Hlas 19 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4594/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 10. 5. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Deň Hložian

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Kde býva láska?

Zober loptu, nie drogy

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Slováci a Srbi – história a súčasnosť 6 Nič nové pod slnkom 7 Zoznam priorít

8 ĽUDIA A DIANIA 8 Zvolili nové obecné vedenie 10 Ruka v ruke pre slovenskosť 11 Výstavy, kvetiny, torty, program... 14 Do vena dostali iba lásku

22 DETSKÝ KÚTIK

10. 5. 2014 | 19 /4594/

Uzávierka čísla: 7. 5. 2014

Druhá medzinárodná dunajská konferencia o kultúre prebiehala 5. – 6. mája v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Otvoril ju primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević. (s. 32) J. Pániková

22 Kovačickí literáti

23 MOZAIKA 23 Dielo Konštantína Daniela inšpirovalo nejedného maliara 25 Či nám treba ešte tkáčok? 28 Prvý obchod

31 KULTÚRA 31 Náhrdelník z perlových spomienok 32 Dunaj – hlavná cesta kultúry 34 Hlbiny Dunaja na plátne 36 Palančania na Palárikovej Rakovej

V Padine v utorok 29. apríla 2014 Jeho Excelencia Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, a Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, slávnostne otvorili Domov na ubytovanie dospelých a starších osôb Fénix, zakladateľa Jána Marka. (s. 10) A. Chalupová

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dolina sa nevzdáva 47 Začarovaná brána 48 Šokujúci gól vo Vrbare 50 Šibi-ryby a šach-mat Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

Na literárnom večierku, ktorý bol zároveň aj oslavou k životnému jubileu Viery Benkovej, slávnostne vypravili do života jej knižku Perličky minulosti (zľava) Jaroslav Čiep, Samuel Boldocký a Katarína Melegová-Melichová. (s.31) M. Necpálová

Editoriál

Piliere

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

www.sxc.hu

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

o skutočným priateľom sa nemusíš stretávať každý deň ani pravidelne. Podstatné je vedomie, že existuje, že ak treba rýchlo bude tu, že sa máš s kým poradiť, o koho sa oprieť v prípade núdze... Priatelia sú nielen ľudia, ale aj národy. Srbský a slovenský už niekoľko storočí, bez ohľadu na to, v ktorom štáte žili, v akých podmienkach pôsobili. Je akousi samozrejmosťou, že sa tie slovanské, historické, najmä kultúrne piliere plynutím rokov stávali čoraz pevnejšími, slúžiac ako príklad pri nadväzovaní a rozvetvovaní spolupráce dvoch národov v mnohých oblastiach a smeroch. Preto je aj tu dnešok poznačený ich ozajstným priateľstvom a hlbokým porozumením. Slovensko, ktoré l. mája oslávilo desiate výročie vstupu do Európskej únie, je nám v súčasnosti oporou v mnohých smeroch: Aj keď ide o politiku ku Kosovu, aj keď ide o našu plavbu eurointegráciou, aj keď ide o celkovo napredujúce vzťahy, v ktorých prím stále hrajú tie nadštandardne dobré politické. Bolo a je pri nás už celé roky: Najmä vlani, keď sa lámal chlieb v súvislosti s dátumom štartu našich prístupových rokovaní s Európskou úniou, predtým, keď sme získali status kandidáta alebo ešte predtým, keď bolo treba zrušiť vízové povinnosti. Dokladom tohto porozumenia je aj celý rad návštev na najvyššej a vysokej štátnej a vládnej úrovni, ktorých svedkami sme boli tak vlani, ako aj tohto roku. Novým prvkom spolupráce je aj medzinárodná piatková konferencia Srbi a Slováci – história a súčasnosť, ktorej prvými usporiadateľmi sú naša Národnostná rada, Matica slovenská a Slovenská evanjelická a. v. cirkev. Táto na základe dôkladných, hĺbkových pohľadov odborníkov do minulosti a rozboru početných aspektov politických, hospodárskych, kultúrnych, náboženských a iných vzťahov dvoch krajín, s osobitným prihliadaním na úlohu a prínos slovenskej menšiny, bude vlastne odrazovým mostíkom do budúcnosti: ako pilier, ako smernica, ako východisko. Na prahu toho zajtrajška je i slávnostné sobotňajšie otvorenie Pamätného domu svetoznámeho maliara, majstra Martina Jonáša v Kovačici. Je to najnovší z nejedného príkladu úspešného podania si rúk dvoch krajín, národov, vlád. Tými ďalšími zaiste budú i výsledky početných politických, kultúrnych, hospodárskych a iných rokovaní a stretnutí vysokých predstaviteľov Srbska a Slovenska v Novom Sade, Kovačici, Belehrade. Máme si čo pripomínať, na čo byť hrdí, čo zveľaďovať. Tento rok je v danom smere ozaj štedrý. Veď už na jeseň sú ďalšie jubileá: 150. výročie vzniku slovenskej tlače v Srbsku, 70. výročie existencie Hlasu ľudu, jubileá iných našich médií. Aj tie sú nám ďalšími piliermi pri trasovaní a plachtení sa súčasnosťou a budúcnosťou. Hodnotné sú najmä tým, že vznikali na vlnách porozumenia slovenských osobností a pomerov, ktoré im také čosi umožňovali. A v tom je vlastne i podstata: Že nás všetky slovenské a slovanské skutky a križovatky – dobové, priestorové a ďalšie – nerozdeľujú, ale spájajú. Zároveň nás nabádajúc k novým výsledkom a výdobytkom. Už od zajtra. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 19 /4594/

10. 5. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Pozdrav

S európskym vetrom v plachtách

Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

si pred mesiacom Antifašistická akcia Nového Sadu na svojom profile v sociálnej sieti Facebook zverejnila fotografiu mladých futbalistov Vojvodiny, ako pozdravujú nacistickým pozdravom a upozornila na neprípustné správanie mladých ľudí. Pritom mali pripomienky skôr na zamestnancov FK Vojvodina, ktorí majú na starosti vedľa športovej, aj pedagogickú prácu s týmito deťmi. Na nacistický pozdrav mladých futbalistov ostro reagovalo aj Ministerstvo mládeže a športu. Okamžite požiadalo spomenutý futbalový klub, aby sa vyjadril k tomuto nehoráznemu správaniu mládežníkov. Šport musí byť niečím, čo je najčistejšie v našej spoločnosti a kluby miestami, kde sa deti učia tým pravým a šľachetným hodnotám. Zarážajúce je, že sa niekto tak správa a ešte tragickejšie je, ak ide o dorast futbalového klubu. Nasledovala aj reakcia samotného klubu. Jeho vedenie bolo taktiež nepríjemne prekvapené neprimeraným správaním časti svojich mladých hráčov a zdôraznilo, že klub počas svojho jestvovania pestuje iba antifašizmus. Takéto správanie detí, členov klubu, nemôže byť detskou hrou, a preto sľubujú, že sa budú usilovať, aby svojou činnosťou a rozhovormi s rodičmi a deťmi poukázali na chyby a vykonajú všetko, aby sa viac nezopakovali. Toho času rozruch okolo nešťastného pozdravu vystretou pravicou akoby utíchol. Možno ide skutočne o mladých chlapcov, ktorí ešte nemajú poňatie o minulosti a to gesto vykonali bez toho, aby chápali jeho význam a historické pozadie. Je však nesporné, že verejné prejavovanie sympatií k hnutiam, ktoré smerujú k potlačovaniu práv a slobôd človeka či hlásia národnostnú, rasovú, náboženskú alebo triednu nenávisť voči inej skupine osôb, je trestným činom. Pritom je nemysliteľné, aby mladí ľudia dnes už nepoznali význam nacistických či neonacistických symbolov. Dokonca, v takom prípade by mala byť aj táto nevedomosť trestuhodná a skutočne nikoho neospravedlňuje.

www.hl.rs

priebehu siedmich dní Belehrad navštívili dvaja vysokí funkcionári Európskej únie. Len deň po formovaní vlády do hlavného mesta pricestovala šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá okrem iného vyjadrila veľkú dôveru k podľa nej nesporným kapacitám premiéra Vučića. Necelý týždeň potom komisár pre rozšírenie EÚ Štefan Füle potvrdil nielen podporu Bruselu novej vláde, ale aj okruhy pôsobnosti, ktorým vláda má venovať osobitnú pozornosť. Na prvom mieste sa – celkom očakávane – ocitli ekonomické reformy, ku ktorým ešte treba pridať zabezpečenie vlády práva a normalizáciu vzťahov s Prištinou. Nemožno, samozrejme, zabudnúť ani na pokračovanie boja proti korupcii a zveľaďovanie vzťahov v regióne, ktoré takisto patria k nevyhnutným predpokladom vstupu Srbska do Európskej únie. Niet pochýb, že tieto dve návštevy pridali vietor do plachiet kabinetu premiéra Vučića a potvrdili, že nová vláda má tú výhodu, ktorú nemala ani jedna predchádzajúca: že nebude vystavená veľkým nátlakom ani zvonku, ani na vnútropolitickom pláne. Môže sa teda naplno venovať realizácii náročných úloh a cieľov, ktoré Vučić podrobne



ozrejmil vo svojom vyše trojhodinovom expozé. O diagnóze stavu, problémoch a spôsoboch ich prekonávania uvedených vo vstupnom prejave nového premiéra odznelo nespočítateľne veľa mienok, názorov a hodnotení analytikov rôznych profilov, pričom sa všetci zhodli na jednom: ciele sú dobré, čakáme výsledky a realizáciu. S tou sa však začalo akosi od chvosta, čiže od konca. Prvé dve opatrenia, ktoré vláda prijala na svojom prvom zasadnutí na Sviatok práce 1. mája, sa vzťahujú na zmenu pracovného času zamestnaných vo verejnom sektore a zmenu doterajšieho nešetrného používania služobných automobilov. Hoci úspory takto získané nezachránia verejné financie, predsa majú väčší význam, než sa na prvý pohľad zdá, ak sa ukážu ako začiatok dôkladných reforiem a prestavby spoločnosti. V tejto chvíli sú predovšetkým prejavom úcty voči občanom, ako povedal Vučić. Medzi najtvrdšie reformné oriešky, ktoré vláda čo nevidieť plánuje začať lúskať, patrí zmenšenie verejného úseku, čiže snaha o premenu súčasnej úradníckej na podnikateľskú spoločnosť. Ako tento proces bude prebiehať, akú hĺbku nadobudne a aké výsledky prinesie, závisí od stupňa rozhodnosti vlády skoncovať s nevýnosným zamestnávaním, kto-

ré neprináša zisk, a citeľne zaťažuje štátne financie. Zatiaľ je oznámené znižovanie platov vo verejnom sektore, lineárne o desať percent, čo nemožno považovať ani len za aký-taký začiatok reformy, najskôr za chvíľkovú snahu zaplátať diery v štátnej pokladnici. Pokračovanie by malo nasledovať v inej rovine, inakšími prostriedkami. Kedy a ako, ukáže čas. V tejto chvíli a v danej súvislosti mnohým do oka padlo vyhlásenie predsedníčky Národného zhromaždenia Maje Gojkovićovej, že reformami nikto nebude postihnutý. Hotová idyla. Ani minister práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych otázok Aleksandar Vulin nepripúšťa, žeby s reformami niekto mohol byť nespokojný. Naopak, nedávno vyjadril presvedčenie, že je možné schváliť taký zákon o práci – reformný, samozrejme, – s ktorým budú spokojné všetky spoločenské vrstvy. Z toho, čo v prvých dňoch vo funkcii povedali niektorí ministri, sotva by sa dalo čo len vytušiť, v akom smere mienia uskutočňovať reformy vo svojich rezortoch. Vzhľadom na to, že vo vláde je jedenásť starých a osem nových ministrov, niektoré podstatné obrysy pôsobenia nám nebudú celkom neznáme, ale je reálne očakávať, že budú lepšie ako predtým.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SRĐAN ILIĆ, NÁMESTNÍK RIADITEĽA TANJUGU PRE FOTOGRAFIE A PREDSEDA ZDRUŽENIA FOTOREPORTÉROV SRBSKA

Je to štýl života Oto Filip

– Z pohľadu fotoreportéra s dlhoročnými agentúrnymi skúsenosťami vo svete a u nás a dvojnásobného laureáta poprednej svetovej ceny World Press Photo, v čom vidíte rozdiel medzi špičkovým a bežným fotoreportérom?

Informačno-politický týždenník

– Rozdiel medzi nimi je najmä v tom, že p o p re d ný fotoreportér svoje povolanie chápe ako štýl života, ktorému podriaďuje všetko ostatné. Na strane druhej, menej vážny alebo bežný autor svoje povolanie berie ako každé

iné a robí ho zväčša mechanicky: akoby bol bankovým úradníkom, zamestnancom pošty či pracovníkom za okienkom. Aby sa dosiahli špičkové výsledky vo fotení, vyžaduje si to nesmiernu lásku, ozaj mnoho odriekania a úpornosti. To všetko treba, aby sa človek dostal k vrcholným záberom a výsledkom. Je to navzájom veľmi úzko prepojené a späté, jednoducho jedno bez druhého nejde; teda bez ozajstnej lásky k povolaniu niet ani úspechu. Keď človek k fotografii pristupuje mechanicky, a takých prípadov je nemálo, to sa hneď cíti. A ani výsledok nestojí za veľa. • TÝŽDEŇ •

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V NOVOM SADE

Slováci a Srbi – história a súčasnosť Michal Ďuga

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku 9. mája v Zhromaždení AP Vojvodiny v Novom Sade organizujú medzinárodnú konferenciu pod názvom Slováci a Srbi – história a súčasnosť. Konferencia sa uskutoční pod záštitou predsedu vlády Republiky Srbska Aleksandra Vučića a predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a podporili ju Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

• TÝŽDEŇ •

a Zhromaždenie AP Vojvodiny. Súčasťou konferencie bude aj slávnostné otvorenie Pamätného domu Martina Jonáša 10. mája v Kovačici. Otvorenie medzinárodnej konferencie je plánované na 10. hodinu a pri tej príležitosti odznejú aj pozdravné príhovory predsedu Zhromaždenia AP Vojvodiny Istvána Pásztora, predsedu vlády Vojvodiny Bojana Pajtića a predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka. Samotná konferencia pozostáva z piatich panelov.

PRVÝ PANEL: Legislatívny rámec postavenia národnostných menšín v Srbsku a medzištátna srbsko-slovenská spolupráca v oblasti menšinovej politiky. DRUHÝ PANEL: Tradície spolunažívania Slovákov a Srbov. TRETÍ PANEL: Kultúra a duchovný život Slovákov v Srbsku. ŠTVRTÝ PANEL: Školstvo Slovákov v Srbsku. PIATY PANEL: Aktuálne postavenie slovenskej menšiny v Srbsku – situácia, problémy, východiská. Po štvrtom paneli odznejú

19 /4594/

pozdravné príhovory zástupcov Republiky Srbska a Slovenskej republiky: podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Ivicu Dačića a podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka a po piatom paneli je plánované schválenie záverov medzinárodnej konferencie. Ako bolo zdôraznené ohľadom tohto podujatia aj v pondelok na tlačovej konferencii v priestoroch NRSNM, od medzinárodnej konferencie sa očakáva, že ponúkne aj určité východiská o tom, ako pôsobiť, aby sme si zachovali svoju svojráznosť. Veď naším cieľom je žiť v jednej veľkej rodine národov, a pritom si zachovávať svoju národnostnú kultúru. Na konferencii odznejú príspevky viac ako štyridsiatich účastníkov, medzi ktorými budú aj hostia zo Slovenska, ale kvôli časovému obmedzeniu budú prečítané iba ich časti, kým celistvé texty vyjdú knižne v podobe zborníka z tejto konferencie. Vzhľadom na uzávierku našich novín v stredu 7. mája, túto medzinárodnú konferenciu zatiaľ len avizujeme. Podrobnejšie sa jej venujeme v nasledujúcich číslach.

10. 5. 2014

Týždeň PRÁCA A PLÁCA

Nič nové pod slnkom Oto Filip

bavy z choroby a nezamestnanosti sú azda hlavnými traumami, ktoré otriasajú našimi občanmi. Každý druhý mladý je nezamestnaný.

Sivou ekonomikou je nielen uvedený predaj, ale i nelegálna práca, nezákonné podnikanie, neplatenie daní a povinností štátu. Podľa prvého prieskumu názorov občanov na ňu, realizovaného Národnou alianciou pre

Kým sú v Európe častými druhmi práce načierno rôzne opravy, renovácie a služby, u nás je jednou z najfrekventovanejších zber sekundárnych surovín

Aj tí, ktorí prácu majú, nežijú bezstarostné dni: neustále si kladú otázky, či i zajtra bude dostatok peňazí na ďalší plat, či im predĺžia zmluvu, či aj o rok bude záujem o ich služby. Podľa úradnej štatistiky dopyt po zamestnancoch je v porovnaní s nie tak dávnym rokom 2008 až šestnásťkrát menší, počet nezamestnaných stúpa, reformy si ďalej žiadajú obete. Jedným z následkov je umenie získať nie odbornú alebo želanú, ale akúkoľvek prácu. A tak to potom aj vyzerá. Rozmáha sa práca načierno. Podporujeme ju, keď na trhovisku kúpime pašované údeniny či párky z Maďarska, keď sa technikou zásobujeme cez oznamy, keď odev, obuv, kozmetiku, hygienické potreby, tabak a cigarety, nápoje a malé prístroje kúpime v neprihlásenom obchode, na ulici, od známych. Robíme tak, lebo je životný štandard taký, aký je, ceny menšie ako inde, hoci často ide o tovar bez záručnej lehoty.

www.hl.rs

lokálny ekonomický rozvoj (NALED) a Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorého výsledky prezento-

vali nedávno v Belehrade, 57 percent občanov nepodporuje tento druh hospodárstva, lebo sa zhodujú v tom, že nelegálne podnikanie ohrozuje práva robotníkov, zmenšuje príjmy štátu a podnikov a ohrozuje zdravie a bezpečnosť pri práci. Okolo 86 percent respondentov sa nazdáva, že nezákonnej práci treba čeliť, 75 percent je tej mienky, že štát netrestá adekvátne podniky a jednotlivcov pôsobiacich v tzv. sivej zóne. Údaje celkom sľubné a slušné. Problematické je ale to, že sa účasť v takomto boji očakáva len od úradných orgánov. Z ankety totiž tiež vyplýva, že by väčšina jej účastníkov neprihlásila nelegálne podnikanie, i keby o ňom vedela. Takmer 70 percent osôb by neprihlásilo zamestnávateľa, ktorý ich angažoval robiť načierno. Jasné je, prečo. Pri takýchto postojoch sa netreba diviť, že dvanásť percent pracovne angažovaných dostáva plat z ruky do ruky, samozrejme, bez platenia daní a príspevkov. Práca načierno nie je nezná-

mym pojmom ani v EÚ, kde priemerne každý desiaty občan kupuje výrobky alebo platí služby pochádzajúce z neprihlásenej práce. Rozdiel v porovnaní s nami nie je však iba v tom, že je tam hmotná situácia občana neporovnateľne lepšia, ale je i v spôsoboch boja proti práci načierno. Niektoré z nich by boli akceptovateľné aj u nás: zjednodušenie rôznych postupov, poskytovanie daňových výhod, zvyšovanie kultúry platenia povinností. Na prvom mieste je však včasné odhaľovanie neprihlásenej práce a v súvislosti s tým primerané tresty. Tak ako sa nelegálne nákupy nevyplatia, aj práca načierno prináša viac problémov než osohu. Robotníci sú vydaní napospas osudu, často pôsobia v neadekvátnych podmienkach a za skromnejší zárobok, rozpočtové príjmy klesajú, sústava sociálnej ochrany je ohrozená. Všetko to sú dôvody, pre ktoré nie každá práca a každá pláca musia byť akceptovateľné. Čo je však známe už dávno, no trvá a trvá.

O TOHTOROČNOM PROGRAME POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU na podporu poľnohospodárstva, jeho prostriedkoch, úveroch, účele a sumách hovoril v utorok v tlačovej sieni vlády Vojvodiny pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Goran Ješić (na snímke v strede). Podotkol, že je počas prvých tridsiatich dní od vypísania súbehu na zavlažovanie schválených 32 miliónov dinárov, čo má umožniť nových 620 hektárov vybaviť zavlažovacími sústavami. Na zadováženie protiľadovcových sietí a plastových paliet je vyčlenených viac ako 130 miliónov dinárov a to na nových 148,40 hektára pod uvedenými sieťami. Na fóliovníky a vyhrievanie je určených šesť miliónov dinárov, čo by malo znamenať nových 21 900 štvorcových metrov pod fóliovníkmi. – Opatrenia rozvojovej politiky a spôsob, akým vyčleňujeme prostriedky na tieto ciele, sú celkom totožné s tým, ako sa to robí v krajinách Európskej únie. Začali sme s tým vlani, pokračujeme v tomto roku a treba uviesť, že sme v uplynulých mesiacoch navštívili tisíce poľnohospodárskych výrobcov. Na základe toho sme trochu korigovali naše programy. Bolo by ideálne, keby sme všetkým záujemcom mohli vyjsť v ústrety, no to sa pri takýchto prostriedkoch a pri tomto agrárnom rozpočte jednoducho nedá, – zdôraznil na stretnutí s novinármi pokrajinský tajomník Ješić. O. F.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Zoznam priorít T

Povolania Z vyk zostal železnou košeľou. Príkladov je neúrekom, dokonca i tam, kde ich už dávno nemuselo byť. Všetky slová o ústretovosti plánovania, o produkovaní kádrov na mieru ozajstných potrieb sa akosi tratia v nenávratne pri pohľade na pretrvávajúcu prax zamestnávania. Kedysi populárne odvetvia sú populárne i dnes, tie iné stále a roky živoria v úzadí (ne)záujmu. Zjavný následok zlého nastavenia školského systému, nezohľadnenia potrieb trhu, platovej politiky, celého súboru iných opatrení a okolností... Potvrdzuje to i informácia novosadskej filiálky Národnej služby zamestnávania zverejnená v apríli, vzťahujúca sa na štruktúru hľadaných a iných povolaní v Juhobáčskom obvode. Možno sa z nej dozvedieť, že najreálnejšie šance zamestnať sa majú viaceré druhy majstrov: tesári a kaderníci napríklad, potom programátori, ako aj lekári – odborníci na medicínsku biochémiu, gynekológiu a pôrodníctvo, rádiológiu, oftal• TÝŽDEŇ •

mológiu, anestéziológiu, neuropsychiatriu. Tie najmenšie sú u gymnazistov, právnych, ekonomických, poľnohospodárskych,chemických a turistických technikov, v prípade všetkých stredoškolských povolaní v oblasti kultúry, osvety, vedy a vzdelávania. U vysokoškolsky vzdelaných odborníkov si možno všimnúť nadbytok právnikov, profesorov (okrem tých, čo môžu učiť matematiku a fyziku), pracovníkov v turizme. Tradične zle sú na tom aj fyzickí pracovníci, dnes i grafici všetkých druhov. Iný kraj, iný aj mrav, tak isto iné i ukážky štruktúry nezamestnaných. Podstatné však je, že s krízou prejavujúcou sa poklesom výroby, ťažko možno zápasiť s doterajšími spôsobmi prípravy potrebných kádrov. Študovať zbytočné odbory sa dnes v mnohom podobá vylievaniu vody z deravého člna kávovou šálkou. A to sa aj končí len tak, ako sa aj môže: člnom na dne kanála a pasažiermi s nohami hlboko v bahne. S takými však ťažko kráčať vpred.

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

Ďuro Varga

ak ako pri iných prieskumoch, aj v tom s názvom Verejná mienka o Európskej únii a procese európskej integrácie, sa záverečná časť zaoberá otázkami donácií, fondov a programov EÚ. Základným konštatovaním v súvislosti s donáciami je, že sa percepcia občanov o nich mení, aj keď stále nie je v zhode s reálnou situáciou. Občania totiž stále majú dojem, že sú Rusko a EÚ našimi najvýznamnejšími podporovateľmi. Z tohto len druhá časť zodpovedá skutočnosti: Európska únia v rokoch 2000 až 2013 vyčlenila Srbsku 2,6 miliardy eur nenávratnej pomoci, kým Rusko nám schvaľuje len rozvojové úvery. Keď ide o jednotlivé krajiny a inštitúcie a ich pomoc, tak je na prvom mieste Nemecko s 1,2 miliardy eur, na druhom USAID so 630 miliónov eur, na treťom Taliansko s 276, na štvrtom Grécko s 258,

(22), súdnictvo (16) a obce a lokálna samospráva (13 percent). Na konci zoznamu sú na piatom Švédsko s 214 životné prostremiliónmi eur. Nasledujú die (12), energeŠvajčiarsko (157 miliónov), tická sústava (11), Nórsko (156 miliónov), Hoochrana ľudských landsko (123 miliónov), Jaa menšinových ponsko (101 miliónov eur). práv (8 percent) a Postupne a pomaly počet štátna administraobčanov, ktorí sa nazdátíva (3 percentá). vajú, že nám Rusko najviac O aké priority by pomáha, predsa klesá. V okmalo ísť, odmiettóbri 2012 si to myslelo 28 lo odpovedať pripercent anketovaných, pred Stála prax: európska podpora našim reformám, aj tým bližne 27 percent rokom ich bolo 23 percent, v oblasti zverolekárstva a bezpečnosti potravín respondentov. v prvých mesiacoch tohto Celkovo aj na roku išlo o 16 percent respopredné miesta priorít európskej základe uvedeného prieskumu pondentov. pomoci. Anketovaní mali možnosť možno skonštatovať, že naša inforNapriek celkovým očakávaniam uviesť viac oblastí. Bezvýhradne movanosť o Európskej únii stúpa, z budúceho členstva v Únii, ktoré prvou je poľnohospodárstvo, kto- tiež to, že jej tempo bude úmerné sa prednostne vzťahujú na zlep- ré je prioritou pre dvoch z troch výsledkom, ktoré dosahujeme v eušenie vo všetkých spoločenských anketovaných alebo 67 percent rointegrácii. Najpodstatnejšie však oblastiach, na rozšírenie cudzích anketovaných. V prvej pätici pri- je, že väčšina občanov Srbska túto investícií, rast platov a lepšiu za- orít sú ešte zdravotníctvo (46), cestu považuje za potrebnú a správmestnanosť, naši občania tieto rozvoj chudobných regiónov (44), nu, keďže v nej vidí najreálnejšiu záležitosti predsa nezaradili na hospodárske reformy (40) a rozvoj možnosť mať sa zajtra lepšie ako malých a stredných podnikov (36 dnes. A to v mnohých segmentoch percent). života, práce, pôsobenia a spoloNasledujú civilná spoločnosť (24), čenského žitia. Oto Filip sústava vzdelávania (23), preprava (V budúcom čísle: Tridsaťpäť a infraštruktúra – mosty a cesty krokov)

19 /4594/

10. 5. 2014

Ľudia a diania Zvolili nové obecné vedenie ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČ

Juraj Berédi

Obci Báč znovu došlo k zmene obecného vedenia. Tak sa z iniciatívy novoformovanej väčšiny 26. apríla uskutočnilo 21. zasadnutie Zhromaždenia obce. Výborníci Srbskej pokrokovej strany (SNS), Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) a Socialistickej strany Srbska (SPS) spolu so svojimi koaličnými partnermi vytvorili novú väčšinu v Zhromaždení obce, následkom čoho sa udiali zmeny v obecnom vedení. Novoutvorená väčšina má 15 miest z 25, čiže potrebnú väčšinu na právoplatné rozhodovanie v obecnom zhromaždení. Tak po rokoch Demokratická strana a Srbská radikálna strana stratili väčšinu, ktorá doteraz spravovala obec. Na zasadnutí Zhromaždenia obce výborníci prerokovali 16 bodov rokovacieho programu, z ktorých sa väčšina vzťahovala na odvolanie z funkcie doterajších a vymenovanie nových funkcionárov. Tak z funkcie odvolali doterajšieho predsedu obce Ognjena Markovića (DS) a za nového predsedu obce je zvolený Dragan Stašević (SNS). Zástupcom predsedu obce sa stal Selenčan Zdenko Kolár (LSV). Vo

funkcii predsedu Zhromaždenia obce Dragana Medića vystriedal Borislav Antonić a jeho zástupkyňou sa stala Lidija Šamanovićová. Za nových podpredsedov obce boli zvolení predstavitelia menšinových spoločenstiev, a to Jozef Kováč ako Slovák a Ivica Agelić ako Chorvát. Namiesto Eleny Turanskej obecnou tajomníčkou sa stala Olivera Rakociová. Noví výborníci v obecnom zhromaždení sú Vasilije Raković, Michal Poliak a Ján Vala. Na zasadnutí vymenovali aj nových členov Obecnej rady, ako aj členov jednotlivých komisií. Podali tiež iniciatívu k zmene štatútu obce.

Nový predseda obce Dragan Stašević, Branko Čalić a Zdenko Kolár

Výborníci Demokratickej strany a Srbskej radikálnej strany sa v práci zasadnutia nezúčastnili. Zmena vo vedení prešla bez problémov a podľa nového predsedu obce Dragana Staševića už v prvý pracovný deň sa žiada vážne pristúpiť najprv

k ozrejmeniu celkovej situácie v obci, a potom k súrnemu riešeniu nakopených pálčivých problémov, ktoré trápia občanov Obce Báč, medzi ktorými sú určite najväčšie nezamestnanosť a úpadok hospodárskej činnosti. K ZACHOVANIU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. Verejný podnik Národný park Frušká hora v rámci Svetového dňa Zeme 22. apríla zorganizoval akciu úpravy národného parku, do ktorej sa zapojilo aj Hnutie zelených Šídskej obce. Dobrovoľnou prácou očistili známe šídske výletné miesto Lipovača, ktoré je súčasťou Národného parku Frušká hora. St. S.

