Hlas 21 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4596/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 24. 5. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Stop povodniam! OBZORY

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Slovo je môj domov

Otvoriť dvere talentovanej mladi

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 – 9 ZÁPLAVY V SRBSKU 5 Katastrofálne následky tisícročnej vody 6 Život nezastavíš 10 V tieni kataklizmy

12 SLOVENSKO 12 Človek nevie, čo mu život prinesie

13 ĽUDIA A DIANIA 13 Delhaize financuje infraštruktúrne práce

24. 5. 2014 | 21 /4596/

Uzávierka čísla: 21. 5. 2014

O aktivitách ministerstva na 81. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu, ktorý od utorka prebieha v Novom Sade, hovorila ministerka poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Dr. Snežana BogosavljevićováBoškovićová. (s. 10) O. Filip

15 Otravný dážď pohode neublížil 18 Za 50 rokov o 3 000 občanov menej 19 Kantorova torta

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Na veselé témy po pivnicky

23 OBZORY 23 Predstaviteľ magického realizmu a držiteľ Nobelovej ceny 24 Rozlúčka, ktorá má agátovú vôňu 28 Neuveriteľná moc ľudského tela

31 KULTÚRA 31 V zajatí Tálie a záplav 33 Pripraviť výstavu? To chce kumšt!

V súťaži drevorubačov ForestMan v českej dedinke Řeka sa zúčastnilo aj družstvo z Padiny (na snímke). Okrem neho na podujatí Májová veselica (15. – 18. mája) v malebnom prostredí Beskyd boli aj predstavitelia spolkov, cirkvi, združení a mimovládnych organizácií nielen z Padiny, ale i Lalite, Starej Pazovy, ako i z redakcie Hlasu ľudu. (s. 15) J. Bartoš

35 Nenávratné okamihy zachytené fotoaparátom

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Otvoriť dvere talentovanej mladi 48 Bodka len dočasne... 49 Kovačičania drvia súperov 50 Potopená lopta, prebudené svedomie Autor titulnej fotografie: Oto Filip

V dňoch 16. až 24. mája Stará Pazova je hostiteľkou 52. Prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny. Súťažnú časť prehliadky v piatok otvorili členovia Divadelného štúdia Branka Radičevića z Nových Bánoviec s predstavením Milana Grgića Herkules i morske jahačice v réžii Alexandra Baka. (s. 31) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Solidarita

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Na máj, ktorý v polovici dráhy tak nečakane náhle prevrátil kabát, aby sa z mesiaca tradične najkrajšieho stal tragickou dennou a nočnou morou, budeme doplácať ešte dlho. Vykoľajený život v mnohých smeroch.

k však vôbec môže čosi v takýchto pohnutých časoch byť pozoruhodné, tak je to solidarita: tých, čo majú s tými, čo nemajú, neohrozených s ohrozenými, zdravých s chorými, mladých so starými... Srbsko sa v týchto dňoch pred povodňami bránilo i srdcom, porozumením, usilovnosťou, pomocou z celého sveta... Solidarita skrotila Sávu pri Šabci, solidarita vystavala desiatky kilometrov ochranných hrádzí, solidarita evakuovala ľudí, solidarita bola najlepšou odpoveďou na mnohé hroziace katastrofy... Istým spôsobom bolo pekne byť s ľuďmi pri vreciach s pieskom, ktorí sa dorozumievali jedinou spoločnou rečou, bez ohľadu na to, či šlo o Macedónca, Palestínčana, Slovinca, Bosniaka, kohosi z našich občanov... A byť si pritom vedomí toho, že ohrození nie sú vydaní napospas osudu, ale im nezištne pomáhajú vlády, štáby, Vojsko Srbska, polícia, Červený kríž, dobrovoľníci, mladí... Pomáhajú im i naše prostredia: od ubytovania cez rôzne zbierky po slovo porozumenia a útechy. Humanita v skutkoch. Ľudí so srdcom na pravom mieste. Ktorí, ako vravieval Antoine de Saint-Exupéry, len srdcom vidia správne, lebo je to podstatné očiam neviditeľné. Ktorí by za druhého dali hocičo. Ďakujúc solidarite, humanite, empatii, ústretovosti väčšiny, tá druhá strana mince, jednotlivci sťa pijavice živiace sa bolesťou a krvou postihnutých, zostali v tieni, natoľko biedni, že škoda vôbec na nich troviť papier a slová. V živote je neraz najťažšie vyrovnať sa s drámami, byť v bolesti silný. Srbsko túto skúšku úspešne zvláda v dňoch terajších. Živlu odoláva ako dokáže a vie, vedomé si toho, že ide o základ, bez ktorého nebude možné čeliť nástrahám ďalších skúšok, zotavenia, riadne otraseného žitia. Veď žiaden problém nevyriešime, ak ho pošleme k vode. Tá nás len vtedy pohltí natoľko, že ďalšie úniky nebudú reálne. Preto sa zostáva na akúkoľvek nepriazeň osudu dívať i ako na začiatok možného nasledujúceho východiska, úspechu. Inak to nepôjde. Oto Filip

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 21 /4596/

24. 5. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Hrdinovia Ťažký úder pre domáce Michal Ďuga

byčajne sa nám pri spomenutí pojmu Hrdinovia vyjaví v predstavách názov novely spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy, ktorú sme čítali ešte ako žiaci základnej školy, lebo sa nachádzala v povinnom školskom čítaní. Toho času však, keď sme svedkami tragických udalostí v určitých častiach našej krajiny, sa tento pojem čoraz častejšie skloňuje, aj to výrazne v inom význame. Prečo? Preto, lebo v týchto nekaždodenných a často hraničných podmienkach logicky sa prejavujú ľudia, ktorí vynikajú ušľachtilou odvahou, smelosťou a rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách, ktorí konajú veľké činy alebo sú jednoducho predmetom obdivu iných ľudí. Ako poznáme z neďalekej minulosti, jestvovali: hrdinovia práce – ľudia vyznamenaní za vynikajúce činy v budovaní socializmu; národní hrdinovia – ľudia vyznamenaní za hrdinské činy vo vlasteneckej vojne; ale aj hrdinovia dňa – ľudia, ktorých chvíľkový vynikajúci skutok bol predmetom obdivu iných ľudí. A práve na tých hrdinov dňa chceme tentoraz upozorniť. Stretali sme sa s nimi v uplynulých dňoch na každom kroku, a mnohí pritom obetovali aj vlastný život tým, že pomáhali iným. Čo je však pre nich podstatné a odlišuje ich od iných ľudí, je to, že tie ušľachtilé, smelé, rozhodné a vynikajúce skutky konali len s tým cieľom, aby niekomu inému pomohli, lebo vlastnia v sebe hrubé zrnko ľudskosti, ktoré by sa, aspoň v zárodku, malo nachádzať v každej ľudskej bytosti. Pravdepodobne sa však to zlaté zrnko nenachádza v každom človeku, a preto sa ani nestretávame s nadmerným výskytom hrdinov. Dokonca niekedy sa v našej každodennosti stretávame aj s ich opakom – ľuďmi, ktorí si pravdepodobne ani nezaslúžia, aby sme ich tak volali.

www.hl.rs

hospodárstvo Anna Lazarevićová

eporovnateľne naliehavejším od vynesenia sady ekonomických opatrení sa pred vládu dostal príkaz čeliť živelnej pohrome. Keď obrovské množstvá vody následkom viacdňových lejakov zaplavili západné a stredné Srbsko, v ohrození sa ocitli predovšetkým ľudia, záchrana ktorých sa stala úlohou číslo jeden. Na jej plnení pracovali početní záchranári, príslušníci polície a vojska, požiarnici. Zachraňovanie všetkého ostatného, včítane domácich zvierat a hospodárskych objektov, muselo zostať v úzadí. Rozmery katastrofy verejnosti výstižne ozrejmil premiér Vučić. Na zasadnutí krízového štábu okrem iného zdôraznil, že povodeň takých veľkých rozmerov sme v Srbsku ešte nemali. Situáciu nazval kataklizmatickou a následky, ktoré voda spôsobila, opísal ako škody biblických rozmerov. V mnohých zaplavených mestách z bezpečnostných dôvodov zastavili dodávku elektrickej energie. V termoelektrárni Nikolu Teslu v Obrenovci, ktorá elektrinou zásobuje takmer pol Srbska, museli pre vnikanie vody znížiť výrobu o 20 – 30 percent. Celková dodávka elektriny nebola však ohrozená. Keď sa príroda vzprieči, človek v takom nerovnoprávnom súboji sotva môže rátať, že vyhrá. Najviac,



čo môže urobiť, je, že sa prispôsobí, pousiluje sa byť pripravený a žiť v súlade s prírodou. Na to nás takmer denne upozorňujú ekológovia a vedci iných príbuzných profilov, a to nám tejto jari jasne a názorne pripomenula voda z vybrežených tokov. Veľké škody utrpelo poľnohospodárstvo, kde 80-tisíc hektárov obrábateľných plôch pod siatinami zmizlo pod vodou. Bez ujmy nezostali ani početné infraštruktúrne objekty – cesty, mosty, trate, vodovodné a kanalizačné siete, k tomu obytné domy a príslušné objekty v zaplavených mestách a dedinách. Hneď po vyhlásení mimoriadnej situácie na celom území Srbska vláda požiadala o pomoc Rusko, Európsku komisiu a Slovinsko. Pomoc poskytli a poskytujú aj mnohé iné štáty, početné domáce a zahraničné spoločnosti a jednotlivci. Vysoký stupeň solidarity obyvateľstva sa prejavil v dobrovoľnej účasti pri evakuácii ohrozených a spevňovaní riečnych násypov, ale aj príspevkami v podobe odevu, obuvi, potravín a pitnej vody. Vari v každom meste a dedine boli zariadené punkty na preberanie pomoci. Ako odveká skúsenosť ukázala, človek mieni, Pán Boh mení – tak bolo aj na jar roku 2014. Pre záplavy sa v početných školách prestalo vyučovať, odročená bola väčšina športových, kultúrnych a iných podujatí, ako aj školské výlety. Neuskutočnilo sa ani

zasadnutie Národného zhromaždenia Srbska pôvodne plánované na piatok 14. mája. Jediný bod rokovacieho programu tohto zasadnutia poslanci prerokovali v utorok 20. mája, keď poskytli súhlas k Štatútu AP Vojvodiny. Nebude ani trochu ľahko domácemu hospodárstvu spamätať sa z úderu spôsobeného povodňami, tým skôr, že ani doteraz nemalo na ružiach ustlané. K existujúcim problémom sa pridajú ďalšie, takže proces uzdravovania si vyžiada čas: ako ktosi vypočítal, zotavovanie potrvá najmenej päť rokov. Škody spôsobené v termoelektrárni Kolubara predbežne vyčíslili na najmenej sto miliónov eur. Netreba však zabúdať ani na škody na rodinných poľnohospodárskych gazdovstvách, ktoré jednotlivo možno nedosahujú milióny eur, ale pre ich majiteľov znamenajú život. V povodňami postihnutých obciach škody utrpelo spolu 11 500 podnikov a 26 000 rozličných dielní, ktorých opätovné uvedenie do produktívneho chodu si vyžiada značné finančné prostriedky. Preto je mimoriadne dôležité, aby každý zostal na výške úlohy, pred akou sa Srbsko ocitlo. Aby sa prostriedky získané predovšetkým z Európskej únie, ale aj z iných zdrojov na odstraňovanie následkov záplav, do posledného dinára či eura použili jedine a výlučne na tieto účely.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

LAURENT LOUIS STOKVIS, VEĽVYSLANEC HOLANDSKA V SRBSKU

Význam spolupráce Oto Filip – Holandsko je tohtoročnou partnerskou krajinou Medzinárodného poľnohospodárskeho

Informačno-politický týždenník

veľtrhu... – Som toho názoru, že aj veľtrh bude výbornou príležitosťou po-

môcť vašim poľnohospodárom, najmä keď ide o zvýšenie produktivity. Na vašej ceste do únie je tu aj možnosť zistiť, ktoré sú to zmeny, ktoré práve a veľmi potrebujete. V Srbsku existujú mnohé spoločnosti, ktoré sú skutočne konkurencieschopné na trhoch Európskej únie. Pochopiteľne, sú veci, ktoré možno zlepšiť. Kľúčom je, aby sa poľnohospodárski podnikatelia angažovali spolu s cieľom zmenšiť náklady a zvýšiť vedomosti. Je veľmi dôležité aj nadväzovať spoluprácu, kooperovať v reťazi odbytu výrobkov. • TÝŽDEŇ •

Záplavy v Srbsku Katastrofálne následky tisícročnej vody Jasmina Pániková

ilný dážď, ktorý začal padať v stredu 14. mája, zapríčinil obrovské záplavy v celej krajine. Už o deň neskoršie 16 obcí vyhlásilo mimoriadnu situáciu. Najprv sa zo svojho koryta vyliala Západná Morava a zaplavila niekoľko lokalít pomedzi mestá Kraljevo a Vrnjačka Banja, pokým sa vo Valjeve vyliala Kolubara, ktorej hladina prevýšila tri metre. Na návrh Republikového štábu pre mimoriadne situácie vláda Srbska v stredu vyhlásila mimoriadnu situáciu v celej krajine. Premiér Srbska Aleksandar Vučić vtedy vyhlásil, že je to najväčšia živel-

z najohrozenejších lokalít evakuovaných viac ako 16-tisíc ľudí. Evakuácia prebiehala v Obrenovci, Bariči, Šabci, Ube, Zaplavené ulice v Obrenovci okolí Požarevca... Ohrozená bola aj Termoelektráreň vať hrádzu v časti Bosut-Kuzmin. Nikolu Teslu v Obrenovci, ktorej Z toho dôvodu apelovali na objedna časť bola zaplavená. Podľa čanov osád Morović, Adaševci, premiéra Vučića vypnutie agregá- Jamena, Višnjićevo a Vašica, aby tov by zapríčinilo škodu hodnoty boli prichystaní na evakuáciu. od 500 – 600 miliónov eur. Kritická situácia bola aj v Šabci, ale hrádze z pieskových vriec odolali prúdu Sávy. Vo Vojvodine bola situácia o niečo priaznivejšia, ale nie aj

V evakuácii občanov sa v najväčšej miere zúčastnili, okrem záchranných tímov z našej krajiny, aj záchranári z Čiernej Hory a Ruska. Keď ide o materiálnu a finančnú

Zničený most v Koceljeve

Termoelektráreň Nikolu Teslu

ná pohroma, ktorá zasiahla našu krajinu. V prvý deň mimoriadnej situácie dve osoby prišli o život. Najväčšie záplavy jednoznačne zasiahli Obec Obrenovac, kde sa vyliala rieka Kolubara a zvýšená bola hladina riek Peštan a Sáva. Dráma pokračovala aj v piatok, keď zaplavilo až na 90 % Obce Obrenovac, odkiaľ bolo evakuovaných tisíce občanov. Celkovo bolo • ZÁPLAVY V SRBSKU •

bezpečná. Ohrozené boli Sriemska Mitrovica a osady okolo Sávy. Komandant Pokrajinského štábu pre mimoriadne situácie Goran Ješić v pondelok 19. mája vyhlásil, že jednu časť Sriemskej Mitrovice obránili pred povodňou, ale nebezpečenstvo hrozilo z opačnej strany, keďže na dvoch miestach v Chorvátsku voda prerazila hrádze. Preto bolo nevyhnutné vysta-

Podľa neoficiálnych informácií v záplavách život utratilo 20 osôb, ale presný počet bude známy iba po ústupe vody. Podobne sa aj o výške materiálnej škody bude vedieť po celkovom zmiernení situácie. Podľa Hospodárskej komory Srbska najväčšiu materiálnu škodu utrpeli poľnohospodárstvo a infraštruktúra. Ako povedali z celkového počtu podnikov, v našej krajine okolo 11 % sa nachádzajú v oblastiach postihnutých záplavami. Veľkú materiálnu škodu utrpela cestná a vodohospodárska infraštruktúra, ako aj poľnohospodárske siatiny. 21 /4596/

pomoc, tá prišla z takmer všetkých štátov Európskej únie, Spojených národov, ale pomoc poskytli aj Japonsko, vláda Spojených štátov amerických... Keď ide o pomoc z Fondu solidarity EÚ, európska komisárka pre humanitárnu pomoc a mimoriadne situácie Kristalina Georgieva vyhlásila, že na odstránenie dlhodobých účinkov katastrofálnych povodní naša krajina môže počítať s pomocou vo výške jednej miliardy eur. V dôsledku smrti početných občanov rozhodnutím vlády Srbska v našej krajine bol v dňoch 21. – 23. mája trojdňový smútok. Foto: Tanjug

24. 5. 2014

Záplavy v Srbsku Voda, všade voda...

V OHROZENOM ŠABCI, DEŇ PO

Život nezastavíš... Oto Filip

ivot je už raz taký, nevyspytateľný a krivolaký. Voda, ktorá je tak ako oheň, dobrým sluhom, vie byť ešte horším pánom, svoju chmúrnu podstatu prejavila tragickými povodňami, ktoré život v Srbsku v polovici mája vykĺbili zo zabehaných koľají, naznačujúc, že nič nemusí byť také zlé, aby sa nemohlo stať ešte horším. Z desiatich rozhovorov, ktorých útržky bolo počuť počas ktoréhokoľ-

– Máme zákaz poskytovať vyhlášky a kopu iných. Musím sa opýtať nadriadených... O pár minút spolu s povolením prišlo i pozvanie na kávu, uvarenú v kabíne novej súpravy. Za mostom nad Sávou sme spomalili. Celkom stačilo na niekoľko záberov, hoci diaľka bola aj na teleobjektív dosť neúnosná. Hneď neďaleko konečnej stanice kopy dobrovoľníkov, hlavne mladíkov: z Nového Sadu, Belehradu, Skopje, Banje Luky... Oddychujú a žartujú

Časť ohrozenej stanice a továrne Zorka

vek víkendového dňa, prinajmenšom deväť sa vzťahovalo na najnovšiu kataklizmu. – Počul si, že nám zaplavia všetky polia v Srieme? Je po Obrenovci. Sriemska Mitrovica bojuje. Idú obetovať Klenak, aby zachránili Šabac. Koľko len bude obetí... Fragmentov celkom dosť na chvíľkové sobotňajšie rozhodnutie zistiť stav priamo na tvári miesta. Pomôcť, ak treba. Prinajmenšom vierohodne zaznamenať. Vlak do Šídu premáva len do Sriemskej Mitrovice, ďalej sa nedá. Do Šabca sa našťastie možno dostať, lebo je Ruma zastávkou prvou. – Potreboval by som fotiť z vašej kabínky, keďže sú iné okná zavreté... – prihováram sa rušňovodičovi.

www.hl.rs

Živlu treba odolať

ľahká. Viacerí z cezpoľných zaplatili daň neorganizovanosti, pretože sa donedávny lokálny štáb pre mimoriadne situácie nevynašiel najlepšie, a tak museli pár hodín čakať pred obcou, aby im pridelili povinnosti. Potom nastúpila chlapská robota a lopota. S pocitom, že život zastaviť nemožno, hoci je vody všade, najviac na povestnom jarmočisku. Ohrozené je i staré silo, azda najviac továrne Zorky, kde zamestnanci v kuse pracujú po dvanásť hodín. Celkový dojem však je, že sa hlavná kríza pominula, iné zatiaľ veľmi nehrozia. S prianím mať i výškové zábery, odchádzam na ôsme poschodie prvej výškovej budovy v Šabci, no

o ľuďoch. Tých prvých bojujúcich so živlom, domácich a iných, z neskutočne rôznych končín, ktorí prišli riadení solidaritou a ochotou pomôcť. Sú aj o tých druhých, ktorí priam neuveriteľne rýchlo zvýšili ceny malého pecňa chleba na sto dinárov, alebo sa pár hodín tlačili v hypermarketoch, hlava-nehlava nakupujúc všetko, čo dlho vydrží: od údenín po múku.

Časť dobrovoľníkov a divákov

Zachrániť, čo sa dá v očakávaní nových nákladiakov s pieskom. Nočná dráma je za nimi, môžu si vydýchnuť. I slnko pridáva nové dávky optimizmu. Noc nebola

Informačno-politický týždenník

strecha je zavretá. Klopem na prvé dvere a predstavujem sa. Domáci mi umožňuje fotiť priamo z jeho bytu. – Len nie tie smeti, sú na hanbu, – vraví ukazujúc na riadnu skládku odpadu neďaleko železničnej stanice. Lúčime sa ako starí známi. Niekoľkokilometrová chôdza a vyše dvesto záberov. Pritom i úvahy nad tým, že tieto chvíle sú predovšetkým o osude a jeho drámach, no najmä

Smutné je, že väčšina z nich videla v tom zdroj možného zajtrajšieho slušného zárobku. Ľudia sme rôzni. Aj dni po sú rozličné. Nebudú ľahké nikomu, od štátu po jednotlivca. Lebo je aj zlo tiež už raz také – desivé. Prichádza nečakane a nevyberá, kde zasiahne. Čo však neznamená, že sa už teraz netreba chystať na všetko možné. Aby prípadných strát bolo predsa menej... • ZÁPLAVY V SRBSKU •

BÁČSKY PETROVEC

Vylámané stromy, silný vietor a veľa dažďa Jaroslav Čiep

a zavčasu zabezpečovali normálny stav pri občasnom vypadnutí elektrickej energie či vody alebo preplnených jarkoch.

Štáb pre mimoriadne situácie koordinoval aktivity podľa pokynov nadradených z Juhobáčskeho obvodu. V sobotu niekoľkí

ilancia nečasu, ktorý minulý týždeň zachytil aj územie Báčskeho Petrovca, je relatívne prajná vzhľadom na niektoré územia Srbska, ktoré po výdatnom daždi zachytila aj povodeň a zosuv pôdy. V samotnom Petrovci za kritických 48 hodín od stredy do piatka napršalo viac ako 100 litrov vody na štvorcový meter. Vytrvalý dážď bol sprevádzaný silným vetrom, následkom čoho v Petrovci zostalo viacero vyvalených stromov, niektoré dokonca zaFOLKLORISTI PETROVSKEJ DRUŽINY PRE KRUPANJ. Osobitnú humanitarasili aj regionálnu tárnu zbierku pre bratskú Obec Krupanj v nedeľu 18. a v pondelok 19. mája cestu do Nového Sadu, vo svojich miestnostiach zorganizovali aj petrovskí ochotníci, ktorí v Krupnji ale aj cestu do Hložian, už viackrát vystupovali, dokonca aj nedávno na podujatí Lazarevdan na pri Begeji. Požiarnici, stolicama. Uvidiac, ako príval vody a zosuvy pôdy zdevastovali mestečko, komunálni a pracovPetrovčania neváhali a pričinili sa o bohatú humanitárnu zbierku pre Kruníci elektrodistribúcie panjčanov (na snímke). reagovali promptne

dobrovoľníci z Maglića a Petrovca účinkovali na stavaní ochranného pásma vedľa Sávy v Šabci. Ostatní dobrovoľníci sa evidovali v Spolku požiarnikov a podľa potreby budú rozvrhnutí na kritických punktoch v boji proti záplavám v Srbsku. Aktivisti Červeného kríža a mládežníckych združení koordinovali pomoc pre občanov na ohrozených územiach v krajine. Početní Petrovčania prispeli do humanitárnej akcie pre občanov postihnutých povodňami a do skladu ČK prinášali konzervovanú stravu, fľaškovanú vodu, odev, obuv, potreby pre bábätká, deky, hygienické potreby... Občanov zároveň vyzývali, ak majú možnosť dočasne ubytovať evakuovaných z ohrozených území, aby sa hlásili v budove Zhromaždenia obce. Keďže bol v celej krajine vyhlásený pohotovostný stav, v piatok ani petrovskí žiaci neboli v škole. Práve vtedy mali osláviť Deň školy, avšak program bol odročený, podobne ako ostatné kultúrne podujatia v osade.

KOVAČICA, PADINA

Prejavy humanity Anička Chalupová

a území Kovačickej obce nebolo väčších problémov so záplavami. Ing. Ivan Babka, člen obecného Štábu pre mimoriadne situácie, konštatoval, že obec v predchádzajúcich dňoch zažila podobnú situáciu ako v roku 1999, ibaže s menším množstvom vody. I keď odvtedy a dodnes Miestne spoločenstvo Kovačica dosť vykonalo v realizácii protipovodňových opatrení, výdatné spŕšky spôsobili • ZÁPLAVY V SRBSKU •

záplavy v niektorých nižších častiach osady a silný vietor zváľal niekoľko stromov. V dňoch 17. a 18. mája v Kovačici a v Padine prebiehali akcie zbierania humanitárnej pomoci pre občanov postihnutých povodňami. Akcie sa uskutočnili v Miestnom spoločenstve Padina, v Obecnej organizácii Červeného kríža a v Klube študujúcej mládeže v Kovačici. Okrem odevu Zozbierané potraviny a šatstvo z Kovačice občania nielen týchto dvoch previezli do haly Pionir v Belehrade 21 /4596/

24. 5. 2014

slovenských, ale aj z okolitých dedín, prinášali deky, konzervy a hygienické prostriedky. Počas víkendu z Kovačickej obce do záplavami ohrozených miest odcestovalo viac ako sto dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili na výstavbe násypu pri Šabci. Kovačičania doteraz dočasne ubytovali niekoľko evakuovaných rodín z ohrozeného Obrenovca a okolia. V budove ZO Kovačica ešte stále majú 24-hodinovú službu.

Záplavy v Srbsku STARÁ PAZOVA

Dobrovoľníci v teréne, občania s batožinami pomoci Anna Lešťanová

j na území Staropazovskej obce utvorili Štáb pre mimoriadne situácie. Aktuálna situácia v obci je oveľa priaznivejšia, než je to v najkritickejších zaplavených častiach Srbska. Preto členovia štábu dennodenne vynakladajú maximálne úsilie, aby boli ústretoví a pomohli všetkým, ktorí potrebujú pomoc. V uplynulých dňoch ná- Z akcie zbierania pomoci v SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sledkom výdatných spŕšok a (foto: Vladimir Lepšanović) silného vetra v celej obci bolo zvalených asi 50 stromov, ktoré príslušníkov požiarnickej jednotky vodňami prispeli aj robotníci VP rýchlou akciou patričných orgánov sa intenzívne čerpala voda z najo- Čistoća. V prípade organizovaného hrozenejších punktov. príchodu evakuovaných občanov odpratali z ciest a chodníkov. Početní občania obce boli zo Sr. Mitrovice v Starej Pazove V Starej Pazove najohrozenejšia časť mesta sú Ulica Šafárikova ako dobrovoľníci a niektorí sú aj sú k dispozícii športové haly pri a Ulica prof. Michala Filipa... Sú naďalej, na násypoch v Šabci, v základných školách a PU Poletarac tam zaplavené záhrady a do piv- Sriemskej Mitrovici, v Krupnji... (pre matky s bábätkami a malými níc pribudla voda. Angažovaním K ochrane Sr. Mitrovice pred po- deťmi). K dispozícii je okolo 500 lô-

žok. Utvorené sú aj pohotovostné lekárske tímy. Do veľkej humanitárnej akcie poskytovania pomoci občanom, ktorí v záplavách zostali bez domov, sa zapojili aj početní ľudia z celej Staropazovskej obce. Solidárna akcia zbierania pomoci: odevu, potravinových článkov, hygienických balíkov, vody a liekov sa konala v miestnostiach miestnych organizácií a v Obecnej organizácii ČK, v KUS Branka Radičevića, v SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v PU Poletarac a v ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove. Do akcie sa zapojili i členovia Združenia poľnohospodárov Stará Pazova, ktorým sa pripojili aj ostatní poľnohospodári obce v zbieraní krmiva. Doteraz okolo 9 ton potravy pre statok odniesli ohrozeným občanom v Kupinove. Ináč v Starej Pazove je ubytovaná špeciálna záchranná jednotka z Rakúska. Vybavená je člnmi, požiarnickými kamiónmi, vozidlami na poskytovanie prvej pomoci a pumpami na čerpanie vody. Títo profesionáli v poskytovaní pomoci v záplavách v nedeľu ráno (18. mája) z hotela Vojvodina odcestovali do Šabca.

KYSÁČ

Dedina v bezpečí, pomoc pre ohrozených Elena Šranková

d vyhlásenia výnimočného stavu v našom štáte v Kysáči denne zasadá krízový štáb, ktorý tvoria členovia Rady Miestneho spoločenstva. Ako informuje predseda tohto telesa Ján Slávik, komisia prešla celú dedinu, obzreli všetky ulice a konštatovali, že na mnohých miestach nečas polámal stromy, ktoré občania väčšinou už popílili a odpratali. Keby niekto to nevládal urobiť, môže sa hlásiť v Miestnom spoločenstve. Väčších problémov so záplavami nebolo. Po výstavbe atmosférickej kanalizácie situácia je dobrá aj v tých častiach dediny, ktoré bývali najväčšmi ohrozené, k tomu uviedli do pohonu i čerpacie pumpy. Predseda Komisie pre poľnohospodárstvo Janko Pavlov hovorí, že zašli aj do polí v kysáčskom chotári, ale záplavy nie sú, lebo zem stačila absorbovať

www.hl.rs

vodu. Podpredseda RMS Branko odvážajú kombíkom Evanjelickej Predojević informuje, že sú den- metodistickej cirkvi do zberného ne v kontakte s krízovým štábom strediska v Petrovaradíne. v Novom Sade, a dokladá, že sa piati Požiarnici v Kysáči v danej situKysáčania zúčastnili na výstavbe a spevňovaní násypov v Sriemskej Mitrovici. Prihlásených bolo aj viac a v prípade, že dobrovoľníci ešte budú potrební, budú ich evidovať v Miestnom spoločenstve. Aktivisti v Červenom kríži v Kysáči sa do akcie zbierania pomoci zapojili prostredníctvom novosadského ČK, z ktorého dostávajú inštrukcie a sú v stálom kontakte s kysáčskym krízovým štábom. Tajomníčka Miestnej organizácie ČK Elena Fulmeková hovorí, že je ohlas Kysáčanov veľmi dobrý. Prinášajú nielen odev a obuv, ale aj deky, paplóny, hygienické Aktivisti Červeného kríža v Kysáči potreby, konzervovanú stravu, fľaškovú vodu, plienky, teda všetko to, ácii nezostali bokom, ale okrem čo sa uvádza ako nevyhnutné pre toho, že mali službu, šli aj do terénu. občanov, ktorých vysťahovali zo Novovzniknutej situácii sa prispôzaplavených území. Nazbierané veci sobili všetky kysáčske inštitúcie,

Informačno-politický týždenník

ustanovizne, organizácie, spolky a združenia. Kysáčania v súlade s možnosťami pomáhajú a spolucítia s postihnu-

tými v katastrofe, ktorá zasiahla Srbsko. Prostredníctvom TV, rádia a tlače sledujú situáciu a v súlade s ňou sa správajú. • ZÁPLAVY V SRBSKU •

KULPÍN

Zbierková akcia Katarína Gažová

kciu zbierania humanitárnej pomoci pre občanov postihnutých povodňami v Kulpíne usporiadali v dňoch 17. a 18. mája. V Dome kultúry, v miestnostiach mládežníckeho združenia Terra akciu zbierky odevu, obuvi, hygienických potrieb,

potravín mali na starosti aktivisti Rady Miestneho spoločenstva Kulpín, Miestnej kancelárie Kulpín, Červeného kríža, mládežníckeho združenia, Základnej školy Jána Amosa Komenského a združenia žien. Ohlas občanov Kulpína bol veľký. Pomoc z Kulpína v pondelok 19. mája organizovanou prepravou odoslali do Krupnja.

