Hlas22 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 22 /4493/ Podpredseda slovenskej vlády Miroslav Lajčák navštívil Belehrad

2. 6. 2012 Naša téma: Ako si chránime životné prostredie

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Šiesty stredoeurópsky kongres o potravinách zhromaždil od 23. do 26. mája v Novom Sade stovky odborníkov z početných krajín sveta. O. Filip

Regionálna konferencia programu Životné prostredie pre Európu prebiehala 23. a 24. mája v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade. O. Filip

Na záver štvrtkového pobytu v Belehrade európsky diplomata, podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Slovenska Dr. Miroslav Lajčák (v strede) sa stretol aj s predstaviteľmi slovenskej komunity v Srbsku. O. Filip

Vzpierač petrovského Herkulu Andrej Širka na Majstrovstvách Európy v slovinskom Blede získal zlatú medailu. J. Čiep

Vyhlásením najúspešnejších jednotlivcov a súborov sa v sobotu 26. mája v Starej Pazove skončila jubilejná 50. prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny. A. Lešťanová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Náznakové prvé kroky P rvým ťahom novozvoleného prezidenta Tomislava Nikolića bolo splnenie jedného predvolebného sľubu. Na zasadnutí Hlavného výboru odstúpil z funkcie predsedu Srbskej pokrokovej strany, pretože „chce byť prezidentom všetkých občanov, a nielen jednej strany“. Očividne dojatý a rozcítený nad „dieťaťom, ktoré vyrástlo, osamostatnilo sa“, vzdal sa ďalšieho riadenia strany, ktorú pred tromi rokmi po rozchode s radikálmi založil a úspešne vybudoval na jednu z najsilnejších parlamentných strán. Do jesenného zjazdu bude ju viesť Aleksandar Vučić. Prvá zahraničná cesta odviedla novozvoleného prezidenta do Moskvy. Ako vysvetlil, šlo o skorej dohodnutú návštevu a keďže ešte nenastúpil do funkcie hlavy štátu, podnikol ju v úlohe straníckeho predáka. V rozhovore s ruským prezidentom Putinom pred televíznymi kamerami si vymenili obligátne prísľuby o ďalšom rozširovaní spolupráce. Pred odchodom na rokovania za zavretými dverami ruský premiér požiadal hosťa, aby odovzdal pozdravy Borisovi Tadićovi.(!) Prvé rozhovory o pokračovaní európskej integrácie Srbska novozvolený prezident Tomislav Nikolić mal s ministrom zahraničných vecí Slovenska Miroslavom Lajčákom, ktorý do Belehradu pricestoval v úlohe špeciálneho vyslanca šéfky európskej diplomacie Cathrine Ashtonovej. Na prvú cestu do Bruselu Tomislav Nikolić sa vo funkcii prezidenta vydá 14. júna, po zložení prísahy 31. mája a inaugurácii 11. júna. Po návšteve Belehradu minister Lajčák v autorskom texte uviedol, ako oznámili belehradské médiá, že Srbsko sa znovu ocitlo na križovatke, že musí znovu potvrdiť svoju európsku orientáciu a uskutočniť reformy. Očakáva sa, že európskej integrácii bude venovaná plná pozornosť, keďže politika aj Európska únia, aj Kosovo už nie je spôsob, ktorý Srbsko povedie vpred. Prvé rokovania o utvorení vlády, aspoň prvé verejné, v pondelok usporiadali predstavitelia Demokratickej strany a koalície okolo Socialistickej strany Srbska. Nasledovali hneď potom, ako Boris Tadić podľahol naliehaniu predovšetkým vo svojej strane, ale

aj Dačića a iných a súhlasil s kandidatúrou na premiéra, ktorú v nedeľu po druhom kole volieb nepremyslene a ľahkovážne zamietol. Témou rokovaní, ako povedali, nebolo rozdelenie kresiel, ale programové zásady a ciele budúcej vlády. Predpokladá sa, že sa v prvom rade hovorilo o sporení a peniazoch, fiškálnej zodpovednosti a rozdelení zodpovednosti vo vláde. Na prvé náznaky konkrétneho rysovania parlamentnej väčšiny zo Srbskej pokrokovej strany (SNS) urazene reagovali tvrdením, že žiadna vláda bez SNS nemôže byť legitímna. Zdôvodnili to tým, že oni predsa vyhrali voľby, majú najviac poslancov v parlamente, takže im má patriť miesto premiéra. Koniec koncov, ich dovčerajší predseda a novozvolený prezident im sľúbil, že mandát na utvorenie vlády ako prvej ponúkne SNS a len ak ho oni nevyužijú, dá ho iným, „do horších rúk”, ako povedal. Pokrokári, ktorým v zabezpečovaní parlamentnej väčšiny spojencom môže byť len DSS, čo nestačí na väčšinu, asi tušia, že mandát na utvorenie vlády predsa zakončí v iných rukách. Akokoľvek, rozprúdila sa rozprava o legitimite vlády. Odborníci jednohlasne potvrdili, že legitímna je každá vláda, za ktorou stojí aká-taká parlamentná väčšina. Všetci sa zhodujú v jednom: vládu treba utvoriť čím skôr, bez váhania a zbytočného mrhania času. Tým skôr, že ekonómovia najnovšie vypočítali, koľko čakanie na vládu stojí. Vraj každý deň bez vlády stojí 50 miliónov eur devízových rezerv! Dovolí si ešte niekto robiť drahoty, alebo si pekne sadnú a dohovoria sa? Je pravda, že demokrati plus socialisti potrebujú do partie aj tretieho, čo veci dodatočne komplikuje. Pravda je takisto, že sa žiada utvoriť menšiu vládu od predchádzajúcej a napriek tomu sa pekne a rýchlo dohodnúť o rozdelení rezortov. Je pravda, že to všetko vyzerá na nemožnú misiu, zvlášť v našich podmienkach a vzhľadom na naše predchádzajúce skúsenosti. Netreba však zabúdať, že situácia sa s príchodom Tomislava Nikolića za prezidenta podstatne zmenila. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Deň Petrovca ako mladší brat Slávností

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

íkendové dni okolo 25. mája sú v petrovskom kalendári okrúžkované červeným ako miestny sviatok. Mladší brat Slovenských národných slávností, Deň Petrovca, sa tohto roku vystrojil takmer ku spovedi, lebo prebiehal už jedenásty rok zaradom. Oslavy z roka na rok mohutnejú, obsahmi už takmer dorástli staršiu sestru. Tri dni v Petrovci trvajú sviatky – piatok ako sladký, sobota ako festivalový a nedeľa ako športový deň. Pravda tieto petrovské hody sa nezaobídu bez klobás a tort. Kumšt je ich zhotoviť, ešte väčší predať. Hovorí sa, že dobrý výrobok sa sám predáva. Aj ženy v Petrovci vedia ako na to, nielen chlapi. Potvrdili nám to i zoradené domáce gazdinky za stolom vedľa prichystaných sladkých pochúťok v Spolku petrovských žien, z ktorých sa iba o chvíľku neskoršie tešili všetci prítomní na otváracom programe Dňa Petrovca 2012. J. Čiep

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

FÓKUS K NÁVŠTEVE PODPREDSEDU VLÁDY A MINISTRA ZAHRANIČNÝCH VECÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY DR. MIROSLAVA LAJČÁKA V BELEHRADE

Sústrediť sa na najdôležitejšie – prácu a reformy e najmenej niekoľalebo volebne najúsko dôvodov, prečo pešnejších politických sa práve Dr. Miroslav strán: Tomislav Nikolić Lajčák stal prvým po(Srbská pokroková litikom Únie, ktorý od strana) ako víťaz prevolieb navštívil Belezidentských volieb, mihrad. Jeden treba hľanister obrany Dragan dať v jeho pozícii Šutanovac (Demokraosvedčeného a potická strana) a podpredného európskepredseda vlády a miho a slovenského dinister vnútorných vecí plomata, ktorý do BeIvica Dačić (Socialislehradu pricestoval aj tická strana Srbska), na základe poverenia ako i rezortný kolega, a odkazov šéfky zašéf našej diplomacie hraničnej politiky EÚ Vicepremiér a minister Dr. Miroslav Lajčák a veľvyslanec Vuk Jeremić, mali 24. Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo pri stretCatherine Ashtonomája v Belehrade s vinutí s krajanmi vej a predsedu Eucepremiérom a šéfom rópskej komisie José Manuela ka podeliť sa o svoje skúsenosti z diplomacie Slovenska Dr. MiroBarrosa, druhý v dôkladnej zna- tohto procesu, odporúčanie našim slavom Lajčákom. losti tunajších pomerov, pohy- politikom venovať zvýšenú poNapriek intenzívnej agende bov a mentality, vyplývajúcej z zornosť správe OBSE s cieľom od- pracovnej návštevy, slovenský predošlého, viacročného diplo- strániť v nej uvedené nedostatky, minister objavil i dostatok času na matického pôsobenia. Tretí mož- vyslovenie sa za pokračovanie stretnutie s viacerými predstavino objaviť v nadštandardných dialógu medzi Belehradom a Pri- teľmi slovenskej komunity, ktoré slovensko-srbských vzťahoch, štinou, ako aj za implementáciu už sa na pôde ambasády konalo vo štvrtý v záujme čím skôr ustano- dosiahnutých dohôd, označenie štvrtok podvečer. V úlohe hostiteľa viť – samozrejme, na základe vo- úrovne bilaterálnej spolupráce ich privítal slovenský veľvyslanec

Stretnutie so starými známymi, viacerými predstaviteľmi slovenskej národnosti

lebných výsledkov – základné inštitúcie, ako sú hlava štátu, vláda a parlament, aby sa čo najskôr ujali svojich ústavných funkcií a pokračovali v smere európskej integrácie... Podpora prístupovému procesu Srbska do EÚ, ochota Slovens-

za výbornú, pričom treba výraznejšie premietnuť vysokú úroveň dvojstranných politických vzťahov do ekonomickej oblasti... sú len niektoré z dominantných akcentov štvrtkových rozhovorov a stretnutí, ktoré vedúci alebo vysokí činitelia našich najväčších

v Belehrade Dr. Ján Varšo, po prívete ktorého Dr. Lajčák hovoril o spektre otázok: niektorých prioritách a programe slovenskej vlády, náplni a plánoch budúceho diplomatického a iného pôsobenia, tiež o pripravovaných zmenách pokiaľ ide o krajanskú

agendu a postavenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v záujme lepšej a konštruktívnejšej spolupráce. Minister Lajčák zdôraznil, že Bratislava má záujem na ďalšom rozvoji slovenskej menšiny. K tomu bezpochyby prispeje i skutočnosť, že ho jej predstavitelia poinformovali o celom rade otázok, ktorými naša národnosť v Srbsku aktuálne žije. V exkluzívnom vyhlásení pre slovenské krajanské médiá zopakoval, že Európska únia nemá ambíciu rozhodovať, kto by mal a kto by nemal byť vo vláde Srbska, ale že je podstatné, aby to bola reformná vláda. Teda taká, ktorá bude mať ambíciu a silu uskutočňovať reformy, ktorá bude mať európsku integráciu ako svoju prioritu a ktorá bude pokračovať v rokovaniach medzi Belehradom a Prištinou a prevezme na seba tie záväzky, ktoré boli prijaté v minulom období. Hlavným cieľom rokovaní, ktoré som mal, bolo zistiť, ako vyzerá povolebná atmosféra, ako prebiehajú rokovania o zostavovaní budúcej vlády, a tieto stretnutia mi pomohli, aby som si urobil nejaký vnútorný obraz... – uviedol. Na záver interview skomentoval niektoré zmeny od mája vlaňajšieho do mája tohto roku: – Viete, vždy je niečo rovnaké a niečo iné. Iné v Srbsku je to, že je krajina po prezidentských a parlamentných voľbách, čo je dobre. Pretože pred voľbami politici uvažujú tak, aby uspeli v nich čo najlepšie, a to nie je najlepšia doba na reformy alebo na prijímanie niektorých dôležitých rozhodnutí. Teraz je logické, že bezprostredne po voľbách prebiehajú rokovania o tom, ako bude vyzerať vláda a podobne. Ten priestor po voľbách naozaj otvára možnosť, aby sa krajina sústredila na to najdôležitejšie: sú to reformy. Teraz sa treba sústrediť na prácu, pretože budúcnosť Srbska je v Európskej únii. Ale to nie je právo, ktoré sa dáva automaticky. Treba si to zaslúžiť najmä tvrdou prácou. Myslím si, že teraz nastáva to obdobie, kedy by Srbsko malo dokázať, že to myslí vážne so svojou európskou integráciou... – podotkol podpredseda a minister Lajčák. Ako odkaz a očakávanie. Oto Filip

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZELENÉ HOSPODÁRSTVO A INŠTITUCIONÁLNE ORGANIZOVANIE SA PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

Ochrana prostredia musí byť prioritou abudnite na vojny, zaných inovácií, mieni veľvyslanec Jabudnite na štáty a náponska Toshio Tsunozaki. Aj naďalej rody, odhoďte všetky pakty a sa budeme usilovne a úporne angadoktríny... Budúca svetová vojžovať v prilákaní zelených investícií a na o takých malichernostiach zelených pracovných miest, lebo si je nebude. Ľudia budú bojovať o Hospodárska komora Srbska (HKS) veholé prežitie, o zvyšky nerestdomá významu zelenej ekonomiky ných zdrojov, budú sa zabíjať –podotkol v mene hostiteľa poradca pre fľaštičku vody! – tvrdí vo predsedu HKS Siniša Mitrović. Po pozdravných prejavoch desiatky svojom katastrofickom scenáúčastníkov na dvoch sesiách prezenri na tému budúcnosti ruský extovali mnohé aspekty alebo aspoň pert Konstantin Sivkov. Jeho detaily Štúdie o zelenom hospodárstve prognózy môžu znieť ako sci-fi, prípadne našej Národnej správy, ako aj ale sú reálne. Môže sa totiž nespočetné súvislosti zelenej ekonostať, že ďakujúc svojej nenámiky a udržateľného rozvoja, zvlášť tie sytnosti ľudia zaplatia dlh voči založené na vede. Keďže ekonomické planéte naraz a že veľká ekomyslenie v súčasnom svete musí byť aj logická vojna všetkých proti ekologické, bol to náš prínos aj k cievšetkým, v ktorých prestanú ľom zelenej ekonomiky. Napríklad k platiť civilizačné hodnoty, už v Japonský veľvyslanec Toshio Tsunozaki v sieni HKS v Belehrade dosiahnutiu takého hospodárskeho nie takej ďalekej budúcnosti bude logickým vyústením správania sa spo- sky ambasádor Clemens Koja uviedol, že je rastu a rozvoja, pri ktorom nedochádza k enločnosti založenej na progresívnej spotrebe. veľmi dôležité vidieť odpad a energiu nie- vironmentálnej degradácii, strate biodiverzity, Uvedený odborník nie je jediný s takýmto len ako problém, ale aj ako celý rad mož- neefektívnemu využívaniu zdrojov. Je to tá zmýšľaním. Preto nie div, že sa mnohé po- ností. Keďže nás všetkých trápi nedostatok správna cesta, nielen pre nás. Oto Filip hľady nádeje upriamujú na júnový samit o energií, nové technológie sú kľúčom zeleudržateľnom rozvoji Rio plus 20. Pár týždňov pred jeho začiatkom početné RUMA štáty vynakladajú úsilie prispieť k jeho zdarnému priebehu a výsledkom vlastnými konkrétnymi opatreniami. Platí to aj pre našu krajinu, v ktorej 22. a 23. mája prebiehala 8. Reýročné stretnutie lídrov a partgionálna konferencia programu Životné pronerov Nacionálnej aliancie pre stredie pre Európu, zaoberajúca sa spätosťou lokálny ekonomický rozvoj sa konazelenej ekonómie a udržateľného rozvoja. Na lo v pondelok 28. mája v hoteli Park nej je oznámené, že Srbsko pripravilo Náv Rume pod názvom NALED persrodnú komplexnú správu vrátane Štúdie o zepektíva 2012/2013. Aktéri stretnutia lenej ekonomike, ktorá bude našou platforsi po kratšej súvahe uplynulého obmou na rokovanie na nadchádzajúcom Svedobia vytýčili aj nové strategické pritovom samite v Riu. Predstaviteľ Ministerstva ority na dvojročné obdobie – životného prostredia Miroslav Tadić zdô2012/2013. Nevystal ani bod spätý s raznil, že sa prípravy na Rio u nás začali ešte uskutočňovaním zacielených refov apríli 2011, svedectvom čoho sú aj koriem a projektov. mentáre k navrhnutému ústrednému doNa výročnom stretnutí do NALED kumentu samitu s názvom Budúcnosť, akú si prijali aj nových členov a ako vyhlásil želáme, ktorý by koncom júna mal byť schváToplica Spasojević, zástupca predsedu lený. NALED, ináč riaditeľ kompánie ITM Otvárajúc regionálnu konferenciu, nágroup, aliancia teraz počíta vyše 160 mestník ministra životného prostredia Nečlenov. Polovicu tvoria lokálne samobojša Pokimica sa sústredil na otázky harsprávy, do aliancie je zapojených i monizácie národného zákonodarstva s okolo 60 najväčších firiem v Srbsku a právnymi výdobytkami EÚ. Oznámil, že sa dôležitú úlohu v rozvoji celého hosschválením celého radu ekologických zápodárstva majú i mimovládne organikonov umožňuje uvádzanie súčasných zácie. štandardov, týkajúcich sa zachovania a Na tému Silnenie kapacít obcí a pro- Toplica Spasojević (zľava) a Goran Jović zveľadenia životného prostredia, výroby, rana pondelkovom stretnutí v Rume mócia investícii v krajine a regióne na cionálnej spotreby energie... Veľvyslankyňa pondelkovom výročnom stretnutí v Rume certifikát s priaznivým hospodárskym okoDánska v Srbsku pani Mette Kjuel Nielsen hovoril Goran Jović, člen SR NALED, pred- lím. podotkla význam investícií do energetickej a. lš. seda Obce Stará Pazova, ktorá už získala účinnosti a čistých technológií, kým rakú-

–Z

NALED perspektíva 2012/2013

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MEDZINÁRODNÝ POTRAVINÁRSKY KONGRES PREBIEHAL V NOVOM SADE

Od role po lyžicu ratislavu vystriedal Nový Účastníkov v mene orgaSad. Po slovenskej metronizátorov privítal člen CEpole súčasné poznatky v obFood výboru prof. Dr. Viktor lasti základného a aplikovaNedović z Poľnohospodárného výskumu a vývoja, nové skej fakulty v Zemune. Potechnológie, bezpečnosť a ozzdravný prejav mala aj prof. načovanie potravín, biopotraDr. Jovanka Levićová, riaviny, význam komodít, moditeľka vedeckého Inštitúderné trendy vo výžive... boli aj tu pre potravinárske techv metropole vojvodinskej najnológie (FINS) v Novom častejšie diskutované témy, Sade, ktorá takéto poduna ktoré sa zamerali účastníci jatie označila ako význam6. Stredoeurópskeho kongrené a svojrázne uznanie su o potravinách (CEFood Connašej krajine. Zástupca pogress), ktorý sa od 23. do 26. krajinského tajomníka pre mája konal v hoteli Park. Jedvedu a technologický rozným z prvých cieľov stoviek akvoj Dr. Rade Ćirić sa osotérov z desiatok krajín bolo bitne zmienil o význame instanoviť a ozrejmiť význam vestícií do nových technonových technológií, tradičlógií, ktoré sú jednou z priných a súčasných výrobkov orít pokrajinskej adminipre konkurencieschopnosť a stratívy. Kongres označil za bezpečnosť potravín na trhu jedno z najväčších a najeurópskom a svetovom. dôležitejších podujatí vo Úvodom do trojdňového Riaditeľka Jovanka Levićová počas Vojvodine v posledných maratónu vyše sto prednášok slávnostného príhovoru rokoch, za dôkaz, že sa a prezentácií na tradične vyoplatí vkladať do vedy, tiež sokej úrovni z celkovo zaslaných 550, boli, samo- možnosť a príležitosť, aby mnohé inštitúcie využizrejme, príhovory počas slávnostného otvorenia. li potenciály, ktoré pokrajina má.

Oto Filip

MÉDIÁ O DRUHOM KOLE PREZIDENTSKÝCH VOLIEB. Aj v období od 7. do 20. mája naše relevantné, sledované médiá pokračovali v informatívnom spravodajstve, príznačnom aj pre dni pred 6. májom. Adresátom poskytli rozličné názory účastníkov a hoci v uvedenom období badať trend rastu negatívnych informácií, spravodajstvo tak elektronických, ako i printových médií zostalo dominantne pozitívne. Médiá viac pozornosti venovali aktivitám regulačných telies (Republikovej volebnej komisie a Agentúry pre boj proti korupcii), avšak väčšina z nich sa vo významnejšej miere nevenovala svojej kritickej úlohe, takže príznačnosťou informovania zostala absencia analytického a kritického spravodajstva – oznámili predstavitelia slovenskej organizácie MEMO 98 Ivan Godársky a nášho Byra pre spoločenské výskumy (BIRODI) Zoran Gavrilović (na snímke), na stretnutí s novinármi, ktoré niekoľko dní po voľbách prebiehalo v Belehrade. O. Filip

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

Ku kladom viacdňových akcií v Novom Sade možno zaradiť najmä skutočnosť, že sa celé dni rokovalo o viac ako desiatich širších tematických oblastiach, čo na starosti malo takmer dvesto výskumníkov. Kompletne zahrnuli potravinársky priemysel, začnúc surovinami, cez kontrolu a technologické procesy, po uplatnenie komodít vo výžive s dôrazom na reláciu človek – zdravie. Zložkou celej reťaze výroby potravín je, samozrejme, i chov hospodárskych zvierat, taktiež výroba kŕmnych zmesí a vôbec potravín pre ne, ktorá je tiež dôležitým činiteľom celkovej produkcie zdravých a bezpečných potravín. Nemožno nespomenúť tzv. Ino (zahraničný) deň za účasti vedúcich zahraničných projektov financovaných Európskou úniou alebo inými zdrojmi. Do tretice nezanedbateľným momentom je i skutočnosť, že sa na zjazde objavili i mnohí mladí výskumníci s prácami, stredoškoláci a študenti ako poslucháči. Je to ten správny signál pre budúcnosť, o ktorý sa podnetnými prostriedkami pričinilo Stredisko pre promovanie vedy. Významný zvlášť vo chvíli, keď CEFood oslávil prvé desaťročie existencie, aj to u nás: ako osvedčená možnosť, aby vedci a výskumníci, technológovia a výrobcovia, nutricionisti a mladé kádre prezentovali výsledky svojich výskumov v oblasti vedy o potravinách, vymenili si informácie o nových procesoch, zapojili sa do siete medzinárodnej spolupráce, zlepšili spoluprácu inštitútov a vysokoškolských ustanovizní s hospodárstvom. Na záver prvej a začiatok druhej dekády – celkom dosť, slušne a sľubne.

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z KONFERENCIE ÚLOHA VEREJNÝCH SERVISOV V MULTIETNICKÝCH PROSTREDIACH

Otázka ako preklenúť problémy zostala bez odpovede P

riam prekvapujúcim spôsobom dal bodku za celodennou konferenciou generálny riaditeľ Verejného servisu Rádiotelevízie Vojvodina Siniša Isakov, uzavierajúc ju slovami: „Konferencia nemá závery. Konferencia pokračuje.“ Mali sme dojem, že väčšina z približne 40 – 50 účastníkov (asi o polovicu menej než ich bolo na štarte) bola prekvapená takýmto ukončením podujatia. Lebo chcelo byť prvým krokom k zadefinovaniu úlohy (prečo nie úloh?) verejných servisov v multietnických prostrediach a teda i k zvýšeniu kvality vysielaní Rádio-televízie Vojvodina. Takto záverom stretnutia v Štúdiu M v Novom Sade (24. mája) vysvitlo, že v prvých troch častiach z celkove piatich odzneli prevažne známe konštatácie o aktuálnej situácii verejných servisov, o tom, čo ich ťaží, tiež na tému, ČO by bolo treba podniknúť s cieľom nápravy. Najmenej sa však diskutovalo o tom, AKO a KEDY to „niečo“ treba zrealizovať a KTO to urobí. Na základe výkladov hostí z Maďarska, Rumunska a Slovenska vyplynulo, že verejnoprávne inštitúcie v oblasti informovania v mnohom zdieľajú rovnaké problémy. Žiaľ, na riešenie podaktorých konkrétnych poznámok a otázok, ktoré zadierali „pod kožu“ a nastolili ich mediálni znalci, ako to už býva, „nebolo času“. Predposledná časť konferencie sa zamerala na Komunikologické potreby národnostných menšín. Tu bolo počuť početné trefné konštatácie, z ktorých v nasledujúcom odseku spomenieme iba niektoré. Verejný servis musí byť faktorom kohézie, nesmie dovoliť, aby došlo ku getoizácii. Musí vyrukovať s novými modernejšími formátmi vysielaní. Musí mať iniciatívu a odvahu pre nový, komerčný prístup k riešeniu financovania. Musí mať samostatnú redakčnú politiku pozbavenú politických vplyvov a nátlakov ekonomických centier moci. Prednedávnom prijatá mediálna stratégia nedefinuje presne, čo je

2. 6. 2012

22 /4493/

Panelisti prvého kola konferencie Úloha verejných servisov v multietnických prostrediach

mediálny záujem. Vysielania v rečiach národnostných menšín nemôžu byť vedľajšie a nemajú bazírovať na prekladaní príspevkov z vysielaní vo väčšinovom jazyku. Vysielania národnostných redakcií je nutné prispôsobiť potrebám a možnostiam národnostných spoločenstiev. Inak v prvej časti odzneli pozdravné prejavy, druhá bola venovaná zákonným rámcom, tretia praxi pôsobenia verejných servisov v multietnických prostrediach. V poslednom, piatom kole konferencie bola reč o Stratégii Rádiodifúznej ustanovizne Vojvodiny – Rádio-televízie Vojvodina na prípravu a vysielanie obsahov v rečiach národnostných menšín. Pri neformálnych rozhovoroch počas prestávok sa viacerí účastníci vyslovili, že na podujatí, pri ktorom boli predstavitelia štátnych a pokrajinských orgánov, médií, národnostných rád, mimovládnych organizácií i medzinárodných organizácií a mediálni experti, príliš veľa priestoru sa dostalo mapovaniu aktuálnej situácie v pozorovanej oblasti. Bez odpovede zostali na háklivé otázky. Napríklad: ako riešiť problémy vo financovaní, ale aj v oblasti kontroly verejných servisov, respektíve ako zabezpečiť nezávislú redakčnú politiku pozbavenú vplyvov politických strán a ekonomických centrov moci. Nezod-

HLAS ĽUDU

povedaná zostala aj otázka getoizácie menšinových redakcií, ako i celý rad iných záležitostí relevantných pre eventuálne skvalitnenie programov VSV. Záverom už len konštatácia, že si viacerí všimli a len Pavel Domoni verej-

ne vyslovil nespokojnosť so skutočnosťou, že sa v promočnom dokumentárnom filme, ktorý v úvode konferencie videli jej účastníci, Vojvodina chápe „ako severná srbská provincia“. Juraj Bartoš

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ALEKSANDRA DRECUN, RIADITEĽKA STREDISKA PRE PROMOVANIE VEDY

Rozumieť svetu a dobe – Aký je rozsah záujmu o takmer deväťdesiat projektov, na ktorých sa stredisko angažuje? – Aj keď ide o témy, aj keď ide o zemepisné rozloženie našich aktivít, snažíme sa, aby tieto mali čím širší rámec. Sú tu projekty ekologické, ako je napríklad ten súčasný o biodiverzite, ako aj mnohé iné, z ktorých niektoré siahajú až po CERN a náročné výskumy v doméne fyziky a matematiky. Promujeme prírodné, spoločenské a iné vedy, práve sa angažujúc na osemdesiatich ôsmich projektoch. Je to zrkadlo snáh našej Správnej rady, aby sme podporili ako spolufinancovatelia čoraz širší počet dobrých iniciatív, zvlášť na lokálnej úrovni. Následkom toho je, že ako huby po daždi vznikajú festivaly vedy. Zoberme napríklad ten uplynulý, v poradí štvrtý v Novom Sade. Bol nielen spôsobom pri-

lákať k vede žiakov a študentov, ale aj skvelou možnosťou, aby sa tak mladší, ako aj starší poinformovali o viacerých aktuálnych vedeckých témach. Len v projekte Máj – mesiac matematiky účinkovali v Srbsku desiatky tisíc ľudí. A je to iba jeden z projektov. Noc výskumníkov v Novom Sade, ktorú tiež podporujeme, navštívi medzi dvadsať- a tridsaťtisíc ľudí, koľko aj Festival vedy v Belehrade. Jasné je už z toho, že sa do oblasti vedy zapájajú obrovské množstvá ľudí počas roka, čo im pomôže, aby lepšie rozumeli svetu a dobe vôkol seba a mohli schvaľovať kvalitnejšie rozhodnutia. Zaznamenal: O. Filip

Z NaŠiCH OSÁD Z KONŠTiTUTÍVNEHO ZaSaDNUTia RaDY MiESTNEHO SPOLOČENSTVa KULPÍN

Zvolili nové vedenie P o voľbách na členov Rady MS Kulpín, ktoré sa uskutočnili v nedeľu 6. mája, novozvolení členovia tohto orgánu sa po prvýkrát stretli v pondelok 21. mája v miestnostiach MS Kulpín. Konštitutívne zasadnutie sa konalo za prítomnosti členov volebnej komisie Dušana Vidu, Jána Kopčoka a Radoslava Kolarského.

ci volebnej komisie, ktorá mala na starosti miestne voľby v Kulpíne realizované súčasne s prezidentskými, parlamentnými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami. Na jedinom volebnom mieste určenom pre všetkých voličov v miestnych voľbách v Základnej škole Jána amosa Komenského hlasovalo 1 288, čiže 52,7 % voličov zo spolu 2 446 zapísaných do voličského zoznamu. Po sčítaní hlasov do nového zloženia Rady MS Kulpín sa dostalo prvých deväť kandidátov: Gavra Govorčin, Pavel Zima, Miroslav Čeman, Zuzana Pašićová, Lazar Popadić, Miroslav Stupavský, Viera Dorčová-Babiaková, Vladimír Haška a Michal Čiliak. Táto Rada MS nastúpila na štvorročné mandátne obdobie od roku 2012 do roku 2016. V druhej časti zasadnutia sa RMS konštituovala a boli zvolení Hlasovaním sa občania vyjadrili o zložení miestneho vepredseda a podpredseda. Túto denia v Kulpíne časť zasadnutia viedol prvý zo Prvé zasadnutie novozvolenej Rady MS do jej zoznamu zvolených členov Gavra Govorčin. Pokonštituovania viedol doterajší predseda Bra- tom sa pristúpilo k navrhovaniu kandidátov na predsedu a podpredsedu Rady Miestneho sponislav Cesnak. Na rokovacom programe mali iba dva body. ločenstva z radov členov. Verejným hlasovaním Najprv správu o realizácii volieb na členov Rady za predsedu Rady MS Kulpín bol zvolený MiMS Kulpín podal predseda volebnej komisie roslav Čeman a za podpredsedu Pavel Zima. Dušan Vida, ktorý gratuloval novozvoleným čleK. Gažová nom tohto orgánu a prečítal zápisnicu o práKOVAČICKÍ TITO-NOSTALGICI v piatok 25. mája 2012 vzdali úctu svojmu maršalovi. V niekdajší Deň mladosti z Kovačice vyštartoval autobus smerom do Belehradu, k hrobu maršala Tita. K juhonostalgikom, Titonostalgikom či nostalgikom vlastnej mladosti, ako ich ešte volajú, sa cestou pripájali aj občania z iných osád obce a miest. Napriek neustálemu dažďu v Dome kvetov už bol pekný počet mladých a starších ľudí a bývalých Titových pionierov, ktorí na tvári miesta prezentovali bratstvo a jednotu a rovnoprávnosť – „výdobytky socialistickej spoločnosti“, na ktoré sa dávno zabudlo. Pod organizovaný odchod do Belehradu sa podpísala „spontánnosť tých, čo sú presvedčení, že na minulosť netreba zabúdať a najmä nie na tie jej dobré strany“. A. Chalupová

ERDEVÍK

Sriemska kuleniáda poradí 13. sriemska kuleniáda sa uskutoční v sobotu 2. júna v Erdevíku s cieľom prezentovať a propagovať tradičnú výrobu klobás. Očakáva sa účasť najlepších výrobcov, pre ktorých v centre dediny pripravia okolo sto stánkov. Okrem klobás na stánkoch budú vystavovať aj rôzne druhy syra, vína a chleba. Podujatie je súťažného rázu, takže po zhodnotení vyložených klobás nasleduje vyhlásenie víťazov. Po prvý raz traja najlepší výrobcovia tohto roku dostanú zlaté mince (5, 3- a 2-gramové). Počas celého dňa bude prebiehať kultúrno-umelecký program.