NEOBVYKLÚ BLOKÁDU PREMÁVKY na magistrálnej ceste Nový Sad – Zreňanin – Vršac na moste cez Tamiš neďaleko Sečnja zapríčinilo stádo počítajúce viac ako 200 oviec, keď sa vybralo na druhú stranu rieky. Na desiatky áut, autobusov a nákladniakov trpezlivo čakalo, až prejdú cez most, takže sa všetko skončilo bez následkov pre bezpečnosť tak vodičov, ako i oviec a ich pastierov. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Z RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Trojlístok júlových podujatí Katarína Gažová

presnenie dátumu osláv Dňa Kulpína bolo stredobodom diskusie 13. zasadnutia Rady MS Kulpín vo štvrtok 17. apríla. Pozvaní boli i predstavitelia všetkých kulpínskych združení a prišli zástupcovia Klubu Kulpínčanov, MOMS Kulpín, MO penzistov, združenia rybárov, klubu Do minuloročných osláv Dňa Kulpína sa zapojila aj mládež kulpínskej školy šachistov a FK Kul- divadielkom o bohatých dejinách svojej osady pín. Pozornosť na zasadnutí venovali aj výstavbe dedinských osláv. V júli sa pod- mienia, že Deň Kulpína je význampravoslávneho domu smútku ľa slov pána Čemana v Kulpíne ným dátumom z dejín osady. Pred zorganizujú tri väčšie podujatia. niekoľkými rokmi predsa oni iniv Kulpíne. Predseda RMS Kulpín Miroslav Prvý víkend je hudobné podujatie ciovali oslavy, i keď ich nositeľom Čeman pozval predstaviteľov Kulpin-fest, v polovici júla sú oslavy je Miestne spoločenstvo Kulpín. spolkov, aby sa aktívne zapojili Dňa Kulpína a v posledný júlový Predslávnosťové dni v Kulpíne majú do dohovoru o oslavách Dňa Kul- víkend tradičné Predslávnosťové dlhoročnú tradíciu a viacdňovú koncepciu, ktorú netreba narúšať. pína, ktorý sa oslavuje 10. júla, keď dni v Kulpíne. V čulej diskusii sa hovorilo o tom, Po diskusii Čeman navrhol, aby bratia Stratimirovićovci založili dnešný Kulpín. Keďže samozdane- či osobitne oslavovať Deň Kul- oslavy Dňa Kulpína boli v sobotu nie v Kulpíne nie je, treba hľadať pína alebo spojiť oslavy s PDvK. 12. júla. Každý spolok a združenie iné spôsoby financovania týchto Predstavitelia Klubu Kulpínčanov v Kulpíne sa do nich zapojí svojráz-

nym spôsobom, v súlade s možnosťami a náplňou pôsobenia. Ďalší pálčivý bod sa týkal pokračovania výstavby pravoslávneho domu smútku. Predseda Čeman vysvetlil, že Pravoslávna cirkev v Kulpíne akoby nemala záujem o tento objekt. Predstaviteľ pravoslávnej cirkevnej obce v Kulpíne Miloš Vlaov vysvetlil, že sa pravoslávny kňaz s každou žiadosťou, podľa pravidiel, musí obracať na vladiku. Pravoslávna cirkev mieni, že je tento objekt komunálna a nie cirkevná záležitosť. Na záver predseda Čeman navrhol zorganizovať spoločné stretnutie Rady MS s predstaviteľmi cirkvi na pôde pravoslávnej cirkevnej obce Kulpín. Dom smútku na srbskom cintoríne je vystavaný, pokrytý a nasledujú ďalšie práce. V závere zasadnutia členovia RMS Kulpín dali priestory pri vchode do Domu kultúry na použitie mládežníckemu združeniu Terra. Určili, aby sa betónové tvárnice, ktoré boli povyberané z chodníkov na hlavnej ulici Kulpína, záujemcom predávali po cene 20 dinárov kus.

STARÁ PAZOVA

Uzavreli projekt Hrajme sa pracujúc Anna Lešťanová

a staropazovskej novej evanjelickej fare sa v utorok 29. apríla konal vydarený program s výstavou fotografií a zhotovených predmetov. Usporiadali ho pri príležitosti úspešného ukončenia projektu Hrajme sa pracujúc, ktorý sa realizoval vďaka podpore Ekumenickej humanitárnej organizácie v Novom Sade. Tvorivé dielne, ktorých cieľom je zbližovať mladých ľudí s postihnutím, ich rodičov a dobrovoľníkov, sa od októbra lanského roka pravidelne uskutočňovali v zborovej sieni na starej hurbanovskej fare. Autorka• ĽUDIA A DIANIA •

mi projektu sú Jarmila a Marína Havranové zo Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove. O význame projektu sa zmienili Igor Feldy, farár staropazovský, Mária Parnická (EHO), Nikola Despot, miestny pravoslávny kňaz, a rodičia zúčastnených detí. Toto je inak druhý projekt realizovaný v rámci spolupráce SEAVC v Starej Pazove Prejavili záujem o prácu v dielňach s EHO. Prvý sa realizoval v roku 2012 pod názvom a tentoraz si ho pripomenuli poKresťanské symboly nás spájajú mocou fotografií. Na slávnosti 19 /4594/

na novej fare sa okrem účastníkov a dobrovoľníkov projektu zúčastnili aj predstavitelia Strediska pre sociálnu prácu, Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix, Združenia živiteľov Široké srdce... I keď sa projekt Hrajme sa pracujúc oficiálne skončil, pre veľký záujem mladých ľudí s postihnutím a ich rodičov práca v dielňach bude pokračovať aj naďalej.

10. 5. 2014

Ľudia a diania VZÁCNA NÁVŠTEVA V PADINE A KOVAČICI

Ruka v ruke pre slovenskosť Anička Chalupová

–O

tvorenie Domova na ubytovanie dospelých a seniorov Fénix v Padine je šľachetný a vítaný skutok, významný nielen pre Padinu a Kovačickú obec, ale pre celú Vojvodinu, – zmienil sa Ján Varšo, veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, pri príležitosti slávnostného otvorenia tejto ustanovizne v utorok 29. apríla. V úvodnom prejave zástupkyňa riaditeľa domova pre seniorov Oľa Borozanová pozdravila početných hostí a v skratke ich informovala o cieľoch tohto súkromného sociálneho zariadenia, ktorého

Účastníci slávnostného otvorenia Domova na ubytovanie dospelých a seniorov Fénix

zamestnávania a sociálnej politiky Republiky Srbsko ešte v roku 2012. V súčasnosti je tu zamestnaných 16

Padinskí škôlkari si získali úsmevy a silný potlesk

zakladateľom je Padinčan Ján Marko. Zamestnancom domova a jeho dvom súčasným obyvateľom (je to osemdesiatročný Siniša Cvetković z Pančeva a o šesť rokov staršia Padinčanka Roza Cicková) sa okrem predstaviteľov Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, Pokrajinského ústavu pre sociálnu ochranu, Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, Domu zdravia a iných, prihovoril aj Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, ktorý v spoločnosti Igora Furdíka, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Igora Marka a Jána Marka, majiteľa nového sociálneho zariadenia, symbolickým prestrihnutím červenej stuhy tento domov slávnostne otvoril. S výstavbou sa odštartovalo na základe licencie Ministerstva práce,

www.hl.rs

osôb – medzi nimi je 5 zdravotných sestier, 5 kuchárok a 2 upratovačky. Kapacity domova umožňujú po-

majiteľ Ján Marko, ktorý do tohto sociálneho zariadenia vložil vlastné prostriedky, bez účasti iných či finančných dotácií. Ako uviedol, v budúcnosti sa bude snažiť prostredníctvom projektov získať granty na ďalšie potreby domova, jeho vybavenosť a zabezpečenie čím väčšieho komfortu užívateľov. Po obchôdzke Fénixu veľvyslanec Ján Varšo a predseda ÚSŽZ Igor Furdík navštívili Predškolskú ustanovizeň Kolibrík, oddelenie v Padine, ktoré naposledy získalo finančné prostriedky z programu Rozvojovej spolupráce ODA – Malý grant Veľvyslanectva SR v Belehrade. Projekt Malí sme a chceme sa vzdelávať, hrať

Vzácni hostia v ríši obrazov lídra padinských insitných umelcov

skytnúť služby až 50 osobám naraz. Domov dal vystavať a podľa európskych štandardov zariadil jeho

Informačno-politický týždenník

a vyrastať v peknom slovenskom prostredí vypracovala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD

Padina. Vzácnych hostí v škôlke privítala riaditeľka Anna Jakábová so spolupracovníkmi a deti predviedli príležitostný program. Pri príležitosti návštevy Padiny hostia zavítali aj do Základnej školy maršala Tita, kde ich privítal riaditeľ Ladislav Petrovič. V rámci projektu podpory slovenských národnostných škôl a škôl s fakultatívnym vyučovaním slovenského jazyka v krajinách so slovenskou národnostnou menšinou predseda ÚSŽZ Igor Furdík odovzdal škole balík kníh. Ide o projekt, ktorého cieľom je obohatiť a doplniť školské knižnice beletristrickou, encyklopedickou, vedecko-populárnou či vedeckou literatúrou, s cieľom podporiť kvalitu výučby slovenského jazyka a zároveň podnietiť záujem detí o pôvodnú slovenskú tvorbu. Neskoršie sa hostia zúčastnili na pracovnom stretnutí na obecnom úrade v Kovačici, kde tiež odovzali knižné balíky pre ZŠ Mladých pokolení a kovačické Gymnázium Mihajla Pupina. V debate s vedením lokálnej správy v čele s Miroslavom Krišanom, predsedom obce, Jarmilou Ćendićovou, tajomníčkou Kultúrno-osvetového spoločenstva, a členmi kolektívov spomínaných škôl osobitne vyzdvihli dennodenné úsilie učiteľov a ich nesebecké vkladanie do rozvíjania slovenskosti a národného povedomia žiakov a študentov v tomto prostredí. Záverom Ján Varšo a Igor Furdík navštívili Jána Bačúra, padinského insitného maliara, ktorý im predstavil svoju bohatú obrazáreň. • ĽUDIA A DIANIA •

OSLÁVILI DEŇ HLOŽIAN

Výstavy, kvetiny, torty, program... Katarína Gažová, Jaroslav Čiep

sedníčka Spolku žien Slovenka z skeho Petrovca Hložian Viera Miškovicová. Otvá- mal ukážkovú rací program výstav osviežili Mi- výstavu vlast poradí štvrté oslavy Dňa riam Murtínová, členka Spolku ných filatelisHložian sa začali v sobotu 3. žien Slovenka, ktorá prečítala tických a numája športovými súťaženia- príbeh zo života dolnozemských mizmatických mi. Predpoludním za pekného Slovákov z pera Vladimíra Dor- zbierok. Spolok počasia súťažili rybári, poľovníci ču, a mladá speváčka Marína žien Slovenka a šachisti (o tom viac v športo- Zahorcová sólovým predne- tentoraz usposom ľubozvuč- riadal bohatú nej piesne. Na e t n ov ýs t av u záver svojho Modrá výstava. príhovoru VieMimoriadra Miškovicová ne rušno bolo prečítala báseň oproti Domu hložianskeho kultúry na hlobásnika Samu- žianskom trhoela Feketeho. visku, kde tra- Modrá výstava Spolku žien Slovenka oduševnila V mene delegá- dičné podujatie návštevníkov cie partnerské- Festival kvetín ho mesta Holíč zorganizovalo Združenie poľno- žiaci nižších tried Základnej školy zo Slovenska sa hospodárov Hložany. Početným Jozefa Marčoka Dragutina v Hloprihovoril Fran- návštevníkom pestrého a popu- žanoch pod vedením učiteľky tišek Janeček, lárneho podujatia sa prihovorili: Márie Bartošovej-Korčokovej. ktorý prinie- predseda báčskopetrovskej obce sol pozdravy Pavel Marčok, ktorý Festival kvetín P R O G R A M V E N O VA N Ý od primátora aj otvoril, predseda Rady MS Hlo- SPOLUOBČANOM V rámci oslavy Dňa Hložian Holíča Zdenka žany Ján Bohuš a člen delegácie Čambala a ob- z Holíča František Janeček. Na tr- v sobotu 3. mája vo večerných Na Festivale kvetín bola bohatá ponuka a aj čanov. Zároveň hovisku bola aj výstava Združenia hodinách v kultúrnom dome záujemcov bolo hodne sa mu dostala ekológov Ekos z Hložian, súťaž prebiehala slávnostná schôdza vej rubrike). Popoludní v Dome česť otvoriť všetky tri výstavy o najkrajšiu dobošovú tortu, ako aj Rady Miestneho spoločenstva a kultúry v Hložanoch otvorili tri v Dome kultúry. ochutnávanie a predaj hložianskej kultúrno-umelecký program. Podvýstavy: 21. Hložiansku paletu (o Návštevníci si so záujmom po- kyslovky. Podľa hlasov návštevní- ujatie otvoril predseda Rady MS nej píšeme v kultúrnej rubrike), zreli výstavu Hložianska paleta, kov najkrajšia bola biela doboška Hložany Ján Bohuš. Vyzdvihol to, čo sa im v poslednom čase v osade etnografickú výstavu Spolku žien podarilo vykonať, a potom HloSlovenka z Hložian a filatelistickú žančanom zdaru v práci popriali výstavu Spolku filatelistov z Báčaj námestník primátora partnerskeho Petrovca. ského mesta Holíč zo Slovenska Milovníkom výtvarného umenia František Janeček, predseda Obce a filatelie, ctiteľom slovenskej Báčsky Petrovec Pavel Marčok tradície sa na vchode do budovy a podpredsedníčka Zhromaždenia Domu kultúry prihovoril Ondrej APV a predsedníčka NRSNM Anna Zahorec, člen hložianskeho spolku Tomanová-Makanová. V pokračofilatelistov, ktorý potom modevaní sa obecenstvu predstavili poroval otvárací program výstav. četní recitátori, speváci, hudobníci Po kratšom úvode slova sa ujal a folkloristi, ktorí divákom spestrili predseda Rady Miestneho spolovečer. Po ukončení programu v čenstva Hložany Ján Bohuš, ktorý kaviarni Pod lipami nasledovala privítal prítomných a pochválil ľudová veselica a hostia programu prácu spolkov a združení, ktoré aj sa presunuli na kokteil do turistictentoraz boli nositeľmi podujatí kého strediska Oáza. osláv Dňa Hložian. Pod Hložanami drevo rúbajú... zaspievalo mužské trio: (zľava) Svoju miestnu oslavu HložanO nainštalovaných výstavach Jaroslav Kriška, Rastislav Struhár a Adam Vladislav Stupavský čania uzavreli v nedeľu 4. mája v Dome kultúry z odborného hľadiska hovorili: výtvarný kri- ktorú mali na starosti KOS Jednota Spolku kulpínskych žien a záujem slávnostnými bohoslužbami v tik Vladimír Valentík, predseda Hložany a výtvarná pobočka Pod o chutnú hložiansku kyslovku bol evanjelickom kostole. Položili aj Spolku filatelistov v Báčskom lipami. Na poschodí kultúrneho skutočne veľký. Kratším folklór- veniec k pomníku padlých v prvej Petrovci Pavel Lomiansky a pred- domu Spolok filatelistov z Báč- nym programom sa predstavili svetovej vojne.

• ĽUDIA A DIANIA •

19 /4594/

10. 5. 2014

Ľudia a diania ZO 4. ARADÁČSKEJ ROŽKIÁDY

Súťaž s vôňou pečiva Jano Zvara

stredu 30. apríla v Mládežníckej sieni v Aradáči prebiehala štvrtá rožkiáda (kiflijada). Podujatie otvorila a prítomných privítala Radislava Petrášová, predsedníčka Asociácie žien v Aradáči. Na tejto už tradičnej akcii sa tentoraz zúčastnilo 18 spolkov žien, medzi ktorými boli aj členky domáceho Spolku žien Ruža, predstavitelia združenia občanov Harmónia a predstaviteľky spolkov žien z Aleksandrova, Orlovatu, Kovačice, Kikindy, Ečky, Stajićeva, Vršca a iných miest. Podujatie svojou prítomnosťou uctila aj predsedníčka Asociácie žien Sredobanátskeho

obvodu Dr. Vera Lavadinovićová. Ako hostky v revuálnej časti tradične vystúpili aradáčske meškárky a ženská spevácka skupina Kultúrneho centra v Aradáči pod vedením Daniely Abelovskej a Jána Zvaru-Mocu. Na dobrú náladu hrala skupina Aca zo Zreňaninu. Na podujatí prebiehala súťaž o najlepšie sladké a o najlepšie slané rožky. V kategórii sladkých rožkov prvé miesto obsadila Kristína Jonášová, členka Spolku žien Ruža z Aradáča, druhá bola Marija Radinová z Ečky. Najlepšie slané rožky upiekla Mladenka Pilipovićová zo Stajićeva a druhé miesto obsadila Stanka Bajčanská z Or-

Odmenené účastníčky aradáčskej rožkiády

lovatu. Cenu za najupravenejší stôl, čiže stánok dostali členky Ženského spolku z Kovačice. V porote boli Vera Lavadinovićova, Ružica Miloševićová, Mirjana Grujićová, Gordana Čuková a Milica Jovanovová.

VO SVETLE ŠTATISTIKY

Len mesto, len do mesta Oto Filip

am nás to v uplynulých desaťročiach najviac lákalo, kde by sme najradšej žili? Mnohé odpovede na tieto navonok jednoduché otázky obsahuje jedna z najzaujímavejších tohtoročných štatistických publikácií, ktorá uzrela svetlo sveta koncom apríla: porovnávací prehľad celkového počtu obyvateľstva Srbska na základe všetkých ôsmich povojnových sčítaní obyvateľstva. Ako je známe, prebiehali v rokoch 1948, 1953, 1961, 1971, 1981, 1991, 2002 a 2011. Len pár základných údajov na začiatok: v Srbsku v roku 1948 žilo 6 527 583 a pred troma rokmi 7 186 862 obyvateľov. Vojvodina podľa prvého povojnového sčítania mala 1 640 599, podľa posledného 1 931 809 obyvateľov. Na rozdiel od viacerých vyvinutých krajín, v ktorých si v posledných desaťročiach možno všimnúť trend návratu mestského obyvateľstva na vidiek, u nás sú zvlášť veľké mestá vytúženou destináciou mnohých. Takýto trend mal vplyv aj na zmenu štruktú-

www.hl.rs

Stanú sa ulice našich miest ľudoprázdnymi?

ry osídlení. Pár rokov po vojne v mestách žilo len okolo 27 percent celkového počtu obyvateľov, v roku 2011 viac ako 59 percent. To na druhej strane spôsobilo, že až v 84 percentách prípadov v 4 709 osídleniach dnes žije menej obyvateľov ako v roku 1948. Ďalším dokladom smerovania k mestám je údaj, že v belehradskom regióne dnes žije 2,6-krát viac obyvateľov ako v roku 1948, kým v oblasti južného a východ-

Informačno-politický týždenník

ného Srbska je takmer o dvestotisíc obyvateľov menej než ich bolo po vojne. Najväčší rast počtu obyvateľov je príznačný pre belehradské obce, hlavne Nový Belehrad. V ňom pred 66 rokmi žilo 9 195 obyvateľov, na začiatku druhého desaťročia tohto storočia až dvadsaťtrikrát viac: 214 506 osôb. Počet obyvateľov Rakovice sa za ten čas zvýšil osemkrát, Čukarice šesťkrát, Zemunu štyrikrát. Nový Sad v roku 1948

Zúčastnili sa aj predstavitelia Obce Zreňanin v čele s náčelníčkou Nikolinou Šerfezovou, ako aj predstavitelia Miestneho spoločenstva Aradáč v čele s Nikolom Josimovom. Zábava s chutnou večerou trvala do bieleho rána.

mal 111 358, aby v roku 2011 v ňom žilo 341 625 obyvateľov. V Obci Stará Pazova, ako i v meste Kragujevac je v súčasnosti dvakrát toľko obyvateľov ako pri prvom sčítaní. Keď ide o samotné mestá, najvýraznejší absolútny rast obyvateľstva si v povojnovom období možno všimnúť v Belehrade, Novom Sade, Niši, Kragujevci a Čačku. Rekordérom relatívneho rastu počtu obyvateľov je ale mestečko Kaluđerica v Obci Grocka. V nej po vojne žilo 934, kým dnes až 29 924 obyvateľov, čo je takmer tridsaťkrát viac. Ako sa i dalo predpokladať, najväčší pokles počtu obyvateľov si možno všimnúť pri nevyvinutých obciach. Na prvej pozícii takejto súpisky je Crna Trava, kde dnes žije osemkrát menej obyvateľov ako po vojne: vtedy ich bolo 13 614, dnes ich je len 1 663. V Obci Gadžin Han v roku 1948 žilo 26 380 a pred troma rokmi len 8 389 obyvateľov. Na treťom mieste je Babušnica: kedysi 37 532, v súčasnosti 12 307 obyvateľov. Význam porovnávacích údajov je práve v tom, že sa cez ne odzrkadľujú nielen demografické, ale aj viaceré iné pohyby, najmä hospodárske a sociálne. Veď žijeme v dobe, v ktorej všetko so všetkým súvisí. A jedno z druhého teda jasne vyplýva. No nie? • ĽUDIA A DIANIA •

S UČITEĽKOU MILUŠKOU KOLÁROVOU

Od základov k inováciám Elena Šranková

chode učiteľky Urbanovej čiteľka v Lugu do dôchodku Miluška Kolárosom najprv ja vá učí v tomto začala robiť školskom roku trev kombinotiakov a štvrtákov. vanej triede a Tretiaci sú traja, po odchode avšak štvrtákov je učiteľky Dursedem. g a l ove j n a Nie je novinkou, iné pracovné že sú v lužskej škomiesto, aj kole kombinované lega Báďonský. ročníky. Odkedy Pracuje sa robíte v takýchto ľahšie v takej triedach? obyčajnej Miluška Kolárová – Mám dlhú skútriede, kde senosť v práci v kombinovaných sú všetci žiaci rovnakého veku triedach. Od prvého pracovného alebo v kombinovanej triede? dňa som tak robila. Najprv to bolo – Závisí to od detí. Keď chcú v Sviloši, kde som síce robila len dva pracovať, nerušia sa navzájom, týždne, s troma triedami a s devia- tak to, že je trieda kombinovaná, timi deťmi. Potom som pracovala nie je problém. Problém je iba pre v Banoštore, kde som tiež mala učiteľa, ako si to zorganizuje. Ťažko kombináciu dvoch ročníkov. Po je napríklad spojiť slovenčinu štyroch rokoch sa mi naskytla prí- pre tretiakov a štvrtákov, ak sa ležitosť pracovať v škole v Beočíne, spracúva nejaký text, lebo sa pri s jednou triedou, v ktorej bolo 26 čítaní rušia. Vtedy kombinujeme žiakov. Pracovala som tam 2 a pol slovenčinu a matematiku. Avšak, roka, po odchod na materskú do- keď máme hovorové cvičenie, povolenku. Robilo sa mi tam dobre. Po tom zapojím všetkých, bez ohľadu materskej som nastúpila na miesto na to, či ide o učivo tretiakov alebo učiteľky v Lugu. Najprv v obyčaj- štvrtákov. Pri hovorových cvičených ročníkoch, a potom znova niach spoločne robíme i srbčinu. v kombinovanej triede. Po od- Keď sme so štvrtákmi písali cyrili-

kou, zapojila som aj tretiakov, aby im o rok bolo ľahšie. Ako je to s počtom žiakov v Lugu? – I keď sa počet žiakov v Lugu z roka na rok znižuje, dve ďalšie generácie budú početnejšie a obe budem učiť, lebo mám teraz tretiakov a štvrtákov. Na budúci školský rok by mali pribudnúť desiati prváci, a potom deviati, takže

– Pracovala som vo viacerých školách, ale nemôžem povedať, že sú podmienky pre prácu v škole v Lugu horšie alebo lepšie. V každej škole je nejaká výhoda. Pred dvadsiatimi rokmi, keď som z Beočínu prišla učiť do Lugu, o nič horšie podmienky tu vtedy neboli. Možno sú vo väčších školách lepšie vybavení učebnými pomôckami, ale aj my v Lugu sa vynachádzame. Každý učiteľ si musí sám pripraviť, ak napríklad chce použiť nejaké poznatky z internetu. Nedostane to hotové. Iba od neho a jeho vôle, schopností a úsilia závisí, v akej miere zveľadí

Budova základnej školy v Lugu (Foto: J. Bartoš)

budem mať 19 detí v kombinácii. Avšak potom nasledujú generácie, kde budú po štyria, piati, šiesti, respektíve siedmi prváci. Sú podmienky pre prácu v lužskej škole dobré?

výučbu. Deti v dnešnej dobe majú počítače, vedia robiť s nimi, ale sú rozháraní, nejako rýchlo zabúdajú, čomu sa učili, takže mienim, že je okrem inovácií dôležité, aby vedeli základy učiva.

BÁČSKY PETROVEC

V duchu májovej tradície Pavel Hansman

byženááám dobre bolo. Po daždi v stredu 30. apríla na nádvorí Spolku petrovských žien vyrástol máj. Vysoký a rovný, elegantný ako manekýn, ani čo by ho doniesli z Vysokých Tatier. Bez plastických a iných fliaš na konároch. Iba stužky a dve malé metličky v korune. S odkazom – venovaním na hrudi. Ideu zabezpečila podpredsedníčka známeho spolku Drahotína • ĽUDIA A DIANIA •

Dorčová, jamu vykopali, materiál pospájali a drevo zdvihli šiesti členovia SPŽ: Miroslav Čáni – Vrták, Miroslav Dorča – Vŕtačka, Juraj Dorča – Hruška, Pavel Hansman – Projektant, Pavel Kaňa – Donátor a Ondrej Rybovič – Prepravca. Keď pani Drahotína konšpiračne vyslovila bolo by dobre, aby sme sa aj pri máji stretli, tak Anna Hansmanová a Anna Rybovičová, členky spolku, stužkami a metličkami ako na povel vyzdobili jeho nebeskú časť, Miroslava Čániová, slečna v správnej chvíli na správnom mieste, zabalila

odkaz a elegán na zmrkávaní už žmurkal na susedky ľalie. Nemožno povedať, že týmto činom SPŽ obnovil tradíciu, lebo stavanie mája v ich dlhodobom, ani v ročnom pláne nebolo nikdy zapísané. Bližšie k pravde je, že tradícia stavania mája v známom spolku sa týmto iba začala. Pravdaže, s odkazom na jeho širokej hrudi: ABYŽENÁÁÁM dobre bolo. Foto: Ján Diňa 19 /4594/

10. 5. 2014

Ľudia a diania ELENA A MARTIN DUDKOVCI Z ERDEVÍKA

Do vena dostali iba lásku Elena Šranková

a začiatku spoločného života, pred 50 rokmi, Dudkovci to veru nemali ľahké. Mladý Martin si Elenku odviedol bez svadby, lebo jej bránili vydať sa za neho. Ženích mladuchu nesmel odviesť ani k svojim rodičom, keďže neboli sobášení. Preto prvý týždeň mladomanželia Dudkovci boli ubytovaní u ženíchovho brata. Iba keď sa zosobášili u matrikára, mohli k rodičom Dudkovcom. Túžba po svadbe sa splnila po 50 rokoch, keď zorganizovali zlatú svadbu. Najprv si spolu zastali v kostole pred oltárom a potom na občerstvenie do cirkevnej siene pozvali celý erdevícky cirkevný zbor. Nasledovalo pohostenie pre najbližších v spolkových miestnostiach, kde bolo viac ako 40 hostí. Poctili ich svojou prítomnosťou aj pán farár Ján Vida

Elena a Martin roku 1964

a kantorka Lyduška Kolárová. Nechýbala ani hudba a dobrá nálada. Tancovalo sa a spievalo až do rána. Menu bolo svadobné: kyslá polievka, rolovaná prasacina a kuracina, drobné koláče, torty...

www.hl.rs

Dudkovci dnes

Hostia neprišli s prázdnymi rukami, ale s darmi. – Manželka bývala cez cestu, ale jej mama ma nechcela za zaťa. Bol som chudobný, mal som štyroch bratov a jednu sestru. Oženil som sa 6. januára a v septembri som už šiel za vojaka. Manželku som musel na dva roky nechať. Vtedy nebolo telefónov, až 11 mesiacov som nebol doma, takže to bolo pre mňa najťažšie obdobie. A práve sme si trochu zvykli spolu, kúpili sme si dom, hoci v ňom nebol ani len elektrický prúd. Avšak ako roky plynuli, aj my sme sa vzmáhali, zaviedli sme si elektrinu, kúpili TV prijímač a ostatné spotrebiče, zaviedli vodu, zariadili kúpeľne, – vracia sa do rokov pred polstoročím báči Martin. Rodina sa, našťastie, časom rozrástla. Najprv sa Dudkovcom narodila dcéra Vierka, dnes Franková, a potom syn Vlado. Keď deti vyrástli, založili si rodiny, takže Dudkovci majú dve vnučky a vnuka. Ako zaujímavosť

Informačno-politický týždenník

uvádzajú, že teta Elena bola aj rodená Dudková. Martin, najmladší zo súrodencov, zostal poľnohospodárom dodnes. – Nikdy som neoľutoval, že som zostal sedliakom. Boli prajné roky, keď sa nám dobre darilo, jednoducho poľnohospodárstvu žičilo. Roku 1986 sme boli v Austrálii, kde žije moja sestra. Boli sme tam tri



mesiace, do roka sme vydali dcéru, pripravili jej veno, usporiadali svadbu, nebola núdza o peniaze. Po štyroch rokoch sme oženili syna, kúpili dva traktory, zem, bolo nám dobre v tom období. Dnes sme s manželkou dôchodcovia, lebo sme si platili penzijné. Obaja sme sedemdesiatnici, rovesníci. Príjmy, i keď skromné, vždy prídu dobre, – hovorí. – Zobrali sme sa ani nie dvadsaťroční a nikdy sme neobanovali. Predtým sme dva roky spolu chodili. V manželstve prišli deti, kupovali sme stroje, zem, ale aj tú sme už rozdelili deťom a teraz ju obrábame spolu. V práci, zveľaďovaní, výchove detí nebolo času na roztržky. Už večer sa vedelo, aké povinnosti nás ráno čakajú, a tých bolo vždy hodne. Roboty bolo na každý deň neúrekom a na hádky nezvyšoval čas, – dáva svojrázny recept na dlhotrvajúce manželstvo báči Martin. Zdá sa, že teta je tichšia od manžela, ale do rozhovoru sa tiež zapojila, presne toľko a tam, kde bolo treba. Hovorí, že obaja mali radi kvety a spoločne ich pestovali. Dnes to ide ťažšie, ale črepníky predsa len nie sú prázdne. Vyplnené sú aj ich spoločné chvíle manželstva, z ktorého si, hľa, ulomili už 50 rokov.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica V druhej polovici apríla pod patronátom Obce Kovačica prebiehal prvý veľtrh práce, ktorý zorganizovala Národná služba pre zamestnávanie, pobočka v Pančeve, oddelenie v Kovačici. Na podujatí, ktoré prebiehalo vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva Kovačica, ponúklo 26 zamestnávateľov z domácej pôdy a iných miest a obcí okolo 150 voľných pracovných miest. Na slávnostnom otvorení veľtrhu práce, ktorý navštívilo okolo päťsto nezamestnaných osôb, sa zúčastnil aj predseda obce Miroslav Krišan a riaditeľ pobočky Zoran Aleksić. V rámci podujatia usporiadali okrúhly stôl na tému Vzdelávaním k ľahšiemu zamestnávaniu. A. Ch.