JÁNOŠÍK

Malá dedina s veľkým srdcom Vladimír Hudec

nám pomohli. Títo ďalej oznámili v kostole a v škole, že sa bude robiť trasné zábery zaplavených zbierka a my sme sa zorganizovali miest v Srbsku dojali aj Jánoší- prostredníctvom Facebooku. čanov, ktorí sa rýchlo zorganiSprávy sa v malej dedine rýchlo zovali a za dva dni zozbierali cenné šíria, a tak aj táto o zbierkovej akcii množstvá pomoci pre postihnutých padla na úrodnú pôdu. Do telocvičv záplavách. ne základnej školy, kde sa prijímala – Nemohli sme zostať ľahostajní k pomoc, sa hrnuli Jánošíčania s väčtomu, čo sa za posledných niekoľko šími či menšími balíkmi, v ktorých dní udialo a ešte stále trvá v Obre- boli odev a obuv, tak pre deti, ako novci, Krupnji, Svilajnci, Šabci a iných aj pre dospelých, rôzne druhy konmestách a osadách. Skutočne spo- zervovaných potravín, cukor, olej, lucítime s postihnutými záplavami, potrava pre deti, voda, hygienické potreby, plienky, detské hračky... Mladí Jánošíčania, dobrovoľníci, sa v hojnom počte zapojili do akcie, všetko to roztriedili, pobalili do vriec, naložili do nákladného auta, ktoré im zabezpečila Obecná organizácia Červeného kríža, a zaslali do zaplavených miest. – Hrdí sme na Mladí Jánošíčania: Miki Mosnák, Katarína našich spoluobčaLauková, Anka Megová a Tina Mosnáková nov. Potvrdili, že usilovne triedili zbierku pomoci ide o malú osadu, a preto sme s kamarátmi uvažovali ale s veľkým srdcom. Hrdí sme, o tom, ako im pomôcť, – povedala pravdaže, aj na seba, že sme pomohli nám študentka Tina Mosnáková, jed- niekomu, komu je pomoc skutočne na z iniciátoriek tejto humanitárnej potrebná. Som presvedčená, že by aj akcie. Potom sme oslovili pána farára oni pomohli nám, keby sme sa ocitli Slađana Daniela Srdića a riaditeľ- v podobnej situácii, – pripomenula ku školy Zuzanu Halabrínovú, aby Tina Mosnáková.

• ZÁPLAVY V SRBSKU •

Prvú časť pomoci z Kulpína naložili do kombíka a zaslali do Krupnja

SELENČA

Pomáhajú všetci Juraj Berédi

elenčania v dňoch minulého víkendu zbierkovú akciu pre občanov postihnutých povodňami usporiadali za pomoci Miestneho spoločenstva Selenča a v spolupráci s krízovým štábom

sa zbierka dostala do ústredia v obci a ďalej k postihnutým. Ohlas občanov je veľký, všetci situáciu v krajine chápu vážne a snažia sa pomôcť v rámci svojich možností. Humanitárnu zbierkovú akciu z vlastnej iniciatívy usporiadala aj študentka medicíny v Novom

Aktivisti Štefan Tomšík, Fero Jocha, Mária Častvanová a Anna Pecníková

Obce Báč, Miestnou organizáciou Červeného kríža a Mládežníckou asociáciou Play. Do Miestneho spoločenstva prinášali všetko, čo pokladali, že by mohlo pomôcť občanom Srbska, ktorí pred živelnou pohromou museli opustiť svoje domy. Akcia Miestneho spoločenstva a Červeného kríža pokračuje aj naďalej a občania pomoc môžu priniesť každý deň do Miestneho spoločenstva, kde ich očakávajú aktivisti Červeného kríža, ako aj členovia Rady MS, ktorí sa potom postarajú, aby 21 /4596/

Sade Staša Krížová. Za jeden deň sa jej podarilo zozbierať pozoruhodné množstvo potravín, odevu, obuvi, hygienických prostriedkov atď., ktoré potom poskytla Lekárskej fakulte v Novom Sade, na ktorej študuje. Staša plánuje aj ďalej organizovať zbierky, ale v spolupráci s Červeným krížom Obce Báč a Miestnym spoločenstvom Selenča. Niekoľko Selenčanov sa hlásilo na výzvu Krízového štábu Obce Báč a svoje ruky priložilo k výstavbe násypu v Sriemskej Mitrovici.

24. 5. 2014

Týždeň 81. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH V NOVOM SADE

V tieni kataklizmy Oto Filip

plynul rok a nový Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh je zase tu. Formálne sa nezačal ako obvykle v sobotu, ale v utorok, netrvá deväť, ale sedem dní. Nemožno si však nevšimnúť to podstatné – evidentne prebieha v tieni kataklizmy, ktorá nami otriasla zo základov. Napriek všetkému vodnému zlu, ktoré v druhej polovici mája natiahlo svoju kostlivú ruku, aby sa nás tak tragicky dotklo, napriek početným stopám, ktoré necháva za sebou, dni neúprosne plynú ďalej a treba Momentka na nezabudnutie: myslieť i na zajtra. Vyzdvihol to Rudolph van Veen v pozdravnom prejave i riaditeľ Novosadského veľtrhu doc. Dr. za okolností, keď ešte len pocítime Dragan Lukač, keď podotkol, že všetky následky záplav, lebo následuvažovali o posunutí termínu pod- ky dažďov môžu byť priam katastroujatia, no predsa sa rozhodli, aby sa fálne pre mnohé regióny Srbska. Bez konal tak, ako pôvodne bolo pláno- solidarity a spolucítenia s inými, bez vané. Lebo hospodárska aktivita je toho ľudského v nás ťažko zdoláme tým najlepším východiskom z krízy všetky skúšky. V tomto kontexte a možnosťou zotaviť sa. A veľtrh je vyzval všetkých vystavovateľov, aby so svojimi približne 1 500 účastníkmi v súlade so zásadou spoločensky zhruba zo 60 krajín a desiatkami tisíc zodpovedného podnikania pomohli tým, ktorí pomoc najviac potrebujú. Prihovárajúc sa v mene tohtoročnej partnerskej krajiny veľtrhu – Holandského kráľovstva – minister zahraničných vecí Frans Timmermans na začiatku prejavu vyslovil sústrasť pre obete povodní, ako aj znepokojenie pre všetky ťažkosti, ktoré nás v poslednom čase postihli. Oznámil, že vláda Holandska sa práve v deň otvorenia podujatia rozhodla pomôcť nám sumou pol milióna eur. Aj to, že jedným z najpodstatnejších druhov pomoci a spolupráce bude prenášanie a uplatnenie skúseností Prvý podpredseda vlády Ivica Dačić veľtrh vzťahujúcich sa na to, úradne otvoril ako z najväčšieho nenávštevníkmi každý deň ozaj vhod- priateľa – vody urobiť priateľa. Práným dejiskom, ako aj skutočnou ve Holandsko je v tom majstrom príležitosťou k tomu prispieť. nad majstrami. Zvládlo to natoľko Primátor Nového Sadu Miloš úspešne, že je dnes druhou krajiVučević vyzdvihol, že mu je ako nou vo svete podľa výšky exportu hostiteľovi ľúto, že sa veľtrh deje poľnohospodárskych produktov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ministri Dačić a Timmermans a riaditeľ veľtrhu Lukač

Prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić tlmočil potešenie zo spolupráce a pomoci Holandska. Uviedol, že obrovské následky povodní ešte stále nemožno vyčísliť. Postihnuté je najmä poľnohospodárstvo, ktoré sa významnou mierou podieľa na tvorbe hrubého národného dôchodku, zamestnáva každého piateho práceschopného obyvateľa a dosahuje suficit v zahraničnoobchodnej výmene v sume okolo miliardy eur ročne. Ako východisko označil potrebu dobre organizovať,

komplexne uplatňovať potrebné opatrenia, tvorivo využívať skúsenosti členov Európskej únie, najmä Holandska, zvlášť v oblasti vodného hospodárstva, kde má partnerská krajina mimoriadne osožné poznatky. Otvárací prejav ukončil slovami, že život beží ďalej. V takomto kontexte je jednou z adekvátnych odpovedí na zlo, ktoré nás postihlo, práve vystupňovaná hospodárska a iná aktivita. Najmä tá, ktorú prináša naše a regionálne najvýznamnejšie poľnohospodárske podujatie.

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Rámce stratégie

stanovujúce konkrétne reformné ciele, ktoré majú dosiahnuť kandidáti a potenciálni kandidáti na členstvo. Finančná pomoc EÚ je ďalším dôležitým aspektom predvstupových stratégií. Istým spôsobom proces rozšírenia v praxi znamená vlastne plnenie požiadaviek. Preto i pojem rokovania môže byť zavádzajúci. Totiž prístupové rokovania sa predovšetkým sústreďujú na podmienky a harmonogram prijatia kandidáta, na implementáciu a uplatňovanie pravidiel EÚ – čo je približne 90 000 strán. A o týchto pravidlách známych tiež ako acquis, podľa francúzskeho výrazu to, čo bolo dohodnuté, nemožno vyjednávať. Pre kandidátov má zásadný význam dohoda o tom, ako a kedy prijať a implementovať pravidlá a postupy únie. Pre EÚ je zase dôležité získať záruky týkajúce sa termínu a účinnej implementácie pravidiel od jednotlivých kandidátov.

ZHROMAŽDENIE SRBSKA SCHVÁLILO ŠTATÚT VOJVODINY. V utorok 20. mája Národné zhromaždenie Srbska väčšinou hlasov národných poslancov schválilo Rozhodnutie o dávaní predchádzajúceho súhlasu k Návrhu Štatútu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Za Návrh Štatútu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny s Návrhom rozhodnutia o dávaní predchádzajúceho súhlasu k Návrhu Štatútu hlasovalo 186 poslancov, päť hlasov bolo proti, dvaja poslanci sa zdržali hlasovania a šesť poslancov sa nezúčastnilo v hlasovaní. Pripomíname, že Návrh štatútu pokrajinské Zhromaždenie schválilo 14. mája. Po schválení v Zhromaždení Srbska Návrh štatútu AP Vojvodiny bol znovu vrátený do pokrajiny, kde by ho mali potvrdiť na zvolanom 30. zasadnutí Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny 22. mája toho roku, spolu s Návrhom rozhodnutia pokrajinského Zhromaždenia o uplatňovaní Štatútu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. J. P. • TÝŽDEŇ •

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

ednou zo základných zásad politiky rozšírenia Európskej únie je zabezpečiť dobre organizovaný proces pristúpenia tak, že rozšírenie prinesie výhody aj únii, aj pristupujúcim krajinám súčasne. To znamená, že kandidáti musia preukázať, že ako členovia budú schopní plniť svoju časť úloh v plnom rozsahu. Je to niečo, čo si vyžaduje širokú podporu medzi ich občanmi, ako aj politický a technický súlad so štandardmi EÚ. V priebehu celého procesu, od podania žiadosti, až po pristúpenie, únia zabezpečuje procedúry postupného schvaľovania. Na pomoc k príprave na budúce členstvo sa pre jednotlivé krajiny vypracuje predvstupová stratégia. Jej kľúčovými prvkami sú dohody, určujúce práva a povinnosti (ako sú stabilizačné a asociačné dohody v prípade krajín západného Balkánu), ako aj osobitné mechanizmy spolupráce, ako sú partnerstvá pre vstup alebo európske partnerstvá

formácie politických a ekonomických štruktúr danej krajiny. Práve preto je dôležité, aby vlády oboznamovali občanov svojej krajiny s dôvodmi týchto reforiem zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom. Na uľahčenie rokovaní je celý súbor práva EÚ rozdelený v súčasnosti do 35 kapitol, z ktorých každá v zásade zodpovedá jednej politickej oblasti, s tým, že posledná Z výstavy karikatúr Predsudky a mýty (o EÚ): a najnovšia, tá s číslom 35, zahŕňa iné práca Predraga Koraksića Coraxa oblasti. Keďže sa rokovania vedú indiAko už bolo konštatované, prvý viduálne s každým kandidátom krok v rokovaniach sa nazýva prevea ich tempo závisí od pokroku rovanie alebo screening. Jeho cieľom jednotlivých krajín pri plnení poje zistiť oblasti, v ktorých je požiadaviek, kandidátske krajiny sú trebné zladiť legislatívu, inštitúcie motivované implementovať ne- alebo postupy v danej kandidátskej vyhnutné reformy rýchlo a efek- krajine. tívne. Niektoré z nich si vyžiadajú (V budúcom čísle: rozsiahle a niekedy obťažné transOblasti acquis)

21 /4596/

24. 5. 2014

Slovensko Človek nevie, čo mu život prinesie SEDEM OTÁZOK PRE MILINU BÍREŠ, MANAŽÉRKU ŠTUDIJNÉHO ODDELENIA A MARKETINGU

Rastislav Boldocký

zťah k jazykom a túžba cestovať, spoznávať iné kultúry. To boli dva hlavné dôvody, prečo sa Pazovčanka Milina Bíreš rozhodla pre štúdium na Slovensku. „Chvíľu som uvažovala aj nad štúdiom v Belehrade či v Novom Sade,“ spomína. „Ale stretla som sa s niekoľkými Pazovčanmi, čo už na Slovensku študovali a veľmi si to pochvaľovali. Tak som sa rozhodla skúsiť to aj ja.“ Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave zapísala dvojodbor anglický a slovenský jazyk a literatúru. Ešte pred ukončením školy v roku 2000 stihla prežiť rok v Dánsku, kde pracovala ako au-pair. Prvé zamestnanie si našla vo firme, ktorá organizovala investičné konferencie na Slovensku a v zahraničí. Nebola úplne spokojná, a tak sa posunula dopredu. Nastúpila do Súkromnej spojenej školy The British International School Bratislava, kde pôsobí dodnes. „Keďže je výučba v anglickom jazyku, študujú na nej najmä deti zahraničných diplomatov a manažérov,“ vysvetľuje.

Jej pozícia má označenie Admissions Officer. Čo si pod tým máme predstaviť? „Mám na starosti prezentáciu školy. V prvom rade zápis nových študentov, marketing a vzťahy s verejnosťou.“

– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Prvé mesiace bez rodiny, maminej kuchyne a bez starých kamarátov. Aj zvykanie si na novú školu, nové prostredie a inú mentalitu ľudí. – Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť? – Bolo to po ukončení štvrtého ročníka na vysokej škole a po roku strávenom v Dánsku. Hovorím o roku 1999, keď Srbsko prežívalo ťažké mesiace.

AKÝ BUDE VÝVOJ POČTU RÓMSKEHO OBYVATEĽSTVA DO ROKU 2030?

Žiadny populačný boom R. Boldocký

az budú na Slovensku Rómovia väčšinou. Takéto názory pod Tatrami nie sú ojedinelé. Najnovšia vedecká štúdia však podobný scenár nepredpokladá. Aspoň na najbližšie desaťročia. Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľov síce bude naďalej vzrastať, ale žiadny populačný boom by nemal konať. Podľa Prognostického úradu Slovenskej akadémie vied v roku 2030 bude každý desiaty občan Slovenska Róm a každé piate dieťa rómske. Na porovnanie, dnes podľa odhadov žije na Slovensku 402-tisíc príslušníkov tohto etnika, čo je osem percent. Určitý nárast sa teda dá očakávať, ale nie až taký dramatický. „Rómovia kladú čoraz väčší

www.hl.rs

dôraz na menej početné rodiny. Zistili, že mať päť či viac detí je z viacerých dôvodov skutočne nevýhodné. Nasvedčuje tomu aj zvýšený počet interrupcií u rómskych žien vo vyššom veku,“ vysvetlil posledné populačné trendy médiám Branislav Šprocha zo Slovenskej akadémie vied. Zároveň dodal, že nejde tak ani o počet, ako bude dôležité využiť ich potenciál. Odborníci na druhej strane pripúšťajú, že predpovedať vývoj rómskej populačnej krivky nie je vôbec jednoduché. Už aj preto, že sa ťažko zisťuje presný počet príslušníkov tohto etnika. Na poslednom sčítaní obyvateľstva sa totiž k nemu hlásilo len 120-tisíc ľudí, odhady z minulého roka však uvádzajú spomínaných 402-tisíc.

Informačno-politický týždenník

– Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Pôvod mi nijak zvlášť neovplyvnil kariéru. Aj keď si myslím, že niektoré „južanské“ vlastnosti, ako sú otvorenosť, bezprostrednosť a ústretovosť, mi pomohli pri vytváraní vzťahov – či už s kolegami alebo klientmi. Na škole, kde pracujem, študujú aj deti manažérov z bývalej Juhoslávie. Vždy keď príde nová rodina, snažím sa zoznámiť ich s rodinami, čo tu žijú. Teda hlavne manželky (úsmev). Snažíme sa stretávať aspoň raz za mesiac. Je príjemne vidieť pokope ženy zo Srbska, Chorvátska, Bosny, Slovinska a Macedónska pri

jednom stole v dobrej nálade. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – To, že som skončila vysokú školu a dvanásť rokov pracujem v zamestnaní, ktoré ma nesmierne baví. – Ľutuješ niekedy, že si odišla? – Nie, neľutujem. Ak sa pýtaš na nostalgiu, tak áno – občas ju pociťujem. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Momentálne si to neviem predstaviť a ani odpovedať na túto otázku, ale človek nikdy nevie, čo mu život prinesie. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Zápasy síce veľmi nepozerám, ale na chvíľu som sa teraz zamyslela nad tvojou otázkou a myslím si, že v hĺbke srdca by som asi skôr fandila Srbsku.

VETERNÁ SMRŠŤ POŠKODILA DVA MILIÓNY STROMOV

Nemilosrdný vietor R. Boldocký Foto: TASR

lna extrémneho počasia, ktorá v Srbsku spôsobila katastrofické povodne, sa Slovenska dotkla skôr okrajovo. A hádam ešte viac než voda, pod Tatrami vyčíňal vietor. V dôsledku výdatných dažďov nebezpečne vzrástli vodné toky na východe krajiny. Potok Mazgalica v okrese Svidník si dokonca vyžiadal aj ľudskú obeť, keď odniesol 83-ročného muža. Veľké materiálne škody však spôsobila najmä víchrica, ktorá okrem iného poškodila takmer dva milióny stromov. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú škody porovnateľné s ničivou tatranskou smršťou z roku 2004, ktorá nadobro zmenila vzhľad slovenských veľhôr. Tentoraz však vietor nepostihol iba Tatry, ale omnoho širšiu oblasť, pričom najhoršia situácia bola na Gemeri, Horehroní, Šariši a Orave. Víchrica

pováľala najmä bukové porasty, v prípade ktorých môže pod vplyvom teplého počasia dôjsť k poškodeniu dreva. Kompetentní preto musia konať rýchlo. „Štátny podnik Lesy SR presmeruje všetky voľné kapacity do miest najviac postihnutých víchricou a zároveň utlmí plánovanú ťažbu,“ povedal generálny riaditeľ podniku Ctibor Határ. Ako dodal, počet poškodených stromov sa rovná približne polovici plánovanej celoročnej ťažby. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Delhaize financuje infraštruktúrne práce STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

poločnosť Delhaize Srbsko a Obec Stará Pazova rozvíjajú dobré hospodárske vzťahy, výsledkom čoho v stredu 14. mája slávnostne podpísali zmluvu o financovaní výstavby komunálnej infraštruktúry v štvrtej priemyselnej zóne v tejto obci. Prostriedky v hodnote 1,65 milióna eur (bez DPH) belgická spoločnosť usmerní do výstavby kanalizačnej siete v dĺžke 3,5 kilometra, dvoch ciest smerom ku križovatke Stará Pazova – Nová Pazova a križovatke Vojka – Staré Bánovce, kruhového objazdu, ako aj výstavby úseku vodovodnej siete od Nových Bánoviec po distribučné centrum Delhaize, ktoré tu stavajú. „Táto zmluva je tak výsledkom dobrej spolupráce s lokálnou samosprávou v Starej Pazove, ako aj potvrdením nášho strategického rozhodnutia mať účasť na trhoch

v Srbsku. Som si istý, že nová infraštruktúra v značnej miere prispeje k skvalitneniu každodenného života občanov v obci a že naše distribučné stredisko zveľadí hospodársky rozvoj obce,“ podotkol okrem iného John Kyritsis, generálny riaditeľ Delhaize Srbsko, pri príležitosti slávnostného podpísania zmluvy v budove ZO. V mene VP Direkcia pre výstavbu Obce Podpisovatelia spokojní: (zľava) John Stará Pazova zmluvu Kyritsis a Nedeljko Kovačević o financovaní výstav„Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu by komunálnej infraštruktúry podpísal riaditeľ Nedeljko Kovačević. so spoločnosťou Delhaize Srbsko, Na slávnosti sa zúčastnil i Đorđe ktorá realizáciou tejto zmluvy o fiRadinović, predseda Obce Stará nancovaní výstavby komunálnej infraštruktúry indirektne prispeje Pazova.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA ZREŇANIN

Plte rozvlnili hladinu jazera Vladimír Hudec

ozprava o rokovacom programe 22. zasadnutia Zhromaždenia mesta Zreňanin v piatok 16. mája bola kratšia než zvyčajne. Poznačila ju predovšetkým polemika o návrhu opozície na zrušenie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje umiestnenie pohostinských objektov – pltí na vode jazera v strede mesta. Predrag Jeremić (DS) svoj návrh zdôvodnil predovšetkým tým, že jazero, ktoré sa nachádza v nepatrnej blízkosti sídliska Mala Amerika a viacerých škôl, nie je primeraným miestom na tie účely. K tomu nastolil otázku odvádzania odpadových vôd vzhľadom na to, že ide o stojatú vodu. Vedúci výborníckej skupiny SNS vo vládnucej koalícii Saša Santovac nezmieňujúc sa o argumentoch opozície konštatoval, že koreň hriechu nie je v Zreňanine, ale vo vláde APV, a vo VP Vody Vojvodiny, ktoré gazduje • ĽUDIA A DIANIA •

s jazerami v Zreňanine a kde, ako povedal, na sklonku minulého roku jednotlivcom zmluvne dali na spravovanie časť tohto jazera. Opozícia však trvala na tom, že konečné slovo o pltiach na jazere patrí mestskej správe, ale vládnuca koalícia na tieto argumenty zanevrela a návrh na zaradenie bodu rokovacieho programu, ktorým by sa malo zrušiť rozhodnutie o postavení pltí, odmietla. V pokračovaní výborníci schválili prvý tohtoročný opravný rozpočet mesta, podľa ktorého príjmy v mestskej pokladnici budú vyššie o 3,6 percenta, resp. 216 miliónov dinárov. Ako sa uvádza, do rozpočtu na tento rok sú o. i. zaradené aj prostriedky, ktoré v podobe bežných a kapitálových transferov z republikovej a pokrajinskej úrovne pribudli na účet mesta len po schválení rozpočtu na tento rok. Okrem toho opravným rozpočtom zladili

rozdiel medzi plánovanými a skutočne prenesenými prostriedkami z roku 2013. K tomu do rozpočtu zaradili prostriedky potrebné na uskutočnenie projektov užívateľov rozpočtových prostriedkov, ako je Rádio Zreňanin a Mestská knižnica. Tieto ustanovizne podpísali zmluvy so zodpovedajúcimi partnermi z EÚ z oblasti cezhraničnej spolupráce, ktorými sa zabezpečia základné prostriedky na ich prácu. Na realizáciu projektov sú však potrebné prostriedky na predfinancovanie plánovaných aktivít, ktoré rozhlas a knižnica nemali a o pomoc požiadali zakladateľa. Mesto im vyšlo v ústrety a vypožičalo im potrebné prostriedky, ktoré sa na základe projektu po jeho realizácii vrátia aplikantovi, a tým aj do obecnej pokladnice. V súlade s opravným rozpočtom zmenené sú aj programy práce, aj hospodárenia priamych a nepriamych užívateľov rozpočtových 21 /4596/

k hospodárskemu rozvoju obce. S výsledkami doterajšej práce sme veľmi spokojní a verím, že spoločnými silami prispejeme k zabezpečeniu krajšej budúcnosti pre občanov obce,“ povedal Nedeljko Kovačević. Spoločnosť Delhaize Srbsko v apríli lanského roka začala s výstavbou distribučného strediska rozlohy 70-tisíc štvorcových metrov s možnosťou rozšírenia kapacít až do 125-tisíc štvorcových metrov v nadchádzajúcom období. V distribučnom stredisku si zamestnanie nájde viac ako 750 ľudí a doteraz je do výstavby vložených 50 miliónov eur. Po ukončení prác stredisko belgickej spoločnosti bude napojené na tri významné cestné smery a disponovať bude 100 miestami na uskladnenie, resp. vyloženie tovaru z 250 kamiónov. Distribučné stredisko Delhaize Srbsko v Starej Pazove má byť kompletne dokončené do konca roka. prostriedkov v tomto najväčšom banátskom meste. Na zasadnutí demisiu podal člen mestskej správy Milan Repija, a tak predišiel odstaveniu z funkcie, ktoré už bolo naplánované na tomto zasadnutí. Z funkcie uvoľnili aj verejnú ochrankyňu práv Draganu Radlovački Grozdanov a jej dvoch zástupcov – pre ochranu práv národnostných menšín Trajana Pankarićana a pre rovnoprávnosť pohlaví Irenu Tapavički. Vôľou vládnucej väčšiny za ombudsmana na nasledujúcich päť rokov zvolili Anu Kovački a za zástupkyňu Slavicu Mihaljicu, ktorá aj doteraz vykonávala túto funkciu. Túto kádrovú rošádu zdôvodnili schválením nového rozhodnutia o verejnom ochrancovi práv na území mesta Zreňanin. Vládnuca väčšina však neakceptovala mienku republikového ombudsmana, ktorý upozornil, že zmena zakladajúceho aktu nemôže byť dôvod na uvoľnenie z funkcie. Aj výborníci opozície upozornili, že zmeny sú protizákonné a vyjadrili obavy, že si uvoľnení ochrancovia práv môžu na súde vymáhať odškodné, čo by bol dodatočný a nepotrebný výdavok pre mestský rozpočet.

24. 5. 2014

Ľudia a diania TEMATICKÉ ZASADNUTIE SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ RADY OBCE STARÁ PAZOVA

Kde je vôľa, tam je cesta

Goran Savić mal úvodný prejav (stojí)

Anna Lešťanová

winning projekt Zveľadenie sociálneho dialógu v Srbsku financovaný Európskou úniou (v rámci IPA 2012) sa realizuje od marca bežného roku. Hlavnými užívateľmi projektu sú Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie a sociálne otázky, Národná sociálno-ekonomická rada, Zväz samostatných syndikátov Srbska, Zjednotené odvetvové syndikáty Nezavisnost, Únia zamestnávateľov Srbska a lokálne sociálno-ekonomické rady.

Projekt trvá dva roky a počas jeho realizácie experti zo Slovenska budú pomáhať uvedenému ministerstvu a sociálnym partnerom. Tematické zasadnutie členov Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova s tímom expertov angažovaných na projekte sa uskutočnilo v piatok 16. mája v malej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Schôdzu otvoril Goran Savić, námestník predsedu obce pre ekonomický rozvoj a strategický marketing, a o doterajšej činnosti obecnej Sociál-

no-ekonomickej rady hostí informovala predsedníčka Marina Ljubinkovićová. V mene tímu expertov zo Slovenska Valéria Kubalová, twinning poradkyňa na projekte, nám povedala: „Projekt implementuje Slovenská republika a zameraný je na zvýšenie kvality a funkcie sociálneho dialógu. Pre krajiny, ktoré sú už členkami EÚ, sociálny dialóg má veľký význam, a o to väčší význam by mal mať pre krajiny, ktoré sú v predvstupovom procese. Aj podľa slovenských skúseností sociálny dialóg v minulosti nebol tak veľmi rozvinutý, avšak vstupom do EÚ sa odkryl obrovský diapazón vstupu sociálnych partnerov a ich nesmierny význam. Len aby som uviedla, že žiadny dokument ohľadom lokálneho rozvoja, žiadny dokument na národnej úrovni nebude môcť byť

HAJDUŠICA

Musel zaúradovať bager Vladimír Hudec

o katastrofálnych záplavách v roku 1999, keď sa v Hajdušici zvalili viaceré domy, občania kanálovú sieť udržiavajú v pomerne dobrom stave, takže ich ani výdatné spŕšky z minulého týždňa neprekvapili. Napriek tomu sa však stalo, že miestami, hlavne pred domami, v ktorých nikto nežije a majitelia sú mimo osady, garády zostali zapustené a priepusty pod mostíkmi neprepúšťajú vodu. Nahromadená voda sa síce nevylievala von z garádov, ale predsa len nedovolila odtekanie vody z dvorov a záhrad. Keďže výzvy, aby sa garády a priepusty dali do poriadku, nepriniesli výsledky,

www.hl.rs

Bez bagra tento zapustený mostík nebolo možné vyčistiť

predseda Rady MS Mišo Hrudka využil vyhlásenie výnimočného stavu,

Informačno-politický týždenník

aby predišiel vážnejším následkom: angažoval mechanizáciu a na niekoľ-

Valéria Kubalová

predložený do Európskej komisie bez súhlasu a bez aktívneho vstupu sociálnych partnerov. Tento projekt v súčasnosti je zameraný na to, aby sme spoznali potreby, konkrétne v každej sociálno-ekonomickej rade, a na základe identifikovaných potrieb pokúšali by sme sa pomôcť zvýšiť kvalitu a úroveň sociálneho dialógu.“ Ďalej dodala, že tréningy sú zamerané na zvýšenie kapacity, na informácie o fondoch, ktoré budú k dispozícii z EÚ a taktiež na zvýšenie zručnosti sociálnych partnerov pri vyjednávaní, pri uzatváraní kolektívnych zmlúv, pri ochrane pracovných práv zamestnancov atď. Tím expertov zo Slovenska bol inak príjemne prekvapený rozsahom aktivít obecnej sociálno-ekonomickej rady.

kých kritických miestach umožnili vode, aby nehatene odtiekla. O tom, koľko vody napadalo za necelý týždeň, vari najlepšie svedčí údaj, že cez čističku odpadových vôd v tejto osade od stredy do pondelka prešlo viac ako 1 200 kubických metrov, čiže 1,2 milióna litrov vody?! Týmto sa iba potvrdili obavy, že kanalizácia nie je kvalitne vybudovaná, v dôsledku čoho do potrubia preniká aj podzemná voda. To vonkoncom nie je dobre, lebo veľké množstvo pomerne čistej, čiže fekáliami a inými odpadovými látkami neznečistenej vody nevyhovuje aktívnym baktériám, ktoré prečisťujú vodu, čo sa v konečnom môže odzrkadliť v kvalite prečistenej vody. V danom prípade to zasa pomohlo, aby hladina podzemných vôd nestúpla ani po silnom daždi a aby voda, ktorá po daždi ležala v záhradách, zakrátko zmizla z povrchu zeme. • ĽUDIA A DIANIA •

MÁJOVÁ VESELICA A SÚŤAŽ FORESTMAN V ČESKEJ DEDINKE ŘEKA

Otravný dážď pohode neublížil Juraj Bartoš

rásny štvordňový zájazd do pôvabnej Řeky v Moravsko-sliezskych Beskydoch absolvovala pred týždňom dvadsaťčlenná vý-

ruka do rukáva zapasovala i tradičná súťaž drevorubačov pomenovaná Forestman 2014. Ústredným bodom vydareného podujatia, ktorému dážď neublížil ani za mak, bolo odhalenie zrenovovaného domu

Členky Spolku žien v Padine sa prezentovali pestrou výstavou. Na snímke: Zuzana Taľčíková (sprava), Zuzana Melichová a Mária Povolná; chýba Anna Omastová.

