20 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 20 /4543/

Medzinárodný veľtrh techniky prebiehal v Belehrade

18. 5. 2013

Naša téma: Naši maturanti

9. máj – Deň víťazstva nad fašizmom

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Výsledky projektu Zlepšenie zamestnanosti Rómov v APV prezentovali nedávno v Zhromaždení Vojvodiny.

O. Filip

Piaty festival vedy prebiehal v sobotu a v nedeľu v Novom Sade.

O. Filip

Prvá konferencia Medzinárodného spolku pre strukoviny od 9. do 11. mája v novosadskom hoteli Park zoskupila viac než dvesto účastníkov z takmer štyridsať štátov sveta.

O. Filip

Vo štvrtok 9. mája v aule divadelnej sály v Starej Pazove konala sa slávnosť pri príležitosti opätovného postavenia a odhalenia pamätnej tabule s podobizňami kráľa Aleksandra I. Karađorđevića a prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka.

A. Lešťanová

Premiéra príručky Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov autorky Anny Horvátovej sa uskutočnila vo štvrtok 9. mája v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

J. Pániková

Sedemdesiatku profesora, literárneho kritika a matičiara Samuela Boldockého oslávili v piatok 10. mája v Báčskom Petrovci, keď bola aj premiéra zborníka prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku, ktorý jubilant zostavil.

J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Postupné približovanie stanovísk I mplementácia bruselskej dohody viazne. Niežeby nebola možná, len to potrebuje čas.

Hoci sú prvé lehoty na začiatok uvedenia do života dohodnutého dávno fuč, ešte nič nie je stratené. Ako sa tvrdí, robia sa kvalitatívne posuny, približujú stanoviská, krok za krokom sa postupuje vpred, ale nikto ešte zatiaľ nepovedal, že je implementácia bruselskej dohody schválená.

Ani po návšteve prvého podpredsedu vlády Aleksandra Vučića situácia sa veľmi nezmenila.

Hoci minulú nedeľu od rána do neskorého večera viedol rozhovory s predstaviteľmi srbského obyvateľstva na severe Kosova, hoci sa usiloval ozrejmiť ďalekosiahly význam dohody a získať ľudí pre spoločnú prácu, ktorá nasleduje, súhlas nedosiahol. Aj keď na viacerých zasadnutiach, ktoré počas pobytu v srbských obciach absolvoval, vicepremiér Vučić odpovedal na veľký počet najrozličnejších otázok, disonantné tóny nezmizli. Tie boli zvlášť výrazné na spoločnom zasadnutí výborníkov štyroch obcí, na ktorom sa svoje postoje proti dohode osobitne výrazne snažili prezentovať výborníci z radov Srbskej radikálnej strany (SRS) a Demokratickej strany Srbska (DSS). Po belehradskom mítingu to síce už nikoho nemôže prekvapiť, ale pomôže pochopiť fakt, že súhlas či nesúhlas s bruselskou dohodou nevyplýva z nijakých obáv, strachu či neviemčoho, ale je podmienený predovšetkým politickou príslušnosťou jednotlivcov.

Ak Vučićova návšteva nepriniesla výrazný pokrok v smere nehatenej implementácie dohody o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny, priniesla aspoň niektoré nové momenty. Po prvé, Vučić odchodom na sever Kosova názorne ukázal, že budúce spoločenstvo srbských obcí má byť čosi iné než to, čo tam bolo doteraz. Po druhé, prvý podpredseda vlády návštevou severného Kosova získal ďalšie body a vyšplhal sa o priečku vyššie na rebríčku politickej popularity. Po tretie, no nemenej významné, Vučićova návšteva prispela k tomu, že sa v určitom zmysle zmenil uhol pohľadu na sever Kosova, jeho predstaviteľov a ich politické a iné ambície.

Živelná pohroma sobotu 11. mája v predvečerných hodinách nad niekoľkými osadami južnej Báčky a Sriemu prehrmela nečakaná poveternostná pohroma. Smutne bolo pozerať sa na všetko to, čo za sebou zanechal silný lejak a ihneď potom aj intenzívne krupobitie so silným vetrom, ktoré ničilo všetko pred sebou. Medzi tými dedinami, ktoré pohroma zasiahla, bol aj Báčsky Petrovec, skadiaľ je aj tento fotozáber Andreja Melegu na našej obálke.

V

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

M. Ď.

Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

18. 5. 2013

20 /4543/

„Ľud netreba strašiť dohodou, a hoci nezastávame rovnaké postoje k všetkému, dohodli sme sa na koordinácii našich budúcich akcií a na spoločnom pôsobení. Náš ľud na Kosmete dôveruje nášmu štátu a my ani nemôžeme, ani nechceme meniť svoj ľud,“ vyhlásil Vučić po zasadnutí s predsedami obcí Zvečan, Leposavić, Zubin Potok a Kosovská Mitrovica.

Keď ide o otázku, kto vlastne predstavuje ľud na severe Kosova a kto má legitimitu vystupovať v jeho mene, treba povedať, že všetkým lokálnym funkcionárom v strednom a severnom Kosove mandát vypršal už vlani. Vlani sa lokálne voľby uskutočnili v Srbsku, nie však aj na Kosove, takže sa nastoľuje otázka legality a legitimity, ktorá zatiaľ zostáva bez odpovede.

Treba pripomenúť aj to, že po kratšom váhaní náčelníci obvodov južne od rieky Ibar súhlasili s bruselskou dohodou.

Akosi bokom, po troche zabudnutí a odsunutí zostali však predstavitelia Srbov, ktorí sedia v kosovskom parlamente a participujú vo vláde Kosova. Dôvod je možno v tom, že len oni nevyjadrili výhrady voči bruselskej dohode. Naopak. V dohode o normalizácii vidia dokonca šancu, ako vyhlásila Rada Trajkovićová, poslankyňa Jednotnej srbskej listiny v kosovskom parlamente, pre všetkých Srbov žijúcich na Kosove a Metóchii, pretože srbské spoločenstvo sa legalizuje ako uznávaná inštitúcia, prostredníctvom ktorej Srbi budú môcť artikulovať svoje požiadavky. Ďalej uviedla, že rovnaký význam implementácia dohody má aj pre riešenie bezpečnostných problémov na Kosove.

Isté však je, že po voľbe nových obecných orgánov to už nebudú žiadne „paralelné inštitúcie“, ale orgány, ktorým sa naskytuje príležitosť čím lepšie organizovať život srbského obyvateľstva na Kosove. Ak sa po Vučićovej návšteve severu Kosova „veci stali omnoho jasnejšie“, po rokovaniach o implementácii dohody, ktoré sú na pozvanie vysokej predstaviteľky Ashtonovej plánované na 21. máj v Bruseli, veci by mali nadobudnúť aj konkrétnejšiu podobu.

Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3

FÓKUS SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA K 9. MÁJU – DŇU VÍŤAZSTVA

Bojov je niekoľko Z

extrému do extrému. Od velebenia k hanobeniu a späť. Vždy sme boli aktívnymi aktérmi dejín, no nie vždy sme dokázali mať reálny, dobovým vplyvom natoľko nepodliehajúci postoj k minulosti. Preto i tie glorifikácie a zaznávania, chvály a pohŕdanie.

Na viaceré z nich, súčasné zmýšľania, chyby a správania poukázal v prejave, ktorý mal 9. mája v Zhromaždení APV jeho predseda István Pásztor. Na úvod slávnostnej akadémie usporiadanej Spolkom pre zachovanie pravdy o národnooslobodzovacej vojne – Výborom pre Vojvodinu, navrhol, aby i v budúcnosti pokrajinský parlament bol hostiteľom týchto slávnostných schôdzí.

Konštatujúc, že 9. mája oslavujeme, respektíve pripomíname si aj

Deň víťazstva aj Deň Európy, nezabudol uviesť, že uprednostnenie jedného z týchto dvoch sviatkov ako ťažiskového, závisí najviac od toho, ako sa kto vyrovnal s minulosťou.

V prípade Dňa víťazstva spomenul niektoré doterajšie životné a iné skúsenosti, naznačujúce, že sa minulosť často i dnes predstavuje na mieru denných ideologických potrieb. Tým sa logicky upevňuje presvedčenie, že všetko možno ako hodnotu znovu interpretovať. Následkom je zmýšľanie, že sú dejiny súhrnom ľubovoľných polovedomostí a že ich je vlastne toľko, koľko je v Srbsku politických strán a denných politických potrieb. A tých je, ako je známe, ozaj mnoho.

Vyzdvihujúc, že sa Srbsko dodnes nezbavilo úsilí o opätovné hodnotenie minulosti a jej relativi-

Zo štvrtkovej slávnostnej akadémie k 9. máju

záciu, Pásztor povedal, že sme zároveň svedkami pokusov o vytrhnutie udalostí z 2. svetovej vojny z jediného možného, historického kontextu.

– Napriek tomu a všetkým snahám o akési zlepšenie obrazu fašizmu, čo je tiež prítomné na súčasnej politickej scéne, nikdy nesmieme zabudnúť, čo boj proti tomuto spoločenskému zlu znamenal, – odkazuje.

Šlo teda nielen o vojnu trvajúcu dovtedy, kým sa nedosiahlo vojenské víťazstvo, ale aj o vojnu o lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.

Predpokladom jej vzniku bolo neúprosné zúčtovanie s fašizmom, jeho plné a trvalé odstránenie. Práve to by sa nikdy nesmelo zabúdať.

Lebo je bránou pred návratom nechceného.

O. Filip

nosť Miroslav Vasin všíma, že mnohí majú kopu rečí o podpore Rómov, no tá sa najčastejšie končí čiarkuje i v rovine verbálfakt, že sú nej. príslušníci – Vojvodina sa t e j t o celé roky snaží a ohrozenej pomáha im najpopulácie konk rétnejším veľmi zamožným spôsointeresobom: otvorením Z nedávnej prezentácie výsledkov projektu v zasadačke číslo 1 vaní za sa- Zhromaždenia APV podnikov, vznimozakom nových pramestnávanie. Dokladom je údaj, – Cieľom nám je ponúknuť ten- covných príležitostí, školeniami, že počas uplynulých piatich rokov, to model republikovej vláde, ako výcvikmi, dielňami, bytovou stavďaka úsiliu pokrajinských orgá- adekvátny spôsob prispieť k rie- rostlivosťou, – uvádza tajomník nov a inštitúcií vzniklo viac ako šeniu pálčivého problému neza- Vasin. päťdesiat rómskych firiem. mestnanosti Rómov. Okrem rieZmieňujúc sa o projekte Zlep– Prax v poslednom kole súbe- šenia problémov viacerých róm- šenie zamestnanosti Rómov v APV hu bola taká, že zainteresovaný o skych rodín treba uviesť aj to, že (ktorého celková hodnota bola vznik vlastnej spoločnosti získal najväčší osoh z toho má práve takmer 240 000 eur a z ktorých EÚ dvestotisíc dinárov, 160 000 zo štát: lebo musí platiť menej so- zabezpečila okolo 210 000 eur), strany EÚ a 40 000, ktoré poskyt- ciálnych dávok a zlepšuje štatistiky pokrajinský tajomník nezabudol la Kancelária pre zapájanie sa Ró- zamestnanosti. Do tretice sa pripomenúť aj jeho nehmotný mov, ako aj tzv. biznis-balík. Po- umožnilo, aby novozamestnaní význam a klad: prezentovanie a zostával z platenia základných Rómovia platili dane a príspevky. presadzovanie systému hodnôt služieb na obdobie pol roka, ako Netreba zabúdať ani to, že im Európskej únie. Ten je univerzálaj mentorskej a marketingovej stúplo sebavedomie a že koneč- ny a akceptovateľný všade tam, podpory. Zahrnula vypracovanie ne majú pocit existenčnej istoty, kde je dostatok záujmu oň. A kde podnikateľského plánu, sledova- – vyzdvihuje Jovanović. je zároveň málo rušivých vplyvov nie prvých podnikateľských kroV mene partnera projektu, Po- na relácii návrh – prostriedky – kov, poskytovanie rád, vznik loga, krajinského sekretariátu pre hos- prax. pečiatky, webovej stránky firmy, – podárstvo, zamestnávanie a rovraví Jovanović. dovú rovnosť, si jeho prvá osobO. Filip

EURÓPSKY PROJEKT UMOŽNIL LEPŠIU ZAMESTNANOSŤ

Vzor iným S

abina Jovanovićová v najužšom strede Nového Sadu chystá skvelé sladké a slané palacinky.

Zoran Šoralov z Čurugu sa upriamil na rôzne druhy čistiacich služieb. Stevan Zlatarev v tom istom mestečku tvorí a opravuje hudobné inštrumenty. Milica Nikolićová si v Novom Sade otvorila kadernícky salón. Jovica Novakov sa v Banátskom Novom Sele a na jeho okolí zaoberá stavebníctvom... Uvedení, a desiatky tu nespomenutých osôb iných, predsa majú čosi spoločné: všetci donedávna treli biedu ako nezamestnaní a sú Rómovia.

Osud sa konečne usmial aj na nich: vďaka predovšetkým viac ako dva roky trvajúcemu európskemu projektu, výsledkom ktorého je vznik dvadsať nových firiem, ako aj odborné školenie 122 nezamestnaných Rómov. Riaditeľ Kancelárie pre zapájanie sa alebo inklúziu Rómov Duško Jovanović uvádza, že všetko, čo sa účelovo stanoví Rómom, sa cieľavedome využíva v záujme ich ľahšieho zapájania sa do spoločnosti a skvalitnenia žitia. Pod-

4

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

fÓKuS VÝbOR PRe OtÁZKY ÚStaVNO-PRÁVNeHO POlOŽeNia VOJVODiNY ROZHODOl:

Návrh vojvodinskej deklarácie čoskoro v zhromaždení P

o takmer dvojmesačnej prestávke vo veci Návrhu deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv pokrajiny, keď sa pozícia snažila o uchlácholenie rozvírenej hladiny a opozícia o silnejšie vlny na vojvodinskej politickej scéne, Výbor pre otázky ústavno-právneho položenia Vojvodiny posunul veci smerom k zhromaždeniu. Čiže v pondelok 13. mája v sále pred kanceláriou predsedu vojvodinského zhromaždenia sa stretli všetci členovia tohto telesa, keď konečne zaúradoval demokraticky ladený dialóg, ktorý text deklarácie postúpil na schvaľovanie poslancom vojvodinského zhromaždenia. Schôdza prebiehala v konštruktívnej a pracovnej atmosfére, keď svoje názory vyjadrili aj predstavitelia vládnucej garnitúry, aj opozičných politických strán. aj napriek silnému nezhodovaniu sa opozície výbor v čele s predsedom Zhromaždenia istvánom Pásztorom schválil novelizovaný text deklarácie, ktorý doplnil so šiestimi novelami (amandmánmi). inak dvanásť pripomienok v zmysle noviel podali iba dve politické strany,

rý po prijatí tejto noveliliga sociálnych začnej zmeny vyhlásil, že demokratov Vojdeklarácia je dokument vodiny (1) a Zväz konfliktu, ktorý stvára novú vojvodinských priepasť vo vzťahu cenMaďarov (11). trálnej a pokrajinskej vlády.

Na začiatku „Schválením amandeschôdze, ktorú mentu lSV deklarácia dookrem iného postala aj svoje nedemokraznačil aj veľký zátické potvrdenie, keďže ujem médií, nauvedené zhromaždenie v vrhovateľ politicčlánku 2 sa konalo počas kého aktu Dr. bovojenskej správy komanjan Pajtić (DS), vojdanta ivana Rukavinu, povodinský premiér, čas ktorej sa vykonali veľešte raz pripo- Vojvodinský premiér Dr. Bojan Pajtić (prvý zľava) ešte raz ké zločiny vo Vojvodine,“ menul, že dekla- vysvetlil podstatu vojvodinskej deklarácie povedal Mirović médiám rácia predstavuje verejný a formálny apel vojvodin- je„autonómia Vojvodiny historické a po ukončení schôdze.

Podľa podporovateľov deklarácie skej administrácie, aby sa uctievala prírodné právo jej občanov, pretože ústava a zákony pre blahobyt všet- vznikla a bola potvrdená vôľou jej ná- jej schválením sa dá čiarka pri riešení kých občanov Vojvodiny.„Keď sa ne- rodov na Zhromaždení vyslancov nedorozumení medzi pokrajnskou uctieva ústava, rozvojové sily Vojvo- národov Vojvodiny v Novom Sade a republikovou vládou, po čom by diny sú omnoho menšie, ako by uskutočnenej v dňoch 30. – 31. júla mal nasledovať kvalitný, tak veľmi mohli byť,“ dodal Pajtić, a zdôraznil, 1945, keď sa spoločne jednoznačne potrebný dialóg medzi dvomi straže téza o vojvodinskom secesioniz- rozhodlo, že sa Vojvodina, ako auto- nami. upravená verzia by sa mala nómna pokrajina, pripojí k Srbsku“. aj dostať do parlamentnej procedúry me je absurdná.

Najviac polemiky sa viedlo okolo počas schôdze, ale aj po nej, naj- už 20. mája, a hádam vtedy bude návrhu zmeny článku 2 o „historic- hlasnejší protivník deklarácie bol zreteľnejšie, aké politické leto je kom a prírodnom práve“, ktorý po- predseda Rady pre Vojvodinu Srbskej pred nami.

V. Dorčová-Valtnerová stúpila lSV. V ňom sa zdôrazňuje, že pokrokovej strany igor Mirović, kto-

KONfeReNcia ZDRuŽeNia PODNiKatelieK SRbSKa

Vyhlášky na podporu rovnosti priestoroch Národnej banky Srbska v belehrade V v stredu 8. mája prichystali konferenciu a slávnostné podpisovanie Deklarácie o uplatňovaní princípov rodovej rovnosti v podnikaní. Vyhlášku podpísalo 51 podnikov z celého Srbska a medzi nimi aj tri z báčskeho Petrovca, ktoré využili príležitosť na to, aby sa aj takýmto spôsobom zviditeľnili: podnik v oblasti zvárania a rezania Proficut zastupoval majiteľ a riaditeľ ivan Zabunov, podnik v oblasti Predstavitelia podnikov z Petrovca, poľnohospodárskej výroby ktorí podpísali deklaráciu agrohemika zastupovala elena Pálenkášová a podnik výroby konfekcie predsedníčka Združenia podnikateliek MS Konfekcia majiteľka a manažérka Mária Srbska Olivera Popovićová. ako nám to zdôvodnila riaditeľka akadéStruhárová. mie podnikania žien Jana Radakovićová, V Srbsku túto deklaráciu zatiaľ podpísali aj niektoré najväčšie podniky a zaujímavý je uvedené princípy predstavujú súbor pravidiel aj údaj, že týchto 51 firiem z našej krajiny tvo- a medzinárodných štandardov, ktoré pomárí takmer 10 % z celkového počtu podnikov hajú podnikom vybudovať dôstojné podz celého sveta, ktoré podporili rovnosť v pod- mienky a rovnoprávne postavenie pre všetnikoch a podpísali vyhlášku. Na konferencii kých zamestnancov. Pomáhajú aj zvyšovať sa zúčastnili aj poradkyňa v Ministerstve fi- motiváciu, zodpovednosť a lojalitu k firme, v nancií a hospodárstva Dragijana Radonji- ktorej pracujú, čo je pre úspešné fungovanie ćová-Petrovićová, riaditeľka kancelárie uN každého podniku veľmi dôležité.

J. Čiep Women v belehrade asja Varbanová a pod18. 5. 2013

20 /4543/

HlaS ĽuDu

MINISTERKA ENERGETIKY, ROZVOJA A OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA prof. Dr. Zorana Mihajlovićová v pondelok 13. mája pobudla v Starej Pazove, kde viedla rozhovory s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova a jeho spolupracovníkmi o početných témach z oblasti ochrany životného prostredia, energetiky, obnoviteľných zdrojov energie a solárnych kolektorov.

Ministerka a predseda obce hovorili aj o dlhoročnom a pálčivom probléme – súrnej sanácii havárie na kolektorskej kanalizačnej sieti medzi Starou a Novou Pazovou.

Zorana Mihajlovićová prisľúbila aj pomoc z jej ministerstva tejto obci vo všetkých projektoch, ktoré sa budú vzťahovať na úpravu a sanáciu divých skládok smetí a účinnejšie používanie obnoviteľných zdrojov energie, pre ktoré, ako uviedla, na tomto území jestvuje veľký potenciál. Na snímke je záber z tlačovky ministerky a predsedu obce. a. lš.

5

FÓKUS 6. VEDECKÁ KONFERENCIA InterregIoScI 2013 V NOVOM SADE

Vkladanie do vedeckých kádrov ako základ rozvoja spoločnosti okrajinské inštitúcie, menovite Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj P prostredníctvom projektov už roky finančne podporujú vedu a vedeckých pracovníkov vedeckovýskumných ustanovizní rôznych profilov. Výsledky projektov, ktoré sú významné pre vedu a technologický rozvoj Vojvodiny z prvého cyklu projektového obdobia 2011 – 2014 predstavili na 6. vedeckej konferencii InterRegioSci, ktorá sa konala 8. mája vo vojvodinskom zhromaždení.

Pokrajinský sekretariát od roku 2011 na základe verejného konkurzu financuje 86 viacročných projektov zo siedmich vedeckých oblastí, a to zo spoločensko-humanistických, prírodno-matematických, technicko-technologických, právnických a ekonomických vied, ako aj z oblasti zdravotníckych a telovýchovných vied a oblasti ochrany životného prostredia.

Pri otváraní konferencie prof. Dr. Dragoslav Petrović, podpredseda vojvodinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj, ozrejmil, že spravidla ide o medzinárodné projekty, na ktorých sa podieľa 113 vedeckých inštitúcií z dvadsaťpäť krajín, čo je iba dôkazom širšieho uplatnenia výsledkov vedeckých výskumov. Zdôraznil aj to, že vkladanie do vedeckých kádrov, ino-

Vojvodine v diachrónnej perspektíve, synchrónnom priesečníku z pohľadu kontextuálnej stratifikácie. – V rámci projektu sa skúmajú rôzne slovakistické disciplíny, ako už zo samotného názvu projektu vyplýva (jazyk, kultúra, literatúra) a výsledkom výskumu sú kvalitné štúdie, ktorými sa propaguje slovakistika tak u nás, ako i vo svete, – vysvetlila Týrová pre náš týždenník. Mladá asistentka dodala aj to, že v projekte, ktorého riešiteľom je prof. Dr. Michal Harpáň, a do ktorého sú zapojení viacerí profesori a asistenti, sa skúma slovenská literatúra Prof. Dr. Dragoslav Petrović (prvý zľava) pri otvorení vo Vojvodine, vojvodinské nárečia, súčasný slovenský jazyk a slovenčina v po6. vedeckej konferencie InterRegioSci rovnaní so srbčinou. vácií a vedeckého rozvoja je základom celkového Vraj na mladých svet zostáva. Takého názoru hospodárskeho a spoločenského pokroku jednej je určite aj pokrajinský tajomník Petrović, keďže krajiny. zdôraznil, že sa v tomto projektovom financovaní Na konferencii sa širšia verejnosť mohla oboz- dával dôraz aj na podporu mladých vedeckých námiť s výsledkami rôznych projektov, ale aj s mož- bádateľov. Číslice iba dokladujú jeho tvrdenie: nosťami ich uplatnenia. Tak Mr. Zuzana Týrová, asis- niečo nad 40 percent angažovaných vedectentka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty kých pracovníkov na týchto projektoch sú mlaUniverzity v Novom Sade, predstavila projekt dí ľudia. pod názvom Slovenský jazyk, literatúra a kultúra vo V. Dorčová-Valtnerová

PODPORA CIVILNÉMU ÚSEKU

Od ekológie po energetiku z čoho 115 z Báčky, 64 z Banátu a len 16 zo Sriemu. Podobný pomer je i keď ide o schválené aktivity: 21 projekt je z Báčky, 16 z Banátu, 1 zo Sriemu.

Okrem ekologických schválených je i 28 projektov v oblasti urbanizmu, architektúry a stavebníctva. Ich záber je ozaj široký: siaha od

Ďuro Varga

zachovania tradičného stavebného dedičstva po využitie obnoviteľných zdrojov energie.

Na tieto účely sa vyčlení 2,8 milióna dinárov alebo približne 100 000 dinárov po projekte. Útechou mnohým, ktorým sa získať peniaze v tomto kole nepodarilo, by mal byť sľub pokrajinského tajomníka Puzovića, že sa sekretariát, ktorý vedie, vynasnaží dostať k väčším prostriedkom a na základe toho vypísať ďalší súbeh – podľa všetkého (len) na jeseň, aspoň ten ekologický.

O. F.

INÝ NÁHĽAD

Záber z podpísania zmlúv s predstaviteľmi združení občanov eľký záujem, málo prostriedkov, rôzne účely: šesť slov vystihujúcich podstatu súbehov, V ktorými Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia nenávratnými rozpočtovými prostriedkami podporuje alebo podporí viaceré projektové aktivity združení občanov v tomto roku.

Konštatujúc 9. mája, že záujem civilného úseku zďaleka prevýšil skromné prostriedky, ktoré boli k dispozícii, pokrajinský tajomník Dr. Slobodan Puzović uviedol, že to v prvom rade treba chápať ako ukážku jeho rozvetvenosti, vitality a sily. Vzhľadom na dobu a hromadiace sa environmentálne problémy, azda málokoho prekvapil údaj, že sa najviac projektov, ich 38, vzťahuje na ochranu životného prostredia. Na to sa vyčlení dva milióny dinárov. Záujem o naše kvalitnejšie okolie prejavilo až 195 organizácií,

6

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O STRUKOVINÁCH

Významné potraviny, ale i suroviny ajdôležitejšie poznatky o výrobe strukovín: sóje, šošovice, hrachu, N fazule záhradnej, prezentovali od 9. do 11. mája účastníci prvej konferencie Medzinárodného spolku pre strukoviny, ktorej prvým usporiadateľom bol náš Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. Jedným zo základných cieľov podujatia, ktoré v novosadskom hoteli Park zoskupilo nad dvesto účastníkov z takmer štyridsať krajín, je podnietiť zveľadenie výroby týchto druhov zelenín. Najmä preto, že ide o významné potraviny, krmivo a priemyselné suroviny, ktorých semená obsahujú bielkoviny a ktoré v osevných postupoch dokážu zlepšiť pôdnu úrodnosť.

Keďže je v Európe evidentný nedostatok kvalitných proteínových

Záber zo vstupnej časti konferencie potravín rastlinného pôvodu, o ktoré veľký záujem javí potravinársky priemysel, jasné je, v akom smere by

sa mohli odteraz uberať úvahy a plány našich poľnohospodárov a výrobcov kvalitných semien.

Námestník ministra osvety, vedy a technologického rozvoja Ivica Radović na začiatku konferencie zhodnotil, že širokú ozvenu a veľký záujem o ňu treba chápať ako ukážku pozoruhodného výskumu strukovín v Srbsku v rámci svetového vedeckovýskumného spoločenstva. Úradujúci riaditeľ Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Jagor Miladinović podotkol vo vyhlásení médiám, že sú strukoviny nielen potravinou, ale aj krmivom. To vlastne znamená, že by sa rozvojom ich výroby mala zintenzívniť nielen naša, už riadne otrasená dobytkárska výroba, ale i tá v krajinách tohto pásma.

Trojdňová konferencia bola tematicky rozdelená na dvanásť celkov, zahrnula štrnásť širších prednášok, ako aj päťdesiat ústnych prednášok a výkladov. Ich autormi v jedenástich prípadoch boli naši vedci a bádatelia.

O. F.

LETO UŽ DÁVA VEDIEŤ O SEBE, čo je zároveň príležitosťou posunúť sa vpred v turizme. Jednou z reálne existujúcich možností, ako to dosiahnuť, je lepšie využívanie kapacít kúpeľov, v čom sú naši severní susedia ozajstnými majstrami. Viaceré zo skúseností v tejto oblasti prezentovali nám na nedávnej, otváracej konferencii (na snímke) projektu cezhraničnej spolupráce Cooling Cubes prebiehajúcej v hoteli Prezident v Novom Sade. Usporiadateľom konferencie o integrálnej stratégii rozvoja kúpeľov, nachádzajúcich sa v cezhraničnom pásme Srbska i Maďarska, je Regionálna rozvojová agentúra Báčka, v spolupráci s Univerzitou v Szegede, obcami Mórahalom a Ada, ako i Agentúrou pre rozvoj Obce Temerín. Hodnota projektu financovaného Európskou úniou, do ktorého je zapojených trinásť maďarských a deväť našich kúpeľov, je takmer 120 000 eur.

O. F.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: JUHÁSZ BÁLINT, ZÁSTUPCA POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

Strategicky uvažovať i konať – V čom je význam súčasného projektu, ktorý sa zaoberá možnosťami rozvoja kúpeľného turizmu v cezhraničnom pásme?

– Zhodnotil by som to tak, že nám je dôležité strategické uvažovanie týkajúce sa rozvoja kúpeľno-liečebného turizmu. Vojvodina v tomto turistickom odvetví má obrovské zdroje, kapacity a potenciály, ktoré, žiaľ, nie sú využité. Maďarsko dokázalo v tejto oblasti využiť všetko, čo má, a preto sú nám jeho skúsenosti vzácne. Mali by sme ich uplatňovať u nás, lebo je to dôležité aj z aspektu zveľaďovania vzťahov v rámci nášho regiónu. Podstatné je zistiť, v akom turistickom smere by sa každá oblasť, obec, mesto malo rozvíjať. Po takýchto zisteniach treba mať nádej, že pomoc súkromných investorov a príchod súkromného kapitálu umožní v nadchádzajúcom období zrealizovať konkrétne opatrenia na vytýčenom pláne.

Z našich obcí, ktoré majú perspektívne vyhliadky v kúpeľnom, prípadne liečebnom turizme, by som uviedol Kanjižu, Apatín, Sentu, Bečej...

Zaznamenal: O. Filip 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

OTVORILI NOVÚ ŠKÔLKU. V nedeľu 12. mája v Nových Bánovciach slávnostne dali na použitie novú škôlku, ktorá patrí medzi najsúčasnejšie predškolské ustanovizne v Srbsku. Pomenovali ju po majorovi Goranovi Savićovi, ktorý hrdinsky zahynul v septembri lanského roku, keď sa v Novej Pazove zrútilo lietadlo. Škôlku prestrihnutím červenej stužky otvorili Nebojša Stefanović, predseda Zhromaždenia Srbska, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova (na snímke). Tento montážny objekt stál 50 miliónov dinárov, rozlohy je 800 štvorcových metrov a v ňom sa bude bezstarostne hrať a učiť okolo 200 detí. Objekt bol vystavaný v rekordnej lehote a podľa slov Nedeljka Kovačevića, riaditeľa Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, podobné objekty sa budú stavať aj v ostatných osadách obce a už o rok aj v Starej Pazove.