Báčsky Petrovec Dielne profesionálnej orientácie. Takmer celý apríl aktivisti obecnej Kancelárie pre mladých venovali realizácii dielní profesionálnej orientácie. Program v piatich fázach uskutočňujú s maturantmi petrovského Gymnázia Jána Kollára. Cieľom programu je mladých usmerniť pri správnej voľbe povolania a aktívnom plánovaní kariéry. Tím KPM, ktorý úspešne prichystal dielne, pozostáva z aktivistiek, resp. študentiek pedagogiky, vzdelávania a sociálnej práce, ktoré pomáhajú stredoškolákom v oblasti profesionálnej orientácie. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

JUBILEJNÝ CREPAJSKÝ FIAKER

Dvadsiate predvádzanie lipicanov

Štvorzáprahy si zaslúžili búrlivý potlesk

ujatí pod názvom Crepajský fiaker. Crepajčanky a Crepajčania zvykNádherné tátoše a parádne fiakre nú otvoriť podujatie vyparádení v kroji: na fiakroch ťahaných tátošmi sa Ján Špringeľ privezú z južnej časti mesta do severnej, a pravoslávny Veľkonočný ku štadiónu Sto topondelok banátske mestečpoľov. Tam sa predko Crepaja sa stalo stredovedú a ukážu parádne bodom pozornosti po dvadsiaty kone preplnenému raz. Zhromaždila sa tu asi stovka hľadisku raz, dvakrát, chovateľov a na tisíce zbožňovaa potom odovzdávajú teľov lipicanov. Prišli zo všetkých štafetový kolík hoskútov, od Kelebie po Dragačevo, ťom. Férovo. od Bijeljiny až po východ krajiny, Tohto roku účasť aby tieto plemená teplokrvných malo 120 záprahov koní upozornili na seba krásou na Fiaker je fiesta pre všetkých členov rodiny v konkurencii dvojjednodňovom nádhernom podzáprahu, štvorzá-

Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin a predseda Kovačickej obce Miroslav Krišan na fiakri • ĽUDIA A DIANIA •

prahu a päťzáprahu. Z takmer deväťdesiat dvojzáprahov cisárskych koní rozhodcovská komisia najprv vyčlenila dve štrnásťčlenné skupiny, do semifinále sa z toho dostalo štrnásť najlepších a na záver vo finále bolo päť najkvalitnejších. Jubilejnú medzinárodnú prehliadku parádnych koní a fiakrov otvoril Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Najväčšiu podporu pri organizácii tejto akcie s nádhernými tátošmi má Koniarsky klub Lipicaner z Crepaje ako organizátor v Obci Kovačica a jej Turistickej organizácii.

Hra je pre lipicanov podstatná 19 /4594/

10. 5. 2014

Ľudia a diania BUDOVA SÚDU V KOVAČICI

Grundbuch 110-ročný Anička Chalupová

prostriedkov, hoci sa dozvedáme z histoaždému návštevníkovi, ktorý rických dokladov, že zavíta do Kovačice, okrem pomohla aj Padina, krásneho bieleho kostola v a to tak, že prispela strede parku pozornosť upúta aj na kúpu okien a dverí, veľká budova obecného súdu. ktoré sú tam dodnes. Budova súdu v Kovačici Uplynulo stodvanásť rokov od V dejinách Kovačice začiatku jej výstavby a o dva roky sa súd spomína už roku 1872, nikli opravy väčších rozmerov. menej odvtedy, čo slúži svojmu keď začal pracovať Kráľovský V polovici osemdesiatych rokov účelu. Impozantná poschodová okresný súd, hoci sa v priebehu minulého storočia opravili steny budova v samom budovy nasiakstrede Kovačice, na nuté vlhčinou. rohu ulíc maršala Vtedy aj fasáda Tita a Dr. Janka Budostala nov ý líka, vyrástla totižnáter. O pätnásť to v rokoch 1902 rokov neskoršie až 1903. Už roku nasledovala ge1904 sa do nej, nerálna oprava zo starej budovy strechy, pričom na rohu dnešných sa zachoval jej ulíc Nikolu Teslu pôvodný tvar. a maršala Tita, naNeskoršie z busťahoval súd, do dovy začala opaktorého z Perlezu dávať omietka. preniesli pozemKeďže bola zriedkové knihy. Hoci V starej poschodovej väznici je dnes obecný archív kavým svedkom v priebehu dejín dobovej archibudova mala aj nájomcov, jej uplynulých rokov menili štá- tektúry, zaslúžila si, rovnako základným poslaním vždy zosta- ty, spoločenské zariadenia, aj ako aj dlhá tradícia súdnictva lo súdnictvo. Vtedajšie obecné samotné pomenovanie tejto v Kovačici, aby ju zachránili pred vedenie v Kovačici výstavbu inštitúcie. Na viac ako storočnej zhubným pôsobením zubu času. budovy financovalo z vlastných budove sa trikrát v dejinách pod- Začali teda práce na novej fasáde

v autentickej podobe, aká bola v roku 1907. Tak majstri Stavebného podniku TINI-inženjering z Pančeva v roku 2005 obliekli budovu do nového rúcha. O prinavrátenie pôvodného vzhľadu budovy sa vtedy v úplnosti postaralo Ministerstvo spravodlivosti. V budove súdnej jednotky v Kovačici, ktorá teraz prislúcha Základnému súdu v Pančeve, v súčasnosti sú zamestnaní dvaja sudcovia a ešte trinásť ďalších pracovníkov. Svojím vzhľadom a veľkosťou budova súdu v Kovačici je dodnes jednou z najkrajších budov, ku ktorej v minulosti patrila aj poschodová väznica umiestnená v obecnom dvore. Väznici sa však nevenovala rovnaká pozornosť ako budove súdu, takže v súčasnosti pôsobí dosť trápnym, chúlostivým a smutným dojmom.

AUTOROM NEVŠEDNEJ MONOGRAFICKEJ A RETROSPEKTÍVNEJ VÝSTAVY, ktorá toho času prebieha v Galérii Srbskej akadémie vied a umení (SANU) v Belehrade je popredný slovinský maliar Jože Ciuha. Podujatiu, ktoré sa začalo 25. apríla, usporiadanom spoločným úsilím Galérie SANU, Nadácie Jožu Ciuhu z Ľubľany a Galérie Rima v Kragujevaci k umelcovej deväťdesiatke – narodil sa 26. apríla 1924, dominujú rozmerné maľby a mozaiky, tiež práce na plexiskle. Vznikali v rokoch 1967 až 2013 a vyznačujú sa osobitnou výtvarnou rečou, ktorej podstatou je transformovanie figuratívneho prejavu do abstraktnej formy. Na snímke je pohľad na dve mozaiky autora, ktorý kedysi študoval na ľubľanskej akadémii u známych profesorov Božidara Jakca či Gabriela Stupicu. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Z JARNÝCH POTULIEK KOVAČICOU

Poďme do roboty! Anička Chalupová

ríroda sa zobudila zo zimného spánku, jarné práce sa naplno rozbehli. Okrem prác

v sadoch, vinohradoch a na poliach jar sa rozhostila aj v našich uliciach. Ponúkame vám niekoľko záberov cez objektív fotoaparátu.

Chytré do roboty; usilovné ako včeličky. K sviatkom treba umyť okná a rolety, čo gazdinky dobre vedia. Kovačičanka Anna Mlynárčeková využila krásny slnečný deň na upratanie domu a vyleštenie okien.

Pracovníci Verejného komunálneho podniku Elán sa usilovali upratať parky, kosili trávniky, upravovali kríky, ktoré tiahnu Ulicou maršala Tita, od Železničnej, až po továreň na obuv Dobrý sused lepší ako rodina. Aby burina neprerástla trávniky, treba ich VKUS. Strihali ich a, vyhrabovali z nich staré lístie, aby krajšie pravidelne kosiť. Keď zakončil robotu doma, Ján Lenhart z Ulice Nálepkovej vyzerali. šiel pomôcť susedovcom pokosiť trávu na ulici.

IN MEMORIAM

Ján Urban 1924 – 2014

našich radov odišiel Ján Urban, ktorý sa svojou prácou a horlivosťou zaradil medzi popredných a zaslúžilých občanov Jánošíka. Narodil sa 11. januára 1924 v Jánošíku, v chudobnej sedliackej rodine. Ako dvadsaťročný mládenec sa zapojil do XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády, s ktorou potom bojoval za konečné oslobodenie krajiny. Po návrate z vojny sa aktívne zapojil do spoločensko-politického • ĽUDIA A DIANIA •

života, a významne sa pričinil o rozvoj a úpravu osady. Takmer niet podujatia, v ktorom sa pán sekretár, ako ho jeho spoluobčania volali, nezúčastnil. Ruky priložil k výstavbe prvej spoločenskej siene v osade, potom nasledovala elektrifikácia osady, výstavba školy, vodovodnej siete, asfaltových ciest, Domu kultúry... Mal radosť z toho, ako sa Jánošík vzmáha a urýchlene vyrastá na peknú a modernú osadu. Radoval sa aj z úspechov športovcov, žiakov, mládeže. Bol aj priekopníkom pestovania višní v Jánošíku, ktorým sa dnes zaoberajú

a na živobytie si zarábajú mnohé jánošícke rodiny. Ján Urban bol skromný človek, ktorý seba nikdy nevyzdvihoval do popredia. Aj po odchode do výslužby vždy bol ochotný pomôcť a poradiť. Dobre ho poznali aj novinári slovenských vojvodinských médií, s ktorými tesne spolupracoval a vždy bol ochotný pomôcť im, poskytnúť buď rozhovor alebo informácie a aj tým prispieval k šíreniu dobrého mena svojej osady. Umrel 26. januára 2014 a pochovaný bol deň neskoršie na jánošíckom cintoríne. Za všetko, čo urobil za rodnú osadu, mu patrí veľká vďaka. Navždy zostane v trvalej spomienke svojich spoluobčanov. Česť jeho pamiatke. O. M.

19 /4594/

10. 5. 2014

Ľudia a diania ŠÍD

Môže za to len zlé počasie? Stanislav Stupavský

radične sa na výletnom mieste Lipovača pri Šíde 1. mája zhromažďuje niekoľko tisíc ľudí, prevažne zo Šídu, ktorí tu v prekrásnom lipovom lese oslavujú Medzinárodný sviatok práce. Tentoraz im však počasie nežičilo. Časté lejaky vytvorili nepriaznivé podmienky na pobyt v prírode, takže v Lipovači Májové drevo pred Slovenským domom bolo sotva tisíc Mladežníkom SKUS Jednota Šíďanov, ktorí sa už v skorých popoludňajších hodinách po pr- zo Šídu dážď neprekážal. Dodržali viacstoročnú tradíciu a pred vom lejaku ponáhľali domov. Dalo by sa však povedať, že Slovenským domom zasadili počasie nebolo jedinou príčinou májové drevo, čo iste príjemne malého záujmu o oslavu 1. mája. prekvapilo Šíďanov. Ozdobené Hlavnou príčinou je asi nepriaz- májové drevo tu bude stáť do nivá finančná situácia väčšiny Turíc, keď ho slávnostne zváľajú. občanov.

MÁJ, MÁJ, ZELENÝ MÁJ, – pod týmto náz vom v stredu 30. apríla prebiehalo tradičné podujatie na nádvorí báčskopalanského Slovenského domu. V rámci podujatia v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej postavili máj. Nechýbala, samozrejme, ani družba dospelých, mládeže a najmä detí. E. H.

www.hl.rs

NA OSLAVE SVIATKU PRÁCE v Padine a Kovačici nechýbalo dobrej zábavy, jedla z roštu, slnka a dokonca ani dažďa, ktorý však nikomu z nálady neubral. Padinčania sviatok využili na odchod do prírody, na ktorú sú inak veľmi hrdí, čiže do areálu Poľovníckeho spolku Zajac, kde sa konala tradičná prvomájová súťaž vo varení kotlíkového guláša, tohto roku desiata v poradí. Okrem toho v chládku stromov vo Višničkovej hôrke mnohí grilovali. Bol tu aj veľký počet mládežníkov, ktorí sa zabávali jazdou na rôznych ručne vyrobených vozidlách. Kovačičania si tiež vyhľadali niekoľko príjemných kútov na oddych, zvlášť v tzv. Kovačickej hôrke. Zo všetkých kútov doliehala veselá hudba, smiech a detský džavot. A. Ch.

STAVANIE MÁJA V STAREJ PAZOVE sa aj tohto roku vydarilo. Návštevníci na nádvorí pazovského Slovenského národného domu v stredu 30. apríla strávili príjemný predprvomájový večer, keď sa rozhodli zúčastniť sa na tradičnom a obľúbenom podujatí – stavaní mája. Pod organizáciu sa podpísal SKUS hrdinu Janka Čmelíka a jeho dve programové formy – Združenie pazovských žien a technická skupina. Na podujatí boli prítomní hlavne aktivisti spolku (na fotografii) a kým jedna skupina žien ozdobila májové drevo, druhá v miestnostiach spolkovej kuchyne prichystala chutné lepníky. a. lš. Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

PRVOMÁJOVÝ PREDĹŽENÝ VÍKEND V PETROVCI

Sviatok práce či sviatok oddychu? Jaroslav Čiep

o, že 1. máj je deň spomienky na obete, ktoré v minulosti padli v boji robotníckej

práce sa v súčasnosti nezachovalo takmer nič. Dni voľna cez prvomájové sviatky, v prípade, že nie sú aj vtedy v práci, (prevažne nehradenej) Petrovčania

húfne vydajú k nábrežiu kanála DTD a tam strávia chvíle oddychu pri

Niektorí prvomájový obed dojedli po daždi

Veselá nálada pri rybárskej chatke

triedy za svoje práva, aj v Petrovci je už len akousi historkou. Z pôvodných zameraní Sviatku

už chápu iba ako oddychové dni. V kruhu svojich rodín alebo s kamarátmi a známymi sa

výdatnej strave – grilovaní, paprikáši či fazuli, plus pijatike. Tohto roku im však počasie veľmi nežičilo. Výletníci pri kanáli alebo na chatkách, prípadne

doma si predsa užili aj trošku suchého, ale sparného počasia, tiež výdatných lejakov, ktoré dobre zavlažili pôdu. Foto: výletníci pri kanáli

ČLOVEK MIENI, PÁN BOH MENÍ. Daždivé počasie prekazilo plány viacerým, takže mnohé výletné miesta boli 1. mája poloprázdne. Mladí Hajdušičania, členovia klubu Kasper, nedbali na upo-

• ĽUDIA A DIANIA •

zornenia meteorológov a neodradili ich ani čierne mračná, ktoré sa valili oblohou, keď sa vybrali ku kanálu DTD. Tí trochu menej smelší si zvolili bezpečnejší variant a táborili na nádvorí Slovenského domu, v ktorom sa potom bavili do rána. Aj na výletných miestach v okolí Jánošíka bolo viac-menej pusto. Iba ten-ktorý rybár a ojedinelé veselé družiny, ktorým dážď vôbec neprekážal.

NA PALIĆI neďaleko Subotice organizátori 1. mája očakávali až 50 000 návštevníkov. Okrem toho, že mali možnosť kochať sa v kráse jazera, pre výletníkov bol prichystaný bohatý zábavný program. Mnohí tento rodinný výlet využili i na návštevu známej Zoologickej záhrady Palić. Premenlivé počasie našťastie sviatočnú náladu výletníkov v Subotici neprekazilo.

vlh

K. G.

19 /4594/

10. 5. 2014

Ľudia a diania SNEMOVALI KYSÁČSKI DÔCHODCOVIA INVALIDI PRÁCE

Zvolili staronové vedenie Elena Šranková

ýročné volebné zasadnutie kysáčskej Miestnej organizácie penzistov invalidov práce prebiehalo v piatok 25. apríla. Úvodom odznel program v predvedení najmladšieho tanečného súboru a speváckych skupín KIS. V pracovnej časti penzisti invalidi práce pozornosť venovali aktivitám počas minulého roku, ktoré sprítomnil predseda Ján Vitéz. Ako povedal, vedenie vlani zasadalo 17-krát a pre členov zorganizovali posedenia a večierky k rozličným príležitostiam. V priebehu roka svojich členov zásobovali potravinami a ohrevom na splátky, zorganizovali predaj kuchynského riadu, odevu a posteľnej bielizne, ako aj bezplatnú prehliadku zraku. Členský poplatok si zaplatilo 251 dôchodcov a v kúpeľoch

pobudlo 12 členov. Dragoljub Brborić a Ján Vitéz z Mestskej organizácie invalidov práce v Novom Sade získali uznanie za výsledky v doterajšej práci. V rámci MO vlani založili výtvarný krúžok Michala Geržu, v ktorom

je 11 členov a o ktorom neskoršie informovala vedúca Mária Sláviková. Finančnú správu za rok 2013 podala pokladníčka Zuzana Petrušková. Úhrnné príjmy boli takmer 33-tisíc dinárov, z čoho im zvýšilo viac ako 11,5-tisíc di-

nárov. Michal Vozár sa prihovoril v mene Dozornej rady a plán práce na bežný rok prečítala tajomníčka Mária Grňová. Cieľom tohtoročných aktivít je predovšetkým zlepšenie životných podmienok dôchodcov, podpora chorým a chudobným členom, spolupráca so zdravotníckymi, humanitárnymi organizáciami, spolkami a združeniami, ako aj organizovanie zájazdov a liečby v kúpeľoch. Chceli by získať finančné prostriedky na rekonštrukciu alebo výstavbu nového domu penzistov. Na zasadnutí za predsedu zvolili Jána Vitéza a za podpredsedu Jána Pálika. Správnu radu tvoria: Mária Grňová, Zuzana Petrušková, Mária Páliková, Mária Sláviková, Vladimír Radojev, Michal Marčok, Samuel Babiak, Zuzana Kohútová a Anna Pixiadesová. Dozornú radu tvoria: Michal Vozár, Anna Privizerová a Ján Kohút. Členom zhromaždenia Mestskej organizácie penzistov invalidov práce v Novom Sade sa stal Ján Pálik. Na predsedu mestskej organizácie navrhli Milorada Popovića a na miesto podpredsedu Gorana Milića.

 RETROSPEKTÍVA (30.) vo výbere Kataríny Gažovej

Spolupráca miestnych rozhlasových staníc

a iniciatívu Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu prednedávnom sa konala prvá schôdza predstaviteľov miestnych rozhlasových staníc, ktoré pravidelne alebo občas vysielajú program v slovenskej reči. Schôdze sa zúčastnili predstavitelia z miestnych rozhlasových staníc Kysáč, Báčsky Petrovec, Kulpín, Šíd, Kovačica, Padina a Pivnica, ako aj početní „rozhlasáci” Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu a Ján Turčan, predseda Komisie SAPV pre medzinárodné vzťahy. Úvodného slova sa ujal šéfredaktor slovenského vysielania RNS Ján Širka. Oboznámil prítomných s novou schémou programu a vysielacích hodín v slovenskej reči, uviedol niektoré možnosti spolupráce pri hovorových a hudobných reláciách. Predstavite-

www.hl.rs

lia miestnych staníc hovorili tiež o svojej problematike, ktorá sa zviedla zvlášť na kádrové otázky, finančné prostriedky a technické vybavenie. Z diskusie možno zakľúčiť, že toto prvé stretnutie predstaviteľov miestnych staníc v kruhu pracovníkov Novosadského rozhlasu pôsobilo ako zadosťučinenie, lebo práca staníc sa zhodnotila pozitívne, vzhliadlo sa miesto a úlohy, ktoré sú dnes v rámci ich pôsobnosti celkom jasné a vykryštalizované. Uzniesli sa na tom, že miestne stanice sa do programu zapoja vtedy, keď Novosadský rozhlas momentálne v slovenskej reči nevysiela, aby si náš poslucháč mohol vypočuť aj program z Nového Sadu a aj z miestneho rozhlasu. Pracovníci RNS navštívia všetky miestne rozhlasové stanice, aby mohli práve na mieste zistiť

Informačno-politický týždenník

možnosti spolupráce v jednotlivých oblastiach. Okrem účasti na hovorových reláciách, zvlášť keď ide o poskytovanie informácií, tieto stanice by mohli pripravovať aj niektoré hudobné relácie. Novosadský rozhlas by poskytol pri zdokonaľovaní pracovníkov v týchto staniciach dokonca aj pomoc, a to tak, že by ich pozval do svojej redakcie na spoločné pripravovanie hovorových relácií. V osobitnom bode súdruh Ján Turčan objasnil, akým spôsobom sa robí výmena vysielacieho materiálu so zahraničnými rozhlasovými staniciami. Doteraz to robila ústredná rádiodifúzna služba v Belehrade a novým rozdelením úloh tieto práva získal aj Novosadský rozhlas, cestou ktorého sa požadovaný vysielací materiál zo zahraničia bude môcť zabezpečiť.

Novosadský rozhlas sa ocitol i v úlohe matičného rozhlasu pre celú rádiodifúziu na území SPV, a preto sa ešte aktívnejšie zapojí do riešenia státusu lokálnych staníc, určí pole pôsobnosti a hmotné pramene. Jedno je isté, že perspektívu majú iba rozhlasové stanice obecného rázu a že sa majú financovať z obecného rozpočtu. Pripravuje sa aj Pokrajinský zákon o rádiodifúzii, ktorý by mal vstúpiť do platnosti začiatkom roku 1972. Zistilo sa, že spolupráca medzi miestnymi rozhlasovými stanicami a Novosadským rozhlasom je nevyhnutná, že je to záruka toho, aby sa programy skvalitnili a aby postavenie ďalších staníc pokračovalo svojou zákonitou cestou. Preto sa takéto porady budú organizovať častejšie. Ján Lomen (Výber z Hlasu ľudu číslo 43, ktoré vyšlo 23. októbra 1971 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako Erdevíčania stavali evanjelický kostol Katarína Verešová

devíckeho cirkevného zboru roku 1921 ynovený slovenský evan- tento cirkevný zbor jelický kostol v Erdevíku tvoril fíliu binguľskej svojou elegantnou stavbou matkocirkvi. už z diaľky láka turistov, najmä Súdiac podľa artých veriacich, aby doň vstúpili. chívnej binguľskej Kompletná renovácia prebiehala zápisnice, ideu o vývlani, keď si erdevícki evanjelici stavbe kostola Erdepripomenuli 150. výročie zalo- víčania nastolili na ženia cirkevného zboru a 111. patričnom orgáne – výročie výstavby kostola. konvente 21. apríla Rok výstavby tohto sloven- 1901, na ktorom sa ského evanjelického kostola je uzhodli, že „dotyčné známy. Je to rok 1902. Uviedol ho zamýšľanie pôžičky Jozef Mocko v článku Evanjelická na chrámovú stavbu cirkev a. v. v Erdevíku (zborník prišlo od Tatra banky prác Slováci v Erdevíku 1860 – v tom zmysle, že dá 1907 – 1997, vydavateľ SKOS nám 2 000 zlatých v Erdevíku, 2001). V knihe Ada- pôžičky pri platení ma Vereša Slovenská evanjelická priemerných zrážok. kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Konvent túto pôžičku juhoslovanskom v slove a obrazoch prijal a poveril, aby Nákres plánu kostola z roku 1902 (pripravenom roku 1930) vtedajší presbytérium dlžoberdevícky farár Ladislav Zgúth ný úpis posplácal dbajúc na to, sa len ponuky architektov, ako v časti o Erdevíku zapísal: „Pomaly aby tá dlžoba dlho netrvala“. Na aj staviteľov Tomaneca a Plapri stálom sťahovaní Slovákov do základe finančného plánu na veca. V erdevíckom archíve sú Erdevíka modlitebnica, v ktorej rok 1902 presne uvedenú sumu zachované jednotlivé nákresy dvanásť raz do roka bingulský použili na kúpu tehál. Podľa od- plánov, ktoré prezrádzajú, že plány podpísal istý Filip Sigmund slova Božieho kaso spolupracovníkmi, tiež podpízateľ odbavoval saní stavitelia Tomanec a Plavec. služby Božie, stala Dozor nad výstavbou kostola sa malou. A vtedy mali na starosti Karol Kopčok erdevícki Slováci a Ján Ďurica starší, ako aj všetci rozhodli sa pre stavpresbyteri, ktorí boli zvolení 19. bu kostola, ktorý pri decembra 1901. Úlohu im uložil pôžičke turčianskokonvent 20. marca 1902 s po-svätomartinskej známkou: „Povinnosťou týchto banky Tatry 1902. výborníkov bude premenlivo roku i dohotovili, zo dňa na deň pri stavbe byť opatriac vežu troma a dohliadať.“ Na tomto marcovom zvonami, ktoré však mimoriadnom konvente bolo za vojny boli zrekvipovedané (binguľská zápisnica rované. Majúc erde1898 – 1918) aj toto: „Poneváč vícki Slováci kostol, kostol stáť bude do 10 000 zl. so zrútili starý cirkevný zariadením a cirkev má spolu so dom a 1908. roku sľúbenou vládnou pomocou len prichystali sa stavať 8 000 zlatých, konvent uzaviera faru, ktorú istého obrátiť sa s prosbou na vznešený roku i dohotovili.“ seniorálny konvent, aby tenže O tom, ako erdovolil milodary zbierať po Sriedevícky kostol bol Plán oltára z roku 1902 me a Báčke.“ stavaný, márne Na výstavbu kostola nevyhnuthľadať záznamy v erdevíckych hadov samotná výstavba kostola zápisniciach, lebo tieto práce boli (na základe finančného plánu na ne potrebovali priestor. To znaopísané iba v binguľskej zápisnici, rok 1902) mala stáť 8 927 zlatých. menalo, že museli zbúrať moda to len čiastočne. Dôvodom je V zápisniciach nemožno presne litebnicu, na ktorú po príchode fakt, že do osamostatnenia er- zistiť, kto kostol staval. Spomínajú Slovákov do Erdevíka kúpili (po

• ĽUDIA A DIANIA •

19 /4594/

premiestnení vojska) od vlády starú vojenskú kasáreň s veľkým pozemkom. Pred výstavbou kostola nastal problém, kde sa budú konať bohoslužby. V binguľskej zápisnici erdevíckeho zboru z 20. marca 1902 sa uvádza: „Prv, nežby sa začal stavať kostol, musí sa zváľať doterajšia modlitebnica, taktiež i iné – priestor zaujímajúce vŕby. Týmto činom cirkev ostane bez miesta, kde by svoje služby Božie odbavovať mala. Následkom toho celocirkevný konvent jednohlasne zakľučuje, že miestnosť, v ktorej bola dosiaľ evanjelická škola a ktorá je vlastnosťou cirkvi, zaujme a tú obráti na dočasnú modlitebnicu. Potom však, keď bude kostol hotový – na jej priestore postaví si faru.“ Kostol bol za jeden rok vystavaný, o čom svedčí doklad zo zápisnice z 22. decembra 1902, v ktorom sa uvádza: „Pán Karol Kopčok predkladá k oceneniu návrh, aby sa, keďže máme nový kostol, i nové presbytérium volilo. Konvent tento návrh prijal.“ K tomu prislúcha i fakt, že „erdevícka cirkev nakladala s úhrnnými financiami v sume 8 624 zl. a že dlhovala staviteľovi 1 500 zl., ako aj 2 500 zl. sporiteľni“. Tie výdavky mali zaplatiť v roku 1903. Počas výstavby okrem farára Jána Ormisa veľkú prácu vykonal kurátor Adam Ďurík. O 11 rokov neskôr Erdevíčania zbúrali starú vežu a vystavali novú. O tom svedčí list vtedajšieho farára Ladoslava Zgútha Stavebnej sekcii Sriemska Mitrovica, v ktorom hovorí: „Plán novej veže spravil Ing. Ján Dubový, architekt z Belehradu, a že potrebnú sumu peňazí vyčlení erdevícky cirkevný zbor.“

10. 5. 2014

O Červene j Čiapočke t rochu inak

ísť k jej bab ke ty, a tam si , k torá organizuje pá ristotne náj zuby. Hlad de niečo p ný o dostal pre vlk sa veľkou rýchlosť d d budovu, o u v b ab k a . N a veľk ý údiv k torej bý vala li a t s zi o n st d e il, má v ý ťah že budova o olo raz jedn a na ní nedávn o volalo Mari dievčatko, k toré sa sa bude musieť d desiate poschodie ré sme ladých pokole ni o t k , e en o p r ác la. A oly M Červená Č ka. Všetci ju volali ných síl zazvon stať pešo. Z poslediterárne Základnej šk umelecké die orkou il babke p iapočka, le v b la y v tu s sy ri dverách o . e b sf é f B k o a a v rbené bk a mala pro oto od žia pozvala vlk otvorila dvere a lásk i, sú h – veď im je KotvášováJedného d do červena. ic č a v avo a o dnu. V by v K ária puje odniesť b ňa jej matka rozká prek va isovateľka M všetci musia abičke koší zala hala divoká párt y. O te už prebie e n i d si k sk ým a kolá vlk takmer to veľm y známa sp íce, že er ý m ohluchol. B lného hluku čmi, lebo b so šampanin á to s le iste viac h č abke sa zap n zá je a n e b h b e k o av a m v ko u ch a . žu lo Veru ysta a s ch zn áči z ťa vá. Ne spisovatelia, mala iné p sa jej to nepáčilo, ke la neho, mys a snažila sa zvliecť h l vať si v . o t s e Jonášo lia ď p lá oz že y c n c ž y. si v e , ie U b že t ž la ô m je v h a z to iba kost lístk y na ro Tak začala la nachysta ým by ť ra žiakom pomo k literatúre ck n n a benej skup ov ý koncert svojej ob é vlkovi už b aháňačka. Zmorené . trom u v o t lo s svojim o in m m ľú lo y. ý u v t B še u d m tk e é é o to h n k o dosť. Zav u v ybaviť. Ta políciu o p musieť rých riele k písa lad tak, a o b o k lal m lo a si o G c. n a Policaj uši chadlá a s ku uväznili Naprík kom: Jane, tabletom v nasadila slúa vlka v yslo ti prišli, bab a t s bodili. k babke. C ruke zamie Od tých čia šie vi. est ri a Filipo po lese a žo ou ju stretol vlk. Ch la zábav y. Hú s vlk viac nechodiev an odil ževnato pra bral peniaze pod zuby. cuje a zará a alebo niečo si na živoby ti Červená či ba e . apočka mu povedala, že nemá n ič také, ale odmôže Gab ZŠ Mladých riela Pavlíková, 6. 1 pokolení v Kovačici i. dn tri ne es pr alo trv e sti šťa je mo cela vyskúšať aj Na tretí deň ho ch ako sa jej damoja sestra. Neviem, tom nechala po ho že že l, m, mysle rilo, ale vie oteraz som si stále na drástia. tred dvora, presnejšie autom v živote mám veľa šťa naučiť napros la za ád ch vy ma ma l he, ktorou ho! Ak som sa zabudo ela vid ne – ma v ten deň z garáže. Pravdaže aždé dieťa a ka školy, zo ň básničku, našťastie de žd ten v or l úb išie l si zabudo niečo čudné, a ý človek zažije v živote Keď som pr m so l ho mo nevy volali. Ak som tak aj ja. a vý pr iuč ho s ná m e so sti al šťa ad zb Jedného dň z telesnej výchov y, na mený na dve chodu. Neďalek a ma mama poslala do ob mov. Keď som len zistiť, že je prelo to. au lo o eš teľ pustil z hodiny do na husliach už pr ň ze šla lesom, vide obchodu je les. Ako som ta bu polovice, akoby ce k la som niečo, čo til celý zrú si nenacvičil sklad mi sa e za nd ku rka lo na vesmírnu sa mi podobaprofeso V jednej se lo a bál som sa, že ma ar! Tak dlho nemôže by ť ta ď, ale som si pomyslela, že to že nepríde na svet. Ak ý som ja smoli la, mi ná oz ! á, rd rh oa k. ka teb to po vý ska som sa za stro Musela som to vidieť. Skryla á. Našťastie. Len som čakal na ten no m a hodinu, lebo je chor ze! Aj som sa nia pe l tri še si m m imozemšťanov skutočne som tam videla so Aj kúpiť lili vo jej to nepovedzte! do mi y to ab sa ri jedno oko, tri . Boli zelení ako žaby, mal zlé, va musel učiť, ruky a dve no i Ak sa mi stalo niečo hy. mohla zdržať, napríklad vtedy, druhý... musela som vy Už som sa neMama al. ov samé opravilo. Ako ľut po ne i nu an trh jsť a prihovoriť sa Nikto ma mov s roz im. Pý tala som von z úkry tu keď som prišiel do ď večer prišla sa ich, čo tu ro bia? Odpoved trovke. Už ráno, mi ešte vynadala, ke ve na j, om ck Vra al i vre lo. m i, že tu majú is tým vrecko domov a počula, čo sa sta A ly, ta té záležitosti. ško k do sm al e yst sa ch m sp so o ria Ak te keď som sa e. lil vin i. Po tom šli so mno obchodu. Všet , keď mi vy fu- že sme si sami na u do ne ci sa pozerali bolo zašité. Aj vtedy Ráno mohol by ť na vine, keď som ani na nás. Keď sm li. si yk na bic kú na pi a li, tik i čo nil e íči sm pr za e o čala pneuma m etk al vš i, sadli sme si v na lavičku a je a po probléme bol doma? Veď to parku dli sme zmrzlin ! bol bicykel ako nový ma ma oja sa o a m u a etk lu ako guľka sn studenú a bieíte, vš moja sestr eh skateboard, nebolo ani stopy. Vid späť do vesmíru u. Nastal čas, keď museli ís Ani dodnes nemám jak ým zázrakom ne – ilo len rav ť ici op . Ro ivn mé sa zlúčili sme sa, m v p bil, aby som im dali mi moiné, čo ja viem... ako sa patrí. Našiel so sa lej za ďa vo Aj alebo to bolo niečo ý. la an la . Keď so mov, mama sa niečo, vďaka nejak ý starý, ošarp ma opýtala, kd m prišla do ale tenLen raz sa mi stalo dl e som bola ta že mám celá ulica obzerá za mnou, ho ť, da ? ve S po ús m m že evom som jej k nešťastnom čomu mô tom na vý po že no , ve na no eto il dala, že mám pr vý or az sp ch tor priateľov -mim , až uši ska smolu. Dlho som si lie ko oz jú e ga em čn vŕz šť ne e uk rd an ko ážem nabudú ov, že jej ich m mal skateboa ce, keď prídu skateboard. Keď so sa vy fotíme, na znovu a spolu som si ho, nebo - bolia... il úp a k tzí še ňa l čo pe ča sť za sa do eto ona iba pousm Drahí moji pria A tento smoliar si pr ejšieho chlapca. telia, som veľm iala. lo odo mňa šťastn u. m ov čo zn na m ze a, ám i šťastná, že nia ral pe ze no riť vých priateľov Celá ulica sa len po a prajem aj vá chválili. sa ho vá mi m i m, nech ni etc eč Vš . o 1 také pekné a za sa to vozím Filip Straka, 6. ujímavé stane budúcnosti. ý, lebo skatestn šťa i ľm i ve v čic m va so Ko l v í Bo ZŠ Mladých pokolen pekný a mohol board bol naozaj akrobacie. A to som vystrájať rôzne Jana ZŠ Mladých po Jonášová, 6. 1 kolení v Kova čici

ckí Kovači literáti

Som smoliar

Navštívil ma mimozemšťa n

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 10. mája 2014 ČÍSLO

178

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

KU DŇU KOVAČICE (15. MÁJA 1802 – 15. MÁJA 2014): OBNOVENIE A OPATRENIE OLTÁRNEHO OBRAZU

NA CESTÁCH

Z obsahu

Dielo Konštantína Daniela inšpirovalo nejedného maliara pred rokmi na sympóziu pri príležitosti štyridsiateho výročia Galérie insitného umenia. Práce v Petrovaradíne na reštaurácii a konzervácii odbornou kritikou vysoko hodnoteného diela prebiehali ešte v druhej polovici 19. storočia pod bdelým okom Olivery Brdarićovej. Okrem iného sa spravili aj dôkladná úprava a čistenie autorského plátna, lokálne opravy všetkých dier

nového ľanového plátna ako medzivrstvy (vo funkcii preventívnej ochrany originálu) a iné roboty. Súbežne – ale na tvári miesta – reštaurovali aj menej poškodený rám. Vedúcim trojtýždňových prác na ráme bol Rastko Čurčić, sochár a konzervátor. Misiu obnovovania a opatrenia začali oba kovačické cirkevné zbory napísaním spoločného projektu v roku