Károly Vig

ŠÍD

Deň mesta Na sviatok pravoslávneho svätého Nikolu 22. mája oslávili Deň Miestneho spoločenstva a Deň mesta Šíd. Z tej príležitosti pripravili bohatý kultúrno-zábavný program. Predpoludním usporiadali slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva, na ktorom odovzdali cenu Svätonikolajevské uznanie za úspešnú činnosť a príspevok k rozvoju mesta. Laureátom sa tohto roku stal Cyklistický klub Šíd. V sieni Domu kultúry usporiadali akadémiu, v rámci ktorej program predviedli žiaci Základnej školy Branka Radičevića, ktorí 22. mája oslavujú deň školy. V pravoslávnom Kostole svätého otca Nikolaja v Šíde boli bohoslužby a mestom šla litija. St. S.

SiLBaŠ

Akcia darcovstva V druhej tohtoročnej akcii darcovstva krvi v Silbaši sa zúčastnilo 33 darcov. akciu usporiadali vo štvrtok 3. mája v miestnostiach Domu zdravia. Krv tentoraz darovalo 30 občanov Silbaša a Paragov, a troch odmietli zo zdravotných dôvodov. Pracovníci Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu boli s ohlasom darcov aj tentoraz veľmi spokojní. R. Kopčok

2. 6. 2012

22 /4493/

HLaS ĽUDU

Z NAŠiCH OSÁD EXCHANGE 3 V PEtrOVCi

Prvá obecná podnikateľská konferencia Záverečná prezentácia výsledkov Franc But) a Slovenska (vedúci odprojektu Posilnenie kapacít miest- delenia Ján Štark) v Belehrade, nej samosprávy Obce Báčsky Pe- ktorí zdôraznili význam ekonotrovec v oblasti biznis inkubácie mickej dimenzie bilaterálnej spopodporeného delegáciou EÚ v lupráce a možnosti uplatnenia Belehrade sa konala efektívneho knowv dňoch 24. a 25. how v oblasti kvamája 2012 v Báčlitnejšieho plánoskom Petrovci v rámvania a uskutočňoci prvej konferencie vania miestneho o podnikaní, podniekonomického rozkateľskej inkubácii, voja a spolupráce podnikaní žien a promedzi samosprápagácii podnikov, vou a podnikateľktoré vo svojej výroským sektorom sa be, službách, riadení ujali slova. V mene a v marketingu aplipokrajinskej admikujú nové idey a nistratívy sa prihoProjektová manažérka nové prístupy, t. j. sú Jana Radakovićová voril podpredseda inovačné. vlády Vojvodiny toúspešne viedla projekt Obec Báčsky Petromislav Stantić a tavec sa v roku 2011 zapojila do pro- jomník Stálej konferencie miest a gramu Exchange 3, ktorý pod- obcí Đorđe Staničić, vyjadrujúc porila Európska únia, a cieľom nespokojnosť s dosiahnutou úrovktorého je úspešné zavedenie ňou komunikácie lokálnych saeuro štandardov a lepšie fungo- mospráv s podnikateľmi vo Vojvodine. Po h ľ a d y partnerov v projekte zo Slovinska z mesta Kamnik a zo Slovenska z mesta Martin prezentovali experti rob e r t Na nádvorí PIC výrobcovia usporiadali i malú Špendl a prezentáciu vlastných výrobkov Branislav vanie miestnych samospráv v Zacharides. Venovali sa prezentácii Srbsku. Posilnenie kapacít miest- riadenia miestneho ekonomicnej samosprávy Obce Báčsky Pe- kého rozvoja prostredníctvom trovec v oblasti biznis inkubácie je nástrojov, akými sú podnikateľský projekt, ktorým sa Obec Báčsky inkubátor, fondy pre rozvoj podPetrovec po prvýkrát úspešne za- nikania, výročné ceny na podpopojila do procesu čerpania z pred- ru inovačného podnikania, ako aj prístupových fondov EÚ. iné formy verejno-súkromných V prvý deň konferencie prítom- partnerstiev v oblasti cestovného ných na domácej pôde privítal ruchu, regionálneho rozvoja, iKt predseda obce Vladimír turan. a pod., ktoré sa stali úspešnou praPo ňom sa prihovorili predstavi- xou v týchto krajinách. telia delegácie EÚ v Belehrade Projektová manažérka Jana ra(programový riaditeľ Martin Kern), dakovićová záverom konferenktorá tento projekt finančne pod- cie, ktorá by sa mala stať každoporila. Aj predstavitelia veľvysla- ročnou akciou, posvietila na výnectiev Slovinska (veľvyslanec sledky doterajšej práce, načrtla 2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Hostia na prvej podnikateľskej konferencii v Petrovci

možnosti pokračovania projektom Exchange 4. Hovorila i o úlohe a podpore Podnikateľsko-inovačného strediska novozaložených podnikov, o význame podnikania žien, a potom si spoločne pozreli dokumentárny film o tom, ako podnikatelia a lokálna samospráva vidia možnosti lepšej vzájomnej spolupráce. Účastníci sa potom presunuli do PiC pozrieť si vynovené miestnosti, v rámci ktorých bola stánková prezentácia podnikov z Vojvodiny a zo Slovenska.

V rámci druhého dňa priestor venovali podnikom zo Slovenska a Slovinska, ktoré prezentovali svoje plány spolupráce s tunajšími subjektmi v oblasti odpadového hospodárstva, cestovného ruchu, výroby energie z obnoviteľných zdrojov – využitie geotermálnych vôd, využitie biomasy a výroba bioplynu. Konala sa aj porada združení podnikateľov z Kikindy, Bečeja, Báčskej Palanky a domácich Združenia podnikateľov Petrovec 1842 a Klubu hospodárov Báčsky Petrovec. J. Č-p

V NOVOPAZOVSKEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNE v pondelok 30. apríla slávnostne otvorili novú výrobnú prevádzku podniku Anđelković – al, ktorý sa zaoberá výrobou hliníkových a PVC oblokov a dverí. V tomto podniku si zamestnanie našlo 20 robotníkov a po rozšírení výrobných kapacít počet zamestnaných sa zvýši na 50. Hodnota investície je okolo 2,5 milióna eur a modernú továreň za prítomnosti početných hostí v predvečer prvomájových sviatkov slávnostne otvoril Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova. a. lš.

Z naŠiCH osÁD petrovčania oslavovali

Sladký deň Petrovca T

ak ako kedysi 25. mája v našej krajine bol Deň mladosti, v petrovci v súčasnosti v piatok 25. mája, v rámci svojrázneho sladkého dňa na námestí slobody sa rozliehal detský výskot. Jedni účinkovali v oficiálnom otváracom programe, druhí sa hrali s animátormi a tretí spolu s rodičmi a ostatnými prítomnými po troške pokukávali po tých prvých alebo druhých. otvorenie osláv tohtoročného Dňa petrovca na korze v strede osady pred pomníkom bolo v znamení kultúrnoumeleckého programu pod názvom Na petrovskje ďjovke v organizácii petrovských matičiarov. pod scenár sa podpísala Katarína Melegová-Melichová. na začiatku predseda rady Miestneho spoločenstva Báčsky petrovec Ján Brna poprial všetkým účastníkom a návštevníkom miestnych osláv dobré pobavenie, ale i zhovievavé počasie, čo sa potom v ten víkend aj splnilo. v programe na javisku Dopyt po tortách bol veľký a dobošky boli účinkovali domáci folkloristi KUs petrovská začas rozpredané družina a zo ZŠ Jána čajaka tancami a spe-

Program otvorenia uzavreli a výstavu tort svojráznym spôsobom otvorili deti predškolskej ustanovizne

prehliadky pod názvom Dni filatelie Petrovca. v rámci filatelistického podujatia svoje zbierky pred verejnosť vyložilo 9 členov spolku petrovských filatelistov. v otváracom programe hrou na klavíri účinkovala nádejná hudobníčka rebeka čižmanská, hovorili riaditeľka knižnice Jarmila stojimirovićová, predseda spolku pavel lomiansky a predsedníčka Matice slovenskej v srbsku Katarína MelegováMelichová, ktorá výstavu i otvorila. na Pohľad na najnovšie zbierky petrovských výstave boli Aj menšie deti prišli na svoje v rôznych súťažiach filatelistov predstavené aj trovských výtvarných umelcov, tí najmlad- nové vydania obálok a príležitostné peváci s piesňami. K nim sa pripojili aj speváčky Komorného zboru Musica viva, Mužská ší, škôlkari a žiaci nižších ročníkov, sa fan- čiatky. neskoršie miestni milovníci známok spevácka skupina z petrovca pod vedením tasticky bavili v rámci Hier bez hraníc. po- usporiadali aj burzu filatelistických proharmonikára ondreja Maglovského a mla- četné animácie a dobrú zábavu pre nich pri- duktov. v nedeľu 27. mája v parku pred stadí tanečníci – hostia zo slovenskej republi- chystali združenie YMCa, Mládežnícke zdru- rou Štátnou školou Združenie rádioamatéky, z Brezna. na záver K. Melegová-Melichová ženie e.Y.B.l. a obecná Kancelária pre mla- rov petrovca záujemcom prichystalo ukážspolu s deťmi zo škôlky otvorila 11. predaj- dých. Deťom robili radosť šašo, žonglér a kú- ku z vlastnej činnosti. Keď sme sa boli pozrieť nú výstavu tort. tridsaťpäť tort bolo pri- zelník, ako i početní mládežníci volontéri, na nich, práve nadviazali spojenie s kolegami chystaných a rozložených v spolku petrov- ktorí rôznymi spôsobmi animovali deti. v ďalekom Fínsku. v piatok sa na stánkoch predstavili domáci ských žien. ako nám prezradila predsedníčka programy v rámci tohtoročného Dňa pespŽ Katarína arňašová, torty pieklo 10 remeselníci, návštevníci si mohli zadovážiť trovca prilákali hojný počet návštevníkov. Baosvedčených petrovských tortárok a jeden aj med a iné včelárske výrobky, kvety, sa- vili sa tu nielen domáci, ale aj hostia z iných denice a kríky, a pochutiť si na jedlách z roš- miest, ako aj hostia zo slovenska. pricestomajster cukrárskeho remesla. Kým dospelí obdivovali a vychutnávali rôz- tu či nápojoch a zabaviť sa pri živej hudbe. vali nielen folkloristi, ale aj podnikatelia z Dolne druhy sladkých pochúťok, a pritom si ob- neskoršie sa presunuli do čitárne Knižnice ného Kubína. zerali aj ukážky prác členov Združenia pe- Štefana Homolu na otvorenie filatelistickej J. Č-p

2. 6. 2012

22 /4493/

Hlas ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DEŇ FESTIVALOVÝ

Deň petrovskej klobásy a pálenky P o piatkovom tzv. Sladkom dni nasledovala sobota, deň štipľavých klobás a tuhej pálenky. Druhý deň petrovských osláv predsa nenazvali štipľavý, resp. tuhý deň, ale pekne − Deň festivalový. V petrovskej Vrbare za hudobného sprievodu kovačického vokálno-inštrumentálneho súboru Rosička prebiehali tradičné súťaže o najlepšiu pálenku, najlepšiu údenú a najlepšiu čerstvú klobásu. V súťaži v príprave čerstvých tenkých klobás sa zúčastnilo 15 tímov, z ktorých každý počítal po troch členov. Mäso na klobásy zabezpečilo Miestne spoločenstvo Petrovec – 5 kilogramov pre každý súťažný celok. Koreniny a prísady si každý tím priniesol sám. Na ocenenie bolo prihlásených 26 údených hrubých klobás

odvďačil Petrovcu za srdečné privítanie. Organizáciu súťaže o najlepšiu pálenku, kde sa prihliadalo tak na vzhľad, ako aj na vôňu a chuť, mal na starosti Vladimír Sýkora. Komisia, ktorá degustovala, oceňovala a nakoniec rozhodovala o víťazoch, pracovala v zložení: Jaroslav Čiep, Ján Hlaváč, Zdenko Levársky a štyria hostia zo Slovenska: Ivan Fiebig, Ján Černák,

Marián Triaška zvíťazil v kategórii najlepšia údená klobása

li: Ján Opavský, Pavel Tordaji, Vlastislav Pavelka, Ján Tancik, Ondrej Brna a Zuzana Červená. Táto komisia ochutnávala a hodnotila klobásy pripravené na tvári miesta. Druhá komisia v zložení: Dr. Vladimir Leković, Dr. Miroslav Čakan, Dr. Vladimir Igor Abrahám (zľava), výrobca najlepšej Grubač, Pavel Pucov- pálenky, s moderátorom Miroslavom ský a Ján Vozár hod- Babiakom

Víťazný tím, ktorý pripravil najlepšiu čerstvú klobásu: (zľava) Karol Horvát, Janko Kováč, Pavel Topoľský a člen komisie Ján Opavský

V nedeľu predpoludním Združenie drobnochovateľov usporiadalo predajnú výstavu

a 22 vzoriek domácej pálenky. Zaujímavosťou bola najmä pomarančová pálenka, ktorá nakoniec obsadila vysoké šieste miesto. Kým komisie usilovne ochutnávali a známkovali vzorky, početné obecenstvo zabávali deti KUS Petrovská družina, chór Základnej školy Jána Čajaka a tanečníci Predškolskej ustanovizne Včielka. Tohto roku Petrovčania privítali hostí z Brezna, presnejšie súbor Šťastné detstvo, ktorý sa tancom a spevom 2. 6. 2012

22 /4493/

Škôlkari si zaslúžili veľký potlesk divákov

Stanislav Štefánik a Peter Petkov. Za ten čas organizačný výbor v zložení: Ján Pavlis st., Ján Pavlis ml., Jaroslav Chalupka a Jaroslav Vitéz, realizoval súťaž o najlepšiu petrovskú klobásu. Komisiu, ktorá o tom rozhodovala, tvori-

HLAS ĽUDU

notila prinesené vzorky údených klobás. Záverom súťaže moderátor podujatia Miroslav Babiak a člen komisie Vladimir Leković vyhlásili víťazov, ktorým udelili medaily a diplomy.

V kategórii najlepšia svieža klobása prvé miesto obsadil súťažný tím v zložení: Pavel Topoľský, Karol Horvát a Ján Kováč. Druhé miesto obsadil tím z Hložian v zložení: Andrej Bartoš, Miroslav Kudron a Dušan Kolár. Na treťom mieste zakotvila trojica v zložení Rastislav Balca, Ondrej Čáni a Ján Fejdi. Ceny za najlepšiu údenú klobásu získali títo účastníci súťaže: prvé miesto Marián Triaška, druhé miesto Pavel Denďúr, tretie Ján Kováč. Najchutnejšiu pálenku tohto roku vypálili a ceny získali: prvú cenu Igor Abrahám (hruškovica), druhú cenu Vlasto Tatliak (tiež hruškovica), tretiu cenu Ján Brtka (dulová pálenka). Po oficiálnej časti programu tradične nasledovala ľudová veselica. Jaro Zaťko

Z NAŠICH OSÁD KU DŇU PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY

Tradičná oslava S lávnostné zasadnutie Správnej rady Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove sa konalo vo štvrtok 24. mája a na ňom si členovia za prítomnosti početných hostí – predstaviteľov slovenských inštitúcií a ustanovizní, obecných a miestnych štruktúr pripomenuli 242 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Zasadnutie sa uskutočnilo v miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. O význame stretnutia úvodom hovoril Janko Havran, riaditeľ školy, inak jeden zo štyroch podpredsedov miestneho matičného odboru. Potom odznel vydarený program, v ktorom sa zúčastnili škôlkari z PU Poletarac – budúci prváčikovia, žiaci a členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Účastníci programu a všetci prítomní na slávnostnom zasadnutí najprv zaspievali matičnú hymnu. Žiaci sa

predstavili hudobnými a speváckymi bodmi, ako i slohovými prácami, a tento pro- Členovia SR MOMS Stará Pazova a hostia gram, ktorý pre-

Počas príhovoru Janka Havrana

biehal v školskej jedálni, si pozreli aj rodičia žiakov a škôlkarov. Po programe a pri príležitosti 242. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy a založenia mesta o

začiatkoch zaľudňovania Pazovskej pustaniny hovorili čestný predseda MOMS Stará Pazovy Ján Šipický a kronikár Ján Horvát. O príchode Slovákov do Sriemu v

krátkych črtách sa zmienil Andrej Kardelis, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku. Na schôdzi členovia Správnej rady boli informovaní aj o príprave nového projektu – monografie o dejinách staropazovského slovenského školstva, ktorý má byť, ako povedali, projektom všetkých tamojších inštitúcií. Do oslavy dňa príchodu Slovákov do Starej Pazovy zaradili i miniprednášku o živote a diele Andreja Sládkoviča, romantického spisovateľa (s dôrazom na básnické skladby Marínu a Detvan), ktorú mal Veno Nechvatal, profesor slovenského jazyka a literatúry v penzii. A. Lš.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE MARŠALA TITA V PADINE

Oslávili Deň školy j tohtoročné oslavy Dňa školy v Padine, ktoré prebiehali 25. mája 2012, boli príležitosťou na hodnotenie dosiahnutých výsledkov vo výchovno-vzdelávacej práci a v rôznych žiackych aktivitách. Treba povedať, že aj uplynulý školský rok bol

na maškarnom plese. Ako povedali moderátori programu Milka Petrovičová a Janko Kolárik, tohto roku bol rekordný počet masiek. Odborná porota zložená z dvoch padinských knihovníčok Evy Taubertovej a Zdenky Obšustovej odmenila

Maškarný ples prilákal rekordný počet žiakov

Záber z piatkového kultúrno-umeleckého programu

vyplnený početnými akciami a peknými úspechmi. Oslava Dňa školy sa začala vo štvrtok 24. mája, keď sa po vyučovacích hodinách žiaci nižších ročníkov stretli v sieni DK Michala Babinku

najkrajšie a najkreatívnejšie masky. V programe s krátkymi humoristickými scénkami vystúpili aj padinskí herci Anna Širková a Želko Marušník. V Deň školy 25. mája žiaci a učitelia prichystali pestrý kultúrno-ume-

lecký program, ktorý sledoval veľký počet Padinčanov a hostí. Tento program bol skutočnou prehliadkou žiackej tvorivosti na kultúrno-umeleckom poli. Striedali sa úspešné vystúpenia recitátorov, speváckych skupín, chórov, tanečných a rytmických skupín, orchestra. V pokračovaní programu obecenstvo sa dozvedelo o mimoriadnych výsledkoch padinských žiakov na rôznych súťažiach. V uplynulom školskom roku žiaci a ich škola sa totiž môžu pochváliť početnými uznaniami z obecných, regionálnych a republikových súťažení. Usporiadali aj

zbierkové humanitárne akcie a akcie na úprave školy a osady. Na záver programu riaditeľ Ladislav Petrovič všetkým zamestnancom a žiakom tejto vzdelávacej ustanovizne zablahoželal ku Dňu školy. Po programe nasledovalo slávnostné zasadnutie zamestnancov školy, na ktorom sa zúčastnili aj hostia a penzisti školy. Pri tejto príležitosti štyrom zamestnancom – Anne Slivkovej, Dušanovi Kerešovi, Jánovi Petrášovi a Márii Chrťanovej odovzdali primerané odmeny za dlhoročnú prácu v škole. A. Chalupová

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA OSLÁVILA 210 ROKOV

Z bližšej minulosti ešte pripomíname, že rovno 15. mája bolo tomu 60 rokov, čo otvorili prvú galériu na dedine vo vtedajAkciu pripravili a usporiadali šom veľkom štáte – Galéčlenovia Klubu chovateľov riu sedliakov maliarov, nešportových a poštových hoskoršie prekrstenú na Galubov Jedinstvo v Kovačici. lériu insitného umenia. V V hudobno-zábavnom posobotu 19. mája od 18. dujatí, ktoré sa uskutočnilo do 2. hodiny po polnoci v na veľkom javisku pred buGalérii insitného umenia dovou obecného súdu a okrem podujatia Noc múktoré moderoval Miloslav zeí, výstavou obrazov inJonáš v úlohe dedinského sitných umelcov, členov bubeníka, vystúpili: SlovenGalérie, zaznamenali aj ský ľudový orchester Rosičštvrtý ročník Jarného saka, Tonkov orchester, skupilónu. O týždeň neskoršie ny Vzlet, Akustik, Hot music pri príležitosti oslavy 210 band a členovia viacerých hudobných skupín, medzi Nová číslica v parku – 210 pripomína rokov príchodu Slovákov do Kovačice v Športovo-rektorými boli aj voľakedy výročie založenia osady chýreční muzikanti (v 70. – 80. rokoch) Ondrej kreačnom stredisku Slávia prebiehal turnaj kolKrálik, Adam Ďurica a Duško Etemović. Po 22. károv, na ktorom sa zúčastnili domáce kolkárske hodine Kovačičanov a ich hostí zabávala do- celky a hostia zo susedných dedín. Počas tých niekoľko dní osláv Kovačica žila máca rocková skupina The Blue Room. V rámci tohto podujatia zatancovali aj členovia fol- trošku náročnejším životom, bolo cítiť osobitklórnej skupiny pri ZŠ v Kovačici pod taktovkou nú náladu. Masová prítomnosť občanov na poučiteľky Zuzany Petríkovej a mladí folkloristi dujatiach v tomto období bola len potvrdením, Domu kultúry 3. októbra podľa choreografie Iva- že dedina oslavu pocítila. A. Chalupová na Slávika.

Výročie príchodu Slovákov K

pätnástemu máju sa viažu dve významné udalosti z ďalekej a bližšej minulosti Kovačice. Do dejín je zapísané, že rovno v ten deň viedenské vrchnosti povolili predkom dnešných Kovačičanov osídliť pustatinu Kovačicu. Aj ju osídlili. V roku 2002 v Kovačici odzneli veľkolepé oslavy, v rámci ktorých v kovačickom parku vyrástla kvetinová záhradka a v nej číslica 200. Tohto roku Kovačičania oslávili narodeniny svojej osady s novou číslicou v parku – 210. Oslavy v jubilujúcej Kovačici sa začali v utorok 15. mája 2012 najprv kultúrno-umeleckým programom žiakov ZŠ Mladých pokolení v sieni Domu kultúry 3. októbra, večer pokračovali v miestnostiach Obecnej knižnice výstavou mladého štvorlístka kovačických umelkýň: Maríny Bírešovej, Eleny Tomášovej, Magdalény Tomanovej a Sane Stvorcovej. V piatok 18. mája Miestne spoločenstvo v čele s predsedom RMS Martinom Zlochom svojim spoluobčanom k narodeninám osady usporiadalo hudobno-zábavné podujatie pod názvom Hudobníci svojmu mestu – Kovačica 2012. Podujatie sa začalo vypustením 210 holubov do prírody, symbolizujúc mier, lásku a vzájomné spolunažívanie Slovákov v tomto prostredí.

OSLÁVILI DEŇ ŠKOLY V SILBAŠI

Pekná májová slávnosť O

slava Dňa školy v Základnej rými bola Milanka Miškovová (sestškole bratov Novakovcov v ra bratov Novakovcov) z Báčskej PaSilbaši prebiehala v piatok 25. lanky, pravoslávny kňaz Nikola Temája. Dlhoročnou tradíciou je, že merinac z Despotova, predseda sa tento deň začína návštevou sil- Rady MS Silbaš Nikola Pejak a ďalbašského cintorína. Aj tohto roku ší. delegácia osvetových pracovníSlávnostný program prichystali kov zo Silbaša, Paragov a Despo- profesorky srbčiny Radimirka Vutova spolu s riaditeľom Đokom Milićom a predstaviteľmi žiakov položila kvety na spoločnú hrobku piatich bratov Novakovcov, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne a podľa ktorých škola dostala meno. Pr íležitostný program usporiadali v novej telocvični, preplnenej obecenstvom – Piráti v rytmickom tanci žiakmi, zamestnancami školy, bývalými zamest- kovićová a Dušanka Janjićová, prof. nancami a penzistami, bývalými slovenčiny Mariena Surová, prof. žiakmi generácie, rodičmi, starými hudobnej kultúry Natália Kurucorodičmi, ako i hosťami, medzi kto- vá a profesori triednej výučby Mi2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Riaditeľ školy Đoka Milić a pedagogička Rajka Čabrilová účastníkom programu odovzdali ďakovné listiny

roslav Hložan a Milana Pandurovová. V programe, ktorý moderovala žiačka Ivona Struhárová, vystúpili žiaci nižších a vyšších ročníkov so slovenskými a srbskými bodmi. Žiaci sa predstavili recitáciami, textom z poviedky Soľ nad zlato, hudbou, rytmickou hrou stvárnenou desiatimi pirátmi. Body boli popretkávané pesničkami školského chóru.

Riaditeľ ZŠ Đoka Milić zablahoželal k sviatku Dňu školy všetkým zamestnancom a žiakom. Vynikajúcim žiakom, ktorí predstavovali školu a v tomto školskom roku dosiahli pozoruhodné výsledky na súťažiach z rôznych predmetov, odovzdal diplomy a knižné odmeny. Spolu so školskou pedagogičkou Rajkou Čabrilovou odovzdali ďakovné listiny všetkým žiakom účinkujúcim v slávnostnom piatkovom programe. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD sme sa spolu vrhli na fotografovanie záverečnej časti programu váľania májového dreva. Hľa zopár paberkov zo „záverečných prác“, po ktorých nasledovala ľudová veselica po neskorú nočnú hodinu, pričom do tanca vyhrávali skupiny Alesis a Virmas band.

ILOČANIA SA NEZRIEKAJÚ TRADÍCIE

V nedeľu zváľali májové drevo aždú poslednú nedeľu v máji, už viac než pol storočia, Slováci v Iloku váľajú májové drevo. Aj pred týždňom, 27. mája podvečer na nádvorie Slovenského domu prišlo zopár stovák občanov: mladých, starých i detí, aby si Pozrite sa, dievky! odniesli domov stužky, fľašky alebo aspoň konáriky z májového dreva, ktoré v noci na 1. mája zasadili rúči ilockí mládenci. Vari ich tie celý rok budú chrániť pred zlými duchmi, bosorkami a chorobami? To už určite nie; ale zvyk je To je krása! zvyk a tradícia je tradícia. Tak ako približne posledných 20 hudby pod vedením rokov, aj teraz si prítomní najprv Želka Dubovského. Kepozreli kultúrno-umelecký pro- ďže sme sa v Iloku stavili gram. Predviedli ho domáci pri návrate z Ľuby, všetochotníci a ich hostia z Radoša. Na ko toto nám ochotne pódiu letného javiska sa strieda- pošepol starý známy, li piesne a tance za sprievodu Vlatko Mudroch. A už Tíha, aký šikovný...

Juraj Bartoš

ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO pazovský zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi oslávil veľmi slávnostne. V nedeľu 27. mája pazovskí cirkevníci privítali vzácnych hostí – veľvyslankyňu USA v Belehrade Mary Warlickovú a predstaviteľa amerických evanjelikov pre Európu so sídlom vo Wittembergu Dr. Ardena Hauga (na fotografii s pazovským kňazom Igorom Feldym a občiankami v kroji). Nedeľné predpoludňajšie svätodušné bohoslužby spestril spevokol Tília pod vedením kantorky Anny Đurđevićovej a spevácka etnografická skupina žien SKUS hrdinu J. Čmelíka. Vzácni hostia sa zaujímali aj o priebeh dokončenia novej fary. Predstaviteľ amerických evanjelikov pre Európu pobudol aj v Slankamenských Vinohradoch, kde taktiež zveličil turíčny sviatok, čomu sa občania tejto najmenšej evanjelickej filiálnej dedinky veľmi potešili. Katarína Verešová

ZACHOVÁVAJÚ TRADÍCIU. Na Svätodušnú nedeľu popoludní v súlade s tradíciou dlhou vyše jedného storočia pred Slovenským domom v Šíde slávnostne váľali máj. Takisto podľa tradície mládenci v noci medzi 30. aprílom a 1. májom postavili máj, ktorý minulý víkend za prítomnosti a účasti početných občanov, predovšetkým mladých, pri muzike a vo veselej nálade zváľali. Pred druhou svetovou vojnou sa na týchto slávnostiach pravidelne zúčastňovali aj členovia hložianskeho dychového orchestra, ešte predtým hral Olejárov orchester a po druhej svetovej vojne orchester Slovenského kultúrno-osvetového spolku Jednota. Aby tradícia nezanikla, tohtoročnú slávnosť váľania mája realizovali členovia folklórnej odbočky SKUS Jednota a ich orchester.