A. Lš.

7

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

Schválili zmenu štatútu V

poradí desiate zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd poznačila rozprava o zmenách štatútu Šídskej obce a protikladné názory výborníkov koalície pri moci a výborníkov z radov opozície. Zdôvodnenie podal podpredseda zhromaždenia Dr. Željko Fajfrić, ktorý ozrejmil priebeh verejnej rozpravy a zhromaždeniu predostrel návrh zmien štatútu.

Koalícia pri moci si týmto spôsobom zabezpečila podklady na splnenie rozhodnutia Ústavného súdu ohľadom zlaďovania článkov štatútu so zákonmi, predovšetkým tie o zakladaní a fungovaní miestnych spoločenstiev. Opozícia zasa trvala na tom, že treba podľa platného štatútu vypísať voľby v miestnych spoločenstvách a zrušiť rozhodnutie o vymenovaní dočasných orgánov v miestnych spoločenstvách, ktoré medzičasom schválila Obecná rada. Záverom rozpravy výborníci väčši-

nou hlasov schválili zmeny štatútu obce. Treba poznamenať i to, že diskusia o tejto otázke bola veľmi búrlivá a predseda zhromaždenia bol nútený dvakrát prerušiť prácu a vyhlásiť prestávku. Podstata pripomienok opozície bola v tom, že Obecná rada nie je kompetentná schváliť rozhodnutie o rozpustení rád miestnych spoločenstiev pre vypršanie mandátu a o vymenovaní dočasných orgánov, pretože to je v kompetencii Zhromaždenia obce.

V dosť napätom ovzduší výborníci ďalej prerokovali a schválili správy o minuloročnej činnosti a programy práce na rok 2013 verejných podnikov a ustanovizní, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie obce Šíd. Výborníci postrehli a poznamenali, že v programoch práce napríklad VP Vodovod a VKP Standard sa veľmi perfídnym spôsobom na schválenie podali aj nové, vyššie ceny

novia Rady Miestneho spoločenstva Šíd, otvorene povedali, že sa oni na zasadnutí Rady MS dohodli, že fyzicky nedovolia predstaviteľom dočasného orgánu prebrať správu tohto Miestneho spoločenstva. Keďže sa na zasadnutí zúčastnil iba Saša Považan, predseda Rady MS Sot, a ostatní nie, niektorí výborníci žiadali, aby sa z rokovacieho prograPodpredseda ZO Šíd Dr. Željko Fajfrić mu vyradili body o miestnych spoločenniektorých komunálnych služieb, stvách, takže predseda Obce Šíd napr. vody a odvozu smetí. V tej- Nikola Vasić mal plné ruky práce, to súvislosti žiadali, aby o zmenách aby ich presvedčil, že správy cien zhromaždenie v budúcnosti predsa treba schváliť aj napriek rozhodovalo v rámci osobitných neprítomnosti predsedov, ktorí bodov na svojich zasadnutiach. mali podať úvodné slová.

Keď na rad prišli body, v ktoV oveľa pokojnejšom ovzduší rých zhromaždenie malo prero- zhromaždenie za riaditeľa Domu kovať a schváliť správy o práci zdravia v Šíde vymenovalo Dr. miestnych spoločenstiev, roz- Krstu Kureša, špecialistu ORL zo prava sa znovu rozprúdila. Vý- Šídu. borníci, ktorí sú zároveň aj čleSt. S.

ZASADALA RADA MS KULPÍN

Plány na oslavu Dňa osady V

poradí deviate zasadnutie miestneho vedenia Kulpína usporiadali vo štvrtok 9. mája v priestoroch Miestneho spoločenstva. Členom rady sa v záverečnom bode venovanom dohovorom o oslave Dňa Kulpína pripojili i členovia vedenia Klubu Kulpínčanov.

Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia v prvom bode hovorili o požiadavke Michala Čiliaka, predsedu a choreografa KUS Zvolen. V rozsiahlejšom liste, ktorý zaslal miestnemu vedeniu, M. Čiliak žiadal, aby ho zamestnali spolovice ako umeleckého vedúceho, choreografa a organizátora činnosti KUS Zvolen a spolovice ako manažéra – koordinátora kultúrnych, športových a iných spoločenských aktivít v rámci MS Kulpín. Členovia sa jednohlasne zhodli, že tejto žiadosti nemožno vyhovieť.

Zároveň uzavreli, že treba čím skôr vzhliadnuť situáciu v Kultúrnoumeleckom stredisku Zvolen a následne usporiadať zhromaždenie v miestnostiach KUS, na ktorom sa stretnú členovia Zvolenu za

8

Kosenie trávy na priedomí tiež patrí k úprave osady

prítomnosti M. Čiliaka s členmi Rady MS Kulpín.

V pokračovaní predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman pripomienkoval tajomníkovi MS Kulpín Zlatkovi Harmincovi, že okrem pre prvý bod zasadnutia členovia Rady spolu s pozvaním na zasadnutie nedostali žiadny písomný materiál. Tajomník Harminc informoval, že 17.

a 18. mája na návštevu do Kulpína prídu futbalisti – veteráni z partnerskej Riečky spolu so starostom Mariánom Spišiakom. Ten víkend bude vyhradený pre športové futbalové hody na ihrisku FK Kulpín. Ďalej miestne vedenie rozoberalo požiadavku dobrovoľného požiarnického spolku z Báčskeho Petrovca o finančnú podporu. Vzhľa-

dom na to, že v Kulpíne takýto spolok nie je a tento z Petrovca intervenuje aj v Kulpíne, rada sa rozhodla podporiť ho sumou 15-tisíc dinárov. V súvislosti s jarnou úpravou osady rozhodli, že treba upozorniť domácnosti, aby si upravili priedomia. Keďže je v osade hodne prázdnych domov, pred ktorými trávu nikto nekosí, povedali, že tieto práce vykoná komunálny podnik, ale za takú službu sa musí zaplatiť.

Záverečný bod zasadnutia venovali dohovoru o oslavách dňa osady.

Deň Kulpína sa oslavuje 10. júla, ale vzhľadom na to, že tohto roku je to streda, Rada MS Kulpín a Klub Kulpínčanov sa dohodli, že oslavu usporiadajú v sobotu 13. júla. Do programu navrhli zaradiť slávnostné zasadnutie, ale aj odhaľovanie busty Pavla Jozefa Šafárika v parkovej aleji pred kaštieľom. Predseda RMS Čeman navrhol, aby náplň osláv obohatili a doplnili ďalšími obsahmi, konkrétne kultúrno-umeleckým programom. Potrebné je do oslavy zapojiť aj všetky združenia v osade vrátene mládežníckej organizácie a treba mať na mysli aj pobavenie pre mládež.

K. Gažová

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD 57. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TECHNIKY A TECHNICKÝCH VÝDOBYTKOV

Krok do budúcnosti V

Novom Sade a v Belehrade sa za rok udeje azda i sto veľtrhov, no dva májové sú predsa najpozoruhodnejšie: poľnohospodársky, ktorý sa začína práve dnes, a veľtrh techniky, ktorý trval od 13. mája dovčera. Tento druhý je najstarším veľkým podujatím Belehradského veľtrhu, existujúcim ešte od roku 1937. Dodnes zotrval a pretrval ako prestížne regionálne podujatie, celé desaťročia kladne vplývajúce na náš priemyselný a celkový rozvoj.

Takéto smerovanie si nielen zachoval, ale i zveľadil: v treťom májovom týždni 2013 viac než 600 vystavovateľov z niekoľkých desiatok krajín sveta prezentovali tisíce produktov, od Integry, čiže počítačovo integrovanej fabriky 21. storočia, cez robotov, po zariadenia elektroenergetické, elektronické, chladiace, inštalačné... Len technologických noviniek bolo okolo dvesto, z čoho pod patronátom Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja

ich 77. Národné výstavy okrem Českej republiky, Slovinska a Maďarska malo i Slovensko. Usporiadateľom bolo tamojšie Ministerstvo hospodárstva.

Otvárajúc veľtrh minister osvety, vedy a technologického rozvoja Žarko Obradović podotkol, že aj keď sme malou krajinou, máme úctyhodný vedecký potenciál, čo však neznamená, že nám netreba stupňovať povedomie o mnohorakom význame inovačných technológií. Ako doklad dosahovania viacerých pozoruhodných výsledkov v oblasti vzdelávania a vedy uviedol skutočnosť, že sme sa dostali medzi 500 najlepších z približne 22 000 univerzít vo svete, alebo ďalšiu: v oblasti výskumov sme na 48. mieste na základe globálneho hodnotenia 226 krajín. V mene mladých bádateľov sa prítomným na úvod pondelkového štartu veľtrhu techniky prihovoril Vukašin Stojisavljević, nadaný, úspešný, neraz odmeňovaný študent matematiky:

Z pondelkového otvorenia: Vukašin Stojisavljević

– Základnou úlohou súčasnej techniky je zameniť človeka v mnohých oblastiach, zlepšiť životné podmienky, oslobodiť a upriamiť ľudskú energiu na nové tvorivé kreácie... Toto storočie je storočím vedy, bez ktorej niet pokroku ľudstva... – podčiarkol.

Okrem výstavného, skutočne rozmanitý, na mieru dnešných potrieb bol ladený i sprievodný program: v pondelok bola prezentovaná ročná činnosť Inovačného fondu, v utorok sa konali vedecko-odborné konferencie o nových trendoch v rozvoji informačných sústav a prezentácie na tému potraviny a biotechnológie, v strede a v druhej polovici týždňa sa hovorilo aj o proble-

matike digitálnej televízie, energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie, biomasy... Okrem obsahov k dobru tohtoročného veľtrhu techniky treba pripísať i okolnosť, že sa na rozdiel od niektorých minulých rokov jeho termín nekryl s termínom veľtrhu poľnohospodárskeho. A je tu i povšimnutiahodná skutočnosť, že sa technika, tým aj výroba, zase dostávajú na výslnie záujmu mnohých: od študentov, po početné spoločnosti. Bez nich je totiž, ako to vyzdvihol i študent Stojisavljević, ten krok do budúcnosti aj nepredstaviteľný, aj skutočne nemožný.

O. Filip

STARÁ PAZOVA

Stavajú nové distribučné stredisko Delhaize O

kolo 750 ľudí si nájde zamestnanie v novom distribučnom stredisku spoločnosti Delhaize Európa pre Srbsko, ktoré má byť vystavané do konca roka 2014. Slávnostné kladenie základného kameňa sa konalo vo štvrtok 25. apríla v novej priemyselnej zóne v Obci Stará Pazova.

Nové stredisko umiestnené medzi Starou a Novou Pazovou (na ceste smerom do Starých Bánoviec) sa bude rozprestierať na rozlohe 70-tisíc štvorcových metrov. Ide o veľmi atraktívnu lokalitu neďaleko autostrády Belehrad – Nový Sad (E-75) a hodnota tejto zahraničnej investície je 50 miliónov eur. Pierre-Olivier Beckers, predseda a generálny riaditeľ Delhaize Group, na príležitostnej slávnosti okrem iného povedal, že výstavba tohto strediska znamená, „že Srbsko je zá18. 5. 2013

20 /4543/

Delhaize predstavuje jednu z najväčších investícií v oblasti obchodu v našej krajine. A dodal, že je toto veľký deň tak pre Starú Pazovu, ako aj pre Srbsko. Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, pri tejto príležitosti prízvukoval, že výstavbou strediska Dalhaize v obci je aj oficiálne otvorená štvrtá priemyselná zóna.

Delhaize Srbsko je členom medzinárodného obchodného reťazca so sídlom v Belgicku. Na Kladenie základného kameňa nového distribučného strediska spoločnosti slávnosti z príležitosti Delhaize v Starej Pazove kladenia základného kakladným kameňom juhovýchod- hospodári až 360 predajní tejto meňa sa zúčastnili početní hostia nej Európy“. Podľa jeho slov spo- spoločnosti. Rasim Ljajić, minister a predstavitelia republikových, ločnosť Delhaize do konca roka zahraničného a vnútorného ob- pokrajinských a obecných orgáotvorí ešte 20 nových predajní, chodu a telekomunikácií, vyhlásil, nov. kým toho času v Srbsku úspešne že nové stredisko spoločnosti A. Lš.

HLAS ĽUDU

9

Z NAŠICH OSÁD Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA SILBAŠ

Roky bez prostriedkov samozdanenia edzi 14 osád Báčskopalan- li usporadúvať letné podujatie skej obce patrí i Silbaš, vzdia- Meloniádu. Voľakedy melónové lený od Báčskej Palanky 20 km a polia zaberali plochu ponad tisíc od Nového Sadu 35 km. Z do- jutár, dnes sa zmenšili iba na 50 jupravného hľadiska Silbaš má re- tár a zaniklo aj chýrečné melónové latívne dobrú polohu. Nachádza podujatie. Dôvod je ekonomický sa na križovatke dvoch regionál- – Silbašanom sa pestovanie menych ciest. Cesta P-119 spája B. Pa- lónov jednoducho už neoplatí. lanku s Kulou, Vrbasom a SubotiV osade pôsobí niekoľko spocou, a druhá cesta P-102 zasa ločenských organizácií. Medzi najNový Sad s Báčskym Petrovcom, staršie patrí Dobrovoľný hasičOdžakmi a Somborom. ský spolok a FK Naša hviezda, V Silbaši viac ako dve storočia dobre spolunažívajú príslušníci dvoch národov, slovenského a srbského. V strede osady, blízko sebe stoja dva kostoly, evanjelický a pravoslávny.

V Základnej škole bratov Novakovcov sa výučba v prvých štyroch triedach koná po srbsky a po slovensky, slovenské triedy nižších ročníkov majú kombinovanú výučbu. Od piateho po ôsmy ročník sú dve srbské triedy, a príslušníci slovenskej národnosti majú predmet slovenský jazyk.

Do roku 1962 v Silbaši pôsobilo 60 remeselníkov, boli tu obuvníci, kraj- Malé ihrisko potrebuje súrnu sanáciu číri, obchodníci, povrazári, maliari – natierači, zámočníci, ako i Poľovnícky spolok Soko. kováči, kolári, murári, holiči... Mno- Najnovšie sa činnosťou môžu pohé remeslá dávno zanikli, osada už chváliť dva ženské spolky, Aktív nemá ani jedného obuvníka a v žien Silbaš a Izvor, ako aj ochotsúčasnosti tu „žije“ iba niekoľko re- nícke divadlo APS a mládežnícky mesiel – kožušnícke, kadernícke, spolok SOK. Silbaš sa stal známym kováčske, murárske, stolárske, zá- aj niektorými novšími podujatiamočnícke, autoopravárske... mi – DHS organizuje Papkarijadu, V súčasnej dobe poznačenej Aktív žien Čaro višieň a v tomto krízou aj početných Silbašanov roku spolok Izvor prvý raz uspotrápi problém nezamestnanosti, a riadal podujatie Farby multikulto najmä tých, ktorí boli zamest- túrnosti. Vlani v osade položili naní v Báčskej Palanke a Novom základy nového podujatia Leto v Sade. Obyvatelia sa zaoberajú Silbaši, na ktorom sa vo veľkej prevažne poľnohospodárstvom miere podieľali aj mladí ochotnía okrem tradičných poľnohospo- ci APS, ktorí čoskoro chcú zorgadárskych kultúr, ako sú kukurica, nizovať aj nový divadelný festival. pšenica a sója, na svojich poliach Predsedom Rady Miestneho pestujú aj zeleninu, zvlášť cibuľu, spoločenstva Silbaš sa po vlaňajpapriku, zemiaky, uhorky a ka- ších decembrových voľbách po pustu. druhýkrát za sebou stal Danilo PeKoncom dvadsiateho storočia jak. Z predošlého štvorročného Silbaš bol známy aj podľa pesto- obdobia pán richtár ako vývania melónov a roku 1989 zača- znamnejšie udalosti spomenul

M

10

dokončenie výstavby Domu smútku (otvorený roku 2011), úpravu trhového priestoru a plynofikáciu osady. V dedine vlani ukončili aj výstavbu plynovodnej siete a ďalším krokom je pripájanie domácností na túto sieť.

Začali i práce na oprave 7 km letnej cesty, ktorá spája Silbaš a Pivnicu, zatiaľ je po jeden kilometer cesty z každej strany osady nasypaný štrkom. Na tieto práce fi-

nančné prostriedky zabezpečuje Obec B. Palanka.

– Ktoré sú aktuálne udalosti v osade?

– V pondelok 13. mája sa začala výstavba chodníkov v Ulici Nikolu Teslu (na vchode do Silbaša), čo tiež finančne podporila Obec B. Palanka. Uchádzali sme sa o prostriedky na rekonštrukciu malých športových terénov v Pokrajinskom fonde pre šport a mládež.

Spolu s Báčskopalanskou obcou sme žiadali prostriedky na rekonštrukciu malých terénov aj na republikovej úrovni.

– Prejavujú občania Silbaša záujem o šport?

– Plocha malého ihriska bola poškodená, čiže zmenšená od začiatku výstavby novej telocvične pri škole. Chceme tento problém čím skôr riešiť, aby mládež dostala malý športový terén pre

Danilo Pejak

hádzanú, volejbal a basketbal. Aj turnaj v malom futbale by tu znovu mohol prebiehať, keďže sa od roku 2009 realizuje na zelenej ploche v časti veľkého ihriska. Ak prostredníctvom súbehov získame potrebné prostriedky, vykonáme kompletné práce, ako napr. asfaltovanie plochy a výstavbu ohrady. Turnaj v malom futbale voľakedy bol veľmi populárny a zúčastňovali sa aj kluby z iných osád.

– Máte určite aj iné plány týkajúce sa zariadenia osady?

– Žiadalo by sa vykonať rekonštrukciu budovy škôlky. V pláne je i výstavba kanalizácie prostredníctvom fondu pre kapitálové investície, – zdôraznil predseda Rady MS Silbaš Danilo Pejak.

Dozvedeli sme sa, že sa možno i kedysi chýrečný Mládežnícky dom dožije krajších čias, o čo sa zasadzuje aj mládežnícky spolok SOK. Rada MS schválila rozhodnutie, že niektoré tradičné akcie finančne podporí sumou 5 000 dinárov. MS takto symbolicky podporuje tradičné združenia – DHS, FK, spolky žien, ale i základnú školu, tiež futbalový zápas Rómov zo Silbaša a zo susednej osady Parage, ktorý sa každoročne na pravoslávny Veľký piatok usporadúva na silbašskom ihrisku.

V Miestnom spoločenstve okrem tajomníka (financuje sa z rozpočtu obce) sú i dvaja zamestnanci financovaní z rozpočtu MS – komunálny pracovník na cintoríne a komunálny hygienik.

– Finančných príjmov je málo.

Už roky nemáme samozdanenie, a keby ho sme ho mali, mohli by sme uskutočniť aj viaceré kapitálové investície, – povedal záverom D. Pejak.

Jaruška Ferková

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Znovu slávnostne odhalili pamätnú tabuľu amätná tabuľa s podobizňami kráľa Aleksandra I. Kara„P đorđevića a prvého českosloven-

Slovákov Dunajskej bánoviny Dr. Ján Bulík, Spolok československých žien v Juhoslávii Elena Mičátková, Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev v Juhoslávii Vladimír Hurban Vladimírov a Dr. Cyril Abaffy, Slovenské reálne gymnázium profesor Peternell a prof. Mandić, Staropazovský okres Ž.

buľu z preventívnych dôvodov prekryli plachtou. Žiaľ, to nestačilo.

Okupační nemeckí vojaci tabuľu objavili, pričom niektorí spoznali podobizeň srbského kráľa! Hneď sa začalo divoké ničenie pamätníka, najprv ťažkým kladivom a potom dávkami zo samopalov. Avšak ne-

ského prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka prvýkrát bola oficiálne odhalená 3. mája 1931 v priestoroch vtedajšej divadelnej sály, ktorá bola súčasťou Slovenského národného domu. Tabuľa s podobizňami Aleksandra I. a Masaryka bola zhotovená z iniciatívy vtedajšej Slovenskej pospolitej čitárne v Starej Pazove. Jej inštalovanie bolo plánované na jeseň roku 1928 – k desiatemu výročiu ukončenia prvej svetovej vojny, vlastne k jubileám vzniku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a samostatnej Československej republiky. V tom roku 1928 bola vybudovaná prvá divadelná sieň v Starej Pazove a odhalenie tabule bolo plánované súbežne s otvorením nového divadelného domu Dr. Mišo Filip, Anna Tomanová-Makanová, Đorđe Radinović Staropazovčanov. Tabuľa bola a Ondřej Matoušek; hymny zaspieval Boris Babík (stojí na schodoch) darom Ministerstva školstva Mihajlović, Aso- dokázali ju zničiť. Bývalému majiČeskoslovenska a z ciáciu juhoslo- teľovi kina Jánovi Švehlákovi sa nerôznych objektívvanských uči- jako podarilo odinštalovať platňu z nych dôvodov odteľov V. Orešča- múra a schovať ju v podkroví. Po vojhalená bola až o tri ne pamätnú tabuľu presťahovali nin a ďalší.“ roky neskôr, teda Pamätná ta- do pivničných priestorov Slovenroku 1931,“ povebuľa je svedec- ského národného domu a znovu dal na úvod Martin tvom o priateľ- skryli pred zrakom a zlými úmyslaPrebudila, novinár a stve dvoch ná- mi osloboditeľského, teda komuspisovateľ vo rodov a ozrej- nistického a antimonarchistického štvrtok 9. mája v mujúc vtedaj- režimu. V suteréne časom zapadla aule divadelnej sály šie historické uhoľným prachom. A zabudnutím. na slávnosti uspookolnosti M. Až v lete 1990 pri čistení suterénu ju riadanej pri príležiPrebudila ďalej náhodou objavili členovia SKUS tosti opätovného hrdinu Janka Čmelíka vedení Jarouviedol: postavenia a odha„Význam tej- slavom Litavským. V búrlivých delenia tejto významto tabule zvlášť väťdesiatych rokoch neexistovala nej kultúrnej pasa prejavil, keď ani dobrá vôľa, ani porozumenie obmätihodnosti. A Opäť postavená a odhalená Kráľovstvo Ju- noviť toto významné kultúrno-hisdodal: hoslávie, Ru- torické dedičstvo, hoci zo SKUS „Za prítomnosti tabuľa početných vysokých predstaviteľov munsko a Československo podpísali hrdinu Janka Čmelíka vyšlo niekoľvtedajších dvoch štátov, kultúrnych tzv. Malú antantu, zväz priateľských ko iniciatív. Ani po zmenách z 5. pracovníkov a mnohých hostí a po štátov, ktoré sa, ako to aj ukázala blíz- októbra 2000 sa iniciátori nestretli s odznení hymny Bože pravde pa- ka budúcnosť, cítili ohrozené vzras- pochopením miestnej samosprávy mätnú tabuľu 3. mája 1931 sláv- tom nacistických a fašistických ideí obnoviť a znovu inštalovať pamätnostne odhalil Július Galanta, pred- v Nemecku a Maďarsku. Malým, ník. Potrebné je pripomenúť, že za seda Slovenskej pospolitej čitárne v spriateleným krajinám bolo jasné, že ten čas za konzultácií s pokrajinStarej Pazove. Na ceremónii sa zú- im uvedené štáty nechystajú nič skými múzejnými inštitúciami a odčastnili: Jeho Veličenstvo kráľa Alek- dobré. Tabuľa v Starej Pazove ve- borníkmi sochár Lászlo Silađi z Nosandra I. Karađorđevića zastupoval novaná Aleksandrovi a Masarykovi vého Sadu urobil základnú rekonplukovník Rajnić, prezidenta Masa- čiastočne nasledovala osud svojho štrukciu a reštauráciu tabule, a na ryka riaditeľ veľvyslanectva Reisner, štátu. A ten osud bol veľmi búrlivý. tom aj zostalo. Po istom čase tabuMinisterstvo zahraničných vecí ČSR Udalosti z druhej svetovej vojny ľu z Nového Sadu previezli kamelegionár Melč, Ministerstvo školstva neboli ani tejto tabuli naklonené. Po nárovi Adamovi Majorskému do v Belehrade Dr. Đorđević, Českoslo- okupácii Juhoslávie nemecké vo- Starej Pazovy, aby upravil a zhotovil venskú ligu Dr. Glavinić, Českoslo- jenské jednotky pripravili „zábavu“ chýbajúci mramorový rámček a dovenský zväz architektov J. Hrnčiř, vo vtedy najväčšej sále v Starej Pa- končil obnovenie tabule. Znovu banské riaditeľstvo Dr. Jagodić, be- zove. Vediac, že ich táto tabuľa môže uplynulo viac ako desať rokov zalehradských Čechov R. Škarka, Radu „draho stáť“, Pazovčania pamätnú ta- budnutia.“ 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

O dejinách pamätnej tabule sa zmienil Martin Prebudila Vďaka porozumeniu a zasadzovaniu sa zástupcov Miestneho spoločenstva Stará Pazova a Staropazovskej obce, najmä predsedu obce Dorđa Radinovića, vo štvrtok početní hostia – predstavitelia diplomatických zborov, pokrajinských a lokálnych orgánov, predstavitelia slovenských inštitúcií a ustanovizní v meste mali možnosť zúčastniť sa na slávnostnom opätovnom odhalení tohto skvelého pamätníka.

Slávnosť otvoril známy operný spevák Boris Babík zo Starej Pazovy, ktorý zaspieval českú, slovenskú a srbskú hymnu. „Táto pamätná tabuľa ako svedectvo o priateľstve dvoch národov je aj odkazom budúcim generáciám, aby nezabudli na svoje dejiny,“ povedal okrem iného Ondřej Matoušek, zástupca pre otázky obrany Veľvyslanectva Českej republiky v Belehrade.

Podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová povedala, že ľudia, ktorí si nevážia vlastné dejiny a nepoznajú svoje korene, nebudú sa môcť ľahko zorientovať v súčasnosti a ešte ťažšie v budúcnosti. A ďalej uviedla: „Pre všetky mladé generácie, ktoré prídu do tejto siene a budú mať príležitosť vidieť a prečítať si text, ktorý je tam uvedený, budú vedieť, že nielen dnes, ale aj v minulosti tieto tri štáty – Česko, Slovensko a Srbsko dobre spolupracovali.“ Predseda Staropazovskej obce Đorđe Radinović zdôraznil, že aktuálne obecné vedenie je hrdé na multietnickosť a multikultúrnosť tohto prostredia.

Pamätnú tabuľu odhalili Anna Tomanová-Makanová, Đorđe Radinović a Dr. Mišo Filip, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova.

A. Lešťanová

11

Z NAŠICH OSÁD V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Novosadský veľtrh – len alebo až deväť desaťročí?

A

ko aj mnohé iné veľtrhy a výstavy, i Novosadský veľtrh prešiel dlhodobým, takmer storočným vývojom. V závislosti od spoločenských podmienok mal rôzne etapy poznačené i rôznymi prevládajúcimi prvkami. Ani v minulosti však ne- Z jednej z porád pred vlaňajším poľnohospodárskym veľtrhom bol len atraktívnym reklamným podujatím, rovnako tak tenzívnu technicko-technologickú podporu ako ani dnes nie je len dôležitým nástrojom umožňujúcu jeho kádrom podmienky na marketingovej komunikácie. Veľmi krátky čas vznik širokej a diferencovanej ponuky určena začiatku bolo len dosť skromne organi- nej tak profesionálnym účastníkom, ako aj najzované sústredenie výrobcov a ich zákazní- širšiemu publiku. Príznačnosťou kvantitatívkov, aby následne skutočne rýchlo postu- neho rozvoja má byť vznik nových udalostí a poval vpred, šíriac okruh pôsobenia, počet podujatí, ako i strategických zväzov a zväzkov, účastníkov, rozsah výstav, spätosť so všetkými ktorými sa má stupňovať základná a vedľajšia hospodárskymi subjektmi, domácimi a za- podnikateľská aktivita. Predpokladom priestorového rozvoja je revitalizácia existujúhraničnými.

Vlastne dá sa povedať, že veľtrh rástol cich kapacít za rešpektovania zásad energeúmerne napredovaniu nášho poľnohospo- tickej účinnosti a racionálneho riadenia obdárstva, ktoré bolo a pretrvalo ako jeho zá- jektov, ako i výstavba nových podnikateľkladný a dominujúci obsah. Okrem výstav- ských a výstavných kapacít.

Novosadský veľtrh, ako najznámejší v tejnej zložky veľtrh pre mnohé generácie našich poľnohospodárov bol po celé tie desaťročia to časti Európy, ako i jubilejný veľtrh poľnoaj niekoľkodňovou školou, oknom do iného hospodársky, ktorý sa práve začína, svojím sveta, v ktorom vládli iné skúsenosti, našťastie významom už dávno presahujú rámec Nového Sadu, Vojvodiny a Srbska. Aj pre všetaplikovateľné i u nás.

Ako v mnohom najdrahšia, ale zato najú- ky obsahy, ktoré ponúkajú, vrátane výstavčinnejšia forma propagácie, veľtrh jedno- ných a odborných zložiek, aj pre skutočnosť, ducho nemohol neuspieť. Nielen preto, že in- že sú dodnes kľúčom k úspešnej existencii tegroval záujmy hospodárstva, štátu a pod- mnohých, nielen našich firiem a výrobcov. nikov, kvôli čomu vlastne i existuje, ale i pre- Veď každá účasť môže pre vystavovateľov, to, že sa spravidla úspešne prispôsoboval trhu ktorých sú každoročne nie stovky, ale skôr tia jeho nárokom. Je to jeho stálicou, ktorá ho síce, znamenať prínos k vytváraniu dobrého poznačí aj v budúcnosti. Z aspektu všetké- mena firmy, prezentáciu produktov v konfho, čo zvládol, a rušného striedania udalos- rontácii s ponukou iných, nadväzovanie tí možno povedať, že ubehlo až deväť de- osobných kontaktov a dohôd s konkrétnysaťročí jeho existencie. Z aspektu perspek- mi záujemcami, prenikanie na nové trhy, výtív a možností zatiaľ je to len deväť desaťročí. menu skúseností, rozpoznanie nových trenDlhoročným cieľom Novosadského veľtrhu, dov, preskúmanie konkurencieschopnosti, ktorý sa má realizovať v rokoch pred jeho stým iniciáciu spolupráce, poznanie nových skuvýročím existencie, je stabilný a vyrovnaný roz- pín odberateľov... Každá z generácií veľtrhov voj všetkých zdrojov prispievajúcich k zveľa- a výstav vlastne odzrkadľovali rozvoj, potreby deniu jeho kvalitatívnych, kvantitatívnych a a zvláštnosti istej doby. To je konštanta, priestorových možností. V tomto kontexte kva- ktorá platí a bude platiť aj pre Novosadský litatívny rozvoj má byť upriamený na strate- a Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh – gické zveľaďovanie veľtrhových, výstavných počas jubileí a po nich.