Spomienka, svedectvo, príručka… Str. 2

Či nám treba ešte tkáčok? Str. 3

Sárma Str. 8

Obnovené a opatrené: rám a obraz Ježiš v Getsemanskej záhrade Ján Špringeľ

vadsiateho druhého februára roku 1845 Kovačičania do svojho kostola zavesili oltárny obraz Konštantína Daniela Ježiš v Getsemanskej záhrade. Po dôkladných viacmesačných reštaurátorských a konzervátorských prácach (od augusta 2013) v Pokrajinskom ústave pre ochranu pamiatok ho druhýkrát tamojší cirkevníci v spolupráci s pracovníkmi

spomínaného ústavu zavesili jedenásteho apríla 2014. Maľba vtedajšieho najväčšieho srbského maliara v Banáte žijúceho vo Veľkom Bečkereku (dnešný Zreňanin) stála svojho času tisíc zlatých. Dnes má toto renovované renomované dielo cenu zlata. A je roky pod ochranou štátu ako mimoriadne vzácna kultúrna pamiatka. Maľba bola inšpiráciou mnohým kovačickým maliarom k výtvarnej tvorbe. Uznal to i Martin Jonáš

Olivera Brdarićová počas obnovovania maľby a medzier na ňom, utesnenie, retušovanie maliarskej vrstvy v dvoch úrovniach (aby sa zabránilo žltnutiu a stmavnutiu), ochranný náter, nastavenie

2008. Poslanie sa skončilo na Veľkonočný pondelok 21. apríla posvätením reštaurovaného obrazu na spoločných bohoslužbách.

Mozaika MONOGRAFIA FOTOREPORTÉRI VOJVODINY

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Spomienka, svedectvo, príručka... Oto Filip

dobe digitálnej fotografujú všetci. Osobne, je to malý krok pre ľudstvo, no veľký pre ich spomienky, denníky, príbuzných, známych. Vo fotožurnalistike je situácia predsa len iná. Napriek záplave nových technológií a možností ešte stále je veľkým kumštom a majstrovstvom včas a kvalitne zachytiť tú pravú chvíľu, názorne ozrejmujúcu udalosť, z ktorej sa reportuje, aktérov, drámy a situácie, o ktorých treba podať svedectvo. Zvlášť, keď si to títo neprajú. Zostavovateľ monografie Fotoreportéri Vojvodiny Darko Dozet, za ktorým sú už roky a roky skúseností v agentúrnej a denníkovej printovej publicistike, je toho názoru, že fotoreportér musí v prvom rade predvídať, cítiť, odhadovať. Mať rozvahu a triezvu myseľ, prekonať strach a emócie, pritom zostať sústredený a tvorivý. To všetko a kopa iných predispozícií, od nefalšovaného záujmu po techniku, je predpokladom vzniku dobrého záberu. Je šťastím Vojvodiny, že mala i má mnohých majstrov umenia, spájajúceho devätnáste s dvadsiatym prvým storočím, svedkov veľkých historických a malých všedných dní, udalostí, nálad a epidémií, osudov a plánov,

miest a ročných období, jarmokov a stretnutí... Veď život nie je len existenciou, ale je aj kopou detailov, režisérmi ktorých sme raz my, raz iní. Objektívy ich objavujú a odhaľujú, zvedavci a záujemcovia uchovávajú. Veď čo nám lepšie chráni spomienky a minulosť než už zožltnuté čísla starých novín a časopisov, kartónové škatule s dovrchu napratanými fotografiami alebo dnes pamäť počítačov. Monografiou Fotoreportéri Voj-

Štyri zábery maestra Jaroslava Papa

Z otvorenia výstavy o vojvodinských fotoreportéroch

Darko Dozet pri podpisovaní monografie

minulého a prvých rokov tohto storočia. Vzhľadom na to, aká táto doba je a čo všetko sebou nesie, bolo by fajn, keby takýchto pohľadov bolo viac. Prvoplánovo preto, aby sme sa častejšie mali k čomu vracať alebo i kvôli tomu, aby sme nezabudli na to pekné za nami. V nepoZ tvorby prvej profesionálnej slednom rade, aby nám i fotoreportérky u nás Any Lazukićovej pripomenuli nutnosť vážiť si povolanie majstrov vodiny vyše šesťdesiat autorov snímok. Ich priame a názorné v nej zastúpených urobilo vlast- slová zrkadlovkou sú totiž často ne veľkú fotografickú skladačku oveľa presvedčivejšie než tie napríznačností druhej polovice písané. 

HLAS ĽUDU | 10. 5. 2014 • 19 /4594/

POVEĽKONOČNÉ ROZJÍMANIE

Či nám treba ešte tkáčok? Annamária Boldocká – Grbićová

e to trochu zvláštne, no na najväčší kresťanský sviatok sa mi zacnelo po našom starom šijacom stroji. Mne, čo som sa nikdy nenaučila šiť! Oprášila som tak v duchu aj tentoraz na Veľkú noc singerku a túžbu šiť. Oprášila som s tým vlastne aj tesne spätý pocit, že som tomu šijaciemu stroju čosi zostala dlžná, a preto si pýtam od neho odpustenie. Aby ma omilostil. Niektoré veci nikdy netreba zneuctiť. Aby zostali ideálne a presné, jadrné a účinné ako singerka v lone mojej starej mamy, produktívne a živé ako večný samopohyb, ako Božie mlyny, čo stále melú. Podobné city prechovávam aj ku krosnám Anny Lačokovej, rodenej Zimanovej. Dlho totiž na mňa márne čakali. Teraz už naložila svojmu synovi Jánovi, aby ich rozložené dal na povalu petrovskej Delodefie. Pod ňou je letná kuchynka, kde často býva inkubátor s kuriatkami, ktoré sa vyliahnu pod teplom krosien. Videla som ju v petrovskom kostole v tú Veľkonočnú nedeľu, keď som šla ku spovedi singerke a krosnám. Tak, vrátila sa teda z Dalmácie! Už zo päť zím tam trávi u dcéry Marieny. Tohto roku bola dlhšie ako inokedy: Odišla z jesene a chcela sa do Petrovca vrátiť už na Vianoce. Niežeby sa jej nevodilo dobre vo vzdušných kúpeľoch Vodice, s vnúčatami a pravnúčatami na jadranskom povetrí, ale chcela byť v štedrovečernú noc v petrovskom chráme. Bola ale tuhá zima, pre ktorú tam zostala šesť mesiacov, aby v najväčší kresťanský sviatok, podľa prikázania, bola doma a privítala k životu siedme pravnúča. Zaniká nám dobrý deň – výstražne zapísala v eseji Dr. Mária Myjavcová. Aj v jej rodnej Delodefii, kam sa Anna Zimanová roku 1954 vydala do Lačokov. – Kde tam ideš, vravel mi jeden bratranec, veď tam nieto čo ani do psa zahodiť. Ale my sme pekne žili osem rokov, roboty bolo toľko, že si sa v nej mohol zadrhnúť, – spomína si.

S dobrým dňom nám zanikajú i tkáčky. Práve takto sme pred niekoľkými rokmi, inšpirovaný parafrázou eseje Márie Myjavcovej, stavali otvárací príbeh Slovenských národných slávností, hľadajúc petrovskú tkáčsku pozostalosť. Pán majster maliar Ján Čáni mi poradil jedinú, tú na Delodefii. –Ak treba o tkaní a o najlepšom rejteši, tak to s Annou Lačokovou.

Anna Lačoková

Oslovila ma hravosťou a svojským ostrovtipom, múdrosťou ženy, ktorá život pozná z tej zlej strany viac než z dobrej. – Vieš, ako vravia, že naši starí prišli s Bibliou a hŕbou detí, ktoré sa potom tmolili okolo sedliackej pece. Mala som len 27 rokov, keď zomrel môj manžel a zostala som s týmito mojimi troma sekancami. Po vojne staval Jadranskú magistrálu. Vtedy sa stváral i Proleter, a to ti všetko Petrovčania svojimi rukami spravili. Začali sa robiť metly a v studených skladoch sa ten cirok preberal. Tam veľmi prechladol a toho živého ohňa sa nadýchal. Ochorel na tuberkulózu. Mal 31 rokov, keď zomrel, a to práve v deň narodenín mojej mamy a v deň nášho sobáša... No tak, bol to taký ťažký život. Aj môj život bol golgotou. Teraz môžem povedať, že mi je ľahšie, ale čo keď som už stará, chorá. A ešte koľko mám chuti do roboty, len keby toľko bolo aj sily... To preto

len, že som si Boha uctievala, tak ma nikdy neopustil, ani podnes. Tak ako moja stará mama som sa vždy modlila: Daj mi len dar ducha svätího a rozumu dobrího. Aj ony na starobu zomreli, ako 90-ročná. Neviem, tí moji rodičia nerozmýšľali, nedali ma do školy, – vraví. Večernú školu ukončila, keď už bola zamestnaná v Dekore ako tkáčka. Poľa sa nebála, voňalo jej, také ešte vtedy nezamorené. – Môj otec bol veľmi prísny, bála som sa ho ako ohňa. Nedajbože, aby mi dva ráz čosi musel povedať: Keď mne bolo dosť šesť rokov školy, tak je aj tebe dosť, vravel. A ja, ako najstaršia, naveky s nimi aj tkať, aj do poľa. Ale to som aj chcela, aj vedela. Od svojich desiatich rokov za krosnami sedím, nie div, že ma už tieto nohy nedržia. Tkali sme obyčajné, vôbec sme netkávali toto „preberané“. Ja som takto tkať nevedela, až kým som sa to pri mame nenaučila. Tak sme stvárali dinár. Ale celý rok robiť do nemoty s konopou, vieš, aká je to ťažká robota. Posiať, zožať, viazať, omlátiť, močiť... A tie pijavice v tých jamách, keď sa konope močili, aj teraz mi je do plaču, hrúza! A potom vyhrievať na slnku, mlátiť a meť, a potom česať, priasť! Ja vravím, že táto mládež naša, ako je vychovaná, myslím si, že by zomreli od hladu, a to by nerobili. Všetko ma naučili moji robiť, ako keby boli vedeli, čo ma čaká v živote. Tkávala som všetko: aj oblek, aj pokrovce, a keď sme v zime nemali čo, išla som cirok prekladať. Hneď po manželovej smrti sa zamestnala ako tkáčka v Dekore, kde takmer šesť rokov konskú srsť tkaním dávali do „pamoku“ – futra do mužských šiat a vyšívali ručníky. Kým sa nenaplnili obchody a kým neožil textilný priemysel, tak aj z tej konope žili. A od roku 1968 bola upratovačkou v Dome zdravia. – Robila som ráno od 5. do 9. v ambulancii, potom som od 9. do 5. chodila do poľa robiť iným za mzdu, stade zase do ambulancie,

III

aby som o 22. hodine prišla domov a o 4. ráno zase vstávala. A žila som pri mojich deťoch ako mníška. Ako 42-ročná som ťažko ochorela a šla do predčasného dôchodku. Desať rokov som denne pila liter a pol zelerového čaju, mne sa to zahojilo. Keď Pán Boh chce, aby si žil, tak žiť budeš, – spomína si. Od mamy sa naučila i šiť, hlavne sedliacke šaty. Absolvovala i bagatov kurz. Šila aj doma, neskoršie sa jej pripojila dcéra Anna. – Keď sa tie veci dostali do módy, vtedy bolo i peňazí...Vtedy sme s mamou nestíhali natkať toľko toho, koľko bolo objednaného: uterákov, obrusov, svadobného oblečenia, vankúšikov... Tkáčka Anna si živo spomína na vždy veselú Delodefiu, na kŕdle kačíc a husí, ktoré čistili jamy. Na to, že sa z nedele tam staval jarmok, keď takmer celá dedina prichádzala na rybačku. – Nevieš si predstaviť to kedysi: Ľudia mali nádej, robotu. Dnes nemožno bez dinára vyjsť na ulicu. A vtedy sme boli bez dinára a žili sme. Veľakrát si spievam: Hospodin sám je pastier môj, vyznávam a nedostatku viac sa neobávam. A vari sa človek musí obávať! Tí na rozpočte nezarábajú zdravý dinár, len trovia a hotovo. A my sedliaci, robotníci, čo sme kedysi zarábali, nerobíme, nieto kde. Ako potom, z čoho žiť!? Počítače peniaze nevyrábajú. A nečestná robota je teraz na cene. Kradne sa stále, kape všetko, predáva sa... Veď sa na trhu strašne vidí, že peňazí nieto. A veľmi ma bolí, že nieto poriadku, niet ľudí, čo by vedeli robotu vymyslieť. Ja si neviem predstaviť, ako život má pokračovať, keď sa nič nerobí. Nikdy, ako tento svet svetom je, sa bez roboty žiť nemohlo. A čo s nami, čo už nemôžeme robiť!? A teraz je to aj s týmto mojím tkaním už pri konci, nikto viac nemá záujem o tkané veci... Napriek takýmto slovám, tkáčka krosná stále neodložila, sú len na povale. Vraví, že ich využije. Aby sa nezahodil ten pamuk, ktorého navitého je zo 50 metrov a zíde sa na nové uteráky, na predaj alebo deťom. Je to inštinkt tkáčky. A vôbec, kto sa opováži presadzovať konfekčný vkus, kým krosná v lone Anny Lačokovej odriekajú tkanivo!? Ich mechanizmus je príliš zložitý pre ľudskú márnotratnosť. 

Mozaika REPORTÉRI MALTA – SRDCE STREDOMORIA

Kde býva láska? Martin Kasarda Isto by sa mnohé krajiny chceli stať miestom, kde býva láska. Malta, súostrovie ležiace medzi Sicíliou a Afrikou, je horúcim kandidátom na miesto, kde je láska doma. o by mala spĺňať krajina, ktorá je domovom najkrajšieho ľudského citu? Určite romantické zákutia vhodné na príjemné prechádzky, nemala by byť veľká a priemyselná. More, najlepšie, keby to bol ostrov, okolo

účinky. A história, z ktorej je jasné, že tu má láska svoj domovský stan. Malta by sa o názov domov lásky mohla spokojne uchádzať.

PRAVENUŠE Najhustejšie osídlená krajina Európskej únie (aj tu vidieť, že sa láske darí), stredomorský ostrov Malta, má históriu priam popretkávanú vzťahmi, erotikou a láskou. Na Malte sa môžete túlať po pamiatkach ľudskej civilizácie starších ako egyptské pyra- V centre Valletty sa nachádza Katedrála sv. Jána Krstiteľa, ktorá ukrýva mídy. Megalitické stavby Hagar jediný podpísaný obraz Caravaggia Qim, Mjandra či Ggantija patria k najstarším medzi Maltou a Sicíliou, potom viac než 5 000 rokov pred naším stavbám sveta a zauja- by ste Maltu mali jednoznačne letopočtom bol kult ženy a matky li mnohých bádateľov navštíviť. Najlepšie v máji či sep- – ploditeľky na Malte doma dávno i hľadačov tajomstva tembri, pretože letné 40-stupňo- predtým, než grécki básnici ospieako Ericha von Däni- vé horúčavy nie sú na prehliadku vali nádheru a zvodnosť Afrodity. chrámov práve najideálnejšie. Na Goze, druhom, prírodnejkena. šom, ostrove s fantastickými suChrámy vznikli šenými paradajkami, kozím syrom na miestach, kde sa AFRODITA AJ KALYPSÓ Podľa starých antických bájí a ďalšími dobrotami jednoduchej nenašli stopy po trvalom osídlení. Ich sa zo semena boha nebies Urá- stredomorskej kuchyne, zasa býpôdorys pripomí- na a bohyne zeme Gaie zrodila vala Kalypsó, nymfa, ktorá, ako na tvar kyprej ženy, z morskej peny najkrajšia z bohýň písal Homér, zlákala svojou krásou vchod je symbolicky Afrodita. To, kde vystúpila na Zem, bájneho Odyssea. Bodaj by nie, medzi dvoma stehna- je predmetom sporov, o miesto s takou kuchyňou, ako ponúka mi. Jednoznačne sú súperia grécke ostrovy, Cyprus Gozo, by sa znova na more odto stavby oslavujúce i Malta. Podľa dochovaných ar- hodlal len blázon. Láska ide cez ženu – matku, plodi- cheologických pamiatok z čias žalúdok, aj láska ku krajine. A osteľku. V megalitických chrámoch sa našli aj viaceré sošky zdôrazňujúce kypré ženské tvary, materskosť a ženskosť. Či tu prebiehali náboženské Uzučké a krásne uličky ponúkajú tajomné obrady alebo to a romantické zákutia boli miesta slúžiace na rituálne ktorého sa dá plaviť na lodičkách. oplodňovanie, teda mystický Nemala by tam byť zima, veď sex, dnes nevedno. Ak miteplo ľudí vyzlieka. Exotika pre lujete záhady, náznaky minašinca, ale príjemná, s príchuťou mozemských civilizácií (na nie úplnej cudziny, čiže európska, Malte je niekoľko nevysvetlen tak trochu navoňaná chuťou lených „koľají“ pôsobiacich orientu. Dôvera, bezpečnosť, ako pristávacie dráhy) či pocit, že tu žije civilizácia. Nepo- mýty o Atlantíde, ktorá sa chybne chutné jedlá, ktoré môžu ponorila po dobe ľadovej Blue window – Modré okno – úchvatné dielo prírody, modré more a raj pre mať aj príjemne afrodiziakálne a zemetraseniach do miest potápačov

HLAS ĽUDU | 10. 5. 2014 • 19 /4594/ trov Gozo si zamilujete práve pre famózne a jednoduché jedlá. Na slnku sušené paradajky, olivový olej z olivovníkov mierne odlišnej chuti, ako ponúkajú ostatné stredomorské krajiny kvôli nižšej kyslosti miestnych olív, suché kozie syry, chrumkajúce jahody, sladké pomaranče. Malta je gastronomickým rajom, kde si za 30 centov na ulici kúpite ešte teplé pasticci, koláčik naplnený domácou ricottou a premýšľate, prečo tu ešte nežijete. Lebo jesť cestoviny s králičím mäsom prevoňaným korením či dary mora vylovené za úsvitu znamená dávať svojmu žalúdku nevšedné dobroty.

la párom právo na rozvod. Napriek silnému stredomorskému katolicizmu, ktorý je v krajine o rozlohe väčšej Bratislavy a so 400-tisíc obyvateľmi viditeľný – vyše 370 kostolov prosto neprehliadnete a pri niektorých by to teda veru bola aj škoda, keby ste ich vynechali – sa domáci správajú dosť liberálne. Neoficiálne sa hovorí, že každý správny Malťan má okrem manželky aj „kamarátku“, a hoci sa s rozvodmi vrece neroztrhlo, už len vedomie, že sú možné, pomohlo vzťahom. Liberálna Na susedný ostrov Gozo sa dá dostať len po vode, chystá sa však projekt podmorského tunela diskusia sa teraz točí okolo možnosti adoptovať Vedeli ste, že: vážnych záujem- vášne. Predsa len tisíce mladých si deti homoMalta patrí medzi 10 naj- cov o ich ruku študentov z celého sveta, ktoré s e x u á l n y m i menších suverénnych štátov nepochybne ot- ročne prichádzajú do jazykových pármi. Sobáše sveta, má rozlohu 316 km2. vorené a správnu škôl učiť sa peknú angličtinu, sa osôb rovnakéMaltčina je jediný semitský ponuku na sobáš na tomto ostrove lásky nevzdáva. ho pohlavia sú jazyk, ktorý má písanú formu neodmietajú. tu totiž už le- v latinke. Dvorenie dnes LÁSKA NIE JE DOKONALÁ gálne – keď sa Krásne na Malte je, že si musíte Maltčina je z 80 % arabčina nadobudlo celdvaja majú radi, a dopĺňa ju taliančina, anglič- kom nové roz- jej srdce získať. Neponúka sa, žije tak na pohlaví tina a francúzština. mery, Malťania svojím dramatickým, ale zároveň predsa nezáleží. Maltu navštívi ročne viac Keď sa bude- než 1,6 milióna turistov a štute prechádzať dentov. po maltských Pôvodný arabský názov bol uličkách, všetky Melita, Ostrov medu. pôsobia trochu Valletta, hlavné mesto Malz a p r á š e ný m ty, má len 7-tisíc obyvateľov. dojmom. Na Práve Valletta bude v roku Jean Parisot de Valette, zakladateľ vine je miest- 2018 Európskym hlavným mesta, základný kameň položil 28. ny žltý, prašný mestom kultúry. marca 1566 vápenec, ktorý sa využíva temer ako jediná KEĎ SA DVAJA MAJÚ RADI stavebná hmota. Určite narazíte sú moderMalta však nie je „skladisko“ his- na zvláštne balkóny. Len tak trčia ný národ, tórie, ale živé, pulzujúce miesto. nad uličkou, ako také predsunuté veľká časť Pred troma rokmi, ako posledná miesta, trošku predlžujúce izbu. m l a d ý c h z krajín Európskej únie, prizna- Nie sú len na ozdobu, ale majú chodí na čas svoju láskavú pracovať do funkciu. V časoch, zahraničia, keď sa nepatrilo, keďže sú Typické maltské balkóny, v ktorých sedávali slobodné aby slušné diev- k r a j i n o u , dievčiny a diskutovali s mládencami ča chodilo samé kde je anpo ulici, ale zasa gličtina druhým národným jazy- stredomorsky ležérnym životom. nebyť v centre kom, tak zväčša do Británie, USA Nie je to ostrov, ktorý sa o vás podiania bol hen- alebo do Austrálie. Ale vracajú sa, stará a bude vás rozmaznávať. Keď dikep, tak sa do pretože Malťania sú hrdí na svoju však budete hľadať tajomstvo b a l k ó n o v ý c h vlasť. Prudký rozvoj krajiny v po- zakliate v stavbách starších ako okien dievčiny sledných tridsiatich rokoch – naj- pyramídy, v jednoduchej a výnis ručnými práca- mä turistický ruch, jazykové školy močnej kuchyni, v ktorej sa mieša mi posadili a dis- – si žiada pracovnú silu. A práve taliansky duch, arabská fantázia kutovali s okolo- turistický ruch priniesol aj nočný a roľnícka, bukolická priamočiaidúcimi. Samoz- život, ktorý sa sústreďuje v čas- rosť, postupne nájdete ostrov, rejme, dávali tým tiach Sliema, St. Julian a Paceville. z ktorého sa vám nebude chcieť Jedna zo sošiek plodnosti, ktoré sa našli najavo, že sú pre A s nočným životom aj uvoľnenie odísť.  v megalitických chrámoch

Mozaika INÍ PÍŠU

POVIEDKA MAREKA VADASA

Prvý obchod

10. – 16. 5. 2014

POČASIE

V múzeu mali poludňajšiu preáno sa mu konečne podarilo dostať ho. Modrá guľôč- stávku, a tak si sadol na schody ka sa zašuchorila v korune a čakal. Kamenný lev pred vchostromu pred domom. Natiahol dom na neho zazeral. Alebo prak a vypálil. Telo padalo veľmi z neho urobia sochu, rozmýšľal. Keď už mal hlavu takmer upepomaly, dvakrát sa takmer zachytilo na konároch. Napokon čenú na slnku, dvere za ním zamu k nohám padol nádherný hrkotali. Ktosi ich zvnútra otvoril modrý vták s výrazným atramen- dokorán. Naposledy si tovým chocholom. skontroloval obPotichu otváral sah vrecka a odzobák a snažil sa Marek Vadas (1971) vážne sa vybral vzlietnuť, ale jedvydal zbierky poviedok v ústrety svojmu no krídlo mal zloMalý román (1994, Prémia prvému obchomené. literárneho fondu), Prečo sa du. Pri pokladnici Vzal ho do hrsti, smrtka smeje (2003), Rozsedela za počítapohladkal a strčil právky z čiernej Afriky (2004, čom žena v rusi ho do vrecka na Cena Bibiany za najlepšiu žovom kostýme. košeli. Na hrudi cía najkrajšiu detskú knihu Mala dlhé farebtil poplašený tikot sezóny) a Liečiteľ (2006), za né nechty a veľa drobného srdca. ktorú získal najvýznamnejprsteňov. Keď Utekal ho ukášiu slovenskú literárnu cenu pristúpil k stolu, zať bratovi. Ten si Anasoft litera. Má za sebou tvár mal presne ho dlho s úžasom deväť ciest do rovníkovej vo výške jej dlaní. obracal v dlaniach. Afriky. „Doniesol som Podobného ešte „... Vadas nás vo svojich vám vtáka,“ povenevidel. Bol to poviedkach zavedie tam, kde dal a vyložil nebonaozaj výstavný sme ešte neboli... Vadasova hé telíčko. Uhladil kus so zdravým, leAfrika v nás zanechá vypáperie a dodal: „Je sklým perím. Brat lené znamenie, horkú guču veľmi cenný.“ mu povedal, aby v hrdle. No nebudem mu ďaŽena vyvalila vtáka odniesol do lej odrádzať čitateľov. Je to aj oči. Niekoľkomúzea. Určite mu vtipné, mimochodom. Je to krát si striedavo zaň dajú ohromné Vadas,“ napísal okrem inépremerala vtáka množstvo peňazí. ho o jeho tvorbe na prebale a chlapcovu neSchoval si ho zbierky Čierne na Čiernom dočkavú tvár. Na späť do vrecka. Peter Pišťanek. perách mala otázDva dni ho kŕmil ku, ktorú v úžase a hral sa s ním. Spávať ho dával do škatule z vína. nedokázala vysloviť. Chlapec vzal vtáka do dlaOdstrihnuté veko omotal drôtom. V piatok vták zdochol. Neostá- ne a prstom zospodu zakýval valo mu nič iné, iba zaniesť ho ovisnutou hlavičkou. „Je to kúzelný vták,“ vysvetlil. do múzea. Žena pri pokladnici sa v rozCestou do centra uvažoval, načo bude múzeu mŕtvy vták. pakoch zamrvila. „Prišiel som vám ho predať Ale ak zaplatia, nech si s ním poradia ako vedia. Asi ho vypchajú. do vašej zbierky,“ dokončil, ešte

raz zakýval vtáčou hlavou ako bábkou a telo položil späť na stôl. „Ale čo by sme si tu s ním počali?“ dostala konečne zo seba. „Ste múzeum. Viem, že taký vzácny vták musí stáť ohromné množstvo peňazí,“ povedal neoblomne. „Nemyslím, že by sme na také veci mali vyčlenené peniaze. Toto je historické a umelecké múzeum.“ Chlapca nepresvedčila. Tohto vtáka takmer nik nevidel. Kolujú o ňom legendy. Nie je možné, aby ho nechceli. „Dajte mi peniaze a vták je váš. Inak neodídem,“ hlas sa mu už triasol a oči zaleskli. O chvíľu sa vynorí slza. To žena nemohla dopustiť. „Počkaj. Idem sa informovať, čo sa vo veci dá robiť,“ povedala rýchlo a vytrepala sa spoza stola. S ohlušujúcim klepotom podpätkov vybehla po schodoch. Tam napočítala do dvadsať, upravila si parochňu a s omnoho pokojnejším výrazom v tvári sa vrátila. Chlapec zatiaľ netrpezlivo prestupoval. Zasunula sa na svoje

miesto a zašmátrala v kabelke prevesenej cez operadlo stoličky. Z peňaženky vysypala mince a odpočítala ich, prstom ich tlačiac po doske stola k chlapcovi. „Šesťsto frankov. Naše múzeum ti viac nemôže dať. Bude to stačiť?“ Hodnú chvíľu sa nepohol. Čakal úplne inú sumu. Nakoniec mince zhrnul do dlane a poďakoval. Pred budovou múzea si peniaze ešte raz prepočítal. Nebolo to ktoviečo. Dve porcie šišiek alebo veľká malinovka. Možno ak nabudúce donesie vtáka živého... Naposledy si premeral schodisko so sochami strážiacich levov, keď vo vzduchu zazrel svojho modrého vtáka. Opísal oblúk z bočného okna a rozpleštil sa na drvenom plote. Po latke sa zviezol do prachu. Okno sa zabuchlo. Rozbehol sa k nemu. Nie, neožil. Zostala z neho len neforemná hrudka s našuchoreným perím. Vložil si ho do vrecka. Chodník viedol okolo cintorína. Obrovské kríže, pomaľované krypty, mramorom vykladané hroby. Pri jednom drobnom drevenom kríži vyhĺbil jamku, vtáka do nej vložil a pridal aj všetky mince. Dieru zahádzal hlinou a utľapkal dlaňami. Pomalým krokom sa vybral domov. Keď už bol takmer na predmestí, rozbehol sa späť, jamu vyhrabal a vzal si odtiaľ stofrankovku. Kúpil si lízanku a snažil sa na nič nemyslieť.  (Zo zbierky Čierne na čiernom, ktorú v roku 2013 vydal Koloman Kertész Bagala, Levice, Slovenská republika)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 22˚

10˚ | 22˚

12˚ | 23˚

12˚ | 22˚

11˚ | 22˚

12˚ | 23˚

12˚ | 24˚

HLAS ĽUDU | 10. 5. 2014 • 19 /4594/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek – Slečna, keď sa takto zasmejete, vidím, aké krásne zuby máte! – Ďakujem za kompliment. To mám po babičke. – Ale sedia vám perfektne! – Keď som sa ženil, bolo nás desať, – filozofuje Juro v krčme. – Desať? – nadviaže kamarát, – ako to myslíš? – Tak ako vravím. Žena bola jednotka a ja nula. – Už trikrát som prišiel domov a našiel som ženu s cudzím chlapom, – sťažuje sa Jožo Janovi. – Poraď mi, čo mám robiť? – Čo ja viem. Čo tak skúsiť robiť nadčasy... V kúpeľoch sa spytuje prichádzajúci turista miestneho obyvateľa: – A je tunajšia voda dobrá na reumu?

