý Kokanovićov center nevyužil Kaňa. Do radov domácich potom vstúpila nervozita. Bolo hodne prerušení. V hľadisku znovu zaúradovali povestní petrovskí krikľúni, ktorí keď hráčom nejde – nadávajú a „častujú“ ich oplzlými slovami. Na to všetko najviac reagoval temperamentný Branislav Zbućnović, ktorý ich svojimi gestami vyzval, aby radšej podporili mužstvo.

Dobrú šancu mal Đorđević, ináč bývalý hráč sobotňajšieho súpera Mladosti. V 60. min. Fejdi vybránil jednu delovku. V 70. min. hosťujúci brankár sa zranil. Na lavičke nebolo náhradníka, nuž si medzi žrde zastal útočník Vučković.

Mladosť potom zahrala naplno.

Dvakrát zacentroval Pavlis. Hosťujú-

Čelili len pol hodiny

Tečie im do kopačiek

SLOGA – BORAC 4 : 1 (3 : 0)

JEDNOTA – BAČKA 0 : 1 (0 : 0) estačí na zápase iba neustále útočiť, vytvárať si šance, ale prevaha sa musí korunovať gólmi a víťazstvom. V nedeľu Pazovčania mali takmer celý čas presilu, no nevedeli si poradiť s obranou Palančanov, ktorá občas aj nerozhodne zapôsobila.

V jednotlivých chvíľach obetaví hostia, ktorí v zostave mali až siedmich kadetov, proste ponúkali šance domácim, ktorí netrafili bránu ani vtedy, keď od nej boli vzdialení iba niekoľko metrov! Nešlo vôbec o nešťastné náhody, lebo domáci mali slabú realizáciu. Po tejto prehre

o niekoľkých slabých výsledkoch a prehrách erdevícka Sloga konečne vyhrala. Oslabení hostia z Nového Sadu sa nevynašli najlepšie a úspešne čelili iba v prvej polhodine naladeným futbalistom Slogy.

Z početných akcií, ktoré nepriniesli plody, Simeunovićovi sa predsa v 32. min. podarilo vsietiť prvý gól.

Hostia potom veľmi rýchlo inkasovali ešte dva góly. V 35. min. trafil Vasić a v 42. min. sa medzi strelcov druhýkrát zapísal Simeunović. Brankár Romić nemohol zastaviť ani jednu strelu domácich hráčov.

V pokračovaní Novosadčanom úplne klesla morálka. Domáci mohli mužstvu Borca naplniť sieť do vrchu, ale to sa predsa nestalo. Jediný gól za domácich v druhom polčase vsietil Ivković v 64. min. Až v 83. min. Novosadčan Dobrinjac napokon prekonal z voľného kopu z dvadsiatich metrov domáceho brankára D. Savića.

Rozhodca Bojan Ivanišević z Odžakov takmer nemal robotu a hlavne ústne napomínal hráčov oboch mužstiev za nedovolené zákroky a nešportové správanie sa.

SLOGA: D. Savić, Milošević, Jovanović, Bojanić, Miljković, Raičević (Ivković), Kovačević (S. Savić), Đorđević, Simeunović, Považan, Vasić (Zec).

Výsledky 24. kola: Budućnost – Obilić 7 : 0, Mladost (T) – Omladinac 3 : 3, Radnički – Stanišić 3 : 2, Prvý máj – Polet 5 : 2, Bačka – Index 2 : 0, Borac – Jednota 0 : 0, C. zvez-

P

48

da – Sloga 2 : 0, Jugović – Mladosť (P) 1 : 4.

Výsledky 25. kola: Jugović – Budućnost 0 : 0, Mladosť (P) – C. zvezda 3 : 2, Sloga – Borac 4 : 1, Jednota – Bačka 0 : 1, Index – Prvý máj 3 : 0, Polet – Radnički 1 : 0, Stanišić – Mladost (T) 2 : 1, Omladinac – Obilić 2 : 0.

Program 26. kola: Budućnost – Omladinac, Obilić – Stanišić, Mladost (T) – Polet, Radnički – Index, Prvý máj – Jednota, Bačka – Sloga, Borac – Mladosť (P), C. zvezda – Jugović.