O. Filip a kongresových aktivít, ktoré budú mať in-

12

Stará Pazova Skupina zo 20 žiakov ZŠ Desanky Maksimovićovej z Kosovskej Kamenice pobudla koncom apríla na štvordňovej návšteve v Starej Pazove. Ich hostiteľmi boli tamojší žiaci ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho. Pobyt žiakov z Kosovskej Kamenice zorganizovali Obec Stará Pazova, Kancelária pre Kosovo a Metóchiu, Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Belehrade, Medzinárodný fond pre jednotu pravoslávnych národov, Stredisko pre vedu a kultúru Ruského domu v Belehrade, Výbor pre spoluprácu so slovanskými národmi a Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Na slávnostnom prijatí žiakov a ich učiteľov v škole sa prihovoril predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ako aj Valentin Koljasev, prvý tajomník ruského veľvyslanectva. Žiaci boli ubytovaní u svojich pazovských rovesníkov, navštívili Športové stredisko Národného domu futbalu a boli aj na celodennom výlete v Belehrade. *** Štyri počítače s tlačiarňami zabezpečila Obec Stará Pazova pre staropazovské Oddelenie priestupkového súdu. Odovzdávajúc túto hodnotnú donáciu predseda obce Đorđe Radinović povedal, že lokálna samospráva mieni aj naďalej podporovať činnosť ustanovizní a inštitúcií na území Staropazovskej obce. Sudkyňa Anna Šterićová sa za donáciu poďakovala a vyhlásila, že je toto prvý raz, že obec súdu vôbec niečo darovala.

A. Lš.

Kovačica V rámci projektu Regionálne turistické info stredisko v Kovačici 22. a 23. apríla usporiadali prednášky a dielne na témy Príprava a implementácia projektu z turistickej oblasti a Význam medziobecných a regionálnych iniciatív v turistike. Výcvik usporiadaný predovšetkým pre zamestnaných v regionálnom turistickom info stredisku a všetkých, ktorí účinkujú vo vytváraní turistickej ponuky Obce Kovačica (predstavitelia obecnej Turistickej organizácie, galérií, Základiny Mihajla Pupina, združení občanov a pohostinských objektov), viedla Dragana Dorožanová z Regionálnej rozvojovej agentúry Banát zo Zreňaninu. Tento projekt je iba prípravou na realizáciu projektu Oživenie cezhraničnej turistiky cez inovačné služby v prospech lokálnej spoločnosti BanaTour z programu cezhraničnej spolupráce Rumunsko – Srbsko, v ktorej je Obec Kovačica partnerkou Regionálnej rozvojovej agentúre Banát. Jeden z výsledkov tohto projektu je aj založenie Regionálnej agentúry pre rozvoj turistiky v Banáte, ktorého strediskom bude práve Kovačica. Projekt sa realizuje pod záštitou Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu.

A. Chalupová

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Program osláv Dňa Petrovca 25. – 26. mája 2013 Vstupné podujatia Nedeľa 19. mája 19.00 – Galéria Zlaté remeslá: otvorenie výstavy odmenených ručných prác

Piatok 24. mája 19.00 – Turistická organizácia: Čaro štetca 2, otvorenie výstavy obrazov Združenia petrovských výtvarných umelcov 19.30 – Knižnica Štefana Homolu: filatelistická prehliadka Dni filatelie Petrovca 2 20.30 – SVD, veľká sieň, divadelné predstavenie: Doktorom proti svojej vôli (Pivnica, réžia Ján Kmeťko)

Ústredný program Sobota 25. mája 8.00 – Vrbara: meranie hladiny cukru v krvi 9.00 – Vrbara: futbalový turnaj kohútikov 9.00 – 12.00 – Vrbara: odovzdávanie vzoriek klobás a pálenky na hodnotenie 9.00 – 12.00 – Caffé Alexandria: otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec 10.00 – 12.00 – park pred Štátnou školou: výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce, predajná výstava kvetov, sadeníc a kríkov

10.00 – športová hala ZŠ Jána Čajaka: Dni volejbalu – ukážka celoročnej práce VK Mladosť 10.00 – 15.00 – Klub rádioamatérov: výstava rádioamatérskeho výstroja a ukážka činnosti 14.00 – Vrbara: súťaž o najlepšiu údenú klobásu, súťaž v robení klobás, súťaž o najlepšiu pálenku – kultúrno-umelecký program v podaní žiakov ZŠ Jána Čajaka a ochotníkov KUS Petrovská družina 14.30 – predaj svadobnej kapusty 16.00 – predajná výstava tort (veľká sieň Vrbary) 14.00 – Združenie drobnochovateľov: súťaž o Zlatý kotlík vo varení zajačieho paprikáša a predaj paprikáša 16.00 – ihriská ZŠ Jána Čajaka: turnaj v uličnom basketbale (skupinová súťaž) 17.00 – 19.00 – Vrbara: vyhlásenie víťazov, súťaž v rýchlom jedení klobás a vypíjaní piva 18.00 – Vrbara: futbalový zápas veteránov FK Mladosť a FK Dolný Kubín 20.30 – SVD, veľká sieň: divadelné predstavenie Babylon (Stará Pazova, réžia Miroslav Kožík) Vo večerných hodinách ľudová veselica vo Vrbare a v KUS Petrovská družina

Nedeľa 26. mája 8.00 – Kanál, rybárska chata: súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb na plavák (záverečná časť Školy rybolovu), rybacie špeciality, živá hudba 8.00 – Združenie drobnochovateľov: predajná výstava drobných zvierat a burza 9.00 – Lesík: súťaž v streľbe do hlinených terčov 10.00 – 12.30 – telocvičňa ZŠ Jána Čajaka: stolnotenisový turnaj juniorov 20.30 – SVD, veľká sieň, divadelné predstavenie: Pohreb (Kulpín, réžia Alexander Bako) Vo večerných hodinách ľudová veselica vo Vrbare a v KUS Petrovská družina

Počas osláv Dňa Petrovca navštívte: – najstarší dom v Petrovci v Ul. Branislava Mokića – výstavu obrazov akademického maliara Michala Ďurovku v Galérii Zuzky Medveďovej – výstavu fotografií Poznáte ma? v predsieni SVD – národopisnú výstavu Z klenotnice našich rodičov v Spolku petrovských žien Oslavný výbor

SLÁVNOSTNÉ KONFIRMÁCIE V KOVAČICI. V nedeľu 5. mája v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a priateľov prebiehala slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo dvadsaťjeden konfirmandov a novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru II sa stalo dvanásť chlapcov a deväť dievčat (vľavo). Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Martin Bajza. Týždeň neskoršie, čiže v nedeľu 12. mája v kovačickom kostole senior banátsky Pavel Sklenár konfirmoval dvadsiatich dvoch konfirmandov, desať chlapcov a dvanásť dievčat, ktorí sa stali novými dospelými členmi evanjelického zboru I. Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvý raz prijali Večeru Pánovu.

A. Chalupová 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

13

Z NAŠICH OSÁD

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V JÁNOŠÍCKOM KOSTOLE sa uskutočnila v prvú nedeľu po Vstúpení Pána Krista na nebesá. Keďže sa v minulom roku pre malý počet detí konfirmácia nekonala, v nedeľu 12. mája sa dospelými členmi cirkvi stalo 12 detí narodených v rokoch 2000 a 2001. Za prítomnosti rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a príbuzných v nezvyčajne plnom kostole potvrdili svoju krstnú zmluvu a prvýkrát prijali Večeru Pánovu.

V dojímavej kázni pán farár Slađan Daniel Srdić konfirmandom poprial, aby vo viere nachádzali posilnenie v ťažkých chvíľach, aby mali z nej radosť a vždy si opakovali dôvody na vďačnosť a kriesenie viery.

J. Pániková

OSEMNÁSŤ KONFIRMANDOV voviedol do zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Hložanoch v nedeľu 12. mája tamojší kňaz Jaroslav Kopčok. Na konfirmačnom obrade sa zúčastnil aj dôstojný pán biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský. Hoci deň bol sychravý, určite zostane trvalo zapísaný v pamäti 11 dievčat (medzi nimi i jednej z begečskej fílie) a 7 chlapcov, s ktorými sa, okrem prv spomenutých, fotografovali aj ich učiteľka náboženstva Janka Kopčoková a triedna učiteľka hložianskych šiestakov Mária Štajferová.

J. Bartoš

V BOĽOVCIACH TRADÍCIA POKRAČUJE. V utorok 30. apríla v Boľovciach na primeranom programe v Loveckom dome zdvihli máj. Hlavným organizátorom bol miestny Lovecký spolok v čele s predsedom Pavlom Miháľom. V programe vystúpili starší a mladší folkloristi KUS Sládkovič, ako aj folkloristi, ktorí tancujú srbské ľudové tance pod taktovkou prof. Dragany Đorđevićovej. Na svoje si prišli aj milovníci poézie, ktorú predniesla Jana Stojčićová, žiačka ZŠ Branka Radičevića. Toto kultúrne podujatie Slovákov v Boľovciach svojou prítomnosťou poctili predsedníčka Mestskej obce Surčín Vesna Šalovićová, predseda Zhromaždenia obce Stevan Šuša, podpredseda NRSNM pre Sriem Ján Majorský a iní hostia.

Viera Tomanová

14

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Nečas s krupobitím v Kulpíne

Silný vietor zlámal veľký starý strom a zvalil ho na ohradu vedľa domu

krúpy urobili aj ďalšie veľké škody. Podobné zlé skúsenosti s krupobitím Kulpín už zažil

pred niekoľkými rokmi a niektoré škody neboli dodnes vynahradené.

K. Gažová

Porasty kukurice zasiahnuté krupobitím

sobotu 11. mája v predvečerných hodinách Kulpínom prehrmela nečakaná poveternostná pohroma. Najprv silný lejak vyplašil občanov a ihneď potom nasledovalo polhodinové krupobitie so silným vetrom, ktoré ničilo všetko pred sebou. Ľadové krúpy, ktoré sa s veľkým rachotom zosypali na dedinu a na chotár, miestami dosahovali aj veľkosť vajca. Po krúpach sa na Kulpín zlial silný takmer dvojhodinový lejak sprevádzaný hrmavicou. V ten večer občania Kulpína

V

SILNÁ BÚRKA, ktorá sa v sobotu v podvečerných hodinách prehnala Vojvodinou, zasiahla aj Báčsky Petrovec. So sebou priniesla silný vietor, krupobitie a veľa dažďa. Krúpy za dobrú polhodinku poškodili nielen siatiny v poli, ale aj stromy, kríky, vinič, zeleninu v záhradách. Zrazu sa aj v humnách objavili veľké vodné plochy, lebo zem nestačila vsiaknuť veľké množstvo vody v krátkom čase. V Petrovci ľadovcové krúpy dosahovali veľkosť orecha a miestami aj slepačieho vajca.

J. Č-p

Krúpami poškodené plody a listy jablone

mali zopár výpadkov dodávky elektrického prúdu.

Len nasledujúceho dňa, v nedeľu 12. mája mohli Kulpínčania zistiť, aké škody v dedine a v chotári nečas spôsobil. Po dedine miestami ležali vytrhnuté alebo polámané stromy a haluze. Ovocie bolo oráňané zo stromov, a to, ktoré zostalo na konároch, je dotlčené a poškodené. Poľnohospodárske kultúry v chotári tiež utrpeli veľké škody. Na niektorých objektoch silný vietor poodkrýval strechy a 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD

uznania palanským ženám

IN MEMORIAM

Karol Chovan (1934 – 2013) sobotu 10. mája 2013 v osemdesiatom roku života túto časnosť opustil Karol Chovan, dlhodobý aktívny člen a vedúci orchestra Slovenského kultúrnoumeleckého spolku Jednota v Šíde. Narodil sa roku 1934 v Šíde, kde strávil celý svoj životný vek, počas ktorého sa vyše 60 rokov venoval práci v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Jednota. Začal ako mládežník, keď sa zúčastňoval v mnohých podujatiach organizovaných po druhej svetovej vojne, potom sa ujal harmoniky, s ktorou sa kamarátil až do smrti. Na harmonike hrával na tancoch v Slovenskom dome hneď po druhej svetovej vojne, avšak po výstavbe a otvorení novej budovy Slovenského domu spolu s piatimi kamarátmi založil prvý spolkový orchester. Ako roky plynuli, v orchestri sa striedali generácie hudobníkov, no Karol

V

Mária Latišková, Darina Valachová, Ružena Kreková a Katarína Beličková (zľava)

d 1. do 6. mája v Báčskej Palanke prebiehala 43. MedzinárodO ná výstava ručných prác a zberateľstva (MIRK). Organizátorom bolo Združenie Zlatne ruke v spolupráci so združeniami žien Obce Báčska Palanka. Výstavu financovala Obec B. Palanka a obecná Turistická organizácia.

Vystavovali združenia, organizácie a jednotlivci prevažne z Vojvodiny, ale aj z iných častí Srbska, tiež z Chorvátska, Maďarska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Predstavilo sa spolu 61 osád so 4 124 exponátmi (pletené, šité predmety, maľby, kroje, ručné práce v rozličných technikách, staré predmety...).

Mnohí účastníci výstavy dostali uznania. Zo Slovákov okrem iných diplomy dostali aj členky Spolku žien

pri MOMS Báčska Palanka. Ružena Kreková dostala prvé miesto za čipku (háčkovanie), Marka Latišková – prvé miesto za papierové pletenie a tretie miesto za krížikové vyšívanie, Katarína Beličková – prvé miesto za papierové pletenie a prvé miesto za zachovávanie tradície (tkané obrusy).

Darina Valachová dostala diplom vyššej úrovne za tradičnú výšivku (obrus so slovenskou vzorkou), prvú cenu za tkaný obrus, druhú cenu za ostatné výšivky a druhú cenu za krížikovú výšivku. Palanské členky Spolku žien sa po prvýkrát zúčastnili na výstave tohto druhu a sú veľmi spokojné s výsledkami hodnotenia ich exponátov. Tieto pozoruhodné uznania ich nielen potešili, ale aj podnietili na ďalšiu prácu.

E. H.

STAVANIE MÁJA V PETROVCI JE uŽ RARITOu. Hoci sa v tejto osade postupne upúšťa od tradície stavania májov, predsa sú i niekoľkí vytrvalci. Tak i tohto roku v noci medzi posledným aprílovým a prvým májovým dňom na niekoľkých miestach v osade „vyrástli“ povestné máje. Petrovskí požiarnici už tradične v zadnej časti svojho pozemku stavajú máj a zistili sme, že aj tohto roku, ako i roky dozadu, jedno májové drevo postavili na voľnom priestore vedľa hostinca Kanál na rohu ulíc Janka Jesenského a Kanálskej. Ozdobený je primerane dobe, v akej žijeme, t. j. dosť chudobne, ale aj tak, keď ho budú váľať, iste nevystane veselica.

J. Č-p

16

zostával stále v orchestri. Neskoršie sa stal vedúcim orchestra a túto funkciu zastával do minulého roku, keď posledný raz verejne vystúpil v programe váľania mája pred Slovenským domom v Šíde.

Bol veľký bohém a veselej povahy. Pre tieto jeho vlastnosti si ho vážili a mali ho radi všetky generácie spolkárov. Orchester sa s ním rozlúčil v apríli, pri oslave jeho 79. narodenín. Zahrali mu zo srdca, akoby vedeli, že to bude na rozlúčku. Pri tej príležitosti od spolku dostal ďakovný list za dlhodobú aktivitu a činnosť v spolku. Bolo to prvé uznanie, ktoré tento spolok odovzdal v roku oslavy 100. výročia pôsobenia.

Odchodom Karola Chovana v SKUS Jednota zostáva prázdno, ale zostáva aj pamiatka na jeho vytrvalosť a nesebeckú prácu, za ktorú mu spolok bude navždy povďačný.

SKUS Jednota Šíd

ZÁPLATA NA ZÁPLATE... Koncom apríla premávka cez Petrovec bola sťažená, lebo sa cestári dali do práce a plátali výmole. Tak na regionálnej ceste tiahnucej stredom osady, ako aj v priľahlých uliciach, kde zima, sneh a objemné dažde zanechali viditeľné stopy. Niekde ťažké nákladné autá rozdrvili asfalt, niekde v uliciach ani nejestvuje záverečná vrstva, takže po desaťročiach cesty podľahli skaze a stali sa nebezpečné pre všetkých účastníkov v doprave. Cesty by potrebovali novú vrstvu, ale keďže je peňaženka tenká, občania Petrovca sa budú musieť uspokojiť iba s dočasným plátaním výtlkov za pomoci strojov (na fotografii), alebo aj s lopatami.

J. Čiep 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (6.)

Rodina ako hybná sila jedného Hložančana D o Hložian sme prijazdili v jedno utorkové popoludnie. Keďže oblaky, ktoré prinášajú dážď, viseli ďaleko na obzore, slnko nám svietilo na cestu a na túto báčsku osadu. Hádam pre to svetlo sa nám rýchlo podarilo nájsť nový rodinný dom, v ktorom nás privítal domáci pán a k tomu aj kočík pre bábätká.

– Aj vy máte bábo doma? – opýtali sme sa smelo a veselo Zdenka Dudka, ktorý vyšiel pre nás na ulicu, aby sme nezablúdili. Ale aj tak sme Dudkov dom kúsok minuli a museli sme sa vrátiť niekoľko domov späť.

– Máme jedného malého, pätnásťmesačného Andrejka, k tomu trošku staršieho Jána, ešte staršieho Mateja a najstaršie naše dieťa je dcérka Elenka, – odpovedá na otázku hrdý otec, kým vchádzame do dvora.

Na terase nás víta usmievavá matka štyroch detí a manželka Gordana. Nielen zo Zdenkovej, ale aj z Gordaninej tváre ľahko čítať, že si vytvorili šťastnú veľkú rodinu. Mysľou nám prebehol výrok istého amerického filantropa, ktorý raz povedal, že tomu, kto musí vychovávať veľkú rodinu, sa ujde väčší podiel žiaľu a starostí, ale rozhodne aj väčší podiel radosti...

Práve radosť z rodiny je hybnou silou Zdenka Dudka. To kvôli nim má sily predpoludním vykonávať zodpovednú prácu anesteziológa, popoludní sa venovať svojej dlhoročnej záľube – ovocinárstvu a vinohradníctvu a paralelne s tým aj svojej rodine.

– Už takmer dvadsať rokov pracujem ako anesteziológ na Oddelení anestézie a intenzívnej terapie v Klinickom centre Vojvodiny, a práve toľko rokov sa venujem vinohradníctvu a ovocinárstvu, – hovorí náš hostiteľ a vysvetľuje, že po namáhavej a veľmi zodpovednej práci na pracovisku v poli medzi viničom a ovocnými stromkami hľadá pokoj a relax.

Keď nám porozprával, čo tvorí náplň práce anesteziológa, hneď sme pochopili, aký veľký význam pre Zdenka Dudka má relaxovanie.

– Robím v operačnej sále, čiže okrem toho, že mám na starosti premedikáciu, čiže príjem a odchod pacientov, náplňou mojej práce je aj reanimácia, ako aj balenie nebožtí-

18. 5. 2013

20 /4543/

kov, ktorí zomrú v sále, a ďalšie veci. Ide teda o široké spektrum pracovných povinností, ktoré sú veľmi ťažké a veľmi zodpovedné...

matínku, ako v Hložanoch nazývame čierne otelo, ale aj stolové odrody, ako je napríklad muskat hamburg a afuz-ali. V ovocnom sade

Rodina Dudková spolu – pred guňou, tak ako sa patrí na ovocinársku rodinu (foto: archív Z. D.)

... ale aj napriek tomu sa rozhodol pre toto povolanie. Náhodou, ako sám hovorí, lebo obdobie koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa mal zapísať do strednej školy, bolo ťažké.

– Chcel som povolanie, ktoré mi umožní uplatniť sa hneď po ukončení stredoškolského štúdia a zdravotnícka orientácia takú opciu ponúkala, – prezradil nám Zdenko. – Som z robotníckej rodiny, nemal som ani málo, ale určite ani veľa, a tak som svoje vedomosti chcel a musel hneď speňažiť, čo sa mi, našťastie, podarilo.

Ešte väčšie šťastie pocítil, keď si s Gordanou, ktorá tiež pracuje v Klinickom centre, založili rodinu. Rodinka sa pomaly, ale viditeľne rozrastala. Práve ako ten vinič či stromky v Dudkovom ovocnom sade.

– Vinohrad som zdedil po starom otcovi, a vinohradníckym a ovocinárskym kumštom, pravidlám a „receptom“ ma naučil nebohý otec, – v myšlienkach si Zdenko určite predstavil svojho otca a spoločné chvíle, lebo na čele sa mu objavila vráska smútku. Ale hneď pokračuje v rovnakom tóne: – Neskoršie sme dokúpili trochu pôdy, takže v súčasnosti máme dve katastrálne jutrá, na ktorých pestujeme hrozno a ovocné stromy. Keď ide o vinohrad, v ňom máme autochtónne starodávne vinárske hrozno dal-

HLAS ĽUDU

máme vysadené jablone, broskyne, hrušky, lieskovce...

Manželia Dudkovci spolu s deťmi pracujú okolo svojho ovocia a k nim sa spravidla pridá aj Zdenkova matka. Potom je to taká rodinná záležitosť vo forme tri v jednom – práca, zábava a trávenie spoločného času. Ovocie sa snažia čím menej postrekovať – na zdraví rodiny im veľmi záleží: – Veď prvé dozreté plody zo stromov my okoštujeme a len tie, ktoré nezjeme, dáme do dobrého páleného, – usmieva sa domáci pán, ktorý síce alkohol nepije, ale vie,

STARÁ PAZOVA

Postavili máj áje ako kultúrny jav boli známe už v antike, predovšetkým ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr mládenci stavali máje ako symbol zelene, života, aby boli dievčence pekné, štíhle a zdravé.

V Starej Pazove sa máje kedysi stavali takmer v každej ulici, no dnes je to už pomaly zabudnutý zvyk. S cieľom oživiť ho Združenie žien SKUS hrdinu Janka Čmelíka vlani po viac ako desaťročnej prestávke rozhodlo postaviť máj vo dvore tohto spolku. V novej tradícii pokračujú aj v tomto roku.

M

že robí dobrú medecínu. – Z vlaňajšieho pálenka nám zostalo iba niekoľko litrov, takmer všetko sme predali.

Dudkovci dúfajú, že aj tohto roku výnos z ovocia bude dobrý. Našťastie, nečas, ktorý sa pred niekoľkými dňami prehnal Vojvodinou, tú hložiansku časť, v ktorej majú vinohrad a ovocný sad, obišiel.

Tváre manželov Dudkovcov prezrádzajú, že sú šťastní ľudia, ale okrem toho hovoria ešte niečo: dobrota a usilovnosť sú kvality, ktoré zdobia nielen ich, ale aj ich potomkov...

– Vidno, že ste usilovní ľudia, ale ako dokážete svoju usilovnosť „realizovať“ pri štyroch deťoch...? – priamo sa spýtame to, čo nás zaujíma.

– Dobrá organizácia je kľúčom úspechu, – ihneď odpovedá Gordana.

Odchádzame z Hložian a z rodiny, v ktorej sa každý týždeň číta nové číslo Hlasu ľudu, v ktorej sa Vianoce a Veľká noc svätí dvakrát do roka, a v ktorej sa deti bez problémov, prirodzene, s otcom rozprávajú po slovensky a s matkou po srbsky...

Odchádzame s dobrým pocitom aj preto, že dážď vtedy predsa nepolial hložianske chodníky a cesty.

Odchádzame s úsmevom a s teplom okolo srdca, ktoré upevnilo naše presvedčenie, že rodina je aj naďalej základnou spoločenskou hodnotovou kategóriou.

V. Dorčová-Valtnerová

– Májové drevo ozdobené zeleňou a stužkami postavili v utorok 30. apríla, presne tak ako sa to robilo voľakedy, – hovorí Anna Slamajová st., členka Združenia žien.

– Pri májoch sa potom každú nedeľu stretávali nielen mladí, ale aj ostatní milovníci hudby a tanca.

Veselice na počesť príchodu jari, čiže májové tanečné zábavy na otvorenom boli veľmi populárne a často sa stávalo, že sa pri máji zrodila aj láska, – spomína si Anna Slamajová ml.

Tanečnú zábavu pri máji, v Starej Pazove známu ako zhúdanie mája, tohto roku v spolku usporiadajú pravdepodobne začiatkom júna.

A. Simonovićová

17

K U LT Ú R A V ORGANIZÁCII VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

PIATY FESTIVAL VEDY PREBIEHAL V SOBOTU A V NEDEĽU V NOVOM SADE

Odborné stretnutie Sviatok bádateľov vychovávateliek v Pivnici U

platňovaním zážitkového učenia a výchovy žiakov, ale aj škôlkarov sa najrýchlejšie príde k stanovenému cieľu zdolania tejktorej zručnosti alebo získania konkrétnych vedomostí. Pritom nielen pri formálnom učení v predškolskej a školskej ustanovizni, ale pri každom kroku dospelého – vychovávateľa, učiteľa, ale aj rodiča, platí pravidlo: Ak chceš dieťa naučiť dobrému, buď mu dobrým vzorom vo všetkom.

Takýto odkaz odznel aj na odbornom stretnutí vychovávateliek Skúsenosti a poznatky v uplatnení ekologických aktivít v predškolských zariadeniach, ktoré sa konalo 10. mája v Základnej škole 15. októbra v Pivnici. Predsedníčka Komisie pre predškolskú výchovu a vzdelávanie Výboru pre vzdelávanie NRSNM Božena Levárska objasnila, že sa pre túto tému rozhodli po absolvovaní jednej z akcií programu Zelená škola na Slovensku. „Vlani v októbri niektoré vychovávateľky pobudli v Centre pre etickú a environmentálnu výchovu v Zaježovej, ktoré je koordinátorom všetkých akcií spätých s programom Zelená škola na Slovensku. Je to edukačno-certifikačný projekt, do ktorého je zapojených vyše 40-tisíc škôl z viac ako 37 krajín. Keďže sme si vedomí toho, že s ekologickou výchovou treba začínať už v útlom veku, a to dávaním dobrého vlastného príkladu, aj v našich predškolských ustanovizniach dávame dôraz na ekologické programy,” dodala Levárska.

Na seminári, ktorý akreditoval Pedagogický ústav Vojvodiny a ktorý otvorila predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová, sa zúčastnilo takmer 30 slovenských vychovávateliek. Účastníčky absolvovali dve prednášky, ktoré pripravili Dipl. pedagogička Andrijana Struhárová a Dipl. biologička Lenka Víziová. Struhárová hovorila o teoretických základoch výchovno-vzdelávacej práce s predškolskými deťmi z oblasti ekológie, kým Víziová predstavila medzinárodný certifikovaný

18

Zvedavosti a záujmu bolo hodne, najmä žiakov

stup do toho náročného a pútavého sveta je každý rok inakší.

Pred niekoľkými rokmi, keď aj ponuka zvedavcom bola neporovnateľne skromnejšia, sa na ten vstup odhodlalo len necelých dvetisíc záujemcov.

Obsahy rok čo rok pribúdali, záujem stúpal. Vlani návštevníkov Festivalu vedy bolo takmer sedemnásťtisíc.

Bol to dobrý motív, aby si veda zase v sobotu a v nedeľu nastavila svoju zvodnú tvár žiakom, študentom a dospelým, prostredníctvom viac než sedemdesiat dielní a experimentov, mnohých návštev vedeckovýskumným laboratóriám, desiatok prednášok na aktuálne témy. Ďakujúc tomu, veda nám je všetkým o čosi bližšia, mnohým aj lákavejšia.

Podujatie konajúce sa pod záštitou pokrajinskej vlády prostredníctvom Pokrajinského sekretariátu pre vedu

V Božena Levárska, predsedníčka Komisie pre predškolskú výchovu a vzdelávanie VPV NRSNM

program Zelená škola, ktorého súčasťou je aj pivnická základná škola. Po prednáškovej časti nasledovala prezentácia príkladov dobrej praxe z niekoľkých predškolských ustanovizní, ktorá vlastne mala nielen prezentačnú, ale hlavne motivačnú funkciu.

Sprievodnou aktivitou bola výstava prác z prírodného a odpadového materiálu, ktoré stvárnili škôlkari so svojimi vychovávateľkami.

V. Dorčová-Valtnerová

MÁJOVÝ VZLET prináša nové príspevky na poučenie, pobavenie a inšpiráciu. Z obsahu vyberáme: cestopisnú reportáž o južnej časti západného Balkánu, spoločný portrét dvoch mladých pästiarov, prehľad divadelných aktualít v Silbaši a Báčskom Petrovci, články o talentovaných žiakoch kovačického gymnázia, úspešnom mladom nemčinárovi zo Starej Pazovy a športových aktivitách v kysáčskej základnej škole. Tiež odporúčame recenzie filmov (Broken City, Searching for Sugar Man, Reunion) a knižných vydaní (Ambrose Bierce, Lewis Carroll, Mario Puzo), ako aj texty o hudobných skupinách (Goblini, Hurts, My Black Thread). Nechýbajú pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Info-svet, PC hry, Úrovne občianskej spoločnosti, Vaša tvorba, Story atď. Na obálke je ilustrácia subotického autora Damira Pavića-Septica. Čítajte Vzlet!

S. L.

a technologický rozvoj, v ktorom účinkujú takmer všetky zložky Univerzity v Novom Sade, je pre jeho prvú osobnosť, rektora prof. Dr. Miroslava Veskovića sviatkom, účelom ktorého je ozrejmiť, čo to je veda, čo nám znamená, prečo nás láka. Je to čosi zaujímavé, čosi čo tušíme, čosi chvíľkové ako skvelý nápad, zároveň aj úporná, seriózna práca a úsilie... – uvádza rektor Vesković.

Riaditeľka festivalu prof. Dr. Vesna Crnojevićová-Benginová na ilustráciu jeho slov vraví, že výskumníci aj tento rok prichystali návštevníkom mnohé zaujímavé obsahy: odpovede na to, ako myšlienkou možno kontrolovať pohyb niektorého zariadenia, na otázku, čo sú to geneticky modifikované organizmy, na dilemu, ktoré sú najaktuálnejšie tajomstvá vesmíru. Stručne až štyridsať oblastí vedy a techniky bolo zastúpených na piatom festivale. A je dobre, že je tak, lebo niet úspešnej spoločnosti bez silnej a úspešnej vedy, – podotkla Benginová.

Dvojdňové podujatie, ktorého tradičným usporiadateľom je Univerzita v Novom Sade a generálnym partnerom Festival vedy v Belehrade, otvoril zástupca pokrajinského tajomníka pre vedu a technologický rozvoj prof. Dr. Goran Stojanović. Uviedol, že tento sekretariát od samotného začiatku podporoval akcie tohto druhu upriamené na popularizovanie vedy, ako aj na celkový vedecko-technologický rozvoj. Svedčí o tom predovšetkým skutočnosť, že práve spolufinancuje 86 pokrajinských a 176 medzinárodných vedeckých projektov. Je to jeden zo základných predpokladov pokroku vedy, kvalitatívneho a kvantitatívneho.