prava zo Srbska, vedená riaditeľom Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) Martinom Markušom. Hoci riadne premočená päťdňovým dažďom, idylická dedinka prijala hostí z Padiny, Lalite, Starej Pazovy a iných vojvodinských prostredí, tiež zo Slovenska a Poľska, s otvorenou náručou. So širokým úsmevom a širším srdcom všetkých radom vítal jej starosta Tomáš Tomeczek. Jubilujúca osada sa práve dožíva 370. výročia založenia. Hoci v noci na sobotu ako vedúci hasičského zboru jej prvý muž bdel v neďalekom Českom Těšíne pri hrádzi rozvodnenej rieky Olše, z dobrej nálady mu neubudlo. Nie div, že tá viac než dážď natopila aj hostí,

ktorým prebiehal pestrý kultúrno-umelecký program, nebol síce celkom plný, avšak v každej chvíli sa len tak hmýrilo ľuďmi aj vonku. Pendlujúc od stánku k stánku vyhľadávali chutné jedlá a kvalitné nápoje; prvé nachystali řečanskí poľovníci, druhé podávali tamojší hasiči. Pravdaže, občerstvenie bolo na dosah ruky aj pod veľkým stanom. Tam však pozornosť početného publika upútali predovšetkým udalosti na javisku. Na ňom sa radom striedali: tanečný súbor Bystrica, detský tanečný súbor Sluníčko, dychová hudba Jaworze, country kapela Wind, Kysucká muzika, The Backwards – Beatles revival a Debbi a kapela. Záver šikovne prešpikovaného programu patril diskotéke pod taktovkou Romana Pastorka. Nikomu neprekážalo, že mokrý koberec z trávy čoskoro zmizol v prehlbujúcej sa vrstve blata. Naopak: majiteľov pôvodne

Zrenovovaný dom kultúry v Řeke spustili starostovia Tomáš Tomeczek (sprava) a Ján Podmanický

a víťazmi sa stali forestmani z Novej Bystrice. Trio z Padiny v zložení: Pavel Brezník, Pavel Mega a Peter Širka (vidieť snímku na 2. strane) za obsadené 17. miesto zožalo potlesk rovnako silný ako víťazi. Cestu delegácie zo Srbska finančne podporila Obec Kovačica. Vojvodinčania pricestovali do Řeky vo štvrtok večer 15. mája. V piatok im hostitelia ukázali nielen svoju dedinu (škôlku a hasičský zbor), ale aj znamenitosti neďalekých Třanovíc,

kultúry. Ním úspešne ukončili realizáciu spoločného projektu pod názvom Cezhraničná kultúra v obciach Nová Bystrica a Řeka. Na ňom sa zúčastnil aj námestník krajského hajtmana Ing. Ivan Strachoň, ako i starostovia obcí zo Slovenska: Stará Bystrica (PhDr. JUDr. Ján Podmanický), Nová Bystrica (Ing. Jozef Balačin), Škôlkari z Řečky rozptýlili dolnozemcov páčivým miniprogramom tiež Jaworze z Poľska (Zdislaw Bylek). vyleštených a čoskoro riadne zabla- ako i miest Český Těšín a Cieszyn V dedinke Řeka žije inak necelých tených topánok a čižiem, čím sa viac (v Poľsku), ktoré spája most nad päťsto obyvateľov, avšak v sobotu v ňom čvachtali, tým viacej opantá- riekou Olše. Výprava sa zastavila aj valo zláštne fluidum. Po- v domove pre osoby so zdravotným stupne boli k sebe čoraz postihnutím v osade Komorná Lhotbližší a srdečnejší a so ka. Pred návratom domov (v nedeľu stupňujúcou vervou sa predpoludním 18. mája) jej členovia oddávali tancovačke. boli pri konfirmácii v evanjelickom Tobôž pri mocnom hlase kostole v Třanoviciach a obzreli si aj precíteného spevu ve- nové Múzeum Juraja Tranovského. dúcej formácie Kysucká Veľkej pozornosti sa tešila výstava muzika (z Čadce) Janky spolku žien z Padiny v dome kulHoleštiakovej a strhu- túry. Zahrnula ručné práce, ukážky júcom rocku „vlasáčov“ jedál z domácej kuchyne a padinský z Košíc. Akosi uprostred ženský kroj, tiež obrazy padinského programu oznámili aj insitného maliara Juraja Ľavroša. výsledky mimoriadne Jeden z nich Daniela Markušová Kapela Kysucká muzika pôvodné ľudové piesne kysuckej oblasti podáva moderným atraktívnej a napínavej (AERD), ktorá o vojvodinských Slospôsobom s nádychom univerzálneho rocku súťaže drevorubačov. vákoch hovorila pri otvorení výstavy účastníkov tradičného podujatia 17. mája sa ich počet takmer zo- Do nej sa prihlásilo až osemnásť i v tranovskom chráme, darovala Májová veselica, do ktorého ako štvornásobil. Stan pre tisíc ľudí, pod družstiev. Zahrnula päť disciplín starostovi Řeky. • ĽUDIA A DIANIA •

21 /4596/

24. 5. 2014

Ľudia a diania

OSLAVY DŇA PETROVCA

Program

23. – 25. mája 2014 PIATOK 23. MÁJA – VSTUPNÉ PODUJATIA 18.00 – Čaro štetca 3, otvorenie výstavy obrazov Združenia petrovských výtvarných umelcov (Turistická organizácia – Štátna škola) 19.00 – Dni filatelie Petrovca 3, otvorenie prehliadky športových známok (Knižnica Štefana Homolu) SOBOTA 24. MÁJA – ÚSTREDNÝ PROGRAM NA NÁMESTÍ SLOBODY 8.00 – meranie hladiny cukru v krvi (Združenie diabetikov) 10.00 – 16.00 – Festival kvetín a predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov (v parku vedľa Námestia slobody) 11.00 – 16.00 – aktivity združení a spolkov v Ulici m. Tita – mládežnícke združenia z územia Obce Báčsky Petrovec predstavia svoju činnosť, zoznámia návštevníkov so starými remeslami

a na predaj ponúknu svoje výrobky – Združenie výrobcov klobás Kulen: predaj sviežej a údenej klobásy – Združenie Zlaté remeslá: predajná výstava koláčov – Združenie včelárov Včela: výstava a predaj medu a včelárskych výrobkov – Spolok petrovských žien: predaj svadobnej kapusty (o 12.30) a predajná výstava tort (nádvorie SPŽ) 12.00 – 13.00 – Ekologické hnutie Zelení: prezentácia propagačných materiálov na tému ochrana prírody 11.00 – 16.00 – jazda na fiakri cez Petrovec a jazda na koni 10.00 – 12.00 – Združenie petrovských výtvarných umelcov: výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce (v parku pri fontáne) 12.00 – 13.00 – slávnostné otvorenie Dňa Petrovca, príhovor predsedu Rady Miestneho

spoločenstva Dr. Jána Ryboviča a kultúrno-umelecký program v podaní členov MOMS Petrovec, PU Včielka, ZŠ Jána Čajaka 12.45 – Chaos animátori – hry bez hraníc – súťaže a dielne za účasti detí rozličných vekových kategórií 13.45 – moderný tanec – zumba tanečná skupina: ukážka a krátka tanečná škola 14.00 – mažoretky: defilé 15-člennej skupiny z Belej Crkvy 15.00 – 18.00 – súťaž o najsilnejšieho muža Srbska – Klub silových športov Stena a súťaž vo viacerých silových športoch (Námestie slobody) 9.00 – 15.00 – futbalový turnaj kohútikov (FK Mladosť Vrbara) 14.00 – tradičná súťaž o Zlatý kotlík – najlepší zajačí paprikáš a predaj (Združenie drobnochovateľov) 21.00 – projekcia dokumentárneho filmu Óda na rovinu, Divadlo VHV, réžia Peter Serge Butko (SVD, veľká sieň) 12.00 – 16.00 – súťaž vo výrobe sviežej klobásy – súťaž o najlepšiu údenú klobásu – súťaž o najlepšiu pálenku 14.00 – predaj čerstvej a údenej klobásy 16.30 – kultúrno-umelecký

MLÁDEŽNÍCKA ORGANIZÁCIA V BÁČSKOM PETROVCI

Kto velí aktivizmu mladých? Monika Necpálová

priestory. Jedným z nich je klubovňa, kde mladí ľudia trávia svoj voľný čas. V druhej miestnosti sídli Študentská

ranislav Merník z Báčskeho Petrovca sa už roky zaoberá mládežníckym aktivizmom v mládežníckom združení E.Y.B.L. a zastupuje Študentskú agentúru Patrons v Báčskom Petrovci, ktorá ponúka mladým ľuďom brigády a firmám, ktoré hľadajú brigádnikov, zas pomáha hľadať šikovných zamestnancov. „Mládežnícke centrum v Báčskom Petrovci funguje od roku 2007. Zrekonštru- Branislav Merník s autorkou ovalo sa na podnet mládežníckeho združenia E.Y.B.L. (prekl. agentúra Patrons a v tretej miestnosti red. Umožnime mladým lepší život),“ je Kancelária pre mladých, kde sú vysvetľuje Branislav Merník. V Mlá- zamestnanci, ktorí píšu projekty pre dežníckom centre sú momentálne tri mladých. Pre každého je tu niečo.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Študentská agentúra sa zameriava na mladých ľudí. Chce ich podporiť, aby si mohli zarobiť počas štúdia nejaké peniaze. V Slovenskej republike je takéto zamestnávanie bežné. Agentúra má registrovaných okolo 400 mladých ľudí a zamestnáva cez brigády okolo 150 – 200 uchádzačov. Študentská agentúra prijíma všetkých mladých ľudí do 30 rokov. V databáze eviduje ich profesiu, aj to, čo by chceli robiť. Niektoré povolania sú pre agentúru prioritné. Podľa Branislava Merníka v Srbsku je problém v tom, že nie je zavedená evidencia toho, čo mladí ľudia študujú a aké sú potreby štátu.

program: KUS Petrovská družina – tance a spevy, Musica viva, Chór zo Senty, GJK – chórový spev 19.00 – ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva) NEDEĽA 25. MÁJA – DEŇ PETROVSKÉHO ŠPORTU 8.00 – súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb udicou na plavák a predaj rybacích špecialít (kanál DTD – rybárska chata) 8.00 – predajná výstava drobných zvierat a burza (Združenie drobnochovateľov) 9.00 – súťaž v streľbe do hlinených terčov (Lesík) 9.30 – služby Božie z príležitosti Dňa Petrovca (evanjelický chrám) 10.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise – juniori (telocvičňa ZŠ Jána Čajaka) 15.00 – futbalový zápas dorastencov: FK Mladosť – Vojvodina Tovariševo (ihrisko FK Mladosť) 17.00 – futbalový zápas seniorov: FK Mladosť – Vojvodina Tovariševo (ihrisko FK Mladosť) 17.00 – otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec (caffé-pizzeria Alexandria) Navštívte najstarší dom v Petrovci v Ulici Branislava Mokića. Organizačný výbor

Do budúcna by chcela agentúra rozšíriť svoju sieť po celej Vojvodine, zatiaľ však fungujú v Novom Sade a Petrovci. „Agentúra platí určité výdavky štátu a necháva si províziu za sprostredkovanie zamestnania. Čiastočne sa tak financuje aj Mládežnícke centrum, pretože to ako také funguje len na základe projektov a sponzoringu,“ ozrejmuje Branislav Merník a pokračuje: „Časť z platu, ktorý firma poskytne nášmu brigádnikovi, odvádzame do rozpočtu Obce Báčsky Petrovec. Preto sme aj zakladali študentskú agentúru. Skoro milión dinárov takto platíme obci, ktoré si v konečnom dôsledku mladí ľudia neskôr z rozpočtu obce žiadajú na svoje aktivity.“ S týmto cieľom združenie zakladali, keď sa v roku 2007 začali zaoberať mládežníckou politikou a aktivizmom. Touto formou navyše spolupracujú s viacerými organizáciami v Obci Báčsky Petrovec a sú tak zástupcami veľkého počtu mladých ľudí na obecnej úrovni. Foto: O. Filip • ĽUDIA A DIANIA •

S MIROSLAVOM FARKAŠOM Z HAJDUŠICE

Dobytkárstvo v Srbsku je degradované Vladimír Hudec

ajdušičan Miroslav Farkaš je poľnohospodársky technik z povolania. Roky pracoval v poľnohospodárskom podniku, dnešnej AS Hajdušica a súbežne sa zaoberal chovom oviec, čo sa mu potom pred niekoľkými rokmi stalo základným zdrojom príjmov. – Po privatizácii podniku už nič nebolo ako bývalo, – hovorí. – Vedel som, že mnohí robotníci zostanú bez práce, a uvažoval som, čo robiť. Mal som dve možnosti – zostať v zamestnaní a riskovať, že neskoršie zostanem aj bez odstupného, aj bez práce, alebo vziať peniaze a začať súkromne podnikať. Zvolil som si to druhé. Vzal som odstupné a naplno som sa začal venovať ovčiarstvu. Určitú istotu mi dával manželkin plat a otcova penzia, pomerne nízke, ale pravidelné príjmy, vďaka ktorým by sa dalo prežiť. Miroslav Farkaš má toho času okolo 70 oviec a rovnako toľko jahniat. Vlastní iba jutro pôdy, na ktorej pestuje lucernu, takže kukuricu kupuje. Ovce však pasie na štátnom pasienku vedľa dediny, kde má bezplatné krmivo od včasnej jari po neskorú jeseň a nepotrebuje doda-

točné krmivo. O pasienok sa síce delí s neďalekou hydinárskou farmou, ktorá tam uskladňuje maštaľný hnoj, ale za pomoci elektr ické ho pastiera si vymedzil priestor, čo robotníci z Miroslav Farkaš – každý deň medzi ovcami farmy rešpektujú. Keď sme sa ho opýtali, či dý, kto prenajíma štátnu pôdu, za daných podmienok má vôbec musí byť penzijne a zdravotne poistený a tento výdavok, ktorý nejaký zisk, odpovedal: – Zostane mi mesačný plat v prevyšuje 180-tisíc dinárov, si nesume 20-tisíc dinárov, čo postačí môžem dovoliť. Z toho dôvodu iba na živorenie. Najväčší problém sa neuchádzam o štátnu pôdu, je v tom, že nemám vlastnú pôdu, ktorej je v našom chotári mnoho. na ktorej by som pestoval krmivo Gazdovstvo som síce registroval a seno. Vlani som len za seno dal a robím na tom, aby som stádo bezmála 200-tisíc dinárov. V pod- zapísal do plemennej knihy, čo je state závisím od tohto pasienka, predpoklad na získanie štátnych ktorý nie je môj, a od dobrej vôle subvencií, ktoré by pre mňa veľa obce. Keby jedného dňa povedali, znamenali. Náš spolubesedník ďalej hovorí, že mám platiť nájom, musel by som sa vzdať stáda a hľadať si že o kupcov jahniat nie je núdza. existenciu inde. Nie preto, že by Časť predá záujemcom z okolia som nájomné nemohol zaplatiť, na rôzne rodinné slávnosti, ale ale preto, že podľa zákona kaž- prevažná časť ide hostinskému do

Belehradu. Za 30-kilové jahňa možno dostať okolo 10-tisíc dinárov. Okrem toho predáva aj maštaľný hnoj a za tie peniaze si potom kúpi kukuricu. V poslednom čase sa objavili aj záujemcovia o kúpu vlny. Cena síce nie je bohvieaká – 40 – 50 din./kg, ale aj to je viac ako nič. Tým skôr, že ešte nedávno vlnu nemal komu predať a šla na odpad. – Ovce nie sú náročné zvieratá, ale si predsa vyžadujú 24-hodinový dozor, najmä v noci, – hovorí Miroslav. – V noci tu bývam ja, cez deň mi pomáha matka Jagoda, občas na ovce dozerá aj otec Ján. O angažovaní pastiera nerozmýšľam, lebo na to nemám peniaze, ale som presvedčený, že o takú prácu ani nie je záujem, keďže si nemôžem nájsť robotníkov ani na vynášanie hnoja z maštale. Ľudí toho profilu by sa v dedine našlo, ale väčšina dostáva sociálnu pomoc a nehľadá si robotu. O tom, prečo by štát mal podnecovať rozvoj dobytkárstva, Miroslav Farkaš hovorí: – Intenzívnou rastlinnou výrobou bez použitia maštaľného hnoja sa úrodná pôda degraduje a jedného dňa sa stane neúrodnou. K tomu je známe, že pôda hnojená maštaľným hnojom je úrodnejšia od tej, do ktorej sa pridáva iba umelé hnojivo. To sú základné dôvody, prečo by štát mal omnoho viac dbať o dobytkársku výrobu. Keby sa to stalo, mnohí nezamestnaní mladí ľudia by sa iste rozhodli chovať ovce, kravy, svine, a osoh by mal aj štát, ktorý by tak získal konkurenčný tovar na vývoz.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

ujte a počujte, milé dámy a ctení páni; počujte a čujte a nad počutým sa príliš nezamýšľajte. Veď, všakáno, z gymnastiky umu zavše vie zabolieť hlava. Ak sa vám nestáva, že vás zabolí – aj – hlava, dajte sa skontrolovať, overte si, že či ešte vôbec je tá potvora hlava tam, kde inak má prirodzené stanovište. Bum-bum! Čo sa stalo nové na tom našom dvore?! Na neveľkom malom hno• ĽUDIA A DIANIA •

jisku strhol sa strašne veľký krik. V obavách, že dostane po pysku, o ňom nechce a´bo nesmie pisnúť nik. Zakotkodákali sliepky, že kohút už nechce byť hore, ale chce byť dole... kým tento... toto... oné/ný chrúmu kex. O ktorom kexe sa u nás patrí čušať, hoci si ho, kto len môže najradšej šňupne na ex... ten kex. Ozval sa moriak, hudry-hudry, že je expert na kex, lebo, že – on je krásny

a múdry. V tom sa ozve stará hus: Na našom hnojisku sa veru tr...ť nebude, akože sa nebude ani súl...ť, tobôž nie kef...ť. Kikirikí-kotkodák replikuje vtáctvo na sude: my just chceme spolu spať... Tak, tak, pritakáva zajakávajúca kačka z kúta dvora, len tak trasie ritkou potvora; ani pri Tej Veci. Uvedomujúc si, že dá-nedá, dnes či zajtra, skončí v peci. Aj ovca proti kexu zbrojí; však je ovca. Že sa hanbí, iba predstiera a s baranom kexík chrúmať vydrží od rána do večera. A čo cap? Ten veru zhola nič. Mlčí – fučí a nespúšťa laby z kozy; nedbá o verše, ponoril sa do prózy. 21 /4596/

Choďte všetci do Ludolfovhočíslače zhíkne somár nasr... z komédie na hnoji. Ako ráčite potomstvo zachovať bez stopor...ho p...su a vlaž... vag...? Okáňte sa sprostých rečí, myslite na budúcnosť, drahí moji. Šupnite ho tam ihneď, ´bo len s kexom je život stabilný. Aj keď už mám poredšie zuby, chrúmkať ho furt sa mi ľúbi. Somár decentne uzavrel ten zhon veľký, uši sa mu červenajú z lásky voči u... či priateľky. Tak sa veru veci majú na našom hnojisku. Zhasnite svetlo, vykrúťte poistku a poď ho – do roboty!

24. 5. 2014

Ľudia a diania POLSTOROČNÉ ZMENY POČTU OBYVATEĽOV V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Za 50 rokov o 3 000 občanov menej Jaroslav Čiep

o rúk sa nám dostala zvláštna publikácia, ktorú vydal Republikový štatistický úrad v Belehrade pod menom Prirodzený pohyb obyvateľstva v Republike Srbsko 1961 – 2010 s podtitulkom Údaje podľa obcí. Ide o prvú publikáciu tohto druhu a v nej sú obsiahnuté základné údaje vitálnej štatistiky: počet obyvateľov, počet narodených Sobotná príležitostná hra v petrovskom parku a zosnulých, prirodzený prírastok a počet zosnulých dojčiat pozitívny, raz mierne negatívny čísla 100. Najvýraznejší bol v roku podľa jednotlivých rokov. Štatis- a výrazný pokles vidno od 80. 2006, keď sa narodilo 103 detí tika v takomto tvare umožňuje rokov a naďalej. Pokles sústavne (najmenej za posledné polstorosúbežnú analýzu údajov o počte trvá dodnes. Do polovice 90. rokov čie) a umrelo 226 osôb. Najviac obyvateľov a prirodzenom pohybe ročný pokles počtu obyvateľov osôb umrelo roku 2000 – až 265. obyvateľstva obcí v Republike sa pohyboval okolo čísla 80, až Do 80. rokov minulého storočia do roku 1997, keď sa uvádza po- počet zosnulých nepresahoval Srbsko za posledných 50 rokov. Pri tejto príležitosti trochu viac kles o 120 občanov tejto obce číslo 200, odvtedy a dodnes ten pozornosti venujeme Obci Báčsky a odvtedy a dodnes sa pokles počet nikdy nebol menší ako 200. Petrovec v južnej Báčke. O tejto počtu obyvateľov pohybuje okolo Zaujímavým je aj mierny pokles obci sa uvádza, že roku 1961 v nej žilo 16 865 obyvateľov, v neskorších rokoch počet mierne klesal ČERVENÉ, ŠŤAVNATÉ, a pod 16 000 obyvateľov klesol CHUTNÉ, SLADKÉ, ČERSTVÉ OKO FOTO až roku 1984, teda po viac ako 20 JAHODY sú najobľúbenejšie rokoch. Zníženie o ďalšiu tisícku ovocie, ktoré si môžeme doobyvateľov evidujeme od roku priať z našich záhrad a polí 2002, keď tu žilo 14 662 obyvateuž v máji. Jahody obsahujú ľov. Do roku 2008 sa tento počet veľmi málo cukru a majú udržal nad 14 000 a v roku 2009 nízku energetickú hodnobol tento počet menší o tisíc obytu: 100 g tohto ovocia dodá vateľov v porovnaní s rokom 2001. nášmu telu sotva 138 kiloV prehľade na konci sa uvádza, že joulov (kJ). Konzumujeme v roku 2010 v Báčskopetrovskej ich čerstvé alebo mrazené, obci žilo 13 673 obyvateľov, čo najlepšie so šľahačkou, vyráje o 3 000 občanov menej než bame domácu marmeládu, polstoročie predtým. džem, šťavu. Krásne červené Keď ide o prirodzený prírastok plody sa hodia veru aj do vidieť, že najvýraznejší bol roku domácich koláčov, zmrzliny 1966, keď sa narodilo 250 detí či ovocných pohárov, ktoré a umrelo 131 osôb, t. j. pribudlo najradšej vychutnávajú deti. 119 občanov obce. V 60. rokoch Tento pekne aranžovaný stôl rozdiel medzi počtom narodených sme vyfotografovali pred a zosnulých šiel v prospech prírastdomom Spevákovcov v Petku obyvateľstva. V uvedenom prerovci, kde pestovateľka Maja hľade za posledné polstoročie sa (vľavo) so susedou Petrou negatívne saldo prvýkrát objavilo predávali obľúbenú ovocnú roku 1970, keď zomrelo o 11 osôb pochúťku. viac než sa narodilo. V 70. rokoch pomer pôrodnosti a úmrtnosti J. P. obyvateľstva kolíše, raz je mierne

počtu zosnulých po roku 2000. Hoci ide iba o hrubý štatistický prierez, ktorý nedáva obraz o príčinách poklesu počtu obyvateľstva v Báčskopetrovskej obci, ani o národnostnej príslušnosti jednotlivcov, predsa celkom presne vidno krivku smerujúcu k bielemu moru. Kým sa počet zosnulých za posledných 50 rokov podstatne nemenil a bol priemerne okolo 200 osôb ročne, pri narodených vidno, že sa na troch novorodencov z roku 1960 v súčasnosti narodí iba jedno dieťa. V absolútnych číslach štatistika to uvádza aj takto: v roku 1960 na každých 1 000 obyvateľov pribudlo 16,9 novorodenca (na území republiky 20,4), kým v roku 2010 ich bolo iba 8 (v Srbsku 9,4). Na druhej strane v roku 1960 na 1 000 obyvateľov umrelo 11,1 (Srbsko 11,3) a v súčasnosti 14,9 občana (v Srbsku 14,2).



www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ĽUDIA A ICH ZÁĽUBY: ORGANISTA A TORTÁR MgA. JANKO SIROMA

Kantorova torta Juraj Pucovský

ostol, organ, noty, spevník, dirigent, nacvičovateľ spevokolov, hudobný pedagóg, kantor a torty. Pýtate sa, kto s tým všetkým priamo súvisí? Hneď vám to prezradíme: ide predsa o nášho známeho virtuóza na organe, Kovačičana MgA. Janka Siromu. Mnohí vedia, že hudba je jeho životným povolaním, ale menej je tých, ktorým je známe, že Janko má zaujímavú, nezvyčajnú a „sladkú“ záľubu – vypekanie tort a iných sladkostí. Janko Siroma šikovne preberá prstami po klávesoch organu, ale rovnako zručne sa zvŕta aj okolo sporáka a pečie chutné torty. Túto kuchársku zručnosť sa naučil od

svojej matky Márie. Počas jednoročného pôsobenia v úlohe kantora v evanjelickom cirkevnom zbore v Petrovci napiekol torty, ktoré vychutnávali konfirmandi a ich rodičia, ako aj hostia slávnostného obeda po inštalácii nového velebného pána farára Vladislava Ivičiaka. Nadovšetko potešil členky Spolku petrovských žien, ktorým ku vlaňajšiemu Dňu Petrovca daroval krásnu tortu. Teraz, keď ako hudobný pedagóg pôsobí na Slovensku, MgA. Janko Siroma torty vypeká a ponúka žiakom a profesorom ZUŠ Daliborovo námestie v Bratislave. Gazdinkám, ktoré chcú vyskúšať sladké dobroty Janka Siromu, ponúkame recept na tortu, ktorú venoval petrovským ženám a s jeho

margarínu, 300 g práškovej šľahačky. Pracovný postup: Päť bielkov vyšľaháme na tuhý sneh, postupne pridáme päť lyžíc cukru, do toho primiešame 100 g mletých orechov a pečieme na vymastenom plechu. Upečieme štyri také cestá. Plnka: 20 žĺtkov, 15 lyžíc cukru varíme vo vodnom kúpeli, do uvareného zamiešame kapučíno a necháme vychladnúť. Do vychladnutej plnky pridáme margarín a vyšľaháme mixérom. Tortu plníme takto: cesto, potom vrstva plnky a vrstva vyšľahanej šľahačky; tak MgA. Janko Siroma s Kantorovou striedame, kým sa nestrovia tortou v Petrovci cestá a plnka. Na záver tortu súhlasom sme ju pomenovali Kan- ozdobíme šľahačkou a ozdobíme torova torta. podľa vlastnej invencie. Suroviny: 20 vajec, 35 lyžíc Všetkým, ktorí sa rozhodnú pre cukru, 400 g mletých orechov, 3 Kantorovu tortu Janka Siromu, pravrecúška kapučína, jeden a pol jeme dobrú chuť.

ÚČASTNÍCI EKUMENICKÉHO TÁBORA TAIZÉ NA STRETNUTÍ V HAJDUŠICI

V smere novej solidarity Vladimír Hudec Počas návštevy brata Richarda, koordinátora ekumenického spoločenstva Taizé vo Francúzsku pre Balkán, sa mladí ľudia z týchto krážov, ktorí radi odchádzajú do tábora v Taizé, ako aj iní záujemcovia, ktorí

banátskych prostredí, ale pre neprajné poveternostné podmienky a pohromu, ktorá postihla Srbsko, masová účasť sa nerealizovala. Prišli najvernejší z Jánošíka, Zreňaninu, Belej Crkvy, Hajdušice a pripojila sa im aj hajdušická a jánošícka pokonfirmačná mládež. Najprv sa všetci

program, ktorý nacvičili katechéti Danica Vŕbová a Kristián Omasta. Na záver nasledoval rozhovor brata

modlitbách rozdelili do menších skupín a hovorili na rôzne biblické témy a neskoršie sme sa spolu kamarátili. V Jánošíku sme všetci spolu spievali, práve tak ako to robíme na modlitbách v Taizé, čo modlitbám dáva zvláštnu, bohatšiu náplň. Tuná to nebolo možné už aj preto, že nás bolo pomerne málo, hoci aj toto stretnutie

Modlitby

Brat Richard (vľavo) a ev. kňaz Slađan Daniel Srdić sa spred oltára prihovorili mladým ľuďom

tam ešte neboli, radi sa s ním stretli, vymenili si skúsenosti a zoznámili sa s poslaním spoločenstva a spôsobom života v tábore. Očakávala sa účasť mladých z viacerých vojvodinských, predovšetkým • ĽUDIA A DIANIA •

stretli na spoločných modlitbách v kostole, ktoré sa podobali tým v Taizé. Dokonca aj oltár bol vyzdobený ako ten v kostole v Taizé. Po modlitbách hajdušická a jánošícka pokonfirmačná mládež predviedla krátky

Richarda s mladými na zadanú biblickú tému o skutkoch apoštolských v smere novej solidarity v pátraní po viditeľnom spoločenstve všetkých, ktorí majú radi Krista. – Trochu inak som si predstavoval program v Hajdušici, – povedal nám brat Richard. – Pred niekoľkými rokmi sme mali stretnutie v Jánošíku, vlani v Subotici, kde sme sa po spoločných 21 /4596/

s deťmi bolo veľmi pekné a ja som z toho veľmi šťastný, – povedal nám brat Richard po stretnutí. Po občerstvení, ktoré pripravil hajdušický cirkevný zbor a členky oltárneho krúžku žien, účastníci stretnutia si so záujmom pozreli matičný etno dom a pravoslávny monastier, kde pobudli v srdečnom rozhovore s tamojšou mníškou.

24. 5. 2014

Ľudia a diania BÁČSKY PETROVEC

Humanita v Skrinke spomienok Ján Lačok

sobotu 17. mája v caffé-pizzerii Alexandria v Báčskom Petrovci prebiehalo humanitárne podujatie s názvom Skrinka spomienok, ktoré i tentoraz zorganizovali dámy zo Spolku petrovských výtvarných umelcov v spolupráci so Strediskom sociálnej práce. Na tomto humanitárnom večierku odznel pekný program, na ktorom najprv odzneli príhovory hostí, a to petrovského pána farára Vladislava Ivičiaka, a potom zakomponované do programu aj predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej-Melichovej, podpredsedu Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce Sinišu Stani-

vuka, ako aj predsedníčky Spolku petrovských výtvarných umelcov Márie Ivičiakovej. V programe sa striedali recitácie, spev a hudba

ladená na nestarnúcu nôtu. Zvlášť zaujímavá bola módna prehliadka letných šiat, ktoré poskytol známy petrovský butik, ako i prehliadka

módnych kreácií mladej návrhárky Simony Triaškovej. V programe vystúpili mladé talenty: Renáta Beličková, Timea Čemanová, Iveta Kováčová, Boris Gabríni, Iveta Ilićová, Ondrej Pavčok so svojou kapelou, Shaili a Paľko Ponigerovci, Sabína a Una Trbarové, Andrea Lačoková a Predrag Krmpot. Prítomní na večierku mali príležitosť spoznať mladučkých tenistov Luku a Leu Rupnjakovcov z Maglića. Program moderovali Andrea Lačoková, Nataša Kíniková, Marína Horvátová a Jaroslav Jakuš. Večierok sa vydaril na výbornú a všetci, ktorí akokoľvek prispeli, vykonali dobrý skutok. Zozbierané finančné prostriedky sa usmernia tam, kde sú najpotrebnejšie.

