Hlas 20 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4595/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 17. 5. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Dar nielen Kovačičanom

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Treba ju obnoviť

Triumf pre večnosť

Z obsahu

17. 5. 2014 | 20 /4595/

Uzávierka čísla: 14. 5. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Pevne na európskej ceste 6 Pamätný dom Martina Jonáša slávnostne otvorený 7 Tridsaťpäť krokov 8 – 9 Spolužitie ako pozitívny príklad 10 Kus ozajstnej reality

12 ĽUDIA A DIANIA 13 Kúpia služby, nie zariadenia 14 Do novej sezóny s novinkami 15 Európa na zreňaninskom námestí 18 Práca s mladými v popredí

Tradičné priateľstvo, ozajstné porozumenie, nadštandardné vzťahy a vzájomná podpora aj v súčasnosti spájajú Belehrad a Bratislavu. Kvitovalo sa to i na piatkovom stretnutí nášho premiéra Aleksandra Vučića s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, prebiehajúcom v Belehrade. (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Májové témy

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Na čele rezortu nová ministerka 24 Príčiny šírenia hrdze na pšenici 25 Treba ju obnoviť

31 KULTÚRA 31 Aká mucha, taký... 32 Popularizácia fotografie 34 Tokaj potešil folklórom, vínom a dobrotami

Poukázať na spätosť dvoch národov bolo cieľom konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť, ktorá prebiehala v piatok 9. mája v Zhromaždení AP Vojvodiny. (s. 8 – 9) J. Pániková

36 Rezký Veľkonočný oblievač

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Vlastnou vinou prehrali 47 Ach, tí strelci 49 Repete 50 Šnúra víťazstiev trvá Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

V poradí štvrtá odborná konferencia Digital Day, zaoberajúca sa otázkami spätosti medzi spotrebiteľmi v pohybe, prebiehala 7. mája v belehradskom Dome mládeže. (s. 10) O. Filip

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Máj

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Je máj, je lásky čas. Len v máji moja pieseň moju lásku háji... spieval už v dávnom roku 1966 popredný český spevák Karel Gott. V máji aj vzduch vonia inak, všetko je v rozkvete a veselé. A akýže by to máj bol bez orgovánu? V tých kvetoch, krásnych ako nenapodobniteľné lustre, sa skrýva celé dávne tajomstvo ich osudu.

ádam už pred desaťtisíc rokmi, keď človek možno prvýkrát pochopil pojem krásna, uprel svoj zrak na orgován, čo väčšmi než všetky iné stromy vábil svojou vôňou. A hoci zostal kríkom, zahanbeným vlastnou neplodnosťou, jeho vôňa je i dnes výrečnejšia ako mnohé slová o láske a priateľstve. V piatom mesiaci sa začína otvárať brána k letu, keď konečne prestávame rátať, čo nás stála zima, túžobne upierajúc pohľady na vysnívané letné turistické destinácie. Odpoveď na otázku, prečo je práve piaty mesiac najkrajší v roku, nikdy nebude zodpovedaná úplne. Včelár by vychádzal z toho, že ktorý roj sa v máji rojí, za plný voz sena stojí. Sedliaka zase teší taký máj, keď v poli háj, prípadne daždivý máj a v stodole raj. Je to mesiac, keď si najlepšie možno uvedomiť pravdu starých Rimanov, že roľníctvo robí ľudí lepšími, mravnejšími. Výtvarník by sa tešil z jarného ovzdušia plného farieb i jasu, spisovateľ z bohatstva nápadov a hĺbky citu. My Slováci sme sa v máji stali bohatšími o Memorandum a medzníkové závery a strategické ciele konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť, o výsledky ďalších slovensko-srbských a iných rozhovorov a stretnutí na vysokej úrovni potvrdzujúcich historické väzby dvoch národov, ktorých vysoká úroveň spolupráce a vzájomnosti môže byť príkladom pre mnohé európske národy. Zároveň sme bohatší o Pamätný dom jednej z najvýznamnejších osobností svetového insitného umenia Martina Jonáša, o mnohé ďalšie tradičné a príležitostné knižné, výtvarné, folklórne a iné podujatia. Na záver prvej dekády mája sme si pripomenuli aj Deň víťazstva a Deň Európy. Bez toho prvého by nebolo možné ani to druhé, bez oboch ani akékoľvek pohľady do dní, mesiacov a rokov budúcich. V polovici mája sa zatvorili brány Medzinárodného veľtrhu techniky v Belehrade, aby sa o niekoľko dní neskoršie, 20. mája, dokorán otvorili tie Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Medzičasom sa naplno treba tešiť tejto sobote, vlastne jej tmavšej polovici menom Noc múzeí. Štafetu všetkých pekných chvíľ by sme nemali zamykať len do spomienok, ale ju aj nezištne odovzdávať iným. Máj si to plne zaslúži. Oto Filip

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 20 /4595/

17. 5. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Kolaps

Nové ekonomické opatrenia

Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

lačové agentúry nedávno zverejnili správy o tom, že vedci amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na základe údajov za posledných 40 rokov upozorňujú, že sa Západná Antarktída rozpadáva a že našej planéte hrozí kolaps. Totiž kľúčové ľadovce v tej oblasti ustupujú a ich úbytok sa pravdepodobne už nedá zastaviť. Síce na naše šťastie a potešenie to sa nestane príliš rýchlo. Najprv zmiznú len niektoré z kľúčových ľadovcov, a až potom bude nasledovať kolaps celého západoantarktického ľadovcového štítu. Udeje sa to v priebehu nasledujúcich storočí, pričom hladina svetových oceánov stúpne o tri až štyri metre. Upozorňujú tiež, že je to len začiatok problémov našej planetárnej budúcnosti, lebo potom budú nasledovať ďalšie a ešte väčšie. Americkí vedci však pravdepodobne niečo prehliadli. Veď toho času sa tá situácia s globálnym otepľovaním rapídne mení – aj to na lepšie. Stačí sa len pozornejšie zamerať na svetové diania a hneď vidno, že sa v každej časti našej planéty podnikajú nevyhnutné opatrenia na celkovom zmrazení vzťahov, tak medzi krajinami, ako aj medzi ľuďmi. Spočiatku sa tí neinformovaní domnievali, že otepľovanie medziľudských vzťahov prispieva k náprave a zlepšeniu vzťahov medzi ľuďmi, ale teraz je už zrejmé, že aj to otepľovanie zapríčinené človekom ide ruka v ruke s prirodzeným globálnym otepľovaním zemskej atmosféry. Kým však o existencii prirodzeného globálneho otepľovania niet pochýb a ani sa o ňom v medzinárodných kruhoch nevedú búrlivé diskusie, lebo je faktom, že sa priemerné teploty zvyšujú už od doby ľadovej, veľkým problémom je práve to otepľovanie zapríčinené človekom. Preto dnešné zmrazenie vzťahov vo svete môžeme, a bolo by aj potrebné, len pozdraviť!?

www.hl.rs

ým, že sa vláda hneď po nástupe pustila do ekonomiky, svedčí o rozhodnosti – vlády a premiéra – v tejto oblasti niečo vykonať. Ministerské kreslá sa ešte ani riadne nezohrali pod novými (a starými) členmi Vučićovho kabinetu, keď vláda schválila prvé opatrenia smerujúce k zmene a zlepšeniu ekonomického ovzdušia. Treba to pochopiť ako veľmi dobrý znak, pretože platí pravidlo, že ak vláda nepodnikne nepopulárne opatrenia v prvej polovici svojho mandátu, nepodnikne ich vôbec. Druhá časť mandátu je už príprava na voľby, a pred voľbami si nikto netrúfa robiť poriadok. Štyri opatrenia, ktoré vláda formulovala, sú skôr štyri okruhy opatrení, alebo štyri oblasti, v ktorých sa opatrenia majú realizovať. Na prvé miesto sú vysunuté subvencované úvery, ktoré vláda mieni zabezpečiť na podnietenie rozvoja reálneho úseku a na ktoré zabezpečí 1,2 miliardy eur. Kde sú úvery, tam sú i banky, a preto nie div, že premiér Vučić tieto finančnícke inštitúcie osobitne vyzval, aby sa zapojili do oživovania domácej ekonomiky. Preložené do obyčajného jazyka to znamená, že ich premiér požiadal, aby podnikom v úlohe žiadateľov úverov nezaratúvali zvyčajné



úžernícky vysoké úroky. Podpora bánk v podobe rozumných úrokov by celkom stačila. Zásadnú zhodu s plánovanými opatreniami na pondelkovom zasadnutí vyjadrili aj podnikatelia aj predstavitelia bánk. Z opatrení zameraných na zamedzovanie sivej ekonomiky osobitnú pozornosť vyvolali tie, cieľom ktorých rast legálneho zamestnávania. Nie je žiadnym tajomstvom, že v sivej zóne u nás pôsobí asi tridsať percent hospodárskych subjektov, čo významne vplýva na znižovanie rozpočtových príjmov. Z druhej strany nie sú zriedkavé podniky, ktoré hospodária legálne, ibaže nelegálne zamestnávajú, na úkor nielen svojich neprihlásených zamestnancov, ale aj na úkor štátu. V zamedzovaní sivej ekonomiky významnú úlohu má zohrať daňová správa. V zabezpečovaní čím väčšieho počtu legálne zamestnaných pomoc poskytne štát zmenšením poplatkov na každého nového zamestnanca. Pod širokým dáždnikom nazvaným „zlepšenie hospodárskeho ovzdušia“ ešte jasne nevidieť, čo všetko sa skrýva. Na začiatok sa vie, že k zlepšeniu majú prispieť nové zákony – o práci, privatizácii, konkurze – pri ktorých nemožno s istotou tvrdiť, že dokážu priniesť zlepšenie pre všetkých. Ak však dajú svoj podiel k zavedeniu poriadku, ak

stanovia jasné a všeobecne platné pravidlá a zabezpečia ich dôsledné uplatňovanie v praxi, už to bude veľký krok vpred. Ak sa podnikatelia môžu tešiť subvencovaným úverom, obyčajných smrteľníkov bez vlastnej strechy nad hlavou iste potešila plánovaná masová výstavba lacných bytov. Jej cieľom je v prvom rade oživenie stavebnej aktivity a zamestnávanie stavebných podnikov, hoci ani úsmevy terajších podnájomníkov nebudú nazvyš. Tak či onak hlavným vykonávateľom prác má byť blízkovýchodný stavebný podnik, ale ani domáce firmy nezostanú bokom. Pôvodne mala vláda nové ekonomické opatrenia schváliť minulý pondelok, ale pre zasadnutia, konzultácie či porady s podnikateľmi, bankami a stavbármi, zasadnutie vlády bolo odročené. Niežeby široké konzultácie neboli užitočné, ale boli naozaj potrebné? Podobný prípad sme už videli pri utváraní vlády, keď premiér, ktorého strana má absolútnu väčšinu, trval na zabezpečení ešte širšej podpory. Dostal ju, ale teraz zasa potrebuje potvrdenie, že robí dobre. Ozaj či na zasadnutie pozve aj robotníkov, ktorí by v procese reformy mohli zostať bez práce? Ak vláda vie, čo chce a ako to dosiahnuť, nepotrebuje ani mienku, ani súhlas nikoho. Ak nevie, nikto jej nemôže pomôcť.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DALILA LJUBIČIĆOVÁ, VÝKONNÁ RIADITEĽKA ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

Štandardy a problémy Oto Filip

– Asociácia médií Srbska hlavné aktivity realizuje u nás, nie však všetky? – Podľa štatútu naša asociácia ako podnikateľské združenie a právnická osoba podniká v Srbsku. No nemožno povedať, že sa tu hranice našej činnosti končia, keďže sme i členmi Európskej asociácie novinových

Informačno-politický týždenník

vydavateľov (ENPA). Nadobudlo to osobitný význam zvlášť v posledných rokoch eurointegrácie, ktoré sú poznačené snahou prenášať príslušné štandardy európskych krajín a uplatňovať ich u nás. Nejde len o štandardy, ale aj o iniciatívy a problémy, ktoré sú aj tam, hoci sú tieto krajiny niekoľko krokov

pred nami. To znamená, že už teraz naše členstvo pripravujeme, náš trh chystáme na problémy, na ktoré len v budúcnosti narazíme a ktoré sú spravidla hospodárskej povahy. Uvediem príklad: U nich sú v poslednom čase aktuálne spory s Googlom, kým u nás v Srbsku sa všetci azda nevedia ani dočkať, kedy budú širšie spolupracovať s Googlom a kedy sa ten výraznejšie dostane na náš trh v právnickom slova zmysle. To znamená, že sú ešte len pred nami problémy, akými sú selektívne zobrazovanie na googlových prehľadávačoch obsahu, neoprávnené preberanie obsahu z novinových webových stránok a iné, ktoré budeme musieť riešiť. • TÝŽDEŇ •

SRBSKO-SLOVENSKÉ VZŤAHY

Pevne na európskej ceste Oto Filip

ktorej hodnota vlani bola približne pol ri každom významnom miliardy eur, sú i širskúšobnom kameni stratešie investície slovengických skutkov by nemala ských podnikateľov chýbať pevná opora. Tou azda do oblasti energetiky najvýznamnejšou na našej eua infraštruktúry u nás. rópskej ceste je práve SlovenO témach vzťahujúcich sa na bilaterálne vzťahy, eurointegráciu, pomery v regióne, reformy, postavenie Premiér Aleksandar Vučić a vicepremiér slovenskej menšiny sa Miroslav Lajčák: eurointegrácia znamená aj hovorilo i na stretnutí mnohé reformy premiéra Aleksandra Vučića s vysokým hosťom zo Slo- zidentom Srbska Tomislavom venska. Aj na ňom prvá osobnosť Nikolićom. Hlava nášho štátu našej vlády tlmočila vďaku Slo- vyzdvihla, že je Srbsko pevne na vensku za podporu poskytovanú európskej ceste, keďže je to jedinašej krajine v procese euroin- ná opcia, ktorá vedie k pokroku tegrácie. Lebo je to dôležité tak a lepšiemu životu všetkých občaz aspektu urýchleného otvárania nov. Podpredseda vlády Slovenjednotlivých kapitol, ako i keď ide ska a minister zahraničných vecí o riešenie podstatných otázok a európskych záležitostí Miroslav a realizáciu reforiem. Vučić a Laj- Lajčák podotkol, že u nás cítiť Zo stretnutia Ivica Dačić – Miroslav Lajčák: ekonomické vzťahy dvoch čák v rozhovore ocenili i to, že entuziazmus ohľadom začiatku krajín by museli rýchlejšie napredovať je postavenie slovenskej národ- rokovaní s EÚ, hodnotiac, že rozsko. Potvrdilo sa to i koncom Belehradu a Bratislavy, tie sú tra- nostnej menšiny v Srbsku prajné hodnutia, ktoré schválilo štátne januára, keď nám pár dní po dične priateľské a nadštandard- a dosiahli i dohodu o spôsoboch vedenie, boli smelé a v prospech prvej medzivládnej konferencii né, čiže mimoriadne dobré, hoci ďalšieho zveľadenia postavenia Srbska. Podčiarkol i veľký význam toho, aby po voľbách v Kosove Srbsko – EÚ predseda slovenskej si nemožno nevšimnúť dostatok jej príslušníkov. srbské inštitúcie získavlády Robert Fico symbolicky li legitimitu a legalitu. v Belehrade odovzdal kľúče od Belehrad, Nový Sad, brány EÚ, taktiež – zrejme nie náKovačica – diplomahodou práve 9. mája v Deň Eurótická trasa ministra py – keď do Belehradu na druhú Miroslava Lajčáka tohtoročnú návštevu pricestoval v podstate jednodpodpredseda vlády a minister ňová, obsahmi riadne zahraničných vecí a európskych plná, výsledkami podzáležitostí SR Miroslav Lajčák. S netná. Upriamená i na hostiteľom, prvým podpredserast vzájomnej spodom vlády Srbska a naším šéfom lupráce, i na mnohé diplomacie Ivicom Dačićom mal prvky eurointegrácie, približne hodinový rozhovor. Je i na menenie regiosvojráznou kuriozitou, že to bolo nálnych pomerov a ich až piate stretnutie za päť dní poriadkov v záujme druhého májového týždňa, ale istejšieho zajtrajška. prvé u nás. Treba vôbec lepšia Ktosi by povedal moc ukážka, že počet spoločných záa krása diplomacie: ujmov, orientácií, skutkov dnešok nielenže neredukuje, ale práve Slovenská delegácia na stretnutí s prezidentom Tomislavom Nikolićom: podpora včera nemožné ronašej európskej cesty biť dnes možným, naopak – zvyšuje a zviditeľňuje. Ukážkou toho je i neraz minis- priestoru na zvýšenie úrovne Tretím, zároveň posledným včera nepredstaviteľné meniť trom Lajčákom zdôrazňovaná ekonomickej spolupráce, ktorá piatkovým stretnutím, ktoré pred do terajšej a zajtrajšej reality. stála a všestranná podpora Slo- ešte stále nezodpovedá vysokej odchodom do Nového Sadu Najpodstatnejšie je však nebyť venska Srbsku, našim eurointeg- úrovni ich politických vzťahov. a Kovačice mal podpredseda v tom sám. A to, čo potvrdzuje račným ambíciám, nevyhnutným Jedným zo spôsobov, ako prispieť slovenskej vlády a minister za- i uplynulá návšteva prvého sloreformám, ďalšiemu zveľadeniu k tomu, tiež k zvýšeniu objemu hraničných vecí Miroslav Lajčák venského diplomata, vonkonkonštruktívnej spolupráce. Je to zahraničnoobchodnej výmeny, v Belehrade, bolo prijatie pre- com nie sme.

• TÝŽDEŇ •

následok našej nespochybniteľnej proeurópskej orientácie, skutočnosti, že sme posledných pár rokov subjektom a nie objektom prebiehajúcich procesov, že je naša európska perspektíva realitou a nie iba víziou. Keď ide o dvojstranné vzťahy

20 /4595/

17. 5. 2014

Týždeň VYSOKÍ A VZÁCNI HOSTIA V KOVAČICI

Pamätný dom Martina Jonáša slávnostne otvorený Anička Chalupová

rého výtvarné posolstvo je súčasťou slovenského, ale lávnostné otvorenie Paaj srbského kultúrneho demätného domu najznádičstva, ale aj k množstvu mejšieho kovačického ďalších projektov vedúmaliara Martina Jonáša sa cich k bohatému spolouskutočnilo v sobotu 10. čenskému a kultúrnemu mája pri príležitosti jeho životu srbských Slovákov. nedožitých 90. narodenín. „Verím, že tento zrekonV úvodnom ceremoniáli štruovaný Jonášov rodný slávnostného otvorenia, ktodom sa stane miestom, rý viedla Jarmila Ćendićová, ktoré bude pripomínať predsedníčka Výkonnej rady pamiatku a dielo človeka, Vzácni hostia v spoločnosti svojich Národnostnej rady slovenktorý si to určite zaslúži, a hostiteľov sa kochali v bohatých skej národnostnej menšiny že ho budú navštevovať spomienkach doyena kovačickej insity a tajomníčka Kultúrno-osveľudia z celého sveta, aby tového spoločenstva Obce obdivovali jeho dielo, aj umenie všet- retariát pre prácu, zamestnávanie a Kovačica, odzneli najprv kých kovačických maliarov,“ povedal rodovú rovnosť a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, sa pozdravné príhovory Miminister Lajčák. bude starať Galéria insitroslava Krišana, predsedu ného umenia v Kovačici v Obce Kovačica, a Anny Točele s riaditeľkou Máriou manovej-Makanovej, podRaspírovou. Súčasťou predsedníčky Zhromaždenia Podpísaním zmluvy Národnostná otvorenia Pamätného AP Vojvodiny a predsedníčky rada budovu na spravovanie domu Martina Jonáša NRSNM. Počas slávnostného odovzdala Galérii insitného bolo i otvorenie výstavy otvorenia tohto domu Bojan umenia v Galérii Babka, kde boli Pajtić, predseda vlády AP nainštalované odmenené Vojvodiny, zdôraznil, že Pamätný zahraničných vecí a európpráce slovenských ilustrádom Martina Jonáša je symbolom skych záležitostí SR, symbotorov na Bienále ilustrápriateľstva dvoch národov, dvoch lickým prestrihnutím červecii Bratislava 1967 – 2013. štátov. Z druhej strany tento dom je nej stuhy slávnostne otvoril Výstava, ktorú spoločne príležitosťou, aby sa rozvíjal cestovný zrekonštruovaný Pamätný usporiadali Matica sloruch v Kovačici, v južnom Banáte. dom Martina Jonáša. Počas Vo viacúčelovom priestore sa nachádza portrét venská v Srbsku, Galéria „Pamätný dom Martina Jonáša nás slávnostného ceremoniálu Martina Jonáša, ktorý namaľoval neznámy autor Babka v Kovačici a Bibiana zaväzuje, aby sme aj v budúcnosti minister Lajčák podotkol, že spolupracovali a žili spoločne tak, ako podpora SR pre slovenskú menšinu K tej slávnostnej chvíli krásnou – Medzinárodný dom umenia pre deti aj celé storočia predtým,“ zdôraznil vo Vojvodine, ktorá za posledných slovenskou piesňou a hudbou prispeli z Bratislavy na čele s riaditeľom Ing. Bojan Pajtić, ktorý spolu s Mirosla- päť rokov dosiahla celkovo bezmála aj kovačickí hudobní umelci: Pavel Petrom Tvrdoňom, sa uskutočnila vom Lajčákom, podpredsedom vlády 1,5 milióna eur, prispela nielen k Ďuriš, ľudový orchester Rosička a pod záštitou pána Miroslava Lajčáka, Slovenskej republiky a ministrom zriadeniu Múzea Martina Jonáša, kto- ženský cirkevný spevokol pod vede- podpredsedu vlády a ministra zahraním Jána Marka. Počas ničných vecí a európskych záležitostí obchôdzky domu, hostia Slovenskej republiky. Pri príležitosti Čerešničkou na výstave v Galérii mali príležitosť pozrieť nedožitých 90. narodenín Martina Babka boli najmladší účastníci si vystavené predmety Jonáša Galéria Babka vydala digitálnu programu z pozostalosti maliara, monografiu o tomto svetoznámom akými sú jeho obrazy, insitnom maliarovi. Pri tej príležitosti vzácni hostia, jeho zbierka obrazov iných maliarov a cenná medzi ktorými boli aj Ján Varšo, zbierka pravoslávnych veľvyslanec Slovenskej republiky ikon, maliarova knižnica, v Belehrade, a Igor Furdík, predseda národopisná zbierka, ko- Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, rešpondencia, fotografie navštívili aj známu svetovú obraa pod. O objekt, na ktorý záreň, Galériu insitného umenia v finančne prispeli Sloven- Kovačici a insitného maliara Jána ská republika, Kovačická Glózika, kde sa bližšie zoznámili s obec, Pokrajinský sek- kovačickou insitou.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Tridsaťpäť krokov

 LETMO

Neznalosť I

deálny nie je nik. Pri výkone rôznych robôt, povolaní alebo aj funkcií mnohí sa po čase dostanú po úroveň vlastnej neschopnosti brzdiacej ich ísť vpred. Iní sa zase stanú obeťami vlastných nedostatočných znalostí. Pred pár dňami dosť úsilia zabralo vysvetliť úradníkom v jednej z popredných štátnych inštitúcií v Belehrade, z ktorej vlastne redakcie som. Dilem mali viac: ide o televíziu, agentúru alebo noviny? Som členom zahraničnej delegácie, ktorej návštevu sledujem a prečo stále skloňujem Nový Sad? Problémy so vstupom do budovy sa nakoniec na obojstranné potešenie predsa uspokojivo vyriešili, no dodnes zostal dojem, že veľa toho o vojvodinských Slovákoch nevedeli. Možno ani nepočuli. Ak vôbec... Neznalosť spravidla neospravedlňuje, nielen v uvedenom prípade. Tie iné možno objaviť dennodenne • TÝŽDEŇ •

Oto Filip

takmer všade. Treba dokonca povedať kritické slovo aj o vlastných novinárskych radoch. Náš azda najrenomovanejší mienkotvorný denník zverejnil 8. mája na prvej strane správu, ktorej vstupná časť, dokonca prvá veta znie, že sa „ministri zahraničných vecí Česka (?!) a Švédska Miroslav Lajčák a Carl Bildt v bruselských kruhoch najčastejšie spomínajú ako prípadní nástupcovia vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Catherine Ashtonovej...“ Neznalosť, nepozornosť, čosi tretie? Chybíme všetci, no dobre by bolo, keby sa aspoň trochu viac znalostí sústavne vkladalo do toho, z čoho a čím žijeme. Dobré meno ťažko vybudovať a ľahko stratiť. Zvlášť, keď sa zbytočne dostane na šikmú plochu. Raz pre nerozvážnosť, inokedy pre nevedomosť. Výsledok je však v konečnom dôsledku rovnaký.

INÝ NÁHĽAD

V princípe sa o členstvo môže uchádzať ktorákoľvek krajina Európy, ktorá rešpektuje zásady slobody, demokracie, dodržuje ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu, ktoré sú spoločné pre členské štáty. Avšak pristúpenie k EÚ môže nasledovať iba vtedy, ak príslušná európska krajina spĺňa všetky prístupové kritériá, ktoré Európska rada stanovila v Kodani v roku 1993 a posilnila v Madride o dva roky neskoršie. Možno ich rozčleniť na štyri oblasti. Prvou sú politické kritériá:

Ďuro Varga

význame pokračovania procesu eurointegrácie naši politici hovoria dennodenne, zvlášť odkedy sme získali status kandidáta (1. marca 2012) a tohtoročnej januárovej medzivládnej konferencie Srbsko – EÚ. Rokovania o členstve spravidla trvajú niekoľko rokov, v závislosti od schopnosti štátu zladiť svoje zákonodarstvo s právnymi výdobytkami EÚ.

základe osobitných meradiel z pohľadu súladu s prístupovými kritériami. Tieto rokovania kandidátskym krajinám napomáhajú v prípravách na plneTo znamená že, nie povinností, vyplýstabilné inštitúcie vajúcich z budúceho poskytujú záručlenstva, kým na straku demokracie, ne druhej, v kontexte právneho štátu, absorpčnej kapacity, ľudských práv umožňujú EÚ pripraa dodržiavania viť sa na rozšírenie. ochrany menšín. V prvom rade sa Tými hospodárrokovania vzťahujú Čo nového vo vyvinutej Európe? – záber z Info strediska skymi sú fun- EÚ v Belehrade na prijatie a implegujúca trhová mentáciu acquis spoekonomika a schopnosť vyrovnať v EÚ, podáva formálnu žiadosť o člen- ločenstva, ktoré monitoruje Komisia. sa s hospodárskou súťažou a trho- stvo Európskej rade, ktorá požiada Acquis je rozdelené do negociačných vými silami v EÚ. Treťou oblasťou je Komisiu o zhodnotenie schopnosti kapitol. Pred desiatimi rokmi ich schopnosť prijať povinnosti členstva, kandidátskej krajiny naplniť pod- bolo tridsaťjeden, kým prístupové vrátane dodržiavania cieľov politickej, mienky členstva. Ak Komisia vydá rokovania v posledných rokoch zahospodárskej a menovej únie, štvrtou pozitívnu správu a Rada jednomy- hŕňajú tridsaťpäť kapitol. Vlastne, prijatie acquis communautaire (všet- seľne schváli negociačný mandát, počet kapitol zodpovedá počtu obky právne predpisy EÚ) a jeho účinné nasleduje formálne otvorenie prístu- lastí, v ktorých je nutné dosiahnuť prevedenie do praxe prostredníc- pových rokovaní medzi kandidátskou pokrok. Tieto oblasti identifikuje tvom príslušných administratívnych krajinou a všetkými členskými kraji- tzv. screeningový proces, skúmajúci nami EÚ. Predvstupové rokovania sú súlad legislatívy kandidátskej krajiny a súdnych štruktúr. Z aspektu postupov predvstupové kľúčové pri hodnotení pripravenosti s acquis spoločenstva. rokovania sa najprv začínajú tak, že kandidátskych krajín na vstup do EÚ. (V budúcom čísle: Rámce stratégie) krajina, uchádzajúca sa o členstvo Každá krajina je posudzovaná na

20 /4595/

17. 5. 2014

Týždeň MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA SLOVÁCI A SRBI – HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ

Spolužitie ako pozitívny príklad Michal Ďuga Jasmina Pániková

Zhromaždení AP Vojvodiny 9. mája pod záštitou predsedu vlády Republiky Srbsko a predsedu vlády Slovenskej republiky prebiehala medzinárodná konferencia na vysokej úrovni pod názvom Slováci a Srbi – história a súčasnosť. Konferenciu zorganizovali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Matica slovenská v Srbsku a Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku. Konferencia sa začala spievaním hymny Slovenska a Srbska a čítaním listu podpory predsedu vlády Slovenska Roberta Fica (prečítala ho Ing. Mária Jedličková z Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny), a potom účastníkov konferencie privítala podpredsedníčka Zhromaždenia Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a vyjadrila potešenie nad tým, že sa konferencia koná presne v Deň Európy a Deň víťazstva nad fašizmom, čím sa zdôrazňuje význam

tvoria základ myšlienky zjednotenej Európy“. Prítomným sa prihovorili aj predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor, predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić, riaditeľka

Predstavitelia organizátorov konferencie: Mgr. Samuel Vrbovský, Anna Tomanová-Makanová a Katarína Melegová-Melichová

Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbska Suzana Paunovićová, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, vyššia radkyňa Úradu pre ľudské práva a nediskrimináciu OBSE Leslie Hess a manažérka

Predsedníctvo prvého panelu: prof. Dr. Miroslav Vitéz, Anikó Muškinja Hajnrih a Suzana Paunovićová

možnosti uskutočňovať práva menšín a ich spolupráca v zachovaní identity, a pritom zdôraznila, že „cieľom konferencie je poukázať na historické väzby slovenského a srbského národa, na jedinečný príklad harmonického spolunažívania medzi príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny a väčšinového srbského obyvateľstva, na rešpektovanie práv na odlišnosť, teda všetky tie hodnoty, ktoré dnes

www.hl.rs

identitu a že touto konferenciou sa má zistiť aj jeho súčasná pozícia. Odkiaľ prichádzame, kde sme dnes, ale nie s ambíciou hovieť v krásnej minulosti alebo horekovať nad jej zlými stránkami, ale z pozície poze-

projektu Kancelárie Rady Európy v Belehrade Aleksandra Vujićová. Predseda Zhromaždenia Vojvodiny I. Pásztor zablahoželal slovenskej komunite k intelektuálnej sile, pôsobeniu a schopnosti byť nielen účastníkom, ale aj iniciátorom takej významnej konferencie, ktorú podporili vlády a premiéri dvoch krajín. „Myslím si, že je to dôkazom toho, že je slovenské spoločenstvo silné a rozhodné zachovať si svoju