O. Filip

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD MÁJOVÁ PROMENÁDA POD MICHALSKOU BRÁNOU

Baby(lon) v B(ratis)lave H

istorické centrum hlavného mesta Slovenska je počas hokejových majstrovstiev sveta plné. Slovákov je však na korze medzi Michalskou, Vydrickou, Rybárskou a Laurinskou bránou asi najmenej.

Každý máj patrí sviatku ľadového hokeja, ľudu spod Tatier obľúbeného športu. Keď hrá Slovensko, tak sú ulice mimo starej časti Bratislavy každý Humorno-spevácka skupina z Bánova rok, sviatok – ne- pri Nových Zámkoch Mrchane vystúpila sviatok, pusté. na Hviezdoslavovom námestí V dobovom jadre Prešporku o mrvenicu nahromadených turistov nie je núdza. Mestská pamiatková rezervácia je v pekných dňoch skutočným jazykovým babylonom.

Do slova a do písmena.

Nielen v rozličných rečiach desiatok a stovák ľudí, ale aj v početných bedekroch či zahraničnej tlači, ktoré historická Blava ponúka. Zatiaľ čo je kníhkupectiev medzi spomínanými bránami čoraz menej, Tohto pána možno počuť spievať či hrať predajní suvenírov sí- na kolesovej viole trubadúrske piesne delného mesta, reštau- staré 750 až 900 rokov

Okrem historickej električky, historického trolejbusu a Pre šporáčika Oldtimera v dobovom jadre Bratislavy pre turistov sú pripravené koníky, poníky a fiakre 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Skvelo a smelo korzovali starou Bratislavou mladé dámy z Kostýmového štúdia Elijana

Zahraničných občanov v okolí Laurinskej už neoslovujú kníhkupectvá – o zábavu neďaleko Čumila je však postarané

Japonci radi fotografujú a radi sa fotografujú. Nenechali si ujsť ani snímku na lavičke pri soche Napoleona.

rácií, galérií, výstav, jarmokov, osláv tradícií, akcií a podujatí je ako maku. Skrátka, voľného času v meste na Dunaji – nikdy dosť.

Začiatkom piateho mesiaca v roku bolo v krásavici na Dunaji aj veľa turistov zo Srbska, ktorí využili šesť nepracovných dní na návštevu niektorých krajín Mitteleurópy. Okrem Bratislavy najviac smerovali do Budapešti, Viedne a Prahy. Na väčšinu hostí z našich končín zapôsobilo kráľovské mesto vznešeným dojmom. „Bratislava sa snaží v cestovnom ruchu aspoň sčasti dosiahnuť úroveň turistickej Zlatej Prahy. Kiežby Belehrad chcel docieliť stupeň kultúrnej a kultivovanej Bratislavy,“ rozmýšľali nahlas tam prítomní obyvatelia srbskej metropoly.

Bratislavčania sú hrdí, že sú občanmi sveta, ľudia bez hraníc. Odvšadiaľ pochádzajú a prichádzajú, zovšadiaľ vítajú. Stred Bratislavy je stáročia historickým príbehom a už roky s hektickým priebehom. Desiaty rok medzi „európskymi hviezdami“ sa totiž už začal. Práve prvého mája.

Ján Špringeľ

19

Z NAŠICH OSÁD ZÁNIK REMESIEL V PADINE

O obuvníkoch už iba v rozprávkach buvnícke remeslo bolo v minulosti v Padine veľmi rozšírené. Šustri –obuvníci šili mužskú, ženskú a detskú obuv. Každodennou mužskou obuvou boli bačkory, ktoré nosili aj deti. Bačkory bývali sviatočné a pracovné. A ktorý mládenec mal bačkory a k tomu biele vlnené kapce s furmou, bol to hrdý mládenec.

Majstri bačkoráši boli Adam Petráš, Paľo Turan, Mišo Sabo a iní.

Remeslo zaniklo v polovici 20. storočia. Šustri vyrábali mužské a ženské topánky, apoštolke, sandálky, Remeselnícka práca už len na ukážku… papuče, podšívali vlnené štrikané čarapy, opravo- Ďuro Cicka, Mišo Širka, Mišo Nevali obuv (najznámejší opravár moga a iní.

V roku 1948 bola založená bol majster Štaub). Topánky vyrábali z kože, papuče i zo zama- obuvnícka zádruga (družstvo) – tu, ako aj ženské zamatové ča- dielňa Sloga, v ktorej tri roky (koľrapy. Pán majster Martin Marko ko zádruga pôsobila) vedúcim najviac vyrábal ženské sviatoč- bol Ján Jonáš. Pracovali v Kotváné topánky, kládol do nich šovom dome a v notárovom byte. vŕzgalo, zdobil ich stužkami. Boli Majstri do zádrugy priniesli vlastto cipele na zápinku. Majstri né stroje. Okrem majstrov tam obuvníci boli Peter Štaub, Pavel pracovali aj učni a pomocníci (kalMeliš, Peter Imro, Mišo Sládeček, fani), bolo ich okolo devätnásť –

O

Pred obuvníckou dielňou Jána Jonáša v Kačareve roku 1957 (zľava): Mile Knežević, Ján Slivka, Ján Jonáš, Marci Sládeček a v drepe Paľo Jonáš

J. Guláš, P. Meliš, M. Beracký, M. Babinka, J. Mega, M. Vrška, J. Valenta, M. Holúbek, M. Zadunajský, P. Mihálek, P. Galas, J. Pap, M. Poliak, J. Zemen a P. Sládeček. Učni boli Ján Jonáš, Pavel Ušák a Ján Slivka, ktorý sa svojho remesla nevzdal a donedávna sa zaoberal obuvníctvom. Spomenieme aj to, že onedlho bola v Padine založená ďalšia zádruga umiestnená v starej apatieke, v ktorej boli majstri Michal Širka, Ján Širka, Martin Širka, Pavel Šimek a iní. Po krátkom čase sa aj táto zádruga rozpadla.

– Voľakedy sa ťažko žilo, chytali sme sa všelijakej roboty, aby sme si zarobili na život, – spomína si Ján Slivka, majster obuvník v penzii.

– Za obuvníka som sa učil v Rume, v rokoch 1949 – 1951 som bol učňom v Padine u Cickovcov a u Sládečkovcov. Tri roky som pracoval ako pomocník (kalfa) u majstra Jonáša v Kačareve.

Vtedy, keď som sa ja učil za obuvníka, musel som až sedem rokov pracovať ako učeň Láska k futbalu pretrváva dodnes: Ján Slivka (stojí šiesty sprava) ako hráč FK Dolina a kalfa, aby roku 1952 som mal právo

20

skladať skúšku za majstra. Dva roky som vlakom padinskou Ančou chodieval robiť do Belehradu. Od roku 1964 sme spolu s manželkou Zuzanou v Športovom stredisku Dolina boli domovníci – ja som opravoval kopačky a futbalové lopty a manželka právala dresy.

Veľa rokov som im, neraz aj z vlastného materiálu, zdarma opravoval kopačky. Na opravu či výrobu obuvi je potrebné mať šusterský príbor: kliešte, kopytá, drevené klince, knajp (nôž na rezanie), rolcange, rajbovňu alebo rovnalo, fonal (cverny), mlačok (kladivo), šusterský stolec a remeň, ktorým sa kopyto o koleno chytalo. Neskoršie som sa aj vedľa zamestnania v poľnohospodárskom podniku Dolina zaoberal obuvníckym remeslom a prestal som len pred takými dvomi rokmi. Na tú prácu je potrebné mať silné ruky, prsty, a moje roky to už nedovolia, – hovorí Ján Slivka.

Týmto remeslom sa v súčasnosti v Padine už nik nezaoberá, priemyselné výrobky úplne potlačili remeslo a majstri si hľadali prácu v podnikoch, ktoré zaručovali plat. Z existujúcich prameňov sme sa, žiaľ, nedozvedeli, kto bol v dedine čižmárom. Vo väčšine prípadov čižmy, aké muži nosili na začiatku 20. storočia, sa najčastejšie kupovali na jarmokoch alebo sa objednávali u majstra v meste.

A. Chalupová Použitý prameň: Zborník prác Padina 1806 – 2006

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Púchovskí farári a Hurbanovci D

ružobné styky na relácii Pú- re zotrval do svojej chov – Stará Pazova nehate- smrti. ne prebiehajú nielen v kultúre, ale Pri príležitosti pripoaj v iných oblastiach spoločensko- mínania stého výročia hospodárskeho a športového ži- jeho úmrtia Púchovčavota od roku 1979. Podnetom na nia prízvukovali, že sa to je zmluva, podpísaním ktorej sa farár Ľ. Žambokréty zamesto Púchov a Obec – Miestne slúžil o výstavbu terajspoločenstvo Stará Pazova roku šieho evanjelického 2001 zaviazali, že budú oboha- kostola. covať svoje vzájomné styky ako „Bol nielen vynikajúpartnerské mestá. cim kňazom, autorom Družbu nadviazali divadelníci nemeckej publikácie z týchto dvoch miest celkom spon- dejín tamojšieho evantánne. Iste vtedy ani netušili, že už jelického zboru, ale i aj predtým tesne spolupracovali autorom menších nánajznamenitejšie osobnosti oboch boženských prác. V čase miest. Vedieť o tom ani nemohli, zvýšenej maďarizácie lebo priebeh informácií hatili vte- písal vlasteneckú a ľúdajšie komunistické režimy oboch bostnú poéziu, preklakrajín. Keď sa pred niekoľkými dal a prebásňoval z rokmi družobné styky rozšírili aj na nemčiny a maďarčiny cirkevnom poli, zistilo sa, že pa- do slovenčiny ukážky Ľudmila Hurbanová (v strede) v Púchove zovský farár a dramatik Vladimír poézie a prózy. Zameral Hurban Vladimírov (VHV) mal sa aj na praktickú ľudovýchovu a stáva), rod. Štúrová, zväčša žila s blízke kontakty so svojím bra- publicistiku z oblasti veterinárnej rodičmi a najmä s matkou Amálitrancom, púchovským farárom a medicíny a ovocinárstva. Bol ve- ou, rod. Draškóciovou, a bratmi na excelentným básnikom sloven- dúcim činiteľom filiálky Hospo- zemianskom Draškóciovom maskej moderny Vladimírom Royom. dárskeho spolku Ilavského a Pú- jeri v Malých Bierovciach, je jasné, Listujúc toho času v korešpon- chovského okresu. Jeho život a že dve Gustávy boli príbuzné a z dencii starého pazovského farára, dielo sa spája s rodným Pova- listov sa dá usúdiť, že boli aj vert. j. otca VHV Vladimíra Hurbana žím,“ uvádza sa v júnovom čísle né kamarátky. Zaujímavý je taktiež fakt, že sa dcéra Ľudo(1850 – 1914) a jeho víta a Gustávy Žambomanželky Augusty, krétyovcov – Kornela – rodenej Štúrovej vydala za JUDr. Karola (1857 – 1940), možno Štúra, slovenského nása dozvedieť, že na rodného dejateľa, sygrelácii Púchov – Panatára Martinskej dezova kontakty boli súklarácie, synovca Ľustavné aj v období dovíta Štúra a najrokov 1874 – 1936. mladšieho brata AuVýmeny informácií, gusty Hurbanovej, panázorov a dojmov cezovskej farárovej, čo lých 60 rokov udržiadodatočne potvrdzuje, vali Hurbanovci a z že tie styky boli spečapúchovskej strany tené dvojitým príbudve významné fazenstvom. rárske rodiny: Royová Okrem opisu života a Žambokrétyová.

Výstavba kostola v Púchove roku 1880 mladých zamilovaných Keď Vladimír Hur- (z archívu zboru Púchov) párikov farár Žamboban prišiel do Starej kréty v liste z 5. decembra 1877 Pazovy roku 1874, jeho vlastná Púchovských novín roku 2011. sestra Božena (1848 – 1929) už Nastoľuje sa otázka, z akého opísal považské zabíjačky a púbola vydatá za Pavla Roya (1839 – podnetu pazovskí Hurbanovci chovský kraj, Lazy nad Makytou a 1909), ktorý v rokoch 1870 až nadviazali kontakty so Žambo- Trenčianske Stankovce. Tu sú aj listy o výchove malých detí. Farár Ža1874 pôsobil ako evanjelický farár krétyovcami? v Púchove. Po jeho odchode do Púchovský farár Ľ. Žambokréty mbokréty rozmýšľal o ceste na Kochanoviec na túto farskú sta- si za manželku zobral Gustávu, Dolniaky, pretože 21. júla1890 fanicu (z Kochanoviec) prišiel Ľu- rod. Dráškoci-Krasnec, z Malých rára Hurbana prosí: „Zašikujte dovít Ladislav Žambokréty (1844 Bieroviec. Ak sa vie, že manželka mňa ta do Kulpína. Boli by sme – 1911), ktorý v púchovskom zbo- Vladimíra Hurbana, Augusta (Gu- blízko!“ 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Ľudovít Žambokréty

V liste z 9. novembra 1895 sa hovorí o návšteve mladej dcérky Žambokétyovej v Pazove: „Kornelka nám včera na poludnie k našej veľkej radosti domov dorazila. Ďakujúc Vám za Vaše priateľské jej prijatie, za priazeň a všetko čokoľvek z Vás milého zažila, skúsila a sa naučila. Nie menej ďakujeme aj my rodičia Vám, že ste jej priaznivci boli. Úfame, že Vám nebola na ťarchu“... Ľudmila Hurbanová chodievala pravidelne do Púchova (medzi návštevami Trenčína a Martina). Poštová karta z 8. augusta 1905 prezrádza: „Ešte som v Púchove, ale len jednu hodinu. Teraz ideme do Trenčína... Včera tu bol Harminc (pravdepodobne spomína architektu Milana Michala Harminca, kulpínskeho rodáka), našli sme ho tu, keď sme sa z Lúk vrátili.“ Augusta Hurbanová píše list 10. augusta 1906 manželovi Vladimírovi a Ľudmile – do Púchova: „U nás sú murári a spengleri. Hrmot a prachu plno. Dažďu ešte nebolo, ale sa po veľkom vetre dobre zachladilo.

Dnes má Vladko kázeň...“ V listoch sa dozvedáme aj o posielaní balíkov s rozličnými drobnosťami: perím, dohánom, orechmi...

Tesne pred otcovou smrťou dcéra Kornela opísala manželovej sestre Auguste Hurbanovej do Pazovy otcove problémy s púchovským učiteľom a výučbou na škole. Po smrti farára Ľudovíta Žambokrétyho 25. júna 1911 na púchovskú faru sa nasťahoval známy evanjelický kňaz Vladimír Roy, znamenitý slovenský básnik.

Katarína Verešová

21

Moja osada

e orí: Všad o sa hov e p š ie. m r a d a en n a jl doma ad o b re, aši kam n j a a li s y ly m te ško A to si is ci zo Základnej e- Ján Le kár, 2. c P á h u m r o d k ráti, Báčs v a z k a s ja Jána Ča iba vtedy, keď domov, ie výtrovci. N výletu vracajú na hodinách o u edčia h v m é s é k t o neja tanú du... D s a o s d o ď ju e o alebo k ltúry kresliť sv i. u prácam tvarnej k týmito svojimi j to iste a

N

Ema Snidová, 2.

b

Andrej Spevák, 2.

a

Simona Đurićov á, 2. b

Robertin

a Pucko vá, 2. c vá, 2. a Maja Hrico

22

18. 5. 2013

Anna F. a Jana S. 20 /4543/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 5/14/2013 2:02 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 10 (1844) 18. mája 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU ZAČÍNA SA 80. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH

Partnerská krajina – Chorvátsko ňa 18. mája sa už po osemdesiaty raz otvárajú brány jednej z najväčších veľtrhových akcií u nás. V tomto roku, keď Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh oslavuje svoje 80. narodeniny, partnerskou krajinou je Chorvátsko. V Hale 1 sa návštevníkom predstavia chorvátske firmy, kompánie, družstvá, ktoré sa zaoberajú agrárnou výrobou. V organizácii Ministerstva poľnohospodárstva Srbska a Chorvátska v prvý deň veľtrhu – 18.

D

mája bude v Kongresovom centre usporiadané Podnikateľské fórum, na ktorom sa zúčastnia predstavitelia ministerstiev poľnohospodárstva, hospodárskych komôr a podnikatelia oboch krajín.

Najväčšia veľtrhová udalosť v Srbsku a jeden z piatich najvýznamnejších poľnohospodárskych veľtrhov v Európe bude prebiehať v dňoch od 18. do 24. mája 2013. Aj v tomto roku na návštevníkov čaká bohatá ponu-

ka výrobkov, noviniek, informácií z viac ako 50 krajín sveta. Bude predstavená najmodernejšia poľnohospodárska technika zahraničných a domácich výrobcov. Bohatá a zaujímavá bude aj veľtrhová ponuka z iných oblastí domáceho a svetového agráru.

Na poľnohospodárskom veľtrhu budú predstavené aj nové projekty, napr. NO-BLE Ideas – projekt, do ktorého je zapojená Hospodárska komora Srbska v spolupráci s 13 partnermi z regiónu a ktorý je súčasťou Výstavy agroinovácií; energetika v poľnohospodárstve; zavlažovanie a odvodňovanie a burza zamestnaní v poľnohospodárstve. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena kukurice a pšenice o skončení jarnej sejby domáci trh poľnohospodárskych výrobkov sa opäť prebúdza. V dňoch od 7. do 10. mája 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade bol zaznamenaný väčší obrat ako v predchádzajúcom týždni.

Zaujímavosťou bolo to, že sa obchodovalo iba so pšenicou a kukuricou. Súčasná situácia na trhu so pšenicou by sa mohla označiť aj ako prekvapujúca. V máji totiž obyčajne rastie cena pšenice, no v uvedenom období bola v porovnaní s aprílovou cenou lacnejšia o 2,03 %. Predávala sa po 24,44 din/kg (22,63 bez DPH), na konci týždňa po 24,08 din/kg (22,30 bez DPH).

Aj na trhu s kukuricou je situácia podobná. Na Produkčnej burze sa predávala po 23,68 din/kg (21,92 din/kg bez DPH), čo je v porovnaní s jej cenou v poslednom týždni apríla o 2,40 % menej. Ľ. S.

P

Zábery z minuloročného poľnohospodárskeho veľtrhu

poljo2:0 5/14/2013 2:03 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestovanie horčice bielej a horčice čiernej (3) OCHRANA PORASTOV orasty horčice (bielej aj čiernej) v skorých fázach rastu a rozvoja sú slabým konkurentom burinám, ktoré môžu značne znížiť výnosy. Semeno niektorých burín sa len veľmi ťažko oddeľuje od semena horčice, čo môže spôsobiť obrovské problémy pri spracovaní, alebo značne znížiť trhovú hodnotu spracovaného semena. Dobrá ochrana pred burinami spočíva na kvalitnej predsejbovej príprave a plytkej sejbe, ktorá umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie.

Aby sme sa vyhli používaniu herbicídov, musíme klásť dôraz na preventívne opatrenia boja proti burinám (osevný postup, mechanický boj, sejba a pod.). Vynechanie hociktorého opatrenia negatívne vplýva na zníženie výnosov.

Horčica je citlivá na jednotlivé patogény húb a baktérií, najmä na nebezpečnú rakovinu koreňa (Olpidium brassiceae Wort., Pythium debaryanum Hesse), spálu (Peronospora brassiceae Guam), sivú hnilobu koreňa a čiernu hnilobu (Xanthomonas campestris Dow.). Najefektívnejším opatrením ochrany a prevencie pred chorobami je sledovanie histórie výskytu choroby, dodržiavanie osevného postupu a kontrola rastlín – nositeľov patogénov húb a baktérií na neobrábaných poliach a nepoľnohos-

P

priek tomu, že okrem dodržiavania osevného postupu neboli použité špeciálne opatrenia ochrany.

Veľké škody môžu spôsobiť insekty, preto je potrebná pravidelná kontrola porastov.

Larvy piliarky repkovej (srb. repičina osa) – Athalia colibri a blyskáčik repkový (srb. repičin sjajnik) – Meligethes aeneus sú insekty, ktoré môžu na porastoch horčice spôsobiť obrovské škody. Insektom najviac vyhovuje teplé a slnečné počasie, naopak chladné a daždivé počasie spomaľuje ich aktivitu.

Piliarka repková

Blyskáčik repkový

Pestovatelia horčice v južnom Banáte veľmi dobre vedia, že najväčšie nebezpečenstvo hrozí od piliarky repkovej, ktorej larvy pri veľkom výskyte už za niekoľko dní môžu spôsobiť holožery a zničiť celý porast.

Sú dlhé 1,5 cm, hlavu majú čiernu, telo bledožltej až zelenej farby. Larvy žerú listy, súkvetia a aj zelené šešule. V našich podmienkach sa potvrdilo, že napadnutie týmto insektom je nevyhnutné najmä v období kvitnutia. Proti tomuto škodcovi sa musia najčastejšie urobiť dva postreky, ktoré sa musia urobiť v správnom termíne. Foliárne sa používajú prípravky, ktoré sú na to určené. V poslednom čase sa čoraz častejšie robia pokusy späté s biorozložiteľnými prípravkami na báze aktívnych látok z určitých rastlinných druhov. Pred každým postrekom sa musia upozorniť včelári, ktorí musia svoje úle previezť na bezpečné miesto.

Horčica biela

podárskych pôdach, ako aj ošetrenie osiva pred sejbou. Medzi hostiteľov alebo ako zdroj infekcie rôznych chorôb patrí veľký počet širokolistých burín.

Horčicu na rovnakú parcelu sejeme po troch alebo viac rokoch. Zo skúseností väčšiny našich organických a konvenčných výrobcov vyplýva, že vo väčšine prípadov neboli zaznamenané väčšie ekonomické straty spôsobené najmä chorobami aj na-

24/II

ZBER, VÝNOSY A SKLADOVANIE V južnom Banáte sa biela a čierna horčica zberá obyčajne v druhej dekáde júla. So zberom začíname skôr, ako šupky úplne dozrú a steblo sa začne sušiť. Pri mechanizovanom zbere horčice kombajnom môže dôjsť k obrovským stratám najmä vtedy, ak je porast prezretý alebo veľmi suchý. Aby straty boli čo najnižšie, potrebné je znížiť rýchlosť mlátiaceho bubna a rozpoliť počet latiek s prstami. Kombajnom sa kosí hneď

zrána, pokým je ešte rosa a šupky elastické.

Po zbere sa semeno dosuší a prečistí.

Väčšina pestovateľov dbá na to, aby pri vysokých teplotách nezačali so zberom priskoro kvôli vysokému percentu vlhkosti, ale zase ani neskoro, keď je už porast úplne suchý. Kombajny musia byť nastavené tak, aby sa semeno čo najmenej poškodilo a výmlat bol dokonalý. Rýchlosť bubna počas dňa sa musí meniť v závislosti od obsahu vlhkosti v poraste.

Výnosy horčice bývajú variabilné najmä kvôli rozdielom medzi odrodami, použitej agrotechnike a klimatickým podmienkam.

V podmienkach južného Banátu v závislosti od spomenutých ukazovateľov výnosy varírujú okolo 1 000 kg/ha pri bielej horčici a 1 150 kg/ha pri čiernej horčici. Aby sme dopestovali čisté semeno, porasty horčice musia byť izolované najmenej 360 metrov.

Pozberové zvyšky horčice sú výborná ochrana pôdy pred eróziou. Pri priemernom výnose zrna 2 000 kg/ha získavame od 4 000 do 6 000 kg/ha suchých pozberových zvyškov, ktoré sa po zaoraní do pôdy menia na pôdny organický materiál.

Semeno horčice s obsahom vlhkosti do 9,5 % sa skladuje bezpečne. No z praxe vieme, že aj semeno s obsahom vlhkosti do 11 % sa dá bezpečne skladovať. Pri umelom dosúšaní je dôležité, aby teplota vzduchu nebola vyššia ako 60 °C. V niektorých prípadoch sa umelo dosúša iba vtedy, ak je vlhkosť semena po zbere vyššia ako 20 %.

Finálny produkt je svetložltej farby, bez vône a štipľavej chuti.

(Koniec) Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića Belehrad preklad: Ľ. Sýkorová 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 5/14/2013 2:03 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

K 22. MÁJU – MEDZINÁRODNÉMU DŇU BIODIVERZITY

Krása rozmanitosti, význam rôznorodosti cta k vlastnému prostrediu je i úctou k sebe je pre negatívny vplyv samým. Z trochu zjednodušeného názoru človeka a súčasnosti viac vyplýva, že príroda milovníkovi môže zname- ako 80 percent najohronať všetko, čo nevytvorili ľudia, kým kultúra, na- zenejších druhov rastlín opak, predstavuje všetky ľudské výtvory. Pohľad u nás, ktorým hrozí zmizna kvet, pole, vodnú plochu alebo hviezdne nutie, práve v pokrajine. nebo tak často vyvoláva u nás pocit domova, Už predtým viaceré razážitok spolupatričnosti, estetický dojem krá- stlinné a živočíšne druhy sy, ale aj závrat z nekonečna. Nie je práve prí- prestali existovať v druhej roda najsilnejším poznaním života, teda i pod- polovici 20. storočia. Z statou ľudského bytia? Čím viac si uvedomu- Pravidiel o vyhlásení a jeme prírodný svet, do ktorého nevyhnutne pa- ochrane prísne chránených tríme a ktorého sme neoddeliteľnou časťou, tým a chránených divokých drusme vlastne i ľudskejší. Lebo príroda pomáha hoch rastlín, živočíchov a pochopiť život a v tom je, so všetkým, čo ob- hríbov možno zistiť, že je sahuje i znamená, jedinečná. vo Vojvodine dnes (ohroAby takou i zostala, treba za každú cenu chrá- zených) 122 druhov vaniť jej biologickú diverzitu: ohrozené a iné skulárnych rastlín, 17 dru- Z bohatstva našich lesov druhy rastlín a zvierat, celé pásma, ich vodu, hov rýb, 14 druhov obojAPV, a z týchto je 35 druhov chránených. vzduch, pôdu. Je to i zmyJedným z hlavných ohrozujúcich činiteľov sel nadchádzajúceho 22. bola zmena štruktúry poľnohospodárskych mája, keď si pripomenierozlôh: len šírenie osídlení a infraštruktúry v drume Medzinárodný deň hej polovici minulého storočia spôsobilo zrebiodiverzity. Vedomé si dukovanie rozlôh lúk o 30 a pasienkov o 40 pertoho, že tradičné prístupy cent. Fragmentácia pôdy ako jeden z hlavk ochrane biodiverzity, zaných činiteľov limitujúcich biodiverzitu negaložené na izolovanej tívne vplývala na ekologické a evolučné procesy. ochrane území a druhov, Preto dnes rastie potreba po stupňovaní počuž nie sú dostatočne efektu a rozlôh chránených území. Vo Vojvodine je tívne, medzinárodné spojeden národný park (Frušká hora), sedem ramločenstvo už koncom 80sarských pásiem, trinásť špeciálnych rezervácií tych rokov začalo uvažoprírody, desať parkov prírody, deväťdesiatštyvať o globálnej zmluve, zari pomníkov prírody...To je ale len okolo šesť perstrešujúcej nielen ochranu cent celkových vojvodinských rozlôh. Keďže ide biodiverzity, ale súčasne i o oblasť vyznačujúcu sa veľmi silným vplyvom problematiku prístupu ku človeka, jasné je, že dominantné druhy pôgenetickým zdrojom, trva- V riekach je ešte stále hodne druhov rýb; na snímke sú tie najvodnej vegetácie nie sú zahrnuté územnou lo udržateľné využívanie častejšie ochranou v dostatočnej miere. V záujme dobiodiverzity, biotechnosiahnutia regionálnych lógie, ako i širšiu spoluprácu štátov v tom všetpotrieb, potrebné je mať kom. Následkom takého chápania a následného takú stratégiu valorizáprocesu prípravných rokovaní bol záverečný text cie a chránenia prírodDohovoru o biologickej diverzite, ktorý prijalo 101 ných statkov, ktorou by sa zúčastnených krajín 22. mája 1992 na osobitdo roku 2015 dosiahol nej konferencii v Nairobi. Dohovor termín bioeurópsky priemer, čiže logická diverzita definuje ako rôznorodosť to, aby chránené rozlohy všetkých živých organizmov vrátane ich suzaberali 10 percent rozchozemských, morských a ostatných vodných lôh celkových. ekosystémov a ekologických komplexov, ktoBez toho a celého radu rých sú súčasťou. Termín biologická diverzita oziných opatrení naša flóra načuje teda nielen rôznorodosť v rámci druhov a fauna ťažko dokážu zoa medzi druhmi, ale aj rozmanitosť (diverzitu) stať rozmanité aspoň toľekosystémov. ko, koľko sú dnes. ĽahosNapriek všetkým snahám o jej zachovanie, botajný vzťah k prírode ju hatá rozmanitosť života na našej planéte sa vydokáže rýchlo posunúť tráca(la) alarmujúcou rýchlosťou. Ak sa po- Niektoré z obojživelníkov do roly Titanicu, ktorým zrieme do vlastného dvora, zistíme – na základe štúdie Životné prostredie v APV, ktorú vydal živelníkov, 10 druhov plazov, 166 druhov vtáct- sa plavíme aj my. Známe je, koľko nebezpečných Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, sta- va, 35 druhov cicavcov... Z 98 druhov cicavcov, ľadovcov už teraz hrozí: jej i nám.

O. Filip vebníctvo a ochranu životného prostredia – že koľko ich je v Srbsku, viac ako 76 percent je v

Ú

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4_5:0 5/14/2013 2:04 PM Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jadrovín OBAĽOVAČ JABLČNÝ – CYDIA POMONELLA (Tortricidae, Lepidoptera) otýľ obaľovača jablčného je tmavosivej, hnedej farby, podobnej ako kôra jablone. V rozpätí krídel meria 14 – 22 mm. Predné krídla sú popolavosivé alebo fialovosivé s veľkým počtom tmavých priečnych čiarok. Na konci krídla sa nachádza „zrkadielko“ – charakteristická tmavá škvrna ohraničená medovo lesklým pásikom. Vajíčko je ploché, oválne, priezračné biele. Vyliahnutá larva je biela, neskôr bledo ružovkastá. Hlava je najprv svetlohnedá a v posledných dvoch instaroch hnedočierna. Odrastená larva meria 18 – 20 mm. Kukla je tmavohnedej farby a meria 9 – 10 mm.

Húsenica prezimuje v bielom kokóne v rôznych úkrytoch, najčastejšie v puklinách kôry na kmeňoch jabloní. Kuklenie prebieha na začiatku kvitnutia jabloní. Motýle sa začínajú objavovať začiatkom alebo v polovici mája, keď jablone už odkvitli. Motýle sú aktívne v noci pri teplote nad 15 °C. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na mladé plody alebo okolité listy alebo letorasty. Jedna samička prvej generácie nakladie okolo 20 vajíčok, kým druhej generácie okolo 80. Po šiestich až dvanástich dňoch v závislosti od teploty sa liahnu húsenice.