 RETROSPEKTÍVA (32.) vo výbere Kataríny Gažovej NA SLOVÍČKO S NOSITEĽMI OKTÓBROVEJ CENY PETROVSKEJ OBCE

Spoločným úsilím k spoločnému cieľu

krem Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian a Branka Grbića z Maglića Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce na rok 1973 získalo aj Miestne spoločenstvo z Kulpína. V zdôvodnení Obecnej komisie pre Októbrovú cenu sa píše, že sa Miestnemu spoločenstvu v Kulpíne udeľuje Októbrová cena za dosiahnuté vynikajúce výsledky v rozvoji samosprávnych vzťahov a v komunálnej výstavbe svojej osady. O týchto a iných tvaroch činnosti MS v Kulpíne rozprávali sme sa s predsedom a tajomníkom Miestneho spoločenstva Ondrejom Šimom a Jánom Koruniakom, aby sme verejnosť bližšie zoznámili s celkovou prácou Miestneho spoločenstva v Kulpíne. ZAČÍNALI Z NIČOHO Na základe zhromaždenia voličov 29. januára roku 1964 v Kulpíne založili Miestne spoločenstvo s cieľom organizovať komunálnu, sociálno-zdravotnú a iné činnosti, ktoré slúžia na ukojovanie každodenných potrieb občanov. Teda spoločenstvo

www.hl.rs

sa stalo nositeľom práce všeobecného záujmu občanov v osade, pravda, v spolupráci s ostatnými organizáciami a za súhlasu občanov. Aby Miestne spoločenstvo mohlo vykonávať tieto práce, občania zvolili radu Miestneho spoločenstva a komisie. Prvá rada MS pozostáva zo 17 členov, z ktorého počtu 10 členov občania volili na zhromaždeniach občanov a 7 delegovali z radov pracovných a spoločensko-politických organizácií. Výkonný výbor a komisie pre komunálne otázky pozostávali z piatich členov a zmierovacia rada z troch členov. Keďže sa za prvé dva roky nebola vyriešila otázka financovania miestnych spoločenstiev, činnosť Miestneho spoločenstva spočívala v organizovaní dobrovoľných akcií. – Prostriedky z obecného rozpočtu vo výške 15 000 dinárov, – hovorí tajomník Miestneho spoločenstva Ján Koruniak , – nepostačovali ani na základnú činnosť Miestneho spoločenstva a keďže občania dali návrh, aby sa pristúpilo k výstavbe chodníkov, začali sme rozmýšľať

Informačno-politický týždenník

o samozdanení. Pre prvé samozdanenie občania sa vyjadrili roku 1965, keď i datujú začiatky úspešnej komunálnej činnosti. V tom roku sme začali stavať betónové chodníky, aby sa konečne v roku 1970 táto otázka strhla z rokovacieho programu a začalo rozmýšľať o iných podujatiach. Keď už spomíname chodníky, treba povedať, že nám boli akousi previerkou pre ďalšiu prácu. Už vtedy sme uvideli, že sú občania okrem toho, že platili samozdanenie, ochotní aj dobrovoľne pracovať, aby sa len čím viacej vybudovalo. Výsledky sú známe: nová asfaltová cesta Petrovec – Kulpín, neskoršie cesta Petrovec – Rumenka, ktoré sa vybudovali solidárne s občanmi Petrovca, rekonštrukcia elektrickej siete, autobusové zastávky a v poslednej dobe asfaltová cesta v Školskej a Kanálskej ulici. Do roku 1976 zostalo nám realizovať vytýčený program. Je to športovo-rekreačné stredisko na kanáli. – Celkom iste sú občania Kulpína hrdí, že sa im udelila Októbrová cena, lebo je to uznanie všetkým

a nie jednotlivcom, – pokračoval Ondrej Šimo, predseda Miestneho spoločenstva. – Októbrová cena patrí všetkým občanom, lebo každý je priamo alebo nepriamo zapojený v činnosti Miestneho spoločenstva. Jedine občania boli a môžu byť iniciátormi akcií. Pravda, pri všetkom tom musí byť spolupráca, na jednej strane občan a spoločenstvo a na druhej miestne spoločenstvo a ostatné spoločensko-politické organizácie. Taká spolupráca v Kulpíne nevystala, a preto už teraz pred desiatym výročím od založenia MS môžeme hovoriť, že si ono splnilo úlohu. Treba povedať i to, že nielen na komunálnych prácach, ale aj v ostatných činnostiach členovia rady a komisií, ako i občania, usilovali sa dosiahnuť čím lepšie úspechy. Členovia rady MS vždy chápali význam úloh, ktoré im zverili voliči, a preto nikdy za 9 rokov sa nestalo, že nebolo kvórum, že sa zasadnutie muselo odročiť. Všetko to dopomohlo, aby sa na samosprávnych princípoch nastolené otázky na uspokojenie všetkých rýchlo riešili. J. M. (Výber z Hlasu ľudu č. 42, ktoré vyšlo 27. októbra 1973 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

O prípravách na výstavbu petrovského gymnázia Katarína Verešová

ymnázium Jána Kollára v Petrovci vyrástlo zo Slovenského gymnázia založeného 1. októbra 1919 v Báčskom Petrovci a z iniciatívy evanjelického farára Samuela Štarkeho, keď ako predseda kuratória slávnostne vymenoval prvých profesorov. Gymnázium bolo najprv v budove štátnej školy, neskôr v súkromnom dome Pavla Boldockého, kým v roku 1923 z finančnej pomoci Československej republiky a dobrovoľných príspevkov Petrovčanov a Slovákov zo zámoria nevystavali terajšiu budovu gymnázia. Túto budovu projektoval Michal Plavec, architekt z Báčskeho Petrovca. V budove bolo aj skladacie javisko na kultúrne podujatia. Roku 1925 študenti založili Žiacky samovzde-

ktorá teraz účinkuje pod názvom Slovenské državné gymnasium. Gymnasium a iné budovy majú slúžiť výlučne účelu čsl. strednej školy,“ uvádza sa v prílohe záväznej listiny o fondácii vystavanej 10. marca 1924. V samotnom texte listiny o fondácii sa spomína, že Československá republika darovala na výstavbu milión čs. korún: „... jedine z toho dôvodu a s tou výslovnou výhradou, aby na tých pozemkoch boli vystavané príslušné budovy, ktoré majú slúžiť jedine a výlučne na ustanovizeň československej štátnej strednej školy... Petrovská evanj. a. v. cirkev zaväzuje sa, že tie budovy len vyznačenému cieľu slúžiť môžu a budú...“ Listinu podpísali: Samo Štarke, petrovský farár, Jano Chorvát, cirkevný inšpektor, Ján Šeba, zástupca vyslanca Československej republiky v Belehrade,

Text listu Ministerstva zahraničných vecí Kráľovstva SChS Ministerstvu osvety 12. 11. 1924

lávací krúžok Sládkovič, v ktorom mali možnosť prejaviť svoj talent a prezentovať práce ako nádejní spisovatelia a básnici. O prípravách na výstavbu budovy Slovenského gymnázia svedčia doklady cirkevného zboru SEAVC v Báčskom Petrovci. „Petrovská ev. a. v. cirkev dovolila a dovoľuje bez akejkoľvek protináhrady, aby sa na tzv. starom cintoríne v gruntovnom vlastníctve obce Petrovec č. 2150. pč. 1952, 1953 postavili budovy slúžiace k tomu, aby tam bola vystavaná československá stredná škola, • ĽUDIA A DIANIA •

a Dr. Ľudovít Mičátek, seniorálny inšpektor. Predtým ako fondácia bola založená a štátnymi úradmi potvrdená, cirkevné vedenie malo však neľahkú prácu nájsť najprv zodpovedajúci pozemok, a potom zabezpečiť peniaze na výstavbu gymnaziálnych objektov. Priestor bol určený na dnešnom mieste, lenže evanjelický cirkevný majetok s asi dvomi jutrami zeme bol spojený so starým židovským cintorínom. Z toho dôvodu bola 19. septembra 1924 v Petrovci podpí-

saná darovacia zmluva medzi Petrovskou izraelitskou cirkevnou obcou (zástupcovia M. König a Viliam Berger) a petrovským evanjelickým cirkevným zborom (zástupcovia farár Samuel Štarke a inšpektor Jan Horvát) o venovaní nehnuteľnosti – cintorína rozlohy 155 „hvati“ zo strany izraelitskej obce evanjelickej cirkvi bez úhrady: „Venovanie sa deje jedine a výhradne z toho dôvodu, že sa na tej pôde vybuduje budova československej strednej školy v Kráľovstve SChS... Obe strany vyhlasujú, že dotyčná pôda bude daná v zmysle Zdravotného zákona XIV.1876 v mene Politickej obce Petrovec darcovi, pretože aj doteraz slúžila ako verejný majetok.“ Keď sa všetky doklady overili v okresnom súde v Sombore, bolo treba nadviazať kontakty s Ministerstvom zahraničných prác Kráľovstva SChS o možnosti využitia darovanej peňažnej donácie Československej republiky. Na to ich zaviazali podmienky Ministerstva zahraničných vecí Československej republiky: „... Co se týče výplaty jmenovaného obnosu, zahraniční ministerstvo současne zdeľuje, že výplata tá bude vázaná na jiste právni zajištení, jehož podminky ješte dodatečne sdelaný čsl-ministerstvom verejnych prácí... Vyslanectví obrací se na ministerstvo zahr. vecí se žádostí, aby vše k výplate penes Vážemu ústavu potrebno, bylo prevedeno co najdrive,“ uviedol chargé d’affaires Dr. J. Svagrovsky vo svojom liste z Belehradu 10. februára 1923. V tomto liste sa uvádza, že 14. decembra 1922 ministerská rada Československej republiky vyhovela žiadosti o peňažnú donáciu na výstavbu budovy petrovského gymnázia. Po vybavení rozličných písomných formalít jeden doklad z 12. novembra 1924 prezrádza zaujímavé majetkové riešenie donácie. Ministerstvo zahraničných diel Kráľovstva SChS, Oddelenie pre vykonávanie medzinárodných zmlúv č. 6649/24, píše Ministerstvu 21 /4596/

Pripomienky Ministerstva osvety Kráľovstva SChS adresované na riaditeľa Gymnázia v B. Petrovci 15. 8. 1924

osvety Belehrad: „[preklad zo srbčiny] ... je nám cťou vysloviť svoju mienku, že niet prekážok, aby slovenská evanjelická cirkevná obec v Petrovci obťažila svoj nehnuteľný majetok zaknihovaním v prospech Československej republiky. Vlastne Ministerstvo osvety nech ohodnotí a vyrieši tento predmet na základe platných našich vnútorných zákonných predpisov.“ Na nehnuteľných právach Československa trvali predovšetkým organizátori výstavby gymnázia v Petrovci. O tom svedčí spomenutá zaväzujúca listina z 10. 3. 1924. V nej doslovne píše: „Dokiaľkoľvek menovaná škola bude slúžiť svojmu účelu sťa verejná československá stredná škola, dotiaľ Československá republika nemá právo kapitál si vytiahnuť a späť požadovať. Jestli by ale menovaná škola z akejkoľvek príčiny prestala byť československou strednou školou, tak by Československá republika právo pod zrušujúcou podmienkou daný dar späť požadovať mohla.“ O tom, že Československá republika získala záložné právo na petrovské gymnázium, svedčí zápisnica porady gymnaziálneho kuratória zo 6. septembra 1925. V nej sa okrem iného uvádza, „že intabulácia Československej vlády je na gymnaziálnu budovu prevedená a budova prešla v majetok cirkvi“.

24. 5. 2014

Ema Beláňo vá, 6 -ročná

Zamilovaný

Na veselé témy po pivnicky

k vás zaujíma, prečo sa niekto usmieva pre d testom z matematiky a s radosťou poletí do obchodu kedykoľvek, začítajte sa do tohto nášho Detského kútika. Zis títe aj to, aké by ma li by ť dnešné princezné . Pochopíte, aké je to skvelé, keď vám je ote c zároveň i najlepším kamarátom. A zamýšľ ali ste sa niekedy na d otázkou, či sa kvety na vzájom rozprávajú? Aj túto otázku si postavil i pri písaní slohových prác naši kamaráti zo Základnej školy 15. októbra v Pivnici. Pri tom sú do kreslenia a vy tvárania kolážov ých vý tvorov stále pripravení pivnickí škô lkari, ktorí sa s tamojšími školákmi denne stretajú v tej istej budove. Te da, nech sa vám páči pivnický De tsk ý kútik.

Súčasná princezná Viete, ako má vyzerať tá pravá princezná? Ja som však pre korunu nie stvorená! Pred sultánom sa skloniť či kráľa pozdraviť? To všetko príliš falošné zdá sa mi byť. Popíjať čaj zo šálky s drahokamom? To radšej prenechám ktovieakým bláznom. A celé hodiny na tróne sedávať? Najnudnejšia vec, akú možno vedieť. Radšej na počítači budem šmolkov pozerať. Som pravá princezná, no predsa sa chcem smiať. S mojimi hračkami sa radšej budem hrať a v škole budem samé päťky mať. Nebáť sa dobrodružstva a úplne si ho užiť. A naučiť možno aj rôzne levy krotiť, či voľne po tráve chodiť a či po horách... Tak by mal vyzerať príbeh o princeznách! Ines Gedrová a Patrícia Kmeťková, 5. ročník

t y nebol sve b o h e n z e B

taký, aký je

d Mám ho rá tu pre mňa. om a stále l o b y d vž o sebe, ojím otc dkedy viem som žiť bez neho. Je m k sa Vladimír ta y a b , o el en ed a nev rhol m . On mi nav sa učil voziť aj priateľom , aj on. Bol tu, keď som radu. lám aj ja udrel b Žihlavský vo som si rozbil koleno a olu. Keď je ď sp ke e li, im yk eš na bic lémy ri a často prob čas pobaviť sa s bratom y. Je tu i teraz a ť u o vod ch á m sa onárať sa d ustat ý, pred a plávať a p i kúpi také veci, m l či au N . u a so mno ť upy, lebo m odím na nák ykel a poteši Rád s ním ch em. Vie mi opraviť bic prísny, keď leči vie byť i čo si rád ob smutný. No i. Rád mu pomáham m so ď ke adm ma, ý. svojimi náp ý a jedinečn preženiem so ý, lebo je vtipný, usilovn lavsk ý, 8. 1 rd Vladimír Žih a som naň h

eď ju vidím, srdce sa mi roztancuje. Keď ju stretnem na ulici, zdá sa mi, že spadnem z bicykla od trémy. Pravdaže, je to láska. Keď si zamilovaný, všetko je ružové. Úsmev ti neschádza z tváre. Ráno, keď vstaneš z postele, usmievaš sa. Ani sám nevieš, prečo. Do školy ideš usmiaty. Nie preto, že máš test preto, že uvidíš jej oči. Nem z matematik y, ale ôžeš sa dočkať, kým prejde prvá hodina, aby ste sa náhodou stretli. Hoci nemáš čo hľadať na druhom poschodí, ideš tam, lebo je aj ona tam. Pre jdeš vedľa nej a zase sa smeješ. Smeje sa aj ona. Sklo pí pohľad, líca sa jej začervenajú. A ty? Celý si zmä tený, nevieš, kam máš pozerať. Je ti ľúto, keď ideš domov zo školy. Kým sa učíš, zase sa usmievaš, i keď úloha z biológie vôbec nie je smiešna. Potešíš sa, keď ťa mama pošle do o b c h o d u . Ona sa čuduje , že s úsmevom spĺňaš úlohu. Žiješ v nádeji, že stretneš to milé dievča. I keď sa to nestan e, nie ti je ľúto. Zajtra zase pôjdeš do školy a uvidíš ju. Večer do pos tele líhaš s úsmevom. Tak aj zaspíš. To je láska. To znamená byť zamilovaný. Keď ti celý sve t vyzerá pekný, všetko ľahko padne a úsmev ti stále tancuje na tvári. Alen Blažek, 6. ročník

vetov Rozhovor k i-

ded tu jar. Moja ju onečne je ré o kt v, o kvet na je plná ozdobujú. ytujem, či Stále sa sp zprávať? ro kvet y môžu malá, ola Keď som b etkým vš m so la veri o kverozprávkam m rástla, toch. Ako so , že to ila st zi už som é, aby sa nie je možn li ako my va táto rá zp i kvet y ro stále ma tráp po uliciach, lákajú te eš le A . ia m ľud sa prechádza sa na ne a ony akoby otázka. Keď m rá ze Po y. et né, voňama najviac kv povedať. Sú milé, pek veselšia. čo la ie o n b li mi chce aby som lo mi ako mi náladu, dný sen. Bo m živo vé a dávajú ču a al ív sn o m n so ál c re o ako aj v Jednu n zase trochu so mnou rozprávali. a e vk rá zp v ro sa kvet y, ktoré stvá, ktoré ja, samo te. Boli tam jom ta é h o n m Možno aj i Prezradili m iem nikomu prezradiť. žívam v u o m p es h n ic zrejme, adia, ja mstvá prezr m sa zobudila, zistila jo ta e ti m vá so i rozčaro te. No, keď mojom živo iba sen a bola som veľm dá robiť. l o ivé. No, čo sa som, že to b nebolo pravd mi ten sen splní, ale vaná, že to sa y čakať, ked Môžem len dy. . bolom príro vá to potr krajším sym aj n ť. jím va o rá m Kvet y sú žem porozp s nimi nemô Blatnická, 5. ročník Škoda, že sa a m Ta ra

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Rozlúčka, ktorá má agátovú vôňu

str. 2

Slovo je môj domov

str. 4

Neuveriteľná moc ľudského tela

str. 6

Nový Sad 24. 5. 2014 Ročník XXXI Číslo 5/360

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA NAVŽDY ODIŠIEL KOLUMBIJSKÝ SPISOVATEĽ GABRIEL GARCÍA MÁRQUEZ

Predstaviteľ magického realizmu a držiteľ Nobelovej ceny Michal Ďuga

olumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez zomrel 17. apríla vo svojom domove v Mexico City vo veku 87 rokov. Je autorom svetoznámeho románu Sto rokov samoty, ktorý básnik Pablo Neruda označil za „dona Quijota našich čias“ a taktiež laureátom Nobelovej ceny za literatúru. Pri príležitosti jeho smrti kolumbijský prezident Juan Manuel Santos napísal: „Tisíc rokov samoty a smútku kvôli smrti najväčšieho Kolumbijčana všetkých čias! Solidarita a úprimná sústrasť rodine.“ Gabriel García Márquez patril medzi najvýznamnejších autorov po španielsky písanej literatúry druhej polovice 20. storočia. Bol kľúčovým predstaviteľom takzvaného magického realizmu, literárneho smeru kombinujúceho prvky skutočnosti a iracionálna. Nobelovu cenu za literatúru získal v roku 1982 „za romány a krátke poviedky, v ktorých kombinovanie fantastického a reálneho tvorí bohatý svet fantázie, ktorý odzrkadľuje život a konﬂikty jedného kontinentu“, ako písalo v zdôvodnení Nobelovho výboru. Medzi vyhľadávané diela tohto autora patria aj Láska v čase cholery, Generál v labyrinte alebo napríklad Patriarchova jeseň. Ako posledná mu v roku 2004 vyšla kniha Spomienka na moje smutné pobehlice. Jeho rozsiahla tvorba vďaka mnohým prekladom je známa v mnohých

častiach sveta, a, samozrejme, aj v Srbsku a na Slovensku. Bol známy aj ako novinár Gabriel José de la Concordia García Márquez sa narodil 6. marca 1927 v mestečku Aracataca na karibskom pobreží Kolumbie. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu značný vplyv. Jeho starý otec bol plukovníkom na strane liberalistov v kolumbijskej občianskej vojne a stará matka mu rozprávala príbehy z čias tzv. Banánovej revolúcie. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu. Neskôr začal v Bogote na otcovu žiadosť študovať právo, ktoré však nedokončil a začal sa venovať žurnalistike. V roku 1947 mu v novinách El Heraldo vyšla jeho prvá poviedka Tretia rezignácia, ktorú napísal pod dojmom Kafkovej Premeny. Od roku 1948 bol novinárom a dopisovateľom rôznych provinčných novín. Ako spravodajca významného bogotského listu El Espectador pôsobil v Európe i na revolučnej Kube, kde nadviazal aj osobné priateľstvo s Fidelom Castrom. V päťdesiatych rokoch napísal niekoľko poviedkových próz, s ktorými nebol veľmi spo-

kojný, a tak sa pustil do písania Juan Rulfo a Carlos Fuentes. ﬁlmovej kritiky, v Ríme dokonca A mohol by som vymenovať vyštudoval réžiu. ďalších skvelých spisovateľov. Do Kolumbie sa Márquez z Ale nad všetkými čnie Jorgé Luis politických dôvodov už nikdy Borgés. Nasadil latku veľmi vysonatrvalo nevrátil. Žil vo Vene- ko. Je to najväčší po španielsky zuele, v New Yorku, v Paríži a v píšuci spisovateľ od čias CerMexiku. V roku 1955 vyšiel jeho vantesa.“ A na pripomienku, prvý román Opadané lístie v ma- či nevidí svoje miesto vedľa lom bogotskom vydavateľstve Borgésa, povedal: „Dovolím si potom, ako ho v prvom odmietli. tvrdiť, že som napísal veci, ktoré V roku 1958 sa vrátil do Ko- sa mi vydarili. Možno, že občas lumbie a oženil sa s Mercedes to nebola stopercentná kvaliBarchovou. ta. Ale nikdy V roku 1961 Výber z literárneho diela som nevysa s rodinou Gabriela García Márqueza: pustil prácu, presťahoval za ktorou by Opadané lístie (román, 1955), som nestál. do Mexika. Sústredil sa Plukovníkovi nemá kto písať Borgés mal na rodinu (novela, 1961), Pohreb Veľkej vo svojej sle(narodili sa matky (súbor poviedok, 1962), pote oveľa im dvaja sy- Zlá hodina (novela, 1962), Sto otvorenejšie novia Rodrigo rokov samoty (román, 1967), oči ako ja. a Gonzalo) a v Patriarchova jeseň (román, 1975), Mne úplne Barcelone pí- Kronika vopred ohlásenej smrti stačí, keď sa sal aj ﬁlmové (novela, 1981), Príbehy z Maconda raz Márquez (1983), Láska v časoch cholery b u d e scenáre. (román, 1985), Generál vo svojom v yslovovať Sto rokov labyrinte (román, 1989), Dvanásť zároveň s samoty – vr- príbehov z cudziny (zbierka po- menom Borviedok, 1992), O láske a iných gés.“ cholné dielo V roku 1967 démonoch (novela, 1994), Správa Luz Meri sa konečne o jednom únose (román, 1996). Giraldová, dostavil kolumbijská literárny úspech. Román Sto profesorka literatúry, o ňom rokov samoty sa za tri roky pre- povedala: „Poznám mnodal v počte viac než pol milióna hých autorov, prekladateľov výtlačkov. Táto kniha mu priniesla a literárnych kritikov, ktorí sa dlho očakávanú slávu a peniaze, zhodujú s tým, že bez Gabriela ktoré mu umožnili venovať sa García Márqueza by literatúra písaniu. Medzitým sa začal ak- Latinskej Ameriky, ale aj svetová tívne zapájať aj do politického literatúra, vyzerali inak.“ diania. V roku 1982, keď dostal Podstatný vplyv na vznik Nobelovu cenu za literatúru, Márquezovho najznámejšieho peniaze použil aj na vytvorenie románu Sto rokov samoty, ktorý vlastného denníka El Otro. sa dodnes predal vo vyše 30 V istom rozhovore na otázku, miliónov výtlačkov a bol prektorý je jeho najobľúbenejší ložený do 35 jazykov, vraj mala spisovateľ, prezradil: „Vyrastal jeho babička, ktorá mu v detstve som na Faulknerovi, Heming- vyprávala fantastické historky, wayovi, obdivoval som Pabla často inšpirované karibskými Nerudu, páčia sa mi Mexičania legendami. ○

KULT ÚR A

24. 5. 2014 • 21 /4596/

SPOMIENKA NA SLOVENSKÉHO SPISOVATEĽA LADISLAVA BALLEKA (2. 4. 1941 – 15. 4. 2014)

Rozlúčka, ktorá má agátovú vôňu Vladimíra Dorčová-Valtnerová

24/II

očas prechádzky májovým Maglićom, ktorým dominovala vôňa bielych agátov, nevdojak sa do mysle vrátili študentské časy, keď na hlavnom repertoári bolo písanie diplomových prác. Aj vtedy voňali tieto kvitnúce stromy, ale na papieri, z ktorého vyvieral text diplomovky zo slovenského jazyka o cykle palánskych kníh slovenského spisovateľa Ladislava Balleka. Epilóg písania bol dobrý – desiatka v indexe potešila nielen autorku práce, ale aj autora, ktorého spisovateľské dielo bolo témou. No iskra, ktorá zapálila agátovú myseľ, nebola pekná, ani sympatická. Bola smutná a melancholická. Tú nemilú iskru (čítaj: správu), ktorá sa rozletela jedného aprílového dňa po literárnom, ale aj diplomatickom svete, ani dnes neviem predýchať: Dňa 15. apríla tohto roku vo veku 73 rokov umrel spisovateľ Ladislav Ballek. A bol to PÁN spisovateľ, publicista a esejista. Hoci som ho nepoznala osobne, z jeho listu, ktorý mi napísal, po tom, ako prijal moju poštovú zásielku, ktorej obsahom bola spomínaná diplomová práca, som bola stopercentne presvedčená, že je nevysloviteľný džentlmen a veľký človek. Jedným slovom pán. Vtedy mi to potvrdil môj otec, ktorý ho poznal osobne, a v súčasnosti som sa to dozvedela od mnohých známych, ktorí sa s ním priatelili. Tak si ho aj v pamiatke zachovám – aj ako jedného z najvýznamnejších spisovateľov Slovenska za posledných štyridsať rokov. Literárne obdobie 70. a 80. rokov 20. storočia, v ktorom vynikli aj Ballekove najlepšie prózy, často nazývané palánskym cyklom, Južná pošta (1974), Pomocník (1977), Agáty (1981) a Lesné divadlo (1987),

ešte stále nie je dostatočne preskúmané. V sedemdesiatych rokoch sa znovu konali „normalizačné“ procesy a spisovatelia a literárni kritici sa museli podrobiť Komunistickej strane a sociálnemu realizmu. Práve také štátno-politické zriadenie Československa aj

Práve Ballekova maskovaná reč, jej sémantika má v sebe zašifrovaný kritický vzťah k súčasnosti, ktorou hodnotí roky tvrdého dogmatizmu. V jeho textoch nachádzame kontext historický, ale aj individuálny. Spisovateľ Ballek cez prizmu individuálneho osudu postáv

žívanie ľudí v multietnickom prostredí, v Palánku, a tým akoby predpovedal zásadnú vec v eurointegrácii dneška: pocit, a potom aj prax spolupatričnosti viacerých národov v rámci jedného regiónu, ale aj pripomenul a evokoval odvekú túžbu človeka po symbióze.

Ladislav Ballek sa narodil v rodine colníka. Po návrate zo základnej vojenskej služby bol rok učiteľom v základnej škole v Habovke. V roku 1966 sa stal redaktorom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a v roku 1968 redaktorom kultúrnej rubriky krajského denníka Smer. V roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, kam sa neskôr aj presťahoval a trvalo usadil. V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, v roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roka 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. Vyučoval na Pedagogickej fakulte v Nitre a Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1998 kandidoval na prezidenta Slovenskej republiky. Pôsobil na poste veľvyslanca Slovenskej republiky v Prahe (Česká republika). Jeho prvé literárne pokusy sa viažu k jeho vysokoškolskému štúdiu. Prvá próza mu vyšla v zborníku Silueta v roku 1964, o tri roky neskôr mu vyšiel knižný debut. Napísal novely Útek na zelenú lúku (1967), Púť červená ako ľalia (1969), Biely vrabec (1970), romány Južná pošta (1974), Pomocník (1977), Agáty (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč (1990), ale aj iné: Kraj za vinicami (1983), Trinásty mesiac (1995) a početné eseje a iné publicistické články. Ballekove romány Pomocník a Agáty sú známe i z ﬁlmových a divadelných verzií. nedovolilo úplne a hodnotne preskúmať literatúru. Niektorí spisovatelia však nezhodujúc sa s takou politikou emigrovali, ďalší sa stali priečinkovými alebo disidentovými autormi. Hŕstka spisovateľov sa vzdialila od soc-realistickej témy a ponárala sa do minulosti, teda do historicizmu, ktorým zahaľovali politično vo svojom diele a ktorý im pomáhal vyjadriť svoje názory na politicko-spoločenské ovzdušie povojnových rokov. Jedným z nich bol aj Ladislav Ballek. Jeho prozaické a esejistické útvary sú výpoveďou kritiky súčasnosti, v ktorej vznikali, hoci nie vždy priamo vyslovenej.

svojich knižných publikácií do verejnosti premietol špeciﬁcké spoločensko-politické parametre z rokov 1945 – 1968, napríklad priam autentické povojnové ovzdušie v rokoch 1945 – 1947 na južnej hranici Slovenska s Maďarskom. Túto tému v najväčšej miere spracoval v tzv. palánskom cykle Južná pošta, Pomocník, Agáty a Lesné divadlo, ktorých príbehy sa odohrávajú na hranici južného Slovenska, v Palánku. Niet divu, prečo práve tá lokalita – autorov pôvod korení na južnom Slovensku. Týmto cyklom Ballek prostredníctvom inovovania základných princípov psychologicky orientovaného realizmu poukázal na spoluna-

Ladislav Ballek ako veľké spisovateľské meno slovenskej „historizujúcej“ prózy po roku 1968 a jeho početné literárne dielo núka veľkú možnosť výskumu smerovania a tendencií v slovenskej literatúre normalizačných a ponormalizačných rokov. Teraz, keď Ballek svoj pozemský život vymenil za večný, je mi cťou, že som sa aj ja, nepatrne a okrajovo, pričinila k výskumu. Vôňa bielych agátov mi určite to bude vždy pripomínať – vedľa toho, že vždy do spomienok vráti Ballekovo dielo… Nech mu je večná sláva! ○ Foto: www.ujszo.com

T VORB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Čudný spáč zo Slovenského raja (úryvok) Ladislav Ballek

18. októbra 1978

úžas. Kraje a mestá nevídam ako kedysi, keď som z nich býval opitý ako z metafor. Ako som len to oduševnenie ľahko dosahoval! Všetko bývalo také poddajné, vrátane žien!... Ach, mladosť, najkrajší nerozum, radšej by som bol nerozumný ako starý! Vlastne ešte väčší nerozum je rozum staroby. Poznám starý Belehrad, len ho už nevnímam ako kedysi, keď som v ňom sliedil dni a noci proti smeru hodinových ručičiek, stúpajúc nazad

po ciferníku hodín starej Európy, ktoré sa už vliali do večnosti, stiahli sa a stratili. Nový Belehrad sa už podobá na všetky veľkomestá starého kontinentu. Na belehradskú konferenciu pricestoval z Prahy Ivan Macháček, s ktorým sa poznám, a bývame vedno v hoteli Prag. Okná mojej izby č. 116 sú obrátené do Balkánskej ulice, v ktorej dňom a nocou neustáva ruch, najmä motory všetkých možných automobilových značiek. Hotel stojí na rohu, pred križovatkou, od nej cesta stúpa prudko hore. Pred polnocou nezaspím, od svitania som hore. Večer mi hluk neprekáža, sedíme s Ivanom pri koňaku na mojej izbe – ja fajčím, on nie – aj do polnoci a rozprávame sa najmä o pomeroch doma. Na ne sa napokon vypytujú najčastejšie aj naši kolegovia z Juhoslávie a zo Západu. Odpovedáme s Ivanom tak, aby sme domovu neublížili. Ivan Macháček bol v apríli v Novom Sade. V jeden deň tam pršalo, na Dunajskej ulici dostal šmyk a zrazil sa s protiidúcim vozidlom – ruka skončila v sadre. Inak je Ivan autorom dvoch kníh o urbanizme, precestoval už takmer celý americký kontinent a pokladá sa za znalca žien. Len čo sa ubytujeme, už sa krúti okolo Dušanky, našej hostesky. Tá hovorí po slovensky, obstojne aj po česky, má šarm a takt, z ktorého, priznávame to, obidvaja zosmutnieme – mladučká, pôvabná a jemná, nepripúšťa akosi ani lacnejší žart. Ivanov otec pochádzal z Moravy, počas prvej vojny