Informačno-politický týždenník

rania sa do budúcnosti a hľadania opory pre to, čo je pre menšinové spoločenstvá najvýznamnejšie. A to je model života, v ktorom sa menšinová komunita neuzaviera, ale sa stáva neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, pričom však zachováva a chráni vlastnú identitu,“ podčiarkol Pásztor. Predseda vlády AP Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić zdôraznil, že Európska únia je ako najväčší mierový projekt v dejinách a projekt, ktorý zaručuje pokojné spolužitie rôznych národností žijúcich na území Európy, aj dobrým príkladom toho, čo my vo Vojvodine chceme konať, keď ide o koexistenciu 26 etnických komunít, ktoré na tomto území už stáročia spoločne pracujú, vzdelávajú sa, priatelia, sobášia sa a spoločne oslavujú svoje sviatky. „Dnes je však, v roku 2014, taká historická chvíľa, že sú tie hodnoty ohrozené,“ povedal Pajtić a zdôraznil, že táto konferencia je o to významnejšia, lebo sa na nej hovorí práve o hodnotách spolužitia a vzájomného obohacovania sa. „Slováci a Srbi sú odkázaní jedni na druhých a storočia za nami svedčia, že vieme žiť nie vedľa seba, ale spolu navzájom,“ zdôraznil predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić. Riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko Suzana Paunovićová vyzdvihla, že sa

v našej krajine veľa urobilo v otázke menšinovej politiky a vypracovania kvalitných zákonných rámcov, o čom svedčia aj pozitívne správy rôznych európskych komisií a delegácií, ktoré ich skúmali. Podotkla pritom, že priestor na zlepšenie ešte vždy existuje a poukázala na významnú a konštruktívnu úlohu národnostných rád a toho času aktuálnych zmien Zákona o národnostných radách. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík pozitívne zhodnotil rozvoj vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom, pričom zdôraznil aktívnu úlohu, nositeľmi ktorej sú predstavitelia slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku. Podčiarkol, že postavenie a vzťah k etnickým komunitám je významným faktorom aj na ceste Srbska do EÚ. Celodenná konferencia bola rozdelená do piatich tematických panelov, v ktorých sa pozoruhodný počet rečníkov zameral na niekoľko oblastí. Prvý panel sa niesol v znamení legislatívneho rámca postavenia národnostných menšín v Srbsku a medzištátnej srbsko-slovenskej spolupráce v oblasti menšinových práv, o čom sa zmienili Suzana Paunovićová, Ing. Mária Jedličková, Anikó Muškinja Hajnrih, Dr. Tamás Korhecz, prof. Dr. Miroslav Vitéz, ako aj doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., ktorý hovoril o aktuálnych kontaktoch Slovákov v Srbsku s materskou krajinou, a Stane Ribič, ktorý sa zmienil o skúsenostiach Srbov na Slovensku, a pri tej príležitosti udelil v mene Spolku Srbov na Slovensku Dr. Nebojšovi Kuzmanovićovi medailu Svetozara Miletića za prácu na zveľadení srbsko-slovenských vzťahov. O tradíciách spolunažívania Slovákov a Srbov hovorili v druhom paneli. Rečníci sa zamerali na historické vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom, ktoré boli veľmi významné pre obe krajiny. Napr. Dr. Nebojša Kuzmanović hovoril o srbskej elite, ktorá sa vzdelávala na Slovensku, pričom poznamenal, že okolo 160 významných srbských osobností svoje vzdelanie nado• TÝŽDEŇ •

Záber účastníkov konferencie

budlo na Slovensku. O bohatom prínose pre srbskú kultúru a vedu Janka Šafárika a jeho potomkov hovoril Samuel Jovankovič, kým Čarna Milinkovićová z Múzea Vojvodiny v Novom Sade avizovala spoločnú výstavu dvoch štátov, ktorá bude realizovaná na budúci rok. Tretí panel bol zameraný na kultúru a duchovný život Slovákov v Srbsku. Prítomní sa bližšie zoznámili s kultúrnymi tradíciami a prejavmi vojvodinských Slovákov, o ktorých hovoril Vladimír Valentík, kým o faktoroch formovania slovenskej vojvodinskej kultúry hovoril PhDr. Jaroslav Čukan. O Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ako o príklade zachovania vierovyznania v materinskom jazyku, sa zmienil Mgr. Samuel Vrbovský. V predposlednom, štvrtom paneli sa rečníci zmienili o školstve Slovákov v Srbsku, o jeho súčasnom postavení a význame vzdelávať sa v materinskom jazyku. Vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade prof. Dr. Jarmila Hodoličová kriticky poznamenala, že študenti slovakistiky nemajú veľa príležitostí cestovať na Slovensko a spoznávať jazyk krajiny, ktorý študujú. Piaty panel bol v znamení aktuálneho postavenia slovenskej menšiny v Srbsku. Tento časovo najkratší panel sa týkal konkrétnej situácie, problémov a možných východísk. Pre časovú tieseň predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová skrátka poznamenala, že Slováci v Srbsku majú byť na čo hrdí, o čom hovoria „nielen materiálne, ale aj duchovné vzťahy, ktoré sme počas 300-ročného života vo Vojvodine a v Srbsku vytvorili. Hovorí o tom aj úcta, ktorú • TÝŽDEŇ •

máme u národov, ktoré s nami žijú, ktoré si nás vážia, ale zároveň o tom hovorí aj úcta a podpora, ktorú nám Slovensko prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dáva.“ Mgr. Ján Vinkovič stručne poznamenal, že je cirkev ohrozená a jediné možné východisko vidí v aktívnom spomaľovaní procesu

obnovenie činnosti Republikovej rady pre národnostné menšiny, zachovanie úrovne získaných práv; trvalé zabezpečenie priestorov a finančne-materiálnych podmienok pre ustanovizne osobitného významu pre zachovanie kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov, doriešenie problému financovania

Z tlačovej konferencie u predsedu Zhromaždenia AP Vojvodiny: Miroslav Lajčák, Anna Tomanová-Makanová, István Pásztor a Goran Petrović

asimilácie, ale aj v procese integrácie našej krajiny do EÚ, čím by aj cirkev dostala nové perspektívy. V záverečnej časti konferencie bolo vyhlásené a schválené Memorandum konferencie; v ňom sa o. i. uvádza, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku a účastníci konferencie oceňujú vysoký stupeň ochrany získaných práv slovenskej menšiny v RS, vyjadrujú presvedčenie, že v súčasnosti ochrana ľudských a menšinových práv bude iba nadobúdať na svojom význame. Schválené boli aj početné závery týkajúce sa spracovaných oblastí, medzi ktoré patria aj nasledujúce:

MSS; zabezpečenie efektívneho náboru žiakov do slovenských škôl, udeľovanie štipendií deficitným kádrom a zamestnávanie mladých odborníkov, riešenie otázky zjednodušenia postupu nostrifikácie diplomov; vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní zachovanie vysielania programov v slovenskom jazyku lokálnych elektronických médií, resp. lokálnych rozhlasových staníc, zabezpečenie pravidelného financovania a zlepšenie podmienok redakcií; zabezpečenie dôsledného uplatňovania získaných práv na úradné používanie slovenského jazyka a písma v súlade s ustanoveniami; riešenie otázky reštitúcie cirkevného majetku; zasadzovanie sa o uzavretie takej dohody, 20 /4595/

ktorou by sa dlh Republiky Srbsko voči Slovenskej republike vyrovnal jeho predisponovaním pre potreby slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Celkom na záver konferencie prítomným sa prihovoril aj podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Minister mal najprv stretnutie s predsedom pokrajinského Zhromaždenia Istvánom Pásztorom, na ktorom o. i. poznamenal, že je Vojvodina príkladom dobrého spolužitia národov pre celú Európu. Konferenciu označil ako dôležitú, lebo „také stretnutia umožňujú nielen podeliť sa o skúsenosti, prax a príklady v oblasti národnostných menšín, ale prispievať aj k posilneniu vzájomného dialógu a tolerancie medzi príslušníkmi menšinového a väčšinového národa“. Ako povedal, vyjadruje obdiv a vďaku za to, že si Slováci v Srbsku udržiavajú svoju identitu, zachovávajú a rozvíjajú svoj jazyk, kultúrne tradície a náboženstvo. „V plne platnej integrácii príslušníkov menšiny do života väčšinového spoločenstva, pri zachovaní svojej identity, ktorá zároveň obohacuje spoločenský a kultúrny život Slovákov a Srbov sa vytvárajú nové spoločenské hodnoty a budujú sa mosty medzi našimi národmi,“ zdôraznil minister Lajčák. Na celodennej konferencii odznievali úryvky referátov svedčiacich o skutočne pevných vzťahoch dvoch národov. Žiaľ, pre časovú tieseň sa prítomní do diskusie nemohli zapojiť. Možno by práve neuskutočnená diskusia otvorila nejaké nové otázky, prehĺbila problematiku a dala podklad na ďalšiu konferenciu.

17. 5. 2014

Týždeň ŽIŤ V SRBSKU: MOŽNOSTI A SKÚŠKY

Kus ozajstnej reality Oto Filip

ohľadom tzv. západných hodnôt. Pre približne 30 percent anketovaných prvou takou hodnotou je vyvinuté trhové hospodárstvo, pre 23 percent respondentov

Z aspektu vyjadrenia národn(ostn)ej a územnej príslušnosti by sa obrazne mohol použiť pojem dva v jednom. Totiž veľká časť – 42 percent – našich občanov seba ne-

ivot v Srbsku už dávno stratil prívlastok bezstarostný. Čo to konkrétne znamená dnes, hovorilo sa na nedávnej tribúne v ústrednej budove Univerzity v Novom Sade, usporiadanej Atlantickou radou Srbska za podpory Veľvyslanectva USA u nás. Poprední odborníci na jednotlivé oblasti, akými sú profesori Mijat Damjanović, Vladan Kutlešić, Zdravko Petrović a iní desiatkam prítomných študentov Z pondelkovej tribúny o možnostiach a skúškach života v Srbsku ozrejmili minulosť a súčasnosť viacerých spoločenských vládnutie zákonov, pre taký istý považuje len za príslušníka vlastpohybov, zvlášť ich vplyv a násle- počet opýtaných rešpektovanie ného národa, ale i za Európana. dok na dnešok. Aby mali nad čím ľudských práv. Na štvrtej pozícii sú Takmer 40 percent vidí seba aj ako uvažovať, k čomu sa vyjadriť. slobodné voľby a sloboda prejavu, občana sveta alebo kozmopolitu, Ďalším podnetom na to sú im čo ako zásadnú západnú hodnotu menšie percento i ako príslušníka zaiste i výsledky prezentovaného vníma 11 percent respondentov. panslovanského bratstva, kým sa prieskumu agentúry Ninamedia, Necelých 5 percent si v tomto necelé tri percentá deklarovali aj ktorými Atlantická rada chcela kontexte všíma význam silných ako Juhoslovania, hoci štát s týmto nahmatať tep úvah obyvateľstva demokratických inštitúcií. menom už roky neexistuje.

Členstvo Srbska v EÚ podporilo 56 percent anketovaných, proti bolo 31 percent opýtaných. Aj zaujímavé, i alarmujúce je, že naši občania prechovávajú oveľa väčšiu dôveru k zdravotnej a vzdelávacej sústave EÚ než k tým našim. Badať to najmä z odpovede, že by sa každá druhá osoba s vážnymi zdravotnými problémami najradšej liečila v EÚ. Dvadsaťtri percent by na to zvolilo Rusko, sedemnásť percent USA, kým len čosi nad sedem percent by seba alebo vlastné dieťa liečilo v Srbsku. Podobné percentá a poradie si možno všimnúť aj pri odpovediach na to, aká školská sústava je najlepším modelom. Na záver ešte jedna ukážka akceptovania základných západných hodnôt, skôr jazykov. Angličtina je jazykom najpopulárnejším – ovláda ju takmer 38 percent obyvateľov. Nemčinou môže komunikovať 14,6, francúzštinou 6,9 percenta obyvateľov. Ruštinu ovláda 16,6 percenta, kým takmer 37 percent osôb zostalo len pri svojej materinskej reči. Budúcnosť zrejme bude musieť i takéto parametre korigovať. Jasné je, v ktorom smere.

4. DIGITAL DAY PREBIEHAL 7. MÁJA V BELEHRADE

Spätosť v pohybe O. Filip

ijeme v dobe digitálnej, plnej neslýchaných možností. Kto by pred niekoľkými rokmi predpokladal, že budeme mať dotykové obrazovky, reagujúce na hmaty, televízory, ktoré sa dajú ovládať mávnutím rukou či autá alebo telefóny, s ktorými sa možno rozprávať. Kedysi futuristické, dnes sa stáva reálne. No mnohé technologické výdobytky by boli zbytočné, keby sa nedali uplatniť v praktickej sfére výroby, prepravy, obchodu, inzercie... Mobily a počítače menia náš život možno aj viac, aj rýchlejšie než si to pripúšťame. Sociálne siete tiež. Vychádzajúc zo skutočnosti, že najväčšia časť online komunikácií prebieha na nich, najmä cez

www.hl.rs

mobilné zariadenia, nosnou témou štvrtej odbornej konferencie Digital Day, prebiehajúcej 7. mája v belehradskom Dome mládeže, bolo spájanie spotrebiteľov v pohybe. Najmä z aspektu expanzie smart telefónov a tabletov a ich vplyvu na zvyky spotrebiteľov. Rast prenikania internetu a rôznych foriem jeho využitia, ako i používania mobilných zariadení na prístup k sieti, online nákupy a inzerovanie, E-obchod, pozícia online priemyslu, aspekty regulovania digitálneho trhu, otázky ochrany súkromia, interaktívne inzerovanie... Takéto a podobné témy, o ktorých hovorili poprední odborníci z IAB Serbie – predseda jej Správnej rady Vladimir Aranđelović, ktorý je aj manažérom agentúry Direct media, poduja-

Informačno-politický týždenník

Zo 4. odbornej konferencie Digital Day

tie úradne otvoril, aby následne prezentoval výsledky posledného prieskumu o internete, nových médiách a sociálnych sieťach, a z IAB Európy, iných spoločností a asociácií zaoberajúcich sa aktívnym promovaním a podporou rozvoja digitálneho a interaktívneho oznamovania, naznačujú, že je skutočná éra vyvinutého digitál-

neho marketingu už na obzore. Trend, ktorému sa už teraz treba tak rýchlo, ako aj vážne prispôsobovať. Lebo už zajtrajšok prinesie nové vízie v hlavách vývojárov, realita nové produkty, možnosti a komunikáciu, a kto bude tu – bude. Tí iní však ťažko dobehnú zmeškané. Tak to už roky vlastne beží v trhových zápasoch. • TÝŽDEŇ •

V POKRAJINSKOM ZHROMAŽDENÍ

Návrh štatútu Vojvodiny presvedčivo schválili Jasmina Pániková

o 116 prítomných poslancov pokrajinského Zhromaždenia 99 hlasovalo za Návrh štatútu AP Vojvodiny, 6 hlasov bolo proti, kým sa 11 poslancov nezúčastnilo v hlasovaní, čo presvedčivo potvrdilo, že poslanci v stredu 14. mája schválili Návrh štatútu AP Vojvodiny. Predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor zdôraznil, že konali v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, ktorý nariadil, aby sa zmenili 2/3 Štatútu pokrajiny. Poslanecká skupina LSV v čele s Branislavom Bogaroškým sa „Myslím si, že sme ukázali, že nezúčastnila v hlasovaní je možné vytvoriť kompromis medzi rôznymi politickými názormi dokument musí schváliť, a preto stanovisko, ktoré sa nezhoduje so a v tom zmysle sme produkovali nebudeme hlasovať proti tomuto stanoviskom väčšiny poslancov.“ niečo, čo je omnoho významnejšie návrhu,“ povedal šéf poslaneckého Proti návrhu hlasovali poslanci Denež samotný text štatútu,“ povedal klubu Branislav Bogaroški. „Vedomí mokratickej strany Srbska a Srbskej sme si aj všetkých nedostatkov roz- radikálnej strany. Pásztor. Podľa predsedu vlády AP VojPoslanci Ligy sociálnych de- hodnutia Ústavného súdu a tohto mokratov Vojvodiny ocenili, že dokumentu, a preto nemôžeme vodiny Bojana Pajtića zo zasadkompromis ohľadom nového šta- hlasovať ani za schválenie návr- nutia Zhromaždenia boli zaslané tútu neprinesie žiadnu pozitívnu hu. Jednoducho, v hlasovaní sa dve správy. Prvá sa vzťahuje na zmenu. „Vedomí sme si toho, že sa nezúčastnime, lebo máme svoje zabezpečenie nezávislosti inšti-

UKRAJINA

Iskry východnej žiary hrozia Juraj Bartoš

ie je ľahké žiť v Ukrajine. Najmä nie dnes, hoci zajtra, môžbyť, bude ešte ťažšie. Iskry zatiaľ nie úplne rozhoreného požiaru šľahajú do výšky – do šírky. Vôľa potenciálnych hasičov, ako sa ukazuje, nie je práve z najpevnejšieho materiálu. Keby bola, azda by východná žiara zhasla prv než... Nemaľujme však čerta na stenu. Namiesto dumy o tom, čo bude, čiže čo (ne)môže byť, pozrime sa na to, čo bolo. V nedeľu 11. mája sa väčšina občanov ukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, na referende vyjadrila za osamostatnenie, hoci • TÝŽDEŇ •

nadpolovičnú väčšinu v oboch regiónoch tvoria etnickí Ukrajinci. Počas hlasovania pretrvávali sporadické zrážky medzi proruskými silami a bezpečnostnými ukrajinskými jednotkami, pričom je priam okaté, že organizátori nepozvali žiadnych medzinárodných pozorovateľov. Kým sa občania Donbasu prakticky vyjadrovali za odštiepenie od Ukrajiny, štátne vrchnosti podnikli veľkú vojenskú operáciu s použitím obrnených vozidiel a lietadiel proti prorusky orientovaným silám. Po referende ukrajinské jednotky vykonali mínometný útok na mesto Slavjansk. Akcie si, pravda, vyžiadali i obete na ľudských životoch.

Z celkove 4 360 000 obyvateľov Donecka sa – podľa údajov organizátorov referenda – na verejnom vyjadrovaní zúčastnilo 74,87 % občanov s hlasovacím právom, z čoho za samostatnosť oblasti hlasovalo 89,7 %. Z 2 250 000 obyvateľov Luhanskej oblasti sa na referende zúčastnilo 81 % občanov s hlasovacím právom a za samostatnosť sa vyjadrilo až 96,2 % hlasujúcich. Pred uskutočnením referenda aktuálny ukrajinský prezident Oleksandr Turčinov upozornil, že hlasovanie je krok vedúci do priepasti a ministerstvo podujatie označilo za „kriminálnu frašku“. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že 20 /4595/

túciám, ktoré by, ako povedal, aj mali byť nezávislé. „Myslím tu predovšetkým na Ústavný súd Srbska, ktorý niektoré odpísané časti štatútu pokrajiny vyhlásil za neústavné. Druhá správa sa vzťahuje na Ústavu Srbska, ktorá musí byť zmenená. Ústava nie je zladená s európskymi štandardmi a my sme štát, ktorý má európske ambície. Početné jej články sú nejasné a nedopovedané. Ak sa Srbsko chce stať časťou európskej rodiny národov, musí aj zmeniť svoj najvyšší právny akt,“ uzavrel Pajtić. Pripomíname, že text Návrhu štatútu AP Vojvodiny 8. mája schválil Výbor pre otázky ústavnoprávneho postavenia pokrajiny. Po schválení návrhu v Národnom zhromaždení Srbska dokument bude znovu vrátený do pokrajinského Zhromaždenia na potvrdenie. Novým štatútom namiesto doterajšieho termínu vláda AP Vojvodiny sa bude používať pokrajinská vláda, pokým budú národnostné spoločenstvá pomenované ako národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Deň pred zasadnutím pokrajinského Zhromaždenia predsedníčka Zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová vyhlásila, že nový Návrh štatútu je zladený s rozhodnutím Ústavného súdu, ale ním sa nezmenšuje autonómia pokrajiny. referendum je neplatné, že ho vyfinancoval Kremeľ a vraj nebude mať právne následky pre územnú celistvosť Ukrajiny. Spojené štáty sa, podobne ako predtým, v prípade osamostatnenia Krymu vyjadrili, že výsledky referenda neuznajú. Podobne rezonovala aj Európska únia, i keď sa pod jej strechou názory na celú záležitosť v kauze Ukrajina rôznia. Hoci v podvečer referenda ruský prezident Vladimir Putin vyzval organizátorov na jeho oddialenie, po jeho uskutočnení Moskva výsledky uznala. USA, ako i krajiny EÚ uvalili sankcie na ďalších verejných činiteľov (ide o zákaz cestovania a zmrazenie majetkov). Slovom vratká diplomatická lávka, po ktorej by sa bolo dobre dostať k pokojnému rozuzleniu ukrajinskej krízy, sa kníše na tenkom motúzku a iskry východnej žiary šľahajú čoraz ďalej...

17. 5. 2014

Ľudia a diania Bez väčšiny opozičných výborníkov ZO ZASADNUTIA OBECNÉHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Anička Chalupová

aj plánom práce na bežný rok. Zdôvodnenia k týmto bodom pondelok 12. mája podal Ivan Babka, vedúci oddevo veľkej sieni lenia pre urbanizmus. Rokovalo obecnej správy sa sa aj o správach o práci domov uskutočnilo 20. zasadkultúry z územia obce, ako aj o nutie Zhromaždenia správe o činnosti Galérie insitobce Kovačica, na ktoného umenia, Obecnej knižnirom výborníci za necelé ce, Predškolskej ustanovizne dve hodiny absolvovali Kolibrík, Kultúrno-osvetového tridsaťtri bodov rokovaspoločenstva, Červeného kríža cieho programu. a Strediska pre sociálnu prácu. Výborníci vládnucej Zo zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica V pokračovaní zasadnutia koalície (bez výborníkov prerokovali zmeny a doplnky Zelené jablko, Srbskej pokrokovej zácii kapitálu Obce Kovačica, ktorú Štatútu VP pre informačnú činnosť strany a Slovenskej strany) väčšinou podala Ljiljana Žarićová, vedúca Rádio-televízie Obce Kovačica, prihlasov schválili zánik mandátu oddelenia pre financie, výborníci čom namiesto Jána Petráša, ktorý výborníka Kristijana Šošdeana správu jednohlasne schválili. podal demisiu, za úradujúceho riaz Uzdinu, ktorý odstúpil z osobV ďalších bodoch venovali po- diteľa vymenovali Jána Litavského. ných dôvodov, a potvrdili mandát zornosť správam o vlaňajšej práci Vo VP Naš stan za nových členov výborníčky Maríny Petrášovej (DS). miestnych spoločenstiev, verejných Dozornej rady vymenovali Nikolu Po zdôvodnení správy o konverzii komunálnych podnikov, VP Direkcia Gluvakova a Viktora Veňarského. pohľadávok DOO Utva-avio in- pre výstavbu Obce Kovačica,VP Naš Na záver zasadnutia za predsedu dustrije Pančevo v reštrukturali- stan, Turistickej organizácie, ako odbornej komisie pre vypracovanie

ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy namiesto Boženy Đorđevićovej vamenovali Živojina Matejića z Crepaje.

Oprava

texte Ruka v ruke pre slovenskosť uverejnenom v čísle 20 Hlasu ľudu sa stala neúmyselná chyba. Veta: „S výstavbou sa odštartovalo na základe licencie Ministerstva práce, zamestnávania a sociálnej politiky Republiky Srbsko ešte v roku 2012.” správne má znieť: „S výstavbou sa odštartovalo v roku 2012 a licenciu Ministerstva práce, zamestnávania a sociálnej Republiky Srbsko získali o dva roky neskoršie.” Red.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zadlženie obce a zmeny riaditeľov Katarína Gažová

tredobodom pozornosti 18. zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 9. mája bola dlhoročná zadlženosť obce. Hneď na začiatku výborník Radomir Zotović položil otázku, prečo Zhromaždenie obce nezasadalo tri mesiace, hoci sa na začiatku roka žiada, aby schôdze boli častejšie. Odpovede sa však nedočkal. Odôvodnenie k bodu o dlhoročnej zadlženosti obce vo financovaní kapitálnych investícií podal náčelník pre financie Boško Bogunović. Vysvetlil, že obecná Komisia pre rozpočet zvážila možnosť pôžičky podľa Zákona o verejnom dlhu a získala i mienku Ministerstva financií, ktoré určilo, že dovolená suma pôžičky pre túto obec je 35 miliónov dinárov. V diskusii výborník Karol Werle poukázal, že dlh Báčskopetrovskej obce už dosiahol okolo 100 miliónov dinárov, na čo sa

www.hl.rs

ročne vyčleňuje 25 miliónov, a teraz je tu návrh zadlžiť sa o ďalších 35 miliónov. Z týchto prostriedkov 12 miliónov je plánovaných na kanalizáciu v Petrovci a ďalších 14 miliónov na relax bazén v Maglići. Na základe dohody medzi MS Maglić a MS Kulpín sa Kulpín tohto roku zriekne polovice uvedenej sumy, teda 7 miliónov dinárov v prospech Maglića, ale v roku 2015 potom zasa Kulpín dostane celú sumu. Z vysvetlenia predsedu ZO B. Petrovec Rajka Perića vyplynulo, že MS Kulpín nemá pripravené projekty, a preto sa zhodli, že tých 7 miliónov určených pre Kulpín tohto roku využije MS Maglić. Výborníčka z Kulpína Katarína Zorňanová uviedla, že v Kulpíne mnoho toho treba urobiť, spomenula tzv. obecný dom, budovu KUS Zvolen, kaštieľ. Po búrlivej diskusii uznesenie o dlhoročnej zadlženosti obce schválili. Bez rozpravy výborníci schválili aj prvý opravný rozpočet obce na rok 2014, ako aj uznesenie o angažova-

Informačno-politický týždenník

ní nezávislej externej inštitúcie pre audit účtovej závierky rozpočtu za rok 2013. Nasledovalo uvoľnenie z funkcie Dr. Jána Ryboviča, riaditeľa Domu zdravia Báčsky Petrovec, ktorému vypršal mandát, a na miesto úradujúceho riaditeľa na pol roka vymenovali Dr. Jaroslava Danka. Takisto z postu úradujúcej riaditeľky Slovenského vojvodinského divadla uvoľnili Ivanu Ilićovú a do tejto funkcie na šesť mesiacov vymenovali Vierku Tárnociovú-Krstevskú. Výborníci bez diskusie schválili finančnú správu Predškolskej ustanovizne Včielka za rok 2013. A čo sa týka Múzea vojvodinských Slovákov, správa o minuloročnej práci tejto inštitúcie, hoci vyhodnotená ako chudobná (nie je z nej jasné, čo a ako sa v múzeu robí), predsa bola schválená. Keď ide o plán práce na rok 2014, výborník Rastislav Denďúr poznamenal, že na to, kde múzeum bude ďalej pôsobiť, neboli podané žiadne návrhy. Preto navrhol

plán práce neschváliť a vypracovať nový, čo výborníci hlasovaním podporili. V bode vzťahujúcom sa na obecnú Turistickú organizáciu poznamenali, že správy treba doplniť údajom o počte turistov počas roka. Nasledujúce body sa vzťahovali na Verejný podnik Direkcia pre výstavbu, a to na vnesenie mena B. Petrovec do názvu, posúdenie štatútu, posúdenie programu hospodárenia. Potom ZO schválilo aj správy komunálnych podnikov, obecnej správy, úradu verejného právneho zástupcu, Obecného štábu pre mimoriadne situácie, Miestneho spoločenstva Kulpín, Rady pre mladých. Schválený bol i návrh Rady pre mladých na založenie Národnej asociácie lokálnych kancelárií pre mladých, potom štatút Slovenského vojvodinského divadla, novelizácia štatútu MS Maglić. Zo zloženia Rady pre rodovú rovnosť uvoľnili člena Lazara Rodića a novým členom sa stal Nebojša Stojisavljević. • ĽUDIA A DIANIA •

NOVÝ KONCEPT RIEŠENIA PROBLÉMU ZÁSOBOVANIA PITNOU VODOU V ZREŇANINE

Kúpia služby, nie zariadenia Vladimír Hudec

o prerušení zmluvy s nemeckou spoločnosťou Wassertechnik (WTE) v Zreňanine pokračujú v pátraní po riešení problému zásobovania pitnou vody. V súlade s tým výborníci Zhromaždenia mesta na zasadnutí koncom apríla dali súhlas k elaborátu, ktorým sa stanovil nový model riešenia. Podstata je v tom, že sa Občania Zreňaninu sa pitnou vodou zadarmo zásobujú aj na tejto ekostudni hľadá firma, ktorá v sídlisku Bagljaš pre VKP Vodovod a kanalizácia zabezpečí službu Novou koncepciou je o. i. stano- do konca roka 2015. Zároveň prečisťovania vody, na rozdiel vené, že mesto nebude vkladať ušetríme 25,6 milióna eur, čo bola od predtým plánovanej výstavby prostriedky do výstavby zariadení hodnota zmluvy s nemeckou spoprevádzky, čiže populárne nazý- na spracovanie vody. Určené je ločnosťou. Podľa elaborátu cena aj, že sa dodávka vody musí začať kubického metra vody nesmie vanej továrne vody. – Doterajšie pokusy boli zame- najneskoršie osem mesiacov odo prevýšiť 28 centov, čo je omnorané na vyhľadávanie najlepšieho dňa podpísania zmluvy, – povedal ho menej ako cena stanovená technicko-technologického spô- Ivan Dević, námestník primátora zmluvou s WTE. V elaboráte sa ďalej uvádza, sobu prečisťovania vody, násled- a koordinátor pracovnej skupiny, že je koncepcia určená na zákom čoho sme mali nekonečné ktorá vypracovala elaborát. – Týmto spôsobom plánujeme klade skúseností zo 120 miest, skúmanie rôznych pilotných zariadení bez konečného riešenia. čistú a zdravú vodu zabezpečiť ktoré mali problémy s arzénom

vo vode. Opoziční výborníci však nedostali odpoveď na otázku, ktoré sú to mestá, lebo by sa tým, ako povedal I. Dević, významne porušila regulárnosť verejného obstarávania. V spoločnosti WTE však nechcú prijať zrušenie zmluvy a prostredníctvom svojich právnych zástupcov v Srbsku upozornili VKP Vodovod a kanalizácia, že využijú všetky právne možnosti na ochranu vlastných záujmov. Prerušenie zmluvy o výstavbe zariadení na prečisťovanie vody považujú za právne neopodstatnené. V oznámení sa ďalej uvádza, že podnik WTE do projektu vložil niekoľko miliónov eur a po prerušení zmluvy je nútený žiadať prinavrátenie prostriedkov na súde. Okrem toho sa dožaduje aj výplaty ušlého zisku a odškodného za porušenie dobrého mena spoločnosti. Opozícia v Zhromaždení mesta vyjadrila obavy, že medzinárodná arbitráž, ktorá sa nachádza vo Washingtone, bude mesto stáť niekoľko miliónov eur, a že celá záležitosť vyšle zlý odkaz potenciálnym investorom, ktorí tu mienili investovať. Foto: I. Kecskés

KU DŇU PETROVCA

Vitajte všetci, zblízka i zďaleka Jaroslav Čiep

j tohto roku sa tradične k 25. máju chystá oslava Dňa Petrovca. Preto predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Rybovič v mene organizátorov pozval spoluobčanov a ostatných záujemcov, aby sa na oslave zúčastnili. – Tohtoročný program bude skutočne bohatý a každý si nájde niečo pre seba. Úvodné podujatia budú už v piatok 23. mája predvečer, keď svoju činnosť predstavia miestni umelci a filatelisti a usku• ĽUDIA A DIANIA •

toční sa aj divadelné predstavenie Podozrivá osoba. V sobotu 24. mája jadro aktivít, ktoré doteraz bývali vo Vrbare, sa presunie na Námestie slobody a na nádvorie MS. Ani tentoraz nebude chýbať festival klobás a tort a festival kvetín. Jarmočná ulica bude tiahnuť z námestia smerom ku kostolu, kde budú predajné stánky, prezentácie spolkov, predstavovanie starých remesiel, jazda na fiakri a na koňoch. V parku v strede osady má prebiehať detský výtvarný tábor. Napoludnie sa očakáva oficiálne otvorenie Dňa Petrov-

ca, potom aj kultúrno-umelecký program, tiež škola moderného tanca, defilé mažoretiek z Belej Crkvy, súťaž silových športov a iné. Všetky športové aktivity inak budú prebiehať pod heslom Zober loptu, nie drogy. Vo Vrbare bude futbalový turnaj kohútikov, drobnochovatelia tiež budú činní, večer bude premietaný film Óda na rovinu a ľudová veselica. Súťaž o najlepšiu sviežu a údenú klobásu a pálenku bude na nádvorí MS. Nedeľa sa má niesť v znamení športu. Na kanáli budú súťažiť rybári, v Lesíku lovci, v te20 /4595/

locvični stolní tenisti, uskutoční sa aj šachový turnaj, futbalové majstrovské zápasy. Novinkou sú nedeľné bohoslužby v evanjelickom chráme pri príležitosti Dňa Petrovca.