Károly Vig

N

NOVÚ ŠPORTOVÚ HALU V DEBELJAČI slávnostne otvorili v utorok 1. mája 2012 za prítomnosti početných občanov dediny a ich hostí.„Som si istý, že táto športová hala umožní mladým ľuďom, aby sa zaoberali športom, ako aj to, že sa stane epicentrom všetkých spoločenských dianí v Debeljači,” zdôraznil predseda vlády Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić. V spoločnosti predsedu obce Miroslava Krišana a početných významných hostí, medzi ktorými bol aj riaditeľ Fondu pre kapitálové vklady AP Vojvodiny Nebojša Milenković, predseda Pajtić spolu s jednou z najlepších hráčok Hádzanárskeho klubu Spartak v Debeljači Jelenou Cakićovou slávnostne prestrihol červenú stužku pred novou športovou halou (na snímke). Fond pre kapitálové vklady Vojvodiny na tento projekt zabezpečil 41,1 milióna dinárov, obec investovala 25 miliónov a republiková vláda finančne prispela so sumou 16,95 milióna dinárov. Multifunkčná športová hala veľkosti 1 051 štvorcových metrov sa nachádza v ZŠ Mošu Pijadeho a v hľadisku je miesta pre 400 divákov.

A. Chalupová

je otázne, či vôbec Jednota zostane v skupine mužstiev, ktoré sa uchádzajú o baráž.

Po druhom jarnom kole Jednota zmenila trénera Rankova, ktorý dobre poznal možnosti takmer všetkých mužstiev v lige a predovšetkým schopnosti svojich zverencov.

Nový tréner Macura sa musel najprv zoznámiť s viacerými hráčmi, potom aj so súťažou, čo sa v krátkom časovom rozpätí nedalo urobiť. Namiesto zahlásených úspechov prišli ďalšie neúspechy a práve zápas s oslabenou Bačkou potvrdil, že Jednota nemá mužstvo pre vyššie ciele. Posily sa neosvedčili, niektorí mladší hráči odišli z mužstva, ďalší zasa sedia na lavičke. Je to pazovská futbalová skutočnosť, ktorej sú si vedomí aj fanúšikovia, lebo ich je na zápasoch stále menej.

Hostia z B. Palanky hrali s vypätím všetkých síl, neskúsenosť nahradili veľkou obetavosťou a k tomu im treba gratulovať. Boli by spokojní aj so ziskom jedného bodu. V nadstavenom čase im však vyšiel protiútok a gól Smiljanića, vďaka ktorému si odniesli cenné body... Ruku na srdce, celkom zaslúžene! Je jasné, že Pazovčanom tečie do kopačiek, ale nádej žije ďalej...

JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić, Šaponja, Vujčić, N. Jovišić, Šuša, Dragin, Ogrizović, Pejčinović (Erceg), Kukolj (Igrač), Naglić.

12. 5. 2012

Bz-ý 19 /4490/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve radosti Pivničanov SLÁVIA (P) – SLAVIJA (NS) 2 : 1 (1 : 1) ivnickí futbalisti konečne v 23. kole dosiahli prvú jarnú výhru, P a to nad svojou menovkyňou z Nového Sadu. V 18. min. radosť pre domácich hráčov a asi 100 ich fanúšikov. Kotiv z voľného kopu odcentroval pred bránu, kde ju hlavou zasiahol R. Cimbaljević a sieť brankára Vujinovića sa vlnila – 1 : 0. Striedali sa útoky oboch mužstiev až po 43. min., keď Nogo tiež hlavou vyrovnal.

Druhý polčas priniesol niekoľko ozaj pekných šancí na oboch stranách. V radoch domácich neboli presní Tankosić, Kirti, R. Cimbaljević a dvakrát sa vyznamenal aj brankár Slávie Marek. V 70. min. Fábry na strede ihriska odňal loptu hráčovi Slavije, v pravej chvíli uvoľnil Kirtiho, ktorý volejom trafil ľavý roh brány Novosadčanov – 2 : 1. Dobre

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

urobil tréner Keravica, keď pred koncom zápasu na trávnik poslal mladých hráčov Milića, Baláža a Novaka, ktorí sa tiež pričinili k tomuto víťazstvu.

Výsledky 23. kola: Srbobran – Šajkaš 4 : 1, Stari grad – Omladinac 1 : 1, Petrovaradín – Sutjeska 0 : 0, Hercegovac – Kabel 0 : 1, Jedinstvo – Vrbas 1 : 1, Bačka – Borac 3 : 4, Slávia (P) – Slavija (NS) 2 : 1.

Dorastenci domácej Slávie prehrali od Novosadčanov 1 : 3.