(Ladislav Ballek: Čudný spáč zo Slovenského raja. Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1990, s. 116 – 118)

25/III

aozaj len pohyb, ktorý zapríčiňuje zmenu, je večný. Starý pán z Milétu mal pravdu. Myslím si to za oknom medzinárodného rýchlika, ktorý ma unáša na juh. A hádam, ako by túto cestu nazývali moji predkovia: Jantárová? Dunajská? Len čo rýchlik zájde za Bratislavu, otvorí sa pred ním rovina, po ktorej uháňa až po Belehrad. Na Andreu takmer už nepomyslím, s Oľgou však je to čoraz horšie. Ibaže sme voči sebe citovo opatrní – ona z múdrosti, ja zo sklamaní – a opatrnosť nikdy nič nového nesplodí. V Bratislave ráno sadnem na vlak vo viere, že čas v meste zastane a do návratu ma počká. Skupiny stromov a háje hlboko v rovine vyzerajú ako mestá s presilou kostolných veží. A vŕškov nikde, prídu, až keď sa budem vracať. A vlak uteká k ďalšiemu obrazu: Krásny osamelý kôň v šírom poli na žírnej rovine. Stojí bez pohnutia s kopýtkami vo vysýchajúcej jesennej tráve. Beží vlak, my, stĺpy utekajú dozadu. Rovnako nás vidí čas? A čo bude ďalej? Vojvodinou akoby sme preleteli. V okolí Nového Sadu, celkom nevysoko nad vojvodinskou rovinou, na ktorej žijú aj Slováci a Česi, svieti mesiac v splne. Polmesiac stadeto už dávno zmizol. Vždy som túžil

po cestách Vojvodinou – miloval som ju ako jeden z tých smútkov, ktorý milujeme skôr, ako ho spoznáme. Možno je to ten návyk srdca. Belehrad milujem s jeho menom, históriou a starými staviteľmi. V starom meste cítim ešte dych Orientu – jeho zvyšky som cítil kedysi aj v juhoslovanských mestách, dlhší čas hraničných územiach osmanskej ríše. Vnímanie je rosa – do poludnia nevydrží. Do stredných rokov nevydrží detský

padol v Haliči do ruského zajatia, prešiel do československých légií, odtiaľ na stranu červených, bojoval v občianskej vojne, napokon sa vrátil na Moravu, kde mal večné opletačky s četníkmi, lebo nechýbal v nijakom štrajku, a ako člen ilegálneho výboru KSČ padol do rúk gestapa – zahynul v koncentračnom tábore na poľskom území. Ivan rozpráva o otcovi s trpkým českým humorom, na ktorom sa človek nezasmeje, ale dobre si ho zapamätá, a priznáva, že mu táta svojím osudom pripravil pomerne pohodlný život – po Februári mal všade dvere otvorené, takže, ironizuje, keby sa mu žiadalo, mohol byť aj ministrom bez portefeuille. Do svojej päťdesiatky, tvrdí, dosiahol zhruba všetko, čo mu domáci svet mohol ponúknuť, navyše sa stačil zachrániť v troskách lietadla v Argentíne, trikrát sa oženiť, splodiť dve deti a nemať vážnejšie zdravotné problémy. Za šťastie považuje už to, že sa narodil v mnohodetnej rodine, a o svojej matke iba dodal, že vtedy, keď otca vzalo gestapo, ochrnula – a viac ani slova. Zaujal sa ma tvrdením, že mu v živote nebolo tak zle, aby sa musel starieť do politiky. Prechádzame sa mestom, popíjame, kde sa len dá, juhoslovanské koňaky, navyše lacné, a na konferencii si obidvaja ako rokovací jazyk volíme ruštinu. Večer sa dvakrát po sebe zakrádame na pornograﬁckú veselohru Hupky-dupky do postieľky a ideme sa popukať od smiechu – striedajú sa v nej vojenské a študentské nemravné vynálezy. Z posledného dňa konferencie sa vytratím ta, kde som cesty ako chlapec začínal – do Splitu. Vtedy som ho považoval za kraj sveta. ○

ROZHOVO R

24. 5. 2014 • 21 /4596/

STRETNUTIE S JUBILANTOM: KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA, VYDAVATEĽ

Slovo je môj domov Oto Filip

26/IV

vydavateľmi zo Slovenska sa u nás pravidelne možno stretnúť na októbrovom belehradskom knižnom veľtrhu, dosť často i na jarnom novosadskom knižnom salóne. Koloman Kertész Bagala akoby priamo potvrdzoval, že každé pravidlo má svoje výnimky. K nám zavítal najprv 11. decembra vlani, potom v polovici apríla tohto roku, pár dní pred svojím životným jubileom – päťdesiatkou. V zime navštívil len Belehrad, tejto jari okrem metropoly aj Nový Sad a Báčsky Petrovec. Najviac za to môže vďačiť Občianskemu združeniu Literárny klub SK, vlastne jeho projektu, podstatou ktorého je prezentácia tvorby súčasných slovenských spisovateľov študentom, ktorí sa mienia venovať slovenčine celoživotne. Projekt mu umožnil navštíviť doteraz päť univerzít v strednej Európe: Ľubľanu, Záhreb, Krakov, Budapešť a Belehrad. A našim študentom zase stretnúť sa tvárou v tvár s takými literárnymi osobnosťami, ako je básnik Ivan Štrpka či prozaici Marek Vadas a Zuska Kepplová. Stretnutia, zážitky, pohľady. Začať možno skadiaľkoľvek. Podstatné je však, čo je zjavné takmer z každej chvíľky rozhovoru, že je slovo jeho planétou, domovom, v ktorom mu je priam útulne pekne a dobre, z ktorého občas odchádza, aby sa mu s ešte väčšou vervou vracal. V decembri o sebe prezradil, že mu je zo štyroch starých rodičov len jeden slovenského pôvodu, že do šiesteho roku života výlučne komunikoval po maďarsky. To ho však neznemožnilo venovať sa výhradne slovenskej literatúre, ani nespomalilo doposiaľ vydať viac ako tristo slovenských kníh približne sto autorom: titulov pôvodných, reedícií, iných. A pritom získať mnohé hodnotné literárne ceny, ocenenia nielen na Slovensku. Len pár údajov zo životopisu: 18. apríla oslávil päťde-

Vydavateľ a jubilant: Koloman Kertész Bagala

je známe, to však nie je vaše pôvodné povolanie... – Knihami sa zaoberám od roku 1991. Zvyknem vravieť, že som chemický filozof, lebo mám z chemickej fakulty päť semestrov a z filozofickej tri, čo je dokopy osem. No knihy sú mojou celoživotnou vášňou. Ja som vlastne začal chodiť na strednú chemickú školu, tak som sa zapísal i na chémiu na výške, a tam pobudol dva a pol roka, no nebavilo ma to. Pochopil som, že to nie je pre mňa a prihlásil som sa na Filozofickú fakultu. Ani tam som nevydržal dlho: nastúpil som po revolúcii, keď sa z marxistov z noci do rána začali stávať fenomenológovia a iní lógovia, čo sa mi nepáčilo, takže som i z tej fakulty odišiel. Založil som vlastné vydavateľstvo a začal si svoje ideály a predstavy

literatúru, na slovenských mladých autorov. – V tom smere ste i začali konať? – Ja som si predsavzal, že sa budem venovať svojej generácii, novým autorom, že ich budem objavovať. To vlastne robím doteraz. A odpoveďou na to, ako vydržať ďalej, je len tvrdohlavosť. Treba proste ísť ďalej, napriek všetkému. Ak sa mi čosi skutočne páči, tak položím aj život, aby som to vydal. Keď sa ohlásil Stanislav Rakús, či mu vydám knihu, od radosti som vyskočil a rozbil som si hlavu o strop. Tak som mu potom v priebehu roka vydal až osem kníh, jeho súborné dielo. Spolupracujeme dobre i dnes. – Ukážkou tej vervy je i okolnosť, že ste sa rozhodli usporiadať tematické súťaže o naj-

siatku. Narodil sa v roku 1964 v Leviciach, maturoval na chemickej priemyslovke v Banskej Štiavnici, neskôr študoval na dvoch vysokých školách. Do revolúcie 1989 pracoval ako skladník a pomocný robotník. Po nej si otvoril predajňu hudobných nosičov, ktorá pre príchod nadnárodných spoločností skrachovala. Od roku 1991 sa venuje organizácii kultúrnych podujatí, propagácii slovenskej literatúry v zahraničí a vydavateľskej činnosti. Je orientovaná výhradne na slovenských autorov, najmä debutantov. Založil a takmer dve desaťročia organizuje literárZo stretnutia s pedagógmi v Belehrade nu súťaž Poviedka. Žije v Bratislave. – Za vami je mnoho tých túr o literatúre realizovať naživo, lepšie literárne výtvory... – Ja som vlastne prvých päť do literatúr. Usudzujúc podľa v knižkách. – Nebolo to ale ľahké... rokov vydával knižky tak, že som záujmu, i tie najnovšie sú za– Keby som chcel ﬁnančne vyhľadával autorov. Už som sa ujímavé a osožné... – Začali sme s nimi vlani v ok- fungovať a existovať, tak nevy- stal dosť známym, lebo moji autóbri, za nami sú návštevy piatich dávam tie knihy, ktoré vydávam tori získavali všelijaké literárstredoeurópskych univerzít. Keď dnes. Rozhodol som sa a zalo- ne ceny a začalo mi chodiť veľide o ďalšie destinácie, všetko žil ﬁrmu ako mladý, 27-ročný mi veľa ponúk na vydanie kníh. záleží od toho, ako dostaneme človek. Zakladal som ju s vedo- Povedal som si, že treba spraviť grant z Ministerstva kultúry. Mal mím, že sa v tom čase, po revo- nejaký konkurz a že sa budem veby byť schválený, tak iste pôj- lúcii v roku 1991, všetky vyda- novať len tým najlepším z autodeme na už spomínané miesta vateľstvá vrhli na zahraničné rov, ktorí mi zasielajú ukážky zo a rozšírime to aj o Rumunsko, západné bestsellery. Vydávala svojich prác. Rok mi trvalo, kým prípadne o ďalšie štáty, v kto- sa u nás Danielle Steelová, také som zohnal sponzora na takú tituly, ktoré boli vysokoobrát- literárnu súťaž a s profesorom rých sa slovakistika učí. – Vo svete kníh ste takmer kové. Naši vydavatelia akoby Valérom Mikulom sme zostavili celé štvrťstoročie... Nakoľko mi zabudli na pôvodnú slovenskú jej štatút. On bol i predsedom

HLAS ĽUDU • OBZORY

sa vždy teším na to, kedy zasa vyzdraviem a môžem sa naplno pustiť do práce. Každá kniha mi istým spôsobom vráti aj sebavedomie, kus zdravia naspäť. – O robotu nikdy nie je núdza? – Už teraz v počítači mám pripravených asi desať kníh, ktoré môžem hneď poslať do tlačiarne. Čakám, či sa nazbierajú nejaké peniaze, aby som to mohol urobiť. Mám tam zasa nachystaných ďalších debutantov, ktorým sa venujem systematicky. Dúfam, že o niekoľko rokov budú naozaj takí známi ako tí predchádzajúci. Je to taká hlavná činnosť: že objavím niekoho, kto má talent, a potom sa mu snažím venovať, dať mu nejaké literárne vzdelanie. Potom je to iné už hlavne na ňom. – Nemožno sa na záver neopýtať: objavili ste mnohé mená súčasnej slovenskej literatúry, od Pavla Rankova po Zusku Kepplovú... Menia sa tie vzájomné vzťahy s rokmi a úspechmi? – Viete, mám v povahe byť dobrodruhom. Púšťať sa do nových avantúr, stále hľadať nové veci. Na začiatku, keď niekto ešte nemá vlastnú knižku, no vyjde mu čosi v časopise, a to sa mi pozdáva, tak sa s ním stretnem, popracujeme spolu nejaký ten čas. A to, ako sa ďalej bude vyvíjať ten vzťah, sa akosi nedá veľmi ovplyvniť. Nie som človek, čo povie, od-

teraz musíš vydávať knihy len a len u mňa. Pokiaľ obojstranne vyhovuje ten vzťah, tak spolupracujeme. A keď nie, tak každý pokračujeme vlastnou cestou.

27/V

jakí autori už dvadporoty toho prvésaťroční, čo je až triho ročníka. – Súťaž sa zrejdsaťročný vekový rozme vydarila? diel v porovnaní so – Do toho prvémnou, snažím sa im ho ročníka prišnájsť nejakého redaklo viac ako deväťtora, ktorý by vedel sto prác, z ktorých s nimi pracovať na tasme vybrali dvadkej výpovedi duchovsať, čo bolo dych nej, ktoré bude na ich vyrážajúce. Do vlnách. Aj tak som ja druhého ročníka ten, ktorý vyberie ten prišlo 1 300 prác, rukopis, rozhodne, či z ktorých sme vysa ním budeme zapodievať alebo nie. brali dvadsaťtri. Na začiatku sa píLebo či je to dobsal rok 1996 a ukárá knižka alebo nie, zalo sa, že takáto viem rozoznať. Ide Počas prezentácie tvorby Ivana Štrpku súťaž naozaj na o to, že musí nejakým Slovensku chýbaspôsobom zapadnúť la. Mnohí z tých niekdajších de- brovom stretnutí so študentmi do edičného plánu. Potom nabutantov sú vlastne v súčasnos- slavistiky v Belehrade spomí- stupuje tá mravčia robota: veti známi ako spisovatelia, ktorí nali, že z toho máte i mozole... rifikujeme každé slovíčko, kažzačínali vtedy, v tom čase. No dý zvrat, štylisa potom som to začal vyhlasotiku... Dávame vať každý rok. Mám osemnásť dokopy proste ročníkov za sebou. V podstate literárny výzor polovica dnešnej slovenskej litej knihy. teratúry je objavená cez túto li– Také praterárnu súťaž. V posledných rocovné vyťaženie pravdepokoch chodí medzi dvesto a tristo prác. Mnohí ľudia totiž pochodobne nechápili, že musia mať talent, aby va stopy aj na sa dostali do finále, že nejde zdraví? Ste na o žiadne losovanie, žiadnu nátom dobre? hodu, takže to opodstatnenie – Nie veľmi. existencie súťaže alebo súťaží Stále som v neje tu určite. Som veľmi hrdý na jakej sínusoide, to, že sa mi to podarilo dotiahraz hore, potom nuť do takého úspešného konca. dolu, raz je dob– Teda literatúra ako volare, potom zase S jedným z obľúbených titulov nie srdca. Keď hodnotíte nezle. Dôležité je, jaké dielo, riadite sa výluč– Áno, od ceruzky. Je mi to ne osobnými kritériami alebo beriete do úvahy i tie iné, jediný mozoľ a mám ho z toho, prípadne si overujete názory ako a koľko držím ceruzku a ňou čmáram. Keď ide o najnovšiu u ďalších znalcov? – Ja mám veľmi malé vyda- literárnu súťaž Poviedka, tak vateľstvo. V podstate je to one sa mi ukázali nejakí noví auman show. Nemyslím veľmi tori – debutanti. K nim som si na čitateľa. Tým, že dávam do prizval jedného študenta slotoho svoje peniaze, svoju ener- venčiny z Bratislavy, ktorému giu, tak si môžem dovoliť takú som dal to robiť na skúšku, tiež pánsku vôľu, že vydávam naozaj editorsky, ale i tak som rukopis len to, čo sa mne osobne páči. po ňom musel ešte prerábať. – No aj ten generačný poVydávam zhruba okolo dvadsať kníh ročne, čo je presne to, na hľad je predsa potrebný... – Je to také, že chcem v súčom stačím pracovať. Čiže nedávam tie práce čítať niekomu časnosti nejakým spôsobom Písal sa 16. apríl... inému, vydávam to, čo sa mi po- vychovať redaktorov, ktorí by zdáva: pozriem si rukopis a keď boli generačne bližší autorom, ma zaujme, tak sa mu venujem. ktorých dnes vydávam. Ja som že celkový pocit zo života mám Na niektorých rukopisoch robím svojím spôsobom svoju gene- veľmi pozitívny. Idem ďalej nai dva či tri roky, kým vyjde kniž- ráciu podchytil. Tí ľudia, kto- priek tomu, že finančne sa neka. Pracujem na tom editorsky, rí majú štyridsať až päťdesiat darí a často sa mi stáva, že som rokov, vlastne starnú súbežne zdravotne niekedy odpísaný aj všetko robím viac-menej sám. – Nie náhodou ste na decem- so mnou. Ale teraz, keď sú nena niekoľko týždňov. No proste

ROZHOVOR

K ULT ÚR A

24. 5. 2014 • 21 /4596/

11. BELEHRADSKÝ FESTIVAL TANCA 2014

Neuveriteľná moc ľudského tela Miroslav Benka

28/VI

ohtoročný 11. Belehradský festival tanca (BFT) sa konal od 30. marca do 14. apríla. Predstavenia boli v rôznych priestoroch v Belehrade a reprízové v Novom Sade, Pančeve a Vršci. Mladá a ambiciózna riaditeľka a umelecká vedúca festivalu pani Aja Jungová aj tentoraz príjemne prekvapila skvostami – najväčšími menami súčasného tanečného neba. Impresívna bola aj prvá z dvanástich tlačoviek, pred začiatkom samotného festivalu, za prítomnosti ambasádorov krajín účinkujúcich súborov: Švajčiarska, Kanady, Talianska, Nemecka, Austrálie, Grécka, Veľkej Británie, USA, Belgicka, Francúzska a EÚ, na ktorej osobitnú pozornosť vzbudil vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport, ktorý zdôraznil význam festivalu pre mesto Belehrad, juhovýchodnú Európu, ako i 11-ročný entuziazmus a námahu organizátorov, aby prezentovali najlepšiu svetovú tanečnú produkciu. Počas 11-ročnej tradície festivalu do Belehradu zavítali svetoznáme tanečné divadlá, baletné súbory, tanečné spoločnosti a špičkové umelecké osobnosti – doteraz hosťovalo presne 102 účastníkov. Spomeňme len niektoré: The London Royal Ballet, London (Británia), Ballet of Teatro alla Scala, Milano (Taliansko), Ballet du Grand Théâtre de Genève (Švajčiarsko), Acram Khan Company, London (Británia), Danish Dance Theatre, Copenhagen (Dánsko), Shen Wei Dance Arts, New York (USA), Ballet of Mariinsky Theatre, St. Petersbourg (Rusko)... a iné. Prvý večer na 11. BFT (30. marca) v Belehrade, v sieni Kultúrno-kongresového centra Sava, hosťovalo predstavenie Tisíc častí v produkcii Hubbard Street Dance z Chichaga (USA), v choreograﬁi Alejandra Cerruda inšpirované vitrážami Marca Chagalla. Choreograf tanečný súbor, za pomoci hudby Philipa Glassa, umiestnil

pod báječné vodopády, ktoré sa rútia na javisko strediska SC (šírka portálu javiska 40 metrov), a pod ktorými sa, v podobe zábleskov v rozbitom zrkadle, vystriedal v dynamickom rytme 18-členný súbor – dokonalí majstri tanca, ktorí

Používa najmä rapovanie a vokálny štýl, v ktorom umelec hovorí v rýmoch a veršoch a hip-hop na najrozličnejšie spôsoby, posúvajúc obzory tanca, predstavujúc sa v najznámejších divadlách Francúzska a v zahraničí.

narábajú telom v podobe hudobných nástrojov od elementov klasického, konvenčného baletu, po výstižnú škálu najrozličnejších elementov súčasného tanca. Bol to skvelý dar pre odborníkov vycibreného vkusu a fanúšikov umenia súčasného tanca. Druhý večer festivalu (31. marca a 1. apríla) sa v Divadle na Teraziách predstavila autorská dvojica ozajstných inovátorov Zimmermann & De Perro Company, Zürich (Švajčiarsko), predstavením Čert bol diabol. Sedemčlenný súbor zahral 80-minútové predstavenie v šialenom dynamickom rytme, založené na dokonalom komickom pohybe, tanci, akrobatike a iluzionizme, duchaplnom opakovaní a v neustálej interakcii každodenných situácií, v ktorých sa objekty stávajú bytosťami a bytosti objektmi. Bolo to asi najšokujúcejšie predstavenie, ktoré porušuje všetky zákony fyziky a ktoré oslovilo obecenstvo od tých najmladších až po labužníkov umenia „divadelného cirkusu“. Tretí večer festivalu (2. a 3. apríla) v Divadle Belehradská činohra sa predstavila Company Malka z Grenobla (Francúzsko) predstavením Šepoty. Podľa vzoru choreografov samoukov aj Bouba Landrille Tchouda je autodidaktikom, ktorý časom odhaľoval ďalšie tanečné tvary.

Štvrtý večer odznela najnovšia produkcia britského súboru Akram Khan Dance Company, Londýn (Veľká Británia). Predviedli predstavenie iTMOi (in the mind of igor) V Igorových myšlienkach, inšpirované Svätením jari Igora Stravinského. Bolo to predstavenie, v ktorom Khan odchádza do sveta snov a bájok, do sveta hojivého ticha, ktorým priam hypnotizuje. V piatom výstupe sa predstavila Spoločnosť Mathilde Monier & La Ribot, Montpellier (Francúzsko / Švajčiarsko) predstavením Gustavia, ktoré dáva do súvisu dve choreograﬁcké veličiny rozličných umeleckých biograﬁí. Predstavenie sa spôsobom tanečnej grotesky zaoberá názormi o budúcnosti scénického umenia, života, pochybnostiach, smrti. V šiestom výstupe sa predstavili Shaun Parker & Company, Sydney (Austrália), a v Divadle na Teraziách predviedli produkciu Šťastný ako Larry. Bola to zábavná, rozohraná a emočne citlivá tanečná produkcia, založená na kombinácii baletu, break dance, jazdy rollerov a fyzicky náročnej hre, ktorá sa zaoberá úchvatnou prírodou ľudského šťastia. V siedmom výstupe sa Compagnia Zappala Danza, Katania (Taliansko), predstavila produkciou Inštrument 1. Ide o prvú časť

projektu Inštrumenty, v ktorom Roberto Zappala skúma telo a jeho väzbu so zvukom, ruchom a hudbou. Vo ôsmom výstupe Ballet Augsburg, Augsburg (Nemecko), s produkciou Tieňohra bol divadelný amalgám záhadnej kombinácie ľudského tela a tieňohry v choreografii Itzika Galiliho (9. apríla). Okrem v Belehrade vystúpili aj v Národnom divadle vo Vršci (10. apríla). Ide o dramaturgický omnibus. Tieňohra je založená na piatich, úplne rozličných hrách, ale každá z nich sa zaoberá fenoménom svetla. V deviatom výstupe (11. apríla) sa predstavil 35-členný tanečný súbor Les Grands Ballets Canadiens, Montreal (Kanada), predstavením Mínus jeden v choreografii Ohad Naharina. Bolo to ich prvé hosťovanie v Európe. Šlo o originálne, premyslené dielo, kde sa používa klasická technika konvenčného baletu s pridaním mnohých umeleckých vplyvov. V desiatom výstupe v predposledný večer festivalu (12. apríla) vo veľkolepom Divadle Madlenianum sa predstavila Andonisa Foniadakis Company s predstavením Wisteria Maiden, ktoré malo v Belehrade svoju svetovú premiéru a obecenstvo reagovalo nadšene. V jedenástom vystúpení v záverečný večer festivalu (14. apríla) tiež v Divadle Madlenianum, sa predstavila Michele Noiret Company z Bruselu s tanečným predstavením inšpirovaným tvorbou Alfreda Hitchcocka Záznam z tváre miest. V tomto predstavení sa všetko stáva rýchlo a záhadne, telá mŕtvych ožívajú a ženy miznú v ohybných stenách záhadnej scénografie. 11. Belehradský festival tanca 2014 je za nami. Od 30. marca sa predstavilo 13 tanečných predstavení v Belehrade a po jedno, reprízové v Novom Sade, Pančeve a Vršci. V rámci paralelného programu festivalu boli premietané filmové produkcie tanečných predstavení, výstavy fotografií, tanečné dielne a majstrovské kurzy.

Č A SOP I SY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Intenzívne pulzovanie (Nový život, mesačník pre literatúru a kultúru, 3 – 4. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Anna Horvátová

príspevok Marty Součkovej v rubrike Miscelaneá A predsa sa píše... (aj do súťaží). Inak toto číslo ukončuje Vladimír Valentík príspevkom K maliarskej tvorbe Zvonimíra Pudelku.

Marta Součková totiž vo svojom príspevku podáva kritický náhľad na literatúru, ktorá je vysoko oceňovaná na súťažiach typu Literárny súbeh časopisu Nový život. Najmä tie súťaže už roky tak vyznievajú, do popredia sa vysúvajú mladí autori, čo je z jednej strany dobre, lebo svedkami sme nie ani tak dávnej návštevy prof. PhDr. Dalimíra Hajku, DrSc., vysokoškolského pedagóga, ﬁlozofa, kulturológa, literárneho kritika a esejistu, ktorý tvrdil, že nieto nekvalitnej literatúry. Narážame tu však na diametrálne chápanie literatúry, pričom sa nastoľuje otázka, kde je teda stred alebo správne chápanie literatúry. Na základe tvrdenia prof. PhDr. Marty Součkovej, PhD.: „Predovšetkým začínajúci autori sa usilujú vypovedať o vysokých tematických hodnotách (smrti, vlastenectve, láske atď.) rovnako „vysoko“. V mnohých textoch tak objavujeme nadmieru abstrakty, ako sú osud, čas, mladosť, život, smrť, začiatok, koniec, duša, nepokoj, bytie, slabosť, umenie, myšlienka, šťastie,

láska, nenávisť... (...) Próza, a to aj v ocenených príspevkoch, miestami pripomína literatúru úžitkových funkcií (predovšetkým romány pre ženy). Všetky texty ocenené tretím miestom (Martiny Bartošovej: Keď raz pochopíš, Anety Lomenovej: Pred tvárou súmraku a Kataríny Hricovej: Som tu) sú síce napísané kultivovane, avšak tematickou výstavbou (typom postavy, príbehom i naráciou) evokujú postupy tzv. červenej knižnice.“ A skutočne všetko, čo je položené na papier, je vhodné aj na uverejnenie?! Výstižnú odpoveď nachádzame tiež v tomto posudku, vlastne v Součkovej závere, keď poukazuje na tie isté nedopatrenia, o ktorých bolo neraz písané aj v Hlase ľudu, a to: „Absentuje tiež pozornejšia (pravopisná i sémantická) korektúra príspevkov s nevyhnutným časovým odstupom. Součková akoby sa ospravedlňovala, uvádza: „... práve moje kritické pripomienky azda pomôžu najmä začínajúcim autorom vyvarovať sa potenciálnych nedostatkov v ďalších textoch.“ Akceptujúc predsa všetky nedopatrenia, s ktorými naše jazykové spoločenstvo zápasí či už na jazykovej a literárnej úrovni, ešte dodáva, že „neopovážim sa porovnávať Literárny súbeh časopisu Nový život so súťažami na Slovensku a ani to nie je cieľom môjho hodnotenia“. A je to aj správne, keďže jazykové povedomie príslušníkov nášho jazykového spoločenstva a Slovákov žijúcich na Slovensku sa líši, na čom sme my horšie. Nie náhodou som spomenula príspevky Hronca a Součkovej; sú také nesúvislé, ale predsa... Mladí autori by sa mohli a mali prizrieť na našich renomovaných spisovateľov a poučiť sa, čítajúc ich vysoko ohodnotenú tvorbu aj mimo hraníc našej krajiny.