17. 5. 2014

Ľudia a diania V PETROVSKOM AKVAPARKU PETROLAND

Do novej sezóny s novinkami Jaroslav Čiep

red nastávajúcou letnou sezónou navštívili sme petrovský akvapark Petroland. V tretej prevádzkovej sezóne nás privítal nový generálny manažér kúpaliska Aleksandar Petrović z Nového Sadu, ktorý na tento post nastúpil 1. apríla. V očakávaní stabilizácie počasia uvedomili sme si, že v minulom roku s prácou síce začali už k prvomájovým sviatkom, ale do konca júna potom počasie prevádzke akvaparku vôbec nežičilo. Čo nové návštevníci akvaparku môžu očakávať tohto roku? – Takých 25 °C by stačilo, aby sme v Petrolande bez prekážok začali s prácou. Máme nádej, že sa nám podarí otvoriť sezónu koncom mája. Tento rok sme nazvali rokom osvieženia. Na začiatok sme osviežili cenník vstupeniek. Pre návštevníkov to bude cenove oveľa výhodnejšie ako vlani. Vlani mnohí neboli spokojní s cenovou politikou akvaparku, takže sme spolu s majiteľmi objektu upravili ceny vstupeniek v snahe priblížiť ich reálnej kúpyschopnosti občanov. Teraz najdrahšia vstupenka pre dospelých cez víkend neprevýši 1 000 dinárov. Na porovnanie: vlani rovnaká vstupenka stála 1 500 din. Okrem toho sme zaviedli každú stredu vstup pre všetkých za 500 din. na osobu.

Vypozorovali sme, že práve občania Báčskopetrovskej obce nepatria k najpočetnejším návštevníkom akvaparku. Plánujete to nejako zmeniť? – Vytýčili sme si cieľ prilákať čím väčší počet návštevníkov z najbližšieho okolia. A preto sme pre občanov Báčskopetrovskej obce prichystali

Petroland súčasťou ich prostredia. Odmeníme aj dobrých žiakov. Veľmi tesne spolupracujeme aj s obecnou Turistickou organizáciou a spoločne vystupujeme na početných veľtrhoch turistiky a predstavujeme sa v regióne. Budú v ponuke aj nové obsahy pre návštevníkov? Nový riaditeľ Petrolandu Aleksandar Petrović

Uvoľnenie v relaxačnom bazéne ozaj výhodné ceny vstupeniek. Každý pracovný deň deti sa budú môcť kúpať za 400 a dospelí za 500 din. Cez víkend a sviatky im ponúkame 25-percentnú zľavu. Výhodné budú aj permanentky pre celé rodiny, ale aj pre jednotlivcov. Oznámenie o výhodách všetci občania obce dostanú na domáce adresy. Plánujeme aj ďalšie výhody, aby skutočne pocítili, že je

– Do konca júna a možno aj skôr plánujeme namontovať plavecký bazén dĺžky 25 metrov, aby si záujemcovia mohli voľne zaplávať. Tento bazén sa bude líšiť od ostatných, lebo bude nadstavaný a vyhrievať sa bude prírodnou cestou, podobne ako aj všetky okolité klasické bazény. S týmto bazénom sa nám logicky spája škola plávania pre deti

Z 8. FESTIVALU VEDY V NOVOM SADE

Potenciály treba využiť Oto Filip

eda, veda, pokoj nedá. Nielen už osvedčeným vynálezcom a bádateľom či milovníkom jej nesmiernych tajomstiev a zákutí, ale i tým, ktorí sa nimi len stanú. Víkendové počasie ako z katalógu, obvyklé dejisko – campus univerzity neďaleko Dunaja – a zvedavosť na pohľadanie: študentov, žiakov, ako aj tých najmladších. Kto vlastne vie, čo v kom tkvie? A či sa raz z niektorého návštevníka Experiment je spôsobom najpresvedčivejším nevykľuje nový Tesla alebo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aspoň uznávaný vysokoškolský profesor na niektorej zo špičkových svetových univerzít. Približne štyridsať vedných oblastí, takmer deväťdesiat dielní a experimentov, zo desať odborných prednášok, rôzne súťaže, prezentácie a ukážky... Všetko to obsiahol v poradí šiesty Festival vedy, ktorý Univerzita v Novom Sade pod generálnym patronátom vlády APV a Pokrajinského sekretariátu pre vedu

a dospelých, ktorú plánujeme realizovať v ranných hodinách pred úradným otvorením kúpaliska. Ak bude záujem o plávanie, záujemcom ponúkneme aj nočné hodiny. Cez víkend sa chystáme predĺžiť pracovný čas akvaparku. Návštevníci aj tohto roku môžu očakávať nové podujatia, minikoncerty, diskotéky, športové obsahy, detské javisko, čas pre vychádzky a iné obsahy. Ako je to s prenajímaním priestorov vedľa bazénov a toboganov? – Práve máme uzavrieť rozhovory s doterajšími nájomcami chatiek a priestorov pre poskytovanie rôznych služieb návštevníkom nášho akvaparku. Chceme zvýšiť kvalitu služieb a ak bude treba, vyzveme nielen miestnych sezónnych hostinských, ale aj väčšie podniky.

a technologický rozvoj usporiadala v sobotu a nedeľu 10. a 11. mája. Ruky k dielu priložilo nielen všetkých štrnásť tunajších fakúlt, ale aj rôzne inštitúty, spolky, asociácie – od Inštitútu pre potravinárske technológie, cez Astronomický spolok Nového Sadu, po Združenie pre ochranu životného prostredia Rio. Aj tohto roku, rovnako ako v rokoch predošlých, spoločným menovateľom pestrého programu bola snaha prezentovať možnosti a dosahy vedy zrozumiteľným spôsobom, ukázať, že nejde o žiadneho strašiaka a odstrániť predsudky, predostrieť potenciály a možnosti, ktoré máme a ktoré treba väčšmi využiť. Veď od vedy, vynálezov, spôsobu uvažovania a konania v konečnom dôsledku závisí aj rozvoj civilizácie. Tým musia hýbať práve mladí ľudia, ktorých každý rok a každý deň láka svet vedy. A zaujímajú ich najmä jej špecifické aspekty a výzvy. • ĽUDIA A DIANIA •

V ZREŇANINE ODZNELO PODUJATIE EURÓPSKA DEDINA

Európa na zreňaninskom námestí Vladimír Hudec

aj na tomto námestí a všetko je o to vzácnejšie, lebo je to dielo detských rúk. Týmto podujatím našich najmladších spoluobčanov chceme zoznámiť s európskymi hodnotami a kultúrou, a tým spôsobom im priblížiť cestu, na ktorej sa Srbsko nachádza, cestu do EÚ. Zreňanin bol, je a zostane otvoreným európskym

a zreňaninskom Námestí slobody v stredu 7. mája prebiehalo v poradí 3. podujatie Európska dedina, ktoré bolo súčasťou oslavy 9. mája Dňa víťazstva nad fašizmom v druhej svetovej vojne Mladí Aradáčania predstavili Poľsko a Dňa Európy. Na podujatí sa zúčastnil veľký po- Bratstvo z Aradáča čet žiakov a učiteľov zo všetkých predstavili Poľsko. Zreňanin v ten škôl z územia mesta Zreňanin. Vo vkusne upravených stánkoch deň navštívili aj a vystúpením v programe žiaci predstavitelia viapredstavili 26 štátov Európskej cerých európskych únie. Námestím slobody sa ozývali krajín, medzi nimi zvuky tradičnej hudby európskych aj zástupca šéfa krajín, návštevníci mali možnosť Delegácie EÚ v Srbochutnať špeciality jednotlivých sku Oskar Benedikt, národov a v stánkoch okrem iného ktorý okrem iného mohli stretnúť aj také osobnosti povedal, že podľa Najmladší Bieloblatčania so svojou učiteľkou ako sú Pippi Dlhá Pančucha, gróf toho, čo videl, môže Adelou Obšustovou Drakula, grécke bohyne, Vikingo- konštatovať, že Zrevia... Medzi účastníkmi boli aj žiaci ňanin nielenže je na ceste do EÚ, mestom, ktoré s otvorenou náručou Základnej školy Bratstva a jednoty ale sa v nej už nachádza. pristupuje všetkým ľuďom. Som – Základnou zásadou EÚ je jedno- presvedčený, že týmto podujatím z Bieleho Blata, ktorí dostali úlohu predstaviť Česko, kým žiaci ZŠ ta rozličností, ktorá sa mohla vidieť prispejeme k lepšiemu životu na-

šich spoluobčanov a k väčšej účasti európskych krajín v našom rozvoji, – povedal o. i. primátor Zreňanina Mr. Ivan Bošnjak. Slobodan Rakić, riaditeľ Základnej školy Mladost v Tomaševci, v ktorej sa pred tromi rokmi začala iniciatíva na organizovanie tohto podujatia, povedal, že cieľom projektu je vlastne promócia rozličností národov a krajín, na ktorých je vybudovaná moderná Európa. Projekt iniciovali podnietení o. i. aj tým, že väčšina mladých ľudí nemala príležitosť cestovať do krajín EÚ. Podujatím je nadšený aj riaditeľ bieloblatskej základnej školy Milan Nedeljkov: – To je ako sen, ale uskutočniteľný. Tu na zreňaninskom námestí bola opravdivá Európa. Akiste aj hostia, predstavitelia EÚ pocítili tú našu energiu, naše dobré vibrácie. Možno je toto práve tá najvýznamnejšia spomedzi 35 kapitol, ktoré Srbsko musí zdolať na ceste do EÚ. Všetko sme robili dôkladne, kreatívne, s veľkou pozornosťou. Ukázali sme, že máme deti, na ktoré môžeme byť hrdí. Foto: zo školského archívu v Aradáči a Bielom Blate

58. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TECHNIKY A TECHNICKÝCH VÝDOBYTKOV

Krok do budúcnosti Oto Filip

ovažujú ho za veľtrh veľtrhov. Celkom oprávnene. Veď vznikol ako prvý ešte toho dávneho roku 1937, keď i Belehradský veľtrh, aby po 2. svetovej vojne bol obnovený v tom istom roku, keď vznikol nový Belehradský veľtrh – 1957. Celé roky toto reprezentatívne podujatie bolo zárodkom existencie mnohých iných veľtrhov, ďalších podujatí príbuzného alebo odlišného rázu. A dnes sú ich už desiatky. Už pár rokov je prvým a základným sloganom Medzinárodného veľtrhu techniky Krok do budúcnosti. Jeho náplň sa plne prejavovala od svitu do mrku, od pondelka do • ĽUDIA A DIANIA •

piatka, vo všetkých ôsmich výstavných halách, na viac než 12 000 štvorcových metroch uzavretého priestoru, vyhradeného hlavne Integre. Konkrétne výstave náradia, robotov, softvérov a komunikačných spojov, tých nevyhnutných zložiek výrobných procesov tohto storočia. Ďalším sektorom bola elektroenergetika, tretím klimatizácia, vykurovanie a chladenie. Netreba však zabúdať ani na telekomunikácie, meracie prístroje, procesnú techniku, logistiku... Prezentovalo ich viac než päťsto účastníkov, tak našich, ako aj tých z ďalších šestnástich krajín: Slovinska a Českej republiky, ktoré mali i národné výstavy, Turecka, Talianska,

Robotika je významným segmentom budúcnosti

Nemecka, Chorvátska, Poľska, USA, Švajčiarska, Ruska, Bulharska. Prostredníctvom technologických noviniek a inovácií, bohatého sprievodného programu, prezentovania našich vedeckých inštitúcií Veľtrh techniky ukázal, že sa mu darí držať krok s modernou dobou. Na vlnách toho sa treba pozerať aj 20 /4595/

na vznik špecializovanej veľtrhovej výstavy BizIT zameranej na podnikateľské uplatnenie informačno-komunikačných technológií. Svet má CeBIT, svetový veľtrh informačných technológií, telekomunikácií a softvérov, my od tohto týždňa zase BizIT. Potrebné je jedno i druhé, rok čo rok viac.

17. 5. 2014

Ľudia a diania DONJI TOVARNIK 7. MÁJA 2014

Tráva rastie, vrabce čvirikajú... Juraj Bartoš

ložany 3. mája štvrtý raz zaradom oslávili Deň osady, ale na hložianskeho prvobojovníka Jozefa Marčoka Dragutina si nikto oficiálne nespomenul. Keďže sa nič, čo by pripomenulo 80. výročie tragickej smrti niekdajšieho redaktora partizánskych novín Istina (Pravda) neudialo ani v jeho rodných Hložanoch, ani v Báčskom Petrovci, kde roku 1946 preniesli jeho telesné pozostatky, pobrali sme sa do sriemskej dedinky Donji Tovarnik v Obci Pećinci. Joža vraj pôvodne pochovali povedľa bratov Šovljanskovcov Po predbežnom telefonickom dohovore s predsedom Rady zrejme by si to odniesli občania šorom. Vrabce čvirikajú, pľúca Miestneho spoločenstva Donji Tovarnika. Náš spolubesedník si nám napĺňa jar. Na rohu, oproti Tovarnik Milanom Aleksićom presne po osemdesiatich rokoch pravoslávnemu kostolu stojí butam už na nás čakal Jova Šo- takto zaspomínal na hroznú dova Základnej školy Slobodana vljanski. Mal desať rokov, keď udalosť: Bajića. Na nej tabuľa s názvom v ich dedinke, napísaným cyv partizánskej rilikou... chybskrýši (tzv. báze) ne: Ulica Jožefa pod zemou v staMarčoka Dragurom „švábskom“ tina. Brána niekdome nemeckí dajšieho poľnovojaci odhalili hospodárskeho redakciu partidružstva je zánskych novín... otvorená, nikto Roku 1984 na sa neozýva. Iba Gymnáziu Jána vrabce čvirikaKollára v Báčjú a tráva tíško skom Petrovšumí pri dotyku ci usporiadali s jemným májosympózium pod vým vetríkom. názvom Jozef Jova Šovljanski Marčok Dragutin Jovan Šovljanski na mieste tragickej smrti Jozefa Marčoka spája súčasnosť / Život a revoluč- Dragutina s minulosťou: né dielo; v tom – Družstevné istom roku vyšiel zborník prác. – Vtedy v Tovarniku bolo veľa objekty stavali v roku 1954. Tu, Niektoré hovoria o posledných detí. Až utíchla streľba, zhŕkli hľa, stáli dva nemecké domy. chvíľach života Jozefa Marčoka sme sa tu, okolo bázy. Vidím to V jednom z nich bola partizánska Dragutina. Z nich vyplýva, že ne- stále, akoby včera bolo, pokryli báza. Niekto ich, viete ako to je priateľ vyzval partizánov v skrýši, Dragutina, trčali mu len čierne to- vo vojne, vyzradil... Dragutina aby sa vzdali. Poslúchli všetci, až pánky; biele ponožky boli temer dostrieľali a zapálili... aha, tu niena Joža. Ten vyšiel, respektíve úplne zhorené... Až keď Nemci kde... S ním bol v báze aj Kosta ukázal sa z jamy neskoršie, dr- odišli, dedinčania ho odniesli do Vojnović Koja. Býval tu, vedľa, aj žiac pravú ruku na pravej sluche cintorína a pochovali povedľa jeho zabili. Kojov syn zomrel asi zvolal hlasne Smrť fašizmu, smrť mojich troch bratancov, strýko- pred rokom a vlani v októbri sa národným zradcom – národu vých synov, ktorí tiež zahynuli vo pominul aj jeho vnuk Žiža, ktorésloboda! Z pištole, ktorú zvieral vojne. Ulica, v ktorej bývam, nesie ho žena Divna býva tu, v druhom v ľavej ruke, si strelil do ľavého meno Bratov Šovljanskovcov... dome odtiaľto; nie je celkom spánku. Fašisti vraj doň začali Starkému v hrdle uviazol„kned- zdravá... Dva roky po vojne prišla strieľať, a potom sa naň vrhli ako lík“. Z centra dediny kráčame delegácia z Hložian, vykopali zvery... Keby bol strieľal do nich, temer mlčky niekdajším Malým jeho pozostatky a preniesli ich

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

do Petrovca. Zbratali sme sa, oni prichádzali k nám autobusom, my sme boli u nich... Také časy prišli, na všetko sa zabudlo a je to hanba... Brána Vojnovićovho domu je otvorená, ale vdova po Kojovom vnukovi Žižovi sa neozýva. Poberáme sa do cintorína za dedinou. Uprostred neho sa rozpína košatý orech. Kolo neho sa slnečné lúče odrážajú od kamenných pomníkov, ktoré predčasne pritlačili mladých ľudí, partizánov a obete vojny. – Len z našej dediny v druhej svetovej vojne padlo 135 ľudí. Tu, hľa, ležia moji bratranci, Triva, Ćira a Gavra; ležali zabití päť dní, až kým ich Nemci neodtiahli, červíky ich takmer zjedli. A tu, aha, vidíš ten kamenný obrubník, tu bol pochovaný Dragutin. Šumí orech, vrabce čvirikajú, nôtia svoju obligátnu pesničku, tráva opäť – koľký už raz – rastie ako z vody, starký Jova Šovljanski zašomre: – Všetko je to, môj priateľu, už dávno uzavretý príbeh... O ňom už nikto nechce hovoriť... A čo keby, poznamenám nie veľmi hlasne, dakto postavil kamennú dosku, na ktorej by písalo napríklad Tu zahynul Jozef (nie Jožef ) Marčok Dragutin, alebo Tu bol pochovaný...? Starkého Jovove oči zažiarili májovým leskom. Nie je to veľa, ale ani málo... • ĽUDIA A DIANIA •

Z ETNO DOMU V ĽUBE

Skupina malá a diela veľké Jasmina Pániková

úspešnom viacročnom pôsobení Etno domu v Ľube sme sa v našom týždenníku zmienili už viackrát. Tá malá hŕstka pracovitých a ambicióznych mladých ľudí, ktorá návštevníkom chce čo najlepšie prezentovať niekdajší život svojich predkov, nás však znovu podnietila vstúpiť do Etno domu a zoznámiť sa s niektorými novými prácami. Skupina spomínaných nadšencov v čele s vedúcim Etno domu a predsedom združenia Sremački spomenar Daliborom Žiakom medzi exponáty, z ktorých niektoré majú čo nevidieť Dalibor Žiak nám ukázal základné sto rokov, zaradila aj pred- kroky v servítkovej technike mety ozdobené novšou technikou. členov a každý z nás prispieva „Návštevníci nášho Etno domu k obohateniu ponuky. Našou si môžu pozrieť rôzne predmety primárnou aktivitou je pátranie z našej minulosti, ku ktorým sme po starých predmetoch – starom v poslednom čase pridali hodne náradí, odeve alebo nábytku. nových,“ hovorí Dalibor Žiak. „Je K tejto aktivite sme pridali aj nás viac ako desať aktívnych ďalšiu, ktorá sa vzťahuje na zho-

tovovanie nových predmetov. Jeden člen nášho združenia vyrába váľky na cesto a doštičky na krájanie, ktoré potom dievčence pekne ozdobia, ďalšia skupinka pripravuje medovníčky s rôznymi motívmi a ja sa už viac ako pol roka venujem servítkovej technike.“ Dalibor skromne poznamenal, že tento spôsob dekorovania nie je náročný, ale predsa treba veľa pracovať, aby konečný výsledok bol skutočne reprezentačný. „Keďže dnes takmer všetko možno nájsť na internete, tam som sa dočítal aj o servítkovej technike. Prilákalo ma to, kúpil som si kopu servítok, lepidlo, akrylové farby, lak a pustil som sa do toho. Zatiaľ som pracoval na tekvici, vajíčkach, skle a rôznych drevených predmetoch. Takmer všetky som daroval priateľom a známym, ale niekoľko predmetov máme aj tu vystavených. Najprv som pracoval na malých predmetoch a keďže si myslím, že som to zvládol, pustil by som sa aj do trochu náročnejšej práce. Pozeral som na internete, ako zdobia nábytok dekupážnou technikou a veľmi ma to zaujalo. Najprv to vyskúšam doma, na našom nábytku, a ak sa mi to vydarí, istotne si takto ozdobené predmety nájdu miesto aj v Etno dome.“ Skrášľovanie častí nábytku má zatiaľ iba v pláne, ale to, čo už vyskúšal, je prinavrátenie starej farby a lesku, čiže renovácia nábytku. Ako nám povedal,

Stolička – jeden z úspešne reštaurovaných predmetov

niektoré kusy nábytku v Etno dome bolo treba reštaurovať a keďže nemali prostriedky na majstra, sám sa pustil do roboty a – vydarilo sa to. Zaujímalo nás, odkiaľ pramení ten elán, ktorý ho núti venovať sa všelijakým prácam. „Táto práca ma napĺňa. Hoci som zamestnaný, po príchode z práce si vždy nájdem čas, aby som tu niečo robil. Súvisí to možno aj s tým, že naša osada je malá, nemáme veľa možností na zábavu, a preto sa tu často stretávame a venujeme rozličným záľubám. A ukázalo sa to ako dobrá prax – venujúc sa tomu, čo nás napĺňa, zároveň rozširujeme a obohacujeme ponuku nášho Etno domu,“ uzavrel Dalibor.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

obré ráno-raníčko, ctení konzumenti oblažujúcich pougárskych noviniek. Počuli ste niečo o tom, že vraj u nás v Srbsku každý tretí manželský pár nemá deti. Vari to nie je lepšie, ako keby každé tretie dieťa nemalo rodičov? Konečne štatistiku štatistikov (a kvázištatistikov už vôbec) nikdy netreba chápať smrteľne vážne. Už aj preto, že štatistika je len málokedy, ak vôbec dakedy, komplexná. Aj keby komplexná • ĽUDIA A DIANIA •

kedy-tedy bola, prevláda dojem, že jej cieľom je vykomplexovať nás radových občanov, čomu nasvedčuje aj tu daný prípad, ktorý prípad napríklad nehovorí o činení nemanželských párov na pláne želaného zvyšovania natality. Mimochodom, detí sa u nás rodí menej, nie je vylúčené, aj preto, že potenciálni rodičia nijako nechápu enormné úsilie štátu o zvýšenie natality metódou ukrátenia rodi-

čiek o jednorazovú pomoc, ktoré opatrenie je inak celkom logické. Jeho cieľom je predovšetkým dosiahnuť to, aby terajšie bábätká, to jest budúci ľudkovia, a potom i radoví občania boli odolnejší voči všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu tak v plienkach, ako aj neskoršie v školských a študentských laviciach a najmä ešte neskoršie v kartotéke nezamestnaných či zamestnaných a na platík(y) tvrdo vyčkávajúcich jedincov žijúcich v nádeji, že im aspoň trošku svitne skôr než sa im úplne zmrkne – stmie. Keďže som dal čestné pionier20 /4595/

ske, že dnes uplatním sebacenzúru, aby nemusela byť uplatnená cenzúra, ešte iba niečo celkom súkromné na záver dnešného bubnovania. Vyprevadili ma na dovolenku, reku – hurá, pôjdem do prírody, zaplávam si v Panónskom mori, lenže... prevažne pršalo. Vraciam so do práce – leje sa ako bohu vôľa. Chystám sa do Čiech, vraj má len tak šafliť. Blíži sa festival Tancuj, tancuj; čo, keď nadíde daždík durlivý...? Vari by som mal emigrovať do Afriky; tam sa vraj smie bubnovať v rezkejšom rytme. Bum-bum-bum;bumbumbumbumbumbum!

17. 5. 2014

Ľudia a diania Z EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V ERDEVÍKU

Práca s mladými v popredí Katarína Gažová

rdevícky cirkevný zbor v súčasnosti počíta takých 500 členov a patrí medzi najmenšie zbory v SEAVC. Keďže v poslednom čase čoraz viac občanov slovenskej národnosti odchádza za prácou do zahraničia, členov je vlastne ešte menej. Medzi ďalšie dôvody ubúdania počtu členov patrí i skutočnosť, že mladí ľudia odchádzajú na vysoké školy prevažne na Slovensko, tiež do Nového Sadu a Sriemskej Mitrovice. Už štvrtý rok v tomto cirkevnom zbore ako farár pôsobí kulpínsky rodák Mgr. Ján Vida, ktorého sme požiadali o slovo: – Keď ide o počet členov, stávame sa čoraz chudobnejšími, avšak na druhej strane musím vysoko oceniť fungovanie nášho cirkevného zboru tak v duchovnej rovine, ako aj z hľadiska zveľaďovania cirkevného

majetku. Na pravidelných hlavných bohoslužbách a nešporných službách sa priemerne zúčastňuje pätina cirkevníkov. Keď som prišiel pracovať do Erdevíka, bol som prekvapený tým, že na nešporné služby pravidelne chodí až 40 ľudí. Máme aj detskú besiedku; deti sa stretávajú každú nedeľu a podľa potreby aj v sobotu. S deťmi pracuje kantorka Lyduška Kolárová, ktorá je veľmi kreatívna a má veľmi dobrý vzťah k deťom. Usporadúva rôzne tvorivé dielne, kde im približuje Božie slovo. S konfirmandmi, ktorých je tohto roku osem, pracuje pán farár. Šesť detí je z jedného ročníka a majú 12 rokov, no dvaja sú mladší, ale chodia spolu do školy. Na budúci rok konfirmáciu v Erdevíku pre nedostatok detí neusporiadajú. Ako pán farár Vida vypočítal, v nasledujúcom období sa pri konfirmácii budú spájať až tri generácie detí,

no aj tak ich nebude ani desať. Natalita v Erdevíku je veľmi nízka, čo sa odzrkadľuje predovšetkým v počte členov zboru. – Pokonfirmačná mládež máva stretnutia v sobotu a snažím sa, aby hodiny boli trochu voľnejšie, lebo už neplatí ten striktnejší režim z minulosti, hoci by občas bol potrebný, keďže dnes značne klesá morálne správanie mládeže. Snažíme sa to, čo nám predkovia postavili, udržať, a mladým Evanjelický chrám v Erdevíku generáciám vštepovať Božie slovo. Obavy majú všetky cirkev- 25 členov viac (dnes ich je menej; né zbory, lebo mladé generácie v dôvodmi sú úmrtie, ťažký zdravotný kostole nevidíme. Mnohí veria, že stav alebo presťahovanie sa do iných prídu časy, keď si mladí sadnú do prostredí). A iba traja noví členovia kostolných lavíc. Môžem iba kon- začali chodiť do kostola. Rozdiel štatovať, že pred štyrmi rokmi, keď týchto čísel nám ukazuje, aký je daný som prišiel do Erdevíka, mali sme o stav v našich cirkevných radoch.

VEĽTRH ZAMESTNÁVANIA V NOVOM SADE

Za prácou so životopisom v ruke Monika Necpálová

Novom Sade sa 8. mája konal Veľtrh zamestnávania, ktorý otvoril bránu k pracovným ponukám pre mnohých návštevníkov. Medzi nimi boli desiatky mladých záujemcov, ale objavili sa aj matky s deťmi či muži v produktívnom veku. Medzi organizáciami a firmami, ktoré sa prezentovali na veľtrhu, bola aj firma z Maglića a dve organizácie z Báčskeho Petrovca. Spoločnosť Primar tehno z Maglića funguje od roku 1993 a vyrába plničky pre potravinársky priemysel. Na veľtrhu hľadali ľudí na tri pozície. „Snažíme sa dostať na trhy Blízkeho východu – Dubaj, Irak, Egypt, Rusko. Nádejame sa, že tam nájdeme novú klientelu,“ hovorí zástupkyňa firmy na veľtrhu Dragana Božićová, „preto hľadáme manažérov, asistentov predaja, prekladateľov z anglického, ruského jazyka. Na veľtrhu sme prvýkrát, dosiaľ sme hľadali zamestnancov

www.hl.rs

cez internet. Záujemcov je tu viac ako dosť.“ Na veľtrhu predstavili aj Študentskú agentúru Patrons021 z Báčskeho Petrovca, ktorá ponúka mladým

„Keď nás spoločnosť kontaktuje so žiadosťou, že potrebuje brigádnikov, my oslovíme ľudí z našej databázy,“ vysvetľuje nám Branislav Merník a dodáva: „Firmám

Záujemcovia o prácu vypĺňajú dotazník pre zamestnávateľa

ľuďom brigády a firmám, ktoré potrebujú brigádnikov, umožňuje zákonným spôsobom zamestnávať ľudí a ušetriť na štátnych výdavkoch. Agentúra sa nachádza v petrovskom mládežníckom centre.

Informačno-politický týždenník

ponúkame zamestnávať cez našu agentúru mladých ľudí do 30 rokov. Zamestnávateľ ušetrí, ak platí takéhoto zamestnanca cez nás. Veríme, že sa nám podarí zväčšiť našu databázu práve na tunajšom

veľtrhu.“ Dnes je vraj ťažko nájsť kvalitných kuchárov, čašníkov, technológov. Problém je aj s odborom IT. Aktuálne sú pozície v práve, manažmente, ekonomike, ale tu je zas ťažko zamestnať sa, lebo týchto žiadateľov o zamestnanie je nadbytok. Na veľtrhu malo prvýkrát svoje zastúpenie aj Mládežnícke združenie YMCA Báčsky Petrovec. Prezentuje európsku dobrovoľnícku službu pre mladých do 30 rokov. Ide o dobrovoľníctvo v európskych štátoch, ktoré majú akreditáciu na európsky dobrovoľnícky servis. „Očakávala som viac ľudí na veľtrhu práce,“ konštatuje za združenie Hana Tanciková, „pretože sa stále rozpráva o tom, že nie je dosť pracovných miest. Na druhej strane veľa ľudí sa zastaví pri našom stánku a žiada si informáciu.“ Ľudia vedia, čo znamená slovo dobrovoľník, ale len málokto sa stretol s programom dobrovoľníctva. Ak si niekto nenájde zamestnanie, uvažuje aj o odchode do inej krajiny. Ostáva dúfať, že veľtrh tohto druhu prinesie prácu aspoň niekoľkým jednotlivcom a firmám pomôže nájsť šikovných zamestnancov. • ĽUDIA A DIANIA •

PREDSTAVITELIA OBCE MILOSLAVOV V STAREJ PAZOVE

Pekná družba pokračuje Anna Lešťanová

rámci spolupráce medzi Obcou Stará Pazova a mikroregiónom Podunajsko zo Slovenska predstavitelia obce Miloslavov v dňoch 8. až 11. mája pobudli v Starej Pazove. Okrem starostu obce Milana Baďanského do Pazovy pricestovali členovia spevokolu Radosť. Ich hostiteľkami boli členky Hostia z Miloslavova do Pazovy priniesli aj darčeky: (zľava) Anna Lepšanovićová, Združenia pazovských Ľudmila Bakošová a Milan Baďanský žien, programovej formy pôsobiacej pri SKUS hrdinu Janka z Miloslavova navštívili niektoré inštitúcie a ustanovizne s cieľom Čmelíka. Pazovčanky pre svojich hostí zoznámiť sa so životom tamojších zo Slovenska vo štvrtok 8. mája v Slovákov. Zavítali do slovenskéKlube VHV prichystali kratší uvítací ho evanjelického a. v. cirkevného program a o deň neskôr hostia zboru, evanjelického a katolíckeho

Členovia spevokolu Radosť

kostola, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića… Vo večerných hodinách členovia spevokolu Radosť v SND pripravili program. Obecenstvu sa predstavili slovenskými ľudovými piesňami a evergrínmi v podaní Ivety Slobodníkovej a Tomáša Turanského. V sobotu 10. mája Miloslavčania a Pazovčania pobudli v Kovačici a Padine, kde navštívili Spomienkový dom Martina Jonáša, Galériu Babka, etno dom… V nedeľu v predpoludňajších hodinách sa zúčastnili na bohoslužbách v Pazove, kde odznel kratší spevácky bod v podaní hostí zo Slovenska. Podľa slov Milana Baďanského u nich v obci úspešne pracuje Jedno-

MÍĽA PRE MAMU

Deťúrence v míľových čižmách Monika Necpálová

atolesti s detskou tváričkou spravia všetko na svete preto, aby svojej mame vyčarili úsmev na tvári. Neváhajú ani obuť si sedemmíľové, vlastne len míľové čižmy. V drobných topánočkách „precupitali“ jednu míľu aj v Báčskom Petrovci v sobotu 10. mája popoludní. Od knižnice sa presunuli na detské ihrisko na Námestí slobody a začali vymýšľať, čo pre mamičky vyrobiť. Maľovali na kamienky, ktoré uložili pod jeden zo stromov na ihrisku a konáriky obvešali papierovými vtáčatkami. Maľovalo sa i na tvár, a tak sa na ihrisku so svojimi mamami (aj ockovia prišli) hrali napokon motýle, kocúriky, princezné či kvetiny. Podujatie Míľa pre mamu sa organizovalo v Petrovci po štvrtýkrát, hoci prvá míľa nebola úradne zaznamenaná. „Tretíkrát sme zare• ĽUDIA A DIANIA •

Deti so slniečkovými zástavkami odštartovali Míľu pre mamu

gistrovaní ako sympatizanti podujatia. Podujatie sa môže konať iba s povolením, vďaka tomu môžeme používať logo Únie materských centier na Slovensku,“ ozrejmuje pedagogička Božena Levárska. Hlavnými organizátormi sú Rodinné centrum Srdce a Združenie

vychovávateliek (učiteliek materských škôl) Báčsky Petrovec. V rámci Míle pre mamu pripravili pre deti a rodičov dve kreatívne dielne. Vo štvrtok deti vyrábali srdiečka, kvetiny s gombičkami a záložky do knihy pre svoje mamičky. V sobotu ich čakala prechádzka so zástav20 /4595/

ta dôchodcov, Únia žien a spevokol Radosť, ktorý vlani oslávil desiate výročie založenia, a tieto spolky spoločne organizujú početné akcie. Ľudmila Bakošová z Miloslavova v Únii žien pracuje už 44 rokov a ako nám prezradila, jej otec je kovačický rodák, takže sa na tento zahraničný zájazd veľmi tešila. V auguste do Pazovy majú pricestovať futbalisti z Miloslavova, keďže táto spolupráca, ktorá oficiálne začala roku 2012, sa rozvíja hlavne v oblasti kultúry a športu. Jasmina Nasaryková, staropazovská rodáčka, ktorá už dve desaťročia žije v Miloslavove, vyjadrila spokojnosť z ešte jedného úspešne realizovaného zájazdu. kami s namaľovanými slniečkami a maľovanie na kamienky. „Finančnú podporu získavame zo Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Veríme, že z roka na rok bude väčší ohlas rodičov. Medzinárodná míľa sa koná približne od 15. do 17. hodiny, a preto treba dodržať tento časový termín, hoci v našom prostredí nie je sobota práve najvhodnejšia,“ vysvetľuje predsedníčka Združenia vychovávateliek Božena Levárska. Deti sú šťastné, že sa im rodičia venujú. Hlavnou myšlienkou je vzdať úctu mamám za to, že nám dali život, za to, že nám pomáhajú a venujú sa nám. Počas sobotňajšieho dopoludnia organizátori zaslali do Bratislavy aj údaj o počte zúčastnených na podujatí v Báčskom Petrovci. Číslo sa po sčítaní účastníkov oboch dielní vyšplhalo nad 70. Zo Slovenska obratom prišiel údaj o celkovom počte účastníkov – bolo ich viac ako 27 000. Míľa pre mamu je slovenským „vynálezom“ a koná sa v rôznych krajinách. Vďačné podujatie tak už niekoľko rokov zvestúva lásku detí k svojim mamám.

