Hlas20 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 20 /4491/

Deň Európy

19. 5. 2012 Z udelenia novinárskych cien ASN

Naša téma: Naše múzeá a galérie

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Po rade štvrtý Festival vedy prebiehal 12. a 13. mája v kampuse Univerzity v Novom Sade. O. Filip

Inovácie a podnikateľstvo ako nástroje úspechu na trhu EÚ bol názov konferencie, ktorá pri príležitosti Dňa Európy prebiehala 10. mája v Národnej banke Srbska v Belehrade. O. Filip

Slávnostné vyhodnotenie Divadelného vavrínu 2012 bolo v nedeľu 13. mája v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Najprestížnejšiu cenu – Divadelný vavrín, ktorá sa udeľuje za najlepšiu divadelnú inscenáciu na prehliadke, odborná porota udelila predstaveniu Hugo Karas v podaní členov Ochotníckeho divadla KIS z Kysáča. A. Chalupová

Spoločne a na záver Novinárskej súťaže ASN: nositelia novinárskych cien a členovia odbornej poroty v kovačickej Galérii insitného umenia 11. mája. O. Filip

Priateľstvo určite prekonáva hranice – Aradáčania a ich hostia spolu s hostiteľmi v osade Lom nad Rimavicou, kde pobudli v dňoch 10. – 13. mája. J. Pániková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Nedeľa pre prezidenta V olebná horúčka ešte stále lomcuje Srbskom. V nedeľu 20. mája nasleduje totiž druhé kolo. V prezidentských voľbách sa voliči majú rozhodnúť medzi voľbou pre lepší život a rozhýbaným Srbskom. Zvíťazí ten kandidát, ktorý dostane 50 percent plus jeden hlasov zúčastnených voličov. K tomu už netreba asi nič doložiť – všetko je jasné. Ak niekomu nie je jasné a nevie sa rozhodnúť, komu priazeň svoju dá a koho meno okrúžkuje, nech sa pozrie na diania niekoľko dní dozadu, ale bez predvolebných vystúpení, televíznej reklamy a podobných propagačných materiálov. Tam sa skrýva časť odpovede. Asi každý jeden volič, občan tohto štátu, má predstavu o tom, akého prezidenta by chcel mať. Vie takisto zhodnotiť, čo prezidentovi pristane, a čoho by sa mal strániť, vo svojom a všeobecnom záujme. Keď si toto všetko ujasní, môže začať porovnávať. Výsledkom porovnávania bude potom jeho hlas za budúceho prezidenta. Preto je veľmi významné zúčastniť sa vo voľbách a dať svoj hlas tomu kandidátovi, ktorý si ho zaslúži. V nedeľu 20. mája sa takisto uskutoční aj druhé kolo pokrajinských volieb podľa väčšinového systému. Tu sa občania majú rozhodnúť medzi dvomi kandidátmi z väčšinovej listiny, ktorí v prvom kole získali najviac hlasov voličov. Aj tu sú kandidáti občanom viac-menej známi. V prípade, že nie sú známi, stačí sa pozrieť za meno, kde sa uvádza, kto je navrhovateľ, a všetky dilemy sa hneď a poľahky riešia. Výsledkom týchto volieb bude voľba 60 (zo spolu 120) poslancov Zhromaždenia AP Vojvodiny. Ich význam spočíva v tom, že tu žijeme. Výsledky parlamentných volieb Republiková volebná komisia zverejnila v zákonnej lehote (10. mája), a najneskoršie 9. júna sa Národné zhromaždenie v novom zložení má konštituovať. Na utvorenie vlády podľa zákona patrí ďalších 90 dní, takže novú vládu môžeme očakávať do 8. septembra. Vstup do parlamentu si v týchto voľbách zabezpečilo desať listín z osemnástich, ktoré sa vo voľbách zúčastnili. V porovnaní s predchádzajúcimi voľ-

bami roku 2008 situácia sa trochu zmenila. Vtedy kandidovalo spolu 22 listín, no cenzus prekročilo len 8, z toho tri menšinové, a do parlamentu sa dostalo 21 politických strán. Na desiatich listinách, ktoré teraz budú mať poslancov v republikovom parlamente, je však spolu až 39 politických strán a skupín občanov! V akej miere by to mohlo a či vôbec bude vplývať na utváranie vlády, ukáže sa v nasledujúcom období. Na základe skúseností z predchádzajúcich volieb takmer všetci očakávali, že zrod novej vlády nebude ľahký. Naopak. Očakávali sa ťažké vyjednávania a rokovania, rozhovory za zatvorenými dverami a neurčité vyhlásenia pre verejnosť. A potom – prekvapenie! Prvý náznak prišiel od predsedu socialistov, ktorý tvrdil, že dohovor o vláde sa dá dosiahnuť za pätnásť minút. Už 9. mája, tri dni po voľbách, demokrati a socialisti sa naozaj dohovorili o pokračovaní spoločného politického pôsobenia. Dobrý začiatok, dalo by sa povedať. Zostáva však riešiť otázku ďalšieho alebo ďalších koaličných partnerov, kde situácia nie je ani zďaleka taká jasná. Treba potom riešiť aj otázku konkrétnych detailov a kádrových riešení, čo ani zďaleka nebude možné riešiť za pätnásť minút. O tom sa bude hovoriť po druhom kole prezidentských volieb. Rovnako tak sa bude hovoriť aj o miliónoch, ktoré politické strany minuli na reklamu. Ako zistila organizácia Transparentnost Srbija a zverejnil denník Politika, za nami je najdrahšia volebná kampaň v dejinách tunajších volieb. Do reklamy v elektronických médiách strany vrazili 34 miliónov eur, hoci z rozpočtu spolu dostali okolo 6 miliónov. Odkiaľ vzali zvyšok, nikto nevie. Za najpravdepodobnejší zdroj sa považujú úvery, hoci nie je známe, za akých podmienok ich dostali a akým vplyvom sa týmto spôsobom vystavili. Jedno je však isté: z miliónov, ktoré sa v politike v období volieb točia, mnohým sa zatočí hlava. Niektorým aj z pokusov vniesť aký-taký poriadok do financovania politických strán. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Vkladanie do budúcnosti

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

elé desaťročia máj a novosadský poľnohospodársky veľtrh neodmysliteľne patria k sebe. Splynuli natoľko, že si v súčasnosti jeden bez druhého azda ani nemožno predstaviť. V uplynulom týždni, presnejšie od 12. do 18. mája, jeden z piatich najväčších poľnohospodárskych veľtrhov Európy zhromaždil okolo 1 500 vystavovateľov z takmer šesťdesiatich krajín, desaťtisíce značkových a bežných potravinárskych a iných výrobkov, státisíce návštevníkov... Partnerskou krajinou bolo Rakúsko a okrem výstavnej časti 79. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh sa tradične neobišiel ani bez mnohorakých prezentácií, podnikateľských a odborných konferencií a okrúhlych stolov, udelenia uznaní najlepším vo vyše tridsať kategórií. Celé dianie akoby malo jeden základný odkaz: rozvoj poľnohospodárstva je vkladaním do budúcnosti, zároveň jedným z účinných spôsobov boja proti kríze – aj globálnej, aj lokálnej. Na snímke je záber z otváracieho dňa novosadského veľtrhu. O. Filip

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

VOĽBY 2012

POKRAJINSKá VOLEBNá KOMISIA

Oficiálne výsledky a základe spracovaného volebného materiálu Pokrajinská volebná komisia zverejnila výsledky volieb do Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa proporčného systému a výsledky prvého kola pre polovicu poslancov podľa väčšinového systému. Svoje volebné právo využilo 58,30 % oprávnených voličov a výsledky sú nasledujúce: Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić – 20,980 % hlasov (16

poslancov); Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić – 18,322 % (14 poslancov); Ivica Dačić – SPS – PUPS – JS – SDPS – 11,263 % (9 poslancov); Liga sociálnych demokratov – Nenad čanak – 11,014 % (8 poslancov); Srbská radikálna strana – Dr. Vojislav Šešelj – 6,303 % (5 poslancov); Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor – 6,303 % (4 poslanci); Demokratická strana Srbska – Voji-

slav Koštunica – 5,926 % (4 poslanci). Pod hranicou zostali tieto listiny: čedomir Jovanović – Vojvođanski preokret – 4,766 %; Dveri za srpsku Vojvodinu – 4,565 %; Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić – 3,853 %; Srbská demokratická strana – Dragan Glišić – 0,649 %; Magyar Remény Mozgalom – Lászlo Bálint – 0,592 %; Všetko spolu: BDZ, DSM, DZH, DZVM, Slovenská strana – László Racz Szabó – 0,479 %; čiernohorská strana – Nenad Stevović – 0,261 %. Pre voľby poslancov väčšinovým systémom v druhom voleb-

STREDISKO PRE SOCIáLNU PRáCU OBCE BáčSKy PETROVEC

Opatrovateľská služba I dea o pomoci starším a nevládnym spoluobčanom v Obci Báčsky Petrovec nie je nová. Aktivity v tomto smere už prebiehali v minulých rokoch v rámci projektu Podpora, pomoc a opatrovanie

Vo štvrtok 10. mája t. r. v Stredisku pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec cestou tlačovej konferencie verejnosť oboznámili so štartom verejnoprospešných prác už zachodeného projektu. V toh-

Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Aleksandra Arseninová (tretia sprava) víta hostí a geronto-domáce

starých, chorých, invalidných a chronicky chorých osôb. Ten už od roku 2010 podporuje Nacionálna služba pre zamestnávanie a Obec Báčsky Petrovec. Prostredníctvom služby Pomoc a opatera v dome aktivity realizovalo obecné Stredisko pre sociálnu prácu. Šlo o každodenne sprístupnené služby pomoci a opatrovateľské služby občanom všetkých osád Báčskopetrovskej obce spomenutých kategórií. V rámci tejto akcie si zo 10 aktivistov našlo zamestnanie a mnohí starší spoluobčania, dovtedy zväčša izolovaní od spoločnosti, získali spoľahlivých pomocníkov pre základné práce v dome, spoľahlivé služby a napokon aj pekné slovo.

toročnom cykle aktivity osem geronto-domácich, okrem lokálnej samosprávy, podporila aj pokrajinská administratíva. V mene Pokrajinského sekretariátu pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, ktorá projekt podporila, na tlačovke sa zúčastnil aj tajomník Miroslav Vasin. Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Aleksandra Arseninová podrobnejšie hovorila o aktivitách v nasledujúcich šiestich mesiacoch, ako aj o volontérskej službe, ktorú tiež začnú realizovať. O akcii a obecnej podpore projektu geronto-domácich sa vyjadrili aj predseda obce Vladimír Turan a predseda Rady pre zamestnávanie Zhromaždenia obce Pavel Marčok. J. Č-p

nom kole, ktoré budú prebiehať 20. mája, najviac kandidátov má listina Voľba pre lepšiu Vojvodinu (50 kandidátov), Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić (29 kandidátov), Ivica Dačić –SPS – PUPS – JS – SDPS (16 kandidátov), Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor (10 kandidátov), Liga sociálnych demokratov – Nenad čanak (8 kandidátov), Zjednotené regióny Srbska – Mlađan Dinkić (2 kandidáti), Demokratická strana vojvodinských Maďarov (1 kandidát) a Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica (1 kandidát). J. Pániková

RIADITELIA ŠKôLOK JUHOBáčSKEHO OBVODU ZASADALI V PETROVCI

Dieťa má právo vedieť svoje práva okrajinská podtajomníčka pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu Novka Mojićová v piatok 11. mája navštívila Predškolskú ustanovizeň Včielka v Báčskom Petrovci. Cieľom návštevy bolo zorganizovať zasadnutie s riaditeľmi predškolských ustanovizní Juhobáčskeho obvodu a z tej príležitosti im odovzdať knihy Dieťa má právo vedieť o svojich právach. Táto kniha okrem adekvátnych ilustrácií veršovačkami spočituje a vysvetľuje všetky články Konvencie o právach dieťaťa schválenej v roku 1989 pod záštitou Spojených národov. Kniha je vytlačená na všetkých jazykoch, ktoré sú v služobnom použití na území AP Vojvodiny, k tomu aj v rómskom jazyku. Okrem domácich vychovávateliek a riaditeľky ZuNovka Mojićová predstavuje zany Pašićovej, ktoknihu o právach dieťaťa rá privítala hostí zo sekretariátu a pokrajinského poslanca Jána Bohuša, do Petrovca prebrať knihy pricestovali aj riaditelia škôlok obcí Báč, Báčska Palanka, Beočín, Vrbas, Bečej, Žabalj, Temerín, Srbobran a Titel. Deťom najstaršieho vzrastu v škôlke, budúcim prvákom, z tohto obvodu v najbližšom čase ako darček bude rozdelených 3 000 exemplárov z celkovej tiráže 19 500 kníh, ktoré aj tohto roku vydala a vytlačila pokrajinská administratíva. Rovnako ako pre deti, kniha je určená i pre dospelých, predovšetkým rodičov dospievajúcich detí. J. Č-p

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Za nehatenú matičnú činnosť sobotu 12. mája sa v zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec uskutočniV lo 16. riadne výročné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku (MSS). Na zasadnutí bolo prítomných 55 delegátov zo 17 miestnych odborov, takže zhromaždenie bolo právoplatné schvaľovať rozhodnutia. Matičné predstavenstvo na zasadnutí rozoberalo správy na vlaňajší rok a diskutovali aj o ponúknutom pláne aktivít na bežný rok. V rámci ústredného bodu týkajúceho sa činnosti Matice v roku 2011, ponúknutá správa obsahovala aktivity administratívno-finančnej a bežnej činnosti kancelárie ústredia MSS, vrátane prehľadu realizovaných projektov, činnosť jej orgánov a komisií, a aktivity a spoluprácu so štátnymi orgánmi a inštitúciami, tak v krajine, ako i v zahraničí. Správa zahrnula i vydavateľskú činnosť MSS a vydanie 6 publikácií, ale i činnosť matičných funkcionárov a prehľad činnosti jej odborov. V diskusii, ktorá predchádzala schválenie správy, Viera Benková poznamenala neblahú finančnú situá-

ciu. Keďže sa Ivan Zafirović skôr dožadoval informácií o činnosti zástupcov z matičnej listiny v NRSNM, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová najprv prečítala správu neprítomnej Gabriely Gubovej o tejto téme, a potom vyjadrila aj svoje postrehy. Najväčšou neprávosťou podľa nej bolo nevyhlasovanie MSS za inštitúciu osobitného významu pre tunajších Slovákov. Dokonca prácu Matice sa vedenie NRSNM pokúša zatlačiť, nedovolí sa jej verejne prejavovať a znemožňuje sa jej činnosť. Ľuboslav Majera hovoril o vlastnej činnosti v divadelnej sekcii Výboru pre kultúru a Igor Feldy vyjadril postoj, že by práca NRSNM mala byť menej politicky prifarbená a informoval, že sa predsa schválila aj prospešná aktivita, akou je založenie celocirkevného archívu v Starej Pazove. Pavel Turan navrhol a zhromaždenie schválilo zaslať prípis, aby sa NRSNM politicky alebo stranícky verejne nevyjadrovala. V rámci návrhu plánu práce MSS na rok 2012 Rastislav Surový evidoval skromnejšiu činnosť

niektorých MOMS a zasadzoval sa o čulejšie informovanie na relácii ústredie – jednotlivé odbory a navrhol aj pokúsiť sa viac spolupracovať so školami. Jaroslav Feldy informoval o ceste novosadských matičiarov na Slovensko k pomníku a mohyle Milana Rastislava Štefánika a ich aktivitách pri údržbe hrobiek významných novosadských Slovákov. V pokračovaní zasadnutia matičiari schválili aj finančnú správu za rok 2011. Tohtoročný finančný plán je o polovicu skromnejší od toho predchádzajúceho. V osobitnom bode delegáti schválili listinu kandidátov na jednotlivé matičné uznania, ktoré sa udeľujú počas Slovenských národných slávností. Jeden z uzáverov zasadnutia bol aj upovedomiť matičné vedenie na Slovensku, že vzájomná spolupráca s MSS, ale aj Maticou srbskou nie je na žiaducej úrovni a vo vzduchu zostali visieť viaceré spoločné projekty. Vyzvali predstaviteľov jednotlivých MOMS, aby pripravili prehľad matičnej práce v prostrediach pre chystanú publikáciu k 80. výročiu založenia Matice, a na doplnenie archívnych materiálov celocirkevného archívu, v ktorom doteraz spracovali vyše 4 000 materiálov a dokladov, ale i nového informatívneho matičného portálu. J. Č-p

Z VIACDŇOVÝCH OSLÁV DŇA STARÉHO KONTINENTU

Európa otvorene osahy a dôležitosť európskej myšlienky, tiež ideálov, akými D sú mierový, jednotný a stále prosperujúci starý kontinent, záruky mieru, transparentné fungovanie demokratických inštitúcií a princípov, pôsobenie v podmienkach globálnej krízy. Tém, ktoré skloňovali účastníci podujatí usporiadaných k uplynulému Dňu Európy, bolo ozaj mnoho, tak isto aktivít, ktorými sme si pripomenuli 9. máj, jeden zo symbolov Európskej únie, tiež jeden z jej najvýznamnejších dní. Na rozdiel od vlaňajška, keď sa väčšina príležitostných podujatí konala počas jediného dňa v Macedónskej ulici v Belehrade, alebo roku 2010, keď gro diania bolo na Kalemegdane, tento rok akcie šli hlavne do šírky, časovej a priestorovej. V Novom Sade, Belehrade, Sriemskej Mitrovici, Niši... od 9. do 21. mája prebiehajú početné kultúrne, hospodárske a športové aktivity: výstava fotografií Zlatá doba, debata o európskej poľnohospodárskej politike v Novom Sade, festival súčasného európskeho filmu prezentujúci štrnásť filmov, medzi ktorými i slovenský Dom, divadelné predstavenia, interaktívne rodinné hry, športové olympijské hry, majstrovstvá vo vodnom póle... Stredoškoláci (na snímke) v sieni Amerikana belehradského Domu mládeže debatovali vo 19. 5. 2012

20 /4491/

štvrtok s vedúcim Delegácie EÚ v Srbsku Vincentom Degertom nielen o publikácii Európsky denník – múdra voľba, ale aj o životných otázkach, týkajúcich sa spoločných perspektív a budúcnosti, cestovania, zamestnanosti, európskej integrácie, spôsobu riešenia kosovskej a iných kríz. Veľvyslanec Degert pár hodín úprimne a dôkladne odpovedal na rôzne otázky, odkazujúc im medziiným, že uznanie Kosova nie je podmienkou vstupu Srbska do

EÚ, ale je naším dedičstvom minulosti a otázkou, ktorá sa, ako aj iné otvorené otázky, musí riešiť prostredníctvom dialógu Belehradu a Prištiny. Mladým tak isto zdôraznil, že aj od nich závisí na-

predovanie Srbska. Čo vlastne znamená, že majú mať pochopenie pre to, že Európska únia ani nemôže, ani nemá, ani nebude riešiť všetky naše problémy. Oto Filip

O VÝZNAME a kritériách úspešnosti inovácií, podnikateľskej stratégie, spôsoboch dosiahnutia rastu a nárokoch európskeho trhu hovorilo sa na tematickej konferencii, ktorá k Dňu Európy prebiehala 10. mája v Národnej banke Srbska. Takmer dvesto účastníkov, najmä študentov Fakulty pre ekonomiku, financie a administratívu (FEFA), si vypočulo celý rad osožných poznatkov, napríklad ten, že k základným predpokladom dlhodobej úspešnosti podnikania patrí jeho účelové riadenie, systematickosť, ako i založenie na cieľavedomých inováciách. Ročná konferencia FEFA bola usporiadaná v spolupráci s Delegáciou EÚ v Srbsku a Strediskom pre promovanie vedy Republiky Srbska. Na snímke: Účastníci, pozorne sledujúci prednášky odborníkov o súvislostiach medzi inováciami, podnikateľstvom a presadením sa firiem na trhu Európskej únie. O. Filip

HLAS ĽUDU

FÓKUS

približne trojnásobne väčším počtom účastníkov ako vlani a zmodernizovaným tematickým a organizačným konceptom uplynulý Festival vedy sa prejavil ako akcia k nezaplateniu z viacerých dôvodov. Najprv reč faktov: účinkovalo v ňom vyše dvadsať vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, ktoré záujemcom pripravili spolu okolo sto dielní a prednášok, vrátane návštev laboratórií. Oveľa dôležitejšie, dlhodobo významnejšie je však to, že mnohé akcie boli vlastne odrazovým mostíkom mnohým deťom, zaujímajúcim sa o nesmierne pestré a doposiaľ celkom neprebádané svety vedy. Či už tie súvisia s javmi spoločenskými, ako je napríklad multikultúrnosť alebo globalizácia, alebo s veľkými skúškami dneška, vzťahujúcimi sa na klimatické zmeny, na potraviny, energiu, zdravie, inovácie. Ďalší odkaz a význam akcie treba hľadať v skutočnosti, že zaujímavé programy a projekty, úspešné inovácie, experimenty a prezentácie sú jedným z vhodných spôsobov zaujať mladých odborníkov na dlhšie, ukázať im,

že ich miesto je tu a nie dakde v cudzine. Tým skôr, že sú, ako to vyzdvihol pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj prof. Dr. Dragoslav Petrović na piatkovom otvorení, najtvorivejšou a najinovačnejšou zložkou každej spoločnosti. A preto ich úporne a stále treba upriamovať na vedu, výskum a získanie nových poznatkov. Zvlášť to osoží rozvojovým štátom, ktoré musia viac než iné vkladať do rozvoja vlastných kádrov zabezpečením lepších podmienok na ich činnosť. Bádatelia a vynálezcovia, výskumníci a študenti, pedagógovia a žiaci – všetci z nich mali hodne vlastných a konkrétnych príčin navštíviť počas druhého májového víkendu ústredný kampus Univerzity v Novom Sade a účinkovať v mnohorakých akciách usporiadaných Novosadskou univerzitou a pod záštitou vlády Vojvodiny a Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj. Zrejme nielen preto, že zvedavosť, sťa veda, pokoja nedá... Oto Filip

DO POZORNOSTI Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v tomto roku pripravuje Stálu konferenciu o otázkach vzájomných vzťahov a spolupráce 2012 – Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa uskutoční v dňoch 2. – 4. júla 2012 v Bratislave. Nosnou pracovnou metódou Stálej konferencie 2012 bude konkretizovanie jednotlivých kľúčových okruhov štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Vzhľadom na potrebu vyšpecifikovať jednotlivé okruhy a obsah tém budúcej aktualizácie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí do roku 2020, rokovanie bude prebiehať v nasledujúcich pracovných sekciách: sekcia legislatívno-právna a medzinárodnej spolupráce; sekcia kultúry a kultúrneho dedičstva; sekcia vzdelávania, školstva, mládeže a športu, vedy a výskumu; sekcia mediálna a informačná; sekcia cirkevného a duchovného života; sekcia vzťahov, štátnej podpory a spolupráce medzi Slovenskou republikou a slovenským zahraničím. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozýva všetkých odborníkov zo slovenského zahraničia, aby sa zúčastnili v rokovaní Stálej konferencie 2012, ktorá bude mať predovšetkým pracovný charakter. V prípade záujmu o účasť postačuje písomne alebo elektronicky zaslať prihlášku spolu s vypracovanými tézami príspevku do 31. mája 2012 na adresu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Osoh z investícií – Ako vidíte úlohu informačných a komunikačných technológií v možnom zredukovaní účinkov krízy? – V tomto kontexte by som vyzdvihol tri tézy. Prvou je, že stále nevyužívame dostatočne potenciál, ktorý máme v oblasti týchto technológií. U nás len polovica domácností zatiaľ má počítač. Druhou tézou je, že práve preto máme veľké ťažkosti pri zvládaní hospodárskej krízy. Z doterajších skúseností totiž badať, že všetky štáty, ktoré zdolali krízu, to dosiahli práve za pomoci intenzívneho investovania do oblasti informačnokomunikačných technológií (IKT). A po tretie, treba zdôrazniť,

že keď porovnávame stav IKT v Srbsku so stavom v EÚ, dostaneme sa vlastne k viacerým odpovediam. V EÚ 80 percent obyvateľov má počítač a ich 75 percent používa internet, najmä širokopásmový. Preto je najväčšia časť rozvoja aj spätá s uplatnením IKT, na čo existuje fond so sumou okolo 30 miliárd eur. Naším záväzkom je motivovať všetky hospodárske a iné subjekty a aktérov v tomto smere. Pripomeniem jednu z analýz Svetovej banky, z ktorej vyplynulo, že desaťpercentné zvýšenie investícií do internetu znamená zároveň i (jedno)percentný rast hrubého spoločenského produktu. Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

Stúpa nielen záujem

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: NIKOLA MARKOVIĆ, PREDSEDA SPOLKU INFORMATIKOV SRBSKA

Ďuro Varga

ŠTVRTÝ FESTIVAL VEDY PREBIEHAL 12. a 13. MÁJA V NOVOM SADE

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V KOVAČICI UDELILI CENY

Laureátom novinárskej súťaže ASN 2011 lávnostné udelenie cien 3. roč- spevky komisia zhodnotila ako níka Novinárskej súťaže Aso- kvalitnejšie, ucelenejšie a upriaciácie slovenských novinárov bolo menejšie – najmä keď ide o auv piatok 11. mája v Galérii insit- torov v kategórii profesionálnych ného umenia v Kovačici. Hneď na novinárov nad 35 rokov. začiatku, po príhovoroch riadiCenu Jána Makana za najlepší teľky Galérie Márie Raspírovej, publicistický beletristický príspepredsedníčky Národnostnej rady vok v roku 2011 v kategórii proslovenskej národnostnej menšiny fesionálnych slovenských noviAnny Tomanovej-Makanovej a nárov nad 35 rokov predsedníčka predsedu Zhromaždenia ASN Sa- NRSNM Anna Tomanová-Makamuela Žiaka, slovenský ľudový nová podľa rozhodnutia odbornej orchester Rosička zahral zmes komisie udelila Jánovi Špringeľovi slovenských ľudových piesní a za portrétové interview Dozaista maturantka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici Danka Hriešiková predniesla báseň MartiK slávnostnej chvíli podujatia prispeli aj vzácni hostia na Rázusa Matka, Libreto pre spomienku. rii neprofesionálnych slovenských ktorou postúpila Cenu Vladimíra Dorču novinárov udelili Jankovi Takádo republikovej súza najlepší publicistický čovi za recenziu Správa zo študijťaže recitátorov vo beletristický príspevok v ného pobytu v politike. Špeciálne Valjeve. roku 2011 v kategórii uznanie v tejto kategórii neudeV novinárskej súprofesionálnych slo- lili. ťaži sa tohto roku venských novinárov do Na slávnostnom udeľovaní cien zúčastnilo 11 auto35 rokov získala Alena v Kovačici sa zúčastnili aj vzácni rov, ktorí spolu zaGajanová za portréto- hostia: podpredseda Zhromažslali 23 príspevkov vé interview Život je prá- denia APV Martin Zloch, pod– 5 rozhlasových, ca a práca je Tvoje dielo. predsedníčka NRSNM a predsed5 televíznych a 13 Špeciálne uznanie v tej- níčka MOMS v Kovačici Zuzana printových. Tretí to kategórii patrilo Anne Lenhartová, predsedníčka Výročník Novinárskej Lačokovej za reportáž konného výboru NRSNM Jarmila súťaže ASN sa riadil Tohtoroční laureáti Novinárskej súťaže ASN 2011 Rozhlasové bosorky. Ćendićová a predstaviteľka MOMS podľa vopred stanovených kritérií a v súlade s nimi organista! Špeciálne uznanie v Cenu Ondreja Krásnika za naj- vo Vojlovici Eva Nagyová. A. Chalupová pracovali aj členovia odbornej tejto kategórii patrilo Jarmile Pá- lepší publicistický beletristický Snímky: Oto Filip komisie, ktorú tvorili: Samuel Žiak, lenkášovej za reportáž – záznam príspevok v roku 2011 v kategóAlžbeta Babková a Marína Chorvátová. Podľa mienky odbornej „VLÁDA VOJVODINY vložila do poľnohospodárkomisie v minulom roku sa vo vojstva počas piatich uplynulých rokov viac ako 25 miliárd vodinskom slovenskom novinárdinárov. Vývoz za ten čas stúpol dvaapolkrát, kým sa stve vyprodukovalo viac kvalitfyzický objem poľnohospodárskej výroby zvýšil o dených príspevkov, ako to bolo v sať percent. Presvedčený som, že vám dni v Novom Sade tohtoročnom – 3. ročníku novia na veľtrhu budú úspešné, skvelé a osožné,“ podotkol nárskej súťaže a „z takého prepredseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić (na snímke) otvásvedčenia aj vyplýva výzva a nárajúc 12. mája t. r. 79. Medzinárodný poľnohospodárvrh našim redakciám, aby našli sky veľtrh. V mene partnerskej krajiny Rakúska, účastspôsob, ako aj počas roka stimuníkov a vystavovateľov pozdravil minister poľnohoslovať svojich novinárov ku kvalitpodárstva Nikolas Berlakovič. Podotkol, že je jeho kranejšej produkcii. Dokonca nebojina vo výrobe organických potravín a zdravých polo by od veci, keby redakcie svotravinových článkov, ako aj v nastolení takej výroby, v jich členov a dopisovateľov podktorej prím hrá kvalita, ozajstným svetovým šampiónom. porili, či posmelili prihlásiť sa na Náš minister poľnohospodárstva a obchodu Dušan Pesúťaž ASN s príspevkami, ktoré v trović na sobotňajšom otvorení vyzdvihol, že investodanom čase alebo prostredí mali vanie a úprava poľnohospodárstva a potravinárstva dobrú ozvenu. Tým by aj táto súbude pokračovať, lebo ide o hospodársky úsek, ktorý ťaž získala na kvalite.“ Všetky príje ako ropný vrt – prakticky nevyčerpateľný. spevky boli predtým zverejnené O. Filip v našich médiách. Písané prí-