METALAC – SLÁVIA 2 : 4 (1 : 2) Vo Futogu Pivničania získali prvé víťazstvo za chotárom v Novosadskej oblastnej lige. Nezačalo sa to dobre pre hostí, lebo domáci hráč Lazendić v 12. min. otvoril skóre zápasu. Po inkasovanom góle Pivničania zaútočili a v 19. min. brankár

Prihrával a triafal: Zoltán Kirti (Slávia Pivnica) (Foto: J. P.) Bjekić v pokutovom území nedovolene zastavil Kirtiho. Rozhodca Miloš Bem z Nového Sadu odpískal penaltu, ktorú Kirti efektne premenil a vyrovnal na 1 : 1. V 37. min. odrazenú loptu od brankára Bjekića po strele Kirtiho pohotový R. Cimbaljević upravil do siete – 1 : 2.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Za desať minút Radulović – núdzový tri góly... brankár!

PROLETER – TATRA 0 : 3 (zápas prerušili v 11. minúte)

DOBRICA – HAJDUŠICA 3 : 2 (2 : 0)

ápas v Banoštore sa skončil predre nedorozumenie s trénerom Risteskim brankár Hajdušice časne. Domáci Proleter vybehol na PMelich neodcestoval do Dobrice. Keďže náhradný brankár Z trávnik iba s ôsmimi hráčmi!? Kysáča- Đukić mal dve žlté karty, medzi žrde si z núdze zastal obrannia prvý gól vsietili už v 1. min., keď Vargecova delovka skončila v ľavom hornom rohu. V 6. min. Kulík zvýšil na 2 : 0 a v 10. min. Tót aj tretí raz prekonal domáceho brankára. V 11. min. sa akože zranil Nedimović... Domáci zostali so siedmimi hráčmi a rozhodca Manigoda z Nového Sadu musel podľa pravidiel prerušiť tento zápas, ktorý pravdepodobne registrujú dosiahnutým výsledkom.

TATRA: Mucha, Švonja, Funtík, Badnjar, Savić, Srnka, Tót, Vargec, Cvetić, Keleman, Kulík.

Výsledky 24. kola: Partizan – Báčka 1 : 1, Mladost – Sremac 5 : 0, Proleter – Tatra 0 : 3, Fruškogorac – Borac 8 : 0, TSK – Dinamo 4 : 0, Fr. partizan – Čenej 3 : 1, Vinogradar – Železničar 0 : 0, Futog – Sirig 1 : 2.

V stredu 9. mája bolo na programe 25. kolo, keď Tatra uhostila novosadskú Mladost.

Program 26. kola: Partizan – Sremac, Báčka – Tatra, Mladost – Borac, Proleter – Dinamo, Fruškogorac – Čenej, TSK – Železničar, Fr. partizan – Sirig, Vinogradar – Futog.

Pavel Pálik 12. 5. 2012

19 /4490/

ca Radulović. Jeho spoluhráči v obrane mu však na samom začiatku veľmi nepomohli, takže po ich dvoch slabých zákrokoch v 15. minúte už bolo 2 : 0. Najprv v 10. minúte rýchly domáci útočník prekľučkoval G. Stojkovského a ľahko prekonal brankára Hajdušice. Iba o pár minút neskoršie z podobnej akcie domáci zvýšili náskok. V tejto časti zápasu Hajdušičania hrali úplne slabo a jedinú výhľadnú príležitosť v polovici polčasu mal Kocevski.

Po zmene strán Hajdušičania zahrali nebezpečnejšie a už v prvých minútach pokračovania skorigovali výsledok. Po rohovom kope v šestnástke Dobrice najvyššie vyskočil Maliar a hlavou loptu zaslal do siete. Po tomto góle Hajdušičania akoby dostali krídla a v nasledujúcich pätnástich minútach neustále obliehali bránu Dobrice, ale sa im nepodarilo vyrovnať. Namiesto toho domáci ešte raz matovali núdzového brankára Radulovića. Hostia sa však nevzdávali, vytvorili si ešte niekoľko pološancí. Najvýhľadnejšiu mal Radović, ktorý ku koncu zápasu vyrazil sám pred brankára, pričom bol nedovolene znemožnený ukončiť akciu. Z pokutového kopu výsledok skorigoval Demse, ale času na vyrovnanie viac nebolo.

HAJDUŠICA: Radulović, Milan Mršić, M. Stojkovski, Folťan, G. Stojkovski, Maliar, Radović, Kocevski, Pilip (Demse), Jović, Hrudka (Cesnak).