Aforizmy – Výborná. Aj ja som ju od nej dostal! Stretnú sa dvaja ľudožrúti. Jeden z nich nesie pod pazuchou urnu. Druhý sa ho spytuje: – Počuj, kde si zohnal instant?! – Mama, ten náš otec, to je ale veľký popleta! – Ako si na to prišla, dcérenka? – Lebo mne stále vraví, že som veľká slečna a tej slečne od susedov zase, že je jeho malé dievčatko.

Krok dozadu Poctiví ľudia pochybnosti preverujú na vlastnej koži. Každému podľa jeho schopností. Keď vyhovieme neschopným. Ponáhľajte sa s tými vyznamenaniami. Ľudia sa rýchlo kazia. Kolektívna zodpovednosť neexistuje. Dokonca aj šľapka vie, kto je otcom jej dieťaťa. Horší ľahšie smerujú nahor.

To, že bol v ilegalite, môžu potvrdiť tisíce svedkov. Aké by to významné dátumy boli, keby sme si ich častejšie pripomínali! Musíme i dnes zlaďovať stanoviská, lebo stále sú aj tí, ktorí inak myslia.

Dragoslav Andrić

Radšej byť aktívny dnes, než rádioaktívny zajtra. Každý je katom svojho šťastia. Časy sú ťažké, ale moderné. Pošepkaj mi čosi na ústa. Smrť je odpoveďou života na otázku prečo.

Z nemeckých grafitov Ak sú všetci za, aj ja som proti. Kto je neviditeľný, môže kráčať aj nahý. Kým sme slobodní snívať, budeme snívať, že sme slo-

Kritika je pozitívna, kým sa niekto nespozná v nej. Počuli sme, že sa máme čoraz lepšie. Od nás už nič nemožno skryť. Spomienky víťazov včas prerastajú do dejín. Toľko strašiakov a výnosy skromné.

– Ako sa ti darí v manželstve? – Výborne. Moja manželka je pekná, milá, verná a príjemná spoločníčka. – Naozaj? –Naozaj. Veď mi to sama povedala.

Graffiti International Ak nám je tak dobre – prečo sa potom máme tak zle? Štát ostáva, my ideme ďalej. Naša budúcnosť je už za nami. Peniaze si nemožno kúpiť šťastím. Počítače nikdy nedokážu nahradiť ľudskú hlúposť.

Aleksandar Baljak

bodní. Manželstvo je inštitúcia, ktorá sa začína duetom a končí duelom. Bez seba nemôžem žiť. Vlada Bulatović Vib

Je tu kombinácia: legálna chudoba a ilegálni milionári. Keď ma už odpočúvate, povedzte, aké mi je srdce. Vyčítate mi, že sa hrám slovami. Uzriem sa na vás, budem sa hrať ľuďmi. Niektorí aj v záplavách vidia šancu stať sa admirálmi.

Karikatúra: Jugoslav Vlahović

Citáty a výroky Aes triplex. (lat.) Trojitý kov. Superkov z jednej Horatiovej básne.

A grave man. (angl.) Tichý človek. Takto nazýva mŕtveho Shakespeara vo svojom diele Romeo a Júlia.

Zrnká múdrosti Vidíš veci a hovoríš prečo? Ale ja snívam o veciach nevídaných a hovorím: Prečo nie? Goerge Bernard Shaw V nasledujúcich týždňoch nemôže byť žiadna kríza, môj diár je už plný. Henry Kissinger Človek má tri cesty ako múdro konať. Najprv premýšľaním: to je tá najušľachtilejšia. Druhá napodobovaním: to je tá najľahšia. Tretia skúsenosťou: to je tá najtvrdšia. Konfucius

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

DROBNÉ RADY

Sárma

Suroviny: 1 kg mletého bravčového mäsa, 1 vajce, 60 – 70 g ryže, 30 g mletej papriky, 20 g soli, 1 stredne veľká cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, trochu rasce, trochu korenia, 1 lyžička príchutí (vegeta), 14 kyslých kapustových listov.

Takto sa to vydarí:

Mäso zomelieme. Môžeme použiť iba bravčové mäso, ale kto to má rád, môže pridať k bravčovému aj hovädzie mäso. Ak sármu robíme len z bravčového mäsa, je dobre, aby nebolo veľmi suché, ale aby bolo aj trochu mastnejšieho (z hlavy alebo trochu slaninky). K mäsu pridáme vajce, dobre umytú ryžu, mletú papriku, soľ, umytú a nadrobno pokrájanú cibuľu, ako i cesnak, rascu, korenie a príchute (vegetu). Ak máme radi štipľavú sármu, dáme 30 g štipľavej mletej papriky. Ak chceme stredne štipľavú, pridáme polovicu štipľavej a polovicu sladkej papriky. Ak však nechceme štipľavú sármu, dáme 20 g

Mäso a mäsové výrobky sladkej a 10 g štipľavej papriky. Všetky zložky dobre zmiešame a touto zmesou plníme kapustové listy. Kapustové listy predtým dobre umyjeme. Touto zmesou môžeme plniť aj papriku baburu. Z tohto množstva urobíme asi 14 hrčkov sármy. Zalejeme vodou tak, aby prevýšila hrčky a varíme zhruba hodinu a pol. Pol hodiny pred koncom varenia pridáme

paradajkový pretlak, asi ½ litra (podľa chuti). Nakoniec zapražíme alebo môžeme do pretlaku pridať za lyžicu múky a dobre rozmiešať. Sárma veľmi chutí so zaváranými višňami.  Recept nám poskytla Mária Hlaváčová z Kysáča Foto: E. Šranková

ezne budú mäkké, keď ich pred úpravou namočíme na 15 minút do studeného mlieka. Pečené mäso dostane krajšiu farbu, keď ho pred pečením polejeme trochou mlieka. Pri pečení mäso nepicháme vidličkou, aby z neho nevytiekla šťava, pretože by zostalo suché. Obraciame ho lopatkou alebo kliešťami. Fašírka pečená v celku nám nepopraská, ak ju pred pečením celú potrieme bielkom. Husacia masť vydrží dlhšie, ak k nej pridáme tretinu bravčovej masti. Aby rybacie mäso nezapáchalo bahnom, necháme živú rybu pred zabitím 1 – 2 dni v čerstvej vode, ktorá sa postupne vymieňa. Penu vzniknutú pri varení hovädzej polievky nezberáme, lebo sú to vlastne zrazené bielkoviny. Táto pena sa počas varenia vyzráža a pri státí polievky klesne na dno nádoby. ZELENINA A OVOCIE Zeleninu (kel, kapustu, karfiol) pri varení občas odkryjeme. Takto stratí nepríjemný zápach. Keď chceme, aby v zemiakoch zostalo čo najviac vitamínov, nevaríme ich vo vode, ale len v pare.

Zemiakovú kašu riedime vždy horúcim mliekom, bude mať krajšiu farbu. Aby pri krájaní cibule neštípali oči, ponoríme ju pred krájaním do horúcej vody. Cibuľová šťava je osvedčeným liekom proti kašľu. Pokrájanú cibuľu zalejeme medom a necháme na teplom mieste odstáť. Cibuľa pustí šťavu a získaný sirup dávkujeme po lyžičke. Strukoviny varíme v tej istej vode, v ktorej sme ich umyté deň predtým močili, aby trochu napučali. Výživnú hodnotu pokrmov zo strukovín zvýšime pridaním primeraného množstva mlieka alebo smotany. Zapamätajme si, že strukoviny solíme až po uvarení! (Ak ale nechceme, aby nás strukovina nafukovala, zlejeme ju z vody, v ktorej sa močila.) Hlávkový šalát a karfiol pred úpravou na chvíľu ponoríme do slanej vody, čím ho zbavíme hmyzu. Aby sa reďkovka pri ozdobovaní pekne skrútila, pokrájanú ju na chvíľu ponoríme do slanej vody. Surové, mrazené alebo zavárané ovocie, ktoré dávame do múčnikov, obalíme najskôr v troche cukru a múky, aby pri pečení nekleslo na dno plechu. 

MED JE ZDRAVÝ ZÁZRAK

Pomôže hrdlu, pleti, aj pri nespavosti

lahodarné účinky medu poznali už naši prapredkovia a aj dnes dokáže tento sladký poklad zázraky. Odborníci sa zhodujú, že med má množstvo benefitov pre naše zdravie, obsahuje cenné vitamíny a látky, ktoré sa podieľajú na viacerých ozdravných procesoch v tele. Využiť sa dá aj takto: 1. Posilňuje imunitný systém Vďaka vysokému obsahu antioxidantov pomáha posilniť imunitu. Odporúča sa konzumovať s citrónom, pokojne môžete podobnú kombináciu prijímať aj denne – napríklad v podobe nápoja.

2. Upokojí boľavé hrdlo Med dokáže zjemniť kašeľ a škrabanie v hrdle vyvolané infekciou. Môžete ho opäť spojiť s citrónom či štipkou soli. 3. Lieči ranky a odreniny Rada, že ak sa vám vysušujú pery, potrite ich medom, nie je vôbec márna. Práve naopak, med má skvelé hojivé účinky a funguje aj na drobných rankách a odreninách. Má totiž antibakteriálne účinky. 4. Pomáha proti nespavosti Lyžička medu v pohári horúceho mlieka dokáže

Mozaiku číslo 178 pripravil Oto Filip

VIII

zázraky aj u tých, ktorí bojujú s neschopnosťou zaspať. 5. Bojuje proti zápachu z úst Med so štipkou škorice dokáže pomôcť problematickému dychu. Ak riešite zápach z úst, vyskúšajte práve tento spôsob, ako ho odstrániť. 6. Pomáha zhadzovať kilá Napriek obsahu cukru je med potravina, ktorá povzbudzuje metabolizmus a napomáha chudnutie. Skúste ho popíjať ráno v pohári teplej vody s citrónom. S konzumáciou medu ako takého to však nepreháňajte. 

Kultúra Náhrdelník z perlových spomienok OSLÁVENKYŇA VIERA BENKOVÁ

Monika Necpálová

esie sa melódia k srdcu dámy s hravými očami, šteklí ju, žeby jej bolo v duši slnečno. Vždy nech jej hudci hrajú a tri grácie spievajú. Ona im písať listy bude a z každej otázky, čo jej do dlane položia, vybásni im odpoveď. Tú rukou votrie ako vonný olej do knihy a bozká tak na čelo toho, kto ju bude čítať. Jej meno silnú vieru vo Rad gratulantov nemal konca-kraja večnú mladosť bytia ukrýva, preto ju treba písať s veľkým príjemnú atmosféru svojím spevom „Viera“. To meno vzala si k sebe ako dievčenská skupina Gymnázia Jána kvet, čo jej rastie v duši už 75 rokov. Kollára so žiackym domovom v BáčSlávnosť pri príležitosti jej jubilea skom Petrovci pod vedením Anny ozvláštnilo ešte čosi – uvítanie do Medveďovej. Dlhovlasé dievčence v života jej knihy Perličky minulosti; 29. kroji spievali po celý večer a vyslúžili aprílový večer sa tak v Dome Mati- si od spisovateľky veľké uznanie. Program premiéry knihy Perličky ce slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci niesol v duchu literatúry, minulosti vynikajúcej autorky otvoktorá preteká celým životom Viery rila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-MeBenkovej. Pustite ma, mamko, na tanec… lichová. Knihu zároveň prajnými aj týmito svižnými tónmi vyčarila slovami vyprevadila na cestu k či-

tateľom. Dielo pozostáva zo štyroch častí: Perličky minulosti, Významní Slováci na Dolnej zemi, Perličky z Petrovca, Perličky zo života vojvodinských Slovákov. Nad novou publikáciou zauvažoval Samuel Boldocký: „Naša tvorivá poetka sa v tejto knihe vracia k udalostiam a historickým postavám, ktoré v minulosti našej alebo spoločnej s inými národmi niečo znamenali.“ Autorka rôznorodé témy dopĺňa početnými fotografiami, ktoré spoločne tvoria etnografickú mozaiku života dolnozemských Slovákov. Historická a autorská línia i línia povestí sú dôkazom jej umeleckého pohľadu na dejiny. V minulosti vyhľadáva pravé perličky a zaujíma k nim osobný postoj. Poukazuje aj na skutočnosti, ktoré historiografia nezaznamenala. Publicistické dielko si nepochybne nájde svojho čitateľa. Príspevky z diela o hospodárskom reformátorovi Samuelovi Tešedíkovi a petrovskom kapelníkovi Františkovi Kýčekovi predniesla Miluška

V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Revízia knižničných fondov Jaroslav Čiep

každej väčšej knižnici svojráznym problémom je revízia knižničných fondov. O to väčší problém je vtedy, keď na to nie je dostatok zamestnancov alebo keď sa taká práca nevykonáva sústavne. V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci úplnú revíziu nevykonali nikdy. Osobitným problémom tejto knižnice je to, že inventúrne knihy sú ešte z roku 1934, keď založili Knižnicu Matice slovenskej v Juhoslávii, neskôr zápisy pokračovali v Slovenskej ústrednej knižnici, v Obecnej knižnici, až po súčasnosť. V týchto zápisoch sú evidované aj výtlačky periodickej tlače a je aj mnoho nepresností. Aby sa vykonala revízia, potrebné by bolo vrátiť všetky • KULTÚRA •

vypožičané knihy späť na police a knižnicu dočasne zavrieť. Keďže to v praxi nie je také jednoduché vykonať, petrovské knihovníčky sa o to v minulých rokoch pokúsili súbežne robiť s bežnou prácou a s otvorenou knižnicou. Súpisy doteraz naznačovali, že je v knižnici viac ako 50 000 kníh, čiže zápisov v inventárnych knihách. Opýtali sme sa riaditeľku knižnice Jarmilu Stojimirovićovú, ako je to v skutočnosti po revízii a koľko kníh vlani pribudlo do knižnice. – Vlani do knižnice pribudlo viac ako 1 600 kníh, z čoho prevažne po srbsky a zo 600 i po slovensky vytlačených kníh. Z tohto počtu 330 je v kategórii kníh pre deti. Vlani sa prečítalo 18 134 titulov a evidovali sme i 16 500 výpožičiek rôznych časopisov. Štandard-

ne mávame zo 1 000 čitateľov. Aj tohto roku počítame s približným prírastkom kníh. Tie zapisujeme do evidenčných kníh a spracujeme ich aj elektronicky. V Srbsku doteraz nejestvuje jednotný štandard a sú početné programy pre knižničný, čiže bibliografický zápis kníh. My používame program biblio, ktorý používa aj novosadská mestská knižnica. Za ich pomoci sústavne si dopĺňame našu banku údajov pre knihy po srbsky. V súčasnosti KŠH paralelne používa dva programy. Pre zápis kníh po slovensky v súčasnosti používame odborný knihovnícky program virtua, ktorý nám poskytla Slovenská národná knižnica. Spracovali sme väčšiu časť našich fondov, takých 70 %, a tvrdia nám, že zápisy z oboch programov bude možnosť 19 /4594/

Anušiaková-Majerová. Z úst Viery Dorčovej-Babiakovej sme si vypočuli zas rozprávanie o dávnom Petrovci a tajomných rapkáčoch. Taká dáma, akou je Viera Benková, má v rukáve toľko zážitkov, že je vždy čo rozprávať. Stačí, ak vedľa nej posadíte kamaráta, s ktorým ju spája dvadsaťročné priateľstvo, a publikum si ich rozhovor užije. V takomto rozhovore s redaktorom Hlasu ľudu Jaroslavom Čiepom nás presvedčila spisovateľka aj o tom, že život treba brať s humorom. A čo spája tieto dve generačne vzdialené osoby? „Verím, že človek v mojom veku môže byť duchom svieži, ak vedie rozhovory s mladými ľuďmi,“ odpovedá Viera Benková pohotovo. Gratulácie a príhovory hostí nemali konca-kraja. Veď kto by si nechcel potriasť pravicou s dámou, z ktorej priam srší milota? Spleť hovoreného slova, slova premeneného na pieseň a slova rozprávačov uvila v ten aprílový večer kyticu pre spisovateľku aj jej knihy. Tie kvety nepatria do vázy, majsterka pera ich nosí všade so sebou, aby rozvoňala literatúrou nejeden sveta kút. presúvať z jednej bázy do druhej. Revíziu fondov už robíme dva a pol roka, postupne, lebo sme narazili na početné nedopatrenia z ďalšej minulosti, keď evidencia nebola taká presná, takže v inventárnom poradí chybovalo zo 10 alebo aj 100 čísel, viacero kníh sme našli s tým istým inventárnym číslom, mnohé knihy sa už opotrebovali. Niektoré čitatelia ani po čase nevrátili a mnoho kníh chybuje aj z prvotnej knižnice MSJ, ktorá organizovala putovné debničky po slovenských osadách, ktoré sa potom nikdy nevrátili do Petrovca, a nemáme poznatky o tom, kde zakončili. Po vyradení seriálových publikácií zo zoznamov a kníh, ktoré sme našli na tvári miesta, aj knižničný fond sa zmenšil. Cieľom nám je, aby sme čím presnejšie evidovali všetko, čím disponujeme, všetky knihy zaraďujeme podľa oblastí a jazykov, upravujeme evidenčné zápisy, aby sme sa čím viac priblížili k platným knižničným štandardom.

10. 5. 2014

Kultúra Z 2. MEDZINÁRODNEJ DUNAJSKEJ KONFERENCIE O KULTÚRE

Dunaj – hlavná cesta kultúry Jasmina Pániková

„K

onferencia tohto typu je veľmi dôležitá pre mesto Nový Sad, keďže je ono čoraz bližšie ku kandidatúre na titul Európske hlavné mesto kultúry,“ poznamenal novosadský primátor Miloš Vučević počas otvorenia 2. Medzinárodnej dunajskej konferencie o kultúre, ktorá prebiehala 5. a 6. mája. Konferenciu zorganizovali Kultúrne centrum Nového Sadu a Európska dunajská akadémia. Dvojdňová konferencia v Master stredisku Novosadského veľtrhu bola pokračovaním dialógu a výmeny skúseností, ktoré štartovali na minuloročnej prvej konferencii v nemeckom meste Ulm. Pri otvorení konferencie primátor Miloš Vučević poznamenal, že možnosť zorganizovať konferenciu takéhoto významu potvrdzuje skutočnosť, že kultúrni dejatelia a inštitúcie kultúry v Novom Sade kvalitne vykonávajú svoju prácu. „Hrdí sme na to, že sme multi-

národnostné mesto, ktoré do jedného celku spája aj tradičné, aj nové. Je to naša rozpoznateľná charakteristika, ktorou sa budeme riadiť aj v boji o titul

Dunaj je opravdivým kultúrnym tokom Európy, uzhodli sa účastníci konferencie Európske hlavné mesto kultúry 2021,“ vyhlásil Vučević. S úvodnými prejavmi vystúpili aj štátny tajomník Ministerstva vedy, výskumu a umenia

FESTIVAL SRBSKEJ KULTÚRY V PULE. Vo štvrtok 24. apríla v chorvátskom meste Pula slávnostne otvorili Srbské kultúrne stredisko a túto slávnosť usporiadali v rámci viacdňového podujatia – Festival srbskej kultúry v Istrii. Na ceremoniáli slávnostného otvorenia sa zúčastnili Ivo Josipović, prezident Chorvátska, čelní predstavitelia mesta Pula, resp. Istrie a medzi hosťami zo Srbska boli Jasmina Mitrovićová-Marićová, vysoká predstaviteľka prezidenta Srbska, Rastko Janković, predstaviteľ Kancelárie pre diaspóru vlády Srbska, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Miodrag Mića Jakšić, spisovateľ. Podľa oboznámenia z kabinetu predsedu Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ktorý je už druhýkrát hosťom tohto podujatia, vo svojom príhovore (na fotografii z archívu obce) okrem iného podotkol, že Staropazovská obec podáva priateľskú ruku spolupráce mestu Pula, s tendenciou spojiť regióny Istriu a Sriem. a. lš.

www.hl.rs

pokrajiny Baden-Württemberg Joachim Uhlmann, generálny koordinátor Rady dunajských miest a regiónov a riaditeľ Európskej dunajskej akadémie v Ulme Peter

Informačno-politický týždenník

Langer, riaditeľ Balassi inštitútu Collegium Hungaricum vo Viedni Márton Méhes, ako aj riaditeľ Kultúrneho centra Nového Sadu Andrej Fajgelj.

Prítomným sa prihovoril aj pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić. „Nemali by sme predstavovať hlavné mesto kultúry iba v určitom období, ale vždy,“ zdôraznil tajomník Grujić. Ako povedal, kultúra sa v týchto priestoroch musí cítiť každý deň a k tomu prispela aj táto konferencia, ktorá bola vynikajúcou príležitosťou na nadviazanie kontaktov a výmenu skúseností. V rámci konferencie boli zorganizované aj dva workshopy: Podujatia a siete na Dunaji – prínos k dunajskej identite? a Európske hlavné mesto kultúry – skúsenosti a vyhliadky do budúcnosti. O svojich skúsenostiach o titule Európskeho hlavného mesta kultúry hovorili hostia z Linzu, Pécsu a Košíc, ktorí sa zamerali na projekty a pozitívne skúsenosti, ktoré im priniesol prestížny titul. Predstavitelia troch potenciálnych kandidátov – Bulharska, Rumunska a Srbska – hovorili o svojich očakávaniach a krokoch, ktoré podnikajú v tejto súťaži. V druhý deň konferencie účastníci prijali deklaráciu a určili organizátora konferencie v roku 2015, ktorým sa stalo mesto Temešvár.

Z VÝSTAVY INSITNÉHO MALIARA JÁNA BAČÚRA V TRŠIĆI. Padinský insitný maliar Ján Bačúr (1937) patrí medzi generáciu starších maliarov, ktorý od svojich začiatkov maľuje svoju rodnú dedinu, obyčaje a každodenný život dedinčanov. Významnou časťou jeho umeleckej tvorby sú poľnohospodárske práce na poli. V rámci doterajších spoločných prác predstavil svoje obrazy v mnohých svetových mestách: v Paríži, Londýne, Lisabone, Washingtone, Madride, Salzburgu, Prahe,… a takmer vo všetkých väčších mestách na Slovensku. Svoju päťdesiatu prvú samostatnú výstavu usporiadal 26. apríla v Múzeu jazyka a písma v Tršići. Organizátorom podujatia, ktoré prebieha pod záštitou Ministerstva kultúry Republiky Srbska, mesta Loznica a Fondácie Babka v Kovačici, je Stredisko pre kultúru Vuka Karadžića, kultúrna ustanovizeň národného významu v Loznici. Výstava obrazov Jána Bačúra (vedľa svojho obrazu V. S. Karadžića) bude otvorená do 10 mája t. r. A. Ch. • KULTÚRA •

Klietka pred domácim obecenstvom Elena Šranková

sobotu 26. apríla vo veľkej sále KIS Kysáč členovia Ochotníckeho divadla KIS pred domácim obecenstvom premiérovo zahrali divadelné predstavenia autorov Svetlany Gaškovej a Branislava Čemana Klietka v réžii Branislava Čemana. Osvedčený herecký tím ani tentoraz nezlyhal, naopak, výkony všetkých možno iba pochváliť. Hrali: Anička Vozárová (Elizabet), Andrej Matúš a Anna Chrťanová-Leskovac (Elizabetini

rodičia), Denisa Miháľová (Elizabetina sestra), Branislav Čeman

PETROVSKÍ INTERNATISTI V BELEHRADE

Bronzové sláviky

(jej partner), Hana Katarína Ďurovková (malá Elizabet), Tatiana

Klinková (chyžná), Ján Jambrich (M1), Miroslav Vozár (M2) a Milan Klinko (M3). Zvuk mal na starosti Dobroslav Filko, svetlo Nenad Leskovac, kostýmy Mária Kohútová, scénografiu kolektív, hudbu B. Čeman a techniku Pavel Surový, Ondrej Srnka a Ondrej Gaško. I keď si možno dej predstavenia každý divák vysvetlil svojím spôsobom, treba sa pochvalne zmieniť o výbere hudby, funkčnej scénografii a mladým autorom zaželať ešte hodne podobných, ba i lepších predsavzatí.

Z ČINNOSTI NOVOSADSKÉHO SPOLKU

Šafárik odcestuje do Nemecka Aneta Lomenová

družbu a spolok nemeckých Slovákov si na máj nasledujúceho roku omaly, ale iste sa začínajú prí- pozval na návštevu šafárikovcov. pravy na oslavy významných Myšlienka o spolupráci sa začala jubileí dvoch slovenských rozvíjať, keď predsedníčka SKC P. ochotníckych spolkov. Jeden je J. Šafárika Katarína Mosnáková v síce v Srbsku a druhý v Nemecku, októbri minulého roku bola na praale na základe ich poslania, cieľov covnej návšteve v Nemecku. Vtedy s predsedom Slovenského spolku v Gomaringene Martinom Válovcom uvažovali o možných spoločných projektoch a spolupráci. V stredu 23. apríla 2014 od Jána Turčana, podpredsedu Slovenského spolku, prišlo aj oficiálne pozvanie. S predsedníčkou koPredseda Martin Válovec a predsedníčka munikovali o spôsobe Katarína Mosnáková v Gomaringene písania projektov, rozdelili si úlohy, stanovili a záujmov, mohli by sme povedať, termín a dohodli si organizačné že ide o veľmi blízke organizácie: veci, takže už teraz môžeme hoSlovenský spolok v Gomaringene voriť o tom, že 9. mája roku 2015 a Slovenské kultúrne centrum P. J. šafárikovci usporiadajú celovečerný Šafárika v Novom Sade. koncert v Gomaringene. V spolupráci dvoch spolkov pre„Cesta do Nemecka bude novou dovšetkým je dôležitý rok 2015, keď výzvou pre naše centrum, ale aj veľnovosadskí Slováci oslávia 95. výro- kou motiváciou pre našich členov, čie spolkovej činnosti a Slovenský ktorí si takýto zájazd určite zaslúžia,“ spolok v Gomaringene 20 rokov od povedala Mosnáková. Plánovaný založenia. S tým cieľom si vedenie koncert bude druhé vystúpenie dvoch spolkov stanovilo usporiadať SKC P. J. Šafárika v Nemecku.