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

F ÓNKAUŠSI C H O S Á D Z SILBAŠ

Inak pokrokári, doma demokrati V

prezidentských voľbách v nedeľu 6. mája v Silbaši sa zo spolu 48 613 oprávnených voličov zúčastnilo 29 302 voličov. Najviac hlasov získal Tomislav Nikolić – 7 090, čiže 24,23 %, druhý bol Boris Tadić, za ktorého hlasovalo 6 551 Silbašanov (22,39%), a tretí Ivica Dačić, ktorý získal 4 383 čiže 14,98 % hlasov. V parlamentných voľbách sa v Silbaši zúčastnilo spolu 29 286 voličov, z ktorých 6 563 (22,41 %) svoj hlas dalo listine Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić. Nasleduje listina Voľba pre lepší život – Boris Tadić, ktorá dostala 5 783 (19,75 %) hlasov, potom listina SPS – PUPS – JS – Ivica Dačić, ktorá získala 4 490 čiže 15,33 % hlasov. V pokrajinských voľbách podľa väčšinového volebného sys-

Z volebného miesta v Silbaši

tému najviac hlasov dostali kandidáti Dr. Goran Latković, ktorý získal 5 722, čiže 19,57 % hlasov, a Dr. Goran Stupar, za ktorého hlasovalo 5 417, čiže 18,53 % občanov. V pokrajinských voľ-

bách podľa proporčného systému Silbašania najviac hlasov dali listine Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić, ktorá dostala 5 786, čiže 19,76 % hlasov. Nasleduje listina Voľba pre lepšiu Voj-

vodinu – Bojan Pajtić, ktorá získala 5 318, čiže 18,16 % hlasov, potom listina SPS – PUPS – JS – Ivica Dačić, ktorej svoj hlas dalo 4 550, čiže 15,54 % Silbašanov. V lokálnych voľbách na výborníkov do Zhromaždenia obce Báčska Palanka najviac hlasov získala koalícia okolo Demokratickej strany – 5 024, čiže 17,18 %. Koalícia okolo Srbskej pokrokovej strany dostala 4 718, čiže 16,13 % hlasov, koalícia okolo Socialistickej strany Srbska má 4 690, čiže 16,04 % hlasov, Srbská radikálna strana dostala 4 008, čiže 13,70 % hlasov, Demokratická strana Srbska získala 2 264, čiže 7,74 % hlasov, za Dveri hlasovalo 1 509, čiže 5,16 % voličov, za Stranu vojvodinských Slovákov svoj hlas dalo 1 342, čiže 4,59 % Silbašanov a za Zväz vojvodinských Maďarov 554, čiže 1,89 % voličov. Rastislav Kopčok

K LoKáLNYM VoĽBáM V oBCI BáČSKY PeTroVeC

Zverejnili mená výborníkov redsedníčka volebnej komisie v obci Báčsky Petrovec Dipl. právnička Katarína rašetová vo štvrtok 10. mája na tlačovej besede ozrejmila výsledky volieb uskutočnených v nedeľu 6. mája a zverejnila mená budúcich výborníkov v lokálnom parlamente. Z 12 listín, ktoré sa zúčastnili vo voľbách, 3 listiny nezískali dostatočný počet hlasov a nebudú mať zástupcov v zhromaždení obce. Sú to Srbská radikálna strana, skupina občanov Ľudia ľuďom a Sociálnodemokratická strana Srbska. V báčskopetrovskom zhromaždení obce je 31 miest, ktoré si rozdelia takto: 10 mandátov z listiny Demokratickej strany (1 836 hlasov) budú zastávať Pavel Marčok (1968), Drahotína Dorčová (1944), Vladimír Turan (1960), Mária orosová (1985) a Ján rybovič (1968) z Petrovca, Ján Bohuš (1971) a ondrej Fekete (1966) z Hložian, Pavel Zima (1956) a Anna Medovarská (1967) z Kulpína a Siniša Stanivuk (1965) z Maglića. Päť mandátov patrí listine Ligy sociálnych demokratov Vojvo-

diny (1 068 hlasov), ktoré budú zastupovať Ján Brna (1959), Vlastislav Urbanček (1959) a Mária Andrášiková (1961) z Petrovca, Štefan Vindiš (1949) z Hložian a rastislav Králik (1974) z Kulpína. Po tri mandáty patria listine Preokret (635 hlasov), Socialistickej strane Srbska (625 hlasov), Zjednoteným regiónom Srbska (610 hlasov) a Srbskej pokrokovej strane (537 hlasov). Preokret budú zastupovať ondrej Koroš (1953) a Jaroslav Popović (1965) z Petrovca a Milota Tótová (1952) z Kulpína. Socialisti v parlamente budú zastúpení rajkom Perićom (1956) a Jadrankou Perićovou (1983) z Maglića, ako i Dušanom Govorčinom (1953) z Kulpína. Zjednotené regióny Srbska budú zastupovať Ján Sabo (1955) a Miroslav Pucovský (1963) z Petrovca a Katarína Zorňanová (1948) z Kulpína. Srbskú pokrokovú stranu budú predstavovať Miloš Jojić (1955) a Srđan Simić (1989) z Maglića, ako i elida Peševićová (1957) z Kulpína. Po dvoch predstaviteľov v petrovskom parlamente budú mať

Jednotné Srbsko (417 hlasov) a Strana vojvodinských Slovákov (407 hlasov). Jednotné Srbsko podľa poradia na listine navrhlo Miroslava Čemana (1971) z Kulpína a Srđana Ilijevského (1973) z Maglića. Slovenskú vojvodinskú stranu bude v parlamente zastupovať Anna Boldocká-Ilićová (1958) a Vladimír Urbanček (1941) z Petrovca. Do 17. mája volebná komisia má vydať potvrdenia o výborníckych mandátoch a konštitutívne zasadnutie novozvoleného parlamentu by sa malo uskutočniť najneskoršie dva mesiace po vyhlásení výsledkov volieb.

obecná volebná komisia sa zaoberala aj štyrmi sťažnosťami týkajúcimi sa volebného ticha, financovania kampane politických strán a sčítania hlasov na volebnom mieste číslo 6 v Hložanoch. Podľa všetkého ani tieto voľby, rovnako ako ani tie predchádzajúce v obci Báčsky Petrovec, sa nezaobídu bez súdnych procesov. Keď ide o voľby podľa väčšinového systému pre pokrajinský parlament, v druhom volebnom kole 20. mája sa občania budú rozhodovať medzi Jánom Bohušom a Jánom Brnom. J. Č-p

Oprava V čísle 19 Hlasu ľudu zo dňa 12. mája 2012 v článku Vysoká účasť Laliťanov na strane 11 sme chybne uviedli údaj získaný od členov volebného výboru o výsledkoch hlasovania v parlamentných voľbách v Laliti. Text má správne znieť takto: „V parlamentných voľbách 288 Laliťanov svoj hlas dalo listine Voľba pre lepší život – Boris Tadić. Listina SPS –PUPS – JS – Ivica Dačić dostala 302 hlasov a listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić 72 hlasov.“ Čitateľom sa ospravedlňujeme a prosíme ich, aby si text v tomto zmysle opravili. J. Hrnčiar

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z N ASŠLIOC VHE O D NS Á KO stredníctvom dobrovoľníckych služieb. Tomuto cieľu má slúžiť existujúce Lokálne mládežnícke dobrovoľnícke edukačné stredisko (LOVEC), ktoré zhromažďuje volontérov, Info stredisko, ako i zúčastnili na niekoľko kariérne poradkyne. vzdelávacích kurzov a Druhý cyklus projekzískali aj technickú potu realizujú mládežníčmoc v tvare počítačov, ky Daniela Feketeová, ako i finančnú pomoc. Kristína Dostanová, JasCieľové skupiny promina Kuštrová, Milka jektu Šanca pre teba sú Jerkovićová a Željka Žamladí vo veku 15 až 30 rkovićová, ktoré budú rokov, mladí Rómovia, koordinovať jednotlivé mladí invalidi, mladí segmenty programov. ľudia, ktorých rodičia Štart aktivít v tomto prosú užívateľmi podpory Strediska pre sociálnu O druhom cykle projektu Šanca pre teba informovali ko- jekte koordinátorky ozprácu a mladí s nižším ordinátorky – mládežníčky Kristína Dostanová, Daniela Fe- námili na tlačovej besede vo štvrtok 3. mája v stupňom vzdelania. keteová, Jasmina Kuštrová a Željka Žarkovićová klubovni Kancelárie pre Projektom chcú prispieť k zamestnanosti a samoza- zvýšiť kapacity KPM na poskytova- mladých v Báčskom Petrovci. J. Č-p mestnávaniu mladých v Obci Báč- nie informácií a vzdelávania pro-

Z KANCELáRIE PRE MLADýCH OBCE BáČSKY PETROVEC

Druhá Šanca pre teba o úspešnom prvom cykle viacročného projektu Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec pomenovaného Šanca pre teba, ktorý štartoval v roku 2009, toho času sa začal druhý cyklus. Ide o akciu, ktorá vychádza z veľkého programu nazvaného Zamestnávanie a migrácie financovaného zo štyroch prameňov. Program financujú Medzinárodná organizácia práce, Rozvojový program Spojených národov (OSN), Detský fond Spojených národov (UNICEF) a Medzinárodná organizácia pre migráciu. V rámci programu sa v období rokov 2009 až 2011 predstavitelia petrovskej Kancelárie pre mladých

sky Petrovec. Cieľom projektu je aj zväčšiť viditeľnosť, čiže prezentovať mladých ľudí z ohrozených skupín a zapojiť ich do programov a služieb KPM. Týmto projektom chcú

VOĽBY V STAROPAZOVSKEJ OBCI

V samom meste za demokratov úhrnne zapísaných 55 125 voličov na území Staropazovskej obce vo voľbách v nedeľu 6. mája sa zúčastnilo 32 926 oprávnených voličov. Zo spolu 48 volebných miest na území obce, v samej Starej Pazove bolo 15 volebných miest. Podľa výsledkov Obecnej volebnej komisie v lokálnych voľbách výborníkov do Zhromaždenia obce listina Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić získala 16 mandátov, listina Voľba pre lepší život – Boris Tadić bude mať 13 výborníkov, listina Ivica Dačić – SPS – PUPS – Dr. Rada Inđić 7 mandátov, kým DSS – Vojislav Koštunica má o dva menej, čiže 5 mandátov. Nasledujú: SRS – Dr. Aleksandar Martinović so 4 mandátmi a Jedinstvena Srbija – Dragan Marković Palma s 3 mandátmi. Obyvatelia Starej Pazovy v nedeľu v lokálnych voľbách najviac hlasov dali koalícii okolo DS – 3 087 (na úrovni obce 6 812), potom SNS – 1 858 (8 054), SPS – PUPS – 943 (3 431), DSS – 611 (2 899), JS – 466 (1 863), SRS – 427 (1 975), SVS – 404 (488), Dveri – 383 (1 363), URS – 353 (1 391), Preokret – 313 (894), LSV – 267 (518), Hnutie robotníkov a poľnohospodárov – 115 (385), SOS pokret – 74 (449), Obec Nová Pazova – 32 (1 036). Keď ide o prezidentské voľby, kandidáti v Pazove získali nasle-

19. 5. 2012

20 /4491/

dujúci počet hlasov: Tomislav Nikolić – 5 651, Boris Tadić – 4 178, Ivica Dačić – 2 434, Vojislav Koštunica – 1 737, Jadranka Šešelj – 1 100, prof. Dr. Zoran Stanković – 872, Čedomir Jovanović – 693, Vladan Glišić – 615, prof. Dr. Zoran Dragišić – 442, Danica Grujić – 121, Muamer Zukorlić 66, István Pásztor 36. V parlamentných voľbách v Staropazovskej obci najviac hlasov získalo päť volebných listín: 5 794 voličov hlasovalo za listinu Pokrenimo Srbiju – Tomislav Nikolić, 3 680 voličov hlasovalo za listinu

Voľba pre lepší život – Boris Tadić, 2 430 za SPS – PUPS – JS, 1 583 za DSS a 1 362 za SRS. Vo voľbách poslancov do Zhromaždenia AP Vojovodiny podľa proporčného systému listina Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić dostala 8 771 hlasov, Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić získala 6 180 hlasov voličov, Ivica Dačić SPS – PUPS – JS – SDP Srbije – 4 082, DSS Vojislav Koštunica – 2 770, SRS Dr. Vojislav Šešelj – 2 666, Dveri za srbskú Vojvodinu 1 823, LSV Nenad Čanak – 1 801, Čedomir Jovanović – Vojvođanski

preokret – 1 254, URS – Mlađan Dinkić – 1 140, Srbská demokratická strana D. Dašić – 248, Zväz vojvodinských Maďarov – 131, BDZ, GSM, DZH, DZVM, Slovenská strana L. P. Sabo – 126, Preokret Mađarske snage Balint Laslo 99, Crnogorska partija N. Stevanović – 52. Vo voľbách na pokrajinských poslancov podľa väčšinového systému z ôsmich kandidátov v Staropazovskej obci najviac hlasov získali Milan Beara 7 646 (Koalícia Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić) a Dušan Inđić 5 806 (Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić). Títo dvaja kandidáti postúpili do druhého kola. A. Lš.

VIETOR ZRÚCAL STROM. Kratučká víchrica vo štvrtok večer 3. mája 2012 stačila urobiť škodu v strede Kysáča, keď náraz vetra zrúcal starý topoľ (linda) a zastavil dopravu na ceste Nový Sad – Vrbas. Veľké šťastie v nešťastí je, že strom nikoho nezasiahol a nikto neutrpel zranenie. Autobusy smerujúce do mesta ihneď preusmernili, aby z Kysáča vyšli Ulicou Dr. Janka Gombára (Širokou ulicou), kadiaľ inak chodievajú aj mestské. Pokiaľ cestu neupratali, autá jazdili chodníkom popri Kultúrno-informačnom stredisku. Konáre z cesty veľmi rýchlo a šikovne odpratali tí, čo sa našli na tvári miesta a doprava pokračovala. Na druhý deň členovia Klubu poľnohospodárov popílili a odpratali aj kmeň, takže o udalosti spred pár dní svedčia len fotky. Z vtáčej perspektívy z priestorov KIS fotografoval E. Šranková Michal Ďurovka.

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD že žiaci ich školy na rôznych súťaženiach a podujatiach dosahujú výnimočné výsledky, a tiež sa poďakoval lokálnej samospráve za poskytnutú podporu a spoluprácu. V prvej časti programu vystúpili žiaci nižších ročníkov, kým v druhej časti sa početnému obecenstvu

len pekne spievať, hrať a tancovať, ale i písať slohové práce, recitovať a hovoriť pekne i po srbsky a v iných cudzích jazykoch. Po vyše hodinovom programe na záver vystúpili opäť tí najmladší – malí tanečníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka s choreografiou Ruženy Červen-

Momentka z vystúpenia žiakov nižších ročníkov

STARÁ PAZOVA

Oslava Dňa školy staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v piatok 11. mája usporiadali oslavu Dňa školy. Program prebiehal v tamojšej divadelnej sieni a zúčastnili sa aj početní hostia, medzi ktorými v obecenstve boli Dr. Ján Varšo, veľvy-

slanec Slovenskej Žiacky chór a orchester pod vedením profesorky hudby Andrey Dvornickej republiky v Belehrade, a Goran Jović, predseda predstavili žiaci vyšších ročníkov a skej a nacvičovateľky Kataríny ŠaObce Stará Pazova. Žiakov a ich ro- osobitný bod mali aj škôlkari – bu- šovej. Po programe oslava pokradičov, terajších a bývalých kole- dúci prváčikovia, s ktorými pracuje čovala družbou v miestnostiach gov, priateľov školy privítal riaditeľ vychovávateľka Mirjana Mikľano- školy. Janko Havran. Prejavil spokojnosť, vá. Žiaci školy dokázali, že vedia nieA. Lš.

KYSÁČSKI MATIČIARI OSLÁVILI 1. MÁJ NA CHATE JÁNA HLAVÁČA. Pripomenuli si pritom 80. výročie založenia Matice slovenskej a z tej príležitosti odovzdali reprodukciu erbov MSJ a ďalšie symbolické darčeky svojim zaslúžilým členom: dvom najstarším – Michalovi Anušiakovi st. a Pavlovi Kyseľovi, Pavlovi Grňovi pri príležitosti 75. narodenín, manželom Hlaváčovcom, Vladimírovi Sabovi st., Štefanovi Legíňovi. Darčeky dostali aj novosadskí matičiari Jaroslav Feldy, predseda MOMS, a Štefan Cicka, ktorí tiež na toto stretnutie neprišli s prázdnymi rukami a primerane sa za dlhoročnú spoluprácu poďakovali predsedovi MOMS Kysáč Rastislavovi Surovému a manželom Hlaváčovcom. Na pozdvihnutie nálady odznela príležitostná recitácia pani učiteľky Eleny Surovej. Spomienkou na toto pekné prvomájové kamarátenie bude i táto spoločná fotka kysáčskych a novosadských matičiarov. A. Legíňová

MÍĽA PRE MAMU 2012. Druhý rok zaradom združenie Rodinné centrum Srdce v Báčskom Petrovci sa prihlásilo na Medzinárodnú mailovú konferenciu. Podľa slov predsedníčky Jozefíny Siráckej v sobotu 12. mája 2012 vyzvali mamy, aby spolu s deťmi a bábätkami v kočíkoch prešli symbolickú míľu. Stretli sa pri trhovisku pred budovou združenia MY, poprechádzali sa stredom Petrovca a napokon sa zastavili v detskom parku na námestí, kde zorganizovali pobavenie pre deti, ktorých tam bolo okolo 50. Touto akciou sa vlastne vzdáva úcta všetkým mamám. Tohtoročná míľa sa niesla v znamení napodobňovania mám. Preto deti vyparádili do šiat, topánok, náhrdelníkov, klobúkov – aby sa čím väčšmi podobali na svoje mamy. Do rúk im dali bábiky, aby sa cítili ako skutočné mamy s bábätkami. Pri odchode na okraji parku v chládku sme ich aj odfotili. J. Č-p

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD 56. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TECHNIKY A TECHNICKÝCH VÝDOBYTKOV SA KONAL OD 14. DO 18. MÁJA

Nové cesty v rámci tradičných re všetkých ctiteľov techniky to podujatie je dobre a dávno známe: doložené začiatky veľtrhu sa datujú až od roku 1937, takže je vlastne najstaršou veľkou akciou Belehradského veľtrhu. Na kolená ho nikdy nezrazili krízy, ani tie niekdajšie, ani tá dnešná. Tematický veľtrh, ktorý sa v uplynulých rokoch neobišiel bez prezentovania nových technológií, svoju prestíž získal a staval hlavne na fakte, že pretrval ako jedna z hybných pák priemyselného rozvoja krajiny. Bez techniky, toho neustále sa meniaceho súhrnu znalostí, prostriedkov a spôsobov na výrobu hmotného bohatstva, je priam nepredstaviteľný akýkoľvek hospodársky alebo iný posun vpred, tak u nás, ako i inde. Slovom ide o oblasť tradičnú a flexibilnú, v ktorej si vždy možno čosi nové povedať, zdolať a osvojovať. Včera bolo aktuálne strojárstvo a kybernetika, dnes sú aktuálne automatika a robotika, bezdrôtové komunikácie a elektronika, procesná technika a nové materiály, zriadenia a softvér na rozvoj a tes-

Organizátori uplynulého veľtrhu techniky

tovanie programov, elektroenergetika a hriatie, chladenie a klimatizácia... A keďže je svet malý a veľkou dedinou, v ktorej sa každý gazda rád druhému pozerá cez plot, a všetkých pritom lákajú nové cesty, nečudo, že približne polovica z vyše päťsto vystavovateľov bola z cudziny: Rakúska, Belgicka, Slovenska, Česka, Grécka, Japons-

ZMLUVU O PLYNOFIKÁCII DEDINY CREPAJA podpísali v piatok 4. mája v zasadacej sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici. Dohodu podpísal Jovica Budimir, výkonný riaditeľ pre investície podniku Srbijagas Nový Sad s predsedom Obce Kovačica Miroslavom Krišanom, predsedom Rady Miestneho spoločenstva Crepaja Ivanom Radovančevom a Branislavou Lugonjovou z podniku Migo Gas z Kovačice. „Viac ako dvadsaťročný sen Crepajčanov sa začína spĺňať. Občania, ktorí začiatkom 90. rokov minulého storočia zaplatili za prípojku, nebudú znovu musieť platiť,“ zdôraznil na tlačovke M. Krišan. Ján Špringeľ

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

ka, Južnej Kórey, Číny, Švajčiarska, Švédska, Turecka... Zo sprievodných programov pozornosť účastníkov upútalo niekoľko vedecko-odborných zhromaždení. Zvlášť to utorkové, s názvom Informatika 2012, ktoré zorganizoval Spolok informatikov Srbska v spolupráci s Matematickou fakultou a belehradským veľtrhom. Zaoberalo

sa novými trendmi v rozvoji informačných sústav a komunikačných technológií z aspektu uplatnenia praktických skúseností v tejto oblasti. Jednou z nich je napríklad tá, že cloude (oblak) technológie umožňujú firme zmenšiť náklady na počítačové energie priemerne o šesťdesiat percent, alebo štyridsaťpercentné zredukovanie investícií do vybavení. Sú početné dôkazy svedčiace o tom, že moderné informačné a komunikačné technológie prispievajú k vzniku takého hospodárskeho ovzdušia, v ktorom sa ľahšie možno postaviť zoči-voči kríze a všetkému, čo táto nesie. A je to len jeden segment súčasných technických pohybov. Nová technika znamená aj novú výrobu, nová výroba aj inakšiu produktivitu, táto zase i nové investície a zamestnanosť... A o to všetkým aj na všetkých rovnobežkách aj ide: ako sa čím rýchlejšie a úspešnejšie dopracovať, dostať k tomu. Uplynulý veľtrh v Belehrade poskytol mnohé z možných odpovedí v tomto smere. Dokazujúc tak, že je dynamický rozvoj techniky vždy vítaný a obavy z presýtenosti jej prostriedkami zbytočné. Nech ich je už koľkokoľvek. O. Filip

PREZENTÁCIA LOKÁLNEJ AKADEMICKEJ SIETE sa konala vo štvrtok 3. mája vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove. Všetci študenti z územia obce po vyplnení dotazníka budú evidovaní v báze údajov a cieľom je, aby si po ukončení vysokej školy čím rýchlejšie našli zamestnanie. Obec Stará Pazova ako prvá obec v Srbsku odštartovala s realizáciou tohto projektu podporeného vládou AP Vojvodiny. Na prezentácii LAM (Lokalna akademska mreža) sa zúčastnil aj Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Študenti dotazník môžu vyplniť v online forme, ktorú si nájdu na oficiálnej webovej stránke obce, a môžu ho dostať i v Kancelárii pre mladých a na infopulte v budove Zhromaždenia obce. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD

oSLÁVILI VÝroČIE. V nedeľu 13. mája cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Sriemskej Mitrovici oslávil 11 rokov založenia. Na slávnostných bohoslužbách v gréckokatolíckom kostole sa zúčastnili aj početní hostia z Lugu, Starej Pazovy, Erdevíka, Bingule, Šídu a Ľuby. Služby vykonal erdevícky farár Ján Vida. Po bohoslužbách domáci cirkevníci svojim hosťom ozrejmili krátke, ale pre nich významné dejiny svojho cirkevného zboru. Povedali, že založením cirkevného zboru pred jedenástimi rokmi sa splnila túžba hŕstky Slovákov žijúcich v Sriemskej Mitrovici zachovať si slovenskú identitu, slovenskú reč a evanjelickú vieru. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v Sriemskej Mitrovici žije 180 príslušníkov slovenského národa. St. S.

STaropaZoVSKÝ SpoLoK prE aFIrmÁCIU INVaLIDoV FÉNIX usporiadal v sobotu 12. mája za prítomnosti početných hostí a priateľov oslavu domáceho patróna Vasilija Ostroškog Čudotvorca. Slávnosť sa konala v miestnostiach tamojšieho Sokolského domu a na oslave odznel i kratší príležitostný program. Na fotografii: Momentka zo sobotňajšej slávnosti, keď predsedníčka spolku Fénix Jelica Despotová (v strede vo vozíku) mala úvodný uvítací prejav.

Nedeľa 27. mája – Športový deň

program osláv Dňa petrovca (25. – 27. mája 2012) piatok 25. mája – Sladký deň 14.00 – Čaro štetca, vernisáž obrazov členov Združenia petrovských výtvarných umelcov (Centrum pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike –Štátna škola, vchod z Ul. M. Gorkého) 15.00 – vernisáž obrazov Márie Červenej (k 80. narodeninám) (Modrý salón SVD, na poschodí Domu kultúry) 16.00 – otvorenie osláv Dňa Petrovca – Na petrovskje ďjovke – kultúrno-umelecký program – predaj tort – Hry bez hraníc – ukážka práce Združenia petrovských výtvarných umelcov – predaj medu a iných včelárskych výrobkov – predaj kvetov, sadeníc a kríkov – meranie hladiny cukru v krvi – živá hudba, jedlá z roštu, nápoje (Námestie slobody, SPŽ, park pred Hviezdou) 19.00 – Dni filatelie Petrovca, filatelistická prehliadka (Knižnica Štefana Homolu) 20.00 – 2. bienále slovenských výtvarných amatérov v Srbsku (Galéria Zuzky Medveďovej)

a. lš.

21.00 – Óda na rovinu, divadelné predstavenie VHV (SVD, veľká sieň) Vo večerných hodinách ľudová veselica vo Vrbare a na nádvorí KUS Petrovská družina

Sobota 26. mája – Festivalový deň 9.00 – futbalový turnaj kohútikov (Vrbara) 9.00 – 12.00 – odovzdávanie vzoriek klobás a pálenky na hodnotenie (Vrbara) 9.30 – otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec (Caffé Alexandria) 14.00 – súťaž o najlepšiu údenú klobásu – súťaž v robení klobás – súťaž o najlepšiu pálenku – kultúrno-umelecký program (Vrbara) 14.00 – súťaž o Zlatý kotlík vo varení zajačieho paprikáša (Združenie drobnochovateľov) 17.00 – turnaj v uličnom basketbale (skupinové súťaženie) (ihriská ZŠ Jána Čajaka) 17.00 – 19.00 – vyhlásenie víťazov – súťaž v rýchlom jedení klobás a vypíjaní piva (Vrbara) Vo večerných hodinách ľudová veselica

7.00 – súťaženie športových rybárov – rybacie špeciality, živá hudba (kanál, rybárska chata) 8.00 – predajná výstava drobných zvierat a burza (Združenie drobnochovateľov) 9.00 – súťaž v streľbe do hlinených terčov (Lesík) 10.00 – stolnotenisový turnaj juniorov (telocvičňa ZŠ Jána Čajaka) 10.00 – 15.00 – Združenie rádioamatérov – ukážka činnosti (park pred starou Štátnou školou) 16.00 – predzápas: FK Mladosť Petrovec – FK Budúcnosť Hložany (ihrisko FK Mladosť vo Vrbare) 17.30 – futbalový zápas: Mladosť Petrovec – Tatra Kysáč, seniori (ihrisko FK Mladosť vo Vrbare) 19.00 – FK Mladosť Petrovec – FK Dolný Kubín, veteráni (ihrisko FK Mladosť vo Vrbare) Vo večerných hodinách ľudová veselica vo Vrbare Navštívte aj: – najstarší dom na Ul. Branislava Mokića – Garden art show – záhradnú výstavu obrazov Anny Víziovej- Kopčokovej na Ul. jarmočnej 33 (otvorená v piatok a sobotu od 10.00 do 15.00) – Galériu Ahoj – Galériu Zlaté remeslá a stálu výstavu Konopná niť a výstavu odmenených ručných prác

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ARADÁČANIA (A ICH HOSTIA) NA SLOVENSKU

Štyri dni – veľa krásnych zážitkov festival zahraničných Slovákov a dohodli sme sa, že pozveme vojvodinských Slovákov na zoznamovací výlet na Slovensko, kde by sme sa mali vzájomne spoznať. Pripravili sme program návštevy Štátnej opery v Banskej Bystrici, dreveného artikulárneho kostolíka v Hron-

V Štátnej opere počas odovzdávania darov účinkujúcim

riateľstvo medzi slovenskými osadami zo Srbska a zo Slovenska pretrváva už roky a vzájomné návštevy sú, pravdaže, samozrejmosťou. Taká bola aj návšteva osady Lom nad Rimavicou s okolím, na ktorú sa nedávno vybrali Meškárky získali priazeň občanov Drábska a okolitých osád Aradáčania a ich hostia: dve Bieloblatčanky, dvaja obča- sa aj zoznámil s predsedníčkou seku, Detvianskej umeleckej kolónia Padiny, jeden Kysáčan a auto- aradáčskeho Miestneho spolo- nie, Čiernohronskej železnice v rka tohto textu. Iniciátorom ná- čenstva Marienkou Bretšnajdero- Čiernom Balogu, Lesníckeho skanvštevy bol Boris Huska, ktorý už tak- vou. O tejto návšteve povedal: zenu vo Vydrovskej doline a našich mer deväť rokov má priateľov me- „Pani Bretšnajderovej som spomí- osád – Lom nad Rimavicou, Sihla a dzi vojvodinskými Slovákmi, a tak nal, že by som chcel zorganizovať Drábsko.“

DRUHÁ V PORADÍ AKCIA DARCOVSTVA KRVI prebiehala v Kovačickej obci v dňoch 9. až 11. mája 2012. Organizátorom akcie bola Miestna organizácia Červeného kríža v spolupráci s belekradským Inštitútom pre transfúziu krvi. V Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici (na snímke) sa prihlásilo 79 občanov a z toho počtu dvadsiati štyria boli odmietnutí zo zdravotných dôvodov. Akcia dobrovoľného darcovstva krvi pokračovala 10. mája v miestnostiach ZŠ maršala Tita v Padine, kde sa prihlásilo 36 občanov, a aj tu lekári zo zdravotných dôvodov štyroch dobrovoľníkov odmietli. Akcia končila v Debeljači, kde krv darovalo 19 občanov. A. Chalupová

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Počas štyroch dní históriu osady Lom nad Rimavicou s okolím hosťom bližšie ozrejmil Mgr. Ľudovít Kubiš, ktorý v sobotu, v posledný večer návštevy, spolu s občanmi osady Drábsko zorganizoval celovečerný program pod názvom Mať volá, na ktorom hosťom predstavili dejiny okolitých osád a spevom a tancom pobavili prítomných. V programe sa zúčastnili aj aradáčske meškárky, speváčky a sólista Ivan Bagľaš, ktorých na harmonike sprevádzal Ján Zvara-Moco. V posledný deň hostia navštívili mesto Poltár, s ktorým Aradáč má dlhodobú spoluprácu. Pri chutnom jedle a nápojoch sa všetci dobre zabávali a zájazd uzavreli návštevou gazdovstva Jána Juchu, kde si niektorí aj posedeli na koni. Na záver iba uvedieme slová iniciátora tejto návštevy Borisa Husku, ktorý vyjadril očakávanie, že „ďalšie návštevy nám dajú možnosť spoznať sa aj ľudsky, tak ako si priali Aradáčania, štyri dni sedieť pred drevenicami, opekať dobré mäsko a debatovať s domácimi“. J. Pániková

V APRÍLI sa začali, v máji pokračujú. Kvetinové víkendové trhy pred Športovo-podnikateľským strediskom Vojvodina sú už siedmy rok jednou z naj príznačností Nového Sadu. Záujem o ne nedokázal zatieniť ani ich omnoho starší brat – poľnohospodársky veľtrh, ktorý takisto prebiehal počas víkendu. Možno je vysvetlenie celkom pragmatické: vstup voľný. Ako i chvíle kochania sa v kráse rastlín a dilemy, ktorú si teraz vybrať (na snímke). O. F.