29/VII

elé desaťročia pretrváva, s väčšími i menšími poklesmi a vzostupmi, neraz za nepriaznivých okolností. A predsa zotrval dodnes, ako svedok minulosti a pre budúce pokolenia. Veď dielo pretrváva, ale život sa skončí. Nie však aj Nový život. V poslednom čase vychádza ako dvojčíslo, avšak celkove kvalita neklesá. Vie osloviť. Aj napriek zredukovanému vydaniu spĺňa svoje poslanie a zachováva kvalitatívne kritériá. Hneď na prvých stranách Nového života 3 – 4 sa stretneme s menom básnika, prozaika, literárneho kritika a dlhoročného redaktora Nového života Víťazoslava Hronca; najprv totiž urobil výber zo slovenskej poézie 20. storočia, tentoraz ho oslovil Erik Jakub Groch a báseň Jablkový závin. Možno povedať – správny výber. Potom sa Hronec prejavil ako autor úvahy Predtým a potom v rubrike Rozkoš textu – ide o ﬁlozoﬁcké uvažovanie o živote, o osude nenarodených, o vedomí človeka, o smrti a po smrti: „Uvedomujem si, že aj na môj terajší a tuzemský život si dakto v budúcnosti (s mojím vlastným podvedomím v hlave) bude spomínať ako na dačo, čo ho bude neprestajne iba frustrovať. Udeje sa to pravdepodobne v ďalekej budúcnosti, lebo to, čo bežne nazývame dušou človeka (teda súhrnom jeho psychickej činnosti), v okamihu, keď sa sprostí tela, pravdepodobne vstupuje do rozmerov, ktoré sú veľmi odľahlé tomuto nášmu štvorrozmernému kontinuu. Predstavujem si ju, tú dušu, v podobe vysoko štruktúrovaného, nanajvýš transparentného telesa (podobného, povedzme, guľatému blesku), zostrojeného z akýchsi zvláštnych elementárnych častíc, teda vyslovene ako materiál-

nu entitu. A tá entita sa túla tými svojimi nevyspytateľnými rozmermi až dovtedy, kým si nenájde vhodné ležovisko na ďalšie tuzemské kolo. A tak sa to opakuje donekonečna. Kvôli tomuto všetkému teda pohŕdam vlastnou smrťou.“ Rubrika Chat ponúka čitateľom rozhovor Viery Benkovej s Antonom Hykischom pod názvom Literatúra má tajomnú moc, aby na ďalších stranách v rubrike Pulzovanie literatúry bol uverejnený výber z Hykischovej prozaickej tvorby Rozkoše dávnych čias. Potom strany patrili dvom začínajúcim mladým autorkám – Anete Lomenovej (Pred tvárou súmraku) a Martine Bartošovej (Keď raz pochopíš), aby sa znovu miesto dostalo uznávanej spisovateľke. Tentoraz je to Zuzana Krasková-Govednik, spisovateľka slovenského pôvodu, dnes píšuca iba v slovinčine. Básne pod spoločným titulom Pero namočené do Orfeovho spevu určite oslovia čitateľov. Ďalšie strany patria Jánovi Salčákovi a jeho duodráme Posledná noc a Martinovi Prebudilovi a veršom pod názvom Malá mi je malá malá ranná slabá metafora... Rubrika Texty a podtexty ponúka čitateľom príspevok univerzitnej profesorky Jarmily Hodoličovej Dejiny slovenských učebníc vo Vojvodine do roku 1945. Súčasnú literatúru pod názvom Po povraze recenzentsky komentuje Ján Tazberík. Šesť hier Michala Babiaka v rámci postmodernej estetiky (2) alebo O dramatizácii v duchu postmoderny v tvorbe Michala Babiaka je názov príspevku Any Žikićovej. Z pera Dagmar Márie Anoca v rámci rubriky Recenzie sa ponúka recenzenčný príspevok Monograﬁa o próze Slovákov v Maďarsku. Je proste pozoruhodné, ako cieľavedome sú ladené rubriky, a v nich interesantné texty, také oslovujúce čitateľa. Od Hroncovho príspevku na prvých stranách časopisu až po

VÝSTAV Y

24. 5. 2014 • 21 /4596/

VOJA MITROVIĆ: RODINNÝ ALBUM

Špičkový svetový znalec Oto Filip

30/VIII

edysi dávno, celé desaťročia pred digitálnou érou, v časoch, keď rovnakým kumštom bolo nafotiť, ako i vyrobiť vydarenú fotografiu, prišiel do mesta, ktoré Hemingway považoval za pohyblivý sviatok. Do francúzskej metropoly sa dostal rovno pred polstoročím s obrovskou láskou k fotografii a so sto frankov vo vrecku. Narodil sa vo Foči v roku 1937, tam, ako i v Sarajeve, v rokoch 1951 až 1954 Voja Mitrović zdolával základy fotografického remesla a umenia. Pred odchodom do Francúzska Z tvorby Aleksandra roky robil v Belehrade. Mitrovića Náhoda, verva a životná potreba dokázať sa v cudzom svete vyrobil ďalšie štyri, podľa toho, ako boli jeho hnacou silou, ktorá ho sa jemu osobne páčili. Pol storočia po jeho začiatkoch pomerne rýchlo zaviedla do slávneho laboratória Picto na Mont- Francúzsky inštitút v Belehrade sa parnasse. Tam následne strávil rozhodol osláviť toto jubileum necelé tri desaťročia bok po boku každodenným návrhom maestrovi: s najznámejšími svetovými osobnosťami čiernobielej fotografie. Podľa mnohých sa práve tam stal jedným z najlepších svetových majstrov na spracovanie a výrobu fotografií. Jeho mladší kolegovia, naši laboranti, fotoreportéri a iní i dnes nezabudnú pripomenúť, že sa už za života stal legendou. Osobnosťou, ktorej služby si mohli dovoliť len tí zámožní. V cudzine alebo u nás, na výrobu väčšieho záberu rozmerov 40 x 30 Tomislav Peternek: Novoročné ráno, centimetrov, autor 1960 musel zaplatiť až päťsto mariek. Za to dostal snímku, aby verejnosti v máji sprístupnil ktorú si sám zvolil, ku ktorej mu časť svojho rodinného albumu Mitrović ako sekundárny produkt obsahujúcu rôzne momentky,

Voja Mitrović: Letný palác v Pekingu, 1999 svedectvá o dlhoročných pria- sa celkom inakšou tvorivou poteľstvách, zriedkavé dokumenty, etikou. taktiež diela syna Aleksandra. Ten Práce Voju Mitrovića, ktorý celé sa narodil v roku 1974 v Paríži, vý- desaťročia spolupracoval s najslávtvarné umenie študoval na slávnej nejšími umeleckými fotografmi Sorbonne, pracoval v agentúre sveta, majú mimoriadnu estetickú pre komunikácie a predtým, než kvalitu. Robené sú z hĺbky duše, sa natrvalo upísal umeleckej foto- nesmierne pozorne a citlivo. A je grafii, zaoberal sa i maliarstvom šťastie, že sa v rokoch sedemdea kresbou. siatych minulého storočia tento Idea výstavou osláviť jubileum znalec rozhodol založiť vlastnú Voju Mitrovića padla na úrodnú zbierku záberov najznámejších pôdu. Výsledkom je podujatie, majstrov fotografie. Aj to sú dejiny ktoré sa práve vo Francúzskom európskeho umenia, ku ktorému inštitúte začalo 8. mája a potrvá Mitrović prispel spôsobom špecido 24. Koncepčne má tri zložky. fickým a jedinečným. Lebo čo je Prvou je voľba z diel chýrečných fotografia, než doba zastavená fotografov, akými sú Kudelka, a povšimnutá v okamihoch, ktoré Turnley, Burri, Ramos, Peternek..., ju tvoria. A o krásu ktorých sa Voja s väčšinou ktorých Mitrovića Mitrović staral nezištne, priam spája dlhoročné priateľstvo a dô- ukážkovo príkladne. vera, evidentné už z pohľadu na montáž fotografií a z dokumentov pochádzajúcich z ich osobných zbierok. Základom druhej časti sú doposiaľ nezverejnené tiráže niekdajších prác, ako i tie, ktoré uzreli svetlo sveta začiatkom roka pre výstavu Davida Lyncha v Európskom dome fotografií v Paríži. Tretia, taktiež veľmi zaujímavá, je vlastne paralelou medzi zábermi, ktorých autorom je Voja Mitrović v časoch mladosti, a jeho syna Aleksandra, vyznačujúcimi Tanec na Trocadére

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra V zajatí Tálie a záplav Z 52. PREHLIADKY OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

d 16. do 24. mája Stará Pazova bola hostiteľkou 52. Prehliadky ochotníckych di-

hody sa začali v aule divadelnej sály otvorením dokumentárnej výstavy Nušić v Srbskom národnom divadle, realizovanej vďaka spolupráci s Divadelným múzeom

prehliadky mali režisér z Belehračlenovia Divadu, a členovia Mr. delného štúdia Miroslav RadonBranka Radičejić, dramaturg z vića z Nových Nového Sadu, a Bánoviec s predSonja Stipićová, stavením Milana herečka z Nového Grgića Herkules Sadu, ako i porota i morske jahačice obecenstva. v réžii Alexandra Na 52. PODV Baka. Prehliad- Česť otvoriť 52. PODV mal herec v Starej Pazove kové javisko pat- Miodrag Petrović rozhovory o predrilo i divadelným staveniach mal na súborom z Kovinu, Sivca, Senty, starosti Milan Belegišanin, filmový Crvenky, Jašu Tomića, Sriemskej a divadelný režisér z Nového Sadu.

Protokol o spolupráci a organizovaní prehliadky podpísali Đorđe Radinović, Vladimir Kopicl a Petar Nerandžić (sprava)

vadiel Vojvodiny, ktorá prebieha v znamení jubilea – 150. výročia narodenia Branislava Nušića, veľkého srbského komediografa. Toto pokrajinské divadelné podujatie sa v Starej Pazove koná po 30-krát a práve preto v deň otvorenia prehliadky – v piatok 16. mája v budove ZO protokol o spolupráci a organizovaní prehliadky podpísali Vladimir Kopicl, riaditeľ Ústavu pre kultúru Vojvodiny, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Divadelné

Vojvodiny v Novom Sade, ktorej autorka je Biljana Niškanovićová. O inštalovanej výstave v Starej Pazove hovorila kustódka múzea Jelena Čupićová. Tohtoročnú 52. PODV v staropazovskej divadelnej sále slávnostne otvoril Miodrag Petrović, herec SND Z otvorenia výstavy: Jelena Čupićová a Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre z Nového Sadu, a okrem kultúru Stará Pazova, ktorý zdôraznil, že sa i z tohto podujatia ohrozeným iného odkázal, „aby sa za- ľuďom v záplavách zašlú zozbierané peňažné príspevky plavené Srbsko zaplavilo duchovnými hodnotami z toh- Mitrovice a Žablja. Výkony her- V sobotu 24. mája na programe to podujatia“. Česť vystúpiť prví cov hodnotili odborná porota v je vyhlásenie najúspešnejších v rámci osemdňovej súťažnej časti zložení: predseda Saša Latinović, a hosťujúce predstavenie.

ČASOVÁ KAPSULA nemusí byť len detskou hračkou alebo zábavou dospelých. Je to i názov výstavy Dušana Đorđevića, prebiehajúcej v Kultúrnom stredisku Belehradu v rámci 9. Belehradského internacionálneho týždňa architektúry. Riadiac sa snahou prostredníctvom šestnásť veľkých záberov interiéru budovy niekdajšej Zväzovej výkonnej rady (dnešného Palácu Srbska) znázorniť niekdajšie časové obdobie a historické zmeny, Đorđević sa tematicky hlavne upriamil na priblíženie estetických názorov z polovice minulého storočia. Prezentoval ich najmä viacerými reprezentatívnymi prácami a prvkami vtedajšieho monumentálneho a úžitkového umenia (na snímke). O. F. • KULTÚRA •

21 /4596/

24. 5. 2014

Kultúra MALÍ DIVADELNÍCI V KULPÍNE

Zrkadlom do hereckej dielne Monika Necpálová

ko sa z malých hercov stanú veľkí? Vyrastú, poviete si. Nie však do výšky, ale čo do skúsenosti. Krok za krokom a slovo za slovom naučia sa pracovať so svojimi he- Na workshope sa trénuje aj kamarátstvo reckými predispozíciami (u koho iného ich hľadať, prvé stretnutie dielní v Kultúrno-umeleckom stredisku Zvolen ak nie u detí?). Výsledky v napredovaní diva- v Kulpíne v prvý májový týždeň. delníctva na Dolnej zemi možno Druhé stretnutie len potvrdilo očakávať jedine, ak sa začnú k dra- priazeň detí, pretože sa ich zišiel matike viesť tí najmladší. Práve to podobný počet. Prevažnú väčšinu bol jeden z hlavných dôvodov, tvoria dievčatá, ale prišli aj chlapci. prečo sme sa rozhodli viesť he- Predovšetkým sa stretli žiaci 2. až recké dielne so školákmi (medzi 6. ročníka tamojšej základnej školy. ktorými však nájdeme aj škôlkarku) Okrem mnohých iných krúžkov, v Kulpíne. Viac ako dvadsiatka ktoré ponúka škola, teraz majú divadlachtivých na prekvapenie navyše možnosť rozvíjať sa aj po nás organizátorov zavítala na estetickej stránke mimo školy. Na

druhej strane, treba dodať, že herecké dielne, hlavne na prvých lekciách stavajú na fyzikalite a pohyblivosti dieťaťa. Herecké dielne školákov oslovili koncepciou hry, ale aj usilovnej mravčej práce na sebe. Deti sa učia pracovať v kolektíve a pestovať tímového ducha, bez ktorého veru ťažko stavať divadlo. Sú tu herecké cvičenia na vnímanie partnera, na rozvíjanie vlastnej fantázie, budovanie schopnosti dialógu a part-

nerstva na javisku, ale oveľa viac sa deti budú môcť učiť v najbližších, veríme, že dlhodobých hereckých dielňach v Kulpíne. Michal Čiliak, umelecký vedúci KUS Zvolen, o tom hovorí: „Konečne sa naskytla príležitosť zapojiť aj najmladšiu generáciu do divadelnej činnosti v Kulpíne. Doposiaľ sa deťom nemal veľmi kto venovať, pestoval sa prevažne folklór. V spolupráci s hosťujúcimi lektormi dramatickej výchovy sa však dvere k rozvoju detského divadla v Kulpíne otvárajú.“ Prvoradým záujmom nás organizátorov dielní je uviesť deti do psychosomatickej pohody a pohotovosti. Potom už je len krok k tomu, aby sa s úspechom vedeli postaviť aj na javisko a byť vždy vnímaví k vlastným pocitom i pohotoví v reakciách v kolektívnych divadelných scénach. Malé, ale osožné kroky znamenajú pre nás, ktorí ich vedieme, ale aj pre samotné deti je to oveľa viac, ako postaviť hneď na prvej hodine základ budúceho divadelného predstavenia. To bude časom odmenou pre deti, aj pre dospelých. S potešením budeme očakávať napredovanie a stúpajúce nadšenie u všetkých malých divadelníkov, ktorých sme v Kulpíne vďaka hereckým dielňam našli.

BOĽOVCE

Záujmy občanov – matičné ciele Anna Simonovićová

o deviatich rokoch slabej aktivity a po valnom zhromaždení 16. februára tohto roku MOMS v Boľovciach rozprúdil svoju činnosť. Predsedníčkou sa stala Viera Tomanová a už 22. marca zorganizovali matičný batôžkový večierok. Do organizácie sa zapojil KUS Sládkovič, cirkevný spevokol, žiaci slovenskej triedy, mladé hudobné nádeje. Babky a mamy pripravili sladké pochúťky do batôžka a deti sa postarali o program. Na batôžkovom večierku boli predstavitelia MOMS a spolkov žien zo Starej Pazovy a Dobanoviec. Už koncom apríla, presnejšie 30. apríla, Boľovčania sa znovu dali do spoločnej akcie a pri Poľovníckom

www.hl.rs

dome postavili máj. Stavanie mája spoločne zorganizovali Združenie poľovníkov, MOMS a KUS Sládkovič. Je to už tretí rok zaradom, čo sa obnovila táto obyčaj. MOMS a Spolok žien zorganizovali aj predajnú výstavu domácich špecialít a ručných prác. Vo Z tohtoročného stavania mája večerných hodinách bol bohatý kultúrno-umelecký program, ktorý prítomnosťou podujatie podporili pripravili KUS Sládkovič a KUS predstavitelia Obce Surčín. Podľa slov predsedníčky Viery Branka Radičevića z Boľoviec, ako i SKOS Šafárik z Dobanoviec. Svojou Tomanovej prvoradým cieľom

Informačno-politický týždenník

je organizovať početné akcie a podujatia na zachovaní slovenskej kultúry, tradície a obyčají, ale aj osloviť ženy, aby sa nielen zúčastnili v podujatiach, ale aby si trochu aj privyrobili. Nasledujúca veľká akcia je krojová zábava, koncom júna, v rámci ktorej plánujú aj edukačnú prednášku o krojoch a ich zachovaní. Edukačné prednášky MOMS plánuje aj na iné témy, lebo podľa mienky predsedníčky Tomanovej pri ich výbere treba vychádzať z potrieb občanov a členov MOMS. Podľa toho, čo sa deje v Boľovciach, môžeme na záver povedať, že nielenže sa rozprúdila aktivita MOMS, ale že sa dokopy dali všetky slovenské inštitúcie, mimovládne organizácie a ďalšie združenia. A keď sa nastupuje spoločne, tak úspech nielenže nevystane, ale poteší mnohých Boľovčanov. • KULTÚRA •

GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Pripraviť výstavu? To chce kumšt! M. Necpálová

edna lastovička leto nerobí. Ale keď už priletí, veští prírode pekné mesiace a nám ľuďom aspoň pookreje duša pri pohľade na ňu, tráva akoby sa zazelenala väčšou nádejou a nebo sa po búrke konečne vyjasnilo. Ale aj tá jedna jedinká sa na svoj let dlho pripravuje. Hoci letí do známeho, vracia sa domov. Podobnú paralelu môžeme nájsť v umení. Dlho trvá, kým sa objaví niečo nové vo svete kreativity, čo bude predzvesťou stability a dlhovekosti. No odhodlaný človek vie pripraviť za voz nádeje aj v umení. Príkladom takéhoto lastovičieho letu je aj výstavná činnosť v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Po prvej „lastovičej“ výstave zlietli sa aj ďalšie a zlietajú sa naďalej, hoci príprava na každú výstavu, tak ako na každý let jedného vtáčaťa, je dlhá. Stojí však za to, lebo pri pohľade na vystavené práce v galérii naozaj každá duša poskočí. Umenie nám však na rozdiel od lastovičiek robí leto aj v zime. Galéria Zuzky Medveďovej bola založená darom Zuzky Medveďovej Obci Báčsky Petrovec v roku 1989. Odvtedy už ubehlo mnoho rokov a jej expozičná činnosť sa viac-menej ustálila. Etablované sú výstavy bienálneho typu, napríklad slovenských akademických umelcov 1. bienále zoskupilo v roku 1991. Milovníci umenia sa však tešia vždy aj na bienále amatérskych umelcov. Galéria pripomína významné jubileá, predstavuje začiatočníkov, ktorým pripravuje samostatné výstavy. Maľba, kresba, sochárstvo, grafika, ale aj úžitkové umenie, fotografia, karikatúra... Zoznam by bol dlhý. Plán expozícií sa pripravuje rok dopredu. „Už takto máme spravidla každoročne troch či štyroch autorov. To znamená, že naše kapacity sú už vtedy naplnené,“ rozprávame sa s Pavlom Čánim, riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov, ktoré zastrešuje aj Galériu Zuzky Medveďovej: „Ešte stále nie je doriešený systém financovania múzea, a tým ani galérie. Vždy • KULTÚRA •

musíme vymyslieť obsahovo také prác. Tam, kde sa dve steny streTechnické zmeny v otázkach, výstavy, ktoré budú finančne pod- távajú, možno vytvoriť umelecké na čo zavesiť diela aj z aspektu porené, a musíme sa držať aj toho, preklenutie prostredníctvom diel. bezpečnosti, teda či použiť drôt, čo sa samé núka ako výstava.“ Najstarší spôsob prezentácie je klinec, silon, či je potrebné niečím Na prvý pohľad sa môže zdať práve vytváranie celkov. chrániť dielo – to všetko závisí od príprava výstav ako nenáročná, ale Súčasná estetika, aj keď ide váhy a materiálu vystavovaných okrem nej prebieha aj muzeálna o prezentáciu diel, robí veľmi sme- objektov. „Bolo by logické, keby a muzeologická činnosť. Koľko lé výstavy, kde sa posúvajú kritériá sme v galérii mali technických času, financií, administratívnych, a spôsoby prezentácie. „Sám, ako zamestnancov – majstrov, ktorí by ekonomických, technických boli znalí takejto činnosa umeleckých príprav si vôti,“ uvažujeme spoločne. bec vyžaduje jedna výstava? Všeobecne v niektorých galériách sa nesmie foV záujme galérie je vystavovať predovšetkým to, čo ešte tiť, nesmie sa dotýkať nebolo vystavené. Každý orexponátov, nesmie sa ganizátor chce byť prvý, kto používať to alebo ono poukáže na nový potenciál svetlo. V tomto smere je s vierou, že sa aj do budúcna však Galéria Zuzky Medveďovej veľmi otvorená osvedčí na umeleckom poli. Stáva sa, že sa autor, ktorý návštevníkovi. má záujem vystavovať, priProblematickou otázhlási sám. Veľakrát je to však kou je aj prevoz diel. Muvýzva z iniciatívy galérie. sia sa totiž podpisovať „Organizátor má svoju ideu, zmluvy s autorom, ktoré s ktorou osloví autora, ale ho chránia v prípade poautor má vlastnú predstavu škodenia diela. Galéria o svojej tvorbe. Niekedy je Zuzky Medveďovej zatiaľ ťažké presvedčiť ho, že jeho niekoľko výstav nezrealiobservácia nemusí byť tá jedizovala, lebo takéto zmluvy ná správna,“ načrtáva P. Čáni, nemohla podpísať, resp. dodávajúc k štruktúre výstav: nenašli sa inštitúcie, „Výstava je jeden celok, kde ktoré by boli garantom. aj organizátor je kreatívny Umiestniť správne objekty si vyžaduje technickú Nezabudnime ani na to, a je spoluautorom výstavy. presnosť: (zľava) Pavel Čáni a Zdenko Lončar že samotný transport si To si vyžaduje teoretické vyžaduje odborné balenia znalosti, talent a predovšetkým autor, aj ako organizátor, som robil diel, aby nedošlo k ich poškodeniu. skúsenosti.“ také výstavy – napr. grafiky som Samotná inštalácia výstavy si vyOkrem finančných možností zalepil na podlahu. Prítomných to žaduje tiež znalosti materiálu. Inak sa pri počte vystavovaných ume- dosť zmiatlo. Dvadsať minút stáli sa vystavuje fotografia, inak socha leckých diel dbá na priestorové v predsieni výstavného priestoru z dreva, kameňa či skla. Závesný možnosti galérie. Na druhej stra- a nevedeli, ako majú cez grafiky inštalačný systém je v galérii od ne treba vedieť, že nie všetko prestúpiť do miestnosti, aby po jej založenia, odvtedy, čo sa škola je v Galérii Zuzky Medveďovej nich nepošliapali,“ spomína vý- zmenila na výstavný priestor. Momožné prezentovať pre technické tvarník a riaditeľ P. Čáni. Netradič- mentálne je pripravený aj projekt podmienky priestoru. Galéria má né poňatie expozície rozhodne na úpravu depozitára podľa norrelatívne veľký priestor – steny aj zaktraktívni podujatie. Neobvyklý matívnych predpisov. Prípravné plochu, má však i nedostatky. „Ne- spôsob prezentácie dokáže pou- práce, aby sa dobrá idea mohla máme zariadenia, ktoré regulujú kázať na nové momenty a akcep- zorganizovať, trvajú niekedy aj teplotu. Ani sám autor si nedovolí tovanie výtvarného diela. Podľa niekoľko rokov. Ako hovorí Pavel vystavovať niektoré svoje diela slov spolubesedníka sa tým len Čáni, „jedna perfektne pripravená hneď vedľa vstupných dverí,“ ozrej- obohacuje vizuálna komunikácia výstava nie je garanciou toho, že muje P. Čáni, vodiac nás galériou: a chápanie vlastného diela: „Často aj druhá výstava bude perfektná“. „Galéria má len umelé osvetlenie. autori reagujú veľmi pozitívne, Ak však návštevník výstavy naNeónové svetlá skresľujú farby pri tom stačil malý posun diela v dobudne dojem, že pripraviť ju a dodávajú studený zelenkavý priestore. Niektoré mienky sa tým bola maličkosť, je to len dôkazom odtieň. Výška a šírka stien je ešte spresnia alebo sa otvoria nové kumštu organizátora, ktorý má ako tak dobrá, ale steny sú ne- okná do umenia. Napríklad kniha svoju prácu i záľubu v malíčku. proporčné.“ Každá stena je jeden nemusí byť len na polici, ale môže Lebo každá dokonalá maličkosť celok a na to treba dbať pri výbere byť artefaktom na stole.“ je dielom veľkej obety. 21 /4596/

24. 5. 2014

Kultúra

Kysáčska výprava v Bosne

FS VRETENO KIS KYSÁČ V BOSNE

Humanitárny zájazd Elena Šranková

anečníci folklórneho súboru Vreteno Kultúrno-informačného strediska Kysáč v dňoch 9. a 10. mája pobudli v mestách Kobaš

a Srbac v Republike Srbskej, v Bosne a Hercegovine, kde sa zúčastnili na humanitárnom koncerte. Vedúci Vretena a choreograf Vladimír Medveď hovorí, že zájazd organizovali na pozvanie z Bosny,

V ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

ktoré sa im dostalo na základe nadviazanej družby a spolupráce. Tá sa začala na seminári choreografov vo Vrdniku, kam dochádzajú aj vedúci súborov z regiónu, čiže krajín bývalej Juhoslávie. Hostiteľom kysáčskych

folkloristov v Bosne bol Spolok pre zachovanie tradícií Đurđevak z Kobaša. Humanitárny koncert bol usporiadaný kvôli oprave domu dvoch bratov, členov tohto spolku, ktorí žijú s babkou v ťažkých podmienkach. Vreteno z Kysáča sa na koncerte predstavilo blokom spevov a tancov z Telgartu a vystúpila aj dievčenská spevácka skupina KIS so zmesou slovenských ľudových piesní. Okrem domáceho spolku, ktorý má tri súbory, a Kysáčanov na koncerte vystúpili súbory zo Srbca a Derventy. Dojmy zo zájazdu do Bosny sú pekné. Ubytovaní boli u tamojších folkloristov. Po koncerte bolo kamarátenie pri večeri a na druhý deň pobytu každý hostiteľ pripravil nejaký program pre svojho hosťa. Bola to návšteva buď Srbca, alebo Derventy, neďalekého kláštora, kamarátenie a vzájomné zoznamovanie. Zo zájazdu do Bosny sa kysáčski ochotníci vrátili bohatší o nové skúsenosti. Foto: z archívu KIS

STARÁ PAZOVA

Oslávili Deň školy Tradične veselo Anna Lešťanová

Anička Chalupová

iaci a kolektív Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici vo štvrtok 15. mája oslávili Deň školy. Slávnosť sa začala v sieni Domu kultúry 3. októbra pestrým a bohatým kultúrno-umeleckým programom, kde hostí a žiakov pozdravila riaditeľka školy Irena Hlebecová. Pedagogička Milina Lenhartová sa vo svojom príhovore kladne zmienila o dosiahnutých výsledkoch žiakov na rôznych súťažiach počas bežného školského roku, a potom na javisku vystúpili členovia žiackeho orchestra a speváckeho zboru, ktorí na nedávnej pokrajinskej hudobno-folklórnej

www.hl.rs

prehliadke získali najvyššie ocenenie posudzovacej komisie. Vystúpili aj odmenení recitátori a folklórne skupiny sa predstavili choreografiami, ktoré predvedú aj na tohtoročnom Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči. Po programe si všetci záujemcovia – boli medzi nimi aj hostia z Rumunska, z Nadlaku – so svojimi hostiteľmi pozreli výstavu žiackych prác nainštalovanú v predsieni DK, neskoršie sa presťahovali do budovy školy k chutnému obedu. Na záver oslavného dňa vo večerných hodinách nechýbalo ani divadelné predstavenie Tri pierka z draka, ktoré predviedli na javisku DK žiaci kovačickej školy.

Informačno-politický týždenník

iaci staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka pri príležitosti Dňa školy spolu so svojimi učiteľmi a profesormi pripravili krásny program, ktorý sa

Oslava sa začala príhovorom riaditeľa školy Janka Havrana, ktorý zvlášť zdôraznil pekné výsledky, ktoré žiaci dosiahli na súťažiach. V programe najprv vystúpili škôlkari z PU Poletarac, a potom žiaci na javisku ukázali malú čiastku z

konal v stredu 14. mája v divadelnej sále. Na oslave sa zúčastnili početní hostia, medzi nimi aj Oľga Beňová, konzulka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, predstavitelia miestnych slovenských inštitúcií a ustanovizní, lokálnej samosprávy a rodičia žiakov.

toho, čo sa naučili počas tohto školského roka. Oslava sa niesla v znamení hudby, spevu a tanca (folklórneho, kovbojského a afrického), ale nechyboval ani prednes krásneho slova, krátke humoristické a divadelné scénky… • KULTÚRA •

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Nenávratné okamihy zachytené fotoaparátom Anička Chalupová

o štvrtok 15. mája pri príležitosti 19. výročia založenia Obecnej knižnice v Kovačici slávnostne otvorili netradičnú výstavu starodávnych fotoaparátov, zariadení na výrobu fotografií a umeleckých fotografií štrnástich autorov z Kovačickej obce, ktorí sa ako kronikári života pričinili o zaznamenávanie minulosti a

lentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a umelecký kritik, sa krátko zmienil o súčasnom slovenskom, vojvodinskom výtvarnom umení a šéfredaktor časopisu Rovina Ján Hlaváč hovoril o dejinách

Celá miestnosť knižnice bola výstavným priestorom umeleckých fotografií

Časť autorov výstavy: (zľava) Dr. Jaroslav Králik, Jozef Šifel ml., Ján Špringeľ, Jelena Bobićová, Jozef Šifel st., Annamária Chalupová, Stefany Sucháneková, Jaroslav Mlynárček, Anna Zlochová a Velimir Branković

podnecujú aj rozvoj umeleckej fotografie v tomto prostredí. Po úvodnom pozdravnom prejave riaditeľky Márie Ďurišovej sa slova ujali hostia: Vladimír Va-

a žánroch fotografie. O autoroch výstavy a ich umeleckej tvorbe hovorili moderátori programu: stredoškoláčka Anna Andrea Holíková a študent Pavel Kuchárik.

Na výstave boli milovníkom tohto druhu umenia predstavené diela fotografov z Kovačice: Jozefa Šifela staršieho a mladšieho, ktorí sa zaoberajú prevažne dokumentárnou fotografiou, Jána Nemčeka, výrobcu huslí, Dr. Jaroslava Králika, profesorky Anny Zlochovej, Jána Špringeľa, novinára, Nikolu Petkova, ilustrátora a karikaturistu z Crepaje, a autorov mladšej

generácie: Alexandra Válovca, Jaroslava Mlynárčeka, Velimira Brankovića, Aničky Brtkovej, Stefany Suchánekovej, Annamárie Chalupovej a Jeleny Bobićovej. Keďže sa na narodeniny nechodí bez darčeka, Vladimír Valentík pri tejto príležitosti odovzdal riaditeľke Obecnej knižnice autorské výtlačky najnovších kníh SVC.

Neprehliadnite Podozrivá osoba v SVD. Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v sezóne 2013/2014 naštudovalo predstavenie Podozrivá osoba podľa Branislava Nušića v réžii Alexandra Baka. Premiéru zahlásili na piatok 23. mája, avšak pre dni smútku v Srbsku ju odročili, ale odznie v najbližšej budúcnosti. Predlohu do slovenčiny preložil Samuel Miklovic, scénu navrhol Peter Janků, kostýmy Tijana Sićevićová a ako jazyková poradkyňa sa uvádza Milina Florianová. V Podozrivej osobe hrajú: Michal Čiliak, Jozef Chrček, Radica Števanová, Ondrej Brna, Ján Kmeťko, Jasmina Kováčová, Branislav Čeman, Igor Piskla, Miroslav Fábry a Zdenko Kožík. Šepkárka a rekvizitárka je Miroslava Sľúková, svetlo má na starosti Zdeno Medveď a zvuk Vladimír Zima. Scénu vyrobili Ondrej Mištec a Ján • KULTÚRA •

Mega. Vedúcim výroby a javiskovej techniky je Ján Pavlis, kostýmy vyhotovil podnik MS Konfekcija z Petrovca. Predstavenie vedie Miroslava Blažićová, o dizajn propagačných materiálov sa postaral Marián Karavla a o fotografie Hana Tanciková. J. Č-p 21 /4596/

24. 5. 2014

Kultúra SLOVENČINA ONLINE – ĽAHKO A RÝCHLO

Navštívte www.slovake.eu Jaroslav Čiep

ortál na výučbu slovenského jazyka www.slovake.eu nielen pre cudzincov, ale aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí, prináša jeden krok dopredu k lepšiemu poznaniu slovenského jazyka. Ide o projekt podporený Európskou komisiou v rámci programu KA2 – languages – program celoživotného vzdelávania. O účele tohto portálu sa dozvedáme z jeho obsahu: Výučba cudzích jazykov cez internet prostredníctvom e-learningu je v súčasnosti bežným a častým spôsobom učenia. Žiaľ, neplatí to pre slovenčinu, ktorá stále nemá adekvátny priestor na poli internetu a elektronickej



výučby. Mnoho záujemcov o tento jazyk preto nemá možnosť bližšie sa s ním oboznámiť – buď sú odkázaní na letné kurzy (pomerne drahé a časovo i miestom obmedzené) alebo musia od svojho zámeru upustiť. Navyše v súčasnej dobe využívania a pokroku informačných a komunikačných technológií je vytvorenie jazykového kurzu omnoho jednoduchšie a ľahšie realizovateľné, a to po technickej, ako aj obsahovej stránke. Vytvorenie internetového kurzu slovenčiny pre cudzincov je teda v súčasnej dobe nielen plne realizovateľné, ale aj žiadané. Na tejto mnohojazyčnej stránke sa záujemcovia môžu učiť sloven-

činu ľahko, rýchlo a úplne bezplatne. Portál obsahuje jazykové kurzy rôznych úrovní (A1 a A2) s mnohými cvičeniami, zábavnými hrami, slovníkmi na zoznámenie sa s gramatikou, učenie nových slov, dokonca na komunikovanie s ostatnými používateľmi tejto stránky v slovenčine. Okrem toho tu možno nájsť aj rôzne informácie o Slovensku, množstvo anekdot o Slovákoch, slovenských prísloví, časopisov, piesní a videí, ktoré záujemcom priblížia slovenčinu a slovenskú kultúru. Slovake.eu sa úspešne šíri po svete. Nateraz má 15 000 zaregistrovaných používateľov, i najnovšie

preklady portálu do maďarčiny a ruštiny sú toho jasným dôkazom. Učiť sa po slovensky môže každý. Stránka však pomôže aj krajanom, a to najmä slovenským žiakom, ktorí by sa radi aktívnejšie učili jazyk svojich predkov. Pri jedenástich jazykových verziách nekončia a plánujú i ďalšie preklady.