2. 6. 2012

22 /4493/

St. S. HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ETNODEŇ V ĽUBE

Dvierka k prebudeniu z driemot rásna slnečná nedeľa. Na pravé poludnie 27. mája park v strede Ľuby ožíva. Mení sa na ľudské mravenisko. V príjemnom tieni stromovia ženy, mládež a deti inštalujú výstavu starožitností, ručných prác i starodávnych jedál. Návštevníci obdivujú, ochutnávajú, vychváliť a nadívať sa nevedia. Spolky žien z neďalekých osád Bikić Dola, Sotu, Berkasova, tiež z Hložian a, pravdaže, domáce, výdatne častujú obdivovateľov – peknými slovami i chutnými koláčmi.

ne príťažlivá. Pohládzajúc rukou starých materí vracia nás do čias bosonohých. O štvrtej sa zástup koncentruje pred školskou bránou. Za bránou sa zoraďujú folklórne súbory. Po dva z Erdevíka (srbský a slovenský) a Šídu (srbský a rusínsky), jeden z Bikić Dola, a tu sú aj dva domáce, z Ľuby

seda Rady Miestneho spoločenstva Janko Topoľský. Poďakúva sa všetkým, ktorí prišli a ktorí podali ruku na pomoc, a vyzýva súbory, aby nastúpili k sláv-

Pri stánku Spolku žien Ľuba

O prvom Etnodni v Ľube hovorí Biljana Sarapová, zástupkyňa hlavy Obce Šíd

(detský a mládežnícky). Hostí víta zástupkyňa predsedu Obce Šíd Biljana Sarapová. Hovorí o tom, že je kuchyňa u všetkých národov hlavnou súčasťou domu, že je krb temer kultovým miestom, a prízvukuje:

Tanečný pár zo Šídu

nostnému defilé. Kolóna folkloristov rezko a štebotavo tiahne okolo parku. Svieti slnko, svietia i tváre. Deň je nádherný, ľudia sú ešte krajší. Na námestí pred Domom kultúry všetky súbory predvedú tanečné ukážky z nacvičených choreografií. Na radosť početných občanov, ktorí ich odmenia dlhým úprimným potleskom. Tie budú ešte hlasnejšie v sieni kultúrneho stánku, ktorý si oči vyočí nad pôvabom krojov, tanečných pohybov a úsmevov krásnych

pocity z toho, čo vidí a čo cíti: „Videl som krásnu prírodu, krásnu Fruškú horu. A videl som prekrásnych ľudí. V ľuďoch je naskutku najväčšie bohatstvo, energia, ktorá môže aktivovať takéto podujatia...“ Koncert v Dome kultúry sa uskutočnil pod záštitou Obce Šíd, Kultúrneho strediska Šíd a MS Ľuba, povedali moderátorky Miroslava Janišová z Ľuby a Dina Vasiljevićová zo Šídu. Hodinový folklórny kolotoč ubehol, kým mihneš. Prach nad javiskom sa vznášal ešte dlho po tom, čo si ochotníci spolu s ostatnými hosťmi prisadli k spoločnej večeri. Až sa cezpoľní rozišli, dobrí ľudia Ľubania si ľahli k obligátnemu odpočinku. Ibaže im sen prišiel neskoršie než obvykle. Vo vedomí sa množili krásne chvíle z podujatia, na aké sa, povedali nám viacerí, nepamätajú, a z ktorého mali skutočne veľkú radosť. Kiežby im bola nápomocná v predsavzatí nielen zopa-

Takto tancuje (trochu) staršia folklórna skupina z Ľuby

Na nádvorí školy taktiež ruch. Na schodoch pútače: už takmer zabudnuté nástroje a náčinie dedinských ľudí. Vnútri si šedá prítomnosť priklincovaná otáznikmi neistej budúcnosti podáva ruku s nedávnou i ďalekou minulosťou. Tá sa nám, zásluhou ľubských detí a mládeže, lebo práve ony tu zariadili priam rozprávkovú etnoizbu, odrazu vidí úžas2. 6. 2012

22 /4493/

„Základným cieľom podujatia Etnodeň je vytvoriť podmienky na motivovanie, podnietiť a podporiť občanov na vytváranie rôznych turistických obsahov, tiež viac zviditeľniť túto časť Sriemu.“ Po tom, čo pripravený text o malebnej dedinke na južnom svahu Fruškej hory prečíta Silvia Belanová, prvý Etnodeň v Ľube otvorí pred-

HLAS ĽUDU

Zvŕtajú sa Erdevíčania, akože inak – v rezkom tanci

mladých ľudí. Medzi prítomnými je aj podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny Martin Zloch. Ako sa priznáva, prvý raz v Ľube. Prv než sa začne kultúrno-umelecký program, rozdelí sa s prítomnými o dobré

kovať vydarený Etnodeň, ale aj pri ďalších, trebárs menších, rovnako vzácnych podujatiach zameraných na rozčerenie stojatej hladiny kultúrneho života. Juraj Bartoš

Z NAŠIch OSáD kuRZ PRe VychOVáVATeľky V PeTROVcI

Vzdelávanie v záujme najmladších Predškolskej ustanovizni Včielka v Báčskom Petrovci v stredu 23. mája prebiehal akreditovaný kurz pre vychovávateľky. Pomenovali ho Vzdelanie pre všetkých v materinskom jazyku. Riaditeľka petrovskej škôlky Zuzana Pašićová úvodom privítala vychovávateľky, ktoré sa v hojnom počte prihlásili na tento vzdelávací kurz. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová okrem vďaky za vynaložené úsilie pedagógom a organizátorom odovzdala aj didaktické pomôcky. Predsedníčka komisie pre predškolské ustanovizne NRSNM Božena Levárska povedala, že ide o piaty zraz osvetových pracovníčok

Vychovávateľky pozorne sledujú ukážky z dielne o verbálnej komunikácii zo slovenských predškolských ustanovizní v rámci otvorených dverí

škôlky. Predchádzajúce boli usporiadané v kysáči, Starej Pazove, ko-

vačici a Selenči. Vyjadrila i potešenie z toho, že takto získali možnosť zistiť, v akých podmienkach pracujú, a navzájom si pomôcť. Poslucháčky kurzu si pozreli film nahraný v rámci dielne Verbálna komunikácia obohatená emocionálnymi zážitkami, ako ukážku doterajšej práce vychovávateliek Márie Majerovej a Anny Laćarkovej so skupinou päť- a šesťročných škôlkarov v Petrovci. V pokračovaní kurzu prezentovali chrestomatiu slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti Medovník, ktorú zostavila Jarmila hodoličová, ako i najsúčasnejšie elektronické didaktické pomôcky v práci s deťmi predškolského veku. Druhá časť kurzu bola vyhradená na rozšírenie pedagogických poznatkov a ich uplatnenie vo výchove škôlkarov. J. Č-p

Z D R AV É ZUBY – PEKNÝ ÚSMEV. Ústredné podujatie v Týždni zdravých úst a zubov sa tohto roku konalo v piatok 25. mája pod názvom Je vhodný čas pre zdravý úsmev. Pôvodne sa malo uskutočniť v mestskom parku, ale pre dážď prebiehalo v predsieni staropazovskej Predškolskej ustanovizne Poletarac. Na tradičnom stretnutí sa zúčastnili detskí stomatológovia Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, ktorých privítala Milica Blešićová, nová riaditeľka predškolskej ustanovizne. Dr. Rada Inđić, špecialista preventívnej a detskej stomatológie, poukázal na dobrú dlhoročnú spoluprácu s Poletarcom. O tom, ako sa treba starať o svoje ústa a zuby, deťom hovorila Dr. Tanja Petkovićová. Aj tentoraz škôlkari (po srbsky a po slovensky) predviedli kratší príležitostný program. a. lš. LALITSKÍ SLOVÁCI MÁJE VŽDY STAVALI v noci na Svätodušnú nedeľu a hneď v Svätodušný pondelok podvečer ich váľali. Voľakedy to bolo pred evanjelickým kostolom, potom mládenci máje stavali hlavne tým bohatším dievkam pred ich domom, niekoľko rokov to robili aj spolkári pred Domom kultúry… V poslednom čase sú v Laliti máje čoraz zriedkavejšie. Pred kostolom ich zakázali stavať, dievky „zutekali” z dediny, v spolku Štefánik viac driemu, ako niečo robia!? Preto tohto roku bol v dedine iba jeden máj, pred Benkovou krčmou, ktorému sa najviac potešili Martin a Janko Benkovci (na snímke). Tradícia sa aspoň takto dodržala, starší si spomenuli na pekné časy z mladosti, a mládež mala možnosť vidieť, ako by sa to malo robiť. J. Pucovský

Bum-bum-bum!

znamuje sa občanom, že sa občanom zopár týždňov neoznamovalo z veľmi objektívnych dôvodov, medzi ktoré dôvody patrí aj predvolebné zátišie a povolebné záhlušie, ktoré slovko záhlušie znamená čo aj otázky: kto s kým, kedy, kde, ako, prečo etc. atď. Po prvé sa oznamuje, že jedno euro stojí zhruba 114 dinárov, 99 parí a sedemtisícin dinára. Po druhé: nakladá sa ob-

dôkazom čoho je skutočnosť, že peňazí ľud má síce čoraz menej, ale zato času má ten istý ľud stále nekonečne veľa. Po piate sa dáva na vedomie, že za jedno euro treba vyčítať asi 116 dinárov, 57 parí a štyri a pol tisíciny dinára. Po šieste dáva sa na známosť pougárovi… aby ra…zom a hneď pre-pre-preprestal šiestať, lebo ho…! Óhohó… Dovidenia! Bum-bum-bum! jbš

čianstvu, aby bez prehnanej eufórie vstúpilo do krajšieho zajtrajška, respektíve do šťastnejšieho a predovšetkým istejšieho dneška, po voľbách, ktoré sme práve absolvovali, a to s veľkým úspechom. Po tretie sa dáva na známosť, že za jedno euro treba dať približne 115 dinárov, 68 parí a šesťtisícin dinára. Po štvrté sa oznamuje, že nie je pravda, že čas je peniaz. Práveže čas je kategória úplne opačná než kategória peňazí, 2. 6. 2012

UGÁR

22 /4493/

hLAS ľuDu

Z NAŠICH OSÁD PABERKY Z PADINSKEJ MINULOSTI (3)

Stavanie májov v Padine −P adina bola a zostala v podstate poľnohospodárskou osadou, preto aj život mládeže tesne súvisel s touto prácou. Ráno bolo potrebné zavčasu vstať, ísť do poľa, do roboty. Času na zábavy bolo málo. Na tanec do krčmy sa chodievalo iba v nedeľu do večerného zvona, takže mladí vyhľadávali možnosti, aby sa cez sviatky mohli pri muzike pobaviť, zatancovať si. Medzi také príležitosti patrí i stavanie mája, na ktoré sa mládenci museli náležite vopred pripraviť. Stavanie mája bola príležitosť, aby sa mládenci potvrdili skutkami, bola to súťaž o to, ktorý máj bude najvyšší a ktorý bude najkrajší. Ak sa nedajbože vykrivil, bola to hanba pre jeho staviteľov, − ozrejmila profesorka vo výslužbe a zberateľka Zuzana Papová z Padiny. V Padine sa máje stavali na Turíce, v sobotu večer. Na postavenie mája sa musela vykopať hlboká jama, pripraviť drevo, ktoré mládenci priniesli a spájali húžvami, kramľami a reťazami, ktoré kováči pripravili špeciálne na tieto účely. Celkom dolu bolo hrubé drevo, potom tenšie a ľahšie, a nakoniec

Aj máje na strechách sú už zriedkavosťou v dedine

najtenšie, na ktoré pripevnili listnatú ratolesť, najčastejšie to bola lipa, ktorú dievky zdobili rôznofarebnými stužkami, ručníkmi. Za dávnych čias i brondzle kvačkali a stalo sa, že si mládenci aj skleničku zavesili. Ozdobený máj, ktorý siahal do výšky aj dvadsať metrov, pomocou povrazov a prekrížených

drevených podpier zdvihli a zakopali do zeme. Okolo dávali do jamy aj tehly a kamene. Zem museli dobre ubiť, aby máj pevne stál a od vetra sa neskrivil. Máj obyčajne stavala skupina mládencov za pomoci starších, skúsených ľudí na miestach, kde bolo viacej dievok. Ak mal niekto vážnu frajerku, postavil jej máj pod oblokom. Dievky pomáhali zdobiť máj, pritom tancovali a spievali. Kedysi musela byť práca zakončená do deviatej hodiny večer, lebo potom po dedine chodil bochter a túlajúcu sa mládež trestal. Máj musel byť taký vysoký, aby ho bolo zďaleka vidieť. V nedeľu hneď zrána sa ženy schádzali a obdivovali máj, hádali, kto ho postavil, reči priadli. Deti sa hrali okolo a vietor rozfukoval stužky a ručníky, ukazujúc tak prekrásne vzorky. Dominovala červená farba, doplnená modrou a bielou. Máje sa stavali po celej dedine, poľa Povolnov a Petrovičov na Zelenej ulici, poľa Urbanov, Žiakov, Megov, Kolárikov na uhle, najdlhšie však stavali máj poľa Vĺčkov a Očkajov. Padinčania si spomínajú aj na

cirkevný máj – dedinský, ktorý býval postavený v parku pred kostolom. Máj stavali cirkevníci, sokoli, hasiči, skúsení a silní chlapi, lebo ten máj bol najvyšší a najkrajší. Dievky priniesli stužky a ručníky a pomáhali aj mladé ženy, ktoré k sviatku zdobili chrám Boží. Cirkevný máj sa staval a búral v tichosti. Na Turíčny pondelok podvečer sa máje váľali. Chlapi si pritom pomáhali povrazmi, tyčami, ba niekedy aj rebríkmi, aby máj padol na zem želaným smerom a aby nikomu neublížil. Kým sa máj váľal, dievky stáli v polkruhu a spievali. Okolo sa zhromažďovalo mnoho žien a detí. Keď bol máj zvalený, meškár začal hrať do tanca. Zábava trvala dlho do noci a nočným tichom sa vznášali známe melódie slovenských ľudových piesní. Ratolesť na máji oberali dievky. Ak sa stalo, že dievka mala snúbenca, tak mu darovala ručník z mája. V Padine donedávna jestvoval ešte jeden druh májov. Keď majstri murári postavili dom, zdvihli strechu a vylatovali, na streche domáci z ratolesti stromu urobili máj, priviazali naň košele, ručníky, uteráky, plátno, pálenku, víno, ktoré neskoršie darovali majstrom, saravúrom a pomocníkom, keď sa dom pokryl. Zaznamenala: A. Chalupová

SLÁVNOSTNÉ KONFIRMÁCIE V KOVAČICI. V nedeľu 13. mája 2012 v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a rodákov prebiehala slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo dvadsaťdva konfirmandov, novými dospelými členmi cirkevného zboru II sa stalo po jedenásť chlapcov a dievčat. Konfirmandov pripravila a slávnosť konfirmácie vykonala zborová farárka Anna Petráková spolu so seniorom sriemskym Jánom Vinkovičom. Týždeň neskoršie, v nedeľu 20. mája, v kovačickom kostole senior banátsky Pavel Sklenár konfirmoval tridsaťštyri konfirmandov, z toho osemnásť chlapcov a šestnásť dievčat, ktorí sa stali dospelými členmi evanjelického zboru I. Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu. Záverom slávnostnej konfirmácie sa spolu fotografovali pred oltárom v kostole. A. Chalupová Foto: Fotoštúdio Centar

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Ako si chránime životné prostredie Č

lovek nemusí byť vedec – ekológ, aby vedel, ako na to. Stačí sa poobzerať okolo seba a každému je hneď jasné, kde sú zdroje znečisťovania životného prostredia a čo by sa žiadalo podniknúť v smere nápravy. Presne ako už roku 1854 to vedel a videl indiánsky náčelník Seattle, keď povedal čosi o tom, že Zem sme nezdedili od predkov, ale sme si ju vypožičali od potomkov. Aby sme ju chránili. V tomto procese sa často vysky-

tujú takmer neprekonateľné prekážky v zmysle zabezpečenia finančných prostriedkov na nákladnejšie akcie, zvlášť v chudobnejších štátoch, no niektoré sa dajú uviesť do života aj bez veľkých nákladov. Rozširovanie ekologického povedomia na všetky kategórie obyvateľstva má pritom osobitný význam, aj keď bez inštitucionálneho pôsobenia na všetkých úrovniach o ochrane životného prostredia v 21. storočí už nemožno hovoriť.

Tým skôr, že ekológia nie je špeciálna disciplína, ale veda o vzájomných súvislostiach, o súlade človeka s prírodou. Chrániť životné prostredie znamená dbať na čistotu vody, pôdy a vzduchu, zariadiť nakladanie s odpadom, prípadne recyklačné strediská, zabezpečiť zachovanie a rozvoj rastlinných a živočíšnych druhov. Znie to jednoducho? Aj je, – stačí sa len trochu pousilovať. A. L.

VODY NAŠE

Modré zlato civilizácie P

ríbeh o vode je vlastne príbehom o živote a zdraví človeka, o nás, o produkcii potravín, zachovaní ekosystémov, o dejinách, vôbec existencii. Hoci povrch Zeme pokrýva na vyše 70 percent voda, zásoby tej najdôležitejšej – pitnej, sú obmedzené. Z uvedeného množstva je len 0,6 percenta vody pitnej, okolo 97 percent je voda slaná, zvyšok sú polárny sneh a ľadovce. Zásoby pitnej vody sa však neustále zmenšujú, lebo sa pod tento negatívny trend podpisuje aj rozvoj civilizácie, aj rast počtu obyvateľstva, aj nadmerná produkcia odpadovej vody. V celosvetovom meradle sa problematike vody ako základnej zložky životného prostredia venuje čoraz viac pozornosti: už počas konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro v roku 1992 vznikla myšlienka ustanoviť Svetový deň vody. Následne Valné zhromaždenie Spojených národov vyhlásilo 22. marec za tento deň. Voda je nesmierne dôležitá nielen pre dediny a poľnohospodárstvo, ale aj pre život v mestách. V súčasnosti asi polovica ľudstva žije v nich a očakáva sa, že sa v priebehu dvoch desaťročí ich počet zvýši na 60 percent. Zaujímavé je, že mestá rastú rýchlejšie v rozvojovom svete – celkovo za jeden mesiac pribudne päť miliónov obyvateľov nových miest. Až jeden zo štyroch obyvateľov miest je bez pripojenia

ku kanalizačnému systému a divné je i to, že chudobní platia za vodu viac: tak obyvateľ predmestia Nairobi platí aspoň päťkrát viac za liter vody ako priemerný občan Severnej Ameriky. Takmer tridsať percent mestských obyvateľov v rozvojových štátoch nie je pripojených k vodovodným systémom. Vo veľkých mestách každý rok unikne z potrubí 250 až 500 miliónov kubíkov pitnej vody – toto množstvo by mohlo zásobiť ďalších desať až dvadsať miliónov ľudí. Odhaduje sa, že okrem viac ako 900 miliónov ľudí, koľko ich dnes na planéte hladuje, až 830 miliónov ľudí žije v slumoch, bez prístupu k lepšej pitnej vode a k základným hygienickým zariadeniam. Každý rok tento počet narastá o šesť miliónov. Všetky tieto znepokojujúce údaje treba brať aj ako výstrahu, aj ako podnet k chráneniu a obnovovaniu každej kvapky dažďovej vody, ale i tej už vyčistenej a použitej, lebo sa len tak modrému zlatu spoločnosti a civilizácie bude dariť. Aj v našich, ako i v globálnych podmienkach primárny význam má ochrana prameňov pitnej vody, ako i vody na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín, taktiež poľnohospodárskych zdrojov (pôdy, ovocných sadov, zelenín...) s cieľom zabezpečiť nutnú výrobu potravín. Predpokladom toho u nás je zlepšenie dosť zlých podmienok v inf-

Významný vodný zdroj: Dunaj, naša najdôležitejšia rieka

raštruktúre na úseku vôd, stanovenie reálnej ceny tejto dôležitej ekologickej zložky, investovanie do čističiek a iných zariadení na jej skvalitnenie, aktívne uplatňovanie princípu reálnej ceny alebo znečisťovateľ platí... Slovom, je celý rad justičných, regulačných a ekonomických inštrumentov, ktorými možno spieť k vode, akú potrebujeme. Je to dakedy priam životne dôležité, lebo aj vo Vojvodine, ako sa to uvádza v štúdii Životné prostredie v APV, značná časť obyvateľstva na pitie konzumuje podzemné vody z hlbších prameňov, spravidla bez prečistenia, zásobujúc sa neraz vodou neuspokojujúcou základné kritériá stanovené našimi predpismi. To zname-

ná, že je celková kvalita vody neadekvátna. Pritom je najpovážlivejší stav v strednom a južnom Banáte a najlepšie na tom je Sriem. Inak povedané, znamená to, že je strategickou prioritou ochrany vôd budovanie čističiek na citlivých vodných tokoch, ako sú sústava DTD a rieka Tisa, ako aj v tokoch s cezhraničným vplyvom, ako sú Dunaj a Sáva, tiež sanácia existujúcich zariadení. Takisto rešpektovanie zásad udržateľného rozvoja, komplexnosti, užívateľ a znečisťovateľ platia, uplatnenia najlepších techník... Bez toho môžu na životnom prostredí vzniknúť škody s katastrofálnymi následkami. Nielen po okolie, ale aj po nás samých. Oto Filip

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

PIVNICA

S dôrazom na čisté prostredie

votné okolie je prostredie bez odpadu, ktorý sa správne triedi a recykluje. Prázdne plastové fľaše majú svoje miesto v PET kontajneroch. S firmou Recan škola spolupracuje pri odbere hliníkových plechoviek. Treba povedať, že i mimo domáceho prostredia sa žiaci naučili chrániť prírodu. Tak napr. na výletoch oddeľujú plechovky od plastových fliaš, a len potom ich odhadzujú do patričných kontajnerov. V tejto škole pôsobí i Eko patrola, čo znamená, že denne majú službu po dvaja žiaci, ktorí na veľkej prestávke dbajú, aby na školskom dvore nebolo rozhádzaných smetí. Záverom o chránených vtákoch – bocianoch ako súčasti ochrany životného prostredia. Do projektu Vrátia sa nám bociany sú toho času zapojení šiestaci. Na školskom komíne si každoročne bociany spravia hniezdo ešte počas vykurovacej sezóny, takže ich nádhernému bielemu periu dym rýchlo zmení farbu. Všet-

právame sa k životnému prostrediu ľahostajne alebo starostlivo? Znečistené a zanedbané okolie odzrkadľuje nesprávny postoj ľudí k prírodnému dedičstvu a vedie k narúšaniu ekologickej stability. Usmerňovaním a činnosťou ľudí sa udržiava kvalita prostredia a prírodné zdroje – rastliny, živočíchy, pôda, voda a vzduch. Na ZŠ 15. októbra v Pivnici k zachovaniu čistej prírody a zdravého okolia prispievajú všetŽiaci so svojou profesorkou Lenkou Víziovou ci, tak zamestnanci, ako (stojí prvá sprava) aj žiaci. Prednášky na ekologické témy, projekty a praktická činnosť znatky sa neustále uplatňujú v prasa zo školského prostredia rozšíri a uplatní po- xi. Tak žiaci napr. lepia plagáty na vetom i doma a medzi spoluobčanmi, čo zna- rejných miestach, prebiehala i akcia mená i všeobecne čistejšie prostredie. Od pro- rozdeľovania ekotašiek, v ktorej pofesorky biológie Lenky Víziovej sme sa do- ukazovali na škodlivé vlastnosti plastových vreciek a pod. V pivnickej škole sa zaoberajú aj kompostovaním. Suché lístie nepália, ale zbierajú a uskladňujú v dvoch Kompostovanie kompostéroch umiestnených na školskom dvore. Kom- ci spolu sa preto snažia o záchranu hniezda, post používajú pri vysádzaní ra- pričom sa hľadá vhodné a trvalé riešenie. Jaruška Ferková stlín a žiaci tak majú možnosť Foto: zo školského archívu sledovať celý priebeh práce. Mnohí žiaci a učitelia sa kompostovaniu venujú i doma. V školskej záhrade a okolí neustále Vrátia sa nám bociany pribúdajú zvedeli, čo zahrnuje ekologická činnosť v nové stromky (ginko, rámci školy, ktorá má potom pozitívne ozve- okrasné jablone, tuje, platany, javor, vŕba, lipa, ny i v osade. V minulom školskom roku sa pivnická ško- ľaliovník tulipánokvela zúčastnila na medzinárodnom ekologickom tý, albizia) a kríky (ako projekte Európske školy pre živú planétu v Ra- napr. tavoľník). Vyvíja NOVÁTORI A VYNÁLEZCOVIA majú uplatnenie všade, zvlášť kúsku, kde postúpila medzi najlepších. Cieľom sa u žiakov tak i správv ekológii. Preto nič nemusí byť zbytočné, lebo po prvotnom tu bolo zvýšiť ekologické povedomie, motivovať ny postoj k ochrane je i druhotné a ďalšie použitie. Niektoré z tých možností boli prestromov, najmä mlaa aktívne zapojiť i iných do pravidelných akzentované záujemcom aj na májovom Festivale vedy v kamputivít za ochranu životného prostredia. V eko- dým, ktoré netreba láse Univerzity v Novom Sade (na snímke). logickej činnosti v Pivnici sústavne pokraču- mať, ale pestovať. O. F. Pekné a zdravé žijú a rozvíjajú formy pôsobenia. Teoretické po-

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA JE AJ OSADA KVETÍN

Pokladnica zelene

NAŠA TÉMA hradčan napísal, že osadu insity tvoria „usilovní a kultúrni ľudia“ a že „osobitnou ozdobou Kovačice sú zelené plochy a kvetinové záhony na uliciach a v každom dvore“. Návštevníka Kovačice oduševnilo, že „niet ulice bez zelene a kvetov“, takže je „za pomoci zelene a kvetov vytvorený svojrázny filter, ktorý celkom ne-

čice a jej občanov môže byť vzorom pre iné osady, v záujme nápravy porušenej ekologickej rovnováhy, bez ktorej je ľudstvo čoraz ohrozenejšie“. Medzi najväčšie starosti, ktoré trápili kvetinovú Kovačicu, veľa rokov patril problém so smeťami. Skládky odpadu, a zvlášť tá „za Staviteľom“, boli úplne v rozpore s písanou správou Belehradčana Milana. Vedenie mestečka a obce preto

rvá juhobanátska futbalová liga roky zahrnuje kluby zo všetkých obcí v tejto časti Banátu: Opova, Kovačice, Kovina, Pančeva, Plandišta, Alibunára, Belej Crkvy a Vršca. Možno by práve futbalisti, tréneri a športoví funkcionári mohli potvrdiť, že medzi najupravenejšie mes- Úpravu parku v strede mesta majú na starosti zatečká v južnom mestnanci VKP Elán Banáte od Opova po Vršac patria Padina a Kovačica. Z minulosti: smetisko za podnikom Staviteľ vidieť K úprave Kovačice po druhej sveuž iba na archívnej fotografii tovej vojne vplývalo ustanovenie Miestneho spoločenstva, uvedeutralizuje prach pred desaťročím rozhodlo zmeniť to nie samozdanenia, budovanie cesta výfukové ply- v prospech svojich spoluobčanov. nej infraštruktúry, založenie komuny“. V závere listu Začal sa organizovaný odvoz odnálneho podniku. Dedinu dávali z ve re j n e n é h o padu, od konského povozu, cez do poriadku školáci, gymnazisti, roku 1994 ďalej menší traktor komunálneho podzalesňovatelia, táborníci, členky píše, že „žijeme v niku Elán, až po kamión podniku Ženského spolku, ako i početní období veľkých Brantner. V súčasnosti táto rakúska obyvatelia, ktorí upravovali svoje e k o l o g i c k ý c h firma každý pondelok a stredu odpriedomia. Počas niekoľkých roznečistení vzdu- váža odpad na upravené smetisko. koch aj súťažili o najkrajšie priedochu, vody, pôdy a Väčšina obyvateľov Kovačice takýSúčasný odvoz smetí smetnými vozmi rakúskeho mie. potravín a ľud- to spôsob „transferu“ smetí schvaBrantnera Nečudo potom, že pred osemstvu hrozí nebez- ľuje. nástimi rokmi redakcia Hlasu ľudu ktorom vyslovene chválil pekne pečenstvo ekologickej katastrofy“. dostala list od Milana Pejkovića, v upravenú Kovačicu. Tento Bele- Preto, vraví Pejković, „príklad KovaJán Špringeľ

Z podôb civilizácie a prírody: autostráda Belehrad – Záhreb a nevyspytateľné májové nebo. o. f.

STOVKY kilogramov drôtu a odpadkov podobného druhu dokáže denne spracovať, podľa zložiek i roztriediť tento recyklačný stroj. Pozornosť pútal na nedávnom veľtrhu techniky v Belehrade: tak pre možnosti, ktoré má, ako aj pre skutočnosť, že ho vystavili neďaleko vstupu na známe podujatie. O. Filip

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA Z EKOLOGICKÉHO HNUTIA EKO SAN V STAREJ PAZOVE

Najlepšie pracovať spoločne nedlho členovia Ekologického hnutia Obce Stará Pazova Eko san, ktorí sú milovníkmi prírody a zasadzujú sa za ochranu životného prostredia, oslávia druhé výročie pôsobenia. „Akcia ničenia ambrózie bola vlastne podnetnou akciou k utvoreniu nášho ekologického hnutia. Aj sama som s dcérou často chodila do domu zdravia hľadajúc lekársku pomoc v období, keď peľ ambrózie spôsoboval zdravotné problémy. Ide totiž o najagresívnejší inhalačný alergén zo všetkých známych druhov a zvlášť ohrozuje deti a starších ľudí,“ povedala naša spolubesedníčka Mirjana Domoniová, predsedníčka Ekologického hnutia Obce Stará Pazova Eko san, a dodala: „Tak sa potom stretlo niekoľko zanietencov ochrany zdravého životného prostredia (Michal Ba-

láž, Milan Mladenodali niekoľko zaujímavić, Cviko Krunić Stavých prednášok a veľnema Lakićová a ja) s kú pozornosť občacieľom založiť ekolonov a žiakov upútali i gické hnutie, čo sa uskutočnené festivaly nám i podarilo. Máme medu, na ktorých zásvoj Štatút a pracujeujemcom hovorili o me ako legitímna orliečivých účinkoch ganizácia.“ včelieho medu. V prvej a veľmi „Iba spoločnými siúspešnej akcii ničelami môžeme pozitívnia ambrózie na úzene pôsobiť v smere mí Staropazovskej Mirjana Domoniová ochrany životného obce sa im v mene prostredia. To znaZdruženia poľnohospodárov pri- mená, že chceme spolupracovať, pojil aj Michal Domoni Lakatoš. pre spoločné dobro, aj so združeAkcia ničenia ambrózie (kosením niami včelárov, ovocinárov a so a chemickými prípravkami) sa všetkými inými organizáciami,“ konala v spolupráci s Obcou Sta- podčiarkla M. Domoniová. Uviedrá Pazova, patričným komunál- la, že naše životné okolie patrí nym oddelením a inými verejný- medzi upravenejšie prostredia, mi podnikmi. čo však neznamená, že sa nemôZa dva roky pôsobenia v Eko- že i viac a lepšie chrániť. Napr. od logickom hnutí Eko san usporia- samotných občanov závisí, či bu-

PADINA

Najstarší strom v dedine aždému pútnikovi, ktorý sa cestou zastaví v Padine, pozornosť upúta na kopci vystavaný krásny, dobiela olíčený chrám Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Na okolí sú rozmiestnené lavičky, kvetinové záhony a rôzne druhy okrasných kríkov a stromov, z ktorých sú niektoré vysadené ešte koncom 19. storočia. Po príchode prvých slovenských rodín (roku 1806) na priestor, kde časom vyrástla veľká slovenská dedina Padina, obyvatelia si vybudovali školu, obecný dom a faru. Po skončení prác na kopaní studní dňa 15. septembra 1834 Padinčania položili základy chrámu a stavba bola dokončená roku 1839. Chrám Boží bol vysvätený 31. októbra 1841. V nasledujúcich rokoch kúpili aj vežové hodiny, tretí, najväčší zvon (1852) a organ (1855). Farár Peter Kramár tu pôsobil do svojej smrti roku 1871. Od februára 1872 do dňa svojej smrti (1895) ako farár pôsobil Gusztáv Bujkovský, ktorý roku 1880 dal stromami vysadiť priestor okolo chrámu a roku 1891 ohradili že- V kostolnej záhrade v Padine ešte stále hrdo stojí leznou ohradou. V padinskej kostolnej stará lipa záhrade dodnes stojí aj stará lipa (strom

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

deme mať čisté mesto s vysadenými a nezničenými kvetinkami a stromkami, či budeme vytvárať divé skládky odpadu, či budeme mať fekáliami znečistené kanály atď. Mirjana Domoniová pri tejto príležitosti pochválila nedávnu akciu občanov z Ulice fruškohorskej v Starej Pazove, ktorí z vlastnej iniciatívy a vďaka dobrým susedským vzťahom očistili smeti z kanála pred svojimi domami. V tomto kanáli namiesto všelijakých odpadkov teraz plávajú rybky. Akcia občanov z tejto ulice, do ktorej sa zapojili aj aktivisti ekologického hnutia, môže byť pekným príkladom aj pre ostatných, že sa dá aj bez náročnejších finančných prostriedkov a len vďaka dobrej vôli upraviť životné okolie. Do kalendára aktivít Ekologického hnutia Obce Stará Pazova Eko san na rok 2012 je zaradené aj usporiadanie ekologického bazára, na ktorý sa naplno pripravujú. A. Lš.