Z nAšIcH OSáD ZO ZáKLADneJ šKOLY JánA ČAJAKA V BáČSKOM PetROVcI

Motív lásky ku Dňu školy

na pódiu sa striedali chóristi, sólisti, spevácke skupiny a gitaristi, osvedčení recitátori, tanečníci s ľudovými tancami a moderným pohybom. Program popretkávali páčivými scénkami žiakov záverečných ročníkov, ale aj šantivých druhákov. Aj tohto roku rodičia, starí rodičia, učitelia, bývalí zamestnanci školy, ale aj hostia z iných prostredí do poslednej stoličky vyplnili sieň, dokonca nie všetci záujemcovia si mali kde sadnúť, takže cez dynamický vyše hodinový program prestáli. Všetkých účinkujúcich publikum povzbudzovalo dlhotrvajúcim potleskom. Program bol prichystaný na výbornú, nielen obsahovo, ale aj technicky, a všetci žiaci, ktorých zahlasovala moderátorská dvojica

Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Deň školy oslavujú v máji a už sa stalo tradíciou, že programy z tejto príležitosti sú tematické. V minulých rokoch sme mali možnosť sledovať programy na tému rodina alebo dejiny a tradícia vôbec, kým v piatok 11. mája 2012 v sieni Sloven- Roztancované petrovské lienky v bode džezbaletu ského vojvodinského divadla žiaci predviedli kultúrno-umelecký program, v ktorom dominantou bola láska. celkom prírodný výber témy, lebo máj je mesiacom lásky a žiaci okrem lásky k blížnym, rodine a priateľom, začínajú pociťovať a preciťovať aj prvé žiacke lásky. Prízvukoval to v úvodnom príhovore i riaditeľ školy Ján Brna. Žiakom, ktorí program realizovali, tematika bola blízka a jednotlivé segmenty s pôžitkom stvárnili. Scenár programu napísala profesorka Anna V divadelných scénkach ôsmaci ukázali, že si dobre osvojili základy divadelníctva Speváková a žiakov nacvičili aj profesorky Danka nakićová, Mi- Jarmila Pantelićová, Branislava Milkićová, Daniela triašková a Alexandra Brtková a Ivan Kováč, luška Anušiaková-Majerová, Zu- Bukvićová, Mariena Stankovićová- elena Lončarová. V programe výkonom oslovili prítomných. J. Č-p zana Fabianová, Mariana topoľská, Kriváková, Samuel Kováč, Divna účinkovali žiaci všetkých ročníkov.

ZDRUŽENIE ŽIEN PAZOVČANKA usporiadalo v stredu 25. apríla v miestnostiach tamojšej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića výstavu ručných prác pod názvom Vez. O činnosti združenia prítomných informovala Ljiljana Miljušová, predsedníčka (na fotografii), kým o dejinách a význame vyšívaných ručných prác u nás a vo svete hovorila členka Sanja Baltićová. V príležitostnom programe vystúpila dievčenská spevácka skupina KUS Branka Radičevića, predstavitelia SKUS hrdinu Janka Čmelíka Anabela a Zoran Stašićovci (otec a dcéra) a hostka z Inđije Ana Berta, poetka. a. lš.

MÁRIA LATIŠKOVÁ Z BÁČSKEJ PALANKY svoje kreatívne schopnosti prejavuje a realizuje už dlhšiu dobu. Ako dôchodkyňa sa naplno venuje obľúbenému koníčku – papierovému opletaniu. Výsledkom tejto jej zručnosti sú rôzne košíčky skrášlené kvetmi zo šúpolia, ktoré tiež zhotovuje vlastnými rukami. Dekoráciami vyjadruje svoju obrazotvornosť, niekedy inšpiráciu čerpá z internetu. Je členkou Spolku žien v Báčskej Palanke a na utorkových posedeniach sa tiež venuje papierovému opletaniu alebo svojej ďalšej záľube – výšivkám. J. Ferková 19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD FOTOPABERKY Z OTVORENIA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO DOMU V DOBANOVCIACH

Historický a sviatočný deň lho očakávaný Slovenský národný dom v Dobanovciach otvorili 29. apríla t. r. Pre hŕstku dobanovských Slovákov toto bola veľká udalosť, na ktorú sa dlho a s radosťou pripravovali. Na slávnosti boli prítomné všetky vekové generácie, teda starí rodičia, ktorí boli aktívni v starých miestnostiach, a ich deti a vnúčatá, ktorí pokračujú a budú pokračovať s aktivitou v nových krásne upravených miestnostiach. Svojou prítomnosťou otvorenie Slovenského domu v Dobanovciach poctili a zveličili aj predstavitelia početných miestnych matičných odborov, spolkov a združení žien z iných osád. A. Lš. (foto: autorka a Foto Joca) Príchod Staropazovčaniek na slávnosť do Dobanoviec

S výrazom potešenia – predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá spolu s Vojislavom Janoševićom, predsedom Mestskej obce Surčín, odhalila pamätnú tabuľu, členky Spolku kysáčskych žien a členovia OV Željko Čapeľa a Stevo Vitíz

Krátko z Petrovca Zasadnutie Rady pre rodovú rovnosť Obce Báčsky Petrovec sa uskutočnilo 25. apríla v budove obce. Hlavnou témou bola prezentácia sektorovej Stratégie pre rozvoj malých a stredných podnikov z uhla žien – podnikateliek. Stratégiu predstavila Jana Radakovićová, riaditeľka Akadémie ženského podnikania a svoje názory vyjadrili aj podnikateľky z obce, ktoré sa zúčastnili na jej vypracovaní, Zuzana Ožvátová, Anna Legíňová a Verica Speváková-Babjaková. Ide o prvý dokument tohto druhu v krajine, keďže ešte ani jedna obec v Srbsku nemá schválenú Stratégiu rozvoja malých a stredných podnikov podľa rodového princípu. xxx Stredisko pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike 26. apríla 2012 zorganizovalo dielňu podpory formovaniu združenia vidieckych domácností pre rozvoj dedinskej turistiky v Báčskom Petrovci. O štruktúre združenia vidieckych domácností prednášal Sever Džigurski, vyškolený tréner s viacročnou skúsenosťou v oblasti komunikácií, médií a združovania. Spolok petrovských žien v pondelok 7. mája usporiadal pre členky prednášku na tému hypertenzie. O zvýšení krvného tlaku, jeho následkoch a liečení ženám prednášal riaditeľ zdravotníckej ustanovizne v Báčskom Petrovci Dr. Ján Rybovič. xxx

Spoločná fotografia na pamiatku

Dobré pazovsko-dobanovskoboľovské styky: (zľava) Miroslav Pap st., Željko Čapeľa a Pavel Kukučka 19. 5. 2012

20 /4491/

Svoju dcéru, budúcu členku spolku Anastáziu Karasekovú mama Juliana vyparádila do ľudového kroja, ktorý pripravila stará mama Katarína Karaseková

HLAS ĽUDU

Bohatý kultúrno-umelecký program s radosťou sledovali aj dve Kataríny, ktoré patria medzi najstarších dobanovských Slovákov: Marčoková (sprava) a Vitízová

Stredisko pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike v stredu 9. mája 2012 usporiadalo zakladateľské zasadnutie Združenia pre rurálnu turistiku Obce Báčsky Petrovec. Zhromaždilo sa 18 záujemcov, nielen z Petrovca, ale aj z Kulpína, Somboru a Nového Sadu. Zvolili si aj meno, pod ktorým budú vystupovať – Petrovillage (v preklade z angličtiny: Petrovská dedina). Predsedníčkou združenia sa stala Marína Speváková a schválili aj štatút združenia. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

V mliečnej ríši ie vždy môžeme sami určovať smer svojej životnej cesty, dakedy sa o obrat postará číra náhoda. Taká náhoda pred 46 rokmi zaúradovala i v rodine Vachulovej z Pivnice. Vtedy Paulínka Vachulová s manželom chovala

náhľať na autobus už o piatej ráno. Takmer vždy používa autobusovú prepravu. Teraz je Paulínka Vachulová vdovou. V trhové dni – každú stredu a sobotu aj naďalej chodieva do B. Palanky s mliečnymi

V mliečnej dielni – Paulínka Vachulová pri separátore

jednu kravu a začínala sa zaoberať výrobou syra a smotany. S rokmi pribudli i ďalšie kravičky, ich počet sa zvyšoval a boli časy, keď kŕmili i sedem kráv. Paulínka s mliečnymi výrobkami pravidelne chodieva na trh do 40 km vzdialenej Báčskej Palanky. Nelení sa jej vstávať ešte za tmy a s mliečnym tovarom sa po-

produktmi. Kravy v stajniach už nekŕmi, ale výroby syra a smotany sa nezriekla, keďže jej obaja synovia chovajú kravy a ona z mlieka v utorok a piatok robí kľagané frišké (mladé) syra, ktoré si vyžaduje rýchlu prípravu, a počas ostatných dní robí drobné syra. Venuje sa ešte jednej mliečnej pochúťke – sladkej smetane, ktorú z

mlieka oddieľa na separátore. Vo svojej dielni má všetko potrebné na výrobu chutných mliečnych výrobkov. Sanitárne povolenie má tiež, a kvalitou výrobkov získala verných zákazníkov, najväčší počet v B. Palanke, ale i vo svojej osade. Zákazníci už poznajú jej výrobky podľa chuti, spôsobu balenia, ale i podľa toho, že jej vážky spravidla namerajú viac. Úprimne však dopraje i iným výrobcom, aby si našli svojich zákazníkov. Dnes vládne dopyt ešte po jednom chutnom výrobku, voňajúcom minulosťou a pravou ekológiou. Tomuto výrobku sa venuje zriedkavejšie, iba vtedy, keď z pľacu zostane smetana. Nikdy ju nezakladá, na výrobu masla používa iba čerstvú. A potom stačí už iba jedna konzumácia a maslovej chuti sa zákazník už tak ľahko nezriekne. Dnes 69-ročnej Paulínke Vachulovej úsmev neschádza z tváre. Spomienok je neúrekom, z výroby mliečnych produktov, z trhov a vôbec zo životných skúseností... Nie vždy býva ľahké cestovať s mliečnym tovarom, keďže týždenne na palanský trh prinesie priemerne 50 kg syra a 15 litrov sladkej smotany. Neprekáža jej ani zima, ani leto, jej život je vyplnený prácou a spokojnosťou spotrebiteľov. Jaruška Ferková

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ZDRAVOTNÝCH SESTIER – 12. mája si pripomenuli aj v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Tento deň je inak spomienkou na priekopníčku a zakladateľku moderného ošetrovateľstva Florence Nightingalovú. Za výnimočné výsledky vo vykonávaní profesionálnych úloh tohto roku ďakovné listiny udelili 20 zdravotným sestrám (na fotografii). Na slávnosti vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy vystúpil i Mestský chór pod vedením Radmily Andrejevićovej a odmeneným sestričkám gratuloval aj riaditeľ ustanovizne Dr. Željko Katić. A. Lš.

KULPÍN

Vyhlasovaná nedôvera zborovému farárovi P

osledným krokom v rozuzľovaní krízy v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Kulpíne bol mimoriadny konvent v nedeľu 13. mája t. r. Po opakovaných sťažnostiach cirkevníkov na služby tamojšieho pána farára Vladimíra Grňu, ktoré sa odzrkadlili aj vo finančnom hospodárení zboru, najprv sa za jeho odvolanie vyjadrila väčšina prítomných na tohtoročnom riadnom konvente. Na pokyn samotného zborového farára a kvôli prieskumu verejnej mienky následne však bolo zorganizované aj podpisovanie petície. Za pár dní, koľko po treskúcom februárovom mraze prebiehala akcia, na petíciu za odvolanie miestneho farára sa aktivistom podpísalo 740 nespokojných plnoletých kresťanov v Kulpíne. Petíciu odovzdali Biskupskému úradu SEAVC v Novom Sade. Po pôstnom období a konfirmácii ďalšej generácie konfirmandov nasledovalo spomenuté mimoriadne zhromaždenie zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne, lebo podľa článku 41 Ústavy SEAVC jedine cirkevný zbor na zborovom konvente môže zborového farára odvolať z funkcie. Po nedeľňajších službách Božích v nedeľu 13. mája na mimoriadnom zborovom konvente v tajnom vyjadrovaní sa o dôvere farárovi V. Grňovi sa zúčastnilo 235 dospelých členov kulpínskeho cirkevného zboru. Za jeho odvolanie z farnosti v Kulpíne sa vyjadrilo 121 cirkevníkov, proti bolo 107 a 7 lístkov bolo neplatných. Konvent sa konal za účasti dôstojného pána Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC, a Pavla Lomianskeho, synodálneho dozorcu. Výsledky tohto svojrázneho referenda na kulpínskom zborovom konvente má v týchto dňoch potvrdiť Synoda SEAVC. A. F.

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PADINA

Vkladať do vedomostí sa vždy oplatí arijana Melišová z Padiny novaný čas, po oficiálnych pre- stala som aj drobnosti na pa- časie neobchádzali ako bolo plámá rodinu, je zamestnaná a zentáciách, vo večerných hodi- miatku na pobyt v Bratislave, nované. keď sa rozhodla pokračovať v nách boli prezentácie na tému ktorú sme pre nepriaznivé poRužena Kraticová štúdiu, zapísala sa na Vysokú Krajina, z ktorej pochádzam a školu pre mamali sme byť oblenažment a podčení v ľudovom nikanie. Predtým kroji. Tam som poskončila Vyššiu rozprávala o sťatextilnú školu v hovaní Slovákov Zreňanine. Než na Dolnú zem, o sa dostala do tretom, ako v Padine tieho ročníka na mali problém s vofakulte, musela dou a o starej studzložiť určité dini, v blízkosti ktorej ferenčné skúšky. bývam. SpomenuPred niekoľkými la som aj najstarší mesiacmi koordom v Báčskom dinátor pre štuPetrovci a hovorila dentskú vedecsom aj o turistike v kú odbornú činSrbsku, tiež o tom, nosť jej navrhol, že sa najteplejšia aby sa s prácou v a najchladnejšia V LALITI TOHO ČASU PREBIEHA druhá fáza rekonštrukcie a oprapower-pointe a voda nachádza na vy Domu kultúry, v rámci ktorej vymenia časť strešnej drevenej konv slovenčine zúStarej planine. štrukcie a škridlice. Okrem toho zariadia aj kuchyňu a miestnosti častnila v celoZmienila som sa aj spolku. Prostriedky na tieto účely zabezpečila lokálna samospráškolskom kole o kultúrnych pova v Odžakoch po rebilancii obecného rozpočtu začiatkom roka súťaže študentdujatiach, insitv sume 1,6 milióna dinárov. Vlani na rovnaké účely vláda Vojvodiny skej vedeckej a nom umení a diposkytla milión dinárov. „Do konca roka sa má realizovať aj tretia odbornej činvadle. Moje rozfáza rekonštrukcie tohto objektu, na ktorú prostriedky zabezpenosti na Vysokej Marijana Melišová právanie preklačila vláda Slovenskej republiky v rámci pohraničnej spolupráce s škole ekonómie dali do angličtiny. inštitúciami, organizáciami a združeniami Slovákov žijúcich mimo a manažmentu verejnej správy v – Tvoj zájazd bol úspešný a hraníc Slovenska,“ povedal predseda Rady MS Laliť Nikola KrivoBratislave. dokázal, že sa učenie a vklakuća. Dokončením druhej fázy bude uskutočnených 70 percent prác – Akú tému si si zvolila a koľ- danie do vedomostí opláca. na rekonštrukcii lalitského kultúrneho domu. ko času si potrebovala na jej – Pre mňa bolo príjemným J. Hrnčiar spracovanie? prekvapením, keď som získala Foto: J. Pucovský – Téma bola Bezpečnosť in- 3. cenu a peňažnú odmenu. Doternet bankingu a venovala som sa jej tak asi dva týždne. Prácu DESIATY BAsom vopred zaslala a rektor sa ZÁR V STAREJ oduševnil, lebo väčšina prác bola PAZOVE. Na nov angličtine a toto bolo pre nich vej fare v Starej osvieženie. Samotná prezentácia Pazove sa od 24. trvala desať minút, a potom nado 28. apríla kosledovali otázky. Tak som získala nal 10. jubilejný certifikát. Mentor mi inak bol jarný bazár obprofesor Zoran Čekerevac. Kenoseného odeďže v tom čase bol v Ukrajine, vu a obuvi. Aj kontaktovali sme iba @ a osobne tentoraz ho orsme sa nepoznali. Prvé stretnutie ganizoval Oltárbolo pred odchodom z Belehrany krúžok žien, du. ktorý pri tejto – Na súťaži sa zúčastnili štupríležitosti dodenti z viacerých krajín? stal meno Tabita. – Boli tam študenti z Ruska, Bol to doteraz Poľska, Ukrajiny, Česka a my dve najúspešnejší bazár z hľadiska množstva prinesených vecí, počtu návštevníkov a predaja. Ceny zoszo Srbska. Najviac ich bolo, satali aj naďalej symbolické, lebo prvoradým cieľom je pomôcť ľuďom v týchto ťažkých časoch. Zvyšné mozrejme, zo Slovenska. Ubytoveci, ktoré sa nepredali, odovzdajú do Červeného kríža, kde ich zdarma rozdelia chudobným z celej vali nás v Melrouz apartmáne obce. pri jazere Bojka. Mali sme vypláAnna Malková

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICA: RADENCI SLOVINSKO

Tak blízko pri prameni Troch sŕdc

iba ak v kolene. Pohľad na mobil avizoval odvekú družku slabých šachistov (ústa moje, chváľte ma, lebo...) a dobrých novinárov: časovú tieseň. Nešlo to inak, než ukončiť prechádzku urýchlenou obchôdzkou časti inak občerstvujúceho parku, ktorý, ako uvádza text na jednom zo zopár panelov vznikal po roku 1880. V tieni stromovia driemu, zubom času poriadne poznačené: múzeum, hostinec Park, Kapelski dom, letohrádok, Slatinski dom... Všetko zavreté, všetko ošarpané, všetko akoby na odchod pripravené. Štíhly kostol s vybitými oknami pripomína starého smutného slepca, ktorý si zachoval nadhľad nad tým, čo prežil...

aždý, kto žil v Juhoslávii, v TEJ Juhoslávii, od Vardaru až po Triglav; od Jadranu po Đerdap, a zo všetkých mokov najradšej mal špricer alias strik, si občas aj dnes s nostalgiou spomenie na tri červené srdcia. Krvavočervené srdiečka na nálepoOo ke farby jemnej trávy. Dedina Radenci, dozvie sa každý, kto sa do Zdroj inšpirácie hlánej poberie hoci letom-svetom-internetom, siaci sa k slovu v tomsa nachádza v severovýchodnom Slovinsku, ktorom podniku na neďaleko hranice s Rakúskom, v Štajerskom obveselenie mysle a kraji, alebo užšie – v regióne Pomurja. Počítela, končiaci alebo ta necelých 2 200 obyvateľov. Západne od nej často len sa začínajúsa vlnia kopce chýrečných vinohradov Sloci familiárnym oslove- Slatinski dom v Radenciach vinských goríc. Ech! Malá, kilo bieleho a fľaním čašníčky či čašníkvapená ranným vtáčkom, predsa ma ochot- šu Radenskej... ka: „Dievča, héj, malá, daj kilo bieleho... a Ra- ne nasmerovala, krátko, ale, tak sa mi videlo, Povedľa kedysi prekrásneho a aj teraz pôdensku!“ presne: „Choďte vabného parku uháAj vlani v auguste novinári z Vojvodiny ces- hen, na vozovňa železničná trať. Pri tovali do Slovinska, na Medzinárodný poľ- ku, potom po spiatočke z hľadania nohospodársky veľtrh do Gornjej Radgone. moste ponad prameňov svetoUbytovanie sme mali v žiackom domove v Muru. Potom trechýrnej prírodnej miRadenciach, sotva 8 kilometrov juhový- tím chodníčkom nerálnej vody značky chodne od GR. V neveľkej dedine s obrov- doľava, potom Radenska už sa na ským renomé. Prípadná organizovaná ob- asi druhý alebo stanici mrvili ľudia. chôdzka miesta, kde vyviera chýrečná mi- tretí chodník tiež Železnica sem zavínerálna voda Radenska sa, samozrejme, ne- doľava, a potom tala roku 1890. V tom konala. Správne: „lebo nebolo času“. tam kdesi... nájroku prvý raz predadete tie prameli celý milión skleníc oOo ne.“ Radenskej; vtedy ešte Program dvojdňovej pracovnej návštevy bol Potĺkal som sa stále bez troch sŕdc... síce nadžganý ako pištole „zapukávačov“ v lesíkom pozmeTie pribudli až poŠtedrý večer, ale predsa... Myšlienka vidieť zdroj ňujúcim sa nátom, čo Radensku v radenských troch sŕdc nie a nie dať pokoj. Ne- hle – tak som to roku 1923 (kedy dezostalo iné, než ráno pred odchodom vstať na videl – v skutočdinu elektrifikovali) brieždení, a poď ho, hľadať prameň chýrečnej nú džungľu, viac uznali ako zdravú príminerálky. Lenže v uliciach – ani vtáčka ani le- než polhodinku. rodnú minerálnu táčka. Vykračujúc rezko za vlastným nosom, Oblažovala ma vodu, čiže v roku ocitol som sa v miestnom parku. Kedysi jed- ranná flóra a buj1936 – po tom, čo noznačne a isto prekrásnom. Početné torzá bý- ná žihľava mi zaMilko Bambič z Tervalých stromov na vchode doň zo smeru že- raz spočítala nestu vypracoval lezničnej stanice zaraz privolali náladu známu obvyklú rannú ochrannú značku s z obchôdzky cintorínov. Dáka pani, skláňajú- g y m n a s t i k u . Tu roku 1869 prvý raz z ňadier Zeme naliali do tromi červenými ca sa s metlou v ruke nad hŕbkou smetí, pre- Vody ale nikde, fľaše vzácny dar prírody srdcami. Zrejme vy-

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD chádzal z premisy, že voda z Radeniec bola srdcovou záležitosťou jej objavcu. Študent medicíny Karol Henn už v roku 1833 odhalil radenské pramene minerálnej vody. Ukázalo sa, že bol skutočným vizionárom, keď v roku 1865 kúpil pozemok, na ktorom, po dôkladnom pátraní po hlavnej žile prameňov života, v roku 1869 naplnili prvú – vtedy ešte hlinenú – fľašu minerálnej vody. O rok neskoršie budúcou svetoznámou minerálkou už naplnili a predali 37 000 litrových fliaš. Začiatkom 20. storočia Radenska bola exkluzívnym nápojom na cisárskom dvore vo Viedni i v sídle pápeža vo Vatikáne. My, ktorí nemáme nič proti pomeru kilo-kilo (bieleho vína a Radenskej) si spomíname, že práve táto voda bola úradnou minerálkou aj na Zimných olympijských hrách v Sarajeve v roku 1984. Rovnaký status mala v Európskej únii v období predsedníckeho mandátu Slovinska. Radenska sa vyznačuje výborným pomerom rozložených minerálov a prírodného kysličníka uhličitého. Jej bublinky vo vychladenej fľaši pôsobia osviežujúco a percento kalcia a magnézia má na organizmus upokojujúci vplyv. Radenska, tvrdia jej výrobcovia, nenarúša krvný tlak, znižuje výskyt žlčových kameňov, zmierňuje žalúdočné ťažkosti, nie je genotoxická a poskytuje telesnú energiu. Jedinečná je vraj už aj preto, že vznikla pred 12 000 rokmi a doteraz je, ukrytá v útrobe Zeme, nedotknutá a neznečistená. Preto je vyhľadávaná nielen na slovinskom trhu. S chuťou ju pijú najmä športovci a mladí ľudia aj v Chorvátsku, Taliansku, Rakúsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, Slovensku, Kanade, Austrálii...

oOo Toho času Radenska je akciová spoločnosť s ručením obmedzeným. Jej väčšinový vlastník je Pivovarna Laško. Pre temer poldruhastoročné dejiny Radenskej je príznačný vrelý vzťah ľudí, ktorí „z nej žijú“. Ich mravčie výskumy, analýzy, početné vedecké práce, zdokonaľovanie technológie čerpania, balenia i predaja, nové vrty, starostlivosť o jej pramene a o životné prostredie. Jej „výrobco- Občerstvenie na obzore via“ držali a furt držia krok so spoločenskými zmenami a požia- 1938 predali už 10 miliónov fliaš minerálky s davkami spoločnosti, ktorú už dávnejšie tromi červenými srdcami a pred štyrmi demožno nazvať konzumnou. Predávajú nie- saťročiami iba na niekdajšom YU-trhu 217 mikoľko druhov „obyčajnej“ a ochutenej vody: liónov litrov. Radenské tri (červené) srdcia zíRadenska Classic Kraljevski vrelec, Radens- skali celý rad domácich a svetových oceneka Naturelle, Radenska Light Kraljevski vre- ní a certifikátov za kvalitu a bezpečnosť. Nalec, Radenska Still, Primaqua, ako i nealko- posledy sa ovenčili zlatou medailou za najholické nápoje: Ora, Stil, ACE, Ledeni čaj, lepší výrobok v Moskve, udelilo im ju Ministerstvo poľnohospodárstva Ruskej federácie. Sprint, Pepsi... Narava daje najboljše... Pravdaže. Len ma Radenska sa stala brandom dávno predtým než sa tento termín čo len spomenul v dneš- mrzí, že som nevidel miesto, t. j. miesta, kde nom zmysle slova. Takže – zásluhou vlastností tento božský nápoj priamo vyviera. A bol som vody z radenských prameňov – Radenci za- tak blízko tajomstva. Nie je však tajomstvom, čali už koncom 19. storočia vyrastať v zdra- že hľadanie je často, všakáno, krajšie ako to, votnícko-turistické centrum. Dopyt po nej sa čo hľadáme... Juraj Bartoš zvyšoval s modernizáciou reklamy; v roku

STAVANIE MÁJA V STAREJ PAZOVE. Ako sa to robilo voľakedy, predviedli v predvečer prvomájových sviatkov členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Cieľom tohto podujatia bolo ukázať mladším generáciám tradíciu ozdobovania a stavania zvyčajne mladého stromčeka, ktorý bol symbolom jari. A kým jedna skupina žien pracovala na ozdobovaní mája (na fotografii), druhá v miestnostiach spolkovej kuchyne prichystala chutné lepníka. Členkám združenia vo dvore spolku tentoraz prišli ochotne pomôcť aj aktivisti technickej skupiny. a. lš.