Skvelé speváčky z petrovského gymnázia so svojou profesorkou Annou Medveďovou Jaroslav Čiep

yvrcholením tvorivosti stredoškolákov zo žiackych domovov v Srbsku bola záverečná súťaž žiakov na republikovej Domiáde v Belehrade. Ako nás oboznámila Anna Medveďová, profesorka hudobnej kultúry, záverečné sústredenie žiakov bolo 11. a 12. apríla. Sem sa dostali víťazi piatich obvodových súťaží žiackych domovov v našej krajine, ktorí súťažili v jednotlivých kategóriách. Na tohtoročné záverečné stretnutie sa prebojovali aj internatisti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Petrovskú výpravu v Belehrade na súťaži, resp. tvorbe literárnych prác na určené témy reprezentoval Michal Belička. Spolu s Ivanou Faďošovou sa Belička predstavil aj kostymérskou inštaláciou na • KULTÚRA •

výstave ručných prác. A to, že je toho času na gymnáziu skupinka kvalitných speváčok, dosvedčila získaná tretia cena v rámci štátnej súťaže. Túto bronzovú odmenu do Petrovca prinieslo kvinteto žiačok: Anna Berédiová, Ľudmila Ragová, Sára Krížová, Michaela Tárnociová a Naďa Paculová, tri Selenčanky a dve Pivničanky. Profesorka A. Medveďová, ktorá s nimi pracuje tri roky, im ukázala cestu, ako priniesť niečo nové do žánru populárnej hudby. Svojím viachlasným spevom a za pomoci papierových pohárov petrovské žiačky oslovili nielen hodnotiacu komisiu, ale aj obecenstvo. Žiačkam a profesorke tento úspech dlho zostane v pamäti, ako aj pozitívne dojmy z dobre zorganizovanej súťaže v Belehrade. Fotografia z internátneho archívu

19 /4594/

10. 5. 2014

Kultúra 21. HLOŽIANSKA PALETA

Hlbiny Dunaja na plátne Monika Necpálová

j vám čosi ťahá oči? Možno kvety na úbočí, možno vody Dunaja, čo sa vpili do plátna. Ovlažili sa vo farbách hlbín a zostali zvečnené. Už neplatí okrídlené panta rhei, na Hložianskej palete rieka stáva sa nehybnou, aby na obrazoch prečkala i ťažké časy. Možno aj to je zmyslom výtvarného umenia – zachovávať obraz terajšej krásy prírody i človečenstva. V kultúrnom dome počas Dňa Hložian (3. mája) otvorili 21. Hložiansku paletu, spoločnú výstavu obrazov, pod organizačným patronátom Kultúrno-umeleckého spolku Jednota Hložany, výtvarnej skupiny Pod lipami. Na otvorení podujatia hostí privítal Ján Bohuš, predseda Rady Miestneho spoločenstva, poďakujúc sa za záslužnú činnosť tamojším spolkom. Do tretieho desaťročia pravidelného organizovania Hložianskej palety sme

POETICKO-HUDOBNÉ PÁSMO V STAREJ PAZOVE

Obrazy zdobili kultúrny dom v Hložanoch vstúpili slovami výtvarného kritika Vladimíra Valentíka: „Uplynulo dvadsať rokov od obnovenia organizovanej výtvarnej činnosti v Hložanoch. Pred dvadsiatimi rokmi väčšina výtvarníkov, ktorí vystavujú aj na tejto výstave, uvažovala, žeby bolo dobre každoročne sa takto stretávať, lebo Hložany sú osada, ktorá má mnoho výtvarníkov.“ Popri Padine a Kovačici aj v Hložanoch

Pozdrav jari Anna Lešťanová

je jednoduché každoročne zoskupiť aktívnych výtvarníkov. Postupne sa pridávajú aj výtvarní umelci z Kysáča, Petrovca a ďalších osád. „Výstava prináša štandardné práce výtvarníkov, na ktorých sme zvyknutí,“ uvádza nás do ich tvorby Vladimír Valentík, „výtvarníkov, ktorí boli priekopníkmi výtvarnej činnosti v Hložanoch.“ Takým je aj Karol Bartoš, ktorý

Andrej Simendić, Dária Strišková, Aňa Ardalová, Ela Balážová, Sandra Opavská, Mia Verešová, Branislav Pop, Jana Rumanová, Ema Kočišová a Miloš Simonović. Verše sa prelínali s hudbou známych skladateľov a témami z filmov, o čo sa postarali Stela Mravíková, Dária Kabasová, Anna a Marína Domoniové (zahrali na flaute), Ivor a Milan Šašovci (na husliach), Viktor Striško (na gitare) a Anabela Stošićová (na klavíri). Na konci poeticko-hudobného pásma Anna Simonovićová, vedúca literárnej spoločnosti,

cieľom pestovať recitačné umenie členovia Literárno-recitačnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, programo vej formy pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, pre milovníkov krásneho slova a hudby pripravili v stredu 16. apríla v Klube VHV poeticko-hudobné pásmo pod názvom Po- Priniesli pozdrav jari, i keď sa stredajší deň viac podobal na zimný zdravte jar s nami, veršami a skladbami. V programe sa sa poďakovala nielen účastníkom programu, zúčastnili všetci recitátori, ktorí vystúpili na ale aj učiteľkám a profesorkám, ktoré s mladými obecnej prehliadke recitátorov a prezento- recitátormi pracovali, a to sú Lýdia Gedeľovská, vali tak tento spolok, ako aj rovnomennú Irena Babíková, Miruška Stošićová, Miruška Kočišová a Andrea Dvornická-Machová. základnú školu:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa po vlaňajšej jubilejnej výstave vrátil medzi výtvarníkov a priniesol pred oči publika obraz bútľavého stromu vytvorený pastelom. Na tohtoročnej palete sme mohli vidieť pravidelne sa prezentujúcich výtvarníkov – Branislava Galamboša, Juraja Galamboša, Jána Bartoša, Jána Chlpku, Samuela Chlpku, Annu Nestorovićovú, Milinu Balážovú i Vesnu Bartošovú. Prvýkrát vystavovala Michaela Balážová so svojou kresbou zátišia. Práce, ktoré sú vystavené, čerpajú námety z dunajských vôd. Dominujú krajinomaľby, nezanedbáva sa ani portrétna tvorba, kde treba vyzdvihnúť najmä Branislava Galamboša. Hosťom výstavy bol akademický maliar Pavel Čáni z Kulpína, ktorý si tak zaspomínal na jednu z prvých svojich samostatných výstav v Hložanoch. Výtvarníci sa prikláňajú k vlastným osvedčeným technikám. Dominuje olejomaľba, pastel, tempera, akvarel. Za všetkých prítomných vyslovme jedno prianie: Výnimočnosť jemnocitu Hložianskej palety nech je i v treťom desaťročí devízou výtvarného umenia a krištáľovým prameňom tvorby tunajších výtvarníkov.

ZO ZASADNUTIA MOMS V KOVAČICI

V záujme čulejšej činnosti Anička Chalupová

piatok 25. apríla v malej sieni Miestneho spoločenstva Kovačica bolo tretie tohtoročné zasadnutie kovačických matičiarov. Predsedníčka MOMS Mária Kováčová privítala prítomných členov, v krátkosti ozrejmila navrhnutý rokovací program a prečítala správu o činnosti MOMS v uplynulom jednoročnom období. V správe zdôraznila dobrú spoluprácu kovačických matičiarov so všetkými MOMS, združeniami, ustanovizňami a inými v osade a v okolí. Okrem toho predsedníčka Kováčová povedala, že sa návrh plánu práce veľmi nelíši od toho doterajšieho, doplnený je iba novými ideami a návrhmi, ktoré by mohli prispieť k čulejšej aktivite MOMS v tomto prostredí. Správu o finančných prostriedkoch, ktorú podala pokladníčka Zuzana Hrková, prítomní členovia schválili. Už dlhšie je známe, že MOMS, tak ako všetky iné, zápasí s finančnými problémami. I keď je peňazí v pokladnici málo, v MOMS sa predsa snažia pomôcť tým, ktorí takú pomoc potrebujú a reprezentovať svoje prostredie na najvyššej úrovni. Členovia MOMS na zasadnutí rokovali aj o kandidátoch na matičné uznania za rok 2013. Pri tejto príležitosti predsedníčka Kováčová udelila pamätné listiny Martinovi Marčekovi, Pavlovi Jaškovi, Lýdii Mravíkovej, Anne Pišpeckej, Anne Kukučkovej a Martinovi Povolnému (UNIKO) za spoluprácu a činnosť na roli dedičnej, v zachovaní slovenskosti a slovenského povedomia. • KULTÚRA •

DESAŤ ROKOV KOMORNÉHO ZBORU NÁDEJE

ti členiek jubilujúceho zboru, ktoré piesňami zachovávajú slovenskosť a vystupujú tak v našich prostrediach, ako i v zahraničí, povedala Kvetoslava Imreková. Spomenula aj neľahké

spev. V ďalšej práci vzorom im bol komorný zbor zo Selenče. Nie div, že počas svojej umeleckej púte spolupracovali práve s ním. V oslavný deň prítomní na koncerte mali ozajstný duchovný pôžitok zo zvonivých hlasov speváčok KZ Nádeje a potom i z hlasov známeho Komorného zboru Zvony zo Selenče. Ešte mohutnejšie zazneli Zvony a Nádeje spoločnými hlasmi (zvlášť prednes Otče náš,

začiatky založenia zboru, keď v apríli roku 2004 Anna Valašeková a Anna Stojnevová zoskupili záujemkyne o

ktorý si na nebesiach, so sólovým spevom Leonóry Súdiovej). Vrcholom oslavného večierka bol výstup

Koncert k oslave Elena Hložanová

ri príležitosti oslavy 10. výročia sa konal v nedeľu 4. mája v Pivnici koncert Komorného zboru

Komorný zbor Nádeje

Nádeje. Hostí v preplnenej kinosále privítala predsedníčka zboru Miluška Macková. O vytrvalosti a úpornos-

K VÝSTAVE PLACES OF DESIRE ALEBO UMELECKÁ SCÉNA: BREMEN V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Dočasná rajská záhrada Oto Filip

emecké umelecké Brémy sa na celý mesiac, od 4. apríla do 4. mája, presťahovali do Nového Sadu. Odpoveď na Krása tichej krajinky otázku prečo ozrejmuje sprievodkyňa výstavou Places of Desire Sonja Jankov: – Uvedené podujatie sa ocitlo v Novom Sade predovšetkým vďaka Andrejovi Tišmovi, ktorý pred niekoľkými rokmi navštívil Brémy. Mal tam samostatnú výstavu a zoznámil sa s kustódkou podujatia Marikke Heinz-Hockovou. Tá zoskupila osem umelkýň, • KULTÚRA •

Sonja Jankov

s ktorými riadne spolupracuje a stanovila im zadanie menom Nový Sad. Názov nášho mesta preložili a pochopili ako novú rajskú záhradu. Z toho v podstate i vyplynul názov Places of Desire... – vyzdvihuje Sonja. Väčšina prác autoriek z Nemecka vznikla účelovo pre Múzeum súčasného umenia Vojvodiny.

Všetky sa však vyznačujú bližšou alebo vzdialenejšou tematickou spätosťou s menom Nového Sadu, vnímanom v prvom rade ako reminiscencia rajskej záhrady. Podujatie sa začína jej symbolickým znázornením, tiež videozábermi z Tišmovho pobytu v Brémach, aby pokračovalo inštaláciou. Tá je prestávkou, počas ktorej návštevník má možnosť oddýchnuť si, zapáliť si 19 /4594/

zborov Zvony a Nádeje, orchestra Zvonivá cimbalovka zo Selenče a pivnického cirkevného spevokolu pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho. Predniesli piesne, ktoré naštudovali na seminári Nová pieseň v Pivnici. Komornému zboru Nádeje sa počas desaťročnej plodnej činnosti podarilo vydať dve cédečká. Pri príležitosti 10. výročia pribudlo tretie. Pre toto si okrem vlastných zvolili aj piesne spojeného spevokolu (Nádeje a cirkevný zbor) a KZ Zvony, ktoré nahrali v apríli toho roku v chráme Božom v Pivnici. Pri príležitosti významného jubilea sa verejne poďakovali všetkým, ktorí pomohli, aby zbor pôsobil, tiež Anne Stojnevovej, vedúcej KZ Nádeje, Jurajovi Súdimu, vedúcemu KZ Zvony, Jánovi Zahorcovi, pivnickému farárovi za spoluprácu s cirkvou, a M. Mackovej, predsedníčke KZ Nádeje. Nakoniec spoločne zaznela pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi, tak na javisku, ako i v obecenstve. Daj Boh šťastia v ďalšej práci zboru Nádeje, úspešnú činnosť, ktorá vyžarovala teplom aj z tohto oslavného koncertu.

cigaretu a dať si pohárik páleného, listovať v časopise autorky, predtým než sa vydá v ústrety obzeraniu ďalších malieb a grafík. Niektoré z nich sú inšpirované renesančným umením, iné zase politickými procesmi v Rusku, tretie rôznymi korešpondenciami, štvrté nástrahami konzumnej spoločnosti. Chvíle a náznaky úsilia o večnosť sa striedajú, skôr prameniac jedna v druhej, než si odporujúc. No pochopiť ich všetky je ťažké, lebo každý v danom momente vidí čosi iné. Aj o tom je táto výstava: skôr podnetom uvažovať nad časom a jeho okamihmi v dvoch vzdialených, ale umením spríbuznených mestách, ako akýmsi tematickým podujatím autorov ich či našich.

10. 5. 2014

Kultúra DIVADELNÝ SÚBOR NA SLOVENSKU

Palančania na Palárikovej Rakovej Elena Hložanová

dňoch 23. – 28. apríla na Slovensku prebiehala 47. národná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby. Okrem šiestich vybraných súborov z celého Slovenska zúčastnili sa aj ochotníci zo Srbska, divadelná skupina MOMS z Báčskej Palanky s predstavením Život je čudo. Palančania sa na prehliadku dostali ako víťazi minuloročného festivalu DIDA v Pivnici. Autorkou textu je Elena Hložanová, pod réžiu sa podpisujú Katarína Hitzingerová a E. Hložanová. Hrajú Jozef Chrček a Emília Lazićová.



Zároveň uplynulo desať rokov od podpísania memoranda o spolupráci DIDA a Palárikovej Rakovej. Čo spája tieto dva festivaly? Na Palárikovej Rakovej sa môžu zúčastniť súbory, ktoré hrajú pôvodnú slovenskú dramatickú tvorbu, či už klasikov alebo súčasných autorov. Právo účasti na festivale DIDA majú inscenácie predlôh dolnozemských autorov, ak priamo alebo nepriamo hovoria o živote Slovákov na Dolnej zemi. Víťazi Palárikovej Rakovej podľa memoranda majú právo účasti na festivale DIDA a víťazi festivalu DIDA na Palárikovej Rakovej. Víťazom Palárikovej Rakovej 2014 sa stalo predstavenie Staroba Divadelného súboru Jána Cha-

lupku Mesta Brezno. Brezniansky súbor v roku 2015 pohostinsky vystúpi na festivale DIDA v Pivnici. Krajania z Báčskej Palanky boli slávnostne prijatí starostom v Obecnom úrade Raková, zúčastnili sa na Spomienkovej slávnosti pri soche Jána Palárika a slávnostnej svätej omše v kostole, tiež v Rakovej. Nasledovalo slávnostné otvorenie festivalu, na ktorom bolo prítomných mnoho vzácnych hostí, medzi inými Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na slávnostnom otvorení ocenenia dostali zaslúžilí jednotlivci, a to: Stanislav Grečmal, osvetový pracovník, herec, scenárista, režisér. Druhou ocenenou osobnosťou je Ladislav Vagaday, in memoriam,

za tvorivé hodnoty vo vzťahu k Palárikovej Rakovej, za jeho divadelnú i spoločenskú charizmu. Pre naše prostredie je zaujímavé ocenenie, ktoré sa dostalo Jánovi Kmeťkovi, hercovi, režisérovi, organizátorovi z Pivnice. Udelili mu Cenu Obce Raková za dlhoročnú spoluprácu pri rozvoji kultúrneho a spoločenského života v obci. Palanské predstavenie Život je čudo dôstojne prezentovalo festival DIDA na Slovensku, malo priaznivé ozveny a účastníci krásny zážitok, na ktorý budú s úctou spomínať. Zároveň sú vďační Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý každoročne finančne podporuje výmenu víťazov dvoch totožných festivalov na Slovensku a v Srbsku.

RECENZIA

Zborník prác z konferencie v Trnave Zborník prác: Srbsko-slovenské vzťahy (z histórie, súčasnosti a budúcnosti) ; Srpsko-slovačke veze (iz istorije, sadašnjosti i budućnosti). Bratislava : Spolok Srbov na Slovensku ; Bačka Palanka : Logos, 2014. Michal Ďuga

rednedávnom sa nám dostal do rúk zborník prác z medzinárodnej konferencie, ktorá pod názvom Srbsko-slovenské vzťahy (z histórie, súčasnosti a budúcnosti) prebiehala 4. októbra 2013 v Trnave. Konferencia sa konala pod záštitou Veľvyslanectva Republiky Srbska v Bratislave a dekana Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave a na jej organizácii sa okrem spomenutej fakulty ešte podieľal aj Spolok Srbov na Slovensku. Hneď na začiatku treba pripomenúť, že tento zborník obsahuje príspevky z tejto už v poradí druhej konferencie o srbsko-slovenských vzťahoch, ktorá prebiehala na území

www.hl.rs

Slovenska. Prvá konferencia na túto tému sa uskutočnila roku 2011 v Bratislave a bola organizovaná pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a päťstého výročia jestvovania Srbov na tom území. Druhá konferencia bola vlastne pokračovaním vo výskume vzájomných vzťahov s cieľom, aby sa odpovedalo aj na tie otázky, ktoré boli tou prvou iba načrtnuté. Dokonca, ako to vo svojom príhovore na druhej konferencii zdôraznil Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, podujatia tohto druhu sú veľmi dôleži-

Informačno-politický týždenník

té najmä z hľadiska upevňovania spoločných hodnôt oboch takých blízkych národov: „Spoločne vieme, že dejiny a kultúra, ale aj tradície, sú neoddeliteľnou súčasťou každého z nás. Ovplyvňujú našu prítomnosť, aj budúcnosť. A nie je to inak ani v prípade slovensko-srbských vzťahov.“ Konferencia v Trnave trvala iba jeden deň, avšak aj napriek tomu zoskupila veľký počet autorov tak zo Srbska, ako i zo Slovenska. Zo Srbska na nej účinkovali alebo zaslali svoje príspevky: Ljubivoje Cerović, Goran Vasin, Nebojša Kuzmanović, Slobodan Bjelica, Saša Marković, Dejan Mikavica a Zdenko Pop. Zo Slovenska účasť mali: Jozef Šimončič, Tibor Mikuš, Ján Jankovič, Bohumil Chmelík, Samuel Jovankovič, Maroš Melichárek, Peter Mulík a Matea Bucalo; príspevky všetkých autorov tento zborník aj obsahuje. Treba pritom spomenúť, že príspevky v zborníku sú uverejnené v tom jazyku, v ktorom boli napí-

sané. V súvislosti s tým nám chýba resumé príspevkov aj v druhom jazyku, ktorý je v zborníku zastúpený. Je síce pravda, že niektoré príspevky obsahujú aj abstrakt, ale ten je často iba v pôvodnom jazyku, prípadne aj v angličtine. Ako pozitívum vyzdvihujeme obrázkovú prílohu z konferencie, ale zároveň vyčítame vydavateľom, že sa nepostarali aspoň o vypracovanie menného, ak už nie aj miestneho registra. Nakoniec iba konštatujme, že tento zborník bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbska a Kancelárie pre spoluprácu s diaspórou a Srbmi v regióne. Veríme pritom, že bude vzácnou pomôckou a podkladom na ďalšie výskumy srbsko-slovenských vzťahov, lebo táto oblasť určite obsahuje ešte mnoho nepreskúmaného, neodhaleného a možno aj úmyselne skrytého. • KULTÚRA •

ÚSPEŠNÁ ČINNOSŤ BIELOBLATSKÝCH MATIČIAROV

V znamení jubilea Vladimír Hudec

zasielanie kalendára do zahraničia. Finančné prostriedky na činnosť získavali hlavne na súbehoch, avšak nemalú podporu mali od Miestneho spoločenstva, mesta Zreňanin a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

– povedala nám Jarmila Hromčíková, predsedníčka bieloblatských matičiarov. – Vcelku našu činnosť hodnotím ako úspešnú. Mali sme oslavy, ktoré pre nás boli dôležité, už aj preto, že sme si prvýkrát pripomínali príchod Slovákov do našej osady. V rámci osláv sme najprv mali hostí zo Slovenska, čo symbolizovalo príchod Slovákov na Dolnú zem. Mali sme aj hostí, folklórny súbor a maliarov z Padiny, čo tiež bola svojrázna symbolika, vzhľadom na

iestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate, jeden z prvých obnovených, mal v minulom roku čulú činnosť. Hlavným podujatím boli oslavy 130. výročia príchodu Slovákov do tejto osady. Okrem toho folklórna skupina po niekoľkých rokoch, v spolupráci s choreografom Jánom Slávikom a hudobníkom Jánom Zvarom-Mocom, nacvičila novú choreografiu. Vystúpili na Festivale zvykov a obyčají v Aradáči a dvakrát boli na Slovensku, v Nesvadoch a Príbelciach. Na sklonku roka uvítali krajanov zo Slovenska, z Važca. Bieloblatskí matičiari so svojimi hostiteľmi v Príbelciach na Slovensku V súlade so zachodenou praxou MOMS vlani vydal nástenný kalendár – Vďaka tomu, ale aj finančnej to, že do Bieleho Blata sa sťahovali s fotomotívmi z tejto osady, ktorý podpore Úradu pre Slovákov ži- práve Slováci z tejto osady. Chýbala v akcii zbierania členského rozdelili júcich v zahraničí a Pokrajinského však plánovaná záverečná časť osláv všetkým členom. Kalendár doručili sekretariátu pre vzdelávanie, správu – premiéra monografie Bieleho i bieloblatským rodákom žijúcim a národnostné spoločenstvá sme Blata, ktorú náš tajomník Adam v iných prostrediach, ale pre vyso- realizovali vytýčený plán, ktorý bol Jonáš pripravil, ale z technických ké finančné náklady zredukovali pre naše podmienky príliš náročný, dôvodov kniha nebola vytlačená,

POZNÁMKA

Hložanci, vraj, neradi divadlo Juraj Bartoš

abúdanie je proces pomerne prirodzený, ktorému ale treba čeliť, najmä vtedy, keď niekto – či už náročky alebo nie – vsádza na jeho úradovanie. V tomto zmysle si posvietime na správu týkajúcu sa činnosti Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch roku 2013, ako i plánu činnosti a finančného plánu tohto spolku na rok 2014. Výročná schôdza KOSJ sa konala v polovici februára a v správe o činnosti sa o. i. uvádza: „S realizáciou uskutočneného môžeme byť spokojní, a jedinú pripomienku môžeme dať na neaktívnu divadelnú odbočku. Je • KULTÚRA •

to z toho, že sa už dlhší čas prejavuje slabý záujem pre divadelné ochotníctvo v osade.“ Prvá veta neodráža neutešenú skutočnosť verne, keďže v rámci KOSJ, už dávnejšie, žiadna divadelná sekcia neexistuje. Druhá veta je doslova a dopísmena nepravdivá, lebo tvrdenie, že v osade je slabý záujem o divadlo, proste neobstojí, čo tu dokážeme pomocou zopár faktov. Hložanci naposledy hrali divadlo roku 2008, keď žiaci tamojšej základnej školy 24. mája mali premiéru inscenácie Mrnčo kráľom v réžii Jana Čániho z Petrovca. Obecenstvo síce onehdy nenaplnilo sieň Domu kultúry úplne, avšak mladučkým hercom sa ušli početné potlesky, ako sa hovorí, na

otvorenej scéne. Aplauzy však nijako nemožno adresovať na konto vedenia spolku. Jednak preto, že si režisér Čáni poriadne dlho musel počkať na dohodnutý honorár, jednak z toho dôvodu, že sa vtedy deti s Mrnčom reprízovo predstavili iba raz, najmä však preto, že vedúci KOSJ nepodnikajú nič konkrétne na oživení divadelnej činnosti v dedine. O „divadelnom nezáujme“ občanov Hložian svedčia aj iné skutočnosti. Hložanci v rokoch 1988 – 1996, keď sa tu divadlo hrávalo sústavne, vedeli sálu DK naplniť k prasknutiu. Hložianski divadelníci sa najmä v období, keď tam ako režisér pôsobil profesionálny herec Miroslav Fábry z Čelareva, dopracovali na pozoruhod19 /4594/

takže sme premiéru naplánovali na tento rok. Za svojrázny úspech považujem skutočnosť, že sa nám podarilo dvakrát v roku odcestovať na Slovensko. O všetkom tomto sa hovorilo aj na výročnom zhromaždení, ktoré usporiadali v sobotu 3. mája. Okrem domácich členov Matice boli prítomní predstavitelia MOMS z Vojlovice, Hajdušice, Zreňanina, Aradáča a Kysáča, ako aj predstavitelia spoločenského, kultúrneho a cirkevného života v osade. Správu o činnosti a finančnú správu schválili jednohlasne. Nemali poznámky ani na Správnou radou MOMS navrhnutý plán práce, ktorým si vytýčili, že budú organizovať folklórne a divadelné predstavenia a prednášky. V spolupráci so základnou školou budú podnecovať zapisovanie detí do slovenskej triedy, resp. na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Naďalej budú zveľaďovať činnosť folklórnej skupiny zapisovaním nových členov a nacvičovaním nových choreografií. A, samozrejme, vystupovať na domácom javisku a na javiskách v iných osadách, ako aj na slovenských festivaloch vo Vojvodine. Čo nevidieť by tlačou mala vyjsť spomínaná monografia, ktorú predstavia verejnosti. Pravdaže, budú pestovať a rozširovať spoluprácu so Slovenskom… Netreba pochybovať, že tento plán uskutočnia, práve tak ako to robia už viac ako 20 rokov od obnovenia MOMS roku 1991. Foto: z archívu MOMS nú úroveň. Nie div, že si niekoľkí z nich s úspechom zahrali aj v inscenáciách Slovenského vojvodinského divadla. Konečne vari o „nezáujme o divadlo“ v Hložanoch nesvedčí aj skutočnosť, že členky tamojšieho Spolku žien Slovenka už dávnejšie odchádzajú na divadelné predstavenia do Nového Sadu a Petrovca? Plán práce KOSJ na rok 2014 zakotvuje – rovnako ako plány práce na roky predchádzajúce – nácvik detskej divadelnej hry, účasť divadelníkov na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, ich vystúpenia v susedných osadách, ako i organizovanie divadelných predstavení divadelných súborov z iných prostredí v Hložanoch. Na činnosť neexistujúcej divadelnej sekcie, podľa finančného plánu, sa má odviesť 50 000 dinárov. Zabúdanie je síce proces pomerne prirodzený, netreba ho však zneužívať, tobôž nie v rovine kultúry; či nie?

10. 5. 2014

Kultúra CELOSLOVENSKÝ FESTIVAL V PREDNESE

V šľapajach Terézie Vansovej má trochu odlišný historický vývoj, ich prednes naoanská Bystrica ako zaj možno popri perla Horehronia účastníčkach zo stala sa domovom Slovenska vyvážiť Vansovej Lomničky. zlatom. Festival umeleckého Piatkový večer prednesu žien v poézii bol večerom ľúa próze sa v meste konal bostného slova. 25. a 26. apríla už po „Hostitelia nás 47-krát. Podujatie, kovzali na divadelnajúce sa v priestoroch né predstavenie Štátnej vedeckej knižniposlucháčov Face, zastrešuje Únia žien kulty dramaticSlovenska, Ministerstvo kých umení pod kultúry SR, Štátna vedectitulom Dialógy ká knižnica – Literárne Miriam Murtinová, porotkyňa Slavomíra Očenášová lásky. Išlo o koláž a hudobné múzeum a Anna Hrnčiarová v pozadí s portrétom Terézie ľúbostných textov Banská Bystrica a Krajská Vansovej (zľava) organizácia Únie žien Slovenska Anne Hrnčiarovej z Lalite porot- z literatúry,“ rozpráva nadšene covia v II. kategórii umeleckého o svojich dojmoch z návštevy Banská Bystrica. Medzi najlepšími recitátorka- prednesu poézie udelili tak isto Banskej Bystrice Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien v mi sa objavili už po siedmykrát strieborné pásmo. Na podujatí sa stretlo približne Padine, ktorá sa už roky venuje aj víťazky recitačnej súťaže vo Vojvodine, ktorú organizuje Aso- štyridsať recitátoriek zo všet- príprave recitátoriek na súťaž, ciácia slovenských spolkov žien. kých kútov Slovenska. Osobit- dodávajúc: „Študentov pripravoNa Vansovej Lomničke obe dámy nú pochvalu si vyslúžili práve val Juraj Sarvaš, významný herec, žali úspech. Miriam Murtinovú zástupkyne z Vojvodiny. Porota režisér a pedagóg, zároveň jeden z Hložian porota zaradila v II. ich už na začiatku označila za z porotcov Vansovej Lomničky. kategórii v umeleckom prednese víťazky. Prihliadnuc na to, že dol- Sledovať hercov na javisku bolo prózy do strieborného pásma. nozemská slovenčina predsa len pre nás zážitkom, ale aj školou

Monika Necpálová

prednesu zároveň.“ Súťažiace v troch vekových kategóriách v poézii a próze priniesli niekoľko zaujímavých textov. Porotu obzvlášť pri rozboroch prednesov v záverečný deň súťaže zaujal text Anny Hrnčiarovej o Márii Terézii. „Báseň som si vybrala zo starej školskej čítanky. Veľmi ma zaujímala historická téma, a to, čo Mária Terézia urobila pre Slovákov, ktorí odchádzali na Dolnú zem. Zároveň,“ dodáva s humorom naša recitátorka, „chcela som poukázať na paralelu života a usilovnosti dvoch veľkých žien, dvoch Terézií – Terézie Vansovej a Márie Terézie.“ Vďaka Anne Hrnčiarovej sa všetci prítomní dozvedeli aj čo-to z dolnozemských reálií. Podebatovalo sa o príchode Slovákov na Dolnú zem, o tom, odkiaľ ktoré rody a priezviská pochádzajú. Ba dokonca sa našli aj spoločné korene a príbuzenské vzťahy medzi porotcami, niektorými súťažiacimi a Vojvodinčanmi. Vansovej Lomničke môžeme vďačiť nielen za pestovanie slovenčiny ako reči, ale aj za neustále obnovovanie kumštu recitácie. Recitácia je totiž umenie, ktoré píše poéziu i prózu do riadkov duše auditória. A ten, kto počúva v metaforách, dokáže tancovať i v daždi...

UČITELIA NA SLOVENSKU

Odborný seminár Zuzana Lenhartová

dborný seminár pre učiteľov zo zahraničia, a to zo slovenského jazyka, literatúry, dejepisu, občianskej výchovy a ďalších predmetov sa uskutočnil v dňoch 23. – 25. apríla v Žiline na Slovensku. Okrem učiteľov z Rumunska zúčastnilo sa na ňom 47 učiteľov zo Srbska, a to zo Selenče, z Pivnice, Silbaša, Kulpína, Petrovca, Hložian, Kysáča,

www.hl.rs

Učitelia na seminári na Slovensku

Nového Sadu, Čelareva, Báčskej Palanky, Padiny a Kovačice. Okrem zaujímavých prednášok a prezentácie stredných odborných škôl účastníci seminára navštívili pamätihodnosti Žilinského kraja. Obzreli si Slovenský

Informačno-politický týždenník

orloj a námestia v Starej Bystrici, plavili sa na pltiach po Váhu, navštívili Demänovskú jaskyňu slobody, gymnázium v Martine, strednú odbornú školu v Ružomberku. Po ukončení seminára všetci účastníci dostali zaujímavé

darčeky, knihy i mapy pre svoje školy. Úspešný seminár zorganizovali a finančne podporili Žilinský samosprávny kraj a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. • KULTÚRA •

Keď stromy „okalíme“, budú biele?! Anna Horvátová

N SÓLISTICKÝ RECITÁL MAREKA STUPAVSKÉHO V BRATISLAVE. Marek Stupavský (1996), mladý pianista z Nového Sadu, 25. apríla koncertoval na Slovensku, v Základnej umeleckej škole (ZUŠ) Daliborovo námestie v Bratislave. Mladý pianista sa bratislavskej verejnosti predstavil večerným recitálom. Koncert bol mimoriadne kvalitný a početní milovníci klasickej hudby z jeho sólistického koncertu, na ktorom odznel pestrý repertoár, mali výnimočný zážitok. Stupavský výstižne predviedol skladby svetových klavírnych skladateľov: F. Chopina, L. van Beethovena, J. S. Bacha, D. Radića a A. Scriabina. Bol to zároveň prvý sólistický recitál, ktorý sa uskutočnil na novom klavíri v koncertnej sieni spomínanej ZUŠ. Mladý umelec nástroj predstavil v jeho plnej kráse a poukázal na jeho mimoriadnu umeleckú a interpretačnú kvalitu. Koncertom poukázal na svoj mimoriadny talent a urobil prvý umelecký krok v slovenskej metropole. Marek Stupavský sa v nasledujúcom školskom roku plánuje ďalej hudobne vzdelávať práve na tejto škole (ZUŠ), kde si zdokonalí talent. (Na snímke J. Siromu: z koncertovania mladého umelca v Bratislave.) A. Ch.