Ostatné výsledky 25. kola: Borac (VS) – Banat 3 : 0, Budućnost (A) – Karaš (J) 10 : 0, Ševac – Potporanj 7 : 1, Ratar – Jedinstvo 0 : 1, Crvena zvezda – Vinogradar 2 : 0, Borac (VG) – Hajduk 3 : 2. Voľní boli Dunav a Karaš (K).

Hajdušica je na jedenástom mieste a má 27 bodov. vlh

HLAS ĽUDU

Druhý polčas sa začal prevahou domáceho Metalca. Čoskoro, v 53. min. Lazendić z dvadsiatich metrov trafil sieť bezmocného Mareka – 2 : 2.

Nezastaviteľný Kirti znova ušiel strážcom v 66. min. a svojmu mužstvu zabezpečil ďalší náskok. V 90. min. Kirti urobil takmer všetko sám; prekľučkoval aj brankára Bjekića, prihral Balážovi a tento trafil prázdnu sieť – 2 : 4.

SLÁVIA: Marek, Milec (Baláž), Đ.

Cimbaljević, Vukašinović (Davidović), Santrač, Kotiv, Žigmund, Tankosić, R. Cimbaljević, Kirti, Fábry (Milić).

Dorastenci Slávie prehrali 6 : 1.

Výsledky 24. kola: Metalac – Slávia (P) 2 : 4, Slavija (NS) – Bačka 2 : 2, Borac – Jedinstvo 2 : 0, Vrbas – Hercegovac 1 : 0, Kabel – Petrovaradín 3 : 2, Sutjeska – Stari grad 0 : 2, Omladinac – Srbobran 3 : 1.

V 25. kole Slávia mala hosťovať v stredu v Ďurdeve a v nedeľu doma uvíta silný celok Srbobranu.

Ján Šuster

Zovšadiaľ krátko NOVÝ SAD: Štvrtý memoriál Aleksandra Batu Grujića prebiehal v nedeľu 22. apríla 2012. Bol to vlastne turnaj stolnotenisových veteránov z Maďarska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Rumunska a našej krajiny. Petrovčan Pavel Turan vo vekovej kategórii 40 – 49 rokov obsadil výborné tretie miesto. sm SILBAŠ: Naša hviezda – Sloga Plavna 4 : 1 (3 : 0). Domáci od prvej minúty mali prevahu a do polčasu získali trojgólový náskok. Nepozornosťou obrany N. hviezdy hostia začiatkom druhej časti výsledok skorigovali, ale do konca domáci pridali aj štvrtý gól. V radoch Silbašanov sa vyznamenali Grbić a kapitán Pejak, ináč dvojnásobní strelci.

V 13. kole MOL B. Palanka – druhá trieda minulú nedeľu dosiahli tieto výsledky: Bački hajduk – Naša hviezda 8 : 0, Neštín – Labudnjača 2 : 3, Mladost – Slavija 2 : 0, Borac – Sloga 3 : 4.

R. K. GIBARAC: Sinđelić – Jednota Šíd 3 : 3. Góly za Šíďanov dali Arsenović, Šolaja a Mijatović.

St. S. ILINCI: Borac – OFK Binguľa 4 : 1. Jediný gól za Binguľčanov vsietil Milovanović.

St. S. ĽUBA: Jednota – Jedinstvo Morović 0 : 0. Napriek obrovskej vôli Ľubanom sa nepodarilo prekonať dobré mužstvo hostí.

St. S. ŠÍD: Výsledky 22. kola Obecnej ligy Šíd: Jedinstvo – Napredak 3 : 3, Fruškogorac – Borac 8 : 0, OFK Binguľa – OFK Bikić 0 : 4, OFK Bačinci – Sinđelić 4 : 1, Jednota – Sremac 6 : 1, Graničar – Omladinac 2 : 0.

St. S.

49

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nemali náhradníkov

Studená sprcha v Hložanoch BUDÚCNOSŤ – KRILA KRAJINE 1 : 2 (1 : 0)

PROLETER – KULPÍN 3 : 1 (3 : 1) omáci nepríjemne prekvapili hostia to využili a Inđić prekonal Lju- pera. Lukićovu strelu Božić efektne 200 svojich fanúšikov na ihris- bičića. Domáci sa ešte ani nepoz- vyrazil. Budúcnosť utratila tri body ku vedľa základnej školy. Samotný viechali z nepríjemnosti a v 53. min. a či sa to dá vynahradiť, zistíme už prístup Hložančanov k tomuto zá- diváci videli ďalší efektný protiútok v nedeľu, keď v Hložanoch bude pasu nebol na potrebnej úrovni. Palančanov, keď Maletin šikovne hosťovať vedúce mužstvo na taPod neúspech sa podpísali aj osla- matoval Ljubičića – 1 : 2. Nervózni buľke, báčska Tvrđava.

BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Horvát, vy Dňa Hložian, jarmok a voľby. domáci potom pre nešportové spráHložančania začali slabo a neor- vanie sa dostali až tri žlté karty. Boli Hataľa, Severíni, Đukić, Zorić, ganizovane nedeľný zápas a do 23. min. ani raz neohrozili brankára Božića. Vtedy Fejdi ukradol loptu obrancovi na pravej strane, možno mal prihrať Štajferovi, ale strelil a brankár Palančanov koženú vyrazil na roh. Vo finiši polčasu hostia priostrili hru a v priebehu piatich minút Kapitán Jaroslav Štajfer (najvyšší v skoku) strieľa jediný gól Budúcnosti...

(Foto: J. B-š) dostali až tri žlté karty. Tretí hrubý faul urobil kapitán to Horvát, Ožvát a Lukić. Hostia Fejdi (Jeličić), Ožvát, Nikić (Molmužstva Krila Krajine nad Štajfe- mohli byť tiež potrestaní pre simu- nár), Lukić, J. Štajfer.

Kohútiky Budúcnosti v sobotu rom. Lukić v 43. min. z voľného lovanie a otáľanie s hrou, ale rozkopu loptu zacentroval do pokuto- hodca Kantar toleroval také počí- hrali zápasy s FK Stari grad v Báčskej Palanke. Chlapci narodení roku vého územia a práve Štajfer zblízka nanie hráčov tímu Krila Krajine. dal prvý gól – 1 : 0.

V poslednej štvrťhodine domáci 2002 prehrali 0 : 8, kým tí o rok starV druhom polčase Hložančania konečne začali útočiť, vytvárali si ší vyhrali nad domácimi 6 : 0, keď po akoby ani neboli na ihrisku. Už v 49. šance, no výsledok sa nezmenil. dva góly vsietili Miškovic, Zahorec min. studená sprcha pre domácich! Veľké príležitosti nevyužil Jeličić, a Uram.

Ján Murtin Zorić stratil loptu na strede ihriska, ktorý nastrelil aj ľavú žrď brány sú-

D

ulpínski futbalisti majú za sebou ešte jednu neúspešnú sobotu.

Na hosťovanie do Karađorđeva odcestovalo presne jedenásť hráčov Kulpínčanov. Z rôznych príčin a najmä pre pracovné záväzky nemohli vybehnúť na trávnik Peťkovský, Karačonji, Vezmar, Kolarski, Máľach, Grňa... Oslabené mužstvo hostí nemohlo úspešne čeliť predposlednému tímu v tabuľke, ktoré vďaka tomuto triumfu aj ďalej má o dva body viac od poslednej Bačky z Despotova. Jediný gól za Kulpín strelil Burger.

KULPÍN: Konečný, Ferko, Krivák, Kozarov, Ušiak, Burger, Fábry, Šimo, Haška, Gašić, Fabók.

Výsledky 17. kola: Krila Krajine – Tvrđava 0 : 3, Kulpín – Budúcnosť (H) 1 : 2, Borac – Proleter 1 : 1, Soko – Maglić 3 : 1, Kriváň – Budućnost (P) 3 : 0, Vojvodina – Bačka 3 : 0.

Výsledky 18. kola: Tvrđava – Vojvodina 2 : 1, Bačka – Kriváň 3 : 1, Budućnost (P) – Soko 2 : 3, Maglić – Borac 2 : 1, Proleter – Kulpín 3 : 1, Budúcnosť (H) – Krila Krajine 1 : 2.

K

J. P.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Mladosti sa pripojí Radnički? Šesť kôl pred koncom majstrovstiev je pravdepodobne rozhodnuté o tom, kto okrem apatínskej Mladosti postúpi. Bude to Radnički z Ratkova, ktorý rozdrvil priameho konkurenta Lipara a teraz má šesť bodov viac od neho.