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

V RÁMCI PROJEKTU VZDELÁVACIA INKLÚZIA RÓMOV, do ktorého je zapojená aj Základná škola Jána Kollára v Selenči, 19. apríla usporiadali výlet do Subotice. Na výlet šlo 29 žiakov rómskej národnostnej menšiny v pedagogickom sprievode učiteľa rómskeho jazyka Dragana Jovanovića, učiteľa Daniela Vrabčeniaka, rómskej asistentky Vesny Nikolićovej a pedagogickej asistentky Ksenije Kolomparovej. Žiaci boli natešení, že mali možnosť navštíviť Zobnaticu, Suboticu, zoologickú záhradu a Palić. V. L.

k u LT Ú r a TurisTická organizácia obce báčsky PeTrovec

Dielňa ľudovej tvorivosti itateľov Hlasu ľudu v rozhovore s úradujúcim riaditeľom Turistickej organizácie obce báčsky Petrovec Jaroslavom Martinkom sme začiatkom marca informovali o plánovaných novinkách na poli turistiky. Petrovčania prednedávnom už získali stánok na predaj suvenírov pri begeji a po dva víkendy v apríli sa uskutočnila aj dielňa ľudovej tvorivosti. realizovali ju 14., 15., 21. a 22. apríla v spolupráci so združením petrovských výtvarných umelcov. To zabezpečila nevyhnutné materiálne pomôcky a združenie vyzvalo záujemcov o toto odvetvie, aby sa zapojili do práce dielne. na pomoc ako školiteľku si pozvali skúsenú insitnú maliarku z kovačice zuzanu Holúbekovú. Maliarka priniesla niektoré svoje návrhy a skúsenosti, poradila, ktoré techniky používať a aké tvary sa najviac hodia na tvorbu nových petrovských suvenírov. Pozreli sme si ich dovtedajšiu prácu a pani Holúbekovú sme prerušili s otázkami: – V Kovačici máte svoj ateliér vedľa miestnej galérie, už dlho rokov pracujete ako insitná maliarka a máte skúsenosti v oblasti turistiky. Čo je cieľ takejto dielne? – cieľom dielne, čiže malého edukačného projektu, je zdolávanie techniky olejomaľby na plátne,

Zuzana Holúbeková

Lavičku – dar Petrovčanom od Zuzany Holúbekovej vykresľujú domáce ľudové umelkyne

omaľovávania tekvičiek, maľby na dreve a terakote, ako aj výroba drobných alebo malých suvenírov, ktoré by v dohľadnej dobe mali prezentovať Petrovec. chceme prakticky zaučiť členky miestneho združenia výtvarníkov a iné záujemkyne, aby na spomenuté materiály vkladali autentické pôvodné slovenské vzorky a motívy, ktoré sú typické pre Petrovec alebo tunajšiu slovenskú obec. aby budúci návštevník po obhliadke osady mohol povedať, že našiel charakteristický miestny motív, vzorku alebo celý výrobok. napríklad typické pre Petrovec sú Troháky, úzke uličky a iné. To treba využiť ako motív. – Aký je v Petrovci záujem o tento druh ľudového umenia a

vôbec ako sa vám so záujemcami o dielňu pracuje? – záujemcov je dosť. Pracujem s 10-člennou skupinkou. na začiatok to celkom postačí a verím, že sa to neskoršie roztočí. keď bude treba, prídem znova a v dielni budeme pokračovať. Dielne sú celodenné, s prestávkou iba pre obed a ako vidno z doteraz vytvorených diel, slušne sa nám darilo. výkony a zručnosť tunajších žien sú dobré a vcelku som spokojná. v tejto chvíli sa rozširuje aj turistická ponuka v Petrovci, otvorili vodný park a zo skúsenosti viem, že sa začnú objavovať turisti, zvedavci a treba sa prichystať vyjsť im v ústrety a ponúknuť im to, čo si budú priať.

– Do Petrovca ste prichádzali aj skôr, vystavovali ste v Galérii pri jasliach a aj od samého založenia aktívne spolupracujete so združením výtvarníkov. Ako vidíte spoluprácu v budúcnosti? – Prajem si, aby sa v Petrovci založili viaceré domáce dielne, kde si ženy vo veku 40 až 50 rokov budú môcť výrobou adekvátnych suvenírov určitým spôsobom aj zarobiť a takto prezentovaním krás Petrovca zvýšiť si aj osobný štandard. ochotne, ak bude treba, vložím sem znova aj vlastnú energiu a svoju umeleckú zručnosť. Pri odchode z dielne sme ženám vhĺbeným do drobného vykresľovania popriali veľa zdaru. J. Č-p

Deň matiek v Kysáči organizácii spolku kysáčskych žien v nedeľu 13. mája bol vo veľkej sieni kultúrno-informačného strediska program venovaný Dňu matiek. Moderátorky Daniela Đukićová a Martina grňová na úvod poinformovali divákov, že 8. mája 1914 na kongrese v spojených štátoch amerických druhú májovú nedeľu oficiálne vyhlásili za Deň matiek. Ľudmila berediová-stupavská, predsedníčka spolku kysáčskych žien, v príhovore povedala, že kysáčske spolkárky tento deň v minulosti každoročne oslavovali, až po druhú svetovú vojnu. usporiadali večierky a čajové večierky a po ich stopách sa vlani vybrali aj terajšie členky ženského spolku v kysáči. o tom, že je materstvo naj-

šľachetnejší a najvznešenejší cit každej ženy, prednesmi básní dosvedčili predsedníčka stupavská, riaditeľka školy anna gašparovićová a dôchodkyňa elena surová. v programe, ktorý nasledoval, odzneli pásma venované matkám a postarali sa o to škôlkari Pu Lienka, žiaci základnej školy Ľudovíta Štúra a ochotníci kis kysáč a kus branka radičevića. Divákom, ktorí kinosálu vyplnili do posledného miesta, predviedli tance, zarecitovali básne, zaspievali piesne a všetko, pravdaže, venovali matkám. Tie v hľadisku pozorne sledovali vystúpenia svojich ratolestí a neželeli dlane, aby ich odmenili zaslúženým potleskom. nechybovali ani scénky žiakov a skeče spolkárok Miluše grňovej a anny Domoniovej, na

Vystúpenia najmladších sú vždy sympatické a úprimné ktorých sa prítomní rozptýlili a zasmiali. nemožno nespomenúť, že javisko svojimi výkresmi primerane vyzdobili samotní žiaci za pomoci učiteľa Michala Ďurovku. Tiež skutočnosť, že sa o vydarený program postarali aj mnohí ochotníci a ľudia

za oponou, vychovávateľky, učiteľky, choreografi, hudobníci a zvukári. všetkým spolu sa podarilo spríjemniť mamám nedeľňajší podvečer. ale i otcom, starým mamám, tetkám..., ktorých tiež bolo v hľadisku. E. Šranková

19. 5. 2012

20 /4491/

HLas ĽuDu

K U LT Ú R A

Seminár dramatickej výchovy pokračuje V Báčskom Petrovci koncom apríla už po šiestykrát prebiehal seminár Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy. V týchto kreatívnych dielňach je práca zameraná na jednotlivca, navzájom sa nadväzujú, preto skupiny majú ohraničený počet frekventantov. Na základe regionálnej zastúpenosti boli vytvorené štyri skupiny, ktoré pracujú v rozličných časových intervaloch počas školského roka 2011/2012. Tento kurz je akreditovaný zo strany Ministerstva školstva a vedy Republiky Srbsko na 24 hodín. Edukácia 2. skupiny na 2. stupni a 3. skupiny na 1. stupni kurzu prebiehala počas dvoch aprílových víkendov (13. – 15. apríla a 27. – 29. apríla). Zúčastnili sa v ňom osvetoví pracovníci:

Anna Huďanová z Hložian, Miroslav Báďonský a Miluška Kolárová z Lugu, Anna Koleková zo Selenče, Vladislava Lovásová zo Silbaša, Mária Šulcová z Báčskej Palanky, Anna Zbućnovićová (učí v Savinom Sele a v Piv- Frekventantky s režisérom Miroslavom Benkom nici), Zuzana Obšustová z Aradáča, Jana Lačoková z Divadelnom klube VHV v Báčskom PeBáčskeho Petrovca a Anna Legíňová z trovci. Tým spôsobom si frekventanKysáča. Vedúci seminára boli: Ján Ma- ti mohli obohatiť skúsenosti z divakan, Milina Florianová, Miroslav Ben- delnej tvorby, dostať dobré rady ako ka, Anna Kovárová a Ružena Šimo- skvalitniť predlohu, naučiť sa nové zaniová-Černáková. Dielne prebiehali v ujímavé hry pre deti, na čo treba dbať

Týždňový intenzívny kurz v Modre

Na pamiatku z aprílového školenia aj spoločná fotografia entrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave každoročne organizuje Odborný metodický kurz pre slovenských učiteľov v zahraničí. Tohtoročný týždňový kurz prebiehal od 16. do 20. apríla v študijnom a kongre-

sovom stredisku CĎV UK v Modre – Harmónii. Finančne ho podporili: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku v sú-

lade s Koncepciou vlády Slovenskej republiky. Na kurze sa zúčastnilo 40 frekventantov, a to učitelia materských škôl, učitelia základných škôl na prvom stupni, učitelia slovenského jazyka na druhom stupni a vedúci pedagogickí

pri recitovaní a iné. Je dobre, že sa na takéto semináre nemusí chodiť na Slovensko, ale sa naši pedagógovia môžu naučiť aj od našich popredných odborníkov. Organizačnú a finančnú podporu seminára zabezpečili Výbor pre kultúru, Výbor pre vzdelávanie a Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v spolupráci so Slovenským vojvodinským divadlom a Divadlom VHV v Báčskom Petrovci. A. Legíňová pracovníci. Najpočetnejší boli účastníci zo Srbska – 26, z Maďarska boli siedmi a z Rumunska tiež siedmi. Výhodou tohto odborného zdokonaľovania je, že účastníci zo Srbska absolvovaním kurzu získali akreditované hodiny, ktoré sú platné v našom štáte. Účastníci kurzu absolvovali odborné prednášky prispôsobené cieľovým skupinám, ale pobudli aj na praxi v dvoch školách v Bratislave: v Základnej škole na Tbiliskej ulici a v ZŠ a MŠ Jána Amosa Komenského. Tu mali príležitosť vidieť uplatnenie niektorých inovačných metód, ako aj prácu s interaktívnou tabuľou. Súčasťou kurzu boli aj doplnkové a mimovyučovacie aktivity, ako sú cvičenie s hudbou Zumba a exkurzia po Bratislave. Pri tejto príležitosti účastníci navštívili hrad Devín, Bratislavský hrad, Židovský pamätník, Dóm sv. Martina, Panskú ulicu, Hviezdoslavovo námestie a divadlo, Hlavné námestie a Starú radnicu, Michalskú ulicu a Michalskú bránu. Vlasta Folťanová

KONCERT INKLUZÍVNEHO CHÓRU ISON V STAREJ PAZOVE. Pri príležitosti 18. výročia od založenia Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix (8. marca 1994) vo štvrtok 26. apríla t. r. v divadelnej sieni vystúpili členovia novosadského chóru Ison pod vedením profesora hudby Milorada Mišu Blizanca. Spolok Fénix koncert usporiadal v spolupráci so Strediskom pre kultúru Stará Pazova a za podpory Obce Stará Pazova. Chór Ison (na fotografii) je prvý zmiešaný inkluzívny chór v Srbsku a v regióne a v rámci neho vystupujú deti s poruchami vo vývoji a so všetkými druhmi invalidity. Pazovskému obecenstvu sa predstavili tak, ako najlepšie vedia a môžu, za čo ich diváci odmenili búrlivým potleskom. a. lš.

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Sviatky a koliesk ové korčule

Tu sú ďalšie zážitky

T ohtoročn

ých jarných sa nemohol dočkať prázdnin som e iste post e sl čí m . Nielen preto, že lo minu sme mali voľné dn avé zážitky i v škole, ale aj pret m jí u za v li o h tr o, že vtedy bola Veľká no stre ákov z Pe c. arátov štvrt Najprv som natrh našich kam naša výzva o vaše poal plný košík trávy aj , nosti. lebo vraj má prísť zajac. ca a zabrala nné skúse Keď som ráno e d o žd a vs k tal e i, m v al lo so m ik čo M vid le dobné n ieť : v košík nie učiteľke Da - kosti, čokoládové vajíčka a aj u boli sladNuž vďaka varnej kultú ozajstné pesýt v i v tro ro far eb so né fe covej a pro avskému potešil nás tok farbi vajcia, ktoré sme na Veľký piali, aj niečo z garder p óby ta ry Jánovi Stu arátov tretiakov zo ale to, čo m a najviac potešilo, m bolo, m a k m vá ž boli kolieu balík od a skové korčule. Bo kujeme lo to prekvapeni íj Pazovy. Ďa p O re . e ta e, s S kt or ám ým som str redklad Pazove íka v Starej ho kusisko p nych jarných prázdnin. Každ ávil všetky ostatné dni e el n m z Č J. u in v ý deň som sa s , 3. 2, ZŠ hrd y sú z nedá výk resy vozil, a tak sme sa zabávali do kamarátmi Boris Potran sané zážitk noci. prázdnin a prečíta- sme ešte oslávili ockove štyridsia Potom te narosú ilustrácia de nin y. Ja som mam y, znovu nej rozprávk to is- chystali sme mu sp e pomohol a priolu veľkú narode ,a nije to príbeh o- novú tortu. kt a, sk či p la Ach, tie prázdniny tého ch , prečo ste krásne rého zlákalo far- dlhšie. Potom by som mohol om neboli noho viac o v e toho aj porozpráva zrelé ovoci ť, aj napísať. ... e d ra skej záh

Želislav Fitoš, ZŠ hrdinu Janka Čm 3. 2 elíka v Starej Pazove

Mia Menďanová, 3. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

Moje krásne jarné prázdn

iny

ž sú tu blízko aj letné prázdniny, ale ešte stále si spomínam na zážitky z jarných prázdnin, keď som bola s našimi v Slankamenských Vinohrado ch. Najprv sme sa hrali s kamará tmi Jankom a Jankou, a to badminton a tenis. Potom prišli Mia, Ema a Hana, s nimi sm e si karty. Jankin dedo sa nás opý zahrali uno tal, či chceme vidieť vlčiu jaskyňu. Sú-

hlasili sme, a tak sme spo lu šli. Cestou do jaskyne sme vid eli dva uhynuté hady. Predierali sm e sa cez hustú húštinu. Jaskyňa bola z hliny a Jankin dedo nám pov edal, že si to pred dávnymi rokmi urobili ľudia, aby mali kde bývať. Bol a tam tma, veľmi to tam smrdelo a boli Pazove tam aj kos ti nej aké ho inu J. Čmelíka v Starej nis Barnák, 3. 2, ZŠ hrd De uhynutého zvieraťa. Keď sme sa vrátili z tohto nášho dob- Z ážitky z pr rodružného výletu, už tu bol i aj ázdnin krstní Andrej a Alexej. Hrali sme sa o schovávačku a dobre ie to jarné prá sme zdniny mi b vyhladli. Obed nám veľmi chu o n - ka a rybačke a ulovili sme li veľmi pekné. Boli sm e marátmi hra til, ešte sme sa trochu pop li futbal, ale aj veľa rýb. Na ulici sme sa re- B ol som aj u se o schovávač s chádzali po Slankamenských ky a naháňač sternice, kde ky. boli sm Vinohradoch a šli sme spo - p aj naháňačky a schová e si zahrali basketbal, ale ri mrvení ku vačky. Ujovi kojní domov. kurice a keď som pomáh so pomáhal aj Odvtedy som si párkrát ockovi a zaro m prišiel domov, ešte al som b il Tieto prázdn so spomenula na moje nedáviny mi boli n m si aj dináre. takto bude ao ne dobrodružstvo z tajomza j pekné. Ver aj na budúci ím, že mi rok. nej a tmavej jaskyne. Klára Menďanová, 3. 2 D ark ZŠ hrdinu Ja nka Čmelík o Opavský, 3. 2 ZŠ hrdinu J. Čmelíka a v Starej P azove v Sta rej Paz ve ove zo Pa ej ar St v a elík

Andrej Brtka, 3.

2, ZŠ hrdinu J. Čm

Veľké májové pozdravy všetkým od Anny F. a Jany S.

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 15.5.2012 11:21 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 154 19. mája 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V NIŠI, METROPOLE JUHOVÝCHODNÉHO SRBSKA

Letmá, takmer letná panoráma iš. Mesto v nišskej kotline, ležiace pri sútoku riek Nišavy a Južnej Moravy. Dnes v ňom žije viac ako 300 000 obyvateľov, takže je podľa veľkosti, po Belehrade a Novom Sade, tretím mestom v Srbsku. Má vlastnú bohatú históriu, keďže patrí k najstarším mestám na Balkáne. Len pár črepín z tých dejín: v treťom storočí pred naším letopočtom Kelti a Ilýri založili mesto Navissos. Keď Rimania toto mesto dobyli v roku 75 pred naším letopočtom, premenovali ho na Naisssus. Jednou z najvýznamnejších osobností, ktorá sa v tomto meste narodila, je bezpochyby cisár Konštantín III. Dnešný názov mesto dostalo s príchodom prvých Slovanov. Z aspektu architektonického výzoru je to typické balkánske orientálne mesto, v ktorom sa striedajú rôzne štýly, prvky a druhy architektúry starej a súčasnej. Mesto, ak sa na zreteli má priemyselno-hospodárska zložka, zažilo v posledných desaťročiach úpadok. To však neznamená, že ho netreba navštíviť, alebo že nie je v ňom čo vidieť... Samuel Medveď

V užšom centre Nišu badať vplyvy západnej architektúry, najmä z výraznej sklenenej stavebnej konštrukcie nákupného strediska Kalča. Stredu mesta dominuje starobylá studnička. V blízkosti tejto lokácie je stará ulička Kazandžijsko sokače s množstvom krčmičiek a reštaurácií, pripomínajúce novosadskú Ulicu Lazu Telečkého.

Real z Nišavy, čiže populárny Futbalový klub Radnički, toho času nehrá v elitnej štátnej lige. Štadión Čair je momentálne veľkým staveniskom. Mnohí si iste spomínajú, že tu prvé futbalové kroky urobili napr. traja Draganovia: Holcer, brankár Pantelić a najznámejší z nich – Dragan Stojković-Piksi. Dvanásť kilometrov juhovýchodne od mesta sa nachádzajú známe Nišské kúpele. Tieto vo svojich liečebných a rehabilitačných strediskách a v hoteli Radon poskytujú možnosť zotaviť sa pacientom, ktorých trápia kardiovaskulárne alebo srdcovo-cievne choroby.

V blízkosti Nišskej pevnosti a budovy univerzity, na pobreží Nišavy je táto Spomienková kaplnka. Vzdáva sa ňou úcta obetiam NATO agresie z roku 1999, takisto všetkým z mesta a jeho okolia, ktorí v deväťdesiatych rokoch minulého storočia tragicky prišli o životy v nezmyslených občianskych vojnách na území bývalej Juhoslávie. Na štyroch tabuliach je zoznam ich mien.

mozaika2:0 15.5.2012 11:23 Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A Z VÝSTAVY POL STOROČIA ARCHITEKTÚRY LONDÝNA (1960 – 2010)

Energia svetového mesta ovoria, že je v ňom celý svet, že takmer niet toho, čo v ňom niet. Londýn, metropola kultúry a športu, svetovej burzy a vysokej módy, drahých nákupných stredísk a lacných obchodíkov, pomníkov a katedrál, jedinečných stavieb, akými sú most Tower Bridge, British Museum a National Gallery, mesto Big Benu, Harrodsa, Tate Gallery... Súčasný Londýn Prechádzať sa – aspoň pohľadom – veľkým sveto- kových umelcov temavým mestom, mali takmer celú tickej fotografie je v druhú polovicu apríla a väčšiu časť kocke podaný repreprvej polovice mája návštevníci zentačný výber britskej, belehradskej galérie Progres. Kon- vlastne londýnskej arkrétne, od 17. apríla do 8. mája. chitektúry – uvádza Umožnila im to výstava Päťdesiat ro- zvedavca do príbehu

zorňuje rozličné obdobia špecifickej architektúry, s úmyselným dôrazom na dvesto budov a stavieb, ktoré dnešnej britskej metropole dávajú nenapodobniteľný štýlový a budovateľský šmrnc. Záver a zámer sú tu: z veľkolepých a iných sta-

vieb badať, ako sa významné svetové mesto menilo do globálnej metropoly architektúry v povojnovom období. A takú pozíciu mohlo len posilniť jej dobré meno aj ako dôležitého svetového finančného strediska, tiež úloha medzinárodného strediska vzdelávania v oblasti architektúry. Podľa britského veľvyslanca v Srbsku Michaela Davenporta, výstava je skvelé podujatie, svedčiace o energii mesta, ktoré je zároveň vhodnou príležitosťou, aby sa aj naši architekti viac dozvedeli o činnosti britských kolegov. To na jej vernisáži potvrdil aj minister kultúry a informovania Predrag Marković slovami, že z exponátov priam vanie dobrá energia svetového mesta. A je sa z nej čo dozvedieť a naučiť.

Nerástli sme všetci v jednej štvrti...

Pohľad z vtáčej perspektívy

kov architektúry Londýna (1960 – 2010), zorganizovaná britským Výborom Klubu architektov v spolupráci s British Councilom, prebiehajúca v rámci 7. BINY – Belehradského internacionálneho týždňa Znalkyňa a sprievodkyňa architektúry. Na 270 rozmer- výstavou: volontérka Aleksandra ných záberov špič-

24/II

dobrovoľníčka Aleksandra. Budov tradičných a moderných, veľkých a malých, nevšedných a fádnych, špecifických a bežných, stavaných v časoch napredovania, ale i stagnácie. Tematicky rozdelená do piatich dekád a piatich celkov, výstava návštevníkovi zná-

Jedna z moderných londýnskych akadémií 19. 5. 2012

Zábery nedvojzmyselne naznačujú, že Londýn je dnes omnoho bohatším a pestrejším mestom než bol v roku 1960. To však neznamená, že sa nemá, ani sa mu nenačim zamýšľať nad vlastnými prioritami. Nad rozvrhnutím sporenia, nad hlučnou dopravnou sústavou, ktorá je hrozbou pre jeho ďalší rast, nad znepokojujúcim nedostatkom prístupného paliva na kúrenie... To sú len niektoré problémy, ktoré aj architekti budú musieť už dnes a zajtra riešiť. Najmä ak chcú zachovať vitálnu úlohu vo formovaní a smerovaní života obyvateľov Londýna v desaťročiach pred nami. Oto Filip 20 /4491/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 15.5.2012 11:25 Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A

PETROVSKÁ VEČNÁ TÉMA

tlačiť hore kopcom. Čo si zmysleli, to aj realizovali. Teraz voda, keď sú pumpy zapnuté, prúdi z veľkého kanála do malého, opačným smerom ako kedysi. Stred Petrovca vedľa Begeja v súčasnosti má „kultivovaný“ tvar: aj koryto aj svahy v strede osady sú sčasti obložené betónom. Existujú kamenné chodníky, je tu aj detské ihrisko, neďaleko aj fontána, z náprotivnej strany aj parkoviská. Ale to, čomu sa tradične hovorí, že je park, v súčasnosti je iba akási troska toho, na čo si Petrovčania a ostatní návštevníci Petrovca pamätajú. Kde-tu nejaká zeleň alebo napoly suchý strom. V koryte riečky mach a trstina, ktoré sa

Begej – kedysi a v súčasnosti vodnej zátoke pomenovanej Begej, ktorá akoby krájala Petrovec na polovice, je dosť toho už napísané. Dokonca mútna či bystrá voda tejto „riečky“ je neraz ospievaná aj v miestnych ľudových pesničkách. Begej je divná riava – niekedy s celkom suchým korytom, inokedy s takým návalom vody, že sa vylieval až k domom najširšej ulice v Petrovci. Ľudia si to ešte pamätajú z vojnových, štyridsiatych rokov minulého storočia. Vtedy akoby nestačila vojnová pohroma, ale v Petrovci bolo vody natoľko neúrekom, že na prechod z východnej časti Petrovca do západnej používali i člny. Traduje sa, že voda v riečnom koryte Begeja mala smer Pred sto rokmi cez Begej od juhu k severu, a k tomu aj ná- tiahli mnohé drevené brežie bolo odjakživa upravené. mostíky Dedinská vrchnosť dbala, aby sa vysádzali stromy, k tomu boli aj ľu- gej a jeho nábrežie boli už dia, zvaní begejáši, starajúci sa o neprehľadná húština, pre vzorný výzor tejto riečky, ktorá vy- deti skutočná džungľa, plná medzovala stred Petrovca. Ne- rôzneho hmyzu, ale aj myší, skoršie v centrálnej časti vznikol aj žiab a neraz i hadov. Aby sa primeraný park s lavičkami, a v odľahlejších častiach vedľa Begeja sa stromy rozrástli. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia park v strede Petrovca bol skutočnou okrasou. Bol primerane udržiavaný, s množstvom rozličných stromov a kríkov. Neskoršie, V krásne upravenom parku, skutočne príjemuž v osemdesia- nom mieste na prechádzku, kedysi vznikli tych rokoch, Be- mnohé petrovské lásky

V súčasnom detskom parku vedľa Begeja už len pozostatky z krásneho parku 19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Povodeň a vyliaty Begej v Petrovci roku 1941

prišlo k náprave zanedbaného Begeja, začalo sa rúbať – hlava-nehlava. Aj množstvo drevených mostíkov pohltil zub času. Neskoršie sa prišlo na ideu vodu pomocou silných púmp

tohto roku komunálni pracovníci všemožne snažili povyberať z Begeja, aby voda mohla (poháňaná pumpami) voľnejšie tiecť, a tak so sebou odniesť všetku špinu a odpad, ktorú je súčasný človek vstave produkovať a rozhadzovať na všetky strany. J. Č-p

Aby voda mohla odtekať, z Begeja povyberali trstinu a mach

III/25

mozaika4-5:0 15.5.2012 11:30 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A ĽUDIA A ZÁĽUBY: IVAN KLINKO, STREDOŠKOLÁK

V zajatí troch umení ladý zanietenec Ivan Klinko z Kysáča, žiak druhého ročníka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, je v duši umelcom. Záber jeho záujmových aktivít je ozaj široký: baví ho fotografovanie, hudba, tiež herectvo. Okrem toho sa stačí venovať i moderovaniu v kysáčskom rozhlase. Bolo teda dosť podnetov na stretnutie a rozhovor. – Kedy vlastne vznikla tá záľuba – fotenie? – Nezačal som s tým až tak dávno, šlo vlastne o rok 2009. Najprv to bolo iba zo zábavy, aby som po čase, neskoršie, začal fotiť vážnejšie. Zatiaľ iba s digitálnym foťákom, ktorý mi vy- Prílet požičiava Anna Bičiarová, lebo zatiaľ vlastný nemám. A ktorej zároveň ďakujem, že mi vždy vyšla v ústrety, keď to bolo možné. Najradšej fotím prírodu a iné, čo ma zaujme. S portrétmi ľudí sa mi to celkovo zatiaľ nedarí, ale mám nádej, že mi aj to v budúcnosti pôjde. – Ktoré sú dejiská vzniku a vysta- Cigarety idú do neba vovania tvorby? – Fotky, ktoré prezentujem, sú ale bol by som rád, keby sa mi ponafotené prevažne v Kysáči, ale aj v darilo dostať sa aj k tomu. – V zozname tých záľub je i diokolitých mestách vo Vojvodine. Sú aj zábery, ktoré vznikli na Slovensku. vadelníctvo, verejné vystupovaZatiaľ ich prezentujem len na inter- nie... – Činný som i v rámci Kultúrno-innete, na mojej facebookovej stránke. Vlastnú výstavu som ešte nemal, formačného strediska Kysáč, kde

Pred križovatkou

26/IV

Tá fialová

som sa zapojil do divadelnej činnosti. Moje prvé verejné vystúpenie bolo na Zlatej bráne, kde som účinkoval ako moderátor. Prvé divadelné predstavenie, v ktorom som hral, bolo Nemeň ma, toto je predsa moja hlava, ktoré mi odporučil spolužiak. Vlastne, opýtal sa ma, či by som si nechcel zahrať v predstavení, ktoré vzniklo v rámci aktivít Klubu ozajstných mužov. Prijal som to, a tým sa stal jedným z členov kolektívu. Tam som sa ujal úlohy predavača. Druhé, resp. prvé slovenské, divadelné predstavenie mi bolo Hugo Karas autora Doda Gombára.

Závany jari

V druhom pláne – hrad 19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 15.5.2012 11:30 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

Metamorfózy

Pred kostolom petrovským

Stanica bez (vz)ruchu

– Už ako žiak základnej školy som sa súbežne zapísal aj na školu hudobnú, ktorú som navštevoval päť rokov. Baví ma hra na klavíri. Tiež som, tak v hudobnej, ako i v základnej škole, spieval v chóre. V roku 2006 ma pani farárka Darina Marčoková naučila hrať na kostolnom organe.

I noc má svoju moc

Mojou rolou v ňom bol Klavirista (šerif) a celkovo sa mi páčila. – Je tu i moderovanie v Rádiu Kysáč... – Moja činnosť v Kysáčskom rozhlase sa začala ešte v roku 2005, keď sme s kamarátom viedli Detský blok. O rok neskôr som sa zapojil do mládežníckej relácie Quo Vadis, a potom

Patria k sebe 19. 5. 2012

20 /4491/

– Ovplyvnia všetky tie záľuby a umenia i budúcnosť? – Keďže som okrem iného i prispievateľom do rôznych časopisov, bol by som rád, keby som sa mohol dostať na štúdiá žurnalistiky. Ktosi povedal, že pri písaní si človek i oddýchne. Je tu taktiež i fotografia, ktorá ma takisto ako i písanie baví. Teraz je to trochu komplikované, čo si vlastne zvoliť, jedno alebo druhé. Pravdaže, každému sa mi treba venovať. Dnes sú to moje záľuby, a zajtra, ktovie, možno aj životné povolanie...

i k Manne. V roku 2009 som Marína Valentíková mal ročnú preSnímky: Ivan Klinko stávku v rozhlase, aby mi o rok neskoršie, teda predvlani, redaktor denného programu Michal Ďu- Podvečer v červenom rovka ponúkol znova prácu v rozhla- Som jej za to nesmierne vďačse. Šlo o reláciu pre tínedže- ný, za to, že ma zasvätila do hry rov Zábavný blok, pri ktorej na takom veľkom, silnom a sme, spolu s kolektívom, do- nádhernom nástroji, akým je dnes. Pracujem v redakcii organ. Samostatne som hral programov vysielaných v slo- niekoľkokrát v Kysáči. Od vlani venskom, ako aj v srbskom ja- sa angažujem v cirkevnom zbozyku. Podľa potreby takisto re v Báčskom Petrovci, kde som pomáham aj pri realizovaní v lete kantoroval na službách. iných relácií. Tiež som im na pomoci, keď ide – Fotografovanie, he- o mládežnícky spevokol, s ktorectvo, moderovanie... Je tu rými sme sa za necelý rok nai hudba, najmä hra na ne- učili a nacvičili okolo 20 piesní. Niektoré prvky kysáčskej domovej architektúry zvyčajnom nástroji... To však nie je koniec.