Vyliahnutá larva sa pohybuje a vyhľadáva vhodné miesto zavŕtať sa do jablka. Vyhovujú im miesta, kde sa dotýkajú dva plody. Húsenice sa najprv živia v povrchových vrstvách plodu a tesne pod pokožkou a len po prvom zvliekaní vyžierajú chodbu smerom k jadrovníku. V jednom plode je obyčajne len jedna húsenica, ale niekedy môžu byť aj dve – tri. Húsenica často opúšťa napadnutý plod a zavŕta sa do ďalšieho. Jej vývoj trvá približne štyri týždne, počas vývoja sa štyrikrát zvlieka. Dorastené húsenice opúšťajú plody a vyhľadávajú vhodné miesta na kuklenie. Najčastejšie sa kuklí v štrbinách kôry kmeňa jabloní. Ak sú kmene hladké, tak v pôde okolo kmeňov.

M

26/IV

Motýle druhej generácie sa objavujú začiatkom júla a často prichádza k prelínaniu náletu prvej a druhej generácie. Oplodnené samičky kladú vajíčka na už dozrievajúce plody. Vyliahnuté larvy sa

PRÍLOHA

vzdialených aspoň 100 metrov od miest liahnutia sa motýľov, ako sú záhrady, sklady ovocia a podobne. Významná je aj podpora prírodných nepriateľov, ktorých má tento škodca veľmi veľa, a to ozeleňovaním medzí a nepoužívaním širokospektrálnych insekticídov.

Na záhradkách efektívne je možné znížiť populačnú hustotu oba-

intenzívnom napadnutí sa musí aplikácia opakovať.

Z biologických prípravkov najviac sa využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktoré majú účinnosť 80 – 85 %, ale neničia prírodných nepriateľov.

Aplikácia týchto prípravkov je vo fáze vývoja vajíčka označeného ako fáza „červeného prstenca“ až „čiernej hlavičky“. V Európe sa využívajú prípravky na báze vírusu granulózy obaľovača jablčného. V poslednom čase tiež sa využíva veľmi úspešne metóda metenia samčekov pomocou feromónov.

PILIARKA JABLČNÁ – HOPLOCAMPA TESTUDINEA (Tenthredinidae, Hymenoptera)

Obaľovač jablčný

vžierajú do plodov. Vývoj húseníc tejto generácie trvá kratšie, lebo sú v tomto období vyššie teploty a už začiatkom augusta húsenice dospievajú a vytvárajú si kokóny, v ktorých prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Obaľovač jablčný je najvýznamnejší škodca jabloní nielen u nás, ale aj vo svete. Húsenice tohto druhu poškodzujú plody, vyhrýzajú do nich chodby, ktoré smerujú k jadru. Chodby sú plné čierneho trusu, a preto tento symptóm nazývame červivosť jabĺk.

Napadnuté jablko poznáme podľa vstupného otvoru larvy na plode, ktorý je vyplnený suchým, červenkastým trusom. Malé plody, napadnuté prvou generáciou škodcu, opadávajú. Plody napadnuté v lete druhou generáciou predčasne dozrievajú a opadávajú. Veľmi často napadnuté plody bývajú infikované hubou Monilia spp., ktorá sa pri uskladnení aj ďalej rozširuje. Trhová hodnota napadnutých plodov je veľmi znížená. Okrem na jabloniach škodí aj na hruškách, orechu a marhuliach.

OCHRANA Nepriama ochrana proti obaľovačovi spočíva v zakladaní sadov

ľovača pomocou chytacích pásov z vlnovitého papiera. Tieto pásy pripevňujeme na kmene jabloní pre prvú generáciu v máji a pre druhú v júli. Dospelé húsenice vyhľadávajú miesta na kuklenie, zaťahujú sa do vlnovitého papiera a ak načas strhneme tieto pásy (pre prvú generáciu v polovici júna a pre druhú po zbere jabĺk) a spálime ich, zničíme tak aj veľké množstvo húseníc. Ich populáciu môžeme znížiť aj zberom opadnutých jabĺk napadnutých 1. generáciou škodcu v júni.

Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Aj pri jednej, aj druhej metóde dôležitý je termín ochrany. Ten sa môže určiť na viac spôsobov, najviac sa využíva sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu a vývoju nakladených vajíčok obaľovača v sade. Na základe počtu a vývojovej fázy vajíčok sa môže precízne stanoviť termín aplikácie insekticídov z rôznych skupín.

Insekticídy regulátory rastu sa aplikujú na začiatku znášania vajíčok. Insekticídy zo skupiny pyretroidov v čase pred liahnutím húseníc a insekticídy zo skupiny organofosfátov a karbamátov, keď je vyliahnutých 1 – 3 % húseníc. Pri

Dĺžka tela dospelého jedinca je asi 6 – 7 mm. Hlava, hruď, nohy a spodná časť bruška je žltá. Horná strana bruška je čierna. Krídla sú priehľadné. Larva, pahúsenica dorastie do dĺžky 11 – 12 mm. Telo je žltkastej farby, hlava červenohnedá. Má 7 párov panôžok.

Prezimujú dospelé larvy v pôde, v hĺbke 5 – 15 cm. Na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu pred kvitnutím jabloní. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pokožky čiašok jabloňových kvetov. Larvy sa

Piliarka jablčná

liahnu asi o týždeň a vyhrýzajú v mladom plode povrchovú chodbu.

Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší plod vyhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Napadnuté plody opadávajú. Larvy koncom júna dospievajú, opúšťajú plod, zahrabujú sa do pôdy, kde spriadajú kokón, a tu prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Larvy piliarky jablčnej poškodzujú plody vyhrýzaním po-

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 5/14/2013 2:04 PM Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

vrchovej chodby, ktorá zarastá korkovým pletivom, a tak vzniká jazva. Larvy taktiež vyžierajú chodbu do plodu. Vnútro plodu je vyplnené trusom a pach plodov pripomína pach bzdôch.

Tento symptóm sa nazýva skorá červivosť jabĺk. Takto napadnuté plody opadávajú zo stromu. Je to jeden z významných škodcov najmä v intenzívnych sadoch.

OCHRANA Z preventívnych opatrení významné sú agrotechnické opatrenia: jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod stromami.

Tieto opatrenia redukujú počet lariev a kukiel v pôde. Zbieraním opadnutých jabĺk sa redukuje populácia škodcu pre nasledujúce vegetačné obdobie. Pestovanie odolných odrôd má význam aj v redukcii škodlivosti.

Najviac napádané sú skoré odrody.

Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Hodnota prahu škodlivosti je výskyt 10 a viac jedincov / lapák za dva dni pozorovania. Na základe počtu nakladených vajíčok prah škodlivosti je, ak sa prehliadkou v období od začiatku do konca opadávania korunných lupienkov zistia 2 vajíčka na 100 kvetných kalichoch alebo plodníkoch pri slabej násade plodov, alebo 4 a viac vajíčok pri vysokej násade plodov. Optimálny termín ochrany sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva vtedy, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí.

V ekologickej produkcii sa využíva prípravok na báze Quasia amara.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet

18. 5. 2013

20 /4543/

ZÁHRADA

mienok to trvá 10 až 14 dní. Hnojovica z hydinového trusu je veľmi silná, ostrá a pred použitím ju musíme zriediť v pomere 1 : 15 až 1 : 20.

Vhodnejšie je prihnojenie v kratších časových intervaloch a pri väčšom zriedení. Polievame tak, aby sme nezasiahli listy, tým predídeme ich popáleniu. ... Červené odrody šalátu, ktorých je pomerne málo, sú biologicky hodnotnejšie ako zelené. Červené listy obsahujú antokyánové farbivo, ktoré pomáha pri ochrane ľudského organizmu pred rakovinou, chorobami krvného obehu a srdca.

medzi zeleninou a kvetinami proti slimákom; mrkva medzi cibuľou proti kvetárke cibuľovej; chren na okraji zemiakov proti pásavke zemiakovej; saturejka medzi fazuľou proti voškám; levanduľa a kapucínka väčšia pri ružiach proti mravcom a voškám; kôpor medzi mrkvou proti vrtivke mrkvovej; ľubovník bodkovaný (kantarion) pri zemiakoch proti vírusovým chorobám zemiakov; nechtík lekársky pri zemiakoch a jahodách proti háďatkám atď. ...

Na ochranu proti slizniakom sa odporúča celý rad opatrení a prípravkov, od ochranných elektrických plôtikov, cez pasce, kladenie návnad, sypanie popola, sadzí, pilín, piesku a podobne. Niektoré sú dra-

...

Proti chorobám a škodcom zeleniny, zemiakov a okrasných rastlín priaznivo pôsobí napríklad: – pestovanie cibule a póru medzi hlúbovinami proti nádorovitosti hlúbovín; pór a kapusta medzi zelerom proti hrdzi zelerovej; kôpor, rajčiaky, šalvia, tymian, mäta pieporná, zeler, palina pravá a pór medzi hlúbovinami proti skočkám; horčica a aksamietnica (ľud. malá ruža) okolo rajčiakov, zemiakov a ruží proti háďatkám; aksamietnica medzi cesnakom proti háďatku zhubnému na cesnaku; horčica, šalvia a tymian

hé, iné pri nevhodnom použití, napríklad priveľa popola, pilín môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pôdy. Pri ochrane na prvom mieste by malo byť využitie prírodných prostriedkov a odstrániť všetky možnosti úkrytu slizniakov v blízkosti hriadok, ako sú vlhké miesta, komposty, vysoké porasty tráv. Treba podporiť prirodzených nepriateľov – ježe, vtáky, ropuchy,... Na okrajoch hriadok i priamo na hriadkach treba pestovať rastliny, ktoré ich svojou vôňou odpudzujú, ako kapucínky, levanduľa, šalvia, tymian, yzop, cesnak. Ľ. S.

Ochrana bez chémie R

ajčiakom, rovnako ako mnohým iným zeleninám, vyhovuje závlaha ku koreňom, bez zmáčania listov. Takúto závlahu zabezpečia hlinené črepníky zapustené do pôdy pri rastline, cez ktoré presakuje voda ku koreňom. Črepníky umiestňujeme ku rastlinám najlepšie pri výsadbe, neskôr by sme poškodili korene. ...

Chren chráni pred moníliou, ktorá najmä v máji a júni napáda višne a iné ovocné druhy. Dôsledné odstraňovanie chorých letorastov až po zdravé drevo zabraňuje šíreniu choroby. Dodatočný postrek extraktom z chrenu pomáha proti ďalšiemu šíreniu infekcie.

Príprava postreku: Mladé listy nadrobno pokrájané, alebo najemno postrúhaný koreň vo vhodnej nádobe zalejeme vriacou vodou (1 liter vody na 500 gramov listov). Nádobu zakryjeme a necháme 20 minút vylúhovať pri občasnom premiešaní. Roztok prefiltrujeme a neriedený použijeme na postrek.

Pri opakovanom ochorení stromov na moníliu je vhodný preventívny postrek už v čase kvitnutia. ...

Hydinový a holubí trus je výborným hnojivom. Väčšinou sa pridáva do kompostu, ale v lete ho môžeme použiť na prípravu hnojovice, do ktorej prechádzajú látky podporujúce rast rastlín.

Hnojovicu pripravujeme vo veľkej nádobe (sud, vedro), do ktorej dáme tretinu trusu a dve tretiny vody.

Odporúča sa najskôr zaliať trus menším množstvom horúcej vody, a potom doplniť studenú. Na vyzrievanie hnojovice je potrebný prístup vzduchu (kyslíka), preto treba tekutinu v nádobe každý deň dobre premiešať. Táto tekutina je hotová, keď prestanú na povrch hladiny vystupovať bublinky. Podľa pod-

HLAS ĽUDU

V/27

poljo6:0 5/14/2013 2:04 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY AKTUÁLNA OCHRANA

Škodcovia višní a čerešní VRTIVKA ČEREŠŇOVÁ – RHAGOLETIS CERASI (Tephritidae, Diptera) Vrtivka čerešňová je muška 4 mm dlhá, telo má lesklé, čierne. Hlava je žltá s krátkymi žltočervenými tykadlami. Krídla sú priehľadné so 4 čiernymi pásikmi. Larva je beznohá, bezhlavá, bielej farby a dorastie do dĺžky 6 mm. Prezimuje v štádiu kukly v pôde, kde strávi 9 mesiacov. Liahnutie dospelcov prebieha v máji a júni.

Pohlavne dospievajú za 8 – 15 dní a po oplodnení samičky kladú vajíčka do plodov, často zelených alebo žltnú- Vrtivka čerešňová cich. Spravidla do jedného plodu nakladie jedno vajíčko. Vajíčka kladú asi pol doštičky sú vyrobené z plastu. Zvinieme ich milimetra pod pokožku a najčastejšie v blíz- podľa návodu výrobcu lepivou stranou kosti stonky. Larvy žijú v plodoch do do- von a lapáky rozvešáme po obvode koruspelosti asi tri týždne. Plody opúšťajú a kuk- ny stromu od juhu, východu a západu. lia sa plytko v pôde. Kukly ostávajú v pôde Nevešiame ich na severnú stranu. Treba dbať, aby sa na dosku nenalepili listy čev diapauze až do budúcej jari. rešní. Vyvesujeme ich v prvej dekáde mája, v období zmäknutia čerešní, keď čerešne zaŠKODLIVOSŤ Larvy vrtivky čerešňovej zapríčiňujú tzv. čínajú žltnúť. Lapáky vymieňame za nové „červivosť“ čerešní. Larvy vyhrýzajú chod- vtedy, ak sú silne pokryté hmyzom. Na bu smerom ku kôstke a vyžierajú dužinu. strom umiestPlody na mieste napadnutia mäknú, hned- ňujeme v prenú a zahnívajú. Je to najvýznamnejší škod- počte na kažca čerešní. Často bývajú napadnuté takmer dý meter vývšetky plody. Napáda najkvalitnejšie od- šky stromu rody, sladké a tmavo sfarbené. Viac napá- dva lapáky. da stredne skoré a neskoré odrody. Napá- V sadoch sa da aj višne, najmä tie, ktoré obsahujú me- musí robiť chemická ochranej kyselín. na. Potrebu chemického OCHRANA Preventívna ochrana proti tomuto škodcovi zásahu proti pozostáva v správnom a načas vykonanom tomuto škodzbere čerešní, skôr ako sa larvy zakuklia. Kul- covi môžeme tivácia pôdy pod stromami tiež znižuje určiť na záklapopulačnú hustotu škodcu. Zakladaním de denného sadov na vyšších polohách od 350 m sa mu náletu imág dá úspešne vyhnúť. Na záhradách sa osa- (múch) na už melé stromy alebo niekoľko stromov dajú s p o m í n a n é Vrtivka americká úspešne ochrániť použitím sférických žltých sférické lepolepových dosiek. Žiarivá žltá farba týchto vé doštičky. Hodnota prahu škodlivosti je lapačov láka imága vrtivky čerešňovej. Ke- 0,5 jedinca / lapák pri slabej násade plodov, ďže vrtivky nalietavajú na lapáky predo- 1 jedinec / lapák pri strednej a 1,5 jedinca všetkým zo spodnej strany, pred vyvesením / lapák pri vysokej násade plodov. Početstočíme lapáky do tvaru valca. Odchytom nosť môžeme zistiť aj na základe počtu naimága vrtivky čerešňovej ešte pred nakla- kladených vajíčok na plodoch. Odoberá sa dením vajíčok do plodov višní a čerešní vý- 100 plodov idúc po uhlopriečke sadu. Prah razne môžeme znížiť červivosť plodov. škodlivosti je 1 % napadnutých plodov. Účinnosť lapačov je dobrá na osamelých Dôležité je zistiť správny termín ochrany. stromoch. Ak je viac stromov na záhrade, Rozpracovaných je niekoľko spôsobov stamusia byť tieto dosky vyvesené na všetkých novenia termínu aplikácie. Ošetrenie prostromoch (aj v susedovej záhrade). Lepové ti imágam sa môže vykonať na základe ich

28/VI

PRÍLOHA náletu na už spomínané sférické lepové doštičky alebo na základe výletu imág v signalizačných klietkach. Ošetrenie sa vykonáva v čase zvýšeného náletu imág – 7 až 8 dní od stanovenia začiatku náletu imág na lapače. Počítajú sa iba dni s maximálnou dennou teplotou nad 17 °C. Ošetrenie proti vajíčkam a larvám sa signalizuje v dobe maximálneho kladenia vajíčok alebo na začiatku liahnutia lariev, a to je 14 až 17 dní po začiatku náletu imág. Do úvahy sa berú len dni s maximálnou dennou teplotou vyššou nad 17 °C. Používajú sa registrované prípravky. V ekologickom poľnohospodárstve v Európe je povolený biologický prípravok na báze azadirachtinu, tiež prípravky na báze huby Beauveria bassiana a používa sa aj mechanická ochrana. Pôda v sade sa prekrýva hustou sieťou, ktorá bráni muchám na jar vyletieť z pôdy a naklásť vajíčka alebo sa ovocný sad prekrýva hustou sieťou, ktorá bráni nalietavať muchám do sadu a naklásť vajíčka.

VRTIVKA AMERICKÁ– RHAGOLETIS CINGULATA (Tephritidae, Diptera) Mucha Rhagoletis cingulata je pôvodom zo Severnej Ameriky. Do Európy (do Švajčiarska) bola zavlečená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 2002 bola zistená v Nemecku a Maďarsku a v roku 2007 v Rakúsku. Populačná hustota tohto druhu zatiaľ nie je na úrovni vrtivky čerešňovej. Je možné, že sa vyskytuje vo väčšine ovocných sadov krajín strednej Európy. Na Slovensku zatiaľ nebol potvrdený jej výskyt. Tento druh je na zozname karanténnych škodcov Európskej únie.

Imága sú morfologicky veľmi podobné imágam vrtivky čerešňovej, rozlišujú sa len podľa kresby na krídlach. Škodlivosť tejto muchy je identická škodlivosti vrtivky čerešňovej. Vývojový cyklus je tiež veľmi podobný, líši sa len dobou náletu. Vrtivka americká začína s náletom o niekoľko dní neskoršie ako vrtivka čerešňová, a jej nálet trvá dlhšie, až do polovice augusta. Preto napáda aj neskoré odrody čerešní a tiež značne komplikuje ochranu.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 5/14/2013 2:04 PM Page 5

PRÍLOHA

POľNOhOSPODáRSKE ROZhľADY

ZDRAVIE A MY

Bojíte sa pôrodu? rekonajte strach, bolesť bude menšia. Pôrod je málokedy úplne podľa predstáv rodiacej ženy. Pritom to môže byť naozaj zážitok. Nie hrozný, ale najkrajší v živote. Ako to dosiahnuť?

P

STRAch Má KAžDá žENA Neexistuje pôrod bez istého pocitu strachu či úzkosti, je to však najmä strach z neznáma, preto je dôležité, čo s ním urobíme. Ak strach nie je spracovaný, aj bolesť je väčšia, stiahne sa nám jemné svalstvo, telo nespolupracuje, žena sa napríklad prestane otvárať a pôrod je komplikovanejší. Každá žena má prah bolesti inde. Sú také, ktoré by bez analgézie, čiže zmiernenia vnímania bolesti, vôbec neporodili. Istý druh bolesti je však prítomný vždy.

BOjíTE SA? UľAhčITE SI TO! Súčasná medicína ponúka niekoľko spôsobov, ako uľahčiť žene pôrod.

1. Epidurálna analgézia • odstraňuje bolesť • uľahčuje priebeh prvej pôrodnej doby • znižuje napätie a zlepšuje spoluprácu pacientky • uvoľňuje svalstvo a uľahčuje otváranie krčka maternice Zásadne nevhodná je v prípade, ak má pacientka nález na krčku či množstvo trombocytov. Skolióza a obezita tiež môžu ovplyvniť úspešnosť podania epidurálky.

2. Cisársky rez

• je veľkým zásahom do organizmu, ide o veľkú brušnú operáciu • samotný priebeh cisárskeho rezu je pre pacientku nebolestivý (dostáva anestéziu) • priebeh šestonedelia je pre čerstvú rodičku o dosť ťažší Ťažšie je aj uzdravovanie. Mamička vstáva 24 hodín po cisárskom reze, hrozia komplikácie operačnej rany, zrasty, ako aj možné komplikácie v ďalšej tehotnosti.

3. Pôrody do vody • voda zlepšuje otváranie, pôrod je elastickejší, bolesť sa znáša lepšie

• vhodný pre rodičky, ktoré mali bezproblémovú tehotnosť • neonatológovia (odborníci na novorodencov) sú však zásadne proti, hrozí totiž veľké riziko infekcie dieťaťa. Pôrody do vody nemajú ani logiku.

4. Pôrody doma • ide o prirodzené prostredie, ktoré lepšie pôsobí na psychiku rodičky • pôrodníci aj detskí lekári sú zásadne proti, pretože v prípade komplikácií nedokážu rýchlo a včas zasiahnuť.

Ide o sekundy! Môže byť ohrozený život až dvoch ľudí, matky aj dieťaťa.

5. Pôrodnícky gél – posledná novinka • uľahčuje pôrod tým, že znižuje trenie medzi pošvou a bábätkom • zlepšuje elasticitu hrádze, pôrod sa môže uskutočniť bez nástrihu hrádze • skracuje čas pôrodu • zmenšuje počet zápalov pošvy • je bezpečný pre rodičku aj pre dieťa je vhodný pre pacientky s opakovanými zápalmi pošvy, s úzkou pošvou, s pevným panvovým dnom, s väčším plodom, pri predčasných pôrodoch, pri pôrode plodov s rastovou retardáciou.

ABSOlVUjTE PRED PôRODOM • Každá mamička by mala prejsť pred pôrodom kvalitnou prípravou. Naučí sa, čo má robiť, ako sa uvoľniť, dýchať, ako tlačiť. je jednoducho pripravená na ten krásny a ťažký okamih svojho života.

• Ideálne je začať predpôrodnú prípravu asi od 5 mesiaca. O príprave na pôrod sa ženy dozvedia od svojich gynekológov alebo aj na internete.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (92)

Sejba, sadenie a udržiavanie kultúry ielen pri príprave a hnojení pôdy, ale aj pri sejbe je priam nutne potrebné rešpektovať isté zásady a návody. Pre sadenie a sejbu liečivých rastlín v zásade platí, že jednoročné rastliny sa vysievajú na jar priamo na pole, do záhrad a podobne a iba výnimočne predpestovávajú, a to najmä tie, ktoré sú citlivé na mráz.

Dvojročné rastliny sa taktiež zväčša vysievajú, niektoré už v jeseni, aby sa do zimy zakorenili. Trváce rastliny sa rozmnožujú semenami alebo vegetatívne na jar alebo v jeseni podľa toho, čo je výhodnejšie.

Semená sa vysievajú najprv do debničiek alebo parenísk (teplých hriadok) ako priesada s eventuálnym prepichovaním od jari do

N

18. 5. 2013

20 /4543/

leta, alebo sa sejú na záhony. Rastlinky treba presádzať, keď sú už dobre vyvinuté, pri citlivejších, keď už nehrozia neskoré jarné mrazy, na vopred pripravený pozemok. Presadené rastlinky je potrebné spočiatku zatieňovať pred slnkom a častejšie zalievať.

Trváce rastliny sa vysievajú alebo sadia priamo na mieste a po čase (po 5 – 6 rokoch) sa zvyčajne kultúra prenáša, prípadne sa niektoré rastliny omladia tak, že sa na jar zrezávajú takmer pri zemi (kvôli lepšej úrode, najmä listov).

Ak sa pestujú jednoročné rastliny pre listy, niektoré možno vysievať v dvojtýždenných alebo trojtýždenných intervaloch. Potom sa budú zbierať po celé vegetačné obdobie, t. j. keď sa ukončí zber z

hlAS ľUDU

posledného výsevu, môže sa začať so zberom z prvého výsevu a ďalších.

Udržiavanie kultúry v prvom rade znamená očistiť ju od buriny, ktorá okrem iného odoberá z pôdy živiny a je ohniskom chorôb a škodcov na pestovaných rastlinách. Pestovanej kultúre treba zabezpečiť stály prívod vzduchu a vlahy, aby sa korene mohli v pôde dobre rozrásť a čerpať z nej potrebné živiny. Ide teda o to, aby sa rastlina čo najlepšie vyvíjala a poskytla vysokú a kvalitnú úrodu.

Dosahuje sa to najprv okopávaním (plečkovaním, teda kyprením pôdy) a pletím najmä dovtedy, kým porast sám nezakryje plochu, ďalej zavlažovaním (po-

lievaním), prihnojovaním, pretŕhaním, čiže jednotením, pri ktorom sa odstraňujú slabšie jedince, aby rastliny mali priestor na vývoj atď. Rastliny sa polievajú rovnomerne, najmä keď rastú, ako aj vždy po presadení a po každom zbere, keď treba pôdu aj vyplieť a okopať. Nadbytok vody však rastlinám neprospieva.

Staré (zdrevnatené, zoschnuté) nadzemné časti rastlín sa musia pozorne odlámať alebo zostrihať, najmä na jar. Pred zimou a mrazmi sa citlivejšie rastliny zakrývajú slamou, lístím alebo zahŕňajú hlinou, aby táto chránila korene pred zamrznutím. Najmä však treba dbať na to, aby posledný zber nebol príliš neskoro, z toho dôvodu, aby rastlina mala čas ešte pred zimou trocha narásť.

(V budúcom čísle: Spôsoby chránenia) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 5/14/2013 2:05 PM Page 8

PoĽNohosPoDáRsKe RoZhĽaDY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Arašidová torta Suroviny: Na cesto: 9 bielkov, 250 g cukru, 300 g opečených mletých neslaných arašidov (kikiriki), 4 lyžice múky, 4 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 6 dl mlieka, 9 žĺtkov, 8 lyžíc múky, 200 g cukru, 250 g margarínu; Na ozdobenie: 250 g šľahačky, 2,5 dl minerálnej vody.

Takto sa to vydarí: Cesto: Bielky vyšľaháme na tuhý sneh a pridávame cukor. Potom pridáme múku, kakao, mleté arašidy a kypriaci

Kávová pita Suroviny: Na cestá: 4 lyžice cukru, 2 šáločky uvarenej kávy (spolu 2 dl), 150 g masti, 1 vajce, 150 g cukru, 1 lyžička sódy bikarbóny, 800 g múky; Na plnku: ½ l mlieka, 5 lyžíc múky, 200 g cukru, 200 g margarínu alebo masla.

Takto sa to vydarí: Kôry: Upálime 4 lyžice cukru, pridáme uvarenú kávu. Varíme na tichom ohni, kým sa cukor neroztopí. Dáme vychladnúť a dovtedy vymiešame dopenista masť. Pridávame radom všetky ostatné suro-

prášok. Dobre zjednotíme a vylejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu. Pečieme 20 minút na 170 ºC. Upečenú piškótu rozrežeme na tri pásy.

Plnka: Žĺtky vyšľaháme s cukrom, a potom pridáme múku. Zavaríme do vriaceho mlieka.

Keď krém vychladne, pridáme vyšľahaný margarín. Šľahačku vyšľaháme s minerálkou. Na každé cesto natierame plnku a navrch i šľahačku. Šľahačkou tortu aj vyzdobíme a môžeme to urobiť aj mletými arašidmi a nastrúhanou čokoládou. viny. Zamiesime a rozdelíme cesto na štyri časti. Rozvaľkáme a pečieme na prevrátenom plechu orientačne 10 minút na 170 ºC; upečieme 4 cestá.

Plnka: Do trochu mlieka rozmiešame múku a zvyšné mlieko s cukrom dáme prevrieť. Do vriaceho zavaríme múku rozmiešanú s trochu mlieka. Keď krém nadobudne želanú hustotu, zložíme zo sporáka. Do vychladnutého pridáme vyšľahaný margarín a dobre zjednotíme. Plnku rozdelíme na štyri časti a natierame upečené cestá. Potrieme aj vrch. Podávame na druhý deň po upečení. praní nezapríčiňujú gombíky alebo zipsy na oblečení, ktoré sa práve perie, je práčka pravdepodobne preplnená, čiže bubon nie je v rovnováhe. Železným pravidlom je: práčku napĺňajte iba potiaľ, aby sa tam ešte vždy zmestila dlaň.

Keď PRáčKa NePoslúCha

Opravte si ju bez odborníka!

D

robné problémy s práčkou dokážete vyriešiť aj sama.

Poradíme vám, čo robiť v prípade, ak neodčerpáva vodu, nepríjemne páchne alebo vydáva čudné zvuky.

PRíliŠ NaDsKaKUje stáva sa to najmä pri žmýkaní. ak máte novú práčku, najprv sa skúste pozrieť, či bola odstránená prepravná poistka (podľa návodu na používanie). V inom prípade to môže spôsobovať aj nerovný povrch, preto radšej pod práčku podložte gumovú podložku.

a nádobku na prášok nechávajte vždy otvorené.

NePRíjemNe PáChNe Zápach spôsobujú nečistoty zachytené v práčke. Dnes sa totiž už často perie len pri nízkych teplotách. Preto prístroj tak raz za tri mesiace dajte prať naprázdno bez bielizne pri 95 stupňoch a do stredného priečinka na prášok pridajte pol litra jablčného octu. Tak sa nepríjemného zápachu efektívne zbavíte. ak práve neperiete, dvierka

NeoDčeRPáVa VoDU možno je za tým upchatý uzáver, hadica (môže byť niekde pricviknutá alebo ohnutá) alebo upchaté odtokové sitko. Na jeho prečistenie odpojte práčku z elektriny, pripravte si lavór na zachytenie vody a otvorte dvierka uzáveru, ktorým vedie hadica. Nechajte odtiecť zachytenú vodu, odstráňte sitko a očistite ho kefkou pod tečúcou vodou.

30/VIII

VYTeKá Z Nej VoDa ak vyteká z práčky mydlová voda, dôvodom môžu byť uvoľnené prípojky. Nachádzajú sa na zadnej stene práčky. často stačí hadicu riadne upevniť alebo dotiahnuť skrutky prítokovej hadice. ak netesní nádobka na prášok, na vine sú hrudky z prášku – odstráňte ich rukou, a potom nádobku vypláchnite vriacou vodou.

NeRoBí VôBeC Nič skontrolujte, či je práčka zapojená v elektrine a či poistka na dverách naozaj funguje. Nefunkčnosť práčky však môže spôsobiť aj zastavenie vody. ak voda v odtokovej hadici začne tiecť späť, práčka sa vypne. Preto skúste práčku nakloniť na bok, aby voda mohla opäť začať odtekať.