17. 5. 2014

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Nezabúdať na historické dátumy Anna Lešťanová

rvá schôdza členov Obecného výboru Združenia bojovníkov NOV Stará Pazova, ktorá sa konala v piatok 9. mája v malej sieni tzv. Bielej budovy, sa začala úvodným prejavom predsedu Milana Pjevca pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašiznom. Na zasadnutí sa zúčastnili bojovníci, ktorí prežili druhú svetovú vojnu a ktorí spolu s hosťami Zo zasadnutia staropazovských bojovníkov pomenuli si 69. výročie víťazstva sa uskutočnilo 18. mája 2013, ako – predstaviteľmi Obce aj správu o vlaňajšej práci. BojovStará Pazova, organizácie zá- nad fašizmom. Na schôdzi členovia OV ZBNOV níci, ktorí prežili druhú svetovú ložných vojenských veliteľov, združenia vojenských penzistov Stará Pazova schválili zápisnicu vojnu, evokovali spomienky na vzdali hold obetiam vojny a pri- z volebného zhromaždenia, ktoré boje za oslobodenie a okrem iné-

ho zdôraznili, že netreba meniť dejiny a zabúdať na historické dátumy. V rámci plánov práce na nadchádzajúce obdobie hovorili o údržbe pomníkov a historických pamiatok z druhej svetovej vojny na celom území Staropazovskej obce. Vymenovali aj komisiu, ktorá má zmapovať aktuálnu situáciu v Spomienkovom dome Národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, kde po vykonanej rekonštrukcii sídli určitá politická strana. Komisia má takisto zistiť osud exponátov zo Spomienkovej izby IV. vojvodinskej brigády, ktorá bola v úplnosti premiestnená z druhého poschodia Bielej budovy do domu Národného hrdinu Janka Čmelíka.

 RETROSPEKTÍVA (31.) vo výbere Kataríny Gažovej ŠACH

Jeden sme rod

od heslom: Gens una sumus (jeden sme rod) prebiehajú v Skopji XX. Mužské a V. ženské olympijské hry. Kým naše šachistky nezahrali významnejšiu rolu – nekvalifikovali sa do finálovej skupiny, ale sa musia uspokojiť s bojom o deviate až šestnáste miesto, – muži hrajú oveľa lepšie. GLIGORIĆ, IVKOV, LJUBOJEVIĆ, MATULOVIĆ, MATANOVIĆ a RUKAVINA (v každom kole hrajú iba štyria) hrali, až na menšie výnimky, veľmi isto a kvalifikovali sa do finálovej skupiny. Boje v semifinálových skupinách boli oveľa zaujímavejšie, než sa to pred olympiádou očakávalo. Spomedzi 63 mužstiev rozdelených do ôsmich semifinálových skupín len niekoľko hralo úplne podradnú úlohu (Panenské ostrovy napríklad), kým iné produkovali oveľa lepší šach. Medzi takéto príjemné prekvapenia olympiády patrí Albánsko a Filipíny, mužstvá, ktoré vysloveným favoritom, Bulharsku, Holandsku, resp. USA a Rumunsku

www.hl.rs

spôsobili nemálo horúcich chvíľ, ale v rozhodujúcom okamihu vypustili šancu z rúk. Po semifinálových bojoch sa do finálovej „A“ skupiny kvalifikovalo 16 mužstiev, ktoré vo vzájomných stretnutiach rozhodnú, ktoré si mužstvá domov odnesú medaily a ktoré iba spomienky. Okrem Juhoslávie vo finálovej skupine sú: ZSSR, Bulharsko, NSR, NDR, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Argentína, ČSSR, Španielsko, USA, Dánsko a Holandsko. Naši šachisti aj vo finálovej skupine štartovali veľmi úspešne. Po siedmom kole sa nachádzali na najvyššom stupienku v tabuľke. Z možných 20 získali až 15, čo znamená, že v priemere vyhrávali v každom kole 3 : 1. Veľkým prekvapením finálových bojov je mužstvo Španielska, ktoré bolo, po piatom kole, hneď za Juhosláviou. Španieli, ktorí sa nemôžu pochváliť toľkými šachovými menami ako niektoré iné štáty, nerešpektujú žiadnych súperov.

Informačno-politický týždenník

Nad vysokofavorizovanými Dánmi vyhrali až 3,5:0,5. Nebolo to však jediné prekvapenie na olympiáde. Ako explózia vyznela správa o víťazstve reprezentácie Maďarska nad favoritom č. 1 mužstvom Sovietskeho zväzu. Bol to ďalší z dôkazov, že je šach v tejto krajine vo veľmi vážnej kríze. Aj keď v sovietskom mužstve nehrajú Botvinik (ktorý sa vzdal aktívnej činnosti), Keres a Geller, predsa sú v ňom traja bývalí majstri sveta: Smyslov, Taľ a Petrosian. Okrem nich je v Skopji Viktor Korčnoj, pred niekoľkými rokmi najlepší turnajový hráč na svete, ako aj Savon a mladý Anatolij Karpov, ktorého už teraz mnohí označujú za budúceho majstra sveta. Bez Spasského a Fischera stratila skopská olimpiáda určité čaro, ale jej to čaro vracajú mladí veľmajstri, medzi ktorých našťastie môžeme zaradiť aj nášho Ljubomira Ljubojevića. Okrem „Ljubu“, ktorý si získal sympatie skopského publika, medzi „šťuky“ olimpijských hier patrí už spomínaný Karpov a Švéd Anderson. Milovníci šachu môžu ľutovať, že neprišiel aj najmladší zo štvorice – Mecking. Aj bez Meckin-

ga však Ljubojević, Karpov a o niečo menej aj Anderson nepoznajú prekážky, cez ktoré by nemohli prejsť. Všetci ich súperi sa sťažujú (podobne ako Fischerovi súperi), že títo mladí veľmajstri nevedia hrať na remízu, ale v každej situácii hrajú len na výhru. Najväčšie ťažkosti svojim súperom zatiaľ robil práve náš Ljubojević, ktorý v prvých deviatich partiách zaznamenal osem víťazstiev a jednu remízu. Karpov vyhral päť partií, ale prehral s Bulharom Padevskim. Jediným väčším nedorozumením bola kontumačná prehra Tringova s Korčným. Pred pokračovaním partie zo štvrtého kola rozhodcovia nenašli v obálke zapísaný Tringov ťah. Pravidlá v takomto prípade jasne žiadajú kontumačnú prehru, takže sa Bulharské mužstvo zbytočne sťažovalo. Takéto riešenie však v žiadnom prípade neprospeje ani samotnému šachu, ani jeho popularite. Výsledky treba dosiahnuť za šachovnicou a nie za rozhodcovským stolom. M. D. (Výber z Hlasu ľudu číslo 41, ktoré vyšlo 7. októbra 1972 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Z dejín Slovenskej pospolitej čitárne v Starej Pazove Katarína Verešová

nes, keď v Starej Pazove okrem Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića existuje možnosť vypožičať si knihy v základných a stredných školách, ako aj na evanjelickej fare, zaujímavé je pripomenúť si, kedy v tomto sriemskom mestečku vznikla prvá slovenská čitáreň. V monografii Simeona Aranického Pravoslavna srpska parohija u Staroj Pazovi krajem godine 1911 sa uvádza presný dátum založenia prvej Pazovskej čitárne. Bolo to 12. júla 1878. Jej prvým predsedom bol Vladimír Hurban, podpredsedom Ć. Paunović a pokladníkom Nikola Petrović. V tej dobe sa inak čítali a rozširovali knihy a časopisy v srbskej, slovenskej a chorvátskej reči. Vtedy mladému farárovi Hurbanovi veľmi záležalo na slovanskej vzájomnosti. Okrem čítania kníh a novín táto čitáreň organizovala rozličné kultúrne aktivity, zvlášť išlo o časté hosťovačky členov Srbského národného divadla z Nového Sadu v Starej Pazove. Podľa záznamu Karola Lilgeho v monografii Stará Pazova uverejnenej roku 1932: „Náš staropazovský Slovák pri všetkom, je nedôverčivý v spoločenskom živote, v spolkovom živote dosť značné výsledky vykázal. Je pravda, že pred oslobodením niet sa čím pochváliť, tým však väčšmi priľnul po prevrate ku spolkovej myšlienke.“ Medzi nedávno objavenými dokladmi v Ústrednom archíve SEAVC sa nachádza zvláštny dokument – vyzvanie na utvorenie Pospolitej slovenskej čitárne z 22. apríla 1906. Na základe rukopisu a podpisu vidieť, že tu bol farár Vladimír Hurban a medzi zakladateľmi boli aj Ján Križan, Juraj Ježo, Simeon Dollinay a vtedajší presbyteri cirkevného zboru (spolu 32 zakladajúcich členov). Na zakladajúcom zhromaždení 13. mája 1906 zvolili dočasný výbor, navrhli stanovy spolku, ktoré mali doručiť spolu so žiadosťou kráľovskej kra• ĽUDIA A DIANIA •

jinskej vláde. Kráľovská Kotarska účinkovanie. Čitáreň má zateraz oblast (okresný úrad) sídliaca v Starej blízo 100 členov a pristúpajú vždy Pazove žiadosti vyhovela 3. júla, noví členovia. V odbore je zastúpené takže zakladateľov požiadala, aby cirkevné predsedníctvo. Novín čo vyplnili tlačený dotazník s pravidla- svojich, čo láskavosťou priateľov, mi čitateľského spolku. Zámerom jesto vyložených do 30. Čitáreň má aj spolku bolo šíriť vzdelanie medzi členmi, podporiť národnú literatúru a šíriť ju medzi pospolitým ľudom. Čitáreň takisto mala (podľa dotazníka) kupovať na čítanie politické, beletristické a odborné časopisy a knihy a pripravovať poučné prednášky a zábavy. Jeden taký večierok obsahoval až 18 bodov: „Tamburáši úvodom zahrali hymnistickú pie- Členovia obnovenej Slovenskej pospolitej čitárne seň: Hej Slováci, nasledovali reč predsedova a spev malú knihovňu na požičiavanie. Neučiteľa K. Dollinaya a V. K. Hurbana: deľou sa čítavajú spoločne zaujímaHej, kone moje, kone vrané! Potom sa vé úvahy a prednášky. V novembri striedali recitácie, hra na klavíri, sprá- zadržala čitáreň slávnostný večierok vy o slovenčine a komické scénky. k oslave 100. ročných narodenín Na koniec bola tombola.“ V tú dobu Karola Kuzmányho, ktorý kedysi divadelná odbočka chystala veselé bol biskupom i tejto cirkvi, akožto zábavy v hostincoch. Ako autor zriadenej po cisárskom patente od jednoaktoviek Vladimír K. Hurban r. 1859.“ už pôsobil na scéne. V Ústrednom archíve SEAVC sú V Pamätnici Cirkve Evanjelickej zachované mená a priezviská čleAug. Vizn. Staro-Pazovskej od roku nov Slovenskej pospolitej čitárne z 1874 autor Vladimír Hurban starší 21. februára 1908. Bolo ich presne zapísal: „Na konvente 29. júla 1906 91, ktorí boli pozvaní na výročné priniesla cirkev sebe peknoduchú zhromaždenie čitárne. Cieľom tejto obeť uzavretím: ohľadom na to, schôdze bolo schváliť finančnú spráže utvorená Slovenská pospolitá vu a upozorniť, že niektorí členovia čitáreň cieľ má vzdelávať a osveco- neriadne platia členské: „Oznamuje vať ľud tejto cirkve, oddáva cirkev pokladník, že Vzájomná pomocnica tomu spolku menší byt v cirkevnom mimo toho vydala na ciele čitárne dome č. 77 k slobodnému užívaniu, K 196.63, ktoré sa majú z nevyplakýmkoľvek konvent inak neuzavrie. teného prínosu členov naplatiť. Vzájomná pomocnica zase prene- Pokladník poznamenáva ďalej, že chala čitárni na užívanie jej veškerý na bežiaci rok 1908 zaplatené je od nábytok. Pri takých patrónach mohla členov len K 14.80.“ Pokladníkom bol Čitáreň veselo a s úspechom zapo- Simeon Dollinay. Na tomto zhromažčať i prevádzať svoje blahonosné dení bol taktiež schválený návrh 20 /4595/

Správy Staropazovskej banky, aby sa čitáreň presídlila do miestností tejto banky. Žiaľ, táto čitáreň nerozvíjala živú aktivitu, takže roku 1908 zanikla. Podľa záznamu Karola Lilgeho v spomínanej monografii po zániku čitárne časopisy určitý čas predplácala Slovenská banka a vyložila ich na čítanie v bankovej predsieni. Po prvej svetovej vojne a utvorení nového štátu južných Slovanov aj pazovskí Slováci dostali chuť organizovať spolky. Z iniciatívy legionára a učiteľa Ferdinanda Klátika 18. februára 1923 usporiadali zakladajúce

zhromaždenie obnovenej Slovenskej pospolitej čitárne. Predsedom bol Ferdinand Klátik, podpredsedom Samo Litavský, tajomníkom Mišo Chlebian ml. a pokladníkom Samko Babík. Avšak už 20. júla 1923 ako tajomník sa spomína Julius Galanta, a to v otvorenom liste – vo výzve na výstavbu Slovenského národného domu: „Milý brat, v bratskej síce cudzine, ale predsa len v cudzine, chceme si my, juhoslovanskí Slováci vystavať Slovenský národný dom. Pazovská cirkev chce umožniť túto stavbu tak, že dáva pozemok, terajšiu budovu a čiastku kapitálu, aby sa táto myšlienka zaodiala do rúcha skutočnosti. Druhú čiastku kapitálu nádejeme sa, že nám dá štedrá ruka slovenská a česká.“ Československá republika na výstavbu pazovského kultúrneho domu nedala. Napriek tomu Slovenská pospolitá čitáreň dlho a úspešne pracovala, až kým SKUS h. J. Čmelíka tento krásny názov nezmenil na Klub VHV.

17. 5. 2014

Májové jšie ekda i n y m té né i súčas ohli ik pom

k út íci Detsk ý spolupracovn m á n í v z entora naši neúnavn Hložanoch a o ť v ji o li kuk d škôl zostr ian na ešili zo dných ž la lo k H á z z t zo tvrtáci ktorí sa zove. Š ých rodičov, adieb plných a P j e r r Sta sta o zo sv svojich ážitk y z v, ale i detstva váľania májo aj dva svoje z yšších a ili i v stavania byčají. Prilož v ýletu. Žiac tento o o a h o v é z n a ve zv yko a rodin školy v Starej P rimerane o h é k j ls c p ne ško ých prá v základ som ročníko v ýber slohov orsk ým v ýkre . ý m v in r jo m ý j sk e má ali: jedn bičkine ilustrov i v ýkresmi ba a dvom

Ivona Pepđ on J. Čmelíka v ovićová, 7. 2, ZŠ hrdin u S izbe nesmel tarej Pazove: V babičk i chýbať ani inej čerstvé k ve vo váze. ty

ako vali celkom inakšie ali oľakedy svadby bý áv yd a v i včatá sa ženil dnes. Mládenci a die ov rok 18 li ma ď ci ke veľmi mladí. Chlap sobáši alebo 16 rokov. Pri 15 li ma ď ke atá vč hlas a a die sú ť ma li se mu 18 rokov, lapci ch tí, ktorí ešte nemali Ak . sa môžu zosobášiť žz tie podpis rodičov, že a vč die li da hľa , tak si boli z bohatej rodiny tám sa chystala výbava: evča bohatej rodiny. Di mládenec šili sa sukne. Keď a y rus uterák y, ob ň prišli aj de vča, tak na druhý vypý tal vy volené die vypý tali. ju y ab , aťa vč toho die a bola jeho rodičia do domu ka ač sa robila zabíj lievk y. Deň pred svadbou po do rku va zá miesili ľoch nd aj miesačka – ženy va vo dary a ženy Na svadbu sa nosili napečené zákusk y. Mladá iné rejteše, rožky alebo o domu odišla z rodičovskéh ž ne r skô sta ve ne rodičov, h rýc sta v, ičo od rod obášu musela sa odobrať k s ste íbuuzných. Na ce stále krstných rodičov a pr rí kto ti, an zik ádzali mu mu do svadobníkov sprev do ď po sobáši prišli hrali a spievali. Ke l ida pr ší mladú mladého, tak starej adomanželia Ml m. ičo rod o jeh sedeli pri lom sto za na svadbe la večera, va dá starejšom. Keď sa po ním išla za , áč zv sil no pr vú misu užice a dr tom pani zváčová, a po musel ým žd ka za áč Zv . družbovia níci ob ad sv ri vinšovať. Po veče dli jej klá a oč vrk i tal ple mladej roz Priniesli koláč hrebeň a čepiec. ktoré mladá , ku len pá a sladkú stávala za to do a všetkým nalievala zlatníky. , 4. ročník Kristína Mravíková ožanoch Hl v ina ut ag Dr ZŠ J. M.

iekedy dávno v Hložanoch sa udržiaval taký zvyk, že v noci pred 1. májom mládenci stavali máje. Naviazali na mladý topoľ šnúrky a fľaše s vínom a „zasadili“ ho pred domom dievčat. Dievčatá netrpezlivo čakali ráno, aby videli, či im mládenci vystavali máj. Tie máje tak stáli celý mesiac a posledný deň v máji sa váľali. Vtedy hrala hudba, gazda pripravil jedlo a pitie, ľudia sa zabávali. Posledné roky sa máj staval iba v strede dediny, ale aj tento zvyk už zanikol – ako aj mnohé iné. Lýdia Murtínová, 4. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Martina Materáková, 7. 1, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove: Na skrini muselo byť napísané aj meno majiteľky.

Čm 1, ZŠ hrdinu J. Lára Šipická, 6. ora. em Pazove: V hĺbk

www.hl.rs

ora

ôj najkrajš í loďou po E zážitok bola plavba gejskom m ori. Bo v roku na letovan 2011, keď sme boli v G lo to í. Jedného récku dň rána nasad li do autob a sme už zavčas usu a cesto do susedn vali sme éh pirátska lo o mesta, kde nás ča ď. Na vch ode bol d kala jednonohý revený pirát, k to skutočný. rý v yzeral Lo teplý príje ď sa pohla a podu ako mný vetrík choval .N ostrov Kory tnačka, tam ajprv sme šli na bolo ich m boli iba čajk n y, peknú pláž, oho. Potom nás zavie ale zli na kde farba vo modrá. dy bola zele no Výlet sa sk o n či l a ž ve si budem dlho pamät čer. Túto plavbu spomínať ať a rád b na vôňu a ud mora. farbu Egejs em kého Ivan Pagá č, 4 ZŠ J. M. Dra gutina v H . ročník ložanoch

Stavanie mája

la O svadbe, aká býva voľakedy

Zážitok z m

Informačno-politický týždenník

Môj zážitok

ám veľmi pekn ý zá Tak pred roko žitok z Gučeva. výlete. Najkr m sme tam boli na ajší zážitok bol, keď sme pre mňa sa šplhali na vrch Gučeva. Je to totiž ve ľk ý vyžaduje veľa vrch a šplhanie naň si sí všetci unaven l. Na vrchu sme boli í, úzkym chodní lebo cesta viedla len čk Predsa, keď sm om cez hustú prírodu. e všetky trampo sa dostali na vrch, na ty sme zabu dl pohľad z vrch u bol krásny. Pr i, lebo ed očami sa nám zjavilo veľké mesto Lo v diaľ ke rieka zn Drina. Ako aj ce ica a lá krása okolitej prírody . Bol to skutoč ne nie každod zážitok. enný Ivona Marčoko vá, 4. ročník ZŠ J. M. Dragu tina v Hložano ch

elíka v Starej

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 17. mája 2014 ČÍslo

10 /1868/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny poľnohospodárskych komodít stabilné

Ľ. Sýkorová

DVE MINISTERSTVÁ V JEDNOM

a Produkčnej burze v Novom Sade sa ceny poľnohospodárskych výrobkov za posledné tri týždne výrazne nemenili. Niekomu táto cenová stagnácia vyhovuje, niekomu nie. Nevyhovuje napríklad vývozcom kukurice, čo sa odrazilo aj na jej obrate. V dňoch od 5. do 9. mája 2014 cena kukurice na novosadskej burze bola 17,80 din./kg (bez DPH), no dopyt po nej bol veľmi malý. V Európe sa v súčasnosti cena kukurice kŕmnej pohybuje na úrovni od 165 eur/t (Maďarsko) do 198,50 eur/t (Nemecko). Na burze v Chicagu je 135 eur/t (platí pre júl 2014). Cena pšenice sa stabilizovala na úrovni 22 dinárov za kilogram (bez DPH). Jej priemerná cena v uvedenom období bola 24,18 din./kg (21,98 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,98 % viac. Na svetových burzách po prudkom náraste cien technológie živočíšnych obilnín v marci postupne nastáva mierny pokles. Posurovín. Jednou z jej prdiel prísunu jarnej vlahy v ostatných týždňoch sa líši vých aktivít v novej funkcii podľa regiónov, a tak bude dochádzať aj k rozdielom bol rozhovor s ministrom v úrode. Cena pšenice potravinárskej na svetových financií, od ktorého žiadala, trhoch naďalej stúpa, na Parížskej burze je 214,50 aby pri formovaní budúceho eur/t (platí pre máj 2014) a na burze v Chicagu 189,35 eur/t (platí pre júl 2014). rozpočtu bolo pre poľnohosNa novosadskej burze o niečo vyšší cenový podárstvo vyčlenených viac skok zaznamenala sója. Jej priemerná cena finančných prostriedkov, pretože bola 64,92 din/kg (59,02 bez DPH), čo je v prioritou tohto rezortu je dosiahporovnaní s predchádzajúcim týždňom nutie troch “K” – kvantity, kvality a o 1,75 % viac. kontinuity.  Slnečnicové výlisky s 33-percentným obsahom bielkovín sa predávali po 32,76 din./kg (27,30 bez DPH). Na Produkčnej burze v Novom Sade bola v ponuke aj pšenica na zeleno po cene 17,50 din./kg (cena s DPH). Podľa prieskumu poľnohospodári nemajú záujem o predaj pšenice na zeleno. 

Na čele rezortu nová ministerka

Ľubica Sýkorová

o nedávnych voľbách došlo k výrazným zmenám aj v Ministerstve poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva, ktoré bolo premenované na Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Či to bol rozumný ťah, ukáže až čas. Na čelo tohto významného rezortu bola zvolená prof. Dr. Snežana

Bogosavljevićová-Boškovićová. Narodila sa 24. 1. 1964 v Ivanjici, kde skončila základnú a strednú prírodno-technickú školu. Študovala na Agronomickej fakulte v Čačku a v roku 1990 ukončila magisterské štúdium na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. V roku 1994 na tej istej fakulte získala doktorát, čím sa stala jedným z najmladších doktorov vied na Univerzite v Kragujevci. Je vedúcou Katedry dobytkárstva a

V DŇOCH OD 20. DO 26. MÁJA 2014 na novosadskom výstavisku už po 81-krát budú otvorené brány najväčšieho poľnohospodárskeho podujatia na Balkáne – Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v oblasti agrobiznisu v Európe. V tomto roku bude partnerskou krajinou Holandsko. Na návštevníkov čaká široká paleta výrobkov, noviniek, informácií z viac ako 50 krajín sveta. Už tradične bude predstavená najmodernejšia poľnohospodárska technika zahraničných a domácich výrobcov. Bohatá a zaujímavá bude aj veľtržná ponuka z iných oblastí domáceho a svetového agráru.  Ľ. S.

Z obsahu Začína sa sezóna krupobitia

str. 2

Máj hýri farbami

Do vášho receptára

str. 6

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Príčiny šírenia hrdze na pšenici Ľ. Sýkorová

ohtoročná relatívne teplá zima a vlhké a teplé počasie v jarných mesiacoch zapríčinili silnejší výskyt listovej hrdze na pšenici. Vo Vojvodine niektoré porasty pšenice museli dokonca pestovatelia zaorať, pretože napadnuté boli celé parcely. Hrdza pšeničná (Puccinia triticina) je rozšírená na celom svete. Aj u nás je jedným z najdôležitejších listových patogénov pšenice. Ak sa choroba vyskytne, väčšinou je zasiahnutý celý porast. Veľmi silné a skoré

infekcie spôsobujú zníženie úrody, najmä redukciou počtu zŕn v klase a znižujú kvalitu semien. Najvýraznejším prejavom tejto choroby sú červeno oranžové-hrdzavé ložiská spór, objavujúce sa na povrchu listu. Bežne sa na listoch tvorí iba roztrúsený a obmedzený počet ložísk, v rokoch epidémie môže byť pokrytý celý list. Škvrny – ložiská spór sa najčastejšie objavujú na najvrchnejších listoch, iba zriedka sa vyskytujú na nižších listoch, prípadne steblách. Pri veľmi silnom napadnutí porastu sa červený prach môže usádzať aj

na rukách, pľúcach a oblečení osôb, ktoré porastom prechádzajú. So starnutím listov sa na nich objavujú aj čierne ložiská spór – urédiá. Prednostne sa tvoria na spodnej strane listov, prípadne na pošvách listov. Pri vhodných mikroklimatických podmienkach sa hrdza objavuje v porastoch náhle a vo vysokej intenzite. Rozširuje sa za prítomnosti voľnej vlhkosti a pri teplotách 15 – 22 °C. Samotná infekcia vyžaduje vlhkosť na povrchu listov, ktorá môže pochádzať z dažďa alebo kondenzácie. Naopak, rozširovanie a tvorba spór je podporovaná

suchým a teplým počasím. Najdôležitejší spôsob ochrany je šľachtenie na rezistenciu, na ktorý sa kladie v praxi veľký dôraz. Základným ochranným opatrením je výsev odolnej odrody a správna agrotechnika. Na výskyt hrdze negatívne vplýva veľmi skorá sejba, prehnojenie dusíkom a hustý výsev. Veľmi dôležitá je cielená a správne načasovaná chemická ochrana. Aplikácia fungicídov v dobe vyvinutého klasu je neskorá a navyše je minimálne účinná. Aplikáciu je potrebné vykonávať najneskôr počas kvitnutia pšenice. 

AKTUÁLNE

Začína sa sezóna krupobitia Ľubica Sýkorová

aždoročne na úrode ovocia, zeleniny, obilnín a olejnín obrovské škody spôsobujú živelné pohromy. Riziko výroby pod holým nebom je čoraz väčšie, pretože výskyt prírodných kalamít sa v dôsledku otepľovania zvyšuje. No aj napriek tomu väčšina poľnohospodárov riskuje a svoje porasty si nepoisťuje. V prípade poľnohospodárskeho sektora a najmä pre intenzívne ovocinárstvo je zvlášť nebezpečné krupobitie. Poškodenia sa týkajú nadzemných častí ovocných plodín, teda aj plodov, ktoré znamenajú dôležitú stratu zisku z úrody. Okrem zničenia úrody môže krupobitie spôsobiť aj závažnejšie poškodenia, ako čiastočné alebo úplné zničenie listov, ktoré má vplyv na nedostatočnú tvorbu asimilátov, ktoré ovplyvňujú mrazuodolnosť, rodivosť a celko-

vý rast a vývin ovocných drevín. Poškodenie pletív formou tržných rán na konároch a kmeni slúži ako vstupná brána pre rôzne choroby. Zničenie niektorých konárov môže nežiaduco ovplyvniť aj pestovateľský tvar stromu.

dovoliť každý pestovateľ. Obyčajne ich môžeme vidieť na väčších plochách ovocných sadov, ktorých majiteľmi sú veľké podniky. Aby sa pomohlo aj menším pestovateľom, Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohos-

Pred ľadovými krúpami existujú rôzne možnosti ochrany. U nás sú najpoužívanejšie ochranné protiľadovcové siete, ktoré ukázali viac ako dobrú úspešnosť pri ochrane plodín. Jedinou nevýhodou je ich vysoká cena, takže si ich nemôže

podárstvo a lesníctvo na jar vypísal Súbeh na pridelenie prostriedkov na zveľadenie užívania poľnohospodárskej pôdy obstaraním nového vybavenia na ochranu poľnohospodárskych kultúr proti nepriaznivému počasiu a na obstaranie iného vyba-

venia na území AP Vojvodiny. Predmetom súbehu je okrem iného aj pridelenie podnetných prostriedkov na zaobstaranie protiľadovcových sietí s opornou konštrukciou na rozlohu od 0,5 do 10 ha na území AP Vojvodiny vo výške 60 % z celkovej hodnoty vybavenia bez DPH. Celková suma podnetných prostriedkov na podporu investícií na jeden hektár podľa súbehu nemôže byť vyššia ako 800 000,00 dinárov. Celková suma prideľovaných prostriedkov je 220 000 000,00 dinárov. Na súbeh sa môžu prihlásiť fyzické osoby (nositelia registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev) a právnické osoby (registrované poľnohospodárske družstvá, podniky), ktorí sú z územia AP Vojvodiny. Podnetné prostriedky sa prideľujú podľa poradia zaslaných prihlášok do vyčerpania financií plánovaných na tieto účely. Konečné rozhodnutie o pridelení prostriedkov vynesie pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo. Lehota ukončenia investícií (výstavba systému protiľadovcovej siete s oporou) je do 15. 11. 2014. Súbeh je otvorený do 30. 9. 2014. 