Výsledky 19. kola: Odžaci – Dunav 0 : 2, Lipar – A. Šantić 2 : 1, Dinamo – Radnički 1 : 3, Jedinstvo – Rusín 0 : 5, Mladost – Panónia 4 : Svojím druhým gólom na zápase v 75. min. Valent priniesol plánované 0, Rastina – Törekvés 1 : 3, Metalac – Šikara 2 tri body mužstvu Panónie : 3.

Výsledky 20. kola: Dunav – Metalac 1 : 0, Šikara – Rastina 1 : 1, zá- lebo po peknej akcii Ćopića z pravej dosiaľ majú na svojom konte iba jedpas prerušili v 60. min. pre útok domácich na rozhodcu, Törekvés – strany a prihrávke do stredu Brkin nu výhru. Niekoľko šancí zahodili Mladost 0 : 2, Panónia – Jedinstvo 2 : 1, Rusín – Dinamo 3 : 0 kontu- trafil ľavý dolný roh brány bezmoc- útočníci domácich, aby v 75. min. Vaného Obradova. Už v 15. min. Lamoš lent vbehol sám do pokutového mačne, Radnički – Lipar 5 : 1, A. Šantić – Odžaci 2 : 3.

Program 21. kola: A. Šantić – Dunav, Odžaci – Radnički, Lipar – Ru- mohol vyrovnať, ale z výhodnej po- územia a presnou strelou domácim sín, Dinamo – Panónia, Jedinstvo – Törekvés, Mladost – Šikara, Ras- zície strelil vedľa brány. V 22. min. Vu- predsa zabezpečil zaslúženú výhru. ković zacentroval z voľného kopu z PANÓNIA: Obradov, Vuković tina – Metalac.

PANÓNIA – JEDINSTVO 2 : 1 (1 : 1) ci, keď Komadina ostre vypálil z ľa- pravej strany a Valent hlavou rozvlnil (Šipka), Jovović, S. Šipka, Radosavljević, Terek, Stanković, LaZápas sa pre volebnú nedeľu hral vej strany a vzápätí zacvendžalo sieť Kocića.

V druhom polčase sa domáci sna- moš, Valent, Tojić, Komadina. v sobotu a sledovalo ho sotva trid- brvno brány Jedinstva. O tri min. neJ. Pucovský sať divákov. Prvú šancu mali domá- skoršie sa to domácim vypomstilo, žili prekonať hostí z Ribareva, ktorí

50

12. 5. 2012

19 /4490/

HLAS ĽUDU

BOLI SME NA DERBY KULPÍN – BUDÚCNOSŤ 1 : 2

Povinné víťazstvo utbalisti Kulpína a hložianskej Budúcnosti v minulosti zohrali mnoho vzájomných zápasov. Najnovšie derby susedovcov, pomedzi ktorých sa „vopchal“ len Petrovec, tentoraz bolo významnejšie pre Hložančanov. Zverenci trénera Mirka Lukića totiž trielia k titulu vicemajstra, aby získali šancu v baráži bojovať o postup. Hostia na ihrisku v Kulpíne dosiahli takpovediac povinné víťazstvo vďaka dvom gólom Nikića z penált. Domácich prehra veľmi nezarmútila, lebo sú v strede tabuľky a nemôžu veľmi „ani hore, ani dolu“. Po úspechu v Kulpíne mužstvo Budúcnosti v nedeľu nepríjemne prekvapilo svojich fanúšikov, keď prehralo doma s celkom Krila Krajine 1 : 2. Hložančania pred nedeľným derby s Tvrđavou tiež doma sú ešte stále na druhom mieste a hreje ich nádej, že budú hrať kvalifikačné zápasy.

F

J. Pucovský

Na zápase v Kulpíne bolo málo vzrušujúcich chvíľ pred bránami Vezmara (na snímke) a Ljubičića

Veľmi dobrý brankár Kulpína Vezmar vyrazil túto nebezpečnú strelu Fejdiho (najbližšie k žrdi zľava)

Kapitáni Budúcnosti J. Štajfer (biely dres) a Kulpína B. Kozarov sa pozdravili pred zápasom; v strede je rozhodca Nenad Haška z B. Palanky

Pech: mladý Kulpínčan Stanislav Haška si v 35. min. zranil koleno a musel do nemocnice na prehliadku

Radosť Kulpínčanov po vyrovnávajúcom góle Grňu v 58. minúte Druhý gól Nikića z jedenástky v 75. min. a body si odviezli Hložančania Zápas pri kulpínskom kanáli sledovalo vyše 150 divákov spoza ohrady ihriska a nedokončenej tribúny