VYDáVa čUDNé ZVUKY ak neobvyklé hlasné zvuky pri 18. 5. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 344 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

20 /4543/

hlas ĽUDU

k u Lt Ú r a

NAŠA TÉMA

Naši maturanti E

šte jedna generácia ôsmakov, ale i žiakov záverečných ročníkov stredných škôl vykročí na nový úsek svojej cesty. Malých maturantov ako i mno-

hých skončených stredoškolákov čaká ďalší stupeň školenia, avšak niektorí si začnú hľadať zamestnanie. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodli, bude to nový, iný spôsob života. V príspevkoch v rámci Našej témy sme zmapovali situáciu príznačnú pre našich maturantov na pe-

trovskom gymnáziu, ako aj v základných školách v Pazove, Jánošíku, Padine a Kulpíne. Sú tu aj ďalšie príspevky, ktoré iste zaujmú pozornosť nielen maturantov.

E. Š.

maturanti petrovského gymnázia

V štúdiu budú pokračovať zväčša na Slovensku S otázkou, aký je počet maturantov gymnázia Jána kollára so žiackym domovom v Báčskom petrovci, a čo ich čaká v nastávajúcom období, sme

Jaroslava Slavková

Branislav Makan

zaklopali na dvere riaditeľa paľa Beličku, ktorý zmapoval stav keď ide o túto stredoškolskú ustanovizeň. podľa aktuálnych údajov v tomto školskom roku v petrovci sa školí 336 žiakov. z tohto počtu maturantov je 76. zoradení sú do troch tried, dve triedy sú so slovenskou vyučovacou rečou a v jednej sa vyučuje po srbsky. v slovenských triedach je 59 žiakov. maturanti budú mať vyučovanie do 22. mája, potom majú pár dní voľno. v tom období si prihlasujú prijímacie skúšky, ktoré budú skladať z materinského jazyka, matematiky alebo cudzieho jazyka. nakoniec nasleduje obhajoba domácich maturitných prác. všetko by mali ukončiť do 7. júna a následne 13. júna im slávnostne udelia maturitné diplomy a vysvedčenia. na sobotu 1. júna si stanovili predmaturitný večierok. riaditeľ Belička nám prezradil i to, že podľa údajov pri treťom klasifikačnom období z týchto 76 maturantov 25 by museli ísť na opravnú skúšku. ale sú aj jed18. 5. 2013

20 /4543/

notlivci, ktorí majú viac ako tri negatívne známky, takže by museli opakovať triedu. teraz majú šancu trochu si opraviť známky a zlepšiť prospech. z celkového

Nataša Rybárová

počtu tohtoročných maturantov viac ako polovica je z Báčskopetrovskej obce a ostatní sú zo vzdialenejších osád. medzi najpočetnejšími sú pivničania, kysáčania a selenčania. Dúfajú, že novinkou od tohto školského roku budú odmeny pre 10 najlepších žiakov školy, a na to chystajú registrovať nadáciu zahraničného dobrodinca. na gymnáziu vykonali predbežnú anketu o ďalších plánoch terajších 59 maturantov v slovenských triedach a výsledky napovedajú, že až 35 sa chystajú ďalej školiť na slovensku. zaklopali sme aj na dvere učební a vyzvali sme niekoľkých maturantov, aby nám povedali, kde plánujú pokračovať v školení a čo im z gymnázia zostane natrvalo v pamäti.

Jaroslava Slavková, maturantka 4. a: – plánujem ísť na slovensko do Bratislavy, na univerzitu komenského, a tam študovať fyziku. mám v pláne najprv 3 roky študovať fyziku, a potom magisterské štúdium ukončiť na meteorológii. z gym-

hLas ĽuDu

názia si budem pamätať na kamarátenie a na to, čo sme sa tu naučili.

Branislav Makan, maturant 4. a: – aj ja sa chystám na slo-

Alexandra Kulíková

vensko, plánujem študovať matematiku v Bratislave, na Fakulte informatiky na slovenskej technickej univerzite. Škola mi utkvie v pamäti podľa spoločne strávených chvíľ so spolužiakmi. matematika ma oslovila, ako i spôsob, akým profesor podával učivo, tiež aj informatika, a azda preto som sa takto rozhodol.

Nataša Rybárová, maturantka 4. b: – v školení chcem pokračovať na Filozofickej fakulte univerzity komenského v Bratislave. výber padol na kombináciu anglického jazyka a slovenčiny, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo. na gymnáziu okrem toho, že som upevnila staré priateľstvá, nadviazala som aj mnoho nových priateľstiev. veľa toho som sa naučila aj napriek tomu, že sa mi to neraz nechcelo. verím, že to raz využijem v živote.

Alexandra Kulíková, maturantka 4. b: – Dúfam, že ma cesta zavedie do nitry, na poľnohospodársku univerzitu, a seba vidím na odbore biotechnológie. v škole som získala mnoho

nových priateľov a nadviazala som veľa kontaktov. mojimi najobľúbenejšími predmetmi sú biológia, chémia a matematika.

Miluška Diňová, maturantka

Miluška Diňová

4. b: – v školení by som chcela pokračovať buď na ekonomickej univerzite v Bratislave alebo na poľnohospodárskej univerzite v nitre. Celkom som sa ešte nerozhodla, uvidím to po prijímacích skúškach. prihlášky som zaslala na študijné odbory financie bankovníctva, investovanie a ekonomika podniku. na gymnáziu som sa tešila mnohým spolužiakom a dobrým kamarátom nielen z petrovca, ale i z ostatných osád. páčilo sa mi spoznávať ich odlišnosti v nárečí. xxx zrejme sú aj maturanti, ktorí si prajú pokračovať v štúdiu v srbsku. avšak šance, aby získali štipendium, sú veľmi malé. k tomu samostatnejší život a možnosť lepšieho profesionálneho uplatnenia sa po ukončení školenia sú azda najzávažnejšie dôvody, prečo si mladí ľudia vyberajú študovať na slovensku.

J. Čiep

31

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

Ako psychologička uviedla, táto generácia žiakov má reálne želania, a to čím rýchlejšie prísť po zamestnanie. Pazovskí ôsmaci sa najviac zaujímajú o elektrotechnické

bude mať príležitosť pozrieť si konkrétne praktické učenie pre niektoré povolania. Napr. do inđijskej Technickej školy sa chystajú odcestovať vlakom a bude to pre nich aj svojrázny minivýlet. staropazovskej Základ„Na začiatok júna naši nej škole hrdinu Janka malí maturanti chystaČmelíka je v školskom roku jú tradičný rozlúčkový 2012/2013 zapísaných 304 program v divadelnej žiakov. Malých maturantov sále, po ktorom ich očaje 40 a rozvrhnutí sú do káva žúr v škole. Podvoch tried. Počas roka s tom 17. a 18. júna sklatriednymi profesorkami Stadajú záverečné skúšky nislavou Nikovićovou a Oliz matematiky a slovenverou Miletićovou-Panovičiny,“ pripomenula A. ćovou realizovali početné Sklabinská. dielne v rámci uplatnenia noV školskom roku vého GIZ programu Profesij2012/2013 pazovskí ná orientácia – rozhodnutie o malí maturanti boli veľškole a povolaní. Na týchto mi chtiví a úspešní na dielňach a tiež na niekoľkých početných obecných a hodinách informatiky, slooblastných súťažiach. venčiny a výtvarnej kultúry Zapojení boli do divapazovskí žiaci úspešne abdelnej odbočky, školsolvovali päť krokov, čiže päť Pazovskí malí maturanti s triednymi profesorkami a psychologičkou školy ského chóru a orchestfáz uvedeného programu: spoznávanie seba, informácie o li, o ktoré stredné školy malí matu- smery, všetky profily zdravotníckych ra, do niektorých programových fopovolaniach, reálne stretnutia so za- ranti prejavujú záujem. „Aby naši a ekonomických škôl a veľký zá- riem tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Na záver rozhovoru mestnaniami, možnosti školenia a žiaci čím lepšie spoznali určité po- ujem je aj o kuchárske smery. volania, ich špecifickosti, potrebný S cieľom, aby sa najstarší žiaci psychologička prízvukovala, že s konkrétne rozhodnutie.

Psychologička školy Anna Skla- stupeň vzdelania, mali sme nie- školy správne rozhodli, v tejto vý- touto dobrou generáciou ôsmakov binská tiež intenzívne pracuje s koľko akcií a navštívili sme niekto- chovno-vzdelávacej ustanovizni a ich rodičov učitelia a kolektív ôsmakmi, aby čím úspešnejšie zlo- ré ustanovizne a inštitúcie v meste,“ realizovali aj prezentácie počet- školy nadviazali peknú spoluprácu. žili záverečné skúšky a správne sa povedala spolubesedníčka a do- ných stredných škôl tak zo Slo- Práve v piatok 10. mája, keď sme rozhodli o svojom budúcom po- dala, že ich ôsmaci boli v Národnej venska, ako i z našej krajiny (z Báč- pobudli v škole, pazovskí ôsmaci sa volaní. Podľa jej slov v uplynulom službe zamestnávania, v banke, u skeho Petrovca, Inđije, samozrejme, vo svojej škole zúčastnili na obecobdobí sa najviac venovali práve pazovského podnikateľa – auto- zo Starej Pazovy atď.). V blízkej bu- nej súťaži z prvej pomoci. I tentoraz tretej fáze projektu – reálnym stret- elektrikára Štefana Klátika, v Dome dúcnosti 40 malých maturantov dosiahli skvelé výsledky. tejto slovenskej základnej školy A. Lešťanová nutiam. Po vykonanej ankete zisti- zdravia, v obchodoch...

STARÁ PAZOVA

Majú reálne želania V

LETMO

Prvá veľká skúška A

už je to zase tu: májové dni lásky a dôležitého životného míľnika. Veľká maturita ako veľká skúška z dospelosti. Chvíle prvého vážneho rozhodovania o vlastnom osude. Samozrejme vtedy, keď už bude po testoch, ústnych a písomných skúškach, zabezpečení tých najkrajších šiat alebo obleku, prípadne inej nevšednej odevnej kombinácie, po večierku, plese, rozlúčke na nezabudnutie. Zbohom, stredoškolská láska, vitaj, život.

A keďže je už v povahe človeka náhliť sa v ústrety novému, i keď je to častejšie aj horšie než to, čo bolo, netreba sa diviť žiadnym mladíckym rozhodnutiam.

Napríklad, hodiť aj v ére rastúcej nezamestnanosti všetky problémy, vrátane úvah o ďalšom vzdelávaní, za hlavu a sústreďovať sa na záľuby a veci iné. Zdôvodnení je aspoň pol tucta. Niekto si chce začať zarábať, bárs na roli či s murármi, iný sa chce čo najskôr osamostatniť, tretieho študovať nebaví, štvrtý by rád cestoval, piaty si praje oddýchnuť, šiesty sa teší tým, že sa začne školiť neskoršie, siedmy si myslí, že na to nemá…

32

Tým, čiže väčšine, ktorá maturitu pochopila ako prvý významný krok k nástupu na štúdiá a prípadnej, sľubne sa rozbiehajúcej kariére, sa tiež problémy len začínajú črtať: od prijatia a zápisu na vysokú, cez jej úspešné zdo- Len v máji... lanie, ktoré nezaručuje automaticky i uplatnenie. Veď vieme, kde sme, ako žijeme, čo môžeme a nemôžeme.

Práca rodičov je v tom všetkom neveľkým vzorom. Nečudo. Podľa jedného štatistického prieskumu až traja z piatich anketovaných chcú robiť čosi iné ako ich rodičia. Pätnásť percent ani nevie, čo by to malo byť, robiť to, čo otec, si praje len necelých osem, to, čo matka, iba čosi nad tri percentá opýtaných.

No, aj to je voľba, osud a život. Rovnako tak ako k nim patria nielen maturity, ale i maturitné stretnutia po čoraz rýchlejšie plynúcich desaťročiach, na ktorých sa navzájom tešíme, že sme predsa toľko nezostarli, že ani nie sme na tom tak zle ako ozaj sme, akosi úmyselne si neveľmi všímajúc, že nás predsa ubúda. Náladu si však tým netreba už dnes kaziť.

Maturita je predsa len jedna: májová, krásna, nádejná. A s tým, čo príde potom, si netreba vopred lámať hlavu.

Bude dosť času a príležitosti na to.

Lebo vždy nejako bude, tak či inak. Teraz treba žiť. Plnými dúškami.

O. Filip 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA MEDZI TOHTOROČNÝMI ÔSMAKMI

Prevláda záujem o cestovanie V

školskom roku 2012/2013 Základnú školu T. G. Masaryka v Jánošíku navštevuje 66 žiakov, z toho počtu iba deviati sú žiakmi ôsmeho ročníka. Taký malý počet žiakov je v tejto škole už samozrejmosťou. Od samého začiatku ôsmaci mali pomoc pri rozhodovaní, v ktorej škole pokračovať v školení. Čoskoro naposledy zamávajú základnej škole: jánošícki ôsmaci Na triednych hodinách so svojou triednou profesorkou a hodinách občianskej výchovy debatovali o rôznych povolaniach, vy- zapísať do odborných škôl, čo je možno aj dobpĺňali ankety a dotazníky, a to s cieľom čo pres- re, lebo po skončení tej školy, bez ohľadu na nejšie vytvoriť profil žiaka a povolania, ktorým to, či budú pokračovať vo vysokoškolskom vzdelaní alebo nie, predsa budú mať niečo v by sa chcel v budúcnosti zaoberať. „Na začiatku školského roka sme formova- rukách, hoci v tejto dobe nič nie je zaistené,“ li tím, ktorý tvoria Zuzana Halabrínová, riadi- hovorí školský pedagóg Janko Takáč.

Nedávno navštívili aj Veľtrh zamestnávania teľka školy, triedne učiteľky siedmeho a ôsmeho ročníka Zuzana Đukićová a Anželika Peši- v Alibunári, ktorý im tiež bol na osoh. Obozćová a ja, Janko Takáč, pedagóg. Snažili sme sa námili sa, ktoré povolania sú hľadané na trhu, podrobne im predstaviť každú školu v našom o ktorých informovali svojich spolužiakov. okolí a podľa ich záujmov a samotných vý- Malý počet žiakov v tejto triede je určitou výsledkov v konkrétnych predmetoch čo naj- hodou, lebo sa učiteľ dôkladnejšie môže vebližšie určiť ich budúce povolanie. V tomto roku novať každému z nich, výsledkom čoho sú aj je určitou novinkou, že ani jeden žiak sa ne- početné pozoruhodné výsledky na súťažiach rozhodol pre gymnázium, ale všetci sa plánujú z matematiky, chémie, fyziky atď.

MATURANTI PADINSKEJ ZŠ MARŠALA TITA

O ďalšom školení…

M

alí maturanti na všetkých základných školách už spočitujú dni, ktoré zostali do konca školského roka. O tom, kam ďalej, alebo ktorú školu si zvoliť, trápi všetkých ôsmakov. Niekoľkých žiakov Kristína Bešková Michael Hromčík Základnej školy maršala Tita sme sa opýtali, aké sú ský jazyk. Po ukončení plánujem ich plány po ukončení ôsmeho študovať a seba v budúcnosti vidím ako profesorku slovenčiny ročníka.

Kristína Bešková: − Som vý- alebo ako farmaceutku.

Michael Hromčík: − Mám nábornou žiačkou a plánujem sa zapísať na kovačické Gymná- dej, že malú matúru úspešne zium Mihajla Pupina. Z toho dô- zdolám, pripravujem sa na skúvodu, aby som si ešte rozmysle- šky v škole, ale chodím aj na súla o štúdiách. Mám veľmi rada kromné hodiny. Keďže sa mi veľbiológiu, páči sa mi tiež sloven- mi páči elektrotechnika, chcel by 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Ktorí sú to žiaci, čo čoskoro vyjdú zo školských lavíc základnej školy? Janko Guľáš, Tina Melichová, Mária Zríniová, Anita Sokolová, Branko Nikolić, Dragana Privracká, Andrea Dobšová, Jana Kročeková a Daniel Chrťan. Za osem rokov boli takmer vo všetkom jednotní a dievčence v tom aj teraz pokračujú. Všetky sa plánujú zapísať do Poľnohospodárskej školy vo Vršci, odbor turizmus. Každú z nich láka cestovanie, spoznávanie nových krajín, ľudí, kultúr, učiť sa nové jazyky, ale aj lietanie. Chlapci, ktorí sú iba traja, nie sú až takí jednotní. Rozhodli sa buď pre zdravotníctvo, resp. farmáciu alebo kuchárstvo.

Fakt, že sú to dobrí žiaci, potvrdila aj ich triedna učiteľka Anželika Pešićová, profesorka matematiky a fyziky. „Čoskoro sa školský rok pre ôsmakov skončí, a preto majú ešte málo času, aby si opravili známky a čo najlepšie sa prichystali na prijímacie skúšky. Na hodinách cvičíme príklady z matematiky a podobne tak robí aj kolegyňa zo slovenského jazyka. Po tieto roky sme nikdy nemali problémy, sú medzi nimi aj výborní, aj veľmi dobrí žiaci, ale všeobecne sú to dobré deti, aj keď ide o disciplínu, aj o samotné učenie. Nachádzajú sa pred veľkým rozhodnutím, radím im ako najlepšie viem, a to nie je jednoduché. Žiaľ, sú také časy, že ani jedno povolanie nie je zaistené. Niektorí z nich nevedia presne, čím by sa chceli zaoberať a zvyčajne je to tak. Teraz sú veľmi nerozhodní a neraz sa stane, že sa im to vykryštalizuje iba pri konci strednej školy,“ uzaviera A. Pešićová.

J. Pániková

som sa zapísať do Strednej elektrotechnickej školy v Zreňanine. Páči sa mi aj teória hudby, a preto uvažujem aj o zápise do

Saňa Strehovská: − Pripravujem sa na skúšky a verím, že všetko dopadne dobre, že to zdolám na výbornú a dostanem sa do školy, ktorú som si zvolila. Radila som sa s mojimi rodičmi, ale predsa som sa rozhodla pre Strednú ekonomickú školu v Pančeve.

Neskoršie, Zlatko Slivka Saňa Strehovská ak sa mi to hudobnej školy v tom istom podarí, plánujem aj študovať v meste. tom odbore. To je môj sen a bola Zlatko Slivka: − Ešte ako ma- by som rada, keby sa mi splnil. lého ma veľmi zaujímalo staSú to priania iba niektorých vebníctvo, a preto by som sa padinských ôsmakov, ktorým žechcel zapísať do Strednej sta- láme, ako i všetkým ostatným, vebníckej školy v Zreňanine. Moja uskutočnenie plánov, snov a staršia sestra je už žiačkou tej ško- úspešné pokračovanie v ďalšom ly a presviedča ma, že sa mi iste školení. bude páčiť.

A. Chalupová

33

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

PROFESIONÁLNA ORIENTÁCIA ŽIAKOV ZŠ V KULPÍNE

Kam ďalej? enerácia ôsmakov narodených v roku 1998 opúšťa lavice základnej školy a vydáva sa na cestu stredoškolského vzdelávania. Aj v ZŠ Jána Amosa Komenského vyprevádzajú žiakov záverečného ročníka. O

G

Sebastián Červeni

Andrea Valentíková

tom, kde sa niektorí z nich rozhodli pokračovať v školení, nám porozprávali: SEBASTIÁN ČERVENI: − Môj výber je Stredná ekonomická škola v Novom Sade.

Pre túto školu som sa rozhodol medziiným z toho dôvodu, že môj otec skončil túto školu, takže poznám jeho skúsenosti. Tu v základnej škole v Kulpíne predmety, ku ktorým som mal bližší vzťah, boli dejiny a fyzika. Dú-

Krok do života P

red ôsmakmi je dôležité životné rozhodnutie. Ktorú strednú školu si zvoliť, zostať v krajine alebo ísť do zahraničia?

Základné školy zorganizovali prezentácie tunajších škôl a niektoré aj tých zo Slovenska.

Ak niekto ešte váha a má vlohy k umeleckej škole, pomôžu mu Aljoša Ahmečković, stredoškolák, a Ing. Slávka Karásková, zástupkyňa riaditeľa Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici. − Mesto Kremnica od dávnych čias buduje svoju bohatú históriu, ku ktorej nerozlučne patria umelecké remeslá, mincovníctvo a baníctvo. Nezastupiteľné miesto tu má Škola úžitkového výtvarníctva Kremnica, stredná odborná škola, s celoslovenskou pôsobnosťou. Založená bola v roku 1966. Je druhou najstaršou školou tohto typu na Slovensku, po bratislavskej Škole úžitkového

34

fam, že zvládnem testy z matematiky a slovenčiny a dostanem sa na zvolenú strednú školu.

ANDREA VALENTÍKOVÁ: − Uznávam, že som sa nemohla ľahko rozhodnúť, čo by bola pre mňa tá správna voľba keď ide o stredoškolské vzdelanie. No teraz ako sa blíži koniec školského roka, už viem, že chcem ísť do Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Verím, že sa za štyri roky rozhodnem pre ten správny študijný odbor.

Martin Zorňan

IVETA VALENTÍKOVÁ: − Keďže mám vzťah ku jazykom, a hlavne k nemčine, zvolila som si jazykové gymnázium v Karlovciach. Na základnej škole mojím obľúbeným predmetom okrem nemčiny bola aj slovenčina. Pripravujeme sa na kvalifikačné skúšky zo slovenčiny a matematiky. Predtým už koncom mája končíme vyučovanie v našej škole a na 7. júna sme si naplánovali rozlúčkový večierok.

ALEX ŠIMO: − Vzhľadom na to, že ma zaujímajú predovšetkým počítače a elektro-

Iveta Valentíková

MARTIN ZORŇAN: − Môj záujem, keď ide o strednú školu, vzbudila ponuka Strednej odbornej školy v Starej Turej na Slovensku.

Predstavitelia tejto školy mali prezentáciu v našej škole a zapáčilo sa mi to. O tom, ako to beží v škole na Slovensku, som sa zaujímal od starších kamarátov. Rozhodol som sa pre odbor informačné sieťové technológie, a to je vlastne tá oblasť, ktorá ma najviac zaujíma.

Alex Šimo

nika, naplánoval som si pokračovať v školení v Strednej elektrotechnickej škole v Novom Sade. Tá škola ponúka tentoraz viac zaujímavých odborov. Pokúsim sa dostať na odbor informačných technológií, alebo odbor pre programérov. Počas základného školenia ma najviac bavili technika a matematika.

K. Gažová

výtvarníctva, − porozprávala Slávka Karásková.

V školskom roku 2013/2014 škola prijme 60 uchádzačov na študijné odbory a zamerania: zlatníctvo a strieborníctvo, umelecké zámočníctvo a kováčstvo, plošné a plastické rytie kovov, umelecké odlievanie kovov, dizajn – priemyselný dizajn, štukatérstvo, tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov.

Už tretí ročník v škole je Aljoša Ahmečković z Báčskeho Petrovca. − Mal som dilemu, Aljoša s mamou Oljou Tordayovou v Kremnici ktorý odbor si zvoliť, či byť zlatník alebo štukatér. Nako- térstvo, a tým som vlastne zaniec som sa rozhodol pre štuka- chránil aj ten odbor, lebo im chý-

bal jeden žiak. Zameral som sa na reštaurovanie, mám rád historické pamiatky. Zmena prostredia mi nepadla ťažko, získal som mnoho kamarátov a cítim sa tu ako doma. − Aký je rozdiel medzi strednými školami v Srbsku a na Slovensku? − Rozdiel je v samotnom prístupe profesorov, ktorý je príjemnejší, kamarátskejší. Profesori sa zaujímajú, čo žiak potrebuje, snažia sa vyhovieť na každom odbore ináč. Aj všeobecné predmety sa snažia vysvetliť tak, aby sme sa naučili, pochopili a využili to, čo budeme potrebovať v ďalšom živote. − A plány do budúcna? − Plány sú doštudovať a pokračovať na vysokej škole. Potom sa vrátiť domov a pracovať.

Odporučil by som mladým, aby išli za svojím snom. Ak majú možnosť, aby prišli na Slovensko. A ak majú umelecké cítenie, aby si zvolili túto školu.

A. Simonovićová

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z PREMIÉRY NOVEJ JAZYKOVEJ KNIHY

príručka bude osožná nielen novinárom, ale aj žiakom a študentom. azykové príspevky v týždenníku Hlas vinárov Vladimíry DoV príhovoľudu majú dlhú tradíciu. Predstavurčovej-Valtnerovej, riare riaditeľ Hlajú určitú formu pozdvihovania jazykoditeľa NVU Hlas ľudu su ľudu Savej úrovne tak samotných novinárov týžSamuela Žiaka, zodpomuel Žiak podenníka, ako aj čitateľov, a všeobecne vedného redaktora Hladotkol, že príSlovákov vo Vojvodine. Jazyková resu ľudu Michala Ďugu, ručka nie je daktorka týždenníka Hlas ľudu Anna petrovského pána favedecká práHorvátová sa problematike používania rára Vladislava Ivičiaka, ca, ale prakticnenáležitých tvarov venuje už niekoľko a pravdaže, prítomným ká príručka, rokov. Svoje príspevky uverejňuje v sa prihovorila aj autorka týždenníku, v rubrike s nezvyčajným náAnna Horvátová. Všetci „Osobitnou radosťou je privítať ktorá je písaná na svete novú jazykovú knihu,“ jednoduzvom JazykOmyly, a nedávno sa tá vyjadrili potešenie nad povedala predsedníčka MSS pozoruhodná kopa poznatkov dožila aj novou jazykovou kni- Katarína Melegová-Melichová. chým, populárnym štýknižného vydania. Spomenutá kopa pohou. znatkov, ale iba jej jedna časť, zhrnutá Básnik Miroslav Válek lom, a to iba s jedným jediným cieľom – aby bola zroje v príručke Jazykové omyly – Z jazykovej kedysi rodnú reč prirov- zumiteľná pre všetkých, ktorí si chcú cibriť svoju makultúry vojvodinských Slovákov, ktorá nal zamatu a meču. Ci- terinskú reč. O príručke sa podobne zmienil redakmala premiéru vo štvrtok 9. mája v Sláv- Autorka Anna Horvátová môže tujúc verše tohto básnika tor Hlasu ľudu Michal Ďuga, ktorý okrem iného vynostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v pátrať po poznatkoch na novú Katarína Melegová-Meli- zdvihol význam jazykových príspevkov, ktoré sa v Báčskom Petrovci. Príručku spoločne vy- knihu chová podotkla, že ta- týždenníku uverejňujú od roku 1953.„Autorka prídali NVU Hlas ľudu a Asociácia slovenských novinárov. kým mečom Slováci na týchto priestranstvách ručky nielenže dbá o jazykovú čistotu všetkých vyO jazykovú úpravu tejto príručky sa postaral Dr. Ju- bojujú od prvej polovice 18. storočia a napriek tomu, daní tejto ustanovizne, ale zachytáva a analyzuje chyraj Glovňa. že sme hospodársky zdatnejší a vzdelanejší, naša by, ktorých sa dopúšťajú používatelia slovenského V Slávnostnej sieni, pravdaže, vládla aj slávnost- jazyková úroveň je na tom horšie, a preto sú jazy- jazyka v lexikálnej rovine, gramatike a pravopise. Príná atmosféra. Striedali sa príhovory účastníkov pro- kové knihy a ich autori vždy vítaní, lebo oni sú tí, kto- spevky píše populárnym štýlom, aby rozumeli všetci tí, ktorí sa každodenne stretávajú so srbskými tergramu: riaditeľa gymnázia Paľa Beličku, predsedníčky rí bdejú nad naším jazykom a napomínajú nás.

Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej-MePotešenie nad novou knihou vyslovila aj V. Do- mínmi a nevedome si ich privlastňujú a používajú lichovej, predsedníčky Asociácie slovenských no- rčová-Valtnerová, ktorá vyjadrila očakávanie, že táto ich ďalej ako rýdzo slovenské,“ povedal M. Ďuga.

O význame materinskej reči a jej zachovávaní hovoril pán farár Vladislav Ivičiak a knihe poprial požehnanú cestu k čitateľom, ktorým záleží na čistote materinského jazyka.

Za zúčastnenie sa na večierku všetkým prítomným sa, pravdaže, poďakovala autorka. Všetkým, ktorí sa priamo zúčastnili v zostavovaní knihy, ale aj tým, ktorých meno sa neuvádza na obálke, ale predsa boli pevnou oporou a pomocou.

Tento slávnostný večierok spevom a hudbou spestrili členovia cirkevného spevokolu za sprievodu organistu Janka Siromu a členky dievčenskej speváckej skupiny žiackeho domova hostiteľského gymnázia, ktoré nacvičila profesorka hudobnej kultúry Anna Medveďová. Keď ide o moderovanie večierka, o to sa postarali šikovné žiačky gymnázia a základnej školy.

J. Pániková Povďačné publikum, ktoré istotne očakáva ďalšiu knihu

Kiežby bolo viac takých príručiek J

Moderátorky vniesli do programu nádych mladosti 18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

K slávnostnej atmosfére prispeli aj členovia cirkevného spevokolu

35

K U LT Ú R A PRíJEMNý VEČIEROK V BáČSKOM PETROVcI

Zborník o MSS a sedemdesiatka Samuela Boldockého piatok 10. mája v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci sa uskutočnila premiéra zborníka prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku. Zborník zostavil profesor Samuel Boldocký, ktorému prítomní na večierku z príležitosti 70. narodenín, ktoré oslávil 25. apríla v kruhu rodiny, zároveň vzdali hold.

Ak súdime podľa príslovia, že človek, ktorý má s kým osláviť svoje sviatky, je bohatý, u jubilanta a našinca profesora Samuela Boldockého s radosťou môžeme konštatovať, že je vskutku veľmi bohatý človek. Keď povieme, že Štefánikova sieň bola preplnená priaznivcami pána Boldockého a MSS, nezveličujeme, lebo prítomní sa nevmestili ani do dvoch vedľajších miestností a účastníci programu čakali na vystúpenie na matičnom nádvorí.

Matičný večierok piesňou Otcova roľa otvoril Komorný zbor Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová úvodom pozdravila početných zástupcov spoločenského, cirkevného a spolkového života. Prítomní sa zhro-

V

maždili nielen z Petrovca, ale aj z Kulpína, Hložian, Nového Sadu, Kysáča, Báčskej Palanky, Maglića, Kovačice, zo Starej Pazovy a zo Slovenska. V prvej časti večierka si vypočuli úryvky zo zborníka v podaní Milušky Anušiakovej-Majerovej, Viery Dorčovej-Babiakovej a Rastislava Labátha. O hudobné predely sa postarali hložianske gitaristky a speváčky Marta Gažová a Michaela Balážová a hudobník Samuel Kováč. Obsah zborníka k osemdesiatke MSS dôkladne predstavil historik a vysokoškolský profesor Dr. Samuel Čelovský. V náročnej a vyčerpávajúcej recenzii dopodrobna zohľadnil klady, ale i nedostatky publikácie. Okrem iného podotkol, že ide o zborník prác, do ktorého prispel veľký počet autorov, ktorí zväčša čerpali údaje z písaných kroník a zápisníc a menej pátrali po pramenných materiáloch.