17. 5. 2014 • 20 /4595/

POĽNOHOSPODÁRSKA TECHNIKA

Treba ju obnoviť Oto Filip

áme kvalitnú a úrodnú pôdu, vhodné klimatické podmienky a usilovných poľnohospodárov, no na lepšie či pozoruhodné výsledky nášho exportne najvýznamnejšieho hospodárskeho odvetvia to zďaleka nestačí. Príčin je niekoľko: nestálosť agrárnych politík, absencia dlhodobej stratégie, skromné vkladania a subvencie, nedostatočné zavlažovanie… Nejde však len o to. Jedným z prvých kameňov úrazu je i stav poľnohospodárskej techniky. Tá je stará, riadne chátra a čoraz ťažšie ju je obnoviť. Čo s tým, že máme viac ako 410-tisíc traktorov, keď väčšina z nich nie je práve v ukážkovom stave. Nová technika je zase poľnohospodárovi neúnosne drahá, zvlášť pri terajšom stave jeho výroby a produktivity. Pre neadekvátnu techniku prichádzame o päť percent úrody pri žatve, vo svete je to

základe sčítania prebiehajúceho v septembri 2012. Zahrnulo stroje a náradia rôznych kategórií, objekty na výrobu potravín v uzavretom priestore, skleníky a fóliovníky, objekty na uskladnenie produktov v kontrolovaných podmienkach, ako sú chladiarne a mraziarne, rôzne sušiarne… Publikácia je koncepčne rozdelená na tri zložky. Prvá je venovaná poľnohospodárskej technike a jej príznačnosťou je, že je osobitná časť venovaná početným strojom starším než desať rokov. Vcelku sú štruktúra, počet a exploatačný vek poľnohospodárskej techniky u nás vo viacerých oblastiach poľnohospodárskej výroby priam otrasné. Druhá kapitola sa zaoberá objektmi a vybaveniami, no ani tu sa nemáme čím veľmi chváliť. Tak sú v dobytkárstve evidované kapacity na viac než 2,5 milióna kusov tohto druhu dobytka, ktoré sa, žiaľ, využívajú len na 36 percent. Keď ide o ošípané,

Výrobky, ktoré už dávno mohli byť na roliach technologické trendy, využívajú nové vybavenia, uplatňujú súčasnú technológiu. V druhej, početnejšej skupine sú tí, ktorí sa ako-tak držia nad vodou, keďže nemajú dostatok prostriedkov na vážnejšie napredovanie. Celkový záver vzhľadom na dnešný stav našej poľnohospodárskej techniky je, že štát prostredníctvom nositeľov agrárnej politiky musí objaviť spôsob, ako revitalizovať domácu výrobu poľnohospodárskych strojov a vybavení, lebo bez jej urýchlenej náhrady súčasnou

Polia si žiadajú celkom inú techniku, než máme najviac jedno percento. Mechanizáciu na zavlažovanie používa len dvanásť percent domácností. Ešte povážlivejší je údaj, že sa len tri percentá rozlôh u nás zavlažujú. O skutočnom stave poľnohospodárskej techniky hovorilo sa dôkladne počas nedávnej prezentácie štatistickej publikácie Poľnohospodárska mechanizácia, vybavenia a objekty v Srbsku, prebiehajúcej v Hospodárskej komore Belehradu. Konkrétne, ide o prierez stavu v tejto oblasti na

tak je situácia s objektmi o čosi lepšia: môže v nich byť sedem miliónov kusov. Z toho sa však aktívne využíva necelá polovica alebo 46 percent. Treťou zložkou tejto špecifickej monografie sú poznámky k výsledkom sčítania, zamerané v prvom rade na otázky diferenciácie dedinského obyvateľstva, ktoré je hlavným nositeľom pôdohospodárskej produkcie u nás. Jeho prvou skupinou sú ekonomicky silnejší výrobcovia, ktorí dokážu sledovať

ťažko možno počítať so zvyšovaním výnosov a vôbec so ziskovou výrobou. Publikácia, ktorej autorom je prof. Dr. Dušan Radivojević a pri vzniku ktorej spolupracovali aj prof. Dr. Steva Božić a prof. Dr. Zoran Mileusnić, obsahuje dostatok údajov tak o všetkých príznačnostiach techniky a objektov, ako aj o tzv. kritických bodoch v domácej výrobe poľnohospodárskej techniky. Táto už celé roky brzdí celkové napredovanie nášho poľ-

III

nohospodárstva: netreba zabúdať, že poľnohospodárske stroje u nás majú priemerne dvadsať rokov, že sme za trinásť rokov vystriedali dvanásť ministrov poľnohospodárstva a omnoho viac nápadov a návrhov ako čeliť kríze v tomto odvetví. Pre všetko uvedené stálicou by však odteraz muselo byť urýchlené obnovenie domácej výroby strojov a vybavení, v prvom rade tých pre potreby malých a stredných gazdovstiev s rozlohou do 50 hektárov. Je to viacnásobne významné. Ide aj o odstránenie negatívnej zahraničnoobchodnej bilancie v oblasti techniky (zo štyroch traktorov sú u nás aspoň dva alebo tri z dovozu), aj o jej rýchlejšie obnovenie, tak isto o kvalitnú realizáciu agrotechnických opatrení a operácií. Všetko to by mohlo mať pozitívny vplyv nielen na produktivitu, ale i na konkurencieschopnosť nášho poľnohospodárstva. Veď netreba zabúdať, že sme ešte pred takými troma desaťročiami boli podľa poľnohospodárskych výsledkov na omnoho vyššej pozícii medzi európskymi štátmi. Vtedy úspešne podnikali i viaceré sústavy vyrábajúce stroje, ako Zmaj (Zemun), IMT (Nový Belehrad), IMR (Rakovica), Lifam (Stará Pazova), Majevica (Báčska Palanka)... Dalo sa to vtedy, malo by sa môcť diať aj dnes. Samozrejme, pri inakšom postoji štátu a adekvátnejších vkladaniach do potrebnej techniky. A netreba zabúdať ani na ten významný aspekt, že modernú poľnohospodársku techniku dnes potrebujeme oveľa viac ako v rokoch niekdajších. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia slnečnice poškodzujúci nadzemné časti rastlín (1) Ing. Ján Tancik, PhD. foto: P. Bokor

najmä bzdôška obyčajná (Lygus rugulipennis). Súkvetia slnečnice poškodzujú vošky a vijačka slnečnicová (Homeosoma nebulellum). Z uvedeného zoznamu škodcov vidíme, že je málo tých, ktorí sú špecializovaní na túto plodinu. Oveľa väčší význam majú nešpecializovaní, polyfágni škodcovia.

SPU NITRA

ŠKODLIVOSŤ A SPÔSOBY REGULÁCIE Slnečnicu ročnú napáda pomerne málo škodcov. Významní sú škodcovia poškodzujúci mladé rastliny vo fáze vzchádzania. V tomto období môžu úplne zničiť SIATICA OZIMINOVÁ (AGROTIS mladú rastlinu. Ak je zničené SEGETUM) Siatica oziminová je polyfág, veľké percento mladých rastlín, porast sa musí dosiať alebo ktorý sa živí na viac ako 150 drupreorať a znovu zasiať. hoch rastlín. Mladé húsenice na Najdôležitejší škodcovia vzchá- spodnej strane listov vyžierajú dzajúcej slnečnice, poškodzujúci nadzemné časti sú: larvy siatic, najmä siatica oziminová (Agrotis segetum), imága nosánikov: dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis), dlhánik burinový (Tanymecus palliatus) a imága potemníka pieskového (Opatrum sabulosum). Okrem škodcov z triedy hmyz v tomto ob- Dlhánik kukuričný dobí sú významní škodcovia aj vtáky – holuby, vra- okienka, neskoršie perforujú ny, bažanty a tiež hlodavce – chr- listy a po prvom zvliekaní obček obyčajný (Cricetus cricetus), žierajú listy od okraja. Posledné hraboš poľný (Microtus arvalis). tri instary lariev zapríčiňujú Počas vegetácie nadzemné časti, najvýznamnejšie poškodenia – najmä listy a puky, napádajú obžierajú podzemné časti, čo zavošky, a to: voška maková (Aphis príčiňuje úhyn rastlín a zníženie fabae) a voška slamihová (Bra- počtu rastlín na jednotku plochy. chycaudus helichrysi) a bzdochy, Niekedy zapríčinia výpadok skoro

Slnečnica (foto: Ľ. Sýkorová) celého počtu rastlín, takže sa sejba musí zopakovať. Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatice. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Najväčšie škody zapríčiňujú na okopaninách a na zelenine. Zvýšeniu škôd napomáha neskorá sejba a prítomnosť zaburinených polí. Siatica oziminová je významným škodcom slnečnice najmä v porastoch z neskorej sejby. V minulosti v strednej Európe boli zaznamenané veľké škody na slnečnici spôsobené týmto škodcom, keď boli zničené veľké plochy. DLHÁNIK KUKURIČNÝ (COLEOPTERA : CURCULIONIDAE) Je významný škodca kukurice, cukrovej repy a slnečnice v aridných a semiaridných regiónoch juhovýchodnej a strednej Európy. Na slnečnici imága poškodzujú listy, listovú stopku a stonku mladých rastlín. Rastliny slnečnice sú najzraniteľnejšie od fázy klíčenia a vzchádzania až po tvorbu 1 – 2 páru listov. Mladé klíčiace rastliny môžu byť zničené úplne. Výrazné škody sa objavujú hlavne na plochách po monokultúrne pestovanej kukurici. Viac bývajú

poškodené porasty z neskorej sejby, lebo pri vyšších teplotách sú imága aktívnejšie a žravejšie. Vzchádzajúce rastliny slnečnice bývajú zničené, keď sú na 1 m2 prítomné 2 a viac imág dlhánika kukuričného. Na poliach sú imága prítomné v apríli, máji a niekedy aj v júni. EKOLÓGIA K premnoženiam dlhánika kukuričného dochádza v rokoch so suchým a teplým počasím na jar, priemerne vlhkým letom a pri výskyte veľkých plôch s monokultúrne pestovanou kukuricou. Životnému cyklu škodcu nevyhovuje daždivé a chladné počasie na jar a časté a výdatné zrážky v auguste (zvýšený úhyn kukiel). Početnosť imág počas prezimovania v pôde neznižuje výrazne ani jesenná orba, pretože sa nachádzajú v hĺbke 40 až 100 cm. Vďaka tomu nemajú výrazný vplyv na zníženie populačnej hustoty ani prirodzení nepriatelia s výnimkou entomopatogénnych húb, ktoré sú schopné vo vlhkej a chladnej pôde sčasti regulovať početnosť škodcu. DLHÁNIK BURINOVÝ (TANYMECUS PALLIATUS) Je polyfág, živí sa na okolo 80 druhov rastlín pestovaných a divorastúcich. Z pestovaných rastlín poškodzujú cukrovú repu, sóju, slnečnicu a lucernu. Škodli-

17. 5. 2014 • 20 /4595/ vým štádiom je imágo, a to v čase vzchádzania rastlín a v prvých vývojových fázach mladej rastliny. Požiera listy mladých rastlín od okrajov alebo úplne. Larvy nie sú škodlivé, môžeme ich označiť aj za užitočné, lebo sa živia na koreňoch burín. POTEMNÍK PIESKOVÝ (OPATRUM SABULOSUM) Často sa vyskytuje na poliach v strednej Európe. Najviac sa vyskytuje na ľahkých pôdach, na ktorých nie je hustá vegetácia. Masovému výskytu tohto škodcu vyhovuje teplé a suché počasie a tiež veľký podiel okopanín z pestovaných plodín. Imága sú polyfágne, môžu sa živiť na okolo 40 druhov kultúrnych a divorastúcich rastlín. Imága na jar najviac ohrozujú vzchádzajúce rastliny slnečnice, cukrovej repy, sóje a iných plodín. Imágo obžiera kotiledónne listy a vegetačný vrchol, čo spôsobuje hynutie mladých rastlín. Keď je veľmi suchá jar, imága požierajú rastliny aj pod povrchom pôdy, do hĺbky 2 – 3 cm a takto poškodené rastliny hynú. V priaznivých rokoch, a to je suchá jar, môže tento škodca zničiť celé plochy obsiate slnečnicou, ktoré sa musia potom preorať a znovu vysiať. OCHRANA Na ochranu slnečnice proti týmto škodcom sa netreba pozerať oddelene od ochrany iných poľných plodín z dôvodu výskytu polyfágnych škodcov na slnečnici, ako sú larvy siatic a viacerých druhov nosánikov. Integrovaná ochrana je najideálnejšia pri regulácii týchto škodcov, zahŕňa agrotechnické, biologické a chemické metódy.

17. – 24. 5. 2014

POČASIE

AGROTECHNICKÉ OPATRENIA Majú veľký vplyv na škodcov. Ak sa uplatňuje správna agrotechnika, ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly

rast mladých rastlín, a tým aj s parcelou, kde sa toto opatrenie rýchle prekonávanie kritického nevykoná. obdobia, rastliny sa vyhýbajú Dobre vykonaná príprava pôdy väčším poškodeniam od imág pred sejbou umožňuje rýchnosánikov a lariev siatic. le a rovnomerné vzchádzanie Osevný postup: Pri regulácii a rýchly rast mladých rastlín, dlhánika kukuričného v rizikových a tým aj rýchle prekonávanie lokalitách sa treba vyhnúť (aspoň dočasne) monokultúrnemu pestovaniu kukurice. Po kukurici je vhodné pestovať pšenicu, čo výrazne zníži populačnú hustotu škodcu. Koreňový systém pšenice nie je vo fáze nalievania a dozrievania zrna vhodný na vývoj lariev. Slnečnicu treba pestovať po plodinách, ktoré slabo napáda tento škodca (pšenica, jačmeň, lucerna a iné). Treba sa vyhýbať sejbe sl- Bzdôška obyčajná nečnice po kukurici a najmä, ak je pestovaná v mo- kritického obdobia. Rastliny sa nokultúre viac rokov za sebou. takto vyhýbajú väčším poškodePriestorová izolácia: Slnečnica niam nielen od pôdnych škodcov, a cukrová repa bývajú ohrozené, ale aj od škodcov, ktorí požierajú ak sa pestujú po kukurici alebo nadzemné časti mladých rastlín, vedľa polí, kde sa v predchádza- ako: imága dlhánika kukuričnéjúcom roku kukurica pestovala. ho, dlhánika burinového alebo V tom prípade treba využívať potemníka pieskového. Porasty priestorovú izoláciu. Ak sa musí zo skorých výsevov sú na jar navysiať slnečnica alebo cukrová pádané menej týmito škodcami repa na plochu, kde sa v minu- a aj lepšie znášajú poškodenia. lom roku pestovala kukurica, Porasty z neskorých výsevov škody môžeme znížiť vysievaním sú na jar napadané viac, preto záchytných pásov na jeseň. Na treba slnečnicu siať v optimálokraje parcely sa na jeseň vyseje nom termíne. V prípade, že sa ozimná pšenica do pásov širo- sejba vykonáva v neskorších kých 1 – 1,5 m. Na tieto miesta sa termínoch, treba vysiať hustejuž v marci sťahujú imága a ľahko šie, najmä, ak sa očakáva suché ich môžeme zničiť insekticídmi. a teplé počasie. Obrábanie pôdy predstavuje Ničenie burín je významným jedno z najdôležitejších agro- opatrením pri ochrane proti technických opatrení v regulácii spomínaným škodcom. Zabusiatic. Dôležité agrotechnické rinené polia lákajú samičky opatrenie je orba strniska v au- siatic na kladenie vajíčok. Na guste, v čase masového kladenia zaburinených poliach sa siatice vajíčok a liahnutia húseníc siatic. vyskytujú aj sedem ráz viac ako Toto opatrenie môže znížiť po- na nezaburinených. Mnohé bupuláciu až o 90 % v porovnaní riny sú hostiteľskými rastlinami

nosánikov. Zvlášť je významné ničenie pichliača a pupenca, lebo na koreňoch týchto burín sa vyvíjajú larvy dlhánika burinového. Dôležité je ničiť buriny nielen na poliach, ale najmä popri kanáloch na zavlažovanie, lebo to sú miesta, kde sa tento druh rozmnožuje. Zavlažovanie porastov v čase masového kladenia vajíčok a začiatku liahnutia lariev má veľký vplyv na redukciu populácie siatic. Zavlažovanie porastov slnečnice v auguste zasa redukuje počet lariev posledných instarov a kukiel dlhánika kukuričného. Zavlažovanie má veľký vplyv na zníženie populácie potemníka pieskového, lebo pre masové rozmnožovanie mu vyhovuje suché prostredie. Vlhká pôda počas leta nevyhovuje larvám tohto škodcu a významne sa podieľa na znížení ich počtu. CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Môže sa vykonávať tromi spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe a foliárnou aplikáciou. Chemická ochrana proti larvám siatic sa vykonáva pri výskyte mladých lariev, pokým sa ešte nachádzajú na nadzemných častiach rastlín. Signalizácia na ošetrenie sa robí na základe náletu motýľov do svetelných lapačov alebo výskytu vajíčok na listoch rastlín. Aplikácia sa odporúča o 5 až 7 dní po zistení vajíčok na listoch. Používajú sa kontaktné prípravky. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 15˚

9˚ | 20˚

11˚ | 21˚

10˚ | 21˚

12˚ | 22˚

13˚ | 23˚

14˚ | 24˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Máj hýri farbami

Ľubica Sýkorová

tomto mesiaci sa začala sezóna sadenia a výsadby rôznych kvetov a okrasných rastlín či už na balkónoch, terasách alebo do okrasných debničiek. Dostatok vody a živín, kvalitná zemina, silné a zdravé rastliny sú podmienkou dobrého rastu a bohatého kvitnutia do konca vegetácie. V teplom letnom období rastliny vyžadujú každodenné zalievanie a pravidelné prihnojovanie. Prácu si môžeme uľahčiť už pri výsadbe, a to tak,

té súkvetia okrasných drevín, z okrasných záhonov a zo skalky odstraňujeme burinu. Rastliny pestované v kontajneroch môžeme vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Niektoré aj napriek starostlivej výsadbe rastú zle alebo vôbec nerastú. Príčinou môže byť zasušenie koreňového balu. Predchádzame tomu tak, že kontajner s rastlinkou dáme pred výsadbou do vody aspoň na hodinku a jamu vopred naplníme vodou, aby sa prevlhčila aj okolitá pôda. Rast po výsadbe môže zhoršovať aj rašelina alebo pôda bohatá na rašelinu.

TIPY NA VÝSADBU DO ČREPNÍKOV Jednou z najdôležitejších podmienok pri výbere črepníkových kvetov je orientácia miesta na svetovú stranu, na ktorom ich plánujeme pestovať. Je totiž rozdiel, či na ne bude celý deň pražiť slnko, alebo väčšinu dňa budú v tieni. Treba myslieť aj na veľkosť nádob a črepníkov. Rastliny v menších črepníkoch treba polievať častejšie ako Plamienok musí mať korene v tieni vo veľkých nádobách. Plastové nádoby udrak použijeme samozavlažovacie žujú vlahu dlhšie ako keramické debničky a kvetináče, ktoré sú síce črepníky. Netreba zabudnúť ani drahšie a u nás ešte stále málo na to, že pri slnečnom počasí, pri používané, ale rastlinám dodajú suchom vzduchu alebo pri vetre vodu aj počas našej kratšej ne- budú rastliny potrebovať oveľa prítomnosti. Pri výsadbe môžeme viac vody ako pri vlhkom, dusnom použiť špeciálne hnojivá, ktoré počasí, alebo ak sú umiestnené uvoľňujú živiny postupne dlhšiu na chránenom mieste. Väčšine letničiek a v lete kvitdobu. Môžeme ich aplikovať aj núcim rastlinám sa najlepšie darí dodatočne (hnojivé tyčinky). Ruže v máji už kvitnú v plnej na plnom slnku. Ideálny je balkón kráse. Pravidelne musíme kon- alebo terasa smerujúca na juh, trolovať ich zdravotný stav a v kam slnečné lúče dopadajú po prípade potreby postrekovať proti celý deň. Na týchto miestach pesvoškám a múčnatke, taktiež pra- tujeme petúnky, nechtík, citrusy videlne odstraňujeme odkvitnuté a väčšinu byliniek. Aj gazánie sa otvárajú len na plnom slnku. Na kvety. Čerstvo vysadené a vždyzelené južnú stranu umiestňujeme aj okrasné dreviny pravidelne zalie- rastliny so striebornými listami, vame. Opatrne kypríme trvalkové ako napr. eukalypty, santolíny. záhony. Odstraňujeme odkvitnu- Ich listy sa menej zahrievajú a

vyparujú menej vody. Na prežitie dlhého sucha sú najlepšie prispôsobené sukulenty, napr. agáva alebo rozchodníky. Surfínie musíme zase chrániť pred vetrom. Niektoré rastliny aj napriek tomu, že majú rady slnko, potrebujú ochranu pred poludňajšou páľavou. Sú to hlavne kvety s mäkkými listami, ktoré rýchlo strácajú veľké množstvo Funkie sú vhodné do tmavých kútov vody a vädnú. Sem patrí durman, slez či podslnečník. Severozápadné alebo severoNa východnú stranu umiestňu- východné strany môžu tiež hýriť jeme rastliny, ktoré nevyžadujú pestrosťou kvetov. Tu sa veľmi veľké množstvo svetla. Sem patria dobre darí brečtanu, vavrínovcu, fuksie, hortenzie, begónie, pla- kaméliám, zimozeleni menšej, mienky či netýkavky. Plamienok papradiam, funkiám, netýkavkám musí mať korene v tieni, hortenzia či krušpánu. Azalky polievame vyžaduje kyslý substrát, fuksie vodou bez obsahu vápnika, nebudú kvitnúť po celé leto, ale týkavky nesmú nikdy preschnúť, musíme odstraňovať odkvitnuté rododendrony vyžadujú kyslý kvety. Begónie počas kvitnutia substrát. polievame opatrne. Trendom v poslednom čase sú zmiešané výsadby letničiek do debničiek a väčších kvetináčov. Tu však nesmieme zabúdať, že v jednej nádobe môžu rásť len rastliny s podobnými nárokmi na svetlo, vlahu a živiny. Skombinovať sa dajú rôzne rastové formy – krovité aj plazivé. V širšej debničke môžeme vysádzať do dvoch radov. Keď je debnička hlbšia, Muškáty okrasné nielen kvetom, ale aj listami môžeme do poZápadná orientácia vyhovuje zadia vysadiť drevitejšie letničky rastlinám s pestrofarebnými a do popredia napríklad muškáty listami. S menším množstvom či surfínie. Jednotný farebný tón svetla sa uspokoja aj ovisnu- pôsobí harmonicky, no zaujímavé té muškáty a väčšina tráv, no sú aj kontrasty, napríklad červená, obyčajné muškáty, aby boha- modrá a žltá, prípadne modrá to kvitli, potrebujú dostatok a oranžová alebo žltá a fialová. svetla. Fantázii sa medze nekladú. 

17. 5. 2014 • 20 /4595/

TOTO BY VÁM NENAPADLO

Originálne rady do domácnosti V eľa vecí v domácnosti čaká len na to, kedy im nájdete toho správneho „partnera“, aby vám spoločne pomohli zatočiť s problémom. Plastiková fľaša a čižma: Konečne vieme, kam s prázdnymi fľašami! Povkladajte ich do čižiem odložených v skrini alebo v škatuliach na ďalšiu sezónu. Tak skvele ochránite obuv pred pokrčením. Štipec a klinec: Určite sa to už stalo aj vám – chcete zabiť klinec do steny, aby ste si mohli zavesiť pekný nový obraz a vždy si trafíte kladivom aj po prstoch. Nič také sa vám neprihodí, keď nabudúce použijete štipec, ktorým si klinec šikovne prichytíte. Vešiak a kúpeľňová podložka: Stále dookola to isté. Deti alebo manžel vyjdú zo sprchy mokrí ako tulene a všetko si to odnesie podložka v kúpeľni. Kam ju zavesiť, aby sa riadne vysušila? Celkom jednoduché riešenie: vešiak na nohavice alebo na sukne! Citrón v domácnosti: Aj tie najlepšie hrnce z ušľachtilej ocele časom zájdu, keď sa v nich často varí voda. Ešteže existujú citróny. Citrón rozkrojíme a opotrebované miesta ním niekoľkokrát potrieme. Tak hrnce získajú späť svoj lesk. Medené nádoby môžeme vyčistiť handričkou namočenou

v citrónovej šťave. Kohútiky na umývadle tiež možno vyčistiť pomocou citróna. Ak sú veľmi znečistené, necháme pôsobiť niekoľko hodín (napríklad cez noc). Účinné čistidlo je aj citrón v kombinácii so sódou bikarbónou – poslúži na kuchynskú linku či špáry medzi kachličkami. Škvrny pod pazuchami na bielych odevoch možno vyprať v kombinácii vody a citrónovej šťavy v pomere 1 : 1. Čistiaci prostriedok na rôzne povrchy získame zmiešaním citró-

novej šťavy, octu a vody v pomere 1 : 1 : 1 – nalejeme do fľaše s rozprašovačom a môžete používať. Leštidlo na nábytok získame kombináciou jednej lyžice citrónovej šťavy a dvoch lyžíc olivového oleja. Citrón skvele pohlcuje pachy – povaríme citrónové šupky vo vode alebo dajme polovicu citróna do chladničky. Jeho šťavu tiež možno pridať do umývačky riadu alebo práčky. Ponožka a vysávač: Odpadol vám gombík z nohavíc alebo sa

vám drobná tabletka vyšmykla z rúk a neviete ju nájsť? Riešenie: natiahnite ponožku na rúru od vysávača a povysávajte takto dlážku alebo koberec, kde ste mohli niečo stratiť. Stratenú vec nájdete na ponožke. Nožík a suchý zips: Suchý zips na topánkach či bundách po čase prestane dobre lepiť a nedá sa zatvoriť. Vezmite si nožík a prechádzajte jeho chrbtom proti vláknam suchého zipsu. Ten začne lepiť znova tak, ako má. 

NEDARÍ SA VÁM ZASPAŤ?

Päť riešení pre kvalitný spánok

ahnete si večer do postele, no stále nie a nie zaspať? Budeme s vami pátrať po príčinách, prečo máte nepokojný spánok. Skontrolujte farby Rozhliadnite sa okolo seba a povedzte, ktorá farba dominuje vo vašej spálni? Ak sú to teplé farby zapadajúceho slnka, jedna z prvých vecí, do ktorej sa pustite, je maľovanie stien. Zvoľte studené modré alebo jemné fialové tóny, ktoré pôsobia upokojujúco. Zbavte sa televízora Ak patríte k tým, ktorí radi sledujú televíziu z postele, budete sa

jej musieť vzdať. Do spálne nepatrí žiadna elektronika, takže aj počítač, ktorý tam zaberá miesto na stole, rovno presťahujte do vedľajšej miestnosti. Ukryte zbytočnosti Spálňu si v žiadnom prípade nemýľte so skladiskom nepotrebných vecí! To, že do nej nevodíte návštevy, ešte neznamená, že musí byť prepchatá zbytočnosťami. Ak sa týchto vecí predsa len neviete vzdať, ukryte ich do skrine s posuvnými dverami. Záhlavie k stene Posteľ sa snažte umiestniť vždy

k stene, budete sa cítiť oveľa bezpečnejšie. Ak máte posteľ na nožičkách, využite voľný priestor a „šupnite“ pod ňu úložné boxy, ktoré ukryjú všetko, čo nechcete mať na očiach. Dbajte na kvalitu Vyhnite sa vešaniu poličiek či ťažkých obrazov nad hlavu a uvidíte, že sa vám bude oveľa ľahšie zaspávať. Nepodceňte ani výber kvalitného matraca, ktorý si vyberajte na mieru. Vyskúšajte si ho priamo v predajni, pričom zohľadnite vašu hmotnosť a polohu, v ktorej najčastejšie spávate. 

ZDRAVIE A MY

Nie je únava ako únava. Najmä ak sa k nej pridá smútok.

očuli ste už niekedy o ľuďoch, ktorí trpia chronickým únavovým syndrómom? Títo pacienti majú jeden vážny problém. Trpia pocitom neprekonateľnej únavy. Možno si práve teraz položíte otázku, či i vy nie ste „nosičmi“ tejto diagnózy. Odborníci predpokladajú, že ochorenie sa vyskytuje u miliónov ľudí. Človek, ktorý ním trpí, sa na

prvý pohľad nelíši od ostatných a aj laboratórne výsledky jeho vyšetrení sú v norme. Je však neustále pod stresom. Prichádza ako chrípka Lekársky časopis The Cortlandt Consultant uviedol, že jedným z najpresvedčivejších dôkazov o tom, že chronický únavový syndróm je choroba, je fakt, že má u 85 percent pacientov rýchly ná-

stup. Väčšina pacientov tvrdí, že u nich sa ochorenie začalo ako chrípka – horúčkou, bolesťami hrdla či svalov. Preto sú lekári, ktorí týchto ľudí liečili, presvedčení, že depresia väčšinou na príčine nie je. Kto je za tým? A ako sa vlastne prejavuje? Syndróm spôsobuje únavu, nechuť k činnosti, bolesť svalov, nadmernú

VII

spavosť, poruchy erekcie, smútok, depresie, teploty, zníženú obranyschopnosť či bolesť v čele. Ak si potrebujete pomôcť a únavu zdolať, vyskúšajte koreň ženšenu, guarany, šípovú ružu, ginko, ľubovník bodkovaný, koenzým Q-10, germanium glutathion či kyselinu maslovú. Proti chronickej únave však pomáha aj melatonín a zinok. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Višňový krémeš

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohovo-višňové rezy Suroviny: 4 vajcia, 170 g kryštálového cukru, 5 lyžíc vody, 2 – 3 lyžice oleja, 100 g hladkej múky, 100 g polohrubej múky, ½ balíčka kypriaceho prášku, 2 lyžice kakaa; Na krém: 500 g jemného tvarohu, 500 ml smotany na šľahanie, 3 balíčky vanilínového cukru, práškového cukru podľa potreby, 2 kremfixy, 1 balenie želatíny, višňový kompót bez kôstok; Na polevu: 300 ml višňovej šťavy z kompótu, 200 ml vody, 2 vanilínové pudingy, cukor podľa potreby; Na ozdobu: 50 g masla a 50 g čokolády na varenie. Takto sa to podarí: Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pridáme vodu, olej, múku zmiešanú s kypriacim práškom a kakaom. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a pomaly zašľaháme do cesta. Vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a dáme piecť do

rúry vyhriatej na 160 °C približne 30 min., závisí od rúry. Krém: Smotanu na šľahanie vyšľaháme s kremfixmi. Po častiach prišľaháme jemný tvaroh, vanilkový a práškový cukor podľa chuti. Do hotovej zmesi pridáme podľa návodu pripravený želatínový stužovač. Pokiaľ by ste krém chceli pevnejší, treba dať 1 a pol balíčka. Korpus pokvapkáme šťavou z kompótu alebo rumom, natrieme tenkú vrstvu krému a naukladáme na polky pokrájané višne. Potom potrieme zvyšným krémom a dáme stuhnúť do chladničky na 2 – 3 hod. Poleva: Z pudingových práškov, vody a višňovej šťavy uvaríme puding. Pokiaľ by sa vám šťava zdala málo sladká, môžete si ju dosladiť. Keď troška vychladne, natrieme na koláč. Čokoládu rozpustíme s maslom a pofŕkame ňou vrch.