Slovanov), za ktorú sa predpokladá, že je najstarším stromom v dedine. O starej známej lipe kolujú rôzne rozprávky, ktoré podnes starší Padinčania rozprávajú mladším generáciám. Starú lipu v súčasnosti zdobí kvetinová záhrada vysadená vôkol celého chrámu. O úpravu kvetinovej záhrady sa stará Padinčanka Zuzana Masaryková a pomáhajú jej aj členky Oltárneho krúžku žien. Z Komunálneho podniku Padina v čele s riaditeľom Miroslavom Jakábom prisľúbili, že čoskoro podniknú potrebné opatrenia, aby stará lipa, o ktorej sa predpokladá, že má vyše sto rokov, bola pod ochranou patričných orgánov, ktoré sa zaoberajú ochranou prírody. V Padine je známa slovenská ľudová pieseň, v ktorej je ospievaná padinská jedlička (podnes rastie na doline). Veríme, že sa čoskoro rovnakým spôsobom do hudobného repertoáru domácich muzikantov dostane aj pieseň, v ktorej bude ospievaná práve táto lipa v kostolnej záhrade. Alebo sa aspoň niekto spamätá napísať báseň o nej, podobne ako to urobil známy slovenský spisovateľ Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý svoju báseň o starej lipe venoval leštinskému učiteľovi Adolfovi Medzihradskému: Ktože teba sadil lipa, lipa stará? Sťažka pamätáš už, kedysi bola jará. „Pamätám, pamätám, zárod môj tu vťatý, a kto ma sem sadil: ded dávny-dvadsiaty.”… A. Chalupová

Branislav

Baláž, PU

Hložano Včielka v

kol nás.

ch: Jar vô

Valentín a O rok bud Murtínová, PU Vč ielka v H em žiačk ložanoch a. :

d Pozdravy o ych hložiansk škôlkarov

vom Detprvom júno vítame u k skom kúti i našich no medzi nam v z Predráto vých kama n o v iz n e st a u šk o ls k e j lo ž a n o c h . H v V č ie lk a pomaly rozNiektorí už , ako im m mýšľajú o to ribudnú p k na budúci ro lské tao šk Ema opravdivé his- Tot Galamboš e ti a n e št o sme o šky, iní e ja, mo vá, PU Včie myse n e íl ja ma v ch ma a b lka v Hloža torické i tc ešte vše noch: rat. sú m ý ik žn le o lia, a xiek, n fi ch ý i k al rs sl a lk a po pánmi škô ra, zhotovili kevého papie ,a žo e lá m ko je a u k ak e či práce. Ď je o sv ré o je dkazu me nám niekt ľmi páčia, o ve m á n sa lšie. ďže zaslali aj ďa im, aby nám

Mirosla v Moja m Pagáč, PU Včie ama je u lk smievav a v Hložanoch : á.

: Veselý

Natali j Prechá a Aleksićov á, P dzame sa s m U Včielka v amou Hloža . noc

er v Žemb Stanisla

ielk

č y, PU V

žanoch a v Hlo

sloník.

S hložianskou pomocou Detský kútik pripravili: Anna F. a Jana S.

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 29.5.2012 10:12 Page 1

Nový Sad 2. 6. 2012 Ročník XXIX Číslo 5/336 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R N E S T Y K Y Keď ku všetkému vyššie uvedenému pridáme informáciu, že Slovenská republika prostredníctvom svojich štátnych orgánov – ministerstiev a veľvyslanectva – poskytuje pomoc a preukazuje bezvýhradnú podporu štátnej celistvosti Srbskej republiky, potom nás nemôže prekvapiť tvrdenie, pri ktorom zotrvávame viac ako desať rokov, že Srbi a Slováci majú najlepšie vzájomné vzťahy spomedzi všetkých národov v priestore strednej Európy. Je to hypotéza, s ktorou som koncom 90. rokov zahájil svoje zaoberanie sa a skúmanie srbsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov. Spočiatku to bol skôr intuitívny pocit, ktorý sa časom stále viac spredmetňoval a stával sa skutočPredseda Kultúrno-osvetovej spoločnosti Srbska Živorad Ajdačić, nosťou. laureát Ján Jankovič, veľvyslankyňa Radmila Hrustanovićová a NePráca na poli skúmania srbsko-slobojša Kuzmanović vo Veľvyslanectve Srbskej republiky v Brativenských vzťahov nemala len teoslave po udelení významných ocenení retickú podobu. Zhmotňovala sa hodné vedecké sympózium o diele prvá historická vedecká konferen- predovšetkým prostredníctvom arcia venovaná srbsko-slovenským chívneho výskumu, ako v archíSvetozara Miletića. Počas roku 2005 podpísali Mati- vzťahom, ktorú usporiadala Kated- voch, akými sú Kotorský archív, Arca slovenská a Matica srbská Inte- ra všeobecných dejín a Združenie chív SANU, Matica srbská, Univergračné memorandum, ktorým sa Srbov na Slovensku, ktoré s úspe- zitná knižnica a Evanjelické lýceum v Bratislave, tak aj v dopodporujú integračné snahy Srbska mácich knižniciach Riszamerané na pristúpenie k Európta Kovijanića a Jary Ribskej únii. nikar. Popri tom, moja V roku 2007 sa v dňoch 26. – 28. práca na potvrdzovaní marca uskutočnil v slovenskom tejto hypotézy sa odMartine, sídle Matice slovenskej, zrkadľovala aj v prakPrvý európsky kongres matíc slotickej činnosti: v orgavenských národov. Zo zhromaždenizácii hosťovaní folnia vzišlo Memorandum, ktoré konklórnych súborov, výštatuje, že predstavitelia matíc slomen speváckych zbovanských národov chápu novú Eurov a študentov, návštev rópu ako kontinent rovnoprávnych vojnových pamätných kultúr, jazykov a národov s nezamiest (Veľký Meder a stupiteľným miestom Slovanov v Kragujevac) a písaní o nej. nich, spájaní našich Počas leta 2011 bol odvysielaný gymnazistov, organizov Televízii Vojvodina (RTV) veľmi kvavaní literárnych stretlitný dokumentárny seriál v piaNebojša Kuzmanović udeľuje Jánovi Jantich častiach o srbsko-slovenských kovičovi listinu a plaketu Pavla Markovića nutí srbských a slovenských slavistov, spájaní vzťahoch pod názvom Abecedár Adamova podnikateľov, nadväzopobratimstva – v srbskom a slovenskom jazyku. Ideovým tvorcom chom vedú Stane Ribič a Rastislav vaní družobných vzťahov medzi a redaktorom programu je novinár Popović. Na konferencii sa zúčast- mestami a pod. Jedna z vecí, na ktoZdenko Pop, ktorý štyri roky pra- nili dve desiatky vedcov zo Slo- rú sme osobitne hrdí, je fakt, že býcoval na tomto programe, takom venska a Srbska, pričom jedným z valému veľvyslancovi Slovenskej dôležitom pre srbsko-slovenské výsledkov tejto konferencie je aj vy- republiky v Srbsku Igorovi Furdíkovzťahy. danie zborníka pod názvom Z dejín vi bola, z vďaky za jeho obetavosť a Koncom roku 2011, presnejšie slovensko-srbských vzťahov, ktorý veľké zásluhy, udelená Listina čest4. novembra 2011, sa na pôde Fi- vyšiel v marci 2012. Všetky tieto po- ného občana Obce Báčska Palanka. lozofickej fakulty Univerzity Ko- dujatia sa uskutočnili za pomoci a Pokračovanie na strane 3 menského v Bratislave uskutočnila účasti veľvyslanectiev našich krajín.

NOSITEĽ DVOCH VÝZNAMNÝCH OCENENÍ ZO SRBSKA

Ján Jankovič – slavista hodný slávy aša generácia je svedkom tej N skutočnosti, že v posledných rokoch neexistuje veľký počet štátov v Európe, ani vo svete, v ktorých sa pestujú pozitívne city a prejavuje sa pocta velikánom srbskej kultúry a literatúry. Predsa však existujú aj takí, ktorí v tejto našej neveselej súčasnosti pripomínajú, aká významná bola kedysi srbská kultúra v Európe. Totiž v posledných povedzme desiatich rokoch sa v Slovenskej republike uskutočnilo niekoľko podujatí, ktoré dosvedčili význam srbskej kultúry a srbských kultúrnych dejateľov, ktorí pozdvihovali svoj srbský národ a kultúru, a rovnako tak i národ a kultúru slovenskú. Pripomeniem niekoľko takých udalostí: v dňoch 10. a 11. mája 2001 sa na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Slovensko-juhoslovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Na konferencii sa zúčastnili vedci zo Slovenska, Čiech, Srbska a Nemecka, pričom témou boli srbsko-slovenské vzťahy. Účastníkmi boli: Miroslav Dudok, Ivan Dorovský, Ján Jankovič, Branislav Choma, Alica Kulihová, Milan Krajčovič, Michal Eliáš, Ladislav Hladký, Rastislav Popović, Michal Babiak, Pavol Žigo, Emil Horák, Radmila Horáková a Nebojša Kuzmanović. Na konferencii bola osobitne vyzdvihnutá úloha srbského slavistu Rista Kovijanića – prvého lektora srbského jazyka na Slovensku, ktorý tu pôsobil v rokoch 1927 – 1939. Konferencia bola usporiadaná pod patronátom Veľvyslanectva Spolkovej republiky Juhoslávie a veľvyslanca Miroslava Kopečného. V decembri 2004 bola na budove Matice slovenskej v Bratislave inštalovaná spomienková tabuľa, venovaná srbskému velikánovi Svetozarovi Miletićovi. Tabuľu odhalili predsedovia dvoch bratských matíc – Matice slovenskej Jozef Markuš a Matice srbskej Božidar Kovaček. Pri tej príležitosti sa uskutočnilo aj prí-

obzory1:0 29.5.2012 10:12 Page 2

K U LT Ú R N E S T Y K Y Pokračovanie zo strany 1

Môj prístup k tejto téme je teda istým spôsobom viacrozmerný a integrálny. Skúmajúc tieto styky a vzťahy prišiel som k veľmi zaujímavým záverom: v zlatej ére srbsko-slovenskej vzájomnosti nielenže srbskí literáti vo svojich dielach používali rovnaké témy a motívy, ale svoje diela aj písali v jazyku bratského národa. A tak Slováci písali básne v srbčine, zatiaľ čo Srbi v slovenčine. To je literárny fakt, ktorý je v každom prípade potrebné dnes osobitne vyzdvihnúť. Aj keď Risto Kovijanić a akademik Ján Kmeť položili základy a „vyorali hlbokú brázdu“ v srbsko-slovenských kultúrnych vzťahoch, tieto predsa len v srbskom jazyku neboli preskúmané v dostatočnej miere. Popri relevantnej literatúre, ku ktorej patria dejiny slovenskej literatúry, a v užšom zmysle slovenského romantizmu, mal som to privilégium a šťastnú možnosť spolupracovať s významnými slovenskými slavistami, ktorí sa vo svojich dielach zaoberali srbskými témami. To sú predovšetkým priateľ Rista Kovijanića, nedávno zosnulý Branislav Choma, a jeden z najvýznamnejších slavistov a prekladateľov srbských autorov do slovenského jazyka – profesor doktor Ján Jankovič. Chomova štúdia Cesta na juh (v dvoch zväzkoch) a Jankovičova Poézia slovensko-srbskej vzájomnosti (1827 – 1938) : abeceda pobratimstva sú vo veľkej miere komplementárne s mojimi myšlienkami. Jankovičova štúdia bola publikovaná nedávno v Bratislave. Tú knihu som mal možnosť čítať v rukopise. Totiž pri tvorbe mojej práce i jeho knihy sme si profesor Jankovič a ja takmer jeden celý rok vymieňali literatúru, myšlienky a rukopisy. Týmto spôsobom sme si potvrdzovali svoje presvedčenie ohľadne intenzívnejšieho výskumu dejín srbsko-slovenských kultúrnych vzťahov, ale aj potreby vzájomného prekladania súčasných slovenských a srbských autorov. Popri týchto významných jednotlivcoch pre našu prácu boli dôležité aj vzťahy medzi dvoma kolektívmi. Literatúra vojvodinských Slovákov je v bezprostrednom dotyku so súčasnou srbskou literatúrou, ale aj s literatúrou na Slovensku. Týmto spôsobom kultúra a literatúra Slovákov žijúcich v Srbsku predstavuje najlepší spoj pre spoluprácu dvoch národov. 2. 6. 2012

22 /4493/

Takáto práca môže prispieť k tomu, aby sa dve blízke kultúry navzájom ovplyvňovali, k obojstrannému prospechu. Oboznamujúc sa s dejinami svojej kultúry a literatúry, prostredníctvom Srbov, ktorí sa vzdelávali na školách na Slovensku, zoznamujeme sa aj so slovenskými literátmi a kultúrnymi dejateľmi. Pritom môžeme sledovať spôsob, akým školy na Slovensku a slovenskí racionalisti vplývali na vytváranie racionalistického ducha u Srbov, a potom aj otázku, aké boli vzťahy srbského a slovenského romantizmu. Stáva sa zrejmým, že poznávanie seba samého a svojej vlastnej kultúry je nemožné bez poznávania toho druhého. Národ môže hľadať svoju vlastnú národnú identitu, a toto hľadanie je spojené so stretávaním sa rôznych kultúr a ich vzájomným prenikaním. V priestore Podunajska, a osobitne Vojvodiny, existencia množstva národných kultúr sa dnes ukazuje byť výhodou, aj keď to bolo v minulosti považované za nedostatok, pretože tieto kultúry boli predovšetkým vo vzájomnom strete, ktorý vyplýval z „egocentrickosti“, vlastnej istým kultúram, pričom sa tieto domnievali, že ich kultúra je pokrokovejšia a kvalitnejšia v porovnaní s inými. Výsledkom takéhoto prístupu boli aj sústavné konflikty medzi kultúrami. Kultúrny pluralizmus môže viesť ku kultúrnemu relativizmu a v konečnom dôsledku ku globalizmu a dominancii materializmu. Jedine umenie vo vzájomnom kultúrnom prenikaní – v poznávaní iných, preberaní od iných a zachovávaní svojbytnosti – udržiava multikultúrnosť ako pozitívny proces a napomáha rozvoju všetkých kultúr rovnakým spôsobom. Dnešná spolupráca sa vyvíja aj v oblasti jednotlivca, aj v oblasti kolektívu. Rovnako ako kedysi, aj dnes mladí z jedného štátu študujú alebo sa zdržiavajú v druhom štáte, sprostredkúvajúc nové skúsenosti svojim krajanom vo vlasti. Naše štáty majú blízke, alebo dokonca identické stanoviská k mnohým otázkam medzinárodných vzťahov a práva, pričom spolupráca na tejto úrovni je mimoriadne významná a pozitívne hodnotená zo strany oficiálnych predstaviteľov oboch krajín. Vzťahy medzi národmi sa môžu spontánne vyvíjať do istého bodu, avšak prezieraví štátnici a ľudia, ktorí vidia ďalej ako ostatní ľudia, môžu značne prispieť k rozvoju týchto vzťahov, učiac sa z minulosti,

HLAS ĽUDU

pracujúc na nadväzovaní lepších vzťahov už dnes, správne a vedome plánujúc prehlbovanie vzťahov dvoch krajín a národov do budúcnosti. Poučení dobrými príkladmi spolupráce z minulosti, dovoľujeme si navrhnúť ich pokračovanie v rovnakých, ako aj iných, modernejších formách. Dobré vzťahy je potrebné prehlbovať, spoznávajúc sa vzájomne – stále a nanovo. V časoch moderných technológií, rýchlosti komunikácií a dostupnosti informácií realizácia srbsko-slovenskej spolupráce môže byť ešte intenzívnejšia v porovnaní s tým, čo sme mali možnosť vidieť v našich knihách, ako to vyzeralo v časoch romantizmu. Preto navrhujeme založenie spoločných orgánov (spoločností) s rôznou náplňou činností, avšak s rovnakou ideou slovanstva, ktorá by spájala príslušníkov oboch národov. Veriac v to, že výskum kultúrnych vzťahov medzi národmi prispieva k spoznávaniu seba v iných a iných v sebe, s cieľom dosiahnuť „sebapoznanie“ jednotlivca i národa, aby sme sa tak vyhli všadeprítomnému egocentrizmu, vyzývame k ďalšiemu výskumu nevyčerpateľného fondu srbsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Jedným z ľudí, ktorý tieto vzťahy skúma takmer pol storočia (od roku 1963, kedy prvýkrát prišiel do Belehradu), je dnes, Bohu vďaka, tu medzi nami. Je v súčasnosti najvýznamnejším živým bádateľom v oblasti srbsko-slovenských literárnych vzťahov. Ide o váženého slovenského slavistu, akademika Slovenskej akadémie vied, profesora doktora Jána Jankoviča. Túto skutočnosť nakoniec postrehli aj niektoré významné inštitúcie v Srbsku. Najmenšia vďaka, akú mu za to môžeme preukázať, je udelenie dvoch významných ocenení: Prvým je Zlatý odznak, ktorý spolu udeľujú Kultúrno-osvetová spoločnosť Srbska a Ministerstvo pre diaspóru Srbskej republiky. A druhým, nemenej významným, je listina a plaketa Pavla Markovića Adamova, ktorú udeľuje Kultúrne centrum zo Sriemskych Karloviec. Zlatý odznak bol laureátom udelený v Národnom divadle v Belehrade dňa 18. apríla 2012. Udeľuje sa za nezištnú, oddanú a dlhodobú činnosť pri šírení kultúry. Udelenie plakety P. M. Adamova bolo naplánované na rovnaký deň v chýrečnom Karlovskom gymnáziu, v ktorom prvými štyrmi riaditeľmi, v rozmedzí rokov 1791 – 1825, boli Slo-

váci. Keďže sa však akademik Jankovič kvôli svojim povinnostiam v Slovenskej akadémii vied nemohol zúčastniť na udelení týchto ocenení, táto slávnosť sa presťahovala do nám milej Bratislavy. Ján Jankovič, narodený v Považskej Bystrici v roku 1943, je ďaleko najtvorivejším prekladateľom z južnoslovanských jazykov na Slovensku. Doteraz preložil viac ako 150 diel, ktoré boli aj publikované. Ján Jankovič ukončil svoje vysokoškolské štúdiá v Bratislave v polovici 60. rokov, pričom jeho diplomová práca sa zaoberala témou týkajúcou sa srbského romantika Lazu Lazarevića. Vo svojej bohatej kariére sa Jankovič nachádzal na viacerých významných pozíciách, akými boli miesto šéfredaktora a riaditeľa Vedy – vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, resp. vedeckého pracovníka a zástupcu riaditeľa bratislavského Ústavu svetovej literatúry SAV. Od roku 1991 Ján Jankovič vo svojom vlastnom vydavateľstve publikuje predovšetkým diela z priestoru bývalej Juhoslávie. Preložil takmer kompletného Dušana Kovačevića a prispel k tomu, že Slováci považujú Duška za svojho dramatika. Som presvedčený o tom, že spomedzi všetkých Jankovičových diel je pre srbsko-slovenské vzťahy najvýznamnejšia jeho nedávno publikovaná štúdia Poézia slovenskosrbskej vzájomnosti (1827 – 1938) : abeceda pobratimstva, ktorá sa stane abecedou a šlabikárom našich bratských stykov a vzťahov, bez ktorej nebude možné skúmať túto problematiku. Ján Jankovič je laureátom mnohých slovenských a medzinárodných ocenení, a my k tomuto počtu teraz pridávame aj ocenenia zo Srbska. Dnes máme túto česť, že na tomto svätom mieste – teda v Bratislave, avšak na srbskom území na pôde nášho veľvyslanectva – odovzdáme toto ocenenie človeku, ktorého hlava je na Slovensku, a srdce v Srbsku – akademikovi Jánovi Jankovičovi. Všetko toto robíme v absolútnom presvedčení, že jeho dielo bude roky svietiť ako ohnivko v reťazi slovenskej i srbskej kultúry. Dr. Nebojša Kuzmanović Preklad: Mgr. Ing. Rastislav Popović Prečítané 3. mája t. r. v Bratislave na srbskom území na pôde Veľvyslanectva Republiky Srbska pri príležitosti udelení dvoch významných ocenení Dr. Jánovi Jankovičovi.

III/25

obzory2:0 29.5.2012 10:14 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (29)

Problémy so školskou a cirkevnou konsolidáciou evanjelických Slovákov ž sám fakt, že katolícke vierovyzU nanie bolo štátne, ukazoval na to, že bolo i privilegované, v hierarchii vierovyznaní prvé a s veľkými prednosťami. Ostatným kresťanským vierovyznaniam, aj evanjelickému, bol rozmach dosť sťažovaný, až zakázaný. Z toho vyplýva, že evanjelici na novom území, na Dolnej zemi, spočiatku nemali na ružiach ustlaté. Po utrhnutí Vojenskej hranice v Báčbodrožskej stolici, pri prechode na civilnú, teda stoličnú správu, si štátne vrchnosti ešte ako dali záležať, aby bola dominantná katolícka viera. Už predtým boli v obehu rôzne štátne oznámenia, aj opatrenia, aby tak bolo. Tu však bude analyzovaný iba aspekt tých opatrení vzťahujúcich sa na evanjelikov v čase prvých hromadných príchodov Slovákov na toto územie, ktoré sú späté s ich konsolidáciou. Už 5. júla 1746 z vtedajšieho sídliska východnej polovice Habsburskej monarchie – Požunu (dnes Bratislava) bol zaslaný list, ktorým sa nekatolíkom nedovoľovalo stavať nové modlitebnice, ani opravovať staré bez patričného povolenia.1 Len o pár rokov neskoršie na štátnom sneme v Baji v roku 1751 sa prítomní uzhodli na uzáveroch (Gravamina et Postulata), že pre zachovanie katolíckej viery kalvínskych a luteránskych kňazov netreba uplatňovať v osadách.2 Hneď nato v rámci celkového súpisu bol vykonaný aj súpis kňazov, mníchov a ostatných cirkevníkov v celej stolici.3Teda aj na Dolnej zemi sa začalo s tendenciou podraďovania nekatolíckeho a zmenšovania okruhu práv a pôsobenia nekatolíckych vierovyznaní. Ani evanjelikov to neobišlo. Sťažovať sa na takú situáciu sa prví odvážili tí najkompaktnejší, aj najpočetnejší – Petrovčania. Už listom zo 16. januára 1746 sa sťažovali na zdanenie a predpisy, ako i na to, že im nie je dovolený sľúbený kňaz a že pre taký stav opustia osadu.4 Začalo to teda dosť ostre a len tolerantnejší postoj kaločského arcibiskupa Františka Klobušického, ktorý niektoré veci aj dovoľoval, dopomohol, aby sa nespokojnosť spätá s právami a možnosťami veriacich neštátnej relígie ako-tak doriešila. Podobne to bolo aj v Bajši, najmä keď si táto osada v polovici tohto storočia svoje slovenské sily, vtedy už pod blahobytom exkapetána a grófa Zakoa, 1

osviežila novými prisťahovalcami slovenskej národnosti a keď si tí žiadali slobodu vierovyznania, kantora – učiteľa a zvonicu. Keď však arcibiskup Klobušický zomrel (1760), v novom cirkevnom vedení v Kaloči začali viať iné vetry. Obruč náboženskej tolerancie sa začala zvierať aj okolo krku evanjelikov. Na stupňovanie represií rástol i odpor k požiadavkám štátneho a cirkevného zasahovania. Aj v Petrovci to zabralo, akoby inak, len ešte húževnatejším bojom za svoje cirkevné práva. Vtedy sa ku žiadostiam Petrovčanov pripájajú aj Bajšania a svojou požiadavkou z 18. novembra v roku 1762 zaslanou na úrad v Baji si žiadali evanjelického kazateľa, hroziac, že v opačnom prípade opustia dedinu.5 Keď to nepomohlo, evanjelici jednotlivých osád sa snažili presvedčiť aj svojich zemepánov, aby si ohľadom vierovyznania zastali za nich a pred vrchnosťami žiadali aspoň minimálne práva v uznávaní ich vierovyznania. Ani to nepomohlo, lebo štát priam naliehal na ešte dôslednejšom uplatňovaní už temer storočných zákonov katolíckej viery. Tak sa doba po roku 1760, teda doba pôsobenia kaločského arcibiskupa Batthyániho, v Báč-bodrožskej stolici môže označiť ako doba systematického pôsobenia proti nekatolíkom. To zbíjanie katolíckych radov v roku 1763 potom vyústilo do otvoreného zákazu verejných protestantských obradov. A keď svoje rady zbíjali katolíci, aj evanjelici sa stávali jednotnými. V požiadavkách o uznanie evanjelického vierovyznania preto prichádza k spoločenskému nástupu vtedy štyroch osád, v ktorých žili aj Slováci – evanjelici. Boli to Slováci v osadách Petrovec, Selenča, Bajša a Kulpín. Obsiahlymi prípismi6 prezentovanými ako jednotný akt z 15. marca 1764 a zaslanými do Požunu, luteráni týchto osád prezentovali stav svojej viery v osade a žiadali si slobodu vierovyznania, trúfajúc si, že takto ruka v ruke skôr prídu k cieľu. Už o trochu viac ako mesiac bola im daná aj tvrdá odpoveď arcibiskupa v Kaloči Jozefa Batthyániho a v nej aj informácia, že žiadajú niečo, čo je aj zákonmi, aj cirkevnou pragmatikov nateraz nemožné. Habsburská monarchia však vtedy platila ako právny štát, a tak zaúradovala aj štátna právna sústava, ale

Viď o tom bližšie dokument 81/1746, G. C. z 25. 9. 1746, Lit. A, Archív Vojvodiny, Bač-bodroška županija 1743 – 1759, sv. 2. Viď dokument 46a/1751, AV, BBŽ, sv. 2. V rámci toho dokumentu (2c/1752, G. C. z 31. januára 1752, zaslaného do Szent Marie, dnes Subotice, AV, BBŽ, sv. 2) v zozname cirkevných a osvetových pracovníkov sa slovenské mená nenachádzajú. 4 Dokument 8/1747, b. s., AV, BBŽ, sv. 2. 5 Dokument 206/1762, b. s., AV, BBŽ, sv. 3. 6 V dokumente 52/1764 v Archíve Vojvodiny je až 32 strán (2 + 6 + 15 + 9), ktorými sa žiada sloboda evanjelického vierovyznania v spomenutých osadách. Je to prvý spoločný nástup Slovákov – evanjelikov tejto stolice v žiadostiach o svoje cirkevné práva. 7 Dokument 181/1764, b. s. AV, BBŽ, sv. 3. 8 Dokument 80b/1767 z 13. 4., Požun, a G. C. z 30. 6. 1767, FASC 50 litt. A, Baja, AV, BBŽ, sv. 4. 2 3

24/II

tak, ako to ona vedela robiť, keď štátu niečo nevyhovovalo – v rukavičkách. Najprv sa listom z 13. novembra 1764 zo strediska v Požune tieto osady informovali, že na ich adresu neprišla nijaká správa, vlastne, že veriaci jednotlivých osád neposlali správu o požiadavkách slobody svojho vierovyznania7, a potom, keď to veriaci aj urobili, listom z 13. apríla 1767 im bolo z Požunu oznámené, že ich prosba bola poslaná na cisárske veličenstvo do Viedne, aby im nakoniec oznámili, že ich žiadosť tam neakceptovali, vlastne bola odmietnutá.8 Už predtým však bolo jasné, že z požiadaviek v rukavičkách nič nebude, a tak Slováci – evanjelici v týchto osadách začali hľadať pravdu „na svoju ruku“. Pre špecifickosť každej osady v tomto pôsobení je nemožná generalizácia, takže bude prezentovaná problematika v každej osade zvlášť. Bajša mala od začiatkov problémy so zakladaním evanjelického spoločenstva, lebo sa, vraj, podľa zákona nemohla evidovať ani ako artikulárne mesto9, keďže v čase vzniku zákona osadou ani nebola (bola pustatina). Preto daň platili katolíckej cirkvi. Aj napriek tomu, že boli verejné služby zakázané, evanjelici a kalvíni sa iba spomínajú v tejto osade, ale sa v správach uvádza, že nemajú ani modlitebnicu a nedržia ani cirkevné obrady. Obecný náčelník Imre Adamovič si na tvár miesta prišiel overiť, či je to tak, avšak vo svojej správe z 5. mája 1764 konštatoval, že v osade je 28 rodín katolíkov, 60 luteránov, 5 kalvínov a 30 pravoslávnych, a že evanjelici do zákazu svoje cirkevné obrady konali v súkromnom dome, s kazateľom, ktorého vydržiavali spolu s veriacimi z Petrovca.10 Keď im to bolo zakázané, aj po roku 1763 znovu zasielali prosby (v rokoch 1766 a 1767), žiadajúc si svoje cirkevné slobody. Nebolo im to dovolené, a tak už v roku 1765 si štyri vzorné rodiny evanjelikov žiadali povolenie opustiť osadu a na ich miesto a do ich domov potom prišli rodiny katolíkov. O pár rokov neskoršie sa ešte viac rodín z Bajše odsťahovalo do Banátu. Slovač v Kulpíne ani vtedy, keď bola v silnejšej zostave, si svoju školskú a cirkevnú konsolidáciu nedoriešila do konca. O to väčší problém mala, keď ako

malá skupinka Slovákov živorila v južnej časti vtedajšej Tretej (dnes Prvomájovej) ulice. Preto sa našinci v tejto osade vždy správali ako prívesok Slovákov v Petrovci, školsky sa konsolidovali veľmi neskoro (v roku 1789)11 a cirkevne ešte neskoršie (v roku 1822). V Petrovci to bolo celkom inak. Popri existenčných záväzkoch našinci sa s osobitnou horlivosťou dali do práce aj na duchovnom a školskom poli. So sebou si priniesli malý 32-funtový zvon a ihneď sa aj cirkevne organizovali, pripúšťajúc, aby ich zbor bol pripojený podľa vtedajších predpisov ako fília ku futockej katolíckej cirkvi. Podobne bolo aj so školou, lebo už predtým tam jestvovala katolícka škola, takže evanjelici museli na vlastné útraty vydržiavať i katolíckeho učiteľa. S tým petrovskí Slováci neboli spokojní a robili si „po svojom“ všade tam, kde sa to dalo. Už v roku 1746 sa preto konalo vyšetrenie a po ňom nasledoval aj zákaz slobodného konania vierovyznania evanjelikov. Prosíkaním si však vymohli aspoň evanjelického kantora, a keď tomu dovolili, aby aj učil aj kázal, prišlo k novému vyšetreniu v Kaloči, a v roku 1756 aj k uväzneniu Juraja Hrica a Martina Pucovského. Nasledovala akcia prosenia o povolenie v širšom rozsahu. Popularita evanjelickej cirkvi vzrástla a zaevidovaný bol i prechod katolíkov na evanjelickú vieru.12 Somborskú kanceláriu listom z dňa 8. júna 1763 členka rozšírenej rodiny Čarnojevićovej na futockom panstve Eufémia Rašković prosila o povolenie luteránskych obradov aspoň dvakrát ročne.13 Nepomohlo to, ba čo viac aj niektorí slovenskí hodnostári katolíckych vrchností sa na slovenskom jazyku snažili presvedčiť našincov, že ich požiadavky nie je možné realizovať.14 Problém sa vyostril do tej miery, že aj to, čo dovtedy bolo možné realizovať, teraz nijako nešlo. Na rade bola brachiálna konfrontácia. Tak bolo aj v Selenči. Roku 1758 si s dovolením arcibiskupa Klobušického založili svoj cirkevný zbor a vystavali školu – modlitebnicu, potom kúpili aj malý zvon a postavili ho na zvonicu. Keď prišli ďalší prisťahovalci a miestnosť bola tesná, zbor rozhodol objekt prestavbou zväčšiť. Ale robili to bez povolenia zodpovedných orgánov a zároveň to bola už doba tvrdého boja katolíkov o svoju dominanciu (1764), takže do objektu násilne vtrhli drábi a demolovali ho. Arcibiskup Batthyani verejné bohoslužby v ňom zakázal. Otrasné veci, čo sa potom udiali v Petrovci a Selenči, dali vedieť, kto má „pravdu“, aj kto má posledné slovo. DrSc. Ján Babiak

9 V takých osadách sa zákonným článkom XXVI. Zákona z roku 1681 dovoľovala výstavba iba dvoch cirkevných objektov v stolici, aj to na menej prístupných miestach. 10 Podľa G. Ulmer: Posed Bajša – spahije i kmetovi 1751-1849, FF, Institut za istoriju, Nový Sad 1986, s. 213. 11 Srbská škola v Kulpíne založená bola v roku 1754. 12 Okrem iného v Petrovci je katolíckou cirkvou vo Futogu žiadané aj vyšetrenie, že prečo Andrej Káša (Kassa) alias Virág chce prejsť z katolicizmu na luteránstvo (Dokument 210 – 211/1763 z 11. novembra 1763, Futog, AV, BBŽ, sv. 3), aby už začiatkom roku 1764 z Báča prišla odpoveď, že odpadlík Andrej Virág už prešiel na evanjelickú vieru (Dokument 11/1764 z 31. januára 1764, Báč, AV, BBŽ, sv. 3). 13 Dokument 86 – 87/1763, b. s. AV, BBŽ, sv. 3. 14 Napr. z Peštianskej stolice z osady Bíň (Bénye) písal tamojší cirkevný išpán Ján (Johanes) Záborský na adresu predstaviteľov a veriacich v Petrovci o tom (Dokument 325/1763 z 9. júna 1763, b. s. AV, BBŽ, sv. 3).