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na máj Anna Lešťanová

amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova v utorok 6. mája v miestnostiach tamojšej galérie usporiadali tlačovú konferenciu, na ktorej predstavili najnovší kultúrny informátor. Máj je mesiacom divadla a Stará Pazova v dňoch 16. až 24. mája bude hostiteľkou 52. Prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny. Na tejto pokrajinskej prehliadke vystúpia divadelné súbory z Nových Bánoviec, Kovinu, Sivca, Senty, Crvenky, Sriemskej Mitrovice, Žablja a z dediny Jaša Tomić. Ani v tomto mesiaci nechýbal bohatý filmový repertoár a pre milovníkov výtvarného umenia zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova a Zväzu • KULTÚRA •

ochotníkov Obce Stará Pazova naplánovali početné výstavy. Práve v utorok 6. mája v aule divadelnej sály v organizácii novobánovského Združenia výtvarných umelcov Leonardo slávnostne otvorili výstavu sôch Rudolfa Cetinića. Oslava Dňa školy ZŠ hrdinu Janka Čmelíka je na programe 14. mája v divadelnej sále. Pre najmladších občanov Staropazovskej obce zamestnanci strediska pripravili detské divadelné predstavenia a v samotnom meste je divadelné predstavenie Peter Pán na programe 17. mája. V druhej polovici mesiaca sa v Starej Pazove uskutoční tak obecná prehliadka folklórnej tvorby pre dospelých (25. mája), ako i oblastná prehliadka folklórnej tvorby pre dospelých (31. mája).

eodmysliteľnou symbolikou veľkonočných sviatkov okrem kraslíc, varených vajíčok, varenej šunky a huspeniny sú aj vybielené stromy. A tú prácu nárečovo ani nevieme inak pomenovať, len že „kalíme stromy“. Samozrejme, stromy „nekalíme“, lebo sloveso kaliť v spisovnej slovenčine má tieto významy: – spôsobovať zakalenie niečoho priehľadného, čistého, mútiť, znečisťovať – kaliť vodu...; – kaziť, narúšať, ničiť: kaliť deťom radosť, kaliť niekomu šťastie, kaliť náladu, kaliť priateľské vzťahy...; – technicky zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu zohrievaním a prudkým ochladením: kaliť oceľ, kaliť sklo. V prenesenom zmysle sa povie kaliť nových ľudí, teda skúšať, zoceľovať v boji. Sloveso kaliť sa znamená stávať sa kalným, mútnym, nepriehľadným, nečistým: voda, víno sa kalí; Rieka sa kalí, múti (od bahna).; Obloky sa kalili (zrážala sa na nich para). V prenesenom význame sa môže aj takto povedať: Oči sa kalia slzami.; Nad Tatrou sa nebo kalí (zaťahuje

sa, pokrýva sa mrakmi). Aj keď chceme označiť, že niečo sa kazí, narúša sa, ničí sa, povieme, že sa kalí, napr.: Zhoda začala sa kaliť. Ešte jeden význam má toto sloveso: stávať sa tvrdým, pevným, odolným, zoceľovať sa: robotnícka trieda sa kalí v boji... Tak čo teda robíme so stromami, keď ich natierame štetcom a vápnom?! No predsa robiť bielym, belostným, čistým (vodou a slnkom alebo chemicky) je bieliť / vybieliť. Bieli sa plátno, bielizeň. Natierať stenu riedeným vápnom je tiež bieliť: bieliť izbu, stenu, dom; kostol bol pekne vybielený. Nie je od veci spomenúť, že sloveso bieliť slovenčina neobmedzuje používať aj v zmysle okrajovať, lúpať, zbavovať kožky alebo kôry (o ovocí, zemiakoch, dreve ap.): bieliť jablká, uhorky, zemiaky; je to síce nárečovo, ale predsa ho slovník nevylučuje použiť v tomto význame. Výraz vybielený / vybieliť je príznačný aj pre novinárske remeslo; totiž neraz sa musí ostrejšie zasiahnuť, resp. pri tlačovej cenzúre skonfiškovať text, takže ostane prázdne miesto a noviny vyjdú vybielené.

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Členovia Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy v sobotu 26. apríla usporiadali prvý medziobecný výtvarný tábor, na ktorom sa zúčastnilo 22 umelcov hlavne zo susedných sriemskych obcí. Akcia sa konala v miestnostiach tohto združenia (v niekdajšom Remeselníckom dome). SEČANJ – VELIKA PLANA. Prednedávnom členovia súboru Babylon SD VHV pôsobiaceho pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka vystúpili na dvoch prestížnych festivaloch – na Medzinárodnom festivale GEST v Sečnji a na Divadelných dňoch MASUKA vo Veľkej Plane, kde opäť dosiahli 19 /4594/

pozoruhodné výsledky.

a. lš. KYSÁČ. Premiéra detského divadelného predstavenia Aká MUCHA, taký... v réžii Jána Privizera sa uskutoční v sobotu 10. mája o 19.00 vo veľkej sále KIS Kysáč. E. Š. NOVÝ SAD – VÝZVA. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v dňoch 23. – 25. mája organizuje školenie pre moderátorov. Organizátori vyzývajú záujemcov, aby sa prihlásili na školenie, ktorého cieľom je vypestovať a zveľadiť moderátorov pre menšinové a celomenšinové podujatia. ÚKVS

10. 5. 2014

Kultúra • Oznamy 

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica

V nedeľu 4. mája v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici bol kultúrno-umelecký program z príležitosti osláv 2. výročia mužského komorného zboru Skala, ktorý zo dňa na deň dosahuje čoraz lepšie úspechy. V súčasnosti má šestnásť kvalitných spevákov, ktorých vedie učiteľ hudby Pavel Tomáš st. Domácemu obecenstvu predviedli ľudové piesne, nábožné skladby a hudobné diela svetoznámych autorov v niekoľkých jazykoch. V rámci koncertu vystúpili hostia: orchester Rosička, mladé speváčky Tatiana Jašková, Michaela Marková, Terézia Jonášová a Anita Petráková, tiež žiacky spevácky zbor a žiacky orchester spolu s bývalými členmi. A. Ch.

Nositeľ projektu HIP-Petrohemija, a. s., Pančevo – v reštrukturovaní, Ul. spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo, podal žiadosť na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia haly na výrobu granulátov PEVG v továrni Panonijaplast, na katastrálnej parcele 2673, k. o. Crepaja, ZO Kovačica. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sú k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku písomne na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) ZVEREJŇUJE verejné nahliadnutie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

V Dome kultúry 3. októbra koncom apríla hosťoval Detský folklórny súbor Kornička z Trenčína. Súbor sa do Kovačice dostal na pozvanie Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Členovia spomenutého súboru v Kovačici v rámci celovečerného programu prezentovali tanečné, piesňové a hudobné bohatstvo z regiónov Trenčína a Myjavy. DFS Kornička v tomto roku oslávi 15. narodeniny. Je v ňom zapojených viac ako 100 detí z Trenčína a okolia, vo veku od 6 do 17 rokov. Tento súbor v Kovačici naposledy hosťoval v roku 2010, keď vystúpili v rámci podujatia Kovačický október. Korničkári svojím rezkým tancom oduševnili kovačické obecenstvo, ktoré malých roztancovaných hostí zo Slovenska odmenilo silným potleskom. Na záver programu, keď malí tanečníci zaspievali pieseň V tej Kovačici… obecenstvo povstalo, aby sa šikovným hosťom poďakovalo za milé prekvapenie. O. G. J.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Výzva na stretnutie

Maturanti petrovského gymnázia, generácia 1963/64, po päťdesiatich rokoch znovu v stredoškolských laviciach. Stretnutie gymnazistov a učiteľov bude 17. mája 2014 o 17.00 na nádvorí GJK v Petrovci. Bližšie informácie: Drahotína Dorčová (021/780-937), Pavel Hansman (062/762-937) a Miroslav Miháľ (063/88-00-935). Organizátori

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár oslobodenia č. 92/IV z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na spracovanie širokej frakcie ľahkého uhľovodíka v Odžakoch, Priemyselná zóna b. č., na katastrálnej parcele 6073/4, k. o. Odžaci. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sú k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Obce Odžaci, Ul. maršala Tita 24 do 13. 6. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže písomne podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia bude 16. 6. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. Podľa článku 22 odsek 4 a v súlade s článkom 26 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2014 (Úradný vestník APV, číslo 50/2013) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na spolufinancovanie projektov zachovávania a pestovania medzinárodnostnej tolerancie vo Vojvodine v roku 2014 Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít, ktoré majú za cieľ zachovať a pestovať medzinárodnostnú toleranciu vo Vojvodine v roku 2014 v rámci projektu Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine. Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 13.500.000,00 dinárov. Prostriedky sa prideľujú na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít organizácií, združení a asociácií, ktoré majú za cieľ afirmovať hodnoty multikultúrnej spoločnosti a zachovávať a pestovať medzinárodnostnú toleranciu vo Vojvodine v roku 2014. Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Súbehovú dokumentáciu si možno vyzdvihnúť od 28. 4. 2014 v miestnostiach sekretariátu alebo na webovej adrese: www.puma.vojvodina.gov.rs Podávateľ môže podať iba jednu prihlášku na súbeh. K prihláške sa majú pripojiť kópie nasledujúcich dokladov: úradný doklad o registrácii organizácie (rozhodnutie AOR); potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ); úradný doklad o otvorenom účte v banke. Prihlášky na súbeh sa podávajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v APV. Prihlášky sa podávajú osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova vlády APV) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S označením: PRE SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV ZACHOVÁVANIA A PESTOVANIA MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE VO VOJVODINE Súbeh je otvorený do 9. 6. 2014, resp. do vyčerpania prostriedkov na uvedené účely, zabezpečených v rozpočte AP Vojvodiny na rok 2014. Pokrajinský tajomník Mr. Andor Deli

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 15. mája 2014 uplynie sedem rokov, čo nás navždy opustila naša

PHARMMR. MARTA POKORACKÁ – PANKA

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2014

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JURAJOM STRUHÁROM JÁN VOZÁR

JULKA VOZÁROVÁ

„Stále spomínanie Teba v duchu je tak smutno, ako bolo a sú pekné udalosti.“ Zarmútení: deti Milan a Anna, rodičia Marta a Pavel, brat Branislav s manželkou Vlastou a deťmi Ivorom a Janou

rod. Ožvátová 1942 – 2011 – 2014 Tichú a trvalú spomienku si na nich zachovávajú synovia Ján a Pavel s rodinami

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom

1937 – 2010 – 2014

1933 – 2014 z Petrovca

SAMUEL KIŠGECI

9. 4. 1937 – 24. 4. 2014 z Nového Sadu rodom z B. Petrovca

1935 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

JURAJOM STRUHÁROM

V srdci navždy zostáva spomienka na Teba.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

Syn Rastislav

manželka, syn a dcéra s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s našou susedou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

S hlbokým žiaľom a bôľom sa lúčime s naším drahým a nenahraditeľným

1931 – 2014 z Báčskeho Petrovca

021/47-20-840

SMUTNÁ ROZLÚČKA

16. 3. 1975 – 26. 4. 2014 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku na Teba si zachovajú susedovci z ulíc Partizánskej a Vrbarovej • OZNAMY •

SAMUELOM BALÁŽOM 1931 – 2014 z Báčskeho Petrovca

S úctou si vždy na neho budú spomínať susedovci Hlaváčovci

SPOMIENKA

Dňa 14. mája 2014 uplynie 5 rokov, čo nás opustilo naše krstniatko

v Hlase ľudu

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Katarína, syn Stanislav s rodinou a dcéra Viera Čiliaková s rodinou z Kanady

1933 – 2014 z Petrovca S láskou si na neho budú spomínať vnučky s rodinami

Oznamujte

SAMUELOM BALÁŽOM

s naším dobrým susedom

SVETLUŠKOU TOMIĆOVOU

Dňa 10. mája 2014 je tomu rok, čo nás opustil manžel, otec a dedo

PAVLOM MENĎANOM

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

manželka Mária a syn Miroslav s manželkou Natašou

VLADIMÍR TOMIĆ 1992 – 2009 – 2014 z Petrovca

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Čas plynie, ale spomienka na Teba nám navždy v našich srdciach zostane. S láskou si na Teba spomínajú krstní rodičia Ďugovci

SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia generácie padinských žiakov narodených v roku 1959 spomíname si na zosnulých triednych učiteľov: SAMUELA MAĽACHA, JÁNA PETRÁŠA a ANIČKU ŠIMÁKOVÚ a spolužiakov: MÁRIU STAŇOVÚ, KATARÍNU HOLÚBEKOVÚ (KUCHÁRIKOVÚ), KATARÍNU ŠIRKOVÚ, ADAMA PONIČANA, PAVLA PÁLENKÁŠA, JÁNA MARKU, JÁNA IMRU, PAVLA SLIVKU, PAVLA ŠALAMÚNA, MICHALA HORNIAČEKA a MARTINA OMASTU Česť ich pamiatke.

19 /4594/

Generácia ’59 10. 5. 2014

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného otca, starého otca a zaťa

na rodičov a starých rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. mája 2014 uplynulo štrnásť smutných rokov, čo nás navždy opustil môj manžel a náš oci a starký

ONDREJ ČÁNI MICHALA TOMÁŠA

PAVLA BRACHNU

8. 8. 1925 – 18. 12. 2007

19. 4. 1949 – 7. 5. 2004 – 2014 z Padiny

ZUZANU TOMÁŠOVÚ 28. 1. 1929 – 12. 5. 2013

z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Tichú a trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávajú

Tvoji najmilší

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

1931 – 2000 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Navždy s Tebou v srdciach a myšlienkach manželka a dcéra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na mojich svokrovcov

so susedom

JURAJOM STRUHÁROM 1933 – 2014 z Petrovca

MICHALA

KATARÍNU

1929 – 1988 – 2014

1929 – 1989 – 2014

KIRÁĽOVCOV z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

S láskou a úctou si na nich spomína a trvalú spomienku zachováva

susedovci

Mariena Knežević

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

ANDRÁŠOM BAKOŠOM 16. 2. 1932 – 28. 3. 2014 z Petrovca

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoji najmilší: manželka Anna a syn Miroslav s manželkou Slavicou a synmi Dušanom a Filipom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom a naším otcom a dedom

ŠTEFANOM HANSMANOM 4. 3. 1936 – 26. 4. 2014 z Petrovca

S láskou a úctou si navždy budeme na Teba spomínať. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na piate výročie úmrtia milovaného syna

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

So smútkom v srdci a žiaľom v duši si pripomínam na tretie výročie rozlúčky s mojou milou sestrou

ANNOU ZIMOVOU

VLADIMÍRA TOMIĆA

rod. Čelovskou 1936 – 2011 – 2014 z Kulpína

1992 – 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

PAVLA CHLEBIANA Bolo to iba sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Navždy zarmútení rodičia a sestra Alenka

SPOMIENKA

na milovaného vnuka a pravnuka

1943 – 2013 – 2014 z Hložian Uplynul rok od našej rozlúčky, ale v srdci zostáva spomienka večná.

Milovala som Ťa a Ty si milovala mňa, tú lásku v mojom srdci nezničí ani čas. Odpočívaj tíško a v pokoji! Zarmútená sestra Marija Božović

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojou mamou

Dňa 26. apríla 2014 nás navždy opustila naša milovaná dcéra

VLADIMÍRA TOMIĆA

SVETLUŠKA TOMIĆOVÁ

2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

rod. Ďurovková 1975 – 2014 z Báčskeho Petrovca

SVETLUŠKOU TOMIĆOVOU Čas plynie, smútok zostáva a tá strata v srdci bolieť neprestáva. Tvoje: starká Franková a prastarká Pálenkášová

SPOMIENKA

na milovaného vnuka

1975 – 2014 Vedela si, ako veľmi Ťa ľúbim, ale nikdy nepocítiš, ako veľmi mi chýbaš.

Zavrela si oči, utíchol Tvoj hlas. Srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ďalej s nami žiť. Hoci si odišla a nie si s nami, v srdciach našich zostaneš navždy.

Tvoj syn Milan

Tvoji mama a otec

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 26. apríla nás navždy opustila naša milovaná sestra a švagriná

VLADIMÍRA TOMIĆA 1992 – 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Tvoj život zhasol bez slov rozlúčky. Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom.“ Tragická smrť Ťa vytrhla v najkrajšom kvete života. Zatvorili sa tie krásne oči a úsmev z tváre navždy zmizol. Tvoji starí rodičia Lešťanovci a tetka Julka Tomićová

• OZNAMY •

SVETLUŠKOU TOMIĆOVOU

SVETLUŠKA TOMIĆOVÁ

rod. Ďurovkovou 1975 – 2014 z Petrovca

rod. Ďurovková 1975 – 2014 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Večne budeš slza v našich očiach a boľavá rana v našich srdciach. Tvoji Maka a Pajo 19 /4594/

susedovci Haškovci, Gažovci, Sľúkovci, Kopčokovci, Poničanovci a susedy Fabianové a Topoľská 10. 5. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. mája 19.30 3. časť seriálu Divoká Vojvodina 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 11. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 13. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: z 1. bienále Majstri fotografie v Kysáči, z podujatia Deň Hložian, z koncertu Komorného zboru Nádeje v Pivnici, zo spomienok šídskeho cirkevného zboru zo Slovenska a na záver nebudú chýbať príspevky z poľnohospodárstva. V Dúhovke bude odvysielaná Paleta návratov redaktora Jána Struhára, venovaná pamiatke na insitného maliara Martina Jonáša pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 9. mája – Únos Sobota 10. mája – Veľký záťah Pondelok 12. mája – Sexy klon Utorok 13. mája – Posledná pevnosť Streda 14. mája – Kristof Kolumbus Štvrtok 15. mája – Disturbia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. mája 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Slnečná búrka 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Spomienkový dom Martina Jonáša Utorok 13. mája 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 16. mája 16.00 Noc múzeí v Kovačickej obci Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Zuzana Pašićová, riaditeľka PU Včielka • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 19 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

TELEVÍZIA PANČEVO

V tajničke je meno a priezvisko univerzitného profesora z Kulpína. Dlhé roky pracoval aj v Pokrajinskom ústave pre šport v Novom Sade. autorka: sanitné ANNA vozidlo BIČIAROVÁ

pracuje s betónom

druh likéru

tikanie

ozdoba cárska druh pravosl. hodnosť južného oltára ovocia

mesto na severe Vojvodiny ktorý sa vrátil z Ameriky kôra (srb.) zábava

internet (skr.) mestečko na Dunaji

dusík

1000 kg

opyt. zámeno druh lepidla súhlas 2. časť tajn.

karát

Streda 14. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 18. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

patriarcha

Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie veľkonočnú tradičnú veselicu, ktorú pripravili členovia SKOS Detvan, a premiéru cédečka ženskej a mužskej speváckej skupiny, ktorá sa uskutočnila v rámci tohto kultúrno-umeleckého programu.

hudobný nástroj hoboj (srb.)

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

umele

S HLA DU ĽU

veliteľstvo

strednica melódie vpíšte ZÁ

alt vpíšte ODL

dorazenie domáce zviera druhá 1. časť tajn. otrava Nový zákon

zázrak

ono Oliver Twist alt

nie je drahá S HLA DU ĽU

north

pokuta (srb.)

obvod

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 VODOROVNE: spievala, vandal, P, IS, Irena, atak, kar, torta, PT, ora, klam, k, RO, udá, Praha, an, ratoval, ák, valach, C, pole, A, ev, ranka TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15 z čísla 15 Hlasu ľudu z 12. apríla 2014 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ONDREJ AGARSKÝ, Ul. Relje Oparušić č. 3, 11 275 BOĽOVCE. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

19 /4594/

10. 5. 2014

Šport Dolina sa nevzdáva PRVÁ LIGA SRBSKA

Ján Bokor

Finiš majstrovstiev prebieha v urýchlenom tempe. Mladost Lučani a Metalac Gornji Milanovac sú predo dvermi Jelen superligy. Baráž bude hrať pravdepodobne Borac Čačak, hoci si na to ešte stále nárokuje aj Bežanija Belehrad. Medzi početnými mužstvami v boji o záchranu je i padinská Dolina, ktorá sa nevzdáva. Výsledky 25. kola: Mladost – Teleoptik 2 : 1, Dolina – Borac 0 : 1, Smederevo – Sloga (K) 1 : 0, Radnik – Proleter 1 : 0, Timok – Jedinstvo 0 : 1, Bežanija – Metalac 0 : 0, Inđija – BSK 1 : 0, Sloga (PM) – Sinđelić 2 : 0. Výsledky 26. kola: Teleoptik – Sloga (PM) 4 : 1, Sinđelić – Inđija 0 : 0, BSK – Bežanija 1 : 0, Metalac – Timok 2 : 1, Jedinstvo – Radnik 1 : 0, Proleter – Smederevo 1 : 1, Sloga (K) – Dolina 1 : 2, Borac – Mladost 0 : 1. Výsledky 27. kola: Borac – Teleoptik 2 : 0, Mladost – Sloga (K) 1 : 1, Dolina – Proleter 2 : 1, Smederevo – Jedinstvo 0 : 1, Radnik – Metalac 1 : 1, Timok – BSK 3 : 2, Bežanija – Sinđelić 1 : 0, Inđija – Sloga (PM) 3 : 0. Program 28. kola: Teleoptik – Inđija, Sloga (PM) – Bežanija, Sinđelić – Timok, BSK – Radnik, Metalac – Smederevo, Jedinstvo – Dolina, Proleter – Mladost, Sloga (K) – Borac. DOLINA – BORAC 0 : 1 (0 : 1)

ostia z Čačku sa predstavili ako dobre organizovaný klub. Víťazný gól vsietili v 36. min., keď Nikolić z 25 metrov delovkou prekonal Pustinjakovića. Rozhodca Dalibor Manojlović z Knjaževca v 27. min. neuznal gól Matića, ktorý rozvlnil sieť spoľahlivého Petrića. Zostala dilema, či Dolina bola vtedy poškodená. DOLINA: Pustinjaković, Baštovanov, Čížik, Đušić, Marković, Kovačević, Vejnović, Memović, Matić (Milivojev), Jovanović (Cvetković), Dobrić (Mirosavljev).

SLOGA (K) – DOLINA 1 : 2 (1 : 2) Padinčania na hosťovaní v Kraljeve prekvapili favorizovanú Slogu. Čížik v 2. min. strelil z voľného kopu, domáci brankár Šejić loptu odrazil a Marković prudkou strelou rozvlnil sieť – 0 : 1. Sloga pekným gólom Gobeljića v 19. min. vyrovnala výsledok. Po rohovom kope Čížika lopta preletela na opačnú stranu, v skrumáži ju kopol Memović, kožená zasiahla Gašića a ocitla sa druhýkrát v sieti Šejića. Deň po zápase sa rozšírili správy, že niektorí hráči Slogy pomohli Doline, aby vyhrala! Začalo sa to

Lopta sa po strele Spaskovského v 63. min. prvýkrát ocitla v sieti Proletera

od predsedu Zvonka Terzića a hlavného financovateľa Milašinovića. Prekvapené vedenie Doliny sa tým nechce zaoberať a mieni, že sú takéto správy ešte jedným z útokov na klub. DOLINA: Pustinjaković, Cvetković (Mirosavljev), Čížik, Đušić, Marković, Kostić, Vejnović, Memović, Spaskovski (Jovanović), Advigov, Dobrić (Karadžić). DOLINA – PROLETER 2 : 1 (0 : 0) Vojvodinské derby vylákalo na ihrisko Doliny skoro tisíc divákov, medzi ktorými boli aj fanúšikovia Proletera. V krásnom futbalovom ovzduší veľmi dobrí súperi zohrali vzrušujúci zápas. Novosadčania v 45. min. mali šancu, ale Švonja po rohovom kope Miličevića trafil žrď. V 63. min. veľmi dobrý brankár Petrić nemohol zastaviť strelu naladeného kapitána Čížika z voľného kopu. Na odrazenú loptu nabehol Spaskovski a trafil sieť – 1 : 0.

Doma ešte nevyhrali F MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Juraj Pucovský Keďže si Lipar a Mladost s veľkou pravdepodobnosťou zabezpečili postup, teraz je najzaujímavejší boj o tretie miesto, ktoré sa usmieva na Svilojevčanov. Ťažko, že ich Rusín alebo Dunav v ďalších šiestich kolách predbehnú, lebo majú o šesť až sedem bodov menej. Výsledky 23. kola: Dinamo – Rusín 1 : 1, Törekvés – Graničar 4 : 1, Rastina – Panónia 3 : 3, Mladost – Metalac 4 : 1, Lipar – A. Šantić 3 : 0, Dunav – Radnički 7 : 0, Šikara – Partizan 2 : 4, Jedinstvo (K) – Jedinstvo (R) 4 : 1. Výsledky 24. kola: Rusín – Jedinstvo (K) 4 : 0, Jedinstvo (R) – Šikara 2 : 4, Partizan – Dunav 2 : 0, Radnički – Lipar 3 : 3, A. Šantić – Mladost 0 : 1, Metalac – Rastina 3 : 0, Panónia – Törekvés 1 : 3, Graničar – Dinamo 3 : 2. PANÓNIA – TÖREKVÉS 1 : 3 (1 : 0)

www.hl.rs

anúšikovia Panónie ani v piatom jarnom zápase nevideli výhru svojich futbalistov na domácom trávniku. Laliťania totiž v nedeľu utŕžili štvrtú prehru tejto jari na vlastnom ihrisku, pričom sa im podarilo remizovať len v stretnutí s Jedinstvom z Kolutu, keď bolo 3 : 3. Prehrali s Partizanom 0 : 3, Dunavom 1 : 6, tímom Mladosti 3 : 6 a v nedeľu so Svilojevčanmi 1 : 3. Domácim na tomto zápase patrilo iba prvé slovo. Bol to gól Pjevića po chybe hostí v prvých minútach stretnutia. Svilojevčania mali Len čestný gól: Igor prvú veľkú príležitosť Pjević (Panónia Laliť)

Informačno-politický týždenník

Hostia v 67. min. založili vydarený protiútok a Vukelja presnou strelou vyrovnal na 1 : 1. Od 72. min. Proleter zostal bez najlepšieho strelca Vujakliju, ktorý po dvoch žltých kartách musel do šatne. Domáci v 88. min. v šestnástke faulovali Vukelju a rozhodca oprávnene nariadil penaltu. Vukelja však z bieleho bodu kopol vysoko nad bránu. Hráčom Doliny to vlialo nové sily. V 90. + 1. min. Čížik a Memović zdolali obranu Proletera. Čížik centroval a mladoženích Memović (dva dni predtým sa zosobášil) dorazil loptu do siete. Rozhodca Milanko Vukadinović autoritatívne viedol zápas a nikomu neuškodil. DOLINA: Pustinjaković, Cvetković (Jovanović), Čížik, Đušić, Marković, Kostić, Vejnović, Memović, Spaskovski (Momić), Advigov (Milivojević), Dobrić. Foto: Pavel Rohárik v 14. min., ale ich útočník zo značky pokutového kopu trafil len žrď brány Stojanovića. Musela uplynúť celá hodina, aby sa favorizovaným hosťom podarilo vyrovnať. A potom v poslednej štvrťhodinke prišlo k úplnému zvratu vo výsledku, keďže si hostia zo Svilojeva zabezpečili veľmi cenné víťazstvo. PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarov, Dobrić, M. Stojanović, Jovović, Lamoš, Hrnčiar, Virijević (Stolić), Rančić, Pjević, Turčan. V 23. kole na hosťovaní v Rastine lalitská Panónia hrala nerozhodne 3 : 3 s rovnomenným domácim celkom. Hostia na tomto zápase mali k dispozícii len deviatich futbalistov. Ujali sa rýchleho vedenia 0 : 3, ale keďže zostali na trávniku len ôsmi, nepodarilo sa im vyhrať!? • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Muselo byť viac gólov TATRA – BÁČKA 3 : 1 (1 : 1) Pavel Pálik

ysáčania vo väčšej časti zápasu mali prevahu, ktorú nevedeli korunovať väčším počtom gólov, na čo mohli na konci aj doplatiť. V 12. min. G. Grijak loptou trafil do hlavy brankára Begečanov a ťažšie ho zranil. Medzi žrde si potom zastal doterajší brankár Mišo Tancik, ktorý začal zápas na poste obrancu a do konca bol najlepší hráč hostí. V 16. min. G. Grijak priniesol vedenie domácim. No v 32. min. Pavkov z asi 25 metrov loboval zle postaveného Kyseľu – 1 : 1.