Suroviny: 500 g lístkového cesta; Na višňovú plnku: Višňový kompót, 3 polievkové lyžice kryštálového cukru, 8 lyžíc polohrubej múky; Na vanilkový krém: 8 dl mlieka, 3 lyžice kryštálového cukru, 2 vanilínové pudingy, 25 dkg masla; Na šľahačkovú plnku: 0,5 l šľahačky. Takto sa to podarí: Upečieme si dva pláty z lístkového cesta. Višňová plnka: Zo šťavy z višňového kompótu, cukru a múky uvaríme hustý krém, do ktorého vmiešame kúsky višní. Vanilkový krém: Z mlieka, cukru a vanilínového pudingu uvaríme hustý puding, do ktorého po vychladnutí vmiešame vyšľahané maslo. Na plát z lístkového cesta natrieme višňovú plnku, na ktorú natrieme vanilkový krém. Nakoniec vyšľaháme šľahačku, ktorú natrieme na vanilkový krém a prikryjeme druhým plátom z lístkového cesta. Posypeme práškovým cukrom. Zdroj: varecha.sk

Orechová roláda s kivi Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 80 g kryštálového cukru, 1 vanilínový cukor, 1 vanilínový puding, 50 g mletých orechov; Na plnku: 1 vanilínový puding, 300 ml mlieka, 60 g kryštálového cukru, 200 g masla; 6 kusov kivi. Takto sa to podarí: Žĺtky vymiešame s vanilkou a cukrom dopenista. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý postupne vmiešame zľahka vareškou k žĺtkom. Pridáme pudingový prášok a orechy. Cesto rozotrieme na plech vyložený papierom na pečenie. Rúru vyhrejeme na 200 stupňov a pečieme 8 – 10 minút. Upečený plát vyklopíme na papier na pečenie, ktorý sme posypali práškovým cukrom. Papier, na ktorom sa piekol plát, pomaly stiahneme a plát zrolujeme, necháme vychladnúť. Puding uvaríme v mlieku podľa návodu s cukrom. Maslo vymiešame dopenista a vmiešame do vychladnutého krému. Plát rozvinieme, potrieme náplňou. Kivi ošúpeme, vložíme do stredu rolády, zrolujeme a necháme stuhnúť. Povrch poprášime práškovým cukrom. POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 368 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Aká MUCHA, taký... PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA V KYSÁČI

Elena Šranková

remiéra detského divadelného predstave nia Aká MUCHA, taký… v réžii Jána Privizera bola v sobotu 10. mája vo veľkej sále KIS Kysáč. Spomeňme úvodom, že dramaturgický text pre detskú divadelnú dielňu KIS Kysáč napísal J. Privizer na motívy rozprávky O muche zlodejke zo zbierky kysuckých rozprávok Antona Pajonku. Hrali: Alexandar Kolár (Šašo a mucha), Ivan Madacký (kráľ), Hana Katarína Ďurovková

(hradná dáma), Miroslav Kolár (štrangár), Kristián Križan (knieža), Ema Francistyová (slúžka I), Kristína Madacká (slúžka II), Daniel Miháľ (kuchár). Scénografiu riešili Nenad Leskovac a J. Privizer, kostýmy Mária Kohútová a N. Leskovac, ktorý mal na starosti i výrobu masiek. Vizážistkami boli M. Kohútová a Anna Chrťanová-Leskovac. Výber hudby urobil Dobroslav Filko, svetlárom bol Milan Klinko a šepkárom Miroslav Vrška. Asistentom pri predstavení bol Ivan Privizer a techniku mali na starosti: On-

Herci detskej divadelnej dielne pred domácim obecenstvom

drej Srnka, Pavel Surový, Duško Francisty, Ondrej Gaško, Janko Medveď a Miloslav Kulík. Predstavenie si v sobotu prišlo pozrieť početné obecenstvo, v prvom rade deti, ale aj rodičia, starí rodičia a príbuzní hercov, ale

i najmladších divákov. Pozornosť, s akou sledovali príbeh na javisku, svedčí, že ich dej o muche zlodejke zaujal, ale rovnako tak i herecké výkony, masky, kostýmy, hudba... čo nakoniec odmenili zaslúženým potleskom.

DIVADELNÝ SÚBOR ZO SLOVENSKA VYSTÚPIL V SRBSKU

Atraktívne predstavenie z pera Hviezdoslava Anna Lešťanová

lenovia Teatro Colorato z Bratislavy v rámci umeleckého zájazdu v Srbsku vystúpili v staropazovskej divadelnej sále v sobotu 10. mája. Predviedli nevšedné divadelné predstavenie Ó sláva hviezd ó sláva, čiže spracovanie troch Hviezdo- Pazovské obecenstvo odmenilo divadelný slavových balád súbor Teatro Colorato za skvelý výkon búrlivým (Margita, Zuzka potleskom Majerovie a Anča), ktoré je plné a energických výkonov hlavných spevu, živej cimbalovej hudby protagonistiek.

Divadlo Ó sláva hviezd ó sláva je atraktívne podanie Hviezdoslava a ukážka toho, že i dnes môže byť pre mladých ľudí veľmi príťažlivý, zrozumiteľný a súčasný… Na javisku v slovenskom kroji účinkujú Monika Potokárová, Nora Ibsenová a Barbora Palčíková, kým na cimbale hrá Jakub Beľák. Pod réžiu sa podpisuje Peter Weinciller. Inscenácia na 51. ročníku medzinárodného festivalu Poděbradských dní poézie v Poděbradoch získala najvyššie ocenenie – Hlavnú cenu a za rok 2013 získala Prémie Literárneho fondu za réžiu, dramaturgiu a ženský herecký výkon. Toto predstavenie, ktoré trvá okolo 50 minút, si okrem staropazovských milovníkov Tálie

pozrela aj delegácia z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v čele s predsedom Igorom Furdíkom a predstavitelia obce Miloslavov zo Slovenska, ktorí boli na návšteve v Starej Pazove. Teatro Colorato zoskupuje mladých profesionálnych hercov, ktorí buď boli študentmi VŠMU alebo v súčasnosti pôsobia v divadlách väčšinou v Bratislave, a tak spoločne pripravujú rozličné inscenácie. Do Srbska sa dostali na pozvanie lektorátu slovenského jazyka pri Filozofickej fakulte v Belehrade a okrem vystúpenia na tejto univerzite súbor mal hosťujúce vystúpenie aj v Kovačici. Ich hostiteľom v Starej Pazove bolo SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

MÁJOVÚ VÝSTAVU v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru prvý raz venovali komiksu. Do konca mesiaca sú vystavené práce 18 členov a žiakov belehradskej Školy komiksu a ilustrácie Đorđa Lobačeva. Pod vedením Vladimira Vasovića, známeho autora komiksu a teoretika, ktorý 9. mája v Starej Pazove otvoril vernisáž, aktivity tejto školy sú usmernené predovšetkým na vzdelávanie detí, výstavné programy a stimulovanie najtalentovanejších mladých návštevníkov dielní v oblasti klasickej kresby a komiksu. Škola prebieha vo víkendových dňoch (Srećna galerija) v Študentskom kultúrnom stredisku v Belehrade. Súčasťou tejto zaujímavej výstavy je farebný katalóg. Na fotografii je časť mladých autorov, ktorým sú vystavené práce v galérii s Vladimirom Vasovićom (tretí sprava) a Marjanom Karavlom, odborným spolupracovníkom strediska pre výtvarné umenie (druhý sprava). a. lš. • KULTÚRA •

20 /4595/

17. 5. 2014

Kultúra PRVÉ BIENÁLE MAJSTRI FOTOGRAFIE V KYSÁČI

Popularizácia fotografie Elena Šranková

ýstavu fotografií, ktorú nazvali Majstri fotografie, otvorili vo štvrtok 8. mája v Galérii SND v Kysáči. Šlo o prvé bienále, ktorého koncepciou bude vystavovať dve tretiny fotografií, ktorých autori sú profesionáli, a jednu tretinu fotografií autorov, ktorí fotografujú zo záľuby.

Na prvom bienále Časť autorov bienále počas vernisáže vystavovalo 16 mužov: Miloš Čubrilo, Darko Dozet, Michal Tordaj, Predrag Uzelac, Ján Valo a ZoĎurovka, Ján Hlaváč, Branislav ran Veselinović. Ako pri príležitosti Kokavec, Dragan Kurucić, Michal otvorenia povedal M. Ďurovka, jeden Madacký, Jaroslav Pap, Miroslav z autorov, v prvom zložení sú zastúPavlovič, Nikola Stojanović, Željko pené žánre fotografie od reportážnej, Škrbić, Slobodan Šušnjević, Dušan športovej, rockovej, úžitkovej až po

umeleckú, neštandardnú, experimentálnu. Prvé bienále dostalo na váhe skutočnosťou, že sa realizovalo v spolupráci s Katedrou fotografie na Akadémii umení v Novom Sade. Cieľom bolo, aby sa každý autor

Mládežnícka asociácia Play zo Selenče sa pripravuje na organizáciu druhého festivalu hudby pre mladých milovníkov hudby a dobrej zábavy v Selenči, ktorý pomenovali Selfest 2014. Na zasadnutí v sobotu 10. mája v miestnosti, ktorú prednedávnom dostali na používanie od Miestneho spoločenstva Selenča, konštatovali, že sú prípravy v záverečnej fáze. S členmi asociácie, ktorí sa budú podieľať na organizácii festivalu, sa stretli organizátori Ivan Kolár, Ján Molnár a Vlastislav Ďurčiansky. V organizácii Selfestu 2014, ktorí bude 4., 5. a 6. júla na školskom dvore, sa zúčastní viac ako 30 mladých ľudí. Známi sú účastníci, ktorí vystúpia v piatok a sobotu, kým nedeľa by mala byť v znamení veselice. Očakáva sa vystúp domácich selenčských hudobných skupín, pop-rockovej kapely Garavi sokak, ako i rockových skupín: Bad Copy, Osmi Dan, Mortal Kombat, Zbogom Brus Li, Gunsmoke Selectah, Neozbiljni Pesimisti, DJ Groover, But Nevermind, Defect Gloria, DJ Elixir i Undead Pulse a chorvátskej kapely Hladno pivo. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

predstavil vlastným špecifickým prejavom a štýlom. O autoroch sa zmienil M. Madacký, selektor a kurátor bienále, a výstavu otvoril Ž. Škrbić, riadny profesor na Akadémii umení v Novom Sade, na Departemente pre fotografiu a audiovizuálne médiá. Realizáciu bienále finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Galéria SND vydala z tejto príležitosti katalóg. Výstavu navštívili početní návštevníci, tak z Kysáča, ako i z okolitých prostredí a Nového Sadu. Splnilo sa tak predsavzatie Galérie SND, aby sa fotografia takýmto spôsobom prezentovala verejnosti a popularizovala. Výstava bude otvorená do 8. júna.

MÁJOVÝ VZLET obsahuje rôzne zaujímavé príspevky o aktivitách a pasiách mladých ľudí – píše sa o plánoch žiakov petrovského gymnázia, úspechu kovačických gymnazistov vo vedomostnom kvíze, aktuálnej divadelnej hre v Kysáči, mladej chovateľke holubov a o nádejnom futbalistovi z Austrálie, ktorý má padinské rodinné korene. Možno čítať aj o hosťovaní súčasných slovenských spisovateľov Mareka Vadasa a Zusky Kepplovej v našom prostredí, o slobode tlače a slova, festivale White Night a meste Novi Pazar. Nechýbajú aktuality zo sveta informačných technológií (Windows 8.1 Update 1) a videohier (Gomo). Milovníkom filmového umenia odporúčame recenzie nových titulov (The Railway Man, Snowpiercer) a pre hudobných fanúšikov sú pripravené portréty a články o interpretoch a koncertoch (Lady Gaga, The Horrors, Rita Braga, Innercity, Dreambirds, Queens of the Stone Age)… Na obálke je ilustrácia a komiks Kocúr Igor autora Vladana Nikolića. Čítajte Vzlet! S. L. • KULTÚRA •

V MIESTNEJ KNIŽNICI V LUGU

Treba zadovážiť aj slovenské knihy Katarína Gažová

sriemskej dedinke Lug sme navštívili knižnicu v strede osady. Privítala nás knihovníčka Marienka Kukučková a porozprávala nám o svojej každodennej práci vo svete kníh. – Ako knihovníčka pracujem dva roky. Miestna knižnica, ktorá je pobočkou Knižnice Jovana Grčića-Milenka v Beočíne, sídli v centre Lugu, v rámci budovy základnej školy a škôlky. Náš knižničný fond je nie veľký. Máme lektúru pre žiakov v slovenčine, ale aj v srbčine, detské knihy pre mladšie deti, ako aj literatúru pre dospelých. Ročne máme v knižnici takých šesťdesiat členov. Predovšetkým sú to školáci. Hlavne čítajú knihy, ktoré im učitelia v škole určili na lektúru. Keď majú na to času, vyberú si aj také knihy, čo ich osobne zaujímajú, teda na čítanie vo voľných chvíľach.

ktorí na čítanie majú viac voľného času. – Penzisti nás taktiež navštevujú. Prídu si vybrať knihy, ale zároveň si tu posedia a prečítajú tlač, ktorú máme. Medziiným ponúkame čitateľom aj týždenník Hlas ľudu. Vlani sme do našej knižnice dostali knihy zo Slovenska. Daroval nám ich náš rodák Samuel Kolár, žijúci už dlhší čas na Slovensku. Slovenské knihy nemáme možnosť dostať tak často a sú u nás potrebné. Hlavne nám z ústrednej knižnice v Beočíne poskytujú knihy v Lužská knihovníčka Marienka srbčine. Kukučková na pracovisku vo svete Miestna knižnica v Lugu kníh má dobrú spoluprácu s Okrem žiakov členmi knižnice tamojšou základnou školou. Žiaci v Lugu je aj staršia mládež, ktorá do knižnice chodia pravidelne. už nechodí do školy, a aj penzisti, Učitelia zo školy a vychovávateľka

zo škôlky si prídu po potrebnú literatúru. Sú to knihy z oblasti psychológie a iných oblastí, ktoré im pomáhajú v každodennej práci s deťmi. – Knižnica je otvorená trikrát týždenne: v pondelok, v stredu a v piatok. V pondelok a stredu pracujem po štyri hodiny denne, teda od jedenástej do pätnástej hodiny a v piatok dve hodiny – od pätnástej do sedemnástej. Členské je sto dinárov pre všetky vekové kategórie. Predškolské deti, aj tie mladšie a aj prváci neplatia členské. Miestnosť, v ktorej teraz sídli knižnica, je nie najvhodnejšia. Ale očakávame, že sa čoskoro presťahujeme do Domu kultúry, kde budeme mať svoje knižničné miestnosti. Iste tam budú priaznivejšie podmienky pre prácu a pre zachovanie knižničného fondu a dokonca aj pre jeho zveľaďovanie.

Okrúhly stôl Večierok so zaujímavými na tému spisovateľmi časopisu Vzlet H V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

ostkou literárneho večierka v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića vo štvrtok 8. mája bola Aleksandra Mihajlovićová, autorka románu Zapričavanje, zavaravanje, zavirivanje. Román je v značnej miere autobiografický a hovorí o dospievaní hlavnej hrdinky Tary a jej rozchode s otcom v predvečer rozpadu niekdajšej SFRJ.

Aleksandra Mihajlovićová je profesorkou srbského jazyka a literatúry, žije a pracuje Momentka z večierka: Nataša Filipová, v Pančeve. Na literárnom večierku milovníkom Aleksandra Mihajlovićová a Miodrag Mića kníh prečítala niekoľko úryvkov z románu. Jakšić (sprava) Známy spisovateľ Miodrag Mića Jakšić, hlavný redaktor belehradského vydavateľstva Arte, na zaujímavé podujatie. Po úspešne vykonanej revízii knižničného fondu, večierku okrem iného povedal, že táto prvotina Mihajlovićovej vyvolala veľký záujem čitateľskej ktorá sa podľa stanoveného zákona koná na kažverejnosti nielen u nás, ale aj v zahraničí. Prvý náklad dých desať rokov, štvrtkový literárny večierok bol je takmer vypredaný. Treba povedať, že Miodrag prvý z radu naplánovaných literárnych večierkov Jakšić patrí medzi najtalentovanejších srbských po určitej prestávke. Nataša Filipová, riaditeľka básnikov pre deti z mladšej generácie a dostal knižnice, povedala, že je s vykonanou prácou významné odmeny za svoje literárne diela, takže spokojná a zamestnanci v staropazovskej knižnici napriek nepočetným návštevníkom bolo to ozaj opäť pracujú s vernými čitateľmi. • KULTÚRA •

ovinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a redakcia mládežníckeho časopisu Vzlet v spolupráci s Asociáciou slovenských pedagógov a petrovskou Základnou školou Jána Čajaka organizujú okrúhly stôl na tému: Časopis Vzlet a jeho súčasná spoločensko-zábavná koncepcia. Podujatie sa usporiada dňa 21. mája (streda) o 14. hodine v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Po prečítaní tematických príspevkov odznie diskusia o súčasnej koncepcii nášho mládežníckeho mesačníka, jeho informačno-edukačnej funkcii, význame pre pestovanie slovenčiny a podnecovanie tvorivosti mladých ľudí v našich prostrediach. Redakcia časopisu Vzlet vyzýva spolupracovníkov a čitateľov, aby sa zúčastnili v práci okrúhleho stola. Tešíme sa na Vašu účasť.

20 /4595/

17. 5. 2014

Kultúra DVE PODUJATIA V SLOVENSKOM NOVOM MESTE

Tokaj potešil folklórom, vínom a dobrotami Juraj Pucovský

parlamentu, pochádzajúca z Košíc. Mnohých zaujali ukážky policajných zákrokov a výcvik policajných psov. Na početných smädných a hladných návštevníkov čakala ochutnávka známych tokajských vín, početných gurmánskych špecialít a výborných koláčov pripravených podľa receptov starých mám

Slovenskom Novom Meste (Okres Trebišov) sa 1. mája 2014 uskutočnili jubilejný 10. Festival Slovákov žijúcich v zahraničí Dedovizeň a kultúrno-spoločenské podujatie Tokaj v Európe. Medzi účastníkov sa zaradili aj ochotníci KUS Štefánik z Lalite, ktorých tam pozvali vďaka povšimnutiahodnému vystúpeniu s hrou Tango miliardo v októbri 2013 na 21. ročníku Celoštátneho festivalu divadelných hier s dedinskou tematikou v Trebišove. Tanečníci KUS Štefánik na javisku amfiteátra v Slovenskom Novom Meste Celá obec Slovenské Nové Mesto pe, sa skončil celodenný zo Slovenska, Srbska, Maďarska a od skorého rána ožila program. Chorvátska. bohatým programom. Súčasťou bohatého Svoje hosťovanie na Slovensku Začalo sa to Tokajskou dňa v Slovenskom No- ochotníci lalitského KUS Štefánik kvapkou krvi – odbevom Meste bol aj jarmok začali už v podvečer 30. apríla v nerom životodarnej tekutradičných ľudových ďalekej obci Čerhov, kde spolu s tiny od dobrovoľných remesiel. Návštevníci domácim FS Strapec a FS Slovenka darcov. Nasledovala si mohli pozrieť, ako sa z Rijeky vystavali máj. Laliťania sa svätá omša v rímskokedysi ručne plietlo lano, tam predstavili tancami Milujem katolíckom Kostole sv. ale aj niekdajšie „rajbaňe“ šuhaja a Výjdem na torinu a spieval Cyrila a Metoda a po nej (pranie) a „bigľovanie“ aj spevák Miroslav Turčan. Nezapoložili vence k pamät(žehlenie), ktorých ukáž- budnuteľná bola zvlášť družba níku Milana Rastislava ky pripravilo trebišovské Laliťanov a Riječanov pri hudbe Štefánika. múzeum. Svoje miesto a speve takmer do bieleho rána Hlavný program Totam našli aj lalitské vý- na ubytovni v Stredoškolskom kaj v Európe sa konal popoludní v amfiteátri. Zdenka Pavlisová a Anna Demiterová (zľava) na stánku šivky a obrazy Márie cirkevnom kempe vo Viničkách. Bockovej z Lalite, o kto- Slovenka a Štefánik tam začali kuť Predstavili sa v ňom do- skrášlenom lalitskými výšivkami ré sa najviac zaujímala plány o možnej spolupráci v dňoch, máca tanečná skupina Novomestský strapček, rómsky šíc. Koncertom skupiny Credit najznámejšia hostka Dedovizne ktoré sú pred nami. súbor Mladosť, DFS Slniečko, FS a večerným pozorovaním nočnej a Tokaja v Európe 2014 Mgr. Monika (Foto: z archívu KUS Štefánik) Novomeščanka, FS Komanička oblohy – Jupiter a Mars v telesko- Smolková, poslankyňa Európskeho z Nového Ruskova a FS Tepličan zo Zemplínskej Teplice. Jubilejný 10. Festival Slovákov VLASTNÉ VIDENIE EURÓPSKEJ ÚNIE, žijúcich v zahraničí otvorili Lalipredsudkov a mýtov s ňou súvisiacich preťania tancami Cez zelené žitečko zentovalo takmer dvadsať našich popreda Krčma, potom spevácka skupina ných karikaturistov v rámci súbehu, ktorú zaspievala niekoľko piesní z Lalite Delegácia EÚ v Srbsku a Infostredisko únie a predstavilo sa aj spevácke dueto usporiadali ku Dňu Európy. Najúspešnejší Annamária Tamašiová a Marína z nich bol Jugoslav Vlahović, ktorý získal Šimeková. Obecenstvo potom zaprvú cenu za karikatúru Sizyf (na snímke). bávali Folklórna skupina Slovenka Najlepšie práce boli v rámci podujatí z chorvátskej Rijeky, Národnostný pri príležitosti 9. mája vystavené v Ulici spevácky súbor Kvety Hút z makniežaťa Mihaila v Belehrade. A páčili sa ďarskej Pálházy a FS Rozmaring azda všetkým okoloidúcim... z maďarskej Rudabányacske. Prvomájový večer spestrili folkloristi O. F. súboru Chemlon z Humenného a ľudový rozprávač Ander z Ko-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

OBECNÁ FOLKLÓRNA PREHLIADKA V UZDINE

Kiežby bola početnejšia Anička Chalupová

becná prehliadka hudobno-folklórnej tvorby pre dospelých Obce Kovačica prebiehala v sobotu 10. mája v sieni Domu kultúry Doina v Uzdine. Na tohtoročnej prehliadke v tejto malej rumunskej dedinke vystúpili predstavitelia domov kultúry troch dedín Kovačickej obce. Z hostiteľského DK Do- Padinskí folkloristi vystúpili s tancom Červené jabĺčko ina so zmesou rumunských štylizovaných tancov sa Sekešanovej a rumunský ľudový zmes rumunských ľudových piespredstavila folklórna skupina pod orchester na čele s hudobným ní. Z DK Michala Babinku v Padine taktovkou choreografky Rodiky vedúcim Lincom Lincom zahral na prehliadke vystúpili mužská

spevácka a folklórna skupina so slovenskými ľudovými hrami, ktoré nacvičila choreografka Martina Hlavčová za hudobného sprievodu slovenského ľudového orchestra pod vedením Jána Petroviča. Z DK 3. októbra v Kovačici na prehliadke vystúpili: Mužská spevácka skupina Rovina pod taktovkou umeleckej vedúcej Anky Zlochovej a hudobného vedúceho Emila Nemčeka ml., Ženská spevácka skupina Sláviky a Mužská spevácka skupina Boemi, ktoré nacvičil Ján Marko, tiež folklórna skupina pri tamojšom DK, ktorú viedla choreografka Ivana Svetlíková. Slovenský ľudový orchester Rosička sa predstavil pred posudzovacou komisiou so zmesou slovenských ľudových piesní. Organizátorom obecnej prehliadky hudobno-folklórnej tvorby dospelých bolo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica.

OBECNÁ FOLKLÓRNA PREHLIADKA V HLOŽANOCH

Iba slovenské piesne a tance Jaroslav Čiep

ultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch aj tohto roku bol organizátorom prehliadky tanečno-folklórnej a hudobnej tvorby Obce Báčsky Petrovec, ktorá bola v stredu 7. mája v Dome kultúry a zúčastnili sa na nej spolky a združenia zo všetkých osád tejto obce okrem Maglićanov. Pri vystúpení si ochotníci všimli, že javisko je primalé a takmer všetky skupiny mali problém s priestorom. Vypozoroval to aj selektor prehliadky Marijan Pavlov. Na folklórnej prehliadke sa najprv predstavili tanečné skupiny MOMS Hložany a Folklórny súbor Z každého rožka troška Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Petrovčania a KUS Petrovská družina sa predstavili zmesou piesní v podaní dievčenskej speváckej skupiny a tancom. Program Hložančanov bol najpestrejší. Svadobné tance zatancovala staršia tanečná skupina, mladšia tiež predviedla tanečno-spevácky • KULTÚRA •

blok, zaspievala Marína Zahorcová, ako aj chlapčenská spevácka skupina a nakoniec sa predstavili tancami z východného Slovenska. Ochotníci KUS Zvolen z Kulpína sa na prehliadke predstavili tancom. Záver patril spevákom Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca s viachlasným prednesom. Selektor Pavlov na oblastnú prehliadku 2014 odporučil taneč-

Roztancovaní ochotníci z Hložian

né skupiny: MOMS Hložany, KUS Petrovská družina, KUS Zvolen Kulpín a staršiu a mladšiu tanečnú skupinu KOS Jednota Hložany, tiež dievčenskú spevácku skupi-

nu KUS Petrovská družina a KZ Musica viva. Prehliadku otvoril predseda obce Pavel Marčok a moderovala Darinka Kráľová.

OBECNÁ FOLKLÓRNA PREHLIADKA V ŠÍDE

Vystúpilo sedem súborov Stanislav Stupavský

sobotu 10. mája vo veľkej sále Domu kultúry v Šíde prebiehala tradičná obecná folklórna prehliadka. Tentoraz sa na nej zúčastnilo sedem súborov: Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota, Srbský kultúrno-umelecký spolok svätého Sávu, Chorvátsky kultúrny spolok Šíd a Rusínsky kultúrno-osvetový

spolok Ďuru Kiša zo Šídu, srbský Kultúrno-umelecký spolok Branka Radičevića z Erdevíka, chorvátsky Kultúrno-umelecký spolok z Ľuby a rusínsky Kultúrno-osvetový spolok Ivana Kotljarevského z dediny Bikić Do. Keďže sa regionálna prehliadka folklóru v Starej Pazove uskutoční práve v deň, keď i Folklórny festival Tancuj, tancuj..., šídska Jednota na obecnej prehliadke 20 /4595/

vystúpila mimo konkurencie, v revuálnej časti. Odborná porota rozhodla, že na regionálnej prehliadke folklóru v Starej Pazove 31. mája Šídsku obec budú prezentovať srbský KUS svätého Sávu a rusínsky KOS Ďuru Kiša zo Šídu. Na prehliadke folklórnych obyčají, ktorá tiež bude 31. mája v Pećinciach, Obec Šíd budú zastupovať chorvátsky spolok zo Šídu a rusínsky KOS z Bikić Dolu.

17. 5. 2014

Kultúra PUTOVNÁ VÝSTAVA SLOVENSKÝCH ILUSTRÁTOROV V KYSÁČI A PETROVCI

Originálne ilustrácie rozprávkových kníh Elena Šranková Jaroslav Čiep

o štvrtok 8. mája žiaci kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra mali nevšednú slávnosť. Mohli si pozrieť výstavu Slovenskí ilustrátori ocenení na BIB 1967 – 2013 a uvítať medzi sebou predstaviteľov Bibiany z Bratislavy a Galérie Babka z Kovačice. Prítomných v mene riaditeľky Anny Gašparovićovej privítala Anna Legíňová. Potom žiakov oslovil Peter Tvr- Petrovskí žiaci si so záujmom pozreli doň, riaditeľ Bibiany, vystavené ilustrácie a predstavil im činnosť „zázračného“ Medzinárodného druháci Matej Mucha, Klaudia Hedomu umenia pre deti. Informoval, gedišová a Valéria Vitézová, ktorí že pre školskú knižnici priniesli mali úspechy na recitačnom poli knižný dar, čiže nové knihy pre a na literárnych súťažiach. Zaredeti a dospelých od dvoch veľ- citovala i šiestačka Maja Vargová. kých vydavateľstiev na Slovensku. Po otvorení výstavy si žiaci pozreli Krátkym programom sa predstavili zaujímavé ilustrácie a prebrali dar-



čeky, ktoré im priniesli z Bibiany, odovzdal desiatku kníh. Zároveň ako i časopis Fifík. deti pozval do Bratislavy, do BibiaPo kysáčskych žiakoch sa v poo- ny, navštíviť ich početné podujatia bedňajších hodinách na otvorenie venované práve im. Inštaláciu výstaputovnej výstavy slovenských ilustrátorov ocenených na BIB 1967 – 2013 tešili aj žiaci a profesori v Báčskom Petrovci v Základnej škole Jána Čajaka. V aule školy boli roztriedené početné panely prác odmenených slovenských ilustrátorov na Bienále ilustrácií Bratislava. Predtým, ako si ich prítomní mali možnosť detailnejšie prezrieť, všetkých hostí na pôde školy privítal riaditeľ Ján Brna. V kratšom umeleckom programe, ktorí prichystali domáci žiaci, zaspieval chór pod taktovkou Marieny Stankovićovej- Kysáčski žiaci pozorne prezerali -Krivákovej, zarecitoval úspešný časopis Fifík recitátor Martin Krajčík a na záver na flaute zahrala nádejná vy sprostredkovalo ústredie Matice hudobníčka Klaudia Králiková. Na slovenskej v Srbsku a česť otvoriť otvorení výstavy sa zúčastnil riaditeľ ju v Petrovci pripadla galeristovi Bibiany Peter Tvrdoň, ktorý škole z Kovačice Pavlovi Babkovi.