HLAS ĽUDU

V/27

mozaika6:0 15.5.2012 11:31 Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A DOKUMENT NA MOMENT

Pohľadnice (z) Kovačice yörgy Járosi, otec a syn Šifelovci – Jozef st. a Jozef ml., Ľudovít Thýr, Pavel Lazić, Samuel Ďuríček, Vladimír Boboš, Jozef Šifel ml., Michal Marko, Anna Sabová, Juraj Litavský, Zuzana Nemcová, Ján Slivka a Ján Bokor – mená sú azda najznámejších fotografov Kovačice, ktorí v minulom storočí kratšiu dobu alebo až desaťročia zastavovali čas a zvečňovali Kovačicu foťákom. Dedinu, v ktorej sa narodili, žili alebo v nej pôsobili. Hŕstka z nich fotografuje dodnes – zo záľuby alebo z povolania. Dnes, v druhom desaťročí dvadsiateho prvého storočia, v ére digitálnych fotoaparátov, mať vlastný fotoaparát už nie je luxus. Možno o to vzácnejšie sú čierno-biele snímky urobené pred vyše sto rokmi alebo takmer pred jedným storočím. Okrem peknému počtu fotografov vďaka patrí i (súkromným) zberateľom, ktorí takéto rarity zachovávali vo svojich archívoch. S prvými fotografmi sa zjavili i prvé pohľadnice (z) Kovačice. Jedna (prvá?) z nich je z roku 1901. Vidno na

nej záber z Hlavnej ulice a vedľa vpravo pohľad na starý park a budovu okresu (náčelstva). V súčasnosti v tejto budove sídli továreň na výrobu obuvi Vkus. Pohľadnicu – korešpondenčný lístok poslala Želmíra Bellaniová 17. mája roku 1901. Okrem na tú dobu výnimočne kva-

Najstaršia známa pohľadnica Kovačice z roku 1901

Niekoľko uhlov pohľadu

litných záberov pohľadnica pôsobí i esteticky, autor dbal i o obal – grafickú úpravu. Fényképesz – fotograf – Járosi aj na druhej pohľadnici mal zá-

Kovačičania pred novovystavanou budovou súdu začiatkom 20. storočia

Z obdobia medzi dvoma vojnami

28/VI

1900 až 1904, pohľadnica vznikla po roku 1904. Fotograf nezanedbal ani jeden dôležitý moment, podstatný i pri súčasnom fotografovaní. Na fotografii je dvadsaťštyri úradníkov, resp. občanov Kovačice, takže sa dá odhadnúť i veľkosť vtedajšej novostavby. Fakt, že nielen fotografia, ale aj kresba môže byť prostriedkom sústavnej besedy prítomnosti s minuber (podpis v maďarskom jazyku) ná- losťou a zajtrajškom, potvrdzuje aj kočelstva na dnešnej Ulici Nikolu Teslu, rešpondenčný lístok budovy sloako aj ďalšie tri zábery, medzi nimi zá- venského evanjelického sirotinca v kladnej školy a kostola. Stará budo- Kovačici. Sirotinec v budove na kresva základnej školy začiatkom minu- be pôsobil od roku 1928, otvorený lého storočia stála tam, kde je škola bol ale 19. apríla 1925. Iné budovy a inú, modernejšiu i dnes, kým kostolná veža od výstavby kostola v 19. storočí až po za- grafickú úpravu pohľadníc mala Kovačica v období medzi dvoma svetovými vojnami. Na štyroch snímkach sú podpisy v srbčine, latinkou a cyrilikou, ako i v slovenčine. Vidno na nich okrem kostola a základnej školy i dve súkromné stavby, ktoré patrili, okrem Gábrišovho domu, medzi prvé poschodové súkromné domy v Kovačici – Bírešov a Spenulov dom. Posledné typické, nevyumelkované, v klasickom forBudova evanjelického sirotinca na máte a bez motívov insitného pohľadnici umenia pohľadnice so zábermi Kovačice boli vytlačené v sečiatok druhého desaťročia 20. sto- demdesiatych rokoch minulého storočia vyzerala inak ako dnes. Tento list ročia. Na nich sú snímky nového Olinke 10. novembra 1903 písala parku, kostola, paneláku pri Vkuse, už neznáma osoba a spomína sa v ňom nejestvujúceho hotelu Park, dedinrodina intelektuálov – bratov Rapo- skej fontány... Takých kariet bolo vytlačených veľa, avšak aj hodne nášovcov. Tretí korešpondečný lístok, ktorý vštevníkov chodilo do osady, takže „písal svetlom“, sa na výstave v Galérii klasické pohľadnice Kovačice v noinsitného umenia v Kovačici objavil vinových stánkoch už roky nemožno pred desaťročím. Vlastní ho Archív kúpiť. Pančeva. Na nej je znázornený ObecJán Špringeľ ný súd. Keďže sa súd staval v rokoch

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 15.5.2012 11:31 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Citáty a výroky

Smiech je liek Z lásky Rozprávajú sa dve priateľky: – Ja sa ti, Marienka, vydám iba z lásky! A ty? – Aj ja. Ak sa nenájde nič lepšie... Vie, čo chce – Počul som, že veľmi veľa času tráviš hraním na husliach... – Áno, človek musí vedieť, čo v živote chce. – A ty čo chceš? – Vedľajší byt. Vysvetlenie – Prečo má väčšina mužov nohy do O? – ??? – Lebo čo sa Bohu nepodarilo, to dal do zátvorky. Nápad – Pani vodička, čo urobíte, ak počas jazdy stratíte koleso? – Prosím, je to jasné: zvýšim rýchlosť, aby som ho dobehla! Liek Pýta sa lekár mamičky: – Pomohli synčekovi tie tabletky? – Áno! Celý deň si ich kotúľa po perine a ani nezaplače. Zákazník Muž vtrhne do mliekarne a kričí: – Tri škatule kondenzovaného mlieka, ale rýchlo, veľmi sa ponáhľam! – Prečo tak kričíte, – rozhorčuje sa mliekarka. – Ja nie som hluchá! – Chcete obyčajné alebo čokoládové? Absolútny – Povedz, Milan, si spokojný so svojou ženou? – Áno, absolútne! Môžem ju každému srdečne odporúčať! Pomsta Uvádzačka v londýnskom kine usádza manželskú dvojicu a šepká: – Detektívka je zdĺhavá. Prajete si kokakolu? – Nie, ďakujeme. – Alebo čokoládu? – Nie. – Hádam len žuvačky? – Nič nám netreba. Uvádzačka sklamaná skupáňmi na odchode zašepká: – A vrahom je v tomto filme šofér!

Slovenské príslovia a porekadlá Ešte mladým nebol a už sa starým robí. Človek je len z polovice taký zlý, za akého ho ľudia majú. Vykreše sa z čohosi. Vyrástol ako svrčina v hore. Baba je od čerta horšia. Lepší kvintlík šťastia ako cent rozumu.

Kým žijem, dúfam. Čiže nádej nikdy neumiera. Ak sa pri písaní usilujem o stručnosť, bude to hmlisté. Horatiov výrok proti náhleniu a drmoleniu. Spálenie nie je odpoveďou. Rousseauov výrok z roku 1762, keď parížsky parlament nariadil spáliť jeho novú knihu. Cézar pred Rubikonom. Vravia vtedy, ak niekto stojí pred dôležitým rozhodnutím. Cézar (cisár) nerozkazuje jazykovedcom. Na odvetu štátnym funkcionárom, pchajúcim nos do tvorby jazyka.

Zahádam ti hádanku

Zrnká múdrosti

Prečo má človek len jeden jazyk a dve uši? (Aby viac počul a menej hovoril.) Za sto rokov koľko urobí vrabec krokov? (Ani jeden, lebo skacká.) Prečo kohút oči žmúri, keď spieva? (Vie to naspamäť.) Čo môže byť aj v prázdnom vrecku? (Diera) Čo urobíš skôr, kým vstaneš z postele? (Zobudíš sa.)

Realista je človek, ktorý má správny odstup od svojich ideálov. Capote

Dovolenkové sentencie

Tulák: človek, ktorého by nazývali turistom, keby mal peniaze. Tuwim

Niekto sa cez dovolenku do bronzova opáli, a iný len napáli. Povedz mi, kde budeš tráviť dovolenku, a ja ti poviem, kto si. Nejeden vodič sa poriadne umorí, kým zaparkuje pri mori. Ani nudisti necestujú k moru s prázdnymi kuframi. Štefan Hudák

Peniaze ma netešili, lenže, žiaľbohu, človek ich potreboval na každom kroku. Benka

Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš. M. de Montaigne Pokrútený paragraf viaže ľudí, ale úradník je na to, aby ho rozplietol na srdce a nie na bič: aby ním láskal a nie praskal. Jesenský

Perličky zo školských lavíc (alebo čo tie deti nevymyslia) – V čele univerzity stojí reflektor. – Kostra podopiera telo. – Newton dokázal, že keď autobus zabrzdí, tak sebou tresneme. – Hus domáca pochádza z husi divej, ktorú ľudia skrotili a zjedli. – Slnko zapadlo až po kolená. – Starý otec pracuje v uhoľných baniach a naša rodina z neho ťaží.

Skromný Chirurg vybral bankárovi rybaciu kosť z hrdla, a tak ho zachránil pred udusením. Bankár sa ho pýta na honorár. – Stačí mi desatina z toho, čo by ste boli ochotný dať, keď ste tú kosť ešte mali v hrdle.

Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 154 pripravil Oto Filip 19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 15.5.2012 11:32 Page 15

PRÍLoHa

M O Z A I K A IBa PRe LaBuŽnÍkov

Sezamová roláda s orechmi

Čokoládová roláda s orechmi

Suroviny: 150 g sezamu, 2 vajcia, 150 g práškového cukru, 3 lyžice kakaa, 2 lyžice medu, 80 g margarínu, 200 g mletých keksov, 100 g orechov a 7 kvapiek extraktu rumu. takto sa to vydarí: Sezam opražíme na nízkej teplote, kým nenadobudne zlatú farbu. Necháme ho vychladnúť a za ten čas vo vodnom kúpeli šľaháme vajcia s cukrom, kým nedostaneme hustú zmes. Necháme vychladnúť. Margarín vyšľaháme s medom. Zjednotíme sezam s vajcami a cukrom, a potom pridáme všetky ostatné

Suroviny: Na čokoládový krém: 350 g mletých orechov, 300 g mletých keksov, 100 g margarínu, 150 g cukru, 100 g čokolády na varenie, 100 ml vody; Na žltý krém: 100 g margarínu, 4 žĺtky, 150 g práškového cukru a 2 vrecúška vanilkového cukru. takto sa to vydarí: Pre čokoládovú časť: vo vode nakrátko prevaríme margarín a cukor, a potom i mleté orechy, keksy a nakoniec pridáme i čokoládu. Hotovú čokoládovú zmes necháme vychladnúť. Pre žltú časť: do penista vyšľaháme margarín s práškovým cukrom, vanilkovým cukrom a žĺtkami. Na pracovnú plochu položíme papier na pe-

zložky a vyšľahaný margarín. Dobre premiešame, aby sme dostali kompaktnú zmes. Za pomoci fólie zmes formujeme do rolády, necháme v chladničke vychladnúť a pred servírovaním krájame na kúsky hrúbky 2 cm.

čenie, posypeme ho kryštálovým cukrom a rozvaľkáme čokoládovú zmes do pravouholníkového tvaru veľkosti 30 x 40 cm. Na čokoládovú časť natrieme žĺtkovú a zvinieme do rolády. Necháme v chladničke aspoň 2 hodiny a pred servírovaním roládu nakrájame na kúsky hrúbky 2 cm.

DoBRÉ RaDy – veĽká PomoC

zBavte Sa zBytoČnoStÍ!

DOMÁCNOSŤ

Čistá chladnička: 7 skvelých tipov ako na to? 1. Každý týždeň skontrolujte zásoby v chladničke a pokazené veci jednoznačne vyhoďte. 2. Odmerajte teplotu v chladničke. Ideálnych je 5 stupňov. 3. Nenapĺňajte chladničku úplne doplna, inak nebude správne cirkulovať vzduch. Potraviny potom nebudú dostatočne chladené a rýchlejšie sa pokazia. 4. Potraviny nedávajte do chladničky otvorené, nezakryté. Používajte plastové dózy, uzatvárateľj v chladničke sa nachádzajú zárodky, a to dokonca viac, ako by sme si mysleli. Poradíme vám, ako s nimi zatočiť. Napriek chladu, ktorý vládne vnútri, sa niektoré chladničky ukázali ako hotové rodiská zárodkov. Jeden technický ústav v Nemecku skúmal odtokový žliabok po stranách chladničky. Výsledok bol desivý – na jednom štvorcovom centimetri našli experti až 11,4 milióna bakteriálnych zárodkov, čo je 400krát viac ako na sedadle toalety!

30/vIII

Rozmaznávajte Ruky. Ruky prezrádzajú náš skutočný vek, preto ich rozmaznávajte kvalitnými krémami, najlepšie po každom umytí rúk. Aspoň raz týždenne si krém naneste na ruky v hrubej vrstve ako masku, natiahnite si bavlnené rukavičky a nechajte pôsobiť počas noci.

né poháre a potravinové fólie. Zabránite tak šíreniu baktérií z potraviny na potravinu. 5. Ryby, mäso, salámy, párky skladujte nad priehradkami na zeleninu, tam je najchladnejšie miesto. 6. Zvyšky jedál skonzumujte do 2 až 3 dní od uzavretia, neskôr ich radšej vyhoďte. 7. Chladničku každé 4 týždne vypracte a poriadne umyte. Poutierajte ju čistidlom na kuchynské plochy.

Bravčové mäso bude chrumkavejšie, keď ho asi 15 minút pred dopečením potrieme pivom alebo slanou vodou. Sneh z bielkov bude bohatší, ak doň zašľaháme lyžicu vody na 1 bielok a tuhší, ak pridáme štipku soli. ostrá štipľavá cibuľa nás nebude páliť a zároveň ju zjemníme, keď ju na sitku prelejeme vriacou vodou. ak nemáme špeciálny prípravok na leštenie nábytku, zmiešame 2 PL olivového oleja, 1 PL octu a jeden liter vody. Prelejeme do fľaše, nasprejujeme na nábytok a suchou handrou preleštíme. ak deti pokreslili stanu farebnými ceruzkami, namočíme mokrú handru do sódy bikarbóny a škvrny postupne odstránime. ak chceme odstrániť vosk zo skla a riadu, zohrejeme ho sušičom na vlasy, a potom pretrieme čistou handrou. ak používame aviváž (omekšivač), môžeme z nej nakvapkať aj do vody v naparovacej žehličke – spríjemní nám to žehlenie a prevonia odev. Výber: E. Šranková

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 43. PSODT DIVADELNÝ VAVRÍN 2012 V KOVAČICI − DRUHÁ ČASŤ

Kysáčania – víťazi prehliadky

Najúspešnejší na 43. PSODT Divadelný vavrín 2012

ivadelný vavrín, ktorý prebiehal 4. až 13. mája 2012 v Kovačici, ponúkol dvanásť súťažných divadelných inscenácií. V prvý víkend vystúpili Petrovčania, Palančania a Kulpínčania. V druhej časti tohto festivalu sa predstavili Kovačičania, Padinčania, Šíďania, Pivničania, Kysáčania, Vojlovičania, Novosadčania a Staropazovčania. V utorok 8. mája na domácom javisku si zahrali hostitelia – divadelní ochotníci Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, členovia Divadla VHV. Obecenstvu a odbornej porote sa predstavili inscenáciou Falošné jednanie. Hercom večera sa stal Miloslav Jonáš za stvárnenie postavy Ondriša. V stredu 9. mája do Kovačice zavítal SKUS Jednota zo Šídu s predstavením Zlá žena. Rozhodnutím poroty obecenstva hercom večera sa stal Benjamín Chovan, ktorý hral úlohu obuvníka Štefana. V ten istý večer vystúpili aj ochotníci Domu kultúry Michala Babinku z Padiny, členovia ochotníckeho divadla Nová scéna s tromi jed-

19. 5. 2012

20 /4491/

noaktovkami: Starý zaľúbe- čer sa milovníkom divadla pred- ochotníckej divadelnej tvorby Dinec, Komédia bez zaľúbenia stavili aj členovia Divadelnej sku- vadelný vavrín 2012 v Kovačici sa alebo Oklamaný klamár a piny Štúdio a Rusínskeho kultúr- v sobotu predstavili členovia Súboj na pivo. Hercom ve- neho strediska z Nového Sadu, Ochotníckeho divadla Nová scéčera sa stal Želko Marušník ktorí na malej scéne predviedli Pe- na z Padiny s inscenáciou Zozza stvárnenie postavy Dr. dagogiku. Herečkou večera sa sta- namka. Hercom večera sa stal Lesebucha. Štvrtkový diva- la Andrea Beronja za stvárnenie Janko Hološ za stvárnenie postadelný deň sa začal mono- postavy Profesorky. V sobotu 12. vy Muža. V nedeľu 13. mája 2012, drámou To nenapíšeš! na mája si obecenstvo pozrelo diva- pred slávnostným vyhodnotením malej scéne v podaní delnú inscenáciu Neresti ľudstva v Divadelného vavrínu 2012, do Ochotníckeho divadla Jan- podaní ochotníkov Slovenského Kovačice zavítali dva hosťujúce súka Čemabory: Levočská dina z Pivnice. vadelná spoločnosť Hercom večera pri Mestskom kulsa stal Jaroslav túrnom stredisku v Šimon. NasleLevoči sa predstadovala inscenávila monodrámou cia ochotníckePastier v réžii Ladiho divadla KIS slava Péchyho a Kysáč Hugo KaVlada Benka, ktorý ras. Hercom vemal na starosti aj čera podľa rozhlavnú úlohu V. hodnutia poroty Pankovčína a večer obecenstva sa sa obecenstvu v stal Branislav sieni Domu kultúry Čeman za stvár3. októbra predstanenie postavy vilo aj Divadlo Huga Karasa. V Commedia Poprad nasledujúci ves divadlom Statky Odborná porota na tohtoročnom Divadelnom vavríne 2012 čer sa milovníci v Kovačici: (zľava) Jano Čáni, Peter Janku a Danka Hriešiková zmätky alebo Ako divadla mohli sa Gianni Schicchi tešiť Divadelnému súboru SKOS divadla VHV pri SKUS hrdinu Jan- dostal cez posteľ k majetku. Úlohy Detvan z Vojlovice a ich predsta- ka Čmelíka zo Starej Pazovy. Her- a réžiu mali na starosti herci Michal veniu Človeče, nehýb sa. Hercom com večera sa stal Miroslav Kožík Novák, Vlado Benko a Dušan Kuvečera sa stal Janko Grm za stvár- za stvárnenie postavy Tanečníka. baň. nenie postavy Samka. V piatok ve- Záverom 43. Prehliadky slovenskej aaaa

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A aaaa

na prehliadke slovenských ochotníckych divadiel by tento element nemal smerovať k používaniu spisovného jazyka alebo aspoň priblíženia sa k nemu, aby ge-

úprimnosti, a že aj porota svoje hodnotenia vyslovuje z hľadiska čo najväčšej možnej úprimnosti...“ Divadelné predstavenia zo SloNa základe rozhodnutia odbornej venska, ako aj slávnostné vyhodporoty Jarmila Ćendićová, prednotenie prehliadky okrem mnosedníčka Výkonnéhých hostí spoza choho výboru NRSNM, tára svojou prítomnosudelila ceny najťou poctil aj veľvyslalepším účastníkom nec Slovenskej repuna Divadelnom vabliky v Belehrade Dr. vríne 2012. Dve miJán Varšo. Teda slávmoriadne ceny, nostné vyhodnotenie jednu za experi43. PSODT Divadelný ment – získal kovavrín 2012 sa uspolektív Divadla VHV riadalo v nedeľu 13. z Báčskeho Petrovmája v sieni DK v Koca za divadelné vačici, keď na samom predstavenie Óda začiatku hostí privítal a na rovinu a druhú pozdravil predseda ormimoriadnu cenu ganizačného výboru za totálny dizajn zíprehliadky Pavel Jonáš. skalo Slovenské diSprávu odbornej koČlenky komisie, ktorá hodnotila kultúru hovoreného slovadlo VHV, SKUS misie, ktorá sledovala va: Milina Florianová, (v úzadí) Jarmila Ćendićová a Anna hrdinu Janka Čmea hodnotila kultúru Zlochová líka za inscenáciu hovoreného slova, prečítala členka komisie Anna nerácie o niekoľko desiatok rokov Neresti ľudstva. Cenu za debut Zlochová. Odborná komisia roz- mali na koho a čo nadväzovať. Keď udelili Anne Gajdošovej za stvárhodla cenu za kultúru hovorené- už nemožno prehliadku vyme- nenie postavy Zuzky Triaškovej v ho slova udeliť Kysáčanom, čle- dziť žánrovo a druhovo, práve jej kulpínskom predstavení Frajernom Ochotníckeho divadla KIS Ky- vymedzenie cez používanie spi- čenia na Tretej ulici. Diplomy za hesáč, ktorí sa predstavili inscenáciou Hugo Karas. Cenu udelila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. V mene odbornej poroty krátky úryvok zo správy prečítala Danka Hriešiková. V správe sa uvádza: „Všetky súbory potvrdili kredit slovenského vojvodinského divadla, a to najmä v predstaveniach z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Kysáča a Nového Sadu. Treba však konštatovať, že aj keď v siedmich prípadoch z dvanástich predstavení sa režijnej taktovky ujali profesionáli, vo väčšine predstavení, samozrejme, boli aj výnimky, bolo slabšou stránkou to, čomu hovoríme dramaturgia. Začnúc výbe- Z predstavenia Hugo Karas rom kvalitného alebo vhodného textu pre súbor cez úpravu textu až po zásadnú a veľmi potrebnú sovného jazyka sa kladie mini- recké výkony získali: Katarína Kopozíciu dramaturga oproti reži- málne ako zaujímavá otázka. V lárová v predstavení Frajerčenia na sérovi, ktorý je jeho konštruktív- niektorých súboroch bolo badať Tretej ulici (Kulpín) za stvárnenie nym oponentom. Vo väčšine pred- relativizovanie odborných hod- postavy Erže Vidovej; Anna Širstavení, žiaľ, dominovala hovoro- notení, v prípade neskúsených ková v troch jednoaktovkách Stavá slovenčina, prípadne niečo súborov dokonca známky obavy rý zaľúbenec, Komédia bez zaľúmedzi hovorovou slovenčinou a z odbornej poroty. Aj z toho hľa- benia alebo Oklamaný klamár a nárečím, samozrejme, s veľkou diska je dôležité vyzvať všetkých, Súboj na pivo (Padina) za stvárdávkou výrazov majoritného a najmä tých neskúsených, aby nenie postavy Novinky, susedy; srbského jazyka. V niektorých prí- navštevovali edukačné kurzy, kto- Mária Koruniaková v inscenácii padoch to bol inscenačný zámer, ré sa pre ich potreby organizujú. Frajerčenia na Tretej ulici (Kulpín) v iných zasa nedôslednosť. Bolo Možno práve tam zistia, že od- za stvárnenie postavy Anče Macby vhodné porozmýšľať, či práve bornosť nemusí mať tak ďaleko od kovej; Andrea Beronja za stvár-

nenie postavy Profesorky v inscenácii Pedagogika (Nový Sad); Branislav Čeman v predstavení Hugo Karas (Kysáč) za stvárnenie postavy Huga a Janko Hološ v predstavení Zoznamka za stvárnenie postavy Muža. Cenu za epizódnu úlohu získala Alexandra Lenđer v predstavení Pedagogika (Nový Sad) za stvárnenie postavy Študentky 2. Cenu za hlavnú ženskú postavu získala Jasmina Kováčová za stvárnenie postavy Sedmy v inscenácii Hugo Karas (Kysáč). Cenu za najlepšiu mužskú postavu získal Michal Čiliak za stvárnenie postavy Ďura Vágalu v inscenácii Frajerčenia na Tretej ulici (Kulpín). Cenu za najlepšiu réžiu udelili Ivanovi Hansmanovi za predstavenie Hugo Karas (Kysáč). Odborná porota navrhla, aby všetky tri nominované súbory na cenu Divadelný vavrín boli zaradené do programu tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Najprestížnejšiu cenu – Divadelný vavrín 2012, ktorá sa udeľuje za najlepšiu divadelnú inscenáciu na prehliadke,

získalo predstavenie Hugo Karas (Kysáč). Divadelný vavrín 2012 sa usporiadal pod patronátom NRSNM a nositeľ tohtoročného Divadelného vavrínu bude reprezentovať slovenské vojvodinské divadlo na Scénickej žatve v Martine na Slovensku. Zatvorenie prehliadky moderovali Andrej Vereský a Anna Funtíková.

19. 5. 2012

A. Chalupová 20 /4491/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NAVŠTÍVILI SME PIVNICKÚ KNIŽNICU

Bohatá činnosť v záujme čitateľov apísané slovo je najlepší spôsob zachovania údajov pred zabudnutím. A každá využitá príležitosť, ktorú nám ponúka kvalitná literatúra, znamená občerstvenie pre náš mozog. Ako máme blízko ku knihám, knižniciam? V rámci Ľudovej knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke pôsobí aj knižnica v Pivnici. Prístupná je všetkým občanom a toho času má 435 aktívnych členov zo všetkých štruktúr obyvateľov: od tých najmladších 3- – 4-ročných detí po takmer osemdesiatnikov. Malé deti navštevujú knižnicu so svojimi matkami, a tak vzniká ich vzťah ku knihe. Knihovníčka Zorica Vučenov, ktorá je tu zamestnaná od roku 2004, tri dni v týždni pracuje v Pivnici a dva dni v susednej osade Despotovo. Podľa jej slov vlani milovníci pekného slova z Pivnice knižnicu navštívili 3 342-krát. V knižničnom fonde je takmer 11 000 kníh, z ktorých je 3 000 v slo-

venčine, ostatné sú v srbčine, angličtine, ruštine, nemčine a francúzštine. Aby vyšli v ústrety potrebám prostredia, stále sa usilujú o zvýšenie

Zorica Vučenov počtu slovenských kníh. Ústredie knižnice a rezortné ministerstvo poskytujú prostriedky pre najnovšie

vydania a knižničný fond sa stále dopĺňa najaktuálnejšími titulmi, zároveň sa snažia spĺňať i požiadavky čitateľov. Police sa zapĺňajú i darovanými knihami. Pivnická knižnica sa môže pochváliť i bohatou činnosťou. Úspešne spolupracuje so Spolkom žien a s tamojšou základnou školou. Usporadúvajú sa kreatívne dielne k cirkevným a iným sviatkom alebo na zadané témy. V miestnostiach knižnice sa organizujú aj hodiny srbčiny, výtvarnej kultúry a pod. Svetový deň knihy si 2. apríla pripomenuli spolu s prvákmi, tretiakmi a štvrtákmi – spolu tu bolo asi 50 detí zo ZŠ 15. októbra v Pivnici. V bohatom príležitostnom programe bol rozhovor o detskej

Z PREMIÉRY LITERÁRNEJ PRVOTINY KRISTIJANA CESNAKA Z HAJDUŠICE

Inšpirovaný gréckou mytológiou ladý Hajdušičan Kristijan Cesnak má iba 20 rokov a už napísal román (v srbskom jazyku) Uzdizanje, ktorý svetlo sveta uzrel pred pol druha mesiacom vo vydaní Literárnej mládeže Srbska. Mladý autor svoju literárnu

daktorka Literárnej mládeže Srbska Verica Sekirarská. „Čitateľ možno na prvý pohľad získa dojem, že dej románu je príliš chaotický, avšak ten chaos je veľmi dobre upravený a účelový. Čitateľ sa veľmi ľahko zvykne na štýl rozprávania, na Kristijana, ktorý sa často bez upozornenia a oznámenia presúva z jednej na druhú osobnosť, na iné miesto a čas deja. Systematicky vedie čitateľa dobrodružstvami bohov a hrdinov, a tým vytvára atmosféru, ktorá sa trochu podobá filmovej. Našťastie čas strávený v rozpletaní rozprávky sa viacnásobne oplatí. Román Kristijana Cesnaka otvára dokorán brány jedného z najlepšie opíKristijan Cesnak (sprava) a hostia z Literárnej mládeže Srbska Verica Sekirarská, Tanja saných svetov gréckej mytológie, ale je aj dobVukićevićová a Nenad Maksimović rou príručkou pre všetprvotinu predstavil na promócii, ktorú kých tých, ktorí sa chcú spoznať so svekoncom apríla usporiadal Miestny od- tom mytológie starých Grékov.“ bor Matice slovenskej v tejto osade. Kristijanova profesorka srbského ja„Ako sa rozvíja dej v románe, zjavu- zyka a literatúry v ZŠ J. J. Zmaja v Hajje sa celý rad rozličných osobností, a ťaž- dušici Mila Desnicová vo svojej recenko mi je niektorú z nich si zvoliť ako zii napísala: mne obľúbenú,“ povedala o. i. v mene „Večný boj dobra a zla tentoraz zvávydavateľa hlavná a zodpovedná re- dzajú na jednej strane bohovia gréckej

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

mytológie a na druhej strane ľudia ako ich predstavitelia na zemi. Apokalyptický rok 2012 je časový rámec, v ktorom Cesnakovi hrdinovia vedú boj o záchranu človečenstva, boj, ktorý pred tisícami rokov začali Zeus a Hádes. Podľa toho tento román sa trochu pobodá chýrečnému seriálu o Harrymu Potterovi.“ Poetka Tanja Vukićevićová z Literárnej mládeže Srbska potom prečí-

knihe, zaujímavá diskusná téma o menách rastlín a stromov súvisiacich s vlastnými menami, ako i kvíz vedomostí o detských spisovateľoch. Projekt multikultúrnosti My spájame ľudí v organizácii Ľudovej knižnice V. Petrovića (podujatie sa organizuje pravidelne od roku 2010) realizuje aj pivnická odbočka. Angažujú sa tu žiaci, ale aj členky Spolku žien. A je tu aj účasť knižnice i na iných podujatiach. Napríklad na začiatku tohto roku vďaka pivnickej knižnici tamojší školáci sa s literárnymi a výtvarnými prácami zúčastnili na súbehu Ľudovej knižnice v Niši a domov si priniesli šesť odmien. A nemožno nespomenúť i príjemné ovzdušie v knižnici, nielen vďaka prívetivej knihovníčke Zorici, ale i vďaka vkusne okrášleným stenám na vchode do budovy – maľby sú vraj diela niekoľkých pivnických žien, opravdivých umelkýň, dekorácie sú tiež diela rúk Spolku pivnických žien, a je tu aj krásny detský kútik pre najmladších a nádejných čitateľov. J. Ferková tala úryvky z knihy a sám Kristijan Cesnak vyjadrujúc vďaku všetkým, ktorí mu pomohli, aby kniha vyšla, zahlásil pokračovanie románu. „Mám rád grécku mytológiu a píšuc román, snažil som sa vytvoriť obludy inakšie od tých, ktoré sa zjavujú v mytológii. Niekoľkokrát som sa chcel vzdať, lebo som si myslel, že rozprávka nie je dobrá, a že to nebude nikto chcieť čítať, ale ma predsa niečo hnalo, aby som pokračoval v písaní.“ vlh

DO RADU tradičných belehradských podujatí na otvorenom zaradila sa 7. mája i výstava šestnásť veľkoplošných fotografií Pohľad na Izrael. Inštalovaná je v najužšom strede mesta, pred Kultúrnym strediskom Belehradu, ktoré ju v spolupráci s ambasádou Izraelu i zorganizovalo. Potrvá do 27. mája. O. Filip

K U LT Ú R A CENTRUM NA PERIFÉRII – PERIFÉRIA V CENTRE

Výstava obrazov akademických maliarov K

ultúrne podujatie pod názvom Centrum na periférii – periféria v centre pokračovalo v piatok 11. mája 2012 v Galérii SND v Kysáči vernisážou obrazov akademických maliarov Milana Súdiho z Kysáča a Danijela Babića z Nového Sadu. Tvorbu autorov v skratke predstavil Michal Madacký, predseda Správnej rady Galérie SND, ktorý výstavu aj otvoril. O podujatí Centrum na periférii – periféria v centre sa zmienil Ismet Atić, predseda Správnej rady Združenia občanov Strada Nový Sad. Cieľom podujatia je priblížiť vrcholnú kultúru všetkým občanom, najmä strednej a staršej generácie, žijúcim na okrajoch mesta a v osídleniach. Afirmuje sa pritom umenie, ale aj vzácni autori. Iniciátorom projektu je Mestská správa pre kultúru a organizátorom združenie

Momentka z vernisáže: (zľava) Danijel Babić, Michal Madacký, Milan Súdi a Ismet Atić

Strada. Spoluorganizátormi sú KIS Kysáč a Miestne spoločenstvo Kysáč. Domáci akademický maliar Milan Súdi sa na výstave v Galérii

SND predstavil z príležitosti životného jubilea – 70. narodenín výberom zo svojej tvorby z minulých troch – štyroch rokov. Spomeňme, že diplom získal na

Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a pracoval ako redaktor v Rádiu Nový Sad. Vystavoval samostatne a spoločne v krajine a zahraničí. Akademickému maliarovi Danijelovi Babićovi je výstava v Kysáči 50. samostatná a mal takmer rovnaký počet spoločných výstav. Narodil sa v Bosne a Hercegovine, avšak strednú školu, smer grafický dizajn, zakončil v Novom Sade. Potom získal diplomy na Vyššej škole výtvarných a úžitkových umení v Belehrade a na Akadémii umenia v Novom Sade. Maľuje svet okolo seba, filtrovaný pop-artistickým spôsobom. Najviac na jeho tvorbu vplýval komiks a medzi vystavovanými obrazmi v Kysáči bolo niekoľko urobených v digitálnom printe. E. Š.