Hostia sa dobre bránili, ale v 70. min. Pavkov unikol domácej obrane, avšak Kyseľa bol opatrný a loptu v štýle obrancu odkopol od brány. Konečne v 82. min. Krstić uvoľnil G. Grijaka, tento prihral Alargićovi, ktorý zblízka loptu poslal do siete – 2 : 1. V 87. min. Milan Grijak uzavrel skóre zápasu. Počas celého zápasu v Kysáči pršalo, ihrisko bolo šmykľavé, a preto treba pochváliť hráčov oboch mužstiev za usilovnosť, dobrú a korektnú hru. Pred asi 100

divákmi zápas viedol Novosadčan Dimitrijević. Žlté karty dostali Belić a Tišma (Báčka) a červenú Pivas (Báčka). TATRA: Kyseľa, Srnka (M. Grijak), Stevanović, Kulík (Krstić), Đaković, Cvetić, Ratkov (Alargić), Malešević, G. Grijak, Vuković, Ćupina. V daždivom počasí Kysáčania a Begečania V predzápase zahrali dobre a usilovne dorast Tatry prehral Železničar 6 : 2, Sremac – Futog s Bačkou z Ďurdeva 1 : 2. Výsledky 25. kola: Sirig – Šaj- 1 : 3, Fr. partizan – Dinamo 2 : kaš 3 : 2, Fruškogorac – Sofeks 2, Čenej – Borac 2 : 0, Tatra – 0 : 3, Proleter – Slavija 2 : 2, Báčka 3 : 1. V 27. kole Tatra bude hosťovať Vinogradar – Susek, zápas odročili pre nečas, Omladinac – u susedovcov na Čeneji.

lami zaradom, z jednej strelil do žrde. Po prestávke Vojvodina mala príležitosti prostredníctvom Popovića a Kovrliju, za Sláviu mohli skórovať Petković a znovu Tiodorović. Konečný výsledok zápasu stanovil VOJVODINA – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 2) kapitán Stojkov po rohovom kope Crepajčanov osem minút pred Ján Špringeľ koncom. Do záverečného hvizdu mohol dvakrát Popović otočiť vodný gól v Crepaji slávisti skóre a v posledných sekundách vsietili takmer po začiatočslávista Bosnić po slalome v šestnom rozhodcovskom hvizde. nástke domácich strelil do žrde. Faulovaný bol z pravej strany kríSLÁVIA: Krstić, Obradović delný útočník Jovanović. Z voľného (Parojčić), Labudić (Štopulj), kopu centroval Petković, TiodoroPerić, Hornung, Vulišić (Angević hlavičkoval presne. Po ďalšom lovski), Petković, Andonovski, voľnom kope v 19. min. Tiodorović Jovanović, Bosnić, Tiodorović. prednosť slávistov zdvojnásobil SLÁVIA – BAK 0 : 0 strelou z ľavej strany pokutového Festival zmarených šancí viúzemia. Rýchly Tiodorović pri ľavej Nepomohli nepretržité útoky: záložník deli málopočetní fanúšikovia v postrannej čiare z polovice ihriska Bojan Petković (Slávia) „ľadovom“ a daždivom počasí bol úspešnejší od Vojnova, ktorý na slávistickom štadióne. Od 5. ho zrazil až vo veľkom vápne. Penaltu ľov. Hrotový útočník Vojvodiny mohol Petkovića zneškodnil brankár hostite- štyri minúty neskôr znížiť dvomi stre- až po 41. minútu mali Kovačičania

desať zrelých príležitostí. Štyrikrát Tiodorović, trikrát Bosnić a raz Obradović, Jovanović a Štopulj. Najmenej dve boli tzv. stopercentné: hrotový útočník Bosnić strelil v 8. min. do žrde a deväť minút pred prestávkou Štopulj prihral švajčiarskou presnosťou v strede Tiodorovićovi, ktorý zoči-voči s brankárom strelil vedľa. Z hostí vynikol strážca siete Zagorac. Nebolo inak ani v druhej časti hry. Slávia útočila a vytvárala si šance, ale dve vážne možnosti o zmenu skóre mal aj BAK. V 55. a 56. minúte strieľajú Petković z voľného kopu a Jovanović hlavičkou do brvna. Desať minút nato útočník hostí Stojanov z protiútoku pálil do žrde. Šíp Stajkovca v posledných sekundách hry zastavil brankár domácich Krstić. SLÁVIA: Krstić, Obradović, Angelovski, Hornung (Sachter), Perić, Štopulj (Parojčić), Petković, Vulišić, Tiodorović, Jovanović, Bosnić.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Jakšića. Posledných desať minút domáci futbalisti hru úplne presadili pred bránu hostí, ktorí bránili prajný výsledok. Aj Radović zmrhal peknú príležitosť. A potom, keď už všetci očakávali, že si mužstvá rozdelia body, na centrovanú loptu z rohu najvyššie vyskočil Anđelovski a priniesol veľkú radosť spoluhráčom a nepočetným zmoknutým divákom. Vďaka tejto výhre sa Hajdušičania upevnili na druhom mieste a prvému Borcovi z Veľkého Središta sa priblížili na iba štyri body. HAJDUŠICA: Jakšić, Radulović, Barbulović, Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić (Radak), Đaković (Petrović), Anđelovski, Hudec (Demse), Radović, Ćosić.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Začarovaná brána

Na krok od lídra VLADIMIROVAC – HAJDUŠICA 2 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

ajspravodlivejší výsledok zápasu vo Vladimirovci by bola remíza. Hajdušičania vo finiši poľavili, nešťastne inkasovali gól a (ne)zaslúžene prehrali. Oba góly v prvom polčase padli po prerušení hry. Vedenia sa ujal domáci celok po rohovom kope. Hostia vyrovnali o pár minút neskoršie, keď Radović z voľného kopu strelil a odrazenú loptu do siete zaslal Lečić. • ŠPORT •

Aj po zmene strán sa hralo hlavne v strede ihriska. V 75. min. dobrý rozhodca Sarka z Vršca domáceho obrancu poslal do vyzliekarne pre dve žlté karty. Početnejší Hajdušičania vykonali tlak na bránu Vladimirovca, ale neboli obozretní v obrane a domácim dovolili streliť víťazný gól. HAJDUŠICA: Jakšić, Radulović, Pejčić, Radović, G. Stojkovski, Pomorišac, Đaković, Anđelovski (Demse), Miksád (Petrović), Lečić (Radak), Barbulović.

HAJDUŠICA – DOBRICA 3 : 2 (1 : 1) V daždi a veternom počasí na rozmočenom trávniku sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami. Vedenia sa už v 10. min. ujali domáci gólom Đakovića. Avšak hostia v 20. min. využili nepozornosť domácej obrany a vyrovnali. Do konca polčasu domáci Hudec a potom aj Radović z nepatrnej blízkosti strieľali ponad bránu. Na druhej strane útočník hostí trafil miesto na bráne, kde sa spájajú žrď a brvno. Už v 48. min. veterán Ćosić kombinoval s Radovićom, ktorý peknou strelou z okraja šestnástky priniesol náskok svojmu celku. V 70. min. hostia využili ďalší slabý zákrok domácich zadákov a aj druhýkrát prekonali 19 /4594/

10. 5. 2014

Šport

Mladosť v posledných sekundách inkasovala vyrovnávajúci gól v súboji s Borcom

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Šokujúci gól vo Vrbare MLADOST (T) – MLADOSŤ (P) 1 : 2 (1 : 0)

Samuel Medveď

o troch prehrách petrovská Mladosť potešila svojich už rezignovaných fanúšikov, keď zvíťazila nad menovkyňou v Turiji. Petrovčania podali dobrý výkon aj napriek tomu, že im chýbali zranení Rupar, Pavlis, Torbica, Peťkovský a Cerovský. Hráči Mladosti už v prvom polčase mali mnoho dobrých streleckých príležitostí, predovšetkým Zbućnović a Haška. Turijčania prekvapili hostí, keď v 34. min. získali náskok.

Hostia vyrovnali v 65. min. Bubulj prenikol po ľavej strane a Zbućnović bol najvynaliezavejší – 1 : 1. O víťazný gól sa postarala dvojica útočníkov: Ivan Fejdi a strelec Đukanović, ktorý v 60. min. vykročil ako náhradník na turijský trávnik. MLADOSŤ: Pavlíni, Babiak, Bubulj, Jakuš, Vuković, Fábry, Trišić, Severíni, Zbućnović, Haška (Đukanović), Fejdi. Dorastenci v predzápase remizovali 1 : 1. MLADOSŤ – BORAC 1 : 1 (0 : 0) Máj akoby ani nebol. Opravdivé jesenné ovzdušie: dážď, chladno

Nepoznajú prekážky PETROVARADÍN – BUDÚCNOSŤ 0 : 2 (0 : 0)

Ján Murtin

daždivom počasí a na rozbahnenom trávniku v Petrovaradíne sa lepšie vynašli hostia z Hložian. Nedovolili domácim, aby vážnejšie ohrozili bránu Zeljkovića, ktorého pre zranenie v 25. min. vystriedal Čipkár. Domáci brankár v prvom polčase bravúrne kryl strely Trivunovića a Pupovca a má najväčšie zásluhy, že výsledok bol 0 : 0. Už v 49. min. rýchleho N. Kobilarova zrazili v šestnástke a jedenástku úspešne realizoval Sivčević. Obetavou a pozornou hrou hosťujúci stredopoliari nedovolili žiadne prekvapenie, kým hostia zahodili zopár sľubných príležitostí. Predsa

www.hl.rs

v 71. min. peknú akciu zverencov trénera Stanivuka korunoval N. Kobilarov – 0 : 2. V bojovnom, ale férovom zápase rozhodca Svrkota ukázal iba hosťovi Obradovićovi žltú kartu pre nepozorný zákrok. BUDÚCNOSŤ: Zeljković (Čipkár), Latinović, Batinić, Obradović, Radević, Ardalić, N. Kobilarov, Trivunović, Sivčević (Mandić), M. Kobilarov, Pupovac (Bučík). Dorastenci pre nečas nehrali. V rámci osláv Dňa Hložian v sobotu 3. mája 2014 starí páni Budúcnosti privítali v medzinárodnom zápase rovesníkov mužstva Slovan z Ostrova pri Piešťanoch. Po zaujímavom boji a pekných góloch vý-

Informačno-politický týždenník

a mokrý, hoci pre zápas dobre pripravený trávnik vo Vrbare priniesli Petrovčanom ťažký boj a súpera zo Šajkaša, ktorý bol pre Mladosť vždy tvrdým orieškom. V prvom polčase šancí takmer ani nebolo. Iba hostia mohli využiť krátku prihrávku Babiaka svojmu brankárovi Pavlínimu. Tréner Šaraba už na začiatku druhej časti vykonal zmeny v mužstve, keď do hry vošli Rupar a Pavlis, neskoršie i rýchly Torbica. Práve tento posledný vniesol živosť do radov Mladosti, dobre rozohrávali Pavlis a Bubulj. V 75. min. rozhodca odpískal jedenástku pre Mladosť, lebo Šajkasledok bol 5 : 3 pre domácich. Góly za víťazov strelili Bučík 2, Ljubičić, Adámek a Žembery. BUDÚCNOSŤ – VETERNIK 4 : 0 (1 : 0) Domáci deklasovali favorizovaných, namyslených a nanajvýš nedisciplinovaných hostí z Veternika. Už pred zápasom začali provokácie, keď domovník vypožičiaval tričká hosťom, ktorí prišli so súpravou rovnakej farby, v ktorej nastúpila Budúcnosť. Od prvého hvizdu rozhodcu Božokiho futbalisti Budúcnosti mali viac loptu na nohách. Po šanciach Leđanca a Lukića domáci vsietili prvý gól v 36. min. Lukić z voľného kopu odcentroval, Leđanac prehodil loptu k druhej žrdi, odkiaľ ju bojovný Ardalić zaslal do siete – 1 : 0. V druhom polčase domáci tréner Siniša Stanivuk prevýšil legendu na lavičke hostí Dragana Krsmanovića. Prenechal zdanlivú iniciatívu hosťom a jeho zverenci z protiútokov deklasovali hostí. V 51. min. Leđanac prebehol z ľavej strany a N. Kobila-

šania v trestnom území nedovolene znemožnili Torbicu. Pavlis potom vsietil. Hostia sa s rozhodcovským verdiktom nemohli uspokojiť a zostali bez ľavého obrancu. Na domácich sa usmievali tri cenné body. Už v nadstavenom čase hostia vyrovnali. Lopta sa vyšmykla z rúk brankára Pavlíniho a hráč Borca ju zblízka dorazil do siete. MLADOSŤ: Pavlíni, Jakuš (Rupar), Bubulj, Fábry, Babiak, Vuković, Đukanović (Torbica), Severíni, Zbućnović, Trišić, Fejdi (Pavlis). Výsledky 23. kola: Petrovaradín – Budúcnosť (H) 0 : 2, Mladost (NS) – Budućnost (M) 0 : 1, Jedinstvo – Tvrđava 1 : 2, Sutjeska – Mladost (T) 2 : 2, Mladosť (P) – Borac 1 : 1, ŽSK – Vojvodina 2 : 0, Kabel – TSK 2 : 2, Vojvodina – Veternik 1 : 1. rov z dvoch metrov dorazil loptu do siete. Hostia sa potom dopustili hrubostí. Po zákernom útoku v 60. min. kapitán Lukić nevydržal, vrátil úder súperovi a spolu s ním bol vylúčený. O min. neskoršie N. Kobilarov ušiel zadákom, prihral Matićovi, ktorý z trávnika, „gerdmilerovsky“ zvýšil na 3 : 0. Hostia viac naháňali rozhodcu ako loptu a len vďaka šťastiu neinkasovali ešte viac gólov, lebo šance mali Matić, Obradović a náhradník Bučík. V 85. min. Pupovac z voľného kopu trafil ľavý horný roh brány – 4 : 0. Do konca zápasu bol vylúčený aj hráč Veternika Sapanjoš, ktorý rozdriapal a hodil vypožičané tričko, čo po zápase urobil aj ľavý obranca hostí. Hanba, ale to len hovorí o ich nevychovanosti a vzťahu k športu! BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Latinović, Batinić, Obradović, Radević (Horvát), Ardalić, N. Kobilarov, Trivunović (Bučík), Matić, Lukić, Leđanac (Pupovac). Dorastenci domácich prehrali 0 : 2. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Dramatický záver JEDNOTA – MLADOST 4 : 2 (1 : 0) Matej Bzovský

vod zaujímavého zápasu lepšie vyšiel domácim futbalistom v snahe čo najrýchlejšie zlomiť odpor hostí z Báčskeho Jarku. To sa im podarilo v 22. min., keď sa Mario Janjuz po úspešnom šprintovaní z ľavej strany zbavil robustného súpera a prízemnou strelou prekonal brankára. O dve min. neskoršie po presnej nahrávke z rohu pohotový Srećko Stanković hlavou strelil do žrde. Ďalšia strela z rohového kopu smerovala na hlavu zotaveného stopéra Konstantina

Stegnjajića, ale jeho prudká strela odišla nad bránu. V druhom polčase domáci poľavili. Po dvoch nevyužitých šanciach nepríjemného Rosića, keď sa vyznamenal domáci brankár Mijatović, hostia v 56. min. predsa vyrovnali. Domácich hráčov to dosť zmýlilo. Tak jedna ojedinelá akcia v 83. min. priniesla úplný zvrat – 1 : 2. Mužstvo Jednoty sa s veľkou chuťou pokúsilo aspoň vyrovnať výsledok. V 87. min. prišlo vyrovnanie Stegnjajića po rohovom kope Avramovića, a potom v nad-

stavenom čase nevídaná infarktová dráma. V prvej min. nadstaveného času tiež zotavený Milaković pravou bombou napäl sieť Vasiljevića. Na konci v 90. + 3. min. náhradník Igrač šikovne prekľučkoval takmer celú obranu mužstva z B. Jarku a loptu upravil do nechránenej siete Mladosti. Futbalová dráma oduševnila domácich fanúšikov, ktorí búrlivým potleskom pozdravili hráčov Jednoty za obetavosť a tri veľké body, ktoré pravdepodobne prinesú záchranu v pokrajinskej súťaži. JEDNOTA: Mijatović, Macho (Bosanac), Marković, Šuša, Stegnjajić, Milaković, Stanković (Igrač), Gačić, Erceg (Avramović), Šestović, Janjuz. INDEX – JEDNOTA 2 : 1 (2 : 0) Veľkú bojovnosť prejavili hráči oboch mužstiev na rozmočenom

Nestála forma Erdevíčanov SLOGA – PRIGREVICA 1 : 0 (0 : 0) Károly Vig

utbalisti Slogy celkom pripravení uvítali lídra tabuľky z Prigrevice. Domáci od začiatku zahrali útočne, vytvárali si šance, ale strelcom sa nedarilo trafiť sieť. Súper sa zameral na obranu a iba občas zaútočil, no neohrozil bránu Tojagića. Bezmocní hostia sa príliš znervóznili, nešportovo sa správali, útočili na rozhodcu, ktorý nemal smelosť potrestať ich kartami. V druhom polčase mužstvo Slogy prinútilo Prigrevicu na obrannú činnosť. Rozhodca Stefan Kedža z Nového Sadu v 85. min. nariadil voľný kop za domácich. Takmer všetci hráči sa ocitli pred bránou hostí... Raičević strelil z asi dvadsiatich metrov, lopta prešla cez múr futbalistov Prigrevice a trepotala

sa v sieti – 1 : 0. Domáci sa o niekoľko minút neskoršie tešili z víťazstva, kým hostia opustili trávnik smutní. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šajić, Miljković, Raičević, Miščević (Strniša), Đorđević, Považan (Nenadović), Nedić, Cvetičanin (Simeunović). OMLADINAC – SLOGA 3 : 1 (1 : 0) Oslabení Erdevíčania nepodali očakávaný výkon v Nových Bánovciach, a preto ich spomalené akcie domáci ľahko zastavovali. Obe mužstvá hrali vlastne obozretne a čakali na chyby súpera, aby dosiahli priaznivý výsledok. Na trávniku nebolo mnoho vzrušujúcich chvíľ, no domáci predsa koncom prvého polčasu prostredníctvom prenikavého Pejčinovića načali sieť

OFK BINGUĽA – JEDNOTA ŠÍD 0 : 2. V 14. kole Obecnej ligy Šíd Binguľčania očakávali ľahkú výhru nad mladým mužstvom hostí. Stalo sa práve naopak, dva góly Milutinovića stačili na to, aby si hostia odniesli tri body z Bingule (na snímke je záber z tohto zápasu). Ľubská Jednota ľahko porazila Omladinac Batrovci 4 : 1. Góly dali Tadić 2, Ćalić a Katanić. V 15. kole OFK Bikić na domácom trávniku presvedčivo premohol Binguľu 6 : 0. Vedúca Jednota z Ľuby odcestovala ako favorit do Šídu. Hostia to aj potvrdili vysokým víťazstvom 4 : 1. Za Ľubanov vsietili Katanić, Tadić, Ruman a Ćalić. Česť Šíďanov zachránil Milinković. St. S. • ŠPORT •

bezmocného Tojagića. Zmeny v mužstve Slogy neprispeli k prekonaniu slabín z prvého polčasu, hoci Erdevíčania nevyužili niekoľko pekných príležitostí. Jediná lastovička v mužstve Slogy – rýchlonohý Simeunović v 59. min. prebehol pomedzi obranné rady Omladinca a vyrovnal na 1 : 1.

ihrisku v Novom Sade. Domáci si minimálne víťazstvo zabezpečili prakticky už v prvom polčase dvoma gólmi Mihaleca. Prvý dosiahol v 14. min., keď mu loptu prihral hlavou Turan. Druhýkrát rozvlnil sieť v 24. min. zo skrumáže pred bránou Mijatovića. Jednota skorigovala výsledok po získanej prevahe v druhej časti prostredníctvom Janjuza v 72. min., ktorý využil odcentrovanú loptu Markovića z pravej strany ihriska. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac (Guša), Marković, Tatalović, Milošević, Igrač, Srećković, Gačić, Stanković, Milaković, Janjuz. Výsledky 24. kola: Graničar – Borac 0 : 0, Cement – C. zvezda 1 : 0, Omladinac – Sloga 3 : 1, Prigrevica – Polet 3 : 0, Index – Jednota 2 : 1, Mladost – Jugović 2 : 0, Vrbas – Hajduk 2 : 0. Namiesto toho, aby pokračovali v útokoch, hostia dovolili domácim zahrať lepšie, tí v 64. a 78. min. prostredníctvom Jeftića a Pejčinovića vsietili ešte dva góly. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Nedić, Miljković, Cvetičanin, Nenadović, Đorđević (Šajić), Šarić, Simeunović (Babić), Miščević. Výsledky 23. kola: Hajduk – Graničar 6 : 0, Jugović – Vrbas 3 : 1, Jednota – Mladost 4 : 2, Polet – Index 1 : 2, Sloga – Prigrevica 1 : 0, C. zvezda – Omladinac 1 : 0, Srbobran – Cement 0 : 3.

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Na prahu vyššej ligy AŠK – MSK 3 : 0 ( 0 : 0)

Vladimír Gál

treťom kole majstrovskej dohrávky sa Aradáčania lepšie vynašli na rozmočenom trávniku a zaslúžene vyhrali nad priamym konkurentom o titul majstra. Prvá štvrťhodinka však patrila hosťom z Mihajlova, ktorí sa lepšie pohybovali, vytvorili si niekoľko pološancí a vybojovali až štyri rohové kopy. Po jednom z nich mali najlepšiu príležitosť v zápase, ale brankár AŠK Kurtešan bravúrne zachránil vlastnú sieť. Od tej chvíle domáci akoby sa zobudili, začali kontrolovať hru a čoraz nebezpečnejšie útočiť. V polovici polčasu brankár hostí strelu z voľného kopu odrazil, nabehol Vučetić a dal gól, ktorý rozhodca právom anuloval pre faul. Do konca polčasu Aradáčania mali ešte niekoľko šancí, ale na prestávku sa predsa odišlo bez gólov. 19 /4594/

V druhom polčase aškovci pokračovali v rovnakom rytme. V 60. min. Mijić strelil z voľného kopu, na odrazenú loptu Vučetić tentoraz správne zareagoval a bolo 1 : 0. Na druhý gól sa nečakalo pridlho. Po pravej strane unikol Vučetić, centroval, pred bránou najlepšie zareagoval Mijić a hlavičkoval pre 2 : 0. O päť minút neskoršie Mijić z voľného kopu centroval a Rajčević hlavou loptu zaslal do siete. Aradáčania si vytvorili 9-bodový rozdiel nad mužstvom MSK, ktorý sa v tejto chvíli päť kôl pred koncom zdá nedosiahnuteľný. V AŠK veria, že sú jednou nohou už vo vyššom stupni súťaže. AŠK: Kurtešan, Šťastný, Vesin (Gál), Apostolović, Matejin, Striško, Maksimović (Goda), Ďuríček, Vučetić (Prodanović), Rajčević, Mijić. Ostatné výsledky 16. kola: Sloga – Proleter 2 : 4, Tamiš – OFK Stajićevo 0 : 5, Mladosť – Jedinstvo 0 : 6. 1. AŠK 42 bodov, 2. MSK 33 ... 7. Mladosť 11, 8. Sloga 3.

10. 5. 2014

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Vyhrali po roku! SLÁVIA – HERCEGOVAC 1 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

riam neuveriteľné, ale celkom pravdivé: fanúšikovia pivnickej Slávie sa takmer po roku dočkali majstrovskej výhry svojich miláčikov na domácej pôde. Predtým Pivničania poslednýkrát porazili Budućnost Parage 19. mája 2013 identickým výsledkom 1 : 0. Klzký trávnik a dosť chladné počasie neprekážali futbalistom oboch mužstiev, aby podali dobrý výkon. Domáci mali drvivú prevahu, množstvo šancí, z ktorých využili iba jednu. Hostia z Gajdobry sa pokúšali z protiútokov, ktoré obrancovia

Konečne radosť: Lazar Zorić (Slávia Pivnica) Slávie, zvlášť Kozarov a Kalajdžija, zastavovali pred trestným územím. Brankár Čobrda ľahko kryl strely z diaľky.

V prvom polčase gólov nebolo, keďže sa domácim nevydarili pokusy Žigmunda, Bulatovića, Zorića a Kotiva, pričom ten prvý trafil aj žrď. Aj v druhom polčase domáci neustále útočili, zahadzovali početné šance... Napokon v 85. min. Vukosav v šestnástke zrazil Zorića a rozhodca Kolaković odpískal penaltu. Bulatović bol presný a Pivničanom priniesol dlho vytúžené víťazstvo. SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Séč, Kozarov, Kalajdžija, Baláž, Bulatović, Kotiv, Čolović (Kuchta), Žigmund, Zorić (Panić). Pionieri Slávie prehrali v Čelareve s domácim tímom ČSK Pivara 5 : 0. Kohútiky Slávie prehrali v Budisave s Dinamom 4 : 1. Gól za hostí dal Salčák. Veteráni Slávie v priateľskom zápase remizovali v Temeríne s celkom TSK 1 : 1. Strelcom za hostí bol Grňa. Výsledky 18. kola: Stari grad – Kulpín 0 : 0, Kriváň – Krila Krajine 1 : 1, Slávia – Hercegovac 1 : 0,

Maglić – Borac 3 : 0 kontumačne, Bački hajduk – Bačka 2 : 3. V budúcom kole sa stretnú: B. hajduk – St. grad, Bačka – Soko, Borac – Kriváň, K. Krajine – Slávia, Hercegovac – Kulpín. KULPÍN – SLÁVIA 4 : 2 (2 : 0) Počas celého zápasu sa striedali útoky oboch mužstiev a Kulpínčania zaslúžene zvíťazili, lebo využili dvojnásobne viac šancí od svojho súpera z Pivnice. Domáci sa gólmi Đukića a Šerića ujali vedenia 2 : 0. Skorigoval Fabók v 48. min. Na 3 : 1 v 51. min. zvýšil Doknić, štvrtý gól za domácich dal opäť Šerić a skóre zápasu uzavrel Fabók v 88. min. KULPÍN: Botorić, Haška, Stajić, Kolarski, Đorđević, Savić, Lutkić (Peťkovský), Lazičić (Chalupka), Sertić, Doknić, Đukić (Kajtez). SLÁVIA: Čobrda, Kuchta (Milec), Séč, Kalajdžija, Kozarov, Baláž, Bulatović, Kotiv, Fabók, Žigmund, Čolović.

ŠPORTOVÉ HLOŽANY

Šibi-ryby a šach-mat Monika Necpálová

eň Hložian sa dopoludnia 3. mája 2014 niesol v znamení športu. Súťažilo a družilo sa v troch disciplínach. Už od skorého rána sa na nábreží Dunaja zišli rybári. V love rýb udicou na plavák bolo šesť trojčlenných družstiev. Najlepšie obstálo družstvo z Lalite, druhé miesto získal tím Kulpína a tretí bol celok z Báčskeho Petrovca. Okrem nich sa ešte zúčastnili Silbašania, Iločania a, samozrejme, domáci Hložančania. Spomedzi jednotlivcov si víťaznú trofej odniesol Sava Vukčević z Lalite, ktorému na udicu priplávalo 856 gramov rýb, druhý najťažší úlovok (510 g) mal Zdenko Valentík z Kulpína, tretie miesto si vylovil Ján Krajčík z Petrovca (488 g). „Súťaž bola náročná, lovila sa drobná biela ryba a iný drobizg,“ hovorí Ján Haška starší, predseda Združenia športových rybárov Šaran z Hložian, dodávajúc: „Súťaž začala o deviatej, ale naši rybári sa stretli už o siedmej, aby pripravili všetko pre súťaž. Celé dopoludnie nebolo len o rybárčení, ale aj o kamarátení. Verím, že sa stretneme aj na budúci rok.“

www.hl.rs

V hložianskej základnej škole sa stretli pri šachových partiách šachisti – školáci. Súťaž prebiehala švajčiarskym systémom hry. „Hralo sa sedem partií, najlepší hráč mal šesť výhier. Okrem víťazných družstiev vyhlásili sme aj najlepších jednotlivcov,“ vysvetľuje Ondrej Chlpka, učiteľ Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch. Spomedzi jednotlivcov bol najlepší siedmak Ondrej Stracinský z Petrovca, na druhom mieste skončil Ján Baláž

Mladé nádeje v šachovom turnaji

Informačno-politický týždenník

Turnaj v streľbe začal už ráno o deviatej z Hložian, ako tretí sa umiestnil Ivan Kriška z Hložian. V šachovom turnaji Obce Báčsky Petrovec je najlepší tím z Hložian s 19 bodmi, na druhom mieste skončil tím Kulpína a na treťom družstvo z Petrovca. V streleckej súťaži sa stretli súťažiaci z obce i okolitých dedín. „Účastníkov bolo neúrekom, prichádzali stále noví,“ spomína predseda Loveckého spolku Hložany Ján Zvarec, „z nich sme určili šesť výhercov.“ Prvý bol Ján Krnáč zo Silbaša, druhý Đorđe Ivanović zo Zmajeva, tretí Ratko Dević z Krčedinu, ďalej sa umiestnili Đura Letić z Čeneja, Andrija Gažo z Begeča a Bogdan Boronjac z Hložian. Najmladším strelcom v streľbe do asfaltových terčov bol Zoroslav Brtka z Petrovca. • ŠPORT •

K UKONČENIU VOLEJBALOVEJ SEZÓNY V PETROVCI

Zober loptu, nie drogy Jaroslav Čiep

tak potrebu umelých zážitkov spôsobených drogami. Celkovým cieľom tohto projektu je protidrogová prevencia na školách cez záujmovú športovú činnosť organizovaním loptových hier, zlepšenie kondície žiakov, podpora koncentrácie, tvorivosti, tímovej spolupráce a zmyslu pre fair play, nadobudnutie spolupatričnosti medzi vekovo rozdielnymi jedincami v rámci športovania oboch pohlaví v jednom tíme, prevencia a výchova v boji proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii prostredníctvom športu.“

a záver tohtoročnej volejbalovej sezóny v Petrovci nielenže prezentovali prácu so všetkými vekovými kategóriami volejbalistov, ale vedenie Volejbalového klubu Mladosť a všetci jeho členovia sa v sobotu 26. apríla 2014 zároveň zapojili aj do medzinárodného podujatia Zober loptu, nie drogy. Nosnou myšlienkou rovnomenného projektu, ako vysvetlil jeho mediátor v Srbsku, podnikateľ a bývalý volejbalista Ján Kolár, je: „Pomôcť mladým dospievať v zdravom a zdraviu prospešnom prostredí. Starostlivosť o správnu výživu, pohybové aktivity či vyhýbanie sa škodlivým návykom nie sú bežnou súčasťou života detí a mladých ľudí, ani dospelej populácie. My sa prostredníctvom nášho projektu pousilujeme, aby sa takým stali. Organizovaním športových aktivít chceme spojiť športovanie a dobré pocity z neho, posilňovať zdravie a odstrániť

Volejbalista Ognjen Duduj rozdelil tričká

Účastníci Dňa volejbalu 2014 v Petrovci

Akciu Zober loptu, nie drogy priblížil Ján Kolár

Aby sa deti a mládež mohli stotožniť so športovými vzormi, predseda VK Mladosť Ján Brna na volejbalový sviatok zavolal aj prvoligového hráča Ognjena Duduja, ktorý mladým športovcom rozdelil tričká a klub patričnú pozornosť venoval i rodičom detí, ako aj sponzorom. V ten deň v športovej hale v Petrovci v rámci Dňa volejbalu 2014 nechýbali ani priateľské zápasy kulpínskych a petrovských pionierov, ani turnaje v minivolejbale a zápas medzi veteránmi a sponzormi.

Rozcvička pionierok VK Mladosť

Aj veteráni a sponzori si zahrali volejbal

Pôvodný amfiteáter – dejisko Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Defilé

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Folklórny festival Tancuj, tancuj... Najmasovejším podujatím Slovákov žijúcich v Srbsku je Folklórny festival Tancuj, tancuj... Dohovor o založení počas Medziobecnej folklórnej prehliadky v Pivnici roku 1969 sa zrealizoval už 5. apríla 1970, keď v Hložanoch tamojší KOS Jednota zorganizoval 1. prehliadku folklóru dolnozemských Slovákov. Terajší FFTT usporiadali aj ako Prehliadku ľudových tancov juhoslovanských Slovákov, Prehliadku slovenských folklórnych skupín Vojvodiny, Festival slovenskej hudobnej a tanečno-folklórnej tvorby SAP Vojvodiny, Prehliadku slovenských ochotníckych tanečných, speváckych, nástrojových skupín a Festival slovenskej hudobnej a tanečno-folklórnej tvorby Tancuj, tancuj... Jeho pôvodným cieľom bolo zachovávať, podnecovať a zveľaďovať ľudovú kultúru Slovákov žijúcich vo Vojvodine, predtým v niekdajšej Juhoslávii, predovšetkým v oblasti slovenských pôvodných tancov, piesní, hudby, zvykov a obyčají. Podujatie má súťažný ráz; najlepšie súbory odchádzajú na Prehliadku vojvodinského folklóru v Rume, tiež na folklórne festivaly na Slovensku. FFTT sa časom vyprofiloval na kvalitné kultúrne podujatie, na ktorom sa zúčastňuje úhrnne viac ako 1 500 ochotníkov. Ako spoluorganizátori FFTT (ktorý má putovný ráz, pričom aspoň každý druhý rok sú jeho dejiskom Hložany) sa spoločne podpisujú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Kultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch a finančne ho podporili pokrajinské a republikové orgány, ale aj Ústav pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave.

Fľaškový tanec

Pôvodný cieľ FFTT: pestovať pôvodné tance vojvodinských Slovákov

Juraj Bartoš

Svadobá odobierka Vlajka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Orchester

Meškárky

Obecenstvo

Valaškový tanec

Mladá nevesta