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 29.5.2012 10:16 Page 5

r e P O r tá Ž PEL-MEL Z PARÍŽSKYCH MÚZEÍ A GALÉRIÍ

Leonardo a kôpky z kukuričných zŕn aríž je okrem iného mestom Louvre, ako majiteľ obrazu a obrozličností a extrémov, ktoré jednávateľ odborného tímu tvrdí, že nielenže sa navzájom tolerujú, lež vrcholné dielo zachránili pred zážijú v istom druhu symbiózy. Vidno hubou, ktorá mu hrozila pre vysoto takmer na každom kroku, a pre- ký vek (celých päťsto rokov) a poto sú najkrajšie zážitky z Paríža prá- četné predošlé zásahy. Pravda, aj ve tie, ktoré vám poskytnú prechádzky. Keďže sa mesto rozložilo na obrovskej ploche, treba si občas pomôcť podzemnou železnicou, ktorou sa rýchlo dostanete z jednej štvrte do druhej. Prípadne autobusom, odkiaľ možno obdivovať architektúru, ktorá sa akoby na filme premieta pred očami cestujúceho. Ale vlastné nohy a pohodlné topánky najviac pomôžu zažiť mesto zvnútra a zacítiť jeho tep. Nuž, čo keby sme sa vydali na potulky po parížskych múzeách a galériách, pokochať sa v aktuálnych výstavách? Zvedavosť nakladá najprv zájsť do bývalého paláca francúzskych kráľov, teraz svetochýrneho múzea Louvre, kto- Obraz Svätá Anna v súčasnej podobe ré v minulom roku navštívilo rekordných osem a pol milióna mnohí iní sa s takýmto náhľadom osôb. Posledné dielo geniálneho zhodujú. Veľa je však aj tých, čo miemaliara a vedca Leonarda da Vin- nia, že najnovšie reštauračné zásaciho Panna Mária s dieťaťom a Svä- hy tomu vrcholnému dielu vyložetá Anna, ktoré autor tvoril a dotvá- ne uškodili. Bolo dokonca počuť koral takmer celé dve desaťročia – a mentáre, že by sa Leonardo, keby 135 iných obrazov, čo buďto vy- tak mohol nakuknúť na svoj obsvetľujú jeho genézu alebo po- novený obraz, od žiaľu rozplakal. ukazujú na jeho vplyv na maliarov Tak dáko to zažila aj podpisovateľnovšej doby – prilákalo na tema- ka týchto riadkov. tickú výstavu do Louvra usporiaPrečo? danú tejto jari dodatočné húfy náNuž jednoducho preto, že to už vštevníkov. Takže uvedený rekord nie je ten istý obraz. tohto roku bude pravdepodobne aj Príliš ho očistili. Farby sú oveľa jasprevýšený. Na tej výstave sa tlačili nejšie ako pred reštauračnými prázáujemcovia nielen z Paríža, nielen cami, niektoré sú dokonca aj inakz Francúzska a z Európy, lež z celé- šie. Príroda v úzadí napríklad nie je ho sveta. Predovšetkým preto, lebo viac v odtieňoch zelenej farby, ako tá olejomaľba patrí medzi vrcholné to bolo doposiaľ, lež jasnomodrá. diela toho génia. Ale nielen preto. Platí to aj o šatách Panny Márie, ako Ten obraz – ktorý skrátene menu- aj o niektorých detailoch. Tým spôjú aj Svätá Anna, lebo tá osobnosť sobom akoby z obrazu zmizol aj kus z biblickej histórie tam dominuje – tajuplnosti, príznačnej pre techniv priebehu posledných dvoch rokov ku sfumato, ktorú Leonardo da Vintotiž reštaurovali a teraz ho prvýkrát ci dostal do najväčších výšin. Farby predstavili verejnosti. Záujemcov z sú teraz celkom svieže, ligotavé, celého sveta prilákala aj skutočnosť, akoby ten obraz len nedávno bol že sú mienky okolo tej reštaurácie namaľovaný. natoľko rozličné, že spôsobili vzplaKam sa podela päťstoročná panutie ostrých polemík. Múzeum tina?

26/iv

Tieto postrehy možno aj neakceptovať. Ale skutočnosť, že dvaja uznávaní odborníci z tímu, ktorému bolo zverené reštaurovanie toho umeleckého diela, z neho vystúpili, tiež čosi hovorí. Keďže Louvre vlastní aj Mona Lízu, výsostné dielo Leonarda da Vinciho – ktoré mnohí považujú za najdokonalejší obraz všetkých časov – a Pannu na skalách, treba dúfať, že si pred zásahmi na nich vedúci svetového múzea predsa dobre rozmyslia! Matisse a Obrazy v PárOch Jeden z najpoprednejších umelcov modernej doby, ktorého dielo poznačilo prvú polovicu dvadsiateho storočia, Henri Matisse, láka zástupy ctiteľov výtvarného umenia do Strediska moderného umenia a kultúry Georges Pompidou. Obrazy toho maliara sa tam bezpochyby dobre cítia, lebo inovatívnemu umeniu počas prezidenta Pompidou vystavali skutočne dôstojný chrám. Je pravda, že tá budova, podobajúca sa zvonku továrni, spočiatku šokovala mnohých, nielen vyložených tradicionalistov. Prispela k tomu aj skutočnosť, že ju postavili do štvrte Beaubourg, v srdci Paríža, vystavanej takých dvesto rokov predtým. Veď len na skok odtiaľ na náprotivnej strane Seiny z pralesa starobylých budov vyčnieva aj gotická katedrála Notre Dame, ktorej základný kameň položili až pred ôsmimi storočiami. Paradoxne, to stredisko sa pomerne rýchlo integrovalo do prostredia s patinou zašlých časov. Dokonca, dostalo aj prímeno podľa tej štvrte. Teda Beaubourg. A stalo sa obľúbenou, a veľmi navštívenou kultúrnou inštitúciou, v ktorej prezentujú umenie dvadsiateho storočia. Okrem iného je v ňom aj bohatá bibliotéka, ktorá zahŕňa to obdobie, filmotéka, predajňa kníh z oblasti umenia, na najvyššom poschodí aj reštaurácia. A zovšadiaľ sa Paríž očiam ponúka ako na dlani: lebo nekaždodenná budova, ktorá aj výškou dominuje okoliu, je vskutku celá oblečená do skla.

To stredisko vlastní pozoruhodný počet Matissových obrazov. Aby však usporiadali aktuálnu výstavu – pomenovanú Matisse: páry a seriály – museli mnohé diela veľkého umelca aj vypožičať. Ide totiž o významné podujatie, v rámci ktorého usporiadatelia zdôraznili autorovu záľubu maľovať viac obrazov toho istého motívu. Na to sa síce podujímali aj iní umelci. Známe sú repliky toho istého obrazu, variácie na tú istú tému, ale nik to nerobil tak sústavne, ani takým spôsobom ako maliar, o ktorom sa tu hovorí. Matisse totiž naraz, prípadne jeden za druhým, maľoval ten istý motív, najčastejšie aj na plátne rovnakého formátu, ale nikdy to nebola replika. Inakší je napríklad uhol pozorovania, ťah štetcom, farby, nálada. Je v tom bezpochyby aj štipka preverovania samého seba. Predovšetkým ale ide o pikturálne štúdium. Matisse totiž celý život neúnavne pátral po nových kreatívnych procesoch, poskytujúc týmto spôsobom veľký príspevok k rozvoju moderného umenia. Niekoľko príkladov. Známy obraz, na ktorom namaľoval mladú dievčinu vo vyšívanej blúzke pomenovaný Rumunská blúza, pri druhom znázorňovaní podal tak, že to isté dievča v tom istom oblečení pozoroval z iného uhla. Namaľoval ho z profilu, so sklonenou hlavou a dosiahol tým celkom inú náladu. Tak vzniklo dielo, ktorému názov mimoriadne dobre sedí: Sen. Alebo: Katedrálu Notre Dame v Paríži zobrazil tak, že ju každý, čo ju videl, hneď spozná, napriek tomu, že vôbec nejde o realistické podanie toho motívu, lež o istý druh impresie. Druhému obrazu dominuje farba. Modrá. Vskutku jej rôzne odtienky. Obrysy kostola sú len náznakové – a fliačik zelenej farby nasvedčuje, že z pravej strany katedrály, na brehu Seiny, voľakedy dávno zasadili skupinu stromkov, ktoré sa tak rozkošateli, že sa stali urbanistickou konštantou. Dostáva sa dojem, že medzi maľovaním tých dvoch obrazov ubehlo prinajmenšom niekoľko rokov, ak nie aj celé desaťročie. I nevdojak sa priblížite k obidvom olejomaľbám prečítať si dátum vzniku. Ten istý rok. Tak, hľa, maliar promptne prekonával samého seba.

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 29.5.2012 10:16 Page 6

r e P O r tá Ž Pri dvojakom znázornení Nádoby s červenými rybkami ide predovšetkým o rozličnú šírku kádra. Na prvej olejomaľbe okrem tej nádoby vidno aj interiér, v ktorom je umiestnená, a cez okno aj časť vonkajšej scény. Na druhom obraze maliar vizualizuje len nádobu s rybkami, z interiéru zachytáva len fragmenty. Zdôraznený je najmä ťah štetcom a priam cítiť hĺbku autorovho postrehu. A tak ďalej. Matisse namaľoval na stovky obrazov v pároch a zaujali ho dokonca aj seriály na tú istú tému. Tá časť jeho tvorby, ktorú zahrnuje aktuálna parížska výstava, je natoľko reprezentatívna, že ju v druhej polovici bežného roka inštalujú v Kodani, v Statens Museum for Kunst. Na budúcu jar dokonca odcestuje aj na druhú stranu oceánu, do Metropolitan Museum of Art v New Yorku. UMeNie bez hraNíc V parížskej krajinke inštitúcií, ktoré obecenstvu ponúkajú prehľad umeleckých dosahov a výdobytkov, významnú rolu hrajú aj súkromné galérie. Najmä tie, ktoré podnecujú tvorbu mladých talentov. Takých je najviac na ľavom brehu Seiny, alebo ako to povedia Parížania Rive Gauche. V súkromnej galérii Imane Farès v Ulici Mazarine, zameranej na prezentáciu súčasného umenia Blízkeho východu a Afriky, na tému Umenie bez hraníc vystavovali sukcesívne traja umelci: Ninar Esber, Gérard Quenum a Younès Rahmoun. Našinca z Vojvodiny predovšetkým zaujme inštalácia Ninar Esber z Bejrútu, pozostávajúca z niekoľkých hŕbok kukuričných zŕn, ktoré autorka v priebehu niekoľkých dní mlčky triedila a rozvrstvovala – až osem hodín denne! Bol to súčasne happening a politický angažmán. Tonu kukurice – dovezenej do elitnej parížskej štvrte z Indie – multimediálna umelkyňa triedila a rozvrstvovala so zámerom upútať pozornosť na neprijateľnosť rozličných politických a iných rozvrstvovaní ľudí, čoho sme v súčasnej dobe svedkami. Svojrázna kritika integrizmu, rasizmu, sexizmu, mačizmu, nacionalizmu. Ozaj len, prečo tú kukuricu do Paríža priviezli až z ďalekej Indie? Celkom inakším spôsobom sa prihovoril obecenstvu parížsky 2. 6. 2012

22 /4493/

Matisse: Huslista pri okne

Matisse: Interiér s husľami

lác, vystavaný pri príležitosti Svetovej výstavy roku 1900, ktorý je sám osebe veľkým výdobytkom ľudského ducha. Trinásťtisíc štvorcových metrov priestoru, krytého monumentálnou kupolou zo skla vtesnaného do oceľovej nervatúry, na priemernej výške štyridsať metrov od podlahy. Nuž projekt – v rámci ktorého Paríž každoročne vyzve jedného umelca svetovej triedy inštalovať in situ vlastnú umeleckú víziu toho jedinečného priestoru – logicky pomenovali Monumenta. Monumenta 2012 Daniela Burena skutočne návštevníkovi ponúka jedinečný zážitok. Svetlo, ktoré cez sklenenú kupolu preniká do obrovského priestoru, prechádza stovkami dlhonohých farebných dáždnikov z plexiskla, spôsobujúc záplavu dúhových farieb. V tej istej chvíli sa identické svetelné kruhy reprodukujú na sivej betónovej podlahe. Ako v rozprávke.

výtvarník Mathieu Mercier, ktorý sobilo surrealisticky – a vzrušujúsa snaží zanechať svojrázne stopy co. A bol to zážitok par excellenna chodníčkoch, ktoré začiatkom ce aj pre náhodných chodcov, minulého storočia vyšliapal za- ktorí sa celkom nečakane istým kladateľ ready-made prúdu v ume- spôsobom stali účastníkmi hapní Marcel Duchamp. Podľa jeho peningu. Škoda len, že meteoropostulátov aj úžitkový predmet, logická situácia nedopriala provyhotovený hoci aj v rámci páso- jektu – síce už v štarte efemérnevej výroby v továrni, môže byť mu – predsa len trochu dlhšie umeleckým dielom, ak tak roz- trvanie. Cez noc sa totiž strhla hodne umelec, ktorý ho položí na ten piedestál. Nuž Mathieu Mercier požiadal svojich kolegov podobného zmýšľania, aby pre strom v jednej z parížskych pasáží – svojráznych uličiek spájajúcich dve paralelné ulice – navrhli odev na jednorazové použitie. Teda po prvý dážď. Bol príjemný parížsky podvečer, predposledný v apríli, keď chodci prechádzajúci cez pasáž neďaleko námestia Concord mali príležitosť zúčastniť sa na neobyčajnej verni- Ninar esber: Kukuricou proti akýmkoľvek rozvrstvovaniam sáži. Hostia tej výstavy, každý s pohárom nápoja v ruke, taká búrka, že na druhý deň z Nemožno nepomyslieť si: Škoobdivovali strom – ktorý, len čo sa umeleckého diela zostali len fran- da len, že je aj tá dočasného rázu. bol rozzelenal – dostal dodatočný force. Predsa, všetko našťastie zostaodev. Činili ho: domček pre vtáčne zaznamenané na fotografiách ky, kačka z porcelánu, červená MONUMeNta 2012 a videozáberoch. Čosi z toho mapapierová škatuľa, do akej v Najpovšimnutejšiu aktuálnu teriálu možno už teraz vidieť proMcDonalde balia hamburgery, umeleckú inštaláciu v Paríži reali- stredníctvom všemohúceho ingramoplatňa, žiarovka, detský kuf- zoval jeden z najznámejších živých ternetu. Treba ho len požiadať o rík, hračka, papierová maska... francúzskych umelcov Daniel Bu- službu prostredníctvom správnetridsať rozličných predmetov, kto- ren, ktorému mesto na päť týžd- ho hesla: Daniel Buren Monuré na ten strom zakvačilo tridsať ňov poskytlo výstavný priestor, menta 2012. výtvarníkov, ktorých o to požiadal akému naďaleko nieto páru. Ide o Stojí to za to! autor projektu. Všetko to spolu pô- Grand Palais, v preklade Veľký PaMilina Vrtunská

HLAS ĽUDU

v/27

obzory6:0 29.5.2012 10:18 Page 9

K U LT Ú R A V TOMTO ROKU PO RADE DRUHÁ CENA SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA

Podľa stanov tejto ceny v konkurencii 52 kníh lovenské vydavateľské centrum (SVC) v snahe podnietiť a zveľadiť pôvodné literárne a vedecké úsilia príslušníkov slovenskej menšiny v Srbsku, roku 2008 ustanovilo cenu za najvyspelejšie dielo (vydané v SVC za uplynulé štvorročné obdobie) z oblasti krásnej literatúry a literatúry pre deti a mládež, z oblasti literárnej kritiky a literárnej vedy, jazykovedy, histórie, etnografie, publicistiky a inej slovesnej oblasti. Cena bola nazvaná Cenou Slovenského vydavateľského centra (Cena SVC) a nadväzuje na Cenu Obzoru, ktorú v rokoch

1963 až 1992 udeľovalo zaniknuté Vydavateľstvo Obzor, tiež na Cenu Kultúry, ktorú v rokoch 1996 až 2004 udeľovala Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra. Laureátmi Ceny Obzoru boli Andrej Ferko (1963), Michal Babinka (1968), Paľo Bohuš (1974), Juraj Tušiak (1979), Michal Harpáň (1984), Miroslav Dudok (1988) a Víťazoslav Hronec (1992), zatiaľ čo laureátmi Ceny Kultúry boli Paľo Bohuš (1996), Viera Benková (2000) a Zoroslav Spevák (2004). Prvá laureátka Ceny Slovenského vydavateľského centra sa roku 2008 stala Dr. Má-

ria Myjavcová, ktorá ju dostala za knihu State o našej slovenčine (2006). V tomto roku SVC svoju cenu za najvyspelejšiu knižku (vydanú v Kultúre i vo SVC rokoch 2008 – 2011) udelí po druhýkrát. Trojčlenná komisia (Dr. Michal Babiak, Ladislav Čáni a Víťazoslav Hronec), ktorú v máji tohto roku vymenoval riaditeľ SVC Vladimír Valentík, bude mať tentoraz pred sebou 52 kníh, ktoré podľa stanov tejto ceny sa môžu o ňu uchádzať. Cena SVC sa udelí 31. augusta 2012 k piatemu výročiu založenia SVC.

KNIHY VYDANÉ V ROKOCH 2008 – 2011 UCHÁDZAJÚCE SA O CENU SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA 2008 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Zlatko Benka: Keď po hrdinstve, básne Michal Ďuga: Trosky ticha, básne Ján Hlaváč: Pozvanie na koktail, vizuálne básne Miroslav Demák: Prestavba Elsinoru, básne Miroslav Šipický: Nanebovzatie babky Eržiky, novela Milina Vrtunská: Kam sa podela Eiffelova veža, reportáže Pavel Mučaji: Chlapček bez hračiek, poéma pre deti Pavel Grňa: Prázdniny v poli a iné prózy, román a poviedky Mária Kotvášová-Jonášová: Mama, poď sa hrať, poviedky pre deti 10. Tomáš Čelovský: Posledné pekné poviedky, poviedky pre deti 11. Anna Marićová: Slovesné predpony v slovenčine a srbčine, jazykovedná monografia

2009 12. Pavel Mučaji: Nedeľa, básne 13. Jozef Klátik: Koniec jazyka, vizuálne básne 14. Andrej Čipkár: Vŕbový klin, poviedky 15. Daniel Pixiades: Modrá ríša, básne pre deti 16. Adam Svetlík: Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy 17. Samuel Boldocký: Riaditelia gymnázia v Petrovci 1919 – 2009, monografia 18. Michal Harpáň: Predslovy a doslovy, literárnovedné štúdie 19. Anna Kukučková: Chvostík a kamaráti, poviedky pre deti 20. Daniel Dudok: Z konca našej ulice, poviedky pre deti 21. Vladimír Valentík: Kulturologické etudy, články a úvahy 22. Mária Myjavcová: Slovenská jazyková čítanka, lingvistické štúdie 23. Viera Benková: Stred sveta a iné prózy, román a poviedky 24. Ján Marko: Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov 25. Miroslava Dudková: Nahá myseľ, poéma 26. Ján Labáth: Kto je to Goethe?, miscelaneá 2010 27. Martin Listmajer: Osada Jánošík z môjho uhla 1810 – 2010, monografia 28. Michal Ďuga: Krajina divých jabloní, básne

28/VI

29. Martin Prebudila: Takmer o ničom, básne 30. Andrej Ferko: Od prózy k básňam, publicistika 31. Jozef Valihora: Básnická a prozaická tvorba Juraja Tušiaka, literárnovedná monografia 32. Mária Kotvášová-Jonášová: Sú to vážne veci, poviedky pre deti 33. Adam Svetlík: Hovorenie v úvodzovkách, eseje 34. Samuel Boldocký: Stopy a kroky v kultúre a literatúre vojvodinských Slovákov, literárne kritiky 35. Daniel Dudok: Čítanka nárečových textov Slovákov v Báčke, Banáte, Srieme a Slavónsku 36. Ján Marko: Spätný pohľad na Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov

2011 37. Ján Labáth: Poviedky 38. Daniel Pixiades: Úlet za srdcom, básne 39. Viera Benková: Modrotlač, básne 40. Michal Bíreš: Juliette, básne 41. Anna Marićová: O jazyku, jazykovedné štúdie 42. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, fejtón 43. Anna Makišová: Komunikácia v materskej reči, jazykovedná monografia 44. Jano Hrubík: Štyri hry 45. Pavel Matúch: Majera, monografia 46. Jarmila Hodoličová: Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry, literárnovedné štúdie 47. Pavel Mučaji: Básnik a hra, básne pre deti 48. Ján Salčák: Poviedky a divadelné hry 49. Emília Čelovská: Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike, doktorská dizertácia 50. Zlatko Benka: Najvyšší čas, básne 51. Michal Ďuga: Pozrieť slnku do očí, básne 52. Jarmila Hodoličová: Medovník, chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti. V. H. 2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 29.5.2012 10:18 Page 10

KNIHY nom Životné prostredie v Autonóm- a opatrení politiky ochrany životnej pokrajine Vojvodine (stav – skú- ného prostredia s akcentom na odšky – perspektívy). hady (možných) vplyvov, integroSvetlo sveta uzrela pred niekoľ- vané povolenia, inšpekčné práce. Je kými týždňami, ďakujúc Pokrajin- tu i bohatý poznámkový aparát na už, zase sme o niektorý-ten ekologických skutkov a tematic- skému sekretamesiac starší, a o pár dní je tu kých publikácií. riátu pre urbazase 5. jún – Svetový deň ochrany Len u nás vyšli za posledný rok a nizmus, staživotného pročosi až tri pozo- vebníctvo a stredia. Chvíľa, ruhodné popu- ochranu životkeď sa sluší nalárno-odborné ného prostremočiť pero do štúdie. Prvou dia, ako i viavody a skonštabola Klimatické cročnému úsitovať, že stav s zmeny (štúdie a liu jeho praňou je naďalej poanalýzy), ktorú covníkov a spovážlivo zlý. Nielen vydalo Európske lupracovníkov, keď ide o kvalitu, hnutie v Srbsku od vedcov po ale aj o množstvá. za pomoci Na- iných odborníPodľa správy Svedácie Fridricha kov. Prehľadne, tového fondu na Ebarta, druhou komplexne a s ochranu prírody manuál Životné argumentmi Vlani vyšli dve hodnotné ekologické publikácie (WWF) približne prostredie; tiež prezentovaný 2,7 miliardy ľudí ho vydalo Eu- je stav životného prostredia vo Voj- záver, v ktorom je vyše štyristo odmá prinajmenrópske hnutie v vodine prostredníctvom nielen opi- kazov na iné pramene a autorov. šom čas od času Titulná strana 400-stranovej Osobitným kladom knihy je, že Srbsku v rámci sov, ale aj mnohých indikátorov, zlý prístup k pit- monografie edície Sprievod- komparatívnych údajov, grafov, ponúka nielen reálny prierez danej vode. Ohrocovia európsky- máp, snímok. Prvú časť publikácie ného environmentálneho stavu vo zený je aj vzduch a pôda, narušená mi politikami v spolupráci s Vý- zabrali všeobecné otázky: zákono- Vojvodine, ale si všíma i minulosť biodiverzita. Ľudstvo jednoznač- skumným strediskom Slovenskej darný a inštitucionálny rámec, úlo- ako jeden zo základov prezentovane a nerozvážne žije nad možnos- asociácie pre zahraničnú politiku a ha verejnosti vrátane združení ob- nia trendov zmien, záverov a odti, ktoré ponúka príroda. porúčaní. Bez toho by koAk sa rýchlo nepreberie, niec koncov ani nebolo nespomalí a nezastaví možné stanoviť a definotrend rastúceho využívavať prioritné aktivity v ronia prírodných zdrojov, vine udržateľného rozbude už v roku 2030 na voja v rokoch pred nami, pokrytie dopytu po vode, ani sledovať súbor indijedle a energii potrebovať kátorov, týkajúcich sa tak ekvivalent dvoch Zemí... V ochrany, ako i zveľadenia roku 2050 dokonca troch. prostredia, v ktorom žijeTakými témami sa o tri me. týždne svet bude zase zaV tom zmysle je mooberať na Samite o udržanografia kľúčovým doteľnom rozvoji s názvom kumentom všetkým tuTie večné dunajské vody Rio plus 20, mnohými chánajším záujemcom o ekopaný ako jedna z posledných prí- za podpory Slovak Aid. Do tretice je čanov v ekovýchove a skutkoch, naj- logické témy a dilemy, taktiež soležitostí vážne sa postaviť zoči-voči tu ďalšia seriózna, približne štyris- dôležitejšie dohody a projekty, ge- lídnym základom na plánovanie veľkým globálnym skúškam a otáz- tostranová štúdia formátu A 4 me- nerálne príznačnosti priestoru, niek- tejto politiky na rôznych úrovniach, nikom visiacim nad butoré hlavné charakteristi- ako aj na jej integrovanie do rozdúcnosťou ľudstva. ky obyvateľstva. Najvýz- vojových a strategických dokuPlanéta alebo aspoň namnejšia je však druhá mentov iných úsekových politík. mnohé jej krajiny sa načasť knihy, upriamená na Environmentalistika je už dávno šťastie snažia robiť, čo sa ústredné segmenty člo- všade hlboko spätá so všetkým: dá a neustúpiť pred návekovho okolia: vodu, od výroby, cez spotrebu, po zdravie. porom klimatických vzduch, pôdu, biodiver- Je to tak v povahe, ako aj v samotzmien, odpadov, znečiszitu, chránené oblasti, nej definícii tohto vedného odbotením všetkých druhov, otázky späté s odpado- ru: zaoberať sa vzťahmi a procesmi priemyselných riskov, žiavým hospodárstvom. Sú medzi všetkými druhmi ľudskej renia, geneticky modifitu i činitele človekovho spoločnosti a prostredím, v ktokovaných organizmov... vplyvu a nátlakov na ži- rom pôsobíme a sme. A ktoré stále Dôkazom je stupňujúca sa votné prostredie, ako je a čoraz viac bude na mieru našich pozornosť venovaná enenergetika, priemysel, do- skutkov. Ovplyvnené nimi, dúfajme, vironmentalistike, zaraprava, poľnohospodár- že hlavne pozitívne. denie jej odborov do štu- Pri stromoch a vode aj betón pôsobí útulnejšie: stvo... Publikácia sa nedijných profilov, celý rad pred vchodom do hotelu Park v Novom Sade obišla bez inštrumentov Oto Filip

DO ENVIRONMENTÁLNEJ KNIŽNICE

Tri žriedla nádeje

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

VII/29

obzory8:0 29.5.2012 10:19 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO POSLEDNÉ DESAŤROČIE, VÝSTAVA OBRAZOV SAVU ŠUMANOVIĆA, VEĽKÁ GALÉRIA DOMU VOJSKA SRBSKA, BELEHRAD 18. MÁJ – 23. JÚN 2012

Osud, príbehy a jubileá k je hriechom zavítať do Šídu a nevidieť Galériu Savu Šumanovića, rovnakým je prísť do Belehradu a nepristaviť sa vo Veľkej galérii Domu Vojska Srbska. Práve kvôli veľkému šídskemu, sriemske-

Šíd na sklonku roku 1940 mu a vôbec nášmu umelcovi, ktorého desiatky malieb zdobia steny exkluzívneho výstavného priestoru.

O tomto nepriamo hovoril aj minister obrany Dragan Šutanovac, keď na vernisáži v piatok 18. mája vyzdvihol, že je obranou krajiny vlastne (aj) obrana našej identity, kultúry, dejín, tradície, umenia. V tomto, samozrejme, i spomínané domy majú vlastné vyhradené miesto, prinajmenšom ako pútavé dejiská prezentovania skutočne hodnotného umenia. Preto je dobre, že desaťtisíce návštevníkov v druhej polovici vlaPlagát výstavy ňajška malo príležitosť kochať sa v belehradskom Dome Vojska U Savu Šumanovića život, práca, Srbska v úchvatných dielach na- umenie a maľby vždy išli spolu, nešich najvýznamnejších maliarov rozlučne späté. A keď nastúpila voj20. storočia z novosadskej kolekcie Pavla Beljanského, rovnako ako je dnes dobre, že nové tisíce milovníkov umenia lákajú maľby Savu Šumanovića. Umelca, pozoruhodného aj svojím životom, aj obsahovým bohatstvom a šírkou tvorby. Bol maestrom vyhraneného a jedinečného štýlu, neustále hľadajúci, budujúci nové štýlové kombiStála inšpirácia – úpätia Fruškej hory nácie na podklade na, od apríla 1941, ako prejav osobpredošlých skú- ného vzdoru, prestal síce podpisoseností, autentic- vať obrazy, no neprestal tvoriť. ký a spoznateľný Plným dychom, až do samotného v mori iných. konca: keď 28. augusta 1942 prišli Okrem talentu, pre neho, na maliarskom stojane sa vzdelania a po- mu sušil práve dokončený obraz bytu v Paríži inš- Oberačky.

Akt z mimoriadne tvorivého roku 1939 Našťastie, preč sú časy, keď domy JĽA v mnohých našich mestách pretrvávali ako fádne budovy, stiesnené, zajaté a zaujaté chudobnými programami a dvoma záujmovými činnosťami: spoločenskými hrami a filmovými projekciami. Všetko sa mení, postoje a poslania tiež, takže i dnešné Domy Vojska Srbska majú o poznanie iné náplne, modernejšie formy činnosti, inakšie obsahy.

Poďme však do súčasnosti. Osobitnou dimenziou belehradského umeleckého podujatia je, že ide vlastne aspoň o dve súbežné polohy. Výstava 45 malieb, hlavne krajiniek a aktov, ktoré vznikli v rokoch 1931 – 1942, najmä v roku 1939, je usporiadaná k 70. výročiu tragického odchodu maliara, ako aj k 60. výročiu šídskej galérie, ktorá dodnes nesie jeho meno. O mnohých neznámych momentoch, príbehoch a okolnostiach existencie chýrečného maliara sa možno dozvedieť viac z tej druhej roviny: sprievodnej expozície pomenovanej Sava Šumanović – osobne, rodinne, národne... Obsahuje výberové fotografie z Belehradu, Nového Sadu, Sriemskych Karloviec, Záhrebu, Paríža, iných miest, ktoré navštívil alebo v nich pôsobil, ako aj viaceré osobné a rodinné dokumenty.