V SPOLKU BRANKA RADIČEVIĆA V KYSÁČI

Slava a tanečná premiéra V

sobotu 12. mája 2012 členovia Kultúrno-umeleckého spolku Branka Radičevića v Kysáči oslávili Slavu svätého Vasilija Ostrožského. Zároveň pravoslávny kňaz Vinko Stojaković vykonal posviacku miestností folklórnej sekcie, ktoré sú v priestoroch starej školy v Tankosićeve. Zaželal im, pravdaže, úspechy v činnosti, ako i to, aby sa počet členov zvyšoval a aby v predsavzatí predstavovať Kysáč zotrvali dlhé roky. Slávnosť, na ktorej sa okrem folkloristov zúčastnili ich rodičia, príbuzní, občania Tankosićeva, ale aj celého Kysáča, sa začala v predpoludňajších hodinách posviackou a krájaním slavského koláča. Nechybovalo pohostenie slavskými dobrotami. Pri tejto príležitosti mladým tanečníkom odovzdal počítač kandidát na pokrajinského poslanca Aleksandar Grmuša. Pripomenul, že sa v spolupráci s lokálnou samosprávou postarajú, aby sa priestory školy v Tankosićeve aj naďalej upravovali predovšetkým pre potreby detí, ktoré sa tu budú stretávať, aby športovali a zoznámili sa s kultúrou a ľudovými obyčajami. Všetko s cieľom obohatiť vzájomné

uctievanie a spolunažívanie medzi Slovákmi, Srbmi a inými národmi. V popoludňajších hodinách sa v príležitostnom revuálnom programe vo veľkej sále KIS Kysáč prvýkrát obecenstvu predstavila folklórna sekcia Kultúrno-umeleckého spolku Branka Radičevića, ktorú nateraz tvorí desať dievčeniec. Prítomných na programe privítal podpredseda spolku

Zo slávnosti posviacky miestnosti v škole v Tankosićeve

Prvé verejné vystúpenie tanečníčok KUS Branka Radičevića

Nedeljko Lugonja, a pochválil snahy, ktoré na založenie spolku vynaložil predseda Dragan Kovačević. Vyslovil aj presvedčenie, že sa spo-

lok ešte zveľadí tak počtom členov, ako i kvalitou práce. Tentoraz sa predstavili nielen tancami zo Šumadije a Ponišavlja, ale i recitáciami

a piesňami. Recitovali Milana Milčićová, Milica Stojčićová a Nikola Stojčić. Spievali Staša Vučinić a Marko Babović, ako i dueto Seka a Marija Rodićové. Na koniec programu všetky tanečníčky si vyskúšali aj hlasivky a spolu zaspievali pieseň Oj, Kosovo, Kosovo. Tanečníci, recitátori a speváci sa veru usilovali, čo početné obecenstvo v sále vedelo potleskom primerane odmeniť. V programe vystúpili i hostia z KUS Sloboda z Rumenky, KUS Stepu Stepanovića zo Stepanovićeva a členovia kysáčskeho detského folklórneho súboru Vienok KIS Kysáč. E. Šranková

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 42. FOLKLÓRNY FESTIVAL TANCUJ, TANCUJ...

Do Hložian – bez dáždnikov T rúfli sme si na titulok bez otáznika. Tentoraz veríme meteorológom. Podľa nich v sobotu 19. mája má byť príjemný jarný deň. Ako vymyslený pre 42. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý sa uskutoční v Hložanoch. Zúčastnia sa na ňom hudobníci, tanečníci a speváci 22 tunajších kultúrno-umeleckých spolkov, ako i Folklórny súbor Bukovinka zo Slovenska, presnejšie z Braväcova. Celkove sa predstaví asi 1 200 ochotníkov. Okrem troch koncertov a defilé, ktoré odštartuje z nádvoria kaviarne Pod lipami o štvrtej popoludní, účastníci festivalu a hostia si môžu pozrieť aj dve výstavy. V kaviarni Pod lipami je expozícia prác výtvarníkov 19. ročníka Hložianskej palety a v Dome kultúry si možno pozrieť etno izbu miestneho Spolku žien Slovenka a výstavu Z minulosti dediny a školy. V piatok 18. mája v Hložanoch bude prezentácia publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (o 20.00 v kaviarni Pod lipami) a v sobotu 19. mája o 19.00 na multifunkčnom ihrisku pri futbalovom štadióne sa uskutoční podujatie Tanečný dom (svojrázna škola slovenských ľudových tancov).

PROGRAMY A POROTA Tohtoročný FFTT sa začne v Dome kultúry o 13.00 koncertom speváckych skupín (prihlásilo sa ich 28) a orchestrov (4). Celkove 23 tanečných sku-

pín sa neskoršie predstaví v amfiteátri. Prvý koncert sa začne o 17.30 a druhý o 20.30 – uvidia ho aj televízni diváci v priamom prenose Televízie Vojvodina. Otvárací ceremoniál v amfiteátri sa začne o 17.00 obvyklou zvučkou festivalu a príhovormi usporiadateľov a hostí (začiatkom týždňa ešte nebolo známe, kto ho úradne otvorí). Večer o pol jedenástej sa začne debata odbornej poroty 42. FFTT, cieľom ktorej bude posúdiť výkony účinkujúcich spolkov. Vystúpenia speváckych skupín a orchestrov ohodnotia: Juraj Ferík z Nového Sadu, Adriana Jarolinová z Bratislavy a Jarmila Juricová-Stupavská z Nového Sadu. O tanečných skupinách sa zmienia: Marian Pavlov z Báčskeho Petrovca, Martin Urban zo Zvolenskej Slatiny, Milorad Lonić z Nového Sadu a Marta Týrová z Báčskej Palanky. Ako nám povedal predseda Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch a podpredseda Organizačného výboru 42. FFTT Michal Hataľa, príchod súborov sa očakáva od 10.30 do 12.00. Od 11.00 do 12.30 v amfiteátri sa zrealizujú priestorové skúšky a v úrade Miestneho spoločenstva Hložany dohovor členov odbornej poroty. Prav-

daže, od účastníkov rozsiahleho programu sa očakáva, že dodržia určené časové limity. Samozrejme, v prípade nepriaznivého počasia kompletný program 42. FFTT sa uskutoční vo veľkej sieni Domu kultúry. Spoluorganizátormi tohtoročného FFTT sú: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestne spoločenstvo Hložany a zakladateľ festivalu Kultúrno-osvetový spolok Jednota Hložany. Nakoľko nám je známe, NRSNM vymenovala Prípravnoprogramový výbor 42. FFTT v zložení: Ján Bohuš (predstaviteľ MS Hložany), Valentín Michal Grňa (NRSNM), Mária Čániová (NRSNM), Michal Hataľa (KOSJ), Katarína Dobríková (KKOSJ), Rastislav Struhár (Obec Báčsky Petrovec), Katarína Mosnáková (ÚKVS). MS Hložany vymenovalo 25členný Organizačný výbor 42. FFTT v čele s predsedom Jánom Bohušom. Na schôdzkach týchto telies novinári Hlasu ľudu neboli, lebo neboli pozvaní. Na štvrtok 17. mája, teda v deň, keď náš týždenník odchádza z tlačiarne k čitateľom, spoluorganizátori 42. FFTT naplánovali tlačovú konferenciu na pôde NRSNM. Juraj Bartoš

V JÁNOŠÍKU ODZNEL DETSKÝ FESTIVAL

Jánošícke perly 2012 K valitný dorast, čiže mladé sily sú zárukou úspechu v takmer všetkých segmentoch spoločenského života, teda aj v kultúre. Naplno si to uvedomujú aj v Jánošíku, kde tamojšia Základná škola T. G. Masaryka už takmer celé desaťročie usporadúva vydarenú súťaž detí spevákov pod názvom Jánošícke perly. O titul najlepšieho sa každý rok uchádzajú mnohí žiaci. Pre niektorých sa síce spevácka kariéra končí už po prvom pokuse, ale väčšina predsa pokračuje vo vystúpeniach. Stávajú sa z nich skvelí speváci, a niektorí z nich už zaznamenali úspechy aj za chotárom Jánošíka. Dokonca účastníčky doterajších festivalových ročníkov dnes tvoria dievčenskú spevácku skupinu, ktorá pôsobí v základnej škole, a viacerí z účastníkov sa už zapojili aj do speváckej a tanečnej činnosti SKUS Jánošík. Na tohtoročnom 9. festivale Jánošícke perly sa v sobotu 12. mája zúčastnilo 9 malých spevákov. Po príhovore riaditeľky školy Zuzany Halabrínovej zaspievala vlaňajšia 19. 5. 2012

20 /4491/

víťazka a víťazka vlaňajšieho festivalu Rozospievané klenoty v Kovačici Maja Miloševićová. Takto posmelení a pritom vyobliekaní do pestrých jánošíckych ľudových krojov na javisku sa s jednou, a potom aj druhou pesničkou striedali: Alena Halabrínová, Ingrid Miloševićová, Igor Guľáš, Anita Petrášová, Valentína Chrťanová, Anđela Mrđová, Dragana Privratská, Dário Halabrín a Anka Mosnáková. Všetkých pripravila profesorka hudobnej kultúry v jánošíckej základnej škole Zuzana Đukićová. Vystúpili za sprievodu orchestra, ktorý po prvýkrát nepotreboval posilu z Kovačice. Tvorili ho výlučne mladí hudobníci z Jánošíka: Jana a Darko Urbanovci, Jaroslav Horniak (husle), Michal Zríni (gitara), Saša Mrđa (kontrabas) a Miroslav Bruk (harmonika). Aj tento orchester je výsledkom viacročnej systematickej spolupráce ZŠ s Pavlom Tomášom st. z Kovačice. Vystúpenie a kroje hodnotila odborná porota v zložení: Ľuboslava Tomečeková, Endre Barna a Vieroslava Válovcová, ktorá v mene po-

HLAS ĽUDU

Profesorka hudobnej kultúry Zuzana Đukićová a najjagavejšie spevácke „perly“: Anka Mosnáková, Valentína Chrťanová, Anđela Mrđová a Dário Halabrín

roty festival ocenila ako nanajvýš úspešný a zablahoželala všetkým účastníkom k výnimočným výkonom a smelosti. Zároveň vyzvala rodičov, aby podporovali svoje deti v speve, a deti, aby sa do budúcich ročníkov festivalu prihlasovali v čím väčšom počte, lebo si „týmto spôsobom zachovávame našu slovenskosť, krásne kroje a piesne“. Podľa mienky odbornej poroty 3. cenu si vyspievala Valentína Chrťanová, 2. miesto Anka Mosnáková, ktorá zároveň dostala aj cenu obecenstva, a zvolené piesne najlepšie zaspievala najmladšia účastníčka

Anđela Mrđová. Cenu za najlepší kroj získal Dário Halabrín. Svoju časť práce na výbornú zdolali aj Anna Kolárová a Viktória Halabrínová, ktoré na základe scenára, ktorý z tejto príležitosti napísala Katarína Mosnáková, obecenstvo viedli programom. Základnej škole T. G. Masaryka v organizácii tohto vydareného podujatia pomohli aj Spolok žien Jánošíčanka a členovia SKUS Jánošík, ktorí v prestávke vystúpili s programom pripraveným na tohtoročný Folklórny festival Tancuj, tancuj... v Hložanoch. V. Hudec

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

Do múzea aj v noci ie však preto, aby ste nevideli, ako veľmi je aj tomuto objektu potrebná finančná injekcia... Kvôli pozvaniu k 19. máju na Noc múzeí. Tieto akcie sa každoročne organizujú kvôli popularizácii obsahov, ktoré akoby tam boli

ukryté. Ale nie sú, len sme si nejako nezvykli často do týchto kultúrnych stánkov chodievať. Aj do galérií sa vari ľahšie rozhodneme odísť... I múzeá, i galérie, podobne ako iné kultúrne inštitúcie sa v tejto neľahkej finančnej situácii

vynachádzajú ako vedia a pomáhajú si aj prostriedkami z rôznych fondov. Naša nová muzeálna inštitúcia Múzeum vojvodinských Slovákov na renovovanie pridelených priestorov v Báčskom Petrovci bude potrebovať milióny, ale aj roky. Bude však potom jedným z najsúčasnejších a najmodernejších kultúrnych a vedeckých inštitúcií tohto druhu. A. F.

GALÉRIA INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Sedemdesiatpäť maliarskych (k)rokov Písal sa rok 1937, keď strojársky zámočník Martin Paluška začal maľovať vo voľnom čase olejomaľby a roľník Ján Sokol v tom istom roku akvarel. Dva roky neskoršie si to jeden druhému pri partii šachu prezradili. V tom čase hanblivo, dnes sa o viac ako dvadsiatke maliaroch a ich galérii vie naširoko-naďaleko za chotárom Kovačice.

ho roku po 65-krát. Prestížny festival v nemeckom Berlíne je iba o vlások starší od spomínanej banátskej akcie – založili ho v roku 1951. Galéria insitného umenia v Kovačici však rozvíja bohatú činnosť nielen počas októbra. Podľa slov riaditeľky Márie Raspírovej v chýrečnej obrazárni po výstave Desy Petrovovej-Morarovej chystajú novú výstavu všetkých čle-

Maliari a hostia na Kovačickom októbri Ústredná kultúrna udalosť októbrových osláv je už roky rovnomenný výtvarný salón Kovačický október (založený roku 1952). Význam výtvarného salónu Kovačický október je o to väčší, keď sa má na zreteli fakt, že najznámejšie profesionálne organizované akcie aj medzinárodného rázu v našej krajine, akými sú napríklad Veľtrh kníh (založený roku 1956), Októbrový výtvarný salón (1960), BITEF (1967), BEMUS (1969), Radosť Európy (1969), FEST (1971), sú mladšími podujatiami od Kovačického októbra. Kovačický október, keď ide o naplnené roky, môže stať bok po boku aj so svetovými kultúrnymi podujatiami. Z troch preslávených filmových festivalov, vlaňajší v talianskych Benátkach sa zrealizoval po 67-krát. Pravidelná prehliadka filmového umenia vo francúzskom Cannes bola zorganizovaná minulé-

nov na 19. mája v rámci podujatia Noc múzeí. Miestnosti obrazárne budú otvorené od 18. hodiny až po 2. hodinu ráno. Rovnako tak v rámci podujatia Guča v Kovačici samostatnú výstavu bude mať Martin Markov. Začiatkom júla sa v tejto ustanovizni predstavia kovačickí maliari, ktorí nepestujú insitnú tvorbu. Na september zaplánovali výstavu prác Jána Bačúra a po októbrovom salóne bude mať Pavel Hajko novembrovú výstavu obrazov k jeho šesťdesiatinám a 40. výročiu tvorby. Výstava v Čiernej Hore sa po Herceg Novom a Kotore presunie do Galérie Most v Podgorici. Vernisáž bude koncom mája. V Srbsku budú maliari kolektívne vystavovať najprv 6. júna v Národnom múzeu v Kragujevci, a potom v auguste i na zraze trubkárov v Dragačeve. V Galérii insitného umenia je nielen v jarných dňoch rušno. Prichádzajú

žiaci základných, ale i stredných škôl, študenti umeleckých akadémií, domáci a cezpoľní turisti, aj novinári s cieľom pokochať sa v kráse obrazov a zistiť čo-to o fenoméne kovačickej insity. A návštevníci sa vracajú často znovu vidieť ďalšie obrazy majstrov štetca. NIEKTORÉ FAKTY O INSITNOM UMENÍ KOVAČICE 1937 – Paluška začína maľovať olejomaľby, Sokol akvarel; 1939 – V Kultúrno-osvetovom spolku Pokrok Paluška a Sokol v rozhovore pri šachu zisťujú, že majú ďalšiu spoločnú záľubu – dvojročné zaoberanie sa maľovaním; 1951 – Z maliarskej činnosti jednotlivcov sa vytvára výtvarná odbočka Pokroku. Pobočku posilňujú okrem iných Martin Jonáš a Ján Kňazovic; 1952 – 5. októbra sa pri príležitosti trojdňových veľkolepých osláv 150. výročia založenia Kovačice otvára výstava maliarskej odbočky KOS Pokrok. Martin Jonáš a Ján Sokol sa prejavujú ako autori s originálnymi prácami; 1953 – Vplyv akademického maliara Stojana Trumića z Pančeva na pestovanie vlastnej pôvodnej tvorby Kovačičanov; 1955 – 15. mája v priestoroch roľníckeho družstva sa otvára prvá Galéria sedliakov – maliarov v Juhoslávii. Kovačicu začínajú navštevovať i hostia zo vzdialenejších juhoslovanských miest, zahraniční novinári a diplomati v Belehrade; 1957 – Výtvarný teoretik a historik umenia Oto Bihalji-Merin zoskupuje najúspešnejšie práce Kovačičanov na výstave Insitní maliari Juhoslávie; 1962 – Vychádza kniha Sedliaci maliari z Kovačice z pera novinára Milivoja Mihajlovića; 1966 – Z iniciatívy Štefana Tkáča vzniká I. trienále insitného umenia v

Bratislave, podnetná medzinárodná prehliadka insitného umenia. Kovačickí maliari sa zúčastnili; 1969 – Úspech Zuzany Chalupovej na samostatných výstavách vo Francúzsku; 1973 – Začiatok spolupráce Zuzany Chalupovej s UNICEF; 1976 – Päť grafík Martina Jonáša zaradili do kolekcie zlato rytín svetoznámych umelcov na výstave v Capri; 1984 – Tlačou vychádza Encyklopédia insitného umenia sveta autorov Nebojšu Batu Tomaševića a Ota Bihalji-Merina. Heslá v nej má viac ako desiatka insitných maliarov z Obce Kovačica. 1989 – Kovačica dostáva novú priestrannú galériu; 1993 – Na Bienále insity v Jagodine Cenu a osobitné ocenenia za vystavované diela získalo v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia veľa členov Galérie insitného umenia; 1994 – Obnovené Trienále insitného umenia v Bratislave prebieha pod názvom Insita ´94. Osobitnú Cenu Slovenskej národnej galérie udelili Martinovi Jonášovi; 1995 – 13. mája prebieha v Kovačici medzinárodné sympózium Štyridsať rokov Galérie insitného umenia; 1996 – Vyšla tlačou kniha Umenie inštinktu autora Ivana Melicherčíka. Publicista a zberateľ Melicherčík druhú časť knihy pomenoval Maliari z Kovačice; 1997 – Cena Spolku vojvodinských slovakistov Galérii insitného umenia v Kovačici; 2002 – Pri príležitosti osláv 200. výročia založenia Kovačice zorganizovaný bol prvý maliarsky tábor insitných umelcov zo Srbska; 2011 – Otvorenie jubilejnej 60. výstavy Kovačický október. Na najstaršej kultúrnej akcii vojvodinských Slovákov vystavuje svoje práce 21 členov Galérie insitného umenia.

19. 5. 2012

Ján Špringeľ 20 /4491/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA GALÉRIA STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA

Dlhoročná a úspešná činnosť rámci Strediska pre kultúru Stará Pazova pôsobí galéria, ktorú otvorili 12. decembra 2003. Odvtedy pracuje nehatene a ako nám povedal Alexander Bako, riaditeľ strediska, v galérii pravidelne aspoň raz do mesiaca usporadúvajú výstavu. Už tradične počas leta v galérii mávajú stále výstavy. Milovníci výtvarného umenia si v priebehu dvoch mesiacov – júl a august – majú mož- Nedávno v pazovskej galérii pobudol aj Dr. Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade (na snímke zľava), vedľa neho stoja Alexander nosť pozrieť umelecké Bako, ktorý mu odovzdal knižné darčeky a iné tlačivá z ich bohatej diela autorov, ktorí vy- činnosti, a Marjan Karavla stavovali v tejto galérii počas uplynulého roka. Repertoár staropa- stavy, literárne a hudobné večierky a iné pozovskej galérie je veľmi bohatý a v tomto dujatia. Je to priestor predsiene divadla, ktoútlom, ale vkusne upravenom priestore do- rý často používame,“ prízvukoval riaditeľ A. teraz vystavovali početní umelci tak z našej kra- Bako a zahlásil, že práve počas nadchádzajújiny, ako i zo zahraničia (akademickí maliari, in- cej 50. prehliadky ochotníckych divadiel Vojsitní maliari, členovia výtvarných spolkov a vodiny, ktorá bude v tomto meste v dňoch 18. združení, módni návrhári, fotografi...) a mi- až 26. mája, práve v predsieni divadla nainlovníkom výtvarného umenia sa predstavili s štalujú výstavu dokumentov a plagátov týdielami zhotovenými rozličnými technikami kajúcich sa uplynulého polstoročia tejto prehliadky. a štýlmi. V staropazovskej galérii každá výstava má „V Starej Pazove je ešte jeden pekný priestor, v ktorom máme možnosť usporadúvať vý- aj svoju vernisáž a sprevádza ju odborne

zhotovený katalóg. V rámci galérie pôsobí aj Výtvarná rada galérie, ktorú tvoria Vesna Maricki-Ostojić, Mirjana Žakulová, Mira Brtková, Siniša Popov a Marjan Karavla, ktorý je ako akademický maliar zamestnanec Strediska pre kultúru Stará Pazova, teda odborný spolupracovník pre výtvarné umenie. „Usilujeme sa najmä našim spoluobčanom ponúknuť iba to najlepšie,“ vyzdvihol Alexander Bako. Pazovská galéria je čo do veľkosti menšia, ale sa nachádza na veľmi dobrom mieste (na rohu ulíc Zmaj Jovinej a Svätosávskej). Ako povedal riaditeľ, všetci umelci, ktorí v nej vystavovali svoje diela, boli nadšení najprv pekným priestorom, a potom i tým, že je vybavená všetkými potrebnými vecami na uskutočnenie dobrej výstavy. Na vyložené exponáty sa záujemcovia môžu pozrieť počas dňa alebo i v noci vďaka dobrému osvetleniu a dvom veľkým skleneným výkladom. Tohto roku výstavný priestor v galérii plánujú iba olíčiť a nainštalovať klimatizačné zariadenie. Podľa slov Marjana Karavlu v pondelok 7. mája t. r. otvorili výstavu prác Združenia výtvarníkov a dizajnérov Srbska. Vystavených je 37 prác malého formátu, rozličných techník. „V galérii máme vystavenú iba časť tvorby členov tohto združenia, kým si druhú časť Pazovčania a všetci tí, ktorí majú záujem o výtvarné umenie, môžu pozrieť od 21. mája,“ povedal M. Karavla a doložil, že návštevnosť výstavného priestoru galérie je dobrá, no očakáva v nadchádzajúcom období väčší záujem predovšetkým žiakov základných a stredných škôl, ktorí so svojimi profesormi môžu mať hodinu výtvarného umenia aj v tejto galérii. A. Lš.