RECENZIA

Nový život na (nielen) umelecké rozptýlenie (Nový život, mesačník pre literatúru a kultúru, roč. 66, 2014, č. 1 – 2, 64 s.) Aneta Lomenová

dolnozemská literatúra nevymyká z kontextu slovenského umenia a iterárno-kultúrny časopis Nový záujem o humanitné vedy neklesá. život vydáva Slovenské vydaV rubrike Pulzovanie literatúry vateľské centrum v Báčskom nájdeme melancholické básne Jána Petrovci a šéfredaktorom je Adam Labátha, nostalgické básne Pavla Svetlík. Na obálke čísla 1 – 2 je ole- Mučajiho, veľavravnú báseň Viery jomaľba Zamyslená Jasny Opavskej Benkovej Ostrogrúnske panoptikum, Mraovićovej. Štruktúra časopisu je ako aj básne doslova kričiace za nemenná a zahŕňa sedem pravidel- vlastným detstvom zo zbierky Etely ných rubrík v rozsahu do 64 strán. Farkašovej Zo sna do sna. V prozaicDo úvodnej rubriky Antológia kej časti rubriky si môžeme prečítať slovenskej poézie 20. storočia Víťa- text Janka Takáča Štráng, ktorý v zoslav Hronec vybral báseň Jána súbehu Nového života v roku 2013 Tazberíka * * * (Ľudia v okne vlaku), získal 1. miesto. ktorá súvisí s celkovým tematickým Do rubriky Texty a kontexty zameraním tohto čísla. prispel Michal Harpáň štúdiou Podobné problémy exponuje vo Pojem a vývinová typológia mesvojom texte Schody do neba Adam dziliterárnych spoločenstiev, v ktoSvetlík v rubrike Rozkoš z textu. rej rozpracoval otázky literárnej Autor uvažuje nad nevyhnutnou komparatistiky, vychádzajúc i z životnou situáciou každého jednot- Teórie literárnej komparatistiky od livca – smrťou. Vychádza pritom z Dionýza Ďurišina. Michal Babiak poézie Rainera Maria Rilkeho, ako svojím príspevkom Postavenie aj iných svetových básnikov. divadla v postmodernej spoločnosti Viera Benková si do rubriky Chat približuje spôsob existencie dolnona tému Hľadať mosty medzi kultú- zemského divadla v postmodernej rami pozvala slovenského univer- dobe. Podobnú tematiku si zvolila zitného profesora filozofie Dalimíra Eva Škorvanková, autorka textu Hajka. Podľa neho sa slovenská Igor Branislav Štefánik ako autor

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

divadelných hier, ktorá predstavuje tohto významného dejateľa medzi dolnozemskými Slovákmi pred prvou svetovou vojnou. Tejto tematike zostáva verná aj Monika Necpálová v texte Horizonty hry, v ktorom rozpracováva postuláty o človeku v spoločnosti a zaoberá sa pojmom ega/alter ega. Poslucháčka doktorandských štúdií Ana Žikić v texte Šesť hier Michala Babiaka v rámci postmodernej estetiky (1) analyzuje demystifikáciu náboženstva v Babiakových hrách Ecce homo! a Veža babylonská. Rubrika Recenzie obsahuje text Samuela Boldockého a Ivana Miroslava Ambruša o poézii Viery Benkovej Plášť bohyne z Výberu z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska. Obaja autori vidia lyrický subjekt Viery Benkovej ako senzuálnu ženu, fetiš a ideu. Hana Košková sa v recenzii Kontinuita tradície a súčasnosti sústreďuje na básnickú zbierku Viery Benkovej Exlibris morušových listov. Samuel Koruniak pomenúva v recenzii Višňový lekvár, alebo kniha o dospie-

vaní základné prvky najnovšieho románu pre dospievajúcu mládež Márie Kotvášovej-Jonášovej Višňový lekvár. Poslednou rubrikou v časopise Nový život sú Miscelaneá. Jarmila Hodoličová v texte Zdôvodnenie ceny Zorničky za rok 2013 konštatuje, že celková úroveň zaslaných prác autorov bola na vyššej literárnej úrovni ako doposiaľ a najvýraznejšie sa prejavila najmladšia generácia autorov. Ján Marko vo svojom texte Rozpomienka na spoluprácu s prof. Dr. Michalom Týrom píše okrem iného o tom, ako vedel Michal Týr zodpovedne zapretovať text a vyzdvihuje, že mu patrí osobitné uznanie ako spoľahlivému spolupracovníkovi. Napokon Vladimír Valentík v texte K 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku hodnotí slovenské výtvarné umenie v Srbsku ako vysoko kvalitný segment produktívnej menšinovej kultúry. Nový život ponúka reflexie súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov a prezrádza kritické postoje slovenských vedcov na najnovšie beletristické práce. • KULTÚRA •

ŠKOLSKÝ ČASOPIS V SELENČI

Halúzka v počítači Monika Necpálová

odka k bodke a čiarka k čiarke. Nezabudnúť na výkričník! Cez slová ukladajú žiaci na farebné stránky svoju budúcnosť, ...ak budúcnosťou budú im noviny. Sen stať sa redaktorom printového média mení sa na skutočnosť v školskej redakcii časopisu Halúzka. Základná škola Jána Kollára v Selenči tak podáva ruku každému mladému aktívnemu pisateľovi či výtvarníkovi už v začiatkoch jeho snáh. Nakukli sme spoločne do tvorivej počítačovej dielne, kde sa poctivo kliká myšou a ťuká do klávesnice. Halúzka, hoci jej korene siahajú do dávnejšej minulosti, zelenie sa aj dnes – o to viac, že rozkvitá v počítači a ten farbe praje. Školáčka Anka Kišová, hlavná a zodpovedná redaktorka, nás uvádza do obrazu:„Voľakedy práca redaktorov vyzerala inak, dnes sedíme za počítačom. V Halúzke nájdete okrem aktualít zo života školy aj správy zo športu, interview s učiteľom či najkrajšie literárne

a výtvarné práce našich žiakov. Pripravovali sme aj súťaž, cieľom ktorej bolo napísať najkrajší verš na tému láska.“ Časopis už od sedemdesiatych rokov podnecuje žiakov k literárnej tvorbe. Zlatko Klinovský

ktoré sa s týmto vekom spájajú. Veľa učenia a povinností. Teší ma, že som mohol svoje pocity opísať.“ Halúzka má z viacerých dôvodov v súčasnosti len elektronickú tvár. Žiakom sa však páči. „V takejto podobe je časopis krajší, fareb-

Žiaci pracujú na Halúzke aj pod vedením Vladislavy Lovasovej

písal prácu na tému Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ale aj text s titulom Ťažko je mať dvanásť: „Sám mám dvanásť rokov, poznám ťažkosti,

nejší. Deti chcú tráviť svoj čas pri počítači, preto im je aj takáto forma časopisu bližšia,“ vysvetľuje ďalší mladý člen redakcie Patrik Malina a dodáva: „Tiež som písal

príspevok na tému Prečo mám rád slovenčinu..., lebo som chcel ísť na Slovensko. Rád súťažím a zároveň som chcel, aby môj text mohli čítať iní.“ Učiteľ informatiky a grafik časopisu Vlastislav Ďurčiansky nás uvádza do neľahkej finančnej situácie: „Po zvýšení ceny tlače sme sa rozhodli, že Halúzka nesmie zaniknúť. Najlepšie by bolo mať časopis v rukách a môcť v ňom listovať, ale v online verzii môžeme lepšie pracovať na vizuálnej podobe.“ Časopis je zverejnený na internetovej stránke školy. Halúzka je prvé miesto, kde sa deti môžu vyjadriť. „Kto sa nájde v Halúzke, o tom sa vie, že patrí medzi najlepších,“ podotýka učiteľ. Obsahovo sa na časopise podieľa aj profesorka Vladislava Lovasová: „Halúzku sme prispôsobili dobe. Možno by bolo dobre, keby sme ju aj vytlačili, ale takto nie sme obmedzení farbou, ani počtom strán. Žiaci pracujú v žurnalistickom krúžku, sami vyhľadávajú informácie a píšu príspevky.“ Halúzka je školou novinára v praxi. Želajúc jej zelenú budúcnosť, budeme sledovať jej rast. Stačí sa o ňu zodpovedne starať a iste zakvitne kvetom mladej krásy. Ovocím nech jej sú budúci novinári!

ARADÁČSKA SVADBA BUDE AJ NA DETVE. V sobotu 3. mája tanečníci Folklórneho súboru Mladosť pri Kultúrnom centre v Aradáči v miestnostiach Harmónie uvítali režiséra a selektora Podpolianskych slávností na Detve Dr. Vlastimila Fabišíka, ktorý si prišiel pozrieť ich nacvičenú svadobnú obyčaj. Na videozázname už túto ich choreografiu vraj videl a keďže ho oslovila, s úmyslom zaradiť ju do programu tohtoročných slávností, prišiel si ju aj osobne pozrieť a zoznámiť sa so súborom. Vystúpenie Aradáčanov sa hosťovi zo Slovenska mimoriadne páčilo, osobitne pochválil rôznorodosť a pôvodnosť krojov, aké nikde inde nevidel. Táto svadobná choreografia sa dostala aj na ďalšiu videonahrávku a podľa slov V. Fabišíka Aradáčania si už teraz môžu plánovať zájazd na Dolnozemskú svadbu, ktorá sa uskutoční 13. júla v rámci folklórneho sviatku na Detve pod názvom Daj nám, ženích, daj nám vína. Na snímke z archívu Kultúrneho centra aradáčski folkloristi s hosťom z Detvy. J. Z. • KULTÚRA •

21 /4596/

24. 5. 2014

Kultúra S POROTCAMI VANSOVEJ LOMNIČKY

Recitácia je reč citu

Slavomíra Očenášová, Ján Greššo a Juraj Sarvaš s recitátorkami na Vansovej Lomničke 2014

Monika Necpálová

v autorskom podaní je takmer nemožné,“ zdôrazňuje. Spisovaoncom apríla sa Banská Bystriteľ sa autorsky do diela vkladá ca rozozvučala lahodným sloperom, recitátor interpretuje text vom recitátoriek zo všetkých zas inak. Porota ocenila klasiku. kútov Slovenska. Účastníčkami Ocenili interpretáciu Hviezdoslava, Vansovej Lomničky boli aj víťazo ktorom si mnohí šepkajú, že sa ky recitačnej súťanedá čítať. Objavní boli že v poézii a próze aj Gorkij a Podjavorinská. z Vojvodiny. Na zá„Na súťaži sa objavil aj verečnom seminári text, ktorý bol možno odborná porota cebásňou, ale určite nie poloslovenskej súťaže éziou. Azda najvhodnejv recitácii hodnotiším výberom nie sú ani la umelecký prejav diela spisovateľov, ktoré súťažiacich. Dobre tlmočia mužské citové mienené rady prinávidenie sveta. Ženy ho šame možno aj pre nedokážu tak pretlmočiť. budúce recitátorky Samozrejme, všeobecpriamo od porotcov. né témy spisovateľov sú Podľa mienky niečo úplne iné,“ dobre Juraja Sarvaša najmieni porotkyňa. dôležitejšia pre proPrednes je forma sviafesionála je pokora, Na Vansovej Lomničke si kyticu vyslúžil aj herec točnej reči, pre ktorú platí hoci sebavedomie je a pedagóg Juraj Sarvaš zrozumiteľnosť a artikupotrebné. Z divadellovateľnosť, podobne ako nej praxe čerpajúc, radí, že aj šepot Slavomíra Očenášová, poje to pri javiskovej reči. Dôležitý z javiska musí znieť hlasne. „Pozor rotkyňa súťaže, nastolila otáz- pri recitácii je nástup a následné si treba dávať na intonáciu. Myš- ku výberu textu na recitáciu. Či udržanie energie a tempa počas lienku nemôžeme rozdeliť bodkou, recitátora oslovuje autor alebo celého prednesu. Nezabudnime, keď pokračuje. Tým dochádza k ne- obsah diela... Ako budovať text že opakované literárne figúry nás porozumeniu u diváka,“ vysvetľuje. až do okamihu, keď ho prinášame vracajú na začiatok, aby sme do„Dá sa to docieliť rozborom textu. pred auditórium? „Možno nie je kázali dešifrovať rôzne významy Rovnako dôležité je nerecitovať vhodné uvádzať na tejto súťaži toho istého slova. Opakovanie pre porotu, ale pre celé publikum vlastný text. Dobre predniesť text prináša novú kvalitu slovu – práve

www.hl.rs

v sále. Vety aj pohľady odovzdávame divákom. Presný rým a presný rytmus si vyžaduje, podobne ako v Sládkovičovej Maríne, prácu navyše, treba s nimi vedieť pracovať. Pretože... stereotyp je nepriateľ umeleckého prednesu.“

Informačno-politický týždenník

tu má recitátor obrovskú možnosť rozkrývať text. Najdôležitejšie je aj v živote, aj v recitácii vedieť, čo robíme a prečo to robíme. Každá recitátorka by mala vedieť, čím ju text oslovil, čo ním chce povedať a ako to povedať, aby zasiahla diváka. „Každý, kto vyjde na javisko, mal by mať v sebe kus exhibicionizmu, ktorý však nesmie prevládnuť nad tým, čo chce povedať. Recitátor je človek, ktorý chce zdeliť niečo druhému,“ hovorí Ján Greššo, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre: „Treba dbať na postoj, vizáž, pohľad, zaujatosť textom. Používať recitačné klišé je veľmi zradná záležitosť.“ Veľkí recitátori majú svojský prejav, ale nie je dôležité, aby sme odpozorovali od nich plusy, treba zostať sám sebou. Nuž, keď si budete vyberať báseň, snažte sa pochopiť aj jednotlivé metafory, ktorými sa prebrodíte k zmyslu celej básne. V poézii je zvlášť dôležitá predstavivosť. Metaforu pretlmočíte jedine vďaka nej a emócii. Umenie je subjektívna záležitosť a každý ho môže vidieť inak, preto i porota vnímala recitátorky ako skvosty. Každá z nich vložila do prejavu kus seba samej.



KRÁTKE SPRÁVY

Čelarevo Prehliadka detskej hudobno-folklórnej tvorby. V sobotu 17. mája v Čelareve prebiehal 53. ročník zónovej prehliadky hudobno-folklórnej tvorby detí Vojvodiny pre obce Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Nový Sad a Temerín. Účinkovalo 14 detských súborov z 10 prostredí: z Pivnice, Despotova, B. Palanky, Mladenova (Obec B. Palanka), z Hložian, Maglića (Obec B. Petrovec), z Nového Sadu, Rumenky, Kaća a Kysáča (Obec N. Sad). Slovenský folklór prezentovali Pivničania, Hložančania a Kysáčania. Musíme konštatovať, že vystúpil menší počet súborov ako obvykle a málo bolo aj divákov. Počas prehliadky realizovaná bola peňažná zbierka pre ľudí zasiahnutých katastrofálnymi záplavami v Srbsku. J. Č-ý • KULTÚRA •

NA MARGO OTVORENIA PAMÄTNÉHO DOMU V KOVAČICI

Sprístupnená svetoznáma kumštáreň Martina Jonáša Anička Chalupová

onečne prišiel deň, ktorý sa hlboko vryl do pamäti nielen Kovačičanov, ale všetkých Slovákov vo Vojvodine. Po viac ako ročnej rekonštrukcii v sobotu 10. mája v Kovačici, z príležitosti maliarových nedožitých 90. narodenín, znovu ožila kumštáreň Martina Jonáša, svetoznámeho umelca a priekopníka insitného umenia. Otvorením tohto spomienkového múzea je splnená žiadosť

V uplynulých mesiacoch naplno prebiehali práce na rekonštrukcii budovy

ný nábytok a množstvo iných predmetov, ktoré návštevníkom pomôžu k utvoreniu ucelenejšieho obrazu o tomto svetoznámom umelcovi, o prostredí, v ktorom žil a tvoril. Slávnostnému otvoreniu Pamätného domu Martina Jonáša, ktoré sa uskutočnilo za účasti početných vzácnych hostí z domova i zo zahraničia, predchádzalo podpísanie kúpnej zmluvy, ktorou sa dom insitného maliara spolu s jeho celou umeleckou a osobnou pozostalosťou stal majetkom NárodMomentka zo slávnostného prestrihnutia nostnej rady slovenskej stuhy: Bojan Pajtić, predseda vlády AP národnostnej menšiny. Vojvodiny, a Miroslav Lajčák, podpredseda Dohoda o kúpe domu vlády Slovenskej republiky a šéf rezortu Martina Jonáša st. bola zahraničia podpísaná 22. marca 2012 v Kovačici. Podpívelikána slovenského insitného sali ju maliarov syn Martin Jonáš maliarstva, aby jeho dedičstvo ml. a predsedníčka NRSNM Anna bolo prezentované verejnosti. Tomanová-Makanová. Sprístupnená je jeho mimoriadne Celkovú sumu v hodnote vzácna pozostalosť, ktorá obsahu- 223 707 eur na kúpu a rekonštrukje nielen veľký počet obrazov a ciu budovy, kúpu umeleckých diel, kresieb, ale i vzácne predmety z nábytku a zariadenia domu, ako aj jeho zberateľskej kolekcie, osobnú na technický projekt adaptácie buknižnicu, korešpondenciu, pôvod- dovy na múzeum, vyčlenila vláda • KULTÚRA •

Slovenskej republiky v máji 2010. ľov Galérie insitného umenia v Zmluvu o financovaní zriadenia Kovačici. Maľovať začal roku 1944, Pamätného domu Martina Jonáša pričom jeho päť grafík bolo zarav Kovačici 20. decembra 2012 dených do kolekcie svetoznámych v Bratislave podpísali predseda umelcov na výstave v Capri v roku Úradu pre Slovákov žijúcich v za- 1976. Zúčastnil sa na viac ako 450 hraničí Milan Vetrák a predsedníč- výstavách v 50 krajinách sveta. ka Národnostnej rady slovenskej Dom, v ktorom žil s manželkou národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Tento projekt uzrel svetlo sveta vďaka predovšetkým nezištnej pomoci čestného občana Kovačice Dušana Čaploviča, aktuálneho ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Martin Jonáš, velikán svetového insitného umenia podľa ktorého je tento projekt významným prvkom ochrany a synom, bol postavený v prvej kultúrneho dedičstva Slovákov polovici 20. storočia. v Kovačici. Duch a dielo Martina Jonáša Martin Jonáš (9. mája 1924 – 31. týmto projektom bude pretrvávať januára 1996) patrí medzi naj- aj pre budúce pokolenia. Okrem významnejšie osobnosti svetové- toho Kovačica dostala ešte jednu ho insitného umenia. Bol vedúcou významnú kultúrnu destináciu, osobnosťou kovačickej insitnej ktorá bude iste zaujímavá pre tuenklávy a jedným zo zakladate- ristov zo všetkých končín sveta. 21 /4596/

24. 5. 2014

Kultúra • Oznamy

„Samoiniciatívne“ nie je spisovné slovo Anna Horvátová

eď chceme vyjadriť, že sa nejaká práca začala naším pričinením, že sme my podnietili niečie konanie, dali začiatočný podnet na činnosť alebo iniciovali nejakú prácu, nahraďme nenáležité slovo „samoiniciatívne“ spojením z vlastnej iniciatívy. Podstatné meno ženského rodu iniciatíva vyjadruje začiatočný podnet na činnosť (odtiaľ spojenie z vlastnej iniciatívy) alebo podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná iniciatíva. Tretí význam sa obyčajne používa

v množnom čísle, teda iniciatívy, a siahame po ňom vtedy, keď chceme vyjadriť činnosť skupiny ľudí usilujúcu sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske iniciatívy. Vety „Cirkevníci sa pustili do opravy kostola samoiniciatívne.“ či „Občania sa samoiniciatívne pustili do čistenia snehom zaviatych ciest.“ budú znieť spisovne takto: Cirkevníci sa pustili do opravy kostola z vlastnej iniciatívy.; Občania sa z vlastnej iniciatívy pustili do čistenia snehom zaviatych ciest. Slovo „samoiniciatívne“ je poslovenčené srbské slovo „samoinicijativno“.

CHÝRNIK

Báčsky Petrovec. Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej na sobotu 17. mája mali naplánovaný program v rámci Noci múzeí, ale pre výnimočný stav v krajine všetky programy boli zrušené. Predsa v priestoroch GZM

je nainštalovaná výstava ukiyo-e grafík z 18. a 19. storočia zo súkromnej zbierky Ninka Radosavljevića z Valjeva pod názvom Dni japonskej kultúry. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 10. júna. j. č-p

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 12. 5. 2014 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba a rekonštrukcia prevádzky na základné chlórovanie na PPV Štrand v Novom Sade, nositeľa projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ulica Masarykova č. 17. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na základe rozhodnutia Hospodárskeho súdu v Novom Sade z 12. 11. 2013 a záveru konkurzného sudcu Hospodárskeho súdu v Novom Sade o vyhlásení bankrotu konkurzného dlžníka NEOGRAFIA TLAČIAREŇ, s. s r. o., v konkurze, v Báčskom Petrovci, XIV. VÚSB 4-6, číslo predmetu ST.64/2013 z 12. 11. 2013 a v súlade s článkami 132 a 133 Zákona o konkurze (Úradný vestník Republiky Srbsko, číslo 104/09) Národným štandardom číslo 5 o spôsobe a postupe speňaženia majetku konkurzného dlžníka (Úradný vestník Republiky Srbska, číslo 13/2010), konkurzný správca konkurzného dlžníka: NEOGRAFIA TLAČIAREŇ, s. s r. o., v konkurze v Báčskom Petrovci OZNAMUJE predaj celkového majetku konkurzného dlžníka verejným zbieraním písomných ponúk Predmet predaja je celkovým majetkom konkurzného dlžníka, ktorý tvoria: P. č. opis 1. NEHNUTEĽNOSTI 2. VYBAVENIE 3. PODIEL V INÝCH PRÁVNICKÝCH OSOBÁCH – SLOVENSKÉ VYDAVATEĽSKÉ CENTRUM, s. s r. o. SPOLU:

EUR 327.250,00 243.610,00

RSD 37.868.486,43 28.189.891,45

5.564,96 576.424,96

643.962,67 66.702.340,55

Prehodnotená hodnota majetku je: 66.702.340,55 dinárov. Preddavok na účasť v postupe predaja vynáša 13.340.468,11 dinárov. Prehodnotená hodnota majetku nie je minimálne prijateľná hodnota, ani nie je akýmkoľvek iným spôsobom zaväzujúca alebo rozhodujúca pre podávateľov ponúk pri hodnotení výšky ponuky. Právo účasti majú všetky právnické a fyzické osoby. Nehnuteľnosť sa môže obzrieť každý pracovný deň odo dňa zverejnenia tohto Oznamu do 21. júna 2014 od 10.00 do 13.00 hodiny, záujemca je povinný predtým ohlásiť svoju návštevnosť Jasmine Mašulović na tel. č.: 063/649-365. Nehnuteľnosti sa predávajú v takom stave, v akom sa nachádzajú, bez záruky konkurzného správcu ohľadom eventuálnych nedostatkov. Predaj sa koná spôsobom verejného zbierania písomných ponúk; všetci záujemcovia môžu doručiť ponuku v písanej forme v zatvorenej obálke, osobne, konkurznej správkyni Jasmine Mašulović na adresu: Agencija Assist, Ul. Narodnog fronta č. 73, 21 000 Nový Sad, do 23. júna 2014 (pondelok) do 12.00 hodiny. Zapečatená (zatvorená) obálka s ponukou sa doručuje osobne a má obsahovať: – prihlášku na účasť na bezprostrednej dohode zbieraním ponúk, podpísanú vlastnoručne alebo zo strany splnomocnenej osoby, a dôkaz, že ide o splnomocnenú osobu; – bezpodmienečnú ponuku s uvedením presne určenej hodnoty, na ktorú sa ponuka vzťahuje; – dôkaz o zaplatení preddavku alebo kópiu záruky; – podpísanú vyhlášku o strate práva na vrátenie preddavku; – ak je podávateľom ponúk fyzická osoba, treba priložiť fotokópiu osobného alebo cestovného preukazu; – ak je podávateľom ponúk právnická osoba, treba priložiť výpis z APR-a a OP tlačivo, ak ho zastupuje splnomocnená osoba pre zastupovanie alebo splnomocnenie na zastupovanie v postupe predaja spôsobom bezprostrednej dohody (overené v súde), s decidovaným usmerňovaním splnomocnenia vzhľadom na dodatočne zverejnených priamych pohovoroch a prezentovania novej ponuky, ak je pri predaji účastný splnomocnený zástupca. Neúplné a neupravené ponuky a ponuky, ktoré neobsahujú uvedené podmienky, sa nebudú rozoberať. Právo účasti v postupe predaja majú všetky právnické a fyzické osoby, ktoré sa rozhodnú za kúpu jedného alebo viac balíkov tovaru, a ktoré: 1. zaplatia sumu 5 000 dinárov na meno výkupu predajnej dokumentácie; 2. zaplatia preddavok vo výške 13.340.468,11 dinárov na účet konkurzného dlžníka číslo: 220-131924-80 v Procredit banke AS Belehrad, hlavná filiálka Nový Sad, alebo priložia neodvolateľnú prvotriednu bankovú záruku platiteľnú na prvé pozvanie, najneskoršie do 23. júna 2014 (lehota na zaplatenie preddavku je 23. jún 2014); 3. podpíšu vyhlášku o strate práva na vracanie preddavku do 23. júna 2014; 4. ostatným účastníkom v postupe predaja, ktorí neboli vyhlásení ako najlepší podávatelia ponúk, preddavok alebo bankovú záruku vrátia dňa 1. júla 2014. Predaj spôsobom verejného zbierania ponúk a otvorenie ponúk sa uskutoční 27. júna 2014 (piatok) o 13.00 hodine na adrese konkurzného dlžníka NEOGRAFIA TLAČIAREŇ, s. s r. o., Báčsky Petrovec, XIV. VÚSB 4-6, v prítomnosti komisie založenej rozhodnutím konkurzného správcu a v prítomnosti predstaviteľov všetkých podávateľov ponúk. Pozývajú sa aj členovia Výboru veriteľov, aby boli prítomní pri otvorení ponúk. Po otvorení prijatých ponúk prítomným podávateľom ponúk bude umožnené, aby písomne zlepšili svoje začiatočné ponuky (pre podávateľov ponúk – právnickým osobám nevyhnutné je, aby sa zlepšené ponuky overili pečiatkou podniku). Konkurzný správca za kupca vyhlási podávateľa ponuky, ktorý písomne ponúkol alebo dodatočne vykonanými priamymi pohovormi podal najvýhodnejšiu ponuku ohľadom výšky ceny. V súlade s Národným štandardom číslo 5 konkurzný správca je povinný, ak ako najvyššia doručená ponuka vynáša menej od 50 % prehodnotenej hodnoty, pred prijímaním takej ponuky, požadovať súhlas Výboru veriteľov. Konečné rozhodovanie o voľbe kupca bezprostrednou dohodou vynáša výlučne Výbor veriteľov, ak je ponuka nižšia od 50 % od prehodnotenej hodnoty majetku. Kúpna a predajná zmluva bude podpísaná v lehote 5 pracovných dní odo dňa zverejnenia najvýhodnejšieho podávateľa ponuky. Vyhlásený kupec je povinný zaplatiť zostávajúcu sumu z kúpnej a predajnej sumy v lehote od 8 dní do dňa podpísania Zmluvy. Po zaplatení kúpnej a predajnej sumy zo strany kupca a po získaní potvrdenia zo strany konkurzného dlžníka o vykonanej platbe v celosti, kupec získava majiteľské právo na hnuteľnosti. Každá osoba, ktorá získala právo účasti v súlade s podmienkami predpísanými v tomto ozname, stráca právo na preddavok v súlade s Vyhláškou o strate práva na vrátenie preddavku. Ak vyhlásený kupec nepodpíše zápisnicu, kúpnu a predajnú zmluvu alebo nezaplatí kúpnu a predajnú sumu v súlade so zmluvou, konkurzný správca nie je povinný prijať ani jednu doručenú ponuku. Daň a clo sa pridávajú na dosiahnutú kúpnu a predajnú sumu a tieto, ako aj všetky iné trovy, znáša kupec. Oznam je zverejnený na oznamovacej tabuli Hospodárskeho súdu v Novom Sade, v denníkoch Dnevnik a Danas a v týždenníku Hlas ľudu. Splnomocnená osoba: Konkurzná správkyňa Jasmina Mašulović, kontaktový telefón 063/649-365.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, v Ulici Novosadski put 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia svoju mienku v písanej forme môžu doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA na

PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 180 eur, dosky 1 m3 = 160 eur a laty bežný meter = 0,30 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. K U P U J E M obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/82787-45.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212

KATARÍNU URBANOVÚ

rod. Zlochovú 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2014 z Kovačice Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva brat Martin s manželkou Annou a deťmi Anetou a Martinom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2014 sme si pripomenuli štvrté smutné výročie úmrtia

KATARÍNY URBANOVEJ

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, v Ulici Braće Ribnikar č. 55, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3494, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. mája 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501370/14, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, v Ulici Braće Ribnikar 55, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3494, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

rod. Zlochovej 25. 3. 1972 – 21. 5. 2010 – 2014 z Kovačice Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji rodičia Zlochovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, v Ulici Braće Ribnikar 55, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3494, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy GSM 900 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z troch dual band panelových antén výrobcu Kathrein K742264. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 80 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 310 ° (tretí úsek) pre sústavy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Very Pavlović a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Braće Ribnikar-NS212, NSU212, číslo správy 1002/14-171 LjM, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSBraće Ribnikar-NS212, NSU212, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

na milovaného a starostlivého manžela

PAVLA KUCHÁRIKA 1937 – 2013 – 2014 z Kovačice

Dňa 20. mája uplynul rok, čo ma opustil môj nenahraditeľný manžel. Pustý je náš dom bez Teba. Veľmi mi chýbaš. Hrejú ma len krásne spomienky na náš pekný spoločný život.

21 /4596/

Tvoja manželka Katka

24. 5. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2014 uplynie rok od smrti môjho syna a brata

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 2. mája 2014 nás po ťažkej chorobe navždy opustil otec

Dňa 26. mája 2014 uplynie šesť mesiacov, čo som stratila vnuka

ALEKSANDRA STANKOVIĆA 1986 – 2013 – 2014 z Petrovca

ŠTEFAN FARKAŠ

PAVLA KOPČOKA 24. 4. 1954 – 25. 5. 2013 – 2014 z Petrovca

1928 – 2014 z Bingule

Tichosť večného pokoja Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

Zostaneš navždy v našich srdciach. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia synovia Štefan a Janko s manželkou Olinkou

Staručká matka a sestra Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2014 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš nenahraditeľný manžel, oci a starký

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu šesť rokov, čo nás opustil náš vrele milovaný a nenahraditeľný manžel, otec, svokor a starký

MICHAL SUCHÁNEK

17. 5. 1933 – 24. 5. 2008 – 2014 z Pivnice

24. 4. 1954 – 25. 5. 2013 – 2014 z Petrovca

Zarmútená manželka a synovia Pavel a Ján s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 5 rokov, čo ma navždy opustil manžel

JÁN ŠUSTER – ŠUCO

PAVEL KOPČOK

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Boli sme spolu len kratučký čas. Nepočuť Tvoje kroky, ani Tvoj hlas. Smrť ťa vytrhla v najkrajšom veku života. Zavrel si tie krásne oči a usmievavá tvár zmizla. Ale milovaní žijú v našich srdciach. S úctou a láskou baba Bažíková

Predobré srdce na svete sme mali, ktoré vedelo nás milovať, keby sme láskou zobudiť ho chceli, neozve sa nám viac. Zmĺklo, stíchlo, išlo už spať. Navždy si na Teba spomínajú:

5. 9. 1939 – 21. 5. 2009 – 2014 z Kovačice

Čím by som sa Ti odslúžila, keď v starobe nič nemám. Za lásku v spoločnom živote len svoj život Ti dám.

manželka Stojanka, syn Željko, nevesta Tatjana a vnučky Nikolina a Sandra

IN MEMORIAM

Sú tomu smutné 2 roky, čo nás opustila moja dobrá mama, svokra a naša milá starká a mamička

Manželka Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich manželov, rodičov a starých rodičov

MÁRIA ŠIMOVÁ 17. 2. 1928 – 24. 5. 2012 z Kulpína

JURAJA JONÁŠA Na jej nezvyčajnú skromnosť, neúnavnú obetavosť, šľachetnú dušu a veľké srdce nikdy nezabudneme a navždy si zachovávame milé spomienky. Dcéra Marka Bohušová s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

11. 4. 1948 – 16. 4. 2012

MARTINA MARČEKA 23. 5. 1933 – 20. 5. 2013

z Kovačice V srdci sme si zachovali najkrajšie spomienky, ktoré sme s Vami strávili. Rodiny Jonášová a Marčeková

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2014 uplynuli 3 roky, čo nie je medzi nami moja drahá manželka

ZUZANA BABUCHNOVÁ

PAVLA PÁLENKÁŠA

Už len kyticu z lásky na hrob Ti môžem dať, za všetko dobré, čo si pre mňa vykonala, ďakovať a spomínať. S láskou si na Teba spomína manžel Pavel Babuchna

Spomienky sú jediný raj, z ktorého nás nemôžu vyhnať... Tvoji najmilší

na kmotra a krstného otca

ANNA ČELOVSKÁ

15. 2. 1947 – 20. 5. 2011 – 2014 z Padiny

1946 – 2006 – 2014 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 20. mája 2014 uplynulo osem rokov, čo nás zanechala naša mama, starká a prababička

ROZLÚČKA

s kmotrou a krstnou mamou

MÁRIOU SUCHÁNSKOU

JOZEFA SUCHÁNSKEHO

4. 7. 1934 – 8. 5. 2014

4. 10. 1931 – 23. 12. 2013 – 2014

rod. Bohušová 1925 – 2006 – 2014 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: syn Michal, dcéra Anna, vnuk Ján s deťmi a vnučka Anna s rodinou

SPOMIENKA

Oznamujte

na manžela, otca a starkého

v Hlase ľudu

JÁNA DUBOVSKÉHO

021/ 47-20-840

15. 5. 2013 – 15. 5. 2014 z Hložian

a 021/ 47-20-844

z Kovačice

inzercia@hl.rs

S úctou a láskou si budeme na Vás spomínať.