Aj tieto majú veľkú váhu, a sú vhodným doplnením obrazov z posledného, najautentickejšieho obdobia tvorby. Desaťročia, ktoré je v podstate koncepčne uzavretý tvorivý celok osobnosti, pre ktorú netešiť sa z farieb znamenalo žiť v zúfalstve. Možno je najvýraznejšia a najvýznamnejšia hodnota výstavy malieb Savu Šumanovića práve v tom, že dokazuje priblížiť mnohým milovníkom umenia jeho neveľmi známe, ale zato veľmi plodné obdobie tvorby. Slovom – posledné desaťročie, na záver ktorého tragicky a predčasne vkročil do života iného, večného. Nechávajúc nám našťastie maľby, ktoré obdivujeme a hrdíme sa nimi. Aj dnes, po toľkých desaťročiach...

pirovalo ho i bohatstvo tradície, priame okolie, od ulíc Šídu po krásu upätí Fruškej hory, ktoré umelecky podával po smelých výskumoch nových motívov, koloritu, svetla. Pohľad na autentické autorovo videnie východného Sriemu

Oto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

K U Lt Ú r A SLADKý Deň V ZNAMeNí VýtVArNíctVA

dva obrazy až 57 autorov z 13 prostredí z celej krajiny a predovšetkým z Vojvodiny. Z tohto množstva sa pokúsili vyrozprávať svojohtoročné oslavy Dňa Petrov- rila o práci združenia, výtvarný umenia Márie Červenej (1931). ráznu rozprávku stvárnenú rôzca boli popretkávané kultúr- kritik Vladimír Valentík sa pozi- Po dlhom čase (1962 a 1973) ma- nymi technikami. Úradujúci rianymi obsahmi. Predovšetkým tu tívne zmienil o výstave a otvoril ju liarka sa dožila tretej saditeľ Múzea vojmôžeme hovoriť o výstavách ob- predseda rady Miestneho spolo- mostatnej výstavy prác vodinských Slorazov. V piatok 25. mája poobede čenstva Petrovec Ján Brna. Pro- oneskorene usporiadavákov Pavel a večer ich otvorili až tri, dve ko- gram spevom spestrili mladí fol- nej k jej osemdesiatinám. Čáni zdôraznil, lektívne a jednu samostatnú vý- kloristi Petrovskej družiny. retrospektívny prehľad že toto podujajej obrazov prichystal Patie má silné a vel Čáni. Okrem spomepevné opodnutej trojice Ivičiaková, statnenie. PiesValentík a Brna na verniňami obecensáži sa prihovorili aj Jaňa stvo v rámci Urbančeková-Fejzulaotvorenia výhiová a Katarína Melestavy oslovila gová-Melichová. Na zá- Svojej tretej samostatrodina Čiliakovver sa úprimne zo života nej výstave s malým cov z Kulpína. oneskorením k osemdevyznala i samotná auto- siatke sa tešila aj Mária V piatok verka. čer vo veľkej sieČervená V Galérii Zuzky Medni SVD usporiaveďovej večer usporiadali vernisáž dali aj 5. reprízu divadelného S odkazom Život je krása, len ju treba odhaliť, otvorili výstavu prác 2. bienále slovenských výtvar- predstavenia Óda na rovinu v propetrovských výtvarníkov dukcii Divadla VHV a v réžii stavu výtvarníckych prác. Petra Serge Butka. Výkon mlaZdruženie petrovských výtvardého divadelného súboru i ných umelcov po štvrtýkrát sa tentoraz oslovilo početné obepredstavilo so svojou tvorbou v censtvo, ktoré sa prišlo podeň sviatku Petrovčanov. Aj tohto zrieť na tento multimediálny roku prichystali kolektívnu výstaprojekt. vu. Po prvýkrát výstavu nainštaOkrem toho medzi kultúrne lovali v miestnostiach obecnej podujatia možno zaradiť záturistickej organizácie, kde si i hradnú výstavu obrazov Anny sami našli kútik na bežné stretáVíziovej-Kopčokovej vo vlastvanie sa. V prezentačnej sieni vednom dome, ako aj kultúrnoľa trhoviska svoje obrazy vystaviumelecký program Na pelo 22 domácich autorov, ale aj Rozprávka 57 autorov Slovákov výtvarných amatérov v Galérii Zuzky trovskje ďjovke v piatok na Náich členov z Nemecka, USA, Šab- Medveďovej mestí slobody v rámci otvoIba o hodinku neskôr v Mo- ných amatérov v Srbsku. Kurátor renia osláv Dňa Petrovca, ale i ca, Kovačice a Kulpína. Dokopy si návštevníci mohli pozrieť 37 ob- drom salóne Slovenského vojvo- výstavy V. Valentík sa v prejave vy- program vystúpenia folkloristov v razov v rámci expozície pomeno- dinského divadla otvorili samo- znal, že sa mu za pomoci miest- sobotu vo Vrbare. vanej Čaro štetca. Predsedníčka statnú výstavu obrazov bývalej nych umeleckých združení pozdruženia Mária Ivičiaková hovo- petrovskej učiteľky výtvarného darilo zabezpečiť po jeden alebo J. Č-p

Kultúrne obsahy Dňa Petrovca

BÁČSKA PALANKA

Víkend s divadlom Slovenskom dome v Báčskej Palanke v dňoch 25. – 27. mája prebiehal prvý Májový divadelný víkend, počas ktorého vystúpili ochotníci z troch prostredí. V piatok sa palanskému obecenstvu reprízne predstavili domáci ochotníci predstavením Zypa Cupák, v sobotu Pivničania monodrámou To nenapíšeš! a nedeľa patrila Selenčanom. Zahrali veselohru Dobrá bolesť, čo dá pojesť. Od piatka do nedele v Slovenskom dome bola nainštalovaná výstava fotografií Okno do prírody autora Andreja Medveďa. Fotografovanie, príroda a vtáky sú vraj jeho veľkou záľubou už od detstva. A je to aj spôsob, ako ľuďom priblížiť život vôkol nás, ktorý si ani neuvedomujeme alebo ho napríklad voľným okom nevidíme. Väčšina fotozáberov A. Medveďa je z okolia Báčskeho Petrovca. Palančania si so záujmom pozreli predstavenia a výstavu. Divadelný víkend sa ukázal ako podnetné a inšpiratívne podujatie. E. Hložanová

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

Selenčania v predstavení Dobrá bolesť, čo dá pojesť

K U LT Ú R A osvetového strediska Šíd (2. miesto), a Cvrčak Aleksandra Obrenovića v réžii Lazara Pajtića v podaní Komornej scény Miroslava Antića zo Senty (3. miesto). Staropazovskí ochotníci dostali diplom za scénica tohtoročnej získal pazovský divadelný ký pohyb a diplom za origijubilejnej 50. súbor. Režisérovi Mirosla- nálnu hudbu v predstavení. prehliadke ochotvovi Kožíkovi odmenu Túto odmenu si prevzal autor níckych divadiel hudby Miroodovzdal SloVojvodiny, ktorá sa slav Bako. bodan Jovanov Starej Pazove koTohtoročná vić, predseda nala v dňoch 18. jubilejná 50. Výkonného výaž 26. mája, podivadelná boru Rady slední v súťažnej prehliadk a Miestneho spočasti vystúpili Stabola i vďačločenstva Staropazovčania s aunou príležirá Pazova. Vladimír Ris udeľuje diplom za origiSprávu odtorským projektom tosťou na nálnu hudbu autorovi Miroslavovi Babornej poroty Miroslava Kožíka u d e l e n i e kovi prečítal predseNeresti ľudstva v prestížnej va. V slávnostnom zada M. Belegišapodaní SKUS hrditvorení prehliadky v nin. V nej bola nu Janka Čmelíka, Starej Pazove od Vlav y zd v i h n u t á SD VHV a Kanceládimíra Risa, odbor„veľmi príjemrie pre mladých ného spolupracovníná atmosféra a Obce Stará Pazoka Ústavu pre kultúveľmi dobrá orva. ru Vojvodiny, ju doganizácia preKým odborná Mladý pazovský herec stal herec a veľký dihliadky“ a záporota v zložení a režisér Miroslav vadelný ochotník Miroveň tohto- Milanovi Dudićovi udeMilan Belegišanin, Kožík lan Dudić z Golubiročnú divadel- lili prestížnu cenu za Vesna Ždrnja a Siniec. mon Grabovac rozhodovali o tom, nú prehliadku odborníci 35-ročnú divadelnú Česť zatvoriť prekomu udeliť uznania, milovníci di- zhodnotili ako kvalitnú činnosť hliadku mal Goran vadla si mohli pozrieť hosťujúce a veľmi úspešnú. Na reJović, predseda Obce predstavenie Paorska groznica pod- publikový festival ochotníckych di- ceny Jovana Stará Pazova. Poďaľa textu Radivoja Šajtinca v réžii vadiel Srbska do Kuly postúpili tri Đorđevića. Ide koval sa všetkým Ľuboslava Majeru. Hodinovú mo- predstavenia: Pandorina kutija, au- o zakladateľa Jovica Jašin v monodráme účastníkom a organodrámu zahral Jovica Jašin, herec torský projekt Maje Šnajderovej v po- vojvodinské- Paorska groznica nizátorom prehliadky Národného divadla Jašu Tomića zo daní Divadelného klubu Gest zo ho srbského Zreňaninu. Treťou sobotňajšou uda- Sečnja (1. miesto), Mulen Ruž, na divadelníctva a túto odmenu už de- a prejavil nádej, že o rok v tomto losťou na prehliadke bolo vyhláse- motívy Piera La Mira v réžii Cvetina sať rokov udeľuje Zväz ochotníkov meste bude prebiehať divadelný nie najúspešnejších. Na základe Aničića v podaní Ochotníckeho di- Vojvodiny za dlhoročný príspevok v festival. A. Lš. rozhodnutia obecenstva tento titul vadla Branislava Nušića Kultúrno- rozvoji ochotníckeho divadelníct-

NA 50. PREHLIADKE OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY V STAREJ PAZOVE

Naúspešnejší divadelníci zo Sečnja, Šídu a Senty N

(Hugov otec), Ivana Vozárová (Hugova matka), Ján Chrťan (dedko), Svetlana Gašková (smrť), Milan Klinko (Rudy, Rudyho otec), Jasmina Kováčová (Sedma), Ivan Privizer (Balog, Pedro), Tatiana lenovia Ochotníckeho Klinková (Američandivadla KIS Kysáč sa v ka), Denisa Miháľová sobotu 26. mája t. r. vo veľ(Žakelina), Ivan Klinko kej sále KIS predstavili po pr(klavirista), Branislav výkrát domácemu obecenBalca (poštár a anjel). stvu s inscenáciou Doda O scénografiu, kostýGombára Hugo Karas v réžii my a výber hudby sa Ivana Hansmana Jesensképostarali Ivan Hansho. man Jesenský a koPredstavenie financovala lektív KIS Kysáč. Keď Správa pre kultúru Mesta ide o realizáciu predNový Sad a finančne pod- Hra s humorom hovorí i o rodičoch: Hugova matka (Iva- stavenia, treba spona Vozárová), Hugo (Branislav Čeman) a Hugov otec poril Úrad pre Slovákov žimenúť, že sa o svetlo (Miroslav Vozár) júcich v zahraničí. Produkcia: postarali Rastislav ĎuAnna Chrťanová-Leskovac a asis- zer. V predstavení hrali: Branislav rovka a Filip Žabka a o zvuk Dobtent réžie a organizátor: Ján Privi- Čeman (Hugo), Miroslav Vozár roslav Filko. Pieseň na základe tex-

HUGO KARAS NA KYSÁČSKOM JAVISKU

Pohľad na problémy mladých Č

tu skomponoval Branislav Čeman. Technické prvky mali na starosti: Pavel Surový, Duško Francisty, Ondrej Gaško a Ondrej Srnka. Na prvé vystúpenie kysáčskych ochotníkov s najnovším predstavením na domácom javisku sa prišli pozrieť početní diváci z Kysáča, ale aj hostia z viacerých divadiel. Obecenstvo pozorne sledovalo životný príbeh mladíka Huga Karasa, jeho rodiny a priateľov. Na ich prvé lásky, zápasenie s alkoholom, drogami, násilím a inými neresťami dneška. Po niekoľkých úspešných vystúpeniach a oceneniach aj domáce obecenstvo potleskom odmenilo hercov na javisku, ale aj tých za kulisami. A domov si odnieslo mnohé témy na rozmyslenie a analyzovanie.

2. 6. 2012

E. Š. 22 /4493/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PRÍPRAVY NA 19. DFF V KYSÁČI

PREMIÉRA KNIHY KATARÍNY VEREŠOVEJ ZO STAREJ PAZOVY

Zlatá brána od 21. do 24. júna Z

Storočie divadla aj po srbsky

latá brána, už devätnásta, bude prebiehať v dňoch 21. až 24. júna t. r. na zámku, ktorý bude na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Určili tak členovia organizačného výboru na zasadnutí v piatok 25. mája. Organizátorom festivalu aj tentoraz bude Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč a riaditeľkou Zlatej brány Anna Chrťanová-Leskovac. V čele programovej komisie sú Vladimír Medveď a Mária Pixiadesová. Predsedom technickej komisie je tiež Vladimír Medveď a komisie pre stravovanie Dušan Francisty. Protokol a teda aj tú komisiu bude mať na starosti Anna Vozárová, kým o bezpečnosť sa bude starať komisia, v čele ktorej je Ján Hloška. Predsedom komisie pre informovanie je Michal Ďurovka. Ako bolo počuť na piatkovej schôdzi iniciatívneho výboru, ktorý prerástol v organizačný, na tohtoročný Detský folklórny festival Zlatá brána sa prihlásili detské súbory z 23 prostredí, z čoho je 18 slovenských a ďalšie sú z Loznice, Iloku, Solian a z Poľska. Očakáva sa príchod aj malých tanečníkov z Rumunska, ktorí pravdepodobne budú hosťovať v Kulpíne. Dokopy by v Kysáči malo vystúpiť 1 150 detí. Ich výkony bude sledovať posudzovacia komisia, v

ktorej budú: Anna Medveďová, Anna Séčová-Pintírová a Ervín Malina. Zlatá brána aj tentoraz bude mať celý rad podujatí, ktoré zvykneme nazývať sprievodné, avšak každé z nich bude kamienkom v pestrej a bohatej mozaike tak detského festivalu, ako i kultúrneho života Kysáča. Už vo štvrtok 21. júna v Galérii SND otvoria výstavu žiackych prác a v piatok 22. júna ďalšie dve výstavy. V škôlke Lienka to bude výstava výkresov najmladších Kysáčanov a v organizácii Spolku kysáčskych žien v Roľníckom družstve bude výstava na tému Krstiny. Zúčastnia sa na nej aj spolky žien z Banátu, Sriemu a Báčky. Piatkové podujatia sa skončia bábkovým divadielkom Dlhý, široký, bystrozraký, ktoré predvedú divadelníci z Nového Mesta nad Váhom zo Slovenska. V sobotu, tak ako to býva už tradične, vystúpia súbory zo zahraničia a nedeľňajší galakoncert sa začne o 16. hodine. Po tohtoročnú Zlatú bránu zostali necelé tri týždne. Prípravy urýchľujú nielen organizátori, ale i malí tanečníci, aby sa v Kysáči predstavili v tom najlepšom svetle. Aby Zlatá brána 2012 bola ďalším sviatkom detí.

PAZOVSKÍ MACEDÓNCI si v sobotu 26. mája pripomenuli prvé výročie založenia svojho združenia, zameraného na kultúrnu činnosť a na pestovania svojho jazyka. Pri tej príležitosti v sieni Bielej budovy si na pravidelnom stretnutí schválili správu o doterajšej činnosti a plán práce na tento rok. Okrem organizovania večierkov macedónskej kultúry a prípravy zborníku článkov o Macedóncoch v Starej Pazove z lokálnych novín, časopisu Videlina a týždenníka Hlas ľudu, plánujú k bežnej spolupráci s KUS Branka Radičevića priradiť aj kontakty so SKUS hrdinu J. Čmelíka. 2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

E. Šranková

Momentka z premiéry knihy: (zľava) Alexander Bako, Ivana Koči, Katarína Verešová, Vladimír Valentík a Anđelka Maliová

rámci sprievodných podujatí na jubilejnej 50. Prehliadke ochotV níckych divadiel Vojvodiny, ktorá v Starej Pazove prebiehala od 18. do 26. mája, bola i premiéra knihy Vek pozorišta u Staroj Pazovi autorky Kataríny Verešovej zo Starej Pazovy. Ide o preklad vydania v slovenskom jazyku Storočie divadla v Starej Pazove (vydavateľ SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova 2007). Premiérový večer bol v stredu 23. mája v predsieni divadla a okrem autorky o tejto vzácnej knihe hovorili Ivana Koči, kustódka Divadelného múzea Vojvodiny, Vladimír Valentík, hlavný redaktor redakcie Divadelného múzea v slovenskom jazyku, Anđelka Maliová, spolupracovníčka na preklade, a v mene hostiteľa Alexander Bako, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, herec a režisér. A. Bako v úvodnom prejave povedal, že divadlo v Starej Pazove dlhé roky žije a úspešne pracuje. Poukázal na získané početné uznania tak v našej krajine, ako aj v za-

Pred týmto zasadnutím hosťujúca delegácia zo Skopje a Štipu navštívila Stredisko pre kultúru Stará Pazova, kde sa s riaditeľom Alexandrom Bakom rozprávali o možnej kultúrnej spolupráci. V rámci osláv tohto milého jubilea v Starej Pazove vystúpili profesionálne herečky z divadla ART VINI VIDI zo Skopje. Predviedli frašku Normalna si ti (na snímke), ktorú napísala súčasná autorka Viktorija Anduševa. Tento zájazd zorganizovalo združenie Makedonijum z Belehradu. Kv

hraničí, a to za najlepšie divadelné predstavenia, herecké výkony a réžie. Uviedol i zaujímavý údaj, že za 109 rokov pôsobenia pazovskí divadelníci mali iba jedného angažovaného hosťujúceho režiséra Vladu Matića, ináč vždy sa spoliehali na vlastné režisérske potenciály. Vydavateľom knihy Vek pozorišta u Staroj Pazovi je Divadelné múzeum Vojvodiny a vydanie podporili Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Obec Stará Pazova. I. Koči okrem iného povedala, že písanie integrálnych dejín divadelného života nie je ľahké, a preto k tejto mravčej práci K. Verešovej prejavila veľký rešpekt. V. Valentík poukázal na bohatstvo údajov v tejto knihe, z ktorej môžeme zistiť i údaj, že Vladimír Hurban, otec Vladimíra Hurbana Vladimírova (VHV), prvý raz hral ako študent v roku 1866, a práve v tom roku bolo zahrané i prvé divadelné predstavenie po slovensky vo Vojvodine. Špecifickosťou divadelného života v Starej Pazove je aj prelínanie srbskej a slovenskej divadelnej tradície a ako uviedol V. Valentík, táto kniha K. Verešovej je prvou knihou v srbskom jazyku, ktorá sa vzťahuje na slovenské divadelníctvo vo Vojvodine. K. Verešová je autorkou piatich kníh a všetky sú späté s jej rodiskom – so Starou Pazovou. Na stredajšej premiére sa poďakovala všetkým tým, ktorí sa pričinili, aby kniha uzrela svetlo sveta. Avšak publikovaním tejto knihy jej práca sa nekončí. Vďaka bohatému archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove a pochopeniu velebného pána Igora Feldyho, farára staropazovského, pred K. Verešovou sú nové výzvy, nové výskumné práce a veríme, že i nové diela. A. Lš.

K U LT Ú R A V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Výstava z duše umeleckej aždé dieťa je umelec. Problém je zostať umelcom, aj keď vy„K rastie,” povedal španielsky maliar, grafik, sochár a uznávaný umelec 20. storočia Pablo Picasso. Taký problém nemali štyri mladé umelkyne z Kovačice, ktoré sa vďaka detským snom a skutkom stali dobrými majstrami svojho remesla.

edukačných dielňach. Obecná knižnica sa im aj týmto spôsobom chcela zavďačiť a zároveň prezentovať verejnosti ich umeleckú činnosť. O autorkách výstavy a ich umeleckej

Sadrové masky autorky Eleny Tomášovej

Kresba maliarky Maríny Bírešovej V utorok 15. mája t. r. pri príležitosti 17. výročia založenia obecnej knižnice slávnostne tu otvorili netradičnú výstavu umeleckých diel štyroch mladých umelkýň: Eleny Tomášovej, Maríny Bírešovej, Magdalény Tomanovej a Sane Stvorcovej z Kovačice. „Po prvýkrát sa v dejinách našej knižnice organizuje výstava takéhoto druhu,” povedala riaditeľka knižnice Mária Ďurišová vo svojom úvodnom prejave a doložila, že tieto mladé dievčatá aj skôr prejavili dobrú vôľu a ochotu a pomáhali knižnici v

Noc prichádza na obraze Magdalény Tomanovej tvorbe hovorila Jarmila Ćendićová, historička umenia. V otváracom programe vystúpili aj mladé recitátorky Danka Svetlíková a Michaela Labátová.

Momentka z otvorenia výstavy: (zľava) Marína Bírešová, Saňa Stvorcová, Elena Tomášová, Magdaléna Tomanová, Jarmila Ćendićová a Mária Ďurišová Kovačičanka Elena Tomášová ešte ako žiačka 2. ročníka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici potvrdila svoj talent a lásku k umeniu, keď v Tršići na žiackom výtvarnom tábore získala 1. miesto. Dnes je profesorkou výtvarnej kultúry v ZŠ maršala Tita v Padine. Zaoberá sa úžitkovým umením, vyrába šperky, robí sochy,... Jej vrstovníčkou a kole- Zátišie na obraze Sane Stvorcovej gyňou je Marína Bírešová, ktorá získala mostatných výstav obrazov. Od roku diplom na Vyššej škole výtvarných 2011 je členkou Združenia výtvarných umení v Belehrade a v Etnografickom umelcov Smäd v Padine. Najčastejšie múzeu absolvovala kurz keramiky. maľuje krajinky, prírodu... Najmladšou Marína sa zaoberá prevažne výtvar- autorkou výstavy umeleckých diel v níctvom, ale vie urobiť radosť aj iným, knižnici je Saňa Stvorcová, ktorá začala keď im ako darček dá šperky alebo maľovať na maliarske plátno ešte ako rôzne ručné práce z vlastnej umelec- trinásťročné dievča. Teraz študuje kej dielne. Magdaléna Tomanová maliarstvo na Akadémii umenia v prvé kroky maliarstva urobila v ateliéri Novom Sade. insitnej maliarky Zuzany Holúbekovej. A. Chalupová Za sebou má rad spoločných a sa-

KOVAČICKÍ UMELCI V PIEŠŤANOCH

Stretnutie majstrov remesiel estival Tradičné umelecké remeslá je podujatie, ktoré navštevuje čoraz viac záujemcov a v kaF lendári podujatí remeselníkov má pevné miesto. Pri výbere účastníkov je podmienkou nielen široké spektrum remesiel, ale aj ich vlastnoručné predvádzanie, prezentácia v krojoch a pod. Podujatie je trojdňové a každoročne sa na ňom zúčastní asi 160 ľudových remeselníkov nielen zo Slovenska, ale aj iných štátov, ktorí prezentujú vyše 50 remesiel. V dňoch 18. – 20. mája t. r. sa v Piešťanoch na Kúpeľnom ostrove usporiadal 4. ročník tohto medzinárodného stretnutia ľudových remeselníkov. Okrem účastníkov zo Slovenska, Česka, Poľska, Chorvátska, Číny a Maďarska sa zúčastnili aj umelci zo Srbska, z Kovačice: Pavel Vereský, Marína Bírešová a Daniel Válovec. Organizátormi podujatia sú občianske združenie Tradičné ľudové umelecké

remeslá, mesto a kúpele Piešťany a prebieha pod patronátom manželky prezidenta Slovenskej republiky Silvie Gašparovičovej. Na tomto podujatí bolo tentoraz predstavených 53 remesiel. Pavel Vereský, umelecký tokár, sa predstavil svojimi výrobkami z dreva a na tvári miesta prezentoval svoju prácu – vyrábal vajíčka, šperky, svietniky a iné. Marína Bírešová na festivale vystavila svoje ručné práce, vyrobené z rôznych druhov materiálu. Mi- Kovačickí trojlístok odovzdal organizátorom lovníci úžitkového umenia si mohli aj ten- podujatia Milošovi Kunkelovi a Ľubici Kuzmovej toraz nielen obzrieť, ale aj kúpiť rôzne za- vzácny darček, knihu ÚKVS Slováci v Srbsku ujímavé veci, medzi ktorými boli aj krásne z aspektu kultúry omaľované lampy vyrobené z tekvíc a iné. Títo tra- festivale v Piešťanoch spoločne zúčastnili už po druja Kovačičania, ktorí sú medziiným aj iniciátormi za- hýkrát. A. Ch. loženia nového združenia Kreatornica, sa na tomto 2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA KANADSKO-PETROVSKÁ

Umelec musí experimentovať ietor bol znovu vinníkom, že sa plánovaná výstava Garden (záhrada) art show neuskutočnila v rámci Dňa Petrovca práve v záhrade. Našťastie, pekný zadný dvor a terasa Kopčokovho domu v Jarmočnej ulici dôstojne nahradili plánované ovzdušie. Obrazy Anny Víziovej-Kopčokovej pekne zapadli do okolia a vý- Maliarka a jej obrazy, ktoré sa v dôsledku nepriaznivéstava nestratila na kvali- ho počasia museli vysťahovať z plánovaného priestoru – zo záhrady te.

„V poslednom čase maľujem prevažne akrylom, farbu hrubo nanášam paletovým nožom. Táto technika mi dovoľuje vzdialiť sa od realizmu a tvoriť tak poloabstraktne,“ hovorí autorka. Tento štýl maľovania sa vraj nazýva reprezentatívny a zvlášť je vychytený v Kanade, kde aj maliarka, keď nie je v Petrovci, žije a tvorí. Tam je členkou i Federácie kanadských umelcov.

Spomína si na výstavy svojich prác v Petrovci (spoločnú a samostatnú), vystavovala aj na Slovensku a, pravdaže, v Kanade. Počas Dňa Petrovca mala svoje obrazy i na 2. bienále slovenských výtvarných amatérov v Srbsku, v priestoroch Združenia petrovských umelcov a v miestnostiach Spolku petrovských žien. „Ak umelec chce napredovať, musí experimentovať,“ vysvetľuje spolubesedníčka, prečo sa v jej tvorbe nájde aj technika natierania nožom, aj tuš, aj akryl, aj olej. A v spontánnom rozhovore sme zistili, že sa dvadsať rokov zdokonaľovala u viacerých renomovaných kanadských umelcov a pätnásť rokov sa maliarstvom zaoberá profesionálne. Jaro Zaťko

KOVAČICKÁ INSITA V PROLOM BANJI

Pavel Cicka, maliar účastník, organizátor…

Časť účastníkov tohtoročného výtvarného tábora v Prolom Banji

ovačických umelcov dnes poznajú na celom svete. Títo maliari srdca a nasledovníci diela svetoznámeho francúzskeho insitného maliara Henriho Rousseaua sú básnikmi, rozprávkarmi a maliarmi zároveň. Ich obrazy očarúvajú nielen maliarskym kumštom, ale i príbehom. Teda i príbeh i maľba sú nielen autentickým svedectvom či výpoveďou o živote v istom prostredí a v istom čase, ale aj oslavou každodenného života obyčajných ľudí. Kovačickým insitným maliarom je aj Pavel Cicka, ktorý patrí do druhej generácie kovačických insitných maliarov a je členom tzv. Kovačickej trojky. Má za sebou množstvo samostatných, ale aj kolektívnych výstav doma a za hranicami – na Slovensku, v Česku, Chorvátsku... Prednedávnom, od 10. do 20. apríla vo Výstavnej sieni hotela Radan v Prolom Banji bol usporiadaný 17. výtvarný tábor, na ktorom sa zú-

2. 6. 2012

22 /4493/

častnil aj spomenutý maliar P. Cicka, člen Galérie insitného umenia v Kovačici, ktorý sa v posledných siedmich rokoch ujal organizačnej palice tohto výtvarného tábora v Prolom Banji. „Začalo sa to náhodou,” hovorí Pavel. „Mal som zdravotné problémy, preto som sa začal zaujímať najprv o ich kúpele, a

Motívy na obraze Pavla Cicku si zaslúžia pozornosť, obdiv a úctu. Na snímke autor a v úzadí v pravom rohu jeho obraz.

potom som sa dozvedel, že Turistická organizácia Planinka v čele s riaditeľom Radovanom Tanackovićom zorganizovala v Prolom Banji už niekoľko maliarskych táborov. Teda najprv som do Prolom Banje

chodil ako pacient a neskoršie ako maliar. Zúčastňoval som sa na výtvarných táboroch, kam chodili dovtedy iba maliari z Kuršumlije. Neskoršie som im ponúkol pomoc v organizácii a odvtedy, už siedmy ročník, sem prichádzajú aj maliari zo zahraničia: zo Slovenska, z Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a iných štátov. Pred dvoma rokmi sme mali účastníkov až z 13 štátov,” zdôrazňuje náš spolubesedník. V predchádzajúcich ročníkoch tu boli aj insitní maliari z Galérie insitného umenia Rozalija Markovová, Martin Marko a Pavel Hajko. Kvôli zaujímavosti, toho času sa kovačický maliar P. Cicka s kolegom maliarom Pavlom Hajkom angažujú v ďalšom sedemdňovom medzinárodnom výtvarnom tábore, ktorý začal 20. mája v Bijeljine. A. Chalupová

RUSOVCE CEZ PIVNICU DO HLOŽIAN. Folklórny súbor Gerulata z mestskej časti Bratislavy vystúpil v Dome kultúry v Hložanoch v piatok 25. mája. Prezentoval sa ľubozvučnými slovenskými pesničkami a ľudovými tancami z Myjavy, Liptova, Šariša a Horehronia. Pomerne početné publikum mladučkých ochotníkov a ich vedúcu Betku Uhríkovú za výkon odmenilo viackrát na otvorenej scéne. Hložianski milovníci folklórneho prejavu docenili úsilie, spontánnosť a radosť z prednesu členov súboru, ktorý v ten istý deň pricestoval na družobnú návštevu žiakom a učiteľom Základnej školy 15. októbra v Pivnici a vystúpil prakticky bez oddychu. Ich program v Hložanoch zabezpečil tamojší MOMS. J. Bartoš

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A METODICKÝ KURZ V SELENČI

Na obzore ďalší učiteľský aktív ýznam slova kurz podľa Slovníka slovenského jazyka je: „krátkodobý cyklus lekcií v istom odbore”. Jeden z takýchto akreditovaných cyklov lekcií prebiehal v sobotu 26. mája t. r. v ZŠ Jána Kollára v Selenči pod vedením eminentných metodikov zo Slovenska. Kurz bol určený pre učiteľov základných škôl, no užitočné poznatky na ňom nadobudli aj niekoľkí stredoškolskí profesori. Finančne a organizačne kurz zabezpečilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Asociácia slovenských pedagógov a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Stodesať poslucháčov z Báča, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Erdevíka, Hložian, Kovačice, Kulpína, Kysáča, Nového Sadu, Selenče, Silbaša, Starej Pazovy, Padiny, Pivnice, ako aj z Chorvátska, bolo rozdelených do viacerých skupín podľa svojich odborov. V spolupráci so Slovak Aid bol realizovaný projekt s cieľom zveľadiť vyučovanie chémie. Odbor-

Z otvorenia seminára v Selenči

nú prednášku z chémie mala na starosti Mgr. Ľudmila Novák Ducká z RP Metodicko-pedagogického centra v Bratislave a nechýbala ani ukážková hodina z chémie. Vyučovaciu hodinu na tému Periodická sústava prvkov predstavila profesorka chémie na Gymnáziu Jána Kollára v B. Petrovci Mariena Diňová. V rámci odbornej prednášky z matematiky RNDr. Viery Kolbaskej bola predstavená aj príručka pre učiteľov matematiky a prírodných vied Pri prameňoch matematiky Jána Šimoniho. Tretia odborná prednáška bola zároveň okrúhlym stolom, keďže v

rámci nej odznel návrh na založenie Aktívu učiteľov dejepisu z iniciatívy profesorky dejepisu v ZŠ 15. októbra v Pivnici Gabriely Gubovej a s nadšením ju prijala a prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková. Poukázala na význam už jestvujúcich učiteľských aktívov a pripomenula, že toto bude v poradí už piaty odborný aktív. G. Gubová sa zmienila aj o učebných osnovách, ktoré treba urobiť čím skôr, ako aj o dejepisných čítankách, o doplnkoch z dejepisu a o potrebe jednotne pracovať a navzájom spo-

lupracovať. Keďže na tomto kurze neboli prítomní všetci dejepisári, predsedníčka ASP navrhla, aby konštitutívne zasadnutie bolo na začiatku nového školského roku, v septembri alebo v októbri, keď sa zorganizuje pracovné stretnutie Aktívu učiteľov slovenčiny a Aktívu učiteľov dejepisu. Prítomní jednohlasne súhlasili s týmto návrhom. Odbornú prednášku z dejepisu mala na starosti PhDr. Mária Tonková, CSc., z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Všetci ostatní účastníci boli rozdelení do dvoch skupín a absolvovali dve prednášky. Prvú pod názvom Ochrana života a zdravia v edukačnom procese mal na starosti PaedDr. Miroslav Števčík, kým sa všeobecnou témou triednických hodín pod názvom Profesionalita triedneho učiteľa zaoberala Mgr. Eva Líšková z RP Metodickopedagogického centra v Bratislave. Svojou návštevou seminár poctil aj veľvyslanec Slovenskej republiky Ján Varšo. Pozdravil prítomných, vyzdvihol význam práce všetkých učiteľov a význam vzdelania v živote každého človeka. Vladislava Lovásová

BÁČSKA PALANKA

Slovenčinu majú radi

Všetci majú radi slovenčinu

Žiaci so svojou učiteľkou Máriou Šulcovou

Základnej škole Desanky Maksimovićovej v Báčskej Palanke slovenčina patrí k voliteľným predmetom. Učiteľka triednej výučby Mária Šulcová sa svojou pedagogickou prácou usiluje o za-

chovanie slovenského jazyka a hodiny obohacuje atraktívnymi obsahmi práce. Žiakom zároveň vštepuje lásku k literatúre, poézii, divadlu, folklóru, zapájajúc ich i do kultúrnych programov.