BÁČSKA PALANKA

Zachovávanie kultúrneho bohatstva V

Báčskej Palanke pôsobí Kultúrne stredisko, v rámci ktorého sa organizujú výstavy, kinové a divadelné predstavenia, festivaly, koncerty, literárne podujatia a pod. Dôležitými zložkami strediska sú aj múzeum a galéria. Riaditeľom Kultúrneho strediska je akademický maliar Miladin Zorić a kustódkou múzea Dipl. archeologička Zorica Džajićová. Vďaka nim sme sa mnoho dozvedeli o ustanovizni a mali sme možnosť pozrieť si všetky miestnosti múzea. Báčska Palanka svoje múzeum mala už v polovici minulého storočia, expozícia vtedy sídlila v Reselovej budove. Budovu medzičasom zbúrali, ale vzácne exponáty presťahovali do miestností Múzea mesta (bývalá Meštianska 19. 5. 2012

20 /4491/

škola). Aj tento objekt si vyžaduje veľké investície, časť školského priestoru však už rekonštruovali. Projekt na rekonštrukciu budovy v hodnote 24 miliónov dinárov (fasáda, vchod, elektrická sieť) schválil Pokrajinský fond pre kapitálne vklady a podľa slov riaditeľa Zorića po ukončení prác táto budova vraj bude najkrajšia v meste. Základná činnosť múzea Miladin Zorić a Zorica Džajićová zahŕňa početné zbierky a prezentácie pohyblivého kultúr- priestoroch sa usporadúvajú poneho materiálu z báčskopalan- četné koncerty, literárne večierky, ského územia. Muzeálny fond ob- premiéry kníh a pod. Do každoročného podujatia v sahuje takmer osemtisíc predmetov, roztriedených do paleon- Srbsku Noc múzeí sa zapojuje i tologickej, archeologickej, nu- báčskopalanské múzeum. Vlani si mizmatickej, etnologickej a vý- pri tejto príležitosti návštevníci tvarnej zbierky. V muzeálnych mohli pozrieť stálu expozíciu, vý-

HLAS ĽUDU

ber etnografického materiálu, výstavu Veci na spracovanie textilu a žehličky, a otvorená bola i výtvarná dielňa pre najmladších Muzeálny predmet. V slávnostnej sieni usporiadali koncert a v galérii výstavu obrazov. Galéria je miestom pre školenia, usporadúvajú sa tu výstavy domácich a zahraničných autorov. V poslednej dobe realizovali vyše 60 výstav. Okrem výtvarného programu sa organizujú literárne a hudobné večierky, premiéry a prednášky. Báčskopalanská galéria úspešne spolupracuje s Akadémiou umenia v Novom Sade a početnými inštitúciami. Galériu a múzeum navštívili a navštevujú mnohí zahraniční a domáci hostia. Želaním zamestnancov týchto kultúrnych ustanovizní je prilákať i najmladších návštevníkov a vštepovať im lásku ku kultúrnemu dedičstvu. Jaruška Ferková

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

V GALÉRII SND V KYSÁČI

Bohatá ponuka v peknom priestore aléria SND pôsobí v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Je to viacúčelový priestor, ktorý spoločne využívajú MOMS a spomenutá galéria. Ide o pekne vynovené miestnosti a podľa slov Michala Madackého, predsedu Správnej rady Galérie SND, patrí medzi málo galérií, ktoré majú dobre vyriešené denné svetlo, bez farebného odchylu. Je to dôležité, ako i skutočnosť, že umelci v Kysáči po rokoch dostali svoj vlastný kútik na usporiadanie výstav. Podľa slov spolubesedníka je dobre, že sú Matica a galéria pod jednou strechou, a to aj preto, že exponáty výstav takto vidia aj návštevníci iných podujatí, nielen samotných vernisáží. Takto sa dokonca popularizuje a sprístupňuje súčasné umenie občanom Kysáča. Nateraz to boli olejomaľby, fotografie, úžitkové umenie, ale v pláne sú i sochárske diela. Ináč v Galérii SND sa robí výlučne dobrovoľne. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny poskytla nedávno prostriedky na výstavbu, čiže dostavbu úschovne umeleckých obrazov,

lebo je to na činnosť galérie nevyh- rii a otvorili ju v rámci podujatia Cennutné. Podľa slov M. Madackého ten- trum na periférii, periféria v centre, nato priestor je už takmer dokončený, zos- sleduje výstava potenciálnych kysáčtali len niektoré finálové práce. Najprv skych umelcov, čiže žiakov Základnej sa pravda dokončia tie vo vnútri, aby sa školy Ľudovíta Štúra. O výber prác tav depo mohli umiestniť lentovaných žiakov a skrine a archív. Potom realizáciu výstavy sa už zostáva otázka vypostarajú Michal Ďukurovania Slovenského rovka a Mária Gaškonárodného domu, vá. Počas Detského folčomu doteraz slúžila klórneho festivalu Zlakachľová pec, ale bude tá brána bude výstava treba dokurovať aj kysáčskych ochotníkov elektrinou. Tento dom a stredoškolákov, ktorí je však veľkej rozlohy, a chodia do umeleckých preto by bolo treba škôl. Z tej príležitosti otázku trvalo riešiť. Aj bude založená umeokná vyžadujú izolálecká rada, ktorá urobí ciu, ale to sú nateraz Michal Madacký výber prác pre výstavu. iba plány, ktorých rieLeto podľa Madackéšenie závisí od finančných prostriedkov. ho bude aktívne, ale nepôjde o umePre potreby galérie zaobstarávajú ich leckú náplň činnosti, ale pracovnú, na základe projektov. lebo sa bude dokončovať úschovňa, Budúce programové aktivity Galérie bude sa líčiť, farbiť... Na september je SND v Kysáči tiež závisia od prostried- naplánovaná výstava obrazov Márie kov, ale sú už naplánované. Po aktuál- Gaškovej k 40. výročiu jej umeleckej nej výstave, ktorá je toho času v galé- práce. Potom je v pláne z Nového

Sadu presťahovať a rozšíriť retrospektívnu výstavu prác Milana Súdiho, čo bude pri príležitosti jeho životného jubilea. Podľa slov Madackého plány, snahy a ochota presahujú možnosti, ktoré závisia od prostriedkov. Tie im prisľúbili aj z mesta Nový Sad. V pláne majú po dovolenkách ako bienále usporiadať výstavu kysáčskych akademických maliarov a úžitkových umelcov, ktorá bola 10. decembra 2010, keď sa Galéria SND otvárala. Ako možnosť je tu idea usporiadať výstavu kapitálnych diel raného srbského maliarstva, ale aj presťahovať do Kysáča niektorú z výstav, čo usporiadajú združenia úžitkových, respektíve výtvarných umelcov. Iste by sa umelecká ponuka v Kysáči tým ešte obohatila a na svoje by prišli aj tí najprieberčivejší priaznivci výtvarných diel. I keď treba spomenúť, že sú výstavy v Galérii SND od prvého podujatia veľmi dobre navštívené a Michal Madacký ani pri tejto príležitosti nezabudol pozvať Kysáčanov, aby na vernisáže prichádzali, bez ohľadu na to, či dostali aj osobnú pozvánku, alebo len tú prostredníctvom Rádia Kysáč, respektíve iných médií. E. Šranková

V PADINE

V minulosti kantorov dom, teraz etnografické múzeum P

ríchodom na Dolnú zem si Slováci priniesli jazyk, kultúru, zvyky, obyčaje, vierovyznanie. Okrem nehmotného kultúrneho dedičstva zachovali si aj ľudový odev, predmety z domácnosti, tradičné náčinie z remeselníctva, poľnohospodárstva... Pri príležitosti osláv 200 rokov príchodu Slovákov do Padiny a založenia slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru 29. októbra 2006 v rámci slávnostných služieb Božích bola vykonaná posviacka obnoveného kostola (základy chrámu boli položené 15. septembra 1834 a stavba bola ukončená v roku 1839) a etnografického múzea. Čerstvo si na túto slávnosť spomína profesorka vo výslužbe a autorka jednej z výstav v etnografickom múzeu Zuzana Papová. Etnografické múzeum bolo skôr cirkevný dom – kantorov byt, ktorého základy boli postavené v roku 1911 z pevného materiálu. V roku 2006 farár Ján Cicka dal návrh, aby cirkev ako majiteľ domu, Miestne spoločenstvo a MOMS spoločne dom adaptovali na spomienkový dom, čiže etnografické múzeum. Na základe zabezpečených finančných prostriedkov sa 19. júna 2006 pristúpilo k adaptácii cirkevného

domu s cieľom, aby sa pre potomkov za- Padine. V dvoch izchovali trvalé hodnoty padinskej mi- bách, v kuchyni a v nulosti. Budova etnografického múzea pitvore, čiže v predpatrí k tomu typu domov, aké si stava- izbe sa nachádzajú la stredná vrstva roľníkov (menej ma- mnohé veci z mijetní ľudia si stavali domy z nabíjanej hli- nulosti každodenny alebo z nepálených tehál). Podlahy ného života Padinv izbách sú vydláždené tzv. dlážkou (doskami) a steny sú omaľované tzv. furmami (podľa šablóny). V minulosti sa maľovaná povala niekedy zachovala aj vyše 50 rokov. V Etno dome v Padine sú izby upravené práve tak, ako bolo v minulosti. V prenej (prednej) izbe – stácej chyži je cenný nábytok: Starý vodár stojí už len ako spomienka postele s korunkou a na na minulé časy nich barchánové duchny prikryté granadínovou plachtou a hore čanov, ktoré sú upravené vďaka odpoložených šesť šlingerových vankúšov bornej pomoci Mgr. Zuzany Drugo(niekedy iba tri). Sú tu kasne (skrine) tiež vej, rod. Bulíkovej, pracovníčky v Etnos korunkou, ktoré v minulosti slúžili na grafickom múzeu v Banskej Bystrici. V odkladanie bielizne a výbavu mladuchy, predizbe sa nachádza aj tzv. Obrázkoa iný nábytok, ktorý sem priniesli oby- vá časť, ktorú pripravila profesorka Zuvatelia tejto slovenskej dediny, a tak sta- zana Papová spolu s fotografmi Máriou ré veci zapadnuté prachom na povalách a Jánom Slivkovcami. Vo dvore vedľa svojich domácností venovali rodnej budovy etnografického múzea je pek-

Steny a povala omaľované furmou ne upravená studňa a malá šopa, v ktorej sa nachádza starý mlyn, drevený koč a vodár. V súčasnosti sa o etnografické múzeum stará Spolok žien v Padine v čele s predsedníčkou Annou Funtíkovou, ktorá nám prezradila, že sa o jeho obchádzku, návštevu zaujíma čoraz viac turistov, tak z nášho štátu, ako i zo zahraničia. Vďaka spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Kovačica sa doteraz v kráse upraveného múzea kochali turisti až z Japonska, Kanady, Austrálie a iných ďalekých štátov. Aj napriek výdavkom (za strovený elektrický prúd, vodu a iné), ktoré má na starosti SEAVC v Padine, vstupné do etnomúzea je zdarma a každému návštevníkovi sú brány tohto domu každodenne otvorené. A. Chalupová

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

V ústrety výročnému zhromaždeniu N a zasadnutí správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v utorok 8. mája v miestnostiach Klubu VHV členovia schválili záverečný účet za rok 2011, správu Dozornej rady a správu o minuloročnej činnosti spolku. Zelené svetlo dostal i rámcový plán práce a finančný plán na bežný rok a na tejto schôdzi založili komisiu na prípravu výročného a zároveň volebného zhromaždenia spolku. Pochválená bola spolupráca medzi všetkými programovými formami spolku a pekné výsledky najnovšie má aj FODAP. Členovia tejto programovej formy nahrávajú a fotografujú všetky programy aktivistov tohto spolku, a tak spracované informácie a

zábery sprístupňujú i na webovú stránku SKUS hrdinu Janka Čmelíka: www.slovakfolk.com. Nahrávaním a fotografovaním programov sa obohacuje archív spolku, ktorý je veľmi bohatý, lebo sú v ňom zachované dokumenty, plagáty a iné hodnotné veci aj spred vyše storočia. Na záver schválili návrh Kataríny Verešovej, autorky knihy Storočie divadla v Starej Pazove, aby sa premiéra tejto publikácie vydanej po srbsky Vek pozorišta u Staroj Pazovi (vydavateľ Pozorišni muzej Vojvodine, Nový Sad) konala práve počas jubilejnej 50. prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorá v tomto meste prebieha v dňoch 18. až 26. mája. A. Lš.

Údaje o čase a mieste − s čiarkou alebo bez čiarky? iarka má vo významovej a gramatickej stavbe vety, resp. textu tri základné funkcie: vyčleňovaciu, pripájaciu a odčleňovaciu. Jedno z pravidiel o písaní tohto interpunkčného znamienka hovorí, že príslovkové určenia rozličného druhu alebo toho istého druhu so širším a užším určením neoddeľujeme čiarkou. A to v písaných formách textu aj spôsobuje najväčšie dilemy a nedopatrenia. Toto pravidlo sa uplatňuje aj v dátume s určením miesta, napr.: v Novom Sade 13. októbra 2012, v Báčskom Petrovci 25. mája 2012. Keďže ide o príslovkové určenie miesta a príslovkové určenie času, neoddeľujeme ich čiarkou: Nový Sad 26. 7. 2003; v Belehrade 7. júla 1996; Kovačica január 2012. To isté platí aj vo vetnej súvislosti, napr.: Podujatie sa uskutočnilo dnes o 13.

19. 5. 2012

20 /4491/

hodine v Novom Sade. Podľa uvedeného pravidla čiarka nepatrí ani medzi príslovkové určenia toho istého druhu, ak jedno z nich rozširuje alebo zužuje význam druhého, napr.: v piatok 25. mája o 13. hodine; v Báčskom Petrovci v Ulici Janka Kráľa; v obchodnom dome Mercator na Bulvári oslobodenia v Novom Sade a pod. V údajoch s dátumom, ktoré uvádzame v listoch, pozvánkach a iných písomnostiach, je slovo dňa nadbytočné. Namiesto spojenia: V Belehrade dňa 4. júla 2010 uprednostňujeme vyjadrenie: V Belehrade 4. júla 2010. V slovenskom pravopise je toto azda najväčšou dilemou, či pri údajoch o čase a mieste písať čiarku alebo nie. Ešte raz tu zopakujeme, že sa v tých prípadoch čiarka nepíše. ah

HLAS ĽUDU

Chýrnik BELEHRAD. V sobotu 5. mája vystúpením zemunského chóru Viva vox pred asi 2 000 návštevníkmi odštartovalo najdlhšie podujatie v Meste Belehrad – 4. Bojčinské leto. Prebieha v organizácii Mestskej obce Surčín a potrvá päť mesiacov. Podujatie otvoril Vojislav Janošević, predseda obce, a aj tohtoročný program Bojčinského kultúrneho leta je bohatý a primeraný všetkým vekovým skupinám návštevníkov. BOĽOVCE. Členovia boľovského Klubu mladých X/0 v stredu 9. mája v tamojšom Dome kultúry premiérne zahrali divadelné predstavenie Fleka podľa textu Aleksandra Novakovića v réžii Boru Nenića. V predstavení, v ktorom sa hovorí o súčasnom živote mladých, hrajú: Bojana Vukenovićová, Bojan Vukenović, Milan Milošević a Janko Maglovský. Výber hudby mal na starosti Marjan Šajben, kým svetelné efekty Vladimir Smiljanić. a. lš. KOVAČICA. Na piatok 18. mája o 18. hodine je zahlásené hudobno-zábavné podujatie pod názvom Hudobníci svojmu mestu

− Kovačica 2012, a to na priestore pred budovami Obecného súdu a bývalého hotelu Park. Pod organizáciu podujatia sa podpísala Rada Miestneho spoločenstva, ktorá do bohatého programu zaradila známe hudobné skupiny Vzlet, Akustik, Ľudový orchester Rosička, Tonkov orchester a ďalších hostí. Hudobno-zábavné podujatie sa usporiada pri príležitosti 210 rokov príchodu Slovákov do Kovačice. A. Chalupová BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 19. mája k Noci múzeí Múzeum vojvodinských Slovákov ponúka v Galérii Zuzky Medveďovej: výstavu obrazov Jaroslava Šimoviča, výstavu a praktickú ukážku tradičného náčinia na spracovanie konopí v realizácii združenia Zlaté remeslá, prednášku profesora Jaroslava Grňu a Janka Mravíka, člena astronomickej spoločnosti Univerzum v Báčskej Palanke, o objave novej hviezdy, ak bude prajné počasie, návštevníci si budú môcť dožičiť pohľad cez nainštalované astronomické teleskopy a naplánovaný je aj disko večierok venovaný hitom 60. rokov minulého storočia. Vstup na všetky akcie a podujatia je voľný. a. f.

VÝROČNÝ KONCERT MESTSKÉHO TAMBURÁŠSKEHO ORCHESTRA odznel 29. apríla v staropazovskej divadelnej sieni. Bol to tretí koncert tohto orchestra, odkedy pôsobí pod vedením Mgr. kantrabasistu Ljubinka Lazića. Pred nedeľňajším koncertom v predsieni divadla bola tlačovka, na ktorej predstavili DVD – priamu nahrávku z vlaňajšieho koncertu v produkcii RTV Stará Pazova. Riaditeľ tejto ustanovizne Miloš Lazić pri tejto príležitosti povedal, že pred niekoľkými mesiacmi začali s diskografickými vydaniami, kde dominujú lokálni dejatelia, vzhľadom na to, že je RTV Stará Pazova lokálnym verejným servisom. Aj tohtoročný výročný koncert Mestského tamburášskeho orchestra pozostával z dvoch častí. V prvej časti koncertu odzneli skladby baroka a klasicizmu, a potom sólista Zoran Lepšanović za sprievodu tamburášov zaspieval vojvodinské piesne. A. Lš.

OZNAMY TICHÁ SPOMIENKA Dňa 15. mája 2012 uplynuli dva roky, čo nás opustil náš manžel a otec

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našu manželku, mamu a mamičku

na našich rodičov a starých rodičov

ANNU ČÁNIOVÚ

MICHAL POLIAK

rod. Čúsovú 1949 – 2009 – 2012 z Petrovca

1949 – 2010 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie a dni ubiehajú, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú. S úctou si na Teba spomínajú manželka Evka a syn Michal

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manžel Ján, syn Ján, dcéra Jana, zať Erik a vnúčatá Hana a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil náš drahý oco a starý oco

Trinásť smutných rokov uplynulo odvtedy, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a stará mama

MÁRIA BELIČKOVÁ

MICHAL POLIAK 21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2012 z Petrovca

Nedá sa vysloviť žiadnymi slovami, koľko lásky a dobroty leží v Tvojom hrobe. Spomienka na Teba nikdy nevybledne. Dcéra Anna Funtíková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného deda

rod. Šprochová 1945 – 1999 – 2012 z Petrovca

PAVEL VITÉZ 10. 6. 1952 – 13. 5. 2012 z Hložian

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2012 z Petrovca

Tvoj vnuk Ondriško

S láskou si budeme spomínať na Tvoju dobrotu a blahý úsmev. Zarmútení: mama Zuzana, manželka Anna, dcéry Andrea a Kvetoslava a sestra Mila s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put III – NS 171, NSU 171, na objekte podniku Progres, v Ulici novosadská cesta 162, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 3 750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 21. mája uplynú tri boľavé roky, čo nás opustil náš manžel, otec a starý otec

MICHAL SUCHÁNEK 5. 9. 1938 – 21. 5. 2009 – 2012 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA V nedeľu 13. mája navždy nás opustil náš nenahraditeľný

MICHALA ČELOVSKÉHO

rod. Bohušovú 1926 – 1984 1925 – 20. 5. 2006 – 2012 – 2012 z Kulpína S láskou a úctou si na Vás spomínajú: syn Michal, dcéra Anna, vnuk Ján a vnučka Anna s rodinami

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať: manžel Miroslav so synom Miroslavom, jeho manželkou Ksenijou a deťmi Andrejom-Robertom a Renatkou

MICHALA POLIAKA

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... A mne zostali len krásne spomienky na Teba...

ANNU ČELOVSKÚ

Keď sa na tomto svete viacej neuvidíme, pred Božím trónom, pred Jeho tvárou sa zasa nájdeme, spolu vo večnosti prebývať budeme, smrť nás nerozlúči. Čakám na stretnutie. Manželka Mária

DROBNÝ OZNAM VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Martin Cicka, Mihajla Pupina 42, Kovačica.

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50-088 a 060/6350-088. VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o ukončení Základnej školy J. A. Komenského v Kulpíne z rokov 1992/93 a 1993/94 na meno Bojana Pidino, narodenej v Sarajeve. 19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu sestru

MÁRIU MIŠTECOVÚ

rod. Beníkovú 1937 – 2002 – 2012 z Petrovca

S láskou a vďakou si na Teba spomínajú: manžel, syn a dcéra s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Na desiate výročie smrti s láskou a úctou si na ňu spomínajú: sestra Zuzana a brat Ondrej s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MICHAL PEŤKOVSKÝ

1955 – 2012 z Kulpína

dcéra Darina s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL LAČOK 27. 5. 1941 – 15. 5. 2007 – 15. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca

1937 – 2002 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Navždy nás zanechal náš otec a apo

Život zhasol zrazu, bez slov rozlúčky. Na svojho otca nikdy nezabudne

TICHÁ SPOMIENKA V týchto dňoch si pripomíname piate výročie odvtedy, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, oco a dedo

1955 – 2012 z Kulpína

Čas stále plynie, berie všetko preč. On zastaviť sa nedá, čo vezme, nevráti viac späť, len spomienka zostáva... Pamiatku na Jeho dobrotu a lásku si s úctou navždy zachovávajú: manželka Katarína, dcéra Katarína Gažová s manželom Pavlom a milované vnučky Martinka a Blanka

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 9. mája 2012 náhle a nečakane nás opustil náš drahý

MICHAL PEŤKOVSKÝ

Veľmi nám chýbaš. Syn Miroslav s rodinou

27. 4. 1955 – 9. 5. 2012 z Kulpína

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

S ním sa lúčia: manželka Zuzana, dcéra Darina Gajinovová s manželom Davorom a deťmi Gabrielou a Sašom, a syn Miroslav s manželkou Annou a synčekom Dáriom

MICHAL PEŤKOVSKÝ z Kulpína Na svojho apu nikdy nezabudnú jeho vnúčatá Gabriela, Saša a Dário

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL PEŤKOVSKÝ 1955 – 2012 z Kulpína Na Teba si budú spomínať

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

svatovci Gajinovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

na nášho strýka

ONDREJA BABIAKA 25. 11. 1946 – 17. 5. 2011 – 2012 z Kulpína

MICHALOM PEŤKOVSKÝM MICHAL PEŤKOVSKÝ z Kulpína

Uplynul rok, čo nie si s nami. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najbližší

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

Spomienku na svojho zaťa si navždy zachová Samuel Báďonský

1955 – 2012 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na neho zachová rodina Báďonská

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2012 uplynie 11 rokov, čo nás opustil náš syn a otec

Dňa 20. mája uplynie rok, čo nie je s nami moja drahá manželka

DR. MILOSLAV STOKIĆ špec. ortopedickej chirurgie a traumatológie 27. 1. 1955 – 20. 5. 2001 – 2012

Osud je občas krutý. Márne Ťa čakáme,Ty sa nám však nevrátiš,ale v našich srdciach žiješ, pokým my žijeme. Otec Bogdan a synovia Dušan a Aleksandar

ZUZANA BABUCHNOVÁ 15. 2. 1947 – 20. 5. 2011 – 2012 z Padiny

Rok ubehol, čas plynie, smútok zostáva. Tá strata v srdci bolieť neprestáva. S tichou spomienkou k Tvojmu hrobu chodím, v tichosti sa modlím. Už len kyticu z lásky Ti môžem dať, za všetko dobré, čo si pre mňa vykonala, ďakovať a spomínať. S láskou si na Teba spomína manžel Pavel Babuchna

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 20 rokov, čo nás nečakane a navždy opustil náš milovaný syn a brat

Uplynuli dva boľavé roky, čo nás opustila naša milá dcérka

DR. ZLATKO MATERÁK 4. 11. 1958 – 18. 5. 1992 – 2012 zo Starej Pazovy

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal, zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: matka Juliana a sestra Milinka s deťmi Ivonou a Davorom

KATKA URBANOVÁ rod. Zlochová 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2012

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Zarmútení rodičia Katarína a Martin Zlochovci

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. mája 2012 uplynulo 20 rokov, čo nás opustil

Dňa 21. mája 2012 uplynú dva roky, čo nás opustila naša milovaná a nenahraditeľná

KATARÍNA URBANOVÁ rod. Zlochová 1972 – 2010 – 2012 z Kovačice

DR. ZLATKO MATERÁK 1958 – 1992 – 2012 zo Starej Pazovy Naša láska silnejšia je od zabudnutia.

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa bude nosiť v srdci brat Martin s manželkou Annou a deťmi Anetkou a Martinkom

Vlasta a dcéry Iveta a Martina

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami naša drahá matka a starká

na našich rodičov a starých rodičov Dňa 16. mája 2012 uplynul rok, Dňa 3. mája 2012 uplynulo sedemnásť čo nás opustila rokov, čo nie je s nami

ZUZANA BABUCHNOVÁ 15. 2. 1947 – 20. 5. 2011 – 2012 z Padiny Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Zuzana a vnukovia Darko a Duško Valentovci

Bolo to sklamanie, že čas rany lieči, no on nás len s raneným srdcom žiť naučí. Zarmútená manželka a syn s rodinou

5. 5. 1934 – 3. 5. 1995 – 2012

S láskou a úctou si spomienku na Vás zachovávajú tí, ktorých ste milovali a ktorí milovali Vás.

Dňa 16. mája uplynuli dva smutné roky, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starý otec

1934 – 2010 – 2012 z Báčskeho Petrovca

JÁN KARDELIS

rod. Križanová 10. 3. 1937 – 16. 5. 2011 – 2012 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

ŠTEFAN SEMARTONSKÝ

MÁRIA KARDELISOVÁ

Dcéra Anna a syn Ján s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

DROBNÉ OZNAMY SÚRNE potrebujem kúpiť od 4 do 5 kvadrátov zeme v katastrálnej obci Kulpín. Mobil: 063/716 73 82. KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 82.

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 22. mája uplynú tri ťažké roky, čo nás opustila naša dcéra a mama

ŽELMÍRA MAKANOVÁ rod. Činčuráková 5. 6. 1965 – 22. 5. 2009 – 22. 5. 2012 z Petrovca

Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú. Tvoji najbližší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁN KULÍK 11. 7. 1931 – 9. 5. 2012 z Kysáča

Dňa 3. mája 2012 tragicky zahynul

MARTIN POVOLNÝ 29. 4. 1937 – 3. 5. 2012 z Pančeva

S úctou sa s ním lúčia: manželka Zuzana a synovia Miloslav a Vladimír s rodinami

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú a zostáva otázka Prečo sa tak muselo stať? Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme. Sestra Eva Kotvášová s rodinou

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 18. mája: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI odznie súvaha 79. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Z kultúry bude záznam o udelení novinárskych cien 3. ročníka Novinárskej súťaže Asociácie slovenských novinárov, správa zo 43. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín v Kovačici, z výstavy obrazov Milana Súdiho a Danijela Babića v Kysáči. Bude tu aj príspevok o aktivitách kovačického evanjelického a. v. cirkevného zboru, z Pivnice o predškolskej ustanovizni a z Čelareva o drevorezbárovi Michalovi Supekovi. Minútky venované športu budú patriť padinským karatistom. • V SPEKTRE: V ústrety 42. Folklórnemu festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch odznejú rozhovory s hosťami v štúdiu. Vysielanie bude spestrené nahrávkami z minulých ročníkov festivalu.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 21. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú Júlia Bisaková, Jaroslava Benková-Vlčeková a Želmíra Benková. Utorok 22. mája: 17.20 – 18.00 Stretnutie – Pásmo hudby a poézie venované dielu Samuela Feketeho – repríza. Streda 23. mája: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z rôznych krajov. Štvrtok 24. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú Katarína Veňarská a Juraj Súdi. Piatok 25. mája: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

SOBOTA 19. mája: • Od 20.00 do 22.00 bude priamy prenos z Hložian – zo 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... NEDEĽA 20. mája: • 10.10 Hold jedlám zašlých čias – polhodinka, v ktorej sa vzdáva hold starodávnym jedlám príznačným pre letné obdobie. • 11.00 DÚHOVKA: Reportáž zo 43. PSODT Divadelný vavrín v Kovačici. • 11.30 Správy o voľbách • 11.35 VYSIELANIE PRE DEDINU: Reportáž zo 79. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. • 14.30 Staré remeslá – predstavené budú remeslá na zániku, tentoraz to budú holičstvo, tokárstvo a pletiarstvo. Titulkované po srbsky. • 21.30 Správy o voľbách • 23.00 Správy o voľbách DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 20. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Akcia dobrovoľného darcovstva krvi 3. ročník novinárskej súťaže ASN Záber z divadelného predstavenia Hugo Karas, ktoré sa stalo nositeľom tohtoročného Divadelného vavrína Piatok 25. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica FF Tancuj, tancuj... Hudobný festival pre deti Slovenský film: Južná pošta Obohatená turistická ponuka Čo nového v našom chotári? Kovačickej obce Výber z programu TV Petrovec Čo nového v našom spoločenskom živote? Utorok 22. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 19. mája: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Zo starej zásuvky. NEDEĽA 20. mája: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetová populárna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Výber z klenotov vážnej hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuálne vydania zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 22. mája: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Romantické skladby. STREDA 23. mája: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 18. do 24. mája

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 V tajničke je meno a priezvisko nášho etnomuzikológa, pedagóga, skladateľa a dirigenta, ktorý sa narodil 19. februára 1926 v Bajši a zomrel 6. apríla 2011 v Novom Sade.

20.15 Filmy: Piatok 18. mája – Zvrátená túžba Juraj Mučaji, predseda petrovskej Sobota 19. mája – Obecnej organizácie penzistov Vrah môjho syna, 1. časť Pondelok 21. mája – 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Atómový vlak Molí Utorok 22. mája – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Projekt Larmie týždňa Streda 23. mája – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Ani sa nenazdáš, dobrá učiteľka s vami Štvrtok 24. mája – 22.00 Film: Vrah môjho syna, 2. Odsúdená na vraždu časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, 24.00 Záver vysielania Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Nedeľa 20. mája Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV 18.00 Hudobné blahoželania Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 23. mája o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z vystúpenia vojlovických detvanovcov na FF Tancuj, tancuj... Repríza v nedeľu 27. mája o 7.30 h.

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 – VODOROVNE: bojovník, Una, Riva, lanka, ET, í, konáre, klopal, d, O, y, mor, okato, tá, Paloma, l, ale, Eva, sinus, r, OT, chodec, kanonáda TAJNIČKA: JANKO BULÍK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17 z čísla 17 Hlasu ľudu z 28. apríla 2012 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 28, 26 215 Padina. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT V STAREJ PAZOVE AJ FIGÚRKY PREMIESTŇUJÚ

Šachová slávnosť v Dome futbalu

Marija Rakićová, majsterka Srbska v šachu

Účastníci a hostia šachového turnaja v staropazovskom Národnom dome futbalu a športovom podujatí pod názvom Šahovski četvoromeč – Stara Pazova 2012 sa v sobotu 12. mája 2012 zúčastnili Univerzitná reprezentácia Maďarska, Univerzitná reprezentácia Srbska, mladá reprezentácia Srbska v šachu a obecný šachový tím. Organizátorom turnaja, ktorý prebiehal v Národnom dome futbalu, boli Združenie srbsko-maďarského priateľstva Gardoš, Obecný šachový zväz, ŠK Banovci – Dunav, ŠK Jelica PEP a Univerzitný športový zväz Srbska, kým patrónom bola Obec Stará Pazova. Turnaj prvým ťahom na šachovnici otvoril Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý prejavil uspokojenie, že je Stará Pazova

hostiteľkou tohto medzinárodného šachového turnaja, ktorý sa má stať tradičným. Na otváracom ceremoniáli sa prihovorili aj Emil Varadi, prvý tajomník maďarského veľvyslanectva v Belehrade, a Miodrag Stanković, predseda Obecného šachového zväzu. Nebojša Baralić, medzinárodný šachový rozhodca, pri tejto príležitosti na pamiatku udelil G. Jovićovi šachovnicu a predstaviteľovi Národného domu futbalu šachové garnitúry pre naše reprezentácie. Mladému, talentovanému šachistovi Aleksandrovi Inđićovi zo Starej Pazovy, ktorý nedávno na Majstrovstvách Srbska obsadil siedme miesto a teraz hrá za mládež-

Turnaj prvým ťahom na šachovnici otvoril Goran Jović. Vedľa neho je členka maďarskej reprezentácie Zsuzsana Kabaiová

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

víťazný gól za Panóniu. Takto sa Laliťania plne revanšovali mužstvu Dinama za jesennú prehru v Laliti 0 : 1, po ktorej zverenci trénera Miloja Vukovića čakali na nový triumf až sedem zápasov!? J. P.