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Manželka Mária, syn Ján s deťmi a dcéra Mária s rodinou

Kmotra a krstné deti Siromovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 7. mája 2014 tíško usnul a opustil nás náš otec, starký a prastarký

ĎURO ŠIMÁK

13. 9. 1936 – 7. 5. 2014 z Padiny

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovajú a s úctou si budú na Teba spomínať: synovia Juraj, Ján s manželkou Vierou, Miroslav s manželkou Annou, vnukovia Jaroslav s manželkou Vesnou, Jano s manželkou Elenou, Vlado, Dušan, Ivan, Juraj, Andrej, Filip, Miroslav, Mário, Saša, vnučky Elena s manželom Vladom, Blažena s manželom Anđelkom, Anna, Viera, Adina, Marta, Šela, Saňa a pravnúčatá: Ráchel, Dávid, Robert, Simon, Ján Michael, Darko a Jonatán • OZNAMY •

21 /4596/

24. 5. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. mája 19.30 5. časť seriálu Divoká Vojvodina 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň Nedeľa 25. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 27. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z našich osád, v ktorých zaznamenali poskytovanie humanitárnej pomoci občanom ohrozeným v záplavách. Dúhovka – dokumentárna reportáž pod názvom Rozhlasovým okom bude venovaná spomienkam na rok 1964, keď bolo založené Rádio Kulpín.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 23. mája – To sa môže stať každému Sobota 24. mája – Služobníčka Božia, 1. časť Pondelok 26. mája – Firewall Utorok 27. mája – Krížovka smrti Streda 28. mája – Zem krvavého slnka Štvrtok 29. mája – Dostaňte agenta Smarta 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. mája 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Služobníčka Božia, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Láska k basketbalu Utorok 27. mája 16.00 Výstava umeleckých fotografií Hviezdoslav v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 30. mája 16.00 Slovenský film: Panna zázračnica Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Pavel Marčok, predseda štábu pre mimoriadne situácie B. Petrovec • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej poetky, prozaičky, novinárky, dramatičky (1923 – 1988) a manželky spisovateľa Jána Kostru. autorka: vpíšte ANNA životopis E M K O BIČIAROVÁ

štát v Ázii

herečka Lancaster

Streda 28. mája

Nedeľa 1. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

Dobrý deň – v kolážovej relácii sa pre výnimočný stav v krajine odvysielajú reprízové relácie a aj takto sa vyjadrí spolucítenie s ohrozeným obyvateľstvom zasiahnutým živelnou pohromou – záplavami. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

solm. slab.

kyslík príslušník protest. viery

majetok vpíšte TPP chem. prvok (Ta)

orgán zraku

röntgen

19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

alt

hlavné mesto Srbska

hosť (srb.)

TELEVÍZIA PANČEVO

šláger priemyselná rastlina

2. časť tajn.

1. časť tajn. vpíšte ARK spojka druh likéru vpíšte NLE

veľmi veľa, priveľa strednica

predplatitelia belehr. filmový festival

hora onam atestácia tvorca epic. diel

rieka v Rakúsku

tantal vpíšte IDI

ž. meno opus S HLA DU rovnaké ĽU písmená

ž. meno

vpíšte OÁ

spojka spodná plocha

poloha, pri ktorej telo visí

numerus

je podľa zákona

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 VODOROVNE: tekutina, ukovalo, nos, r, BN, iniciála, kól, krep, Amor, iso, I, os, Al, Gajdoš, y, O, Michal, DN, naber, risk, asi, atrakcia TAJNIČKA: MICHAL GODRA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18 z čísla 18 Hlasu ľudu z 3. mája 2014 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ANDREJ TRNOVSKÝ, Ul. 7. júla č. 3, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

21 /4596/

24. 5. 2014

Šport

Štvrté miesto v Srbsku je veľký úspech volejbalistiek Jednoty

STAROPAZOVSKÝ VOLEJBAL PREŽÍVAL RADOSTNÉ A TRPKÉ CHVÍLE

Otvoriť dvere talentovanej mladi Matej Bzovský

o skončení príliš úspešného majstrovského ročníka vedúci činitelia v staropazovskom VK Jednota analyzujú minulú sezónu a robia plány na budúce obdobie, ktoré nebude nič ľahšie od predchádzajúceho, najmä keď ide o financovanie. Času na dokončenie tejto vážnej práce mimo hracej plochy je dosť, lebo letná majstrovská prestávka trvá dlho, až po prvé jesenné dni. Prečo je tomu tak, v najvyšších volejbalových fórach našej krajiny zatiaľ ešte len rozmýšľajú a uvažujú, bez konkrétnych odpovedí. Mohli by sa napríklad v tej dlhej prestávke usporadúvať turnaje, zvýšiť počet klubov v ligách, ale o tom sa ešte nič nehovorí. Vrcholové kluby, predovšetkým majstri a víťazi národných pohárov majú medzinárodné súťaže tak v mužskej, ako aj v ženskej konkurencii. Ostatní sa musia vynachádzať ako môžu a vedia, hlavne hrajú priateľské zápasy, domáce turnaje, lebo tréningové procesy takmer ani neprerušujú.

www.hl.rs

ŠTVRTÉ V SRBSKU Keď ide o tradíciu, bohatému staropazovskému volejbalu minulá sezóna priniesla viac radosti ako rozčarovania. Veselé chvíle čo zväčša vyplnenému hľadisku priniesli hlavne volejbalistky Jednoty, ktoré súťažia v našej najvyššej volejbalovej súťaži –

Najviac starostí: tréner VK Jednota Željko Vukelić

Informačno-politický týždenník

Wiener Städtische superlige. V minulom majstrovskom ročníku Staropazovčanky obsadili piatu pozíciu, a tak získali právo bojovať o majstrovský titul. V stretnutí so silným družstvom belehradského Partizan Vizura vyhrali len jeden zápas doma 3 : 0, ostatné prehrali, a tak vskutku obsadili štvrté miesto v Srbsku. Je to najväčší úspech po získanom majstrovskom titule Juhoslávie na súťaži Telovýchovných spolkov Partizan v Skopje v dávnom roku 1952. Po majstrovskej sezóne 2012/13 zišli sa volejbalistky v čele s trénerom Jovanom Cakovićom, ktoré sa pričinili o historický úspech. Sú to: Milica Jurišić, Dragana Brković, Jovana Mihajlović, Marija Vujinović, Anja Marković, Isidora Stevanović, Bojana Martinović, Nina Jakić, Jelena Vulin, Dubravka Đurić, Jovana Đukanović, Marija Jovanović, Bojana Martinović a Sara Šarkadžija. Ide o pomerne mladé, ale veľmi kvalitné družstvo. Priaznivcov volejbalu v Starej Pazove najviac trápi skutočnosť, že medzi uvedenými hráčkami je iba jedna Staropazovčanka –

Jurišić, práve ako to bolo aj vo väčšine uplynulých majstrovstiev. Pravda, aj tieto volejbalistky, ktoré nie sú zo Starej Pazovy,

Tréner volejbalistiek Jednoty: Jovo Caković

mali veľkú podporu z tribúny, ale fanúšikom sa predsa pchalo do očí to, čo dávno zistili, že v družstve už dlhšie nevidia väčší počet domácich hráčok. To sa stalo po odchode Anny Barnákovej, teraz Marićovej (hrá vo Francúzsku), Jeleny Kostić, ktorá má vlastnú volejbalovú školu, ale aj ostatných domácich síl: Bursać, Mamuzić, Andrić a ďalšie. Pokiaľ • ŠPORT •

to financie dovolia a klubový rozpočet vydrží angažovanie hráčok spoza chotára, bude všetko v poriadku. A čo bude, ak sa finančná situácia zhorší, ťažko je veru aj predpokladať. MLADÉ KÁDRE VEĽA SĽUBUJÚ Fanúšikovia Jednoty si prajú, aby v budúcom zložení družstva bolo viac domácich hráčok a nie iba jedna, ktorá, pravdu povediac, ani nehrala v prvej zostave. Preto v klube veľkú nádej vkladajú do terajšieho celku super talentovaných junioriek, ktoré svoje kvality a veľký potenciál potvrdili už na majstrovstvách Vojvodiny, keď presvedčivo získali titul. Neskoršie dosiahli úspech aj v semifinále v rámci Pohára Srbska, lebo postúpili do finálovej súťaže, ktorá sa uskutoční pravdepodobne v Starej Pazove. Najnovšie na tradičnom Prvomájovom turnaji v Belehrade v konkurencii 25 družstiev z krajiny a zahraničia získali pozoruhodné druhé miesto. Na zápasoch junioriek z domáceho prostredia je spravidla veľa nadšených divákov. Tieto dievčatá si kvalitnými výkonmi získali priazeň milovníkov volejbalu v Starej Pazove, sú to hlavne ich rodičia, príbuzní, priatelia... Všetci si prajú, aby už v budúcom majstrovskom ročníku Superligy videli aspoň niektoré dievča zo zoznamu trénera Vladimira Kapriša. O miesto v najlepšej zostave VK Jednota sa zvlášť uchádzajú sestry Lea a Lara Barnákové (vnučky chýrečného Pavla Barnáka), potom Milica Radišić, ktorá pochádza tiež zo známej

Juniorky staropazovského VK Jednota si vďaka trofejam získali priazeň fanúšikov

pazovskej volejbaprípade sa lovej rodiny Srećmôže stať, že i terajšie veľmi ka Radišića, ale aj Nina Čortan, Lana úspešné ženJovković, Teodoské družstvo ra Obrenović, Mia zažije osud voProstran, Katarina lejbalistov VK Tukelić, Vanja RaJednota, ktorí dosavljević, Alekpo niekoľkých sandra Kotarac, rokoch vypadli Marija Vujinović... zo superligovej Nemusia všetsúťaže. ky odrazu získať miesto v najlepVOLEJBALISTI šej zostave, ale VYPADLI Seniorom VK tri-štyri istotne. Či sa želania väč- Najstarší kapitán v lige: Miško Jednota sa pre šiny pazovských Radišić nedostatok milovníkov volejpeňazí nevebalu splnia, treba predsa počkať. novala dostatočná pozornosť, V klube musia určiť smer rozvo- tiež zanedbali mladých hráčov, ja ženského volejbalu, vyčistiť takže terajšie kádre nemá kto vzťahy a dokorán otvoriť dvere dôstojne vystriedať. V doterajtalentovanej mladi. V opačnom šom mužstve vynikal kapitán

Staropazovskí volejbalisti vypadli zo Superligy Srbska • ŠPORT •

21 /4596/

Miško Radišić, veľký 41-ročný volejbalový nadšenec, občas aj Vladimír Barnák. Po zostupe zo superligovej súťaže najviac starostí bude mať usilovný tréner Željko Vukelić, lebo sa ľahko môže stať, že sa volejbalisti po mnohých úspešných rokoch presťahujú aj o dva stupienky nižšie!? Bola by to obrovská škoda preto, že aj mužský volejbal má bohatú tradíciu, lebo pazovská Jednota v najvyššej volejbalovej súťaži niekdajšej Juhoslávie hrala nepretržite 15 rokov. Pre staropazovský volejbal je nemalým problémom aj hala, ktorá by bola k dispozícii iba volejbalistom, lebo každodenne sa na tréningoch v rôznych selekciách zúčastňuje viac ako 200 detí. Využívajú veľmi zaťaženú športovú sálu, v ktorej hodiny telesnej výchovy majú aj žiaci stredných škôl. Mladým volejbalistom zostávajú k dispozícii neskoré večerné termíny (od 21. do 24. hodiny), čo dievčatám spôsobuje veľké problémy, lebo majú školské povinnosti. Či a kedy vybudujú dávno sľúbenú halu pre volejbalistov, ťažko veriť v týchto zlých ekonomických podmienkach nielen v Obci Stará Pazova, ale aj v celej krajine.

24. 5. 2014

Šport SENIORKY PETROVSKÉHO ŽVK MLADOSŤ NA KRIŽOVATKE

Bodka len dočasne... Marína Chorvátová

odka. Nie za celkovou činnosťou petrovského Ženského volejbalového klubu Mladosť, ale za deväťročnou družbou aktívnej zostavy senioriek. Najprv iba trénovali, potom sa dostali do Druhej vojvodinskej ligy, odtiaľ postúpili do Prvej vojvodinskej ligy a nakoniec súťažili v Druhej srbskej lige. Veľa víťazstiev, veľa ciest a dobrodružstiev, ale aj potu a niekoľko prehier ako podnet na priamočiarejšiu cestu a na dosiahnutie lepších výsledkov. To, čo tieto volejbalistky dosiahli s trénerom Danielom Stojanovićom, sa do dejín petrovského volejbalu zapíše s veľkými písmenami. Toto družstvo sa teraz však uberá iným smerom. Niektoré volejbalistky sa pridajú k mladším, no pre mnohé bol zápas na medzinárodnom turnaji v Žablji

posledným súťažným v tričku ŽVK Mladosť. Z dvanástich celkov obsadili piate miesto, čo svedčí o tom, že sa aj v ukončených majstrovstvách Druhej srbskej ligy mohli úspešne odraziť od posledného miesta, keby situácia v klube bola iná. Podľa slov predsedu VK Mladosť Jána Brnu ide o poloprofesionálnu Druhú srbskú ligu, v ktorej je väčšina hráčok platená. Petrovčanky však peniaze nedostávali! Skromné finančné prostriedky vyčleňovali predovšetkým na cestu a záležitosti späté so súťažnými zápasmi. Ich tempo, ako aj tréningy, boli oveľa náročnejšie než predtým a keďže je u väčšiny hráčok teraz prioritou štúdium a práca, trénovať volejbal nebudú!? Ako povedali, volejbal si zahrajú rekreačne a aktívne sa venujú futbalu, korčuľovaniu, joge...

Na rozlúčku aj torta: volejbalistky petrovskej Mladosti majú za sebou deväť rokov krásnej družby

So svojimi zverenkyňami sa nerád lúčil aj tréner Daniel Stojanović, ktorý pripomenul, že určite potrvá, kým budú mať v zostave také hráčky, akými boli doterajšie. Ich nasledovníčky trénujú len štyri roky a súťažia v kategórii junioriek. Sústavná práca s nimi a s pionierkami určite prispeje k tomu, aby o pár

rokov ŽVK Mladosť mal znova dobré hráčky. Potešiteľné je, že v tejto chvíli v petrovskom klube trénuje viac ako sto dievčat a chlapcov, čo je obrovská sila, športová energia a pekná perspektíva. Treba ju len dobre usmerniť, na zápasoch úspešne čeliť konkurencii, ktorá je aj vo Vojvodine čoraz silnejšia.

OD JESENE NOVÉ FUTBALOVÉ USPORIADANIE VO VOJVODINE

Namiesto dvoch, tri pokrajinské ligy Pavel Pálik

v sezóne 2014/2015 odštartuje nový systém súťaže v našej odľa návrhu Futbalového pokrajine. Namiesto doterajších zväzu Vojvodiny od jesene dvoch Vojvodinských líg – vý2014 bude inakšie územné chodnej a západnej skupiny, rozdelenie Obecných a Oblast- založia tri pokrajinské súťaže ných futbalových zväzov vo – zóny a sedem oblastných líg. Vojvodine. Na základe toho Nová, siedma bude Novosadská oblastná liga. Banátsku zónu budú tvoriť kluby z Oblastného futbalového zväzu Pančevo a OFZ Zreňanin. V Báčskej zó n e b u d ú hrať kluby z OFZ Subotica, OFZ Sombor a územného OFZ Nový Sad (okrem klubov z nového OFZ Nový Mapka obecných a oblastných futbalových zväzov Sad, ktorý tvovo Vojvodine ria FZ Nový

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Futbalisti Tatry si už zabezpečili miesto v novej Novosadskej oblastnej lige

Sad, FZ Beočín a FZ Temerín). Novosadsko-sriemska zóna bude utvorená z klubov OFZ Sriemska Mitrovica a OFZ Nový Sad. Všetky zóny budú mať po 16 klubov. Z týchto líg postúpia majstri, kým druhoumiestnené mužstvá budú hrať kvalifikačné zápasy. Novú, siedmu Novosadskú oblastnú ligu vytvoria kluby z terajšieho územného OFZ

Nový Sad (Kabel, Veternik, TSK Temerín, Petrovaradín, Jedinstvo Rumenka, Mladost Nový Sad) a do 16 členov doplnia najúspešnejšie kluby Mestskej ligy Nového Sadu. Podobne to bude aj v terajšej Novosadskej oblastnej lige, ktorú doplnia kluby Medziobecnej ligy Vrbas – Titel – Žabalj a Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. • ŠPORT •

ŠACH V OSADE INSITY

Kovačičania drvia súperov Ján Špringeľ

V nasledujúcich dvoch týždňoch Kovačičania achisti Šachového klubu budú hosťovať. Najprv Kovačica prevalcovali v Banátskom Brestovci súperov v prvých dvoch proti tamojšej Budućkolách Vojvodinskej ligy skunosti a o týždeň nato pina Banát – juh. V úvodnom v Plandišti proti Sloge. zápase porazili presvedčiPrvý nasledujúci zápas vým výsledkom v Kačareve v Kovačici zohrajú o tri ŠK Jedinstvo výsledkom 6,5 kolá proti ŠK Alibunár. : 1,5. Zo šachistov z osady Tohto roku sa Kovačiinsity vyhrali Dragan Erski, čania znovu výrazne Mišo Farkaš, Rastislav Ušjak, posilnili. Farby ŠK KoNenad Tomin, Ksenija Tomin vačica opäť hája brat a Bok po boku sestry úspešný aj brat: a Michael Farkaš. Remizoval sestra – Nenad a Ksenija Nenad Tomin Milan Luketa a prehral Božidar Tominovci, Samošania Kračunov. žijúci v Pančeve. Okrem brata konkurencii pre ženy v kúpeľoch Minulú nedeľu v sieni Miesta sestry pre Kovačičanov hra- Junaković pri Apatíne (od 27. neho spoločenstva Kovačica jú aj otec Mišo a syn Michael marca do 6. apríla 2014). Ksenija – šachový Messi a jej spoluhráči zdolali aj vždy nebezpečnú Farkašovci. Unireu z Ritiševa výsledkom Supertalentovaná Ksenija patria medzi favoritov tohto5 : 3 a upevnili sa v čele peleTomin, šachová reprezentantka ročnej súťaže. Víťaz postupuje tónu. Z domácich majstrov v Srbska, získala prednedávnom do Druhej ligy Srbska – skupina hre drevených armád vyhrali Šachový Messi hrá pre Kovačicu: Ksenija štvrté miesto na 8. majstrov- Vojvodina, kde už v jednej sezóLuketa, N. Tomin a K. Tomin. Tomin stvách šachu v jednotliveckej ne ŠK Kovačica hral.

Remizovali Erski, Kračunov, Ušjak a Andrej Tomáš. Prehral Mišo Farkaš.

ZO STK MLADOSŤ PETROVEC

Vydranci opätovali návštevu Samuel Medveď

sobotu 10. mája 2014 do Petrovca zavítali hostia zo Slovenskej republiky, z obce Vydrany, ktorá sa nachádza v blízkosti Dunajskej Stredy. Je to kupeľné a športovo-rekreačné mestečko, v ktorom sa hrá dobrý

stolný tenis. Tamojší STK Vydrany je členom Extraligy Slovenska, najvyššej stolnotenisovej súťaže v krajine našich predkov. Hostiteľom im bol STK Mladosť, ktorý predtým na Slovensku pobudol v septembri minulého roka. Sprostredkovateľom tejto družby, ktorá sa bude, veríme, upevňovať,

Aktéri stolnotenisového zápasu v Petrovci • ŠPORT •

Hostia sa pri stolnotenisových stoloch objavili v tomto zložení: Kardoš, Ondrejička, Urbanič, Kiš a Gál. Po zápase v športovej sále „druhý polčas“ sa dohrával v hostinci Putnik v dobrej nálade pri

je Petrovčan žijúci na Slovensku Ondrej Koroš mladší. Vydranci do Petrovca prišli s béčkom, čiže, ako sa to u nás povie, s druhým celkom. Výsledok tohto revuálneho zápasu, ktorý sa hral v telocvični ZŠ Jána Čajaka, bol 11 : 7 pre hostí. Teda hralo sa až osemnásť partií, z toho počtu aj dve štvorhry. V obidvoch štvorhrách domáci boli úspešnejší. Hrali: Bažík / Šramka – Kardoš / Urbanič Predsedovia Janko Lačok a Jožko Kmeť (zľava) a Lomen / Turan – Kiš si vymenili darčeky / Ondrejička. Obidva zápasy sa skončili výsledkom 3 : 2 petrovských krumpliach na ťapši. V ten večer si predsedovia týchto pre STK Mladosť. Pre domáci celok nastúpili: Tu- športových klubov Jožko Kmeť ran, Lomen, Záborský, Šramka a Janko Lačok vymenili primerané spomienkové darčeky. a Bažík. 21 /4596/

24. 5. 2014

Šport KEĎ VODNÝ ŽIVEL PRERUŠÍ ŠPORTOVANIE

Potopená lopta, prebudené svedomie! Juraj Pucovský

ohtoročný máj vyvrátil dlhoročné tvrdenie, že je najkrajší mesiac v roku. Katastrofálna povodeň ako následok viacdňových neslýchaných dažďov narobila obrovské škody, predovšetkým v Obrenovci a ďalších mestách a dedinách v Srbsku. Mnohí ľudia takmer v okamihu zostali bez majetku, ktorý nadobúdali celý život. Zaplavené sú tiež mnohé športové objekty, haly, štadióny, ihriská na otvorenom priestore... Práve preto Ministerstvo pre mládež a šport Srbska odložilo na neurčitú dobu všetky zápasy a športové súťaže v krajine. V dôsledku toho, že je potopená lopta, prerušili futbalové majstrovstvá, od Jelen Superligy až po najnižšie obecné súťaže, nehrajú ani basketbalisti, hádzanári... Živelná pohroma, na akú sa nepamätajú ani tí najstarší obyvatelia našej krajiny, prebudila svedomie aj medzi športovcami a ich zbožňovateľmi. Stovky futbalistov, basketbalistov, hádzanárov, karatistov, iných športovcov a viacnásobne viac fanúši-

kov sa namiesto na štadióny a športoviská smelo vybralo v ústrety ničivému vodnému živlu. Pomôcť ľuďom, ktorým vodný príval zobral domy, hospodárske objekty, stroje, autá, dobytok, polia a ohrozil veru aj životy. Veľkú pomoc športovci a fanúšikovia, ktorí v týchto ťažkých chvíľach napokon zabudli na klubové farby a nesváry, tak často a nepekne prejavované na štadiónoch, poskytujú s lopatami v rukách plniac vrecia pieskom, aby sa tak zamedzili nové hrozby rozzúrených vodných tokov. Robia to tak profesionáli, ako aj športovci amatéri –spomenieme tu iba kajakárov KK Filipa Višnjića a futbalistov Hajduka, ktorí priložili ruky k obrane svojho Višnjićeva. Mnohí športovci, najmä tí v zahraničí, ktorých je ťažko aj napočítať, zbierajú a zasielajú finančnú pomoc v miliónových sumách pre ohrozených vodnou katastrofou. V týchto, pre Srbsko najťažších chvíľach v posledných rokoch, najdôležitejšie je predsa to prebudené svedomie ľudskej solidarity. A pre športovanie sa určite prinavrátia krajšie časy!

NA MARGO STOLNOTENISOVEJ SEZÓNY KOVAČIČANIEK

Daniela štvrtá, slávistky šieste Ján Špringeľ

síl bol porazený. Lepšie od zveievčence zo ŽSTK Slávia ´96 renkýň Daniezakončili majstrovstvá Druhej la Toadera boli ligy –severnej skupiny na vý- ešte iba stolnobornom šiestom mieste. Úspech je tenisové kluby: o to väčší, keď sa má na zreteli fakt, NS 2011 z Novéže Kovačičanky boli v lige bezpo- ho Sadu, Bačka chyby najmladšie z deviatich klu- Topola 2, Doža bov. Slávistky zo šestnástich duelov zo Skorenovca zvíťazili v šiestich. Od prvého až po a Partizan zo Stolnotenisový hetrik: Daniela posledné kolo pre Banátčanky hrali Šídu. V tabuľke a jej tri poháre z Malaciek Jana Karkušová, Daniela Karkušová zakotvili pod osadou insity feje si priniesla v polovici marca a Gabriela Nosáľová. Úsmev na tvári hovorí o úspešnej spolupráci – aj zo silného turnaja v Malackách. Šampiónom ligy je Rapid Niko- Bačk a Bačk i tréner STK Slávia ´96 Daniel Toader a Daniela Na tomto prestížnom turnaji na linci, ktorý vyhral na pätnástich Brestovac, Tor- Karkušová Slovensku účinkovalo desať euzápasoch a iba v jednom meraní nado Mihajlovo (A trieda; semifinále), na majstrov- rópskych reprezentácií a početné a Temerín. Na ešte lepšom stvách Srbska v Bečeji (vicešampión- kluby. Sláviu predstavovala okrem D. mieste, štvrtom, sky titul) a dobré výsledky na TOP Karkušovej aj ako hosťujúca hráčka na listine mladších 12 mladších dorasteniek v Bečeji. Irena Dujmovićová zo STK DobanovSlávia ´96 má ešte dve stolné te- ce. Karkušová a Dujmovićová boli dorasteniek Srbska končí sezónu naj- nistky na listine najlepších doraste- druhé v konkurencii družstiev a vo lepšia stolná tenist- niek Srbska: Gabriela Nosáľová je na štvorhre, kým v dvojhre Kovačičanka ka Slávie Daniela 24. mieste a Svetlana Sládečeková, získala bronz. Karkušová. Daniela ktorá prednedávnom prestúpila V súčasnosti trénuje v Slávii sesa už nachádza aj z padinskej Doliny, je na 45. mieste. dem stolných tenistov a šesť stolOd štátneho vicešampiónskeho ných tenistiek. Na tréningy a súna listine dorasteniek (37. miesto). titulu pre Danielu Karkušovú boli ťaže sú najmladším Kovačičanom Mladšia zo sestier v uplynulej sezóne dôležitejšie k dispozícii tak telovýchovná sála Karkušových mala úspechy na medzinárodných turnaj- gymnázia, ako i telocvičňa základnej najviac úspechov och. Po novembrovom triumfe na školy. Spolu získali dve strieborné medaily v na Novoročnom tur- známej súťaži Zagi ping v Záhrebe Malackách: Kovačičanka Daniela Karkušová (prvá zľava) a Dobanovčanka Irena naji v Novom Sade (prvá v konkurencii najmladších Fotografie: archív ŽSTK Slávia Dujmovićová koncom roka 2013 dorasteniek do 10 rokov), tri troa autor

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Chýrečné Rio de Janeiro

BRAZÍLIA, DEJISKO MAJSTROVSTIEV SVETA VO FUTBALE 2014

Pestrá škála krásy Oto Filip

ajväčší a najľudnatejší štát Južnej Ameriky už dávno žije futbalom, no nie je to vonkoncom jediný dôvod, pre ktorý každoročne láka milióny turistov a iných návštevníkov z celého sveta. Brazília je aj Amazonská nížina a Brazílska vysočina, je i krajinou veľkých sociálnych rozdielov – luxusných domov na strane jednej a chudobných štvrtí tzv. fevals na strane druhej.

Najznámejšia socha v tejto časti sveta

V Brazílii sú aj vodopády Iguacu považované za jedny z najkrajších na svete, je tam tiež prekrásne Rio de Janeiro s chýrečnou Copacabanou a veľkou turistickou atrakciou, sochou Krista Spasiteľa (Cristo Redentor) na kopci Corcovado. A predovšetkým sú tam obyvatelia veľmi priateľskí a otvorení, nadovšetko milujúci futbal, karneval, tanec.... Dych Brazílie, krajiny, ktorá pre Európu bola objavená presne v roku 1500, keď tam so svojou flotilou dorazil Portugalec Pedro Álvarez Cabral, môžu v týchto dňoch pocítiť tak obyvatelia, ako aj návštevníci Belehradu prostredníctvom zaujímavej výstavy veľkoplošných fotografií v samotnom strede mesta.

Mesto moderné: Sao Paulo

Vodopády v štáte Parana

Federálny dištrikt

Zo štátu Rio Grande do Norte

Jedna zo známych pláží

Účastníci, 2010

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Festival Jarné nôty v Petrovci

Ivana Jašová, 2003

Festival mladých talentov Jarné nôty, ktorý organizuje Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci od roku 1995, zaznamenal 18. ročníkov (neuskutočnil sa iba v roku 1999). Patrí medzi tradičné festivaly, ktorých význam prerástol rámce miestneho, dokonca regionálneho podujatia. Zoskupuje najvýznamnejších mladých umelcov – interpretátorov vážnej hudby z radov slovenskej menšiny v Srbsku, ktorí sa prejavili na regionálnych, republikových, štátnych a medzinárodných súťažiach. Do realizácie verejného koncertu sú zapojené základné a stredné umelecké školy a akadémie umenia, ktoré pomáhajú vybrať najlepších mladých umelcov na verejnú prezentáciu. Festival sa tradične usporadúva v polovici júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Zakladateľkou a hybnou silou festivalu je afirmovaná speváčka, hudobníčka a redaktorka Kvetoslava Benková. Často tu vystupovali aj hostia z domova i zo zahraničia, medzi nimi aj komorný orchester Orfeus z Bratislavy a hudobné telesá z Červeného Kostelca v Českej republike. Záznam z festivalu Jarné noty zostáva aj na cédečku.

Slovenka a Margaréta Benkove, 2004

Leonóra Súdiová, 2006

Marek Stupavský, 2006

Jaroslav Čiep Foto: A. Francistyová a J. Čiep

Koncert v Štúdiu M v Novom Sade, 2011

Ivana Nováková, 2006

Marína Cerovská, 2013

Marína Kaňová, 2007

Orchester zo Selenče, 2009

Účastníci, 2004