V tejto základnej škole na hodiny slovenčiny chodí 17 žiakov nižších a vyšších ročníkov, a to tak Slovákov, ako i Neslovákov. S niekoľkými mladšími žiakmi sme sa kamarátili na utorkových hodinách. Prváčikovia úspešne zdolávajú učivo. Napríklad od Borisa Marčoka sme sa dozvedeli, že si školu už obľúbil, ako i hodiny materinského jazyka. O rok starší Stevan Bocko rád číta. Bratia Chrčekovci – Martin (druhák) a Boris (štvrták) nám len dosvedčili, že sú dobrí recitátori. Boris sa už vyskúšal i na obecnej i

na rozhlasovej recitačnej súťaži. Obaja majú blízko aj k divadlu, folklóru, kresleniu, čítaniu, chodia do Slovenského domu, keď sú tam nejaké programy. Martin sa pochválil i športovými úspechmi, zaúča sa do tajomstiev karate. Školské steny krášlia početné diplomy a uznania a sú tu i ocenenia zo slovenského jazyka. A žiaci sú hrdí aj na svoju nástenku Slovenčina moja milá, ktorá má pozoruhodné miesto na školskej chodbe. J. Ferková

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ANKETA V PETROVSKOM GYMNÁZIU

Kam ďalej? iekoľko odpovedí na túto dôležitú otázku dostali sme v ankete medzi maturantmi Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Tatiana Medovarská, 18ročná, Kulpínčanka: – Plánu- Tatiana Medovarská jem sa zapísať na Filozofickú fakultu, odbor politológia v Bratislave, hoci som prihlášku zaslala aj do Nitry. Počas gymnázia ma zvlášť bavili jazyky, biológia a vo štvrtom ročníku aj ústava, právo občanov a filozofia. Mojím prvotným výberom bolo štúdium biológie a neskoršie mikrobiológie, ale vždy som sa trochu „hádala“ s chémiou, tak som sa toho vzdala. Ani práca v laboratóriu a v tichu nie je pre mňa. Jedného dňa by som sa chcela stať veľvyslankyňou. Ivona Šimonová, 18-ročná, Petrovčanka: – Vysokoškolské vzdelanie chcem získať na Slo- Ivona Šimonová vensku, uchádzam sa na viac študijných miest: Zdravá výživa v Bratislave a Nitre a marketingová komunikácia a reklama v Nitre a Trnave. Chcela by som sa dostať do Bratislavy, na Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu chemickej a potravinárskej technológie, odbor zdravá výživa. Samozrejme, že mi budú chýbať spolužiaci, s ktorými som Svetlana Gašková prežila najkrajšie štyri roky, aj profesori a triedny profesor, ktorí nás usmernili na dobrú cestu. Čo sa týka modelingu, chcela by som sa dostať čím

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

nových kamarátov, s ktorými budem možno spolu aj pracovať. Branislav Ruman, 19-ročný, Pivničan: – V gymnáziu som získal nových kamarátov a naučil som sa veľa nových vecí. Ďalej by som chcel študovať na Univerzite Komenského v Bratislave za profesora biológie a anglického jazyka a literatúry. Od malička ma bavilo stať sa profesorom anglického jazyka a keďže ma veľmi baví aj zoológia, chcel by som sa zaoberať niečím, čo s tým súvisí. Zbožňujem hudbu, a to hard-rock, punk-rock, alternative-rock a iné. Čo by som odporučil iným? Choďte cestou, ktorú si sami zvolíte, buďte tým, čím ste, a nedovoľte, aby vám druhí rozkazovali, čo máte byť. Jarmila Mučajiová, 18ročná, Petrovčanka: – Poda- Jarmila Mučajiová la som prihlášku na Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, študijný program Pozemné stavby a architektúra. Už ako 11-ročná som sa chcela stať architektkou, kreslila som rôzne rodinné domy a budovy. Aj napriek tomu, že som sa dozvedela, že je fakulta ťažká, verím v seba, verím, že ju úspešne zdolám, tak ako som aj doteraz prekonala rôzne prekážky.

vyššie a v zahraničí štartovať kariéru. A potom si založiť rodinku a žiť spokojný život. Svetlana Gašková, 18-ročná, Kysáčanka: – Zaslala som prihlášky na Olivera Banovićová Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, odbor filozofia, tiež učiteľstvo predmetov anglický jazyk a literatúra paralelne s estetickou výchovou. Budú mi chýbať ľudia, s ktorými som sa v gymnáziu najviac kamarátila. Som herečkou v ochotníckom divadle KIS Kysáč už takých 10 rokov, rada čítam, píšem prózu a poéziu a baví ma aj recitova- Branislav Ruman nie. V budúcnosti by som sa chcela baviť všetkým, čo mi život ponúkne, ale herectvo u mňa zostáva čísMarína Valentíková lo 1. Mám nádej, že mi život ponúkne práve tú cestu. Olivera BanovićoJÚNOVÝ VZLET venúva viac vá, 19-ročná, Petrovpriestoru nášmu divadelnému čanka: – Po skončení ochotníctvu – na titulnej strane Gymnázia Jána Kollára je fotozáber zo staropazovskémám v pláne zapísať ho predstavenia Neresti ľudstva sa na Technologickú a na vnútorných stranách obfakultu v Novom Sade, šírnejší riport z nedávno uskuale aj do školy modertočnenej prehliadky Divadelný ného tanca. Je to moja vavrín v Kovačici. Možno si preveľká záľuba a tancočítať aj články o mládežníckych vať som začala už ako a školských aktivitách v našich 6-ročná. Gymnázium prostrediach, nechýbajú posom si zvolila preto, kračovania pravidelných rubrík že som nemusela cesRozlety, Vaša tvorba, Info-svet, tovať do školy, že sa PC hry, Story atď. Zanietencom sem zapísali aj moje siedmeho umenia odporúčakamarátky a že som me príspevky o aktuálnych filvtedy ešte nevedela, moch (Dark Shadows, Diktátor), hudobným fanúšikom portréty čo budem ďalej štua recenzie (Marilyn Manson, Multietnička atrakcija, Pennywise), midovať. Odtiaľto si odlovníkom komiksu novú epizódu seriálu William Henrich... nesiem mnoho spoNeprehliadnite nový Vzlet! mienok, ale viem, že si S. L. aj na fakulte nájdem

K u LT Ú R A TRI SKVOSTy SLOVeNSKeJ huDOBNeJ PRODuKCIe

Trojcédečko Na petrovskú nôtu rednedávnom sme mali možnosť sledovať koncert pri príležitosti osláv 45. výročia Rádia Petrovec. Bola to svojrázna aktualizácia najstarších nahrávok slovenskej ľudovej hudby z rozhlasového archívu vydaných na troch cédečkách. Ide o nahrávky piesní prvých petrovských rozhlasových spevákov – Pavla Čániho, Pavla Speváka a Boženy Miklovicovej, svojho času veľmi populárnych spevákov. Rádio Petrovec aj týmto spôsobom chcelo prispieť k zachovaniu hudobných tradícií Slovákov. Preto vydalo CD platne pod spoločným názvom Na petrovskú nôtu. Ako hudobná redaktorka ich podpisuje Kvetoslava Benková, za vydavateľa Katarína Melegová-Melichová, ktoré podpisujú i medailóniky o spevákoch. Grafickú úpravu navrhla Olina Tordajiová a projekt na vydanie podporilo republikové Ministerstvo kultúry, informovania a informačnej spoločnosti. Pavel Spevák (1915 – 1973) bol prvým rozhlasovým spevákom z Petrovca, ktorý v slovenskom programe Novosadského rozhlasu spieval

Tri CD nosiče prvých rozhlasových spevákov z produkcie Rádia Petrovec

naživo od roku 1950. Výnimočný tenor P. Speváka sa rozvinul do nadpriemerných interpretácií, ktoré vyvolávali obdiv nielen odborníkov, ale aj početných milovníkov slovenských ľudových piesní. V jeho repertoári boli prevažne slovenské ľudové piesne z Petrovca, hoci občas siahol aj po žartovných a zbojníckych piesňach zo Slovenska. Z jeho bohatého repertoáru na CD platni sú nahrávky 17 piesní. Pavel Čáni (1922 – 2000) je bardom slovenskej piesne, o ktorom

známy skladateľ operiet a nestarnúcich melódií Gejza Dusík povedal, že je to prekrásny barytonista, ktorý keby si hlas školil, stal by sa svetovým. Prvý nahral v Novosadskom rozhlase pesničku po slovensky na magnetofónový pás v dávnom roku 1954. Vo fonotéke Rádia Nový Sad po ňom zostalo nahraných viac ako 200 slovenských ľudových, tanečných a operetných melódií. V interpretácii dosiahol P. Čáni vysokú úroveň prednesu tak pôvodnej ľudovej piesne, ako aj upravenej

VÝSTAVA KARIKATÚR

Pjer v Novom Sade ajlepšie karikatúry zaslané na tohtoročný, v poradí 44. súbeh belehradskej kompánie Novosti, videli početní milovníci britkej kritiky v Srbskom národnom divadle v Novom Sade od 10. do 17. mája. Boli tam aj Špiro Radulović: Sebeckosť odmenené práce zaslané na aktuálny ročník najstaršieho súbeMuhamed Đerlek Maks: Nezhoda hu v Srbsku. Zlatého Pjera získal Muhamed Đerlek Maks ských národov Ivu Anza karikatúru Nesloga (Nezhoda). drića. Pri otvorení výstavy Druhá cena patrí Špirovi Radulovićovi za prácu Sebičnost (Sebeckosť) primátor Nového Sadu a tretia doyenovi tunajšej karikatú- Igor Pavličić podčiarkol, že ry Jugoslavovi Vlahovićovi za Znak „konkurz, ktorý tradične pitanja (Otáznik). Slaviša Ševrt mal zverejňujú Novosti, prizadosťučinenie z ocenenia za vy- spieva k rozvoju kritickej darenú karikatúru – portrét, keď mienky“. Taktiež výstižne zručne stvárnil jediného nobelovca postrehol, že „karikatúra z radov niekdajších juhoslovan- ako obrátený obraz sku- Slaviša Ševrt: Ivo Andrić

skladby. Jeho spev na CD nosiči reprezentuje 24 pesničiek. Božena Miklovicová (1935 – 1998) už roku 1958 ako 23-ročná spievala v Rádiu Nový Sad a hneď sa stala vedúcou speváčkou slovenskej národnosti. Účinkovala v početných reláciách, živých novinách a na koncertoch s hudobnými telesami RNS. Dnes jesto viac ako 250 nahrávok v prednese B. Miklovicovej. Sú to prevažne piesne ľudové, ale aj piesne zábavného charakteru, príznačné pre medzivojnové obdobie. Jej zvonivý sopránový hlas je na príčine, že si zaslúžila meno slávika medzi spevákmi slovenských piesní u nás. Svoje posledné nahrávky urobila začiatkom 70. rokov, a potom sa z umeleckej scény utiahla do súkromia. Na platni Rádio Petrovec ponúka nahrávky 29 piesní tejto speváčky. Aj keď sú v súčasnosti väzby mladej generácie so slovenskou ľudovou pesničkou oslabené, z Rádia Petrovec odkazujú verejnosti, že v ich programoch tento druh hudby má a bude mať svoje výsadné právo, lebo aj ona je súčasťou nášho národnostného povedomia a tým aj sebavedomia. J. Č-p točnosti môže poukázať na skutočný stav vecí a usmerniť pozornosť na problémy, ktoré treba riešiť, aby sme žili v čím spravodlivejšej a usporiadanejšej spoločnosti“. Na tohtoročný súbeh celkove 592 karikatúr zaslalo až 155 autorov. Odborná jury pracovala v zložení: Dušan Kovačević, Siniša Pavić, Dragoljub Ljubičić Mićko, Džoja Ratkovićová Gavela a karikaturista Jovo Škomac (vlani tiež získal Zlatého Pjera). Súhrnne na súbeh Pjer od jeho založenia doteraz bolo zaslaných približne 23 000 karikatúr. Cena, ak vôbec treba pripomínať, nesie meno barda juhoslovanskej a srbskej karikatúry Pjera Križanića (Belehrad 1890 – 1962), vynikajúceho juhoslovanského karikaturistu, spisovateľa a esejistu. Snímky odmenených karikatúr sme zobrali z internetu. J. B-š

2. 6. 2012

22 /4493/

hLAS ĽuDu

OZNAMY

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

KOMORNÝ ZBOR ZVONY A ORCHESTER ZVONIVÁ CIMBALOVKA ZO SELENČE v sobotu 26. mája vystúpili v rámci celocirkevného podujatia v Republike Chorvátsko, kde si cirkevný zbor v Soľanoch slávnostne pripomenul 100. výročie svojho založenia. Na základe pozvania cirkevného zboru na čele s pani farárkou Svetlanou Vojnićovou-Feldyovou sa Selenčania predstavili koncertom duchovných piesní. Sledovali ich hostia z viacerých cirkevných zborov evanjelickej a. v. cirkvi v Chorvátsku, ako i hostia zo Srbska. J. Súdi

MEDZINÁRODNÝ poľnohospodársky veľtrh sa 18. mája skončil, no mnohé spomienky a dojmy pretrvávajú dodnes. K najpozoruhodnejším možno zaradiť výstavu kovových skulptúr známej rakúskej sochárky Diany Schwarzenbergovej, inšpirovanú prírodou, ľuďmi, svetom zvierat. Znázornila ich cez odpadky poľnohospodárskych strojov a náradí, ktoré poslúžili ako základný materiál, dokazujúc tak, že skutočné umenie všade má svoje miesto. Aj v aule Master strediska, počas veľtrhu ako dejiska... Na snímke sú niektoré z jej prác, v ktorých sa návštevníci mohli celé dni kochať vďaka spoločnému úsiliu novosadskej galérie Bel Art a Rakúskeho kultúrneho fóra. O. Filip

Nie štyridsať tretí, ale štyridsiaty tretí S

číslovkami – ohybnými i neohybnými plnovýznamovými slovami – sa stretávame na každom kroku, hoci si ich význam dostatočne neuvedomujeme. K tomu v slovenskom jazyku sa dennodenne stretávame s mýlkami, pred čím netreba zavierať oči. Výnimkou nie sú ani číslovky, a preto považujeme za nevyhnutné, ešte raz sa im venovať. Pravopis týchto slov, ktoré majú číselný význam, vie veru mnohokrát potrápiť naše hlavičky. Hlavnou skupinou čísloviek sú základné, od ktorých sa odvodzujú ostatné druhy. Poradie počítaných osôb a vecí sa určuje radovými číslovkami. Tieto číslovky určujú jedinú osobu alebo vec podľa toho, na

ktorom mieste v rade stojí. Príklady: prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, stý – nie stotý, tisíci – nie tisícty... Keď ich píšeme číslicami, dávame za nimi bodku alebo pri číslovkách od 6 vyššie pádovú príponu, a to po spojovníku: – 1. (prvý, prvého, prvému...), – 2. (druhý, druhého, druhému...), – 10. (desiaty, desiateho, desiatemu... = e je vždy krátke), – 50. (päťdesiaty, päťdesiateho, päťdesiatemu) atď. Radové číslovky 21. – 29., 31. – 39., 41. – 49., 51. – 59. ... po 99., sa píšu osobitne (dvadsiaty tretí, štyridsiaty druhý, šesťdesiaty deviaty, sedemdesiaty ôsmy...),

BLAHOŽELANIE Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre – Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, odbor aplikovaná sociálna práca, dňa 22. mája obhájila diplomovú prácu s výborným prospechom a získala titul magister EMA MADACKÁ z Petrovca. Mladej magisterke gratulujeme k úspechu a do budúcna jej želáme veľa šťastia, zdravia a úspechov v práci. Apko a mamička Madackovci z Kysáča

pretože sa každá časť aj osobitne skloňuje (tridsiateho ôsmeho, štyridsiateho druhého, sedemdesiateho siedmeho...). V nárečí, ale i vo verejných prejavoch silný vplyv srbského jazyka prináša skomoleniny, následkom ktorých radové číslovky pod vplyvom srbčiny nenáležite vyslovujeme: štyridsať druhý, deväťdesiat deviaty a pod. Práve takúto nenáležitú podobu čoraz častejšie používame, a mali by sme sa jej vyhýbať. V slovenčine sa tieto radové číslovky tvoria tak, že obe časti majú podobu radovej číslovky, a obe časti sa skloňujú, na rozdiel od srbčiny, kde sa skloňuje len druhá časť. ah

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie súčasného stavu projektu – Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Nositeľ projektu JOVICA VUČIĆ, Zmajevački put 78, Nový Sad, podal žiadosť o schválenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie súčasného stavu projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. mája 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-140/12, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu JOVICU VUČIĆA, z Nového Sadu, Zmajevački put 78, v postupe rozhodovania o schválení súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, schvaľuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150, Ulica cára Lazara 13, Futog, na katastrálnej parcele číslo 5 609, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. mája 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-428/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150, schvaľuje ROZHODNUTIE

ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie súčasného stavu projektu – Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu JOVICU VUČIĆA, Zmajevački put 78, Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a priložené sú k štúdii; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8. Opis opatrení plánovaných s cieľom zamedzovania, zníženia a kde je to možné odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie; 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania vplyvov na životné prostredie definovanými kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu JOVICA VUČIĆ z Nového Sadu, Zmajevački put 78, podal žiadosť o schválenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie súčasného stavu projektu Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, na katastrálnej parcele číslo 3 455, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Uvedený projekt v súčasnom stave zahrňuje objekt benzínovej stanice s predajňou, kaviarňou a skladom, pneumatickú dielňu, servisnú a pneumatickú dielňu pre nákladné vozidlá, umyváreň a plniareň fliaš TNG so skladom. Lokalita projektu a objekty, ktoré sú predmetom štúdie, stanovené sú na základe dodatočných Podmienok pre výstavbu číslo 78 943/2008 z 3. marca 2008, so zmenami z 5. októbra 2011, vydanými zo strany VP Urbanizam, Ústav pre urbanizmus Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 14. mája 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neodzneli ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 15. mája 2012, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI-501-140/12 z 15. mája 2012. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Benzínová stanica so sprievodnými obsahmi na ceste Nový Sad – Bečej, nositeľa projektu JOVICU VUČIĆA, Zmajevački put 78, Nový Sad, číslo VI-501-140/12 z 12. apríla 2012 utvorená je Technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá preskúmala Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501140/12 z 22. mája 2012 so zhodnotením uvedenej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe sa konštatovalo, že je Štúdia vypracovaná v súlade s Rozhodnutím o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie súčasného stavu, ktorým je určený aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, číslo VI-501-764/11 zo 6. januára 2011, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Nositeľ projektu je povinný uskutočniť opatrenia ochrany životného prostredia predpokladaný Štúdiou o odhade vplyvov z bodu 2 tohto rozhodnutia. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. V súlade s článkom 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie na základe uskutočneného postupu a správy Technickej komisie splnomocnený orgán určuje opatrenia pre zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov daného projektu na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

1. Určuje sa, že pre projekt projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150, Ulica cára Lazara 13, Futog, na katastrálnej parcele číslo 5 609, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa, zabezpečí aj periodické výskumy po spustení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice pevnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150, Ulica cára Lazara 13, Futog, na katastrálnej parcele číslo 5 609, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch dualband antén typu Kathrein K 742 264 s jednou anténou po úseku pre obe sústavy (GSM 900/UMTS). Plánovaná je konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 4 + 4 + 4 a pre UMTS 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 100 ° (prvý úsek), 265 ° (druhý úsek) a 345 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom doručený je list číslo 114 – 1 z 15. mája 2012 zo strany MS Futog, v ktorom sa uvádza, že Rada MS Futog na zasadnutí RMS uskutočnenej 22. septembra 2008 schválila rozhodnutie, že je všeobecne proti výstavbe základných staníc mobilnej telefónie v sídlisku a v blízkosti stavebných objektov a že podľa mienky členov RMS všetky antény pre mobilnú telefóniu treba vymiestniť mimo sídliska. Rovnaké rozhodnutie potvrdilo aj nasledujúce zloženie Rady MS Futog v priebehu júla 2009. Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého sa v Správe uskutočňuje postup odhadu vplyvov s rešpektovaním aj iných zákonných a podzákonných dokladov, nie je možné, aby Správa vplývala na voľbu lokácie pre takéto druhy objektov. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice Futog 3 – NS 150, NSU 150, číslo 2 203/12-111 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Futog 3 – NS 150, NSU 150, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 25. mája 2012 uplynul rok, čo nás navždy opustil

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 31. mája uplynulo päť smutných rokov, čo nás navždy opustil manžel, oco a dedo

PAVEL GAŽA JANKO HURÁG 1. 3. 1956 – 25. 5. 2011 – 2012 zo Silbaša

Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti pred časom dali zbohom. Hoci si odišiel a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach budeš žiť navždy s nami. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka Vierka, dcéra Branislava, syn Stanislav s manželkou Danielou a vnúčatá Dávid a Ján

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu otcovi a dedovi

25. 10. 1935 – 31. 5. 2007 – 31. 5. 2012 z Kulpína Sú ľudia, ktorí nám v živote znamenajú viac ako ostatní. Preto je ťažko naučiť sa žiť bez nich. Spomienku na Teba si s láskou a úctou zachovávajú: manželka Katarína, syn Pavel s manželkou Katarínou, syn Jaroslav s manželkou Andrijanou a milované vnúčatá Martinka, Blanka a Gabriel

DR. JÁN DORČA – JOVI 1. 6. 1948 – 5. 2. 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca Pri príležitosti Tvojich nedožitých narodenín spomenuli sme si na Teba, na výstavy v Galérii pri jasliach, na Caffe Sayonara a na Tvoje dobré skutky. Tvoja Zuza a jej Jožko

SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM

Spomíname si i na zosnulú mamu a starkú

PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com.

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

ZUZANA TÁRNOCIOVÁ SAMUELOVI MARTINKOVI 1937 – 2012

MÁRIU MARTINKOVÚ

1933 – 2000 – 2012 z Kysáča

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme. S láskou si na Vás spomínajú: dcéra Anna Agarská a syn Michal s rodinami

Deň za dňom, rok za rokom... a 30 rokov uplynulo od smrti našej matky, prvej manželky, dcéry, starej matky, sestry, tetky a príbuznej.

SPOMIENKA

Spomenieme si v tento deň na Tvoju dobrotu, pracovitosť a skromnosť.

na zosnulých spolužiakov Pri príležitosti 35 rokov ukončenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci so smútkom si spomíname na svojich zosnulých spolužiakov generácie 1976/77:

MÁRIOU ŠIMOVOU

rod. Maďarová 28. 11. 1940 – 7. 6. 1982 – 2012 z Pivnice

Tvoji najbližší

rod. Tomekovou 17. 2. 1928 – 24. 5. 2012 z Kulpína Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Večne Ťa budeme nosiť v srdciach a s úctou si na Teba spomínať: sestra Zuzana Triašková s rodinami Ďugovou a Bokićovou

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII ŠIMOVEJ

Annu Kollárovú Maďarovú Ondreja Guču Vladimíra Sabu

Žiaci 1. 1 triedy s triednym profesorom Fedorom Červenským

rod. Tomekovej 1928 – 2012 z Kulpína Ten večný pokoj Ti prajeme s láskou a úctou, suseda naša. Spomienky na Teba si zachováme navždy. Susedovci Trpinskovci a Fehérovci

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

na zosnulých spolužiakov Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči ročník 1954/1962

ŠTEFANA ŠIMONA 12. 12. 1942 – 6. 6. 2011 – 2012 z Petrovca

Ubehol rok, čo si nás opustil a naše oči Ťa márne hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú zarmútené: manželka Mária a dcéry Jarmila a Tatiana s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 82. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50-088 a 060/6350-088. VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Jasmina Kotvášová, Ul. bratstva a jednoty 57, Padina.

Ján Križan Ján Domoni Pavel Filko Alžbeta Kulíková -Abelovská Mária Fodorová -Očenášová Anna Filková -Krajčíková Michal Marčok Pavel Grňa Michal Madacký Ján Kardelis Zuzana Sakáčová -Urbanová Ján Grňa

Anna Parkániová -Tordajová Mária Gániová -Mareková Ondrej Petruška Pavel Madacký Vladimír Miháľ Ondrej Vrška Pavel Kulík Pavel Slávik Ondrej Francisty Ján Kolár ml. Ján Kolár st. Ján Dubovský Michal Hriva Pavel Martinko

Uplynulo 50 rokov, čo sme sa spolu učili, spolu skončili základnú školu a spolu sa tešili budúcnosti. Vás viac nieto medzi nami, ale pamiatka na Vás navždy zostane v našich srdciach a aj na stretnutí po 50 rokoch budete s nami. Generácia 1947

SMUTNÁ ROZLÚČKA Ako tíško žila, tak tíško usnula moja dobrá mama, svokra, naša starká a mamička Jej šľachetná duša, nekonečná obetavosť, nezvyčajná skromnosť, láska, dobrota a veľké srdce zanechávajú hlboké brázdy spomienok.

MÁRIA ŠIMOVÁ rod. Tomeková 17. 2. 1928 – 24. 5. 2012 z Kulpína

Poďakúvame sa Kulpínčanom, blízkym a ďalším príbuzným, ktorí nás potešili v ťažkých chvíľach, a aj tým v Amerike, Kanade, Nemecku, Česku a Francúzsku, ktorí nemohli prísť, ale nám telefonicky vyjadrili sústrasť a v myšlienkach spolucítili s nami. Ďakujeme dôstojnému pánovi biskupovi za dojímavé slová útechy a pani kantorke za odspievané pesničky, ktoré si mama zvolila. Zvlášť sa poďakúvame susedovcom Trpinskovcom a Vidovcom za neúnavnú podporu a pomoc v každom ohľade a v každej chvíli.

Zarmútená dcéra Mária, zať Miroslav, vnučka Daniela s manželom Nikolom a synom Raphaelom a vnučka Gabriela s partnerom Tobiasom

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 1. júna: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána 2006. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI v detskom bloku žiaci pivnickej školy prezradia, čo je to ekológia. V pokračovaní nasleduje rad príspevkov: zo stretnutia spolkov žien v Báčskej Palanke, z 2. bienále slovenských výtvarných amatérov, z medzinárodného festivalu detských divadiel na Palići. V pokračovaní sa znázorní starodávny spôsob strihania oviec. Zo zdravotníctva odznie príspevok o vyrážkach a alergiách u detí. Športové udalosti prinášajú podujatie Krása rozličností a správu o stave v padinskom FK Dolina. • V SPEKTRE bude predstavená príručka z matematiky autora Jána Šimoniho. NEDEĽA 3. júna: • 11.00 DÚHOVKA: Pod názvom Všestranný športovec – vynikajúci chirurg bude uvedený portrét primára doktora Miroslava Miháľa. • 11.30 Polhodinka venovaná 42. FF Tancuj, tancuj..., ktorý prebiehal v Hložanoch. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 4. júna: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – balady predvedú sólisti a orchester RTV Nový Sad. Utorok 5. júna: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Víťazoslava Hronca. Streda 6. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú aradáčske meškárky. Štvrtok 7. júna: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester RTV Nový Sad. Piatok 8. júna: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 2. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Zostrih z koncertu speváckych skupín a orchestrov 42. ročníka festivalu Tancuj, tancuj... – 2. časť. NEDEĽA 3. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Novosadský džezový festival. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Skladby Astora Piazzollu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Slovenská populárna hudobná scéna. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 5. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Finále klavírnej súťaže Memoriál Isidora Bajića 2012. STREDA 6. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky

Pavel Vereský, Marína Bírešová a Daniel Válovec – účastníci podujatia Tradičné umelecké remeslá Nedeľa 3. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kovačičania na podujatí Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch Novozaložená mužská spevácka skupina Utorok 5. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica

Divadelné predstavenie: Zlá žena Protipožiarna ochrana v Padine Kolkársky turnaj v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 8. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 1. do 7. júna

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, prozaika, matičiara a učiteľa slovenčiny, zemepisu a dejepisu narodeného roku 1912. Tvoril pod pseudonymom Fraňo Bystran. Známe sú jeho romány Nevesta hôľ a Život bez konca. Zomrel roku 1950 v Prahe.

20.15 Filmy: Andrej Širka sa zmieňuje o športoPiatok 1. júna – vých témach Medové týždne vo Vegase Sobota 2. júna – 18.45 Hit dňa, Reklamy, zoPrezidentov muž II strih Molí Pondelok 4. júna – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Sveták týždňa Utorok 5. júna – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Nikomu to nepovedz vami: Streda 6. júna – – Výber z 42. FF Tancuj, tancuj..., Pavučina smrti – Oslavy Dňa Petrovca Štvrtok 7. júna – 22.00 Film: Nebo nad MontaSex bomba odvedľa nou 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, 24.00 Záver vysielania Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Nedeľa 3. júna Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Pa18.00 Hudobné blahoželania triot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 6. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o cirkevnej návšteve evanjelických cirkevných zborov zo Selenče a Bieleho Blata vo Vojlovici a záber z osláv 40. jubilea otvorenia novej školskej budovy. Repríza v nedeľu 10. júna o 7.30 h.