Dramatický finiš v Sonte V susedskom derby futbalisti Rusína utŕžili prvú jarnú prehru v Lipare. Ratkovčania príliš ľahko prekonali aj Odžačanov na ceste k postupu z druhej pozície. Mladost získala body bez kvapky potu, lebo im Šikara nepricestovala. Laliťania po dramatickom finiši získali cenné body v Sonte. Najviac gólov bolo v dedine Aleksa Šantić – až osem!? Výsledky 21. kola: A. Šantić – Dunav 5 : 3, Odžaci – Radnički 2 : 4, Lipar – Rusín 2 : 1, Dinamo – Panónia 2 : 3, Jedinstvo – Törekvés 0 : 1, Mladost – Šikara 3 : 0 kontumačne, Rastina – Metalac 1 : 1. Program 22. kola: Dunav – Rastina, Metalac – Mladost, Šikara – Jedinstvo, Törekvés – Dinamo, Panónia – Lipar,

Rusín – OFK Odžaci, Radnički – A. Šantić. DINAMO – PANÓNIA 2 : 3 (1 : 2) Z hosťovania v Sonte sa Laliťania vrátili s cenným víťazstvom, ktoré si vybojovali v nadstavenom čase. Začiatok veštil omnoho ľahší triumf hostí, ktorí gólmi Stankovića už v 10. min. viedli 0 : 2. Pred koncom polčasu domáci skorigovali výsledok. Do 88. min.

nícku reprezentáciu Srbska, predseda obce odovzdal hodnotný darček – notebook. Prvé miesto na šachovom turnaji v Starej Pazove obsadila Univerzitná reprezentácia Srbska, v ktorej hrala i Marija Rakićová, medzinárodná majsterka, ináč šachová šampiónka Srbska. Druhé miesto obsadila mládežnícka reprezentácia Srbska a pohár udelili kapitánovi Aleksandrovi Inđićovi. Tretie miesto patrí Univerzitnej reprezentácii Maďarska a štvrté obsadil obecný šachový tím. K tomuto treba ešte dodať, že kým šachisti hrali prvé kolo, Jovan Todorović, medzinárodný majster, usporiadal hodinu šachu pre deti. Po nej s deťmi a všetkými zainteresovanými hosťami zohral v Národnom dome futbalu simultánku. A. Lešťanová

Dobre proti „svojim“: Saša Vuković (Panónia Laliť)

bolo 1 : 2, ale Sonťania vtedy vyrovnali. Keď sa zdalo, že výsledok zostane nerozhodný, Valent v nadstavenom čase vsietil tretí, 19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina sa slamky chytá! Vystúpenie Veternika zo súťaže nezmenilo poradie v tabuľke. Zostupom najohrozenejší aj ďalej zostali Vrščania, Kikinďania, Padinčania a Lazarevčania. Po posledných prehrách Cement a B. Topola nemajú veľký náskok nad spomenutou štvorkou. Odžačania si priniesli bod z Čelareva, a tak pokojnejšie čakajú finiš majstrovstiev. Výsledky 25. kola: Zadrugar – Senta 1 : 0, Mladost – B. Topola 4 : 0, ČSK Pivara – Tekstilac 2 : 2, Dolina – Cement 1 : 0, Vršac – Sloga 2 : 0, Radnički (Š) – Radnički (NP) 1 : 1, Palić – Dunav 1 : 1. Kikinda bola voľná. DOLINA – CEMENT 1 : 0 (1 : 0) ráči Doliny v stretnutí s beočinským Cementom hľadali slamku záchrany v lige. V prípade prehry nádeje domácich by celkom stroskotali. Chladné a daždivé počasie iba sťažovalo podmienky na hru. Na klzkom ihrisku víťaz nebol známy do posledného hvizdu rozhodcu Petra Radojčića z Inđije. Domáci si zaslúžené víťazstvo nevybojovali ľahko, lebo sa hostia predstavili v dobrom svetle. V prvom polčase Dolina mala šťastie, keďže mladí Ilić a Milićević, ako aj skúsenejší Kalinov ľahko prechá-

dzali cez obranu. Strelci hostí nemali presnú mušku, nuž lopta ani raz neskončila v sieti Jevtića, ktorý prežíval ťažké chvíle. Dolina svoju šancu využila za pomoci brankára Subašića, ktorý v 24. min. nepotrebne zrušil Karanfilovského v šestnástke. Rozhodca Radojčić bez rozmýšľania nariadil penaltu, ktorú efektne premenil Đaković – 1 : 0. Subašić do polčasu znemožnil Đakovića, aby druhýkrát skóroval. Hostia z Beočína sa v druhom polčase pokúsili vyrovnať, no obrana Doliny zachránila minimálny náskok. Diváci netrpezlivo oča-

Futbalisti Doliny (červené tričká), Cementa a rozhodcovia vystupujú na padinský trávnik v nedeľu kávali koniec zápasu a hnevali sa na rozhodcu, ktorý od 85. min. a do 90. + 5., keď odpískal koniec, žltými kartami celkom nepotrebne potrestal Tripkovića, Čerňoša, Đakovića, Jevtića, Karanfilovského a V. Dudáša. DOLINA: Jevtić, Čerňoš, Milašinović (V. Dudáš), Nedučić (P. Čížik), Ivanišević, Tomin (S. Dudáš), Josimović, Đaković, Tripković, Karanfilovski, Memović. V nedeľu Dolina uvíta vedúci novopazovský Radnički. Ján Bokor

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Brankárske bravúry Tancika a Muchu

Po strele Kelemana v 32. min. lopta sa ocitla v sieti Tancika – 0 : 1

BÁČKA – TATRA 1 : 2 (0 : 1) ri body z Begeča príjemne potešili fanúšikov Tatry. Oba celky sa maximálne usilovali, hrali rýchlo, bojovne a tvrdo, ale v hraniciach dovoleného. Hostia z Kysáča vo väčšej časti zápasu mali prevahu, presnými a rý-

19. 5. 2012

20 /4491/

chlymi akciami poriadne pozvŕtali obrancov Begečanov. Šancí bolo na oboch stranách, ale naladení brankári Michal Tancik a Ivan Mucha mnohé bravúrnymi zákrokmi zneškodnili. V 32. min. odcentrovanú loptu z pravej strany Keleman hlavou zaslal do

HLAS ĽUDU

rohu – 0 : 1. V 58. min. Vargec uvoľnil na pravej strane Konstantinova, tento sa peknou kľučkou zbavil svojho strážcu, a potom presne strelil vedľa Tancika a zvýšil náskok – 0 : 2. Konečný výsledok v 63. min. stanovil Melvinger. TATRA: Mucha, Paunić, Daneček, Srnka, Đaković, Badnjar (Kavran), Konstantinov, Vargec, Cvetić, Keleman, Vuković (Švonja). Výsledky 26. kola: Partizan – Sremac 2 : 0, Báčka – Tatra 1 : 2, Mladost – Borac 3 : 0 kontumačne, Proleter – Dinamo 6 : 3, Fruškogorac – Čenej 8 : 0, TSK – Železničar 9 : 0, Fr. partizan – Sirig 1 : 1, Vinogradar – Futog 5 : 3. Program 27. kola: Vinogradar –

Partizan, Futog – Fr. partizan, Sirig – TSK, Železničar – Fruškogorac, Čenej – Proleter, Dinamo – Mladost, Borac – Báčka, Tatra – Sremac. Pavel Pálik

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Už mohli oslavovať titul... PRVÝ MÁJ – JEDNOTA 0 : 2 (0 : 0) taropazovský futbalisti tak v jeseň, ako i tejto jari dosahujú vrtošivé výsledky. Nebyť až šesť domácich remíz a tri boľavé prehry, fanúšikovia Jednoty by už v nedeľu oslávili titul majstra a postup do vyššej súťaže. Ani novému trénerovi sa nepodarilo zlepšiť zlú bilanciu v pokračovaní majstrovstiev. Macura prišiel neskoro, dosť dlho hľadal najlepšiu jedenástku a či práve na ihrisku povedľa Rigovho mlyna v Rume našiel to pravé a najlepšie pre pazovský futbal, zatiaľ môžeme iba predpokladať. Niektoré zmeny v mužstve priniesli priaznivý výsledok už v po-

hárovom zápase s FK Kikinda, členom republikovej súťaže, keď Jednota prekonala dosť ťažkú prekážku výsledkom 1 : 0, gólom čoraz lepšieho Predraga Pejčinovića. Tento dobrý kanonier, ktorý sa v jeseň vyznamenal v tričku Omladinca v Nových Bánovciach, bol nejako v tieni, jeho schopnosti boli príliš „uzavreté“ chybnou útočnou hrou, ktorá sa predovšetkým valila z pravej strany. Predrag nedostával prihrávky, ktoré by korunovali jeho strelecké schopnosti. Práve v stretnutí s Kikindou sa to najlepšie zistilo, a preto zmeny boli nevyhnutné. Aj v nedeľu v Rume Pejčinović bol jedným z naj-

lepších hráčov v tíme hostí, v ktorom sa vyznamenali aj Ogrizović, Šuša, Lukić a zvlášť Žakula. Po neustálej prevahe hostia sa v Rume mohli ujať vedenia už v prvom polčase. Domáci sa dožadovali pokutového kopu, ale všetko najlepšie videl rozhodca Livaja z Bešky, ktorý objektívne viedol zápas. V 49. min. sa vlnila sieť domácich po rohovom kope Aleksandra Naglića a šikovnej strele pätou nabiehajúceho záložníka Vujčića. V 57. min. bolo 2 : 0 za hostí. Naglić z voľného kopu asistoval Žakulovi a tento efektne dorazil loptu do siete bezmocného brankára domácich Drobca.

Gól pätičkou: Branislav Vujčić (Jednota St. Pazova)

JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić, Knežević, Vujčić, N. Jovišić, Šuša, Žakula, Ogrizović (Guša), Pejčinović, Kukolj, Naglić (Erceg). Bz-ý

Letná páľava a meškanie Ľahšie než očakávali zápasu... A V BAČKA – SLOGA 0 : 2 (0 : 2)

BORAC – MLADOSŤ 3 : 2 (2 : 1) novosadskom sídlisku Klisa sa hralo v opravdivej letnej páľave, čo nebolo ľahko ani hráčom behať na ihrisku, ale ani obecenstvu sedieť na betónovej tribúne. Zápas začal z neznámych príčin s asi desaťminútovým oneskorením. Mladosť už v 2. minúte nečakane viedla. Pred brankárom Borca sa ocitol sám Vlajko Radaković a rutinovane ho matoval. Nevydarená ofsajdová pasca domácich vyvolala rozruch v hľadisku a na domácej lavičke. Neskoršie kratšie prerušenie zápasu bolo tiež príčinou rýchleho gólu Petrovčanov. Domáci sa dlho nemohli uspokojiť, „častovali“ rozhodcov urážlivými nadávkami. V ďalšom priebehu výkon oboch mužstiev nebol na obzvlášť vysokej úrovni. Hralo sa príliš pomaly. Rozhodca v polovici oboch polčasov využil právo a poslal hráčov na krátke občerstvenie. Domáci v pokračovaní prvej časti zapracovali. Najprv v 33. min. prekvapili driemajúcich hostí a bolo 1 : 1. V 40. min. Jakuš prenikol sprava a domáci si mohli sami vsietiť gól. Čoskoro Pupavac z ľavej strany zahrával rohový kop, no Pavlis triafal vedľa. Vo finiši domáci dosiahli vedenie. Pekným oblúčikom ich najlepší hráč Šunjka matoval Fejdiho.

Prehra po dlhšom čase: Saša Stanivuk (Mladosť Petrovec)

Druhý polčas sa začal tiež s niekoľkominútovým meškaním. Rozhodcovia si žiadali, aby na štadión prišli príslušníci polície, ktorých dovtedy nebolo. Domáci už v 49. min. pekne zaútočili a dosiahli aj tretí gól. Potom sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami. No lepšie príležitosti mala Mladosť. Skórovať mohli Jakuš a Zorzić. Tento druhý predsa v 65. min. dosiahol druhý gól za Mladosť. MLADOSŤ: Fejdi (Veselić), Pupavac, Kobilarov, Uzelac, Rupar, Mojić, Jakuš, Sladojević, Zbućnović (S. Stanivuk), V. Radaković, Pavlis (Zorzić). Samuel Medveď

ni samotní Erdevíčania nečakali, že tak ľahko získajú body na hosťovaní v Báčskej Palanke. Veď Bačka predtým porazila dvoch uchádzačov o baráž, novosadský Index a pazovskú Jednotu. Hostia už v 1. min. založili rýchlu akciu, ktorá prekvapila domácu obranu, lopty sa zmocnil Simeunović a prekonal brankára Đurovića – 0 : 1. Tento rýchly gól vniesol neistotu do radov domáceho mužstva, ktoré dovolilo Erdevíčanom, aby sa rozohrali. V 43. min. rozhodca Vladimir Čičić z Odžakov oprávnene odpískal jedenástku v prospech hostí, ktorú iste premenil Jovanović. V pokračovaní si Palančania trochu upravili svoje rady. Napriek dobrej vôli a chtivosti domácim sa nepodarilo pozmeniť výsledok a ohroziť víťazstvo súpera. Iba niekoľko príležitostí na oboch stranách nenarobilo mnoho starostí brankárom. SLOGA: D. Savić, Milošević, Jovanović, Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević, Đorđević (Bojanić), Simeunović, Považan (Ivković), Vasić (S. Savić). Výsledky 26. kola: Budućnost – Omladinac 1 : 2, Obilić –

Stanišić 2 : 3, Mladost (T) – Polet 3 : 1, Radnički – Index 0 : 0, Prvý máj – Jednota 0 : 2, Bačka – Sloga 0 : 2, Borac – Mladosť (P) 3 : 2, C. zvezda – Jugović 0 : 2, zápas prerušili v 90. min. vinou domáceho brankára Brojčina, ktorý zaútočil na rozhodcu Jojkića z N. Sadu. Program 27. kola: C. zvezda – Budućnost, Jugović – Borac, Mladosť (P) – Bačka, Sloga – Prvý máj, Jednota – Radnički, Index – Mladost (T), Polet – Obilić, Stanišić – Omladinac. Zápasy sa začnú o 16.30 h. Károly Vig

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pokľakli po vylúčení Mareka SLÁVIA – JEDINSTVO 0 : 2 (0 : 0) eď správu zo zápasu začíname s rozhodcami, to znamená, že si svoju robotu nevykonali dobre. Tak bolo aj v nedeľu na ihrisku Slávie v Pivnici. Hrala sa 67. minúta, keď postranný rozhodca Kolaković pozval hlavného Petrovića, ktorý ihneď prerušil zápas. Po kratšom rozhovore Petrović odbehol k domácemu brankárovi Marekovi a ukázal mu červenú kartu. Príčina bola údajná nadávka Kolakovićovi a či to bolo práve tak, nikto z hráčov a v obecenstve nepočul! Tento verdikt rozhodcov roz-

horčil domácich hráčov a fanúšikov. Dvaja rozhodcovia boli zo Šajkaša, jeden z Kovilja a delegát Vujović z Nového Sadu... Preto, že Slávia nemala náhradného brankára, medzi žrde si zastal hráč Vukašinović. Do tejto chvíle sa v Pivnici hralo pekne, ale gólov nebolo najviac vďaka dobrým zákrokom Mareka a hosťa Đurića. V prvých siedmich minútach Marek mal dva výborné zákroky, a potom Đurić kryl strely Tankosića a Baláža. Druhý polčas sa začal troma veľkými šancami Kirtiho, ktorému sa ani raz ne-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Doma naplno, za chotárom nulovo HAJDUŠICA – ŠEVAC 4 : 0 (2 : 0) mimoriadnom kole minulú stredu Hajdušičania na vlastnej pôde boli príliš presvedčiví a po niekoľkých prehrách konečne inkasovali tri body. Mužstvo Ševac z Kusića nemohlo vážnejšie čeliť naladeným Hajdušičanom,

ktorí si vytvorili celý rad výhľadných šancí, z ktorých premenili štyri. Strelci boli Maliar, Muškinja, Demse a Radović. V prvom polčase rozhodca Marinković z Vršca právom ukázal na biely bod, keď bol v šestnástke nedovolene zastavený Radović, avšak strelu Demse-

podarilo prekonať brankára Rumenčanov. Po vylúčení Mareka bolo jasné, že domáci ťažko zostanú neporazení. Práve to sa aj stalo, keď najprv Pastor v 81. min. zaslal loptu vedľa Vukašinovića do siete. V 89. min. Anušić vsietil aj druhý gól. SLÁVIA: Marek, Milec, Đ. Cimbaljević, Santrač, Vukašinović, Kotiv, Žigmund, Tankosić, R. Cimbaljević, Kirti, Baláž. Dorastenci Slávie prehrali s rovesníkmi z Rumenky 0 : 4. Výsledky 26. kola: Metalac – Bačka 3 : 1, Slávia (P) – Jedinstvo 0 : 2, Slavija (NS) – Hercegovac 0 : 0, Borac – Petrovaradín 1 : 0, Vrbas – Stari grad 3 : 1, Kabel – Srbobran 2 : 4, Omladinac – Šajkaš 2 : 0. Program 27. kola: Omladinac – Metalac, Šajkaš – Sutjeska, Srbobran

– Vrbas, Stari grad – Borac, Petrovaradín – Slavija (NS), Hercegovac – Slávia (P), Jedinstvo – Bačka. Ján Šuster

ho brankár Ševca zneškodnil. Svojmu strážcovi siete hostia z Kusića vlastne najviac môžu zavďačiť, že si z Hajdušice domov odniesli iba štyri góly v sieti.

bránili. Domáci futbalisti si pripravili kvalitné akcie, z ktorých neustále nebezpečne ohrozovali brankára Hajdušice Đukića, ktorý ako núdzový brankár niekoľkokrát peknými zákrokmi zneškodnil šance domácich futbalistov. Predsa v 18. minúte bol bezmocný, keďže sa po chybe vlastnej obrany ocitol zoči-voči s domácim útočníkom, ktorý ho ľahko prekonal. Bezmocný bol aj v 39. minúte, keď domáci silnou strelou z takmer 30-metrovej diaľky zvýšili náskok. Konečne po zmene strán v 54. minúte brankár Hajdušice aj tretíkrát kapituloval. Na druhej strane Hajdušičania počas celého zápasu mali iba tri výhľadné šance, ale sa Muškinja a G. Stojkovski nevynašli najlepšie. HAJDUŠICA: Đukić, Milan Mršić, M. Stojkovski, Folťan (Pejčić), Radulović, G. Stojkovski, Marko Mršić, Kocevski, Radović, Muškinja (Jović), Hrudka. Ostatné výsledky 27. kola: Dunav – Karaš (J) 1 : 2, Borac (VS) – Potporanj 2 : 3, Ševac – Karaš (K) 3 : 1, Dobrica – Jedinstvo 2 : 1, Ratar – Hajduk 5 : 1, C. zvezda – Borac (VG) 5 : 3. vlh

BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 3 : 0 (2 : 0) V nedeľu na hosťovaní v Alibunári Hajdušičania boli iba bledý tieň výborného celku zo stredy. Narazili totiž na omnoho kvalitnejší domáci celok, ktorému nemohli vážnejšie čeliť, takže sa takmer počas celého zápasu hlavne

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Slabší výkon rozhodcov... Výsledky 24. kola: BAK – Radnički (K) 1 : 3, Sloga (P) – Partizan (U) 5 : 0, Radnički (B) – Slávia 3 : 1, Vršac United – Sloga (BNS) 1 : 0, Partizan (G) – Spartak 3 : 0, Vulturul – Tempo 4 : 1, Borac (S) – Mladost 3 : 2, Jugoslavija – Polet 2 : 0. Budúci majstri z Kovina vyhrali aj v Belej Crkve. Ďalšie domáce kluby boli favoritmi a prekonali súperov. Sakulčania najprv potrápili a vzápätí potešili svojich fanúšikov. Prehrávali 0 : 2, ale sa im podaril husársky kúsok otočiť skóre. RADNIČKI (B) – SLÁVIA 3 : 1 (2 : 0 ) Barande oba celky podali kvalitný výkon. Slávisti sú uškodení zo strany rozhodcov v prvom polčase. Podľa slov trénera Ladislava Petroviča najprv v 1. minúte nepískal penaltu za Kovačičanov a neuznal ani gól Bakoša. Z pekných akcií Radnički vsietil dva góly. Striedajúci Bíreš mal po zmene strán najprv skvelú šancu, a potom i skó- Po otcových stopách: Aleroval po prihrávke xander Bíreš (Slávia KovaStrakúšeka. Nikolovs- čica)

19. 5. 2012

20 /4491/

HLAS ĽUDU

ki nato zmaril šancu vyrovnať výsledok. V závere zápasu z protiútoku Radnički vsietil tretí gól. SLÁVIA: Zeković, Ďurkovský (Strakúšek), Vasić (Svetlík), Ľavroš, Chalupa, Okuka, Mihálek, Válovec (Bíreš), Ďuriš, Nikolovski, Bakoš. Dorastenci Slávie prehrali 1 : 0. Na nedeľu do Kovačice prichádza Vulturul Gre-

benac. Zápas sa začne o 17. hodine. Ján Špringeľ

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Návrat do správnych koľají BUDÚCNOSŤ (H) – TVRĐAVA 1 : 0 (1 : 0) erby dvoch prvoumiestnených mužstiev v lige prinieslo presne to, čo okolo 150 divákov očakávalo. Ideálne prichystaný trávnik, počasie ako stvorené pre futbal a najmä naladení a motivovaní súperi priniesli pôžitok pre skutočných futbalových labužníkov. Futbalisti Budúcnosti sa chceli vykúpiť za neúspech v stretnutí s mužstvom Krila Krajine a od začiatku zatlačili dobre organizovaných hostí z Báča na ich polovicu. Tréner Lukić zvolil výbornú taktiku krátkych prihrávok, čo na vlažnom trávniku umožnilo úplnú dominanciu domácich. Hostia zasa hrali dlhými loptami, no pozorní domáci zadáci v čele s Mandićom a Đukićom každé nebezpečenstvo ľahko odčinili. Rozhodca Kantar z Báčskej Palanky v 14. a 19. min. poškodil domácich o dve čisté jedenástky. V prvom prípade faul nad Lukićom „vytiahol“ von zo šestnástky, hoci je pravda, že ho Báčania zrazili v trestnom území. Po prieniku J. Štajfera hosťujúci obranca hrubo fauloval, ale píšťala rozhodcu sa neoz-

„Zbúral“ Tvrđavu: Jaroslav Štajfer (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.)

vala, aj keď to bola klasická jedenástka. Práve kapitán domácich sa o desať min. neskoršie, v 29. min., vypomstil za neprávosť, keď po skrumáži v šestnástke hostí a strele Zorića efektne hlavou prehodil Vučkovića – 1 : 0. V druhých 45 minútach si domáci vytvorili rad šancí, ktoré zahadzovali Jeličić, Lukić, J. Štajfer a Molnár. Líder mohol zažiť opravdivú katastrofu v Hložanoch. Dobrý brankár Vučković, nedostatok koncentrácie u domácich a šťastie prispeli k tomu, aby zostalo iba 1 : 0. Aj hostia konkrétnejšie ohrozovali pozorného a istého Ljubičića, ktorý pár pokusov strelcov Tvrđavy z voľných kopov bez problémov zlikvidoval. Gratulácie pre možno najkvalitnejší výkon v tejto sezóne si zaslúžili všetci hráči a vedenie Budúcnosti. Bol to futbal pre vyššiu súťaž. S takýmto prístupom baráž je na dosah ruky zverencom trénera Lukića. V posledných troch zápasoch je osud v rukách samých Hložančanov. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Hataľa, Ožvát, Zorić (Jeličić), Mandić, Đukić, Fejdi, Severíni, Nikić, Lukić, J. Štajfer (Molnár). Mladí futbalisti Budúcnosti (nar. 2001) v sobotu v Novom Sade porazili rovesníkov domácej Mladosti 5 : 2. Strelci: Mravík 2, Uram 2, a Zahorec. Ján Murtin

Potlesk si zaslúžili Janko zachránil bod KRIVÁŇ – VOJVODINA 2 : 1 (2 : 1)

KULPÍN – MAGLIĆ 1 : 1 (0 : 1)

edeľný zápas v Selenči mal veľmi dynamický začiatok. Postarali sa o to obe mužstvá. V 9. min. Mário Malina unikol z pravej strany, kopol loptu na bránu a Darko Pavlov ju zblíza dorazil do siete – 1 : 0. V 12. min. hostia z Tovariševa zahrávali voľný kop. Radosavljev to urobil tak dobre z tridsiatich metrov, že sa lopta pomedzi mnoho nôh pre- Zostup už nehrozí: šmykla, oklamala brankára Vladimir Banjac (Kriváň Krstića a skončila v sieti do- Selenča) (Foto: J. P.) mácej brány – 1 : 1. Po vyrovnávajúcom góle sme videli ďalšie útoky Kriváňa, no strely Malinu a Pavlova odišli vedľa brány. V 37. min. brankár Vojvodiny vykopol loptu rovno na nohu Malinu, tento v sólovom úniku vybehol sám pred neho a bolo 2 : 1. V druhej časti agilnejším mužstvom boli hostia z Tovariševa, ktorí by neradi prehrať, lebo bojujú o druhé miesto. No ani jeden pokus sa futbalistom Vojvodiny nevydaril. Ovocie nepriniesli ani protiútoky Anđelića, Pavlova a Malinu. Po ukončení zápasu vyše 100 divákov kriváňovcov vyprevadilo dlhotrvajúcim potleskom, ktorí si títo za svoj výkon plne zaslúžili. A ešte viac preto, lebo sa už zbavili nebezpečenstva zostupu, takže do konca budú môcť voľnejšie hrať. KRIVÁŇ: Krstić, Dobrík (Lipták), Jovović, Krížov, Banjac (Uhlárik), Mučaji, Kerlec, Strehársky, Darko Pavlov (Trkulja), Anđelić, Malina. Michal Poliak

ulpínčania konečne prerušili sériu jarných neúspechov (Tvrđava, Krila Krajine, Budúcnosť, Proleter), keď v stretnutí s Maglićom získali bod. Hostia sa prví tešili v 31. min. Vtedy Danković, ináč bývalý hráč Kulpína, z osemnástich metrov trafil dolný roh brány Vezmara. Do polčasu domáci mohli vyrovnať. V oboch akciách sa zúčastnil Fabók. Najprv sa pokúsil prihrať Máľachovi, ktorý trochu zameškal... O niekoľko minút strela silbašského veterána v tričku Kulpína preletela ponad bránu. V druhom polčase domáci zahrali oveľa lepšie, takže Maglićania boli prinútení na obranu vlastnej brány. V 70. min. Fabók sa zmocnil lopty, prihral do stredu a jeho spoluobčan Janko Gašić z dvoch metrov strelil prvý gól v drese Kulpína. Hostitelia do konca nevyužili ešte dva výhľadné protiútoky. Hostia pohrozili svojmu spoluobčanovi Vezmarovi z voľného kopu, ale sa tento nedal prekvapiť. V nadstavenom čase po dueli Karačonjiho a Bendera v šestnástke Maglićania sa dožadovali pokutového kopu, ale rozhodca Golubović o tom ani len nerozmýšľal.

Asi 100 divákov sledovalo pekný futbal, ostrú hru, výsledkom čoho boli tri žlté karty za domácich a sedem za hostí. Prvý gól: Janko Gašić (FK KULPÍN: Kulpín) (Foto: J. P.) V e z m a r, Haška (Peťkovský), Krivák (Karačonji), Kolarski, Kozarov, Máľach, Grňa, Zanfirović, Burger (Fábry), Fabók, Gašić. Výsledky 19. kola: Budúcnosť (H) – Tvrđava 1 : 0, Krila Krajine – Proleter 1 : 0, Kulpín – Maglić 1 : 1, Borac – Budućnost (P) 2 : 0, Soko – Bačka 4 : 0, Kriváň – Vojvodina 2 : 1. Program 20. kola: Tvrđava – Kriváň, Vojvodina – Soko, Bačka – Borac, Budućnost (P) – Kulpín, Maglić – Krila Krajine, Proleter – Budúcnosť (H).

19. 5. 2012

J. P. 20 /4491/

HLAS ĽUDU

MÁJ DO PRÍRODY VOLÁ – KTO TOMU ODOLÁ...

Kamaráti pri prasati áj, ak máš čo, daj, a keď nemáš, vyžeň na háj! – tak hovorí slovenské porekadlo. Naši ľudia sa tohto výroku pridržiavajú najmä v prvý deň piateho mesiaca v roku. Prvého mája celý svet oslavuje Medzinárodný sviatok práce. Vtedy u nás všetky cesty ľudí spravidla vedú do prírody, najčastejšie k riekam, kanálom, jazerám, do hôr... Mnohí v prírode aj vítajú prvú májovú zoru. A potom, keď sa už rozhostí deň, ľudia sa venujú svojim záľubám. Mládež športuje, počúva hudbu, zabáva sa, ľudia v najlepších rokoch sa prechádzajú alebo oddychujú v chládku. Majstri varechy a roštu hneď zrána rozložia vatry, takže sa čoskoro na všetky strany šíri známa vôňa paprikášov a pečienky. Tohtoročný 1. máj bol pekný, slnečný, teplý, takže sa aj Laliťania pri kanáli D-T-D mohli oddať viacnásobným pôžitkom, ktoré nám počas roka tak často chýbajú. J. Pucovský

Plavba na člne kanálom vždy prispieva k zvýšeniu adrenalínu u cestujúcich

Malej Petre Hrnčiarovej v prírode aj jedlo lepšie chutilo Kamaráti pri prasati, ktoré museli okrúcať na ražni celých sedem hodín, aby z neho bola chutná pečienka!

Dobré kamarátky si pri každom stretnutí majú niečo dôverné povedať...

Mackovci, Grňovci, Hrnčiarovci (z Nemecka) a ich kamarát Goran Stanković z Belehradu si urobili piknik so špecialitami z roštu, chladenými nápojmi, zmrzlinou...