RECENZIA

V ILOKU BOLA 165. DIVADELNÁ PREMIÉRA

Rezký Veľkonočný oblievač Juraj Bartoš

eľkonočný podvečer 21. apríla 2014 v Iloku. Presne sto rokov a deväť dní po tom, čo ilockí Slováci zahrali prvé divadelné predstavenie (Strašidlo Ferka Urbánka). Len čo sa preplnenou sálou Slovenského národného domu v Iloku vznesú prvé takty pesničky Chodíme, chodíme, hore po dedine..., v noblesne zariadenej izbe na javisku, sálajúcej veľkonočným ovzduším, zaznie cengáčik. Hudba utíchne, staršia pani (suverénne ju stvárni Vladimíra Katitićová, rod. Velková), „vdova v najlepších rokoch“, nevrlo otvorí dvere a už frčí dej divadelnej hry Kúpač

www.hl.rs

Igora Krajana. Režisér Daniel Cinkotský jej titulok pozmenil na tunajšie pomery zrozumiteľnejší názov: Veľkonočný oblievač. Do izby vhupne mladý kúpač alias oblievač Ferko (akoby ho bičakom vystrúhal Ivan Blatnický). Nervózna pani domáca ho usadí a ponúka pálenkou, kým sa nezačne ponúkať sám. Chrumkajúc spoločne veľkonočné dobrôtky rozpradú rozhovor o (ešte akom!) umení. Ona je hrdá na

Informačno-politický týždenník

jej Wiehlerove gobelíny a najmä na to, že kedysi hrávala na klavíri, on na svoju zbierku zápalkových nálepiek a že hrával na ústnej harmonike. Až obozretnosť staršej pani klesne, nevolanému hosťovi narastie guráž. Vrhne sa na ňu, premôže ju, zviaže jej ruky-nohy... Len čo schlipne ešte zopár štamperlíkov, vypáči zásuvky, ukoristí šperky a peniažky, do izby môže vstúpiť pekná, pre potreby frašky prirodzene i naivná dievka Tonka (stvárňuje ju Martina Menďanová). Len čo si s veľkonočným kúpačom „začnú rozumieť“, jej tetuška, t. j. stará pani vtrhne do izby, ovalí váľkom po hlave už riadne nachmeleného nevolaného hosťa, omráči ho. Ten sa však čoskoro spamätá a opäť sa strhne trma-vrma, až, samozrejme, zase zaznie zvonec. Po ňom, prirodzene, nasleduje šťastný koniec. Vstúpia dvaja mládenci Rudko (Boris Cinkotský) a Jožko (Vlatko Mučaji), i dvaja muzikanti (Daniel a Denis Dubovskovci). Zo scény sa vyparí veľkonočný oblievač Ferko, na javisko sa vráti hlavná hrdinka staršia pani a opäť je všetko v najlepšom poriadku. Vďačné ilocké obecenstvo odmení hlasným potleskom aktérov za výsledok tvrdej driny. Tá im nepadla ani približne tak ťažko, ako skutočnosť, že Veľkonočného oblievača zahrajú reprízne sotva viac než dvakrát... • KULTÚRA •

V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU

Púť knihovníčky Monika Necpálová

ajú príbehy svoj domov? Vchádzajúc do Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci uvažujem o tom, koľko skutočných i rozprávkových osudov prebýva za dverami knižnice na stránkach všetkých kníh. Pootvorím dvere a tu ma privíta milý hlas pani knihovníčky. Za malú chvíľu sa ukáže, že silu skrýva nielen v hlase, ale aj v príjemnom a múdrom slove. Mária Beníková pochádza z poprednej poľnohospodárskej rodiny. Narodila sa v Báčskom Petrovci v roku 1956. Základnú osemročnú školu navštevovala v Petrovci. S posledným zvonením vyvstala jej v hlave dôležitá otázka: „Na ktorú školu sa zapísať ďalej? Čím chcem byť?“ Mária ani sama nevedela. Napokon ju cesty odviedli na Slovensko. „Študovať na Strednej knihovníckej škole som sa rozhodla

ako pätnásťročná. Podporou mi boli rodičia,“ rozrozpráva sa skromná žena trochu opatrne, „ktorí ma poslali do Bratislavy.“ V rokoch 1971 – 1975 bývala v Žiackom domove na Uršulínskej ulici č. 3. Oproti stál Ústav pre zahraničných Slovákov, kde bol riaditeľom Dr. Ján Sirácky. Zážitky z internátu sa nájdu smutné i veselé. „Prvý rok bol najťažší. Túžila som po rodičoch, bratovi, kamarátkach,“ načrieme do spomienok: „Žiaden internet, iba listy. A tie putovali Život medzi knihami by poštou sedem dní. A cesta domov nevymenila ani za nič vlakom trvala 12 hodín.“ Mária spoznala počas štúdií zie a výlety po celom Slovensku. Bola všetky pamätihodnosti hlavného som vďaka tomu letecky aj na zájazde mesta. Opisuje mi Bratislavský hrad v Rusku, spoznala som Moskvu, Kyjev i Devín a v očiach jej zažiaria iskričky i leningradské biele noci.“ radosti, keď si vybaví v mysli lyžo„Zo SFRJ vtedy sme boli na strednej vačku v Zázrivej. „Nádherné bolo škole v Bratislave ja a moja spolužiačnavštevovať knižnice, galérie. So ka, ktorá neskôr študovala knihovškolou sme absolvovali rôzne exkur- níctvo aj na vysokej škole. Obidve

Z ČINNOSTI MOMS NOVÝ SAD



Mládežnícky matičný večierok stredu 7. mája v miestnostiach SKC P. J. Šafárika prebiehal ďalší matičný večierok, ktorý bol na mieru mladých. Tentoraz hosťami boli Saňa Stvorcová, študentka 3. ročníka výtvarného umenia na Akadémii umenia v Novom Sade, ktorá na Z mládežníckeho večierka v novosadskom Šafáriku večierok priniesla niekoľko obrazov a koláží, a Branislav Merník, predseda Spomenul aj úspešné výsledky ich tvorivosti. Prihovorila sa i Jarmila Struhárová, preda jeden zo zakladateľov Mládežníckeho združenia E.Y.B.L z Báčskeho Petrovca. Organizáciu sedníčka MOMS v Novom Sade, a večierok večierka mala na starosti Aneta Lomenová, spríjemnili speváčky Komorného zboru Agapé tajomníčka MOMS v Novom Sade, ktorá bola SKC P. J. Šafárika piesňou You raise me up, ktorú nacvičila Mgr. art. Milina Sklabinská. Na aj moderátorkou. Mladá výtvarníčka Stvorcová hovorila o svo- klavíri ich sprevádzala Ivana Nováková. Andrea jich začiatkoch, podnetoch na tvorenie, o Lomenová prečítala prózu Martiny Bartošovej úspechoch, modeloch... Predseda Merník Keď raz pochopíš, odmenenú 3. cenou za prózu predstavil činnosť a aktivity petrovského na súbehu Nový život 2013. Obsah večierka oslovil prítomných a premládežníckeho združenia, hovoril o jeho zakladaní, rozvoji, problémoch, s ktorými museli budil nádej, že sa mládežníci zapoja do spozápasiť, a o projektoch, o ktoré sa uchádzajú. ločenských aktivít. • KULTÚRA •

CHÝRNIK

ERDEVÍK. V sobotu 17. mája o 19.30 pod prístreším Slovenského domu v Erdevíku budú divadelné hody. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra usporiada premiéru knižnej zbierky divadelných hier ilockého divadelného fachmana Vlatka Miksáda Príbehy za oponou. Po nej najmladší erdevícki spolkári predvedú inscenáciu Príbehy s vlkom v réžii jej autora V. Miksáda. jbš

Aneta Lomenová

sme sa však vrátili do Petrovca.“ Po ukončení školy sa Mária zamestnala na jar 1979 v Obecnej knižnici v Petrovci. Knižnica sídlila v súkromnom Dankovom dome na Kollárovej ulici. Knihy tu boli uložené podľa numerus currens (podľa formátu). Od apríla do októbra roku 1988 sa presťahovala do priestorov starej tzv. Štátnej školy. „Knižnica mala vo fonde 35 000 kníh. Presťahovali sme ich pomocou vlečky. Postavili sme ju pod okno pôvodnej budovy a cez okno sme si podávali knižky. Vlečku sme odtlačili k novým priestorom a knihy sme si zas cez okno podávali, ukladajúc ich na podlahu.“ Knižnica zakúpila nové police a knihy bolo treba uložiť podľa medzinárodného desatinného triedenia. „Bola to namáhavá práca,“ konštatuje knihovníčka s povzdychom i s láskou. Hľadiac na ňu ako sprevádza neohlásených turistov, rozpráva im o knihách a knižnici, obdivujem jej prácu. Mravenčiu prácu totiž možno robiť iba s veľkou chuťou a tá srší z tejto roztomilej pani knihovníčky aj po mnohých rokoch prežitých medzi policami ševeliacimi príbehmi.

NOVÝ SAD. Pri príležitosti 90 rokov od narodenia Martina Jonáša, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov kovačickej insity, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Galéria insitného umenia z Kovačice usporiadajú retrospektívnu výstavu výtvarných diel a predmetov Martina Jonáša pod názvom Írečitý svet maestra Martina Jonáša. Výstava sa bude konať v rámci podujatia Noc múzeí v Novom Sade. Vernisáž bude v sobotu 17. mája 2014 o 19.00 hod. v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. ÚKVS BÁČSKY PETROVEC. Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej v sobotu 17. mája usporiadajú Noc múzeí (18.00 –2.00). V rámci Noci múzeí v Galérii Zuzky Medveďovej na 20.00 hodinu sú zaplánované Dni japonskej kultúry, vernisáž Ukiyo-e grafík z 18. a 19. storočia a v predsieni Slovenského vojvodinského divadla na 21.00 hodinu interaktívna, cestopisná prezentácia japonskej kultúry s množstvom fotografií a videozápisov Japonsko, najupravenejšia záhrada sveta. MVS

20 /4595/

17. 5. 2014

Kultúra VÝSTAVA PAVLA POPA

Nová tvár dávnych malieb Monika Necpálová

ýznamný výtvarník Pavel Pop, rodák zo Starej Pazovy, sa mal od koho učiť. Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odbor voľná grafika, sa v jeho šťastnom

prípade spája s takými pedagogickými osobnosťami ako Vincent Hložník a Albín Brunovský. Nespočetné množstvo výstav dnes slobodný umelec z Petrovaradínskej pevnosti dopĺňa ďalšou pod názvom Diskurs – Duktus (2008 – 2014) v Galérii oddelenia Srbskej akadémie vied a umení v Novom Sade. Návštevníkovi sa od 5. do 25. mája tak naskytá pohľad na dvojrozmernú podobu

talentu tohto maliara a grafika, známeho vďaka silnej kresbe. Jeho prejav je založený na dokonalej linke. Na jeho obrazoch sa zjavujú portréty najvýznamnejších autorov z dejín umenia, ale aj samotné metamorfózy ich obrazov. Postmodernistickým konceptom sa tak približuje významným osobnostiam svetového výtvarného umenia. Na jeho obrazoch nájdeme fragmenty z obrazov Michelangela, Leonarda, Picassa, Rembrandta, Dalího. Bez akýchkoľvek škrupúľ prechádza dejinami umenia. Jeho kompozície sú jasné a zreteľné pre každého návštevníka. Pavel Pop vo svojich obrazoch potvrdzuje univerzálne hodnoty umenia. Preto, ak sa vám zažiada oddychu pri pohľade na novodobopoňaté tradičné piedestály čias minulých, zavítajte na výstavu v samom srdci Nového Sadu. Možno sa vám, rovnako ako nám, pritrafí stretnúť sa pri jeho dielach s kamarátmi – umelcami.

Srbské biti u raskoraku do slovenčiny prekladáme „byť v rozpore“ alebo „byť v rozkroku“ Anna Horvátová

plyv kontaktového srbského jazyka na našu slovenčinu zanecháva negatívne stopy. Vytváranie nezmyselných slovných zvratov zapríčiňuje klesanie úrovne jazykovej kultúry. Tak sa veľmi často stáva, že nám ako slovensko-srbským bilingvistom pri bežnom dorozumievaní v nárečovej podobe preniknú také proste neprípustné chyby. Keď totiž chceme poslovenčiť slovo a keďže neovládame nadostač spisovnú slovenčinu, preložíme to tak podľa nášho dobrozdania a z toho vypadne absurdnosť. Žiaľ, také prípady čoraz viac prenikajú aj do spisovného jazyka. Taký nezmysel nastal aj pri preklade srbského spojenia biti u raskoraku. Chcelo sa tým najmä upozorniť na politický nesúlad medzi zástancami rozličných politických strán. Pri voľnom preklade do slovenčiny to zaznelo: „politici boli v rozkroku“. Je síce pravdou,

TLAČOU VYŠLA NOVÁ KRÁTKA GRAMATIKA SLOVENSKÉHO JAZYKA. Prednedávnom totiž svetlo sveta uzrela publikácia Krátka gramatika slovenského jazyka pre žiakov 5. – 8. ročníka základnej školy autoriek Zuzany Lenhartovej a Anny Hrkovej, profesoriek slovenského jazyka a literatúry z Kovačice. Zámerom príručky, ktorá vyšla v náklade 500 exemplárov, je pomôcť a prispieť k ľahšiemu učeniu žiakov, zvlášť pri absolvovaní záverečných skúšok zo slovenčiny. Krátku gramatiku slovenského jazyka vydala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica. Príručka obsahuje a ujasňuje celé učivo slovenského jazyka 5. až 8. ročníka. Stručne podáva učivo z fonetiky, morfológie, syntaxe, štylistiky, lexikológie, literatúry a dejín jazyka. Učivo z gramatiky je podané v krátkych črtách s malými príkladmi. Literatúra a dejiny jazyka sú prispôsobené potrebám a požiadavkám na záverečných skúškach zo slovenčiny. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

že slovo rozkrok je spisovné slovenské, ale pozrime si do slovníkov, čo znamená; je to časť tela medzi nohami na mieste, kde nohy súvisia s trupom, vlastne kde sa spájajú nohy, napríklad rybárske čižmy vysoké až po rozkrok. Miesto na nohaviciach, kde sa rozbiehajú na dve časti je tiež rozkrok: nohavice rozpárané v rozkroku. Z hodín telesnej výchovy si spomíname, že rozkrok je aj postoj s rozkročenými nohami. V žiadnom prípade ale slovenským ekvivalentom srbského spojenia biti u raskoraku nie je „byť v rozkroku“. Akže chceme upozorniť na protiklad medzi politickými stranami, medzi ľuďmi, deťmi, vtedy sa to povie inak, aby z toho nevznikla smiešna situácia. Riešenie sa proste samo ponúka – je to slovko rozpor. Nezhoda, nesúlad, protiklad je v slovenčine rozpor: rozpor medzi slovom a činom; politické rozpory medzi stranami; dostať sa do rozporu; byť v rozpore. Byť v rozpore je teda biti u raskoraku.

KRÁTKE SPRÁVY

Doplnenie fotosprávy SÓLISTICKÝ RECITÁL MAREKA STUPAVSKÉHO V BRATISLAVE, uverejnenej v čísle 19 Hlasu ľudu z 10. 5. 2014. Marek Stupavský (1996), mladý pianista z Nového Sadu, 25. apríla koncertoval na Slovensku, v Základnej umeleckej škole (ZUŠ) Daliborovo námestie v Bratislave. Marek Stupavský v nasledujúcom školskom roku bude pokračovať v hudobnom vzdelávaní na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMÚ), kde si zdokonalí talent. • KULTÚRA •

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na nášho otca

s našou matkou

JOZEFA SUCHÁNSKEHO

MÁRIOU SUCHÁNSKOU

4. 10. 1931 – 23. 12. 2013

PAVEL TÓT

1927 – 2005 – 2014

4. 7. 1934 – 8. 5. 2014

ALŽBETA TÓTOVÁ 1933 – 2013 – 2014

Trvalú spomienku na Vás si navždy zachovávajú syn Ján s manželkou Katarínou a vnukovia Viliam a Miroslav

SPOMIENKA

Dňa 15. mája 2014 uplynulo 40 rokov odvtedy, čo nás náhle a nečakane opustili naši rodičia a starí rodičia

SAMUEL

z Kovačice Lásku a úctu na Vás si zachovajú Vaše dcéry, vnukovia a zaťovia

SPOMIENKA

Dňa 16. mája uplynulo 10 rokov, čo nie je s nami naša matka a stará matka

MÁRIA KONČEKOVÁ

KATARÍNA

rod. Pavlovicová 31. 1. 1952 – 16. 5. 2004 – 16. 5. 2014 z Padiny

1930 – 1974 – 2014

1928 – 1974 – 2014

MÁĽACHOVCI

z Petrovca Váš život bol skromný, osud bol krutý. Rozlúčka s Vami bola ťažká a spomienka na Vás zostáva večná. Vy všetci, ktorí ste ich poznali, venujte im s nami tichú spomienku. Dcéry Anna a Katarína s rodinami

S láskou a úctou si na ňu spomínajú syn Miroslav s manželkou Slađanou a dcérami Majou a Alexandrou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli tri smutné roky, čo nás navždy opustila naša dobrá matka a mamička

KATARÍNA PETRÍKOVÁ rod. Balážová 21. 7. 1956 – 15. 5. 2011 – 2014 z Kovačice Milovala si život a všetkych nás. Aj keď viac nie si medzi nami, v srdciach našich zostaneš navždy.

Tvoji najmilší: syn Pavel s manželkou Marínou, dcéra Katarína Masáriková s manželom Pavlom a vnúčatá Marek, Tijana a Elenka Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

DROBNÉ OZNAMY

OZNAMUJE verejné nahliadnutie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 180 eur, dosky 1 m3 = 160 eur a laty bežný meter = 0,30 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Žarka Zreňanina č. 10, Alibunár, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu veterné elektrárne Alibunár 2 v Banáte. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sú k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 hod. v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Obce Alibunár, Námestie oslobodenia č. 4 do 10. 6. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať názor a pripomienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia bude 11. 6. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 hod.

• OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844

PREDÁM byt v B. Petrovci, 70 m2; tel.: 063/711-39-46. 20 /4595/

inzercia@hl.rs 17. 5. 2014

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA Pri príležitosti 45. výročia ukončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči generácia žiakov narodených v roku 1954/55 si s úctou spomína na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov. Česť ich pamiatke.

na švagra

ROZLÚČKA

s milovaným bratom

SMUTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 3. mája 2014 nás navždy opustila naša starká

MICHALOM GRŇOM 1946 – 2014 z Kysáča

VUKMANA MEDOJEVIĆA S láskou si na Teba spomínajú

Aj keby nás všetci opustili, útecha nám zostáva; lebo Ty, ó Bože náš, Ty trváš...! Tvoje sestry: Anna Chrťanová a Mária Soko z Dubrovníka s rodinami

rodiny Lomenová a Forgáčová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2014 uplynie rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

SPOMIENKA

Dňa 16. mája uplynulo 10 rokov, čo sme sa navždy rozlúčili s

KATARÍNA PÁRNICKÁ rod. Ferková 1. 6. 1921 – 3. 5. 2014 Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová vnuk Jadranko Párnický s manželkou Máriou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou

MÁRIOU KONČEKOVOU rod. Pavlovicovou 31. 1. 1952 – 16. 5. 2004 – 2014 z Padiny

VUKMAN MEDOJEVIĆ zo Šídu

S úctou a láskou si stále spomíname na Teba.

KATARÍNOU PÁRNICKOU Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami ešte žiť. Zarmútená matka a sestra Anna Marková s rodinami

Manželka Katarína a synovia Branko s rodinou a Janko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou, starkou a prastarkou

SPOMIENKA

Dňa 16. mája uplynulo 10 rokov odvtedy, čo nás opustila naša matka a stará matka

rod. Ferkovou 1. 6. 1921 – 3. 5. 2014 Zarmútená rodina

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRIA KONČEKOVÁ rod. Pavlovicová 31. 1. 1952 – 16. 5. 2004 – 2014 z Padiny

ZUZANOU ČÁNIOVOU rod. Čelovskou 2. 12. 1933 – 9. 5. 2014 z Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú:

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš večne žiť. Tvoji syn a dcéry s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

syn Martin s manželkou Evkou a vnukovia Michal a Martin

KATARÍNE PÁRNICKEJ vychovávateľke vo výslužbe z Petrovca S láskou a úctou si na Teba budú spomínať kolegovia, dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči • OZNAMY •

SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia generácie Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici narodených v roku 1985 spomíname si na zosnulú spolužiačku

ANNOU VRŠKOVOU rod. Sokolovou 19. 7. 1929 – 3. 5. 2014 z Kysáča

1985 – 2002 – 2014 z Kovačice

Tvoji spolužiaci

SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2014 uplynie 15 rokov, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, mama a stará mama

Dňa 15. mája 2014 uplynulo sedem rokov, čo nás navždy opustil manžel, oco a dedko

s matkou a mamičkou

IVETU VARGOVÚ

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL LAČOK 1941 – 2007 – 2014 z Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti Pán Boh dá večnej milosti.

Cestou života kráčame bez Teba, ale si stále v našich myšlienkach a krásnych spomienkach... Na Teba nikdy nezabudnú:

Zarmútená dcéra Anna Domoniová s manželom, vnučka Marína s manželom a dcérami Luciou a Júliou a vnuk Ivan

manželka Katarína, dcéra Katarína, zať Pavel a milované vnučky Martinka a Blanka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 16. mája uplynuli 4 roky, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

MÁRIA BELIČKOVÁ

Dňa 2. mája 2014 nás po ťažkej chorobe navždy opustil otec

ŠTEFAN SEMARTONSKÝ

rod. Šprochová 1945 – 1999 – 2014 z Petrovca

1934 – 2010 – 2014 z Báčskeho Petrovca

ŠTEFAN FARKAŠ S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Miroslav, syn Miroslav s manželkou Ksenijou a deťmi Andrejom a Renatou

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

Tvoji najbližší

Oznamujte v

ANNU GALASOVÚ

rod. Bjekićovú 6. 10. 1941 – 19. 5. 2013 – 2014 z Padiny

Odišla si ticho, niet Ťa medzi nami, ale spomienka na Teba navždy žiari. V srdciach Ťa svojich nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Manžel Ján, syn Janko, nevesta Katarína a vnuk Ladislav Galasovci • OZNAMY •

Roky neúprosne plynú, ale spomienka na Teba je ešte stále živá a prítomná.

1928 – 2014 z Bingule Zostaneš navždy v našich srdciach. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia syn Štefan a nevesta Olinka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

Hlase ľudu 021/

ANNOU KULÍKOVOU

47-20-840

21. 10. 1933 – 4. 5. 2014 z Báčskeho Petrovca

a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

Všetko zmizne, len stopy Tvojej lásky a spomienky na predobré srdce nám navždy zostanú. Tvoji najmilší

20 /4595/

17. 5. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 19. apríla nás navždy opustil náš milý brat a ujo

s naším švagrom

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu švagrovi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

JURAJOM JAŠKOM JURAJOM JAŠKOM 30. 6. 1931 – 9. 5. 2014 z Kovačice

VLADIMÍR PECNÍK 24. 11. 1958 – 19. 4. 2014 z Pivnice Trvalú spomienku si na neho zachová sestra Anna s rodinou

Andika Milena so synmi Jankom a Jarkom s rodinou Takáčovci

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

30. 6. 1931 – 9. 5. 2014 z Kovačice

JURAJOVI JAŠKOVI 30. 6. 1931 – 9. 5. 2014 z Kovačice

Ňanica Vargová s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 19. apríla po krátkej a ťažkej chorobe nás navždy opustil náš milý brat a ujo

Dňa 24. mája 2014 uplynie 20 rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, otec a apko

Odišiel si tíško, ako odchádza deň, bez posledných slov rozlúčky. Tvoja dobrota a láska, ktorú si tak nesebecky všetkým rozdával, nikdy nezmizne z našich sŕdc. Zarmútená manželka Eržika

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli 4 roky, čo nás navždy opustil náš otec a dedo

MICHAL POLIAK

VLADIMÍR PECNÍK

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2014 z Petrovca

24. 11. 1958 – 19. 4. 2014 z Pivnice

VLASTIMÍR MAREK Spomienka na Teba zostane navždy v našich ranených srdciach. Sestra Milučka s rodinou

1994 – 2014 z Pivnice

S láskou a úctou si na neho spomínajú

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 19. apríla po krátkej a ťažkej chorobe nás navždy opustil môj milovaný manžel a náš otec a dedo

VLADIMÍR PECNÍK 24. 11. 1958 – 19. 4. 2014 z Pivnice

V srdci bôľ, v duši plač, prázdny a smutný dom je náš. Tvoja láska a dobrota zostanú navždy v našich ranených srdciach. Zarmútení: manželka Žanka, syn Dejan, dcéra Jasna, zať Jugoslav a vnuk Aleksa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jeho najmilší

Veľmi nám chýbaš. S nesmiernou láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcéra Anna Funtíková, zať Ondrej a vnuk Ondrejko

SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2014 uplynie 13 rokov, čo nás nečakane opustil syn jedinák a otec

DR. MILOSLAV STOKIĆ špec. ortopedickej chirurgie a traumatológie 27. 1. 1955 – 20. 5. 2001 – 2014

V našich srdciach žiješ a budeš žiť dovtedy, pokým my budeme trvať. Otec Bogdan a synovia Dušan a Aleksandar

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším dedikom

JURAJOM JAŠKOM 30. 6. 1931 – 9. 5. 2014 z Kovačice Mal si nás veľmi rád a my Teba. Teraz Ťa niet, zostala nám iba krásna spomienka. Nikdy na Teba nezabudnú Tvoje vnúčatá Martinko a Alenka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. mája uplynuli 4 roky, čo nás opustil manžel a otec

JURAJOM JAŠKOM

PAVLA CHLEBIANA

30. 6. 1931 – 9. 5. 2014 z Kovačice

1943 – 2013 – 2014 z Hložian

Večný pokoj Ti prajeme a s úctou a láskou na Teba si už len spomínať môžeme. Dcéra Eržika Puškárová s manželom Ďurkom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. mája uplynie päť ťažkých rokov, čo nás opustila naša dcéra a mama

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomína Tvoja sestra Mária zo Starej Pazovy

SPOMIENKA

Dňa 10. mája uplynuli 3 roky, čo nás navždy opustila mama, starká a svokra

ŽELMÍRA MAKANOVÁ

MICHAL POLIAK

ANNA ZIMOVÁ

rod. Činčuráková 5. 6. 1965 – 22. 5. 2009 – 2014 z Petrovca

1949 – 2010 – 2014 z Petrovca Dni, mesiace a roky sa minú, ale spomienka na Teba nikdy nepominie, lebo Ty žiješ s nami. Manželka Evka a syn Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA

s naším otcom

Roky plynú, ale spomienky na Teba neblednú. Tvoje vnúčatá, dcéry a rodičia

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

na piate výročie tragickej smrti nášho spolužiaka

VLADIMÍRA TOMIĆA 1992 – 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

rod. Čelovská 1936 – 2011 – 2014 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva syn Michal s manželkou a dcérou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a apkom

ONDREJOM KALKOM 1944 – 2014 z Báčskej Palanky rodom z Pivnice

Vyhasol mladý život, zrazu je všetko preč. Všetko bolo ešte pred nami... Chceli sme šťastne žiť a spolu vychutnávať tento svet.

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal.

S láskou a úctou si pamiatku na Teba zachovávajú

manželka Zuzka, dcéra Jarmila s manželom Milanom a synom Aleksom a dcéra Boženka s manželom Goranom

spolužiačky a spolužiaci s triednymi profesorkami • OZNAMY •

S láskou si na Teba budú spomínať:

20 /4595/

17. 5. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. mája 19.30 4. časť seriálu Divoká Vojvodina 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 18. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre poľnohospodárov 21.00 Dotyky Utorok 20. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o stave poľnohospodárskych porastov, o úspechu petrovských gymnazistiek na Domiáde, z otvorenia Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici a z divadelnej premiéry vo Vojlovici. Zaujímavosťou budú príspevky z chorvátskeho Dubrovníka, ako i návody na výrobu metiel a domácich cestovín. Dotyky, rodinný magazín, prinesie zaujímavé príbehy pod názvom Láska bez hraníc, venované zmiešaným manželstvám v báčskej dedine Maglić. O svojich manželstvách, kariérach, záľubách a najväčších pokladoch – deťoch sa zmienia hostky v štúdiu.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 16. mája – Invázia do USA Sobota 17. mája – Vyjednávač Pondelok 19. mája – Moja super ex Utorok 20. mája – Tichý nepriateľ Streda 21. mája – Bozk smrti Štvrtok 22. mája – Znovu nájdené šťastie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 18. mája 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Svety 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Noc múzeí aj v Kovačickej obci Obecná knižnica oslávila narodeniny Utorok 20. mája 16.00 Výstava Spätné zrkadlo v padinskej knižnici Aktivity dôchodcov Obnovený Basketbalový klub v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 23. mája 16.00 Slovenský film: Keby som mal pušku Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Ján Rybársky, filatelista • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, jazykovedca, publicistu a učiteľa (1801 – 1874); podieľal sa na príprave kodifikácie slovenčiny. autorka: druh pracovalo ANNA odevu ekonomika kosou BIČIAROVÁ

kutím zhotovilo

napolo

Celzius

druh pružnej látky malá rodina

bôžik s krídlami (myt.) Taliansko AS HL DU 2. časť LU tajničky

značka záruky štandardu skulptúra

oska Janko Matúška

hliník mesto v Srbsku

hrá na gajdách obvod

1. časť tajn. Nitra

neznáma v matematike pes z filmu vpíšte RIA

získaj

Dragan Nikolić TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Branislav Nušić vpíšte ÁRI

röntgen

orgán čuchu

vpíšte KÓL

Streda 21. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 25. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

alt

tekutá látka

začiatočné písmeno slova

TELEVÍZIA PANČEVO

ultra- chorvátsky herec a violet moderátor ilínium vznešenosť, elegancia (skr.) Filipović

stroncium možno

riskovanie

karát

pútavé predstavenie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 19 VODOROVNE: Subotica, amerikán, net, kora, Ilok, N, N, tona, aká, K, áno, os, Abrahám, a, doraz, oboa, iná, div, jed, lacná, OT, kazna, O TAJNIČKA: JÁN BABIAK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 /17 z dvojčísla 16 – 17 Hlasu ľudu z 19. – 26. apríla 2014 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: PAULÍNA SABOVÁ, Ul. 14. VÚSB č. 29/3, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

20 /4595/

17. 5. 2014

Šport Vlastnou vinou prehrali PRVÁ LIGA SRBSKA

Dobrý rozhodca Nemanja Petković z Belehradu a korektní hostitelia nerobili prekážky Doline, aby dosiahla prajný výsledok.

Ján Bokor

Finiš majstrovstiev prebieha v znamení boja o záchranu. Po výhrach za chotárom Timok a Inđija predbehli Smederevo a Dolinu. Vo štvrtkovom 29. kole Dolina mala v Padine na programe zápas s Metalcom z G. Milanovca. Výsledky 28. kola: Teleoptik – Inđija 1 : 2, Sloga (PM) – Bežanija 2 : 0, Sinđelić – Timok 0 : 3, BSK – Radnik 3 : 0, Metalac – Smederevo 1 : 0, Jedinstvo – Dolina 3 : 1, Proleter – Mladost 2 : 0, Sloga (K) – Borac 0 : 1. Program posledného 30. kola: Teleoptik – Bežanija, Inđija – Timok, Sloga (PM) – Radnik, Sinđelić – Smederevo, BSK – Dolina, Metalac – Mladost, Jedinstvo – Borac, Proleter – Sloga (K). JEDINSTVO – DOLINA 3 : 1 (1 : 1)

a ťažkom hosťovaní v Užici Dolina utŕžila prehru. Pre bezpečnosť a zápas Jelen superligy Srbska Sloboda – C. zvezda mužstvá hrali skôr, vo včasných popoludňajších hodinách. To však nemal byť dôvod nna matný výkon hostí z Padiny. Diváci sledovali slabý zápas. Dolina podala najslabší výkon, rozčarovala a vlastnou vinou prehrala po chybách s nie veľmi motivovaným hostiteľom, ktorý sa vysoko umiestnil v tabuľke.

Do polovice prvého polčasu sa na ihrisku takmer nič nedialo. Potom odrazu v 24. min. po zohranej akcii Čížik odcentroval, v trestnom území najvyššie vyskočil Kostić a hlavičkoval do siete – 0 : 1. Radosť hostí trvala iba dve minúty. Nedorozumenie Karadžića a brankára Pustinjakovića využil Živanović a trafil nechránenú sieť – 1 : 1. Po bombe Markovića z tridsiatich metrov brankár Užičanov Marinković vyrazil loptu na roh. Mužstvo Jedinstva potom malo

Kostić (číslo 14) hlavičkoval a Dolina sa v 24. min. ujala vedenia 0 : 1

viac z hry, ale výsledok bol nerozhodný po 70. min. Druhú chybu obrany Doliny využil Leposavić a obrátil výsledok v prospech Jedinstva. Pokusy Markovića z diaľky a Đušića hlavou nepriniesli želané vyrovnanie výsledku. Nepozornosť obrancov Doliny v 90. + 4. min. potrestal tretím gólom mladý domáci hráč Janković – 3 : 1.

Šance na záchranu padinského mužstva sú teraz minimálne a závisia aj od výsledkov iných mužstiev. DOLINA: Pustinjaković, Baštovanov, Čížik, Kostić, Karadžić, Đušić, Advigov, Marković, Spaskovski (Matić), Cvetković (Kovačević), Dobrić (Jovanović). Foto: Pavel Rohárik

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Laliťanom sa v Sonte darí

Juraj Pucovský

Vedúce trio nepoľavuje. Prvé dve miesta si už dávno zabezpečili Mladost a Lipar, kým Svilojevčania majú pekný náskok nad Dunavom a Rusínom. Po dlhšom čase vyhrala aj Rastina a Laliťania (ne)čakane deklasovali Dinamo v Sonte. Výsledky 25. kola: Graničar – Rusín 4 : 2, Dinamo – Panónia 0 : 4, Törekvés – Metalac 2 : 0, Rastina – A. Šantić 3 : 0, Mladost – Radnički 7 : 1, Lipar – Partizan 3 : 1, Dunav – Jedinstvo (R) 3 : 0, Šikara – Jedinstvo (K) 3 : 0. Tabuľka: 1. Lipar 62 bodov, 2. Mladost 60, 3. Törekvés 55, 4. Dunav 48, 5. Rusín 46 ... 12. Panónia 25 ... 16. Jedinstvo (R) 3 body. Program 26. kola: Rusín – Šikara, Jedinstvo (K) – Dunav, Jedinstvo (R) – Lipar, Partizan – Mladost, Radnički – Rastina, A. Šantić – Törekvés, Metalac – Dinamo, Panónia – Graničar. DINAMO – PANÓNIA 0 : 4 (0 : 2)

apodiv, tejto jari mužstvo Panónie viac bodov získalo na hosťovaniach ako doma. V nedeľu zverenci trénera Miloja Vukovića zaznamenali druhý

www.hl.rs

triumf vonku. Je zaujímavé, že sa Laliťanom v poslednom čase dobre darí v Sonte s domácim Dinamom. Bol to ich tretí majstrovský triumf zaradom nad týmto

Informačno-politický týždenník

mužstvom, ktorého v uplynulých dvoch sezónach na jeho trávniku porazili identickým výsledkom – 3 : 2. Prvý gól vsietil Valent v 15. min. tak, že sa zmocnil vykopnutej lopty od brankára Dinama, obehol dvoch zadákov a bolo 0 : 1. V 42. min. Rančić zvýšil na zaslúžených 0 : 2. Hostia v poslednej štvrťhodine vsietili ešte dva góly. Valent v 75. min. sprava prihral Rančićovi, ktorému nebolo ťažko zblízka doraziť loptu do siete. Keby všade ako v Sonte: Vladimír V 82. min. brankár Dinama chcel Valent (Panónia Laliť) prekľučkovať Valenta, tento mu PANÓNIA: S. Stojanović, zobral loptu, sieť sa štvrtý raz vlnila a šikovný strelec hostí dostal Stolić, Dobrić, M. Stojanović, aplauz objektívneho domáceho Jovović, Lamoš, Pivarov, Rančić, Valent, Pjević, Virijević. obecenstva. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Päť gólov, žiadna karta ČENEJ – TATRA 1 : 4 (0 : 3)

Pavel Pálik

ysáčania ospravedlnili rolu favorita, keď zaslúžene a presvedčivo porazili susedovcov na Čeneji. Hostia dominovali počas celého zápasu a ich víťazstvo ani v jednej chvíli nebolo ohrozené. V 21. a 31. min. G. Grijak hlavou prekabátil domáceho brankára Dragina. Dvojgólový náskok v 41. min. gólom hlavou do vlastnej siete zvýšil Ćurčić. Po zmene strán sa obraz hry

nezmenil a v 59. min. Đaković tiež hlavou strelil štvrtý gól za hostí – 0 : 4. V 3. min. nadstaveného času Kuburić využil nepozornosť obrancov Tatry, prekabátil Kyseľu a stanovil konečný výsledok. Zápas sledovalo asi 70 divákov, viedol ho Grujić z Nového Sadu a kariet nebolo. TATRA: Kyseľa, Srnka, Daneček, Krstić, Stevanović, Đaković, G. Grijak, Malešević (M. Grijak), Vuković, Cvetić (Budík), Ratkov (Alargić).