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 – VODOROVNE: vospolok, osiali, O, jutro, Sn, však, Ita, ok, oval, daroval, a, ebl, At, Palanka, kaluže, N, or, k, moc, pat, komu, e, Tancuj TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 12. mája 2012 bolo: JANKO BULÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN FRANCISTY, Ul. JĽA č. 37, 21 470 Báčsky Petrovec. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠpORT ŠpORTOVÉ STReTNuTIA V KySÁČSKeJ ŠKOLe

Krása rozličností dvtedy, čo v Základnej škole nilo až 300 detí. Zložkou Ľudovíta Štúra v Kysáči vy- podujatia Krása rozličnosstavali športovú halu, dávajú oso- tí bola aj primeraná výstabitný dôraz na aktívny športový ži- va žiackych výtvarných vot. Organizujú rozličné turnaje a uplynulý víkend tam prebiehalo podujatie širšieho rázu. Boli to športové Otvárací program v malej telocvični sledoval stretnutia pod náveľký počet žiakov, rodičov a hostí zvom Krása rozličtomuto poností. prebiehali v dujatiu dalo piatok 25. a v soosobitné botu 26. mája čaro. A jeho 2012 pod patronajväčším čanátom pokrajinUdelenie medailí najúspešnejším karatistom, rom a odkaského sekretariátu ale aj iným športovcom, mali na starosti zom by malo pre vzdelávanie, samotní žiaci byť spoznasprávu a národnie a uctievanostné menšiny. Športové aktivity prác na tému tolerancie. pronie rozličnosv škole vyvolali mimoriadny ruch striedky na toto podujatie kytí v jazyku a a súťažný zápal. Súťažili karatisti, sáčska škola získala z projektu, a kultúre a pesbasketbalisti, tenisti, futbalisti a to vo výške 250-tisíc dinárov, tovanie tolevolejbalisti. Sily si zmerali deti vďaka čomu pre súťažiacich zarancie od najzo základných škôl zo Sriemskych bezpečili nielen medaily, ale i mladšieho Karloviec, Rumenky, Ruského Ke- olovrant a obed. veku. restúra, Kulpína, Temerína a KyNechýbalo ani početné obeE. Šranková sáča, tiež zo SOS Detskej dedin- censtvo, ktoré hlučne podporo- Prvý zápas v basketbale zohrali domáci žiaci ky zo Sriemskej Kamenice a z Te- valo súťažiacich športovcov, a tak so susedmi z Rumenky nisového klubu Vojvodina z Nového Sadu. drejovi Širkovi sa podarilo zdvihMAJSTROVSTVÁ euRópy V SILOVÝCH ŠpORTOCH V piatok 25. mája v slávnostnúť najväčšiu záťaž, a tak získal nom otváracom programe riadi168 bodov, ktoré mu priniesli teľka kysáčskej základnej školy veľa radosti, lebo získal zlatú meAnna Gašparovićová privítala deti dailu. Nuž a potom si zastal na stuz rôznych prostredí, ktoré hovopienok pre víťazov pred druhouria viacerými jazykmi, majú rozladému špormiestneným Sloličnú kultúru, a povedala, že sú tovcovi z pevákom Slavomítieto stretnutia výzvou na ďalšie trovca Andrejovi Širrom Thomkom priateľstvá a známosti. Trefné pri- kovi na nedávnych (136 bodov) a trevítanie súťažiacich v piatich re- Majstrovstvách eurótím Slovincom Dačiach: maďarčine, rusínčine, róm- py v silových šporvidom Ribičom čine, srbčine a slovenčine mali ky- toch v asociácii GpC v (123 bodov). sáčski žiaci. prítomných pozdra- slovinskom Blede sa Andrej Širka sa vil i pokrajinský poslanec Alek- podarilo získať titul týmto športom zasandar Grmuša. Športové stret- majstra starého konoberá sedem ronutia pod názvom Krása rozlič- tinentu. kov, v poslednom ností vypustením holubíc do výMajstrovstvá preobdobí dosahuje šin otvorili kysáčski športovci biehali v Hoteli Golf pozoruhodné výMartina Grňová a Alexander Da- pri jazere Bled v Slosledky, ktoré mu niel. V programe z príležitosti vinsku v polovici tohto roku umožotvorenia dvojdňového poduja- mája. Do Slovinska nili stať sa aj retia umelecký tanec prezentovali odcestovali aj repreprezentantom kysáčski a petrovskí tanečníci, zentanti Srbska, meSrbska. K tomu vystúpil tiež DFS Vienok KIS Kysáč dzi nimi aj dvaja pe- Andrej Širka so zlatou medailou v Slovinsku (stojí v strede) pre seba a náš štát a tanečnice KuS Branka Radiče- trovčania, členovia z majstrovstiev už vića. Klubu silových športov Herkul – kategórii benchpress raw (tlačenie prináša medaily a začal práve s tou po otvorení začali súťaže a v Andrej Širka a Ján Mega. Obaja v záťaže na lavičke bez vybavenia). najlesklejšou. športových aktivitách sa zúčast- pondelok 14. mája 2012 súťažili v V skupine súťažiacich do 90 kg AnJ. Č-p

Andrej Širka – majster kontinentu

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽuDu

CMYK

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina preplávala Dunav Novopazovčania začali oslavovať postup do Prvej ligy Srbska práve v stretnutí s Čelarevčanmi, ktorí im dlho boli konkurentmi o titul. Odžačania so šestkou vyprevadili Kikindu do nižšej súťaže. Po výhrach za chotárom Zadrugar a Dolina si značne zlepšili šance na záchranu v lige. Vrščanom sa to pravdepodobne nepodarí, aj keď dostanú body kontumačne z nezohratého zápasu s Palićom, ktorý odcestoval na zájazd do zahraničia. Výsledky 28. kola: Palić – Vršac nehrali, Dunav – Dolina 1 : 2, Radnički (NP) – ČSK Pivara 4 : 1, Sloga – Mladost 1 : 1, Cement – Zadrugar 1 : 3, Tekstilac – Kikinda 6 : 0, B. Topola – Senta 3 : 2. DUNAV – DOLINA 1 : 2 (1 : 1) osťovanie Doliny na pekne upravenom štadióne v Starých Bánovciach hosťom znamenalo mnoho. Prehra by pre Padinčanov predstavovala haváriu a potopu v Dunaji. S vypätím všetkých síl hráči Doliny preplávali Dunaj a dostali sa na bezpečný breh.

Fanúšikovia Dunava vytvorili peknú atmosféru okolo ihriska, na ktorom súperi zohrali veľmi korektný zápas. Vo vyrovnanej hre hostia vsietili o jeden gól viac a získali cenné body. Skóre zápasu otvorili Padinčania z bieleho bodu v 33. min. Domáci obranca fauloval Đakovića v šestnástke a dobrý rozhodca Ne-

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Dunav – Dolina 1 : 2: Padinčania v Nových Bánovciach získali veľmi cenné body

goslav Bošković nariadil penaltu, ktorú úspešne premenil najlepší strelec Zvonko Đaković. Domáci veľmi rýchlo vyrovnali, keď Ašćerić v 36. min. poslal loptu do siete bezmocného Jevtića. Víťazný gól vsietil Đoković v 67. min., pričom sa najlepšie vynašiel v skrumáži pred bránou Verenčevića. Domáce obecenstvo športovo prijalo porážku

svojho mužstva, ktoré splnilo plán a debut v silnej súťaži poznačilo dobrými výsledkami. DOLINA: Jevtić, P. Čížik (Stajić), Nedučić, Ivanišević (Ninkov), Đoković, Tomin (S. Dudáš), Josimović, Đaković, Tripković, Memović, Karanfilovski. Padinačania teraz uvítajú Palić. Ján Bokor

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Poľahky šestka

Nebyť spoľahlivého Mareka... SLÁVIA (P) – PETROVARADÍN ne spoľahlivého Mareka, ktorý sme0 : 1 (0 : 1) lými zákrokmi zneškodnil všetky ekné, slnečné počasie vylákalo nebezpečné strely. na ihrisko Slávie v Pivnici vyše SLÁVIA: Marek, Séč, Đ. Cim100 divákov, ktorí slebaljević (Davidodovali dobrý zápas, vić), Milec, Vukašiale sa nemohli tešiť z nović (Baláž), Koúspechu svojich futtiv, Žigmund (Mibalistov. lić), Tankosić, R. Videli sme dosť rýCimbaljević, Kirti, chlych akcií, presných Santrač. striel na brány, dobV predzápase dorých zákrokov Mareka rastenci Slávie prea Plavšića, ináč bývahrali 0 : 8. lého brankára Slávie. Výsledky: MetaHráči sa ešte dobre lac – Jedinstvo 2 : ani nezohriali a hostia 1, Bačka – Hercez Petrovaradína už v Istota v bráne: Miško govac 1 : 0, Slávia 5. min. dosiahli gól. Marek (Slávia Pivnica) (P) – Petrovaradín Sekulić z rohu vysoko 0 : 1, Slavija (NS) – odcentroval, brankár Marek loptu Stari grad 0 : 1, Borac – Srbovyboxoval a voľný Kajtez z desiatich bran 1 : 1, Kabel – Šajkaš 3 : 0, Sutmetrov ostrou strelou trafil sieť – 0 jeska – Omladinac 1 : 0. : 1. V pokračovaní Đ. Cimbaljević a Program 28. kola: Sutjeska – Kirti pohrozili Plavšićovi, no tento ich Metalac, Omladinac – Kabel, Šajstrely kryl. Do polčasu aj Marek tri- kaš – Vrbas, Srbobran – Slavija krát výborne zachránil svoju sieť. (NS), Stari grad – Slávia (P), PeAj v druhom polčase sa hralo trovaradín – Bačka, Hercegovac – obojstranne dobre, hostia boli ne- Jedinstvo. bezpečnejší, ale Slávia mala v bráJán Šuster

Konstantinov (biely dres) takto v 42. min. otvoril skóre zápasu – 0 : 1

BORAC – TATRA 0 : 6 (0 : 2) ostia z Kysáča mali v sobotu v Rakovci počas celého zápasu prevahu a ani v jednej chvíli nedovolili žiadne prekvapenie. Futbalisti Borca iba v prvej časti ako-tak čelili Kysáčanom. No Konstantinov gólmi v 42., 44. a 61. min. prinútil Rakovčanov, aby stratili všetky nádeje na lepší výsledok. Do konca bolo iba otázne, koľko gólov inkasuje Borac. Úplnú dominanciu hostí korunovali Kavran v 62., Keleman v 73. a Vargec v 86. min. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković (Funtík), Savić, Badnjar, Konstantinov, Vargec,

2. 6. 2012

22 /4493/

Cvetić (Kavran), Keleman, Vuković (Kohút). Výsledky 29. kola: Fr. partizan – Partizan 3 : 0 kontumačne, Vinogradar – TSK 2 : 3, Futog – Fruškogorac 1 : 4, Sirig – Proleter 3 : 1, Železničar – Mladost 3 : 2, Čenej – Báčka 2 : 2, Dinamo – Sremac 4 : 0, Borac – Tatra 0 : 6. Program 30., posledného kola: Partizan – Borac, Tatra – Dinamo, Sremac – Čenej, Báčka – Železničar, Mladost – Sirig, Proleter – Futog, Fruškogorac – Vinogradar, TSK – Partizan.

HLAS ĽUDU

Pavel Pálik

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Tu ho máš – baráž!

Rozhodol Zelen v 90. minúte!

BUDÚCNOSŤ (H) – MAGLIĆ 5 : 0 (2 : 0)

KULPÍN – BAČKA 4 : 5 (1 : 2)

predposlednom kole domáci za prítomnosti asi 200 divákov porazili v obecnom derby starého rivala z Maglića. Už tradične mimoriadne pekne prichystaný trávnik umožnil aktérom ukázať sa v pravom svetle. Hostia začali obozretne, takže čo aj lopta bola viac v nohách domácich, konkrétne akcie a šance vystali, okrem strely Lukića do brvna brány hostí. V 24. min. po voľnom kope Lukić odcentroval z takých 40 metrov, Nikić podložil hlavu, zmenil smer lopty a prekonal brankára hostí. Už o dve min. neskoršie po sólovej akcii Lukić strelil do ľavého dolného rohu – 2 : 0. Do konca polčasu dominujúci Hložančania nevyužili zopár šancí, ale im imponovala hra v strede ihriska, kde istotou a bojovnosťou vynikali Severíni, Ožvát, Đukić... V druhých 45 minútach priebojný Fejdi pripravoval šance domácim ako na továrenskom páse. V 59. min. na 2-3 metre od brány

ulpínske obecenstvo videlo opravdivú spŕšku gólov v slnečnom počasí. V 10. min. už bolo 0 : 2 vďaka gólom D. Tojića. Fábry v 17. min. skorigoval na 1 : 2, a to bol aj výsledok prvého polčasu. V 47. min. Haška vyrovnal. Potom sa znova dvakrát presadilo mužstvo z Despotova a strelcom bol Babić v 58., resp. 75. min. Kulpín sa nevzdával a prostredníctvom silbašskej dvojice výsledok vyrovnal. Brňu prekonali Gašić v 80. min. a Fabók v 86. min. A tu nebol koniec vzrušeniam na ihrisku vedľa kulpínskeho kanála. Postaral sa o to Dejan Zelen piatym gólom v 90. min., ktorý priniesol triumf Despotovčanom. KULPÍN: Vezmar, Zanfirović, Krivák, Ušiak, Peťkovský (Ferko), Kozarov, Fábry, Haška (Melich), Fabók, Šimo, Gašić. Rozhodca Zubac z Báčskej Palanky žltými kartami potrestal Vezmara a Kriváka (Kulpín), ako aj Popina z mužstva Despotovčanov. J. P.

trafil do hlavy Nikića, ktorý priniesol náskok 3 : 0. Pravým eurogólom v 69. min. agilný Ožvát zvýšil na 4 : 0, keď predtým prekľučkoval dvoch súperových hráčov. Ten istý hráč v 76. min. sólovú akciu korunoval presnou prízemnou strelou do ľavého dolného rohu – 5 : 0. Neistý rozhodca Bojanić odpí- Strojca akcií a strelec: Pavel skal koniec už v 83. min. a ukončil Ožvát s loptou (Budúcnosť agóniu Maglićanov. Domáci si za- Hložany) (Foto: J. P.) istili účasť v baráži o postup do Novosadskej oblastnej ligy. Na po- horec. Výsledky 21. kola: Proleter – sledný zápas do Paragov odcestujú oslabení o Ljubičića, Lukića Tvrđava 1 : 6, Budúcnosť (H) – a Ožváta, ktorí musia pauzovať pre Maglić 5 : 0, Krila Krajine – Budućnost (P) 1 : 1, Kulpín – Bačka žlté karty. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Drie- 4 : 5, Borac – Vojvodina 2 : 0, ňovský, Hataľa, Severíni, Mandić, Soko – Kriváň 1 : 4. Rozvrh posledného 22. kola: Đukić, Fejdi, Ožvát, Nikić (Jeličić), Tvrđava – Soko, Kriváň – Borac, Lukić, J. Štajfer (Molnár). Mladšie kategórie Budúcnosti Vojvodina – Kulpín, Bačka – (chlapci narodení roku 2002) pre- Krila Krajine, Budućnost (P) – hrali v Rumenke 6 : 1 (gól dal Budúcnosť (H), Maglić – ProleSrnka), kým ročník 2001 remizoval ter. Ján Murtin 1 : 1, a strelcom za hostí bol Za-

Kartičky, zranenia a úspech hostí

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

SOKO – KRIVÁŇ 1 : 4 (0 : 2)

V znamení desiatky v Gaji

peknom počasí na ci zamerali na proposlednom hosťotiútoky. V 49. min. vaní v týchto majsUhlárik z ľavej stratrovstvách futbalisti Kriny odcentroval a váňa v Novej Gajdobre šikovný Malina traporazili domáci tím. fil – 0 : 3. Domáci sa Anđelić v 2. min. strelil nechceli len tak z dvadsiatich metrov, vzdať a po chybe lopta trafila brvno, obrany Kriváňa Rospadla na čiaru, znova dić vsietil jediný sa odrazila na brvno, a gól. Z nespokojpotom skĺzla do siete – nosti hostiteľov v 0 : 1. Útoky Kriváňa ne- Agilný náhradník: 63. min. vypukla prestávali. Malina v 16. Bojan Uhlárik (Kriváň potýčka medzi Ćumin. unikol z ľavej stra- Selenča) rićom a Malinom, ny, domáci ho faulovali... Bola to nuž rozhodca Palić oboch vylúčil. čistá penalta, ktorú premenil prá- V 77. min. Mučaji po dobrom únive Malina. Novogajdobrančania sa ku odcentroval rovno na hlavu Ans týmto nemohli uspokojiť, robi- đelića, ktorý uzavrel skóre zápasu li tlak na rozhodcu Palića z Kara- – 1 : 4. Do konca šance za hostí neđorđeva, ktorý pre nedisciplínu využili Uhlárik a Anđelić. musel poslať Trivunovića von z KRIVÁŇ: Krstić, Dobrík (Trkulihriska. Domáci potom zahrali ja), Jovović, Krížov, Banjac, Muomnoho ostrejšie, čo spôsobilo čaji, Kerlec, Krajinović, Strezranenie Darka Pavlova, ktorý v 42. hársky, Darko Pavlov (Uhlárik), min. opustil hraciu plochu. Anđelić (Malina). V druhom polčase sa kriváňovMichal Poliak

ýsledky 26. kola: Vršac United – Radnički (K) 1 : 3, Sloga (BNS) – Partizan (U) 3 : 2, BAK – Spartak 4 : 0, Sloga (P) – Tempo 6 : 0, Partizan (G) – Slávia 6 : 4, Vulturul – Mladost 1 : 2, Radnički (B) – Polet 3 : 0, Borac (S) – Jugoslavija 1 : 0. Prvoumiestnený Radnički pomaly balí kufre a postupuje do Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Prekvapujúco vyhrala za chotárom aj Mladost Omoljica. Ďalšie výsledky, výhry hostiteľov, sú viac-menej očakávané. Poltucta gólov prijali Kovačičania a Sefkerinčania, Slávia ale góly aj dávala. Rozvrh 27. kola: Borac – Vršac United, Jugoslavija – Radnički (B), Polet – Vulturul, Mladost – Partizan (G), Slávia – Sloga (P), Tempo –

BAK, Spartak – Sloga (BNS), Partizan (U) – Radnički (K). PARTIZAN (G) – SLÁVIA 6 : 4 (2 : 1) Slávisti odcestovali na zápas s Partizanom desiati. Zopár hráčov nemohlo nastúpiť pre žlté karty, jeden futbalista bol na rybačke. Fanúšikovia v Gaji videli až desať gólov. Hra bola počas celého zápasu otvorená, okrem množstva gólov obe mužstvá mali aj veľa šancí. Navyše to bol férový zápas, bez žiadnej karty. Andrejić vsietil hetrik, Kanački z Partizana, Bakoš i Nestorovski zo Slávie mierili presne dvakrát, kým Stojković uzavrel skóre zápasu. Najlepší v šíkoch Slávie bol stopér Durgala. SLÁVIA: Zeković, Durgala, Nestorovski, Mihálek, Okuka, Bakoš, Svetlík, Chalupa, Válovec, Petrovič. Ján Špringeľ

2. 6. 2012

22 /4493/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Body zo Sriemu

Šanca Pazovčanov... MLADOST (T) – JEDNOTA 1 : 5 (1 : 2) o, čo bolo pred niekoľkými kolami priam nemožné, teraz je celkom reálne. Po prehre sriemskomitrovického Radničkého doma s erdevíckou Slogou a presvedčivým úspechom Jednoty v Turiji, Pazovčania dve kolá pred koncom majstrovstiev majú iba o bod menej od lídra. Šanca na to, aby si do konca Radnički a Jednota vymenili miesta je, hoci ešte stále Mitrovčania držia osud vo svojich rukách. Pazovčania v Turiji boli veľmi presvedčiví. Naglić už v 5. min. strelou z vyše dvadsiatich metrov načal sieť domácich a Pejčinović v 20. min. zdvojnásobil náskok. V 30. min. domáci hráč Ćuk z jedenástky skorigoval. V druhom polčase na trávniku hralo prakticky len jedno mužstvo – pazovské. O vysoký triumf hostí sa postarali dvojnásobný strelec Dragin (52. a 56. min.) a

Za pätami vedúceho: Aleksandar Naglić (Jednota St. Pazova)

náhradník Šaponja, ktorý sieť rozvlnil v 88. min. JEDNOTA: Vorkapić, Lukić, Knežević (Šaponja), Vujčić, Žakula, Šuša, Dragin (Guša), Ogrizović, Pejčinović, Kukolj (Igrač), Naglić. M. Bz-ý

Deklasovali lídra RADNIČKI – SLOGA 1 : 3 (1 : 2) rdevíčania po lepšom výkone priam deklasovali lídra tabuľky na jeho trávniku v Sriemskej Mitrovici! Sebavedomí domáci dobre začali a už v 8. min. sa sieť D. Savića vlnila po strele Skorupana z penalty. Bolo to však všetko, čo domáci dosiahli na tomto zápase. Hostia potom začali hrať. Rýchla akcia v 13. min. im priniesla vyrovnávajúci gól Miljkovića. Toto ešte väčšmi posmelilo futbalistov Slogy, ktorí zatlačili domácich a centrované lopty do trestného územia Radničkého boli veľmi nebezpečné pre brankára Šivoljického. Práve z jednej takej akcie vždy nebezpečný Považan sa zbavil svojich strážcov a v 44. min. ľahko prekonal Šivoljického – 1 : 2. V druhom polčase sa zápas dostal do ešte väčšieho tempa, keďže obaja tréneri poslali na trávnik nových hráčov. Domáci sa spanikovali, znervóznili a nie div,

2. 6. 2012

22 /4493/

PRVÝ MÁJ – MLADOSŤ (P) 0 : 1 (0 : 0) ol to dobrý zápas v Rume. Domáci futbalisti si vypracovali hodne šancí. Novaković z voľného kopu z 25 metrov trafil žrď brány Fejdiho. Body si predsa odniesli Petrovčania. Štyri minúty pred koncom zápasu brankár Drobac odrazil loptu rovno na nohy Zorzića. Útočník Mladosti efektne z osemnástich metrov trafil sieť – 0 : 1. MLADOSŤ: Fejdi, Stracinský, Jakuš, Zbućnović, Rupar, Uzelac, Stop pred bránou: Vladimir RuSladojević, Kaňa, Đorđević, Sta- par (Mladosť Petrovec) nivuk (Zorzić), Radaković. J. Đ. (Foto: sm)

že v 75. min. po hrubom zákroku v šestnástke Radničkého rozhodca Vladimir Blažon z Rumy odpískal penaltu. Jovanović bol presný a stanovil konečný výsledok 1 : 3. SLOGA: D. Savić, Milošević, Jovanović, Čobanović, Miljković, Raičević, Kovačević (Ivković), Đorđević, Simeunović, Považan (S. Savić), Vasić (Bojanić). Výsledky 28. kola: Budućnost – Stanišić 2 : 3, Omladinac – Polet 1 : 0, Obilić – Index 1 : 2, Mladost (T) – Jednota 1 : 5, Radnički – Sloga 1 : 3, Prvý máj – Mladosť (P) 0 : 1, Bačka – Jugović 1 : 1, Borac – C. zvezda 2 : 3. Program 29. kola: Borac – Budućnost, C. zvezda – Bačka, Jugović – Prvý máj, Mladosť (P) – Radnički, Sloga – Mladost (T), Jednota – Obilić, Index – Omladinac, Polet – Stanišić.

HLAS ĽUDU

Károly Vig

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Napäto v Odžakoch Ratkovčania ľahko prekonali Dunav a priblížili sa Mladosti na dva body, keďže Apatínčania nehrali s Rastinou. Laliťania vyhrali v Odžakoch nad susedmi. Rusín si priniesol iba bod z dediny Aleksa Šantić, aj keď v 50. min. mal náskok 2 : 0 vďaka rýchlemu dvojnásobnému strelcovi Farkašovi. Výsledky 23. kola: Radnički – Dunav 5 : 0, A. Šantić – Rusín 2 : 2, Odžaci – Panónia 0 : 1, Lipar – Törekvés 2 : 1, Dinamo – Šikara 1 : 0, Jedinstvo – Metalac 1 : 1, Mladost – Rastina nehrali. Program 24. kola: Dunav – Mladost, Rastina – Jedinstvo, Metalac – Dinamo, Šikara – Lipar, Törekvés – Odžaci, Panónia – Aleksa Šantić, Rusín – Radnički. ODŽACI – PAny domácich. NÓNIA 0 : 1 (0 Odžačania mali : 0) niekoľko šancí, Laliťania už v ale brankár Pavprvých minúlíni sa nedal pretach zápasu kvapiť. Príležizostali bez Netosti za hostí nenada Krivokuvyužili Komadiću, ktorý si ťažna, Valent a šie zranil nohu, Stanković. Bol to príliš takže skončil v nervózny zásomborskej nepas, v ktorom mocnici. Jeho rozhodca Obmiesto potom radović predobsadil Farkaš. Rozhodla jeho delovka: Milan časne pod Rozhodujúci Radosavljević (Panónia Laliť) sprchy poslal gól na zápase vsietil Radosavljević, keď z veľkej dvoch domácich hráčov a hosdiaľky strelil z voľného kopu a ťa Vukovića. J. P. lopta sa od žrde odrazila do brá-

ŠPORT PRECHÁDZKA ŠPORTOVISKAMI NA DNI PETROVCA

Všade pohyb, zábava a súperenie Tradične najpočetnejší boli strelci do asfaltových terčov. Organizátor Poľovnícky spolok Lesík a jeho predstavitelia Ján Bujzáš a Ján Častven za malých víťazov vyhlásili najprv Janka Krnáča (Silbaš), Bojana Ilića a Nemanju Smiljanića (Petrovec na Mlave), Stevana Ugrinčića a Gorana Delića (Odžaci) a Miška Fábryho (Slankamenské Vinohrady). Po rozstrele absolútnym víťazom sa stal Miško Fábry zo Slankamenských Vinohradov. V konkurencii mužstiev najviac terčov trafili strelci z Odžakov, potom tí z Petrovca na Mlave a Futočania boli tretí. Bratia Vitomir a Željko Necićovci sa stali víťazmi basketbalového turnaja, druhé miesto obsadili Gojko Jeličić a Filip Sabo a tretie Rebeka Čižmanská a Đorđe Petrović. V triafaní trojok si zlatú medailu vybojoval Andrej Durgala, druhý bol Aleksandar Popović a tretí Dragan Prnjić. Stolným tenistom po tradičnom turnaji kadetov a mladších ka-

Basketbalisti si zahrali na školských ihriskách

Z dvadsiatich rybárov, ktorí súťažili s udicou na plavák, čiže žiakov ZŠ Jána Čajaka, najťažšie balíky a symbolické poháre „ulovili“ Samuel Benka v konkurencii mladších žiakov a Miroslav Cibuľa z vyšších ročníkov. S medailami sa ako

Pred bránou Mladosti na nedeľnom zápase s Tatrou vo Vrbare

detov diplomy, medaily a poháre tradične odovzdali v areáli PS Lesík. Na víťazný voz sa s pohármi vyšplhali Martin Topoľský (mladší kadet) a Filip Ujfaluši (starší kadet). S medailami sa ako druhí hrdili Pavel Spevák a Ján Topoľský, kým Darina Bažíková a Martin Čiep boli tretí vo svojich kategóriách.

druhí hrdili, aj rodičia s nimi, Ján Abrahám a Ján Záborský, kým diplomy za tretie miesto a účasť na turnaji dostali Jaroslava Benková a Miroslav Meleg. Na obecnom šachovom turnaji, ktorý sa hral v petrovskom Caffé Alexandria, sa zúčastnilo štrnásť šachistov z Petrovca, Hlo-

drijević (RMR Vojvodina), za najlepšieho hráča vyhlásili Aleksu Simića (RMR Vojvodina) a najlepší brankár bol Branislav Chlipec (Mladosť A). V konkurencii začiatočníkov (2004 – 2005) najlepší boli hráči báčskej Tvrđavy, druhé miesto obsadil Fr. partizan Bukovac, na treťom mieste zakotvil domáci celok Mladosť B, štvrtý bol novosadský Index a piata Mladosť A. Najlepším strelcom turnaja bol Luka Juhász (Tvrđava), za najlepšieho hráča vyhlásili Miloša Bundala (Tvrđava) a najlepším brankárom bol Stefan Sladojević (Fr. partizan). Po tri najlepšie tímy v každej konkurencii dostali poháre a najlepší jednotlivci vkusné sošky. Kompletné víťazné mužstvá sú odmenené jednodňovým pobytom v akvaparku Petroland.

(Foto: ph)

žian, Báčskeho Maglića a Kulpína. Hral sa rýchloťahový šach, spôsobom každý s každým, pričom určili čas päť minút na hráča. Tentoraz najlepšie, najrýchlejšie a najpresnejšie kamene na šachovnici premiestňoval Petrovčan Michal Medveď. Víťaz Medveď (1. výkonnostná trieda) z možných trinástich získal 11,5 bodu, keďže prehral len jednu partiu a raz remizoval. Druhé miesto obsadil Pavel Topoľský (kandidát na majstra) a tretí bol Samuel Častven (kandidát na majstra), obaja z Petrovca. Víťaz dostal veľký pohár, traja najlepší šachové sošky jazdca (zlatú, striebornú a bronzovú), kým šiesti najlepší budú môcť jeden deň zdarma stráviť v akvaparku Petroland. V sobotu 26. mája (Foto: pp) 2012 vo Vrbare za loptou behali najmladší futbalisti. V konkurencii mladších pionierov (ročník 2001 – 2002) zvíťazilo mužstvo RMR Vojvodina z Nového Sadu, druhá bola petrovská Mladosť A, tretí Fr. partizan z Bukovca, štvrtá novosadská Slavija a piata domáca Mladosť B. Najlepším strelcom bol Jovan An-

Mladosť Petrovec – Tatra Kysáč 1 : 1 (1 : 0). Športové diania uzavreli Petrovčania a Kysáčania v priateľskom zápase, ktorý v nedeľu do Vrbary prilákal asi 300 divákov. Z oboch strán sme videli mnoho pekných akcií, šancí a vydarených zákrokov brankárov. V 44. min. Zbućnović odcentroval z pravej strany, Boris Stanivuk sa ocitol na pravom mieste a z piatich metrov loptu zaslal do siete. Obrancovia Tatry zastali, mysliac si, že strelec bol v postavení mimo hry!? V 50. min. Vargec presnou strelou z čiary trestného územia prekonal Veselića – 1 : 1. Zápas vo Vrbare viedol rozhodca Kolar z Báčskej Palanky. MLADOSŤ: Veselić, Stracinský, Tatliak, Alavanja, Rupar, Zbućnović, Stakić, Kaňa, B. Stanivuk, Pavlis, S. Stanivuk. Striedali: Milenković, Čobrda, Mojić, Haška. TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Đaković, Savić, Badnjar, Konstantinov, Vargec, Kavran, Keleman, Vuković. Striedali: Kohút, Daneček, Švonja, Cvetić. Na spoločnom posedení predsedovia Mladosti Ondrej Hansman a Tatry Pavel Pálik prisľúbili, že viac nedovolia, aby tieto dva kluby nespolupracovali medzi sebou celé desaťročie.

2. 6. 2012

P. Hansman P. Pálik J. Pucovský 22 /4493/

HLAS ĽUDU

NA DEŇ PETROVCA 2012

Športovali v pohode ký by to bol Deň Petrovca, keby sa do osláv nezapojili aj športovci? Naisto chudobnejší a menej zaujímavý. Preto každoročne k trojdňovej fieste Petrovčanov a ich hostí významne prispievajú aj športovci. Tohto roku to boli futbalisti, basketbalisti, stolní tenisti, šachisti, športoví ry-

bári, strelci... Všetky tri dni boli pekné, športovcom sa dobre športovalo, tak tým na otvorených športoviskách, ako aj tým v príjemne ochladenom zatvorenom priestore. J. Pucovský (Foto: autor a Pavel Hansman)

Futbaloví začiatočníci sa na trávniku vo Vrbare snažili ostošesť dokázať, že jedného dňa z nich budú ozajstní hráči

Padinčania vedia dobre triafať do asfaltových terčov, o čom v nedeľu presvedčili aj Petrovčanov. Ján Garaj, Michal Ľavroš, Miroslav Kukučka a Michal Hudec (zľava) z Padiny na strelnici v petrovskom Lesíku.

Možno aj z nich vyrastú štátne reprezentantky a reprezentanti, akých Petrovcu dala rodina Hrubíková. Budúcnosť petrovských rybárov vo víťazných šatách. Na šachovom turnaji zvíťazil Petrovčan Michal Medveď (druhý zľava)

Víťazi a účastníci stolnotenisového turnaja v petrovskom Lesíku, ktorí čoskoro budú potrebovať väčší voz

Účastníci turnaja v uličnom basketbale a promotér tolerantnej zábavy mládežníkov v Petrovci Uroš Kutri (tretí sprava) odovzdáva pohár bratom Necićovcom. Tretí zľava je najlepší strelec Andrej Durgala.