Druhú časť večierka venovali osobnosti jubilanta, a tak prítomní mali možnosť vypočuť si úryvok z Boldockého recenzie knihy Jána Labátha Domov a svet a tiež úryvok z eseje Nezáväzne o vágnosti vkusu a „vkusu“ nášho a iných čias. Vo svojom poetickom príhovore Viera Benko-

Koncert ku Dňu víťazstva K

u Dňu víťazstva nad fašizmom v Ruskom dome v Belehrade 9. mája bol slávnostný koncert, v ktorom účinkovali aj staropazovské spolky.

Pripomínajúc všetko zlé, čo vojna prináša, Jeho Excelencia Aleksandar Vasiljevič Čepurin, veľvyslanec Ruskej federácie, povedal, že 9. máj zostane dňom spoločnej hrdosti a pamiatky národov Ruska a Srbska. Naďalej bude pevným základom na silnenie strategického partnerstva medzi dvomi krajinami a dvomi národmi, ktoré majú veľa toho spoločného.

Dvojapolhodinový koncert pred plným hľadiskom a za prítomnosti predstaviteľov diplomatického zboru, politických štruktúr, náboženských spoločenstiev a kultúrnych pracovníkov predviedli ochotnícke kultúrnoumelecké spolky a jednotlivci z Belehradu, Kruševca, Kuly, Vrbasu, Inđije a Starej Pazovy.

KUS Branka Radičevića zo St. Pazovy sa predstavil Vianočnými obyčajami zo Sriemu a folklórny súbor Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka predviedol choreografiu Frajervočka.

Spevácka skupina Tília sa predstavila ruskými a slovenskými piesňami.

Na scéne sa vystriedali ruské, ukrajinské, ru-

36

Hojná návšteva z rôznych prostredí na matičnom večierku

vá sa pokúsila zmapovať profesionálnu orientáciu jubilanta a všetky oblasti jeho záujmu, ako i jeho svojráznu percepciu tradičných hodnôt. Benková Boldockého vyhlásila za rytiera pera a chóristky mu piesňou popriali radosť a šťastie. Zostavovateľovi zborníka potom odovzdali autorské výtlačky publikácie. V mene prítomných kolegovi matičiarovi Boldockému gratuláciu vyslovil člen výboru Matice slovenskej Dr. Stanislav Bajaník z Bratislavy. Ako poklonu za dlhoročnú prácu na národnom poli S. Boldockému odovzdal i vlastnú Zlatú medailu Ma-

sínske, jermenské, srbské a slovenské tance a piesne. Obecenstvo všetky súbory pozdravilo búrlivým potleskom a s niektorými aj zaspievalo známe ruské piesne. Oba staropazovské súbory boli po prvýkrát v Ruskom dome, skadiaľ si odniesli krásne dojmy nielen z koncertu, ale aj z peknej budovy. S vystúpením nielen vlastných súborov, ale aj ostatných účastníkov spokojné boli aj Leposava Krkićová, predsedníčka Spolku Branka Radičevića a Anna Lepšanovićová, predsedníčka SKUS hrdinu J. Čmelíka.

S koncertom, v ktorom účinkovalo zo sto ochotníkov, boli spokojní aj organizátori: Veľvyslanectvo Ruskej federácie a Ruský dom, v mene ktorého jedna z organizátoriek Marína Ivkovićová poznamenala, že základnou ideou bolo poukázať na styčné body slovanskej kultúry.

Ku Dňu víťazstva v galérii Ruského centra pre vedu a kultúru známom ako Ruský dom otvorená je výstava fotografií pod názvom Sväté Rusko, autorky Aleksandry Likorenkovej, ktorá predstavuje rozvoj pravoslávnej civilizácie, kultúry, architektúry, jej duchovného a štátneho bohatstva.

A. Simonovićová

tice slovenskej. K tomu umelec Michal Hasík počas večierka kreslil portrét jubilanta.

V záverečných chvíľach takmer dvojhodinového programu jubilant S. Boldocký sa poďakoval za prejavenú úctu a vtipnými slovami ilustroval vlastný život: ako ho vnímajú iní, ako on vníma seba a tiež aký v skutočnosti on je. Po ukončení večierka mnohí z prítomných v družnom bavení využili príležitosť jubilantovi podať ruku a blahoželať mu veľa zdravia, ostré pero a aby ho neopúšťal svojský humor.

J. Čiep

O aktuálnej situácii omisia pre stredné školy Výboru pre vzdelávanie NRSNM uskutočnila štvrté zasadnutie v utorok 7. mája na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Členom komisie bola predostretá aktuálna situácia na gymnáziách v Petrovci a Kovačici, ako aj v strednej zdravotníckej škole v Novom Sade: aktuálne štatistické údaje, kádrové, organizačné a iné problémy. Konštatovalo sa, že republiková súťaž zo slovenského jazyka bude 26. mája v petrovskom gymnáziu za účasti stredoškolákov z Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Kovačice a Starej Pazovy. NRSNM finančne podporí republikovú súťaž zo slovenčiny a odmenených žiakov delegujú do Bratislavy na Slovenčinu na každý deň a slovenské reálie od 23. do 29. júna. Maturantom sa umožní účasť na trojtýždňovom kurze zo slovenského jazyka a kultúry v Modre. Členovia komisie sa porozprávali o kompetenciách NRSNM vyplývajúcich zo Zákona o národnostných radách národnostných menšín súvisiacimi s prebratím zakladateľských práv nad Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Dohodlo sa, že Putovná súťaž zo slovenského jazyka pre stredné školy bude v októbri 2013 na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici.

S. Z.

K

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Akoby a ako by d spojky akoby treba rozlišovať spojenie ako by – písané oddeO lene. V slovníkoch sa dozvedáme, že spojka akoby vyjadruje prirovnávanie predmetu alebo javu obyčajne k nejakej vlastnosti alebo k nejakému deju (= sťaby): Dedinou nevídať človeka, domky sú akoby vymreté. (Vansová); Tiché, akoby zadumané oči hľadeli na tuhú zeleň lúk. (Vajanský); Vietor akoby náročky hnal ta dym. (Kukučín).

Táto spojka uvádza aj porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovanú (= ako keby). Často tu používame vo dvojici tak ... akoby: Akoby ho tie popruhy pálili, tak chytro ich odopäl. (Móric); Cítil som v srdci, ktoré mocne bilo, akoby chcelo vyletieť mi z pŕs... (Štítnický). Častá je aj v rozličných prirovnaniach: Chlap kričal, akoby ho brali na

nože. (Mináč); Zmizol, akoby ho zem bola pohltila (Móric).

Spojenie ako keby sa píše oddelene. Používame ho v takýchto prípadoch: Neviem ako by sa to mohlo stať.; Uvažovali sme, ako by sme vám pomohli.

Ako by nie vyjadruje dôrazné prisviedčanie, pravdaže, samozrejme: Či by si takto vedel streliť? – Ako by nie! (Ondrejov); veď i ako by, ako by aj dodatočne zdôrazňuje zápornú výpoveď, ako by aj nie kladnú výpoveď: Prezerali knihu, ale málo vyrozumeli z nej. Veď i ako by! Ani litery nie sú ako litery. (Kukučín); Aspoň od nikoho nepočuješ slova: Mať, otec ... zbohom. Ako by aj!

Veď ideme o sto a sto vierst bližšie. (Tajovský); Ešte sa mu chce robiť, ako by aj nie, veď má pre koho. (Jes-á). ah

OZNAMY

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a balíkovanie odpadového papiera a kartónu Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Umka, Ul. trinásteho októbra 1, Belehrad, Umka, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a balíkovanie odpadového papiera a kartónu, Ulica nová I b. č., na katastrálnej parcele číslo 4086, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. mája 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-255/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Hospodárska spoločnosť PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Umka, Ul. trinásteho októbra 1, Belehrad, Umka, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a balíkovanie odpadového papiera a kartónu, schvaľuje ROZHODnUTiE

Chýrnik STARÁ PAZOVA. V Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova v pondelok 13. mája slávnostne otvorili výstavu kresieb maliara Slobodana Lončarevića z Podgorice. O jeho umeleckej tvorbe hovoril Marjan Karavla, akademický maliar zo Starej Pazovy a odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie. Výstava je otvorená do 5. júna. a. lš.

BÁČSKY PETROVEC. Múzeum vojvodinských Slovákov 18. mája od 18.00 do 2.00 h usporiada 10. Noc Múzeí v Báčskom Petrovci. V rámci programu zaplánovali tieto podujatia: – o 19.00 h. výstava fotografií: Poznáte ma? v predsieni Slovenského vojvodinského divadla. Autori výstavy sú etnológovia Anna Séčová Pintírová a Marijan Pavlov; – o 21.00 h v Galérii Zuzky Medveďovej otvoria výstavu obrazov akademického

maliara z Kysáča Michala Ďurovku, ktorý sa predstaví verejnou hodinou maľovania. Ak počasie dovolí, pred budovou Slovenského vojvodinského divadla budú nainštalované teleskopy.

E. Š.

BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v rámci podujatia Noc múzeí v sobotu 18. mája o 22.00 h bude repríza predstavenia Helverova noc a v nedeľu 19. mája o 19.00 a 21.00 h bude kino. V utorok 21. mája o 13.00 h Komorné hudobné divadlo z Nového Sadu predvedie operné árie.

E. Š.

PiVniCA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v zakladaní v dňoch 20. – 25. mája od 16.00 do 18.30 h v priestore SKUS Pivnica usporiada performance par excellance Čo dokáže pekné slovo Jána Salčáka. Vstup je voľný a všetci milovníci pekného slova sú vítaní.

J. F.

STARÁ PAZOVA

Máj – mesiac divadla dňoch 18. až 26. mája Stará Pazova je hostiteľkou 51. PrehliadV ky ochotníckych divadiel Vojvodiny. Na pazovských doskách, čo svet znamenajú, v súťažnej časti vystúpi osem divadelných súborov, a to zo Starej Pazovy, Šídu, Uzdinu, Kovinu, Crvenky, Jašu Tomića, Kuly a Kruščića. Organizátormi tejto pokrajinskej divadelnej prehliadky sú Ústav pre kultúru Vojvodiny, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Zväz ochotníkov 18. 5. 2013

20 /4543/

Obce Stará Pazova, kým generálnym patrónom je Obec Stará Pazova.

Výkony hercov na 51. prehliadke ochotníckych divadiel Vojvodiny sledujú dve poroty – odborná porota (Sonja Stipićová, herečka, Vojislav Soldatović, režisér, a Dr. Sreta Jovanov, dramaturg) a porota obecenstva. Vchod pre všetky predstavenia, ktoré sa začínajú o 20.00 hod., je voľný. a. lš.

HLAS ĽUDU

1. Určuje sa, že pre projekt Zariadenie na skladovanie a balíkovanie odpadového papiera a kartónu, Ulica nová I b. č., na katastrálnej parcele číslo 4086, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Hospodárska spoločnosť PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Umka, Ul. trinásteho októbra 1, Belehrad, Umka, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a uplatní opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, čísla 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť.

ZDÔVODnEniE Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Umka, Ul. trinásteho októbra 1, Belehrad, Umka, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a balíkovanie odpadového papiera a kartónu, Ulica nová I b. č., na katastrálnej parcele číslo 4086, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-148/13 z 19. marca 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenia pre zariadenia na nakladanie s odpadom – spracovanie bezpečného odpadu, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Projektom je plánované zbieranie, skladovanie a balíkovanie bezpečného odpadu – papieru a kartónu na prípravu na ďalší transport.

Z priloženej dokumentácie je zistené, že projekt nepredstavuje významnejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že uplatnením opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

37

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna

OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. mája 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1034/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna, schvaľuje ROZHODnUTiE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnEniE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén typu K 739636 pre systém GSM 900 a tri antény typu K 742213 pre systém UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slaná bara.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-247/12 zo 16. júla 2012, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna, číslo 1709/12-170 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

38

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, v Ulici Tome Maretića, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. mája 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-290/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, schvaľuje ROZHODnUTiE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, v Ulici Tome Maretića, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prví výskum úrovne elektromagnetického poľa a periodické výskumy po uvádzaní zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnEniE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, v Ulici Tome Maretića, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované systémy GSM 900 a UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 140 ° (prvý úsek), 240 ° (druhý úsek) a 325 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, číslo 0102/13-173 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín NS 158, NSU 158, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7. 3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29

odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje

OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont

OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont, na katastrálnej parcele číslo 3953/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. mája 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1076/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č.

33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont, schvaľuje

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, na katastrálnej parcele číslo 1036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. mája 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-343/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č.

33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, schvaľuje

ROZHODnUTiE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont, na katastrálnej parcele číslo 3953/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnEniE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont, na katastrálnej parcele číslo 3953/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Za krytie v GSM 900 rozlohy používa sa šesť antén typu K 739634 (po dve po sektore). A pre UMTS rozlohy tri antény typu K 742213 (jedna po sektore). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 110 ° (prvý úsek), 200 ° (druhý úsek) a 350 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-248/12 zo 16. júla 2012, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont, číslo 1709/12-270 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Termomont je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

ROZHODnUTiE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, na katastrálnej parcele číslo 1036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické vyšetrenia zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnEniE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, na katastrálnej parcele číslo 1036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projekt je zrealizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén typu K 739636 pre systém GSM 900 a troch antén typu K 742213 pre systém UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény sú usmernené s azimutmi 115 ° (prvý úsek), 220 ° (druhý úsek) a 310 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Šangaj.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-836/12 z 28. januára 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, číslo 2803/13-270 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Kaćanska ada, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

39

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing) Podnik KONSING GROUP, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing), v Ulici Laze Kostića č. 16, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. mája 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-194/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10 a 39/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu KONSING GROUP, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing), schvaľuje ROZHODnUTiE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing), v Ulici Laze Kostića č. 16, Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvý výskum úrovne elektromagnetického poľa a periodické výskumy po uvádzaní zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing), v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnEniE Podnik KONSING GROUP, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 181 / NSU 181 Donji Kovilj (Konsing), v Ulici Laze Kostića č. 16, Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén Kathrein typu K 80010485 určených na realizáciu GSM 900 a UMTS sústavy.

Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (prvý úsek), 110 ° (druhý úsek) a 230 ° (tretí úsek).

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kovilj.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Donji Kovilj (Konsing), NS 181 / NSU 181, číslo 3924-Rev. 1, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Konsing z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Donji Kovilj (Konsing), NS 181 / NSU 181, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

40

SPOMiEnKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840

Pri príležitosti 35. výročia skončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči generácia maturantov 1977/78 si s úctou spomína na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov.

a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs DROBné OZnAMY

Česť ich pamiatke.

KUPUjEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMEniE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Verejno-komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejská cesta 3, dňa 22. apríla 2013 podal tomuto orgánu žiadosť číslo VI-501-356/13 o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 113/1 (minulé číslo parcely 105), k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Objekt zahrňuje: objekt na separovanie a balíkovanie odpadu, objekt pre robotníkov, manipulačnú plochu na skladovanie a dopravu sekundárnych surovín z pásky na separovanie, manipulačnú plochu na dodávku odpadu na páske na separáciu a balíkovanie odpadu a servisnú cestu – plochu na dočasné skladovanie a dopravu surovín na ďalšie spracovanie. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. júna 2013.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu sa uskutočnia 11. júna 2013 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sade, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTnÁ SPOMiEnKA Uplynul rok, čo ma opustil manžel

BOĽAVÁ SPOMiEnKA Dňa 9. mája uplynul rok, čo si nás opustil, drahý náš apko

MiŠKO CHRČEK 2012 – 2013 z Pivnice

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva. S láskou a úctou si na Teba spomína manželka Anna

SMUTnÁ SPOMiEnKA

na sestru a tetu

MiŠKO CHRČEK

MÁRiU ŠiMOVÚ

2012 – 2013 z Pivnice

1928 – 2012 – 2013 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachovávame.

Dcéry Anka Chrčeková a Zuzka Maďarová s rodinami

V trvalej spomienke si Ťa zachovávajú: sestra Zuzana Triašková s rodinami Ďugovou a Bokićovou

BOĽAVÁ SPOMiEnKA

BOĽAVÁ SPOMiEnKA

Dňa 15. mája 2013 uplynuli tri roky, čo nie je s nami náš drahý manžel a otec

SMUTnÁ SPOMiEnKA

Dňa 15. mája 2013 uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil otec a starý otec

MiCHAL POLiAK

MiCHAL POLiAK

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2013 z B. Petrovca

MiCHAL POLiAK 1949 – 2010 – 2013 z B. Petrovca

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale spomienky na Teba nám zostanú večne.

Trvalú pamiatku na Teba si zachovávajú

Dobrý človek nikdy neumiera v srdciach tých, ktorí ho milovali.

manželka Evka a syn Michal

Tvoj vnuk Ondrejko

SMUTnÁ SPOMiEnKA Uplynuli už dva roky, čo nie je medzi nami naša matka a mamička

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2013 z B. Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach.

Dcéra Anna s rodinou

POSLEDnÝ POZDRAV svojmu kmotrovi a krstnému otcovi

KATARÍnA PETRÍKOVÁ 1956 – 2011 – 2013 z Kovačice

nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Syn s manželkou, dcéra s manželom a vnúčatá Marek, Tijana a Elenka Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZnÁMEniE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 9. mája 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba plynovodu vysokého tlaku Báčska Palanka – Báč, odbočka do Obrovca a GMRS Obrovac.

Nositeľ projektu je SP Novi Sad Gas, z Nového Sadu, Ulica Teodora Mandića č. 21.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetný projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

VLASTiSLAVOVi DiMiĆOVi 1986 – 2013 z Báčskeho Petrovca Spi ticho, tichučko, dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je mier a láska len.

Jaroslav, Mária a Matej Zaťkovci

41

OZNAMY SPOMiEnKA na

BOĽAVÁ SPOMiEnKA Uplynú tri boľavé roky, čo nás opustila naša dcérka

AnnU ČELOVSKÚ rod. Bohušovú 1925 – 20. 5. 2006 – 2013 z Kulpína na Tvoju dobrotu, lásku a starostlivosť nezabúdajú syn Michal a dcéra Anna s rodinou

SMUTnÁ ROZLÚČKA s otcom

KATARÍnA URBAnOVÁ rod. Zlochová 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2013 z Kovačice Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nemôžeme ničím nahradiť.

Chýbajú nám Tvoje kroky, pomoc a rada. nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa zachránime pred zabudnutím.

Tvoji rodičia Zlochovci

PAVLOM CHLEBiAnOM 28. 2. 1943 – 10. 5. 2013 z Hložian na Teba a na Tvoju lásku a dobrotu ku všetkým si budeme s úctou spomínať.

Synovia Jaroslav a Zlatko s Jadrankou

SMUTnÁ ROZLÚČKA

PAVEL CHLEBiAn 28. 2. 1943 – 10. 5. 2013 z Hložian

BOĽAVÁ SPOMiEnKA Dňa 15. mája 2013 uplynulo šesť rokov, čo nás navždy opustil manžel, oco a dedko

PAVEL LAČOK 1941 – 2007 – 2013 z Petrovca

Cestou života kráčame bez Teba, ale si vždy v našich myšlienkach a krásnych spomienkach... na Teba nikdy nezabudnú: manželka Katarína, dcéra Katarína, zať Pavel a milované vnučky Martinka a Blanka

BOĽAVÁ SPOMiEnKA na manželku, mamu a starú mamu

ZUZAnU BABUCHnOVÚ 15. 2. 1947 – 20. 5. 2011 – 2013 z Padiny

SPOMiEnKA na priateľku

ŽOFiU POVOLnÚ rod. Marešovú 8. 5. 1938 – 23. 2. 2010 – 2013 z Padiny Priateľstvo skutočné, letom darované, zostalo nám večne v srdci zachované.

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je pripraviť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života.

Manželka Anna Chlebianová

SMUTnÁ ROZLÚČKA so starkým

Tvoja priateľka Anna Huráviková a rodina Cicková

SMUTnÁ ROZLÚČKA so sestrou a ňanikou

MÁRiOU HRKOVOU 14. 7. 1925 – 3. 5. 2013 z Pančeva pochovanou v Kovačici S láskou si na Teba vždy budú spomínať: sestra Zuzana a brat Adam s manželkou, synom Stanislavom a dcérou Lýdiou s manželom a deťmi

42

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

S tichou spomienkou k Tvojmu hrobu chodíme, v tichosti sa modlíme.

Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať.

Tvoj manžel s deťmi a vnúčatami

SMUTnÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

PAVLOM CHLEBiAnOM 28. 2. 1943 – 10. 5. 2013 z Hložian Čas uplynie, smútok navždy zostane, strata v srdci bolieť neprestane. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás urobil, ďakovať a navždy spomínať. na Teba a na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudnú: vnúčatá Nataša, Igor a Boris

jÁnOM BEnÍKOM 1933 – 2013 z Báčskeho Petrovca S Tebou sa lúčia a s láskou si na Teba budú spomínať brat a neter s rodinami

18. 5. 2013 20 /4543/ HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTnÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMiEnKA Dňa 22. mája 2013 uplynú štyri ťažké roky, čo nás opustila naša dcéra a mama

Dňa 2. mája 2013 nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

ŽELMÍRA MAKAnOVÁ

ŠTEFAn SEMARTOnSKÝ

rod. Činčuráková 5. 6. 1965 – 22. 5. 2009 – 2013 z Petrovca

Roky plynú, ale spomienky na Teba neblednú.

Tvoje vnúčatá, dcéry a rodičia

SPOMiEnKA Dňa 16. mája uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

1934 – 2010 – 2013 z Báčskeho Petrovca

ĎURKO KROŠLÁK 1946 – 2013 z Pivnice Kto žije v srdciach svojich milých, nie je mŕtvy – je len vzdialený.

nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Trvalú spomienku si zachovávajú Tvoji najbližší

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMiEnKA

s naším drahým manželom, otcom a dedom

Dňa 20. mája 2013 uplynie 12 rokov, čo nás nečakane opustil syn jedinák a otec

SAMUELOM KiŠGECiM 4. 10. 1935 – 10. 5. 2013 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si tíško ako odchádza deň a v našich srdciach zostáva spomienka len.

Milovali sme Ťa a Ty si miloval nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas.

Tvoji zarmútení: manželka, syn a dcéra s rodinami

DR. MiLOSLAV STOKiĆ špec. ortopedickej chirurgie a traumatológie 27. 1. 1955 – 20. 5. 2001 – 2013

Osud Ťa nečakane odviedol do nenavrátna, na večný odpočinok, ale buď si istý, že v našich srdciach budeš žiť dovtedy, pokým my budeme trvať.

Otec Bogdan a synovia Dušan a Aleksandar

SMUTnÁ SPOMiEnKA

SMUTnÁ ROZLÚČKA

Dňa 15. mája 2013 uplynul rok, čo nás opustil milovaný manžel a ocko

Dňa 30. apríla 2013 umrela naša mama, babka a prababička

PAVEL ŠiFEL 29. 8. 1951 – 15. 5. 2012 – 2013 z Kovačice

Sme bez Teba, ale spomienky plné lásky a úcty zostanú navždy.

Manželka Zuzka a dcéra Ivanka s manželom Zdenkom

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

PAULÍnA SELEŠTiAnSKA rod. Miklovicová 1930 – 2013 z Petrovca

Keď život prestane, zostávajú nezničiteľné spomienky na lásku a nežnosť, ktorou si nás zahŕňala od včasného detstva dodnes.

Budeme Ťa nosiť v srdciach, kým trváme.

Smútiace dcéry s rodinami, vnuk Ivan s rodinou a vnučka Ivana

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 17. mája: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný seriál pod názvom Malé Karpaty.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – predstavené bude nové vedenie Asociácie slovenských novinárov, záber z prezentácie zborníka 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku Samuela Boldockého, o aktualitách v Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši; z osád – o uskutočnenej detskej svadbe v Pivnici, o vojlovických poľovníkoch; z poľnohospodárstva – o spôsobe ničenia burín a starostlivosti o kvety v jarnom období. Poukáže sa aj na riešenie problému vysokého tlaku.

• O 20.30 SPEKTRUM: Vysielanie bude venované prípravám na nadchádzajúci 43. FF Tancuj, tancuj..., ktorý bude v Hložanoch.

Hostia v štúdiu budú predstavitelia organizačného výboru – predstavitelia troch inštitúcií, ktoré sú od tohto roku zakladateľmi festivalu.

NEDEĽA 19. mája: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vyhradenom termíne bude odvysielaná reportáž o občanoch sriemskej dedinky Ľuba nahraná v roku 2006.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá polhodinka vysielania bude venovaná poľnohospodárskym aktivitám v našich prostrediach.

• O 21.00 DOTYKY: Odvysielaný bude slovenský film Noční jazdci z roku 1981, v produkcii Slovenskej filmovej tvorby Bratislava – Koliba a v réžii Martina Holého. Scenár filmu spracúva obdobie medzi dvoma svetovými vojnami, presnejšie určovanie hraníc medzi Poľskom a Československom.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 19. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Padinská super trieda Kovačica 211-ročná Kovačická záhradka Noc múzeí Jarný salón v Kovačici Utorok 21. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Galéria insitného umenia v Kovačici oslávila 58. narodeniny

44

Plnoletá Obecná knižnica v Kovačici Štyria škriatkovia a víla v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 24. mája 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 20. mája: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – slovenská ľudová hudba; Utorok 21. mája: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 22. mája: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 23. mája: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba Piatok 24. mája: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 18. mája: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 19. mája: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 21. mája: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 22. mája: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 17. do 23. mája

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Ján Vozár, náčelník Policajnej stanice Piatok 17. mája v Petrovci, informuje o bezpečnostnej – Gejša situácii v Báčskopetrovskej obci Sobota 18. mája 18.45 Hit dňa, Reklamy, – 10 vecí, ktoré na tebe zostrih Molí nenávidím 19.00 Zvon, prehľad Pondelok 20. mája udalostí týždňa – Počiatok 20.00 Kolážová relácia Utorok 21. mája – Najlepší Nedeľa s vami gangster 22.00 Film: Láska Streda 22. mája – Úderom v Sanbergane polnoci 24.00 Záver vysielania Štvrtok 23. mája – Klebetí sa Každý pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Citáty, Reklamy, Zvon Každý piatok o 18.15: 23.00 Záver vysielania Výber z programu TV Kovačica Nedeľa 19. apríla Každú sobotu o 18.15: 18.00 Hudobné Výber z programu TV Pančevo blahoželania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 V tajničke je meno a priezvisko syna štúrovského básnika (1863 – 1944), prozaika, učiteľa a organizátora kultúrneho života dolnozemských Slovákov. Diela: Chudobný boháč, Ecce homo, Jožkova svadba, Pred oltárom, Len pekne atď.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 22. mája o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o vyučovaní slovenského jazyka v Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici. Odznejú aj iné príspevky.

Repríza v nedeľu 26. mája o 7.30 h.

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 – VODOROVNE: Pančevo, O, paloma, Harpáň, g, oi, onaká, trov, lev, O, panama, vrelo, P, ý, kostol, PA, Ava, zalietal, en, spalo, Michal, OT TAJNIČKA: MICHAL HARPÁŇ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu 20. apríla 2013 bolo: VIERA FAJNDOVIĆOVÁ SÚDIOVÁ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: SUZANKA MANDÁČOVÁ, Ul. Komenského č. 35 a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT rac – Susek 3 : 2, Tatra – Slavija 1 : 0, Mladost – Borac 9 : 1, Fr. partizan – Čenej 4 : 1, Dinamo – Proleter 2 : 2, Báčka – Sremac 4 : 0, Vinogradar – Železničar 3 : 0, Futog – Sirig 2 : 0.

Program 26. kola: Susek – Futog, Sirig – Vinogradar, Železničar – Báčka, Sremac – Dinamo, Proleter – Fr. partizan, Čenej – Mladost, Borac – Tatra, Slavija – Fruškogorac.

Pavel Pálik

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Kysáčania premohli Salajčanov TATRA – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0) ysáčania prevýšili známy novosadský klub a zaslúžene sa tešili z víťazstva. V prvej polhodine domáci dominovali na ihrisku a mali aj jednu šancu. Vo finiši polčasu lepší boli Novosadčania, no šancu nemali.

Po zmene strán kysáčske mužstvo znova získalo prevahu. V 71. min.

Keleman zo stredu pekne uvoľnil Kavrana na pravej strane, tento rýchlo obišiel svojich strážcov, z čiary odcentroval a Cvetić hlavou trafil opačný roh brány mužstva Salajčanov – 1 : 0. Hostia sa pokúšali vyrovnať strelami z diaľky, ale Ivan Mucha sa nedal prekvapiť. V 80. min. vyrazil strelu Zorana Stanišića z horného rohu svojej brány.

Domáci z dobre organizovaných protiútokov mali niekoľko šancí zaistiť si výhru. Najlepšiu príležitosť mal Cvetić v 82. min., keď z piatich metrov strelil ponad bránu.

Zápas v Kysáči sledovalo asi 50 di-

K

Slávia aj v Kysáči dokázala, že je iba tieň toho, čo voľakedy predstavovala v novosadskom a vojvodinskom futbale

vákov, viedol ho Šavija z Veternika. Žlté karty dostali Badnjar a Srnka, resp. Z. Stanišić a Čolović.

TATRA: Mucha, Srnka, Funtík,

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Studená sprcha v Kovačici SLÁVIA – TEMPO 2 : 3 (2 : 0) posledných štyroch sezónach až na štyroch dueloch medzi Kovačičanmi a Sefkerinčanmi padlo viac ako štyri góly. V roku 2009 Slávia porazila Tempo na hosťovaní 5 : 2. Vlani na jar najprv Slávia rozdrvila susedov 6 : 0, v Sefkerine prehrala 4 : 2.

Prvá štvrťhodina patrila miernej prevahe domácich. Vlasto Dudáš v 10. min. strelil z voľného kopu do brvna. Potom dve strely z voľných kopov Tempa kryl Vasić. Na centrovanú loptu Vučetića presnú mušku mal Ninić a otvoril skóre v 24. min. Aj v druhej časti prvého polčasu mali hostia Prvé zakopnutie jari: Alexander Strakúšek len jednu a hostitelia až (Slávia Kovačica) tri príležitosti: Nestorovski, Ninić a Vučetić. Delovkou z ku stanovil výsledok prvého pol18. metrov Predrag Vučetić tri mi- času.

Začiatok druhej časti neveštil nič núty pred odchodom na prestáv-

V

46

Đaković, Savić, Badnjar, Kohút (Kavran), Keleman, Cvetić, Daneček, Peťkovský (Kulík).

Výsledky 25. kola: Fruškogodobré. Nebyť zákroku brankára Vasića, hrotový útočník Sefkerinčanov Vladan Tomić by prvý gól vsietil už v 48. min. Bezprostredne z protiútoku Vučetić strelil do žrde a Ninić zmaril šancu zápasu, keď bolo ťažšie gól nedať. V 57. min. Vl. Dudáš musel predčasne opustiť trávnik pre druhú žltú kartu.