Výsledky 27. kola: Sofeks – Šajkaš 3 : 1, Sirig – Slavija 2 : 1, Fruškogorac – Susek 3 : 1, Proleter – Železničar 10 : 0, Zraneného Cvetića vyniesli z trávnika Vinogradar a vystriedal ho Budík – Futog 1 : 2, Tabuľka: 1. Slavija 62 bodov, Omladinac – Dinamo 1 : 3, Sremac – Borac 3 : 0, Fr. partizan – Báčka 2. Šajkaš 57, 3. Tatra 57... 5 : 0, Čenej – Tatra 1 : 4.

ković, ale netrafil prázdnu bránu – strieľal vysoko nad. Po zmene strán sa hralo hlavne JEDINSTVO – HAJDUŠICA 2 : 1 (2 : 0) pred bránou domáceho celku. Vladimír Hudec chrbtom Jakšića. Po Hostia si vytvotomto góle hostia rili niekoľko skuajdušičania na zápase vo postupne prebrali točne skvelých Vlajkovci boli lepší, ale čo iniciatívu a v snahe príležitostí, ale to stojí, keď nevedeli vyu- vyrovnať obliehali ich strely konžiť príležitosti, ktoré si vytvorili. bránu Jedinstva. čili mimo brány Na druhej strane domáci mali iba Avšak namiesto alebo v brankádve šance, ktoré premenili, čo im vyrovnania prišlo rových rukách. v konečnom dôsledku postačilo na ďalšie sklamanie. Predsa v 62. min. výhru. Ešte sa zápas poriadne ani V 25. min. domá- Zadák Hajdušice Goran centrovanú lopnerozbehol a už bolo 1 : 0. Totiž už ci peknou strelou Stojkovski sa dobre tu z rohu Demse v 2. min. obrana hostí zabudla na z voľného kopu vynachádza aj v role strelca prihral Stojkovosamelého domáceho útočníka, zvýšili náskok na 2 ktorý vysoko vyskočil a centrova- : 0. Do konca polčasu príležitosť skému, ktorý z nepatrnej blízkosti nú loptu hlavou zaslal do siete za skorigovať výsledok mal mladý Đa- prekonal domáceho brankára. Tak sa

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ach, tí strelci

ŠPORTOVÉ VÝSLEDKY PETROVSKÝCH INTERNATISTOV

Ležia im šachy Jaroslav Čiep

krem súťaží vo sfére kultúrno-umeleckej tvorby radi aj športujú. Petrovský žiacky domov, ktorý má sotva 75 miest, keď mu na to sily vystačia a nekríži sa to s inými súťaženiami, svoje talenty vysiela aj na športové domiády. Tohto roku pokrajinská úroveň športových súťaží žiakov stredných • ŠPORT •

škôl zo školských domovov, ako nám to potvrdil profesor telesnej výchovy Pavel Turan, sa uskutočnila 5. apríla 2014 v Sriemskej Mitrovici. Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom z Báčske- Športovci petrovského gymnázia na Domiáde ho Petrovca v Sr. Mit- v Sriemskej Mitrovici s profesorom Pavlom rovici reprezentovali Turanom (prvý sprava v drepe) 20 /4595/

prebudili nádeje hosťujúcich futbalistov, že v súboji s omnoho slabším celkom inkasujú aspoň bod, avšak napriek početným príležitostiam výsledok zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Jakšić, Pejčić (Petrović), Barbulović, G. Stojkovski, Pomorišac, Radak, Đaković, Anđelovski, Demse, Radović (Momirov), Miksád (Hudec). Ostatné výsledky 24. kola: Karaš (J) – Ratar 1 : 1, Vinogradar – Partizan (U) 1 : 0, Borac (VS) – Karaš (K) 3 : 2, Dunav – Hajduk 2 : 3, Dobrica – Ševac 5 : 1, Vladimirovac – Partizan (K) 5 : 1, Borac (VG) – Potporanj 3 : 2. Tabuľka: 1. Borac (VS) 50 bodov, 2. Hajdušica 43, 3. Dobrica 41, 4. Dunav 38, 5. Ševac 36, 6. Ratar 36 .... 16. Vinogradar 22 bodov. šiesti žiaci – tri dievčatá a traja chlapci, ktorí súťažili v logickej hre na 64 políčkach, a sú to Anna Petra Medveďová z Kysáča, Tatiana Krížová zo Selenče, Tatiana Kľúčiková z Pivnice, Ljubomir Vukšić a Miloš Popin z Despotova a Vladislav Uhlík z Bingule. Dievčatá boli úspešnejšie a ako celok obsadili druhé miesto. Anna Petra Medveďová sa presadila aj v konkurencii jednotlivkýň a získala tretie miesto. Do Petrovca do žiackeho domova sa vrátili s pohárom, medailami a diplomami. Fotografia z internátneho archívu

17. 5. 2014

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Záchrana a rozčarovanie JEDNOTA – PRIGREVICA 1 : 3 (1 : 0) Matej Bzovský

epočetní priaznivci Jednoty iste by najradšej zabudli na tento zápas. Aj minulú sobotu na pazovskej, kedysi ťažko zdolateľnej futbalovej ploche diváci videli dva scenáre. V prvom polčase domáci zahrali naplno, úspešne čelili veľmi dobre hrajúcim hosťom z Prigrevice. Vedenia sa ujali v 23. min. po premyslenej, rýchlej akcii a prízemnej strele Janjuza. V tejto časti mohli domáci zvýšiť náskok, ako i hostia zmeniť výsledok vo svoj prospech. Okrem nastrelenej žrde brány Mijatovića obranca Jednoty Marković horko-ťažko

vyrazil loptu spred bránkovej čiary. Veľmi dobrá zostava hostí, v ktorej sú vynikajúci hráči: Tomanović, Furtula, Šarić, Vuković a iní sa po obrátke ľahko presadzovala cez obranu domácich, ktorá ešte v polovici prvej časti zostala zoslabená, bez zraneného Đorđa Šušu. Hostia z Prigrevice dominovali na ihrisku, občas sa zahrávali s domácim súperom a len vďaka výborným zákrokom brankára Marka Mijatovića a futbalovej fortúne nedosiahli oveľa presvedčivejšiu výhru. V 55. min. hostia vyrovnali, o dve min. neskoršie sa ujali vedenia a v 70. min. položili bodku za viac ako zaslúženým víťazstvom.

Pred asi 150 divákmi bolo proste čudné, že domáci podali dva rozdielne výkony... Jednotlivci sa po prestávke prechádzali ihriskom ako na korze, či boli unavení alebo v noci nespali, ťažko je vysvetliť! JEDNOTA: Mijatović, Igrač, Marković, Šuša (Srećković), Stegnjajić, Guša (Tatalović), Gačić, Stanković, Šestović (Macho), Janjuz, Milaković. Napriek tomu, že sa Jednota ocitla v nebezpečnom pásme, možno zakončí aj na poslednom mieste, predsa si zabezpečila záchranu! Po opätovnom formovaní Novosadsko-sriemskej ligy, z Vojvodinskej ligy – západnej skupiny podľa určitého tlmočenia

Rozhodcovská svojvôľa bolí SLOGA – CEMENT 0 : 2 (0 : 0) Károly Vig

rdevíčania z tohto zápasu očakávali omnoho viac, tým skôr, že hrali na domácom trávniku a pred svojimi fanúšikmi. Dve vyrovnané mužstvá zvádzali boj o každú loptu. Domáci za dvadsať minút dvakrát vážne pohrozili mužstvu z Beočína, ale lopta predsa neskončila v sieti brankára Ristića. V pokračovaní hry sa zápas vyznačoval útočnou činnosťou, hlavne v réžii domácich futbalistov, takže hrozilo neustále nebezpečenstvo pred bránou Cementa.

Zaznamenali sme Náklonnosť rozhodaj okamihy, keď lopta cu plne využili hráči dvakrát bola za bránCementa, aby prerušovali hru, nešportovo sa kovou čiarou hostí, správali, kým na druhej nerozvlnila sieť, a prestrane domáci boli úplto hádam góly neboli! ne bezmocní. DemoraRozhodca Darko Mitrović z Odžakov poškolizovaní a znervóznení dil domáce mužstvo, Erdevíčania poľavili, čo lebo nepískal penaltu využili Rašiovan a Ponjepo faule nad Považavić a dvoma gólmi svojnom v malom vápne. mu mužstvu zabezpečili Po búrlivom reagovaní Nevydržali: Slavko Šajić cenné body. obecenstva rozhodca (Sloga Erdevík) Prekvapuje, že ani iba mávol rukou a hra delegát v zápisnici nepokračovala akoby nebolo nič! uviedol rozhodcovské chyby, a preto

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Aj líder môže prehrať JEDINSTVO – AŠK 3 : 1 (2 : 1) Vladimír Gál

rišla chvíľa, keď aj Aradáčania prvýkrát v týchto majstrovstvách ihrisko opustili so zvesenými hlavami. Od samého začiatku motivovaní domáci futbalisti útočili na bránu Kurtešana, už v 5. min. využili chybu obrany AŠK a ujali sa vedenia. V 10. min. ďalšia chyba obrancov AŠK. Tentoraz chybili Matejin a Šťastný, čo domáci útočník vedel využiť a bolo 2 : 0. Po tomto góle zaútočili hostia a v 25. min. Maksimović strelou z 25 metrov skorigoval výsledok na 2 : 1. V druhom polčase Aradáčania mali častejšie loptu v nohách a hralo sa viac pred bránou Jedinstva. Hostia si vytvárali

www.hl.rs

šance, ale strelci na tomto zápase neboli naladení. Cítila sa aj neprítomnosť v útoku Vučetića. Na druhej strane domáci futbalisti v 80. min. využili jednu z mála príležitostí a tretím gólom v sieti Kurtešana lídra tabuľky položili na lopatky. V nedeľu Aradáčania uvítajú mužstvo OFK Stajićevo z rovnomennej osady. AŠK: Kurtešan, Šťastný (Goda), Gál, Apostolović, Matejin, Striško, Maksimović, Ďuríček, Savčić (Vesin), Rajčević, Mijić. Ostatné výsledky 17. kola: MSK – Sloga 8 : 1, OFK Stajićevo – Mladosť 2 : 0, Proleter – Tamiš 8 : 2. Tabuľka:1. AŠK 42 bodov, 2. MSK 36, 3. Jedinstvo 32... 7. Mladosť 11, 8. Sloga 3 body.

Informačno-politický týždenník

nikto nezostúpi. Srem zo Sriemskej Mitrovice sa ešte pred začiatkom vzdal, jednotlivé kluby: Vrbas, Srbobran, Polet Sivac... sa presťahujú do niektorej inej skupiny. V novovytvorenej lige budú súťažiť mužstvá zo Sriemskej a Novosadskej futbalovej oblasti (po osem klubov), doplnia ju po zostupe zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina RFK Nový Sad a mužstvá zo Sriemskej ligy a Novosadskej oblastnej ligy. Takéto zmeny už nikoho neprekvapujú, veď sme si na ne už dávno zvykli. Predsa treba položiť otázku, či to nevplýva na regulárnosť súťaže, keďže sa vopred vedelo, že nikto nevypadne!? Podľa nejakého rozhodnutia a či aj pravidiel súťaže, nevieme. Práve preto mnohé mužstvá, zvlášť ohrozené, hrali „pre svoju dušu“, čo sa cítilo aj v niektorých zápasoch Staropazovčanov, ktorí si na nedeľu zmerajú sily so susedmi v Nových Bánovciach.

sa pýtame, dokiaľ budeme hľadieť na takúto svojvôľu na našich ihriskách? SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šajić, Miljković, Raičević, Nedić (Mišković), Nenadović (Pendo), Považan, Simeunović, Strniša. Výsledky 25. kola: Vrbas – Graničar 2 : 0, Hajduk – Mladost 2 : 0, Jugović – Index 2 : 2, Jednota – Prigrevica 1 : 3, Polet – Omladinac 1 : 2, Sloga – Cement 0 : 2, Srbobran – Borac 1 : 5. Program 26. kola: Graničar – Srbobran, Borac – C. zvezda, Cement – Polet, Omladinac – Jednota, Prigrevica – Jugović, Index – Hajduk, Mladost – Vrbas. Tabuľka: 1. Prigrevica 50 bodov, 2. Cement 46, 3. Vrbas 45 ... 6. Sloga 38 ... 13. Jednota 22 ... 15. Graničar 18 bodov.

IN MEMORIAM

Samuel Baláž 1931 – 2014

a cestu k večnému odpočinku sa minulý týždeň pobral Petrovčan Samuel Baláž, dlhoročný pracovník petrovskej Tlačiarne Kultúra. Za mladi hrával i futbal, obliekal si dres FK Mladosť. Ako nám raz povedal pri príležitosti osláv 80. narodenín FK Mladosť, futbal začal hrávať z lásky. Najčastejšie na mieste stredného útočníka. Spomenul si na svoj debut v Kysáči, na priateľský zápas s

domácou Tatrou. Mal vtedy iba šestnásť rokov. Keďže bol Tomáš Benka zranený, vystriedal ho na pravom krídle. Dal dva góly, čo sa vtedajšiemu brankárovi Kysáčanov Marčokovi nepáčilo, že ho taký „žabúch“ dvakrát matoval. Samuel Baláž chodieval na zápasy do Vrbary pravidelne. Aj teraz naposledy, keď mal zdravotné ťažkosti, autom ho zaviezli nevesta, syn či priateľ Miško. Minulú nedeľu, keď Mladosť hrala so starým rivalom – temerínskym TSK, už pri ohrade nestál. Česť jeho pamiatke! S. M.

• ŠPORT •

Mužstvá veteránov Slávie a Mladosti pred zápasom v Pivnici

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Náhradník Inđić päťkrát trafil! KRILA KRAJINE – SLÁVIA 11 : 0 (3 : 0)

Ján Šuster

to, že domáci mali neustálu prevahu a rolu favorita ospravedlnili na trávniku. Hostia úspešne ako-tak čelili iba v prvom polčase, po prestávke úplne poľavili a v poslednej štvrťhodine celkom odpadli, lebo inkasovali až päť gólov. V domácom mužstve sa vyznamenal náhradník Inđić, ktorý v rozpätí od 55. min. do 88. min. vsietil až päť gólov. Trikrát Čobrdu prekonal Stanišić, raz Serdar a Živić. Toto je druhá dvojciferná majstrovská prehra v dejinách pivnického futbalu.

Zápas na ihrisku v Športovo-rekreačnom stredisku Tikvara sledovalo 30 divákov. Viedol ho Palančan Bajić, ktorý nemal ťažkú prácu, lebo mu pomohli aj hráči oboch mužstiev svojím vzorným správaním. SLÁVIA: Čobrda, Kuchta, Milec (Fabók), Kozarov, Kalajdžija, Nímet, Baláž, Kotiv, Čolović, Bulatović, Séč. Výsledky 19. kola: Bački hajduk – Stari grad 2 : 0, Bačka – Soko 2 : 1, Borac – Kriváň 0 : 4, Krila Krajine – Slávia 11 : 0, Hercegovac – Kulpín 3 : 2. Voľný bol Maglić.

ničara Pančevo (18 : 19) a Slávia zaostávala až o šesť či päť bodov (13). Odvtedy Kovačičania nazbierali až 30 bodov, Mladost iba 22. Podľa slov Zlatka Mršulova, športového riaditeľa FK Slávia, MLADOST – SLÁVIA 0 : 0 derby zápas v Omoljici bol Ján Špringeľ podobný meraniu síl slávisladost patrí tov s BAK-om medzi kluby, týždeň skôr. ktoré v minuKovačičania lých sezónach vemali územdeli poraziť Sláviu nú prevahu vysokými výsledpočas väčšej kami v Omoljici: časti hry, útov roku 2010 4 : 0, čili, vytvárali v roku 2012 najprv si príležitosti, na jar 5 : 1, potom aj do brány ale v jesennej časti 4 : 0. nikto netrafil. Opak bol pravdou 20. októbra vlani: Skvelý driblér Slávie Stefan Najväčšie možnosti o zmenu v osade insity bolo Jovanović skóre mali Joaž 6 : 1 za domácich. Dotiaľ druhá Omoljica mala iba o vanović, Angelovski, Bosnić a bod menej od vedúceho Želez- Tiodorović.

SLÁVIA: Krstić, Angelovski (Arsić), Andonovski, Perić, Labudić, Štopulj (Sachter), Petković, Jovanović, Bosnić, Vulišić (Čerňoš), Tiodorović. Na nedeľu sa na vlastnom trávniku Kovačičania stretnú v susedskom derby s Tempom zo Sefkerina. Zápas sa začne o 17. hodine 30. minúte. Ďalšie výsledky 25. kola: Tempo – Partizan 0 : 0, BAK – Polet 1 : 2, Vojvodina – Crvena zvezda 2 : 3, Sloga (P) – Sloga (BNS) 2 : 1, Kolonija – Vulturul 4 : 1, Radnički – Železničar 0 : 2, Budućnost – Jugoslavija 3 : 3. Tabuľka: 1. Sloga (P) 53 bodov, 2. Železničar 51, 3. Slávia 44, 4. Radnički 43 ... 16. Tempo (-3) 7 bodov. Program 26. kola: Partizan – Budućnost, Jugoslavija – Radnički, Železničar – Kolonija, Vulturul – Sloga (P), Sloga (BNS) – Vojvodina, C. zvezda – BAK, Polet – Mladost, Slávia – Tempo.

a hosťovaní v Báčskej Palanke pivnická Slávia utŕžila dvojciferný výprask. Bol to zápas prvého a posledného mužstva v tabuľke, na ktorom sa očakávalo víťazstvo Palančanov, ale nie aj takáto futbalová pohroma Pivničanov. Vďaka tomuto triumfu Krila Krajine si zabezpečili titul majstra v sezóne 2013/14, kým je osud Slávie už dávno známy. O zápase možno povedať len

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Repete

• ŠPORT •

20 /4595/

Tabuľka: 1. Krila Krajine 42 bodov, 2. Kulpín 30, 3. Stari grad 27, 4. Kriváň 26, 5. Maglić 24 ... 11. Slávia 14 bodov. Program 20. kola: Stari grad – Hercegovac, Kulpín – Krila Krajine, Slávia – Borac, Maglić – Bačka, Soko – B. hajduk. Zápas pionierov: Slávia – Naša hviezda Silbaš 0 : 4. Strelci Đokić 2, Pisarev a Milanov. Zápas kohútikov: Fruškogorski partizan Bukovac – Slávia 3 : 4. Góly za hostí dali Salčák, Valihora, Bolehradský a Činčurák. Priateľský zápas veteránov: Slávia – Mladosť Petrovec 2 : 5. Za domácich oba góly dal Česko, kým v radoch Petrovčanov trafili Spevák dvakrát, Glumac, Andrášik a M. Chlpka.

Obecná liga Šíd St. Stupavský OFK Binguľa – Borac Ilinci 3 : 0. Po katastrofálnej prehre v minulom kole Binguľčania sa pomstili futbalistom Borca a revanšovali sa im aj za jesennú porážku v Ilinciach. Strelci boli Milovanović, Ćosić a Korać. Jednota Ľuba – OFK Bikić 1 : 1. Dve prvoumiestnené mužstvá remizovali. Gól Rumana stačil iba na to, aby aj po tomto kole Jednota zostala na prvej pozícii. Graničar Jamena – Jednota Šíd 3 : 0. Mimoriadne mladé, ale neskúsené mužstvo Jednoty odišlo na hosťovanie bez ambícií na akýsi veľký úspech, o čom hovorí aj konečný výsledok.

17. 5. 2014

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Šnúra víťazstiev trvá BUDÚCNOSŤ (H) – VOJVODINA (T) 3 : 0 (0 : 0)

denove, dobre si naštudoval ich hru. Keďže videl, že Budućnost má značne starších hráčov, zaradil do mužstva takých hráčov, ktorí boli rýchlejší od väčšiny domácich veteránov.

Ján Murtin

ložanci v rámci 24. kola pred 150 divákmi uhostili takpovediac susedovcov z Tovariševa a po bezgólovom prvom polčase zaslúžene a presvedčivo vyhrali. O góly sa v 61. a 66. min. postaral Sivčević, kým tretíkrát trafil Matić v 83. min. Budúcnosť hrala oslabená, chýbali trestaní Lukić, Obradović a Trivunović. Chlapci sa vzmohli a porazili solídny celok hostí. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Latinović, Batinić, Đekić, Radević (Zečević), Ardalić, N. Kobilarov, M. Kobilarov, Matić, Sivčević (Pupovac), Leđanac (Horvát). BUDUĆNOST (M) – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 4 (0 : 2) V derby si mužstvo z Mladenova nabrúsilo zuby, aby sa revanšovalo Hložancom za jesennú prehru na ihrisku povedľa skleníka.

V 61. min. Nenad Kobilarov odcentroval z ľavej strany a Sivčević hlavou (na trávniku prvý zľava) prvýkrát prekonal brankára Vojvodiny Đukića

Nepodarilo sa to domácim, lebo hostia podali naozaj presvedčivý výkon. Tréner Siniša Stanivuk, ktorý určitý čas pôsobil v Mla-

Už v 6. min. prienik a prihrávku Nenada Kobilarova z pravej strany využil Sivčević a z malého vápna prekonal Lugonju – 0 : 1. Potom

sa hralo hlavne v strede ihriska až do 38. min., domáci mali pár pokusov z diaľky, ale pozorný brankár Zeljković to všetko kryl. V 38. min. Leđanac obehol strážcu Veinovića, ktorý ho z chrbta zrazil a rozhodca Božoki odpískal konečne jedenástku v prospech Budúcnosti. Penaltu iste premenil kapitán Lukić – 0 : 2. V 65. min. Lukić korunoval školský protiútok Obradovića a Nenada Kobilarova, ktorí pekne kombinovali, tento druhý uvoľnil Lukića a dobrý strelec trafil ľavý dolný roh – 0 : 3. V 76. min. sme videli hviezdnu chvíľu zápasu. Brankár Zeljković vybehol na center, chytil loptu a rukou ju zahodil na takých 60 – 70 metrov, Matić obehol všetkých súperov a z druhého pokusu prekonal Lugonju. Hostia mali v druhom polčase ešte 4 – 5 šancí, ale nevedeli trafiť prázdnu bránu. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, Batinić, Obradović, Radević, M. Kobilarov, N. Kobilarov, Sivčević (Trivunović), Matić, Lukić (Pupovac), Leđanac (Latinović). Aj v predzápase hosťujúci dorastenci potešili fanúšikov a vyhrali 2 : 1; oba góly vsietil Milinkov. Snímka: Juraj Pucovský

Lepšie vonku ako doma

zápasu sa „modrým“ podarilo vyrovnať. Dobre zapracoval na pravej strane Ivan Fejdi, na mieru ušitý center hlaVOJVODINA (BG) – MLADOSŤ 1 : 7 (1 : 4) vou využil v poslednom čase strelecky naladený, Po dlhšom na tomto zápase i kapiSamuel Medveď čase do pettán mužstva Zbućnović. oma sa má vyhrať a na rovskej Vrbary A bolo 1 : 1. strane ako bude!“ toto prišiel star ý MLADOSŤ: Leňa, Bastaré a nepísané pravidlo rival z Temebiak, Bubulj, Rupar, petrovských fanúšikov sa nepo- rína. V jeseni Vuković, Fábry (Trišić), tvrdzuje v tejto vrtošivej sezóne Mladosť preĐukanović (Fejdi), Petrovčanov. Mladosť si v tomto kvapila TSK, Severíni, Zbućnović, súťažnom ročníku z hosťovaní pri- keď ho zdolala Pavlis (Haška), Torbica. niesla päť výhier, kým až v piatich na jeho trávniVýsledky 25. kola: zápasoch vo Vrbare body stratila. ku 1 : 0. Tento Budućnost (M) – BuPetrovčania v stredu 7. mája 2014 zápas vyvolal dúcnosť (H) 0 : 4, Petrov Bačkom Gradišti deklasovali do- záujem u Petvaradín – Tvrđava 3 : 1, rovčanov, zvlášť mácu Vojvodinu. Mladost (NS) – Mladost Bolo treba iba otvoriť skóre zá- u tých, ktorí sa Lopta v 66. min. doletela z pravej strany, útočník (T) 4 : 2, Jedinstvo – pasu, a potom to šlo ako po masle. chcú vracať do Temerínčanov (leží pri žrdi) ju hlavou šikovne upravil do Borac 1 : 0, Sutjeska Takmer každý útok Petrovčanov sa minulosti, keď siete brány Leňu (kľačí) – 0 : 1 – Vojvodina (BG) 4 : skončil gólom. Už v prvom polčase zápasy týchto 0, Mladosť (P) – TSK 1 bolo všetko rozhodnuté. Góly pre celkov bývali skutočnou po- brankárom, v pokračovaní Zbu- : 1, ŽSK – Veternik 2 : 1, Kabel Mladosť dali: Zbućnović 3, Torbica chúťkou. Pred zápasom minútou ćnović až trikrát mohol skóro- – Vojvodina (T) 1 : 0. 2, Pavlis a Đukanović po jednom. ticha vzdali poctu Samuelovi vať. A potom v 66. min. hostia Tabuľka: 1. ŽSK 67 bodov, 2. MLADOSŤ: Leňa (Pavlíni), Ba- Balážovi, niekdajšiemu futba- zaútočili z pravej strany, domáci Kabel 59, 3. Budućnost (M) 42 zadáci zaváhali a útočník z Te- ... 5. Budúcnosť (H) 40 ... 12. biak, Bubulj, Fábry, Vuković, listovi Mladosti. V prvom polčase Mladosť pre- merína zblízka prekonal Leňu. Mladosť (P) 29 ... 16. Vojvodina Rupar, Đukanović (Haška), SevePotom Mladosť mala ďalšiu (BG) 15 bodov. ríni, Pavlis, Zbućnović, Torbica. výšila hostí. Už v 9. min. Torbica bol sám zoči-voči s temerínskym šancu a znova Torbica. V závere MLADOSŤ – TSK 1 : 1 (0 : 0) Foto: J. Pucovský

„D

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

FK VOJVODINA PRVÝKRÁT VYHRAL CUP SRBSKA

Triumf pre večnosť

Konečne radosť: Účastníci Dňa volejbalu Novosadčania po triumfe 2014Jagodinou v Petrovci 2 : 0 nad

Juraj Pucovský

ôže ešte niekto povedať, že sedmička nie je šťastné číslo? Futbalistom novosadskej Vojvodiny sa práve v siedmom pokuse podarilo získať prvú trofej v súťaži o Pohár Srbska a niekdajšej Juhoslávie. Tak sebe, klubu, fanúšikom, všetkým Novosadčanom priniesli najkrajší dar k oslave storočnice FK Vojvodina. Mladé mužstvo nášho najstaršieho superligistu pretromflo svojich, podľa mienky mnohých futbalových znalcov, aj kvalitnejších predchodcov, ktorí prehrali finálové zápasy so záhrebským Dinamom roku 1951 (0 : 2), C. zvezdou trikrát: 1979 – (0 : 0, 0 : 1), 2007 (0 : 2), 2010 (0 : 3), Partizanom 2011 (0 : 3 kontumačne) a s Jagodinou 2013 (0 : 1). V tohtoročnom finále 7. mája 2014 na štadióne Partizana v Belehrade pred asi 8 000 divákmi (medzi nimi bolo viac ako 3 000 Novosadčanov) mužstvo Vojvodiny prekonalo Jagodinu 2 : 0 (1 : 0) a najlepším spôsobom sa svojmu súperovi revanšovalo za vlaňajšiu porážku. Strelci Enver Alivodić a Srđan Babić sa dostali do dejín klubu aj podľa toho, lebo prví prekonali jedného z brankárov súpera v doterajších finálových zápasoch. V predchádzajúcich šiestich záverečných zápasoch o národný pohár strelci Vojvodiny totiž nevsietili ani len gól. Prvý pohárový triumf zväčša futbalových holobriadkov FK Vojvodina priniesol veľkú radosť, oduševnil všetkých prívržencov „červeno-bielych“ farieb, vyvolal opravdivú eufóriu v Novom Sade. Preto je nezabudnuteľný ten jarný večer 8. mája na plató pred ŠPS Vojvodina, keď futbalisti, vedenie, fanúšikovia a sympatizanti Vošy veselo, hlučne a zaslúžene oslávili splnenie sna, na ktorý generácie čakali celých sto rokov! Pamätať sa bude na veky vekov...

Foto: Filip Bakić

Pocta Vujadinovi Boškovovi, legende FK Vojvodina, nášho a svetového futbalu, ktorá sa nedožila veľkého úspechu

Najlepšieho aktéra finálového zápasu Envera Alivodića obrancovia Jagodiny nemohli zastaviť v 40. minúte

Herci televízneho seriálu Državni posao napokon uložili dávno vytúžený pohár do svojho archívu

Víťaz Pohára Srbska 2014 mal veľkú podporu na štadióne Partizana

Modrá budova Galérie insitného umenia v Kovačici

Zuzana Chalupová

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Galéria insitného umenia v Kovačici Deti Spojených národov Zuzany Chalupovej z roku 1974

Aj Milan Konjović (druhý zľava) vystavoval v Kovačici

Zakladateľskou generáciou galérie boli maliari Martin Paluška (1913 – 1984), Ján Sokol (1909 – 1982), Michal Bíreš (1912 – 1981), Vladimír Boboš (1906 – 1978), Ján Kňazovic (1925 – 1985) a Martin Jonáš (1924 – 1996). Kovačickí maliari po prvýkrát spoločne vystavovali svoje obrazy v roku 1952 pri príležitosti osláv Dňa Kovačice. Odvtedy sa výstava Kovačický október usporadúva každoročne v prvý októbrový víkend. Prvá dedinská galéria v Juhoslávii, Galéria insitného umenia v Kovačici, bola slávnostne otvorená 15. mája 1955 v miestnostiach Družstevného domu. Pod strechou Domu kultúry 3. októbra bola od roku 1958. O tridsať rokov neskoršie so svojou činnosťou maliari pokračovali v adaptovanej budove Galérie insitného umenia. Kovačická galéria v súčasnosti vlastní 582 obrazov a má 26 aktívnych členov maliarov z Kovačice, Padiny a okolia. V mnohých galériách a múzeách sveta sú diela kovačických autorov rovnocenné a rovnoprávne zastúpené s obrazmi najväčších svetových umelcov. Tento výtvarný fenomén zaradil Kovačicu medzi najväčšie svetové umelecké destinácie.

Spoločná fotka maliarov pri príležitosti osláv 30. výročia prvej výstavy

Výstavu Kovačický október 2010 otvorila predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová

Anička Chalupová

Príležitostný program na nádvorí GIU

Noví členovia galérie

Najčastejšia a najúprimnejšia návšteva GIU

Mikuláš Dzurinda v galérii

Nedávna návšteva vysokých štátnikov Srbska a Slovenska