Hostia s hráčom viac sa rýchlo zmobilizovali a Tomić hetrikom otočil výsledok v prospech Tempa (61.´, 70.´ a 83.´). Staňovi Dudášovi po prvom góle hostí vyrazil brankár Dragović strelu z voľného kopu na roh. Po vyrovnávajúcom góle strela kapitána Dudáša mierila do brvna a v poslednej minúte hlavičkoval Strakúšek tesne vedľa.

Pri letmom pohľade na tabuľku šesť zápasov pred záverom šampionátu by sa mohlo konštatovať, že len dva celky majú lepší útok od Kovačičanov a iba dve mužstvá majú horšiu obranu od Slávie. Prehra od Tempa je Kovačičanom ale prvá jarná. Na nedeľu hrá Slávia vonku s tabuľkovým lídrom Vršac Unitedom.

SLÁVIA: Vasić, Ďuriš (Ďurkovský), Strakúšek, Nestorovski, Vukoje, Stojanović, Vučetić, Válovec (Jovanović), Ninić, V. Dudáš, S. Dudáš.

Prvoumiestnené tri kluby pokračujú s víťazstvami. Dobrica sa pomaly vracia do Druhej juhobanátskej ligy – skupina východ aj napriek tomu, že v Gaji vsietila tri góly.

Domáci Partizan im strelil až sedem.

Okrem Crepajčanov a Kovačičanov na vlastnom trávniku prehral aj tretí klub – BAK z Belej Crkvy. Ďalšie výsledky 24. kola: Borac – Sloga (P) 4 : 0, Radnički – Vulturul 1 : 1, BAK – Mladost 1 : 2, Partizan – Dobrica 7 : 3, Polet – Jugoslavija 5 : 0, Sloga (BNS) – Budućnost 5 : 1, Vojvodina – Vršac United 0 : 2.

Ján Špringeľ

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Šancí na tri zápasy...

Boli len jedenásti...

BUDUĆNOST (P) – KULPÍN 3 : 2 (1 : 1)

PROLETER – KRIVÁŇ 1 : 2 (1 : 0) osťovanie v KaraMalina a Alexy neđorđeve bolo pre využili ďalšie šance.

Selenčanov jedno z ťažV druhom polčaších tejto jari, lebo dose na trávnik vykromáci Proleter potrebuje čili dvaja mladí hrákaždý bod na záchranu či Kutenič a Darko v lige. Ani hostia, pravda, Pavlov, ktorí priniesli nechceli prehrať, aby viac dynamiky do mohli pokojnejšie a bezútoku Kriváňa. V 53. pečnejšie dočkať záver min. Spasić prihral majstrovstiev. do stredu a Malina Hralo sa na klzkom, Strelec z lavičky: Daniel zo skrumáže hlaale dobrom trávniku. Kutenič (Kriváň Selenča) vou veľmi pekným Prvé šance nevyužili (Foto: J. P.) gólom vyrovnal výMalina a Spasić. V 18. sledok. Konfúziu v min. sa lopta ocitla medzi Pavlovi- radoch domácich čoskoro využili ćom, Dobríkom a Popovićom, všet- naplno kriváňovci, Malina z pravej ci traja sa pošmykli a ten posledný, strany uvoľnil Kuteniča a tento ľahdomáci útočník v páde udrel loptu, ko skóroval – 1 : 2. Do konca zápasu ktorá oklamala Krstića a odkotúľala rozhodca Aleksandar Petković z Česa do siete. Do konca polčasu hostia lareva anuloval regulárny gól Banjčastejšie útočili, lebo mali viac síl, ale ca, Darko Pavlov trafil žrď, hostia nevyužili ešte mnoho príležitostí, Koniec v 3. minúte! ale sa predsa domov vrátili s troma Majstrovský zápas Krila Krajine cennými bodmi. Treba povedať, že – Budúcnosť Hložany na ihrisku postranní rozhodcovia Đorđe Švonv báčskopalanskej Tikvare sa v soja a Mladen Popović, obaja z B. Pabotu 11. mája 2013 hral necelé tri lanky, často chybne signalizovali pominúty. Rozhodca Stevan Turi stavenie mimo hry. pre skutočnú prietrž mračien a KRIVÁŇ: Krstić, Krajinović (Darveľký príval vody na trávnik odko Pavlov), Jovović, Pavlović, Banpískal predčasný koniec už v 3. jac, Petković, Alexy (Dalibor Mumin. Nový zápas medzi týmito dvoma mužstvami bol na pročaji), Anđelić, Dobrík (Kutenič), grame v stredu 15. mája.

Spasić, Malina.

J. M. Michal Poliak

H

eď mužstvo odcestuje na zápas s jedenástimi hráčmi a predsedom, ktorý bol zároveň aj trénerom, lebo je Benka na dočasnej práci v Taliansku, a za súpera má tím, čo sa hrabe o záchranu v súťaži, treba byť spokojní s ich úsilím dosiahnuť prajný výsledok.

Kulpínčania zaútočili a Santrač už v 2. min. odcentroval, ale Fábry zblízka hlavou strelil do rúk Fabóka, ktorý tentoraz zahral v role brankára. V 10. min. Abramović prihral Santračovi, tento trafil žrď, od ktorej sa lopta odrazila do siete – 0 : 1. Radosť hostí trvala iba zatiaľ, kým domáci nezačali zo stredu ihriska, aby v troch ťahoch matovali brankára Kulpína – 1 : 1. Do konca polčasu Peťkovský trafil Najlepší na zápase: Manfred Burbrvno, na druhej strane Stojče- ger (FK Kulpín) (Foto: J. P.) vić bol nezdolateľný, a potom aj Burger z bránkovej čiary vykote hostí – 3 : 2. pol loptu.

Zápas v Paragoch bol kvalitný, Domáci získali náskok v 49. férový a korektný, takže rozhodca min., keď zmeškala obrana Kul- neukázal ani jednu kartu. Medzi pínčanov. V 55. min. šikovný Bur- asi 200 divákmi boli aj ôsmi Kulger, možno najlepší hráč na zá- pínčania! pase, z 25 metrov ostro vypálil a KULPÍN: Stojčević, S. Haška, výsledok vyrovnal na 2 : 2. V 58. Milinkov, Peťkovský, Trojanović, min. domáci zahrali voľný kop, A. Kolarski, Burger, Abramolopta sa dostala do pokutového vić, Santrač, Fábry, Stajić. územia, a hneď potom aj do sieGavra Govorčin

K

Pivničania v pásme zostupu!

BAČKI HAJDUK – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0) slabené mužstvo Slávie, bez odrazenú loptu od hanie Mileca a ĆuBabića, Sivčevića, Zorića, brankára Redžića tila.

Séča, Nímeta a Kuchtu nemohlo zaslať do siete doSLÁVIA: Kašikoúspešne čeliť domácemu muž- mácich. vić, M. Žigmund, stvu v Báčskom Novom Sele.

V 48. min. SokoDoroški (Rajčan), Tréner Keravica k dispozícii mal lović vedľa troch zaMilec, Ćutilo, Lajedenástku na trávniku a dvoch dákov Slávie vsiemoš, Pintír, Kotiv, veteránov, Rajčana a Čobrdu, na til druhý gól za doRuman, J. Žiglavičke. mácich. Po dvojgómund, Baláž.

Počas väčšej časti zápasu do- lovom náskoku Pionieri Slávie v máci mali prevahu a nebezpeč- mužstvo B. hajduka derby porazili ČSK ne útočili na bránu Pivničanov. K poľavilo, J. ŽigPivara Čelarevo 3 : 1 zmene výsledku došlo v 18. min., mund sa trikrát na- Boj o záchranu: Dávid a upevnili sa v čele keď po slabom zákroku Ćutila šiel sám pred bran- Lamoš (Slávia Pivnica) tabuľky. Góly dali lopta prišla do nôh Jurčevića, károm Redžićom, Sič 2 a Pintír. ktorý z hranice pokutového úze- ktorý bol vždy úspešnejší a kryl Výsledky 18. kola: Proleter – mia trafil pravý horný roh brány aj strelu Kotiva. Strelcom tretie- Kriváň 1 : 2, Vojvodina – Bačka Kašikovića – 1 : 0. V 44. min. veľ- ho gólu za domácich bol Agba- 3 : 0 kontumačne, Budućnost kú šancu mal Baláž, ale nevedel ba v 70. min., keď využil zavá- (P) – Kulpín 3 : 2, Bački hajduk

O

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

– Slávia 3 : 0. Zápasy Krila Krajine – Budúcnosť (H) a Soko – Maglić boli na programe v stredu 15. mája.

Program 19. kola: B. hajduk – K. Krajine, Slávia – Budućnost (P), Kulpín – Vojvodina, Bačka – Soko, Maglić – Proleter, Kriváň – Budúcnosť (H).

Ján Šuster

47

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dva zápasy – dva body Jarná časť sa hrá v zrýchlenom rytme. V dvoch posledných kolách viac úspechu mali hostia. Vedúca Dolina získala dva body.

Rovnaký počet bodov má aj Radnički (SM), ktorý po debakli s Čelarevčanmi vyhral v Starej Pazove. Oba zápasy vyhrali Dinamo, Radnički (S) a Palić a trochu ľahšie sa im dýcha v boji o záchranu.

B. Topola, Cement a Mladost nezískali ani bod.

Výsledky 25. kola: Sloga – Cement 3 : 2, B. Topola – Palić 0 : 2, Dunav – Radnički (Š) 2 : 1, Dolina – Srem 1 : 1, Radnički (SM) – ČSK Pivara 0 : 3, Senta – Jednota 1 : 1, Dinamo – Tekstilac 3 : 0, Radnički (S) – Mladost 1 : 0.

Výsledky 26. kola: Cement – Radnički (S) 0 : 1, Mladost – Dinamo 1 : 2, Tekstilac – Senta 1 : 1, Jednota – Radnički (SM) 2 : 3, ČSK Pivara – Dolina 0 : 0, Srem – Dunav 1 : 1, Radnički (Š) – B. Topola 1 : 0, Palić – Sloga 2 : 1.

Program 27. kola: Palić – Cement, Sloga – Radnički (Š), B. Topola – Srem, Dunav – ČSK Pivara, Dolina – Jednota, Radnički (SM) – Tekstilac, Senta – Mladost, Dinamo – Radnički (S).

DOLINA – SREM 1 : 1 (0 : 0) osledné mužstvo v tabuľke zo Sriemskej Mitrovice dokázalo, že vie hrať dobrý futbal. Hráči Doliny začali zápas dosť nevážne a uvoľnene. Prvú šancu premrhal Ivanišević. Neskoršie slabú strelu Kovačevića z penalty dobrý brankár Srema Brković chytil. Hosťom vtedy akoby narástli krídla, rozbehli sa na ihrisku a boli lepším tímom.

P

Po prestávke domáci viac útočili, ale bez úspechu. V 78. min.

Stevanović ušiel Nedučićovi a loboval vybiehajúceho Jevtića – 0 : 1. S vypätím všetkých síl Kovačević v 90. + 4. min. vyrovnal.

DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Ivanišević, Gigović, Tripković (Šalipurović), Kovačević, Antić (Đoković), Memović, Ćirić (Stajčić), Smailagić.

Záchrana je otázna!

JEDNOTA – RADNIČKI (SM) 2 : 3 (2 : 2) o remíze v Sente (1 : 1) sa očakávalo, že Jednota konečne získa doma body, bez ohľadu na to, že uvítala jedného z uchádzačov o titul majstra ligy. Domáci sa však dožili ďalšej prehry, a tak si zhoršili šance na záchranu v súťaži.

Zo zápasu na zápas Jednota má trampoty v zostave mužstva. Žlté a červené karty, ako i zranenia prinášajú veľké problémy, a preto sa nikdy nevie, kto bude hrať v budúcom kole. Pre rodinné povinnosti tréner Dragan Macura v nedeľu tiež nesedel na lavici. Po zápase s mužstvom zo Sriemskej Mitrovice Jednota zostala bez Šušu a Lučića, ktorí v závere dostali červené karty, druhú žltú kartu má aj stredopoliar Žakula. Mužstvo bude teda značne oslabené na zápase v Padine, kde Jednotu uvíta domáca Dolina, ktorá bojuje o postup.

P

48

Nedeľný zápas pred 250 divákmi mal zaujímavý priebeh. Hostia sa ujali vedenia už v 3. min. po útoku z ľavej strany, keď peknú nahrávku Vučković poslal do siete.

Hneď nato v 5. min. Jednota vyrovnala. Vladisavljević uvoľnil pohotového Žakulu a brankár hostí bol bezmocný.

V 26. min. sólová akcia Stefana Stojanova priniesla domácim zaslúžený náskok – 2 : 1. V 38. min. strela útočníka hostí Naglića, bývalého hráča Jednoty, skončila na brvne. V závere polčasu zaváhala obrana domácich, čo využil Sovilj a trafil sieť – 2 : 2.

V druhom polčase sa striedali obojstranné nebezpečné útoky, z ktorých si hostia vyťažili víťazný gól po prudkej strele Naglića a opätovnej chybe domácej obrany. V závere zápasu prišlo k nepekným scénam. Slabý rozhodca

Kapitán Doliny Tripković zastavil domáceho Ivkovića (biely úbor)

ČSK PIVARA – DOLINA 0 : 0 Na klzkom, ale pekne upravenom ihrisku v Čelareve obe mužstvá zohrali kvalitný zápas. Vystali však góly. Súperi sa veľmi rešpektovali a hrali až príliš obozretne. Medzi hráčmi Doliny sa cítil strach z prehry, a preto nehrali útočnejšie. Nemohli dlhšie zadržať loptu vo svojich nohách a organizovanejšie zaútočiť na bránu Tankosića.

Domáci v druhom polčase častejšie útočili na bránu Jevtića.

Mladý náhradník Čelarevčanov

Plavšić dobre rozohrával spoluhráčov a robil veľké starosti obrane Doliny. Bezgólová remíza je spravodlivým výsledkom korektného zápasu, na ktorom rozhodcovia v čele s Branislavom Pantovićom z Rumy nemali ťažkú úlohu.

DOLINA: Jevtić, Čerňoš, Nedučić, Ivanišević, Stajčić, Gigović (Šalipurović), Tripković, Kovačević, Antić (Smailagić), Memović, Ćirić (Điković).

Ján Bokor

Đorđe Maksimović z Inđije, ktorý mal kontrolu známeho Zdravka Jokića, svojimi nerozvážnymi verdiktmi priniesol veľkú nervozitu medzi hráčov oboch celkov, čo vyvolalo opravdivý zmätok na trávniku. Najprv v 80. min. vylúčil Šušu, potom v 87. min. aj Lučića a hosťa Ristića. To pokazilo celkový dojem v derby sriemskych klubov.

JEDNOTA: Mijatović, Živković, Bosanac (Igrač), Lučić, Šuša, Stojanov, Žakula, Vladisavljević (Mrkajić), Janković (Milanović), Ivić, Stegnjajić.

Bz-ý

Obecná liga Šíd V 21. kole v Šíde sa stretli menovkyne a rozišli sa s nerozhodným výsledkom 1 : 1.

S bodom boli spokojnejší Ľubania, keďže ho získali na hosťovaní. Gól za domácich vsietil Starčević a za hostí Tadić.

Binguľčania sa z Molovinu vrátili bez bodov. Lepší a silnejší celok domáceho Omladinca premohol OFK Binguľa 2 : 0.

18. 5. 2013

St. S. 20 /4543/

HLAS ĽUDU

ŠPORT (Cvetičanin), Simikić, Kovačević.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović (Grujić), Kobilarov, Rupar, Ardalić, TorV pokračovaní Pebica (Novaković), Tritrovčania zahrali šić, Vrgović, Zbućútočnejšie a dobre nović, Stojiljković, čelili hostiteľovi. MlaFábry. dosť mala príležitosVýsledky 25. kola: ti aspoň na jeden gól.

Budućnost – Polet 2 Rozhodca David Ma- Lepšie sa vynašli: Brani- : 0, Borac – Index 1 : tić z Titelu dobre vie- slav Bojanić (Sloga Erde- 0, Omladinac – Prvý dol zápas a opráv- vík) máj 1 : 0, Mladosť (P) nene vylúčil z hry – Srbobran 3 : 2, hráča Mladosti Fábryho, takže hos- Mladost (T) – Sloga 1 : 1, Stanišić tia takmer celý druhý polčas hrali de- – Jugović 3 : 0, Hajduk – Bačka 1 : siati. Vo finiši obe mužstvá nevyuži- 1, Crvenka – C. zvezda 3 : 0. li ani tie najlepšie príležitosti, pravVýsledky 26. kola: Polet – Crvendepodobne pre klzký trávnik, na kto- ka 1 : 1, C. zvezda – Hajduk 3 : 1, rom hráči ťažko kontrolovali loptu. Bačka – Stanišić 4 : 0, Jugović – SLOGA: Tojagić, Vislavski, Zec, Mladost (T) 4 : 0, Sloga – Mladosť Strniša, Bojanić, Raičević, Šajić (P) 3 : 0, Srbobran – Omladinac 1 (Babić), Milošević, Simeunović : 0, Prvý máj – Borac 3 : 1, Index –

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Lejak prerušil zápas SLOGA – MLADOSŤ 3 : 0 (3 : 0) rdevíčania od začiatku zahrali pekne a vytvárali si šance pred bránou mužstva z Báčskeho Petrovca. Mladosť sa zamerala hlavne na pevnú obranu a iba občas podnikala útočné akcie. Čierny oblak zahalil ihrisko v Erdevíku, nečas so silným lejakom sťažil hru, takže zápas v 22. min. prerušili. Prerušenie trvalo 20 minút, aby zápas pokračoval na rozmočenom a klzkom trávniku, kde sa lepšie vynašli domáci futbalisti.

Odrazenú loptu od brvna v 28. min. zachytil Raičević a vsietil vedúci gól. Sloga potom získala úplnú prevahu na ihrisku a dosiahla ešte dva góly. Strelci boli Simikić v 35. min. a Kovačević v 42. min.

E

Hrali aj dorastenci MLADOSŤ – SRBOBRAN 3 : 2 (1 : 0) odobalo sa to tréningovému zápasu. Akoby ani nešlo o body. Niektorí hráči Mladosti nenastúpili na zápase, odpykávali si trest žltých kariet (Fábry a Kobinarov). Nehrali ani Radaković, Vrgović, Torbica, Zbućnović, Grujić, Sladojević, Milovanović, už dlhšie zranený Pavkov...

V 45. min. Mladosť viedla 1 : 0. Aljoša Zorić zblízka dorazil hlavou loptu do siete. Hostia vyrovnali na 1 : 1 v 65. min. z jedenástky a o deväť minút neskoršie dosiahli aj druhý gól.

Mladosť vo finiši musela s vypätím síl bojovať o body. Núkali sa jej priam ideálne šance.

Najlepšiu mal dorastenec Milenković, keď sa ocitol sám pred brankárom hostí. Šťastie sa predsa usmialo domácim. Najprv Milkan Latinović presne strelou po zemi vyrovnal, a potom po sólovom prieniku zľava razantnou strelou Stojiljković v 85. min. zabezpečil Mladosti tri body.

MLADOSŤ: Leňa, Babiak (Ušiak), Krivák, Novaković, Rupar, Ardalić, Očoveji (Latinović), Trišić, Milenković (Ilić), Zorić, Rozhodkyňa Dragana NovaStojiljković. kovićová zo Sr. Mitrovice neSamuel Medveď mala mnoho práce

P

18. 5. 2013

20 /4543/

HLAS ĽUDU

Budućnost 1 : 0.

Program 27. kola: Index – Polet, Budućnost – Prvý máj, Borac – Srbobran, Omladinac – Sloga, Mladosť (P) – Jugović, Mladost (T) – Bačka, Stanišić – C. zvezda, Hajduk – Crvenka.

Károly Vig

ŠPORTOVÉ PODUJATIA V RÁMCI DŇA HLOŽIAN

Počasie žičilo, nie aj Dunaj V

sobotu 4. mája 2013 zaránky zasmerovali sme k Dunaju, že sa pozrieme na súťaž športových rybárov v rámci Dňa Hložian. Nič také sa tam nekonalo, nuž sme sa vrátili späť do dediny, ktorá už začínala dýchať slávnostne.

Priamo ku dverám, ktorými sa vchádza do Domu kultúry a odtiaľ do šachovej klubovne, pozrieť sa na súťaž šachistov.

Márne; dvere boli zamknuté.

Tretí pokus nevyšiel naprázdno: na strelnici Poľovníckeho spolku, keď sme do- Pri šachovniciach nechýbalo napätie razili, už bolo rušno, súťaž v streľbe do asfaltových terčov bola v plnom prú- bajša Đapo z Futogu, 2. Miško Fábry zo Slande a noví pretekári stále prichádzali. Nakoniec kamenských Vinohradov, 3. Aleksa Pejak zo Siltam bolo 36 poľovníkov z desiatich osád. Kde ra- baša. Pokiaľ ide o družstvá, najviac terčov zachotia pušky, fotoaparáty by sa nemali dlho siahol víťazný celok z Hložian, druhí skončili ich zdržovať. Cvakli sme zopárkrát a poďho do Zá- súperi zo Silbaša a ako tretie mužstvo z Báčskej kladnej školy Jozefa Marčoka Dragutina. Tam sa Palanky.

Rybári, s ohľadom na vysokú hladinu vody do seba plnou parou pustili žiaci – šachisti, až sa nám zazdalo, že drevené armády na stoloch so v Dunaji, pretekali pri kanáli Dunaj – Tisa – Dušachovnicami naskutku ožili. Päť dievčat a trinásť naj v Petrovci. V súťaži jednotlivcov víťazom sa chlapcov v šiestich kolách prezentovali krásu sta- stal Ján Zorňan z Lalite, 2. miesto obsadil jeho robylej hry; ich vrstovníci z Petrovca a Maglića spoluobčan Zdenko Demiter a 3. bol Ján Haška z Hložian. Laliťania zvíťazili aj v súťaži družmôžu iba ľutovať, že tiež neprišli.

Hodinu po tom, čo kostolný zvon oznámil stiev, kde na 2. mieste skončil tretí (inak aj najpoludnie, účastníci športových pretekov sa mladší) celok z Hložian a na 3. mieste sa zhŕkli do Loveckého domu. Tam sme sa do- umiestnilo prvé družstvo Hložian. Po vyhlásení zvedeli, ako sa skončili jednotlivé súťaže. Na- víťazov odmeny odovzdal primátor mesta júspešnejší šachista bol Vladimír Kriška z Hlo- Holíč Zdenko Čambal. Prítomných úvodom prižian; na 2. mieste skončil jeho brat Ivan Kriška vítal hložiansky richtár Ján Bohuš. Záverom si a na 3. Ján Baláž, taktiež Hložanec. V súťaži jed- všetci spolu prisadli k chutnému obedu.

J. Bartoš notlivcov poľovníci sa umiestnili takto: 1. Ne-

49

ŠPORT ložili viac úsilia, čo sa im oplatilo, lebo prostredníctvom Šarca výsledok vyrovnali. Nebol to koniec vzrušeniam na tomto zápase, lebo Rančić v 85. min. z voľného kopu strelil tretí gól za Panóniu a priniesol prvú radosť svojmu mužstvu na hosťovaní.

PANÓNIA: Balaša, Kršić (Jolić), Lepojević (Vranješ), Nikolić, Jovović, Bojić, Petrović (Milićević), Mladenović, Rančić, Mitić, Valent.

J. P.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Body zo Sonty Derby v Svilojeve sa skončilo bez víťaza, pokiaľ bol ŽAK presvedčivý v súboji s Liparom a Rusín minimálnym výsledkom premohol Dunav. Rastinčania majú ôsmu jarnú výhru za sebou, kým sa Laliťania konečne dočkali prvého triumfu na hosťovaní.

Výsledky 21. kola: Jedinstvo (R) – Aleksa Šantić 1 : 3, Dinamo – Panónia 2 : 3, ŽAK – Lipar 5 : 0, Rusín – Dunav 2 : 1, Šikara – Metalac 1 : 3, Rastina – Jedinstvo (K) 5 : 3, Törekvés – Odžaci 1 : 1.

Program 22. kola: A. Šantić – Törekvés, Odžaci – Rastina, Jedinstvo (K) – Šikara, Metalac – Rusín, Dunav – ŽAK, Lipar – Dinamo, Panónia – Jedinstvo (R).

DINAMO – PANÓNIA 2 : 3 (1 : 2) onečne sa aj futbalistom Panónie pošťastilo prvýkrát v týchto majstrovstvách priniesť všetky tri body z hosťovania. Po dobrom výkone v Sonte prekonali domáce mužstvo Dinamo gólovým rozdielom, podobne ako aj v priateľskom zápase minulej jari, keď bolo 1 : 2.

Zápas lepšie otvorili domáci. V 20. min. Jovović fauloval pred trestným územím útočníka Dinama, dostal

K

červenú kartu a Kmezić z voľného kopu prekonal Balašu – 1 : 0. Mladenović v 36. min. výsledok anuloval. Tri min. pred odchodom na prestávku Dvakrát trafil: Nedeljko Mladenović (PaKrpjan fauloval Valenta, nónia Laliť) rozhodca Nenad Milošević z Crvenky nariadil penaltu a do- z bieleho bodu obrátil výsledok.

Po prestávke obe mužstvá hrali máceho hráča poslal pod sprchy.

Mladenović druhým gólom strelou s desiatimi hráčmi. Domáci vyna-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Rozhodca im znemožnil výhru! ŠEVAC – HAJDUŠICA 2 : 2 (1 : 1) K Ševac z dedinky Kusiete. Pri konci polčasu však sić na rumunských Radović peknou strelou z 25 hraniciach potrebuje kažmetrov vyrovnal. dý bod, aby sa zachránil Aj po zmene strán Hajdušiv lige. Preto od začiatku čania proti sebe mali rozhoddomáci dali najavo, že zo cu, ktorí im nedovolil vážnejšie stretnutia s celkom Hajohroziť domáceho brankára. dušice mienia inkasovať Predsa v 65. min. aj rozhodca všetky tri body – buď bol bezmocný. Kocevski pekne pekným spôsobom, alecentroval do šestnástky a Hrudbo silou! Nehrali síce oska z rozbehu loptu hlavou zatro, ale mali podporu rozslal do siete – 1 : 2. Nuž a pohodcu Igora Raca z Vršca, tom do konca zápasu sa časktorý pískal fauly v protejšie hralo pred bránou Hajspech domáceho celku dušice, ale sa útoky domácich a Hajdušičanom delil žlté končili na okraji šestnástky. karty. Taký postoj rozHajdušičania zmrhali ešte dvehodcu, pravdaže, vyvotri výhľadné príležitosti na gól. lal nervozitu v mužstve Namiesto toho rozhodca sa Hajdušice a významne vo finiši zápasu postaral o vyvplýval na jeho výkon. rovnanie výsledku. V skrumáZa takých okolností sa ži pred bránou Melicha dovedenia ujal domáci ce- Presný z diaľky: Dragoslav Radović (FK Haj- máci hráč spadol, keď ho niklok. Podporení silným dušica) to ani nedotkol, a rozhodca vetrom futbalisti Ševca v ukázal na biely bod. Tento darpolovici polčasu zorganizovali razil sám pred brankára Melicha ček domáci futbalisti využili a zarýchly protiútok, ich útočník vy- a ponad neho loptu zaslal do chránili si aspoň bod.

F

50

HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Barbulović, Maliar (Radulović), Mršić, Pomorišac, Đukić (Kocevski), Radak, Radović, Lečić, Csicsai (Hrudka).

Ostatné výsledky 24. kola: Hajduk – Jedinstvo 2 : 1, Budućnost – Dunav 3 : 0, Ratar – Karaš (K) 5 : 0, Crvena zvezda – Borac (VS) 2 : 0, Vitorul – Vinogradar 3 : 1, Borac (VG) – Partizan 2 : 3, Karaš (J) – Potporanj 2 : 2.

18. 5. 2013

vlh

20 /4543/

HLAS ĽUDU

ŠKOLA RYBOLOVU ZŠR KARAS V PETROVCI

Loviť kaprov – nádhera!

U

ž viac ako dva mesiace v Petrovci prebieha škola rybolovu, ktorú zorganizovalo Združenie športových rybárov Karas v čele s predsedom Samuelom Kondačom. Školu navštevuje 46 detí vo veku 7 až 12 rokov.

Mladí rybári najprv absolvovali prednášky, na ktorých sa zoznámili s druhmi rýb v našich riekach a vodných tokoch.

Na hodinách im hovorili aj o rybárskom náčiní a zvlášť poúčali, ako treba viazať háčik, plavák, záťaž... Deťom bola zaujímavá aj prednáška, ktorú mala obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia Tatiana Milina Turanová o tom, ako treba chrániť vodu a prírodu.

Po teoretickej časti nasledovala praktická ukážka v teréne, pri chate ZŠR Karas na kanáli D–T–D. Deti tam pri vode začali používať rybárske náčinie, ale sa naučili samostatne robiť aj nástrahu na lov rýb.

A potom prišlo to najzaujímavejšie – lov kaprov v rybníku Oáza v Hložanoch.

Tam im starší, skúsenejší a osvedčení rybári ZŠR Karas ukazovali, ako sa to robí.

Malí rybári mali z toho veľký pôžitok a radosť. Takmer všetci mali možnosť chytiť na háčik kapra, vytiahnuť ho von z vody podberákom, ohmatať, pohladkať známu rybu a znova ju vrátiť do vody.

Po úspešnej rybačke v Hložanoch frekventantov školy rybolovu v Petrovci 26. mája 2013 očakáva súťaž v love rýb udicou na plavák. Bude to nová príležitosť, aby ukázali svoju rybársku zručnosť.

Ján Lačok

Tohto kapra, ktorý vážil 12,5 kg, ulovil skúsený petrovský rybár Michal Jurík (kľačí prvý zľava)

Takto sa správne zahadzuje udica do vody...

Deti spoločne vytiahli z vody ďalšieho kapra vážiaceho 5,5 kg

Miloslav Meleg (v červenom tričku) mladým rybárom predviedol montáž navijaka na prút

Silbaš Podľa historických údajov osada Silbaš patrí k starším sídliskám Báčky. Prvé písané doklady o Silbaši sú z dávneho roku 1263, keď sa spomína ako Szilbach vo vtedajšej Báčsko-bodrožskej župe.

Prví obyvatelia sa zaoberali dobytkárstvom. Roku 1799 sa do tejto báčskej osady prisťahovali aj prvé slovenské rodiny zo Slovenska, ale aj z iných báčskych osád a uhorských žúp. Prvé presné údaje o počte obyvateľov sú z roku 1787, keď tam žilo 1 073 ľudí. Podľa sčítania z roku 2002 Silbaš mal 2 849 obyvateľov, z čoho bolo 1 018 Slovákov, čiže 35,73 %. V poslednom desaťročí počet obyvateľov však klesol a podľa posledného sčítania z roku 2011 Silbaš mal 2 456 obyvateľov a 930 domácností. Údaje hovoria, že je tu 1 028 obývaných a 183 neobývaných domov. Obyvatelia sa dnes zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom.

Jaruška Ferková